P. 1
PT_skripta

PT_skripta

|Views: 5,358|Likes:
Published by Zolko Fodor

More info:

Published by: Zolko Fodor on Nov 24, 2011
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

02/24/2013

pdf

text

original

PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE

Ildikó MAŇKOVÁ

VENALA

, vydavateľstvo a tlačiareň KOŠICE 2000

Doc. Ing. Ildikó Maňková, CSc. Katedra technológií a materiálov Strojnícka fakulta TU Košice

Strojnícka fakulta TU Košice - edícia vedeckej a odbornej literatúry PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE ADVANCED METHODS OF MATERIAL REMOVAL ISBN 80-7099-430-4

Recenzia prof. Ing. Alexander Janáč, CSc. prof. Ing. Imrich Kazimír, CSc. prof. Dr. Ing. Lucio Enrico Zavanella Trnava Košice Brescia

© Technická univerzita Košice, Strojnícka fakulta, Ildikó Maňková, 2000 Návrh obálky/Cover design: © doc. Ing. Jaroslav Jarema, CSc. Jazyková úprava: Ing. Svetoslav Manko Tlač: Vienala, vydavateľstvo a tlačiareň Košice Printed in Slovakia

Obsah
Predhovor Použité symboly a označenia ÚVOD 1.1. Význam a pojem technológie 1.1.1 Technológia strojárskej výroby 1.2. Klasifikácia spôsobov obrábania Literatúra ku kapitole 1 P R O G R E S Í V N E T E C H N O L Ó G I E ÚBERU M A T E R I Á L U 2.1, Klasifikácia progresívnych metód úberu materiálov 2.2. Základné charakteristiky progresívnych technológií Literatúra ku kapitole 2 M E C H A N I C K É P R O C E S Y ÚBERU MATERIÁLU 3.1. O b r á b a n i e ultrazvukom 3.1.1 Princíp ultrazvukového opracovania 3.1.1.1 Zariadenie 3.1.1.2 Charakteristiky ultrazvukového obrábania 3.1.2 Uber materiálu 3.1.2.1 Vlastnosti materiálu obrobku 3.1.2.2 Akustický systém 3.1.2.3 Suspenzia 3.1.3 Materiál nástroja a opotrebenie nástroja 3.1.4 VIastnosti opracovaného povrchu 3.1.4.1 Drsnosť povrchu 3.1.4.2 Presnosť rozmerov pri ultrazvukovom obrábaní 3.1.5 Hlavné oblasti použitia USM 3.1.5.1 Rotačné ultrazvukové obrábanie Literatúra ku kapitole 3,1 3.2. Technológie abrazívneho lúča pre uber materiálu 3.2.1 AJM - princíp úberu a zariadenie 3.2.1.1 Charakteristika abrazívneho lúča 3.2.1.2 Vplyv parametrov AJM na proces úberu materiálu 3.2.1.3 Charakteristika povrchu po AJM procese 3.2.1.4 Oblastí použitia procesu AJM 3.2.2 AFM - charakteristika, princíp úberu a zariadenie 3.2.2.1 Mechanizmus úberu materiálu 3.2.2.2 Kvalita opracovaného povrchu pri AFM 3.2.2.3 Oblasti použitia AFM technológie Literatúra ku kapitole 3.2 3.3. Vodný lúč a abrazívny vodný lúč pre obrábanie 3.3.1 Princíp rezania vodným lúčom 3.3.1.1 Zariadenie pre vodný lúč 3.3.1.2 Charakteristika vodného a abrazívneho lúča V VI 1 3 5 9 13 15 18 20 28 29 31 31 32 34 35 36 37 38 40 41 41 43 44 45 48 49 49 51 51 54 55 55 58 60 61 62 63 63 64 68

l

:

3

3.3.2 Uber materiálu 3.3.2.1 Model zóny rezania AWJ lúčom 3.3.3 Vlastnosti opracovaného povrchu 3.3.4 Oblasti využívania vodného a abrazívneho vodného lúča 3.3.4.1 Abrazívny vodný lúč pre operácie obrábania 3.3.5 Prednosti technológie vodného lúča a perspektívy využitia Literatúra ku kapitole 3.3 4 C H E M I C K É A E L E K T R O C H E M I C K É PROCESY ÚBERU M A T E R I Á L U 4.1. Chemické obrábanie 4.1.1 Princíp elektrochemického úberu materiálu 4.1.1.1 K val ita opracovaného povrchu 4.1.2 Chemické frézovanie 4.1.3 Fotochemické obrábanie 4.1.4 Termické odstraňovanie ostrapov 4.1.5 Špeciálne postupy chemického opracovania Literatúra ku kapitole 4.1 4.2. Elektrochemické obrábanie 4.2.1 Princíp technológie elektrochemického obrábania 4.2.1.1 Elektrolyt a jeho funkcia 4.2.1.2 Vplyv materiálu obrobku na uber 4.2.2 Zariadenie a elektródy pre ECM obrábanie 4.2.3 Vlastnosti opracovaného povrchu 4.2.4 Oblasti použitia elektrochemického obrábania 4.2.4.1 Elektrochemické hĺbenie 4.2.4.2 Elektrochemické dokončovanie povrchov 4.2.4.3 Špeciálne postupy ECM upiaiovania 4.2.5 Vplyv ECM procesov na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Literatúra ku kapitole 4.2 E L E K T R O T E P E L N É P R O C E S Y ÚBERU M A T E R I Á L U 5.1. Elektroerozívne obrábanie 5.1.1 Princíp technológie elektroerozívneho obrábania 5.1.1.1 Zariadenie pre elektroiskrové opracovanie 5.1.1.2 Dielektrická kvapalina 5.1.1.3 Nástrojové elektródy a ich opotrebenie 5.1.2 Mechanizmus úberu materiálu 5.1.2.1 Prevádzkové charakteristiky procesu 5.1.3 Kvalita opracovaného povrchu 5.1.5 Použitie EDM technológií 5.1.5.1 Elektroiskrové hĺbenie 5.1.5.2 WIRE-EDM elektroiskrové drôtové rezanie 5.1.5.3 Elektroiskrové brúsenie 5.1.6 Vplyv technológie na životné prostredie Literatúra ku kapitole 5.1

68 71 78 81 82 87 89 91 93 94 96 98 101 104 105 106 107 108 111 114 115 118 121 122 125 128 133 134 135 137 137 140 142 144 147 151 153 156 158 160 161 163 165

5

III 5.2. Opracovanie laserom 5.2.1 Definícia lasera a základné vlastnosti laserového lúča 5.2.1.1 Druhy laserov a ich delenie 5.2.1.2 Účinok laserového lúča na materiál a uber materiálu 5.2.2 Zariadenie pre laserové opracovanie 5.2.2.1 C 0 2 l a s e r 5.2.2.2 Nd-YAG laser 5.2.2.3 Excimerové lasery 5.2.2.4 Prevádzkové charakteristiky priemyselne používaných laserov 5.2.3 Kritéria hodnotenie kvality povrchu po obrábaní laserovým lúčom 5.2.4 Použitie laserového lúča pre opracovanie materiálov 5.2.4.1 Rezania a delenie materiálov laserom 5.2.4.2 Vŕtanie laserom 5.2.4.3 Mikroobrábanie 5.2.4.4 Sústruženie laserovým lúčom 5.2.4.5 Laser pri dokončovaní povrchov 5.2.4.6 Obrábanie podporované laserom(LAM) 5.2.5 Porovnávacie hodnotenie laserovej technológie 5.2.6 Bezpečnosť práce a vplyv lasera na životné prostredie Literatúra ku kapitole 5,2 5.3. O b r á b a n i e lúčom plazmy 5.3.1 Vznik plazmy a plazmové zariadenia 5.3.2 Mechanizmus plazmového rezania materiálov 5.3.3 Použitie plazmového lúča pre opracovanie materiálov 5.3.3.1 Sústruženie plazmovým lúčom Literatúrakukapitole5.3 5.4. Opracovanie zväzkom elektrónov 5.4.1 Princíp opracovania elektrónovým lúčom a zariadenie 5.4.2 Použitie technológie EBM 5.4.2.1 Vŕtanie elektrónovým lúčom Literatúra ku kapitole 5.4 5.5. Technológie iónového lúča 5.5. í Princíp iónového lúča a zariadenia 5.5.1.1 Zariadenie pre technológiu iónového lúča 5.5.2 Iónový lúč na úber materiálu 5.5.2.1 Reaktívne leptanie iónovým lúčom 5.5.2.2 Leptanie pomocou iónového lúča IBAE 5.5.3 Použitie technológie IBM 5.5.4 Tvorenie tenkých vrstiev iónovým lúčom 5.5.4.1 Iónové plátovanie 5.5.4.2 Iónová implantácia 5.5.4.3 Kombinované procesy IBAD Literatúra ku kapitole 5,5 167 167 172 176 181 181 184 186 187 190 194 195 204 207 209 211 214 217 219 222 225 225 231 235 237 240 241 242 246 247 252 253 254 256 259 263 263 264 266 266 270 273 275

Poďakovanie Autorka ďakuje touto cestou Komisii Európskeho spoločenstva - generálne riaditeľstvo Brusel (Belgicko) a Európskej nadácii pre vzdelávanie Turín (Taliansko) za udelenie grantu na Spoločný európsky projekt TEMPUS PHARE S_JEP 12310/97: "Európske normy vo výuke strojného inžinierstva", s podporou ktorého bolo umožnené vydanie tejto knihy. Koordinátor projektu: doc. Ing. Jozef Beňo, CSc. Strojm'cka fakulta TU Košice, Kontraktor projektu: doc. Ing. Ildikó Maňková,CSc. Strojnícka fakulta TU Košice. Hlavní partneri a spoluriešitelia projektu: Dr. David Lloyd a prof. Dr. Stuart Spraggett Coventry University (UK), prof. Dr. Lucio Zavanella Università degli Study di Brescia (I), Ing. Peter Kelman University Vienna (A), prof. Ing. Alexander JanáČ.CSc. a doc. Ing. Michal Štefánek.CSc. Materiálovo-technologická fakulta STU Trnava (SK), ktorí svojimi pripomienkami, pomocou a podnetnými návrhmi prispeli k vydaniu tejto publikácie.

Ackno wledgem ent Author would like to express the thanks for support given by the Commission of European Communities, Directorate-General XXII, Bruxelles (Belgium) and European Training Foundation Torino (Italy). The donation to the Joint European Project Grant TEMPUS- PHARE S J E P 12310/97 entitled ..European Standards in Mechanical Engineering Education, enabled edition of this book. Project Coordinator: Jozef Beňo, Faculty of Mechanical Engineering Technical University of Košice (SK), Project Contractor: Ildikó Manková, Faculty of Mechanical Engineering Technical University of Košice (SK), Local coordinators and partner institutions: David Lloyd and Stuart Spraggett - Coventry University (UK), Lucio Zavanella - Università degli Study di Brescia (I), Peter Kelman - Technical University of Vienna (A), Alexander Janáč and Michal Štefánek - Slovak Technical University Faculty of Materials and Technology ,Trnava (SK).

storočia v oblasti sdnej skupiny technológií spracovania materiálov. netradičných výrobných technológiách úberu materiálu (materiál removal) a ich perspektívach. Je veľmi ťažké nájsť vhodné spojenie. Zároveň je snahou o ucelený prehľad informácií a poznatkov z oblasti technológii. geometrickým radom rastie a nie je v silách jedného človeka. Samozrejme. Jej účelom je podať prehľad o tzv. aby to v akomkoľvek časovom období zvládol. Ako napísal jeden môj kolega „odborné knihy nie sú bestsellermi a oveľa rýchlejšie upadnú do zabudnutia". ktoré ľudstvo nadobudlo za posledných 50 rokov XX. ktoré nachádzajú stále širšie uplatnenie v priemyselnej výrobe. pokrokový. ktoré využívajú aj iné formy energie než je energia mechanická. Je oveľa viac. prípadne názov pre pôvodne nekonvenčné metódy. pokročilý. že tieto technológie splňujú náročné požiadavky modernej výroby nielen v oblasti automatizácie. neskôr nazvané ako netradičné spôsoby úberu materiálu. itoročia a ich miesto vo výrobnom procese. Bolo by veľmi odvážne. ale aj z pohľadu energetického. netrúfa si povedať. mikroobrábania a nanotechnológii. aby si ich niekto všimol upadli do zabudnutia. moderný. Na druhej strane sa ale mnohé z týchto technológií stávajú dominantnými v oblastiach. Význam slova advanced je v anglickom jazyku ponímaný ako „zdokonalený. Možno preto. že kniha túto tému naplnila alebo dokonca vyčerpala. Je takisto potrebné zdôrazniť. ak by sa to nestalo aj s touto knihou. ktoré bez toho. Názov knihy vychádza z anglického názvu Advanced Meíhod of Materiál Removal. Kniha si nekladie za cieľ byť prísne vedeckým dielom. Sú to najmä postupy presného a vysokopresného rozmerového opracovania. Pričom v žiadnom prípade nechce zdôrazňovať ani „preceňovať" význam týchto moderných výrobných technológií. Je veľa kníh. Skôr chce svojim prístupom ukázať -ispoň časť poznatkov. že je viac účinné. ktoré sa zrodili v poslednej štvrtine XX. Množstvo poznatkov. ale aj budúcnosti. napíšeme to. Je pokusom o systematický pohľad na tieto technológie opracovania z aspektu obrábania a ich miesto vo výrobnom procese súčasnosti. pričom táto • oľba odráža aj ich postavenie v súčasnom vývoji technológií opracovania materiálov. Možno niekedy. november 2000 Ildikó Manková . ekologického a ekonomického. že ak chceme vyjadriť svoj názor. Autorka zvolila názov progresívny s ohľadom na názory a odporúčania odborných konzultantov diela. Košice. či už priamo dostupných alebo známych len vo väzbe na rôzne prehľady literatúry vo vedecko-odbomých dielach. Táto kniha je určitý pohľad na súčasný stav poznatkov v jednej vednej oblasti.Predhovor Stalo sa už tradíciou. progresívny. majú a budú mať čo povedať. vyšší. že si myslíme o písanom slove. ktoré mali.

VI Použité symboly a označenia A A A Ab AL A. [J/m3] T] V V K Kľ konštanta koncentrácia abrazívnej zmesi [J/kg ] 1 m L [mm/min] [cm 2 ] U [mj [mm] celková energia potrebná na natavenie jednotkového množsrva materiálu dĺžka kontaktu zrna s obrobkom meraná oblasť molekulová hmotnosť počet zŕn v zábere Avogadrovo číslo c Q [g] M M N N" Qs Q\ [mm 2 /mtn] [mmVmin] cD D E Ľ E. B B C C konštanta atómová hmotnosť absorbe i a objemový pomer obsahu brúsnych častíc lineárny uber opracovaná plocha konštanta Šírka povrchu konštanta množstvo nosného média experimentálne stanovená konštanta reprezentujúca časť lúča v reze koeficient trenia výtokový koeficient dýzy priemer štrbiny v dýze Youngov modul pružnosti intenzita prenosu energie energetická hladina energetická hladina špecifická energia pre deformačné opotrebenie sila pôsobiaca na časticu normálová sila konštantný tepelný tok Faradayova konštanta obsah tepla tvrdosť podľa Brinella tvrdosť podľa Vickersa tvrdosť podľa Rockwella tvrdosť obrábaného materiálu výstupná intenzita výkonu intenzita žiarenia v strede lúča R Ra RP R( Rw Rz S S T H: HB HV HRC H.cm2] [W. Ej Ed [J/mm2] [mm] [MPa] intenzita plošného úberu intenzita objemového úberu odrazivosť (reflektivita) stredná aritmetická drsnosť povrchu hĺbka prieniku elektrónov polomer valca pre médium polomer obrobku výška nerovností hrúbka materiálu medza rozprašovania absolútna teplota teplota teplota urýchľovacie napätie rýchlosť prúdenia plazmy objem odobratého materiálu pre jedno zrno úbytok objemu elektródy úbytok objemu obrábaného materiálu objemový uber materiálu [um] [m] [m] tm] [pm] [mm] [atóm/ión] [°K] ľC] Fc Fn F.cm 2 ] i m [V] [mVs] [m 3 ] va VE I rw.cm" ] 2 vni VRR [m 3 ] [m3/s] . F fN] [N] [J/s 1 .

K'l [mm] [cm] [mm] P r rr r. f f f [mm] [mm] [mm] [mm] [l/s] [mm] [l/s] U U [mm/s] C h.nť'.kg-'. E d t 1 i ti tm [MPa] [mm] [mm] [mm] [mm] L nim] [s] [mm] [s] [s] d ™ d> [mm] [mm] [m m] d.Ir­ šírka reznej medzery rýchlosť zvuku v magnetostrikčnom materiále Špecifické teplo priemer vtlačenej oblasti hĺbka úberu materiálu hĺbka rezu (prienik laserového lúča do materiálu) priemer lúča vzdialenosť priemer zmiešavacej trubice dýzy pre vodný lúč priemer štrbiny v dýze priemer lúča v ohnisku priemer brúsneho zrna posuv lúča frekvencia zmeny magnetického poľa ohnisková vzdialenosť šošovky frekvencia impulzu rezonančná frekvencia šírka medzery medzi elektródami (nástrojom a obrobkom) Planckova konštanta hĺbka zóny rezného opotrebenia hĺbka zóny deformačného opotrebenia prúdová hustota in. m.K"'] koeficient tepelnej vodivosti dĺžka magnetostrikčného jadra dĺžka záberu zrna prírastok dĺžky hmotnosť častice rozmerové opotrebenia nástroja tlak kvapaliny zaoblenie vplyvom rezania polomer sfokusovaného lúča polomer rovinného okienka lasera polomer lúča hrúbka materiálu Čas hĺbka vrypu zma čas trvania impulzu čas pôsobenia častice na povrch nepravidelnosť škáry rýchlosť posuvu lúča vody rýchlosť posuvu rýchlosť prúdenia kvapaliny rýchlosť pohybu abrazívnych častíc rýchlosť rezania maximálna rýchlosť pohybu abrazívnych častíc šírka rezu divergencia (rozbiehavosť) lúča i T mm] 2 [cm ] [mm] [m/s] [mm] [ml .VII z.. a a. -i <«. y7 [m] hĺbka ostrosti mocenstvo iónov atómové číslo hĺbka rezu prierez iónového lúča k [W. [l/s] [mm] V| V v. vc ve [mm/s] [m/s] [m/s] [m/s] [m/s] [mm] [mm] w e [mm] j [ A/mm2] . íg] [mm] C d d [J.

m"1] [N/m 2 ] T.m-5] hĺbka vtlačenia zrna merná hmotnosť hustota abrazívneho materiálu elektrická vodivosť kovu normálové napätie pôsobiace na zrno guľového tvaru kritérium krehkosti materiálu je to pomer pevnosti v strihu k pevnosti v lome daného materiálu uhol sklonu vodného lúča pri rezaní (uhol rezania) Sw p Pl a.vm z A uhol dopadu iónov dovolená odchýlka rozmerov opracovaného povrchu nábehová a výbehová oblasť tepelná difuzivita uhol vychýlenia lúča uhol dopadu lúča na povrch koeficient m agnetos trike neho predĺženia dolná alebo horná odchýlka od nominálneho rozmeru elementárny náboj [AT'-m"1] merná vodivosť elektrolytu X vlnová dĺžka vlnová dĺžka laserového svetla [mm] fkg. e E. o.m"3] [kg. [Q'1. a a e ™ a. K e .

Zavedenie určitej pojmovej disciplíny si vyžaduje vidieť aj pozadie -c-a týchto technológií. a nástupu počítačovej techniky. čo je Aodnuté určitou konvenciou. Z uvedeného dôvodu sú v jednotlivých kapitolách publikácie uvádzané (v zátvorke zošikmeným písmom) zaužívané anglické označenia :». že využitie niektorých procesov netrvá tak dlho a nie je ani tak široké. progresívne. aby v : vytvorený vhodný slovenský ekvivalent jednotlivým pojmom. keramika). ktoré . ktorý hľadá relevantné informácie bude vedieť posúdiť. Publikácia vysvetľuje a objasňuje pojmy. poznatky zhromaždené v tejto publikácii budú iste zaujímavé pre široký okruh technicky ale aj netechnicky zameraných záujemcov. storočia ako výsledok intenzifikácie výskumu a vývoja: • • • • špeciálnych oblastí fyziky (kvantová elektronika). elektrický výboj. že iba čitateľ. Názvom predkladanej publikácie ako aj pozadím vývoja týchto technológií chce i-itorka podporiť toto označovanie. nových druhov konštrukčných materiálov (kompozitné materiály. názvom a javom. prečo toľko odlíšení. či tento cieľ kniha naplnila. v súčasnosti označovaných tiež ako progresívne '^chnológie. ktoré na vytvorenie požadovaného tvaru dielca využívajú iné formy energie než nrchanickú.. Napriek tomu. Je potrebné zdôrazniť slová -alternativa" a „variant".laser. technickej verejnosti známe prívlastky. . nie je jednoznačná odpoveď a to má potom za následok mnohé •epresnosti interpretácie. aby nedošlo k mylnej predstave a k preceňovaniu možnosti týchto technológií spracovania materiálov a výroby dielcov. Na otázku. Autorka zdôrazňuje výraz „mal byť" z dôvodu. nekonvenčné. Využite týchto metód predstavuje niekedy alternatívu a/alebo variant k tradičným •-echnológiám (dnes niekedy nazývaným klasickým technológiám). sa používajú na odlíšenie technológií spracovania •^iieriálov. plazmu. Na druhej strane c potrebné zdôrazniť.'Aterizujú technológiu alebo jej sprievodné javy. Výrobné technológie.1 1 ÚVOD Cieľom a úlohou predkladanej publikácie by mal byť súbor poznatkov o oblasti výrobných technológií. soíistikovaných technológií spracovania materiálov. mov a javov. ktoré vzhľadom na silný vplyv anglosaskej odbornej literatúry (prevažne amerických. elektrolýzu. čo je správne. tok fotónov . Čitateľa možno napadne otázka. ktoré využívajú známe fyzikálne a chemické javy na uber materiálu i akustické vlnenie. špeciálne" Tííto. „Netradičné. čiastočne nemeckých a japonských zdrojov v anglickom rreklade) vnášajú mnohokrát nejednotnosť do používania a interpretácie názvov. ako aj rôzne prístupy jednotlivých vedeckých škôl. ktoré používajú na uber materiálu aj iné formy energie ako je čisto mechanická energia. tok elektrónov a iónov) zaznamenávajú prudký rozvoj v druhej polovici XX. Predkladaná publikácia podáva čitateľovi pohľad na súčasný stav poznatkov a na perspektívy -"alšieho vývoja „netradičných" technológii. vysokotlakový vodný lúč.

netradičný" zaraďujú technológie opracovania materiálov. (v preklade Princípy obrábania rezaním. Čo vyplýva z podstaty úberu materiálu v týchto procesoch. vyššie uvedené prívlastky sú doplnené ďalším spojením a to „špeciálne technológie". Uvedené triedenie je v našich podmienkach menej zaužívané. ktoré nepoužívajú „klasický" rezný nástroj s určitou alebo neurčitou reznou hranou (podľa toho. plazmy. abrazívnym pôsobením a eróziou). pre technológie zvárania (Turňa. Prikryl. Výstižné triedenie procesov obrábania podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu podáva Kaczmarek (1976) vo svojej knihe Principles of Machining by Cutting. ktorá okrem iného vydáva v periodických cykloch rozsiahlu encyklopedickú publikáciu Handbook of Machining (\ preklade Príručka obrábania). 1989) alebo technológie tvárnenia {Mielnik. Metahvorking Science and Engineering. Staelens a Dekeyser (1986) základnú klasifikáciu fyzikálno-chemických metód úberu materiálu pod názvom Non-conventional Materiál Renioval Processes (v preklade Nekonvenčné procesy úberu materiálu). Vigner (1984). E. Vzhľadom na to. Buda. Békés (1967) sa od začiatku ich vývoja a priemyselného uplatnenia až po súčasnosť charakterizovali predovšetkým elektrofyzíkálne a elektrochemické metódy obrábania. superfinišovanie. leštenie pásmi a technológiami výroby ozubených kolies. že okrem technológie obrábania sa fyzikálny princíp ultrazvuku. kde klasifikuje a popisuje jednotlivé netradičné postupy obrábania. kde v roku 1986 publikovali Snoyers. M. používané u nás dnes už klasikmi technológie obrábania Hirschfeld (1953). V tomto vedeckom príspevku boli klasifikované nekonvenčné technológie obrábania podľa použitého zdroja energie na uber materiálu. Pomenovaním „nekonvenčné" v zmysle opačne ku konvenčnému. ktoré využívajú iné zdroje energie ako energiu mechanickú zaraďuje do kategórie erozivne obrábanie. ale využívajú k úberu materiálu pôsobenie rôznych fyzikálnych alebo chemických javov. reprezentovanej odbornou spoločnosťou ASME (Americká spoločnosť strojných inžinierov).2 Progresívne technológie V technológií obrábania sa pod prívlastky „nekonvenčný. Tento názov sa používa napr. Možno konštatovať. Pomenovanie „netradičné technológie obrábania" (anglicky: Nontraditioiia! Method of Machining) je zaužívané v americkej odbornej literatúre. Či ide o rezanie alebo brúsenie). Používanie názvu „nekonvenčné technológie" podporila aj vedecká spoločnosť CIRP (Medzinárodná spoločnosť pre bádanie v strojárskej výrobe so sídlom v Paríži) vo svojich periodicky vydávaných dokumentoch Annals ofthe C!RP. storočia. Zároveň sa tento príspevok stal východiskom pre systematické triedenie poznatkov o rozdielnych spôsoboch výroby dielcov. . aj v iných výrobných technológiách. lasera. Abrasion and Erosion. kde procesy úberu materiálu. žc názov „nekonvenčné technológie" je medzi technickou verejnosťou často používaný a jeho význam je viac-menej spojený s elektrofyzikalnými a elektrochemickými technológiami.: Špeciálne metódy zvárania. iónov a elektrónov používa. Toto pomenovanie sa u nás začalo používať v 90-tych rokoch XX. V technológii obrábania sa pomenovanie špeciálne technológie spája skôr s dokončovacimi spôsobmi obrábania ako lapovanie. 1991).

má svoje opodstatnenie v tom. Ich progresivita spočíva V tom. Otázkou zostáva.1. 1988). dekoratívne a komerčné vlastnosti •ýrobkov a tým vlastne podmieňuje rozvoj celého počtu výrobných odvetví. 1989) (v preklade moderné alebo progresívne/pokrokové metódy obrábania).-c d management .1 Význam a pojem technológie Limitujúcim faktorom úrovne strojárskej výroby j c použitá technológia. posun. Stanovuje funkčné. 1.postupné kalenie (pozn. laserové technológie v automobilovej výrobe. "klasických" procesov. ) alebo abrazívnym pôsobením nástroja na povrch (brúsenie). odvetvie ľudských znalostí. zlepšenie. že technológia je vedný odbor. Eversheim 1993. Lowe [2] uvádza. Ĺ lugličtiny: advanced .pokrokové. Technológia je súbor procesov. Samozrejme bude na čitateľovi a odbornej verejnosti aké stanovisko zaujme k predkladanému názvu. že sú založené na elektrických. Pre doplnenie jc potrebné uviesť. autora). Tonshoff 1993) (inovačné výrobné procesy). ktoré sa stávajú dnes už bežne používanými výrobnými prostriedkami modernej priemyselnej výroby. vzostupný. Mnohokrát neprirodzene vyznieva označenie „nekonvenčná technológia" pre elektroiskrové procesy. moderné riadenie). K'ónig 1997. úvod 3 V ostatných rokoch sa čoraz častejšie v súvislosti s týmito technológiami objavuje spojenie Advanced' Mexhod of Machining (McGeough. že v Kzyku používaný pojem progresívny v zmysle pokrokový v anglickom preklade nesmie byť srwoie sa mení jeho význam. Použitá technológia preto.znamená (moderný.. vo výrobe integrovaných obvodov a iné. vodným lúčom. Technológia má celkovú štruktúru a klasifikáciu. ukazuje sa. obr. teda určuje energetickú náročnosť výroby.•:. Odborná verejnosť zatiaľ nie je jednotná v tejto oblasti. rezanie/delenie materiálov laserom. vrdemng . že pomenovanie „progresívne technológie" v spojení s ýmito výrobnými postupmi. pravidiel a návykov používaných pri výrobe rôznych druhov rrodukcie v ľubovoľnej sfére výrobnej činnosti. Napriek vyššie uvedenému. čo sa len trochu líši od bežne zaužívaného alebo klasického procesu. optimalizácie a automatizácie sú ich prirodzenou súčasťou a predstavujú sofistikované inteligentné prostredie riadiaceho systému stroja a procesu. veď progresívne môže byť všetko. ale aj laser a ďalšie. pokrokový. Najnovšie sa začína zaužívať aj pomenovanie Innovative Manufacturing Processe s (van Luttervelt 1989. Anglický výraz progressive znamená totiž postupná napr. progressive . kde je materiál odoberaný vplyvom mechanického namáhania strihom/šmykom (sústruženic. kde v priebehu procesu nástroj a obrobok nie sú v priamom kontakte. či je potrebné tieto výrobné technológie používaním rôznych prívlastkov odlišovať od bežne zaužívaných tzv. spotrebu surovín a stupeň ich využitia. Zároveň jc pre nich charakteristické. úžitkové. stúpať. Ako príklady možno uviesť elektroiskrové hĺbenie tvárniacich nástrojov. kde sa aplikujú vedecké princípy a praktické znalosti do fyzikálnej podstaty a systémov. zvýšiť napr. že ona stanovuje nároky na spotrebu energie. frézovanie. že tieto postupy vždy predstavovali technologický pokrok vo výrobe. v ŕ t a n i e . chemických a tepelných princípoch úberu materiálu (v prípade obrábania).1. že procesy riadenia. To je celkom odlišné od väčšiny klasických (tradičných) spôsobov úberu materiálu obrábaním. ale v určitej regulovateľnej vzdialenosti od seba. (Taniguchi. rovnako ako procesy riadenia a automatizácie. slovenskom progressive. .

technológie životného prostredia. náuka o mori a morské technológie. Ešte v nedávnej minulosti sa spájala iba s pojmom strojárska technológia a mnohokrát iba s technologickým postupom výroby dielcov. Technológia je úzko spojená s vývojom poznania. čím sa technológia degradovala do polohy málo vedeckého a skôr empirického návodu na výrobu a strácala na význame. technologický vývoj krajín tretieho sveta. ľudský faktor a technológie. ktorých cieľ a podstata spočíva vo výskume výrobných prostriedkov a procesov. . l Štruktúra technológie ( zdroj. biotechnológie. storočia posunul pojem technológie a tým aj strojárskej technológie do inej polohy. autora). technology) sa v súčasnosti chápe a používa v širších súvislostiach. ktorá rozlišuje dva prístupy jej ponímania.4 Progresívne technológie Konkrétna technológia obsahuje hlavnú časť forma!izovaných. l .Lowe [2]) Samotný pojem technológia' (angl. Technológia je podľa výkladových slovníkov komplex vedeckých poznatkov. slovné spojenie pochádzajúce zo starovekej gréčtiny. ale tiež priemyselné a materiálové technológie. i) ii) Technológie ako súčasť rozvoja vedy a spoločnosti Technológie uplatňované priamo vo výrobe. vedy a techniky a jc založená na všetkých vedeckých a praktických poznatkoch ľudstva. TECHNOLÓGIA KNOW-HOW POSTUPY VEDECKÉ PRINCÍPY ZARIADENIA ORGANIZÁCIA VÝSKUM MERANIE APLKACA ARTEFAKTY ŠTRUKTÚRA SYSTÉM O b r . meranie a priemyselnú aplikáciu. nukleárne technológie. ktorými sa suroviny menia na výrobky {pozn. Vývoj v posledných desaťročiach XX. zručnosť a iogos veda. ad i) Technológie súvisiace s rozvojom spoločnosti vychádzajú zo všeobecne poňatého pojmu technológie ako súboru vedeckých poznatkov a definujú nové a novokoncipované vedné odbory ako sú informačné technológie. vytvára materiálnu a informačnú základňu ich rozvoja. v odkrývaní a formulácii zákonov a princípov výrobných procesov a v príprave základne pre optimalizáciu výrobných procesov. náuka. prenosných vedeckých poznatkov a má jednoznačné atribúty ako sú jedinečné postupy pre výskum. Podľa slovníka cudzích slov technológia jc náuka o prostriedkoch a procesoch. kde význam techné }t poznatok. než ako to bolo zaužívané v našich podmienkach. Technológia podnecuje vznik nových oblastí vedy a techniky.

. Výroba (Production) je. predmet). Pre jasnejšiu orientáciu čitateľa sú ďalej vysvetlené jednotlivé pojmy spojené s technológiou strojárskej výroby podľa najnovších poznatkov a prístupov .1 Úvod 5 ad ii) Technológie uplatňované priamo v procese výroby predstavujú komplex vied. íe to postupnosť funkcii.ŕdnotlivých vedeckých škôl.1 Technológia strojárskej výroby Vývoj poznania silne ovplyvňuje rozvoj priemyselnej a teda aj strojárskej výroby. nové formy organizácie výroby. 1. ktorých cieľom je odkrývanie a formulácia zákonov a princípov priemyselnej výroby. Technológia tvorí a rozvíja teoretickú základňu priemyselnej a teda aj strojárskej výroby a jej úlohou je prinášať pokrok v technologickej a vedeckej základni a rozvíjať princípy výroby namiesto empírie a improvizácie. Strojárska výroba (Production' (Manufacturing) Engineering) je výber výrobných rroätríedkov a výrobných metód za účelom optimalizácie použitia výrobkov podľa technologických kritérií. ktoré vedú k tvorbe produktov spracovaním alebo spájaním materiálov a potom ich montážou na finálny výrobok. anglická odborná literatúra používa slovo r-Tduaioii (pozn.2 CAx technológie monitorizácia procesov Súčasné súvislosti rozvoja strojárskej výroby Z toho vyplývajú aj nové prístupy k technológii. klasifikácii a chápaniu. elektronizácia a CAx technológie (Computer Aided). N O V É FOHMY ORGANIZÁCIE VÝROBY EKOLÓGIA VÝR08Y EKONOMIKA VÝROBY I S T R O J Á R S K A í ROZVOJ TECHNOLÓGIÍ NOVÉ PRINCÍPY TECHNOLÓGIÍ _ INOVAČNÉ TECHNOLÓGIE V Ý R O B A NOVÉ MATERIAL Y ^ - VSTUP ELEKTRONIKY pre konštruovanie nové nástrojové materiály Obr. systém procesov. technológiu označovanie Manufacturing je v americkej odbornej literatúre. 1. autora). ktorých výsledkom je produkt (výrobok. konkrétne k technológii strojárskej výroby a jej definícii.1.2: vývoj nových materiálov (konštrukčné a nástrojové materiály) vývoj nových a inovovaných princípov technológie spracovania materiálov. automatizácia. pre ktorú predstavuje synergiu najnovších poznatkov vedy a techniky v štyroch základných skupinách ako to znázorňuje obr. Strojárska výroba zahŕňa návrh a konštrukciu výrobku.1.

kde sa uplatňuje špecializácia pri výrobe dielcov a kooperácia pri kompletizácii hotových výrobkov. Výrobný proces (Production Process) je súbor činnosti ľudí. vzájomné vzťahy a zákonitosti procesu výroby dielcov. Integrovaná technológia zlučuje jednotlivé medzistupne a fázy výroby tak. ale v súčasnosti už aj na požadovanej ekologickej úrovni. dielcov a montáž). Zabezpečuje požadovanú kvalitu predmetov na požadovanej ekonomickej. technologickými zvláštnosťami a výsledným efektom. Integrované technológie na základe výrobného postupu materiálu a využívania energie spájajú jednotlivé technologické operácie a procesy do jedného výrobného celku. delí technológie spracovania materiálov na šesť základných druhov. dielce a výrobky. energia. ktorých výsledkom sú určité druhy výrobkov. povrchové úpravy Novšia klasifikácia. ktorej predmetom skúmania je podstata.. energie. kde je potrebné zapojiť do jedného celku okrem čisto technických a technologických faktorov aj ďalšie. ktoré sa líšia spôsobom realizácie vo výrobe. ktoré sa obyčajne delia na: • • • • • • zlievanie. doprava. zariadení a strojov. energetické a materiálové straty.6 Progresívne technológie výroby a výrobný proces. strojov a procesov. Zahrňuje hlavné výrobné procesy (výroba polovýrobkov. energetické a sociálne faktory. náhradných dielcov) a vedľajšie procesy (skladové hospodárstvo. Súčasťou technológie strojárskej výroby sú technológie spracovania materiálov {Materials Processing Technology). Jej výsledkom má byť dosiahnutie vytýčených cieľov v plánovanom časovom slede s primeranými ekonomickými a ekologickými parametrami. laboratóriá. výroba náradia. vplyvov na životné prostredie. zváranie a spájanie. Technológia strojárskej výroby (Production Engineering Technology) je komplexná vedná oblasť. Posudzuje existujúci spôsob výroby a hľadá nové spôsoby premeny materiálu na polotovary. Klasické chápanie technológie strojárskej výroby delí výrobu na fázy a stupne. energetické hospodárstvo. cez používanie výrobku jeho životnosť až po likvidáciu použitého výrobku a s tým spojené všestranné ekologické vplyvy.). Pre odstránenie týchto strát sa uplatňujú tendencie spájania a hovorí sa o integrovanej technológii a komplexnej technológii. Od vyššie uvedeného delenia sa odlišuje tým. obrábanie. ekologické.. modelov. materiálu.) a na výstup finálnych výrobkov. liatie. skúšobne. Komplexná technológia a jej rozvoj si vyžaduje oproti klasickému postupu systémový prístup. výrobu nástrojov a zariadení ich údržbu a informácie potrebné na zabezpečenie hospodárnosti a ekonomiky výroby. ktorú prezentujú publikácie vedeckej spoločností CIRP (1986) a v doplnenej a upravenej forme Vasilko (1998).. že presnejšie špecifikuje dosah jednotlivých technológií: . pomocné výrobné procesy {opravy. prášková metalurgia tvárnenie a tvarovanie. Technológia a strojárska výroba sú vzájomne spojené ako teória a prax. že technologická schéma sa zjednodušuje na vstupné prvky (materiál. Nevýhodou tejto deľby v modernej flexibilnej a počítačom riadenej výrobe sú časové.. Komplexná technológia zahrňuje celý systém problematiky od suroviny. spracovania a zúžitkovania odpadu.

Samozrejme jednotlivé vyššie uvedené skupiny technológií spracovania materiálov je možné ešte ďalej deliť a špecifikovať podľa použitej operácie.. frézovaním. laser. žc dnes existuje široké spektrum technologických procesov a operácii.. galvanizovanie. elektrochemické a elektroiskrové obrábanie. rozmerov a polohy plôch odoberaním špeciálne ponechaného prídavku). mikrorezanie a nanotechnológie. " . vysokorýchlostné obrábanie.H1P) C4) tvarovanie rezaním materiálu (obrábanie rezaním. ktoré zlepšujú a vylepšujú kvalitu povrchu. zlepovanie. zváranie a ďalšie. využívajú sa procesy. Z vyššie uvedeného delenia vyplýva.vodný lúč a iné.. (lámanie. delenie rezaním a pod. vylepšené. konvenčné technológie založené na mechanickej povahe spracovania materiálov ako sú obrábanie sústružcním. zabezpečuje sa vysoká presnosť výroby (lapovanie. založené na fyzikálnej a chemickej povahe dejov pri spracovaní materiálov ako laserový lúč. c h e m i c k o . využívajú sa prednostne vo výrobe polovýrobkov.tepelné spracovanie. zámernou zmenou stavu povrchu (iónové technológie ako je iónová implantácia a nanotechnológie. spekanie. strihanie. honovanie. lisovanie. NC dierovanie a iné. fotochemické leptanie.) D) Procesy zmeny fyzikálno . ako to prezentuje van Luttervelt 1989 [3]. izostatické lisovanie . chemické frézovanie. zlievanie) C2) tvarovanie materiálu plastickou deformáciou (tvárnenie ) C3) tvarovanie práškovou metalurgiou (lisovanie práškov../ Úvod A) 7 Procesy delenia materiálov.. jemné dierovanie a presné strihanie.). progresívne.) B) Procesy spájania materiálu. ktoré je možné roztriediť podľa stupňa ich postupného vývoja a priemyselného používania do troch kategórií. ale aj hydrodynamické obrábanie . na delenie využívajú plastické alebo krehké porušovanie materiálu. termomechanické spracovanie. či už zmenou rozmerov (vysokopresné brúsenie. spájkovanie.. iónový a elektrónový lúč. inovačné metódy spracovania materiálov ako obrábanie tvrdých materiálov [Hard Mcichining).mechanických vlastností materiálov: (tepelné spracovanie. doplnkové. F) Procesy zmeny stavu povrchu (dokončovanie povrchov): čiastočne sa prelínajú s rozmerovým opracovaním dielcov. na procesy označené ako: • • klasické resp.) C) Procesy tvarovania materiálu a polovýrobkov (procesy zmeny tvaru): tieto sa delia na podskupiny a to: C l ) tvarovanie materiálu v tekutom stave (liate. brúsenie) C5) tvarovanie odstraňovaním materiálu fyzikálno . tvárnenie. či tvorením vrstiev resp.) E) Rozmerové opracovanie dielcov (zmena rozmerov): odstraňujú sa nepresnosti po predchádzajúcich operáciách (nepresnosti tvaru. (zváranie.chemickým úberom (elektroiskrové a elektrochemické obrábanie... spekanie.

3. Tento záujem je úzko spojený so stratégiou vývoja nových materiálov a metódami ich spracovania. extremizáciou rezných podmienok. To znamená lepšia kvalita pri minimálnych nákladoch za kratší čas na výrobu produktu.4. lacnejšie a rýchlejšie" fbetter. alebo nízke posuvy pri jemnom obrábaní . Progresívne technológie Je len samozrejmé. ako je používanie vysokých rezných rýchlosti (vysoké v porovnaní s klasickými technológiami) pri rýchlostnom obrábaní (HSC High Speed Cutťmg).3 Hlavné typy výrobných procesov Smery rozvoja inovačných technológií.1.1. Inovačné technológie sú vo svojom vývoji orientované dvoma smermi a to: • • Hard Machining(HM) HSC rýchlostné obrábanie L M laserom podporované A obrábanie Rapid Prototyping Rapid Tooling Obr. 1. ECM fotochemické leptanie Vylepšené postupy (inovačné) Hard Machining (HU) jemné dierovanie NC dierovanie rezanie závitov diamantovým nástrojom Obr. cheaper. ale najmä priemyselnej sféry sú inovačné technológie.VÝROBNÉ PROCESY "H1 Klasické postupy (mechanické princípy) sústruženie frézovanie brúsenie tvárnenie zváranie Progresívne postupy (fyzikálne a chemické princípy) laserový f č ú vodný lúč EDM.4 • Smery vývoja inovačných technológií na vylepšovanie klasických technológií napr.s Vyššie uvedené rozdelenie znázorňuje obr. že v popredí záujmu výskumnej. s cieľom zvyšovania konkurencieschopnosti produktov. TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA MATERIÁLOV. Tento cieľ nadobúda takmer olympijské dimenzie charakterizované heslom „lepšie. ktoré vyplývajú zo súčasných poznatkov ukazuje obr. faster).1.

na zdokonalenie konštrukcie strojov. 1.j. spoľahlivosť a životnosť dielcov a výrobkov.2 Klasifikácia spôsobov obrábania -. a pri technológiách Rapid Prototyping (rýchle zhotovovanie prototypov) a Rapid Tooling (rýchle zhotovovanie nástrojov). rozmerovým opracovaním dielcov a ^rkončovaním povrchov. ktorý sa nazýva prídavok (allawance). vývojom nových metód výroby súčiastok vývojom automatizovaných technologických procesov a technických prostriedkov na ich realizáciu. priemyselné využitie a smery ďalšieho vývoja progresívnych a inovačných technológií spracovania materiálov je možné zjednodušene charakterizovať nasledovne: i) Pozadie a trendy vývoja technológií spracovania materiálov vychádzajú zo zvyšujúcich sa požiadaviek: • • • na sortiment a zložitosť výrobkov. na presnosť. dobrým príkladom je využitie laserového lúča pri obrábaní (LAM t. ktoré vo vyššie uvedenej tlasifíkácii nespadá iba do jednej skupiny. Obrábanie (Machining) je široký pojem. na vývoj a využitie nových princípov v technológiách. zákonitostí funkcie strojov. Dôkazom toho v obrábaní je okrem iného používanie nástrojov z reznej keramiky. ich prenos je iíi) Smery ďalšieho vývoja progresívnych a inovačných výrobných technológií sú úzko spojené s: " • vývojom nových materiálov. zákonitosti toku informácií a ich spracovanie (tok informácií a najdôležitejším článkom progresívnych a inovačných technológií). Samozrejme je potrebné zdôrazniť skutočnosť. malé prierezy odrezávanej vrstvy. ktoré patrí v súčasnosti už k bežným spôsobom jemného a presného sústruženia. laserom podporované rezanie a brúsenie). ktorý zahrňuje všetky metódy tvarovania produktov postupným odoberaním určitého množstva materiálu. ale naopak využívajú ho v plnej miere. Pozadie. ale podieľa sa na delení materiálov. ./ Úvod 9 • resp. tvarovaní „:eriálov rezaním a fyzikálno-chemickým pôsobením. ii) Nasadenie a využívanie progresívnych a inovačných technológií v priemyselnej výrobe sleduje rozvoj poznatkov v oblastiach: • • • zákonitostí procesov získavania a spracovania materiálov. (opäť malé v porovnaní s bežne zaužívanými podmienkami) pri obrábaní tvrdých materiálov (HM Hard Machining). že ani klasické výrobné technológie nezaostávajú za rozvojom poznatkov.cdnu časť technológie spracovania materiálov tvorí obrábanie.

A. ktorou zabezpečuje kvalitatívnu stránku výrobkov a v konečnom dôsledku ich vyššiu pridanú hodnotu.1. pretože obe vykazujú podobné charakteristiky a aplikácie. Z hľadiska klasifikácie spôsobov obrábania existuje viacero prístupov. Obr. Mechanickú energiu pre rezanie a elektrickú. ako dôsledok prudkého rozvoja náuky o obrábaní. jednak podielom celkovej prácnosti výroby dielcov. Spoločnou črtou oboch procesov je. brúsenie). elektrochemickým rozpúšťaním častic materiálu. charakterizujú obrábanie ako technologický proces. 1870) technológia spracovania materiálov sa delila na technológiu mechanickú a chemickú a obrábanie materiálov spadalo do skupiny mechanickej technológie spolu s tvárnením materiálov. Buda. storočia a potom v 70-tych rokoch pôvodné jednoduché rozdelenie bolo nahradené rozdelením podľa princípu úberu materiálu z východiskového polotovaru. Vigiter (1984). V počiatkoch vývoja náuky o obrábaní. ktoré vychádzajú z postupného vývoja metód obrábania. Kaczmarek (1976) delí technológiu obrábania na rezanie (Cutting) a obrábanie eróziou (Machining by erosion). Hirschfeld. ktorú uvádza Kaczmarek a najnovšie Grzesik (1998).1. storočia /. aj keď používajú rôzne formy energie. chemickú a tepelnú energiu pri erózii.It) Progresívne technológie Obrábanie je dynamická technológia. plazma elektrónový lúč). 1976) .5. keď boli položené prvé vedecké základy teórie rezania (v druhej polovici XIX. že výsledný tvar produktu sa dosahuje úberom určitého množstva materiálu. pri ktorom požadovaný tvar a rozmer obrobku vzniká postupným odoberaním častíc materiálu mechanickými. elektrickými. Rezanie Obrábanie rezaním OBRÁBANIE Brúsenie Elektroerozívne obrábanie Elektrochemické obrábanie Energolúčové obrábanie Obrábanie eróziou Obr. Neskôr v 50-iych a 60-tych rokoch XX. Békés (1967) Prikryl (1967). Prikryl. prípadne ich kombináciou. tavením častíc materiálu z obrobku účinkom vy s oko energetic ký c h lúčov (laser.5 Klasifikácia spôsobov obrábania (Kaczmarek. ilustruje klasifikáciu metód obrábania. Materiál sa teda pri obrábaní odoberá: • • • mechanickým postupom t. ktorá zahrňuje niekoľko vedných odborov a patrí na popredné miesto vo výrobných technológiách. oddeľovaním častíc materiálu reznou hranou vo forme triesky (rezanie. Time.j. chemickými postupmi. ktorá predstavuje okolo 25 + 30% a jednak svojou podstatou. (1953).

V poslednom desaťročí najmä anglosaské Kalpakjiart (1989) a nemecké pramene König. nástroj má jednu alebo viacero rezných hrán. vŕtanie. ktoré využívajú na uber fyzikálne. obr.1. tiež definované nemeckou literatúrou ako opracovanie nástrojmi s neurčenou geometriou reznej hrany (z nem. vyvrtávanie brúsenie honovanie supe (finišovanie vodný lúč (ultrazvuk) (abrazívny lúč) CHEMICKÉ ELEKTROCHEMICKÉ TVAROVÉ A ROVINNÉ S VOĽNÝM BRUSIVOM frézovanie hobľovanie obrážanie preťahovanie výroba ozubených kolies výroba závitov lapovanie leštenie omieľanie abrazívny lúč ultrazvuk ELEKTROTEPELNÉ elektroiskrové laserový lúč elektrónový lúč iónový lúč plazmový lúč Obr.brúsenie. ktoré vôbec nieje možné obrábať rezaním. Vysvetlenie tejto i * proporcie vyplýva z podstaty úberu materiálu a podrobnejšie je podané v kapitole 2. 1.6 Klasifikácia procesov obrábania* ultrazvuk a abrazívny lúč sa v tejto klasifikácii vyskytujú dvakrát. obzvlášť v prípade ťazkoobrobíteľných materiálov a materiálov.6: • Rezanie (Cutting).1 Úvod 11 Obrábanie rezaním (Machining by cutting) má významnú úlohu z hľadiska možností použitia pre svoju všestrannosť a schopnosť dosiahnuť najvyššie pracovné presností. delia obrábanie do troch kategórií. raz ako procesy brúsenia vďným brusivom a raz v zátvorke ako mechanické procesy netradičných/progresívnych technológii. Zerspannug mit geometrisch bestimmter Schneide) • Abrazívne opracovanie . Klocke (1997). ktoré zahrňuje obrábanie nástrojmi s definovanou geometriou reznej hrany. chemické a iné zdroje energie (pretože nejestvuje jednotnosť v pomenovaní. . kniha uvádza obe názvy ako ekvivalentné). (z nem. Zerspanung mit geometrisch unbestimmten Schneiden) • Progresívne. ľ REZANIE O B R Á B A N I E BRÚSENIE (ABRAZÍVNE OPRACOVANIE) nástrojmi s definovanou geometriou reznej hrany ROTAČNÉ PLOCHY Netradičné/ progresívne metódy ú berú materiálu S VIAZANÝM BRUSIVOM MECHANICKÉ sústruženie. elektrické. alebo netradičné procesy obrábania. Obrábanie eróziou rozširuje a doplňuje pracovné možnosti obrábania rezaním.

Materiál rezného nástroja má byť tvrdší ako materiál obrobku. ale svoj vrchol rozvoja dosahuje v druhej polovici XX. . Stratégia používania nových materiálov zároveň však podnietila vývoj nástrojových materiálov a nástrojov do takej miery. vŕtanie otvorov so zakrivenou osou a iné. Na tvarovanie povrchu materiálu nevyužívajú priamy kontakt nástroja (v klasickom ponímaní geometrického telesa s určitou alebo neurčitou reznou hranou). tiež nazývanom abrazívne opracovanie. že dnes ich výrobcovia disponujú sortimentom umožňujúcim obrábať nielen ťažkoobrobiteľné materiály. je prídavok na obrábanie odoberaný nespočítateľným množstvom rezných hrán brusiva s geometricky neurčenou reznou hranou. Progresívne metódy úberu materiálu používajú okrem mechanickej energie aj iné formy energie na odobratie materiálu vo forme voľným okom neviditeľných častíc (mikro až nano častice). ale aj riadiť tvar vznikajúcej triesky.12 Progresívne technológie Každá kategória je charakterizovaná spoločnými určujúcimi znakmi úberu materiálu a zvláštnosťami procesu pri vzájomnom porovnávaní. Táto podmienka si vynútila pojem obrobiteľnosti materiálov a na istý čas obmedzila využívanie vysokopevných konštrukčných materiálov v priemysle. ktoré síce patrí medzi najstaršie odbory techniky. Nástroj je v priamom kontakte s obrobkom. Pri rezaní je odrezávaná vrstva materiálu odoberaná nástrojom s jednou alebo viacerými reznými hranami s určitou geometriou vo forme voľným okom viditeľnej triesky. storočia. mechanické obrábanie (rezanie a brúsenie) potrebuje pre svoje uskutočnenie naplnenie troch základných podmienok: 1. vo forme rozmerovo veľmi malej triesky (mikrotriesky. K uskutočneniu obrábania rezaním a brúsením je potrebné splniť podmienku. Tieto podmienky sú typické a spoločné pre rezanie a brúsenie. Táto podmienka obmedzuje použitie rezania v oblastiach. Tieto odlišnosti sú dané: • • Použitým „nástrojom". tepelné a/alebo chemické účinky fyzikálnych javov. Jednotlivé brúsne zrná sú v priamom kontakte s povrchom obrobku. Geometria nástoja je určená a používaná podľa normy STN ISO 3002/1 (22 0011) a STN 22 0012 Pri brúsení. 3. vŕtanie veľmi malých otvorov do kalených ocelí. Rôznorodosťou geometrie zrna brusiva a neurčitosťou ich vzájomnej polohy. aby akýkoľvek existujúci zdroj energie vyššieho druhu bol najprv premenený na najjednoduchšiu energiu mechanickú energiu. ktorý má neurčité množstvo rezných hrán vo forme viazaného alebo voľného brusiva. čo má za následok nepravidelný uber triesky s premenlivým prierezom. popisne uvádzanej ako voľným okom neviditeľnej častice). Ako vyplýva z dejín obrábania. 2. ale elektrické. Brúsenie (tiež abrazívne opracovanie) má ešte niektoré odlišnosti a zvláštnosti v porovnaní s procesom rezania. Podstata mechanického obrábania (rezania a brúsenia) je v poznaní. že pri rezaní musí byť vynaložené určité množstvo mechanickej energie na porušenie molekulárnej súdržnosti materiálu. kde na obrobok nemožno pôsobiť veľkou silou ako napr. ktorú možno použiť na obrábanie.

6 2 . I. 1. : M I C R O C A D 97 M I S K O L C FEB 1997. jeden impulz výboja pri elektroiskrovom opracovaní) a dochádza k nemu na veľkom počte lokalít súčasne.: R O Z V O J TECHNOLÓGIE TRIESKOVÉHO OBRÁBANIA. J.6. L E D . rezná sila. mikrotriesky. niekedy aj vo forme iskier alebo prachu (s prierezom rádovo okolo 10"3 mm") a vysoké rezné rýchlosti (30 -ŕlOO m/s) v porovnaní s procesom rezania. S K 6 0 . Literatúra k u kapitole 1 : 1 2. B E Ö O .25-30 M A Ň K O V Á . P. 1. pevnosť.P.: T H E M A N A G E M E N T O F TECHNOLOGY. Charakteristiky jednotlivých známych progresívnych metód úberu materiálu podľa vyššie uvedenej klasifikácie (obr. C H A P M A N & H A L L . I I . B E Ñ O . 1 9 9 8 . vodný lúč) na povrch. chemickú a tepelnú energiu na uber materiálu a okrem spoločnej črty obrábania ( U B E R materiálu) majú významné odlišnosti od procesov rezania a brúsenia: • • • V mieste oddeľovania častíc materiálu nevzniká rezný odpor. I N . M A Ň K O V Á . Progresívne/netradičné technológie úberu. • 4.OKTÓBER 1 9 9 5 K O Š I C E . ako už bolo spomenuté vyššie. V závislosti na rozmeroch odoberaných častíc. Uber materiálu nezávisí na mechanických vlastnostiach materiálu ako tvrdosť. J . húževnatosť a klasický pojem obrobiteľnosť stráca svoj význam. I. M A Ň K O V Á .. Samozrejme podľa klasifikácie a delenia týchto technológií viď obr. dĺžkou.7 0 9 9 . SEPARÁTNY VÝTLAČOK L O W E . Zároveň prevažujúcim princípom úberu materiálu je erozívne a tepelné pôsobenie vysokocnergetických lúčov (laser. L O N D O N 1 9 9 5 . I . k ďalším mechanizmom úberu patrí chemické a elektrochemické rozpúšťanie materiálu a tiež brúsny účinok voľného brusiva pri ultrazvukovom obrábaní a obrábaní prúdom abraziva. elektróny. KONFERENCIA STROJEXPOCASSOVIA 24. I N : R O Z V O J TECHNOLÓGIE OBRÁBANIA R T O 9 8 .: SOURCES OF TECHNOLOGICAL INFORMATION IN PART MANUFACTURING. elektroiskrový výboj. Uber materiálu .oddeľovanie častíc je počas jedného cyklu (napr. plochou. môže byť U B E R materiálu vyjadrený jedno.L_ilvod ¡A • Malé prierezy triesok. využívajú elektrickú.6) sú obsahovou náplňou predkladanej publikácie. I.2 5 9 .dvoj alebo trojrozmernými hodnotami t. ( V Y D .: SOURCES OF TECHNOLOGICAL INFORMATION IN PRODUCTION PROCESS. plazma. STR. I S B N 8 0 . M A Ň K O V Á . obrobky sa nedeformujú vplyvom mechanického zaťaženia. ) S J F T U KOÄICE. 1 9 9 8 . voľným okom neviditeľné tzv.j. prierezom alebo objemom.-27.X .

Praha (1952) 1 . SAV Bratislava (1953) l. Addison-Wesley Pub. J. R. K. vyd. a kol. Lazarenková.: Teória rezania kovov. W. SNTL/SVTL Praha (1967) 1. (1989). (1967) l.35/2. p. W. S..R. 5. (1993) Led.: Obrábční. Klocke. r.: Principles of Machining by Cutting.T. pp.: C 0 2 Laser Cutting. Z. K. (1989) 2.vyd. C. 16.: Elektrojiskrové obrábční kovü. Lazarenko. A. Buda. H. J. Brno 1998 1 vyd. 1L 12.: Teoretické základy obrábania kovov. vyd.vyd. W. Z.Comp. N. R.vyd. E. Alfa Bratislava ( 1990) 1 .obrábční. 19. 7. Plenum Press.: Fertigungsverfahren Drehen. Hirschfeld.vyd. Snoeys. s. E. 15. Klocke. Springer-Verlag Berlin Heidelberg (1997) 5.: Nové materiály a technológie ich spracovania. Machining Science and Technology. K. Staelens.ed. Kocman.vyd.. F. (1988). M. 13.: Fertigungsverfahren Abtragen und Generieren. J. N. 4.. a kol. Powell.l. 21.Inc. Kaczmarek. (1986). Springer-Verlag Berlin Heidelberg (1997) 5. 8.. 17. F.553-568 van Luttervelt. Annals of the CIRP Vol.. pp. l.14 Progresívne technológie Zoznam monografií a významných vedeckých publikácií z oblasti obrábania. 14.vyd.: Podstawy skrawania materialow metalowych.vyd Vigner. B. 9. Klocke.vyd. SVTL. Grzesik.448-462 Kalpakjian. 467-492 Tönshoff.: Špeciálni technológie . Bohren.587 607 .reiforced Composites.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Warsaw (1976).: Technologie obrábční. J. 10. König.ed. Taniguchi. 6. König. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesses Annals of the CIRP I Keynote Papers (1997).: Špeciálne metódy zvárania. Wydawnictwo naukowo-techniczne.. London.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. F.: Advanced Methods of Machining. R. o. (1997) pp. 20. 1(1). 3. Egger. (1989) l. pp . Mielnik. Chapman and Hall. Bratislava. Clarendon Press Oxford.. Prikryl. Plenum Press NewYork. 39/2 (1989). McGeough. Békés. Turňa. A. ktoré boli analyzované a tvorili podklad pri príprave tejto knihy: 1.vyd. Alfa Bratislava. Komanduri. PC-DIR Real.vyd Prikryl.: Metalworking Science and Engineering. Abrasion and Erosion. NewYork. 2. Naukowo-techniczne Warszawa(1989) l. Led. Vasilko. W.. (1991) 2.:Energy Beam Processing of Materials. 18.152.: Manufacturing Engineering and Technology.. J. Annals of the CIRP Vol. Dekkyser.113 . M. Machining of Fibre . Fräsen. Wyd. SNTL Praha (1984) l.

1. Je potrebné zdôrazniť. ktoré používajú bežné formy energie novým spôsobom alebo používajú energiu. alebo s podporou nástroja ako geometrického telesa bez jeho aktívnej účasti (priamy kontakt s obrobkom) na procese úberu materiálu (v porovnaní s klasickým rezaním alebo brúsením). chemickej a elektrochemickej energie v sústredenom energetickom zväzku na opracovanie materiálov bez použitia nástroja ako geometrického telesa (zaužívané pomenovanie energolúčové technológie). inovačné technológie obrábania (Hard Machining. nehomogénnej mikroštruklúry. ktoré boli vyvinuté prevažne po roku 1940. Ťažkosti vznikajúce pri obrábaní týchto materiálov vyplývajú z ich vysokej tvrdosti a krehkosti. vysokorýchlostné obrábanie a iné). V odbornej literatúre panuje zhoda v tom. monolitné a kompozitné keramické materiály. ktoré do určitej miery riešia problémy tažkoobrobiteľných materiálov. elektrických tepelných a chemických procesov pri úbere (odstraňovaní) materiálu. ktorých obrobiteľnosť klasickými technológiami obrábania je obtiažna. 2. že ani vývoj klasických technológii obrábania neustal a boli vyvinuté a sú používané nové rezné materiály a brusivá (rezná keramika. A tu sa ukazujú výhody progresívnych technológií. storočia. . ktoré používajú iné zdroje energie. ktorá nebola nikdy predtým použitá. ktoré znižujú intenzitu jeho opotrebenia. elektrickej. ukazuje základné rozdelenie konštrukčných materiálov. tab.2.2. žiarupevnosti. autá. Predkladaná kniha sa venuje prednostne procesom uvedeným pod bodom ii) a iba čiastočne popisuje technológie uvedené bode i) resp. Vysoko technicky náročné vynálezy posledného storočia ako lietadlá. Hoci viaceré tieto metódy boli vyvinuté pre riešenie špeciálnych úloh v leteckom a kozmonautickom priemysle v rokoch 1950 a 1960. V súčasnosti je však toto konštatovanie zavádzajúce. Pôvodne boli tieto spôsoby úberu určené pre zvláštne použite. ktoré nebolo extenzívne šírené. polykryštalický diamant). ktorých opracovanie predstavuje určitý ťažko riešiteľný problém. alebo ako bolo doteraz zaužívané netradičných technológii je ťažké zaviesť.obr.2. kozmické rakety a stanice a napokon počítače vytvorili širokú bázu nových tažkoobrobiteľných materiálov. tepelnej. pomáha pri riešení problémov spojených s opotrebením nástroja pri obrábaní. nevhodných tepelných vlastnosti. kubický nitrid bóru.2 2 PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE ÚBERU MATERIÁLU Názov progresívne spôsoby úbcru materiálu alebo progresívne spôsoby obrábania sa používa pre širokú škálu mechanických. že do tejto skupiny patria procesy zavedené za posledných 60 rokov XX.3.. Stručnú definíciu progresívnych. v niektorých prípadoch až nemožná. Ako príklady možno uviesť kompozitné materiály s kovovou matricou.1 ii) využívanie mechanickej. kvôli široko rozdielnym procesom. chemickej reaktivity s rezným nástrojom. Klasifikácia procesov z tohto pohľadu je uvedená v kapitole 2. vysokotrvanlivé polyméry a iné.1. Vývoj progresívnych technológií sa z hľadiska riešenia problému opotrebenia nástroja uberá dvoma smermi: i) využívanie elektrickej. ktoré do tejto kategórie patria. tepelnej.1 . ako je čisto mechanická energia. ale napriek týmto zlepšeniam neriešia základný problém obrábania a to opotrebenie nástroja. chemickej a elektrochemickej energie na podporu klasických procesov opracovania s nástrojmi ako geometrickým telesom. Práve vývoj progresívnych technológií. niektoré príklady uvádza tab. dnes väčšina z nich nachádza široké uplatnenie v rozličných priemyselných odvetviach. Obr.

čo spôsobuje problémy pri ich upínaní. • nárokmi na opracovanie tenkostenných a poddajných materiálov. na drsnosť dokončovaných povrchov {požiadavka zrkadlovolesklých povrchov s optickou presnosťou). tvámene) môže mať za následok ich deformáciu. rezanie.16 Progresívne technológie železné kovové vysokopevné žiaruvzdorné žiarupevné korozivzdomé hliník.2. na dokončovanie povrchov.1 Prehľad a rozdelenie konštrukčných materiálov s dôrazom na ťažkoobrobiteľné materiály z pohľadu obrábania [6] Okrem problematiky opotrebenia nástroja. • nárokmi na integritu povrchov s cieľom vylúčiť nežiadúce tepelné ovplyvnenie povrchových vrstiev a vznik zvyškových napätí pod povrchom. Uvedené požiadavky sú ďalej konkrétne dané: • nárokmi na vysokú pevnosť a tvrdosť materiálov. ako aj ďalšie požiadavky súvisiace so spracovaním zvyšujúceho sa podielu ťažkoobrobiteľných konštrukčných materiálov. neželezné C D £ •cu XJ keramika u •in C O : termosety POLYMÉRY termoplasty " 1 pre elektrotechnický priemysel pre spotrebný a strojársky priemysel pre tvorenie povlakov s polymérovou matricou s kovovou matricou s keramickou matricou kompozity Obr. na komplexnosť tvarov. • vysokými nárokmi na presnosť a tolerancie rozmerov. obvykle nad 400 HB. horčík titán. • rastúcimi nárokmi na zložitosťou tvaru dielca. . nikel a ich zliatiny •n L. progresívne spôsoby obrábania riešia v mnohých prípadoch zvyšujúce sa požiadavky priemyslu na kvalitu produktov. kde pôsobenie reznej sily pri mechanickom opracovaní [brúsenie.

múť nasledovne [1. Dovoľujú opracovať komplexné tvary a v neposlednom rade sú vhodné pre automatizáciu procesov a CNC riadenie.2 Progresívne metódy úberu materiálu 17 Ako už bolo spomenuté vyššie. nevzniká rezný odpor. pretože: • • . húževnatosť. 11]: " Ober nezávisí na mechanických vlastnostiach materiálu ako sú tvrdosť. plazmou.2. Obrábanie brúsením s viazaným brusivom Obrábanie brúsením s voľným brusivom .2 Porovnanie výkonových charakteristík a úberu materiálu pre klasické technológie (KON). ohrev plameňom. súst ruže nie s podporou lasera). Z miesta úberu materiálu prechádza menej tepla do hmoty obrobku. rezanie pri nízkych teplotách (kryogénne obrábanie) ultrazvukové brúsenie a honovanie. elektrolytické brúsenie a honovanie. Objavuje sa síce snaha ponechať tento pojem. tieto spôsoby opracovania materiálov sú založené na úbere materiálu fyzikálno-mechanicko-chemickým pôsobením a často doplňujú klasické výrobné procesy. rozpustnosťou. elektromagnetické a elektrostatické lapovanie a leštenie.9. obrobky sa vplyvom mechanického zaťaženia vyplývajúce z technologického procesu nedeformujú. V' mieste oddeľovania častíc materiálu nepôsobí rezná sila. elektroiskrové brúsenie. Tab. Pri •elektrochemickom obrábaní a elektroiskrovom obrábaní sa pojem obrobiteľnosti materiálov spája s ich elektrickou vodivosťou resp. pevnosť.ľ 1 ľ 3 12 16 Výkon [kW] 20 Obr. pojem obrobiteľnosť materiálov typická pre obrábanie rezaním a brúsením stráca svoj klasický význam. ale so zmeneným významom.1 Klasické technologické procesy využívajúce podporu rôznych energetických zdrojov Obrábanie rezaním rezanie za tepla (odporový ohrev. chemické lapovanie a leštenie. a pre nasledujúce progresívne technológie: LBM obrábanie laserom EBM obrábanie lúčom elektrónov AJM obrábanie prúdom abraziva USM ultrazvukové obrábanie EDM elektroiskrové obrábanie AWJ obrábanie abrazívym vodným lúčom (spracované podľa [2]) Zvláštnosti týchto procesov v porovnaní s klasickými technológiami obrábania je možné •r. Ako pnklady možno uviesť chemické obrábanie a pojem lcptalcľnosť materiálov.2.

18

Progresívne

technológie

• • • •

• oddeľovanie častíc je mikrorozmerové a dochádza k nemu na veľkom počte lokalít, • frekvencia elementárnych úberov je vysoká. Opracováva sa celý povrch obrobku naraz, Maximálna veľkosť obrobku je limitovaná energetickou základňou zariadenia (10 - 10 kW). 9 Možnosť mikroobrábania a dosahovanie „nano" 10" mm rozmerov. V porovnaní s klasickými procesmi vykazujú vyššiu spotrebu energie pri úbere materiálu a oveľa nižší pomerný uber.
2 3

Obr.2.2. znázorňuje porovnávacie hodnotenie vybraných progresívnych technológii z hľadiska požadovaného výkonu na realizáciu procesu a pomerného úberu materiálu. Zároveň je ukazovateľom energetickej náročnosti vybraných procesov.

2.1 Klasifikácia progresívnych metód úberu materiálov Progresívne výrobne metódy zahrňujú množstvo procesov, niektoré našli široké uplatnenie, kým iné zostali iba v podobe laboratórnych experimentov, niekedy iba ako kuriozita. Systematickú klasifikáciu týchto technológií je možné spracovať z rôznych hľadísk. Obvykle sa delia: i) ii) iii) podľa hlavného energetického zdroja úberu podľa prítomnosti „nástroja" ako geometrického telesa, podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu.

ad i) Delenie podľa hlavného energetického zdroja úberu resp. podľa druhu použitej energie je najviac zaužívané a rozšírené. Triedi jednotlivé technológie do hlavných skupín podľa prevládajúcej energie, ktorá je zdrojom úberu materiálu a to na: • • • • mechanické procesy, chemické procesy, elektrické a/alebo elektrochemické procesy tepelné a/alebo elektrotepelné procesy.

Obr.2,3 znázorňuje toto delenie spolu so zatriedením používaných technológii do jednotlivých hlavných skupín. Zároveň okrem slovenských technických názvov uvádza medzinárodne zaužívané skratky a anglické názvy technológií, ktoré sú v súlade s medzinárodnou normou ISO DIN 8580. Predkladaná publikácia v nasledujúcich kapitolách zachováva toto delenie. ad ii) Delenie podľa prítomnosti „nástroja" vychádza zo smerov vývoja technológii ako bolo spomenuté vyššie. Slovo nástroj je uvedené v úvodzovkách z dôvodu, že sa používa v prenesenom zmysle. V prenesenom zmysle a to z dvoch dôvodov: 1. Pri vysvetľovaní teórie úberu materiálu sa o nástroji hovorí všeobecne ako o prostriedku, ktorý je príčinou úberu materiálu napr. laserový nástroj, elektrónový lúč ako nástroj. Pričom nástroj tu nieje tuhé geometrické teleso. Nástroj ponímaný ako tuhé geometrické teleso, ktoré na rozdiel od klasického rezania a brúsenia nie je v priamom kontakte s obrábaným materiálom, ale v procese úberu materiálu

2.

2 Progresívne metódy úbeni materiálu

19

podlieha viac alebo menej intenzívnemu opotrebeniu. Slúži v tomto prípade na zabezpečenie geometrie vytváraného tvaru dutiny, otvoru, drážky a na zabezpečenie optimálneho priebehu procesu. Ako príklady sú nástroje pre ultrazvukové vŕtanie, elektrochemické a elektroiskrové hlbenie. Obrábanie ultrazvukom Obrábanie prúdom brusiva • Obrábanie vodným lúčom USM AJM AFM WJM AWJM Ulttasonic Machininig Abrasive Jet Machining. Abrasive Flow Machining Water Jet Machining Abrasive Water Jet Machining

CHEMICKÉ PROCESY

Chemické obrábanie CM Fotoc he mick é ob raba n i e PCM

Chemical Machininig Photochemical Machining,

ELEKTROCHEMICKÉ

a/aiebo
ELEKTRICKÉ PROCESY

Elektrochemické obrábanie ECM Elektrochemické brúsenie ECG

Electrochemical Electrochemical

Machininig Grinding,

ELEKTROTEPELNÉ

• • • •

a/alebo
TEPELNÉ PROCESY

Elektroiskrové obrábanie Obrábanie laserom Obrábanie lúčom elektrónov Obrábanie lúčom iónov Obrábanie lúčom plazmy

EDM LM B EBM IBM PAM

Electrodischarge Machininig Laser Beam Machining, Electron Beam Machining ton Beam Machining Plasma Arc Machining

Obr.2.3

Klasifikácia progresívnych metód obrábania

• • •

Nástroj ako podporné geometrické teleso sa používa v nasledujúcich procesoch: obrábanie ultrazvukom (USM) elektrochemické obrábanie (ECM) elektroiskrové obrábanie (EDM)

ad i i i ) Delenie podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu rozlišuje: " • • procesy s prevládajúcim brúsnym účinkom: opracovanie ultrazvukom (USM), opracovanie prúdom brusiva (AJM, AFM) procesy s erozivnym účinkom ako obrábanie vodným lúčom (WJM, AWJM) procesy chemického rozpúšťania materiálu: zahŕňajú chemické frézovanie (CM), fotochemické obrábanie (PCM), elektrochemické obrábanie (ECM), elektrochemické brúsenie (ECG), procesy s prevládajúcim tepelným účinkom na uber materiálu, označované tiež ako energolúčové technológie a to elektroiskrové obrábanie (EDM), opracovanie laserom (LBM), obrábanie lúčom plazmy (PAM), obrábanie lúčom elektrónov (EBM), obrábanie lúčom iónov (IBM).

20

Progresívne

technológie

Medzi cnergolúčové technológie okrem elektroerozívenho opracovania, laserového, elektrónového, iónového a plazmového lúča patria aj procesy chemického a elektrochemického opracovania. Energetický lúč definuje Tanigucki [10] ako usmernený tok extrémne malých častic ako sú fotóny, elektróny, ióny, plazma alebo chemicky a elektrochemický reaktívne atómy. Charakteristické pre energolúčové procesy je, že uber materiálu sa deje zvyšovaním vnútornej energie atómov v povrchu obrobku. Odoberanie materiálu je výsledkom reakcie elementárnej častice energetického lúča (atóm, elektrón, ión.,.) na časticu (atóm) materiálu alebo účinkom zhluku atómov na zhluk atómov. Procesy opracovania sú realizované ako tepelné (LBM, PAM, EBM. EDM), reaktívne (CM, ECM) alebo dynamické (IBM) prebiehajúce na atomámej úrovni.

2.2 Základné charakteristiky progresívnych technológií Pôvodne boli progresívne metódy obrábania vyvinuté a začali sa používať ako alternatívne spôsoby obrábania. V súčasnosti predstavujú v mnohých prípadoch bežný spôsob opracovania alebo variantné riešenie klasickej technológie opracovania alebo tvarovania a v niektorých prípadoch sú jediným prvkom progresívnej výroby. Ich používanie je podoprené dokázateľnými výhodami, medzi ktoré klasici technológie obrábania zaraďujú: i) obrobiteľnosť materiálov ii) tvarovú komplexnosť dielcov iii) jednoduchú automatizácia výroby iv) integritu povrchu a vysokú presnosť v) miniaturizáciu dielcov. ad í) Obrobiteľnosť materiálov. Tento pojem charakteristický pre rezania a brúsenie materiálov, založený na mechanických vlastnostiach materiálov ako je tvrdosť, pevnosť, húževnatosť, sa v prípade týchto procesov vytráca. Pre progresívne metódy opracovania mechanické vlastnosti materiálov nepredstavujú obmedzenie obrobiteľnosti. Dôležitú úlohu tu majú ďalšie vlastnosti ako sú tepelná vodivosť, teplota tavenia, elektrická vodivosť, atómové čislo, lomové vlastnosti a pod. ad ii) Tvarová komplexnosť súčiastok. Zvyšujúce sa požiadavky na zložitosť tvarov vyrábaných dielcov upriamujú záujem na používanie nových procesov úberu materiálu. Ako príklad možno uviesť vŕtanie. Je jednoduché a ľahké vŕtať kruhový otvor konvenčným spôsobom, ale Štvorcový otvor alebo iný nerotačný tvar je vŕtať klasickým spôsobom ťažké, ba až nemožné. Pre elektroiskrové a elektrochemické obrábanie to nepredstavuje problém. Tvarovanie drážok a otvorov do dielcov o hrúbke niekoľko mikrometrov je zložitá úloha pre konvenčné technológie, ale pre technológie chemického frézovania alebo fotochemického obrábania lo predstavuje jednoduché riešenie. ad iii) Automatizácia výroby. Automatizácia výrobného systému a informačný tok vo výrobnom procese redukuje výrobné Časy, znižuje výrobné náklady, zásoby atď. Tento aspekt účinne pôsobí pri nasadzovaní NC (mtmerical conrrol) a CNC (cornpiiter numerical conirol) strojov a zavádzaní CAD/CAM (computer aldeá design/manufacturing) systémov do výroby s konečným vyústením do počítačom integrovanej výroby CIM (Computer Integrated Manufacruring). Integrácia progresívnych technológií do automatizovaných výrobných systémov jc z pohľadu riadenia procesov jednoduchšia v porovnaní s klasickými technológiami. Príkladom toho sú dostupné NC a CNC stroje pre elektroiskrové obrábanie, CNC laserové zariadenia, NC a CNC riadenie pohybu dýzy vodného lúča, automatické riadenie procesov iónového a elektrónového lúča a iné.

2 Progresívne metódy úbeni materiálu

21

ad iv) Integrita povrchu a požiadavka vysokej presnosti. Povrchy opracované rezaním alebo brúsením vykazujú stopy silného mechanického ovplyvnenia (spevnenie, zvyškové napätia, stopy chvenia, výrazné mikronerovnosti), ktoré môže mať nepriaznivé účinky na úžitkové vlastnosti obrobených povrchov. Na druhej strane rezanie a brúsenie takých materiálov ako sú keramické materiály a vláknové kompozity prináša rad neriešiteľných problémov spojených s vlastnosťami opracovaného povrchu. Práve pre tieto materiály predstavujú progresívne procesy obrábania alternatívne riešenie pre získanie povrchov s požadovanými vlastnosťami. Požiadavka vysokej presnosti dokončených povrchov nachádza rovnako kladnú odozvu u týchto technológií. Rozvoj ultrapresného obrábania a nanotechnológie sú toho dôkazom. Presnosť úberu v oblasti atomárnych a molekulárnych vrstiev dokážu zabezpečiť iónové a elektrónové procesy odparovania a rozprašovania vo vákuu, ad v) Miniaturizácia. Trendy redukcie rozmerov dielcov zvyšujú potrebu používania nových procesov, ktoré umožňujú U B E R materiálov nielen v oblasti mikrorozinerov, ale nano a dokonca UBER niekoľkých molekulárnych a atomárnych vrstiev. Ultra malé priemery (10 -Ŕ 100 pm) otvorov nieje možné vŕtať bežnými technológiami EDM, LBM. ECM,.ale technológie mikrochemiekého obrábania, obrábania zväzkom elektrónov (EBM) a iónov (IBM) riešia aj túto úlohu. Možno povedať, že mikroobrábanie, ako nedávno zaužívaný pojem pre opracovanie rozmerovo malých dielcov, sa stáva významným zdrojom vybraných oblastí priemyselnej výroby. V nasledujúcich tabuľkách (Tab.2,2 až Tab.2.8) sú v prehľade uvedené charakteristiky progresívnych technológii, ktoré sú náplňou tejto knihy. Je potrebne podotknúť, že tabuľky nemajú porovnávací charakter. Princíp úberu materiálu a stručná charakteristika procesu je v tab.2.2. Tab.2.2 Znázornenie princípu technológie a jej stručná charakteristika.
CHEMICKY A ELEKTROCHEMICKÝ PRINCÍP ÚBERU MATERIÁLU ELEKTROCHEMICKÉ OOBRÁBANIE E C M

Obrábanie tvarov, zložitých profilov a otvorov s vyššou inlenzilou úberu; použitie: len pre vodivé materiály, nevýhody: požiadavka vstupných technologických skúšok pre určenie vhodných parametrov procesu; vysoké náklady na zariadenie, vysoká energetická náročnosť. M R R : 2,5 Ť 12 mm/min v závislosti na prúdovej hustote;
OBROBOK C H E M I C K É OBRÁBANIE C M

KYSELINA I ZÁSADA

Chemické pôsobenie na uber materiálu; použitie: pre skoro všetky kovy; tvrdé, krehké a nevodivé materiály; nevýhody: maximálna hĺbka odleptanej vrstvy materiálu do 12 mm; proces vyžaduje vysokú zručnosť prevádzkovania; Výhody; nízke náklady na zariadenie; M R R : 0 , 0 0 2 5 Ť 1 mm/min

22
M E C H A N I C K Ý PRINCÍP Ú BER U MATERIÁLU

Progresívne

technológie

Tab.2.2 pokračovanie nastro Ultrazvukové obrábanie USM Uber materiálu pomocou abrazívnej suspenzie, ktorá prúdi v medzere medzi kmitajúcim nástrojom aobrobkom; použitie: tvorenie plytkých nerovnomerných profitov do tvrdých a krehkých vodivých a nevodivých materiálov nevýhody: vysoké náklady, nízka intenzita úberu materiálu. M R R : 0,4-M ,6 mm/min

OB RO BO K

L
Vodný a abrazívny vodný lúč WJM/AWJ Nie je limitované vlastnosťami materiálu; je doporučené najmä pre opracovanie ťažkoobrobiteľných materiálov ako keramika a kompozitné materiály do hrúbky 25 mm; výhody: technológia šetriaca životné prostredie, nevýhody: vysoká hlučnosť MRR: mení sa v závislosti od druhu materiálu obrobku;

^ovzduch + brusivo

Technológia abrazívneho lúča AJM Používa stlačený plyn, obyčajne vzduch, na urýchlenie prúdenia pevného brusiva; použitie: prednostne pre čistenie povrchov a oddeľovanie veľmi malých dielcov z krehkých materiálov, nie je vhodné pre opracovanie a tvarovanie rozmerovo väčšich dielcov, nevýhody: pomalý uber materiálu, nízky výkon zariadenia.

obrobok Poznámka k tab. 2.2: Skratka MRR (materiál rernoval rate) udáva lineárnu intenzitu úberu materiálu (mm/min) alebo objemovú intenzitu úberu (mm 3 /min). Označuje sa tiež ako výkon opracovania. Základné fyzikálne parametre procesov uvádza tab.2.3. Vhodnosť progresívnych technológií pre spracovanie vybraných konštrukčných materiálov uvádza tab.2.4. Tab.2.5 poukazuje na procesy z pohľadu požiadaviek na vlastnosti materiálu, uvádza dosahované tolerancie rozmerov a posudzuje stav povrchu po aplikácii technológie. Zároveň charakterizuje kvantitatívne intenzitu úberu materiálu, ako to udáva Kalpakjian [3], Je potrebné zdôrazniť, že kvantitatívne údaje o jednotlivých technológiách sa líšia podľa literárnych údajov, Čo vyplýva zo skutočnosti, že tieto parametre sa vždy vzťahujú k určitému výrobnému zariadeniu. Z toho dôvodu sa môže stať, že v rámci jedného procesu sú podľa rôznych zdrojov, udávané odlišné rozsahy vstupných a výstupných parametrov.

2 Progresívne metódy iíberu materiálu

23 Tab.2.2 pokračovariie

ELEKTROTEPELNÝ PRINCÍP NAPÄTIE ELEKTROEROĽÍVNE OBRÁBANIE EDM

DIELEKIRIKUM

Í? \GY

IÓNY

A

.

I N N . I

'mm

pre elektricky vodivé a tvrdé materiály; vysoké náklady a malé životnosť nástrojovej elektródy; nutnosť výroby vždy novej nástrojovej elektródy pri zmene profilu dielca; EDM zvyšuje tvrdosť vytváranej povrchovej vrstvy (spevnenie) a redukuje medzu únavy; MRR: okolo0,15cm3/min

ENERGETICKÁ HLADINA

TECHNOLÓGIA LASEROVÉHO LÚČA I B M

FOTÓNY

m m .

\&

•iii U C H

široko aplikovateľná technológia pre všetky druhy materiálov; nedoporučuje sa pre veľmi tenké dielce a pre uber malého množstva materiálu; Nevýhodou je tepelne ovplyvnená zóna, nerovnomernosť rezu a vysoké nároky na presnosť nastavenia ohniskovej vzdialenosti lúča od povrchu obrobku; nákladné zariadenie a energeticky náročný proces MRR: 0.006 cm%iin

ELEKTRÓNOVÝ LÚČ E B M

vyžaduje sa vákuové prostredie (vákuová komora) pre prácu; vhodné pre vŕtanie otvorov a tvarovanie mikro rozmerov; nevýhodou sú vysoké náklady na zaradenie, rozmermi obmedzená použiteľnosť (vŕtanie do hĺbky 6 mm), nízka produktivita a tepelné ovplyvnenie vytváraného povrchu. MRR: 0 , 0 0 0 8 ŤO,Q02 cnrvVmín

TECHNOLÓGIA IÓNOVÉHO LÚČA I B M

vyžaduje sa vákuové prostredie (vákuová komora}; vhodné pre tvarovanie mikro a nano rozmerov a veľmi jemné opracovanie povrchov, nevýhody: vysoké náklady a vysoká zručnosť prevádzkovania, obmedzená použiteľnosť daná rozmermi vákuovej komory; povrchy nie sú ovplyvnené teplom, nie je tepelný proces ale dynamický

Obrábanie plazmovým lúčom PAM vhodné pre opracovanie všetkých kovových materiálov vysokou rýchlosťou úberu; nevýhody: vysoké prevádzkové náklady; náklady na zariadenie a tepelne ovplyvnená zóna rezu.

.

gap) medzi povrchom a nástrojom.76 Zmes brusiva a vzduchu 10 000 2. laserové tlačiarne). elektrónový lúč v mikroskdpii a analýze povrchu materiálu.5 Zmes vody a brusiva 2 000 stredný 152 Vzduch 50 000 7.03 Kvapalné dielektríkum 150 malý 2 000 stredný 102 Vákuum 2 malý Výkon [W] Medzera" 'mi: Prostredie 250 0. (pmn.20 Elektrolyt 2700 0. Tak isto sa používa pre meracie systémy (meranie fyzikálnych veličín ako meranie otáčok. Tab. 11]) Typické paramelre Napätie [VI Prúd IA] USM 220 AJ M 110 AWJ 220 ECM 10 EDM 45 EBM 150000 LM B 4500 PAM 100 500 jednosmerný 12 striedavý 2400 0.2.násirojom ": Pre EDM.4 Posúdenie vhodnosti progresívnych technológií pre opracovanie konštrukčných materiálov (zdroj: [3J) Materiál obrobku Hliník Horčík Vysokolegované ocele Titán ŽiaruDRvnó c:ele Keramika Plasty Kompozitné materiály Hodnotenie použitia USM 3 2 3 vybraných druhov LM B 2 2 PAM ~ WJM 2 2 1 1 2 1 1 : ECM CHM AJM Kovové materíálv 2 2 1 2 1 1 1 1 2 2 2 2 1 2 3 3 3 EDM 2 1 1 1 1 4 EBM 2 2 2 2 1 1 1 2 3 2 1 3 1 1 Nekovové materiály 1 4 2 2 1 2 1 i 4 1 2 4 4 4-nevhodné 1 2 2 1 2 2 4 3 4 1-optimálne. pre AWJ.2.2. ECM a USM je to medzera (z ang!. 2-vhodné 3-menej vhodné Fyzikálny princíp progresívnych technológií nie je doménou iba procesu úberu materiálu. autora) .62 Zmes argónu a vodíka Tab.7 uvádza názvy cnergolúčových procesov používaných pri spracovaní materiálov.001 jednosmerný jednosmerný 10 000 pulzny jednosmerný pulzný 100 000 0..25 Brúsna suspenzia 1.5 - 60 0. stand off). LBM je to vzdialenosť medzi dýzou a povrchom materiálu (z ang!. ale využiva sa aj v iných procesoch spracovania materiálu. 23 Typické parametre vybraných progresívnych spôsobov úberu materiálu {tabuľka udáva stredné hodnoty podľa prameňov [1.ó uvádza využívanie týchto postupov v jednotlivých procesoch spracovania materiálov. v humánnej medicíne (laserový skalpel) a iné. Pre každú technológiu označuje vzdialenosť medzi povrchom obrobku a . laserový lúč pre snímacie systémy v informačných technológiách (CD prehrávače. dĺžky pomocou lasera) v delektoskópii (ultrazvuk na identifikáciu porúch materiálov a zváraných spojov). Tab.24 Progresívne technológie Tab.2.

rozmerové pracovanie .03 0.2. lesklý tepelne ovplyvnený povrch.003 0.13 0. bez ostrapov.27 Tab.10 4916 Intenzita úberu materiálu [cm'/h] 19. lesklý tepelne ovplyvnený povrch 1 tepelne ovplyvnený povrch tepelne ovplyvnený povrch. bez ostrapov bez zvyškových napätí.03 1.:ivanie p rincípov progresívnych metód v technológiách spracovania materiálov abrazívny lúč elektrolýza vodný lúč elektrónový lúč • ultrazvuk chemická reakcia iónový lúč elektrický výboj princíp CO laser e | a.• zmena ftitfíi povrchu X X x • • • • • X • 7 • • X X X x • x • • ? • • • • • • • • • x x • x x ? x x • t/ x • • • • • • • X 7 x x x • .007 0.05 0 05 L ' 0.5 Charakteristické požiadavky na materiál obrobku a vybrané ukazovatele stavu povrchu (spracovanépodľa [1. xsobenie 0 . bez ostrapov.2.-chem.0 0.7 1.05 0.2 Progresívne metódy úberu materiálu 25 Tab.015--0. • delenie • materiálov B .0 Rozmerové tolerancie [mm] i 0.2.spájanie • materiálov : tvarovanie materiálov Ct zlievanie X A • X X x x x • 7 7 7 X x x x x • • • ? • • X x X x • X X x x • • C2 tvárnenie C3 prášková metalurgia C4 rezanie brúsenie C5 fyz.05 0.10 1) Proces USM AJ M WJM £CM EDM CM LBM EBM PAM Požiadavka na vlastnosti materiálu Tvrdosť nad 35HRC žiadna žiadna elektricky vodivý elektricky vodivý chemicky aktívny žiadna žiadna chemicky aktívny Integrita povrchu mierna bez zvyškových napätí bez tepelného ovplyvnenia bez zvyškových napätí. bez zvyškových napätí 963 49 ť 197 1.6 Vyu.tepelné ::racovanie E .

brúsenie. naprašovanie nárazové zváranie implantácia iónové plátovanie zváranieTlG. odstraňovanie ostrapov. výroba drážok. výroba drážok a zápichov. kalenie laserový lúč elektrónový lúč iónový lúč plazma chemický lúč elektrochemický lúč Tab 2. vŕtanie. mlkroobrábanie. odstraňovanie ostrapov hĺbenie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru. leštenie. brúsenie.8 sumarizuje oblasti využitia progresívnych technológií v operáciách obrábania. dierovanie. Energolúčové procesy sa používajú v technológii spracovania materiálov v štyroch oblastiach: a) pri úbere a delení materiálov (removal/separation) b) pri spájaní a spevňovaní materiálov (joininng/consolidation) c) pri tvarovaní a tvarovom obrábaní (forming) d) pri povrchovej úprave (surface treatment) Tab. EDM.8 Hlavné oblasti využitia progresívnych technológií pre operácie obrábania Proces USM AJM WJM ECM EDM CM LM B EBM PAM Operácia výroba rozmerovo malých dielcov. tvarové rezanie tvarové rezanie a vŕtanie.26 Progresívne technológie Tab. hĺbenie otvorov a dutin ľubovoľného tvaru a veľkosti. chemické cementovanie povlakovanie tvarovanie rozmerové opracovanie brúsenie leštenie leštenie iónové h lad en i e leštenie leštenie ehe micko-mechanické leštenie a brúsenie leštenie iónová nitridácia kalenie reaktívne chemické čistenie reaktívne elektrochemické čistenie 1 povrchová • '• úprava kalenie vytvrdzovanie žíhanie. frézovanie sústruženíe. leštenie. PCM ECM spájanie a spevňovanie modifikácia povrchu zváranie zváranie. dierovanie. opracovanie mikro dielcov. značkovanie. výroba drážok a zápichov. značkovanie tvarové rezanie.7 Energolúčové technológie a ich použitie v pri spracovaní materiálov uber a delenie materiálov LM B EBU. vŕtanie. tvarovanie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru tvorenie plytkých tvarových drážok.2. odstraňovanie ostrapov hĺbenie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru. leštenie tvarové rezanie.2. rezanie a vyrezávanie ľubovoľných tvarov. obrábanie tvarových plôch. hĺbenie otvorov a dutin ľubovoľného tvaru. MG I spájanie. leštenie.WEDM iónové opracovanie leptanie LM A CM. pokovovanie CVD. . . výroba drážok a zápichov. opracovanie drobných dielcov.

zručnosť. životné prostredie organizačné: flexibilita. ekonomické aspekty výroby a hospodárske ukazovatele technológie. reprodukovateľnosť doba prípravy. 2.4 Hlavné zdroje informácii pre rozhodovací proces výberu technológie [5] . ale aj na realizáciu technológie. V súčasnosti je zavádzanie týchto technológií spojené s vysokými finančnými nákladmi nielen na zariadenie. druh materiálu. prevádzkové náklady (vrátane nákladov na obsluhujúci personál. kapitálové náklady.4. teplotu. • Dostupnosť technológie t. výroby a dodávateľoch zariadení a technológie.j. predpoklady pre automatizáciu a integráciu do I automatizovaných výrobných systémov prevádzkové požiadavky Rozhodovací proces pre výber vhodnej technológie sa okrem vyššie uvedených kritérií musí riadiť aj informačnými požiadavkami [5] obr. Kritéria pre výber progresívnej technológie berú do úvahy vstupné údaje o výrobku.a rozmerové tolerancie.2 Progresívne metódy úbťru materiálu 1y Z uvedeného výberu charakteristík vyplývajú široké možnosti využitia týchto technológii. citlivosť na tlak. 2.j zdroje informácií o Stave vývoja. tab. výkonové ukazovatele technológie. Informačné požiadavky na rozhodovací prxes Ekonomické aspekty (koľko stojí?) kapitálové náklady výrobné náklady prevádzkové náklady Oblasť použitia (čo môže?) tvar dielca druh materiálu presnosť a tolerancie výrobný čas Popis procesov Zdroj informácii (kontaktné adresy) vývoj výrobcovia leasing prenájom parametre procesu prednosti procesu nedostatky procesu pred ú pravá povrchu O b r . • Čo môže technológia t. Tab. ako: • Čo stojí technológia t. bezpečnosť.j. pracovné podmienky. rezné sily.2. rozmery. ale aj napriek ich výhodám zostávajú alternatívnym alebo variantným riešením. koróziu presnosť tvaru . hľadisko charakterizované kvalitatívnymi ukazovateľmi vstupov a výstupov. nástroje. výrobný čas. • Čo dokáže technológia t.9. požadovanej kvalite povrchu. hospodárnosti výroby a prevádzkové požiadavky. údržbu a bežné výdavky) ľudské zdroje: vzdelanie. integrita povrchu.j. Je preto nutné riadiť sa pri zavádzaní novej technológie určitými kritériami rozhodovania.9 Kritéria pre výber technológie (zdroj van Lutterwelt [9j) ob robo k kvalita povrchu hospodárnosť tvar. 2.

1983 1. Cobelli. Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. March. F.Inc. aj preto.35/2. Ako dôkaz je zvyšujúce sa množstvo technických článkov. Tieto aktivity nielen učia odbornú komunitu vo výrobnej sfére o vynikajúcich a jedinečných možnostiach týchto procesov. seminár Pramei 95.. čo je z hľadiska charakteru procesov. Kalpakjian. Účelom publikácie je oboznámiť čitateľa s používanými progresívnymi procesmi rovnako ako s procesmi.: Tecniche di lavorazione non tradizionali. 8.Progresívne technológie Na záver je potrebné povedať. Led. Dckkyser. Kaczmarek. Mankova. 2. C.: Energy Beam Processing nf Materials. (1997). SjF Košice. 468 9. Vol.. Maccarini. Zavanclla. (1988). Snoeys.3. ale tiež zabezpečujú úspešnú budúcnosť pre tieto spôsoby opracovania materiálov.: Principles of Machining by Cutting. že je viac rozšírené a zaužívané. Vol. In. van L u U e r v e l t . p.2.ed. Atti n. Annals of the CIRP Vol. ktoré sa ukazujú prísľubom do blízkej budúcnosti. (1976). Taniguchi. P.448-462 5. J. 6.: Manufacturing Engineering and Technology. Beño. kníh. S.587 -607 10. Pri klasifikácií progresívnych technológii sa kniha pridržiava triedenia procesov. ktoré zaviedol Snoyers et al (1986) a sú uvedené na obr. Chapman and Hall. Addi son-Wesley Pub. (1986). J.: Advanced Methods of Machining. vedeckých a technických sympózií. (1989) 4. R. že z raka na rok sa venuje viac pozornosti týmto progresívnym (netradičným) procesom. Abrasion and Erosion. 1989 11. L. ktoré tam patria možno aj výstižnejšie.: Trendy vývoja rezných nástrojov.80.: Sources of technological informalion in production process. . Annals of the CIRP Vol. G. ASM International.. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. Maňková.A.l.: MicroCad 97 Miskolc 26. London. 1999 Led. McGeough.Comp. 9. Staelens. J. SME. 1995 7.: On Ihe Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. L. Wydawnictwo naukowotechniczne. pp.39/2 ( 1989). Clarendon Press Oxford. A. Na druhej strane.Led.feb 1997p. ».Machining. Dearbome. Literatúra ku kapitole 2: ASM-Metals Handbook . ! Machining. kniha používa aj názov energolúčové technológie. W. 3. konferencii. Warsaw. pp.25-30 6. Università degli Studi di Brescia.

Mechanické procesy úberu materiálu sa obyčajne používajú na opracovanie veľmi tvrdých materiálov {tvrdosť nad 35 HRC). Pre procesy opracovania vodným lúčom mechanizmus úberu materiálu je v erozívnom opotrebení povrchu vplyvom pôsobenia vysokotlakového vodného lúča. AWJM) využíva hydromechanickú energiu sústredeného vodného lúča a jeho mechanický a crozívny účinok. 1. a v systematickom triedení procesov nachádza miesto medzi abrazívnymi procesmi a nie progresívnymi/nekonvenčnými procesmi. Do tejto skupiny sú začlenené nasledujúce technológie: • obrábanie ultrazvukom (t/SAÍ). ktoré sú tradičnou cestou len ťažko a ekonomické nevýhodne opracovateľné. technológie abrazívneho lúča (AJM. tradičné alebo klasické metódy používajú na uber materiálu mechanickú energiu ako svoj primárny zdroj. čo je aj pre tieto procesy do istej miery charakteristické. že všetky tzv. Zavádzajúci názov z toho dôvodu. V prípade vodného lúča je úber materiálu spôsobený eróziou. Podrobnejší popis mechanizmu úberu materiálu je pri jednotlivých technológiách v nasledujúcich kapitolách.l). jc známe aj pod názvami ako ultrazvukové vŕtanie. To vysvetľuje aj nejednotnosť klasifikácie procesov obrábania (pozri obr. ktoré sú do tejto skupiny zaradené. jednak pre ich tvrdosť. . ale ako primárny zdroj energie sa využíva hydromechanická energia. a tiež erozivnym účinkom čistého vodného prúdu a/alebo vodného prúdu v synergii s brúsnymi časticami (vodný lúč a abrazívny vodný lúč). Mechanizmus úberu materiálu je charakterizovaný procesmi mikrovylamovania a mikrovyštiepavania (microchipping) čiastočiek materiálu následkom nárazu drobných častíc brusiva na povrch. " * Uber materiálu je pre uvedené procesy spojený s priamym mechanickým abrazívnym účinkom voľných brúsnych častíc dopadajúcich určitou kinetickou energiou na povnľh materiálu (jednoznačne v prípade ultrazvukového obrábania a procesov abrazívneho lúča). AFM).6 kap. Z uvedeného dôvodu sa obrábanie ultrazvukom a prúdom abraziva klasifikuje ako technológia brúsenia voľným brusivom.3 3 MECHANICKÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU Trochu zavádzajúci názov jednej skupiny progresívnych/netradičných technológií úberu materiálu vychádza z mechanickej podstaty technológií. pôvodne nazývané aj ako brúsenie nárazovým účinkom (impaci grirujing). Na základe toho sa opracovanie vodným lúčom zaraduje medzi mechanické procesy. opracovanie vodným lúčom (WJM. patria k procesom abrazívneho opracovania nárazovým účinkom brúsnej častice na povrch (tmpact machining process). ultrazvukové abrazívne obrábanie alebo vŕtanie so suspenziou. ale aj húževnatosť alebo krehkosť. ultrazvukové rozmerové obrábanie.

.

preto nie sú vhodné ani pre spracovanie procesmi. ktoré využívajú intenzívne tepelné pôsobenie na uber materiálu ako je laser. Organické materiály majú navyše sklon k poškodeniu samovznietením alebo spálením. pretože väčšina z nich je elektricky nevodivá a teda nevhodná pre elektrochemické alebo elektroiskrové procesy. plazma. kompozitné a organické materiály sú vhodnými kandidátmi pre uvedené mechanické procesy. .30 Progresívne technológie Keramika.

1 U S M 3 . hoci historicky prvý článok o možnostiach použiť ultrazvuk pri obrábaní publikovali R. tvrdené a tepelne odolné zliatiny.1.rotary ultrasonic machining). Tento kmitavý pohyb je prenášaný malým tlakom nástroja na suspenziu. Vysokofrekvenčný zdroj aktivuje zväzok magnetostrikčného materiálu. Prvý patent na priemyselné využite podal v roku 1945 Baiamuth.1 Princíp ultrazvukového opracovania Princíp USM opracovania je založený na brúsnom účinku suspenzie kvapaliny (voda. vytvára požadovaný tvar obrobku a zároveň odplavuje triesky. 3. Obr.1 zobrazuje princíp opracovania pomocou ultrazvuku. Nástroj kmitá frekvenciou v oblasti ultrazvukového vlnenia. USM opracovanie pozostáva z dvoch metód: • ultrazvukové obrábanie (USIG alebo USM . WoodáA. Kohls [2]) . petrolej. ktorý využíva ultrazvukové vlny (mechameko-akustiekč vlnenie) s frekvenciou okolo 20kHz na uber materiálu rozrušovaním povrchu nárazovým účinkom rozkmitaného brusiva. ktorá obrusuje povrch. strojný olej) a jemného brusiva. lieh. Proces bol vyvinutý v 50-tych rokoch pre dvojrozmerné a trojrozmerné (2D a 3D) opracovanie keramických materiálov a ostatných tvrdých a krehkých materiálov ako sklo. 1 Obrábanie ultrazvukom Obrábanie ultrazvukom (zaužívaná anglická skratka USM Ultrasonic machining) predstavuje proces. L Loomis roku 1927 [8. ktorý vytvára kmitanie s nízkou amplitúdou v držiaku nástroja.ultrasonic impact grinding) „klasická" technológia ultrazvukového opracovania s použitím brúsnej suspenzie a nerotujúceho nástroja. diamant. O b r . V súčasnosti patri medzi bežné postupy obrábania tvrdých a krehkých. W. 14]. 3. polovodičové materiály a tiež pórovité materiály ako grafit. nevodivých a tiež nekovových materiálov. 3. • rotačné ultrazvukové obrábanie (RUM .3.1 Princíp opracovania ultrazvukom (zdroj: Bellows. ultrazvukové opracovanie rotačným nástrojom bez použitia abrazívnej suspenzie. Záujem o USM vzrástol začiatkom 80-tych rokov v dôsledku širšieho využívania keramických a kompozitných materiálov v priemysle. cirkulujúceho medzi obrobkom a nástrojom.

je magnetostrikčný menič. 3.3. kobalt (Co) a ich zliatiny. Podstata týchto javov je. obr.2 500W.3. Predĺženie je závislé od druhu materiálu magnetostrikčného meniča. Obyčajne sa pre nástroje s veľkou plochou vyžaduje väčší výkon zdroja než pre nástroje s menšou plochou.2 Komponenty používané v zariadeniach pre USM a detail oblasti nástroja (podľa: Metal Handbook Machining) 3. Kapacita meniča je daná koeficientom magnetostrikčného predĺženia: kde .1 Zariadenie Zariadenie pre ultrazvukové obrábanie pozostáva z generátora prúdu.32 Progresívne technológie konvertor konvertor medené tesnenie titánový alebo hliníkový nástavec ullrazvukové vibrácie tvarový nástroj vysokofrekvenčný generälor nástavec koncenlrátor WeoHz 1^^. pracovného nástroja a čerpadla na prívod suspenzie. nikel (Ni).Aí je prírastok dĺžky. že niektoré materiály za pôsobenia vonkajšieho magnetického alebo elektrického poľa menia svoju dĺžku napr.1. ŕ .2. ktorého princíp jc najčastejšie popisovaný. Jednotlivé komponenty zariadenia majú svoju špecifickú úlohu pre generovanie parametrov procesu.1. pričom výkon zdroja závisí od veľkosti plochy použitého nástroja.voskový spoj 3 nástroj Obr. Je založený na princípe buď magnetostrikčného alebo piezoelektrického javu. železo (Fe). Najčastejšie sa používajú zliatiny typu pemialoy a permedur. Vysokofrekvenčný generátor elektrických kmitov sa používa ako zdroj premeny nízkofrekvenčnej (50Hz) energie na vysokofrekvenčnú energiu (najčastejšie 20 000Hz).3. Používa sa zdroj o výkone 150 . Na obr. koncentrátora. tiež ferity a iné. Základom zariadenia pre USM opracovanie je teda magnetostrikčný alebo piczoclcktrický menič. Generátor napája magnetostrikčný alebo piezoeleklrický menič. z ktorého sa získavajú mechanické vibrácie rovnakej frekvencie. magnetostrikčného meniča. Konvertor alebo menič (transducer) sa používa na premenu elektrickej energie na energiu mcchanicko-akustického kmitania.u to materiály s výborným koeficientom magnetostrikčného predĺženia [6] [8] [10] .dĺžka magnetostrikčného jadra. i.

3. 6 .teleso. ktorý sa vkladá medzi menič a nástavec.3.4 ukazuje zmenu vlny predĺženia pozdĺž dĺžky magnetostikčného meniča. pričom vlnová dĺžka X sa vypočíta podľa vzťahu: x= f=7# (3 2) ' kde c .vysokofrekvenčné vinutie.5 násobok vlnovej dĺžky zvuku.3.04X. [14J.rýchlosť zvuku (m/s) v magnetostrikčnom materiále. Nástroj je k nástavcu pripojený v oblasti maxima vlny s presnosťou ± 0. K nástroju je pripojený pevne (pájkovaním) alebo rozoberateľné (závitom).4 Zmena vlny predĺženia pozdĺž dĺžky magnetostikčného meniča (zt/ro/: Kaczmarek [6 j) Obr. aby sa zabezpečila maximálna amplitúda kmitov Nástavec (horn) ako ďalší element zariadenia. f .1 pm v závislosti od druhu materiálu [6]. .frekvencia zmeny magnetického poľa (l/s).001 -Ť 0. obyčajne kovová trubica alebo tyč cylindrického tvaru. Je to trubica s dĺžkou okolo 120 mm obyčajne vyrobená z titánu alebo hliníka. E . p .Youngov modul pružnosti (MPa). Ak je uzol vlny kmitania v strede veľkosti magnetostrikčné ho meniča. vedie kmitanie na nástroj. má dĺžku asi 1. Zosilňovač.1 Obrábanie ultrazvukom USM 33 Obr. ktorá sa vypočíta podľa vzťahu [6]: f = ± (I (3. 2 . aby nedošlo k útlmu kmitov (X .09 mm [1]. Ak je daný magnetostrikčný materiál a jeho dĺžka t.m" 3 ). Tvar nástavca je cylindrický so stupňovitou zmenou priemeru alebo kužeľovitý.3) Koncentrátor (booster) je zosilňovač kmitov. aby zosilovali amplitúdu kmitov na nástroji.5 k.025 -ŕ 0.dĺžka vlny kmitov).prípojka amplitúdového meniča Obr.magnetostrikčné jadro.2) bude splnená voľbou vhodnej frekvencie. Amplitúda UZ kmitov sa obyčajne pohybuje v rozmedzí' od 0. Békés [3] a Thoe et al. nazývanej rezonančná frekvencia.3 Magnetostrikčný menič (zdroj: Kaczmarek) 1 . Rôzne tvary nástavcov a vplyv ich rozmerov na zosilenie amplitúdy Kmitov (najčastejšie zmenou priemeru) uvádzajú Búda.merná hmotnosť magnetostrikčného materiálu (kg. podmienka (3.3. 4 -magnetostrikčný nosič. potom maximálna hodnota amplitúdy kmitu vzniká vo vzdialenosti 1/4 vlnovej dĺžky od stredu a maximálna výchylka zodpovedá dĺžke magnetostriktora f = 0. Nástavce väčších dĺžok sú z hliníka.polarizačné vinutie. zložitejšie nástavce majú exponenciálny tvar a sú vyrobené s vysokou presnosťou. 5 . 3 . Jeho úlohou je zvyšovať amplitúdu ultrazvukových kmitov (UZ). Pre obrábanie ultrazvukom je potrebná vyššia amplitúda až v rozmedzí 0.

.

• rýchlosť rezania. Pre kusovú výrobu a tvarovo zložitejšie výrobky aj z mosadze.7mm Základné technické a ekonomické ukazovatele USM vhodné pre porovnanie procesu a hodnotenie jeho účinnosti sú: • • • uber materiálu opotrebenie nástroja kvalitaopracovanéhopovrchu .10 mm. jeho dobrá odolnosť voči opotrebeniu a vysoká únavová pevnosť.025 -ŕ 0. Najčastejšie sa vyrába z nehrdzavejúcej ocele s vyššou trvanlivosťou.075 mm od povrchu obrobku. pre dokončovanie 0. • nástrojový materiál: antikorózna oceľ.B 3.1.7mm. oxid hliníka (AI3Q3 2 100 HK).13 Obr.009 mm.0 1. * • • suspenzia: voda. lieh. SiC 2 500 HK) diamantový prach 6 500V7 000 HK. 15 000 + 40 000 Hz. • doporučená veľkosť zrna brusiva: pre hrubovanie 0. Voľba materiálu nástroja je závislá aj od druhu obrábaného materiálu. • frekvencia kmitania. brusivo. Mosadz je dobre obrobiteľná. ale proces môže prebiehať aj pri izbovej teplote suspenzie. strojný olej.2 Charakteristiky ultrazvukového obrábania Parametre procesu ultrazvukového opracovania na princípe USIG pre priemyselné zariadenia sa pohybujú v nasledujúcich rozsahoch [í].5 1.013 v 0. mosadz. • druh brusiva: karbid bóru a kremíka (B 4 C tvrdosť podľa Knoopa 2 800 HK. Základnou požiadavkou pre výrobu nástrojov je vhodný nástrojový materiál. priemer nástroja 12. • vzdialenosť medzi nástrojom a obrobkom: nástroj nieje v priamom kontakte s obrobkom. ale tiež z moneiu či molybdénu. Pomer úbytku materiálu obrobku k opotrebeniu nástroja 100:1 100:1 100:1 75: 1 50:1 1. zrnitosť 800*1000 (podľa ISO 525-75). doporučená teplota suspenzie je 2 * 5 °C. monel. dĺžka otvoru 12. mení sa v závislosti od druhu materiálu obrobku.03mm. 3. [11]. molybdén. koncentrácia brusiva sa pohybuje v rozmedzí 20 -ŕ 60%. najčastejšie sa používa suspenzia typu voda 50%. kubický nítrid bóru {KNB 4 700 HK).400. ale má nižšiu odolnosť voči opotrebeniu. otvor).1. petrolej. 3. zrnitosť 320. zrnitosť 200 -s. • rýchlosť posuvu nástroja: 20 f 50 mm/mín. brusivo 50%.2 2. ale asi vo vzdialenosti 0.014 • 0.25 0. [9]. [14]: • výkon vysokofrekvenčného zdroja: 5 0 + 2 400 W. • amplitúda kmitov: 0. B«C.3.05 0. obr.5:1 2:1 1:1 Materiál sklo ferit grafit keramika kryštál karbid volfrámu karbid bóru nástrojová oceľ Rýchlosť rezania [mm.34 Progresívne technológie Nástroj (ultrasonic tool alebo sonotrode) má negatívny tvar vytváraného profilu (tvar resp.5.7 0.5. najčastejšie používaný rozsah pre komerčne vyrábané zariadenia je okolo 20 000Hz.min1] 3.20 0./ 1 ]}) Podmienky rezania: nástrojový materiál: ocel. Rýchlosť rezania pre vybrané materiály [mm/min] (spracované podľa údajov /1/.

Tvrdé a krehké materiály (sklo. rozrušuje jeho celistvosť. • kavitačným účinkom brúsnej suspenzie. 7. väčšina oceli) sa brusivo vtláča do povrchovej vrstvy a spevňuje ju.6 a detail zóny vtlačenia zrna brusiva obr. Obr.1 Obrábanie ultrazvukom USM 3.polomer kontaktu zrna Obr. Pri mäkkých a húževnatých materiáloch (olovo. 3.3. kavitačnými bublinami a brúsnymi zmámi rozptýlenými v suspenzii Priamy náraz brúsnych častic na povrch materiálu s vysokou kinetickou energiou. .7 Zóna kontaktu zrna s obrobkom (podľa Kainth et al. sa pôsobením nárazu častíc porušujú krehkým vylamovaním.2 Uber materiálu 35 USM je abrazívny proces a uber materiálu je predmetom extenzívneho výskumu a vysvetľuje sa nasledujúcimi mechanizmami: [3. 3. f ¡2]) ó* . ktorú získali od kmitajúceho nástroja. ktoré sú pre USM metódy najvhodnejšie.3. meď. čiastočky materiálu vo forme triesky sa odštiepajú alebo vylamujú z povrchu. keramika).8 Detail pracovnej zóny s úlomkami triesky.7 [12]. • chemickým pôsobením spojeným s vlastnosťami kvapalného média v suspenzii. ďalším nárazom rozkmitanej Častice sa spevnený povrch obrobku postupne rozrušuje. 14] • mechanickým účinkom abrázic (odbrusovania) priamym nárazom častice na povrch obrobku • mikro vydrobovaním (microchipping) po náraze voľne sa pohybujúcej brúsnej častice.1. Účinok zrna brusiva na materiál obrobku a nástroja zjednodušene ukazuje obr.hĺbka vtlačenia do materiálu r» .3.

.

5) (linear rentoval rate): AL • [mm/min] (3. ktroré ovplyvňujú produktivitu USM sú predovšetkým krehkosť a tzv. podľa ktorého delí materiály do troch skupín v závislosti na účinností USM opracovania viď údaje v tab. Kremer [1\ popisuje kavitačný jav pri ultrazvukovom opracovaní grafitu ako prioritný účinok úbytku materiálu. Kritérium krehkosti zx je pomer pevnosti v strihu k lomovému napätiu daného materiálu.1.lineárny uber 5 = — [mirŕVmin] (3. ktorá môže byť udaná lineárnou alebo objemovou intenzitou úberu vplýva viacero faktorov. Intenzitu úberu materiálu. .čas pôsobenia častice na povrch. Nízka produktivita úberu materiálu je spojená s vyššou plasticitou materiálu obrobku. Vlastnosti materiálu obrobku. alebo tiež výkon opracovania pri abrazívnom pôsobení častíc brusiva na povrch.VRR): Q v = — [mnrVmin] (3.dižka pracovnej plochy. hĺbka rezu nie je jednotná na celom opracovanom povrchu. rovnako ako plocha kontaktu [11]. Pri šírení ultrazvukových kmitov vznikajú v suspenzii bubliny. určil Kaczinarek [6] ako: . „kritérium krehkosti".2. Na produktivitu USM opracovania. í . sú 10: • vlastnosti materiálu • akustický systém • vlastnosti suspenzie 3. Kavitačný účinok USM je však slabý v porovnaní s priamym nárazom a predstavuje asi 5% .3.4) .8.6) kde B je šírka povrchu.intenzita plošného úberu (surface removal rate) Q .1. ale odporúča sa aj pre kompozitné materiály a pórovité materiály ako grafit. a hĺbka rezu (hrúbka vrstvy odstraňovaného materiálu v jednej vrstve). ktorá pri náraze na povrch obrobku vyvoláva vznik mikrotrhlín.3. Čas kontaktu medzi časticami brusiva a povrchom je veľmi malý asi 10 * 100 ps. McGeough [8] uvádza tzv. tm .36 Progresívne technológie Kavitačný účinok spôsobuje mikrotrhliny v povrchovej vrstve materiálu.intenzita objemového úberu (Volumetrie removal rate . ktoré v dôsledok nárazu na povrch materiálu praskajú a vybuchujú.ný podiel na celkovom úbere materiálu [6]. tieto faktory zároveň ovplyvňujú kvalitu opracovaného povrchu. nárazová tvrdosť (impact hardness). obr. Výbuch bubliny tiež rozkmitá abrazívnu časticu.1 Vlastnosti materiálu obrobku Ultrazvuková technológia je vhodná pre opracovanie kovových a nekovových materiálov s vyššou tvrdosťou nad 40 HRC. Postupne do mikrotrhlín a do pórov materiálu vnikne kvapalina zo suspenzie a spôsobí odštiepenie Čiastočiek materiálu.

med.] Obrábanie ultrazvukom USM 37 Tzv.7 4 . vzniká plastická deformácia a spevnenie povrchovej vrstvy je bez výrazného vylamovania materiálu obrobku. nárazová tvrdosť {impaa hardness) je rovnako dôležitá vlastnosť ako krehkosť materiálu. olovo. väčšina oceli T a b .sila pôsobiaca na časticu. Quist.IZCVAR. K výraznému vylamovaniu dochádza pri krehkých materiáloch.7) kde: d .2 uvádza vlastnosti vybraných sledovaných materiálov a prevládajúci mechanizmus úberu pri ultrazvukovom vŕtaní otvorov s priemerom 10 mm [4J. ktorú spôsobí náraz častice je nepriamo úmerná tvrdosti materiálu (tvrdosť podľa Brinella HB) podľa vzťahu [8]: (3.2 Porovnanie vlastností vybraných druhov materiálov a prevládajúci mechanizmus úberu materiálu ( spracované podľa Dam. stabilizovaný ytriom tetragonálny ZKfc s'. Fc . kde častice triesky sú vyštiepavané v tvare pyramídy a uber materiálu je kontinuálny vo forme malých kráterov.ac . 1 Vplyv kritéria krehkosti na kvalitatívnu účinnosť USM {zdroj: McGeough [8]) Kŕ íéfium krehkosti Ti > 2 1<T <2 « 0<Ti< 1 Účinnosť USM Vysoká Stredná Nízka Typické materiály skle. HÍbka vtlačenia 8 W .3. krištáľ temperované a tvrdé ocele a zliatiny. Pri náraze abrazívnych častíc na povrch kovových a húževnatých materiálov.V cérorr krehký lom a plastická deformácia u 7 e plastická deformácia . Tab. Veľkosť triesky je asi 1/10 veľkosti abrazívnych častíc alebo niekoľko mikrometrov [4]. Kompozitné materiály s vláknitou štruktúrou a polymérovou matricou sa nárazom abrazívnych častic porušujú krehkým lomom vlákien a plastickou deformáciou matrice.je priemer vtlačenej oblasti.3. 3. Schreiber [4 j) Materiál sklo AI2O3 T1B2 Tvrdosť HV asi 700 1 750 1950 2 500 2 000 850 1 400 KIC Mechanizmus úberu materiálu krehký lom 0. 5 a SiC Si3N< lisovaný za tepla tetragonálny ZrO. Z uvedeného vyplýva rôzne správanie sa tvrdých a krehkých kovových aj nekovových materiálov. 3 . T a b . keramika. diamant.

.

25.9 Vplyv amplitúdy kmitov na uber materiálu pri zmene tlaku nástroja a pri zmene frekvencie kmitania <Kremer et al.1 10 AMPLITÚDA [|J.9 a. Vplyv rozsahu amplitúdy na zvyšovanie rýchlosti úberu materiálu je obmedzený účinkom zrnitosti abrazívnych častíc.[12J) Podmienky: vŕtanie otvoru do skla s priemerom d = 12.B4C.013 do 0.uhlíková oceľ. . Frekvencia sa pohybuje v rozmedzí 15 * 40 kHz.4 KHZ • 19 KHZ O O** I E 1 0. b ukazujú overené závislosti rýchlosti úberu materiálu na zmene amplitúdy pre rôzne frekvencie kmitov a rôznu veľkosť statického tlaku (prítlaku) nástroja. nástroj .10 Vplyv amplitúdy kmitov a statickej sily na mieru úberu materiálu (Kainth etal.MMPA • 0.2 Akustický systém technológie Akustický systém je charakterizovaný frekvenciou a amplitúdou ultrazvukových kmitov. Amplitúda kmitov závisí od druhu zosilňovača a na riadení ultrazvukového zdroja. zrnitosť400 podľa ISO Zmena frekvencie kmitov nemá výrazný vplyv na parametre procesu U S M Väčšina komerčne dostupných zariadení má možnosť zmeny rozsahu frekvencie v malom rozpätí.10MPA OD.1.3. že vplyv frekvencie kmitov na rýchlosť úberu je lineárna a závisí od vlastností opracovaného materiálu. Výraznejší je vplyv amplitúdy kmitov na uber.20 MPA 1 ä. i 100 10 A 43 KHZ =2 O 27.2. priemyselné zariadenia najviac využívajú oblasť okolo 20 kHz. zrnitosť 120 podľa ISO s vi 1 2 3 AMPLITÚDA ( M M X 10"' Obr.7 mm frekvencia . niekedy až 50 kHz.1 10 AMPLITÚDA [JXM] 0. S rastom amplitúdy kmitov rastie rýchlosť úberu materiálu. Rýchlosť rezania závisí od amplitúdy.10 mm. Obr.Progresívne 3. brusivo B4C. v závislosti na zariadení.16MPA O • • A 0.3.M] 100 Obr. Veľkosť amplitúdy upravených kmitov pre ultrazvukové opracovanie je v rozmedzí od 0. 3.[7J) obrobok . Kremer [7] uvádza. 10 • rj.2 kHz brusivo .legovaná nástrojová oceľ.

3.3. viď obr. Na obr. že pri vŕtaní grafitu dochádza pri vyšších hodnotách statického tlaku nástroja k zníženiu intenzity úberu materiálu. zrnitosť 280 frekvencia . 3.grafit ELLOR 9 nástroj . tvrdosťou brusiva a spôsobom prívodu suspenzie medzi nástroj a obrobok.3. 1.8 S 0. 1. dobrú zmáčavosť a vysokú tepelnú vodivosť pre účinné chladenie. b [8] je závislosť úberu materiálu na koncentrácii suspenzie pri opracovaní materiálov ako grafit a sklo. Optimálna intenzita úberu materiálu (removal rate) sa dosahuje. Nosné médium pre brusivo (obyčajne voda) musí mať nízku viskozitu a hustotu. b) opracovanie skla (McGeough[8J) Kavitačný efekt procesu.2 kHz amplitúda-50 um koncentrácia brusiva 20% 2 4 e Statická sila [N x10"2 ] 3. 14] poukázali na skutočnosť. 3.5 • zrnitosť 600 Ozmitost'280 f i E_ 1.12b.[7J) obrabok . Veľkosť zrna má podobný účinok na u b e r materiálu ako amplitúda. obr.13.1.6 1.3. . Rozsah koncentrácie brusiva v suspenzii sa pohybuje v rozmedzí 20 až 60%.12 Vplyv zmeny koncentrácie suspenzie na uber materiálu: a) vŕtanie grafitu d = 20mm.25. ak je veľkosť zrna porovnateľná s veľkosťou amplitúdy.11.20 mm •: Nástroj d = 30 mm H 0.oceľ XC38 brusivo.8 0:Nástrqd = 15mm O A O A: Nástroj d .BX.3. M 0.2. podmienky rovnaké ako pri obr.11 Vplyv statickej sily na uber materiálu (Kremer et al. 3.4 20 40 60 a) 8 12 16 20 Koncentrácia suspenzie [%] b) Koncentrácia suspenzie [%] O b r .12 a. Rovnako Kremer [7] uvádza.1 Obrábanie ultrazvukom USM 39 Rozenberg a Nepiras [8. Tvrdosť brusiva v suspenzii tiež ovplyvňuje uber materiálu. systém prívodu suspenzie medzi nástroj a obrobok a statický tlak nástroja môžu ovplyvniť účinnosť koncentrácie brusiva pri úbere materiálu.3 Suspenzia Na uber materiálu majú vplyv vlastnosti suspenzie dané koncentráciou.[7J). obr.10. veľkosťou zrna brusiva.4 C O E Obr. obr.2 0.11 (Kremer et al. že existujú hraničné (optimálne) hodnoty statického tlaku nástroja a amplitúdy kmitania na stúpajúci uber materiálu. 3.2 P°o.

.

že intenzita úberu skla pri použití BjC brusiva je o 15 až 20% vyššia než pri použití SiC brusiva.sklo plocha obidvoch nástrojov 16 mm2 £ 0 0 4 B Ttak nástroja [Nmm' | napriek vzrastu tlaku nástroja pri klasickom obrábaní. že pri ! stanovi obyčajne experimentálne.14 ukazuje vplyv tvaru prierezu nástroja na intenzitu uber materiálu pri konštantnej pracovnej ploche. Opotrebenie závisí na dvojici materiál obrobku/nástroj a Základnou požiadavkou je vyššia tvrdosť nástroja ako obrobku. Pre produktivitu opracovania je rozhodujúci tvar nástroja a veľkosť jeho aktívnej plochy. že pre pórovité materiály ako je grafit. Do určitej hodnoty tlaku. Zároveň konštatuje. aj keď na použitom druhu brusiva. Kaczmarek [6] uvádza. podľa jeho výsledkov rozdiel v intenzite úberu medzi vyššie uvedenými brusivami pre opracovanie grafitu predstavuje iba o ! 0 % vyššiu intenzitu pre tvrdšie brusivo na báze B 4 C Obr.14 Účinok tvaru nástroja na uber materálu (McGeough /S/j obrobok .13 Účinok veľkosti zma na uber materiálu (McCeough f8J) Veľkosť zrna \^m) 3. ktorá sa 0. .3. tvrdosť brusiva nie je výrazne rozhodujúca.3. Efekt tvaru nástroja sa prejavuje zmenou produktivity. uber materiálu narastá.125 Á l A A A A ' A úzky obdĺžnikový nástroj A 0.075 E E.3.40 Progresívne technológie Kremer [7] uvádza. Veľké nástroje obyčajne rýchlo pohlcujú ultrazvukovú energiu a tlmia kmitanie.05 .1. Závislosť zároveň dokumentuje vplyv statického tlaku nástroja pri USM. Ľ* A • C i ° t • nástroj štvorcového C? 0. c* —- js 0.025 Ľ m 12 16 prierezu Obr. potom intenzita úberu zostáva na konštantnej úrovni [8]. Zväčšenie plochy nástroja redukuje uber materiálu v dôsledku zníženia amplitúdy kmitov. Závislosť na obr.3 Materiál nástroja a opotrebenie nástroja Nevýhodou USM opracovania je nepriaznivý účinok brusiva na materiál nástroja a jeho následné opotrebenie. Pre opotrebenie nástroja pri USM platia podobné pravidlá ako v tomto prípade nie je nástroj v priamom kontakte s obrobkom.

0. redukuje sa relatívne opotrebenie nástroja na 0. Ak sa použije karbidový nástroj a brúsny prášok B 4 C.3.1 Drsnosť povrchu Kvalita opracovaného povrchu závisí na vlastnostiach opracovaného materiálu. Drsnosť povrchu a jeho akosť ovplyvňuje koncentrácia suspenzie. To dokazuje.1%. Pri opracovaní wolfrám karbidu brusivom z bór karbidu a nástrojom vyrobeným z mosadze relatívne opotrebenie nástroja dosahuje 140% [6]. že proces mechanického odbrusovania a vyštiepavania resp. amplitúda chvenia (vibrácii).4 Vlastnosti opracovaného povrchu Hodnotenie vlastností opracovaného povrchu vychádza z posúdenia dosahovanej drsnosti a presnosti opracovaného tvaru.krehkých nekovových materiálov a tvrdej legovanej ivele.4.17a dokumentuje vplyv veľkosti zrna brusiva na drsnosť Ra meranú v pozdĺžnom a priečnom smere.zrnitosť brusiva . brusivo BX zrnitosť 280 podľa ISO (Dam etal. 3.1. ¡4]) Sklo Alj0 3 TiB . ktoré vplývajú na produktivitu majú výrazný účinok aj na stav opracovaného povrchu.3. ak brúsi vo a obrobok sú tvrdšie ako materiál nástroja. Komerčné zariadenia zabezpečujú rozmerové tolerancie v rozmedzí . vylamovania (cliipping) materiálu pri USM sa vyskytuje paralelne pre nástroj aj obrobok.15 ukazuje závislosť pomeru úberu materiálu k úbytku (opotrebeniu) nástroja pre rôzne druhy materiálov [5].0. na akustickom . SiC Si^N. Obr.w é m e USM a na vlastnostiach suspenzie. Intenzita opotrebenia závisí na pevnostných vlastnostiach materiálu. Obr. 3.16 ukazuje priebeh dosahovanej drsnosti povrchu v závislosti na zmene zrnitosti brusiva pre opracovanie rôznych druhov materiálov . Podmienky procesu. 3.3. Zr0 (Y) ZrO^Ce) 2 3.1 Obrábanie ultrazvukom USM 41 opracovaní skla nástrojovou oceľou je relatívny úbytok hmoty nástroja 1%. veľkosť zma brusiva a ich tvrdosť. . n • Intenzita úberu • Opotrebenie nástroja Obr. Hocheng a Hstt [5] sledovali drsnosť povrchu v pozdĺžnom a priečnom smere pri vŕtaní otvoru .17b ilustruje vplyv koncentrácie brusiva v suspenzii na drsnosť Ra.3. Obr.51 -ŕ.76 um [9]. Hlavná premenná procesu .I5 Porovnanie miery úberu pre rôzne druhy materiálu obrobku a opotrebenia nástrojového materiálu z ocele St 37 pri USM vŕtaní otvorov s priemerom d=10mm.1.03 až 0. Nástroj sa opotrebuje rýchlejšie. Obr.má vo všeobecnosti najvýraznejší účinok.005 mm a drsnosť Ra od 0. Povrch nie je ovplyvnený teplom.priemerom d = 1 Omm do kompozitného materiálu zloženého z uhlíkových vlákien v polymérovej matrici.

.

že pri vŕtaní je drsnosť po obvode otvoru vyššia ako v dolnej časti.m ] b) 18 2 0 2 2 24 2 6 Koncentrácia brusiva [%j Obr.3 Údaje pre ultrazvukové obrábanie keramických materiálov so zrnitosťou brusiva 320 Materiál Tvrdosť HV 65 500 1 000 1100 1 500 2 400 Drsnosť Ra [um] 1-2 0. b) Vplyv koncentrácie brusiva na drsnosť povrchu (zdroj: Hocheng. koncentrácia 14%. 3. brusivoSiC. Nepiras (1956) a Rozenberg (1973) [14] nezávisle na sebe uvádzajú.3 3.3. 3. že zvýšenie amplitúdy kmitov zvyšuje drsnosť povrchu.17 a) Vplyv veľkosti zrna brusiva na drsnosť povrchu .16 Závislosť drsnosti povrchu od použitej zrnitosti brusiva pre rôzne druhy materiálov (spracované podľa McGeoughfS] a Buda-Békés ¡3 J) 200 400 600 800 1000 Zmitosf brusiva Kremer [7] konštatuje na základe výsledkov viacerých bádateľov. ale ak sa použije veľmi jemná zrnitosť brusiva na úrovnu plavených práškov je dosahovaná drsnosť povrchu otvoru rovnaká v každom smere.6 0.40 0. zrnitosť 150.20 0.obrobok: kompozit na báze carborvepoxy.85 0. frekvencia 20kHz. nástroj: oceľ. Zmena prítlaku nástroja v širokom rozsahu má len malý účinok na akosť opracovaného povrchu.1 1.42 Progresívne technológie -O-sklo i kremík pre polovodiča —Q—keramika —•— vysokoiegovana oceľ S I Obr.6 UBER [mm3/min] Nástroj d=10mm 224 50 9.5 Grafit Si02 Alz0 ZrOa Sialon SiC 3 BC BC 4 4 .90 0.75 0.65 1. Hsu [5]) Tab.30 Doporučené brusivo SÍC/B4C SÌC/B4C S1C/B4C BjC Uber [mm3/min] Nástroj d=5mm 164 39 7.8 3. 0 100 200 Q 14 16 a) Veľkosť zrna brusiva [u.

ako to uvádza Kremer a Gilmor [14]. = Ä (3-8) kde E je chyba udávaná ako dolná alebo horná odchýlka od nominálneho rozmeru.3 tiež uvádza porovnávacie hodnoty drsnosti povrchu vyjadrené cez Ra. Rozmerové opotrebenie nástroja ako kritérium je určené vzťahom podľa [6]: « . ktoré vykazujú vysokú produktivitu pri USM opracovaní (hodnoty úberu nad 50 mmVmin) majú zároveň vyššie hodnoty drsnosti (porovnaj s obr. To znamená. Parametre procesu USM. Najviac vplýva na odchýlku rozmerov zrnitosť brusiva. Presnosť je ovplyvnená tiež veľkosťou plochy nástroja.3.18 Drsnosť povrchu pri ultrazvukovom obrábaní keramických materiálov Podmienky ako na obr. má dominantný vplyv nielen na akosť. Tieto výsledky hovoria o tom.3.3. jeho tuhosť a odolnosť voči chveniu.1.15). rovnako ako aj veľkosť zŕn brusiva a intenzita opotrebenia nástroja majú najvýraznejší vplyv na presnosť rozmerov. 3. tvarovača. amplitúdou kmitov a materiálom obrobku. Presnosť nástroja.18 sú porovnané dosiahnuté hodnoty drsnosti Rz pre rôzne druhy keramických materiálov [ 4 ] . pre dosiahnutie vysokej presnosti sa vyžaduje jeho tvarová a rozmerová stálosť počas procesu úberu materiálu. Ak sa použijú malé zrná (zrnitosť v oblasti plavených práškov) intenzita úberu je pomalšia a dosahuje sa vyššia akosť opracovaného povrchu a tiež vyššia presnosť rozmerov. Väčšina pojednaní o presnosti pri USM sa týka výroby otvorov a ich odchýliek od nomináJneho rozmeru.3. Tab 3.2 Presnosť rozmerov pri ultrazvukovom obrábaní Vo všeobecnosti je presné opracovanie limitované najmä relatívnym tvarovým a rozmerovým opotrebením nástroja.3. ako už bolo spomenuté. A je dovolená odchýlka rozmerov opracovaného povrchu.4 ilustruje dosahovanú presnosť rozmerov pre zvolenú zrnitosť brusiva [1]. O b r . Veľkosť zrna brusiva. ktoré vplývajú na produktivitu opracovania majú rovnaký vplyv aj na presnosť ultrazvukového opracovania.15 (Dam et ai [4Jj skjo AIJOJ TiB 2 SiC Si 3 N t ZrOj(Y) ZrO^Ce) 3.4. Pri hodnotení rozmerovej presností pri výrobe otvorov ultrazvukovým . že Čim vyššia je požiadavka na rozmerovú presnosť produktu. ale aj na presnosť povrchu.1 Obrábanie ultrazvukom USM 43 Druh materiálu obrobku ovplyvňuje výslednú drsnosť povrchu. tým musí byť materiál nástroja odolnejší voči opotrebeniu. Na obr. ale menšiu presnosť a vyššiu drsnosť. Tab. ako aj doporučené brusivo a dosiahnuté hodnoty úberu materiálu pre rôzne keramické materiály. že materiály. Väčšie zmo spôsobuje rýchlejší uber materiálu. Aj keď pri ultrazvukovom obrábaní nástroj je len vo funkcii tzv.

003mm. mali nepriaznivé výsledky pri odchýlkach presnosti rozmerov (porovnaj obr. Doporučujú sa pre materiály s tvrdosťou od 35 f 40 HRC a viac. Pri voľbe technológie je nutné experimentálne a empiricky overiť poznatky pre každú kombináciu parametrov. Môžu sa vyrábať otvory do najmenšieho priemeru 0. ako aj kužeľovitosť otvorov. Tab. pokiaľ nie je zaručená dodávateľom zariadenia a technológie.19. .4 Vzťah medzi zrnitosťou a presnosťou Zmitosf brusiva (ISO) 240 eoo Presnosť rozmerov [um] 0.5 Hlavné oblasti použitia ultrazvukového opracovania Postupy USM sa používajú v celom rade výrobných procesov. že materiály. 3.3.38 0. • Hore HV strede • Dole Obr. načo poukazujú aj najvýznamnejšie oblasti použitia. kde sa využíva utrazvukové kmitanie nástroja pre intenzifikáciu klasického vŕtania. . Vo všeobecnosti sa doporučuje pre opracovanie plôch do prierezu 1000 mm 2 [1. Komplexnosť tvaru je limitovaná iba konfiguráciou nástroja. ich asymetria a oválnosť otvorov a tiež vlnitosť povrchu.19 Odchýlka presnosti rozmerov od nominálneho priemeru otvoru pri USM vŕtaní otvorov s priemerom lOmm (podľa Dam et al. frézovanie a rezanie závitov. ako sú: • delenie materiálov.44 Progresívne technológie opracovaním sa sledujú odchýlky rozmerov. Oválnosť a asymetria otvorov vznikajú v dôsledku laterárneho (bočného) chvenia a v dôsledku nepresnosti posuvu nástroja. vtedy sa dosahuje optimálna produktivita procesu. • • • vŕtanie hlbokých otvorov pre hlavňové systémy.3. ktoré vykazovali veľmi dobrú drsnosť povrchu po USM opracovaní.18 a obr.3. Obr.[4J) sklo AIA 7i8 2 SiC Si 3 N 4 ZrO z (V) Zr0 3 (Ce) 3. výborná produktivita sa dosahuje pri brúsení.19). 3. 3. USM technológia sa charakterizuje ako širokospektrálna. Autori [5] sledovali kužeľovitosť vyrobených otvorov v rôznych keramických materiáloch. leštení a lapovaní skla a keramiky. ako napr. 2. ZrO . Produktivita je obmedzená opotrebením nástroja.20 ukazuje niektoré najčastejšie spôsoby rozmerového ultrazvukového opracovania. Zaujímavosťou je.1. Pri výrobe otvorov je pomer hĺbky otvoru k jeho šírke limitovaný v pomere 3:1 [2].25 Na presnosť vyrobených otvorov má výrazný vplyv aj materiál obrobku ako to ilustruje obr. 14]. • hĺbenie drážok a otvorov kruhových ale aj nesymetrických tvarov.

tvarovanie diamantov a iných drahých kameňov použitím diamantového prášku alebo prášku z kubického nitridu bóru do brúsnej suspenzie. Princíp ultrazvuku sa široko využiva pri nedeštruktívnych metódach merania ako kontrola akosti zváraných spojov. rezanie termoplastov a rezanie gumy. 0 rezanie vnútorných závitov. Mechanizmus úberu materiálu je založený na princípe krehkého vylamovania čiastočiek materiálu vplyvom vysokofrekvenčného kmitania diamantového nástroja. e). zváranie fólií [10]. d) delenie. meranie rozmerov a iné. h). i).3. bočných plôch a otvorov (zdroj: Kaczmarek [6J) Okrem obrábania sa princíp ultrazvuku využíva aj v iných procesoch ako sú: • čistenie produktov a dielcov . rezane a vŕtanie kompozitných materiálov a vlákien KEVLAR.21 pre rezanie vnútorného závitu [ I ]. 3. .odmasťovanie pred následnou operáciou povlakovania.1 Rotačné ultrazvukové obrábanie Rotačné ultrazvukové obrábanie (medzinárodne zaužívané označenie Rotary Ultrasonic Machining RUM) je samostatnou časťou ultrazvukového opracovania a je kombináciou procesov ultrazvukového obrábania a brúsenia diamantovým nástrojom [13]. • tvárnenie .spájanie materiálov bez tepelného zdroja.špeciálne postupy tvárnenia. kontrola celistvosti a hrúbok materiálov. j) lapovanie a leštenie rovinných. čistenie zlatých a strieborných šperkov. Obr. b) výroba kruhových a tvarových otvorov.1.20 Druhy ultrazvukového obrábania a). g) rezanie vonkajších závitov. výroba tvárniacich nástrojov zo spekaného karbidu. • spájkovanie .3. predúprava povrchu pre nanášaním oteruvzdorných vákuovo naprašovaných (PVD) vrstiev na rezné nástroje. c) gravírovanie. čisté rezy bez ostrapov.3. • zváranie . kde sa využíva deštrukčný účinok ultrazvukových kmitov na odstránenie oxidickej vrstvy na povrchu hliníka. Proces bol vyvinutý prednostne pre opracovanie krehkých a veľmi tvrdých materiálov ako sklo a keramika. Široké využitie má ultrazvuk aj v oblasti humánnej medicíny. Princíp opracovania je znázornený na obr. kde sa vytvárajú tzv.spájkovanic hliníka. spájanie plastických hmôt.5.1 Obrábanie ultrazvukom USM • • • • • 45 opracovanie tvarovo zložitých elektród pre clektroiskrové metódy opracovania. výroba dýz z keramického materiálu.

.

pri klasickom USM nástroj koná len vibračný pohyb. Použitie technológie rotačného ultrazvukového obrábania RUM je limitované veľkosťou prierezu a hmotnosti nástroja..3. ilustruje obr. ale nástroj okrem rotačného pohybu má aj vlastnú frekvenciu. [13].21 Rotačné ultrazvukové obrábanie príklad rezania vnútorného závitu (podľa: Metal Handbook Machining) Základné rozdiely medzi „klasickou" technológiou ultrazvukového opracovania a technológiou rotačného ultrazvukového obrábania sú: • pohyb diamantového nástroja pri rotačnom USM je axiálny. a ako to uvádza Pei et al. ale do oblasti rezu sa privádza chladiaca kvapalina obyčajne voda. Doporučený maximálny priemer nástroja je 38 mm. ktorou kmitá.3. = Vysoko­ frekvenčné kmitanie i 20kHz} Otáčky nástroja Otáčanie obrohkí. na uber materiálu sa používajú abrazívne častice diamantového nástroja. Porovnanie charakteristických parametrov obidvoch procesov ako je intenzita objemového úberu -VRR (volumetric rentoval rate). priemeru diamantových zŕn a koncentrácie diamantových zŕn. prítlak a usmernenie toku suspenzie a nie je v priamom kontakte s obrobkom. Amplitúda kmitov je okolo 0.21.3. limitujúca hmotnosť jc okolo 40 g [11].05mm. ktorý zároveň dáva predstavu o vhodností jednej alebo druhej technológie. ktorá sa udáva ako počet diamantových zŕn na jednotku plochy kotúča.46 Progresívne technológie Technológia jc podobná konvenčnému vŕtaniu skla nástrojmi z diamantu. rotačné ultrazvukové obrábanie dáva lepšie výsledky z hľadiska kvality opracovaného povrchu hodnoteného drsnosťou a odchýlkou kruhovitosti a zároveň umožňuje väčší uber materiálu pre sledované druhy materiálov obrobkov. • • . intenzita úberu materiálu závisí prednostne od amplitúdy kmitania.025 . Pri opracovaní sa neprivádza abrazívna suspenzia. dosahovaná drsnosť povrchu a nominálna odchýlka rozmerov určená kruhovitosťou pre rôzne druhy materiálov. statického prítlaku nástroja. Ako ukazujú výsledky porovnávacieho hodnotenia oboch procesov.b.c. ktorá odplavuje častice materiálu triesky.0. • rotačné ultrazvukové obrábanie používa diamantové nástroje v tvare klasických brúsnych kotúčov. Nástroj s nástavcom musia mať rezonančnú frekvenciu 20kHz. obr. Priebehy jednotlivých závislostí sú znázornené na obr. Veľká hmotnosť nástroja môže tlmiť amplitúdu kmitov.3. excentrický ku osi nástroja Upnutie abrobku v skľučovadle s p o h y b o m v X a Y osi Obr. kým pri rotačnom ultrazvukovom obrábaní nástroj je v priamom kontakte s obrobkom. USM proces používa nástroj na prenos kmitania.22a.23. Určujúcim ukazovateľom hospodárnosti procesu RUM je výkon opracovania vyjadrený cez intenzitu objemového úberu materiálu VRR (mm 3 /s). vysokofrekvenčný a zároveň axiálny rotačný.

are 05 [nrrj 0 100 200 300 400 5D 0 E l a t i l : k as ä a • P rillak lNl O b r .1 Pomer t/rdosf H a modulu pružnosť E H/E(x1u~6) a) 13. 3. fr2 FtierrtT Q 3 Q4 .36 J 3.87 8. amplitúda kmitov 0.35 3. priemeru zrna brusiva a počtu zŕn.025mm. (spracované podľa Pei et al.87 AIA 1.1 13.1 I Jl í Porcelán äKl ° suo r l 8. Aspinwall.28 • USM 1 0.1 Obrábanie ultrazvukom USM 47 2 Q USM Skto Ferrt E Z 3 i u] 1.87 8. 0 01 .26 (x 10-6) Obr.5 H RUM AIA _ 7^ 13.26 50 I 40 "e É 30 BÉ g 20 1 10 1 lj) 0 Karbid 1.3.5 0 Porcelán . [13]) .05mm.22 Porovnanie účinku pomeru tvrdosti a modulu pružnosti materiálu obrobku na: a) drsnosť povrchu b) odchýlku kruhovitosti c) uber materiálu -VRR pre konvenčné USM a rotačné ultrazvukové obrábanie RUM (spracované podľa Tlioe. statického prítlaku nástroja. Wise[14]) c) Pomer tvrdosti H a modulu pružnosti E H/E Konštantné podmienky procesu.26 (x10-6) Pomer tvrdosti H a modulu pružnosti E H/E 1. priemer zrna Q.28 2.28 2.3.36 3.CZ Karbid | B RUM Ferit ' 2. prítiak nástroja 600N. otáčky nástroja 1000 ot/min.23 Závislosť výkonu procesu rotačného ultrazvukového opracovania od parametrov procesu: amplitúdy kmitov.

.

C. (1979) pp. 2. J.: Špeciálne metódy zvárania. Bratislava. p. J. (1982).C. vŕtanie kompozitných materiálov pre letecký priemysel. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. M. R.. Moisan. And Res. (1976). 1 . Z.: Teoretické základy obrábania kovov. Vol. Švehla. Chapman and Hall. 19. Š. Hsu. sklo. SVTL. Abrasion and Erosion. (1995). 15]: • • • • • • • pre opracovanie keramických materiálov a feritov.ed. .. p.M. Int. J.30/1 (1981). D. p. No 4.255-266 Kaczmarek. A. pp. Figúra. Wydawnictwo naukowotechniczne...: Drilling without Drills. Int. Annals of the CIRP Vol.p.ed.:Saleh. P...: Principles of Machining by Culling.1 Machining. March. Aspinwall.1: 1. vŕtanie hlbokých otvorov malých priemerov do veľmi tvrdých materiálov. (1988) I. J. D. 187 Buda.H. l. 13. Kainth. Z. B. 468 10. ASM .: The State of the An of Ultrasonic Machining. Staelens.: Productivity. 4. A. Schreiber.: Review on Utrasonic Machining. Singh.Mech. 107-110 McGeough. Special Report 743. 7. 48. Alfa Bratislava. J. 1984. pp 239-255. (1989). American Machinist. 51. SME. na výrobu prototypov s požiadavkou na vysokú presnosť výroby.Proc. pre materiály na jadrové reaktory. 5. B. P. Vol 38. opracovanie AI : 0_i substrátov pre mikroelektronické obvody.. J. C: Kohls. Vol. S. 6.Metals Handbook . Thoc. Surface Quality and Tolerances in Ultrasonic Machining of Ceramics. ofMat.. ASME lournal of Engineering for Industry. 3. Dearborne. (1986).H.. 33-41 Pei. 142-151 14. ďalej pri výrobe rozmerovo malých predmetov s požiadavkou na vysokú presnosť rozmerov a akosť obrobeného povrchu: [ I I .. kde sa používajú krehké a vysokotvrdé materiály ako keramika.vyd. Warsaw.48 Progresívne technológie Rotačné ultrazvukové obrábanie sa efektívne využíva najmä v tých priemyselných oblastiach. P. K. p.Too Des. Haselkom.35/2.: On the Mechanism of Material Removal in USM. F. M. M. Bellows. Vol.. May (1995) pp. 15.Technol. Turňa. karbidy kovov... T. 1983 12... Alfa Bratislava. L i t e r a t ú r a ku kapitole 3. Dam. Vol 117.vyd. M.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.Machining.Proc. J.Technol. J. 6. Ghabrial. K.G.. 11. J.L. (1967) l. 1 . Békéš. S.cd. (1997). M. Prabhakar. 8. Dekkyser. 9.: A Mechanistic Approach to the Prediction of Material Removal Rates in Rotary Ultrasonic Machining. Nandy. Quist. S. Snocys. Tools Manufact.: Preliminary Study of Ultrasonic Drilling of Fiber Reinforced Plastics. J.: Advanced Methods of Machining.: Wise. March. W. H. 13. A.358-368 Hocheng. ASM International. Annals of the CIRP. opracovanie plazmovo striekaných povlakov.vyd.448-462 Kremer. Ferreira.: Ultrazvuk v technológii. London. D. 9. ofMat. (1995). R.

Ako je známe. pre AJM sa používajú prášky s veľkosťou častíc medzi 10 50 pm.AFM 3 . • Opracovanie prúdom abraziva . iii) AJM umožňuje uzavreté riadenie vysokorýchlostného prúdu častíc. brúsnym účinkom dopadajúcej častice brusiva s vysokou kinetickou energiou.3. známe ako: • Opracovanie abrazívnym lúčom . Popisný názov z anglického prekladu je pomerne dlhý. Z toho dôvodu sa hľadajú technológie. ako proces odvodený od konvenčného tryskania (sand blasting). Keďže tieto procesy nie sú bežne používané.1 A J M . 3. platia aj pre ne základné zákonitosti abrazívneho deja ako je mikrorezanie.opracovanie prúdením abraziva. kým AJM sa používa na uber materiálu.princíp úberu a zariadenie AJM je opracovanie povrchu mechanickým nárazom častice . V ostatnom čase sa do popredia pozornosti dostávajú progresívne technológie a medzi nimi dve modifikácie opracovania voľným brusivom. Veľmi málo prameňov podáva kvantifikované poznatky o mechanizme úberu materiálu a kvalite opracovaného povrchu. od ktorého sa odlišuje v troch základných bodoch: i) tryskanic sa používa na čistenie povrchu súčiastok. Pretože tieto procesy sú charakterizované ako procesy odstraňovania materiálu pomocou voľného brusiva.2 AJM .AJM Abrasive Jet Machining' . Kaczmarek [9] uvádza podobný proces pod názvom abrasive blast treatmen.AFM Abrasive Flow Machining . preto budú ďalej v texte pre tieto technológie používané medzinárodne zaužívané skratky.j. proces predstavuje tvarovanie povrchu a hrán pretláčaním polotuhého abrazívneho média cez zúžený priechod tvorený kombináciou prípravok/obrobok. (ALA). 2 Technológie abrazívneho lúča pre uber materiálu Opracovanie povrchov voľným abrazivom (známe pod anglickým názvom Abrasive Jet Machining AJM a Abrasive Flow Machining AFM) patrí k dokončovacim metódam vo výrobnom procese.impact machining process. mikrorytie a mikrozahladzovanie. Náklady na dokončovacic operácie činia asi 15% celkových nákladov na obrábanie. ktoré spĺňajú vysoké nároky na kvalitu opracovaného povrchu. nie je v slovenskom jazyku pre nc jednoznačne určený jednoduchý názov. Podobne Venkatesh [6] charakterizuje AJM proces ako proces odvodený od konvenčného tryskania. Aj napriek podobnému mechanizmu úberu však oba procesy AJM aj USM majú viac odlišností ako podobností.opracovanie lúčom abraziva obsiahnutom v prúde vysokorýchlostného stlačeného plynu. V odbornej literatúre je pomerne málo poznatkov o uvedených procesoch a sústreďujú sa na kvalitatívny popis metód s dôrazom na aplikačné možnosti. kde k úberu materiálu dochádza po dopade vysokorýchlostného prúdu abrazívnych častíc. Princíp úberu materiálu je podobný ako pri ultrazvukovom opracovaní (USM) t. ii) zrná abraziva používané pre tryskanie sú väčšie. dokončovacie procesy predstavujú kritickú a nákladnú fázu vo výrobe.2. . zároveň sú ekonomicky menej náročné a dajú sa jednoducho automatizovať.

.

3. Pred prívodom do zmiešavača je plyn filtrovaný za účelom odstránenia nežiadúcich prímeskov ako voda a olej.50 Progresívne technológie Ako uvádza Venkatesk. Odtiaľ je potom prúd zmesi vedený k dýze.27. z ktorej prúdi abrazívna zmes sa skladá z troch častí .brúsny prášok je uskladňovaný v zásobníku a odtiaľ posúvaný do vibračného zmiešavača. AJM proces je proces pomalého úberu materiálu.vstupnej. Základný princíp AJM zariadenia je znázornený na obr. kompresor 5MPa ]—7/—I pf'^d 1 \fi7 1 m^ u [Al¡0).24 Princíp opracovania abrazívnym lúčom (spracované podľa [3-5]) Obr. Materiál je pri AJM metóde odstraňovaný mechanickým pôsobením zmesi stlačeného vzduchu alebo iného priemyselného plynu s veľmi jemnými brúsnymi časticami vo forme brúsnych práškov uvádzaným pod názvom ahrasive. Detail abrazívneho deja pre abrazívne obrábanie ukazuje obr. Vnútorný prierez a tvar jednotlivých komponentov používanej dýzy znázorňuje obr.14 • Z mm] obrobok vzdialenosť dýza/obrabok Obr.kde každá časť má vymedzenú funkciu a napomáha tvorbe vysokorýchlostného a vysokotlakového abrazívneho lúča. Abraziv .3. . SiC —*\— 1 vzduchu vstupný veni il zmiešavacia komora detail irazivni deja abrazívny «\ \ dej obrobok ^ !• 1 prívod zmesi * plynu a brusiva otvor dýzy "(0.3. Jednotlivé komponenty priemyselného zariadenia sú znázornené na obr. v zóne rezu sa tvorí teplo a je zároveň ekonomicky náročnejší. Najčastejšie používané prášky sú na báze taveného oxidu hlinitého Al20} a karbidu kremíka SiC. z toho dôvodu neoddeliteľnou súčasťou zriadenia sú rôzne filtre a separátory. generuje menej tepla. . Rýchlosť vytekajúceho lúča je medzi 150 -f 300 m/s.24. Zariadenie využíva zdroj priemyselného plynu stlačeného na tlak okolo S00 kPa.3.25 Detail procesu abrazívneho lúča (zdroj Venkatesh ¡6}) Dýza pre AJM proces.3. Ukazovateľom hospodárnosti procesu je intenzita úberu materiálu. zmiešavacej a výstupnej.25. kde sa rovnomerne mieša so stlačeným vzduchom alebo iným plynom.3. LÍSM proces je rýchlejší s vyššou rýchlosťou úberu materiálu. ktorý chráni pracovníka a pracovné prostredie pred zvýšenou prašnosťou. keďže sa použiva stlačený vzduch ako nosné médium pre brusný prášok a je to proces lacnejší.26. ktorú proces produkuje. Pri USM procese sa miera opotrebenia nástroja považuje za hlavný ukazovateľ hospodárnosti. slovenský ekvivalent abrazív. Dôležitou súčasťou zariadenia je odsávač prachu a ochranný príklop. podľa navrhnutej konštrukcie pre priemyselné zariadenie vyrobené ako prototyp na Univerzite v Singapore [6].

s procesom USM alebo abrazívnym vodným lúčom AWJ.08 -f 0. 7].3. Zafírová dýza má dlhšiu životnosť a je drahšia. filtre regulátor zdroj a zmiešava č íl L*. • .2 Technológie abrazívneho lúča AJM. ale lacný v porovnaní napr. Životnosť dýz závisí vo veľkej miere na druhu abraziva a pracovnom tlaku zmesi.5 mm do 0.1.1 Charakteristika abrazívneho lúča . Množstvo odoberaného materiálu za jednotku času je okolo 10 g/min.5 mm [6]. • brusivo . konvergentná dýza zvyšuje tlak zmesi konvergentno-divergentá dýza zvyšuje rýchlosť lúča Obr.13 až po 2.—íi—s 1 m odsávač S/ . V prípade požiadaviek na vyššiu intenzitu úberu sa používajú dýzy s priemerom okolo 3.3.18 -r 3.27 Zobrazenie tvarov výstupnej dýzy. prerušovač adiaca klar klapka Obr. AJM proces sa charakterizuje ako proces pomalý. priemer zrna práškov sa pohybuje od 10 do 60 um.A J M Technologické a prevádzkové charakteristiky abrazívneho lúča sú kvantitatívne určené nasledujúcimi doporučenými rozsahmi parametrov [1. Vyrába sa s priemerom od 0.8]. že do značnej miery redukuje rozptyl lúča pri rezaní. hydrouhličítan sodný NaCO} pre tvarové rezanie mäkkých materiálov. že okrem kruhového otvoru môže mať aj obdĺžnikový otvor s rozmermi od 0. zmiešavacej komory a vstupnej dýzy. 8]. rezanie a odihľovanie.25 mm J1. SiC sa používajú pre čistenie.3. a tiež. 3 .5.8 mm. ktoré spolu tvoria dýzu pre AJM proces (zdroj Venkatesh ¡6}) 3. Každý výrobca zariadenia bližšie špecifikuje používané rozsahy. drvené sklo a sklenené guličky pre leštenie. Prevádzková doba pre dýzu na báze karbidov sa udáva na 8 * 1 5 hodín pri použití brúsneho prášku z karbidu kremíka (SiC). a okolo 20 -H 35 hodín pre brúsny prášok z oxidu hlinitého ( A b 0 3 ) Priemerná prevádzková doba zafírovej dýzy je okolo 300 hodín [1.abrazív: A1:0 3 .26 Princíp priemyselného zariadenia pre ručné opracovanie abrazívnym lúčom (spracované podľa ¡3+5]) Výhodou dýzy na báze karbidu wolfrámu je.2. uhličitan horečnatý Mg : COj sa doporučuje pre ľahké čistenie a leptanie a pieskovanie. AFM 51 Dýzy pre AJM sa vyrábajú z karbidu wolfrámu (WC) alebo syntetického zafíru. výstupná zmiešavacia vstupná ftfP>lJ777)JtH.

.

pre účinok rýchlosti prúdenia abraziva. • druhom a veľkosťou abrazívnych častíc.5 MPa sa z hľadiska efektívneho uberú materiálu neodporúčajú. použitý plyn: stlačený vzduch. rýchlosť pohybu lúča: 1 5 0 ^ 3 0 0 m / s vzdialenosť medzi ústím dýzy a obrobkom: 0. pre kovy od 1.o .1. 3. vysokou čistotou bez cudzích prímeskov ako sú olej a voda. —•—50 um • . * • rýchlosť posuvu lúča: 0. • úbcr materiálu sa zvyšuje so zväčšovaním zrna brúsneho prášku. a na obr. • vzdialenosťou medzi obrobkom a dýzou. podľa tvaru otvoru v dýze a požiadavky na koherentný nerozptýlený lúč.2. platia základné zákonitosti procesu abrazívneho opracovania voľným brúsivom: • uber materiálu sa zvyšuje so zvyšovaním jeho tvrdosti.20 mm/s.8 -í.o . Kvantifikácia týchto poznatkov je zhrnutá graficky na obr.1 mnrVmin. dusík (N 2 ).28.2 7 um . • rýchlosťou prúdenia abraziva.1 0 um ] Bi E E [>—A J 2 4 6 8 10 12 I 14 < < ? 16 18 20 Rýchlosť toku abraziva [g/s] O b r . pre sklo sa udáva 16 mmVmin. tok abraziva: 10 * 20 g/min.75 mm.28 Účinok veľkosti častíc abraziva na uber materiálu pri opracovaní tabuľového skla (zdroj [1]) . tlaky nižšie ako 4. alebo iný priemyselný plyn s .2 Vplyv p a r a m e t r o v A J M procesu na uber materiálu intenzita úberu materiálu a kvalita opracovaného povrchu je ovplyvnená: • druhom obrábaného materiálu. • uber materiálu sa zvyšuje väčšou výtokovou rýchlosťou lúča. pre jemné dokončovanie povrchov 3 • 5 g/min. pre účinok veľkosti častíc na uber materiálu.29.6 do 4. ako už bolo spomenuté v úvode. intenzita úberu materiálu sa udáva v priemere okolo 10 mg/min.3. 3.3.03 0.52 Progresívne technológie • • • • • • • výstupný tlak zmesi vzduchu a abraziva: od 5 do 8 MPa. Pre uber materiálu. oxid uhličitý ( C 0 2 ) . a je závislá na mernej hmotnosti materiálu.

6 mm po opustení dýzy. Podľa údajov [ I ] . pretože ich veľkosť nieje dosť dobre klasifikovaná [1].zdroj [1] —•— zdroj Venkatesh [6] a) (zdroj [1]) pri opracovaní tabuľového skla (iné parametre neudané) b) (zdroj [6]) veľkosť zrna 40um. 3. Komerčne dostupné stupne označovania veľkosti zrna brúsnych práškov nie sú vhodné pre AJM. 1—i k — 1 1 — 1 / t /— Obr. priemer otvoru dýzy 3.30. kým vzdialenosť od 13 do 75 mm sa aplikuje pre operácie s menším vplyvom na povrch.3. pre čistenie a leštenie povrchov menšia veľkosť zrna práškov [1. ako to ilustruje obr. O b r .* . ktorý sa zachováva iba do krátkej vzdialenosti asi 1. AFM 53 Veľkosť brúsnych zŕn používaných v procese AJM. okrem toho obchodné prášky môžu obsahovať kremíkový prach. Literatúra neudáva kvantifikované údaje. Optimálna hodnota intenzity úberu materiálu závisí na vzdialenosti obrobok/dýza. Pre likvidáciu použitých práškov platia príslušné bezpečnostné predpisy. Pre rezanie sa doporučujú väčšie zrná. Vzdialenosť medzi obrobkon a dýzou sa mení so spôsobom aplikácie lúča. na veľkosti zma brúsneho prášku.6].30 Účinok vzdialenosti obrobok/dýza na mieru úberu materiálu (spracované podľa [1. 3. sa volí podľa aplikácie.5mm.3. pretože kontaminované prášky so zvyškami opracovaného materiálu zanášajú dýzy.6]) . obrobok tvrdené sklo 2 4 6 8 10 12 14 16 18 20 Vzdialenosť obrobok/dýza jmm] I .2 Technológie abrazívneho lúča AJM. ktorý je zdraviu škodlivý. ako aj rýchlosti toku lúča [1. 8]. vo väčšej vzdialenosti sa lúč diverguje do kužeľovitého tvaru a šírka jeho rozptýlenia je závislá na tlaku systému. Prúd abrazívnej zmesi má obyčajne cylindrický tvar. Prášky by sa nemali recyklovať a znovu používať. Pre čistenie a mechanické spevňovanie povrchu sa doporučuje vzdialenosť 5 + 1 3 mm.8 mm. Požiadavka vysokej presnosti opracovania a eliminácie tvorenia úkosov sa dosahuje veľmi malou vzdialenosťou dýzy od povrchu asi 0.29 Účinok rýchlosti toku abrazívneho prášku na uber materiálu pri opracovaní tabuľového skla (zdroj [lj) 0 2 4 6 fi 10 12 14 16 16 20 22 24 26 Rýchlosť toku aSraziva [g/s] Vzdialenosť medzi obrobkom a výstupom lúča z dýzy ovplyvňuje intenzitu úberu materiálu pri AJM procese.

.

3.43-0. r posjv j i.54 3.25-0. Dosahované tolerancie rozmerov sú udávané v rozsahu 0.20-0. uhol dopadu lúča 90*. pozri tab.% Oxid hliníka AlsOa Karbid kremíka SiC Sklenené guličky Zároveň na kvalitu opracovaného povrchu vyjadrenú cez parameter drsnosti povrchu Ra.96 0. obrobok. 3. Dosahovaná stredná drsnosť povrchu je v rozsahu Ra 0. Pri procese nedochádza k výraznej deformácii obrobku.15 -ŕ 1. vzdialenosť dýza/obrobok 5mm. keďže sily pôsobiace na obrobok sú malé. podľa výsledkov ktoré publikoval Venkatesh [6]. vplývajú tie isté charakteristiky procesu AJM ako na intenzitu úberu materiálu (viď kap. dosahovanej drsnosti povrchu na zmene veľkosti brúsnej častice a rýchlosti posuvu lúča znázorňuje obr.5 um a je ovplyvnená veľkosťou zrna a druhom použitého prášku.b.30-0.2.i m ^ p .2. 3. tvrdené sklo .3 Charakteristika povrchu po AJM procese Progresívne technológie AJM proces tvorí povrch s granulovanou matnou Štruktúrou.5mm.53 0. 3.2.30-0.13 -¿-0.1. priemer otvoru dýzy 3.31 Účinok veľkosti použitého brúsneho zrna a posuvu lúča na mieru úberu materiálu.1. J u.) Porovnávacie hodnotenie grafických priebehov závislosti úberu materiálu. Tepelné pôsobenie procesu je minimálne.5.50 0.5 Dosahovaná drsnosť povrchu pre rozdielnu veľkosťou zrna abraziva pri opracovaní nehrdzavejúcej ocele AISI 316 (DIN X5CrNiMol8 10) (spracované podľa Druh abraziva Veľkosť zrna [um] 10 25 50 20 50 50 Drsnosť povrchu Ra [um] 0. 3.05 mm.^ Obr. povrch nie ovplyvnený teplotou.86 0.38-0. Vefkrar abrazívnych iastlc [mm] V. a drsnosť povrchu (spracované podľa [6]) Parametre procesu: konštantná vďkosf zrna 85pm (zrnitosť 180).50 0. Tab.31a.

kde je obmedzené prúdenie média.3. • gravírovanie registračných čísel motorov v automobilovom priemysle. • matovanie skla.3.32 znázorňuje základnú zostavu AFM procesu. • pieskovanie čísel (označenia) do kovov. hydraulických piestov. Doporučuje sa pre jemné dokončovanie povrchov. 55 krehkých materiálov ako je sklo a pre vyrezávanie a vŕtanie plytkých čistenia.charakteristika princípu úberu a zariadenie Opracovanie prúdom abraziva AFM predstavuje pokrokový proces dokončovania povrchov pomocou polotuhého viskózneho abrazívneho média. povrchu alebo pieskovania keramiky.2. spevňovania tvrdených liatin a plastov.3. skla. Odstraňuje malé množstvo materiálu prúdom polotuhého abrazívneho média.2 A F M . kde brusivo mierne leští povrch alebo hrany. ktoré je pretláčané cez priechod medzi obrobkom a prípravkom.2. Vytvára vysokú úroveň dokončeného povrchu a úzke tolerancie geometrického tvaru. Hlavné oblasti aplikácie predstavujú technológie rezania. skiel 3. Obr. prípravok a brúsne médium.1 horný valec s piestom /riadiaca jednotka stroja dolný valec S piestom stojan Obr. plastických komponentov. spekaného karbidu. Abrázia (brúsny účinok) sa vyskytuje len v mieste.32 Schematické znázornenie zariadenia pre AFM proces. keramike a tvrdených liatinách. Hlavnými prvkami zariadenia sú stroj na pretláčanie média. • vŕtanie a rezanie malých otvorov a tvarov v skle. Konkrétne rozšírenie našla AJM technológia predovšetkým pre: • opracovanie otvorov v elektrotechnickom priemysle. Postup opracovania je podobný ako pri brúsení a lapovaní. AFM 3. (zdroj [7]) .2 Technológie abrazívneho lúča AJM.4 Oblasti použitia procesu A J M AJM lúč sa uplatňuje pri opracovaní ťažkoobrábateľných a keramika.1. • odihľovanie a odstraňovanie ostrapov na kovových a plastových komponentoch. • odihľovanie chirurgických ihiel. odihľovania. tvarov a otvorov na pomerne malých plochách. oporný stojan upinael prípravok obrobok upínacia doska \ / n Q . plastických komponentov a tvrdených automobilov.

.

predovšetkým v oblasti prvých 8 cyklov.34 ukazuje príklad konštrukcie prípravku.33.3. (zdroj (U) Abrazívne médium je zložené z polotuhého polymérového prostriedku. Prípravok slúži na obmedzenie prúdenia medzi vonkajšou časťou obrobku a vnútornou časťou prípravku. čo umožňuje rovnaký druh média použiť pre rôzne prierezy priechodov medzi obrobkom a prípravkom.3. na usmernenie toku média a pomáha pri vytváraní vhodného priechodu média. Stroje pre AFM zabezpečujú tlaky v rozsahu používanom pre pretláčacie stroje od 700 do 22 000 kPa.3. Zmena viskozity brúsneho média sa docieľuje aj zmenou teploty. ktoré je nosičom abrazívnych zŕn. Proces si vyžaduje len jednoduché prípravky. horná upi nad a doska stroja horní diel prípravku dolný áel prípravku dolná uplnacia doska stroja Obr. Zmenou vzájomnej koncentrácie brusiva a nosného média sa mení jeho viskozita. Medzi počtom cyklov a veľkosťou zaoblenia hrany je lineárna závislosť. Počet cyklov ovplyvňuje mieru úberu materiálu. viskozity média a konfigurácie pn'pravok/obrobok.33 Detail pracovného procesu . ktorú nieje potrebné upraviť.3. Tok brúsneho média cez priechod v uzavretom opornom stojane zabezpečujú piesty v dolnom a hornom valci zariadenia. Pracovný cyklus je daný počtom dvojzdvihov piestov.brúsne médium v dolnom valci pred pracovným cyklom a následné rozloženie média po pretlačení cez priechod medzi prípravkom a súčiastkou. Prípravok zároveň zamedzuje prúdeniu média v oblasti. (zdroj [1 ]) P r í p r a v o k slúži na upínanie súčiastky. Prietok média závisí od tlaku. Obr. zároveň zabezpečujú prietok abrazívneho média až do 380 l/min [1]. Nosič je zmes polymérov na báze kaučuku a kvapalného maziva. .34 Príklad konštrukcie prípravku pre dokončovanie povrchu lopatiek. So zvyšovaním teploty viskozita klesá.56 Progresívne technológie Detail pracovnej zóny ilustruje obr. ako uvádza Williams a Rajurkar [7]. Obr.

vnútorné trenie resp. AFM 57 Viskozita* média a rýchlosť jeho prúdenia majú podobný účinok na intenzitu úberu materiálu a na veľkosť zaoblenia hrán. v ktorej sa pomer deformácie k napätiu časom meni. pre elastické pevné látky zase deformácia závisí len aa veľkosti napätia. v prípade brúsneho média pre AFM sa jedná o viskoelastickú látku na báze polymérov. Prevrátená hodnota viskozity je tekutosť. Hodnoty viskozity abrazívneho média pre každé zariadenie a technológiu špecifikuje výrobca. väzkosť. .4 1.3.6 ukazuje niektoré pravidlá pre výber vhodnej viskozity abrazívneho média v závislosti od rozmerov priechodu a vzájomného pomeru dĺžky/šírky priechodu.7]) Obr. (zdroj [1.s i pasca!sekunda). že hrany sa obrusujú rýchlejšie ako steny priechodu. Tab.3.35 Priebeh prúdových čiar pri prúdení vysoko viskózneho média cez priechod.7]) Tab.6 Doporučená viskozita média pre priechod s pomerom dĺžky ku Širke 2:1 (podľa [S]) Rozmer priechodu [mm] minimálny maximálny Kvalitatívna charakteristika viskozity média stredná nizka až stredná až stredná vysoká 0. Dynamická viskozita má jednotku Pa. pre zaobľovanie hrán a pre malé priechody sa doporučuje nižšia viskozita. Médium prúdi rýchlejšie cez priechod než okolo hrán.36 Prúdenie nízko-viskózneho média. vlastnosti takej látky sa popisujú kombináciou vlastností viskóznej kvapaliny a elastickej tuhej látky (pozn.35 a 3.6 13 3. odpor) je reologická vlastnosť látok. Obr.3.3.2 vysoká 6.4 50 Podľa zaužívaných pravidiel a odporúčaní sa používa médium s vyššou viskozitou pre leštenie alebo obrusovanie stien veľkých priechodov. 3. (zdroj [1. v dostupnej literatúre nie je kvanťiftkovaná. Vyššia rýchlosť prúdenia pri nižšej viskozite média cez priechod spôsobuje. Pri hodnotení vplyvu 'Viskozita (z lat. okolo hrán otvoru Obr. Pre rovnomernú intenzitu úberu materiálu sa doporučuje nízka rýchlosť prúdenia.8 6.2 25 — •- i nízka 0. autora). pre zaobľovanie hrán vyššia rýchlosť.36 znázorňujú vplyv viskozity média na jeho tok cez priechod. že za pôsobenia napätia deformácia s časom lineárne rastie. kde pre kvapaliny platí.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. Kinemaúcká viskozita je podiel dynamickej viskozity a hustoty kvapalnej látky (m'/s). Pri špatnom prietoku (jeden uzavretý cyklus) sa obrusuje aj druhá hrana.4 3.3.

.

• najmenší opracovaný rozmer otvor s priemerom 0. • rozmery zaoblenia hrán od 0. na základe tzv. Mikrorytie vzniká následkom jednoduchého prechodu jednej brúsnej častice. vyžaduje si systematickú analýzu a pozorovanie procesu prúdenia viskózneho média.S' Progresívne technológie viskozity média na uber materiálu a akosť opracovaného povrchu sa udávajú kvalitatívne ukazovatele. 7. tým je uber materiálu vyšší.1 Mechanizmus úberu materiálu Veľmi málo literárnych prameňov pojednáva a podáva teoretickú analýzu mechanizmu úberu materiálu pri AFM procese. sa materiál vo forme malej Častice oddeľuje v dôsledku nízkocyklického únavového lomu (microfittigue). zrnitosť a koncentrácia brusiva a konštrukcia prípravku sú hlavné parametre procesu. Brúsny účinok média na materiál závisí od: * veľkosti zrna • koncentrácie brúsneho prášku v polotuhom médiu • pretláčacieho tlaku • tvrdosti obrábaného materiálu. Po opakovanom prechode jednej častice.005 4 1. Ako brusivo sa používajú zmá karbidu kremíka SiC. alebo viacerých častíc naraz. K úbytku materiálu vo väčšom objeme dochádza postupne. pričom nedochádza k oddeľovaniu materiálu. oxidu hliníka AI2O3 a diamantu s rozmermi zrna od 0. Na modelovanie prúdenia sa v ostatnom čase veľmi úspešne používa metóda konečných prvkov [2].05 um. Mechanizmus úberu častic z povrchu pevného materiálu je pri AFM definovaný ako jednosmerný posuvný dej diskrétnych Častíc po povrchu iného materiálu. Pre veľkosť zrna platí.5. alebo opakovaného pôsobenia jednej častice po rovnakej dráhe. rycieho efektu (ploughing effect) pôsobenia viacerých častic naraz. Vzťah medzi parametrami procesu a prevádzkovými charakteristikami nie je doposiaľ úplne známy.mikrotriesky.5 mm. Počet pracovných cyklov piesta. Mechanizmus brúsneho účinku uvádzaný tiež ako mechanizmus abrázie (obrusovania) je popisovaný ako proces abrazívneho opotrebenia pri kontakte brúsnych zŕn s povrchom obrobku. 8] v nasledujúcich rozsahoch: • drsnosť povrchu Ra okolo 0. pre jemné dokončovanie povrchu sa doporučuje veľmi jemná zrnitosť. Čisté mikrorezanie odstraňuje materiál vo forme triesky malého rozmeru . Jain a Dixit [2] popisujú interakciu medzi brúsnym médiom a pevným povrchom dielca ako proces postupného mikrorytia (microploughing) a mikrorezania (microcutľing). Presný mechanizmus.2. pretláčací tlak.5 mm. 3. Materiál jc časticou vyrývaný a posúvaný do strán.2. Dosahované parametre akosti opracovaného povrchu a presnosti rozmerového opracovania sú udávané podľa [2.2 mm. Jain. ktorým jednotlivé častice sprevádzajú proces úberu je len čiastočne pochopený. čím väčšie zrno. karbidu bóru B^C. . ktoré vplývajú na uber materiálu a kvalitu opracovaného povrchu pri AFM.025 mm do 1. Zrnitosť brusiva ovplyvňuje kvalitu opracovaného povrchu. Mikrorytie a mikrorezanie sú dominantné mechanizmy úberu pre húževnaté materiály a samotné mikroreznie je podľa [2] významné pre krehké materiály. • tolerancie rozmerov ± 5 pm.

2 Technológie abrazívneho lúča AJM.12) kde: R v je polomer valca pre médium (m). R„ ^-. 3. podľa výsledkov publikovaných v [2]. Hĺbka vrypu zrna t (m) pre danú tvrdosť obrábaného materiálu H w sa určí podľa vzťahu: t =- H (3.152 mm.(d g -t> ŕdg 2 V = 2. Normálová sila pôsobiaca na hĺbku prieniku zrna guľového tvaru do povrchu je daná vzťahom: Jtdí F n =cr . kde sú porovnané experimentálne získané výsledky s teoretickými výpočtami podľa modelových závislosti./t.7i. rovnica (3.9) a pre výpočet intenzity úberu materiálu.NÍ. ako je počet aktívnych zŕn. tvorí iba jednu reznú hranu s negatívnym uhlom čela a sila pôsobiaca na každú časticu je konštantná a rovná priemernej zaťažujúcej sile v procese. Intenzitu objemového úberu materiálu.sin" 1 -vH-o (3. AFM 59 Pri AFM procese sa podľa [2] uber modeluje podobne ako pri brúsení a lapovaní. (m) vypočíta podľa rovnice (3.10) „ . ich tvar a hĺbka vytvoreného vrypu. že má guľovitý tvar. Takýto idealizovaný klasický model abrazívneho opotrebenia je teoretickým základom pre kvantifikáciu úberu materiálu pri AFM. Jain a Dixit [2] odvodili rovnice pre výpočet normálovej sily pôsobiacej na zrno rovnica (3. dĺžka záberu zma (m). zrnitosť 100. Okrem toho.9) kde o r (N/m 2 ) je normálové napätie pôsobiace na zrno guľového tvaru s priemerom d g (m). i. ako vryp (scratch).- (3. Na základe uvedených úvah Jain. každá častica preniká do rovnakej hĺbky v materiále a všetky častice majú rovnakú veľkosť.3. Ich priebeh je znázornený na obr. 7 1 Po odvodení prierezu vytvoreného žliabku sa objem odobratého materiálu pre jedno zrno V a (m 3 ) pre dĺžku kontaktu zma s obrobkom L. Uber materiálu najviac ovplyvňujú zrnitosť.sin"1 (3.37 pre AFM opracovanie mosadze s tvrdosťou 1500 HV.16) ako uber materiálu pre jedno zrno: 2 ^ Va = -i-. priemer zma d g = 0.11) Celková intenzita objemového úberu materiálu V (m 3 ) vychádza z predpokladu. počet cyklov 50. ktorý vytvorí brúsna častica za predpokladu. . koncentrácia abrazŕva K b = 45%. R w polomer obrobku (m). tlak piesta a rýchlosť jeho posuvu a koncentrácia brusiva.. je potom možné určiť podľa takých hodnôt.12). že v skutočnosti k odobratiu častíc materiálu dochádza cez množstvo podobných procesov ako pri jednom zme. Potom pre celkový uber v závislosti na počte zŕn v procese: Z.

60

Progresívne

technológie

Koncentrácia abrazívnej zmesi K b = A b /C je daná objemovým pomerom obsahu brúsnych častic A b v zmesi ku množstvu nosného média C.

Obr.3.37 Závislosť úberu materiálu na parametroch AFM procesu a) zrnitosť brusiva b) rýchlosť posuvu piesta c) koncentrácia brusiva v médiu (zdroj Jean, Jain, Dixit [2])

29
c)

33

37

41

45

43

Koncentrácia brusiva [%]

3.2.2.2 Kvalita opracovaného povrchu pri AFM Ako už bolo uvedene v úvode, AFM proces patrí k dokončovacim metódam opracovania povrchov. Povrch má lesklý vzhľad a vysokú kvalitu dokončovacicho opracovania. Keďže úbcr materiálu zmámi je rovnomerný, nemôžu sa odstrániť rozmerové nepresnosti a defekty po predchádzajúcich operáciách. Dosahovaná drsnosť vyjadrená ako stredná aritmetická odchýlka profilu Ra je okolo 0,5 pm. Vplyv parametrov procesu na drsnosť povrchu je znázornená podľa výsledkov, ktoré uvádzajú Jain, Jain, a Dixit na obr.3.38 a 3.39. Podmienky pre sledovanie drsnosti povrchu boli rovnaké ako pre uber materiálu. Zákonitosti úberu materiálu a akosti opracovaného povrchu pri brúsení a lapovaní sú v zhode s výsledkami AFM procesu. So zvyšovaním zrnitosti brusiva (väčšie rozmery zrna) stúpa rýchlosť úberu materiálu a klesá akosť opracovaného povrchu. Hodnoty drsnosti povrchu klesajú so zvyšujúcou sa rýchlosťou posuvu piesta, so stúpajúcim tlakom piesta, percentuálnou koncentráciou brusiva a zrnitosťou brusiva pre daný počet cyklov. Účinok viskozity média na drsnosť povrchu skúmal Williams a Rajurkar [7]. Podľa ich zistení stredná aritmetická odchýlka profilu Ra jc najvyššia pre nizko viskózne médium (označenie viskozity média L V), najlepšia drsnosť povrchu bola pozorovaná pre stredne vysokú viskozitu

3.2 Technológie abrazívneho lúča AJM, AFM

67

média s označením MHV. Obr.3.40 ukazuje dosiahnuté hodnoty drsnosti povrchu. Hodnoty viskozity boli označené iba kvalitatívne ako LV - nízkoviskózne médium, MV - stredne viskózne a MHV — stredne vysoko viskózne. Podľa údajov v literatúre výrobcovia zariadení udávajú kvantifikované hodnoty viskozity iba ako súčasť technológie.

Rýchlosť piesta [cm/s]

Tlak

P i e s t a IMPal

Obr.3.38 Závislosť zmeny drsnosti povrchu na rýchlosti posuvu piesta a na tlaku piesta (zdroj. Jain, Jain, Dixit [2])

Koncentrácia brusiva [ ] %

Zrnitosť brusiva podľa ISO

Obr.3.39 Závislosť zmeny drsnosti povrchu na koncentrácii brusiva v médiu a jeho zrnitosti (zdroj. Jain, Jain, Dixit [2])

3.2.2.3 Oblasti použitia A F M technológie Z hľadiska použitia je AFM charakterizované ako flexibilná metóda na dosiahnutie presných a rovnomerných povrchov. Použi v a sa pre odihľovanie, zaobľovanie, na presné rozmerové opracovanie, na odstraňovanie deformačné pretvorených vrstiev na ťažko dostupných plochách a na leštenie v širokom rozsahu rozmerov súčiastok - od malých ozubených kolies s priemerom 1,5 mm, alebo otvorov dýz s rozmerom 0,15 mm až po drážkované hriadele a disky turbín s priemerom do 1,2 m. Pôvodne bola technológia AFM vyvinutá pre odihľovanie dielcov v leteckom priemysle, postupne pre svoju vysokú flexibilitu a nízke výrobné náklady bola aplikovaná v ďalších

62

Progresívne

technológie

odvetviach hromadnej a veľkosériovej výroby ako automobilový priemysel, výroba polovodičov a dokončovanie presných lekárskych komponentov. Podľa [1] kapacita AFM procesu je 100 až 1000 dielcov za hodinu, operačný Čas pre paletu výrobkov 1 až 3 minúty.

2

Obr.3.40 Závislosť drsnosti povrchu na viskozite média (zdroj Williams, Rajurkar [7]J L V- nízka viskozita, MV stredná, MHV stredne vysoká Podmienky A F M : 10 cyklov, brusivo SiC, zrnitosť 70, koncentrácia 65%, prietok média 1147cm3/ dvojzdvih

LV

MV

MHV

Viskozita média

Týmto procesom môžu byť dokončované rôzne materiály so širokým rozpätím tvrdosti ako napr, mäkký hliník a húževnaté zliatiny na báze niklu, tiež keramika a produkty práškovej metalurgie na báze karbidov. Ďalšie konkrétne známe oblasti použitia sú [1, 2, 7, 8]: • odihľovanie, zaobľovanie a leštenie ložiskových klietok • odihľovanie a leštenie vstrekovacích foriem pre dielce v automobilovom a leteckom priemysle • dokončovanie implantátov pre potreby humánnej medicíny • odihľovanie palivových dýz • dokončovanie tvámiacich nástrojov pre tlačenie, ťahanie, kovanie • odstraňovanie deformačné pretvorených vrstiev na povrchoch krehkých obrobkov • dokončovanie lopatiek rotorov, obežných kolies kompresorov a ozubených kolies.

L i t e r a t ú r a ku kapitole 3.2: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. ASM- Metals Handbook-Machining, Vol. 16, ASM International, March, (1997), 9 .ed. Jain, R.K.: Jain, V.K.; Dixit, P.M.: Modeling of Material Remobval and Surface Roughness in Abrasive Flow Machining Process. Int. J. Machine Tools and Man., 39,1999 p. 1903-23 van Lultervclt. C.A.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials, Annals of the CIRP Vol.39/2 (1989), pp.587-07 McGeough, J. A.: Advanced Methods of Machining, Chapman and Hall, London, (1988), Led Snoeys, R.; Staelens, F.; Dekkyser, W.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes, Annals oftheCJRP Vol.35/2/ ( 1986), pp.467 -^480 Venkatesh, V.C.: Parametric Studies on Abrasive Jet Machining., Annals of the CIRP Vol.33/1 (1984), pp.109 - 112 Williams,R.E.; Rajurkar, K.P.: Stochastic Modeling and Analysis of Abrasive Flow Machining, ASME Journal of Engineering for Industry, Vol 114, Feb (1992) pp. 142-151 Tool and Manufacturing Engineers Handbook, Vol. 1 Machining, SME, Dearbome, 1983 Kaczmarek, J.: Principles of Machining by Cutting, Abrasion and Erosion. Wydawniclwo naukowotcchniczne, Warsaw, (1976), Led. pp.448-462

3 . 3 W J M - A W J

3 . 3 Vodný lúč a abrazívny vodný lúč pre obrábanie
Rezanie a delenie materiálov pomocou vodného lúča pod názvom hydrodynamické obrábame je známe už niekoľko desaťročí, avšak spoľahlivý, stabilný a účinný vodný lúč na opracovanie sa začal používať začiatkom roku 1970 pre delenie dreva a plastov. Technologický proces využíva úzky vysokotlakový a vysoko-rýchlostný prúd vody {tlak vody okolo 400 MPa) ako rezný nástroj. Pridanie jemného brusiva zvýšilo účinnosť rezania, čo rozšírilo možnosti využitia vodného lúča. Táto technológia prezentovaná ako abrazívny vodný lúč (Abrasive Waterjet Machining AWJ) bola komerčne zavedená roku 1983 pre rezanie skla [13], AWJ nachádza široké uplatnenie pri obrábaní a opracovaní kovových a nekovových materiálov ako napr. liatiny, antikorózne ocele, legované uhlíkové ocele, nástrojové ocele, hliník, meď, titán a ich zliatiny, betón, keramika, kompozitné materiály s kovovou matricou a ďalšie. Z hľadiska použitého pracovného média sa rozlišujú dve základné metódy: • WJM - Water Jet Machining - čistý vodný lúč alebo tzv. hydrodynamické obrábanie, • AWJ - Abrasive Waterjet Machining - obrábanie abrazívnym vodným lúčom - vodný lúč s prísadou jemného brusiva . Abrazívny vodný lúč ako moderná technológia vhodná pre XXI. storočie sa vyznačuje viacerými prednosťami, z ktorých najdôležitejšie sú [13, 14, 16, 23]: • vysoká rýchlosť rezania, • schopnosť rezať rovinné, ale aj tvarovo zložité plochy v úzkych toleranciách, • minimálne tepelné ovplyvnenie povrchu, • malé deformačné napätia v opracovanom povrchu, • možnosť rezať v rôznych smeroch bez straty účinnosti lúča, • možnosť riadiť dráhu lúča počítačom. Univerzálnosť technológie abrazívneho lúča nachádza široké uplatnenie nielen pri vyrezávaní tvarov, ale aj pri technológii obrábania ako sústruženie, frézovanie, vŕtanie a rezanie závitov [13, 18,24], Vzhľadom na širšie uplatnenie procesu abrazívneho vodného lúča (AWJ) v praxi, sú poznatky prezentované v knihe prednostne vzťahované k tejto technológii.

3,3.1 Princíp rezania vodným lúčom Rezanie vodným lúčom spočiva v odoberaní materiálu mechanickým účinkom dopadu úzkeho vodného prúdu s vysokou rýchlosťou a kinetickou energiou na jednotku plochy. Abrazivo ako prísada znásobuje mechanický účinok dopadu. Lúč alebo prúd vody je generovaný vysokým tlakom vody, ktorá prechádza cez medzeru dýzy s priemerom okolo 0,3 mm [25]. Lúč vody preniká do obrobku, postupne stráca svoju kinetickú energiu a vychyľuje sa. Obr.3.41 ilustruje priebeh dráhy vodného lúča a jeho vychýlenie. Lúč sa v každom bode materiálu pohybuje po zaoblenej dráhe, ktorej polomer sa mení s predchádzajúcou dĺžkou oblúka. Wilkins a Graham [25] popisujú vychyľovanie a zároveň spomaľovanie lúča v reze ako dôsledok trenia medzi povrchom vodného lúča a povrchom materiálu obrobku.

Obr.42 schematicky znázorňuje tento rozdiel. dýza. Rezanie vodným a abrazívnym vodným lúčom je definované ako vysoko-rýchlostný erozivny proces [1] alebo ako riadený proces erozivneho opotrebenia.vzdialenosť vo zvislom smere. ktoré ilustruje obr. potrubie na rozvod vody.uhol vychýlenia lúča medzi skutočným smerom lúča v reze a východiskovým smerom 3. 3.43 sú hydraulická jednotka. Graham [25]) N . Ukážka zostavy komerčne ponúkaného priemyselného zariadenia pre rezanie vodným lúčom je na obr. prísady na úpravu vody.3. 3. filtre. kde abrazívne rezné médium je usmernené do úzkeho lúča s vysokou reznou účinnosťou [10. 11. vysokotlakový vodný lúč s abrazivom Obr. dvojcestný priepustný ventil. ktorú prejde lúč za čas t r . akumulátor.45.64 Progresívne technológie Rozdiel medzi Čistým vodným lúčom a abrazívnym vodným lúčom je v pridávaní jemného brusiva do prúdu vody. Detail princípu zariadenia a jeho popis je znázornený na obr.3.44.1 Zariadenie pre vodný lúč Hlavné prvky zariadenia.1.3. 12].42 Zjednodušený model principiálneho rozdielu medzi technológiou čistého vodného lúča a abrazívneho vodného lúča [26] Hydraulická j e d n o t k a slúži na vyvodenie vysokého tlaku vodného lúča pomocou systému hydraulických púmp.polomer zaoblenia lúča S. Vysokotlakový vodný lúč sa potom generuje hydraulickým zariadenim . multiplikátor. 4 1 Schematické znázornenie procesu rezania vodným lúčom a dráhy lúča (zdroj: Wilkins. O b r J . nádoba na zachytávanie vody (lapač vody).3.dĺžka stopy lúča podľa čelnej plochy rezu [m] 0 .

5 um.2 až 0. druhý druh presadzujú japonské firmy [14]. 3 elektromotor dej T olejové čerpado dvoj cestný ventil I vstup vody Obr.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.44 Princíp abrazívneho vodného lúča [17] .3. A WJM 65 s multipltkátorom alebo triplexovým plunžerom. Filtre ako neoddeliteľná súčasť zariadenia. Druh konštrukcie zariadenia závisi od výrobcu. ktorá tlmí rázy v kvapaline vyvolané vznikom pulzácie lúča ako následok stlačenia vody.vstup vysokorychlostný vodný lúfi-výstup abrazrvo vodná rania V a is orientovaný abrazívny lúfi obrôd ok zbefna nádoba Obr. zároveň chránia štrbinu v dýze pred možným poškodením cudzími prímeskami. vysokotlakový vodný lúč.3. Zariadenia s multiplikatarom dodáva americká firma Flow Systems [26]. ók!.SÍC' liq^multilikaiofeciJ i . Úlohou akumulátora je udržiavať rovnaký tlak a rýchlosť prúdiacej vody.3. A k u m u l á t o r tlaku je vysokotlaková nádoba. J9J) I 1 výslupi vodného lúča do lapača Multiplikátor je časťou hydraulickej jednotky a používa sa na zvýšenie tlaku vody obyčajne na 380 MPa. filtrujú kvapalinu a odplavujú nečistoty do veľkosti 1.43 Hlavné komponenty zariadenia pre opracovanie vodným lúčom (spracované podľa [2.:T'. Znásobenie tlaku vody závisí od pomeru pracovných plôch dvoch vzájomne spojených piestov [14].

.

3. Časť dýzy. ktorý má 10 násobne vyššiu pracovnú životnosť. že sa diamantová štrbina môže viackrát prečistiť. obr. vysokolrakove čerpadla 2 zmakčovacia |ednnlka 3. Potrubie je prispôsobené flexibilnému pohybu rezacej hlavice.46.3. ovplyvňuje kvalitu rezného lúča aj kvalitu rezu. v ktorej je úzky výtokový otvor (štrbina) s priemerom od 0. V súčasnosti sú tieto komponenty normalizované a štandardizované.3. V súčasnosti sa zafirové časti dýzy nahrádzajú diamantom. . Príklad konštrukcie dýzy pre čistý vodný lúč je na obr. 21].45 Rezací systém (porf/'aponukyfy AWAC [27J ) Potrubie na rozvod vody pozostáva z rôznych druhov armatúr a spojovacích elementov vyrobených z nehrdzavejúcej ocele obyčajne s priemerom 6 14 mm [19].46. Priemerná doba práce zaíirovej dýzy je okolo 200 hodín. Výhodou diamantovej dýzy je.075 mm sa vyrába zo zafíru alebo spekaného karbidu. 14. pri vodné vysokotlakové potrubie teleso vodná dýza vylokova štrbina Obr. liilrač na jednotka 4 chladiaca jednotka 5 elektrorozvádzač 6 7 B 9 10 rezactstola lapač grafické pracovisko radiaci systém násypka a daukovač abra:rva odkalovaci syslem W S3Í O b r. čo je výhodné z hľadiska údržby. k Čomu sú prispôsobené aj konštrukčné riešenia dýz.3. pretože sa predlžuje doba medzi údržbami. Cena diamantovej dýzy je 7 až 10 násobne vyššia ako korundovej alebo zafírovej [2. Dvojcestný ventil riadi postup rezania prívodom resp.46 Príklad konštrukcie dýzy pre čistý vodný lúč [21] Základný rozdiel medzi štandartným čistým vodným lúčom a abrazívnym lúčom spočiva v pridávam'jemného brusiva do prúdu vody cez rôzne systémy prívodných mechanizmov. 17. a po prečistení bude produkovať rovnako koherentný vysokotlakový prúd. po tomto čase sa štrbina dýzy zanesie nečistotami a minerálnymi usadeninami z vody. Dýza je základná a najdôležitejšia Časť zariadenia.66 Progresívne technológie 1. zastavením prívodu prúdu kvapaliny.

tesnení a ventilov. AWJM 67 Obr.3. Výhodou dýzy podľa schémy na obr. b ukazuje typy dýz pre abrazívny vodný lúč s rôznymi typmi prívodu brusiva a jeho zmĺešavania š vodou [17]. Používané tlaky vody sú 7 * 400 MPa. V zmiešavacej komore sa brusivo ľubovoľne zmiešava s vysokotlakovou vodou a potom prechádza cez sekundárnu dýzu. 3. Brusivo je privádzané cez zmiešavaciu komoru do vysokotlakového prúdu vody.3. Používané tlaky sú do 100 MPa. každá firma si uvádza svoje požiadavky. tento spôsob prívodu brusiva zlepšuje jeho zmiešavame s vodou a tým zmenšuje opotrebenie obvodu dýzy. Otvor dýzy musí byť chránený pred rôznymi primeskami vo vode. Používané brusivo je granát.5 mm [28].075 mm.47b je axiálny prívod brusiva. pri ktorom je brusivo vedené zo zásobníka do zmiešavacej komory. Úprava vody je ďalší veľmi dôležitý faktor z hľadiska zanášania otvoru dýzy. Výkon vodného lúča sa pohybuje od 7 do 45 kW.3. prietok suspenzie je okolo 20 kg/min [5]. v ktorej je vysokotlakovým vodným lúčom strhávané a urýchľované. Tento systém používa vysokorýchlostný vodný lúč na zmiešavame a následné tvorenie abrazívneho lúča. v tomto prípade sa do dýzy privádza stlačená suspenzia zmiešaná s vodou v tlakovej nádobe.75 -r 2.47 Dýzy pre AWJ. (zdroj: van Luttervelt{17j) a) Dýza s jednoduchým vodným lúčom a radiálnym prívodom brusiva.3.47a. pre presné rezanie sa udáva 1 -ŕ 3 kg/min [14]. • systém s priamym vstrekovaním brusiva (ASJ abrasive slurry^jet). energia koncentrovanejšia a lúč si zachováva kompaktné jadro (polyméry zabraňujú nadmernej turbulencii . 19.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Roztok vody s polymérmi typu PAA (polyakrylamid) alebo PEO (polyeryloxid) vytvára súvislý lúč a ani po styku s materiálom sa lúč neroztriešti. Lúč jc potom pri rezani účinnejší.47a predstavuje ľahko vyrábateľný typ dýzy s jednoduchým vodným lúčom a radiálnym prívodom brusiva s možnosťou použitia aj pre čistý vodný lúč. úprava vody závisí od výrobcu zariadenia. 14. kvalitu finálneho opracovania a celkové prevádzkové náklady. Úprava vody ovplyvňuje aj rýchlosť rezania. ktorej otvor (štrbina) má priemer v rozmedzí od 0. Dodržanie kvality vody ovplyvňuje životnosť dýzy. minerálny piesok a v špeciálnych prípadoch kremíkový piesok. prietok abraziva je v rozmedzí 1 ~ 20 kg/min [9]. v závislosti od dodávaného zariadenia. Podrobné hodnotenie oboch technológií z hľadiska výkonnosti podáva Hashish [9]. Z kvalitatívneho porovnania oboch druhov technológií abrazívneho lúča vychádza. Kvalita pracovného média resp. Konštrukcia podľa obr. b) Dýza so zmiešaným lúčom a axiálnym prívodom brusiva Podľa konštrukcie dýzy sa rozlišujú aj spôsoby rezania abrazívnym vodným lúčom. Podľa poznatkov [2. Preferujú sa dve hlavné technológie abazívneho vodného lúča: • systém s priamym prívodom brusiva (AWJ abrasive waterjet). Aditíva (prísady) do vody sú prídavky rôznych polymérov s lineárnymi molekulami. zároveň ASJ systém umožňuje použite užšieho priemeru lúča a dýzu kompaktnej konštrukcie. abraziva prívod vodv Obr. že ASJ systém má vyššiu účinnosť a vyššiu prúdovú hustotu narážajúcich častíc ako AWJ. ktoré majú tendenciu usádzať sa v štrbine. 28] najvýhodnejšia je demineralizovaná a deionizovaná voda. ktorej priemer je 0.

.

aby bolo zabezpečené lámanie lúča ešte pred dosiahnutím dna. kavitujúci lúč je lúč kontinuálny s obsahom kavitačných bubliniek. 3. spotreba vody: je rozdielna podľa parametrov zariadeni. pre delenie kovov čistým vodným lúčom až 690 MPa. spekaný karbid.68 Progresívne technológie prúdenia). brusivo: . karbid a nitrid bóru. vznik tlakových špičiek. Metóda je vhodná pre vŕtanie. Lapač vody je nádoba na zachytávanie vodného lúča. oxid hlinitý.35 mm alebo 10 ~ 25 mm.od 2. Vpripade nedostatku priestoru sa môžu použiť aj nižšie nádoby napinenč kovovými guľôčkami. uplatnenie v banskej ťažbe. rýchlosť prúdenia a rozmery otvoru dýzy • vzdialenosť medzi dýzou a obrobkom • uhol sklonu lúča • druh a veľkosť brusiva (ak sa používa) .4. kremičitý piesok. tiež slúži na tlmenie hluku a zároveň zachytáva triesku. lámanie a drvenie homin.1.9 0 0 m/s. rýchlosť lúča: 6 0 0 .3 mm väčšia než priemer otvoru dýzy. materiál dýzy: zafír. ktorý prechádza cez materiál.2 U b e r materiálu Prevádzkové charakteristiky vodného lúča a abrazívneho vodného lúča. ktoré urýchľujú rozširovanie reznej medzery. Lapač musi byť dostatočne hlboký. kvalitu opracovaného povrchu a účinnosť procesu sú: • tlak vody.5 do 6. 19. • System kontinuálneho lúča je charakterizovaný stálou energiou hladiny lúča počas procesu.2 •* 2. pre priemer dýzy 0. oceľová drvina. 28]: • • • • • • • pracovný tlak vody: 300 •Ť 400 MPa. pre vytváranie ostrých hrán na delených dielcoch.127 mm sa udáva približne 26 l/hodinu. minerálny piesok. rezanie.prírodný granát. 14. nehrdzavejúca oceľ. širka lúča 0. Podľa možností zariadenia.9. ktoré ovplyvňujú u b e r materiálu.3. Druhy používaných lúčov. používa sa pri rezaní prakticky všetkých druhov materiálov.5 mm).3 Charakteristika vodného a abrazívneho vodného lúča Technologické a prevádzkové charakteristiky vodného a abrazívneho vodného lúča sú kvantitatívne určené doporučenými rozsahmi parametrov [2. Hladina hluku pri použití AWJ lúča je vysoká a môže dosahovať hodnoty viac ako 105 dB. • šírka rezu: pre tenké materiály je šírka rezu asi o 0. vzdialenosť medzi dýzou a obrobkom (často používaný anglicky výraz stand off) . 3.1 * l .3.5 mm (pre AWJ 1. pre WJM 60 ~ 415 MPa. karbid wolfrámu. Úprava vody polymérmi sa vyžaduje napr. diamant. • Systém kavitačného lúča pracuje na princípe javu lokálneho porušenia materiálu deštrukčnou silou kavitačných bublín. jeho konštrukcie a požiadaviek na použitie existujú tri najčastejšie využívané druhy lúčov: • Systém pulzujúceho Lúča používa opakované a krátkodobé trvanie impulzu lúča. požadovaná hĺbka nádoby je 300 • 600 mm * • [2]. 21. je to najviac rozšírená metóda pre delenie materiálov.

14) kde C D . Rýchlosť prúdenia ovplyvňuje intenzitu úberu materiálu. D .7 [2 ].7 Rýchlosť prúdenia pre výtokový koeficient dýzy 0.7.17 2.15 0. p hustota kvapalného média (kg/m 3 ).22. potom intenzita úberu materiálu je určená koeficientom prúdenia.3. Tlak kvapaliny je v procese vodného lúča určený Bernoulliho rovnicou pre prúdenie nestlačenej kvapaliny: 2 2p v" = — (3. Následkom toho tlak vodného lúča určuje presnú kinetickú energiu častice vo vodnom lúči.priemer štrbiny v dýze (mm). Na základe rovnice (3. V súčasnosti najvyššie hodnoty tlaku vody použité pre rezanie kovových materiálov dosiahli hodnotu 690 MPa J13] pre čistý vodný lúč.13) sa rýchlosť prúdenia určí objemom pretekajúcej kvapaliny (volume flow rate) ako objemový koeficient prúdenia Q 5 vzťahom: Qs =24CD.30 0. ktorý je proporcionálny ku kinetickej energii (1/2.30 Rýchlosť prúdenia (l/min) 0.64 2.7 (podľa ¡2}) Tlak vody [MPa] 380 275 200 Priemer štrbiny [mm] 0. Tabuľka 3. Pre delenie a rezanie kovových materiálov je vhodnejší vodný lúč s pridaním abraziva (brúsi va). Ak je tlak vody adekvátny pre rezanie a pre daný materiál a zároveň jc udržiavaný ako koherentný. Z toho vyplýva.3. p je tlak kvapaliny (MPa).m. Tlak kvapaliny je priamoúmerný štvorcu reznej rýchlosti. Ako vyplýva z tab.p/p (3.30 0. Typický výtokový koeficient pre zafírovú alebo diamantovú dýzu má hodnotu 0.00 Rýchlosť prúdenia a tlak vodného lúča majú rôzny vplyv na rezanie.15 0. ale ovplyvňuje aj mechanizmus rezania.8 uvádza typické parametre rezania rôznych materiálov čistým vodným lúčom.v") častice o hmotnosti m.49 2. Tab. 3.8 čistý vodný lúč umožňuje rezanie a delenie nekovových materiálov.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. ktoré . Tab.13) kde v je rýchlosť prúdenia (m/s).70. kým tlak lúča vplýva nielen na uber.20 0.7 uvádza používané tlaky vody a dosahované rýchlosti prúdenia pre výtokový koeficient 0.60 0.D2. AWJM 69 Hydraulické parametre technológie vysokotlakového lúča vychádzajú z teórie mechaniky tekutín. Pri vyšších tlakoch priemerná kinetická energia molekúl vody je vyššia a oveľa jednoduchšie porušuje molekulárne väzby v materiále obrobku. že tlak čistého vodného lúča potrebný pre rezanie sa musi zvyšovať so zvyšovaním tvrdosti materiálu obrobku.15 0.3.je výtokový koeficient dýzy.

.

50 0.15 0. Tab.13 0.13 0.20 0. zvyšuje sa celková energia v dýze.3.70 Progresívne technológie zvyšuje jeho účinnosť pri rezani materiálov s vyššou tvrdosťou.40 0. Zvýšenie tlaku vody zároveň zlepšuje kvalitu rezných hrán pri rezaní.50 0.9 Rýchlosť rezania AWJ lúčom (spracovanépodľa [10.6 13 50 180 5 13 25 1.15]) Materiál Hrúbka [mm] 1.10 0.30 0.6 6 25 100 3 6 12 13 19 25 50 250 Rezná rýchlosť [m/min] 0.15 0. Tab.6 1.3.038 0.025 Mäkká oceľ Nehrdzavejúca oceľ Hliník Titán Sklo Mramor Betón .010 0. Na druhej strane zvýšenie tlaku vody vyžaduje výkonnejšie zariadenia.076 1.10 0.10 1.75 1.3 0.10 0. čím sa vytvárajú predpoklady pre rezanie hrubších materiálov.15 0.60 0. Rovnako vyšší tlak vody zvyšuje rýchlosť lúča a jeho prienik do materiálu (hĺbku rezu).8 Rýchlosť rezania vodným lúčom bez brusiva Materiál Azbestový obklad Gumová dlaždica Sklo Polypropylen Polyester Polyvinylchlorid Uhlíkový kompozit Sklolaminát Hrúbka [mm] 18 3 300 2 12 0.40 0.13 0.7 Rezná rýchlosť [mm/s] 1520 150 420 60 600 300 10 40 (spracovanépodľa [2]J19].025 0.9 uvádza rýchlosť rezania AWJ lúčom pre vybrané kovové a nekovové materiály s vyššou tvrdosťou.3.50 0.20 Tab.) Pracovný tlak [MPa] 190 380 350 380 380 380 380 385 Priemer dýzy [mm] 0. Zvýšenie tlaku vody vyvolá vyššiu rýchlosť prúdenia.15 0.40 0.

2.3. Jav erózie predstavuje proces opotrebenia.3.49 Závislosť výkonu lúča na rýchlosti lúča pre rôzne priemery otvoru dýzy pre čistý vodný lúč (zdroj [28] ) Obr..3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom IVJM.51 ilustruje vplyv . Zvyšovanie tlaku vody zvyšuje aj silu pôsobiacu na materiál obrobku pri rezaní.5niTi _ :2r í-IT.50 Závislosť sily pôsobiacej na obrobok na rýchlosti lúča pre rôzne priemery otvoru dýzy pre čistý vodný lúč (Zdroj ¡28}) 0 300 600 900 Rýchlosť lúča |m/s] 3.j • 3.3.3. Erózny proces závisí na uhle nárazu a.1 Model zóny rezania AWJ lúčom Z tribologického hľadiska základným princípom rezania a oddeľovania materiálu vodným lúčom a abrazívnym vodným lúčom je spolupôsobenie dvoch médií. ktorý je spojený s nárazom pevnej častice na povrch pevného materiálu. | Priemer dýzy] — / '-.50.1 rrrnj nakvdyielMPa] Rydibsťkii3[rrŕsJ Obr.3. :0. kde uber materiálu sa uskutočňuje ako výsledok opotrebenia procesom erózie.3.3. Obr.3. častice na povrch a na pevnostných vlastnostiach materiálu. pre čistý vodný lúč (28]. Lineárne stúpajúci vzťah medzi rýchlosťou lúča a jeho výkonom pre rôzne priemery otvorov dýzy ilustruje obr.3.49.48.48 Závislosť rýchlosti lúča na tlaku vody v dýze pre čistý vodný lúč (spracované podľa {28}) Prwmer Obr. Stúpanie hodnoty sily je tiež závislé na priemere otvoru dýzy podľa exponenciálnej závislosti na obr. A WJM Informatívne hodnoty závislosti medzi tlakom vody a rýchlosťou vodného lúča sú graficky znázornené na obr.

.

3.oxid hliníka) a tvárneho materiálu (hliník). ktorý navrhol Finnie (1967) [3. 8] častica SiC.mikrorytie materiálu brúsnymi časticami.72 Progresívne technológie uhla dopadu samostatnej častice na povrch krehkého (keramika . V zóne vzniká tzv. obr.30°. sa delí na dve zóny podľa prevládajúceho mechanizmu oddeľovania materiálu. ktorý popísal Finnie et al.3. zrnitosť 120. vychádza zo záberu. „kritické" uhly nárazu pre tvárny a krehký materiál a udáva prevládajúci mechanizmus erozívneho opotrebenia. Tab. V tomto prípade rezania je uhol nárazu menší alebo sa rovná kritickému uhlu cto Ako uvádza Bhushan [3]. Častica naráža na materiál. Definuje sa ako uhol sklonu medzi vektorom rýchlostí lúča a normálou vektora pozdĺžnej rýchlosti posuvu [8]. že materiál je rezaný alebo mikrorezaný. podľa ktorého zóna rezu. V slovenskej odbornej terminológii sa používa aj pojem rezné opotrebovanie.52 Zóny rezania abrazívnym vodným lúčom podľa modelu. Termín zdôrazňuje skutočnosť.52. kým pre krehké materiály je maximálna erózia pri Obr. 3. (1967) [3]. vyrýva v nej trajektóriu a odráža sa resp. rýchlosť 152m/s Obr.51 Typická erózna charakteristika tvárneho a krehkého materiálu podľa modelu. Tab.9 popisuje tzv. ktorý navrhol Hashish (1987) [8] .3. ploughing ejfect . Pre rezanie vodným lúčom je uhol nárazu určený medzi lúčom a rovinou obrobku. Pre malý uhol nárazu častice (vodného lúča) bol použitý pojem zóna opotrebovania rezaním (ciming wearzone).9 Reakcia materiálu na rôzne uhly dopadu uhla dopadu Častice (zdroj: Bhushan {3j) materiál <20° tvárny krehký maximálne rezné opotrebenie veľmi malá erózia uhol nárazu a 45» zmiešaný režim stredná erózia 90" maximálne deformačné opotrebenie maximálna erózia Hashish (1987) [5] na základe Finnicho modelu navrhol analytický model erózie častice. erózny proces pre tvárne materiály nastáva pri uhle OÍQ okolo 20 -f. ktorá je ovplyvnená uhlom nárazu a Častice lúča.3.

koeficient trenia.dj.priemer lúča AWJ (mm). kým lúč dosiahne . ktorá sa výpočtom určí podľa vzťahu [8]: Cd. ktoré sa rýchlo šíria. V tejto oblasti nadmerná deformácia narážajúcej častice spôsobuje spevnenie materiálu a jeho následné štiepenie/vydrobovanie a/alebo vylamovanie (chipping) nárazom nasledujúcej častice.3. dj . ilustrované na obr. do ktorej môže vodný alebo abrazívny vodný lúč preniknúť a rezať bez výraznej straty účinnosti rezania. Celková hĺbka rezu h je súčtom hc a hd a predstavuje hĺbku. — v„ kde: v e je maximálna rýchlosť pohybu abrazívnych častíc. E d .m.-U : + C f va [mm] (3.15) 7t4Vu.5 14. C experimentálne stanovená konštanta reprezentujúca Časť lúča v reze.(va-ve)2 di v . h . je to energia potrebná pre úber jednotky objemu materiálu (používa sa hodnota medze sklzu materiálu [14]).52. 3. obr. u .špecifická energia pre deformačné opotrebenie.rýchlosť posuvu (mm/s). Pri krehkých materiáloch sa v tejto zóne tvoria trhliny. C f .rýchlosť pohybu abrazívnych častíc (m/s). p a . je po dobu. ktorá jc len výsledkom elastickej deformácie.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Ak je uhol dopadu veľký zaviedol sa termín zóna opotrebenia deformáciou alebo deformačné opotrebenie (deformation wear zóne). čo má za následok vylamovanie čiastočiek materiálu a následne ich úber vyplavením.53. Počiatočný (vstupný) stav x<.hustota abrazívneho materiálu.dJ j v kde: v.3. v c . . Ý 15 [mm] (3. Podľa vyššie uvedeného modelu sa zóna rezania abrazívnym vodným lúčom deli na rôzne úseky.charakteristická rýchlosť. HÍbka zóny deformačného opotrebenia hj sa určí analyticky podľa vzťahu: [8] 1 Tt.16) 2(l-c)ma.E. A WJM 73 Zóna rezného opotrebenia sa vyskytuje do určitej hĺbky tie. =• 2.

.

To sa dosiahne použitím vhodného uhla skionu lúča 0. Ak sa materiál AWJ lúčom nedelí. (zdroj Hashish [8}) Niektoré výsledky.3. kde rýchlosť úberu materiálu je rovná rýchlosti posuvu lúča. ktoré publikoval Hashish [10] pre materiály s odlišnými vlastnosťami znázorňuje obr. rozrezávanie materiálu.74 Progresívne technológie maximálnu hĺbku rezu h. z čoho Hashish [8]odvodzuje zmenu spôsobu erozívneho opotrebenia v jednotlivých zónach rezania. 3. . ovplyvňuje prienik lúča do materiálu a tým aj hĺbku rezu. posuv lúča a vzdialenosť medzi lúčom a obrobkom [8].3. 3.3. Existencia dvoch odlišných zón pri rezaní AWJ lúčom svedči aj o tom. vytvára sa rez s nepravidelnou hĺbkou následkom vychyľovania lúča a jeho nestability v doinej časti rezu. vplyv tvrdosti materiálu na hĺbku rezu je rozdielny pre materiály s rozdielnou tvrdosťou. Z toho vyplýva požiadavka pre delenie. Za vzdialenosťou x 0 rezanie postupuje cyklickým spôsobom. charakterizovaná ako zóna ustáleného procesu.80° ku maximálnej hodnote pri a = 60°.54 Zmena hĺbky rezu vplyvom zmeny uhla rezania 8 0 Všetky krivky znázorňujúce rozhranie rezu sú identické pre rôzne uhly rotácie okolo nuly. aby hĺbka h c bola väčšia ako hrúbka deleného materiálu. V porovnaní s „klasickým" rezaním nástrojom s definovanou geometriou reznej hrany je AWJ proces menej citlivý na tvrdosť materiálov.54 znázorňuje možné spôsoby zmeny uhla rezania a ich vplyv na zmenu hĺbky rezu. Je to zóna opotrebovania rezanim. kým lúč nedosiahne hĺbku h. Pomer hĺbok h/h sa mení od minimálnej hodnoty pri a . Obr. ktorý je označovaný ako uhol rezania.54. Pri vychádzaní lúča z rezu vzniká zóna neodrezaného materiálu v tvare trojuholníka. Pod hranicou h c sa materiál odrezáva postupnými krokmi vplyvom nárazu. Obr. že vlastnosti materiálu určované predovšetkým jeho tvrdosťou (HV) n i e j e možné celkom zanedbať. obr. ako sú relatívne mäkký hliník a veľmi tvrdý oxid hliníka.55.55. Táto nepravidelnosť je citlivá na také parametre lúča ako uhol rezania. Uhol 0 o je uhol medzi vektorom lúča a dotyčnicou k Čiare rezu v bode 0. že rezný proces je ustálený iba počas určitej hĺbky h c . Ustálený stav je do hrúbky h^ v hornej časti rezu. Čím sa mení aj uhol dopadu častíc. ktorá dokazuje. Ako vyplýva z grafu na obr. Tvrdosť materiálu. ale iba reže. Na druhej strane svoj vplyv okrem tvrdosti materiálu zohráva aj jeho húževnatosť. Zároveň sa pod hranicou hc lúč postupnými krokmi zaobľuje a meni smer.

55 HÍbka rezu pre rôzne m a teriál y (zdroj. E = 7 H 7 3 G P a uhlíková oceľ.457mm.847 1.647 1.3.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.ma=12. brusivo granát zrnitosť 80 I H f ~ 1 . Karbid wolfrámu pri konštantných podmienkach rezania vykazuje až 4 krát menšiu hĺbku rezu. dm=1.693 mm/s granát zrnitosť 80 Granát .693 Obr. Im^SOmm.5 SiC r 0. p=311MPa. p=311MPa.14mm. ako je karbid wolfrámu (WC).3. E = 165GP Podmienky rezania.56 Hĺbka rezu pre materiály s odlišnou tvrdosťou a húževnatosťou (zdroj: Hashish [10]) Podmienky rezania: dn=0.„= 441MPa titán. ale zároveň húževnatými.R nl 33t-^386MPa.3. Pri rezaní materiálov s vysokou tvrdosťou. R. lm=50mm. u=2.847 1. E= 113GPa liatina. ich tvrdosťou a húževnatosťou. sa dosahujú väčäic hĺbky rezu v porovnaní s materiálmi rovnako tvrdými.14mm.3.50Bmm.693 0.693 Rycnlosf posuvu lúča [ranVsj 6 WC/C-2 BTC Obr.7g/s.dm=1. zrnitosť 60 j 'M Hĺbka rezu a/alebo zárezu je čiastočne ovplyvnená mechanickými vlastnosťami materiálov.3. Rm = 448MPa. dn=0.7g/s.56.647 1.5 7 WCJK 701 0. obr. ako vyššie uvedené materiály SiC a B 4 C.dm=1.457mm. R m = 1035MPa. ma=12.52mm. '.693 0. Hashish [10]) hliník . r n 0. u= 1.57 Porovnanie dosahovanej hĺbky rezu pre materiály obrobkov s odlišnou tvrdosťou a húževnatosťou pre odlišné druhy používaných brusív (zdroj: Hashish [10)) Podmienky rezania: - - WC/C-2 B4C I I Granát AÍ203 Materiál tmsiva do=0.54m/s brusivo granát. ako karbid kremíka (SiC) a karbid bóru (B 4 C). AWJM 25 Titán 6AL-4V Liatna 6WS-12 Uhlíková Licei Ciid hlinika 100 150 200 Tlak [MPaj 250 Obr.

.

cena kremíkového piesku je asi o 20—40% nižšia ako granátu. Účinok týchto brusív závisí tiež na materiále.60 Účinok druhu brusiva na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7\) Podmienky rezania: dn = 0. ktorý sa opracováva.3. ktorých kvantifikácia závisí na druhu použitého priemyselného zariadenia: • brusiva s nižšou účinnosťou sú lacnejšie. ako to znázorňuje závislosť na ob. N granáty ^ _ ^ . C sú konštanty závislé na parametroch AWJ rezania a na rýchlosti posuvu lúča.57 mm. relatívne mäkký granát a tvrdý oxid hliníka.508 mm. Pri výpočte hĺbky rezu h je potrebné uvažovať aj s vlastnosťami materiálov a potom hĺbku rezu je možné určiť podľa vzťahu [10]: h J M E+C (3. Vplyv rôznych druhov brusív na dosahovanú hĺbku rezu je názorne ukázaný na grafickej závislosti pre AWJ rezanie nízko legovanej konštrukčnej ocele AISI 4340 na obr.76 Progresívne technológie Samozrejme na hĺbku rezu má vplyv aj druh použitého brusiva a jeho tvrdosť. To znamená.1 mm/s Oceľ AISI 4340 ( D I N 35CrNiMo6) 18 I o -o •— kremíkový piesok A sklenená d rana 10 M 14 16 Intenzita toku abraziva [g/s] Voľbu druhu brusiva ovplyvňuje niekoľko faktorov [7]. ak sa použije mäkšie a tým aj lacnejšie brusivo ako je kremíkový piesok. napr. než pri použití tvrdšieho a drahšieho granátu alebo oxidu hliníka. Je zaujímavé.60.3. dm = 1.u = 4. že ak sa prekročí určitá hranica pomeru tvrdosti medzí materiálom obrobku a použitým brusivom.57 [10]. p=207 MPa. ovplyvní to významne intenzitu úberu materiálu. • opotrebenie dýzy je nižšie. teda v závislosti na ostatných parametroch procesu rezania. použitie kremíkového piesku je v tomto prípade ekonomickejšie. Pri použití oxidu hliníka ako brusiva je tento trend opačný. že karbid wolfrámu je pri rezaní s použitím granátového brusiva odolnejši. kde sú porovnané najčastejšie používané druhy brusív.^ G c e ľ o v é zrná f E 9 Obr.17) kde: A. vykazuje menšiu hĺbku rezu asi o 2/3 ako tvrdý karbid bóru. Pri rczani hliníka alebo skla však použitie kremíkového piesku namiesto granátu spomaľuje proces rezania iba o 20 + 40%.. . E je modul pružnosti materiálu a HV je tvrdosť podľa Vickersa. B.3. ale cena (náklady na brusivo) nie sú v lineárnom vzťahu k jeho prevádzkovým charakteristikám.

62 Účinok tlaku vody a priemeru lúča na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7]) dm . vyžaduje orientáciu na voľbu zvláštnych druhov brúsnych častíc.254mm d m =1. zrnitosť 80 obrobok: hliník 6061-T6 . intenzita zvyšovania hĺbky rezu klesá.3. Ako stúpa rýchlosť výtoku vody pre dané množstvo brusiva. 36 23 d„=0. 3.19mm 12 120 160 200 240 280 320 360 Tlak vodného lúča [MPa] O b r .61 podľa [7]. 3.61 Účinok veľkosti zrna brusiva na na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7']) Parametre rezania: u=3. p= 221 MPa. obrobok: nehrdzavejúca oceľ AISI 304 (DINX5CrNI189) I 12 4 0 10 20 • 30 40 Intenzita toku abrazlva [g/s] I rj„=0. klasické druhy brusív ako granát a kremičitý piesok sa v procese menia na prášok a sú nevhodné na recykláciu [6].) na hĺbku rezu majú vplyv aj prevádzkové parametre procesu.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. brusivo: granát.457 mm.305mm d m =1. betónu [6]. Obr. u=2. čo je požiadavka pre ekonomickú a environmentálnu výrobu.62 znázorňuje účinok tlaku vody a priemeru lúča určeného veľkosťou priemeru štrbiny dýzy na hĺbku rezu [4]. na druhej strane oceľová drvina.5mm/s granát. Stredná veľkosť zrna (zrnitosť 60 podľa ISO) je oveľa účinnejšia pri delení ocele ako jemné zrná (zrnitosť 100 a 150) alebo hrubšie zrná (zrnitosť 36 a 16). A WJM * 77 • výber materiálu brusiva má vplyv na životné prostredie.3. Brusivá je potrebné voliť s ohľadom na bezpečnostné požiadavky a zdravotné požiadavky nezávadnosti brusív.39mm/s. Veľkosť použitého brusiva určovaná jeho zrnitosťou (zrnitosť uvádzaná podľa ISO 525-75) je ovplyvnená vlastnosťami obrábaného materiálu a so stúpajúcou intenzitou toku brusiva zrnitosť mení hĺbku rezania. dn=0. Okrem vyššie uvedených parametrov (uhol dopadu lúča.3.14mm j.priemer štrbiny dýzy (priemer lúča) Parametre rezania: ma=4. Hashish podal kvantitatívne vysvetlenie pre tento jav svojim modelom erózie častíc. 24 20 —(t—zrnitosť BO — Q — zmitost 100 —•—zrnitosť 150 — * .5g/s. recyklácia brusív.priemer zmiešavacej trubice dn .zrnitosť 36 —o— zrnitosť 16 I 16 O b r . pri ktorých sa minimalizuje lom častice.356mm d„. technicky a ekonomicky vhodné materiály nie sú vždy priaznivé pre svoje okolie.19mm 20 d„=0. vlastnosti materiálu obrobku atď.=1. Závislosť účinku zrnitosti brusiva na hĺbke rezu dokumentuje obr. oceľové broky ako alternatívne abrazívne materiály svojimi magnetickými vlastnosťami predurčujú aj spôsob separácie v prípade opracovania nekovových materiálov napr.

.

čo je výhodné pre drahé materiály. Relatívne hladká oblasť. dobrá kvalita rezu. je výsledkom zóny rezného opotrebenia a druhá . stráca postupne svoju kinetickú energiu a vychyľuje sa. 22]: • studený rez. v hornej časti rezu. 18. 3. 6. ktoré menia aj textúru povrchu na dve zreteľné oblasti pozdĺž steny rezu. 28]. Obr. proces je bezprašný a pri rezaní sa neuvoľňujú žiadne plyny ani iné látky z materiálu. skoro bez straty materiálu v reze a odpadu.3. keď lúč preniká do materiálu.3 mm.3. rezná hrana bez otrepov. pri klasickom rezaní materiálov ako je azbest. ktorý umožňuje rezať materiály s nedostatočným odvodom tepla ako sú plasty. vznikajú vyššie tlakové straty.24]. obr. 10]. sklo. nikel. Ako všetky vysokoenergetické lúčové technológie aj AWJ lúč zanecháva viditeľné ryhovanie na obrobenej ploche.3 Vlastnosti opracovaného povrchu Technológia abrazívneho vodného lúča dovoľuje rezať a deliť prakticky všetky konštrukčné materiály.63 [4.3.1 až 0. širka reznej medzery 0. materiály citlivé na oxidáciu ako titán.63 Dve zóny vznikajúce po rezaní AWJ lúčom Ako je známe z teórie rezania abrazívnym vodným lúčom. ktorú podrobne popísal Hashish [3. ktoré uvoľňujú karcinogénne. 7. Toto výrazne ovplyvňuje rozmerovú presnosť obrobkov a kvalitu dokončeného povrchu. ako napr. sendvičové kompozitné materiály. 11. jedovaté a prašné látky. povrch po rezaní pozostáva z dvoch rôznych oblastí: z hladkej zóny a z drsnej. na reznej ploche sa nevyskytujú trhlinky. vzniká vyšší hluk. vznikajú vyššie náklady na filtráciu a úpravu vody [4. Z hľadiska technológie rezania a jej vplyvu na opracovaný materiál je WJM a AWJ proces charakterizovaný kvalitatívnymi prednosťami ako [4. bez viditeľnej tepelne ovplyvnenej zóny. 18. čo nepriaznivo ovplyvňuje prostredie. ryhovanej zóny. nie sú pozorované tepelné zmeny v štruktúre materiálu. kobalt a ich zliatiny. • • • • Topografia povrchu po rezaní AWJ lúčom je málo preskúmaná oblasť [10]. tým tvorí dve typické zóny. ktorá začína v určitej hĺbke pod povrchom. 10.78 Progresívne technológie Zvyšovanie tlaku vody nad určitý limit má nepriaznivé účinky na ekonomickú účinnosť rezania.18. sklotextil. Podľa doterajších poznatkov.

kde lúč. 24] kvalifikuje stav povrchu cez parametre drsnosti v závislosti na rezných parametroch. Podľa obr.5g/min. priemer dýzy 0. vlnitosťou. rezaná hrúbka 12. Z uvedeného vyplýva. Grafické znázornenie týchto zmien je na obr.3. hladkú a ryhovanú. 13. • tlak vody. čo sa vysvetľuje mechanizmom tvorenia povrchu pri náraze abrazívnej častice [11]. hladká oblasť je charakterizovaná ako homogénna s náhodným profilom a s mierne izotropnou textúrou. Leu a Geskin [11].65.64 Závislosť drsnosti povrchu na zmene rýchlosti posuvu lúča Ral a Rql pre hornú časť rezu Ra2 a Rq2 pre stred reznej plochy a Ra3 a Rq3 pre spodnú časť rezu (zdroj: Chao ei al. • rýchlosť prúdenia. kým pod touto hĺbkou je ryhovanie povrchu výrazné a zóna rezu sa viditeľne delí na dve časti. že do určitej hĺbky rezu je opracovaný povrch hladký s nevýrazným ryhovaním resp. Podobný mierne rastúci lineárny priebeh uvádza aj Hashish [7] pre rôznu zrnitosť brusiva.7mm.4MPa.286mm. ale dosahovaná drsnosť Ra je horšia. AWJM 79 ryhovaná oblasť v spodnej časti rezu vzniká ako dôsledok deformačného opotrebenia pri rezaní AWJ lúčom.. rýchlosť toku brusiva 199.3.obr..3. Pre oblasť ryhovanej zóny však charakteristiky drsnosti Ra a Rq prudko stúpajú s nárastom hĺbky rezu a rýchlosti posuv lúča. zŕn i to í brusiva 80 granát. • druh abraziva. Podľa autorov Chao. ktorý obsahuje hrubšie zrno (zrnitosť 60 podľa ISO) reže rýchlejšie.5mm . Z poznatkov vyplýva. ovplyvňujú zároveň kvalitu rezu a to: • priemer dýzy. Zhou.64 a 3. kde hodnoty Ra3 a Rq3 predstavujú drsnosť zaznamenanú v zóne deformačného opotrebenia. • aditíva vo vode.fíl]) Podmienky rezania: tlak vody 317. Podľa týchto poznatkov sa drsnosť povrchu mení lineárne so zvyšovaním hĺbky rezu v oblasti hladkej zóny.67. ktoré vplývajú na uber materiálu. vzdialenosť stand off 1.3. • vzdialenosť . Parametre drsnosti Ra a Rq vykazujú iba slabú závislosť na reznej rýchlosti a sú takmer nezávislé na hĺbke rezu pre hladkú zónu.stand off • uhol sklonu lúča. Väčšina výskumných prác [11.66 účinok zrnitosti brusiva na drsnosť povrchu má lineárny priebeh. že parametre. 20 40 60 60 100 120 140 20 40 60 30 100 120 140 Rýchlosť posuvu lúča [mm/min] Rýchlosť posuvu lúda jmmfminl Obr.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.3.

.

štruktúry a vlastností.286mm. ktoré riadia pohyb lúča v AWJ rezacom systéme [8.66 Zmena charakteristík drsnosti povrchu v závislosti na veľkosti zrna brusiva (zdroj: Chao et al. Avšak lúč s malými časticami brusiva reže pomalšie. ako jedného z prevádzkových charakteristík procesu. obr. 19.3. Toto tvrdenie je založené na poznaní. 21]. 9].65 Drsnosti povrchu v závislosti na hĺbke rezu (zdroj: Chao etal. Vyššie tlaky vody vytvárajú hladšie povrchy a zároveň urýchľujú uber materiálu aj v oblasti deformačného opotrebenia [2.[Jl}) 100 150 200 250 300 350 400 Veľkosť zrna brusiva [mm] WJM a AWJ procesy sa považujú za procesy studené. bez tepelného ovplyvňovania zóny rezu [17. zrnitosť brusiva 80 granát.68. Lineárny priebeh drsnosti povrchu je aj pri zmene tlaku vodného lúča.4MPa.3. ktorá je typická pre rezanie vodným lúčom. že pre väčšinu kovových a keramických materiálov zvýšenie teploty o niekoľko stupňov oproti teplote okolia alebo teplote ľudského tela nepredstavuje výrazné ovplyvnenie .3mm/min1 priemer zafírovej dýzy 0. lebo stráca rýchlejšie svoju kinetickú energiu pri výtoku z dýzy.5g/min. čo môže mať za následok zvýšenie vlnitosti rezaného povrchu a zníženie intenzity rezania. pozorovanie .5mm Podľa toho sa pre jemné opracovanie povrchu (pre jemné rezy) doporučuje malá zrnitosť. vzdialenosť stand off 1.64.3. 7] Vplyv rýchlosti prúdenia je v oblasti rezného opotrebenia nelineárna. rýchlosť toku brusiva 199.Progresívne technológie š 0 | O | 10 20 30 40 50 Htoka rezu (mm] D l O 10 20 30 40 SD Hĺbka rezu [mm| Obr. Podmienky rezania: tlak vody 317. Obr. od 150 vyššie podľa ISO.3. Kovacevic [12] použil monitorovanie priebehu normálovej sily ako vhodný parameter pre sledovanie stavu povrchu v procese rezania AWJ. So zvyšovaním rýchlosti prúdenia sa drsnosť Ra mierne znižuje. ktoré sú výsledkom vzniku vibrácií v mechanických prvkoch. Zvyšovaním tlaku vody sa znižuje vlnitosť povrchu. rýchlosť posuvu lúča 20.[Jlj) Význam hodnôt Ra a Rq je rovnaký ako na obr. Na druhej strane však. Svoju úlohu pri hodnotení akosti povrchu a jeho vlastnosti majú vibrácie lúča.

Ohadi et al. aj pre materiál samotnej dýzy zvýšenie teploty predstavuje nárast erozívneho opotrebenia a zvýšenie turbulencie zmiešavanej zmesi.229 mm dm = 0. sklo. Okrem uvedených zistení. Uvedené nevýrazné zvýšenie je podkladom pre kategorizáciu AWJ rezania ako studeného rezania. titán. 3. Im = 51 mm granát zmitosf 100. upozorňuje na prítomnosť zvýšenej teploty v bezprostrednej blízkosti lúča a identifikuje to lokálnu tepelne ovplyvnenú zónu pre určité druhy materiálov. Časť ktorej prechádza do obrobku a zostávajúca časť je odvádzaná abrazívnym vodným lúčom. obrobok: Inconel 718 Tento tepelný účinok môže byť kritický pri rezaní mäkkých.67 Vp!yv veľkosti častice brusiva na drsnosť povrchu.17 mm. liatiny.68 Drsnosť povrchu v závislosti od zmeny tlaku (zdroj Hashish \7}) Podmienky rezania: ma=4. .i 3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. obrobok: Inconef 718 a Obr. hliník. že zvýšenie teploty povrchu materiálu na konci rezania je asi O 20°C oproti teplote okolia. V porovnaní s inými vysokoenergetickými lúčovými metódami ako laser však takéto zvýšenie teploty rezania je naozaj bez významu.762 mm. tepelne citlivých materiálov ako polykarbonátové plasty.4 Oblasti využívania vodného a abrazívneho vodného lúča Vysokotlakový vodný a abrazívny vodný lúč nachádzajú stále širšie použitie v rôznych priemyselných odvetviach. m =7. dn = 0. Vznik teploty v zóne rezania sa vysvetľuje nasledovne: AWJ rezanie je proces erozívneho mikrorezania a u b e r materiálu je vo forme triesok s mikroskopickým prierezom. od delenia plochých ale aj tvarových materiálov ako sklo. zmitosf 60 zrnitosť 90 zrnitosť 100 zrnitosť 150 5 7 9 11 13 15 17 19 Rýchlosť posuvu lúča [mmís) 1 3 S 7 9 11 13 Rýchlosť POSUVU lúča [mm/sj O b r . dn = 0. kompozitné a keramické materiály.5g/s.6g/s. ocele. vŕtania a rezania závitov. Percentuálny podiel tepla odovzdaného obrobku nebol doposiaľ kvantifikovaný. p = 311MPa granát. AWJM 81 iskier a odparovanie vody v zóne rezania. bez tepelného ovplyvnenia povrchu. pri ktorých zvýšenie teploty o niekoľko stupňov môže spôsobiť štrukturálne deformácie a tvorenie trhlín [13]. Práca vynaložená na lokálny uber materiálu sa mení na tepelnú energiu. niektoré kompozitné materiály a biomateriály.330 mm dm = 1. [20] poukázal na to. (zdroj Haslush ¡7]) Podmienky rezania. 3. 3. V zóne rezania vzniká lokálna deformácia. až po využívanie vodného lúča ako rezného nástroja pre operácie sústruženia.3. frézovania.

.

tvarové rezy. leteckom a lodiarenskom odvetví. polystyrén. fólie. obuvnícky a galanterský . plastbetón. keramika. strojárenský priemysel . turbín a kompresorov. wolfrámu. rezanie vláknitých materiálov. izolačných materiálov. dlaždice. extrémne tvrdých a ťažkoobrábateľných materiálov.delenie plastov ako polyuretán. skiel.delenie ovocia a zeleniny v surovom a zmrazenom stave (mäso. 3. 26]) 3. plošných spojov. okrem tradičného delenia materiálov abrazívnym lúčom sa v poslednom čase vyvíja a začína používať AWJ lúč pre operácie obrábania ako je sústruženie.3.delenie titánu. vlákien KEVLAR. Obr. čistenie a odstraňovanie usadenín. • • • " chemický priemysel .70 ukazuje základnú schému sústruženía AWJ lúčom. frézovanie. skla. Uber materiálu je zabezpečený radiálnym posuvom lúča do požadovanej hĺbky rezu. syr a iné).82 Progresívne technológie Skoro neobmedzené možnosti využitia WJM a AWJ metód ilustruje nasledujúci prehľad. vŕtanie a rezanie závitov predovšetkým pre ťažkoobrábateľné materiály.4. bez nebezpečia elektrostatických výbojov). 19. tuhé palivá do raketových motorov). plastov. 3. torty.1 Abrazívny vodný lúč pre operácie obrábania Ako už bolo spomenuté. čokoláda. permanentných magnetov. . 18]. dosiek plošných spojov.3. čadičová vata.rezanie pravej a umelej kože. potravinársky priemysel . matovanie a delenie skla všetkých druhov až do hrúbky cca 200 mm. amorfných látok.rezanie gumy.dekontaminácia a odstraňovanie ochranných železobetónových vrstiev v zariadeniach pre jadrové elektáme.69 Príklad rezania dosky plošného spoja AWJ lúčom (podľa [1. obr. výroba tvarovo zložitých súčiastok. keramiky.69. lopatiek a dielov tryskových a raketových motorov. Pri sústružení obrobok rotuje a AWJ lúč sa posúva v smere osi obrobku. kompozitov.rezanie. azbest.delenie výbušných látok (dynamit. samostatná doska • • • • • • Obr. ako to uvádza Momber [14. vŕtanie do skla. uránu.papier. buničina (bezprašné pracoviská. gumárenský priemysel . stavebný priemysel . široké uplatnenie v kozmickom. elektrotechnický a elektronický . jadrový priemysel .rezanie a delenie feritov. tantalu. papierenský priemysel . plastické hmoty. sklársky priemysel .

Ukazovateľmi efektívnosti procesu pri obrábaní abrazívnym vodným lúčom (či už je to sústruženic.71 znázorňuje niektoré metódy vŕtania.3. 3.3. vyrezávaním stredu otvoru (tiež trepanácia) [13.3. ktorá produkuje vysoko rýchlostný koherentný abrazívny vodný lúč s typickou rýchlosťou okolo 300 až 600 m/s a prietokom brúsnej zmesi 10 g/s.3. 3.3.71 Spôsoby vŕtania pomocou AWJ (zdroj: Momber [18]) a) pre v n á vanie b) vyrezávanie c) frézovanie otvorov . vŕtanie rotujúcim lúčom alebo vibrujúcim lúčom so stacionárnym obrobkom tzv. ktoré sú ovplyvňované posuvom lúča a vzdialenosťou medzi obrobkom a lúčom (stand off).72. sa využitím AWJ lúča dostáva do popredia záujmu ako perspektívna technológia. Obr. sklo. so zreteľne viditeľnými reznými stupňami. Pre obrábanie AWJ lúčom sa použiva tvar dýzy podľa obr.74. Cp O J i i • a) b) c) Obr. uber materiálu klesá so zvyšovaním vzdialenosti.. Frézovanie AWJ lúčom je proces. A WJM 83 Obr.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Vhodnú aplikáciu nachádza AWJ frézovanie pri výrobe tvárniacich nástrojov.75 ukazuje zmenu tvaru výrezu v závislosti na posuve a vzdialenosti medzi obrobkom a dýzou (stand off). Frézovanie pomocou AWJ lúča sa využíva pre tvarovo zložité obrobky. vŕtanie alebo frézovanie) je uber materiálu a topografia povrchu. pri ktorom lúč viacnásobne prechádza po obrábanej ploche a postupne tvorí tvar blizky konečnému tvaru (near-nei shape).70 Sústruženic abrazívnym vodným lúčom (zdroj [18]) Vŕtanie ťažko obrob i teľných materiálov ako keramika. Najčastejšie sa používa vŕtanie so stacionárnym lúčom a obrobkom. 18]. niklové zliatiny používané pre plynové turbíny. Zvyšovanie rýchlosti posuvu lúča redukuje uber materiálu a hĺbku rezu. ako je to znázornené na obr. Pri frézovaní sa jedná o rezanie. V súčasnosti je vyvinutých niekoľko spôsobov vŕtania otvorov charakterizovaných vzájomným pohybom lúča a obrobku.3. Rezný cyklus frézovania znázorňuje obr.73. Obr. ale nie delenie materiálu.

.

75 Ilustrácia závislosti tvaru výrezu na zmene vzdialenosti medzi obrobkom a dýzou.73 Koncept dýzy pre obrábanie AWJ lúčom (zdroj: Hashish [5]) Obr. v závislosti na zvyšovaní rýchlostí posuvu lúča.84 Progresívne technológie vysokotlaková bica na vodj prívod brusiva výtoková štrbina (oriľice) bI c} Obr.3.3.3.3. vodorovný smer.74 Rezný cyklus pri frézovaní abrazívnym vodným lúčom (zdroj: Momber [ 18]) a) začiatok tvorenia stopy rezu. zvislý smer (zdroj: Hashish [5]) . b) stabilizovaná stopa rezu s viditeľnými stupňami posuvu lúča c) pokračujúci posuv lúča a vyrovnanie stupňovitosti rezu abrazívny vodný lúč Obr.72 Príklady frézovania rôznych geometrických tvarov AWJ lúčom (zdroj: Momber [18]) Obr.

Ansari a Hashish [1.74 USD/ hodinu. tieto parametre sú pre AWJ obrábanie kovových materiálov nevýznamné Vplyv hydraulických a abrazívnych parametrov na u b e r materiálu a akosť opracovaného povrchu je uvedený v kapitolách 3. 5. Prevádzkové náklady pri AWJ sú ovplyvnené.90 až 2. najmä z hľadiska údržby.týkajú sa priamo procesu rezania sústružením. Náklady spojené s opotrebením zmiešavacej trubice majú výrazný vplyv na prevádzkovanie AWJ rezacieho systému.77. topografia povrchu • kvalitatívne parametre .tlak vody (p). rýchlosť prúdenia abraziva (m a ). ktoré určujú hydraulický výkon AWJ . 7] delia tieto parametre pre optimalizáciu procesu na: • nezávisle. ktoré sú dané výsledkami obrábania a sú spoločné pre všetky operácie: • kvantitatívne parametre . dižka zmiešavacej trubice (l ra ) • sekundárne parametre .2. a rýchlosť prúdenia (u). Pri obrábaní AWJ lúčom je potrebné venovať pozornosť predovšetkým opotrebeniu zmiešavacej trubice.2 a 3. obr. ktoré sa ďalej rozdeľujú na: • primárne parametre . Rýchlosť rezania je okrem toho ovplyvnená aj tlakom abrazívnej zmesi ako to ilustruje graf na obr. • abrazívne parametre určujúce vlastnosti brusiva závislé na vlastnostiach obrábaného materiálu ako tvrdosť.3.stand off (s) • rýchlosť rotácie . hustota. A WJM S5 Pre ekonomické a efektívne využitie AWJ lúča pri sústružení.priemer zmiešavacej trubice (d m ).2.charakterizujúce samotný AWJ proces : • hydraulické parametre. . Opotrebenie je určované zmenou výsledného priemeru výstupu lúča z trubice.76. 3. • • druhom a množstvom brusiva Životnosťou dýzy a zmiešavacej trubice. v rozsahu 9. pevnosť. stav abraziva (suché. suspenzia).tepelne ovplyvnená zóna.98 až 29. veľkosť abrazívnych častíc. spevnenie povrchu.9 USDTiodinu. frézovaní a vŕtaní je potrebné vhodne určiť technologické parametre.objemový uber materiálu. Labus [15] uvádza priemerné prevádzkové náklady. priemer Štrbiny (d n ). Zvyšovaním hydraulického tlaku zmesi sa zvyšuje aj opotrebenie zmiešavacej trubice.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.VRR (volume removal rate) . Priemer zmiešavacej trubice d m a priemer štrbiny d„ vo veľkej miere ovplyvňujú maximálnu reznú rýchlosť a zároveň majú vplyv na účinnosť procesu. modul pružnosti.3. materiál abraziva. kým pre čistý vodný lúč sú tieto náklady asi 10 násobne menšie okolo 0. • • zmiešavacie parametre . vrátane nákladov na údržbu pre AWJ proces. výtokový koeficient (C d ).3.pri sústruženi • vedľajší prídavok posuvu pri fŕézovani závislé. vŕtaním • posuv lúča • počet prechodov lúča • vzdialenosť . abrazívne parametre sa môžu voliť nezávisle na hydraulických parametroch.

.

m.78 g/s.229mm dm-0.762mm + dn-0. brusivo: granát.11 podľa údajov [7]. VRR sa mení približne lineárne v pracovnom rozsahu tlaku vodného lúča a rýchlosti prúdenia abraziva. Q? 40 tx C*[RRIN] 180 2L1 »0 Minimalizácia množstva spotrebovaného brusiva a zvýšenie životnosti zmiešavacej trubice má podstatný význam pre ekonomickú účinnosť procesu. . materiál trubice WC/C2 •S.3.SBmm Obr. = 3.86 Progresívne technológie 1 S 16 % 13 È 10 1 9 ^ 0 310MPA "ITÍMPA 172MPA ir ^ ^ ^ ^ 1 •n o dn=0. ktorá je závislá: • na tlaku vodného lúča.76 Účinok priemeru lúča na reznú rýchlosť pre rozdielne tlaky lúča pri obrábaní Inconelu (Zdroj: Hashish [9J) I 4 Intenzita toku abrasiva [g/s] I* 1. Kvalitatívnym ukazovateľom účinnosti AWJ obrábania je. Významnosť účinku prevádzkových charakteristík zariadenia na parametre AWJ procesu uvádza tab.3 -*- Obr.VRR).7 -»-241R»FA S 1. 3. DN '='o. intenzita objemového úberu materiálu (volume removal rate .3. zrnitosť 100. • rýchlosti prúdenia abrazívneho lúča.299mm.10. Relatívna významnosť AWJ parametrov na výsledky obrábania je kvalitatívne zhodnotená v tab 3.457mm dm=1. pre konštantné podmienky lúča existuje optimálna hodnota rýchlosti prúdenia abraztva a zvýšenie rýchlosti neovplyvňuje zvýšenie úberu.77 Účinok tlaku abrazívnej zmesi na opotrebenie zmiešavacej trubice pri obrábaní Inconelu (zdroj: Hashish [9]) Podmienky rezania. ako u väčšiny progresívnych technológií.

3. 21.3. v reze nevznikajú zvyškové napätia a mikrotrhliny.5 Prednosti technológie vodného lúča a perspektívy využitá Prednosti technológie vodného a abrazívneho vodného lúča v porovnaní s ostatnými netradičnými technológiami. . • -málo významný významný.11 Významnosť AWJ parametrov na výsledky obrábania [7] AWJ parametre Výsledky obrábania Tlak Priemer vodného štrbiny lúča du P Objemový uber materiálu Hĺbka rezu Šírka zárezu Vlnitosť povrchu Drsnosť povrchu Prevádzkové náklady na rezanie Dĺžka zmiešavacej trubice Priemer zmiešavacej trubice • •• • •• • •• o I m o a • dm Rýchlosť prúdenia abrazíva ma • • •• • o o •• o • ••• •• • • •* •• Priemer častice Ma­ abrazíva teriál dp •• 0 •• 0 • o -nevýznamný. •••-veľmi významný • • • • o 0 Tab. ktoré predurčujú rozsah jeho použitia. relatívne studený rez.málo významný -významný.* . ktorý umožňuje rezať materiály citlivé na teplotu.nevýznamný. • veľmi významný • • • •• o • • o 3.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. A WJM Tab.3. 22]: • • • " energetická účinnosť cca 80% (8 x viac ako laser). rezné hrany nevykazujú tepelnú a mechanickú deformáciu. sa môže zhrnúť nasledovne [17.3.10 Hodnotenie vplyvu prevádzkových charakteristík zariadenia na parametre AWJ [7] AWJ parametre Prevádzkové charakteristiky Tlak vodného lúča Priemer štrbiny d„ Dĺžka zmiešavacej trubice I m Priemer zmiešavac­ ej trubice dm 0 S7 Hydraulická účinnosť Výtokový koeficient Rozptyl vodného lúča AWJ koherencla Fragmentada častíc Opotrebenie zmiešavacej trubice Cena zariadenia Enviromentálne faktory Komponenty pre vysoký tlak Konštrukcia a montáž dýzy Pracovná spoľahlivosť Účinnosť zmiešavania • • • 0 P •• 0 o Q 0 Rýchlosť prúdenia abrazíva ma o O Priemer častice Materiál abrazíva abrazíva dp o o o o 0 o o 0 o 0 • •• • •• • • • •• * • • • • • • •• o 0 o o o o • •• o • •• • •• o o 0 O 0 0 • • • o 0 0 0 o o o o o • o .

.

možnosť rezania aj pod hladinou vody. ktoré podáva Hashish [5]. Ďalšie porovnanie technológie abrazívneho vodného lúča s ostatnými netradičnými technológiami. keďže tvrdosť ľadových Častíc je oveľa menšia ako brúsnych častíc. vata a iné. Technologické možnosti opracovania vodným a abrazívnym vodným lúčom zďaleka nie sú preskúmané a využité.Progresívne • • • • • • • • • • • • • • • • technológie vlastný proces rezania je bezprašný a nevznikajú pri ňom žiadne plyny a pary. životnosť kvapalinových dýz je cca 100 hod. Momber) • sledovanie. ideálne pre automatizáciu riadenia pohybu lúča. použili Častice ľadu. rezať je možné bez obmedzenia vo všetkých smeroch. jedným vysokotlakovým čerpadlom je možné napájať až 70 súčasne pracujúcich dýz vodného lúča alebo 8 dýz abrazívneho lúča.3. žc sa obrába trojrozmerná drážka (rozmery nešpecifikované).25 mm. identifikáciu energetických strát a charakter vznikajúceho povrchu (Hashish. Kovacevic. ako sú sieťované materiály. je uvedené vtab. malá citlivosť na vzdialenosť dýzy od materiálu (napr. Mohan. Ansari) • prevádzku systémov pre vŕtanie. obrysoch. Množstvo publikovaných prác poukazuje na perspektívy predovšetkým AWJ lúča ako technológie pre XXI. vŕtanie aj rezanie jedným nástrojom. Chung. storočie. pri mechanickom spôsobe rezania. Porovnanie vychádza z predpokladu.. skratka U M ) je technológia vyvinutá v Inštitúte of Technology New Yersey — USA. rezanie a delenie strešných krytín) rezanie problémových materiálov. Geskin. Čistiť a rezať. Základná vedecko-výskumná orientácia v poslednej dekáde XX. otryskávať. presné leštenie a Čistenie povrchov ťažkoobrob i teľných materiálov.0. storočia bola v oblasti AWJM orientovaná na: • popis mechanizmu úberu. Zang) • vývoj nových aplikácii pre širšie využitie technológie so zameraním na tzv. hospodárnosť odpadu materiálu cez úzku štrbinu rezu. zmenou tlaku je možné v priebehu niekoľkých sekúnd materiál oplachovať. životnosť abrazívnych dýz je cca 50 hodín. abrazívny lúč 0. malé straty materiálu v reze. sústruženie. kryogénne technológie alebo obrábanie prúdom ľadových kryštálikov (IJM Ice Jet Machining) [13]. monitorovanie a riadenie procesu (Kovacevic.1 . kde sa namiesto jemného brusiva rozptýleného vo vode. ako napr.8 . dosahovanej kvality povrchu vyjadrenej cez drsnosť Ra a popisne uvádzané základné požiadavky na výkon zariadenia. Opracovanie prúdom zmesi ľadových kryštálikov a vody (z angl.2 mm. rezanie závitov a 3D obrábanie [Hashish. Labus. mechanizmu opotrebenia a erózie. možnosť rezať vlnité materiály. vysoká flexibilita dokonca aj pri zložitej geometrii výrezu (výstrižku). mimoriadna prevádzková spoľahlivosť a jednoduchosť obsluhy.12. ako napr. Na druhej strane prednosti technológie sú predstavené na báze: . nie je potrebné pevné upínanie obrobkov. keramika. Účinnosť procesu rezania UM lúčom j c nižšia ako AWJ. ktoré sú výsledkom priemeru ústia výtokovej štrbiny v dýze vodný lúč 0. Sú porovnávané hodnoty intenzity objemového úberu materiálu. tvaroch a úkosoch.

3.3: 1.8-5-6. do 1 mma/s 4 -. Gupta.ed. 1996 . L. A WJM • • 89 zníženia nákladov na proces (náklady na brusivo predstavujú pri AWJ percentuálne najvyššiu položku) ochrany životného prostredia (eliminácia hluku a kontaminácie produktov a odpadu).. D ad vand i pour.2 Wear). Interné materiály Bay-Zoltán Foundation for Applied Research.Egyeiemváros.30 mm3/s pre ocele v závislosti od plochy okolo 7 mm3/s nejednotné údaje bez údajov okolo 1 0 0 0 mm3/s do 5 mm3/s 3 jednosmerné napätie do 30 V prúd do10 000A bez údajov prúd do 20A. 475^484 ASM.8-5-6.Inc. Miskolc.3. Led. ale predovšetkým technológia abrazívneho vodného lúča predstavuje v priemyselnej výrobe vysoko flexibilné prostredie. March. 4. Vol 117. A.Metals Handbook.3ŤO.4-6. (1995) pp.60 mm3/s i 5 0 Ť 200 mm3/s typický výkon 2-f 5 kW bez údajov 10Ť50kW bez údapv 0.K. Nov.3 bez údapv 3412 0. of Engineering for Industry. že technológia vodného lúča. S.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Tieto prednosti predurčujú technológiu UM pre zvýšené uplatnenie v potravinárskom priemysle a elektronike. Bhushan. 3.: Water Jet Curling.Machining. M.12 Porovnanie technológie abrazívneho vodného lúča (AWJ) a ostatných netradičných metód obrábanie podľa typických charakteristík procesov ako je intenzita úberu materiálu a kvalita povrchu (spracované podľa [5]) PROCES INTENZITA ÚBERU MATERIÁLU POŽIADAVKY NA VÝKON DOSAHOVANÁ DRSNOSŤ POVRCHU Ra [um] j (VRR) ECM elektrochemické obrábanie CHM chemické obrábanie EDM elektroiskrové obrábanie IBM obrábanie laserom PAM obrábanie plazmou EBM obrábanie elektrónovým lúčom AJM 33mm /s na 1 0 0 0 A (pre ocele) okolo 0. Vol.3 .: Handbook of Tribology (pan 2. 2. 6.8 1:10 obrábanie prúdom abraziva USM obrábanie ultrazvukom AWJ obrábanie vodným lúčom Literatúra ku kapitole 3. Hashish. New York 1991. (1997). ASME J. B. Ansari. ASM International. Doterajšie poznatky ukazujú.: Effect of Abrasive Watcrjet parameters on Volume Removal Trends in Turning.3000 J za ms 200kW 130V. McGraw-Hill. S O m OO A 0.9.3 bez údajov 0. napätie do 400V 4000V. B. Tab.

.

Inc. of Engineering for Industry. J. 29-37 Hashish. (19989) pp. G. Dekkyser.587 -607 18. 67-73 21. K. Hashish.: An Erosion Model of Waterjet Cutting.. London. Technická práca . McGeough. of Engineering for Industry. E. Lipták. wt.467 -480 22. Y. Vol 115. Vol 117.: Rezanie vodným lúčom.: Characteristics of Abrasive Waterjet Generated Surfaces and Effects of Cutting parameters and Structure Vibration.. Snoeys. (1993) pp. ASME J. of Engineering for Industry. Aug. 8. Alberts. M. of Engineering for Industry. A. Hashish..: Cutting Force Dynamics as a Tool for Surface profile Monitoring in AWJ ASME J. A. Krajný. ASME J. S. ASME J. ASME J.F. Alfa Bratislava 1990 l. Nov.3 5 0 13. Staelens. Firemné materiály AWAC spol. 1998 15. j . Mohan. The Effect of Beam Angle in Abrasive-Waterjet Machining. Kovacevic. M.. M. of Engineering for Industry. Schwarz. (1991) pp.: Material properties in Abrasive Waterjet Machining. pp.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. (1985). ASME J.: Advanced Methods of Machining.WJM..C.1988. J. Nov. Vol. Vol 111. Vol 115. Strojírenská výroba. Gores. Vol 113.: Akruelle Probléme der Abrasiv-Wasserstrahl-Bcarbeitung. 269-281 Hashish. (1988)..A.4-8 23. Vol 117. Led 20. R. (1995) pp. Vol 114. M. Chapman and Hall. May.: Vodný lúč v praxi . ASME J. 75.. Geskin. Ramulu. W. 27. Ohadi. T. Pr/yklenk. J. (1997) pp. Kim.: Thermal Energy Distribution in the Workpieee during Cutting with AVIl. Labus. (1989) pp. R. Aug. SME. 24. of Engineering for Industry.D. M. . J. E. 44-50 10. Liška. ISBN 80-8057-091^* Bratislava. Aug. Vol 111. Hashish. Geskin. wt Werkstaitstechnik 81.1 Machining. of Manufacturing Science and Engineering.: Rezaní materiálu vysokotlakým kapalinovým paprskem.. Modrák.. M. 9. van Luttervek.39/2 (1989). of Engineering for Industry. dec. o. Leu. M. F. M. Vol 119. J. Feb. Feb. (1993) pp.s r. D.7 8 4 14.. Kovacevic.. K. Mohan. (1995) pp.4 1 0 16. Feb. a kol. Wilkins. 7. Nov. Zhang.vyd. Comaprative Evaluation of Abrasive Liquid Jet Machining Systems. M. Momber. 6. J. E. 425-429 25.. Neusen.: State of the Art of Research and Development in Abrasive Waterjet Machining ASME J. of Engineering for Industry . 1983 . K.J. Hashish.I. ASME J. ASME J. Schaltter. Tool and Manufacturing Engineers Handbook.. Feb... 5 5 7 8 .z ind. 17. 57-61 26. 51-56 Hashish. s. T. 776 . Vol 115.: Nové materiály a technológie ich spracovania. M. Vol 117. 4 0 2 . Optimisation Factors in Abrasive Waterjet Machining. H.. of Engineering for Industry.: Eintgraten durch Hochdruckwasscrstrahlen. Firemné materiály Flow Systems. M. 158-166 Hashish.: Abrasive Waterjet Deep Kerfing and Waterjet Surface Cleaning for Nuclear Facilities. Chao.: An Investigation of Milling with Abrasive -Watcrjet. R. E. Annals of the CIRP Vol. Z. G. Annals oftheCIRP Vol.Echert.. of Engineering for Industry.. J... M. of Engineering for Industry. Vol 113. epos. T.1990 s. R. Nov..Fertig.90 Progresívne technológie 5. C. Zhou. A. Vasilko.. ASME J. 437^*41 19.35/2/ (1986). R.C.Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Ansari.5 8 3 11. Warnecke.: Factors Influencing the Particle Size Distribution in an Abrasive Waterjet. 516-525 12. V.M. Graham. (1991) pp. (1992) pp. R.. Dearborne. (1991)s. (1995) pp.. pp. 28. ASME J. M. (1993) pp.. 3 4 0 .

i. Chemické obrábanie je proces. cnergoiúčových technológií. • • K chemickým procesom patria aj procesy leštenia a Čistenia povrchov. ale nie sú v nasledujúcej kapitole rozoberané.1: chemické obrábanie (CM Chemical Machining). aby chemická reakcia rozpúšťania bola vždy aktívna. clektrolyt). ktorý využiva chemickú reakciu ako primárny zdroj energie na uber (odstránenie) materiálu. ktoré prebiehajú pomocou lúča chemicky alebo elektrochemický reagujúcej látky v plynnom alebo kvapalnom prostredí. ktoré tvoria zároveň obsahovú náplň kapitoly 4. kde primárny zdroj energie je chemický dej rozpúšťania materiálu. a to: • • chemické procesy. rozšírené pod názvom chemické frézovanie fotochemické obrábanie. Aj keď sú zvyčajne uvádzané spoločne tvoria dve veľké skupiny procesov. Do tejto skupiny sú zaradené nasledujúce procesy. ktoré okrem chemických dejov. alebo prúdenie tepla. Chemické a elektrochemické procesy úberu materiálu patria do skupiny tzv. Elektrochemické procesy úberu materiálu využívajú riadené anodické rozpúšťanie materiálov prechodom jednosmerného elektrického prúdu elektrolytom Elektrochemické obrábanie využiva . Nútená cirkulácia sa nepoužíva iba v procesoch leštenia a elektrochemického označovania. Pri úbere materiálu. Na odstránenie rozpusteného materiálu je potrebné použiť nútenú cirkuláciu elektrolytu. Elektrické a/alebo elektrochemické procesy úberu materiálu. ktoré využíva tepelný účinok chemickej reakcie. Taniguchi (19SlJ) [kap. sú odstraňované z povrchu prúdom plynu alebo kvapaliny.4 CHEMICKÉ A ELEKTROCHEMICKÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU 4 Chemické a elektrochemické procesy úberu materiálu využívajú chemické a elektrochemické reakcie v plynnom alebo kvapalnom prostredí na odstránenie Častíc (atómov alebo molekúl) materiálu a vytvorenie požadovaného tvaru dielca. Tieto procesy využívajú jav elektrolýzy na uber materiálu. produkty reakcie.elektrolyt. využiva na tvarovanie dielcov poznatky fotografickej techniky. ktorými sú atómy a molekuly materiálu obrobku kombinované s reagujúcou látkou (chemická zlúčenina. kde primárny zdroj energie je elektrická energia a jej pôsobenie na kvapalinový vodič . 111 definuje tieto procesy ako postupy. • termické odstraňovanie ostrapov. v závislosti na primárnom zdroji energie používanej na uber materiálu. elektrické a/alebo elektrochemické procesy. Chemické procesy úberu materiálu.

.

• elektrochemické leštenie a morenie. húževnatosti a iných fyzikálnych vlastnostiach za predpokladu. ale uber materiálu sa realizuje chemickým rozpúšťaním materiálu v podmienkach elektrolýzy. ale vyvolali vývoj a použitie kombinovaných procesov elektrochemického a elektroiskrového procesu pre tvarovanie nevodivých alebo čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov. Chemické a elektrochemické obrábanie má svoje zvláštne podmienky použitia pri výrobe kovových (vodivých) predmetov. frézovanie. nástroj ako geometrické teleso určitého tvaru.92 • Progresívne technológie na vytváranie požadovaného tvaru dielca. kde je zaradené elektrochemické sústruženie. že materiál obrobku je elektricky vodivý. • elektrochemické brúsenie a honovanie. Požiadavky priemyslu. vŕtanie. elektrochemické procesy sa uplatňujú v procesoch mikroopracovania a . Chemické a nanotechnológií. Do tejto skupiny patrí široké spektrum procesov ako je: elektrochemické obrábanie. • elektrochemické odstraňovanie ostrapov. hĺbenie a tvarovanie. Najmä elektrochemické obrábanie sa môže použiť na opracovanie materiálov nezávisle na ich tvrdosti.

Termické odstraňovanie materiálu (TEM Thennal Energy Meihod). ktorý využíva tepelný účinok chemickej reakcie. Je variantom chemického obrábania.photo etching). tiež zaužívaný názov fotochemické leptanie . nie je potrebné elektrické napätie na priebeh chemickej reakcie) leptanie kremíkových platní v rôznych smeroch kryštalickej mriežky. V súčasnosti existujú tri smery. ale výhoda chemického obrábania spočíva v energetickej nenáročnosti.4. ktorá využíva poznatky fotografickej techniky. tvarovanie rozmerných rovinných plôch. je to technológia chemického leptania tvarových otvorov do veľmi tenkých materiálov a do fólii. chemické leptanie elektronických súčiastok. anizotropické leptanie. odstraňovanie tenkých vrstiev v malosériovej výrobe. V tom istom roku bol podaný prvý patent na proces tzv. Sanz.1 4.1 Chemické obrábanie C M Chemické obrábanie (CH Chemical Machining) tiež známe pod názvom chemické frézovanie. Fotochemické obrábanie (Phowchemical machining alebo blanking. . ktoré využiva účinok leptania kyselinami alebo zásadami. Chemické obrábanie sa využíva v nasledujúcich oblastiach výroby: • • • • • • presné modelovanie tvarových súčiastok. redukcia hmotnosti krídlových panelov lietadiel plošným odleptaním nadbytočného kovu z vyznačenej oblasti. ktoré využívajú účinky chemickej reakcie na tvarovanie dielcov: • • Chemické obrábanie (CM Chemical Machining). • • Medzi hlavné nevýhody procesu chemického obrábania patri skutočnosť. chemického frézovania (licencia pod názvom Chem-Mill). je proces leptania povrchu kovových materiálov postupným rozpúšťaním vrstiev materiálu do hĺbky niekoľkých milimetrov. ktorý rozšíril využívanie chemického obrábania v sériovej a veľkosériovej výrobe [9]. chemické leštenie a čistenie. Za priekopníka v tejto oblasti jc považovaný Manuel C. Do tejto skupiny patria chemické frézovanie. Uber materiálu chemickým pôsobením patrí k najstarším procesom tvarovania povrchov. Jeho široké priemyselné využívanie však začína iba krátko po II. tzv. proces vyvinutý a používaný na odstraňovanie ostrapov (delmrring). ktorý v roku 1953 vyriešil problém znižovania hmotnosti leteckých dielcov technológiou postupného odleptávania prebytočného materiálu. svetovej vojne v leteckom priemysle. opracovanie objemovo a plošne veľkých dielcov z ťažkoobrábateľných materiálov (v tejto oblasti sa uplatňuje aj elektrochemické obrábanie. že výsledok procesu leptania (úberu materiálu) je závislý na experimentálnych skúsenostiach a vyžaduje vysokú zručnosť a odbornosť personálu.

.

4.5 Voľba druhu leptadla je závislá od množiny parametrov ako sú: i) ii) iii) iv) v) druh materiálu obrobku druh materiálu masky hĺbka leptania a jej rovnomernosť požadovaná kvalita chemicky dokončovaného povrchu potenciálne možnosti poškodenia alebo zmeny metalurgických vlastností materiálu (napr.0 1.94 4. maskami. [7]).1 Princíp technológie úberu materiálu Progresívne technológie Princíp chemického obrábania spočíva v riadenom odstraňovaní (odleptávaní) materiálu z povrchu.0 HF. Pre leptanie ocele a hliníka sa používajú kyseliny. ktoré tvora kyseliny alebo zásady. Miesta. Masky sa nanášajú na povrch buď náterom alebo nástrekom ochranného povlaku.5 0. leptací roztok (etchant).5 1.1 spolu s dosahovanými drsnosťami opracovaného povrchu.1.75 1. Masky sú vyrobené z chemicky odolných materiálov ako sú guma a plasty. Hrúbka masky sa pohybuje v rozmedzí 0. Niektoré druhy doporučených leptadiel sú uvedené v tab. 7 5 Ť 1.4. Druhy doporučených materiálov pre masky a spôsob ich nanášania je dodávaný obvykle výrobcami zariadení pre chemické obrábanie spolu s technológiou. Reaktívne prostredie alebo leptadlo. Zloženie zlúčeniny sa mení v závislosti od materiálu opracovaného dielca. ktorá musí byť ľahko odstrániteľná pred a po leptaní. chemicky odolnými látkami alebo špeciálnymi povlakmi. Masky tvoria chemicky odolnú vrstvu.2 4 0. Koncentrácia používaných leptadiel nebola udaná. regenerácia a neutralizácia leptacieho roztoku) viii) hospodárnosť úberu materiálu (náklady na chemikálie) ix) podmienky tepelného ovplyvnenia materiálu. kým zásady sú vhodné pre nikel a med'.7 mm [6]. je chemická zlúčenina štandartne dostupných chemikálií so špeciálnymi prísadami pre zvýšenie zmáčavosti.4 mm [6]. pri leptaní titánu a jeho zliatin je potrebné sledovať absorpciu vodíka do povrchových vrstiev) vi) intenzita úberu materiálu vii) prípustné prevádzkové prostredie (bezpečnosť obsluhy. Riadené odleptávanie je založené na chemickej reakcii medzí obrábaným materiálom a reaktívnym prostredím. 0 0 .0 Ť 2 . Tab. ktoré majú zostať neporušené sa zakrývajú tzv. HNQj H2SO4 t ŕ 1. Z technologického hľadiska najväčšiu pozornosť je potrebné venovať materiálom pre masky a pre reaktívne prostredie. Technológia nanášania týchto látok sa nazýva maskovanie. obrobku o hrúbke niekoľkých desatín milimetrov až niekoľko milimetrov (udáva sa celková hĺbka odleptanej vrstvy okolo 10 -f 12.5 í 4. .1 Vybrané druhy materiálov pre leptanie a doporučené leptadlá (spracované podľa [9]) materiál hliník a jeho zliatiny nizkolegované ocele korozivzdomó ocele ( A I S I 3 0 4 ) titánové zliatiny horníka jeho zliatiny druh íeptacia NaOH + Na2S HNOÍ HN03 drsnosť Ra [um] 2.

chemického obrábania [6] : n • '•à-'ii. b) druhé leptanie. • í leptadlo t&HsS&g [Žeraviaca t———° c h ladiaca * Obr. a) jednoduché frézovanie. podrezanie a polomer zaoblenia R1 sa rovná približne odleptanej hĺbke odleptanej vrstvy d.-. 4. c) vytvorenie prechodovej zóny medzi jednotlivými susednými krokmi (zdroj [6]) .v.4.1 Chemické obrábanie CM 95 wsm miesac.3 Ukážka postupu chemického frézovania drážky a vytvorenie prechodovej zóny po jednotlivých krokoch leptania.2 Princíp chemického obrábania cievka podrezanie obrobok maska Ň j'en j 1 u * pooiezanie pre druhé leptanie •dslrartenia masky odstránenie masky pŕs prvé leptanie] leptanie prechodová zòna Obr.4.

.

Toto podrezanie vzniká najmä v dôsledku predĺženia doby pôsobenia lcptadla na povrch. Pokiaľ hĺbka odleptanej vrstvy nieje dostatočná.4. . dielec sa opäť ponorí do nádrže.4. Obyčajne je podrezanie približne rovné hĺbke odleptanej vrstvy.75 Ť-3. Všetky tieto poruchy a nevhodné tvary môžu spôsobiť nerovnomerné odleptanie materiálu. ktoré zahrňuje polomer R1 a R2. Rozmery môžu byť až 3. Podľa rozmeru a tvaru sú menšie a tvarovo zložitejšie dielce umiestnené v ľahko manipulovateľných košoch.025 mm/min a dosahovaná sa drsnosť Ra je v rozsahu 0.4 ukazuje výsledný účinok leptania na tvar povrchu ako dôsledok nerovnomernej hustoty rozloženia atómov v povrchovej vrstve materiálu. obr. stlačenie. Ako výsledok nehomogénnosti povrchu pred leptaním a náhodných vplyvov pri procese leptania môžu vznikať rôzne defekty a poškodenia povrchu.4. tým je horšia „leptateľnosť" materiálu (pojem podobný obrobiteľnosti.4.7 x 15 m [8]. Typickým javom pri chemickom obrábaní je tzv. Z kryštalografie je známe.5 ukazuje možné defekty a poškodenia povrchu po chemickom leptaní. ktorá je charakterizovaná polomerom zaoblenia R. Obr. ktoré vznikajú v oblasti zaoblenia. Pri druhom kroku leptania sa predpokladá podrezanie v šírke u1. V prvom kroku je podrezanie u takmer rovne hĺbke odleptanej vrstvy d (u ~ d) a tiež polomeru zaoblenia R1.4. jamky alebo miestne priehlbeniny. zvislé drážky alebo ryhy ako výsledok pôsobenia plynových bublín pri leptaní. pájkované a odlievané povrchy v dôsledku ich pórovitej a nehomogénnej štruktúry. Pre leptanie sú vhodné povrchy bez rýh. Kapacita nádrže je daná jej rozmermi. prehnutie. Dielce po očistení a odmastení sú ponorené do nádrže s leptavou kvapalinou. že jednotlivé roviny kryštalografickcj mriežky majú rôznu hustotu rozloženia atómov.2. Nerovnomerný uber je typický pre zvárané. prechodová zóna. kde konči maska. obr.5c.75 pm v závislosti na materiále leptaného povrchu [5].1. „podrezanie" t.1. Intenzita úberu materiálu sa pohybuje okolo 0.96 ProRresívne technológie Jednoduchý princíp metódy chemického opracovania povrchu je znázornený na obr. odleptanie materiálu v oblastí za prekrytím maskou. obr.4.násobkom hĺbky rezu a pre ostatné materiály až 10-násobok hĺbky rezu [6]. 4.3a.5a. obr.5d. Čím je vyššia hustota rozloženia atómov. Hĺbka odleptanej vrstvy sa kontroluje počas procesu vždy v určitých Časových cykloch.4. a veľké plošne rozmerné dielce zavesené na závesoch.3 ukazuje postupné podrezávanie pri chemickom frézovaní stupňovitej drážky. jamiek a iných povrchových porúch a vád materiálov. 4. Lcptaný dielec sa po určitej dobe vyberie a premeria sa hĺbka odleptanej vrstvy. Rovnako nie sú vhodné ostré rohy. hlboké a úzke drážky v dielcoch.j.4. obr.5b. je v tomto prípade vzťahovaný na schopnosť materiálu reagovať chemicky s koncentrovanými roztokmi kyselín a zásad za určitých podmienok). Prípustná dĺžka prechodovej zóny je pre zliatiny hliníka 4 . postupné stenčovanie steny smerujúce od krajov do stredu dielca.5e. Obr. obr. previsy zostávajúce v hornej časti zaoblenia v oblasti.1 Kvalita opracovaného povrchu Kvalita chemicky opracovaného povrchu je určená vstupnou kvalitou povrchu polovýrobku a hĺbkou odleptanej vrstvy. Po postupnom odleptaní materiálu vzniká tzv. Tieto defekty charakterizuje norma ASTM M1L-C81769 [6] používaná v leteckom priemysle a rozdeľuje ich podľa typov na: a) b) c) d) c) žliabky alebo ryhy. Obr.4.1.4. obr.

obr.4.4. 4.4.7 .5f.5 Typické defekty na povrchu chemicky frézovaných dielcov (zdroj: Langworthy [6]) Dosahovaná drsnosť povrchu po chemickom obrábaní sa mení podľa druhu leptaného materiálu. vrub v mieste pred zaoblením. . obr.5h.1 Chemické obrábanie CM í) g) h) 91 i) ostrovčeky. • * 1 • . . tento druh vrubu je neprípustný. tento typ vrubu je klasifikovaný ako prípustný. • hranice zrn • štruktúra pred chemickým opracovaním štrukúra po chemickom opracovaní Obr.4. 4.4. obr.1. \.5i. príčina vzniku je rovnaká ako v prípade h). • y . < • • • • / • • A« *. Vo všeobecnosti neexistuje jednotnosť v dostupných v informačných zdrojoch. obr. vyvýšeniny. . tesná m e d z e r a široká medziatómová jnedzera ^£S povrch mechanicky medzi atómami opracovaný V jf^ • . vzniká v dôsledku rýh na pôvodnom neleptanom povrchu alebo ako stopa po nevhodne hlbokom orysovaní tvaru pred leptaním.5g. (zdroj: Langworthy ¡6}) povrch vytvorený po leptaní Obr. orientačné hodnoty sú uvedené v tab. . vrub v mieste pred zaoblením. miestami vystupujúce časti neodleptaného materiálu.4.4 Účinok leptania na povrchovú vrstvu z mikroskopického hľadiska.

.

78 pm [6]. ktoré obvykle trvá 2 -ŕ 8 hodín. gumy. Bežne používané leptadlá sú roztoky rôznej koncentrácie. Tým sa odstráni oxidický film Al 3 Oj. Proces čistenia dielcov vyrobených z hliníkových zliatin začína odmastením obyčajne v trichlóretyléne. Hladký a lesklý povrch titánu a titánových zliatin má Ra v rozsahu 0. hydroxid sodný sa používa pre leptanie hliníka a jeho zliatin. Časti. že kov je odoberaný v množstve asi 0. neoprén. polystyrén a iné. ktoré nemajú byť leplané.38 -f 1. d) Nechránené oblasti povrchu sa leptajú ponorením dielca do leptadia. miešaním. ktoré nemajú byť odstránené. napr. hĺbky odoberaného materiálu a druhu použitého leptadla. odstránenie oxidickej povrchovej vrstvičky. morenia a oplachovania vo vodnom kúpeli a napokon zo sušenia. Materiál masiek je guma.1. 4. Hliník a jeho zliatiny používané v leteckom priemysle sú najčastejšie opracované technológiou chemického frézovania. b) . Obvyklý postup pri chemickom frézovaní pozostáva z nasledujúcich krokov [8]: a) Čistenie povrchu pre zabezpečenie dobrej priľnavosti masky a rovnomerného úberu materiálu. živíc. sú chránené vhodným materiálom tzv. Po očistení povrchu pokračuje proces nasledujúco: Nanášanie ochrannej masky na miesta. plastov.6 je typickou a najčastejšie používanou ukážkou procesu maskovania rozmerovo veľkých dielcov pomocou lasera. polyetylén. čo urýchľuje a automatizuje proces maskovania.70 * 1. roztok kyseliny chlorečnej a kyseliny dusičnej pre ocele a chlorid železitý pre korozivzdorné ocele.2 Chemické frézovanie Chemické frézovanie je proces ieptania používaný na presné modelovanie kovových dielcov. Pre rovnomerný uber materiálu je potrebné zabezpečiť vhodnú teplotu leptacieho roztoku a jeho plynulý pohyb napr. Pre zvýšenie priľnavosti masky sa dielce moria ešte v kyseline sírovej H2SO4. Morenie prebieha v 5% roztoku NaOH (hydroxid sodný) pri teplote asi 40° C. Odporúča sa dielec klásť do roztoku pod 45° uhlom. aby nedošlo k nahromadeniu vodíka pod maskou. 4. Z uvedeného dôvodu je dobre známa technologická postupnosť leptania a používané chemikálie. V dnešnej dobe sa stále viac využíva laser na nanášanie vrstiev. c) Plochy. Obrábané časti sú ponorené do leptacieho roztoku alebo ním striekané. Obr. polyvinylchlorid. ktorý je najčastejšie chemicky opracovaným materiálom. Jeho zloženie a koncentrácia sú volené tak. Proces čistenia pozostáva z odmastenia.57 um v závislosti od druhu hliníkovej zliatiny.78 pm.9S < Progresívne technológie Pre hliník a jeho zliatiny.15 -ŕ 2 mm. ktorý vznikne na povrchu sa odstráni ponorením do 15 30% roztoku kyseliny dusičnej HNOj.025 mm/min. Pre horčík a jeho zliatiny je dosahovaná drsnosť lesklého povrchu v rozmedzí 0.76 ~ 4. Hrúbka ochrannej vrstvy býva v rozmedzí 0. sa udáva dosahovaná drsnosť Ra v rozmedzí 0. maskou sú to materiály na báze lakov. ktoré budú leptané sa orysujú podľa požadovaného tvaru a prebytočná maska sa odstráni postupným olupovaním. Po nanesení masky nasleduje jej sušenie. Kal.

zabezpečuje sa rovnomerné tvarovanie zložitých profilov. chemickým účinkom prostredia a vznikajúcich splodín. Rýchlosť rozpúšťania sa udáva okolo 0. môžu sa vytvárať veľmi Úzke prierezy. ktorú je potrebné opracovať.4. opracovať je možné väčšinu ocelí a zliatin. odolnosti ochrannej masky.vrstva podrezavanie hrana masky 4 hrúbka Obr.4.7. na chladenie I D n t maska Obr. í Chemické obrábame CM 9Q Doba leptania nie je závislá na ploche. [8]) e) Po opracovaní sú plochy omývané a zbavované zvyškov leptadla. rxjslupnosf krokov pn leptaní slupfi ovite] drážky 3.01 4 0. f) Nasledujúce kroky procesu sú: odstránenie ochrannej masky. Opakovaný postup sa používa pre tzv. 4. postupné odpletávanie stupňovitej drážky. -1—! 2 m U— . obr. čistenie a kontrola kvality povrchu dielca. • • • • . ale je úmerná hĺbke odoberanej vrstvy materiálu. Detail hlavice lasera pri nanášaní masky (zdroj: Snoeys etal.4. g) Po chemickom frézovaní môžu byť dielce dokončované d'alšimi postupmi mechanického opracovania.6 Nanášanie ochrannej masky pomocou lasera na veľkoplošné dielce. Po odlcptaní jednej časti sa odstráni časť masky a odkrytá časť je ďalej leptaná. Po ukončení procesu nasleduje čistenie a kontrola.7 Postupnosť krokov pri chemickom frézovaní smpňovitej drážky [8] obrabok Výhody chemického frézovania je možné zhrnúť nasledovne: uber materiálu nespôsobuje vznik vnútorných napätí v hotových dielcoch. Corlaser optka piivod plynu ^v*-1.4 mm/min.

.

do ktorej sa ponára. 4. Medzi hlavné nevýhody procesu patria: vznik tzv.8 Príklad úpravy prierezu panela plášťa lietadla chemickým frézovaním za účelom zníženia hmotnosti. tvrdosť a krehkosť materiálu nepredstavujú významné vlastnosti z hľadiska chemického opracovania. neodporúča sa vyrábať drážky s menšou šírkou ako je dvojnásobok hĺbky rezu. pričom polomer zaoblenia je približne rovný hĺbke rezu (hĺbke odleptancj vrstvy. náklady na proces sú nízke v porovnaní s ostatnými procesmi ako ECM alebo EDM. alebo stopy po korózii spôsobujú nerovnomerné odleptávanie a vznik rôznych vád). pretože pri leptaní sa vytvára zaoblenie. ako operácia nasledujúca po tvárnení. po chemickom frézovaní sa niekedy vyžaduje mechanické leštenie povrchu.25 mm. (zdroj: (8J) Chemické frézovanie sa využíva pre opracovanie častí plášťov a krídiel lietadiel. Obr. jamkovitého povrchu. nekontrolovateľného podrezávania. najväčšiu nákladovú položku tvorí cena chemikálii.8 ilustruje príklad postupného tvarovania a odleptania prebytočného materiálu plášťa lietadla. dosahujú sa veľmi úzke tolerancie rozmerov okolo ± 0. v prípade ak jc materiál homogénny). rozmery dielca sú limitované iba rozmermi nádrže. vytváranie veľmi hlbokých tvarov nieje hospodárne. . zneškodňovaním chemikálii a problémy so znečisťovaním ovzdušia. titánové zliatiny vyžadujú špeciálne leptadlá. " • • • • • • • • • Obr. najmä za účelom zníženia hmotnosti dielcov. aby sa obmedzila hydrogenizácia povrchových vrstiev. dovoľuje použiť jednoduchšie tvárniace postupy. náklady na proces závisia od kvality povrchu východiskového dielca (napr. nie je možné vytvárať ostré hrany. zvary a náliatky sa leptajú obtiažne. vrypy na povrchu. Široké uplatnenie nachádza chemické frézovanie vo výrobe dosiek plošných obvodov. pre zabezpečenie rovnomernosti odlcptanej vrstvy sa vyžaduje homogénna štruktúra ocelí.J 00 • • • • • Progresívne technológa- chemické frézovanie. nutnosť zvýšenej pozornosti na bezpečnosť práce spojená s manipuláciou s chemickými látkami. skúšobných laminátov a kovových Časti z tenkých plechov a fólií. pretože majú rôznorodú štruktúru. ktorá môže spôsobiť vznik tzv.4.

„podrezania". fotonegatív. Fotorezist nanášaný ponorením do kúpeľa alebo striekaním. Vytvrdené vrstvy fotorezistívnej látky pôsobia ako bariéry pri leptaní. výroba mikrokomponentov a využitie v oblasti nanotechnológií. ktoré by sa inak vyrábali lisovaním. kde je potrebné rýchle a lacné zhotovenie modelov (uplatnenie pri technológií Rapid Prototyping). Vytvárajú veľmi tenké ochranné vrstvy a sú citlivé na svetlo. Je vhodné pre presné tvarovanie kovových aj nekovových materiálov pre svoje osobitné výhody ako: • • • • • • tvarovanie mimoriadne tenkých materiálov (fólií). ktorý' sa redukuje na rozmery požadovanej veľkosti hotového dielca. kompenzácia tzv. ktoré ovplyvňujú presnosť rozmerov pri fotochemickom obrábaní sú: • • • • • druh opracovaného materiálu predpísané rozmery hotového dielca presnosť tvaru zhotoveného fotonegatívu. Foto rez i s tí v ne látky sú fotografické ochranné masky. Typická doba expozície ožiarenia je 10 30 sekúnd. pri chemickom frézovaní. ktoré musia byť bez ostrapov. výroba mimoriadne zložitých tvarov. ktoré vytvárajú vrstvy odolné leptaniu pomocou fotografickej techniky. že po ožiarení svetlom vhodnej vlnovej dĺžky sa vytvrdzujú. vznik pnutia v tenkých vrstvách a ostrapy. presnosť procesu maskovania a leptania. Postup fotochemického leptania znázornený na obr.1. čisté prostredie a potrebujú zložitejší postup spracovania ako ostatné maskovacie techniky používané napr. výroba dielcov. pri ktorom je materiál odoberaný z povrchu fotografickou technikou. koncentrácia napätí v podp o v rohových vrstvách).9 je možné popísať nasledujúcimi krokmi: a) Príprava grafického návrhu tvaru a jeho niekoľkonásobné zväčšenie. Obmedzenie hrúbky materiálu je spojené s požadovanými toleranciami rozmerov. d) Pripravený negatív požadovaného tvaru sa položí na materiál polovýrobku a vystaví sa ultrafialovému žiareniu. Použitie PCM technológie je vhodné pre relatívne tenké materiály s hrúbkami v rozsahu 0.003 * 1. V súčasnosti sú zložité tvary navrhované pomocou CAD systémov. Faktory. opracovanie tvrdých a krehkých materiálov. kde by mechanické obrábanie mohlo spôsobiť poškodenie (lom. Podľa grafickej predlohy sa pripraví tzv. výroba vývojových prototypov a modelov.27 mm [2].1 Chemické obrábanie CM 101 Veľmi výhodná je táto metóda pri výrobe tvarových otvorov do jemných súčastí z tenkých kovových fólii. 4. Vlastnosťou týchto látok je. 4. . Vyžadujú starostlivú manipuláciu.4.3 Fotochemické obrábanie Fotochemické obrábanie alebo leptanie (PCM Photochemical Machining) je modifikácia chemického frézovania. Doba ožiarenia závisí na intenzite svetelného žiarenia a na použitom druhu materiálu masky. b) Polotovar je chemicky očistený. c) Na očistený materiál sa nanáša fotosenzitívna látka (nazývaná fotorezist). Čo by mohlo spôsobiť ich deformáciu.

.

• hotové dielce sú vysoko presné a bez ostrapov. Najčastejšie používaným druhom leptadla pre kovové materiály je chlorid železitý (FeCľj) v rôznej koncentrácii Bauméovej stupnice (°Be). 4.01 -í 0. (spracované podľa : Friedman ¡2]. • minimálne náklady na nové aj vysoko zložité tvary.9 Účinok leptania na povrchovú vrstvu z mikroskopického hľadiska. • mimoriadne tenké kovové fólie nie sú ovplyvnené deformáciou z upnutia a mechanického pôsobenia síl a napätí. Pre hliník a jeho zliatiny sa obvykle používa 20% roztok hydroxidu sodného (NaOH). ktoré rozpúšťa nechránené miesta a vytvára požadovaný tvar dielca. očistený povrch kovu obojstranne nanesená fotorezislivna látka ultrafialové svetlo foto negativ tvaru obojstranné ožiarenie fotorezistivnej látky ZZZZEZi VZZZZZZ2ZZ2ZZÜ odstránenie masky H 5= parciálne leptanie tvaru Obr. .05 mm/min. Bellow a Koni [1]) rozdelenie obrob ku leptaním Medzi hlavné výhody fotochemického obrábania patria: • mimoriadne nízke náklady na zariadenie. • proces umožňuje veľkú flexibilitu navrhovaných tvarov. • krátke časové úseky potrebné pre zhotovenie novonavrhnutých dielcov od zadania návrhu. Teplota leptacieho roztoku sa udržiava okolo 55°C. čisti od ochrannej masky a kontroluje kvalita leptania.102 e) Progresívne technológie f) Po tomto prípravnom spracovaní sa polotovar ponorí do reakčného kúpeľa podobne ako pri chemickom frézovaní alebo je striekaný leptadlom. Po odleptaní sa dielec umýva. pretože sa mení len predloha (negatív). ktorá sa v súčasnosti pripravuje pomocou CAD systémov. tvrdosť a iné fyzikálno-mechanické vlastnosti kovov sa nemenia vplyvom procesu. presnosť tvarov sa zvyšuje so znižujúcou sa hrúbkou materiálu. Uber materiálu je v rozsahu 0.

4. korozivzdomé ocele. zirkón wolfräm. mosadz.52 mm a pre dielce. Typické príklady fotochemického dierovania rôznych tvarov sú znázornené na obr.6 mm. striebro. mangán.2 Kvalitatívne hodnotenie leptateľnosti vybraných druhov materiálov [2] Materiál elektrolytická me o".10 [2]. olovo. niektoré ďalšie rozmerové obmedzenia znázorňuje obr. Podľa schopnosti kovov a zliatin reagovať s leptadlom je ich možné rozdeliť do štyroch základných skupín. chróm. (zdroj: [2]) Väčšina bežne dostupných kovov a zliatin. nikel. zlato. leptacie náradie a zariadenie musí byť oddelené od ostatných zariadení. horčík. • nie je možné vytvárať ostré hrany. Tab.4.4. Monel.0038 ŕ 1. kde sa požadujú úzke tolerancie rozmerov okolo 0. Fotochemické leptanie je nenáročné na použité zariadenie a neovplyvňuje mechanickými deformáciami opracovaný povrch.4.1 Chemické obrábanie CM 103 Nevýhody sú: • požiadavka pomerne vysokého stupňa zručnosti obsluhy. niob Kvalitatívne hodnotenie leptateľnosti dobrá dobrá až uspokojivá uspokojivá až slabá slabá V súčasnosti fotochemické obrábanie predstavuje alternativu ku klasickému dierovaniu (blanking) a razeniu (stamping) zložitých tvarov do tenkých plechov a fólii. titán. Lcptateľnosť je charakterizovaná kvalitatívnym hodnotením. 4. bronz. PCM je vhodné pre opracovanie tenkých materiálov s hrúbkou okolo 0. limitné hodnoty rozmerov dielca h 0. ako to ukazuje tab.13 mm. Široké uplatnenie našlo PCM vo veľkosériovej výrobe tvarovo zložitých a rozmerovo malých otvorov do fólií o hrúbkach 0. vanád.10 Doporučené obmedzenia rozmerov dielcov pre fotochemické obrábanie z hľadiska vyrobiteľnosti a presnosti požadovaného t v am. zinok.0025 mm.75 h 1.2 h h O b r . hliník.2. pretože výpary lcptadiel sú vysoko korozívne.11. ktoré sa používajú vo forme tenkých plechov je vhodná pre fotochemické obrábanie. Pre razenie a dierovanie je potrebné vyrobiť vysoko presný nástroj z pevného a húževnatého materiálu. . tantal. uhlíková oceľ. Hastelloy molybdén. maximálna hrúbka materiálu doporučená pre dierovanie jc okolo 1. • zvýšené bezpečnostné požiadavky pri manipulácii s chemikáliami.4. « obmedzenie hrúbky materiálu vhodného pre dierovanie zložitých tvarov. ktoré vychádza z empirických skúseností [2]. Inconel.

.

Tepelná vlna vzniká pri vznietení zmesi vodíka a kyslíka.104 Progresívne technológie s vysokou Typické použitie fotochemického obrábania (leptania) predstavujú výrobky presnosťou a rôznorodosťou tvarov ako: • dosky plošných spojov. obr. To umožňuje. ktoré sú uložené v uzavretej komore. obyčajne v pomere 2:1 alebo l: l a pôsobí veľmi krátku dobu asi 2 až 3 milisekúndy. odkiaľ sa odstraňujú vodným roztokom. ktoré po . že majú malý pomer hmotnosti k povrchu v porovnaní s celým obrobkom.4 Termické odstraňovanie ostrú p o v Metóda termického (tepelného) odihľovania a odstraňovania ostrapov. účinkom jednorázovej tepelnej vlny o teplote 3 000 až 3 300UC [3]. že sa za veľmi krátky čas ohrejú na reakčnú teplotu a spolu s prebytočným kyslíkom zhoria na oxidy kovov.4.1. Zapálenie zmesi je elektrickou iskrou. 4. Ocele. výronkov a ostrin (zaužívané medzinárodné označovanie TEM Thermal Energy Method) bola prvýkrát zavedená v roku 1970. • doštičky elektrických motorov. Pre ostrapy je charakteristické. • masky pre obrazovku farebnej televízie • optické zameriavače pre vysokorýchlostné kamery. • matrice elektronických kontaktov vyrábaných z niklových zliatin. Vznikajúce oxidy kovov sa usadzujú na stenách komory alebo aj na povrchu obrobkov.12. Tento chemicko-tepclný proces odstraňuje ostrapy z obrobkov.

1 Chemické obrábame CM 105 odstránení ostrapov budú ďalej tepelne spracované. nieje potrebné oplachovať. obr.4. tiež plasty a guma. Ukladajú sa do tlakovej komory. Fisher [3] uvádza. • flexibilita pri prestavovaní na iný tvar dielca.4. komponentov atramentových tlačiarní a iné. Intenzívne rozpúšťanie prebieha v smere kolmo na rovinu 110 (označenie podľa Millerových indexov rovín). pretože obrobok v tak krátkom čase nie je schopný absorbovať také množstvo tepla. • minimalizácia ľudského faktora na kvalitu výroby. ktoré sa Anizotropické leptanie [7. V smere kolmo na. Medzi hlavné výhody procesu patrí: • vysoká automatizácia procesu. matrice piezoelektrických akcelerometrov. že pri oceľových materiáloch stúpne pri procese teplota povrchu asi na 180°C a pri neželezných asi na 70°C.1. Pre správnu funkciu procesu TEM je nutné zachovať rozdiel v pomeroch medzi povrchom a hmotnosťou obrobku a ostrapu.4. ktoré reagujú s kryštalickým kremíkom. 4. Plynové o b r á b a n i e [10] sa využíva vo veľmi malom merítku pre zvláštne účely pri miestnom obrábaní jednoduchých tvarov. Krernik kryštalizuje v kubickej plošne centrovanej mriežke. Termické odstraňovanie ostrapov je široko použiteľný proces. 4.14 b. Anizotropické leptanie sa využíva pri výrobe optických komponentov. aby ohriatie povrchu obrobku počas procesu nepresiahlo teplotu 100 "C Dielce môžu byť kovové i nekovové materiály. Tieto látky spôsobujú rozdielne rozpúšťanie kremíka v jednotlivých rovinách jeho kryštalickej mriežky. Okrem anizotropického leptania využíva sa aj proces izotropického leptania. Na základe * tejto anizotropickej vlastnosti vznikajú pri rozpúšťaní kremíka rôzne otvory. rovinu 100 je rozpúšťanie pomalšie a v smere kolmo na rovinu 111 je skoro nulové. ktoré by podstatne ovplyvnilo jeho mechanické i tvarové parametre. ktoré sú ohraničené pomalšie rozpustnými kryštalografickými rovinami. ale nemožno ho považovať za univerzálnu náhradu mechanického odihľovania. Jeden variant je využívaný pri odstraňovaní zalomených nástrojov v otvoroch alebo zapadnutých kovových častí. Pôvodné vlastnosti materiálu i tvar zostávajú zachované.14a. • spoľahlivosť pri odihľovaní dutín a hlbokých otvorov. kde sa ostrapy dokonale odtavia. Obr. obr.13. ukazuje smery rovín s výbornou a so zhoršenou leptateľnosťou kremíkového kryštálu. Ako leptacie látky sa používajú alkalické roztoky ohriate na vysokú teplotu. Obrábací postup využíva riadené vstrekovanie . alebo vyparia zo všetkých časti. bronzy a hliníkové zliatiny nieje potrebné po procese TEM oplachovať. 9] sa využíva pri výrobe mikroelektronických komponentov a pri riadenom leptaní kryštalického kremíka. c.5 Špeciálne postupy chemického opracovania Medzi špeciálne postupy chemického opracovania sa zaraďujú používajú na zvláštne účely ako je: • anizotropické leptanie kryštalického kremíka. Ani zinok. Izotropicky leptané otvory v kremíkovom kryštály sú charakteristické mierne zaobleným tvarom v spodnej časti otvoru. • chemické obrábanie pomocou aktívneho plynu • chemické obrábanie aktívnou hmotou (gélom) technologické operácie.

.

Vigner. (1986). American Machinist. Dcarbome.075 mm. ASM International. l. Led. S.technický prúvodce SNTL Praha 1987.592 6. Polotuhá hmota z celulózy a octanu. W. London.: Photochemical machining. Annals of the CIRP Vol. ASM . Celulózová hmota môže byť úplne odliata v tvare požadovaného dielca. (1997). Wydawniclwo naukowolechniczne.1: Bellows. 4. Týmto spôsobom je možné vytvárať odstupňované a obrysové rezy až do hĺbky 10 mm. Z. odkiaľ sa odstránia (vyrežú) miesta... Annals of the CIRP Vol. Warsaw. kryštál kremíka Obr. Chapman and Hall. Staelens. pp 577 .39/2 (1989). (1988). H.Machining. March.: Drilling without Drills. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. Addison-Weslev Pub. (1989) * pp. Kalpakjian. Z. Friedman. pp 587 .: On the Selecúon of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Vol. 9.l. Vol.l87 2. chlorinu). ASM International.. Snoeys.14 Príklady izotropicky (a) a anizotropicky (b. Kohls. van Luttervelt. Special Report 743. 580 .: Advanced Methods of Machining. 10.: Manufacturing Engineering and Technology. 1 Machining.Metals Handbook . B.35/2. obsahujúca kyselinu. J.Comp. c) Ieptaných otvorov do kremíka (zdroj: McGeough [7]) Obrábanie aktívnou hmotou [7.Machining. Vol.ed. Táto technika je zvlášť výhodná pre tvarovanie plastových kompozitných materiálov. Langworthy. Kov je odstraňovaný kyselinou obsiahnutou v povlaku. SME. 16. . March. F.p.Metals Handbook . 4.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. 1983 10.A. (1997). 8. C.593 3. Prikryl. p. G.: Obrábéní .586 7.Metals Handbook . T. J.587 -607 1. Abrasion and Erosion.: Chemical milling. Literatúra ku kapitole 4. March. ktoré majú byť opracované. 16. 9. ASM International. Vol. McGeough. Fisher. pp 579 . 11/ (Electrogel machining) sa využíva pre miestne tvarové obrábanie alebo obrábanie celých plôch kovových súčastí.cd. vyvinutého pre tieto účely na postupné odleptávanie zalomeného nástroja. 9. ASM .025 až 0. March. Tolerancie sa pohybujú v rozsahu ± 0.: Principles of Machining by Cutting. (1997). 11.Inc.ed. ASM . A.448-462 5.ed..13 Znázornenie rovín v kryštalickej mriežke kremíka s dobrou [110] a horšou [100] leptateľnosťou (zdroj: Snoeys et al [8J) Obr.: Thermal Energy Method. Dckkyser. sa prikladá na obrábaný povrch.M. 468 9. E. pp. pp. J.106 Progresívne technológie reaktívneho plynu (napr. (1982).Machining. Kaczmarek.578 4. (1976).vyd. R. 16.

tiež obrábanie prúdiaci elektrolytom. (ECSM Electrochemical Spark Machining) Z technologického hľadiska sa princíp elektrochemického úberu materiálu používa pre: i) ii) iii) iv) v) elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické hĺbenie tvarov a otvorov. Metódy i) + iii) sú označované za ECM obrábanie s núteným odstraňovaním produktov elektrochemickej reakcie. Používa sa predovšetkým: • v automobilovom priemysle. Známe Faradayove zákony. Okrem základnej technológie elektrochemického obrábania sa využívajú rôzne modifikácie tohoto procesu. • v leteckom priemysle pri výrobe lopatiek turbín motorov. teória elektrolytov. implantátov a protéz pre humánnu medicínu. pri ktorom nevznikajú napätia pod obrobeným povrchom a opracovaný povrch je bez ostrapov.Elektrochemical Machining) je proces. Širší záujem a vývoj zariadení začal okolo roku 1950 pre potreby tvarovania vysokopevných a žiaruvzdorných zliatin. V porovnaní s chemickými postupmi úberu materiálu majú elektrolytické metódy ďaleko väčšie úbery. elektródovej polarizácie a termodynamika galvanických článkov tvoria základy pre technológiu elektrochemického obrábania. ktoré boli vyvinuté ako špeciálne postupy výroby a to: • elektrochemické brúsenie (ECG . CD Capillary Drilling) * kombinované metódy elektrochemického a elektroerozívneho úberu materiálu (ECAM Electrochemical Arc Machining).4. • v špeciálnej výrobe.Electrochemical Grinding) * elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou (STEM Shaped Tube Electrolytic Machining) • elektrolytické vŕtanie prúdom elektrolytu (ES Electrostream Drilling.2 Elektrochemické obrábanie Elektrochemické obrábanie (medzinárodne zaužívaný názov ECM . leštenie. pri ktorom sa uber materiálu dosahuje elektrochemickým rozpúšťaním anodicky polarizovaného obrobku. Je to bezsilové opracovanie. . (ECDM Electrochemical Discharge Machining). V súčasnosti patrí ECM obrábanie medzi bežné progresívne metódy opracovania ťažkoobrobiteľných materiálov a predmetov zložitých tvarov.2 ECM 4. väčšiu presnosť tvarov a rozmerov. Procesy iv) * v) patria k povrchovému elektrochemickému obrábaniu bez odstraňovania produktov reakcie počas procesu. Základom procesu je elektrolýza. • pri výrobe tvárniacich nástrojov. • pri výrobe prístrojov. odstraňovanie ostrapov. delenie materiálov. Prvý patent na elektrochemické obrábanie podal v roku 1929 Gusjev. ktorej teoretické zdôvodnenie spracoval v roku 1834 Faraday. označovanie (značkovanie).

.

pomerne vysoká rýchlosť prúdenia elektroiytu a často používaný členitý tvar elektród.02 m/s) Obr.nastáva počas elektrolýzy.15 Základný princíp elektrochemického obrábania a konfigurácia nástroj . kde predmet (obrobok) ponorený do elektroiytu je zapojený na anódu. Charakteristickými znakmi ECM obrábania sú vysoká hodnota prúdovej hustoty.2.1 Princíp elektrochemického ú ber u materiálu Elektrochemické obrábanie je riadený lokalizovaný uber materiálu jeho anodickým rozpúšťaním v elektrolyte. Charakteristickým javom je. Základný pracovný princíp ECM obrábania znázorňuje obr. žc opotrebenie (úbytok) nástrojovej elektródy (katódy) je nepatrný.16 Príklad elektrolýzy železa vo vode . čo je 1000 krát viac ako sa používa pri galvanizácii (elektrolytické nanášanie povlakov).anodické rozpúšťanie materiálu . 4.108 Progresívne technológie 4. ktorej tvar sa kopíruje na obrábanú plochu.- —— _ —_• \ nerozpustny hydroxid železitý tvorenie vodíkových iónov na katóde Obr. ktorá môže dosahovať až 500 A/cm". malá medzilektródová vzdialenosť (gap). nedochádza k výraznej zmene tvaru nástrojovej elektródy. Princíp úberu materiálu .4.obrobok na začiatku procesu a na konci procesu. kde obrobok je anóda a nástroj je katóda. anóda -obrobok prúd e le k tónov anóda katóda rozpúšťanie^ železa T-~ na anóde _ — . relatívny posuv elektród.15.4. Elektrolyt preteká v medzere (gap) medzi elektródami (nástroj a obrobok) zapojenými do obvodu jednosmerného napätia. katóda • nastroj (mosadz) smer posuvu (0. ECM proces sa Často vysvetľuje ako obrátený proces galvanického pokovovania.

.s) ako množstvo látky V (g). Priebeh elektrolýzy kvantitatívne popisujú Faradayove elektrolytické zákony. 12. Katóda. záporne nabitá elektróda.16 je znázornený elektrochemický dej. Ako už bolo spomenuté vyššie. ktoré prebiehajú na atomárnej úrovni. + 2 H 2 0 + 0 : -> 4 Fe(OH). Katóda prijíma elektróny a z anódy sa elektróny uvoľňujú. V elektrolyte prenášajú elektrický náboj ióny a z anódy je odvádzaný opäť elektrónmi. Tab. 18]. Ako príklad je rozpúšťanie železa vo vode podľa znázornenia na obr. Z chemického hľadiska na katóde prebiehajú redukčné deje a na anóde dochádza k oxidácii iónov alebo molekúl. Tieto deje (redukcia a oxidácia) nemôžu prebiehať izolovane. ktorý určuje produktivitu elektrochemického obrábania je vyjadrený rovnicou [7. Je potrebné poznamenať. ale prebiehajú súčasne. Táto reakcia nie je časťou elektrolýzy: 4 Fe(OH).2 Elektrochemické obrábanie ECM 109 Elektrolýza. 7. 12]: V = qt. Sekundárne deje vytvárajú odpadové produkty elektrolýzy. Na obr. ako základný jav elektrochemického obrábania je chemický proces rozkiadu elektrolytu pôsobením elektrického prúdu. Z tohto dôvodu budú ďalej uvedené iba vybrané závislosti používané pre výpočet produktivity ECM obrábania.1) kde q c je elektrochemický ekvivalent (g/A. elektrochemické deje sa riadia Faradayovými zákonmi.4. Z toho vyplýva potom aj nerovnomerná rýchlosť rozpúšťania jednotlivých zložiek kovových konštrukčných materiálov. Na katóde prebieha dej chemickej redukcie (vylučuje sa vodík) na anóde prebieha oxidačný dej (vylučujú sa elektronegativne zložky).16. Základný teoretický vzťah.3 uvádza hodnoty elektrochemického ekvivalentu pre vybrané kovové materiály.1) je I prúd (A) pretekajúci obvodom. Elektrochemický ekvivalent je premenlivý parameter a mení sa dokonca aj s mocenstvom kovu v zlúčenine. ako tzv. Sekundárne deje vznikajú ak sú produkty primárnych dejov nestále. ktorý' sa usadzuje na dne nádrže. ktorý prechádza medzi dvoma kovovými elektródami. t (4. t je čas (s) procesu. Elektrochemický ekvivalent závisí od druhu materiálu. Dej na anóde je vyjadrený anodickým rozpúšťaním železa: Fe -4 Fe ** + 2e Na katóde dochádza k tvorbe vodíka a hydroxidových iónov: 2 H : 0 + 2e -» H : + 2 OH Výsledkom týchto elektrochemických reakcií je.4. privádza prúd do elektrolytu vo forme elektrónov. Teoretické základy a popis procesu v medzielektródovom priestore je v súčasnosti dobre prepracovaný a prístupný vo viacerých zdrojoch [3.I. V rovnici (4. že elektrolýza patrí k dejom. že železo v reakcii s vodou vytvára hydroxid železnatý podľa reakcie: Fe + 2 H . primárne deje. ktoré sa vylúči prúdom 1 A za jednotku Času (s). Prenos elektrického náboja je pohybom iónov a elektrónov. 0 -4 Fe(OH) 2 + H 2 Ako sekundárny dej prebieha reakcia hydroxidu železnatého s vodou a vytvára sa ťažkorozpustný hydroxid železitý vo forme kalu.4.4.

.

090.103 0. ktorou sa pri ECM obrábaní môže zvyšovať výkon.16 4. kde zje počet zložiek: V =Lt.4) Tab.103 0.2 7. ktorá je daná súčinom prúdovej hustoty j {A/mm2} a elektrochemického ekvivalentu [7]: Vi = q c . že lineárna intenzita úberu materiálu z anódy je úmerná prúdovej hustote.3) vyplýva.cm' 1 ) * rýchiosť prúdenia elektrolytu (3 + 30 m/s) • materiál obrobku. Fc 3Co2> Co3* Cr3* Cr* Ti 4 + Elektrochemický ekvivalent [g/A. Pri opracovaní zliatin pozostávajúcich z dvoch alebo viacerých zložiek.193.s] 0. ktoré ovplyvňujú prúdovú hustotu a tým aj úber materiálu sú [9.2 íl' 1 . .10-3 0.110 Progresívne technológie 2 rovnice (4. odpor a zloženie elektrolytu (merná vodivosť okolo 0.1) platí pre elektrochemický uber Čistých kovov.10 3 0.2) i=I Pre elektrochemické hĺbenie materiálov má význam rýchlosť posuvu nástrojovej elektródy (mm/min).02 mm/s) • vodivosť resp.305. 10'3 0. • rýchlosť posuvu elektródy (okolo 0. Rovnica (4.380.86 B.1) vyplýva. 10-3 0. ktorej hodnotu je možné v procese riadiť. že uber materiálu je úmerný intenzite prúdu a času.316.£q (4.289.179. .123.3 Elektrochemický ekvivalent vybraných kovov v závislosti na ich mocenstve v zlúčeninách Materiál hliník wolfrám železo kobalt chróm titán Merná hmotnosť [g/cm3] 2.71 19.50 Mecénstvo Al3+ W6* Fe . 10-3 0. Premenné.093 . Veľkosť prúdu je hodnota. Zároveň objemový uber materiálu Q v (mm 3 /min) je možné zjednodušene vyjadriť ako súčin rýchlosti posuvu nástrojovej elektródy a veľkosti obrobenej plochy S (mm 1 ) [7]: Qv = v .30 V jednosmerné napätie) • medzera (gap) medzi nástrojom a obrobkom.3) m c i Z rovnice (4.86 7. 12]: • pracovné napätie (5 -ŕ.203. celková produktivita je daná súčtom elektrochemických ekvivalentov jednotlivých zložiek.4. S (4.10-3 0. lO* Uber materiálu sa pri ECM obrábam' riadi Faradayovými zákonmi a je funkciou prúdovej hustoty.10"3 0. j (4.

2 Elektrochemické obrábanie ECM 111 Pracovné napätie je základnou veličinou ovplyvňujúcou pracovný proces a konečný výsledok obrábania. Voľba elektrolytu musi zohľadňovať maximálny uber materiálu z anódy (obrobku). predpísanú kvalitu .8 mm a bočnej 0. zachovávala by sa rovnomerná medzera medzi nástrojom a obrobkom a výsledkom opracovania (hĺbenia) by bola úplná zhoda vyrobeného tvaru s tvarom nástroja. Pri ECM hĺbení sa rozlišuje Čelná a bočná medzera medzi elektródami. Kým plyny pri prúdení elektrolytu zvyšujú jeho odpor. na plochách v smere posuvu nástrojovej elektródy.j. Jeho minimálna hodnota musí zabezpečiť. aby clektrolytom začal prechádzať trvalý prúd.17 znázorňuje parametre medzery. pretože sa počas procesu mení vplyvom teploty a vznikajúcich plynov.1 Elektrolyt a j e h o funkcia Elektrolyt má tri dôležité funkcie v pracovnom priestore: • zaisťuje vedenie elektrického prúdu. a tým aj ku skratu. Veľkosť čelnej medzery býva okolo 0. alebo izolačnou vrstvou na nástroji. Obr. Hodnoty pracovného napätia sa pohybujú v rozmedzí 5 Ť. A0 plocha čela nástroja. Čelná medzera jc medzi povrchom obroku a čelnou stranou katódy. Bočná medzera je medzi katódou a bokom obrobku t. S r veľkosť čelnej medzery.17 Parametre medzery pri ECM obrábaní jednoduchým nástrojom valcového tvaru s polomerom r.2. vznikajúce teplo ho redukuje. Správna voľba elektrolytu je základným ukazovateľom optimalizácie procesu. vodivosť elektrolytu je najmenej stabilným parametrom v tejto konfigurácii. Veľkosť medzery a jej dodržiavanie počas procesu je jeden z najdôležitejších parametrov ECM strojov. Odpor resp. • odplavuje splodiny elektrochemickej reakcie.4. nástrojf'katóda í i ! f í Obr. Tieto podmienky sú ideálne a je ich náročné dodržiavať.30 V. čo je možné upraviť vhodnou korekciou tvaru nástroja. Pri konštantnom posuve nástroja so zmenšujúcou sa rýchlosťou úberu dochádza k zmenšovaniu pracovnej medzery. Veľkosť medzery je priamoúmerná napätiu a nepriamo úmemá posuvu elektródy a odporu elektrolytu. Na bočných plochách dochádza pri ECM hĺbení mnohokrát k zvýšenému úberu materiálu (overeut).4. Šírka medzery medzi nástrojom a obrobkom závisí na rýchlosti posuvu nástroja smerom do materiálu. S s veľkosť bočnej medzery v polohe h. teda aj na rýchlosti rozpúšťania materiálu v závislosti od prúdovej hustoty. x celková hĺbka otvoru J I N Si Ao j obrobok 4. • odvádza vzniknuté teplo.1.1 * 0. Výsledný tvar obrobku je závislý na veľkosti medzery a spôsobe jej kontroly.5 * 1. 4.3 mm. Pokiaľ by uvedené parametre zostali počas procesu konštantné.

.

nedráždi p o k o ž k u . Najpoužívanejšie elektrolyt} ukazuje tab. nástrojové o c e l e legované a nelegované ocele. ale je drahší a ľahšie spôsobuje pasivitu na niektorých kovových povrchoch.). udržuje hodnotu pH. Roztok chloridu sodného (NaCI) zabezpečuje vyšší uber ako roztok dusičnanu sodného (NaNOi.I 12 Progresívne technológie opracovaného povrchu a ďalšie faktory ako je cena elektrolytu. n e b e z p e č n á m a n i p u l á c i a sklon k vznieteniu s k l o n k pasivácii u ocelí.4. Snahou pri voľbe elektrolytu pre priemyselné použitie je. v e ľ k é úbery. n e j e d o v a t ý . aby sekundárne reakcie tvorili ťažkorozpustné zlúčeniny. ktoré sa usadzujú na dne nádrže a ľahšie sa pri čistení elektrolytu odstraňujú. netvorí n e r o z p u s t n é hydroxldy. NaCI je viac korózne agresívny a vytvára viac nečistôt vo forme kalu. ale 2ároveň sa dosahuje menšia presnosť a väčšie zaoblenie hrán. univerzálne použitie. len pre špeciálne účely 5ŕ20 legované a nelegované ocele. Pre kovy ako wolfrám a čistý titán roztok NaCI nie je vhodný Roztok NaNO. m é d i a zinku NaNOi dusitan s o d n ý NasS04 síran s o d n ý HCI kyselina c h l o r o v o d í k o v á kyselina sírová NaOH hydroxid sodný d o 10 pre špeciálne účely zliatiny niklu. n e p r í j e m n á m a n i p u l á c i a 10 zliatiny medi len pre š p e c i á l n e účely d o 12 zliatiny medi j e d o v a t ý . teplotou a čistotou. kyslosťou pH.4. lacný.4 Elektrolyty používané pre elektrochemické obrábanie a ich kvalitatívne hodnotenie (spracované podľa [18. lebo sa rýchlejšie znehodnocujú a je nutné ich často meniť alebo regenerovať. Základnou požiadavkou na elektrolyt je jeho agresivita voči chemickému zloženiu obrábaného materiálu tak. 4. hliníka. zásady alebo soľné roztoky. Najčastejšie sa používajú vodné roztoky NaCI a NaNOj. náročné na b e z p e č n o s ť m a n i p u l á c i u . Napríklad v roztoku kyseliny sírovej sa pri obrábaní ocele tvoria rozpustné sírany železa a ubúda kyselina sirová. Tab. aby elektrolyt umožňoval rozpúšťať všetky komponenty kovovej zliatiny. Hustota elektrolytu sa môže pri . malý p a s i v a č n ý účinok O b r á b a n ý materiál Kvalitatívne h o d n o t e n i e Roztoky kyselín sa používajú menej. je menej korózne agresívny. zliatiny niklu kobaltu. kobaltu dobrá kvalita p o v r c h u . Ukazovateľom vhodnosti elektrolytu je jeho merná elektrická vodivosť y ( Í T ' . náklady na likvidáciu chemikálii a bezpečnosť práce. zliatiny niklu. žieravina žieravina. ktorá je ovplyvnená jeho hustotou. c h r ó m u a kobaltu d o 10 wolfrám a molybdén s p o t r e b a elektrolytu. Elektrolyty môžu byť kyseliny. silný k o r ó z n y účinok. c m 1 ). 22]} Koncentrácia [%] Druh elektrolytu (hmotnostný pomer vo v o d n o m roztoku) NaCI chlorid s o d n ý NaClOs chlorečnan sodný NaNOs dusičnan sodný 10* 20 20-ŕ 45 ocele. v e ľ m i j e m n é povrchy.

K tomuto javu dochádza vplyvom rozkladu vody pri elektrolýze. Efektívna vodivosť elektrolytu závisí na jeho teplote. niklu a ich zliatin. do kritickej pasivačnej prúdovej hustoty. Merná elektrická vodivosť y je závislá na druhu elektrolytu.18 Polarizačná krivka závislosti prúdovej hustoty na potenciáli f I I ] A — kritická pasivačná prúdová hustota B . Potenciál E [V] Obr. Merná elektrická vodivosť elektrolytu ovplyvňuje intenzitu a stabilitu elektrochemického rozpúšťania kovu anódy. v rozmedzí 10 až 20%. Javy pasivácie sú známe a ich vysvetlenie vychádza z polarizačnej krivky. Pre presné obrábanie je nevyhnutná kontrola vodivosti.pasivačný potenciál. ktorá je obšfme popísaná v príslušnej odbornej literatúre pre jednotlivé kovy. teplote a stupni nasýtenosti plynom. Prevádzková teplota elektrolytu je vyššia a pohybuje sa medzi 35 ^50 °C [ 2 2 ] . jeho koncentrácii. Ako uvádza Vigner [18]. Ďalším zvyšovaním potenciálu prúdová hustota klesá a pri prekročení pasivačného potenciálu prechádza kov do pasivačného stavu.18. obr.5 až 11 sa účinnosť anodického rozpúšťania kovu znižuje O 18 až 20%. podľa jeho druhu a materiálu obrobku.4. Zvyšovanie prúdovej hustoty je však obmedzené sekundárnymi javmi. najmä železa.4.18.E transpasívna oblasť Prechodom elektrického prúdu medzi dvoma elektródami vytvára sa medzi nimi potenciálny spád. Je však dôležité udržiavať jej veľkosť na konštantnej hodnote. Rastúcou prúdovou hustotou rastie rozpúšťanie kovu na anóde. t.j. tým rýchlejší je uber. Čím umožňuje pri elektrolýze podstatne zvýšiť účinnosť rozpúšťania kovu a predĺžiť životnosť elektrolytu. tvarovú i rozmerovú presnosť a prípadne i vznik skratu medzi nástrojom a obrob kom.ce-o. pretože vodivosť je základným faktorom ovplyvňujúcim veľkosť úberu. Stabilizácia elektrolytu pridaním kyseliny dusičnej upravuje pH na hodnotu 6 až 8.D oblasť pasivácie D . i.2 Elektrochemické obrábanie ECM 113 základnej teplote 20°C pohybovať. hodnota pH rastie pomerne rýchle a môže dosiahnuť hodnoty pH 10 11. uvoľňovaním iónov vodíka na katóde sa hromadia velektrolyte hydroxilové skupiny OH.4. Intenzita rozpúšťania kovu a uber sú závislé na prúdovej hustote. V priebehu elektrochemického obrábania sa mení kyslosť elektrolytu.B aktívna oblasť B .transpasivačný potenciál D . ktorá zabraňuje ďalšiemu rozpúšťaniu kovu. pasivaria. žc zvyšuje sklon k pasivácii kovov.4. čistote a obsahu vodíka (vzniká na katóde). závislosti prúdovej hustoty na potenciáli. Je to tzv. V pasivačnom stave je anodický dej .3 na 10. ku ktorými pri elektrochemických dejoch dochádza pri zvyšovaní prúdovej hustoty. obr. Cím vyššia je merná elektrická vodivosť elektrolytu y. aby nedochádzalo k rozdielnemu rozpúšťaniu na rôznych miestach povrchu vplyvom zmeny vodivosti. a preto je pri elektrochemickom obrábaní nežiaducim javom. pri zvyšovaní pH elektrolytu z 6. anodická prúdová hustota sa v aktívnej oblasti zvyšuje až do istej maximálnej hodnoty. Zvýšenie pH ovplyvňuje proces anodického rozpúšťania kovu tým. A . a tým ku vzniku skratu.

.

takže pri svojej malej hrúbke majú len malý ohmický odpor. Elektrolyt je potrebné počas procesu čistiť. nerozpustné vtrúseniny v materiále. Plynulé čistenie elektrolytu počas procesu umožňuje použitie menšej nádrže na elektrolyt a jeho menej častú výmenu. kedy je prúdová účinnosť nižšia než 100 % (napr. Ti. ale nezastavuje sa celkom a ustáli sa na určitej hodnote prúdu v pasívnom stave.nej účinnosti úberu (napr.2 až 0. charakteristickou pre daný kov a dané prostredie (elektrolyt). Ta. Pretože pri rozpúšťaní prebieha viac reakcii súčasne. alebo nepasivačný. Podľa Faradayovho zákona určuje elektrochemický ekvivalent každého kovu.2 Vplyv materiálu obrobku na uber Zloženie obrábaného materiálu vyžaduje starostlivú voľbu elektrolytu. Maximálna rýchlosť. Se a vrstvy iné než vrstvy oxidu sú málo vodivé alebo dokonale izolačné. Pb majú dobrú elektrickú vodivosť. Vrstvy oxidov niektorých kovov ako Fe. Vznik pasivnej vrstvy je ďalej ovplyvnený rýchlosťou prúdenia elektrolytu. celkový uber materiálu pri elektrolýze. Čistenie sa zabezpečuje usadzovaním. zmena 2loženia materiálu vplyvom tepelného spracovania a iné. Znečistenie elektrolytu ovplyvňuje uber a drsnosť opracovanej plochy tým. ale menej dokonalé je čistenie špeciálnymi odstredivkami. selektívnej schopností elektrolytu a stupni jeho chemickej aktivity voči materiálu obrobku. ktoré závisia predovšetkým na elektrickej vodivosti tejto vrstvy. Rýchle. pri takmer 100% . pri elektrochemickom leštení. filtráciou alebo odstredivým čistením.I 14 Progresívne technológie spravidla veľmi spomalený v porovnaní s maximálnou rýchlosťou v aktívnom stave. Aj keď táto oblasť nie je dostatočne preskúmaná a je založená viac na skúsenostiach z oblasti elektrochemického leštenia. pri nej sa ešte netvorí pasívna vrstva (napr. roztok Na N 0 3 } . je potrebné voľbu elcktrolytu a jeho zloženie zvážiť.1. Podobne ako pri chemickom opracovaní. Lievestro [9] uvádza. roztok NaCl). že zmenšuje elektrickú vodivosť elektrolytu.5 A/cm 2 . ktorou možno obrábať pri ECM. má niektoré charakteristické vlastnosti. spolu s prúdovou hustotou a účinnosťou anodickčho rozpúšťania. ako základnú veľmi dôležitú otázku [18]. ktoré môžu mať pri elektrochemickom rozpúšťaní účinok pasivačný. ktorá sa vytvorí na obrábanom povrchu pri prekročení pasívnej prúdovej hustoty. že na vznik drsnosti vplýva veľkosť zrna. tým sa urýchli doba čistenia. zapojenými do pracovného okruhu stroja. 4. .2. Najlepšie sa Čistí pomocou špeciálnych látok spôsobujúcich koaguláciu (zhlukovanie) usadeniny. Znečistenie elektrolytu sa vyjadruje pomerom hmotnosti nečistôt k hmotnosti roztoku. Pasívna vrstva. je teda obmedzená kritickou pasivačnou prúdovou hustotou. Pri staticky prebiehajúcom procese je možné použiť maximálnu prúdovú hustotu 0. V procesoch s prúdením elektrolytu sa ionizované Častice kovu anódy odvádzajú. Rýchlosť prúdenia elektrolytu sa volí až do 30 m/s a tomu zodpovedajúca hustota prúdu 100 až 230 A/cm" prípadne až 1 000 A/cm 3 . Pasívne vrstvy na iných kovoch Al. Vplyv na pasiváciu majú elektrolyty. pretože rôzne kovy a jednotlivé komponenty zliatin majú rôznu chemickú aktivitu a ich schopnosť pasivácie závisí na zložení elektrolytu. elektrochemickom odstraňovaní ostrapov). Pt. Ni. mi kro š tni k túra materiálu má vplyv na výslednú kvalitu povrchu posudzovanú cez drsnosť povrchu. tým sa zamedzí vzniku pasivačnej vrstvy na povrchu anódy (obrobku). a teda schopnosťou odstrániť rozpustený kov.

25 + 20 mm/min. Kovy ako nikel a titán majú silný sklon k pasivácii. 4. Ako uvádza Vigner a Prikryl [18]. Prevádzková teplota elektrolytu sa pohybuje od 24 -. stopy po kovaní) [4].9 % C. Praktické skúsenosti poukazujú na skutočnosť. Rovnako usadzovanie uhlíka pri obrábaní sivej liatiny je tak veľké.4. Elektrický prúd sa mení od 50 do 20 000 A s prúdovou hustotou 0. Pre ťažko o b rob i teľné kovy ako molybdén a wolfrám sa nedoporučuje použitie roztoku chloridu sodného. pretože sa v ňom rozpúšťajú len veľmi pomaly.95 l/min. Sily vznikajú v dôsledku hydraulického tlaku elektrolytu prúdiaceho v medzere. Medzera (gap) medzi nástrojom a obrobkom môže byť pre uvedené parametre v rozsahu 0. Pri ECM opracovaní akejkoľvek zliatiny je potrebné brať do úvahy.65 °C. Prevádzkové parametre zariadenia majú rôzny rozsah.4. Zariadenie zabezpečuje prúdenie elektrolytu v medzere rýchlosťou 30 + 60 mm/s a tlakom od 70 do 2 800 kPa. Následkom toho obrábanie zliatin niklu V roztokoch s pH > 9 je prakticky nemožné.43 % C väčšie množstvo usadeného uhlíka než oceľ triedy 14 100 s obsahom 0. Na usadzovanie uhlíka nemá vplyv jeho množstvo. filtráciou alebo odstreďovaním resp.2. prúdová hustota) môže dôjsť k nerovnomernému leptaniu povrchu obrobku. a tým spôsobuje nerovnomerný uber a zhoršenie drsnosti povrchu. ale forma.3 mm. tvrdosť povrchovej vrstvy zakaleného materiálu spomaľuje rýchlosť úberu [9]. tvorí povlak na anóde. Tieto zliatiny majú rovnaký uber v roztoku chloridu sodného i v roztoku dusitanu sodného. Pri opracovaní materiálov s obsahom uhlíka vzniká problém s jeho usadzovaním na anóde. vlákno po ťahaní. . Vylúčené nerozpustné produkty f elektrolýzy sú odstraňované usadzovaním. Titánové zliatiny sa v roztoku síranu sodného pasivujú a na ich povrchu sa tvorí film oxidov.19. technológia ECM sa používa prednostne pre tvrdé a tvrdené materiály (kalené ocele). Tuhosť stroja je potrebná na zabezpečenie prenosu vysokých tlakov a síl pre dodržanie rovnomernej medzery medzí nástrojom a obrobkom a pre zabezpečenie plynulého prúdenia elektrolytu. Vylúčený uhlík je silne adhézny. Stroje môžu byť dokonca vybavené monitorizačným systémom na kontrolu rovnomernej medzery a stability elektrických parametrov procesu [17].2 ~ 3 A/mm' pri maximálnom jednosmernom napätí okolo 30 V. v akej sa v materiále nachádza. Pri elektrochemickom obrábaní sa prejavujú všetky vady materiálu a tiež predchádzajúca história spracovania (napr. Pri oceliach triedy 19 a pri cementačnej oceli je vrstva usadeného uhlíka značná. Zvýšenú pozornosť pri ECM zariadeniach vyžaduje tuhosť a stabilita stroja. Súčasné ECM hĺbiace stroje majú NC alebo CNC riadenie procesu a pohyb nástroja je zabezpečený v dvoch alebo až v piatich smeroch. Podľa [9] minimálna rýchlosť prúdenia elektrolytu pri prúde 100 A pri obrábaní ocele v roztoku NaCl je 0. že každá zložka má svoj špecifický uber a pri nevhodnej voľbe elektrolytu a nevhodných prevádzkových podmienkach (posuv. že sa nedá takmer vôbec elektrochemický opracovať. Naopak. ale povaha anodického rozpúšťania titánových zliatin v týchto roztokoch je rôzna.2 Zariadenie a nástroje pre ECM obrábanie Schéma zariadenia pre elektrochemické opracovanie je znázornená na obr. že napriek vyššie uvedenému. ich kombináciou v závislosti od druhu zariadenia. za rovnakých pracovných podmienok má oceľ triedy 1 1 600 s obsahom 0. Rýchlosť posuvu nástroja do materiálu býva v rozsahu 0.2 Elektrochemické obrábame ECM 115 Mechanické vlastnosti materiálov ako tvrdosť. húževnatosť nemajú výrazný vplyv na opracovanie ECM metódami.025 + 1.

.

Presnosť rozmerov katódy a jej povrch (drsnosť) priamo ovplyvňujú presnosť vyrobenej plochy a jej kvalitu. chemická odolnosť v elektrolytoch a vyhovujúca mechanická obrobiteľnosť sú základné požiadavky na vlastností nástrojových materiálov pre ECM obrábanie. 30 "C [12]. Používajú sa tiež nehrdzavejúce ocele.116 Prosresívne technológie Obr. väčšinou v kyselinových elektrolytoch. Kritickým bodom ECM obrábania je katóda (nástroj). katóda prívod ""elektrolytu katoda prívod privod etektrolyfiJ elektrolytu . . Nerovnosti povrchu nástroja sa kopírujú na opracovaný povrch. Nástroje sa vyrábajú klasickými procesmi obrábania. meď.20 Rôzne spôsoby prívodu elektrolytu do medzery pri elektrochemickom obrábaní [22] Dobrá tepelná a elektrická vodivosť. titán.4.4. Titán sa používa pre zvláštne účely. Týmto požiadavkám zodpovedajú materiály ako mosadz.19 Schéma zariadenia pre elektrochemické obrábanie [12] Súčasťou zariadenia musia byť samozrejme filtračné zariadenia na čistenie elektrolytu a komponenty na ohrev elektrolytu na konštantnú prevádzkovú teplotu napr. Vyžaduje sa leštený povrch katódy. bronz. alebo hliník. Monel. obrobok katóda le snení e obrobok prívod -**"ľJVU elektrolytu obrobok a] priame prúdenie b] spätné prúdenie c) priečne prúdenie Obr.

g) špeciálny dvojitý nástroj na vŕtanie na jadro. d) nástroj na tvorenie kužeľových tvarov do predvŕtaných otvorov. Obr. Obr. Úlohou nástroja je elektrolytu v stabilnej a prúdenia elektrolytu v spôsoby: priamy prívod. mnohokrát však je potrebné prispôsobiť jeho tvar podmienkam obrábania. vytvoriť vhodné podmienky pre rovnomerný a dostatočný prietok medzere pri danom úbere materiálu. Nástroj v procese nieje v priamom kontakte s obrobkom. elektrolyt je privádzaný cez predvŕtaný otvor obrobku. . Je niekoľko spôsobov prívodu medzere medzi nástrojom a obrobkom.20 znázorňuje tri základné tzv spätné prúdenie a napokon priečne prúdenie elektrolytu. c) dvojica nástrojov pre opracovanie vonkajších tvarov.2 Elektrochemické obrábanie ECM 117 Tvar nástroja pri ECM by mal byť zrkadlový obraz opracovaného povrchu resp.4. e) nástroj na rozširovanie vnútorných profilov. b) nástroj pre hĺbenie s priamym prúdením elektrolytu. fj nástroj pre hĺbenie odstupňovaného otvoru.21 Typy nástrojov pre elektrochemické obrábanie [9] a) celistvý nástroj pre priečne prúdenie elektrolytu na hĺbenie hlbokých úzkych otvorov. predmetu. 4.4.

.

Na druhej strane EC obrábanie znižuje medzu únavy materiálu. ktoré zvyšujú medzu únavy. Dosahovaná drsnosť povrchu Ra je závislá na type materiálu obrobku. podobne ako pri chemickom frézovaní. mikroštruktúra . kinematická viskozita.63 Ť 1. kobaltu a nehrdzavejúce ocele dosahujú po ECM opracovaní hladší povrch s drsnosťou Ra okolo 0. prietok . 4.13 -r 0. Na obr. Vyššie presnosti (okolo 0. elektrochemický opracované povrchy vykazujú lepšie funkčné vlastnosti a to vyššiu odolnosť voči opotrebeniu. Rozloženie elektrických prúdových čiar vytvára zaoblené hrany na obrobkoch a pri hĺbení vzniká zle kontrolovateľné odleptanie materiálu na bočných stenách tzv.13 mm) sa dosahujú pomocou špeciálnych podmienok. treniu a koróznemu napadnutiu. kde Ra je v rozmedzí 0.pozri kap.).3 Vlastnosti opracovaného povrchu Elektrochemický opracované povrchy v porovnaní s povrchmi opracovanými mechanicky nevykazujú stopy deformácie od mechanického namáhania. Systém spätného prúdenia zabezpečuje hladší povrch a rovnomernejší uber materiálu v porovnaní s priamym prúdením elektrolytu. Na rovnomernosť opracovania povrchu pôsobí zloženie a štruktúra materiálu.4.1. Mechanické vlastnosti materiálu neovplyvňujú proces elektrochemického opracovania. Z uvedeného dôvodu pre dielce pracujúce v podmienkach vyššieho zaťaženia je potrebné kombinovať EC opracovanie s mechanickým opracovaním napr.1). V súčasnej dobe využitie CAD/CAM systémov a ich napojenie na CNC stroje umožňuje vyrábať nástroje s vysokou tvarovou a rozmerovou presnosťou a s nižšimi nákladmi za kratši čas. Vlastnosti elektrochemický opracovaného povrchu sú závislé na: • vlastnostiach opracovaného materiálu (zloženie. Jamkovitý a nerovnomerne rozpustený (odleptaný) povrch vzniká ako dôsledok nehomogénnej štruktúry povrchových vrstiev a tiež ako dôsledok predošlého mechanického a tepelného spracovania (napr. teplota. Kým v nedávnej minulosti patrila výroba tvarových nástrojov pre ECM hĺbenie k prácam vysoko náročným na ručné dokončovanie a vyžadujúcim dlhoročné skúsenosti. pretože pod povrchom nevznikajú zvyškové napätia.1. opracované dielce sú bez ostrapov.2) • na type elektrolytu (zloženie elektrolytu. Povrchy nie sú tepelne ovplyvnené a neobsahujú zvyškové napätia. pretože v procese ECM vznikajú rádovo veľmi malé sily. Priečne prúdenie sa voíí pre celistvé nástroje bez otvorov.2. rýchlosť posuvu nástrojovej elektródy. podrezanie (overeut). Typické dosahované presnosti rozmerov sú okolo ± 0. kované povrchy s okujami. .25 um [22]. Tesnenie okolo obrábanej plochy má za úlohu obmedziť tlak elektrolytu na plochy priliehajúce k obrábanej ploche.11S Progresívne technológie Každý zo spôsobov má svoje prednosti a nevýhody. 4. V porovnaní s mechanicky opracovanými povrchmi.. obvykle býva okolo 0.. Štruktúra.pozri kap. rovnomerná hodnota medzery (gap) medzi nástrojom a obrobkom.21 sú znázornené niektoré typy nástrojov pre elektrochemické tvarovanie a hĺbenie. Klasické ECM procesy nepatria medzi vysokopresné procesy.2.1 mm).127 mm. 4. • na prevádzkových parametroch procesu (prúdová hustota až do 1 000 A/cm2. Zliatiny na báze niklu.2.38 um v porovaní s bežnými oceľami a zliatinami na báze železa. V súčasnosti sú zásady pre navrhovanie nástrojov pre ECM obrábanie dobre prepracované. brúsením alebo tryskanim za účelom vyvolania tlakových zvyškových napätí.

= (4. teplota a koncentrácia. . nižšie zas môže byť príčinou prerušenia procesu elektrolýzy. ale bežne sa doporučuje medzi 6 12 V.p. Pre konštantnú rýchlosť posuvu. v závislosti na parametroch zariadenia.jeho vlastnosti. Obr.je veľmi dôležité udržiavať konštantný posuv nástroja do rezu. Medzi procesy mikro-ECM patria postupy hĺbenia otvorov a tvarov s priemerom menším ako 1 mm. ES a CD popísané v kapitole 4.K„U h. Pre rovnomerný uber materiálu je potrebné udržiavať konštantnú teplotu elektrolytu a tiež jeho koncentráciu. Najčastejšie používané druhy elektrolytu vodný roztok NaCl a NaNOj pôsobia nerovnomerne na intenzitu rozpúšťania materiálu a následne na tvarovú presnosť hĺbeného profilu. Túto zmenu je možné vyjadriť závislosťou: d n A d —v. Z je mocenstvo iónov.4. j je prúdová hustota (A/mm"). Zmena koncentrácie elektrolytu. p je memá hmotnosť materiálu anódy. Zmenšenie medzery môže mať za následok skrat obvodu.2 Elektrochemické obrábanie ECM 119 Najnovšie poznatky hovoria o mikro-ECM procesoch. —= 1 dt Z. kde sa používajú postupy STEM.1.1.udáva sa v širokom rozsahu 5 -ŕ30 V. zväčšenie medzery nad stanovenú hodnotu zase prerušenie procesu elektrolýzy. vyššie napätie môže spôsobiť výboj medzi elektródami. ktorá sa používa pre ECM procesy hĺbenia a tvarovania. kde sa dosahujú vysoké presnosti opracovania pomocou tienenia a izolácie častí nástroja.p • IA &\ (4. F je Faradayova konštanta.4. Presnosť elektrochemický opracovaného povrchu ovplyvňujú prevádzkové parametre procesu: » napätie . kde u je napätie (V) a je merná vodivosť elektrolytu (íľ'.3.2. aby sa dodržala optimálna medzera medzi nástrojom a obrobkom.2. Šírka medzery sa mení v závislosti na rýchlosti posuvu. ktoré nemajú byť aktívne v procese tvarovania. ovplyvňuje rovnomernosť úberu a teda aj presnosť vytváraného tvaru. ako už bolo spomenuté v kapitole 4. elektrolyt .22 znázorňuje vplyv druhu elektrolytu na presnosť rozmerov.v.6) j {ZF.F.cm" 1 ). šírka medzery nadobudne ustálenú hodnotu vyjadrenú vzťahom [12]: A.5) kde A je atómová hmotnosť. posuv nástroja a medzera (gap) .4.

120

Progresívne

technológie

medzera a]

b)

čelná [hlavná) medzera

Obr.4.22 Vplyv použitého clcktrolytu na rozmerovú presnosť tvaru [12] a) dusičnan sodný b) chlorid sodný Ťažiska konštrukčného a technologického riešenia presnosti tvarov pri elektrochemickom opracovaní dielcov sú sústredené do oblastí [12]: • • • predikcie výsledného tvaru tvaru dielca s určenými odchýlkami rozmeru, prikladom toho je vŕtanie (hĺbenie) otvorov, obr.4.23, riadenia tvarovania anódy (dielca) postupným vyhladzovaním nerovností povrchu katódou rovinného tvaru, obr.4.24, riadenia rovnomernej pracovnej medzery (gap) medzi elektródami pri tvarovaní zložitých dielcov, obr.4.25.

Obr.4.23 Východiskový a) konečný tvar b) profdu anódy pre daný tvar katódy - nástroja (zdroj McGeouglt [12])

Obr.4.24 Zmena tvaru profilu anódy v závislosti od doby opracovania (Zdroj McGeough ¡12])

4.2 Elektrochemické obrábanie ECM

121

posuv katódy

prietok, elektrolylu

počiatočný tvar anódy posuv katódy

Obr.4.25 Hĺbenie profilu tvarovou katódou (nástrojom). Konštrukcia nástroja musi zabezpečiť plynulé prúdenie elektrolytu vo všetkých fázach procesu (počiatočnej aj konečnej) pre zabezpečenie rovnomerného Lvarovania dielca (anódy) (zdroj McGeottgh {12})

konštatná rovnovniemá medzera

konečný tvar anódy

4.2.4 Oblasti použitia elektrochemického obrábania Ako už bolo v úvode uvedené, priemyselné použitie elektrochemického obrábania je široké a z technologického hľadiska sa používa pre: • • • • • elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické hĺbenie tvarov a otvorov, delenie materiálov, odstraňovanie ostrapov, leštenie, označovanie (značkovanie).

Elektrochemické opracovanie je vhodné pre opakovanú výrobu tvarovo zložitých dielcov s vysokou kvalitou dokončeného povrchu pre elektricky vodivé, tvrdé a ťažkoobrobiteľné materiály. Príklady typických tvarovo zložitých dielcov sú na obr.4.26. Ekonomicky výhodné je použitie ECM procesu pre viacnásobné vŕtanie rotačných a nerotačných otvorov. Medzi prednosti technológie ECM patri, že nástrojové elektródy nepodliehajú opotrebeniu, majú dlhú životnosť, koncentrácia prúdovej hustoty na hrotoch nástroja zaobľuje hrany a vhodne odstraňuje ostrapy. ECM opracovanie sa doporučuje pre: • materiály obrobkov s vysokou tvrdosťou, • tvarovanie zložitých profilov, • opracovanie, kde je nežiadúce mechanické a tepelné poškodenie povrchových vrstiev, • dielce, kde jc nežiadúci vznik spevnenia a zvyškových napätí pod opracovaným povrchom, • opracovanie bez ostrapov, • opracovanie s vysokou kvalitou povrchu.

122

Progresívne

technológie

Obr.4.26 Príklady typických dielcov tvarovaných ECM procesmi [22]

4.2.4.1 Elektrochemické hĺbenie Elektrochemické hĺbenie je charakterizované tým. že: • ktorýkoľvek vodivý materiál je možné odoberať elektrolytickou reakciou, • tvar obrobku je určený tvarom nástroja (katódy) a ich vzájomným relatívnym pohybom v priebehu procesu úberu materiálu. Keď prechádza prúd elektrolytickým článkom (tvarovou katódou a rovnou plochou obrobku), obr. 4.27, je veľkosť prúdovej hustoty daná po\Tchom obrobku, t.j. väčšia bude v bodoch tesnejšieho priblíženia nástroja a obrobku. Pri posunutí nástroja smerom k obrobku sa bude najviac rozpúšťať anóda v miestach najväčšej prúdovej hustoty, za určitú dobu sa vyrovná tvar povrchu obrobku tvaru nástroja a prúdová hustota bude konštantná v celej medzere. nástroj

n n ITIllľlT
obrobak

nástroj

77777777777777777777. 77777777777777777777 77. 7777777777777777777,
Obr.4.27 Schéma procesu elektrochemického hĺbenia Intenzita úberu materiálu pri hĺbení je približne 1,5 až 2 cm 3 /min na každých 100 A prúdu. Elektrochemické procesy tvarovania a hĺbenia sa v porovnaní s klasickými procesmi považujú za nákladné jednak z hľadiska zriaďovania prevádzky (vysoké náklady na zariadenie), jednak z hľadiska prevádzkovania. Sú charakteristické vysokou spotrebou energie. Ako udáva Vigner a Prikryl [ 18], spotreba energie je približne 1 kWh na uber 4 až 6 cm 3 kovu, kým pri konvenčnom (klasickom) obrábaní je to približne 0,1 + 0,3 kWh. Samozrejme pre prípady, ak materiál obrobku

-| t

p c n T i m t m-rí^-i obrobok *

4.2 Elektrochemické obrábanie ECM

123

nie je možné opracovať inak ako elektrochemický, je toto porovnanie energetickej náročnosti nevýznamné. Naopak spotreba energie bude pri ECM nižšia, pretože komplikované tvary možno obrábať naraz, zatiaľ čo pri opracovani konvenčným spôsobom musi nasledovať niekoľko operácií za sebou, čím sa predlžuje výrobný čas. Elektrochemické hĺbenie sa používa v niekoľkých rozličných spôsoboch obrábania, ako je vŕtanie, tvarové (dutinové) hĺbenie vonkajších a vnútorných drážok, frézovanie, pílenie a delenie materiálov. Príklady elektrochemického hĺbenia a delenia materiálov sú znázornené na obr.4.28, 4.29,4.30,4.31 a 4.32.

Obr.4.28 Príklady tvarovania vonkajších a vnútorných drážok do rotačných dielcov a príklad hĺbenia drážky na rovinnej ploche [7, 22]

obrobok
d) e]

Obr.4.29 Príklady hĺbenia a vŕtania (spracované podľa [7, 12]) a) hĺbenie dutín tvárniacich nástrojov, b) vŕtanie na jadro tzv. trepanačné vŕtanie, c) vŕtanie d) detail presného vŕtania s izoláciou nástroja e) vŕtanie nerotačného otvoru

4. • Postup tvarovania lopatky turbíny leteckého motora L titánovej zliatiny.32 A Detail tvarovania profilu lopatky kompresora | 7 ] . kde po predošlom mechanickom tvarovaní preťahovaním upinacej éasti je samotný tvar lopatky tvorený ECM postupom a dokončovaný EDM postupom (tento postup je používaný vo firme Rolls-Royce). [7] východiskový pcwiovar E M —EDM C • smer tvarovania - .124 Progresívne technológie Obr.

Konštantná medzera býva asi 0. smer posuvu obrobku Obr.025 mm.4. morenie a odstraňovanie ostrapov. Elektrochemické brúsenie voľnými brusivom je veľmi výhodný spôsob tvarového brúsenia.0 : „ prípadne SiC brusivo).125 mm [12. Elektrolytické alebo elektrochemické brúsenie (medzinárodná skratka ECG Electrolytical Grinding) využíva na uber materiálu účinok elektrolytu a len veľmi malá časť materiálu je uberaná brúsnymi zrnami. 18]. Vyčnievajúce brusné zrná v kotúči sú ako izolanty a tvoria medzeru (gap) medzi nástrojom a obrobkom. ktorú udržiavajú konštantnú počas procesu a nedovoľujú priame spojenie kovového pojiva kotúča a povrchu materiálu. popri vývoji a prevádzkovaní procesu elektroiskrového obrábania [15]. honovanie. c m " a napätie 4 až 8 V. . Voľné brusivo v clektrolyte vytvára vhodnú izolačnú medzeru medzi plochou kotúča a obrobkom.2 * 0. pretože uľahčuje výrobu tvarového kotúča mechanickými procesmi obrábania (rezaním a brúsením).4. ale aj postupy bez odstraňovania produktov elektrolýzy a to elektrochemické leštenie. Elektrolyt je privádzaný do priestoru medzi kotúč a obrobok. Proces elektrolytického brúsenia (ECG) bol vyvinutý okolo roku 1950 v bývalom Sovietskom zväze.4. Väčšina materiálu pri ECG brúsení je odstraňovaná elektrolyticky a len malá Časť (5 až 10%) abrazívnymi účinkami brusných zŕn. Základný princíp elektrolytického brúsenia s viazaným brusivom je znázornený na obr. Typické rozsahy prevádzkových parametrov sú prúdová hustota 100 až 240 A . Niekedy sa elektrolyt privádza do tohto priestoru otvormi alebo štrbinami v kotúči.33 Elektrochemické brúsenie viazaným brusivom Pri elektrolytickom brúseni s voľným brusivom sa medzi kovový kotúč (katódu) a obrobok (anóda) privádza zmes elektrolytu a brusiva s dostatočnou koncentráciou brusiva. Na vreteno stroja je upnutý kovový brúsny kotúč s nevodivým brusivom (diamantové alebo A1.3 um a presnosť tvaru a rozmeru okolo ±0. ktoré využívajú prúdiaci clektrolyt a to je brúsenie voľným a viazaným brusivom.2. Vreteno a kotúč sú elektricky odizolované od ostatných časti stroja.4.6 cnWrnin dosahovaná drsnosť povrchu Ra 0. Uber kovu je podľa pracovných podmienok asi 1.2 Elektrochemické obrábanie ECM J 25 4.33. ktoré je viazané vodivým obyčaje kovovým pojivom.2 Elektrochemické dokončovanie povrchov K operáciám elektrochemického dokončovania povrchov možno zaradiť metódy.

.

Vysokopruduktívny spôsob dokončovania elektricky vodivých materiálov. ale nevýhodou je čiastočné zaobľovanie ostrých hrán v miestach. " pre ostrenie nástrojov zo spekaného karbidu. pre špeciálne podmienky brúsenia až ± 0. " obmedzenie len na vodivé materiály.125 mm. • dlhšia životnosť nástroja. • vzniká povrch bez ostrapov. kým dusičnan sodný má opačný účinok.125 4 1. . Roztoky sa obyčajne používajú v hmotnostnom pomere l : 10.tm v závislosti na materiále obrobku.126 Progresívne techwlósie Oproti konvenčnému spôsobu brúsenia sa pri ECG podstatne zvýši uber kovu (pri brúsení wolfrámových nástrojov až 10 krát) znížia sa náklady na brúsenie. Výhody ECG procesu v porovnaní s klasickým brúsením možno zhrnúť nasledovne [12. krehkých alebo na teplo citlivých materiálov.1 pm i viac. vytvára zaoblené hrany. Kremičitan sodný (vodné sklo) sa používa pri požiadavke na zachovanie ostrých hrán. • eliminuje sa iskrenie. medzi ktoré patrí: • vyššie kapitálové náklady v porovnaní s klasickým brúsením. ktoré majú vysokú vodivosť. Často sa používa zmes dusičnanu sodného adusitanu sodného. Proces ECG sa používa: • v leteckom priemysle pri výrobe lopatiek turbín motorov. • tolerancie rozmeru ± 0.025 mm. kde použitím nízkych napätí sa dosahujú ostré hrany bez ostrapov. že medzi elektródami a obrobkom vznikne medzera 0. Elektrolytické brúsenie najviac ovplyvňujú parametre ako sú brúsny kotúč. • požiadavky na filtráciu elektrolytu a jeho zneškodňovanie podľa platných hygienických a bezpečnostných predpisov.0 .075 až 0. • nižšie opotrebenie kotúča. koncentrácie a zrnitosti brusŕva. zlepSí sa drsnosť povrchu bežne o 0. 22]. dusičnanu sodného alebo dusitanu sodného. čo vyžaduje umiestnenie zariadenia mimo ostatných strojov.0025 mm. 15. • korózna povaha elektrolytu. Elektrolyty pri elektrolytickom brúsení sa volia podľa materiálu obrobku a ďalej také. Používajú sa najmä roztoky uhličitanu draselného. • pre výrobu lekárskych prístrojov a hypodermických ihiel pre humánnu medicínu. privádzaný elektrolyt a prúdová hustota. ktoré nespôsobujú koróziu. kde sa kotúč najskôr stretáva s obrobkom. Elektrolytické honovanie [18. pri ktorom sa dosahuje vysoká kvalita povrchu. • nedochádza k porušeniu (poškodeniu) tenkých. 23]: • nedochádza k spevneniu povrchu. • drsnosť Ra okolo 0. • pri obrábaní súčiastok z ťažko obrobiteľných materiálov. Samozrejme proces ECG má aj svoje nevýhody. vlastnostiach kotúča a rýchlosti úberu. Honovacie kamene konvenčného honovania sa odizolujú a prúd prechádza cez elektródy namontované medzi kamene a umiestnené tak. (opotrebenie kotúča pri ECG závisí od parametrov procesu a to: rýchlosti posuvu. Účinok elektrolýzy možno využiť k dvojnásobnému až trojnásobnému zvýšeniu úberu. 22. (8 -s-10 násobne oproti klasickému brúseniu). • pri priemyselnej výrobe kuchynských nožov z korozivzdomej ocele. intenzity prietoku elektrolytu). Proces predstavuje kombináciu mechanického honovania s elektrochemickým úberom materiálu. Ďalej sa znížia tepelné účinky.

Rovnomernosť úberu zaisťuje vzájomný priamočiary a rotačný pohyb nástroja relatívne k obrobku. anodické rozpúšťanie neopotrebovala nástroj. Pri odstraňovaní ostrapov sa súčiastka zavesí do nádoby s elektrolytom blízko plochej katódy. pretože nemá za následok žiadnu zmenu tvaru. . Konvenčný i elektrolytický uber materiálu prebieha súčasne na jednotlivých častiach obrobku. Najúčinnejšie odhrotovanie sa dosiahne s elektrolytom prúdiacim v prípravku. Výhody elektrolytického honovania sa uplatnia pri opracovaní tvrdých materiálov. Elektrolytické leštenie [18]. tým sa obmedzí tepelné ovplyvnenie povrchových vrstiev. Elektrochemické leštenie sa používa tiež pre prípravu metal o grafických vzoriek. zníženie mechanickej sily pôsobiacej na povrch obrobku. Elektrolytické odstraňovanie ostrapov [7. ktoré majú byť odstránené. opracovanie prebieha pri nízkych napätiach zdroja okolo 30 V. V tomto prípade môže byť zvýšená prúdová hustota na ostrapoch 2 až 3 krát. Použiva sa najmä na čistenie kovových časti a na elektrolytickú oxidáciu alebo dezoxidáciu korozivzdorných ocelí. obrobky sú bez ostrapov. závisí od rýchlosti rozpúšťania materiálu. a tým skrátená doba procesu. pretože odstraňuje veľký podiel manuálnej práce a umožňuje v krátkych časových intervaloch odstraňovať ostrapy aj z ťažko dostupných miest. musí byť riadená miestna prúdová hustota na povrchu anódy koncentráciou gradientov roztoku blízko anódy. Elektrolytické morenie nie je proces obrábania. sa ľahko odstraňuje. Elektrochemické odhrotovanie je veľmi účinná a progresívna metóda. vedľajší produkt elektrolýzy. pričom osobitosti procesu elektrolytického honovania sú: • až 90 % materiálu sa uberá elektrochemickým rozpúšťaním. • • • • • • • V prípade. kedy má katóda tvar súčiastky. že medzera medzi anódou a katódou musí byť veľká v pomere k veľkosti nepravidelností povrchu. Elektrolyt je privádzaný pod tlakom cez rad otvorov medzi kameňmi. a prúdová hustota musí byť prispôsobená k množstvu difundujúcich iónov anódy (jej rozpúšťaniu). Aby sa získal lesklý povrch. pred ukončením procesu sa vypne prúd a povrch sa dokončí bežným postupom. ECM proces je vôbec proces. teplota elektród (nástroja a obrobku) je hlboko pod 100 °C. Vhodnou voľbou elektrolytu a prúdovej hustoty je možné vytvárať lesklé povrchy. to znamená. Elektrolytické morenie [18]. čo má za následok menšie tlaky medzí kameňmi. zníženie deformácie tenkostenných dielcov.4. Obrobok je zapojený na anódu elektrolytického článku. Morenie kovových časti ponorením do kyselinových alebo zásadových roztokov odstraňuje oxidy a zlepšuje elektrolytické reakcie. 18]. nerozpustný hydroxid kovu.2 Elektrochemické obrábanie ECM 127 Elektródy nepodliehajú opotrebeniu a môžu byť využité ako pneumatické snímače pre plynulú kontrolu procesu. pri ktorom nevznikajú ostrapy a v dôsledku veľkej prúdovej hustoty na ostrých hranách obrobkov je odstraňovanie ostrapov veľmi účinné. znižuje sa hlučnosť. uber za Časovú jednotku je takmer nezávislý od doby opracovania. ak je potrebný povrch s typickými krížovými ryhami (bežný pre klasické honovanie).

.

Umožňuje vytvárať hlboké otvory s pomerom hĺbky k priemeru až 300:1 [2]. Pre nástroje sa používajú materiály. STEM predstavuje alternatívu k EDM vŕtaniu dlhých a úzkych otvorov a tiež slepých otvorov. Hasteloy. Konštantným posuvom v rozsahu 0. Medzi prednosti procesu STEM patrí. Využíva sa pre vŕtanie chladiacich otvorov do lopatiek turbín. Tieto procesy sú vhodné pre vŕtanie vodivých a korózne odolných materiálov.1 mm. možno vŕtať materiály vyrobené práškovou metalurgiou. Prietok clektrolytu je okolo 1 l/min. Elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou S T E M (Shaped -lube electrolyie machining). . Táto operácia je špeciálnym postupom ECM vŕtania malých hlbokých otvorov pomocou clektrolytov na báze kyselín.05 * 0. vysokolegované ocele. Kombinované postupy boli vyvinuté pre tvarovanie a opracovanie nevodivých alebo Čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov. STEM sa používa na vŕtanie rotačných a tvarových otvorov do vodivých. (ECDM Eiecirocbemical Discharge Machining) alebo (ECSM Elearomedianical Spark Machining). Postupy vŕtania sa používajú najmä pre malé otvory s priemerom pod 1 mm a pomerne veľkou hĺbkou. ktoré odolávajú kyselinám do určitých teplôt ako sú plasty a keramika pre vonkajšiu izoláciu a titánové zliatiny ako vodivá časť nástroja .128 4.2.4. ťažkoobrobiteľných materiálov ako sú korozivzdomé ocele. CD Cupiliary Driliing) kombinované metódy elektrochemického a elektroerozívneho úberu materiálu (ECAM Electrvchemical Arc Machining). pracovné napätie asi 10 V [14]. Ako elcktrolyt sa používa 10% roztok kyseliny sírovej pre niklové zliatiny a ostatné korozívzdomé materiály.3 Špeciálne postupy ECM opracovania Progresívne technológie Medzi Špeciálne postupy ECM opracovania patria postupy vŕtania malých otvorov a kombinované postupy elektrochemického a elektroiskrového úberu materiálu ako sú: • • • elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou (STEM Shaped Tube Electmlytk Machining) elektrolytické vŕtanie prúdom clektrolytu (ES Eiectrostream Drílling. otvory pre palivové dýzy a iné.4.trubky. rýchlorezné ocele. opatrená z vonkajšej strany izolačnou keramickou vrstvou. Nástroj katóda je dutá obvykle kovová trubica s priemerom 0. Elcktrolyt je vtláčaný pod tlakom 270 + 500 kPa cez dutinu nástroja a spätne vytláčaný úzkou medzerou medzi stenou otvoru a izoláciou nástroja.34 znázorňuje schému zariadenia s detailom zóny úberu materiálu. možno vŕtať slepé otvory. že: • • • • • tvrdosť materiálu nieje limitujúcim faktorom procesu vŕtania.75 t 3 mm/min je elektróda posúvaná do obrobku a rýchlosť posuvu ovplyvňuje rýchlosť rozpúšťania materiálu. superzliatiny ako Inconel. Efektívne je najmä vŕlanie viacerých otvorov súčasne. Obr. Stellit. vŕtanie mazacích otvorov v ložiskách. nevytvára sa tepelne ovplyvnená povrchová vrstva.85 mm [2]. možno vŕtať súčasne viac Otvorov.5 4.6 mm s toleranciami ± 0. Je možné vŕtať viac otvorov súčasne s rôznym priemerom alebo odlišným tvarom. Priemer vŕtaných otvorov je v rozsahu 0.

ES nástroj má ukončenie v tvare dýzy. Pre CD je to medzi 70 4 100 V. ktorý' zabezpečuje elektrický kontakt medzi elektródami. . • je potrebné zvýšiť požiadavky na ochranu životného prostredia spojené s toxickými odpadmi a ich Odstraňovaním. ak sa vŕta iba jeden otvor. ale CD proces má nástroj v strede sklenenej trubice kovový (obyčajne platinový) drôt.35 je schéma zariadenia pre ES spolu s detailom zóny úberu materiálu. pretože sa používajú kyselinové elektrolyty. • vyžaduje sa zložitý systém stroja a nástroja. kde je umiestnená kovová katóda.36 ukazuje detail zóny úberu materiálu pre proces CD. • je to pomalý proces. nemôže sa opracovať bežne dostupný Čistý titán a žiaruvzdorné ocele. použitým tvarom nástroja. Elektrolytické vŕtanie p r ú d o m eiektrolytu ES (Electrostream Drilling). • je potrebné zabezpečiť zvýšené bezpečnostné a hygienické požiadavky.2 Elektrochemické obrábanie F. prúd eiektrolytu 129 kovová trubica oNevač upi nan le O br. V tomto prípade sú vyvinuté dva procesy s veľmi podobným postupom.4.34 Elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou STEM K nevýhodám procesu sa radia nasledujúce obmedzenia: • proces sa môže použiť len pre korózne odolne materiály. pre ES sú prevádzkové napätia ešte vyššie až 400 600 V. Napätia sú pre obidva procesy až 10 násobne vyššie ako pri klasickom ECM a STEM.4. " Na obr. možno vŕtať úzke Štrbiny a drážky. ktorý zaviedla a využíva tý Rolls Royce. ktorý' patentovala a prevádzkuje firma General Electric a CD (Capilary Drilling). Obr. pre vŕtanie zakrivených otvorov. ES (Electrostream Drilling).CM • • • proces je vhodný aj pre vŕtanie tvarových otvorov. oba procesy používajú tenké sklenené trubice ako nástroj.4. CD (Capilaiy Drilling) Elektrolytické vŕtanie prúdom eiektrolytu predstavuje ďalší špeciálny proces vŕtania malých otvorov v kyselinovom elektrolyte pri vysokom napätí.4. Tieto procesy sa líšia: • rozsahom použitého prevádzkového napätia.

.

25 mm a s toleranciami ± 0. pretože v roztokoch kyselín má titán silný sklon k pasivácii. pre nehrdzavejúce ocele. Pre hlinik a jeho zliatiny roztok kyseliny chlorovodíková s prevádzkovou teplotou 40 " C.35 Schéma zariadenia pre ES vŕtanie malých otvorov s detailom zóny úberu materiálu [2. • požiadavku na pomerne zložitý systém zabezpečenia prúdenia elektrolytu. Proces umožňuje vŕtať otvory aj pod sklonom 10° [2]. čo je zabezpečované zložitým systémom výrobného zariadenia.36 Elektrolytické vŕtanie s prúdom elektrolytu CD .130 Progresívne technológie Ako elektrolyty sa používajú roztoky kyselín s koncentráciou 15 20%.4. Medzi ďalšie obmedzujúce faktory použitia možno zaradiť: • nizku produktivitu pri vŕtaní iba jedného otvoru. tlak a koncentráciu elektrolytu a riadenie procesu prúdenia elektrolytu. Elektrolytické vŕtanie prúdom elektrolytu umožňuje vŕtať otvory s veľmi malými rozmermi od 0.05 mm do pomeru hĺbky otvoru k priemeru 40 : 1. pripravok A Obr. niklové a kobaltové zliatiny a superzliatiny typu Hasteloy sa používa roztok kyseliny sírovej s teplotou 2 0 ° C.4. Nedoporučuje sa pre titán a jeho zliatiny. Procesy ES a CD je možné použiť iba pre korózne odolne materiály a zároveň elektricky vodivé materiály ako sú zliatiny niklu a kobaltu.Capilary Drilling 112] .15 do 0.025 -K). Pre optimálne vŕtanie otvorov je potrebné udržiavať konštantnú teplotu. 22] M Obr. • tvorbu škodlivých odpadov a výparov z kyselinových clektrolytov.

že procesy kombinovaného opracovania sú v štádiu extenzívneho vývoja a výskumu. ktoré využívajú zložený účinok elektrochemickej reakcie (ECM) a elektrického výboja ( E D M ) na uber materiálu vo vodných a m o k o c h hydroxidu sodného (NaOH) a dusičnanu sodného (NaNOj). alebo nizka intenzita úberu materiálu. 12. Kombinované procesy elektrochemického opracovania. Predpokladá sa. pričom elektrochemický proces napomáha vzniku kladne nabitých častíc plynu (vodíka) a následne vzniká výboj medzi nástrojom a obrobkom [1. tepelnému namáhaniu. tieto materiály prestavujú pri výrobe dielcov klasickým mechanickým opracovaním (vŕtanie priechodzích a slepých otvorov. že: • • • • • 131 tvrdosť materiálu nieje limitujúcim faktorom použitia procesov ES a CD. pretože ako dôsledok technologickej operácie vzniká tepelne poškodenie a veľká tepelne ovplyvnená zónu (HAZ). ECSM) bol vyvinutý pre opracovanie nevodivých a čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov ako piezoelektrická keramika (PZT) a polymérové kompozity s uhlíkovými alebo Kevlarovými vláknami. povrch nie je tepelne ovplyvnený a proces nespôsobuje metalurgické zmeny v povrchovej vrstve sa môžu vŕtať otvory aj do dielcov vyrobených práškovou metalurgiou. 22]. Obr. Názvy. LBM. USM. pre ECM 5. alebo iskra ECSM (Electrochemical Spark Machining) [5. Vzhľadom na to.5. tieto procesy nie vždy vyhovujú svojimi parametrami požiadavkám. " z angl. pri výrobe strojov. úzkych štrbín a rôznych zložených tvarov) zložitú úlohu. či sa pre elektrický výboj použije oblúk ECAM {Electrochemical Arc' Machining) [12]. 19]. 19]. ktoré sa v odborných publikáciách vyskytujú popisujú rovnaký princíp procesu úberu materiálu a sa rozlišujú podľa toho. [12].1 mm/min. únave. tvarovanie drážok.0 mm/min. ECDM. Proces úberu materiálu pri ECSM nie je ešte dostatočne preskúmaný a teoreticky vysvetlený.37 porovnáva jednotlivé procesy z hľadiska presnosti hĺbeného otvoru. Tieto materiály nachádzajú široké uplatnene v leteckom priemysle. odparovania a mechanickej erózie materiálu. Aj keď na opracovanie nevodivých materiálov sa môžu použiť iné progresívne technológie ako AWJ. spark je iskra. Na druhej strane. predovšetkým pre svoje vlastnosti ako je odolnosť voči korózii. resp sa nazývajú elektrochemické opracovanie pomocou elektrického výboja E C D M (Electrochemical Discharge Machining) [t. je možné vŕtať slepé otvory. nie je ujednotený názov. dischage je (elektrický) výboj .2 Elektrochemické obrábanie ECM K výhodám procesov patrí. dosahuje sa nevyhovujúca drsnosť povrchu a jeho integrita. Proces (ECAM. 4. arc je oblúk. pre kombinovaný spôsob ECSM je to 15 f 40 mm/min. Sú to procesy. súčasne je možné vŕtať viac otvorov. Základnou prednosťou kombinovaného procesu je veľmi vysoká intenzita úberu materiálu (dosahovaná kombinovaným účinkom výboja a elektrochemického rozpúšťania materiálu) v porovnaní s „klasickými" procesmi elektroiskrového (EDM) a elektrochemického (ECM) opracovania. Kým napr. že uber je výsledkom spolupôsobenia tavenia. elektrotechnickom a elektronickom priemysle. pri vŕtaní otvorov je pre postupy EDM uber okolo 0. Vývoj kombinovaných procesov vychádza v ústrety požiadavkám priemyslu pri opracovaní týchto materiálov.4.

.

Anódovo-mechanickč obrábanie kovov je založené na tepelnom a elektrochemickom pôsobení na obrábaný predmet. je pre kombinované procesy z hľadiska nízkej intezity úberu materiálu menej vhodný 11]. Obrábaný materiál je spojený s kladným pólom jednosmerného prúdu a je pritláčaný malou silou k otáčajúcemu sa kotúču. Vzdialenosť medzi katódou (nástrojom) a anódou (pomocnou elektródou) je 25 + 50 mm. Ako elektrolyty sa používajú 20 * 3 0 % vodné roztoky NaOH a N a N 0 3 . Pre tento proces bolo vyvinuté a úspešne používané zariadenie v bývalom Československu [18]. Kombinované procesy EC sa využívajú pre vŕtanie otvorov. Súčasne vznikajú v miestach mikrovyvýšenín na ploche ohrábanej súčiastky iskrové výboje. že jeho vrchná časť je pokrytá 2 -ŕ 3 mm vrstvou roztoku. tvarovanie drážok pre nevodívé alebo čiastočne vodivé keramické a kompozitné materiály [1]. Do skupiny kombinovaných procesov patrí aj tzv. ktoré svojim tepelným účinkom rozrušujú anódový film a vytvárajú na povrchu . anódového filmu. ktorá vytvára na obrábanom predmete ochranný film. je ponorený v elektrolyte tak. Doloi a Sorkhel [1] zjednodušene popisujú úbcru nasledovne: Pri elektrolýze. ktorý sa dotýka nástroja . ktorá prebieha medzi elektródami ponorenými v elektrolyte . Elektrický výboj spôsobuje vznik koncentrovaného tepla v malom lokalizovanom priestore na povrchu obrobku. ktorý sa dotýka nástoja. anódomechanické rezanie ťažkoob rob i teľných materiálov. Zdrojom napájania eklektického obvodu je jednosmerné pulzujúce napätie v rozsahu 70 * 90 V. Výboj vzniká v mikromedzere danej mikronerovnosťami obidvoch povrchov. Teplo vyvolá natavenie a následné odparenie materiálu. Na miesta dotyku nástroja a obrobku sa privádza v dostatočnom množstve špeciálna kvapalina. Za určitých riadených podmienok a ako dôsledok vysokého potenciálového gradientu následkom generovania vodíkových bublín. katódy a obrobku. ktorý je spojený so záporným pólom.katódy). vzniká električka? vylioj medzi kafiídou fl Ďbrobkom (neyodivý rnateriáJ napr keramika). Roztok NaCl bežne využívaný pre ECM.medenou katódou (nástroj) a anódou (pomocná medená elektróda s veľkou plochou) sa uvoľňuje plynný vodík na katóde. Film bráni priamemu kontaktu obrobku s nástrojom. Účinkom elektrického prúdu v kvapaline odlučuje sa kov z anódy a prechádza do tzv. Častice odpareného materiálu sa usadzujú na dne nádoby s elektrolytom. Obrobok.37 Porovnanie presností hĺbenia otvorov „klasickými" ECM a EDM procesmi a kombinovaným procesom ECAM (zdroj [12J) Bhattacharyya.132 Progresívni' technológie prúdenie elektrolytu M| j u nástrojová elektrolyt äeleKtrikum ECM EM D ECA M Obr.4.

od druhu obrábaného materiálu. superfinišovanie vonkajších valcových plôch.— — ~7* Eiaktrolyt Baktroiyt O b r .—— - _—s 1 = sa V . Príkladom týchto operácii je honovanie vnútorných otvorov (valce spaľovacích motorov. chromáty. od tlaku nástroja na opracovaný predmet. vložky valcov) a lapovanie resp. ktoré sa vykonávajú pomocou nevodivých nástrojov (brúsne kotúče a kamene). ' . vzniku elektrochemického kalu ako odpadového produktu. tým viac na nákladoch. Obr. spojené . ktorý' sa usadzuje na spodku nádrže.1 anódy malé krátciy.5 Vplyv E C M procesov na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Hlavné riziká vplyvu ECM technológií na životné prostredie vychádzajú z: • • používania elektrolytu (vodné roztoky solí a kyselin).38 znázorňuje jednotlivé riziká spojené s ECM procesmi. Do prvej skupiny patrí rezanie materiálov. 4. pokožky a vdychovania výparov. Ako pracovná kvapalina sa najčastejšie používa roztok vodného skla._ A -•• podráždenie pokožky. . 4. ktoré je potrebné investovať do detoxikácie a zneškodňovania odpadu (kalu). Do druhej skupiny patria operácie.38 Rizikové faktory pri elektrochemickom opracovaní (spracovanépodľa [21]) Pri práci je potrebné dodržiavať predpísané bezpečnostné a hygienické predpisy s ochranou očí.— " ^ f f l manipulácia s elektrolytom .Elektrochemické obrábanie ECM 1.2. Množstvo odobratého materiálu za minútu závisi od napätia a intenzity prúdu.1. V závislosti od zloženia materiálu obrobku sa pri elektrochemickom opracovaní vytvárajú toxické zlúčeniny šesťmocného chrómu. Tieto chemické zlúčeniny sa absorbujú do hydroxidov kovov v elektrochemickom kale. dusičnany a čpavok a k o p r o d u k t y elektrolýzy •4 nástrojová elektoda toxické výpary Obrobok L . prebrusovanie a leštenie nástrojov. Z hľadiska technologických vlastností anódovo-mechanické obrábanie možno rozdeliť na dve hlavné skupiny. Z uvedeného dôvodu ekonomická efektívnosť elektrochemického procesu spočíva čim ďalej. o č i a d ý c h a c í c h ciest ~ 3^ . dusičnany a čpavok. 4. od druhu použitej pracovnej kvapaliny.

.

pp. 6. SVTL. Vol. Phillips.39/2/1975. and Future Trends of. S.ed. W.Metals Handbook . A. Phillips. Buda. Monitoring and Control of Electrochemical Machining (ECM) ASME J. J. Ultraprccison Machining and Ultrafine Materials Processing. Egger. 9. Vol.Metals Handbook .K. Wei. pp. Bhattacharyya. K. Annals of the CIRP Vol.: Obrábéní .Machining. Dckkyser. Staelens.448-462 Kalpakjian. (Písomná práca k ašpirantske skúške . 21.. p. (1997). S. 12. 6.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Newton.P. Y.. 6. R. Vol 114. March. pp 542-547. Kumar.. Addison-We s ley Pub.A. March. ASM International.K.. J.. Warsaw. E.. March. H.: Electrochemical Grinding ASM ..L. 18. Singh. R. Rajurkar.: Drilling without Drills. 16.stream and Capillary drilling A S M .školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1981 McGeough. Jain.E. of Engineering for Industry. B.M. Journal of Material Processing Technoogy Vol 95.. Storer. American Machinist. Schnacker. R. March. May (1993) pp. 15. Z. Sorkhel. R. pp .P.. (1989) Lievestro.P. 6. B. Chapman and Hall. N. Vol 115.: Current Slatus in. Wydawnictwo naukowotechniczne. Búza. Dearborne. 11.Comp. 7. 6. 8.. Klocke. Kohls. Annals of the CIRP Vol. 13.39/2 (1989). K. A.. Vol 113. 17.587 -607 Maňková. B.Metals Handbook . Vol. Annals of the CIRP Vo1. Feb (1991) pp. Led. J.24-31 Taniguchi. SME. 19. J. (1997). Vol.l87 Buda.. Doloi.665-672 Jain. Special Report 743. 10. 4. 22.: Principles of Machining by Cuiting..134 Literatúra ku kapitole 4.Machining. (1986). G.Machining.: A Study of Wheel Wear in Electrochemical Surface Grinding. Srecnívasa Rao. 9. 5. ASM International.2: 1. 1983 . 20.5 4 1 9.B. (1982).H.M e t a l s Handbook .Inc. C : Machining piezolelciric ceramics an electrochemical spark machining (ECSM) process. Choudhary. Anals of the CIRP Vol.vyd. 9. London.: Experimental Investigation into Traveling Wire Electrochemical Spark machining (TW-ECSM) of Composites. Agrawal. J.9. pp. K. K. (1967) l. A.E.ed. J. of Engineering for Industry.. pp 145-154 1999 Bellows.573-582 Tônshoff. F. P.N.: Experimental investigation into electrochemical discharge machining (ECDM) of non-conductive ceramic materials.Machining. G.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.M. Vol 58. Journal of Materials Processing Technology.: Electro. C..35/2. van Luttervelt.vyd.technický prñvodce SNTL Praha 1987.L. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Proccsesses Annals of the CIRP / Keynote Papers 1997.. ASM . C.553-568 Tool and Manufacturing Engineers Handbook.Led Newton. Abrasion and Erosion. R. 468 Rajurkar. of Engineering for Industry. (1976). T. l. ASM International. S.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov. 32/2/1983 pp. ASM International.: Electrochemical Machining. R.: Advanced Methods of Machining.1996 pp. Vol. pp 5 3 3 .: Shaped Tube Electrolytic Machinig ASM . 216-223 Vigner.. (1997). (1997). K. 82 -93 Kaczmarek. Bratislava.cd. March. 14. P. 3. J.. V. Progresívne technológie 2. BékéŠ. D . ASME J. Feb (1992) pp. ASME J. 75 -82 Ilhan. Vi.: Manufacturing Engineering and Technology. Snoeys. Prikryl. (1988).: Teoretické základy obrábania kovov. Z.p.1 Machining. Sathyanarayanan.ed. I.

ióny. aj keď niekedy nieje celkom jasné. spracovanie lúčom atómov alebo molekúl (atom or molecole beam processing) použiva široký lúč častíc (atómy alebo molekuly) najčastejšie pre naparovanie tenkých vrstiev. čo obsahuje. a EDM používa iskrový výboj s vysokou prúdovou hustotou a nízkym urýchľovacím napätím (100A v špičke impulzu a napätie niekoľko voltov). 4.zaužívaný názov laserový lúč. Podrobne sú tieto procesy popísané v kapitole 4. ECM) alebo dynamické (IBM) prebiehajúce na atomárnej úrovni. Podstatou procesov. skupín: 1. ako sú fótony. • plazmový lúč (PAM). Odoberanie materiálu je výsledkom reakcie elementárnej častice energetického lúča (atóm. Charakteristické pre energolúčové procesy je. ktorú poskytujú vysokoenergetické lúče elektrónov. je tepelný proces úberu materiálu prebiehajúci na vzduchu pomocou úzkeho bodovo fokusovaného lúča alebo širokého lúča. Opracovanie lúčom elektrónov použiva elektrónový lúč s vysokým urýchľovacím napätím pri nízkom prúde (10 kV. Podľa typu častíc sa energolúčové procesy delia do 6. elektróny. spracovanie lúčom plazmy (plasma beam processing) je tepelný proces prebiehajúci na vzduchu alebo v ochrannej atmosfére. • elektrónový lúč (EBM) • iónový lúč (IBM). Energetický lúč je definovaný ako usmernený tok extrémne malých energetických častíc. že energia potrebná na odstránenie atómu z povrchu obrobku musi byť väčšia ako energia mriežkovej väzby E b a musí existovať prebytok energie povrchovej bariéry Es.2. 2. spracovanie lúčom iónov (ion beam processing) je dynamický alebo reaktívny proces prebiehajúci vo vákuu. spracovanie lúčom fotónov (photon energy beam processing) . 3.. EDM). Taniguchi (1989) ako prvý nazval tieto procesy ako energolúčové procesy. elektrón ión. PAM. 6. uber materiálu sa deje chemickým rozpúšťaním. plazma alebo chemicky a elektrochemický reaktívne atómy. že úber materiálu sa deje zvyšovaním vnútornej energie atómov v povrchu obrobku. fotónov iónov a plazmy. Procesy spracovania sú realizované ako tepelné (LBM. Do tejto skupiny patrí: • elektroerozívne spracovanie (EDM) • laserový lúč (LBM). 5. ktorá sa zhoduje s potenciálnou bariérou . EBM. spracovanie lúčom chemicky a elektrochemický reagujúcich (reaktívnych) látok (ebemical and eleetrochemical beam processing). široký alebo úzky fokusovaný lúč obidva procesy sú tepelné procesy úberu materiálu.) na časticu (atóm) materiálu alebo účinkom zhluku častíc (atómov) na zhluk častíc (atómov). reaktívne (CM.. spracovanie lúčom elektrónov (electron beam processing) zahrňuje: • lúč elektrického výboja (EDM) usmemý pomocou nástroja v dielektrickom prostredí • lúč elektrónov vo vákuu (EBM). 1 mA).5 ELEKTROTEPELNÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU 5 Elektrotepelné a/alebo tepelne procesy využívajú na uber materiálu ako primárny zdroj tepelnú energiu.1 a 4. Technickej verejnosti je tento názov známy. ktoré prebiehajú na atomárnej úrovni je.

.

^ 10J MJ/nr. minimálna špecifická energia potrebná pre odrezanie hrúbky vrstvy 1 pm ocele je okolo ô = 10 3 MJ/m 3 . a príkon P 3 . táto hodnota sa blíži k hodnote teoretického strižného napätia i 5 . Pre hrúbku vrstvy 1 pm (čo zodpovedá brúseniu) je T s = 1. Tieto veličiny sú tiež označované ako hustota energie (W/nr).: 1 0 1 10. Nasledujúca tabuľka uvádza orientačné hodnoty týchto veličín.0. 1 0 n 10=-ŕ 1 0 6 1G 9 mikroskopická P ä [W/m . Pre hrúbku odoberaného materiálu v oblasti atómovej mriežky. odparenia a napravovania je špecifická energia 5 = 1 0 ° -^105 MJ/m 3 vyššia. IBM IBM Nasledujúce kapitoly. V A je molárny objem materiálu obrobku (m /mol). Pre procesy tepelného natavenia.10 J MN/m 2 .1 0 . udáva Taniguchi (1989) hodnoty potrebnej minimálnej energie ó = 10. ] (stredná hodnota) na p l o c h u . = G/2tt= 1. vo vysokom vákuu asi 1 cV. Významom zodpovedá strižnému napätiu t s pri obrábaní rezaním alebo brúsením. PAU odparovanie EBM. k d e d o p a d á lúč 1 0 * Ť -o10« Ť 1 0 9 106Ť 1 0 7 / 1 0 H 10ä-ŕ 10'J 1 0 3 -ŕ 1 0 Ä 1010 4.8 v 1 0 7 CH a ECM A F M . Pre väčšiu hrúbku odrezávanej vrstvy. 2 / 1 0 9 v 1 0 1 0 10. Pre porovnanie.1 0 " ( p r e f ulzujúcl zdroj) 10" Ť 10. sú prednostne zamerané na procesy úberu a delenia materiálov. l Vstupná hustota energie (W/nr) na makro a mikro úrovni {spracované podľa Taniguchi (1989)) proces m a k r o s k o p i c k á Pm ľW/m . Energia väzby atómov pri atmosferickom tlaku je okolo 10 eV (1. že hrúbka odoberanej vrstvy sa pohybuje rozmedzí 10"J -ŕ 10"3 um.3 +• 0. na jednotku plochy na makroskopickej úrovni.6.. krehký a húževnatý l o m m í k r o o b r á b a n i e / brúsenie tavenie EBM.3. ] (na a t o m á r n e j úrovni) na j e d n o t k o v ý r o z m e r častice 10"-. pretože na vypudenie atómu z mriežky do okolia jc potrebné vyvinúť viac energie.EDM. Dôležitými výkonovými ukazovateľmi energolúčových procesov sú príkon P m . Pri energolúčových procesoch sa rozmery odoberanej vrstvy pohybujú od úrovne vzdialenosti atómov v mriežke kovu (asi 0. je strižné napätie T s = 0. Hodnota minimálnej špecifickej energie potrebnej pre odobratie materiálu musí byť väčšia ako suma väzbovej energie mriežky. (pre pulzujúci zdroj) 101*-.4 nm) až po hodnoty veľkosti zrna materiálu. pre chemické a elektrochemické opracovanie. okolo 10 um. LBM.104 MN/m : . 1013 rýchlosť úberu materiálu [m/s] v=PmŕÔ 10/ 7 Ť 1 0 * široko meniteľné široko meniteľná 10-' Ť 1 0 ° 10. Hodnota strižného napätia je závislá na hrúbke odrezávanej vrstvy. Minimálna Špecifická energia 5 je dôležitá hodnota v procesoch energolúčového spracovania.lu': 1 0 " -. Potom minimálna Špecifická energia Ô (J/m ) potrebná pre uber jednotkového množstva materiálu je vyjadrená vzťahom: 5 = (Eb+Es) N A / V A N A je Avogardovo číslo 6. na jednotkový rozmer častice na mikroskopickej alebo atomárnej úrovni.().136 3 Progresívne technológie povrchu. T a b . So zmenšujúcou sa hrúbkou odrezávanej vrstvy hodnota strižného napätia stúpa. 10"' 9 J).1.1 0 " 10"-.. pomocou. ktroých jc možné určiť orientačne rýchlosť úberu materiálu. čo zodpovedá oblasti presného frézovania. to znamená. . venované v úvode vymenovaným energolúčovým technológiám.022.1010 N / m .10 23 (atom/mol).

je umiestnená v tesnej blízkosti obrobku. medzi ktorými prebieha výboj. . používaným zariadením a oblasťou priemyselného využitia. V súčasnosti sa elektroerozivne obrábanie nerozlišuje podľa vyššie uvedeného delenia.1 EDM 5. 11. 13. obr. 5. ktorá medzi nimi prúdi. Elektroerozivne metódy obrábania vodivých materiálov sú založené na využití tepelnej energie. /. Obrobok. Lazarenknvová [15]. Druhá elektróda (nástroj). tiež z vodivého materiálu. ktoré sú posúvané smerom do obrobku a vytvárajú požadovaný profil. V závislosti od druhu elektrického výboja. alebo tvarové elektroerozivne obrábanie (EDM Sinking) • drôtové rezanie (WEDM Wťre Electricai Discharge Machining) • brúsenie (EDG Electricai Discharge Grinding). ako dôsledok elektrického výboja. 26]: • hĺbenie. Veľmi malé častice (voľným okom neviditeľné častice . kedy sa objavili prvé eleklroiskrové obrábacie stroje. od parametrov obrábania a zdrojov impulzného toku existuje niekoľko spôsobov elekiroerozívneho obrábania. R. takže len ťažko ho možno nazývať netradičným. Základy pre elektroerozívne obrábanie (niekedy používaný názov eleklroiskrové obrábanie) položil už v roku 1768 Sír Joseph Priestley. ako výsledok výskumu opotrebenia kontaktov elektrických spínačov. ktorý popisal jav clektroerózie. Každá metóda sa líši počiatočnými technologickými charakteristikami. keď zaznamenal vznik kráterov na plochách kovov oproti vodivým elektródam. V 70-tych rokoch sa zaviedlo delenie elektroerozívneho obrábania na [5. Z medzery (gap) medzi nástrojom a obrobkotn sú produkty elektrolýzy odnášané pomocou dielektrickej kvapaliny.1. Priemyselne bol tento jav použitý až v prvej polovici XX. jedna z elektród. ale n i e j e s n í m v kontakte.5. keď prvý patent a teoretické základy elektroerozívneho procesu vypracovali roku 1943 B. iskra a/alebo oblúk.mikročastice} vo forme dutých guličiek sú odstraňované z materiálu tavením a odparením. ale sa klasifikuje podľa jeho technologických možností [1. musí byť z elektricky vodivého materiálu. pomocou rýchlo sa opakujúcich periodických impulzov iskrového výboja za prítomnosti dielektriká (kvapalne médium). na ktorú sa premení elektrický výboj vznikajúci medzi elektródami (nástroj a obrobok). storočia.1.1 Princíp technológie elektroerozívneho obrábania FJektroerozivne a/alebo elektroiskrové obrábanie je technologický proces. Lazarertko a /V. tým sa dosahuje trojrozmerné obrábanie (3D). Pre technológiu hĺbenia sa používajú ako nástroje tvarové elektródy. Začiatok širšieho priemyselného využitia sa datuje do rokov 1950 až 1954.5.1 Elektroerozívne obrábanie FJektroerozivne obrábanie (medzinárodné označenie EDM Electricai Discharge Machining) patrí v súčasnosti k dobre zavedeným progresívnym výrobným procesom. 30]: • etektroiskrové • elektroimpulzné • e lektrokon taktné • anodomechnické. pri ktorom k úberu materiálu dochádza elektricky.

.

4 mm [1].doba ionizácie. Jednosmerné napätie privádzané do obvodu s odporom R a kapacitou kondenzátora C (tzv. klasický Lazarenkov RC obvod) vytvára v krátkych impulzoch výboj medzi katódou a anódou.zvyškový čas. Obr.doba výboja.138 Progresívne technológie servopohon posuvu JJJJJI držiak .3 Profil jediného impulzu pri EDM a .5. d . p r í v o d dielektriká ' i s krovy výboj " f c •R n a d r ž L : : prípravok obrobok Obr.doba deionizácie. je komplexný jav.1 Princíp zariadenia pre elektroerozívne obrábanie [3] Proces vzniku elektrického výboja medzi dvoma elektródami. b . Vzdialenosť medzi elektródami potrebná pre vznik výboja býva v rozmedzí 0.01 až 0.5.2 Typický priebeh impulzov pri E D M Zapnutý cyklus a špičkový prúd určujú energiu výboja prúd JV J čas. ktoré sú v určitej vzdialenosti od seba. V ideálnom prípade každý impulz vyvolá iskrový výboj.^-"nastroja .5. c .5.T — F zapnutý cyklus 1— čas —*• X- ipiíkový prúd Obr. OBR. ktoré sú ponorené v kvapalnom médiu (dielektriku). Úbytok materiálu z elektródy prebieha počas ionizácie . zapnutý vypnutý cyklus —\ vypnutý cyklus -M—v prúd .2 znázorňuje typický priebeh impulzov.

Doba prerušenia napätia musí byť dlhšia ako doba deionizácie. J Elekíroerozívne obrábanie EDM-WEDM i 39 Výsledkom výboja je krátkotrvajúca koncentrácia elektrickej a mechanickej energie elektrónov na anóde. ktorá sa vybije vo forme silného iskrového výboja. ktoré charakterizujú proces elektroerozívneho obrábania.výsledný impulzu a frekvencia výboja. natavenie a dokonca odparenie kovu z anódy. Geometria a vlastnosti povrchovej vrstvy po opracovaní. produktmi erózie. ale aj katódy. Nástrojové menšia ako tvrdosť rozmery. elektrické podmienky vzniku výboja . pracovná vzdialenosť medzi elektródami.001 až 0. pričom ich tvrdosť môže byť opracovaného materiálu.jeho tuhosť a stabilita. čím sa zaručuje určitý pomer medzi kapacitou a hodnotou intenzity prúdu.jej chemické a fyzikálne vlastnosti. kým iskrový výboj teplotu 10 000 °C za 0.5. Základom klasického elektrického RC obvodu je kondenzátor. Relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy. intenzita a spôsob prúdenia dielektrickej kvapaliny. vznik vysokej teploty v bezprostrednej blízkosti výboja. • Technické a ekonomické ukazovatele EDM procesu: • • • • Intenzita objemového úberu materiálu. V elektroiskrových zariadeniach sa používa kondenzátor s kapacitou 0.j. Pojem elekíroerozívne obrábanie a elektroiskrové obrábanie sa pri vysvetľovaní bude používať ekvivalentne. Prerušenie (pokles) napätia umožní nataveným časticiam ich vymrštenie z krátera a odplavenie prúdiacim diclelctrikom.3 ukazuje dĺžku trvania ionizácie častic. Okrem elektroiskrového obrábania. že natavený kov je vymršťovaný do dielektriká. používajú sa ešte systémy elektroimpulzného obrábania a elektrokontaktného obrábania. ktorého princíp je popísaný vyššie a v ďalších kapitolách. Intenzita prúdu má vplyv na výkonnosť procesu.1 s až 0.25 až 600 mikrofaradov (pF). Prítomnosť dielektriká napomáha ionizácii toku nabitých častic. stupeň kontaminácie . vznik výboja a deionizáciu častíc. Jeho úlohou je akumulácia elektrickej energie.. Obvod s kondenzátorom tvorí základ pre elektroiskrové opracovanie kovov.jej chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti.0001 sekundy). Materiál obrobku . aby sa zabránilo plynulému iskreniu v jednom bode. Elektrodynamické sily a spád vnútorných napätí následkom teplotného poľa zapríčiňujú. Kráter tvorený jediným výbojom sa považuje za guľový segment a charakterizuje sa priemerom a hĺbkou. V takom obvode vzniká pri určitej vzdialenosti elektród elektrický oblúk a nie iskrový výboj.jeho chemické a ťyzikálne vlastnosti. Čas obrábania. výsledný tvar a tvar výboja. sú: • Zariadenie pre EDM (stroj) . energia rozmery. .1 ms až 0. Nástrojová elektróda .5. Prúdová intenzita nabíjaného prúdu sa meni s odporom.01 ms [30]. kapacita prietoku dielektriká. Používajú sa aj obvody bez kondenzátora. tvar a elektródy sú z vodivých materiálov. V mieste výboja sa tvorí charakteristický kráter (crater). riadiaci systém a stupeň automatizácie. trvanie výboja (0. Parametre. • • Tvorenie výboja t. Elektrický oblúk dosiahne teplotu 3 600 až 4 000°C za 0. tiež označovaný ako jamka (pil alebo meniscus). Profil priebehu impulzu napätia a prúdu v závislosti na čase na obr.1 ms. ich princíp a odlišnosti sú stručne charakterizované v ďalšom. • Dielektrická kvapalina .

.

pri tlaku dielektrickej kvapaliny 138 kPa a vzdialenosti elektród do 0. že v procese nepôsobia mechanické sily a zaťaženie. polarita.140 Progresívne technológie Elektroimpulzné obrábanie je spôsob elektroiskrového obrábania. Jeho podstatou je odporové odtavovanie materiálu obrobku. a tým sa vytvára mechanické budenie alternujúcich impulzov. Zásobník dielektrickej kvapaliny spolu s čerpadlom.1 Zariadenie p r e elektroiskrové opracovanie Zariadenie (stroj) pre elektroiskrové obrábanie podľa obr. Elektrokontaktné obrábanie je tiež spôsob elektroiskrového obrábania. pretože napr. potrubím. tuhosť a stabilitu aj napriek tomu. ktorý má obvykle tvar písmena C. Používa sa pre obrábanie podobné sústruženiu. frekvencia a tvar impulzu nie sú závislé na dobe obrábania a na fyzikálnom stave eróznej medzery [30]. suportu s nástrojom. Tento spôsob obrábania je označovaný tiež ako „no-wear EDM" t. Využíva oblúkový výboj a malý počet impulzov v rozmedzí 50 až 500 Hz. nádrže s dielektrickou kvapalinou a príslušným čerpacím a chladiacim systémom a z generátora na tvorenie elektrických impulzov. kde sú vysoké náklady na nástrojové elektródy (napr. Regulácia popritom zabezpečuje najmenšie . ktorý využíva oblúkový výboj vhodného tvaru a časového priebehu. Pre zabezpečenie stabilnej Šírky medzery sa používajú servomechanizmy na báze jednosmerných krokovacích motorov alebo elektrohydraulických servovcntilov. Maximálna rýchlosť úberu pri elektrokontaktnom frézovaní je vysoká a môže dosahovať hodnoty až I mil. Nástrojová elektróda (kotúč alebo disk) sa otáča. frézovaniu a v menšej miere i rozrezávaniu. pôsobia hydraulické sily zabezpečujúce plynulé prúdenie dielektriká medzi nástrojom a obrobkom. pracovný stôl na upínanie obrobku a manipuláciu s ním a tiež nádrž na dielektrickú kvapalinu.1. pracovného stola pre upnutie obrobku.4 sa skladá z rámu. pri výrobe tvárniacich nástrojov). Na druhej strane. Mechanizmus regulácie pohybu elektródy umožňuje dodržať medzi elektródami veľmi úzku medzeru a je schopný ju rýchle rozšíriť. je potrebné vyvinúť silu okolo 8 900 N. Dôležitú úlohu v zariadeniach pre elektroiskrové obrábanie má systém riadenia. Opotrebenie nástrojovej elektródy je menej ako 1 %. kde amplitúda. Tlak dielektriká závisí na veľkosti plochy pracovných elektród. Táto technológia sa používa tam.5. Nositeľom energie sú ióny. K. Zdrojom pracovného prúdu je impulzný generátor. To je dôležité najmä pri jemnom dokončovacom obrábaní. V porovnaní s elektroiskrovým spôsobom. R á m stroja. pre elektródu s celkovou plochou 645 cm". sa pri tomto spôsobe 3 dosahujú podstatne vyššie úbery. tomuto účelu sa používajú zvlášť skonštruované impulzné nezávislé generátory. Zapojenie nástrojovej elektródy je na plus (+) pól a obrobku na mínus (-) pól. Elektroimpulzné obrábanie je vhodné pre opracovanie rozmerných obrobkov a pre hrubovacie operácie. mmVmin alebo 500 kg/h [30]. V ráme stroja sú uložené všetky ostatné časti ako: pracovný suport s nástrojom. musí mať dostatočnú geometrickú presnosť. ktorý zabezpečuje dodržanie vzdialenosti (medzery) potrebnej pre vznik výboja. doba trvania impulzu. Uber materiálu nastáva rozmerovým roztavovanim.03 mm [26]. napr. ale drsnosť a presnosť rozmerov je pri kvalitatívnom porovnani horšia. na oddeľovanie polotovarov a k podobným hrubým operáciám. Zdrojom energie býva obvykle transformátor o výkone desiatok až stoviek kW. až 25 000 mm /min. na odstraňovanie nečistôt z povrchu ingotov pred valcovaním.1. zodpovedajúca veľkému výkonu. Rozmerová i tvarová presnosť je nízka. čistiacimi filtrami a s chladiacim zariadením je uložený obvykle v základoch stroja. 5. ktoré vyžadujú dostatočnú tuhosť stroja. čo spolu s nutnosťou rotácie nástroja obmedzuje použitie tejto metódy.j. s minimálnym opotrebením nástrojovej elektródy.

Každé prerušenie potrebného na dokončenie danej operácie. Z .4 Prvky zariadenia pre elektroiskrové obrábanie [26] N -nástroj. ktorý určuje a ovplyvňuje hlavné technologické a kvalitatívne parametre elektroerozívneho obrábania.5. e) obvod riadený mikropočítačom.5.tranzistor PC . regulovaný elektronický. c) obvod s transformátorom pre elektroimpulzné generátory. mikropočítač riadi všetky parametre výboja. (zdroj:[26J) . Podľa charakteru zaťaženia a reakcie generátora na zaťaženie sa delia na: generátory' s nízkou frekvenciu výbojov. b) obvod s frekvenčným oscilátorom. hydraulický valec . T • transformátor Ose .5 Druhy elektrických obvodov generátorov impulzov pre elektroiskrové zariadenia a) jednoduchý obvod z kondenzátorom C.f r e k v e n č n ý oscilátor Tr . d) obvod s tranzistorom. generátory na relaxačnom princípe s vyššou frekvenciou výbojov. 0 • obrobok C .1 Elekiroerozívne obrábanie EPM-WEDM znamená zodpovedajúce predĺženie 141 času prerušovanie sledu výbojov.m i k r o p o č í t a č Obr.5.z d r o j D.kondenzátor.d i ó d a . napájanie eleklrohydraulický servoventll upinacia doska nástrojová elektróda Čerpadlo o b r o b o k (+) JsmerP0SUVU základy stroja zásobník dielektriká 1 zásobník hydraulickej kvapaliny Obr. Najdôležitejšou časťou stroja je generátor elektrických impulzov.

.

Druh prostredia pôsobiaci na povrch obrábaného materiálu má niekedy aj chemické účinky. ktorý umožňuje dobrú kontrolu výboja.1. V bývalom Československu ich vývojom a výrobou sa zaoberal Vývojový ústav mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom (VUMA). Locamo a Charmilles Ženeva (Švajčiarsko). g. • Pri práci nesmú vznikať jedovaté a výpary a nepríjemný zápach. pri ktorých amplitúda doby trvania impulzov.1. 26]: • Musí zabezpečovať potrebnú vzdialenosť medzi elektródami (môže byť menšia než 0. najmä obyčajný petrolej. • Musí byť chemicky neutrálna. ktoré prevažne tvorí kvapalina nazývaná dielektrikum. frekvencia a tvar impulzov nezávisí na dobe obrábania a na zaťažení. silikónový olej a dielektriká na báze vody. polarita.01 mm) aby prechod prúdu medzi obidvoma elektródami vyústil do výboja. ako aj pri požiadavkách na vyššiu intenzitu úberu materiálu.2 Dielektrická kvapalina Elektroiskrový výboj medzi elektródami prebieha v rôznom pracovnom prostredí. Z hľadiska rôznorodosti druhov priemyselne používaných strojov existuje asi 85 až 110 rôznych typov. musi byť stála. potrebné pre zabezpečenie obrábania a zároveň monitorizáciu podmienok obrábania elektroiskrovým výbojom. • Nesmie podliehať chemickým zmenám. nízkej ceny a nízkej viskozity a zároveň chemicky nereaguje s uhlíkom. Najnovšie sa používa deionizovaná destilovaná voda. Krupp a Siemens (NSR).5. Pevnofázové zdroje napájania umožnili používať rôznu polaritu na elektródach tak ako je to v systéme elektroimpulzného obrábania. V priemyselných zariadeniach sa však najviac využíva petrolej.10"' 6 S.5 ilustruje typy používaných zdrojov elektrických impulzov (generátory impulzov) od jednoduchšieho elektronického regulačného obvodu až po mikropočítačom riadený obvod. a preto je potrebné venovať pozornosť jej voľbe. olej a vzduch. Výbojové napätie je variabilné podľa typu obvodu. kaolínová emulzia a rôzne soľné roztoky. 22. • Musí mať dostatočne vysokú teplotu horenia. ktoré je spravidla elektricky ne vodivé ako petrolej. • Musí zabezpečovať dobrý odvod (odplavenie) eróznych splodín zo zóny úberu materiálu. ako vodné sklo. Používa sa tiež kerozín. aby sa rýchle obnovovala izolácia po výboji. AEG.m'1 a doporučuje sa pre jemné obrábanie [22]. Pracovné prostredie. a. Najznámejšie európske firmy sú AGIE. . 5. Mikropočítačom riadený obvod umožňuje riadenie všetkých parametrov výboja. aby zamedzovala vzniku korózie. Elektroerozívne stroje sa vyrábajú asi v 13 štátoch sveta. Dielektrická kvapalina má dôležitý vplyv na celý erozívny proces. pri relaxačných obvodoch býva 60 + 300 V. • Musí mať malú viskozitu (32 34 SSU) [26] a dobrú zmáčavosť. a polo vodivé. Obr. • Musí zabezpečovať ochladzovanie elektród a odoberaných mikročastíc triesky. Na kvapalinu sú kladené nasledujúce požiadavky [1. má vplyv na vznik elektroiskrového výboja. Silikónový olej a jeho zmesy s petrolejom dávajú vynikajúce výsledky pri obrábaní titánu. Skoro všetky tieto vlastnosti majú ľahké strojné alebo transformátorovč oleje.142 Progresívne technológii' Najnovšie sa používajú impulzné generátory nazývané ako nezávislé generátory. Wickmantd Coventry (Veľká Británia). ľahko vyrobiteľná a lacná. Deionizovaná voda má nízku vodivosť okolo 2 až 5. ktorá je vhodná z hľadiska požiarnej bezpečnosti. aby nedochádzalo k vzplanutiu. 5. zníženie opotrebenia nástroja a vyššiu akosť povrchu.

1 0. v niektorých prameňoch [ 1.08 0. Vysvetľuje sa to tým.5. — 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 Teplota T [°C] 0 5 10 15 20 Stupeň znečistenia dielektriká [ % J Obr.ivne obrábanie EPM-WEDM 143 Na obr.5. .7 Vplyv stupňa znečistenia na hodnom úberu materiálu pre rôznu vybíjaciu energiu Wi (zdroj: [30]) Úlohou dielektriká je aj odplavovanie produktov erózie. je zaznamenaný pokles o 30 až 40% normálnej účinností. Teplota dielektriká pri elektroískrovom obrábaní dosahuje 60 až 80°C. Pevné odpadové produkty bývajú zachytené na opracovanom materiále alebo pracovnej elektróde.3 0. Nevýhodou tohto systému je vznik kužeľovilosti stien (overení) vytváraného profilu.5.8a. 26] popisovaný ako reverzný systém prúdenia. 5. obr.33 L Diagram ukazuje všeobecnú povahu tohto vplyvu.5. Pri 2 až 4% -nom znečistení.6 je diagram závislosti úbem materiálu na druhu dielektrickej kvapaliny pri rôznej teplote. Plyny. že s pribúdajúcou energiou výboja sa medzera medzi elektródami zväčšuje. najmä pri malej energii výboja (krivka 1). Pri hrubovaní a opracovaní rozmerovo veľkých dielcov sú pevné častice odplavované dielektrickou kvapalinou a zachytávané v spodnej časti nádrže ako kal. najmä pri hĺbení hlbokých a tvarovo zložitých profilov. Krivka 1 je pre energiu výboja 0. Prúdenie dielektrickej kvapaliny hrá z vyššie uvedených dôvodov významnú úlohu v procese EDM. J Elektroeroz. pokiaľ nie sú rýchle odstraňované. (v obrobku musí byť predvŕtaný otvor) obr. jeho chladenie však nieje vždy podmienkou. Na obr.06 0.b.3 0. Dôležitou podmienkou stabilizácie erozivneho procesu je rýchle odplavovanie produktov erózie a zároveň obnovovanie čistoty dielektrickej tekutiny v oblasti opracovania. Stabilizácia teploty sa vyžaduje pri presnom obrábaní. Obnovovanie čistoty je obyčajne zabezpečené filtráciou dielektrickej kvapaliny cez kazetové filtre. krivka 2 pre 3. • systém vstrekovania a prúdenie kvapaliny zo spodnej časti alebo z hornej časti obrobku.02 0 q < 0. kde vytvárajú izolačnú vrstvu a zabraňujú elektroerozivnemu procesu. . Medzi najrozšírenejšie patri: • systém prúdenia kvapaliny nasávaním cez obrobok. alebo cez nástroj.b. Krivka I je pre petrolej. takže odpad je možné ľahšie odstraňovať a dielektrikum sa v mieste výbojov natoľko neznečistí. Jpeiroiei — j 0.5.9a.53 V w 3.04 0. ktoré zachytávajú častice veľkosti 2-^-5 um.6 Vplyv teploty dielektriká na uber materiálu (zdroj: ¡30}) Obr.4 ransformatrovy otej I E .7 je vplyv znečistenia dielektrickej kvapaliny na účinnosť procesu. 5.33 J.1 v * strojov v m 1 olei y i = 033 J -—• . Pri znečistení do 2% sa účinnosť výrazne nemení. majú rovnaký účinok.2 0. Vhodné prúdenie je zabezpečované rôznymi čerpacími systémami. krivka 2 pre transformátorový olej a krivka 3 pre strojový olej. Tieto odpadové produkty môžu byť vo forme kompaktnej látky alebo plynu.

.

kde nie je potrebné zabezpečiť výrazné prúdenie kvapaliny. Náklady na elektródy predstavujú podstatnú časť prevádzkových .144 • Progresívne technológie systém prúdenia ponorením.1. má aktívnu úlohu v procese elektroiskrového obrábania.3 Nástrojové elektródy a ich opotrebenie Nástrojová elektróda. ako veľmi dobré. priemerné.10.5.5. nepriaznivé až po veľmi nepriaznivé alebo obzvlášť nepriaznivé prúdenie. dobré. 5. obi. Chladenie elektród a odplavovanie splodín erózie je zabezpečené pri relatívnom vzájomnom pohybe elektród vibráciou alebo cyklickým prerušovaním impulzov. Moderné elektroerozívne stroje využívajú na zlepšenie účinnosti odplavenia eróznych produktov z medzery medzi elektródami vysokofrekvenčné vibrácie [8]. aj keď nie je v priamom kontakte s obrobkom.elektróda Obr. ale na optimálnu prevádzku stači ponorenie dielca do dielektrickej kvapaliny [26]. (J973) [26] slovným označením á diagramom vzájomnej polohy a tvaru elektród.8 Prúdenie dielektrickej kvapaliny systémom nasávania cez a) obrobok b) nástroj. používa sa pri obrábaní plytkých profilov a tvarov. nástroj . (zdroj: McGeotigh[22]) Spôsoby prúdenia dielektrickej kvapaliny klasifikoval Benger.1.

5. Pri brúsení a rezaní sa používajú elektródy / liatiny. Grafit je dobre obrobiteľný materiál a má vhodné charakteristiky pre EDM obrábanie.10 Diagram pre klasifikáciu prúdenia dielektrickej kvapaliny pri elektroiskrovom obrábaní. Je vhodný pre opracovanie ocelí. meď . mosadze a med* . Najviac rozšíreným materiálom elektród je grafit pre elektroiskrové a elektroimpulzné technológie. je z rôznych materiálov. Pri opracovaní otvorov sa používajú elektródy z medi. spôsob výroby. Nástrojová elektróda. predovšetkým vysokú teplotu tavenia okolo 3000"C. pretože zahrňujú náklady na materiál elektródy. ocele. jednoduchá vyrobiteľnosť aj tvarovo zložitejších profilov konvenčnými technológiami. ktorá sa obvykle pripája na záporný pól obvodu. znečisťujú zariadenie. ktoré vznikajú jeho opotrebovaním. a pre jemné dokončovanie povrchov s drsnosťou Ra pod 0. Jeho nevýhodou jc. že erózne splodiny.grafitovej kompozície (lisovaný prášok grafitu medi a olova). . veľmi d o b r é dobré priemerne nepriaznivé veľmi nepriaznivé Obr. najmä karbidu volfrámu. ktoré odporúčal Beiiger (1973) [26] obzvlášť nepriaznivé Hje>ako 10 x D Základné požiadavky na nástrojové materiály elektród sú: • • • elektrická a tepelná vodivosť.ťvne obráboniľ EPM -WEDM 145 nákladov. údržbu a obnovu opotrebovaných elektród.5. Odporúča sa pre obrábanie karbidov. liatiny.grafitovej kompozície.! F. vysoký bod tavenia. M e ď ako materiál elektród jc dobre odolná voči erozívnemu opotrebeniu a jej použitie jc hospodárne. tiež sa používajú elektródy z hliníka a mosadze.lektroeru7.5 pm [26].

.

Wolfrám sa používa pre špeciálne účely hĺbenia veľmi malých otvorov s priemerom do 0.11 znázorňuje charakteristické oblasti opotrebenia a používanú terminológiu pre hodnotenie. tepelnú vodivosť. Relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy vyjadrené v percentách je dané pomerom úbytku objemu elektródy VE k úbytku objemu obrábaného materiálu V m [11]: . tým je jeho odolnosť voči opotrebeniu vyššia. tvorí aj tzv. Youngov modul pružnosti.wolfrámové materiálové kompozície sa používajú pre špeciálne účely hĺbenia úzkych drážok a otvorov.2 0. ak sa obrába oceľ grafitovou elektródou [11]. Vhodným spôsobom výroby sa javí aj drôtové rezanie (Wire EDM).5.5. Samozrejme za predpokladu optimálnej voľby dvojice materiálu nástroj/obrobok. Elektródy pre EDM sa.6 16. a dokončovať na požadovaný tvar sústruženim. Tab. ktorý ovplyvňuje ekonomické hľadisko rozhodovania ojej použití. u nás sa používa označenie elektroimpulzné obrábanie. Poissonovo číslo a čim nižši koeficient lineárnej tepelnej rozťažnosti. Opotrebenie sa objavuje najskôr na hranách elektród. ich cena je však v porovnaní s medenou elektródou 18 až 100 krát vyššia (ak cenový faktor medenej elektródy je hodnotený čislom 1) [1]. Napríklad pri obrábaní kalenej ocele môže opotrebenie medenej elektródy dosahovať až 30 % z úbytku materiálu obroboku. pri ktorom hodnoty úbytku elektródy sú menšie ako 1 %. Opotrebenie nástrojovej elektródy pri EDM technológiách je dôležitý faktor. frézovaním alebo brúsením. podľa tvarovej zložitosti. ale v porovnaní s medenými alebo grafitovými elektródami sa rýchlejšie opotrebováva. Hodnoty fyzikálnych vlastností vybraných materiálov pre nástrojové elektródy sú v tab. bočná strana a hrany.146 Progresívne technológie Mosadz je dobre obrobiteľný materiál.5 48.5.2 41.3 275 Pri kvantitatívnom a kvalitatívnom hodnotení opotrebenia nástroja sa určujú hodnoty úbytku materiálu z kľúčových miest tvarových elektród ako je hrot. Určuje sa tiež celkové opotrebenie nástrojovej elektródy ako intenzita úbytku objemu. Meď . Použiva sa pre hĺbenie úzkych otvorov a pre vŕtanie.1 34 241 5. elektroiskrové opracovanie bez opotrebenia.1 Fyzikálne vlastnosti vybraných materiálov pre nástrojové elektródy (podľa [26]) Materiál Grafit Meď Wolfrám Železo Bod tavenia B o d varu Tepelná vodivosť (Ag = 100%) Elektrická v o d i v o s ť (Ag = 100%) Pevnosť [N/mm ] 5 M o d u l pružnosti [ M / m m 2 x 103] = 3 000 1 083 3 390 1 535 m [°C: >4 000 2 580 > 5 930 >2 800 30. kde opotrebenie elektródy neovplyvňuje výrazne rozmerovú presnosť.9 124 351 186 I 96.1 16. Obr. kým pri opracovaní spekaného karbidu (materiál s nízkou tepelnou vodivosťou) dosahuje opotrebenie tej istej elektródy až 80 % [30].1.3 29. Jednu z technologických obmien EDM charakterizovanú malým opotrebením nástroja. vhodný pre elektródy. V počiatkoch priemyselného používania EDM technológie (v rokoch 1950 . Čím má materiál vyšší bod tavenia. Najmä v prípadoch. Odolnosť nástrojového materiálu voči opotrebeniu je daná jeho fyzikálnymi vlastnosťami.3 94. môžu vyrábať niektorým z obvyklých spôsobov. uvádzané v anglickej literatúre ako no-wear EDM [26].55) opotrebenie nástrojovej elektródy predstavovalo 40 -ŕ 60 % z celkového objemu.2 mm. pre jemné práce s obzvlášť nepriaznivými podmienkami prúdenia dielektrickej kvapaliny. kým v súčasnosti na moderných hibiacich strojoch dosahuje menej ako 1%.wolfrámové a striebro . ako je presné liatie a liatie pod tlakom.

5. nepravidelný ohrev elektród v priebehu výboja). Dauw. (zdroj: Metals Handbook s t u p e ň o p o t r e b e n i a hrotu = ap/Lv s t u p e ň o p o t r e b e n i a hrany = ap/U s t u p e ň o p o t r e b e n i a b o č n e j strany = aa/U hĺbka rezu a P mv = ^ . Levy a Panien [13. obr. iii) v dôsledku termických vplyvov (vysoká teplota pri výboji.13. v) v dôsledku mechanických nárazov Čiastočiek oddelených od obrábaného materiálu. 5. tým menšie je relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy. čo je znázornené na obr. že čím vyššia je intenzita pretekajúceho prúdu vo výboji.1. vii) chyby v materiále elektródy (pórovitosť alebo štruktúra). ktoré sa tvoria v ľubovoľnom bode medzii) . i v) v dôsledku mechanických nárazov spôsobených kavitáciou. / Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 147 \y nastroj (elektróda) opotrebenie hrotu L.14.1) K opotrebeniu elektród dochádza jednak vplyvom pôsobenia erozívnych impulzov a jednak vlastnosťami materiálu elektród [ 11.2 Mechanizmus ú b e r u materiálu Pri elektroiskrovom spôsobe obrábania dochádza k úberu materiálu vplyvom teploty a erózie pri vzniku rýchleho sledu iskrových výbojov.11 Charakteristiky opotrebenia nástrojovej elektródy. 14].5. Podobné výsledky hodnotenia opotrebenia nástrojovej elektródy pri EDM obrábaní keramických materiálov uvádzajú König.12 ukazuje vplyv zmeny elektrických parametrov. časovej dĺžky impulzu a špičkových hodnôt prúdu.).5.1) dochádza k zvýšeniu úbytku materiálu z obrobku a nepriamo aj k zhoršeniu drsnosti opracovaného povrchu. To znamená.5. na priebeh relatívneho opotrebenia nástrojovej medenej elektródy. vi) v dôsledku nepriaznivých pracovných podmienok (nepriaznivé prúdenie dielektriká. Zo závislostí vyplýva. 1 0 0 % (5. 30] a to z nasledujúcich dôvodov : v dôsledku vysokej hustoty elektrónov vo výbojovom povrchu dochádza k oddeľovaniu jednotlivých iónov alebo celých čiastočiek kovu. Obr. že podľa vzťahu (5. vysoká hustota prúdu a pod.5. opotrebenie bočnej strany L opotrebenie hrany U konečná hrana nástroja počiatočná hrana nástroja hrubovanie štvorcového otvoru Obr. ii) v dôsledku kolísania prúdu výboja alebo vplyvom polarity výboja sa rozrušuje povrch elektródy.

.

Na obr. kde je najsilnejšie elektrické pole. V určitej vzdialenosti A (0. nie je ešte stále jednoznačné a spoľahlivé.0. ktoré sú urýchľované smerom k anóde. Obyčajne základom vysvetlenia úberu materiálu je popis vzniku výboja medzi elektródami a jeho elektrické a tepelné účinky na povrch materiálu. Existuje viacero teórií. Levy.5.001-f. U 1 10 100 Dľžka impulzu [u.1 mm) dochádza medzi elektródami vplyvom pulzujúceho elektrického poľa k výboju.14 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy pri elektroiskrovom hĺbení keramického materiálu (zdroj: König.5.5.13 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na priebeh dosahovanej drsnosti povrchu (zdroj McGeough [22]) Obr. ktoré vychádzajú z rôznych prístupov. Pri opakovanom procese sa zvyšuje intenzita výboja a vzniká sekundárna lavína elektrónov.12 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy (zdroj McGeough [22]) Obr. Duuw. Materiál je natavený a následne odparený zo zóny výboja. Záporne nabité elektróny narážajú na neutrálne atómy dielektriká a vyvolávajú jeho ionizáciu.148 Progresívne technológie elektródového priestoru.5. ŕ -'/ y _' ' j| / 1G A T' jt l / \ ' s / -ti |5.15 je znázornený princíp vzniku výboja a jeho účinok na povrch materiálu. Panien [13]) 10 100 1000 Trvanie impulzu t [LIS] Vysvetlenie mechanizmu úberu materiálu elektrickým výbojom aj napriek širokému priemyselnému využívaniu EDM metód. ktorá v konečnej fáze spojí katódu a anódu kanálom výboja.s] 1000 1 10 100 Dĺžka impulzu ľjjsj 1000 Obr. V kanále výboja odovzdávajú elektróny a . Na katóde vzniká lavína elektrónov. 10 jdc iv á äfíčka 5D A 30 A -1 15 A M - / f // *' 7/ .

22]. ktoré sú od seba vzdialené veľmi úzkou medzerou A.m' vo veľmi krátkom časovom intervale (0. Toto vymrštenie alebo odparenie je sprevádzané vznikom plynových bubliniek a charakteristického kráteru na mieste výboja. keď napätie klesne. ktorá natavuje a odparuje čiastočky kovu. Okolo osi sa hustota iónov zvyšuje. vyvolá to v elektrickom poli snahu o usporiadanie kladných a záporných Častíc v prúde výboja. Po prerušení impulzu. Detail vzniku výboja a priebehu napätiu medzi elektródami ukazuje obr. Toto usporiadanie má za následok pokics odporu dielektrickej kvapaliny a nárast prietoku prúdu až na hodnoty 10 7 -f 10B A/s [26]. ktoré sprevádzajú elektroiskrový výboj a uber materiálu. tlak v kanále takisto náhle poklesne a žeravé čiastočky kovu sú vymrštené z povrchu. Lokálna teplota povrchu elektród dosahuje hodnoty vyššie ako bod tavenia materiálu [1. I 5 Mechanizmus vzniku výboja pri eiektrocrozivnom opracovaní a jeho účinok na uber materiálu (spracované podľa [15. pár nataveného kovu oboch elektród a plynov chemického rozkladu dielektriká. V mieste výboja vzniká plazmový kanál zložený z ionizovaných častíc.16 ukazuje detail troch základných fáz. kladných iónov. V dôsledku vysokej teploty a následného odparovania dielektriká narastá v plazmovom kanále výboja tlak až na hodnoty 2 000 MPa.5. Vznikajúci tepelný tok nadobúda hodnoty |: 1 okolo I 0 W. voľných elektrónov.J7. vyvolá polarizáciu molekúl a iónov dielektrickej kvapaliny. Intenzívne elektrické pole medzi dvoma elektródami ponorenými v dielektrickej kvapaline.ívne obrábanie EDMm-\VEDM 149 kladne nabité ióny svoju kinetickú energiu vo forme tepla časticiam povrchu anódy a katódy.1 * 2 000 ps). 22]) Takýto vysoký tlak obmedzuje odparovanie žeravého kovu. 21. 5 . Keď polarizácia dosiahne určitú hladinu nasýtenia. následkom čoho vzniká vysoká teplota. Teplota vkanále dosahuje hodnoty 8 000 -ŕl2 000 "C. 5. ktoré priťahuje ióny k osi kanála výboja. Obr. . Vysoko intenzívny prietok prúdu ďalej ionizuje výbojový kanál a vytvorí sa silné magnetické pole.5. A) a) doporučená vzdialenosť medzi elektródami b) vznik i s k r o v é h o v ý b o j a c) vznik elektrónovej lavíny d) vy m rš tenie č i a s t o č i e k kovu z p o v r c h u a vznik krátera B) a) vznik lavíny e l e k t r ó n o v na k a t ó d e b) ionizácia prostredia v medzere medzi elektródami c) vznik sekundárnej laviny d) vznik k a n á l u v ý b o j a katóda O b r . / Elektroeroz.

.

Polarita elektród má dôležitú úlohu pri úbytku častíc materiálu z elektród. Postupne tepelný účinok výboja spôsobí vypudenie a/alebo vystreľovanie (ejection) natavených čiastočiek kovu z povrchu. So zväčšujúcim sa kráterom v dôsledku odparenia materiálu zvyšuje sa aj vzdialenosť medzi elektródami. Keď sa energia výboja vyčerpá.© úbytok na anóde 0-40 V UDyron na Kaiooe / 12-25 V / vzdialenosť úbytok plazmy Obr.®1 ©^ . medzi ktorými prevládajú guľovité častice nataveného kovu potvrdzujú.5. ale s rôznou veľkosťou a intenzitou. natavenie a odpareníe čiastočiek kovu e) tepelný účinok výboja spôsobí vypudeníe(výstreľovanie) natavených čiastočiek kovu z povrchu f) v mieste oddeľovania častíc vzniká na povrchu anódy a katódy kráter —s t i Plazma ohiasr vysokej teploty katóda ©--©-©-€>- oblasť vysokej teploty anóda —»-© . že tepelné procesy a tavenie kovu na anóde sú určujúce javy procesu erózie elektrickým výbojom. z pár kovu oboch elektród a plynov z chemického rozkladu dielektriká d) vytvorenie silného magnetického poľa. uzavrie sa jeden cyklus spôsobujúci úbcr materiálu.16 Postupné štádiá vzniku výboja pri EDM [26] a) polarizácia molekúl a iónov dielektrickej kvapaliny b) usporiadanie kladných a záporných častíc v prúde výboja a nárast intenzity p r ú d u 107 Ť 108 A/s e © a) e b) © SUP 0 0 d) c) c) vytvorenie kanála ionizovaných častíc. čo je spojené s opotrebením nástrojovej elektródy a intenzitou úberu materiálu. ktoré priťahuje ióny k osi kanála výboja. vznik vysokej teploty.© .* • © ) .150 Progresívne technológie e 0 Obr.5. ale netermické vplyvy ako elektrodynamické a mechanické účinky majú svoje nezanedbateľné miesto v komplexnom jave elektroerózie. Kráter (úbytok materiálu) vzniká na obidvoch elektródach. Obyčajne nástrojová elektróda jc .© . V dolnej časti obrázku je znázornený pokles napätia medzi elektródami v závislosti od vzdialenosti medzi nimi a tiež priebeh úbytku plazmy.17 Detail vzniku výboja a priebeh napätia v priestore medzi elektródami [26].© . Erózne produkty. vznik plazmy zloženej z kladných iónov a voľných elektrónov.© . Tepelný účinok výboja je síce hlavným faktorom procesu erózie. Vypudené čiastočky kovu opúšťajú povrch po okraji vznikajúceho krátera.© © 0 ^ © .

opotrebenie nástoja. Podľa výsledkov. grafitová a medená. Levy a Ponten f \4\) 1 10 100 1000 Trvanie impulzu \ [p. doba trvania impulzu. Grafické závislosti ukazujú.5. Dauw.5. Obr.) a tepelná vodivosť materiálu. frekvencia impulzov a pod.5. Obr. Pre obe elektródy dosahuje uber približne 3. relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy a dosahovanú drsnosť povrchu. že za daných podmienok nevznikajú významné rozdiely v dosahovanej maximálnej intenzite úberu materiálu.. čo vyplýva z porovnania materiálov SiSiC(l) a SiSiC(2). Vzťah medzi parametrami procesu (prúd výboja. Materiál obrobku má svoj podiel na priebehu sledovaných závislostí. intenzitu opotrebenia nástrojovej elektródy a relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy pri EDM hĺbení rôznych druhov materiálov na báze keramiky s rozdielnou elektrickou vodivosťou. Zvyšovaním intenzity úberu materiálu sa zhoršuje drsnosť povrchu. ktoré sú rovnaké.1. (zdroj: König. ktoré uvádzajú König. 5.. dosahuje sa vyššia rýchlosť úberu a prakticky nulové opotrebenie nástroja.6 mm7min [13]. Porovnávané sú dva typy najčastejšie používaných nástrojových elektród. . nástroj anóda (+).18 Závislosť intenzity úberu materiálu na dobe trvania impulzov pre premenlivé parametre prúdu výboja od 5 do 20 A.20 porovnáva intenzitu úberu materiálu. Tento princíp obrábania sa používa pre metódu „no-wear EDM" alebo elektroimpulzné obrábanie a jedná sa o hrubovacie opracovanie. Úbytok napätia na anóde býva 0 * 40 V. pretože pokles napätia na anóde je v tomto prípade minimálny.2..1 Elektroerozívne obrábanie EDM-WEDM 151 katódou t. napätie. ale pochádzajú od rôznych výrobcov. obr. pre podmienky hrubovania (väčší uber materiálu a pre podmienky jemného dokončovania povrchu (nižšia intenzita úberu materiálu). maximálna hodnota intenzity úberu materiálu je 7 mnrVmin pre rôzne dĺžky trvania impulzov v rozsahu 2 -ŕ 235 us a zmeny prúdu výboja od 5 do 20 A.17. Na druhej strane. Levy a Ponten [14].s] Obr.) a výsledkami obrábania (drsnosť povrchu.19 ukazuje priebeh vplyvu nástrojového materiálu na intenzitu úberu.. Intenzita úberu materiálu má vplyv na dosahovanú drsnosť a presnosť povrchu. ak sa použije opačná polarita elektród. Obr. Na intenzitu úberu majú vplyv parametre elektrického obvodu (pretekajúci prúd.) je závislý na type použitého zariadenia.1 Prevádzkové charakteristiky procesu Prevádzkové charakteristiky procesu elektroiskrovčho obrábania sú vždy závislé na parametroch stroja.5. obrobok katóda (-).5.18 ukazuje vplyv parametrov elektrického obvodu na intenzitu úberu materiálu. Pri tomto zapojení sa reguláciou prúdu riadi proces úbytku materiálu na anóde a tiež kvalita opracovaného povrchu.j.5. frekvencia výboja. Dauw. má mínus (-) pól.

.

26J poskytujú prevádzkové charakteristiky. . • vzdialenosť medzi elektródami (gap) závisí od druhu použitého generátora a pohybuje sa v rozsahoch 0. relatívneho opotrebenia nástrojovej elektródy a dosahovanej drsnosti povrchu na dĺžke trvania impulzu pre clektroiskrové hĺbenie profilov do keramického materiálu SiSiC [13] prúd výboja 8. Každá technológia. Dostupné literárne zdroje a prospektový materiál firiem vyrábajúcich zaradenia pre elektroerozívne obrábanie [1. a prúdová hustota do 10S A/cm". z vyššie uvedených dôvodov. I I . • čas nabíjania 10'2 -ŕ 10'5 s. pre brúsenie. • priemerná hodnota prúdu výboja okolo 300 A.5. pulzný generátor). ktoré sú však z vyššie uvedených dôvodov viac menej len orientačné: • napätie prúdového zdroja 60 * 250 V. Uvádzané prevádzkové charakteristiky. 8. • intenzita úberu materiálu až do 16. ale umožňuje reguláciu operačných parametrov (v súčasnosti cez CNC riadenie) a tým ovplyvňuje výsledok obrábania. • frekvencia výboja až do 100 kHz.19 Závislosť intenzity Uberú materiálu.152 Progresívne technológie O 500 1000 5500 10 100 T 1000 1C0OO Trvanie impulzu t [us] ™*w impulz" t \j$ Obr.013^0. podľa druhu vykonávanej práce sa mení napätie (pre obrábanie otvorov jc 80 + 120 V.01 Ť 0. Levy a Panien [ 14]) Trvanie impulzu t [u. • čas vybíjania 10"9 Ť 1 0 5 s. ktorá jc závislá na použitom type elektrického obvodu (kapacitný obvod.13 mm. jemné dokončovanie povrchov a delenie materiálov sa používa rozsah 10 * 70 V.s] Každý stroj pre elcktroerozívne obrábanie má vlastnú špecifickú technológiu.4 mmVhod.6 A. poskytujú orientačné poznatky. napätie 180 (zdroj: König.8 mm alebo 0. Dauw.

5.1 Elektroerozívne obrábame EPM-WEPM

153

• kužeľov i to s ť stien otvorov sa pohybuje okolo 0,005 * 0,51 mm; podľa aplikovanej technológie; • dosahovaná drsnosť Rz povrchu: pre hrubovacie operácie 12,5 pm, pre dokončovacie operácie je v rozsahu 0,2 ~ 6.3 um, pre vysokopresne opracovanie a špeciálne požiadavky na presnosť až 0,05 -0,1 pm.

16

E E E

• intenzita úberu • intenzita opotrebenia • relativ ne opotrebenie

16 - 12
fi

E E 12

B í, -P S i

=:;"

ô

4

4 - 0 SiSiC[1] SiSiC(2) Syalon 5-501

B0

M

1

:•:

• intenzita úberu • intenzita opotrebenia • relatívne opotrebenie

O.Ofl e" E J j6 I L 3 iJ

E

Ohr.5.20 Porovnanie intenzity úberu materiálu, intenzity opotrebenia nástrojovej elektródy a relatívneho opotrebenia nástrojovej elektródy pri EDM hĺbení A pre hrubovanie T pre dokončovanie nástroj: meď (+) pretekajúci prúd: 16 A dĺžka trvania impulzu: lOOps (zdroj: König, Danw, Levy a Panien

S I

2 o

rťl
SiSiC(1)

r ŕ l SiSiC(2)

Ik
Syalon S-501

0.04 g 0,02 o

ä
| 1

h

a
1 ?

[14])

o

5.1.3 Kvalita opracovaného povrchu Povrch po eicktroiskrovom obrábaní má náhodný izotropný profil, ktorý je tvorený charakteristickými krátermi, s pomerom hĺbky krátera k priemeru krátera 5 až 50 [21,22]. Typická hĺbka krátera býva okolo 2,5 um a priemer 12,5 um [26]. Hĺbka krátera a j /ho priemer sa zväčšuje so zvyšujúcou sa energiou iskrového výboja až na hodnoty 12 pm hĺbka, 60 um priemer. Na obr. 5.21 sú znázornené typické profily kráterov pre rôzne materiály pri rovnakých podmienkach výboja. Tvorenie kráterov je výsledkom iskrového výboja a ich rozmery sú ovplyvnené použitou dielektrickou kvapalinou a materiálom elektródy. Povrch má matný vzhľad. Vznik kráterov na povrchu je spojený s lokálnym natavením povrchu (teploty sa pohybujú v rozsahu 8 000 až 12 000 u Ch tepelne ovplyvnenou zónou a plastickou deformáciou vo vnútri krátera a v jeho okolí. Povrch jc zároveň rýchlo ochladený a zakalený účinkom dielektrickej kvapaliny. Natavcná vrstva ľahko reaguje s materiálom elektródy a produktmi pyrolýzy pri chemickom rozklade dielektriká. Takto sa na povrchu ocele tvorí stabilná austenitická vrstva .i napr. na povrchu titánu tvrdé zlúčeniny karbidu titánu TiC alebo oxidu titánu TiO : .

154

Progresívne

techno losie

horčik

molybdén

Obr.5.21 Profily vznikajúcich kráterov pre rôzne materiály za rovnakých podmienok výboja (zdroj: Lloyda Warren [19])

Účinok vysokých lokálnych teplôt spôsobuje metalurgické zmeny v povrchovej vrstve a vznik porúch, ako sú trhliny na hraniciach zŕn, dvojčatenie, štiepenie a vznik tzv. charakteristickej bielej vrstvy. Vysoká rýchlosť ochladzovania povrchu má za následok poruchy kryštalickej mriežky, fázové zmeny a vznik zvyškových napätí v povrchovej vrstve. Tieto zmeny nie sú zhodné a stále, ale menia sa od jedného stroja k druhému, pretože závisia na parametroch výboja, na dielektriku, materiále elektródy a medzere medzi nástrojom a obrobkom, Lloyd a Warren [19].

Obr.5.22 Typický charakter povrchu po elektroiskrovom opracovaní A - vrstva roztaveného kovu 10-ŕ 40 um B — oblasť vykazujúca znečistenie spôsobené difúziou materiálu elektródy do hĺbky asi 250 um C — tepelne ovplyvnená vrstva menej ako 400 um

Charakter natavenom a o hrúbke asi elektródy, jej

ovplyvnenej povrchovej vrstvy pri EDM opracovaní znázorňuje obr.5.22. Na rýchlo zakalenom povrchu materiálu sa tvorí tenká pretavená epitaxiálna vrstva 10 4 40 um. Za pretavenou vrstvou je oblasť kontaminovaná materiálom pracovnej hrúbka býva okolo 0,025 mm. Pod touto vrstvou vzniká tzv. biela vrstva, silne

5.1

Elektroeroztvne

obrábanie

EPM-WEDM

155

nauhličená stuhnutá tavenina s vysokou tvrdosťou okolo 60 HRC, je zároveň súčasťou tepelne ovplyvnenej vrstvy. Hrúbka bielej vrstvy priamo závisí na vybíjacej energii impulzov. Táto vrstva sa javí pri metalografickom skúmaní ako dokonale homogénna a pri väčšom zväčšení je vidieť jej laminárny charakter. Hrúbka bielej vrstvy môže byť pri hrubom opracovaní i niekoľko desatín milimetra, pri strednom niekoľko mikrometrov a po jemnom opracovaní je celkom nepatrná. Obyčajne tepelne ovplyvnená oblasť siaha do hĺbky 400 pm až 1 000 um v závislosti na energii impulzov. Elektroiskrovo opracované povrchy sú charakterizované vznikom ťahových zvyškových napätí v povrchovej vrstve v dôsledku tepelného pôsobenia. Lloyd a Warren [19] udávajú, že veľkosť vznikajúcich ťahových zvyškových napätí sa môže blížiť až k hodnotám medze pevnosti v ťahu. Zvyškové napätia v povrchovej vrstve ovplyvňujú funkčné vlastnosti obrobku. Ťahové napätia znižujú medzu únavy a uľahčujú rozrušovanie povrchových vrstiev pri vzájomnom spolupôsobení povrchov. Z uvedeného dôvodu, povrchy opracované elektroiskrovým obrábaním majú zníženú životnosť v podmienkach ťahového pracovného zaťaženia. Naopak v podmienkach tlakového zaťaženia povrchov by mohlo dôjsť k zvýšeniu ich životnosti. Z uvedeného dôvodu sa v mnohých prípadoch doporučuje po EDM procese klasické mechanické dokončovanie povrchov spojené s odstránením ovplyvnenej a spevnenej vrstvy. Ako už bolo vyššie uvedené dosahovaná drsnosť povrchu závisí na intenzite úberu materiálu, na spôsobe opracovania (hrubovanie, dokončovanie alebo jemné dokončovanie povrchov), na druhu a čistote dielektrickej kvapaliny a na parametroch elektrického výboja. Určujúcim ukazovateľom sa javí intenzita úberu materiálu za jednotku času. Na obr.5.23 a 5.24 sú znázornené grafické závislosti dosahovanej drsnosti povrchu v závislosti na intenzite úberu materiálu (VRR volume removal raie). V prvom prípade (obr.5.23) sa mení prúd výboja. V druhom prípade sú znázornené dosahované drsnosti pri hrubovaní rôznych druhov materiálov na báze keramiky. Dĺžka trvania impulzov tiež ovplyvňuje dosahovanú drsnosť povrchu. So zvyšujúcim sa časom trvania impulzu drsnosť povrchu mierne stúpa. Pri vyšších prúdoch výboja, nad 15 A, je zhoršenie drsnosti povrchu výraznejšie, obr.5.13. Presnosť rozmerov elektroiskrovo opracovaných predmetov závisí od technologickej presnosti, ktorú tvorí presnosť kinematických celkov stroja, presnosť výroby nástrojovej elektródy, presnosť nastavenia elektródy voči obrobku, presnosť výmeny nástrojovej elektródy a spôsob prúdenia dielektriká v pracovnom priestore. Presnosť zhotovenia elektródy nástroja kladie vysoké požiadavky na zručnosť nástrojárov. Presnosť a kvalita EDM opracovaného povrchu závisí vo veľkej miere od medzery medzi elektródou a predmetom. Rozmery obrábaného predmetu sa od rozmerov elektródy líšia vôľou, ktorú predstavuje medzera. Pri určovaní potrebného zväčšenia alebo zmenšenia rozmeru elektródy je rozhodujúci tvar špecifických rozmerov. Veľkosť medzery závisí od pracovných charakteristík použitého elektroiskrového stroja a od pracovných podmienok, ktoré sa používajú na dokončovacie obrábanie. Pri hrubovaní je spravidla šírka medzielektródovej medzery väčšia ako pri dokončovaní. Nepresnosti vznikajúce v procese EDM hĺbenia sú kužeľovitosť otvorov, úkosovitosť, úbytok nástrojovej elektródy, veľká makronerovnosť obrobenej plochy. Výbojový priestor (medzera) medzi elektródami (nástrojom a predmetom/obrobkom) je veľmi malý a jeho veľkosť je závislá na elektrických parametroch pracovného okruhu, teda je úmerná energii jednotlivých výbojov.

156

Progresívne
3

tecfmolóeie

Pri jemnom opracovaní, keď sa používa výboj o veľkosti 10' J (povrchy vysokej kvality), zmena výbojovej energie asi o 10% vyžaduje zmenu elektródovej medzery asi o 0,001 mm [30]. Modeme elektroiskrové stroje majú výbojové napätie dostatočne stabilizované tak, aby zaisťovali aj minimálnu zmenu presnosti. Podľa toho sa predpokladá, že presnosť rozmerov elektroiskrového obrábania sa pohybuje v rozmedzí ± 0,001 mm. K uvedenej nepresnosti sa pripočítavajú chyby spôsobené nesprávnou polohou pracovnej elektródy napr. vplyvom vôle v pohybových mechanizmoch, nepresným upnutím, nízkou tuhosťou stroja a pod. Na presnosť má ďalej vplyv čistota dielektrickej kvapaliny a hromadenie kovového odpadu v medzielektródovej medzere.

1000

4
r OJ

Obr.5.23 Dosahovaná drsnosť povrchu v závislosti na zmene prúdu výboja pri opracovaní nástrojovej ocele grafitovou elektródou (zdroj: McGeough [22])

JZ1

0

2

4

6

8

10

12

_^
• Intenzita úberu materiálu ^Drsnosť povrchu Rz 60 %. & •n

I
O 20 ¡5
L/i

TiBŕ

ALjOj+TiC

Si^+TiC

S1ALON

Ti(CN)+TiBj Ti(CN)*Cr3r>.

lIIJ

Obr.5.24 Intenzita úberu materiálu a dosahovaná drsnosť povrchu pri EDM hĺbení foriem z rôznych druhov keramických materiálov pre medenou elektródou (zdroj: Koni g, Dauw, Levy a Panien [N])

5,1.4 Použitie EDM technológií V súčasnosti nachádza EDM opracovanie široké uplatnenie v rôznych priemyselných oblastiach. Z pohľadu využitia sa rozdeľuje na dve dominantné oblastí, obr.5.25 a to: • hĺbenie, • drôtové rezanie.

5.1

Elektroerozh-ne obrábanie EPM - WEDM

157

Samostatnú skupinu tvorí elektroiskrové brúsenie. V praxi je využitie elektroískrového obrábania veľmi široké a rôznorodé. Používa sa: na zhotovovanie otvorov najrôznejších tvarov do kalených materiálov, spekaných karbidov, na zhotovovanie ostrihovacích razníc, pri zhotovovaní otvorov do výrobkov a súčiastok strojov, ako sú: vstrekovacie dýzy. plynové horáky, dýzy na výrobu syntetických vlákien, jemné prievlaky. jemné lekárske prístroje, aj prístroje jemnej mechaniky, na vyiskrovanie súčiastok z korozivzdorných plechov, znakov, písmen fnápisov), rôznych pomocných technologických otvorov, na odstraňovanie zalomených nástrojov, skrutiek, vodiacich kolikov, zalomené nástroje alebo iné súčiastky sa vyberajú pomocou EDM vyiskrovacieho stroja bez ich demontáže (priamo na mieste), čo je veľmi vhodné pri opravách väčších a zložitých súčiastok, použiva sa v opravovniach automobilových a iných motorov, montážnych dielňach všetkých strojárskych závodov, nástrojáriíach, opravovniach stavebných a zemných strojov, opravovniach poľnohospodárskych strojov, na obrábanie materiálov vysokej pevnosti. na vŕtanie malých otvorov od priemeru 0.05 mm, do tvrdých a húževnatých materiálov, na mikrodierovanie, na elektroiskrové hĺbenie zápustiek, opravu zápustiek a lisovacích foriem, pri opravách zápustky sa postupuje lak, že tvarovými elektródami, ktorými bola zhotovená dobrá zápustka, sa prehĺbi opotrebená zápustka, pritom sa zápustka neohreje. takže ju netreba znova tepelne spracovať.

• • •

• •

• • • •

1 Elektroiskrové hĺbenie Elektricky vodivý materiál sa obrába iskrovými výbojmi medzi elektródou zapojenou na záporný pól a obrábaným predmetom zapojeným na kladný pól. nástroj . Jedna iskra nasleduje za druhou a nástroj pomaly vniká do obrábaného materiálu. na rezanie malých súčiastok.obrobok) preskočí medzi nimi iskra (výboj) a z obrábaného predmetu sa uvoľní malá časť roztaveného materiálu.158 Progresívne technológie • • • • • • • na výrobu drážok do valcov. filtre. čo priamo vplýva na veľkosť kráterov vznikajúcich na mieste pôsobenia iskry. Kapacita kondenzátora ovplyvňuje povahu práce . obr. Priebeh elektroiskrového hĺbenia možno popísať nasledovne: približovaním pracovných elektród (nástroj . medzi ktorým je dielektrické prostredie.4. Q na obrábanie malých otvorov v dýzach v streková c í ch čerpadiel pod uhlom od 0 do 90°. Tvar elektródy sa kopíruje do obrobku. ako napr. pričom sa elektróda čiastočne opotrebováva. Tým sa však zväčšuje mohutnosť výboja. a tým aj na kvalitu povrchu.5.5. na vyrezanie úzkych drážok v strojových dielcoch. od obrábaného materiálu. Zvyšovaním napätia zdroja Ut a kapacity C v obvode možno uber zväčšovať.elekl/óda ai b) Obr.26. na prerezanie piestnych krúžkov vysokotlakových kompresorov. Nástrojová elektróda sa pri obrábaní automaticky posúva a udržuje sa nastavená hodnota medzery. 5. Aby účinok iskry bol čo najväčší a aby sa uvoľnené čiastočky materiálu dobre odstraňovali z pracovného miesta. b) Konečný tvar obrobku a nástrojovej elektródy po hĺbení.26 Konfigurácia elektród pri hĺbení a) Východiskový tvar nástrojovej elektródy bez známok opotrebenia a východiskový tvar obrobku. Zvyšovanie intenzity úberu materiálu zhoršuje kvalitu povrchu. na obrábanie vajcovitých a kužeľovitých súčiastok menších rozmerov s malými otvormi. materiálu nástroja a od pracovnej kvapaliny. Produktivita obrábania a akosť obrobeného povrchu závisia od energie výboja a od ich frekvencií. katóda sa ochladzuje. počtu a tvaru impulzov za sekundu.1. Uber pri elektroiskrovom hĺbení závisí najmä od parametrov elektrického prúdu. na ostrenie a lapovanie nástrojov. na nanášanie a spevňovanie povrchu súčiastok.

pričom intenzita prúdu sa pohybuje od 0. čo znižuje opotrebenie elektród a stabilizuje podmienky obrábania.2) kde D je priemer odtavených Čiastočiek materiálu. Pri hĺbení otvorov sa cez otvor v nástroji vedie pracovná kvapalina. aby bol povrch jemnejší. závislosť presnosti a kvality procesu od mnohých faktorov. Podmienkou kvalitného elektroiskrového hĺbenia je dokonalé čistenie dielektrickej kvapaliny. výrobný proces možno automatizovať. húževnatosti. Pri procese je potrebné zachovávať túto vzdialenosť.2 do 40 A [30]. • pomerne nízku produktivitu pri obrábaní materiálov malej tvrdosti. ktoré sa nedajú vopred spoľahlivo určiť.2 do 600 uF (mikrofarad).1 Eiektroerozívne obrábanie EPM -WEDM 159 (dokončovanie alebo hrubovanie) a obyčajne sa volí v rozsahu od 0. Pri hĺbení priebežných otvorov sa používajú dlhšie elektródy a otvor sa kalibruje nepoškodenou (neopotrebenou) časťou nástroja. na obrábaný predmet nepôsobia žiadne mechanické účinky. (5. možnosť obrábať dielce zložitých tvarov a vykonať operácie. Medzera t závisí predovšetkým od napätia a intenzity prúdu vo vybíjanom obvode a od účinného odstraňovania odtavených čiastočiek z pracovnej medzery. Vytvorený otvor však bude vždy väčší ako nástroj o medzeru: t= D + /.5. vzniká menší odpad ako pri klasickom mechanickom obrábaní. Najväčším nedostatkom elektroiskrového hĺbenia je rýchle opotrebenie nástroja. čo umožňuje dosahovať rôznu kvalitu opracovaného povrchu. aby sa vyplachovali odtavené čiastočky z medzery. Príklad hĺbenia vnútornej skrutkovicovej drážky ilustruje obr. takže za určitý čas medzera (vzdialenosť) vzrastie tak. Prednosti elektroiskrového hĺbenia sú: možnosť obrábať vodivé materiály ľubovoľnej mechanickej pevností. pomerne jednoduchá výroba nástrojových elektród. tvrdosti. • • • Najvýznamnejšiu oblasť použitia elektroiskrového hĺbenia predstavuje v súčasnosti výroba otvorov rôznych tvarov a výroba tvárniacich nástrojov. . cez ktorú v čistej kvapaline preskočí iskra. (sily.5.27. • • • • • • • • • Medzi nevýhody je možné zaradiť: nepriamu úmeru medzi produktivitou a kvalitou obrobeného povrchu. znižuje sa prácnosť pri výrobe zložitých tvarov. lj je minimálna vzdialenosť. potrebu ponoriť obrobok i nástroj do kvapaliny počas procesu. krehkosti. pri hĺbení nevznikajú ostrapy. Opotrebenie sa kompenzuje tým. Obrábaný povrch sa od čela nástrojovej elektródy vzdiaľuje. ktoré sa nedajú inými metódami obrábania uskutočniť. že na vyhubenie tvarového otvoru sa používa viac elektród. že iskra už nemôže preskočiť. deformácia). veľký rozsah pracovných parametrov. Pri dokončovaní sa volí malá kapacita.

.

(spracované podľa materiálovfy Agie) (elektóda) 5. Drôt sa použije iba raz.27 Elektroiskrové hĺbenie vnútornej skrutkovicovej drážky rotujúcou elektródou.5. ktorý sa postupne odvíja pomocou špeciálneho zariadenia.2 Elektroiskrové drôtové rezanie ( W I R E ..28.1.EDM) Elektroiskrové drôtové rezanie (medzinárodné WEDM.400 A 11 drel Princíp metódy elektroiskrového drôtového rezania je znázornený na obr. Jeho tvámiacich nástrojov. prívod r (20 . Technológia zavedená fy Agie.160 Progresívne technológie Ohr.5. popisuje sa tiež ako Traveling Wire modifikáciou elektroiskrového obrábania. predovšetkým strižných a cievka .zásobnik s drôtom označovanie Wire Electrical Discharge Machining EDM skrátene WIRE . Nástrojová elektróda jc tenký drôt.EDM) je progresívnou zavedenie znamenalo výrazný pokrok vo výrobe lisovacích nástrojov. dodržuje všetky zákonitosti procesu elektrickej erózie. Postupné odvíjanie drôtu je potrebné pre vylúčenie jeho opotrebovania. Pohyb drôtu je pomalý a je .4.4 0 k H z ) ! = 200 .

20].03 mm. Dosahujú sa drsnosti okolo 0.02 -f. • • • • • delenie a opracovanie platničiek so spekaných karbidov. tiež ľahké oleje. ZrB2.05 mm [26]. Dosahovaná pracovná presnosť sa udáva okolo 0.3 mm. Elektródové drôtové rezanie nachádza široké uplatnenie v nasledujúcich oblastiach: opracovanie vysokotvrdých elektricky vodivých keramických materiálov ako SiC. WEDM vyžaduje plynulé prúdenie dielektriká do oblasti rezu. Najnovšie trendy využívajú povlakované drôty napr.uplatňuje sa v oblasti výroby mikroelektronických elementov [33]. a poly kryštalického diamantu [30]. Samozrejme rýchlosť úberu závisí na druhu materiálu a jeho elektrickej vodivosti. Najrozšírenejším materiálom elektródy sú mosadzné a medené drôty.2 mm. Dielektrická kvapalina musí zabezpečovať dostatočné chladenie oblasti obrobku a drôtovej elektródy a odplavovanie eróznych splodín z miesta rezu. opracovanie predmetov malých rozmerov okolo 45 pm [32]. Vynikajú výbornými vlastnosťami. pre účinné WEDM rezanie vodivosť materiálov nesmie byť nižšia ako 2 x 10 : . Obrábaný predmet jc upnutý' na stole stroja a môže sa pohybovať v horizontálnom smere alebo nemusí vykonávať žiaden pohyb. 5.16]. Obrábaný predmet tvorí elektródu opačnej polarity ako je drôt.76 -f 1. Q"' cm"1. ako jc pevnosť v ťahu a elektrická vodivosť a sú vhodné pre ťahanie s vysokou presnosťou prierezu. Rýchlosť posuvu drôtu je v rozmedzí 2. Spôsob zapojenia závisí od typu použitého výboja a druhu konštrukcie stroja. Výsledkom nevhodného prúdenia dielektriká býva pretrhnutie drôtovej elektródy. Medzera býva okolo 0. Podrezanie (overeut) sa pri tejto technológii pohybuje v rozmedzí 0. • obrábanie tvárniacich nástrojov [7. Pre presné obrábanie je rovnako dôležité dôsledné dodržiavanie vzdialeností medzi elektródami (gap).5 150 mm/s [1.5. Povrch materiálov po opracovaní vykazuje typické stopy po tepelnom ovplyvnení. Ako diclektrikum sa používa deionizovaná voda alebo iné nízkoviskózne kvapaliny. 22.4. Vysokoefektívne využitie predstavuje integrácia technológie WEDM do systémov CAD/CAM. SÍ3N4 .1.EDG) využíva princíp elektroerózie pre úber materiálu. novšie typy strojov zabezpečujú desať a viac násobne vyšší úber materiálu. Priemer drôtu sa pohybuje V rozmedzí 0. . Drôt sa odvíja a pohybuje vo vertikálnom smere podľa vopred určenej dráhy. kubického nitridu bóru mikroobrábanie .0. výroba prototypov (Rapid Tooling). Presnosť polohy drôtu až do 0. Tvrdosť a húževnatosť materiálov nemá významný účinok. podľa požadovaného tvaru vyrábaného predmetu.27 pm [18]. TiN. Používa sa tiež molybdén a pre mikroobrábanie aj wolfrám.03 -h 0. podľa druhu zariadenia. Štandartný priemer býva okolo 0. oceľové drôty povlakované meďou pre zlepšenie elektrickej vodivosti alebo povlakované grafitom za účelom zvýšenia rýchlosti odvíjania drôtu (nízky koeficient trenia). pričom nástrojová elektróda je rotujúci kotúč vyrobený z grafitu alebo mosadze.003 mm [1]. Rýchlosť úberu materiálu je udávaná ako objemový úber za časovú jednotku a pre staršie typy strojov býva 1 300 mm /hod. Druh povlaku možno voliť podľa požiadaviek použitia drôtového rezania. [14. 26J.3 Elekroiskrové brúsenie Elcktroiskrové brúsenie (Electrical Discharge Grinding .1 Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 161 riadený NC alebo CNC systémom stroja.013 mm. pretože sa nevytvorí elektrický oblúk medzi nástrojom a obrobkom.

.

013 0. Priemerný pomer úberu materiálu k opotrebeniu kotúča je okolo 3:1 [26]. Obr. frekvencia elektrických impulzov je v rozsahu 0. Intenzita opotrebenia (úbytku) kotúča je závislá na prúdovej hustote. Kotúče (nástroje) sú vyrábané z nizko pórovitého materiálu ako je grafit.08 mm.30 ukazuje závislosť drsnosti povrchu od veľkosti prúdu. Vyššie frekvencie impulzov výboja umožňujú získať hladký povrch.29 ukazuje princíp elektroiskrového brúsenia. Obr. Pre jemné opracovanie s vyššou presnosťou a menším ovplyvnením povrchu sa používa nižši prúd v obvode. Rýchlosť úberu materiálu výrazne ovplyvňuje dosahovanú drsnosť. Mosadzné kotúče sa použivajú pre prípady rezania (delenia) veľmi tenkých materiálov (okolo 0. Orovnávanie kotúčov sa musí vykonávať po každom úseku (po hrubovaní. Zvýšenie kapacity obvodu dovoľuje zvyšovať rýchlosť rezania. brúsení na Čisto a jemnom dokončovaní) operácie brúsenia.2 pm.005 mm. [26]) Zdroj elektrického výboja a druh použitej dielektrickej kvapaliny sú pre EDG rovnaké ako pre „klasické" elektroiskrové obrábanie. Dosahované úbery materiálu sú malé a sú udávané v rozsahu 160 -f 2 500 mnvVh.5.162 Progresívne lechno logie Obrobok zapojený na kladný pól je ponorený do dielektriká a posúvaný k záporne nabitej nástrojovej elektróde (rotujúci kotúč) pomocou servopohonu. 5.1:1. elektricky elektrický obvod grafitový b r ú s n y k o t ú č pracovná nádoba d i elektrík u m —W pohon pracovného stola smer pohybu pracovného stola Obr. Pomer úberu materiálu k úbytku/opotrebeniu kotúča sa udáva vo veľmi širokom intervale obvykle od 100:1 po 0.5. Výhodou týchto brúsnych kotúčov je ich nenáročné orovnávanie pomocou orovnávačov z rýchloreznej ocele. Používané napätia sa pohybujú od 30 do 400V. aie dosahovaný povrch je drsnejäí a viac ovplyvnený procesom. Vzdialenosť medzi elektródami je 0.38 pm.2 v 260 kHz [ 26]. . kým pri úbere 2 500 mm^/h iba 3. prúd okolo 100 A. Uber materiálu je v dôsledku elektrického výboja v medzere (gap) medzi nástrojom (kotúčom) a obrobkom. Tolerancie rozmerov sa pohybujú okolo £ 0. Elektroiskrové brúsenie sa používa pri požiadavkách na zvýšenú presnosť obrobkov. Technológia úberu a nastavenie podmienok obrábania je súčasťou zariadenia.37 mm). najmä pri brúsení spekaných karbidov.001 mm [26]. že pri úbere 200 mnrrVri je drsnosť 0. So zväčšujúcim sa prúdom rastie rýchlosť úberu. Nástroj (rotujúci kotúč) nikdy nie je v kontakte s obrobkom. Veľkosť kráterov rastie proporcionálne s energiou výboja.29 Princíp elektroiskrového brúsenia (EDG) (zdroj. materiále obrobku a dielektrickej kvapaline. Udáva sa [26]. Od veľkosti pretekajúceho prúdu v obvode závisí spôsob úberu materiálu. Rýchlosť rotácie kotúčov je 30 180 m/min.25 pm. v niektorých prípadoch veľmi pomalým úberom je možné dosiahnuť presnosť až ± 0. V bežných podmienkach EDG brúsenia sa dosahuje drsnosť povrchu okolo Ra 0. materiále nástroja. alebo keď nie je možné zabezpečiť výdatné prúdenie dielektriká.

ktoré ale nemusia byť reálne nebezpečné. Nie je vhodné pre brúsenie obrobkov z liatiny. pokiaľ existuje vhodný systém ochrany. 5.5 3^kH^. ale nie je bez nebezpečenstva. .4^F| o o 2 Obr. Zariadenia musia byť z toho dôvodu opatrené automatickým vypínaním v prípade.1. Podmienky brúsenia: Napätie: 60 V. ktorá je určená individuálne pre každé zariadenie veľkosťou obrobku a bezpečnostným faktorom. brúsenie krehkých a lámavých materiálov. pretože vtrúseniny piesku môžu poškodzovať grafitový brúsny kotúč.30 Účinok prevádzkových parametrov na drsnosť povrchu pri elektoiskrovom brúsení spekaných karbidov.1 Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 163 2.5. že EDM opracovanie v porovnaní s klasickým obrábaním patrí k bezpečnejším spôsobom. pretože sa pri ňom nevyskytuje rotácia upnutého obrobku alebo nástroja a ostré triesky.5 Vplyv technológie EDM na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Podľa viacerých zdrojov [1. Na obr. brúsenia a delenia tenkých materiálov. Vo všeobecnosti sa uznáva.31 sú znázornené rizikové oblasti. ktoré vznikajú počas procesu. 25. Používané nízke napätia v procese EDM znižujú aj nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom. keď hladina dielektriká klesne pod kritickú úroveň. Sú to potenciálne možné riziká. Základné rizikové faktory pri EDM predstavujú: • vznik požiaru • zdraviu škodlivé látky. tvarové brúsenie materiálov. kde použitie diamantových kotúčov je vysoko nákladné. 30] ako aj výskumov BIA (Berufssenossenschaftliches Inštitút fúr Arbeitssicherheit) proces elektioiskrového obrábania (EDM) nepredstavuje v kvalitatívnom porovnaní väčšie nebezpečenstvá (riziká spojené s bezpečnosťou práce) ako klasický proces. Zároveň bezobslužné systémy musia byť vybavené automatickými hasiacimi prístrojmi. 5. Na druhej strane EDM proces. dielektrikum: petrolej teplota dielektriká 38 °CT materiál kotúča: grafit (zdroj: [26)) i 6 8 10 Prúd [A) • • • • Použitie EDG procesu spadá do oblastí: brúsenia vysokopevných ocelí a karbidov. kde klasické rozbrusovanie môže spôsobiť deformáciu.5. ktorého príčinou môže byť dielektrikum s nevhodným bodom vzplanutia. Najväčšie riziko je spojené so vznikom požiaru. Obvykle sa používa pre brúsenie tvarových nástrojov zo spekaného karbidu a brúsenie kalených ocelí.

.

Dielektrikum s nízkou viskozitou tvorí menej výparov a pár. Z hľadiska ochrany životného prostredia je najviac prijateľná deionizovaná voda ako dielektrikum pre elektroiskrové obrábanie.164 Progresívne technológie AEROSÓLY t v a r o m nastroj ŤAŽKÉ K V V K L OY AE dielektrikum VEDĽAJŠIE PRODUKTY PLYNOV Í R . Druh použitého dielektriká je dôležitý z pohľadu rizikových nebezpečných látok.5. V súčasnosti sa deionizovaná voda používa najmä pre procesy drôtového rezania. Ak sa používajú dielektriká na báze vodného roztoku ako napr. Zloženie dielektriká a jeho viskozita vplýva na tvorenie výparov a pár. Dielektrikum a častice odpareného kovu. • vedľajšie produkty. Pri EDM sa výpary a aerosóly tvoria v závislosti od i) druhu dielektriká ii) druhu materiálu nástroja a obrobku iii) princípu úberu materiálu (elektrický výboj). ktoré vznikajú v dôsledku teploty v pracovnej medzere medzi elektródami (nástroj .^ a n ä l výboja plazma ^- VÝBUŠNÁ ZMES RIZIKO POŽIARU F-' QDMAStOVACl ÚČINOK ELEKTROMAGNETICKÉ ŽIARENIE O STROH RANN É ČASTICE Obr. predstavujú možnosť poškodenia pokožky. Vysoké teploty v zóne výboja majú za následok vznik nebezpečných výparov a aerosólov. Bezpečnostné predpisy doporučujú použitie krémov na ruky a zabezpečenie ventilácie miestnosti a odsávanie výparov a dymu.obrobok). . So zvyšujúcimi sa požiadavkami na ochranu životného prostredia jej používanie preniká aj do oblasti EDM hĺbenia.31 Rizikové faktory pri elektroiskrovom obrábaní (spracovanepodľa [25]) Riziká ohrozenia zdravia sú spojené so vznikom škodlivých výparov a plynov. pri drôtovom rezaní (WEDM) vznikajúce rizikové látky sú: • • • • oxid uhoľnatý (CO) oxid dusný (NO) ozón nebezpečné aerosóly. • pary minerálnych olejov • minerálne aerosóly. Dielektrické kvapaliny na báze minerálnych olejov alebo organickej kvapaliny používané pre elektroiskrové hĺbenie a rezanie tvoria nasledujúce nebezpečné výpary: • polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) • benzény. ktoré sa tvoria rozkladom olejov a ich prísad.

5. Odparovaním materiálu elektród vznikajú anorganické látky napr.. American Maclunist.. Oblasť bezpečnostných predpisov a ochrany životného prostredia je dobre prepracovaná vzhľadom na široké priemyselné využitie EDM procesov a platia pre ňu prísne normy a pravidlá. March. pp. Vol. 98 (3) Feb 2000. B.39/2/1975. Tab. chróm.p. Produkty rozkladu (najmä ťažké kovy) sa hromadia v dielektriku a vytvárajú kal. Li.Machining. Ďalšie potenciálne nebezpečenstvo predstavuje elektrický výboj a s ním spojený vznik elektromagnetického žiarenia. A : Efficient nnd precision grinding oľ small hard and brittle cylindrickí parts by thc cemerlcss grinding process combined Journal of Materiál Processing Technology. Literatúra ku kapitole 5. karcinogénny nikel. keď obsahuje toxické alebo zdraviu škodlivé zložky napr. ale rozsiahle výskumné aktivity v ostatných rokoch majú za cieľ určiť či tzv. Pre výpary a pary sú obmedzenia dané technickými pravidlami pre nebezpečné (rizikové) materiály.vyd. 5. J. G. (1967) l.5 m g / ! v a n á d (V) uhlík (C) zinok (Zn) 4 8 0 mg/l m e d (Cu) 18 mg/l • • * • « • • k a d m i u m (Cd) < 0.665-o72 . ASM . Tab. alebo len za vybraných podmienok. H.l87 4. Tento výskum jc prednostne spojený predovšetkým s využívaním spotrebnej elektroniky.: Békés. 5. Okrem výparov z dielektriká vznikajú rozkladom materiálu elektród ďalšie výpary.: Teoretické základy obrábania kovov.1: 1.: Drilling wiihoui Drills. Spccial Rcport 743. Bandyopadhyay.3 mg/l w o l f r a m (W) nikel (Ni) 1 m g / l kobalt (CO) 0. karbid titánu (TiC). ¡25]} produkty rozkladu materiálu o b r o b k u a nástrojovej elektródy • • • • • • železo (Fe) 09 mg/l olovo(Pb) < 0 . (Cr). nikel (Ni).ed. Bellows. 6. a obvykle sa odstraňujú filtrovaním. molybdén (Mo). Obvykle hrubovacic hĺbenie vytvára viac výparov a aerosólov ako jemné drôtové rezanie (WEDM). J. karbid wolfrámu (WC).: Annals ofthe C1RP Vol. Sú to odparené kovové častice materiálu a oxidy kovov. (1997). March. Makinouchí. pri EDM výrobe tvámiacich nástrojov.25 mg/l molybdén (Mo) titán (Ti) tvrdé prímesy Spôsob úberu materiálu obsahuje riziká spojené s množstvom vznikajúcich vedľajších produktov a odpadov. elektromagnetický smog je nebezpečný vôbec. 2.2 Prvky obsiahnuté v dielektrickom kale a/alebo usadené vo fihrovacích médiách pri elektroiskrovom opracovaní tvámiacich nástrojov (zdroj: Tbnsboff ei a!. Buúa.Metals Handbook .: Buda. W. 3. Ohmori. Bratislava. J.5. J.322-327. J. pričom dochádza k rozkladu kovových materiálov. 1 5 m g / l c h r ó m (Cr) < 0. ktoré sa usadzujú v dielektriku ako kal. bárium (Ba). ASM International. ktoré sa uvoľňujú z materiálu a kondenzujú na vzduchu vo forme častíc veľmi malých rozmerov. P. ako sú bezkáblové telefóny.1 Elektroerozívni' obrábanie EPM -WEDM 165 Výsledkom vysokej teploty v zóne rezu je tavenie a odparovanie materiálu nástroja a obrobku.2 uvádza rozbor produktov rozkladu. SVTL. (I9S2). Škodlivý účinok elektromagnetického žiarenia nebol ešte úplne preskúmaný. Materiál a jeho zloženie je zaujímavé predovšetkým v prípade. Buza. fíohls. pp. 9. B.

.

Gatto. H.. M: Zdcblick. pp 124 .. Iuliano. Apr 2000. 12. J . Praha 1952 l. Jan 1998. K.R.: A new application of discharge phenomena for machining of insulating ceramics Ceramic Interfaces: Properties and Applications 1998.: Machining of New Materials.463-513 König. pp. De Vnes. Journal of Material Processing Technology 63.: Metalurgy of Spark Machined Surfaces Journal of the iron and steel Institute. London. W.. H. Journal of Materials Processing Technoogy. Y. March 1965. J.vyd.. Egger. of Machine Tools and Manufacture 40.37/2/1988. S.. L. A. of Material Processing Technology 87.: Obrábčni .130 Yan. Annals of the CIRP Vol. Wang. D. Wang. Chow. 23. I. Vol 71 1977.. S. H. D. C: Processing of advanced ceramics using the wire-cut EDM process. Lazarenko. 585-592. Ohmori.: Cronjager. (Písomná práca k ašpirantske skúške . pp. Ahn.1 Machining. 1983 Trueman.. 18.. : Surface treatment of wire electro-discharge machined engineering ceramics by abrasive blasting..: Wire EDM cutting of PCD. 238-247 Lok.: Principles of Machining by Cutting. Vigner..S. Schumacher. May (1995) pp. Mohri. H. pp . M.J. Li. 13.L.: Tani. U. H. G. C: Electrical discharge machining of aluminium oxide matrix composites containing titanium carbide as a conductive second phase. T.G. pp. 1773-1781. 27.673 -680 König. ASMEJ. N. Dauw.: Study on tbe electro-discharge machining of a hot pressed aluminium oxide based ceramic. of Material Processing Technology 63.: Micro-hole machining of carbide by electric discharges machining..: Lee. F. Zhang. pp. G. M. W. Dcarbome. Liao. Lee.S.. a kol. (1-3). Slaclens. 31. (1976). C.A. l.: Integration of EDM within a CIM Environment. (1-3). Jour..: Nové materiály a technológie ich spracovania. 123.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov. 253-258 Spur.: Funkerosives Schneiden und Senken technischer Keramik. Snoeys. Alfa Bratislava 1990 l. I. pp. Go.. Appel..M. J. B. Led.39/2/1990. Jan 1997 .H. W. Vol 117. : Machining of engineering ceramics by ultrasonic vibration assisted EDM method.D Appl. 2). pp. 29. Tsai. Y. of Engineering for Industry. S. (1988). Maňková. C. pp. Vol. 17. Rajukar. Lazarenková. 34. H. Y. W.. W. Prikryl. Huddlesion.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.K. 7. 10. Spur.Psys. Yun. J.: Heat Conduction Model for the Calculation of the Volume of Molten Metal in Electric Discharge.35/2.T. Abrasion and Erosion. 25. SME. 24. J. Ponten.vyd.H.: A study on the machining paramètres optimization of wire electrical discharge machining. 133-146. S. N. 839-843. Dauw. Y.: Precision shaping of small diameter wheels using micro electric discharge truing (MEDT) and hole-machining of A1203 material. H. W.: Akamatsu. F.. 15. Wydawnictwo naukowotechniczne. Chapman and Hall.166 6.. C. Journal of Adhesion Science and Technology 12.P. H. Zhang. Jour.Y. D.553-568 Tool and Manufacturing Engineers Handbook.. Z. H. Panten.: EDM. 4/97. Warsaw. 8. 20.F.. P. 16. Huang.vyd. In:Eurometalworking. Warren. C.. Led. 14.623 -631 König. (1-3). VanDijk.665-672 Firemné materiály Hitachi Europe GmbH Fukuzawa.. F. Investigation on Machining Conditions for WEDM of Nikel Base Superalloys.C. B.technický prùvodce SNTL Praha 1987. pp. R. Levy. 30. Klocke. Y. 22. Int. 1994 pp 050-1 -0050-7 Kaczmarek. 21. B. Material removal by spalling during EDM of ceramics. 32. Z. Jan 1997. {ed. 139-145. pp 73-79. Levy. Lau.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1981 McGeough. 1998.: Digital Gap Monitor and Adaptive Integral Control for AutoJumping in EDM. W..F. Lee. (1986). Dauw. Vol. 468 Tönshoff. Processing and Fabrication of Advanced Materials VI. R. british CeramicProceedings 60 (Vol.. K. June 1999.F. Vigneau. 397-405. G. T. W. pp.K. T.. Tonshoľf.. Industrial Diamond Review. pp.K.: Elekirojiskrové obrábčni kovu. Werstati und Betrieb.117-118. 26.. Su. C. p. pp. Vol 7 1974 pp899909 Vasilko. Dekkyser.A. J. H. R. Duffie. Lau.. Lee.Cosmacini) Udine. D. 2. pp. J. pp.F.K. pp487-493 LIoyd. Dulré .J. Annals of the CÍRP Vol. J.39/2/1990. (6) June 1998. J. N. 11. U. 28.. Materials und manufacturing Processes 13. W.. T.Fururc Step towards the Machining of Ceramics Annals of the CIRP Vol. Jour. Nol 1990. Kruth.. 9. (1). K. T. Zhang. C. Huang. Zhang.. W. Annals of the CIRP Vol. L.: Advanced Methods of Machining. Progresívne technológie 33.I. n 5. Mar 1999. 661-674. Phys. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesscs Annals of the CIRP Keynote Papers 1997. 19.

2 Opracovanie laserom Obrábanie laserom (z. 46. L Shawlow v roku 1958. Prvý projekt lasera navrhli C. pre vŕtanie otvorov do diamantových kalibrov (súčasť nástroja pre ťahanie drôtov) pomocou rubínového lasera. 41. • • • • • 5. naváranie a tepelné spracovanie (kalenie). H. nanášanie povlakov. vŕtanie. tepelné spracovanie povrchov. diamant.LBM) patrí k jednému z mnohých priemyselných aplikácii laserového lúča. 54]. povrchové natavenie. Postupne boli realizované ďalšie laserové zariadenia na báze pevných. Laser Beam Machining . H. ' Skratky používané pre označovanie laserov sú vysvetlené v kapitole 5. Od roku 1971 bol zaznamený enormný rozvoj laserovej technológie. zváranie. Historický vývoj poznatkov o laserovom lúči začína popisom teoretických základov vynútenej emisie žiarenia.kvantovej elektroniky a boli realizované zariadenia generujúce a zosilňujúce elektromagnetické žiarenie na princípe stimulovanej emisie žiarenia. Avšak až začiatkom 50. H. V súčasnosti nachádza laser široké použite v rôznych oblastiach. tvarovanie. ťažkoobrobiteľné ocele. Patel experimentoval s plynovým C O i laserom. keramika. v roku 1966. Pevnolátkový laser na báze neodým (Nd)-sklo použil prvýkrát Snitzer tiež v roku 1961. ktorý našiel v súčasnosti najširšie uplatnenie v priemyselnej výrobe. legovanie. Najznámejšie sú: • priemyselné aplikácie lasera ako rezanie. O dva roky neskôr v roku 1960 T. V tom istom roku C. sklo. Argónový iónový laser a pevnolátkový neodým (Nd-YAG)* laser boli prvýkrát prevádzkované v roku 1964.2. LASER je akronym anglického názvu Ltghi Ampllficatlon bySiimulated Emission of Radiation v preklade . V roku 1961 Javan. plasty.zosilenie poskytuje v úzkom zväzku lavínu fotónov (kvantá elektromagnetického žiarenia). obrábanie. Laser je vhodný pre opracovanie materiálov ako sú kompozity. Polovodičový laser bol objavený v roku 1962. angl. . Towens a A. plynných a kvapalných aktívnych látok. príprava kovových sústav v amorfnom stave. Obyčajne sa pre označovanie typu lasera používa chemická značka aktívnej látky.1 Definícia lasera a základné vlastnosti laserového lúča Princíp funkcie lasera je možné objasniť na základe pojmov kvantovej fyziky a planetárneho modelu atómu.5.2. Prvé praktické priemyselné použitie lasera uvádza Epperson et al. rokov boli položené základy nového odboru .2 LBM 5.2. ktorá pojednáva o jednotlivých druhoch lasera. Prvé zmienky o kvapalinovom laseri sú z roku 1966. nedeštruktívne metódy skúšania meracie systémy v metrológii CD prehrávače (kompakt disk) informačná a telekomunikačná technológia (prenos a uchovávanie informácií) humánna medicína („laserový skalpel"). ktoré podal Albert Einstein v roku 1917.zosilenie svetla pomocou vybudenej emisie žiarenia . Bennet a Heriot odskúšali plynový hélium-neónový (He-Ne) laser vo vývojových laboratóriách v USA. z Western Electric Co. Maiman skonštruoval a prevádzkoval prvý rubínový laser [32.

.

a pri tom emitujú kvantum svetelného žiarenia s frekvenciou v. pričom emituje nový kvánt s takou istou frekvenciou ako mal predchádzajúci kvánt. majú tendenciu zaujať hladinu s nižšou energiou E.33 Zdroje vybudenia atómov a vznik inverzie populácie [41 j a) čerpanie pomocou fotónov typické pre rubínový laser b) priania excitácia elektrónov pri plynovom argónovom laseri c) vzájomná kolízia atómov A a B pre plynový laser typu hélium . ultrafialové alebo viditeľné svetelné žiarenie. pričom vzniká energia vo forme žiarenia.hladina 2 •h. Vplyvom vonkajšieho podnetu sa vybudený atóm vracia do základného stavu.rubínový laser b) laser so štyrmi hladinami .s je Planckova konštanta.168 Bežne svetelne žiarenie je vlnenie. Í& 34 — — hladina 3 j—^—hladina 4 H—hladina 3 absorpcia pred stimulovanou emisiou -•.=h.neón Pri bežných podmienkach sa atóm nachádza v základnom stave. Prechod elektrónov zo základnej hladiny na vyššiu energetickú hladinu sprevádza absorbcia a prechod z vyššej hladiny na základnú jc emisia. 54 ]: E:-E. Obr. emisie a jav stimulovanej emisie žiarenia.5.3 I ilustruje javy absorbcie.Nd-YAG laser EJ fotón aaaHI prechod vanta El Q£1 ele K Irò n Obr. ak vybuďerié atómy s energetickou hladinou E. V závislosti od rozdielu týchto hladín vzniká infračervené.626. ktoré sa šíri všetkými smermi.3) kde h = 6. ktorá sa urči z rovnice [32. en s a hladina 2 á] ' hladina 1 hladina 1 i hladina 1 hladina 1 Obr. Tento spôsob emisie sa nazýva stimulovaná (vynútená) emisia žiarenia.f po stimulovanej emisii hladina 2 absorpcia emisia hladina 2 r-.32 (zäroj:MčGeougfi ¡32}) Absorpcia a emisia pre: Podmienky stimulovanej emisie a) laser s troma hladinami .v (5.5. Laserové svetlo vzniká v prostredí určitého stimulujúceho elektromagnetického žiarenia potlačením spontánnej emisie na úkor vynútenej emisie žiarenia. ako tretí proces nasledujúci po absorpcii a spontánnej .. Spontánna (samovoľná) emisia žiarenia vzniká.5. J.

má vysoký stupeň priestorovej a časovej koherencie. stimulovanú emisiu žiarenia na produkciu svetelného lúča. ktoré sa používajú v laseroch znázorňuje obr. Dodanie príslušnej energie na dosiahnutie vybudeného stavu sa nazýva čerpanie. priestorový profil a fokusácia charakteristického laserového lúča (zdroj: [43.svetlo v laserovom lúči má prakticky len jednu vlnovú dĺžku. preto ho možno sústrediť do intenzívneho úzkeho bodového zväzku priemer ohniska 2n Zr laser Obr. V časovo koherenčnom lúči kmitajú s rovnakou fázou všetky častice svetelnej vlny v smere šírenia sa lúča. Spôsoby vybudenia atómov.5. každá farba má inú ohniskovú vzdialenosť od šošovky. (zdroj: Powel [41]) a) ak je fokusované biele svetlo. Laser je teda kvantovo elektronický zosilňovač a generátor svetelných vín.5.32]) intenzita šošovka hĺbka ostrosti má minimálnu divergenciu (rozbiehavosť) 0. obr.5.5. pričom divergencia laserového lúča s vlnovou dĺžkou X* je daná vzťahom: 0 =- Jt.5. ktorý vystupuje z rovinného okienka lasera s priemerom 2ru.35. obr.35 Rozbiehavosť. 5.34.r„ (5. ktorý' má tieto základné vlastnosti [30]: • • je vysoko monochromatický . V priestorovo koherenčnom lúči kmitajú všetky častice svetelnej vlny s rovnakou fázou v rovine kolmej na smer šírenia sa lúča. charakterizovanú polovičnou hodnotou vrcholového uhla kužeľa.34 Porovnanie fokusácie bieleho a laserového svetla. modrá červená toe le svetlo Obr.33. b) ak je fokusované neparalelné svetlo ohnisková vzdialenosť závisí od uhla dopadu častíc pôvodného lúča c) laserové svetlo je monochromatické a rovnobežné.2 Opracovanie laserom LBM 169 emisii. Využíva tzv.4) . Atóm možno prinútiť k emisii žiarenia vybudením.

5) kde I 0 j e intenzita žiarenia v strede lúča. kalenie) TEMíi m®©® TEMľ © ®©© (málo používané) mullimôd (rezanie) multimód (nevhodné pre rezanie) y \ < Obr. v ktorom je intenzita redukovaná zo strednej hodnoty faktorom e 2 .• má vysokú výstupnú intenzitu I [W.crrf2 ]. ktorá nieje limitovaná zákonmi žiarenia absolútne čierneho telesa a pre intenzitu žiarenia laserového lúča platí vzťah [32]: I = I0.základný mód . ich TEM označenie a niektoré doporučenia pre použitie (zdroj: Powel \4\\) Uvedené vlastnosti laserového lúča umožňujú pri jeho fokusácii (vhodnou optickou sústavou) sústrediť do malého bodu mimoriadne vysokú hustotu energie v mieste dopadu lúča. Je to dané tým. pre rezanie. . r 0 je polomer. ktoré sú dosiahnuteľné rôznymi zdrojmi energie. Najvyššie hustoty energie pri danej výstupnej energii lasera možno dosiahnuť lasermi pracujúcimi v základnom móde označovanom T E M q o (index charakterizuje symetriu elektromagnetického poľa v rovine kolmej na smer šírenia lúča). v priečnom priereze lúč vytvára buď iba jednoduchú stopu .exp(-2r/r02) (5. že vo vnútri laserového rezonátora získava elektromagnetické pole generované stimulovanou emisiou žiarenia určitú konfiguráciu .3 uvádza rádové hodnoty hustoty toku energie (hustoty výkonu). Mód lasera určuje jeho vhodnosť pre priemyselné použitie. obr. čim sa dosiahne požadovaný efekt spracovania.5.5.36 Ukážky módovej štruktúry laserov. ako napr.transverse electromagnetic mode. • má módovú štruktúru (TEM . označenie TEM (použitie) prierez A v rovine kolmej na smer lúča prierez B kolmý na A 1 2 AA AA 'AAA 5 A 6 A A AA AAA AAAA A ® ® © (D © © © ©®©® pôdorys # ^ > TEMoc Gauss (rezanie) TEMoi (zváranie. Pre porovnanie.36.alebo zložitejšie obrazce pravouhlo alebo kruhovo symetrické.mód . čo má za následok natavenie až odparenie materiálu.5.v závislosti na okrajových podmienkach rezonátora. tab. zváranie a ďalšie technológie.

laser c w N d laser p w D o s a h o v a n á hustota v ý k o n u [W.f + (5.3 Hustoty výkonov rôznych energetických zdrojov [31. je potrebné !úč čo najlepšie fokusovať.zúžená časť lúča) a vzdialenosť dm tohoto bodu od Šošovky sú dané [46]: (d. kde 0 je uhol divergencie lúča v radiánoch. kde intenzita žiarenia je (l/e 2 ) násobkom jeho osovej intenzity za predpokladu.6) r í - (5. Tab.10'" W/mm (1. n je index lomu svetla. sfokusovaného lúča je [46]: h* je vlnová dĺžka laserového svetla. Potom polomer ľ. Vhodne sfokusovaný lúč pre rezanie C O i laserom s výkonom do I kW má priemer okolo 0.7) kde fH " n.?^/ro.54] Zdroj energie Slnko (šošovka 1 =50mm) Elektrický o b l ú k Acetylén-kyslikový plameň P l a z m o v ý lúč E l e k t r ó n o v ý lúč C O .8) Veľkosť stopy lúča je priamoúmemá ohniskovej vzdialenosti Šošovky f.10 5 1.104.crrr2 ] 5.10" 1. aby sa nedostal pod hĺbku ostrosti Zf. Polomer ľf lúča v ohnisku (najužšom bode nazývanom ako beam waist .2 Opracovanie laserom LBM 171 Priemer nesfokusovaného lúča býva rádovo niekoľko milimetrov. r.9) Aby sa dosiahla vysoká hustota toku energie lúča [W/cm : ] v mieste jeho dopadu. vlnovej dĺžke lasera a nepriamoúmerná polomeru lúča r 0 Pre multimódový lúč je polomer sfokusovaného lúča daný vzťahom podľa [46].5.f.10» 1.-f): d„ . =f. obr.10 1 4 Priemer sfokusovaného lúča sa meria a vypočítava v mieste. že lúč má Gaussovo rozloženie v základnom móde. kde hustota toku energie klesá.5.4. pretože je potrebné sústrediť laserový lúč do úzkeho zväzku. =•7Lr„ f X.5.10 1. (5.3 mm a môže dosahovať hustotu energie okolo 2 ? 1.6 (5. Zároveň je nutné materiál udržiavať voči lúču v relatívne presnej pozícii. Nie je vhodný pre aplikácie.102 1. .4 MW/cm ) [461.23. kde sa vyžaduje malá tepelne ovplyvnená oblasť ako sú technológie rezania a zvárania.

.

druhov lúča a oblasti aplikácie sú v tab. Alexandritový laser sa javí perspektívny pre . ďalej plynové lasery C O . Nd . Hlavné druhy laserov používané pre tepelné aplikácie v strojárskom priemysle sú pevné lasery na báze rubínu.1.4. ktorý má lepšie tepelné charakteristiky. Najviac používané typy laserov pre spracovanie materiálov sú Nd . . He . ktoré sa používajú na generovanie žiarenia.5.j. svetelné žiarenie f . že hĺbka ostrosti rastie so štvorcom polomeru jeho stopy v ohnisku. Rubínový laser bol používaný ako vôbec prvý. rozdielnosť ich vlastností. ale v súčasnosti sa nahrádza Nd . excimerový a čiastočne kvapalinový laser.m Progresívne technológie HÍbka ostrosti je definovaná ako vzdialenosť medzi dvoma priečnymi rovinami pred a za ohniskovou vzdialenosťou.10) 5. Nd . Zároveň sa tieto látky líšia aj vlnovou dĺžkou svetelného žiarenia a frekvenciou vysielaného žiarenia.YAG.Ne. 54]. režimu lúča výkonu konštrukcie laserového zariadenia použitia. Nové vysokovýkonné lasery. je potrebná určitá systematická kategorizácia a rozdelenie druhov laserov.. argónový. 30. alexandrit. Charakteristiky jednotlivých typov laserov podľa vlnovej dĺžky. na ktorej je efektívny polomer stopy lúča o 5% väčší ako v ohniskovej rovine [3. ktoré sa používa na generovanie žiarenia vlnovej dĺžky druhu lúča resp. Podľa frekvencie vysielaného žiarenia sa rozoznávajú: infračervené žiarenie (IR) f < fcpt optožiarenie. dosahovaných výkonov ako aj oblasti použitia. (5.1 Druhy laserov a ich delenie Vzhľadom na rozmanitosť dostupných laserov. Lasery je možné rozdeliť podľa: i) ii) iii) iv) v) vi) aktívneho prostredia t.2.fop[ ultrafialové žiarenie (UV) f > f^ rontgenové RTG a gama žiarenie f » fop[i.sklo. ad i a ii) Lasery sa delia do tried podľa skupenstva materiálov.YAG laserom. = odkiaľ vyplýva. Čiastočne sa používajú ešte rubínový a sklenený laser. ako chemický laser a laser na báze kovových pár sú predmetom intenzívneho štúdia pre praktické využitie v blízkej budúcnosti.YAG a CO. Vypočíta sa podľa vzťahu : Z. teda podľa skupenstva aktívnej látky na: • pevné (tuhé niekedy označované ako tuhofázové alebo dielektrické) • plynové • kvapalinové • polovodičové. skupenstva materiálu.

064 0. 0.switched ( Q s ) režime .46.80-0. metanol 0.90 pulzný 2 až 10mW C02 technológie optoelektronika Strojársky priemysel Metrológia.170 0. 3.2 Opracovanie laserom LBM 173 spracovanie nekovových materiálov v blízkej budúcnosti.6 0. kontinuálny a l e b o pulzný kontinuálny 5 0 0 až 15 0OOW 20mW He-Ne PLYNOVÝ . ad iii) Druhy lúčov.6328.175 pulzný 100W Fotochémia. alebo častejšie používaný termín je režim lúča.5145 E x c i m e r (ArCI) (XeCI) íXeF) (KrF) KVAPALINOVÝ Farbivo Rhodamine 6 Etanol.39 1.) CO* Ne 10.15.jc to zvláštny kontinuálny režim s vysokou energiou i m p u l z u . 27. Q .351 0.v. holografia Ar Ar 0. Lasery môžu pracovať v rozdielnych časovo závislých režimoch a to v: • • * kontinuálnom režime (cominuous wove . Pulzný režim vzniká prerušovaním budiaceho elektrického výboja v dutine lasera.cw) pulznom režime (pulsed wave . Špičkové výkony lasera v kontinuálnom režime sú rádovo I0 J 105 W. L a s e r o v á chirurgia Strojárstvo L a s e r o v á chirurgia Holografia Strojársky priemysel Oblasti a p l i k á c i e (Ns + He. Obr. geodézia.308 0. spektroskopia Kontinuálny a l e b o pulzný pulzný 1 až 5 OOOW 20W3Ž 250W Fotolitografia. v pulznom režime 10 -r 10 W. 0.7-0.34-1.37 znázorňuje časové závislosti prevádzkových režimov lasera. 32.818 pulzný kontinuálny pulzný pulzný pulzný 5W 100 a ž 1 200W 2mW 10W Informačné POLOVODIČOVÝ GaAs 0.6943 1. 3.5.064 1.pw) tz.248 0.5.switched režim je výsledkom zvyšovania činiteľa akosti optického rezonátora pri kontinuálnom čerpaní energie do dutiny lasera. Q . 51}) Vlnová dĺžka D r u h lasera A k t i v n a látka Rubín PEVNÝ Nd-YAG Nd-sklo alexandrit [pm] T y p lúča Výkon lasera Cr** Nd3Nd3' 0.4764.488. 13 Tab.4 Rozdelenie laserov (spracovanépodľa [2. Do popredia pozornosti sa dostáva excimerový laser pre keramické B kompozitné materiály. Pri Qs režime sa dosahuje najvyššia hustota výkonov lúča.5.

obr.5.5. c) .37 Druhy prevádzkového režimu laserového lúča (zdroj: [43]) ad v) Z hľadiska konštrukcie laserového zariadenia dôležitú úlohu má prenos laserového lúča od oscilátora k pracovnému stolu a zabezpečenie vzájomného relatívneho pohybu medzi lúčom a dielcom. Obmedzujúcim parametrom použitia je tvar.desatiny W až stovky W. • vysokovýkonné . Výber typu závisí od veľkosti opracovaného predmetu.5. Výhodou systému je minimálne obmedzenie tvaru a hmotnosti obrobku. kým laserová hlavica a obrobok sú stacionárne. Tento systém je vysoko flexibilný. Využíva sa pri požiadavke na vysoké rezné rýchlosti a úsporu priestoru. doporučené použitie pre rezanie a vŕtanie keramiky.l kW . tepelné spracovanie kľukových hriadeľov. veľkosť a hmotnosť obrobku. Pohyblivý laserový systém a nepohyblivý obrobok. Obr. Pri tomto systéme sa používa malá a ľahká laserová hlavica s nizkym výkonom a pomerne nizkou reznou rýchlosťou.38 [43]. Existujú tri základné konštrukčné typy. na ktorom je upnutý obrobok. Q-spinaC Obr.30 k W.38 Základné typy konštrukčného riešenia vzájomného pohybu laserového lúča a obrobku (zdroj: [43]) c) Systém pohyblivého lúča.¡74 ad iv) Podľa dosahovaného výkonu sa delia lasery n a : • Progresívne technológie nizkovýkonové . ktorý'je zabezpečený zrkadlami. vŕtanie rubínov. čo môže spôsobovať väčší rozptyl lúča. hlavné oblasti použitia sú zváranie. kvality lúča. rýchlosti lúča a požadovanej presnosti: a) b) Systém pevného laser a pohyblivého stola. skríň prevodoviek a iné. plastických hmôt. Nevýhodou je jeho vysoká citlivosť na vibrácie a presnosť nastavenia.

'Urformen . TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA MATERIÁLOV LASEROM PODĽA D I N 8 5 8 0 PRÍM AH NE (z nem. pretože pri procesoch dochádza k úberu materiálu. (USA) úspešne realizovali prenos lúča s výkonom 400kW s priemerom 1. O tom. do tejto oblasti spadá rezanie. ktorú zaviedol Taniguchi [46]: uber materiálu. že technológie spracovania materiálu laserom klasifikuje norma DíN 8580 do šiestich základných skupín [2. gravírovanie a rytie.Rapid Proryping (pozn.5.prazdroj). renovácia masiek. prednostne pri Nd-YAG laseroch.2 Opracovanie laserom LBM 175 V súčasnosti sú vyvinuté systémy plynulého riadenia pohybu lúča pomocou CNC systémov a tiež laserová hlavica môže byť súčasťou chápadla robotov. prvotný (napr. Urquell . vŕtanie. ale má svoje nezastupitcľné miesto vo výrobnom procese. Najnovšie sa prenos laserového lúča zabezpečuje optickými vláknami. Tieto systémy sa používajú prednostne pre rezanie a vyrezávanie zložitých tvarov a pre zváranie. autora). Míkroobrábanie zahŕňa v sebe technológie ako pri s tri h o vani e.v odbornej nemčine základný význam pre zlievanie. svedčí skutočnosť. že laser nepatri už len k zriedkavo používaným technológiám. osiach.resp. Ako uvádza Taniguchi [46]. obr. ad vi) Oblasti použitia lasera sú široké a zasahujú do mnohých oblasti. liatie: kde predpona Ur . .významovo znamená pra . značkovanie.5. Preklad primárne tvarovanie vyplýva z anglického slovného spojenia primáry shaping a zo súvislosti s modernou technológiou ste reo litografi e. ako to už bolo spomenuté v úvode tejto kapitoly. Čistenie je odstraňovanie tenkej povrchovej vrstvy kontaminovanej olejmi a plynmi. orezávanie. ktorá sa využiva v postupoch rýchleho zhotovenia prototypov .8 cm do vzdialenosti 25 m optickým káblom.sublimačné . General Electric Co.39. z hľadiska jednoduchosti je viac zaužívaná štvorstupňová klasifikácia podľa základného mechanizmu technológie spracovania materiálov. ktoré môžu pracovať súčasne. míkroobrábanie a čistenie pomocou lasera. ktoré zabezpečia pohyb lúča v 5.Uríormen)' TVAROVANIE TVARNENIE Tvárnenie Stereolitografia laserovým ohrevom (ohýbanie) Spekanie -tavné Vŕtanie REZANIE SPÁJANIE POVLAKOVANIE TEPELNÉ SPRACOVANIE Rezanie . 47]. V ďalšom pojedani je kategorizácia laserov urobená podľa oblastí priemyselného využitia pre procesy spracovania materiálov.539 Klasifikácia laserových technologických operácii podľa DIN 8580 Aj keď je táto klasifikácia pomerne podrobná.s aktívnym plynom Spájkovanie Plazma C V D Žlhanle S p e v ň ovanie Zváranie Povrchové legovanie Kalenie Gravírovanie L A M (laser assisted machining) Označovanie Obr. Použite optických káblov je veľmi vhodné pri požiadavke na rozdelenie laserového lúča a jeho odoslanie do viacerých pracovných staníc.

pohlcovanie laserového žiarenia tepelná vodivosť tavenie povrchovej vrstvy odparovanie. ako to ilustruje obr. Absorbované lúče ohrievajú materiál. {43}) n a t a v e i é rozhranie Po dopade lúča na materiál sa časť lúčov odrazí. žíhanie.1. 54]: R=l-^f/<T0 kde o n je elektrická d i vosť kovu [ÍX'. povrchové legovanie. 5. je vyjadrená Hagen-Rubcnsovým vzťahom [32. farbenie.Progresívne technológie s p á j a n i e a spevňovanie zahrňuje zváranie. 5. napokon procesy laserom podporovaného obrábania ako j c sústruženie a iné kombinované procesy využívajúce laser.2. reflektivita (cmgi reflectance) kovového povrchu. ťahanie optických vlákien.12) . rekryštalizácia polovodičových kryštálov po iónovej implantácii a tiež povlakovanie metódami CVD (chemieat vapour deposition .2 Účinok laserového lúča na materiál a uber materiálu Pri styku laserového lúča s materiálom. dochádza k ich vzájomnej interakcii a efektom. roz(avená fáza T ^ ^tepelný ohrev p adsorbcia O b r . Absorbcia A [%] svetelného žiarenia spôsobuje ohriatie povrchovej vrstvy. t e p e l n é spracovanie povrchu ako kalenie. absorbcia sú komplexné javy a ich vzájomné pôsobenie vyjadruje vzťah [32]: R + A = 100% (5. spájkovanie. Časť sa absorbuje do materiálu a časť prejde materiálom.chemické nanášanie povlakov z plynnej fázy) a PVD (physical vupour deposition .11) Reflexia aj (5.odrazívosť povrchu absorbcia . Množstvo odrazených lúčov závisí od odrazivosti materiálu. Faktory. 5. povlakovanie a tvrdé spájkovanie. pre vlnovú dĺžku väčšiu ako 10 um. ktorý sa ohrevom nataví a následne odparí zohriatej oblasti. sú: reflektivita .nanášanie povlakov vo vákuu) pomocou laserového zdroja ohrevu. nové procesy.40. delenie skla a keramiky kontrolovaným lomom. dôležité pre použitie laserového lúča. ktoré sú závislé od vlastnosti materiálov a ich schopnosti pohlcovať a odrážať laserové žiarenie. ktoré boli nedávno vyvinuté na základe požiadaviek priemyslu ako rast zaflrových kryštálov. Odrazivosť R [%] resp.40 Účinok laserového lúča pri jeho dopade na povrch materiálu < zdroj [27].m" 1 J.

Pary roztaveného kovu výrazne absorbujú laserový lúč. Niektoré hodnoty odrazivosti pre Nd . Na vyjadrenie prestupu tepla pre pohyblivý tepelný zdroj s rýchlosťou v [m/s] sa používa postup. 32. Kovy s vysokou odrazivosťou a vysokou tepelnou vodivosťou. hliník (Al). Odrazivosť lúčov sa dá znížiť napr. takže reálne hodnoty odrazivosti môžu byť v skutočnosti iné. Tieto hodnoty platia pre leštené povrchy. ale aj iných materiálov závisí na tepelnej vodivosti materiálov.6 98.5 Odrazivosť vybraných materiálov ( spracovane podľa [32. s rozmermi sfokusovaného lúča.1 93 28 93-96 59 Absorpcia svetelného žiarenia a následný ohrev kovového povrchu.4 73.7 96. do povrchovej vrstvy a do vnútra materiálu za určitých okrajových podmienok. zlato (Au). ohriatím materiálu na teplotu blízku teplote tavenia.1 26. utvorením krycej nekovovej vrstvy.1 65 72 49 57 28 63. Predstavuje riešenie parciálnej diferenciál nej rovnice pre vedenie tepla od zdroja.5. meď (Cu). pretože prestup tepla je veľmi rýchly.8 9-11 97.9-1.12.7 99 96.YAG laser (vlnová dĺžka 1. V súčasnosti nie je odpovedajúca teória pre vyjadrenie tepelnej vodivosti a výpočet teploty. že so zvyšovaním vlnovej dĺžky svetelného žiarenia reflektivita kovov stúpa.6 pm) uvádza tab. Tab. porušením oxidickej vrstvy ožiarením povrchu laserovým lúčom s vysokou energiou. Pre rezanie týchto materiálov sa doporučujú lasery s výkonmi nad 2 kW [41].9 98.06 um) a CO. Vedenie tepla z lasera do materiálu je komplikovaný jav. ako aj zvyškové napätia pod povrchom. viď tab. napr. 46]. striebro (Ag).1 94.-X2 Opracovanie laserom LBM 177 Odrazivosť infračerveného svetla od kovových povrchov je veľmi vysoká. laser (vlnová dĺžka 10. literatúra neudáva kvantifikované hodnoty drsnosti. So zvyšovaním teploty povrchu odrazivosť klesá a minimálnu hodnotu dosahuje pri teplote tavenia kovov. Tak isto to platí aj o zvyškových napätiach v povrchovej vrstve po predchádzajúcej mechanickej operácii.46]) REFLEKTIVITA R [ %] Kov Zlato Striebro Hliník Med Železo Nikel Zinok Chróm Kremík Oceľ (l%uhlika) Uhlík (grafit) Vlnová dĺžka [um] 0. Vo všeobecnosti platí.9 93. ktorý navrhli Carslaw-Jaeger [9.12. zdrsnením povrchu. Pri ožiarení povrchu kovov C O : laserom je odrazivosť lúčov pri izbovej teplote veľmi vysoká.5. Vychádza sa . S rastúcou drsnosťou povrchu klesá schopnosť absórbele lúčov.5.8 95. V skutočnosti na odrazivosť pôsobí prítomnosť oxidickej vrstvy na povrchu.3 90. Absorpcia svetelných lúčov do materiálu závisí od tepelného gradientu kovového povrchu a mení sa s drsnosťou povrchu. sa pri spracovaní lasermi s nižšími výkonmi javia ako problematické.

pre rezanie skla Vrbánek a Fašková [55].F 0 / k ] ( a t / T t ) " 2 kde F 0 je konštantný tepelný tok (J.13). Potom pre východiskové podmienky. postup podľa Carslaw-Jaegera [9. Väčšina zdrojov sa orientuje na technologické možnosti laserového nástroja bez hlbších teoretických analýz. teplota tavenia. 55]: | p a i . J e ~kd% (5.1 ). za určitých definovaných ideálnych podmienok pre konkrétny materiál sa na vyjadrenie prestupu tepla pre pohyblivý tepelný zdroj používa.kg _ l . Je potrebné uviesť. 2 (5. tab. o tepelná difuzivita daná vzťahom: a = k/p. a x je bod na povrchu.cm ) pre x = 0. platí vzťah takisto vyplývajúci z riešenia podľa postupu Carslaw-Jaegera [32]: T ( x . T (5. Potom pre stúpanie teploty následkom tepelného toku na povrchu materiálu.178 Progresívne technológie zo zjednodušeného predpokladu. c je špecifické teplo (J. nekovového). 46]. Pretože nie je účelom tejto kapitoly podrobne rozoberať prestup tepla pri laserovom rezaní. ktoré sú najviac prezentované v odbornej literatúre.14) kde k je koeficient tepelnej vodivosti (W.c (5. t čas (s). Podľa vzťahu (5. ako to už bolo spomenuté vyššie.16) o o Pri dostatočnom ohreve sa povrch materiálu natavuje. p je hustota materiálu (kg. sú uvedené iba vzťahy. pretože to už zasahuje do oblasti laserovej fyziky a termodynamiky.13) je: T(x.nf'. 5. = l .e r f z = 2/VŤrľ|e"^d^ a potom erf : = 2 / V r t .17) McGeough [32] uvádza vypočítané časy pre natavenie povrchu niektorých materiálov a udáva ich tepelné charakteristiky ako tepelná vodivosť. pre vŕtanie kovov na báze železa Taniguchi [46] a pre tvorenie drážok v kompozitných materiáloch Chryssolouris.13) L kde T je absolútna teplota (° K).K . difuzivita.K _ 1 ) tuhého materiálu (kovového resp. že v súčasnosti sa len veľmi málo prác sústreďuje na teóriu termodynamických javov v zóne rezania laserom.15) erfe . Sheng a Anastasia [18].rn" 3 ). na ktorom sa zjednotila väčšina autorov vo svete. A L je relatívne predĺženie.6.17) . riešením rovnice (5. že materiál obrobku je izotropný a prestup tepla sa môže popísať rovnicou difúzie [32. Odvodenie prestupu tepla pri spracovaní materiálov laserovým lúčom uvádza viacero prác napr. t ) | 1 = 0 =[2.t) = T 0 erfc(x/2Vät") kde funkcia chyby erfe je určená (5. kde t > 0. keď počiatočná teplota v celom materiále je nulová a spolu s povrchom na úrovni x = 0 sa udržiava na hodnote T0 počas určitého času t.s"'. Pri riešení rovnice (5.

03 X1Q-' 1.45x10^ 5 2 Pôsobením intenzívneho sfokusovaného laserového lúča na materiál dochádza k jeho nataveniu. Hĺbenie drážok alebo tvarovanie profilov laserom je takisto ustálený proces. a) Obr. obr. V pozdĺžnom priereze obr. alebo ak sa laserový lúč posúva dopredu.082 933 2176 1356 1336 1234 1941 4..5.5. V mieste dopadu lúča sa následkom toho vytvára malý otvor a laserový lúč môže prenikať hlbšie do otvoru.42 Schematické znázornenie prierezu oblasti po aplikácii laserového lúča pre oceľ s obsahom uhlíka 1 % (zdroj: Taniguchi [46]) . V závislosti od použitej technológie obrábania (vŕtanie.15x10-5 1.87 4.11 4.] Hliník Chróm Med Zlato Striebro Titán 2. pretože Čelo erózie je stacionárne vzhľadom k osi pohybu lasera.24x10" 1. rezanie laserom sa charakterizuje ako ustálený proces.5.5. rezanie.41 [46].6 Teoretický čas pre nábeh natavenia povrchu kovov pri konštantnom tepelnom toku [32] MATEA t AL MATEA t AL TEPELNA VODIVOSŤ [W.4 X1D-' 2.r ] í 1 TEPLOTA TAVENIA [°K] ČAS TAVEN A [S] V NÀHCONOM TOKU 10« W.crrr 4. V natavenej zóne pri odparovaní častic materiálu vznikajú pomerne vysoké tlaky a tavenina je premiestňovaná a vytláčaná zo vznikajúceho otvoru tlakom pary. pri ktorom sa tepelne ovplyvnená zóna tvorí iba na stenách zárezu.40.14 1.24 x101. Vŕtanie pomocou lasera sa charakterizuje ako proces nestacionárny.91 0.2 Opracovanie laserom LBM 179 Tab.18 0. Ako uvádzajú Chryssolouris.41 a ukazuje.15X10" 1. Sheng a Anastasia [18]. Priečny prierez na obr.22x10-' 1.crrr s 2 10« W. Povrch natavenej oblasti sa rýchlo rozširuje a materiál sa ďalšim intenzívnym pôsobením lúča začne odparovať.18 1. tepelne ovplyvnená zóna môže byť dvoj alebo trojrozmerná. že roztavený materiál je tlačený na obidve strany.41 Správanie sa materiálu pri pôsobení laserového lúča (zdroj: Taniguchi [46]) a) v priečnom smere b) v pozdĺžnom smere b) Obr. Tepelne ovplyvnená oblasť je na obidvoch stenách a tiež v spodnej časti drážky a oblasť vedenia tepla je trojrozmerná.71 0. Ak žiarenie prestane. Prierez natavenej vrstvy je znázornený na obr.20 1 DlFUZIVITA [cm .20 1.4x10-* 6 5 0.03x10" 1.22 x10-s 1.41 b je tlačený dozadu za pohybujúci sa lúč. Keď laserový lúč s určitou hustotou výkonu ožiari povrch materiálu.K.5.45x1 Or 1 2. tavenina začína tuhnúť alebo rekryštalizovať a v tuhnúcej tavenine vznikajú a zostávajú zvyškové napätia.5. hĺbenie drážok)..0 3.cm-'.5. v prípade ak ide o priebežný otvor.5. absorbované lúče lokálne ohrievajú častice materiálu až na teplotu tavenia. pretože čelo erózie sa pohybuje s ohľadom na pevný laserový lúč a tepelne ovplyvnená zóna sa tvorí na stenách otvoru.38 0.

25 2. ktorá sa smerom do základného materiálu zužuje.25 0. S 0.pre železo s obsahom 1% uhlíka pri ožiarení C O t laserom s výkonom 150 W.40 0.4 mm. Tvrdosť tejto vrstvy sa pohybuje okolo 850 950 HV a má prevažne spevnenú martenzitickú štruktúru.0 1. Tab.40 0. 46] MATERIAL HRÚBKA MATERIÁLU RÝCHLOSŤ HAZ VÝKON [KW! [mm] ako noviny 2. ktorej hrúbka je asi 30pm.5 4.25 0 2.0 0.5 0.4 | m/m in] >600 1.44 Účinok zmeny priemeru otvoru dýzy v laserovej hlavici na priemernú hĺbku HAZ pri rezaní titánovej zliatiny s hrúbkou 1.1 mm prekrýva bielu vrstvu v oblasti I.180 Progresívne technológie Zmeny.75 Rýchlosť posuvu [rrVnin] Priemer hlavice dýzy [mm] Obr. ktoré vznikajú v štruktúre kovových materiálov po ožiarení laserovým lúčom.3 2.40 0.5 5 7.7 3.5 1.13 0.42 . Za ňou je svetlá ľahko leptatcľná zóna III s priemerom asi 2.0 1.7 4.žele2a. 5.60 \ \ \ \ \ \ „ E 1. sú na obr.2 0.40 20.27 7. Analýza [46] ukázala.2 0.2 0..63 1.2 1.275 mm (zdroj: McGeough /Í2/J Obr„5.40 20.43 Účinok rýchlosti posuvu na lúča na hĺbku HAZ pri rezaní titánovej zliatiny s hrúbkou 1.40 0.6 0.6 4.6 1. Na povrchu materiálu sa vytvorí plytký' kráter.275 mm (zdroj: McGeough [32J) .0 0. 5.7 Údaje o hodnotách tepelne ovplyvnenej zóny [ 32.0 [mm] 0.0 8. že pretavená vrstva sa skladá z niekoľkých vrstiev I až IV.5 Papler Kryštál Sklotextil Sklotextil Preglejka Nástrojové oceľ Oceľ pre zušľachťovanie Korozivdomá oceľ Titán 3. Vrstva II tvorí pretavenú oblasť v tvare polmesiaca s tvrdosťou okolo 350 + 550 HV a je zložená z o .27 1.40 0.0 1.5 1 .5 12.25 0. Vrchná oxidická vrstva o hrúbke asi 0.5 0. Míkrotvrdosť vrstvy je 700-800 HV a je tvorená martenzitom a austenitom.0 1.5.7 25.5 0. Veľkosť krátera sa zvyšuje proporcionálne s časom radiácie.25 0.0 4.

inverzia populácie t. Najčastejšie použivané druhy laserov v strojárskej výrobe sú Nd-YAG. so 100% .2 Zariadenie pre laserové opracovanie Základná štruktúra laserového zariadenia znázornená na obr.44. rýchlosti posuvu lúča a priemeru laserovej hlavice sú spracované v tab. . Po načerpaní aktivna látka (laserové médium) samovoľne (spontánne) emituje svoju vnútornú prebytočnú energiu vo forme fotónov. ultrafialové svetlo.42. 50].05mm [ 1. ale vyžiaria sa vonkajšími stenami aktívnej látky. 36. že dopadajú kolmo na zrkadlá.5.5. ktoré môžu mať odlišnú frekvenciu.2. zdroja excitačnej energie (Čerpanie). zvyšuje sa počet atómov. Fabry-Pero to v j | laserové médium Obr. Optický rezonátor si vyberie iba fotóny. je rôzna pre rozdielne materiály a závisí od posuvu lúča. iónov a molekúl na vyššej energetickej hladine. ktoré majú iný smer šírenia a inú frekvenciu sa nezosilnia. vlnovej dĺžky a absorbčných vlastnosti materiálu. alebo schopnosť lasera zosilovať alebo generovať koherentné žiarenie.7 a v grafoch na obr. fCeď je laserové médium vybudené (načerpané z vonkajšieho zdroja). vzájomným porovnaním charakteristík a využitím sa zaoberajú nasledujúce kapitoly.45 je vlastná každému typu lasera a pozostáva z iaserového média (aktívna látka). Odborná literatúra udáva priemernú šírku tepelne ovplyvnenej zóny pod pretavenou zónou okolo 0. Od nepriepustného zrkadla (plnoodrazového.5. Ostatné fotóny.nou odrazívosťou) sa odrazia. viditeľné svetlo (výbojka).j. C O : a excimerový laser.5. Následkom toho vzniká tzv. 5. 32. elektrónový lúč.45 Základná zostava lasera zdroj excitačnej energie Ako zdroje čerpania (zdroj excitačnej energie) sa používajú: elektrický výboj. fázu a polarizáciu. 35. Čim vyššia je rýchlosť posuvu lúča. chemická reakcia. Fotóny sa zostávajú v rezonátore počas extrémne krátkeho Času. ktoré majú rovnakú frekvenciu ako je jeho rezonančná frekvencia. teplo a iné.5. FabryPerotovho optického rezonátora. smer šírenia.5. Fotóny sa pohybujú obvykle pozdĺž osi rezonátora tak. +80%). Ich popisom. Niektoré vybrané údaje o vplyve rýchlosti rezania. pomocou ktorého sa časť stimulovanej emisie žiarenia neustále vracia do laserovej dutiny.2 Opracovanie laserom LBM !_8J_ Tepelne ovplyvnená zóna HAZ (heat affeaed zóne). Intenzita absorpcie laserových lúčov do materiálu sa zvyšuje so zväčšovaním vlnovej dĺžky žiarenia [1. preletia znova cez aktívnu látku k polo-priepustnému zrkadlu (priepustnosť 40 cez ktoré vychádzajú von ako koherentný monochromatický laserový lúč. tým menšia je hrúbka tepelne ovplyvnenej zóny.43 aobr. Priemer laserovej hlavice a vzdialenosť medzi povrchom a hlavicou vplýva na priemernú hĺbku HAZ. 50]. 5. zvýšenie množstva atómov a molekúl na vyšších energetických hladinách. ohr.

5.. Plyn môže byť po prechode trubicou vedený na regeneráciu a prípadne znovu používaný v okruhu.plyn prúdi kolmo na smer optickej osi a väčšinou taktiež kolmo na smer elektrického výboja v duune.5. pomocou chladiaceho agregátu. tento druh oscilátorov (zdroj vybudenia) sa delí na . tým že CO.46 Princíp C 0 2 lasera (zdroj ¡27.). na nižšiu hladinu. lasera.. N. Hélium je pre tento účel zvlášť vhodné pre relatívne veľký koeficient tepelnej vodivosti. ktoré prijatú energiu odvádzajú do systému vo forme tepla. V tlejivom výboji sú molekuly dusíka N' : zrážkami s elektrónmi excitované zo svojho základného energetického stavu Eo do prvého vibračného stavu na určitej energetickej hladine Ej. a dusíka (N.5. aby teplota v dutine neprekročila asi 400°K. prechádzajú zo svojich asymetrických vibrácií na symetrické vibrácie energetickým preskokom z vyššej energetickej hladiny E.2.47b. Chladenie musí byť natoľko účinné. 50]) Teplo je zo systému odvádzané chladiacim médiom (najčastejšie vodou). veľmi rýchlo a účelne meniť vibračná energia molekúl. hr chladiaca M výveva voda plyn He • N í • CO.2. Hlavnou časťou CO. lasery sa podľa usporiadania toku plynu vzhľadom k opúckej osi lasera delia na : • axiálne . ktorá sa blíži k energii asymetrických vibrácií molekúl oxidu uhličitého E. najviac požívaný typ. obr.).energetické prechody súvisiace s osciláciou molekúl CO. odpor zdroj napätia —I CO. • transverzálne .46 je laserová trubica.47a. obrobok Obr.c. na ktoré sa privádza vysoké napätie z generátora vysokého napätia.plyn prúdi v smere optickej osi lasera. Molekuly CO. laseri trvalo zaistená inverzia populácie na hornej hladine E. Energia potrebná na excitáciu je vytváraná vo forme tlejivého výboja medzi elektródami. sa čiastočne rozkladá na CO (oxid uhoľnatý) a kyslík (O. v ktorej sa nachádza zmes plynov CO. čo vedie k poklesu výkonu lasera. obr. Potrebný nízky tlak plynu zaručujúci vznik tlejivého výboja v laserovej trubici je udržovaný pomocou vývevy. Preto sa môže nepružnými zrážkami excitovaných molekúl N. CO..182 5. obr. 5. s molekulami CO. a hélia (He).6 pm. čo je sprevádzané vyžiarením kvanta energie s vlnovou dĺžkou 10. Plyn sa totiž počas procesu v laserovej dutine postupne znehodnocuje. je potrebné ju jednak neustále dopĺňať (čerpať do systému energiu vo forme tlejivého výboja) a jednak je potrebné účinne depopulovať dolnú laserovú úroveň.1 C 0 2 laser Progresívne technológie C 0 2 (oxid uhličitý) laser na vznik stimulovanej emisie žiarenia využiva kvantovo . čo je zaisťované zrážkami s molekulami hélia. Aby bola v CO.

či inak vhodne agresívnu atmosféru. V hlavici sa nachádza fokusačná šošovka.47 Typy oscilátorov pre C 0 2 lasery (zdroj Powell[4Jj) a) axiálny b) ortogonálny dvojosový c) ortogonálny trojosový Obr. a) b) c) Obr. b) môže vytvárať v mieste dopadu laserového lúča na materiál ochrannú. c) odstraňuje z obrábaného materiálu ohrevom vznikajúcu taveninu a/alebo pary.48 Základné mechanizmy usporiadania dýzy (zdroj :Poweil [41 J) a) pohyblivá dýza b) pohyblivé Šošovky.5. alebo naopak oxidačnú.5. NaCl (chlorid sodný). 31]. vysoko-výkonové axiálne lasery majú trubice dlhé až 10 m [41. Výkon axiálnych laserov je daný dĺžkou laserovej trubice (obyčajne 60 ^ 70 W na 1 m dlžky). ktorý z nej vystupuje spolu s fokusovaným lúčom. Optika týchto laserov je upravovaná rôznymi prímeskami ako ZnSe (zinok/selén). čim prispieva k čistejšiemu a rýchlejšiemu priebehu opracovania materiálu. GaAs (gálium/arzén). . Šošovka je chladená chladiacim prstencom. Niekedy je tento účinok ešte zosilňovaný vákuovým odsávaním produktov interakcie laserového lúča s materiálom. Ge (germánium). Pomocný plyn má viacero funkcií: a) chráni optiku pred produktmi rozkladu materiálu opracovaného laserom.2 Opracovanie laserom LBM 183 dvojosový a trojosový podľa vzťahu medzi prietokom plynu a výbojom medzi elektródami.5. dosahujú sa nimi vyššie výkony na jednotku objemu dutiny. pohyb lúča v oboch prípadoch je možný v X a Y osiach Generovaný laserový lúč vystupuje z rezonátora polopriepustným zrkadlom a do laserovej hlavice je privádzaný systémom zrkadiel. Do laserovej hlavice je zavádzaný taktiež pomocný plyn.

4]) .184 Progresívne technolóeie Pre rezanie pomocou lasera sa využíva laserová hlavica.5.49. 5. ktorý obsahuje asi 1% iónov neodýmu (Nd 3 t ) . (ytrium/hliník/kyslík) izometrického kryštálu. Laserová hlavica má rôznu konštrukciu podľa usporiadania a uloženia dýzy na prívod stlačeného plynu. Tento kryštál vyvinul roku 1962 Geus'tc et al.2. ktoré sa používa v Nd-sklo laseri.2 Nd-YAG laser Nd-YAG laser pozostáva z pevného Y 3 AljOi. tiež aktívne prostredie. Svetlo odrazom od rezonátora aktivuje oscilačné médium. CNC riadenie polohy pohohovaci stôl Obr. ohnisková vzdialenosť zdroj svetelného impulzu eliptický dutinový odrazový rezoná lor obrobok chladiaci systém zdroj NC. alebo v kontinuálnom Qs režime s energiou impulzov 1 až 5 mj (miliJoule) s rýchlosťou Q spínania od I do 50 kHz.6 ms (milisekunda). Trvanie impulzu v pulznom režime pre priemyselné využite je 0.2. Ióny neodýmu (Nd . Princíp zariadenia pre pevnofázové lasery je znázornený na obr. ale pre oblasť mikroobrábania napr.5.49 Ilustrácia konštrukcie typického pevnolátkového lasera (podľafl. Obr. + ) tvoria oscilačné médium (lusing médium).5.48 ukazuje dva typy najčastejšie používaných usporiadaní. Pracuje v pulznom režime s energiou impulzu 1 až 50 J. Zdrojom budenia {optického Čerpania) jc svetelný impulz z kryplónovej alebo xenónovej oblúkovej lampy. Výkonová hladina lasera je niekoľko stoviek wattov. Jeho tepelná vodivosť je 10 krát lepšia ako skla. ktorej hlavným účelom je privádzať pomocný plyn do zóny rezania. pri ultrapresnom odstraňovaní tenkých vrstiev z keramických materiálov sa používajú veľmi krátko trvajúce impulzy v nano a píkosekundách s vysokou výkonovou hustotou (5xl0 i : W/cm : ) sfokusovaného lúča s priemerom 10 pm [60j.

CriN. oceľ 98 Fokusácia lúča . Al. úplná ochrana Al 90. optická Kovy. pevné šošovky 10. kapacitná Neelegované ocele. sklo Objemový Ochrana oči nutná Al 93.5. zrkadlá optické káble 10.7 100 2000 8až10 5 0 . plasty nie kompaktný Ochranné okuliare.2 Opracovanie laserom LBM 185 du ti nový odrazový rezonátor (elipsoid) ^oblúková lampa cylindrický dutinový odrazový rezonátor YAG tyč YAG tyč eliptický dutinový odrazový rezonátor* oblúková lampa " YAG tyč oblúková lampa špirálová výbojka dvojitý eliptický dutinový odrazový re zo nàto r- YAG tyč Obr.6 CO2 plyn výboj Odrazové zrkadlá. mechanická. TiC.PMMA. PE. ZrOa.5.9 15 30 3 do 4 2 0 .5. vŕtanie. oceľ 70 C02 10.5 0 000 Základný mód TEMao pw.Al S 03. zváranie tepelné spracovanie povrchu a iné povrchové úpravy Manulálna.nastavenie Dobrá absorpcia štruktúra lúča Bezpečnosť R koeficient odrazívostí [%] .3 000 Multlmódový pw.Ti. zváranie.cw Gs Slabne pri vysokom výkone vysoká Rezanie. hustota toku energie [W/cm2] Priemer lúča [um] Šírka rezu [pm] Elektrická účinnosť [%] Stredný výkon lúča [W] Mód Kvalita lúča Presnosť Druh opracovania . Tepelné spracovanie Manuálna. kapacitná.46] Tab. Cu.cw optimálna stredná Rezanie.TaC.50 Typické zlatom plátované odrazové zrkadlá odrazového rezonátora rôznej konštrukcie pre Nd-YAG laser [32.8 Porovnanie základných charakteristík laserových zariadení (spracovanépodľa [5$ j) Zdroj lúča Vlnová dĺžka [um] Aktívne médium Zdroj excitácie Riadenie pohybu lúča Max.doporučenia Nd-YAG 1.06 YAG kryštál Magnézlové svetlo Flexibilné cez šošovky.

5. 38. 50.8 sú spracované dostupné kvantitatívne a kvalitatívne parametre. toho ktorého zaradenia pre príslušnú operáciu.51 podľa [2] ilustruje doporučené rýchlosti posuvov lúča pre rôzne druhy materiálov s rôznou hrúbkou (označenie materiálov na obrázku je podľa DIN). / V oceľSl 1203 3000 r hrúbka 2mm P M M A plexisklo hrúbka 6mm drevo. vysoko-rýchlych laserov s ullrakrátkym . 40]: spracovanie keramických a kompozitných materiálov. Pracuje v pulznom režime s energiou impulzu okolo 2 -ŕ 8 J/cm2. ktoré majú vysokú tepelnú vodivosť ako Cu (meď). lepenka hrúbka 1flmm ekwQvarrý tM hrúbka 2mm j 1 I I Ô 2 E u ä i 2000 - . 24. Povrch rezonátora je dokončovaný leštením alebo obrábaním diamantovým nástrojom a je povlakovaný tenkou vrstvou zlata alebo striebra. a Nd-YAG laserov vzájomné porovnanie ich parametrov je predmetom viacerých publikácií [2. obvykle so zlúčeninou KrF (fluorid kryptónu) ako aktívnou látkou.2. ktoré umožňujú porovnávacie hodnotenie oboch laserov. je vyrobený z kovov. V tabuľke 5. a Nd-YAG laserom 5. 46.2. 32.51 Porovnanie rýchlosti posuvu pri rezaní rôznych materiálov CO. 59J a zároveň je podkladom pre vhodnú voľbu. 25. Vzhľadom na široké priemyselné využívanie CO. predovšetkým pre[5. storočia. 58. Niektoré konštrukčné riešenia odrazového rezonátora používaného v Nd-YAG laseroch sú znázornené na obr.1000 _ ti ÍL 1000 • oceľSl 37 hrúbka 6mm oceľ St 1430 O u < E- vPN - hrúbka 4mm 0 - J 0 Obr. 41.3 Excimerové lasery Použitie excimerových laserov pre strojárske účely začalo len v poslednej dekáde XX. 4.5.2000 5 . a/alebo W (wolfrám). Excimerový laser patrí medzi plynové lasery s krátkou vlnovou dĺžkou a vytvára svetelné žiarenie v ultrafialovej oblasti a čiastočne aj v oblasti mäkkého rôntgenového žiarenia. Obr.50. Be-Cu (berýlium/ meď).5. Koeficient odrazivosti týchto kovov je veľmi vysoký až 98 * 99 %. 12. pre oblasť mikroobrábania tenkých kovových profilov. 13. pri mikrorezaní mäkkých a tvrdých biologických tkanív v humánnej medicíne. 33. 35.186 Progresívne technológie Odrazový rezonátor má spravidla tvar dutiny cylindrického alebo eliptického prierezu. Patrí do kategórie tzv. pre označovanie kovových predmetov. na odstraňovanie nadbytočného materiálu na plošných spojoch bez súčasného poškodenia okolia.

2 Opracovanie laserom LBM 12 187 15 trvaním impulzu udávaným v piko-sekundách (Ips =10~ s) alebo femto-sekundách (lfs =10~ s).5.2.9 mm/min 1. rezanie. T a b .6pm < 1 500W <5.5.8 0 ns 1% 0.10 udáva rozsahy doporučených výkonov C 0 2 a Nd . Nd-YAG a excimerový).107W 100mm2 < 5 mrad Multimódový < 0.52 Kvalitatívne porovnanie troch najviac používaných typov laserov pre rezanie materiálov 5.stredný výkon Prierez lúča Divergencia lúča Mód lúča Pul zná frekvencia Trvanie impulzu Účinnosť Rýchlosť posuvu pri rezani kompozitných materiálov 10.YAG laserov pre technologické procesy spracovania materiálov. Patri medzi lasery s najkratšimi možnými impulzmi elektromagnetického žiarenia.5 kHz 10 LIS 10-15% 9 m/mín pre 500W 3 m/min pre 1000W Excimerový laser 1 9 3 . . Tab. 5.4 Prevádzkové charakteristiky priemyselne používaných laserov Prevádzkové charakteristiky sú závislé od typu lasera a líšia sa podľa použitej technológie zváranie.2.4. vŕtanie a iné. ktoré sa používajú pre spracovanie materiálov.3 5 1 nm < 150W <.9 Porovnanie základných charakteristík laserov (spracovanépodľa [51}) COa laser Vlnová dĺžka Kontinuálny režim . Základné charakteristické vlastnosti excimerového lasera sú uvedené v tab.stredný výkon Pulzný režim .5.10 3 W 250mm2 1.5.5 mrad TEMoo < 2.5.8 kHz 1 0 .1W COa Výkon Rezná rýchlosť Vlnová dĺžka Hrúbka reznej vrstvy Šírka zárezu Presnosť operácie a presnosť zariadenia Nd-YAG Excimer < 4 < < • > Obr.5. Obr.9. Posúdenie prevádzkových charakteristík excimerového lasera je možné porovnaním s dnes už klasickým typom C 0 2 lasera ako to ukazuje tab.52 ukazuje kvalitatívne porovnanie popisovaných laserov { C O i .

2 í 0.5 0.3 ÁNO 0. drážok a rezanie a vŕtanie.30 mm.3 0. dutín. 8 2. 8 .0 1.25 mm.3 f 0. • • • • • • . Nd-YAG 0.8 -f 1.05 mm.5 0.4 19. Tepelne ovplyvnená vrstva HAZ okolo 0. • maximálna hrúbka materiálu pre rezanie a delenie. Zváranie sa od obrábania liši tým. • reflektivita materiálu a ďalšie charakteristiky spojené s vplyvom lúča na povrch materiálu.076 mm Minimálny priemer vŕtania 0.0 2.18 -f 0. hibka vŕtaného otvoru 23 mm v závislosti od vŕtaného materiálu. • šírka zárezu.¡88 Progresívne technológie Tab.0 0. hrúbka [mm] - 1.30 ÁNO hĺbka ovplyvnenej vrstvy [mm] ŽiHANIE. že materiál sa neodstraňuje.0 3. vŕtania na jadro (trepanning) Šírka pretavenej vrstvy sa udáva v rozsahu 0.020 mm C02 0.0 19.0 38 38 - - Obrábanie laserom je erozivne tvarovanie otvorov. pozri tab. • ohnisková vzdialenosť.3 5.2 12. Obyčajne sa pre metódy obrábania udávajú kvanlifikované údaje: • výkon lasera.3 5.YAG laser 9.75 ÁNO 1 5 0 ť 200 W 200^400 max.3 ÁNO 6. prienik [mm] REZANIE max.5 1.03 'f 0.20 mmVhod.11 Priemery nad 1.7 1. zárezov. Podrobný popis zvárania laserovým lúčom uvádza Turňa [54]. hrúbka [mm] VŔTANIE max.05 mm pod pretavenou vrstvou Priemerná rýchlosť úberu materiálu 8. • rezná rýchlosť.013 mm Nd-sklo 0.10 Rozsahy doporučených výkonov pre technologické procesy spracovania materiálov {[spracované podľa Metals Handbook}) CO.0 <25 1. Laser našiel široké uplatnenie pri zváraní predovšetkým v automobilovej výrobe.5 ± 0 . konkrétne pre jednodivé druhy laserov: rubínový laser.5 1. 0. 4 1 .5 t 3. OZNAČOVANIE BOBOVÉ ZVÁRANIE < 100 ANO Nd . 3.5. P A O A I GLAZOVANIE L T V NE rozsahy potrebných výkonov výkon[W] MIKROZVÁRANIE. niekedy až 0.0 >3. 1 2 .0 5.75 1.27 mm sa vŕtajú technológiou vyvrtávania resp. laser výkon [kWj B D V ZÁ A I O O É V R NE max. ale pôsobením laserového lúča sú nahrievané styčné plochy zváraných dielcov. hrúbka [mm] SPRACOVANIE POVRCHU. Vybrané prevádzkové charakteristiky rezania a vŕtania laserom [I. 54]: Priemer fokusovaného lúča typicky v rozsahu 0. • tepelne ovplyvnená vrstva HAZ.005 mm ± 5%. prienik [mm] REZANIE max.5.

Výber typu lasera pre daný materiál závisí od vlnovej dĺžky laserového svetla a jeho absorpcie do materiálu. pre vŕtanie a mikroobrábanie n a n o .44a.27' 1.3) PU(1. 2 ) Drevotrieska(l) L-COA • Nd-YAG laser 3 • EXCIMEROVÝ LASER Obr.55.36' 31 31 3'.3) Sľuda(1. (1.3) TaC.2) Preglejka ( 1 . takýto úzky zárez sa tvorí vyššími rýchlosťami. Drevo(1) Grafiti 1) Textil (1) K o m p o z i t n é materiály(2.6 ms (mi l i sekunda).12 Čas rezania [min] Priemerný v ý k o n [W] Max. • Obr.99 0.2) Meď(2) Mosadz(1. laserom.05 1.55 znázorňuje doporučenia pre výber lasera.01* 12.5.13 mm) Nd-YAG laserom Hrúbka MATERIÁL Korozivzdomá oceľ Zliatiny hliníka Woílrám Med Zliatiny h o r i í k a materiálu [ m m ] 02 3.2) Kadmium(1.3) Sklotextil(l) Siiikon(1. v závislosti na druhu materiálu.5 Ar 169 0. 40] Šírka zárezu (reznej škáry .12 1.32 1.11 Parametre vŕtania otvorov s priemerom (0.1 -f 0. obr.2) 2inok(1. obr.54 mm. 5.S3 3.piko.2) Spekané karbidy(2) PA.3) Kryštál(1) K e r a m i k a T i C ( l .64 2. ZrOs.2) Legované oceie(i. 31 42 4.54 3. pre polyakrylát 12 m/min (rezanie CO.54 3.b.3) P U M A 11.5. KOVOVÉ MATERIÁLY PLASTY PRÍRODNÉ A UMELÉ MATERIÁLY Ž e l e z n é kovy(1.kerf) sa udáva v závislosti od hrúbky materiálu v rozsahu 0.3) PS(1.65 0.6 mm zárez môže byť 0.46 Veľmi dlho 0.28* 1.10 2.2) 8ronz(1. výkon 1 kW). pre materiály tenšie ako 1.34 Veľmi d l h o 0. 5.2) N á s t r o j o v é o c e l e (1.2) čistéželezo(1. AljOa.2i K o r o z i v z d o m é ocele(1.5. bežne používaná rýchlosť posuvu pre oceľ hrúbky 2 mm je okolo 6 m/min. Doporučenia pre vzájomný výber materiálu a druhu lasera .63 Veľmi dlho vzduch 1.2.2) Hliník(1.c znázorňuje priebehy závislosti rýchlostí rezania na hrúbke materiálu pre rôzne druhy materiálov ako nízkolegované a korozivzdomé ocele a plasty (polyakrylát).18 3.sekundy [33.84 2.3) PVC(1.31 PE(1.2 Opracovanie laserom LBM T a b . h r ú b k a vŕtania [ m m ] 189 * optimálny prídavný plyn pre v ŕ t a n i e • • Trvanie impulzu pre priemyselné využitie je 0.53 ukazuje zmenu maximálnej šírky zárezu v závislosti od hrúbky materiálu Rýchlosť rezania závisí od druhu lasera a jeho výkonu a liež od hrúbky rezaného materiálu.33* 0.až femto.13 mm.5.

2. pri posudzovaní kvality rezania/delenia a vŕtania laserom je potrebné brať do úvahy spektrum vplyvov.5.3 Kritériá hodnotenia kvality povrchu po obrábaní laserovým lúčom Podobne ako pri klasickom rezaní nástrojom s určitou geometriou reznej hrany.53 Zmena Šírky zárezu (škáry) v závislosti od hrúbky pri rezaní kovových materiálov CO> laserom s výkonom 250W [50] Pozn: druh materiálu nešpecifikovaný 1 2 3 4 5 6 7 S Hrúbka materiálu [mm] 300 0 1 2 3 4 5 6 7 Hrúbka materiálu [mm] 5.190 Progresívne techno losie Obr. 27] rozdelili do troch skupín: . ktoré Kónig a van Luttervelt [24.

Obr. • šírka tepelne ovplyvnenej vrstvy (poškodenej vrstvy). frekvencia a amplitúda ryhovatosti povrchu. • prídavný plyn (druh plynu. • geometrickými vlastnosťami. • priemer fokusovaného lúča. ktoré sa zaoberajú kvalitou rezaného povrchu. sa sústreďuje pri hodnotení na jeden alebo dva určujúce prevádzkové parametre.56.2 Opracovanie laserom LBM i) ii) iii) parametre procesu parametre materiálu produktu kvalita rezu. tlak plynu). ako predstavitelia americkej technologickej školy. • rýchlosť posuvu lúča (rezná rýchlosť). • ohniskovú vzdialenosť. 37. • kužeľovitosť rezaného otvoru (rozdiel medzi širkou vstupu a výstupu lúča) • tvorenie trhlín.). • úbytok materiálu. viskozita taveniny.. Parametre materiálu a komplexnosť vytvoreného profilu sú charakterizované: • fyzikálno . uvádzajú redukovaný počet parametrov a kvalitu rezu určujú: • charakteristikou materiálu. 57]. Steen a Kamalu (1983). • šírka krátera. keramika. hrúbkou HAZ a tvorením povrchových mikrotrhlín. 27. sklon rezaného povrchu. sklo. ako sú drsnosť povrchu. • termofyzikálnymi vlastnosťami (tepelná vodivosť. Pri sledovaní samotnej kvality rezu je potrebné brať do úvahy parametre zóny rezania laserom. • geometriou obrobku. • druh lúča a jeho mód. Kým nemecká škola. ktoré zároveň môžu slúžiť ako kritériá pre hodnotenie laserom rezaného povrchu: • šírka rezu (reznej škáry) • zaoblenie hrany vplyvom rezania. • zvyškové napätia. • spevnenie. • vychýlenie lúča. zaoblenie hornej a dolnej reznej hrany. ktorý je dôsledkom prechodu lúča materiálom. • zmena štruktúry povrchu materiálu.5. • typom materiálu (plech.56 ilustruje zónu po rezaní laserom a doporučené veličiny používané pre kvantitatívne hodnotenie kvality rezu. 34. • šírku vytvorenej škáry (zárezu). Väčšina literárnych prameňov [26. lúč sa odchyľuje od pôvodného smeru (a = 75 80°). uvádza široké spektrum kritérií ovplyvňujúcich kvalitu rezu. • nepravidelnosť hrany. kompozit. prítomnosť kvapiek a stlačenej vrstvy. ako sú . absorbcia.5. 191 Parametre procesu pri rczani laserom zahrňujú : • výkon lúča. reflektivita). povrchové napätie.. • uhol vychýlenia lúča a. ktorú reprezentuje najmä König.chemickými vlastnosťami materiálu.

podobne ako skoro všetky vysokoenergetické technológie rezania. Oblasť rezania laserom je charakterizovaná. že prevažná väčšina autorov nehodnotí kvalitu povrchu po rezaní laserom drsnosťou povrchu. w. tlaku prídavného plynu a hrúbky rezaného materiálu na drsnosť povrchu pri rezaní mäkkej ocele. titán. Vychádzajú z toho.šírka r e z u .h r ú b k a materiálu. plasty) charakterizuje Powel [41] kvalitu povrchu. r . po rezaní určenou parametrami drsnosti Ra podľa STN a ISOa/?z podľa D1N. šírkou zárezu. . 5. U.0 . a . 0!. Analýza literárnych zdrojov poukazuje na skutočnosť. Podmienkou určenia optimálnej drsnosti po rezaní/delení materiálu laserom bola požiadavka. korozivdomé ocele. keramika. Kritériá pre hodnotenie povrchu po rezaní laserom (podľa [27. drsnosťou povrchu. ktorá vzniká pri laserovom tavnom rezaní ako výsledok cyklickej povahy energetického lúča pri interakcii s materiálom v dôsledku oscilácie prúdenia taveniny.m e r a n á o b l a s ť pre u r č e n i e hodnôt Rz. Obr. Smith a Kaminski [37] študovali vplyv výkonu lúča. (1979) [41j. kompozitné materiály. Vznik ryhovanej oblasti je schematicky znázornený na obr. že pri hodnotení kvality rezu a optimalizácii laserového rezania je spektrum vyššie uvedených kritérií veľmi široké. M . u . aby bola čo najužšia a napokon kvalitou povrchu.192 Progresívne technológie výkon lúča a rýchlosť posuvu. Niemeyer. Pre jednotlivé druhy materiálov (mäkká oceľ.n e p r a v i d e l n o s ť škáry. Vysvetlenie a popis vzniku tejto oblasti podali Arata a Miyamoto. šírkou zárezu (škáry) s požiadavkou.1 . 5. As . rezaného C 0 2 laserom s podporou prídavného plynu. ale sa sústreďuje na HAZ a šírku škáry ako primárne ukazovatele kvality rezu. nasledujúcimi veličinami: • • • množstvom zostávajúcich okovín vo forme kvapiek (dross) nataveného a stuhnutého materiálu na spodnej časti rezu. laserov/ lúč R z . že drsnosť má byť menšia ako pri delení pásovou pílou.56. obyčajne HAZ a šírku škáry.z a o b l e n i e v p l y v o m rezania.57.n á b e h o v á a v ý b e h o v á o b l a s ť pri rezaní (0. ktorá by mala byť čo najvyššia.45]) Obyčajne jc teda kvalita rezu určená v spojitosti s tromi základnými parametrami a to s reznou rýchlosťou.uhol vychýlenie l ú č a . tvorením ryhovanej (striace) stopy rezu. 2 m m podľa hrúbky materiálu).v ý š k a nerovnosti. reznej rýchlosti. S . a takisto na jeden alebo dva parametre kvality rezu.

Ich vplyv na drsnosť Ra znázorňuje graf na obr. že rýchlosť posuvu (či uz ide o posuv obrobku alebo posuv lúča. ako rovnomerne sa vytvára rezná škára a jej profil v priereze kolmom na os lúča. . Naopak.5. Množstvo privádzaného prídavného plynu do zóny rezu vplýva na kvalitu rezu a profil prierezu. obr. Autori konštatujú. je charakterizovaná širokou. ako to ilustruje obr.58.C tvorba ryhovania A 6 C D E Obr.60a.4 16 16 20 22 Rýchlosť posuvu [mmís] Obr.5.5.76 mm Materiál: oceľ 11020 Hrúbka materiálu 2.5.49mm 3. materiál posuv lúč ohrev natavenie zárez opakovanie postupu A. záleží od konštrukcie lasera) a tlak prídavného plynu sú významnými určujúcimi ukazovateľmi drsnosti povrchu. ak sa zvyšuje rýchlosť posuvu lúča. ohrev povrchu je plynulejší a dosahuje sa hladší povrch. (zdroj: Niemeyer. Na druhej strane hrúbka obrobku vykazuje iba malý vplyv na drsnosť.0. Smith a Kaminski [37]) Taniguchi [46] charakterizuje kvalitu rezu šírkou tepelne ovplyvnenej zóny.2 Opracovanie laserom LBM 193 Pri rezaní C O i laserom prídavný plyn 0 3 urýchľuje oxidačný proces pri nižšich rýchlostiach posuvu. oblasť tvorenia kovového oparu (gauzing) vzniká pri prietoku plynu do 20 dmVmin. je možné rezanie laserom pomocou prídavného plynu bližšie charakterizovať nasledujúcimi oblasťami: 1. Podľa toho.58 Účinok rýchlosti posuvu na drsnosť povrchu pre rôzne hrúbky materiálu.B.5.25mm 1.5.59.57 Model tvorenie rýh v zóne tavného rezania laserom [41] Podmienky rezania: Výkon CO2 lasera -800W Mód lúča -TEMm Priemer dýzy . šírkou vytvorenej reznej škáry a drsnosťou povrchu v závislostí na prietokovom množstve prídavného plynu.b. pre daný rozsah prevádzkových parametrov. Avšak so zvyšovaním rýchlosti prúdenia prídavného plynu (vyššie tlaky) sa drsnosť povrchu tvorením výrazného ryhovania zhoršuje.75mm 6. priehľadnou a veľmi drsnou reznou škárou v spodnej časti rezu.

oblasť tvorenia drobných kvapiek vo forme peny (dross) stuhnutého materiálu.4 Použite laserového lúča p r e opracovanie materiálov Hoci základné vlastnosti laserového lúča boli uvedené v predchádzajúcich kapitolách. 61]: • tepelnú energiu možno koncentrovať na veľmi malé plochy bez použitia mechanických síl.5.: merané hodnoty sú uvádzané pre tri miesta v škáre rezu pod povrchom. 3.2Qmm/s (hore) 2 o 9 O O b r J . 28.{ Hrúbka obrcbku [cm] 300 • 200 1 40 60 1 • spodok d síed • povrch 5 100 5 I/f 0 20 ao 20 40 BO BO Prietok prídavného plynu [drrŕyrrin] Prietok prídavného plynu [dm /min] Obr. Smith a Kaminski [37]) j. pri využití laserov pre účely opracovania materiálov treba ešte zdôrazniť ďalšie špecifické možnosti a prednosti technológie [17. Podmienky ako na obr. rýchlosť rezania 1m/min. 7 tu s.4 o.2. ohnisková vzdialenosť 127 mm Pozn.14mmfs[hore) Ľ H 1 0 k P a : 2 v m m / s Idole) • 410kPa.46 (zdroj: Niemeyer. ale pravidelnou reznou škárou (50 + 65 dm 3 /min). 5. :: _ 15 J o 2 B 0 * P a : l'mm/s(dole) A280kPa. v spodnej časti rezu je typická pre prietok v rozsahu 20-*-35 dmVmin.5. výkon 2kW. je charakterizovaná nepravidelnou škárou rozšírenou v spodnej časti rezu. oblasť v ktorej dochádza k horeniu materiálu v reze.¡94 Progresívne technológie 2. 4. čo umožňuje opracovať aj veľmi krehké materiály bez mechanického namáhania. 5 9 Vplyv hrúbky materiálu na drsnosť povrchu pre rôzne tlaky prídavného plynu. . hrúbka materiálu 5mm.j o. oblasť jemného rezu s úzkou a pravidelnou reznou škárou (rozdiel rozmerov medzi vrchnou a spodnou časťou rezu je minimálny) a nízkou drsnosťou (35 + 45 dm 3 /min).5 :-. 19. v strede a v spodnej časti.60 Vzťah medzi kvalitou rezu a prietokom prídavného plynu (zdroj: Taniguchi [46]) Podmienky: C O 2 laser. oblasť hrubého rezu so širokou. vzniká pri prietoku plynu nad 70 dm /min). 5.

že laserový lúč má široké použitie pri spracovaní materiálov. 5. obmedzenie poškodenia či ovplyvnenia okolitého materiálu. čo umožňuje ovládať výkonovú hustotu lúča. a) b) . vzhľadom na jeho izotropný charakter. opracovanie materiálov laserovým lúčom. plasty) sú rozoberané v súvislosti s príslušnou technológiou. rezací účinok laserového zväzku je v rovine kolmej k osi zväzku izotropný. 61]: • laserové obrábanie/opracovanie (LM .2. 5. Vzhľadom na to. čo umožňuje opracovanie bez znečistenia materiálu. Pri technológii LAM materiál nie je natavený a následne odparený. čoho výsledkom je úspora materiálu. Z technologického hľadiska existujú dve metódy LM rezania: rezanie/delenie materiálov (obyčajne sa používa pre plechy a iné tenké materiály). lúč ako nástroj je chemicky čistý.55. vo väčšine prípadov sa dá lúč vnoriť (vpichnúť) do materiálu. laserový zväzok môže byť zapínaný alebo vypínaný vysokými rýchlosťami a s veľkou presnosťou. tvorenie drážky na povrchu materiálu a potom jeho lom (kontrolovaný lom). vŕtania a mikroobrábania.optický kábel). alebo svetelnovodivý kábel . priemer ohniska laserového zväzku sa môže vhodnou optikou meniť v širokom rozsahu.4. keď je spojené s numerickým riadením.5. obr. ale laser sa používa ako intenzívny tepelný zdroj na zmenu deformačného správania sa materiálu a jeho „premenu" z krehkého na tvárny.5.Laser Assisted Machining). kompozity. môže byť vysoko produktívne. čím umožňuje rezanie všetkými smermi. použitie fôkusovaného laserového lúča umožňuje vytvárať mimoriadne úzku reznú škáru. V súčasnosti sa laserové technológie v procesoch úberu materiálu (obrábania) delia podľa spôsobu použitia do dvoch skupin [17.61. ktoré predstavuje alternatívu k tradičnému opracovaniu a používa sa pre rezanie. čo umožňuje započatie rezu bez pred vŕta n Í a. Pri obrábaní s podporou lasera. nasledujúce kapitoly sú členené podľa obsahového zamerania na technológiu rezania. keramika. slúži laserový lúč na ohrev povrchu obrobku a jeho následné rezanie alebo brúsenie v „plastickom" stave.1 Rezanie a delenie materiálov laserom (LM) Laser možno považovať za univerzálny nástroj pre technológiu rezania (tepelné delenie materiálov). ktoré predstavuje alternatívu k procesu rezania a brúsenia tvrdých kalených materiálov a keramiky. Zvláštnosti a rozdiely v pôsobeni lúča na rôzne druhy materiálov (kovy.Laser Machining). obr. vŕtanie a tvarové opracovanie rôznych materiálov. pre dodávky JIT (Just in Time) a tiež pre výrobu v dávkach.2 Opracovanie laserom LBM • • • 195 • • • • • možno opracovať miesta inými nástrojmi nedostupné (na prenos laserového zväzku lúčov na ťažko prístupné miesta možno použiť zrkadlo. Rezanie a gravírovanie (vyrývanie tvarov. • laserom podporované obrábanie (LAM . a tiež zmenu smeru rezu a ľubovoľný uhol rezu. dekorovanie) patria medzi najviac využívané procesy laserového obrábania. vhodný pre sériovú a malosériovú výrobu. aplikuje sa na krehké materiály ako sklo a keramika.

ktorá chráni optiku pred poškodením a zároveň privádza pomocný alebo ochranný plyn do zóny rezania. vysoká akosť povrchu jc závislá na povrchovom napätí materiálov. Pre kovy a uhlíkové ocele sa používa kyslík. lokálneho natavenia povrchu. stlačeného vzduchu. textil apod. Doporučuje sa len pre veľmi malé hrúbky materiálu. • • • Rez vzniká v tavenine strihom/šmykom.laserový lúč ohrieva povrch materiálu na teplom odparovania a privádzaný inertný plyn odstraňuje vznikajúcu paru na čele rezu. ktorý tlakom odstraňuje (doslovne vyfukuje) natavené častice materiálu zo zóny rezania.). . Dusík chráni rezné plochy pred spálením a vznietením. pôsobením tlaku prídavného plynu. najmä pre rezanie nekovových materiálov (PVC. argónu (Ar) a/alebo hélia (He). Okrem inertných plynov a kyslíka sa používa tiež dusík.196 Progresívne technológie Na rezanie sa najviac používajú CO. Hlavný mechanizmus úberu pri rezaní laserom pozostáva: erozívneho účinku vysokoenergetických častíc fotónov na povrch materiálu. Voľba prídavného plynu závisí od materiálu dielca. ktorý je vedený koaxiálne s laserovým lúčom. Pre rezanie je laser vybavený tzv. 5 . vzduch a inertné plyny sa používajú pre nekovy a plasty (plexisklo.5. Hoci väčšia časť taveniny je vytláčaná zo zárezu (reznej škáry). Rezanie/delenie laserom je odstraňovanie materiálu postupným pôsobením lúča a prúdu plynu. väčšinou v kontinuálnom režime. dusíka ( N i ) . rezacou hlavicou obr. Môže sa uskutočňovať niekoľkými spôsobmi: • laserové sublimačné rezanie . odstránenia taveniny odparenim a/alebo pomocou prídavného stlačeného plynu. 6 2 Schéma laserovej rezacej hlavy |41] Vlastný proces rezania závisí na druhu materiálu a použitom plyne. Vzniká úzky rez s vysokou kvalitou reznej plochy. fokusovaný laserový lúč Obr. obyčajne kyslíka ( 0 2 ) .5.62.61 Metóda delenia materiálov kontrolovaným lomom (podľa [32]) O b r . lasery. polypropylén).

Vzhľadom na široký záber parametrov. . ako aj na rozdielnosť vlastnosti materiálov pri styku s laserovým lúčom (absorbcia. laserové rezanie s aktívnym plynom . Delenie/rozrezanie nastáva. 5. materiál vo forme kvapôčiek vymršťovaný zo zóny rezu. Obyčajne sa vyžaduje vytvoriť si vlastnú základňu údajov pre používané druhy materiálov. pritom je však možné vychádzať z určitých zovšeobecnení.5. Povrch materiál sa ohrieva len na teplom tavenia. je v dôsledku tlaku nataveného materiálu v oblasti čela vŕtania.3). laserový smer posuvu roztavený materiál laserový luc ^ . takže je potrebná menšia energia na jednotkovú dĺžku rezu. j smer posuvu čelo erózie T • Čeío e r ó z i e n a t a v e n ä vrstva roztaveného materiálu O b r . kap. V prípade „slepého" rezania. V prípade slepého rezania sa proces úberu materiálu deje v dvoch rovinách obyčajne kolmých na seba. [61J) Delenie materiálu je najrozšírenejšia a najviac využívaná laserová technológia pre takmer všetky druhy konštrukčných materiálov. a to v rovine čela rezania a čela m á n i a . [61 ] definuje druhý prípad ako tzv. slepé rezanie {blind cutting). je pokryté tenkou vrstvou roztaveného kovu.63 znázorňuje spomínané modely rezania. 5. Celo erózie.197 • laserové tavné rezanie . spôsobená tuhnúcimi kvapkami taveniny na spodnom okraji rezu. Nevýhodou je zhoršená akosť rezu. vypudením roztaveného kovu v spodnej časti rezu po Čele erózie. ktoré ovplyvňujú kvalitu rezania (viď.2. Vypudeniu materiálu napomáha aj prídavný plyn. V slovenskej terminológii možno hovoriť o priebežnom rezaní/delení materiálu alebo v druhom prípade o nepriebežnom rezaní. Rezanie/tvarovanie materiálu nastáva pri hrúbke materiálu väčšej ako hrúbka rezu L > h. ktorý vyvoláva exotermickú reakciu pri spaľovaní základného materiálu.používa sa väéšinou kyslík. Obr. vyššia rýchlosť rezania s kvalitným povrchom rezu • Model mechanizmu rezania materiálu laserom závisi od toho. tým sa dosahuje rýchlejší ohrev. obr. že k erózii a úberu materiálu nedochádza v rovine rovnobežnej s povrchom. keďže všetok natavený materiál sa musí odstrániť cez existujúcu škáru. keď hrúbka materiálu L sa rovná hrúbke rezu h (L = h). Mechanizmus úberu materiálu je v druhom prípade oveľa komplikovanejší. reflektivita povrchu. éi ide o delenie/rozrezanie alebo rezanie/tvarovanie. ale vo vertikálnej rovine. teplota tavenia). V prípade priebežného rezania materiálu k jeho úberu dochádza. Sú založené na skutočnosti. 5. (táto rovina sa nazýva čelo erózie). ktoré platia pre rezanie materiálu.silný prúd inertného plynu odstraňuje roztavený materiál zo zóny rezu. ktoré sú v súčasnosti najprijateľnejšie.63. Chryssolouris et al. tepelná vodivosť.63 Model zóny rezania laserovým lúčom pre priebežné L= h a nepriebežné „slepé" rezanie L>h (zdroj: Chryssolouris et al. nie je možné stanoviť jednoznačne optimálne podmienky pre rezanie na základe doporučení výrobcov.

4 15 0.0 Stav povrchu po predchádzajúcej operácii ovplyvní aplikáciu laserového delenia rovnako ako zvyšky olejov a mazív.3 8 0. 56]. 46. Pre rezanie a delenie ocelí sa prednostne používajú C O i lasery. Pri delení oceľových materiálov sa rozlišuje druh ocele (mäkká. Tab.5.12 uvádza doporučené prevádzkové parametre rezania vybraných materiálov C 0 2 laserom. korózne splodiny a tvrdé oxidické vrstvy.2 2. história spracovania (plechy valcované za tepla. pozinkované a iné).9 0. za studená) a dodatočné úpravy (povrchovo upravené plechy. korozivzdorná a iné). legovaná. .0 Mäkká oceľ 2.0 3.5 5 5 1. ktoré sú najhospodárnejšie pre hrúbky 6 až 7 mm.27 3.12 Doporučené paramete pre rezanie CO? laserom (spracované podľa (l.45 Korozivzdorná oceľ 1. ktoré môžu spôsobovať pri rezaní znečistenie prostredia. ktoré je potrebné brať do úvahy pri návrhu použitia laserovej technológie.3 ! 0.05 ť Výkon [kW] 20 0.18 4.0 0.2 0.1 ŕ 0.5 1.46 Šírka z á r e z u [mm] 1. rýchlosť rezania a šírka reznej škáry. kontaminované produkty.4 0.1 0. 31.1 0. Tab.0 t 0.5 1.2 0. 3.5 20 0.7 Rýchlosť [mm/min] 1520 600 50 6 000 4 500 4 900 840 2 300 635 760 5 080 1 270 1 700 200 3 300 4 000 2 500 2 300 0.0 0.18 6.92 0.0 0.I9H Rezanie kovových materiálov Progresívne technológie Vybrané poznatky pre rezanie vybraných typov kovových materiálov.0 15 0. 54.2 0.8 1.75 Nástrojová o c e ľ Titán T i t á n o v é zliatiny Hliník 3. avšak technicky je možné rezať aj väčšie hrúbky až do 20 mm. 45.2 6.1 ť 0. keramických materiálov a kompozitných materiálov sú uvedené v nasledujúcich kapitolách. nízko legovaná.5. podrobnejšie informácie sú dostupné v mnohých publikáciách ako [1.4 0.35 0. tryskané povrchy plechov. kde ako určujúce ukazovatele figurujú výkon lúča.3 1.8 1.4 0.16 0. Oxidické vrstvy spomaľujú rýchlosť rezania a zhoršujú kvalitu rezu tvorením otrepov vo forme stuhnutých kvapiek materiálu v spodnej časti rezu.9 38 0.4 0.46 t 0. 50]) Materiál Hrúbka [mm] Sklo Kryštál Betón 9. 41.2 2 0. 50.51 0.0 1.5 12.4 0.

Okrem toho. takže musí byť zabezpečené dostatočné odsávanie. tryskané možno rezať laserom za určitých obmedzujúcich podmienok. (zdroj: Poweli ¡41 J) 1. tvorením kvapiek roztaveného a stuhnutého materiálu v spodnej časti rezu. ale pri rezaní dochádza k poškodeniu povlaku v oblasti rezu. čo degraduje väzbu medzi povlakom a plechom.3mm tok plynu t ^ M P a ] Obr. maximálna hrúbka rezaných korozivzdorných materiálov je pri rovnakom výkone nižšia než u ocelí nízkolegovaných.5. Niektoré zásady rezania korozivzdorných ocelí a ich kvalitatívne porovnanie s rezaním nízkolegovaných ocelí podrobne uvádzajú Šiman [45] a Powell [41]: • korozivzdomé ocele je potrebné rezať v závislosti na obsahu chrómu až o 40% pomalšie ako nízkolegované ocele (chróm má siiný sklon k tvorbe oxidačnej vrstvičky. • • 10 •= r ^ v Y 6 | 1500V 1 1000V % •- se i 0 / soov í 2 6 B 10 12 14 16 Hrúbka plechu [mm] W 1. lasera so zohľadnením zmeny tlaku prídavného plynu . ktoré zostali v zóne rezu. premenlivé parametre tlaku prídavného plynu ( kyslíka) a zmenu priemeru dýzy pre prídavný plyn. pri rezaní korozivzdorných ocelí sa ťažšie odstraňuje tavenina zo zárezu.5. Oxid chrómu bráni úniku taveniny z rezu a tá zostáva vo forme otrepu na spodnej strane rezu. Obr. farbené. Kadmium. čo zhoršuje kvalitu rezu. Poškodenie môže byť eliminované použitím chladiaceho média. poškodenie je spôsobené odvodom tepla zo zóny rezania.5.64 ukazuje doporučené podmienky pre rezanie nízkolegovanej ocele pre daný rozsah hrúbok materiálu a rôzne výkony CO. avšak jeho výpary sú jedovaté a oveľa nebezpečnejšie pre zdravie a okolie.64 Doporučené rýchlosti rezania mäkkej nízkolegovanej ocele pre rôzne výkony lasera.64.5. výpary zinku sú zdraviu škodlivé. Doporučené hrúbky pre rezanie korozivzdorných ocelí pre výkony lasera od 500 do 1 500 W sú v rozsahu od 1 do 9 mm.1mm 1. ktoré sa tiež používa na povrchovú úpravu je pri laserovom rezaní menej problematické.6mm pňamerdýzy .2 Opracovanie laserom ĹBM 199 Povrchovo upravené plechy ako sú pozinkované. ocele 1 430°C).kyslíka a priemeru laserovej hlavice. Tryskané povrchy plechov vykazujú pri rezaní nízku kvalitu rezu v dôsledku usadených tvrdých častic tryskacieho prostriedku v roztavenom materiále. Plastované a farbené plechy je možné rezať laserom. Priebeh závislosti reznej rýchlosti na hrúbke materiálu je podobný ako na obr. Rezanie pozinkovaných plechov je sprevádzané natavením a odparením zinku v zóne rezu (bod tavenia zinku 420°C. ktorá bráni ďalšej oxidácii pri rezaní).

5. ktoré pn rezani môžu vznikať. anodizovaný povrch umožňuje rezanie hliníka až o 30% rýchlejšie.65 Doporučenia pre rezanie titánu C O 2 laserom 10O0W a rôznymi prídavnými plynmi (zdroj: Powell [41]) Obr.6 MPa ako prídavný plyn (zdroj: Powell ¡41]) . Neželezné kovy ako titán.66 [41]. ako nikel. 5. obyčajne inertného plynu ako argón. sú tiež nebezpečné. lebo môžu spôsobiť požiar v odsávacom systéme. Hliník a jeho zliatiny sa doporučuje rezať až po vytvorení anodickej vrstvy. Použitie kyslíka ako prídavného plynu je pri rezaní titánu nebezpečné a môže viesť k nekontrolovanému vzplanutiu.5.5. pre rezanie sa doporučuje používať argón ako prídavný plyn. ktoré tvorí nizkoviskózny ľahko odstrániteľný oxid železa a zároveň v tom istom časovom okamžiku sa tvorí rezná zóna s veľkým podielom tepla. Proces rezania je menej efektívny ako pri delení ocelí. ktoré nie sú silne reaktívne s kyslíkom.65 ukazuje doporučené rezné rýchlosti pri delení titánu C O : laserom v závislosti na druhu prídavného plynu a výkonu lasera. Žltá alebo modrá farba hrany rezu svedči o prítomnosti oxidickej vrstvy. aby hrana rezu nebola zoxidovaná a aby mala striebornú farbu. Obr.3 až 1 MPa) zaručuje kvalitnú reznú hranu bez otrepov.200 Progresívne technológie Aj napriek uvedeným nedostatkom je rezanie korozivzdomých ocelí technologicky úspešnejšie než nízkolegovaných ocelí. hliník. Sú charakteristické vznikom otrepov (stuhnutých kvapiek materiálu).2-^0.66 Typické rezné rýchlosti pre rezanie hliníkových zliatin pre výkon C 0 3 lasera 1000 a 1500W. Iba titán z vyššie uvedených neželezných kovov reaguje podobne ako ocele a môže byť rezaný s podobnou účinnosťou. Rezanie titánu vysokým tlakom plynu (0. najmä ak sa delia veľmi tenké hrúbky materiálu. Tieto kovy majú silný sklon k oxidácii a pri rezaní vyžadujú niekedy aj vákuovú atmosféru. Iskry. Doporučené rezné rýchlosti a rezané hrúbky hliníkových plechov ilustruje obr. nikel a meď sú vhodné pre rezanie C O : laserom iba s určitým obmedzením. čo jc spôsobené inými termickými a chemickými procesmi. sa doporučuje rezať laserom pomocou ochranného prídavného plynu. \ \ J 1 500W •9 •ŕ ~ ' 1 000 VT i P s T 1 \ Argón B" jgfe V Z d u c h • 0 1 2 3 4 5 6 0 1 2 3 4 Hrúbka plechu [mm] H nJbka plechu [mmj Obr. Rýchlosť rezania neželezných kovových materiálov je nižšia v porovnaní s oceľami. Pretože titán je náchylný na tvorenie výraznej oxidickej vrstvy. Na druhej strane aj kovy. kyslík s tlakom 0. táto redukcia nastáva v dôsledku vyššej tepelnej vodivosti a reflektivity týchto kovov a tiež nižšej účinnosti oxidačnej reakcie pri rezaní. ktorý zaručí. Rezanie nízkolegovaných ocelí jc veľmi účinné následkom dobrej exotermickej reakcie železa.

nie na vlastnosti matrice.5. Lau. acryl. ale aj niektorých plastov. ale je pokrytý jemnou vrstvou zvyškového uhlíkového prachu [56]. Yue. a Pashby [52. a Lee. ako polyvinylchlorid (PVC). Laserová energia láme chemické väzby a integritu materiálu. [26]) Tuerslet.. pri rezaní vplyvom vysokej teploty (nad teplotu tavenia) dochádza k zmene fázy materiálu. 25]. veľkosť HAZ zóny W d . Kvantifikácia parametrov kvality zahrňuje šírku reznej škáry pri vstupe W| a výstupe W n lúča. polyetylén) a pre keramické materiály. • chemická degradácia. Mechanizmus rezania je typický pre plexisklo. Rezanie a delenie kompozitných materiálov laserom je v ostatnom období v strede záujmu výskumu a praxe (König a Trasser [24. • odparovaním (vaporisaríon) natavením a následným odparením materiálu v zóne rezu vzniká vysokokvalitná rezná Škára. Hoult. ktorý má za následok uvoľňovanie vlákien z matrice. Vysoký výkon potrebný pre rezanie vlákien chemicky degraduje predovšetkým polymérové matrice. aramidové . C. Lee.). Murray a Tyrer [34. Hhrany po rezaní sú rovné a povrch rezu je hladký. kompozitných materiálov.67 znázorňuje zmeny štruktúry kompozitného materiálu po rezaní laserom. nylon. Obr. uhlíkové. T.2 Opracovanie laserom LBM Rezanie nekovových materiálov 201 Rezný proces nekovových materiálov (keramika. Tento mechanizmus je typický pre rezanie produktov na báze dreva. z pevnej na kvapalnú a následne na paru. ktorá vzniká vplyvom vysokej teploty a nerovnorodosti zloženia materiálu. alebo úbytok z materiálu matrice jej tepelnou degradáciou.67 Rezanie polymérového kompozitu na báze epoxidovej matrice s aramidovými vláknami (Kevlar vlákna) o hrúbke 6 mm excimerovým laserom (500W) Prídavný plyn: argón Rýchlosť rezania: 3m/min (zdroj: Konig Trasser [24]) . Niektoré fázy materiálu zaznamenávajú chemické zmeny. obr.68. Terminológiu a identifikáciu pre hodnotenie kvality rezu kompozitných materiálov zaviedol Tagliafferí 1990 [62].53] a ďaľší. polystyrén. Ďaľšim parametrom je sklon rezaného povrchu tg a medzi vstupom a výstupom lúča pre danú hrúbku materiálu.. Pri rezaní kompozitných materiálov sa doporučuje výkon lasera voliť s ohľadom na vlastnosti použitých vlákien (sklenené. 35]. Tepelná vodivosť kompozitných materiálov je anizotrópna. Obr. polyacetát.5. plocha rezu je hladká akoby leštená. Matrice a vlákna majú rozdielne teploty odparovania a teda aj časy natavenia materiálov. tepelný vplyv lúča.5. B. W. polyuretán (novodur).5. plasty a kompozitné materiály) zahrňuje tri dominantné mechanizmy: • delenie tavením a následným šmykom/strihom (meli shearingjje veľmi rýchly spôsob rezania s vysokou kvalitou rezu a je typický pre termoplasty (polypropylén.

takže vhodnejším parametrom pre sledovanie hĺbky rezu je energia impulzu.5. Frekvencia i m p u l z u fp = 30 Hz S ° 40 ! 40 .71 a.[26j) Rýchlosť posuvu [mm/min] . Autori Laa.C.metal matrix composite) a kompozitnú keramiku. čas trvania impulzu. a Lee.Ue. p r i e m e r lúča 0 . Energiu impulzov Obr. kvalita rezu úbytok matrice sklon rezu tg«= =(Wi .)/2s y-z HAZ tepelne ovplyvnená zóna GO •C" x-z W. 80 70 (5. Lee.5. 60 1 80 — 100 1 120 o h n i s k o v á vzdialenosť = 80 m m . a Lee. ako polymérové kompozity s uhlíkovým vláknom (CFC . fpje frekvencia impulzu.5. obr. Trvanie impulzu ti =1. t.18) kde d o j e priemer lúča v ohnisku. obr. 1 m m E £ 30 I — " — • 0 20 CD (zdroj: Lau. Sledovali účinok rýchlosti posuvu na uber materiálu. Yue.5.69 a vzťah medzi energiou impulzu a hĺbkou rezu. X-Z krátery Wa x-z deJaminácia vlákien Obr. jeho zložením a šírkou škáry.70 a 5. je potrebné stanoviť v súlade s hrúbkou materiálu. W.b.W. Ako vyplýva zobr. 35] menšou tepelne ovplyvnenou oblasťou v porovnám s rezaním CO.5. laserom.4 m s . T.69 vplyv posuvu na u b e r materiálu je pomerne nizky.c.T.69 Účinok rýchlosti posuvu na uber materiálu pri rezaní CFC kompozitu Nd-YAG laserom (120W) Energia i m p u l z u U .W. B. 5.70 a tiež intenzita impulzu Rýchlosť posuvu je počítaná podľa vzťahu: vSdo/O/fp-ti). [26] uvádzajú výsledky štúdia dosahovanej hrúbky rezu pri rezaní a vŕtani pomocou Nd-YAG a excimérového lasera pre rôzne kompozitné materiály.68 Tenninológia pre hodnotenie kvality povrchu polymérových kompozitných materiálov po rezaní laserom (zdroj: Tagliqfferi[62j) Vhodnosť Nd -YAG lasera pre rezanie kompozitov dokladujú Murray a Tyrer [34.carbon fibre composite) kompozit s kovovou matricou (MMC .V ostatnom období sa pre rezanie a delenie kompozitných materiálov najviac doporučujú a využívajú Nd-YAG lasery a excimerové lasery na báze KrF. Yue. obr. C.

[26j Energia impulzu [J] Laserový lúč spôsobuje poškodenie kompozitných materiálov tavením matrice.4 1.02 1.i 5 E « 2.1í E 1 Intenzita impulzu EJli [kW] Obr.3 0. argón ako prídavný plyn _ kompoz tná keram ka Trvanie i m p u l z u ti =1.3 C} 0. Frekvencia i m p u l z u f p = 30 Hz o h n i s k o v á vzdialenosť 8 0 m m .66 0.70 Účinok energie impulzu NdYAG lasera na dosahovanú hĺbku rezu pre kompozitné materiály (120W) Trvanie i m p u l z u ti =1.5.[26}) Intenzita impulzu E/ti [kW] Pre elimináciu veľkosti HAZ pri rezaní drážok (nepriechodzie resp.4 m s .97 3. Frekvencia impulzu f p = 45 Hz o h n i s k o v á vzdialenosť 8 0 m m . W. tzv. priemer lúča 0. 8 6 0. < f 3 0 . Po rezaní vzniká ryhovaný povrch.C. Yue.8 1 1.72 0. Yue.4 0.b. „slepé" rezanie) do kompozitných materiálov navrhli Chryssolouris.5. Lee. š.56 0.6 0.6 Intenzita impulzu E/ti [kW] / k r-' _ kompou t CFC b) ¡0 1.2 1. tepelnou rozťažnosťou uhlíkových vlákien (pre CFC kompozity). a Lee.23 1.C.32 ľ 2. že excimerový laser má nižšie tepelné deštrukčné účinky ako Nd -YAG.71a.71 t "ŕ S 3. a Lee.Lee.34 i * š 2.1 m m (zdroj: Lau. Sheng a Anastasia [18] využitie vodného lúča .44 0.08 Ľ 1.T.48 i i " 2 priemer lúča 0 .5 2 2 3 4 5 I 0. delamináciou vlákien a ich ich lomom. vznikom kráterov na povrchu reznej škáry.4 m s .2 (zdroj: Lau.6 • 0.45 I jmpozitMMC Š 2.W.5.c Účinok intenzity impulzu na maximálnu hĺbku rezu pre kompozitné materiály pri rezaní Nd-YAG laserom (120W). Pri porovnávaní účinku Nd—YAG a excimerového lasera na degradáciu povrchu sa ukazuje.64 1.5 i f 1. 1 m m I 0.T.2 Opracovanie laserom LEM 203 Obr.

že prúd na taveného kovu prúdi von z otvoru rýchlosťou ultrazvuku. Ukazuje sa teda.angl. Obr. Porovnávacou analýzou prestupu tepla pri rezaní drážok bola určená veľkosť HAZ oblasti.73 Typický tvar vŕtaného otvoru .5. Laser Machining with the Aid of Water Jet) a bez prídavného chladenia vodným lúčom. V tomto prípade sa jedná o rezanie pomocou prídavného inertného plynu. Sheng Anastasia[18j) 5. Bola preukázaná až 70% redukcia oblasti HAZ ako dôsledok použitia vodného lúča. kým vodný lúč je naklonený pod uhlom. V priebehu vŕtania sa natavený materiál akumuluje v otvore.5.Laser Machining with the Aid of Water Jet) {zdroj: Chryssolouris.4.2 Vŕtanie laserom Pri vŕtaní lúč zohrieva povrch materiálu rýchlosťou 10'° °C/s. že táto technológia rezania by mohla nájsť širšie uplatnenie práve pre nekovové materiály. vplyvom erózie častíc sa rozstrekuje po stenách otvoru a tlak v otvore. Zmena priemeru otvoru sa pohybuje v rozmedzí ± 5 až ± 20 % v závislosti od optického systému lasera. pre technológiu s vodným lúčom (označovanú skratkou L M W J z.2. za predpokladu. Obr. 5.72 Osadenie dýzy so stlačeným prúdom vody pre metódu rezania laserom pomocou vodného lúča {LMWJ .72.204 Progresívne technológie ako doplnkového zdroja. nesusosy privad vodného prúdu 1 / v o d n ý lúč drážka vzdialenosť medzi lúčmi d o p a d v o d n é h o lúča laserový lúč koaxiálny p r í v o d hélia p o v r c h máíéľlalu dopad laserového lúča Obr.5. ktoré vznikajú pri vŕtaní laserom. 5. vhodným pre ochladzovanie taveniny. materiál sa odparí a umožní prienik lúča hlbšie do povrchu. vŕtania laserovým lúčom [4] Obr.74 ilustruje zmeny. ktorý je privádzaný do zóny rezu koaxiálne.73 ukazuje typický tvar otvoru pri vŕtaní laserom. že ohnisko lúča je na povrchu. ktorý môže dosahovať hodnoty 10 3 -ŕ 10 4 MPa spôsobí. obr.

Z hľadiska tepelne ovplyvnenej zóny je vŕtanie otvoru pulzujúcim hičom výhodnejšie. hoci priemer otvoru sa rozširuje.06 0.75. obr.04 0.5. postupného rýchleho odstraňovania materiálu z rezu bez jeho ohriatia nad odparovaciu teplotu. podobne ako pri procesoch rezania a raikrorezania.01 0. Závislosť hĺbky otvoru od priemeru otvoru pri vŕtaní pulzným laserom je lineárna len po určitú maximálnu hodnotu. Materiál je teda pri vŕtaní odstraňovaný predovšetkým vo forme kvapaliny relatívne vysokou rýchlosťou a len malá časť aj odparcním.001 0. pri laseroch je používaný v zmysle .41.03 0. Termin používaný v nanoteehnológii pre spôsob úberu materiálu (pozn . S narastajúcou hrúbkou materiálu a hĺbkou otvoru sa musi ohnisková vzdialenosť predlžovať. povrchové roztopenie ľadovca).autora).vyparovanie materiálu a strhávanie kvapiek z jeho roztaveného povrchu. Iba malá časť materiálu v strede lúča. 5. za touto hodnotou nie je možné zvyšovať hĺbku otvoru.76. lebo ovplyvnená zóna je menšia ako pri kontinuálnom lúči. Na vŕtanie otvorov sa používa lúč v kontinuálnom. sa odstraňuje vyparovaním resp.5.2 Opracovanie laserom LBM 205 Pri vŕtaní. polohou ohniska vzhľadom k povrchu obrobku a energiou impulzu. Pri vŕtani pulzujúcim lúčom vzniká postupne dostatočne hlboký otvor iba po opakovaných impulzoch. ablácie' (ablation) t. mechanickým rozrušovaním. " Ablácia (z.01 0. Dĺžka impulzu býva v rozsahu 0. ale aj pulznom režime. 50]. odparovaním (evaporation).0001 0.1 Priemer otvoru [mm] Obr. ablation) .5.01 0. frekvencia impulzov pre Nd-YAG je v rozsahu 5 až 20 Hz. Počet impulzov a ich intenzita určuje hĺbku prieniku lúča do materiálu. ako aj intenzita úberu materiálu je silne ovplyvnená ohniskovou vzdialenosťou.75 Závislosť hĺbky prieniku lúča od počtu impulzov a vznikajúceho priemeru otvoru pri vŕtani vysokolegovanej ocele [4] 0. laser až do 100 Hz. Doporučená ohnisková vzdialenosť býva v rozsahu od 100 do 250 mm [1.termín používaný v geológií (napr.07 Priemer otv oru [mm] Obr.5. Profil a hibka otvoru sú závislé na relativnej polohe medzi ohniskom laserového lúča a povrchom obrobku.76 Závislosť hĺbky otvoru od jeho priemeru pri vŕtaní laserovým lúčom [4] Hĺbka otvoru a jeho tvar. Stanovenie optimálnych podmienok pre vŕtanie musí byť od pripadu ku prípadu s ohľadom na druh materiálu obrobku a profil vŕtaného otvoru. 0.02 0.05 0. sa používa postup tzv.j. Z uvedeného dôvodu sa doporučuje používať laser na vŕtanie plytkých otvorov a experimentálne stanoviť maximálnu resp. kritickú hodnotu hĺbky otvoru od prípadu k prípadu. pre CO. kde je maximálna hustota výkonu. odnášaním čiastočiek prúdom vzduchu.5 až 2 ms. obr. . zmenšovanie hmotnosti tavením. angl.

Priemerné výrobné lasery pre vŕtanie majú výkon okolo 500 W. Nd-YAG laser sa používa na vŕtanie otvorov do diamantu.2.65 1. kovov s vysokým bodom tavenia a nehrdzavejúcej ocele. ale tiež pre dodržanie kvality otvoru.27 s Podmienky vŕtania Energia impulzu U 16J 2J 100W. Pri vŕtaní s podporou prídavného plynu sa používajú podobné podmienky ako pri rezaní.13 Podmienky pre vŕtanie rôznych materiálov (spracovanépodľa [I.5.8 ms 7.84 Stredný výkon [ W] Plyn 31 vzduch 2xirjs 31 argón 31 vzduch Čas vŕtania 1. presnosť fokusácie musí byť ± 0. . Ako príklad možnou uviesť. že pri vŕtaní otvoru laserom s ohniskovou vzdialenosťou 63. Vŕtanie laserom je možné s podporou resp.75 0. zafírov. Táto sa hodnotí jeho kruhovitosťou.CW Čas vŕtania 10 impulzov 0.5mm.7 5.05 1.5 mm do wolfrámu s hrúbkou 0.zliatiny Oxid hliníka wolfrám 3.33 s 0.2.65 0. Niektoré prevádzkové parametre pre vŕtanie sú uvedené aj v kap. Energia impulzov 40J materiál Inconel 718 (spracované podľa Metals Handbook) 0 5 10 15 20 25 Hrúbka materiálu [mm] Z technologického hľadiska možno laserom vŕtať priebežné otvory.8 Nd-YAG laser Hrúbka [mm] Nehrdzavejúca oceľ N i.0008 5 0. 5. sklo.4. C O : laser sa doporučuje používať pre nekovové materiály.28 s 0. Ako už bolo spomenuté pre vŕtanie sa používajú CO. slepé otvory ako aj tzv.75 1.5 ms 3s Obr.77 Casy vŕtania Nd-YAG laserom.5. bez podpory prídavného plynu. kým pre titán rovnakej hrúbky stačí 0. Vzdialenosť dýzy od materiálu je v rozsahu od 4 do 40 mm. keramiku a plasty.206 Progresívne technológie Presnosť fokusácie lúča je veľmi významná pri vŕtaní materiálov s vysokým bodom tavenia. 50}).51 mm [1]. trepanačné vŕtanie pulzným alebo kontinuálnym lúčom. a Nd-YAG lasery podľa druhu vŕtaného materiálu. CO: laser materiál Nehrdzavejúca oceľ N H zliatiny Oxid hliníka Kryštál Hrúbka [mm] 0. Tab.08 mm. keramiky. množstvom vznikajúcich trhlin na stene reznej äkáry a hrúbkou pretavenej vrstvy.

Obr. po mechanickom strihaní. • karburátorové dýzy. 4 4 ] : • na rezanie nie je potrebný rezný plán. opotrebenie týchto nástrojov z hľadiska požiadavky na vysokú presnosť predstavuje výrazné obmedzenie ich použitia pre mikroobrábanie. Obr.13 porovnáva vybrané podmienky vŕtania rovnakých materiálov lasermi s rôznou vlnovou dĺžkou ( C 0 3 a Nd-YAG ). stačí počítačový program v CAD systéme pre daný tvar. 1 3 .3 M i k r o o b r á b a n i e Stále rastúcim požiadavkám na niimaturizáciu rozmerov dielcov a na ich vysokú presnosť v y c h á d z a v ústnjtj aj laserové obrábanie.78 Príklad vŕtania otvoru pre bezpečnostný drôt v matici používanej v leteckom priemysle [3] Obr.2 Opracovanie laserom LBM 207 Tab. Za výhody laserového mikroobrábania. 4 .77 ukazuje grafickú závislosť doby vŕtania otvorov rôznych hrúbok s rozličnými výkonmi laserového lúča.5. • hypodermické ihly. 5.5. v porovnaní s ultrazvukom a .5.5.78. aj keď tieto nie sú v priamom kontakte s dielcom. • je možné vytvárať profily s malým zaoblením hrán (závisí od priemeru lúča). • otvory pre bezpečnostné matice. • povrchy majú vysokú akosť a nevyžadujú ďalšie úpravy. Typické oblasti použitia laserového vŕtania sú orientované na vŕtanie veľmi malých otvorov a otvorov so zakrivenou osou súmernosti. Avšak obidve technológie používajú na opracovanie nástroje. • dosahujú sa vysoké rezné rýchlosti. • chladiace otvory pre lopatky prúdových motorov a iné.5. obr.2.5. • tepelné ovplyvnená oblasť. Donedávna sa na mikroobrábanie tvrdých materiálov používali postupy elektroiskrového obrábania (EDM) a ultrazvukového obrábania (USM). ako sú otvory pre: • palivové filtre.79 Príklad renovácie masky pre plošné spoje Výhody laserového rezania a vŕtania je možné zhrnúť do niekoľkých významných bodov [3.4. ktorá vzniká za rezom je nižšia a užšia než napr.

Perspektívnym postupom je mikroobrábanie keramických materiálov. Dausinger. v = 2 m/min . Ukazuje sa.208 Progresívne technológie elcktroiskrovou technológiou. tým je úber materiálu vyšší a zároveň sa dosahuje dobrá akosť povrchu Rz <10 pm. v = 0.U 0 . lasera. rýchlosť úberu materiálu závisí od energie impulzu a výkonu lúča. Wiedmaier [34]) Na mikroobrábanie sa používajú excimerové a Nd-YAG lasery spulzným režimom lúča s ultrakrátkym trvaním impulzov v oblasú femtosekúnd. preto výkon lúča môže byť určujúci parameter pre rýchlosť úberu materiálu. Výskumné práce v ostatných rokoch [33.t= 0.80 Intenzita úberu materiálu Si N v závislosti na energii impulzu pri tvorení drážok Nd-YAG laserom s ohniskovou vzdialenosťou EOOmm (Meiners. 34. ale nezávisí na čase trvania impulzu. 5. 11].81 Intenzita úberu materiálu Si 3 N 4 v závislosti na výkone lúča pri tvorení drážok Nd-YAG laserom s ohniskovou vzdialenosťou lOOmm (Meiners. sa považuje vyššia rýchlosť procesu a tvorenie ľubovoľnej geometrie bez výmeny nástroja [33. Pritom technológia ablácie bez použitia prídavného plynu sa javí ako vhodný postup pre tvorenie plytkých drážok a stôp pre vodivé obvody na keramickom podklade na báze nitridu kremíka (Si 3 N 4 ) a oxidu hliníka (A1 : 0 3 ).5ms. v = 1 mŕmin O t= 0.3mŕmin 250 5 " 200 "E & J 150 100 •c 1 1.3 m/mín o—1= 0. Zvyšovaním rýchlosti posuvu lúča na jednotkový impulz sa lineárne zvyšuje aj rýchlosť ablácie. 34.15ms.81.t " 0. Nd-YAG a predovšetkým excimerového lasera s ultrakrátkymi impulzmi. Obyčajne sa mikroobrábanie používa na: • opracovanie elektronických súčiastok. kvantitatívne vyjadrená hodnotou úberu materiálu 70 mm 3 /min na každých 100 W výkonu lúča [34]. Označovanie laserom je vhodný nástroj v systéme kontroly kvality napr. Obr.£m/min -1 = 1 ms. na automatické Čítanie vyrytých značiek [10. 38. . obr. Dausinger a Wiedmaier [34] konštatujú. 38]. že pri mikroobrábaní materiálu na báze Si 3 N 4 postupom ablácie bez prídavného plynu. 5. Meiners. ktoré sa používajú v elektrotechnickom priemysle a elektronike.5 ms. v « 0.80 ukazuje rýchlosť ablácie (úberu materiálu) ako funkciu energie impulzu pre rôzne časy trvania impulzu a pre konštantný posuv lúča.bodový lúč) a technológia ablácie sa ukazuje ako perspektívna práve pre oblasť mikroobrábania. 3 ms.0.6 m/min t= 1 ms.3ms.5. i n rj.15 ms. v .A — t = 0. 59] sa sústreďujú na využitie CO. • na označovanie dielcov výrobnými číslami. v= 1 m/min . 5. Dausinger.5 2 0 50 100 150 200 250 300 350 400 Výkon lúča [W] Energia impulzu [J] Obr. v automobilovom priemysle. Wiedmaier ¡34]) 3 4 O b r .v = 2 mŕmin . . Možnosť fokusácie laserového lúča do bodu (spot beam . že čím vyššia je energia impulzu a čim kratší je čas trvania impulzu.

5. jeden na povrch v smere kolmo na os rotácie obrobku a druhý na jeho čelnú plochu rovnobežne s osou.4.5. [17. a teda ide o bezkontaktné obrábanie.5. pretože laserový lúč nepôsobí silou na obrobok. Najväčšou výhodou laserového nástroja je možnosť presného obrábania tažkoobrobiteľných materiálov. Tým sa odstraňuje zložitosť upínania súčiastok. obrobok X 1 / C U nástroj f\ obrobok ::: laser Obr.5. ktorý je fokusovaný do kolmého tvaru.2. Lúče sú smerované v dvoch rôznych osiach rotačného obrobku. 5. teda kolmo na os rotácie. 61] uber materiálu sa dosahuje interakciou dvoch na seba kolmých lúčov. Laserový lúč vychádza z jedného zdroja a je rozdelený na dva lúče.5.82 Porovnanie zostavy konvenčného sústružení a a laserovej technológie sústruženia [61] < 0 ' U O b r. druhý lúč umiestený rovnobežne s osou vyrezáva medzikružic. Hotový dielec prestavuje rotačný segment oddelený z povrchu polotovaru.82 sú porovnané laserová a konvenčná technológia sústruženia. jednu z nich predstavuje aj jeho využitie pre sústruženie. tento lúč reže predpísanú šírku dielca. Pri sústružení výhodou lasera je. ktoré eliminuje problémy spojené s chvením obrábacieho stroja a s opotrebením nástroja. Obr.83 ' znázorňuje konfiguráciu laserového lúča pre sústruženie rotačných dielcov. obr.2 Opracovanie laserom LBM • 209 na opravu a renováciu zvyškových defektov na maske pre integrované obvody (IC) priamym ožiarením a následným odstránením defektu pomocou pulzného lasera.5.83 Konfigurácia obrobku pre laserové sústruženia krúžkov (medzikružia) s rovnakými rozmermi [61] Pri sústružení laserovým lúčom.82. že na obrobok pôsobi iba laserový lúč. je hotový dielec v tvare medzikružia. ako to popísal Chryssolouris e t al.4 Sústruženie laserovým lúčom Laser ako „univerzálny" nástroj nachádza stále širšie oblasti použitia. obr. ktoré vytvorili lúče.79 [46]. upínacieho zariadenia a prípravkov. Na obr. ako sú kalené ocele a keramika. Táto koncepcia sústruženia sa charakterizuje ako trojrozmerné tvarovanie dielcov označované tiež ako 3-D shaping. 5. Posuv laserového lúča umiestneného kolmo na os rotácie súčiastky je radiálny. Keď sa pretnú rezné škáry. Na druhej strane jeho nevýhodou je malá intenzita úberu materiálu v porovnaní s klasickým sústružením. povrch dielca je .

buď vo forme odpadu (triesky) alebo hotového dielca.2 Q.6 • hĺbka [cm] 10 20 30 40 Ľd stijpanie rýchlosti "V Obr. Oblasť 5 predstavuje oblasť najvyššej kumulácie tepla [61] 3. Na charakter profilu a kvalitu reznej Škáry pri sústruženi vplývajú nasledujúce faktory [61]: • priestorový profil lúča • polarizácia lúča • priemer lúča v ohnisku • poloha ohniska vzhľadom na povrch obrobku .5 .3. 40 0. 0.6 .za lúčom. hĺbka [cm| L'd í ľ bez dýzy V s dýzou 0.85 Ukážky profilu reznej škáry pri sústruženi CO. pri širenl tepla v zóne rezania sa pri danej rýchlosti posuvu tvoria štyri oblasti (1.1 • 0. Použitie prídavného plynu s vysokou rýchlosťou uľahčí odvádzanie taveniny z dna reznej škáry (označovanej tiež ako Čelo vŕtania) a zlepší kvalitu rezaného povrchu.bočné k posuvu. časť sa roztaví. Základom pre optimalizáciu sú požiadavky formulované na vytvorenie čo najužšej reznej Škáry a zabezpečenie rovnobežnosti stien rezu.v priamom smere posuvu lúča.5. kde sa teplo rozptyľuje. lúč lasera stena reznej škáry \ n—• d interakcia povrchu s plynom smer ^posuvu DOSUVL spodok reznej škáry Obr. ak sa používa prídavný plyn (sústruženie s dýzou a bez dýzy) a vplyv zmeny rýchlosti posuvu lúča na kvalitu reznej škáry (rýchlosť posuvu 2 + 20 cm/s) (spracované podľa [61]) Pre priemyselné využitie laserového sústruženia je potrebné optimalizovať rozmerovú presnosť a kvalitu povrchu. laserom s výkonom IkW. Mechanizmus úberu materiálu pri sústruženi laserovým lúčom je rovnaký ako pre rezanie nepri ech odži ch (slepých) otvorov.82.5.3 04 30 0. časť materiálu sa odparí.2. 2 .5. 3 .4).3 1 04 • 0.5 .1 0. ktoré sú postupne uberané z povrchu.84. viď obr. 5. ako je to znázornené na obr.2 0. 1 .84 Zóna rezania pri laserovom sústruženi a oblasti šírenia tepla Okolo bodového lúča s priemerom d sa materiál taví do určitej hĺbky h. 4 .210 Progresívne technológie rozdelený na segmenty.

honovanie a lapovanie) sú založené na viacnásobnom bodovom kontakte brúsneho zrna viazaného v nástroji {brúsny kotúč.87a. honovacie kamene). smer rotácie brúsneho kotúča pojivo uber materiálu natavemm a odparení m profil laserového lúča povrch obr smer rotácie obrobku triesky smer rotácie obrobku Ob. V procese vznikajú vysoké hodnoty zaťažujúcej sily a jej zložiek. Kolísanie rýchlosti posuvu obrobku a jeho rotácie majú oveľa menäi vplyv na hĺbku prieniku lúča do materiálu. Pritom na kvalitne dokončený povrch.2.5 um.85.5. 211 5. uvedenými technológiami. obr. Ko— Wang Liu [42]. obr. dostatočne presných a tuhých prípravkov na upínanie. alebo v tuhom či kvapalinovom médiu (lapovacia pasta) s povrchom obrobku. Kolísanie týchto parametrov spôsobuje premenlivú hĺbku rezu. rýchlostí posuvu obrobku a rýchlosti jeho rotácie. obr.5. .85 rýchlosť rezania daná rýchlosťou posuvu obrobku alebo lúča.86 znázorňuje konvenčný proces brúsenia a pôsobenie laserového lúča pri dokončovaní povrchov. krehkosť) požiadavkami na komplexnosť tvaru a veľkosť rozmerov dokončovaných dielcov a tiež na zabezpečenie vhodných. nástroj podlieha opotrebeniu a v neposlednom rade je použitie limitované aj vlastnosťami obrábaného materiálu (tvrdosť. Ak lúč dopadá na povrch obrobku v tangenciálnom smere.5. ponúka pôsobenie laserového lúča tangenciálne na povrch rotujúceho obrobku.86 Porovnanie interakcie nástroja a obrobku pri konvenčnej technológii a laserovej technológii dokončovania povrchov Technológia dokončovania povrchov pomocou laserového lúča.87b.5.4. Pri „klasickom" dopade laserového lúča na povrch materiálu. hĺbka rezu závisi na výkone lúča. čím dochádza k zahladzovaniu mikronerovností (výstupkov povrchu) po predchádzajúcej operácii a znižovaniu hodnoty Rmax (maximálnej drsnosti). hĺbka rezu (hĺbka prieniku lúča do materiálu) je stabilizovaná relatívnou polohou lúča k povrchu obrobku. Obr.15 ~ 2. ktorú popisujú Skeng.S. Hĺbka rezu je ovplyvnená predovšetkým výstupnou intenzitou lúča. je potrebné vynaložiť pomerne veľkú energiu.2 Opracovanie laserom LBM • • • flexibilita polohovania ohniska so vzrastajúcou hĺbkou rezu vonkajšie faktory pre uber materiálu ako použitie prídavného plynu. najmä brúsením.5.5.5 Laser pri dokončovaní povrchov Konvenčné dokončovacie procesy v obrábaní (brúsenie. obr. Každé zrno uberá častice materiálu v tvare triesky s mikroskopickými rozmermi a dosahuje sa drsnosť povrchu okolo Ra 0. K úberu materiálu laserovým lúčom dochádza odparením (plastické materiály a kompozitné materiály) alebo natavením a následným odstránením taveniny prúdom prídavného plynu (kovy a keramické materiály).

1- ' ť cosa ^ . že polomer lúča je väčší ako drsnosť povrchu. Zlepšiť vznikajúcu drsnosť povrchu. Zvyšovaním posuvu drsnosť povrchu parabolický rastie. b) tangenciálne (zdroj: Sheng. Ko-Wang Liu [42]) hodnotu 0. obr. Napriek tejto nevýhode je uvedený . tento jav je dokumentovaný menšími hodnotami drsnosti Ra. Kým pri brúsení materiálu PMMA udávajú autori Sheng. strednú aritmetickú drsnosť Ra je možné vypočítať podľa vzťahu. a je uhol dopadu lúča na povrch.COStt (5. 2r f j 2 > 1/2 1 (5.5.15 Ť 2.135/cos a (mm na otáčku): Ra l fii f 11.5 pm.5. obr. Pri rovnakom posuve vzniká medzi povrchom materiálu a lúčom väčšia styčná plocha. Ak uhol dopadu lúča na povrch nie kolmý. rovnaké hodnoty je možné dosiahnuť aj laserovým dokončovaním povrchov [42]. v tomto prípade.88a. a teda možnosť odstrániť nepresnosti tvaru po predchádzajúcich operáciách. pre laserové dokončovanie toho istého materiálu je hodnota špecifickej energie 5 J / m m 3 .87 Účinok dopadu lúča na povrch materiálu a) ortogonálne. to má za následok zníženie drsnosti povrchu. Za predpokladu.88b. Výhodou klasických metód dokončovania povrchov je vyšší uber materiálu v porovnaní s laserovým lúčom. potom priemet lúča na povrch obrobku môže byť v tvare elipsy. Pre zvolený posuv lúča f je možné vypočítať hĺbku rezu d. ale lúč dopadá na povrch pod určitým uhlom. je možné znížením posuvu lúča alebo použitím obecného uhla dopadu lúča na povrch.212 Progresívne technológie Pri o r t o g o n á l n o i T i d o p a d e laserového lúča na povrch sa tvorí ryhovaná zóna a drsnosť povrchu vzniká ako výsledok priemetu kruhovej stopy lúča na povrch obrobku na základe geometrickej podobnosti. ktorý piati pre posuv lúča do 0. ktorá je porovnaná cez výpočet špecifickej energie potrebnej na odstránenie jednotkového množstva častíc materiálu. Ko-Wang Liu [42]) Nevýhodou dokončovania povrchov laserovým lúčom jc vyššia energetická náročnosť procesu.5.19) kde Tf je polomer sfokusovaného lúča. čo je rozdiel až jedného rádu./? podľa vzťahu [42]: d f /z 1f'.1 J/mm 3 . priemer sfokusovaného luta — Uber materiálu v dôsledku nestálosti procesu phsmer sfokusovanéhc selektívna hĺbka rezu i -nini lue i m i ü - laseravyN HJJÍK / zmena hbky rezu_ vplyvom zmien v procese Líča a) hĺbky rezu vplyvom zmien v procese 1 uber materiálu v dôsledku nestálosti procesu Obr.20) ) Pre závislosť drsnosti povrchu na posuve piati podobný priebeh ako pre klasické rezanie. Ako bolo spomenuté v úvode kapitoly dosahované drsnosti povrchu pri klasickom brúsení sú v rozsahu Ra 0.

krehkosť. 3 otafcka 1 OTÁČKA PNEMER LÚČA R. tvaru rezania a plánovanie výroby je veľmi jednoduché s podporou PC. vii) zmena tvaru obrobku. vi) bezkontaktné opracovanie materiálov. ktoré pre klasické spôsoby brúsenia predstavujú rad technologických problémov. ii) šírka zárezu je úzka a získavajú sa ostré hrany. • laserové dokončovanie povrchov je vysoko flexibilná technológia v hodná pre dokončovanie dielcov v širokom rozsahu komplexnosti geometrického tvaru a rôznorodosti materiálov. iv) tvar rezu môže byť riadený NC a CNC. Vo všeobecnosti je možné doterajšie poznatky a výhody laserového nástroja v procesoch obrábania (Laser Machining) zhrnúť nasledovne: i) laserom sa obrábajú všetky druhy materiálov bez ohľadu na tvrdosť. nástroja. v) deformácia rezaných častí je veľmi malá. .5.88 Profil dokončovaného povrchu laserovým lúčom pri dopade lúča na povrch a) ortogonálne b) pod obecným uhlom (zdroj: Sheng.2 Opracovanie laserom LBM 213 spôsob dokončovania povrchov vhodný najmä pre plasty a keramické materiály. pevnosť. tvrdosť kotúča. • nieje potrebná špecifikácia vlastnosti lúča ako v prípade brúsneho kotúča.5. druh pojiva. odpadá zložitosť upínacieho zariadenia. ix) spoľahlivé a veľmi vysokokvalitné rezanie v automatickom cykle. iii) vysoká rýchlosť a presné rezanie je možné zabezpečiť vhodnou voľbou prídavného plynu. A) 2 oiačla 1 otáčka 3 01áaia h) Obr. Ko-Wang Liu [42]) Medzi prednosti laserového dokončovania v porovnaní s brúsením patrí: • jeden druh nástroja (laserový' lúč) je možné použiť pre rôzne materiály. kde je potrebné okrem rozmerov určiť druh brusiva. viii) na obrobok pôsobí iba laserový lúč. odpadajú problémy s vibráciou stroja. zrnitosť brusiva a Štruktúru kotúča. • nedochádza k opotrebeniu nástroja (laserového lúča).

Energia laserového lúča sa absorbuje do povrchu a mení sa na teplo. iba k jej nahriatiu do určitej hĺbky.5.5. obr. Chryssolouris. ako prídavného energetického zdroja. trieska laserový lúč rezný nástroj tepelne ovplyvnená zóna A Obr.214 5. Intenzita lúča a doba interakcie lúča s povrchom sa volia tak.5. alebo počas rezania povrchová vrstva materiálu mäkne. Teplota povrchu obrobku závisí na jeho tepelnej vodivosti.6 O b r á b a n i e podporované laserom (LAM) Progresívne technológie Obrábanie podporované laserom (z angl. Ako zdroje sa používajú CO. obr. tepelne ovplyvnená zóna .2.89. stáva sa poddajnejšou a tvámejšou.89 Zostava pre laserom podporované sústruženie (LAM) < Obr. Laser Assisted Machining). LAM predstavuje obrábanie pomocou prídavného energetického zdroja. Zaboklicki (1993) [23]. priemer fokusovaného lúča a rezná rýchlosť. Parametre procesu rezania sa volia v podobných rozsahoch ako pri klasikom postupe. Anifantis. aby nedošlo k poškodeniu povrchovej vrstvy vplyvom tepla.5. stráca svoje pôvodné mechanické vlastnosti.4. je zaraďované medzi postupy obrábania s prídavným zdrojom ohrevu povrchu materiálu a poukazuje tiež na univerzálnosť použitia laserového nástroja. Nahriatím povrchu pred. ovplyvňuje sa p o v T c h materiálu bezprostredne pred rezným nástrojom. Charakteristické parametre procesu pre LAM technológiu sú výkon lasera. Rozsah zmeny vlastností povrchu závisí na dosiahnutej teplote a jej gradiente. na zvýšenie účinnosti procesu a najmä na uľahčenie rezania ťažkoobrobileľných materiálov (podpora lámania triesky pri obrábaní keramických materiálov a legovaných ocelí s nízkou obrobiteľnosťou). ktoré sa aplikuje pre klasické technológie sústruženia alebo brúsenia tažkoob rob i teľných materiálov a predstavuje altenatívu k procesu brúsenia tvrdých materiálov a k procesom rezania diamantovým nástrojom. Použitím fokusovaného laserového lúča. Nd-YAG lasery s výkonom do 4 kW. Laserový lúč sa používa v tomto prípade ako nástroj na podporu rezného procesu. ale s ohľadom na stabilitu laserového lúča. Laserový lúč zohrieva povrch obrobku tesne pred hrotom sústružníckeho noža alebo pred plochou brúsneho kotúča.90 Zóna rezanie pre sústruženie a brúsenie pomocou lasera ako prídavného energetického zdroja.90.. Karagiannis (1997) [17] a König.

93 • zvyšuje sa uber pri rezaní ťažko obrob i teľných materiálov.92 a 5. Použitím lasera ako prídavného energetického zdroja sa v procese rezania [17.5.91.92 Priebeh opotrebenia chrbtovej plochy nástroja pri LAM sústruženi Podmienky: Obrobok: nitridická keramika S Í í N j Nástroj: polykryštalický diamant (PKD) Rýchlosť posuvu vi = 6 mm/min Hĺbka rezu :1 mm Rezná rýchlosť: 50 m/min Výkon lasera :1.5. iii) radiálne.2 Opracovanie laserom LBM 215 Sprievodné javy pri sledovanom procese sú predmetom výskumných aktivít s cieľom vytvoriť vhodnú štruktúru pre priame (on-line) riadenie procesu. vysokopevné ocele a nitridická keramika.91 Priebeh zložiek reznej sily v závislosti na reznej rýchlosti pri LAM Podmienky: Obrobok: nitridická keramika SbN* Nástroj: kubický nitrid bóru (KN8) Rýchlosť posuvu vi= 6 mm/min Výkon lasera :1. LAM technológia ponúka zaujímavé výhody oproti tradičnému obrábaniu. CO2 (zdroj: König.5. • zvyšuje sa životnosť nástroja. ii) žiarenie lasera a hĺbka prieniku absorbovaného tepelného toku do povrchovej vrstvy. Obrábanie týchto materiálov predstavuje ešte stále problematický proces. Zaboklicki ¡23}) .5. tým že sa znižuje jeho opotrebenie.5. Zaboklicki ¡23}) Obr. je možné zhrnúť nasledovne [17]: i) prúdenie tepla a radiácia žiarenia z obrobku do okolia.1 kW. obr. obr. v) odvod tepla zo systému ohriatou trieskou. LAM je alternatívny proces pre ťažkoobrobiteľné materiály ako sú zliatiny titánu a niklu. vi) prenos tepla medzi trieskou a nástrojom následkom trenia a ohriatia.COs (zdroj: König. viii) opotrebenie nástroja následkom difúzie pri vyšších teplotách a následkom abrazívneho účinku. vii) prenos energie trenia do systému nástroja. 30 40 50 60 70 20 40 60 S O 100 Rezná rýchlosť vc [nVrrin] Dráha rezania L [m] Obr. i v) tvorenie ďalšieho zdroja tepla následkom deformácie pri vzniku triesky. axiálne a obvodové vedenie tepla v obrobku.1 kW. 23]: • redukuje rezná sila. Stroje aj nástroje nie sú ešte dostatočne prispôsobené týmto materiálom a vyžadujú vysoké náklady pri opracovaní.

5. pretože tieto materiály pri pôsobení laserového lúča na povrch výrazne menia svoje mechanické vlastnosti a tým sú vhodnejšie pre rezanie. čím sa vytvorí mäkká vodnatá oxidická vrstva. 5. lokálne natavenic materiálu. obr. ako uvádza Kônig a Zaboklicki [23] zníženie strojového času na jeden obrobok a zvýšenie trvanlivosti nástroja.5. napr. povrchové kalenie. Použitie sústruženia s laserom ako prídavným energetickým zdrojom. ktoré môže spôsobiť rozklad materiálu v povrchovej vrstve. [17]) L A M PROCES Korozivzdomá oceľ Legovaná chróm-molybdénová oceľ (DIN35CrNÍMo6) Stelit (zliatina na báze kobaltu) Inconel 7 1 8 Ti zliatina (ASTTÍA6V) Jemné sústruženie namiesto tradičného brúsenia Frézovanie Frézovanie sústruženie Jemné sústruženie namiesto tradičného brúsenia Frézovanie Sústruženie. Pri rezaní sa redukuje rezná sila a sa znižuje opotrebenie nástroja. Použitie LAM technológie je stále vo vývoji a orientuje sa na obrábanie tvrdých materiálov. Karagiannis [17].216 Progresívne technológie Medzi ďalšie prednosti procesii LAM patrí. Povrch SiC vo vodnom prostredí sa ožiari laserom. temperovanie a mikroštiepenie materiálu. LAM má tiež nevýhody. tab. • bez lasera [v = 60 m/min) -LAM (v = 170rrĽmln] 5 10 15 Doba frézovania [min] Tab. 5. Zvýšenie trvanlivosti nástroja zvyšuje schopnosť presnejšieho riadenia vytváranej geometrie obrobku.14.93 Porovnanie opotrebenia nástroja pre klasické frézovanie a LAM postup frézovania Podmienky: Obrobok chróm-molybdénová oceľ (DfN35CrNiMo6) Nástroj: spekaný karbid Hĺbka rezu 1 mm Posuv :0. ako to uvádza Chryssolouris. pre keramické materiály.2 mm Výkon lasera 3 kW (zdroj: Chryssolouris et ai. Anifantis. Fotochemickou reakciou zmäknutá povrchová vrstva je .14 Aplikácie LAM procesu [17] OBRÁBANÝ MATERIÁL Obr. ale sú potrebné pri obrábaní tvrdých kalených materiálov a diamantu [14]. namiesto brúsenia. Táto technológia uvádzaná pod názvom ELACM (Excimer Laser Assisted Chemical Machining) [17] sa používa pre sústruženie karbidu kremíka (SiC) v kvapalnom prostredí (obyčajne voda). ktoré sú neprípustné pre obrobky z ocelí" a keramických materiálov. Samotné ohriatie môže spôsobiť zmeny v mi k ro štruktúre povrchovej vrstvy a podporovať procesy ako napr.93 [17]. frézovanie Nltridická keramika V ostatnom čase bola pre obrábanie keramických materiálov vyvinula Špeciálna technológia využívajúca excimerový laser. redukuje náklady na proces v rozsahu 60 ~ 80%.

Náklady na laser pokrývajú 15 -f 20 % celkových nákladov na vybavenie laserového pracoviska. vysoká hustota energie a výkonu. presnosť a kvalitu. Laser sa v súčasnosti používa prednostne na rezanie/delenie materiálov. plazmový lúč a rezanie kyslíkovým plameňom). 18. v) nevzniká rtg žiarenie v interakcii s inými látkami. ktorú možno rezať/deliť: pre laser je veľmi malá v porovnaní s ostatnými procesmi.94. ktorý je „ekvivalentný" klasickému postupu spracovania materiálov. • Maximálna hrúbka materiálu.Omm) a preto sa môžu robiť rôzne tvary a detaily profilu. ale aj ohýbania a strihania [2. 62]. hoci v laboratórnych podmienkach.2. Medzi základné nevýhody patrí vysoká finančná náročnosť pri zavádzaní do výroby. obr. Pri vzájomnom porovnávaní uvedených technológií sa hodnotí [8. 5. čo však nie je dané samotnou cenou laserového zariadenia. ale komerčne dostupné zariadenia umožňujú rezať nasledujúce hrúbky pre C 0 2 laser s výkonom 2kW: Nízkolegované ocele 18 mm Nehrdzavejúce ocele 12mm Hliník 6 mm Meď 4 mm . 41. Kvalitatívne prednosti lasera v priemyselných technologických aplikáciách v porovnaní s inými zdrojmi energie (inými technológiami) je možné zhrnúť nasledovne [44]: i) extrémna koncentrácia energie na plochu. 13. iv) „neprítomnosť „ opotrebenia nástroja. 19. Nepredstavuje síce technológiu s vysokou intenzitou úberu materiálu (not mass materiál removal process). spĺňa vysoké požiadavky strojárskej výroby na flexibilitu. Laserový proces sa môže považovať za postup. Laser v synergii s klasickým procesom vŕtania a sústruženia [17.44]: • Rozsah materiálov: rozsah materiálov pre rezanie laserom jc veľmi široký' (iba AWJ proces poskytuje väčšie možnosti). ako uvádza Powell [41] boli rezané hrúbky 30 + 40mm. bez opotrebenia nástroja a s minimálnymi požiadavkami na upínanie materiálov. 14]. 5. Je bezkontaktný. • Širka reznej škáry: je pri laseri veľmi úzka (0. ú) jednoduchá regulácia výkonu lasera a jeho energetického účinku na materiál.1 + l. iii) ľahké ovládanie lúča. z toho dôvodu sa kvalitatívne porovnávania lasera vzťahujú k technológiám.5. ktoré majú podobné využitie (najmä abrazívny vodný lúč. a l e j e to rýchlo a ľahko regulovateľný proces.5 Porovnávacie hodnotenie laserovej technológie Laser podobne ako abrazívny vodný lúč je v strede záujmu technológie spracovania materiálov pre svoju flexibilitu a univerzálnosť. V oblasti obrábania posúva hranice možnosti opracovania ťažkoobrobiteľných materiálov. vi) nie je potrebné vákuum. Zároveň umožňuje spojiť proces zvárania a tepelného spracovania do jedného výrobného sledu s obrábaním na jednom obrábacom centre.2 Opracovanie laserom LBM 217 potom opracovaná sústružením diamantovým nástrojom a takto opracovaný povrch má vysoký zrkadlový lesk.

ako je rezanie kyslíkovým plameňom. VD .veľmi slabé . R .5.15.ve/mi dobre.218 Progresívne technológie Kvalitatívne porovnanie alternatívnych technológií rezania/delenia materiálov.podobné (rovnaké). laserom.dobre.nepouziteľné. je v tab. Ukazovatele charakterizujúce hodnotenú technológiu sú vzťahované k technológii rezania C O . abrazívnym vodným lúčom a Nd-YAG laserom. S . VS .5. D .slabé. 553^ CO.15 Kvalitatívne porovnanie štyroch alternatívnych technológií rezania/delenia materiálov (spracované podľa [41]) Nd Y A G R R KOVOVÉ MATERIALV Rýchlosť Kvalita reznej š k á r y Maximálna hrúbka HAZ Šírka zárezu S R ŕ D q-D RŤD R D VS VD VS VS NEKOVOVÉ MATERIÁLY VS VD VD VD VS S S VD S VS PLAZMA AWJ R R KYSLIKOVÝ PA E LMŇ Kapitálové náklady P r e v á d z k p v é náklady D VD D KRM A EA I K Rýchlosť Kvalita reznej š k á r y Maximálna hrúbka Sirka zárezu Rýchlosť Kvalita r e z n e j škáry Maximálna hrúbka Š irka z á r e z u S N/A N/A N/A N/A POLYMÉRY N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A R R D S N/A WA N/A N/A s D VD S N/A N/A N/A N/A flvD RŤD RŤD Kvalitatívne ukazovatele charakterizujúce hodnotenú technológiu v porovnaní s C O j laserom N/A.5.94 Porovnanie Šírky reznej škáry pre rôzne technológie [41] Tab. plazmou. laser Nd-YAG laser plazmový luč abrazívny vodný lúč kysl i kovy plameň Obr.

ale na druhej strane je potrebné poznať riziká spojené sprevádzkovaním laserových zariadení. Obr.5.1 Bezpečnosť práce a vplyv lasera na životné prostredie Možnosti lasera ako univerzálneho nástroja ho na jednej strane predurčujú na široké využitie. Egger.5. ako dôsledok produkcie tepla. kritickým stupňom toxicity prostredia a zápachom.riziká bezpečnosti práce a vplyvy na životné prostredie (zdroj: Tänshoff. le preto dôležité. VIBRÁCIE SEKUNDÁRNE ŽIARENIE PRÍDAVNÉ PLYNY obrobok DROBNÉ ČIASTOČKY. Zo všeobecného pohľadu je možné vplyv lasera na životné prostredie posudzovať z troch základných hľadísk.95 Laser . • regionálny účinok sprevádzaný okysličovaním a vznikom jedovatých výparov a splodín. ktoré je možné posudzovať ako: • globálny účinok lasera na ozónovú vrstvu a vznik skleníkového efektu. AEROSÓLY Obr.95 ukazuje možné riziká spojené s laserovým spracovaním materiálov. Zdravotné hľadisko zamestnancov. Klocke [47]) . aby výrobní inžinieri boli oboznámení s potenciálnym zdrojom nebezpečenstva. • lokálny účinok. znečistenia životného prostredia a bezpečnosti práce. kvapalných a plynných vedľajších produktov a možného rizika ohrozenia svetelným žiarením. hlukom a svetelným ožiarením sekundárneho charakteru v bezprostrednej blízkosti prevádzky laserového zariadenia. emisiou žiarenia.2. Egger. Tônshajf. ktorý je charakterizovaný hlukom. Klocke [47]: i) Environmentálne hľadisko. ktoré je spojené s chemicko-fyzikálnym ohrozením zamestnancov a rizikom spojeným s výparmi. čoho dôsledkom je vznik pevných.5. ii) in) laserový lúč LASEROVÝ PLYN ROZPLÝLENÉ SVETLO HLUK. Ich vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia a na životné prostredie. Lasery ako vysoko-energetické zdroje pracujú s vysokými teplotami a energetickými hladinami. 5. Hľadisko surovinových zdrojov ako je spotreba energie a materiálu.

ktoré majú schopnosť odraziť lúč nekontrolovane. Toxické výpary. PP). ktorý uvoľňuje škodlivé a nebezpečné výpary.16 uvádza limitné hodnoty koncentrácie vybraných kovových prvkov. pol vami d y a pol y karbonáty. . Lasery používané pre spracovanie materiálov sú zaradené do IV. sa zvyšuje číslo triedy. iii) polyméry s nízkou emisiou aerosólov menej ako 10 mg/m 3 . okrem hľadiska bezpečnosti práce a zdravia. • Vysoké teploty v procese laserového obrábania natavujú a odparujú materiál. či sú to kovové materiály. pri práci s materiálmi so sklonom k samovznieteniu. oči je potrebné vždy chrániť ochrannými okuliarami). to sú polystyrény (PS. preto musí byť laserové pracovisko opatrené nátermi alebo materiálmi s nizkou schopnosťou odrážať laserové svetlo s danou vlnovou dĺžkou. aby nehrozil zásah elektrickým prúdom (STN Bezpečnostné predpisy pre obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach). s ktorou laser prichádza do styku obklopená tepelnou bariérou schopnou zamedziť Šírenie laserového lúča mimo prevádzkovanú oblasť.medzinárodná skratka pre limitné hodnoty toxických látok v (mg/m 3 ). Polyméry podľa chemického zloženia a pod vplyvom ohrevu laserovým lúčom. a toto žiarenie môže spôsobiť vážne poškodenie zasiahnutej časti tela. najmä pokožky (popáleniny až III.220 Progresívne technológie Pre praktické použitie sú lasery zatriedené do 4 tried (J * IV). sekundárnym žiarením. toxické výpary. Laser neprodukuje žiarenie atomárneho typu. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať laserovým zariadeniam na zváranie. Tab. pár alebo aerosólových látok. fenolov a aerosólové látky. V napájačom zdroji elektrickej jednotky a tiež komore laserovej výkonovej jednotky je vysoké napätie (jednosmerné okolo striedavé 380V). Okrem priameho zásahu laserovým žiarením existuje možnosť zásahu tzv. • zásah elektrickým p r ú d o m . podľa účinkov jednotlivých prvkov na organizmus Človeka. Nebezpečenstvo vzniku požiaru hrozi pri zásahu zápalných materiálov. polymetylmetalakrylát (PMMA plexisko). ktoré vzniká dopadom lúča na materiály v okolí. Aj keď priamy zásah laserovým lúčom je bezbolestný. Laserové zariadenie musi byť vybavené výkonným odsávacím systémom. následky sú o to nepriaznivejšie. sem patria polyolefíny (PE.5. preto musi byť oblasť. v pracovnej 2 000V a pravidelnú 343 100 - • vznik požiaru. predstavujú aj polyméry riziká pre životné prostredie a človeka. Pre všetky je stanovená hraničná hodnota koncentrácie výparov v objeme vzduchu. Podľa zvyšujúceho sa potenciálu rizika pre prácu a životné prostredie. či už vo forme plynov. Polyméry používané pre laserové metódy spracovania sa podľa množstva produkovaných škodlivých látok delia do troch skupin [47]: i) polyméry s vysokou emisiou aerosólov medzi 140-^130 mg/m 3 . aby sa znížilo riziko ohrozenia výparmi.ožiarenie. produkujú toxické výpary kyanovodíka. pretože ich energia fotónov prevyšuje hodnotu 0. ii) polyméry so strednou emisiou aerosólov v rozsahu 40f80 mg/m3. tieto jednotky sú síce krytované. Bezpečnostné riziká laserového zariadenia stanovené podľa britskej normy BS 4803:83 (British Standard) zahrňujú: • vplyv lúča . sú spojené s ohrozovaním životného prostredia. PS/NB) a polyvinylchlorid.5 W [47]. podľa typu lasera. Produkuje svetelné žiarenie so silnou koncentráciou. polyméry alebo kompozitné materiály. stupňa) a očí (hrozí nebezpečenstvo popálenia rohovky. triedy. Britská norma BS 4803:83 stanovuje hodnotu TLV (Toxic Limit Values) . ale je potrebné zabezpečiť kontrolu elektrickej inštalácie. Okrem kovov.

že vytvárajú veľmi jemný a ťažký prach z keramických čiastočiek a silikonu.5.5. pôsobí systematicky Pľúcny k a r c i n o g é n Výpary k o v u vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť Výpary k o v u vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť 0.05 m g / m 3 Polyméry s vysokou koncentráciou aerosólov produkujú iba malé množstvo plynných výparov. obr.05 m g / m 0. • energetickej hustoty alebo intenzity žiarenia.Tab. C O : .16 Limitné hodnoty koncentrácie vybraných kovových prvkov (zdroj: Powell \4lJ) KOV B e r ý l i u m (Be) Kadmium (Cd K o b a l t (Co) M e d (Cu) Železo (Fe) O l o v o (Pb) Nikel (Ni) Titán (Ti) Zinok {Zn) TLV 0. Preto je nutné dodržiavať pri prevádzkovaní laserového zariadenia prísne bezpečnostné predpisy. • doby ožiarenia.0 m g / m 3 5. kobalt. Keramika a sklo sú charakteristické tým.0 m g / m 3 10. Veľkosť Častíc v aerosóle sa pohybuje od 10 nm do 16 um. Doba ožiarenta [s] Európska norma EN 60 825 určuje maximálne prípustné hodnoty ožiarenia MPE (Maximum Permissible Exposure).97 Pri obrábaní a zváraní ocelí. pre tri druhy najviac používaných laserov pre spracovanie materiálov. obr. d u s e n i e Vysoko toxické Dražai pľúca Výpary kovu vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť V ý p a r y kovu pôsobia n a pľúca Spôsobuje anémiu.0 m g / m 3 0. excimerový laser a Nd-YAG laser.1 m g / m 3 0. Tieto parametre sa posudzujú podľa energie impulzu a doby trvania impulzu pre daný typ lasera. ako aj pri obrábaní polymérov sa tvoria nebezpečné výpary a ďalšie riziká ohrozujúce bezpečnosť práce a životné prostredie. .2 m g / m 3 5.5. ktoré obsahujú chróm.15 m g / m 1. Ďalšie možnosti vzniku rizika pri používaní priemyselných laserov sa posudzujú podľa: • vlnovej dĺžky produkovaného svetelného žiarenia.96. nikel meď a iné škodlivé materiály.0 m g / m 3 3 3 Účinky na zdravie S p ô s o b u j e v á ž n e p o š k o d e n i e zdravia.

272-276 . (1997). Bratislava. SV 1 0 . Compact Sources and New Applications. Geiger. Inc. March. Firemné materiály Coherent. 6. A. 7.12. (1988) Ediúon SV 1989.00E+03 I 1. 309 -313 10.: Technische und wirtschaftliche Randbedingungen der Lasermaterialbearbeitung. 18-29 Belforte..00E-10 1. ofEngineering for Industry. R. ale na druhej strane je jeho použitie spojené s rizikami bezpečnosti práce a znečistenia životného prostredia (emisia aerosólov a plynov... (1995) No..Jet. Coremans.: Teoretické základy obrábania kovov. A. Special Report 743.: Modeme Blechumformung .97 Rozsahy energie impulzov a doby impulzov pre priemyselné lasery 1.vyd Dilthey. P.. Blech Rohre Profile 42. Wie sc he mann.. J.pp. 5. Technica 15/16 (1996) s 41-49 13. ASME J. F. Form.0OE+O6 (zdroj: Tänshoff..A.p. Kmeger. A. (1993) pp.. J. Luder. 9. wiWerkstaustechnik 81. P.. B. American Laboratory. Vol 117. Hsu. M..offen für neue fachübergreifende Denkansätze. s. Muller. Laser Group 11.O0E+O5 1. M. 11/1996 p. 3.J.35 mm Thick Stainless Steel ASME J. Manca.329 14. May (1995) pp. s. 2. Kohls. L i t e r a t ú r a pre kapitolu 5.Assisted Laser Cutting of 6.ed.. 32. Egger. O.: Je možný technologický pokrok bez laseru.5.: Drilling without Drills.0QE+02 1.222 Progresívne technológie 1.36 Buda.Machining. Naso. A.l87 Bengtsson. a. Foerster. D. Nov (1991).No5. M. Klocke í47J) Doba impulzu i [s] Pružnosť a mnohostrannosť lasera je na jednej strane jeho veľkou výhodou.2: 1. V. Firemné matreiály MedíCom.2000. (1991). Bellows. J.0QE-02 1. Vol. U.26-27 Engst. 12.5.: The Industrial Laser Annual Handbook. R. (1992) Festa. M.Metals Handbook . 16.F. ASM International.: Off-Axial.s.. Gas . American Machinist. of Engineering for Industry. vysokoencrgctické svetelné žiarenie). March.'. SVTL. s 431-^36 15. Baibach.M.O0E-01 1.: Bänder Bleche Rohre. 9. (1982). Aug. Levitt.Ncnci. (1967) l. Werkzeuge.: Simulation des Laserstrahl S c h e i d e n s von Kunststoffen.W. M. Geiger.00E-06 1.1 1 . Thermal Design and experimental Analysis of Laser and Electron Beam Hardening. 4. Vol 115. J.00E+01 Obr. Molian. ASM . G. Bčkcš. Die Anwendung des Lasers in der Fertigung. 8.: Ultafast Lasers: Mature.

I.. R. Vol.34.5. P.216-230 23. TyrerJ.: Zváraní e-S varovaní 48.: Schnittflächen beim Laserstrah Ischeiden von faserverstärkten Kunsttstoffen.: Micro Machining of Hard Materials Using Nd:YAG Laser. MatuSek.W. Oct. 57-58 26. 62-72 19. Klocke. pp. F. Laser Materials Processing. Mendes. R.. Lukoviö. 1 .169-173 40. No A 1999. (1987).. Vol 11. Vilar.R.: Micromachining of A L 1 O 3 Ceramics by Excimer Laser. May 1997. Sheng. Nr. part 1 1998. McGcough.(1993). Kaczmarek. 35.of Material Processing Technology .. I.. Zborník s konferencie laserové spracovanie materiálov. Nov. M.3 s.: Laser Grooving of Composite Materials with the Aid of a Water Jet Steel ASM E J. of Materials Processing Technology 48. T. 1. J. P.S. In. 18-21 25. A. W. Vol.J. (1993) pp.. Vol 11... 766-769 18. G. Vol 115. V. Ou'viera. s. Vol 119. č. W.M. Bienhorn. (1984). Strojírenská výroba čis. Mar-Apr.. W. of Engineering for Industry. 629-636 . pp. pp.T. M. pp. Chapman and Hall. Chryssolouris. Cemented Carbides and Hard Materials 1997. 199 .E123-E127 223 17. Un-Conventional Machining Composite Materials. Matušek.. S. Vol 9. 2000.: Obrobitelnost materiálu laserem. No. (1995). Smith. Oliviera. Murray .Kl-22 41. M. ASME /. 85. No.5.1997 pp. pp 23-37 36. D. Čis.2. Vol 117.: Opracovaní skla laserem..206-209 39.. J... 1998.: Schneiden und Abtragen mit dem C O : Laser. CA.J. Niemeyer.l. Karagiannis.: Läse runterstutzte Dreh be arbeitung von Siliziumnitrid-Keramik. (1976). Dausinger.A.J.. Vol 115. Trasser. No. et aL: Ultras hon pulse laser machining.R. J. (1987). NewYork.T. Anifantis..: On the Selection of Manufacturing Methods Illusuated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Wiedmaier. pp. 2. A. 1999. ICALED'97. pp.. Interceram 45..: Study on the relationship between laser processing sound and material removal charakteristics.3mm thick STZ. Powell. Wehner. Warsaw.211-215 34.F. M.205 27. London. Sheng.W. Yue. J. Vilar. R. pp 179-184 37. Chmelík.. O.A. Journal of Laser Application. T.C. (1995) pp. V. Revista de matalurgia Vol. Košice 1988 s 181 29.B. ASMEJ. Morita. Perry. s. Jirka. Lasers in Engineering. (1995) pp. Lotsha. Wydawnictwo naukowotechniczne. 5/6. Industrie-Anzeiger 97..448-462 21. Ono. König..: Advanced Methods of Machining.. Led. 1999. M. Kolenič. of Engineering for Industry. Bergs. Chen. of Manufacturing Science and Engineering.část Sklár a keramík 34. D. W. Chryssolouris. E. Ko-Wang Liu: Laser Machinig for secondary Finishing Applications.: Laser Assisted Machining: An Overview.1998 pp.: Rezaní laserem.Lee. (19S8). Plenum Press.M. Annals of the CIRP Vol. pp.. Nov (1997) pp.N. Lee.39/2 (1989). s.-J.: Maching of composites with high intensity solid lasers. M. Industrie-Anzeiger 43/44. F.314—316 30.F. Zaboklicki.část Sklár a keramik 34. 28-30 20. Laser Materials processing. Murray. Vol. 3 5 9 . V.: Pulsed C 0 2 and Nd-YAG laser drilling of PSTZ. Kaminski.3 6 2 38. P. Vačkáŕ.: Principles of Machining by Cutting. KoseČek.: Effect of Operating Parameters on Surface Quality for Laser Cutting of Mild Steel.: Laser assisted grinding of ceramics. VDI-Z 135. eial. No 1-3. G. Brožek..T. S. Lau. Aug. König.. van Luttervelt. Journal of Laser Apll i cation.83.6. Conde. M. Marinescu. D.-J.K..4 1999 s 81-85 22. 33.587 -607 28. R.2 Opracovanie laserom LBM 16. 157-163 32. 42. I«. Meiners. J. 125..A. J. König. May (1993) p. F..: Femtosecond ultraviolet laser micromachining of A1 2 0 3 ceramics.. ASME J.N...ed. Anastasia. J. Tyrer. No 5.131 31. Plansee Proceedings. (1984). Abrasion and Erosion. T.5. Kurita. 1993 Led. X.. Ihleman. Condc. N. N.Vol 97.: Opracovaní skla laserem. M. s. of Engineering for Industry.: C 0 2 Laser Cutting.: Laser Assited Hot Machinihg Processes technological Potentials.: Nd-YAG laser drilling of 8. F. Fondrek. 34-39 24.2. čis.Trasser.0.

. Industrie Anzeiger 43/44/1987 pp. Vol.P..: Nd-YAG Laser Machining SiC fibre Porosilicate Glas Composites.: Energy Requirements for Ablation or Decomposition of Ceramics during CO. PashbyJ. 468 45.l995 s. 1997. Chryssolouris. Snoeys. Alfa Bratislava. Vol.I. 1998 pp. Dearbome. 53.: Application an Safety of Industrial Lasers.K. Presentation in TEMPUS Project 12310/97. A. H. J. M.35/2. Rinke. Machining Science and Technology. Hoult. 17í 175 56. SV 8/9. Vol 29A. Weichenhain. Wijers.V. No. 1983 51.P.445 58. R. E: Theoretical Aspects of Laser Machine Tool. Lonerga. Tönshoff.C. Wilson. ICALED'97 Laser Materials processing... Taniguchi. Applied Science and Manufacturing. Košice .: Použitie C 0 2 lasera pri delení keramiky In: LNTERANTIKOR 96 Košice 24. M.: Nd-YAG Laser Machining SiC fibre Porosilicate Glas Composites. I. Annals of the CIRP Vol. Feb. I. 1989 46.R..okt. F. Maňková. (1986).K.25.5. Clarendon Press Oxford. Trassser. ASME J.. Zhang. 885-891. pp 947-954. lasera pri rezaní oxidickej keramiky. Part II. STU Bratislava. Modest.I.1 Marcel Dekker New York. A. V.: Dekorácia skla laserom. R. W. Šiman. Tönshoff. Dekkyser.l Aug.H.20/23 59. Staelens.. Grauman.F. Poprawe. In: TECHNOLÓGIA 95. Urbänek. Overmeyer. April 2000.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. of Engineering for industry. Tuersley.: New Machining Concepr for Manufacturing Microstmctures with Excimer Laser.R. H.1983 s. Vol. N. Tönshoff. 7. Hanbook of ceramics and Composites Vol.224 Progresívne technológie 43. N. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesses.V. 55. Fašková.: Schittflächen beim Laserstrah I sc h ne i den von faserverstärkerten Kunststoffen. Vol 29A.l.. F. 1998 pp.28/2/1979. pp. (1989). CD media. TR Transfer Nr.J.M.No. 65-73 62.. Z. 451-467 i3.nun Nd:YAG-Laser fur Blechbearbeitung. 10 No. G.-J. R. Applied Science and Manufacturing. Varga. Pashby.sept... Annals of the CIRP I Keynote Papers 1997. Vol 110. Sklár a keramík. Ostendorf.. Part I. 61.: Špeciálne metódy zvárania. Hoult. H. M. L. R.P. Horn.1-15 44. Zavanella.997 pp.. Jandeleit. Varga. 1/2 (1996) s. Kreutz.P..8 1998. roč. p. Egger. L. SME.. et al. Wehner. . I. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. Vol.R. Brcdt. 1989 47.T. S.T.1 Machining. Tuersley. J.... 11. E.8 1998. Tagliaferri. 153-162 50..vyd. Klocke.AI14-A121 49. Annals of the CIRP Vol. Jo urn al of Laser Application. and Nd-YAG Laser Machining.212-218 60.: Fundamental Investigation of Micromachining by nano-and picosecond Laser Radiation. (1988) pp. Hesencr. Maňková. L: Aplikácia CO. M.P. Turfía.: Improved surface quality of rotation symetrie structure by excimer laser micromachining...83. J.. C: Nach CO? . Wais.57-58 52.I996 57. Castellani Longo.6. Kordas. 33 č. l.553-568 48.. pp 955-964 54. pp. Applied Surface Science 127-129. E. N. A.: Energy Beam Processing of Materials.. pp .M.: Application of High Lasers in Manufacturing.K.: Technologie laserového delení materiálu.W. Schachrai. 1990 pp.: Laser Cutting of Reinforced Materials.. Oct.

vysokokvalitné kovové a keramické povlaky o hrúbke 0. je elektricky vodivý stav plynu. storočia ako alternatívne spôsoby rezania hliníkových a iných neželezných materiálov namiesto rezania kyslíkovým plameňom. alebo ako elektrický výboj medzi anódou a katódou. napr. z ktorých aspoň niektoré majú elektrický náboj a v dostatočne veľkom objeme je súčet kladných a záporných elektrických nábojov nulový. molekúl iónov.1 Vznik plazmy a plazmové zariadenia Plazma je pojem zavedený pre osobitný stav plynov. zaviedol /. Plazma je elektricky vodivá a podlieha účinkom elektrického a magnetického poľ. rezanie korozivzdorných ocelí o hrúbke až 25 mm [3]. teplota úplne ionizovanej asi 100 000 °K [6].'. pri ktorom sa plyny stávajú vodivými. Ako celok je plazma v ustálenom stave elektricky neutrálna.tých rokov XX. napr.1 mm odolné voči korózii. ako štvrté skupenstvo látky. ktorá môže byť. Je to zmes elektrónov a kladných iónov. • zváranie.3 PAM 5. Prvé priemyselné zariadenia používajúce plazmu na rezania boli prevádzkované okolo roku 1955 [7]. Termín plazma sa používa pre označenie veľkého počtu častíc (atómov. rozložená vo vnútri plynu z neutrálnych častíc. Langmuir v roku 1923 fyzikálny pojem plazma. Ako zdroj tepla pre ionizáciu plynov sa v technickej praxi najviac používa elektrický oblúk. jednak ako priameho úberu materiálu jeho postupným odtavením.. • obrábanic/sústruženie pomocou plazmového lúča jednak ako zdroja lokálneho ohrevu materiálu pred odrezaním triesky (princíp je podobný ako pri technológii LAM . . prípadne mechanicky kompenzovaným iónovým zväzkom. Plazma sa najčastejšie môže tvoriť ohriatím látky na vysokú teplotu alebo elektricky oblúkovým výbojom medzi dvoma uhlíkovými elektródami.5. Plazma. Samotný elektrický oblúk je plazmou s nízky stupňom ionizácie [6]. Pre zvláštny stav plynov. elektrónov) bez pevnej vzájomnej väzby. ktoré prestavuje pomerne širokú oblasť použitia plazmy [6]. rezanie tenkých plechov. ktorý sa na Zemi vyskytuje len výnimočne. • rezanie/delenie materiálov. • 5. a väčšinou aj je. rezanie hliníkových platní. Prvé teoretické práce z problematiky plazmového oblúka stabilizovaného vodou uverejnili v roku 1922 Gerdien a Lotz [6]. Teplota čiastočne ionizovanej plazmy je 5 000-^ 15 000 "K. Môže byť čiastočne alebo úplne ionizovaná.laserom podporované sústruženie).3 Obrábanie lúčom plazmy Plazmové spôsoby rezania (medzinárodne zaužívané označovanie PBM Plasma BeamMachining alebo PAM Plasma Arc Machining) sa začali používať začiatkom 50 . Vzniká ionizáciou plynu pri vysokých teplotách nad 20 000"C. Hlavné oblasti aplikácie plazmového lúča sú: nanášanie povlakov plazmovým lúčom. pri ktorom sa stávajú vodivými ionizáciou atómov. teplote a opotrebeniu.3.

Stabilizácia oblúka znamená udržanie lúča plazmy v určitom požadovanom kontrahovanom (zúženom) tvare a to je možné zabezpečiť: • tvarom dýzy plazmového horáka. dusík ( N 2 ) . kde výboj vniká medzi záporne nabitou elektródou a kladne nabitým materiálom. ktoré sa podľa funkcie delia na: • plazmové plyny. kde sú ionizované. pri prechode elektrickým oblúkom.226 Progresívne technológie Na vytvorenie vhodného stavu plazmového oblúka sa zaužíval názov stabilizácia oblúka. argón a dusík (Ar + N 2 ) . (zdroj: [7]) V/A otrobek (+) . • hustom prúdu plazmy. C O 2 . ktorý horí medzi netaviacou sa elektródou (obvykle zápornou woífrámovou katódou) a rezaným materiálom (kladnou anódou). Obr. Záporne nabitá elektróda a kladne nabitý obrobok tvoria oblúk. vzduch. • vodou. najčastejšie sa používajú argón (Ar). Takto konštruovaný horák sa nazýva transferovaný horák.98 znázorňuje základnú konfiguráciu plazmového horáka. • ochranné plyny. Na dosiahnutie technicky kvalitnej plazmy je potrebné sledovať parametre tvoriacej sa plazmy: teplotu a elektrickú vodivosť {zvyšovaním veľkosti prúdu sa zvyšuje teplota a elektrická vodivosť plazmy).98 Základná konfigurácia horáka pre plazmový oblúk. Plazma sa vytvára rozkladom molekúl týchto plynov za vysokého vývinu tepla. dusík (N 2 ). • fokusačné plyny.5. ktoré slúžia na zužovania lúča pri jeho výstupe z dýzy plazmového horáka. • Na vlastnosti plazmy vplývajú vlastnosti používaných plynov. Plazmový (primárny plyn) je ionizovaný a ohrievaný na vysokú teplotu. ktoré obklopujú plazmový lúč a oblasť tavenia materiálu a chránia ich pred účinkami atmosféry. ako argón (Ar). I I prívod primárneho (plazmového} plynu prívod sekundárneho plynu alebo vody vonkajši plášť luč plazmy Obr. • prúdiacim plynom.5. hélium (He). • stupeň fokusácie lúča po výstupe z dýzy. obyčajne sa používa argón. • priemer lúča. ktoré sú privádzané priamo do oblúka. Sekundárny prívod plynu chráni oblasť tavenia materiálu. argón a vodík (Ar + H 2 ). argón a vodík (Ar + H 2 ) .

spôsobu chladenia (priame chladenie vodou.5. 5. Plazmové zariadenia sa delia na dva základné typy. Na obr.j. b ilustruje vyššie popísané základné typy plazmy.5. Netransférovaný (tiež neprenesený) oblúk sa tvorí iba v samotnom plazmovom horáku medzi dvoma elektródami. plazmového. ktoré používajú prenesený (transfcrovaný) a neprenesený (netransférovaný) oblúk. . usmernenie lúča na miesto rezania. ktoré musia zabezpečovať: prívod prúdu na elektródu (obyčajne wolfrámovú).99 Transferovaný plazmový oblúk (zdroj: [3]) vysokofrekvefný ohrev • Obr.100 netransférovaného oblúka. Pre ionizovaný plyn resp. tvarovanie plazmového oblúka. 5. Obr. prívod pracovných plynov t. Používa sa pre vodivé materiály.5. plazmu sa zaužívalo označenie plazmový lúč (plasma jet).101a. • • • • Dôležitou časťou plazmového zariadenia sú plazmové horáky. V tomto plazmovom horáku je dýza menej tepelne namáhaná. Pre takýto plazmový lúč sa zaužívalo označenie plazmový oblúk (plasma arc). nepriame chladenie vodou. Plazmové horáky je možné rozčleniť podľa: výkonu (výkon je udaný súčinom prúdu a napätia oblúka). V prvom prípade sa elektrický oblúk tvorí medzi elektródou vo vnútri plazmového horáka a materiálom.5. medzinárodná skratka pre opracovanie plazmovým lúčom je PBM Plasma Beam Machining. Používa sa pre nevodivé materiály. ionizátora.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 227 Plazmové zariadenie pozostáva zo zdroja energie.99 je schéma zapojenia transferovaného oblúka.100 Netransférovaný plazmový oblúk (zdroj: [3]) ELEKTRÓDA ZÚŽENIE Obvykle sa pre plazmové obrábanie používa v tomto prípade označenie PAM Plasma Arc Machining. vysokofrekvečný ohrev 1 Ä elektróda < Obr. chladenie plynom). na obr. fokusačného a ochranného. plazmového horáka a riadiacej jednotky (obvykle NC alebo CNC riadenie).

hlinik a neželezné kovy. obyčajne vodou. Výtoková dýza je odizolovaná od vodivých častí horáka. Rezanie plynom stabilizovanou plazmou je ekonomicky nákladné (používanie inertných plynov) a doporučuje sa pre rezanie materiálov ako sú korozivzdomé ocele. zirkón. obr. neoxidačný). Najčastejšie používaný plazmový plyn je zmes argónu. hluku a UV žiarenia. V ostatnom období sa do popredia záujmu dostáva plazmové rezanie so stlačeným vzduchom (air piasma systém) a plazmové horáky so vstrekovaním vody (water -injected plasma). haŕhíum). obr. vodíka a stlačeného vzduchu. vstrekovania vody a iné).101 a) Plazmový oblúk -plasmaarc b) plazmový lúč -plasmajet (zdroj: [5]) Na dosiahnutie úzkeho zväzku plazmy s vysokou teplotou je nevyhnutné intenzívne chladenie. b. Súčasné rezacie plazmové zariadenia pracujú na princípe plynovej stabilizácie.102c.228 • • • • Progresívne technológie zloženia plazmového plynu (oxidačný.5. pracovného systému horákov (na princípe stlačeného vzduch.102 sú znázornené používane druhy klasických plazmových horákov s priamym a nepriamym chladením vodou.5. na horáky pre ručné alebo strojné rezanie. Rezanie pomocou plynom stabilizovanej plazmy je často sprevádzané vznikom dymu. druhu materiálu katódy (wolfrám. Horák je chladený chladiacou kvapalinou. Dochádza k vzniku veľkého množstva zdraviu škodlivých oxidov dusika.5. ktoré je zabezpečené konštrukciou plazmových horákov. Pre plazmové rezanie sa používajú plazmové oblúky stabilizované vodou (staršie konštrukcie) alebo zmesou plynov [6]. Na obr. použitia. alebo chladiacim plynom. chladením pomocou prietoku plynu.5. . Tieto zariadenia umožňujú rezať ocele až do hrúbok 150 mm [3]. ktoré musia byť odsávané. ktoré sú ekonomicky menej nákladné a sú vhodné aj pre rezanie nízko legovaných ocelí. prachu.102 a. dusíka. wolfrämová elektróda (katóda) i woífrámová elektróda (katóda) I Obr.

Ako plazmový plyn sa používa dusík a fokusačný plyn nahradzuje voda.53 Obrábanie lúčom plazmy PAM chladiaca voda plazmový plyn chladiaca voda plazmový plyn 229 chladiaci plyn plazmový plyn Obr. čo spôsobí. voda vytvorí okolo oblúka tenký film namiesto toho.5.5. 1 . zniženie tepelného ovplyvnenia povrchu. V novšich konštrukčných prevedeniach týchto typov horákov sa používa vírivé vstrekovanie vody do plazmového oblúka. • zvýšenie rýchlosti rezania a dosahované pracovné prúdy okolo 600 A. aby sa odparovala [3J. Obr. " vysoká kvalita rezu. takmer pravouhlé hrany rezu. že pri vysokých teplotách okolo 50 000 K. zbytok vody asi 90% vychádza z dýzy vo forme kužeľa (vodná clona) a má chladiaci účinok na povrch materiálu a zároveň zabraňuje tvoreniu oxidov v zóne rezu.103 Systém plazmového horáka so vstrekovaním vody (zdroj: [3]) Chladenie vodou priaznivo ovplyvňuje šírku rezu a samotnú kvalitu rezu. ktorá je vstrekovaná cez prídavné radiálne kanáliky dýzy do plazmového lúča. Výhody tohto typu horáka v porovnaní s horákmi na princípe plynnej stabilizácie sú : zvýšeniestabilityoblúka. Ochrannú clonu okolo zóny rezu tvorí opäť voda. • zvýšenie trvanlivosti dýz.I02 Druhy plazmových horákov s rozdielnym chladením: a) priame chladenie vodou b) nepriame chladenie vodou c) chladenie plynom (zdroj: [8] podľa ponuky fy Linde) Obr.5. Pri tomto spôsobe sa odparuje asi 10% vody.103 znázorňuje princíp plazmového horáka so vstrekovaním vody.

(zdroj: [8] podľa ponuky fy Linde) a) plazmový horák so vstrekovaním vody a vírivým prstencom b) plazmové rezanie pod vodou {horák je ponorený asi do 80 mm hĺbky) Obr. Okrem chladenia oblasti rezu použitie plazmového rezania pod vodou (obr.105 ukazuje systém plazmového rezania so stlačeným vzduchom.5.104 znázorňuje druhy plazmových horákov so vstrekovaním vody. napríklad korozivzdorné ocele. čím sa znižuje hluk a výpary zo zóny rezu a rezanie menej znečisťuje životné prostredie.5. Pre plazmové rezanie so stlačeným vzduchom sú vhodné elektricky vodivé materiály.104b) znižuje výrazne hladinu hluku pod 80 dB. Kvantitatívne a kvalitatívne porovnanie prevádzkových charakteristík jednotlivých typov vyššie popísaných plazmových horákov uvádza tab. rezať možno aj pod hladinou vody. Pracovná wolfrámová elektróda je v tomto prípade nahradená elektródou zirkónovou (Zr) alebo meď-hafniovou (Cu . znižuje prašnosť a vplyv ultrafialového žiarenia. chróm-niklové legované ocele. Obr.5.5.5. ktoré sú považované za typy horákov redukujúce znečisťovanie životného prostredia.17 [3]. Ako plazmový plyn sa používa stlačený vzduch. zároveň sa zvyšuje rýchlosť rezania o 2 5 % [3]. meď a jej zliatiny.2S0 Progresívne technológie • • menej výparov a dymu. hliník a jeho zliatiny. ktorý sa pôsobením vysokých teplôt v elektrickom oblúku rozkladá na svoje elementárne zložky. . Kyslík ako jedna zložka stlačeného vzduchu je v prostredí plazmy vysoko reaktívny a pôsobí oxidačné pri rezaní väčšiny kovových materiálov.104 Druhy plazmových horákov so zníženým pôsobením na znečisťovanie životného prostredia.Hf) nakoľko woífrám ľahšie reaguje s kyslíkom. Obr.

8 6.9 183 15. Teoretické základy úberu materiálu pri plazmovom rezaní nie sú dostatočne rozpracované v porovnaní napr.9 114 3.4 51 15 150 1. Pri vysvetľovaní princípu úberu sa využíva teória.1 Ť 68. ktoré sa tvoria vznikom plazmy. Vysoké teploty (17 000 Ť 33 000 "C podľa [3]) a vysoká intenzita prenosu tepla do materiálu (24. s laserom. Pri styku plazmy s povrchom tuhého materiálu nastáva vplyvom vysokej teploty tavenie materiálu.2 106 49 200 2. čo je oveľa nižšie než pre plazmový oblúk. odparovanie. 3.4 64 70 350 4. rezania materiálov alebo tvorenia povlakov.105 Systém plazmového rezania so stlačeným vzduchom (zdroj: [3]) vzdia enost (standoff) obrobok Tab.8 _ .17 Porovnanie prevádzkových charakteristík jednotlivých systémov plazmového rezania [3] Rozmer Parameter Plynom stabilizovaný systém Systém so vstrekovaním vody Systém so stlačeným vzduchom Hrúbka materiálu Rezná rýchlosť Výkon Prúdová intenzita Prietok vzduchu Prietok dusíka Prietok COa mm mm/s kW rrŕ/h m3/h m3/h 3.2 74 58 300 4.9 32 64 250 2.7 267 | 6.8 15.3.9 381 6. sublimácía alebo rozprašovanie.4 95 58 235 2. zvárania. 7 MW/m 2 ) charakterizujú prednosti plazmového rezania v porovnaní s rezaním plameňom. odtekanie. teplota kyslíkovo acetylénového plameňa jc okolo 2 900"C.2 Mechanizmus plazmového rezania materiálov Princíp plazmového rezania spočíva v tavení deleného materiálu extrémne vysokými teplotami.5.7 . ktorú v 70-tych . Tieto javy sa potom využívajú na technologické procesy tavenia.7 . odstrekovanie.9 32 15 150 1.5. - Lineárna intenzita m/h rezania 229 107 331 343 114 5.7 5. | 15. Ako udáva McGeough [3].9 34 89 400 4.5.7 5.7 5.2 106 15 150 1. maximálna intenzita prenosu tepla je v rozmedzí 8 -ŕ 19 MW/m".3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 231 chladiaca voda elektróda (med -ílärniurŕif plazmový plyn tesniaci uzáver Obr.

a napätia 100 Ť 250 V.H 2 . v. alebo odparením materiálu. Plazmové plyny svojou cenou ovplyvňujú náklady na proces. Užitočný výkon pre rezanie plazmou je okolo 250 kW. Uber materiálu nastáva jeho tavením a následným odplavením vo forme jemne rozprášenej tekutiny. dusík a ďalšie. ktorú plazma uvoľňuje pri styku materiálom. platí: a) kvalita reznej škáry sa zlepšuje so znižovaním vzdialenosti a zvyšovaním intenzity tepla.2 mm. Platí to pre • • • • .4 * 76. L (5. Pre vzdialenosť medzi materiálom a horákom. použité plazmové plyny: argón. rýchlosť rezania. Zaužívané priemery otvoru dýzy sú udávané v rozsahu 0 . natavený a odtekajúci kov má teplotu Tj (°K) a absorbovaný 3 obsah tepla H 2 (J/m ).21) kde K je konštanta (<1). vplýva na kvalitu reznej Škáry. p. ktorá sa môže meniť v rozsahu 6. 3 5 mm [7]. na dosahovanú drsnosť. na dosiahnutie čo najvyššej teploty je potrebný veľmi malý priemer dýzy.5. Rovnako ovplyvňujú kvalitu rezu. rýchlosť rezania a životnosť dýz. Je dôležitá pri rezaní plazmovým lúčom stípovitého tvaru (pozri obr. t hrúbka materiálu. ktorá zahrňuje straty a V je rýchlosť prúdenia plazmy (mVs). vzdialenosť medzi horákom a materiálom (stand off). V (5.6 . Potrebný výkon sa mení v závislosti od druhu a hrúbky materiálu. So zvyšovaním hrúbky materiálu rýchlosť rezania klesá. b) zvyšovanie vzdialenosti zvyšuje nároky na výkon lúča. pre prúdy v rozsahu 50 ~ 1000 A. hélium. na veľkosť tepelne ovplyvnenej oblasti (HAZ). Z vyššie uvedeného predpokladu Moss a Shetvard [3] odvodili vzťah pre energiu potrebnú na rezanie/delenie materiálu: E = c. prípadne chemickou reakciou medzi materiálom a plazmou. Intenzita prenosu energie E z plazmového oblúka do materiálu je daná rozdielom energie medzi dopadajúcim lúčom plazmy a energiou potrebnou na tavenie materiálu.101b). Malé priemery dýz zružujú ich životnosť (zvyšuje sa sklon k opáleniu výtokového otvoru dýzy).232 Progresívne technológie rokoch publikovali Moss a Sheward (1970) [3].h| . Ak lúč plazmy o C teplote Ti ( K) má energiu h[ (J/s). t. Kvalita rezu závisi na tepelnej intenzite. L je celková energia potrebná pre proces rezania na natavenie jednotkového množstva materiálu (J/kg 1 ). potom intenzita prenosu energie sa určí ako: E = K. zdroj výkonu pre oblúk. v rýchlosť rezania. Je založená na predpoklade. Proces úberu materiálu (rezanie/delenie) plazmou je ovplyvnený nasledujúcimi parametrami: • priemer dýzy. 7 9 . p merná hmotnosť materiálu (kg/m 3 ). Rýchlosť rezania sa lineárne zvyšuje so zvyšovanim výkonu plazmového horáka. že materiál obrobku absorbuje všetku tepelnú energiu.22) kde: c je šírka reznej škáry.

3 E N 1P1 ' (U O b r .93). Obr. 5.5 g f m 1.4 11 hliníková zliatina J-IE 7 1 . pre skosenie hrán materiálov pred zváraním pri výrobe koľajových podvozkov pre vagóny).109 a 5. V prípade.107 Závislosť šírky reznej škáry na rýchlosti rezania systémom plazmového oblúka HTPAC (High tolerance plasma arc machining) (zdroj: Moult. 5. ide o vysoko čistú zliatinu hliníka a medi (AA2124 podľa ASTM) a kompozitný materiál s kovovou matricou na báze hliníka (MMC metal matrix composite). 10000 O b r . šírka rezu. kde šírka reznej škáry môže byť v hornej časti až 7 mm a v spodnej okolo 4.106 ilustruje túto závislosť pre laserový lúč. HAZ) na zmene reznej rýchlosti pre dva druhy materiálov najčastejšie používaných v leteckom priemysle.5. 5.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 233 procesy. ak sa rozdelené kusy použijú pre zváranie zošikmenie hrán je výhodou (plazmové rezanie sa používa napr.5.5.kompozitMMU 1 J ~ 1 _ 1. Pashby. 7 0 . Taktiež výrazným zošikmením hrán v rozsahu 2 + 10° vo zvislom smere (pozri obr.108.5. 1.107. ktoré využívajú tepelnú energiu na natavenie materiálu pri jeho spracovaní.. Ako príklad možno uviesť rezanie platne o hrúbke 25 mm. Rezná škára po rezaní plazmou je charakterizovaná výraznou šírkou až niekoľko milimetrov v porovnaní s rezaním laserom alebo kyslíkovým plameňom. Chan [1J) 30 40 50 60 rýchlosť rezania [mm/s] šírka reznej škáry a kolmosť h r á n . 5.110 sú znázornené niektoré vybrané závislosti kvalitatívnych parametrov rezania {drsnosť. plazmu a kyslíkový plameň.5 mm [4]. Obidva druhy materiálov sú považované za ťažkoobrobiteľnč materiály.106 Porovnanie závislosti rýchlosti rezania na hrúbke materiálu pre rôzne technológie rezania/delenia materiál S7 1 3 (zdroj: van Luttervelt [2]) 10 100 Hrúbka materiálu [mm] Na obr.

Pashby.Al zliaf na 40 20 0 horná Čast rezu -MMC § 8 40 . Dokumentujú to aj grafy na obr. Že tvar hrán po rezaní je odlišný na pravej a ľavej strane (relatívne v smere pohybu materiálu). Pashby.234 Progresívne technológie Zaujímavosťou pri plazmovom rezaní je skutočnosť. Ľavá strana dosahuje sklon niekedy až 15° [3]. Chán [1}) 30 rýchlosť rezaná [mm/s] 70 140 120 Obr.Al Zii3trei n B » . 5. pravá strana ( M M C ) pravá stana (Al zliatina) ľavá strana ( M M C ) ľ3vástrana(Alzliaína] Obr. .110. asi 3°. Chan 1 j) 30 rýchlosť rezaná [mm/s] Natavený materiál z miesta rezu je obyčajne odvádzaný plynom s vysokou prietokovou rýchlosťou.109 Zmena hĺbky tepelne ovplyvnenej oblasti (HAZ) na rýchlostí rezania systémom HTPAC Sledovaná bola samostatne spodná a horná časť reznej škáry (zdroj: Hoult. Pashby.108 a 5. 5. Čo má za následok tvorenie čistého hladkého povrchu na ľavej strane rezu.108 Závislosť dosahovanej drsnosti povrchu na pravej a ľavej strane deleného materiálu na rýchlosti rezania systémom plazmového oblúka HTPAC (zdroj: Hadí. . 5. Pod touto .110 Tepelne ovplyvnená plocha na pravej a ľavej časti rozrezaného materiálu v závislosti na zmene rýchlosti rezania systémom HTPAC (zdroj: Hoidt. Tento jav je spôsobený vírivým pohybom plynu v smere proti pohybu hodinových ručičiek. . 5. Pravá strana má obyčajne menší sklon. 8D. Chán [i]) 100 -MMC ssodná iasf rezu [ .60 rýchlosť rezaná [mm/s] 70 Obr. ..

Proces plazmového rezania nepatrí k presným procesom.111 ukazuje vhodnosť konštrukčných kovových materiálov pre rezanie plameňom a plazmou. Výrazné chladenie zóny rezu vplýva na tvorenie a šírenie jemných trhlín za tepelne ovplyvnenou oblasťou. Inconel. mnohokrát je potrebné takto vytvorené povrchy dokončovať ešte inými operáciami obrábania. • rýchlejšie rezanie ako pri rezani plameňom. nanášania povlakov na báze keramiky. 5. • pre rezanie tenkých plechov je lacnejšia ako laser. korozivdorné ocele. hliník. uhlíkové ocele a iné. Medzí nevýhody sa radia: • vyššie náklady ako pre rezanie plameňom • menej kvalitné hrany v porovnaní s laserom. razenie. rezania/delenia materiálov.5. zrážanie hrán.5. Patri medzi procesy využívajúce tepelnú energiu na uber materiálu. je alternatívou rezania/delenia plameňom. • • • Technológia rezania/delenia je najviac rozšírená a je vhodná pre elektricky vodivé materiály ako sú mosadz. monel. Proces delenia sa využíva pre rôzne operácie ako delenie. sivá liatina. titán. Do kategórie metód plazmového obrábania (Plastna Arc Machining ') sa zahrňuje: rezanie/delenie materiálu a vyrezávanie profilov do platní a plechov rôznej prípustnej hrúbky.3 Použitie plazmového lúča p r e opracovanie materiálov Ako už bolo v úvode spomenuté plazma ako nástroj pre spracovanie materiálov nachádza v súčasnosti široké využitie v oblasti zvárania.25 mm. dierovanie. .18 porovnáva parametre plazmového rezania s laserovým rezaním. horčík meď. bronz. sústruženie plazmovým lúčom. Vhodnosť materiálu pre rezanie je označená prebratou terminológiou z klasického v anglickej terminológii sa rozlišuje pojem rezanie/delenie (cutting) a obrábanie uber prebytočného materiálu (machining). ak sa neuvažuje s technológiou rezania/delenia materiálov. ktorej hrúbka sa udáva v rozsahu 0. éasto až do hĺbky 1.3 Obrábame lúčom plazmy P AM ?35 hladkou povrchovou vrstvou sa nachádza tepelne ovplyvnená oblasť (HA2). materiálov uvedených laserového materiálov Medzi výhody plazmového rezania v porovnaní s rezaním plameňom a laserom patrí: • lepšia kvalita rezu pri rezani hrubých materiálov (v porovnaní s plameňom).6 mm [3]. tvorenie plytkých drážok. Plazmové rezanie. tvorenie plytkých drážok do hĺbky asi 2 mm. Z pohľadu obrábania je využitie plazmového lúča veľmi malé a v iba začiatkoch. ako bolo spomenuté v úvode. Pričom pojL-m machining sa používa v tomto prípade pre popis odstraňovania materiálu z povrchu. Z dôvodov sa pri hodnotení procesu porovnávajú jeho prednosti a nevýhody s procesom a plameňového delenia materiálov. nikel wolfrám. termické vŕtanie. Obr.25 -ŕ 1.3. 5. Tab. rezanie a vyrezávanie profilov rôznych tvarov. molybdén. a pojem cutting pre rozrezávanie (delenie) materiálov.

plasty s ú n e v h o d n é d o s t a t o č n e a b s o r b č n é .5mm maxIOmm") ') v závislosti na t y p e zariadenia == MOŽNOSTI ZARIADENIA N A PRISPÔSOBENIE S A HRÚBKE MATERIÁLU v ý m e n a dýzy.1 mm REZNÄ RÝCHLOSŤ MENÍ SA V ZÁVISLOSTÍ NA HRÚBKE MATERIÁLU 7. Je pravdou to. Natavený a odparovaný materiál produkuje škodlivé výpary nebezpečných a rizikových látok vo ťorme jemne rozptýlených Častíc alebo plynov.) zatiaľ nieje zavedený a používaný iný pojem. cuttability).. Niektoré prípustné koncentrácie škodlivín podľa nemeckých technických pravidiel pre rizikové materiály TRGS 404 [8]. plazma. | nastaviteľný v ý k o n a frekvencia = n a s t a v i t e ľ n á r ý c h l o s ť rezania KVALITA HRÁN PO REZANÍ/ DELENl ^ _ ^ _ = rozlišuje sa v y h o v u j ú c a a n e v y h o v u j ú c a s t r a n a . m o s a d z . Tab. hoci tento pojem nie je odpovedajúci pojmu používanému pri klasickom rezani nástrojmi s určitou reznou hranou.3m/min 0.5 m/min 4..7 m/min skoro žiadne obmedzenia HLUČNOSt malá n e b e z p e č n é výpary pri rezaní plastov p r e tenšie h r ú b k y materiálov a v y š š i u p o ž i a d a v k u na kvalitu a p r e s n o s ť h r á n P R A C O V N Í PROSTREDIE m a l ý vplyv p r e hrubšie p l e c h y s o s t r e d n o u p o ž i a d a v k o u n a kvalitu h r a n a ich p r e s n o s ľ DOPORUČENIA PRE POUŽITIE REZANIA/DELENIE PLECHOV Plazma rovnako ako ostatné termické procesy (laser. t e p e l n e o v p l y v n e n á zóna je p o d 0. v ý h o d a je lepšie využitie materiálu ŠÍRKA REZU 0. že pre označenie vhodnosti materiálov pre rezanie termickými zdrojmi (laser. n e v y h o v u j ú c a strana j e o d p a d p r e h r ú b k u b < 6 mm 2.1 -f 0. h r d z a v e n i e hrán k o r o z i v z d o r n ý c h o c e l i min0.20 Ť 3.5 m m pre h r ú b k u h > 6 mm 3 Ť4 m m obidve strany sú prijateľné. z h o r š e n á p r e hliník. ž i a d n e ušľachtilé materiály. hliník.5.2mm max80mm') HRÚBKA DELENÉHO MATERIÁLU min1. plameň) výrazne ovplyvňuje pracovné prostredie.236 Progresívne technológie obrábania ako relatívna obrobiteľnosť (machinability.3 m/min nie je m o ž n é v y t v á r a ť malé zaoblenia reznej h r a n y ani ú z k e d r á ž k y hladina h l u k u rastie so z v y š o v a n í m p r ú d u hrúbka h = 2 m m h = 6mm h = 1 0 mm OBMEDZENIA PRE NAVRHOVANIE PRODUKTOV 6m/min 1.18 Kvalitatívne porovnanie parametrov plazmy a lasera pre rezanie/delenie (spracované podľa {2 j) PLAZMA DOPORUČENÉ MATERIÁLY LA S EH p r e d n o s t n e elektricky v o d i v é materiály.3 m/min 3. n a s t a v e n i e veľkosti p r ú d u a napínania p á s u ^ zmena fokusácie. o b m e d z e n é m o ž n o s t i pre m e d . pre rezanie .5 m m INTEGRITA POVRCHU NA HRANE PO REZANÍ d o s a h u j e sa d o b r á d r s n o s ť p o v r c h u pre ocele a korozívzdorné o c e l e .

Technische Richtkonzentration. uvádza tab.2 mg/m3 30 mg/m3 9 mg/m3 0. Technical recommendation concentration). ktoré tieto pravidlá používajú. laser pre Al zliatiny plazma.3. na zvýšenie účinnosti procesu a najmä na uľahčenie rezania ťažkoobrobiteľných . ii) ako samostatný nástroj pre uber materiálu.5 mg/m3 33 mg/m3 9000 mg/m3 0. laser pre ocele povlakované materiály povlakované materiály vy so kolegova n é ocele vysoko legované ocele kyslíkový plameň kyslíkový plameň plazma plazma.3.19. angl. 5.4 m c/m5 ČASTICE OXIDOV KOVOV VZNIKAJÚCE PLYNY O b r .5. prípustná hodnota B mg/m3 6 mg/m3 5 mg/m3 0.05 mg/m3 0. Kvalita pracovného ovzdušia je posudzovaná podľa maximálnej prípustnej koncentrácie škodlivín v ovzduší MAX (nem. laser. plameň rezanie plastov PVC. ad i) Plazmový lúč (Plasma Arc Machining) sa používa v tomto prípade ako nástroj na podporu rezného procesu. 5. ozón NO NOs fosgén účinok dráždi pľúca dráždi prúca toxický karcinogénny karcinogénny karcinogénny toxický toxický toxický toxický toxický toxický proces/druh materiálu plazma.5.1 Sústruženie plazmovým lúčom Plazmový lúč sa pre obrábanie využíva v dvoch základných modifikáciách: i) ako prídavný nástroj a zdroj lokálneho ohrevu povrchu obrobku pre zlepšenie obrobiteľnosti materiálu a lámania triesky. Maximum workplace concentration) a technicky prípustnou koncetráciou TRK (nem. plameň plazma. angl. Maximale Arbeistplatzkonzentration.19 Najdôležitejšie prípustné koncentrácie podľa MAK/TRK (spracované podľa [8]) škodlivá latka oxidy hliníka oxidy železa oxid zirkónu oxidy kadmia chróm (4-mocný) oxid niklu CO CO.111 Porovnanie vhodnosti materiálov pre rezanie plazmou a plameňom {zdroj: van Luttervelt [2]) C Si Mo Cr Ni W Mn 5. laser.015 mg/m3 0. T a b . laserom a kyslíkovo-acetylénovým plameňom.3 Obrábanie lúčom vlazmv PAM 237 plazmou.

5. Plazmový lúč spolu s rotujúcim obrobkom simulujú klasické sústruženie.112 Sústruženie s prídavným ohrevom. ktorá je nevhodná z hľadiska bezpečnosti práce a možnosti automatizácie procesu rezania.lúč dopadá na povrch v tangenciálnom smere a uberá povrchovú vrstvu materiálu. b. 5. V tomto prípade sa plazmový lúč používa pre obrábanie (úber materiálu) rotačných plôch.112 ukazuje konfiguráciu sústruženia pomocou plazmového prídavného zdroja. Pri rotačnom pohybe obrobku sa plazmový horák sa posúva paralelne s osou obrobku. ad ií) Sústruženie plazmovým lúčom bez prítomnosti klasického nástroja. Ohrev pomocou plazmového lúča je dobre regulovateľný a nastaviteľný do oblasti pred reznú hranu nástroja a rým je obmedzený vplyv tepla na prípadné Štrukturálne zmeny v povrchu obrobku.113 a.238 Progresívne technológie materiálov ako mangánové austenitické ocele. Lokálny ohrev zabezpečuje plazmový lúč. (rýchlosť posuvu 5 mm) [3]. obr. obrobok obrobok plazmový horák O b r .113 a) bokorys b) nárys vzájomnej polohy rotačnej plochy a nástroja . žiarupevné ocele a zliatiny (priamy ohrev koreňa triesky v oblasti primárnej plastickej deformácie). Obrobok vykonáva rotačný pohyb ako pri klasickom sústruženi (rýchlosť pohybu asi 2m/min). Ako nástroje sa používajú vymeniteľné platničky z reznej keramiky na báze oxidov hliníka. Medzi nevýhody procesu sa radi vznik dlhej plynulej triesky. 5. Obr. Ako rezný nástroj sa používajú keramické rezné platničky Medzi základné prínosy tohto spôsobu obrábania patrí zvýšenie trvanlivosti nástroja. 5. udáva sa až 400% [11] a zvýšenie rýchlosti úberu materiálu až o 60 % [5]. plazmový horák O b r . Lokálne teplo pôsobí iba na tvarovanie triesky. 5.plazmového horáka pri sústruženi pomocou plazmového lúča Plazmový.114 ukazuje vzájomnú polohu plazmového horáka a obrobku pri PAM opracovaní bez . Obr.

ak sa používa chladenie zóny rezu. Hospodárne využitie predstavuje pri obrábaní ťažkoobrobitcľných materiálov ako sú žiaruvzdorné ocele. v porovnaní s klasickým sústružením nástrojmi so spekaného karbidu. Opracovanie nie je obmedzené mechanickými vlastnosťami materiálu (tvrdosť. K nevýhodám procesu sa radia metalurgické zmeny v povrchovej vrstve. ocele typu Incone! a Hastelloy. Plazmové sústruženie je proces hrubovania. udáva sa až 0. spevnenie povrchu do významnej hĺbky. alebo vysoko hladký. Natavený materiál musi byť odvádzaný (odplavovaný) zo zóny rezania takým smerom. Hĺbka odoberanej vrstvy je ovplyvnená výkonom plazmového horák a a/alebo rýchlosťou rotácie obrobku. Na obrobok nepôsobí rezná sila a deformácia vplyvom mechanického zaťaženia. Oxidáciu povrchovej vrstvy možno eliminovať používaním vhodnej ochrannej atmosféry.7 mm. precipitačne tvrdené korozivdomé ocele. Uplatnenie nachádza PAM proces pri hrubovnl rozmerovo veľkých predmetov ako sú valce pre valcovacie stolice. Hladký povrch sa dosiahne. hriadcle z tvrdených materiálov a pri hĺbení drážok do kladiek.20 mm [7] v závislosti od druhu materiálu. Celková hrúbka ovplyvnenej vrstvy môže byť až do 1. Medzi výhody plazmového opracovania patrí až 10 násobne rýchlejší uber pri hrubovaní ťažkoob rob i teľných materiálov [3. aby neovplyvnil opracovávaný povrch.prítomnosti klasického nastroja. po ktorom musi nasledovať opracovanie na Čisto a dokončovanie povrchov. húževnatosť) a nie potrebné zabezpečiť vysokospoľahlivé upínanie rotujúceho obrobku. . 7]. Profil vytvoreného povrchu závisí od rýchlosti posuvu lúča a môže byť tvorený výraznými stopami po plazmovom lúči. Vo všeobecnosti je sústruženie pomocou plazmového lúča vhodné pre všetky druhy kovových materiálov.

: Advanced Methods of Machining. 4.Technol. I Machining.P. Kazimír. Hoult. Blech Rohre Profde 42. Powell. s. Chan.: Das Plasmaschneiden. F.A. Suryanarayanan. (1988J.. Pashby. W. NewYork. Dearbome. Plenum Press. 468 Turňa.: On the Selecdon of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Theory and Application.825-831 van Luttervelt. R. Stadens. (1995) No. Annals of the CIRP Vol. K.39/2 (1989).. 9. M. CNRS London 1993 Led. 1. 1983 V ansehen. 6. M. Alfa Bratislava.5. pp 50-61 Geiger. 7. 2. p. Tool and Manufacturing Engineers Handbook... London. p. Annals of the CIRP Vol. J.: Plasma Spraying. ofMat. l. 51.240 Progresívne technológie L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. A. 11. Blande Bleche Rohre.Led. A. Vol. Strojírenská výroba. 3. 1993 L e d Snocys.offen für neue fachübergreifendc Denkansätze.329 10.35/2.Proc.3: 1.W. (1986). Pae Pyo Sop: Obrábanie ťažkoobrobiteľných materiálov za tepla. A.: Špeciálne metódy zvárania. 8. C.: C 0 2 Laser Cutting. J. (1995).. SME. Coremans. 5. April 1999. Dckkyser. . pp.587 -607 McGeough. (1989).: Moderne Blech u m formu n g . LR. J.: Fine Plasma Cutting of Advanced Aerospace Materials. Chapman and Hall. 35/87 SNTL Praha 1987.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.vyd. R.

Prvú priemyselnú aplikáciu a zároveň americký patent na tavenie pomocou elektrónového lúča podal v roku 1907 Pirani. Princíp elektrónového lúča sa využíva aj v ďalších oblastiach. Proces sa môže použiť pre všetky druhy kovových a nekovových materiálov. Medzi prvé predmety obrábané elektrónovým lúčom patria díafragmy pre elektrónové mikroskopy. V roku 1897 Thomson popísal katódový lúč ako tok elektrónov. ktorá sa pri zrážke s materiálom premení na tepelnú energiu schopnú nataviť a odpariť materiál v mieste dopadu. Používanie koncentrovaného zväzku elektrónového lúča pre procesy spracovania materiálov sa v súčasnosti uberá dvoma smermi: • • tepelné procesy: obrábanie. McGeough [8]. zváranie. Vzhľadom na intenzívny rozvoj v tejto oblasti aktualizované poznatky prinášajú japonské a americké zdroje. Opracovanie zväzkom elektrónov využíva kinetickú energiu urýchlených elektrónov. Prvú aplikáciu elektrónového lúča pre obrábanie a zároveň prvý prototyp zariadenia pre opracovanie elektrónovým lúčom navrhol Steigerwald v roku 1947'. Obrábanie lúčom elektrónov sa do priemyselnej praxe dostáva v poslednom desaťročí XX. Odtiaľ bol len malý krok k širšiemu priemyselnému využitiu. Str William Crookes v roku 1879 popisuje tavenie platinovej anódy pri bombardovaní zväzkom elektrónov. do ktorých boli vŕtané otvory pomocou elektrónového lúča.[10] Bellows a Khols [1]. Proces prebieha vo vákuu. napríklad elektrónová míkroskopia. nanášanie tenkých polymerizácia a depolymerizácia elektrónovým lúčom. elektrónová spektroskopia a iné. Nové poznatky z oblasti EBM opracovania v ucelenej forme podáva Taniguchi a Miyazaki v monografii [13]. Fyzikálne základy emisie elektrónov sa pripisujú viacerým významným fyzikom. elektrická vodivosť. V roku 1957 Stohr použil elektrónový lúč pre zváranie. žíhanie. tepelná vodivosť a bod tavenia) nie sú limitujúce.4 Opracovanie zväzkom elektrónov Opracovanie zväzkom elektrónov (medzinárodne zaužívaný názov EBM Electron Beam Machining) patrí medzi progresívne výrobné procesy predovšetkým v oblasti mikroobrábania. storočia. Hlavné oblasti aplikácie prestavuje mikroobrábanic tenkých materiálov. ťažnosť. Široké uplatnenie nachádza táto technológia v leteckom a kozmickom priemysle a je na poprednom mieste v oblasti výroby polovodičov a mikroelektronických prvkov. O jeho prácu sa opierajú aj ďalšie zdroje z tejto oblasti Snoeys et o/. Vzhľadom na vysokú špecifickosť tejto technológie budú v nasledujúcej kapitole uvedené iba niektoré vybrané aplikácie z oblasti vŕtania a rezania a niektoré aplikácie z oblasti výroby elektronických prvkov.autora).4 EBM 5.5. ktorý sa venuje progresívnym technológiám v oblasti obrábania.] (pozn. dobre prepracovanú teóriu z oblasti vŕtania elektrónovým lúčom podáva vo svojej monografii Kaczmarek [4]. Čo sa týka ucelených poznatkov z oblasti aplikácie elektrónového lúča. reaktívne procesy: elektrónová litotografia. gravírovanie a vŕtanie otvorov. O jeho prácu sa opierajú aj ďalší európski autori napr. Na Slovensku sa poznatky o * literárne pramene sa rozchádzajú v udávaní roku a pohybujú sa v rozmedzí rokov 1947 [McGeough] 1949 [Kaczmarekl a 1953 fTaniguchi et al. tepelné spracovanie. . pričom ich vlastnosti (tvrdosť. vrstiev (povlakovanie).

Podľa dodaného druhu energie (tepelná. Pre vznik toku elektrónov potrebných pre EBM technológiu sa využiva jav termoemisie.242 Progresívne technológie využívaní elektrónového lúča sústreďujú na oblasť zvárania. ak sa prekoná potenciálna bariéra na rozhraní kov . Emisia elektrónov je výstup elektrónov z povrchu pevných látok a kvapalín. Voľné elektróny sa môžu vplyvom elektrického alebo magnetického poľa premiestňovať. Výstupná práca je množstvo energie.116 Mechanizmus prenosu energie elektrónov na atómy materiálu Vzhľadom k ich malej hmotnosti môžu pri pohybe dosiahnuť veľké zrýchlenie. fotoelektrónovej emisii alebo sekundárnej emisii. ktorá sa nazýva výstupná práca.prostredie. 9]. ktoré treba dodať elektrónu.10~31 kg a záporným nábojom s hodnotou e = 1. 109. Elektrón je časťou atómu a množstvo elektrónov v atóme je závislé na chemickom prvku a je udané atómovým číslom v periodickej sústave prvkov. Výstupná práca je teda rozdiel medzi energiami voľného elektrónu E c a Fermiho energiou E F a určuje zákonitosti emisie elektrónov z kovu pri daných fyzikálnych podmienkach [7. Energia elektrónov môže nadobúdať .10"19 C. Rýchlosť elektrónu spolu s jeho hmotnosťou určujú energiu častice. K emisii elektrónov dochádza. dopdajúci elektrón Obr. Priebežné a aktualizované poznatky uverejňujú aj pracovníci Výskumného ústavu zváračského. fokusovať a ovládať.1 Princíp opracovania elektrónovým lúčom a zariadenie Elektrón je elementárna častica s hmotnosťou im. = 9. 5.115 Účinok dopadu elektrónov na povrch materiálu Obr. tok elektrónov) sa hovorí o termoemisii.5. Teoretické a praktické poznatky o zváraní elektrónovým lúčom podáva vo svojej monografii Turňa [14].5. Na prekonanie tejto bariéry je potrebné dodať elektrónom energiu. tok fotónov.4.602. ak dosiahnu aspoň energiu rovnú výstupnej práci. ktorý vlastní zariadenie na zváranie elektrónovým lúčom [6]. aby prešiel z Fermiho hladiny na hladinu vákua alebo okolia obklopujúceho povrch do vzdialenosti 10"* cm. Elektróny sa uvoľňujú vtedy.

Pri zrážke odovzdávajú svoju kinetickú energiu atómom materiálu. cez ktorú prechádzajú do usmerňovacieho systému. že energia elektrónov sa absorbuje iba do hĺbky ich prieniku a nie do celého povrchu materiálu.0 * 80 mA. V súvislosti s teóriou úberu materiálu erozívnym pôsobením je v prípade elektrónového lúča uber materiálu považovaný za eróziu odparcnim (erosion by evaporation) [4]. vákuového odsávacieho systému (rotačné a difúzne vývevy). mriežky a anódy. Pomocou magnetického poľa je možné tok voľných elektrónov usmerniť do jemného lúča s priemerom niekoľko mikrometrov. Wehneltova elektróda umiestnená medzi anódou a katódou má úlohu mriežky a riadi množstvo urýchlených elektrónov (prúd lúča).elektrónvolt ( l e V = 1. Zariadenie pre opracovanie zväzkom elektrónov je znázornené na obr. ktoré sú urýchľované vysokým napätím (30 * 180 kV). Princíp elektrónového dela s priamo žeravenou katódou je znázornený na obr. usmerňovacicho systému (fokusačná a vychyľovacia cievka). Najjednoduchší zdroj elektrónov (katóda) je žeravený wolfrámový drôt. p merná hmotnosť materiálu obrobku (kg/m 3 ). Pozostáva z elektronového dela. Pri dopade elektrónov na povrch materiálu sa ich rýchlosť prudko zníži v dôsledku zrážok s atómami kovu.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 19 243 vysoké hodnoty niekoľko sto eV . Elektrónové delo koncentruje vytvorený tok . je určená urýchľovacím napätím a mernou hmotnosťou kovu (materiálu) a možno ju vyjadriť vzťahom. Vysoký záporný potenciál na katóde (až 150 kV) urýchľuje emitované elektródy smerom k anóde. Katóda pri ohreve na žeraviacu teplom (okolo 2 500 -K3 000 °C) emituje elektróny. čo j c sprevádzané zvýšením teploty v okolí prieniku.5.117. žc letiace elektróny dosahujú rýchlosti okolo 60% rýchlosti svetla. Elektrónové delo pracuje na princípe triódy pozostávajúcej z katódy. nasmerovaný a urýchľovaný smerom k cieľovému predmetu (obrobku). ktorý odvodil Whiddington [13]: Rp = 2. Obr. Podľa oblasti použitia býva priemer sfokusovaného lúča býva 0. Žeravená elektróda (katóda) obvykle wolfrámový drôt emituje elektróny. Prúd lúča možno regulovať v rozmedzí 1. Tento proces prebieha len vo vákuu.23) kde V je urýchľovacie napätie. Elektrónové delo produkuje elektrónové lúče malého priemeru s veľkou hustotou energie a urýchľuje voľné elektróny na rýchlosť blízku rýchlosti svetla. Koncentrovaný vysokoenergetický zväzok elektrónov pri dopade na materiál vyvoláva jeho lokálny ohrev nad teplom tavenia a materiál sa intenzívne odparuje (evaporate). Na obr. zdroja energie a riadiaceho systému. Jeho konštrukcia je podobná elektrónovému mikroskopu. Pomocou magnetického poľa alebo vysokofrekvenčného elektrického poľa je zväzok letiacich elektrónov skoncentrovaný.5.10" J) a závisí od rozdielu potenciálov urýchľujúceho poľa.025 + 1 mm. Je potrebné zdôrazniť.115 je schematický diagram účinku dopadu elektrónov na povrch materiálu. O b r á b a n i e elektrónovým lúčom je proces natavenia a odparenia materiálu zväzkom elektrónov emitovaných žeravenou elektródou vo vákuu. pre oceľ 7 pm a hliník 10 um. na ktorý dopadajú.116 ilustruje mechanizmus prenosu energie z elektrónov na atómy materiálu.5.2. Elektrónový lúč je ale považovaný za tepelný (termický) nástroj používaný na opracovanie materiálov. pracovnej komory.118. Hĺbka prieniku elektrónov do povrchu nie je veľká.602 19.5. 1 0 " V2/p [m] (5. Taniguchi [13] uvádza hodnoty hĺbky prieniku elektrónov Rp s energiou 50 keV. Schneider [11] uvádza.

120 sú znázornené deje pri hĺbkovom prieniku lúča do materiálu charakteristické pre procesy vŕtanie a zvárania. 5 0 .mm" 2 . V prvom prípade postačuje lúč s nízkou hustotou energie elektrónov.5. Obr.150 k V ( .y) Pa obrobok z e m nenie v á k u u m 10 Obr. Obrobokje umiestnený na stole.5. Hustota energie koncentrovaného lúča je 1. .5. V pracovnej komore je vákuum okolo 10'1 Pa.55 MW. Pre tento účel slúžia stigmátor. 13] Usmerňovači systém v samotnom zariadení {elektromagentické pole alebo vysokofrekvenčné elektrické pole) koncentruje. v druhom prípade je potrebný lúč vysokou hustotou energie. ktorá umožňuje manipuláciu s lúčom. 4 m m ) y k |^__ í elektrónové deio v á k u u m 10 + 10 Pa -izolátor zdroj a n ó d a {•> • elektrónový lúč elektromagnetické šošovky vákuová výveva elektrostatická vychyľovacia elektróda pracovná komora ^ manipulátor S-(x. ktoré vyvolá prudký lokálny ohrev materiálu nad teplotu tavenia a následne nastáva jeho odparenie. Vákuum v oblasti elektrónového dela je 10"2 až 10"3 Pa.118.119 znázorňuje modely jednoduchého tavenia povrchu elektrónovým lúčom a uber materiálu elektrónovým lúčom. ktorý je spojený s manipulátorom zabezpečujúcim posuv stola obvykle v dvoch osiach x a y. diafragma a fokusačná cievka.1 • 0 . Vákuum sa dosahuje systémom rotačných a difúznych vákuových vývev. Vychýlenie lúča býva do vzdialenosti 4 mm.5.117 Zariadenie na opracovanie zväzkom elektrónov [ 8. 10. obr. až kým nenarazia na povrch materiálu. usmerňuje a riadi tok elektrónov smerom k obrobku cez pomocnú vychyľovaciu elektródu. Na obr. Rýchlosť toku elektrónov je udržiavaná urýchľovacím napätím. Tam sa kinetická energia elektrónov rýchle mení na teplo.) n Wehneltova elektróda woífrámový drôt p r i e m e r 0.244 Progresívne technológie voľných elektrónov do lúča s vysokou hustotou energie a malým bodovým prierezom.

Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 245 katóda s priamožeraviacirr vláknom priemer lúča elektrónový L-túe obrobok hranice natavenej vrstvy ochladzovanie hĺbka prieniku natavená zóna rtg lúče dutiny (bubliny) ochladzovanie hranice na tavenej vrstvy rtg lúče fokusačná cievka 1 3 cievka Obr. Výhody (i) + (iv) a nevýhody (v) -r (vii) tohto procesu možno jednoducho zhrnúť do niekoľkých bodov: možnosť jemnej fokusácie lúča do bodu. vii) problémy pri spracovaní elektricky nevodivých materiálov (izolátorov) a diamantu.5. možnosť meniť energiu lúča zmenou urýchľovacieho napätia a riadiť hranice prieniku lúča. vi) vznik škodlivého rtg (rôntgen) žiarenia.120 Model tavenia materiálu elektrónovým lúčom a model úberu materiálu [13] Opracovanie zväzkom elektrónov je definované ako postup zmeny tvaru alebo vlastností materiálu alebo obrobku použitím elektrónového lúča [13].118 Detail elektrónového dela používaného na vŕtanie [15] Obr.119 Javy vznikajúce pri hĺbkovom prieniku elektrónového lúča do materiálu [13] elektrónový lúč ŕrozstrek elektrónový lúč í RP H\ "f" ii L \ ^ nenatavený materiál natavená zóna odparená oblasť (dutina) vysokoenergetickým lúčom s vysokou hustotou toku elektrónov žeravená oblasť vysokoenergetickým lúčom a nizkou hustotou toku elektónov Obr.5. nutnosť vysokého vákua pri generovaní elektrónov a nutnosť práce vo vákuu (výnimku tvoria niektoré procesy ako zváranie mimo vákua a využívanie toku elektrónov na zmenu vlastnosti ožarovaním). možnosť generovať vysoko energetický lúč. schopnosť rýchlo a presne vychyľovať lúč elektrónov.5. i) ii) iii) iv) v) .

Doposiaľ však je používanie tohoto procesu v priemysle obmedzené. výroba hybridných obvodov. výkonová hustota používaného lúča je 107 -f 10 9 W/cm". . napríklad vytvarovať otvory presne definovaných rozmerov vo vrstve SiO . čistým technológiám šetriacim životné prostredie. Tento proces je limitovaný veľkosťou vákuovej komory a pracovného stola. výkonová hustota používaného lúča je ÍO* W/cm 2 . odleptať prebytočný materiál. V porovnaní s fotónovou litografiou (použitie laserového lúča). Ak sa opracovávajú fólie s hrúbkou menšou ako hĺbka prieniku lúča do materiálu R p clektróny s vyššou energiou môžu prechádzať cez fóliu [13]. pri výkone lúča 1. výroba LSI a VLSI obvodov). Delenie materiálov elektrónovým lúčom sa môže použiť rovnako ako laser alebo plazma. ozdobovanie a gravírovanie. 5. Pod týmto pojmom sa myslí tvorenie tenkých štrbín. .246 Progresívne technológie Nedostatky alebo nevýhody bodov (v) a (vi) sa však z iného pohľadu javia ako prednosti technológie. opracovanie (obrábanie) tenkých materiálov (fólií).4. Ako príklad možno uviesť delenie (rezanie) chrómniklovej ocele hrúbky 8 mm. Vychyľovanie lúča umožňuje opracovanie komplexného tvaru s vysokou presnosťou. Výkonová hustota používaného lúčajel0sW/cm2. vzorov (patteni) a otvorov. Elektrónová litografia' (Electron Beam Lithography) je proces používaný pri výrobe integrovaných obvodov (výroba Čipov až s 200 000 odlišnými štrukturálnymi detailmi. Elektrónový lúč je možné ľahšie prevádzkovať t. Značkovanie. otvory o priemere 50 um pre tryskové motory. výroba stôp vo vzdialenosti 40 um.2 Použitie technológie opracovania elektrónovým lúčom Najdôležitejšie oblasti využitia technológie elektrónového lúča a doporučené výkonové hustoty lúča pre danú oblasť aplikácie sú [I. vŕtanie otvorov do materiálov používaných v chemickom priemysle na filtre (titán. elektrónový lúč je schopný tvoriť extrémne jemné vzory/stopy s vysokou presnosťou. má vyššiu presnosť a rýchlosť ako laser. že elektrónové procesy patria k tzv. Je to metóda prenosu veľmi jemných vzorov (pattern) na povrch polovodičových doštičiek. meniť jeho parametre. Pre tieto operácie sa dokonca javí výhodnejší ako laser.6 kW a rýchlosti rezania I20mm/min [13]. Dierovanie (perforation) textilu používaného v odevnom a obuvníckom priemysle (až 5 000 dier za sekundu). maximálna hrúbka materiálu a jeho správanie sa vo vákuu) a ekonomickými (náklady na proces a jeho dostupnosť v porovnaní s inými procesmi) možnosťami procesu EBM delenia. Hrúbka fólie má výrazný vplyv na parametre procesu. napr. molybdén. pretože ekvivalentná vlnová dĺžka elektrónového lúča je kratšia ako vlnová dĺžka • • • • • ' Litografia je technologický proces. Práca vo vákuu znamená. Ale na druhej strane v porovnani s laserom predstavuje elektrónový lúč komplikovanejší systém a vyžaduje vyššie vstupné kapitálové náklady na zariadenie a nie je tak široko priemyselne využívaný systém. ktorý umožňuje tvarovať tenké vrstvy. otvory v dýzach pre plynové prietokometre. 10. Pri opracovaní tenkých fólií sa dosahuje vysoká rýchlosť obrábania. Vznikajúce rtg lúče možno použiť ako senzor na in-procesnú monitorizáciu technológie elektrónového lúča. dierovanie polymérov. 12]: • Vŕtanie otvorov. Mikroopracovanie.j. otvory do nástrojov na ťahanie tenkých drôtov. ako aj technologickými (výkon lúča. ktoré sú povlakované tenkým polymérovým filmom. nehrdzavejúca oceľ).

V poslednom období sa do popredia záujmu dostávajú keramické materiály. používa sa na lokálne spevňovanie povrchu dielcov .121a. kde sa elektrónový lúč používa na značkovanie. alebo vrstiev zložených z viacerých prvkov.121d.122. Okrem opracovania kovových materiálov sa elektrónový lúč môže použiť prakticky pre všetky druhy nekovových materiálov. jednak sa usadzuje na stene otvoru. v ktorom sa otvor tvorí. používa aj pomocný (prídavný) materiál. elektroniku a nástroje.5. materiál sa ohrieva. natavuje a postupne odparuje. Typický prierez otvoru vŕtaného elektrónovým lúčom je znázornený na obr.5. možno rozdeliť do Štyroch krokov: • pulzujúci bodový lúč vyvolá lokálny ohrev a natavenic materiálu a následne odparenie malého množstva ohriateho materiálu. Pri vŕtaní sa okrem základného materiálu. obr. alebo na zmenu vlastností povrchovej vrstvy jej pretavením a následným zakalením. • cez úzky vytvorený kanálik lúč preniká hlbšie do materiálu. ktorý. na povlakovanie skiel a zrkadiel v optickom priemysle [2. elektrické odpory. Používa sa na tvorenie tenkých vrstiev na polovodičové prvky. Samozrejme. 5. odparovanie je vo forme erupcie čiastočiek materiálu. Naparovanie (tvorenie tenkých vrstiev) (Electron-beam vapour deposition) používa sa na tvorenie tenkých vrstiev z materiálov s vysokým bodom tavenia.5.4.2. ale tiež povlakovanie keramických materiálov. ktorý jednak vystrekuje cez vznikajúci otvor. Výkonová hustota používaného lúča je 10 -ŕ 10 W/cnr Zváranie. Okolo ústia otvoru zostáva stuhnutá vrstva materiálu ako zaoblený okraj.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 247 • " • lúča fotónov. Zo širokého spektra využitia EBM technológie sa nasledujúca kapitola podrobnejšie venuje technológii vŕtania pomocou elektrónového lúča ako typického predstaviteľa obrábania. Tepelné spracovanie. ktorá vzniká pri jeho tavení).5. ako FeCr a FeNi vrstvy. letecký priemysel. chemický priemysel. Výhodou naparovania pomocou elektrónového lúča je možnosť priameho tavenia materiálov a automatická regulácia parametrov lúča. čoho výsledkom je jeho vysoká rozlišovacia schopnosť. zváranie špeciálnych materiálov pre kozmický.5. Jeho úlohou je podporovať erupciu taveniny z otvoru. Podrobne je tento 2 3 proces popísaný v monografii [13]. ako wolfram a tantal. je možné odstrániť bežnými mechanickými procesmi dokončovania. obr.kalením bez pretavenia materiálu.I21c. • pri natavovani vznikajú v materiále bubliny. že sa . Používa sa na zváranie tenkých plechov. Výkonová hustota používaného lúča je I 0 2 ~ 10 3 W7cm2. gravírovanie. Postupnosť procesu.5. prednosťou zvárania je vytvorenie úzkeho a hlbokého zvarového spoja. ak sa vyžadujú ostré hrany otvoru. spájanie a zváranie časti strojov pre automobily. obr. obr.121b. 12] a tvorenie korozivzdomých a dekoratívnych vrstiev z hliníka na oceľovom substráte [7]. vŕtania znázornenú na obr. podrobne je proces zvárania elektrónovým lúčom popísaný v monografii [14]. 5 2 Výkonová hustota používaného lúča je 10 Ť 10" VWcm .121. cez ktoré lúč ľahšie preniká do hlbších vrstiev. keď lúč začne prenikať do pomocného materiálu zvyšuje sa tlak pár nataveného kovu (pomocný materiál sa používa na vymrštenie nataveného materiálu z otvoru pomocou vysokého tlaku pary.1 Vŕtanie elektrónovým lúčom Vŕtanie vysoko-energetickým elektrónovým lúčom je proces natavenia a odparenia materiálu vo vákuu. • vysoký tlak pár pomocného materiálu vymrští natavený materiál na steny a zanecháva po sebe otvor a v pomocnom materiále sa dutinu.

5. Typické prevádzkové parametre vŕtania sú: záporné napätie na katóde. 15]. čo bráni jeho erupcii z otvoru. pričom prahová hodnota bola stanovená na i us (mikrosekunda) [13] .I21 Postupnosť vŕtania pomocou elektrónového lúča ztuhnuta Obr. Graf na obr.025 mm [8. doba trvania impulzu (0.123. S prehlbujúcim sa otvorom natavený materiál zužuje spodnú časť otvoru a jeho hromadenie môže spôsobiť tvorenie zvareného spoja. Použitie pomocného materiálu pri vŕtani je potrebné z dvoch dôvodov: • pomáha pri vymršteni nataveného materiálu z otvoru v záverečnej fáze vŕtania. Pomocný materiál sa volí s ohľadom na vlastnosti materiálu obrobku a geometriu otvoru.122 Typický prierez vyvŕtaného otvoru technológiou EBM [11] Maximálna povolená vzdialenosť medzi otvormi a je približne 2d Priemer vŕtaného otvoru závisi na priemere sfokusovaného lúča a jeho výkonovej hustote. Obr. Používajú sa materiály Špeciálneho zloženia. V tejto fáze sa na stenách otvoru usadzuje značne veľké množstvo pretaveného materiálu. Najčastejšie používaný materiál je označovaný ako HM/S a skladá sa z troch dielov mosadzného prášku a jedného dielu silikónového kaučuku. ktorej hrúbka býva do 0.5.248 Progresívne technológie vyskytuje tepelne ovplyvnená povrchová vrstva vo forme tenkej pretavenej vrstvy a tepelne ovplyvnenej zóny (HAZ).124 ukazuje závislosť hibky otvoru na dobe trvania impulzu pre rôzne materiály. Na obr. Vybrané prevádzkové parametre EBM vŕtania do rôznych materiálov sú spracované v tab. obr.19. 5. prúd lúča a jeho priemer.05 •Ť 100 ms). Doba trvania impulzu a počet impulzov ovplyvňujú proces vŕtania. Z uvedeného dôvodu pri vŕtaní otvorov jc potrené dodržať určitú prahovú hodnom doby trvania impulzu. 5.5. • chráni pracovnú komoru a pracovný stôl pred možným poškodením prenikajúcim lúčom. až kým nedosiahne určitú „hladinu nasýtenia".124 je znázornený popísaný jav.5. Vŕtanie EBM technológiou prebieha pomocou pulzujúceho lúča. V počiatočnom štádiu vŕtania sa hĺbka otvoru zväčšuje s dobou trvania impulzu.

ale má podobný priebeh ako závislosť hĺbky otvoru na dĺžke impulzu a tiež má tendenciu dosahovať prahovú hodnom. Priemer otvoru nieje závislý na počte impulzov.1 1 Dĺžka impulzu [ms] Ak sa požadovaná hĺbka vŕtania nedosiahne jediným impulzom.41 1.19 Parametre procesu EBM vŕtania (spracované podľa [15]) Materiál hrúbka [mm] o x i d hliníka wolfrám wolfrám tantal . ale na dobe trvania impulzov.18 0.25 0.08 0. používajú sa viacnásobné impulzy. . Obr.j intenzita vŕtania (obyčajne sa berie do úvahy počet otvorov za sekundu) sú určujúce parametre technológie ĽBM. HÍbka vŕtaného otvoru. výkonová hustota lúča 3 x l 0 i n W 7 m 2 (zdroj: Taniguchi [ 13]) 0.125 ukazuje vzájomný vzťah týchto parametrov pri vŕtaní ocele a niklových zliatin. jeho priemer a počet otvorov vytvorených za určitý čas t.123 Postup EBM vŕtania otvorov do kovov (zdroj: Taniguchi [ 13]) Obr.30 0.76 0.54 3.13 0.5.5. To znamená.13 0. kov na tav en y kov Obr.5.124 Závislosť hĺbky vŕtaného otvoru na dobe trvania jediného impulzu pre rôzne materiály: podmienky vŕtania: napätie: 150 kV.13 0. že „rezné" podmienky vŕtania musia rešpektovať rozmery otvoru.13 0. Počet impulzov v závislosti na hĺbke otvoru nerastie lineárne.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 249 Tab. prúd: 40 mA.5.03 0.03 urýchľovacie napätie [kV] 125 140 130 140 140 140 140 140 60 50 100 100 100 100 100 10 prúd lúča &1A] dĺžka impulzu frekvencia impulzu [Hz] 50 50 50 50 50 50 50 50 N SO 20 80 80 80 80 80 12 natavený.54 2.02 10.1 2.w o l f r á m (90:10) n e h r d z a v e j ú c a oceľ nehrdzavejúca oceľ hliník kryštál priemer otvoru [mm) 0.

8]) 0 50 100 150 N á b o j impulzu ¡10-9 As] 200 Priemer vŕtaného otvoru je asi o 10% väčší ako priemer lúča.250 Progresívne Ako uvádza Taniguchi [13] prakticky využiteľné oblasti v súčasnosti sú: • pomer hĺbka/priemer otvoru je okolo 40:1 niekedy až 100:1.5.126 Typický príklad vŕtania otvorov elektrónovým lúčom (podľa f 8J) Kvalita vŕtaného otvoru posudzovaná cez drsnosť povrchu závisí od druhu vŕtaného materiálu.126. ako to uvádza Kaczmarek [4] •áMcGeough [8]. 13]) Obr.5.5. Dosahované tolerancie sa pohybujú od 5 do 20% minimálneho priemeru alebo šírky otvoru. / / /' t > ^ Titán Nikel j? s' _^--***^ •• Warfrám Zlab Uhík Obr. technológie Obr. Obr. Energia impulzu elektrónu (náboj impulzu) ovplyvňuje vznikajúcu drsnosť.127 Drsnosť povrchu pri vŕtani elektrónovým lúčom (spracované podľa [4.5. obr.125 Intenzita vŕtania ako funkcia priemeru otvoru a hrúbky vŕtaného materiálu pre oceľ a niklové zliatiny (spracovanépodľa [8.5. Zatiaľ existuje pomerne málo informácii o kvantitatívnych hodnotách drsnosti povrchu po EBM vŕtaní.127 ukazuje priebeh drsnosti povrchu pre vybrané materiály. .

Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 25i Výhody vŕtania elektrónovým lúčom možno zhrnúť nasledovne [1 .01 mm > 0. . elektrické vlastnosti alebo vlastnosti povrchu (odrazivosť) nie sú limitujúce faktory pri EBM vŕtaní.128. homogénny lúč s vysokou prienikovou schopnosťou. ktorú je potrebné brať do úvahy pri niektorých aplikáciách. obvykle odsávanie trvá 10 + 20 minút. porovnanie dosahovanej presnosti a kvalitatívne porovnanie rýchlosti procesu pre metódy vŕtania malých otvorov uvádza obr. jednoduchou reguláciou energie lúča a dĺžkou časového impulzu v porovnaní s podobne vysokocnergetickým lúčom lasera.1 d 0.1 d • D 1 • Obr. parametre vŕtania je možné jednoducho meniť od procesu k procesu.5. • • • • • • • nedochádza k mechanickej deformácii. • neproduktívny čas pri odsávaní vákuovej komory.128 Porovnanie rôznych technológií vŕtania malých otvorov z aspektu dosahovanej presnosti [zdroj: Snoeys et al. elektrónový lúč je termický proces. • požiadavky na zručnosť a vzdelanie personálu. krehkosť). • nutnosť používať prídavný materiál.8. • nevyskytujú sa problémy s ostrými uhlami na predmete. • prítomnosť malej pretavenej vrstvy. vysoká účinnosť lúča až 95 %. DOSAHOVANÁ PRESNOSŤ RÝCHLOSŤ OBRÁBANIA • • • • • EDM mechanické vŕtanie STEM (ECM vŕtanie) Laser EBM 0. schopnosť zachovať vysokú presnosť a opakovateľnosť polohy otvoru ± 0. ťažnosť.1 mm a priemeru otvoru ± 5%. pretože na vytvorenie otvoru je obvykle potrebný iba jeden impulz a doba impulzu je veľmi krátka.[I0J) Medzi nevýhody procesu EBM vŕtania sa radia: • vysoké kapitálové náklady na zariadenie. 11.05 d Ť 0. vlastnosti dokončeného povrchu sú v porovnaní s inými procesmi kvalitatívne lepšie. možnosť vŕtania v rozličných usporiadaniach otvorov.5. mechanické vlastnosti materiálov (tvrdosť. relatívne nízke prevádzkové náklady v porovnaní s inými procesmi.06 d -ŕ 0. tepelný účinok lúča na materiál je obmedzený.02 d 0. pohyb lúča je riadený počítačom. ktoré sa používajú pre vŕtanie malých otvorov.02 mm 0. pretože nevznikajú žiadne sily počas procesu vŕtania. 13]: rýchlosť vŕtania až 4 000 otvorov za sekundu. opotrebenie nástroja neexistuje.

: Verschleissschutzschichten durch Sputter-imd lonenstrahltechnik. (1997).O. Bellows. W. (1991).: Current Status in and Future Trends of. 1989 14. Naso.R. P. Zváranie-Svafováni 48(1999)Č.129 Porovnanie možností jednotlivých technológií používaných pre vŕtanie malých otvorov. Obr. B. (1989). Schneider. ASM International. ASME Journal of Engineering for industry.309 . SME.P. (1976). W. Morison. F. Nenci.: Principles of Machining by Cutting.: Laseorvý a elektrónový lúč-modemý mnohoúčelový nastroj na spracovanie kovov.pp568-571 12.Metals Handbook . Processes.. R. R. 4. l. Kohls.ed.Comp. 32/2/1983 pp. Alfa Bratislava. N.: Thermal Design and Experimental Analysis of Laser and Electron Beam Hardening. 2. Warsaw.Machining. 468 11. (1986). S. Dekkyser. Led.V. 0. 9. Clarendon Press Oxford. s. 8.: The Chemical Physics of Surfaces.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov (Písomná práca k odbornej kandidátskej skúške) VŠT Košice 1985 McGeough. I. (1988).01 0. Wydawnictwo naukowotechniczne.85 Maŕtková. Dearbome. ASM . 1. Taniguchi. Annals of the C1RP Vol.. Chapman and Hall. Turňa. Manca. p. Special Report 743. Addison-Wesley Pub. s 8 1. Abrasion and Erosion.. Staelens.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal . Aug. pp. pp.316 Kaczmarek. Anals of the CIRP Vol.: Energy Beam Processing of Materials.: Advanced Methods of Machining. Vol. F. March.1 Machining.l87 Ballhause.70-75 Festa. J.p. (1989) KoscčekJvL. 1983 10 10]) 10. Werkzeuge Nov. (1982).35/2. Led. J. Taniguchi. 1977.F..5. 5. (spracované podľa [I.: Špeciálne metódy zvárania.4. 7.573-582 13. March. Vol.4: 1.5. 1993 Vol 115.Inc. Tool and Manufacturing Engineers Handbook.: Drilling without Drills. 9. Ultraprecison Machining and Ultrafinc Materials Processing.: Manufacturing Engineering and Technology. Kolcnič. 6.. Snoeys. A.vyd. M.ed.448-462 Kalpakjian. Plenum Press New York. American Machinist. 6..1 1 Priemer otyoru [mm] L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. London. N. Fodrek. 15.l.: Electron Beam Machining. P. 3.129 ukazuje možnosti EBM vŕtania malých otvorov Progresívne technológie v porovnaní klasickým mechanickým vŕtaním a inými progresívnymi technológiami používanými pre vŕtanie otvorov s malými priemermi.252 Obr. G.

Stratou elektrónu vzniká ión s kladným nábojom (katión).5 IBM 5. ktorého mechanizmus prvýkrát publikoval v roku 1852 Grove [9].5 Technológia iónového lúča Technológia iónového lúča alebo proces spracovania zväzkom iónov (zaužívané medzinárodné označenie IBM lon Beam Machining) zaznamenáva prudký rozvoj v súvislosti s výrobou polovodičov a integrovaných obvodov v elektrotechnickom priemysle. ktorý sa v elektrickom poli pohybuje ku zápornej elektróde (katóde). ktorý objavil Grove.5. ktorý prebieha vo vákuu. v ktorej prebehol tlejivý výboj. napríklad CCU pre hliník a jeho zliatiny a C F 4 pre čistý kremík používaný v elektronike. leptania (ion etching) a rozprašovania (ion sputter machining) • nanášanie tenkých vrstiev. ale svoje miesto má v ostatných rokoch aj v čisto strojárskej výrobe. IBM procesy orientované na spracovanie materiálov sú klasifikované ako [12]: dynamické procesy. Táto kapitola je prednostne venovaná dynamickým procesom technológie iónového lúča. . IBM proces je úzko spojený s pojmom naprašovanie. • • Medzi dynamické procesy patria (ion sputtering) rozprašovanie (ion mixing) zmiešovanie. ale mechanizmus úberu materiálu pri IBM je celkom odlišný. rozprašovanie znamená vyrážanie atómov z tuhej látky (terča) následkom bombardovania povrchu látky urýchlenými časticami (pozn. procesy zmiešavania (ion beam mixing alebo 1BAD ion beam assisted deposition). (ion deposition) nanášanie vrstiev. Reaktívne procesy sú rýchlejšie ako chemické metódy spracovania (CH). pretože proces je urýchlený aktivačnou energiou dopadajúcich iónov. Technológia iónového lúča (ďalej používaná skratka IBM) je proces. kde nabité atómy (ióny*) zo zdroja iónov ostreľujú (bombardujú) povrch cieľa (obrobku) pomocou urýchľovacieho napätia. stal základom metód uvoľňovania atómov z povrchu pomocou ich bombardovania iónmi iných prvkov. kde patria iónová implantácia (ion impialation U) a kombinované procesy tzv. (ion rubbing) leštenie a hladenie. ktorá stratila alebo ziskala naviac jeden alebo viac elektrónov. ión (atóm alebo skupina atómov) jc častica. Technológia iónového lúča sa používa v troch významných oblastiach spracovania materiálov a to pre: • uber materiálu. Reaktívne procesy používajú na spracovanie materiálov chemicky aktívne ióny. autora). (ion assisted chemical etching) chemické leptanie pomocou iónového lúča. Neskôr sa tento mechanizmus. leätenia (ion rubbing). Reaktívnym procesom sa venuje len okrajovo. Atómy kovu sa uvoľňovali z povrchu elektródy a následne sa usadzovali na stenách kovovej trubice. že kovové látky sa usadzujú na stenách sklenenej trubice. Pri výskume elektrickej vodivosti plynov objavil. (im plating) iónové plátovanie. kde patrí technológia iónového frézovania (ion milling). Ziskom elektrónu vzniká záporný ión (anión) migrujúci ku kladne nabitej anóde. kde jedným z predstaviteľov je PVD (Physical Vapour Deposition) proces iónového plátovania (ion plating IP) • modifikáciu povrchu. reaktívne procesy. IBM proces pracuje podobne ako proces opracovania zväzkom elektrónov. rozprašovanie" (sputtering).

Toto sa nazýva iónové rozprašovanie (sputtering). 5.130 Model iónového rozprašovania ako základného procesu spracovania iónovým lúčom (zdroj: Taniguchi [12}) Na rozdiel od technológie elektrónového lúča. Iónové rozprašovanie znázornené modelom na obr.5. Výsledkom kolízie môže byť posunutie susedných atómov z ich miesta alebo ich vypudenie (rozprášenie) z povrchu. najčastejšie sa používa všeobecnejšie označenie ion beam machining). . Dynamický proces opracovania iónovým lúčom je založený na vyrazení atómov z povrchu cieľa . Dopad iónov na povrch cieľa .130 spočíva v tom. primárny rozprášený atóm Ar tón dopadajúci Ar ión odrazený atóm / asfový povrch Q. Následkom toho. Atóm v dôsledku zrážky opúšťa svoje rovnovážne miesto v mriežke a koliduje so susednými atómami.254 5. dopadajú vo vysokom vákuu asi 1. Taniguchi [12] udáva hĺbku prieniku asi 5 nm. dopadajúce ióny často kolidujú s atómami povrchu a vyrážajú alebo rozprašujú ich do okolia. kryptón (Kŕ) a xenón (Xe). Popísaný proces je uskutočňovaný pôsobením atómu na atóm a nazýva sa obrábanie (opracovanie) iónovým rozprašovaním alebo iónovým leptaním (zaužívané označenie ton sputter machining alebo ion sputter etching.10"* Pa v rôznych smeroch na povrch cieľa (obrobku) a prenikajú do povrchu alebo sa od neho odrážajú. Princíp rozprašovania je prenos hybnosti z iónu plynu na časticu materiálu.1 nm a vzdialenosť medzi atómami v mriežke kovov je okolo 0. pretože priemer argónových iónov je asi 0. Hĺbka prieniku dopadajúcich argónových iónov s energiou lOeV je približne niekoľko nanometrov alebo niekoľko atómových vrstiev.5. obr. ku ktorej dochádza pri dopade iónov na povrch cieľa. väčšina dopadajúcich iónov naráža (interfere) do atómov povrchu cieľa. vakancia nahradený atóm pramiestený atóm náhradný ión (miesto v mriežke) presunutý atom 1 sekundárny keV (Ar ión) rozprášené \[/atómy TV 5 nm hibka prieniku iónov ióny argónu O Ä presunuté alebo W rozprášené atómy @ atómy v mriežke ión usadený v mriežkovej medzere Obr. že urýchľované ióny plynu.130. ktoré môžu byť ľahko urýchľované a riadené elektrickým poľom.tuhej látky (obrobku) elektroelastickou kolíziou (zrážkou a odrazením). Niektoré ióny s nižšou energiou sa .3 nm [12].1 Princíp iónového lúča a zariadenia Progresívne techno! á nie Iónový lúč je zväzok vysoko energetických iónov inertného plynu ako argón (Ar). Kinetická energia iónov pri rozprašovaní prekračuje energiu väzby atómov alebo molekúl v materiále. Čo je príčinou ich vypudenia z povrchu. 5.3.obrobku (tiež sa hovorí o bombardovaní p o v T c h u ) vyvolá emisiu elektrónov z povrchu následkom pružnej zrážky medzi dopadajúcimi iónmi a atómami cieľa. obvykle argónu s priemernou energiou 10 eV (energia zodpovedá rýchlosti asi 200 km/s) [12].

alebo vytvorí prázdne miesto (vakanciu). . pretože ľahšie prejdú cez mriežku atómu. Pri bombardovaní povrchu vysokoenergetickými iónmi dochádza k excitácii (vybudeniu) elektrónov cieľových atómov nepružnou zrážkou.Technológia iónového lúča IBM 255 odrážajú z povrchu späť do okolia. ako sú spätne rozptýlené ióny. ktoré prenikli hlbšie do materiálu. Atóm materiálu vo väčších hĺbkach už nemá takú energiu. elektron kaskáda atómov O o o o a) O o o o o o o o o o implantovaný ión o O b) O O O O Obr. Obr. kolidujú s atómami mriežky kovu (materiálu) a vyrážajú ich z miesta v mriežke.131 Účinok dopadu iónu na povrch cieľa (zdroj: McGeough [10]) a) ión s nízkou energiou b) ión s vysokou energiou Ióny plynu s vyššou energiou. ktorá nastáva počas kaskádovitej kolízie častíc. Ióny. obr. okolo 100 eV a viac. 5. Rozpad týchto elektrónov má za následok emisiu fotónov alebo v niektorých prípadoch ďalšiu emisiu sekundárnych elektrónov. pričom môžu vyraziť atómy z povrchu.131 ilustruje účinok dopadu iónu s nízkou a vysokou energiou na povrch cieľa.5. prenikajú hlbšie do materiálu. aby bol vyrazený z povrchu.5. rn folon elektrón O b r .5. postupne strácajúc svoju energiu. Bombardovanie povrchu má za následok vznik mriežkových porúch v povrchových vrstvách kovu. rozprášené atómy cieľového povrchu. 5. Ióny s vyššou energiou zostávajú v mriežke materiálu ako implantované ióny.130. preto zostáva v mriežke ako intersticiálny atóm. obr.132.132 Emisia elektrónov a fotónov z povrchu cieľa (obrobku) bombardovaného iónovým lúčom (zdroj: Taniguchi [12]) Výsledkom tohto javu je poškodenie mriežkovej štruktúry cieľového povrchu a emisia rôznych elementárnych častíc.

takže výsledkom „obrábania" je veľmi jemné spracovanie povrchu s malým úberom.256 Progresívne technológie sekundárne a tzv. V súčasnosti existuje viacero typov iónových zdrojov. ktorým býva vo väčšine prípadov argón (Ar).1 Zariadenia pre technológiu iónového lúča Klasické zariadenie pre technológiu iónového lúča pozostáva obvykle z troch hlavných častí: • • • zdroj iónov.1. Elektróny z tepelného zdroja (obvykle žeravený wolfrámový drôt) sú urýchľované ku anóde a ionizované (termická ionizácia) pomocou prídavného plynu. Obvykle. ktoré využívajú vyššie energie iónov sa používajú pre iónovú implantáciu a pre kombinované procesy modifikácie vlastností povrchovej vrstvy.20. Tento jav spôsobuje radiačné poškodenie povrchových vrstiev materiálu a v mnohých prípadoch je nežiadúci. Elektróny sú produkované elektrickým poľom medzi anódou a katódou. Energia potrebná na vyrazenie alebo odprášenie atómu ls 6 z povrchu je asi ! 0 " J/atóm. Ionizácia nastáva vzájomnými zrážkami pri zvýšenej pohybovej energii (teplote) tzv. V prevádzkových podmienkach je potrebné dodržiavať príslušné bezpečnostné predpisy týkajúce sa práce v nízko radiačnom prostredí (rtg žiarenie a tok fotónov). vstupná makroskopická výkonová hustota je pomerne nízka asi 10" W/m".5.5. žc intenzita úberu alebo hĺbka odstráneného materiálu je závislá na dobe trvania procesu iónového rozprašovania. * Ionizácia znamená odtriimuie jedného alebo viacerých elektrónov z atómu.ácia). obr. samozrejme v závislosti na silách súdržnosti v mriežkovej väzbe [9. ktorý generuje ióny. 5. viditeľné svetlo alebo rontgcnové (rtg) žiarenie. Nevýhodou procesu je. Pružná zrážka medzi iónmi a cieľovými atómami trvá asi 10"'" s.132. Z uvedeného popisu vyplýva. s prúdom argónových iónov asi 2 mA a vysokou energiou iónov okolo 20 keV a viac. . Augerove elektróny. Zdroj Iónov je funkčný celok na riadenú tvorbu iónov. v ktorom sa vytvára vysokointenzívny úzky iónový lúč s priemerom okolo 0. ktorá odoberá ióny z plazmy a urýchľuje ich ďalej smerom k cieľu (vzorke. Dynamický proces je charakterizovaný ako proces s vysokou hustotou energie. Základné charakteristiky jednodivých iónových zdrojov sú uvedené v tab. 12]. obrobku. Energia iónov je v rozsahu 500 v 2000 eV. ktorý produkuje Široký prúd iónov. že pri technológii IBM je uber materiálu založený na odstraňovaní atómu atómom.3 mm. vzniká ionizácia* nárazom. ale mikroskopická výkonová hustota (na atomárnej úrovni) je naopak extrémne vysoká. stôl na uloženie vzorky. Ióny sa tvoria z plynných molekúl zrážkami s elektrómni. • Kaufmanov zdroj je iónový zdroj.10]: • Duoplazmatron. termická ionizácia. kde rýchlosť úberu je asi 1 pm/s. potrebný príkon pre vyrazenie atómu z povrchu je asi 10' W/atóm s 2 a výkonová hustota je v tomto prípade 10 MVVVm . iónový separátor alebo extrakčná (odoberacia) mriežka. 5. procesy. ale najviac sú rozšírené a používané dva typy [1. substrátu). Kinetická energia cieľových atómov stúpa následkom tejto zrážky. nárazom urýchlených časíic (nárazová ionizácia) a fotónov (foloioni/.

difúzna výveva pracovná komora regiiàc ä polohy O b r . obr.lsl. 5.133. iónovú implantáciu. 5.133 znázorňuje iónové zariadenie využívajúce úzky fokusovaný lúč na princípe duoplazmatronu.85 pri 1kV 1000 napätie fV kJ 0.írc"^ . leptanie a nanášanie tenkých vrstiev. • vysokofrekvenčný plazmový zdroj iónov. obr. obr. komora iónového zdroja katóda (žeravený volfrámový drôt) pomocná elektróda magnet N plazma izolácia anóda komora výveva vzdialenosť usmerňovacía mriežka uhol dopadu iónov \ rozkmit rotaci.133 -4 Iónové zariadenie s fokusovaným lúčom používaný pri spracovaní optických šošoviek Adetail polohovania sférickej šošovky pri jej úprave na asférickú (zdroj: (12}) Obr. iónový lúč I obrobok (sférická šošovka} -stred roviny pohybu ft prúd . analýzu povrchu a litografiu. sprškový typ zariadení sa používajú pre obrábanie. 5.5.Technológia iónového lúča IBM Tab.135.134. ktorý sa používa pre výrobu asférických šošoviek. Ióny sa tvoria v komore.5. • tzv. asférický povrch šošovky polomer šošovky motorček pre rotačný pohyb. K jeho ionizácii dochádza termickou emisiou zo . Vysokofrekvenčný a tzv.0 257 m 10 v 5 0 d o 10 f o k u s o v a n ý do 0.20 Charakteristiky používaných iónových zdrojov [9] zdroj K a u f m a n ov duoplazmatron prúd lúča prúdová hustota lúča (mA/cm 2 ] 0.5 ŕ 2 0 Ť 25 priemer lúča [cm] 5. obvykle argón.3 mm Podľa použitia na spracovanie materiálov sa iónové zariadenia delia na zariadenia používajúce: • fokusovaný iónový lúč. spŕškovýfion shower) Široký iónový lúč. do ktorej je privádzaný inertný plyn. 5. Zariadenie s fokusovaným úzkym lúčom sa využíva najmä pre jemné obrábanie.

z ktorých jedna je napojená na vysokofrekvenčný zdroj. V pracovnej komore jc iónový lúč usmerňovaný fokusačnými elektrostatickými šošovkami. Je odsávaná difúznou a rotačnou vývevou na vákuum v rozsahu 10"3 -f 10"4 Pa.134 Vysoko frekvenčný zdroj plazmového typu [12] iónový výveva obrobok "vysokú— frekvenčný voltmeter urýchlený ión tmavá oblasť "cieľová elektróda . Pomocou urýchľovacej elektródy je úzky iónový lúč s vysokou prúdovou hustotou vedený z komory iónového zdroja ku vzorke. potom je cez ihlový ventil vpúšťaný do komory inertný plyn. Priemer sfokusovaného lúča môže byť až 1 pm [12]. Pohyb lúča je zabezpečovaný v osiach x a y. Medzi katódou a anódou vzniká výboj. vzniká výboj. Pomocná elektróda a anóda sú z mäkkého magnetického železného materiálu a sú súčasťou magnetického obvodu. ktoré sa zrážajú s atómmi . argón. Medzi dvoma rovinnými paralelnými elektródami. ktorá emituje elektróny. Po prívode inertného plynu tlak v komore stúpne na 10"2 Pa. Vznikajúca plazma je pomocou magnetických cievok usmerňovaná a vedená otvormi. s priemerom 1 mm.258 Progresívne technológie žeravenej wolfrámovej katódy. Počas procesu je tlak v komore udržiavaný na hodnote 10"1 Pa.svetlá oblasť (plazma) elektrón O b r. kondenzátor oscilátor 13.5 M Hz komora iónového zdroja 0. základná elektróda deponovaná vrtsva . spŕškového typu [10] zemnense Zariadenie využívajúce vysokofrekvenčný iónový zdroj plazmového typu je znázornené na obr.134.5.135 Iónové zariadenie tzv. tvoria sa voľné elektróny. ktorým sa usmerňuje a urýchľuje tok častíc. Obvykle má jedna elektróda potenciál zeme a druhá má vysoký záporný potenciál. žeravená katóda magnetická cievka • detektror loku iónov izolácia zdroj emisie elektrónov detektor napätia na obrobku elektrónová optika perforovaná mriežka komora odsávanie Obr.5. pohyb vzorky (obrobku) je rotačný a priamočiary.5.1 Pa + 10kV anóda prívod vr j. zemnenie . v pomocnej elektróde a v anóde do urýchľovacej komory. Pracovná komora je z korozivzdornej ocele. ktorá je umiestnená v pracovnej komore mimo oblasti plazmy. .

R1BE a IBAE (Reactive lon Etching. pretože široký iónový lúč nie je v pracovnej komore usmerňovaný. ktoré sú vyrobené z uhlíka (grafit) alebo molybdénu. • proces nieje citlivý k mechanickým a fyzikálnym vlastnostiam opracovaného materiálu. Jednotlivé mriežky sú uložené tak. Z fyzikálneho pohľadu je proces rozprašovania dynamický proces prebiehajúci na atomárnej úrovni a nieje tepelný. Vonkajšia mriežka má záporný potenciál a vytvára negatívne pole potrebné na separáciu iónov z plazmy. 5. Tento typ zariadenia vytvára široký iónový lúč vhodný pre leptanie kremíkových platní pre polovodiče.1 Pa. Charakteristické znaky. Stredná mriežka má záporné predpätie a jej úlohou je brániť úniku elektrónov z plazmy. Medzi plazmovým (iónovým) zdrojom a pracovnou komorou. kde je tlak okolo 10 mPa. Tieto procesy patria k dynamickým procesom. výhody a nevýhody technológie iónového lúča. elektrónový lúč). Uber materiálu pri dynamickom procese prebieha rozprášením atómov z povrchu v dôsledku pružnej zrážky medzi dopadajúcimi iónmi a atómami cieľa (obrobku). pozostáva zo zdroja plazmy. Reactive lon Beam Etching) a reaktívne leptanie s podporou iónového lúča (lon Beam Assisted Etching). Tretia vnútorná mriežka má potenciál anódy a cez ňu prechádzajú už len separované ióny do pracovnej časti zariadenia. na depozíciu povlakov alebo na reaktívne iónové leptanie.2 Iónový lúč na uber materiálu K technológiám iónového lúča IBM. používajúce široký iónový lúč spŕškového typu znázornené na obr. na výrobu ultra jemných dielcov pre elektrické. ióny dopadajú na povrch vzorky v rôznych smeroch. Na uber materiálu sa používajú aj reaktívne procesy. . Cieľová elektróda má záporný potenciál a ióny z plazmy dopadajú kolmo na jej povrch a rozprašujú z neho atómy. ktorý sa používa pre uber materiálu. Jej úlohou je oddeľovať ióny z plazmy a vytvoriť široký iónový lúč. Vzniká termická ionizácia. keramika. kde zdrojom tepla je žeravený wolfrámový drôt. Elektróny v plazme sa pohybujú ľahko podľa meniaceho sa elektrického poľa. V plazmovom zdroji Kaufamnovho typu sa tvorí plazma z argónových iónov a elektróny sa tvoria v elektrickom výboji vo vákuu pri tlaku okolo 0. je extrakčná (separačná) mriežka. Separačné napätie na mriežke je 0.5.5.Technológia iónového lúča IBM 259 plynu a ionizujú ho. kde sa používa inertný plyn na ionizáciu. ktoré sa môžu usadzovať na povrchu základnej elektródy a vytvárať tenkú vrstvu. extrakčnej mriežky a pracovnej komory so vzorkou. Vzorka (obrobok) je upevnený na vodou chladenom stole a je mimo oblasti plazmy. Tieto materiály odolávajú erózii pôsobiacich iónov. optické a mechanické prístroje. IBM proces patrí k chemicky „čistým" procesom. že perforácia (dierovanie) každej mriežky je jedna nad druhou. Ióny v plazme sú príliš ťažké a zostávajú v strede medzi elektródami. Separačná mriežka pozostáva z troch pevných perforovaných platní.5 2 kV a prúdová hustota okolo 2 mA/cm". možno zhrnúť nasledovne: • proces IBM prebieha vo vákuu. Zariadenie.135. ako sú komerčne dostupné procesy reaktívneho leptania iónovým lúčom RLE. ktorý nereaguje chemicky s povrchom cieľa. ktoré sa používajú na uber materiálu patria iónové rozprašovanie ISM (lon Sputter Machining) a iónové leptanie I B E (lon Beam Etching). ako iné energolúčové technológie (laser. Môže sa použiť na spracovanie tvrdých a krehkých materiálov ako je diamant. Tvar otvoru a vzdialenosť medzi mriežkami predstavujú významné prvky iónového zdroja.

12]: • na energii dopadajúcich iónov. čím sa dosiahne vyššia presnosť. pre tvorenie zložitejších profilov dielca sa použiva systém masiek. Homogénne. proces umožňuje anizotropické spracovanie. ale proces umožňuje aj zložitejšie riadenie modelovaním tvaru a profilu. Je to najdôležitejšia charakteristika obrábania (IBM) a depozície (nanášania vrstiev) pomocou iónového lúča. Pre minimalizáciu hrúbky poškodenej vrstvy sa doporučuje bombardovanie povrchu iónmi s nízkou energiou a uhlom dopadu iónov nad 60°. Dosahovaná presnosť tvaru a profilu je závislá na štruktúre materiálu. pretože intenzita rozprašovania je rôzna pre rozličné zrná a kryštály materiálu. Samozrejme okrem mnohých výhod má aj technológia iónového lúča používaná na uber materiálu svoje nevýhody. Parametre procesu úberu. Obr. prúdová hustota a urýchľovacie napätie. energia a uhol rozprášenia atómov povrchu cieľa (obrobku). " na kryštalickej štruktúre a orientácii cieľového povrchu. Iónové bombardovanie povrchu spôsobuje jeho radiačné poškodenie do malej hĺbky. špecifická rýchlosť rozprašovania. v porovnaní s klasickými metódami rezania a brúsenia. ako nástroj. najmä pri výrove VLSI obvodov je toto poškodenie nežiadúce. iónový lúč.136 ukazuje závislosť počtu rozprášených atómov cieľa (pol y kryštalického medeného materiálu) od energie . IBM proces nie je tepelný proces. • na hmotnosti dopadajúcich iónov. Polykryštalické kovy. zliatiny a spekané materiály sa spracovávajú nerovnomerne. nepodlieha opotrebeniu a deformácii. • na teplote povrchu počas spracovania. • na parciálnom tlaku kyslíka vo zvyškových plynoch v komore. Profil povrchov pri IBM procese môže byť ovplyvnený ešte podrezaním.5. proces nezanecháva žiadne zvyškové napätia pod povrchom. spätným naprášením cieľového materiálu. ako je rýchlosť pohybu lúča. • na hmotnosti cieľových atómov. ktoré ovplyvňujú ekonomické a technologické ukazovatele sú: medza rozprašovania (sputtering yield). Hodnota medze rozprašovania stúpa s energiou dopadajúcich iónov.260 • • • • • • Progresívne technológie prevádzkové podmienky procesu. • na uhle dopadu iónov na povrch. ktoré je potrebné brať do úvahy pri volne spôsobu spracovania. • • • Medza rozprašovania S (počet rozprášených atómov/na dopadajúci ión) (sputtering yield) je definovaná ako stredné (priemerné) množstvo atómov rozprášených z povrchu cieľa na dopadajúci ión. monokryštalické materiály a kompoudné materiály sa opracovávajú iónovým lúčom veľmi dobre. môžu byť jednoducho riadené pomocou elektrických veličín. ale je založený na pružnej zrážke častíc (dynamický proces). V mnohých prípadoch. Medza rozprašovania S je závislá [9. Nevýhody IBM procesov pri výrobe presných mechanických a optických dielcov a výrobe elektronických prístrojov spočívajú v radiačnom poškodení povrchu a dosahovanej presnosti profilu a tvaru. tvorením fazetky na ostrých hraných alebo jamiek v spodnej časti drážky.

m ono kryštalický kremík. neón) aj pri pomerne vysokej energii. obr. 5. je v strednej oblasti uvádzanej závislosti (pozri obr.136 Zmena medze rozprašovania v závislosti na hmotnosti a energii dopadajúcich iónov na cieľový povrch polykryštalickú meď (zdroj: Taniguchi f 13]) 10 20 30 40 50 Energia iónu E [keVj a hmotnosti dopadajúcich iónov. energia dopadajúcich iónov 1 keV (zdroj: Miyamoto [12]) Uhol dopadu iónov z f] Špecifická rýchlosť rozprašovania V s j e definovaná ako pomer rýchlosti úberu materiálu (do hĺbky d) k prúdovej intenzite iónového lúča .24) .137 Zmena medze rozprašovania v závislosti na uhle dopadu iónov na cieľový povrch polykryštalickú meď.5. 5. bez toho aby rozprášili z povrchu atómy. Miyamoto [12] uvádza príklad závislosti zmeny medze rozprašovania na uhle dopadu iónov. Argón. alebo pokiaľ majú vyššiu energiu zostávajú ukotvené v povrchu. ako ióny plynov s vyššou hmotnosťou (kryptón. rozprašujú z povrchu menej atómov.5. xenón).136). ako to ukazuje rovnica (5. 30 60 90 O b r .137. Plyny s nízkou atómovou hmotnosťou (dusík. Tento pokles sa zdôvodňuje tým. Medza rozprašovania monotónne stúpa s uhlom dopadu iónov do maximálnej hodnoty nad 60" a potom náhle klesá. Svoju úlohu na intenzite úberu materiálu má aj uhol dopadu vysokoenergetických iónov na povrch. ktorý sa pre svoju dostupnosť najviac využíva. že pri vyšších uhloch dopadu nad 60° majú dopadajúce ióny tendenciu odraziť sa od povrchu.Technológia iónového lúča IBM 261 E O b r .24) [12]: V > ( 7 7 ^ [l/aj (5.

Množstvo rozprášených atómov v danom smere je úmerný dĺžke vektora PO na obr.N. Z . 5.139.Z.M.25) kde A s je opracovaná plocha (cm 3 ). Hmotnosťou ľahké ióny s vyššou energiou (nad 10 keV) pri dopade na cieľ vyrážajú atómy . Potom medza rozprašovania môže byť vyjadrená vzťahom: UlO *J (5. cos Z p£.d. d (cm). je atómové číslo cieľového materiálu. I prúd iónového lúča.139 ukazuje rôzne uhly rozprášenia atómov pre rozdielne energie dopadajúcich iónov. N Avogadrovo číslo. I (A). Množstvo rozprášených atómov v danom smere je proporcionálne dĺžke vektora PO (zdroj: Miyamoto f 12]) Ióny s vyššou hmotnosťou (ťažké ióny) a pomerne nízkou energiou blízkou prahovej energii rozprašovania (pod 1 keV) pri dopade na cieľový povrch rozprašujú atómy pod väčším uhlom. po dopade iónu s rôznou primárnou energiou.5.26) opracovaný povrch Obr. a a (cm 3 ) sú definované podľa obr. (5..5. A s plocha dopadajúceho lúča (cm") d hĺbka úberu (cm) Z uhol dopadu iónov (zdroj: Miyamoto [12]) uberaný objem Energia a uhol rozprášenia atómov povrchu cieľa (obrobku). p merná hmotnosť materiálu (g/cm 3 ). Vzťah medzi špecifickou rýchlosťou rozprašovania a medzou rozprašovania je daný rovnicou: S. M Progresívne technológie kde T je doba rozprašovania (min).262 S = A s . Obr.5. d o p a d a j ú c i ión Obr. Z. M molekulová hmotnosť. 5. V závislosti na energii dopadajúcich iónov v kolmom smere sa mení uhol rozprášenia cieľových atómov. £j elementárny náboj (C/ión).138 Schéma pre výpočet špecifickej rýchlosti rozprašovania. a s prierez iónového lúča.p N .139 Tvar rozloženia rozprášených atómov cieľa z bodu P.138.

• minimálne poškodenie povrchu vplyvom radiácie a rovnomerné leptanie povrchu. Podstatou úberu materiálu pri reaktívnom iónovom leptám je fyzikálna a chemická reakcia medzi dopadajúcimi reaktívnymi iónmi a povrchom leptaného materiálu.I39. CH 4 ) je privádzaný do komory pod tlakom 0. Proces využíva energiu iónového lúča. Na obr. VLSI označenie znamená integráciu 300 000 tranzistorov. gálium arzén (GaAs). ktorá prebieha medzi cieľovými atómami a reaktívnymi iónmi. 5. MoSi 2 PtSi). ako sú C F 4 a CCL. ako je chlór a flór. Technológie RIE a RIBE sa používajú pri výrobe VSLI" obvodov. obr.5. Kinetická energia rozprášených atómov. *VLSI (very large scale integration). integrovaných obvodov a tranzistorov. • povrch bez zvyškových napätí. kde namiesto inertného plynu sú do komory iónového zdroja privádzané reaktívne plyny. Uber materiálu je výsledkom rozprašovania atómov pomocou reaktívnych iónov (F*. kde sa tvorí široký iónový lúč (obr. pri výrobe polovodičových prvkov. Cl + ) a chemickej reakcie.134).1 -f10 Pa. XeF 2 ). • jednoduchá automatizácia a riadenie procesu.5. Charakteristické črty procesu RIE a RIBE sú: • procesy sú vhodné pre anizotropické leptanie a ultrapresné vzorkovanie a značenie povrchov. Zariadenie pozostáva zo zdroja iónov. Chemická reakcia prebieha medzi reaktívnymi radikálmi. molybdén. ako dôsledok izolácie vzorky (dielca) od plazmového zdroja. Proces je charakterizovaný vysokou rýchlosťou leptania. 5. ktoré sa používajú pre charakterizovanie zložitosti integrovaného obvodu. . jedného alebo viacerých ventilov na prívod reaktívneho plynu. titán.Technológia iónového lúča IBM 263 väčšinou v kolmom smere. ktorý sa získa z inertného plynu a chemickú aktivitu reaktívnych plynov na základe chloridov a fluoridov (CU. LSI (large scale integration) sú označenia hustoty integrácie. Reaktívny plyn (obvykle CF 4 . Reaktívne iónové leptanie RľE (Reactive lon Etching) používa vysokofrekvenčný plazmový zdroj. • vysoká rýchlosť procesu leptania. sa pohybuje v rozsahu 10 -ŕ 40 eV [12].2. pre leptanie keramiky na báze oxidov kremíka a hliníka. CC\2. Úlohou tekutého dusíka je odčerpať nepoužitý reaktívny plyn a zvyškové produkty chemickej reakcie. ktoré sú privádzané do vákuovej komory cez ihlový ventil. molybdénu a platiny CTiSi2.5.1 Reaktívne leptanie iónovým lúčom Reaktívne leptanie iónovým lúčom RIBE (Reactive lon Beam Etching) využíva zariadenie spŕškového typu. 5. silicidy titánu. Kaufmanov zdroj sa používa na generovanie širokého iónového lúča. Kritériom hustoty integrácie je počet tranzistorov alebo ekvivalentných hradiel na čipe.140 je znázornený princíp zariadenia pre technológiu IBAE. a povrchom leptaného materiálu. ktoré sa používajú v mikroelektronike. CCL.2 Leptanie pomocou iónového lúča IBAE Leptanie pomocou iónového lúča IBAE (lon Beam Assisted Etching) je pomerne rozšírený proces spracovania materiálov.5.2. a chladiacich nádob s kvapalným dusíkom. napríklad kremík (Si). oxid kremičitý (Si0 2 ). ktorú získali po zrážke s iónom.

hroty (ihlany) tvrdomerov. Dobré uplatnenie nachádza pri ostrení diamantového náradia.140 Systém pre proces IBAE (zdroj [12}) 5. modifikáciu hrúbky membrány bez ovplyvnenie dokončeného povrchu. modifikáciu hrúbky tenkých filmov. Svoje miesto. za účelom zvýšenia ich životnosti a biokompaktibility. Iónovým leštením sa dosahuje drsnosť dokončeného povrchu Rmax = 0.264 prívod Ar Progresívne technológie prívod reaktívneho plynu ióny argónu tekutý dusík substrat (obrobok) Obr.142). ktoré sa vyrábajú z kalenej ocele a nástrojovej ocele s vysokým obsahom wolfrámu. . thinning) má široké oblasti využitia. ion rubbing) sa používa pre výrobu zrkadiel pre lasery. Pre biologické implantáty sa používajú dva druhy materiálov: mäkké tkanivá na základe polyuretánov a polyolefínov a tvrdé implantáty. nehrdzavejúce ocele a oxidická keramika. • Tvarovanie. ostrenie a leštenie (shapping.5. akustických filtrov. • Iónové čistenie (ion beam cleaning) používa sa na bombardovanie povrchu iónmi argónu pre získanie chemicky Čistého povrchu. • Struktúrovanie a tvorenie textúry (ion beam texturing) sa využíva pri úprave povrchu a chemickom čisteni biologických implantátov pre v humánnu medicínu.02 pm. Iónové čistenie odstraňuje nečistoty. rydla. 9. Používa sa pri výrobe integrovaných obvodov. Zvyčajne sa robi pred nanášaním tenkých vrstiev za účelom zvýšenia priľnavosti vrstiev. IBM leštenie sa využíva pre jemné lícovanie základných rovnobežných mierok. chróm. kobalt.5. piczolelektrických meničov. ale nachádza aj v strojárskej výrobe. a na tvorenie vzoriek pre transmisné elektrónové mikroskopy. pásových lamiel.141). elektroniky a polovodičovej techniky. ako sú dotykové hroty pre snímače. pri výrobe magnetických bublinových pamätí (obr. ako sú oxidické filmy a absorbované vrstvy na povrchu. 12]: • Hladenie a vyhladzovanie povrchov (ion smoothing.5. ako je titán a titánové zliatiny.3 Použitie technológie IBM Použitie technológie iónového lúča na úbcr materiálu je sústredené na oblasti optiky.5. polishing. Jednotlivé operácie technológie iónového lúča majú nasledovné oblasti využitia [1. holografických masiek (obr.

14S Príklad tvorenie drážok pomocou maskovania povrchu.5. 1 I Ľ iónový lúč OUPL/VNENA| ZÒNA Obr. Spôsob ustavenia a polohovania šošovky pri jej úprave je znázornený na obr. obr.144 Príklad výroby asférickej šošovky.5.Technológia iónového lúča IBM 265 obr.!44 ukazuje detail odoberanej vrstvy.141 Príklad prípravy holografickej masky [9] ON polomer y r = 0. frézovanie drážky . 3 * 1.I45.5.čiary o hrúbke 8 nm (80 Ä) do uhlíkovej membrány s hrúbkou 20 nm (200 Ä).01 NM I. a pri ostrení a preostrovaní monokryštaiických diamantových sústružníckych nožov pre mikroobrábanie.143 Príklad ostrenia diamantového náradia technológiou iónového lúča [9. Frézovanie sa robí pomocou masiek.ošovky odoberaná vrstva materiálu pred úpravou konečný tvar ión.5.I42 Príprava výroby magnetickej bublinovej pamäte [9.01 u m Obr. O jemnosti technológie hovorí príklad. ktorý nemá byť ovplyvnený iónovým lúčom . Obr. 10] ion ion ion p ó v o ď i ý tvar . • Iónové frézovanie (ion milling) sa použiva na tvorenie plytkých drážok. ktorý uvádza McGeough [9].12] a) ostrenie diamantového hrom pre mikrotvrdomer b) ostrenie reznej hrany monokryštalického diamantového nástroja pre mikrorezanie YA^//////////////A Obr. Uber materiálu iónovým lúčom mení pôvodný tvar sférickej šošovky na asférickú [9] D ) polomer r = 0.143a.5.5. fotorezistivny 20 um ^JERMAMURR 0 . obr.5.S.SUM permaloy chróm 2 0 1 0.0 um presnosť 0.5.6 N M Obr. Iónové rozprašovanie leptanie sa ako proces tvarovania používa pri výrobe asférických šošoviek. Môžu sa tvoriť pravidelné drážky so šírkou od 5 * 200 pm a hĺbkou okolo 1 mm [9].5. stred sférickej šošovky a sférický tvar šošovky Obr.143b.133 spolu so schémou iónového zariadenia.02 um O/.

Nasledujúce kapitoly sú venované vybraným postupom technológie iónového lúča. IB-PVD). a na iónové plátovanie iónovým lúčom (1B-IP ion beam ion plating). Je to metóda tvorenia tenkých vrstiev (rádové 1 -f 20 um) nanášaných vo vákuu rýchlosťou 0. Kladne nabité ióny inertného plynu sú v plazme urýchľované elektrickým poľom smerom ku katóde. Tieto okrem .j. pričom vrstvy môžu byť tvorené jedným chemickým prvkom alebo ťažkotaviteľnými zlúčeninami (chemickou reakciou odparovaného kovu vo vákuu za prítomnosti reaktívnych plynov). Ionizácia inertného plynu a odparovaného materiálu sa zvyšuje pridaním pomocných elektród (mriežok). kde povlakovaný materiál (substrát) má funkciu katódy.266 5. Iónové plátovanie je kombináciou metód odparovania a rozprašovania vo vákuu. ktoré sa používajú pri tvorení tenkých vrstiev a modifikácii povrchu. oxidy. nevytvárajú poviak v klasickom slova zmysle. je v dostupnej odbornej literatúre [ 1 . ako je iónová implantácia.1 um/min.5. ktorý môže byť buď odporový tepelný zdroj alebo elektrónové delo. Názov iónové plátovanie a podrobný popis technológie publikoval prvýkrát roku 1964 Matíox [5].4..5. Ióny bombardujú a kontinuálne čistia povrch pred následným povlakovaním. fyzikálne procesy povlakovania patria postupy naprašovania (Evaporation). ktoré používajú ionizáciu a iónový lúč pri tvorení vrstvy. 2 . ktoré prebieha v podmienkach vysokého vákua (10' 5 T I0' 2 Pa). modifikácia povrchovej vrstvy bombardovaním povrchu urýchlenými Časticami (iónová implantácia) 3.10"1 -f 10 Pa). tiež ÍVD (lon Vapour Deposhion) a IBAD (lon Beam Assisted Deposition).1 Iónové plátovanie Proces vákuového nanášania kovu formou pary v tlejivom výboji.5. 5. Kombinované techniky sú známe ako procesy tvorenia tenkých vrstiev iónovým lúčom IAC (Ión Assisied Coatings). Materiál na povlakovanie je odparovaný z odparovacicho zdroja. Táto sa nadchádza v plazme tlejivého výboja udržovanej pomocou jednosmerného alebo striedavého vysokofrekvenčného poľa. kombinácia techniky tvorenia vrstiev a modifikácie povrchu (IBAD. ako sú nitridy. Iónové plátovanie v tlejivom výboji je popisované ako jednoduché odparovanie vo vákuu. v novšej odbornej literatúre niektorí autori uprednostňujú označenie IBAD (lon Beam Assisied Deposition). Technológie tvorenia tenkých vrstiev pomocou iónového lúča sa delia do troch skupín: 1. Procesy modifikácie vlastností povrchovej vrstvy. Podrobný popis PVD procesov.4 Tvorenie tenkých vrstiev iónovým tufom Progresívne technológie Technológia iónového lúča našla široké uplatnenie v procesoch tvorenia tenkých vrstiev z plynnej fázy (vapour deposition). Delí sa do dvoch skupín [ l ]: na proces odparovania v tlejivom výboji (plazme) v podmienkach nízkeho vákua (0. V niektorej odbornej literatúre je proces rB-IP nazývaný ako IVD (lon Vapour Deposition). V súčasnosti nie je zavedený jednotný názov pre kombinované technológie. popísal prvýkrát Berghaus v roku 1938. Atómy a molekuly odparovanej látky sa prechodom cez plazmu tlejivého výboja ionizujú a po dopade na katódu (substrát) vytvárajú výborne priľnavý povlak. iónového plátovania (Ión Plating) a ich modifikácie. 5 ]. katódového rozprašovania (Sputtering). karbidy a iné zlúčeniny [8]. ale menia (modifikujú) vlastnosti povrchovej vrstvy. ako aj ostatných metód tvorenia tenkých vrstiev. tvorenie vrstvy na substráte (PVD Physical Vapour Deposition) 2. RIAC. Medzi PVD procesy (Physical Vapour Deposition) t. Pre základnú formu kombinovaného procesu sa používa aj názov lon Beam Mixing IBM. ako základ iónového plátovania.

tienenie 4 .20 V 100 A .tiejivý výboj 7-vákuum = 1 Pa 8 .146 Schematický diagram modifikácii iónového plátovania [5] 1 . 20 A 1 0 + 5W 5-20V 100 A výveva 5 .prívod inertného plynu 3 .vzorka (substrát) 5 .prídavná elektróda (trióda) 10 .odparovací zdroj 9 .5. 20 A 1 0 + 5 kV Iónové putovanie tendrodový syslém 9 40 V.termokatóda (tendróda) výveva 5 + 20V 100 A tonové plálovanie trioobvý systém 9 40 V.vysokonapäťová elektróda 2 .vákuová komora 6 .Technológia iónového lúča IBM Iónové platová nie diódový system 1 0 + 5kV 267 Obr.

dosahujú energiu okolo 3 keV [5]. Ionizované častice v tzv. triódového a tendródového systému modifikácie iónového plátovania. Typické zariadenie pre iónové plátovanie iónovým lúčom je na obr. tendródovom systémy (stvorelektródový systém).5. odparovanie materiálu je pomocou žeraveného vlákna [1] prúdovej hustoty Proces tvorenia vrstvy iónovým plátovaním je charakterizovaný nasledujúcimi parametrami [5]: • tlak vo vákuovej komore 10" -ŕ 10"* Pa.147 Schéma zariadenia pre iónové plátovanie v tlejivom výboji [5] : katóda chladená vodou vysoké napätie rj-Skv Ar pri vod plynu .vyrovnávacie vlákno y ocfcarovacia vlákno substrát 4 Obr.147.146 je znázornený princíp diódového.5. Klasické zariadenie pre iónové plátovanie je znázornené na obr. Na obr. usmerňujú častice v ich pohybe a umožňujú zvýšiť prúdovú hustotu na pokovovanej ploche. zdroj iónovje Kaufmanovho typu.5. piraniho mieria • Obr. Proces IB-1P použiva na bombardovanie povrchu externý iónový zdroj. . anóda^ žeravená katóda vrchná separátna ( 2 0 0 + 2000 V ) . Účelom použitia triódového a tendródového systému je zvýšenie ionizačnej účinnosti procesu.148. Ako externý iónový zdroj je použitý Kaufmanov zdroj. ktorý produkuje vysokoenergetické ióny.5.148 Schéma zariadenia pre iónové plátovanie s iónovým lúčom.5. mriežka stredná ( 2 0 0 v > | spodná . .268 Progresívne technológie zvýšenia intenzity ionizácie.

Ag-In na tvrdých materiáloch). v jadrovej energetike atd'. ktoré ovplyvňujú vlastnosti vytvorenej vrstvy. Používajú sa tam. Častice s nízkou energiou sú rozprašované po povrchu. použitie ťažšieho kryptónu zabezpečuje dobré čistenie povrchu aj pri pomerne nízkom tlaku. sprevádzané postupným zaplňovaním kanálikov. Častice s vysokou energiou sa implantujú do povrchu v lokálnych bodoch a majú za následok vznik mriežkových porúch v povrchových vrstvách. A1N. sú tlak (pri ktorom prebieha tlejivý výboj). Ag-Pb. stupeň ionizácie pár kovu. " prienik vysoko-energetických častíc do povrchu a ich ukotvenie. hustota toku pár kovu (výkon odparovača). za účelom zníženia trenia v tribologických sústavách (mäkké kovové filmy prvkov india (In). striebra (Ag). karbidov (TiC. • Tvrdé oteruvzdomé vrstvy tvorené reaktívnym spôsobom (RIP) na báze nitridov (TiN. 7 . WC. jeho použitie je limitované vysokou cenou. oxidov (A1 2 0 3 . Mo 2 C. alebo spätne do okolia. Parametre procesu. Nukleaácia vzniká prednostne v miestach porúch. medi (Cu). NbN. ktoré môžu mať charakter celistvých kryštálikov. Ionizačná účinnosť pri iónovom plátovaní spôsobuje. • urýchľovanie kladne nabitých častíc k zápornej elektróde. viacvrstvové povlaky na rýchlorezných nástrojoch pre výrobu ozubenia a platničkách zo spekaného karbidu) a vysokoexponovaných dynamicky . kde nie je možné použiť konvenčné mazadlá (vo vákuu. že atómy prichádzajúce na povrch majú široký rozsah energií. negatívny potenciál na substráte v rozsahu 1 -Ť 5 kV. • zrastanie (koalescencia) ostrovčekov. ktoré sa používajú na povlakovanie rezných nástrojov (jednoduché TiN vrstvy na rýchlorezných oceliach. (TiAl)N). vzdialenosť odparovací zdroj . alebo zliatin typu Cu-Pb. SiC. Ide o proces reaktívneho iónového plátovania (RIP).Technológia iónového lúča • IBM 269 • • • pracovný tlak v komore po prívode inertného plynu 1 -ŕ 1 0 " ' Pa: zvyčajne sa používa argón. stabilizácia prúdu výboja a následné natavcnie odparovaného prvku elektrónovým lúčom. pri použití ľahšieho hélia je potrebný vyšší tlak (pre udržanie výboja). TaN. Mechanizmus tvorenia iónovo plátovaných vrstiev je charakterizovaný vzájomne na seba naväzujúcimi štádiami [4. geometria dielca a jeho počiatočná teplota. ktoré sú náhodne rozložené na povrchu substrátu. Počas procesu naparovania a rozprašovania natavcných častíc kovu dochádza k nasledujúcim javom: • ionizácia častíc (asi 1 T 4 % zo všetkých molekúl a atómov). HfN). CrC). 8 ] : • Tvorba tenkých vrstiev.substrát. dáva však nižšiu kvalitu čistenia povrchu. • kolízia medzi povrchom substrátu a časticami (atómami a iónmi) inertného plynu alebo reaktívneho plynu. • rast zárodkov a vytváranie väčších ostrovčekov.). charakteru tuhých mazadiel. olova (Pb). • spätné rozprášenie atómov a iónov z povrchu substrátu. Taktiež vplývajú na tvorbu nukleačných zárodkov. ZrO) a iných zlúčenín (TiCN. tlejivý výboj medzi substrátom a zemnenou časťou aparatúry. Si 3 N 4 . Pri použití reaktívneho plynu sa tvoria vrstvy zlúčeninového typu. Využitie iónovo plátovaných povlakov s a uberá troma základnými smermi [ 1 . potenciál na substráte. 6]: • nukleácia kryštalických zárodkov. ktoré ostrovčeky oddeľujú.

149a ilustruje dej. optické.1 mikrometer 100 nanmstsr 1 000 Angslrom Obr. s nízkou hmotnosťou a vysokými úžitkovými vlastnosťami.1 pm). Prednosti iónovo plátovaných vrstiev sú vysoká homogenita hrúbky vrstvy. Reflexné vrstvy na paraboly reflektorov automobilov.5. t u h á látka ^(substrát) ión implantované skupina Iónov 00 0 atómy * substrátu oooooaoo! ooooooo*: • oo*oo*o. Obr. Takýmto bombardovaním možno meniť elektrické.5 pm. Iónové plátovanie dovoľuje nanášať vrstvy najrôznejších kombinácii odparovaného kovu a základného materiálu (substrát).149 A a) Schéma procesu iónovej implantácie •4 b) hĺbka prieniku a koncentrácia iónov v povrchu (spracované podľa [J. vynikajúca priľnavosť a nízka pórovitosť.01 + 0.149b znázorňuje rozloženie (koncentráciu) iónov v oceli bombardovenej dusíkom (energia iónov 100 keV. brzdné systémy. do ktorých implantované častice počas procesu prenikli. hliníku. zrkadlá.4. hustota toku 10 17 ión/cm 1 ). cínu (Sn). ktorý prebieha pri iónovej implantácii. leteckom priemysle.5. presnejšie podpovrchových a povrchových vrstiev. ako náhrada za klasické procesy (žiarové alebo elektrolytické) na spojovacích elementoch.5. nízkouhiíkových oceliach) používané v textilnom. chrómu (Cr). a tým dosiahnuť požadovaný stav povrchu a jeho úžitkové vlastnosti.. oo o o o o o •"o5 atómy N » Ojp modili kovaná Štruktúra implantácia iónov dusíka ao ocele EFLÍFTU 0. tribologické. tlmiče rázov. rámy okuliarov. kombinované materiály. J3J) tí*35 . bižutériu a iné. Dekoratívne vrstvy na plášte hodiniek. typicky okolo 0. korózne a ďalšie vlastnosti pevných látok. Tvorenie tvrdých vrstiev pre tzv.2 Iónová implantácia Iónová implantácia je proces modifikácie fyzikálnych alebo chemických vlastností tuhej látky bombardovaním jej povrchu zväzkom častíc urýchlených na energiu I0 l -ŕ 10 3 keV. kobaltu (Co) a titánu (Ti). 5. Ochranné hliníkové povlaky. TiC vrstvy na durale. mechanické.Progresívne technológie namáhaných dielcov (ozubené kolesá. Obr. vysokopevných materiáloch a nízkouhlíkovej rýchlokorodujúcej oceli. 5. pružinách.. (TiN. Iónová implantácia / .5.). ktoré pritom prenikajú pod povrch látky (do hĺbky 0. titáne. • Tvorba ochranných a dekoratívnych povlakov na báze hliníka (Al).

nepôsobí škodlivo na životné prostredie. a rým sa menia aj vlastnosti látok.5. ktoré sa metalurgickými metódami dosiahnuť nedajú.150.5. druhu energie urýchlených častíc. Množstvo a povaha porúch v štruktúre tuhej látky. neskôr sa implantácia dusíkových iónov do kalených ocelí začala využívať na zvýšenie ich prevádzkovej životnosti. a tým dosiahnuť také koncentrácie prímesí v základnom materiále. . žihaním. intersticial ne atómy a vakancie.Technológia iónového lúča IBM Obr. • • • proces prebieha vo vákuu. implantované povrchy môžu byť následne spracované tepelnou úpravou napr. Počas brzdenia v tuhej látke vyvolávajú urýchlené častice rad zmien trvalej povahy. difúziou. patrí medzi tzv. Výhody procesu iónovej implantácie možno zhrnúť: • každý ión môže byť implantovaný do každého materiálu. Od okamihu vstupu urýchlených častíc (iónov) do tuhej látky až po ich zabrzdenie prejdú určitú dráhu. pre zvýšenie koróznej odolnosti titánových protéz v humánnej medicíne. Implantácia umožňuje obísť pravidlá chemickej rozpustnosti. ktorá sa nazýva dolet.150). V súčasnosti sa používa na zvýšenie odolnosti rezných. dislokačné čiary a slučky.5. • je priamo aplikovateľná na dokončené dielce. jednak na úrovni atomámej (mriežkovc poruchy. medzivrstvy.150 Poruchy kryštalickej mriežky kovu v dôsledku jeho bombardovania vysokoenergetickými iónmi a) poškodenie pravidelnosti mriežky atómy iného prvku b) mriežka s dislokačnými poruchami Iónová implantácia sa začala priemyselne využívať okolo roku 1970 v polovodičovej výrobe. • implantovaná vrstva je spojená s materiálom bez tzv. Implantáciou sa takto mení štruktúra vrstvy. obr. ale najmä tvárniacich nástrojov voči opotrebeniu. proces šetrí drahé a kritické materiály. obr. ktoré takto vznikajú závisí od druhu látky. Je dôležité. ktoré môžu za istých podmienok zanikať. a tiež teplota v procese nespôsobuje metalurgické zmeny základného materiálu. Pri implantácii iónov prvku do kovu nastávajú v základnom materiále dva druhy zmien: • premiestňovanie atómov a vytváranie porúch a deformácia štruktúry kovu. • postupná zmena jeho chemického zloženia spôsobená zabudovaním príme s í (implantovaných iónov) do základného materiálu. Čisté technológie. že takto vznikajúci nový materiál (povrchová vrstva) sa netvorí na základe termodynamických zákonov rovnováhy. pretože nemá vplyv na tvarové zmeny. implantovať je možné aj leštené povrchy bez zmeny ich vzhľadu. jednak na úrovni makroskopickej (zmeny fyzikálnych vlastností ovplyvnených povrchov). do ktorej prenikajú urýchlené častice. pretože sa modifikuje len tenká povrchová vrstva (asi 100 nm). a od migrácie týchto porúch.

Typické prevádzkové parametre pri implantácii dusíkových iónov sú energia iónov (50 -e-150 keV). zvýšenie l únavovej životnosti povrchových vrstiev .10 ión/cm ) hĺbka prieniku (asi 100 nm) a koncentrácia implantovaných iónov v povrchovej vrstve (má tvar normálneho rozloženia).149b. hmotnostného separátora iónov. tvárniace a rezné nástroje pre spracovanie plastov a papiera. napríklad stelitovč nástroje na ťahanie medených drôtov. bronzu a diamantu -.implatácia (N*) a Av*) iónov do guličkových ložísk. urýchľujúcej. implantovaná dávka 17 2 (1 f 10 . 5]: • Elektrotechnický a elektronický priemysel: na výrobu mikroelektronických elementov. Obr. nástroje pre pretláčanie plastov.dusíkové ióny do medi a jeho zliatin -. ako sú veľmi plytké PN priechody polovodičov. .151 ukazuje priemyselne dostupné zariadenie na iónovú implantáciu. 5. nástroje zo spekaného karbidu na hlboké ťahanie. Implantácia dusíkových iónov do povrchu tvárniacich nástrojov zvyšuje 2 -r 5 násobne ich životnosť. • Strojárska výroba: na prípravu tzv. povrchových zliatin za účelom zlepäenia funkčných vlastností povrchov.a zlepšenie lomovej húževnatosti keramických materiálov. ako je odolnosť voči opotrebeniu — implantácia dusíkových iónov (N*) do hliníkovej zliatiny. obr.5. ktoré pracujú v nepriaznivých koróznych a škodlivých prostrediach . Obr. integrovaných obvodov a Špeciálnych súčiastok.151 Priemyselné zariadenie pre iónovú implantáciu (podľa prospektov fy Tecvac [ 14]) Oblasti použitia iónovej implantácie [2. terčovej komory a vákuového čerpacieho systému.272 Progresívne technológie Medzi hlavné nevýhody procesu sa radia vysoké náklady na zariadenie a náročnosť vysokého stupňa technológie. optickej a rastrovacej časti. na výrobu unipolámych a bipolarnych tranzistorov. ale aj rýchlorezné nástroje pre výrobu ozubených kolies.5. Zariadenie pozostáva zo zdroja iónov. korózii .

radiačná difúzia častíc a tepelné impulzy. po nanesení vrstvy je povrch substrátu bombardovaný vysokoenergetickými iónmi chemických prvkov (energia 100 . ale sú to tenké (niekoľko atómových vrstiev) vrstvy ovplyvnené prienikom vysokoenergetických iónov inertného alebo reaktívneho plynu do vrstvy a substrátu. 5. .4 J Kombinované procesy . bez požiadavky vzájomnej chemickej rozpustnosti alebo kompaktibility reagujúcich materiálov.Technológia iónového lúča IBM 273 Implantácia dusíkových iónov do nástrojových ocelí. alomv substrátu Obr. ktoré používajú obvykle inertný plyn na tvorenie iónov.152 Kombinovaný proces iónové zmiešavanie (ion beam mixing) [H tenká vrstva substrát Kombinované procesy využivajú výhody procesu implantácie a procesu nanášania tenkej vrstvy vo vákuu.152 schematicky ilustruje proces zmiešavania. spekaných karbidov titánových zliatin a legovaných oceli zvyšuje ich odolnosť voči abrazívnemu a adhéznemu opotrebeniu. kde sa namiesto iónov inertného plynu používajú reaktívne radikály 0 + . využívajú sa tzv. atómy tenkej vrstvy i. Niektoré modifikácie procesu sú charakterizované plynulým bombardovaním povrchu a súčasným nanášaním vrstvy.500 keV). Tieto procesy nepatria k Štandartným technológiám. Táto kombinácia dovoľuje vytvárať ovplyvnené vrstvy tenšie ako pri procese priamej implantácie.5. Táto medzivrstva nieje vrstva v klasickom zmysle. Ióny prenikajú cez nanesený film do povrchu substrátu a zároveň atómy vrstvy bombardované iónmi difundujú do základného substrátu a vytvárajú akoby medzivrstvu.5. Obr. kde vznikajú požiadavky na také vlastnosti povrchu. postupné zmiešavame Častíc. reaktívne modifiácie RIAC (Reactive lon Assisted Coating) a RJBAC {Reactive lon Beam Assisted Coating). napríklad nitridáciou . modifikácia fyzikálnych vlastností povrchovej vrstvy). Okrem procesu iónového zmiešavania (lon Beam Mixixng) a procesu depozície pomocou iónového lúča IBAD (lon Beam Assisted Deposition). Počas procesu dochádza k nasledujúcim javom: spätné zmiešavame častíc vrstvy a substrátu. CT a N\ Tieto procesy dovoľujú vytvárať nové druhy povlakov zlúčeninového typu s rôznou koncentráciou prvkov. . Implantácia iónov bóru a chrómu sa využíva na zvýšenie únavovej pevnosti materiálov.IBAD Kombinovaný proces alebo tzv.5. ale využívajú sa tam. ktoré bežnými procesmi nie je možné dosiahnuť alebo je to neekonomické (povlaky neobvyklého chemického zloženia. Zvučajne sa pri procesoch zmiešavania postupuje nasledovne: Najprv sa nanesie tenká vrstva povlaku konvenčným spôsobom vo vákuu. Zároveň teplota povrchu substrátu je oveľa nižšia v porovnaní s klasickým termochemickým spracovaním povrchu. iónové zmiešavame je proces tvorenia povrchových zliatin zmiešavaním častíc tenkej nanesenej vrstvy s atómami substrátu pomocou bombardovania povrchu vysokoenergetickými iónmi.

ložiská v plynových turbínach a iné. napríklad pre lepšie zakotvenie povlaku do povrchu.zlúčeninové vrstvy (TiN.5. TiC. Ako uvádza Bhushan [1] procesy zmiešavania predstavujú perspektívnu oblasť pri použití keramických materiálov . Implantácia dusíkových (N ) iónov do tej istej TiN nanovrstvy zvyšuje priľnavosť vrstvy a odolnosť povrchu voči opotrebeniu [2]. metastabilné vrstvy a epitaxiálne vrstvy. môže sa meniť stochiometrický pomer vzniknutej zlúčeniny. Tieto vrstvy zlepšujú ich trecie charakteristiky a otvárajú nové možnosti použitia týchto materiálov v extrémnych podmienkach vysokých teplôt bez mazania ako sú piestové krúžky v adiabatických motoroch.) na nitridickej (Si 3 N 4 ) a oxidickej (ZrO. Obr. 0 3 ) keramike. 5. sa menia chemické a mechanické vlastnosti vrstvy. Implantáciou dusíkových (N + ) iónov do vrstvy bóru (B) j c možné vytvoriť nové koncentrácie zlúčenín nitridu bóru (BN). A1 . Nanesenie nanovrstvy TiN o hrúbke 50 nm a bombardovanie povrchu iónmi Ar sa využíva. Bombardovaním povrchu. ktorá má zvýšenú koróznu odolnosť a je vhodná pre použitie v kozmickom a leteckom priemysle. ako už bolo viackrát spomenuté. vytvorením implantovanej „medzivrstvy" na + keramickom substráte [I j.274 Progresívne technológie Obr.152 Princíp rôznych zostáv zariadenia pre kombinované procesy [ 15] . Kombinované procesy sa používajú pre tvorenie špeciálnych vrstiev. ako sú tepelne rovnovážne vrstvy.153 ukazuje niektoré spôsoby kombinovaného procesu depozície pomocou iónového lúča (IAC). Implantáciou iónov fosforu (P + ) do niklovej (Ni) vrstvy vzniká zlúčenina typu Ni/P.

1990. and Future Trends of. 12. G.645 -655 Král.: Handbook of Tribology. -Búza. pp.hilI New York. Maňková. Annals of the CIRP Vol. a kol. Ferdinandy. J. Oceľové plechy XVII. 13. 1990.: Trends in Ion Implantation and Ion-Assisted Coatings. Ultraprecison Machining and Ultrafine Materials Processing. 1989 Vasilko. Bhushah.: Current Status in. McGraw. N. Wisscnschaft und Technik.ed Snoeys. F. Led... roč. Solnik-Legg. London. IH Wismar 1986 p. 468 Taniguchi..školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1985 Maňková. časť IV. 2. Annals of the CIRP Vol. Acta Mechanica Slovaca. H.2. I. 15. 3/1999.: Dekkyser. 9. 8. Frellcr. Surface and Coatings technology.O.35/2. 3.: Verbesserung der Oberflächcnschichten Metallischer Bauteile durch Ionenplaúeren. s.453-467 GLinther.: Advanced Methods of Machining.1991. 4. D. I. (1986). časť III. str. J. 1. 3. 7.vyd..573-582 Taniguchi. . I. H. 1-2. 14.38/2/1989. W. J. D. K. 1986 s. Prospekty Fy Tecvac Lcgg. Interný materiál fy Tecvac. I. 11. 1999. č. Král. Chapman and Hall.47-49 McGeough.l.: Nové materiály a technologic ich spracovania Alfa Bratislava. 135-138 Maňková. č.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. J.. 5. l. M. Oceľové plechy XIII. p..52-61 Maňková. Líška.5 : 1.Technológia iónového lúča IBM 275 L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. č. A..: Využitie vákuovo depozičných metód v strojárskej výrobe. Deamalcy.: Developments in Ion-asisted Coatings.l . Staelens. 10.progresívna technológia tvorby povlakov.: Advanced Coatings by Vapour Phase Processes. 6. K. M. 32/2/1983 pp.45-52 Maňková.. Ferdinandy. Anals of the CIRP Vol. (Kandidátska dizertačná práca . N.:Ochranné vlastnosti hliníkových ionovo plátovaných vrstiev v roztokoch s obsahom Cl iónov. R. B. Liska. K.: Ionovc plátovanie . G. Clarendon Press Oxford.: Aplikácia tenkých iónovo plátovaných vrstiev pre rezné nástroje.: Energy Beam Processing of Materials. 33/1987 pp. (I988).

14 AH 1.edfcia vedeckej a odbornej hteiatury doc. ADVANCED METHODS OF MATERIAL REMOVAL PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE Vydala Vienala. náklad 250 výtlačkov ISBN 80-7099-430-4 . Ing. vydavateľstvo a tlačiareň Košice Tlač: Vienala Návrh obálky: © Jaroslav Jar e ma 275 strán. 276 obrázkov.Strojnícka fakulta TU Košice . 45 tabuliek. vydanie. Hdikó Maňková. CSc.

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->