PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE

Ildikó MAŇKOVÁ

VENALA

, vydavateľstvo a tlačiareň KOŠICE 2000

Doc. Ing. Ildikó Maňková, CSc. Katedra technológií a materiálov Strojnícka fakulta TU Košice

Strojnícka fakulta TU Košice - edícia vedeckej a odbornej literatúry PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE ADVANCED METHODS OF MATERIAL REMOVAL ISBN 80-7099-430-4

Recenzia prof. Ing. Alexander Janáč, CSc. prof. Ing. Imrich Kazimír, CSc. prof. Dr. Ing. Lucio Enrico Zavanella Trnava Košice Brescia

© Technická univerzita Košice, Strojnícka fakulta, Ildikó Maňková, 2000 Návrh obálky/Cover design: © doc. Ing. Jaroslav Jarema, CSc. Jazyková úprava: Ing. Svetoslav Manko Tlač: Vienala, vydavateľstvo a tlačiareň Košice Printed in Slovakia

Obsah
Predhovor Použité symboly a označenia ÚVOD 1.1. Význam a pojem technológie 1.1.1 Technológia strojárskej výroby 1.2. Klasifikácia spôsobov obrábania Literatúra ku kapitole 1 P R O G R E S Í V N E T E C H N O L Ó G I E ÚBERU M A T E R I Á L U 2.1, Klasifikácia progresívnych metód úberu materiálov 2.2. Základné charakteristiky progresívnych technológií Literatúra ku kapitole 2 M E C H A N I C K É P R O C E S Y ÚBERU MATERIÁLU 3.1. O b r á b a n i e ultrazvukom 3.1.1 Princíp ultrazvukového opracovania 3.1.1.1 Zariadenie 3.1.1.2 Charakteristiky ultrazvukového obrábania 3.1.2 Uber materiálu 3.1.2.1 Vlastnosti materiálu obrobku 3.1.2.2 Akustický systém 3.1.2.3 Suspenzia 3.1.3 Materiál nástroja a opotrebenie nástroja 3.1.4 VIastnosti opracovaného povrchu 3.1.4.1 Drsnosť povrchu 3.1.4.2 Presnosť rozmerov pri ultrazvukovom obrábaní 3.1.5 Hlavné oblasti použitia USM 3.1.5.1 Rotačné ultrazvukové obrábanie Literatúra ku kapitole 3,1 3.2. Technológie abrazívneho lúča pre uber materiálu 3.2.1 AJM - princíp úberu a zariadenie 3.2.1.1 Charakteristika abrazívneho lúča 3.2.1.2 Vplyv parametrov AJM na proces úberu materiálu 3.2.1.3 Charakteristika povrchu po AJM procese 3.2.1.4 Oblastí použitia procesu AJM 3.2.2 AFM - charakteristika, princíp úberu a zariadenie 3.2.2.1 Mechanizmus úberu materiálu 3.2.2.2 Kvalita opracovaného povrchu pri AFM 3.2.2.3 Oblasti použitia AFM technológie Literatúra ku kapitole 3.2 3.3. Vodný lúč a abrazívny vodný lúč pre obrábanie 3.3.1 Princíp rezania vodným lúčom 3.3.1.1 Zariadenie pre vodný lúč 3.3.1.2 Charakteristika vodného a abrazívneho lúča V VI 1 3 5 9 13 15 18 20 28 29 31 31 32 34 35 36 37 38 40 41 41 43 44 45 48 49 49 51 51 54 55 55 58 60 61 62 63 63 64 68

l

:

3

3.3.2 Uber materiálu 3.3.2.1 Model zóny rezania AWJ lúčom 3.3.3 Vlastnosti opracovaného povrchu 3.3.4 Oblasti využívania vodného a abrazívneho vodného lúča 3.3.4.1 Abrazívny vodný lúč pre operácie obrábania 3.3.5 Prednosti technológie vodného lúča a perspektívy využitia Literatúra ku kapitole 3.3 4 C H E M I C K É A E L E K T R O C H E M I C K É PROCESY ÚBERU M A T E R I Á L U 4.1. Chemické obrábanie 4.1.1 Princíp elektrochemického úberu materiálu 4.1.1.1 K val ita opracovaného povrchu 4.1.2 Chemické frézovanie 4.1.3 Fotochemické obrábanie 4.1.4 Termické odstraňovanie ostrapov 4.1.5 Špeciálne postupy chemického opracovania Literatúra ku kapitole 4.1 4.2. Elektrochemické obrábanie 4.2.1 Princíp technológie elektrochemického obrábania 4.2.1.1 Elektrolyt a jeho funkcia 4.2.1.2 Vplyv materiálu obrobku na uber 4.2.2 Zariadenie a elektródy pre ECM obrábanie 4.2.3 Vlastnosti opracovaného povrchu 4.2.4 Oblasti použitia elektrochemického obrábania 4.2.4.1 Elektrochemické hĺbenie 4.2.4.2 Elektrochemické dokončovanie povrchov 4.2.4.3 Špeciálne postupy ECM upiaiovania 4.2.5 Vplyv ECM procesov na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Literatúra ku kapitole 4.2 E L E K T R O T E P E L N É P R O C E S Y ÚBERU M A T E R I Á L U 5.1. Elektroerozívne obrábanie 5.1.1 Princíp technológie elektroerozívneho obrábania 5.1.1.1 Zariadenie pre elektroiskrové opracovanie 5.1.1.2 Dielektrická kvapalina 5.1.1.3 Nástrojové elektródy a ich opotrebenie 5.1.2 Mechanizmus úberu materiálu 5.1.2.1 Prevádzkové charakteristiky procesu 5.1.3 Kvalita opracovaného povrchu 5.1.5 Použitie EDM technológií 5.1.5.1 Elektroiskrové hĺbenie 5.1.5.2 WIRE-EDM elektroiskrové drôtové rezanie 5.1.5.3 Elektroiskrové brúsenie 5.1.6 Vplyv technológie na životné prostredie Literatúra ku kapitole 5.1

68 71 78 81 82 87 89 91 93 94 96 98 101 104 105 106 107 108 111 114 115 118 121 122 125 128 133 134 135 137 137 140 142 144 147 151 153 156 158 160 161 163 165

5

III 5.2. Opracovanie laserom 5.2.1 Definícia lasera a základné vlastnosti laserového lúča 5.2.1.1 Druhy laserov a ich delenie 5.2.1.2 Účinok laserového lúča na materiál a uber materiálu 5.2.2 Zariadenie pre laserové opracovanie 5.2.2.1 C 0 2 l a s e r 5.2.2.2 Nd-YAG laser 5.2.2.3 Excimerové lasery 5.2.2.4 Prevádzkové charakteristiky priemyselne používaných laserov 5.2.3 Kritéria hodnotenie kvality povrchu po obrábaní laserovým lúčom 5.2.4 Použitie laserového lúča pre opracovanie materiálov 5.2.4.1 Rezania a delenie materiálov laserom 5.2.4.2 Vŕtanie laserom 5.2.4.3 Mikroobrábanie 5.2.4.4 Sústruženie laserovým lúčom 5.2.4.5 Laser pri dokončovaní povrchov 5.2.4.6 Obrábanie podporované laserom(LAM) 5.2.5 Porovnávacie hodnotenie laserovej technológie 5.2.6 Bezpečnosť práce a vplyv lasera na životné prostredie Literatúra ku kapitole 5,2 5.3. O b r á b a n i e lúčom plazmy 5.3.1 Vznik plazmy a plazmové zariadenia 5.3.2 Mechanizmus plazmového rezania materiálov 5.3.3 Použitie plazmového lúča pre opracovanie materiálov 5.3.3.1 Sústruženie plazmovým lúčom Literatúrakukapitole5.3 5.4. Opracovanie zväzkom elektrónov 5.4.1 Princíp opracovania elektrónovým lúčom a zariadenie 5.4.2 Použitie technológie EBM 5.4.2.1 Vŕtanie elektrónovým lúčom Literatúra ku kapitole 5.4 5.5. Technológie iónového lúča 5.5. í Princíp iónového lúča a zariadenia 5.5.1.1 Zariadenie pre technológiu iónového lúča 5.5.2 Iónový lúč na úber materiálu 5.5.2.1 Reaktívne leptanie iónovým lúčom 5.5.2.2 Leptanie pomocou iónového lúča IBAE 5.5.3 Použitie technológie IBM 5.5.4 Tvorenie tenkých vrstiev iónovým lúčom 5.5.4.1 Iónové plátovanie 5.5.4.2 Iónová implantácia 5.5.4.3 Kombinované procesy IBAD Literatúra ku kapitole 5,5 167 167 172 176 181 181 184 186 187 190 194 195 204 207 209 211 214 217 219 222 225 225 231 235 237 240 241 242 246 247 252 253 254 256 259 263 263 264 266 266 270 273 275

Poďakovanie Autorka ďakuje touto cestou Komisii Európskeho spoločenstva - generálne riaditeľstvo Brusel (Belgicko) a Európskej nadácii pre vzdelávanie Turín (Taliansko) za udelenie grantu na Spoločný európsky projekt TEMPUS PHARE S_JEP 12310/97: "Európske normy vo výuke strojného inžinierstva", s podporou ktorého bolo umožnené vydanie tejto knihy. Koordinátor projektu: doc. Ing. Jozef Beňo, CSc. Strojm'cka fakulta TU Košice, Kontraktor projektu: doc. Ing. Ildikó Maňková,CSc. Strojnícka fakulta TU Košice. Hlavní partneri a spoluriešitelia projektu: Dr. David Lloyd a prof. Dr. Stuart Spraggett Coventry University (UK), prof. Dr. Lucio Zavanella Università degli Study di Brescia (I), Ing. Peter Kelman University Vienna (A), prof. Ing. Alexander JanáČ.CSc. a doc. Ing. Michal Štefánek.CSc. Materiálovo-technologická fakulta STU Trnava (SK), ktorí svojimi pripomienkami, pomocou a podnetnými návrhmi prispeli k vydaniu tejto publikácie.

Ackno wledgem ent Author would like to express the thanks for support given by the Commission of European Communities, Directorate-General XXII, Bruxelles (Belgium) and European Training Foundation Torino (Italy). The donation to the Joint European Project Grant TEMPUS- PHARE S J E P 12310/97 entitled ..European Standards in Mechanical Engineering Education, enabled edition of this book. Project Coordinator: Jozef Beňo, Faculty of Mechanical Engineering Technical University of Košice (SK), Project Contractor: Ildikó Manková, Faculty of Mechanical Engineering Technical University of Košice (SK), Local coordinators and partner institutions: David Lloyd and Stuart Spraggett - Coventry University (UK), Lucio Zavanella - Università degli Study di Brescia (I), Peter Kelman - Technical University of Vienna (A), Alexander Janáč and Michal Štefánek - Slovak Technical University Faculty of Materials and Technology ,Trnava (SK).

pričom táto • oľba odráža aj ich postavenie v súčasnom vývoji technológií opracovania materiálov. Pričom v žiadnom prípade nechce zdôrazňovať ani „preceňovať" význam týchto moderných výrobných technológií. Množstvo poznatkov. prípadne názov pre pôvodne nekonvenčné metódy. Bolo by veľmi odvážne. Skôr chce svojim prístupom ukázať -ispoň časť poznatkov. Jej účelom je podať prehľad o tzv. ale aj z pohľadu energetického. že tieto technológie splňujú náročné požiadavky modernej výroby nielen v oblasti automatizácie. ktoré nachádzajú stále širšie uplatnenie v priemyselnej výrobe. Ako napísal jeden môj kolega „odborné knihy nie sú bestsellermi a oveľa rýchlejšie upadnú do zabudnutia". aby si ich niekto všimol upadli do zabudnutia. netradičných výrobných technológiách úberu materiálu (materiál removal) a ich perspektívach. ktoré ľudstvo nadobudlo za posledných 50 rokov XX. ktoré sa zrodili v poslednej štvrtine XX. neskôr nazvané ako netradičné spôsoby úberu materiálu. ktoré bez toho. Je oveľa viac. že je viac účinné. Je takisto potrebné zdôrazniť. Kniha si nekladie za cieľ byť prísne vedeckým dielom. Samozrejme. Možno preto. napíšeme to. pokrokový. ekologického a ekonomického. ak by sa to nestalo aj s touto knihou. Je veľa kníh. Je pokusom o systematický pohľad na tieto technológie opracovania z aspektu obrábania a ich miesto vo výrobnom procese súčasnosti. storočia v oblasti sdnej skupiny technológií spracovania materiálov. Význam slova advanced je v anglickom jazyku ponímaný ako „zdokonalený. Na druhej strane sa ale mnohé z týchto technológií stávajú dominantnými v oblastiach. Zároveň je snahou o ucelený prehľad informácií a poznatkov z oblasti technológii. Košice. ale aj budúcnosti. že kniha túto tému naplnila alebo dokonca vyčerpala. mikroobrábania a nanotechnológii. ktoré využívajú aj iné formy energie než je energia mechanická. že si myslíme o písanom slove. Je veľmi ťažké nájsť vhodné spojenie. geometrickým radom rastie a nie je v silách jedného človeka. Sú to najmä postupy presného a vysokopresného rozmerového opracovania. moderný. netrúfa si povedať. Názov knihy vychádza z anglického názvu Advanced Meíhod of Materiál Removal. vyšší. ktoré mali.Predhovor Stalo sa už tradíciou. či už priamo dostupných alebo známych len vo väzbe na rôzne prehľady literatúry vo vedecko-odbomých dielach. Možno niekedy. majú a budú mať čo povedať. Autorka zvolila názov progresívny s ohľadom na názory a odporúčania odborných konzultantov diela. že ak chceme vyjadriť svoj názor. Táto kniha je určitý pohľad na súčasný stav poznatkov v jednej vednej oblasti. november 2000 Ildikó Manková . pokročilý. progresívny. itoročia a ich miesto vo výrobnom procese. aby to v akomkoľvek časovom období zvládol.

cm2] [W.cm 2 ] i m [V] [mVs] [m 3 ] va VE I rw.VI Použité symboly a označenia A A A Ab AL A.cm" ] 2 vni VRR [m 3 ] [m3/s] . B B C C konštanta atómová hmotnosť absorbe i a objemový pomer obsahu brúsnych častíc lineárny uber opracovaná plocha konštanta Šírka povrchu konštanta množstvo nosného média experimentálne stanovená konštanta reprezentujúca časť lúča v reze koeficient trenia výtokový koeficient dýzy priemer štrbiny v dýze Youngov modul pružnosti intenzita prenosu energie energetická hladina energetická hladina špecifická energia pre deformačné opotrebenie sila pôsobiaca na časticu normálová sila konštantný tepelný tok Faradayova konštanta obsah tepla tvrdosť podľa Brinella tvrdosť podľa Vickersa tvrdosť podľa Rockwella tvrdosť obrábaného materiálu výstupná intenzita výkonu intenzita žiarenia v strede lúča R Ra RP R( Rw Rz S S T H: HB HV HRC H. Ej Ed [J/mm2] [mm] [MPa] intenzita plošného úberu intenzita objemového úberu odrazivosť (reflektivita) stredná aritmetická drsnosť povrchu hĺbka prieniku elektrónov polomer valca pre médium polomer obrobku výška nerovností hrúbka materiálu medza rozprašovania absolútna teplota teplota teplota urýchľovacie napätie rýchlosť prúdenia plazmy objem odobratého materiálu pre jedno zrno úbytok objemu elektródy úbytok objemu obrábaného materiálu objemový uber materiálu [um] [m] [m] tm] [pm] [mm] [atóm/ión] [°K] ľC] Fc Fn F. [J/m3] T] V V K Kľ konštanta koncentrácia abrazívnej zmesi [J/kg ] 1 m L [mm/min] [cm 2 ] U [mj [mm] celková energia potrebná na natavenie jednotkového množsrva materiálu dĺžka kontaktu zrna s obrobkom meraná oblasť molekulová hmotnosť počet zŕn v zábere Avogadrovo číslo c Q [g] M M N N" Qs Q\ [mm 2 /mtn] [mmVmin] cD D E Ľ E. F fN] [N] [J/s 1 .

Ir­ šírka reznej medzery rýchlosť zvuku v magnetostrikčnom materiále Špecifické teplo priemer vtlačenej oblasti hĺbka úberu materiálu hĺbka rezu (prienik laserového lúča do materiálu) priemer lúča vzdialenosť priemer zmiešavacej trubice dýzy pre vodný lúč priemer štrbiny v dýze priemer lúča v ohnisku priemer brúsneho zrna posuv lúča frekvencia zmeny magnetického poľa ohnisková vzdialenosť šošovky frekvencia impulzu rezonančná frekvencia šírka medzery medzi elektródami (nástrojom a obrobkom) Planckova konštanta hĺbka zóny rezného opotrebenia hĺbka zóny deformačného opotrebenia prúdová hustota in. y7 [m] hĺbka ostrosti mocenstvo iónov atómové číslo hĺbka rezu prierez iónového lúča k [W.K"'] koeficient tepelnej vodivosti dĺžka magnetostrikčného jadra dĺžka záberu zrna prírastok dĺžky hmotnosť častice rozmerové opotrebenia nástroja tlak kvapaliny zaoblenie vplyvom rezania polomer sfokusovaného lúča polomer rovinného okienka lasera polomer lúča hrúbka materiálu Čas hĺbka vrypu zma čas trvania impulzu čas pôsobenia častice na povrch nepravidelnosť škáry rýchlosť posuvu lúča vody rýchlosť posuvu rýchlosť prúdenia kvapaliny rýchlosť pohybu abrazívnych častíc rýchlosť rezania maximálna rýchlosť pohybu abrazívnych častíc šírka rezu divergencia (rozbiehavosť) lúča i T mm] 2 [cm ] [mm] [m/s] [mm] [ml . m.. íg] [mm] C d d [J.K'l [mm] [cm] [mm] P r rr r. -i <«. E d t 1 i ti tm [MPa] [mm] [mm] [mm] [mm] L nim] [s] [mm] [s] [s] d ™ d> [mm] [mm] [m m] d.VII z. a a. [l/s] [mm] V| V v.kg-'.nť'. vc ve [mm/s] [m/s] [m/s] [m/s] [m/s] [mm] [mm] w e [mm] j [ A/mm2] . f f f [mm] [mm] [mm] [mm] [l/s] [mm] [l/s] U U [mm/s] C h.

a a e ™ a.m"3] [kg. [Q'1.m"1] [N/m 2 ] T. o. e E. K e .m-5] hĺbka vtlačenia zrna merná hmotnosť hustota abrazívneho materiálu elektrická vodivosť kovu normálové napätie pôsobiace na zrno guľového tvaru kritérium krehkosti materiálu je to pomer pevnosti v strihu k pevnosti v lome daného materiálu uhol sklonu vodného lúča pri rezaní (uhol rezania) Sw p Pl a.vm z A uhol dopadu iónov dovolená odchýlka rozmerov opracovaného povrchu nábehová a výbehová oblasť tepelná difuzivita uhol vychýlenia lúča uhol dopadu lúča na povrch koeficient m agnetos trike neho predĺženia dolná alebo horná odchýlka od nominálneho rozmeru elementárny náboj [AT'-m"1] merná vodivosť elektrolytu X vlnová dĺžka vlnová dĺžka laserového svetla [mm] fkg.

že iba čitateľ. Na druhej strane c potrebné zdôrazniť. soíistikovaných technológií spracovania materiálov. prečo toľko odlíšení. že využitie niektorých procesov netrvá tak dlho a nie je ani tak široké. tok elektrónov a iónov) zaznamenávajú prudký rozvoj v druhej polovici XX. Čitateľa možno napadne otázka. čiastočne nemeckých a japonských zdrojov v anglickom rreklade) vnášajú mnohokrát nejednotnosť do používania a interpretácie názvov.1 1 ÚVOD Cieľom a úlohou predkladanej publikácie by mal byť súbor poznatkov o oblasti výrobných technológií. Využite týchto metód predstavuje niekedy alternatívu a/alebo variant k tradičným •-echnológiám (dnes niekedy nazývaným klasickým technológiám). tok fotónov . Napriek tomu. Z uvedeného dôvodu sú v jednotlivých kapitolách publikácie uvádzané (v zátvorke zošikmeným písmom) zaužívané anglické označenia :». elektrický výboj. čo je Aodnuté určitou konvenciou. . „Netradičné. ktoré používajú na uber materiálu aj iné formy energie ako je čisto mechanická energia. Autorka zdôrazňuje výraz „mal byť" z dôvodu. ktoré vzhľadom na silný vplyv anglosaskej odbornej literatúry (prevažne amerických. poznatky zhromaždené v tejto publikácii budú iste zaujímavé pre široký okruh technicky ale aj netechnicky zameraných záujemcov. nových druhov konštrukčných materiálov (kompozitné materiály. progresívne. ktoré . nekonvenčné. aby nedošlo k mylnej predstave a k preceňovaniu možnosti týchto technológií spracovania materiálov a výroby dielcov. názvom a javom. Zavedenie určitej pojmovej disciplíny si vyžaduje vidieť aj pozadie -c-a týchto technológií. technickej verejnosti známe prívlastky. špeciálne" Tííto. storočia ako výsledok intenzifikácie výskumu a vývoja: • • • • špeciálnych oblastí fyziky (kvantová elektronika).'Aterizujú technológiu alebo jej sprievodné javy. Publikácia vysvetľuje a objasňuje pojmy. keramika).. či tento cieľ kniha naplnila. Predkladaná publikácia podáva čitateľovi pohľad na súčasný stav poznatkov a na perspektívy -"alšieho vývoja „netradičných" technológii. ako aj rôzne prístupy jednotlivých vedeckých škôl. čo je správne. ktoré na vytvorenie požadovaného tvaru dielca využívajú iné formy energie než nrchanickú. mov a javov. ktorý hľadá relevantné informácie bude vedieť posúdiť. sa používajú na odlíšenie technológií spracovania •^iieriálov. Názvom predkladanej publikácie ako aj pozadím vývoja týchto technológií chce i-itorka podporiť toto označovanie. aby v : vytvorený vhodný slovenský ekvivalent jednotlivým pojmom. Je potrebné zdôrazniť slová -alternativa" a „variant". elektrolýzu. Na otázku. v súčasnosti označovaných tiež ako progresívne '^chnológie.laser. nie je jednoznačná odpoveď a to má potom za následok mnohé •epresnosti interpretácie. a nástupu počítačovej techniky. ktoré využívajú známe fyzikálne a chemické javy na uber materiálu i akustické vlnenie. vysokotlakový vodný lúč. plazmu. Výrobné technológie.

netradičný" zaraďujú technológie opracovania materiálov.2 Progresívne technológie V technológií obrábania sa pod prívlastky „nekonvenčný. Zároveň sa tento príspevok stal východiskom pre systematické triedenie poznatkov o rozdielnych spôsoboch výroby dielcov. Abrasion and Erosion. Vigner (1984). Tento názov sa používa napr. Békés (1967) sa od začiatku ich vývoja a priemyselného uplatnenia až po súčasnosť charakterizovali predovšetkým elektrofyzíkálne a elektrochemické metódy obrábania. pre technológie zvárania (Turňa. Či ide o rezanie alebo brúsenie). lasera. Metahvorking Science and Engineering. E. Buda. Pomenovanie „netradičné technológie obrábania" (anglicky: Nontraditioiia! Method of Machining) je zaužívané v americkej odbornej literatúre. vyššie uvedené prívlastky sú doplnené ďalším spojením a to „špeciálne technológie". M. superfinišovanie. kde klasifikuje a popisuje jednotlivé netradičné postupy obrábania. V tomto vedeckom príspevku boli klasifikované nekonvenčné technológie obrábania podľa použitého zdroja energie na uber materiálu. aj v iných výrobných technológiách. 1991). abrazívnym pôsobením a eróziou). kde v roku 1986 publikovali Snoyers. Výstižné triedenie procesov obrábania podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu podáva Kaczmarek (1976) vo svojej knihe Principles of Machining by Cutting. Toto pomenovanie sa u nás začalo používať v 90-tych rokoch XX. reprezentovanej odbornou spoločnosťou ASME (Americká spoločnosť strojných inžinierov). ktorá okrem iného vydáva v periodických cykloch rozsiahlu encyklopedickú publikáciu Handbook of Machining (\ preklade Príručka obrábania). leštenie pásmi a technológiami výroby ozubených kolies. Používanie názvu „nekonvenčné technológie" podporila aj vedecká spoločnosť CIRP (Medzinárodná spoločnosť pre bádanie v strojárskej výrobe so sídlom v Paríži) vo svojich periodicky vydávaných dokumentoch Annals ofthe C!RP. Uvedené triedenie je v našich podmienkach menej zaužívané. Možno konštatovať. plazmy. Staelens a Dekeyser (1986) základnú klasifikáciu fyzikálno-chemických metód úberu materiálu pod názvom Non-conventional Materiál Renioval Processes (v preklade Nekonvenčné procesy úberu materiálu). ktoré nepoužívajú „klasický" rezný nástroj s určitou alebo neurčitou reznou hranou (podľa toho. . storočia. iónov a elektrónov používa. Čo vyplýva z podstaty úberu materiálu v týchto procesoch. ktoré využívajú iné zdroje energie ako energiu mechanickú zaraďuje do kategórie erozivne obrábanie. používané u nás dnes už klasikmi technológie obrábania Hirschfeld (1953). V technológii obrábania sa pomenovanie špeciálne technológie spája skôr s dokončovacimi spôsobmi obrábania ako lapovanie. ale využívajú k úberu materiálu pôsobenie rôznych fyzikálnych alebo chemických javov. Pomenovaním „nekonvenčné" v zmysle opačne ku konvenčnému. že okrem technológie obrábania sa fyzikálny princíp ultrazvuku. žc názov „nekonvenčné technológie" je medzi technickou verejnosťou často používaný a jeho význam je viac-menej spojený s elektrofyzikalnými a elektrochemickými technológiami. kde procesy úberu materiálu.: Špeciálne metódy zvárania. (v preklade Princípy obrábania rezaním. Vzhľadom na to. 1989) alebo technológie tvárnenia {Mielnik. Prikryl.

veď progresívne môže byť všetko. zvýšiť napr. Technológia je súbor procesov.1 Význam a pojem technológie Limitujúcim faktorom úrovne strojárskej výroby j c použitá technológia. 1988). v ŕ t a n i e . či je potrebné tieto výrobné technológie používaním rôznych prívlastkov odlišovať od bežne zaužívaných tzv. kde v priebehu procesu nástroj a obrobok nie sú v priamom kontakte. posun. Použitá technológia preto. Technológia má celkovú štruktúru a klasifikáciu. kde je materiál odoberaný vplyvom mechanického namáhania strihom/šmykom (sústruženic.postupné kalenie (pozn. . má svoje opodstatnenie v tom. pokrokový. Pre doplnenie jc potrebné uviesť. (Taniguchi. rezanie/delenie materiálov laserom. čo sa len trochu líši od bežne zaužívaného alebo klasického procesu. Zároveň jc pre nich charakteristické.-c d management . Samozrejme bude na čitateľovi a odbornej verejnosti aké stanovisko zaujme k predkladanému názvu. stúpať. Ako príklady možno uviesť elektroiskrové hĺbenie tvárniacich nástrojov. To je celkom odlišné od väčšiny klasických (tradičných) spôsobov úberu materiálu obrábaním. Mnohokrát neprirodzene vyznieva označenie „nekonvenčná technológia" pre elektroiskrové procesy. že procesy riadenia. že v Kzyku používaný pojem progresívny v zmysle pokrokový v anglickom preklade nesmie byť srwoie sa mení jeho význam. vo výrobe integrovaných obvodov a iné. Najnovšie sa začína zaužívať aj pomenovanie Innovative Manufacturing Processe s (van Luttervelt 1989. Anglický výraz progressive znamená totiž postupná napr. optimalizácie a automatizácie sú ich prirodzenou súčasťou a predstavujú sofistikované inteligentné prostredie riadiaceho systému stroja a procesu.•:. Ĺ lugličtiny: advanced . Tonshoff 1993) (inovačné výrobné procesy). ukazuje sa. 1989) (v preklade moderné alebo progresívne/pokrokové metódy obrábania). ) alebo abrazívnym pôsobením nástroja na povrch (brúsenie). chemických a tepelných princípoch úberu materiálu (v prípade obrábania). vodným lúčom. úžitkové. ale v určitej regulovateľnej vzdialenosti od seba. ktoré sa stávajú dnes už bežne používanými výrobnými prostriedkami modernej priemyselnej výroby. Lowe [2] uvádza. Eversheim 1993. rovnako ako procesy riadenia a automatizácie. K'ónig 1997. autora). progressive . spotrebu surovín a stupeň ich využitia. Stanovuje funkčné.pokrokové. že technológia je vedný odbor. laserové technológie v automobilovej výrobe.znamená (moderný. odvetvie ľudských znalostí. pravidiel a návykov používaných pri výrobe rôznych druhov rrodukcie v ľubovoľnej sfére výrobnej činnosti.1.. zlepšenie. Napriek vyššie uvedenému. teda určuje energetickú náročnosť výroby. že pomenovanie „progresívne technológie" v spojení s ýmito výrobnými postupmi. že ona stanovuje nároky na spotrebu energie. že sú založené na elektrických.1. frézovanie. že tieto postupy vždy predstavovali technologický pokrok vo výrobe. kde sa aplikujú vedecké princípy a praktické znalosti do fyzikálnej podstaty a systémov. Odborná verejnosť zatiaľ nie je jednotná v tejto oblasti. obr. Otázkou zostáva. Ich progresivita spočíva V tom. úvod 3 V ostatných rokoch sa čoraz častejšie v súvislosti s týmito technológiami objavuje spojenie Advanced' Mexhod of Machining (McGeough. slovenskom progressive. dekoratívne a komerčné vlastnosti •ýrobkov a tým vlastne podmieňuje rozvoj celého počtu výrobných odvetví. vrdemng . ale aj laser a ďalšie. "klasických" procesov. vzostupný. moderné riadenie). 1.

Ešte v nedávnej minulosti sa spájala iba s pojmom strojárska technológia a mnohokrát iba s technologickým postupom výroby dielcov. meranie a priemyselnú aplikáciu. ad i) Technológie súvisiace s rozvojom spoločnosti vychádzajú zo všeobecne poňatého pojmu technológie ako súboru vedeckých poznatkov a definujú nové a novokoncipované vedné odbory ako sú informačné technológie. kde význam techné }t poznatok. ale tiež priemyselné a materiálové technológie. Podľa slovníka cudzích slov technológia jc náuka o prostriedkoch a procesoch. nukleárne technológie. ktorých cieľ a podstata spočíva vo výskume výrobných prostriedkov a procesov. slovné spojenie pochádzajúce zo starovekej gréčtiny. čím sa technológia degradovala do polohy málo vedeckého a skôr empirického návodu na výrobu a strácala na význame. i) ii) Technológie ako súčasť rozvoja vedy a spoločnosti Technológie uplatňované priamo vo výrobe. náuka. náuka o mori a morské technológie. než ako to bolo zaužívané v našich podmienkach. technologický vývoj krajín tretieho sveta. Technológia je úzko spojená s vývojom poznania. TECHNOLÓGIA KNOW-HOW POSTUPY VEDECKÉ PRINCÍPY ZARIADENIA ORGANIZÁCIA VÝSKUM MERANIE APLKACA ARTEFAKTY ŠTRUKTÚRA SYSTÉM O b r .Lowe [2]) Samotný pojem technológia' (angl. storočia posunul pojem technológie a tým aj strojárskej technológie do inej polohy. ľudský faktor a technológie. technology) sa v súčasnosti chápe a používa v širších súvislostiach. biotechnológie. Technológia je podľa výkladových slovníkov komplex vedeckých poznatkov. l . prenosných vedeckých poznatkov a má jednoznačné atribúty ako sú jedinečné postupy pre výskum. autora). ktorá rozlišuje dva prístupy jej ponímania. l Štruktúra technológie ( zdroj. Vývoj v posledných desaťročiach XX.4 Progresívne technológie Konkrétna technológia obsahuje hlavnú časť forma!izovaných. vytvára materiálnu a informačnú základňu ich rozvoja. . Technológia podnecuje vznik nových oblastí vedy a techniky. zručnosť a iogos veda. v odkrývaní a formulácii zákonov a princípov výrobných procesov a v príprave základne pre optimalizáciu výrobných procesov. vedy a techniky a jc založená na všetkých vedeckých a praktických poznatkoch ľudstva. ktorými sa suroviny menia na výrobky {pozn. technológie životného prostredia.

technológiu označovanie Manufacturing je v americkej odbornej literatúre. Strojárska výroba zahŕňa návrh a konštrukciu výrobku. Strojárska výroba (Production' (Manufacturing) Engineering) je výber výrobných rroätríedkov a výrobných metód za účelom optimalizácie použitia výrobkov podľa technologických kritérií. Pre jasnejšiu orientáciu čitateľa sú ďalej vysvetlené jednotlivé pojmy spojené s technológiou strojárskej výroby podľa najnovších poznatkov a prístupov . Technológia tvorí a rozvíja teoretickú základňu priemyselnej a teda aj strojárskej výroby a jej úlohou je prinášať pokrok v technologickej a vedeckej základni a rozvíjať princípy výroby namiesto empírie a improvizácie. automatizácia.1. ktorých výsledkom je produkt (výrobok.1 Úvod 5 ad ii) Technológie uplatňované priamo v procese výroby predstavujú komplex vied. nové formy organizácie výroby.2 CAx technológie monitorizácia procesov Súčasné súvislosti rozvoja strojárskej výroby Z toho vyplývajú aj nové prístupy k technológii.1 Technológia strojárskej výroby Vývoj poznania silne ovplyvňuje rozvoj priemyselnej a teda aj strojárskej výroby. pre ktorú predstavuje synergiu najnovších poznatkov vedy a techniky v štyroch základných skupinách ako to znázorňuje obr. íe to postupnosť funkcii. ktoré vedú k tvorbe produktov spracovaním alebo spájaním materiálov a potom ich montážou na finálny výrobok. anglická odborná literatúra používa slovo r-Tduaioii (pozn. klasifikácii a chápaniu. autora).2: vývoj nových materiálov (konštrukčné a nástrojové materiály) vývoj nových a inovovaných princípov technológie spracovania materiálov. konkrétne k technológii strojárskej výroby a jej definícii. . elektronizácia a CAx technológie (Computer Aided).1. systém procesov. 1. Výroba (Production) je. 1. predmet).ŕdnotlivých vedeckých škôl. N O V É FOHMY ORGANIZÁCIE VÝROBY EKOLÓGIA VÝR08Y EKONOMIKA VÝROBY I S T R O J Á R S K A í ROZVOJ TECHNOLÓGIÍ NOVÉ PRINCÍPY TECHNOLÓGIÍ _ INOVAČNÉ TECHNOLÓGIE V Ý R O B A NOVÉ MATERIAL Y ^ - VSTUP ELEKTRONIKY pre konštruovanie nové nástrojové materiály Obr. ktorých cieľom je odkrývanie a formulácia zákonov a princípov priemyselnej výroby.

laboratóriá. povrchové úpravy Novšia klasifikácia. energie. energetické a materiálové straty. energetické a sociálne faktory.). ktoré sa obyčajne delia na: • • • • • • zlievanie. ktorú prezentujú publikácie vedeckej spoločností CIRP (1986) a v doplnenej a upravenej forme Vasilko (1998). energia. Posudzuje existujúci spôsob výroby a hľadá nové spôsoby premeny materiálu na polotovary.. Klasické chápanie technológie strojárskej výroby delí výrobu na fázy a stupne. Nevýhodou tejto deľby v modernej flexibilnej a počítačom riadenej výrobe sú časové. náhradných dielcov) a vedľajšie procesy (skladové hospodárstvo. Výrobný proces (Production Process) je súbor činnosti ľudí. výroba náradia.) a na výstup finálnych výrobkov. dielce a výrobky.. Integrovaná technológia zlučuje jednotlivé medzistupne a fázy výroby tak. delí technológie spracovania materiálov na šesť základných druhov. modelov. ktorej predmetom skúmania je podstata. Pre odstránenie týchto strát sa uplatňujú tendencie spájania a hovorí sa o integrovanej technológii a komplexnej technológii. Technológia strojárskej výroby (Production Engineering Technology) je komplexná vedná oblasť.. výrobu nástrojov a zariadení ich údržbu a informácie potrebné na zabezpečenie hospodárnosti a ekonomiky výroby. pomocné výrobné procesy {opravy. skúšobne. Zahrňuje hlavné výrobné procesy (výroba polovýrobkov. že technologická schéma sa zjednodušuje na vstupné prvky (materiál. technologickými zvláštnosťami a výsledným efektom. Technológia a strojárska výroba sú vzájomne spojené ako teória a prax. cez používanie výrobku jeho životnosť až po likvidáciu použitého výrobku a s tým spojené všestranné ekologické vplyvy. Zabezpečuje požadovanú kvalitu predmetov na požadovanej ekonomickej. energetické hospodárstvo. ktoré sa líšia spôsobom realizácie vo výrobe. ale v súčasnosti už aj na požadovanej ekologickej úrovni. zariadení a strojov. strojov a procesov. vzájomné vzťahy a zákonitosti procesu výroby dielcov. dielcov a montáž). obrábanie. kde sa uplatňuje špecializácia pri výrobe dielcov a kooperácia pri kompletizácii hotových výrobkov. prášková metalurgia tvárnenie a tvarovanie. zváranie a spájanie.. materiálu.6 Progresívne technológie výroby a výrobný proces. spracovania a zúžitkovania odpadu. doprava. Integrované technológie na základe výrobného postupu materiálu a využívania energie spájajú jednotlivé technologické operácie a procesy do jedného výrobného celku. kde je potrebné zapojiť do jedného celku okrem čisto technických a technologických faktorov aj ďalšie. ekologické. Komplexná technológia a jej rozvoj si vyžaduje oproti klasickému postupu systémový prístup. Jej výsledkom má byť dosiahnutie vytýčených cieľov v plánovanom časovom slede s primeranými ekonomickými a ekologickými parametrami. že presnejšie špecifikuje dosah jednotlivých technológií: . liatie. vplyvov na životné prostredie. ktorých výsledkom sú určité druhy výrobkov. Komplexná technológia zahrňuje celý systém problematiky od suroviny. Súčasťou technológie strojárskej výroby sú technológie spracovania materiálov {Materials Processing Technology). Od vyššie uvedeného delenia sa odlišuje tým.

honovanie. doplnkové. tvárnenie..) B) Procesy spájania materiálu. jemné dierovanie a presné strihanie. c h e m i c k o .H1P) C4) tvarovanie rezaním materiálu (obrábanie rezaním. delenie rezaním a pod.tepelné spracovanie. Samozrejme jednotlivé vyššie uvedené skupiny technológií spracovania materiálov je možné ešte ďalej deliť a špecifikovať podľa použitej operácie. brúsenie) C5) tvarovanie odstraňovaním materiálu fyzikálno . ktoré je možné roztriediť podľa stupňa ich postupného vývoja a priemyselného používania do troch kategórií.. využívajú sa prednostne vo výrobe polovýrobkov. využívajú sa procesy. fotochemické leptanie. frézovaním. ako to prezentuje van Luttervelt 1989 [3]../ Úvod A) 7 Procesy delenia materiálov. na procesy označené ako: • • klasické resp. ale aj hydrodynamické obrábanie . strihanie.) C) Procesy tvarovania materiálu a polovýrobkov (procesy zmeny tvaru): tieto sa delia na podskupiny a to: C l ) tvarovanie materiálu v tekutom stave (liate. elektrochemické a elektroiskrové obrábanie. zlievanie) C2) tvarovanie materiálu plastickou deformáciou (tvárnenie ) C3) tvarovanie práškovou metalurgiou (lisovanie práškov. či tvorením vrstiev resp. zámernou zmenou stavu povrchu (iónové technológie ako je iónová implantácia a nanotechnológie. vylepšené. spekanie.. (lámanie. konvenčné technológie založené na mechanickej povahe spracovania materiálov ako sú obrábanie sústružcním.mechanických vlastností materiálov: (tepelné spracovanie. spájkovanie. iónový a elektrónový lúč..chemickým úberom (elektroiskrové a elektrochemické obrábanie. galvanizovanie. laser. zabezpečuje sa vysoká presnosť výroby (lapovanie. zváranie a ďalšie. spekanie. progresívne.. F) Procesy zmeny stavu povrchu (dokončovanie povrchov): čiastočne sa prelínajú s rozmerovým opracovaním dielcov. žc dnes existuje široké spektrum technologických procesov a operácii. NC dierovanie a iné. izostatické lisovanie . Z vyššie uvedeného delenia vyplýva.vodný lúč a iné.. založené na fyzikálnej a chemickej povahe dejov pri spracovaní materiálov ako laserový lúč.) D) Procesy zmeny fyzikálno .). inovačné metódy spracovania materiálov ako obrábanie tvrdých materiálov [Hard Mcichining). mikrorezanie a nanotechnológie. rozmerov a polohy plôch odoberaním špeciálne ponechaného prídavku). lisovanie. či už zmenou rozmerov (vysokopresné brúsenie. (zváranie. na delenie využívajú plastické alebo krehké porušovanie materiálu. vysokorýchlostné obrábanie. ktoré zlepšujú a vylepšujú kvalitu povrchu.) E) Rozmerové opracovanie dielcov (zmena rozmerov): odstraňujú sa nepresnosti po predchádzajúcich operáciách (nepresnosti tvaru. chemické frézovanie. termomechanické spracovanie.. " . zlepovanie.

ako je používanie vysokých rezných rýchlosti (vysoké v porovnaní s klasickými technológiami) pri rýchlostnom obrábaní (HSC High Speed Cutťmg). ktoré vyplývajú zo súčasných poznatkov ukazuje obr. Tento záujem je úzko spojený so stratégiou vývoja nových materiálov a metódami ich spracovania. lacnejšie a rýchlejšie" fbetter.1.4 • Smery vývoja inovačných technológií na vylepšovanie klasických technológií napr. 1. TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA MATERIÁLOV. ECM fotochemické leptanie Vylepšené postupy (inovačné) Hard Machining (HU) jemné dierovanie NC dierovanie rezanie závitov diamantovým nástrojom Obr.3 Hlavné typy výrobných procesov Smery rozvoja inovačných technológií. s cieľom zvyšovania konkurencieschopnosti produktov. alebo nízke posuvy pri jemnom obrábaní . faster).1.1. ale najmä priemyselnej sféry sú inovačné technológie. To znamená lepšia kvalita pri minimálnych nákladoch za kratší čas na výrobu produktu.VÝROBNÉ PROCESY "H1 Klasické postupy (mechanické princípy) sústruženie frézovanie brúsenie tvárnenie zváranie Progresívne postupy (fyzikálne a chemické princípy) laserový f č ú vodný lúč EDM.4. cheaper. Progresívne technológie Je len samozrejmé.3. že v popredí záujmu výskumnej. Tento cieľ nadobúda takmer olympijské dimenzie charakterizované heslom „lepšie. Inovačné technológie sú vo svojom vývoji orientované dvoma smermi a to: • • Hard Machining(HM) HSC rýchlostné obrábanie L M laserom podporované A obrábanie Rapid Prototyping Rapid Tooling Obr. extremizáciou rezných podmienok.s Vyššie uvedené rozdelenie znázorňuje obr.

cdnu časť technológie spracovania materiálov tvorí obrábanie. Obrábanie (Machining) je široký pojem. Pozadie. že ani klasické výrobné technológie nezaostávajú za rozvojom poznatkov. zákonitosti toku informácií a ich spracovanie (tok informácií a najdôležitejším článkom progresívnych a inovačných technológií).j. ii) Nasadenie a využívanie progresívnych a inovačných technológií v priemyselnej výrobe sleduje rozvoj poznatkov v oblastiach: • • • zákonitostí procesov získavania a spracovania materiálov./ Úvod 9 • resp. dobrým príkladom je využitie laserového lúča pri obrábaní (LAM t. laserom podporované rezanie a brúsenie). . na zdokonalenie konštrukcie strojov. ktoré patrí v súčasnosti už k bežným spôsobom jemného a presného sústruženia. Samozrejme je potrebné zdôrazniť skutočnosť.2 Klasifikácia spôsobov obrábania -. ale naopak využívajú ho v plnej miere. spoľahlivosť a životnosť dielcov a výrobkov. vývojom nových metód výroby súčiastok vývojom automatizovaných technologických procesov a technických prostriedkov na ich realizáciu. zákonitostí funkcie strojov. Dôkazom toho v obrábaní je okrem iného používanie nástrojov z reznej keramiky. ich prenos je iíi) Smery ďalšieho vývoja progresívnych a inovačných výrobných technológií sú úzko spojené s: " • vývojom nových materiálov. ktorý zahrňuje všetky metódy tvarovania produktov postupným odoberaním určitého množstva materiálu. na vývoj a využitie nových princípov v technológiách. malé prierezy odrezávanej vrstvy. a pri technológiách Rapid Prototyping (rýchle zhotovovanie prototypov) a Rapid Tooling (rýchle zhotovovanie nástrojov). (opäť malé v porovnaní s bežne zaužívanými podmienkami) pri obrábaní tvrdých materiálov (HM Hard Machining). tvarovaní „:eriálov rezaním a fyzikálno-chemickým pôsobením. ktorý sa nazýva prídavok (allawance). ktoré vo vyššie uvedenej tlasifíkácii nespadá iba do jednej skupiny. na presnosť. ale podieľa sa na delení materiálov. rozmerovým opracovaním dielcov a ^rkončovaním povrchov. priemyselné využitie a smery ďalšieho vývoja progresívnych a inovačných technológií spracovania materiálov je možné zjednodušene charakterizovať nasledovne: i) Pozadie a trendy vývoja technológií spracovania materiálov vychádzajú zo zvyšujúcich sa požiadaviek: • • • na sortiment a zložitosť výrobkov. 1.

Hirschfeld. chemickú a tepelnú energiu pri erózii. Z hľadiska klasifikácie spôsobov obrábania existuje viacero prístupov. plazma elektrónový lúč). ktorú uvádza Kaczmarek a najnovšie Grzesik (1998). Kaczmarek (1976) delí technológiu obrábania na rezanie (Cutting) a obrábanie eróziou (Machining by erosion). Neskôr v 50-iych a 60-tych rokoch XX. prípadne ich kombináciou.1. tavením častíc materiálu z obrobku účinkom vy s oko energetic ký c h lúčov (laser. 1976) . ktoré vychádzajú z postupného vývoja metód obrábania. storočia /. Vigiter (1984).It) Progresívne technológie Obrábanie je dynamická technológia. chemickými postupmi. keď boli položené prvé vedecké základy teórie rezania (v druhej polovici XIX. ktorá zahrňuje niekoľko vedných odborov a patrí na popredné miesto vo výrobných technológiách. aj keď používajú rôzne formy energie. Spoločnou črtou oboch procesov je. Békés (1967) Prikryl (1967). že výsledný tvar produktu sa dosahuje úberom určitého množstva materiálu. Materiál sa teda pri obrábaní odoberá: • • • mechanickým postupom t. V počiatkoch vývoja náuky o obrábaní. A.5. charakterizujú obrábanie ako technologický proces. jednak podielom celkovej prácnosti výroby dielcov. (1953). pretože obe vykazujú podobné charakteristiky a aplikácie. Obr. pri ktorom požadovaný tvar a rozmer obrobku vzniká postupným odoberaním častíc materiálu mechanickými. 1870) technológia spracovania materiálov sa delila na technológiu mechanickú a chemickú a obrábanie materiálov spadalo do skupiny mechanickej technológie spolu s tvárnením materiálov.5 Klasifikácia spôsobov obrábania (Kaczmarek. ilustruje klasifikáciu metód obrábania. elektrochemickým rozpúšťaním častic materiálu.1. Rezanie Obrábanie rezaním OBRÁBANIE Brúsenie Elektroerozívne obrábanie Elektrochemické obrábanie Energolúčové obrábanie Obrábanie eróziou Obr. ktorou zabezpečuje kvalitatívnu stránku výrobkov a v konečnom dôsledku ich vyššiu pridanú hodnotu. ako dôsledok prudkého rozvoja náuky o obrábaní. Time. Buda. oddeľovaním častíc materiálu reznou hranou vo forme triesky (rezanie. storočia a potom v 70-tych rokoch pôvodné jednoduché rozdelenie bolo nahradené rozdelením podľa princípu úberu materiálu z východiskového polotovaru. brúsenie). elektrickými. Prikryl. ktorá predstavuje okolo 25 + 30% a jednak svojou podstatou. Mechanickú energiu pre rezanie a elektrickú.j.

6 Klasifikácia procesov obrábania* ultrazvuk a abrazívny lúč sa v tejto klasifikácii vyskytujú dvakrát. chemické a iné zdroje energie (pretože nejestvuje jednotnosť v pomenovaní. nástroj má jednu alebo viacero rezných hrán.6: • Rezanie (Cutting). vyvrtávanie brúsenie honovanie supe (finišovanie vodný lúč (ultrazvuk) (abrazívny lúč) CHEMICKÉ ELEKTROCHEMICKÉ TVAROVÉ A ROVINNÉ S VOĽNÝM BRUSIVOM frézovanie hobľovanie obrážanie preťahovanie výroba ozubených kolies výroba závitov lapovanie leštenie omieľanie abrazívny lúč ultrazvuk ELEKTROTEPELNÉ elektroiskrové laserový lúč elektrónový lúč iónový lúč plazmový lúč Obr.1. Klocke (1997). alebo netradičné procesy obrábania. obzvlášť v prípade ťazkoobrobíteľných materiálov a materiálov. delia obrábanie do troch kategórií. . raz ako procesy brúsenia vďným brusivom a raz v zátvorke ako mechanické procesy netradičných/progresívnych technológii. obr.1 Úvod 11 Obrábanie rezaním (Machining by cutting) má významnú úlohu z hľadiska možností použitia pre svoju všestrannosť a schopnosť dosiahnuť najvyššie pracovné presností. ktoré využívajú na uber fyzikálne. Zerspannug mit geometrisch bestimmter Schneide) • Abrazívne opracovanie . tiež definované nemeckou literatúrou ako opracovanie nástrojmi s neurčenou geometriou reznej hrany (z nem. V poslednom desaťročí najmä anglosaské Kalpakjiart (1989) a nemecké pramene König. (z nem. kniha uvádza obe názvy ako ekvivalentné). vŕtanie. Zerspanung mit geometrisch unbestimmten Schneiden) • Progresívne. 1. ktoré zahrňuje obrábanie nástrojmi s definovanou geometriou reznej hrany. Obrábanie eróziou rozširuje a doplňuje pracovné možnosti obrábania rezaním.brúsenie. ktoré vôbec nieje možné obrábať rezaním. ľ REZANIE O B R Á B A N I E BRÚSENIE (ABRAZÍVNE OPRACOVANIE) nástrojmi s definovanou geometriou reznej hrany ROTAČNÉ PLOCHY Netradičné/ progresívne metódy ú berú materiálu S VIAZANÝM BRUSIVOM MECHANICKÉ sústruženie. elektrické. Vysvetlenie tejto i * proporcie vyplýva z podstaty úberu materiálu a podrobnejšie je podané v kapitole 2.

Tieto odlišnosti sú dané: • • Použitým „nástrojom". Táto podmienka si vynútila pojem obrobiteľnosti materiálov a na istý čas obmedzila využívanie vysokopevných konštrukčných materiálov v priemysle. že pri rezaní musí byť vynaložené určité množstvo mechanickej energie na porušenie molekulárnej súdržnosti materiálu. Brúsenie (tiež abrazívne opracovanie) má ešte niektoré odlišnosti a zvláštnosti v porovnaní s procesom rezania. kde na obrobok nemožno pôsobiť veľkou silou ako napr. tepelné a/alebo chemické účinky fyzikálnych javov. . ktorú možno použiť na obrábanie. ktoré síce patrí medzi najstaršie odbory techniky. vo forme rozmerovo veľmi malej triesky (mikrotriesky. Progresívne metódy úberu materiálu používajú okrem mechanickej energie aj iné formy energie na odobratie materiálu vo forme voľným okom neviditeľných častíc (mikro až nano častice). tiež nazývanom abrazívne opracovanie. Tieto podmienky sú typické a spoločné pre rezanie a brúsenie. Pri rezaní je odrezávaná vrstva materiálu odoberaná nástrojom s jednou alebo viacerými reznými hranami s určitou geometriou vo forme voľným okom viditeľnej triesky. je prídavok na obrábanie odoberaný nespočítateľným množstvom rezných hrán brusiva s geometricky neurčenou reznou hranou. Jednotlivé brúsne zrná sú v priamom kontakte s povrchom obrobku. 3. čo má za následok nepravidelný uber triesky s premenlivým prierezom. Stratégia používania nových materiálov zároveň však podnietila vývoj nástrojových materiálov a nástrojov do takej miery. storočia. ktorý má neurčité množstvo rezných hrán vo forme viazaného alebo voľného brusiva. Ako vyplýva z dejín obrábania. Táto podmienka obmedzuje použitie rezania v oblastiach. Rôznorodosťou geometrie zrna brusiva a neurčitosťou ich vzájomnej polohy. Na tvarovanie povrchu materiálu nevyužívajú priamy kontakt nástroja (v klasickom ponímaní geometrického telesa s určitou alebo neurčitou reznou hranou). Nástroj je v priamom kontakte s obrobkom. ale svoj vrchol rozvoja dosahuje v druhej polovici XX. mechanické obrábanie (rezanie a brúsenie) potrebuje pre svoje uskutočnenie naplnenie troch základných podmienok: 1. aby akýkoľvek existujúci zdroj energie vyššieho druhu bol najprv premenený na najjednoduchšiu energiu mechanickú energiu.12 Progresívne technológie Každá kategória je charakterizovaná spoločnými určujúcimi znakmi úberu materiálu a zvláštnosťami procesu pri vzájomnom porovnávaní. vŕtanie otvorov so zakrivenou osou a iné. Podstata mechanického obrábania (rezania a brúsenia) je v poznaní. 2. vŕtanie veľmi malých otvorov do kalených ocelí. popisne uvádzanej ako voľným okom neviditeľnej častice). ale elektrické. že dnes ich výrobcovia disponujú sortimentom umožňujúcim obrábať nielen ťažkoobrobiteľné materiály. ale aj riadiť tvar vznikajúcej triesky. Geometria nástoja je určená a používaná podľa normy STN ISO 3002/1 (22 0011) a STN 22 0012 Pri brúsení. K uskutočneniu obrábania rezaním a brúsením je potrebné splniť podmienku. Materiál rezného nástroja má byť tvrdší ako materiál obrobku.

jeden impulz výboja pri elektroiskrovom opracovaní) a dochádza k nemu na veľkom počte lokalít súčasne.2 5 9 . KONFERENCIA STROJEXPOCASSOVIA 24.7 0 9 9 . M A Ň K O V Á . I . • 4.X . 1. pevnosť. húževnatosť a klasický pojem obrobiteľnosť stráca svoj význam.25-30 M A Ň K O V Á . STR. k ďalším mechanizmom úberu patrí chemické a elektrochemické rozpúšťanie materiálu a tiež brúsny účinok voľného brusiva pri ultrazvukovom obrábaní a obrábaní prúdom abraziva. plochou. chemickú a tepelnú energiu na uber materiálu a okrem spoločnej črty obrábania ( U B E R materiálu) majú významné odlišnosti od procesov rezania a brúsenia: • • • V mieste oddeľovania častíc materiálu nevzniká rezný odpor. SEPARÁTNY VÝTLAČOK L O W E . M A Ň K O V Á . Progresívne/netradičné technológie úberu. B E Ñ O .6) sú obsahovou náplňou predkladanej publikácie.L_ilvod ¡A • Malé prierezy triesok. : M I C R O C A D 97 M I S K O L C FEB 1997. prierezom alebo objemom. elektroiskrový výboj. V závislosti na rozmeroch odoberaných častíc. Uber materiálu . Uber materiálu nezávisí na mechanických vlastnostiach materiálu ako tvrdosť. I N . Zároveň prevažujúcim princípom úberu materiálu je erozívne a tepelné pôsobenie vysokocnergetických lúčov (laser. B E Ö O . elektróny. L E D . ako už bolo spomenuté vyššie.. využívajú elektrickú. M A Ň K O V Á . Literatúra k u kapitole 1 : 1 2.-27. mikrotriesky. J. dĺžkou.6. I. ) S J F T U KOÄICE. niekedy aj vo forme iskier alebo prachu (s prierezom rádovo okolo 10"3 mm") a vysoké rezné rýchlosti (30 -ŕlOO m/s) v porovnaní s procesom rezania. rezná sila.: T H E M A N A G E M E N T O F TECHNOLOGY.OKTÓBER 1 9 9 5 K O Š I C E . I I . C H A P M A N & H A L L . I. I.j. L O N D O N 1 9 9 5 . 1 9 9 8 .: SOURCES OF TECHNOLOGICAL INFORMATION IN PRODUCTION PROCESS. Samozrejme podľa klasifikácie a delenia týchto technológií viď obr. I N : R O Z V O J TECHNOLÓGIE OBRÁBANIA R T O 9 8 .: R O Z V O J TECHNOLÓGIE TRIESKOVÉHO OBRÁBANIA.P. P. môže byť U B E R materiálu vyjadrený jedno. plazma. 1 9 9 8 . Charakteristiky jednotlivých známych progresívnych metód úberu materiálu podľa vyššie uvedenej klasifikácie (obr. voľným okom neviditeľné tzv. I S B N 8 0 . S K 6 0 .oddeľovanie častíc je počas jedného cyklu (napr. 1.6 2 .: SOURCES OF TECHNOLOGICAL INFORMATION IN PART MANUFACTURING. obrobky sa nedeformujú vplyvom mechanického zaťaženia.dvoj alebo trojrozmernými hodnotami t. J . ( V Y D . vodný lúč) na povrch.

Warsaw (1976). W. F. Annals of the CIRP Vol.553-568 van Luttervelt. 3.. W. SNTL/SVTL Praha (1967) 1. Z.Inc. E. J.: Teória rezania kovov. SVTL. R. Klocke. A.113 . Springer-Verlag Berlin Heidelberg (1997) 5. Lazarenko.. Turňa. Kocman. Bratislava. Staelens. Abrasion and Erosion.: Manufacturing Engineering and Technology. 13.:Energy Beam Processing of Materials. pp.587 607 .152.ed. Egger. Klocke. Fräsen. K. (1988). ktoré boli analyzované a tvorili podklad pri príprave tejto knihy: 1. F.R. 17.obrábční. NewYork. Klocke. Springer-Verlag Berlin Heidelberg (1997) 5.: Principles of Machining by Cutting. Machining of Fibre . R.. (1986). 20. 39/2 (1989). M. 21. 19. 5. F. Clarendon Press Oxford. SNTL Praha (1984) l. Praha (1952) 1 .: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.vyd. Hirschfeld. J. s.vyd. König. Prikryl. N.vyd. A. McGeough. Békés. a kol. Led. Addison-Wesley Pub. p.: C 0 2 Laser Cutting.Comp.: Advanced Methods of Machining. Z.: Teoretické základy obrábania kovov.: Špeciálne metódy zvárania.: Podstawy skrawania materialow metalowych.vyd Prikryl.. N.448-462 Kalpakjian. 14. pp.: Špeciálni technológie . (1989) 2.ed. o. Snoeys.reiforced Composites. 9. Vasilko. W. H. 18. Mielnik. Plenum Press. a kol. Alfa Bratislava ( 1990) 1 . Brno 1998 1 vyd.: Metalworking Science and Engineering. 467-492 Tönshoff. 16. Grzesik. vyd. vyd. (1967) l.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.: Fertigungsverfahren Drehen. Annals of the CIRP Vol. E. 8. J. Taniguchi. Lazarenková..14 Progresívne technológie Zoznam monografií a významných vedeckých publikácií z oblasti obrábania.: Nové materiály a technológie ich spracovania.. Powell. Machining Science and Technology. 7. R.35/2. K.: Elektrojiskrové obrábční kovü. König. Dekkyser. pp . (1997) pp. W. 2. C. 6.T. Bohren. Wyd.vyd. M. 1(1). (1993) Led.: Fertigungsverfahren Abtragen und Generieren.. Wydawnictwo naukowo-techniczne.l.: Obrábční.: Technologie obrábční. K. SAV Bratislava (1953) l. PC-DIR Real. London. 15. 4. Buda.. Chapman and Hall.vyd. l. B. S. Kaczmarek. (1991) 2. 10. J. J. r. Plenum Press NewYork.vyd. (1989) l. (1989).vyd Vigner.. Komanduri.vyd. 1L 12. Alfa Bratislava. Naukowo-techniczne Warszawa(1989) l.vyd. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesses Annals of the CIRP I Keynote Papers (1997).

ktoré do určitej miery riešia problémy tažkoobrobiteľných materiálov. Vývoj progresívnych technológií sa z hľadiska riešenia problému opotrebenia nástroja uberá dvoma smermi: i) využívanie elektrickej. monolitné a kompozitné keramické materiály. Pôvodne boli tieto spôsoby úberu určené pre zvláštne použite. ktoré znižujú intenzitu jeho opotrebenia.2. elektrickej. Predkladaná kniha sa venuje prednostne procesom uvedeným pod bodom ii) a iba čiastočne popisuje technológie uvedené bode i) resp.obr. V odbornej literatúre panuje zhoda v tom. Práve vývoj progresívnych technológií. niektoré príklady uvádza tab. A tu sa ukazujú výhody progresívnych technológií. 2. elektrických tepelných a chemických procesov pri úbere (odstraňovaní) materiálu. chemickej a elektrochemickej energie na podporu klasických procesov opracovania s nástrojmi ako geometrickým telesom. ktoré nebolo extenzívne šírené. Klasifikácia procesov z tohto pohľadu je uvedená v kapitole 2. pomáha pri riešení problémov spojených s opotrebením nástroja pri obrábaní. inovačné technológie obrábania (Hard Machining.1 . Vysoko technicky náročné vynálezy posledného storočia ako lietadlá.1 ii) využívanie mechanickej.3.2 2 PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE ÚBERU MATERIÁLU Názov progresívne spôsoby úbcru materiálu alebo progresívne spôsoby obrábania sa používa pre širokú škálu mechanických. že ani vývoj klasických technológii obrábania neustal a boli vyvinuté a sú používané nové rezné materiály a brusivá (rezná keramika. ktorých opracovanie predstavuje určitý ťažko riešiteľný problém. Obr. ukazuje základné rozdelenie konštrukčných materiálov. tepelnej. nevhodných tepelných vlastnosti. Stručnú definíciu progresívnych. V súčasnosti je však toto konštatovanie zavádzajúce. Hoci viaceré tieto metódy boli vyvinuté pre riešenie špeciálnych úloh v leteckom a kozmonautickom priemysle v rokoch 1950 a 1960. kubický nitrid bóru. . tepelnej. ktoré do tejto kategórie patria. Ťažkosti vznikajúce pri obrábaní týchto materiálov vyplývajú z ich vysokej tvrdosti a krehkosti. ako je čisto mechanická energia. kozmické rakety a stanice a napokon počítače vytvorili širokú bázu nových tažkoobrobiteľných materiálov.1. kvôli široko rozdielnym procesom. ktoré boli vyvinuté prevažne po roku 1940. nehomogénnej mikroštruklúry. ktoré používajú iné zdroje energie. vysokorýchlostné obrábanie a iné). ktorá nebola nikdy predtým použitá. autá. tab.2. vysokotrvanlivé polyméry a iné. ale napriek týmto zlepšeniam neriešia základný problém obrábania a to opotrebenie nástroja. Ako príklady možno uviesť kompozitné materiály s kovovou matricou. chemickej reaktivity s rezným nástrojom. polykryštalický diamant). Je potrebné zdôrazniť. ktoré používajú bežné formy energie novým spôsobom alebo používajú energiu. alebo s podporou nástroja ako geometrického telesa bez jeho aktívnej účasti (priamy kontakt s obrobkom) na procese úberu materiálu (v porovnaní s klasickým rezaním alebo brúsením). alebo ako bolo doteraz zaužívané netradičných technológii je ťažké zaviesť. že do tejto skupiny patria procesy zavedené za posledných 60 rokov XX.. storočia.1. v niektorých prípadoch až nemožná. dnes väčšina z nich nachádza široké uplatnenie v rozličných priemyselných odvetviach.2. chemickej a elektrochemickej energie v sústredenom energetickom zväzku na opracovanie materiálov bez použitia nástroja ako geometrického telesa (zaužívané pomenovanie energolúčové technológie). žiarupevnosti. ktorých obrobiteľnosť klasickými technológiami obrábania je obtiažna.

kde pôsobenie reznej sily pri mechanickom opracovaní [brúsenie.2. horčík titán.16 Progresívne technológie železné kovové vysokopevné žiaruvzdorné žiarupevné korozivzdomé hliník. nikel a ich zliatiny •n L. na drsnosť dokončovaných povrchov {požiadavka zrkadlovolesklých povrchov s optickou presnosťou). obvykle nad 400 HB. ako aj ďalšie požiadavky súvisiace so spracovaním zvyšujúceho sa podielu ťažkoobrobiteľných konštrukčných materiálov. • vysokými nárokmi na presnosť a tolerancie rozmerov. . čo spôsobuje problémy pri ich upínaní. na komplexnosť tvarov. • nárokmi na integritu povrchov s cieľom vylúčiť nežiadúce tepelné ovplyvnenie povrchových vrstiev a vznik zvyškových napätí pod povrchom. • rastúcimi nárokmi na zložitosťou tvaru dielca. Uvedené požiadavky sú ďalej konkrétne dané: • nárokmi na vysokú pevnosť a tvrdosť materiálov.1 Prehľad a rozdelenie konštrukčných materiálov s dôrazom na ťažkoobrobiteľné materiály z pohľadu obrábania [6] Okrem problematiky opotrebenia nástroja. tvámene) môže mať za následok ich deformáciu. progresívne spôsoby obrábania riešia v mnohých prípadoch zvyšujúce sa požiadavky priemyslu na kvalitu produktov. • nárokmi na opracovanie tenkostenných a poddajných materiálov. na dokončovanie povrchov. rezanie. neželezné C D £ •cu XJ keramika u •in C O : termosety POLYMÉRY termoplasty " 1 pre elektrotechnický priemysel pre spotrebný a strojársky priemysel pre tvorenie povlakov s polymérovou matricou s kovovou matricou s keramickou matricou kompozity Obr.

tieto spôsoby opracovania materiálov sú založené na úbere materiálu fyzikálno-mechanicko-chemickým pôsobením a často doplňujú klasické výrobné procesy. pretože: • • . Tab. Z miesta úberu materiálu prechádza menej tepla do hmoty obrobku.2 Progresívne metódy úberu materiálu 17 Ako už bolo spomenuté vyššie. plazmou.múť nasledovne [1. Dovoľujú opracovať komplexné tvary a v neposlednom rade sú vhodné pre automatizáciu procesov a CNC riadenie. súst ruže nie s podporou lasera). pojem obrobiteľnosť materiálov typická pre obrábanie rezaním a brúsením stráca svoj klasický význam. ohrev plameňom. elektromagnetické a elektrostatické lapovanie a leštenie.ľ 1 ľ 3 12 16 Výkon [kW] 20 Obr.1 Klasické technologické procesy využívajúce podporu rôznych energetických zdrojov Obrábanie rezaním rezanie za tepla (odporový ohrev. ale so zmeneným významom. húževnatosť. rozpustnosťou.2 Porovnanie výkonových charakteristík a úberu materiálu pre klasické technológie (KON).2. rezanie pri nízkych teplotách (kryogénne obrábanie) ultrazvukové brúsenie a honovanie. a pre nasledujúce progresívne technológie: LBM obrábanie laserom EBM obrábanie lúčom elektrónov AJM obrábanie prúdom abraziva USM ultrazvukové obrábanie EDM elektroiskrové obrábanie AWJ obrábanie abrazívym vodným lúčom (spracované podľa [2]) Zvláštnosti týchto procesov v porovnaní s klasickými technológiami obrábania je možné •r. chemické lapovanie a leštenie. Obrábanie brúsením s viazaným brusivom Obrábanie brúsením s voľným brusivom . nevzniká rezný odpor. obrobky sa vplyvom mechanického zaťaženia vyplývajúce z technologického procesu nedeformujú. Ako pnklady možno uviesť chemické obrábanie a pojem lcptalcľnosť materiálov. pevnosť. 11]: " Ober nezávisí na mechanických vlastnostiach materiálu ako sú tvrdosť. V' mieste oddeľovania častíc materiálu nepôsobí rezná sila. elektroiskrové brúsenie. Pri •elektrochemickom obrábaní a elektroiskrovom obrábaní sa pojem obrobiteľnosti materiálov spája s ich elektrickou vodivosťou resp.9. Objavuje sa síce snaha ponechať tento pojem.2. elektrolytické brúsenie a honovanie.

18

Progresívne

technológie

• • • •

• oddeľovanie častíc je mikrorozmerové a dochádza k nemu na veľkom počte lokalít, • frekvencia elementárnych úberov je vysoká. Opracováva sa celý povrch obrobku naraz, Maximálna veľkosť obrobku je limitovaná energetickou základňou zariadenia (10 - 10 kW). 9 Možnosť mikroobrábania a dosahovanie „nano" 10" mm rozmerov. V porovnaní s klasickými procesmi vykazujú vyššiu spotrebu energie pri úbere materiálu a oveľa nižší pomerný uber.
2 3

Obr.2.2. znázorňuje porovnávacie hodnotenie vybraných progresívnych technológii z hľadiska požadovaného výkonu na realizáciu procesu a pomerného úberu materiálu. Zároveň je ukazovateľom energetickej náročnosti vybraných procesov.

2.1 Klasifikácia progresívnych metód úberu materiálov Progresívne výrobne metódy zahrňujú množstvo procesov, niektoré našli široké uplatnenie, kým iné zostali iba v podobe laboratórnych experimentov, niekedy iba ako kuriozita. Systematickú klasifikáciu týchto technológií je možné spracovať z rôznych hľadísk. Obvykle sa delia: i) ii) iii) podľa hlavného energetického zdroja úberu podľa prítomnosti „nástroja" ako geometrického telesa, podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu.

ad i) Delenie podľa hlavného energetického zdroja úberu resp. podľa druhu použitej energie je najviac zaužívané a rozšírené. Triedi jednotlivé technológie do hlavných skupín podľa prevládajúcej energie, ktorá je zdrojom úberu materiálu a to na: • • • • mechanické procesy, chemické procesy, elektrické a/alebo elektrochemické procesy tepelné a/alebo elektrotepelné procesy.

Obr.2,3 znázorňuje toto delenie spolu so zatriedením používaných technológii do jednotlivých hlavných skupín. Zároveň okrem slovenských technických názvov uvádza medzinárodne zaužívané skratky a anglické názvy technológií, ktoré sú v súlade s medzinárodnou normou ISO DIN 8580. Predkladaná publikácia v nasledujúcich kapitolách zachováva toto delenie. ad ii) Delenie podľa prítomnosti „nástroja" vychádza zo smerov vývoja technológii ako bolo spomenuté vyššie. Slovo nástroj je uvedené v úvodzovkách z dôvodu, že sa používa v prenesenom zmysle. V prenesenom zmysle a to z dvoch dôvodov: 1. Pri vysvetľovaní teórie úberu materiálu sa o nástroji hovorí všeobecne ako o prostriedku, ktorý je príčinou úberu materiálu napr. laserový nástroj, elektrónový lúč ako nástroj. Pričom nástroj tu nieje tuhé geometrické teleso. Nástroj ponímaný ako tuhé geometrické teleso, ktoré na rozdiel od klasického rezania a brúsenia nie je v priamom kontakte s obrábaným materiálom, ale v procese úberu materiálu

2.

2 Progresívne metódy úbeni materiálu

19

podlieha viac alebo menej intenzívnemu opotrebeniu. Slúži v tomto prípade na zabezpečenie geometrie vytváraného tvaru dutiny, otvoru, drážky a na zabezpečenie optimálneho priebehu procesu. Ako príklady sú nástroje pre ultrazvukové vŕtanie, elektrochemické a elektroiskrové hlbenie. Obrábanie ultrazvukom Obrábanie prúdom brusiva • Obrábanie vodným lúčom USM AJM AFM WJM AWJM Ulttasonic Machininig Abrasive Jet Machining. Abrasive Flow Machining Water Jet Machining Abrasive Water Jet Machining

CHEMICKÉ PROCESY

Chemické obrábanie CM Fotoc he mick é ob raba n i e PCM

Chemical Machininig Photochemical Machining,

ELEKTROCHEMICKÉ

a/aiebo
ELEKTRICKÉ PROCESY

Elektrochemické obrábanie ECM Elektrochemické brúsenie ECG

Electrochemical Electrochemical

Machininig Grinding,

ELEKTROTEPELNÉ

• • • •

a/alebo
TEPELNÉ PROCESY

Elektroiskrové obrábanie Obrábanie laserom Obrábanie lúčom elektrónov Obrábanie lúčom iónov Obrábanie lúčom plazmy

EDM LM B EBM IBM PAM

Electrodischarge Machininig Laser Beam Machining, Electron Beam Machining ton Beam Machining Plasma Arc Machining

Obr.2.3

Klasifikácia progresívnych metód obrábania

• • •

Nástroj ako podporné geometrické teleso sa používa v nasledujúcich procesoch: obrábanie ultrazvukom (USM) elektrochemické obrábanie (ECM) elektroiskrové obrábanie (EDM)

ad i i i ) Delenie podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu rozlišuje: " • • procesy s prevládajúcim brúsnym účinkom: opracovanie ultrazvukom (USM), opracovanie prúdom brusiva (AJM, AFM) procesy s erozivnym účinkom ako obrábanie vodným lúčom (WJM, AWJM) procesy chemického rozpúšťania materiálu: zahŕňajú chemické frézovanie (CM), fotochemické obrábanie (PCM), elektrochemické obrábanie (ECM), elektrochemické brúsenie (ECG), procesy s prevládajúcim tepelným účinkom na uber materiálu, označované tiež ako energolúčové technológie a to elektroiskrové obrábanie (EDM), opracovanie laserom (LBM), obrábanie lúčom plazmy (PAM), obrábanie lúčom elektrónov (EBM), obrábanie lúčom iónov (IBM).

20

Progresívne

technológie

Medzi cnergolúčové technológie okrem elektroerozívenho opracovania, laserového, elektrónového, iónového a plazmového lúča patria aj procesy chemického a elektrochemického opracovania. Energetický lúč definuje Tanigucki [10] ako usmernený tok extrémne malých častic ako sú fotóny, elektróny, ióny, plazma alebo chemicky a elektrochemický reaktívne atómy. Charakteristické pre energolúčové procesy je, že uber materiálu sa deje zvyšovaním vnútornej energie atómov v povrchu obrobku. Odoberanie materiálu je výsledkom reakcie elementárnej častice energetického lúča (atóm, elektrón, ión.,.) na časticu (atóm) materiálu alebo účinkom zhluku atómov na zhluk atómov. Procesy opracovania sú realizované ako tepelné (LBM, PAM, EBM. EDM), reaktívne (CM, ECM) alebo dynamické (IBM) prebiehajúce na atomámej úrovni.

2.2 Základné charakteristiky progresívnych technológií Pôvodne boli progresívne metódy obrábania vyvinuté a začali sa používať ako alternatívne spôsoby obrábania. V súčasnosti predstavujú v mnohých prípadoch bežný spôsob opracovania alebo variantné riešenie klasickej technológie opracovania alebo tvarovania a v niektorých prípadoch sú jediným prvkom progresívnej výroby. Ich používanie je podoprené dokázateľnými výhodami, medzi ktoré klasici technológie obrábania zaraďujú: i) obrobiteľnosť materiálov ii) tvarovú komplexnosť dielcov iii) jednoduchú automatizácia výroby iv) integritu povrchu a vysokú presnosť v) miniaturizáciu dielcov. ad í) Obrobiteľnosť materiálov. Tento pojem charakteristický pre rezania a brúsenie materiálov, založený na mechanických vlastnostiach materiálov ako je tvrdosť, pevnosť, húževnatosť, sa v prípade týchto procesov vytráca. Pre progresívne metódy opracovania mechanické vlastnosti materiálov nepredstavujú obmedzenie obrobiteľnosti. Dôležitú úlohu tu majú ďalšie vlastnosti ako sú tepelná vodivosť, teplota tavenia, elektrická vodivosť, atómové čislo, lomové vlastnosti a pod. ad ii) Tvarová komplexnosť súčiastok. Zvyšujúce sa požiadavky na zložitosť tvarov vyrábaných dielcov upriamujú záujem na používanie nových procesov úberu materiálu. Ako príklad možno uviesť vŕtanie. Je jednoduché a ľahké vŕtať kruhový otvor konvenčným spôsobom, ale Štvorcový otvor alebo iný nerotačný tvar je vŕtať klasickým spôsobom ťažké, ba až nemožné. Pre elektroiskrové a elektrochemické obrábanie to nepredstavuje problém. Tvarovanie drážok a otvorov do dielcov o hrúbke niekoľko mikrometrov je zložitá úloha pre konvenčné technológie, ale pre technológie chemického frézovania alebo fotochemického obrábania lo predstavuje jednoduché riešenie. ad iii) Automatizácia výroby. Automatizácia výrobného systému a informačný tok vo výrobnom procese redukuje výrobné Časy, znižuje výrobné náklady, zásoby atď. Tento aspekt účinne pôsobí pri nasadzovaní NC (mtmerical conrrol) a CNC (cornpiiter numerical conirol) strojov a zavádzaní CAD/CAM (computer aldeá design/manufacturing) systémov do výroby s konečným vyústením do počítačom integrovanej výroby CIM (Computer Integrated Manufacruring). Integrácia progresívnych technológií do automatizovaných výrobných systémov jc z pohľadu riadenia procesov jednoduchšia v porovnaní s klasickými technológiami. Príkladom toho sú dostupné NC a CNC stroje pre elektroiskrové obrábanie, CNC laserové zariadenia, NC a CNC riadenie pohybu dýzy vodného lúča, automatické riadenie procesov iónového a elektrónového lúča a iné.

2 Progresívne metódy úbeni materiálu

21

ad iv) Integrita povrchu a požiadavka vysokej presnosti. Povrchy opracované rezaním alebo brúsením vykazujú stopy silného mechanického ovplyvnenia (spevnenie, zvyškové napätia, stopy chvenia, výrazné mikronerovnosti), ktoré môže mať nepriaznivé účinky na úžitkové vlastnosti obrobených povrchov. Na druhej strane rezanie a brúsenie takých materiálov ako sú keramické materiály a vláknové kompozity prináša rad neriešiteľných problémov spojených s vlastnosťami opracovaného povrchu. Práve pre tieto materiály predstavujú progresívne procesy obrábania alternatívne riešenie pre získanie povrchov s požadovanými vlastnosťami. Požiadavka vysokej presnosti dokončených povrchov nachádza rovnako kladnú odozvu u týchto technológií. Rozvoj ultrapresného obrábania a nanotechnológie sú toho dôkazom. Presnosť úberu v oblasti atomárnych a molekulárnych vrstiev dokážu zabezpečiť iónové a elektrónové procesy odparovania a rozprašovania vo vákuu, ad v) Miniaturizácia. Trendy redukcie rozmerov dielcov zvyšujú potrebu používania nových procesov, ktoré umožňujú U B E R materiálov nielen v oblasti mikrorozinerov, ale nano a dokonca UBER niekoľkých molekulárnych a atomárnych vrstiev. Ultra malé priemery (10 -Ŕ 100 pm) otvorov nieje možné vŕtať bežnými technológiami EDM, LBM. ECM,.ale technológie mikrochemiekého obrábania, obrábania zväzkom elektrónov (EBM) a iónov (IBM) riešia aj túto úlohu. Možno povedať, že mikroobrábanie, ako nedávno zaužívaný pojem pre opracovanie rozmerovo malých dielcov, sa stáva významným zdrojom vybraných oblastí priemyselnej výroby. V nasledujúcich tabuľkách (Tab.2,2 až Tab.2.8) sú v prehľade uvedené charakteristiky progresívnych technológii, ktoré sú náplňou tejto knihy. Je potrebne podotknúť, že tabuľky nemajú porovnávací charakter. Princíp úberu materiálu a stručná charakteristika procesu je v tab.2.2. Tab.2.2 Znázornenie princípu technológie a jej stručná charakteristika.
CHEMICKY A ELEKTROCHEMICKÝ PRINCÍP ÚBERU MATERIÁLU ELEKTROCHEMICKÉ OOBRÁBANIE E C M

Obrábanie tvarov, zložitých profilov a otvorov s vyššou inlenzilou úberu; použitie: len pre vodivé materiály, nevýhody: požiadavka vstupných technologických skúšok pre určenie vhodných parametrov procesu; vysoké náklady na zariadenie, vysoká energetická náročnosť. M R R : 2,5 Ť 12 mm/min v závislosti na prúdovej hustote;
OBROBOK C H E M I C K É OBRÁBANIE C M

KYSELINA I ZÁSADA

Chemické pôsobenie na uber materiálu; použitie: pre skoro všetky kovy; tvrdé, krehké a nevodivé materiály; nevýhody: maximálna hĺbka odleptanej vrstvy materiálu do 12 mm; proces vyžaduje vysokú zručnosť prevádzkovania; Výhody; nízke náklady na zariadenie; M R R : 0 , 0 0 2 5 Ť 1 mm/min

22
M E C H A N I C K Ý PRINCÍP Ú BER U MATERIÁLU

Progresívne

technológie

Tab.2.2 pokračovanie nastro Ultrazvukové obrábanie USM Uber materiálu pomocou abrazívnej suspenzie, ktorá prúdi v medzere medzi kmitajúcim nástrojom aobrobkom; použitie: tvorenie plytkých nerovnomerných profitov do tvrdých a krehkých vodivých a nevodivých materiálov nevýhody: vysoké náklady, nízka intenzita úberu materiálu. M R R : 0,4-M ,6 mm/min

OB RO BO K

L
Vodný a abrazívny vodný lúč WJM/AWJ Nie je limitované vlastnosťami materiálu; je doporučené najmä pre opracovanie ťažkoobrobiteľných materiálov ako keramika a kompozitné materiály do hrúbky 25 mm; výhody: technológia šetriaca životné prostredie, nevýhody: vysoká hlučnosť MRR: mení sa v závislosti od druhu materiálu obrobku;

^ovzduch + brusivo

Technológia abrazívneho lúča AJM Používa stlačený plyn, obyčajne vzduch, na urýchlenie prúdenia pevného brusiva; použitie: prednostne pre čistenie povrchov a oddeľovanie veľmi malých dielcov z krehkých materiálov, nie je vhodné pre opracovanie a tvarovanie rozmerovo väčšich dielcov, nevýhody: pomalý uber materiálu, nízky výkon zariadenia.

obrobok Poznámka k tab. 2.2: Skratka MRR (materiál rernoval rate) udáva lineárnu intenzitu úberu materiálu (mm/min) alebo objemovú intenzitu úberu (mm 3 /min). Označuje sa tiež ako výkon opracovania. Základné fyzikálne parametre procesov uvádza tab.2.3. Vhodnosť progresívnych technológií pre spracovanie vybraných konštrukčných materiálov uvádza tab.2.4. Tab.2.5 poukazuje na procesy z pohľadu požiadaviek na vlastnosti materiálu, uvádza dosahované tolerancie rozmerov a posudzuje stav povrchu po aplikácii technológie. Zároveň charakterizuje kvantitatívne intenzitu úberu materiálu, ako to udáva Kalpakjian [3], Je potrebné zdôrazniť, že kvantitatívne údaje o jednotlivých technológiách sa líšia podľa literárnych údajov, Čo vyplýva zo skutočnosti, že tieto parametre sa vždy vzťahujú k určitému výrobnému zariadeniu. Z toho dôvodu sa môže stať, že v rámci jedného procesu sú podľa rôznych zdrojov, udávané odlišné rozsahy vstupných a výstupných parametrov.

2 Progresívne metódy iíberu materiálu

23 Tab.2.2 pokračovariie

ELEKTROTEPELNÝ PRINCÍP NAPÄTIE ELEKTROEROĽÍVNE OBRÁBANIE EDM

DIELEKIRIKUM

Í? \GY

IÓNY

A

.

I N N . I

'mm

pre elektricky vodivé a tvrdé materiály; vysoké náklady a malé životnosť nástrojovej elektródy; nutnosť výroby vždy novej nástrojovej elektródy pri zmene profilu dielca; EDM zvyšuje tvrdosť vytváranej povrchovej vrstvy (spevnenie) a redukuje medzu únavy; MRR: okolo0,15cm3/min

ENERGETICKÁ HLADINA

TECHNOLÓGIA LASEROVÉHO LÚČA I B M

FOTÓNY

m m .

\&

•iii U C H

široko aplikovateľná technológia pre všetky druhy materiálov; nedoporučuje sa pre veľmi tenké dielce a pre uber malého množstva materiálu; Nevýhodou je tepelne ovplyvnená zóna, nerovnomernosť rezu a vysoké nároky na presnosť nastavenia ohniskovej vzdialenosti lúča od povrchu obrobku; nákladné zariadenie a energeticky náročný proces MRR: 0.006 cm%iin

ELEKTRÓNOVÝ LÚČ E B M

vyžaduje sa vákuové prostredie (vákuová komora) pre prácu; vhodné pre vŕtanie otvorov a tvarovanie mikro rozmerov; nevýhodou sú vysoké náklady na zaradenie, rozmermi obmedzená použiteľnosť (vŕtanie do hĺbky 6 mm), nízka produktivita a tepelné ovplyvnenie vytváraného povrchu. MRR: 0 , 0 0 0 8 ŤO,Q02 cnrvVmín

TECHNOLÓGIA IÓNOVÉHO LÚČA I B M

vyžaduje sa vákuové prostredie (vákuová komora}; vhodné pre tvarovanie mikro a nano rozmerov a veľmi jemné opracovanie povrchov, nevýhody: vysoké náklady a vysoká zručnosť prevádzkovania, obmedzená použiteľnosť daná rozmermi vákuovej komory; povrchy nie sú ovplyvnené teplom, nie je tepelný proces ale dynamický

Obrábanie plazmovým lúčom PAM vhodné pre opracovanie všetkých kovových materiálov vysokou rýchlosťou úberu; nevýhody: vysoké prevádzkové náklady; náklady na zariadenie a tepelne ovplyvnená zóna rezu.

.

5 Zmes vody a brusiva 2 000 stredný 152 Vzduch 50 000 7. Tab.5 - 60 0.7 uvádza názvy cnergolúčových procesov používaných pri spracovaní materiálov.76 Zmes brusiva a vzduchu 10 000 2.2.2.2. LBM je to vzdialenosť medzi dýzou a povrchom materiálu (z ang!.2.násirojom ": Pre EDM. 23 Typické parametre vybraných progresívnych spôsobov úberu materiálu {tabuľka udáva stredné hodnoty podľa prameňov [1. Tak isto sa používa pre meracie systémy (meranie fyzikálnych veličín ako meranie otáčok. laserový lúč pre snímacie systémy v informačných technológiách (CD prehrávače. autora) .ó uvádza využívanie týchto postupov v jednotlivých procesoch spracovania materiálov.24 Progresívne technológie Tab. 2-vhodné 3-menej vhodné Fyzikálny princíp progresívnych technológií nie je doménou iba procesu úberu materiálu.25 Brúsna suspenzia 1.. 11]) Typické paramelre Napätie [VI Prúd IA] USM 220 AJ M 110 AWJ 220 ECM 10 EDM 45 EBM 150000 LM B 4500 PAM 100 500 jednosmerný 12 striedavý 2400 0.03 Kvapalné dielektríkum 150 malý 2 000 stredný 102 Vákuum 2 malý Výkon [W] Medzera" 'mi: Prostredie 250 0. dĺžky pomocou lasera) v delektoskópii (ultrazvuk na identifikáciu porúch materiálov a zváraných spojov). gap) medzi povrchom a nástrojom.62 Zmes argónu a vodíka Tab. elektrónový lúč v mikroskdpii a analýze povrchu materiálu. v humánnej medicíne (laserový skalpel) a iné. laserové tlačiarne). ale využiva sa aj v iných procesoch spracovania materiálu. stand off).4 Posúdenie vhodnosti progresívnych technológií pre opracovanie konštrukčných materiálov (zdroj: [3J) Materiál obrobku Hliník Horčík Vysokolegované ocele Titán ŽiaruDRvnó c:ele Keramika Plasty Kompozitné materiály Hodnotenie použitia USM 3 2 3 vybraných druhov LM B 2 2 PAM ~ WJM 2 2 1 1 2 1 1 : ECM CHM AJM Kovové materíálv 2 2 1 2 1 1 1 1 2 2 2 2 1 2 3 3 3 EDM 2 1 1 1 1 4 EBM 2 2 2 2 1 1 1 2 3 2 1 3 1 1 Nekovové materiály 1 4 2 2 1 2 1 i 4 1 2 4 4 4-nevhodné 1 2 2 1 2 2 4 3 4 1-optimálne. pre AWJ. (pmn. ECM a USM je to medzera (z ang!.001 jednosmerný jednosmerný 10 000 pulzny jednosmerný pulzný 100 000 0. Pre každú technológiu označuje vzdialenosť medzi povrchom obrobku a .20 Elektrolyt 2700 0. Tab.

5 Charakteristické požiadavky na materiál obrobku a vybrané ukazovatele stavu povrchu (spracovanépodľa [1.05 0.• zmena ftitfíi povrchu X X x • • • • • X • 7 • • X X X x • x • • ? • • • • • • • • • x x • x x ? x x • t/ x • • • • • • • X 7 x x x • . bez ostrapov.tepelné ::racovanie E .7 1.007 0.05 0. bez zvyškových napätí 963 49 ť 197 1.03 0.10 4916 Intenzita úberu materiálu [cm'/h] 19. xsobenie 0 .2 Progresívne metódy úberu materiálu 25 Tab. bez ostrapov.6 Vyu.2.0 0.13 0.015--0.03 1.003 0.05 0 05 L ' 0.2.10 1) Proces USM AJ M WJM £CM EDM CM LBM EBM PAM Požiadavka na vlastnosti materiálu Tvrdosť nad 35HRC žiadna žiadna elektricky vodivý elektricky vodivý chemicky aktívny žiadna žiadna chemicky aktívny Integrita povrchu mierna bez zvyškových napätí bez tepelného ovplyvnenia bez zvyškových napätí.:ivanie p rincípov progresívnych metód v technológiách spracovania materiálov abrazívny lúč elektrolýza vodný lúč elektrónový lúč • ultrazvuk chemická reakcia iónový lúč elektrický výboj princíp CO laser e | a. • delenie • materiálov B .0 Rozmerové tolerancie [mm] i 0.2.rozmerové pracovanie .-chem.27 Tab. lesklý tepelne ovplyvnený povrch 1 tepelne ovplyvnený povrch tepelne ovplyvnený povrch. lesklý tepelne ovplyvnený povrch. bez ostrapov bez zvyškových napätí.spájanie • materiálov : tvarovanie materiálov Ct zlievanie X A • X X x x x • 7 7 7 X x x x x • • • ? • • X x X x • X X x x • • C2 tvárnenie C3 prášková metalurgia C4 rezanie brúsenie C5 fyz.

odstraňovanie ostrapov hĺbenie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru. značkovanie. hĺbenie otvorov a dutin ľubovoľného tvaru. chemické cementovanie povlakovanie tvarovanie rozmerové opracovanie brúsenie leštenie leštenie iónové h lad en i e leštenie leštenie ehe micko-mechanické leštenie a brúsenie leštenie iónová nitridácia kalenie reaktívne chemické čistenie reaktívne elektrochemické čistenie 1 povrchová • '• úprava kalenie vytvrdzovanie žíhanie. leštenie tvarové rezanie. obrábanie tvarových plôch. výroba drážok a zápichov. .7 Energolúčové technológie a ich použitie v pri spracovaní materiálov uber a delenie materiálov LM B EBU. MG I spájanie. vŕtanie. značkovanie tvarové rezanie.8 sumarizuje oblasti využitia progresívnych technológií v operáciách obrábania. opracovanie drobných dielcov. EDM.2. . brúsenie. mlkroobrábanie. rezanie a vyrezávanie ľubovoľných tvarov. Energolúčové procesy sa používajú v technológii spracovania materiálov v štyroch oblastiach: a) pri úbere a delení materiálov (removal/separation) b) pri spájaní a spevňovaní materiálov (joininng/consolidation) c) pri tvarovaní a tvarovom obrábaní (forming) d) pri povrchovej úprave (surface treatment) Tab. PCM ECM spájanie a spevňovanie modifikácia povrchu zváranie zváranie. tvarovanie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru tvorenie plytkých tvarových drážok.WEDM iónové opracovanie leptanie LM A CM. brúsenie. výroba drážok. leštenie. pokovovanie CVD. odstraňovanie ostrapov. tvarové rezanie tvarové rezanie a vŕtanie.2.26 Progresívne technológie Tab. leštenie. leštenie. dierovanie. naprašovanie nárazové zváranie implantácia iónové plátovanie zváranieTlG. frézovanie sústruženíe. opracovanie mikro dielcov.8 Hlavné oblasti využitia progresívnych technológií pre operácie obrábania Proces USM AJM WJM ECM EDM CM LM B EBM PAM Operácia výroba rozmerovo malých dielcov. hĺbenie otvorov a dutin ľubovoľného tvaru a veľkosti. dierovanie. odstraňovanie ostrapov hĺbenie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru. výroba drážok a zápichov. vŕtanie. výroba drážok a zápichov. kalenie laserový lúč elektrónový lúč iónový lúč plazma chemický lúč elektrochemický lúč Tab 2.

9 Kritéria pre výber technológie (zdroj van Lutterwelt [9j) ob robo k kvalita povrchu hospodárnosť tvar. pracovné podmienky. predpoklady pre automatizáciu a integráciu do I automatizovaných výrobných systémov prevádzkové požiadavky Rozhodovací proces pre výber vhodnej technológie sa okrem vyššie uvedených kritérií musí riadiť aj informačnými požiadavkami [5] obr.j zdroje informácií o Stave vývoja.j. výkonové ukazovatele technológie. kapitálové náklady. rezné sily. ale aj na realizáciu technológie.j. bezpečnosť. výrobný čas.4. prevádzkové náklady (vrátane nákladov na obsluhujúci personál.a rozmerové tolerancie. rozmery. 2. integrita povrchu. požadovanej kvalite povrchu. koróziu presnosť tvaru . hľadisko charakterizované kvalitatívnymi ukazovateľmi vstupov a výstupov. citlivosť na tlak.9.4 Hlavné zdroje informácii pre rozhodovací proces výberu technológie [5] . reprodukovateľnosť doba prípravy. V súčasnosti je zavádzanie týchto technológií spojené s vysokými finančnými nákladmi nielen na zariadenie. Je preto nutné riadiť sa pri zavádzaní novej technológie určitými kritériami rozhodovania. tab. nástroje. • Dostupnosť technológie t. • Čo môže technológia t. ako: • Čo stojí technológia t. ale aj napriek ich výhodám zostávajú alternatívnym alebo variantným riešením.2 Progresívne metódy úbťru materiálu 1y Z uvedeného výberu charakteristík vyplývajú široké možnosti využitia týchto technológii. Tab. Informačné požiadavky na rozhodovací prxes Ekonomické aspekty (koľko stojí?) kapitálové náklady výrobné náklady prevádzkové náklady Oblasť použitia (čo môže?) tvar dielca druh materiálu presnosť a tolerancie výrobný čas Popis procesov Zdroj informácii (kontaktné adresy) vývoj výrobcovia leasing prenájom parametre procesu prednosti procesu nedostatky procesu pred ú pravá povrchu O b r . druh materiálu. ekonomické aspekty výroby a hospodárske ukazovatele technológie.2. 2. hospodárnosti výroby a prevádzkové požiadavky. údržbu a bežné výdavky) ľudské zdroje: vzdelanie. zručnosť. výroby a dodávateľoch zariadení a technológie. • Čo dokáže technológia t.j. životné prostredie organizačné: flexibilita. 2. Kritéria pre výber progresívnej technológie berú do úvahy vstupné údaje o výrobku. teplotu.

: Manufacturing Engineering and Technology.. L. Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. ktoré zaviedol Snoyers et al (1986) a sú uvedené na obr. pp.Led.2. Kaczmarek. R. ASM International. že z raka na rok sa venuje viac pozornosti týmto progresívnym (netradičným) procesom. Taniguchi. 1989 11. March. J. McGeough. London. Led.: Energy Beam Processing nf Materials. 1999 Led. P.587 -607 10. konferencii.35/2. 6. SME.80. G.Progresívne technológie Na záver je potrebné povedať. Dckkyser. Annals of the CIRP Vol. kníh. Tieto aktivity nielen učia odbornú komunitu vo výrobnej sfére o vynikajúcich a jedinečných možnostiach týchto procesov. Atti n. Addi son-Wesley Pub. Chapman and Hall. 3. aj preto. Vol. J. Università degli Studi di Brescia. 2. seminár Pramei 95.: Trendy vývoja rezných nástrojov. SjF Košice. 468 9. F. Beño. Vol. 8. Pri klasifikácií progresívnych technológii sa kniha pridržiava triedenia procesov. (1986). C.: Sources of technological informalion in production process. (1976). vedeckých a technických sympózií. van L u U e r v e l t .448-462 5. Literatúra ku kapitole 2: ASM-Metals Handbook . Na druhej strane. J.: On Ihe Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Účelom publikácie je oboznámiť čitateľa s používanými progresívnymi procesmi rovnako ako s procesmi. Clarendon Press Oxford. Staelens.Inc. čo je z hľadiska charakteru procesov. Cobelli.ed. Wydawnictwo naukowotechniczne. (1989) 4. ktoré sa ukazujú prísľubom do blízkej budúcnosti. 1983 1.: Principles of Machining by Cutting. kniha používa aj názov energolúčové technológie. Ako dôkaz je zvyšujúce sa množstvo technických článkov.: Advanced Methods of Machining. L. ktoré tam patria možno aj výstižnejšie. Maccarini. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. Snoeys. Annals of the CIRP Vol. .: MicroCad 97 Miskolc 26.l. Warsaw.: Tecniche di lavorazione non tradizionali. ! Machining. In. (1997). Zavanclla. 9. Maňková.39/2 ( 1989). A.25-30 6.Comp.Machining. ale tiež zabezpečujú úspešnú budúcnosť pre tieto spôsoby opracovania materiálov.3. (1988). ». Abrasion and Erosion. Dearbome. že je viac rozšírené a zaužívané. p.A. 1995 7. S.. Kalpakjian. W.feb 1997p. Mankova. pp..

ale aj húževnatosť alebo krehkosť. ale ako primárny zdroj energie sa využíva hydromechanická energia. tradičné alebo klasické metódy používajú na uber materiálu mechanickú energiu ako svoj primárny zdroj. Z uvedeného dôvodu sa obrábanie ultrazvukom a prúdom abraziva klasifikuje ako technológia brúsenia voľným brusivom. AFM).3 3 MECHANICKÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU Trochu zavádzajúci názov jednej skupiny progresívnych/netradičných technológií úberu materiálu vychádza z mechanickej podstaty technológií. a v systematickom triedení procesov nachádza miesto medzi abrazívnymi procesmi a nie progresívnymi/nekonvenčnými procesmi.l). jednak pre ich tvrdosť. . opracovanie vodným lúčom (WJM. Pre procesy opracovania vodným lúčom mechanizmus úberu materiálu je v erozívnom opotrebení povrchu vplyvom pôsobenia vysokotlakového vodného lúča. Mechanizmus úberu materiálu je charakterizovaný procesmi mikrovylamovania a mikrovyštiepavania (microchipping) čiastočiek materiálu následkom nárazu drobných častíc brusiva na povrch. AWJM) využíva hydromechanickú energiu sústredeného vodného lúča a jeho mechanický a crozívny účinok. Mechanické procesy úberu materiálu sa obyčajne používajú na opracovanie veľmi tvrdých materiálov {tvrdosť nad 35 HRC). Do tejto skupiny sú začlenené nasledujúce technológie: • obrábanie ultrazvukom (t/SAÍ). ultrazvukové rozmerové obrábanie. 1. Na základe toho sa opracovanie vodným lúčom zaraduje medzi mechanické procesy. pôvodne nazývané aj ako brúsenie nárazovým účinkom (impaci grirujing). ultrazvukové abrazívne obrábanie alebo vŕtanie so suspenziou. ktoré sú tradičnou cestou len ťažko a ekonomické nevýhodne opracovateľné. " * Uber materiálu je pre uvedené procesy spojený s priamym mechanickým abrazívnym účinkom voľných brúsnych častíc dopadajúcich určitou kinetickou energiou na povnľh materiálu (jednoznačne v prípade ultrazvukového obrábania a procesov abrazívneho lúča). že všetky tzv. To vysvetľuje aj nejednotnosť klasifikácie procesov obrábania (pozri obr. jc známe aj pod názvami ako ultrazvukové vŕtanie.6 kap. a tiež erozivnym účinkom čistého vodného prúdu a/alebo vodného prúdu v synergii s brúsnymi časticami (vodný lúč a abrazívny vodný lúč). Zavádzajúci názov z toho dôvodu. patria k procesom abrazívneho opracovania nárazovým účinkom brúsnej častice na povrch (tmpact machining process). ktoré sú do tejto skupiny zaradené. čo je aj pre tieto procesy do istej miery charakteristické. technológie abrazívneho lúča (AJM. Podrobnejší popis mechanizmu úberu materiálu je pri jednotlivých technológiách v nasledujúcich kapitolách. V prípade vodného lúča je úber materiálu spôsobený eróziou.

.

Organické materiály majú navyše sklon k poškodeniu samovznietením alebo spálením.30 Progresívne technológie Keramika. preto nie sú vhodné ani pre spracovanie procesmi. ktoré využívajú intenzívne tepelné pôsobenie na uber materiálu ako je laser. kompozitné a organické materiály sú vhodnými kandidátmi pre uvedené mechanické procesy. pretože väčšina z nich je elektricky nevodivá a teda nevhodná pre elektrochemické alebo elektroiskrové procesy. plazma. .

Proces bol vyvinutý v 50-tych rokoch pre dvojrozmerné a trojrozmerné (2D a 3D) opracovanie keramických materiálov a ostatných tvrdých a krehkých materiálov ako sklo. L Loomis roku 1927 [8. ultrazvukové opracovanie rotačným nástrojom bez použitia abrazívnej suspenzie. vytvára požadovaný tvar obrobku a zároveň odplavuje triesky. USM opracovanie pozostáva z dvoch metód: • ultrazvukové obrábanie (USIG alebo USM . strojný olej) a jemného brusiva. nevodivých a tiež nekovových materiálov. 14]. Prvý patent na priemyselné využite podal v roku 1945 Baiamuth.3. • rotačné ultrazvukové obrábanie (RUM . petrolej. V súčasnosti patri medzi bežné postupy obrábania tvrdých a krehkých. ktorý vytvára kmitanie s nízkou amplitúdou v držiaku nástroja.1 Princíp opracovania ultrazvukom (zdroj: Bellows.ultrasonic impact grinding) „klasická" technológia ultrazvukového opracovania s použitím brúsnej suspenzie a nerotujúceho nástroja. WoodáA. 3. hoci historicky prvý článok o možnostiach použiť ultrazvuk pri obrábaní publikovali R. tvrdené a tepelne odolné zliatiny. ktorý využíva ultrazvukové vlny (mechameko-akustiekč vlnenie) s frekvenciou okolo 20kHz na uber materiálu rozrušovaním povrchu nárazovým účinkom rozkmitaného brusiva. 3. Kohls [2]) . Vysokofrekvenčný zdroj aktivuje zväzok magnetostrikčného materiálu. Tento kmitavý pohyb je prenášaný malým tlakom nástroja na suspenziu. diamant. polovodičové materiály a tiež pórovité materiály ako grafit. Záujem o USM vzrástol začiatkom 80-tych rokov v dôsledku širšieho využívania keramických a kompozitných materiálov v priemysle.1 U S M 3 . O b r . cirkulujúceho medzi obrobkom a nástrojom. 1 Obrábanie ultrazvukom Obrábanie ultrazvukom (zaužívaná anglická skratka USM Ultrasonic machining) predstavuje proces.1. W. lieh. ktorá obrusuje povrch.1 zobrazuje princíp opracovania pomocou ultrazvuku.1 Princíp ultrazvukového opracovania Princíp USM opracovania je založený na brúsnom účinku suspenzie kvapaliny (voda.rotary ultrasonic machining). Obr. 3. Nástroj kmitá frekvenciou v oblasti ultrazvukového vlnenia.

je magnetostrikčný menič.3.32 Progresívne technológie konvertor konvertor medené tesnenie titánový alebo hliníkový nástavec ullrazvukové vibrácie tvarový nástroj vysokofrekvenčný generälor nástavec koncenlrátor WeoHz 1^^.3.2.1.1.u to materiály s výborným koeficientom magnetostrikčného predĺženia [6] [8] [10] . železo (Fe). že niektoré materiály za pôsobenia vonkajšieho magnetického alebo elektrického poľa menia svoju dĺžku napr. Najčastejšie sa používajú zliatiny typu pemialoy a permedur. z ktorého sa získavajú mechanické vibrácie rovnakej frekvencie. pričom výkon zdroja závisí od veľkosti plochy použitého nástroja. i. Je založený na princípe buď magnetostrikčného alebo piezoelektrického javu.voskový spoj 3 nástroj Obr.dĺžka magnetostrikčného jadra. Vysokofrekvenčný generátor elektrických kmitov sa používa ako zdroj premeny nízkofrekvenčnej (50Hz) energie na vysokofrekvenčnú energiu (najčastejšie 20 000Hz). magnetostrikčného meniča. Konvertor alebo menič (transducer) sa používa na premenu elektrickej energie na energiu mcchanicko-akustického kmitania. Predĺženie je závislé od druhu materiálu magnetostrikčného meniča. Podstata týchto javov je.Aí je prírastok dĺžky.2 500W. Generátor napája magnetostrikčný alebo piezoeleklrický menič. obr. tiež ferity a iné. koncentrátora. Kapacita meniča je daná koeficientom magnetostrikčného predĺženia: kde .3. pracovného nástroja a čerpadla na prívod suspenzie. Obyčajne sa pre nástroje s veľkou plochou vyžaduje väčší výkon zdroja než pre nástroje s menšou plochou. Jednotlivé komponenty zariadenia majú svoju špecifickú úlohu pre generovanie parametrov procesu. Na obr. 3. Základom zariadenia pre USM opracovanie je teda magnetostrikčný alebo piczoclcktrický menič. Používa sa zdroj o výkone 150 . kobalt (Co) a ich zliatiny. ŕ .2 Komponenty používané v zariadeniach pre USM a detail oblasti nástroja (podľa: Metal Handbook Machining) 3.1 Zariadenie Zariadenie pre ultrazvukové obrábanie pozostáva z generátora prúdu. nikel (Ni). ktorého princíp jc najčastejšie popisovaný.

3 . ktorý sa vkladá medzi menič a nástavec. aby zosilovali amplitúdu kmitov na nástroji. ktorá sa vypočíta podľa vzťahu [6]: f = ± (I (3.04X. Békés [3] a Thoe et al. Pre obrábanie ultrazvukom je potrebná vyššia amplitúda až v rozmedzí 0.5 násobok vlnovej dĺžky zvuku.3. Tvar nástavca je cylindrický so stupňovitou zmenou priemeru alebo kužeľovitý. obyčajne kovová trubica alebo tyč cylindrického tvaru.polarizačné vinutie.2) bude splnená voľbou vhodnej frekvencie.Youngov modul pružnosti (MPa). Ak je uzol vlny kmitania v strede veľkosti magnetostrikčné ho meniča.4 Zmena vlny predĺženia pozdĺž dĺžky magnetostikčného meniča (zt/ro/: Kaczmarek [6 j) Obr. potom maximálna hodnota amplitúdy kmitu vzniká vo vzdialenosti 1/4 vlnovej dĺžky od stredu a maximálna výchylka zodpovedá dĺžke magnetostriktora f = 0.5 k. Jeho úlohou je zvyšovať amplitúdu ultrazvukových kmitov (UZ). [14J. 2 .4 ukazuje zmenu vlny predĺženia pozdĺž dĺžky magnetostikčného meniča.09 mm [1].rýchlosť zvuku (m/s) v magnetostrikčnom materiále. 4 -magnetostrikčný nosič.1 Obrábanie ultrazvukom USM 33 Obr.025 -ŕ 0.3) Koncentrátor (booster) je zosilňovač kmitov. 6 .m" 3 ).frekvencia zmeny magnetického poľa (l/s). má dĺžku asi 1.dĺžka vlny kmitov). E . vedie kmitanie na nástroj. f .vysokofrekvenčné vinutie. . 5 .3.3. K nástroju je pripojený pevne (pájkovaním) alebo rozoberateľné (závitom).3 Magnetostrikčný menič (zdroj: Kaczmarek) 1 .merná hmotnosť magnetostrikčného materiálu (kg. Amplitúda UZ kmitov sa obyčajne pohybuje v rozmedzí' od 0. Ak je daný magnetostrikčný materiál a jeho dĺžka t. zložitejšie nástavce majú exponenciálny tvar a sú vyrobené s vysokou presnosťou.3. podmienka (3. p . nazývanej rezonančná frekvencia. Je to trubica s dĺžkou okolo 120 mm obyčajne vyrobená z titánu alebo hliníka. pričom vlnová dĺžka X sa vypočíta podľa vzťahu: x= f=7# (3 2) ' kde c . aby nedošlo k útlmu kmitov (X .magnetostrikčné jadro. Rôzne tvary nástavcov a vplyv ich rozmerov na zosilenie amplitúdy Kmitov (najčastejšie zmenou priemeru) uvádzajú Búda.1 pm v závislosti od druhu materiálu [6]. Zosilňovač.001 -Ť 0.prípojka amplitúdového meniča Obr. aby sa zabezpečila maximálna amplitúda kmitov Nástavec (horn) ako ďalší element zariadenia. Nástroj je k nástavcu pripojený v oblasti maxima vlny s presnosťou ± 0.teleso. Nástavce väčších dĺžok sú z hliníka.

.

ale proces môže prebiehať aj pri izbovej teplote suspenzie. [14]: • výkon vysokofrekvenčného zdroja: 5 0 + 2 400 W. 3. dĺžka otvoru 12. • frekvencia kmitania. Pomer úbytku materiálu obrobku k opotrebeniu nástroja 100:1 100:1 100:1 75: 1 50:1 1. najčastejšie sa používa suspenzia typu voda 50%.025 -ŕ 0. [11]. B«C. • druh brusiva: karbid bóru a kremíka (B 4 C tvrdosť podľa Knoopa 2 800 HK.B 3. Voľba materiálu nástroja je závislá aj od druhu obrábaného materiálu.400.5. molybdén. najčastejšie používaný rozsah pre komerčne vyrábané zariadenia je okolo 20 000Hz. petrolej. doporučená teplota suspenzie je 2 * 5 °C.5 1. • amplitúda kmitov: 0. brusivo 50%.1. SiC 2 500 HK) diamantový prach 6 500V7 000 HK. Pre kusovú výrobu a tvarovo zložitejšie výrobky aj z mosadze. mosadz. jeho dobrá odolnosť voči opotrebeniu a vysoká únavová pevnosť. pre dokončovanie 0. Rýchlosť rezania pre vybrané materiály [mm/min] (spracované podľa údajov /1/. priemer nástroja 12. brusivo.009 mm.10 mm.min1] 3. • rýchlosť rezania.2 Charakteristiky ultrazvukového obrábania Parametre procesu ultrazvukového opracovania na princípe USIG pre priemyselné zariadenia sa pohybujú v nasledujúcich rozsahoch [í].34 Progresívne technológie Nástroj (ultrasonic tool alebo sonotrode) má negatívny tvar vytváraného profilu (tvar resp.20 0. monel. Mosadz je dobre obrobiteľná./ 1 ]}) Podmienky rezania: nástrojový materiál: ocel. * • • suspenzia: voda. • doporučená veľkosť zrna brusiva: pre hrubovanie 0.05 0. otvor). ale asi vo vzdialenosti 0. 3.03mm. Najčastejšie sa vyrába z nehrdzavejúcej ocele s vyššou trvanlivosťou. kubický nítrid bóru {KNB 4 700 HK). • nástrojový materiál: antikorózna oceľ. zrnitosť 800*1000 (podľa ISO 525-75).013 v 0.13 Obr. obr.7mm Základné technické a ekonomické ukazovatele USM vhodné pre porovnanie procesu a hodnotenie jeho účinnosti sú: • • • uber materiálu opotrebenie nástroja kvalitaopracovanéhopovrchu .0 1.2 2.5:1 2:1 1:1 Materiál sklo ferit grafit keramika kryštál karbid volfrámu karbid bóru nástrojová oceľ Rýchlosť rezania [mm.5. mení sa v závislosti od druhu materiálu obrobku.7mm. zrnitosť 200 -s. strojný olej. ale tiež z moneiu či molybdénu.25 0. lieh. Základnou požiadavkou pre výrobu nástrojov je vhodný nástrojový materiál.3. zrnitosť 320. [9]. • rýchlosť posuvu nástroja: 20 f 50 mm/mín. oxid hliníka (AI3Q3 2 100 HK).1. koncentrácia brusiva sa pohybuje v rozmedzí 20 -ŕ 60%. ale má nižšiu odolnosť voči opotrebeniu.7 0.075 mm od povrchu obrobku.014 • 0. • vzdialenosť medzi nástrojom a obrobkom: nástroj nieje v priamom kontakte s obrobkom. 15 000 + 40 000 Hz.

6 a detail zóny vtlačenia zrna brusiva obr.3.1. 3. . f ¡2]) ó* .7 Zóna kontaktu zrna s obrobkom (podľa Kainth et al.8 Detail pracovnej zóny s úlomkami triesky. meď.1 Obrábanie ultrazvukom USM 3. • kavitačným účinkom brúsnej suspenzie. Tvrdé a krehké materiály (sklo. 7. Účinok zrna brusiva na materiál obrobku a nástroja zjednodušene ukazuje obr. keramika). Obr. ďalším nárazom rozkmitanej Častice sa spevnený povrch obrobku postupne rozrušuje. • chemickým pôsobením spojeným s vlastnosťami kvapalného média v suspenzii.3. 14] • mechanickým účinkom abrázic (odbrusovania) priamym nárazom častice na povrch obrobku • mikro vydrobovaním (microchipping) po náraze voľne sa pohybujúcej brúsnej častice. čiastočky materiálu vo forme triesky sa odštiepajú alebo vylamujú z povrchu. kavitačnými bublinami a brúsnymi zmámi rozptýlenými v suspenzii Priamy náraz brúsnych častic na povrch materiálu s vysokou kinetickou energiou.hĺbka vtlačenia do materiálu r» . ktoré sú pre USM metódy najvhodnejšie.7 [12]. väčšina oceli) sa brusivo vtláča do povrchovej vrstvy a spevňuje ju.2 Uber materiálu 35 USM je abrazívny proces a uber materiálu je predmetom extenzívneho výskumu a vysvetľuje sa nasledujúcimi mechanizmami: [3. rozrušuje jeho celistvosť. 3. sa pôsobením nárazu častíc porušujú krehkým vylamovaním. ktorú získali od kmitajúceho nástroja.polomer kontaktu zrna Obr. Pri mäkkých a húževnatých materiáloch (olovo.3.

.

ktorá môže byť udaná lineárnou alebo objemovou intenzitou úberu vplýva viacero faktorov. ale odporúča sa aj pre kompozitné materiály a pórovité materiály ako grafit. ktorá pri náraze na povrch obrobku vyvoláva vznik mikrotrhlín.2.intenzita plošného úberu (surface removal rate) Q . Kritérium krehkosti zx je pomer pevnosti v strihu k lomovému napätiu daného materiálu. ktoré v dôsledok nárazu na povrch materiálu praskajú a vybuchujú.3.1. ktroré ovplyvňujú produktivitu USM sú predovšetkým krehkosť a tzv.intenzita objemového úberu (Volumetrie removal rate . rovnako ako plocha kontaktu [11].dižka pracovnej plochy. alebo tiež výkon opracovania pri abrazívnom pôsobení častíc brusiva na povrch. Intenzitu úberu materiálu.ný podiel na celkovom úbere materiálu [6].čas pôsobenia častice na povrch.1.8.5) (linear rentoval rate): AL • [mm/min] (3. nárazová tvrdosť (impact hardness). Kavitačný účinok USM je však slabý v porovnaní s priamym nárazom a predstavuje asi 5% . í .36 Progresívne technológie Kavitačný účinok spôsobuje mikrotrhliny v povrchovej vrstve materiálu. McGeough [8] uvádza tzv. Pri šírení ultrazvukových kmitov vznikajú v suspenzii bubliny. Vlastnosti materiálu obrobku.1 Vlastnosti materiálu obrobku Ultrazvuková technológia je vhodná pre opracovanie kovových a nekovových materiálov s vyššou tvrdosťou nad 40 HRC.lineárny uber 5 = — [mirŕVmin] (3. Na produktivitu USM opracovania. hĺbka rezu nie je jednotná na celom opracovanom povrchu.VRR): Q v = — [mnrVmin] (3. a hĺbka rezu (hrúbka vrstvy odstraňovaného materiálu v jednej vrstve). „kritérium krehkosti". obr. Výbuch bubliny tiež rozkmitá abrazívnu časticu. podľa ktorého delí materiály do troch skupín v závislosti na účinností USM opracovania viď údaje v tab. tm . Čas kontaktu medzi časticami brusiva a povrchom je veľmi malý asi 10 * 100 ps.3.6) kde B je šírka povrchu. Nízka produktivita úberu materiálu je spojená s vyššou plasticitou materiálu obrobku.4) . Kremer [1\ popisuje kavitačný jav pri ultrazvukovom opracovaní grafitu ako prioritný účinok úbytku materiálu. . sú 10: • vlastnosti materiálu • akustický systém • vlastnosti suspenzie 3. tieto faktory zároveň ovplyvňujú kvalitu opracovaného povrchu. určil Kaczinarek [6] ako: . Postupne do mikrotrhlín a do pórov materiálu vnikne kvapalina zo suspenzie a spôsobí odštiepenie Čiastočiek materiálu.

2 Porovnanie vlastností vybraných druhov materiálov a prevládajúci mechanizmus úberu materiálu ( spracované podľa Dam.3.je priemer vtlačenej oblasti. olovo.ac . K výraznému vylamovaniu dochádza pri krehkých materiáloch. Schreiber [4 j) Materiál sklo AI2O3 T1B2 Tvrdosť HV asi 700 1 750 1950 2 500 2 000 850 1 400 KIC Mechanizmus úberu materiálu krehký lom 0. stabilizovaný ytriom tetragonálny ZKfc s'.] Obrábanie ultrazvukom USM 37 Tzv.3. diamant. Fc .sila pôsobiaca na časticu.7) kde: d .7 4 . med.V cérorr krehký lom a plastická deformácia u 7 e plastická deformácia . Tab. nárazová tvrdosť {impaa hardness) je rovnako dôležitá vlastnosť ako krehkosť materiálu. ktorú spôsobí náraz častice je nepriamo úmerná tvrdosti materiálu (tvrdosť podľa Brinella HB) podľa vzťahu [8]: (3.2 uvádza vlastnosti vybraných sledovaných materiálov a prevládajúci mechanizmus úberu pri ultrazvukovom vŕtaní otvorov s priemerom 10 mm [4J. keramika. 3 . 3. 1 Vplyv kritéria krehkosti na kvalitatívnu účinnosť USM {zdroj: McGeough [8]) Kŕ íéfium krehkosti Ti > 2 1<T <2 « 0<Ti< 1 Účinnosť USM Vysoká Stredná Nízka Typické materiály skle. vzniká plastická deformácia a spevnenie povrchovej vrstvy je bez výrazného vylamovania materiálu obrobku. Veľkosť triesky je asi 1/10 veľkosti abrazívnych častíc alebo niekoľko mikrometrov [4]. Z uvedeného vyplýva rôzne správanie sa tvrdých a krehkých kovových aj nekovových materiálov.IZCVAR. krištáľ temperované a tvrdé ocele a zliatiny. 5 a SiC Si3N< lisovaný za tepla tetragonálny ZrO. T a b . Pri náraze abrazívnych častíc na povrch kovových a húževnatých materiálov. HÍbka vtlačenia 8 W . kde častice triesky sú vyštiepavané v tvare pyramídy a uber materiálu je kontinuálny vo forme malých kráterov. Kompozitné materiály s vláknitou štruktúrou a polymérovou matricou sa nárazom abrazívnych častic porušujú krehkým lomom vlákien a plastickou deformáciou matrice. Quist. väčšina oceli T a b .

.

3.20 MPA 1 ä.2. Rýchlosť rezania závisí od amplitúdy.16MPA O • • A 0.2 kHz brusivo .1.B4C.10 mm.10MPA OD.[12J) Podmienky: vŕtanie otvoru do skla s priemerom d = 12.2 Akustický systém technológie Akustický systém je charakterizovaný frekvenciou a amplitúdou ultrazvukových kmitov.legovaná nástrojová oceľ.MMPA • 0.013 do 0.uhlíková oceľ.10 Vplyv amplitúdy kmitov a statickej sily na mieru úberu materiálu (Kainth etal. zrnitosť 120 podľa ISO s vi 1 2 3 AMPLITÚDA ( M M X 10"' Obr.4 KHZ • 19 KHZ O O** I E 1 0. Amplitúda kmitov závisí od druhu zosilňovača a na riadení ultrazvukového zdroja. Veľkosť amplitúdy upravených kmitov pre ultrazvukové opracovanie je v rozmedzí od 0. Frekvencia sa pohybuje v rozmedzí 15 * 40 kHz. Kremer [7] uvádza. niekedy až 50 kHz. zrnitosť400 podľa ISO Zmena frekvencie kmitov nemá výrazný vplyv na parametre procesu U S M Väčšina komerčne dostupných zariadení má možnosť zmeny rozsahu frekvencie v malom rozpätí. brusivo B4C. S rastom amplitúdy kmitov rastie rýchlosť úberu materiálu.9 Vplyv amplitúdy kmitov na uber materiálu pri zmene tlaku nástroja a pri zmene frekvencie kmitania <Kremer et al. Obr. .3.9 a.M] 100 Obr. b ukazujú overené závislosti rýchlosti úberu materiálu na zmene amplitúdy pre rôzne frekvencie kmitov a rôznu veľkosť statického tlaku (prítlaku) nástroja. Vplyv rozsahu amplitúdy na zvyšovanie rýchlosti úberu materiálu je obmedzený účinkom zrnitosti abrazívnych častíc.Progresívne 3. 10 • rj. v závislosti na zariadení.7 mm frekvencia .[7J) obrobok . priemyselné zariadenia najviac využívajú oblasť okolo 20 kHz. že vplyv frekvencie kmitov na rýchlosť úberu je lineárna a závisí od vlastností opracovaného materiálu.25. nástroj .3. Výraznejší je vplyv amplitúdy kmitov na uber.1 10 AMPLITÚDA [JXM] 0.1 10 AMPLITÚDA [|J. i 100 10 A 43 KHZ =2 O 27.

1. tvrdosťou brusiva a spôsobom prívodu suspenzie medzi nástroj a obrobok.25. obr. Rovnako Kremer [7] uvádza. viď obr.[7J) obrabok .6 1. 3. M 0. dobrú zmáčavosť a vysokú tepelnú vodivosť pre účinné chladenie. . že pri vŕtaní grafitu dochádza pri vyšších hodnotách statického tlaku nástroja k zníženiu intenzity úberu materiálu. Optimálna intenzita úberu materiálu (removal rate) sa dosahuje.BX. zrnitosť 280 frekvencia .3.2 0.oceľ XC38 brusivo. že existujú hraničné (optimálne) hodnoty statického tlaku nástroja a amplitúdy kmitania na stúpajúci uber materiálu. Tvrdosť brusiva v suspenzii tiež ovplyvňuje uber materiálu. 1.8 0:Nástrqd = 15mm O A O A: Nástroj d .2 P°o.10.12b.4 C O E Obr.12 a.20 mm •: Nástroj d = 30 mm H 0.2. 14] poukázali na skutočnosť. ak je veľkosť zrna porovnateľná s veľkosťou amplitúdy. obr.12 Vplyv zmeny koncentrácie suspenzie na uber materiálu: a) vŕtanie grafitu d = 20mm.11. 3. veľkosťou zrna brusiva. 3.1. systém prívodu suspenzie medzi nástroj a obrobok a statický tlak nástroja môžu ovplyvniť účinnosť koncentrácie brusiva pri úbere materiálu.4 20 40 60 a) 8 12 16 20 Koncentrácia suspenzie [%] b) Koncentrácia suspenzie [%] O b r .11 (Kremer et al. Na obr.3 Suspenzia Na uber materiálu majú vplyv vlastnosti suspenzie dané koncentráciou.3.11 Vplyv statickej sily na uber materiálu (Kremer et al.5 • zrnitosť 600 Ozmitost'280 f i E_ 1. b [8] je závislosť úberu materiálu na koncentrácii suspenzie pri opracovaní materiálov ako grafit a sklo.3.13. Rozsah koncentrácie brusiva v suspenzii sa pohybuje v rozmedzí 20 až 60%. Veľkosť zrna má podobný účinok na u b e r materiálu ako amplitúda.grafit ELLOR 9 nástroj . Nosné médium pre brusivo (obyčajne voda) musí mať nízku viskozitu a hustotu.8 S 0.2 kHz amplitúda-50 um koncentrácia brusiva 20% 2 4 e Statická sila [N x10"2 ] 3.3. podmienky rovnaké ako pri obr.3. obr. b) opracovanie skla (McGeough[8J) Kavitačný efekt procesu.[7J).1 Obrábanie ultrazvukom USM 39 Rozenberg a Nepiras [8. 3.

.

40 Progresívne technológie Kremer [7] uvádza.3. Kaczmarek [6] uvádza. Veľké nástroje obyčajne rýchlo pohlcujú ultrazvukovú energiu a tlmia kmitanie. že pri ! stanovi obyčajne experimentálne.125 Á l A A A A ' A úzky obdĺžnikový nástroj A 0. Závislosť zároveň dokumentuje vplyv statického tlaku nástroja pri USM.13 Účinok veľkosti zma na uber materiálu (McCeough f8J) Veľkosť zrna \^m) 3.14 Účinok tvaru nástroja na uber materálu (McGeough /S/j obrobok . tvrdosť brusiva nie je výrazne rozhodujúca. . Zväčšenie plochy nástroja redukuje uber materiálu v dôsledku zníženia amplitúdy kmitov. aj keď na použitom druhu brusiva. Pre opotrebenie nástroja pri USM platia podobné pravidlá ako v tomto prípade nie je nástroj v priamom kontakte s obrobkom.3.3. ktorá sa 0.025 Ľ m 12 16 prierezu Obr. podľa jeho výsledkov rozdiel v intenzite úberu medzi vyššie uvedenými brusivami pre opracovanie grafitu predstavuje iba o ! 0 % vyššiu intenzitu pre tvrdšie brusivo na báze B 4 C Obr.3 Materiál nástroja a opotrebenie nástroja Nevýhodou USM opracovania je nepriaznivý účinok brusiva na materiál nástroja a jeho následné opotrebenie. Zároveň konštatuje. Pre produktivitu opracovania je rozhodujúci tvar nástroja a veľkosť jeho aktívnej plochy. že pre pórovité materiály ako je grafit.075 E E.05 .1.sklo plocha obidvoch nástrojov 16 mm2 £ 0 0 4 B Ttak nástroja [Nmm' | napriek vzrastu tlaku nástroja pri klasickom obrábaní. že intenzita úberu skla pri použití BjC brusiva je o 15 až 20% vyššia než pri použití SiC brusiva. Opotrebenie závisí na dvojici materiál obrobku/nástroj a Základnou požiadavkou je vyššia tvrdosť nástroja ako obrobku. Závislosť na obr. Ľ* A • C i ° t • nástroj štvorcového C? 0.14 ukazuje vplyv tvaru prierezu nástroja na intenzitu uber materiálu pri konštantnej pracovnej ploche. potom intenzita úberu zostáva na konštantnej úrovni [8]. uber materiálu narastá. Do určitej hodnoty tlaku. c* —- js 0. Efekt tvaru nástroja sa prejavuje zmenou produktivity.

1. veľkosť zma brusiva a ich tvrdosť. redukuje sa relatívne opotrebenie nástroja na 0.krehkých nekovových materiálov a tvrdej legovanej ivele.0.priemerom d = 1 Omm do kompozitného materiálu zloženého z uhlíkových vlákien v polymérovej matrici.17b ilustruje vplyv koncentrácie brusiva v suspenzii na drsnosť Ra.I5 Porovnanie miery úberu pre rôzne druhy materiálu obrobku a opotrebenia nástrojového materiálu z ocele St 37 pri USM vŕtaní otvorov s priemerom d=10mm.3.3. Obr.1 Obrábanie ultrazvukom USM 41 opracovaní skla nástrojovou oceľou je relatívny úbytok hmoty nástroja 1%. brusivo BX zrnitosť 280 podľa ISO (Dam etal. ak brúsi vo a obrobok sú tvrdšie ako materiál nástroja.4 Vlastnosti opracovaného povrchu Hodnotenie vlastností opracovaného povrchu vychádza z posúdenia dosahovanej drsnosti a presnosti opracovaného tvaru.3.3.4.76 um [9]. Hlavná premenná procesu . Hocheng a Hstt [5] sledovali drsnosť povrchu v pozdĺžnom a priečnom smere pri vŕtaní otvoru .51 -ŕ.15 ukazuje závislosť pomeru úberu materiálu k úbytku (opotrebeniu) nástroja pre rôzne druhy materiálov [5]. Obr. .03 až 0. na akustickom . Komerčné zariadenia zabezpečujú rozmerové tolerancie v rozmedzí .005 mm a drsnosť Ra od 0.16 ukazuje priebeh dosahovanej drsnosti povrchu v závislosti na zmene zrnitosti brusiva pre opracovanie rôznych druhov materiálov . amplitúda chvenia (vibrácii). Intenzita opotrebenia závisí na pevnostných vlastnostiach materiálu. Ak sa použije karbidový nástroj a brúsny prášok B 4 C.0.w é m e USM a na vlastnostiach suspenzie. ktoré vplývajú na produktivitu majú výrazný účinok aj na stav opracovaného povrchu. že proces mechanického odbrusovania a vyštiepavania resp. Povrch nie je ovplyvnený teplom. 3. Obr. SiC Si^N.má vo všeobecnosti najvýraznejší účinok. Drsnosť povrchu a jeho akosť ovplyvňuje koncentrácia suspenzie. Nástroj sa opotrebuje rýchlejšie.17a dokumentuje vplyv veľkosti zrna brusiva na drsnosť Ra meranú v pozdĺžnom a priečnom smere. Pri opracovaní wolfrám karbidu brusivom z bór karbidu a nástrojom vyrobeným z mosadze relatívne opotrebenie nástroja dosahuje 140% [6]. ¡4]) Sklo Alj0 3 TiB .1%. 3.1. Obr.zrnitosť brusiva . n • Intenzita úberu • Opotrebenie nástroja Obr. Zr0 (Y) ZrO^Ce) 2 3. Podmienky procesu. 3. To dokazuje.1 Drsnosť povrchu Kvalita opracovaného povrchu závisí na vlastnostiach opracovaného materiálu. vylamovania (cliipping) materiálu pri USM sa vyskytuje paralelne pre nástroj aj obrobok.

.

40 0. Zmena prítlaku nástroja v širokom rozsahu má len malý účinok na akosť opracovaného povrchu. že pri vŕtaní je drsnosť po obvode otvoru vyššia ako v dolnej časti.obrobok: kompozit na báze carborvepoxy. 0 100 200 Q 14 16 a) Veľkosť zrna brusiva [u.30 Doporučené brusivo SÍC/B4C SÌC/B4C S1C/B4C BjC Uber [mm3/min] Nástroj d=5mm 164 39 7. Nepiras (1956) a Rozenberg (1973) [14] nezávisle na sebe uvádzajú. koncentrácia 14%. Hsu [5]) Tab. ale ak sa použije veľmi jemná zrnitosť brusiva na úrovnu plavených práškov je dosahovaná drsnosť povrchu otvoru rovnaká v každom smere.3 3. 3.8 3.16 Závislosť drsnosti povrchu od použitej zrnitosti brusiva pre rôzne druhy materiálov (spracované podľa McGeoughfS] a Buda-Békés ¡3 J) 200 400 600 800 1000 Zmitosf brusiva Kremer [7] konštatuje na základe výsledkov viacerých bádateľov.1 1. b) Vplyv koncentrácie brusiva na drsnosť povrchu (zdroj: Hocheng.85 0.90 0. frekvencia 20kHz.75 0.5 Grafit Si02 Alz0 ZrOa Sialon SiC 3 BC BC 4 4 . brusivoSiC.6 0.m ] b) 18 2 0 2 2 24 2 6 Koncentrácia brusiva [%j Obr.3 Údaje pre ultrazvukové obrábanie keramických materiálov so zrnitosťou brusiva 320 Materiál Tvrdosť HV 65 500 1 000 1100 1 500 2 400 Drsnosť Ra [um] 1-2 0.65 1.42 Progresívne technológie -O-sklo i kremík pre polovodiča —Q—keramika —•— vysokoiegovana oceľ S I Obr.17 a) Vplyv veľkosti zrna brusiva na drsnosť povrchu . nástroj: oceľ.20 0. 3. zrnitosť 150.3. že zvýšenie amplitúdy kmitov zvyšuje drsnosť povrchu.6 UBER [mm3/min] Nástroj d=10mm 224 50 9.

Na obr.3. ako to uvádza Kremer a Gilmor [14]. ako aj doporučené brusivo a dosiahnuté hodnoty úberu materiálu pre rôzne keramické materiály. amplitúdou kmitov a materiálom obrobku.3 tiež uvádza porovnávacie hodnoty drsnosti povrchu vyjadrené cez Ra. Rozmerové opotrebenie nástroja ako kritérium je určené vzťahom podľa [6]: « . O b r .4.18 sú porovnané dosiahnuté hodnoty drsnosti Rz pre rôzne druhy keramických materiálov [ 4 ] . Veľkosť zrna brusiva. Najviac vplýva na odchýlku rozmerov zrnitosť brusiva. Pri hodnotení rozmerovej presností pri výrobe otvorov ultrazvukovým . ale menšiu presnosť a vyššiu drsnosť. ako už bolo spomenuté. ktoré vykazujú vysokú produktivitu pri USM opracovaní (hodnoty úberu nad 50 mmVmin) majú zároveň vyššie hodnoty drsnosti (porovnaj s obr.15). tým musí byť materiál nástroja odolnejší voči opotrebeniu.15 (Dam et ai [4Jj skjo AIJOJ TiB 2 SiC Si 3 N t ZrOj(Y) ZrO^Ce) 3. A je dovolená odchýlka rozmerov opracovaného povrchu. ale aj na presnosť povrchu. Parametre procesu USM. že materiály.1 Obrábanie ultrazvukom USM 43 Druh materiálu obrobku ovplyvňuje výslednú drsnosť povrchu.2 Presnosť rozmerov pri ultrazvukovom obrábaní Vo všeobecnosti je presné opracovanie limitované najmä relatívnym tvarovým a rozmerovým opotrebením nástroja.3.4 ilustruje dosahovanú presnosť rozmerov pre zvolenú zrnitosť brusiva [1]. pre dosiahnutie vysokej presnosti sa vyžaduje jeho tvarová a rozmerová stálosť počas procesu úberu materiálu. Presnosť je ovplyvnená tiež veľkosťou plochy nástroja. = Ä (3-8) kde E je chyba udávaná ako dolná alebo horná odchýlka od nominálneho rozmeru. ktoré vplývajú na produktivitu opracovania majú rovnaký vplyv aj na presnosť ultrazvukového opracovania. že Čim vyššia je požiadavka na rozmerovú presnosť produktu. Presnosť nástroja. Tab. jeho tuhosť a odolnosť voči chveniu. Ak sa použijú malé zrná (zrnitosť v oblasti plavených práškov) intenzita úberu je pomalšia a dosahuje sa vyššia akosť opracovaného povrchu a tiež vyššia presnosť rozmerov. Väčšie zmo spôsobuje rýchlejší uber materiálu.18 Drsnosť povrchu pri ultrazvukovom obrábaní keramických materiálov Podmienky ako na obr.3. má dominantný vplyv nielen na akosť. Aj keď pri ultrazvukovom obrábaní nástroj je len vo funkcii tzv.3. Tieto výsledky hovoria o tom. To znamená. 3.3.1. tvarovača. Tab 3. rovnako ako aj veľkosť zŕn brusiva a intenzita opotrebenia nástroja majú najvýraznejší vplyv na presnosť rozmerov. Väčšina pojednaní o presnosti pri USM sa týka výroby otvorov a ich odchýliek od nomináJneho rozmeru.

20 ukazuje niektoré najčastejšie spôsoby rozmerového ultrazvukového opracovania. 3. kde sa využíva utrazvukové kmitanie nástroja pre intenzifikáciu klasického vŕtania. Pri voľbe technológie je nutné experimentálne a empiricky overiť poznatky pre každú kombináciu parametrov. vtedy sa dosahuje optimálna produktivita procesu. pokiaľ nie je zaručená dodávateľom zariadenia a technológie. Doporučujú sa pre materiály s tvrdosťou od 35 f 40 HRC a viac. výborná produktivita sa dosahuje pri brúsení. Tab. 2. mali nepriaznivé výsledky pri odchýlkach presnosti rozmerov (porovnaj obr. Zaujímavosťou je. ktoré vykazovali veľmi dobrú drsnosť povrchu po USM opracovaní. .18 a obr.19 Odchýlka presnosti rozmerov od nominálneho priemeru otvoru pri USM vŕtaní otvorov s priemerom lOmm (podľa Dam et al. frézovanie a rezanie závitov.3. ako napr. . Oválnosť a asymetria otvorov vznikajú v dôsledku laterárneho (bočného) chvenia a v dôsledku nepresnosti posuvu nástroja. • hĺbenie drážok a otvorov kruhových ale aj nesymetrických tvarov. ako sú: • delenie materiálov.003mm.3.19. Pri výrobe otvorov je pomer hĺbky otvoru k jeho šírke limitovaný v pomere 3:1 [2].19).[4J) sklo AIA 7i8 2 SiC Si 3 N 4 ZrO z (V) Zr0 3 (Ce) 3. že materiály.5 Hlavné oblasti použitia ultrazvukového opracovania Postupy USM sa používajú v celom rade výrobných procesov. 3. Obr.25 Na presnosť vyrobených otvorov má výrazný vplyv aj materiál obrobku ako to ilustruje obr. 14]. Vo všeobecnosti sa doporučuje pre opracovanie plôch do prierezu 1000 mm 2 [1.4 Vzťah medzi zrnitosťou a presnosťou Zmitosf brusiva (ISO) 240 eoo Presnosť rozmerov [um] 0. ZrO . Autori [5] sledovali kužeľovitosť vyrobených otvorov v rôznych keramických materiáloch. Komplexnosť tvaru je limitovaná iba konfiguráciou nástroja. Produktivita je obmedzená opotrebením nástroja.38 0. USM technológia sa charakterizuje ako širokospektrálna. • Hore HV strede • Dole Obr. Môžu sa vyrábať otvory do najmenšieho priemeru 0.44 Progresívne technológie opracovaním sa sledujú odchýlky rozmerov.1.3. ako aj kužeľovitosť otvorov. načo poukazujú aj najvýznamnejšie oblasti použitia. 3. leštení a lapovaní skla a keramiky. ich asymetria a oválnosť otvorov a tiež vlnitosť povrchu. • • • vŕtanie hlbokých otvorov pre hlavňové systémy.

1 Obrábanie ultrazvukom USM • • • • • 45 opracovanie tvarovo zložitých elektród pre clektroiskrové metódy opracovania.3. b) výroba kruhových a tvarových otvorov. Obr. h). e). čisté rezy bez ostrapov.1. rezanie termoplastov a rezanie gumy.3. Princíp ultrazvuku sa široko využiva pri nedeštruktívnych metódach merania ako kontrola akosti zváraných spojov. čistenie zlatých a strieborných šperkov. • zváranie .špeciálne postupy tvárnenia. 0 rezanie vnútorných závitov. rezane a vŕtanie kompozitných materiálov a vlákien KEVLAR. zváranie fólií [10]. Mechanizmus úberu materiálu je založený na princípe krehkého vylamovania čiastočiek materiálu vplyvom vysokofrekvenčného kmitania diamantového nástroja. i). výroba dýz z keramického materiálu. g) rezanie vonkajších závitov. spájanie plastických hmôt.5. tvarovanie diamantov a iných drahých kameňov použitím diamantového prášku alebo prášku z kubického nitridu bóru do brúsnej suspenzie. j) lapovanie a leštenie rovinných. c) gravírovanie.spájkovanic hliníka.1 Rotačné ultrazvukové obrábanie Rotačné ultrazvukové obrábanie (medzinárodne zaužívané označenie Rotary Ultrasonic Machining RUM) je samostatnou časťou ultrazvukového opracovania a je kombináciou procesov ultrazvukového obrábania a brúsenia diamantovým nástrojom [13]. kontrola celistvosti a hrúbok materiálov.odmasťovanie pred následnou operáciou povlakovania.21 pre rezanie vnútorného závitu [ I ]. Princíp opracovania je znázornený na obr. kde sa vytvárajú tzv. výroba tvárniacich nástrojov zo spekaného karbidu.spájanie materiálov bez tepelného zdroja. 3. d) delenie. Proces bol vyvinutý prednostne pre opracovanie krehkých a veľmi tvrdých materiálov ako sklo a keramika. meranie rozmerov a iné.3. . predúprava povrchu pre nanášaním oteruvzdorných vákuovo naprašovaných (PVD) vrstiev na rezné nástroje. Široké využitie má ultrazvuk aj v oblasti humánnej medicíny.20 Druhy ultrazvukového obrábania a). • spájkovanie . kde sa využíva deštrukčný účinok ultrazvukových kmitov na odstránenie oxidickej vrstvy na povrchu hliníka. bočných plôch a otvorov (zdroj: Kaczmarek [6J) Okrem obrábania sa princíp ultrazvuku využíva aj v iných procesoch ako sú: • čistenie produktov a dielcov . • tvárnenie .

.

vysokofrekvenčný a zároveň axiálny rotačný. intenzita úberu materiálu závisí prednostne od amplitúdy kmitania.025 .21 Rotačné ultrazvukové obrábanie príklad rezania vnútorného závitu (podľa: Metal Handbook Machining) Základné rozdiely medzi „klasickou" technológiou ultrazvukového opracovania a technológiou rotačného ultrazvukového obrábania sú: • pohyb diamantového nástroja pri rotačnom USM je axiálny. pri klasickom USM nástroj koná len vibračný pohyb. Ako ukazujú výsledky porovnávacieho hodnotenia oboch procesov.3. USM proces používa nástroj na prenos kmitania. excentrický ku osi nástroja Upnutie abrobku v skľučovadle s p o h y b o m v X a Y osi Obr. statického prítlaku nástroja.0. ilustruje obr. • • . Nástroj s nástavcom musia mať rezonančnú frekvenciu 20kHz. priemeru diamantových zŕn a koncentrácie diamantových zŕn. rotačné ultrazvukové obrábanie dáva lepšie výsledky z hľadiska kvality opracovaného povrchu hodnoteného drsnosťou a odchýlkou kruhovitosti a zároveň umožňuje väčší uber materiálu pre sledované druhy materiálov obrobkov. limitujúca hmotnosť jc okolo 40 g [11]. ale nástroj okrem rotačného pohybu má aj vlastnú frekvenciu.05mm. dosahovaná drsnosť povrchu a nominálna odchýlka rozmerov určená kruhovitosťou pre rôzne druhy materiálov. Použitie technológie rotačného ultrazvukového obrábania RUM je limitované veľkosťou prierezu a hmotnosti nástroja.b.3. ktorý zároveň dáva predstavu o vhodností jednej alebo druhej technológie. ktorá odplavuje častice materiálu triesky. Pri opracovaní sa neprivádza abrazívna suspenzia. Porovnanie charakteristických parametrov obidvoch procesov ako je intenzita objemového úberu -VRR (volumetric rentoval rate). ktorá sa udáva ako počet diamantových zŕn na jednotku plochy kotúča.. ale do oblasti rezu sa privádza chladiaca kvapalina obyčajne voda. Veľká hmotnosť nástroja môže tlmiť amplitúdu kmitov. • rotačné ultrazvukové obrábanie používa diamantové nástroje v tvare klasických brúsnych kotúčov. a ako to uvádza Pei et al.c. kým pri rotačnom ultrazvukovom obrábaní nástroj je v priamom kontakte s obrobkom. [13].3. na uber materiálu sa používajú abrazívne častice diamantového nástroja.46 Progresívne technológie Technológia jc podobná konvenčnému vŕtaniu skla nástrojmi z diamantu. = Vysoko­ frekvenčné kmitanie i 20kHz} Otáčky nástroja Otáčanie obrohkí. ktorou kmitá. Určujúcim ukazovateľom hospodárnosti procesu RUM je výkon opracovania vyjadrený cez intenzitu objemového úberu materiálu VRR (mm 3 /s).23. obr.3. Amplitúda kmitov je okolo 0. Priebehy jednotlivých závislostí sú znázornené na obr.22a.21. Doporučený maximálny priemer nástroja je 38 mm. prítlak a usmernenie toku suspenzie a nie je v priamom kontakte s obrobkom.

26 (x 10-6) Obr.22 Porovnanie účinku pomeru tvrdosti a modulu pružnosti materiálu obrobku na: a) drsnosť povrchu b) odchýlku kruhovitosti c) uber materiálu -VRR pre konvenčné USM a rotačné ultrazvukové obrábanie RUM (spracované podľa Tlioe. (spracované podľa Pei et al. prítiak nástroja 600N. [13]) .26 50 I 40 "e É 30 BÉ g 20 1 10 1 lj) 0 Karbid 1.1 13.3.28 • USM 1 0.3.1 Pomer t/rdosf H a modulu pružnosť E H/E(x1u~6) a) 13.5 0 Porcelán . 0 01 .26 (x10-6) Pomer tvrdosti H a modulu pružnosti E H/E 1. Aspinwall.87 8.28 2.05mm. Wise[14]) c) Pomer tvrdosti H a modulu pružnosti E H/E Konštantné podmienky procesu.23 Závislosť výkonu procesu rotačného ultrazvukového opracovania od parametrov procesu: amplitúdy kmitov. otáčky nástroja 1000 ot/min.025mm. fr2 FtierrtT Q 3 Q4 . statického prítlaku nástroja.5 H RUM AIA _ 7^ 13.1 I Jl í Porcelán äKl ° suo r l 8. amplitúda kmitov 0.28 2.35 3. priemeru zrna brusiva a počtu zŕn.87 8. are 05 [nrrj 0 100 200 300 400 5D 0 E l a t i l : k as ä a • P rillak lNl O b r .CZ Karbid | B RUM Ferit ' 2. 3.87 AIA 1. priemer zrna Q.1 Obrábanie ultrazvukom USM 47 2 Q USM Skto Ferrt E Z 3 i u] 1.36 3.36 J 3.

.

A. p. P. na výrobu prototypov s požiadavkou na vysokú presnosť výroby. American Machinist. 5. S.vyd. p. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. 6. ASM . S. vŕtanie kompozitných materiálov pre letecký priemysel.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. H. B.. 9.48 Progresívne technológie Rotačné ultrazvukové obrábanie sa efektívne využíva najmä v tých priemyselných oblastiach..Technol. J. Z.L. Quist.Too Des. Vol. J. K. (1989). Dearborne. opracovanie plazmovo striekaných povlakov. F. W. Warsaw.. pp. Moisan. Figúra. Z.448-462 Kremer. J... March. (1995). Békéš. karbidy kovov. ďalej pri výrobe rozmerovo malých predmetov s požiadavkou na vysokú presnosť rozmerov a akosť obrobeného povrchu: [ I I . p.Proc. ofMat. l. P. ASME lournal of Engineering for Industry. M. 6.Metals Handbook . L i t e r a t ú r a ku kapitole 3. Singh.. Abrasion and Erosion. Bellows. J. 468 10. Annals of the CIRP Vol. Dekkyser. Vol. ASM International. M.Proc.ed. 1983 12.255-266 Kaczmarek. D. ofMat. R. T. (1995).: Advanced Methods of Machining. Ghabrial. SVTL. Bratislava. Int. 1984. 142-151 14. 13. Annals of the CIRP. 48. K.G. 4. Vol 117. Wydawnictwo naukowotechniczne. Nandy. Prabhakar. Int.: Productivity. (1988) I.. 13.vyd. J. Hsu.C. May (1995) pp..: Drilling without Drills.ed. (1997).358-368 Hocheng. Š. C: Kohls.Technol.. opracovanie AI : 0_i substrátov pre mikroelektronické obvody. Alfa Bratislava. 15. Surface Quality and Tolerances in Ultrasonic Machining of Ceramics.. p. M.: The State of the An of Ultrasonic Machining.H. Turňa. D. Vol. 9. Chapman and Hall. S. pre materiály na jadrové reaktory. Snocys.Machining. 3. SME..vyd. vŕtanie hlbokých otvorov malých priemerov do veľmi tvrdých materiálov. pp 239-255..: Principles of Machining by Culling. 1 .1 Machining. 15]: • • • • • • • pre opracovanie keramických materiálov a feritov. 11. 19. 107-110 McGeough.: Review on Utrasonic Machining.: On the Mechanism of Material Removal in USM. 2. Vol 38..M.:Saleh.: Ultrazvuk v technológii. Special Report 743.: Špeciálne metódy zvárania.: Wise. And Res. P. D.. J. M. 51. (1982). sklo. (1976). B. M.30/1 (1981). J.1: 1. C. R. Haselkom. J. A.: A Mechanistic Approach to the Prediction of Material Removal Rates in Rotary Ultrasonic Machining. (1967) l. Kainth. Thoc.H.35/2. 33-41 Pei. 7. (1979) pp. Aspinwall. J.: Preliminary Study of Ultrasonic Drilling of Fiber Reinforced Plastics.cd. Staelens. A.. 8. March. . Ferreira.p. kde sa používajú krehké a vysokotvrdé materiály ako keramika. Švehla. London. Dam. (1986). 187 Buda. 1 . No 4.: Teoretické základy obrábania kovov.Mech. Alfa Bratislava. Tools Manufact. J. Schreiber..

Z toho dôvodu sa hľadajú technológie. ako proces odvodený od konvenčného tryskania (sand blasting).princíp úberu a zariadenie AJM je opracovanie povrchu mechanickým nárazom častice . kým AJM sa používa na uber materiálu. pre AJM sa používajú prášky s veľkosťou častíc medzi 10 50 pm. Náklady na dokončovacic operácie činia asi 15% celkových nákladov na obrábanie.j. . (ALA). 3. dokončovacie procesy predstavujú kritickú a nákladnú fázu vo výrobe.opracovanie lúčom abraziva obsiahnutom v prúde vysokorýchlostného stlačeného plynu. Pretože tieto procesy sú charakterizované ako procesy odstraňovania materiálu pomocou voľného brusiva. od ktorého sa odlišuje v troch základných bodoch: i) tryskanic sa používa na čistenie povrchu súčiastok. Ako je známe. V ostatnom čase sa do popredia pozornosti dostávajú progresívne technológie a medzi nimi dve modifikácie opracovania voľným brusivom. Princíp úberu materiálu je podobný ako pri ultrazvukovom opracovaní (USM) t. nie je v slovenskom jazyku pre nc jednoznačne určený jednoduchý názov. • Opracovanie prúdom abraziva . Kaczmarek [9] uvádza podobný proces pod názvom abrasive blast treatmen. ii) zrná abraziva používané pre tryskanie sú väčšie. 2 Technológie abrazívneho lúča pre uber materiálu Opracovanie povrchov voľným abrazivom (známe pod anglickým názvom Abrasive Jet Machining AJM a Abrasive Flow Machining AFM) patrí k dokončovacim metódam vo výrobnom procese. Veľmi málo prameňov podáva kvantifikované poznatky o mechanizme úberu materiálu a kvalite opracovaného povrchu.AFM Abrasive Flow Machining . proces predstavuje tvarovanie povrchu a hrán pretláčaním polotuhého abrazívneho média cez zúžený priechod tvorený kombináciou prípravok/obrobok. iii) AJM umožňuje uzavreté riadenie vysokorýchlostného prúdu častíc. platia aj pre ne základné zákonitosti abrazívneho deja ako je mikrorezanie. kde k úberu materiálu dochádza po dopade vysokorýchlostného prúdu abrazívnych častíc. Popisný názov z anglického prekladu je pomerne dlhý. Keďže tieto procesy nie sú bežne používané.3.2 AJM . Podobne Venkatesh [6] charakterizuje AJM proces ako proces odvodený od konvenčného tryskania.1 A J M . mikrorytie a mikrozahladzovanie. Aj napriek podobnému mechanizmu úberu však oba procesy AJM aj USM majú viac odlišností ako podobností. ktoré spĺňajú vysoké nároky na kvalitu opracovaného povrchu. V odbornej literatúre je pomerne málo poznatkov o uvedených procesoch a sústreďujú sa na kvalitatívny popis metód s dôrazom na aplikačné možnosti.impact machining process.AJM Abrasive Jet Machining' . zároveň sú ekonomicky menej náročné a dajú sa jednoducho automatizovať. známe ako: • Opracovanie abrazívnym lúčom .AFM 3 . preto budú ďalej v texte pre tieto technológie používané medzinárodne zaužívané skratky.2.opracovanie prúdením abraziva. brúsnym účinkom dopadajúcej častice brusiva s vysokou kinetickou energiou.

.

SiC —*\— 1 vzduchu vstupný veni il zmiešavacia komora detail irazivni deja abrazívny «\ \ dej obrobok ^ !• 1 prívod zmesi * plynu a brusiva otvor dýzy "(0. Materiál je pri AJM metóde odstraňovaný mechanickým pôsobením zmesi stlačeného vzduchu alebo iného priemyselného plynu s veľmi jemnými brúsnymi časticami vo forme brúsnych práškov uvádzaným pod názvom ahrasive.25. Jednotlivé komponenty priemyselného zariadenia sú znázornené na obr. Zariadenie využíva zdroj priemyselného plynu stlačeného na tlak okolo S00 kPa. kompresor 5MPa ]—7/—I pf'^d 1 \fi7 1 m^ u [Al¡0). Pri USM procese sa miera opotrebenia nástroja považuje za hlavný ukazovateľ hospodárnosti.kde každá časť má vymedzenú funkciu a napomáha tvorbe vysokorýchlostného a vysokotlakového abrazívneho lúča.3.24 Princíp opracovania abrazívnym lúčom (spracované podľa [3-5]) Obr. Dôležitou súčasťou zariadenia je odsávač prachu a ochranný príklop. Odtiaľ je potom prúd zmesi vedený k dýze.3. slovenský ekvivalent abrazív. Abraziv . . v zóne rezu sa tvorí teplo a je zároveň ekonomicky náročnejší.50 Progresívne technológie Ako uvádza Venkatesk. AJM proces je proces pomalého úberu materiálu. keďže sa použiva stlačený vzduch ako nosné médium pre brusný prášok a je to proces lacnejší.3.24. Detail abrazívneho deja pre abrazívne obrábanie ukazuje obr. z ktorej prúdi abrazívna zmes sa skladá z troch častí . Najčastejšie používané prášky sú na báze taveného oxidu hlinitého Al20} a karbidu kremíka SiC. Vnútorný prierez a tvar jednotlivých komponentov používanej dýzy znázorňuje obr.3.vstupnej. podľa navrhnutej konštrukcie pre priemyselné zariadenie vyrobené ako prototyp na Univerzite v Singapore [6]. Základný princíp AJM zariadenia je znázornený na obr. ktorú proces produkuje. generuje menej tepla.25 Detail procesu abrazívneho lúča (zdroj Venkatesh ¡6}) Dýza pre AJM proces. z toho dôvodu neoddeliteľnou súčasťou zriadenia sú rôzne filtre a separátory.brúsny prášok je uskladňovaný v zásobníku a odtiaľ posúvaný do vibračného zmiešavača. Ukazovateľom hospodárnosti procesu je intenzita úberu materiálu. . ktorý chráni pracovníka a pracovné prostredie pred zvýšenou prašnosťou.26.14 • Z mm] obrobok vzdialenosť dýza/obrabok Obr. Rýchlosť vytekajúceho lúča je medzi 150 -f 300 m/s. LÍSM proces je rýchlejší s vyššou rýchlosťou úberu materiálu.3.27. kde sa rovnomerne mieša so stlačeným vzduchom alebo iným plynom.3. Pred prívodom do zmiešavača je plyn filtrovaný za účelom odstránenia nežiadúcich prímeskov ako voda a olej. zmiešavacej a výstupnej.

Každý výrobca zariadenia bližšie špecifikuje používané rozsahy. V prípade požiadaviek na vyššiu intenzitu úberu sa používajú dýzy s priemerom okolo 3.5.08 -f 0.5 mm [6]. Zafírová dýza má dlhšiu životnosť a je drahšia. výstupná zmiešavacia vstupná ftfP>lJ777)JtH.3. že do značnej miery redukuje rozptyl lúča pri rezaní. ale lacný v porovnaní napr. AJM proces sa charakterizuje ako proces pomalý. 7]. hydrouhličítan sodný NaCO} pre tvarové rezanie mäkkých materiálov.A J M Technologické a prevádzkové charakteristiky abrazívneho lúča sú kvantitatívne určené nasledujúcimi doporučenými rozsahmi parametrov [1.1. Množstvo odoberaného materiálu za jednotku času je okolo 10 g/min. že okrem kruhového otvoru môže mať aj obdĺžnikový otvor s rozmermi od 0.—íi—s 1 m odsávač S/ . drvené sklo a sklenené guličky pre leštenie. ktoré spolu tvoria dýzu pre AJM proces (zdroj Venkatesh ¡6}) 3. filtre regulátor zdroj a zmiešava č íl L*. • .27 Zobrazenie tvarov výstupnej dýzy. 8].25 mm J1.26 Princíp priemyselného zariadenia pre ručné opracovanie abrazívnym lúčom (spracované podľa ¡3+5]) Výhodou dýzy na báze karbidu wolfrámu je. 3 .2 Technológie abrazívneho lúča AJM.13 až po 2.8]. a okolo 20 -H 35 hodín pre brúsny prášok z oxidu hlinitého ( A b 0 3 ) Priemerná prevádzková doba zafírovej dýzy je okolo 300 hodín [1. s procesom USM alebo abrazívnym vodným lúčom AWJ.3. prerušovač adiaca klar klapka Obr.8 mm. konvergentná dýza zvyšuje tlak zmesi konvergentno-divergentá dýza zvyšuje rýchlosť lúča Obr. zmiešavacej komory a vstupnej dýzy. • brusivo . SiC sa používajú pre čistenie.1 Charakteristika abrazívneho lúča .5 mm do 0.3. Prevádzková doba pre dýzu na báze karbidov sa udáva na 8 * 1 5 hodín pri použití brúsneho prášku z karbidu kremíka (SiC).abrazív: A1:0 3 . a tiež. AFM 51 Dýzy pre AJM sa vyrábajú z karbidu wolfrámu (WC) alebo syntetického zafíru. priemer zrna práškov sa pohybuje od 10 do 60 um. Vyrába sa s priemerom od 0. Životnosť dýz závisí vo veľkej miere na druhu abraziva a pracovnom tlaku zmesi.2. uhličitan horečnatý Mg : COj sa doporučuje pre ľahké čistenie a leptanie a pieskovanie.18 -r 3. rezanie a odihľovanie.

.

vysokou čistotou bez cudzích prímeskov ako sú olej a voda. Kvantifikácia týchto poznatkov je zhrnutá graficky na obr. dusík (N 2 ). pre jemné dokončovanie povrchov 3 • 5 g/min. oxid uhličitý ( C 0 2 ) .20 mm/s. použitý plyn: stlačený vzduch. • druhom a veľkosťou abrazívnych častíc.1.o . • uber materiálu sa zvyšuje väčšou výtokovou rýchlosťou lúča. podľa tvaru otvoru v dýze a požiadavky na koherentný nerozptýlený lúč. 3. Pre uber materiálu.28 Účinok veľkosti častíc abraziva na uber materiálu pri opracovaní tabuľového skla (zdroj [1]) . • rýchlosťou prúdenia abraziva. pre kovy od 1.03 0.3. pre sklo sa udáva 16 mmVmin.6 do 4.1 mnrVmin.o . platia základné zákonitosti procesu abrazívneho opracovania voľným brúsivom: • uber materiálu sa zvyšuje so zvyšovaním jeho tvrdosti. a na obr.5 MPa sa z hľadiska efektívneho uberú materiálu neodporúčajú. tlaky nižšie ako 4.1 0 um ] Bi E E [>—A J 2 4 6 8 10 12 I 14 < < ? 16 18 20 Rýchlosť toku abraziva [g/s] O b r . • vzdialenosťou medzi obrobkom a dýzou.28. ako už bolo spomenuté v úvode. a je závislá na mernej hmotnosti materiálu. 3. pre účinok veľkosti častíc na uber materiálu.2.29.75 mm.2 7 um . • úbcr materiálu sa zvyšuje so zväčšovaním zrna brúsneho prášku. pre účinok rýchlosti prúdenia abraziva. rýchlosť pohybu lúča: 1 5 0 ^ 3 0 0 m / s vzdialenosť medzi ústím dýzy a obrobkom: 0. * • rýchlosť posuvu lúča: 0. —•—50 um • .3.52 Progresívne technológie • • • • • • • výstupný tlak zmesi vzduchu a abraziva: od 5 do 8 MPa. tok abraziva: 10 * 20 g/min.8 -í.2 Vplyv p a r a m e t r o v A J M procesu na uber materiálu intenzita úberu materiálu a kvalita opracovaného povrchu je ovplyvnená: • druhom obrábaného materiálu. alebo iný priemyselný plyn s . intenzita úberu materiálu sa udáva v priemere okolo 10 mg/min.

AFM 53 Veľkosť brúsnych zŕn používaných v procese AJM. na veľkosti zma brúsneho prášku. Podľa údajov [ I ] . 3.6].2 Technológie abrazívneho lúča AJM. Prášky by sa nemali recyklovať a znovu používať.3. pretože kontaminované prášky so zvyškami opracovaného materiálu zanášajú dýzy.zdroj [1] —•— zdroj Venkatesh [6] a) (zdroj [1]) pri opracovaní tabuľového skla (iné parametre neudané) b) (zdroj [6]) veľkosť zrna 40um. O b r . ako to ilustruje obr. ktorý je zdraviu škodlivý.6 mm po opustení dýzy. Prúd abrazívnej zmesi má obyčajne cylindrický tvar. Optimálna hodnota intenzity úberu materiálu závisí na vzdialenosti obrobok/dýza. pretože ich veľkosť nieje dosť dobre klasifikovaná [1]. obrobok tvrdené sklo 2 4 6 8 10 12 14 16 18 20 Vzdialenosť obrobok/dýza jmm] I .30 Účinok vzdialenosti obrobok/dýza na mieru úberu materiálu (spracované podľa [1. 1—i k — 1 1 — 1 / t /— Obr. Literatúra neudáva kvantifikované údaje.30. vo väčšej vzdialenosti sa lúč diverguje do kužeľovitého tvaru a šírka jeho rozptýlenia je závislá na tlaku systému.6]) .29 Účinok rýchlosti toku abrazívneho prášku na uber materiálu pri opracovaní tabuľového skla (zdroj [lj) 0 2 4 6 fi 10 12 14 16 16 20 22 24 26 Rýchlosť toku aSraziva [g/s] Vzdialenosť medzi obrobkom a výstupom lúča z dýzy ovplyvňuje intenzitu úberu materiálu pri AJM procese. okrem toho obchodné prášky môžu obsahovať kremíkový prach.* . pre čistenie a leštenie povrchov menšia veľkosť zrna práškov [1. priemer otvoru dýzy 3. Požiadavka vysokej presnosti opracovania a eliminácie tvorenia úkosov sa dosahuje veľmi malou vzdialenosťou dýzy od povrchu asi 0. ako aj rýchlosti toku lúča [1. Pre čistenie a mechanické spevňovanie povrchu sa doporučuje vzdialenosť 5 + 1 3 mm.3.8 mm. 3. Pre rezanie sa doporučujú väčšie zrná. Pre likvidáciu použitých práškov platia príslušné bezpečnostné predpisy. kým vzdialenosť od 13 do 75 mm sa aplikuje pre operácie s menším vplyvom na povrch. Komerčne dostupné stupne označovania veľkosti zrna brúsnych práškov nie sú vhodné pre AJM. sa volí podľa aplikácie.5mm. ktorý sa zachováva iba do krátkej vzdialenosti asi 1. Vzdialenosť medzi obrobkon a dýzou sa mení so spôsobom aplikácie lúča. 8].

.

3.2.1.) Porovnávacie hodnotenie grafických priebehov závislosti úberu materiálu.54 3.86 0.53 0.13 -¿-0. obrobok. tvrdené sklo . 3.5 Dosahovaná drsnosť povrchu pre rozdielnu veľkosťou zrna abraziva pri opracovaní nehrdzavejúcej ocele AISI 316 (DIN X5CrNiMol8 10) (spracované podľa Druh abraziva Veľkosť zrna [um] 10 25 50 20 50 50 Drsnosť povrchu Ra [um] 0.5mm.5.96 0.30-0. povrch nie ovplyvnený teplotou.3. pozri tab. Dosahovaná stredná drsnosť povrchu je v rozsahu Ra 0.2. Tepelné pôsobenie procesu je minimálne.31a.15 -ŕ 1. vplývajú tie isté charakteristiky procesu AJM ako na intenzitu úberu materiálu (viď kap. dosahovanej drsnosti povrchu na zmene veľkosti brúsnej častice a rýchlosti posuvu lúča znázorňuje obr.2. a drsnosť povrchu (spracované podľa [6]) Parametre procesu: konštantná vďkosf zrna 85pm (zrnitosť 180).% Oxid hliníka AlsOa Karbid kremíka SiC Sklenené guličky Zároveň na kvalitu opracovaného povrchu vyjadrenú cez parameter drsnosti povrchu Ra.50 0.31 Účinok veľkosti použitého brúsneho zrna a posuvu lúča na mieru úberu materiálu. 3.20-0.25-0.1. vzdialenosť dýza/obrobok 5mm. keďže sily pôsobiace na obrobok sú malé.38-0.b.43-0. 3.5 um a je ovplyvnená veľkosťou zrna a druhom použitého prášku.30-0. priemer otvoru dýzy 3. Vefkrar abrazívnych iastlc [mm] V.i m ^ p . r posjv j i.05 mm. J u.50 0. Dosahované tolerancie rozmerov sú udávané v rozsahu 0.3 Charakteristika povrchu po AJM procese Progresívne technológie AJM proces tvorí povrch s granulovanou matnou Štruktúrou. Pri procese nedochádza k výraznej deformácii obrobku.^ Obr. uhol dopadu lúča 90*. podľa výsledkov ktoré publikoval Venkatesh [6]. Tab.

odihľovania.charakteristika princípu úberu a zariadenie Opracovanie prúdom abraziva AFM predstavuje pokrokový proces dokončovania povrchov pomocou polotuhého viskózneho abrazívneho média. skla. • matovanie skla. ktoré je pretláčané cez priechod medzi obrobkom a prípravkom. • vŕtanie a rezanie malých otvorov a tvarov v skle. AFM 3.2. • odihľovanie chirurgických ihiel. spevňovania tvrdených liatin a plastov. hydraulických piestov.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. 55 krehkých materiálov ako je sklo a pre vyrezávanie a vŕtanie plytkých čistenia.2 A F M . Postup opracovania je podobný ako pri brúsení a lapovaní. tvarov a otvorov na pomerne malých plochách. • odihľovanie a odstraňovanie ostrapov na kovových a plastových komponentoch. Hlavné oblasti aplikácie predstavujú technológie rezania.1 horný valec s piestom /riadiaca jednotka stroja dolný valec S piestom stojan Obr. plastických komponentov. • gravírovanie registračných čísel motorov v automobilovom priemysle. plastických komponentov a tvrdených automobilov. prípravok a brúsne médium. povrchu alebo pieskovania keramiky.3. (zdroj [7]) . skiel 3.1. keramike a tvrdených liatinách.3. oporný stojan upinael prípravok obrobok upínacia doska \ / n Q . Abrázia (brúsny účinok) sa vyskytuje len v mieste.2. Hlavnými prvkami zariadenia sú stroj na pretláčanie média. Konkrétne rozšírenie našla AJM technológia predovšetkým pre: • opracovanie otvorov v elektrotechnickom priemysle. spekaného karbidu.32 Schematické znázornenie zariadenia pre AFM proces. kde je obmedzené prúdenie média. kde brusivo mierne leští povrch alebo hrany.3. Vytvára vysokú úroveň dokončeného povrchu a úzke tolerancie geometrického tvaru. Odstraňuje malé množstvo materiálu prúdom polotuhého abrazívneho média. • pieskovanie čísel (označenia) do kovov. Doporučuje sa pre jemné dokončovanie povrchov.4 Oblasti použitia procesu A J M AJM lúč sa uplatňuje pri opracovaní ťažkoobrábateľných a keramika.32 znázorňuje základnú zostavu AFM procesu. Obr.

.

ktoré je nosičom abrazívnych zŕn.34 ukazuje príklad konštrukcie prípravku.3. Zmena viskozity brúsneho média sa docieľuje aj zmenou teploty. čo umožňuje rovnaký druh média použiť pre rôzne prierezy priechodov medzi obrobkom a prípravkom. horná upi nad a doska stroja horní diel prípravku dolný áel prípravku dolná uplnacia doska stroja Obr. Tok brúsneho média cez priechod v uzavretom opornom stojane zabezpečujú piesty v dolnom a hornom valci zariadenia. zároveň zabezpečujú prietok abrazívneho média až do 380 l/min [1]. Proces si vyžaduje len jednoduché prípravky. Prietok média závisí od tlaku. ako uvádza Williams a Rajurkar [7]. Počet cyklov ovplyvňuje mieru úberu materiálu.3.3.34 Príklad konštrukcie prípravku pre dokončovanie povrchu lopatiek. ktorú nieje potrebné upraviť.brúsne médium v dolnom valci pred pracovným cyklom a následné rozloženie média po pretlačení cez priechod medzi prípravkom a súčiastkou. Obr. viskozity média a konfigurácie pn'pravok/obrobok.33 Detail pracovného procesu .33. Prípravok slúži na obmedzenie prúdenia medzi vonkajšou časťou obrobku a vnútornou časťou prípravku. predovšetkým v oblasti prvých 8 cyklov.56 Progresívne technológie Detail pracovnej zóny ilustruje obr.3. na usmernenie toku média a pomáha pri vytváraní vhodného priechodu média. . Pracovný cyklus je daný počtom dvojzdvihov piestov. Obr. Prípravok zároveň zamedzuje prúdeniu média v oblasti. Medzi počtom cyklov a veľkosťou zaoblenia hrany je lineárna závislosť. So zvyšovaním teploty viskozita klesá. Stroje pre AFM zabezpečujú tlaky v rozsahu používanom pre pretláčacie stroje od 700 do 22 000 kPa. (zdroj (U) Abrazívne médium je zložené z polotuhého polymérového prostriedku. Zmenou vzájomnej koncentrácie brusiva a nosného média sa mení jeho viskozita. Nosič je zmes polymérov na báze kaučuku a kvapalného maziva. (zdroj [1 ]) P r í p r a v o k slúži na upínanie súčiastky.

3.3.35 Priebeh prúdových čiar pri prúdení vysoko viskózneho média cez priechod. Médium prúdi rýchlejšie cez priechod než okolo hrán. Tab.s i pasca!sekunda). pre zaobľovanie hrán vyššia rýchlosť. (zdroj [1. že hrany sa obrusujú rýchlejšie ako steny priechodu. . v ktorej sa pomer deformácie k napätiu časom meni. Vyššia rýchlosť prúdenia pri nižšej viskozite média cez priechod spôsobuje. väzkosť.6 Doporučená viskozita média pre priechod s pomerom dĺžky ku Širke 2:1 (podľa [S]) Rozmer priechodu [mm] minimálny maximálny Kvalitatívna charakteristika viskozity média stredná nizka až stredná až stredná vysoká 0.6 13 3. vlastnosti takej látky sa popisujú kombináciou vlastností viskóznej kvapaliny a elastickej tuhej látky (pozn.35 a 3. odpor) je reologická vlastnosť látok. v dostupnej literatúre nie je kvanťiftkovaná. (zdroj [1.4 3. Dynamická viskozita má jednotku Pa. Pre rovnomernú intenzitu úberu materiálu sa doporučuje nízka rýchlosť prúdenia.36 Prúdenie nízko-viskózneho média. Kinemaúcká viskozita je podiel dynamickej viskozity a hustoty kvapalnej látky (m'/s).2 vysoká 6. 3. Pri špatnom prietoku (jeden uzavretý cyklus) sa obrusuje aj druhá hrana. Pri hodnotení vplyvu 'Viskozita (z lat.3.3. v prípade brúsneho média pre AFM sa jedná o viskoelastickú látku na báze polymérov.7]) Obr. Hodnoty viskozity abrazívneho média pre každé zariadenie a technológiu špecifikuje výrobca. autora). pre zaobľovanie hrán a pre malé priechody sa doporučuje nižšia viskozita.4 50 Podľa zaužívaných pravidiel a odporúčaní sa používa médium s vyššou viskozitou pre leštenie alebo obrusovanie stien veľkých priechodov.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. pre elastické pevné látky zase deformácia závisí len aa veľkosti napätia. okolo hrán otvoru Obr.36 znázorňujú vplyv viskozity média na jeho tok cez priechod.2 25 — •- i nízka 0. Obr. kde pre kvapaliny platí. že za pôsobenia napätia deformácia s časom lineárne rastie.7]) Tab.3. AFM 57 Viskozita* média a rýchlosť jeho prúdenia majú podobný účinok na intenzitu úberu materiálu a na veľkosť zaoblenia hrán.6 ukazuje niektoré pravidlá pre výber vhodnej viskozity abrazívneho média v závislosti od rozmerov priechodu a vzájomného pomeru dĺžky/šírky priechodu.4 1. Prevrátená hodnota viskozity je tekutosť. vnútorné trenie resp.8 6.

.

vyžaduje si systematickú analýzu a pozorovanie procesu prúdenia viskózneho média. sa materiál vo forme malej Častice oddeľuje v dôsledku nízkocyklického únavového lomu (microfittigue). Mechanizmus úberu častic z povrchu pevného materiálu je pri AFM definovaný ako jednosmerný posuvný dej diskrétnych Častíc po povrchu iného materiálu. 7. oxidu hliníka AI2O3 a diamantu s rozmermi zrna od 0. • rozmery zaoblenia hrán od 0. rycieho efektu (ploughing effect) pôsobenia viacerých častic naraz. 3. Mikrorytie a mikrorezanie sú dominantné mechanizmy úberu pre húževnaté materiály a samotné mikroreznie je podľa [2] významné pre krehké materiály.mikrotriesky.05 um.5 mm. Presný mechanizmus.2 mm. 8] v nasledujúcich rozsahoch: • drsnosť povrchu Ra okolo 0. ktorým jednotlivé častice sprevádzajú proces úberu je len čiastočne pochopený.005 4 1. alebo viacerých častíc naraz. Počet pracovných cyklov piesta. Zrnitosť brusiva ovplyvňuje kvalitu opracovaného povrchu. Na modelovanie prúdenia sa v ostatnom čase veľmi úspešne používa metóda konečných prvkov [2]. ktoré vplývajú na uber materiálu a kvalitu opracovaného povrchu pri AFM. Mikrorytie vzniká následkom jednoduchého prechodu jednej brúsnej častice. pričom nedochádza k oddeľovaniu materiálu. zrnitosť a koncentrácia brusiva a konštrukcia prípravku sú hlavné parametre procesu. Jain. K úbytku materiálu vo väčšom objeme dochádza postupne. Vzťah medzi parametrami procesu a prevádzkovými charakteristikami nie je doposiaľ úplne známy. Po opakovanom prechode jednej častice. pretláčací tlak. Materiál jc časticou vyrývaný a posúvaný do strán.S' Progresívne technológie viskozity média na uber materiálu a akosť opracovaného povrchu sa udávajú kvalitatívne ukazovatele. tým je uber materiálu vyšší. na základe tzv. čím väčšie zrno. Mechanizmus brúsneho účinku uvádzaný tiež ako mechanizmus abrázie (obrusovania) je popisovaný ako proces abrazívneho opotrebenia pri kontakte brúsnych zŕn s povrchom obrobku. alebo opakovaného pôsobenia jednej častice po rovnakej dráhe.025 mm do 1.2. .1 Mechanizmus úberu materiálu Veľmi málo literárnych prameňov pojednáva a podáva teoretickú analýzu mechanizmu úberu materiálu pri AFM procese.5 mm. Pre veľkosť zrna platí.5. Dosahované parametre akosti opracovaného povrchu a presnosti rozmerového opracovania sú udávané podľa [2. • najmenší opracovaný rozmer otvor s priemerom 0. Jain a Dixit [2] popisujú interakciu medzi brúsnym médiom a pevným povrchom dielca ako proces postupného mikrorytia (microploughing) a mikrorezania (microcutľing). karbidu bóru B^C.2. Brúsny účinok média na materiál závisí od: * veľkosti zrna • koncentrácie brúsneho prášku v polotuhom médiu • pretláčacieho tlaku • tvrdosti obrábaného materiálu. pre jemné dokončovanie povrchu sa doporučuje veľmi jemná zrnitosť. Ako brusivo sa používajú zmá karbidu kremíka SiC. • tolerancie rozmerov ± 5 pm. Čisté mikrorezanie odstraňuje materiál vo forme triesky malého rozmeru .

3.11) Celková intenzita objemového úberu materiálu V (m 3 ) vychádza z predpokladu. ktorý vytvorí brúsna častica za predpokladu. Intenzitu objemového úberu materiálu. že v skutočnosti k odobratiu častíc materiálu dochádza cez množstvo podobných procesov ako pri jednom zme. Hĺbka vrypu zrna t (m) pre danú tvrdosť obrábaného materiálu H w sa určí podľa vzťahu: t =- H (3. Na základe uvedených úvah Jain. ich tvar a hĺbka vytvoreného vrypu.sin" 1 -vH-o (3. podľa výsledkov publikovaných v [2].16) ako uber materiálu pre jedno zrno: 2 ^ Va = -i-.9) kde o r (N/m 2 ) je normálové napätie pôsobiace na zrno guľového tvaru s priemerom d g (m).. priemer zma d g = 0. i. tlak piesta a rýchlosť jeho posuvu a koncentrácia brusiva. dĺžka záberu zma (m). kde sú porovnané experimentálne získané výsledky s teoretickými výpočtami podľa modelových závislosti. Normálová sila pôsobiaca na hĺbku prieniku zrna guľového tvaru do povrchu je daná vzťahom: Jtdí F n =cr ./t. že má guľovitý tvar.(d g -t> ŕdg 2 V = 2. 7 1 Po odvodení prierezu vytvoreného žliabku sa objem odobratého materiálu pre jedno zrno V a (m 3 ) pre dĺžku kontaktu zma s obrobkom L.9) a pre výpočet intenzity úberu materiálu. . tvorí iba jednu reznú hranu s negatívnym uhlom čela a sila pôsobiaca na každú časticu je konštantná a rovná priemernej zaťažujúcej sile v procese.37 pre AFM opracovanie mosadze s tvrdosťou 1500 HV. AFM 59 Pri AFM procese sa podľa [2] uber modeluje podobne ako pri brúsení a lapovaní.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. R w polomer obrobku (m). koncentrácia abrazŕva K b = 45%.12). Uber materiálu najviac ovplyvňujú zrnitosť.3. je potom možné určiť podľa takých hodnôt.7i. Potom pre celkový uber v závislosti na počte zŕn v procese: Z. Jain a Dixit [2] odvodili rovnice pre výpočet normálovej sily pôsobiacej na zrno rovnica (3. R„ ^-. počet cyklov 50. Okrem toho. každá častica preniká do rovnakej hĺbky v materiále a všetky častice majú rovnakú veľkosť. ako vryp (scratch).12) kde: R v je polomer valca pre médium (m). Ich priebeh je znázornený na obr.sin"1 (3.NÍ.152 mm.- (3.10) „ . zrnitosť 100. Takýto idealizovaný klasický model abrazívneho opotrebenia je teoretickým základom pre kvantifikáciu úberu materiálu pri AFM. (m) vypočíta podľa rovnice (3. rovnica (3. ako je počet aktívnych zŕn.

60

Progresívne

technológie

Koncentrácia abrazívnej zmesi K b = A b /C je daná objemovým pomerom obsahu brúsnych častic A b v zmesi ku množstvu nosného média C.

Obr.3.37 Závislosť úberu materiálu na parametroch AFM procesu a) zrnitosť brusiva b) rýchlosť posuvu piesta c) koncentrácia brusiva v médiu (zdroj Jean, Jain, Dixit [2])

29
c)

33

37

41

45

43

Koncentrácia brusiva [%]

3.2.2.2 Kvalita opracovaného povrchu pri AFM Ako už bolo uvedene v úvode, AFM proces patrí k dokončovacim metódam opracovania povrchov. Povrch má lesklý vzhľad a vysokú kvalitu dokončovacicho opracovania. Keďže úbcr materiálu zmámi je rovnomerný, nemôžu sa odstrániť rozmerové nepresnosti a defekty po predchádzajúcich operáciách. Dosahovaná drsnosť vyjadrená ako stredná aritmetická odchýlka profilu Ra je okolo 0,5 pm. Vplyv parametrov procesu na drsnosť povrchu je znázornená podľa výsledkov, ktoré uvádzajú Jain, Jain, a Dixit na obr.3.38 a 3.39. Podmienky pre sledovanie drsnosti povrchu boli rovnaké ako pre uber materiálu. Zákonitosti úberu materiálu a akosti opracovaného povrchu pri brúsení a lapovaní sú v zhode s výsledkami AFM procesu. So zvyšovaním zrnitosti brusiva (väčšie rozmery zrna) stúpa rýchlosť úberu materiálu a klesá akosť opracovaného povrchu. Hodnoty drsnosti povrchu klesajú so zvyšujúcou sa rýchlosťou posuvu piesta, so stúpajúcim tlakom piesta, percentuálnou koncentráciou brusiva a zrnitosťou brusiva pre daný počet cyklov. Účinok viskozity média na drsnosť povrchu skúmal Williams a Rajurkar [7]. Podľa ich zistení stredná aritmetická odchýlka profilu Ra jc najvyššia pre nizko viskózne médium (označenie viskozity média L V), najlepšia drsnosť povrchu bola pozorovaná pre stredne vysokú viskozitu

3.2 Technológie abrazívneho lúča AJM, AFM

67

média s označením MHV. Obr.3.40 ukazuje dosiahnuté hodnoty drsnosti povrchu. Hodnoty viskozity boli označené iba kvalitatívne ako LV - nízkoviskózne médium, MV - stredne viskózne a MHV — stredne vysoko viskózne. Podľa údajov v literatúre výrobcovia zariadení udávajú kvantifikované hodnoty viskozity iba ako súčasť technológie.

Rýchlosť piesta [cm/s]

Tlak

P i e s t a IMPal

Obr.3.38 Závislosť zmeny drsnosti povrchu na rýchlosti posuvu piesta a na tlaku piesta (zdroj. Jain, Jain, Dixit [2])

Koncentrácia brusiva [ ] %

Zrnitosť brusiva podľa ISO

Obr.3.39 Závislosť zmeny drsnosti povrchu na koncentrácii brusiva v médiu a jeho zrnitosti (zdroj. Jain, Jain, Dixit [2])

3.2.2.3 Oblasti použitia A F M technológie Z hľadiska použitia je AFM charakterizované ako flexibilná metóda na dosiahnutie presných a rovnomerných povrchov. Použi v a sa pre odihľovanie, zaobľovanie, na presné rozmerové opracovanie, na odstraňovanie deformačné pretvorených vrstiev na ťažko dostupných plochách a na leštenie v širokom rozsahu rozmerov súčiastok - od malých ozubených kolies s priemerom 1,5 mm, alebo otvorov dýz s rozmerom 0,15 mm až po drážkované hriadele a disky turbín s priemerom do 1,2 m. Pôvodne bola technológia AFM vyvinutá pre odihľovanie dielcov v leteckom priemysle, postupne pre svoju vysokú flexibilitu a nízke výrobné náklady bola aplikovaná v ďalších

62

Progresívne

technológie

odvetviach hromadnej a veľkosériovej výroby ako automobilový priemysel, výroba polovodičov a dokončovanie presných lekárskych komponentov. Podľa [1] kapacita AFM procesu je 100 až 1000 dielcov za hodinu, operačný Čas pre paletu výrobkov 1 až 3 minúty.

2

Obr.3.40 Závislosť drsnosti povrchu na viskozite média (zdroj Williams, Rajurkar [7]J L V- nízka viskozita, MV stredná, MHV stredne vysoká Podmienky A F M : 10 cyklov, brusivo SiC, zrnitosť 70, koncentrácia 65%, prietok média 1147cm3/ dvojzdvih

LV

MV

MHV

Viskozita média

Týmto procesom môžu byť dokončované rôzne materiály so širokým rozpätím tvrdosti ako napr, mäkký hliník a húževnaté zliatiny na báze niklu, tiež keramika a produkty práškovej metalurgie na báze karbidov. Ďalšie konkrétne známe oblasti použitia sú [1, 2, 7, 8]: • odihľovanie, zaobľovanie a leštenie ložiskových klietok • odihľovanie a leštenie vstrekovacích foriem pre dielce v automobilovom a leteckom priemysle • dokončovanie implantátov pre potreby humánnej medicíny • odihľovanie palivových dýz • dokončovanie tvámiacich nástrojov pre tlačenie, ťahanie, kovanie • odstraňovanie deformačné pretvorených vrstiev na povrchoch krehkých obrobkov • dokončovanie lopatiek rotorov, obežných kolies kompresorov a ozubených kolies.

L i t e r a t ú r a ku kapitole 3.2: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. ASM- Metals Handbook-Machining, Vol. 16, ASM International, March, (1997), 9 .ed. Jain, R.K.: Jain, V.K.; Dixit, P.M.: Modeling of Material Remobval and Surface Roughness in Abrasive Flow Machining Process. Int. J. Machine Tools and Man., 39,1999 p. 1903-23 van Lultervclt. C.A.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials, Annals of the CIRP Vol.39/2 (1989), pp.587-07 McGeough, J. A.: Advanced Methods of Machining, Chapman and Hall, London, (1988), Led Snoeys, R.; Staelens, F.; Dekkyser, W.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes, Annals oftheCJRP Vol.35/2/ ( 1986), pp.467 -^480 Venkatesh, V.C.: Parametric Studies on Abrasive Jet Machining., Annals of the CIRP Vol.33/1 (1984), pp.109 - 112 Williams,R.E.; Rajurkar, K.P.: Stochastic Modeling and Analysis of Abrasive Flow Machining, ASME Journal of Engineering for Industry, Vol 114, Feb (1992) pp. 142-151 Tool and Manufacturing Engineers Handbook, Vol. 1 Machining, SME, Dearbome, 1983 Kaczmarek, J.: Principles of Machining by Cutting, Abrasion and Erosion. Wydawniclwo naukowotcchniczne, Warsaw, (1976), Led. pp.448-462

3 . 3 W J M - A W J

3 . 3 Vodný lúč a abrazívny vodný lúč pre obrábanie
Rezanie a delenie materiálov pomocou vodného lúča pod názvom hydrodynamické obrábame je známe už niekoľko desaťročí, avšak spoľahlivý, stabilný a účinný vodný lúč na opracovanie sa začal používať začiatkom roku 1970 pre delenie dreva a plastov. Technologický proces využíva úzky vysokotlakový a vysoko-rýchlostný prúd vody {tlak vody okolo 400 MPa) ako rezný nástroj. Pridanie jemného brusiva zvýšilo účinnosť rezania, čo rozšírilo možnosti využitia vodného lúča. Táto technológia prezentovaná ako abrazívny vodný lúč (Abrasive Waterjet Machining AWJ) bola komerčne zavedená roku 1983 pre rezanie skla [13], AWJ nachádza široké uplatnenie pri obrábaní a opracovaní kovových a nekovových materiálov ako napr. liatiny, antikorózne ocele, legované uhlíkové ocele, nástrojové ocele, hliník, meď, titán a ich zliatiny, betón, keramika, kompozitné materiály s kovovou matricou a ďalšie. Z hľadiska použitého pracovného média sa rozlišujú dve základné metódy: • WJM - Water Jet Machining - čistý vodný lúč alebo tzv. hydrodynamické obrábanie, • AWJ - Abrasive Waterjet Machining - obrábanie abrazívnym vodným lúčom - vodný lúč s prísadou jemného brusiva . Abrazívny vodný lúč ako moderná technológia vhodná pre XXI. storočie sa vyznačuje viacerými prednosťami, z ktorých najdôležitejšie sú [13, 14, 16, 23]: • vysoká rýchlosť rezania, • schopnosť rezať rovinné, ale aj tvarovo zložité plochy v úzkych toleranciách, • minimálne tepelné ovplyvnenie povrchu, • malé deformačné napätia v opracovanom povrchu, • možnosť rezať v rôznych smeroch bez straty účinnosti lúča, • možnosť riadiť dráhu lúča počítačom. Univerzálnosť technológie abrazívneho lúča nachádza široké uplatnenie nielen pri vyrezávaní tvarov, ale aj pri technológii obrábania ako sústruženie, frézovanie, vŕtanie a rezanie závitov [13, 18,24], Vzhľadom na širšie uplatnenie procesu abrazívneho vodného lúča (AWJ) v praxi, sú poznatky prezentované v knihe prednostne vzťahované k tejto technológii.

3,3.1 Princíp rezania vodným lúčom Rezanie vodným lúčom spočiva v odoberaní materiálu mechanickým účinkom dopadu úzkeho vodného prúdu s vysokou rýchlosťou a kinetickou energiou na jednotku plochy. Abrazivo ako prísada znásobuje mechanický účinok dopadu. Lúč alebo prúd vody je generovaný vysokým tlakom vody, ktorá prechádza cez medzeru dýzy s priemerom okolo 0,3 mm [25]. Lúč vody preniká do obrobku, postupne stráca svoju kinetickú energiu a vychyľuje sa. Obr.3.41 ilustruje priebeh dráhy vodného lúča a jeho vychýlenie. Lúč sa v každom bode materiálu pohybuje po zaoblenej dráhe, ktorej polomer sa mení s predchádzajúcou dĺžkou oblúka. Wilkins a Graham [25] popisujú vychyľovanie a zároveň spomaľovanie lúča v reze ako dôsledok trenia medzi povrchom vodného lúča a povrchom materiálu obrobku.

42 Zjednodušený model principiálneho rozdielu medzi technológiou čistého vodného lúča a abrazívneho vodného lúča [26] Hydraulická j e d n o t k a slúži na vyvodenie vysokého tlaku vodného lúča pomocou systému hydraulických púmp. ktorú prejde lúč za čas t r .3.3.vzdialenosť vo zvislom smere.1. potrubie na rozvod vody. Rezanie vodným a abrazívnym vodným lúčom je definované ako vysoko-rýchlostný erozivny proces [1] alebo ako riadený proces erozivneho opotrebenia.43 sú hydraulická jednotka. dvojcestný priepustný ventil.45. Ukážka zostavy komerčne ponúkaného priemyselného zariadenia pre rezanie vodným lúčom je na obr. 12]. Graham [25]) N .3. 4 1 Schematické znázornenie procesu rezania vodným lúčom a dráhy lúča (zdroj: Wilkins. multiplikátor. prísady na úpravu vody.3.uhol vychýlenia lúča medzi skutočným smerom lúča v reze a východiskovým smerom 3. akumulátor. Vysokotlakový vodný lúč sa potom generuje hydraulickým zariadenim . ktoré ilustruje obr. kde abrazívne rezné médium je usmernené do úzkeho lúča s vysokou reznou účinnosťou [10. 11.polomer zaoblenia lúča S. 3. O b r J .64 Progresívne technológie Rozdiel medzi Čistým vodným lúčom a abrazívnym vodným lúčom je v pridávaní jemného brusiva do prúdu vody.44. vysokotlakový vodný lúč s abrazivom Obr.1 Zariadenie pre vodný lúč Hlavné prvky zariadenia.dĺžka stopy lúča podľa čelnej plochy rezu [m] 0 . Obr.42 schematicky znázorňuje tento rozdiel. filtre. dýza. Detail princípu zariadenia a jeho popis je znázornený na obr. nádoba na zachytávanie vody (lapač vody). 3.

J9J) I 1 výslupi vodného lúča do lapača Multiplikátor je časťou hydraulickej jednotky a používa sa na zvýšenie tlaku vody obyčajne na 380 MPa. Zariadenia s multiplikatarom dodáva americká firma Flow Systems [26]. zároveň chránia štrbinu v dýze pred možným poškodením cudzími prímeskami.44 Princíp abrazívneho vodného lúča [17] . druhý druh presadzujú japonské firmy [14]. Filtre ako neoddeliteľná súčasť zariadenia.5 um. ktorá tlmí rázy v kvapaline vyvolané vznikom pulzácie lúča ako následok stlačenia vody. A k u m u l á t o r tlaku je vysokotlaková nádoba.3. ók!. Znásobenie tlaku vody závisí od pomeru pracovných plôch dvoch vzájomne spojených piestov [14]. Úlohou akumulátora je udržiavať rovnaký tlak a rýchlosť prúdiacej vody.:T'. Druh konštrukcie zariadenia závisi od výrobcu.43 Hlavné komponenty zariadenia pre opracovanie vodným lúčom (spracované podľa [2. filtrujú kvapalinu a odplavujú nečistoty do veľkosti 1.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.vstup vysokorychlostný vodný lúfi-výstup abrazrvo vodná rania V a is orientovaný abrazívny lúfi obrôd ok zbefna nádoba Obr.SÍC' liq^multilikaiofeciJ i .2 až 0.3. vysokotlakový vodný lúč. 3 elektromotor dej T olejové čerpado dvoj cestný ventil I vstup vody Obr. A WJM 65 s multipltkátorom alebo triplexovým plunžerom.3.

.

že sa diamantová štrbina môže viackrát prečistiť. vysokolrakove čerpadla 2 zmakčovacia |ednnlka 3.46 Príklad konštrukcie dýzy pre čistý vodný lúč [21] Základný rozdiel medzi štandartným čistým vodným lúčom a abrazívnym lúčom spočiva v pridávam'jemného brusiva do prúdu vody cez rôzne systémy prívodných mechanizmov. Dýza je základná a najdôležitejšia Časť zariadenia. Cena diamantovej dýzy je 7 až 10 násobne vyššia ako korundovej alebo zafírovej [2.66 Progresívne technológie 1. Potrubie je prispôsobené flexibilnému pohybu rezacej hlavice. po tomto čase sa štrbina dýzy zanesie nečistotami a minerálnymi usadeninami z vody. . 14. Dvojcestný ventil riadi postup rezania prívodom resp. Výhodou diamantovej dýzy je. zastavením prívodu prúdu kvapaliny. k Čomu sú prispôsobené aj konštrukčné riešenia dýz. V súčasnosti sa zafirové časti dýzy nahrádzajú diamantom. V súčasnosti sú tieto komponenty normalizované a štandardizované. v ktorej je úzky výtokový otvor (štrbina) s priemerom od 0. Priemerná doba práce zaíirovej dýzy je okolo 200 hodín. a po prečistení bude produkovať rovnako koherentný vysokotlakový prúd. čo je výhodné z hľadiska údržby.3. 17. 21]. ktorý má 10 násobne vyššiu pracovnú životnosť.3.46.3. pretože sa predlžuje doba medzi údržbami. obr.075 mm sa vyrába zo zafíru alebo spekaného karbidu. liilrač na jednotka 4 chladiaca jednotka 5 elektrorozvádzač 6 7 B 9 10 rezactstola lapač grafické pracovisko radiaci systém násypka a daukovač abra:rva odkalovaci syslem W S3Í O b r.3.45 Rezací systém (porf/'aponukyfy AWAC [27J ) Potrubie na rozvod vody pozostáva z rôznych druhov armatúr a spojovacích elementov vyrobených z nehrdzavejúcej ocele obyčajne s priemerom 6 14 mm [19]. ovplyvňuje kvalitu rezného lúča aj kvalitu rezu. Príklad konštrukcie dýzy pre čistý vodný lúč je na obr. Časť dýzy.46. pri vodné vysokotlakové potrubie teleso vodná dýza vylokova štrbina Obr.

každá firma si uvádza svoje požiadavky. abraziva prívod vodv Obr.3. v ktorej je vysokotlakovým vodným lúčom strhávané a urýchľované. pri ktorom je brusivo vedené zo zásobníka do zmiešavacej komory.5 mm [28]. v tomto prípade sa do dýzy privádza stlačená suspenzia zmiešaná s vodou v tlakovej nádobe. Podľa poznatkov [2. úprava vody závisí od výrobcu zariadenia.47 Dýzy pre AWJ. Úprava vody je ďalší veľmi dôležitý faktor z hľadiska zanášania otvoru dýzy. Z kvalitatívneho porovnania oboch druhov technológií abrazívneho lúča vychádza. Otvor dýzy musí byť chránený pred rôznymi primeskami vo vode.3. Preferujú sa dve hlavné technológie abazívneho vodného lúča: • systém s priamym prívodom brusiva (AWJ abrasive waterjet). Podrobné hodnotenie oboch technológií z hľadiska výkonnosti podáva Hashish [9]. ktoré majú tendenciu usádzať sa v štrbine. • systém s priamym vstrekovaním brusiva (ASJ abrasive slurry^jet). že ASJ systém má vyššiu účinnosť a vyššiu prúdovú hustotu narážajúcich častíc ako AWJ. Brusivo je privádzané cez zmiešavaciu komoru do vysokotlakového prúdu vody.3. Konštrukcia podľa obr. 14. 19. Lúč jc potom pri rezani účinnejší. ktorej priemer je 0. b) Dýza so zmiešaným lúčom a axiálnym prívodom brusiva Podľa konštrukcie dýzy sa rozlišujú aj spôsoby rezania abrazívnym vodným lúčom. Výkon vodného lúča sa pohybuje od 7 do 45 kW. Aditíva (prísady) do vody sú prídavky rôznych polymérov s lineárnymi molekulami.075 mm. 3. AWJM 67 Obr. Používané brusivo je granát. Používané tlaky sú do 100 MPa. Výhodou dýzy podľa schémy na obr. pre presné rezanie sa udáva 1 -ŕ 3 kg/min [14]. minerálny piesok a v špeciálnych prípadoch kremíkový piesok. zároveň ASJ systém umožňuje použite užšieho priemeru lúča a dýzu kompaktnej konštrukcie. V zmiešavacej komore sa brusivo ľubovoľne zmiešava s vysokotlakovou vodou a potom prechádza cez sekundárnu dýzu. (zdroj: van Luttervelt{17j) a) Dýza s jednoduchým vodným lúčom a radiálnym prívodom brusiva. kvalitu finálneho opracovania a celkové prevádzkové náklady. tento spôsob prívodu brusiva zlepšuje jeho zmiešavame s vodou a tým zmenšuje opotrebenie obvodu dýzy. Úprava vody ovplyvňuje aj rýchlosť rezania.75 -r 2. tesnení a ventilov. v závislosti od dodávaného zariadenia. ktorej otvor (štrbina) má priemer v rozmedzí od 0. Roztok vody s polymérmi typu PAA (polyakrylamid) alebo PEO (polyeryloxid) vytvára súvislý lúč a ani po styku s materiálom sa lúč neroztriešti.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Kvalita pracovného média resp.47a predstavuje ľahko vyrábateľný typ dýzy s jednoduchým vodným lúčom a radiálnym prívodom brusiva s možnosťou použitia aj pre čistý vodný lúč. Používané tlaky vody sú 7 * 400 MPa. prietok abraziva je v rozmedzí 1 ~ 20 kg/min [9].47b je axiálny prívod brusiva. energia koncentrovanejšia a lúč si zachováva kompaktné jadro (polyméry zabraňujú nadmernej turbulencii .3. Tento systém používa vysokorýchlostný vodný lúč na zmiešavame a následné tvorenie abrazívneho lúča. Dodržanie kvality vody ovplyvňuje životnosť dýzy. prietok suspenzie je okolo 20 kg/min [5]. b ukazuje typy dýz pre abrazívny vodný lúč s rôznymi typmi prívodu brusiva a jeho zmĺešavania š vodou [17].47a. 28] najvýhodnejšia je demineralizovaná a deionizovaná voda.

.

brusivo: . lámanie a drvenie homin. kvalitu opracovaného povrchu a účinnosť procesu sú: • tlak vody. aby bolo zabezpečené lámanie lúča ešte pred dosiahnutím dna.3. pre WJM 60 ~ 415 MPa.9.5 do 6. Lapač musi byť dostatočne hlboký. jeho konštrukcie a požiadaviek na použitie existujú tri najčastejšie využívané druhy lúčov: • Systém pulzujúceho Lúča používa opakované a krátkodobé trvanie impulzu lúča. uplatnenie v banskej ťažbe. rýchlosť prúdenia a rozmery otvoru dýzy • vzdialenosť medzi dýzou a obrobkom • uhol sklonu lúča • druh a veľkosť brusiva (ak sa používa) . ktoré ovplyvňujú u b e r materiálu. vznik tlakových špičiek. tiež slúži na tlmenie hluku a zároveň zachytáva triesku. Podľa možností zariadenia.1 * l .prírodný granát. Úprava vody polymérmi sa vyžaduje napr. ktorý prechádza cez materiál. karbid wolfrámu. • Systém kavitačného lúča pracuje na princípe javu lokálneho porušenia materiálu deštrukčnou silou kavitačných bublín.3. 19.5 mm). spekaný karbid. širka lúča 0. diamant. nehrdzavejúca oceľ. Metóda je vhodná pre vŕtanie.4.68 Progresívne technológie prúdenia). Vpripade nedostatku priestoru sa môžu použiť aj nižšie nádoby napinenč kovovými guľôčkami. materiál dýzy: zafír.9 0 0 m/s.35 mm alebo 10 ~ 25 mm. 21.5 mm (pre AWJ 1. Druhy používaných lúčov. vzdialenosť medzi dýzou a obrobkom (často používaný anglicky výraz stand off) . minerálny piesok.2 U b e r materiálu Prevádzkové charakteristiky vodného lúča a abrazívneho vodného lúča. oceľová drvina. rezanie. spotreba vody: je rozdielna podľa parametrov zariadeni. je to najviac rozšírená metóda pre delenie materiálov.3 mm väčšia než priemer otvoru dýzy. 3. pre vytváranie ostrých hrán na delených dielcoch. • System kontinuálneho lúča je charakterizovaný stálou energiou hladiny lúča počas procesu.od 2.3 Charakteristika vodného a abrazívneho vodného lúča Technologické a prevádzkové charakteristiky vodného a abrazívneho vodného lúča sú kvantitatívne určené doporučenými rozsahmi parametrov [2. oxid hlinitý. Hladina hluku pri použití AWJ lúča je vysoká a môže dosahovať hodnoty viac ako 105 dB. požadovaná hĺbka nádoby je 300 • 600 mm * • [2].1. pre delenie kovov čistým vodným lúčom až 690 MPa. • šírka rezu: pre tenké materiály je šírka rezu asi o 0. ktoré urýchľujú rozširovanie reznej medzery. pre priemer dýzy 0. 3. kavitujúci lúč je lúč kontinuálny s obsahom kavitačných bubliniek. 28]: • • • • • • • pracovný tlak vody: 300 •Ť 400 MPa. Lapač vody je nádoba na zachytávanie vodného lúča.127 mm sa udáva približne 26 l/hodinu. kremičitý piesok. karbid a nitrid bóru. používa sa pri rezaní prakticky všetkých druhov materiálov.2 •* 2. rýchlosť lúča: 6 0 0 . 14.

3.3.m.D2. D .3.70. Pri vyšších tlakoch priemerná kinetická energia molekúl vody je vyššia a oveľa jednoduchšie porušuje molekulárne väzby v materiále obrobku.7 (podľa ¡2}) Tlak vody [MPa] 380 275 200 Priemer štrbiny [mm] 0. p je tlak kvapaliny (MPa).7 uvádza používané tlaky vody a dosahované rýchlosti prúdenia pre výtokový koeficient 0.30 0.7 Rýchlosť prúdenia pre výtokový koeficient dýzy 0. Ako vyplýva z tab. Následkom toho tlak vodného lúča určuje presnú kinetickú energiu častice vo vodnom lúči. kým tlak lúča vplýva nielen na uber. Rýchlosť prúdenia ovplyvňuje intenzitu úberu materiálu. p hustota kvapalného média (kg/m 3 ). Typický výtokový koeficient pre zafírovú alebo diamantovú dýzu má hodnotu 0.00 Rýchlosť prúdenia a tlak vodného lúča majú rôzny vplyv na rezanie. Z toho vyplýva.priemer štrbiny v dýze (mm).7. AWJM 69 Hydraulické parametre technológie vysokotlakového lúča vychádzajú z teórie mechaniky tekutín.8 uvádza typické parametre rezania rôznych materiálov čistým vodným lúčom.13) kde v je rýchlosť prúdenia (m/s). Tab. Na základe rovnice (3.60 0.30 0.p/p (3.49 2.13) sa rýchlosť prúdenia určí objemom pretekajúcej kvapaliny (volume flow rate) ako objemový koeficient prúdenia Q 5 vzťahom: Qs =24CD. ale ovplyvňuje aj mechanizmus rezania.22.8 čistý vodný lúč umožňuje rezanie a delenie nekovových materiálov. Ak je tlak vody adekvátny pre rezanie a pre daný materiál a zároveň jc udržiavaný ako koherentný. Tab.15 0.15 0. Tlak kvapaliny je v procese vodného lúča určený Bernoulliho rovnicou pre prúdenie nestlačenej kvapaliny: 2 2p v" = — (3.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Tabuľka 3. potom intenzita úberu materiálu je určená koeficientom prúdenia. že tlak čistého vodného lúča potrebný pre rezanie sa musi zvyšovať so zvyšovaním tvrdosti materiálu obrobku. ktorý je proporcionálny ku kinetickej energii (1/2.3.20 0.30 Rýchlosť prúdenia (l/min) 0.je výtokový koeficient dýzy. Tlak kvapaliny je priamoúmerný štvorcu reznej rýchlosti.7 [2 ]. V súčasnosti najvyššie hodnoty tlaku vody použité pre rezanie kovových materiálov dosiahli hodnotu 690 MPa J13] pre čistý vodný lúč. Pre delenie a rezanie kovových materiálov je vhodnejší vodný lúč s pridaním abraziva (brúsi va).v") častice o hmotnosti m.64 2.15 0.17 2.14) kde C D . ktoré .

.

3.30 0.6 6 25 100 3 6 12 13 19 25 50 250 Rezná rýchlosť [m/min] 0.076 1.10 0.75 1.10 1.8 Rýchlosť rezania vodným lúčom bez brusiva Materiál Azbestový obklad Gumová dlaždica Sklo Polypropylen Polyester Polyvinylchlorid Uhlíkový kompozit Sklolaminát Hrúbka [mm] 18 3 300 2 12 0.7 Rezná rýchlosť [mm/s] 1520 150 420 60 600 300 10 40 (spracovanépodľa [2]J19]. Tab.15 0.3.20 0.3 0. čím sa vytvárajú predpoklady pre rezanie hrubších materiálov. Rovnako vyšší tlak vody zvyšuje rýchlosť lúča a jeho prienik do materiálu (hĺbku rezu).025 0. zvyšuje sa celková energia v dýze.010 0.15 0.6 1.70 Progresívne technológie zvyšuje jeho účinnosť pri rezani materiálov s vyššou tvrdosťou.50 0. Zvýšenie tlaku vody zároveň zlepšuje kvalitu rezných hrán pri rezaní.40 0.15 0.6 13 50 180 5 13 25 1.13 0.50 0.13 0.60 0.10 0.3.40 0. Zvýšenie tlaku vody vyvolá vyššiu rýchlosť prúdenia.15]) Materiál Hrúbka [mm] 1.10 0. Tab. Na druhej strane zvýšenie tlaku vody vyžaduje výkonnejšie zariadenia.13 0.15 0.) Pracovný tlak [MPa] 190 380 350 380 380 380 380 385 Priemer dýzy [mm] 0.025 Mäkká oceľ Nehrdzavejúca oceľ Hliník Titán Sklo Mramor Betón .20 Tab.9 Rýchlosť rezania AWJ lúčom (spracovanépodľa [10.038 0.40 0.9 uvádza rýchlosť rezania AWJ lúčom pre vybrané kovové a nekovové materiály s vyššou tvrdosťou.50 0.

kde uber materiálu sa uskutočňuje ako výsledok opotrebenia procesom erózie.48. častice na povrch a na pevnostných vlastnostiach materiálu. Obr.3. Stúpanie hodnoty sily je tiež závislé na priemere otvoru dýzy podľa exponenciálnej závislosti na obr. A WJM Informatívne hodnoty závislosti medzi tlakom vody a rýchlosťou vodného lúča sú graficky znázornené na obr.1 rrrnj nakvdyielMPa] Rydibsťkii3[rrŕsJ Obr. Erózny proces závisí na uhle nárazu a.5niTi _ :2r í-IT.2.3.3.48 Závislosť rýchlosti lúča na tlaku vody v dýze pre čistý vodný lúč (spracované podľa {28}) Prwmer Obr. pre čistý vodný lúč (28].49.50.j • 3..3.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom IVJM. :0.1 Model zóny rezania AWJ lúčom Z tribologického hľadiska základným princípom rezania a oddeľovania materiálu vodným lúčom a abrazívnym vodným lúčom je spolupôsobenie dvoch médií. Zvyšovanie tlaku vody zvyšuje aj silu pôsobiacu na materiál obrobku pri rezaní.3. Lineárne stúpajúci vzťah medzi rýchlosťou lúča a jeho výkonom pre rôzne priemery otvorov dýzy ilustruje obr.51 ilustruje vplyv .3.49 Závislosť výkonu lúča na rýchlosti lúča pre rôzne priemery otvoru dýzy pre čistý vodný lúč (zdroj [28] ) Obr. | Priemer dýzy] — / '-.3.3. ktorý je spojený s nárazom pevnej častice na povrch pevného materiálu.50 Závislosť sily pôsobiacej na obrobok na rýchlosti lúča pre rôzne priemery otvoru dýzy pre čistý vodný lúč (Zdroj ¡28}) 0 300 600 900 Rýchlosť lúča |m/s] 3. Jav erózie predstavuje proces opotrebenia.3.

.

erózny proces pre tvárne materiály nastáva pri uhle OÍQ okolo 20 -f. ploughing ejfect . obr. „kritické" uhly nárazu pre tvárny a krehký materiál a udáva prevládajúci mechanizmus erozívneho opotrebenia.3. Tab.oxid hliníka) a tvárneho materiálu (hliník). 8] častica SiC.3. Pre malý uhol nárazu častice (vodného lúča) bol použitý pojem zóna opotrebovania rezaním (ciming wearzone). zrnitosť 120. ktorý popísal Finnie et al.9 Reakcia materiálu na rôzne uhly dopadu uhla dopadu Častice (zdroj: Bhushan {3j) materiál <20° tvárny krehký maximálne rezné opotrebenie veľmi malá erózia uhol nárazu a 45» zmiešaný režim stredná erózia 90" maximálne deformačné opotrebenie maximálna erózia Hashish (1987) [5] na základe Finnicho modelu navrhol analytický model erózie častice.3. V slovenskej odbornej terminológii sa používa aj pojem rezné opotrebovanie. sa delí na dve zóny podľa prevládajúceho mechanizmu oddeľovania materiálu. že materiál je rezaný alebo mikrorezaný.52. vychádza zo záberu. ktorý navrhol Hashish (1987) [8] . V zóne vzniká tzv.3.30°. ktorá je ovplyvnená uhlom nárazu a Častice lúča. vyrýva v nej trajektóriu a odráža sa resp. V tomto prípade rezania je uhol nárazu menší alebo sa rovná kritickému uhlu cto Ako uvádza Bhushan [3]. rýchlosť 152m/s Obr. 3. podľa ktorého zóna rezu. ktorý navrhol Finnie (1967) [3. Častica naráža na materiál. (1967) [3].52 Zóny rezania abrazívnym vodným lúčom podľa modelu.72 Progresívne technológie uhla dopadu samostatnej častice na povrch krehkého (keramika .9 popisuje tzv.mikrorytie materiálu brúsnymi časticami. Termín zdôrazňuje skutočnosť. Tab.51 Typická erózna charakteristika tvárneho a krehkého materiálu podľa modelu. kým pre krehké materiály je maximálna erózia pri Obr. Definuje sa ako uhol sklonu medzi vektorom rýchlostí lúča a normálou vektora pozdĺžnej rýchlosti posuvu [8]. Pre rezanie vodným lúčom je uhol nárazu určený medzi lúčom a rovinou obrobku.

m. Celková hĺbka rezu h je súčtom hc a hd a predstavuje hĺbku.3.3.16) 2(l-c)ma.-U : + C f va [mm] (3. je to energia potrebná pre úber jednotky objemu materiálu (používa sa hodnota medze sklzu materiálu [14]).(va-ve)2 di v . ktoré sa rýchlo šíria. A WJM 73 Zóna rezného opotrebenia sa vyskytuje do určitej hĺbky tie. u .priemer lúča AWJ (mm). HÍbka zóny deformačného opotrebenia hj sa určí analyticky podľa vzťahu: [8] 1 Tt. V tejto oblasti nadmerná deformácia narážajúcej častice spôsobuje spevnenie materiálu a jeho následné štiepenie/vydrobovanie a/alebo vylamovanie (chipping) nárazom nasledujúcej častice.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. =• 2. Podľa vyššie uvedeného modelu sa zóna rezania abrazívnym vodným lúčom deli na rôzne úseky. obr. C experimentálne stanovená konštanta reprezentujúca Časť lúča v reze.dj.15) 7t4Vu.charakteristická rýchlosť. h . čo má za následok vylamovanie čiastočiek materiálu a následne ich úber vyplavením. kým lúč dosiahne .koeficient trenia. 3.dJ j v kde: v. ktorá jc len výsledkom elastickej deformácie.rýchlosť pohybu abrazívnych častíc (m/s). Ý 15 [mm] (3.53. Počiatočný (vstupný) stav x<. ilustrované na obr.5 14. p a . do ktorej môže vodný alebo abrazívny vodný lúč preniknúť a rezať bez výraznej straty účinnosti rezania. Ak je uhol dopadu veľký zaviedol sa termín zóna opotrebenia deformáciou alebo deformačné opotrebenie (deformation wear zóne). . dj . C f . Pri krehkých materiáloch sa v tejto zóne tvoria trhliny.E.špecifická energia pre deformačné opotrebenie.hustota abrazívneho materiálu. — v„ kde: v e je maximálna rýchlosť pohybu abrazívnych častíc. E d . v c . ktorá sa výpočtom určí podľa vzťahu [8]: Cd.rýchlosť posuvu (mm/s). je po dobu.52.

.

vytvára sa rez s nepravidelnou hĺbkou následkom vychyľovania lúča a jeho nestability v doinej časti rezu. ako sú relatívne mäkký hliník a veľmi tvrdý oxid hliníka. Pomer hĺbok h/h sa mení od minimálnej hodnoty pri a . ktorý je označovaný ako uhol rezania. ovplyvňuje prienik lúča do materiálu a tým aj hĺbku rezu. Ustálený stav je do hrúbky h^ v hornej časti rezu. Z toho vyplýva požiadavka pre delenie. obr. posuv lúča a vzdialenosť medzi lúčom a obrobkom [8]. 3. ktoré publikoval Hashish [10] pre materiály s odlišnými vlastnosťami znázorňuje obr.3.54 Zmena hĺbky rezu vplyvom zmeny uhla rezania 8 0 Všetky krivky znázorňujúce rozhranie rezu sú identické pre rôzne uhly rotácie okolo nuly. že vlastnosti materiálu určované predovšetkým jeho tvrdosťou (HV) n i e j e možné celkom zanedbať. Zároveň sa pod hranicou hc lúč postupnými krokmi zaobľuje a meni smer. (zdroj Hashish [8}) Niektoré výsledky. kým lúč nedosiahne hĺbku h. Čím sa mení aj uhol dopadu častíc. Uhol 0 o je uhol medzi vektorom lúča a dotyčnicou k Čiare rezu v bode 0. To sa dosiahne použitím vhodného uhla skionu lúča 0.55. V porovnaní s „klasickým" rezaním nástrojom s definovanou geometriou reznej hrany je AWJ proces menej citlivý na tvrdosť materiálov. Obr. že rezný proces je ustálený iba počas určitej hĺbky h c .3. Na druhej strane svoj vplyv okrem tvrdosti materiálu zohráva aj jeho húževnatosť. ale iba reže. Existencia dvoch odlišných zón pri rezaní AWJ lúčom svedči aj o tom.54 znázorňuje možné spôsoby zmeny uhla rezania a ich vplyv na zmenu hĺbky rezu.3. Pri vychádzaní lúča z rezu vzniká zóna neodrezaného materiálu v tvare trojuholníka.55. charakterizovaná ako zóna ustáleného procesu. Je to zóna opotrebovania rezanim. z čoho Hashish [8]odvodzuje zmenu spôsobu erozívneho opotrebenia v jednotlivých zónach rezania. Za vzdialenosťou x 0 rezanie postupuje cyklickým spôsobom.80° ku maximálnej hodnote pri a = 60°.54. Pod hranicou h c sa materiál odrezáva postupnými krokmi vplyvom nárazu. vplyv tvrdosti materiálu na hĺbku rezu je rozdielny pre materiály s rozdielnou tvrdosťou.74 Progresívne technológie maximálnu hĺbku rezu h. Obr. aby hĺbka h c bola väčšia ako hrúbka deleného materiálu. 3. . Ako vyplýva z grafu na obr. Táto nepravidelnosť je citlivá na také parametre lúča ako uhol rezania. Tvrdosť materiálu. Ak sa materiál AWJ lúčom nedelí. kde rýchlosť úberu materiálu je rovná rýchlosti posuvu lúča. rozrezávanie materiálu. ktorá dokazuje.

7g/s.693 0. Pri rezaní materiálov s vysokou tvrdosťou.52mm.693 mm/s granát zrnitosť 80 Granát . ma=12. u=2.5 7 WCJK 701 0. ako je karbid wolfrámu (WC).dm=1. Hashish [10]) hliník . Rm = 448MPa. AWJM 25 Titán 6AL-4V Liatna 6WS-12 Uhlíková Licei Ciid hlinika 100 150 200 Tlak [MPaj 250 Obr.dm=1. ale zároveň húževnatými. zrnitosť 60 j 'M Hĺbka rezu a/alebo zárezu je čiastočne ovplyvnená mechanickými vlastnosťami materiálov. sa dosahujú väčäic hĺbky rezu v porovnaní s materiálmi rovnako tvrdými. r n 0. R m = 1035MPa.50Bmm.3.847 1.„= 441MPa titán.5 SiC r 0.3. dm=1.847 1. ako vyššie uvedené materiály SiC a B 4 C. Im^SOmm. p=311MPa.3.56 Hĺbka rezu pre materiály s odlišnou tvrdosťou a húževnatosťou (zdroj: Hashish [10]) Podmienky rezania: dn=0. u= 1.ma=12. R. dn=0.54m/s brusivo granát. E = 7 H 7 3 G P a uhlíková oceľ.R nl 33t-^386MPa.55 HÍbka rezu pre rôzne m a teriál y (zdroj.3.7g/s. obr. '. lm=50mm.14mm.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. ich tvrdosťou a húževnatosťou.647 1.14mm.56. E= 113GPa liatina.647 1.693 0.693 Rycnlosf posuvu lúča [ranVsj 6 WC/C-2 BTC Obr. p=311MPa.457mm.3.57 Porovnanie dosahovanej hĺbky rezu pre materiály obrobkov s odlišnou tvrdosťou a húževnatosťou pre odlišné druhy používaných brusív (zdroj: Hashish [10)) Podmienky rezania: - - WC/C-2 B4C I I Granát AÍ203 Materiál tmsiva do=0. E = 165GP Podmienky rezania. Karbid wolfrámu pri konštantných podmienkach rezania vykazuje až 4 krát menšiu hĺbku rezu. ako karbid kremíka (SiC) a karbid bóru (B 4 C).457mm. brusivo granát zrnitosť 80 I H f ~ 1 .693 Obr.

.

C sú konštanty závislé na parametroch AWJ rezania a na rýchlosti posuvu lúča.508 mm. Pri výpočte hĺbky rezu h je potrebné uvažovať aj s vlastnosťami materiálov a potom hĺbku rezu je možné určiť podľa vzťahu [10]: h J M E+C (3. p=207 MPa. B. Pri rczani hliníka alebo skla však použitie kremíkového piesku namiesto granátu spomaľuje proces rezania iba o 20 + 40%. Pri použití oxidu hliníka ako brusiva je tento trend opačný.1 mm/s Oceľ AISI 4340 ( D I N 35CrNiMo6) 18 I o -o •— kremíkový piesok A sklenená d rana 10 M 14 16 Intenzita toku abraziva [g/s] Voľbu druhu brusiva ovplyvňuje niekoľko faktorov [7]. ako to znázorňuje závislosť na ob. napr.3.57 mm. ktorý sa opracováva.60 Účinok druhu brusiva na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7\) Podmienky rezania: dn = 0. To znamená.76 Progresívne technológie Samozrejme na hĺbku rezu má vplyv aj druh použitého brusiva a jeho tvrdosť. . ale cena (náklady na brusivo) nie sú v lineárnom vzťahu k jeho prevádzkovým charakteristikám. Účinok týchto brusív závisí tiež na materiále.3. Je zaujímavé. teda v závislosti na ostatných parametroch procesu rezania. že ak sa prekročí určitá hranica pomeru tvrdosti medzí materiálom obrobku a použitým brusivom.u = 4.17) kde: A.3. že karbid wolfrámu je pri rezaní s použitím granátového brusiva odolnejši.^ G c e ľ o v é zrná f E 9 Obr.57 [10]. dm = 1. kde sú porovnané najčastejšie používané druhy brusív.. Vplyv rôznych druhov brusív na dosahovanú hĺbku rezu je názorne ukázaný na grafickej závislosti pre AWJ rezanie nízko legovanej konštrukčnej ocele AISI 4340 na obr. E je modul pružnosti materiálu a HV je tvrdosť podľa Vickersa. ak sa použije mäkšie a tým aj lacnejšie brusivo ako je kremíkový piesok. ovplyvní to významne intenzitu úberu materiálu. použitie kremíkového piesku je v tomto prípade ekonomickejšie.60. • opotrebenie dýzy je nižšie. relatívne mäkký granát a tvrdý oxid hliníka. než pri použití tvrdšieho a drahšieho granátu alebo oxidu hliníka. N granáty ^ _ ^ . vykazuje menšiu hĺbku rezu asi o 2/3 ako tvrdý karbid bóru. ktorých kvantifikácia závisí na druhu použitého priemyselného zariadenia: • brusiva s nižšou účinnosťou sú lacnejšie. cena kremíkového piesku je asi o 20—40% nižšia ako granátu.

39mm/s. Brusivá je potrebné voliť s ohľadom na bezpečnostné požiadavky a zdravotné požiadavky nezávadnosti brusív. pri ktorých sa minimalizuje lom častice. A WJM * 77 • výber materiálu brusiva má vplyv na životné prostredie. betónu [6]. recyklácia brusív. na druhej strane oceľová drvina.61 podľa [7].254mm d m =1.priemer zmiešavacej trubice dn .3. Veľkosť použitého brusiva určovaná jeho zrnitosťou (zrnitosť uvádzaná podľa ISO 525-75) je ovplyvnená vlastnosťami obrábaného materiálu a so stúpajúcou intenzitou toku brusiva zrnitosť mení hĺbku rezania.14mm j.62 Účinok tlaku vody a priemeru lúča na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7]) dm . u=2. Okrem vyššie uvedených parametrov (uhol dopadu lúča.61 Účinok veľkosti zrna brusiva na na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7']) Parametre rezania: u=3. Stredná veľkosť zrna (zrnitosť 60 podľa ISO) je oveľa účinnejšia pri delení ocele ako jemné zrná (zrnitosť 100 a 150) alebo hrubšie zrná (zrnitosť 36 a 16).3.=1.zrnitosť 36 —o— zrnitosť 16 I 16 O b r . intenzita zvyšovania hĺbky rezu klesá. oceľové broky ako alternatívne abrazívne materiály svojimi magnetickými vlastnosťami predurčujú aj spôsob separácie v prípade opracovania nekovových materiálov napr. 24 20 —(t—zrnitosť BO — Q — zmitost 100 —•—zrnitosť 150 — * .19mm 20 d„=0.priemer štrbiny dýzy (priemer lúča) Parametre rezania: ma=4. Závislosť účinku zrnitosti brusiva na hĺbke rezu dokumentuje obr.457 mm. vlastnosti materiálu obrobku atď. Hashish podal kvantitatívne vysvetlenie pre tento jav svojim modelom erózie častíc.305mm d m =1.5mm/s granát. brusivo: granát. 3. zrnitosť 80 obrobok: hliník 6061-T6 .3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. klasické druhy brusív ako granát a kremičitý piesok sa v procese menia na prášok a sú nevhodné na recykláciu [6].62 znázorňuje účinok tlaku vody a priemeru lúča určeného veľkosťou priemeru štrbiny dýzy na hĺbku rezu [4].) na hĺbku rezu majú vplyv aj prevádzkové parametre procesu.19mm 12 120 160 200 240 280 320 360 Tlak vodného lúča [MPa] O b r .3. Ako stúpa rýchlosť výtoku vody pre dané množstvo brusiva.356mm d„.5g/s. technicky a ekonomicky vhodné materiály nie sú vždy priaznivé pre svoje okolie. čo je požiadavka pre ekonomickú a environmentálnu výrobu. vyžaduje orientáciu na voľbu zvláštnych druhov brúsnych častíc. obrobok: nehrdzavejúca oceľ AISI 304 (DINX5CrNI189) I 12 4 0 10 20 • 30 40 Intenzita toku abrazlva [g/s] I rj„=0. p= 221 MPa. dn=0. 36 23 d„=0. Obr. 3.

.

Z hľadiska technológie rezania a jej vplyvu na opracovaný materiál je WJM a AWJ proces charakterizovaný kvalitatívnymi prednosťami ako [4. dobrá kvalita rezu. 18.3. čo je výhodné pre drahé materiály.3.3. 6. tým tvorí dve typické zóny. stráca postupne svoju kinetickú energiu a vychyľuje sa. vzniká vyšší hluk. je výsledkom zóny rezného opotrebenia a druhá . povrch po rezaní pozostáva z dvoch rôznych oblastí: z hladkej zóny a z drsnej. ktorý umožňuje rezať materiály s nedostatočným odvodom tepla ako sú plasty. 11. 10. 28]. 22]: • studený rez.3 mm. čo nepriaznivo ovplyvňuje prostredie. 18. nikel. ktorú podrobne popísal Hashish [3.24]. ktoré uvoľňujú karcinogénne. Obr. Toto výrazne ovplyvňuje rozmerovú presnosť obrobkov a kvalitu dokončeného povrchu. ktorá začína v určitej hĺbke pod povrchom. sklo. sklotextil. pri klasickom rezaní materiálov ako je azbest.3 Vlastnosti opracovaného povrchu Technológia abrazívneho vodného lúča dovoľuje rezať a deliť prakticky všetky konštrukčné materiály.18. Podľa doterajších poznatkov. jedovaté a prašné látky. materiály citlivé na oxidáciu ako titán. rezná hrana bez otrepov. vznikajú vyššie tlakové straty. ryhovanej zóny. kobalt a ich zliatiny. nie sú pozorované tepelné zmeny v štruktúre materiálu. 3. širka reznej medzery 0. proces je bezprašný a pri rezaní sa neuvoľňujú žiadne plyny ani iné látky z materiálu. • • • • Topografia povrchu po rezaní AWJ lúčom je málo preskúmaná oblasť [10]. Relatívne hladká oblasť. skoro bez straty materiálu v reze a odpadu.1 až 0. ktoré menia aj textúru povrchu na dve zreteľné oblasti pozdĺž steny rezu. vznikajú vyššie náklady na filtráciu a úpravu vody [4.78 Progresívne technológie Zvyšovanie tlaku vody nad určitý limit má nepriaznivé účinky na ekonomickú účinnosť rezania. na reznej ploche sa nevyskytujú trhlinky. v hornej časti rezu. obr. keď lúč preniká do materiálu.63 [4. ako napr. Ako všetky vysokoenergetické lúčové technológie aj AWJ lúč zanecháva viditeľné ryhovanie na obrobenej ploche. 7. 10]. bez viditeľnej tepelne ovplyvnenej zóny. sendvičové kompozitné materiály.63 Dve zóny vznikajúce po rezaní AWJ lúčom Ako je známe z teórie rezania abrazívnym vodným lúčom.

66 účinok zrnitosti brusiva na drsnosť povrchu má lineárny priebeh. AWJM 79 ryhovaná oblasť v spodnej časti rezu vzniká ako dôsledok deformačného opotrebenia pri rezaní AWJ lúčom. rezaná hrúbka 12. 24] kvalifikuje stav povrchu cez parametre drsnosti v závislosti na rezných parametroch. Z poznatkov vyplýva. 20 40 60 60 100 120 140 20 40 60 30 100 120 140 Rýchlosť posuvu lúča [mm/min] Rýchlosť posuvu lúda jmmfminl Obr.64 a 3. vlnitosťou. Podľa autorov Chao.stand off • uhol sklonu lúča. Podľa obr.. ovplyvňujú zároveň kvalitu rezu a to: • priemer dýzy. čo sa vysvetľuje mechanizmom tvorenia povrchu pri náraze abrazívnej častice [11].286mm.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.. • tlak vody. kým pod touto hĺbkou je ryhovanie povrchu výrazné a zóna rezu sa viditeľne delí na dve časti. hladká oblasť je charakterizovaná ako homogénna s náhodným profilom a s mierne izotropnou textúrou. Podľa týchto poznatkov sa drsnosť povrchu mení lineárne so zvyšovaním hĺbky rezu v oblasti hladkej zóny. Podobný mierne rastúci lineárny priebeh uvádza aj Hashish [7] pre rôznu zrnitosť brusiva.4MPa.3. rýchlosť toku brusiva 199. hladkú a ryhovanú.3. priemer dýzy 0. že do určitej hĺbky rezu je opracovaný povrch hladký s nevýrazným ryhovaním resp.3. • aditíva vo vode. • vzdialenosť .obr.65. Pre oblasť ryhovanej zóny však charakteristiky drsnosti Ra a Rq prudko stúpajú s nárastom hĺbky rezu a rýchlosti posuv lúča. kde hodnoty Ra3 a Rq3 predstavujú drsnosť zaznamenanú v zóne deformačného opotrebenia. ale dosahovaná drsnosť Ra je horšia. ktoré vplývajú na uber materiálu. 13. ktorý obsahuje hrubšie zrno (zrnitosť 60 podľa ISO) reže rýchlejšie. • druh abraziva. Väčšina výskumných prác [11. že parametre. zŕn i to í brusiva 80 granát. Parametre drsnosti Ra a Rq vykazujú iba slabú závislosť na reznej rýchlosti a sú takmer nezávislé na hĺbke rezu pre hladkú zónu. Leu a Geskin [11].3.64 Závislosť drsnosti povrchu na zmene rýchlosti posuvu lúča Ral a Rql pre hornú časť rezu Ra2 a Rq2 pre stred reznej plochy a Ra3 a Rq3 pre spodnú časť rezu (zdroj: Chao ei al.fíl]) Podmienky rezania: tlak vody 317.67. Zhou.3.7mm. • rýchlosť prúdenia. Z uvedeného vyplýva.5mm .5g/min. kde lúč. vzdialenosť stand off 1. Grafické znázornenie týchto zmien je na obr.

.

65 Drsnosti povrchu v závislosti na hĺbke rezu (zdroj: Chao etal. So zvyšovaním rýchlosti prúdenia sa drsnosť Ra mierne znižuje. 7] Vplyv rýchlosti prúdenia je v oblasti rezného opotrebenia nelineárna.3. bez tepelného ovplyvňovania zóny rezu [17.3. zrnitosť brusiva 80 granát. Zvyšovaním tlaku vody sa znižuje vlnitosť povrchu. Avšak lúč s malými časticami brusiva reže pomalšie. Na druhej strane však.4MPa.3mm/min1 priemer zafírovej dýzy 0. Lineárny priebeh drsnosti povrchu je aj pri zmene tlaku vodného lúča. 19.66 Zmena charakteristík drsnosti povrchu v závislosti na veľkosti zrna brusiva (zdroj: Chao et al. Svoju úlohu pri hodnotení akosti povrchu a jeho vlastnosti majú vibrácie lúča.3. pozorovanie . rýchlosť posuvu lúča 20.[Jlj) Význam hodnôt Ra a Rq je rovnaký ako na obr. ako jedného z prevádzkových charakteristík procesu. Kovacevic [12] použil monitorovanie priebehu normálovej sily ako vhodný parameter pre sledovanie stavu povrchu v procese rezania AWJ. 9].286mm. Vyššie tlaky vody vytvárajú hladšie povrchy a zároveň urýchľujú uber materiálu aj v oblasti deformačného opotrebenia [2. 21]. od 150 vyššie podľa ISO.3. lebo stráca rýchlejšie svoju kinetickú energiu pri výtoku z dýzy.[Jl}) 100 150 200 250 300 350 400 Veľkosť zrna brusiva [mm] WJM a AWJ procesy sa považujú za procesy studené.štruktúry a vlastností. rýchlosť toku brusiva 199. ktoré sú výsledkom vzniku vibrácií v mechanických prvkoch. ktoré riadia pohyb lúča v AWJ rezacom systéme [8.5g/min.Progresívne technológie š 0 | O | 10 20 30 40 50 Htoka rezu (mm] D l O 10 20 30 40 SD Hĺbka rezu [mm| Obr.5mm Podľa toho sa pre jemné opracovanie povrchu (pre jemné rezy) doporučuje malá zrnitosť.64. obr. ktorá je typická pre rezanie vodným lúčom. Podmienky rezania: tlak vody 317. Obr. že pre väčšinu kovových a keramických materiálov zvýšenie teploty o niekoľko stupňov oproti teplote okolia alebo teplote ľudského tela nepredstavuje výrazné ovplyvnenie . čo môže mať za následok zvýšenie vlnitosti rezaného povrchu a zníženie intenzity rezania. Toto tvrdenie je založené na poznaní. vzdialenosť stand off 1.68.

pri ktorých zvýšenie teploty o niekoľko stupňov môže spôsobiť štrukturálne deformácie a tvorenie trhlín [13].17 mm.i 3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. bez tepelného ovplyvnenia povrchu. Im = 51 mm granát zmitosf 100. obrobok: Inconef 718 a Obr. p = 311MPa granát. (zdroj Haslush ¡7]) Podmienky rezania. aj pre materiál samotnej dýzy zvýšenie teploty predstavuje nárast erozívneho opotrebenia a zvýšenie turbulencie zmiešavanej zmesi. dn = 0. ocele.4 Oblasti využívania vodného a abrazívneho vodného lúča Vysokotlakový vodný a abrazívny vodný lúč nachádzajú stále širšie použitie v rôznych priemyselných odvetviach. frézovania. V porovnaní s inými vysokoenergetickými lúčovými metódami ako laser však takéto zvýšenie teploty rezania je naozaj bez významu. . že zvýšenie teploty povrchu materiálu na konci rezania je asi O 20°C oproti teplote okolia.5g/s. AWJM 81 iskier a odparovanie vody v zóne rezania. liatiny. 3. zmitosf 60 zrnitosť 90 zrnitosť 100 zrnitosť 150 5 7 9 11 13 15 17 19 Rýchlosť posuvu lúča [mmís) 1 3 S 7 9 11 13 Rýchlosť POSUVU lúča [mm/sj O b r . upozorňuje na prítomnosť zvýšenej teploty v bezprostrednej blízkosti lúča a identifikuje to lokálnu tepelne ovplyvnenú zónu pre určité druhy materiálov. Vznik teploty v zóne rezania sa vysvetľuje nasledovne: AWJ rezanie je proces erozívneho mikrorezania a u b e r materiálu je vo forme triesok s mikroskopickým prierezom. sklo. kompozitné a keramické materiály. Okrem uvedených zistení.229 mm dm = 0.67 Vp!yv veľkosti častice brusiva na drsnosť povrchu. titán.68 Drsnosť povrchu v závislosti od zmeny tlaku (zdroj Hashish \7}) Podmienky rezania: ma=4. [20] poukázal na to. dn = 0. tepelne citlivých materiálov ako polykarbonátové plasty. Uvedené nevýrazné zvýšenie je podkladom pre kategorizáciu AWJ rezania ako studeného rezania. obrobok: Inconel 718 Tento tepelný účinok môže byť kritický pri rezaní mäkkých. Časť ktorej prechádza do obrobku a zostávajúca časť je odvádzaná abrazívnym vodným lúčom.6g/s. vŕtania a rezania závitov. hliník. 3.762 mm. Percentuálny podiel tepla odovzdaného obrobku nebol doposiaľ kvantifikovaný.3. V zóne rezania vzniká lokálna deformácia. Práca vynaložená na lokálny uber materiálu sa mení na tepelnú energiu. niektoré kompozitné materiály a biomateriály. až po využívanie vodného lúča ako rezného nástroja pre operácie sústruženia. od delenia plochých ale aj tvarových materiálov ako sklo. 3. Ohadi et al.330 mm dm = 1. m =7.

.

rezanie pravej a umelej kože. plastbetón.1 Abrazívny vodný lúč pre operácie obrábania Ako už bolo spomenuté. uránu. čadičová vata.69. izolačných materiálov. 3. azbest. extrémne tvrdých a ťažkoobrábateľných materiálov. strojárenský priemysel .3.82 Progresívne technológie Skoro neobmedzené možnosti využitia WJM a AWJ metód ilustruje nasledujúci prehľad. dlaždice. čokoláda. vŕtanie do skla. sklársky priemysel . elektrotechnický a elektronický . frézovanie. amorfných látok. matovanie a delenie skla všetkých druhov až do hrúbky cca 200 mm. Pri sústružení obrobok rotuje a AWJ lúč sa posúva v smere osi obrobku. výroba tvarovo zložitých súčiastok. 3. buničina (bezprašné pracoviská. tantalu. 19.delenie výbušných látok (dynamit.rezanie gumy. torty. bez nebezpečia elektrostatických výbojov).rezanie a delenie feritov. plastické hmoty. turbín a kompresorov. tvarové rezy. keramiky. obr. plastov. gumárenský priemysel . fólie. stavebný priemysel . obuvnícky a galanterský . plošných spojov. vlákien KEVLAR. čistenie a odstraňovanie usadenín. . rezanie vláknitých materiálov. papierenský priemysel . skiel.delenie plastov ako polyuretán. syr a iné). široké uplatnenie v kozmickom.dekontaminácia a odstraňovanie ochranných železobetónových vrstiev v zariadeniach pre jadrové elektáme. wolfrámu. vŕtanie a rezanie závitov predovšetkým pre ťažkoobrábateľné materiály. 26]) 3.rezanie.70 ukazuje základnú schému sústruženía AWJ lúčom.69 Príklad rezania dosky plošného spoja AWJ lúčom (podľa [1. Uber materiálu je zabezpečený radiálnym posuvom lúča do požadovanej hĺbky rezu.delenie titánu.papier. okrem tradičného delenia materiálov abrazívnym lúčom sa v poslednom čase vyvíja a začína používať AWJ lúč pre operácie obrábania ako je sústruženie. lopatiek a dielov tryskových a raketových motorov. tuhé palivá do raketových motorov). permanentných magnetov. ako to uvádza Momber [14. polystyrén. leteckom a lodiarenskom odvetví. • • • " chemický priemysel .delenie ovocia a zeleniny v surovom a zmrazenom stave (mäso. 18]. skla. keramika. potravinársky priemysel . dosiek plošných spojov. kompozitov.3. samostatná doska • • • • • • Obr. Obr.4. jadrový priemysel .

3. niklové zliatiny používané pre plynové turbíny.3.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.70 Sústruženic abrazívnym vodným lúčom (zdroj [18]) Vŕtanie ťažko obrob i teľných materiálov ako keramika. 3. 18]. 3. vŕtanie alebo frézovanie) je uber materiálu a topografia povrchu. ako je to znázornené na obr. Frézovanie AWJ lúčom je proces. vyrezávaním stredu otvoru (tiež trepanácia) [13.71 Spôsoby vŕtania pomocou AWJ (zdroj: Momber [18]) a) pre v n á vanie b) vyrezávanie c) frézovanie otvorov . pri ktorom lúč viacnásobne prechádza po obrábanej ploche a postupne tvorí tvar blizky konečnému tvaru (near-nei shape).75 ukazuje zmenu tvaru výrezu v závislosti na posuve a vzdialenosti medzi obrobkom a dýzou (stand off). V súčasnosti je vyvinutých niekoľko spôsobov vŕtania otvorov charakterizovaných vzájomným pohybom lúča a obrobku. Ukazovateľmi efektívnosti procesu pri obrábaní abrazívnym vodným lúčom (či už je to sústruženic. Obr.73. sa využitím AWJ lúča dostáva do popredia záujmu ako perspektívna technológia. vŕtanie rotujúcim lúčom alebo vibrujúcim lúčom so stacionárnym obrobkom tzv. Obr. ktorá produkuje vysoko rýchlostný koherentný abrazívny vodný lúč s typickou rýchlosťou okolo 300 až 600 m/s a prietokom brúsnej zmesi 10 g/s. Zvyšovanie rýchlosti posuvu lúča redukuje uber materiálu a hĺbku rezu.74.71 znázorňuje niektoré metódy vŕtania. Vhodnú aplikáciu nachádza AWJ frézovanie pri výrobe tvárniacich nástrojov.3. A WJM 83 Obr.. so zreteľne viditeľnými reznými stupňami.3. ktoré sú ovplyvňované posuvom lúča a vzdialenosťou medzi obrobkom a lúčom (stand off). Frézovanie pomocou AWJ lúča sa využíva pre tvarovo zložité obrobky. sklo.72.3. uber materiálu klesá so zvyšovaním vzdialenosti. Cp O J i i • a) b) c) Obr. Rezný cyklus frézovania znázorňuje obr. ale nie delenie materiálu. Pri frézovaní sa jedná o rezanie. Najčastejšie sa používa vŕtanie so stacionárnym lúčom a obrobkom. Pre obrábanie AWJ lúčom sa použiva tvar dýzy podľa obr.3.

.

zvislý smer (zdroj: Hashish [5]) . v závislosti na zvyšovaní rýchlostí posuvu lúča.3.3.75 Ilustrácia závislosti tvaru výrezu na zmene vzdialenosti medzi obrobkom a dýzou.3.73 Koncept dýzy pre obrábanie AWJ lúčom (zdroj: Hashish [5]) Obr.72 Príklady frézovania rôznych geometrických tvarov AWJ lúčom (zdroj: Momber [18]) Obr. b) stabilizovaná stopa rezu s viditeľnými stupňami posuvu lúča c) pokračujúci posuv lúča a vyrovnanie stupňovitosti rezu abrazívny vodný lúč Obr.3.74 Rezný cyklus pri frézovaní abrazívnym vodným lúčom (zdroj: Momber [ 18]) a) začiatok tvorenia stopy rezu. vodorovný smer.84 Progresívne technológie vysokotlaková bica na vodj prívod brusiva výtoková štrbina (oriľice) bI c} Obr.

týkajú sa priamo procesu rezania sústružením. stav abraziva (suché. Pri obrábaní AWJ lúčom je potrebné venovať pozornosť predovšetkým opotrebeniu zmiešavacej trubice.tepelne ovplyvnená zóna.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. frézovaní a vŕtaní je potrebné vhodne určiť technologické parametre. priemer Štrbiny (d n ). Opotrebenie je určované zmenou výsledného priemeru výstupu lúča z trubice. Zvyšovaním hydraulického tlaku zmesi sa zvyšuje aj opotrebenie zmiešavacej trubice.74 USD/ hodinu. 7] delia tieto parametre pre optimalizáciu procesu na: • nezávisle.2. veľkosť abrazívnych častíc. Priemer zmiešavacej trubice d m a priemer štrbiny d„ vo veľkej miere ovplyvňujú maximálnu reznú rýchlosť a zároveň majú vplyv na účinnosť procesu.9 USDTiodinu. abrazívne parametre sa môžu voliť nezávisle na hydraulických parametroch. .3.2. materiál abraziva. Rýchlosť rezania je okrem toho ovplyvnená aj tlakom abrazívnej zmesi ako to ilustruje graf na obr. • • zmiešavacie parametre .2 a 3. A WJM S5 Pre ekonomické a efektívne využitie AWJ lúča pri sústružení. a rýchlosť prúdenia (u). ktoré sú dané výsledkami obrábania a sú spoločné pre všetky operácie: • kvantitatívne parametre .priemer zmiešavacej trubice (d m ). ktoré sa ďalej rozdeľujú na: • primárne parametre . suspenzia). v rozsahu 9. ktoré určujú hydraulický výkon AWJ .90 až 2. kým pre čistý vodný lúč sú tieto náklady asi 10 násobne menšie okolo 0. Labus [15] uvádza priemerné prevádzkové náklady.76.3.pri sústruženi • vedľajší prídavok posuvu pri fŕézovani závislé.objemový uber materiálu. 3. pevnosť. • • druhom a množstvom brusiva Životnosťou dýzy a zmiešavacej trubice. Prevádzkové náklady pri AWJ sú ovplyvnené. obr.3.stand off (s) • rýchlosť rotácie . spevnenie povrchu. • abrazívne parametre určujúce vlastnosti brusiva závislé na vlastnostiach obrábaného materiálu ako tvrdosť. Ansari a Hashish [1. vrátane nákladov na údržbu pre AWJ proces. najmä z hľadiska údržby. vŕtaním • posuv lúča • počet prechodov lúča • vzdialenosť .tlak vody (p).VRR (volume removal rate) . topografia povrchu • kvalitatívne parametre .77.charakterizujúce samotný AWJ proces : • hydraulické parametre.98 až 29. výtokový koeficient (C d ). modul pružnosti. Náklady spojené s opotrebením zmiešavacej trubice majú výrazný vplyv na prevádzkovanie AWJ rezacieho systému. 5. rýchlosť prúdenia abraziva (m a ). tieto parametre sú pre AWJ obrábanie kovových materiálov nevýznamné Vplyv hydraulických a abrazívnych parametrov na u b e r materiálu a akosť opracovaného povrchu je uvedený v kapitolách 3. hustota. dižka zmiešavacej trubice (l ra ) • sekundárne parametre .

.

ktorá je závislá: • na tlaku vodného lúča.457mm dm=1. VRR sa mení približne lineárne v pracovnom rozsahu tlaku vodného lúča a rýchlosti prúdenia abraziva.229mm dm-0. ako u väčšiny progresívnych technológií. zrnitosť 100.299mm. Relatívna významnosť AWJ parametrov na výsledky obrábania je kvalitatívne zhodnotená v tab 3.3. intenzita objemového úberu materiálu (volume removal rate .78 g/s. pre konštantné podmienky lúča existuje optimálna hodnota rýchlosti prúdenia abraztva a zvýšenie rýchlosti neovplyvňuje zvýšenie úberu.7 -»-241R»FA S 1.10. Q? 40 tx C*[RRIN] 180 2L1 »0 Minimalizácia množstva spotrebovaného brusiva a zvýšenie životnosti zmiešavacej trubice má podstatný význam pre ekonomickú účinnosť procesu. DN '='o. brusivo: granát.3.VRR). • rýchlosti prúdenia abrazívneho lúča. 3. m.77 Účinok tlaku abrazívnej zmesi na opotrebenie zmiešavacej trubice pri obrábaní Inconelu (zdroj: Hashish [9]) Podmienky rezania. = 3.762mm + dn-0.86 Progresívne technológie 1 S 16 % 13 È 10 1 9 ^ 0 310MPA "ITÍMPA 172MPA ir ^ ^ ^ ^ 1 •n o dn=0. Kvalitatívnym ukazovateľom účinnosti AWJ obrábania je. Významnosť účinku prevádzkových charakteristík zariadenia na parametre AWJ procesu uvádza tab. .11 podľa údajov [7].76 Účinok priemeru lúča na reznú rýchlosť pre rozdielne tlaky lúča pri obrábaní Inconelu (Zdroj: Hashish [9J) I 4 Intenzita toku abrasiva [g/s] I* 1.3 -*- Obr.SBmm Obr. materiál trubice WC/C2 •S.

3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. rezné hrany nevykazujú tepelnú a mechanickú deformáciu.3.11 Významnosť AWJ parametrov na výsledky obrábania [7] AWJ parametre Výsledky obrábania Tlak Priemer vodného štrbiny lúča du P Objemový uber materiálu Hĺbka rezu Šírka zárezu Vlnitosť povrchu Drsnosť povrchu Prevádzkové náklady na rezanie Dĺžka zmiešavacej trubice Priemer zmiešavacej trubice • •• • •• • •• o I m o a • dm Rýchlosť prúdenia abrazíva ma • • •• • o o •• o • ••• •• • • •* •• Priemer častice Ma­ abrazíva teriál dp •• 0 •• 0 • o -nevýznamný. . v reze nevznikajú zvyškové napätia a mikrotrhliny.* .nevýznamný. 22]: • • • " energetická účinnosť cca 80% (8 x viac ako laser).5 Prednosti technológie vodného lúča a perspektívy využitá Prednosti technológie vodného a abrazívneho vodného lúča v porovnaní s ostatnými netradičnými technológiami. ktorý umožňuje rezať materiály citlivé na teplotu.3. relatívne studený rez. ktoré predurčujú rozsah jeho použitia.3.10 Hodnotenie vplyvu prevádzkových charakteristík zariadenia na parametre AWJ [7] AWJ parametre Prevádzkové charakteristiky Tlak vodného lúča Priemer štrbiny d„ Dĺžka zmiešavacej trubice I m Priemer zmiešavac­ ej trubice dm 0 S7 Hydraulická účinnosť Výtokový koeficient Rozptyl vodného lúča AWJ koherencla Fragmentada častíc Opotrebenie zmiešavacej trubice Cena zariadenia Enviromentálne faktory Komponenty pre vysoký tlak Konštrukcia a montáž dýzy Pracovná spoľahlivosť Účinnosť zmiešavania • • • 0 P •• 0 o Q 0 Rýchlosť prúdenia abrazíva ma o O Priemer častice Materiál abrazíva abrazíva dp o o o o 0 o o 0 o 0 • •• • •• • • • •• * • • • • • • •• o 0 o o o o • •• o • •• • •• o o 0 O 0 0 • • • o 0 0 0 o o o o o • o . 21.3. A WJM Tab. • veľmi významný • • • •• o • • o 3. • -málo významný významný.málo významný -významný. •••-veľmi významný • • • • o 0 Tab. sa môže zhrnúť nasledovne [17.

.

Opracovanie prúdom zmesi ľadových kryštálikov a vody (z angl. skratka U M ) je technológia vyvinutá v Inštitúte of Technology New Yersey — USA. Chung. Účinnosť procesu rezania UM lúčom j c nižšia ako AWJ. ideálne pre automatizáciu riadenia pohybu lúča. storočia bola v oblasti AWJM orientovaná na: • popis mechanizmu úberu. Mohan. Porovnanie vychádza z predpokladu.0. malé straty materiálu v reze. monitorovanie a riadenie procesu (Kovacevic. rezanie a delenie strešných krytín) rezanie problémových materiálov. zmenou tlaku je možné v priebehu niekoľkých sekúnd materiál oplachovať. Ansari) • prevádzku systémov pre vŕtanie.12. ktoré podáva Hashish [5]. identifikáciu energetických strát a charakter vznikajúceho povrchu (Hashish. tvaroch a úkosoch.25 mm. mechanizmu opotrebenia a erózie. vata a iné. možnosť rezania aj pod hladinou vody. sústruženie. Čistiť a rezať.3. otryskávať. storočie.. ktoré sú výsledkom priemeru ústia výtokovej štrbiny v dýze vodný lúč 0. rezanie závitov a 3D obrábanie [Hashish. Ďalšie porovnanie technológie abrazívneho vodného lúča s ostatnými netradičnými technológiami. presné leštenie a Čistenie povrchov ťažkoobrob i teľných materiálov. ako napr. životnosť kvapalinových dýz je cca 100 hod. Zang) • vývoj nových aplikácii pre širšie využitie technológie so zameraním na tzv. kryogénne technológie alebo obrábanie prúdom ľadových kryštálikov (IJM Ice Jet Machining) [13]. abrazívny lúč 0. použili Častice ľadu. ako napr.1 . možnosť rezať vlnité materiály. Množstvo publikovaných prác poukazuje na perspektívy predovšetkým AWJ lúča ako technológie pre XXI.2 mm. dosahovanej kvality povrchu vyjadrenej cez drsnosť Ra a popisne uvádzané základné požiadavky na výkon zariadenia. keramika. vysoká flexibilita dokonca aj pri zložitej geometrii výrezu (výstrižku). Geskin. pri mechanickom spôsobe rezania. mimoriadna prevádzková spoľahlivosť a jednoduchosť obsluhy. životnosť abrazívnych dýz je cca 50 hodín. Kovacevic. žc sa obrába trojrozmerná drážka (rozmery nešpecifikované). rezať je možné bez obmedzenia vo všetkých smeroch. Sú porovnávané hodnoty intenzity objemového úberu materiálu. nie je potrebné pevné upínanie obrobkov. hospodárnosť odpadu materiálu cez úzku štrbinu rezu. keďže tvrdosť ľadových Častíc je oveľa menšia ako brúsnych častíc. obrysoch. jedným vysokotlakovým čerpadlom je možné napájať až 70 súčasne pracujúcich dýz vodného lúča alebo 8 dýz abrazívneho lúča.Progresívne • • • • • • • • • • • • • • • • technológie vlastný proces rezania je bezprašný a nevznikajú pri ňom žiadne plyny a pary. kde sa namiesto jemného brusiva rozptýleného vo vode.8 . ako sú sieťované materiály. Technologické možnosti opracovania vodným a abrazívnym vodným lúčom zďaleka nie sú preskúmané a využité. vŕtanie aj rezanie jedným nástrojom. je uvedené vtab. Labus. Momber) • sledovanie. malá citlivosť na vzdialenosť dýzy od materiálu (napr. Na druhej strane prednosti technológie sú predstavené na báze: . Základná vedecko-výskumná orientácia v poslednej dekáde XX.

L. Gupta.Egyeiemváros.8-5-6.3: 1. 6. Hashish. Vol 117. ASME J.3. Tab. 3.ed. Vol.3 bez údapv 3412 0.K.60 mm3/s i 5 0 Ť 200 mm3/s typický výkon 2-f 5 kW bez údajov 10Ť50kW bez údapv 0.2 Wear).3 bez údajov 0. (1997).9.4-6.Inc.3 . Led.12 Porovnanie technológie abrazívneho vodného lúča (AWJ) a ostatných netradičných metód obrábanie podľa typických charakteristík procesov ako je intenzita úberu materiálu a kvalita povrchu (spracované podľa [5]) PROCES INTENZITA ÚBERU MATERIÁLU POŽIADAVKY NA VÝKON DOSAHOVANÁ DRSNOSŤ POVRCHU Ra [um] j (VRR) ECM elektrochemické obrábanie CHM chemické obrábanie EDM elektroiskrové obrábanie IBM obrábanie laserom PAM obrábanie plazmou EBM obrábanie elektrónovým lúčom AJM 33mm /s na 1 0 0 0 A (pre ocele) okolo 0. March. Nov. 4. 1996 . A.: Effect of Abrasive Watcrjet parameters on Volume Removal Trends in Turning.: Water Jet Curling. D ad vand i pour.3000 J za ms 200kW 130V. 475^484 ASM. Doterajšie poznatky ukazujú.. New York 1991.Metals Handbook. A WJM • • 89 zníženia nákladov na proces (náklady na brusivo predstavujú pri AWJ percentuálne najvyššiu položku) ochrany životného prostredia (eliminácia hluku a kontaminácie produktov a odpadu). S.8-5-6. do 1 mma/s 4 -. S O m OO A 0. Interné materiály Bay-Zoltán Foundation for Applied Research.Machining. (1995) pp. B. ale predovšetkým technológia abrazívneho vodného lúča predstavuje v priemyselnej výrobe vysoko flexibilné prostredie. že technológia vodného lúča.30 mm3/s pre ocele v závislosti od plochy okolo 7 mm3/s nejednotné údaje bez údajov okolo 1 0 0 0 mm3/s do 5 mm3/s 3 jednosmerné napätie do 30 V prúd do10 000A bez údajov prúd do 20A. Ansari.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. 2. McGraw-Hill.3ŤO. napätie do 400V 4000V. of Engineering for Industry. B. Tieto prednosti predurčujú technológiu UM pre zvýšené uplatnenie v potravinárskom priemysle a elektronike.8 1:10 obrábanie prúdom abraziva USM obrábanie ultrazvukom AWJ obrábanie vodným lúčom Literatúra ku kapitole 3.: Handbook of Tribology (pan 2.3. Bhushan. Miskolc. ASM International. M.

.

Liška. wt Werkstaitstechnik 81. 4 0 2 .: Thermal Energy Distribution in the Workpieee during Cutting with AVIl. K. Annals oftheCIRP Vol.35/2/ (1986). Krajný.. of Engineering for Industry. E. E. of Engineering for Industry. R. (1993) pp. Ramulu. R. Aug. Firemné materiály Flow Systems..467 -480 22. Nov.3 5 0 13. Feb. M.I. K. (1995) pp.WJM. J. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. (1995) pp. of Engineering for Industry. Feb. Y.: Eintgraten durch Hochdruckwasscrstrahlen. T.s r.Fertig.. ASME J. of Engineering for Industry. McGeough. 1983 .: Abrasive Waterjet Deep Kerfing and Waterjet Surface Cleaning for Nuclear Facilities. ASME J.: Vodný lúč v praxi .4-8 23. T.F.A. of Engineering for Industry. Hashish.. R. Vol 114. 1998 15. Vol 113. 24. R. SME.. ASME J. Vol 115.: Characteristics of Abrasive Waterjet Generated Surfaces and Effects of Cutting parameters and Structure Vibration. Modrák. J. May.Echert. 57-61 26.. 67-73 21. Kim. ASME J. Led 20. M.90 Progresívne technológie 5. M.. E.Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. (1985). Dearborne.: State of the Art of Research and Development in Abrasive Waterjet Machining ASME J. Vol 111.C. of Engineering for Industry.. J. a kol. Vasilko. (1989) pp. W.J. Geskin. wt.. 5 5 7 8 ... Strojírenská výroba. G. Feb. pp. M. Snoeys. H.: Nové materiály a technológie ich spracovania.7 8 4 14. Warnecke. Vol 119. 6. Hashish.: Cutting Force Dynamics as a Tool for Surface profile Monitoring in AWJ ASME J. of Engineering for Industry. M. 8. K. pp.4 1 0 16.. Gores. C. Annals of the CIRP Vol. Optimisation Factors in Abrasive Waterjet Machining.M.: Factors Influencing the Particle Size Distribution in an Abrasive Waterjet. 28. Vol. ASME J. Alberts. Lipták. E.. Vol 117. 27. s. M.39/2 (1989). Wilkins. Chapman and Hall.: An Erosion Model of Waterjet Cutting. (1993) pp. Schaltter. Schwarz. Kovacevic. A. Vol 117. J. Ohadi. J.: Advanced Methods of Machining. (1988).: Material properties in Abrasive Waterjet Machining.. (1991) pp.: Rezanie vodným lúčom. Mohan. A. (1991) pp. Dekkyser. Nov. of Manufacturing Science and Engineering. M. M.1988. J.. 75. London. 7. ASME J. of Engineering for Industry. Nov. Graham. (1997) pp. epos. Inc. ASME J. 17. 44-50 10. Ansari. (1992) pp.587 -607 18. 29-37 Hashish. Kovacevic. Vol 111. Feb. dec. van Luttervek. R. 437^*41 19. T. Aug.D. Vol 115. Alfa Bratislava 1990 l. (19989) pp.. Pr/yklenk. ASME J. of Engineering for Industry . o. Vol 113.C. M.. ASME J. J. 3 4 0 . Technická práca .. ASME J.: Rezaní materiálu vysokotlakým kapalinovým paprskem... Zhou. Hashish. M. (1991)s. Vol 115.: Akruelle Probléme der Abrasiv-Wasserstrahl-Bcarbeitung.. Labus.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Geskin. A.. 51-56 Hashish. 425-429 25. 776 .: An Investigation of Milling with Abrasive -Watcrjet. Momber.. Nov. Mohan.1 Machining. 516-525 12. Staelens. M. of Engineering for Industry. Hashish.vyd.z ind. Zhang. ISBN 80-8057-091^* Bratislava. Vol 117. of Engineering for Industry. V. Neusen. (1995) pp.5 8 3 11. Firemné materiály AWAC spol.. 158-166 Hashish. F. Chao. G.. R. Z. Aug. 269-281 Hashish. S. Leu. . j . The Effect of Beam Angle in Abrasive-Waterjet Machining. Comaprative Evaluation of Abrasive Liquid Jet Machining Systems. (1993) pp.1990 s. M. M. D. 9.

ktoré prebiehajú pomocou lúča chemicky alebo elektrochemický reagujúcej látky v plynnom alebo kvapalnom prostredí. ktorými sú atómy a molekuly materiálu obrobku kombinované s reagujúcou látkou (chemická zlúčenina. elektrické a/alebo elektrochemické procesy. • • K chemickým procesom patria aj procesy leštenia a Čistenia povrchov.i. ktorý využiva chemickú reakciu ako primárny zdroj energie na uber (odstránenie) materiálu. clektrolyt). v závislosti na primárnom zdroji energie používanej na uber materiálu. Nútená cirkulácia sa nepoužíva iba v procesoch leštenia a elektrochemického označovania.1: chemické obrábanie (CM Chemical Machining). cnergoiúčových technológií. sú odstraňované z povrchu prúdom plynu alebo kvapaliny. ktoré využíva tepelný účinok chemickej reakcie. ktoré okrem chemických dejov. kde primárny zdroj energie je elektrická energia a jej pôsobenie na kvapalinový vodič .4 CHEMICKÉ A ELEKTROCHEMICKÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU 4 Chemické a elektrochemické procesy úberu materiálu využívajú chemické a elektrochemické reakcie v plynnom alebo kvapalnom prostredí na odstránenie Častíc (atómov alebo molekúl) materiálu a vytvorenie požadovaného tvaru dielca. alebo prúdenie tepla. Chemické a elektrochemické procesy úberu materiálu patria do skupiny tzv. Tieto procesy využívajú jav elektrolýzy na uber materiálu.elektrolyt. • termické odstraňovanie ostrapov. Taniguchi (19SlJ) [kap. Elektrochemické procesy úberu materiálu využívajú riadené anodické rozpúšťanie materiálov prechodom jednosmerného elektrického prúdu elektrolytom Elektrochemické obrábanie využiva . Elektrické a/alebo elektrochemické procesy úberu materiálu. aby chemická reakcia rozpúšťania bola vždy aktívna. Chemické obrábanie je proces. Chemické procesy úberu materiálu. využiva na tvarovanie dielcov poznatky fotografickej techniky. Aj keď sú zvyčajne uvádzané spoločne tvoria dve veľké skupiny procesov. Do tejto skupiny sú zaradené nasledujúce procesy. Pri úbere materiálu. ktoré tvoria zároveň obsahovú náplň kapitoly 4. ale nie sú v nasledujúcej kapitole rozoberané. 111 definuje tieto procesy ako postupy. Na odstránenie rozpusteného materiálu je potrebné použiť nútenú cirkuláciu elektrolytu. rozšírené pod názvom chemické frézovanie fotochemické obrábanie. kde primárny zdroj energie je chemický dej rozpúšťania materiálu. produkty reakcie. a to: • • chemické procesy.

.

Do tejto skupiny patrí široké spektrum procesov ako je: elektrochemické obrábanie. • elektrochemické brúsenie a honovanie. elektrochemické procesy sa uplatňujú v procesoch mikroopracovania a . ale vyvolali vývoj a použitie kombinovaných procesov elektrochemického a elektroiskrového procesu pre tvarovanie nevodivých alebo čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov.92 • Progresívne technológie na vytváranie požadovaného tvaru dielca. ale uber materiálu sa realizuje chemickým rozpúšťaním materiálu v podmienkach elektrolýzy. húževnatosti a iných fyzikálnych vlastnostiach za predpokladu. • elektrochemické leštenie a morenie. Požiadavky priemyslu. že materiál obrobku je elektricky vodivý. kde je zaradené elektrochemické sústruženie. nástroj ako geometrické teleso určitého tvaru. • elektrochemické odstraňovanie ostrapov. vŕtanie. Chemické a nanotechnológií. hĺbenie a tvarovanie. frézovanie. Chemické a elektrochemické obrábanie má svoje zvláštne podmienky použitia pri výrobe kovových (vodivých) predmetov. Najmä elektrochemické obrábanie sa môže použiť na opracovanie materiálov nezávisle na ich tvrdosti.

Fotochemické obrábanie (Phowchemical machining alebo blanking. chemického frézovania (licencia pod názvom Chem-Mill). ale výhoda chemického obrábania spočíva v energetickej nenáročnosti. odstraňovanie tenkých vrstiev v malosériovej výrobe. anizotropické leptanie. • • Medzi hlavné nevýhody procesu chemického obrábania patri skutočnosť. že výsledok procesu leptania (úberu materiálu) je závislý na experimentálnych skúsenostiach a vyžaduje vysokú zručnosť a odbornosť personálu. ktorý v roku 1953 vyriešil problém znižovania hmotnosti leteckých dielcov technológiou postupného odleptávania prebytočného materiálu.1 4.photo etching). ktoré využiva účinok leptania kyselinami alebo zásadami. Sanz. tiež zaužívaný názov fotochemické leptanie .1 Chemické obrábanie C M Chemické obrábanie (CH Chemical Machining) tiež známe pod názvom chemické frézovanie. tzv.4. je proces leptania povrchu kovových materiálov postupným rozpúšťaním vrstiev materiálu do hĺbky niekoľkých milimetrov. je to technológia chemického leptania tvarových otvorov do veľmi tenkých materiálov a do fólii. . Chemické obrábanie sa využíva v nasledujúcich oblastiach výroby: • • • • • • presné modelovanie tvarových súčiastok. tvarovanie rozmerných rovinných plôch. Za priekopníka v tejto oblasti jc považovaný Manuel C. V súčasnosti existujú tri smery. ktorý využíva tepelný účinok chemickej reakcie. Do tejto skupiny patria chemické frézovanie. chemické leptanie elektronických súčiastok. svetovej vojne v leteckom priemysle. Termické odstraňovanie materiálu (TEM Thennal Energy Meihod). redukcia hmotnosti krídlových panelov lietadiel plošným odleptaním nadbytočného kovu z vyznačenej oblasti. V tom istom roku bol podaný prvý patent na proces tzv. opracovanie objemovo a plošne veľkých dielcov z ťažkoobrábateľných materiálov (v tejto oblasti sa uplatňuje aj elektrochemické obrábanie. ktoré využívajú účinky chemickej reakcie na tvarovanie dielcov: • • Chemické obrábanie (CM Chemical Machining). ktorá využíva poznatky fotografickej techniky. proces vyvinutý a používaný na odstraňovanie ostrapov (delmrring). ktorý rozšíril využívanie chemického obrábania v sériovej a veľkosériovej výrobe [9]. nie je potrebné elektrické napätie na priebeh chemickej reakcie) leptanie kremíkových platní v rôznych smeroch kryštalickej mriežky. Jeho široké priemyselné využívanie však začína iba krátko po II. Uber materiálu chemickým pôsobením patrí k najstarším procesom tvarovania povrchov. Je variantom chemického obrábania. chemické leštenie a čistenie.

.

.5 í 4.5 1.1 Princíp technológie úberu materiálu Progresívne technológie Princíp chemického obrábania spočíva v riadenom odstraňovaní (odleptávaní) materiálu z povrchu. ktoré tvora kyseliny alebo zásady. pri leptaní titánu a jeho zliatin je potrebné sledovať absorpciu vodíka do povrchových vrstiev) vi) intenzita úberu materiálu vii) prípustné prevádzkové prostredie (bezpečnosť obsluhy. ktorá musí byť ľahko odstrániteľná pred a po leptaní.75 1. chemicky odolnými látkami alebo špeciálnymi povlakmi. regenerácia a neutralizácia leptacieho roztoku) viii) hospodárnosť úberu materiálu (náklady na chemikálie) ix) podmienky tepelného ovplyvnenia materiálu. kým zásady sú vhodné pre nikel a med'. 0 0 . 4.0 Ť 2 .5 0.94 4. Masky sú vyrobené z chemicky odolných materiálov ako sú guma a plasty.1 spolu s dosahovanými drsnosťami opracovaného povrchu. Reaktívne prostredie alebo leptadlo. Druhy doporučených materiálov pre masky a spôsob ich nanášania je dodávaný obvykle výrobcami zariadení pre chemické obrábanie spolu s technológiou. Niektoré druhy doporučených leptadiel sú uvedené v tab. 7 5 Ť 1. Masky tvoria chemicky odolnú vrstvu. obrobku o hrúbke niekoľkých desatín milimetrov až niekoľko milimetrov (udáva sa celková hĺbka odleptanej vrstvy okolo 10 -f 12.5 Voľba druhu leptadla je závislá od množiny parametrov ako sú: i) ii) iii) iv) v) druh materiálu obrobku druh materiálu masky hĺbka leptania a jej rovnomernosť požadovaná kvalita chemicky dokončovaného povrchu potenciálne možnosti poškodenia alebo zmeny metalurgických vlastností materiálu (napr. maskami.2 4 0. Hrúbka masky sa pohybuje v rozmedzí 0. Masky sa nanášajú na povrch buď náterom alebo nástrekom ochranného povlaku. Riadené odleptávanie je založené na chemickej reakcii medzí obrábaným materiálom a reaktívnym prostredím. HNQj H2SO4 t ŕ 1. Pre leptanie ocele a hliníka sa používajú kyseliny. Zloženie zlúčeniny sa mení v závislosti od materiálu opracovaného dielca. Technológia nanášania týchto látok sa nazýva maskovanie. Miesta.1 Vybrané druhy materiálov pre leptanie a doporučené leptadlá (spracované podľa [9]) materiál hliník a jeho zliatiny nizkolegované ocele korozivzdomó ocele ( A I S I 3 0 4 ) titánové zliatiny horníka jeho zliatiny druh íeptacia NaOH + Na2S HNOÍ HN03 drsnosť Ra [um] 2. Tab.0 1. je chemická zlúčenina štandartne dostupných chemikálií so špeciálnymi prísadami pre zvýšenie zmáčavosti. ktoré majú zostať neporušené sa zakrývajú tzv.4.7 mm [6]. Z technologického hľadiska najväčšiu pozornosť je potrebné venovať materiálom pre masky a pre reaktívne prostredie.0 HF. [7]). Koncentrácia používaných leptadiel nebola udaná.1. leptací roztok (etchant).4 mm [6].

3 Ukážka postupu chemického frézovania drážky a vytvorenie prechodovej zóny po jednotlivých krokoch leptania. podrezanie a polomer zaoblenia R1 sa rovná približne odleptanej hĺbke odleptanej vrstvy d.2 Princíp chemického obrábania cievka podrezanie obrobok maska Ň j'en j 1 u * pooiezanie pre druhé leptanie •dslrartenia masky odstránenie masky pŕs prvé leptanie] leptanie prechodová zòna Obr. a) jednoduché frézovanie. • í leptadlo t&HsS&g [Žeraviaca t———° c h ladiaca * Obr. chemického obrábania [6] : n • '•à-'ii.v.1 Chemické obrábanie CM 95 wsm miesac.4.-. c) vytvorenie prechodovej zóny medzi jednotlivými susednými krokmi (zdroj [6]) .4. 4. b) druhé leptanie.

.

ktoré zahrňuje polomer R1 a R2. Rozmery môžu byť až 3.1 Kvalita opracovaného povrchu Kvalita chemicky opracovaného povrchu je určená vstupnou kvalitou povrchu polovýrobku a hĺbkou odleptanej vrstvy.3 ukazuje postupné podrezávanie pri chemickom frézovaní stupňovitej drážky.4. obr.025 mm/min a dosahovaná sa drsnosť Ra je v rozsahu 0. Po postupnom odleptaní materiálu vzniká tzv.4.4. Prípustná dĺžka prechodovej zóny je pre zliatiny hliníka 4 .1. obr. a veľké plošne rozmerné dielce zavesené na závesoch. Obyčajne je podrezanie približne rovné hĺbke odleptanej vrstvy.2. jamky alebo miestne priehlbeniny. že jednotlivé roviny kryštalografickcj mriežky majú rôznu hustotu rozloženia atómov. zvislé drážky alebo ryhy ako výsledok pôsobenia plynových bublín pri leptaní. Všetky tieto poruchy a nevhodné tvary môžu spôsobiť nerovnomerné odleptanie materiálu.4. postupné stenčovanie steny smerujúce od krajov do stredu dielca.5a. obr. 4. previsy zostávajúce v hornej časti zaoblenia v oblasti.4.5e. Rovnako nie sú vhodné ostré rohy.5 ukazuje možné defekty a poškodenia povrchu po chemickom leptaní. Z kryštalografie je známe. odleptanie materiálu v oblastí za prekrytím maskou.4. Pokiaľ hĺbka odleptanej vrstvy nieje dostatočná. Intenzita úberu materiálu sa pohybuje okolo 0.4. Pre leptanie sú vhodné povrchy bez rýh. jamiek a iných povrchových porúch a vád materiálov. Pri druhom kroku leptania sa predpokladá podrezanie v šírke u1.75 Ť-3.75 pm v závislosti na materiále leptaného povrchu [5]. stlačenie.4. V prvom kroku je podrezanie u takmer rovne hĺbke odleptanej vrstvy d (u ~ d) a tiež polomeru zaoblenia R1.j.4 ukazuje výsledný účinok leptania na tvar povrchu ako dôsledok nerovnomernej hustoty rozloženia atómov v povrchovej vrstve materiálu. tým je horšia „leptateľnosť" materiálu (pojem podobný obrobiteľnosti. obr. Obr. obr. . „podrezanie" t. dielec sa opäť ponorí do nádrže. je v tomto prípade vzťahovaný na schopnosť materiálu reagovať chemicky s koncentrovanými roztokmi kyselín a zásad za určitých podmienok). prehnutie. Ako výsledok nehomogénnosti povrchu pred leptaním a náhodných vplyvov pri procese leptania môžu vznikať rôzne defekty a poškodenia povrchu. ktorá je charakterizovaná polomerom zaoblenia R.5c. Tieto defekty charakterizuje norma ASTM M1L-C81769 [6] používaná v leteckom priemysle a rozdeľuje ich podľa typov na: a) b) c) d) c) žliabky alebo ryhy.1. Obr. Kapacita nádrže je daná jej rozmermi. kde konči maska.5b. Toto podrezanie vzniká najmä v dôsledku predĺženia doby pôsobenia lcptadla na povrch. obr.5d. Lcptaný dielec sa po určitej dobe vyberie a premeria sa hĺbka odleptanej vrstvy.7 x 15 m [8]. Čím je vyššia hustota rozloženia atómov.1. obr. Typickým javom pri chemickom obrábaní je tzv. Hĺbka odleptanej vrstvy sa kontroluje počas procesu vždy v určitých Časových cykloch. prechodová zóna. Dielce po očistení a odmastení sú ponorené do nádrže s leptavou kvapalinou.96 ProRresívne technológie Jednoduchý princíp metódy chemického opracovania povrchu je znázornený na obr.násobkom hĺbky rezu a pre ostatné materiály až 10-násobok hĺbky rezu [6]. Obr.3a. Nerovnomerný uber je typický pre zvárané. Podľa rozmeru a tvaru sú menšie a tvarovo zložitejšie dielce umiestnené v ľahko manipulovateľných košoch. pájkované a odlievané povrchy v dôsledku ich pórovitej a nehomogénnej štruktúry.4. ktoré vznikajú v oblasti zaoblenia. 4. hlboké a úzke drážky v dielcoch.4.

5h.5g. miestami vystupujúce časti neodleptaného materiálu.4. orientačné hodnoty sú uvedené v tab. obr.4 Účinok leptania na povrchovú vrstvu z mikroskopického hľadiska. príčina vzniku je rovnaká ako v prípade h). tesná m e d z e r a široká medziatómová jnedzera ^£S povrch mechanicky medzi atómami opracovaný V jf^ • . Vo všeobecnosti neexistuje jednotnosť v dostupných v informačných zdrojoch. • hranice zrn • štruktúra pred chemickým opracovaním štrukúra po chemickom opracovaní Obr.5 Typické defekty na povrchu chemicky frézovaných dielcov (zdroj: Langworthy [6]) Dosahovaná drsnosť povrchu po chemickom obrábaní sa mení podľa druhu leptaného materiálu. 4. . 4. \. tento typ vrubu je klasifikovaný ako prípustný.1 Chemické obrábanie CM í) g) h) 91 i) ostrovčeky. vyvýšeniny. (zdroj: Langworthy ¡6}) povrch vytvorený po leptaní Obr.4. .5f. • y .5i. . obr. vzniká v dôsledku rýh na pôvodnom neleptanom povrchu alebo ako stopa po nevhodne hlbokom orysovaní tvaru pred leptaním. vrub v mieste pred zaoblením.4. obr.4. obr.1. • * 1 • . .4. tento druh vrubu je neprípustný. < • • • • / • • A« *.4. vrub v mieste pred zaoblením.7 .

.

Pre horčík a jeho zliatiny je dosahovaná drsnosť lesklého povrchu v rozmedzí 0. sú chránené vhodným materiálom tzv. ktorý vznikne na povrchu sa odstráni ponorením do 15 30% roztoku kyseliny dusičnej HNOj. aby nedošlo k nahromadeniu vodíka pod maskou. roztok kyseliny chlorečnej a kyseliny dusičnej pre ocele a chlorid železitý pre korozivzdorné ocele.78 pm. V dnešnej dobe sa stále viac využíva laser na nanášanie vrstiev. Po očistení povrchu pokračuje proces nasledujúco: Nanášanie ochrannej masky na miesta. polyvinylchlorid. Hladký a lesklý povrch titánu a titánových zliatin má Ra v rozsahu 0. 4. Hrúbka ochrannej vrstvy býva v rozmedzí 0. c) Plochy. miešaním. sa udáva dosahovaná drsnosť Ra v rozmedzí 0. Jeho zloženie a koncentrácia sú volené tak. hĺbky odoberaného materiálu a druhu použitého leptadla. že kov je odoberaný v množstve asi 0.2 Chemické frézovanie Chemické frézovanie je proces ieptania používaný na presné modelovanie kovových dielcov. ktoré nemajú byť leplané. 4. polyetylén. ktorý je najčastejšie chemicky opracovaným materiálom. morenia a oplachovania vo vodnom kúpeli a napokon zo sušenia. plastov. Kal. Tým sa odstráni oxidický film Al 3 Oj.78 pm [6]. živíc. odstránenie oxidickej povrchovej vrstvičky. ktoré budú leptané sa orysujú podľa požadovaného tvaru a prebytočná maska sa odstráni postupným olupovaním.6 je typickou a najčastejšie používanou ukážkou procesu maskovania rozmerovo veľkých dielcov pomocou lasera.9S < Progresívne technológie Pre hliník a jeho zliatiny. Z uvedeného dôvodu je dobre známa technologická postupnosť leptania a používané chemikálie. Pre zvýšenie priľnavosti masky sa dielce moria ešte v kyseline sírovej H2SO4. Obr. Morenie prebieha v 5% roztoku NaOH (hydroxid sodný) pri teplote asi 40° C.70 * 1.57 um v závislosti od druhu hliníkovej zliatiny. ktoré obvykle trvá 2 -ŕ 8 hodín. čo urýchľuje a automatizuje proces maskovania. napr. maskou sú to materiály na báze lakov. Obvyklý postup pri chemickom frézovaní pozostáva z nasledujúcich krokov [8]: a) Čistenie povrchu pre zabezpečenie dobrej priľnavosti masky a rovnomerného úberu materiálu. Odporúča sa dielec klásť do roztoku pod 45° uhlom. ktoré nemajú byť odstránené. d) Nechránené oblasti povrchu sa leptajú ponorením dielca do leptadia.38 -f 1.15 -ŕ 2 mm. gumy. neoprén. b) . Po nanesení masky nasleduje jej sušenie. Proces čistenia pozostáva z odmastenia.1. Proces čistenia dielcov vyrobených z hliníkových zliatin začína odmastením obyčajne v trichlóretyléne.025 mm/min. Obrábané časti sú ponorené do leptacieho roztoku alebo ním striekané. Hliník a jeho zliatiny používané v leteckom priemysle sú najčastejšie opracované technológiou chemického frézovania. Časti. Materiál masiek je guma. polystyrén a iné.76 ~ 4. Pre rovnomerný uber materiálu je potrebné zabezpečiť vhodnú teplotu leptacieho roztoku a jeho plynulý pohyb napr. Bežne používané leptadlá sú roztoky rôznej koncentrácie. hydroxid sodný sa používa pre leptanie hliníka a jeho zliatin.

rxjslupnosf krokov pn leptaní slupfi ovite] drážky 3. ktorú je potrebné opracovať. zabezpečuje sa rovnomerné tvarovanie zložitých profilov. í Chemické obrábame CM 9Q Doba leptania nie je závislá na ploche. Opakovaný postup sa používa pre tzv. Po ukončení procesu nasleduje čistenie a kontrola.7 Postupnosť krokov pri chemickom frézovaní smpňovitej drážky [8] obrabok Výhody chemického frézovania je možné zhrnúť nasledovne: uber materiálu nespôsobuje vznik vnútorných napätí v hotových dielcoch. -1—! 2 m U— . • • • • .4.7.4. g) Po chemickom frézovaní môžu byť dielce dokončované d'alšimi postupmi mechanického opracovania. môžu sa vytvárať veľmi Úzke prierezy. Detail hlavice lasera pri nanášaní masky (zdroj: Snoeys etal.6 Nanášanie ochrannej masky pomocou lasera na veľkoplošné dielce. opracovať je možné väčšinu ocelí a zliatin.4 mm/min. postupné odpletávanie stupňovitej drážky. Corlaser optka piivod plynu ^v*-1. čistenie a kontrola kvality povrchu dielca. odolnosti ochrannej masky. 4. [8]) e) Po opracovaní sú plochy omývané a zbavované zvyškov leptadla. obr.4.vrstva podrezavanie hrana masky 4 hrúbka Obr. f) Nasledujúce kroky procesu sú: odstránenie ochrannej masky. Po odlcptaní jednej časti sa odstráni časť masky a odkrytá časť je ďalej leptaná. Rýchlosť rozpúšťania sa udáva okolo 0. ale je úmerná hĺbke odoberanej vrstvy materiálu. chemickým účinkom prostredia a vznikajúcich splodín.01 4 0. na chladenie I D n t maska Obr.

.

nutnosť zvýšenej pozornosti na bezpečnosť práce spojená s manipuláciou s chemickými látkami.4. titánové zliatiny vyžadujú špeciálne leptadlá. nie je možné vytvárať ostré hrany. pričom polomer zaoblenia je približne rovný hĺbke rezu (hĺbke odleptancj vrstvy. aby sa obmedzila hydrogenizácia povrchových vrstiev. náklady na proces sú nízke v porovnaní s ostatnými procesmi ako ECM alebo EDM. zvary a náliatky sa leptajú obtiažne. (zdroj: (8J) Chemické frézovanie sa využíva pre opracovanie častí plášťov a krídiel lietadiel. najmä za účelom zníženia hmotnosti dielcov. rozmery dielca sú limitované iba rozmermi nádrže. Medzi hlavné nevýhody procesu patria: vznik tzv. nekontrolovateľného podrezávania. do ktorej sa ponára. Široké uplatnenie nachádza chemické frézovanie vo výrobe dosiek plošných obvodov. zneškodňovaním chemikálii a problémy so znečisťovaním ovzdušia. . pretože majú rôznorodú štruktúru. v prípade ak jc materiál homogénny). ako operácia nasledujúca po tvárnení. " • • • • • • • • • Obr. alebo stopy po korózii spôsobujú nerovnomerné odleptávanie a vznik rôznych vád). 4. dosahujú sa veľmi úzke tolerancie rozmerov okolo ± 0. vytváranie veľmi hlbokých tvarov nieje hospodárne. pretože pri leptaní sa vytvára zaoblenie. dovoľuje použiť jednoduchšie tvárniace postupy.8 Príklad úpravy prierezu panela plášťa lietadla chemickým frézovaním za účelom zníženia hmotnosti. vrypy na povrchu. skúšobných laminátov a kovových Časti z tenkých plechov a fólií.25 mm. po chemickom frézovaní sa niekedy vyžaduje mechanické leštenie povrchu.8 ilustruje príklad postupného tvarovania a odleptania prebytočného materiálu plášťa lietadla.J 00 • • • • • Progresívne technológa- chemické frézovanie. náklady na proces závisia od kvality povrchu východiskového dielca (napr. neodporúča sa vyrábať drážky s menšou šírkou ako je dvojnásobok hĺbky rezu. jamkovitého povrchu. pre zabezpečenie rovnomernosti odlcptanej vrstvy sa vyžaduje homogénna štruktúra ocelí. tvrdosť a krehkosť materiálu nepredstavujú významné vlastnosti z hľadiska chemického opracovania. najväčšiu nákladovú položku tvorí cena chemikálii. ktorá môže spôsobiť vznik tzv. Obr.

opracovanie tvrdých a krehkých materiálov. kde by mechanické obrábanie mohlo spôsobiť poškodenie (lom. „podrezania". ktoré vytvárajú vrstvy odolné leptaniu pomocou fotografickej techniky. Vlastnosťou týchto látok je.1. presnosť procesu maskovania a leptania. Je vhodné pre presné tvarovanie kovových aj nekovových materiálov pre svoje osobitné výhody ako: • • • • • • tvarovanie mimoriadne tenkých materiálov (fólií). čisté prostredie a potrebujú zložitejší postup spracovania ako ostatné maskovacie techniky používané napr. Obmedzenie hrúbky materiálu je spojené s požadovanými toleranciami rozmerov. pri ktorom je materiál odoberaný z povrchu fotografickou technikou. Fotorezist nanášaný ponorením do kúpeľa alebo striekaním. Podľa grafickej predlohy sa pripraví tzv. c) Na očistený materiál sa nanáša fotosenzitívna látka (nazývaná fotorezist). b) Polotovar je chemicky očistený. . d) Pripravený negatív požadovaného tvaru sa položí na materiál polovýrobku a vystaví sa ultrafialovému žiareniu. koncentrácia napätí v podp o v rohových vrstvách). pri chemickom frézovaní. fotonegatív. Použitie PCM technológie je vhodné pre relatívne tenké materiály s hrúbkami v rozsahu 0. že po ožiarení svetlom vhodnej vlnovej dĺžky sa vytvrdzujú. ktoré by sa inak vyrábali lisovaním. Doba ožiarenia závisí na intenzite svetelného žiarenia a na použitom druhu materiálu masky.1 Chemické obrábanie CM 101 Veľmi výhodná je táto metóda pri výrobe tvarových otvorov do jemných súčastí z tenkých kovových fólii. Vytvrdené vrstvy fotorezistívnej látky pôsobia ako bariéry pri leptaní. vznik pnutia v tenkých vrstvách a ostrapy. V súčasnosti sú zložité tvary navrhované pomocou CAD systémov. ktorý' sa redukuje na rozmery požadovanej veľkosti hotového dielca. kompenzácia tzv.4. Foto rez i s tí v ne látky sú fotografické ochranné masky. ktoré musia byť bez ostrapov. kde je potrebné rýchle a lacné zhotovenie modelov (uplatnenie pri technológií Rapid Prototyping). Postup fotochemického leptania znázornený na obr. výroba vývojových prototypov a modelov. Typická doba expozície ožiarenia je 10 30 sekúnd. 4. Čo by mohlo spôsobiť ich deformáciu.3 Fotochemické obrábanie Fotochemické obrábanie alebo leptanie (PCM Photochemical Machining) je modifikácia chemického frézovania. výroba dielcov.9 je možné popísať nasledujúcimi krokmi: a) Príprava grafického návrhu tvaru a jeho niekoľkonásobné zväčšenie. Vyžadujú starostlivú manipuláciu. výroba mikrokomponentov a využitie v oblasti nanotechnológií. Vytvárajú veľmi tenké ochranné vrstvy a sú citlivé na svetlo. výroba mimoriadne zložitých tvarov. Faktory. ktoré ovplyvňujú presnosť rozmerov pri fotochemickom obrábaní sú: • • • • • druh opracovaného materiálu predpísané rozmery hotového dielca presnosť tvaru zhotoveného fotonegatívu.27 mm [2]. 4.003 * 1.

.

. presnosť tvarov sa zvyšuje so znižujúcou sa hrúbkou materiálu. tvrdosť a iné fyzikálno-mechanické vlastnosti kovov sa nemenia vplyvom procesu. • mimoriadne tenké kovové fólie nie sú ovplyvnené deformáciou z upnutia a mechanického pôsobenia síl a napätí. ktoré rozpúšťa nechránené miesta a vytvára požadovaný tvar dielca. 4. Uber materiálu je v rozsahu 0. Teplota leptacieho roztoku sa udržiava okolo 55°C. Najčastejšie používaným druhom leptadla pre kovové materiály je chlorid železitý (FeCľj) v rôznej koncentrácii Bauméovej stupnice (°Be).9 Účinok leptania na povrchovú vrstvu z mikroskopického hľadiska. Pre hliník a jeho zliatiny sa obvykle používa 20% roztok hydroxidu sodného (NaOH). (spracované podľa : Friedman ¡2]. • minimálne náklady na nové aj vysoko zložité tvary.05 mm/min. Bellow a Koni [1]) rozdelenie obrob ku leptaním Medzi hlavné výhody fotochemického obrábania patria: • mimoriadne nízke náklady na zariadenie. • krátke časové úseky potrebné pre zhotovenie novonavrhnutých dielcov od zadania návrhu.102 e) Progresívne technológie f) Po tomto prípravnom spracovaní sa polotovar ponorí do reakčného kúpeľa podobne ako pri chemickom frézovaní alebo je striekaný leptadlom. • proces umožňuje veľkú flexibilitu navrhovaných tvarov.01 -í 0. čisti od ochrannej masky a kontroluje kvalita leptania. očistený povrch kovu obojstranne nanesená fotorezislivna látka ultrafialové svetlo foto negativ tvaru obojstranné ožiarenie fotorezistivnej látky ZZZZEZi VZZZZZZ2ZZ2ZZÜ odstránenie masky H 5= parciálne leptanie tvaru Obr. ktorá sa v súčasnosti pripravuje pomocou CAD systémov. Po odleptaní sa dielec umýva. • hotové dielce sú vysoko presné a bez ostrapov. pretože sa mení len predloha (negatív).

titán. nikel. korozivzdomé ocele.11. . ktoré vychádza z empirických skúseností [2]. 4. bronz.10 Doporučené obmedzenia rozmerov dielcov pre fotochemické obrábanie z hľadiska vyrobiteľnosti a presnosti požadovaného t v am.13 mm. chróm.2 h h O b r . • zvýšené bezpečnostné požiadavky pri manipulácii s chemikáliami. zirkón wolfräm.2 Kvalitatívne hodnotenie leptateľnosti vybraných druhov materiálov [2] Materiál elektrolytická me o".4. PCM je vhodné pre opracovanie tenkých materiálov s hrúbkou okolo 0. zinok. horčík. Podľa schopnosti kovov a zliatin reagovať s leptadlom je ich možné rozdeliť do štyroch základných skupín. mangán. zlato.1 Chemické obrábanie CM 103 Nevýhody sú: • požiadavka pomerne vysokého stupňa zručnosti obsluhy. Lcptateľnosť je charakterizovaná kvalitatívnym hodnotením. Hastelloy molybdén. Široké uplatnenie našlo PCM vo veľkosériovej výrobe tvarovo zložitých a rozmerovo malých otvorov do fólií o hrúbkach 0. Tab. tantal. leptacie náradie a zariadenie musí byť oddelené od ostatných zariadení. vanád.75 h 1.6 mm. Typické príklady fotochemického dierovania rôznych tvarov sú znázornené na obr. uhlíková oceľ.0025 mm.0038 ŕ 1.10 [2]. Inconel. limitné hodnoty rozmerov dielca h 0.52 mm a pre dielce. olovo. hliník.4. Pre razenie a dierovanie je potrebné vyrobiť vysoko presný nástroj z pevného a húževnatého materiálu.2. niob Kvalitatívne hodnotenie leptateľnosti dobrá dobrá až uspokojivá uspokojivá až slabá slabá V súčasnosti fotochemické obrábanie predstavuje alternativu ku klasickému dierovaniu (blanking) a razeniu (stamping) zložitých tvarov do tenkých plechov a fólii.4. ako to ukazuje tab. mosadz. Monel. (zdroj: [2]) Väčšina bežne dostupných kovov a zliatin. niektoré ďalšie rozmerové obmedzenia znázorňuje obr.4. striebro.4. « obmedzenie hrúbky materiálu vhodného pre dierovanie zložitých tvarov. maximálna hrúbka materiálu doporučená pre dierovanie jc okolo 1. kde sa požadujú úzke tolerancie rozmerov okolo 0. • nie je možné vytvárať ostré hrany. ktoré sa používajú vo forme tenkých plechov je vhodná pre fotochemické obrábanie. Fotochemické leptanie je nenáročné na použité zariadenie a neovplyvňuje mechanickými deformáciami opracovaný povrch. pretože výpary lcptadiel sú vysoko korozívne.

.

4. Zapálenie zmesi je elektrickou iskrou. odkiaľ sa odstraňujú vodným roztokom. Ocele.1.4 Termické odstraňovanie ostrú p o v Metóda termického (tepelného) odihľovania a odstraňovania ostrapov. obyčajne v pomere 2:1 alebo l: l a pôsobí veľmi krátku dobu asi 2 až 3 milisekúndy. ktoré sú uložené v uzavretej komore.12. • masky pre obrazovku farebnej televízie • optické zameriavače pre vysokorýchlostné kamery. • matrice elektronických kontaktov vyrábaných z niklových zliatin. 4. Tento chemicko-tepclný proces odstraňuje ostrapy z obrobkov. že majú malý pomer hmotnosti k povrchu v porovnaní s celým obrobkom.104 Progresívne technológie s vysokou Typické použitie fotochemického obrábania (leptania) predstavujú výrobky presnosťou a rôznorodosťou tvarov ako: • dosky plošných spojov. účinkom jednorázovej tepelnej vlny o teplote 3 000 až 3 300UC [3]. že sa za veľmi krátky čas ohrejú na reakčnú teplotu a spolu s prebytočným kyslíkom zhoria na oxidy kovov. To umožňuje. obr. • doštičky elektrických motorov. výronkov a ostrin (zaužívané medzinárodné označovanie TEM Thermal Energy Method) bola prvýkrát zavedená v roku 1970. Vznikajúce oxidy kovov sa usadzujú na stenách komory alebo aj na povrchu obrobkov. Tepelná vlna vzniká pri vznietení zmesi vodíka a kyslíka. ktoré po . Pre ostrapy je charakteristické.

14 b. 4. Ukladajú sa do tlakovej komory. ukazuje smery rovín s výbornou a so zhoršenou leptateľnosťou kremíkového kryštálu. Termické odstraňovanie ostrapov je široko použiteľný proces. • minimalizácia ľudského faktora na kvalitu výroby. rovinu 100 je rozpúšťanie pomalšie a v smere kolmo na rovinu 111 je skoro nulové.4. Okrem anizotropického leptania využíva sa aj proces izotropického leptania. Jeden variant je využívaný pri odstraňovaní zalomených nástrojov v otvoroch alebo zapadnutých kovových častí.14a. Pre správnu funkciu procesu TEM je nutné zachovať rozdiel v pomeroch medzi povrchom a hmotnosťou obrobku a ostrapu. alebo vyparia zo všetkých časti. Plynové o b r á b a n i e [10] sa využíva vo veľmi malom merítku pre zvláštne účely pri miestnom obrábaní jednoduchých tvarov. 4. Medzi hlavné výhody procesu patrí: • vysoká automatizácia procesu. • chemické obrábanie pomocou aktívneho plynu • chemické obrábanie aktívnou hmotou (gélom) technologické operácie. Obrábací postup využíva riadené vstrekovanie . Anizotropické leptanie sa využíva pri výrobe optických komponentov. ktoré by podstatne ovplyvnilo jeho mechanické i tvarové parametre. ktoré sú ohraničené pomalšie rozpustnými kryštalografickými rovinami. V smere kolmo na. • spoľahlivosť pri odihľovaní dutín a hlbokých otvorov. Obr. komponentov atramentových tlačiarní a iné. že pri oceľových materiáloch stúpne pri procese teplota povrchu asi na 180°C a pri neželezných asi na 70°C. pretože obrobok v tak krátkom čase nie je schopný absorbovať také množstvo tepla. aby ohriatie povrchu obrobku počas procesu nepresiahlo teplotu 100 "C Dielce môžu byť kovové i nekovové materiály. tiež plasty a guma. c. bronzy a hliníkové zliatiny nieje potrebné po procese TEM oplachovať.1 Chemické obrábame CM 105 odstránení ostrapov budú ďalej tepelne spracované.5 Špeciálne postupy chemického opracovania Medzi špeciálne postupy chemického opracovania sa zaraďujú používajú na zvláštne účely ako je: • anizotropické leptanie kryštalického kremíka. 9] sa využíva pri výrobe mikroelektronických komponentov a pri riadenom leptaní kryštalického kremíka. nieje potrebné oplachovať. Izotropicky leptané otvory v kremíkovom kryštály sú charakteristické mierne zaobleným tvarom v spodnej časti otvoru. obr. Ako leptacie látky sa používajú alkalické roztoky ohriate na vysokú teplotu.1. ktoré sa Anizotropické leptanie [7. Krernik kryštalizuje v kubickej plošne centrovanej mriežke. Intenzívne rozpúšťanie prebieha v smere kolmo na rovinu 110 (označenie podľa Millerových indexov rovín). ale nemožno ho považovať za univerzálnu náhradu mechanického odihľovania.4. Ani zinok. • flexibilita pri prestavovaní na iný tvar dielca.13. Pôvodné vlastnosti materiálu i tvar zostávajú zachované. Na základe * tejto anizotropickej vlastnosti vznikajú pri rozpúšťaní kremíka rôzne otvory. kde sa ostrapy dokonale odtavia. Fisher [3] uvádza. ktoré reagujú s kryštalickým kremíkom. matrice piezoelektrických akcelerometrov.4. obr. Tieto látky spôsobujú rozdielne rozpúšťanie kremíka v jednotlivých rovinách jeho kryštalickej mriežky.

.

. Warsaw. McGeough. March.Inc. pp 587 ..075 mm. 16.13 Znázornenie rovín v kryštalickej mriežke kremíka s dobrou [110] a horšou [100] leptateľnosťou (zdroj: Snoeys et al [8J) Obr. T. Special Report 743. A. 11. Kalpakjian. Staelens.35/2. Týmto spôsobom je možné vytvárať odstupňované a obrysové rezy až do hĺbky 10 mm. J.l. March.592 6.: On the Selecúon of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. (1989) * pp.025 až 0. (1976). Tolerancie sa pohybujú v rozsahu ± 0. W.39/2 (1989). March. van Luttervelt. Friedman. Chapman and Hall. B. ASM . Annals of the CIRP Vol. pp 577 . 11/ (Electrogel machining) sa využíva pre miestne tvarové obrábanie alebo obrábanie celých plôch kovových súčastí.1: Bellows. 4.: Principles of Machining by Cutting. chlorinu).: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. ASM International.106 Progresívne technológie reaktívneho plynu (napr. odkiaľ sa odstránia (vyrežú) miesta.Machining. Vol.cd. ktoré majú byť opracované. 8... pp.: Advanced Methods of Machining. E. c) Ieptaných otvorov do kremíka (zdroj: McGeough [7]) Obrábanie aktívnou hmotou [7. kryštál kremíka Obr. 9. Polotuhá hmota z celulózy a octanu. Annals of the CIRP Vol. obsahujúca kyselinu. Z. 10. 1 Machining. 1983 10.Machining.448-462 5. Kaczmarek. Dcarbome. 9. Kohls. London. (1997). l. Celulózová hmota môže byť úplne odliata v tvare požadovaného dielca. (1988). Snoeys. 9. Vigner. Fisher.14 Príklady izotropicky (a) a anizotropicky (b. Vol. Langworthy. F. ASM . Abrasion and Erosion. G. sa prikladá na obrábaný povrch.vyd. Prikryl. American Machinist. Táto technika je zvlášť výhodná pre tvarovanie plastových kompozitných materiálov.A. Wydawniclwo naukowolechniczne.ed.593 3. 16.587 -607 1. R. p. 580 . J.: Manufacturing Engineering and Technology.: Obrábéní . Vol. S. H. (1997). vyvinutého pre tieto účely na postupné odleptávanie zalomeného nástroja. ASM . (1986).p.. (1997).ed.: Drilling without Drills. 16. Vol.technický prúvodce SNTL Praha 1987. (1982). Led.: Chemical milling.586 7.: Thermal Energy Method. pp. March. ASM International.l87 2. Literatúra ku kapitole 4.Metals Handbook .Metals Handbook . C. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. Addison-Weslev Pub.Metals Handbook .578 4. 468 9. Dckkyser. SME. J. Kov je odstraňovaný kyselinou obsiahnutou v povlaku. Z.Comp.ed.M. pp 579 . 4.: Photochemical machining.Machining. ASM International.

2 ECM 4. • pri výrobe prístrojov. Základom procesu je elektrolýza. Známe Faradayove zákony. Prvý patent na elektrochemické obrábanie podal v roku 1929 Gusjev. Okrem základnej technológie elektrochemického obrábania sa využívajú rôzne modifikácie tohoto procesu.2 Elektrochemické obrábanie Elektrochemické obrábanie (medzinárodne zaužívaný názov ECM . . • pri výrobe tvárniacich nástrojov. pri ktorom sa uber materiálu dosahuje elektrochemickým rozpúšťaním anodicky polarizovaného obrobku. • v špeciálnej výrobe. Používa sa predovšetkým: • v automobilovom priemysle. (ECDM Electrochemical Discharge Machining). Je to bezsilové opracovanie. (ECSM Electrochemical Spark Machining) Z technologického hľadiska sa princíp elektrochemického úberu materiálu používa pre: i) ii) iii) iv) v) elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické hĺbenie tvarov a otvorov. Metódy i) + iii) sú označované za ECM obrábanie s núteným odstraňovaním produktov elektrochemickej reakcie. označovanie (značkovanie). odstraňovanie ostrapov. ktoré boli vyvinuté ako špeciálne postupy výroby a to: • elektrochemické brúsenie (ECG . delenie materiálov.4. väčšiu presnosť tvarov a rozmerov. ktorej teoretické zdôvodnenie spracoval v roku 1834 Faraday. CD Capillary Drilling) * kombinované metódy elektrochemického a elektroerozívneho úberu materiálu (ECAM Electrochemical Arc Machining). pri ktorom nevznikajú napätia pod obrobeným povrchom a opracovaný povrch je bez ostrapov. Širší záujem a vývoj zariadení začal okolo roku 1950 pre potreby tvarovania vysokopevných a žiaruvzdorných zliatin. tiež obrábanie prúdiaci elektrolytom. elektródovej polarizácie a termodynamika galvanických článkov tvoria základy pre technológiu elektrochemického obrábania.Electrochemical Grinding) * elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou (STEM Shaped Tube Electrolytic Machining) • elektrolytické vŕtanie prúdom elektrolytu (ES Electrostream Drilling. leštenie. V porovnaní s chemickými postupmi úberu materiálu majú elektrolytické metódy ďaleko väčšie úbery. Procesy iv) * v) patria k povrchovému elektrochemickému obrábaniu bez odstraňovania produktov reakcie počas procesu. teória elektrolytov. • v leteckom priemysle pri výrobe lopatiek turbín motorov.Elektrochemical Machining) je proces. V súčasnosti patrí ECM obrábanie medzi bežné progresívne metódy opracovania ťažkoobrobiteľných materiálov a predmetov zložitých tvarov. implantátov a protéz pre humánnu medicínu.

.

4. Základný pracovný princíp ECM obrábania znázorňuje obr.02 m/s) Obr.108 Progresívne technológie 4. ECM proces sa Často vysvetľuje ako obrátený proces galvanického pokovovania. katóda • nastroj (mosadz) smer posuvu (0. čo je 1000 krát viac ako sa používa pri galvanizácii (elektrolytické nanášanie povlakov).16 Príklad elektrolýzy železa vo vode .15. Charakteristickým javom je. malá medzilektródová vzdialenosť (gap).2. kde predmet (obrobok) ponorený do elektroiytu je zapojený na anódu.anodické rozpúšťanie materiálu .- —— _ —_• \ nerozpustny hydroxid železitý tvorenie vodíkových iónov na katóde Obr. anóda -obrobok prúd e le k tónov anóda katóda rozpúšťanie^ železa T-~ na anóde _ — . Charakteristickými znakmi ECM obrábania sú vysoká hodnota prúdovej hustoty. relatívny posuv elektród. ktorá môže dosahovať až 500 A/cm".nastáva počas elektrolýzy. pomerne vysoká rýchlosť prúdenia elektroiytu a často používaný členitý tvar elektród.4. Princíp úberu materiálu .1 Princíp elektrochemického ú ber u materiálu Elektrochemické obrábanie je riadený lokalizovaný uber materiálu jeho anodickým rozpúšťaním v elektrolyte.obrobok na začiatku procesu a na konci procesu. Elektrolyt preteká v medzere (gap) medzi elektródami (nástroj a obrobok) zapojenými do obvodu jednosmerného napätia. kde obrobok je anóda a nástroj je katóda. ktorej tvar sa kopíruje na obrábanú plochu. 4. nedochádza k výraznej zmene tvaru nástrojovej elektródy. žc opotrebenie (úbytok) nástrojovej elektródy (katódy) je nepatrný.15 Základný princíp elektrochemického obrábania a konfigurácia nástroj .

18].I.s) ako množstvo látky V (g).3 uvádza hodnoty elektrochemického ekvivalentu pre vybrané kovové materiály.4. primárne deje. Prenos elektrického náboja je pohybom iónov a elektrónov. V elektrolyte prenášajú elektrický náboj ióny a z anódy je odvádzaný opäť elektrónmi.1) je I prúd (A) pretekajúci obvodom. privádza prúd do elektrolytu vo forme elektrónov. Tieto deje (redukcia a oxidácia) nemôžu prebiehať izolovane. 7. t je čas (s) procesu. Základný teoretický vzťah. Z tohto dôvodu budú ďalej uvedené iba vybrané závislosti používané pre výpočet produktivity ECM obrábania.1) kde q c je elektrochemický ekvivalent (g/A. Teoretické základy a popis procesu v medzielektródovom priestore je v súčasnosti dobre prepracovaný a prístupný vo viacerých zdrojoch [3. že železo v reakcii s vodou vytvára hydroxid železnatý podľa reakcie: Fe + 2 H .4. + 2 H 2 0 + 0 : -> 4 Fe(OH). Ako už bolo spomenuté vyššie. ktoré sa vylúči prúdom 1 A za jednotku Času (s). Elektrochemický ekvivalent závisí od druhu materiálu. že elektrolýza patrí k dejom. Tab.2 Elektrochemické obrábanie ECM 109 Elektrolýza. 12. V rovnici (4. t (4. Elektrochemický ekvivalent je premenlivý parameter a mení sa dokonca aj s mocenstvom kovu v zlúčenine. ale prebiehajú súčasne.4. ako tzv. elektrochemické deje sa riadia Faradayovými zákonmi. Je potrebné poznamenať. Sekundárne deje vytvárajú odpadové produkty elektrolýzy.16.4. Táto reakcia nie je časťou elektrolýzy: 4 Fe(OH). ktorý' sa usadzuje na dne nádrže. ktorý prechádza medzi dvoma kovovými elektródami. Ako príklad je rozpúšťanie železa vo vode podľa znázornenia na obr. ako základný jav elektrochemického obrábania je chemický proces rozkiadu elektrolytu pôsobením elektrického prúdu. Na katóde prebieha dej chemickej redukcie (vylučuje sa vodík) na anóde prebieha oxidačný dej (vylučujú sa elektronegativne zložky). Katóda prijíma elektróny a z anódy sa elektróny uvoľňujú.16 je znázornený elektrochemický dej. Z toho vyplýva potom aj nerovnomerná rýchlosť rozpúšťania jednotlivých zložiek kovových konštrukčných materiálov. Katóda. . 12]: V = qt. Priebeh elektrolýzy kvantitatívne popisujú Faradayove elektrolytické zákony. záporne nabitá elektróda. Z chemického hľadiska na katóde prebiehajú redukčné deje a na anóde dochádza k oxidácii iónov alebo molekúl. Sekundárne deje vznikajú ak sú produkty primárnych dejov nestále. Dej na anóde je vyjadrený anodickým rozpúšťaním železa: Fe -4 Fe ** + 2e Na katóde dochádza k tvorbe vodíka a hydroxidových iónov: 2 H : 0 + 2e -» H : + 2 OH Výsledkom týchto elektrochemických reakcií je. Na obr. 0 -4 Fe(OH) 2 + H 2 Ako sekundárny dej prebieha reakcia hydroxidu železnatého s vodou a vytvára sa ťažkorozpustný hydroxid železitý vo forme kalu. ktorý určuje produktivitu elektrochemického obrábania je vyjadrený rovnicou [7. ktoré prebiehajú na atomárnej úrovni.

.

71 19. Zároveň objemový uber materiálu Q v (mm 3 /min) je možné zjednodušene vyjadriť ako súčin rýchlosti posuvu nástrojovej elektródy a veľkosti obrobenej plochy S (mm 1 ) [7]: Qv = v . ktoré ovplyvňujú prúdovú hustotu a tým aj úber materiálu sú [9.2 íl' 1 .193.£q (4. kde zje počet zložiek: V =Lt.86 B.02 mm/s) • vodivosť resp.4) Tab.10"3 0.2 7.cm' 1 ) * rýchiosť prúdenia elektrolytu (3 + 30 m/s) • materiál obrobku.103 0.3) m c i Z rovnice (4. Premenné.16 4.s] 0. • rýchlosť posuvu elektródy (okolo 0. . Rovnica (4. lO* Uber materiálu sa pri ECM obrábam' riadi Faradayovými zákonmi a je funkciou prúdovej hustoty.203. Fc 3Co2> Co3* Cr3* Cr* Ti 4 + Elektrochemický ekvivalent [g/A.179.110 Progresívne technológie 2 rovnice (4. ktorá je daná súčinom prúdovej hustoty j {A/mm2} a elektrochemického ekvivalentu [7]: Vi = q c .380. 10-3 0. Pri opracovaní zliatin pozostávajúcich z dvoch alebo viacerých zložiek. S (4.2) i=I Pre elektrochemické hĺbenie materiálov má význam rýchlosť posuvu nástrojovej elektródy (mm/min). . 10'3 0.305.30 V jednosmerné napätie) • medzera (gap) medzi nástrojom a obrobkom.316.123.86 7.289. celková produktivita je daná súčtom elektrochemických ekvivalentov jednotlivých zložiek. 12]: • pracovné napätie (5 -ŕ. odpor a zloženie elektrolytu (merná vodivosť okolo 0.3) vyplýva.10 3 0.10-3 0. ktorej hodnotu je možné v procese riadiť.090.3 Elektrochemický ekvivalent vybraných kovov v závislosti na ich mocenstve v zlúčeninách Materiál hliník wolfrám železo kobalt chróm titán Merná hmotnosť [g/cm3] 2.103 0.1) platí pre elektrochemický uber Čistých kovov. ktorou sa pri ECM obrábaní môže zvyšovať výkon.10-3 0.093 .4.50 Mecénstvo Al3+ W6* Fe . že uber materiálu je úmerný intenzite prúdu a času. j (4. 10-3 0. že lineárna intenzita úberu materiálu z anódy je úmerná prúdovej hustote. Veľkosť prúdu je hodnota.1) vyplýva.

8 mm a bočnej 0. Voľba elektrolytu musi zohľadňovať maximálny uber materiálu z anódy (obrobku). vznikajúce teplo ho redukuje. čo je možné upraviť vhodnou korekciou tvaru nástroja. alebo izolačnou vrstvou na nástroji. a tým aj ku skratu. x celková hĺbka otvoru J I N Si Ao j obrobok 4. Kým plyny pri prúdení elektrolytu zvyšujú jeho odpor.5 * 1. Na bočných plochách dochádza pri ECM hĺbení mnohokrát k zvýšenému úberu materiálu (overeut). S r veľkosť čelnej medzery. Pokiaľ by uvedené parametre zostali počas procesu konštantné.2.2 Elektrochemické obrábanie ECM 111 Pracovné napätie je základnou veličinou ovplyvňujúcou pracovný proces a konečný výsledok obrábania. Tieto podmienky sú ideálne a je ich náročné dodržiavať. nástrojf'katóda í i ! f í Obr. Veľkosť čelnej medzery býva okolo 0. Jeho minimálna hodnota musí zabezpečiť. predpísanú kvalitu . Veľkosť medzery a jej dodržiavanie počas procesu je jeden z najdôležitejších parametrov ECM strojov. Hodnoty pracovného napätia sa pohybujú v rozmedzí 5 Ť.17 znázorňuje parametre medzery. Obr.4. na plochách v smere posuvu nástrojovej elektródy.3 mm. Odpor resp.30 V. teda aj na rýchlosti rozpúšťania materiálu v závislosti od prúdovej hustoty. pretože sa počas procesu mení vplyvom teploty a vznikajúcich plynov. zachovávala by sa rovnomerná medzera medzi nástrojom a obrobkom a výsledkom opracovania (hĺbenia) by bola úplná zhoda vyrobeného tvaru s tvarom nástroja.1 * 0. Šírka medzery medzi nástrojom a obrobkom závisí na rýchlosti posuvu nástroja smerom do materiálu. Veľkosť medzery je priamoúmerná napätiu a nepriamo úmemá posuvu elektródy a odporu elektrolytu. vodivosť elektrolytu je najmenej stabilným parametrom v tejto konfigurácii. Výsledný tvar obrobku je závislý na veľkosti medzery a spôsobe jej kontroly. 4. Pri ECM hĺbení sa rozlišuje Čelná a bočná medzera medzi elektródami. • odplavuje splodiny elektrochemickej reakcie. S s veľkosť bočnej medzery v polohe h.1 Elektrolyt a j e h o funkcia Elektrolyt má tri dôležité funkcie v pracovnom priestore: • zaisťuje vedenie elektrického prúdu. Správna voľba elektrolytu je základným ukazovateľom optimalizácie procesu.4.1.17 Parametre medzery pri ECM obrábaní jednoduchým nástrojom valcového tvaru s polomerom r. Pri konštantnom posuve nástroja so zmenšujúcou sa rýchlosťou úberu dochádza k zmenšovaniu pracovnej medzery. A0 plocha čela nástroja.j. Bočná medzera je medzi katódou a bokom obrobku t. • odvádza vzniknuté teplo. Čelná medzera jc medzi povrchom obroku a čelnou stranou katódy. aby clektrolytom začal prechádzať trvalý prúd.

.

netvorí n e r o z p u s t n é hydroxldy. Snahou pri voľbe elektrolytu pre priemyselné použitie je. udržuje hodnotu pH. nástrojové o c e l e legované a nelegované ocele. žieravina žieravina. je menej korózne agresívny. zliatiny niklu kobaltu. NaCI je viac korózne agresívny a vytvára viac nečistôt vo forme kalu. ktoré sa usadzujú na dne nádrže a ľahšie sa pri čistení elektrolytu odstraňujú.4. teplotou a čistotou. Napríklad v roztoku kyseliny sírovej sa pri obrábaní ocele tvoria rozpustné sírany železa a ubúda kyselina sirová. náklady na likvidáciu chemikálii a bezpečnosť práce. Roztok chloridu sodného (NaCI) zabezpečuje vyšší uber ako roztok dusičnanu sodného (NaNOi. nedráždi p o k o ž k u . hliníka.4. n e p r í j e m n á m a n i p u l á c i a 10 zliatiny medi len pre š p e c i á l n e účely d o 12 zliatiny medi j e d o v a t ý . silný k o r ó z n y účinok. Ukazovateľom vhodnosti elektrolytu je jeho merná elektrická vodivosť y ( Í T ' . Tab. v e ľ k é úbery. náročné na b e z p e č n o s ť m a n i p u l á c i u . lacný. Základnou požiadavkou na elektrolyt je jeho agresivita voči chemickému zloženiu obrábaného materiálu tak. 22]} Koncentrácia [%] Druh elektrolytu (hmotnostný pomer vo v o d n o m roztoku) NaCI chlorid s o d n ý NaClOs chlorečnan sodný NaNOs dusičnan sodný 10* 20 20-ŕ 45 ocele. ale je drahší a ľahšie spôsobuje pasivitu na niektorých kovových povrchoch. kyslosťou pH. ale 2ároveň sa dosahuje menšia presnosť a väčšie zaoblenie hrán. Elektrolyty môžu byť kyseliny.I 12 Progresívne technológie opracovaného povrchu a ďalšie faktory ako je cena elektrolytu. Hustota elektrolytu sa môže pri . univerzálne použitie. Najpoužívanejšie elektrolyt} ukazuje tab. zliatiny niklu. kobaltu dobrá kvalita p o v r c h u . 4. aby elektrolyt umožňoval rozpúšťať všetky komponenty kovovej zliatiny. zásady alebo soľné roztoky. aby sekundárne reakcie tvorili ťažkorozpustné zlúčeniny. c h r ó m u a kobaltu d o 10 wolfrám a molybdén s p o t r e b a elektrolytu. ktorá je ovplyvnená jeho hustotou. n e b e z p e č n á m a n i p u l á c i a sklon k vznieteniu s k l o n k pasivácii u ocelí. malý p a s i v a č n ý účinok O b r á b a n ý materiál Kvalitatívne h o d n o t e n i e Roztoky kyselín sa používajú menej. Najčastejšie sa používajú vodné roztoky NaCI a NaNOj. v e ľ m i j e m n é povrchy.4 Elektrolyty používané pre elektrochemické obrábanie a ich kvalitatívne hodnotenie (spracované podľa [18. Pre kovy ako wolfrám a čistý titán roztok NaCI nie je vhodný Roztok NaNO. m é d i a zinku NaNOi dusitan s o d n ý NasS04 síran s o d n ý HCI kyselina c h l o r o v o d í k o v á kyselina sírová NaOH hydroxid sodný d o 10 pre špeciálne účely zliatiny niklu. len pre špeciálne účely 5ŕ20 legované a nelegované ocele. lebo sa rýchlejšie znehodnocujú a je nutné ich často meniť alebo regenerovať. c m 1 ). n e j e d o v a t ý .).

pasivaria. teplote a stupni nasýtenosti plynom. Je to tzv.18. a tým ku vzniku skratu.4. podľa jeho druhu a materiálu obrobku. Ďalším zvyšovaním potenciálu prúdová hustota klesá a pri prekročení pasivačného potenciálu prechádza kov do pasivačného stavu. ktorá je obšfme popísaná v príslušnej odbornej literatúre pre jednotlivé kovy. Čím umožňuje pri elektrolýze podstatne zvýšiť účinnosť rozpúšťania kovu a predĺžiť životnosť elektrolytu. čistote a obsahu vodíka (vzniká na katóde). Stabilizácia elektrolytu pridaním kyseliny dusičnej upravuje pH na hodnotu 6 až 8.18. aby nedochádzalo k rozdielnemu rozpúšťaniu na rôznych miestach povrchu vplyvom zmeny vodivosti.3 na 10. Merná elektrická vodivosť elektrolytu ovplyvňuje intenzitu a stabilitu elektrochemického rozpúšťania kovu anódy. anodická prúdová hustota sa v aktívnej oblasti zvyšuje až do istej maximálnej hodnoty. jeho koncentrácii. tvarovú i rozmerovú presnosť a prípadne i vznik skratu medzi nástrojom a obrob kom. do kritickej pasivačnej prúdovej hustoty.j.D oblasť pasivácie D .E transpasívna oblasť Prechodom elektrického prúdu medzi dvoma elektródami vytvára sa medzi nimi potenciálny spád. najmä železa. ktorá zabraňuje ďalšiemu rozpúšťaniu kovu.2 Elektrochemické obrábanie ECM 113 základnej teplote 20°C pohybovať. tým rýchlejší je uber.B aktívna oblasť B . Cím vyššia je merná elektrická vodivosť elektrolytu y. pri zvyšovaní pH elektrolytu z 6.ce-o. Efektívna vodivosť elektrolytu závisí na jeho teplote.5 až 11 sa účinnosť anodického rozpúšťania kovu znižuje O 18 až 20%. A . Prevádzková teplota elektrolytu je vyššia a pohybuje sa medzi 35 ^50 °C [ 2 2 ] . Intenzita rozpúšťania kovu a uber sú závislé na prúdovej hustote. i. uvoľňovaním iónov vodíka na katóde sa hromadia velektrolyte hydroxilové skupiny OH. K tomuto javu dochádza vplyvom rozkladu vody pri elektrolýze.transpasivačný potenciál D . obr. Pre presné obrábanie je nevyhnutná kontrola vodivosti.pasivačný potenciál. V priebehu elektrochemického obrábania sa mení kyslosť elektrolytu. ku ktorými pri elektrochemických dejoch dochádza pri zvyšovaní prúdovej hustoty.4. Zvýšenie pH ovplyvňuje proces anodického rozpúšťania kovu tým. V pasivačnom stave je anodický dej . a preto je pri elektrochemickom obrábaní nežiaducim javom. Merná elektrická vodivosť y je závislá na druhu elektrolytu. žc zvyšuje sklon k pasivácii kovov. Javy pasivácie sú známe a ich vysvetlenie vychádza z polarizačnej krivky. závislosti prúdovej hustoty na potenciáli. niklu a ich zliatin. Rastúcou prúdovou hustotou rastie rozpúšťanie kovu na anóde. obr. Je však dôležité udržiavať jej veľkosť na konštantnej hodnote. Potenciál E [V] Obr.4. t. pretože vodivosť je základným faktorom ovplyvňujúcim veľkosť úberu.4. v rozmedzí 10 až 20%. hodnota pH rastie pomerne rýchle a môže dosiahnuť hodnoty pH 10 11. Zvyšovanie prúdovej hustoty je však obmedzené sekundárnymi javmi. Ako uvádza Vigner [18].18 Polarizačná krivka závislosti prúdovej hustoty na potenciáli f I I ] A — kritická pasivačná prúdová hustota B .

.

a teda schopnosťou odstrániť rozpustený kov. nerozpustné vtrúseniny v materiále. Pb majú dobrú elektrickú vodivosť. že na vznik drsnosti vplýva veľkosť zrna. zmena 2loženia materiálu vplyvom tepelného spracovania a iné. Ta. Ti. Pri staticky prebiehajúcom procese je možné použiť maximálnu prúdovú hustotu 0. . celkový uber materiálu pri elektrolýze. tým sa urýchli doba čistenia. Elektrolyt je potrebné počas procesu čistiť. spolu s prúdovou hustotou a účinnosťou anodickčho rozpúšťania. ktoré môžu mať pri elektrochemickom rozpúšťaní účinok pasivačný. pretože rôzne kovy a jednotlivé komponenty zliatin majú rôznu chemickú aktivitu a ich schopnosť pasivácie závisí na zložení elektrolytu. takže pri svojej malej hrúbke majú len malý ohmický odpor.2 až 0.2. Pretože pri rozpúšťaní prebieha viac reakcii súčasne. ktoré závisia predovšetkým na elektrickej vodivosti tejto vrstvy. ale nezastavuje sa celkom a ustáli sa na určitej hodnote prúdu v pasívnom stave. roztok NaCl). alebo nepasivačný. Podobne ako pri chemickom opracovaní. Vplyv na pasiváciu majú elektrolyty. roztok Na N 0 3 } . Znečistenie elektrolytu ovplyvňuje uber a drsnosť opracovanej plochy tým. Znečistenie elektrolytu sa vyjadruje pomerom hmotnosti nečistôt k hmotnosti roztoku. Podľa Faradayovho zákona určuje elektrochemický ekvivalent každého kovu.5 A/cm 2 . Maximálna rýchlosť. ktorou možno obrábať pri ECM. Se a vrstvy iné než vrstvy oxidu sú málo vodivé alebo dokonale izolačné. pri nej sa ešte netvorí pasívna vrstva (napr. pri takmer 100% . je potrebné voľbu elcktrolytu a jeho zloženie zvážiť. Vznik pasivnej vrstvy je ďalej ovplyvnený rýchlosťou prúdenia elektrolytu.2 Vplyv materiálu obrobku na uber Zloženie obrábaného materiálu vyžaduje starostlivú voľbu elektrolytu. zapojenými do pracovného okruhu stroja.nej účinnosti úberu (napr. Ni.I 14 Progresívne technológie spravidla veľmi spomalený v porovnaní s maximálnou rýchlosťou v aktívnom stave. ako základnú veľmi dôležitú otázku [18]. 4. V procesoch s prúdením elektrolytu sa ionizované Častice kovu anódy odvádzajú. Čistenie sa zabezpečuje usadzovaním. Pasívne vrstvy na iných kovoch Al. elektrochemickom odstraňovaní ostrapov). tým sa zamedzí vzniku pasivačnej vrstvy na povrchu anódy (obrobku). selektívnej schopností elektrolytu a stupni jeho chemickej aktivity voči materiálu obrobku. je teda obmedzená kritickou pasivačnou prúdovou hustotou. Najlepšie sa Čistí pomocou špeciálnych látok spôsobujúcich koaguláciu (zhlukovanie) usadeniny. Pt. Lievestro [9] uvádza. ale menej dokonalé je čistenie špeciálnymi odstredivkami. že zmenšuje elektrickú vodivosť elektrolytu. kedy je prúdová účinnosť nižšia než 100 % (napr.1. pri elektrochemickom leštení. Rýchle. charakteristickou pre daný kov a dané prostredie (elektrolyt). Pasívna vrstva. má niektoré charakteristické vlastnosti. filtráciou alebo odstredivým čistením. Aj keď táto oblasť nie je dostatočne preskúmaná a je založená viac na skúsenostiach z oblasti elektrochemického leštenia. ktorá sa vytvorí na obrábanom povrchu pri prekročení pasívnej prúdovej hustoty. Rýchlosť prúdenia elektrolytu sa volí až do 30 m/s a tomu zodpovedajúca hustota prúdu 100 až 230 A/cm" prípadne až 1 000 A/cm 3 . mi kro š tni k túra materiálu má vplyv na výslednú kvalitu povrchu posudzovanú cez drsnosť povrchu. Vrstvy oxidov niektorých kovov ako Fe. Plynulé čistenie elektrolytu počas procesu umožňuje použitie menšej nádrže na elektrolyt a jeho menej častú výmenu.

Titánové zliatiny sa v roztoku síranu sodného pasivujú a na ich povrchu sa tvorí film oxidov. Pri ECM opracovaní akejkoľvek zliatiny je potrebné brať do úvahy. Súčasné ECM hĺbiace stroje majú NC alebo CNC riadenie procesu a pohyb nástroja je zabezpečený v dvoch alebo až v piatich smeroch. ale povaha anodického rozpúšťania titánových zliatin v týchto roztokoch je rôzna. Na usadzovanie uhlíka nemá vplyv jeho množstvo. Naopak. húževnatosť nemajú výrazný vplyv na opracovanie ECM metódami. Sily vznikajú v dôsledku hydraulického tlaku elektrolytu prúdiaceho v medzere. ale forma. za rovnakých pracovných podmienok má oceľ triedy 1 1 600 s obsahom 0. Stroje môžu byť dokonca vybavené monitorizačným systémom na kontrolu rovnomernej medzery a stability elektrických parametrov procesu [17]. Prevádzková teplota elektrolytu sa pohybuje od 24 -.3 mm. Rovnako usadzovanie uhlíka pri obrábaní sivej liatiny je tak veľké. prúdová hustota) môže dôjsť k nerovnomernému leptaniu povrchu obrobku. a tým spôsobuje nerovnomerný uber a zhoršenie drsnosti povrchu.95 l/min. Medzera (gap) medzi nástrojom a obrobkom môže byť pre uvedené parametre v rozsahu 0. Vylúčené nerozpustné produkty f elektrolýzy sú odstraňované usadzovaním. 4.65 °C.2 Zariadenie a nástroje pre ECM obrábanie Schéma zariadenia pre elektrochemické opracovanie je znázornená na obr. že každá zložka má svoj špecifický uber a pri nevhodnej voľbe elektrolytu a nevhodných prevádzkových podmienkach (posuv. Zariadenie zabezpečuje prúdenie elektrolytu v medzere rýchlosťou 30 + 60 mm/s a tlakom od 70 do 2 800 kPa.2. Podľa [9] minimálna rýchlosť prúdenia elektrolytu pri prúde 100 A pri obrábaní ocele v roztoku NaCl je 0. . ich kombináciou v závislosti od druhu zariadenia.9 % C.43 % C väčšie množstvo usadeného uhlíka než oceľ triedy 14 100 s obsahom 0. Tuhosť stroja je potrebná na zabezpečenie prenosu vysokých tlakov a síl pre dodržanie rovnomernej medzery medzí nástrojom a obrobkom a pre zabezpečenie plynulého prúdenia elektrolytu. tvrdosť povrchovej vrstvy zakaleného materiálu spomaľuje rýchlosť úberu [9]. Pri elektrochemickom obrábaní sa prejavujú všetky vady materiálu a tiež predchádzajúca história spracovania (napr. Vylúčený uhlík je silne adhézny. technológia ECM sa používa prednostne pre tvrdé a tvrdené materiály (kalené ocele). vlákno po ťahaní. Rýchlosť posuvu nástroja do materiálu býva v rozsahu 0.2 ~ 3 A/mm' pri maximálnom jednosmernom napätí okolo 30 V. pretože sa v ňom rozpúšťajú len veľmi pomaly. Zvýšenú pozornosť pri ECM zariadeniach vyžaduje tuhosť a stabilita stroja. Elektrický prúd sa mení od 50 do 20 000 A s prúdovou hustotou 0.4. stopy po kovaní) [4]. filtráciou alebo odstreďovaním resp. Prevádzkové parametre zariadenia majú rôzny rozsah. tvorí povlak na anóde. že sa nedá takmer vôbec elektrochemický opracovať. že napriek vyššie uvedenému. Pre ťažko o b rob i teľné kovy ako molybdén a wolfrám sa nedoporučuje použitie roztoku chloridu sodného. Tieto zliatiny majú rovnaký uber v roztoku chloridu sodného i v roztoku dusitanu sodného.19. Kovy ako nikel a titán majú silný sklon k pasivácii.25 + 20 mm/min. v akej sa v materiále nachádza. Ako uvádza Vigner a Prikryl [18]. Pri oceliach triedy 19 a pri cementačnej oceli je vrstva usadeného uhlíka značná.025 + 1.2 Elektrochemické obrábame ECM 115 Mechanické vlastnosti materiálov ako tvrdosť.4. Praktické skúsenosti poukazujú na skutočnosť. Následkom toho obrábanie zliatin niklu V roztokoch s pH > 9 je prakticky nemožné. Pri opracovaní materiálov s obsahom uhlíka vzniká problém s jeho usadzovaním na anóde.

.

20 Rôzne spôsoby prívodu elektrolytu do medzery pri elektrochemickom obrábaní [22] Dobrá tepelná a elektrická vodivosť. Kritickým bodom ECM obrábania je katóda (nástroj). bronz. .116 Prosresívne technológie Obr. väčšinou v kyselinových elektrolytoch. Používajú sa tiež nehrdzavejúce ocele. Nerovnosti povrchu nástroja sa kopírujú na opracovaný povrch. katóda prívod ""elektrolytu katoda prívod privod etektrolyfiJ elektrolytu . obrobok katóda le snení e obrobok prívod -**"ľJVU elektrolytu obrobok a] priame prúdenie b] spätné prúdenie c) priečne prúdenie Obr.4. Monel. chemická odolnosť v elektrolytoch a vyhovujúca mechanická obrobiteľnosť sú základné požiadavky na vlastností nástrojových materiálov pre ECM obrábanie. 30 "C [12]. meď. Týmto požiadavkám zodpovedajú materiály ako mosadz. titán. alebo hliník.4. Nástroje sa vyrábajú klasickými procesmi obrábania. Vyžaduje sa leštený povrch katódy.19 Schéma zariadenia pre elektrochemické obrábanie [12] Súčasťou zariadenia musia byť samozrejme filtračné zariadenia na čistenie elektrolytu a komponenty na ohrev elektrolytu na konštantnú prevádzkovú teplotu napr. Titán sa používa pre zvláštne účely. Presnosť rozmerov katódy a jej povrch (drsnosť) priamo ovplyvňujú presnosť vyrobenej plochy a jej kvalitu.

2 Elektrochemické obrábanie ECM 117 Tvar nástroja pri ECM by mal byť zrkadlový obraz opracovaného povrchu resp. . mnohokrát však je potrebné prispôsobiť jeho tvar podmienkam obrábania. Obr. Úlohou nástroja je elektrolytu v stabilnej a prúdenia elektrolytu v spôsoby: priamy prívod. Obr. 4. g) špeciálny dvojitý nástroj na vŕtanie na jadro.4.21 Typy nástrojov pre elektrochemické obrábanie [9] a) celistvý nástroj pre priečne prúdenie elektrolytu na hĺbenie hlbokých úzkych otvorov. predmetu. Je niekoľko spôsobov prívodu medzere medzi nástrojom a obrobkom. e) nástroj na rozširovanie vnútorných profilov. elektrolyt je privádzaný cez predvŕtaný otvor obrobku.20 znázorňuje tri základné tzv spätné prúdenie a napokon priečne prúdenie elektrolytu. b) nástroj pre hĺbenie s priamym prúdením elektrolytu. vytvoriť vhodné podmienky pre rovnomerný a dostatočný prietok medzere pri danom úbere materiálu. d) nástroj na tvorenie kužeľových tvarov do predvŕtaných otvorov. c) dvojica nástrojov pre opracovanie vonkajších tvarov. Nástroj v procese nieje v priamom kontakte s obrobkom. fj nástroj pre hĺbenie odstupňovaného otvoru.4.

.

Na obr.2. prietok . rovnomerná hodnota medzery (gap) medzi nástrojom a obrobkom.). kde Ra je v rozmedzí 0. podobne ako pri chemickom frézovaní. 4.1. Štruktúra.. Zliatiny na báze niklu.pozri kap. teplota. pretože pod povrchom nevznikajú zvyškové napätia.2. mikroštruktúra .1 mm). . brúsením alebo tryskanim za účelom vyvolania tlakových zvyškových napätí. Mechanické vlastnosti materiálu neovplyvňujú proces elektrochemického opracovania. ktoré zvyšujú medzu únavy. Na rovnomernosť opracovania povrchu pôsobí zloženie a štruktúra materiálu.1.. Z uvedeného dôvodu pre dielce pracujúce v podmienkach vyššieho zaťaženia je potrebné kombinovať EC opracovanie s mechanickým opracovaním napr. kinematická viskozita. elektrochemický opracované povrchy vykazujú lepšie funkčné vlastnosti a to vyššiu odolnosť voči opotrebeniu.13 -r 0.21 sú znázornené niektoré typy nástrojov pre elektrochemické tvarovanie a hĺbenie. kované povrchy s okujami. Kým v nedávnej minulosti patrila výroba tvarových nástrojov pre ECM hĺbenie k prácam vysoko náročným na ručné dokončovanie a vyžadujúcim dlhoročné skúsenosti.2) • na type elektrolytu (zloženie elektrolytu.38 um v porovaní s bežnými oceľami a zliatinami na báze železa.3 Vlastnosti opracovaného povrchu Elektrochemický opracované povrchy v porovnaní s povrchmi opracovanými mechanicky nevykazujú stopy deformácie od mechanického namáhania.13 mm) sa dosahujú pomocou špeciálnych podmienok. treniu a koróznemu napadnutiu.11S Progresívne technológie Každý zo spôsobov má svoje prednosti a nevýhody. V súčasnosti sú zásady pre navrhovanie nástrojov pre ECM obrábanie dobre prepracované. rýchlosť posuvu nástrojovej elektródy.2. V súčasnej dobe využitie CAD/CAM systémov a ich napojenie na CNC stroje umožňuje vyrábať nástroje s vysokou tvarovou a rozmerovou presnosťou a s nižšimi nákladmi za kratši čas.127 mm.pozri kap. podrezanie (overeut). Tesnenie okolo obrábanej plochy má za úlohu obmedziť tlak elektrolytu na plochy priliehajúce k obrábanej ploche. pretože v procese ECM vznikajú rádovo veľmi malé sily.4.25 um [22]. kobaltu a nehrdzavejúce ocele dosahujú po ECM opracovaní hladší povrch s drsnosťou Ra okolo 0. opracované dielce sú bez ostrapov. 4. Vlastnosti elektrochemický opracovaného povrchu sú závislé na: • vlastnostiach opracovaného materiálu (zloženie. Typické dosahované presnosti rozmerov sú okolo ± 0. • na prevádzkových parametroch procesu (prúdová hustota až do 1 000 A/cm2. Klasické ECM procesy nepatria medzi vysokopresné procesy. Dosahovaná drsnosť povrchu Ra je závislá na type materiálu obrobku. Systém spätného prúdenia zabezpečuje hladší povrch a rovnomernejší uber materiálu v porovnaní s priamym prúdením elektrolytu.1). Rozloženie elektrických prúdových čiar vytvára zaoblené hrany na obrobkoch a pri hĺbení vzniká zle kontrolovateľné odleptanie materiálu na bočných stenách tzv. 4. Na druhej strane EC obrábanie znižuje medzu únavy materiálu. Vyššie presnosti (okolo 0. Povrchy nie sú tepelne ovplyvnené a neobsahujú zvyškové napätia. Priečne prúdenie sa voíí pre celistvé nástroje bez otvorov.63 Ť 1. V porovnaní s mechanicky opracovanými povrchmi. obvykle býva okolo 0. Jamkovitý a nerovnomerne rozpustený (odleptaný) povrch vzniká ako dôsledok nehomogénnej štruktúry povrchových vrstiev a tiež ako dôsledok predošlého mechanického a tepelného spracovania (napr.

p je memá hmotnosť materiálu anódy. = (4. ES a CD popísané v kapitole 4.2. ako už bolo spomenuté v kapitole 4. šírka medzery nadobudne ustálenú hodnotu vyjadrenú vzťahom [12]: A. vyššie napätie môže spôsobiť výboj medzi elektródami.4.1.4.cm" 1 ). Presnosť elektrochemický opracovaného povrchu ovplyvňujú prevádzkové parametre procesu: » napätie . Šírka medzery sa mení v závislosti na rýchlosti posuvu. kde u je napätie (V) a je merná vodivosť elektrolytu (íľ'.K„U h. j je prúdová hustota (A/mm").udáva sa v širokom rozsahu 5 -ŕ30 V.p • IA &\ (4. Zmena koncentrácie elektrolytu. teplota a koncentrácia. Zmenšenie medzery môže mať za následok skrat obvodu.22 znázorňuje vplyv druhu elektrolytu na presnosť rozmerov. zväčšenie medzery nad stanovenú hodnotu zase prerušenie procesu elektrolýzy. . Obr. Túto zmenu je možné vyjadriť závislosťou: d n A d —v. Pre konštantnú rýchlosť posuvu. ale bežne sa doporučuje medzi 6 12 V. ovplyvňuje rovnomernosť úberu a teda aj presnosť vytváraného tvaru. F je Faradayova konštanta. Medzi procesy mikro-ECM patria postupy hĺbenia otvorov a tvarov s priemerom menším ako 1 mm. ktoré nemajú byť aktívne v procese tvarovania.jeho vlastnosti. Z je mocenstvo iónov.1.F. Pre rovnomerný uber materiálu je potrebné udržiavať konštantnú teplotu elektrolytu a tiež jeho koncentráciu.je veľmi dôležité udržiavať konštantný posuv nástroja do rezu.v.2.3. kde sa používajú postupy STEM.p. kde sa dosahujú vysoké presnosti opracovania pomocou tienenia a izolácie častí nástroja. Najčastejšie používané druhy elektrolytu vodný roztok NaCl a NaNOj pôsobia nerovnomerne na intenzitu rozpúšťania materiálu a následne na tvarovú presnosť hĺbeného profilu.5) kde A je atómová hmotnosť. elektrolyt .6) j {ZF. nižšie zas môže byť príčinou prerušenia procesu elektrolýzy. ktorá sa používa pre ECM procesy hĺbenia a tvarovania. aby sa dodržala optimálna medzera medzi nástrojom a obrobkom. v závislosti na parametroch zariadenia.4. —= 1 dt Z. posuv nástroja a medzera (gap) .2 Elektrochemické obrábanie ECM 119 Najnovšie poznatky hovoria o mikro-ECM procesoch.

120

Progresívne

technológie

medzera a]

b)

čelná [hlavná) medzera

Obr.4.22 Vplyv použitého clcktrolytu na rozmerovú presnosť tvaru [12] a) dusičnan sodný b) chlorid sodný Ťažiska konštrukčného a technologického riešenia presnosti tvarov pri elektrochemickom opracovaní dielcov sú sústredené do oblastí [12]: • • • predikcie výsledného tvaru tvaru dielca s určenými odchýlkami rozmeru, prikladom toho je vŕtanie (hĺbenie) otvorov, obr.4.23, riadenia tvarovania anódy (dielca) postupným vyhladzovaním nerovností povrchu katódou rovinného tvaru, obr.4.24, riadenia rovnomernej pracovnej medzery (gap) medzi elektródami pri tvarovaní zložitých dielcov, obr.4.25.

Obr.4.23 Východiskový a) konečný tvar b) profdu anódy pre daný tvar katódy - nástroja (zdroj McGeouglt [12])

Obr.4.24 Zmena tvaru profilu anódy v závislosti od doby opracovania (Zdroj McGeough ¡12])

4.2 Elektrochemické obrábanie ECM

121

posuv katódy

prietok, elektrolylu

počiatočný tvar anódy posuv katódy

Obr.4.25 Hĺbenie profilu tvarovou katódou (nástrojom). Konštrukcia nástroja musi zabezpečiť plynulé prúdenie elektrolytu vo všetkých fázach procesu (počiatočnej aj konečnej) pre zabezpečenie rovnomerného Lvarovania dielca (anódy) (zdroj McGeottgh {12})

konštatná rovnovniemá medzera

konečný tvar anódy

4.2.4 Oblasti použitia elektrochemického obrábania Ako už bolo v úvode uvedené, priemyselné použitie elektrochemického obrábania je široké a z technologického hľadiska sa používa pre: • • • • • elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické hĺbenie tvarov a otvorov, delenie materiálov, odstraňovanie ostrapov, leštenie, označovanie (značkovanie).

Elektrochemické opracovanie je vhodné pre opakovanú výrobu tvarovo zložitých dielcov s vysokou kvalitou dokončeného povrchu pre elektricky vodivé, tvrdé a ťažkoobrobiteľné materiály. Príklady typických tvarovo zložitých dielcov sú na obr.4.26. Ekonomicky výhodné je použitie ECM procesu pre viacnásobné vŕtanie rotačných a nerotačných otvorov. Medzi prednosti technológie ECM patri, že nástrojové elektródy nepodliehajú opotrebeniu, majú dlhú životnosť, koncentrácia prúdovej hustoty na hrotoch nástroja zaobľuje hrany a vhodne odstraňuje ostrapy. ECM opracovanie sa doporučuje pre: • materiály obrobkov s vysokou tvrdosťou, • tvarovanie zložitých profilov, • opracovanie, kde je nežiadúce mechanické a tepelné poškodenie povrchových vrstiev, • dielce, kde jc nežiadúci vznik spevnenia a zvyškových napätí pod opracovaným povrchom, • opracovanie bez ostrapov, • opracovanie s vysokou kvalitou povrchu.

122

Progresívne

technológie

Obr.4.26 Príklady typických dielcov tvarovaných ECM procesmi [22]

4.2.4.1 Elektrochemické hĺbenie Elektrochemické hĺbenie je charakterizované tým. že: • ktorýkoľvek vodivý materiál je možné odoberať elektrolytickou reakciou, • tvar obrobku je určený tvarom nástroja (katódy) a ich vzájomným relatívnym pohybom v priebehu procesu úberu materiálu. Keď prechádza prúd elektrolytickým článkom (tvarovou katódou a rovnou plochou obrobku), obr. 4.27, je veľkosť prúdovej hustoty daná po\Tchom obrobku, t.j. väčšia bude v bodoch tesnejšieho priblíženia nástroja a obrobku. Pri posunutí nástroja smerom k obrobku sa bude najviac rozpúšťať anóda v miestach najväčšej prúdovej hustoty, za určitú dobu sa vyrovná tvar povrchu obrobku tvaru nástroja a prúdová hustota bude konštantná v celej medzere. nástroj

n n ITIllľlT
obrobak

nástroj

77777777777777777777. 77777777777777777777 77. 7777777777777777777,
Obr.4.27 Schéma procesu elektrochemického hĺbenia Intenzita úberu materiálu pri hĺbení je približne 1,5 až 2 cm 3 /min na každých 100 A prúdu. Elektrochemické procesy tvarovania a hĺbenia sa v porovnaní s klasickými procesmi považujú za nákladné jednak z hľadiska zriaďovania prevádzky (vysoké náklady na zariadenie), jednak z hľadiska prevádzkovania. Sú charakteristické vysokou spotrebou energie. Ako udáva Vigner a Prikryl [ 18], spotreba energie je približne 1 kWh na uber 4 až 6 cm 3 kovu, kým pri konvenčnom (klasickom) obrábaní je to približne 0,1 + 0,3 kWh. Samozrejme pre prípady, ak materiál obrobku

-| t

p c n T i m t m-rí^-i obrobok *

4.2 Elektrochemické obrábanie ECM

123

nie je možné opracovať inak ako elektrochemický, je toto porovnanie energetickej náročnosti nevýznamné. Naopak spotreba energie bude pri ECM nižšia, pretože komplikované tvary možno obrábať naraz, zatiaľ čo pri opracovani konvenčným spôsobom musi nasledovať niekoľko operácií za sebou, čím sa predlžuje výrobný čas. Elektrochemické hĺbenie sa používa v niekoľkých rozličných spôsoboch obrábania, ako je vŕtanie, tvarové (dutinové) hĺbenie vonkajších a vnútorných drážok, frézovanie, pílenie a delenie materiálov. Príklady elektrochemického hĺbenia a delenia materiálov sú znázornené na obr.4.28, 4.29,4.30,4.31 a 4.32.

Obr.4.28 Príklady tvarovania vonkajších a vnútorných drážok do rotačných dielcov a príklad hĺbenia drážky na rovinnej ploche [7, 22]

obrobok
d) e]

Obr.4.29 Príklady hĺbenia a vŕtania (spracované podľa [7, 12]) a) hĺbenie dutín tvárniacich nástrojov, b) vŕtanie na jadro tzv. trepanačné vŕtanie, c) vŕtanie d) detail presného vŕtania s izoláciou nástroja e) vŕtanie nerotačného otvoru

[7] východiskový pcwiovar E M —EDM C • smer tvarovania - . kde po predošlom mechanickom tvarovaní preťahovaním upinacej éasti je samotný tvar lopatky tvorený ECM postupom a dokončovaný EDM postupom (tento postup je používaný vo firme Rolls-Royce).4. • Postup tvarovania lopatky turbíny leteckého motora L titánovej zliatiny.124 Progresívne technológie Obr.32 A Detail tvarovania profilu lopatky kompresora | 7 ] .

Na vreteno stroja je upnutý kovový brúsny kotúč s nevodivým brusivom (diamantové alebo A1.2 Elektrochemické obrábanie ECM J 25 4.4. . ale aj postupy bez odstraňovania produktov elektrolýzy a to elektrochemické leštenie. Typické rozsahy prevádzkových parametrov sú prúdová hustota 100 až 240 A . ktoré využívajú prúdiaci clektrolyt a to je brúsenie voľným a viazaným brusivom. pretože uľahčuje výrobu tvarového kotúča mechanickými procesmi obrábania (rezaním a brúsením). Vyčnievajúce brusné zrná v kotúči sú ako izolanty a tvoria medzeru (gap) medzi nástrojom a obrobkom.025 mm.33. popri vývoji a prevádzkovaní procesu elektroiskrového obrábania [15].125 mm [12. Konštantná medzera býva asi 0. honovanie. Voľné brusivo v clektrolyte vytvára vhodnú izolačnú medzeru medzi plochou kotúča a obrobkom. Väčšina materiálu pri ECG brúsení je odstraňovaná elektrolyticky a len malá Časť (5 až 10%) abrazívnymi účinkami brusných zŕn.3 um a presnosť tvaru a rozmeru okolo ±0. Proces elektrolytického brúsenia (ECG) bol vyvinutý okolo roku 1950 v bývalom Sovietskom zväze. morenie a odstraňovanie ostrapov. Elektrolyt je privádzaný do priestoru medzi kotúč a obrobok.2 Elektrochemické dokončovanie povrchov K operáciám elektrochemického dokončovania povrchov možno zaradiť metódy. Niekedy sa elektrolyt privádza do tohto priestoru otvormi alebo štrbinami v kotúči.4. Elektrolytické alebo elektrochemické brúsenie (medzinárodná skratka ECG Electrolytical Grinding) využíva na uber materiálu účinok elektrolytu a len veľmi malá časť materiálu je uberaná brúsnymi zrnami. Vreteno a kotúč sú elektricky odizolované od ostatných časti stroja. smer posuvu obrobku Obr. Elektrochemické brúsenie voľnými brusivom je veľmi výhodný spôsob tvarového brúsenia.0 : „ prípadne SiC brusivo).6 cnWrnin dosahovaná drsnosť povrchu Ra 0. Uber kovu je podľa pracovných podmienok asi 1. 18].2. ktoré je viazané vodivým obyčaje kovovým pojivom. c m " a napätie 4 až 8 V. Základný princíp elektrolytického brúsenia s viazaným brusivom je znázornený na obr.2 * 0.33 Elektrochemické brúsenie viazaným brusivom Pri elektrolytickom brúseni s voľným brusivom sa medzi kovový kotúč (katódu) a obrobok (anóda) privádza zmes elektrolytu a brusiva s dostatočnou koncentráciou brusiva.4. ktorú udržiavajú konštantnú počas procesu a nedovoľujú priame spojenie kovového pojiva kotúča a povrchu materiálu.4.

.

075 až 0. dusičnanu sodného alebo dusitanu sodného. pre špeciálne podmienky brúsenia až ± 0. vytvára zaoblené hrany.0 . Kremičitan sodný (vodné sklo) sa používa pri požiadavke na zachovanie ostrých hrán. Elektrolytické brúsenie najviac ovplyvňujú parametre ako sú brúsny kotúč. Používajú sa najmä roztoky uhličitanu draselného. • pri priemyselnej výrobe kuchynských nožov z korozivzdomej ocele. Elektrolyty pri elektrolytickom brúsení sa volia podľa materiálu obrobku a ďalej také.125 mm. kým dusičnan sodný má opačný účinok. (8 -s-10 násobne oproti klasickému brúseniu). " pre ostrenie nástrojov zo spekaného karbidu. (opotrebenie kotúča pri ECG závisí od parametrov procesu a to: rýchlosti posuvu. Často sa používa zmes dusičnanu sodného adusitanu sodného. Honovacie kamene konvenčného honovania sa odizolujú a prúd prechádza cez elektródy namontované medzi kamene a umiestnené tak. že medzi elektródami a obrobkom vznikne medzera 0. medzi ktoré patrí: • vyššie kapitálové náklady v porovnaní s klasickým brúsením. • pri obrábaní súčiastok z ťažko obrobiteľných materiálov. 15. krehkých alebo na teplo citlivých materiálov. Proces ECG sa používa: • v leteckom priemysle pri výrobe lopatiek turbín motorov.125 4 1. . • nedochádza k porušeniu (poškodeniu) tenkých. • požiadavky na filtráciu elektrolytu a jeho zneškodňovanie podľa platných hygienických a bezpečnostných predpisov. čo vyžaduje umiestnenie zariadenia mimo ostatných strojov. pri ktorom sa dosahuje vysoká kvalita povrchu. Výhody ECG procesu v porovnaní s klasickým brúsením možno zhrnúť nasledovne [12. 22]. privádzaný elektrolyt a prúdová hustota. Proces predstavuje kombináciu mechanického honovania s elektrochemickým úberom materiálu.1 pm i viac. Roztoky sa obyčajne používajú v hmotnostnom pomere l : 10. zlepSí sa drsnosť povrchu bežne o 0. • dlhšia životnosť nástroja. • drsnosť Ra okolo 0. 23]: • nedochádza k spevneniu povrchu. vlastnostiach kotúča a rýchlosti úberu.025 mm.126 Progresívne techwlósie Oproti konvenčnému spôsobu brúsenia sa pri ECG podstatne zvýši uber kovu (pri brúsení wolfrámových nástrojov až 10 krát) znížia sa náklady na brúsenie. kde použitím nízkych napätí sa dosahujú ostré hrany bez ostrapov. ktoré nespôsobujú koróziu.0025 mm. 22.tm v závislosti na materiále obrobku. kde sa kotúč najskôr stretáva s obrobkom. ktoré majú vysokú vodivosť. ale nevýhodou je čiastočné zaobľovanie ostrých hrán v miestach. Účinok elektrolýzy možno využiť k dvojnásobnému až trojnásobnému zvýšeniu úberu. " obmedzenie len na vodivé materiály. Elektrolytické honovanie [18. • eliminuje sa iskrenie. • nižšie opotrebenie kotúča. • pre výrobu lekárskych prístrojov a hypodermických ihiel pre humánnu medicínu. • vzniká povrch bez ostrapov. Vysokopruduktívny spôsob dokončovania elektricky vodivých materiálov. • korózna povaha elektrolytu. koncentrácie a zrnitosti brusŕva. Ďalej sa znížia tepelné účinky. intenzity prietoku elektrolytu). Samozrejme proces ECG má aj svoje nevýhody. • tolerancie rozmeru ± 0.

Konvenčný i elektrolytický uber materiálu prebieha súčasne na jednotlivých častiach obrobku. Rovnomernosť úberu zaisťuje vzájomný priamočiary a rotačný pohyb nástroja relatívne k obrobku. Elektrolytické morenie nie je proces obrábania.4. kedy má katóda tvar súčiastky. znižuje sa hlučnosť. vedľajší produkt elektrolýzy. Elektrochemické odhrotovanie je veľmi účinná a progresívna metóda. nerozpustný hydroxid kovu. ak je potrebný povrch s typickými krížovými ryhami (bežný pre klasické honovanie). pretože odstraňuje veľký podiel manuálnej práce a umožňuje v krátkych časových intervaloch odstraňovať ostrapy aj z ťažko dostupných miest. uber za Časovú jednotku je takmer nezávislý od doby opracovania. tým sa obmedzí tepelné ovplyvnenie povrchových vrstiev. Elektrochemické leštenie sa používa tiež pre prípravu metal o grafických vzoriek. Vhodnou voľbou elektrolytu a prúdovej hustoty je možné vytvárať lesklé povrchy. a tým skrátená doba procesu. Aby sa získal lesklý povrch. obrobky sú bez ostrapov. a prúdová hustota musí byť prispôsobená k množstvu difundujúcich iónov anódy (jej rozpúšťaniu). zníženie mechanickej sily pôsobiacej na povrch obrobku.2 Elektrochemické obrábanie ECM 127 Elektródy nepodliehajú opotrebeniu a môžu byť využité ako pneumatické snímače pre plynulú kontrolu procesu. opracovanie prebieha pri nízkych napätiach zdroja okolo 30 V. pretože nemá za následok žiadnu zmenu tvaru. ECM proces je vôbec proces. Elektrolytické leštenie [18]. V tomto prípade môže byť zvýšená prúdová hustota na ostrapoch 2 až 3 krát. 18]. Elektrolytické odstraňovanie ostrapov [7. Elektrolyt je privádzaný pod tlakom cez rad otvorov medzi kameňmi. čo má za následok menšie tlaky medzí kameňmi. závisí od rýchlosti rozpúšťania materiálu. . • • • • • • • V prípade. musí byť riadená miestna prúdová hustota na povrchu anódy koncentráciou gradientov roztoku blízko anódy. Použiva sa najmä na čistenie kovových časti a na elektrolytickú oxidáciu alebo dezoxidáciu korozivzdorných ocelí. že medzera medzi anódou a katódou musí byť veľká v pomere k veľkosti nepravidelností povrchu. Morenie kovových časti ponorením do kyselinových alebo zásadových roztokov odstraňuje oxidy a zlepšuje elektrolytické reakcie. Výhody elektrolytického honovania sa uplatnia pri opracovaní tvrdých materiálov. sa ľahko odstraňuje. Elektrolytické morenie [18]. anodické rozpúšťanie neopotrebovala nástroj. ktoré majú byť odstránené. Obrobok je zapojený na anódu elektrolytického článku. to znamená. teplota elektród (nástroja a obrobku) je hlboko pod 100 °C. pričom osobitosti procesu elektrolytického honovania sú: • až 90 % materiálu sa uberá elektrochemickým rozpúšťaním. Najúčinnejšie odhrotovanie sa dosiahne s elektrolytom prúdiacim v prípravku. Pri odstraňovaní ostrapov sa súčiastka zavesí do nádoby s elektrolytom blízko plochej katódy. pri ktorom nevznikajú ostrapy a v dôsledku veľkej prúdovej hustoty na ostrých hranách obrobkov je odstraňovanie ostrapov veľmi účinné. pred ukončením procesu sa vypne prúd a povrch sa dokončí bežným postupom. zníženie deformácie tenkostenných dielcov.

.

CD Cupiliary Driliing) kombinované metódy elektrochemického a elektroerozívneho úberu materiálu (ECAM Electrvchemical Arc Machining). Obr. Využíva sa pre vŕtanie chladiacich otvorov do lopatiek turbín.5 4. opatrená z vonkajšej strany izolačnou keramickou vrstvou. Medzi prednosti procesu STEM patrí.34 znázorňuje schému zariadenia s detailom zóny úberu materiálu. ktoré odolávajú kyselinám do určitých teplôt ako sú plasty a keramika pre vonkajšiu izoláciu a titánové zliatiny ako vodivá časť nástroja . Elcktrolyt je vtláčaný pod tlakom 270 + 500 kPa cez dutinu nástroja a spätne vytláčaný úzkou medzerou medzi stenou otvoru a izoláciou nástroja. pracovné napätie asi 10 V [14]. Kombinované postupy boli vyvinuté pre tvarovanie a opracovanie nevodivých alebo Čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov. vysokolegované ocele. Hasteloy. Umožňuje vytvárať hlboké otvory s pomerom hĺbky k priemeru až 300:1 [2].128 4. možno vŕtať slepé otvory. rýchlorezné ocele.1 mm. Stellit. Pre nástroje sa používajú materiály. Táto operácia je špeciálnym postupom ECM vŕtania malých hlbokých otvorov pomocou clektrolytov na báze kyselín. možno vŕtať súčasne viac Otvorov. Postupy vŕtania sa používajú najmä pre malé otvory s priemerom pod 1 mm a pomerne veľkou hĺbkou.4.05 * 0.4. Efektívne je najmä vŕlanie viacerých otvorov súčasne.trubky. Je možné vŕtať viac otvorov súčasne s rôznym priemerom alebo odlišným tvarom. vŕtanie mazacích otvorov v ložiskách.6 mm s toleranciami ± 0. Nástroj katóda je dutá obvykle kovová trubica s priemerom 0. ťažkoobrobiteľných materiálov ako sú korozivzdomé ocele. Tieto procesy sú vhodné pre vŕtanie vodivých a korózne odolných materiálov.85 mm [2]. STEM predstavuje alternatívu k EDM vŕtaniu dlhých a úzkych otvorov a tiež slepých otvorov. . Prietok clektrolytu je okolo 1 l/min. Elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou S T E M (Shaped -lube electrolyie machining). (ECDM Eiecirocbemical Discharge Machining) alebo (ECSM Elearomedianical Spark Machining). Priemer vŕtaných otvorov je v rozsahu 0. nevytvára sa tepelne ovplyvnená povrchová vrstva. superzliatiny ako Inconel.3 Špeciálne postupy ECM opracovania Progresívne technológie Medzi Špeciálne postupy ECM opracovania patria postupy vŕtania malých otvorov a kombinované postupy elektrochemického a elektroiskrového úberu materiálu ako sú: • • • elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou (STEM Shaped Tube Electmlytk Machining) elektrolytické vŕtanie prúdom clektrolytu (ES Eiectrostream Drílling. Konštantným posuvom v rozsahu 0.2. Ako elcktrolyt sa používa 10% roztok kyseliny sírovej pre niklové zliatiny a ostatné korozívzdomé materiály. že: • • • • • tvrdosť materiálu nieje limitujúcim faktorom procesu vŕtania. otvory pre palivové dýzy a iné.75 t 3 mm/min je elektróda posúvaná do obrobku a rýchlosť posuvu ovplyvňuje rýchlosť rozpúšťania materiálu. možno vŕtať materiály vyrobené práškovou metalurgiou. STEM sa používa na vŕtanie rotačných a tvarových otvorov do vodivých.

ES nástroj má ukončenie v tvare dýzy. ES (Electrostream Drilling). Pre CD je to medzi 70 4 100 V.4.34 Elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou STEM K nevýhodám procesu sa radia nasledujúce obmedzenia: • proces sa môže použiť len pre korózne odolne materiály.4. pretože sa používajú kyselinové elektrolyty. V tomto prípade sú vyvinuté dva procesy s veľmi podobným postupom. Obr.35 je schéma zariadenia pre ES spolu s detailom zóny úberu materiálu.4. ktorý zaviedla a využíva tý Rolls Royce. Tieto procesy sa líšia: • rozsahom použitého prevádzkového napätia. prúd eiektrolytu 129 kovová trubica oNevač upi nan le O br. nemôže sa opracovať bežne dostupný Čistý titán a žiaruvzdorné ocele.36 ukazuje detail zóny úberu materiálu pre proces CD. Elektrolytické vŕtanie p r ú d o m eiektrolytu ES (Electrostream Drilling).2 Elektrochemické obrábanie F. .4. ktorý' zabezpečuje elektrický kontakt medzi elektródami. ale CD proces má nástroj v strede sklenenej trubice kovový (obyčajne platinový) drôt. kde je umiestnená kovová katóda. CD (Capilaiy Drilling) Elektrolytické vŕtanie prúdom eiektrolytu predstavuje ďalší špeciálny proces vŕtania malých otvorov v kyselinovom elektrolyte pri vysokom napätí. • je potrebné zabezpečiť zvýšené bezpečnostné a hygienické požiadavky. • je to pomalý proces. ak sa vŕta iba jeden otvor.CM • • • proces je vhodný aj pre vŕtanie tvarových otvorov. možno vŕtať úzke Štrbiny a drážky. pre vŕtanie zakrivených otvorov. pre ES sú prevádzkové napätia ešte vyššie až 400 600 V. ktorý' patentovala a prevádzkuje firma General Electric a CD (Capilary Drilling). • vyžaduje sa zložitý systém stroja a nástroja. " Na obr. Napätia sú pre obidva procesy až 10 násobne vyššie ako pri klasickom ECM a STEM. • je potrebné zvýšiť požiadavky na ochranu životného prostredia spojené s toxickými odpadmi a ich Odstraňovaním. použitým tvarom nástroja. oba procesy používajú tenké sklenené trubice ako nástroj.

.

pripravok A Obr.4.Capilary Drilling 112] . tlak a koncentráciu elektrolytu a riadenie procesu prúdenia elektrolytu. čo je zabezpečované zložitým systémom výrobného zariadenia.05 mm do pomeru hĺbky otvoru k priemeru 40 : 1. Pre hlinik a jeho zliatiny roztok kyseliny chlorovodíková s prevádzkovou teplotou 40 " C. Elektrolytické vŕtanie prúdom elektrolytu umožňuje vŕtať otvory s veľmi malými rozmermi od 0. 22] M Obr.25 mm a s toleranciami ± 0. • tvorbu škodlivých odpadov a výparov z kyselinových clektrolytov. Medzi ďalšie obmedzujúce faktory použitia možno zaradiť: • nizku produktivitu pri vŕtaní iba jedného otvoru.15 do 0.36 Elektrolytické vŕtanie s prúdom elektrolytu CD .025 -K). pre nehrdzavejúce ocele.130 Progresívne technológie Ako elektrolyty sa používajú roztoky kyselín s koncentráciou 15 20%.35 Schéma zariadenia pre ES vŕtanie malých otvorov s detailom zóny úberu materiálu [2. Procesy ES a CD je možné použiť iba pre korózne odolne materiály a zároveň elektricky vodivé materiály ako sú zliatiny niklu a kobaltu. Proces umožňuje vŕtať otvory aj pod sklonom 10° [2]. Pre optimálne vŕtanie otvorov je potrebné udržiavať konštantnú teplotu. niklové a kobaltové zliatiny a superzliatiny typu Hasteloy sa používa roztok kyseliny sírovej s teplotou 2 0 ° C. pretože v roztokoch kyselín má titán silný sklon k pasivácii. Nedoporučuje sa pre titán a jeho zliatiny.4. • požiadavku na pomerne zložitý systém zabezpečenia prúdenia elektrolytu.

19]. ktoré sa v odborných publikáciách vyskytujú popisujú rovnaký princíp procesu úberu materiálu a sa rozlišujú podľa toho. Na druhej strane. arc je oblúk. 19]. Vzhľadom na to. [12]. ktoré využívajú zložený účinok elektrochemickej reakcie (ECM) a elektrického výboja ( E D M ) na uber materiálu vo vodných a m o k o c h hydroxidu sodného (NaOH) a dusičnanu sodného (NaNOj). Kombinované procesy elektrochemického opracovania. spark je iskra. povrch nie je tepelne ovplyvnený a proces nespôsobuje metalurgické zmeny v povrchovej vrstve sa môžu vŕtať otvory aj do dielcov vyrobených práškovou metalurgiou. odparovania a mechanickej erózie materiálu. ECSM) bol vyvinutý pre opracovanie nevodivých a čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov ako piezoelektrická keramika (PZT) a polymérové kompozity s uhlíkovými alebo Kevlarovými vláknami.37 porovnáva jednotlivé procesy z hľadiska presnosti hĺbeného otvoru.4. tieto procesy nie vždy vyhovujú svojimi parametrami požiadavkám. Tieto materiály nachádzajú široké uplatnene v leteckom priemysle. 22]. ECDM. únave. pretože ako dôsledok technologickej operácie vzniká tepelne poškodenie a veľká tepelne ovplyvnená zónu (HAZ). Proces (ECAM. USM. že procesy kombinovaného opracovania sú v štádiu extenzívneho vývoja a výskumu. Názvy. Proces úberu materiálu pri ECSM nie je ešte dostatočne preskúmaný a teoreticky vysvetlený. LBM. že uber je výsledkom spolupôsobenia tavenia. že: • • • • • 131 tvrdosť materiálu nieje limitujúcim faktorom použitia procesov ES a CD. Kým napr. Aj keď na opracovanie nevodivých materiálov sa môžu použiť iné progresívne technológie ako AWJ. predovšetkým pre svoje vlastnosti ako je odolnosť voči korózii. pričom elektrochemický proces napomáha vzniku kladne nabitých častíc plynu (vodíka) a následne vzniká výboj medzi nástrojom a obrobkom [1.2 Elektrochemické obrábanie ECM K výhodám procesov patrí. pre kombinovaný spôsob ECSM je to 15 f 40 mm/min. 4. Sú to procesy. alebo nizka intenzita úberu materiálu. pri výrobe strojov. dischage je (elektrický) výboj . úzkych štrbín a rôznych zložených tvarov) zložitú úlohu. 12. resp sa nazývajú elektrochemické opracovanie pomocou elektrického výboja E C D M (Electrochemical Discharge Machining) [t.1 mm/min. tieto materiály prestavujú pri výrobe dielcov klasickým mechanickým opracovaním (vŕtanie priechodzích a slepých otvorov. či sa pre elektrický výboj použije oblúk ECAM {Electrochemical Arc' Machining) [12]. Vývoj kombinovaných procesov vychádza v ústrety požiadavkám priemyslu pri opracovaní týchto materiálov. pri vŕtaní otvorov je pre postupy EDM uber okolo 0. Predpokladá sa.0 mm/min. tvarovanie drážok. elektrotechnickom a elektronickom priemysle. dosahuje sa nevyhovujúca drsnosť povrchu a jeho integrita.5. " z angl. je možné vŕtať slepé otvory. tepelnému namáhaniu. alebo iskra ECSM (Electrochemical Spark Machining) [5. nie je ujednotený názov. Základnou prednosťou kombinovaného procesu je veľmi vysoká intenzita úberu materiálu (dosahovaná kombinovaným účinkom výboja a elektrochemického rozpúšťania materiálu) v porovnaní s „klasickými" procesmi elektroiskrového (EDM) a elektrochemického (ECM) opracovania. súčasne je možné vŕtať viac otvorov. pre ECM 5. Obr.

.

Anódovo-mechanickč obrábanie kovov je založené na tepelnom a elektrochemickom pôsobení na obrábaný predmet. Roztok NaCl bežne využívaný pre ECM. Častice odpareného materiálu sa usadzujú na dne nádoby s elektrolytom. je ponorený v elektrolyte tak.37 Porovnanie presností hĺbenia otvorov „klasickými" ECM a EDM procesmi a kombinovaným procesom ECAM (zdroj [12J) Bhattacharyya. Obrábaný materiál je spojený s kladným pólom jednosmerného prúdu a je pritláčaný malou silou k otáčajúcemu sa kotúču. ktoré svojim tepelným účinkom rozrušujú anódový film a vytvárajú na povrchu . ktorá vytvára na obrábanom predmete ochranný film. Kombinované procesy EC sa využívajú pre vŕtanie otvorov. že jeho vrchná časť je pokrytá 2 -ŕ 3 mm vrstvou roztoku. Súčasne vznikajú v miestach mikrovyvýšenín na ploche ohrábanej súčiastky iskrové výboje.4. ktorý sa dotýka nástroja .132 Progresívni' technológie prúdenie elektrolytu M| j u nástrojová elektrolyt äeleKtrikum ECM EM D ECA M Obr. ktorý je spojený so záporným pólom. je pre kombinované procesy z hľadiska nízkej intezity úberu materiálu menej vhodný 11]. vzniká električka? vylioj medzi kafiídou fl Ďbrobkom (neyodivý rnateriáJ napr keramika). Pre tento proces bolo vyvinuté a úspešne používané zariadenie v bývalom Československu [18]. Do skupiny kombinovaných procesov patrí aj tzv. anódomechanické rezanie ťažkoob rob i teľných materiálov. Obrobok. Na miesta dotyku nástroja a obrobku sa privádza v dostatočnom množstve špeciálna kvapalina. katódy a obrobku. Za určitých riadených podmienok a ako dôsledok vysokého potenciálového gradientu následkom generovania vodíkových bublín.katódy). ktorá prebieha medzi elektródami ponorenými v elektrolyte . Účinkom elektrického prúdu v kvapaline odlučuje sa kov z anódy a prechádza do tzv. tvarovanie drážok pre nevodívé alebo čiastočne vodivé keramické a kompozitné materiály [1]. Vzdialenosť medzi katódou (nástrojom) a anódou (pomocnou elektródou) je 25 + 50 mm. Teplo vyvolá natavenie a následné odparenie materiálu.medenou katódou (nástroj) a anódou (pomocná medená elektróda s veľkou plochou) sa uvoľňuje plynný vodík na katóde. Ako elektrolyty sa používajú 20 * 3 0 % vodné roztoky NaOH a N a N 0 3 . Doloi a Sorkhel [1] zjednodušene popisujú úbcru nasledovne: Pri elektrolýze. ktorý sa dotýka nástoja. anódového filmu. Výboj vzniká v mikromedzere danej mikronerovnosťami obidvoch povrchov. Elektrický výboj spôsobuje vznik koncentrovaného tepla v malom lokalizovanom priestore na povrchu obrobku. Zdrojom napájania eklektického obvodu je jednosmerné pulzujúce napätie v rozsahu 70 * 90 V. Film bráni priamemu kontaktu obrobku s nástrojom.

_ A -•• podráždenie pokožky.1 anódy malé krátciy. Do druhej skupiny patria operácie. od tlaku nástroja na opracovaný predmet. Do prvej skupiny patrí rezanie materiálov.— " ^ f f l manipulácia s elektrolytom . ktoré sa vykonávajú pomocou nevodivých nástrojov (brúsne kotúče a kamene).5 Vplyv E C M procesov na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Hlavné riziká vplyvu ECM technológií na životné prostredie vychádzajú z: • • používania elektrolytu (vodné roztoky solí a kyselin).— — ~7* Eiaktrolyt Baktroiyt O b r . dusičnany a čpavok. dusičnany a čpavok a k o p r o d u k t y elektrolýzy •4 nástrojová elektoda toxické výpary Obrobok L . Príkladom týchto operácii je honovanie vnútorných otvorov (valce spaľovacích motorov. Tieto chemické zlúčeniny sa absorbujú do hydroxidov kovov v elektrochemickom kale. . spojené . 4. superfinišovanie vonkajších valcových plôch. 4. chromáty. vložky valcov) a lapovanie resp. od druhu obrábaného materiálu.—— - _—s 1 = sa V . Obr. ' . prebrusovanie a leštenie nástrojov.Elektrochemické obrábanie ECM 1. V závislosti od zloženia materiálu obrobku sa pri elektrochemickom opracovaní vytvárajú toxické zlúčeniny šesťmocného chrómu. 4.2.1. pokožky a vdychovania výparov. Z uvedeného dôvodu ekonomická efektívnosť elektrochemického procesu spočíva čim ďalej. ktorý' sa usadzuje na spodku nádrže. ktoré je potrebné investovať do detoxikácie a zneškodňovania odpadu (kalu). Ako pracovná kvapalina sa najčastejšie používa roztok vodného skla. od druhu použitej pracovnej kvapaliny. Z hľadiska technologických vlastností anódovo-mechanické obrábanie možno rozdeliť na dve hlavné skupiny. tým viac na nákladoch. vzniku elektrochemického kalu ako odpadového produktu.38 Rizikové faktory pri elektrochemickom opracovaní (spracovanépodľa [21]) Pri práci je potrebné dodržiavať predpísané bezpečnostné a hygienické predpisy s ochranou očí. Množstvo odobratého materiálu za minútu závisi od napätia a intenzity prúdu.38 znázorňuje jednotlivé riziká spojené s ECM procesmi. o č i a d ý c h a c í c h ciest ~ 3^ .

.

ASM International.l87 Buda.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. J.E. 19. p..: Electrochemical Grinding ASM . (1982).vyd.553-568 Tool and Manufacturing Engineers Handbook.H. 18.Inc. Abrasion and Erosion. Choudhary. Agrawal. K.: Teoretické základy obrábania kovov. (1989) Lievestro.. March. A. 468 Rajurkar.Machining. Buda. Egger. pp 145-154 1999 Bellows.. (1986). pp 5 3 3 . ASM International. R.. American Machinist. pp. Y.vyd. C. Srecnívasa Rao.L. (Písomná práca k ašpirantske skúške .ed. Vol. March.p.M e t a l s Handbook . Vol 58. ASM International. pp . 4. S.. 9. I.134 Literatúra ku kapitole 4. Feb (1991) pp.Metals Handbook . 7. SME. C. ASME J. Journal of Materials Processing Technology. 9. (1976). V. C : Machining piezolelciric ceramics an electrochemical spark machining (ECSM) process. Warsaw.665-672 Jain..školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1981 McGeough. Klocke. (1997). B. ASME J.M.: A Study of Wheel Wear in Electrochemical Surface Grinding. 16. Storer. S. 82 -93 Kaczmarek. 21. (1967) l. 6. van Luttervelt.24-31 Taniguchi. Ultraprccison Machining and Ultrafine Materials Processing. H. 13. March. J. B.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Vol. S. Dckkyser.M. Sathyanarayanan. Wydawnictwo naukowotechniczne.N.. 11. ASM . N. BékéŠ.9. of Engineering for Industry. K. 20. P. 10. J. 216-223 Vigner.K. Prikryl. Annals of the CIRP Vol. Schnacker.: Manufacturing Engineering and Technology. Z.L. (1988).39/2/1975. A.ed. 12. London. J. of Engineering for Industry. Snoeys. Rajurkar. pp.: Principles of Machining by Cuiting. R. and Future Trends of. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Proccsesses Annals of the CIRP / Keynote Papers 1997. 6... Vi.: Experimental Investigation into Traveling Wire Electrochemical Spark machining (TW-ECSM) of Composites. Annals of the CIRP Vo1. Feb (1992) pp. Chapman and Hall. G. Jain. A.K. (1997). R. ASM International.573-582 Tônshoff.1996 pp. March. Led. Dearborne. Z. D .B. Vol 114. W. March.587 -607 Maňková. Newton.: Experimental investigation into electrochemical discharge machining (ECDM) of non-conductive ceramic materials. K. May (1993) pp. 32/2/1983 pp. Annals of the CIRP Vol. Doloi..: Shaped Tube Electrolytic Machinig ASM .stream and Capillary drilling A S M . pp 542-547. Vol 115.: Advanced Methods of Machining. Monitoring and Control of Electrochemical Machining (ECM) ASME J..5 4 1 9. (1997). 5.P. 6.35/2. R. SVTL.. 3. Kumar..448-462 Kalpakjian...2: 1. T. F. Wei. J.P. 17. Phillips. Journal of Material Processing Technoogy Vol 95. Sorkhel. Special Report 743. 75 -82 Ilhan. (1997).Machining. K. pp. Progresívne technológie 2. K. 9.. Singh.: Electrochemical Machining.Machining.: Drilling without Drills. Phillips..Metals Handbook .Machining. Vol. of Engineering for Industry. 14. 15. 6. 22.P.ed.technický prñvodce SNTL Praha 1987.39/2 (1989).: Current Slatus in. l.. Kohls. Bratislava.1 Machining. B.A. Vol.Comp.: Obrábéní .Led Newton. Vol. 8. G. Búza. E. J. Vol 113.Metals Handbook .E. R. Staelens. J. Bhattacharyya. 6.cd. 1983 . Addison-We s ley Pub. Anals of the CIRP Vol. P. R.: Electro.

PAM.2. 1 mA). Energetický lúč je definovaný ako usmernený tok extrémne malých energetických častíc. je tepelný proces úberu materiálu prebiehajúci na vzduchu pomocou úzkeho bodovo fokusovaného lúča alebo širokého lúča. 6. 4. Odoberanie materiálu je výsledkom reakcie elementárnej častice energetického lúča (atóm. že úber materiálu sa deje zvyšovaním vnútornej energie atómov v povrchu obrobku. ktoré prebiehajú na atomárnej úrovni je.zaužívaný názov laserový lúč. aj keď niekedy nieje celkom jasné.1 a 4. plazma alebo chemicky a elektrochemický reaktívne atómy. 5. spracovanie lúčom iónov (ion beam processing) je dynamický alebo reaktívny proces prebiehajúci vo vákuu. spracovanie lúčom plazmy (plasma beam processing) je tepelný proces prebiehajúci na vzduchu alebo v ochrannej atmosfére. skupín: 1. reaktívne (CM. široký alebo úzky fokusovaný lúč obidva procesy sú tepelné procesy úberu materiálu. ECM) alebo dynamické (IBM) prebiehajúce na atomárnej úrovni. elektrón ión. • plazmový lúč (PAM).5 ELEKTROTEPELNÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU 5 Elektrotepelné a/alebo tepelne procesy využívajú na uber materiálu ako primárny zdroj tepelnú energiu. Charakteristické pre energolúčové procesy je. 2. • elektrónový lúč (EBM) • iónový lúč (IBM). Taniguchi (1989) ako prvý nazval tieto procesy ako energolúčové procesy. EBM. ako sú fótony. ktorá sa zhoduje s potenciálnou bariérou . Technickej verejnosti je tento názov známy. Do tejto skupiny patrí: • elektroerozívne spracovanie (EDM) • laserový lúč (LBM). Opracovanie lúčom elektrónov použiva elektrónový lúč s vysokým urýchľovacím napätím pri nízkom prúde (10 kV. spracovanie lúčom fotónov (photon energy beam processing) . ktorú poskytujú vysokoenergetické lúče elektrónov. spracovanie lúčom atómov alebo molekúl (atom or molecole beam processing) použiva široký lúč častíc (atómy alebo molekuly) najčastejšie pre naparovanie tenkých vrstiev. Podrobne sú tieto procesy popísané v kapitole 4. Procesy spracovania sú realizované ako tepelné (LBM. a EDM používa iskrový výboj s vysokou prúdovou hustotou a nízkym urýchľovacím napätím (100A v špičke impulzu a napätie niekoľko voltov). Podstatou procesov. fotónov iónov a plazmy. že energia potrebná na odstránenie atómu z povrchu obrobku musi byť väčšia ako energia mriežkovej väzby E b a musí existovať prebytok energie povrchovej bariéry Es. EDM). elektróny. Podľa typu častíc sa energolúčové procesy delia do 6. spracovanie lúčom chemicky a elektrochemický reagujúcich (reaktívnych) látok (ebemical and eleetrochemical beam processing). ióny. čo obsahuje. spracovanie lúčom elektrónov (electron beam processing) zahrňuje: • lúč elektrického výboja (EDM) usmemý pomocou nástroja v dielektrickom prostredí • lúč elektrónov vo vákuu (EBM)...) na časticu (atóm) materiálu alebo účinkom zhluku častíc (atómov) na zhluk častíc (atómov). 3. uber materiálu sa deje chemickým rozpúšťaním.

.

ktroých jc možné určiť orientačne rýchlosť úberu materiálu.6. Pre procesy tepelného natavenia.EDM. Hodnota strižného napätia je závislá na hrúbke odrezávanej vrstvy. Nasledujúca tabuľka uvádza orientačné hodnoty týchto veličín.lu': 1 0 " -. = G/2tt= 1. Dôležitými výkonovými ukazovateľmi energolúčových procesov sú príkon P m . Hodnota minimálnej špecifickej energie potrebnej pre odobratie materiálu musí byť väčšia ako suma väzbovej energie mriežky. krehký a húževnatý l o m m í k r o o b r á b a n i e / brúsenie tavenie EBM.1010 N / m . V A je molárny objem materiálu obrobku (m /mol). na jednotku plochy na makroskopickej úrovni. Potom minimálna Špecifická energia Ô (J/m ) potrebná pre uber jednotkového množstva materiálu je vyjadrená vzťahom: 5 = (Eb+Es) N A / V A N A je Avogardovo číslo 6. Energia väzby atómov pri atmosferickom tlaku je okolo 10 eV (1. T a b . minimálna špecifická energia potrebná pre odrezanie hrúbky vrstvy 1 pm ocele je okolo ô = 10 3 MJ/m 3 . k d e d o p a d á lúč 1 0 * Ť -o10« Ť 1 0 9 106Ť 1 0 7 / 1 0 H 10ä-ŕ 10'J 1 0 3 -ŕ 1 0 Ä 1010 4.: 1 0 1 10. 10"' 9 J).1 0 " 10"-. PAU odparovanie EBM. 2 / 1 0 9 v 1 0 1 0 10.. Významom zodpovedá strižnému napätiu t s pri obrábaní rezaním alebo brúsením. l Vstupná hustota energie (W/nr) na makro a mikro úrovni {spracované podľa Taniguchi (1989)) proces m a k r o s k o p i c k á Pm ľW/m . na jednotkový rozmer častice na mikroskopickej alebo atomárnej úrovni. LBM.10 23 (atom/mol).10 J MN/m 2 .0. 1013 rýchlosť úberu materiálu [m/s] v=PmŕÔ 10/ 7 Ť 1 0 * široko meniteľné široko meniteľná 10-' Ť 1 0 ° 10. že hrúbka odoberanej vrstvy sa pohybuje rozmedzí 10"J -ŕ 10"3 um. táto hodnota sa blíži k hodnote teoretického strižného napätia i 5 . vo vysokom vákuu asi 1 cV. IBM IBM Nasledujúce kapitoly.4 nm) až po hodnoty veľkosti zrna materiálu. je strižné napätie T s = 0.1.. udáva Taniguchi (1989) hodnoty potrebnej minimálnej energie ó = 10.1 0 " ( p r e f ulzujúcl zdroj) 10" Ť 10. pre chemické a elektrochemické opracovanie.^ 10J MJ/nr. a príkon P 3 . 1 0 n 10=-ŕ 1 0 6 1G 9 mikroskopická P ä [W/m . Tieto veličiny sú tiež označované ako hustota energie (W/nr).3.022. . ] (stredná hodnota) na p l o c h u . Pre hrúbku vrstvy 1 pm (čo zodpovedá brúseniu) je T s = 1. to znamená. venované v úvode vymenovaným energolúčovým technológiám. pomocou. Pre hrúbku odoberaného materiálu v oblasti atómovej mriežky. So zmenšujúcou sa hrúbkou odrezávanej vrstvy hodnota strižného napätia stúpa. (pre pulzujúci zdroj) 101*-. sú prednostne zamerané na procesy úberu a delenia materiálov. ] (na a t o m á r n e j úrovni) na j e d n o t k o v ý r o z m e r častice 10"-.1 0 . Pre väčšiu hrúbku odrezávanej vrstvy. Pri energolúčových procesoch sa rozmery odoberanej vrstvy pohybujú od úrovne vzdialenosti atómov v mriežke kovu (asi 0.8 v 1 0 7 CH a ECM A F M .3 +• 0. odparenia a napravovania je špecifická energia 5 = 1 0 ° -^105 MJ/m 3 vyššia. čo zodpovedá oblasti presného frézovania. Minimálna Špecifická energia 5 je dôležitá hodnota v procesoch energolúčového spracovania.104 MN/m : . okolo 10 um.136 3 Progresívne technológie povrchu. pretože na vypudenie atómu z mriežky do okolia jc potrebné vyvinúť viac energie. Pre porovnanie.().

Z medzery (gap) medzi nástrojom a obrobkotn sú produkty elektrolýzy odnášané pomocou dielektrickej kvapaliny. . medzi ktorými prebieha výboj. musí byť z elektricky vodivého materiálu. Obrobok. Začiatok širšieho priemyselného využitia sa datuje do rokov 1950 až 1954. Lazarenknvová [15]. alebo tvarové elektroerozivne obrábanie (EDM Sinking) • drôtové rezanie (WEDM Wťre Electricai Discharge Machining) • brúsenie (EDG Electricai Discharge Grinding).5. ktoré sú posúvané smerom do obrobku a vytvárajú požadovaný profil. je umiestnená v tesnej blízkosti obrobku.1 Elektroerozívne obrábanie FJektroerozivne obrábanie (medzinárodné označenie EDM Electricai Discharge Machining) patrí v súčasnosti k dobre zavedeným progresívnym výrobným procesom.mikročastice} vo forme dutých guličiek sú odstraňované z materiálu tavením a odparením. jedna z elektród. 30]: • etektroiskrové • elektroimpulzné • e lektrokon taktné • anodomechnické. keď zaznamenal vznik kráterov na plochách kovov oproti vodivým elektródam. Elektroerozivne metódy obrábania vodivých materiálov sú založené na využití tepelnej energie. kedy sa objavili prvé eleklroiskrové obrábacie stroje. 26]: • hĺbenie. 5.5. Priemyselne bol tento jav použitý až v prvej polovici XX. R. /. Lazarertko a /V. Pre technológiu hĺbenia sa používajú ako nástroje tvarové elektródy.1 Princíp technológie elektroerozívneho obrábania FJektroerozivne a/alebo elektroiskrové obrábanie je technologický proces. 13. ktorá medzi nimi prúdi. iskra a/alebo oblúk.1. pri ktorom k úberu materiálu dochádza elektricky. ktorý popisal jav clektroerózie. 11. V závislosti od druhu elektrického výboja. Základy pre elektroerozívne obrábanie (niekedy používaný názov eleklroiskrové obrábanie) položil už v roku 1768 Sír Joseph Priestley. storočia. ale n i e j e s n í m v kontakte. používaným zariadením a oblasťou priemyselného využitia. ako dôsledok elektrického výboja. tým sa dosahuje trojrozmerné obrábanie (3D). Veľmi malé častice (voľným okom neviditeľné častice . na ktorú sa premení elektrický výboj vznikajúci medzi elektródami (nástroj a obrobok). keď prvý patent a teoretické základy elektroerozívneho procesu vypracovali roku 1943 B. pomocou rýchlo sa opakujúcich periodických impulzov iskrového výboja za prítomnosti dielektriká (kvapalne médium). tiež z vodivého materiálu.1 EDM 5. Druhá elektróda (nástroj). od parametrov obrábania a zdrojov impulzného toku existuje niekoľko spôsobov elekiroerozívneho obrábania. takže len ťažko ho možno nazývať netradičným. Každá metóda sa líši počiatočnými technologickými charakteristikami.1. ale sa klasifikuje podľa jeho technologických možností [1. V 70-tych rokoch sa zaviedlo delenie elektroerozívneho obrábania na [5. ako výsledok výskumu opotrebenia kontaktov elektrických spínačov. V súčasnosti sa elektroerozivne obrábanie nerozlišuje podľa vyššie uvedeného delenia. obr.

.

Vzdialenosť medzi elektródami potrebná pre vznik výboja býva v rozmedzí 0.T — F zapnutý cyklus 1— čas —*• X- ipiíkový prúd Obr.doba výboja.doba ionizácie.3 Profil jediného impulzu pri EDM a . ktoré sú v určitej vzdialenosti od seba. Úbytok materiálu z elektródy prebieha počas ionizácie . Obr.4 mm [1]. d .2 Typický priebeh impulzov pri E D M Zapnutý cyklus a špičkový prúd určujú energiu výboja prúd JV J čas.^-"nastroja . b .5.5.5. V ideálnom prípade každý impulz vyvolá iskrový výboj.2 znázorňuje typický priebeh impulzov.doba deionizácie. OBR.5. je komplexný jav.138 Progresívne technológie servopohon posuvu JJJJJI držiak .1 Princíp zariadenia pre elektroerozívne obrábanie [3] Proces vzniku elektrického výboja medzi dvoma elektródami. p r í v o d dielektriká ' i s krovy výboj " f c •R n a d r ž L : : prípravok obrobok Obr.zvyškový čas.01 až 0. klasický Lazarenkov RC obvod) vytvára v krátkych impulzoch výboj medzi katódou a anódou. zapnutý vypnutý cyklus —\ vypnutý cyklus -M—v prúd . Jednosmerné napätie privádzané do obvodu s odporom R a kapacitou kondenzátora C (tzv. c . ktoré sú ponorené v kvapalnom médiu (dielektriku).

jej chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti. Profil priebehu impulzu napätia a prúdu v závislosti na čase na obr. ktorá sa vybije vo forme silného iskrového výboja. Materiál obrobku . pričom ich tvrdosť môže byť opracovaného materiálu. • Dielektrická kvapalina .jeho tuhosť a stabilita. Relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy. Nástrojová elektróda . trvanie výboja (0. Parametre. Doba prerušenia napätia musí byť dlhšia ako doba deionizácie.jej chemické a fyzikálne vlastnosti. Elektrodynamické sily a spád vnútorných napätí následkom teplotného poľa zapríčiňujú. stupeň kontaminácie .5. výsledný tvar a tvar výboja. ich princíp a odlišnosti sú stručne charakterizované v ďalšom. V elektroiskrových zariadeniach sa používa kondenzátor s kapacitou 0. Základom klasického elektrického RC obvodu je kondenzátor. sú: • Zariadenie pre EDM (stroj) . intenzita a spôsob prúdenia dielektrickej kvapaliny.. elektrické podmienky vzniku výboja . V takom obvode vzniká pri určitej vzdialenosti elektród elektrický oblúk a nie iskrový výboj. ktorého princíp je popísaný vyššie a v ďalších kapitolách. Intenzita prúdu má vplyv na výkonnosť procesu.1 ms. Elektrický oblúk dosiahne teplotu 3 600 až 4 000°C za 0.25 až 600 mikrofaradov (pF). natavenie a dokonca odparenie kovu z anódy. Prítomnosť dielektriká napomáha ionizácii toku nabitých častic.0001 sekundy). Obvod s kondenzátorom tvorí základ pre elektroiskrové opracovanie kovov.001 až 0. kapacita prietoku dielektriká. J Elekíroerozívne obrábanie EDM-WEDM i 39 Výsledkom výboja je krátkotrvajúca koncentrácia elektrickej a mechanickej energie elektrónov na anóde. vznik výboja a deionizáciu častíc. Čas obrábania. Prerušenie (pokles) napätia umožní nataveným časticiam ich vymrštenie z krátera a odplavenie prúdiacim diclelctrikom. Používajú sa aj obvody bez kondenzátora. že natavený kov je vymršťovaný do dielektriká. Geometria a vlastnosti povrchovej vrstvy po opracovaní. pracovná vzdialenosť medzi elektródami.výsledný impulzu a frekvencia výboja. . Prúdová intenzita nabíjaného prúdu sa meni s odporom.1 s až 0. Nástrojové menšia ako tvrdosť rozmery. Pojem elekíroerozívne obrábanie a elektroiskrové obrábanie sa pri vysvetľovaní bude používať ekvivalentne. používajú sa ešte systémy elektroimpulzného obrábania a elektrokontaktného obrábania. energia rozmery. Kráter tvorený jediným výbojom sa považuje za guľový segment a charakterizuje sa priemerom a hĺbkou. riadiaci systém a stupeň automatizácie. tiež označovaný ako jamka (pil alebo meniscus). kým iskrový výboj teplotu 10 000 °C za 0.j. ale aj katódy. • Technické a ekonomické ukazovatele EDM procesu: • • • • Intenzita objemového úberu materiálu. čím sa zaručuje určitý pomer medzi kapacitou a hodnotou intenzity prúdu. V mieste výboja sa tvorí charakteristický kráter (crater).3 ukazuje dĺžku trvania ionizácie častic. Okrem elektroiskrového obrábania. Jeho úlohou je akumulácia elektrickej energie. • • Tvorenie výboja t.1 ms až 0. aby sa zabránilo plynulému iskreniu v jednom bode. tvar a elektródy sú z vodivých materiálov.5.01 ms [30]. ktoré charakterizujú proces elektroerozívneho obrábania. vznik vysokej teploty v bezprostrednej blízkosti výboja. produktmi erózie.jeho chemické a ťyzikálne vlastnosti.

.

a tým sa vytvára mechanické budenie alternujúcich impulzov. napr. sa pri tomto spôsobe 3 dosahujú podstatne vyššie úbery. K. na oddeľovanie polotovarov a k podobným hrubým operáciám. na odstraňovanie nečistôt z povrchu ingotov pred valcovaním. frekvencia a tvar impulzu nie sú závislé na dobe obrábania a na fyzikálnom stave eróznej medzery [30]. ale drsnosť a presnosť rozmerov je pri kvalitatívnom porovnani horšia. ktoré vyžadujú dostatočnú tuhosť stroja. Na druhej strane.03 mm [26]. Zdrojom energie býva obvykle transformátor o výkone desiatok až stoviek kW. musí mať dostatočnú geometrickú presnosť. V ráme stroja sú uložené všetky ostatné časti ako: pracovný suport s nástrojom. Zapojenie nástrojovej elektródy je na plus (+) pól a obrobku na mínus (-) pól. Táto technológia sa používa tam.j. Využíva oblúkový výboj a malý počet impulzov v rozmedzí 50 až 500 Hz. mmVmin alebo 500 kg/h [30].1 Zariadenie p r e elektroiskrové opracovanie Zariadenie (stroj) pre elektroiskrové obrábanie podľa obr. kde sú vysoké náklady na nástrojové elektródy (napr. s minimálnym opotrebením nástrojovej elektródy.1. To je dôležité najmä pri jemnom dokončovacom obrábaní. ktorý má obvykle tvar písmena C. čistiacimi filtrami a s chladiacim zariadením je uložený obvykle v základoch stroja. potrubím. Zásobník dielektrickej kvapaliny spolu s čerpadlom.1. Elektroimpulzné obrábanie je vhodné pre opracovanie rozmerných obrobkov a pre hrubovacie operácie. ktorý zabezpečuje dodržanie vzdialenosti (medzery) potrebnej pre vznik výboja. tomuto účelu sa používajú zvlášť skonštruované impulzné nezávislé generátory. je potrebné vyvinúť silu okolo 8 900 N. Opotrebenie nástrojovej elektródy je menej ako 1 %. Zdrojom pracovného prúdu je impulzný generátor. pretože napr. ktorý využíva oblúkový výboj vhodného tvaru a časového priebehu. doba trvania impulzu. zodpovedajúca veľkému výkonu. Dôležitú úlohu v zariadeniach pre elektroiskrové obrábanie má systém riadenia. pracovný stôl na upínanie obrobku a manipuláciu s ním a tiež nádrž na dielektrickú kvapalinu. až 25 000 mm /min. polarita. pôsobia hydraulické sily zabezpečujúce plynulé prúdenie dielektriká medzi nástrojom a obrobkom. Mechanizmus regulácie pohybu elektródy umožňuje dodržať medzi elektródami veľmi úzku medzeru a je schopný ju rýchle rozšíriť. R á m stroja. kde amplitúda. suportu s nástrojom. pre elektródu s celkovou plochou 645 cm". nádrže s dielektrickou kvapalinou a príslušným čerpacím a chladiacim systémom a z generátora na tvorenie elektrických impulzov. Maximálna rýchlosť úberu pri elektrokontaktnom frézovaní je vysoká a môže dosahovať hodnoty až I mil. V porovnaní s elektroiskrovým spôsobom. Tlak dielektriká závisí na veľkosti plochy pracovných elektród. tuhosť a stabilitu aj napriek tomu. Nástrojová elektróda (kotúč alebo disk) sa otáča. Rozmerová i tvarová presnosť je nízka. Používa sa pre obrábanie podobné sústruženiu.5. Uber materiálu nastáva rozmerovým roztavovanim. pri výrobe tvárniacich nástrojov). že v procese nepôsobia mechanické sily a zaťaženie. Nositeľom energie sú ióny. 5. Elektrokontaktné obrábanie je tiež spôsob elektroiskrového obrábania.140 Progresívne technológie Elektroimpulzné obrábanie je spôsob elektroiskrového obrábania. pracovného stola pre upnutie obrobku. čo spolu s nutnosťou rotácie nástroja obmedzuje použitie tejto metódy. Regulácia popritom zabezpečuje najmenšie . Jeho podstatou je odporové odtavovanie materiálu obrobku.4 sa skladá z rámu. Tento spôsob obrábania je označovaný tiež ako „no-wear EDM" t. Pre zabezpečenie stabilnej Šírky medzery sa používajú servomechanizmy na báze jednosmerných krokovacích motorov alebo elektrohydraulických servovcntilov. frézovaniu a v menšej miere i rozrezávaniu. pri tlaku dielektrickej kvapaliny 138 kPa a vzdialenosti elektród do 0.

(zdroj:[26J) . Podľa charakteru zaťaženia a reakcie generátora na zaťaženie sa delia na: generátory' s nízkou frekvenciu výbojov. b) obvod s frekvenčným oscilátorom.5. napájanie eleklrohydraulický servoventll upinacia doska nástrojová elektróda Čerpadlo o b r o b o k (+) JsmerP0SUVU základy stroja zásobník dielektriká 1 zásobník hydraulickej kvapaliny Obr. e) obvod riadený mikropočítačom. generátory na relaxačnom princípe s vyššou frekvenciou výbojov.1 Elekiroerozívne obrábanie EPM-WEDM znamená zodpovedajúce predĺženie 141 času prerušovanie sledu výbojov.f r e k v e n č n ý oscilátor Tr .5. ktorý určuje a ovplyvňuje hlavné technologické a kvalitatívne parametre elektroerozívneho obrábania.4 Prvky zariadenia pre elektroiskrové obrábanie [26] N -nástroj.d i ó d a . c) obvod s transformátorom pre elektroimpulzné generátory. hydraulický valec . Z . Každé prerušenie potrebného na dokončenie danej operácie.5 Druhy elektrických obvodov generátorov impulzov pre elektroiskrové zariadenia a) jednoduchý obvod z kondenzátorom C. 0 • obrobok C . mikropočítač riadi všetky parametre výboja. d) obvod s tranzistorom.tranzistor PC . regulovaný elektronický.5. Najdôležitejšou časťou stroja je generátor elektrických impulzov.z d r o j D. T • transformátor Ose .m i k r o p o č í t a č Obr.kondenzátor.

.

5. Silikónový olej a jeho zmesy s petrolejom dávajú vynikajúce výsledky pri obrábaní titánu. aby sa rýchle obnovovala izolácia po výboji. AEG. g. V priemyselných zariadeniach sa však najviac využíva petrolej. zníženie opotrebenia nástroja a vyššiu akosť povrchu. Z hľadiska rôznorodosti druhov priemyselne používaných strojov existuje asi 85 až 110 rôznych typov. Locamo a Charmilles Ženeva (Švajčiarsko). a. Deionizovaná voda má nízku vodivosť okolo 2 až 5. ktoré je spravidla elektricky ne vodivé ako petrolej.1. • Musí byť chemicky neutrálna. má vplyv na vznik elektroiskrového výboja.1. Najznámejšie európske firmy sú AGIE. ktorý umožňuje dobrú kontrolu výboja. • Musí zabezpečovať dobrý odvod (odplavenie) eróznych splodín zo zóny úberu materiálu. • Musí mať malú viskozitu (32 34 SSU) [26] a dobrú zmáčavosť. ľahko vyrobiteľná a lacná. V bývalom Československu ich vývojom a výrobou sa zaoberal Vývojový ústav mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom (VUMA). Obr. olej a vzduch. ako vodné sklo. a preto je potrebné venovať pozornosť jej voľbe. • Pri práci nesmú vznikať jedovaté a výpary a nepríjemný zápach. 22. frekvencia a tvar impulzov nezávisí na dobe obrábania a na zaťažení. kaolínová emulzia a rôzne soľné roztoky.5 ilustruje typy používaných zdrojov elektrických impulzov (generátory impulzov) od jednoduchšieho elektronického regulačného obvodu až po mikropočítačom riadený obvod. • Musí zabezpečovať ochladzovanie elektród a odoberaných mikročastíc triesky. Druh prostredia pôsobiaci na povrch obrábaného materiálu má niekedy aj chemické účinky. Pevnofázové zdroje napájania umožnili používať rôznu polaritu na elektródach tak ako je to v systéme elektroimpulzného obrábania. pri ktorých amplitúda doby trvania impulzov. Elektroerozívne stroje sa vyrábajú asi v 13 štátoch sveta. musi byť stála. ako aj pri požiadavkách na vyššiu intenzitu úberu materiálu. Výbojové napätie je variabilné podľa typu obvodu. Wickmantd Coventry (Veľká Británia). 26]: • Musí zabezpečovať potrebnú vzdialenosť medzi elektródami (môže byť menšia než 0. Dielektrická kvapalina má dôležitý vplyv na celý erozívny proces. 5. najmä obyčajný petrolej. • Nesmie podliehať chemickým zmenám. aby zamedzovala vzniku korózie. Na kvapalinu sú kladené nasledujúce požiadavky [1. Mikropočítačom riadený obvod umožňuje riadenie všetkých parametrov výboja. a polo vodivé.2 Dielektrická kvapalina Elektroiskrový výboj medzi elektródami prebieha v rôznom pracovnom prostredí.m'1 a doporučuje sa pre jemné obrábanie [22]. Používa sa tiež kerozín. Krupp a Siemens (NSR). Pracovné prostredie. Skoro všetky tieto vlastnosti majú ľahké strojné alebo transformátorovč oleje. potrebné pre zabezpečenie obrábania a zároveň monitorizáciu podmienok obrábania elektroiskrovým výbojom. Najnovšie sa používa deionizovaná destilovaná voda. pri relaxačných obvodoch býva 60 + 300 V.01 mm) aby prechod prúdu medzi obidvoma elektródami vyústil do výboja. ktoré prevažne tvorí kvapalina nazývaná dielektrikum. • Musí mať dostatočne vysokú teplotu horenia. polarita. ktorá je vhodná z hľadiska požiarnej bezpečnosti.10"' 6 S. silikónový olej a dielektriká na báze vody.142 Progresívne technológii' Najnovšie sa používajú impulzné generátory nazývané ako nezávislé generátory.5. nízkej ceny a nízkej viskozity a zároveň chemicky nereaguje s uhlíkom. aby nedochádzalo k vzplanutiu. .

6 je diagram závislosti úbem materiálu na druhu dielektrickej kvapaliny pri rôznej teplote. najmä pri malej energii výboja (krivka 1).1 v * strojov v m 1 olei y i = 033 J -—• . 5.04 0.4 ransformatrovy otej I E .7 je vplyv znečistenia dielektrickej kvapaliny na účinnosť procesu.b. obr.ivne obrábanie EPM-WEDM 143 Na obr. Pri hrubovaní a opracovaní rozmerovo veľkých dielcov sú pevné častice odplavované dielektrickou kvapalinou a zachytávané v spodnej časti nádrže ako kal.5.8a.33 L Diagram ukazuje všeobecnú povahu tohto vplyvu. . Pevné odpadové produkty bývajú zachytené na opracovanom materiále alebo pracovnej elektróde. Nevýhodou tohto systému je vznik kužeľovilosti stien (overení) vytváraného profilu. 5.7 Vplyv stupňa znečistenia na hodnom úberu materiálu pre rôznu vybíjaciu energiu Wi (zdroj: [30]) Úlohou dielektriká je aj odplavovanie produktov erózie. jeho chladenie však nieje vždy podmienkou. Krivka I je pre petrolej.33 J. alebo cez nástroj.02 0 q < 0.2 0.08 0.9a. Tieto odpadové produkty môžu byť vo forme kompaktnej látky alebo plynu. Dôležitou podmienkou stabilizácie erozivneho procesu je rýchle odplavovanie produktov erózie a zároveň obnovovanie čistoty dielektrickej tekutiny v oblasti opracovania.5.1 0. Plyny. majú rovnaký účinok. Prúdenie dielektrickej kvapaliny hrá z vyššie uvedených dôvodov významnú úlohu v procese EDM. Medzi najrozšírenejšie patri: • systém prúdenia kvapaliny nasávaním cez obrobok. Pri 2 až 4% -nom znečistení. Na obr. Teplota dielektriká pri elektroískrovom obrábaní dosahuje 60 až 80°C.5. v niektorých prameňoch [ 1.5. Vysvetľuje sa to tým. Vhodné prúdenie je zabezpečované rôznymi čerpacími systémami. Jpeiroiei — j 0. pokiaľ nie sú rýchle odstraňované.06 0. Stabilizácia teploty sa vyžaduje pri presnom obrábaní.3 0.6 Vplyv teploty dielektriká na uber materiálu (zdroj: ¡30}) Obr. je zaznamenaný pokles o 30 až 40% normálnej účinností. J Elektroeroz. Obnovovanie čistoty je obyčajne zabezpečené filtráciou dielektrickej kvapaliny cez kazetové filtre.53 V w 3. kde vytvárajú izolačnú vrstvu a zabraňujú elektroerozivnemu procesu. ktoré zachytávajú častice veľkosti 2-^-5 um. — 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 Teplota T [°C] 0 5 10 15 20 Stupeň znečistenia dielektriká [ % J Obr.b. • systém vstrekovania a prúdenie kvapaliny zo spodnej časti alebo z hornej časti obrobku. Krivka 1 je pre energiu výboja 0. krivka 2 pre transformátorový olej a krivka 3 pre strojový olej. krivka 2 pre 3. 26] popisovaný ako reverzný systém prúdenia. (v obrobku musí byť predvŕtaný otvor) obr. . takže odpad je možné ľahšie odstraňovať a dielektrikum sa v mieste výbojov natoľko neznečistí. Pri znečistení do 2% sa účinnosť výrazne nemení.3 0.5. že s pribúdajúcou energiou výboja sa medzera medzi elektródami zväčšuje. najmä pri hĺbení hlbokých a tvarovo zložitých profilov.

.

Chladenie elektród a odplavovanie splodín erózie je zabezpečené pri relatívnom vzájomnom pohybe elektród vibráciou alebo cyklickým prerušovaním impulzov. Náklady na elektródy predstavujú podstatnú časť prevádzkových . Moderné elektroerozívne stroje využívajú na zlepšenie účinnosti odplavenia eróznych produktov z medzery medzi elektródami vysokofrekvenčné vibrácie [8].1. aj keď nie je v priamom kontakte s obrobkom. nástroj . (J973) [26] slovným označením á diagramom vzájomnej polohy a tvaru elektród. nepriaznivé až po veľmi nepriaznivé alebo obzvlášť nepriaznivé prúdenie.5. má aktívnu úlohu v procese elektroiskrového obrábania. 5. ako veľmi dobré. (zdroj: McGeotigh[22]) Spôsoby prúdenia dielektrickej kvapaliny klasifikoval Benger. obi. používa sa pri obrábaní plytkých profilov a tvarov.8 Prúdenie dielektrickej kvapaliny systémom nasávania cez a) obrobok b) nástroj. priemerné.1. dobré. kde nie je potrebné zabezpečiť výrazné prúdenie kvapaliny.3 Nástrojové elektródy a ich opotrebenie Nástrojová elektróda.elektróda Obr.5.144 • Progresívne technológie systém prúdenia ponorením. ale na optimálnu prevádzku stači ponorenie dielca do dielektrickej kvapaliny [26].10.

Odporúča sa pre obrábanie karbidov. jednoduchá vyrobiteľnosť aj tvarovo zložitejších profilov konvenčnými technológiami. mosadze a med* . spôsob výroby. Nástrojová elektróda. že erózne splodiny. znečisťujú zariadenie. ktoré vznikajú jeho opotrebovaním.lektroeru7. Najviac rozšíreným materiálom elektród je grafit pre elektroiskrové a elektroimpulzné technológie. liatiny.5. Pri opracovaní otvorov sa používajú elektródy z medi. Pri brúsení a rezaní sa používajú elektródy / liatiny.grafitovej kompozície (lisovaný prášok grafitu medi a olova). Je vhodný pre opracovanie ocelí. veľmi d o b r é dobré priemerne nepriaznivé veľmi nepriaznivé Obr. tiež sa používajú elektródy z hliníka a mosadze. meď . M e ď ako materiál elektród jc dobre odolná voči erozívnemu opotrebeniu a jej použitie jc hospodárne.10 Diagram pre klasifikáciu prúdenia dielektrickej kvapaliny pri elektroiskrovom obrábaní. údržbu a obnovu opotrebovaných elektród.5 pm [26]. a pre jemné dokončovanie povrchov s drsnosťou Ra pod 0. ktoré odporúčal Beiiger (1973) [26] obzvlášť nepriaznivé Hje>ako 10 x D Základné požiadavky na nástrojové materiály elektród sú: • • • elektrická a tepelná vodivosť. Grafit je dobre obrobiteľný materiál a má vhodné charakteristiky pre EDM obrábanie. pretože zahrňujú náklady na materiál elektródy. Jeho nevýhodou jc. ktorá sa obvykle pripája na záporný pól obvodu. najmä karbidu volfrámu.5.ťvne obráboniľ EPM -WEDM 145 nákladov. .! F. predovšetkým vysokú teplotu tavenia okolo 3000"C. vysoký bod tavenia.grafitovej kompozície. je z rôznych materiálov. ocele.

.

Opotrebenie sa objavuje najskôr na hranách elektród. ako je presné liatie a liatie pod tlakom. Opotrebenie nástrojovej elektródy pri EDM technológiách je dôležitý faktor. Relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy vyjadrené v percentách je dané pomerom úbytku objemu elektródy VE k úbytku objemu obrábaného materiálu V m [11]: . Vhodným spôsobom výroby sa javí aj drôtové rezanie (Wire EDM). u nás sa používa označenie elektroimpulzné obrábanie. a dokončovať na požadovaný tvar sústruženim.2 0.1 Fyzikálne vlastnosti vybraných materiálov pre nástrojové elektródy (podľa [26]) Materiál Grafit Meď Wolfrám Železo Bod tavenia B o d varu Tepelná vodivosť (Ag = 100%) Elektrická v o d i v o s ť (Ag = 100%) Pevnosť [N/mm ] 5 M o d u l pružnosti [ M / m m 2 x 103] = 3 000 1 083 3 390 1 535 m [°C: >4 000 2 580 > 5 930 >2 800 30.wolfrámové a striebro . ak sa obrába oceľ grafitovou elektródou [11]. ich cena je však v porovnaní s medenou elektródou 18 až 100 krát vyššia (ak cenový faktor medenej elektródy je hodnotený čislom 1) [1]. pre jemné práce s obzvlášť nepriaznivými podmienkami prúdenia dielektrickej kvapaliny. pri ktorom hodnoty úbytku elektródy sú menšie ako 1 %.5. kým v súčasnosti na moderných hibiacich strojoch dosahuje menej ako 1%.3 29. elektroiskrové opracovanie bez opotrebenia. Čím má materiál vyšší bod tavenia.5. Elektródy pre EDM sa. Odolnosť nástrojového materiálu voči opotrebeniu je daná jeho fyzikálnymi vlastnosťami.11 znázorňuje charakteristické oblasti opotrebenia a používanú terminológiu pre hodnotenie. Hodnoty fyzikálnych vlastností vybraných materiálov pre nástrojové elektródy sú v tab. ale v porovnaní s medenými alebo grafitovými elektródami sa rýchlejšie opotrebováva. uvádzané v anglickej literatúre ako no-wear EDM [26]. Meď . kým pri opracovaní spekaného karbidu (materiál s nízkou tepelnou vodivosťou) dosahuje opotrebenie tej istej elektródy až 80 % [30]. Určuje sa tiež celkové opotrebenie nástrojovej elektródy ako intenzita úbytku objemu.1 34 241 5. ktorý ovplyvňuje ekonomické hľadisko rozhodovania ojej použití. tým je jeho odolnosť voči opotrebeniu vyššia.3 94.5 48. vhodný pre elektródy. Samozrejme za predpokladu optimálnej voľby dvojice materiálu nástroj/obrobok. Jednu z technologických obmien EDM charakterizovanú malým opotrebením nástroja.2 41. Obr. V počiatkoch priemyselného používania EDM technológie (v rokoch 1950 . Tab. tvorí aj tzv. Najmä v prípadoch.9 124 351 186 I 96. Poissonovo číslo a čim nižši koeficient lineárnej tepelnej rozťažnosti. Napríklad pri obrábaní kalenej ocele môže opotrebenie medenej elektródy dosahovať až 30 % z úbytku materiálu obroboku.2 mm.6 16. Použiva sa pre hĺbenie úzkych otvorov a pre vŕtanie. Youngov modul pružnosti. podľa tvarovej zložitosti.1 16. Wolfrám sa používa pre špeciálne účely hĺbenia veľmi malých otvorov s priemerom do 0.146 Progresívne technológie Mosadz je dobre obrobiteľný materiál.5.wolfrámové materiálové kompozície sa používajú pre špeciálne účely hĺbenia úzkych drážok a otvorov.3 275 Pri kvantitatívnom a kvalitatívnom hodnotení opotrebenia nástroja sa určujú hodnoty úbytku materiálu z kľúčových miest tvarových elektród ako je hrot. bočná strana a hrany. tepelnú vodivosť. môžu vyrábať niektorým z obvyklých spôsobov.1. frézovaním alebo brúsením. kde opotrebenie elektródy neovplyvňuje výrazne rozmerovú presnosť.55) opotrebenie nástrojovej elektródy predstavovalo 40 -ŕ 60 % z celkového objemu.

Obr. 5. i v) v dôsledku mechanických nárazov spôsobených kavitáciou. vi) v dôsledku nepriaznivých pracovných podmienok (nepriaznivé prúdenie dielektriká.5.12 ukazuje vplyv zmeny elektrických parametrov. vii) chyby v materiále elektródy (pórovitosť alebo štruktúra). že čím vyššia je intenzita pretekajúceho prúdu vo výboji.5. 1 0 0 % (5. ktoré sa tvoria v ľubovoľnom bode medzii) .1) K opotrebeniu elektród dochádza jednak vplyvom pôsobenia erozívnych impulzov a jednak vlastnosťami materiálu elektród [ 11.1.13.11 Charakteristiky opotrebenia nástrojovej elektródy. Podobné výsledky hodnotenia opotrebenia nástrojovej elektródy pri EDM obrábaní keramických materiálov uvádzajú König. časovej dĺžky impulzu a špičkových hodnôt prúdu.2 Mechanizmus ú b e r u materiálu Pri elektroiskrovom spôsobe obrábania dochádza k úberu materiálu vplyvom teploty a erózie pri vzniku rýchleho sledu iskrových výbojov. To znamená.). na priebeh relatívneho opotrebenia nástrojovej medenej elektródy. že podľa vzťahu (5.1) dochádza k zvýšeniu úbytku materiálu z obrobku a nepriamo aj k zhoršeniu drsnosti opracovaného povrchu. nepravidelný ohrev elektród v priebehu výboja). Zo závislostí vyplýva. tým menšie je relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy.5.5. ii) v dôsledku kolísania prúdu výboja alebo vplyvom polarity výboja sa rozrušuje povrch elektródy. 30] a to z nasledujúcich dôvodov : v dôsledku vysokej hustoty elektrónov vo výbojovom povrchu dochádza k oddeľovaniu jednotlivých iónov alebo celých čiastočiek kovu. Levy a Panien [13.14. Dauw. vysoká hustota prúdu a pod. obr. 14].5. opotrebenie bočnej strany L opotrebenie hrany U konečná hrana nástroja počiatočná hrana nástroja hrubovanie štvorcového otvoru Obr. iii) v dôsledku termických vplyvov (vysoká teplota pri výboji. / Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 147 \y nastroj (elektróda) opotrebenie hrotu L. (zdroj: Metals Handbook s t u p e ň o p o t r e b e n i a hrotu = ap/Lv s t u p e ň o p o t r e b e n i a hrany = ap/U s t u p e ň o p o t r e b e n i a b o č n e j strany = aa/U hĺbka rezu a P mv = ^ . v) v dôsledku mechanických nárazov Čiastočiek oddelených od obrábaného materiálu. čo je znázornené na obr.

.

ktoré vychádzajú z rôznych prístupov. Na obr.0.13 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na priebeh dosahovanej drsnosti povrchu (zdroj McGeough [22]) Obr. ktorá v konečnej fáze spojí katódu a anódu kanálom výboja.148 Progresívne technológie elektródového priestoru.12 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy (zdroj McGeough [22]) Obr.s] 1000 1 10 100 Dĺžka impulzu ľjjsj 1000 Obr. Levy.1 mm) dochádza medzi elektródami vplyvom pulzujúceho elektrického poľa k výboju. Materiál je natavený a následne odparený zo zóny výboja. Existuje viacero teórií.15 je znázornený princíp vzniku výboja a jeho účinok na povrch materiálu. V kanále výboja odovzdávajú elektróny a . V určitej vzdialenosti A (0.5.001-f. nie je ešte stále jednoznačné a spoľahlivé.14 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy pri elektroiskrovom hĺbení keramického materiálu (zdroj: König. ktoré sú urýchľované smerom k anóde. Duuw. kde je najsilnejšie elektrické pole. 10 jdc iv á äfíčka 5D A 30 A -1 15 A M - / f // *' 7/ . ŕ -'/ y _' ' j| / 1G A T' jt l / \ ' s / -ti |5. U 1 10 100 Dľžka impulzu [u.5.5. Pri opakovanom procese sa zvyšuje intenzita výboja a vzniká sekundárna lavína elektrónov. Obyčajne základom vysvetlenia úberu materiálu je popis vzniku výboja medzi elektródami a jeho elektrické a tepelné účinky na povrch materiálu. Na katóde vzniká lavína elektrónov.5. Panien [13]) 10 100 1000 Trvanie impulzu t [LIS] Vysvetlenie mechanizmu úberu materiálu elektrickým výbojom aj napriek širokému priemyselnému využívaniu EDM metód. Záporne nabité elektróny narážajú na neutrálne atómy dielektriká a vyvolávajú jeho ionizáciu.

ktoré sú od seba vzdialené veľmi úzkou medzerou A.5. V dôsledku vysokej teploty a následného odparovania dielektriká narastá v plazmovom kanále výboja tlak až na hodnoty 2 000 MPa. Intenzívne elektrické pole medzi dvoma elektródami ponorenými v dielektrickej kvapaline. . vyvolá polarizáciu molekúl a iónov dielektrickej kvapaliny. kladných iónov. voľných elektrónov.J7.m' vo veľmi krátkom časovom intervale (0. keď napätie klesne. Keď polarizácia dosiahne určitú hladinu nasýtenia. / Elektroeroz. ktorá natavuje a odparuje čiastočky kovu. Teplota vkanále dosahuje hodnoty 8 000 -ŕl2 000 "C. následkom čoho vzniká vysoká teplota. ktoré priťahuje ióny k osi kanála výboja.5. Vznikajúci tepelný tok nadobúda hodnoty |: 1 okolo I 0 W.16 ukazuje detail troch základných fáz. 21. tlak v kanále takisto náhle poklesne a žeravé čiastočky kovu sú vymrštené z povrchu. Vysoko intenzívny prietok prúdu ďalej ionizuje výbojový kanál a vytvorí sa silné magnetické pole. Okolo osi sa hustota iónov zvyšuje.1 * 2 000 ps). ktoré sprevádzajú elektroiskrový výboj a uber materiálu.ívne obrábanie EDMm-\VEDM 149 kladne nabité ióny svoju kinetickú energiu vo forme tepla časticiam povrchu anódy a katódy. 5 . 5. Lokálna teplota povrchu elektród dosahuje hodnoty vyššie ako bod tavenia materiálu [1. 22]) Takýto vysoký tlak obmedzuje odparovanie žeravého kovu.22]. pár nataveného kovu oboch elektród a plynov chemického rozkladu dielektriká. Obr. vyvolá to v elektrickom poli snahu o usporiadanie kladných a záporných Častíc v prúde výboja. A) a) doporučená vzdialenosť medzi elektródami b) vznik i s k r o v é h o v ý b o j a c) vznik elektrónovej lavíny d) vy m rš tenie č i a s t o č i e k kovu z p o v r c h u a vznik krátera B) a) vznik lavíny e l e k t r ó n o v na k a t ó d e b) ionizácia prostredia v medzere medzi elektródami c) vznik sekundárnej laviny d) vznik k a n á l u v ý b o j a katóda O b r . Po prerušení impulzu. Detail vzniku výboja a priebehu napätiu medzi elektródami ukazuje obr. I 5 Mechanizmus vzniku výboja pri eiektrocrozivnom opracovaní a jeho účinok na uber materiálu (spracované podľa [15. Toto usporiadanie má za následok pokics odporu dielektrickej kvapaliny a nárast prietoku prúdu až na hodnoty 10 7 -f 10B A/s [26]. Toto vymrštenie alebo odparenie je sprevádzané vznikom plynových bubliniek a charakteristického kráteru na mieste výboja. V mieste výboja vzniká plazmový kanál zložený z ionizovaných častíc.

.

ale s rôznou veľkosťou a intenzitou.© . ale netermické vplyvy ako elektrodynamické a mechanické účinky majú svoje nezanedbateľné miesto v komplexnom jave elektroerózie.© © 0 ^ © . So zväčšujúcim sa kráterom v dôsledku odparenia materiálu zvyšuje sa aj vzdialenosť medzi elektródami.17 Detail vzniku výboja a priebeh napätia v priestore medzi elektródami [26].© . ktoré priťahuje ióny k osi kanála výboja. Kráter (úbytok materiálu) vzniká na obidvoch elektródach. medzi ktorými prevládajú guľovité častice nataveného kovu potvrdzujú.150 Progresívne technológie e 0 Obr. vznik vysokej teploty.© úbytok na anóde 0-40 V UDyron na Kaiooe / 12-25 V / vzdialenosť úbytok plazmy Obr. Tepelný účinok výboja je síce hlavným faktorom procesu erózie.© .5. čo je spojené s opotrebením nástrojovej elektródy a intenzitou úberu materiálu.16 Postupné štádiá vzniku výboja pri EDM [26] a) polarizácia molekúl a iónov dielektrickej kvapaliny b) usporiadanie kladných a záporných častíc v prúde výboja a nárast intenzity p r ú d u 107 Ť 108 A/s e © a) e b) © SUP 0 0 d) c) c) vytvorenie kanála ionizovaných častíc.© . vznik plazmy zloženej z kladných iónov a voľných elektrónov. Postupne tepelný účinok výboja spôsobí vypudenie a/alebo vystreľovanie (ejection) natavených čiastočiek kovu z povrchu. Vypudené čiastočky kovu opúšťajú povrch po okraji vznikajúceho krátera. z pár kovu oboch elektród a plynov z chemického rozkladu dielektriká d) vytvorenie silného magnetického poľa.®1 ©^ . Polarita elektród má dôležitú úlohu pri úbytku častíc materiálu z elektród. že tepelné procesy a tavenie kovu na anóde sú určujúce javy procesu erózie elektrickým výbojom. natavenie a odpareníe čiastočiek kovu e) tepelný účinok výboja spôsobí vypudeníe(výstreľovanie) natavených čiastočiek kovu z povrchu f) v mieste oddeľovania častíc vzniká na povrchu anódy a katódy kráter —s t i Plazma ohiasr vysokej teploty katóda ©--©-©-€>- oblasť vysokej teploty anóda —»-© . V dolnej časti obrázku je znázornený pokles napätia medzi elektródami v závislosti od vzdialenosti medzi nimi a tiež priebeh úbytku plazmy. Obyčajne nástrojová elektróda jc . uzavrie sa jeden cyklus spôsobujúci úbcr materiálu.* • © ) . Erózne produkty. Keď sa energia výboja vyčerpá.5.

opotrebenie nástoja.18 Závislosť intenzity úberu materiálu na dobe trvania impulzov pre premenlivé parametre prúdu výboja od 5 do 20 A.5. pre podmienky hrubovania (väčší uber materiálu a pre podmienky jemného dokončovania povrchu (nižšia intenzita úberu materiálu).2. ktoré sú rovnaké. relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy a dosahovanú drsnosť povrchu.. Intenzita úberu materiálu má vplyv na dosahovanú drsnosť a presnosť povrchu.) a tepelná vodivosť materiálu. Dauw.5.j. Levy a Ponten f \4\) 1 10 100 1000 Trvanie impulzu \ [p. Na druhej strane.1 Prevádzkové charakteristiky procesu Prevádzkové charakteristiky procesu elektroiskrovčho obrábania sú vždy závislé na parametroch stroja. má mínus (-) pól. frekvencia impulzov a pod.1 Elektroerozívne obrábanie EDM-WEDM 151 katódou t. Podľa výsledkov.1. Obr. Na intenzitu úberu majú vplyv parametre elektrického obvodu (pretekajúci prúd. Zvyšovaním intenzity úberu materiálu sa zhoršuje drsnosť povrchu. frekvencia výboja. obrobok katóda (-).5.17. pretože pokles napätia na anóde je v tomto prípade minimálny.s] Obr.20 porovnáva intenzitu úberu materiálu.5.19 ukazuje priebeh vplyvu nástrojového materiálu na intenzitu úberu. Levy a Ponten [14]..18 ukazuje vplyv parametrov elektrického obvodu na intenzitu úberu materiálu.) je závislý na type použitého zariadenia. grafitová a medená. Dauw. obr. intenzitu opotrebenia nástrojovej elektródy a relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy pri EDM hĺbení rôznych druhov materiálov na báze keramiky s rozdielnou elektrickou vodivosťou.5. Pre obe elektródy dosahuje uber približne 3.5. maximálna hodnota intenzity úberu materiálu je 7 mnrVmin pre rôzne dĺžky trvania impulzov v rozsahu 2 -ŕ 235 us a zmeny prúdu výboja od 5 do 20 A. že za daných podmienok nevznikajú významné rozdiely v dosahovanej maximálnej intenzite úberu materiálu. Pri tomto zapojení sa reguláciou prúdu riadi proces úbytku materiálu na anóde a tiež kvalita opracovaného povrchu. Obr.) a výsledkami obrábania (drsnosť povrchu. Porovnávané sú dva typy najčastejšie používaných nástrojových elektród.. ale pochádzajú od rôznych výrobcov. Vzťah medzi parametrami procesu (prúd výboja. dosahuje sa vyššia rýchlosť úberu a prakticky nulové opotrebenie nástroja. ktoré uvádzajú König. nástroj anóda (+). .. 5. Materiál obrobku má svoj podiel na priebehu sledovaných závislostí. Úbytok napätia na anóde býva 0 * 40 V. napätie. doba trvania impulzu. ak sa použije opačná polarita elektród. Grafické závislosti ukazujú. Tento princíp obrábania sa používa pre metódu „no-wear EDM" alebo elektroimpulzné obrábanie a jedná sa o hrubovacie opracovanie. (zdroj: König. čo vyplýva z porovnania materiálov SiSiC(l) a SiSiC(2).6 mm7min [13]. Obr.

.

26J poskytujú prevádzkové charakteristiky. • čas nabíjania 10'2 -ŕ 10'5 s. • frekvencia výboja až do 100 kHz.4 mmVhod. pre brúsenie. . poskytujú orientačné poznatky. napätie 180 (zdroj: König.013^0.6 A. a prúdová hustota do 10S A/cm".01 Ť 0. z vyššie uvedených dôvodov.13 mm. relatívneho opotrebenia nástrojovej elektródy a dosahovanej drsnosti povrchu na dĺžke trvania impulzu pre clektroiskrové hĺbenie profilov do keramického materiálu SiSiC [13] prúd výboja 8. ktoré sú však z vyššie uvedených dôvodov viac menej len orientačné: • napätie prúdového zdroja 60 * 250 V.5.8 mm alebo 0. • vzdialenosť medzi elektródami (gap) závisí od druhu použitého generátora a pohybuje sa v rozsahoch 0. 8. • čas vybíjania 10"9 Ť 1 0 5 s. Každá technológia. • intenzita úberu materiálu až do 16. ale umožňuje reguláciu operačných parametrov (v súčasnosti cez CNC riadenie) a tým ovplyvňuje výsledok obrábania. • priemerná hodnota prúdu výboja okolo 300 A. jemné dokončovanie povrchov a delenie materiálov sa používa rozsah 10 * 70 V.152 Progresívne technológie O 500 1000 5500 10 100 T 1000 1C0OO Trvanie impulzu t [us] ™*w impulz" t \j$ Obr. pulzný generátor). Dostupné literárne zdroje a prospektový materiál firiem vyrábajúcich zaradenia pre elektroerozívne obrábanie [1. I I .19 Závislosť intenzity Uberú materiálu.s] Každý stroj pre elcktroerozívne obrábanie má vlastnú špecifickú technológiu. Uvádzané prevádzkové charakteristiky. Levy a Panien [ 14]) Trvanie impulzu t [u. ktorá jc závislá na použitom type elektrického obvodu (kapacitný obvod. Dauw. podľa druhu vykonávanej práce sa mení napätie (pre obrábanie otvorov jc 80 + 120 V.

5.1 Elektroerozívne obrábame EPM-WEPM

153

• kužeľov i to s ť stien otvorov sa pohybuje okolo 0,005 * 0,51 mm; podľa aplikovanej technológie; • dosahovaná drsnosť Rz povrchu: pre hrubovacie operácie 12,5 pm, pre dokončovacie operácie je v rozsahu 0,2 ~ 6.3 um, pre vysokopresne opracovanie a špeciálne požiadavky na presnosť až 0,05 -0,1 pm.

16

E E E

• intenzita úberu • intenzita opotrebenia • relativ ne opotrebenie

16 - 12
fi

E E 12

B í, -P S i

=:;"

ô

4

4 - 0 SiSiC[1] SiSiC(2) Syalon 5-501

B0

M

1

:•:

• intenzita úberu • intenzita opotrebenia • relatívne opotrebenie

O.Ofl e" E J j6 I L 3 iJ

E

Ohr.5.20 Porovnanie intenzity úberu materiálu, intenzity opotrebenia nástrojovej elektródy a relatívneho opotrebenia nástrojovej elektródy pri EDM hĺbení A pre hrubovanie T pre dokončovanie nástroj: meď (+) pretekajúci prúd: 16 A dĺžka trvania impulzu: lOOps (zdroj: König, Danw, Levy a Panien

S I

2 o

rťl
SiSiC(1)

r ŕ l SiSiC(2)

Ik
Syalon S-501

0.04 g 0,02 o

ä
| 1

h

a
1 ?

[14])

o

5.1.3 Kvalita opracovaného povrchu Povrch po eicktroiskrovom obrábaní má náhodný izotropný profil, ktorý je tvorený charakteristickými krátermi, s pomerom hĺbky krátera k priemeru krátera 5 až 50 [21,22]. Typická hĺbka krátera býva okolo 2,5 um a priemer 12,5 um [26]. Hĺbka krátera a j /ho priemer sa zväčšuje so zvyšujúcou sa energiou iskrového výboja až na hodnoty 12 pm hĺbka, 60 um priemer. Na obr. 5.21 sú znázornené typické profily kráterov pre rôzne materiály pri rovnakých podmienkach výboja. Tvorenie kráterov je výsledkom iskrového výboja a ich rozmery sú ovplyvnené použitou dielektrickou kvapalinou a materiálom elektródy. Povrch má matný vzhľad. Vznik kráterov na povrchu je spojený s lokálnym natavením povrchu (teploty sa pohybujú v rozsahu 8 000 až 12 000 u Ch tepelne ovplyvnenou zónou a plastickou deformáciou vo vnútri krátera a v jeho okolí. Povrch jc zároveň rýchlo ochladený a zakalený účinkom dielektrickej kvapaliny. Natavcná vrstva ľahko reaguje s materiálom elektródy a produktmi pyrolýzy pri chemickom rozklade dielektriká. Takto sa na povrchu ocele tvorí stabilná austenitická vrstva .i napr. na povrchu titánu tvrdé zlúčeniny karbidu titánu TiC alebo oxidu titánu TiO : .

154

Progresívne

techno losie

horčik

molybdén

Obr.5.21 Profily vznikajúcich kráterov pre rôzne materiály za rovnakých podmienok výboja (zdroj: Lloyda Warren [19])

Účinok vysokých lokálnych teplôt spôsobuje metalurgické zmeny v povrchovej vrstve a vznik porúch, ako sú trhliny na hraniciach zŕn, dvojčatenie, štiepenie a vznik tzv. charakteristickej bielej vrstvy. Vysoká rýchlosť ochladzovania povrchu má za následok poruchy kryštalickej mriežky, fázové zmeny a vznik zvyškových napätí v povrchovej vrstve. Tieto zmeny nie sú zhodné a stále, ale menia sa od jedného stroja k druhému, pretože závisia na parametroch výboja, na dielektriku, materiále elektródy a medzere medzi nástrojom a obrobkom, Lloyd a Warren [19].

Obr.5.22 Typický charakter povrchu po elektroiskrovom opracovaní A - vrstva roztaveného kovu 10-ŕ 40 um B — oblasť vykazujúca znečistenie spôsobené difúziou materiálu elektródy do hĺbky asi 250 um C — tepelne ovplyvnená vrstva menej ako 400 um

Charakter natavenom a o hrúbke asi elektródy, jej

ovplyvnenej povrchovej vrstvy pri EDM opracovaní znázorňuje obr.5.22. Na rýchlo zakalenom povrchu materiálu sa tvorí tenká pretavená epitaxiálna vrstva 10 4 40 um. Za pretavenou vrstvou je oblasť kontaminovaná materiálom pracovnej hrúbka býva okolo 0,025 mm. Pod touto vrstvou vzniká tzv. biela vrstva, silne

5.1

Elektroeroztvne

obrábanie

EPM-WEDM

155

nauhličená stuhnutá tavenina s vysokou tvrdosťou okolo 60 HRC, je zároveň súčasťou tepelne ovplyvnenej vrstvy. Hrúbka bielej vrstvy priamo závisí na vybíjacej energii impulzov. Táto vrstva sa javí pri metalografickom skúmaní ako dokonale homogénna a pri väčšom zväčšení je vidieť jej laminárny charakter. Hrúbka bielej vrstvy môže byť pri hrubom opracovaní i niekoľko desatín milimetra, pri strednom niekoľko mikrometrov a po jemnom opracovaní je celkom nepatrná. Obyčajne tepelne ovplyvnená oblasť siaha do hĺbky 400 pm až 1 000 um v závislosti na energii impulzov. Elektroiskrovo opracované povrchy sú charakterizované vznikom ťahových zvyškových napätí v povrchovej vrstve v dôsledku tepelného pôsobenia. Lloyd a Warren [19] udávajú, že veľkosť vznikajúcich ťahových zvyškových napätí sa môže blížiť až k hodnotám medze pevnosti v ťahu. Zvyškové napätia v povrchovej vrstve ovplyvňujú funkčné vlastnosti obrobku. Ťahové napätia znižujú medzu únavy a uľahčujú rozrušovanie povrchových vrstiev pri vzájomnom spolupôsobení povrchov. Z uvedeného dôvodu, povrchy opracované elektroiskrovým obrábaním majú zníženú životnosť v podmienkach ťahového pracovného zaťaženia. Naopak v podmienkach tlakového zaťaženia povrchov by mohlo dôjsť k zvýšeniu ich životnosti. Z uvedeného dôvodu sa v mnohých prípadoch doporučuje po EDM procese klasické mechanické dokončovanie povrchov spojené s odstránením ovplyvnenej a spevnenej vrstvy. Ako už bolo vyššie uvedené dosahovaná drsnosť povrchu závisí na intenzite úberu materiálu, na spôsobe opracovania (hrubovanie, dokončovanie alebo jemné dokončovanie povrchov), na druhu a čistote dielektrickej kvapaliny a na parametroch elektrického výboja. Určujúcim ukazovateľom sa javí intenzita úberu materiálu za jednotku času. Na obr.5.23 a 5.24 sú znázornené grafické závislosti dosahovanej drsnosti povrchu v závislosti na intenzite úberu materiálu (VRR volume removal raie). V prvom prípade (obr.5.23) sa mení prúd výboja. V druhom prípade sú znázornené dosahované drsnosti pri hrubovaní rôznych druhov materiálov na báze keramiky. Dĺžka trvania impulzov tiež ovplyvňuje dosahovanú drsnosť povrchu. So zvyšujúcim sa časom trvania impulzu drsnosť povrchu mierne stúpa. Pri vyšších prúdoch výboja, nad 15 A, je zhoršenie drsnosti povrchu výraznejšie, obr.5.13. Presnosť rozmerov elektroiskrovo opracovaných predmetov závisí od technologickej presnosti, ktorú tvorí presnosť kinematických celkov stroja, presnosť výroby nástrojovej elektródy, presnosť nastavenia elektródy voči obrobku, presnosť výmeny nástrojovej elektródy a spôsob prúdenia dielektriká v pracovnom priestore. Presnosť zhotovenia elektródy nástroja kladie vysoké požiadavky na zručnosť nástrojárov. Presnosť a kvalita EDM opracovaného povrchu závisí vo veľkej miere od medzery medzi elektródou a predmetom. Rozmery obrábaného predmetu sa od rozmerov elektródy líšia vôľou, ktorú predstavuje medzera. Pri určovaní potrebného zväčšenia alebo zmenšenia rozmeru elektródy je rozhodujúci tvar špecifických rozmerov. Veľkosť medzery závisí od pracovných charakteristík použitého elektroiskrového stroja a od pracovných podmienok, ktoré sa používajú na dokončovacie obrábanie. Pri hrubovaní je spravidla šírka medzielektródovej medzery väčšia ako pri dokončovaní. Nepresnosti vznikajúce v procese EDM hĺbenia sú kužeľovitosť otvorov, úkosovitosť, úbytok nástrojovej elektródy, veľká makronerovnosť obrobenej plochy. Výbojový priestor (medzera) medzi elektródami (nástrojom a predmetom/obrobkom) je veľmi malý a jeho veľkosť je závislá na elektrických parametroch pracovného okruhu, teda je úmerná energii jednotlivých výbojov.

156

Progresívne
3

tecfmolóeie

Pri jemnom opracovaní, keď sa používa výboj o veľkosti 10' J (povrchy vysokej kvality), zmena výbojovej energie asi o 10% vyžaduje zmenu elektródovej medzery asi o 0,001 mm [30]. Modeme elektroiskrové stroje majú výbojové napätie dostatočne stabilizované tak, aby zaisťovali aj minimálnu zmenu presnosti. Podľa toho sa predpokladá, že presnosť rozmerov elektroiskrového obrábania sa pohybuje v rozmedzí ± 0,001 mm. K uvedenej nepresnosti sa pripočítavajú chyby spôsobené nesprávnou polohou pracovnej elektródy napr. vplyvom vôle v pohybových mechanizmoch, nepresným upnutím, nízkou tuhosťou stroja a pod. Na presnosť má ďalej vplyv čistota dielektrickej kvapaliny a hromadenie kovového odpadu v medzielektródovej medzere.

1000

4
r OJ

Obr.5.23 Dosahovaná drsnosť povrchu v závislosti na zmene prúdu výboja pri opracovaní nástrojovej ocele grafitovou elektródou (zdroj: McGeough [22])

JZ1

0

2

4

6

8

10

12

_^
• Intenzita úberu materiálu ^Drsnosť povrchu Rz 60 %. & •n

I
O 20 ¡5
L/i

TiBŕ

ALjOj+TiC

Si^+TiC

S1ALON

Ti(CN)+TiBj Ti(CN)*Cr3r>.

lIIJ

Obr.5.24 Intenzita úberu materiálu a dosahovaná drsnosť povrchu pri EDM hĺbení foriem z rôznych druhov keramických materiálov pre medenou elektródou (zdroj: Koni g, Dauw, Levy a Panien [N])

5,1.4 Použitie EDM technológií V súčasnosti nachádza EDM opracovanie široké uplatnenie v rôznych priemyselných oblastiach. Z pohľadu využitia sa rozdeľuje na dve dominantné oblastí, obr.5.25 a to: • hĺbenie, • drôtové rezanie.

5.1

Elektroerozh-ne obrábanie EPM - WEDM

157

Samostatnú skupinu tvorí elektroiskrové brúsenie. V praxi je využitie elektroískrového obrábania veľmi široké a rôznorodé. Používa sa: na zhotovovanie otvorov najrôznejších tvarov do kalených materiálov, spekaných karbidov, na zhotovovanie ostrihovacích razníc, pri zhotovovaní otvorov do výrobkov a súčiastok strojov, ako sú: vstrekovacie dýzy. plynové horáky, dýzy na výrobu syntetických vlákien, jemné prievlaky. jemné lekárske prístroje, aj prístroje jemnej mechaniky, na vyiskrovanie súčiastok z korozivzdorných plechov, znakov, písmen fnápisov), rôznych pomocných technologických otvorov, na odstraňovanie zalomených nástrojov, skrutiek, vodiacich kolikov, zalomené nástroje alebo iné súčiastky sa vyberajú pomocou EDM vyiskrovacieho stroja bez ich demontáže (priamo na mieste), čo je veľmi vhodné pri opravách väčších a zložitých súčiastok, použiva sa v opravovniach automobilových a iných motorov, montážnych dielňach všetkých strojárskych závodov, nástrojáriíach, opravovniach stavebných a zemných strojov, opravovniach poľnohospodárskych strojov, na obrábanie materiálov vysokej pevnosti. na vŕtanie malých otvorov od priemeru 0.05 mm, do tvrdých a húževnatých materiálov, na mikrodierovanie, na elektroiskrové hĺbenie zápustiek, opravu zápustiek a lisovacích foriem, pri opravách zápustky sa postupuje lak, že tvarovými elektródami, ktorými bola zhotovená dobrá zápustka, sa prehĺbi opotrebená zápustka, pritom sa zápustka neohreje. takže ju netreba znova tepelne spracovať.

• • •

• •

• • • •

na nanášanie a spevňovanie povrchu súčiastok. b) Konečný tvar obrobku a nástrojovej elektródy po hĺbení. počtu a tvaru impulzov za sekundu. Aby účinok iskry bol čo najväčší a aby sa uvoľnené čiastočky materiálu dobre odstraňovali z pracovného miesta. medzi ktorým je dielektrické prostredie. Zvyšovanie intenzity úberu materiálu zhoršuje kvalitu povrchu. pričom sa elektróda čiastočne opotrebováva.1 Elektroiskrové hĺbenie Elektricky vodivý materiál sa obrába iskrovými výbojmi medzi elektródou zapojenou na záporný pól a obrábaným predmetom zapojeným na kladný pól. na obrábanie vajcovitých a kužeľovitých súčiastok menších rozmerov s malými otvormi.26 Konfigurácia elektród pri hĺbení a) Východiskový tvar nástrojovej elektródy bez známok opotrebenia a východiskový tvar obrobku. a tým aj na kvalitu povrchu.26.elekl/óda ai b) Obr. katóda sa ochladzuje. obr.5. Priebeh elektroiskrového hĺbenia možno popísať nasledovne: približovaním pracovných elektród (nástroj . Produktivita obrábania a akosť obrobeného povrchu závisia od energie výboja a od ich frekvencií. Zvyšovaním napätia zdroja Ut a kapacity C v obvode možno uber zväčšovať.158 Progresívne technológie • • • • • • • na výrobu drážok do valcov. na prerezanie piestnych krúžkov vysokotlakových kompresorov. Jedna iskra nasleduje za druhou a nástroj pomaly vniká do obrábaného materiálu. na ostrenie a lapovanie nástrojov.obrobok) preskočí medzi nimi iskra (výboj) a z obrábaného predmetu sa uvoľní malá časť roztaveného materiálu.4.1. 5. ako napr. Nástrojová elektróda sa pri obrábaní automaticky posúva a udržuje sa nastavená hodnota medzery.5. na vyrezanie úzkych drážok v strojových dielcoch. Uber pri elektroiskrovom hĺbení závisí najmä od parametrov elektrického prúdu. nástroj . čo priamo vplýva na veľkosť kráterov vznikajúcich na mieste pôsobenia iskry. od obrábaného materiálu. Kapacita kondenzátora ovplyvňuje povahu práce . Q na obrábanie malých otvorov v dýzach v streková c í ch čerpadiel pod uhlom od 0 do 90°. na rezanie malých súčiastok. materiálu nástroja a od pracovnej kvapaliny. filtre. Tvar elektródy sa kopíruje do obrobku. Tým sa však zväčšuje mohutnosť výboja.

Opotrebenie sa kompenzuje tým. • • • Najvýznamnejšiu oblasť použitia elektroiskrového hĺbenia predstavuje v súčasnosti výroba otvorov rôznych tvarov a výroba tvárniacich nástrojov. vzniká menší odpad ako pri klasickom mechanickom obrábaní. že iskra už nemôže preskočiť. znižuje sa prácnosť pri výrobe zložitých tvarov. ktoré sa nedajú inými metódami obrábania uskutočniť. pričom intenzita prúdu sa pohybuje od 0. že na vyhubenie tvarového otvoru sa používa viac elektród. takže za určitý čas medzera (vzdialenosť) vzrastie tak. tvrdosti. Podmienkou kvalitného elektroiskrového hĺbenia je dokonalé čistenie dielektrickej kvapaliny. pomerne jednoduchá výroba nástrojových elektród. pri hĺbení nevznikajú ostrapy. Pri hĺbení priebežných otvorov sa používajú dlhšie elektródy a otvor sa kalibruje nepoškodenou (neopotrebenou) časťou nástroja. (sily. výrobný proces možno automatizovať. • • • • • • • • • Medzi nevýhody je možné zaradiť: nepriamu úmeru medzi produktivitou a kvalitou obrobeného povrchu. Pri hĺbení otvorov sa cez otvor v nástroji vedie pracovná kvapalina.2 do 600 uF (mikrofarad). krehkosti. Pri dokončovaní sa volí malá kapacita. možnosť obrábať dielce zložitých tvarov a vykonať operácie. čo umožňuje dosahovať rôznu kvalitu opracovaného povrchu. deformácia). cez ktorú v čistej kvapaline preskočí iskra.5. Najväčším nedostatkom elektroiskrového hĺbenia je rýchle opotrebenie nástroja. čo znižuje opotrebenie elektród a stabilizuje podmienky obrábania. lj je minimálna vzdialenosť. Pri procese je potrebné zachovávať túto vzdialenosť. Medzera t závisí predovšetkým od napätia a intenzity prúdu vo vybíjanom obvode a od účinného odstraňovania odtavených čiastočiek z pracovnej medzery. na obrábaný predmet nepôsobia žiadne mechanické účinky.2) kde D je priemer odtavených Čiastočiek materiálu. . (5.5. potrebu ponoriť obrobok i nástroj do kvapaliny počas procesu. aby sa vyplachovali odtavené čiastočky z medzery.2 do 40 A [30]. Vytvorený otvor však bude vždy väčší ako nástroj o medzeru: t= D + /.1 Eiektroerozívne obrábanie EPM -WEDM 159 (dokončovanie alebo hrubovanie) a obyčajne sa volí v rozsahu od 0. ktoré sa nedajú vopred spoľahlivo určiť. Príklad hĺbenia vnútornej skrutkovicovej drážky ilustruje obr. • pomerne nízku produktivitu pri obrábaní materiálov malej tvrdosti.27. Prednosti elektroiskrového hĺbenia sú: možnosť obrábať vodivé materiály ľubovoľnej mechanickej pevností. veľký rozsah pracovných parametrov. Obrábaný povrch sa od čela nástrojovej elektródy vzdiaľuje. húževnatosti. aby bol povrch jemnejší. závislosť presnosti a kvality procesu od mnohých faktorov.

.

4. Drôt sa použije iba raz. prívod r (20 .zásobnik s drôtom označovanie Wire Electrical Discharge Machining EDM skrátene WIRE .28.1. popisuje sa tiež ako Traveling Wire modifikáciou elektroiskrového obrábania. predovšetkým strižných a cievka . Pohyb drôtu je pomalý a je . Technológia zavedená fy Agie. Nástrojová elektróda jc tenký drôt.400 A 11 drel Princíp metódy elektroiskrového drôtového rezania je znázornený na obr.4 0 k H z ) ! = 200 . Jeho tvámiacich nástrojov.EDM) je progresívnou zavedenie znamenalo výrazný pokrok vo výrobe lisovacích nástrojov.2 Elektroiskrové drôtové rezanie ( W I R E .5.27 Elektroiskrové hĺbenie vnútornej skrutkovicovej drážky rotujúcou elektródou.. dodržuje všetky zákonitosti procesu elektrickej erózie. Postupné odvíjanie drôtu je potrebné pre vylúčenie jeho opotrebovania.EDM) Elektroiskrové drôtové rezanie (medzinárodné WEDM. ktorý sa postupne odvíja pomocou špeciálneho zariadenia.160 Progresívne technológie Ohr. (spracované podľa materiálovfy Agie) (elektóda) 5.5.

Presnosť polohy drôtu až do 0. WEDM vyžaduje plynulé prúdenie dielektriká do oblasti rezu. Vysokoefektívne využitie predstavuje integrácia technológie WEDM do systémov CAD/CAM. SÍ3N4 . Samozrejme rýchlosť úberu závisí na druhu materiálu a jeho elektrickej vodivosti. Štandartný priemer býva okolo 0. Povrch materiálov po opracovaní vykazuje typické stopy po tepelnom ovplyvnení. 22. ako jc pevnosť v ťahu a elektrická vodivosť a sú vhodné pre ťahanie s vysokou presnosťou prierezu.013 mm. pričom nástrojová elektróda je rotujúci kotúč vyrobený z grafitu alebo mosadze.EDG) využíva princíp elektroerózie pre úber materiálu. 26J. kubického nitridu bóru mikroobrábanie . ZrB2. podľa požadovaného tvaru vyrábaného predmetu.3 Elekroiskrové brúsenie Elcktroiskrové brúsenie (Electrical Discharge Grinding . tiež ľahké oleje. Výsledkom nevhodného prúdenia dielektriká býva pretrhnutie drôtovej elektródy. Drôt sa odvíja a pohybuje vo vertikálnom smere podľa vopred určenej dráhy. Používa sa tiež molybdén a pre mikroobrábanie aj wolfrám. pre účinné WEDM rezanie vodivosť materiálov nesmie byť nižšia ako 2 x 10 : . Najnovšie trendy využívajú povlakované drôty napr. a poly kryštalického diamantu [30].02 -f. pretože sa nevytvorí elektrický oblúk medzi nástrojom a obrobkom. Podrezanie (overeut) sa pri tejto technológii pohybuje v rozmedzí 0.5. Tvrdosť a húževnatosť materiálov nemá významný účinok.0. [14. Dielektrická kvapalina musí zabezpečovať dostatočné chladenie oblasti obrobku a drôtovej elektródy a odplavovanie eróznych splodín z miesta rezu. . Obrábaný predmet tvorí elektródu opačnej polarity ako je drôt. Pre presné obrábanie je rovnako dôležité dôsledné dodržiavanie vzdialeností medzi elektródami (gap).3 mm.4. Priemer drôtu sa pohybuje V rozmedzí 0. Spôsob zapojenia závisí od typu použitého výboja a druhu konštrukcie stroja. Rýchlosť úberu materiálu je udávaná ako objemový úber za časovú jednotku a pre staršie typy strojov býva 1 300 mm /hod. Ako diclektrikum sa používa deionizovaná voda alebo iné nízkoviskózne kvapaliny. opracovanie predmetov malých rozmerov okolo 45 pm [32]. Elektródové drôtové rezanie nachádza široké uplatnenie v nasledujúcich oblastiach: opracovanie vysokotvrdých elektricky vodivých keramických materiálov ako SiC. novšie typy strojov zabezpečujú desať a viac násobne vyšší úber materiálu.5 150 mm/s [1. Obrábaný predmet jc upnutý' na stole stroja a môže sa pohybovať v horizontálnom smere alebo nemusí vykonávať žiaden pohyb. Najrozšírenejším materiálom elektródy sú mosadzné a medené drôty.2 mm.03 mm. TiN.003 mm [1]. • • • • • delenie a opracovanie platničiek so spekaných karbidov.05 mm [26]. podľa druhu zariadenia. oceľové drôty povlakované meďou pre zlepšenie elektrickej vodivosti alebo povlakované grafitom za účelom zvýšenia rýchlosti odvíjania drôtu (nízky koeficient trenia).1 Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 161 riadený NC alebo CNC systémom stroja. Dosahujú sa drsnosti okolo 0. Druh povlaku možno voliť podľa požiadaviek použitia drôtového rezania. výroba prototypov (Rapid Tooling).1. Dosahovaná pracovná presnosť sa udáva okolo 0. Q"' cm"1. 5. • obrábanie tvárniacich nástrojov [7. 20]. Vynikajú výbornými vlastnosťami.27 pm [18].16]. Rýchlosť posuvu drôtu je v rozmedzí 2.uplatňuje sa v oblasti výroby mikroelektronických elementov [33].76 -f 1.03 -h 0. Medzera býva okolo 0.

.

Zvýšenie kapacity obvodu dovoľuje zvyšovať rýchlosť rezania. Výhodou týchto brúsnych kotúčov je ich nenáročné orovnávanie pomocou orovnávačov z rýchloreznej ocele.005 mm.162 Progresívne lechno logie Obrobok zapojený na kladný pól je ponorený do dielektriká a posúvaný k záporne nabitej nástrojovej elektróde (rotujúci kotúč) pomocou servopohonu.38 pm. V bežných podmienkach EDG brúsenia sa dosahuje drsnosť povrchu okolo Ra 0. Tolerancie rozmerov sa pohybujú okolo £ 0. najmä pri brúsení spekaných karbidov. Nástroj (rotujúci kotúč) nikdy nie je v kontakte s obrobkom. Uber materiálu je v dôsledku elektrického výboja v medzere (gap) medzi nástrojom (kotúčom) a obrobkom.25 pm. že pri úbere 200 mnrrVri je drsnosť 0.013 0.001 mm [26]. kým pri úbere 2 500 mm^/h iba 3. Technológia úberu a nastavenie podmienok obrábania je súčasťou zariadenia. Vzdialenosť medzi elektródami je 0. Elektroiskrové brúsenie sa používa pri požiadavkách na zvýšenú presnosť obrobkov. Používané napätia sa pohybujú od 30 do 400V. prúd okolo 100 A. Priemerný pomer úberu materiálu k opotrebeniu kotúča je okolo 3:1 [26].29 ukazuje princíp elektroiskrového brúsenia. alebo keď nie je možné zabezpečiť výdatné prúdenie dielektriká. Od veľkosti pretekajúceho prúdu v obvode závisí spôsob úberu materiálu. Obr. Intenzita opotrebenia (úbytku) kotúča je závislá na prúdovej hustote.37 mm). Veľkosť kráterov rastie proporcionálne s energiou výboja. Rýchlosť rotácie kotúčov je 30 180 m/min. Vyššie frekvencie impulzov výboja umožňujú získať hladký povrch. Pomer úberu materiálu k úbytku/opotrebeniu kotúča sa udáva vo veľmi širokom intervale obvykle od 100:1 po 0. materiále obrobku a dielektrickej kvapaline. elektricky elektrický obvod grafitový b r ú s n y k o t ú č pracovná nádoba d i elektrík u m —W pohon pracovného stola smer pohybu pracovného stola Obr. [26]) Zdroj elektrického výboja a druh použitej dielektrickej kvapaliny sú pre EDG rovnaké ako pre „klasické" elektroiskrové obrábanie. v niektorých prípadoch veľmi pomalým úberom je možné dosiahnuť presnosť až ± 0.2 v 260 kHz [ 26]. So zväčšujúcim sa prúdom rastie rýchlosť úberu. Obr. Rýchlosť úberu materiálu výrazne ovplyvňuje dosahovanú drsnosť.29 Princíp elektroiskrového brúsenia (EDG) (zdroj. Dosahované úbery materiálu sú malé a sú udávané v rozsahu 160 -f 2 500 mnvVh.08 mm. Pre jemné opracovanie s vyššou presnosťou a menším ovplyvnením povrchu sa používa nižši prúd v obvode. materiále nástroja. Kotúče (nástroje) sú vyrábané z nizko pórovitého materiálu ako je grafit. brúsení na Čisto a jemnom dokončovaní) operácie brúsenia. 5. .1:1. aie dosahovaný povrch je drsnejäí a viac ovplyvnený procesom. Udáva sa [26]. frekvencia elektrických impulzov je v rozsahu 0. Mosadzné kotúče sa použivajú pre prípady rezania (delenia) veľmi tenkých materiálov (okolo 0.5.5.30 ukazuje závislosť drsnosti povrchu od veľkosti prúdu. Orovnávanie kotúčov sa musí vykonávať po každom úseku (po hrubovaní.2 pm.

Zariadenia musia byť z toho dôvodu opatrené automatickým vypínaním v prípade. Zároveň bezobslužné systémy musia byť vybavené automatickými hasiacimi prístrojmi. Základné rizikové faktory pri EDM predstavujú: • vznik požiaru • zdraviu škodlivé látky. 5. 5. Najväčšie riziko je spojené so vznikom požiaru. Obvykle sa používa pre brúsenie tvarových nástrojov zo spekaného karbidu a brúsenie kalených ocelí. keď hladina dielektriká klesne pod kritickú úroveň. Na druhej strane EDM proces. ale nie je bez nebezpečenstva. . ktorá je určená individuálne pre každé zariadenie veľkosťou obrobku a bezpečnostným faktorom. ktoré ale nemusia byť reálne nebezpečné.4^F| o o 2 Obr.5 Vplyv technológie EDM na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Podľa viacerých zdrojov [1. ktoré vznikajú počas procesu. pretože vtrúseniny piesku môžu poškodzovať grafitový brúsny kotúč. 25. Vo všeobecnosti sa uznáva. 30] ako aj výskumov BIA (Berufssenossenschaftliches Inštitút fúr Arbeitssicherheit) proces elektioiskrového obrábania (EDM) nepredstavuje v kvalitatívnom porovnaní väčšie nebezpečenstvá (riziká spojené s bezpečnosťou práce) ako klasický proces. pretože sa pri ňom nevyskytuje rotácia upnutého obrobku alebo nástroja a ostré triesky. brúsenia a delenia tenkých materiálov. Nie je vhodné pre brúsenie obrobkov z liatiny. kde použitie diamantových kotúčov je vysoko nákladné. Sú to potenciálne možné riziká. brúsenie krehkých a lámavých materiálov.5.30 Účinok prevádzkových parametrov na drsnosť povrchu pri elektoiskrovom brúsení spekaných karbidov. Používané nízke napätia v procese EDM znižujú aj nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom. kde klasické rozbrusovanie môže spôsobiť deformáciu.5.5 3^kH^. tvarové brúsenie materiálov. dielektrikum: petrolej teplota dielektriká 38 °CT materiál kotúča: grafit (zdroj: [26)) i 6 8 10 Prúd [A) • • • • Použitie EDG procesu spadá do oblastí: brúsenia vysokopevných ocelí a karbidov. ktorého príčinou môže byť dielektrikum s nevhodným bodom vzplanutia. Podmienky brúsenia: Napätie: 60 V.31 sú znázornené rizikové oblasti. pokiaľ existuje vhodný systém ochrany. že EDM opracovanie v porovnaní s klasickým obrábaním patrí k bezpečnejším spôsobom.1.1 Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 163 2. Na obr.

.

Dielektrikum s nízkou viskozitou tvorí menej výparov a pár.31 Rizikové faktory pri elektroiskrovom obrábaní (spracovanepodľa [25]) Riziká ohrozenia zdravia sú spojené so vznikom škodlivých výparov a plynov. ktoré sa tvoria rozkladom olejov a ich prísad. . Z hľadiska ochrany životného prostredia je najviac prijateľná deionizovaná voda ako dielektrikum pre elektroiskrové obrábanie. Zloženie dielektriká a jeho viskozita vplýva na tvorenie výparov a pár. pri drôtovom rezaní (WEDM) vznikajúce rizikové látky sú: • • • • oxid uhoľnatý (CO) oxid dusný (NO) ozón nebezpečné aerosóly. • vedľajšie produkty. Druh použitého dielektriká je dôležitý z pohľadu rizikových nebezpečných látok.obrobok). • pary minerálnych olejov • minerálne aerosóly.^ a n ä l výboja plazma ^- VÝBUŠNÁ ZMES RIZIKO POŽIARU F-' QDMAStOVACl ÚČINOK ELEKTROMAGNETICKÉ ŽIARENIE O STROH RANN É ČASTICE Obr. Vysoké teploty v zóne výboja majú za následok vznik nebezpečných výparov a aerosólov. Pri EDM sa výpary a aerosóly tvoria v závislosti od i) druhu dielektriká ii) druhu materiálu nástroja a obrobku iii) princípu úberu materiálu (elektrický výboj). Ak sa používajú dielektriká na báze vodného roztoku ako napr.164 Progresívne technológie AEROSÓLY t v a r o m nastroj ŤAŽKÉ K V V K L OY AE dielektrikum VEDĽAJŠIE PRODUKTY PLYNOV Í R . Dielektrické kvapaliny na báze minerálnych olejov alebo organickej kvapaliny používané pre elektroiskrové hĺbenie a rezanie tvoria nasledujúce nebezpečné výpary: • polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) • benzény. Bezpečnostné predpisy doporučujú použitie krémov na ruky a zabezpečenie ventilácie miestnosti a odsávanie výparov a dymu. V súčasnosti sa deionizovaná voda používa najmä pre procesy drôtového rezania. predstavujú možnosť poškodenia pokožky. So zvyšujúcimi sa požiadavkami na ochranu životného prostredia jej používanie preniká aj do oblasti EDM hĺbenia.5. ktoré vznikajú v dôsledku teploty v pracovnej medzere medzi elektródami (nástroj . Dielektrikum a častice odpareného kovu.

: Teoretické základy obrábania kovov. (1967) l.ed. ASM . ktoré sa usadzujú v dielektriku ako kal. J. pri EDM výrobe tvámiacich nástrojov.322-327. 3.25 mg/l molybdén (Mo) titán (Ti) tvrdé prímesy Spôsob úberu materiálu obsahuje riziká spojené s množstvom vznikajúcich vedľajších produktov a odpadov. Odparovaním materiálu elektród vznikajú anorganické látky napr. Literatúra ku kapitole 5. Bellows. ako sú bezkáblové telefóny. Buúa. (I9S2). karbid wolfrámu (WC). J. Makinouchí. pp. nikel (Ni). 5.Machining. ASM International. H.1 Elektroerozívni' obrábanie EPM -WEDM 165 Výsledkom vysokej teploty v zóne rezu je tavenie a odparovanie materiálu nástroja a obrobku. American Maclunist.l87 4. Oblasť bezpečnostných predpisov a ochrany životného prostredia je dobre prepracovaná vzhľadom na široké priemyselné využitie EDM procesov a platia pre ňu prísne normy a pravidlá.2 uvádza rozbor produktov rozkladu. pp. Pre výpary a pary sú obmedzenia dané technickými pravidlami pre nebezpečné (rizikové) materiály. a obvykle sa odstraňujú filtrovaním. Vol. Bandyopadhyay. Tab.5. P. Okrem výparov z dielektriká vznikajú rozkladom materiálu elektród ďalšie výpary. 6. elektromagnetický smog je nebezpečný vôbec. SVTL.665-o72 . Li. W. 5.5. pričom dochádza k rozkladu kovových materiálov. karbid titánu (TiC).: Drilling wiihoui Drills. (1997). 1 5 m g / l c h r ó m (Cr) < 0.: Buda. Ďalšie potenciálne nebezpečenstvo predstavuje elektrický výboj a s ním spojený vznik elektromagnetického žiarenia. keď obsahuje toxické alebo zdraviu škodlivé zložky napr. bárium (Ba). Buza. March. Materiál a jeho zloženie je zaujímavé predovšetkým v prípade. Tento výskum jc prednostne spojený predovšetkým s využívaním spotrebnej elektroniky. Ohmori. Škodlivý účinok elektromagnetického žiarenia nebol ešte úplne preskúmaný. Produkty rozkladu (najmä ťažké kovy) sa hromadia v dielektriku a vytvárajú kal.39/2/1975.: Békés. B. B.1: 1. 9.2 Prvky obsiahnuté v dielektrickom kale a/alebo usadené vo fihrovacích médiách pri elektroiskrovom opracovaní tvámiacich nástrojov (zdroj: Tbnsboff ei a!.. alebo len za vybraných podmienok. Tab.. ale rozsiahle výskumné aktivity v ostatných rokoch majú za cieľ určiť či tzv.5 m g / ! v a n á d (V) uhlík (C) zinok (Zn) 4 8 0 mg/l m e d (Cu) 18 mg/l • • * • « • • k a d m i u m (Cd) < 0. J. ¡25]} produkty rozkladu materiálu o b r o b k u a nástrojovej elektródy • • • • • • železo (Fe) 09 mg/l olovo(Pb) < 0 .Metals Handbook . ktoré sa uvoľňujú z materiálu a kondenzujú na vzduchu vo forme častíc veľmi malých rozmerov. 98 (3) Feb 2000. chróm. Bratislava. fíohls. Obvykle hrubovacic hĺbenie vytvára viac výparov a aerosólov ako jemné drôtové rezanie (WEDM).: Annals ofthe C1RP Vol.vyd. J. (Cr).p. Sú to odparené kovové častice materiálu a oxidy kovov. G.3 mg/l w o l f r a m (W) nikel (Ni) 1 m g / l kobalt (CO) 0. molybdén (Mo). 2. Spccial Rcport 743. A : Efficient nnd precision grinding oľ small hard and brittle cylindrickí parts by thc cemerlcss grinding process combined Journal of Materiál Processing Technology. J. March. karcinogénny nikel.

.

pp 124 . C. Lee. B.S. Appel. 585-592. R.: Integration of EDM within a CIM Environment. Jour. Praha 1952 l.vyd.623 -631 König. pp. 9. I.F. 32. of Material Processing Technology 87. D.... Led. Jan 1997 . Annals of the CÍRP Vol. pp487-493 LIoyd. Progresívne technológie 33.166 6. n 5. C. 20.: Akamatsu. {ed. Zhang. 2). pp 73-79. Lee.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.F. pp. Jan 1998. 1998. J.: Precision shaping of small diameter wheels using micro electric discharge truing (MEDT) and hole-machining of A1203 material. Y. pp. Ohmori. March 1965. Y. Prikryl. Lau. Levy. (1976).. N.: Study on tbe electro-discharge machining of a hot pressed aluminium oxide based ceramic. : Surface treatment of wire electro-discharge machined engineering ceramics by abrasive blasting. british CeramicProceedings 60 (Vol.. T.vyd. 397-405. D. 13. B.. J. Vol 7 1974 pp899909 Vasilko. C. Li. Zhang. 25. T. of Machine Tools and Manufacture 40. Z. 12. Lazarenková. C. of Engineering for Industry. W. B.. VanDijk. Alfa Bratislava 1990 l. Schumacher. H. 4/97. P. H. Jour. L. 11. W. 34. U.. (1-3).. Z.: Lee. pp. pp.J.Fururc Step towards the Machining of Ceramics Annals of the CIRP Vol. S.. Warsaw. 24. 10. Huang. H. L.G.130 Yan. U. Led. 21. W. De Vnes. Vigneau. ASMEJ.: Nové materiály a technológie ich spracovania.technický prùvodce SNTL Praha 1987. (1-3).Psys. S.. Annals of the CIRP Vol. Werstati und Betrieb. N. Processing and Fabrication of Advanced Materials VI. W. Lee. Vol 117. 1983 Trueman. Ponten. K. R.Cosmacini) Udine. Dauw. SME. S. H.K. Dauw. of Material Processing Technology 63.F.. M: Zdcblick. pp. 26. 133-146. (1988). W. Vol 71 1977. London.: Tani.J.. (6) June 1998. l. Journal of Adhesion Science and Technology 12. Yun.H. (1). G.A. C: Electrical discharge machining of aluminium oxide matrix composites containing titanium carbide as a conductive second phase..: A study on the machining paramètres optimization of wire electrical discharge machining.: A new application of discharge phenomena for machining of insulating ceramics Ceramic Interfaces: Properties and Applications 1998. Annals of the CIRP Vol.673 -680 König. H. Journal of Materials Processing Technoogy. 16. T. pp.: Machining of New Materials.553-568 Tool and Manufacturing Engineers Handbook. J. Wydawnictwo naukowotechniczne. In:Eurometalworking. Gatto. a kol. Tonshoľf. Y. Phys. Panten. Material removal by spalling during EDM of ceramics. 18. 253-258 Spur.: Digital Gap Monitor and Adaptive Integral Control for AutoJumping in EDM.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1981 McGeough. (Písomná práca k ašpirantske skúške . Wang.. Vol. Zhang. 15. 1773-1781. pp.39/2/1990.D Appl. 7. K. Dauw..P. Lau. N. (1-3). Huang. Huddlesion. H. pp.. 29. Rajukar. Dekkyser. Ahn.117-118... 139-145. Wang. 27. Slaclens. G. D.665-672 Firemné materiály Hitachi Europe GmbH Fukuzawa. 31.: Metalurgy of Spark Machined Surfaces Journal of the iron and steel Institute.Y. Liao. (1986). pp . Snoeys. W. W. Vol. Jour.K. Kruth. Y. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesscs Annals of the CIRP Keynote Papers 1997. Vigner. Apr 2000.35/2. Lazarenko. May (1995) pp.S. : Machining of engineering ceramics by ultrasonic vibration assisted EDM method. F.. pp.L. M. Mar 1999. 17. 2. pp. M. pp.37/2/1988. Duffie.A. F.: Micro-hole machining of carbide by electric discharges machining. 661-674. K. J .: Advanced Methods of Machining. D. C. Mohri.. Jan 1997.I. Tsai. Maňková.. 8.M. 19. Zhang.vyd. S.. J. Levy. Klocke. Chow. H. Industrial Diamond Review..: Wire EDM cutting of PCD. T..: Principles of Machining by Cutting. 1994 pp 050-1 -0050-7 Kaczmarek.. H. pp. Iuliano. 30. J. Nol 1990. 839-843. C: Processing of advanced ceramics using the wire-cut EDM process.. Go.R. Dulré .T.H. Journal of Material Processing Technology 63. T.F.. 123. 22..: Cronjager. June 1999. J. F.. Y. J. 23. Su.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov. Egger.. J.K.C. W. Warren.463-513 König. A. 28. Dcarbome. C.: Funkerosives Schneiden und Senken technischer Keramik. H.K.: Heat Conduction Model for the Calculation of the Volume of Molten Metal in Electric Discharge. 238-247 Lok.: Elekirojiskrové obrábčni kovu.1 Machining. 468 Tönshoff. p. H. Investigation on Machining Conditions for WEDM of Nikel Base Superalloys. R.: EDM.39/2/1990. I.: Obrábčni . Abrasion and Erosion. Int. 14. Chapman and Hall. Materials und manufacturing Processes 13. G. W.. W. Spur.

.2 LBM 5. V súčasnosti nachádza laser široké použite v rôznych oblastiach. Historický vývoj poznatkov o laserovom lúči začína popisom teoretických základov vynútenej emisie žiarenia. Towens a A. ktorý našiel v súčasnosti najširšie uplatnenie v priemyselnej výrobe.kvantovej elektroniky a boli realizované zariadenia generujúce a zosilňujúce elektromagnetické žiarenie na princípe stimulovanej emisie žiarenia. povrchové natavenie.zosilenie svetla pomocou vybudenej emisie žiarenia . Od roku 1971 bol zaznamený enormný rozvoj laserovej technológie. legovanie.zosilenie poskytuje v úzkom zväzku lavínu fotónov (kvantá elektromagnetického žiarenia). LASER je akronym anglického názvu Ltghi Ampllficatlon bySiimulated Emission of Radiation v preklade .5. plasty. 46. 41.2. H. pre vŕtanie otvorov do diamantových kalibrov (súčasť nástroja pre ťahanie drôtov) pomocou rubínového lasera. vŕtanie. v roku 1966. Argónový iónový laser a pevnolátkový neodým (Nd-YAG)* laser boli prvýkrát prevádzkované v roku 1964. V tom istom roku C. H. Prvý projekt lasera navrhli C. tvarovanie. ' Skratky používané pre označovanie laserov sú vysvetlené v kapitole 5. • • • • • 5.1 Definícia lasera a základné vlastnosti laserového lúča Princíp funkcie lasera je možné objasniť na základe pojmov kvantovej fyziky a planetárneho modelu atómu. Patel experimentoval s plynovým C O i laserom. príprava kovových sústav v amorfnom stave.2. Prvé zmienky o kvapalinovom laseri sú z roku 1966. nanášanie povlakov. 54]. plynných a kvapalných aktívnych látok. ktorá pojednáva o jednotlivých druhoch lasera. V roku 1961 Javan. O dva roky neskôr v roku 1960 T. diamant. Maiman skonštruoval a prevádzkoval prvý rubínový laser [32. Prvé praktické priemyselné použitie lasera uvádza Epperson et al. naváranie a tepelné spracovanie (kalenie). Postupne boli realizované ďalšie laserové zariadenia na báze pevných. Laser Beam Machining . obrábanie. rokov boli položené základy nového odboru . Pevnolátkový laser na báze neodým (Nd)-sklo použil prvýkrát Snitzer tiež v roku 1961. nedeštruktívne metódy skúšania meracie systémy v metrológii CD prehrávače (kompakt disk) informačná a telekomunikačná technológia (prenos a uchovávanie informácií) humánna medicína („laserový skalpel").2 Opracovanie laserom Obrábanie laserom (z. Laser je vhodný pre opracovanie materiálov ako sú kompozity.LBM) patrí k jednému z mnohých priemyselných aplikácii laserového lúča. Bennet a Heriot odskúšali plynový hélium-neónový (He-Ne) laser vo vývojových laboratóriách v USA. sklo. L Shawlow v roku 1958. z Western Electric Co. ťažkoobrobiteľné ocele. Obyčajne sa pre označovanie typu lasera používa chemická značka aktívnej látky. H. Polovodičový laser bol objavený v roku 1962. Avšak až začiatkom 50. angl. ktoré podal Albert Einstein v roku 1917. Najznámejšie sú: • priemyselné aplikácie lasera ako rezanie. tepelné spracovanie povrchov.2. zváranie. keramika.

.

pričom vzniká energia vo forme žiarenia. Prechod elektrónov zo základnej hladiny na vyššiu energetickú hladinu sprevádza absorbcia a prechod z vyššej hladiny na základnú jc emisia. V závislosti od rozdielu týchto hladín vzniká infračervené. J. ak vybuďerié atómy s energetickou hladinou E. ktoré sa šíri všetkými smermi.f po stimulovanej emisii hladina 2 absorpcia emisia hladina 2 r-.s je Planckova konštanta.33 Zdroje vybudenia atómov a vznik inverzie populácie [41 j a) čerpanie pomocou fotónov typické pre rubínový laser b) priania excitácia elektrónov pri plynovom argónovom laseri c) vzájomná kolízia atómov A a B pre plynový laser typu hélium .hladina 2 •h. a pri tom emitujú kvantum svetelného žiarenia s frekvenciou v. Í& 34 — — hladina 3 j—^—hladina 4 H—hladina 3 absorpcia pred stimulovanou emisiou -•.neón Pri bežných podmienkach sa atóm nachádza v základnom stave. ako tretí proces nasledujúci po absorpcii a spontánnej . 54 ]: E:-E. Obr.32 (zäroj:MčGeougfi ¡32}) Absorpcia a emisia pre: Podmienky stimulovanej emisie a) laser s troma hladinami . Tento spôsob emisie sa nazýva stimulovaná (vynútená) emisia žiarenia.3) kde h = 6.rubínový laser b) laser so štyrmi hladinami .5.168 Bežne svetelne žiarenie je vlnenie.=h. ktorá sa urči z rovnice [32. majú tendenciu zaujať hladinu s nižšou energiou E.3 I ilustruje javy absorbcie. Vplyvom vonkajšieho podnetu sa vybudený atóm vracia do základného stavu. Spontánna (samovoľná) emisia žiarenia vzniká. pričom emituje nový kvánt s takou istou frekvenciou ako mal predchádzajúci kvánt. ultrafialové alebo viditeľné svetelné žiarenie. en s a hladina 2 á] ' hladina 1 hladina 1 i hladina 1 hladina 1 Obr.5. emisie a jav stimulovanej emisie žiarenia..5.626.Nd-YAG laser EJ fotón aaaHI prechod vanta El Q£1 ele K Irò n Obr. Laserové svetlo vzniká v prostredí určitého stimulujúceho elektromagnetického žiarenia potlačením spontánnej emisie na úkor vynútenej emisie žiarenia.v (5.

5.5. V priestorovo koherenčnom lúči kmitajú všetky častice svetelnej vlny s rovnakou fázou v rovine kolmej na smer šírenia sa lúča. charakterizovanú polovičnou hodnotou vrcholového uhla kužeľa.2 Opracovanie laserom LBM 169 emisii.5. ktorý' má tieto základné vlastnosti [30]: • • je vysoko monochromatický .4) . (zdroj: Powel [41]) a) ak je fokusované biele svetlo. priestorový profil a fokusácia charakteristického laserového lúča (zdroj: [43. Spôsoby vybudenia atómov. pričom divergencia laserového lúča s vlnovou dĺžkou X* je daná vzťahom: 0 =- Jt. Dodanie príslušnej energie na dosiahnutie vybudeného stavu sa nazýva čerpanie.r„ (5. Využíva tzv. Laser je teda kvantovo elektronický zosilňovač a generátor svetelných vín.svetlo v laserovom lúči má prakticky len jednu vlnovú dĺžku.34 Porovnanie fokusácie bieleho a laserového svetla. preto ho možno sústrediť do intenzívneho úzkeho bodového zväzku priemer ohniska 2n Zr laser Obr.35. 5. V časovo koherenčnom lúči kmitajú s rovnakou fázou všetky častice svetelnej vlny v smere šírenia sa lúča.33. obr. modrá červená toe le svetlo Obr. stimulovanú emisiu žiarenia na produkciu svetelného lúča.34. ktoré sa používajú v laseroch znázorňuje obr. obr.32]) intenzita šošovka hĺbka ostrosti má minimálnu divergenciu (rozbiehavosť) 0.5.5. Atóm možno prinútiť k emisii žiarenia vybudením. každá farba má inú ohniskovú vzdialenosť od šošovky. b) ak je fokusované neparalelné svetlo ohnisková vzdialenosť závisí od uhla dopadu častíc pôvodného lúča c) laserové svetlo je monochromatické a rovnobežné. má vysoký stupeň priestorovej a časovej koherencie. ktorý vystupuje z rovinného okienka lasera s priemerom 2ru.35 Rozbiehavosť.

5) kde I 0 j e intenzita žiarenia v strede lúča. ktoré sú dosiahnuteľné rôznymi zdrojmi energie. ich TEM označenie a niektoré doporučenia pre použitie (zdroj: Powel \4\\) Uvedené vlastnosti laserového lúča umožňujú pri jeho fokusácii (vhodnou optickou sústavou) sústrediť do malého bodu mimoriadne vysokú hustotu energie v mieste dopadu lúča. obr. v ktorom je intenzita redukovaná zo strednej hodnoty faktorom e 2 . Je to dané tým. Najvyššie hustoty energie pri danej výstupnej energii lasera možno dosiahnuť lasermi pracujúcimi v základnom móde označovanom T E M q o (index charakterizuje symetriu elektromagnetického poľa v rovine kolmej na smer šírenia lúča).3 uvádza rádové hodnoty hustoty toku energie (hustoty výkonu).• má vysokú výstupnú intenzitu I [W. . čim sa dosiahne požadovaný efekt spracovania. Pre porovnanie. čo má za následok natavenie až odparenie materiálu.v závislosti na okrajových podmienkach rezonátora.alebo zložitejšie obrazce pravouhlo alebo kruhovo symetrické. r 0 je polomer.transverse electromagnetic mode. v priečnom priereze lúč vytvára buď iba jednoduchú stopu . • má módovú štruktúru (TEM .5. kalenie) TEMíi m®©® TEMľ © ®©© (málo používané) mullimôd (rezanie) multimód (nevhodné pre rezanie) y \ < Obr.36 Ukážky módovej štruktúry laserov.5. tab. Mód lasera určuje jeho vhodnosť pre priemyselné použitie.5. označenie TEM (použitie) prierez A v rovine kolmej na smer lúča prierez B kolmý na A 1 2 AA AA 'AAA 5 A 6 A A AA AAA AAAA A ® ® © (D © © © ©®©® pôdorys # ^ > TEMoc Gauss (rezanie) TEMoi (zváranie. že vo vnútri laserového rezonátora získava elektromagnetické pole generované stimulovanou emisiou žiarenia určitú konfiguráciu .36. ktorá nieje limitovaná zákonmi žiarenia absolútne čierneho telesa a pre intenzitu žiarenia laserového lúča platí vzťah [32]: I = I0.základný mód . zváranie a ďalšie technológie.exp(-2r/r02) (5. ako napr.mód . pre rezanie.crrf2 ].

4 MW/cm ) [461. Polomer ľf lúča v ohnisku (najužšom bode nazývanom ako beam waist .10'" W/mm (1.crrr2 ] 5.4.-f): d„ .6) r í - (5.9) Aby sa dosiahla vysoká hustota toku energie lúča [W/cm : ] v mieste jeho dopadu. n je index lomu svetla. kde sa vyžaduje malá tepelne ovplyvnená oblasť ako sú technológie rezania a zvárania.2 Opracovanie laserom LBM 171 Priemer nesfokusovaného lúča býva rádovo niekoľko milimetrov. že lúč má Gaussovo rozloženie v základnom móde.54] Zdroj energie Slnko (šošovka 1 =50mm) Elektrický o b l ú k Acetylén-kyslikový plameň P l a z m o v ý lúč E l e k t r ó n o v ý lúč C O . kde hustota toku energie klesá.8) Veľkosť stopy lúča je priamoúmemá ohniskovej vzdialenosti Šošovky f.10 1 4 Priemer sfokusovaného lúča sa meria a vypočítava v mieste. =•7Lr„ f X. Potom polomer ľ. je potrebné !úč čo najlepšie fokusovať. kde 0 je uhol divergencie lúča v radiánoch. =f.7) kde fH " n. Vhodne sfokusovaný lúč pre rezanie C O i laserom s výkonom do I kW má priemer okolo 0. laser c w N d laser p w D o s a h o v a n á hustota v ý k o n u [W. sfokusovaného lúča je [46]: h* je vlnová dĺžka laserového svetla.?^/ro. kde intenzita žiarenia je (l/e 2 ) násobkom jeho osovej intenzity za predpokladu.10 5 1.5.10» 1. aby sa nedostal pod hĺbku ostrosti Zf.f.6 (5. obr.3 Hustoty výkonov rôznych energetických zdrojov [31. . (5. r.5.3 mm a môže dosahovať hustotu energie okolo 2 ? 1.10 1. pretože je potrebné sústrediť laserový lúč do úzkeho zväzku. Nie je vhodný pre aplikácie.10" 1.f + (5.102 1.104. Zároveň je nutné materiál udržiavať voči lúču v relatívne presnej pozícii.zúžená časť lúča) a vzdialenosť dm tohoto bodu od Šošovky sú dané [46]: (d. vlnovej dĺžke lasera a nepriamoúmerná polomeru lúča r 0 Pre multimódový lúč je polomer sfokusovaného lúča daný vzťahom podľa [46].23. Tab.5.

.

argónový. ad i a ii) Lasery sa delia do tried podľa skupenstva materiálov. Alexandritový laser sa javí perspektívny pre . Rubínový laser bol používaný ako vôbec prvý. ďalej plynové lasery C O .j. Nd .5.4.2. Hlavné druhy laserov používané pre tepelné aplikácie v strojárskom priemysle sú pevné lasery na báze rubínu. Čiastočne sa používajú ešte rubínový a sklenený laser. ako chemický laser a laser na báze kovových pár sú predmetom intenzívneho štúdia pre praktické využitie v blízkej budúcnosti.YAG laserom.fop[ ultrafialové žiarenie (UV) f > f^ rontgenové RTG a gama žiarenie f » fop[i. excimerový a čiastočne kvapalinový laser. skupenstva materiálu. Nd . Charakteristiky jednotlivých typov laserov podľa vlnovej dĺžky. ale v súčasnosti sa nahrádza Nd . rozdielnosť ich vlastností.YAG a CO. Najviac používané typy laserov pre spracovanie materiálov sú Nd . režimu lúča výkonu konštrukcie laserového zariadenia použitia. teda podľa skupenstva aktívnej látky na: • pevné (tuhé niekedy označované ako tuhofázové alebo dielektrické) • plynové • kvapalinové • polovodičové.1. na ktorej je efektívny polomer stopy lúča o 5% väčší ako v ohniskovej rovine [3. = odkiaľ vyplýva. že hĺbka ostrosti rastie so štvorcom polomeru jeho stopy v ohnisku. 54]. He . ktorý má lepšie tepelné charakteristiky. .m Progresívne technológie HÍbka ostrosti je definovaná ako vzdialenosť medzi dvoma priečnymi rovinami pred a za ohniskovou vzdialenosťou. ktoré sa používajú na generovanie žiarenia.. dosahovaných výkonov ako aj oblasti použitia. druhov lúča a oblasti aplikácie sú v tab. Podľa frekvencie vysielaného žiarenia sa rozoznávajú: infračervené žiarenie (IR) f < fcpt optožiarenie. Lasery je možné rozdeliť podľa: i) ii) iii) iv) v) vi) aktívneho prostredia t. je potrebná určitá systematická kategorizácia a rozdelenie druhov laserov. (5. 30. alexandrit. Vypočíta sa podľa vzťahu : Z. Nové vysokovýkonné lasery.sklo.Ne. ktoré sa používa na generovanie žiarenia vlnovej dĺžky druhu lúča resp.1 Druhy laserov a ich delenie Vzhľadom na rozmanitosť dostupných laserov.YAG. svetelné žiarenie f . Zároveň sa tieto látky líšia aj vlnovou dĺžkou svetelného žiarenia a frekvenciou vysielaného žiarenia.10) 5.

6943 1.308 0.175 pulzný 100W Fotochémia. holografia Ar Ar 0.34-1.5.37 znázorňuje časové závislosti prevádzkových režimov lasera. Do popredia pozornosti sa dostáva excimerový laser pre keramické B kompozitné materiály.pw) tz.4764. 32. Pulzný režim vzniká prerušovaním budiaceho elektrického výboja v dutine lasera. Pri Qs režime sa dosahuje najvyššia hustota výkonov lúča.818 pulzný kontinuálny pulzný pulzný pulzný 5W 100 a ž 1 200W 2mW 10W Informačné POLOVODIČOVÝ GaAs 0. 0.064 0.switched ( Q s ) režime .jc to zvláštny kontinuálny režim s vysokou energiou i m p u l z u .switched režim je výsledkom zvyšovania činiteľa akosti optického rezonátora pri kontinuálnom čerpaní energie do dutiny lasera. spektroskopia Kontinuálny a l e b o pulzný pulzný 1 až 5 OOOW 20W3Ž 250W Fotolitografia.) CO* Ne 10. geodézia. Obr. 51}) Vlnová dĺžka D r u h lasera A k t i v n a látka Rubín PEVNÝ Nd-YAG Nd-sklo alexandrit [pm] T y p lúča Výkon lasera Cr** Nd3Nd3' 0. metanol 0.5. 3. ad iii) Druhy lúčov. L a s e r o v á chirurgia Strojárstvo L a s e r o v á chirurgia Holografia Strojársky priemysel Oblasti a p l i k á c i e (Ns + He.488.80-0.2 Opracovanie laserom LBM 173 spracovanie nekovových materiálov v blízkej budúcnosti.5145 E x c i m e r (ArCI) (XeCI) íXeF) (KrF) KVAPALINOVÝ Farbivo Rhodamine 6 Etanol. Q .90 pulzný 2 až 10mW C02 technológie optoelektronika Strojársky priemysel Metrológia.7-0.46.cw) pulznom režime (pulsed wave .5. 3.064 1. 0. Špičkové výkony lasera v kontinuálnom režime sú rádovo I0 J 105 W. alebo častejšie používaný termín je režim lúča. Lasery môžu pracovať v rozdielnych časovo závislých režimoch a to v: • • * kontinuálnom režime (cominuous wove .39 1. v pulznom režime 10 -r 10 W. Q .248 0.v. 13 Tab.4 Rozdelenie laserov (spracovanépodľa [2.351 0. 27.15.6 0.170 0. kontinuálny a l e b o pulzný kontinuálny 5 0 0 až 15 0OOW 20mW He-Ne PLYNOVÝ .6328.

Pri tomto systéme sa používa malá a ľahká laserová hlavica s nizkym výkonom a pomerne nizkou reznou rýchlosťou. Pohyblivý laserový systém a nepohyblivý obrobok.¡74 ad iv) Podľa dosahovaného výkonu sa delia lasery n a : • Progresívne technológie nizkovýkonové .5. rýchlosti lúča a požadovanej presnosti: a) b) Systém pevného laser a pohyblivého stola. kým laserová hlavica a obrobok sú stacionárne. kvality lúča.desatiny W až stovky W. Obmedzujúcim parametrom použitia je tvar. vŕtanie rubínov.38 Základné typy konštrukčného riešenia vzájomného pohybu laserového lúča a obrobku (zdroj: [43]) c) Systém pohyblivého lúča. Výhodou systému je minimálne obmedzenie tvaru a hmotnosti obrobku. • vysokovýkonné .38 [43]. Q-spinaC Obr.37 Druhy prevádzkového režimu laserového lúča (zdroj: [43]) ad v) Z hľadiska konštrukcie laserového zariadenia dôležitú úlohu má prenos laserového lúča od oscilátora k pracovnému stolu a zabezpečenie vzájomného relatívneho pohybu medzi lúčom a dielcom.5.30 k W. Existujú tri základné konštrukčné typy. skríň prevodoviek a iné. Tento systém je vysoko flexibilný. Nevýhodou je jeho vysoká citlivosť na vibrácie a presnosť nastavenia. Obr. ktorý'je zabezpečený zrkadlami. na ktorom je upnutý obrobok. hlavné oblasti použitia sú zváranie. doporučené použitie pre rezanie a vŕtanie keramiky.5. obr. plastických hmôt. c) . tepelné spracovanie kľukových hriadeľov. Výber typu závisí od veľkosti opracovaného predmetu. čo môže spôsobovať väčší rozptyl lúča.l kW . Využíva sa pri požiadavke na vysoké rezné rýchlosti a úsporu priestoru. veľkosť a hmotnosť obrobku.

5. ad vi) Oblasti použitia lasera sú široké a zasahujú do mnohých oblasti. že technológie spracovania materiálu laserom klasifikuje norma DíN 8580 do šiestich základných skupín [2. obr. že laser nepatri už len k zriedkavo používaným technológiám.s aktívnym plynom Spájkovanie Plazma C V D Žlhanle S p e v ň ovanie Zváranie Povrchové legovanie Kalenie Gravírovanie L A M (laser assisted machining) Označovanie Obr.významovo znamená pra . (USA) úspešne realizovali prenos lúča s výkonom 400kW s priemerom 1. svedčí skutočnosť. .2 Opracovanie laserom LBM 175 V súčasnosti sú vyvinuté systémy plynulého riadenia pohybu lúča pomocou CNC systémov a tiež laserová hlavica môže byť súčasťou chápadla robotov.Uríormen)' TVAROVANIE TVARNENIE Tvárnenie Stereolitografia laserovým ohrevom (ohýbanie) Spekanie -tavné Vŕtanie REZANIE SPÁJANIE POVLAKOVANIE TEPELNÉ SPRACOVANIE Rezanie .sublimačné .8 cm do vzdialenosti 25 m optickým káblom.Rapid Proryping (pozn. Ako uvádza Taniguchi [46]. liatie: kde predpona Ur . Tieto systémy sa používajú prednostne pre rezanie a vyrezávanie zložitých tvarov a pre zváranie. General Electric Co.539 Klasifikácia laserových technologických operácii podľa DIN 8580 Aj keď je táto klasifikácia pomerne podrobná.resp. O tom. vŕtanie.prazdroj). renovácia masiek. V ďalšom pojedani je kategorizácia laserov urobená podľa oblastí priemyselného využitia pre procesy spracovania materiálov. Míkroobrábanie zahŕňa v sebe technológie ako pri s tri h o vani e. prednostne pri Nd-YAG laseroch. ale má svoje nezastupitcľné miesto vo výrobnom procese. Najnovšie sa prenos laserového lúča zabezpečuje optickými vláknami. ktoré môžu pracovať súčasne.5. prvotný (napr. ktorú zaviedol Taniguchi [46]: uber materiálu. 'Urformen .v odbornej nemčine základný význam pre zlievanie. ktoré zabezpečia pohyb lúča v 5. osiach. autora). 47].39. Čistenie je odstraňovanie tenkej povrchovej vrstvy kontaminovanej olejmi a plynmi. Preklad primárne tvarovanie vyplýva z anglického slovného spojenia primáry shaping a zo súvislosti s modernou technológiou ste reo litografi e. pretože pri procesoch dochádza k úberu materiálu. značkovanie. do tejto oblasti spadá rezanie. ako to už bolo spomenuté v úvode tejto kapitoly. orezávanie. z hľadiska jednoduchosti je viac zaužívaná štvorstupňová klasifikácia podľa základného mechanizmu technológie spracovania materiálov. Použite optických káblov je veľmi vhodné pri požiadavke na rozdelenie laserového lúča a jeho odoslanie do viacerých pracovných staníc. TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA MATERIÁLOV LASEROM PODĽA D I N 8 5 8 0 PRÍM AH NE (z nem. Urquell . míkroobrábanie a čistenie pomocou lasera. ktorá sa využiva v postupoch rýchleho zhotovenia prototypov . gravírovanie a rytie.

roz(avená fáza T ^ ^tepelný ohrev p adsorbcia O b r . napokon procesy laserom podporovaného obrábania ako j c sústruženie a iné kombinované procesy využívajúce laser.2. ktorý sa ohrevom nataví a následne odparí zohriatej oblasti. 54]: R=l-^f/<T0 kde o n je elektrická d i vosť kovu [ÍX'. {43}) n a t a v e i é rozhranie Po dopade lúča na materiál sa časť lúčov odrazí.odrazívosť povrchu absorbcia .1. ako to ilustruje obr.nanášanie povlakov vo vákuu) pomocou laserového zdroja ohrevu. pre vlnovú dĺžku väčšiu ako 10 um. Absorbcia A [%] svetelného žiarenia spôsobuje ohriatie povrchovej vrstvy. dochádza k ich vzájomnej interakcii a efektom. farbenie. 5. nové procesy. Faktory. dôležité pre použitie laserového lúča. absorbcia sú komplexné javy a ich vzájomné pôsobenie vyjadruje vzťah [32]: R + A = 100% (5. Časť sa absorbuje do materiálu a časť prejde materiálom.11) Reflexia aj (5. žíhanie. Absorbované lúče ohrievajú materiál. t e p e l n é spracovanie povrchu ako kalenie. povrchové legovanie. reflektivita (cmgi reflectance) kovového povrchu.m" 1 J. ktoré boli nedávno vyvinuté na základe požiadaviek priemyslu ako rast zaflrových kryštálov. ťahanie optických vlákien. spájkovanie. povlakovanie a tvrdé spájkovanie. ktoré sú závislé od vlastnosti materiálov a ich schopnosti pohlcovať a odrážať laserové žiarenie.Progresívne technológie s p á j a n i e a spevňovanie zahrňuje zváranie.40. 5. rekryštalizácia polovodičových kryštálov po iónovej implantácii a tiež povlakovanie metódami CVD (chemieat vapour deposition . Množstvo odrazených lúčov závisí od odrazivosti materiálu.chemické nanášanie povlakov z plynnej fázy) a PVD (physical vupour deposition .pohlcovanie laserového žiarenia tepelná vodivosť tavenie povrchovej vrstvy odparovanie.40 Účinok laserového lúča pri jeho dopade na povrch materiálu < zdroj [27].12) . Odrazivosť R [%] resp. sú: reflektivita . delenie skla a keramiky kontrolovaným lomom.2 Účinok laserového lúča na materiál a uber materiálu Pri styku laserového lúča s materiálom. je vyjadrená Hagen-Rubcnsovým vzťahom [32. 5.

32. ale aj iných materiálov závisí na tepelnej vodivosti materiálov. V skutočnosti na odrazivosť pôsobí prítomnosť oxidickej vrstvy na povrchu. Tak isto to platí aj o zvyškových napätiach v povrchovej vrstve po predchádzajúcej mechanickej operácii. utvorením krycej nekovovej vrstvy. 46].8 9-11 97.6 98.1 26.1 93 28 93-96 59 Absorpcia svetelného žiarenia a následný ohrev kovového povrchu. striebro (Ag). Pri ožiarení povrchu kovov C O : laserom je odrazivosť lúčov pri izbovej teplote veľmi vysoká. napr. zdrsnením povrchu. laser (vlnová dĺžka 10.5. Niektoré hodnoty odrazivosti pre Nd .7 99 96.5. viď tab. porušením oxidickej vrstvy ožiarením povrchu laserovým lúčom s vysokou energiou. Vo všeobecnosti platí. literatúra neudáva kvantifikované hodnoty drsnosti. S rastúcou drsnosťou povrchu klesá schopnosť absórbele lúčov.5.06 um) a CO.46]) REFLEKTIVITA R [ %] Kov Zlato Striebro Hliník Med Železo Nikel Zinok Chróm Kremík Oceľ (l%uhlika) Uhlík (grafit) Vlnová dĺžka [um] 0. ktorý navrhli Carslaw-Jaeger [9. zlato (Au). So zvyšovaním teploty povrchu odrazivosť klesá a minimálnu hodnotu dosahuje pri teplote tavenia kovov. takže reálne hodnoty odrazivosti môžu byť v skutočnosti iné.5 Odrazivosť vybraných materiálov ( spracovane podľa [32. s rozmermi sfokusovaného lúča. ako aj zvyškové napätia pod povrchom.9-1. že so zvyšovaním vlnovej dĺžky svetelného žiarenia reflektivita kovov stúpa. Tieto hodnoty platia pre leštené povrchy. Pre rezanie týchto materiálov sa doporučujú lasery s výkonmi nad 2 kW [41].1 94.1 65 72 49 57 28 63. Vedenie tepla z lasera do materiálu je komplikovaný jav.-X2 Opracovanie laserom LBM 177 Odrazivosť infračerveného svetla od kovových povrchov je veľmi vysoká.7 96. meď (Cu).6 pm) uvádza tab. hliník (Al). Na vyjadrenie prestupu tepla pre pohyblivý tepelný zdroj s rýchlosťou v [m/s] sa používa postup.12. Vychádza sa . Absorpcia svetelných lúčov do materiálu závisí od tepelného gradientu kovového povrchu a mení sa s drsnosťou povrchu.YAG laser (vlnová dĺžka 1.3 90. pretože prestup tepla je veľmi rýchly.9 93.9 98. sa pri spracovaní lasermi s nižšími výkonmi javia ako problematické. Odrazivosť lúčov sa dá znížiť napr. V súčasnosti nie je odpovedajúca teória pre vyjadrenie tepelnej vodivosti a výpočet teploty.8 95.12. Predstavuje riešenie parciálnej diferenciál nej rovnice pre vedenie tepla od zdroja. Tab. do povrchovej vrstvy a do vnútra materiálu za určitých okrajových podmienok.4 73. ohriatím materiálu na teplotu blízku teplote tavenia. Pary roztaveného kovu výrazne absorbujú laserový lúč. Kovy s vysokou odrazivosťou a vysokou tepelnou vodivosťou.

c je špecifické teplo (J. 55]: | p a i . na ktorom sa zjednotila väčšina autorov vo svete. Sheng a Anastasia [18]. ktoré sú najviac prezentované v odbornej literatúre. o tepelná difuzivita daná vzťahom: a = k/p. 46].13) je: T(x. riešením rovnice (5.F 0 / k ] ( a t / T t ) " 2 kde F 0 je konštantný tepelný tok (J. p je hustota materiálu (kg. T (5. difuzivita.1 ). tab.13) L kde T je absolútna teplota (° K). = l . Podľa vzťahu (5. pretože to už zasahuje do oblasti laserovej fyziky a termodynamiky.kg _ l .15) erfe . že v súčasnosti sa len veľmi málo prác sústreďuje na teóriu termodynamických javov v zóne rezania laserom.K .13).17) McGeough [32] uvádza vypočítané časy pre natavenie povrchu niektorých materiálov a udáva ich tepelné charakteristiky ako tepelná vodivosť. Potom pre stúpanie teploty následkom tepelného toku na povrchu materiálu. t ) | 1 = 0 =[2.rn" 3 ).17) .6. ako to už bolo spomenuté vyššie. sú uvedené iba vzťahy. za určitých definovaných ideálnych podmienok pre konkrétny materiál sa na vyjadrenie prestupu tepla pre pohyblivý tepelný zdroj používa. t čas (s). Potom pre východiskové podmienky. 5. Väčšina zdrojov sa orientuje na technologické možnosti laserového nástroja bez hlbších teoretických analýz. Pretože nie je účelom tejto kapitoly podrobne rozoberať prestup tepla pri laserovom rezaní. že materiál obrobku je izotropný a prestup tepla sa môže popísať rovnicou difúzie [32.c (5.s"'. kde t > 0. 2 (5. pre vŕtanie kovov na báze železa Taniguchi [46] a pre tvorenie drážok v kompozitných materiáloch Chryssolouris. Pri riešení rovnice (5. teplota tavenia. platí vzťah takisto vyplývajúci z riešenia podľa postupu Carslaw-Jaegera [32]: T ( x . J e ~kd% (5.cm ) pre x = 0.nf'. postup podľa Carslaw-Jaegera [9.178 Progresívne technológie zo zjednodušeného predpokladu. A L je relatívne predĺženie. Odvodenie prestupu tepla pri spracovaní materiálov laserovým lúčom uvádza viacero prác napr.14) kde k je koeficient tepelnej vodivosti (W. a x je bod na povrchu. keď počiatočná teplota v celom materiále je nulová a spolu s povrchom na úrovni x = 0 sa udržiava na hodnote T0 počas určitého času t.t) = T 0 erfc(x/2Vät") kde funkcia chyby erfe je určená (5.K _ 1 ) tuhého materiálu (kovového resp.16) o o Pri dostatočnom ohreve sa povrch materiálu natavuje.e r f z = 2/VŤrľ|e"^d^ a potom erf : = 2 / V r t . pre rezanie skla Vrbánek a Fašková [55]. nekovového). Je potrebné uviesť.

20 1 DlFUZIVITA [cm .91 0. absorbované lúče lokálne ohrievajú častice materiálu až na teplotu tavenia.42 Schematické znázornenie prierezu oblasti po aplikácii laserového lúča pre oceľ s obsahom uhlíka 1 % (zdroj: Taniguchi [46]) .5.5.5.15X10" 1. Ak žiarenie prestane.03x10" 1.. Ako uvádzajú Chryssolouris. Keď laserový lúč s určitou hustotou výkonu ožiari povrch materiálu.crrr 4.082 933 2176 1356 1336 1234 1941 4.41 Správanie sa materiálu pri pôsobení laserového lúča (zdroj: Taniguchi [46]) a) v priečnom smere b) v pozdĺžnom smere b) Obr. tepelne ovplyvnená zóna môže byť dvoj alebo trojrozmerná.4 X1D-' 2.crrr s 2 10« W. pri ktorom sa tepelne ovplyvnená zóna tvorí iba na stenách zárezu. pretože Čelo erózie je stacionárne vzhľadom k osi pohybu lasera.0 3. rezanie laserom sa charakterizuje ako ustálený proces.5.2 Opracovanie laserom LBM 179 Tab.r ] í 1 TEPLOTA TAVENIA [°K] ČAS TAVEN A [S] V NÀHCONOM TOKU 10« W.5.K.24x10" 1.15x10-5 1.22x10-' 1.] Hliník Chróm Med Zlato Striebro Titán 2.41 b je tlačený dozadu za pohybujúci sa lúč.5. obr. tavenina začína tuhnúť alebo rekryštalizovať a v tuhnúcej tavenine vznikajú a zostávajú zvyškové napätia. že roztavený materiál je tlačený na obidve strany.14 1.03 X1Q-' 1. Priečny prierez na obr.20 1. pretože čelo erózie sa pohybuje s ohľadom na pevný laserový lúč a tepelne ovplyvnená zóna sa tvorí na stenách otvoru. Vŕtanie pomocou lasera sa charakterizuje ako proces nestacionárny. Hĺbenie drážok alebo tvarovanie profilov laserom je takisto ustálený proces.41 a ukazuje.11 4.5..18 0.41 [46].45x1 Or 1 2.5. Prierez natavenej vrstvy je znázornený na obr.71 0. hĺbenie drážok). V pozdĺžnom priereze obr. Povrch natavenej oblasti sa rýchlo rozširuje a materiál sa ďalšim intenzívnym pôsobením lúča začne odparovať. v prípade ak ide o priebežný otvor.cm-'.87 4. Sheng a Anastasia [18]. rezanie.45x10^ 5 2 Pôsobením intenzívneho sfokusovaného laserového lúča na materiál dochádza k jeho nataveniu. V mieste dopadu lúča sa následkom toho vytvára malý otvor a laserový lúč môže prenikať hlbšie do otvoru.24 x101.40.6 Teoretický čas pre nábeh natavenia povrchu kovov pri konštantnom tepelnom toku [32] MATEA t AL MATEA t AL TEPELNA VODIVOSŤ [W. V natavenej zóne pri odparovaní častic materiálu vznikajú pomerne vysoké tlaky a tavenina je premiestňovaná a vytláčaná zo vznikajúceho otvoru tlakom pary.18 1. V závislosti od použitej technológie obrábania (vŕtanie.38 0.4x10-* 6 5 0. a) Obr. alebo ak sa laserový lúč posúva dopredu. Tepelne ovplyvnená oblasť je na obidvoch stenách a tiež v spodnej časti drážky a oblasť vedenia tepla je trojrozmerná.22 x10-s 1.

25 0.40 0.43 Účinok rýchlosti posuvu na lúča na hĺbku HAZ pri rezaní titánovej zliatiny s hrúbkou 1. 5.63 1.3 2. ktorej hrúbka je asi 30pm. Za ňou je svetlá ľahko leptatcľná zóna III s priemerom asi 2. Vrstva II tvorí pretavenú oblasť v tvare polmesiaca s tvrdosťou okolo 350 + 550 HV a je zložená z o .5 1 .2 1.27 7.5 Papler Kryštál Sklotextil Sklotextil Preglejka Nástrojové oceľ Oceľ pre zušľachťovanie Korozivdomá oceľ Titán 3.2 0. Tab..5 1.40 0.40 0.6 0. Tvrdosť tejto vrstvy sa pohybuje okolo 850 950 HV a má prevažne spevnenú martenzitickú štruktúru. Míkrotvrdosť vrstvy je 700-800 HV a je tvorená martenzitom a austenitom.6 4.5 0. ktoré vznikajú v štruktúre kovových materiálov po ožiarení laserovým lúčom.4 mm.7 3.5 4.0 1. Analýza [46] ukázala.40 0. 46] MATERIAL HRÚBKA MATERIÁLU RÝCHLOSŤ HAZ VÝKON [KW! [mm] ako noviny 2.5 0.0 1.25 0 2.1 mm prekrýva bielu vrstvu v oblasti I.7 4.2 0.žele2a.5 5 7.27 1. ktorá sa smerom do základného materiálu zužuje.25 0.60 \ \ \ \ \ \ „ E 1.0 [mm] 0.25 2.5 0.2 0.0 8.0 1. 5. že pretavená vrstva sa skladá z niekoľkých vrstiev I až IV.0 0.pre železo s obsahom 1% uhlíka pri ožiarení C O t laserom s výkonom 150 W. Na povrchu materiálu sa vytvorí plytký' kráter.13 0.40 20.75 Rýchlosť posuvu [rrVnin] Priemer hlavice dýzy [mm] Obr.7 25.180 Progresívne technológie Zmeny.0 0.5.25 0.40 0.7 Údaje o hodnotách tepelne ovplyvnenej zóny [ 32. sú na obr.4 | m/m in] >600 1.275 mm (zdroj: McGeough /Í2/J Obr„5.275 mm (zdroj: McGeough [32J) . Vrchná oxidická vrstva o hrúbke asi 0.0 4. S 0.44 Účinok zmeny priemeru otvoru dýzy v laserovej hlavici na priemernú hĺbku HAZ pri rezaní titánovej zliatiny s hrúbkou 1.6 1.42 .0 1. Veľkosť krátera sa zvyšuje proporcionálne s časom radiácie.5 12.40 20.

alebo schopnosť lasera zosilovať alebo generovať koherentné žiarenie.nou odrazívosťou) sa odrazia. Fotóny sa zostávajú v rezonátore počas extrémne krátkeho Času. Od nepriepustného zrkadla (plnoodrazového.2 Zariadenie pre laserové opracovanie Základná štruktúra laserového zariadenia znázornená na obr. smer šírenia. Niektoré vybrané údaje o vplyve rýchlosti rezania. Ostatné fotóny. zvyšuje sa počet atómov. fázu a polarizáciu. 35. ale vyžiaria sa vonkajšími stenami aktívnej látky. inverzia populácie t. že dopadajú kolmo na zrkadlá. Ich popisom.2 Opracovanie laserom LBM !_8J_ Tepelne ovplyvnená zóna HAZ (heat affeaed zóne).2. tým menšia je hrúbka tepelne ovplyvnenej zóny.5.5. chemická reakcia. Najčastejšie použivané druhy laserov v strojárskej výrobe sú Nd-YAG. viditeľné svetlo (výbojka). 50].5.5. teplo a iné. preletia znova cez aktívnu látku k polo-priepustnému zrkadlu (priepustnosť 40 cez ktoré vychádzajú von ako koherentný monochromatický laserový lúč.7 a v grafoch na obr. so 100% . ktoré môžu mať odlišnú frekvenciu. iónov a molekúl na vyššej energetickej hladine. Po načerpaní aktivna látka (laserové médium) samovoľne (spontánne) emituje svoju vnútornú prebytočnú energiu vo forme fotónov.5. Odborná literatúra udáva priemernú šírku tepelne ovplyvnenej zóny pod pretavenou zónou okolo 0.43 aobr. ktoré majú rovnakú frekvenciu ako je jeho rezonančná frekvencia. .44. Fabry-Pero to v j | laserové médium Obr.05mm [ 1. 5. Fotóny sa pohybujú obvykle pozdĺž osi rezonátora tak.45 Základná zostava lasera zdroj excitačnej energie Ako zdroje čerpania (zdroj excitačnej energie) sa používajú: elektrický výboj. ultrafialové svetlo. zvýšenie množstva atómov a molekúl na vyšších energetických hladinách.j. Následkom toho vzniká tzv. elektrónový lúč. pomocou ktorého sa časť stimulovanej emisie žiarenia neustále vracia do laserovej dutiny. 36. Intenzita absorpcie laserových lúčov do materiálu sa zvyšuje so zväčšovaním vlnovej dĺžky žiarenia [1. 50].5. rýchlosti posuvu lúča a priemeru laserovej hlavice sú spracované v tab. FabryPerotovho optického rezonátora. C O : a excimerový laser. fCeď je laserové médium vybudené (načerpané z vonkajšieho zdroja). je rôzna pre rozdielne materiály a závisí od posuvu lúča.42.45 je vlastná každému typu lasera a pozostáva z iaserového média (aktívna látka). +80%). ktoré majú iný smer šírenia a inú frekvenciu sa nezosilnia. Čim vyššia je rýchlosť posuvu lúča. 5. vlnovej dĺžky a absorbčných vlastnosti materiálu. Optický rezonátor si vyberie iba fotóny. ohr. zdroja excitačnej energie (Čerpanie). 32. vzájomným porovnaním charakteristík a využitím sa zaoberajú nasledujúce kapitoly. Priemer laserovej hlavice a vzdialenosť medzi povrchom a hlavicou vplýva na priemernú hĺbku HAZ.

a dusíka (N. obrobok Obr. Hlavnou časťou CO.2. na nižšiu hladinu. tento druh oscilátorov (zdroj vybudenia) sa delí na . pomocou chladiaceho agregátu. Hélium je pre tento účel zvlášť vhodné pre relatívne veľký koeficient tepelnej vodivosti. ktorá sa blíži k energii asymetrických vibrácií molekúl oxidu uhličitého E. Aby bola v CO. Plyn sa totiž počas procesu v laserovej dutine postupne znehodnocuje. prechádzajú zo svojich asymetrických vibrácií na symetrické vibrácie energetickým preskokom z vyššej energetickej hladiny E. Molekuly CO.2. a hélia (He).). Plyn môže byť po prechode trubicou vedený na regeneráciu a prípadne znovu používaný v okruhu.. odpor zdroj napätia —I CO. čo je sprevádzané vyžiarením kvanta energie s vlnovou dĺžkou 10. je potrebné ju jednak neustále dopĺňať (čerpať do systému energiu vo forme tlejivého výboja) a jednak je potrebné účinne depopulovať dolnú laserovú úroveň.energetické prechody súvisiace s osciláciou molekúl CO. laseri trvalo zaistená inverzia populácie na hornej hladine E.. čo je zaisťované zrážkami s molekulami hélia.). Preto sa môže nepružnými zrážkami excitovaných molekúl N. • transverzálne .47b. čo vedie k poklesu výkonu lasera. lasery sa podľa usporiadania toku plynu vzhľadom k opúckej osi lasera delia na : • axiálne . veľmi rýchlo a účelne meniť vibračná energia molekúl. hr chladiaca M výveva voda plyn He • N í • CO. v ktorej sa nachádza zmes plynov CO. s molekulami CO..5. ktoré prijatú energiu odvádzajú do systému vo forme tepla. obr.46 Princíp C 0 2 lasera (zdroj ¡27. sa čiastočne rozkladá na CO (oxid uhoľnatý) a kyslík (O. 50]) Teplo je zo systému odvádzané chladiacim médiom (najčastejšie vodou).plyn prúdi kolmo na smer optickej osi a väčšinou taktiež kolmo na smer elektrického výboja v duune. aby teplota v dutine neprekročila asi 400°K. Chladenie musí byť natoľko účinné. V tlejivom výboji sú molekuly dusíka N' : zrážkami s elektrónmi excitované zo svojho základného energetického stavu Eo do prvého vibračného stavu na určitej energetickej hladine Ej. obr. 5. CO.c. tým že CO. obr. N. Energia potrebná na excitáciu je vytváraná vo forme tlejivého výboja medzi elektródami.46 je laserová trubica.plyn prúdi v smere optickej osi lasera. lasera.1 C 0 2 laser Progresívne technológie C 0 2 (oxid uhličitý) laser na vznik stimulovanej emisie žiarenia využiva kvantovo .6 pm. na ktoré sa privádza vysoké napätie z generátora vysokého napätia.5.182 5.5. Potrebný nízky tlak plynu zaručujúci vznik tlejivého výboja v laserovej trubici je udržovaný pomocou vývevy.47a. najviac požívaný typ.

31]. a) b) c) Obr.47 Typy oscilátorov pre C 0 2 lasery (zdroj Powell[4Jj) a) axiálny b) ortogonálny dvojosový c) ortogonálny trojosový Obr. Šošovka je chladená chladiacim prstencom. c) odstraňuje z obrábaného materiálu ohrevom vznikajúcu taveninu a/alebo pary.5. čim prispieva k čistejšiemu a rýchlejšiemu priebehu opracovania materiálu. pohyb lúča v oboch prípadoch je možný v X a Y osiach Generovaný laserový lúč vystupuje z rezonátora polopriepustným zrkadlom a do laserovej hlavice je privádzaný systémom zrkadiel. Ge (germánium). dosahujú sa nimi vyššie výkony na jednotku objemu dutiny.2 Opracovanie laserom LBM 183 dvojosový a trojosový podľa vzťahu medzi prietokom plynu a výbojom medzi elektródami. Optika týchto laserov je upravovaná rôznymi prímeskami ako ZnSe (zinok/selén). .5. Pomocný plyn má viacero funkcií: a) chráni optiku pred produktmi rozkladu materiálu opracovaného laserom.48 Základné mechanizmy usporiadania dýzy (zdroj :Poweil [41 J) a) pohyblivá dýza b) pohyblivé Šošovky. či inak vhodne agresívnu atmosféru. ktorý z nej vystupuje spolu s fokusovaným lúčom. Do laserovej hlavice je zavádzaný taktiež pomocný plyn.5. b) môže vytvárať v mieste dopadu laserového lúča na materiál ochrannú. NaCl (chlorid sodný). GaAs (gálium/arzén). V hlavici sa nachádza fokusačná šošovka. alebo naopak oxidačnú. vysoko-výkonové axiálne lasery majú trubice dlhé až 10 m [41. Niekedy je tento účinok ešte zosilňovaný vákuovým odsávaním produktov interakcie laserového lúča s materiálom. Výkon axiálnych laserov je daný dĺžkou laserovej trubice (obyčajne 60 ^ 70 W na 1 m dlžky).

Výkonová hladina lasera je niekoľko stoviek wattov. CNC riadenie polohy pohohovaci stôl Obr. Obr. Trvanie impulzu v pulznom režime pre priemyselné využite je 0.49 Ilustrácia konštrukcie typického pevnolátkového lasera (podľafl. (ytrium/hliník/kyslík) izometrického kryštálu.2. ktoré sa používa v Nd-sklo laseri. Pracuje v pulznom režime s energiou impulzu 1 až 50 J.6 ms (milisekunda). Zdrojom budenia {optického Čerpania) jc svetelný impulz z kryplónovej alebo xenónovej oblúkovej lampy.2. Svetlo odrazom od rezonátora aktivuje oscilačné médium.5. tiež aktívne prostredie. pri ultrapresnom odstraňovaní tenkých vrstiev z keramických materiálov sa používajú veľmi krátko trvajúce impulzy v nano a píkosekundách s vysokou výkonovou hustotou (5xl0 i : W/cm : ) sfokusovaného lúča s priemerom 10 pm [60j. Princíp zariadenia pre pevnofázové lasery je znázornený na obr. ale pre oblasť mikroobrábania napr. ohnisková vzdialenosť zdroj svetelného impulzu eliptický dutinový odrazový rezoná lor obrobok chladiaci systém zdroj NC.49. Tento kryštál vyvinul roku 1962 Geus'tc et al.5. + ) tvoria oscilačné médium (lusing médium). 5. ktorý obsahuje asi 1% iónov neodýmu (Nd 3 t ) . ktorej hlavným účelom je privádzať pomocný plyn do zóny rezania.184 Progresívne technolóeie Pre rezanie pomocou lasera sa využíva laserová hlavica.48 ukazuje dva typy najčastejšie používaných usporiadaní. Ióny neodýmu (Nd . Laserová hlavica má rôznu konštrukciu podľa usporiadania a uloženia dýzy na prívod stlačeného plynu. Jeho tepelná vodivosť je 10 krát lepšia ako skla. alebo v kontinuálnom Qs režime s energiou impulzov 1 až 5 mj (miliJoule) s rýchlosťou Q spínania od I do 50 kHz.5. 4]) .2 Nd-YAG laser Nd-YAG laser pozostáva z pevného Y 3 AljOi.

PE.5. ZrOa. sklo Objemový Ochrana oči nutná Al 93. oceľ 70 C02 10. vŕtanie.6 CO2 plyn výboj Odrazové zrkadlá. úplná ochrana Al 90.Ti.7 100 2000 8až10 5 0 . zrkadlá optické káble 10. Al.doporučenia Nd-YAG 1. CriN.2 Opracovanie laserom LBM 185 du ti nový odrazový rezonátor (elipsoid) ^oblúková lampa cylindrický dutinový odrazový rezonátor YAG tyč YAG tyč eliptický dutinový odrazový rezonátor* oblúková lampa " YAG tyč oblúková lampa špirálová výbojka dvojitý eliptický dutinový odrazový re zo nàto r- YAG tyč Obr.PMMA. Tepelné spracovanie Manuálna. mechanická. kapacitná. pevné šošovky 10. zváranie.9 15 30 3 do 4 2 0 .5.Al S 03.8 Porovnanie základných charakteristík laserových zariadení (spracovanépodľa [5$ j) Zdroj lúča Vlnová dĺžka [um] Aktívne médium Zdroj excitácie Riadenie pohybu lúča Max. kapacitná Neelegované ocele. Cu. zváranie tepelné spracovanie povrchu a iné povrchové úpravy Manulálna.06 YAG kryštál Magnézlové svetlo Flexibilné cez šošovky.50 Typické zlatom plátované odrazové zrkadlá odrazového rezonátora rôznej konštrukcie pre Nd-YAG laser [32. oceľ 98 Fokusácia lúča .cw optimálna stredná Rezanie.nastavenie Dobrá absorpcia štruktúra lúča Bezpečnosť R koeficient odrazívostí [%] .46] Tab. TiC. hustota toku energie [W/cm2] Priemer lúča [um] Šírka rezu [pm] Elektrická účinnosť [%] Stredný výkon lúča [W] Mód Kvalita lúča Presnosť Druh opracovania .5.TaC. plasty nie kompaktný Ochranné okuliare.cw Gs Slabne pri vysokom výkone vysoká Rezanie.3 000 Multlmódový pw. optická Kovy.5 0 000 Základný mód TEMao pw.

Vzhľadom na široké priemyselné využívanie CO.1000 _ ti ÍL 1000 • oceľSl 37 hrúbka 6mm oceľ St 1430 O u < E- vPN - hrúbka 4mm 0 - J 0 Obr. pri mikrorezaní mäkkých a tvrdých biologických tkanív v humánnej medicíne. ktoré majú vysokú tepelnú vodivosť ako Cu (meď). 58.3 Excimerové lasery Použitie excimerových laserov pre strojárske účely začalo len v poslednej dekáde XX. Excimerový laser patrí medzi plynové lasery s krátkou vlnovou dĺžkou a vytvára svetelné žiarenie v ultrafialovej oblasti a čiastočne aj v oblasti mäkkého rôntgenového žiarenia. 35.186 Progresívne technológie Odrazový rezonátor má spravidla tvar dutiny cylindrického alebo eliptického prierezu. storočia. je vyrobený z kovov.5. pre označovanie kovových predmetov.8 sú spracované dostupné kvantitatívne a kvalitatívne parametre. ktoré umožňujú porovnávacie hodnotenie oboch laserov. Be-Cu (berýlium/ meď). na odstraňovanie nadbytočného materiálu na plošných spojoch bez súčasného poškodenia okolia. 41. 33. vysoko-rýchlych laserov s ullrakrátkym . Patrí do kategórie tzv. toho ktorého zaradenia pre príslušnú operáciu. 32. lepenka hrúbka 1flmm ekwQvarrý tM hrúbka 2mm j 1 I I Ô 2 E u ä i 2000 - . / V oceľSl 1203 3000 r hrúbka 2mm P M M A plexisklo hrúbka 6mm drevo.50. Pracuje v pulznom režime s energiou impulzu okolo 2 -ŕ 8 J/cm2. Povrch rezonátora je dokončovaný leštením alebo obrábaním diamantovým nástrojom a je povlakovaný tenkou vrstvou zlata alebo striebra.51 Porovnanie rýchlosti posuvu pri rezaní rôznych materiálov CO. 40]: spracovanie keramických a kompozitných materiálov. 59J a zároveň je podkladom pre vhodnú voľbu. Obr.2000 5 . 4. predovšetkým pre[5. a Nd-YAG laserov vzájomné porovnanie ich parametrov je predmetom viacerých publikácií [2.2. a/alebo W (wolfrám). pre oblasť mikroobrábania tenkých kovových profilov. obvykle so zlúčeninou KrF (fluorid kryptónu) ako aktívnou látkou. 13. V tabuľke 5. 12. 50. 38. 24. Koeficient odrazivosti týchto kovov je veľmi vysoký až 98 * 99 %.2.5.51 podľa [2] ilustruje doporučené rýchlosti posuvov lúča pre rôzne druhy materiálov s rôznou hrúbkou (označenie materiálov na obrázku je podľa DIN). a Nd-YAG laserom 5. 46.5. 25. Niektoré konštrukčné riešenia odrazového rezonátora používaného v Nd-YAG laseroch sú znázornené na obr.

5.10 udáva rozsahy doporučených výkonov C 0 2 a Nd .1W COa Výkon Rezná rýchlosť Vlnová dĺžka Hrúbka reznej vrstvy Šírka zárezu Presnosť operácie a presnosť zariadenia Nd-YAG Excimer < 4 < < • > Obr.5 kHz 10 LIS 10-15% 9 m/mín pre 500W 3 m/min pre 1000W Excimerový laser 1 9 3 .5.YAG laserov pre technologické procesy spracovania materiálov.5.2.2 Opracovanie laserom LBM 12 187 15 trvaním impulzu udávaným v piko-sekundách (Ips =10~ s) alebo femto-sekundách (lfs =10~ s).8 kHz 1 0 .5.4. rezanie. vŕtanie a iné.5.9.9 Porovnanie základných charakteristík laserov (spracovanépodľa [51}) COa laser Vlnová dĺžka Kontinuálny režim . Tab. Nd-YAG a excimerový).8 0 ns 1% 0.9 mm/min 1.3 5 1 nm < 150W <.stredný výkon Prierez lúča Divergencia lúča Mód lúča Pul zná frekvencia Trvanie impulzu Účinnosť Rýchlosť posuvu pri rezani kompozitných materiálov 10.stredný výkon Pulzný režim .4 Prevádzkové charakteristiky priemyselne používaných laserov Prevádzkové charakteristiky sú závislé od typu lasera a líšia sa podľa použitej technológie zváranie. 5.107W 100mm2 < 5 mrad Multimódový < 0.6pm < 1 500W <5. .52 Kvalitatívne porovnanie troch najviac používaných typov laserov pre rezanie materiálov 5. Patri medzi lasery s najkratšimi možnými impulzmi elektromagnetického žiarenia.5.10 3 W 250mm2 1. Posúdenie prevádzkových charakteristík excimerového lasera je možné porovnaním s dnes už klasickým typom C 0 2 lasera ako to ukazuje tab. Základné charakteristické vlastnosti excimerového lasera sú uvedené v tab. ktoré sa používajú pre spracovanie materiálov.5 mrad TEMoo < 2.52 ukazuje kvalitatívne porovnanie popisovaných laserov { C O i . T a b . Obr.2.

30 ÁNO hĺbka ovplyvnenej vrstvy [mm] ŽiHANIE.18 -f 0. drážok a rezanie a vŕtanie.020 mm C02 0.11 Priemery nad 1. hrúbka [mm] VŔTANIE max. Zváranie sa od obrábania liši tým.013 mm Nd-sklo 0. konkrétne pre jednodivé druhy laserov: rubínový laser.3 f 0. 0.75 ÁNO 1 5 0 ť 200 W 200^400 max.25 mm. • šírka zárezu. Podrobný popis zvárania laserovým lúčom uvádza Turňa [54]. prienik [mm] REZANIE max.5 1. Obyčajne sa pre metódy obrábania udávajú kvanlifikované údaje: • výkon lasera. že materiál sa neodstraňuje. ale pôsobením laserového lúča sú nahrievané styčné plochy zváraných dielcov.27 mm sa vŕtajú technológiou vyvrtávania resp.10 Rozsahy doporučených výkonov pre technologické procesy spracovania materiálov {[spracované podľa Metals Handbook}) CO. • reflektivita materiálu a ďalšie charakteristiky spojené s vplyvom lúča na povrch materiálu. pozri tab.¡88 Progresívne technológie Tab.5 t 3.03 'f 0.3 ÁNO 0. laser výkon [kWj B D V ZÁ A I O O É V R NE max.7 1.3 5.0 3.8 -f 1.0 19.2 12. 54]: Priemer fokusovaného lúča typicky v rozsahu 0.5.0 <25 1.0 1. Laser našiel široké uplatnenie pri zváraní predovšetkým v automobilovej výrobe.05 mm.3 0. • tepelne ovplyvnená vrstva HAZ.2 í 0.5 0. 1 2 . 8 .5 1. dutín. • ohnisková vzdialenosť.0 0.20 mmVhod.30 mm. niekedy až 0.4 19.3 ÁNO 6.005 mm ± 5%.0 5. Tepelne ovplyvnená vrstva HAZ okolo 0. P A O A I GLAZOVANIE L T V NE rozsahy potrebných výkonov výkon[W] MIKROZVÁRANIE. 8 2. • rezná rýchlosť. hrúbka [mm] SPRACOVANIE POVRCHU. OZNAČOVANIE BOBOVÉ ZVÁRANIE < 100 ANO Nd . 4 1 .5.0 2.05 mm pod pretavenou vrstvou Priemerná rýchlosť úberu materiálu 8. vŕtania na jadro (trepanning) Šírka pretavenej vrstvy sa udáva v rozsahu 0.3 5.YAG laser 9.5 0. hibka vŕtaného otvoru 23 mm v závislosti od vŕtaného materiálu. prienik [mm] REZANIE max.0 >3. zárezov.0 38 38 - - Obrábanie laserom je erozivne tvarovanie otvorov. 3. • maximálna hrúbka materiálu pre rezanie a delenie.5 ± 0 . hrúbka [mm] - 1.076 mm Minimálny priemer vŕtania 0. Nd-YAG 0.75 1. • • • • • • . Vybrané prevádzkové charakteristiky rezania a vŕtania laserom [I.

2) Legované oceie(i.5 Ar 169 0.b.2) 2inok(1.2.2i K o r o z i v z d o m é ocele(1. v závislosti na druhu materiálu. pre vŕtanie a mikroobrábanie n a n o .2) Meď(2) Mosadz(1. obr.3) PU(1.34 Veľmi d l h o 0.10 2.54 3.2) Hliník(1. KOVOVÉ MATERIÁLY PLASTY PRÍRODNÉ A UMELÉ MATERIÁLY Ž e l e z n é kovy(1.53 ukazuje zmenu maximálnej šírky zárezu v závislosti od hrúbky materiálu Rýchlosť rezania závisí od druhu lasera a jeho výkonu a liež od hrúbky rezaného materiálu. 5. Výber typu lasera pre daný materiál závisí od vlnovej dĺžky laserového svetla a jeho absorpcie do materiálu. ZrOs. AljOa.3) P U M A 11.5.sekundy [33.36' 31 31 3'.2) 8ronz(1.3) TaC.63 Veľmi dlho vzduch 1.2) Preglejka ( 1 . pre materiály tenšie ako 1.5.33* 0.46 Veľmi dlho 0.S3 3.13 mm) Nd-YAG laserom Hrúbka MATERIÁL Korozivzdomá oceľ Zliatiny hliníka Woílrám Med Zliatiny h o r i í k a materiálu [ m m ] 02 3.1 -f 0. 31 42 4.kerf) sa udáva v závislosti od hrúbky materiálu v rozsahu 0. 5.11 Parametre vŕtania otvorov s priemerom (0.2) čistéželezo(1.28* 1.piko.3) Sklotextil(l) Siiikon(1.3) PS(1.6 ms (mi l i sekunda).55 znázorňuje doporučenia pre výber lasera. pre polyakrylát 12 m/min (rezanie CO. takýto úzky zárez sa tvorí vyššími rýchlosťami.32 1.3) Kryštál(1) K e r a m i k a T i C ( l .54 mm. • Obr.2) Kadmium(1. bežne používaná rýchlosť posuvu pre oceľ hrúbky 2 mm je okolo 6 m/min.12 1. 40] Šírka zárezu (reznej škáry . (1.5.13 mm.6 mm zárez môže byť 0.55.5.3) PVC(1.až femto.c znázorňuje priebehy závislosti rýchlostí rezania na hrúbke materiálu pre rôzne druhy materiálov ako nízkolegované a korozivzdomé ocele a plasty (polyakrylát). Drevo(1) Grafiti 1) Textil (1) K o m p o z i t n é materiály(2. výkon 1 kW).54 3.44a.05 1.2 Opracovanie laserom LBM T a b .2) N á s t r o j o v é o c e l e (1.64 2.84 2. 2 ) Drevotrieska(l) L-COA • Nd-YAG laser 3 • EXCIMEROVÝ LASER Obr. laserom.01* 12. Doporučenia pre vzájomný výber materiálu a druhu lasera .31 PE(1. obr. h r ú b k a vŕtania [ m m ] 189 * optimálny prídavný plyn pre v ŕ t a n i e • • Trvanie impulzu pre priemyselné využitie je 0.27' 1.2) Spekané karbidy(2) PA.12 Čas rezania [min] Priemerný v ý k o n [W] Max.65 0.3) Sľuda(1.99 0.18 3.

5.53 Zmena Šírky zárezu (škáry) v závislosti od hrúbky pri rezaní kovových materiálov CO> laserom s výkonom 250W [50] Pozn: druh materiálu nešpecifikovaný 1 2 3 4 5 6 7 S Hrúbka materiálu [mm] 300 0 1 2 3 4 5 6 7 Hrúbka materiálu [mm] 5.2.190 Progresívne techno losie Obr.3 Kritériá hodnotenia kvality povrchu po obrábaní laserovým lúčom Podobne ako pri klasickom rezaní nástrojom s určitou geometriou reznej hrany. 27] rozdelili do troch skupín: . pri posudzovaní kvality rezania/delenia a vŕtania laserom je potrebné brať do úvahy spektrum vplyvov. ktoré Kónig a van Luttervelt [24.

• rýchlosť posuvu lúča (rezná rýchlosť). • spevnenie. povrchové napätie. sklo. • uhol vychýlenia lúča a. • zvyškové napätia. prítomnosť kvapiek a stlačenej vrstvy. Obr. • termofyzikálnymi vlastnosťami (tepelná vodivosť. • šírka krátera. reflektivita). • geometrickými vlastnosťami. • prídavný plyn (druh plynu. lúč sa odchyľuje od pôvodného smeru (a = 75 80°). uvádzajú redukovaný počet parametrov a kvalitu rezu určujú: • charakteristikou materiálu. Väčšina literárnych prameňov [26.5. • typom materiálu (plech. sa sústreďuje pri hodnotení na jeden alebo dva určujúce prevádzkové parametre. 37. ako predstavitelia americkej technologickej školy. 57]. Pri sledovaní samotnej kvality rezu je potrebné brať do úvahy parametre zóny rezania laserom.chemickými vlastnosťami materiálu. kompozit. • zmena štruktúry povrchu materiálu. sklon rezaného povrchu. 34.56. ako sú .). tlak plynu). hrúbkou HAZ a tvorením povrchových mikrotrhlín. Kým nemecká škola. • ohniskovú vzdialenosť. • šírku vytvorenej škáry (zárezu). • šírka tepelne ovplyvnenej vrstvy (poškodenej vrstvy). viskozita taveniny.2 Opracovanie laserom LBM i) ii) iii) parametre procesu parametre materiálu produktu kvalita rezu.56 ilustruje zónu po rezaní laserom a doporučené veličiny používané pre kvantitatívne hodnotenie kvality rezu. • geometriou obrobku. ktoré zároveň môžu slúžiť ako kritériá pre hodnotenie laserom rezaného povrchu: • šírka rezu (reznej škáry) • zaoblenie hrany vplyvom rezania. uvádza široké spektrum kritérií ovplyvňujúcich kvalitu rezu. • úbytok materiálu. keramika. Steen a Kamalu (1983). • kužeľovitosť rezaného otvoru (rozdiel medzi širkou vstupu a výstupu lúča) • tvorenie trhlín. • vychýlenie lúča. 27. • nepravidelnosť hrany. • druh lúča a jeho mód. Parametre materiálu a komplexnosť vytvoreného profilu sú charakterizované: • fyzikálno .5.. ktorý je dôsledkom prechodu lúča materiálom. zaoblenie hornej a dolnej reznej hrany. ktorú reprezentuje najmä König. • priemer fokusovaného lúča. frekvencia a amplitúda ryhovatosti povrchu. absorbcia. 191 Parametre procesu pri rczani laserom zahrňujú : • výkon lúča. ktoré sa zaoberajú kvalitou rezaného povrchu.. ako sú drsnosť povrchu.

plasty) charakterizuje Powel [41] kvalitu povrchu.0 . Obr. laserov/ lúč R z . . Kritériá pre hodnotenie povrchu po rezaní laserom (podľa [27. 0!. kompozitné materiály.v ý š k a nerovnosti. Niemeyer. keramika. (1979) [41j. Vysvetlenie a popis vzniku tejto oblasti podali Arata a Miyamoto.56.z a o b l e n i e v p l y v o m rezania. Vychádzajú z toho. Vznik ryhovanej oblasti je schematicky znázornený na obr. 5. korozivdomé ocele. u . a .57.uhol vychýlenie l ú č a .n e p r a v i d e l n o s ť škáry.n á b e h o v á a v ý b e h o v á o b l a s ť pri rezaní (0. tlaku prídavného plynu a hrúbky rezaného materiálu na drsnosť povrchu pri rezaní mäkkej ocele. že drsnosť má byť menšia ako pri delení pásovou pílou. 5. titán. Pre jednotlivé druhy materiálov (mäkká oceľ. drsnosťou povrchu. U.192 Progresívne technológie výkon lúča a rýchlosť posuvu. ktorá vzniká pri laserovom tavnom rezaní ako výsledok cyklickej povahy energetického lúča pri interakcii s materiálom v dôsledku oscilácie prúdenia taveniny. Smith a Kaminski [37] študovali vplyv výkonu lúča. r . M . po rezaní určenou parametrami drsnosti Ra podľa STN a ISOa/?z podľa D1N. podobne ako skoro všetky vysokoenergetické technológie rezania. že prevažná väčšina autorov nehodnotí kvalitu povrchu po rezaní laserom drsnosťou povrchu. S . 2 m m podľa hrúbky materiálu).45]) Obyčajne jc teda kvalita rezu určená v spojitosti s tromi základnými parametrami a to s reznou rýchlosťou. šírkou zárezu. Oblasť rezania laserom je charakterizovaná.1 . rezaného C 0 2 laserom s podporou prídavného plynu.m e r a n á o b l a s ť pre u r č e n i e hodnôt Rz. nasledujúcimi veličinami: • • • množstvom zostávajúcich okovín vo forme kvapiek (dross) nataveného a stuhnutého materiálu na spodnej časti rezu. Analýza literárnych zdrojov poukazuje na skutočnosť. w.h r ú b k a materiálu. ktorá by mala byť čo najvyššia.šírka r e z u . Podmienkou určenia optimálnej drsnosti po rezaní/delení materiálu laserom bola požiadavka. tvorením ryhovanej (striace) stopy rezu. reznej rýchlosti. As . aby bola čo najužšia a napokon kvalitou povrchu. že pri hodnotení kvality rezu a optimalizácii laserového rezania je spektrum vyššie uvedených kritérií veľmi široké. ale sa sústreďuje na HAZ a šírku škáry ako primárne ukazovatele kvality rezu. a takisto na jeden alebo dva parametre kvality rezu. šírkou zárezu (škáry) s požiadavkou. obyčajne HAZ a šírku škáry.

5.B.b.75mm 6. priehľadnou a veľmi drsnou reznou škárou v spodnej časti rezu. Naopak. Ich vplyv na drsnosť Ra znázorňuje graf na obr.4 16 16 20 22 Rýchlosť posuvu [mmís] Obr.59.C tvorba ryhovania A 6 C D E Obr. je možné rezanie laserom pomocou prídavného plynu bližšie charakterizovať nasledujúcimi oblasťami: 1. . Autori konštatujú. Avšak so zvyšovaním rýchlosti prúdenia prídavného plynu (vyššie tlaky) sa drsnosť povrchu tvorením výrazného ryhovania zhoršuje.58.5. (zdroj: Niemeyer. Množstvo privádzaného prídavného plynu do zóny rezu vplýva na kvalitu rezu a profil prierezu.25mm 1. Podľa toho. pre daný rozsah prevádzkových parametrov.5. že rýchlosť posuvu (či uz ide o posuv obrobku alebo posuv lúča. materiál posuv lúč ohrev natavenie zárez opakovanie postupu A. je charakterizovaná širokou.76 mm Materiál: oceľ 11020 Hrúbka materiálu 2.57 Model tvorenie rýh v zóne tavného rezania laserom [41] Podmienky rezania: Výkon CO2 lasera -800W Mód lúča -TEMm Priemer dýzy . oblasť tvorenia kovového oparu (gauzing) vzniká pri prietoku plynu do 20 dmVmin.60a.2 Opracovanie laserom LBM 193 Pri rezaní C O i laserom prídavný plyn 0 3 urýchľuje oxidačný proces pri nižšich rýchlostiach posuvu.0. Smith a Kaminski [37]) Taniguchi [46] charakterizuje kvalitu rezu šírkou tepelne ovplyvnenej zóny.5.49mm 3. záleží od konštrukcie lasera) a tlak prídavného plynu sú významnými určujúcimi ukazovateľmi drsnosti povrchu.5. šírkou vytvorenej reznej škáry a drsnosťou povrchu v závislostí na prietokovom množstve prídavného plynu. Na druhej strane hrúbka obrobku vykazuje iba malý vplyv na drsnosť. obr. ohrev povrchu je plynulejší a dosahuje sa hladší povrch. ak sa zvyšuje rýchlosť posuvu lúča. ako rovnomerne sa vytvára rezná škára a jej profil v priereze kolmom na os lúča.58 Účinok rýchlosti posuvu na drsnosť povrchu pre rôzne hrúbky materiálu.5. ako to ilustruje obr.

oblasť jemného rezu s úzkou a pravidelnou reznou škárou (rozdiel rozmerov medzi vrchnou a spodnou časťou rezu je minimálny) a nízkou drsnosťou (35 + 45 dm 3 /min). 3.: merané hodnoty sú uvádzané pre tri miesta v škáre rezu pod povrchom.2. 5 9 Vplyv hrúbky materiálu na drsnosť povrchu pre rôzne tlaky prídavného plynu.j o.5. 28.4 o. v strede a v spodnej časti.5 :-.¡94 Progresívne technológie 2. Smith a Kaminski [37]) j. 5. je charakterizovaná nepravidelnou škárou rozšírenou v spodnej časti rezu. Podmienky ako na obr. pri využití laserov pre účely opracovania materiálov treba ešte zdôrazniť ďalšie špecifické možnosti a prednosti technológie [17.46 (zdroj: Niemeyer. v spodnej časti rezu je typická pre prietok v rozsahu 20-*-35 dmVmin. 5. výkon 2kW.14mmfs[hore) Ľ H 1 0 k P a : 2 v m m / s Idole) • 410kPa. ohnisková vzdialenosť 127 mm Pozn. . čo umožňuje opracovať aj veľmi krehké materiály bez mechanického namáhania. oblasť v ktorej dochádza k horeniu materiálu v reze.4 Použite laserového lúča p r e opracovanie materiálov Hoci základné vlastnosti laserového lúča boli uvedené v predchádzajúcich kapitolách. rýchlosť rezania 1m/min. 7 tu s.60 Vzťah medzi kvalitou rezu a prietokom prídavného plynu (zdroj: Taniguchi [46]) Podmienky: C O 2 laser. :: _ 15 J o 2 B 0 * P a : l'mm/s(dole) A280kPa.5. oblasť hrubého rezu so širokou. oblasť tvorenia drobných kvapiek vo forme peny (dross) stuhnutého materiálu.{ Hrúbka obrcbku [cm] 300 • 200 1 40 60 1 • spodok d síed • povrch 5 100 5 I/f 0 20 ao 20 40 BO BO Prietok prídavného plynu [drrŕyrrin] Prietok prídavného plynu [dm /min] Obr.2Qmm/s (hore) 2 o 9 O O b r J . 61]: • tepelnú energiu možno koncentrovať na veľmi malé plochy bez použitia mechanických síl. vzniká pri prietoku plynu nad 70 dm /min). 19. ale pravidelnou reznou škárou (50 + 65 dm 3 /min). hrúbka materiálu 5mm. 4.

aplikuje sa na krehké materiály ako sklo a keramika. ale laser sa používa ako intenzívny tepelný zdroj na zmenu deformačného správania sa materiálu a jeho „premenu" z krehkého na tvárny. Pri technológii LAM materiál nie je natavený a následne odparený. ktoré predstavuje alternatívu k tradičnému opracovaniu a používa sa pre rezanie. obr. a tiež zmenu smeru rezu a ľubovoľný uhol rezu. Z technologického hľadiska existujú dve metódy LM rezania: rezanie/delenie materiálov (obyčajne sa používa pre plechy a iné tenké materiály).1 Rezanie a delenie materiálov laserom (LM) Laser možno považovať za univerzálny nástroj pre technológiu rezania (tepelné delenie materiálov). alebo svetelnovodivý kábel .optický kábel).Laser Assisted Machining). čím umožňuje rezanie všetkými smermi. V súčasnosti sa laserové technológie v procesoch úberu materiálu (obrábania) delia podľa spôsobu použitia do dvoch skupin [17. Rezanie a gravírovanie (vyrývanie tvarov. lúč ako nástroj je chemicky čistý. vŕtanie a tvarové opracovanie rôznych materiálov. laserový zväzok môže byť zapínaný alebo vypínaný vysokými rýchlosťami a s veľkou presnosťou. vo väčšine prípadov sa dá lúč vnoriť (vpichnúť) do materiálu. priemer ohniska laserového zväzku sa môže vhodnou optikou meniť v širokom rozsahu. čo umožňuje opracovanie bez znečistenia materiálu. 5.Laser Machining). ktoré predstavuje alternatívu k procesu rezania a brúsenia tvrdých kalených materiálov a keramiky. 5.61. Vzhľadom na to. plasty) sú rozoberané v súvislosti s príslušnou technológiou.2. Zvláštnosti a rozdiely v pôsobeni lúča na rôzne druhy materiálov (kovy. môže byť vysoko produktívne. • laserom podporované obrábanie (LAM . slúži laserový lúč na ohrev povrchu obrobku a jeho následné rezanie alebo brúsenie v „plastickom" stave.5. tvorenie drážky na povrchu materiálu a potom jeho lom (kontrolovaný lom). vzhľadom na jeho izotropný charakter. rezací účinok laserového zväzku je v rovine kolmej k osi zväzku izotropný. dekorovanie) patria medzi najviac využívané procesy laserového obrábania. pre dodávky JIT (Just in Time) a tiež pre výrobu v dávkach. 61]: • laserové obrábanie/opracovanie (LM . Pri obrábaní s podporou lasera. obr. kompozity. keramika. opracovanie materiálov laserovým lúčom.2 Opracovanie laserom LBM • • • 195 • • • • • možno opracovať miesta inými nástrojmi nedostupné (na prenos laserového zväzku lúčov na ťažko prístupné miesta možno použiť zrkadlo. čo umožňuje ovládať výkonovú hustotu lúča.5.4. a) b) . že laserový lúč má široké použitie pri spracovaní materiálov. čoho výsledkom je úspora materiálu. obmedzenie poškodenia či ovplyvnenia okolitého materiálu. keď je spojené s numerickým riadením. vŕtania a mikroobrábania. čo umožňuje započatie rezu bez pred vŕta n Í a. použitie fôkusovaného laserového lúča umožňuje vytvárať mimoriadne úzku reznú škáru. nasledujúce kapitoly sú členené podľa obsahového zamerania na technológiu rezania.55. vhodný pre sériovú a malosériovú výrobu.

pôsobením tlaku prídavného plynu. ktorý je vedený koaxiálne s laserovým lúčom. odstránenia taveniny odparenim a/alebo pomocou prídavného stlačeného plynu. Vzniká úzky rez s vysokou kvalitou reznej plochy. Dusík chráni rezné plochy pred spálením a vznietením. ktorá chráni optiku pred poškodením a zároveň privádza pomocný alebo ochranný plyn do zóny rezania. Môže sa uskutočňovať niekoľkými spôsobmi: • laserové sublimačné rezanie . 6 2 Schéma laserovej rezacej hlavy |41] Vlastný proces rezania závisí na druhu materiálu a použitom plyne.laserový lúč ohrieva povrch materiálu na teplom odparovania a privádzaný inertný plyn odstraňuje vznikajúcu paru na čele rezu. Okrem inertných plynov a kyslíka sa používa tiež dusík. Pre rezanie je laser vybavený tzv. Doporučuje sa len pre veľmi malé hrúbky materiálu. Pre kovy a uhlíkové ocele sa používa kyslík. lasery. fokusovaný laserový lúč Obr. vysoká akosť povrchu jc závislá na povrchovom napätí materiálov. 5 .196 Progresívne technológie Na rezanie sa najviac používajú CO. dusíka ( N i ) . väčšinou v kontinuálnom režime. Hlavný mechanizmus úberu pri rezaní laserom pozostáva: erozívneho účinku vysokoenergetických častíc fotónov na povrch materiálu.5. polypropylén). vzduch a inertné plyny sa používajú pre nekovy a plasty (plexisklo. lokálneho natavenia povrchu.61 Metóda delenia materiálov kontrolovaným lomom (podľa [32]) O b r . ktorý tlakom odstraňuje (doslovne vyfukuje) natavené častice materiálu zo zóny rezania.). Voľba prídavného plynu závisí od materiálu dielca. najmä pre rezanie nekovových materiálov (PVC. argónu (Ar) a/alebo hélia (He). stlačeného vzduchu. . Hoci väčšia časť taveniny je vytláčaná zo zárezu (reznej škáry).62.5. • • • Rez vzniká v tavenine strihom/šmykom. Rezanie/delenie laserom je odstraňovanie materiálu postupným pôsobením lúča a prúdu plynu. textil apod. rezacou hlavicou obr. obyčajne kyslíka ( 0 2 ) .

Delenie/rozrezanie nastáva. V prípade slepého rezania sa proces úberu materiálu deje v dvoch rovinách obyčajne kolmých na seba. reflektivita povrchu.2. Celo erózie.63 Model zóny rezania laserovým lúčom pre priebežné L= h a nepriebežné „slepé" rezanie L>h (zdroj: Chryssolouris et al. ktoré ovplyvňujú kvalitu rezania (viď. je pokryté tenkou vrstvou roztaveného kovu. je v dôsledku tlaku nataveného materiálu v oblasti čela vŕtania. spôsobená tuhnúcimi kvapkami taveniny na spodnom okraji rezu. Rezanie/tvarovanie materiálu nastáva pri hrúbke materiálu väčšej ako hrúbka rezu L > h. keď hrúbka materiálu L sa rovná hrúbke rezu h (L = h). tepelná vodivosť. obr.5. Obr. materiál vo forme kvapôčiek vymršťovaný zo zóny rezu. laserový smer posuvu roztavený materiál laserový luc ^ . tým sa dosahuje rýchlejší ohrev. 5. vypudením roztaveného kovu v spodnej časti rezu po Čele erózie. [61 ] definuje druhý prípad ako tzv. (táto rovina sa nazýva čelo erózie). ale vo vertikálnej rovine.63 znázorňuje spomínané modely rezania. éi ide o delenie/rozrezanie alebo rezanie/tvarovanie. keďže všetok natavený materiál sa musí odstrániť cez existujúcu škáru.63. 5. .3). 5. Vypudeniu materiálu napomáha aj prídavný plyn. nie je možné stanoviť jednoznačne optimálne podmienky pre rezanie na základe doporučení výrobcov.silný prúd inertného plynu odstraňuje roztavený materiál zo zóny rezu. že k erózii a úberu materiálu nedochádza v rovine rovnobežnej s povrchom. ktorý vyvoláva exotermickú reakciu pri spaľovaní základného materiálu. V prípade „slepého" rezania. Vzhľadom na široký záber parametrov. [61J) Delenie materiálu je najrozšírenejšia a najviac využívaná laserová technológia pre takmer všetky druhy konštrukčných materiálov. V prípade priebežného rezania materiálu k jeho úberu dochádza. laserové rezanie s aktívnym plynom . ktoré sú v súčasnosti najprijateľnejšie. kap. ako aj na rozdielnosť vlastnosti materiálov pri styku s laserovým lúčom (absorbcia.používa sa väéšinou kyslík. vyššia rýchlosť rezania s kvalitným povrchom rezu • Model mechanizmu rezania materiálu laserom závisi od toho. ktoré platia pre rezanie materiálu. a to v rovine čela rezania a čela m á n i a . slepé rezanie {blind cutting).197 • laserové tavné rezanie . teplota tavenia). Sú založené na skutočnosti. Nevýhodou je zhoršená akosť rezu. V slovenskej terminológii možno hovoriť o priebežnom rezaní/delení materiálu alebo v druhom prípade o nepriebežnom rezaní. Obyčajne sa vyžaduje vytvoriť si vlastnú základňu údajov pre používané druhy materiálov. Chryssolouris et al. j smer posuvu čelo erózie T • Čeío e r ó z i e n a t a v e n ä vrstva roztaveného materiálu O b r . takže je potrebná menšia energia na jednotkovú dĺžku rezu. pritom je však možné vychádzať z určitých zovšeobecnení. Povrch materiál sa ohrieva len na teplom tavenia. Mechanizmus úberu materiálu je v druhom prípade oveľa komplikovanejší.

18 6.8 1. za studená) a dodatočné úpravy (povrchovo upravené plechy. korózne splodiny a tvrdé oxidické vrstvy.5. 56].2 6.0 Mäkká oceľ 2. 41.45 Korozivzdorná oceľ 1.2 0.5 1. 31.7 Rýchlosť [mm/min] 1520 600 50 6 000 4 500 4 900 840 2 300 635 760 5 080 1 270 1 700 200 3 300 4 000 2 500 2 300 0. 3.51 0. 54. 46.9 0.3 ! 0.46 t 0.27 3.0 0. korozivzdorná a iné).5 1.4 0. pozinkované a iné).2 2. kde ako určujúce ukazovatele figurujú výkon lúča.9 38 0.8 1.05 ť Výkon [kW] 20 0. tryskané povrchy plechov.2 2 0. keramických materiálov a kompozitných materiálov sú uvedené v nasledujúcich kapitolách.0 1.4 0. 45.3 1.5.2 0.18 4.2 0. ktoré môžu spôsobovať pri rezaní znečistenie prostredia. rýchlosť rezania a šírka reznej škáry.12 Doporučené paramete pre rezanie CO? laserom (spracované podľa (l. legovaná.5 5 5 1.1 ť 0.16 0.1 0. Oxidické vrstvy spomaľujú rýchlosť rezania a zhoršujú kvalitu rezu tvorením otrepov vo forme stuhnutých kvapiek materiálu v spodnej časti rezu.75 Nástrojová o c e ľ Titán T i t á n o v é zliatiny Hliník 3.3 8 0. Pre rezanie a delenie ocelí sa prednostne používajú C O i lasery.5 12.1 ŕ 0.4 0. ktoré je potrebné brať do úvahy pri návrhu použitia laserovej technológie.4 0. Tab.5 20 0. 50.0 t 0. podrobnejšie informácie sú dostupné v mnohých publikáciách ako [1.4 0. .12 uvádza doporučené prevádzkové parametre rezania vybraných materiálov C 0 2 laserom. Pri delení oceľových materiálov sa rozlišuje druh ocele (mäkká.0 0. kontaminované produkty.1 0. Tab. história spracovania (plechy valcované za tepla.0 3.92 0.0 15 0. 50]) Materiál Hrúbka [mm] Sklo Kryštál Betón 9.0 0. ktoré sú najhospodárnejšie pre hrúbky 6 až 7 mm. avšak technicky je možné rezať aj väčšie hrúbky až do 20 mm.I9H Rezanie kovových materiálov Progresívne technológie Vybrané poznatky pre rezanie vybraných typov kovových materiálov.35 0.0 Stav povrchu po predchádzajúcej operácii ovplyvní aplikáciu laserového delenia rovnako ako zvyšky olejov a mazív. nízko legovaná.4 15 0.46 Šírka z á r e z u [mm] 1.

ktoré sa tiež používa na povrchovú úpravu je pri laserovom rezaní menej problematické. Plastované a farbené plechy je možné rezať laserom.64 Doporučené rýchlosti rezania mäkkej nízkolegovanej ocele pre rôzne výkony lasera. Obr. Kadmium. poškodenie je spôsobené odvodom tepla zo zóny rezania.64. ktorá bráni ďalšej oxidácii pri rezaní). Priebeh závislosti reznej rýchlosti na hrúbke materiálu je podobný ako na obr. Oxid chrómu bráni úniku taveniny z rezu a tá zostáva vo forme otrepu na spodnej strane rezu.1mm 1.6mm pňamerdýzy . lasera so zohľadnením zmeny tlaku prídavného plynu . tryskané možno rezať laserom za určitých obmedzujúcich podmienok. farbené. ocele 1 430°C). Poškodenie môže byť eliminované použitím chladiaceho média. Niektoré zásady rezania korozivzdorných ocelí a ich kvalitatívne porovnanie s rezaním nízkolegovaných ocelí podrobne uvádzajú Šiman [45] a Powell [41]: • korozivzdomé ocele je potrebné rezať v závislosti na obsahu chrómu až o 40% pomalšie ako nízkolegované ocele (chróm má siiný sklon k tvorbe oxidačnej vrstvičky.5. Doporučené hrúbky pre rezanie korozivzdorných ocelí pre výkony lasera od 500 do 1 500 W sú v rozsahu od 1 do 9 mm.kyslíka a priemeru laserovej hlavice. čo degraduje väzbu medzi povlakom a plechom. Rezanie pozinkovaných plechov je sprevádzané natavením a odparením zinku v zóne rezu (bod tavenia zinku 420°C. pri rezaní korozivzdorných ocelí sa ťažšie odstraňuje tavenina zo zárezu. ale pri rezaní dochádza k poškodeniu povlaku v oblasti rezu. tvorením kvapiek roztaveného a stuhnutého materiálu v spodnej časti rezu. avšak jeho výpary sú jedovaté a oveľa nebezpečnejšie pre zdravie a okolie. výpary zinku sú zdraviu škodlivé. (zdroj: Poweli ¡41 J) 1. maximálna hrúbka rezaných korozivzdorných materiálov je pri rovnakom výkone nižšia než u ocelí nízkolegovaných. • • 10 •= r ^ v Y 6 | 1500V 1 1000V % •- se i 0 / soov í 2 6 B 10 12 14 16 Hrúbka plechu [mm] W 1. premenlivé parametre tlaku prídavného plynu ( kyslíka) a zmenu priemeru dýzy pre prídavný plyn. čo zhoršuje kvalitu rezu.5. Okrem toho. takže musí byť zabezpečené dostatočné odsávanie.64 ukazuje doporučené podmienky pre rezanie nízkolegovanej ocele pre daný rozsah hrúbok materiálu a rôzne výkony CO. ktoré zostali v zóne rezu.3mm tok plynu t ^ M P a ] Obr.2 Opracovanie laserom ĹBM 199 Povrchovo upravené plechy ako sú pozinkované.5. Tryskané povrchy plechov vykazujú pri rezaní nízku kvalitu rezu v dôsledku usadených tvrdých častic tryskacieho prostriedku v roztavenom materiále.5.

Rezanie nízkolegovaných ocelí jc veľmi účinné následkom dobrej exotermickej reakcie železa. Proces rezania je menej efektívny ako pri delení ocelí. anodizovaný povrch umožňuje rezanie hliníka až o 30% rýchlejšie. 5. Rezanie titánu vysokým tlakom plynu (0. ktorý zaručí. Iskry. obyčajne inertného plynu ako argón. kyslík s tlakom 0.3 až 1 MPa) zaručuje kvalitnú reznú hranu bez otrepov. Neželezné kovy ako titán. táto redukcia nastáva v dôsledku vyššej tepelnej vodivosti a reflektivity týchto kovov a tiež nižšej účinnosti oxidačnej reakcie pri rezaní. Doporučené rezné rýchlosti a rezané hrúbky hliníkových plechov ilustruje obr. \ \ J 1 500W •9 •ŕ ~ ' 1 000 VT i P s T 1 \ Argón B" jgfe V Z d u c h • 0 1 2 3 4 5 6 0 1 2 3 4 Hrúbka plechu [mm] H nJbka plechu [mmj Obr. Sú charakteristické vznikom otrepov (stuhnutých kvapiek materiálu).65 Doporučenia pre rezanie titánu C O 2 laserom 10O0W a rôznymi prídavnými plynmi (zdroj: Powell [41]) Obr. Obr. Žltá alebo modrá farba hrany rezu svedči o prítomnosti oxidickej vrstvy. pre rezanie sa doporučuje používať argón ako prídavný plyn. hliník. aby hrana rezu nebola zoxidovaná a aby mala striebornú farbu. Použitie kyslíka ako prídavného plynu je pri rezaní titánu nebezpečné a môže viesť k nekontrolovanému vzplanutiu.66 Typické rezné rýchlosti pre rezanie hliníkových zliatin pre výkon C 0 3 lasera 1000 a 1500W. Rýchlosť rezania neželezných kovových materiálov je nižšia v porovnaní s oceľami.66 [41]. Iba titán z vyššie uvedených neželezných kovov reaguje podobne ako ocele a môže byť rezaný s podobnou účinnosťou. ktoré tvorí nizkoviskózny ľahko odstrániteľný oxid železa a zároveň v tom istom časovom okamžiku sa tvorí rezná zóna s veľkým podielom tepla. Tieto kovy majú silný sklon k oxidácii a pri rezaní vyžadujú niekedy aj vákuovú atmosféru. sú tiež nebezpečné.200 Progresívne technológie Aj napriek uvedeným nedostatkom je rezanie korozivzdomých ocelí technologicky úspešnejšie než nízkolegovaných ocelí. čo jc spôsobené inými termickými a chemickými procesmi. ktoré pn rezani môžu vznikať. 5. ako nikel.5. Pretože titán je náchylný na tvorenie výraznej oxidickej vrstvy. Hliník a jeho zliatiny sa doporučuje rezať až po vytvorení anodickej vrstvy. najmä ak sa delia veľmi tenké hrúbky materiálu. ktoré nie sú silne reaktívne s kyslíkom. sa doporučuje rezať laserom pomocou ochranného prídavného plynu. Na druhej strane aj kovy.65 ukazuje doporučené rezné rýchlosti pri delení titánu C O : laserom v závislosti na druhu prídavného plynu a výkonu lasera.6 MPa ako prídavný plyn (zdroj: Powell ¡41]) .5.2-^0. lebo môžu spôsobiť požiar v odsávacom systéme. nikel a meď sú vhodné pre rezanie C O : laserom iba s určitým obmedzením.

Vysoký výkon potrebný pre rezanie vlákien chemicky degraduje predovšetkým polymérové matrice. nylon. uhlíkové. [26]) Tuerslet. polyuretán (novodur). nie na vlastnosti matrice.. Ďaľšim parametrom je sklon rezaného povrchu tg a medzi vstupom a výstupom lúča pre danú hrúbku materiálu. Terminológiu a identifikáciu pre hodnotenie kvality rezu kompozitných materiálov zaviedol Tagliafferí 1990 [62]. ktorá vzniká vplyvom vysokej teploty a nerovnorodosti zloženia materiálu. Obr.2 Opracovanie laserom LBM Rezanie nekovových materiálov 201 Rezný proces nekovových materiálov (keramika. polyacetát. • odparovaním (vaporisaríon) natavením a následným odparením materiálu v zóne rezu vzniká vysokokvalitná rezná Škára. polystyrén. 25]. ale aj niektorých plastov. • chemická degradácia. a Pashby [52.53] a ďaľší. B. obr. Pri rezaní kompozitných materiálov sa doporučuje výkon lasera voliť s ohľadom na vlastnosti použitých vlákien (sklenené. T. alebo úbytok z materiálu matrice jej tepelnou degradáciou. kompozitných materiálov.5. a Lee. Murray a Tyrer [34. Laserová energia láme chemické väzby a integritu materiálu.67 Rezanie polymérového kompozitu na báze epoxidovej matrice s aramidovými vláknami (Kevlar vlákna) o hrúbke 6 mm excimerovým laserom (500W) Prídavný plyn: argón Rýchlosť rezania: 3m/min (zdroj: Konig Trasser [24]) . acryl. Hoult. Mechanizmus rezania je typický pre plexisklo. z pevnej na kvapalnú a následne na paru.).5. W.5. 35].68. Rezanie a delenie kompozitných materiálov laserom je v ostatnom období v strede záujmu výskumu a praxe (König a Trasser [24. Tento mechanizmus je typický pre rezanie produktov na báze dreva. Tepelná vodivosť kompozitných materiálov je anizotrópna.. pri rezaní vplyvom vysokej teploty (nad teplotu tavenia) dochádza k zmene fázy materiálu. ako polyvinylchlorid (PVC). plocha rezu je hladká akoby leštená. polyetylén) a pre keramické materiály.67 znázorňuje zmeny štruktúry kompozitného materiálu po rezaní laserom. Niektoré fázy materiálu zaznamenávajú chemické zmeny. aramidové .5. Kvantifikácia parametrov kvality zahrňuje šírku reznej škáry pri vstupe W| a výstupe W n lúča. veľkosť HAZ zóny W d . Lee. Matrice a vlákna majú rozdielne teploty odparovania a teda aj časy natavenia materiálov. tepelný vplyv lúča. Hhrany po rezaní sú rovné a povrch rezu je hladký. ktorý má za následok uvoľňovanie vlákien z matrice. ale je pokrytý jemnou vrstvou zvyškového uhlíkového prachu [56]. Lau. Yue. plasty a kompozitné materiály) zahrňuje tri dominantné mechanizmy: • delenie tavením a následným šmykom/strihom (meli shearingjje veľmi rýchly spôsob rezania s vysokou kvalitou rezu a je typický pre termoplasty (polypropylén. Obr. C.

35] menšou tepelne ovplyvnenou oblasťou v porovnám s rezaním CO. a Lee.70 a 5. 80 70 (5. Lee. 60 1 80 — 100 1 120 o h n i s k o v á vzdialenosť = 80 m m . Autori Laa. kvalita rezu úbytok matrice sklon rezu tg«= =(Wi . obr.[26j) Rýchlosť posuvu [mm/min] . laserom. Yue. B.c.5. a Lee. W. Sledovali účinok rýchlosti posuvu na uber materiálu. T.metal matrix composite) a kompozitnú keramiku.68 Tenninológia pre hodnotenie kvality povrchu polymérových kompozitných materiálov po rezaní laserom (zdroj: Tagliqfferi[62j) Vhodnosť Nd -YAG lasera pre rezanie kompozitov dokladujú Murray a Tyrer [34.69 a vzťah medzi energiou impulzu a hĺbkou rezu.5. Energiu impulzov Obr.4 m s . je potrebné stanoviť v súlade s hrúbkou materiálu.W.b. p r i e m e r lúča 0 . C. 5.C. jeho zložením a šírkou škáry. 1 m m E £ 30 I — " — • 0 20 CD (zdroj: Lau. t.71 a. čas trvania impulzu.5. Yue.5.69 Účinok rýchlosti posuvu na uber materiálu pri rezaní CFC kompozitu Nd-YAG laserom (120W) Energia i m p u l z u U . X-Z krátery Wa x-z deJaminácia vlákien Obr.Ue. ako polymérové kompozity s uhlíkovým vláknom (CFC . obr. takže vhodnejším parametrom pre sledovanie hĺbky rezu je energia impulzu. Frekvencia i m p u l z u fp = 30 Hz S ° 40 ! 40 .W.70 a tiež intenzita impulzu Rýchlosť posuvu je počítaná podľa vzťahu: vSdo/O/fp-ti).69 vplyv posuvu na u b e r materiálu je pomerne nizky.carbon fibre composite) kompozit s kovovou matricou (MMC . obr.V ostatnom období sa pre rezanie a delenie kompozitných materiálov najviac doporučujú a využívajú Nd-YAG lasery a excimerové lasery na báze KrF.)/2s y-z HAZ tepelne ovplyvnená zóna GO •C" x-z W. Trvanie impulzu ti =1. Ako vyplýva zobr.T.18) kde d o j e priemer lúča v ohnisku. [26] uvádzajú výsledky štúdia dosahovanej hrúbky rezu pri rezaní a vŕtani pomocou Nd-YAG a excimérového lasera pre rôzne kompozitné materiály.5. fpje frekvencia impulzu.

5.71a.C. Po rezaní vzniká ryhovaný povrch.71 t "ŕ S 3.[26j Energia impulzu [J] Laserový lúč spôsobuje poškodenie kompozitných materiálov tavením matrice.5 2 2 3 4 5 I 0.2 1.97 3.45 I jmpozitMMC Š 2.08 Ľ 1. 8 6 0. a Lee. Yue. 1 m m I 0. Yue.T.64 1.66 0. Sheng a Anastasia [18] využitie vodného lúča . < f 3 0 . Frekvencia i m p u l z u f p = 30 Hz o h n i s k o v á vzdialenosť 8 0 m m .5.C.8 1 1.3 0. že excimerový laser má nižšie tepelné deštrukčné účinky ako Nd -YAG. argón ako prídavný plyn _ kompoz tná keram ka Trvanie i m p u l z u ti =1. vznikom kráterov na povrchu reznej škáry. priemer lúča 0.3 C} 0. Lee.6 • 0. tzv.4 m s . W.4 0.Lee. delamináciou vlákien a ich ich lomom.70 Účinok energie impulzu NdYAG lasera na dosahovanú hĺbku rezu pre kompozitné materiály (120W) Trvanie i m p u l z u ti =1.1 m m (zdroj: Lau.23 1. Frekvencia impulzu f p = 45 Hz o h n i s k o v á vzdialenosť 8 0 m m .44 0.b.5.[26}) Intenzita impulzu E/ti [kW] Pre elimináciu veľkosti HAZ pri rezaní drážok (nepriechodzie resp.02 1.32 ľ 2.6 Intenzita impulzu E/ti [kW] / k r-' _ kompou t CFC b) ¡0 1.2 (zdroj: Lau.2 Opracovanie laserom LEM 203 Obr. „slepé" rezanie) do kompozitných materiálov navrhli Chryssolouris.5 i f 1. tepelnou rozťažnosťou uhlíkových vlákien (pre CFC kompozity).W.72 0.4 m s .56 0.i 5 E « 2.T. Pri porovnávaní účinku Nd—YAG a excimerového lasera na degradáciu povrchu sa ukazuje.c Účinok intenzity impulzu na maximálnu hĺbku rezu pre kompozitné materiály pri rezaní Nd-YAG laserom (120W). a Lee. š.4 1.6 0.1í E 1 Intenzita impulzu EJli [kW] Obr.34 i * š 2.48 i i " 2 priemer lúča 0 .

5.5. obr.2. Obr. že prúd na taveného kovu prúdi von z otvoru rýchlosťou ultrazvuku. V priebehu vŕtania sa natavený materiál akumuluje v otvore. vŕtania laserovým lúčom [4] Obr.73 Typický tvar vŕtaného otvoru .72.74 ilustruje zmeny. ktorý je privádzaný do zóny rezu koaxiálne. 5. vplyvom erózie častíc sa rozstrekuje po stenách otvoru a tlak v otvore.Laser Machining with the Aid of Water Jet) {zdroj: Chryssolouris. Bola preukázaná až 70% redukcia oblasti HAZ ako dôsledok použitia vodného lúča. Ukazuje sa teda.angl. Sheng Anastasia[18j) 5.5. Obr.5. ktorý môže dosahovať hodnoty 10 3 -ŕ 10 4 MPa spôsobí. pre technológiu s vodným lúčom (označovanú skratkou L M W J z. ktoré vznikajú pri vŕtaní laserom. vhodným pre ochladzovanie taveniny. že ohnisko lúča je na povrchu.73 ukazuje typický tvar otvoru pri vŕtaní laserom.204 Progresívne technológie ako doplnkového zdroja. kým vodný lúč je naklonený pod uhlom.2 Vŕtanie laserom Pri vŕtaní lúč zohrieva povrch materiálu rýchlosťou 10'° °C/s. nesusosy privad vodného prúdu 1 / v o d n ý lúč drážka vzdialenosť medzi lúčmi d o p a d v o d n é h o lúča laserový lúč koaxiálny p r í v o d hélia p o v r c h máíéľlalu dopad laserového lúča Obr. Laser Machining with the Aid of Water Jet) a bez prídavného chladenia vodným lúčom. že táto technológia rezania by mohla nájsť širšie uplatnenie práve pre nekovové materiály. materiál sa odparí a umožní prienik lúča hlbšie do povrchu.72 Osadenie dýzy so stlačeným prúdom vody pre metódu rezania laserom pomocou vodného lúča {LMWJ . za predpokladu. Porovnávacou analýzou prestupu tepla pri rezaní drážok bola určená veľkosť HAZ oblasti. Zmena priemeru otvoru sa pohybuje v rozmedzí ± 5 až ± 20 % v závislosti od optického systému lasera. V tomto prípade sa jedná o rezanie pomocou prídavného inertného plynu.4.

001 0.76. Z uvedeného dôvodu sa doporučuje používať laser na vŕtanie plytkých otvorov a experimentálne stanoviť maximálnu resp. angl.04 0.vyparovanie materiálu a strhávanie kvapiek z jeho roztaveného povrchu.1 Priemer otvoru [mm] Obr. zmenšovanie hmotnosti tavením. Závislosť hĺbky otvoru od priemeru otvoru pri vŕtaní pulzným laserom je lineárna len po určitú maximálnu hodnotu.01 0.autora). 0. polohou ohniska vzhľadom k povrchu obrobku a energiou impulzu. Pri vŕtani pulzujúcim lúčom vzniká postupne dostatočne hlboký otvor iba po opakovaných impulzoch.41. pri laseroch je používaný v zmysle .2 Opracovanie laserom LBM 205 Pri vŕtaní. Iba malá časť materiálu v strede lúča.02 0. Materiál je teda pri vŕtaní odstraňovaný predovšetkým vo forme kvapaliny relatívne vysokou rýchlosťou a len malá časť aj odparcním. laser až do 100 Hz. Z hľadiska tepelne ovplyvnenej zóny je vŕtanie otvoru pulzujúcim hičom výhodnejšie. 5. sa odstraňuje vyparovaním resp.5.05 0.5.07 Priemer otv oru [mm] Obr. odnášaním čiastočiek prúdom vzduchu. ako aj intenzita úberu materiálu je silne ovplyvnená ohniskovou vzdialenosťou.5. obr. ablation) .01 0.0001 0.termín používaný v geológií (napr. Stanovenie optimálnych podmienok pre vŕtanie musí byť od pripadu ku prípadu s ohľadom na druh materiálu obrobku a profil vŕtaného otvoru. odparovaním (evaporation). Termin používaný v nanoteehnológii pre spôsob úberu materiálu (pozn .5.j. mechanickým rozrušovaním. kritickú hodnotu hĺbky otvoru od prípadu k prípadu. Na vŕtanie otvorov sa používa lúč v kontinuálnom. za touto hodnotou nie je možné zvyšovať hĺbku otvoru. hoci priemer otvoru sa rozširuje. Počet impulzov a ich intenzita určuje hĺbku prieniku lúča do materiálu. Profil a hibka otvoru sú závislé na relativnej polohe medzi ohniskom laserového lúča a povrchom obrobku. postupného rýchleho odstraňovania materiálu z rezu bez jeho ohriatia nad odparovaciu teplotu. podobne ako pri procesoch rezania a raikrorezania. S narastajúcou hrúbkou materiálu a hĺbkou otvoru sa musi ohnisková vzdialenosť predlžovať. povrchové roztopenie ľadovca). . Doporučená ohnisková vzdialenosť býva v rozsahu od 100 do 250 mm [1. kde je maximálna hustota výkonu. sa používa postup tzv. ablácie' (ablation) t.03 0. " Ablácia (z.01 0. frekvencia impulzov pre Nd-YAG je v rozsahu 5 až 20 Hz. obr.75.76 Závislosť hĺbky otvoru od jeho priemeru pri vŕtaní laserovým lúčom [4] Hĺbka otvoru a jeho tvar. ale aj pulznom režime.5 až 2 ms. 50]. Dĺžka impulzu býva v rozsahu 0. lebo ovplyvnená zóna je menšia ako pri kontinuálnom lúči.75 Závislosť hĺbky prieniku lúča od počtu impulzov a vznikajúceho priemeru otvoru pri vŕtani vysokolegovanej ocele [4] 0.06 0. pre CO.

5. bez podpory prídavného plynu. kovov s vysokým bodom tavenia a nehrdzavejúcej ocele.5.CW Čas vŕtania 10 impulzov 0.65 1. presnosť fokusácie musí byť ± 0.2.05 1. Energia impulzov 40J materiál Inconel 718 (spracované podľa Metals Handbook) 0 5 10 15 20 25 Hrúbka materiálu [mm] Z technologického hľadiska možno laserom vŕtať priebežné otvory. keramiku a plasty. C O : laser sa doporučuje používať pre nekovové materiály.206 Progresívne technológie Presnosť fokusácie lúča je veľmi významná pri vŕtaní materiálov s vysokým bodom tavenia.08 mm. Pri vŕtaní s podporou prídavného plynu sa používajú podobné podmienky ako pri rezaní.zliatiny Oxid hliníka wolfrám 3.13 Podmienky pre vŕtanie rôznych materiálov (spracovanépodľa [I. Vzdialenosť dýzy od materiálu je v rozsahu od 4 do 40 mm. kým pre titán rovnakej hrúbky stačí 0.7 5. Priemerné výrobné lasery pre vŕtanie majú výkon okolo 500 W. sklo. Vŕtanie laserom je možné s podporou resp. slepé otvory ako aj tzv. že pri vŕtaní otvoru laserom s ohniskovou vzdialenosťou 63.33 s 0.4. a Nd-YAG lasery podľa druhu vŕtaného materiálu.8 Nd-YAG laser Hrúbka [mm] Nehrdzavejúca oceľ N i.2. množstvom vznikajúcich trhlin na stene reznej äkáry a hrúbkou pretavenej vrstvy.27 s Podmienky vŕtania Energia impulzu U 16J 2J 100W.8 ms 7. .5 mm do wolfrámu s hrúbkou 0. Táto sa hodnotí jeho kruhovitosťou. CO: laser materiál Nehrdzavejúca oceľ N H zliatiny Oxid hliníka Kryštál Hrúbka [mm] 0.84 Stredný výkon [ W] Plyn 31 vzduch 2xirjs 31 argón 31 vzduch Čas vŕtania 1. 50}).75 1.75 0.5.77 Casy vŕtania Nd-YAG laserom.5 ms 3s Obr. zafírov.65 0. Tab.51 mm [1]. Ako už bolo spomenuté pre vŕtanie sa používajú CO.28 s 0. trepanačné vŕtanie pulzným alebo kontinuálnym lúčom. Nd-YAG laser sa používa na vŕtanie otvorov do diamantu.5mm. Ako príklad možnou uviesť. Niektoré prevádzkové parametre pre vŕtanie sú uvedené aj v kap.0008 5 0. ale tiež pre dodržanie kvality otvoru. keramiky.

5. 4 . stačí počítačový program v CAD systéme pre daný tvar.5.78. 4 4 ] : • na rezanie nie je potrebný rezný plán. Obr. 1 3 .2 Opracovanie laserom LBM 207 Tab. • je možné vytvárať profily s malým zaoblením hrán (závisí od priemeru lúča).5.79 Príklad renovácie masky pre plošné spoje Výhody laserového rezania a vŕtania je možné zhrnúť do niekoľkých významných bodov [3. aj keď tieto nie sú v priamom kontakte s dielcom.5. ktorá vzniká za rezom je nižšia a užšia než napr. • hypodermické ihly. • karburátorové dýzy. Typické oblasti použitia laserového vŕtania sú orientované na vŕtanie veľmi malých otvorov a otvorov so zakrivenou osou súmernosti. obr. • povrchy majú vysokú akosť a nevyžadujú ďalšie úpravy. • tepelné ovplyvnená oblasť. v porovnaní s ultrazvukom a .4. Donedávna sa na mikroobrábanie tvrdých materiálov používali postupy elektroiskrového obrábania (EDM) a ultrazvukového obrábania (USM). po mechanickom strihaní. Obr. • otvory pre bezpečnostné matice.77 ukazuje grafickú závislosť doby vŕtania otvorov rôznych hrúbok s rozličnými výkonmi laserového lúča. opotrebenie týchto nástrojov z hľadiska požiadavky na vysokú presnosť predstavuje výrazné obmedzenie ich použitia pre mikroobrábanie.2.5.3 M i k r o o b r á b a n i e Stále rastúcim požiadavkám na niimaturizáciu rozmerov dielcov a na ich vysokú presnosť v y c h á d z a v ústnjtj aj laserové obrábanie. • chladiace otvory pre lopatky prúdových motorov a iné.5.13 porovnáva vybrané podmienky vŕtania rovnakých materiálov lasermi s rôznou vlnovou dĺžkou ( C 0 3 a Nd-YAG ). Avšak obidve technológie používajú na opracovanie nástroje. ako sú otvory pre: • palivové filtre.5. Za výhody laserového mikroobrábania. • dosahujú sa vysoké rezné rýchlosti.78 Príklad vŕtania otvoru pre bezpečnostný drôt v matici používanej v leteckom priemysle [3] Obr.

81.5ms. 5. 3 ms. 5.3ms. Označovanie laserom je vhodný nástroj v systéme kontroly kvality napr. Obr. že čím vyššia je energia impulzu a čim kratší je čas trvania impulzu. Wiedmaier ¡34]) 3 4 O b r . Ukazuje sa. Wiedmaier [34]) Na mikroobrábanie sa používajú excimerové a Nd-YAG lasery spulzným režimom lúča s ultrakrátkym trvaním impulzov v oblasú femtosekúnd.£m/min -1 = 1 ms. Zvyšovaním rýchlosti posuvu lúča na jednotkový impulz sa lineárne zvyšuje aj rýchlosť ablácie.80 Intenzita úberu materiálu Si N v závislosti na energii impulzu pri tvorení drážok Nd-YAG laserom s ohniskovou vzdialenosťou EOOmm (Meiners. v= 1 m/min . 34. 34. na automatické Čítanie vyrytých značiek [10.bodový lúč) a technológia ablácie sa ukazuje ako perspektívna práve pre oblasť mikroobrábania. 5. Nd-YAG a predovšetkým excimerového lasera s ultrakrátkymi impulzmi. Dausinger.A — t = 0. Meiners.U 0 . v automobilovom priemysle. 38]. kvantitatívne vyjadrená hodnotou úberu materiálu 70 mm 3 /min na každých 100 W výkonu lúča [34].6 m/min t= 1 ms. Výskumné práce v ostatných rokoch [33. preto výkon lúča môže byť určujúci parameter pre rýchlosť úberu materiálu. obr. .5. Dausinger a Wiedmaier [34] konštatujú. v = 2 m/min .80 ukazuje rýchlosť ablácie (úberu materiálu) ako funkciu energie impulzu pre rôzne časy trvania impulzu a pre konštantný posuv lúča.5 ms.0.3 m/mín o—1= 0. Pritom technológia ablácie bez použitia prídavného plynu sa javí ako vhodný postup pre tvorenie plytkých drážok a stôp pre vodivé obvody na keramickom podklade na báze nitridu kremíka (Si 3 N 4 ) a oxidu hliníka (A1 : 0 3 ). sa považuje vyššia rýchlosť procesu a tvorenie ľubovoľnej geometrie bez výmeny nástroja [33. tým je úber materiálu vyšší a zároveň sa dosahuje dobrá akosť povrchu Rz <10 pm. že pri mikroobrábaní materiálu na báze Si 3 N 4 postupom ablácie bez prídavného plynu. v . Obyčajne sa mikroobrábanie používa na: • opracovanie elektronických súčiastok. Dausinger.t= 0. • na označovanie dielcov výrobnými číslami. ktoré sa používajú v elektrotechnickom priemysle a elektronike. i n rj. 59] sa sústreďujú na využitie CO. 38.v = 2 mŕmin .5 2 0 50 100 150 200 250 300 350 400 Výkon lúča [W] Energia impulzu [J] Obr. ale nezávisí na čase trvania impulzu. v « 0.3mŕmin 250 5 " 200 "E & J 150 100 •c 1 1. Perspektívnym postupom je mikroobrábanie keramických materiálov.t " 0. rýchlosť úberu materiálu závisí od energie impulzu a výkonu lúča. Možnosť fokusácie laserového lúča do bodu (spot beam . v = 1 mŕmin O t= 0. 11]. .208 Progresívne technológie elcktroiskrovou technológiou. v = 0. lasera.15 ms.81 Intenzita úberu materiálu Si 3 N 4 v závislosti na výkone lúča pri tvorení drážok Nd-YAG laserom s ohniskovou vzdialenosťou lOOmm (Meiners.15ms.

Posuv laserového lúča umiestneného kolmo na os rotácie súčiastky je radiálny.82 sú porovnané laserová a konvenčná technológia sústruženia. Na druhej strane jeho nevýhodou je malá intenzita úberu materiálu v porovnaní s klasickým sústružením. ktoré vytvorili lúče.82.5.5.4. upínacieho zariadenia a prípravkov.5. že na obrobok pôsobi iba laserový lúč. a teda ide o bezkontaktné obrábanie. pretože laserový lúč nepôsobí silou na obrobok. Tým sa odstraňuje zložitosť upínania súčiastok. ktorý je fokusovaný do kolmého tvaru. Táto koncepcia sústruženia sa charakterizuje ako trojrozmerné tvarovanie dielcov označované tiež ako 3-D shaping.5. obrobok X 1 / C U nástroj f\ obrobok ::: laser Obr. Keď sa pretnú rezné škáry. Na obr. ako to popísal Chryssolouris e t al.82 Porovnanie zostavy konvenčného sústružení a a laserovej technológie sústruženia [61] < 0 ' U O b r. 5. druhý lúč umiestený rovnobežne s osou vyrezáva medzikružic. je hotový dielec v tvare medzikružia.2 Opracovanie laserom LBM • 209 na opravu a renováciu zvyškových defektov na maske pre integrované obvody (IC) priamym ožiarením a následným odstránením defektu pomocou pulzného lasera.5. Pri sústružení výhodou lasera je. tento lúč reže predpísanú šírku dielca. obr. Obr. Hotový dielec prestavuje rotačný segment oddelený z povrchu polotovaru. Laserový lúč vychádza z jedného zdroja a je rozdelený na dva lúče. ako sú kalené ocele a keramika.83 ' znázorňuje konfiguráciu laserového lúča pre sústruženie rotačných dielcov.79 [46]. povrch dielca je . 5. 61] uber materiálu sa dosahuje interakciou dvoch na seba kolmých lúčov. teda kolmo na os rotácie. [17.83 Konfigurácia obrobku pre laserové sústruženia krúžkov (medzikružia) s rovnakými rozmermi [61] Pri sústružení laserovým lúčom. Najväčšou výhodou laserového nástroja je možnosť presného obrábania tažkoobrobiteľných materiálov. jednu z nich predstavuje aj jeho využitie pre sústruženie.5.2. jeden na povrch v smere kolmo na os rotácie obrobku a druhý na jeho čelnú plochu rovnobežne s osou.4 Sústruženie laserovým lúčom Laser ako „univerzálny" nástroj nachádza stále širšie oblasti použitia. obr. ktoré eliminuje problémy spojené s chvením obrábacieho stroja a s opotrebením nástroja. Lúče sú smerované v dvoch rôznych osiach rotačného obrobku.

Základom pre optimalizáciu sú požiadavky formulované na vytvorenie čo najužšej reznej Škáry a zabezpečenie rovnobežnosti stien rezu. ktoré sú postupne uberané z povrchu. ak sa používa prídavný plyn (sústruženie s dýzou a bez dýzy) a vplyv zmeny rýchlosti posuvu lúča na kvalitu reznej škáry (rýchlosť posuvu 2 + 20 cm/s) (spracované podľa [61]) Pre priemyselné využitie laserového sústruženia je potrebné optimalizovať rozmerovú presnosť a kvalitu povrchu. 4 . ako je to znázornené na obr.bočné k posuvu. 0.2. 2 .1 0.85 Ukážky profilu reznej škáry pri sústruženi CO.5. Mechanizmus úberu materiálu pri sústruženi laserovým lúčom je rovnaký ako pre rezanie nepri ech odži ch (slepých) otvorov. kde sa teplo rozptyľuje.1 • 0. Použitie prídavného plynu s vysokou rýchlosťou uľahčí odvádzanie taveniny z dna reznej škáry (označovanej tiež ako Čelo vŕtania) a zlepší kvalitu rezaného povrchu. viď obr.5 .6 • hĺbka [cm] 10 20 30 40 Ľd stijpanie rýchlosti "V Obr.3. časť materiálu sa odparí.5.2 0. lúč lasera stena reznej škáry \ n—• d interakcia povrchu s plynom smer ^posuvu DOSUVL spodok reznej škáry Obr. časť sa roztaví.v priamom smere posuvu lúča. Na charakter profilu a kvalitu reznej Škáry pri sústruženi vplývajú nasledujúce faktory [61]: • priestorový profil lúča • polarizácia lúča • priemer lúča v ohnisku • poloha ohniska vzhľadom na povrch obrobku .6 .210 Progresívne technológie rozdelený na segmenty. 5.3 1 04 • 0.82.5.84 Zóna rezania pri laserovom sústruženi a oblasti šírenia tepla Okolo bodového lúča s priemerom d sa materiál taví do určitej hĺbky h. Oblasť 5 predstavuje oblasť najvyššej kumulácie tepla [61] 3.84. 3 .2 Q. 1 . 40 0.5 .za lúčom.4). pri širenl tepla v zóne rezania sa pri danej rýchlosti posuvu tvoria štyri oblasti (1. buď vo forme odpadu (triesky) alebo hotového dielca.3 04 30 0. laserom s výkonom IkW. hĺbka [cm| L'd í ľ bez dýzy V s dýzou 0.

smer rotácie brúsneho kotúča pojivo uber materiálu natavemm a odparení m profil laserového lúča povrch obr smer rotácie obrobku triesky smer rotácie obrobku Ob.86 znázorňuje konvenčný proces brúsenia a pôsobenie laserového lúča pri dokončovaní povrchov. obr. uvedenými technológiami.S. hĺbka rezu (hĺbka prieniku lúča do materiálu) je stabilizovaná relatívnou polohou lúča k povrchu obrobku.5. Pritom na kvalitne dokončený povrch.87b. Hĺbka rezu je ovplyvnená predovšetkým výstupnou intenzitou lúča. Obr. nástroj podlieha opotrebeniu a v neposlednom rade je použitie limitované aj vlastnosťami obrábaného materiálu (tvrdosť. rýchlostí posuvu obrobku a rýchlosti jeho rotácie. honovacie kamene).5. krehkosť) požiadavkami na komplexnosť tvaru a veľkosť rozmerov dokončovaných dielcov a tiež na zabezpečenie vhodných.85 rýchlosť rezania daná rýchlosťou posuvu obrobku alebo lúča. dostatočne presných a tuhých prípravkov na upínanie. ktorú popisujú Skeng. je potrebné vynaložiť pomerne veľkú energiu.5. najmä brúsením.85. V procese vznikajú vysoké hodnoty zaťažujúcej sily a jej zložiek. hĺbka rezu závisi na výkone lúča.5.5 um. Kolísanie rýchlosti posuvu obrobku a jeho rotácie majú oveľa menäi vplyv na hĺbku prieniku lúča do materiálu.2. obr. čím dochádza k zahladzovaniu mikronerovností (výstupkov povrchu) po predchádzajúcej operácii a znižovaniu hodnoty Rmax (maximálnej drsnosti). obr. Každé zrno uberá častice materiálu v tvare triesky s mikroskopickými rozmermi a dosahuje sa drsnosť povrchu okolo Ra 0. alebo v tuhom či kvapalinovom médiu (lapovacia pasta) s povrchom obrobku. Pri „klasickom" dopade laserového lúča na povrch materiálu. honovanie a lapovanie) sú založené na viacnásobnom bodovom kontakte brúsneho zrna viazaného v nástroji {brúsny kotúč.2 Opracovanie laserom LBM • • • flexibilita polohovania ohniska so vzrastajúcou hĺbkou rezu vonkajšie faktory pre uber materiálu ako použitie prídavného plynu.4.5 Laser pri dokončovaní povrchov Konvenčné dokončovacie procesy v obrábaní (brúsenie. Ak lúč dopadá na povrch obrobku v tangenciálnom smere. Ko— Wang Liu [42]. obr. Kolísanie týchto parametrov spôsobuje premenlivú hĺbku rezu.87a.5.5. ponúka pôsobenie laserového lúča tangenciálne na povrch rotujúceho obrobku. . 211 5.15 ~ 2.86 Porovnanie interakcie nástroja a obrobku pri konvenčnej technológii a laserovej technológii dokončovania povrchov Technológia dokončovania povrchov pomocou laserového lúča. K úberu materiálu laserovým lúčom dochádza odparením (plastické materiály a kompozitné materiály) alebo natavením a následným odstránením taveniny prúdom prídavného plynu (kovy a keramické materiály).

Zlepšiť vznikajúcu drsnosť povrchu. ale lúč dopadá na povrch pod určitým uhlom. to má za následok zníženie drsnosti povrchu. Kým pri brúsení materiálu PMMA udávajú autori Sheng.87 Účinok dopadu lúča na povrch materiálu a) ortogonálne.135/cos a (mm na otáčku): Ra l fii f 11. ktorý piati pre posuv lúča do 0. potom priemet lúča na povrch obrobku môže byť v tvare elipsy. a je uhol dopadu lúča na povrch. 2r f j 2 > 1/2 1 (5. Pre zvolený posuv lúča f je možné vypočítať hĺbku rezu d. ktorá je porovnaná cez výpočet špecifickej energie potrebnej na odstránenie jednotkového množstva častíc materiálu. b) tangenciálne (zdroj: Sheng. Napriek tejto nevýhode je uvedený . a teda možnosť odstrániť nepresnosti tvaru po predchádzajúcich operáciách. tento jav je dokumentovaný menšími hodnotami drsnosti Ra.5.5 pm.19) kde Tf je polomer sfokusovaného lúča. Za predpokladu. čo je rozdiel až jedného rádu. obr. Ko-Wang Liu [42]) hodnotu 0./? podľa vzťahu [42]: d f /z 1f'. Pri rovnakom posuve vzniká medzi povrchom materiálu a lúčom väčšia styčná plocha.212 Progresívne technológie Pri o r t o g o n á l n o i T i d o p a d e laserového lúča na povrch sa tvorí ryhovaná zóna a drsnosť povrchu vzniká ako výsledok priemetu kruhovej stopy lúča na povrch obrobku na základe geometrickej podobnosti. rovnaké hodnoty je možné dosiahnuť aj laserovým dokončovaním povrchov [42]. Ko-Wang Liu [42]) Nevýhodou dokončovania povrchov laserovým lúčom jc vyššia energetická náročnosť procesu. priemer sfokusovaného luta — Uber materiálu v dôsledku nestálosti procesu phsmer sfokusovanéhc selektívna hĺbka rezu i -nini lue i m i ü - laseravyN HJJÍK / zmena hbky rezu_ vplyvom zmien v procese Líča a) hĺbky rezu vplyvom zmien v procese 1 uber materiálu v dôsledku nestálosti procesu Obr. Ako bolo spomenuté v úvode kapitoly dosahované drsnosti povrchu pri klasickom brúsení sú v rozsahu Ra 0. 1- ' ť cosa ^ .20) ) Pre závislosť drsnosti povrchu na posuve piati podobný priebeh ako pre klasické rezanie.88a. je možné znížením posuvu lúča alebo použitím obecného uhla dopadu lúča na povrch. Zvyšovaním posuvu drsnosť povrchu parabolický rastie.5. strednú aritmetickú drsnosť Ra je možné vypočítať podľa vzťahu.5.1 J/mm 3 . pre laserové dokončovanie toho istého materiálu je hodnota špecifickej energie 5 J / m m 3 . v tomto prípade. Výhodou klasických metód dokončovania povrchov je vyšší uber materiálu v porovnaní s laserovým lúčom.COStt (5.88b. obr.15 Ť 2. že polomer lúča je väčší ako drsnosť povrchu. Ak uhol dopadu lúča na povrch nie kolmý.

Vo všeobecnosti je možné doterajšie poznatky a výhody laserového nástroja v procesoch obrábania (Laser Machining) zhrnúť nasledovne: i) laserom sa obrábajú všetky druhy materiálov bez ohľadu na tvrdosť. v) deformácia rezaných častí je veľmi malá. ix) spoľahlivé a veľmi vysokokvalitné rezanie v automatickom cykle. tvrdosť kotúča. kde je potrebné okrem rozmerov určiť druh brusiva.5. vi) bezkontaktné opracovanie materiálov. iv) tvar rezu môže byť riadený NC a CNC. . viii) na obrobok pôsobí iba laserový lúč. iii) vysoká rýchlosť a presné rezanie je možné zabezpečiť vhodnou voľbou prídavného plynu. vii) zmena tvaru obrobku.88 Profil dokončovaného povrchu laserovým lúčom pri dopade lúča na povrch a) ortogonálne b) pod obecným uhlom (zdroj: Sheng. nástroja. ii) šírka zárezu je úzka a získavajú sa ostré hrany. • nedochádza k opotrebeniu nástroja (laserového lúča). pevnosť. 3 otafcka 1 OTÁČKA PNEMER LÚČA R. A) 2 oiačla 1 otáčka 3 01áaia h) Obr. odpadá zložitosť upínacieho zariadenia. ktoré pre klasické spôsoby brúsenia predstavujú rad technologických problémov. Ko-Wang Liu [42]) Medzi prednosti laserového dokončovania v porovnaní s brúsením patrí: • jeden druh nástroja (laserový' lúč) je možné použiť pre rôzne materiály. druh pojiva. zrnitosť brusiva a Štruktúru kotúča. krehkosť. tvaru rezania a plánovanie výroby je veľmi jednoduché s podporou PC. • nieje potrebná špecifikácia vlastnosti lúča ako v prípade brúsneho kotúča.5.2 Opracovanie laserom LBM 213 spôsob dokončovania povrchov vhodný najmä pre plasty a keramické materiály. odpadajú problémy s vibráciou stroja. • laserové dokončovanie povrchov je vysoko flexibilná technológia v hodná pre dokončovanie dielcov v širokom rozsahu komplexnosti geometrického tvaru a rôznorodosti materiálov.

Nahriatím povrchu pred.5.90 Zóna rezanie pre sústruženie a brúsenie pomocou lasera ako prídavného energetického zdroja.5. ale s ohľadom na stabilitu laserového lúča. Ako zdroje sa používajú CO. Laserový lúč sa používa v tomto prípade ako nástroj na podporu rezného procesu. Rozsah zmeny vlastností povrchu závisí na dosiahnutej teplote a jej gradiente. Karagiannis (1997) [17] a König. Charakteristické parametre procesu pre LAM technológiu sú výkon lasera. Laserový lúč zohrieva povrch obrobku tesne pred hrotom sústružníckeho noža alebo pred plochou brúsneho kotúča. Anifantis. Chryssolouris. Energia laserového lúča sa absorbuje do povrchu a mení sa na teplo. alebo počas rezania povrchová vrstva materiálu mäkne. trieska laserový lúč rezný nástroj tepelne ovplyvnená zóna A Obr. obr.6 O b r á b a n i e podporované laserom (LAM) Progresívne technológie Obrábanie podporované laserom (z angl. Zaboklicki (1993) [23]. Teplota povrchu obrobku závisí na jeho tepelnej vodivosti. ovplyvňuje sa p o v T c h materiálu bezprostredne pred rezným nástrojom. priemer fokusovaného lúča a rezná rýchlosť.2..89.5. je zaraďované medzi postupy obrábania s prídavným zdrojom ohrevu povrchu materiálu a poukazuje tiež na univerzálnosť použitia laserového nástroja.5. Použitím fokusovaného laserového lúča. Intenzita lúča a doba interakcie lúča s povrchom sa volia tak. stáva sa poddajnejšou a tvámejšou. Parametre procesu rezania sa volia v podobných rozsahoch ako pri klasikom postupe.89 Zostava pre laserom podporované sústruženie (LAM) < Obr. aby nedošlo k poškodeniu povrchovej vrstvy vplyvom tepla. Nd-YAG lasery s výkonom do 4 kW. tepelne ovplyvnená zóna . obr. stráca svoje pôvodné mechanické vlastnosti. LAM predstavuje obrábanie pomocou prídavného energetického zdroja. na zvýšenie účinnosti procesu a najmä na uľahčenie rezania ťažkoobrobileľných materiálov (podpora lámania triesky pri obrábaní keramických materiálov a legovaných ocelí s nízkou obrobiteľnosťou).4.214 5. ako prídavného energetického zdroja. iba k jej nahriatiu do určitej hĺbky. Laser Assisted Machining).90. ktoré sa aplikuje pre klasické technológie sústruženia alebo brúsenia tažkoob rob i teľných materiálov a predstavuje altenatívu k procesu brúsenia tvrdých materiálov a k procesom rezania diamantovým nástrojom.

axiálne a obvodové vedenie tepla v obrobku.5.91 Priebeh zložiek reznej sily v závislosti na reznej rýchlosti pri LAM Podmienky: Obrobok: nitridická keramika SbN* Nástroj: kubický nitrid bóru (KN8) Rýchlosť posuvu vi= 6 mm/min Výkon lasera :1. Obrábanie týchto materiálov predstavuje ešte stále problematický proces. vii) prenos energie trenia do systému nástroja. iii) radiálne. LAM technológia ponúka zaujímavé výhody oproti tradičnému obrábaniu. viii) opotrebenie nástroja následkom difúzie pri vyšších teplotách a následkom abrazívneho účinku.5. v) odvod tepla zo systému ohriatou trieskou.5.93 • zvyšuje sa uber pri rezaní ťažko obrob i teľných materiálov. ii) žiarenie lasera a hĺbka prieniku absorbovaného tepelného toku do povrchovej vrstvy. vi) prenos tepla medzi trieskou a nástrojom následkom trenia a ohriatia. 23]: • redukuje rezná sila.2 Opracovanie laserom LBM 215 Sprievodné javy pri sledovanom procese sú predmetom výskumných aktivít s cieľom vytvoriť vhodnú štruktúru pre priame (on-line) riadenie procesu.5.91. je možné zhrnúť nasledovne [17]: i) prúdenie tepla a radiácia žiarenia z obrobku do okolia. Zaboklicki ¡23}) . obr. Zaboklicki ¡23}) Obr. i v) tvorenie ďalšieho zdroja tepla následkom deformácie pri vzniku triesky.5.COs (zdroj: König. Použitím lasera ako prídavného energetického zdroja sa v procese rezania [17. 30 40 50 60 70 20 40 60 S O 100 Rezná rýchlosť vc [nVrrin] Dráha rezania L [m] Obr.92 Priebeh opotrebenia chrbtovej plochy nástroja pri LAM sústruženi Podmienky: Obrobok: nitridická keramika S Í í N j Nástroj: polykryštalický diamant (PKD) Rýchlosť posuvu vi = 6 mm/min Hĺbka rezu :1 mm Rezná rýchlosť: 50 m/min Výkon lasera :1.92 a 5. LAM je alternatívny proces pre ťažkoobrobiteľné materiály ako sú zliatiny titánu a niklu. obr. • zvyšuje sa životnosť nástroja.1 kW. Stroje aj nástroje nie sú ešte dostatočne prispôsobené týmto materiálom a vyžadujú vysoké náklady pri opracovaní. CO2 (zdroj: König.1 kW. vysokopevné ocele a nitridická keramika. tým že sa znižuje jeho opotrebenie.

2 mm Výkon lasera 3 kW (zdroj: Chryssolouris et ai. ktoré môže spôsobiť rozklad materiálu v povrchovej vrstve. • bez lasera [v = 60 m/min) -LAM (v = 170rrĽmln] 5 10 15 Doba frézovania [min] Tab.216 Progresívne technológie Medzi ďalšie prednosti procesii LAM patrí. 5.93 Porovnanie opotrebenia nástroja pre klasické frézovanie a LAM postup frézovania Podmienky: Obrobok chróm-molybdénová oceľ (DfN35CrNiMo6) Nástroj: spekaný karbid Hĺbka rezu 1 mm Posuv :0. Karagiannis [17]. Táto technológia uvádzaná pod názvom ELACM (Excimer Laser Assisted Chemical Machining) [17] sa používa pre sústruženie karbidu kremíka (SiC) v kvapalnom prostredí (obyčajne voda). pretože tieto materiály pri pôsobení laserového lúča na povrch výrazne menia svoje mechanické vlastnosti a tým sú vhodnejšie pre rezanie. namiesto brúsenia. Použitie LAM technológie je stále vo vývoji a orientuje sa na obrábanie tvrdých materiálov. pre keramické materiály. Zvýšenie trvanlivosti nástroja zvyšuje schopnosť presnejšieho riadenia vytváranej geometrie obrobku. temperovanie a mikroštiepenie materiálu. obr. [17]) L A M PROCES Korozivzdomá oceľ Legovaná chróm-molybdénová oceľ (DIN35CrNÍMo6) Stelit (zliatina na báze kobaltu) Inconel 7 1 8 Ti zliatina (ASTTÍA6V) Jemné sústruženie namiesto tradičného brúsenia Frézovanie Frézovanie sústruženie Jemné sústruženie namiesto tradičného brúsenia Frézovanie Sústruženie. Fotochemickou reakciou zmäknutá povrchová vrstva je . LAM má tiež nevýhody. lokálne natavenic materiálu. Samotné ohriatie môže spôsobiť zmeny v mi k ro štruktúre povrchovej vrstvy a podporovať procesy ako napr. Použitie sústruženia s laserom ako prídavným energetickým zdrojom. čím sa vytvorí mäkká vodnatá oxidická vrstva. ale sú potrebné pri obrábaní tvrdých kalených materiálov a diamantu [14]. Pri rezaní sa redukuje rezná sila a sa znižuje opotrebenie nástroja.14. redukuje náklady na proces v rozsahu 60 ~ 80%. frézovanie Nltridická keramika V ostatnom čase bola pre obrábanie keramických materiálov vyvinula Špeciálna technológia využívajúca excimerový laser. ktoré sú neprípustné pre obrobky z ocelí" a keramických materiálov. povrchové kalenie. Anifantis. tab. napr. ako to uvádza Chryssolouris. ako uvádza Kônig a Zaboklicki [23] zníženie strojového času na jeden obrobok a zvýšenie trvanlivosti nástroja.5.5.93 [17].14 Aplikácie LAM procesu [17] OBRÁBANÝ MATERIÁL Obr. 5. Povrch SiC vo vodnom prostredí sa ožiari laserom.

Nepredstavuje síce technológiu s vysokou intenzitou úberu materiálu (not mass materiál removal process). Náklady na laser pokrývajú 15 -f 20 % celkových nákladov na vybavenie laserového pracoviska.94. iv) „neprítomnosť „ opotrebenia nástroja. ale aj ohýbania a strihania [2.Omm) a preto sa môžu robiť rôzne tvary a detaily profilu. presnosť a kvalitu. ako uvádza Powell [41] boli rezané hrúbky 30 + 40mm. iii) ľahké ovládanie lúča. 14]. Kvalitatívne prednosti lasera v priemyselných technologických aplikáciách v porovnaní s inými zdrojmi energie (inými technológiami) je možné zhrnúť nasledovne [44]: i) extrémna koncentrácia energie na plochu. 41. 19. Laser sa v súčasnosti používa prednostne na rezanie/delenie materiálov.5. v) nevzniká rtg žiarenie v interakcii s inými látkami. z toho dôvodu sa kvalitatívne porovnávania lasera vzťahujú k technológiám. Je bezkontaktný. vi) nie je potrebné vákuum. bez opotrebenia nástroja a s minimálnymi požiadavkami na upínanie materiálov.2 Opracovanie laserom LBM 217 potom opracovaná sústružením diamantovým nástrojom a takto opracovaný povrch má vysoký zrkadlový lesk. ú) jednoduchá regulácia výkonu lasera a jeho energetického účinku na materiál. plazmový lúč a rezanie kyslíkovým plameňom). 13.2. ktorú možno rezať/deliť: pre laser je veľmi malá v porovnaní s ostatnými procesmi. čo však nie je dané samotnou cenou laserového zariadenia. a l e j e to rýchlo a ľahko regulovateľný proces. spĺňa vysoké požiadavky strojárskej výroby na flexibilitu. V oblasti obrábania posúva hranice možnosti opracovania ťažkoobrobiteľných materiálov. 62]. Zároveň umožňuje spojiť proces zvárania a tepelného spracovania do jedného výrobného sledu s obrábaním na jednom obrábacom centre.5 Porovnávacie hodnotenie laserovej technológie Laser podobne ako abrazívny vodný lúč je v strede záujmu technológie spracovania materiálov pre svoju flexibilitu a univerzálnosť. Medzi základné nevýhody patrí vysoká finančná náročnosť pri zavádzaní do výroby. 18. ktoré majú podobné využitie (najmä abrazívny vodný lúč. ktorý je „ekvivalentný" klasickému postupu spracovania materiálov. Laserový proces sa môže považovať za postup. hoci v laboratórnych podmienkach. obr. 5.1 + l. ale komerčne dostupné zariadenia umožňujú rezať nasledujúce hrúbky pre C 0 2 laser s výkonom 2kW: Nízkolegované ocele 18 mm Nehrdzavejúce ocele 12mm Hliník 6 mm Meď 4 mm .44]: • Rozsah materiálov: rozsah materiálov pre rezanie laserom jc veľmi široký' (iba AWJ proces poskytuje väčšie možnosti). 5. Pri vzájomnom porovnávaní uvedených technológií sa hodnotí [8. Laser v synergii s klasickým procesom vŕtania a sústruženia [17. vysoká hustota energie a výkonu. • Maximálna hrúbka materiálu. • Širka reznej škáry: je pri laseri veľmi úzka (0.

veľmi slabé . VD .15.ve/mi dobre.5.15 Kvalitatívne porovnanie štyroch alternatívnych technológií rezania/delenia materiálov (spracované podľa [41]) Nd Y A G R R KOVOVÉ MATERIALV Rýchlosť Kvalita reznej š k á r y Maximálna hrúbka HAZ Šírka zárezu S R ŕ D q-D RŤD R D VS VD VS VS NEKOVOVÉ MATERIÁLY VS VD VD VD VS S S VD S VS PLAZMA AWJ R R KYSLIKOVÝ PA E LMŇ Kapitálové náklady P r e v á d z k p v é náklady D VD D KRM A EA I K Rýchlosť Kvalita reznej š k á r y Maximálna hrúbka Sirka zárezu Rýchlosť Kvalita r e z n e j škáry Maximálna hrúbka Š irka z á r e z u S N/A N/A N/A N/A POLYMÉRY N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A R R D S N/A WA N/A N/A s D VD S N/A N/A N/A N/A flvD RŤD RŤD Kvalitatívne ukazovatele charakterizujúce hodnotenú technológiu v porovnaní s C O j laserom N/A. VS . plazmou. abrazívnym vodným lúčom a Nd-YAG laserom. Ukazovatele charakterizujúce hodnotenú technológiu sú vzťahované k technológii rezania C O .218 Progresívne technológie Kvalitatívne porovnanie alternatívnych technológií rezania/delenia materiálov. 553^ CO. laser Nd-YAG laser plazmový luč abrazívny vodný lúč kysl i kovy plameň Obr. ako je rezanie kyslíkovým plameňom. D . je v tab.94 Porovnanie Šírky reznej škáry pre rôzne technológie [41] Tab.5. S . laserom.podobné (rovnaké). R .dobre.nepouziteľné.5.slabé.

ako dôsledok produkcie tepla. Klocke [47]: i) Environmentálne hľadisko.riziká bezpečnosti práce a vplyvy na životné prostredie (zdroj: Tänshoff. Tônshajf. ktorý je charakterizovaný hlukom. • regionálny účinok sprevádzaný okysličovaním a vznikom jedovatých výparov a splodín. kvapalných a plynných vedľajších produktov a možného rizika ohrozenia svetelným žiarením. Egger. Ich vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia a na životné prostredie. ktoré je spojené s chemicko-fyzikálnym ohrozením zamestnancov a rizikom spojeným s výparmi. Zdravotné hľadisko zamestnancov. Lasery ako vysoko-energetické zdroje pracujú s vysokými teplotami a energetickými hladinami. kritickým stupňom toxicity prostredia a zápachom.1 Bezpečnosť práce a vplyv lasera na životné prostredie Možnosti lasera ako univerzálneho nástroja ho na jednej strane predurčujú na široké využitie. Hľadisko surovinových zdrojov ako je spotreba energie a materiálu. VIBRÁCIE SEKUNDÁRNE ŽIARENIE PRÍDAVNÉ PLYNY obrobok DROBNÉ ČIASTOČKY. znečistenia životného prostredia a bezpečnosti práce. emisiou žiarenia.2. hlukom a svetelným ožiarením sekundárneho charakteru v bezprostrednej blízkosti prevádzky laserového zariadenia.5. ale na druhej strane je potrebné poznať riziká spojené sprevádzkovaním laserových zariadení.5. le preto dôležité. čoho dôsledkom je vznik pevných. ii) in) laserový lúč LASEROVÝ PLYN ROZPLÝLENÉ SVETLO HLUK. ktoré je možné posudzovať ako: • globálny účinok lasera na ozónovú vrstvu a vznik skleníkového efektu.5. Obr.95 Laser . • lokálny účinok.95 ukazuje možné riziká spojené s laserovým spracovaním materiálov. AEROSÓLY Obr. 5. aby výrobní inžinieri boli oboznámení s potenciálnym zdrojom nebezpečenstva. Zo všeobecného pohľadu je možné vplyv lasera na životné prostredie posudzovať z troch základných hľadísk. Egger. Klocke [47]) .

preto musí byť laserové pracovisko opatrené nátermi alebo materiálmi s nizkou schopnosťou odrážať laserové svetlo s danou vlnovou dĺžkou. Tab.5 W [47]. sa zvyšuje číslo triedy. ii) polyméry so strednou emisiou aerosólov v rozsahu 40f80 mg/m3. . Toxické výpary. ktorý uvoľňuje škodlivé a nebezpečné výpary. podľa typu lasera. ale je potrebné zabezpečiť kontrolu elektrickej inštalácie. pol vami d y a pol y karbonáty. Produkuje svetelné žiarenie so silnou koncentráciou. Aj keď priamy zásah laserovým lúčom je bezbolestný. či už vo forme plynov. tieto jednotky sú síce krytované. s ktorou laser prichádza do styku obklopená tepelnou bariérou schopnou zamedziť Šírenie laserového lúča mimo prevádzkovanú oblasť. a toto žiarenie môže spôsobiť vážne poškodenie zasiahnutej časti tela. Lasery používané pre spracovanie materiálov sú zaradené do IV. Okrem kovov. Laserové zariadenie musi byť vybavené výkonným odsávacím systémom. iii) polyméry s nízkou emisiou aerosólov menej ako 10 mg/m 3 .medzinárodná skratka pre limitné hodnoty toxických látok v (mg/m 3 ).16 uvádza limitné hodnoty koncentrácie vybraných kovových prvkov. sú spojené s ohrozovaním životného prostredia. fenolov a aerosólové látky. či sú to kovové materiály. polyméry alebo kompozitné materiály. • zásah elektrickým p r ú d o m . Nebezpečenstvo vzniku požiaru hrozi pri zásahu zápalných materiálov. oči je potrebné vždy chrániť ochrannými okuliarami). stupňa) a očí (hrozí nebezpečenstvo popálenia rohovky. PS/NB) a polyvinylchlorid. produkujú toxické výpary kyanovodíka. sem patria polyolefíny (PE. pri práci s materiálmi so sklonom k samovznieteniu. najmä pokožky (popáleniny až III. Polyméry používané pre laserové metódy spracovania sa podľa množstva produkovaných škodlivých látok delia do troch skupin [47]: i) polyméry s vysokou emisiou aerosólov medzi 140-^130 mg/m 3 . Bezpečnostné riziká laserového zariadenia stanovené podľa britskej normy BS 4803:83 (British Standard) zahrňujú: • vplyv lúča . predstavujú aj polyméry riziká pre životné prostredie a človeka. V napájačom zdroji elektrickej jednotky a tiež komore laserovej výkonovej jednotky je vysoké napätie (jednosmerné okolo striedavé 380V). pretože ich energia fotónov prevyšuje hodnotu 0. • Vysoké teploty v procese laserového obrábania natavujú a odparujú materiál. ktoré majú schopnosť odraziť lúč nekontrolovane. ktoré vzniká dopadom lúča na materiály v okolí.220 Progresívne technológie Pre praktické použitie sú lasery zatriedené do 4 tried (J * IV). Polyméry podľa chemického zloženia a pod vplyvom ohrevu laserovým lúčom.5. aby sa znížilo riziko ohrozenia výparmi. Laser neprodukuje žiarenie atomárneho typu. triedy.ožiarenie. Britská norma BS 4803:83 stanovuje hodnotu TLV (Toxic Limit Values) . preto musi byť oblasť. okrem hľadiska bezpečnosti práce a zdravia. Okrem priameho zásahu laserovým žiarením existuje možnosť zásahu tzv. pár alebo aerosólových látok. podľa účinkov jednotlivých prvkov na organizmus Človeka. sekundárnym žiarením. polymetylmetalakrylát (PMMA plexisko). Podľa zvyšujúceho sa potenciálu rizika pre prácu a životné prostredie. v pracovnej 2 000V a pravidelnú 343 100 - • vznik požiaru. PP). toxické výpary. Pre všetky je stanovená hraničná hodnota koncentrácie výparov v objeme vzduchu. následky sú o to nepriaznivejšie. to sú polystyrény (PS. aby nehrozil zásah elektrickým prúdom (STN Bezpečnostné predpisy pre obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach). Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať laserovým zariadeniam na zváranie.

2 m g / m 3 5.0 m g / m 3 5. ako aj pri obrábaní polymérov sa tvoria nebezpečné výpary a ďalšie riziká ohrozujúce bezpečnosť práce a životné prostredie. . ktoré obsahujú chróm.5.5. Preto je nutné dodržiavať pri prevádzkovaní laserového zariadenia prísne bezpečnostné predpisy. pre tri druhy najviac používaných laserov pre spracovanie materiálov.0 m g / m 3 3 3 Účinky na zdravie S p ô s o b u j e v á ž n e p o š k o d e n i e zdravia.05 m g / m 3 Polyméry s vysokou koncentráciou aerosólov produkujú iba malé množstvo plynných výparov. excimerový laser a Nd-YAG laser.0 m g / m 3 0. • energetickej hustoty alebo intenzity žiarenia.5.Tab. • doby ožiarenia.1 m g / m 3 0. C O : . že vytvárajú veľmi jemný a ťažký prach z keramických čiastočiek a silikonu.16 Limitné hodnoty koncentrácie vybraných kovových prvkov (zdroj: Powell \4lJ) KOV B e r ý l i u m (Be) Kadmium (Cd K o b a l t (Co) M e d (Cu) Železo (Fe) O l o v o (Pb) Nikel (Ni) Titán (Ti) Zinok {Zn) TLV 0. kobalt.97 Pri obrábaní a zváraní ocelí.15 m g / m 1. Doba ožiarenta [s] Európska norma EN 60 825 určuje maximálne prípustné hodnoty ožiarenia MPE (Maximum Permissible Exposure). Keramika a sklo sú charakteristické tým. obr. Ďalšie možnosti vzniku rizika pri používaní priemyselných laserov sa posudzujú podľa: • vlnovej dĺžky produkovaného svetelného žiarenia. obr. Veľkosť Častíc v aerosóle sa pohybuje od 10 nm do 16 um.0 m g / m 3 10. Tieto parametre sa posudzujú podľa energie impulzu a doby trvania impulzu pre daný typ lasera. nikel meď a iné škodlivé materiály.05 m g / m 0.96. d u s e n i e Vysoko toxické Dražai pľúca Výpary kovu vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť V ý p a r y kovu pôsobia n a pľúca Spôsobuje anémiu. pôsobí systematicky Pľúcny k a r c i n o g é n Výpary k o v u vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť Výpary k o v u vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť 0.

35 mm Thick Stainless Steel ASME J. O.: Simulation des Laserstrahl S c h e i d e n s von Kunststoffen. wiWerkstaustechnik 81. s. Klocke í47J) Doba impulzu i [s] Pružnosť a mnohostrannosť lasera je na jednej strane jeho veľkou výhodou. Hsu. Vol 115.: Teoretické základy obrábania kovov.M.. ASM . P.0QE+02 1.1 1 . U.329 14. Baibach. a. G. Firemné matreiály MedíCom.. A. 32.0QE-02 1. May (1995) pp.: The Industrial Laser Annual Handbook. Form. J. s. vysokoencrgctické svetelné žiarenie).. L i t e r a t ú r a pre kapitolu 5.W. 7. R. Luder. (1988) Ediúon SV 1989.Machining.: Technische und wirtschaftliche Randbedingungen der Lasermaterialbearbeitung.00E+03 I 1. Manca. (1993) pp. 272-276 . Egger. (1995) No.: Drilling without Drills. 5. American Laboratory.pp.offen für neue fachübergreifende Denkansätze. M. Geiger.00E+01 Obr.. (1992) Festa.. Geiger.ed. M.. F. (1967) l. Wie sc he mann.00E-10 1. V. M.Metals Handbook . 2.. Compact Sources and New Applications. 9. Kmeger. Kohls. Vol. J. Special Report 743. Gas . (1991). 6. Technica 15/16 (1996) s 41-49 13. A. 12. Nov (1991).p.2: 1.222 Progresívne technológie 1.5. 3. 18-29 Belforte.. ale na druhej strane je jeho použitie spojené s rizikami bezpečnosti práce a znečistenia životného prostredia (emisia aerosólov a plynov. 11/1996 p. 4.A. Thermal Design and experimental Analysis of Laser and Electron Beam Hardening. Muller.26-27 Engst.F.Ncnci. ASME J.'. Foerster..: Je možný technologický pokrok bez laseru. Coremans. Molian.O0E+O5 1. (1982). of Engineering for Industry..2000. Aug.l87 Bengtsson. M.36 Buda. American Machinist.5.: Modeme Blechumformung . 16.vyd Dilthey.12. 9. ofEngineering for Industry. (1997). Laser Group 11.No5.s.. Blech Rohre Profile 42. J. s 431-^36 15. Vol 117. March.: Bänder Bleche Rohre. Levitt.J. Bellows.: Off-Axial. 309 -313 10. A.97 Rozsahy energie impulzov a doby impulzov pre priemyselné lasery 1. ASM International.: Ultafast Lasers: Mature. Werkzeuge. SVTL..00E-06 1. Naso. P.O0E-01 1. 8. Bratislava. J. A. March. R. B. Die Anwendung des Lasers in der Fertigung.Assisted Laser Cutting of 6. Firemné materiály Coherent.0OE+O6 (zdroj: Tänshoff. M. SV 1 0 . D.Jet. Bčkcš. Inc.

2000. 629-636 . Murray.. 766-769 18.: Schnittflächen beim Laserstrah Ischeiden von faserverstärkten Kunsttstoffen. Matušek. J.: Maching of composites with high intensity solid lasers.-J. M. Mendes. Dausinger. Marinescu. In.. N.: Micro Machining of Hard Materials Using Nd:YAG Laser.R. of Materials Processing Technology 48.: Pulsed C 0 2 and Nd-YAG laser drilling of PSTZ.. Ko-Wang Liu: Laser Machinig for secondary Finishing Applications. Warsaw. Vol 11. No 5. 62-72 19.: Effect of Operating Parameters on Surface Quality for Laser Cutting of Mild Steel. Vol 9. ICALED'97.: Läse runterstutzte Dreh be arbeitung von Siliziumnitrid-Keramik..448-462 21. W. Condc. Smith. 35. M. 34-39 24. (1984). (1984). Kurita. F.B. Vol. W. M. 5/6.-J. N. ASMEJ. of Engineering for Industry. F. part 1 1998..T.(1993). X.. McGcough. Oliviera. Aug. Led. Vol 119.5. eial. VDI-Z 135. Brožek. Laser Materials Processing.: Schneiden und Abtragen mit dem C O : Laser. Yue. No 1-3.3 s. 1993 Led.. Lukoviö.: Zváraní e-S varovaní 48. 157-163 32. Klocke. Un-Conventional Machining Composite Materials.4 1999 s 81-85 22. of Engineering for Industry. Ou'viera. J. of Engineering for Industry.. (1976). Bergs. s.: Opracovaní skla laserem..39/2 (1989).J..131 31. 1. I. 33. Čis... Vol. Chapman and Hall. Chryssolouris. č. Vol 11. ASME /. (1987)... 2.E123-E127 223 17. Bienhorn. of Manufacturing Science and Engineering. Powell. D.S. Abrasion and Erosion. J.: Principles of Machining by Cutting. pp. W.W.5. Chen. Niemeyer. Nov (1997) pp... et aL: Ultras hon pulse laser machining. Industrie-Anzeiger 97. Anastasia.Lee. Anifantis. T.F. F. Oct.N. Ihleman. 199 . V. 28-30 20. Wehner. E.83. Vol 115. Chryssolouris.J. Kaczmarek. W. Jirka.. ASME J. Vol 117. Journal of Laser Application..314—316 30. van Luttervelt. V.K. D.část Sklár a keramík 34.34.J. Lee. M.. Wiedmaier.: Nd-YAG laser drilling of 8. M.. Cemented Carbides and Hard Materials 1997.: Laser Assited Hot Machinihg Processes technological Potentials. čis. G. (19S8).587 -607 28. Nr.1998 pp. S.: Obrobitelnost materiálu laserem.A. pp.: Micromachining of A L 1 O 3 Ceramics by Excimer Laser.: Study on the relationship between laser processing sound and material removal charakteristics. pp. R. No. Košice 1988 s 181 29.: Laser Grooving of Composite Materials with the Aid of a Water Jet Steel ASM E J.: Rezaní laserem. A. Journal of Laser Apll i cation. Laser Materials processing. Wydawnictwo naukowotechniczne. 42. s.. I. R. M.T.M.. pp 179-184 37.: Opracovaní skla laserem. Annals of the CIRP Vol. pp.A. Zaboklicki. M.. Tyrer. O. London. Plenum Press. pp.211-215 34. pp. Morita. J.. Vol. Vilar. Karagiannis.3 6 2 38. May (1993) p. J..6. Lotsha. 1 . D..A. 125.. König. Conde.Kl-22 41. Sheng. J. (1987). Mar-Apr. Lasers in Engineering.206-209 39. P. Strojírenská výroba čis.l. Vol 115.Trasser.. (1995) pp. Murray .část Sklár a keramik 34. MatuSek. König. (1995). Revista de matalurgia Vol.3mm thick STZ.216-230 23. A. Industrie-Anzeiger 43/44.of Material Processing Technology . Lau. Chmelík. T.2. 18-21 25.: Laser assisted grinding of ceramics. Plansee Proceedings. NewYork. (1995) pp. R.: Advanced Methods of Machining. Nov. F. Kolenič. Zborník s konferencie laserové spracovanie materiálov. P. J.169-173 40. pp 23-37 36.: Femtosecond ultraviolet laser micromachining of A1 2 0 3 ceramics.2 Opracovanie laserom LBM 16.5. Kaminski. G. S.205 27. Fondrek. R. pp. s.F. Meiners.N.Vol 97.C. Vačkáŕ.. Trasser. TyrerJ. KoseČek. 1999. Vilar. V. (1993) pp.T. s.: Laser Assisted Machining: An Overview.0. Sheng. M.2. 1998. Interceram 45. Perry.ed. 57-58 26. 1999. König.: C 0 2 Laser Cutting. No A 1999. P.1997 pp.. CA. T. 3 5 9 . No.: On the Selection of Manufacturing Methods Illusuated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.W.. I«. 85..M.R. Ono. No. May 1997.

P.1 Marcel Dekker New York. Grauman.: Nd-YAG Laser Machining SiC fibre Porosilicate Glas Composites. Poprawe..: Laser Cutting of Reinforced Materials. Jo urn al of Laser Application..8 1998. N.vyd. Hoult.35/2. 468 45.M.T. Wijers.: Improved surface quality of rotation symetrie structure by excimer laser micromachining.nun Nd:YAG-Laser fur Blechbearbeitung.V.sept. S. pp 955-964 54.5..553-568 48. Oct. Lonerga. Sklár a keramík. 1989 47. H. 1990 pp.: Použitie C 0 2 lasera pri delení keramiky In: LNTERANTIKOR 96 Košice 24. Egger. Pashby. 17í 175 56. Kreutz. Varga. PashbyJ.No... Wehner. E.: Nd-YAG Laser Machining SiC fibre Porosilicate Glas Composites.W.P. I.. TR Transfer Nr.K.6. Vol 29A.R. 1989 46. F.1 Machining. 10 No.: Fundamental Investigation of Micromachining by nano-and picosecond Laser Radiation.. L. L.: Technologie laserového delení materiálu.-J. Vol 110.445 58. Tönshoff. 53..I996 57. R. Brcdt.M. Chryssolouris. Rinke. pp. Vol. Applied Science and Manufacturing.224 Progresívne technológie 43. Annals of the CIRP Vol. Tuersley. 7. Horn. . Taniguchi. H. (1986). Part I. Overmeyer. Zhang.83. V. Machining Science and Technology. pp 947-954.: Špeciálne metódy zvárania. Maňková. 1998 pp. p. F..: Dekorácia skla laserom. (1989). 65-73 62.l995 s. M.F.: Energy Beam Processing of Materials. Presentation in TEMPUS Project 12310/97. Šiman. Annals of the CIRP Vol. Tönshoff. Castellani Longo..: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes..997 pp. N. R. Vol 29A. A. I.8 1998.. (1988) pp. Modest. STU Bratislava.. Wais. Vol. Ostendorf. Part II.. Tagliaferri. Hanbook of ceramics and Composites Vol.l. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. M. CD media. roč.T.P.V.I. pp. Dekkyser. J. Staelens.P. ICALED'97 Laser Materials processing. H. A.l Aug. 1/2 (1996) s.R.K. Applied Surface Science 127-129.: Energy Requirements for Ablation or Decomposition of Ceramics during CO. 1983 51. G..P. Weichenhain. No.. Kordas. Annals of the CIRP I Keynote Papers 1997. 33 č. pp . Turfía. J. Zavanella.C. Snoeys..: Application of High Lasers in Manufacturing. and Nd-YAG Laser Machining.: New Machining Concepr for Manufacturing Microstmctures with Excimer Laser. Fašková. N. SV 8/9. Vol. Wilson. of Engineering for industry. Maňková.. Hoult.H.: Application an Safety of Industrial Lasers. L: Aplikácia CO. 153-162 50..J. 885-891. E: Theoretical Aspects of Laser Machine Tool.okt.: Schittflächen beim Laserstrah I sc h ne i den von faserverstärkerten Kunststoffen. Alfa Bratislava. I. A. 1998 pp. Feb. Vol. Varga. 451-467 i3. April 2000. R. E.. Schachrai. W. Clarendon Press Oxford.. Tuersley. M. J. et al..1983 s. ASME J. In: TECHNOLÓGIA 95.20/23 59. Klocke.I.R. Trassser.AI14-A121 49. Tönshoff.28/2/1979. Jandeleit. SME. 11.K. Z. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesses. Industrie Anzeiger 43/44/1987 pp. Urbänek. l.1-15 44.212-218 60. Hesencr. M. C: Nach CO? . 61.25. R. lasera pri rezaní oxidickej keramiky.. Dearbome. 55. 1997... Applied Science and Manufacturing.57-58 52. Košice .

1 mm odolné voči korózii. alebo ako elektrický výboj medzi anódou a katódou. teplota úplne ionizovanej asi 100 000 °K [6]. . ako štvrté skupenstvo látky. Ako celok je plazma v ustálenom stave elektricky neutrálna. rezanie hliníkových platní. Samotný elektrický oblúk je plazmou s nízky stupňom ionizácie [6]. ktorý sa na Zemi vyskytuje len výnimočne.tých rokov XX. a väčšinou aj je. rezanie korozivzdorných ocelí o hrúbke až 25 mm [3]. Plazma sa najčastejšie môže tvoriť ohriatím látky na vysokú teplotu alebo elektricky oblúkovým výbojom medzi dvoma uhlíkovými elektródami.laserom podporované sústruženie).5. pri ktorom sa plyny stávajú vodivými. Plazma je elektricky vodivá a podlieha účinkom elektrického a magnetického poľ. jednak ako priameho úberu materiálu jeho postupným odtavením. z ktorých aspoň niektoré majú elektrický náboj a v dostatočne veľkom objeme je súčet kladných a záporných elektrických nábojov nulový. molekúl iónov.3. storočia ako alternatívne spôsoby rezania hliníkových a iných neželezných materiálov namiesto rezania kyslíkovým plameňom. Prvé teoretické práce z problematiky plazmového oblúka stabilizovaného vodou uverejnili v roku 1922 Gerdien a Lotz [6]. Prvé priemyselné zariadenia používajúce plazmu na rezania boli prevádzkované okolo roku 1955 [7]. vysokokvalitné kovové a keramické povlaky o hrúbke 0. Vzniká ionizáciou plynu pri vysokých teplotách nad 20 000"C. • rezanie/delenie materiálov. Ako zdroj tepla pre ionizáciu plynov sa v technickej praxi najviac používa elektrický oblúk. Plazma. • 5. • zváranie.1 Vznik plazmy a plazmové zariadenia Plazma je pojem zavedený pre osobitný stav plynov. rezanie tenkých plechov. je elektricky vodivý stav plynu. Pre zvláštny stav plynov. • obrábanic/sústruženie pomocou plazmového lúča jednak ako zdroja lokálneho ohrevu materiálu pred odrezaním triesky (princíp je podobný ako pri technológii LAM . napr. prípadne mechanicky kompenzovaným iónovým zväzkom. Je to zmes elektrónov a kladných iónov. ktorá môže byť.. teplote a opotrebeniu. Langmuir v roku 1923 fyzikálny pojem plazma. napr.3 Obrábanie lúčom plazmy Plazmové spôsoby rezania (medzinárodne zaužívané označovanie PBM Plasma BeamMachining alebo PAM Plasma Arc Machining) sa začali používať začiatkom 50 . rozložená vo vnútri plynu z neutrálnych častíc. Teplota čiastočne ionizovanej plazmy je 5 000-^ 15 000 "K. ktoré prestavuje pomerne širokú oblasť použitia plazmy [6]. elektrónov) bez pevnej vzájomnej väzby. Hlavné oblasti aplikácie plazmového lúča sú: nanášanie povlakov plazmovým lúčom. Termín plazma sa používa pre označenie veľkého počtu častíc (atómov.'.3 PAM 5. zaviedol /. pri ktorom sa stávajú vodivými ionizáciou atómov. Môže byť čiastočne alebo úplne ionizovaná.

argón a vodík (Ar + H 2 ). • stupeň fokusácie lúča po výstupe z dýzy. Takto konštruovaný horák sa nazýva transferovaný horák. ktorý horí medzi netaviacou sa elektródou (obvykle zápornou woífrámovou katódou) a rezaným materiálom (kladnou anódou). • fokusačné plyny. • priemer lúča. kde výboj vniká medzi záporne nabitou elektródou a kladne nabitým materiálom. argón a vodík (Ar + H 2 ) . • prúdiacim plynom. najčastejšie sa používajú argón (Ar).98 Základná konfigurácia horáka pre plazmový oblúk. ktoré sa podľa funkcie delia na: • plazmové plyny. ktoré sú privádzané priamo do oblúka. dusík ( N 2 ) . Plazmový (primárny plyn) je ionizovaný a ohrievaný na vysokú teplotu. hélium (He). kde sú ionizované. obyčajne sa používa argón. argón a dusík (Ar + N 2 ) . Stabilizácia oblúka znamená udržanie lúča plazmy v určitom požadovanom kontrahovanom (zúženom) tvare a to je možné zabezpečiť: • tvarom dýzy plazmového horáka. • Na vlastnosti plazmy vplývajú vlastnosti používaných plynov.226 Progresívne technológie Na vytvorenie vhodného stavu plazmového oblúka sa zaužíval názov stabilizácia oblúka.5. Obr. ako argón (Ar). ktoré obklopujú plazmový lúč a oblasť tavenia materiálu a chránia ich pred účinkami atmosféry.98 znázorňuje základnú konfiguráciu plazmového horáka.5. ktoré slúžia na zužovania lúča pri jeho výstupe z dýzy plazmového horáka. Sekundárny prívod plynu chráni oblasť tavenia materiálu. pri prechode elektrickým oblúkom. Záporne nabitá elektróda a kladne nabitý obrobok tvoria oblúk. Na dosiahnutie technicky kvalitnej plazmy je potrebné sledovať parametre tvoriacej sa plazmy: teplotu a elektrickú vodivosť {zvyšovaním veľkosti prúdu sa zvyšuje teplota a elektrická vodivosť plazmy). • vodou. • ochranné plyny. vzduch. I I prívod primárneho (plazmového} plynu prívod sekundárneho plynu alebo vody vonkajši plášť luč plazmy Obr. dusík (N 2 ). (zdroj: [7]) V/A otrobek (+) . C O 2 . • hustom prúdu plazmy. Plazma sa vytvára rozkladom molekúl týchto plynov za vysokého vývinu tepla.

5.5. 5. usmernenie lúča na miesto rezania.5. plazmu sa zaužívalo označenie plazmový lúč (plasma jet). 5. b ilustruje vyššie popísané základné typy plazmy. tvarovanie plazmového oblúka. Používa sa pre vodivé materiály. Na obr. • • • • Dôležitou časťou plazmového zariadenia sú plazmové horáky. spôsobu chladenia (priame chladenie vodou. Netransférovaný (tiež neprenesený) oblúk sa tvorí iba v samotnom plazmovom horáku medzi dvoma elektródami. chladenie plynom). fokusačného a ochranného. V tomto plazmovom horáku je dýza menej tepelne namáhaná.100 Netransférovaný plazmový oblúk (zdroj: [3]) ELEKTRÓDA ZÚŽENIE Obvykle sa pre plazmové obrábanie používa v tomto prípade označenie PAM Plasma Arc Machining. Pre takýto plazmový lúč sa zaužívalo označenie plazmový oblúk (plasma arc). Obr. ktoré používajú prenesený (transfcrovaný) a neprenesený (netransférovaný) oblúk.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 227 Plazmové zariadenie pozostáva zo zdroja energie. prívod pracovných plynov t. Pre ionizovaný plyn resp. Používa sa pre nevodivé materiály. ionizátora.100 netransférovaného oblúka. ktoré musia zabezpečovať: prívod prúdu na elektródu (obyčajne wolfrámovú). vysokofrekvečný ohrev 1 Ä elektróda < Obr. .5. na obr. V prvom prípade sa elektrický oblúk tvorí medzi elektródou vo vnútri plazmového horáka a materiálom.99 Transferovaný plazmový oblúk (zdroj: [3]) vysokofrekvefný ohrev • Obr. nepriame chladenie vodou.101a.99 je schéma zapojenia transferovaného oblúka. plazmového. medzinárodná skratka pre opracovanie plazmovým lúčom je PBM Plasma Beam Machining. Plazmové horáky je možné rozčleniť podľa: výkonu (výkon je udaný súčinom prúdu a napätia oblúka).j. Plazmové zariadenia sa delia na dva základné typy. plazmového horáka a riadiacej jednotky (obvykle NC alebo CNC riadenie).

hluku a UV žiarenia.102 sú znázornené používane druhy klasických plazmových horákov s priamym a nepriamym chladením vodou. alebo chladiacim plynom. .101 a) Plazmový oblúk -plasmaarc b) plazmový lúč -plasmajet (zdroj: [5]) Na dosiahnutie úzkeho zväzku plazmy s vysokou teplotou je nevyhnutné intenzívne chladenie. vstrekovania vody a iné).5. V ostatnom období sa do popredia záujmu dostáva plazmové rezanie so stlačeným vzduchom (air piasma systém) a plazmové horáky so vstrekovaním vody (water -injected plasma). Dochádza k vzniku veľkého množstva zdraviu škodlivých oxidov dusika. Najčastejšie používaný plazmový plyn je zmes argónu.5. dusíka. pracovného systému horákov (na princípe stlačeného vzduch.5. prachu.228 • • • • Progresívne technológie zloženia plazmového plynu (oxidačný. haŕhíum).5. ktoré sú ekonomicky menej nákladné a sú vhodné aj pre rezanie nízko legovaných ocelí. Tieto zariadenia umožňujú rezať ocele až do hrúbok 150 mm [3]. neoxidačný). na horáky pre ručné alebo strojné rezanie. Pre plazmové rezanie sa používajú plazmové oblúky stabilizované vodou (staršie konštrukcie) alebo zmesou plynov [6].102c. chladením pomocou prietoku plynu. druhu materiálu katódy (wolfrám. wolfrämová elektróda (katóda) i woífrámová elektróda (katóda) I Obr. Rezanie pomocou plynom stabilizovanej plazmy je často sprevádzané vznikom dymu. obr. použitia. vodíka a stlačeného vzduchu. Rezanie plynom stabilizovanou plazmou je ekonomicky nákladné (používanie inertných plynov) a doporučuje sa pre rezanie materiálov ako sú korozivzdomé ocele. obyčajne vodou. ktoré musia byť odsávané. Výtoková dýza je odizolovaná od vodivých častí horáka. zirkón. obr. b.102 a. ktoré je zabezpečené konštrukciou plazmových horákov. Na obr. Súčasné rezacie plazmové zariadenia pracujú na princípe plynovej stabilizácie. hlinik a neželezné kovy. Horák je chladený chladiacou kvapalinou.

ktorá je vstrekovaná cez prídavné radiálne kanáliky dýzy do plazmového lúča.53 Obrábanie lúčom plazmy PAM chladiaca voda plazmový plyn chladiaca voda plazmový plyn 229 chladiaci plyn plazmový plyn Obr. Pri tomto spôsobe sa odparuje asi 10% vody. V novšich konštrukčných prevedeniach týchto typov horákov sa používa vírivé vstrekovanie vody do plazmového oblúka. čo spôsobí. • zvýšenie trvanlivosti dýz.103 Systém plazmového horáka so vstrekovaním vody (zdroj: [3]) Chladenie vodou priaznivo ovplyvňuje šírku rezu a samotnú kvalitu rezu. 1 .I02 Druhy plazmových horákov s rozdielnym chladením: a) priame chladenie vodou b) nepriame chladenie vodou c) chladenie plynom (zdroj: [8] podľa ponuky fy Linde) Obr. " vysoká kvalita rezu. aby sa odparovala [3J.5.5. Ako plazmový plyn sa používa dusík a fokusačný plyn nahradzuje voda. voda vytvorí okolo oblúka tenký film namiesto toho. že pri vysokých teplotách okolo 50 000 K. • zvýšenie rýchlosti rezania a dosahované pracovné prúdy okolo 600 A.103 znázorňuje princíp plazmového horáka so vstrekovaním vody. Obr. takmer pravouhlé hrany rezu.5. Výhody tohto typu horáka v porovnaní s horákmi na princípe plynnej stabilizácie sú : zvýšeniestabilityoblúka. zbytok vody asi 90% vychádza z dýzy vo forme kužeľa (vodná clona) a má chladiaci účinok na povrch materiálu a zároveň zabraňuje tvoreniu oxidov v zóne rezu. Ochrannú clonu okolo zóny rezu tvorí opäť voda. zniženie tepelného ovplyvnenia povrchu.

Obr.5. čím sa znižuje hluk a výpary zo zóny rezu a rezanie menej znečisťuje životné prostredie. Obr. znižuje prašnosť a vplyv ultrafialového žiarenia. Ako plazmový plyn sa používa stlačený vzduch. Kyslík ako jedna zložka stlačeného vzduchu je v prostredí plazmy vysoko reaktívny a pôsobí oxidačné pri rezaní väčšiny kovových materiálov.104 znázorňuje druhy plazmových horákov so vstrekovaním vody.104 Druhy plazmových horákov so zníženým pôsobením na znečisťovanie životného prostredia.5. hliník a jeho zliatiny.104b) znižuje výrazne hladinu hluku pod 80 dB. (zdroj: [8] podľa ponuky fy Linde) a) plazmový horák so vstrekovaním vody a vírivým prstencom b) plazmové rezanie pod vodou {horák je ponorený asi do 80 mm hĺbky) Obr. rezať možno aj pod hladinou vody. napríklad korozivzdorné ocele.5.Hf) nakoľko woífrám ľahšie reaguje s kyslíkom. Okrem chladenia oblasti rezu použitie plazmového rezania pod vodou (obr. Pracovná wolfrámová elektróda je v tomto prípade nahradená elektródou zirkónovou (Zr) alebo meď-hafniovou (Cu . .105 ukazuje systém plazmového rezania so stlačeným vzduchom. ktoré sú považované za typy horákov redukujúce znečisťovanie životného prostredia. Pre plazmové rezanie so stlačeným vzduchom sú vhodné elektricky vodivé materiály.17 [3]. ktorý sa pôsobením vysokých teplôt v elektrickom oblúku rozkladá na svoje elementárne zložky.2S0 Progresívne technológie • • menej výparov a dymu.5. meď a jej zliatiny. zároveň sa zvyšuje rýchlosť rezania o 2 5 % [3]. chróm-niklové legované ocele. Kvantitatívne a kvalitatívne porovnanie prevádzkových charakteristík jednotlivých typov vyššie popísaných plazmových horákov uvádza tab.5.

2 74 58 300 4. Ako udáva McGeough [3].4 95 58 235 2.5. odstrekovanie. zvárania.8 15.7 5. s laserom.7 5.7 5.2 106 15 150 1.8 _ . | 15.105 Systém plazmového rezania so stlačeným vzduchom (zdroj: [3]) vzdia enost (standoff) obrobok Tab.9 114 3.9 381 6.9 32 15 150 1. sublimácía alebo rozprašovanie.7 267 | 6. Pri vysvetľovaní princípu úberu sa využíva teória.2 106 49 200 2.3. maximálna intenzita prenosu tepla je v rozmedzí 8 -ŕ 19 MW/m". Vysoké teploty (17 000 Ť 33 000 "C podľa [3]) a vysoká intenzita prenosu tepla do materiálu (24. odparovanie. Pri styku plazmy s povrchom tuhého materiálu nastáva vplyvom vysokej teploty tavenie materiálu. čo je oveľa nižšie než pre plazmový oblúk. ktorú v 70-tych .5. rezania materiálov alebo tvorenia povlakov.1 Ť 68.5. 7 MW/m 2 ) charakterizujú prednosti plazmového rezania v porovnaní s rezaním plameňom.17 Porovnanie prevádzkových charakteristík jednotlivých systémov plazmového rezania [3] Rozmer Parameter Plynom stabilizovaný systém Systém so vstrekovaním vody Systém so stlačeným vzduchom Hrúbka materiálu Rezná rýchlosť Výkon Prúdová intenzita Prietok vzduchu Prietok dusíka Prietok COa mm mm/s kW rrŕ/h m3/h m3/h 3.9 32 64 250 2. Teoretické základy úberu materiálu pri plazmovom rezaní nie sú dostatočne rozpracované v porovnaní napr.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 231 chladiaca voda elektróda (med -ílärniurŕif plazmový plyn tesniaci uzáver Obr.9 34 89 400 4. Tieto javy sa potom využívajú na technologické procesy tavenia.7 . teplota kyslíkovo acetylénového plameňa jc okolo 2 900"C. - Lineárna intenzita m/h rezania 229 107 331 343 114 5.4 51 15 150 1.8 6.9 183 15.2 Mechanizmus plazmového rezania materiálov Princíp plazmového rezania spočíva v tavení deleného materiálu extrémne vysokými teplotami. ktoré sa tvoria vznikom plazmy. 3.7 .4 64 70 350 4. odtekanie.

p merná hmotnosť materiálu (kg/m 3 ). natavený a odtekajúci kov má teplotu Tj (°K) a absorbovaný 3 obsah tepla H 2 (J/m ). vplýva na kvalitu reznej Škáry.232 Progresívne technológie rokoch publikovali Moss a Sheward (1970) [3]. rýchlosť rezania a životnosť dýz. b) zvyšovanie vzdialenosti zvyšuje nároky na výkon lúča. Užitočný výkon pre rezanie plazmou je okolo 250 kW. na dosahovanú drsnosť. Pre vzdialenosť medzi materiálom a horákom.101b). L je celková energia potrebná pre proces rezania na natavenie jednotkového množstva materiálu (J/kg 1 ). a napätia 100 Ť 250 V. ktorá zahrňuje straty a V je rýchlosť prúdenia plazmy (mVs). Malé priemery dýz zružujú ich životnosť (zvyšuje sa sklon k opáleniu výtokového otvoru dýzy).2 mm. t hrúbka materiálu. Rýchlosť rezania sa lineárne zvyšuje so zvyšovanim výkonu plazmového horáka. Intenzita prenosu energie E z plazmového oblúka do materiálu je daná rozdielom energie medzi dopadajúcim lúčom plazmy a energiou potrebnou na tavenie materiálu. V (5. pre prúdy v rozsahu 50 ~ 1000 A. Rovnako ovplyvňujú kvalitu rezu. že materiál obrobku absorbuje všetku tepelnú energiu.4 * 76. Z vyššie uvedeného predpokladu Moss a Shetvard [3] odvodili vzťah pre energiu potrebnú na rezanie/delenie materiálu: E = c. potom intenzita prenosu energie sa určí ako: E = K. zdroj výkonu pre oblúk. Kvalita rezu závisi na tepelnej intenzite.22) kde: c je šírka reznej škáry. Je dôležitá pri rezaní plazmovým lúčom stípovitého tvaru (pozri obr. Plazmové plyny svojou cenou ovplyvňujú náklady na proces.6 . Platí to pre • • • • . Proces úberu materiálu (rezanie/delenie) plazmou je ovplyvnený nasledujúcimi parametrami: • priemer dýzy. použité plazmové plyny: argón. p. 7 9 . hélium. v rýchlosť rezania. prípadne chemickou reakciou medzi materiálom a plazmou. na veľkosť tepelne ovplyvnenej oblasti (HAZ).H 2 . ktorá sa môže meniť v rozsahu 6. dusík a ďalšie. rýchlosť rezania. Je založená na predpoklade. v. ktorú plazma uvoľňuje pri styku materiálom. L (5.21) kde K je konštanta (<1). vzdialenosť medzi horákom a materiálom (stand off). na dosiahnutie čo najvyššej teploty je potrebný veľmi malý priemer dýzy. Uber materiálu nastáva jeho tavením a následným odplavením vo forme jemne rozprášenej tekutiny. Ak lúč plazmy o C teplote Ti ( K) má energiu h[ (J/s). So zvyšovaním hrúbky materiálu rýchlosť rezania klesá.h| . Zaužívané priemery otvoru dýzy sú udávané v rozsahu 0 . alebo odparením materiálu. platí: a) kvalita reznej škáry sa zlepšuje so znižovaním vzdialenosti a zvyšovaním intenzity tepla. Potrebný výkon sa mení v závislosti od druhu a hrúbky materiálu. t. 3 5 mm [7].5.

109 a 5.5. HAZ) na zmene reznej rýchlosti pre dva druhy materiálov najčastejšie používaných v leteckom priemysle.106 ilustruje túto závislosť pre laserový lúč.4 11 hliníková zliatina J-IE 7 1 .5 g f m 1. Obidva druhy materiálov sú považované za ťažkoobrobiteľnč materiály. 1.93).106 Porovnanie závislosti rýchlosti rezania na hrúbke materiálu pre rôzne technológie rezania/delenia materiál S7 1 3 (zdroj: van Luttervelt [2]) 10 100 Hrúbka materiálu [mm] Na obr. Ako príklad možno uviesť rezanie platne o hrúbke 25 mm.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 233 procesy. kde šírka reznej škáry môže byť v hornej časti až 7 mm a v spodnej okolo 4. 5.5.3 E N 1P1 ' (U O b r . V prípade. ide o vysoko čistú zliatinu hliníka a medi (AA2124 podľa ASTM) a kompozitný materiál s kovovou matricou na báze hliníka (MMC metal matrix composite).108. plazmu a kyslíkový plameň.5. 5. Pashby.107.107 Závislosť šírky reznej škáry na rýchlosti rezania systémom plazmového oblúka HTPAC (High tolerance plasma arc machining) (zdroj: Moult. pre skosenie hrán materiálov pred zváraním pri výrobe koľajových podvozkov pre vagóny). Obr. ak sa rozdelené kusy použijú pre zváranie zošikmenie hrán je výhodou (plazmové rezanie sa používa napr. Rezná škára po rezaní plazmou je charakterizovaná výraznou šírkou až niekoľko milimetrov v porovnaní s rezaním laserom alebo kyslíkovým plameňom.5. Chan [1J) 30 40 50 60 rýchlosť rezania [mm/s] šírka reznej škáry a kolmosť h r á n .kompozitMMU 1 J ~ 1 _ 1.5 mm [4].. šírka rezu. Taktiež výrazným zošikmením hrán v rozsahu 2 + 10° vo zvislom smere (pozri obr. 10000 O b r . 7 0 . 5. ktoré využívajú tepelnú energiu na natavenie materiálu pri jeho spracovaní.110 sú znázornené niektoré vybrané závislosti kvalitatívnych parametrov rezania {drsnosť. 5.

pravá strana ( M M C ) pravá stana (Al zliatina) ľavá strana ( M M C ) ľ3vástrana(Alzliaína] Obr.109 Zmena hĺbky tepelne ovplyvnenej oblasti (HAZ) na rýchlostí rezania systémom HTPAC Sledovaná bola samostatne spodná a horná časť reznej škáry (zdroj: Hoult.110 Tepelne ovplyvnená plocha na pravej a ľavej časti rozrezaného materiálu v závislosti na zmene rýchlosti rezania systémom HTPAC (zdroj: Hoidt.234 Progresívne technológie Zaujímavosťou pri plazmovom rezaní je skutočnosť. Pravá strana má obyčajne menší sklon. Pod touto .Al zliaf na 40 20 0 horná Čast rezu -MMC § 8 40 . .110.Al Zii3trei n B » . Chán [1}) 30 rýchlosť rezaná [mm/s] 70 140 120 Obr.108 a 5. . Chan 1 j) 30 rýchlosť rezaná [mm/s] Natavený materiál z miesta rezu je obyčajne odvádzaný plynom s vysokou prietokovou rýchlosťou. Dokumentujú to aj grafy na obr. asi 3°. .. Že tvar hrán po rezaní je odlišný na pravej a ľavej strane (relatívne v smere pohybu materiálu). Pashby. . 8D. 5. Chán [i]) 100 -MMC ssodná iasf rezu [ . 5. 5. Pashby. Pashby.108 Závislosť dosahovanej drsnosti povrchu na pravej a ľavej strane deleného materiálu na rýchlosti rezania systémom plazmového oblúka HTPAC (zdroj: Hadí. 5. Čo má za následok tvorenie čistého hladkého povrchu na ľavej strane rezu. Tento jav je spôsobený vírivým pohybom plynu v smere proti pohybu hodinových ručičiek.60 rýchlosť rezaná [mm/s] 70 Obr. Ľavá strana dosahuje sklon niekedy až 15° [3].

3. Do kategórie metód plazmového obrábania (Plastna Arc Machining ') sa zahrňuje: rezanie/delenie materiálu a vyrezávanie profilov do platní a plechov rôznej prípustnej hrúbky. . Z pohľadu obrábania je využitie plazmového lúča veľmi malé a v iba začiatkoch. rezania/delenia materiálov. hliník. mnohokrát je potrebné takto vytvorené povrchy dokončovať ešte inými operáciami obrábania.3 Obrábame lúčom plazmy P AM ?35 hladkou povrchovou vrstvou sa nachádza tepelne ovplyvnená oblasť (HA2).6 mm [3].18 porovnáva parametre plazmového rezania s laserovým rezaním. Proces plazmového rezania nepatrí k presným procesom. korozivdorné ocele. sivá liatina. nikel wolfrám. je alternatívou rezania/delenia plameňom.5. materiálov uvedených laserového materiálov Medzi výhody plazmového rezania v porovnaní s rezaním plameňom a laserom patrí: • lepšia kvalita rezu pri rezani hrubých materiálov (v porovnaní s plameňom). éasto až do hĺbky 1. Z dôvodov sa pri hodnotení procesu porovnávajú jeho prednosti a nevýhody s procesom a plameňového delenia materiálov. ako bolo spomenuté v úvode. rezanie a vyrezávanie profilov rôznych tvarov. molybdén. 5. Patri medzi procesy využívajúce tepelnú energiu na uber materiálu. • • • Technológia rezania/delenia je najviac rozšírená a je vhodná pre elektricky vodivé materiály ako sú mosadz. nanášania povlakov na báze keramiky. termické vŕtanie. monel. a pojem cutting pre rozrezávanie (delenie) materiálov. ktorej hrúbka sa udáva v rozsahu 0. tvorenie plytkých drážok do hĺbky asi 2 mm. Proces delenia sa využíva pre rôzne operácie ako delenie. Obr.3 Použitie plazmového lúča p r e opracovanie materiálov Ako už bolo v úvode spomenuté plazma ako nástroj pre spracovanie materiálov nachádza v súčasnosti široké využitie v oblasti zvárania. uhlíkové ocele a iné. Inconel. bronz. Výrazné chladenie zóny rezu vplýva na tvorenie a šírenie jemných trhlín za tepelne ovplyvnenou oblasťou. Pričom pojL-m machining sa používa v tomto prípade pre popis odstraňovania materiálu z povrchu.5. zrážanie hrán. Plazmové rezanie.25 -ŕ 1. titán.25 mm. • rýchlejšie rezanie ako pri rezani plameňom. razenie. sústruženie plazmovým lúčom. • pre rezanie tenkých plechov je lacnejšia ako laser. horčík meď. dierovanie. ak sa neuvažuje s technológiou rezania/delenia materiálov. Tab.111 ukazuje vhodnosť konštrukčných kovových materiálov pre rezanie plameňom a plazmou. Vhodnosť materiálu pre rezanie je označená prebratou terminológiou z klasického v anglickej terminológii sa rozlišuje pojem rezanie/delenie (cutting) a obrábanie uber prebytočného materiálu (machining). tvorenie plytkých drážok. Medzí nevýhody sa radia: • vyššie náklady ako pre rezanie plameňom • menej kvalitné hrany v porovnaní s laserom. 5.

ž i a d n e ušľachtilé materiály.5 m/min 4. hliník. plasty s ú n e v h o d n é d o s t a t o č n e a b s o r b č n é . pre rezanie .5 m m pre h r ú b k u h > 6 mm 3 Ť4 m m obidve strany sú prijateľné. že pre označenie vhodnosti materiálov pre rezanie termickými zdrojmi (laser.5mm maxIOmm") ') v závislosti na t y p e zariadenia == MOŽNOSTI ZARIADENIA N A PRISPÔSOBENIE S A HRÚBKE MATERIÁLU v ý m e n a dýzy.20 Ť 3.. n a s t a v e n i e veľkosti p r ú d u a napínania p á s u ^ zmena fokusácie. hoci tento pojem nie je odpovedajúci pojmu používanému pri klasickom rezani nástrojmi s určitou reznou hranou. v ý h o d a je lepšie využitie materiálu ŠÍRKA REZU 0.3 m/min 3. Je pravdou to.5 m m INTEGRITA POVRCHU NA HRANE PO REZANÍ d o s a h u j e sa d o b r á d r s n o s ť p o v r c h u pre ocele a korozívzdorné o c e l e . z h o r š e n á p r e hliník.3m/min 0..18 Kvalitatívne porovnanie parametrov plazmy a lasera pre rezanie/delenie (spracované podľa {2 j) PLAZMA DOPORUČENÉ MATERIÁLY LA S EH p r e d n o s t n e elektricky v o d i v é materiály. m o s a d z . plazma. h r d z a v e n i e hrán k o r o z i v z d o r n ý c h o c e l i min0. t e p e l n e o v p l y v n e n á zóna je p o d 0. o b m e d z e n é m o ž n o s t i pre m e d . | nastaviteľný v ý k o n a frekvencia = n a s t a v i t e ľ n á r ý c h l o s ť rezania KVALITA HRÁN PO REZANÍ/ DELENl ^ _ ^ _ = rozlišuje sa v y h o v u j ú c a a n e v y h o v u j ú c a s t r a n a .5.1 mm REZNÄ RÝCHLOSŤ MENÍ SA V ZÁVISLOSTÍ NA HRÚBKE MATERIÁLU 7. plameň) výrazne ovplyvňuje pracovné prostredie.7 m/min skoro žiadne obmedzenia HLUČNOSt malá n e b e z p e č n é výpary pri rezaní plastov p r e tenšie h r ú b k y materiálov a v y š š i u p o ž i a d a v k u na kvalitu a p r e s n o s ť h r á n P R A C O V N Í PROSTREDIE m a l ý vplyv p r e hrubšie p l e c h y s o s t r e d n o u p o ž i a d a v k o u n a kvalitu h r a n a ich p r e s n o s ľ DOPORUČENIA PRE POUŽITIE REZANIA/DELENIE PLECHOV Plazma rovnako ako ostatné termické procesy (laser. Natavený a odparovaný materiál produkuje škodlivé výpary nebezpečných a rizikových látok vo ťorme jemne rozptýlených Častíc alebo plynov. Tab.3 m/min nie je m o ž n é v y t v á r a ť malé zaoblenia reznej h r a n y ani ú z k e d r á ž k y hladina h l u k u rastie so z v y š o v a n í m p r ú d u hrúbka h = 2 m m h = 6mm h = 1 0 mm OBMEDZENIA PRE NAVRHOVANIE PRODUKTOV 6m/min 1.) zatiaľ nieje zavedený a používaný iný pojem.2mm max80mm') HRÚBKA DELENÉHO MATERIÁLU min1.1 -f 0. Niektoré prípustné koncentrácie škodlivín podľa nemeckých technických pravidiel pre rizikové materiály TRGS 404 [8]. cuttability).236 Progresívne technológie obrábania ako relatívna obrobiteľnosť (machinability. n e v y h o v u j ú c a strana j e o d p a d p r e h r ú b k u b < 6 mm 2.

Technische Richtkonzentration. laser pre Al zliatiny plazma. ktoré tieto pravidlá používajú. Maximale Arbeistplatzkonzentration.3.3 Obrábanie lúčom vlazmv PAM 237 plazmou.4 m c/m5 ČASTICE OXIDOV KOVOV VZNIKAJÚCE PLYNY O b r . laser.19 Najdôležitejšie prípustné koncentrácie podľa MAK/TRK (spracované podľa [8]) škodlivá latka oxidy hliníka oxidy železa oxid zirkónu oxidy kadmia chróm (4-mocný) oxid niklu CO CO. laser. Kvalita pracovného ovzdušia je posudzovaná podľa maximálnej prípustnej koncentrácie škodlivín v ovzduší MAX (nem. uvádza tab. 5. angl. angl. 5.2 mg/m3 30 mg/m3 9 mg/m3 0.015 mg/m3 0.1 Sústruženie plazmovým lúčom Plazmový lúč sa pre obrábanie využíva v dvoch základných modifikáciách: i) ako prídavný nástroj a zdroj lokálneho ohrevu povrchu obrobku pre zlepšenie obrobiteľnosti materiálu a lámania triesky. laser pre ocele povlakované materiály povlakované materiály vy so kolegova n é ocele vysoko legované ocele kyslíkový plameň kyslíkový plameň plazma plazma. ozón NO NOs fosgén účinok dráždi pľúca dráždi prúca toxický karcinogénny karcinogénny karcinogénny toxický toxický toxický toxický toxický toxický proces/druh materiálu plazma.19.05 mg/m3 0. laserom a kyslíkovo-acetylénovým plameňom. prípustná hodnota B mg/m3 6 mg/m3 5 mg/m3 0.111 Porovnanie vhodnosti materiálov pre rezanie plazmou a plameňom {zdroj: van Luttervelt [2]) C Si Mo Cr Ni W Mn 5. T a b . plameň rezanie plastov PVC. ad i) Plazmový lúč (Plasma Arc Machining) sa používa v tomto prípade ako nástroj na podporu rezného procesu.3.5. Maximum workplace concentration) a technicky prípustnou koncetráciou TRK (nem. plameň plazma.5 mg/m3 33 mg/m3 9000 mg/m3 0. Technical recommendation concentration).5. ii) ako samostatný nástroj pre uber materiálu. na zvýšenie účinnosti procesu a najmä na uľahčenie rezania ťažkoobrobiteľných .

112 ukazuje konfiguráciu sústruženia pomocou plazmového prídavného zdroja.114 ukazuje vzájomnú polohu plazmového horáka a obrobku pri PAM opracovaní bez . Pri rotačnom pohybe obrobku sa plazmový horák sa posúva paralelne s osou obrobku. Obrobok vykonáva rotačný pohyb ako pri klasickom sústruženi (rýchlosť pohybu asi 2m/min). b. Lokálny ohrev zabezpečuje plazmový lúč. obr.lúč dopadá na povrch v tangenciálnom smere a uberá povrchovú vrstvu materiálu. plazmový horák O b r . Plazmový lúč spolu s rotujúcim obrobkom simulujú klasické sústruženie. 5. Obr. Medzi nevýhody procesu sa radi vznik dlhej plynulej triesky. Obr.113 a. ad ií) Sústruženie plazmovým lúčom bez prítomnosti klasického nástroja. 5.113 a) bokorys b) nárys vzájomnej polohy rotačnej plochy a nástroja . obrobok obrobok plazmový horák O b r . žiarupevné ocele a zliatiny (priamy ohrev koreňa triesky v oblasti primárnej plastickej deformácie).238 Progresívne technológie materiálov ako mangánové austenitické ocele. V tomto prípade sa plazmový lúč používa pre obrábanie (úber materiálu) rotačných plôch. Ohrev pomocou plazmového lúča je dobre regulovateľný a nastaviteľný do oblasti pred reznú hranu nástroja a rým je obmedzený vplyv tepla na prípadné Štrukturálne zmeny v povrchu obrobku. udáva sa až 400% [11] a zvýšenie rýchlosti úberu materiálu až o 60 % [5]. ktorá je nevhodná z hľadiska bezpečnosti práce a možnosti automatizácie procesu rezania. Ako nástroje sa používajú vymeniteľné platničky z reznej keramiky na báze oxidov hliníka. Lokálne teplo pôsobí iba na tvarovanie triesky. 5. 5.5.112 Sústruženie s prídavným ohrevom.plazmového horáka pri sústruženi pomocou plazmového lúča Plazmový. (rýchlosť posuvu 5 mm) [3]. Ako rezný nástroj sa používajú keramické rezné platničky Medzi základné prínosy tohto spôsobu obrábania patrí zvýšenie trvanlivosti nástroja.

Celková hrúbka ovplyvnenej vrstvy môže byť až do 1. Oxidáciu povrchovej vrstvy možno eliminovať používaním vhodnej ochrannej atmosféry. Natavený materiál musi byť odvádzaný (odplavovaný) zo zóny rezania takým smerom. Uplatnenie nachádza PAM proces pri hrubovnl rozmerovo veľkých predmetov ako sú valce pre valcovacie stolice.prítomnosti klasického nastroja. po ktorom musi nasledovať opracovanie na Čisto a dokončovanie povrchov. ocele typu Incone! a Hastelloy. ak sa používa chladenie zóny rezu. Hospodárne využitie predstavuje pri obrábaní ťažkoobrobitcľných materiálov ako sú žiaruvzdorné ocele. Na obrobok nepôsobí rezná sila a deformácia vplyvom mechanického zaťaženia. K nevýhodám procesu sa radia metalurgické zmeny v povrchovej vrstve. Hladký povrch sa dosiahne. Hĺbka odoberanej vrstvy je ovplyvnená výkonom plazmového horák a a/alebo rýchlosťou rotácie obrobku. Vo všeobecnosti je sústruženie pomocou plazmového lúča vhodné pre všetky druhy kovových materiálov. aby neovplyvnil opracovávaný povrch.7 mm. 7]. hriadcle z tvrdených materiálov a pri hĺbení drážok do kladiek. udáva sa až 0. Profil vytvoreného povrchu závisí od rýchlosti posuvu lúča a môže byť tvorený výraznými stopami po plazmovom lúči. húževnatosť) a nie potrebné zabezpečiť vysokospoľahlivé upínanie rotujúceho obrobku. spevnenie povrchu do významnej hĺbky. Plazmové sústruženie je proces hrubovania. Medzi výhody plazmového opracovania patrí až 10 násobne rýchlejší uber pri hrubovaní ťažkoob rob i teľných materiálov [3. . alebo vysoko hladký. Opracovanie nie je obmedzené mechanickými vlastnosťami materiálu (tvrdosť.20 mm [7] v závislosti od druhu materiálu. v porovnaní s klasickým sústružením nástrojmi so spekaného karbidu. precipitačne tvrdené korozivdomé ocele.

Stadens.825-831 van Luttervelt.: Plasma Spraying. (1995). Tool and Manufacturing Engineers Handbook.240 Progresívne technológie L i t e r a t ú r a ku kapitole 5.587 -607 McGeough. (1989).. J. K.offen für neue fachübergreifendc Denkansätze. Annals of the CIRP Vol. ofMat. M. R.35/2. W. 1993 L e d Snocys. J. R. 35/87 SNTL Praha 1987. 1. A.3: 1. LR.39/2 (1989). Pae Pyo Sop: Obrábanie ťažkoobrobiteľných materiálov za tepla. Strojírenská výroba. Blande Bleche Rohre.Proc. I Machining. Pashby.P. Theory and Application.Led. April 1999. Suryanarayanan. CNRS London 1993 Led.5. 6. A. Dearbome.: C 0 2 Laser Cutting. 5.: Špeciálne metódy zvárania.vyd. Kazimír. s.329 10. 468 Turňa. 4. 11.. 8.: On the Selecdon of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.Technol. Hoult.: Moderne Blech u m formu n g .A. A.. 9.: Fine Plasma Cutting of Advanced Aerospace Materials. NewYork.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Coremans. Powell. pp 50-61 Geiger. London.: Advanced Methods of Machining. 1983 V ansehen. p. Plenum Press. Vol. l.: Das Plasmaschneiden. M. J. .. (1988J. F. Alfa Bratislava. Chan. p. (1995) No. C.W. SME. Chapman and Hall. Annals of the CIRP Vol. 7. Blech Rohre Profde 42. pp. Dckkyser. 51.. 3. (1986). 2.

nanášanie tenkých polymerizácia a depolymerizácia elektrónovým lúčom.autora). Používanie koncentrovaného zväzku elektrónového lúča pre procesy spracovania materiálov sa v súčasnosti uberá dvoma smermi: • • tepelné procesy: obrábanie. Nové poznatky z oblasti EBM opracovania v ucelenej forme podáva Taniguchi a Miyazaki v monografii [13].] (pozn. ťažnosť. Opracovanie zväzkom elektrónov využíva kinetickú energiu urýchlených elektrónov. Proces prebieha vo vákuu. Prvú priemyselnú aplikáciu a zároveň americký patent na tavenie pomocou elektrónového lúča podal v roku 1907 Pirani.4 Opracovanie zväzkom elektrónov Opracovanie zväzkom elektrónov (medzinárodne zaužívaný názov EBM Electron Beam Machining) patrí medzi progresívne výrobné procesy predovšetkým v oblasti mikroobrábania. Čo sa týka ucelených poznatkov z oblasti aplikácie elektrónového lúča. Princíp elektrónového lúča sa využíva aj v ďalších oblastiach. gravírovanie a vŕtanie otvorov. Odtiaľ bol len malý krok k širšiemu priemyselnému využitiu. do ktorých boli vŕtané otvory pomocou elektrónového lúča. zváranie. tepelné spracovanie. reaktívne procesy: elektrónová litotografia. McGeough [8]. pričom ich vlastnosti (tvrdosť. Obrábanie lúčom elektrónov sa do priemyselnej praxe dostáva v poslednom desaťročí XX. Prvú aplikáciu elektrónového lúča pre obrábanie a zároveň prvý prototyp zariadenia pre opracovanie elektrónovým lúčom navrhol Steigerwald v roku 1947'.5. V roku 1957 Stohr použil elektrónový lúč pre zváranie. O jeho prácu sa opierajú aj ďalší európski autori napr. ktorý sa venuje progresívnym technológiám v oblasti obrábania. tepelná vodivosť a bod tavenia) nie sú limitujúce.4 EBM 5. Proces sa môže použiť pre všetky druhy kovových a nekovových materiálov. Fyzikálne základy emisie elektrónov sa pripisujú viacerým významným fyzikom. storočia. elektrónová spektroskopia a iné. Str William Crookes v roku 1879 popisuje tavenie platinovej anódy pri bombardovaní zväzkom elektrónov. elektrická vodivosť.[10] Bellows a Khols [1]. napríklad elektrónová míkroskopia. V roku 1897 Thomson popísal katódový lúč ako tok elektrónov. Vzhľadom na intenzívny rozvoj v tejto oblasti aktualizované poznatky prinášajú japonské a americké zdroje. dobre prepracovanú teóriu z oblasti vŕtania elektrónovým lúčom podáva vo svojej monografii Kaczmarek [4]. Vzhľadom na vysokú špecifickosť tejto technológie budú v nasledujúcej kapitole uvedené iba niektoré vybrané aplikácie z oblasti vŕtania a rezania a niektoré aplikácie z oblasti výroby elektronických prvkov. Medzi prvé predmety obrábané elektrónovým lúčom patria díafragmy pre elektrónové mikroskopy. . Hlavné oblasti aplikácie prestavuje mikroobrábanic tenkých materiálov. O jeho prácu sa opierajú aj ďalšie zdroje z tejto oblasti Snoeys et o/. Na Slovensku sa poznatky o * literárne pramene sa rozchádzajú v udávaní roku a pohybujú sa v rozmedzí rokov 1947 [McGeough] 1949 [Kaczmarekl a 1953 fTaniguchi et al. žíhanie. Široké uplatnenie nachádza táto technológia v leteckom a kozmickom priemysle a je na poprednom mieste v oblasti výroby polovodičov a mikroelektronických prvkov. vrstiev (povlakovanie). ktorá sa pri zrážke s materiálom premení na tepelnú energiu schopnú nataviť a odpariť materiál v mieste dopadu.

Pre vznik toku elektrónov potrebných pre EBM technológiu sa využiva jav termoemisie. Výstupná práca je množstvo energie.10~31 kg a záporným nábojom s hodnotou e = 1.242 Progresívne technológie využívaní elektrónového lúča sústreďujú na oblasť zvárania. tok fotónov. Rýchlosť elektrónu spolu s jeho hmotnosťou určujú energiu častice. Elektróny sa uvoľňujú vtedy. Podľa dodaného druhu energie (tepelná. dopdajúci elektrón Obr. Na prekonanie tejto bariéry je potrebné dodať elektrónom energiu. K emisii elektrónov dochádza.5. 9].115 Účinok dopadu elektrónov na povrch materiálu Obr. Teoretické a praktické poznatky o zváraní elektrónovým lúčom podáva vo svojej monografii Turňa [14]. Elektrón je časťou atómu a množstvo elektrónov v atóme je závislé na chemickom prvku a je udané atómovým číslom v periodickej sústave prvkov. aby prešiel z Fermiho hladiny na hladinu vákua alebo okolia obklopujúceho povrch do vzdialenosti 10"* cm. ktorý vlastní zariadenie na zváranie elektrónovým lúčom [6]. fokusovať a ovládať. ak sa prekoná potenciálna bariéra na rozhraní kov . = 9.4. Výstupná práca je teda rozdiel medzi energiami voľného elektrónu E c a Fermiho energiou E F a určuje zákonitosti emisie elektrónov z kovu pri daných fyzikálnych podmienkach [7. ktoré treba dodať elektrónu.10"19 C. Voľné elektróny sa môžu vplyvom elektrického alebo magnetického poľa premiestňovať.1 Princíp opracovania elektrónovým lúčom a zariadenie Elektrón je elementárna častica s hmotnosťou im. Emisia elektrónov je výstup elektrónov z povrchu pevných látok a kvapalín.116 Mechanizmus prenosu energie elektrónov na atómy materiálu Vzhľadom k ich malej hmotnosti môžu pri pohybe dosiahnuť veľké zrýchlenie.602. 5. ktorá sa nazýva výstupná práca. Energia elektrónov môže nadobúdať . ak dosiahnu aspoň energiu rovnú výstupnej práci. tok elektrónov) sa hovorí o termoemisii. Priebežné a aktualizované poznatky uverejňujú aj pracovníci Výskumného ústavu zváračského.5.prostredie. fotoelektrónovej emisii alebo sekundárnej emisii. 109.

Hĺbka prieniku elektrónov do povrchu nie je veľká.116 ilustruje mechanizmus prenosu energie z elektrónov na atómy materiálu.025 + 1 mm. nasmerovaný a urýchľovaný smerom k cieľovému predmetu (obrobku). čo j c sprevádzané zvýšením teploty v okolí prieniku. pracovnej komory.5. Schneider [11] uvádza.118. Elektrónové delo koncentruje vytvorený tok . Princíp elektrónového dela s priamo žeravenou katódou je znázornený na obr.10" J) a závisí od rozdielu potenciálov urýchľujúceho poľa. Prúd lúča možno regulovať v rozmedzí 1.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 19 243 vysoké hodnoty niekoľko sto eV . Elektrónové delo pracuje na princípe triódy pozostávajúcej z katódy. Je potrebné zdôrazniť. Zariadenie pre opracovanie zväzkom elektrónov je znázornené na obr.elektrónvolt ( l e V = 1.5.117. Najjednoduchší zdroj elektrónov (katóda) je žeravený wolfrámový drôt.115 je schematický diagram účinku dopadu elektrónov na povrch materiálu. že energia elektrónov sa absorbuje iba do hĺbky ich prieniku a nie do celého povrchu materiálu. Vysoký záporný potenciál na katóde (až 150 kV) urýchľuje emitované elektródy smerom k anóde. Pomocou magnetického poľa alebo vysokofrekvenčného elektrického poľa je zväzok letiacich elektrónov skoncentrovaný. vákuového odsávacieho systému (rotačné a difúzne vývevy).0 * 80 mA. žc letiace elektróny dosahujú rýchlosti okolo 60% rýchlosti svetla.5. ktorý odvodil Whiddington [13]: Rp = 2. Elektrónový lúč je ale považovaný za tepelný (termický) nástroj používaný na opracovanie materiálov. Koncentrovaný vysokoenergetický zväzok elektrónov pri dopade na materiál vyvoláva jeho lokálny ohrev nad teplom tavenia a materiál sa intenzívne odparuje (evaporate). p merná hmotnosť materiálu obrobku (kg/m 3 ).2. Elektrónové delo produkuje elektrónové lúče malého priemeru s veľkou hustotou energie a urýchľuje voľné elektróny na rýchlosť blízku rýchlosti svetla.5. mriežky a anódy.602 19.23) kde V je urýchľovacie napätie. cez ktorú prechádzajú do usmerňovacieho systému. Obr. V súvislosti s teóriou úberu materiálu erozívnym pôsobením je v prípade elektrónového lúča uber materiálu považovaný za eróziu odparcnim (erosion by evaporation) [4]. ktoré sú urýchľované vysokým napätím (30 * 180 kV). Pozostáva z elektronového dela. Pomocou magnetického poľa je možné tok voľných elektrónov usmerniť do jemného lúča s priemerom niekoľko mikrometrov. Wehneltova elektróda umiestnená medzi anódou a katódou má úlohu mriežky a riadi množstvo urýchlených elektrónov (prúd lúča). Jeho konštrukcia je podobná elektrónovému mikroskopu. Taniguchi [13] uvádza hodnoty hĺbky prieniku elektrónov Rp s energiou 50 keV. na ktorý dopadajú. zdroja energie a riadiaceho systému. Katóda pri ohreve na žeraviacu teplom (okolo 2 500 -K3 000 °C) emituje elektróny. usmerňovacicho systému (fokusačná a vychyľovacia cievka). je určená urýchľovacím napätím a mernou hmotnosťou kovu (materiálu) a možno ju vyjadriť vzťahom. Podľa oblasti použitia býva priemer sfokusovaného lúča býva 0. 1 0 " V2/p [m] (5. Tento proces prebieha len vo vákuu. Pri zrážke odovzdávajú svoju kinetickú energiu atómom materiálu. Pri dopade elektrónov na povrch materiálu sa ich rýchlosť prudko zníži v dôsledku zrážok s atómami kovu. Na obr. Žeravená elektróda (katóda) obvykle wolfrámový drôt emituje elektróny. O b r á b a n i e elektrónovým lúčom je proces natavenia a odparenia materiálu zväzkom elektrónov emitovaných žeravenou elektródou vo vákuu. pre oceľ 7 pm a hliník 10 um.

10.5.y) Pa obrobok z e m nenie v á k u u m 10 Obr. ktorý je spojený s manipulátorom zabezpečujúcim posuv stola obvykle v dvoch osiach x a y.5.5. Vákuum sa dosahuje systémom rotačných a difúznych vákuových vývev. Vychýlenie lúča býva do vzdialenosti 4 mm.5.) n Wehneltova elektróda woífrámový drôt p r i e m e r 0.118. V prvom prípade postačuje lúč s nízkou hustotou energie elektrónov. 4 m m ) y k |^__ í elektrónové deio v á k u u m 10 + 10 Pa -izolátor zdroj a n ó d a {•> • elektrónový lúč elektromagnetické šošovky vákuová výveva elektrostatická vychyľovacia elektróda pracovná komora ^ manipulátor S-(x. Rýchlosť toku elektrónov je udržiavaná urýchľovacím napätím. obr.55 MW.150 k V ( . . usmerňuje a riadi tok elektrónov smerom k obrobku cez pomocnú vychyľovaciu elektródu. Tam sa kinetická energia elektrónov rýchle mení na teplo. Obrobokje umiestnený na stole. ktorá umožňuje manipuláciu s lúčom.244 Progresívne technológie voľných elektrónov do lúča s vysokou hustotou energie a malým bodovým prierezom. Vákuum v oblasti elektrónového dela je 10"2 až 10"3 Pa. Pre tento účel slúžia stigmátor.mm" 2 . V pracovnej komore je vákuum okolo 10'1 Pa.1 • 0 . ktoré vyvolá prudký lokálny ohrev materiálu nad teplotu tavenia a následne nastáva jeho odparenie.119 znázorňuje modely jednoduchého tavenia povrchu elektrónovým lúčom a uber materiálu elektrónovým lúčom.117 Zariadenie na opracovanie zväzkom elektrónov [ 8. až kým nenarazia na povrch materiálu.120 sú znázornené deje pri hĺbkovom prieniku lúča do materiálu charakteristické pre procesy vŕtanie a zvárania. Hustota energie koncentrovaného lúča je 1. diafragma a fokusačná cievka. Obr. 13] Usmerňovači systém v samotnom zariadení {elektromagentické pole alebo vysokofrekvenčné elektrické pole) koncentruje. 5 0 . v druhom prípade je potrebný lúč vysokou hustotou energie. Na obr.

i) ii) iii) iv) v) .119 Javy vznikajúce pri hĺbkovom prieniku elektrónového lúča do materiálu [13] elektrónový lúč ŕrozstrek elektrónový lúč í RP H\ "f" ii L \ ^ nenatavený materiál natavená zóna odparená oblasť (dutina) vysokoenergetickým lúčom s vysokou hustotou toku elektrónov žeravená oblasť vysokoenergetickým lúčom a nizkou hustotou toku elektónov Obr. Výhody (i) + (iv) a nevýhody (v) -r (vii) tohto procesu možno jednoducho zhrnúť do niekoľkých bodov: možnosť jemnej fokusácie lúča do bodu. vii) problémy pri spracovaní elektricky nevodivých materiálov (izolátorov) a diamantu.5.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 245 katóda s priamožeraviacirr vláknom priemer lúča elektrónový L-túe obrobok hranice natavenej vrstvy ochladzovanie hĺbka prieniku natavená zóna rtg lúče dutiny (bubliny) ochladzovanie hranice na tavenej vrstvy rtg lúče fokusačná cievka 1 3 cievka Obr.120 Model tavenia materiálu elektrónovým lúčom a model úberu materiálu [13] Opracovanie zväzkom elektrónov je definované ako postup zmeny tvaru alebo vlastností materiálu alebo obrobku použitím elektrónového lúča [13].5. nutnosť vysokého vákua pri generovaní elektrónov a nutnosť práce vo vákuu (výnimku tvoria niektoré procesy ako zváranie mimo vákua a využívanie toku elektrónov na zmenu vlastnosti ožarovaním). vi) vznik škodlivého rtg (rôntgen) žiarenia. možnosť meniť energiu lúča zmenou urýchľovacieho napätia a riadiť hranice prieniku lúča.118 Detail elektrónového dela používaného na vŕtanie [15] Obr. schopnosť rýchlo a presne vychyľovať lúč elektrónov.5. možnosť generovať vysoko energetický lúč.

246 Progresívne technológie Nedostatky alebo nevýhody bodov (v) a (vi) sa však z iného pohľadu javia ako prednosti technológie. Ako príklad možno uviesť delenie (rezanie) chrómniklovej ocele hrúbky 8 mm. Je to metóda prenosu veľmi jemných vzorov (pattern) na povrch polovodičových doštičiek. opracovanie (obrábanie) tenkých materiálov (fólií). dierovanie polymérov. Mikroopracovanie. . Výkonová hustota používaného lúčajel0sW/cm2. Hrúbka fólie má výrazný vplyv na parametre procesu. maximálna hrúbka materiálu a jeho správanie sa vo vákuu) a ekonomickými (náklady na proces a jeho dostupnosť v porovnaní s inými procesmi) možnosťami procesu EBM delenia. elektrónový lúč je schopný tvoriť extrémne jemné vzory/stopy s vysokou presnosťou. výroba hybridných obvodov. V porovnaní s fotónovou litografiou (použitie laserového lúča). ozdobovanie a gravírovanie. napríklad vytvarovať otvory presne definovaných rozmerov vo vrstve SiO . Tento proces je limitovaný veľkosťou vákuovej komory a pracovného stola. 10. Pre tieto operácie sa dokonca javí výhodnejší ako laser. pri výkone lúča 1. Elektrónový lúč je možné ľahšie prevádzkovať t. Ak sa opracovávajú fólie s hrúbkou menšou ako hĺbka prieniku lúča do materiálu R p clektróny s vyššou energiou môžu prechádzať cez fóliu [13]. Pod týmto pojmom sa myslí tvorenie tenkých štrbín. ktoré sú povlakované tenkým polymérovým filmom. Vznikajúce rtg lúče možno použiť ako senzor na in-procesnú monitorizáciu technológie elektrónového lúča. Ale na druhej strane v porovnani s laserom predstavuje elektrónový lúč komplikovanejší systém a vyžaduje vyššie vstupné kapitálové náklady na zariadenie a nie je tak široko priemyselne využívaný systém. 5.6 kW a rýchlosti rezania I20mm/min [13]. Dierovanie (perforation) textilu používaného v odevnom a obuvníckom priemysle (až 5 000 dier za sekundu).2 Použitie technológie opracovania elektrónovým lúčom Najdôležitejšie oblasti využitia technológie elektrónového lúča a doporučené výkonové hustoty lúča pre danú oblasť aplikácie sú [I. 12]: • Vŕtanie otvorov. otvory do nástrojov na ťahanie tenkých drôtov. otvory o priemere 50 um pre tryskové motory. meniť jeho parametre. otvory v dýzach pre plynové prietokometre. nehrdzavejúca oceľ). pretože ekvivalentná vlnová dĺžka elektrónového lúča je kratšia ako vlnová dĺžka • • • • • ' Litografia je technologický proces. Pri opracovaní tenkých fólií sa dosahuje vysoká rýchlosť obrábania. Značkovanie.4. Doposiaľ však je používanie tohoto procesu v priemysle obmedzené.j. napr. odleptať prebytočný materiál. Práca vo vákuu znamená. ktorý umožňuje tvarovať tenké vrstvy. . výroba stôp vo vzdialenosti 40 um. že elektrónové procesy patria k tzv. Vychyľovanie lúča umožňuje opracovanie komplexného tvaru s vysokou presnosťou. Delenie materiálov elektrónovým lúčom sa môže použiť rovnako ako laser alebo plazma. molybdén. ako aj technologickými (výkon lúča. čistým technológiám šetriacim životné prostredie. výkonová hustota používaného lúča je 107 -f 10 9 W/cm". má vyššiu presnosť a rýchlosť ako laser. výroba LSI a VLSI obvodov). výkonová hustota používaného lúča je ÍO* W/cm 2 . Elektrónová litografia' (Electron Beam Lithography) je proces používaný pri výrobe integrovaných obvodov (výroba Čipov až s 200 000 odlišnými štrukturálnymi detailmi. vŕtanie otvorov do materiálov používaných v chemickom priemysle na filtre (titán. vzorov (patteni) a otvorov.

materiál sa ohrieva.kalením bez pretavenia materiálu. Výkonová hustota používaného lúča je I 0 2 ~ 10 3 W7cm2. Používa sa na tvorenie tenkých vrstiev na polovodičové prvky. alebo na zmenu vlastností povrchovej vrstvy jej pretavením a následným zakalením. • pri natavovani vznikajú v materiále bubliny. odparovanie je vo forme erupcie čiastočiek materiálu. Tepelné spracovanie. v ktorom sa otvor tvorí. gravírovanie. elektroniku a nástroje. na povlakovanie skiel a zrkadiel v optickom priemysle [2. 5 2 Výkonová hustota používaného lúča je 10 Ť 10" VWcm .122. Typický prierez otvoru vŕtaného elektrónovým lúčom je znázornený na obr. chemický priemysel. ako FeCr a FeNi vrstvy. používa aj pomocný (prídavný) materiál. prednosťou zvárania je vytvorenie úzkeho a hlbokého zvarového spoja. cez ktoré lúč ľahšie preniká do hlbších vrstiev. letecký priemysel. Výhodou naparovania pomocou elektrónového lúča je možnosť priameho tavenia materiálov a automatická regulácia parametrov lúča. obr. obr. vŕtania znázornenú na obr.4. jednak sa usadzuje na stene otvoru. že sa .121d.2. Okolo ústia otvoru zostáva stuhnutá vrstva materiálu ako zaoblený okraj. Zo širokého spektra využitia EBM technológie sa nasledujúca kapitola podrobnejšie venuje technológii vŕtania pomocou elektrónového lúča ako typického predstaviteľa obrábania. • cez úzky vytvorený kanálik lúč preniká hlbšie do materiálu.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 247 • " • lúča fotónov.I21c. keď lúč začne prenikať do pomocného materiálu zvyšuje sa tlak pár nataveného kovu (pomocný materiál sa používa na vymrštenie nataveného materiálu z otvoru pomocou vysokého tlaku pary. Používa sa na zváranie tenkých plechov. ale tiež povlakovanie keramických materiálov.121. Postupnosť procesu.121a. 5. možno rozdeliť do Štyroch krokov: • pulzujúci bodový lúč vyvolá lokálny ohrev a natavenic materiálu a následne odparenie malého množstva ohriateho materiálu. kde sa elektrónový lúč používa na značkovanie. Pri vŕtaní sa okrem základného materiálu. natavuje a postupne odparuje. ktorý. Výkonová hustota používaného lúča je 10 -ŕ 10 W/cnr Zváranie. obr. je možné odstrániť bežnými mechanickými procesmi dokončovania. spájanie a zváranie časti strojov pre automobily. Naparovanie (tvorenie tenkých vrstiev) (Electron-beam vapour deposition) používa sa na tvorenie tenkých vrstiev z materiálov s vysokým bodom tavenia. podrobne je proces zvárania elektrónovým lúčom popísaný v monografii [14]. používa sa na lokálne spevňovanie povrchu dielcov . alebo vrstiev zložených z viacerých prvkov. • vysoký tlak pár pomocného materiálu vymrští natavený materiál na steny a zanecháva po sebe otvor a v pomocnom materiále sa dutinu. čoho výsledkom je jeho vysoká rozlišovacia schopnosť.5. ak sa vyžadujú ostré hrany otvoru. Samozrejme.5. Podrobne je tento 2 3 proces popísaný v monografii [13]. 12] a tvorenie korozivzdomých a dekoratívnych vrstiev z hliníka na oceľovom substráte [7]. obr.5. ktorý jednak vystrekuje cez vznikajúci otvor. V poslednom období sa do popredia záujmu dostávajú keramické materiály. ako wolfram a tantal.5.121b. ktorá vzniká pri jeho tavení).1 Vŕtanie elektrónovým lúčom Vŕtanie vysoko-energetickým elektrónovým lúčom je proces natavenia a odparenia materiálu vo vákuu. Okrem opracovania kovových materiálov sa elektrónový lúč môže použiť prakticky pre všetky druhy nekovových materiálov.5.5. Jeho úlohou je podporovať erupciu taveniny z otvoru. zváranie špeciálnych materiálov pre kozmický. elektrické odpory.

pričom prahová hodnota bola stanovená na i us (mikrosekunda) [13] .I21 Postupnosť vŕtania pomocou elektrónového lúča ztuhnuta Obr.122 Typický prierez vyvŕtaného otvoru technológiou EBM [11] Maximálna povolená vzdialenosť medzi otvormi a je približne 2d Priemer vŕtaného otvoru závisi na priemere sfokusovaného lúča a jeho výkonovej hustote.5. Z uvedeného dôvodu pri vŕtaní otvorov jc potrené dodržať určitú prahovú hodnom doby trvania impulzu.124 ukazuje závislosť hibky otvoru na dobe trvania impulzu pre rôzne materiály.025 mm [8. V počiatočnom štádiu vŕtania sa hĺbka otvoru zväčšuje s dobou trvania impulzu. až kým nedosiahne určitú „hladinu nasýtenia". Najčastejšie používaný materiál je označovaný ako HM/S a skladá sa z troch dielov mosadzného prášku a jedného dielu silikónového kaučuku. Pomocný materiál sa volí s ohľadom na vlastnosti materiálu obrobku a geometriu otvoru. Typické prevádzkové parametre vŕtania sú: záporné napätie na katóde. prúd lúča a jeho priemer. 5.5. Vybrané prevádzkové parametre EBM vŕtania do rôznych materiálov sú spracované v tab. Vŕtanie EBM technológiou prebieha pomocou pulzujúceho lúča.5.19.248 Progresívne technológie vyskytuje tepelne ovplyvnená povrchová vrstva vo forme tenkej pretavenej vrstvy a tepelne ovplyvnenej zóny (HAZ). Graf na obr. Použitie pomocného materiálu pri vŕtani je potrebné z dvoch dôvodov: • pomáha pri vymršteni nataveného materiálu z otvoru v záverečnej fáze vŕtania. Obr.05 •Ť 100 ms). V tejto fáze sa na stenách otvoru usadzuje značne veľké množstvo pretaveného materiálu. Doba trvania impulzu a počet impulzov ovplyvňujú proces vŕtania.124 je znázornený popísaný jav.123. Na obr. 15]. 5. ktorej hrúbka býva do 0. čo bráni jeho erupcii z otvoru. obr. S prehlbujúcim sa otvorom natavený materiál zužuje spodnú časť otvoru a jeho hromadenie môže spôsobiť tvorenie zvareného spoja.5. • chráni pracovnú komoru a pracovný stôl pred možným poškodením prenikajúcim lúčom. doba trvania impulzu (0. Používajú sa materiály Špeciálneho zloženia.

124 Závislosť hĺbky vŕtaného otvoru na dobe trvania jediného impulzu pre rôzne materiály: podmienky vŕtania: napätie: 150 kV.5. používajú sa viacnásobné impulzy.125 ukazuje vzájomný vzťah týchto parametrov pri vŕtaní ocele a niklových zliatin. ale má podobný priebeh ako závislosť hĺbky otvoru na dĺžke impulzu a tiež má tendenciu dosahovať prahovú hodnom.08 0.54 2. Priemer otvoru nieje závislý na počte impulzov. kov na tav en y kov Obr. ale na dobe trvania impulzov.w o l f r á m (90:10) n e h r d z a v e j ú c a oceľ nehrdzavejúca oceľ hliník kryštál priemer otvoru [mm) 0.1 1 Dĺžka impulzu [ms] Ak sa požadovaná hĺbka vŕtania nedosiahne jediným impulzom. prúd: 40 mA.76 0.18 0.13 0.03 urýchľovacie napätie [kV] 125 140 130 140 140 140 140 140 60 50 100 100 100 100 100 10 prúd lúča &1A] dĺžka impulzu frekvencia impulzu [Hz] 50 50 50 50 50 50 50 50 N SO 20 80 80 80 80 80 12 natavený.25 0.1 2.13 0.19 Parametre procesu EBM vŕtania (spracované podľa [15]) Materiál hrúbka [mm] o x i d hliníka wolfrám wolfrám tantal . HÍbka vŕtaného otvoru. výkonová hustota lúča 3 x l 0 i n W 7 m 2 (zdroj: Taniguchi [ 13]) 0.123 Postup EBM vŕtania otvorov do kovov (zdroj: Taniguchi [ 13]) Obr.30 0.j intenzita vŕtania (obyčajne sa berie do úvahy počet otvorov za sekundu) sú určujúce parametre technológie ĽBM.5. Obr.41 1.13 0.02 10.5. že „rezné" podmienky vŕtania musia rešpektovať rozmery otvoru.13 0.5. To znamená. jeho priemer a počet otvorov vytvorených za určitý čas t.03 0.54 3. .Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 249 Tab. Počet impulzov v závislosti na hĺbke otvoru nerastie lineárne.

127 Drsnosť povrchu pri vŕtani elektrónovým lúčom (spracované podľa [4. / / /' t > ^ Titán Nikel j? s' _^--***^ •• Warfrám Zlab Uhík Obr. 13]) Obr. Obr. Dosahované tolerancie sa pohybujú od 5 do 20% minimálneho priemeru alebo šírky otvoru. ako to uvádza Kaczmarek [4] •áMcGeough [8].5.125 Intenzita vŕtania ako funkcia priemeru otvoru a hrúbky vŕtaného materiálu pre oceľ a niklové zliatiny (spracovanépodľa [8.127 ukazuje priebeh drsnosti povrchu pre vybrané materiály.126.126 Typický príklad vŕtania otvorov elektrónovým lúčom (podľa f 8J) Kvalita vŕtaného otvoru posudzovaná cez drsnosť povrchu závisí od druhu vŕtaného materiálu.5.5. obr. Zatiaľ existuje pomerne málo informácii o kvantitatívnych hodnotách drsnosti povrchu po EBM vŕtaní.250 Progresívne Ako uvádza Taniguchi [13] prakticky využiteľné oblasti v súčasnosti sú: • pomer hĺbka/priemer otvoru je okolo 40:1 niekedy až 100:1. technológie Obr.5. Energia impulzu elektrónu (náboj impulzu) ovplyvňuje vznikajúcu drsnosť. . 8]) 0 50 100 150 N á b o j impulzu ¡10-9 As] 200 Priemer vŕtaného otvoru je asi o 10% väčší ako priemer lúča.5.

pohyb lúča je riadený počítačom. • • • • • • • nedochádza k mechanickej deformácii. krehkosť). schopnosť zachovať vysokú presnosť a opakovateľnosť polohy otvoru ± 0. • prítomnosť malej pretavenej vrstvy. opotrebenie nástroja neexistuje. mechanické vlastnosti materiálov (tvrdosť. parametre vŕtania je možné jednoducho meniť od procesu k procesu. ťažnosť. relatívne nízke prevádzkové náklady v porovnaní s inými procesmi. vlastnosti dokončeného povrchu sú v porovnaní s inými procesmi kvalitatívne lepšie. elektrónový lúč je termický proces.1 mm a priemeru otvoru ± 5%. jednoduchou reguláciou energie lúča a dĺžkou časového impulzu v porovnaní s podobne vysokocnergetickým lúčom lasera. • neproduktívny čas pri odsávaní vákuovej komory. DOSAHOVANÁ PRESNOSŤ RÝCHLOSŤ OBRÁBANIA • • • • • EDM mechanické vŕtanie STEM (ECM vŕtanie) Laser EBM 0. pretože nevznikajú žiadne sily počas procesu vŕtania. tepelný účinok lúča na materiál je obmedzený. elektrické vlastnosti alebo vlastnosti povrchu (odrazivosť) nie sú limitujúce faktory pri EBM vŕtaní.02 mm 0.128 Porovnanie rôznych technológií vŕtania malých otvorov z aspektu dosahovanej presnosti [zdroj: Snoeys et al.[I0J) Medzi nevýhody procesu EBM vŕtania sa radia: • vysoké kapitálové náklady na zariadenie.8.5. porovnanie dosahovanej presnosti a kvalitatívne porovnanie rýchlosti procesu pre metódy vŕtania malých otvorov uvádza obr. možnosť vŕtania v rozličných usporiadaniach otvorov.02 d 0.05 d Ť 0.01 mm > 0. 13]: rýchlosť vŕtania až 4 000 otvorov za sekundu.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 25i Výhody vŕtania elektrónovým lúčom možno zhrnúť nasledovne [1 . • nevyskytujú sa problémy s ostrými uhlami na predmete. ktoré sa používajú pre vŕtanie malých otvorov. .1 d • D 1 • Obr. obvykle odsávanie trvá 10 + 20 minút. homogénny lúč s vysokou prienikovou schopnosťou.5. pretože na vytvorenie otvoru je obvykle potrebný iba jeden impulz a doba impulzu je veľmi krátka. vysoká účinnosť lúča až 95 %.06 d -ŕ 0. • požiadavky na zručnosť a vzdelanie personálu. ktorú je potrebné brať do úvahy pri niektorých aplikáciách. • nutnosť používať prídavný materiál.1 d 0. 11.128.

March.: Špeciálne metódy zvárania. Nenci.l. pp. Kolcnič.Metals Handbook . 1993 Vol 115.85 Maŕtková. s. 7. Anals of the CIRP Vol. SME. Zváranie-Svafováni 48(1999)Č. (1982). 9. Special Report 743. Vol.: Electron Beam Machining. Warsaw.O. Schneider.: Principles of Machining by Cutting.vyd.4: 1. Ultraprecison Machining and Ultrafinc Materials Processing. 1977. P. Alfa Bratislava.: The Chemical Physics of Surfaces. s 8 1.1 Machining.129 Porovnanie možností jednotlivých technológií používaných pre vŕtanie malých otvorov. N.: Manufacturing Engineering and Technology. Wydawnictwo naukowotechniczne. ASM . Morison.Machining. Processes.35/2. London. P. pp.V.129 ukazuje možnosti EBM vŕtania malých otvorov Progresívne technológie v porovnaní klasickým mechanickým vŕtaním a inými progresívnymi technológiami používanými pre vŕtanie otvorov s malými priemermi. Plenum Press New York. B. Annals of the C1RP Vol.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal . W.l87 Ballhause.pp568-571 12..ed. Taniguchi.. J. Fodrek. 1983 10 10]) 10. ASM International. Dekkyser.p. 6. Led. 15.309 . Clarendon Press Oxford. (1989). 5. R. Manca.Inc. Led. (1986). Abrasion and Erosion. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. ASME Journal of Engineering for industry. 9. J. Addison-Wesley Pub.: Energy Beam Processing of Materials. Werkzeuge Nov. Chapman and Hall. G. 6.252 Obr. Vol. Snoeys. March. Dearbome. F.: Advanced Methods of Machining. American Machinist. (1988).: Current Status in and Future Trends of. Taniguchi. 468 11. Staelens.. 2. Naso.70-75 Festa. Kohls.F. S.: Drilling without Drills.Comp.316 Kaczmarek.ed. p.. A. F.5. (1997).P. (1976). 1989 14. 0.4. N.1 1 Priemer otyoru [mm] L i t e r a t ú r a ku kapitole 5.448-462 Kalpakjian.R.573-582 13.: Verschleissschutzschichten durch Sputter-imd lonenstrahltechnik. Turňa. I.01 0. Aug.. R. 32/2/1983 pp. l. 1. M.: Laseorvý a elektrónový lúč-modemý mnohoúčelový nastroj na spracovanie kovov. (1989) KoscčekJvL.5. 8. 4. Obr. Bellows.. (spracované podľa [I. W. (1991). 3.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov (Písomná práca k odbornej kandidátskej skúške) VŠT Košice 1985 McGeough.: Thermal Design and Experimental Analysis of Laser and Electron Beam Hardening.

5. ale svoje miesto má v ostatných rokoch aj v čisto strojárskej výrobe. autora). Ziskom elektrónu vzniká záporný ión (anión) migrujúci ku kladne nabitej anóde. ktorý prebieha vo vákuu. rozprašovanie" (sputtering). leätenia (ion rubbing). Reaktívne procesy sú rýchlejšie ako chemické metódy spracovania (CH). ktorý sa v elektrickom poli pohybuje ku zápornej elektróde (katóde).5 Technológia iónového lúča Technológia iónového lúča alebo proces spracovania zväzkom iónov (zaužívané medzinárodné označenie IBM lon Beam Machining) zaznamenáva prudký rozvoj v súvislosti s výrobou polovodičov a integrovaných obvodov v elektrotechnickom priemysle. stal základom metód uvoľňovania atómov z povrchu pomocou ich bombardovania iónmi iných prvkov. (ion rubbing) leštenie a hladenie. Technológia iónového lúča (ďalej používaná skratka IBM) je proces. (im plating) iónové plátovanie. IBM proces je úzko spojený s pojmom naprašovanie. že kovové látky sa usadzujú na stenách sklenenej trubice. rozprašovanie znamená vyrážanie atómov z tuhej látky (terča) následkom bombardovania povrchu látky urýchlenými časticami (pozn. Neskôr sa tento mechanizmus. reaktívne procesy. kde jedným z predstaviteľov je PVD (Physical Vapour Deposition) proces iónového plátovania (ion plating IP) • modifikáciu povrchu. Technológia iónového lúča sa používa v troch významných oblastiach spracovania materiálov a to pre: • uber materiálu. v ktorej prebehol tlejivý výboj. ktorý objavil Grove. Pri výskume elektrickej vodivosti plynov objavil. ale mechanizmus úberu materiálu pri IBM je celkom odlišný. leptania (ion etching) a rozprašovania (ion sputter machining) • nanášanie tenkých vrstiev. napríklad CCU pre hliník a jeho zliatiny a C F 4 pre čistý kremík používaný v elektronike. ktorá stratila alebo ziskala naviac jeden alebo viac elektrónov. kde nabité atómy (ióny*) zo zdroja iónov ostreľujú (bombardujú) povrch cieľa (obrobku) pomocou urýchľovacieho napätia. kde patria iónová implantácia (ion impialation U) a kombinované procesy tzv.5 IBM 5. ión (atóm alebo skupina atómov) jc častica. Táto kapitola je prednostne venovaná dynamickým procesom technológie iónového lúča. Reaktívne procesy používajú na spracovanie materiálov chemicky aktívne ióny. IBM proces pracuje podobne ako proces opracovania zväzkom elektrónov. (ion assisted chemical etching) chemické leptanie pomocou iónového lúča. (ion deposition) nanášanie vrstiev. ktorého mechanizmus prvýkrát publikoval v roku 1852 Grove [9]. . Reaktívnym procesom sa venuje len okrajovo. • • Medzi dynamické procesy patria (ion sputtering) rozprašovanie (ion mixing) zmiešovanie. Stratou elektrónu vzniká ión s kladným nábojom (katión). IBM procesy orientované na spracovanie materiálov sú klasifikované ako [12]: dynamické procesy. Atómy kovu sa uvoľňovali z povrchu elektródy a následne sa usadzovali na stenách kovovej trubice. kde patrí technológia iónového frézovania (ion milling). procesy zmiešavania (ion beam mixing alebo 1BAD ion beam assisted deposition). pretože proces je urýchlený aktivačnou energiou dopadajúcich iónov.

Výsledkom kolízie môže byť posunutie susedných atómov z ich miesta alebo ich vypudenie (rozprášenie) z povrchu.5.5. kryptón (Kŕ) a xenón (Xe).3 nm [12]. najčastejšie sa používa všeobecnejšie označenie ion beam machining). väčšina dopadajúcich iónov naráža (interfere) do atómov povrchu cieľa. dopadajú vo vysokom vákuu asi 1. Taniguchi [12] udáva hĺbku prieniku asi 5 nm. obvykle argónu s priemernou energiou 10 eV (energia zodpovedá rýchlosti asi 200 km/s) [12].tuhej látky (obrobku) elektroelastickou kolíziou (zrážkou a odrazením). Popísaný proces je uskutočňovaný pôsobením atómu na atóm a nazýva sa obrábanie (opracovanie) iónovým rozprašovaním alebo iónovým leptaním (zaužívané označenie ton sputter machining alebo ion sputter etching. Hĺbka prieniku dopadajúcich argónových iónov s energiou lOeV je približne niekoľko nanometrov alebo niekoľko atómových vrstiev. že urýchľované ióny plynu. ku ktorej dochádza pri dopade iónov na povrch cieľa. 5. primárny rozprášený atóm Ar tón dopadajúci Ar ión odrazený atóm / asfový povrch Q. Dopad iónov na povrch cieľa . . obr. pretože priemer argónových iónov je asi 0. Atóm v dôsledku zrážky opúšťa svoje rovnovážne miesto v mriežke a koliduje so susednými atómami. Následkom toho.254 5. Kinetická energia iónov pri rozprašovaní prekračuje energiu väzby atómov alebo molekúl v materiále.130 Model iónového rozprašovania ako základného procesu spracovania iónovým lúčom (zdroj: Taniguchi [12}) Na rozdiel od technológie elektrónového lúča.130 spočíva v tom. Iónové rozprašovanie znázornené modelom na obr. 5.130. ktoré môžu byť ľahko urýchľované a riadené elektrickým poľom.1 nm a vzdialenosť medzi atómami v mriežke kovov je okolo 0. dopadajúce ióny často kolidujú s atómami povrchu a vyrážajú alebo rozprašujú ich do okolia. vakancia nahradený atóm pramiestený atóm náhradný ión (miesto v mriežke) presunutý atom 1 sekundárny keV (Ar ión) rozprášené \[/atómy TV 5 nm hibka prieniku iónov ióny argónu O Ä presunuté alebo W rozprášené atómy @ atómy v mriežke ión usadený v mriežkovej medzere Obr. Princíp rozprašovania je prenos hybnosti z iónu plynu na časticu materiálu.3. Toto sa nazýva iónové rozprašovanie (sputtering). Čo je príčinou ich vypudenia z povrchu.obrobku (tiež sa hovorí o bombardovaní p o v T c h u ) vyvolá emisiu elektrónov z povrchu následkom pružnej zrážky medzi dopadajúcimi iónmi a atómami cieľa.1 Princíp iónového lúča a zariadenia Progresívne techno! á nie Iónový lúč je zväzok vysoko energetických iónov inertného plynu ako argón (Ar). Dynamický proces opracovania iónovým lúčom je založený na vyrazení atómov z povrchu cieľa .10"* Pa v rôznych smeroch na povrch cieľa (obrobku) a prenikajú do povrchu alebo sa od neho odrážajú. Niektoré ióny s nižšou energiou sa .

5. 5.5. Atóm materiálu vo väčších hĺbkach už nemá takú energiu. rozprášené atómy cieľového povrchu. kolidujú s atómami mriežky kovu (materiálu) a vyrážajú ich z miesta v mriežke.131 ilustruje účinok dopadu iónu s nízkou a vysokou energiou na povrch cieľa. . okolo 100 eV a viac. elektron kaskáda atómov O o o o a) O o o o o o o o o o implantovaný ión o O b) O O O O Obr. alebo vytvorí prázdne miesto (vakanciu). preto zostáva v mriežke ako intersticiálny atóm.132. obr. Bombardovanie povrchu má za následok vznik mriežkových porúch v povrchových vrstvách kovu. 5. aby bol vyrazený z povrchu. pričom môžu vyraziť atómy z povrchu. ktoré prenikli hlbšie do materiálu. Obr. Ióny s vyššou energiou zostávajú v mriežke materiálu ako implantované ióny.130. Rozpad týchto elektrónov má za následok emisiu fotónov alebo v niektorých prípadoch ďalšiu emisiu sekundárnych elektrónov. obr. rn folon elektrón O b r . postupne strácajúc svoju energiu. Ióny. Pri bombardovaní povrchu vysokoenergetickými iónmi dochádza k excitácii (vybudeniu) elektrónov cieľových atómov nepružnou zrážkou.Technológia iónového lúča IBM 255 odrážajú z povrchu späť do okolia. pretože ľahšie prejdú cez mriežku atómu. prenikajú hlbšie do materiálu. ktorá nastáva počas kaskádovitej kolízie častíc.5. ako sú spätne rozptýlené ióny.131 Účinok dopadu iónu na povrch cieľa (zdroj: McGeough [10]) a) ión s nízkou energiou b) ión s vysokou energiou Ióny plynu s vyššou energiou.132 Emisia elektrónov a fotónov z povrchu cieľa (obrobku) bombardovaného iónovým lúčom (zdroj: Taniguchi [12]) Výsledkom tohto javu je poškodenie mriežkovej štruktúry cieľového povrchu a emisia rôznych elementárnych častíc.

ktorá odoberá ióny z plazmy a urýchľuje ich ďalej smerom k cieľu (vzorke. vzniká ionizácia* nárazom. Elektróny sú produkované elektrickým poľom medzi anódou a katódou. V prevádzkových podmienkach je potrebné dodržiavať príslušné bezpečnostné predpisy týkajúce sa práce v nízko radiačnom prostredí (rtg žiarenie a tok fotónov). * Ionizácia znamená odtriimuie jedného alebo viacerých elektrónov z atómu. v ktorom sa vytvára vysokointenzívny úzky iónový lúč s priemerom okolo 0. 12]. Z uvedeného popisu vyplýva. viditeľné svetlo alebo rontgcnové (rtg) žiarenie. Pružná zrážka medzi iónmi a cieľovými atómami trvá asi 10"'" s. Obvykle. nárazom urýchlených časíic (nárazová ionizácia) a fotónov (foloioni/.3 mm.5. ktorý produkuje Široký prúd iónov. Dynamický proces je charakterizovaný ako proces s vysokou hustotou energie. Ionizácia nastáva vzájomnými zrážkami pri zvýšenej pohybovej energii (teplote) tzv. ktorým býva vo väčšine prípadov argón (Ar). termická ionizácia. Augerove elektróny. V súčasnosti existuje viacero typov iónových zdrojov. Nevýhodou procesu je. ktoré využívajú vyššie energie iónov sa používajú pre iónovú implantáciu a pre kombinované procesy modifikácie vlastností povrchovej vrstvy.132. Ióny sa tvoria z plynných molekúl zrážkami s elektrómni. Základné charakteristiky jednodivých iónových zdrojov sú uvedené v tab. Energia iónov je v rozsahu 500 v 2000 eV. žc intenzita úberu alebo hĺbka odstráneného materiálu je závislá na dobe trvania procesu iónového rozprašovania.10]: • Duoplazmatron. ale najviac sú rozšírené a používané dva typy [1. 5. 5. . • Kaufmanov zdroj je iónový zdroj. Tento jav spôsobuje radiačné poškodenie povrchových vrstiev materiálu a v mnohých prípadoch je nežiadúci. obrobku. samozrejme v závislosti na silách súdržnosti v mriežkovej väzbe [9. kde rýchlosť úberu je asi 1 pm/s.1 Zariadenia pre technológiu iónového lúča Klasické zariadenie pre technológiu iónového lúča pozostáva obvykle z troch hlavných častí: • • • zdroj iónov. Elektróny z tepelného zdroja (obvykle žeravený wolfrámový drôt) sú urýchľované ku anóde a ionizované (termická ionizácia) pomocou prídavného plynu. ktorý generuje ióny. s prúdom argónových iónov asi 2 mA a vysokou energiou iónov okolo 20 keV a viac. iónový separátor alebo extrakčná (odoberacia) mriežka. Energia potrebná na vyrazenie alebo odprášenie atómu ls 6 z povrchu je asi ! 0 " J/atóm. substrátu).ácia). Zdroj Iónov je funkčný celok na riadenú tvorbu iónov. takže výsledkom „obrábania" je veľmi jemné spracovanie povrchu s malým úberom. stôl na uloženie vzorky. ale mikroskopická výkonová hustota (na atomárnej úrovni) je naopak extrémne vysoká.5.20. že pri technológii IBM je uber materiálu založený na odstraňovaní atómu atómom. procesy. vstupná makroskopická výkonová hustota je pomerne nízka asi 10" W/m". potrebný príkon pre vyrazenie atómu z povrchu je asi 10' W/atóm s 2 a výkonová hustota je v tomto prípade 10 MVVVm .1. Kinetická energia cieľových atómov stúpa následkom tejto zrážky. obr.256 Progresívne technológie sekundárne a tzv.

85 pri 1kV 1000 napätie fV kJ 0.5. obr. asférický povrch šošovky polomer šošovky motorček pre rotačný pohyb.133.Technológia iónového lúča IBM Tab. komora iónového zdroja katóda (žeravený volfrámový drôt) pomocná elektróda magnet N plazma izolácia anóda komora výveva vzdialenosť usmerňovacía mriežka uhol dopadu iónov \ rozkmit rotaci. 5. obvykle argón.133 -4 Iónové zariadenie s fokusovaným lúčom používaný pri spracovaní optických šošoviek Adetail polohovania sférickej šošovky pri jej úprave na asférickú (zdroj: (12}) Obr. do ktorej je privádzaný inertný plyn. • tzv. Ióny sa tvoria v komore. • vysokofrekvenčný plazmový zdroj iónov. Vysokofrekvenčný a tzv. K jeho ionizácii dochádza termickou emisiou zo .135. sprškový typ zariadení sa používajú pre obrábanie. obr.írc"^ .134.3 mm Podľa použitia na spracovanie materiálov sa iónové zariadenia delia na zariadenia používajúce: • fokusovaný iónový lúč. 5. spŕškovýfion shower) Široký iónový lúč. 5. analýzu povrchu a litografiu.133 znázorňuje iónové zariadenie využívajúce úzky fokusovaný lúč na princípe duoplazmatronu. 5.20 Charakteristiky používaných iónových zdrojov [9] zdroj K a u f m a n ov duoplazmatron prúd lúča prúdová hustota lúča (mA/cm 2 ] 0. obr.lsl. iónovú implantáciu.5. Zariadenie s fokusovaným úzkym lúčom sa využíva najmä pre jemné obrábanie. difúzna výveva pracovná komora regiiàc ä polohy O b r .5 ŕ 2 0 Ť 25 priemer lúča [cm] 5.0 257 m 10 v 5 0 d o 10 f o k u s o v a n ý do 0. ktorý sa používa pre výrobu asférických šošoviek. leptanie a nanášanie tenkých vrstiev. iónový lúč I obrobok (sférická šošovka} -stred roviny pohybu ft prúd .

5. z ktorých jedna je napojená na vysokofrekvenčný zdroj. potom je cez ihlový ventil vpúšťaný do komory inertný plyn.135 Iónové zariadenie tzv. ktorá emituje elektróny. ktorým sa usmerňuje a urýchľuje tok častíc. Vznikajúca plazma je pomocou magnetických cievok usmerňovaná a vedená otvormi. Pohyb lúča je zabezpečovaný v osiach x a y. spŕškového typu [10] zemnense Zariadenie využívajúce vysokofrekvenčný iónový zdroj plazmového typu je znázornené na obr.258 Progresívne technológie žeravenej wolfrámovej katódy.134. kondenzátor oscilátor 13. Medzi katódou a anódou vzniká výboj. ktoré sa zrážajú s atómmi .5 M Hz komora iónového zdroja 0. Medzi dvoma rovinnými paralelnými elektródami. v pomocnej elektróde a v anóde do urýchľovacej komory. vzniká výboj. argón.5. Pomocou urýchľovacej elektródy je úzky iónový lúč s vysokou prúdovou hustotou vedený z komory iónového zdroja ku vzorke. Je odsávaná difúznou a rotačnou vývevou na vákuum v rozsahu 10"3 -f 10"4 Pa. žeravená katóda magnetická cievka • detektror loku iónov izolácia zdroj emisie elektrónov detektor napätia na obrobku elektrónová optika perforovaná mriežka komora odsávanie Obr. s priemerom 1 mm.134 Vysoko frekvenčný zdroj plazmového typu [12] iónový výveva obrobok "vysokú— frekvenčný voltmeter urýchlený ión tmavá oblasť "cieľová elektróda . Pracovná komora je z korozivzdornej ocele. Priemer sfokusovaného lúča môže byť až 1 pm [12]. . Počas procesu je tlak v komore udržiavaný na hodnote 10"1 Pa. ktorá je umiestnená v pracovnej komore mimo oblasti plazmy. Pomocná elektróda a anóda sú z mäkkého magnetického železného materiálu a sú súčasťou magnetického obvodu. základná elektróda deponovaná vrtsva .1 Pa + 10kV anóda prívod vr j. pohyb vzorky (obrobku) je rotačný a priamočiary. zemnenie . Obvykle má jedna elektróda potenciál zeme a druhá má vysoký záporný potenciál. V pracovnej komore jc iónový lúč usmerňovaný fokusačnými elektrostatickými šošovkami.5. Po prívode inertného plynu tlak v komore stúpne na 10"2 Pa.svetlá oblasť (plazma) elektrón O b r. tvoria sa voľné elektróny.

Reactive lon Beam Etching) a reaktívne leptanie s podporou iónového lúča (lon Beam Assisted Etching). kde sa používa inertný plyn na ionizáciu. Stredná mriežka má záporné predpätie a jej úlohou je brániť úniku elektrónov z plazmy. Jednotlivé mriežky sú uložené tak. Tento typ zariadenia vytvára široký iónový lúč vhodný pre leptanie kremíkových platní pre polovodiče. extrakčnej mriežky a pracovnej komory so vzorkou. Medzi plazmovým (iónovým) zdrojom a pracovnou komorou. optické a mechanické prístroje. ako iné energolúčové technológie (laser. Uber materiálu pri dynamickom procese prebieha rozprášením atómov z povrchu v dôsledku pružnej zrážky medzi dopadajúcimi iónmi a atómami cieľa (obrobku).2 Iónový lúč na uber materiálu K technológiám iónového lúča IBM.5 2 kV a prúdová hustota okolo 2 mA/cm".5. 5. Charakteristické znaky. Z fyzikálneho pohľadu je proces rozprašovania dynamický proces prebiehajúci na atomárnej úrovni a nieje tepelný. V plazmovom zdroji Kaufamnovho typu sa tvorí plazma z argónových iónov a elektróny sa tvoria v elektrickom výboji vo vákuu pri tlaku okolo 0. Môže sa použiť na spracovanie tvrdých a krehkých materiálov ako je diamant. Vzorka (obrobok) je upevnený na vodou chladenom stole a je mimo oblasti plazmy. výhody a nevýhody technológie iónového lúča. • proces nieje citlivý k mechanickým a fyzikálnym vlastnostiam opracovaného materiálu. že perforácia (dierovanie) každej mriežky je jedna nad druhou. na výrobu ultra jemných dielcov pre elektrické. kde je tlak okolo 10 mPa. elektrónový lúč).1 Pa. Cieľová elektróda má záporný potenciál a ióny z plazmy dopadajú kolmo na jej povrch a rozprašujú z neho atómy. Separačná mriežka pozostáva z troch pevných perforovaných platní. ktorý sa používa pre uber materiálu. pozostáva zo zdroja plazmy. IBM proces patrí k chemicky „čistým" procesom.Technológia iónového lúča IBM 259 plynu a ionizujú ho. Zariadenie. Tvar otvoru a vzdialenosť medzi mriežkami predstavujú významné prvky iónového zdroja. Tieto procesy patria k dynamickým procesom. Tretia vnútorná mriežka má potenciál anódy a cez ňu prechádzajú už len separované ióny do pracovnej časti zariadenia. používajúce široký iónový lúč spŕškového typu znázornené na obr. možno zhrnúť nasledovne: • proces IBM prebieha vo vákuu. pretože široký iónový lúč nie je v pracovnej komore usmerňovaný. ktoré sú vyrobené z uhlíka (grafit) alebo molybdénu. ktoré sa používajú na uber materiálu patria iónové rozprašovanie ISM (lon Sputter Machining) a iónové leptanie I B E (lon Beam Etching). Separačné napätie na mriežke je 0. R1BE a IBAE (Reactive lon Etching. ako sú komerčne dostupné procesy reaktívneho leptania iónovým lúčom RLE. Elektróny v plazme sa pohybujú ľahko podľa meniaceho sa elektrického poľa. Na uber materiálu sa používajú aj reaktívne procesy. ktorý nereaguje chemicky s povrchom cieľa. je extrakčná (separačná) mriežka. ióny dopadajú na povrch vzorky v rôznych smeroch. kde zdrojom tepla je žeravený wolfrámový drôt.135. Vonkajšia mriežka má záporný potenciál a vytvára negatívne pole potrebné na separáciu iónov z plazmy. Ióny v plazme sú príliš ťažké a zostávajú v strede medzi elektródami. keramika. Jej úlohou je oddeľovať ióny z plazmy a vytvoriť široký iónový lúč. Tieto materiály odolávajú erózii pôsobiacich iónov. .5. ktoré sa môžu usadzovať na povrchu základnej elektródy a vytvárať tenkú vrstvu. Vzniká termická ionizácia. na depozíciu povlakov alebo na reaktívne iónové leptanie.

136 ukazuje závislosť počtu rozprášených atómov cieľa (pol y kryštalického medeného materiálu) od energie . Obr. • • • Medza rozprašovania S (počet rozprášených atómov/na dopadajúci ión) (sputtering yield) je definovaná ako stredné (priemerné) množstvo atómov rozprášených z povrchu cieľa na dopadajúci ión. Samozrejme okrem mnohých výhod má aj technológia iónového lúča používaná na uber materiálu svoje nevýhody. proces umožňuje anizotropické spracovanie. Iónové bombardovanie povrchu spôsobuje jeho radiačné poškodenie do malej hĺbky. Dosahovaná presnosť tvaru a profilu je závislá na štruktúre materiálu. v porovnaní s klasickými metódami rezania a brúsenia. Homogénne. Parametre procesu úberu. Profil povrchov pri IBM procese môže byť ovplyvnený ešte podrezaním. tvorením fazetky na ostrých hraných alebo jamiek v spodnej časti drážky. ale je založený na pružnej zrážke častíc (dynamický proces). prúdová hustota a urýchľovacie napätie. • na teplote povrchu počas spracovania. • na uhle dopadu iónov na povrch. pretože intenzita rozprašovania je rôzna pre rozličné zrná a kryštály materiálu. Je to najdôležitejšia charakteristika obrábania (IBM) a depozície (nanášania vrstiev) pomocou iónového lúča. IBM proces nie je tepelný proces. V mnohých prípadoch. môžu byť jednoducho riadené pomocou elektrických veličín. ktoré je potrebné brať do úvahy pri volne spôsobu spracovania. Pre minimalizáciu hrúbky poškodenej vrstvy sa doporučuje bombardovanie povrchu iónmi s nízkou energiou a uhlom dopadu iónov nad 60°. ale proces umožňuje aj zložitejšie riadenie modelovaním tvaru a profilu. Hodnota medze rozprašovania stúpa s energiou dopadajúcich iónov. spätným naprášením cieľového materiálu. ktoré ovplyvňujú ekonomické a technologické ukazovatele sú: medza rozprašovania (sputtering yield).260 • • • • • • Progresívne technológie prevádzkové podmienky procesu. špecifická rýchlosť rozprašovania. Polykryštalické kovy. ako nástroj. proces nezanecháva žiadne zvyškové napätia pod povrchom. energia a uhol rozprášenia atómov povrchu cieľa (obrobku). • na hmotnosti cieľových atómov. pre tvorenie zložitejších profilov dielca sa použiva systém masiek. " na kryštalickej štruktúre a orientácii cieľového povrchu. čím sa dosiahne vyššia presnosť. iónový lúč. Nevýhody IBM procesov pri výrobe presných mechanických a optických dielcov a výrobe elektronických prístrojov spočívajú v radiačnom poškodení povrchu a dosahovanej presnosti profilu a tvaru.5. • na hmotnosti dopadajúcich iónov. monokryštalické materiály a kompoudné materiály sa opracovávajú iónovým lúčom veľmi dobre. ako je rýchlosť pohybu lúča. zliatiny a spekané materiály sa spracovávajú nerovnomerne. nepodlieha opotrebeniu a deformácii. • na parciálnom tlaku kyslíka vo zvyškových plynoch v komore. Medza rozprašovania S je závislá [9. 12]: • na energii dopadajúcich iónov. najmä pri výrove VLSI obvodov je toto poškodenie nežiadúce.

5.24) [12]: V > ( 7 7 ^ [l/aj (5.136). 5. alebo pokiaľ majú vyššiu energiu zostávajú ukotvené v povrchu. 30 60 90 O b r .137. že pri vyšších uhloch dopadu nad 60° majú dopadajúce ióny tendenciu odraziť sa od povrchu.136 Zmena medze rozprašovania v závislosti na hmotnosti a energii dopadajúcich iónov na cieľový povrch polykryštalickú meď (zdroj: Taniguchi f 13]) 10 20 30 40 50 Energia iónu E [keVj a hmotnosti dopadajúcich iónov. 5.5. xenón). m ono kryštalický kremík.Technológia iónového lúča IBM 261 E O b r . Tento pokles sa zdôvodňuje tým. Plyny s nízkou atómovou hmotnosťou (dusík. ako ióny plynov s vyššou hmotnosťou (kryptón. ktorý sa pre svoju dostupnosť najviac využíva. obr. neón) aj pri pomerne vysokej energii.137 Zmena medze rozprašovania v závislosti na uhle dopadu iónov na cieľový povrch polykryštalickú meď. Svoju úlohu na intenzite úberu materiálu má aj uhol dopadu vysokoenergetických iónov na povrch.24) . Medza rozprašovania monotónne stúpa s uhlom dopadu iónov do maximálnej hodnoty nad 60" a potom náhle klesá. Miyamoto [12] uvádza príklad závislosti zmeny medze rozprašovania na uhle dopadu iónov. energia dopadajúcich iónov 1 keV (zdroj: Miyamoto [12]) Uhol dopadu iónov z f] Špecifická rýchlosť rozprašovania V s j e definovaná ako pomer rýchlosti úberu materiálu (do hĺbky d) k prúdovej intenzite iónového lúča . rozprašujú z povrchu menej atómov. ako to ukazuje rovnica (5. Argón. bez toho aby rozprášili z povrchu atómy. je v strednej oblasti uvádzanej závislosti (pozri obr.

N Avogadrovo číslo.139 Tvar rozloženia rozprášených atómov cieľa z bodu P. a s prierez iónového lúča.5. d (cm).Z. Hmotnosťou ľahké ióny s vyššou energiou (nad 10 keV) pri dopade na cieľ vyrážajú atómy .139 ukazuje rôzne uhly rozprášenia atómov pre rozdielne energie dopadajúcich iónov. Z. Obr. cos Z p£. M Progresívne technológie kde T je doba rozprašovania (min).N. Množstvo rozprášených atómov v danom smere je úmerný dĺžke vektora PO na obr. V závislosti na energii dopadajúcich iónov v kolmom smere sa mení uhol rozprášenia cieľových atómov. Z .138.5.d.5.139. £j elementárny náboj (C/ión).M. I (A).25) kde A s je opracovaná plocha (cm 3 ).262 S = A s . 5. je atómové číslo cieľového materiálu.p N .26) opracovaný povrch Obr. p merná hmotnosť materiálu (g/cm 3 ). (5. Množstvo rozprášených atómov v danom smere je proporcionálne dĺžke vektora PO (zdroj: Miyamoto f 12]) Ióny s vyššou hmotnosťou (ťažké ióny) a pomerne nízkou energiou blízkou prahovej energii rozprašovania (pod 1 keV) pri dopade na cieľový povrch rozprašujú atómy pod väčším uhlom. A s plocha dopadajúceho lúča (cm") d hĺbka úberu (cm) Z uhol dopadu iónov (zdroj: Miyamoto [12]) uberaný objem Energia a uhol rozprášenia atómov povrchu cieľa (obrobku).138 Schéma pre výpočet špecifickej rýchlosti rozprašovania. a a (cm 3 ) sú definované podľa obr. Potom medza rozprašovania môže byť vyjadrená vzťahom: UlO *J (5. d o p a d a j ú c i ión Obr. I prúd iónového lúča. 5. Vzťah medzi špecifickou rýchlosťou rozprašovania a medzou rozprašovania je daný rovnicou: S.. po dopade iónu s rôznou primárnou energiou. M molekulová hmotnosť.

CCL. molybdén. ako sú C F 4 a CCL. Reaktívne iónové leptanie RľE (Reactive lon Etching) používa vysokofrekvenčný plazmový zdroj. a chladiacich nádob s kvapalným dusíkom. ktoré sú privádzané do vákuovej komory cez ihlový ventil. • povrch bez zvyškových napätí. pre leptanie keramiky na báze oxidov kremíka a hliníka. Technológie RIE a RIBE sa používajú pri výrobe VSLI" obvodov. . oxid kremičitý (Si0 2 ). titán. 5. ktorú získali po zrážke s iónom. MoSi 2 PtSi). ktoré sa používajú v mikroelektronike. Cl + ) a chemickej reakcie. Na obr. ktorý sa získa z inertného plynu a chemickú aktivitu reaktívnych plynov na základe chloridov a fluoridov (CU. • vysoká rýchlosť procesu leptania. gálium arzén (GaAs). 5. Proces je charakterizovaný vysokou rýchlosťou leptania.2 Leptanie pomocou iónového lúča IBAE Leptanie pomocou iónového lúča IBAE (lon Beam Assisted Etching) je pomerne rozšírený proces spracovania materiálov. VLSI označenie znamená integráciu 300 000 tranzistorov. Uber materiálu je výsledkom rozprašovania atómov pomocou reaktívnych iónov (F*. sa pohybuje v rozsahu 10 -ŕ 40 eV [12]. kde namiesto inertného plynu sú do komory iónového zdroja privádzané reaktívne plyny. jedného alebo viacerých ventilov na prívod reaktívneho plynu. Kinetická energia rozprášených atómov. ktoré sa používajú pre charakterizovanie zložitosti integrovaného obvodu. Zariadenie pozostáva zo zdroja iónov.134). silicidy titánu. XeF 2 ). Chemická reakcia prebieha medzi reaktívnymi radikálmi. Kritériom hustoty integrácie je počet tranzistorov alebo ekvivalentných hradiel na čipe.2. • jednoduchá automatizácia a riadenie procesu.I39.1 -f10 Pa. Charakteristické črty procesu RIE a RIBE sú: • procesy sú vhodné pre anizotropické leptanie a ultrapresné vzorkovanie a značenie povrchov. ktorá prebieha medzi cieľovými atómami a reaktívnymi iónmi. integrovaných obvodov a tranzistorov. Úlohou tekutého dusíka je odčerpať nepoužitý reaktívny plyn a zvyškové produkty chemickej reakcie. Kaufmanov zdroj sa používa na generovanie širokého iónového lúča. ako je chlór a flór. obr.2. 5.5. CC\2. molybdénu a platiny CTiSi2.Technológia iónového lúča IBM 263 väčšinou v kolmom smere. • minimálne poškodenie povrchu vplyvom radiácie a rovnomerné leptanie povrchu. napríklad kremík (Si). a povrchom leptaného materiálu. *VLSI (very large scale integration).1 Reaktívne leptanie iónovým lúčom Reaktívne leptanie iónovým lúčom RIBE (Reactive lon Beam Etching) využíva zariadenie spŕškového typu. kde sa tvorí široký iónový lúč (obr. Podstatou úberu materiálu pri reaktívnom iónovom leptám je fyzikálna a chemická reakcia medzi dopadajúcimi reaktívnymi iónmi a povrchom leptaného materiálu. CH 4 ) je privádzaný do komory pod tlakom 0.5. LSI (large scale integration) sú označenia hustoty integrácie. Proces využíva energiu iónového lúča. pri výrobe polovodičových prvkov. Reaktívny plyn (obvykle CF 4 .5.5. ako dôsledok izolácie vzorky (dielca) od plazmového zdroja.140 je znázornený princíp zariadenia pre technológiu IBAE.

• Iónové čistenie (ion beam cleaning) používa sa na bombardovanie povrchu iónmi argónu pre získanie chemicky Čistého povrchu.142). • Struktúrovanie a tvorenie textúry (ion beam texturing) sa využíva pri úprave povrchu a chemickom čisteni biologických implantátov pre v humánnu medicínu. ktoré sa vyrábajú z kalenej ocele a nástrojovej ocele s vysokým obsahom wolfrámu.5. Iónovým leštením sa dosahuje drsnosť dokončeného povrchu Rmax = 0.141).264 prívod Ar Progresívne technológie prívod reaktívneho plynu ióny argónu tekutý dusík substrat (obrobok) Obr. pri výrobe magnetických bublinových pamätí (obr.5. 12]: • Hladenie a vyhladzovanie povrchov (ion smoothing. Svoje miesto. holografických masiek (obr. thinning) má široké oblasti využitia. akustických filtrov. pásových lamiel.5. Zvyčajne sa robi pred nanášaním tenkých vrstiev za účelom zvýšenia priľnavosti vrstiev. IBM leštenie sa využíva pre jemné lícovanie základných rovnobežných mierok.02 pm. Iónové čistenie odstraňuje nečistoty. chróm. ako sú dotykové hroty pre snímače. piczolelektrických meničov. modifikáciu hrúbky membrány bez ovplyvnenie dokončeného povrchu. ostrenie a leštenie (shapping. Dobré uplatnenie nachádza pri ostrení diamantového náradia. za účelom zvýšenia ich životnosti a biokompaktibility. 9. kobalt. • Tvarovanie. nehrdzavejúce ocele a oxidická keramika. elektroniky a polovodičovej techniky. a na tvorenie vzoriek pre transmisné elektrónové mikroskopy. hroty (ihlany) tvrdomerov. ako sú oxidické filmy a absorbované vrstvy na povrchu. Používa sa pri výrobe integrovaných obvodov.5.3 Použitie technológie IBM Použitie technológie iónového lúča na úbcr materiálu je sústredené na oblasti optiky. modifikáciu hrúbky tenkých filmov. . ale nachádza aj v strojárskej výrobe. Jednotlivé operácie technológie iónového lúča majú nasledovné oblasti využitia [1. Pre biologické implantáty sa používajú dva druhy materiálov: mäkké tkanivá na základe polyuretánov a polyolefínov a tvrdé implantáty. ako je titán a titánové zliatiny.140 Systém pre proces IBAE (zdroj [12}) 5. ion rubbing) sa používa pre výrobu zrkadiel pre lasery. rydla. polishing.

5.5.5.143 Príklad ostrenia diamantového náradia technológiou iónového lúča [9. O jemnosti technológie hovorí príklad.5.5. Obr. • Iónové frézovanie (ion milling) sa použiva na tvorenie plytkých drážok. Iónové rozprašovanie leptanie sa ako proces tvarovania používa pri výrobe asférických šošoviek. Frézovanie sa robí pomocou masiek.0 um presnosť 0.S.5.5.I45.ošovky odoberaná vrstva materiálu pred úpravou konečný tvar ión. ktorý nemá byť ovplyvnený iónovým lúčom . a pri ostrení a preostrovaní monokryštaiických diamantových sústružníckych nožov pre mikroobrábanie. obr. 1 I Ľ iónový lúč OUPL/VNENA| ZÒNA Obr. obr.12] a) ostrenie diamantového hrom pre mikrotvrdomer b) ostrenie reznej hrany monokryštalického diamantového nástroja pre mikrorezanie YA^//////////////A Obr.5.5. Uber materiálu iónovým lúčom mení pôvodný tvar sférickej šošovky na asférickú [9] D ) polomer r = 0.133 spolu so schémou iónového zariadenia. fotorezistivny 20 um ^JERMAMURR 0 .02 um O/. Spôsob ustavenia a polohovania šošovky pri jej úprave je znázornený na obr.6 N M Obr. frézovanie drážky .01 NM I.14S Príklad tvorenie drážok pomocou maskovania povrchu.01 u m Obr.143a. 10] ion ion ion p ó v o ď i ý tvar .SUM permaloy chróm 2 0 1 0.Technológia iónového lúča IBM 265 obr. Môžu sa tvoriť pravidelné drážky so šírkou od 5 * 200 pm a hĺbkou okolo 1 mm [9].141 Príklad prípravy holografickej masky [9] ON polomer y r = 0. 3 * 1.!44 ukazuje detail odoberanej vrstvy. ktorý uvádza McGeough [9].I42 Príprava výroby magnetickej bublinovej pamäte [9.144 Príklad výroby asférickej šošovky.čiary o hrúbke 8 nm (80 Ä) do uhlíkovej membrány s hrúbkou 20 nm (200 Ä). stred sférickej šošovky a sférický tvar šošovky Obr.143b.

Procesy modifikácie vlastností povrchovej vrstvy. katódového rozprašovania (Sputtering). iónového plátovania (Ión Plating) a ich modifikácie. Podrobný popis PVD procesov. ako aj ostatných metód tvorenia tenkých vrstiev.266 5.1 Iónové plátovanie Proces vákuového nanášania kovu formou pary v tlejivom výboji. Technológie tvorenia tenkých vrstiev pomocou iónového lúča sa delia do troch skupín: 1. Táto sa nadchádza v plazme tlejivého výboja udržovanej pomocou jednosmerného alebo striedavého vysokofrekvenčného poľa. Atómy a molekuly odparovanej látky sa prechodom cez plazmu tlejivého výboja ionizujú a po dopade na katódu (substrát) vytvárajú výborne priľnavý povlak.4 Tvorenie tenkých vrstiev iónovým tufom Progresívne technológie Technológia iónového lúča našla široké uplatnenie v procesoch tvorenia tenkých vrstiev z plynnej fázy (vapour deposition). ako základ iónového plátovania. Iónové plátovanie v tlejivom výboji je popisované ako jednoduché odparovanie vo vákuu. ale menia (modifikujú) vlastnosti povrchovej vrstvy. je v dostupnej odbornej literatúre [ 1 . kombinácia techniky tvorenia vrstiev a modifikácie povrchu (IBAD. Medzi PVD procesy (Physical Vapour Deposition) t. ako sú nitridy. V súčasnosti nie je zavedený jednotný názov pre kombinované technológie. ktoré používajú ionizáciu a iónový lúč pri tvorení vrstvy. ktoré prebieha v podmienkach vysokého vákua (10' 5 T I0' 2 Pa).5. Nasledujúce kapitoly sú venované vybraným postupom technológie iónového lúča. ktoré sa používajú pri tvorení tenkých vrstiev a modifikácii povrchu. Názov iónové plátovanie a podrobný popis technológie publikoval prvýkrát roku 1964 Matíox [5]. oxidy. ako je iónová implantácia. pričom vrstvy môžu byť tvorené jedným chemickým prvkom alebo ťažkotaviteľnými zlúčeninami (chemickou reakciou odparovaného kovu vo vákuu za prítomnosti reaktívnych plynov). Tieto okrem .. a na iónové plátovanie iónovým lúčom (1B-IP ion beam ion plating).j. 2 . Pre základnú formu kombinovaného procesu sa používa aj názov lon Beam Mixing IBM. fyzikálne procesy povlakovania patria postupy naprašovania (Evaporation).10"1 -f 10 Pa).4. Ionizácia inertného plynu a odparovaného materiálu sa zvyšuje pridaním pomocných elektród (mriežok).1 um/min. Kombinované techniky sú známe ako procesy tvorenia tenkých vrstiev iónovým lúčom IAC (Ión Assisied Coatings). karbidy a iné zlúčeniny [8]. popísal prvýkrát Berghaus v roku 1938.5. Ióny bombardujú a kontinuálne čistia povrch pred následným povlakovaním. 5 ]. IB-PVD). Delí sa do dvoch skupín [ l ]: na proces odparovania v tlejivom výboji (plazme) v podmienkach nízkeho vákua (0. Materiál na povlakovanie je odparovaný z odparovacicho zdroja. v novšej odbornej literatúre niektorí autori uprednostňujú označenie IBAD (lon Beam Assisied Deposition). ktorý môže byť buď odporový tepelný zdroj alebo elektrónové delo. V niektorej odbornej literatúre je proces rB-IP nazývaný ako IVD (lon Vapour Deposition). Iónové plátovanie je kombináciou metód odparovania a rozprašovania vo vákuu. 5. modifikácia povrchovej vrstvy bombardovaním povrchu urýchlenými Časticami (iónová implantácia) 3. tvorenie vrstvy na substráte (PVD Physical Vapour Deposition) 2.5. kde povlakovaný materiál (substrát) má funkciu katódy. tiež ÍVD (lon Vapour Deposhion) a IBAD (lon Beam Assisted Deposition). nevytvárajú poviak v klasickom slova zmysle. RIAC. Kladne nabité ióny inertného plynu sú v plazme urýchľované elektrickým poľom smerom ku katóde. Je to metóda tvorenia tenkých vrstiev (rádové 1 -f 20 um) nanášaných vo vákuu rýchlosťou 0.

20 V 100 A .vzorka (substrát) 5 .prídavná elektróda (trióda) 10 .5.Technológia iónového lúča IBM Iónové platová nie diódový system 1 0 + 5kV 267 Obr.tiejivý výboj 7-vákuum = 1 Pa 8 .odparovací zdroj 9 .tienenie 4 . 20 A 1 0 + 5 kV Iónové putovanie tendrodový syslém 9 40 V. 20 A 1 0 + 5W 5-20V 100 A výveva 5 .vákuová komora 6 .prívod inertného plynu 3 .termokatóda (tendróda) výveva 5 + 20V 100 A tonové plálovanie trioobvý systém 9 40 V.vysokonapäťová elektróda 2 .146 Schematický diagram modifikácii iónového plátovania [5] 1 .

268 Progresívne technológie zvýšenia intenzity ionizácie. Klasické zariadenie pre iónové plátovanie je znázornené na obr. odparovanie materiálu je pomocou žeraveného vlákna [1] prúdovej hustoty Proces tvorenia vrstvy iónovým plátovaním je charakterizovaný nasledujúcimi parametrami [5]: • tlak vo vákuovej komore 10" -ŕ 10"* Pa.147.5. mriežka stredná ( 2 0 0 v > | spodná . zdroj iónovje Kaufmanovho typu.148 Schéma zariadenia pre iónové plátovanie s iónovým lúčom. Ako externý iónový zdroj je použitý Kaufmanov zdroj.5. Účelom použitia triódového a tendródového systému je zvýšenie ionizačnej účinnosti procesu. Proces IB-1P použiva na bombardovanie povrchu externý iónový zdroj. Na obr. anóda^ žeravená katóda vrchná separátna ( 2 0 0 + 2000 V ) . ktorý produkuje vysokoenergetické ióny.5. . Typické zariadenie pre iónové plátovanie iónovým lúčom je na obr. usmerňujú častice v ich pohybe a umožňujú zvýšiť prúdovú hustotu na pokovovanej ploche. Ionizované častice v tzv.148. triódového a tendródového systému modifikácie iónového plátovania.146 je znázornený princíp diódového.5.147 Schéma zariadenia pre iónové plátovanie v tlejivom výboji [5] : katóda chladená vodou vysoké napätie rj-Skv Ar pri vod plynu . piraniho mieria • Obr.vyrovnávacie vlákno y ocfcarovacia vlákno substrát 4 Obr. . dosahujú energiu okolo 3 keV [5].5. tendródovom systémy (stvorelektródový systém).

oxidov (A1 2 0 3 .substrát.Technológia iónového lúča • IBM 269 • • • pracovný tlak v komore po prívode inertného plynu 1 -ŕ 1 0 " ' Pa: zvyčajne sa používa argón. striebra (Ag). Pri použití reaktívneho plynu sa tvoria vrstvy zlúčeninového typu. stabilizácia prúdu výboja a následné natavcnie odparovaného prvku elektrónovým lúčom. Využitie iónovo plátovaných povlakov s a uberá troma základnými smermi [ 1 . • rast zárodkov a vytváranie väčších ostrovčekov. ktoré môžu mať charakter celistvých kryštálikov. NbN. • urýchľovanie kladne nabitých častíc k zápornej elektróde. Mo 2 C. tlejivý výboj medzi substrátom a zemnenou časťou aparatúry. ZrO) a iných zlúčenín (TiCN. vzdialenosť odparovací zdroj . negatívny potenciál na substráte v rozsahu 1 -Ť 5 kV. pri použití ľahšieho hélia je potrebný vyšší tlak (pre udržanie výboja). ktoré sú náhodne rozložené na povrchu substrátu. • kolízia medzi povrchom substrátu a časticami (atómami a iónmi) inertného plynu alebo reaktívneho plynu. 8 ] : • Tvorba tenkých vrstiev. Taktiež vplývajú na tvorbu nukleačných zárodkov. Mechanizmus tvorenia iónovo plátovaných vrstiev je charakterizovaný vzájomne na seba naväzujúcimi štádiami [4. A1N. Používajú sa tam. • zrastanie (koalescencia) ostrovčekov. 6]: • nukleácia kryštalických zárodkov. " prienik vysoko-energetických častíc do povrchu a ich ukotvenie. Parametre procesu. ktoré ostrovčeky oddeľujú. Si 3 N 4 . geometria dielca a jeho počiatočná teplota. Častice s nízkou energiou sú rozprašované po povrchu. Ide o proces reaktívneho iónového plátovania (RIP). za účelom zníženia trenia v tribologických sústavách (mäkké kovové filmy prvkov india (In). Počas procesu naparovania a rozprašovania natavcných častíc kovu dochádza k nasledujúcim javom: • ionizácia častíc (asi 1 T 4 % zo všetkých molekúl a atómov). TaN. Ag-In na tvrdých materiáloch). charakteru tuhých mazadiel. olova (Pb). ktoré ovplyvňujú vlastnosti vytvorenej vrstvy. Ag-Pb. WC. hustota toku pár kovu (výkon odparovača). alebo zliatin typu Cu-Pb. potenciál na substráte. jeho použitie je limitované vysokou cenou. 7 . Ionizačná účinnosť pri iónovom plátovaní spôsobuje. alebo spätne do okolia. ktoré sa používajú na povlakovanie rezných nástrojov (jednoduché TiN vrstvy na rýchlorezných oceliach. CrC).). Častice s vysokou energiou sa implantujú do povrchu v lokálnych bodoch a majú za následok vznik mriežkových porúch v povrchových vrstvách. viacvrstvové povlaky na rýchlorezných nástrojoch pre výrobu ozubenia a platničkách zo spekaného karbidu) a vysokoexponovaných dynamicky . kde nie je možné použiť konvenčné mazadlá (vo vákuu. medi (Cu). SiC. dáva však nižšiu kvalitu čistenia povrchu. Nukleaácia vzniká prednostne v miestach porúch. sú tlak (pri ktorom prebieha tlejivý výboj). (TiAl)N). • spätné rozprášenie atómov a iónov z povrchu substrátu. karbidov (TiC. že atómy prichádzajúce na povrch majú široký rozsah energií. stupeň ionizácie pár kovu. • Tvrdé oteruvzdomé vrstvy tvorené reaktívnym spôsobom (RIP) na báze nitridov (TiN. v jadrovej energetike atd'. sprevádzané postupným zaplňovaním kanálikov. HfN). použitie ťažšieho kryptónu zabezpečuje dobré čistenie povrchu aj pri pomerne nízkom tlaku.

Tvorenie tvrdých vrstiev pre tzv. Dekoratívne vrstvy na plášte hodiniek. TiC vrstvy na durale.Progresívne technológie namáhaných dielcov (ozubené kolesá..1 pm).2 Iónová implantácia Iónová implantácia je proces modifikácie fyzikálnych alebo chemických vlastností tuhej látky bombardovaním jej povrchu zväzkom častíc urýchlených na energiu I0 l -ŕ 10 3 keV. brzdné systémy. pružinách. t u h á látka ^(substrát) ión implantované skupina Iónov 00 0 atómy * substrátu oooooaoo! ooooooo*: • oo*oo*o. Iónová implantácia / . Reflexné vrstvy na paraboly reflektorov automobilov..5. ako náhrada za klasické procesy (žiarové alebo elektrolytické) na spojovacích elementoch. korózne a ďalšie vlastnosti pevných látok.5 pm. kobaltu (Co) a titánu (Ti). Prednosti iónovo plátovaných vrstiev sú vysoká homogenita hrúbky vrstvy. (TiN. vynikajúca priľnavosť a nízka pórovitosť. 5.01 + 0.5.4. a tým dosiahnuť požadovaný stav povrchu a jeho úžitkové vlastnosti.149b znázorňuje rozloženie (koncentráciu) iónov v oceli bombardovenej dusíkom (energia iónov 100 keV.1 mikrometer 100 nanmstsr 1 000 Angslrom Obr. tribologické. rámy okuliarov. hliníku. Obr. mechanické.5. optické. vysokopevných materiáloch a nízkouhlíkovej rýchlokorodujúcej oceli. hustota toku 10 17 ión/cm 1 ). J3J) tí*35 . ktoré pritom prenikajú pod povrch látky (do hĺbky 0. kombinované materiály. zrkadlá. 5.). chrómu (Cr). leteckom priemysle.149 A a) Schéma procesu iónovej implantácie •4 b) hĺbka prieniku a koncentrácia iónov v povrchu (spracované podľa [J. Iónové plátovanie dovoľuje nanášať vrstvy najrôznejších kombinácii odparovaného kovu a základného materiálu (substrát). Takýmto bombardovaním možno meniť elektrické. oo o o o o o •"o5 atómy N » Ojp modili kovaná Štruktúra implantácia iónov dusíka ao ocele EFLÍFTU 0.149a ilustruje dej. nízkouhiíkových oceliach) používané v textilnom. • Tvorba ochranných a dekoratívnych povlakov na báze hliníka (Al). Ochranné hliníkové povlaky. Obr. bižutériu a iné. typicky okolo 0. ktorý prebieha pri iónovej implantácii. tlmiče rázov. presnejšie podpovrchových a povrchových vrstiev. titáne. cínu (Sn). do ktorých implantované častice počas procesu prenikli.5. s nízkou hmotnosťou a vysokými úžitkovými vlastnosťami.

Technológia iónového lúča IBM Obr. intersticial ne atómy a vakancie. a tiež teplota v procese nespôsobuje metalurgické zmeny základného materiálu. ktorá sa nazýva dolet.5. Implantácia umožňuje obísť pravidlá chemickej rozpustnosti. implantované povrchy môžu byť následne spracované tepelnou úpravou napr. a rým sa menia aj vlastnosti látok. a od migrácie týchto porúch. . ktoré môžu za istých podmienok zanikať. proces šetrí drahé a kritické materiály. do ktorej prenikajú urýchlené častice.150 Poruchy kryštalickej mriežky kovu v dôsledku jeho bombardovania vysokoenergetickými iónmi a) poškodenie pravidelnosti mriežky atómy iného prvku b) mriežka s dislokačnými poruchami Iónová implantácia sa začala priemyselne využívať okolo roku 1970 v polovodičovej výrobe. obr. ktoré sa metalurgickými metódami dosiahnuť nedajú. pre zvýšenie koróznej odolnosti titánových protéz v humánnej medicíne. Implantáciou sa takto mení štruktúra vrstvy. nepôsobí škodlivo na životné prostredie.150. pretože sa modifikuje len tenká povrchová vrstva (asi 100 nm). Výhody procesu iónovej implantácie možno zhrnúť: • každý ión môže byť implantovaný do každého materiálu. • implantovaná vrstva je spojená s materiálom bez tzv. Od okamihu vstupu urýchlených častíc (iónov) do tuhej látky až po ich zabrzdenie prejdú určitú dráhu. pretože nemá vplyv na tvarové zmeny. implantovať je možné aj leštené povrchy bez zmeny ich vzhľadu. ale najmä tvárniacich nástrojov voči opotrebeniu. druhu energie urýchlených častíc. Čisté technológie. neskôr sa implantácia dusíkových iónov do kalených ocelí začala využívať na zvýšenie ich prevádzkovej životnosti. • je priamo aplikovateľná na dokončené dielce. difúziou. medzivrstvy. žihaním. V súčasnosti sa používa na zvýšenie odolnosti rezných. Je dôležité. jednak na úrovni makroskopickej (zmeny fyzikálnych vlastností ovplyvnených povrchov).5. Množstvo a povaha porúch v štruktúre tuhej látky. obr. • postupná zmena jeho chemického zloženia spôsobená zabudovaním príme s í (implantovaných iónov) do základného materiálu. dislokačné čiary a slučky. • • • proces prebieha vo vákuu. jednak na úrovni atomámej (mriežkovc poruchy. ktoré takto vznikajú závisí od druhu látky. Pri implantácii iónov prvku do kovu nastávajú v základnom materiále dva druhy zmien: • premiestňovanie atómov a vytváranie porúch a deformácia štruktúry kovu.5.150). že takto vznikajúci nový materiál (povrchová vrstva) sa netvorí na základe termodynamických zákonov rovnováhy. a tým dosiahnuť také koncentrácie prímesí v základnom materiále. Počas brzdenia v tuhej látke vyvolávajú urýchlené častice rad zmien trvalej povahy. patrí medzi tzv.

nástroje zo spekaného karbidu na hlboké ťahanie. optickej a rastrovacej časti. napríklad stelitovč nástroje na ťahanie medených drôtov.151 Priemyselné zariadenie pre iónovú implantáciu (podľa prospektov fy Tecvac [ 14]) Oblasti použitia iónovej implantácie [2. 5]: • Elektrotechnický a elektronický priemysel: na výrobu mikroelektronických elementov. urýchľujúcej.dusíkové ióny do medi a jeho zliatin -.149b. korózii . zvýšenie l únavovej životnosti povrchových vrstiev . terčovej komory a vákuového čerpacieho systému. hmotnostného separátora iónov.5. • Strojárska výroba: na prípravu tzv.implatácia (N*) a Av*) iónov do guličkových ložísk. nástroje pre pretláčanie plastov. ako je odolnosť voči opotrebeniu — implantácia dusíkových iónov (N*) do hliníkovej zliatiny.10 ión/cm ) hĺbka prieniku (asi 100 nm) a koncentrácia implantovaných iónov v povrchovej vrstve (má tvar normálneho rozloženia). 5. ktoré pracujú v nepriaznivých koróznych a škodlivých prostrediach . bronzu a diamantu -.272 Progresívne technológie Medzi hlavné nevýhody procesu sa radia vysoké náklady na zariadenie a náročnosť vysokého stupňa technológie. na výrobu unipolámych a bipolarnych tranzistorov. Implantácia dusíkových iónov do povrchu tvárniacich nástrojov zvyšuje 2 -r 5 násobne ich životnosť. integrovaných obvodov a Špeciálnych súčiastok. Zariadenie pozostáva zo zdroja iónov. ale aj rýchlorezné nástroje pre výrobu ozubených kolies. Typické prevádzkové parametre pri implantácii dusíkových iónov sú energia iónov (50 -e-150 keV).151 ukazuje priemyselne dostupné zariadenie na iónovú implantáciu. Obr. tvárniace a rezné nástroje pre spracovanie plastov a papiera. Obr. povrchových zliatin za účelom zlepäenia funkčných vlastností povrchov. implantovaná dávka 17 2 (1 f 10 .5. . ako sú veľmi plytké PN priechody polovodičov. obr.a zlepšenie lomovej húževnatosti keramických materiálov.

4 J Kombinované procesy . Táto medzivrstva nieje vrstva v klasickom zmysle. Zvučajne sa pri procesoch zmiešavania postupuje nasledovne: Najprv sa nanesie tenká vrstva povlaku konvenčným spôsobom vo vákuu. atómy tenkej vrstvy i. postupné zmiešavame Častíc. Táto kombinácia dovoľuje vytvárať ovplyvnené vrstvy tenšie ako pri procese priamej implantácie.152 schematicky ilustruje proces zmiešavania. Ióny prenikajú cez nanesený film do povrchu substrátu a zároveň atómy vrstvy bombardované iónmi difundujú do základného substrátu a vytvárajú akoby medzivrstvu. iónové zmiešavame je proces tvorenia povrchových zliatin zmiešavaním častíc tenkej nanesenej vrstvy s atómami substrátu pomocou bombardovania povrchu vysokoenergetickými iónmi.152 Kombinovaný proces iónové zmiešavanie (ion beam mixing) [H tenká vrstva substrát Kombinované procesy využivajú výhody procesu implantácie a procesu nanášania tenkej vrstvy vo vákuu. Implantácia iónov bóru a chrómu sa využíva na zvýšenie únavovej pevnosti materiálov. ale sú to tenké (niekoľko atómových vrstiev) vrstvy ovplyvnené prienikom vysokoenergetických iónov inertného alebo reaktívneho plynu do vrstvy a substrátu. napríklad nitridáciou . využívajú sa tzv. . kde vznikajú požiadavky na také vlastnosti povrchu.IBAD Kombinovaný proces alebo tzv. Niektoré modifikácie procesu sú charakterizované plynulým bombardovaním povrchu a súčasným nanášaním vrstvy.5. Počas procesu dochádza k nasledujúcim javom: spätné zmiešavame častíc vrstvy a substrátu. 5. bez požiadavky vzájomnej chemickej rozpustnosti alebo kompaktibility reagujúcich materiálov. . CT a N\ Tieto procesy dovoľujú vytvárať nové druhy povlakov zlúčeninového typu s rôznou koncentráciou prvkov. reaktívne modifiácie RIAC (Reactive lon Assisted Coating) a RJBAC {Reactive lon Beam Assisted Coating). po nanesení vrstvy je povrch substrátu bombardovaný vysokoenergetickými iónmi chemických prvkov (energia 100 . ktoré bežnými procesmi nie je možné dosiahnuť alebo je to neekonomické (povlaky neobvyklého chemického zloženia. Tieto procesy nepatria k Štandartným technológiám. ale využívajú sa tam. Obr. Okrem procesu iónového zmiešavania (lon Beam Mixixng) a procesu depozície pomocou iónového lúča IBAD (lon Beam Assisted Deposition).Technológia iónového lúča IBM 273 Implantácia dusíkových iónov do nástrojových ocelí. spekaných karbidov titánových zliatin a legovaných oceli zvyšuje ich odolnosť voči abrazívnemu a adhéznemu opotrebeniu.5. ktoré používajú obvykle inertný plyn na tvorenie iónov. Zároveň teplota povrchu substrátu je oveľa nižšia v porovnaní s klasickým termochemickým spracovaním povrchu. modifikácia fyzikálnych vlastností povrchovej vrstvy). alomv substrátu Obr.5. kde sa namiesto iónov inertného plynu používajú reaktívne radikály 0 + .500 keV). radiačná difúzia častíc a tepelné impulzy.

274 Progresívne technológie Obr. Implantáciou dusíkových (N + ) iónov do vrstvy bóru (B) j c možné vytvoriť nové koncentrácie zlúčenín nitridu bóru (BN). metastabilné vrstvy a epitaxiálne vrstvy. Ako uvádza Bhushan [1] procesy zmiešavania predstavujú perspektívnu oblasť pri použití keramických materiálov . ktorá má zvýšenú koróznu odolnosť a je vhodná pre použitie v kozmickom a leteckom priemysle. Nanesenie nanovrstvy TiN o hrúbke 50 nm a bombardovanie povrchu iónmi Ar sa využíva. Tieto vrstvy zlepšujú ich trecie charakteristiky a otvárajú nové možnosti použitia týchto materiálov v extrémnych podmienkach vysokých teplôt bez mazania ako sú piestové krúžky v adiabatických motoroch. napríklad pre lepšie zakotvenie povlaku do povrchu.152 Princíp rôznych zostáv zariadenia pre kombinované procesy [ 15] . Bombardovaním povrchu. Implantácia dusíkových (N ) iónov do tej istej TiN nanovrstvy zvyšuje priľnavosť vrstvy a odolnosť povrchu voči opotrebeniu [2]. ako už bolo viackrát spomenuté. ako sú tepelne rovnovážne vrstvy. Implantáciou iónov fosforu (P + ) do niklovej (Ni) vrstvy vzniká zlúčenina typu Ni/P. 0 3 ) keramike. vytvorením implantovanej „medzivrstvy" na + keramickom substráte [I j. TiC.153 ukazuje niektoré spôsoby kombinovaného procesu depozície pomocou iónového lúča (IAC).zlúčeninové vrstvy (TiN. ložiská v plynových turbínach a iné.5. Obr. môže sa meniť stochiometrický pomer vzniknutej zlúčeniny. Kombinované procesy sa používajú pre tvorenie špeciálnych vrstiev.) na nitridickej (Si 3 N 4 ) a oxidickej (ZrO. 5. A1 . sa menia chemické a mechanické vlastnosti vrstvy.

McGraw.vyd. London. K. 468 Taniguchi. Maňková.: Trends in Ion Implantation and Ion-Assisted Coatings.: Verbesserung der Oberflächcnschichten Metallischer Bauteile durch Ionenplaúeren.l. 1990. 13.2. 32/2/1983 pp. 5.47-49 McGeough. s. N. Wisscnschaft und Technik. F. 12.453-467 GLinther. č. Bhushah. J. Clarendon Press Oxford. l. I. Prospekty Fy Tecvac Lcgg.5 : 1. IH Wismar 1986 p. Deamalcy. Surface and Coatings technology. (I988). M. 15. W. 8. 33/1987 pp. J. 9.progresívna technológia tvorby povlakov. 1999. roč. G. č. I. 14. K. N. Liska. časť IV.: Využitie vákuovo depozičných metód v strojárskej výrobe. G. Staelens. Interný materiál fy Tecvac.. Král. Oceľové plechy XVII. p. 10. časť III.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. B. pp.: Nové materiály a technologic ich spracovania Alfa Bratislava.: Handbook of Tribology. 1990. 6. M.. Oceľové plechy XIII. Annals of the CIRP Vol. 11. D. I. -Búza.l .: Advanced Coatings by Vapour Phase Processes. 1. Anals of the CIRP Vol. 1986 s. and Future Trends of. 3. 1-2. Chapman and Hall.1991. A. str. č. Ferdinandy.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1985 Maňková.: Advanced Methods of Machining.: Current Status in. 1989 Vasilko.: Dekkyser.O.38/2/1989. I. J.: Aplikácia tenkých iónovo plátovaných vrstiev pre rezné nástroje.35/2.. (Kandidátska dizertačná práca . 135-138 Maňková. Ferdinandy.: Developments in Ion-asisted Coatings.hilI New York. .: Ionovc plátovanie . Ultraprecison Machining and Ultrafine Materials Processing. Líška.:Ochranné vlastnosti hliníkových ionovo plátovaných vrstiev v roztokoch s obsahom Cl iónov. Led. Solnik-Legg.: Energy Beam Processing of Materials. (1986).645 -655 Král. Acta Mechanica Slovaca.. J.. 7.45-52 Maňková. 3/1999. Frellcr. 2. R..573-582 Taniguchi. D. 4. K. H.. 3.. H. a kol. Annals of the CIRP Vol.52-61 Maňková.ed Snoeys.Technológia iónového lúča IBM 275 L i t e r a t ú r a ku kapitole 5.

CSc. 276 obrázkov. vydanie. 14 AH 1.Strojnícka fakulta TU Košice . Hdikó Maňková. ADVANCED METHODS OF MATERIAL REMOVAL PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE Vydala Vienala.edfcia vedeckej a odbornej hteiatury doc. vydavateľstvo a tlačiareň Košice Tlač: Vienala Návrh obálky: © Jaroslav Jar e ma 275 strán. náklad 250 výtlačkov ISBN 80-7099-430-4 . 45 tabuliek. Ing.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful