PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE

Ildikó MAŇKOVÁ

VENALA

, vydavateľstvo a tlačiareň KOŠICE 2000

Doc. Ing. Ildikó Maňková, CSc. Katedra technológií a materiálov Strojnícka fakulta TU Košice

Strojnícka fakulta TU Košice - edícia vedeckej a odbornej literatúry PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE ADVANCED METHODS OF MATERIAL REMOVAL ISBN 80-7099-430-4

Recenzia prof. Ing. Alexander Janáč, CSc. prof. Ing. Imrich Kazimír, CSc. prof. Dr. Ing. Lucio Enrico Zavanella Trnava Košice Brescia

© Technická univerzita Košice, Strojnícka fakulta, Ildikó Maňková, 2000 Návrh obálky/Cover design: © doc. Ing. Jaroslav Jarema, CSc. Jazyková úprava: Ing. Svetoslav Manko Tlač: Vienala, vydavateľstvo a tlačiareň Košice Printed in Slovakia

Obsah
Predhovor Použité symboly a označenia ÚVOD 1.1. Význam a pojem technológie 1.1.1 Technológia strojárskej výroby 1.2. Klasifikácia spôsobov obrábania Literatúra ku kapitole 1 P R O G R E S Í V N E T E C H N O L Ó G I E ÚBERU M A T E R I Á L U 2.1, Klasifikácia progresívnych metód úberu materiálov 2.2. Základné charakteristiky progresívnych technológií Literatúra ku kapitole 2 M E C H A N I C K É P R O C E S Y ÚBERU MATERIÁLU 3.1. O b r á b a n i e ultrazvukom 3.1.1 Princíp ultrazvukového opracovania 3.1.1.1 Zariadenie 3.1.1.2 Charakteristiky ultrazvukového obrábania 3.1.2 Uber materiálu 3.1.2.1 Vlastnosti materiálu obrobku 3.1.2.2 Akustický systém 3.1.2.3 Suspenzia 3.1.3 Materiál nástroja a opotrebenie nástroja 3.1.4 VIastnosti opracovaného povrchu 3.1.4.1 Drsnosť povrchu 3.1.4.2 Presnosť rozmerov pri ultrazvukovom obrábaní 3.1.5 Hlavné oblasti použitia USM 3.1.5.1 Rotačné ultrazvukové obrábanie Literatúra ku kapitole 3,1 3.2. Technológie abrazívneho lúča pre uber materiálu 3.2.1 AJM - princíp úberu a zariadenie 3.2.1.1 Charakteristika abrazívneho lúča 3.2.1.2 Vplyv parametrov AJM na proces úberu materiálu 3.2.1.3 Charakteristika povrchu po AJM procese 3.2.1.4 Oblastí použitia procesu AJM 3.2.2 AFM - charakteristika, princíp úberu a zariadenie 3.2.2.1 Mechanizmus úberu materiálu 3.2.2.2 Kvalita opracovaného povrchu pri AFM 3.2.2.3 Oblasti použitia AFM technológie Literatúra ku kapitole 3.2 3.3. Vodný lúč a abrazívny vodný lúč pre obrábanie 3.3.1 Princíp rezania vodným lúčom 3.3.1.1 Zariadenie pre vodný lúč 3.3.1.2 Charakteristika vodného a abrazívneho lúča V VI 1 3 5 9 13 15 18 20 28 29 31 31 32 34 35 36 37 38 40 41 41 43 44 45 48 49 49 51 51 54 55 55 58 60 61 62 63 63 64 68

l

:

3

3.3.2 Uber materiálu 3.3.2.1 Model zóny rezania AWJ lúčom 3.3.3 Vlastnosti opracovaného povrchu 3.3.4 Oblasti využívania vodného a abrazívneho vodného lúča 3.3.4.1 Abrazívny vodný lúč pre operácie obrábania 3.3.5 Prednosti technológie vodného lúča a perspektívy využitia Literatúra ku kapitole 3.3 4 C H E M I C K É A E L E K T R O C H E M I C K É PROCESY ÚBERU M A T E R I Á L U 4.1. Chemické obrábanie 4.1.1 Princíp elektrochemického úberu materiálu 4.1.1.1 K val ita opracovaného povrchu 4.1.2 Chemické frézovanie 4.1.3 Fotochemické obrábanie 4.1.4 Termické odstraňovanie ostrapov 4.1.5 Špeciálne postupy chemického opracovania Literatúra ku kapitole 4.1 4.2. Elektrochemické obrábanie 4.2.1 Princíp technológie elektrochemického obrábania 4.2.1.1 Elektrolyt a jeho funkcia 4.2.1.2 Vplyv materiálu obrobku na uber 4.2.2 Zariadenie a elektródy pre ECM obrábanie 4.2.3 Vlastnosti opracovaného povrchu 4.2.4 Oblasti použitia elektrochemického obrábania 4.2.4.1 Elektrochemické hĺbenie 4.2.4.2 Elektrochemické dokončovanie povrchov 4.2.4.3 Špeciálne postupy ECM upiaiovania 4.2.5 Vplyv ECM procesov na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Literatúra ku kapitole 4.2 E L E K T R O T E P E L N É P R O C E S Y ÚBERU M A T E R I Á L U 5.1. Elektroerozívne obrábanie 5.1.1 Princíp technológie elektroerozívneho obrábania 5.1.1.1 Zariadenie pre elektroiskrové opracovanie 5.1.1.2 Dielektrická kvapalina 5.1.1.3 Nástrojové elektródy a ich opotrebenie 5.1.2 Mechanizmus úberu materiálu 5.1.2.1 Prevádzkové charakteristiky procesu 5.1.3 Kvalita opracovaného povrchu 5.1.5 Použitie EDM technológií 5.1.5.1 Elektroiskrové hĺbenie 5.1.5.2 WIRE-EDM elektroiskrové drôtové rezanie 5.1.5.3 Elektroiskrové brúsenie 5.1.6 Vplyv technológie na životné prostredie Literatúra ku kapitole 5.1

68 71 78 81 82 87 89 91 93 94 96 98 101 104 105 106 107 108 111 114 115 118 121 122 125 128 133 134 135 137 137 140 142 144 147 151 153 156 158 160 161 163 165

5

III 5.2. Opracovanie laserom 5.2.1 Definícia lasera a základné vlastnosti laserového lúča 5.2.1.1 Druhy laserov a ich delenie 5.2.1.2 Účinok laserového lúča na materiál a uber materiálu 5.2.2 Zariadenie pre laserové opracovanie 5.2.2.1 C 0 2 l a s e r 5.2.2.2 Nd-YAG laser 5.2.2.3 Excimerové lasery 5.2.2.4 Prevádzkové charakteristiky priemyselne používaných laserov 5.2.3 Kritéria hodnotenie kvality povrchu po obrábaní laserovým lúčom 5.2.4 Použitie laserového lúča pre opracovanie materiálov 5.2.4.1 Rezania a delenie materiálov laserom 5.2.4.2 Vŕtanie laserom 5.2.4.3 Mikroobrábanie 5.2.4.4 Sústruženie laserovým lúčom 5.2.4.5 Laser pri dokončovaní povrchov 5.2.4.6 Obrábanie podporované laserom(LAM) 5.2.5 Porovnávacie hodnotenie laserovej technológie 5.2.6 Bezpečnosť práce a vplyv lasera na životné prostredie Literatúra ku kapitole 5,2 5.3. O b r á b a n i e lúčom plazmy 5.3.1 Vznik plazmy a plazmové zariadenia 5.3.2 Mechanizmus plazmového rezania materiálov 5.3.3 Použitie plazmového lúča pre opracovanie materiálov 5.3.3.1 Sústruženie plazmovým lúčom Literatúrakukapitole5.3 5.4. Opracovanie zväzkom elektrónov 5.4.1 Princíp opracovania elektrónovým lúčom a zariadenie 5.4.2 Použitie technológie EBM 5.4.2.1 Vŕtanie elektrónovým lúčom Literatúra ku kapitole 5.4 5.5. Technológie iónového lúča 5.5. í Princíp iónového lúča a zariadenia 5.5.1.1 Zariadenie pre technológiu iónového lúča 5.5.2 Iónový lúč na úber materiálu 5.5.2.1 Reaktívne leptanie iónovým lúčom 5.5.2.2 Leptanie pomocou iónového lúča IBAE 5.5.3 Použitie technológie IBM 5.5.4 Tvorenie tenkých vrstiev iónovým lúčom 5.5.4.1 Iónové plátovanie 5.5.4.2 Iónová implantácia 5.5.4.3 Kombinované procesy IBAD Literatúra ku kapitole 5,5 167 167 172 176 181 181 184 186 187 190 194 195 204 207 209 211 214 217 219 222 225 225 231 235 237 240 241 242 246 247 252 253 254 256 259 263 263 264 266 266 270 273 275

Poďakovanie Autorka ďakuje touto cestou Komisii Európskeho spoločenstva - generálne riaditeľstvo Brusel (Belgicko) a Európskej nadácii pre vzdelávanie Turín (Taliansko) za udelenie grantu na Spoločný európsky projekt TEMPUS PHARE S_JEP 12310/97: "Európske normy vo výuke strojného inžinierstva", s podporou ktorého bolo umožnené vydanie tejto knihy. Koordinátor projektu: doc. Ing. Jozef Beňo, CSc. Strojm'cka fakulta TU Košice, Kontraktor projektu: doc. Ing. Ildikó Maňková,CSc. Strojnícka fakulta TU Košice. Hlavní partneri a spoluriešitelia projektu: Dr. David Lloyd a prof. Dr. Stuart Spraggett Coventry University (UK), prof. Dr. Lucio Zavanella Università degli Study di Brescia (I), Ing. Peter Kelman University Vienna (A), prof. Ing. Alexander JanáČ.CSc. a doc. Ing. Michal Štefánek.CSc. Materiálovo-technologická fakulta STU Trnava (SK), ktorí svojimi pripomienkami, pomocou a podnetnými návrhmi prispeli k vydaniu tejto publikácie.

Ackno wledgem ent Author would like to express the thanks for support given by the Commission of European Communities, Directorate-General XXII, Bruxelles (Belgium) and European Training Foundation Torino (Italy). The donation to the Joint European Project Grant TEMPUS- PHARE S J E P 12310/97 entitled ..European Standards in Mechanical Engineering Education, enabled edition of this book. Project Coordinator: Jozef Beňo, Faculty of Mechanical Engineering Technical University of Košice (SK), Project Contractor: Ildikó Manková, Faculty of Mechanical Engineering Technical University of Košice (SK), Local coordinators and partner institutions: David Lloyd and Stuart Spraggett - Coventry University (UK), Lucio Zavanella - Università degli Study di Brescia (I), Peter Kelman - Technical University of Vienna (A), Alexander Janáč and Michal Štefánek - Slovak Technical University Faculty of Materials and Technology ,Trnava (SK).

netrúfa si povedať. Význam slova advanced je v anglickom jazyku ponímaný ako „zdokonalený. prípadne názov pre pôvodne nekonvenčné metódy. ale aj z pohľadu energetického. Bolo by veľmi odvážne. Sú to najmä postupy presného a vysokopresného rozmerového opracovania. storočia v oblasti sdnej skupiny technológií spracovania materiálov. ak by sa to nestalo aj s touto knihou. Je veľmi ťažké nájsť vhodné spojenie. Na druhej strane sa ale mnohé z týchto technológií stávajú dominantnými v oblastiach. že je viac účinné. Táto kniha je určitý pohľad na súčasný stav poznatkov v jednej vednej oblasti.Predhovor Stalo sa už tradíciou. pokrokový. Možno preto. že si myslíme o písanom slove. ktoré ľudstvo nadobudlo za posledných 50 rokov XX. Množstvo poznatkov. pričom táto • oľba odráža aj ich postavenie v súčasnom vývoji technológií opracovania materiálov. Názov knihy vychádza z anglického názvu Advanced Meíhod of Materiál Removal. Je oveľa viac. Samozrejme. moderný. Je pokusom o systematický pohľad na tieto technológie opracovania z aspektu obrábania a ich miesto vo výrobnom procese súčasnosti. ktoré bez toho. či už priamo dostupných alebo známych len vo väzbe na rôzne prehľady literatúry vo vedecko-odbomých dielach. november 2000 Ildikó Manková . ktoré nachádzajú stále širšie uplatnenie v priemyselnej výrobe. Pričom v žiadnom prípade nechce zdôrazňovať ani „preceňovať" význam týchto moderných výrobných technológií. ktoré sa zrodili v poslednej štvrtine XX. ekologického a ekonomického. majú a budú mať čo povedať. neskôr nazvané ako netradičné spôsoby úberu materiálu. že ak chceme vyjadriť svoj názor. Košice. ktoré využívajú aj iné formy energie než je energia mechanická. Možno niekedy. Autorka zvolila názov progresívny s ohľadom na názory a odporúčania odborných konzultantov diela. že tieto technológie splňujú náročné požiadavky modernej výroby nielen v oblasti automatizácie. Je veľa kníh. že kniha túto tému naplnila alebo dokonca vyčerpala. pokročilý. geometrickým radom rastie a nie je v silách jedného človeka. netradičných výrobných technológiách úberu materiálu (materiál removal) a ich perspektívach. aby to v akomkoľvek časovom období zvládol. aby si ich niekto všimol upadli do zabudnutia. Ako napísal jeden môj kolega „odborné knihy nie sú bestsellermi a oveľa rýchlejšie upadnú do zabudnutia". Jej účelom je podať prehľad o tzv. mikroobrábania a nanotechnológii. progresívny. Zároveň je snahou o ucelený prehľad informácií a poznatkov z oblasti technológii. ale aj budúcnosti. napíšeme to. Kniha si nekladie za cieľ byť prísne vedeckým dielom. ktoré mali. vyšší. Skôr chce svojim prístupom ukázať -ispoň časť poznatkov. Je takisto potrebné zdôrazniť. itoročia a ich miesto vo výrobnom procese.

B B C C konštanta atómová hmotnosť absorbe i a objemový pomer obsahu brúsnych častíc lineárny uber opracovaná plocha konštanta Šírka povrchu konštanta množstvo nosného média experimentálne stanovená konštanta reprezentujúca časť lúča v reze koeficient trenia výtokový koeficient dýzy priemer štrbiny v dýze Youngov modul pružnosti intenzita prenosu energie energetická hladina energetická hladina špecifická energia pre deformačné opotrebenie sila pôsobiaca na časticu normálová sila konštantný tepelný tok Faradayova konštanta obsah tepla tvrdosť podľa Brinella tvrdosť podľa Vickersa tvrdosť podľa Rockwella tvrdosť obrábaného materiálu výstupná intenzita výkonu intenzita žiarenia v strede lúča R Ra RP R( Rw Rz S S T H: HB HV HRC H. Ej Ed [J/mm2] [mm] [MPa] intenzita plošného úberu intenzita objemového úberu odrazivosť (reflektivita) stredná aritmetická drsnosť povrchu hĺbka prieniku elektrónov polomer valca pre médium polomer obrobku výška nerovností hrúbka materiálu medza rozprašovania absolútna teplota teplota teplota urýchľovacie napätie rýchlosť prúdenia plazmy objem odobratého materiálu pre jedno zrno úbytok objemu elektródy úbytok objemu obrábaného materiálu objemový uber materiálu [um] [m] [m] tm] [pm] [mm] [atóm/ión] [°K] ľC] Fc Fn F. F fN] [N] [J/s 1 .cm" ] 2 vni VRR [m 3 ] [m3/s] .cm2] [W. [J/m3] T] V V K Kľ konštanta koncentrácia abrazívnej zmesi [J/kg ] 1 m L [mm/min] [cm 2 ] U [mj [mm] celková energia potrebná na natavenie jednotkového množsrva materiálu dĺžka kontaktu zrna s obrobkom meraná oblasť molekulová hmotnosť počet zŕn v zábere Avogadrovo číslo c Q [g] M M N N" Qs Q\ [mm 2 /mtn] [mmVmin] cD D E Ľ E.VI Použité symboly a označenia A A A Ab AL A.cm 2 ] i m [V] [mVs] [m 3 ] va VE I rw.

E d t 1 i ti tm [MPa] [mm] [mm] [mm] [mm] L nim] [s] [mm] [s] [s] d ™ d> [mm] [mm] [m m] d. m.nť'. [l/s] [mm] V| V v.Ir­ šírka reznej medzery rýchlosť zvuku v magnetostrikčnom materiále Špecifické teplo priemer vtlačenej oblasti hĺbka úberu materiálu hĺbka rezu (prienik laserového lúča do materiálu) priemer lúča vzdialenosť priemer zmiešavacej trubice dýzy pre vodný lúč priemer štrbiny v dýze priemer lúča v ohnisku priemer brúsneho zrna posuv lúča frekvencia zmeny magnetického poľa ohnisková vzdialenosť šošovky frekvencia impulzu rezonančná frekvencia šírka medzery medzi elektródami (nástrojom a obrobkom) Planckova konštanta hĺbka zóny rezného opotrebenia hĺbka zóny deformačného opotrebenia prúdová hustota in.VII z.. y7 [m] hĺbka ostrosti mocenstvo iónov atómové číslo hĺbka rezu prierez iónového lúča k [W. -i <«. f f f [mm] [mm] [mm] [mm] [l/s] [mm] [l/s] U U [mm/s] C h.K'l [mm] [cm] [mm] P r rr r. vc ve [mm/s] [m/s] [m/s] [m/s] [m/s] [mm] [mm] w e [mm] j [ A/mm2] .kg-'. a a. íg] [mm] C d d [J.K"'] koeficient tepelnej vodivosti dĺžka magnetostrikčného jadra dĺžka záberu zrna prírastok dĺžky hmotnosť častice rozmerové opotrebenia nástroja tlak kvapaliny zaoblenie vplyvom rezania polomer sfokusovaného lúča polomer rovinného okienka lasera polomer lúča hrúbka materiálu Čas hĺbka vrypu zma čas trvania impulzu čas pôsobenia častice na povrch nepravidelnosť škáry rýchlosť posuvu lúča vody rýchlosť posuvu rýchlosť prúdenia kvapaliny rýchlosť pohybu abrazívnych častíc rýchlosť rezania maximálna rýchlosť pohybu abrazívnych častíc šírka rezu divergencia (rozbiehavosť) lúča i T mm] 2 [cm ] [mm] [m/s] [mm] [ml .

e E.m-5] hĺbka vtlačenia zrna merná hmotnosť hustota abrazívneho materiálu elektrická vodivosť kovu normálové napätie pôsobiace na zrno guľového tvaru kritérium krehkosti materiálu je to pomer pevnosti v strihu k pevnosti v lome daného materiálu uhol sklonu vodného lúča pri rezaní (uhol rezania) Sw p Pl a. [Q'1. o. a a e ™ a. K e .m"1] [N/m 2 ] T.vm z A uhol dopadu iónov dovolená odchýlka rozmerov opracovaného povrchu nábehová a výbehová oblasť tepelná difuzivita uhol vychýlenia lúča uhol dopadu lúča na povrch koeficient m agnetos trike neho predĺženia dolná alebo horná odchýlka od nominálneho rozmeru elementárny náboj [AT'-m"1] merná vodivosť elektrolytu X vlnová dĺžka vlnová dĺžka laserového svetla [mm] fkg.m"3] [kg.

Publikácia vysvetľuje a objasňuje pojmy. Je potrebné zdôrazniť slová -alternativa" a „variant". progresívne. ktoré využívajú známe fyzikálne a chemické javy na uber materiálu i akustické vlnenie. technickej verejnosti známe prívlastky. Čitateľa možno napadne otázka. Na druhej strane c potrebné zdôrazniť.. čo je Aodnuté určitou konvenciou. sa používajú na odlíšenie technológií spracovania •^iieriálov. „Netradičné. že iba čitateľ. aby v : vytvorený vhodný slovenský ekvivalent jednotlivým pojmom. nových druhov konštrukčných materiálov (kompozitné materiály. elektrický výboj. aby nedošlo k mylnej predstave a k preceňovaniu možnosti týchto technológií spracovania materiálov a výroby dielcov. Výrobné technológie.'Aterizujú technológiu alebo jej sprievodné javy. keramika). a nástupu počítačovej techniky. . Z uvedeného dôvodu sú v jednotlivých kapitolách publikácie uvádzané (v zátvorke zošikmeným písmom) zaužívané anglické označenia :». elektrolýzu. špeciálne" Tííto. Zavedenie určitej pojmovej disciplíny si vyžaduje vidieť aj pozadie -c-a týchto technológií. ktoré vzhľadom na silný vplyv anglosaskej odbornej literatúry (prevažne amerických. plazmu.1 1 ÚVOD Cieľom a úlohou predkladanej publikácie by mal byť súbor poznatkov o oblasti výrobných technológií. tok fotónov . Na otázku. prečo toľko odlíšení. Autorka zdôrazňuje výraz „mal byť" z dôvodu.laser. ako aj rôzne prístupy jednotlivých vedeckých škôl. že využitie niektorých procesov netrvá tak dlho a nie je ani tak široké. tok elektrónov a iónov) zaznamenávajú prudký rozvoj v druhej polovici XX. názvom a javom. čo je správne. soíistikovaných technológií spracovania materiálov. vysokotlakový vodný lúč. Názvom predkladanej publikácie ako aj pozadím vývoja týchto technológií chce i-itorka podporiť toto označovanie. ktoré používajú na uber materiálu aj iné formy energie ako je čisto mechanická energia. čiastočne nemeckých a japonských zdrojov v anglickom rreklade) vnášajú mnohokrát nejednotnosť do používania a interpretácie názvov. Využite týchto metód predstavuje niekedy alternatívu a/alebo variant k tradičným •-echnológiám (dnes niekedy nazývaným klasickým technológiám). mov a javov. ktorý hľadá relevantné informácie bude vedieť posúdiť. storočia ako výsledok intenzifikácie výskumu a vývoja: • • • • špeciálnych oblastí fyziky (kvantová elektronika). ktoré na vytvorenie požadovaného tvaru dielca využívajú iné formy energie než nrchanickú. či tento cieľ kniha naplnila. v súčasnosti označovaných tiež ako progresívne '^chnológie. Predkladaná publikácia podáva čitateľovi pohľad na súčasný stav poznatkov a na perspektívy -"alšieho vývoja „netradičných" technológii. nekonvenčné. ktoré . Napriek tomu. poznatky zhromaždené v tejto publikácii budú iste zaujímavé pre široký okruh technicky ale aj netechnicky zameraných záujemcov. nie je jednoznačná odpoveď a to má potom za následok mnohé •epresnosti interpretácie.

netradičný" zaraďujú technológie opracovania materiálov. Abrasion and Erosion. aj v iných výrobných technológiách. superfinišovanie. Čo vyplýva z podstaty úberu materiálu v týchto procesoch. Pomenovanie „netradičné technológie obrábania" (anglicky: Nontraditioiia! Method of Machining) je zaužívané v americkej odbornej literatúre. 1991). leštenie pásmi a technológiami výroby ozubených kolies. Výstižné triedenie procesov obrábania podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu podáva Kaczmarek (1976) vo svojej knihe Principles of Machining by Cutting. . žc názov „nekonvenčné technológie" je medzi technickou verejnosťou často používaný a jeho význam je viac-menej spojený s elektrofyzikalnými a elektrochemickými technológiami. používané u nás dnes už klasikmi technológie obrábania Hirschfeld (1953). kde v roku 1986 publikovali Snoyers. kde klasifikuje a popisuje jednotlivé netradičné postupy obrábania. V technológii obrábania sa pomenovanie špeciálne technológie spája skôr s dokončovacimi spôsobmi obrábania ako lapovanie. abrazívnym pôsobením a eróziou). Zároveň sa tento príspevok stal východiskom pre systematické triedenie poznatkov o rozdielnych spôsoboch výroby dielcov. Buda. iónov a elektrónov používa. V tomto vedeckom príspevku boli klasifikované nekonvenčné technológie obrábania podľa použitého zdroja energie na uber materiálu. plazmy. storočia. Pomenovaním „nekonvenčné" v zmysle opačne ku konvenčnému. E. Vigner (1984). pre technológie zvárania (Turňa. Metahvorking Science and Engineering. ale využívajú k úberu materiálu pôsobenie rôznych fyzikálnych alebo chemických javov. Používanie názvu „nekonvenčné technológie" podporila aj vedecká spoločnosť CIRP (Medzinárodná spoločnosť pre bádanie v strojárskej výrobe so sídlom v Paríži) vo svojich periodicky vydávaných dokumentoch Annals ofthe C!RP. Staelens a Dekeyser (1986) základnú klasifikáciu fyzikálno-chemických metód úberu materiálu pod názvom Non-conventional Materiál Renioval Processes (v preklade Nekonvenčné procesy úberu materiálu). Prikryl. M. Či ide o rezanie alebo brúsenie).2 Progresívne technológie V technológií obrábania sa pod prívlastky „nekonvenčný. ktoré nepoužívajú „klasický" rezný nástroj s určitou alebo neurčitou reznou hranou (podľa toho. Uvedené triedenie je v našich podmienkach menej zaužívané. (v preklade Princípy obrábania rezaním. ktoré využívajú iné zdroje energie ako energiu mechanickú zaraďuje do kategórie erozivne obrábanie. Možno konštatovať. 1989) alebo technológie tvárnenia {Mielnik. lasera. ktorá okrem iného vydáva v periodických cykloch rozsiahlu encyklopedickú publikáciu Handbook of Machining (\ preklade Príručka obrábania). vyššie uvedené prívlastky sú doplnené ďalším spojením a to „špeciálne technológie". že okrem technológie obrábania sa fyzikálny princíp ultrazvuku. Tento názov sa používa napr.: Špeciálne metódy zvárania. reprezentovanej odbornou spoločnosťou ASME (Americká spoločnosť strojných inžinierov). Vzhľadom na to. kde procesy úberu materiálu. Toto pomenovanie sa u nás začalo používať v 90-tych rokoch XX. Békés (1967) sa od začiatku ich vývoja a priemyselného uplatnenia až po súčasnosť charakterizovali predovšetkým elektrofyzíkálne a elektrochemické metódy obrábania.

Technológia je súbor procesov. (Taniguchi. Použitá technológia preto. "klasických" procesov.1 Význam a pojem technológie Limitujúcim faktorom úrovne strojárskej výroby j c použitá technológia. kde sa aplikujú vedecké princípy a praktické znalosti do fyzikálnej podstaty a systémov. ukazuje sa. Odborná verejnosť zatiaľ nie je jednotná v tejto oblasti. že tieto postupy vždy predstavovali technologický pokrok vo výrobe. posun. ktoré sa stávajú dnes už bežne používanými výrobnými prostriedkami modernej priemyselnej výroby. vodným lúčom. slovenskom progressive. To je celkom odlišné od väčšiny klasických (tradičných) spôsobov úberu materiálu obrábaním. vzostupný. frézovanie. obr. Stanovuje funkčné. či je potrebné tieto výrobné technológie používaním rôznych prívlastkov odlišovať od bežne zaužívaných tzv. Najnovšie sa začína zaužívať aj pomenovanie Innovative Manufacturing Processe s (van Luttervelt 1989. že technológia je vedný odbor. 1988). Technológia má celkovú štruktúru a klasifikáciu. vrdemng . 1.1. v ŕ t a n i e . autora). zvýšiť napr. úžitkové. vo výrobe integrovaných obvodov a iné. Ich progresivita spočíva V tom. kde v priebehu procesu nástroj a obrobok nie sú v priamom kontakte. . že procesy riadenia. rovnako ako procesy riadenia a automatizácie.. že v Kzyku používaný pojem progresívny v zmysle pokrokový v anglickom preklade nesmie byť srwoie sa mení jeho význam.-c d management .1. progressive . má svoje opodstatnenie v tom.pokrokové. že ona stanovuje nároky na spotrebu energie. pokrokový.znamená (moderný. Napriek vyššie uvedenému. ale v určitej regulovateľnej vzdialenosti od seba. kde je materiál odoberaný vplyvom mechanického namáhania strihom/šmykom (sústruženic. Tonshoff 1993) (inovačné výrobné procesy). Ako príklady možno uviesť elektroiskrové hĺbenie tvárniacich nástrojov.postupné kalenie (pozn. Ĺ lugličtiny: advanced . teda určuje energetickú náročnosť výroby. Zároveň jc pre nich charakteristické. Anglický výraz progressive znamená totiž postupná napr. že sú založené na elektrických.•:. 1989) (v preklade moderné alebo progresívne/pokrokové metódy obrábania). chemických a tepelných princípoch úberu materiálu (v prípade obrábania). stúpať. Eversheim 1993. Pre doplnenie jc potrebné uviesť. rezanie/delenie materiálov laserom. zlepšenie. čo sa len trochu líši od bežne zaužívaného alebo klasického procesu. Lowe [2] uvádza. laserové technológie v automobilovej výrobe. úvod 3 V ostatných rokoch sa čoraz častejšie v súvislosti s týmito technológiami objavuje spojenie Advanced' Mexhod of Machining (McGeough. K'ónig 1997. veď progresívne môže byť všetko. Mnohokrát neprirodzene vyznieva označenie „nekonvenčná technológia" pre elektroiskrové procesy. Samozrejme bude na čitateľovi a odbornej verejnosti aké stanovisko zaujme k predkladanému názvu. pravidiel a návykov používaných pri výrobe rôznych druhov rrodukcie v ľubovoľnej sfére výrobnej činnosti. Otázkou zostáva. spotrebu surovín a stupeň ich využitia. moderné riadenie). optimalizácie a automatizácie sú ich prirodzenou súčasťou a predstavujú sofistikované inteligentné prostredie riadiaceho systému stroja a procesu. ale aj laser a ďalšie. že pomenovanie „progresívne technológie" v spojení s ýmito výrobnými postupmi. ) alebo abrazívnym pôsobením nástroja na povrch (brúsenie). dekoratívne a komerčné vlastnosti •ýrobkov a tým vlastne podmieňuje rozvoj celého počtu výrobných odvetví. odvetvie ľudských znalostí.

4 Progresívne technológie Konkrétna technológia obsahuje hlavnú časť forma!izovaných. ktorá rozlišuje dva prístupy jej ponímania. . l Štruktúra technológie ( zdroj. TECHNOLÓGIA KNOW-HOW POSTUPY VEDECKÉ PRINCÍPY ZARIADENIA ORGANIZÁCIA VÝSKUM MERANIE APLKACA ARTEFAKTY ŠTRUKTÚRA SYSTÉM O b r .Lowe [2]) Samotný pojem technológia' (angl. Ešte v nedávnej minulosti sa spájala iba s pojmom strojárska technológia a mnohokrát iba s technologickým postupom výroby dielcov. technologický vývoj krajín tretieho sveta. ad i) Technológie súvisiace s rozvojom spoločnosti vychádzajú zo všeobecne poňatého pojmu technológie ako súboru vedeckých poznatkov a definujú nové a novokoncipované vedné odbory ako sú informačné technológie. náuka o mori a morské technológie. ktorých cieľ a podstata spočíva vo výskume výrobných prostriedkov a procesov. zručnosť a iogos veda. Technológia je podľa výkladových slovníkov komplex vedeckých poznatkov. i) ii) Technológie ako súčasť rozvoja vedy a spoločnosti Technológie uplatňované priamo vo výrobe. vedy a techniky a jc založená na všetkých vedeckých a praktických poznatkoch ľudstva. biotechnológie. kde význam techné }t poznatok. v odkrývaní a formulácii zákonov a princípov výrobných procesov a v príprave základne pre optimalizáciu výrobných procesov. ktorými sa suroviny menia na výrobky {pozn. prenosných vedeckých poznatkov a má jednoznačné atribúty ako sú jedinečné postupy pre výskum. vytvára materiálnu a informačnú základňu ich rozvoja. Technológia je úzko spojená s vývojom poznania. ale tiež priemyselné a materiálové technológie. čím sa technológia degradovala do polohy málo vedeckého a skôr empirického návodu na výrobu a strácala na význame. technológie životného prostredia. slovné spojenie pochádzajúce zo starovekej gréčtiny. než ako to bolo zaužívané v našich podmienkach. meranie a priemyselnú aplikáciu. autora). ľudský faktor a technológie. náuka. storočia posunul pojem technológie a tým aj strojárskej technológie do inej polohy. nukleárne technológie. l . Podľa slovníka cudzích slov technológia jc náuka o prostriedkoch a procesoch. Technológia podnecuje vznik nových oblastí vedy a techniky. technology) sa v súčasnosti chápe a používa v širších súvislostiach. Vývoj v posledných desaťročiach XX.

2: vývoj nových materiálov (konštrukčné a nástrojové materiály) vývoj nových a inovovaných princípov technológie spracovania materiálov. autora). . konkrétne k technológii strojárskej výroby a jej definícii. N O V É FOHMY ORGANIZÁCIE VÝROBY EKOLÓGIA VÝR08Y EKONOMIKA VÝROBY I S T R O J Á R S K A í ROZVOJ TECHNOLÓGIÍ NOVÉ PRINCÍPY TECHNOLÓGIÍ _ INOVAČNÉ TECHNOLÓGIE V Ý R O B A NOVÉ MATERIAL Y ^ - VSTUP ELEKTRONIKY pre konštruovanie nové nástrojové materiály Obr.ŕdnotlivých vedeckých škôl. anglická odborná literatúra používa slovo r-Tduaioii (pozn. 1.1 Technológia strojárskej výroby Vývoj poznania silne ovplyvňuje rozvoj priemyselnej a teda aj strojárskej výroby. nové formy organizácie výroby. 1.1. Strojárska výroba (Production' (Manufacturing) Engineering) je výber výrobných rroätríedkov a výrobných metód za účelom optimalizácie použitia výrobkov podľa technologických kritérií. systém procesov. íe to postupnosť funkcii. Pre jasnejšiu orientáciu čitateľa sú ďalej vysvetlené jednotlivé pojmy spojené s technológiou strojárskej výroby podľa najnovších poznatkov a prístupov . Strojárska výroba zahŕňa návrh a konštrukciu výrobku.1. Výroba (Production) je. automatizácia. pre ktorú predstavuje synergiu najnovších poznatkov vedy a techniky v štyroch základných skupinách ako to znázorňuje obr. elektronizácia a CAx technológie (Computer Aided). Technológia tvorí a rozvíja teoretickú základňu priemyselnej a teda aj strojárskej výroby a jej úlohou je prinášať pokrok v technologickej a vedeckej základni a rozvíjať princípy výroby namiesto empírie a improvizácie. klasifikácii a chápaniu. ktorých cieľom je odkrývanie a formulácia zákonov a princípov priemyselnej výroby.1 Úvod 5 ad ii) Technológie uplatňované priamo v procese výroby predstavujú komplex vied. ktoré vedú k tvorbe produktov spracovaním alebo spájaním materiálov a potom ich montážou na finálny výrobok. predmet). technológiu označovanie Manufacturing je v americkej odbornej literatúre.2 CAx technológie monitorizácia procesov Súčasné súvislosti rozvoja strojárskej výroby Z toho vyplývajú aj nové prístupy k technológii. ktorých výsledkom je produkt (výrobok.

obrábanie. zariadení a strojov.. Jej výsledkom má byť dosiahnutie vytýčených cieľov v plánovanom časovom slede s primeranými ekonomickými a ekologickými parametrami. pomocné výrobné procesy {opravy. kde je potrebné zapojiť do jedného celku okrem čisto technických a technologických faktorov aj ďalšie.) a na výstup finálnych výrobkov. Od vyššie uvedeného delenia sa odlišuje tým. ekologické. náhradných dielcov) a vedľajšie procesy (skladové hospodárstvo.. ktorej predmetom skúmania je podstata. ktoré sa líšia spôsobom realizácie vo výrobe. doprava. že presnejšie špecifikuje dosah jednotlivých technológií: . Nevýhodou tejto deľby v modernej flexibilnej a počítačom riadenej výrobe sú časové.). Komplexná technológia a jej rozvoj si vyžaduje oproti klasickému postupu systémový prístup. energia. liatie. energetické a sociálne faktory. dielcov a montáž). energetické a materiálové straty. Výrobný proces (Production Process) je súbor činnosti ľudí. že technologická schéma sa zjednodušuje na vstupné prvky (materiál. Zahrňuje hlavné výrobné procesy (výroba polovýrobkov. ktorú prezentujú publikácie vedeckej spoločností CIRP (1986) a v doplnenej a upravenej forme Vasilko (1998). dielce a výrobky. spracovania a zúžitkovania odpadu. prášková metalurgia tvárnenie a tvarovanie. energetické hospodárstvo. laboratóriá. výroba náradia.. Posudzuje existujúci spôsob výroby a hľadá nové spôsoby premeny materiálu na polotovary. Zabezpečuje požadovanú kvalitu predmetov na požadovanej ekonomickej. vzájomné vzťahy a zákonitosti procesu výroby dielcov. ktorých výsledkom sú určité druhy výrobkov. povrchové úpravy Novšia klasifikácia. skúšobne. Pre odstránenie týchto strát sa uplatňujú tendencie spájania a hovorí sa o integrovanej technológii a komplexnej technológii. energie. delí technológie spracovania materiálov na šesť základných druhov. strojov a procesov.. Technológia strojárskej výroby (Production Engineering Technology) je komplexná vedná oblasť. zváranie a spájanie. Súčasťou technológie strojárskej výroby sú technológie spracovania materiálov {Materials Processing Technology). Klasické chápanie technológie strojárskej výroby delí výrobu na fázy a stupne. kde sa uplatňuje špecializácia pri výrobe dielcov a kooperácia pri kompletizácii hotových výrobkov.6 Progresívne technológie výroby a výrobný proces. Integrovaná technológia zlučuje jednotlivé medzistupne a fázy výroby tak. Technológia a strojárska výroba sú vzájomne spojené ako teória a prax. Komplexná technológia zahrňuje celý systém problematiky od suroviny. ale v súčasnosti už aj na požadovanej ekologickej úrovni. Integrované technológie na základe výrobného postupu materiálu a využívania energie spájajú jednotlivé technologické operácie a procesy do jedného výrobného celku. výrobu nástrojov a zariadení ich údržbu a informácie potrebné na zabezpečenie hospodárnosti a ekonomiky výroby. materiálu. modelov. cez používanie výrobku jeho životnosť až po likvidáciu použitého výrobku a s tým spojené všestranné ekologické vplyvy. technologickými zvláštnosťami a výsledným efektom. ktoré sa obyčajne delia na: • • • • • • zlievanie. vplyvov na životné prostredie.

spájkovanie. Z vyššie uvedeného delenia vyplýva. na delenie využívajú plastické alebo krehké porušovanie materiálu. fotochemické leptanie. zlievanie) C2) tvarovanie materiálu plastickou deformáciou (tvárnenie ) C3) tvarovanie práškovou metalurgiou (lisovanie práškov.mechanických vlastností materiálov: (tepelné spracovanie. či tvorením vrstiev resp. termomechanické spracovanie. NC dierovanie a iné.) C) Procesy tvarovania materiálu a polovýrobkov (procesy zmeny tvaru): tieto sa delia na podskupiny a to: C l ) tvarovanie materiálu v tekutom stave (liate.H1P) C4) tvarovanie rezaním materiálu (obrábanie rezaním. honovanie. ale aj hydrodynamické obrábanie . ako to prezentuje van Luttervelt 1989 [3]. F) Procesy zmeny stavu povrchu (dokončovanie povrchov): čiastočne sa prelínajú s rozmerovým opracovaním dielcov... chemické frézovanie. na procesy označené ako: • • klasické resp. laser. (lámanie. brúsenie) C5) tvarovanie odstraňovaním materiálu fyzikálno .. tvárnenie. Samozrejme jednotlivé vyššie uvedené skupiny technológií spracovania materiálov je možné ešte ďalej deliť a špecifikovať podľa použitej operácie. či už zmenou rozmerov (vysokopresné brúsenie. progresívne. mikrorezanie a nanotechnológie.chemickým úberom (elektroiskrové a elektrochemické obrábanie. elektrochemické a elektroiskrové obrábanie.) E) Rozmerové opracovanie dielcov (zmena rozmerov): odstraňujú sa nepresnosti po predchádzajúcich operáciách (nepresnosti tvaru. delenie rezaním a pod.. zabezpečuje sa vysoká presnosť výroby (lapovanie. lisovanie. založené na fyzikálnej a chemickej povahe dejov pri spracovaní materiálov ako laserový lúč. strihanie. ktoré je možné roztriediť podľa stupňa ich postupného vývoja a priemyselného používania do troch kategórií. ktoré zlepšujú a vylepšujú kvalitu povrchu. galvanizovanie. vysokorýchlostné obrábanie.) D) Procesy zmeny fyzikálno . zámernou zmenou stavu povrchu (iónové technológie ako je iónová implantácia a nanotechnológie.. konvenčné technológie založené na mechanickej povahe spracovania materiálov ako sú obrábanie sústružcním.tepelné spracovanie. využívajú sa procesy. rozmerov a polohy plôch odoberaním špeciálne ponechaného prídavku). žc dnes existuje široké spektrum technologických procesov a operácii. iónový a elektrónový lúč. zlepovanie. jemné dierovanie a presné strihanie. (zváranie.. spekanie.vodný lúč a iné. c h e m i c k o . " . izostatické lisovanie .. spekanie. inovačné metódy spracovania materiálov ako obrábanie tvrdých materiálov [Hard Mcichining).) B) Procesy spájania materiálu. frézovaním. zváranie a ďalšie. využívajú sa prednostne vo výrobe polovýrobkov./ Úvod A) 7 Procesy delenia materiálov.). doplnkové.. vylepšené.

1.VÝROBNÉ PROCESY "H1 Klasické postupy (mechanické princípy) sústruženie frézovanie brúsenie tvárnenie zváranie Progresívne postupy (fyzikálne a chemické princípy) laserový f č ú vodný lúč EDM. extremizáciou rezných podmienok. ale najmä priemyselnej sféry sú inovačné technológie. s cieľom zvyšovania konkurencieschopnosti produktov. cheaper.4 • Smery vývoja inovačných technológií na vylepšovanie klasických technológií napr. lacnejšie a rýchlejšie" fbetter.1.3. Tento cieľ nadobúda takmer olympijské dimenzie charakterizované heslom „lepšie. ktoré vyplývajú zo súčasných poznatkov ukazuje obr.s Vyššie uvedené rozdelenie znázorňuje obr.3 Hlavné typy výrobných procesov Smery rozvoja inovačných technológií. že v popredí záujmu výskumnej.1. alebo nízke posuvy pri jemnom obrábaní . Progresívne technológie Je len samozrejmé. ako je používanie vysokých rezných rýchlosti (vysoké v porovnaní s klasickými technológiami) pri rýchlostnom obrábaní (HSC High Speed Cutťmg).4. faster). To znamená lepšia kvalita pri minimálnych nákladoch za kratší čas na výrobu produktu. Tento záujem je úzko spojený so stratégiou vývoja nových materiálov a metódami ich spracovania. Inovačné technológie sú vo svojom vývoji orientované dvoma smermi a to: • • Hard Machining(HM) HSC rýchlostné obrábanie L M laserom podporované A obrábanie Rapid Prototyping Rapid Tooling Obr.1. ECM fotochemické leptanie Vylepšené postupy (inovačné) Hard Machining (HU) jemné dierovanie NC dierovanie rezanie závitov diamantovým nástrojom Obr. TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA MATERIÁLOV.

zákonitosti toku informácií a ich spracovanie (tok informácií a najdôležitejším článkom progresívnych a inovačných technológií). že ani klasické výrobné technológie nezaostávajú za rozvojom poznatkov. dobrým príkladom je využitie laserového lúča pri obrábaní (LAM t./ Úvod 9 • resp. a pri technológiách Rapid Prototyping (rýchle zhotovovanie prototypov) a Rapid Tooling (rýchle zhotovovanie nástrojov). spoľahlivosť a životnosť dielcov a výrobkov. . tvarovaní „:eriálov rezaním a fyzikálno-chemickým pôsobením. Obrábanie (Machining) je široký pojem. Dôkazom toho v obrábaní je okrem iného používanie nástrojov z reznej keramiky. ktorý zahrňuje všetky metódy tvarovania produktov postupným odoberaním určitého množstva materiálu.2 Klasifikácia spôsobov obrábania -. priemyselné využitie a smery ďalšieho vývoja progresívnych a inovačných technológií spracovania materiálov je možné zjednodušene charakterizovať nasledovne: i) Pozadie a trendy vývoja technológií spracovania materiálov vychádzajú zo zvyšujúcich sa požiadaviek: • • • na sortiment a zložitosť výrobkov. Pozadie. (opäť malé v porovnaní s bežne zaužívanými podmienkami) pri obrábaní tvrdých materiálov (HM Hard Machining). ich prenos je iíi) Smery ďalšieho vývoja progresívnych a inovačných výrobných technológií sú úzko spojené s: " • vývojom nových materiálov. ktorý sa nazýva prídavok (allawance). rozmerovým opracovaním dielcov a ^rkončovaním povrchov. na presnosť. laserom podporované rezanie a brúsenie).j. vývojom nových metód výroby súčiastok vývojom automatizovaných technologických procesov a technických prostriedkov na ich realizáciu. ale naopak využívajú ho v plnej miere. na vývoj a využitie nových princípov v technológiách. ii) Nasadenie a využívanie progresívnych a inovačných technológií v priemyselnej výrobe sleduje rozvoj poznatkov v oblastiach: • • • zákonitostí procesov získavania a spracovania materiálov. ktoré patrí v súčasnosti už k bežným spôsobom jemného a presného sústruženia. Samozrejme je potrebné zdôrazniť skutočnosť. malé prierezy odrezávanej vrstvy. ale podieľa sa na delení materiálov.cdnu časť technológie spracovania materiálov tvorí obrábanie. 1. na zdokonalenie konštrukcie strojov. zákonitostí funkcie strojov. ktoré vo vyššie uvedenej tlasifíkácii nespadá iba do jednej skupiny.

Buda. Mechanickú energiu pre rezanie a elektrickú. V počiatkoch vývoja náuky o obrábaní. Békés (1967) Prikryl (1967). Z hľadiska klasifikácie spôsobov obrábania existuje viacero prístupov. chemickými postupmi. brúsenie). Obr. plazma elektrónový lúč). 1870) technológia spracovania materiálov sa delila na technológiu mechanickú a chemickú a obrábanie materiálov spadalo do skupiny mechanickej technológie spolu s tvárnením materiálov. keď boli položené prvé vedecké základy teórie rezania (v druhej polovici XIX. ktorá zahrňuje niekoľko vedných odborov a patrí na popredné miesto vo výrobných technológiách. že výsledný tvar produktu sa dosahuje úberom určitého množstva materiálu. Kaczmarek (1976) delí technológiu obrábania na rezanie (Cutting) a obrábanie eróziou (Machining by erosion).j. jednak podielom celkovej prácnosti výroby dielcov. ako dôsledok prudkého rozvoja náuky o obrábaní. prípadne ich kombináciou. ktorou zabezpečuje kvalitatívnu stránku výrobkov a v konečnom dôsledku ich vyššiu pridanú hodnotu. 1976) . charakterizujú obrábanie ako technologický proces. Rezanie Obrábanie rezaním OBRÁBANIE Brúsenie Elektroerozívne obrábanie Elektrochemické obrábanie Energolúčové obrábanie Obrábanie eróziou Obr.1. storočia /. elektrochemickým rozpúšťaním častic materiálu.5. (1953).1. Prikryl.It) Progresívne technológie Obrábanie je dynamická technológia. Time. storočia a potom v 70-tych rokoch pôvodné jednoduché rozdelenie bolo nahradené rozdelením podľa princípu úberu materiálu z východiskového polotovaru. chemickú a tepelnú energiu pri erózii. Spoločnou črtou oboch procesov je. oddeľovaním častíc materiálu reznou hranou vo forme triesky (rezanie. Neskôr v 50-iych a 60-tych rokoch XX. Vigiter (1984). Hirschfeld. aj keď používajú rôzne formy energie. elektrickými. pri ktorom požadovaný tvar a rozmer obrobku vzniká postupným odoberaním častíc materiálu mechanickými. tavením častíc materiálu z obrobku účinkom vy s oko energetic ký c h lúčov (laser. ilustruje klasifikáciu metód obrábania. pretože obe vykazujú podobné charakteristiky a aplikácie. ktorá predstavuje okolo 25 + 30% a jednak svojou podstatou. ktoré vychádzajú z postupného vývoja metód obrábania. A.5 Klasifikácia spôsobov obrábania (Kaczmarek. Materiál sa teda pri obrábaní odoberá: • • • mechanickým postupom t. ktorú uvádza Kaczmarek a najnovšie Grzesik (1998).

Vysvetlenie tejto i * proporcie vyplýva z podstaty úberu materiálu a podrobnejšie je podané v kapitole 2. ktoré využívajú na uber fyzikálne. . kniha uvádza obe názvy ako ekvivalentné). raz ako procesy brúsenia vďným brusivom a raz v zátvorke ako mechanické procesy netradičných/progresívnych technológii.1 Úvod 11 Obrábanie rezaním (Machining by cutting) má významnú úlohu z hľadiska možností použitia pre svoju všestrannosť a schopnosť dosiahnuť najvyššie pracovné presností. delia obrábanie do troch kategórií. ktoré vôbec nieje možné obrábať rezaním. 1. (z nem. obr. Obrábanie eróziou rozširuje a doplňuje pracovné možnosti obrábania rezaním.6 Klasifikácia procesov obrábania* ultrazvuk a abrazívny lúč sa v tejto klasifikácii vyskytujú dvakrát. Zerspanung mit geometrisch unbestimmten Schneiden) • Progresívne. tiež definované nemeckou literatúrou ako opracovanie nástrojmi s neurčenou geometriou reznej hrany (z nem. ľ REZANIE O B R Á B A N I E BRÚSENIE (ABRAZÍVNE OPRACOVANIE) nástrojmi s definovanou geometriou reznej hrany ROTAČNÉ PLOCHY Netradičné/ progresívne metódy ú berú materiálu S VIAZANÝM BRUSIVOM MECHANICKÉ sústruženie. obzvlášť v prípade ťazkoobrobíteľných materiálov a materiálov. alebo netradičné procesy obrábania. Klocke (1997). V poslednom desaťročí najmä anglosaské Kalpakjiart (1989) a nemecké pramene König. vŕtanie. nástroj má jednu alebo viacero rezných hrán. elektrické. Zerspannug mit geometrisch bestimmter Schneide) • Abrazívne opracovanie .brúsenie. vyvrtávanie brúsenie honovanie supe (finišovanie vodný lúč (ultrazvuk) (abrazívny lúč) CHEMICKÉ ELEKTROCHEMICKÉ TVAROVÉ A ROVINNÉ S VOĽNÝM BRUSIVOM frézovanie hobľovanie obrážanie preťahovanie výroba ozubených kolies výroba závitov lapovanie leštenie omieľanie abrazívny lúč ultrazvuk ELEKTROTEPELNÉ elektroiskrové laserový lúč elektrónový lúč iónový lúč plazmový lúč Obr. ktoré zahrňuje obrábanie nástrojmi s definovanou geometriou reznej hrany.1. chemické a iné zdroje energie (pretože nejestvuje jednotnosť v pomenovaní.6: • Rezanie (Cutting).

Tieto odlišnosti sú dané: • • Použitým „nástrojom". 3. ktoré síce patrí medzi najstaršie odbory techniky. . že dnes ich výrobcovia disponujú sortimentom umožňujúcim obrábať nielen ťažkoobrobiteľné materiály. vŕtanie otvorov so zakrivenou osou a iné. mechanické obrábanie (rezanie a brúsenie) potrebuje pre svoje uskutočnenie naplnenie troch základných podmienok: 1. že pri rezaní musí byť vynaložené určité množstvo mechanickej energie na porušenie molekulárnej súdržnosti materiálu. ale aj riadiť tvar vznikajúcej triesky. vŕtanie veľmi malých otvorov do kalených ocelí. ale elektrické. Jednotlivé brúsne zrná sú v priamom kontakte s povrchom obrobku. Nástroj je v priamom kontakte s obrobkom. vo forme rozmerovo veľmi malej triesky (mikrotriesky. tiež nazývanom abrazívne opracovanie. Podstata mechanického obrábania (rezania a brúsenia) je v poznaní. storočia. Táto podmienka obmedzuje použitie rezania v oblastiach. Stratégia používania nových materiálov zároveň však podnietila vývoj nástrojových materiálov a nástrojov do takej miery. čo má za následok nepravidelný uber triesky s premenlivým prierezom. 2. Materiál rezného nástroja má byť tvrdší ako materiál obrobku. ale svoj vrchol rozvoja dosahuje v druhej polovici XX. je prídavok na obrábanie odoberaný nespočítateľným množstvom rezných hrán brusiva s geometricky neurčenou reznou hranou. Tieto podmienky sú typické a spoločné pre rezanie a brúsenie. Progresívne metódy úberu materiálu používajú okrem mechanickej energie aj iné formy energie na odobratie materiálu vo forme voľným okom neviditeľných častíc (mikro až nano častice). tepelné a/alebo chemické účinky fyzikálnych javov. ktorú možno použiť na obrábanie. Geometria nástoja je určená a používaná podľa normy STN ISO 3002/1 (22 0011) a STN 22 0012 Pri brúsení. Na tvarovanie povrchu materiálu nevyužívajú priamy kontakt nástroja (v klasickom ponímaní geometrického telesa s určitou alebo neurčitou reznou hranou). Ako vyplýva z dejín obrábania.12 Progresívne technológie Každá kategória je charakterizovaná spoločnými určujúcimi znakmi úberu materiálu a zvláštnosťami procesu pri vzájomnom porovnávaní. Brúsenie (tiež abrazívne opracovanie) má ešte niektoré odlišnosti a zvláštnosti v porovnaní s procesom rezania. kde na obrobok nemožno pôsobiť veľkou silou ako napr. Pri rezaní je odrezávaná vrstva materiálu odoberaná nástrojom s jednou alebo viacerými reznými hranami s určitou geometriou vo forme voľným okom viditeľnej triesky. popisne uvádzanej ako voľným okom neviditeľnej častice). Rôznorodosťou geometrie zrna brusiva a neurčitosťou ich vzájomnej polohy. Táto podmienka si vynútila pojem obrobiteľnosti materiálov a na istý čas obmedzila využívanie vysokopevných konštrukčných materiálov v priemysle. K uskutočneniu obrábania rezaním a brúsením je potrebné splniť podmienku. aby akýkoľvek existujúci zdroj energie vyššieho druhu bol najprv premenený na najjednoduchšiu energiu mechanickú energiu. ktorý má neurčité množstvo rezných hrán vo forme viazaného alebo voľného brusiva.

L E D . I I . I N : R O Z V O J TECHNOLÓGIE OBRÁBANIA R T O 9 8 . mikrotriesky. I S B N 8 0 . S K 6 0 . 1. L O N D O N 1 9 9 5 .. I. B E Ñ O . ) S J F T U KOÄICE.OKTÓBER 1 9 9 5 K O Š I C E . Samozrejme podľa klasifikácie a delenia týchto technológií viď obr. rezná sila. plazma. J. I N .6.L_ilvod ¡A • Malé prierezy triesok. Uber materiálu nezávisí na mechanických vlastnostiach materiálu ako tvrdosť. P. STR. jeden impulz výboja pri elektroiskrovom opracovaní) a dochádza k nemu na veľkom počte lokalít súčasne. chemickú a tepelnú energiu na uber materiálu a okrem spoločnej črty obrábania ( U B E R materiálu) majú významné odlišnosti od procesov rezania a brúsenia: • • • V mieste oddeľovania častíc materiálu nevzniká rezný odpor.6) sú obsahovou náplňou predkladanej publikácie. k ďalším mechanizmom úberu patrí chemické a elektrochemické rozpúšťanie materiálu a tiež brúsny účinok voľného brusiva pri ultrazvukovom obrábaní a obrábaní prúdom abraziva.-27. 1 9 9 8 . húževnatosť a klasický pojem obrobiteľnosť stráca svoj význam.: R O Z V O J TECHNOLÓGIE TRIESKOVÉHO OBRÁBANIA. J .2 5 9 . B E Ö O .25-30 M A Ň K O V Á . elektroiskrový výboj. 1 9 9 8 . • 4. C H A P M A N & H A L L .: SOURCES OF TECHNOLOGICAL INFORMATION IN PART MANUFACTURING. využívajú elektrickú.7 0 9 9 .oddeľovanie častíc je počas jedného cyklu (napr.: T H E M A N A G E M E N T O F TECHNOLOGY. M A Ň K O V Á .P.dvoj alebo trojrozmernými hodnotami t. V závislosti na rozmeroch odoberaných častíc. I . môže byť U B E R materiálu vyjadrený jedno. Literatúra k u kapitole 1 : 1 2.6 2 . I.j. obrobky sa nedeformujú vplyvom mechanického zaťaženia.X . KONFERENCIA STROJEXPOCASSOVIA 24. dĺžkou. voľným okom neviditeľné tzv. SEPARÁTNY VÝTLAČOK L O W E . Uber materiálu . elektróny. niekedy aj vo forme iskier alebo prachu (s prierezom rádovo okolo 10"3 mm") a vysoké rezné rýchlosti (30 -ŕlOO m/s) v porovnaní s procesom rezania. 1. : M I C R O C A D 97 M I S K O L C FEB 1997. Zároveň prevažujúcim princípom úberu materiálu je erozívne a tepelné pôsobenie vysokocnergetických lúčov (laser. M A Ň K O V Á . I. vodný lúč) na povrch. Charakteristiky jednotlivých známych progresívnych metód úberu materiálu podľa vyššie uvedenej klasifikácie (obr.: SOURCES OF TECHNOLOGICAL INFORMATION IN PRODUCTION PROCESS. plochou. ako už bolo spomenuté vyššie. ( V Y D . Progresívne/netradičné technológie úberu. M A Ň K O V Á . pevnosť. prierezom alebo objemom.

. 4.553-568 van Luttervelt.vyd.vyd. W. 14. Lazarenko.vyd Vigner. Led. 6..: Principles of Machining by Cutting. ktoré boli analyzované a tvorili podklad pri príprave tejto knihy: 1. Plenum Press NewYork..:Energy Beam Processing of Materials. F.: Advanced Methods of Machining. 16.152. Springer-Verlag Berlin Heidelberg (1997) 5.obrábční. (1988). (1989). M.vyd.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Brno 1998 1 vyd. 467-492 Tönshoff. S. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesses Annals of the CIRP I Keynote Papers (1997). J. Chapman and Hall. W. SVTL. Z.: Obrábční. Staelens. vyd. Dekkyser. pp.14 Progresívne technológie Zoznam monografií a významných vedeckých publikácií z oblasti obrábania.: Špeciálne metódy zvárania. (1993) Led. 39/2 (1989). 18. Komanduri..Inc. Klocke.: Nové materiály a technológie ich spracovania. 19. s. p. Buda. 9. Turňa. E. vyd. SAV Bratislava (1953) l. Z. Powell. (1989) 2. E. A. 1L 12.: Manufacturing Engineering and Technology. Abrasion and Erosion. 20.: Elektrojiskrové obrábční kovü. M. Snoeys. Clarendon Press Oxford. R. pp. Bohren.: Technologie obrábční.: Teória rezania kovov. F. König. Prikryl. W. W. R. 2.T. Kocman. SNTL/SVTL Praha (1967) 1. Bratislava. 10. C. Praha (1952) 1 .: Podstawy skrawania materialow metalowych. Alfa Bratislava ( 1990) 1 . R. F. N. 21. (1989) l. Taniguchi. 8. Lazarenková. Annals of the CIRP Vol.: C 0 2 Laser Cutting.vyd. K.reiforced Composites. Mielnik. Warsaw (1976)..l. NewYork. 1(1). Grzesik. 5.: Špeciálni technológie . J.vyd. Alfa Bratislava. Addison-Wesley Pub.35/2.ed..448-462 Kalpakjian. Naukowo-techniczne Warszawa(1989) l. a kol.ed. o. Plenum Press.: Fertigungsverfahren Drehen. J. PC-DIR Real. Vasilko. a kol. Fräsen. König. Hirschfeld.113 .. r. 17. pp . l. McGeough. Springer-Verlag Berlin Heidelberg (1997) 5.. (1997) pp. 3. N.vyd Prikryl. J. Egger.: Metalworking Science and Engineering. (1967) l.R.vyd. B. (1991) 2. London. A. Klocke. Wydawnictwo naukowo-techniczne. K. (1986). Békés. Kaczmarek.. Machining Science and Technology. Machining of Fibre . Annals of the CIRP Vol. Wyd. H.vyd.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.: Teoretické základy obrábania kovov. 15. Klocke.: Fertigungsverfahren Abtragen und Generieren. K. 7.vyd.587 607 . J. SNTL Praha (1984) l. 13.Comp.

inovačné technológie obrábania (Hard Machining. ktorých opracovanie predstavuje určitý ťažko riešiteľný problém. ktoré používajú bežné formy energie novým spôsobom alebo používajú energiu. Ťažkosti vznikajúce pri obrábaní týchto materiálov vyplývajú z ich vysokej tvrdosti a krehkosti. ktoré do určitej miery riešia problémy tažkoobrobiteľných materiálov. V odbornej literatúre panuje zhoda v tom. Klasifikácia procesov z tohto pohľadu je uvedená v kapitole 2.2 2 PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE ÚBERU MATERIÁLU Názov progresívne spôsoby úbcru materiálu alebo progresívne spôsoby obrábania sa používa pre širokú škálu mechanických. 2.3. A tu sa ukazujú výhody progresívnych technológií. že do tejto skupiny patria procesy zavedené za posledných 60 rokov XX. v niektorých prípadoch až nemožná. elektrických tepelných a chemických procesov pri úbere (odstraňovaní) materiálu.2.2. ktoré používajú iné zdroje energie. kvôli široko rozdielnym procesom. Predkladaná kniha sa venuje prednostne procesom uvedeným pod bodom ii) a iba čiastočne popisuje technológie uvedené bode i) resp. Vývoj progresívnych technológií sa z hľadiska riešenia problému opotrebenia nástroja uberá dvoma smermi: i) využívanie elektrickej.1 ii) využívanie mechanickej. ktoré boli vyvinuté prevažne po roku 1940. ktorá nebola nikdy predtým použitá. ukazuje základné rozdelenie konštrukčných materiálov. chemickej reaktivity s rezným nástrojom. autá. tepelnej. . ale napriek týmto zlepšeniam neriešia základný problém obrábania a to opotrebenie nástroja. Práve vývoj progresívnych technológií. alebo ako bolo doteraz zaužívané netradičných technológii je ťažké zaviesť. kozmické rakety a stanice a napokon počítače vytvorili širokú bázu nových tažkoobrobiteľných materiálov. Je potrebné zdôrazniť. nehomogénnej mikroštruklúry. pomáha pri riešení problémov spojených s opotrebením nástroja pri obrábaní.1. ako je čisto mechanická energia.1. že ani vývoj klasických technológii obrábania neustal a boli vyvinuté a sú používané nové rezné materiály a brusivá (rezná keramika. V súčasnosti je však toto konštatovanie zavádzajúce. ktoré znižujú intenzitu jeho opotrebenia. elektrickej. kubický nitrid bóru. storočia. tab. monolitné a kompozitné keramické materiály. dnes väčšina z nich nachádza široké uplatnenie v rozličných priemyselných odvetviach.2. Ako príklady možno uviesť kompozitné materiály s kovovou matricou. tepelnej.1 . Vysoko technicky náročné vynálezy posledného storočia ako lietadlá. vysokotrvanlivé polyméry a iné. Pôvodne boli tieto spôsoby úberu určené pre zvláštne použite. chemickej a elektrochemickej energie v sústredenom energetickom zväzku na opracovanie materiálov bez použitia nástroja ako geometrického telesa (zaužívané pomenovanie energolúčové technológie). alebo s podporou nástroja ako geometrického telesa bez jeho aktívnej účasti (priamy kontakt s obrobkom) na procese úberu materiálu (v porovnaní s klasickým rezaním alebo brúsením). nevhodných tepelných vlastnosti. ktoré do tejto kategórie patria. ktoré nebolo extenzívne šírené.. polykryštalický diamant). niektoré príklady uvádza tab. Obr. ktorých obrobiteľnosť klasickými technológiami obrábania je obtiažna. Hoci viaceré tieto metódy boli vyvinuté pre riešenie špeciálnych úloh v leteckom a kozmonautickom priemysle v rokoch 1950 a 1960. Stručnú definíciu progresívnych. žiarupevnosti. chemickej a elektrochemickej energie na podporu klasických procesov opracovania s nástrojmi ako geometrickým telesom. vysokorýchlostné obrábanie a iné).obr.

ako aj ďalšie požiadavky súvisiace so spracovaním zvyšujúceho sa podielu ťažkoobrobiteľných konštrukčných materiálov. na drsnosť dokončovaných povrchov {požiadavka zrkadlovolesklých povrchov s optickou presnosťou). • nárokmi na opracovanie tenkostenných a poddajných materiálov. • vysokými nárokmi na presnosť a tolerancie rozmerov. • rastúcimi nárokmi na zložitosťou tvaru dielca. nikel a ich zliatiny •n L. Uvedené požiadavky sú ďalej konkrétne dané: • nárokmi na vysokú pevnosť a tvrdosť materiálov. kde pôsobenie reznej sily pri mechanickom opracovaní [brúsenie.2. na dokončovanie povrchov. čo spôsobuje problémy pri ich upínaní. neželezné C D £ •cu XJ keramika u •in C O : termosety POLYMÉRY termoplasty " 1 pre elektrotechnický priemysel pre spotrebný a strojársky priemysel pre tvorenie povlakov s polymérovou matricou s kovovou matricou s keramickou matricou kompozity Obr. obvykle nad 400 HB.16 Progresívne technológie železné kovové vysokopevné žiaruvzdorné žiarupevné korozivzdomé hliník. progresívne spôsoby obrábania riešia v mnohých prípadoch zvyšujúce sa požiadavky priemyslu na kvalitu produktov. • nárokmi na integritu povrchov s cieľom vylúčiť nežiadúce tepelné ovplyvnenie povrchových vrstiev a vznik zvyškových napätí pod povrchom. horčík titán. tvámene) môže mať za následok ich deformáciu. na komplexnosť tvarov. .1 Prehľad a rozdelenie konštrukčných materiálov s dôrazom na ťažkoobrobiteľné materiály z pohľadu obrábania [6] Okrem problematiky opotrebenia nástroja. rezanie.

2 Progresívne metódy úberu materiálu 17 Ako už bolo spomenuté vyššie. obrobky sa vplyvom mechanického zaťaženia vyplývajúce z technologického procesu nedeformujú. súst ruže nie s podporou lasera). V' mieste oddeľovania častíc materiálu nepôsobí rezná sila. pretože: • • . Tab. Z miesta úberu materiálu prechádza menej tepla do hmoty obrobku. rozpustnosťou. húževnatosť.ľ 1 ľ 3 12 16 Výkon [kW] 20 Obr. ohrev plameňom. 11]: " Ober nezávisí na mechanických vlastnostiach materiálu ako sú tvrdosť. Pri •elektrochemickom obrábaní a elektroiskrovom obrábaní sa pojem obrobiteľnosti materiálov spája s ich elektrickou vodivosťou resp.1 Klasické technologické procesy využívajúce podporu rôznych energetických zdrojov Obrábanie rezaním rezanie za tepla (odporový ohrev.9.2. nevzniká rezný odpor. Objavuje sa síce snaha ponechať tento pojem.múť nasledovne [1. ale so zmeneným významom. chemické lapovanie a leštenie. elektromagnetické a elektrostatické lapovanie a leštenie. a pre nasledujúce progresívne technológie: LBM obrábanie laserom EBM obrábanie lúčom elektrónov AJM obrábanie prúdom abraziva USM ultrazvukové obrábanie EDM elektroiskrové obrábanie AWJ obrábanie abrazívym vodným lúčom (spracované podľa [2]) Zvláštnosti týchto procesov v porovnaní s klasickými technológiami obrábania je možné •r. tieto spôsoby opracovania materiálov sú založené na úbere materiálu fyzikálno-mechanicko-chemickým pôsobením a často doplňujú klasické výrobné procesy. plazmou. Dovoľujú opracovať komplexné tvary a v neposlednom rade sú vhodné pre automatizáciu procesov a CNC riadenie. Ako pnklady možno uviesť chemické obrábanie a pojem lcptalcľnosť materiálov. rezanie pri nízkych teplotách (kryogénne obrábanie) ultrazvukové brúsenie a honovanie. pevnosť.2. elektroiskrové brúsenie.2 Porovnanie výkonových charakteristík a úberu materiálu pre klasické technológie (KON). pojem obrobiteľnosť materiálov typická pre obrábanie rezaním a brúsením stráca svoj klasický význam. Obrábanie brúsením s viazaným brusivom Obrábanie brúsením s voľným brusivom . elektrolytické brúsenie a honovanie.

18

Progresívne

technológie

• • • •

• oddeľovanie častíc je mikrorozmerové a dochádza k nemu na veľkom počte lokalít, • frekvencia elementárnych úberov je vysoká. Opracováva sa celý povrch obrobku naraz, Maximálna veľkosť obrobku je limitovaná energetickou základňou zariadenia (10 - 10 kW). 9 Možnosť mikroobrábania a dosahovanie „nano" 10" mm rozmerov. V porovnaní s klasickými procesmi vykazujú vyššiu spotrebu energie pri úbere materiálu a oveľa nižší pomerný uber.
2 3

Obr.2.2. znázorňuje porovnávacie hodnotenie vybraných progresívnych technológii z hľadiska požadovaného výkonu na realizáciu procesu a pomerného úberu materiálu. Zároveň je ukazovateľom energetickej náročnosti vybraných procesov.

2.1 Klasifikácia progresívnych metód úberu materiálov Progresívne výrobne metódy zahrňujú množstvo procesov, niektoré našli široké uplatnenie, kým iné zostali iba v podobe laboratórnych experimentov, niekedy iba ako kuriozita. Systematickú klasifikáciu týchto technológií je možné spracovať z rôznych hľadísk. Obvykle sa delia: i) ii) iii) podľa hlavného energetického zdroja úberu podľa prítomnosti „nástroja" ako geometrického telesa, podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu.

ad i) Delenie podľa hlavného energetického zdroja úberu resp. podľa druhu použitej energie je najviac zaužívané a rozšírené. Triedi jednotlivé technológie do hlavných skupín podľa prevládajúcej energie, ktorá je zdrojom úberu materiálu a to na: • • • • mechanické procesy, chemické procesy, elektrické a/alebo elektrochemické procesy tepelné a/alebo elektrotepelné procesy.

Obr.2,3 znázorňuje toto delenie spolu so zatriedením používaných technológii do jednotlivých hlavných skupín. Zároveň okrem slovenských technických názvov uvádza medzinárodne zaužívané skratky a anglické názvy technológií, ktoré sú v súlade s medzinárodnou normou ISO DIN 8580. Predkladaná publikácia v nasledujúcich kapitolách zachováva toto delenie. ad ii) Delenie podľa prítomnosti „nástroja" vychádza zo smerov vývoja technológii ako bolo spomenuté vyššie. Slovo nástroj je uvedené v úvodzovkách z dôvodu, že sa používa v prenesenom zmysle. V prenesenom zmysle a to z dvoch dôvodov: 1. Pri vysvetľovaní teórie úberu materiálu sa o nástroji hovorí všeobecne ako o prostriedku, ktorý je príčinou úberu materiálu napr. laserový nástroj, elektrónový lúč ako nástroj. Pričom nástroj tu nieje tuhé geometrické teleso. Nástroj ponímaný ako tuhé geometrické teleso, ktoré na rozdiel od klasického rezania a brúsenia nie je v priamom kontakte s obrábaným materiálom, ale v procese úberu materiálu

2.

2 Progresívne metódy úbeni materiálu

19

podlieha viac alebo menej intenzívnemu opotrebeniu. Slúži v tomto prípade na zabezpečenie geometrie vytváraného tvaru dutiny, otvoru, drážky a na zabezpečenie optimálneho priebehu procesu. Ako príklady sú nástroje pre ultrazvukové vŕtanie, elektrochemické a elektroiskrové hlbenie. Obrábanie ultrazvukom Obrábanie prúdom brusiva • Obrábanie vodným lúčom USM AJM AFM WJM AWJM Ulttasonic Machininig Abrasive Jet Machining. Abrasive Flow Machining Water Jet Machining Abrasive Water Jet Machining

CHEMICKÉ PROCESY

Chemické obrábanie CM Fotoc he mick é ob raba n i e PCM

Chemical Machininig Photochemical Machining,

ELEKTROCHEMICKÉ

a/aiebo
ELEKTRICKÉ PROCESY

Elektrochemické obrábanie ECM Elektrochemické brúsenie ECG

Electrochemical Electrochemical

Machininig Grinding,

ELEKTROTEPELNÉ

• • • •

a/alebo
TEPELNÉ PROCESY

Elektroiskrové obrábanie Obrábanie laserom Obrábanie lúčom elektrónov Obrábanie lúčom iónov Obrábanie lúčom plazmy

EDM LM B EBM IBM PAM

Electrodischarge Machininig Laser Beam Machining, Electron Beam Machining ton Beam Machining Plasma Arc Machining

Obr.2.3

Klasifikácia progresívnych metód obrábania

• • •

Nástroj ako podporné geometrické teleso sa používa v nasledujúcich procesoch: obrábanie ultrazvukom (USM) elektrochemické obrábanie (ECM) elektroiskrové obrábanie (EDM)

ad i i i ) Delenie podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu rozlišuje: " • • procesy s prevládajúcim brúsnym účinkom: opracovanie ultrazvukom (USM), opracovanie prúdom brusiva (AJM, AFM) procesy s erozivnym účinkom ako obrábanie vodným lúčom (WJM, AWJM) procesy chemického rozpúšťania materiálu: zahŕňajú chemické frézovanie (CM), fotochemické obrábanie (PCM), elektrochemické obrábanie (ECM), elektrochemické brúsenie (ECG), procesy s prevládajúcim tepelným účinkom na uber materiálu, označované tiež ako energolúčové technológie a to elektroiskrové obrábanie (EDM), opracovanie laserom (LBM), obrábanie lúčom plazmy (PAM), obrábanie lúčom elektrónov (EBM), obrábanie lúčom iónov (IBM).

20

Progresívne

technológie

Medzi cnergolúčové technológie okrem elektroerozívenho opracovania, laserového, elektrónového, iónového a plazmového lúča patria aj procesy chemického a elektrochemického opracovania. Energetický lúč definuje Tanigucki [10] ako usmernený tok extrémne malých častic ako sú fotóny, elektróny, ióny, plazma alebo chemicky a elektrochemický reaktívne atómy. Charakteristické pre energolúčové procesy je, že uber materiálu sa deje zvyšovaním vnútornej energie atómov v povrchu obrobku. Odoberanie materiálu je výsledkom reakcie elementárnej častice energetického lúča (atóm, elektrón, ión.,.) na časticu (atóm) materiálu alebo účinkom zhluku atómov na zhluk atómov. Procesy opracovania sú realizované ako tepelné (LBM, PAM, EBM. EDM), reaktívne (CM, ECM) alebo dynamické (IBM) prebiehajúce na atomámej úrovni.

2.2 Základné charakteristiky progresívnych technológií Pôvodne boli progresívne metódy obrábania vyvinuté a začali sa používať ako alternatívne spôsoby obrábania. V súčasnosti predstavujú v mnohých prípadoch bežný spôsob opracovania alebo variantné riešenie klasickej technológie opracovania alebo tvarovania a v niektorých prípadoch sú jediným prvkom progresívnej výroby. Ich používanie je podoprené dokázateľnými výhodami, medzi ktoré klasici technológie obrábania zaraďujú: i) obrobiteľnosť materiálov ii) tvarovú komplexnosť dielcov iii) jednoduchú automatizácia výroby iv) integritu povrchu a vysokú presnosť v) miniaturizáciu dielcov. ad í) Obrobiteľnosť materiálov. Tento pojem charakteristický pre rezania a brúsenie materiálov, založený na mechanických vlastnostiach materiálov ako je tvrdosť, pevnosť, húževnatosť, sa v prípade týchto procesov vytráca. Pre progresívne metódy opracovania mechanické vlastnosti materiálov nepredstavujú obmedzenie obrobiteľnosti. Dôležitú úlohu tu majú ďalšie vlastnosti ako sú tepelná vodivosť, teplota tavenia, elektrická vodivosť, atómové čislo, lomové vlastnosti a pod. ad ii) Tvarová komplexnosť súčiastok. Zvyšujúce sa požiadavky na zložitosť tvarov vyrábaných dielcov upriamujú záujem na používanie nových procesov úberu materiálu. Ako príklad možno uviesť vŕtanie. Je jednoduché a ľahké vŕtať kruhový otvor konvenčným spôsobom, ale Štvorcový otvor alebo iný nerotačný tvar je vŕtať klasickým spôsobom ťažké, ba až nemožné. Pre elektroiskrové a elektrochemické obrábanie to nepredstavuje problém. Tvarovanie drážok a otvorov do dielcov o hrúbke niekoľko mikrometrov je zložitá úloha pre konvenčné technológie, ale pre technológie chemického frézovania alebo fotochemického obrábania lo predstavuje jednoduché riešenie. ad iii) Automatizácia výroby. Automatizácia výrobného systému a informačný tok vo výrobnom procese redukuje výrobné Časy, znižuje výrobné náklady, zásoby atď. Tento aspekt účinne pôsobí pri nasadzovaní NC (mtmerical conrrol) a CNC (cornpiiter numerical conirol) strojov a zavádzaní CAD/CAM (computer aldeá design/manufacturing) systémov do výroby s konečným vyústením do počítačom integrovanej výroby CIM (Computer Integrated Manufacruring). Integrácia progresívnych technológií do automatizovaných výrobných systémov jc z pohľadu riadenia procesov jednoduchšia v porovnaní s klasickými technológiami. Príkladom toho sú dostupné NC a CNC stroje pre elektroiskrové obrábanie, CNC laserové zariadenia, NC a CNC riadenie pohybu dýzy vodného lúča, automatické riadenie procesov iónového a elektrónového lúča a iné.

2 Progresívne metódy úbeni materiálu

21

ad iv) Integrita povrchu a požiadavka vysokej presnosti. Povrchy opracované rezaním alebo brúsením vykazujú stopy silného mechanického ovplyvnenia (spevnenie, zvyškové napätia, stopy chvenia, výrazné mikronerovnosti), ktoré môže mať nepriaznivé účinky na úžitkové vlastnosti obrobených povrchov. Na druhej strane rezanie a brúsenie takých materiálov ako sú keramické materiály a vláknové kompozity prináša rad neriešiteľných problémov spojených s vlastnosťami opracovaného povrchu. Práve pre tieto materiály predstavujú progresívne procesy obrábania alternatívne riešenie pre získanie povrchov s požadovanými vlastnosťami. Požiadavka vysokej presnosti dokončených povrchov nachádza rovnako kladnú odozvu u týchto technológií. Rozvoj ultrapresného obrábania a nanotechnológie sú toho dôkazom. Presnosť úberu v oblasti atomárnych a molekulárnych vrstiev dokážu zabezpečiť iónové a elektrónové procesy odparovania a rozprašovania vo vákuu, ad v) Miniaturizácia. Trendy redukcie rozmerov dielcov zvyšujú potrebu používania nových procesov, ktoré umožňujú U B E R materiálov nielen v oblasti mikrorozinerov, ale nano a dokonca UBER niekoľkých molekulárnych a atomárnych vrstiev. Ultra malé priemery (10 -Ŕ 100 pm) otvorov nieje možné vŕtať bežnými technológiami EDM, LBM. ECM,.ale technológie mikrochemiekého obrábania, obrábania zväzkom elektrónov (EBM) a iónov (IBM) riešia aj túto úlohu. Možno povedať, že mikroobrábanie, ako nedávno zaužívaný pojem pre opracovanie rozmerovo malých dielcov, sa stáva významným zdrojom vybraných oblastí priemyselnej výroby. V nasledujúcich tabuľkách (Tab.2,2 až Tab.2.8) sú v prehľade uvedené charakteristiky progresívnych technológii, ktoré sú náplňou tejto knihy. Je potrebne podotknúť, že tabuľky nemajú porovnávací charakter. Princíp úberu materiálu a stručná charakteristika procesu je v tab.2.2. Tab.2.2 Znázornenie princípu technológie a jej stručná charakteristika.
CHEMICKY A ELEKTROCHEMICKÝ PRINCÍP ÚBERU MATERIÁLU ELEKTROCHEMICKÉ OOBRÁBANIE E C M

Obrábanie tvarov, zložitých profilov a otvorov s vyššou inlenzilou úberu; použitie: len pre vodivé materiály, nevýhody: požiadavka vstupných technologických skúšok pre určenie vhodných parametrov procesu; vysoké náklady na zariadenie, vysoká energetická náročnosť. M R R : 2,5 Ť 12 mm/min v závislosti na prúdovej hustote;
OBROBOK C H E M I C K É OBRÁBANIE C M

KYSELINA I ZÁSADA

Chemické pôsobenie na uber materiálu; použitie: pre skoro všetky kovy; tvrdé, krehké a nevodivé materiály; nevýhody: maximálna hĺbka odleptanej vrstvy materiálu do 12 mm; proces vyžaduje vysokú zručnosť prevádzkovania; Výhody; nízke náklady na zariadenie; M R R : 0 , 0 0 2 5 Ť 1 mm/min

22
M E C H A N I C K Ý PRINCÍP Ú BER U MATERIÁLU

Progresívne

technológie

Tab.2.2 pokračovanie nastro Ultrazvukové obrábanie USM Uber materiálu pomocou abrazívnej suspenzie, ktorá prúdi v medzere medzi kmitajúcim nástrojom aobrobkom; použitie: tvorenie plytkých nerovnomerných profitov do tvrdých a krehkých vodivých a nevodivých materiálov nevýhody: vysoké náklady, nízka intenzita úberu materiálu. M R R : 0,4-M ,6 mm/min

OB RO BO K

L
Vodný a abrazívny vodný lúč WJM/AWJ Nie je limitované vlastnosťami materiálu; je doporučené najmä pre opracovanie ťažkoobrobiteľných materiálov ako keramika a kompozitné materiály do hrúbky 25 mm; výhody: technológia šetriaca životné prostredie, nevýhody: vysoká hlučnosť MRR: mení sa v závislosti od druhu materiálu obrobku;

^ovzduch + brusivo

Technológia abrazívneho lúča AJM Používa stlačený plyn, obyčajne vzduch, na urýchlenie prúdenia pevného brusiva; použitie: prednostne pre čistenie povrchov a oddeľovanie veľmi malých dielcov z krehkých materiálov, nie je vhodné pre opracovanie a tvarovanie rozmerovo väčšich dielcov, nevýhody: pomalý uber materiálu, nízky výkon zariadenia.

obrobok Poznámka k tab. 2.2: Skratka MRR (materiál rernoval rate) udáva lineárnu intenzitu úberu materiálu (mm/min) alebo objemovú intenzitu úberu (mm 3 /min). Označuje sa tiež ako výkon opracovania. Základné fyzikálne parametre procesov uvádza tab.2.3. Vhodnosť progresívnych technológií pre spracovanie vybraných konštrukčných materiálov uvádza tab.2.4. Tab.2.5 poukazuje na procesy z pohľadu požiadaviek na vlastnosti materiálu, uvádza dosahované tolerancie rozmerov a posudzuje stav povrchu po aplikácii technológie. Zároveň charakterizuje kvantitatívne intenzitu úberu materiálu, ako to udáva Kalpakjian [3], Je potrebné zdôrazniť, že kvantitatívne údaje o jednotlivých technológiách sa líšia podľa literárnych údajov, Čo vyplýva zo skutočnosti, že tieto parametre sa vždy vzťahujú k určitému výrobnému zariadeniu. Z toho dôvodu sa môže stať, že v rámci jedného procesu sú podľa rôznych zdrojov, udávané odlišné rozsahy vstupných a výstupných parametrov.

2 Progresívne metódy iíberu materiálu

23 Tab.2.2 pokračovariie

ELEKTROTEPELNÝ PRINCÍP NAPÄTIE ELEKTROEROĽÍVNE OBRÁBANIE EDM

DIELEKIRIKUM

Í? \GY

IÓNY

A

.

I N N . I

'mm

pre elektricky vodivé a tvrdé materiály; vysoké náklady a malé životnosť nástrojovej elektródy; nutnosť výroby vždy novej nástrojovej elektródy pri zmene profilu dielca; EDM zvyšuje tvrdosť vytváranej povrchovej vrstvy (spevnenie) a redukuje medzu únavy; MRR: okolo0,15cm3/min

ENERGETICKÁ HLADINA

TECHNOLÓGIA LASEROVÉHO LÚČA I B M

FOTÓNY

m m .

\&

•iii U C H

široko aplikovateľná technológia pre všetky druhy materiálov; nedoporučuje sa pre veľmi tenké dielce a pre uber malého množstva materiálu; Nevýhodou je tepelne ovplyvnená zóna, nerovnomernosť rezu a vysoké nároky na presnosť nastavenia ohniskovej vzdialenosti lúča od povrchu obrobku; nákladné zariadenie a energeticky náročný proces MRR: 0.006 cm%iin

ELEKTRÓNOVÝ LÚČ E B M

vyžaduje sa vákuové prostredie (vákuová komora) pre prácu; vhodné pre vŕtanie otvorov a tvarovanie mikro rozmerov; nevýhodou sú vysoké náklady na zaradenie, rozmermi obmedzená použiteľnosť (vŕtanie do hĺbky 6 mm), nízka produktivita a tepelné ovplyvnenie vytváraného povrchu. MRR: 0 , 0 0 0 8 ŤO,Q02 cnrvVmín

TECHNOLÓGIA IÓNOVÉHO LÚČA I B M

vyžaduje sa vákuové prostredie (vákuová komora}; vhodné pre tvarovanie mikro a nano rozmerov a veľmi jemné opracovanie povrchov, nevýhody: vysoké náklady a vysoká zručnosť prevádzkovania, obmedzená použiteľnosť daná rozmermi vákuovej komory; povrchy nie sú ovplyvnené teplom, nie je tepelný proces ale dynamický

Obrábanie plazmovým lúčom PAM vhodné pre opracovanie všetkých kovových materiálov vysokou rýchlosťou úberu; nevýhody: vysoké prevádzkové náklady; náklady na zariadenie a tepelne ovplyvnená zóna rezu.

.

2.24 Progresívne technológie Tab. ale využiva sa aj v iných procesoch spracovania materiálu.001 jednosmerný jednosmerný 10 000 pulzny jednosmerný pulzný 100 000 0.20 Elektrolyt 2700 0.62 Zmes argónu a vodíka Tab. Tak isto sa používa pre meracie systémy (meranie fyzikálnych veličín ako meranie otáčok. Pre každú technológiu označuje vzdialenosť medzi povrchom obrobku a . dĺžky pomocou lasera) v delektoskópii (ultrazvuk na identifikáciu porúch materiálov a zváraných spojov). (pmn. v humánnej medicíne (laserový skalpel) a iné. Tab. ECM a USM je to medzera (z ang!. stand off). Tab.2. 11]) Typické paramelre Napätie [VI Prúd IA] USM 220 AJ M 110 AWJ 220 ECM 10 EDM 45 EBM 150000 LM B 4500 PAM 100 500 jednosmerný 12 striedavý 2400 0. laserové tlačiarne).25 Brúsna suspenzia 1.4 Posúdenie vhodnosti progresívnych technológií pre opracovanie konštrukčných materiálov (zdroj: [3J) Materiál obrobku Hliník Horčík Vysokolegované ocele Titán ŽiaruDRvnó c:ele Keramika Plasty Kompozitné materiály Hodnotenie použitia USM 3 2 3 vybraných druhov LM B 2 2 PAM ~ WJM 2 2 1 1 2 1 1 : ECM CHM AJM Kovové materíálv 2 2 1 2 1 1 1 1 2 2 2 2 1 2 3 3 3 EDM 2 1 1 1 1 4 EBM 2 2 2 2 1 1 1 2 3 2 1 3 1 1 Nekovové materiály 1 4 2 2 1 2 1 i 4 1 2 4 4 4-nevhodné 1 2 2 1 2 2 4 3 4 1-optimálne.76 Zmes brusiva a vzduchu 10 000 2.ó uvádza využívanie týchto postupov v jednotlivých procesoch spracovania materiálov.2.5 Zmes vody a brusiva 2 000 stredný 152 Vzduch 50 000 7.03 Kvapalné dielektríkum 150 malý 2 000 stredný 102 Vákuum 2 malý Výkon [W] Medzera" 'mi: Prostredie 250 0. pre AWJ.. LBM je to vzdialenosť medzi dýzou a povrchom materiálu (z ang!.7 uvádza názvy cnergolúčových procesov používaných pri spracovaní materiálov. gap) medzi povrchom a nástrojom. autora) . 2-vhodné 3-menej vhodné Fyzikálny princíp progresívnych technológií nie je doménou iba procesu úberu materiálu. laserový lúč pre snímacie systémy v informačných technológiách (CD prehrávače. 23 Typické parametre vybraných progresívnych spôsobov úberu materiálu {tabuľka udáva stredné hodnoty podľa prameňov [1.násirojom ": Pre EDM.2.5 - 60 0. elektrónový lúč v mikroskdpii a analýze povrchu materiálu.

0 0. bez zvyškových napätí 963 49 ť 197 1.2 Progresívne metódy úberu materiálu 25 Tab.13 0.03 0.spájanie • materiálov : tvarovanie materiálov Ct zlievanie X A • X X x x x • 7 7 7 X x x x x • • • ? • • X x X x • X X x x • • C2 tvárnenie C3 prášková metalurgia C4 rezanie brúsenie C5 fyz.05 0 05 L ' 0.7 1.• zmena ftitfíi povrchu X X x • • • • • X • 7 • • X X X x • x • • ? • • • • • • • • • x x • x x ? x x • t/ x • • • • • • • X 7 x x x • .:ivanie p rincípov progresívnych metód v technológiách spracovania materiálov abrazívny lúč elektrolýza vodný lúč elektrónový lúč • ultrazvuk chemická reakcia iónový lúč elektrický výboj princíp CO laser e | a.tepelné ::racovanie E . lesklý tepelne ovplyvnený povrch 1 tepelne ovplyvnený povrch tepelne ovplyvnený povrch.2.03 1.05 0. • delenie • materiálov B .-chem. lesklý tepelne ovplyvnený povrch.2.007 0.5 Charakteristické požiadavky na materiál obrobku a vybrané ukazovatele stavu povrchu (spracovanépodľa [1. bez ostrapov.0 Rozmerové tolerancie [mm] i 0.2. bez ostrapov bez zvyškových napätí.6 Vyu. xsobenie 0 .10 1) Proces USM AJ M WJM £CM EDM CM LBM EBM PAM Požiadavka na vlastnosti materiálu Tvrdosť nad 35HRC žiadna žiadna elektricky vodivý elektricky vodivý chemicky aktívny žiadna žiadna chemicky aktívny Integrita povrchu mierna bez zvyškových napätí bez tepelného ovplyvnenia bez zvyškových napätí.003 0. bez ostrapov.10 4916 Intenzita úberu materiálu [cm'/h] 19.27 Tab.05 0.rozmerové pracovanie .015--0.

obrábanie tvarových plôch. výroba drážok a zápichov. Energolúčové procesy sa používajú v technológii spracovania materiálov v štyroch oblastiach: a) pri úbere a delení materiálov (removal/separation) b) pri spájaní a spevňovaní materiálov (joininng/consolidation) c) pri tvarovaní a tvarovom obrábaní (forming) d) pri povrchovej úprave (surface treatment) Tab. . výroba drážok.8 Hlavné oblasti využitia progresívnych technológií pre operácie obrábania Proces USM AJM WJM ECM EDM CM LM B EBM PAM Operácia výroba rozmerovo malých dielcov. pokovovanie CVD. mlkroobrábanie. značkovanie tvarové rezanie. výroba drážok a zápichov. odstraňovanie ostrapov. tvarové rezanie tvarové rezanie a vŕtanie. hĺbenie otvorov a dutin ľubovoľného tvaru. opracovanie drobných dielcov. leštenie. značkovanie.7 Energolúčové technológie a ich použitie v pri spracovaní materiálov uber a delenie materiálov LM B EBU. .WEDM iónové opracovanie leptanie LM A CM. leštenie tvarové rezanie. leštenie. odstraňovanie ostrapov hĺbenie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru. hĺbenie otvorov a dutin ľubovoľného tvaru a veľkosti. odstraňovanie ostrapov hĺbenie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru. PCM ECM spájanie a spevňovanie modifikácia povrchu zváranie zváranie. frézovanie sústruženíe. vŕtanie. MG I spájanie. chemické cementovanie povlakovanie tvarovanie rozmerové opracovanie brúsenie leštenie leštenie iónové h lad en i e leštenie leštenie ehe micko-mechanické leštenie a brúsenie leštenie iónová nitridácia kalenie reaktívne chemické čistenie reaktívne elektrochemické čistenie 1 povrchová • '• úprava kalenie vytvrdzovanie žíhanie. opracovanie mikro dielcov. rezanie a vyrezávanie ľubovoľných tvarov. dierovanie.2. naprašovanie nárazové zváranie implantácia iónové plátovanie zváranieTlG.26 Progresívne technológie Tab. EDM. tvarovanie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru tvorenie plytkých tvarových drážok. brúsenie. vŕtanie.2. brúsenie. dierovanie. výroba drážok a zápichov.8 sumarizuje oblasti využitia progresívnych technológií v operáciách obrábania. leštenie. kalenie laserový lúč elektrónový lúč iónový lúč plazma chemický lúč elektrochemický lúč Tab 2.

• Čo dokáže technológia t. teplotu. koróziu presnosť tvaru . požadovanej kvalite povrchu. ekonomické aspekty výroby a hospodárske ukazovatele technológie. údržbu a bežné výdavky) ľudské zdroje: vzdelanie. hľadisko charakterizované kvalitatívnymi ukazovateľmi vstupov a výstupov. Je preto nutné riadiť sa pri zavádzaní novej technológie určitými kritériami rozhodovania.9 Kritéria pre výber technológie (zdroj van Lutterwelt [9j) ob robo k kvalita povrchu hospodárnosť tvar. citlivosť na tlak. V súčasnosti je zavádzanie týchto technológií spojené s vysokými finančnými nákladmi nielen na zariadenie. tab. výkonové ukazovatele technológie. prevádzkové náklady (vrátane nákladov na obsluhujúci personál.9. predpoklady pre automatizáciu a integráciu do I automatizovaných výrobných systémov prevádzkové požiadavky Rozhodovací proces pre výber vhodnej technológie sa okrem vyššie uvedených kritérií musí riadiť aj informačnými požiadavkami [5] obr. pracovné podmienky.4 Hlavné zdroje informácii pre rozhodovací proces výberu technológie [5] .2 Progresívne metódy úbťru materiálu 1y Z uvedeného výberu charakteristík vyplývajú široké možnosti využitia týchto technológii. rezné sily. 2. nástroje. • Čo môže technológia t. Tab. ale aj napriek ich výhodám zostávajú alternatívnym alebo variantným riešením. • Dostupnosť technológie t.j zdroje informácií o Stave vývoja. ale aj na realizáciu technológie.4. bezpečnosť.j. výrobný čas. životné prostredie organizačné: flexibilita. 2. hospodárnosti výroby a prevádzkové požiadavky. 2.j.2.j. rozmery. ako: • Čo stojí technológia t.a rozmerové tolerancie. Informačné požiadavky na rozhodovací prxes Ekonomické aspekty (koľko stojí?) kapitálové náklady výrobné náklady prevádzkové náklady Oblasť použitia (čo môže?) tvar dielca druh materiálu presnosť a tolerancie výrobný čas Popis procesov Zdroj informácii (kontaktné adresy) vývoj výrobcovia leasing prenájom parametre procesu prednosti procesu nedostatky procesu pred ú pravá povrchu O b r . integrita povrchu. druh materiálu. výroby a dodávateľoch zariadení a technológie. zručnosť. kapitálové náklady. Kritéria pre výber progresívnej technológie berú do úvahy vstupné údaje o výrobku. reprodukovateľnosť doba prípravy.

van L u U e r v e l t .: MicroCad 97 Miskolc 26. Maňková. S.. London.: Principles of Machining by Cutting. March.: Manufacturing Engineering and Technology. McGeough. ale tiež zabezpečujú úspešnú budúcnosť pre tieto spôsoby opracovania materiálov.. Literatúra ku kapitole 2: ASM-Metals Handbook . . 1999 Led. pp. Addi son-Wesley Pub.Comp. Led. Snoeys. J. Pri klasifikácií progresívnych technológii sa kniha pridržiava triedenia procesov. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. Kalpakjian.80. W. 8. (1976).3. Chapman and Hall. (1997).: Tecniche di lavorazione non tradizionali. Annals of the CIRP Vol. SjF Košice. ktoré zaviedol Snoyers et al (1986) a sú uvedené na obr. ASM International.Machining.A. 9. konferencii. Vol. 1989 11. pp. ktoré tam patria možno aj výstižnejšie. Cobelli.l. L. Atti n. vedeckých a technických sympózií. L. Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.: Trendy vývoja rezných nástrojov. Clarendon Press Oxford.587 -607 10. ! Machining. Annals of the CIRP Vol. že z raka na rok sa venuje viac pozornosti týmto progresívnym (netradičným) procesom.39/2 ( 1989)..: On Ihe Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. čo je z hľadiska charakteru procesov. Wydawnictwo naukowotechniczne. F. (1989) 4. A.Progresívne technológie Na záver je potrebné povedať. (1986). Ako dôkaz je zvyšujúce sa množstvo technických článkov. J.25-30 6.448-462 5. ktoré sa ukazujú prísľubom do blízkej budúcnosti. In. 468 9.: Advanced Methods of Machining. 3. Účelom publikácie je oboznámiť čitateľa s používanými progresívnymi procesmi rovnako ako s procesmi. (1988). seminár Pramei 95.2.feb 1997p.Inc. Vol.: Sources of technological informalion in production process. Kaczmarek. R.ed. Taniguchi. Na druhej strane.Led. 1983 1. P. SME. p. 2. Zavanclla. Università degli Studi di Brescia. aj preto. Dckkyser. Mankova. C. Staelens. Beño. 6.: Energy Beam Processing nf Materials. Warsaw. G. Tieto aktivity nielen učia odbornú komunitu vo výrobnej sfére o vynikajúcich a jedinečných možnostiach týchto procesov. 1995 7.35/2. kníh. Abrasion and Erosion. Dearbome. kniha používa aj názov energolúčové technológie. ». že je viac rozšírené a zaužívané. Maccarini. J.

Zavádzajúci názov z toho dôvodu. Mechanické procesy úberu materiálu sa obyčajne používajú na opracovanie veľmi tvrdých materiálov {tvrdosť nad 35 HRC). Pre procesy opracovania vodným lúčom mechanizmus úberu materiálu je v erozívnom opotrebení povrchu vplyvom pôsobenia vysokotlakového vodného lúča. ale ako primárny zdroj energie sa využíva hydromechanická energia. To vysvetľuje aj nejednotnosť klasifikácie procesov obrábania (pozri obr. jc známe aj pod názvami ako ultrazvukové vŕtanie. pôvodne nazývané aj ako brúsenie nárazovým účinkom (impaci grirujing). Do tejto skupiny sú začlenené nasledujúce technológie: • obrábanie ultrazvukom (t/SAÍ). ale aj húževnatosť alebo krehkosť. ktoré sú do tejto skupiny zaradené. AFM). čo je aj pre tieto procesy do istej miery charakteristické. V prípade vodného lúča je úber materiálu spôsobený eróziou. že všetky tzv. technológie abrazívneho lúča (AJM. Na základe toho sa opracovanie vodným lúčom zaraduje medzi mechanické procesy. a tiež erozivnym účinkom čistého vodného prúdu a/alebo vodného prúdu v synergii s brúsnymi časticami (vodný lúč a abrazívny vodný lúč). jednak pre ich tvrdosť. AWJM) využíva hydromechanickú energiu sústredeného vodného lúča a jeho mechanický a crozívny účinok. Mechanizmus úberu materiálu je charakterizovaný procesmi mikrovylamovania a mikrovyštiepavania (microchipping) čiastočiek materiálu následkom nárazu drobných častíc brusiva na povrch.3 3 MECHANICKÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU Trochu zavádzajúci názov jednej skupiny progresívnych/netradičných technológií úberu materiálu vychádza z mechanickej podstaty technológií. tradičné alebo klasické metódy používajú na uber materiálu mechanickú energiu ako svoj primárny zdroj. ktoré sú tradičnou cestou len ťažko a ekonomické nevýhodne opracovateľné. a v systematickom triedení procesov nachádza miesto medzi abrazívnymi procesmi a nie progresívnymi/nekonvenčnými procesmi. opracovanie vodným lúčom (WJM. ultrazvukové abrazívne obrábanie alebo vŕtanie so suspenziou. 1. Z uvedeného dôvodu sa obrábanie ultrazvukom a prúdom abraziva klasifikuje ako technológia brúsenia voľným brusivom. patria k procesom abrazívneho opracovania nárazovým účinkom brúsnej častice na povrch (tmpact machining process). ultrazvukové rozmerové obrábanie. Podrobnejší popis mechanizmu úberu materiálu je pri jednotlivých technológiách v nasledujúcich kapitolách. .6 kap.l). " * Uber materiálu je pre uvedené procesy spojený s priamym mechanickým abrazívnym účinkom voľných brúsnych častíc dopadajúcich určitou kinetickou energiou na povnľh materiálu (jednoznačne v prípade ultrazvukového obrábania a procesov abrazívneho lúča).

.

plazma. Organické materiály majú navyše sklon k poškodeniu samovznietením alebo spálením. preto nie sú vhodné ani pre spracovanie procesmi. kompozitné a organické materiály sú vhodnými kandidátmi pre uvedené mechanické procesy. . pretože väčšina z nich je elektricky nevodivá a teda nevhodná pre elektrochemické alebo elektroiskrové procesy. ktoré využívajú intenzívne tepelné pôsobenie na uber materiálu ako je laser.30 Progresívne technológie Keramika.

ktorý využíva ultrazvukové vlny (mechameko-akustiekč vlnenie) s frekvenciou okolo 20kHz na uber materiálu rozrušovaním povrchu nárazovým účinkom rozkmitaného brusiva.ultrasonic impact grinding) „klasická" technológia ultrazvukového opracovania s použitím brúsnej suspenzie a nerotujúceho nástroja. tvrdené a tepelne odolné zliatiny. W. lieh. Proces bol vyvinutý v 50-tych rokoch pre dvojrozmerné a trojrozmerné (2D a 3D) opracovanie keramických materiálov a ostatných tvrdých a krehkých materiálov ako sklo. Záujem o USM vzrástol začiatkom 80-tych rokov v dôsledku širšieho využívania keramických a kompozitných materiálov v priemysle. 3. Prvý patent na priemyselné využite podal v roku 1945 Baiamuth. hoci historicky prvý článok o možnostiach použiť ultrazvuk pri obrábaní publikovali R. Obr. ultrazvukové opracovanie rotačným nástrojom bez použitia abrazívnej suspenzie. cirkulujúceho medzi obrobkom a nástrojom. Kohls [2]) . petrolej. V súčasnosti patri medzi bežné postupy obrábania tvrdých a krehkých. ktorá obrusuje povrch. polovodičové materiály a tiež pórovité materiály ako grafit. Vysokofrekvenčný zdroj aktivuje zväzok magnetostrikčného materiálu. 3. nevodivých a tiež nekovových materiálov. 14]. vytvára požadovaný tvar obrobku a zároveň odplavuje triesky.1. 3. 1 Obrábanie ultrazvukom Obrábanie ultrazvukom (zaužívaná anglická skratka USM Ultrasonic machining) predstavuje proces. WoodáA. strojný olej) a jemného brusiva.1 zobrazuje princíp opracovania pomocou ultrazvuku.1 Princíp ultrazvukového opracovania Princíp USM opracovania je založený na brúsnom účinku suspenzie kvapaliny (voda. Nástroj kmitá frekvenciou v oblasti ultrazvukového vlnenia.rotary ultrasonic machining).1 U S M 3 . O b r . L Loomis roku 1927 [8. USM opracovanie pozostáva z dvoch metód: • ultrazvukové obrábanie (USIG alebo USM . • rotačné ultrazvukové obrábanie (RUM .1 Princíp opracovania ultrazvukom (zdroj: Bellows.3. Tento kmitavý pohyb je prenášaný malým tlakom nástroja na suspenziu. ktorý vytvára kmitanie s nízkou amplitúdou v držiaku nástroja. diamant.

dĺžka magnetostrikčného jadra. koncentrátora. ŕ . Obyčajne sa pre nástroje s veľkou plochou vyžaduje väčší výkon zdroja než pre nástroje s menšou plochou. Generátor napája magnetostrikčný alebo piezoeleklrický menič.voskový spoj 3 nástroj Obr.1 Zariadenie Zariadenie pre ultrazvukové obrábanie pozostáva z generátora prúdu. Konvertor alebo menič (transducer) sa používa na premenu elektrickej energie na energiu mcchanicko-akustického kmitania. Je založený na princípe buď magnetostrikčného alebo piezoelektrického javu. je magnetostrikčný menič.32 Progresívne technológie konvertor konvertor medené tesnenie titánový alebo hliníkový nástavec ullrazvukové vibrácie tvarový nástroj vysokofrekvenčný generälor nástavec koncenlrátor WeoHz 1^^. Na obr. obr.3. tiež ferity a iné. že niektoré materiály za pôsobenia vonkajšieho magnetického alebo elektrického poľa menia svoju dĺžku napr.2 Komponenty používané v zariadeniach pre USM a detail oblasti nástroja (podľa: Metal Handbook Machining) 3. pričom výkon zdroja závisí od veľkosti plochy použitého nástroja. nikel (Ni). Vysokofrekvenčný generátor elektrických kmitov sa používa ako zdroj premeny nízkofrekvenčnej (50Hz) energie na vysokofrekvenčnú energiu (najčastejšie 20 000Hz).2. Používa sa zdroj o výkone 150 . ktorého princíp jc najčastejšie popisovaný. z ktorého sa získavajú mechanické vibrácie rovnakej frekvencie. Kapacita meniča je daná koeficientom magnetostrikčného predĺženia: kde .3. 3.1. i.3. pracovného nástroja a čerpadla na prívod suspenzie. Najčastejšie sa používajú zliatiny typu pemialoy a permedur. kobalt (Co) a ich zliatiny. Jednotlivé komponenty zariadenia majú svoju špecifickú úlohu pre generovanie parametrov procesu.2 500W. Predĺženie je závislé od druhu materiálu magnetostrikčného meniča. magnetostrikčného meniča.1. Základom zariadenia pre USM opracovanie je teda magnetostrikčný alebo piczoclcktrický menič.Aí je prírastok dĺžky.u to materiály s výborným koeficientom magnetostrikčného predĺženia [6] [8] [10] . železo (Fe). Podstata týchto javov je.

3.rýchlosť zvuku (m/s) v magnetostrikčnom materiále. K nástroju je pripojený pevne (pájkovaním) alebo rozoberateľné (závitom).001 -Ť 0.5 násobok vlnovej dĺžky zvuku. E .4 Zmena vlny predĺženia pozdĺž dĺžky magnetostikčného meniča (zt/ro/: Kaczmarek [6 j) Obr.1 Obrábanie ultrazvukom USM 33 Obr. vedie kmitanie na nástroj. p .025 -ŕ 0.1 pm v závislosti od druhu materiálu [6].merná hmotnosť magnetostrikčného materiálu (kg.3.3 Magnetostrikčný menič (zdroj: Kaczmarek) 1 .5 k.vysokofrekvenčné vinutie. Nástavce väčších dĺžok sú z hliníka.dĺžka vlny kmitov). Amplitúda UZ kmitov sa obyčajne pohybuje v rozmedzí' od 0. aby nedošlo k útlmu kmitov (X . aby zosilovali amplitúdu kmitov na nástroji. 2 .Youngov modul pružnosti (MPa).prípojka amplitúdového meniča Obr. aby sa zabezpečila maximálna amplitúda kmitov Nástavec (horn) ako ďalší element zariadenia. nazývanej rezonančná frekvencia. potom maximálna hodnota amplitúdy kmitu vzniká vo vzdialenosti 1/4 vlnovej dĺžky od stredu a maximálna výchylka zodpovedá dĺžke magnetostriktora f = 0.4 ukazuje zmenu vlny predĺženia pozdĺž dĺžky magnetostikčného meniča. ktorá sa vypočíta podľa vzťahu [6]: f = ± (I (3. Je to trubica s dĺžkou okolo 120 mm obyčajne vyrobená z titánu alebo hliníka.2) bude splnená voľbou vhodnej frekvencie. 4 -magnetostrikčný nosič. Pre obrábanie ultrazvukom je potrebná vyššia amplitúda až v rozmedzí 0.teleso. Békés [3] a Thoe et al. Rôzne tvary nástavcov a vplyv ich rozmerov na zosilenie amplitúdy Kmitov (najčastejšie zmenou priemeru) uvádzajú Búda. [14J.3. ktorý sa vkladá medzi menič a nástavec. f . zložitejšie nástavce majú exponenciálny tvar a sú vyrobené s vysokou presnosťou.frekvencia zmeny magnetického poľa (l/s). 3 .04X.m" 3 ). Nástroj je k nástavcu pripojený v oblasti maxima vlny s presnosťou ± 0.polarizačné vinutie.09 mm [1]. obyčajne kovová trubica alebo tyč cylindrického tvaru. podmienka (3.3. má dĺžku asi 1. Zosilňovač. 6 . Ak je uzol vlny kmitania v strede veľkosti magnetostrikčné ho meniča. Ak je daný magnetostrikčný materiál a jeho dĺžka t. . pričom vlnová dĺžka X sa vypočíta podľa vzťahu: x= f=7# (3 2) ' kde c .magnetostrikčné jadro.3) Koncentrátor (booster) je zosilňovač kmitov. Jeho úlohou je zvyšovať amplitúdu ultrazvukových kmitov (UZ). 5 . Tvar nástavca je cylindrický so stupňovitou zmenou priemeru alebo kužeľovitý.

.

[14]: • výkon vysokofrekvenčného zdroja: 5 0 + 2 400 W. • amplitúda kmitov: 0. [11].1.03mm.0 1.5. koncentrácia brusiva sa pohybuje v rozmedzí 20 -ŕ 60%.014 • 0. ale asi vo vzdialenosti 0.009 mm. SiC 2 500 HK) diamantový prach 6 500V7 000 HK. mení sa v závislosti od druhu materiálu obrobku.400.7mm. petrolej. priemer nástroja 12.3.10 mm. oxid hliníka (AI3Q3 2 100 HK). Voľba materiálu nástroja je závislá aj od druhu obrábaného materiálu.075 mm od povrchu obrobku.5. najčastejšie používaný rozsah pre komerčne vyrábané zariadenia je okolo 20 000Hz. ale má nižšiu odolnosť voči opotrebeniu.05 0. • nástrojový materiál: antikorózna oceľ. Najčastejšie sa vyrába z nehrdzavejúcej ocele s vyššou trvanlivosťou. Pomer úbytku materiálu obrobku k opotrebeniu nástroja 100:1 100:1 100:1 75: 1 50:1 1. strojný olej.1.025 -ŕ 0. 3. Rýchlosť rezania pre vybrané materiály [mm/min] (spracované podľa údajov /1/. • frekvencia kmitania. B«C. ale tiež z moneiu či molybdénu. kubický nítrid bóru {KNB 4 700 HK). mosadz. 15 000 + 40 000 Hz. • rýchlosť rezania.2 2./ 1 ]}) Podmienky rezania: nástrojový materiál: ocel. jeho dobrá odolnosť voči opotrebeniu a vysoká únavová pevnosť.013 v 0. lieh.7mm Základné technické a ekonomické ukazovatele USM vhodné pre porovnanie procesu a hodnotenie jeho účinnosti sú: • • • uber materiálu opotrebenie nástroja kvalitaopracovanéhopovrchu . monel. najčastejšie sa používa suspenzia typu voda 50%. • druh brusiva: karbid bóru a kremíka (B 4 C tvrdosť podľa Knoopa 2 800 HK. • doporučená veľkosť zrna brusiva: pre hrubovanie 0. • rýchlosť posuvu nástroja: 20 f 50 mm/mín.2 Charakteristiky ultrazvukového obrábania Parametre procesu ultrazvukového opracovania na princípe USIG pre priemyselné zariadenia sa pohybujú v nasledujúcich rozsahoch [í].20 0. Mosadz je dobre obrobiteľná. zrnitosť 320. * • • suspenzia: voda.25 0. doporučená teplota suspenzie je 2 * 5 °C. dĺžka otvoru 12. obr. otvor). ale proces môže prebiehať aj pri izbovej teplote suspenzie.min1] 3.34 Progresívne technológie Nástroj (ultrasonic tool alebo sonotrode) má negatívny tvar vytváraného profilu (tvar resp.5:1 2:1 1:1 Materiál sklo ferit grafit keramika kryštál karbid volfrámu karbid bóru nástrojová oceľ Rýchlosť rezania [mm. 3.B 3. pre dokončovanie 0.13 Obr. Základnou požiadavkou pre výrobu nástrojov je vhodný nástrojový materiál. • vzdialenosť medzi nástrojom a obrobkom: nástroj nieje v priamom kontakte s obrobkom.5 1. Pre kusovú výrobu a tvarovo zložitejšie výrobky aj z mosadze. zrnitosť 800*1000 (podľa ISO 525-75). brusivo 50%.7 0. [9]. brusivo. molybdén. zrnitosť 200 -s.

sa pôsobením nárazu častíc porušujú krehkým vylamovaním. čiastočky materiálu vo forme triesky sa odštiepajú alebo vylamujú z povrchu. väčšina oceli) sa brusivo vtláča do povrchovej vrstvy a spevňuje ju.8 Detail pracovnej zóny s úlomkami triesky. ďalším nárazom rozkmitanej Častice sa spevnený povrch obrobku postupne rozrušuje. 7. 14] • mechanickým účinkom abrázic (odbrusovania) priamym nárazom častice na povrch obrobku • mikro vydrobovaním (microchipping) po náraze voľne sa pohybujúcej brúsnej častice. Tvrdé a krehké materiály (sklo. • kavitačným účinkom brúsnej suspenzie.3. keramika). ktoré sú pre USM metódy najvhodnejšie. . Obr.hĺbka vtlačenia do materiálu r» . rozrušuje jeho celistvosť. kavitačnými bublinami a brúsnymi zmámi rozptýlenými v suspenzii Priamy náraz brúsnych častic na povrch materiálu s vysokou kinetickou energiou.3.polomer kontaktu zrna Obr.1 Obrábanie ultrazvukom USM 3.2 Uber materiálu 35 USM je abrazívny proces a uber materiálu je predmetom extenzívneho výskumu a vysvetľuje sa nasledujúcimi mechanizmami: [3.1. ktorú získali od kmitajúceho nástroja. Účinok zrna brusiva na materiál obrobku a nástroja zjednodušene ukazuje obr. • chemickým pôsobením spojeným s vlastnosťami kvapalného média v suspenzii. meď.3. f ¡2]) ó* . Pri mäkkých a húževnatých materiáloch (olovo.7 [12].6 a detail zóny vtlačenia zrna brusiva obr.7 Zóna kontaktu zrna s obrobkom (podľa Kainth et al. 3. 3.

.

1.5) (linear rentoval rate): AL • [mm/min] (3.8. Postupne do mikrotrhlín a do pórov materiálu vnikne kvapalina zo suspenzie a spôsobí odštiepenie Čiastočiek materiálu. ktorá pri náraze na povrch obrobku vyvoláva vznik mikrotrhlín. podľa ktorého delí materiály do troch skupín v závislosti na účinností USM opracovania viď údaje v tab.3. McGeough [8] uvádza tzv. Nízka produktivita úberu materiálu je spojená s vyššou plasticitou materiálu obrobku. tm . „kritérium krehkosti". Výbuch bubliny tiež rozkmitá abrazívnu časticu.6) kde B je šírka povrchu. alebo tiež výkon opracovania pri abrazívnom pôsobení častíc brusiva na povrch.1. Čas kontaktu medzi časticami brusiva a povrchom je veľmi malý asi 10 * 100 ps. . Vlastnosti materiálu obrobku. tieto faktory zároveň ovplyvňujú kvalitu opracovaného povrchu. ktoré v dôsledok nárazu na povrch materiálu praskajú a vybuchujú. a hĺbka rezu (hrúbka vrstvy odstraňovaného materiálu v jednej vrstve). ktorá môže byť udaná lineárnou alebo objemovou intenzitou úberu vplýva viacero faktorov. nárazová tvrdosť (impact hardness). rovnako ako plocha kontaktu [11]. ktroré ovplyvňujú produktivitu USM sú predovšetkým krehkosť a tzv. Kritérium krehkosti zx je pomer pevnosti v strihu k lomovému napätiu daného materiálu.intenzita objemového úberu (Volumetrie removal rate .4) .36 Progresívne technológie Kavitačný účinok spôsobuje mikrotrhliny v povrchovej vrstve materiálu.2. í . Intenzitu úberu materiálu. Na produktivitu USM opracovania.VRR): Q v = — [mnrVmin] (3. Pri šírení ultrazvukových kmitov vznikajú v suspenzii bubliny.dižka pracovnej plochy.lineárny uber 5 = — [mirŕVmin] (3. Kremer [1\ popisuje kavitačný jav pri ultrazvukovom opracovaní grafitu ako prioritný účinok úbytku materiálu. sú 10: • vlastnosti materiálu • akustický systém • vlastnosti suspenzie 3.1 Vlastnosti materiálu obrobku Ultrazvuková technológia je vhodná pre opracovanie kovových a nekovových materiálov s vyššou tvrdosťou nad 40 HRC.ný podiel na celkovom úbere materiálu [6]. obr. určil Kaczinarek [6] ako: . Kavitačný účinok USM je však slabý v porovnaní s priamym nárazom a predstavuje asi 5% .čas pôsobenia častice na povrch. ale odporúča sa aj pre kompozitné materiály a pórovité materiály ako grafit. hĺbka rezu nie je jednotná na celom opracovanom povrchu.intenzita plošného úberu (surface removal rate) Q .3.

kde častice triesky sú vyštiepavané v tvare pyramídy a uber materiálu je kontinuálny vo forme malých kráterov.IZCVAR. T a b . 3 . nárazová tvrdosť {impaa hardness) je rovnako dôležitá vlastnosť ako krehkosť materiálu. Veľkosť triesky je asi 1/10 veľkosti abrazívnych častíc alebo niekoľko mikrometrov [4]. 3. Quist. Kompozitné materiály s vláknitou štruktúrou a polymérovou matricou sa nárazom abrazívnych častic porušujú krehkým lomom vlákien a plastickou deformáciou matrice.3. 1 Vplyv kritéria krehkosti na kvalitatívnu účinnosť USM {zdroj: McGeough [8]) Kŕ íéfium krehkosti Ti > 2 1<T <2 « 0<Ti< 1 Účinnosť USM Vysoká Stredná Nízka Typické materiály skle. Z uvedeného vyplýva rôzne správanie sa tvrdých a krehkých kovových aj nekovových materiálov.7 4 .sila pôsobiaca na časticu. keramika. K výraznému vylamovaniu dochádza pri krehkých materiáloch.2 uvádza vlastnosti vybraných sledovaných materiálov a prevládajúci mechanizmus úberu pri ultrazvukovom vŕtaní otvorov s priemerom 10 mm [4J. stabilizovaný ytriom tetragonálny ZKfc s'.2 Porovnanie vlastností vybraných druhov materiálov a prevládajúci mechanizmus úberu materiálu ( spracované podľa Dam. olovo. krištáľ temperované a tvrdé ocele a zliatiny. ktorú spôsobí náraz častice je nepriamo úmerná tvrdosti materiálu (tvrdosť podľa Brinella HB) podľa vzťahu [8]: (3.3. med. Schreiber [4 j) Materiál sklo AI2O3 T1B2 Tvrdosť HV asi 700 1 750 1950 2 500 2 000 850 1 400 KIC Mechanizmus úberu materiálu krehký lom 0. Fc .7) kde: d .] Obrábanie ultrazvukom USM 37 Tzv. vzniká plastická deformácia a spevnenie povrchovej vrstvy je bez výrazného vylamovania materiálu obrobku. 5 a SiC Si3N< lisovaný za tepla tetragonálny ZrO. Tab. HÍbka vtlačenia 8 W .V cérorr krehký lom a plastická deformácia u 7 e plastická deformácia .je priemer vtlačenej oblasti. Pri náraze abrazívnych častíc na povrch kovových a húževnatých materiálov. väčšina oceli T a b .ac . diamant.

.

uhlíková oceľ. Obr.10 mm. Výraznejší je vplyv amplitúdy kmitov na uber.2 kHz brusivo .4 KHZ • 19 KHZ O O** I E 1 0.[12J) Podmienky: vŕtanie otvoru do skla s priemerom d = 12. 10 • rj.M] 100 Obr.2.1 10 AMPLITÚDA [JXM] 0.3.10 Vplyv amplitúdy kmitov a statickej sily na mieru úberu materiálu (Kainth etal. Kremer [7] uvádza. brusivo B4C.10MPA OD.9 Vplyv amplitúdy kmitov na uber materiálu pri zmene tlaku nástroja a pri zmene frekvencie kmitania <Kremer et al. S rastom amplitúdy kmitov rastie rýchlosť úberu materiálu.legovaná nástrojová oceľ.Progresívne 3. 3.B4C.16MPA O • • A 0. zrnitosť 120 podľa ISO s vi 1 2 3 AMPLITÚDA ( M M X 10"' Obr. Vplyv rozsahu amplitúdy na zvyšovanie rýchlosti úberu materiálu je obmedzený účinkom zrnitosti abrazívnych častíc.3. Veľkosť amplitúdy upravených kmitov pre ultrazvukové opracovanie je v rozmedzí od 0. Amplitúda kmitov závisí od druhu zosilňovača a na riadení ultrazvukového zdroja. i 100 10 A 43 KHZ =2 O 27.9 a.25. priemyselné zariadenia najviac využívajú oblasť okolo 20 kHz. nástroj . Rýchlosť rezania závisí od amplitúdy. b ukazujú overené závislosti rýchlosti úberu materiálu na zmene amplitúdy pre rôzne frekvencie kmitov a rôznu veľkosť statického tlaku (prítlaku) nástroja.013 do 0.20 MPA 1 ä.1 10 AMPLITÚDA [|J. zrnitosť400 podľa ISO Zmena frekvencie kmitov nemá výrazný vplyv na parametre procesu U S M Väčšina komerčne dostupných zariadení má možnosť zmeny rozsahu frekvencie v malom rozpätí.1.MMPA • 0. Frekvencia sa pohybuje v rozmedzí 15 * 40 kHz. že vplyv frekvencie kmitov na rýchlosť úberu je lineárna a závisí od vlastností opracovaného materiálu. v závislosti na zariadení.2 Akustický systém technológie Akustický systém je charakterizovaný frekvenciou a amplitúdou ultrazvukových kmitov.7 mm frekvencia .[7J) obrobok . . niekedy až 50 kHz.

8 0:Nástrqd = 15mm O A O A: Nástroj d . M 0.3.12 Vplyv zmeny koncentrácie suspenzie na uber materiálu: a) vŕtanie grafitu d = 20mm.2 0.10. Veľkosť zrna má podobný účinok na u b e r materiálu ako amplitúda. 14] poukázali na skutočnosť. 3.[7J).3. tvrdosťou brusiva a spôsobom prívodu suspenzie medzi nástroj a obrobok.2.20 mm •: Nástroj d = 30 mm H 0. 3. Rovnako Kremer [7] uvádza. 3. 1. ak je veľkosť zrna porovnateľná s veľkosťou amplitúdy.[7J) obrabok . systém prívodu suspenzie medzi nástroj a obrobok a statický tlak nástroja môžu ovplyvniť účinnosť koncentrácie brusiva pri úbere materiálu.grafit ELLOR 9 nástroj .1 Obrábanie ultrazvukom USM 39 Rozenberg a Nepiras [8. b) opracovanie skla (McGeough[8J) Kavitačný efekt procesu. Rozsah koncentrácie brusiva v suspenzii sa pohybuje v rozmedzí 20 až 60%. 3. podmienky rovnaké ako pri obr. Optimálna intenzita úberu materiálu (removal rate) sa dosahuje.4 20 40 60 a) 8 12 16 20 Koncentrácia suspenzie [%] b) Koncentrácia suspenzie [%] O b r .2 kHz amplitúda-50 um koncentrácia brusiva 20% 2 4 e Statická sila [N x10"2 ] 3.3.1. viď obr.3. obr. dobrú zmáčavosť a vysokú tepelnú vodivosť pre účinné chladenie.11. že existujú hraničné (optimálne) hodnoty statického tlaku nástroja a amplitúdy kmitania na stúpajúci uber materiálu. obr.3 Suspenzia Na uber materiálu majú vplyv vlastnosti suspenzie dané koncentráciou.25.12 a.11 (Kremer et al. Nosné médium pre brusivo (obyčajne voda) musí mať nízku viskozitu a hustotu. obr. .12b.8 S 0. Na obr. že pri vŕtaní grafitu dochádza pri vyšších hodnotách statického tlaku nástroja k zníženiu intenzity úberu materiálu. 1. veľkosťou zrna brusiva.oceľ XC38 brusivo. b [8] je závislosť úberu materiálu na koncentrácii suspenzie pri opracovaní materiálov ako grafit a sklo.4 C O E Obr. Tvrdosť brusiva v suspenzii tiež ovplyvňuje uber materiálu.6 1.BX.11 Vplyv statickej sily na uber materiálu (Kremer et al. zrnitosť 280 frekvencia .2 P°o.5 • zrnitosť 600 Ozmitost'280 f i E_ 1.3.13.

.

075 E E. Závislosť na obr. Do určitej hodnoty tlaku. uber materiálu narastá. Veľké nástroje obyčajne rýchlo pohlcujú ultrazvukovú energiu a tlmia kmitanie. Efekt tvaru nástroja sa prejavuje zmenou produktivity. že pre pórovité materiály ako je grafit. Pre opotrebenie nástroja pri USM platia podobné pravidlá ako v tomto prípade nie je nástroj v priamom kontakte s obrobkom. Závislosť zároveň dokumentuje vplyv statického tlaku nástroja pri USM.14 ukazuje vplyv tvaru prierezu nástroja na intenzitu uber materiálu pri konštantnej pracovnej ploche.sklo plocha obidvoch nástrojov 16 mm2 £ 0 0 4 B Ttak nástroja [Nmm' | napriek vzrastu tlaku nástroja pri klasickom obrábaní. aj keď na použitom druhu brusiva.14 Účinok tvaru nástroja na uber materálu (McGeough /S/j obrobok .05 . . Kaczmarek [6] uvádza.3. Opotrebenie závisí na dvojici materiál obrobku/nástroj a Základnou požiadavkou je vyššia tvrdosť nástroja ako obrobku. Zároveň konštatuje.025 Ľ m 12 16 prierezu Obr. Zväčšenie plochy nástroja redukuje uber materiálu v dôsledku zníženia amplitúdy kmitov.3. tvrdosť brusiva nie je výrazne rozhodujúca.40 Progresívne technológie Kremer [7] uvádza.3 Materiál nástroja a opotrebenie nástroja Nevýhodou USM opracovania je nepriaznivý účinok brusiva na materiál nástroja a jeho následné opotrebenie. podľa jeho výsledkov rozdiel v intenzite úberu medzi vyššie uvedenými brusivami pre opracovanie grafitu predstavuje iba o ! 0 % vyššiu intenzitu pre tvrdšie brusivo na báze B 4 C Obr.125 Á l A A A A ' A úzky obdĺžnikový nástroj A 0.3. c* —- js 0. Pre produktivitu opracovania je rozhodujúci tvar nástroja a veľkosť jeho aktívnej plochy. že pri ! stanovi obyčajne experimentálne. ktorá sa 0. potom intenzita úberu zostáva na konštantnej úrovni [8].1. Ľ* A • C i ° t • nástroj štvorcového C? 0.13 Účinok veľkosti zma na uber materiálu (McCeough f8J) Veľkosť zrna \^m) 3. že intenzita úberu skla pri použití BjC brusiva je o 15 až 20% vyššia než pri použití SiC brusiva.

Obr. Nástroj sa opotrebuje rýchlejšie. SiC Si^N. Komerčné zariadenia zabezpečujú rozmerové tolerancie v rozmedzí . Obr. Obr. Obr. brusivo BX zrnitosť 280 podľa ISO (Dam etal.zrnitosť brusiva . Drsnosť povrchu a jeho akosť ovplyvňuje koncentrácia suspenzie. ¡4]) Sklo Alj0 3 TiB .4 Vlastnosti opracovaného povrchu Hodnotenie vlastností opracovaného povrchu vychádza z posúdenia dosahovanej drsnosti a presnosti opracovaného tvaru. 3. amplitúda chvenia (vibrácii). .3.0.I5 Porovnanie miery úberu pre rôzne druhy materiálu obrobku a opotrebenia nástrojového materiálu z ocele St 37 pri USM vŕtaní otvorov s priemerom d=10mm. Intenzita opotrebenia závisí na pevnostných vlastnostiach materiálu. na akustickom . Podmienky procesu. Povrch nie je ovplyvnený teplom.03 až 0. ak brúsi vo a obrobok sú tvrdšie ako materiál nástroja.3.1.1 Obrábanie ultrazvukom USM 41 opracovaní skla nástrojovou oceľou je relatívny úbytok hmoty nástroja 1%.51 -ŕ. 3.17a dokumentuje vplyv veľkosti zrna brusiva na drsnosť Ra meranú v pozdĺžnom a priečnom smere. Hlavná premenná procesu . Pri opracovaní wolfrám karbidu brusivom z bór karbidu a nástrojom vyrobeným z mosadze relatívne opotrebenie nástroja dosahuje 140% [6].3.17b ilustruje vplyv koncentrácie brusiva v suspenzii na drsnosť Ra. redukuje sa relatívne opotrebenie nástroja na 0. To dokazuje. Zr0 (Y) ZrO^Ce) 2 3.1%. ktoré vplývajú na produktivitu majú výrazný účinok aj na stav opracovaného povrchu. veľkosť zma brusiva a ich tvrdosť.1 Drsnosť povrchu Kvalita opracovaného povrchu závisí na vlastnostiach opracovaného materiálu. vylamovania (cliipping) materiálu pri USM sa vyskytuje paralelne pre nástroj aj obrobok. Hocheng a Hstt [5] sledovali drsnosť povrchu v pozdĺžnom a priečnom smere pri vŕtaní otvoru .16 ukazuje priebeh dosahovanej drsnosti povrchu v závislosti na zmene zrnitosti brusiva pre opracovanie rôznych druhov materiálov .w é m e USM a na vlastnostiach suspenzie. že proces mechanického odbrusovania a vyštiepavania resp.1.0.má vo všeobecnosti najvýraznejší účinok.4.15 ukazuje závislosť pomeru úberu materiálu k úbytku (opotrebeniu) nástroja pre rôzne druhy materiálov [5].76 um [9]. Ak sa použije karbidový nástroj a brúsny prášok B 4 C. 3.3.krehkých nekovových materiálov a tvrdej legovanej ivele.005 mm a drsnosť Ra od 0.priemerom d = 1 Omm do kompozitného materiálu zloženého z uhlíkových vlákien v polymérovej matrici. n • Intenzita úberu • Opotrebenie nástroja Obr.

.

koncentrácia 14%.3 3.65 1. b) Vplyv koncentrácie brusiva na drsnosť povrchu (zdroj: Hocheng.5 Grafit Si02 Alz0 ZrOa Sialon SiC 3 BC BC 4 4 .17 a) Vplyv veľkosti zrna brusiva na drsnosť povrchu . 3. nástroj: oceľ. Nepiras (1956) a Rozenberg (1973) [14] nezávisle na sebe uvádzajú. Zmena prítlaku nástroja v širokom rozsahu má len malý účinok na akosť opracovaného povrchu.6 UBER [mm3/min] Nástroj d=10mm 224 50 9.42 Progresívne technológie -O-sklo i kremík pre polovodiča —Q—keramika —•— vysokoiegovana oceľ S I Obr.20 0. že pri vŕtaní je drsnosť po obvode otvoru vyššia ako v dolnej časti. 3.3 Údaje pre ultrazvukové obrábanie keramických materiálov so zrnitosťou brusiva 320 Materiál Tvrdosť HV 65 500 1 000 1100 1 500 2 400 Drsnosť Ra [um] 1-2 0.3.1 1. 0 100 200 Q 14 16 a) Veľkosť zrna brusiva [u. Hsu [5]) Tab. frekvencia 20kHz.8 3.40 0.90 0.m ] b) 18 2 0 2 2 24 2 6 Koncentrácia brusiva [%j Obr.30 Doporučené brusivo SÍC/B4C SÌC/B4C S1C/B4C BjC Uber [mm3/min] Nástroj d=5mm 164 39 7.obrobok: kompozit na báze carborvepoxy. ale ak sa použije veľmi jemná zrnitosť brusiva na úrovnu plavených práškov je dosahovaná drsnosť povrchu otvoru rovnaká v každom smere. brusivoSiC.85 0. že zvýšenie amplitúdy kmitov zvyšuje drsnosť povrchu. zrnitosť 150.75 0.16 Závislosť drsnosti povrchu od použitej zrnitosti brusiva pre rôzne druhy materiálov (spracované podľa McGeoughfS] a Buda-Békés ¡3 J) 200 400 600 800 1000 Zmitosf brusiva Kremer [7] konštatuje na základe výsledkov viacerých bádateľov.6 0.

3 tiež uvádza porovnávacie hodnoty drsnosti povrchu vyjadrené cez Ra. ako to uvádza Kremer a Gilmor [14].3. Parametre procesu USM.3. ale menšiu presnosť a vyššiu drsnosť. Presnosť je ovplyvnená tiež veľkosťou plochy nástroja.18 sú porovnané dosiahnuté hodnoty drsnosti Rz pre rôzne druhy keramických materiálov [ 4 ] .15).3. O b r . ktoré vplývajú na produktivitu opracovania majú rovnaký vplyv aj na presnosť ultrazvukového opracovania. Rozmerové opotrebenie nástroja ako kritérium je určené vzťahom podľa [6]: « . Veľkosť zrna brusiva. Tieto výsledky hovoria o tom. Tab.3. Najviac vplýva na odchýlku rozmerov zrnitosť brusiva.2 Presnosť rozmerov pri ultrazvukovom obrábaní Vo všeobecnosti je presné opracovanie limitované najmä relatívnym tvarovým a rozmerovým opotrebením nástroja.15 (Dam et ai [4Jj skjo AIJOJ TiB 2 SiC Si 3 N t ZrOj(Y) ZrO^Ce) 3. Pri hodnotení rozmerovej presností pri výrobe otvorov ultrazvukovým . Väčšie zmo spôsobuje rýchlejší uber materiálu. ktoré vykazujú vysokú produktivitu pri USM opracovaní (hodnoty úberu nad 50 mmVmin) majú zároveň vyššie hodnoty drsnosti (porovnaj s obr. ale aj na presnosť povrchu.1 Obrábanie ultrazvukom USM 43 Druh materiálu obrobku ovplyvňuje výslednú drsnosť povrchu. pre dosiahnutie vysokej presnosti sa vyžaduje jeho tvarová a rozmerová stálosť počas procesu úberu materiálu. že Čim vyššia je požiadavka na rozmerovú presnosť produktu. Aj keď pri ultrazvukovom obrábaní nástroj je len vo funkcii tzv. Väčšina pojednaní o presnosti pri USM sa týka výroby otvorov a ich odchýliek od nomináJneho rozmeru. že materiály.1. Tab 3. ako už bolo spomenuté. tvarovača.18 Drsnosť povrchu pri ultrazvukovom obrábaní keramických materiálov Podmienky ako na obr. = Ä (3-8) kde E je chyba udávaná ako dolná alebo horná odchýlka od nominálneho rozmeru. ako aj doporučené brusivo a dosiahnuté hodnoty úberu materiálu pre rôzne keramické materiály. má dominantný vplyv nielen na akosť. To znamená.3.4. Presnosť nástroja.4 ilustruje dosahovanú presnosť rozmerov pre zvolenú zrnitosť brusiva [1]. tým musí byť materiál nástroja odolnejší voči opotrebeniu. Ak sa použijú malé zrná (zrnitosť v oblasti plavených práškov) intenzita úberu je pomalšia a dosahuje sa vyššia akosť opracovaného povrchu a tiež vyššia presnosť rozmerov. A je dovolená odchýlka rozmerov opracovaného povrchu. Na obr. jeho tuhosť a odolnosť voči chveniu. rovnako ako aj veľkosť zŕn brusiva a intenzita opotrebenia nástroja majú najvýraznejší vplyv na presnosť rozmerov. 3. amplitúdou kmitov a materiálom obrobku.

Pri voľbe technológie je nutné experimentálne a empiricky overiť poznatky pre každú kombináciu parametrov.3.19). Môžu sa vyrábať otvory do najmenšieho priemeru 0. ako napr. Autori [5] sledovali kužeľovitosť vyrobených otvorov v rôznych keramických materiáloch. Obr. 3. Doporučujú sa pre materiály s tvrdosťou od 35 f 40 HRC a viac. Komplexnosť tvaru je limitovaná iba konfiguráciou nástroja. 3. 3. Tab. že materiály.19. pokiaľ nie je zaručená dodávateľom zariadenia a technológie. . frézovanie a rezanie závitov. kde sa využíva utrazvukové kmitanie nástroja pre intenzifikáciu klasického vŕtania. • • • vŕtanie hlbokých otvorov pre hlavňové systémy. Oválnosť a asymetria otvorov vznikajú v dôsledku laterárneho (bočného) chvenia a v dôsledku nepresnosti posuvu nástroja.3. USM technológia sa charakterizuje ako širokospektrálna.5 Hlavné oblasti použitia ultrazvukového opracovania Postupy USM sa používajú v celom rade výrobných procesov. . ZrO . Zaujímavosťou je.3. 2. vtedy sa dosahuje optimálna produktivita procesu. Vo všeobecnosti sa doporučuje pre opracovanie plôch do prierezu 1000 mm 2 [1. • Hore HV strede • Dole Obr. načo poukazujú aj najvýznamnejšie oblasti použitia. Produktivita je obmedzená opotrebením nástroja.18 a obr. výborná produktivita sa dosahuje pri brúsení. 14].38 0.20 ukazuje niektoré najčastejšie spôsoby rozmerového ultrazvukového opracovania.1.003mm. ako aj kužeľovitosť otvorov. ktoré vykazovali veľmi dobrú drsnosť povrchu po USM opracovaní. ich asymetria a oválnosť otvorov a tiež vlnitosť povrchu. • hĺbenie drážok a otvorov kruhových ale aj nesymetrických tvarov. mali nepriaznivé výsledky pri odchýlkach presnosti rozmerov (porovnaj obr.44 Progresívne technológie opracovaním sa sledujú odchýlky rozmerov. leštení a lapovaní skla a keramiky.19 Odchýlka presnosti rozmerov od nominálneho priemeru otvoru pri USM vŕtaní otvorov s priemerom lOmm (podľa Dam et al.[4J) sklo AIA 7i8 2 SiC Si 3 N 4 ZrO z (V) Zr0 3 (Ce) 3. Pri výrobe otvorov je pomer hĺbky otvoru k jeho šírke limitovaný v pomere 3:1 [2].25 Na presnosť vyrobených otvorov má výrazný vplyv aj materiál obrobku ako to ilustruje obr.4 Vzťah medzi zrnitosťou a presnosťou Zmitosf brusiva (ISO) 240 eoo Presnosť rozmerov [um] 0. ako sú: • delenie materiálov.

b) výroba kruhových a tvarových otvorov. d) delenie.špeciálne postupy tvárnenia. 3. rezanie termoplastov a rezanie gumy. výroba dýz z keramického materiálu. kontrola celistvosti a hrúbok materiálov.5. . predúprava povrchu pre nanášaním oteruvzdorných vákuovo naprašovaných (PVD) vrstiev na rezné nástroje. kde sa vytvárajú tzv. g) rezanie vonkajších závitov. c) gravírovanie. rezane a vŕtanie kompozitných materiálov a vlákien KEVLAR. h). Princíp ultrazvuku sa široko využiva pri nedeštruktívnych metódach merania ako kontrola akosti zváraných spojov. Princíp opracovania je znázornený na obr. čistenie zlatých a strieborných šperkov. i). čisté rezy bez ostrapov. výroba tvárniacich nástrojov zo spekaného karbidu. zváranie fólií [10]. • tvárnenie .1 Obrábanie ultrazvukom USM • • • • • 45 opracovanie tvarovo zložitých elektród pre clektroiskrové metódy opracovania. • spájkovanie .21 pre rezanie vnútorného závitu [ I ]. tvarovanie diamantov a iných drahých kameňov použitím diamantového prášku alebo prášku z kubického nitridu bóru do brúsnej suspenzie.20 Druhy ultrazvukového obrábania a). spájanie plastických hmôt.3. Široké využitie má ultrazvuk aj v oblasti humánnej medicíny.odmasťovanie pred následnou operáciou povlakovania. j) lapovanie a leštenie rovinných. kde sa využíva deštrukčný účinok ultrazvukových kmitov na odstránenie oxidickej vrstvy na povrchu hliníka.spájanie materiálov bez tepelného zdroja.3.1.spájkovanic hliníka.3. Obr. e). meranie rozmerov a iné. 0 rezanie vnútorných závitov. bočných plôch a otvorov (zdroj: Kaczmarek [6J) Okrem obrábania sa princíp ultrazvuku využíva aj v iných procesoch ako sú: • čistenie produktov a dielcov . Proces bol vyvinutý prednostne pre opracovanie krehkých a veľmi tvrdých materiálov ako sklo a keramika.1 Rotačné ultrazvukové obrábanie Rotačné ultrazvukové obrábanie (medzinárodne zaužívané označenie Rotary Ultrasonic Machining RUM) je samostatnou časťou ultrazvukového opracovania a je kombináciou procesov ultrazvukového obrábania a brúsenia diamantovým nástrojom [13]. • zváranie . Mechanizmus úberu materiálu je založený na princípe krehkého vylamovania čiastočiek materiálu vplyvom vysokofrekvenčného kmitania diamantového nástroja.

.

Priebehy jednotlivých závislostí sú znázornené na obr. na uber materiálu sa používajú abrazívne častice diamantového nástroja. • • . priemeru diamantových zŕn a koncentrácie diamantových zŕn.3.22a.3.b.23. dosahovaná drsnosť povrchu a nominálna odchýlka rozmerov určená kruhovitosťou pre rôzne druhy materiálov. ktorý zároveň dáva predstavu o vhodností jednej alebo druhej technológie. kým pri rotačnom ultrazvukovom obrábaní nástroj je v priamom kontakte s obrobkom. Nástroj s nástavcom musia mať rezonančnú frekvenciu 20kHz.c. pri klasickom USM nástroj koná len vibračný pohyb. Pri opracovaní sa neprivádza abrazívna suspenzia.21. • rotačné ultrazvukové obrábanie používa diamantové nástroje v tvare klasických brúsnych kotúčov. prítlak a usmernenie toku suspenzie a nie je v priamom kontakte s obrobkom. vysokofrekvenčný a zároveň axiálny rotačný. intenzita úberu materiálu závisí prednostne od amplitúdy kmitania. USM proces používa nástroj na prenos kmitania. ktorou kmitá..0. ale do oblasti rezu sa privádza chladiaca kvapalina obyčajne voda. [13].21 Rotačné ultrazvukové obrábanie príklad rezania vnútorného závitu (podľa: Metal Handbook Machining) Základné rozdiely medzi „klasickou" technológiou ultrazvukového opracovania a technológiou rotačného ultrazvukového obrábania sú: • pohyb diamantového nástroja pri rotačnom USM je axiálny. Použitie technológie rotačného ultrazvukového obrábania RUM je limitované veľkosťou prierezu a hmotnosti nástroja.05mm. Veľká hmotnosť nástroja môže tlmiť amplitúdu kmitov. ktorá odplavuje častice materiálu triesky.46 Progresívne technológie Technológia jc podobná konvenčnému vŕtaniu skla nástrojmi z diamantu. excentrický ku osi nástroja Upnutie abrobku v skľučovadle s p o h y b o m v X a Y osi Obr. Porovnanie charakteristických parametrov obidvoch procesov ako je intenzita objemového úberu -VRR (volumetric rentoval rate). ilustruje obr. obr.3. statického prítlaku nástroja. Amplitúda kmitov je okolo 0.3. Určujúcim ukazovateľom hospodárnosti procesu RUM je výkon opracovania vyjadrený cez intenzitu objemového úberu materiálu VRR (mm 3 /s). = Vysoko­ frekvenčné kmitanie i 20kHz} Otáčky nástroja Otáčanie obrohkí. rotačné ultrazvukové obrábanie dáva lepšie výsledky z hľadiska kvality opracovaného povrchu hodnoteného drsnosťou a odchýlkou kruhovitosti a zároveň umožňuje väčší uber materiálu pre sledované druhy materiálov obrobkov. Ako ukazujú výsledky porovnávacieho hodnotenia oboch procesov. Doporučený maximálny priemer nástroja je 38 mm. a ako to uvádza Pei et al. limitujúca hmotnosť jc okolo 40 g [11]. ktorá sa udáva ako počet diamantových zŕn na jednotku plochy kotúča.025 . ale nástroj okrem rotačného pohybu má aj vlastnú frekvenciu.

26 50 I 40 "e É 30 BÉ g 20 1 10 1 lj) 0 Karbid 1.22 Porovnanie účinku pomeru tvrdosti a modulu pružnosti materiálu obrobku na: a) drsnosť povrchu b) odchýlku kruhovitosti c) uber materiálu -VRR pre konvenčné USM a rotačné ultrazvukové obrábanie RUM (spracované podľa Tlioe. Aspinwall. [13]) .36 J 3.35 3.28 2.23 Závislosť výkonu procesu rotačného ultrazvukového opracovania od parametrov procesu: amplitúdy kmitov.26 (x 10-6) Obr.5 H RUM AIA _ 7^ 13.05mm. 0 01 .28 • USM 1 0.3. priemeru zrna brusiva a počtu zŕn.5 0 Porcelán .1 Pomer t/rdosf H a modulu pružnosť E H/E(x1u~6) a) 13. 3.36 3.87 8.87 AIA 1. prítiak nástroja 600N.28 2. are 05 [nrrj 0 100 200 300 400 5D 0 E l a t i l : k as ä a • P rillak lNl O b r . otáčky nástroja 1000 ot/min. priemer zrna Q.26 (x10-6) Pomer tvrdosti H a modulu pružnosti E H/E 1.87 8. statického prítlaku nástroja.3. (spracované podľa Pei et al. Wise[14]) c) Pomer tvrdosti H a modulu pružnosti E H/E Konštantné podmienky procesu.1 I Jl í Porcelán äKl ° suo r l 8.025mm.1 13.1 Obrábanie ultrazvukom USM 47 2 Q USM Skto Ferrt E Z 3 i u] 1.CZ Karbid | B RUM Ferit ' 2. amplitúda kmitov 0. fr2 FtierrtT Q 3 Q4 .

.

. 33-41 Pei. SVTL. R. ASME lournal of Engineering for Industry. American Machinist.cd. J. Vol. 142-151 14. Vol 117.ed. No 4. C: Kohls.255-266 Kaczmarek. opracovanie plazmovo striekaných povlakov. 9. 51. 7.. M.vyd. 2.: Špeciálne metódy zvárania. 5. Prabhakar. P.H. W.Machining.Technol. Alfa Bratislava. C. London. Z. 13. Alfa Bratislava. B. (1995).M.vyd. Ferreira.Too Des. 6. 3. Thoc. J. T.ed.: On the Mechanism of Material Removal in USM. Figúra.Metals Handbook .L. opracovanie AI : 0_i substrátov pre mikroelektronické obvody. . B. Tools Manufact.. Dam. 4.Proc. Special Report 743. vŕtanie kompozitných materiálov pre letecký priemysel. May (1995) pp. (1988) I.. (1976). 468 10.: Principles of Machining by Culling.: Teoretické základy obrábania kovov. na výrobu prototypov s požiadavkou na vysokú presnosť výroby. A.Technol.48 Progresívne technológie Rotačné ultrazvukové obrábanie sa efektívne využíva najmä v tých priemyselných oblastiach.p. Wydawnictwo naukowotechniczne. Kainth... R. 9. (1986). ofMat. 1984. Bratislava. 6. Schreiber. kde sa používajú krehké a vysokotvrdé materiály ako keramika. Int. Moisan. pp. karbidy kovov. J. Tool and Manufacturing Engineers Handbook.vyd. 187 Buda. Singh. Chapman and Hall. Annals of the CIRP Vol. March. P. p. 48. Békéš. 13. Vol. 1 .1: 1. ASM International. Bellows. S. Z.: Advanced Methods of Machining.: Wise. Snocys. And Res. Aspinwall. Surface Quality and Tolerances in Ultrasonic Machining of Ceramics. 11. J.: A Mechanistic Approach to the Prediction of Material Removal Rates in Rotary Ultrasonic Machining. Haselkom.G. 1 .30/1 (1981). March.H.C. (1979) pp.. M.Mech.: Ultrazvuk v technológii. 19. D.: Productivity. H.Proc.: Preliminary Study of Ultrasonic Drilling of Fiber Reinforced Plastics.. D. J. p.. l. M. F. 107-110 McGeough.. S. Vol.. Hsu.: Drilling without Drills. p. M. ofMat.. Š. K.: The State of the An of Ultrasonic Machining. J.35/2. (1982). pre materiály na jadrové reaktory. Abrasion and Erosion. Quist. Vol 38. pp 239-255. Staelens. 8. J. (1997). 1983 12. J. Turňa. Int.1 Machining.. L i t e r a t ú r a ku kapitole 3. Dekkyser. S.. Švehla. sklo. J. 15. ďalej pri výrobe rozmerovo malých predmetov s požiadavkou na vysokú presnosť rozmerov a akosť obrobeného povrchu: [ I I . (1967) l. P.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.448-462 Kremer. Annals of the CIRP. K. J. M. vŕtanie hlbokých otvorov malých priemerov do veľmi tvrdých materiálov. A. (1995).: Review on Utrasonic Machining.. Dearborne. p..:Saleh. SME.358-368 Hocheng. Ghabrial. ASM . Warsaw. D. Nandy. (1989). A. 15]: • • • • • • • pre opracovanie keramických materiálov a feritov.

od ktorého sa odlišuje v troch základných bodoch: i) tryskanic sa používa na čistenie povrchu súčiastok. Aj napriek podobnému mechanizmu úberu však oba procesy AJM aj USM majú viac odlišností ako podobností. Pretože tieto procesy sú charakterizované ako procesy odstraňovania materiálu pomocou voľného brusiva.1 A J M . dokončovacie procesy predstavujú kritickú a nákladnú fázu vo výrobe.2 AJM . V odbornej literatúre je pomerne málo poznatkov o uvedených procesoch a sústreďujú sa na kvalitatívny popis metód s dôrazom na aplikačné možnosti. ako proces odvodený od konvenčného tryskania (sand blasting). Princíp úberu materiálu je podobný ako pri ultrazvukovom opracovaní (USM) t.AFM 3 . 3. . Podobne Venkatesh [6] charakterizuje AJM proces ako proces odvodený od konvenčného tryskania. brúsnym účinkom dopadajúcej častice brusiva s vysokou kinetickou energiou. známe ako: • Opracovanie abrazívnym lúčom . kým AJM sa používa na uber materiálu. ii) zrná abraziva používané pre tryskanie sú väčšie.2. preto budú ďalej v texte pre tieto technológie používané medzinárodne zaužívané skratky. Veľmi málo prameňov podáva kvantifikované poznatky o mechanizme úberu materiálu a kvalite opracovaného povrchu.AJM Abrasive Jet Machining' . Popisný názov z anglického prekladu je pomerne dlhý.impact machining process. zároveň sú ekonomicky menej náročné a dajú sa jednoducho automatizovať.princíp úberu a zariadenie AJM je opracovanie povrchu mechanickým nárazom častice .opracovanie lúčom abraziva obsiahnutom v prúde vysokorýchlostného stlačeného plynu. Keďže tieto procesy nie sú bežne používané. (ALA). nie je v slovenskom jazyku pre nc jednoznačne určený jednoduchý názov. ktoré spĺňajú vysoké nároky na kvalitu opracovaného povrchu. proces predstavuje tvarovanie povrchu a hrán pretláčaním polotuhého abrazívneho média cez zúžený priechod tvorený kombináciou prípravok/obrobok.AFM Abrasive Flow Machining . V ostatnom čase sa do popredia pozornosti dostávajú progresívne technológie a medzi nimi dve modifikácie opracovania voľným brusivom. Kaczmarek [9] uvádza podobný proces pod názvom abrasive blast treatmen. kde k úberu materiálu dochádza po dopade vysokorýchlostného prúdu abrazívnych častíc. pre AJM sa používajú prášky s veľkosťou častíc medzi 10 50 pm. mikrorytie a mikrozahladzovanie.opracovanie prúdením abraziva. Z toho dôvodu sa hľadajú technológie. • Opracovanie prúdom abraziva . platia aj pre ne základné zákonitosti abrazívneho deja ako je mikrorezanie. iii) AJM umožňuje uzavreté riadenie vysokorýchlostného prúdu častíc. 2 Technológie abrazívneho lúča pre uber materiálu Opracovanie povrchov voľným abrazivom (známe pod anglickým názvom Abrasive Jet Machining AJM a Abrasive Flow Machining AFM) patrí k dokončovacim metódam vo výrobnom procese. Ako je známe. Náklady na dokončovacic operácie činia asi 15% celkových nákladov na obrábanie.j.3.

.

Detail abrazívneho deja pre abrazívne obrábanie ukazuje obr.3.3. kde sa rovnomerne mieša so stlačeným vzduchom alebo iným plynom.50 Progresívne technológie Ako uvádza Venkatesk. ktorý chráni pracovníka a pracovné prostredie pred zvýšenou prašnosťou.25 Detail procesu abrazívneho lúča (zdroj Venkatesh ¡6}) Dýza pre AJM proces.3.27. z ktorej prúdi abrazívna zmes sa skladá z troch častí . slovenský ekvivalent abrazív.3. SiC —*\— 1 vzduchu vstupný veni il zmiešavacia komora detail irazivni deja abrazívny «\ \ dej obrobok ^ !• 1 prívod zmesi * plynu a brusiva otvor dýzy "(0. ktorú proces produkuje. Rýchlosť vytekajúceho lúča je medzi 150 -f 300 m/s. Najčastejšie používané prášky sú na báze taveného oxidu hlinitého Al20} a karbidu kremíka SiC.kde každá časť má vymedzenú funkciu a napomáha tvorbe vysokorýchlostného a vysokotlakového abrazívneho lúča. . z toho dôvodu neoddeliteľnou súčasťou zriadenia sú rôzne filtre a separátory.24 Princíp opracovania abrazívnym lúčom (spracované podľa [3-5]) Obr.14 • Z mm] obrobok vzdialenosť dýza/obrabok Obr. v zóne rezu sa tvorí teplo a je zároveň ekonomicky náročnejší.24. generuje menej tepla.3.26. Pred prívodom do zmiešavača je plyn filtrovaný za účelom odstránenia nežiadúcich prímeskov ako voda a olej. AJM proces je proces pomalého úberu materiálu. Vnútorný prierez a tvar jednotlivých komponentov používanej dýzy znázorňuje obr.3.brúsny prášok je uskladňovaný v zásobníku a odtiaľ posúvaný do vibračného zmiešavača. Jednotlivé komponenty priemyselného zariadenia sú znázornené na obr. LÍSM proces je rýchlejší s vyššou rýchlosťou úberu materiálu.vstupnej. Zariadenie využíva zdroj priemyselného plynu stlačeného na tlak okolo S00 kPa. keďže sa použiva stlačený vzduch ako nosné médium pre brusný prášok a je to proces lacnejší. . Ukazovateľom hospodárnosti procesu je intenzita úberu materiálu.25. Abraziv . Odtiaľ je potom prúd zmesi vedený k dýze. Pri USM procese sa miera opotrebenia nástroja považuje za hlavný ukazovateľ hospodárnosti. Základný princíp AJM zariadenia je znázornený na obr. Dôležitou súčasťou zariadenia je odsávač prachu a ochranný príklop. kompresor 5MPa ]—7/—I pf'^d 1 \fi7 1 m^ u [Al¡0). podľa navrhnutej konštrukcie pre priemyselné zariadenie vyrobené ako prototyp na Univerzite v Singapore [6]. Materiál je pri AJM metóde odstraňovaný mechanickým pôsobením zmesi stlačeného vzduchu alebo iného priemyselného plynu s veľmi jemnými brúsnymi časticami vo forme brúsnych práškov uvádzaným pod názvom ahrasive. zmiešavacej a výstupnej.

priemer zrna práškov sa pohybuje od 10 do 60 um. hydrouhličítan sodný NaCO} pre tvarové rezanie mäkkých materiálov.08 -f 0. s procesom USM alebo abrazívnym vodným lúčom AWJ.1. Množstvo odoberaného materiálu za jednotku času je okolo 10 g/min.3. Vyrába sa s priemerom od 0. • . výstupná zmiešavacia vstupná ftfP>lJ777)JtH. V prípade požiadaviek na vyššiu intenzitu úberu sa používajú dýzy s priemerom okolo 3.5 mm do 0.5. drvené sklo a sklenené guličky pre leštenie. Každý výrobca zariadenia bližšie špecifikuje používané rozsahy. 7]. konvergentná dýza zvyšuje tlak zmesi konvergentno-divergentá dýza zvyšuje rýchlosť lúča Obr.8].25 mm J1. 3 .3. AJM proces sa charakterizuje ako proces pomalý. Zafírová dýza má dlhšiu životnosť a je drahšia. zmiešavacej komory a vstupnej dýzy.A J M Technologické a prevádzkové charakteristiky abrazívneho lúča sú kvantitatívne určené nasledujúcimi doporučenými rozsahmi parametrov [1. a okolo 20 -H 35 hodín pre brúsny prášok z oxidu hlinitého ( A b 0 3 ) Priemerná prevádzková doba zafírovej dýzy je okolo 300 hodín [1.8 mm. rezanie a odihľovanie.1 Charakteristika abrazívneho lúča .abrazív: A1:0 3 . ale lacný v porovnaní napr. AFM 51 Dýzy pre AJM sa vyrábajú z karbidu wolfrámu (WC) alebo syntetického zafíru. uhličitan horečnatý Mg : COj sa doporučuje pre ľahké čistenie a leptanie a pieskovanie. že okrem kruhového otvoru môže mať aj obdĺžnikový otvor s rozmermi od 0.26 Princíp priemyselného zariadenia pre ručné opracovanie abrazívnym lúčom (spracované podľa ¡3+5]) Výhodou dýzy na báze karbidu wolfrámu je. SiC sa používajú pre čistenie.27 Zobrazenie tvarov výstupnej dýzy. 8].3.5 mm [6]. Prevádzková doba pre dýzu na báze karbidov sa udáva na 8 * 1 5 hodín pri použití brúsneho prášku z karbidu kremíka (SiC). a tiež.—íi—s 1 m odsávač S/ .2 Technológie abrazívneho lúča AJM.2. • brusivo . prerušovač adiaca klar klapka Obr. ktoré spolu tvoria dýzu pre AJM proces (zdroj Venkatesh ¡6}) 3.13 až po 2. Životnosť dýz závisí vo veľkej miere na druhu abraziva a pracovnom tlaku zmesi.18 -r 3. že do značnej miery redukuje rozptyl lúča pri rezaní. filtre regulátor zdroj a zmiešava č íl L*.

.

o . 3. * • rýchlosť posuvu lúča: 0. • rýchlosťou prúdenia abraziva.28 Účinok veľkosti častíc abraziva na uber materiálu pri opracovaní tabuľového skla (zdroj [1]) . alebo iný priemyselný plyn s .2 7 um . Pre uber materiálu. použitý plyn: stlačený vzduch. • vzdialenosťou medzi obrobkom a dýzou. Kvantifikácia týchto poznatkov je zhrnutá graficky na obr. dusík (N 2 ). • druhom a veľkosťou abrazívnych častíc.o .3.29.52 Progresívne technológie • • • • • • • výstupný tlak zmesi vzduchu a abraziva: od 5 do 8 MPa.03 0.1. podľa tvaru otvoru v dýze a požiadavky na koherentný nerozptýlený lúč. vysokou čistotou bez cudzích prímeskov ako sú olej a voda.75 mm. pre sklo sa udáva 16 mmVmin.28. pre účinok veľkosti častíc na uber materiálu. 3. pre účinok rýchlosti prúdenia abraziva. a na obr.2 Vplyv p a r a m e t r o v A J M procesu na uber materiálu intenzita úberu materiálu a kvalita opracovaného povrchu je ovplyvnená: • druhom obrábaného materiálu.6 do 4. rýchlosť pohybu lúča: 1 5 0 ^ 3 0 0 m / s vzdialenosť medzi ústím dýzy a obrobkom: 0. ako už bolo spomenuté v úvode. pre jemné dokončovanie povrchov 3 • 5 g/min.20 mm/s.5 MPa sa z hľadiska efektívneho uberú materiálu neodporúčajú.1 0 um ] Bi E E [>—A J 2 4 6 8 10 12 I 14 < < ? 16 18 20 Rýchlosť toku abraziva [g/s] O b r . a je závislá na mernej hmotnosti materiálu. • úbcr materiálu sa zvyšuje so zväčšovaním zrna brúsneho prášku. —•—50 um • . tok abraziva: 10 * 20 g/min. • uber materiálu sa zvyšuje väčšou výtokovou rýchlosťou lúča. pre kovy od 1.2. tlaky nižšie ako 4. oxid uhličitý ( C 0 2 ) .3. intenzita úberu materiálu sa udáva v priemere okolo 10 mg/min.8 -í. platia základné zákonitosti procesu abrazívneho opracovania voľným brúsivom: • uber materiálu sa zvyšuje so zvyšovaním jeho tvrdosti.1 mnrVmin.

AFM 53 Veľkosť brúsnych zŕn používaných v procese AJM. Prúd abrazívnej zmesi má obyčajne cylindrický tvar. priemer otvoru dýzy 3.* . 1—i k — 1 1 — 1 / t /— Obr.29 Účinok rýchlosti toku abrazívneho prášku na uber materiálu pri opracovaní tabuľového skla (zdroj [lj) 0 2 4 6 fi 10 12 14 16 16 20 22 24 26 Rýchlosť toku aSraziva [g/s] Vzdialenosť medzi obrobkom a výstupom lúča z dýzy ovplyvňuje intenzitu úberu materiálu pri AJM procese. vo väčšej vzdialenosti sa lúč diverguje do kužeľovitého tvaru a šírka jeho rozptýlenia je závislá na tlaku systému. 3.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. sa volí podľa aplikácie. pretože ich veľkosť nieje dosť dobre klasifikovaná [1]. Požiadavka vysokej presnosti opracovania a eliminácie tvorenia úkosov sa dosahuje veľmi malou vzdialenosťou dýzy od povrchu asi 0. pretože kontaminované prášky so zvyškami opracovaného materiálu zanášajú dýzy. okrem toho obchodné prášky môžu obsahovať kremíkový prach. obrobok tvrdené sklo 2 4 6 8 10 12 14 16 18 20 Vzdialenosť obrobok/dýza jmm] I .5mm.3. Prášky by sa nemali recyklovať a znovu používať. Pre likvidáciu použitých práškov platia príslušné bezpečnostné predpisy.30 Účinok vzdialenosti obrobok/dýza na mieru úberu materiálu (spracované podľa [1. Komerčne dostupné stupne označovania veľkosti zrna brúsnych práškov nie sú vhodné pre AJM.6]. ako aj rýchlosti toku lúča [1. Pre čistenie a mechanické spevňovanie povrchu sa doporučuje vzdialenosť 5 + 1 3 mm.3.8 mm. ktorý je zdraviu škodlivý.30. 3. Pre rezanie sa doporučujú väčšie zrná. pre čistenie a leštenie povrchov menšia veľkosť zrna práškov [1. Optimálna hodnota intenzity úberu materiálu závisí na vzdialenosti obrobok/dýza. Literatúra neudáva kvantifikované údaje.6 mm po opustení dýzy. 8].zdroj [1] —•— zdroj Venkatesh [6] a) (zdroj [1]) pri opracovaní tabuľového skla (iné parametre neudané) b) (zdroj [6]) veľkosť zrna 40um. O b r . ktorý sa zachováva iba do krátkej vzdialenosti asi 1. Vzdialenosť medzi obrobkon a dýzou sa mení so spôsobom aplikácie lúča. kým vzdialenosť od 13 do 75 mm sa aplikuje pre operácie s menším vplyvom na povrch. ako to ilustruje obr.6]) . na veľkosti zma brúsneho prášku. Podľa údajov [ I ] .

.

1.^ Obr.30-0.31a. vzdialenosť dýza/obrobok 5mm. Vefkrar abrazívnych iastlc [mm] V.1. Tab.05 mm.) Porovnávacie hodnotenie grafických priebehov závislosti úberu materiálu.50 0. uhol dopadu lúča 90*. pozri tab. obrobok.i m ^ p . dosahovanej drsnosti povrchu na zmene veľkosti brúsnej častice a rýchlosti posuvu lúča znázorňuje obr. J u. podľa výsledkov ktoré publikoval Venkatesh [6].30-0.2. a drsnosť povrchu (spracované podľa [6]) Parametre procesu: konštantná vďkosf zrna 85pm (zrnitosť 180).2.25-0.38-0. Dosahovaná stredná drsnosť povrchu je v rozsahu Ra 0. 3.5 Dosahovaná drsnosť povrchu pre rozdielnu veľkosťou zrna abraziva pri opracovaní nehrdzavejúcej ocele AISI 316 (DIN X5CrNiMol8 10) (spracované podľa Druh abraziva Veľkosť zrna [um] 10 25 50 20 50 50 Drsnosť povrchu Ra [um] 0. priemer otvoru dýzy 3. 3. Tepelné pôsobenie procesu je minimálne. r posjv j i. keďže sily pôsobiace na obrobok sú malé.15 -ŕ 1. tvrdené sklo .50 0. 3.b.13 -¿-0. vplývajú tie isté charakteristiky procesu AJM ako na intenzitu úberu materiálu (viď kap. 3.20-0.96 0.86 0. povrch nie ovplyvnený teplotou.2.31 Účinok veľkosti použitého brúsneho zrna a posuvu lúča na mieru úberu materiálu.53 0.3.3 Charakteristika povrchu po AJM procese Progresívne technológie AJM proces tvorí povrch s granulovanou matnou Štruktúrou.5. Dosahované tolerancie rozmerov sú udávané v rozsahu 0.43-0. Pri procese nedochádza k výraznej deformácii obrobku.5 um a je ovplyvnená veľkosťou zrna a druhom použitého prášku.5mm.54 3.% Oxid hliníka AlsOa Karbid kremíka SiC Sklenené guličky Zároveň na kvalitu opracovaného povrchu vyjadrenú cez parameter drsnosti povrchu Ra.

oporný stojan upinael prípravok obrobok upínacia doska \ / n Q . • gravírovanie registračných čísel motorov v automobilovom priemysle.2. Hlavnými prvkami zariadenia sú stroj na pretláčanie média. plastických komponentov. skiel 3. plastických komponentov a tvrdených automobilov.3. povrchu alebo pieskovania keramiky. Odstraňuje malé množstvo materiálu prúdom polotuhého abrazívneho média. • pieskovanie čísel (označenia) do kovov.1 horný valec s piestom /riadiaca jednotka stroja dolný valec S piestom stojan Obr. Vytvára vysokú úroveň dokončeného povrchu a úzke tolerancie geometrického tvaru.3. kde brusivo mierne leští povrch alebo hrany. ktoré je pretláčané cez priechod medzi obrobkom a prípravkom. • odihľovanie a odstraňovanie ostrapov na kovových a plastových komponentoch. tvarov a otvorov na pomerne malých plochách.1.2.2 A F M . • vŕtanie a rezanie malých otvorov a tvarov v skle.charakteristika princípu úberu a zariadenie Opracovanie prúdom abraziva AFM predstavuje pokrokový proces dokončovania povrchov pomocou polotuhého viskózneho abrazívneho média. Obr. skla. spekaného karbidu. keramike a tvrdených liatinách.4 Oblasti použitia procesu A J M AJM lúč sa uplatňuje pri opracovaní ťažkoobrábateľných a keramika.32 znázorňuje základnú zostavu AFM procesu. Hlavné oblasti aplikácie predstavujú technológie rezania. AFM 3. odihľovania. spevňovania tvrdených liatin a plastov. (zdroj [7]) .32 Schematické znázornenie zariadenia pre AFM proces.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. • odihľovanie chirurgických ihiel. Abrázia (brúsny účinok) sa vyskytuje len v mieste. kde je obmedzené prúdenie média.3. Postup opracovania je podobný ako pri brúsení a lapovaní. 55 krehkých materiálov ako je sklo a pre vyrezávanie a vŕtanie plytkých čistenia. prípravok a brúsne médium. Doporučuje sa pre jemné dokončovanie povrchov. hydraulických piestov. Konkrétne rozšírenie našla AJM technológia predovšetkým pre: • opracovanie otvorov v elektrotechnickom priemysle. • matovanie skla.

.

Tok brúsneho média cez priechod v uzavretom opornom stojane zabezpečujú piesty v dolnom a hornom valci zariadenia.3. Medzi počtom cyklov a veľkosťou zaoblenia hrany je lineárna závislosť. Nosič je zmes polymérov na báze kaučuku a kvapalného maziva.34 Príklad konštrukcie prípravku pre dokončovanie povrchu lopatiek. Zmena viskozity brúsneho média sa docieľuje aj zmenou teploty.56 Progresívne technológie Detail pracovnej zóny ilustruje obr. . ktoré je nosičom abrazívnych zŕn. (zdroj [1 ]) P r í p r a v o k slúži na upínanie súčiastky. ako uvádza Williams a Rajurkar [7]. Stroje pre AFM zabezpečujú tlaky v rozsahu používanom pre pretláčacie stroje od 700 do 22 000 kPa. Obr.brúsne médium v dolnom valci pred pracovným cyklom a následné rozloženie média po pretlačení cez priechod medzi prípravkom a súčiastkou. Zmenou vzájomnej koncentrácie brusiva a nosného média sa mení jeho viskozita. Prietok média závisí od tlaku.3.34 ukazuje príklad konštrukcie prípravku. predovšetkým v oblasti prvých 8 cyklov. čo umožňuje rovnaký druh média použiť pre rôzne prierezy priechodov medzi obrobkom a prípravkom. Pracovný cyklus je daný počtom dvojzdvihov piestov. viskozity média a konfigurácie pn'pravok/obrobok.33 Detail pracovného procesu . na usmernenie toku média a pomáha pri vytváraní vhodného priechodu média. Počet cyklov ovplyvňuje mieru úberu materiálu. Prípravok slúži na obmedzenie prúdenia medzi vonkajšou časťou obrobku a vnútornou časťou prípravku. (zdroj (U) Abrazívne médium je zložené z polotuhého polymérového prostriedku.3.3. Prípravok zároveň zamedzuje prúdeniu média v oblasti. Obr. horná upi nad a doska stroja horní diel prípravku dolný áel prípravku dolná uplnacia doska stroja Obr.33. Proces si vyžaduje len jednoduché prípravky. ktorú nieje potrebné upraviť. zároveň zabezpečujú prietok abrazívneho média až do 380 l/min [1]. So zvyšovaním teploty viskozita klesá.

Obr. pre zaobľovanie hrán vyššia rýchlosť. autora).36 znázorňujú vplyv viskozity média na jeho tok cez priechod.2 vysoká 6. že za pôsobenia napätia deformácia s časom lineárne rastie.3. Vyššia rýchlosť prúdenia pri nižšej viskozite média cez priechod spôsobuje. 3.6 ukazuje niektoré pravidlá pre výber vhodnej viskozity abrazívneho média v závislosti od rozmerov priechodu a vzájomného pomeru dĺžky/šírky priechodu.8 6.3.2 25 — •- i nízka 0. okolo hrán otvoru Obr. pre zaobľovanie hrán a pre malé priechody sa doporučuje nižšia viskozita.3. vlastnosti takej látky sa popisujú kombináciou vlastností viskóznej kvapaliny a elastickej tuhej látky (pozn. pre elastické pevné látky zase deformácia závisí len aa veľkosti napätia. Pri špatnom prietoku (jeden uzavretý cyklus) sa obrusuje aj druhá hrana.6 Doporučená viskozita média pre priechod s pomerom dĺžky ku Širke 2:1 (podľa [S]) Rozmer priechodu [mm] minimálny maximálny Kvalitatívna charakteristika viskozity média stredná nizka až stredná až stredná vysoká 0. vnútorné trenie resp. . AFM 57 Viskozita* média a rýchlosť jeho prúdenia majú podobný účinok na intenzitu úberu materiálu a na veľkosť zaoblenia hrán.4 1.7]) Obr. Pri hodnotení vplyvu 'Viskozita (z lat.35 a 3.4 50 Podľa zaužívaných pravidiel a odporúčaní sa používa médium s vyššou viskozitou pre leštenie alebo obrusovanie stien veľkých priechodov. Prevrátená hodnota viskozity je tekutosť. (zdroj [1.7]) Tab.36 Prúdenie nízko-viskózneho média. Hodnoty viskozity abrazívneho média pre každé zariadenie a technológiu špecifikuje výrobca.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. v ktorej sa pomer deformácie k napätiu časom meni.3.35 Priebeh prúdových čiar pri prúdení vysoko viskózneho média cez priechod.s i pasca!sekunda). Kinemaúcká viskozita je podiel dynamickej viskozity a hustoty kvapalnej látky (m'/s). väzkosť. Médium prúdi rýchlejšie cez priechod než okolo hrán. Dynamická viskozita má jednotku Pa. v dostupnej literatúre nie je kvanťiftkovaná.6 13 3. v prípade brúsneho média pre AFM sa jedná o viskoelastickú látku na báze polymérov. (zdroj [1. odpor) je reologická vlastnosť látok. kde pre kvapaliny platí. Tab.3. Pre rovnomernú intenzitu úberu materiálu sa doporučuje nízka rýchlosť prúdenia. že hrany sa obrusujú rýchlejšie ako steny priechodu.4 3.

.

Materiál jc časticou vyrývaný a posúvaný do strán. na základe tzv.2 mm. Pre veľkosť zrna platí. ktorým jednotlivé častice sprevádzajú proces úberu je len čiastočne pochopený. čím väčšie zrno.025 mm do 1. Presný mechanizmus. Brúsny účinok média na materiál závisí od: * veľkosti zrna • koncentrácie brúsneho prášku v polotuhom médiu • pretláčacieho tlaku • tvrdosti obrábaného materiálu. Na modelovanie prúdenia sa v ostatnom čase veľmi úspešne používa metóda konečných prvkov [2]. 8] v nasledujúcich rozsahoch: • drsnosť povrchu Ra okolo 0. . Vzťah medzi parametrami procesu a prevádzkovými charakteristikami nie je doposiaľ úplne známy.5 mm. pre jemné dokončovanie povrchu sa doporučuje veľmi jemná zrnitosť. Mechanizmus brúsneho účinku uvádzaný tiež ako mechanizmus abrázie (obrusovania) je popisovaný ako proces abrazívneho opotrebenia pri kontakte brúsnych zŕn s povrchom obrobku. tým je uber materiálu vyšší. karbidu bóru B^C. sa materiál vo forme malej Častice oddeľuje v dôsledku nízkocyklického únavového lomu (microfittigue). Jain a Dixit [2] popisujú interakciu medzi brúsnym médiom a pevným povrchom dielca ako proces postupného mikrorytia (microploughing) a mikrorezania (microcutľing). Mikrorytie a mikrorezanie sú dominantné mechanizmy úberu pre húževnaté materiály a samotné mikroreznie je podľa [2] významné pre krehké materiály. 7. Po opakovanom prechode jednej častice. Zrnitosť brusiva ovplyvňuje kvalitu opracovaného povrchu. • tolerancie rozmerov ± 5 pm. vyžaduje si systematickú analýzu a pozorovanie procesu prúdenia viskózneho média. alebo opakovaného pôsobenia jednej častice po rovnakej dráhe. zrnitosť a koncentrácia brusiva a konštrukcia prípravku sú hlavné parametre procesu. Čisté mikrorezanie odstraňuje materiál vo forme triesky malého rozmeru .05 um. Mikrorytie vzniká následkom jednoduchého prechodu jednej brúsnej častice. Jain.mikrotriesky. pričom nedochádza k oddeľovaniu materiálu. Ako brusivo sa používajú zmá karbidu kremíka SiC. oxidu hliníka AI2O3 a diamantu s rozmermi zrna od 0.5. 3. Dosahované parametre akosti opracovaného povrchu a presnosti rozmerového opracovania sú udávané podľa [2.S' Progresívne technológie viskozity média na uber materiálu a akosť opracovaného povrchu sa udávajú kvalitatívne ukazovatele. K úbytku materiálu vo väčšom objeme dochádza postupne. • najmenší opracovaný rozmer otvor s priemerom 0.2.5 mm. alebo viacerých častíc naraz. pretláčací tlak. Mechanizmus úberu častic z povrchu pevného materiálu je pri AFM definovaný ako jednosmerný posuvný dej diskrétnych Častíc po povrchu iného materiálu. rycieho efektu (ploughing effect) pôsobenia viacerých častic naraz. ktoré vplývajú na uber materiálu a kvalitu opracovaného povrchu pri AFM. Počet pracovných cyklov piesta. • rozmery zaoblenia hrán od 0.1 Mechanizmus úberu materiálu Veľmi málo literárnych prameňov pojednáva a podáva teoretickú analýzu mechanizmu úberu materiálu pri AFM procese.2.005 4 1.

každá častica preniká do rovnakej hĺbky v materiále a všetky častice majú rovnakú veľkosť. Na základe uvedených úvah Jain.10) „ .9) a pre výpočet intenzity úberu materiálu.9) kde o r (N/m 2 ) je normálové napätie pôsobiace na zrno guľového tvaru s priemerom d g (m).sin"1 (3.37 pre AFM opracovanie mosadze s tvrdosťou 1500 HV.NÍ.11) Celková intenzita objemového úberu materiálu V (m 3 ) vychádza z predpokladu. 3. . Hĺbka vrypu zrna t (m) pre danú tvrdosť obrábaného materiálu H w sa určí podľa vzťahu: t =- H (3. priemer zma d g = 0.sin" 1 -vH-o (3.3. je potom možné určiť podľa takých hodnôt. AFM 59 Pri AFM procese sa podľa [2] uber modeluje podobne ako pri brúsení a lapovaní. tlak piesta a rýchlosť jeho posuvu a koncentrácia brusiva. dĺžka záberu zma (m). R w polomer obrobku (m). R„ ^-. kde sú porovnané experimentálne získané výsledky s teoretickými výpočtami podľa modelových závislosti./t. koncentrácia abrazŕva K b = 45%. Takýto idealizovaný klasický model abrazívneho opotrebenia je teoretickým základom pre kvantifikáciu úberu materiálu pri AFM. rovnica (3. že má guľovitý tvar. 7 1 Po odvodení prierezu vytvoreného žliabku sa objem odobratého materiálu pre jedno zrno V a (m 3 ) pre dĺžku kontaktu zma s obrobkom L. Okrem toho.- (3. Intenzitu objemového úberu materiálu.16) ako uber materiálu pre jedno zrno: 2 ^ Va = -i-. Potom pre celkový uber v závislosti na počte zŕn v procese: Z. tvorí iba jednu reznú hranu s negatívnym uhlom čela a sila pôsobiaca na každú časticu je konštantná a rovná priemernej zaťažujúcej sile v procese. Normálová sila pôsobiaca na hĺbku prieniku zrna guľového tvaru do povrchu je daná vzťahom: Jtdí F n =cr . zrnitosť 100. Ich priebeh je znázornený na obr. ako je počet aktívnych zŕn. že v skutočnosti k odobratiu častíc materiálu dochádza cez množstvo podobných procesov ako pri jednom zme.12). (m) vypočíta podľa rovnice (3. ich tvar a hĺbka vytvoreného vrypu.(d g -t> ŕdg 2 V = 2. počet cyklov 50. Uber materiálu najviac ovplyvňujú zrnitosť.12) kde: R v je polomer valca pre médium (m). i.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. Jain a Dixit [2] odvodili rovnice pre výpočet normálovej sily pôsobiacej na zrno rovnica (3. ktorý vytvorí brúsna častica za predpokladu.152 mm.. podľa výsledkov publikovaných v [2]. ako vryp (scratch).7i.

60

Progresívne

technológie

Koncentrácia abrazívnej zmesi K b = A b /C je daná objemovým pomerom obsahu brúsnych častic A b v zmesi ku množstvu nosného média C.

Obr.3.37 Závislosť úberu materiálu na parametroch AFM procesu a) zrnitosť brusiva b) rýchlosť posuvu piesta c) koncentrácia brusiva v médiu (zdroj Jean, Jain, Dixit [2])

29
c)

33

37

41

45

43

Koncentrácia brusiva [%]

3.2.2.2 Kvalita opracovaného povrchu pri AFM Ako už bolo uvedene v úvode, AFM proces patrí k dokončovacim metódam opracovania povrchov. Povrch má lesklý vzhľad a vysokú kvalitu dokončovacicho opracovania. Keďže úbcr materiálu zmámi je rovnomerný, nemôžu sa odstrániť rozmerové nepresnosti a defekty po predchádzajúcich operáciách. Dosahovaná drsnosť vyjadrená ako stredná aritmetická odchýlka profilu Ra je okolo 0,5 pm. Vplyv parametrov procesu na drsnosť povrchu je znázornená podľa výsledkov, ktoré uvádzajú Jain, Jain, a Dixit na obr.3.38 a 3.39. Podmienky pre sledovanie drsnosti povrchu boli rovnaké ako pre uber materiálu. Zákonitosti úberu materiálu a akosti opracovaného povrchu pri brúsení a lapovaní sú v zhode s výsledkami AFM procesu. So zvyšovaním zrnitosti brusiva (väčšie rozmery zrna) stúpa rýchlosť úberu materiálu a klesá akosť opracovaného povrchu. Hodnoty drsnosti povrchu klesajú so zvyšujúcou sa rýchlosťou posuvu piesta, so stúpajúcim tlakom piesta, percentuálnou koncentráciou brusiva a zrnitosťou brusiva pre daný počet cyklov. Účinok viskozity média na drsnosť povrchu skúmal Williams a Rajurkar [7]. Podľa ich zistení stredná aritmetická odchýlka profilu Ra jc najvyššia pre nizko viskózne médium (označenie viskozity média L V), najlepšia drsnosť povrchu bola pozorovaná pre stredne vysokú viskozitu

3.2 Technológie abrazívneho lúča AJM, AFM

67

média s označením MHV. Obr.3.40 ukazuje dosiahnuté hodnoty drsnosti povrchu. Hodnoty viskozity boli označené iba kvalitatívne ako LV - nízkoviskózne médium, MV - stredne viskózne a MHV — stredne vysoko viskózne. Podľa údajov v literatúre výrobcovia zariadení udávajú kvantifikované hodnoty viskozity iba ako súčasť technológie.

Rýchlosť piesta [cm/s]

Tlak

P i e s t a IMPal

Obr.3.38 Závislosť zmeny drsnosti povrchu na rýchlosti posuvu piesta a na tlaku piesta (zdroj. Jain, Jain, Dixit [2])

Koncentrácia brusiva [ ] %

Zrnitosť brusiva podľa ISO

Obr.3.39 Závislosť zmeny drsnosti povrchu na koncentrácii brusiva v médiu a jeho zrnitosti (zdroj. Jain, Jain, Dixit [2])

3.2.2.3 Oblasti použitia A F M technológie Z hľadiska použitia je AFM charakterizované ako flexibilná metóda na dosiahnutie presných a rovnomerných povrchov. Použi v a sa pre odihľovanie, zaobľovanie, na presné rozmerové opracovanie, na odstraňovanie deformačné pretvorených vrstiev na ťažko dostupných plochách a na leštenie v širokom rozsahu rozmerov súčiastok - od malých ozubených kolies s priemerom 1,5 mm, alebo otvorov dýz s rozmerom 0,15 mm až po drážkované hriadele a disky turbín s priemerom do 1,2 m. Pôvodne bola technológia AFM vyvinutá pre odihľovanie dielcov v leteckom priemysle, postupne pre svoju vysokú flexibilitu a nízke výrobné náklady bola aplikovaná v ďalších

62

Progresívne

technológie

odvetviach hromadnej a veľkosériovej výroby ako automobilový priemysel, výroba polovodičov a dokončovanie presných lekárskych komponentov. Podľa [1] kapacita AFM procesu je 100 až 1000 dielcov za hodinu, operačný Čas pre paletu výrobkov 1 až 3 minúty.

2

Obr.3.40 Závislosť drsnosti povrchu na viskozite média (zdroj Williams, Rajurkar [7]J L V- nízka viskozita, MV stredná, MHV stredne vysoká Podmienky A F M : 10 cyklov, brusivo SiC, zrnitosť 70, koncentrácia 65%, prietok média 1147cm3/ dvojzdvih

LV

MV

MHV

Viskozita média

Týmto procesom môžu byť dokončované rôzne materiály so širokým rozpätím tvrdosti ako napr, mäkký hliník a húževnaté zliatiny na báze niklu, tiež keramika a produkty práškovej metalurgie na báze karbidov. Ďalšie konkrétne známe oblasti použitia sú [1, 2, 7, 8]: • odihľovanie, zaobľovanie a leštenie ložiskových klietok • odihľovanie a leštenie vstrekovacích foriem pre dielce v automobilovom a leteckom priemysle • dokončovanie implantátov pre potreby humánnej medicíny • odihľovanie palivových dýz • dokončovanie tvámiacich nástrojov pre tlačenie, ťahanie, kovanie • odstraňovanie deformačné pretvorených vrstiev na povrchoch krehkých obrobkov • dokončovanie lopatiek rotorov, obežných kolies kompresorov a ozubených kolies.

L i t e r a t ú r a ku kapitole 3.2: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. ASM- Metals Handbook-Machining, Vol. 16, ASM International, March, (1997), 9 .ed. Jain, R.K.: Jain, V.K.; Dixit, P.M.: Modeling of Material Remobval and Surface Roughness in Abrasive Flow Machining Process. Int. J. Machine Tools and Man., 39,1999 p. 1903-23 van Lultervclt. C.A.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials, Annals of the CIRP Vol.39/2 (1989), pp.587-07 McGeough, J. A.: Advanced Methods of Machining, Chapman and Hall, London, (1988), Led Snoeys, R.; Staelens, F.; Dekkyser, W.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes, Annals oftheCJRP Vol.35/2/ ( 1986), pp.467 -^480 Venkatesh, V.C.: Parametric Studies on Abrasive Jet Machining., Annals of the CIRP Vol.33/1 (1984), pp.109 - 112 Williams,R.E.; Rajurkar, K.P.: Stochastic Modeling and Analysis of Abrasive Flow Machining, ASME Journal of Engineering for Industry, Vol 114, Feb (1992) pp. 142-151 Tool and Manufacturing Engineers Handbook, Vol. 1 Machining, SME, Dearbome, 1983 Kaczmarek, J.: Principles of Machining by Cutting, Abrasion and Erosion. Wydawniclwo naukowotcchniczne, Warsaw, (1976), Led. pp.448-462

3 . 3 W J M - A W J

3 . 3 Vodný lúč a abrazívny vodný lúč pre obrábanie
Rezanie a delenie materiálov pomocou vodného lúča pod názvom hydrodynamické obrábame je známe už niekoľko desaťročí, avšak spoľahlivý, stabilný a účinný vodný lúč na opracovanie sa začal používať začiatkom roku 1970 pre delenie dreva a plastov. Technologický proces využíva úzky vysokotlakový a vysoko-rýchlostný prúd vody {tlak vody okolo 400 MPa) ako rezný nástroj. Pridanie jemného brusiva zvýšilo účinnosť rezania, čo rozšírilo možnosti využitia vodného lúča. Táto technológia prezentovaná ako abrazívny vodný lúč (Abrasive Waterjet Machining AWJ) bola komerčne zavedená roku 1983 pre rezanie skla [13], AWJ nachádza široké uplatnenie pri obrábaní a opracovaní kovových a nekovových materiálov ako napr. liatiny, antikorózne ocele, legované uhlíkové ocele, nástrojové ocele, hliník, meď, titán a ich zliatiny, betón, keramika, kompozitné materiály s kovovou matricou a ďalšie. Z hľadiska použitého pracovného média sa rozlišujú dve základné metódy: • WJM - Water Jet Machining - čistý vodný lúč alebo tzv. hydrodynamické obrábanie, • AWJ - Abrasive Waterjet Machining - obrábanie abrazívnym vodným lúčom - vodný lúč s prísadou jemného brusiva . Abrazívny vodný lúč ako moderná technológia vhodná pre XXI. storočie sa vyznačuje viacerými prednosťami, z ktorých najdôležitejšie sú [13, 14, 16, 23]: • vysoká rýchlosť rezania, • schopnosť rezať rovinné, ale aj tvarovo zložité plochy v úzkych toleranciách, • minimálne tepelné ovplyvnenie povrchu, • malé deformačné napätia v opracovanom povrchu, • možnosť rezať v rôznych smeroch bez straty účinnosti lúča, • možnosť riadiť dráhu lúča počítačom. Univerzálnosť technológie abrazívneho lúča nachádza široké uplatnenie nielen pri vyrezávaní tvarov, ale aj pri technológii obrábania ako sústruženie, frézovanie, vŕtanie a rezanie závitov [13, 18,24], Vzhľadom na širšie uplatnenie procesu abrazívneho vodného lúča (AWJ) v praxi, sú poznatky prezentované v knihe prednostne vzťahované k tejto technológii.

3,3.1 Princíp rezania vodným lúčom Rezanie vodným lúčom spočiva v odoberaní materiálu mechanickým účinkom dopadu úzkeho vodného prúdu s vysokou rýchlosťou a kinetickou energiou na jednotku plochy. Abrazivo ako prísada znásobuje mechanický účinok dopadu. Lúč alebo prúd vody je generovaný vysokým tlakom vody, ktorá prechádza cez medzeru dýzy s priemerom okolo 0,3 mm [25]. Lúč vody preniká do obrobku, postupne stráca svoju kinetickú energiu a vychyľuje sa. Obr.3.41 ilustruje priebeh dráhy vodného lúča a jeho vychýlenie. Lúč sa v každom bode materiálu pohybuje po zaoblenej dráhe, ktorej polomer sa mení s predchádzajúcou dĺžkou oblúka. Wilkins a Graham [25] popisujú vychyľovanie a zároveň spomaľovanie lúča v reze ako dôsledok trenia medzi povrchom vodného lúča a povrchom materiálu obrobku.

1. dvojcestný priepustný ventil. filtre. vysokotlakový vodný lúč s abrazivom Obr. Detail princípu zariadenia a jeho popis je znázornený na obr. 4 1 Schematické znázornenie procesu rezania vodným lúčom a dráhy lúča (zdroj: Wilkins. 3. akumulátor. ktoré ilustruje obr.3. dýza.3.42 schematicky znázorňuje tento rozdiel.polomer zaoblenia lúča S. potrubie na rozvod vody.vzdialenosť vo zvislom smere.3. ktorú prejde lúč za čas t r .45.64 Progresívne technológie Rozdiel medzi Čistým vodným lúčom a abrazívnym vodným lúčom je v pridávaní jemného brusiva do prúdu vody. Obr. Graham [25]) N .uhol vychýlenia lúča medzi skutočným smerom lúča v reze a východiskovým smerom 3. kde abrazívne rezné médium je usmernené do úzkeho lúča s vysokou reznou účinnosťou [10. prísady na úpravu vody.1 Zariadenie pre vodný lúč Hlavné prvky zariadenia.42 Zjednodušený model principiálneho rozdielu medzi technológiou čistého vodného lúča a abrazívneho vodného lúča [26] Hydraulická j e d n o t k a slúži na vyvodenie vysokého tlaku vodného lúča pomocou systému hydraulických púmp.43 sú hydraulická jednotka. multiplikátor. 3. 12]. Ukážka zostavy komerčne ponúkaného priemyselného zariadenia pre rezanie vodným lúčom je na obr. nádoba na zachytávanie vody (lapač vody).dĺžka stopy lúča podľa čelnej plochy rezu [m] 0 . Rezanie vodným a abrazívnym vodným lúčom je definované ako vysoko-rýchlostný erozivny proces [1] alebo ako riadený proces erozivneho opotrebenia. Vysokotlakový vodný lúč sa potom generuje hydraulickým zariadenim . O b r J .3.44. 11.

44 Princíp abrazívneho vodného lúča [17] . Zariadenia s multiplikatarom dodáva americká firma Flow Systems [26]. druhý druh presadzujú japonské firmy [14]. vysokotlakový vodný lúč.3. A WJM 65 s multipltkátorom alebo triplexovým plunžerom. 3 elektromotor dej T olejové čerpado dvoj cestný ventil I vstup vody Obr.vstup vysokorychlostný vodný lúfi-výstup abrazrvo vodná rania V a is orientovaný abrazívny lúfi obrôd ok zbefna nádoba Obr. Úlohou akumulátora je udržiavať rovnaký tlak a rýchlosť prúdiacej vody.2 až 0. J9J) I 1 výslupi vodného lúča do lapača Multiplikátor je časťou hydraulickej jednotky a používa sa na zvýšenie tlaku vody obyčajne na 380 MPa.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.:T'.3. ktorá tlmí rázy v kvapaline vyvolané vznikom pulzácie lúča ako následok stlačenia vody.SÍC' liq^multilikaiofeciJ i .43 Hlavné komponenty zariadenia pre opracovanie vodným lúčom (spracované podľa [2. Znásobenie tlaku vody závisí od pomeru pracovných plôch dvoch vzájomne spojených piestov [14].3. filtrujú kvapalinu a odplavujú nečistoty do veľkosti 1.5 um. A k u m u l á t o r tlaku je vysokotlaková nádoba. zároveň chránia štrbinu v dýze pred možným poškodením cudzími prímeskami. ók!. Filtre ako neoddeliteľná súčasť zariadenia. Druh konštrukcie zariadenia závisi od výrobcu.

.

3. k Čomu sú prispôsobené aj konštrukčné riešenia dýz. V súčasnosti sú tieto komponenty normalizované a štandardizované. zastavením prívodu prúdu kvapaliny. že sa diamantová štrbina môže viackrát prečistiť. ovplyvňuje kvalitu rezného lúča aj kvalitu rezu. Cena diamantovej dýzy je 7 až 10 násobne vyššia ako korundovej alebo zafírovej [2. 17. Dýza je základná a najdôležitejšia Časť zariadenia. obr.45 Rezací systém (porf/'aponukyfy AWAC [27J ) Potrubie na rozvod vody pozostáva z rôznych druhov armatúr a spojovacích elementov vyrobených z nehrdzavejúcej ocele obyčajne s priemerom 6 14 mm [19].075 mm sa vyrába zo zafíru alebo spekaného karbidu. Časť dýzy. V súčasnosti sa zafirové časti dýzy nahrádzajú diamantom.46 Príklad konštrukcie dýzy pre čistý vodný lúč [21] Základný rozdiel medzi štandartným čistým vodným lúčom a abrazívnym lúčom spočiva v pridávam'jemného brusiva do prúdu vody cez rôzne systémy prívodných mechanizmov.46.3.3. 14. Priemerná doba práce zaíirovej dýzy je okolo 200 hodín. Dvojcestný ventil riadi postup rezania prívodom resp. .46. čo je výhodné z hľadiska údržby. vysokolrakove čerpadla 2 zmakčovacia |ednnlka 3. a po prečistení bude produkovať rovnako koherentný vysokotlakový prúd. Príklad konštrukcie dýzy pre čistý vodný lúč je na obr. liilrač na jednotka 4 chladiaca jednotka 5 elektrorozvádzač 6 7 B 9 10 rezactstola lapač grafické pracovisko radiaci systém násypka a daukovač abra:rva odkalovaci syslem W S3Í O b r.66 Progresívne technológie 1. pri vodné vysokotlakové potrubie teleso vodná dýza vylokova štrbina Obr. Výhodou diamantovej dýzy je. 21]. po tomto čase sa štrbina dýzy zanesie nečistotami a minerálnymi usadeninami z vody. v ktorej je úzky výtokový otvor (štrbina) s priemerom od 0. ktorý má 10 násobne vyššiu pracovnú životnosť. pretože sa predlžuje doba medzi údržbami. Potrubie je prispôsobené flexibilnému pohybu rezacej hlavice.3.

tesnení a ventilov. 28] najvýhodnejšia je demineralizovaná a deionizovaná voda.075 mm. Výkon vodného lúča sa pohybuje od 7 do 45 kW. Otvor dýzy musí byť chránený pred rôznymi primeskami vo vode.47 Dýzy pre AWJ. ktorej otvor (štrbina) má priemer v rozmedzí od 0. kvalitu finálneho opracovania a celkové prevádzkové náklady. Výhodou dýzy podľa schémy na obr. úprava vody závisí od výrobcu zariadenia.47b je axiálny prívod brusiva. každá firma si uvádza svoje požiadavky. Podľa poznatkov [2. tento spôsob prívodu brusiva zlepšuje jeho zmiešavame s vodou a tým zmenšuje opotrebenie obvodu dýzy. energia koncentrovanejšia a lúč si zachováva kompaktné jadro (polyméry zabraňujú nadmernej turbulencii . Brusivo je privádzané cez zmiešavaciu komoru do vysokotlakového prúdu vody. V zmiešavacej komore sa brusivo ľubovoľne zmiešava s vysokotlakovou vodou a potom prechádza cez sekundárnu dýzu.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. že ASJ systém má vyššiu účinnosť a vyššiu prúdovú hustotu narážajúcich častíc ako AWJ. Aditíva (prísady) do vody sú prídavky rôznych polymérov s lineárnymi molekulami. • systém s priamym vstrekovaním brusiva (ASJ abrasive slurry^jet). v ktorej je vysokotlakovým vodným lúčom strhávané a urýchľované. b) Dýza so zmiešaným lúčom a axiálnym prívodom brusiva Podľa konštrukcie dýzy sa rozlišujú aj spôsoby rezania abrazívnym vodným lúčom. Tento systém používa vysokorýchlostný vodný lúč na zmiešavame a následné tvorenie abrazívneho lúča. pri ktorom je brusivo vedené zo zásobníka do zmiešavacej komory. v tomto prípade sa do dýzy privádza stlačená suspenzia zmiešaná s vodou v tlakovej nádobe. prietok abraziva je v rozmedzí 1 ~ 20 kg/min [9]. Používané brusivo je granát. AWJM 67 Obr. ktorej priemer je 0.3. minerálny piesok a v špeciálnych prípadoch kremíkový piesok. Úprava vody ovplyvňuje aj rýchlosť rezania. pre presné rezanie sa udáva 1 -ŕ 3 kg/min [14].3. (zdroj: van Luttervelt{17j) a) Dýza s jednoduchým vodným lúčom a radiálnym prívodom brusiva. Úprava vody je ďalší veľmi dôležitý faktor z hľadiska zanášania otvoru dýzy. 19.75 -r 2. Kvalita pracovného média resp. prietok suspenzie je okolo 20 kg/min [5].3. Z kvalitatívneho porovnania oboch druhov technológií abrazívneho lúča vychádza. Roztok vody s polymérmi typu PAA (polyakrylamid) alebo PEO (polyeryloxid) vytvára súvislý lúč a ani po styku s materiálom sa lúč neroztriešti.47a predstavuje ľahko vyrábateľný typ dýzy s jednoduchým vodným lúčom a radiálnym prívodom brusiva s možnosťou použitia aj pre čistý vodný lúč. v závislosti od dodávaného zariadenia. Podrobné hodnotenie oboch technológií z hľadiska výkonnosti podáva Hashish [9].5 mm [28]. Používané tlaky sú do 100 MPa. abraziva prívod vodv Obr. zároveň ASJ systém umožňuje použite užšieho priemeru lúča a dýzu kompaktnej konštrukcie. b ukazuje typy dýz pre abrazívny vodný lúč s rôznymi typmi prívodu brusiva a jeho zmĺešavania š vodou [17].3. Preferujú sa dve hlavné technológie abazívneho vodného lúča: • systém s priamym prívodom brusiva (AWJ abrasive waterjet).47a. 14. Lúč jc potom pri rezani účinnejší. 3. Dodržanie kvality vody ovplyvňuje životnosť dýzy. Používané tlaky vody sú 7 * 400 MPa. ktoré majú tendenciu usádzať sa v štrbine. Konštrukcia podľa obr.

.

používa sa pri rezaní prakticky všetkých druhov materiálov. Lapač vody je nádoba na zachytávanie vodného lúča.4. • Systém kavitačného lúča pracuje na princípe javu lokálneho porušenia materiálu deštrukčnou silou kavitačných bublín. Druhy používaných lúčov. pre delenie kovov čistým vodným lúčom až 690 MPa. lámanie a drvenie homin.prírodný granát.35 mm alebo 10 ~ 25 mm.9 0 0 m/s. kvalitu opracovaného povrchu a účinnosť procesu sú: • tlak vody. kremičitý piesok. kavitujúci lúč je lúč kontinuálny s obsahom kavitačných bubliniek. ktoré urýchľujú rozširovanie reznej medzery. uplatnenie v banskej ťažbe. rýchlosť prúdenia a rozmery otvoru dýzy • vzdialenosť medzi dýzou a obrobkom • uhol sklonu lúča • druh a veľkosť brusiva (ak sa používa) .127 mm sa udáva približne 26 l/hodinu. 19.3 Charakteristika vodného a abrazívneho vodného lúča Technologické a prevádzkové charakteristiky vodného a abrazívneho vodného lúča sú kvantitatívne určené doporučenými rozsahmi parametrov [2.5 mm (pre AWJ 1.9. Lapač musi byť dostatočne hlboký. spotreba vody: je rozdielna podľa parametrov zariadeni. nehrdzavejúca oceľ. je to najviac rozšírená metóda pre delenie materiálov.2 U b e r materiálu Prevádzkové charakteristiky vodného lúča a abrazívneho vodného lúča.3. ktoré ovplyvňujú u b e r materiálu. Hladina hluku pri použití AWJ lúča je vysoká a môže dosahovať hodnoty viac ako 105 dB. Vpripade nedostatku priestoru sa môžu použiť aj nižšie nádoby napinenč kovovými guľôčkami. 3. širka lúča 0.3.5 mm). • šírka rezu: pre tenké materiály je šírka rezu asi o 0. oceľová drvina.2 •* 2. 28]: • • • • • • • pracovný tlak vody: 300 •Ť 400 MPa.68 Progresívne technológie prúdenia). rýchlosť lúča: 6 0 0 . karbid a nitrid bóru.1. Metóda je vhodná pre vŕtanie. • System kontinuálneho lúča je charakterizovaný stálou energiou hladiny lúča počas procesu. oxid hlinitý.5 do 6. ktorý prechádza cez materiál. spekaný karbid.od 2. vzdialenosť medzi dýzou a obrobkom (často používaný anglicky výraz stand off) . pre vytváranie ostrých hrán na delených dielcoch. pre WJM 60 ~ 415 MPa. 14. požadovaná hĺbka nádoby je 300 • 600 mm * • [2]. jeho konštrukcie a požiadaviek na použitie existujú tri najčastejšie využívané druhy lúčov: • Systém pulzujúceho Lúča používa opakované a krátkodobé trvanie impulzu lúča. 3. aby bolo zabezpečené lámanie lúča ešte pred dosiahnutím dna.1 * l . brusivo: . Úprava vody polymérmi sa vyžaduje napr. diamant. pre priemer dýzy 0. vznik tlakových špičiek.3 mm väčšia než priemer otvoru dýzy. minerálny piesok. 21. Podľa možností zariadenia. materiál dýzy: zafír. rezanie. karbid wolfrámu. tiež slúži na tlmenie hluku a zároveň zachytáva triesku.

30 0.00 Rýchlosť prúdenia a tlak vodného lúča majú rôzny vplyv na rezanie.70.m. Následkom toho tlak vodného lúča určuje presnú kinetickú energiu častice vo vodnom lúči.49 2. Tlak kvapaliny je priamoúmerný štvorcu reznej rýchlosti.17 2. 3. Pre delenie a rezanie kovových materiálov je vhodnejší vodný lúč s pridaním abraziva (brúsi va).64 2.7 (podľa ¡2}) Tlak vody [MPa] 380 275 200 Priemer štrbiny [mm] 0. AWJM 69 Hydraulické parametre technológie vysokotlakového lúča vychádzajú z teórie mechaniky tekutín. Na základe rovnice (3. Tab.p/p (3. p hustota kvapalného média (kg/m 3 ).7 [2 ].3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Tab. ale ovplyvňuje aj mechanizmus rezania.3. Tlak kvapaliny je v procese vodného lúča určený Bernoulliho rovnicou pre prúdenie nestlačenej kvapaliny: 2 2p v" = — (3. kým tlak lúča vplýva nielen na uber. Rýchlosť prúdenia ovplyvňuje intenzitu úberu materiálu.3.60 0.30 0.13) kde v je rýchlosť prúdenia (m/s).14) kde C D .7.22. Ak je tlak vody adekvátny pre rezanie a pre daný materiál a zároveň jc udržiavaný ako koherentný.priemer štrbiny v dýze (mm).15 0. ktoré . Typický výtokový koeficient pre zafírovú alebo diamantovú dýzu má hodnotu 0.7 Rýchlosť prúdenia pre výtokový koeficient dýzy 0.20 0.je výtokový koeficient dýzy. potom intenzita úberu materiálu je určená koeficientom prúdenia. Ako vyplýva z tab.15 0.15 0. Pri vyšších tlakoch priemerná kinetická energia molekúl vody je vyššia a oveľa jednoduchšie porušuje molekulárne väzby v materiále obrobku.7 uvádza používané tlaky vody a dosahované rýchlosti prúdenia pre výtokový koeficient 0. Tabuľka 3.30 Rýchlosť prúdenia (l/min) 0. Z toho vyplýva. že tlak čistého vodného lúča potrebný pre rezanie sa musi zvyšovať so zvyšovaním tvrdosti materiálu obrobku.3.8 čistý vodný lúč umožňuje rezanie a delenie nekovových materiálov.13) sa rýchlosť prúdenia určí objemom pretekajúcej kvapaliny (volume flow rate) ako objemový koeficient prúdenia Q 5 vzťahom: Qs =24CD. p je tlak kvapaliny (MPa).v") častice o hmotnosti m. D . V súčasnosti najvyššie hodnoty tlaku vody použité pre rezanie kovových materiálov dosiahli hodnotu 690 MPa J13] pre čistý vodný lúč.8 uvádza typické parametre rezania rôznych materiálov čistým vodným lúčom. ktorý je proporcionálny ku kinetickej energii (1/2.D2.

.

10 1.50 0. Tab.20 Tab.50 0.30 0.076 1.50 0.40 0.3.3 0. Zvýšenie tlaku vody vyvolá vyššiu rýchlosť prúdenia.6 1.13 0. čím sa vytvárajú predpoklady pre rezanie hrubších materiálov. Zvýšenie tlaku vody zároveň zlepšuje kvalitu rezných hrán pri rezaní.70 Progresívne technológie zvyšuje jeho účinnosť pri rezani materiálov s vyššou tvrdosťou.6 6 25 100 3 6 12 13 19 25 50 250 Rezná rýchlosť [m/min] 0.13 0.10 0.3.8 Rýchlosť rezania vodným lúčom bez brusiva Materiál Azbestový obklad Gumová dlaždica Sklo Polypropylen Polyester Polyvinylchlorid Uhlíkový kompozit Sklolaminát Hrúbka [mm] 18 3 300 2 12 0.13 0. Na druhej strane zvýšenie tlaku vody vyžaduje výkonnejšie zariadenia. Rovnako vyšší tlak vody zvyšuje rýchlosť lúča a jeho prienik do materiálu (hĺbku rezu).15 0.15 0.40 0.60 0.15]) Materiál Hrúbka [mm] 1.025 0. Tab.20 0.10 0.9 Rýchlosť rezania AWJ lúčom (spracovanépodľa [10.3.7 Rezná rýchlosť [mm/s] 1520 150 420 60 600 300 10 40 (spracovanépodľa [2]J19].9 uvádza rýchlosť rezania AWJ lúčom pre vybrané kovové a nekovové materiály s vyššou tvrdosťou.) Pracovný tlak [MPa] 190 380 350 380 380 380 380 385 Priemer dýzy [mm] 0.10 0.40 0.025 Mäkká oceľ Nehrdzavejúca oceľ Hliník Titán Sklo Mramor Betón .038 0.75 1.15 0.15 0.6 13 50 180 5 13 25 1.010 0. zvyšuje sa celková energia v dýze.

Erózny proces závisí na uhle nárazu a.49 Závislosť výkonu lúča na rýchlosti lúča pre rôzne priemery otvoru dýzy pre čistý vodný lúč (zdroj [28] ) Obr.3. Jav erózie predstavuje proces opotrebenia. | Priemer dýzy] — / '-.3.3.50 Závislosť sily pôsobiacej na obrobok na rýchlosti lúča pre rôzne priemery otvoru dýzy pre čistý vodný lúč (Zdroj ¡28}) 0 300 600 900 Rýchlosť lúča |m/s] 3. kde uber materiálu sa uskutočňuje ako výsledok opotrebenia procesom erózie.3. :0.3.1 rrrnj nakvdyielMPa] Rydibsťkii3[rrŕsJ Obr. A WJM Informatívne hodnoty závislosti medzi tlakom vody a rýchlosťou vodného lúča sú graficky znázornené na obr.1 Model zóny rezania AWJ lúčom Z tribologického hľadiska základným princípom rezania a oddeľovania materiálu vodným lúčom a abrazívnym vodným lúčom je spolupôsobenie dvoch médií.51 ilustruje vplyv . Obr.. Stúpanie hodnoty sily je tiež závislé na priemere otvoru dýzy podľa exponenciálnej závislosti na obr.48 Závislosť rýchlosti lúča na tlaku vody v dýze pre čistý vodný lúč (spracované podľa {28}) Prwmer Obr. pre čistý vodný lúč (28].3.3. Zvyšovanie tlaku vody zvyšuje aj silu pôsobiacu na materiál obrobku pri rezaní.3. Lineárne stúpajúci vzťah medzi rýchlosťou lúča a jeho výkonom pre rôzne priemery otvorov dýzy ilustruje obr.49.50.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom IVJM. častice na povrch a na pevnostných vlastnostiach materiálu.j • 3.5niTi _ :2r í-IT.48. ktorý je spojený s nárazom pevnej častice na povrch pevného materiálu.3.2.

.

erózny proces pre tvárne materiály nastáva pri uhle OÍQ okolo 20 -f. že materiál je rezaný alebo mikrorezaný. ktorý navrhol Hashish (1987) [8] .9 popisuje tzv.72 Progresívne technológie uhla dopadu samostatnej častice na povrch krehkého (keramika . ktorý popísal Finnie et al. ktorý navrhol Finnie (1967) [3. Častica naráža na materiál. sa delí na dve zóny podľa prevládajúceho mechanizmu oddeľovania materiálu. Pre rezanie vodným lúčom je uhol nárazu určený medzi lúčom a rovinou obrobku. „kritické" uhly nárazu pre tvárny a krehký materiál a udáva prevládajúci mechanizmus erozívneho opotrebenia. Tab.30°. V slovenskej odbornej terminológii sa používa aj pojem rezné opotrebovanie. (1967) [3]. vychádza zo záberu. 8] častica SiC. V zóne vzniká tzv. obr. kým pre krehké materiály je maximálna erózia pri Obr.52. ktorá je ovplyvnená uhlom nárazu a Častice lúča.52 Zóny rezania abrazívnym vodným lúčom podľa modelu. Definuje sa ako uhol sklonu medzi vektorom rýchlostí lúča a normálou vektora pozdĺžnej rýchlosti posuvu [8]. ploughing ejfect .3.mikrorytie materiálu brúsnymi časticami. V tomto prípade rezania je uhol nárazu menší alebo sa rovná kritickému uhlu cto Ako uvádza Bhushan [3]. podľa ktorého zóna rezu.51 Typická erózna charakteristika tvárneho a krehkého materiálu podľa modelu. vyrýva v nej trajektóriu a odráža sa resp. 3.3. Tab. Termín zdôrazňuje skutočnosť.oxid hliníka) a tvárneho materiálu (hliník). Pre malý uhol nárazu častice (vodného lúča) bol použitý pojem zóna opotrebovania rezaním (ciming wearzone).9 Reakcia materiálu na rôzne uhly dopadu uhla dopadu Častice (zdroj: Bhushan {3j) materiál <20° tvárny krehký maximálne rezné opotrebenie veľmi malá erózia uhol nárazu a 45» zmiešaný režim stredná erózia 90" maximálne deformačné opotrebenie maximálna erózia Hashish (1987) [5] na základe Finnicho modelu navrhol analytický model erózie častice.3. zrnitosť 120.3. rýchlosť 152m/s Obr.

m. do ktorej môže vodný alebo abrazívny vodný lúč preniknúť a rezať bez výraznej straty účinnosti rezania. . Pri krehkých materiáloch sa v tejto zóne tvoria trhliny.rýchlosť posuvu (mm/s).koeficient trenia.hustota abrazívneho materiálu.E. ktoré sa rýchlo šíria. Podľa vyššie uvedeného modelu sa zóna rezania abrazívnym vodným lúčom deli na rôzne úseky.(va-ve)2 di v . Ý 15 [mm] (3. čo má za následok vylamovanie čiastočiek materiálu a následne ich úber vyplavením. ktorá jc len výsledkom elastickej deformácie.špecifická energia pre deformačné opotrebenie. V tejto oblasti nadmerná deformácia narážajúcej častice spôsobuje spevnenie materiálu a jeho následné štiepenie/vydrobovanie a/alebo vylamovanie (chipping) nárazom nasledujúcej častice. =• 2.3.-U : + C f va [mm] (3. E d .dJ j v kde: v.rýchlosť pohybu abrazívnych častíc (m/s). kým lúč dosiahne .dj. Ak je uhol dopadu veľký zaviedol sa termín zóna opotrebenia deformáciou alebo deformačné opotrebenie (deformation wear zóne). A WJM 73 Zóna rezného opotrebenia sa vyskytuje do určitej hĺbky tie.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. 3. C f . p a . Celková hĺbka rezu h je súčtom hc a hd a predstavuje hĺbku.53. je to energia potrebná pre úber jednotky objemu materiálu (používa sa hodnota medze sklzu materiálu [14]). C experimentálne stanovená konštanta reprezentujúca Časť lúča v reze. v c . ilustrované na obr. — v„ kde: v e je maximálna rýchlosť pohybu abrazívnych častíc. je po dobu.15) 7t4Vu. h . dj .priemer lúča AWJ (mm). obr.3.charakteristická rýchlosť.5 14. Počiatočný (vstupný) stav x<. u . ktorá sa výpočtom určí podľa vzťahu [8]: Cd.16) 2(l-c)ma.52. HÍbka zóny deformačného opotrebenia hj sa určí analyticky podľa vzťahu: [8] 1 Tt.

.

ovplyvňuje prienik lúča do materiálu a tým aj hĺbku rezu. (zdroj Hashish [8}) Niektoré výsledky. .55. Obr.54 znázorňuje možné spôsoby zmeny uhla rezania a ich vplyv na zmenu hĺbky rezu. kde rýchlosť úberu materiálu je rovná rýchlosti posuvu lúča. ktoré publikoval Hashish [10] pre materiály s odlišnými vlastnosťami znázorňuje obr. Pri vychádzaní lúča z rezu vzniká zóna neodrezaného materiálu v tvare trojuholníka. Obr.55. Pod hranicou h c sa materiál odrezáva postupnými krokmi vplyvom nárazu. Zároveň sa pod hranicou hc lúč postupnými krokmi zaobľuje a meni smer. charakterizovaná ako zóna ustáleného procesu. Pomer hĺbok h/h sa mení od minimálnej hodnoty pri a .3. Uhol 0 o je uhol medzi vektorom lúča a dotyčnicou k Čiare rezu v bode 0.74 Progresívne technológie maximálnu hĺbku rezu h. Táto nepravidelnosť je citlivá na také parametre lúča ako uhol rezania. Ak sa materiál AWJ lúčom nedelí. ktorý je označovaný ako uhol rezania. V porovnaní s „klasickým" rezaním nástrojom s definovanou geometriou reznej hrany je AWJ proces menej citlivý na tvrdosť materiálov. ale iba reže. Existencia dvoch odlišných zón pri rezaní AWJ lúčom svedči aj o tom. vplyv tvrdosti materiálu na hĺbku rezu je rozdielny pre materiály s rozdielnou tvrdosťou.80° ku maximálnej hodnote pri a = 60°.3. Ustálený stav je do hrúbky h^ v hornej časti rezu. 3. obr. Je to zóna opotrebovania rezanim. Na druhej strane svoj vplyv okrem tvrdosti materiálu zohráva aj jeho húževnatosť. To sa dosiahne použitím vhodného uhla skionu lúča 0. Za vzdialenosťou x 0 rezanie postupuje cyklickým spôsobom.54. Čím sa mení aj uhol dopadu častíc. z čoho Hashish [8]odvodzuje zmenu spôsobu erozívneho opotrebenia v jednotlivých zónach rezania. ktorá dokazuje. Ako vyplýva z grafu na obr. rozrezávanie materiálu. posuv lúča a vzdialenosť medzi lúčom a obrobkom [8]. kým lúč nedosiahne hĺbku h.54 Zmena hĺbky rezu vplyvom zmeny uhla rezania 8 0 Všetky krivky znázorňujúce rozhranie rezu sú identické pre rôzne uhly rotácie okolo nuly.3. ako sú relatívne mäkký hliník a veľmi tvrdý oxid hliníka. Z toho vyplýva požiadavka pre delenie. 3. že vlastnosti materiálu určované predovšetkým jeho tvrdosťou (HV) n i e j e možné celkom zanedbať. vytvára sa rez s nepravidelnou hĺbkou následkom vychyľovania lúča a jeho nestability v doinej časti rezu. Tvrdosť materiálu. aby hĺbka h c bola väčšia ako hrúbka deleného materiálu. že rezný proces je ustálený iba počas určitej hĺbky h c .

3.647 1. dm=1. u=2. Karbid wolfrámu pri konštantných podmienkach rezania vykazuje až 4 krát menšiu hĺbku rezu. '.50Bmm.693 0.693 mm/s granát zrnitosť 80 Granát .dm=1. E = 7 H 7 3 G P a uhlíková oceľ.7g/s.693 Rycnlosf posuvu lúča [ranVsj 6 WC/C-2 BTC Obr.55 HÍbka rezu pre rôzne m a teriál y (zdroj. u= 1. obr. Hashish [10]) hliník . brusivo granát zrnitosť 80 I H f ~ 1 .3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.dm=1.847 1.3.56.56 Hĺbka rezu pre materiály s odlišnou tvrdosťou a húževnatosťou (zdroj: Hashish [10]) Podmienky rezania: dn=0.5 SiC r 0. Im^SOmm. ako je karbid wolfrámu (WC). p=311MPa. zrnitosť 60 j 'M Hĺbka rezu a/alebo zárezu je čiastočne ovplyvnená mechanickými vlastnosťami materiálov.5 7 WCJK 701 0.52mm.3.„= 441MPa titán.457mm.R nl 33t-^386MPa. E = 165GP Podmienky rezania.ma=12. R. ako karbid kremíka (SiC) a karbid bóru (B 4 C).693 Obr.847 1. Pri rezaní materiálov s vysokou tvrdosťou.54m/s brusivo granát. ako vyššie uvedené materiály SiC a B 4 C.3.14mm.693 0. lm=50mm.57 Porovnanie dosahovanej hĺbky rezu pre materiály obrobkov s odlišnou tvrdosťou a húževnatosťou pre odlišné druhy používaných brusív (zdroj: Hashish [10)) Podmienky rezania: - - WC/C-2 B4C I I Granát AÍ203 Materiál tmsiva do=0. R m = 1035MPa.7g/s.14mm. dn=0.457mm. r n 0.3. Rm = 448MPa. p=311MPa. AWJM 25 Titán 6AL-4V Liatna 6WS-12 Uhlíková Licei Ciid hlinika 100 150 200 Tlak [MPaj 250 Obr. ale zároveň húževnatými.647 1. ma=12. ich tvrdosťou a húževnatosťou. sa dosahujú väčäic hĺbky rezu v porovnaní s materiálmi rovnako tvrdými. E= 113GPa liatina.

.

ak sa použije mäkšie a tým aj lacnejšie brusivo ako je kremíkový piesok. Je zaujímavé.3..^ G c e ľ o v é zrná f E 9 Obr. B.17) kde: A.60 Účinok druhu brusiva na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7\) Podmienky rezania: dn = 0. p=207 MPa. použitie kremíkového piesku je v tomto prípade ekonomickejšie. Vplyv rôznych druhov brusív na dosahovanú hĺbku rezu je názorne ukázaný na grafickej závislosti pre AWJ rezanie nízko legovanej konštrukčnej ocele AISI 4340 na obr. cena kremíkového piesku je asi o 20—40% nižšia ako granátu. Pri výpočte hĺbky rezu h je potrebné uvažovať aj s vlastnosťami materiálov a potom hĺbku rezu je možné určiť podľa vzťahu [10]: h J M E+C (3. vykazuje menšiu hĺbku rezu asi o 2/3 ako tvrdý karbid bóru.57 [10]. ovplyvní to významne intenzitu úberu materiálu. relatívne mäkký granát a tvrdý oxid hliníka. Pri rczani hliníka alebo skla však použitie kremíkového piesku namiesto granátu spomaľuje proces rezania iba o 20 + 40%. E je modul pružnosti materiálu a HV je tvrdosť podľa Vickersa.57 mm. kde sú porovnané najčastejšie používané druhy brusív. . že karbid wolfrámu je pri rezaní s použitím granátového brusiva odolnejši. napr. než pri použití tvrdšieho a drahšieho granátu alebo oxidu hliníka.60. N granáty ^ _ ^ . že ak sa prekročí určitá hranica pomeru tvrdosti medzí materiálom obrobku a použitým brusivom.1 mm/s Oceľ AISI 4340 ( D I N 35CrNiMo6) 18 I o -o •— kremíkový piesok A sklenená d rana 10 M 14 16 Intenzita toku abraziva [g/s] Voľbu druhu brusiva ovplyvňuje niekoľko faktorov [7].3.76 Progresívne technológie Samozrejme na hĺbku rezu má vplyv aj druh použitého brusiva a jeho tvrdosť. ako to znázorňuje závislosť na ob. To znamená. ktorý sa opracováva. C sú konštanty závislé na parametroch AWJ rezania a na rýchlosti posuvu lúča. Pri použití oxidu hliníka ako brusiva je tento trend opačný. ale cena (náklady na brusivo) nie sú v lineárnom vzťahu k jeho prevádzkovým charakteristikám. dm = 1. teda v závislosti na ostatných parametroch procesu rezania.u = 4. Účinok týchto brusív závisí tiež na materiále.508 mm. • opotrebenie dýzy je nižšie. ktorých kvantifikácia závisí na druhu použitého priemyselného zariadenia: • brusiva s nižšou účinnosťou sú lacnejšie.3.

klasické druhy brusív ako granát a kremičitý piesok sa v procese menia na prášok a sú nevhodné na recykláciu [6]. p= 221 MPa.5g/s.3.) na hĺbku rezu majú vplyv aj prevádzkové parametre procesu. 36 23 d„=0.19mm 20 d„=0. recyklácia brusív. 3. vlastnosti materiálu obrobku atď. A WJM * 77 • výber materiálu brusiva má vplyv na životné prostredie.457 mm. Hashish podal kvantitatívne vysvetlenie pre tento jav svojim modelom erózie častíc.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Brusivá je potrebné voliť s ohľadom na bezpečnostné požiadavky a zdravotné požiadavky nezávadnosti brusív.3. čo je požiadavka pre ekonomickú a environmentálnu výrobu. Závislosť účinku zrnitosti brusiva na hĺbke rezu dokumentuje obr.356mm d„.priemer štrbiny dýzy (priemer lúča) Parametre rezania: ma=4.62 znázorňuje účinok tlaku vody a priemeru lúča určeného veľkosťou priemeru štrbiny dýzy na hĺbku rezu [4]. oceľové broky ako alternatívne abrazívne materiály svojimi magnetickými vlastnosťami predurčujú aj spôsob separácie v prípade opracovania nekovových materiálov napr.19mm 12 120 160 200 240 280 320 360 Tlak vodného lúča [MPa] O b r .61 podľa [7]. betónu [6]. Okrem vyššie uvedených parametrov (uhol dopadu lúča. na druhej strane oceľová drvina.254mm d m =1.305mm d m =1.39mm/s.=1. technicky a ekonomicky vhodné materiály nie sú vždy priaznivé pre svoje okolie. intenzita zvyšovania hĺbky rezu klesá.zrnitosť 36 —o— zrnitosť 16 I 16 O b r . obrobok: nehrdzavejúca oceľ AISI 304 (DINX5CrNI189) I 12 4 0 10 20 • 30 40 Intenzita toku abrazlva [g/s] I rj„=0. brusivo: granát.5mm/s granát. 3.62 Účinok tlaku vody a priemeru lúča na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7]) dm . Stredná veľkosť zrna (zrnitosť 60 podľa ISO) je oveľa účinnejšia pri delení ocele ako jemné zrná (zrnitosť 100 a 150) alebo hrubšie zrná (zrnitosť 36 a 16). zrnitosť 80 obrobok: hliník 6061-T6 .61 Účinok veľkosti zrna brusiva na na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7']) Parametre rezania: u=3. u=2. 24 20 —(t—zrnitosť BO — Q — zmitost 100 —•—zrnitosť 150 — * . Veľkosť použitého brusiva určovaná jeho zrnitosťou (zrnitosť uvádzaná podľa ISO 525-75) je ovplyvnená vlastnosťami obrábaného materiálu a so stúpajúcou intenzitou toku brusiva zrnitosť mení hĺbku rezania. vyžaduje orientáciu na voľbu zvláštnych druhov brúsnych častíc.priemer zmiešavacej trubice dn . dn=0. Obr. pri ktorých sa minimalizuje lom častice. Ako stúpa rýchlosť výtoku vody pre dané množstvo brusiva.3.14mm j.

.

keď lúč preniká do materiálu. dobrá kvalita rezu. čo nepriaznivo ovplyvňuje prostredie. tým tvorí dve typické zóny. 10]. povrch po rezaní pozostáva z dvoch rôznych oblastí: z hladkej zóny a z drsnej.63 Dve zóny vznikajúce po rezaní AWJ lúčom Ako je známe z teórie rezania abrazívnym vodným lúčom. 28]. vzniká vyšší hluk.3.3 Vlastnosti opracovaného povrchu Technológia abrazívneho vodného lúča dovoľuje rezať a deliť prakticky všetky konštrukčné materiály.3.24]. čo je výhodné pre drahé materiály. širka reznej medzery 0. materiály citlivé na oxidáciu ako titán. nie sú pozorované tepelné zmeny v štruktúre materiálu. ktorú podrobne popísal Hashish [3.3. Toto výrazne ovplyvňuje rozmerovú presnosť obrobkov a kvalitu dokončeného povrchu.18. Relatívne hladká oblasť. obr. Podľa doterajších poznatkov. Ako všetky vysokoenergetické lúčové technológie aj AWJ lúč zanecháva viditeľné ryhovanie na obrobenej ploche. sklo. Obr. kobalt a ich zliatiny. 11. 18. 18. 22]: • studený rez. 6. sklotextil. sendvičové kompozitné materiály. je výsledkom zóny rezného opotrebenia a druhá . ktoré menia aj textúru povrchu na dve zreteľné oblasti pozdĺž steny rezu. 3. v hornej časti rezu. vznikajú vyššie náklady na filtráciu a úpravu vody [4. skoro bez straty materiálu v reze a odpadu.78 Progresívne technológie Zvyšovanie tlaku vody nad určitý limit má nepriaznivé účinky na ekonomickú účinnosť rezania. pri klasickom rezaní materiálov ako je azbest. ktorá začína v určitej hĺbke pod povrchom. rezná hrana bez otrepov.3 mm. 10. ryhovanej zóny. na reznej ploche sa nevyskytujú trhlinky. jedovaté a prašné látky. stráca postupne svoju kinetickú energiu a vychyľuje sa.1 až 0.63 [4. vznikajú vyššie tlakové straty. Z hľadiska technológie rezania a jej vplyvu na opracovaný materiál je WJM a AWJ proces charakterizovaný kvalitatívnymi prednosťami ako [4. 7. bez viditeľnej tepelne ovplyvnenej zóny. ako napr. nikel. ktoré uvoľňujú karcinogénne. proces je bezprašný a pri rezaní sa neuvoľňujú žiadne plyny ani iné látky z materiálu. ktorý umožňuje rezať materiály s nedostatočným odvodom tepla ako sú plasty. • • • • Topografia povrchu po rezaní AWJ lúčom je málo preskúmaná oblasť [10].

• rýchlosť prúdenia.3.7mm.3. • aditíva vo vode. 13.67. rýchlosť toku brusiva 199. 24] kvalifikuje stav povrchu cez parametre drsnosti v závislosti na rezných parametroch. • vzdialenosť .3.66 účinok zrnitosti brusiva na drsnosť povrchu má lineárny priebeh.5g/min.286mm. kým pod touto hĺbkou je ryhovanie povrchu výrazné a zóna rezu sa viditeľne delí na dve časti. 20 40 60 60 100 120 140 20 40 60 30 100 120 140 Rýchlosť posuvu lúča [mm/min] Rýchlosť posuvu lúda jmmfminl Obr.3. • druh abraziva.64 a 3. ktorý obsahuje hrubšie zrno (zrnitosť 60 podľa ISO) reže rýchlejšie. Z uvedeného vyplýva. Pre oblasť ryhovanej zóny však charakteristiky drsnosti Ra a Rq prudko stúpajú s nárastom hĺbky rezu a rýchlosti posuv lúča.. Podľa obr. že do určitej hĺbky rezu je opracovaný povrch hladký s nevýrazným ryhovaním resp.64 Závislosť drsnosti povrchu na zmene rýchlosti posuvu lúča Ral a Rql pre hornú časť rezu Ra2 a Rq2 pre stred reznej plochy a Ra3 a Rq3 pre spodnú časť rezu (zdroj: Chao ei al. vlnitosťou. zŕn i to í brusiva 80 granát. Väčšina výskumných prác [11.fíl]) Podmienky rezania: tlak vody 317.obr. kde lúč. ale dosahovaná drsnosť Ra je horšia.65. Grafické znázornenie týchto zmien je na obr. • tlak vody. AWJM 79 ryhovaná oblasť v spodnej časti rezu vzniká ako dôsledok deformačného opotrebenia pri rezaní AWJ lúčom.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. ktoré vplývajú na uber materiálu. hladká oblasť je charakterizovaná ako homogénna s náhodným profilom a s mierne izotropnou textúrou.5mm .3. Parametre drsnosti Ra a Rq vykazujú iba slabú závislosť na reznej rýchlosti a sú takmer nezávislé na hĺbke rezu pre hladkú zónu. že parametre. Podľa autorov Chao. priemer dýzy 0. ovplyvňujú zároveň kvalitu rezu a to: • priemer dýzy. Leu a Geskin [11]. vzdialenosť stand off 1.. kde hodnoty Ra3 a Rq3 predstavujú drsnosť zaznamenanú v zóne deformačného opotrebenia. čo sa vysvetľuje mechanizmom tvorenia povrchu pri náraze abrazívnej častice [11]. hladkú a ryhovanú. Z poznatkov vyplýva. Podľa týchto poznatkov sa drsnosť povrchu mení lineárne so zvyšovaním hĺbky rezu v oblasti hladkej zóny. rezaná hrúbka 12.4MPa. Zhou.stand off • uhol sklonu lúča. Podobný mierne rastúci lineárny priebeh uvádza aj Hashish [7] pre rôznu zrnitosť brusiva.

.

4MPa. obr. Na druhej strane však. lebo stráca rýchlejšie svoju kinetickú energiu pri výtoku z dýzy. 19. Kovacevic [12] použil monitorovanie priebehu normálovej sily ako vhodný parameter pre sledovanie stavu povrchu v procese rezania AWJ.štruktúry a vlastností.286mm. Lineárny priebeh drsnosti povrchu je aj pri zmene tlaku vodného lúča.3.Progresívne technológie š 0 | O | 10 20 30 40 50 Htoka rezu (mm] D l O 10 20 30 40 SD Hĺbka rezu [mm| Obr. ktoré sú výsledkom vzniku vibrácií v mechanických prvkoch. 21]. Podmienky rezania: tlak vody 317.5g/min. rýchlosť toku brusiva 199.68. Zvyšovaním tlaku vody sa znižuje vlnitosť povrchu. Toto tvrdenie je založené na poznaní. 7] Vplyv rýchlosti prúdenia je v oblasti rezného opotrebenia nelineárna. pozorovanie . 9].66 Zmena charakteristík drsnosti povrchu v závislosti na veľkosti zrna brusiva (zdroj: Chao et al.5mm Podľa toho sa pre jemné opracovanie povrchu (pre jemné rezy) doporučuje malá zrnitosť. vzdialenosť stand off 1. ktorá je typická pre rezanie vodným lúčom.3. zrnitosť brusiva 80 granát. čo môže mať za následok zvýšenie vlnitosti rezaného povrchu a zníženie intenzity rezania. So zvyšovaním rýchlosti prúdenia sa drsnosť Ra mierne znižuje.[Jlj) Význam hodnôt Ra a Rq je rovnaký ako na obr.3. že pre väčšinu kovových a keramických materiálov zvýšenie teploty o niekoľko stupňov oproti teplote okolia alebo teplote ľudského tela nepredstavuje výrazné ovplyvnenie . ako jedného z prevádzkových charakteristík procesu. Obr.3. Avšak lúč s malými časticami brusiva reže pomalšie. ktoré riadia pohyb lúča v AWJ rezacom systéme [8. rýchlosť posuvu lúča 20. Svoju úlohu pri hodnotení akosti povrchu a jeho vlastnosti majú vibrácie lúča. bez tepelného ovplyvňovania zóny rezu [17.65 Drsnosti povrchu v závislosti na hĺbke rezu (zdroj: Chao etal.64.3mm/min1 priemer zafírovej dýzy 0. od 150 vyššie podľa ISO. Vyššie tlaky vody vytvárajú hladšie povrchy a zároveň urýchľujú uber materiálu aj v oblasti deformačného opotrebenia [2.[Jl}) 100 150 200 250 300 350 400 Veľkosť zrna brusiva [mm] WJM a AWJ procesy sa považujú za procesy studené.

4 Oblasti využívania vodného a abrazívneho vodného lúča Vysokotlakový vodný a abrazívny vodný lúč nachádzajú stále širšie použitie v rôznych priemyselných odvetviach. Časť ktorej prechádza do obrobku a zostávajúca časť je odvádzaná abrazívnym vodným lúčom. vŕtania a rezania závitov.67 Vp!yv veľkosti častice brusiva na drsnosť povrchu. niektoré kompozitné materiály a biomateriály.6g/s. od delenia plochých ale aj tvarových materiálov ako sklo.17 mm. [20] poukázal na to. 3.762 mm.5g/s. že zvýšenie teploty povrchu materiálu na konci rezania je asi O 20°C oproti teplote okolia. zmitosf 60 zrnitosť 90 zrnitosť 100 zrnitosť 150 5 7 9 11 13 15 17 19 Rýchlosť posuvu lúča [mmís) 1 3 S 7 9 11 13 Rýchlosť POSUVU lúča [mm/sj O b r . obrobok: Inconel 718 Tento tepelný účinok môže byť kritický pri rezaní mäkkých.i 3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.68 Drsnosť povrchu v závislosti od zmeny tlaku (zdroj Hashish \7}) Podmienky rezania: ma=4. Im = 51 mm granát zmitosf 100. dn = 0.330 mm dm = 1. 3. kompozitné a keramické materiály. . 3. m =7. V zóne rezania vzniká lokálna deformácia. titán. pri ktorých zvýšenie teploty o niekoľko stupňov môže spôsobiť štrukturálne deformácie a tvorenie trhlín [13]. sklo. AWJM 81 iskier a odparovanie vody v zóne rezania. (zdroj Haslush ¡7]) Podmienky rezania. dn = 0. Vznik teploty v zóne rezania sa vysvetľuje nasledovne: AWJ rezanie je proces erozívneho mikrorezania a u b e r materiálu je vo forme triesok s mikroskopickým prierezom. aj pre materiál samotnej dýzy zvýšenie teploty predstavuje nárast erozívneho opotrebenia a zvýšenie turbulencie zmiešavanej zmesi. p = 311MPa granát. ocele. hliník. až po využívanie vodného lúča ako rezného nástroja pre operácie sústruženia. liatiny. upozorňuje na prítomnosť zvýšenej teploty v bezprostrednej blízkosti lúča a identifikuje to lokálnu tepelne ovplyvnenú zónu pre určité druhy materiálov. Práca vynaložená na lokálny uber materiálu sa mení na tepelnú energiu. bez tepelného ovplyvnenia povrchu.229 mm dm = 0. Ohadi et al. Okrem uvedených zistení. Uvedené nevýrazné zvýšenie je podkladom pre kategorizáciu AWJ rezania ako studeného rezania. obrobok: Inconef 718 a Obr. frézovania. V porovnaní s inými vysokoenergetickými lúčovými metódami ako laser však takéto zvýšenie teploty rezania je naozaj bez významu. tepelne citlivých materiálov ako polykarbonátové plasty.3. Percentuálny podiel tepla odovzdaného obrobku nebol doposiaľ kvantifikovaný.

.

4. amorfných látok.delenie ovocia a zeleniny v surovom a zmrazenom stave (mäso. papierenský priemysel . 26]) 3.papier. stavebný priemysel . elektrotechnický a elektronický . uránu. wolfrámu.3.1 Abrazívny vodný lúč pre operácie obrábania Ako už bolo spomenuté.rezanie gumy.69. torty. izolačných materiálov. tantalu. plastbetón. lopatiek a dielov tryskových a raketových motorov. 3. široké uplatnenie v kozmickom. • • • " chemický priemysel . vlákien KEVLAR. . frézovanie. 18]. azbest. buničina (bezprašné pracoviská. samostatná doska • • • • • • Obr. tuhé palivá do raketových motorov).rezanie pravej a umelej kože.82 Progresívne technológie Skoro neobmedzené možnosti využitia WJM a AWJ metód ilustruje nasledujúci prehľad.3.69 Príklad rezania dosky plošného spoja AWJ lúčom (podľa [1. keramiky. 3. plastov. vŕtanie a rezanie závitov predovšetkým pre ťažkoobrábateľné materiály. bez nebezpečia elektrostatických výbojov). skla. fólie. plastické hmoty. jadrový priemysel . okrem tradičného delenia materiálov abrazívnym lúčom sa v poslednom čase vyvíja a začína používať AWJ lúč pre operácie obrábania ako je sústruženie.70 ukazuje základnú schému sústruženía AWJ lúčom. permanentných magnetov. keramika. rezanie vláknitých materiálov.rezanie a delenie feritov. Obr. strojárenský priemysel . dosiek plošných spojov. leteckom a lodiarenskom odvetví.delenie titánu. čadičová vata. vŕtanie do skla. výroba tvarovo zložitých súčiastok.rezanie. tvarové rezy. polystyrén.dekontaminácia a odstraňovanie ochranných železobetónových vrstiev v zariadeniach pre jadrové elektáme. matovanie a delenie skla všetkých druhov až do hrúbky cca 200 mm.delenie výbušných látok (dynamit. dlaždice. obr. čistenie a odstraňovanie usadenín. Uber materiálu je zabezpečený radiálnym posuvom lúča do požadovanej hĺbky rezu. syr a iné). gumárenský priemysel . skiel. turbín a kompresorov. sklársky priemysel . plošných spojov. Pri sústružení obrobok rotuje a AWJ lúč sa posúva v smere osi obrobku. potravinársky priemysel . ako to uvádza Momber [14. obuvnícky a galanterský . kompozitov.delenie plastov ako polyuretán. extrémne tvrdých a ťažkoobrábateľných materiálov. čokoláda. 19.

A WJM 83 Obr. niklové zliatiny používané pre plynové turbíny.3.71 Spôsoby vŕtania pomocou AWJ (zdroj: Momber [18]) a) pre v n á vanie b) vyrezávanie c) frézovanie otvorov .72. Cp O J i i • a) b) c) Obr. uber materiálu klesá so zvyšovaním vzdialenosti. ktoré sú ovplyvňované posuvom lúča a vzdialenosťou medzi obrobkom a lúčom (stand off). ktorá produkuje vysoko rýchlostný koherentný abrazívny vodný lúč s typickou rýchlosťou okolo 300 až 600 m/s a prietokom brúsnej zmesi 10 g/s. Pre obrábanie AWJ lúčom sa použiva tvar dýzy podľa obr.3. sa využitím AWJ lúča dostáva do popredia záujmu ako perspektívna technológia. ako je to znázornené na obr.. vŕtanie rotujúcim lúčom alebo vibrujúcim lúčom so stacionárnym obrobkom tzv.74.75 ukazuje zmenu tvaru výrezu v závislosti na posuve a vzdialenosti medzi obrobkom a dýzou (stand off). Pri frézovaní sa jedná o rezanie. Rezný cyklus frézovania znázorňuje obr. Najčastejšie sa používa vŕtanie so stacionárnym lúčom a obrobkom. pri ktorom lúč viacnásobne prechádza po obrábanej ploche a postupne tvorí tvar blizky konečnému tvaru (near-nei shape). Frézovanie AWJ lúčom je proces. vŕtanie alebo frézovanie) je uber materiálu a topografia povrchu. ale nie delenie materiálu. Obr. 3. Zvyšovanie rýchlosti posuvu lúča redukuje uber materiálu a hĺbku rezu. sklo. Obr. Ukazovateľmi efektívnosti procesu pri obrábaní abrazívnym vodným lúčom (či už je to sústruženic. vyrezávaním stredu otvoru (tiež trepanácia) [13.3. Vhodnú aplikáciu nachádza AWJ frézovanie pri výrobe tvárniacich nástrojov.3.70 Sústruženic abrazívnym vodným lúčom (zdroj [18]) Vŕtanie ťažko obrob i teľných materiálov ako keramika. 3. so zreteľne viditeľnými reznými stupňami.3.3. 18].73. V súčasnosti je vyvinutých niekoľko spôsobov vŕtania otvorov charakterizovaných vzájomným pohybom lúča a obrobku.71 znázorňuje niektoré metódy vŕtania.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Frézovanie pomocou AWJ lúča sa využíva pre tvarovo zložité obrobky.

.

84 Progresívne technológie vysokotlaková bica na vodj prívod brusiva výtoková štrbina (oriľice) bI c} Obr. vodorovný smer. b) stabilizovaná stopa rezu s viditeľnými stupňami posuvu lúča c) pokračujúci posuv lúča a vyrovnanie stupňovitosti rezu abrazívny vodný lúč Obr. v závislosti na zvyšovaní rýchlostí posuvu lúča.75 Ilustrácia závislosti tvaru výrezu na zmene vzdialenosti medzi obrobkom a dýzou.3.73 Koncept dýzy pre obrábanie AWJ lúčom (zdroj: Hashish [5]) Obr.74 Rezný cyklus pri frézovaní abrazívnym vodným lúčom (zdroj: Momber [ 18]) a) začiatok tvorenia stopy rezu.3. zvislý smer (zdroj: Hashish [5]) .72 Príklady frézovania rôznych geometrických tvarov AWJ lúčom (zdroj: Momber [18]) Obr.3.3.

A WJM S5 Pre ekonomické a efektívne využitie AWJ lúča pri sústružení. tieto parametre sú pre AWJ obrábanie kovových materiálov nevýznamné Vplyv hydraulických a abrazívnych parametrov na u b e r materiálu a akosť opracovaného povrchu je uvedený v kapitolách 3. Priemer zmiešavacej trubice d m a priemer štrbiny d„ vo veľkej miere ovplyvňujú maximálnu reznú rýchlosť a zároveň majú vplyv na účinnosť procesu.76. Prevádzkové náklady pri AWJ sú ovplyvnené.tlak vody (p). • abrazívne parametre určujúce vlastnosti brusiva závislé na vlastnostiach obrábaného materiálu ako tvrdosť. Ansari a Hashish [1. vrátane nákladov na údržbu pre AWJ proces.tepelne ovplyvnená zóna.VRR (volume removal rate) . suspenzia).3. Opotrebenie je určované zmenou výsledného priemeru výstupu lúča z trubice. a rýchlosť prúdenia (u).2. ktoré sú dané výsledkami obrábania a sú spoločné pre všetky operácie: • kvantitatívne parametre .priemer zmiešavacej trubice (d m ).2. obr. Náklady spojené s opotrebením zmiešavacej trubice majú výrazný vplyv na prevádzkovanie AWJ rezacieho systému. kým pre čistý vodný lúč sú tieto náklady asi 10 násobne menšie okolo 0.stand off (s) • rýchlosť rotácie .3. topografia povrchu • kvalitatívne parametre . priemer Štrbiny (d n ). ktoré určujú hydraulický výkon AWJ . • • druhom a množstvom brusiva Životnosťou dýzy a zmiešavacej trubice. výtokový koeficient (C d ).98 až 29. v rozsahu 9. • • zmiešavacie parametre . abrazívne parametre sa môžu voliť nezávisle na hydraulických parametroch. stav abraziva (suché. spevnenie povrchu. najmä z hľadiska údržby.90 až 2. frézovaní a vŕtaní je potrebné vhodne určiť technologické parametre. pevnosť. . hustota. Pri obrábaní AWJ lúčom je potrebné venovať pozornosť predovšetkým opotrebeniu zmiešavacej trubice. rýchlosť prúdenia abraziva (m a ). modul pružnosti.77. 7] delia tieto parametre pre optimalizáciu procesu na: • nezávisle. ktoré sa ďalej rozdeľujú na: • primárne parametre .9 USDTiodinu.3. materiál abraziva.pri sústruženi • vedľajší prídavok posuvu pri fŕézovani závislé. 3. Rýchlosť rezania je okrem toho ovplyvnená aj tlakom abrazívnej zmesi ako to ilustruje graf na obr. vŕtaním • posuv lúča • počet prechodov lúča • vzdialenosť . veľkosť abrazívnych častíc.objemový uber materiálu.charakterizujúce samotný AWJ proces : • hydraulické parametre.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.2 a 3. 5.74 USD/ hodinu. dižka zmiešavacej trubice (l ra ) • sekundárne parametre . Zvyšovaním hydraulického tlaku zmesi sa zvyšuje aj opotrebenie zmiešavacej trubice. Labus [15] uvádza priemerné prevádzkové náklady.týkajú sa priamo procesu rezania sústružením.

.

pre konštantné podmienky lúča existuje optimálna hodnota rýchlosti prúdenia abraztva a zvýšenie rýchlosti neovplyvňuje zvýšenie úberu.11 podľa údajov [7]. = 3. brusivo: granát. 3.78 g/s.7 -»-241R»FA S 1. ktorá je závislá: • na tlaku vodného lúča. zrnitosť 100.76 Účinok priemeru lúča na reznú rýchlosť pre rozdielne tlaky lúča pri obrábaní Inconelu (Zdroj: Hashish [9J) I 4 Intenzita toku abrasiva [g/s] I* 1.10.299mm.229mm dm-0. m. VRR sa mení približne lineárne v pracovnom rozsahu tlaku vodného lúča a rýchlosti prúdenia abraziva. Q? 40 tx C*[RRIN] 180 2L1 »0 Minimalizácia množstva spotrebovaného brusiva a zvýšenie životnosti zmiešavacej trubice má podstatný význam pre ekonomickú účinnosť procesu. DN '='o. intenzita objemového úberu materiálu (volume removal rate .77 Účinok tlaku abrazívnej zmesi na opotrebenie zmiešavacej trubice pri obrábaní Inconelu (zdroj: Hashish [9]) Podmienky rezania.762mm + dn-0. materiál trubice WC/C2 •S.SBmm Obr.3 -*- Obr.86 Progresívne technológie 1 S 16 % 13 È 10 1 9 ^ 0 310MPA "ITÍMPA 172MPA ir ^ ^ ^ ^ 1 •n o dn=0. Kvalitatívnym ukazovateľom účinnosti AWJ obrábania je.VRR).3.457mm dm=1. Významnosť účinku prevádzkových charakteristík zariadenia na parametre AWJ procesu uvádza tab. . • rýchlosti prúdenia abrazívneho lúča.3. ako u väčšiny progresívnych technológií. Relatívna významnosť AWJ parametrov na výsledky obrábania je kvalitatívne zhodnotená v tab 3.

3. 21.11 Významnosť AWJ parametrov na výsledky obrábania [7] AWJ parametre Výsledky obrábania Tlak Priemer vodného štrbiny lúča du P Objemový uber materiálu Hĺbka rezu Šírka zárezu Vlnitosť povrchu Drsnosť povrchu Prevádzkové náklady na rezanie Dĺžka zmiešavacej trubice Priemer zmiešavacej trubice • •• • •• • •• o I m o a • dm Rýchlosť prúdenia abrazíva ma • • •• • o o •• o • ••• •• • • •* •• Priemer častice Ma­ abrazíva teriál dp •• 0 •• 0 • o -nevýznamný.nevýznamný. v reze nevznikajú zvyškové napätia a mikrotrhliny. • veľmi významný • • • •• o • • o 3. relatívne studený rez. rezné hrany nevykazujú tepelnú a mechanickú deformáciu. A WJM Tab. .3.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. •••-veľmi významný • • • • o 0 Tab.3. ktorý umožňuje rezať materiály citlivé na teplotu. sa môže zhrnúť nasledovne [17.málo významný -významný. • -málo významný významný.* . 22]: • • • " energetická účinnosť cca 80% (8 x viac ako laser). ktoré predurčujú rozsah jeho použitia.3.5 Prednosti technológie vodného lúča a perspektívy využitá Prednosti technológie vodného a abrazívneho vodného lúča v porovnaní s ostatnými netradičnými technológiami.10 Hodnotenie vplyvu prevádzkových charakteristík zariadenia na parametre AWJ [7] AWJ parametre Prevádzkové charakteristiky Tlak vodného lúča Priemer štrbiny d„ Dĺžka zmiešavacej trubice I m Priemer zmiešavac­ ej trubice dm 0 S7 Hydraulická účinnosť Výtokový koeficient Rozptyl vodného lúča AWJ koherencla Fragmentada častíc Opotrebenie zmiešavacej trubice Cena zariadenia Enviromentálne faktory Komponenty pre vysoký tlak Konštrukcia a montáž dýzy Pracovná spoľahlivosť Účinnosť zmiešavania • • • 0 P •• 0 o Q 0 Rýchlosť prúdenia abrazíva ma o O Priemer častice Materiál abrazíva abrazíva dp o o o o 0 o o 0 o 0 • •• • •• • • • •• * • • • • • • •• o 0 o o o o • •• o • •• • •• o o 0 O 0 0 • • • o 0 0 0 o o o o o • o .

.

storočie.25 mm.3.0. použili Častice ľadu. sústruženie. malé straty materiálu v reze. Zang) • vývoj nových aplikácii pre širšie využitie technológie so zameraním na tzv. Sú porovnávané hodnoty intenzity objemového úberu materiálu. kde sa namiesto jemného brusiva rozptýleného vo vode. ako sú sieťované materiály. tvaroch a úkosoch. Porovnanie vychádza z predpokladu. identifikáciu energetických strát a charakter vznikajúceho povrchu (Hashish. ako napr. Kovacevic. rezanie a delenie strešných krytín) rezanie problémových materiálov. keramika. možnosť rezať vlnité materiály. ktoré sú výsledkom priemeru ústia výtokovej štrbiny v dýze vodný lúč 0. vŕtanie aj rezanie jedným nástrojom. Opracovanie prúdom zmesi ľadových kryštálikov a vody (z angl. vysoká flexibilita dokonca aj pri zložitej geometrii výrezu (výstrižku). monitorovanie a riadenie procesu (Kovacevic. Čistiť a rezať. Účinnosť procesu rezania UM lúčom j c nižšia ako AWJ. mechanizmu opotrebenia a erózie. možnosť rezania aj pod hladinou vody. Základná vedecko-výskumná orientácia v poslednej dekáde XX. životnosť abrazívnych dýz je cca 50 hodín. keďže tvrdosť ľadových Častíc je oveľa menšia ako brúsnych častíc.. malá citlivosť na vzdialenosť dýzy od materiálu (napr.Progresívne • • • • • • • • • • • • • • • • technológie vlastný proces rezania je bezprašný a nevznikajú pri ňom žiadne plyny a pary. kryogénne technológie alebo obrábanie prúdom ľadových kryštálikov (IJM Ice Jet Machining) [13]. otryskávať. ktoré podáva Hashish [5]. Ďalšie porovnanie technológie abrazívneho vodného lúča s ostatnými netradičnými technológiami. Ansari) • prevádzku systémov pre vŕtanie. Labus.1 . nie je potrebné pevné upínanie obrobkov. storočia bola v oblasti AWJM orientovaná na: • popis mechanizmu úberu. skratka U M ) je technológia vyvinutá v Inštitúte of Technology New Yersey — USA.2 mm. Momber) • sledovanie. presné leštenie a Čistenie povrchov ťažkoobrob i teľných materiálov. žc sa obrába trojrozmerná drážka (rozmery nešpecifikované). Chung. zmenou tlaku je možné v priebehu niekoľkých sekúnd materiál oplachovať. ako napr. Mohan. Na druhej strane prednosti technológie sú predstavené na báze: . ideálne pre automatizáciu riadenia pohybu lúča. dosahovanej kvality povrchu vyjadrenej cez drsnosť Ra a popisne uvádzané základné požiadavky na výkon zariadenia.12. mimoriadna prevádzková spoľahlivosť a jednoduchosť obsluhy. Geskin. životnosť kvapalinových dýz je cca 100 hod. je uvedené vtab. abrazívny lúč 0. pri mechanickom spôsobe rezania. Technologické možnosti opracovania vodným a abrazívnym vodným lúčom zďaleka nie sú preskúmané a využité. rezanie závitov a 3D obrábanie [Hashish. rezať je možné bez obmedzenia vo všetkých smeroch.8 . obrysoch. hospodárnosť odpadu materiálu cez úzku štrbinu rezu. Množstvo publikovaných prác poukazuje na perspektívy predovšetkým AWJ lúča ako technológie pre XXI. jedným vysokotlakovým čerpadlom je možné napájať až 70 súčasne pracujúcich dýz vodného lúča alebo 8 dýz abrazívneho lúča. vata a iné.

3. Hashish.Machining.30 mm3/s pre ocele v závislosti od plochy okolo 7 mm3/s nejednotné údaje bez údajov okolo 1 0 0 0 mm3/s do 5 mm3/s 3 jednosmerné napätie do 30 V prúd do10 000A bez údajov prúd do 20A.3ŤO. Doterajšie poznatky ukazujú. 1996 .2 Wear). Miskolc. M. L.Egyeiemváros. 6.8 1:10 obrábanie prúdom abraziva USM obrábanie ultrazvukom AWJ obrábanie vodným lúčom Literatúra ku kapitole 3.3 . Vol. Led.3. ASME J. Tieto prednosti predurčujú technológiu UM pre zvýšené uplatnenie v potravinárskom priemysle a elektronike. A WJM • • 89 zníženia nákladov na proces (náklady na brusivo predstavujú pri AWJ percentuálne najvyššiu položku) ochrany životného prostredia (eliminácia hluku a kontaminácie produktov a odpadu). A.ed. 3. S O m OO A 0. New York 1991. Ansari. Gupta. Vol 117. Nov.: Handbook of Tribology (pan 2. ASM International. B. do 1 mma/s 4 -. (1995) pp. napätie do 400V 4000V.: Effect of Abrasive Watcrjet parameters on Volume Removal Trends in Turning.12 Porovnanie technológie abrazívneho vodného lúča (AWJ) a ostatných netradičných metód obrábanie podľa typických charakteristík procesov ako je intenzita úberu materiálu a kvalita povrchu (spracované podľa [5]) PROCES INTENZITA ÚBERU MATERIÁLU POŽIADAVKY NA VÝKON DOSAHOVANÁ DRSNOSŤ POVRCHU Ra [um] j (VRR) ECM elektrochemické obrábanie CHM chemické obrábanie EDM elektroiskrové obrábanie IBM obrábanie laserom PAM obrábanie plazmou EBM obrábanie elektrónovým lúčom AJM 33mm /s na 1 0 0 0 A (pre ocele) okolo 0. 2.Metals Handbook. March. ale predovšetkým technológia abrazívneho vodného lúča predstavuje v priemyselnej výrobe vysoko flexibilné prostredie.K.3 bez údapv 3412 0.8-5-6. Bhushan. (1997). Interné materiály Bay-Zoltán Foundation for Applied Research. of Engineering for Industry.8-5-6.3 bez údajov 0. McGraw-Hill.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Tab.9. 475^484 ASM. 4.3000 J za ms 200kW 130V. B.. D ad vand i pour. že technológia vodného lúča.3: 1. S.60 mm3/s i 5 0 Ť 200 mm3/s typický výkon 2-f 5 kW bez údajov 10Ť50kW bez údapv 0.: Water Jet Curling.4-6.Inc.

.

4 1 0 16. Geskin. Ansari..: Abrasive Waterjet Deep Kerfing and Waterjet Surface Cleaning for Nuclear Facilities. Snoeys. (1991)s. A. S.: Thermal Energy Distribution in the Workpieee during Cutting with AVIl. van Luttervek.. R.z ind. Vol 113.. Feb. Nov. M.Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Geskin. J. 51-56 Hashish. M. 6. 44-50 10. 1983 . Feb.. K. ASME J.: Vodný lúč v praxi . Annals of the CIRP Vol. Leu.: Akruelle Probléme der Abrasiv-Wasserstrahl-Bcarbeitung. 28. Annals oftheCIRP Vol. Gores. Strojírenská výroba. Vol 111. M.1990 s. Zhou. Momber. Technická práca . R.WJM. 75.. a kol. Hashish. (1993) pp. j . Z. of Engineering for Industry. Optimisation Factors in Abrasive Waterjet Machining.F. (19989) pp. (1992) pp. E.C. Nov. Hashish. of Engineering for Industry. Ohadi. R. J.s r. Inc. Firemné materiály Flow Systems. A.. M. J. of Engineering for Industry.7 8 4 14. R.A. Hashish.587 -607 18... E. 776 .. 27. E.: Rezaní materiálu vysokotlakým kapalinovým paprskem. 1998 15.: State of the Art of Research and Development in Abrasive Waterjet Machining ASME J. SME.. T.M. ASME J. Vol 115. 269-281 Hashish. Y.D. ISBN 80-8057-091^* Bratislava. ASME J. K. M. Comaprative Evaluation of Abrasive Liquid Jet Machining Systems. of Engineering for Industry. s. Firemné materiály AWAC spol. Vol 113.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Feb.3 5 0 13. M. of Engineering for Industry. of Engineering for Industry.5 8 3 11.: An Investigation of Milling with Abrasive -Watcrjet. Lipták.: Advanced Methods of Machining. .C. J. McGeough.1988. 4 0 2 .4-8 23. ASME J. Neusen.vyd. ASME J. 158-166 Hashish. D. 425-429 25. Vol 115. wt Werkstaitstechnik 81. M.Echert.: Characteristics of Abrasive Waterjet Generated Surfaces and Effects of Cutting parameters and Structure Vibration.. Kim. T. ASME J. Schwarz. M. Zhang.. of Engineering for Industry. Schaltter. Led 20. of Engineering for Industry. (1988). V. (1993) pp.. (1995) pp. (1995) pp. (1993) pp. Vol 119.. Vasilko. Pr/yklenk.. Mohan. E. T.. Graham. 17. Staelens. Labus. A. 29-37 Hashish. Alberts. ASME J. R. J. 3 4 0 . The Effect of Beam Angle in Abrasive-Waterjet Machining. Ramulu. pp..: Cutting Force Dynamics as a Tool for Surface profile Monitoring in AWJ ASME J. London. 8. (1997) pp.. Mohan. Kovacevic.. of Engineering for Industry. Modrák.. Wilkins. Chao. Alfa Bratislava 1990 l. ASME J. R. ASME J. dec.1 Machining. 437^*41 19. Vol 117. M. (1991) pp. wt. K. Liška. M. J.J. of Engineering for Industry . Hashish. Nov. Chapman and Hall. W. J. of Manufacturing Science and Engineering. H. Vol.: Eintgraten durch Hochdruckwasscrstrahlen. Krajný. Aug. Vol 117.: Material properties in Abrasive Waterjet Machining. Dearborne.Fertig. M.90 Progresívne technológie 5. Vol 114. o. 5 5 7 8 . Aug. Vol 115. (1991) pp.: Factors Influencing the Particle Size Distribution in an Abrasive Waterjet. Dekkyser. Nov.39/2 (1989). Aug. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. of Engineering for Industry. pp. Feb. G. (1985).35/2/ (1986). Warnecke. 67-73 21.: Rezanie vodným lúčom. Kovacevic. (1989) pp. F.: An Erosion Model of Waterjet Cutting. 7.. May. C.. Vol 117. 516-525 12.467 -480 22. 57-61 26. G. 24. (1995) pp.I. ASME J. 9. M.. epos.: Nové materiály a technológie ich spracovania.. Vol 111.. M.

Elektrochemické procesy úberu materiálu využívajú riadené anodické rozpúšťanie materiálov prechodom jednosmerného elektrického prúdu elektrolytom Elektrochemické obrábanie využiva . sú odstraňované z povrchu prúdom plynu alebo kvapaliny. • termické odstraňovanie ostrapov. cnergoiúčových technológií. kde primárny zdroj energie je chemický dej rozpúšťania materiálu. 111 definuje tieto procesy ako postupy. ktorý využiva chemickú reakciu ako primárny zdroj energie na uber (odstránenie) materiálu. Chemické procesy úberu materiálu. Chemické a elektrochemické procesy úberu materiálu patria do skupiny tzv. clektrolyt). využiva na tvarovanie dielcov poznatky fotografickej techniky. Aj keď sú zvyčajne uvádzané spoločne tvoria dve veľké skupiny procesov. ale nie sú v nasledujúcej kapitole rozoberané. alebo prúdenie tepla. ktoré využíva tepelný účinok chemickej reakcie. Elektrické a/alebo elektrochemické procesy úberu materiálu. ktoré okrem chemických dejov. Chemické obrábanie je proces. Do tejto skupiny sú zaradené nasledujúce procesy. • • K chemickým procesom patria aj procesy leštenia a Čistenia povrchov. ktoré tvoria zároveň obsahovú náplň kapitoly 4. v závislosti na primárnom zdroji energie používanej na uber materiálu. ktoré prebiehajú pomocou lúča chemicky alebo elektrochemický reagujúcej látky v plynnom alebo kvapalnom prostredí. kde primárny zdroj energie je elektrická energia a jej pôsobenie na kvapalinový vodič . Nútená cirkulácia sa nepoužíva iba v procesoch leštenia a elektrochemického označovania. ktorými sú atómy a molekuly materiálu obrobku kombinované s reagujúcou látkou (chemická zlúčenina. aby chemická reakcia rozpúšťania bola vždy aktívna.4 CHEMICKÉ A ELEKTROCHEMICKÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU 4 Chemické a elektrochemické procesy úberu materiálu využívajú chemické a elektrochemické reakcie v plynnom alebo kvapalnom prostredí na odstránenie Častíc (atómov alebo molekúl) materiálu a vytvorenie požadovaného tvaru dielca. Pri úbere materiálu. Na odstránenie rozpusteného materiálu je potrebné použiť nútenú cirkuláciu elektrolytu. Taniguchi (19SlJ) [kap. elektrické a/alebo elektrochemické procesy. a to: • • chemické procesy.1: chemické obrábanie (CM Chemical Machining). produkty reakcie.i. Tieto procesy využívajú jav elektrolýzy na uber materiálu.elektrolyt. rozšírené pod názvom chemické frézovanie fotochemické obrábanie.

.

• elektrochemické leštenie a morenie. kde je zaradené elektrochemické sústruženie. Požiadavky priemyslu. Chemické a elektrochemické obrábanie má svoje zvláštne podmienky použitia pri výrobe kovových (vodivých) predmetov. Chemické a nanotechnológií. ale uber materiálu sa realizuje chemickým rozpúšťaním materiálu v podmienkach elektrolýzy. frézovanie. ale vyvolali vývoj a použitie kombinovaných procesov elektrochemického a elektroiskrového procesu pre tvarovanie nevodivých alebo čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov. hĺbenie a tvarovanie.92 • Progresívne technológie na vytváranie požadovaného tvaru dielca. húževnatosti a iných fyzikálnych vlastnostiach za predpokladu. Najmä elektrochemické obrábanie sa môže použiť na opracovanie materiálov nezávisle na ich tvrdosti. vŕtanie. • elektrochemické odstraňovanie ostrapov. že materiál obrobku je elektricky vodivý. Do tejto skupiny patrí široké spektrum procesov ako je: elektrochemické obrábanie. nástroj ako geometrické teleso určitého tvaru. elektrochemické procesy sa uplatňujú v procesoch mikroopracovania a . • elektrochemické brúsenie a honovanie.

ktorý v roku 1953 vyriešil problém znižovania hmotnosti leteckých dielcov technológiou postupného odleptávania prebytočného materiálu. ale výhoda chemického obrábania spočíva v energetickej nenáročnosti. Je variantom chemického obrábania. Fotochemické obrábanie (Phowchemical machining alebo blanking. Do tejto skupiny patria chemické frézovanie. V súčasnosti existujú tri smery. je to technológia chemického leptania tvarových otvorov do veľmi tenkých materiálov a do fólii. tvarovanie rozmerných rovinných plôch. ktorá využíva poznatky fotografickej techniky. ktorý využíva tepelný účinok chemickej reakcie. nie je potrebné elektrické napätie na priebeh chemickej reakcie) leptanie kremíkových platní v rôznych smeroch kryštalickej mriežky. anizotropické leptanie. tzv. Za priekopníka v tejto oblasti jc považovaný Manuel C. odstraňovanie tenkých vrstiev v malosériovej výrobe. .photo etching). chemické leptanie elektronických súčiastok. V tom istom roku bol podaný prvý patent na proces tzv.1 Chemické obrábanie C M Chemické obrábanie (CH Chemical Machining) tiež známe pod názvom chemické frézovanie.4. opracovanie objemovo a plošne veľkých dielcov z ťažkoobrábateľných materiálov (v tejto oblasti sa uplatňuje aj elektrochemické obrábanie. svetovej vojne v leteckom priemysle. Chemické obrábanie sa využíva v nasledujúcich oblastiach výroby: • • • • • • presné modelovanie tvarových súčiastok. ktoré využívajú účinky chemickej reakcie na tvarovanie dielcov: • • Chemické obrábanie (CM Chemical Machining). ktorý rozšíril využívanie chemického obrábania v sériovej a veľkosériovej výrobe [9]. Termické odstraňovanie materiálu (TEM Thennal Energy Meihod). chemického frézovania (licencia pod názvom Chem-Mill). chemické leštenie a čistenie. že výsledok procesu leptania (úberu materiálu) je závislý na experimentálnych skúsenostiach a vyžaduje vysokú zručnosť a odbornosť personálu.1 4. Uber materiálu chemickým pôsobením patrí k najstarším procesom tvarovania povrchov. redukcia hmotnosti krídlových panelov lietadiel plošným odleptaním nadbytočného kovu z vyznačenej oblasti. ktoré využiva účinok leptania kyselinami alebo zásadami. Sanz. proces vyvinutý a používaný na odstraňovanie ostrapov (delmrring). Jeho široké priemyselné využívanie však začína iba krátko po II. tiež zaužívaný názov fotochemické leptanie . • • Medzi hlavné nevýhody procesu chemického obrábania patri skutočnosť. je proces leptania povrchu kovových materiálov postupným rozpúšťaním vrstiev materiálu do hĺbky niekoľkých milimetrov.

.

Riadené odleptávanie je založené na chemickej reakcii medzí obrábaným materiálom a reaktívnym prostredím. pri leptaní titánu a jeho zliatin je potrebné sledovať absorpciu vodíka do povrchových vrstiev) vi) intenzita úberu materiálu vii) prípustné prevádzkové prostredie (bezpečnosť obsluhy. ktorá musí byť ľahko odstrániteľná pred a po leptaní. Masky sú vyrobené z chemicky odolných materiálov ako sú guma a plasty. leptací roztok (etchant). Niektoré druhy doporučených leptadiel sú uvedené v tab.5 1.75 1. maskami.1 Princíp technológie úberu materiálu Progresívne technológie Princíp chemického obrábania spočíva v riadenom odstraňovaní (odleptávaní) materiálu z povrchu. Tab.0 Ť 2 . 7 5 Ť 1.2 4 0.94 4. obrobku o hrúbke niekoľkých desatín milimetrov až niekoľko milimetrov (udáva sa celková hĺbka odleptanej vrstvy okolo 10 -f 12. ktoré majú zostať neporušené sa zakrývajú tzv.5 í 4. Masky sa nanášajú na povrch buď náterom alebo nástrekom ochranného povlaku. Hrúbka masky sa pohybuje v rozmedzí 0. je chemická zlúčenina štandartne dostupných chemikálií so špeciálnymi prísadami pre zvýšenie zmáčavosti. 0 0 . kým zásady sú vhodné pre nikel a med'.1. HNQj H2SO4 t ŕ 1.0 HF.4.5 0.1 Vybrané druhy materiálov pre leptanie a doporučené leptadlá (spracované podľa [9]) materiál hliník a jeho zliatiny nizkolegované ocele korozivzdomó ocele ( A I S I 3 0 4 ) titánové zliatiny horníka jeho zliatiny druh íeptacia NaOH + Na2S HNOÍ HN03 drsnosť Ra [um] 2. regenerácia a neutralizácia leptacieho roztoku) viii) hospodárnosť úberu materiálu (náklady na chemikálie) ix) podmienky tepelného ovplyvnenia materiálu.0 1. . Druhy doporučených materiálov pre masky a spôsob ich nanášania je dodávaný obvykle výrobcami zariadení pre chemické obrábanie spolu s technológiou. 4.5 Voľba druhu leptadla je závislá od množiny parametrov ako sú: i) ii) iii) iv) v) druh materiálu obrobku druh materiálu masky hĺbka leptania a jej rovnomernosť požadovaná kvalita chemicky dokončovaného povrchu potenciálne možnosti poškodenia alebo zmeny metalurgických vlastností materiálu (napr. Reaktívne prostredie alebo leptadlo.4 mm [6]. [7]). Koncentrácia používaných leptadiel nebola udaná. Z technologického hľadiska najväčšiu pozornosť je potrebné venovať materiálom pre masky a pre reaktívne prostredie.7 mm [6]. Zloženie zlúčeniny sa mení v závislosti od materiálu opracovaného dielca. Masky tvoria chemicky odolnú vrstvu. ktoré tvora kyseliny alebo zásady. chemicky odolnými látkami alebo špeciálnymi povlakmi.1 spolu s dosahovanými drsnosťami opracovaného povrchu. Technológia nanášania týchto látok sa nazýva maskovanie. Miesta. Pre leptanie ocele a hliníka sa používajú kyseliny.

v. 4. b) druhé leptanie. podrezanie a polomer zaoblenia R1 sa rovná približne odleptanej hĺbke odleptanej vrstvy d.1 Chemické obrábanie CM 95 wsm miesac.-. • í leptadlo t&HsS&g [Žeraviaca t———° c h ladiaca * Obr. a) jednoduché frézovanie.2 Princíp chemického obrábania cievka podrezanie obrobok maska Ň j'en j 1 u * pooiezanie pre druhé leptanie •dslrartenia masky odstránenie masky pŕs prvé leptanie] leptanie prechodová zòna Obr.4. chemického obrábania [6] : n • '•à-'ii.4. c) vytvorenie prechodovej zóny medzi jednotlivými susednými krokmi (zdroj [6]) .3 Ukážka postupu chemického frézovania drážky a vytvorenie prechodovej zóny po jednotlivých krokoch leptania.

.

1.3 ukazuje postupné podrezávanie pri chemickom frézovaní stupňovitej drážky.5d. Obr. je v tomto prípade vzťahovaný na schopnosť materiálu reagovať chemicky s koncentrovanými roztokmi kyselín a zásad za určitých podmienok). Tieto defekty charakterizuje norma ASTM M1L-C81769 [6] používaná v leteckom priemysle a rozdeľuje ich podľa typov na: a) b) c) d) c) žliabky alebo ryhy. Ako výsledok nehomogénnosti povrchu pred leptaním a náhodných vplyvov pri procese leptania môžu vznikať rôzne defekty a poškodenia povrchu. Typickým javom pri chemickom obrábaní je tzv. 4. previsy zostávajúce v hornej časti zaoblenia v oblasti. Čím je vyššia hustota rozloženia atómov. jamky alebo miestne priehlbeniny. prehnutie. Obyčajne je podrezanie približne rovné hĺbke odleptanej vrstvy.5c.7 x 15 m [8]. Všetky tieto poruchy a nevhodné tvary môžu spôsobiť nerovnomerné odleptanie materiálu.4. Kapacita nádrže je daná jej rozmermi. a veľké plošne rozmerné dielce zavesené na závesoch. odleptanie materiálu v oblastí za prekrytím maskou.5a. obr. Hĺbka odleptanej vrstvy sa kontroluje počas procesu vždy v určitých Časových cykloch. obr. obr. Obr. Nerovnomerný uber je typický pre zvárané.2. tým je horšia „leptateľnosť" materiálu (pojem podobný obrobiteľnosti. Intenzita úberu materiálu sa pohybuje okolo 0. obr. stlačenie. 4. Pri druhom kroku leptania sa predpokladá podrezanie v šírke u1. Pre leptanie sú vhodné povrchy bez rýh. obr. Po postupnom odleptaní materiálu vzniká tzv.025 mm/min a dosahovaná sa drsnosť Ra je v rozsahu 0.j. Rozmery môžu byť až 3. zvislé drážky alebo ryhy ako výsledok pôsobenia plynových bublín pri leptaní. Lcptaný dielec sa po určitej dobe vyberie a premeria sa hĺbka odleptanej vrstvy. V prvom kroku je podrezanie u takmer rovne hĺbke odleptanej vrstvy d (u ~ d) a tiež polomeru zaoblenia R1. Dielce po očistení a odmastení sú ponorené do nádrže s leptavou kvapalinou.96 ProRresívne technológie Jednoduchý princíp metódy chemického opracovania povrchu je znázornený na obr.1.1. obr.4. ktorá je charakterizovaná polomerom zaoblenia R. Podľa rozmeru a tvaru sú menšie a tvarovo zložitejšie dielce umiestnené v ľahko manipulovateľných košoch.75 Ť-3.75 pm v závislosti na materiále leptaného povrchu [5]. Toto podrezanie vzniká najmä v dôsledku predĺženia doby pôsobenia lcptadla na povrch. . pájkované a odlievané povrchy v dôsledku ich pórovitej a nehomogénnej štruktúry. kde konči maska. Z kryštalografie je známe.4. Rovnako nie sú vhodné ostré rohy. ktoré vznikajú v oblasti zaoblenia. že jednotlivé roviny kryštalografickcj mriežky majú rôznu hustotu rozloženia atómov.4 ukazuje výsledný účinok leptania na tvar povrchu ako dôsledok nerovnomernej hustoty rozloženia atómov v povrchovej vrstve materiálu.4. ktoré zahrňuje polomer R1 a R2.4.1 Kvalita opracovaného povrchu Kvalita chemicky opracovaného povrchu je určená vstupnou kvalitou povrchu polovýrobku a hĺbkou odleptanej vrstvy.5 ukazuje možné defekty a poškodenia povrchu po chemickom leptaní. postupné stenčovanie steny smerujúce od krajov do stredu dielca.4. prechodová zóna.4. Prípustná dĺžka prechodovej zóny je pre zliatiny hliníka 4 . Obr. hlboké a úzke drážky v dielcoch. dielec sa opäť ponorí do nádrže. jamiek a iných povrchových porúch a vád materiálov.4.5e.násobkom hĺbky rezu a pre ostatné materiály až 10-násobok hĺbky rezu [6].3a. „podrezanie" t.4. obr.4.5b. Pokiaľ hĺbka odleptanej vrstvy nieje dostatočná.

• y . \.4. Vo všeobecnosti neexistuje jednotnosť v dostupných v informačných zdrojoch. obr. (zdroj: Langworthy ¡6}) povrch vytvorený po leptaní Obr. 4.5i. miestami vystupujúce časti neodleptaného materiálu. • hranice zrn • štruktúra pred chemickým opracovaním štrukúra po chemickom opracovaní Obr. • * 1 • . . .4 Účinok leptania na povrchovú vrstvu z mikroskopického hľadiska. 4. tento druh vrubu je neprípustný.1.4. tesná m e d z e r a široká medziatómová jnedzera ^£S povrch mechanicky medzi atómami opracovaný V jf^ • . orientačné hodnoty sú uvedené v tab.4.5h. obr. .5f.7 .4. .4.5g. vyvýšeniny. vzniká v dôsledku rýh na pôvodnom neleptanom povrchu alebo ako stopa po nevhodne hlbokom orysovaní tvaru pred leptaním. príčina vzniku je rovnaká ako v prípade h). vrub v mieste pred zaoblením. tento typ vrubu je klasifikovaný ako prípustný.1 Chemické obrábanie CM í) g) h) 91 i) ostrovčeky.5 Typické defekty na povrchu chemicky frézovaných dielcov (zdroj: Langworthy [6]) Dosahovaná drsnosť povrchu po chemickom obrábaní sa mení podľa druhu leptaného materiálu. < • • • • / • • A« *.4. obr. vrub v mieste pred zaoblením. obr.

.

plastov. d) Nechránené oblasti povrchu sa leptajú ponorením dielca do leptadia. napr. polystyrén a iné. Časti. ktoré budú leptané sa orysujú podľa požadovaného tvaru a prebytočná maska sa odstráni postupným olupovaním. neoprén. Pre zvýšenie priľnavosti masky sa dielce moria ešte v kyseline sírovej H2SO4. Materiál masiek je guma.15 -ŕ 2 mm. c) Plochy. Z uvedeného dôvodu je dobre známa technologická postupnosť leptania a používané chemikálie. maskou sú to materiály na báze lakov. že kov je odoberaný v množstve asi 0. miešaním. Hliník a jeho zliatiny používané v leteckom priemysle sú najčastejšie opracované technológiou chemického frézovania. Odporúča sa dielec klásť do roztoku pod 45° uhlom. Hrúbka ochrannej vrstvy býva v rozmedzí 0. Po nanesení masky nasleduje jej sušenie.025 mm/min. V dnešnej dobe sa stále viac využíva laser na nanášanie vrstiev.2 Chemické frézovanie Chemické frézovanie je proces ieptania používaný na presné modelovanie kovových dielcov. morenia a oplachovania vo vodnom kúpeli a napokon zo sušenia. Pre horčík a jeho zliatiny je dosahovaná drsnosť lesklého povrchu v rozmedzí 0. ktoré nemajú byť odstránené. roztok kyseliny chlorečnej a kyseliny dusičnej pre ocele a chlorid železitý pre korozivzdorné ocele. ktoré obvykle trvá 2 -ŕ 8 hodín. Kal. 4. odstránenie oxidickej povrchovej vrstvičky.6 je typickou a najčastejšie používanou ukážkou procesu maskovania rozmerovo veľkých dielcov pomocou lasera.9S < Progresívne technológie Pre hliník a jeho zliatiny. čo urýchľuje a automatizuje proces maskovania. Bežne používané leptadlá sú roztoky rôznej koncentrácie. gumy. sú chránené vhodným materiálom tzv. Morenie prebieha v 5% roztoku NaOH (hydroxid sodný) pri teplote asi 40° C. Obrábané časti sú ponorené do leptacieho roztoku alebo ním striekané.1. hydroxid sodný sa používa pre leptanie hliníka a jeho zliatin. ktoré nemajú byť leplané. Hladký a lesklý povrch titánu a titánových zliatin má Ra v rozsahu 0. Obvyklý postup pri chemickom frézovaní pozostáva z nasledujúcich krokov [8]: a) Čistenie povrchu pre zabezpečenie dobrej priľnavosti masky a rovnomerného úberu materiálu. ktorý vznikne na povrchu sa odstráni ponorením do 15 30% roztoku kyseliny dusičnej HNOj. Jeho zloženie a koncentrácia sú volené tak.70 * 1. aby nedošlo k nahromadeniu vodíka pod maskou. živíc.57 um v závislosti od druhu hliníkovej zliatiny. hĺbky odoberaného materiálu a druhu použitého leptadla.78 pm [6]. b) . Proces čistenia dielcov vyrobených z hliníkových zliatin začína odmastením obyčajne v trichlóretyléne. polyetylén. 4.78 pm. Tým sa odstráni oxidický film Al 3 Oj. Pre rovnomerný uber materiálu je potrebné zabezpečiť vhodnú teplotu leptacieho roztoku a jeho plynulý pohyb napr. Po očistení povrchu pokračuje proces nasledujúco: Nanášanie ochrannej masky na miesta. sa udáva dosahovaná drsnosť Ra v rozmedzí 0.76 ~ 4. polyvinylchlorid. Proces čistenia pozostáva z odmastenia. Obr. ktorý je najčastejšie chemicky opracovaným materiálom.38 -f 1.

4. • • • • . zabezpečuje sa rovnomerné tvarovanie zložitých profilov.vrstva podrezavanie hrana masky 4 hrúbka Obr. odolnosti ochrannej masky. í Chemické obrábame CM 9Q Doba leptania nie je závislá na ploche. Corlaser optka piivod plynu ^v*-1. ktorú je potrebné opracovať. ale je úmerná hĺbke odoberanej vrstvy materiálu.7 Postupnosť krokov pri chemickom frézovaní smpňovitej drážky [8] obrabok Výhody chemického frézovania je možné zhrnúť nasledovne: uber materiálu nespôsobuje vznik vnútorných napätí v hotových dielcoch. postupné odpletávanie stupňovitej drážky. Detail hlavice lasera pri nanášaní masky (zdroj: Snoeys etal.6 Nanášanie ochrannej masky pomocou lasera na veľkoplošné dielce. môžu sa vytvárať veľmi Úzke prierezy. čistenie a kontrola kvality povrchu dielca. rxjslupnosf krokov pn leptaní slupfi ovite] drážky 3. -1—! 2 m U— .4 mm/min. f) Nasledujúce kroky procesu sú: odstránenie ochrannej masky. Po odlcptaní jednej časti sa odstráni časť masky a odkrytá časť je ďalej leptaná. opracovať je možné väčšinu ocelí a zliatin. Opakovaný postup sa používa pre tzv.7. Po ukončení procesu nasleduje čistenie a kontrola.4. chemickým účinkom prostredia a vznikajúcich splodín. na chladenie I D n t maska Obr.4.01 4 0. [8]) e) Po opracovaní sú plochy omývané a zbavované zvyškov leptadla.4. g) Po chemickom frézovaní môžu byť dielce dokončované d'alšimi postupmi mechanického opracovania. Rýchlosť rozpúšťania sa udáva okolo 0. obr.

.

" • • • • • • • • • Obr. dosahujú sa veľmi úzke tolerancie rozmerov okolo ± 0. Obr. pretože pri leptaní sa vytvára zaoblenie.8 ilustruje príklad postupného tvarovania a odleptania prebytočného materiálu plášťa lietadla. jamkovitého povrchu. 4. do ktorej sa ponára. najmä za účelom zníženia hmotnosti dielcov. po chemickom frézovaní sa niekedy vyžaduje mechanické leštenie povrchu. Medzi hlavné nevýhody procesu patria: vznik tzv. pretože majú rôznorodú štruktúru. titánové zliatiny vyžadujú špeciálne leptadlá. neodporúča sa vyrábať drážky s menšou šírkou ako je dvojnásobok hĺbky rezu. náklady na proces závisia od kvality povrchu východiskového dielca (napr. alebo stopy po korózii spôsobujú nerovnomerné odleptávanie a vznik rôznych vád). Široké uplatnenie nachádza chemické frézovanie vo výrobe dosiek plošných obvodov. nekontrolovateľného podrezávania. najväčšiu nákladovú položku tvorí cena chemikálii. nutnosť zvýšenej pozornosti na bezpečnosť práce spojená s manipuláciou s chemickými látkami.25 mm. vytváranie veľmi hlbokých tvarov nieje hospodárne. dovoľuje použiť jednoduchšie tvárniace postupy. .4. (zdroj: (8J) Chemické frézovanie sa využíva pre opracovanie častí plášťov a krídiel lietadiel. skúšobných laminátov a kovových Časti z tenkých plechov a fólií. pričom polomer zaoblenia je približne rovný hĺbke rezu (hĺbke odleptancj vrstvy. vrypy na povrchu. pre zabezpečenie rovnomernosti odlcptanej vrstvy sa vyžaduje homogénna štruktúra ocelí. zneškodňovaním chemikálii a problémy so znečisťovaním ovzdušia. zvary a náliatky sa leptajú obtiažne. aby sa obmedzila hydrogenizácia povrchových vrstiev.8 Príklad úpravy prierezu panela plášťa lietadla chemickým frézovaním za účelom zníženia hmotnosti. rozmery dielca sú limitované iba rozmermi nádrže. tvrdosť a krehkosť materiálu nepredstavujú významné vlastnosti z hľadiska chemického opracovania. ktorá môže spôsobiť vznik tzv. nie je možné vytvárať ostré hrany. ako operácia nasledujúca po tvárnení. náklady na proces sú nízke v porovnaní s ostatnými procesmi ako ECM alebo EDM.J 00 • • • • • Progresívne technológa- chemické frézovanie. v prípade ak jc materiál homogénny).

kde je potrebné rýchle a lacné zhotovenie modelov (uplatnenie pri technológií Rapid Prototyping).9 je možné popísať nasledujúcimi krokmi: a) Príprava grafického návrhu tvaru a jeho niekoľkonásobné zväčšenie. ktoré vytvárajú vrstvy odolné leptaniu pomocou fotografickej techniky. výroba dielcov. 4. pri chemickom frézovaní. Doba ožiarenia závisí na intenzite svetelného žiarenia a na použitom druhu materiálu masky. . presnosť procesu maskovania a leptania.1 Chemické obrábanie CM 101 Veľmi výhodná je táto metóda pri výrobe tvarových otvorov do jemných súčastí z tenkých kovových fólii. d) Pripravený negatív požadovaného tvaru sa položí na materiál polovýrobku a vystaví sa ultrafialovému žiareniu. ktorý' sa redukuje na rozmery požadovanej veľkosti hotového dielca. vznik pnutia v tenkých vrstvách a ostrapy. Čo by mohlo spôsobiť ich deformáciu. Je vhodné pre presné tvarovanie kovových aj nekovových materiálov pre svoje osobitné výhody ako: • • • • • • tvarovanie mimoriadne tenkých materiálov (fólií). Podľa grafickej predlohy sa pripraví tzv.4. výroba mimoriadne zložitých tvarov.27 mm [2]. 4.1.3 Fotochemické obrábanie Fotochemické obrábanie alebo leptanie (PCM Photochemical Machining) je modifikácia chemického frézovania. kompenzácia tzv. Postup fotochemického leptania znázornený na obr. Fotorezist nanášaný ponorením do kúpeľa alebo striekaním. výroba vývojových prototypov a modelov. koncentrácia napätí v podp o v rohových vrstvách). fotonegatív. že po ožiarení svetlom vhodnej vlnovej dĺžky sa vytvrdzujú. Obmedzenie hrúbky materiálu je spojené s požadovanými toleranciami rozmerov. Faktory. ktoré musia byť bez ostrapov. Typická doba expozície ožiarenia je 10 30 sekúnd. Vyžadujú starostlivú manipuláciu. čisté prostredie a potrebujú zložitejší postup spracovania ako ostatné maskovacie techniky používané napr. ktoré ovplyvňujú presnosť rozmerov pri fotochemickom obrábaní sú: • • • • • druh opracovaného materiálu predpísané rozmery hotového dielca presnosť tvaru zhotoveného fotonegatívu. Použitie PCM technológie je vhodné pre relatívne tenké materiály s hrúbkami v rozsahu 0. „podrezania". Vytvrdené vrstvy fotorezistívnej látky pôsobia ako bariéry pri leptaní. Vlastnosťou týchto látok je. ktoré by sa inak vyrábali lisovaním. Foto rez i s tí v ne látky sú fotografické ochranné masky. V súčasnosti sú zložité tvary navrhované pomocou CAD systémov. pri ktorom je materiál odoberaný z povrchu fotografickou technikou. opracovanie tvrdých a krehkých materiálov. b) Polotovar je chemicky očistený.003 * 1. výroba mikrokomponentov a využitie v oblasti nanotechnológií. c) Na očistený materiál sa nanáša fotosenzitívna látka (nazývaná fotorezist). kde by mechanické obrábanie mohlo spôsobiť poškodenie (lom. Vytvárajú veľmi tenké ochranné vrstvy a sú citlivé na svetlo.

.

01 -í 0. • proces umožňuje veľkú flexibilitu navrhovaných tvarov. Uber materiálu je v rozsahu 0. . Najčastejšie používaným druhom leptadla pre kovové materiály je chlorid železitý (FeCľj) v rôznej koncentrácii Bauméovej stupnice (°Be). • mimoriadne tenké kovové fólie nie sú ovplyvnené deformáciou z upnutia a mechanického pôsobenia síl a napätí.102 e) Progresívne technológie f) Po tomto prípravnom spracovaní sa polotovar ponorí do reakčného kúpeľa podobne ako pri chemickom frézovaní alebo je striekaný leptadlom. Bellow a Koni [1]) rozdelenie obrob ku leptaním Medzi hlavné výhody fotochemického obrábania patria: • mimoriadne nízke náklady na zariadenie.05 mm/min. (spracované podľa : Friedman ¡2].9 Účinok leptania na povrchovú vrstvu z mikroskopického hľadiska. čisti od ochrannej masky a kontroluje kvalita leptania. tvrdosť a iné fyzikálno-mechanické vlastnosti kovov sa nemenia vplyvom procesu. Teplota leptacieho roztoku sa udržiava okolo 55°C. pretože sa mení len predloha (negatív). ktorá sa v súčasnosti pripravuje pomocou CAD systémov. presnosť tvarov sa zvyšuje so znižujúcou sa hrúbkou materiálu. • hotové dielce sú vysoko presné a bez ostrapov. 4. • krátke časové úseky potrebné pre zhotovenie novonavrhnutých dielcov od zadania návrhu. • minimálne náklady na nové aj vysoko zložité tvary. očistený povrch kovu obojstranne nanesená fotorezislivna látka ultrafialové svetlo foto negativ tvaru obojstranné ožiarenie fotorezistivnej látky ZZZZEZi VZZZZZZ2ZZ2ZZÜ odstránenie masky H 5= parciálne leptanie tvaru Obr. ktoré rozpúšťa nechránené miesta a vytvára požadovaný tvar dielca. Po odleptaní sa dielec umýva. Pre hliník a jeho zliatiny sa obvykle používa 20% roztok hydroxidu sodného (NaOH).

1 Chemické obrábanie CM 103 Nevýhody sú: • požiadavka pomerne vysokého stupňa zručnosti obsluhy. Široké uplatnenie našlo PCM vo veľkosériovej výrobe tvarovo zložitých a rozmerovo malých otvorov do fólií o hrúbkach 0. titán.11.10 [2]. leptacie náradie a zariadenie musí byť oddelené od ostatných zariadení. kde sa požadujú úzke tolerancie rozmerov okolo 0. maximálna hrúbka materiálu doporučená pre dierovanie jc okolo 1. tantal.4. nikel. uhlíková oceľ.10 Doporučené obmedzenia rozmerov dielcov pre fotochemické obrábanie z hľadiska vyrobiteľnosti a presnosti požadovaného t v am. niektoré ďalšie rozmerové obmedzenia znázorňuje obr. • nie je možné vytvárať ostré hrany. Podľa schopnosti kovov a zliatin reagovať s leptadlom je ich možné rozdeliť do štyroch základných skupín. Lcptateľnosť je charakterizovaná kvalitatívnym hodnotením. Typické príklady fotochemického dierovania rôznych tvarov sú znázornené na obr. olovo. zinok. (zdroj: [2]) Väčšina bežne dostupných kovov a zliatin. Tab. limitné hodnoty rozmerov dielca h 0.4.0025 mm. niob Kvalitatívne hodnotenie leptateľnosti dobrá dobrá až uspokojivá uspokojivá až slabá slabá V súčasnosti fotochemické obrábanie predstavuje alternativu ku klasickému dierovaniu (blanking) a razeniu (stamping) zložitých tvarov do tenkých plechov a fólii. vanád. Monel. ako to ukazuje tab. Pre razenie a dierovanie je potrebné vyrobiť vysoko presný nástroj z pevného a húževnatého materiálu. striebro. bronz.52 mm a pre dielce. zlato. « obmedzenie hrúbky materiálu vhodného pre dierovanie zložitých tvarov.2. PCM je vhodné pre opracovanie tenkých materiálov s hrúbkou okolo 0. mosadz.4.13 mm. horčík.4. mangán. Inconel.6 mm. . ktoré sa používajú vo forme tenkých plechov je vhodná pre fotochemické obrábanie. Fotochemické leptanie je nenáročné na použité zariadenie a neovplyvňuje mechanickými deformáciami opracovaný povrch. ktoré vychádza z empirických skúseností [2]. chróm.2 h h O b r .4. hliník. Hastelloy molybdén. zirkón wolfräm. pretože výpary lcptadiel sú vysoko korozívne.75 h 1. korozivzdomé ocele.2 Kvalitatívne hodnotenie leptateľnosti vybraných druhov materiálov [2] Materiál elektrolytická me o".0038 ŕ 1. 4. • zvýšené bezpečnostné požiadavky pri manipulácii s chemikáliami.

.

výronkov a ostrin (zaužívané medzinárodné označovanie TEM Thermal Energy Method) bola prvýkrát zavedená v roku 1970.4 Termické odstraňovanie ostrú p o v Metóda termického (tepelného) odihľovania a odstraňovania ostrapov.104 Progresívne technológie s vysokou Typické použitie fotochemického obrábania (leptania) predstavujú výrobky presnosťou a rôznorodosťou tvarov ako: • dosky plošných spojov. 4. obr.1. • matrice elektronických kontaktov vyrábaných z niklových zliatin. Tento chemicko-tepclný proces odstraňuje ostrapy z obrobkov. Pre ostrapy je charakteristické. Vznikajúce oxidy kovov sa usadzujú na stenách komory alebo aj na povrchu obrobkov. Tepelná vlna vzniká pri vznietení zmesi vodíka a kyslíka. • masky pre obrazovku farebnej televízie • optické zameriavače pre vysokorýchlostné kamery. obyčajne v pomere 2:1 alebo l: l a pôsobí veľmi krátku dobu asi 2 až 3 milisekúndy. To umožňuje.12. • doštičky elektrických motorov. odkiaľ sa odstraňujú vodným roztokom. ktoré sú uložené v uzavretej komore. Ocele.4. ktoré po . účinkom jednorázovej tepelnej vlny o teplote 3 000 až 3 300UC [3]. že majú malý pomer hmotnosti k povrchu v porovnaní s celým obrobkom. že sa za veľmi krátky čas ohrejú na reakčnú teplotu a spolu s prebytočným kyslíkom zhoria na oxidy kovov. Zapálenie zmesi je elektrickou iskrou.

ktoré by podstatne ovplyvnilo jeho mechanické i tvarové parametre. c. Intenzívne rozpúšťanie prebieha v smere kolmo na rovinu 110 (označenie podľa Millerových indexov rovín). že pri oceľových materiáloch stúpne pri procese teplota povrchu asi na 180°C a pri neželezných asi na 70°C. Plynové o b r á b a n i e [10] sa využíva vo veľmi malom merítku pre zvláštne účely pri miestnom obrábaní jednoduchých tvarov. Krernik kryštalizuje v kubickej plošne centrovanej mriežke. Pre správnu funkciu procesu TEM je nutné zachovať rozdiel v pomeroch medzi povrchom a hmotnosťou obrobku a ostrapu. pretože obrobok v tak krátkom čase nie je schopný absorbovať také množstvo tepla. ktoré reagujú s kryštalickým kremíkom. Pôvodné vlastnosti materiálu i tvar zostávajú zachované.1. Obr. rovinu 100 je rozpúšťanie pomalšie a v smere kolmo na rovinu 111 je skoro nulové. 9] sa využíva pri výrobe mikroelektronických komponentov a pri riadenom leptaní kryštalického kremíka. Tieto látky spôsobujú rozdielne rozpúšťanie kremíka v jednotlivých rovinách jeho kryštalickej mriežky. Anizotropické leptanie sa využíva pri výrobe optických komponentov. obr.4. ukazuje smery rovín s výbornou a so zhoršenou leptateľnosťou kremíkového kryštálu. Okrem anizotropického leptania využíva sa aj proces izotropického leptania.1 Chemické obrábame CM 105 odstránení ostrapov budú ďalej tepelne spracované. bronzy a hliníkové zliatiny nieje potrebné po procese TEM oplachovať. V smere kolmo na. 4. komponentov atramentových tlačiarní a iné. Medzi hlavné výhody procesu patrí: • vysoká automatizácia procesu. alebo vyparia zo všetkých časti. • chemické obrábanie pomocou aktívneho plynu • chemické obrábanie aktívnou hmotou (gélom) technologické operácie. Na základe * tejto anizotropickej vlastnosti vznikajú pri rozpúšťaní kremíka rôzne otvory. Ukladajú sa do tlakovej komory. Ako leptacie látky sa používajú alkalické roztoky ohriate na vysokú teplotu. • spoľahlivosť pri odihľovaní dutín a hlbokých otvorov. tiež plasty a guma.13.4. kde sa ostrapy dokonale odtavia. obr.14 b. Obrábací postup využíva riadené vstrekovanie . 4. Termické odstraňovanie ostrapov je široko použiteľný proces. Jeden variant je využívaný pri odstraňovaní zalomených nástrojov v otvoroch alebo zapadnutých kovových častí. ktoré sa Anizotropické leptanie [7. • flexibilita pri prestavovaní na iný tvar dielca. Fisher [3] uvádza. • minimalizácia ľudského faktora na kvalitu výroby. matrice piezoelektrických akcelerometrov. Ani zinok.4. ale nemožno ho považovať za univerzálnu náhradu mechanického odihľovania. ktoré sú ohraničené pomalšie rozpustnými kryštalografickými rovinami.5 Špeciálne postupy chemického opracovania Medzi špeciálne postupy chemického opracovania sa zaraďujú používajú na zvláštne účely ako je: • anizotropické leptanie kryštalického kremíka.14a. aby ohriatie povrchu obrobku počas procesu nepresiahlo teplotu 100 "C Dielce môžu byť kovové i nekovové materiály. Izotropicky leptané otvory v kremíkovom kryštály sú charakteristické mierne zaobleným tvarom v spodnej časti otvoru. nieje potrebné oplachovať.

.

(1997). Vol.Machining.13 Znázornenie rovín v kryštalickej mriežke kremíka s dobrou [110] a horšou [100] leptateľnosťou (zdroj: Snoeys et al [8J) Obr. ASM International.586 7.ed. 11. Vol. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. p.Metals Handbook .Comp. 16.: Thermal Energy Method. odkiaľ sa odstránia (vyrežú) miesta. March. (1988). London.448-462 5.: Drilling without Drills.Machining. van Luttervelt. 16. 1983 10.Metals Handbook . Annals of the CIRP Vol. kryštál kremíka Obr. Kohls. W.: Principles of Machining by Cutting.578 4. Dcarbome. Kov je odstraňovaný kyselinou obsiahnutou v povlaku. H. Friedman.p. Vol. vyvinutého pre tieto účely na postupné odleptávanie zalomeného nástroja. Special Report 743. pp. J. ASM International. R.vyd. Led. l.A.: Manufacturing Engineering and Technology. Vol. March. March. ktoré majú byť opracované. 10.593 3. Celulózová hmota môže byť úplne odliata v tvare požadovaného dielca. Z. 11/ (Electrogel machining) sa využíva pre miestne tvarové obrábanie alebo obrábanie celých plôch kovových súčastí. C. (1986)..14 Príklady izotropicky (a) a anizotropicky (b.l. F.Metals Handbook .. Staelens. Wydawniclwo naukowolechniczne.: Advanced Methods of Machining. obsahujúca kyselinu. sa prikladá na obrábaný povrch. 468 9. Kalpakjian.Inc.cd. c) Ieptaných otvorov do kremíka (zdroj: McGeough [7]) Obrábanie aktívnou hmotou [7. Langworthy. J.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. 9. Snoeys. 4.ed. March. 16. Dckkyser. (1989) * pp. SME. J. Tolerancie sa pohybujú v rozsahu ± 0. . Fisher. pp. G. Addison-Weslev Pub. ASM . Týmto spôsobom je možné vytvárať odstupňované a obrysové rezy až do hĺbky 10 mm. 4. (1997).: On the Selecúon of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.106 Progresívne technológie reaktívneho plynu (napr. 9.ed. E.: Photochemical machining. McGeough. Polotuhá hmota z celulózy a octanu. Literatúra ku kapitole 4. ASM .39/2 (1989).. Annals of the CIRP Vol. Vigner. American Machinist. Kaczmarek. 8.technický prúvodce SNTL Praha 1987. ASM . chlorinu). (1976).l87 2.M. pp 587 . (1982). ASM International.: Obrábéní . Z. 580 .025 až 0. B. (1997). T.. A. 1 Machining. pp 579 . pp 577 . 9. Abrasion and Erosion.35/2.587 -607 1.1: Bellows. Prikryl. Chapman and Hall. Táto technika je zvlášť výhodná pre tvarovanie plastových kompozitných materiálov.075 mm.: Chemical milling. S. Warsaw.Machining.592 6.

2 ECM 4. Základom procesu je elektrolýza. V porovnaní s chemickými postupmi úberu materiálu majú elektrolytické metódy ďaleko väčšie úbery. delenie materiálov. odstraňovanie ostrapov. • pri výrobe prístrojov. Metódy i) + iii) sú označované za ECM obrábanie s núteným odstraňovaním produktov elektrochemickej reakcie.2 Elektrochemické obrábanie Elektrochemické obrábanie (medzinárodne zaužívaný názov ECM . Okrem základnej technológie elektrochemického obrábania sa využívajú rôzne modifikácie tohoto procesu. pri ktorom sa uber materiálu dosahuje elektrochemickým rozpúšťaním anodicky polarizovaného obrobku. V súčasnosti patrí ECM obrábanie medzi bežné progresívne metódy opracovania ťažkoobrobiteľných materiálov a predmetov zložitých tvarov. • pri výrobe tvárniacich nástrojov. Širší záujem a vývoj zariadení začal okolo roku 1950 pre potreby tvarovania vysokopevných a žiaruvzdorných zliatin. leštenie. • v špeciálnej výrobe. implantátov a protéz pre humánnu medicínu. Je to bezsilové opracovanie.Electrochemical Grinding) * elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou (STEM Shaped Tube Electrolytic Machining) • elektrolytické vŕtanie prúdom elektrolytu (ES Electrostream Drilling. elektródovej polarizácie a termodynamika galvanických článkov tvoria základy pre technológiu elektrochemického obrábania. (ECDM Electrochemical Discharge Machining). CD Capillary Drilling) * kombinované metódy elektrochemického a elektroerozívneho úberu materiálu (ECAM Electrochemical Arc Machining). ktoré boli vyvinuté ako špeciálne postupy výroby a to: • elektrochemické brúsenie (ECG . väčšiu presnosť tvarov a rozmerov. • v leteckom priemysle pri výrobe lopatiek turbín motorov. ktorej teoretické zdôvodnenie spracoval v roku 1834 Faraday. tiež obrábanie prúdiaci elektrolytom. označovanie (značkovanie).4. Známe Faradayove zákony. Prvý patent na elektrochemické obrábanie podal v roku 1929 Gusjev. Používa sa predovšetkým: • v automobilovom priemysle. Procesy iv) * v) patria k povrchovému elektrochemickému obrábaniu bez odstraňovania produktov reakcie počas procesu. teória elektrolytov.Elektrochemical Machining) je proces. pri ktorom nevznikajú napätia pod obrobeným povrchom a opracovaný povrch je bez ostrapov. (ECSM Electrochemical Spark Machining) Z technologického hľadiska sa princíp elektrochemického úberu materiálu používa pre: i) ii) iii) iv) v) elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické hĺbenie tvarov a otvorov. .

.

4. malá medzilektródová vzdialenosť (gap).15. čo je 1000 krát viac ako sa používa pri galvanizácii (elektrolytické nanášanie povlakov). kde predmet (obrobok) ponorený do elektroiytu je zapojený na anódu. žc opotrebenie (úbytok) nástrojovej elektródy (katódy) je nepatrný.obrobok na začiatku procesu a na konci procesu. pomerne vysoká rýchlosť prúdenia elektroiytu a často používaný členitý tvar elektród. nedochádza k výraznej zmene tvaru nástrojovej elektródy. ktorej tvar sa kopíruje na obrábanú plochu. ktorá môže dosahovať až 500 A/cm".02 m/s) Obr.anodické rozpúšťanie materiálu .108 Progresívne technológie 4.4. Charakteristickými znakmi ECM obrábania sú vysoká hodnota prúdovej hustoty. Základný pracovný princíp ECM obrábania znázorňuje obr. 4. ECM proces sa Často vysvetľuje ako obrátený proces galvanického pokovovania. anóda -obrobok prúd e le k tónov anóda katóda rozpúšťanie^ železa T-~ na anóde _ — .- —— _ —_• \ nerozpustny hydroxid železitý tvorenie vodíkových iónov na katóde Obr. kde obrobok je anóda a nástroj je katóda.2. relatívny posuv elektród. Charakteristickým javom je.16 Príklad elektrolýzy železa vo vode .15 Základný princíp elektrochemického obrábania a konfigurácia nástroj .1 Princíp elektrochemického ú ber u materiálu Elektrochemické obrábanie je riadený lokalizovaný uber materiálu jeho anodickým rozpúšťaním v elektrolyte. Elektrolyt preteká v medzere (gap) medzi elektródami (nástroj a obrobok) zapojenými do obvodu jednosmerného napätia. katóda • nastroj (mosadz) smer posuvu (0.nastáva počas elektrolýzy. Princíp úberu materiálu .

Z toho vyplýva potom aj nerovnomerná rýchlosť rozpúšťania jednotlivých zložiek kovových konštrukčných materiálov. ktoré prebiehajú na atomárnej úrovni.4.1) kde q c je elektrochemický ekvivalent (g/A. ktorý' sa usadzuje na dne nádrže. Katóda. t je čas (s) procesu. ako základný jav elektrochemického obrábania je chemický proces rozkiadu elektrolytu pôsobením elektrického prúdu. Sekundárne deje vytvárajú odpadové produkty elektrolýzy.4. ktorý určuje produktivitu elektrochemického obrábania je vyjadrený rovnicou [7. Elektrochemický ekvivalent závisí od druhu materiálu. ktoré sa vylúči prúdom 1 A za jednotku Času (s). elektrochemické deje sa riadia Faradayovými zákonmi. 0 -4 Fe(OH) 2 + H 2 Ako sekundárny dej prebieha reakcia hydroxidu železnatého s vodou a vytvára sa ťažkorozpustný hydroxid železitý vo forme kalu.3 uvádza hodnoty elektrochemického ekvivalentu pre vybrané kovové materiály. Dej na anóde je vyjadrený anodickým rozpúšťaním železa: Fe -4 Fe ** + 2e Na katóde dochádza k tvorbe vodíka a hydroxidových iónov: 2 H : 0 + 2e -» H : + 2 OH Výsledkom týchto elektrochemických reakcií je. Je potrebné poznamenať. V elektrolyte prenášajú elektrický náboj ióny a z anódy je odvádzaný opäť elektrónmi. Sekundárne deje vznikajú ak sú produkty primárnych dejov nestále. + 2 H 2 0 + 0 : -> 4 Fe(OH). t (4. Katóda prijíma elektróny a z anódy sa elektróny uvoľňujú. 7.16 je znázornený elektrochemický dej. Základný teoretický vzťah.4. Priebeh elektrolýzy kvantitatívne popisujú Faradayove elektrolytické zákony. Na obr. 12]: V = qt. Z chemického hľadiska na katóde prebiehajú redukčné deje a na anóde dochádza k oxidácii iónov alebo molekúl.4.s) ako množstvo látky V (g). záporne nabitá elektróda. Elektrochemický ekvivalent je premenlivý parameter a mení sa dokonca aj s mocenstvom kovu v zlúčenine.2 Elektrochemické obrábanie ECM 109 Elektrolýza. ale prebiehajú súčasne. Tieto deje (redukcia a oxidácia) nemôžu prebiehať izolovane.I. V rovnici (4. Prenos elektrického náboja je pohybom iónov a elektrónov. Ako príklad je rozpúšťanie železa vo vode podľa znázornenia na obr. Tab. ako tzv. Táto reakcia nie je časťou elektrolýzy: 4 Fe(OH). .1) je I prúd (A) pretekajúci obvodom. 18]. ktorý prechádza medzi dvoma kovovými elektródami. 12.16. Teoretické základy a popis procesu v medzielektródovom priestore je v súčasnosti dobre prepracovaný a prístupný vo viacerých zdrojoch [3. privádza prúd do elektrolytu vo forme elektrónov. Ako už bolo spomenuté vyššie. Na katóde prebieha dej chemickej redukcie (vylučuje sa vodík) na anóde prebieha oxidačný dej (vylučujú sa elektronegativne zložky). Z tohto dôvodu budú ďalej uvedené iba vybrané závislosti používané pre výpočet produktivity ECM obrábania. že elektrolýza patrí k dejom. primárne deje. že železo v reakcii s vodou vytvára hydroxid železnatý podľa reakcie: Fe + 2 H .

.

Fc 3Co2> Co3* Cr3* Cr* Ti 4 + Elektrochemický ekvivalent [g/A. ktorá je daná súčinom prúdovej hustoty j {A/mm2} a elektrochemického ekvivalentu [7]: Vi = q c . 10'3 0.16 4. • rýchlosť posuvu elektródy (okolo 0.316.3) m c i Z rovnice (4.10-3 0. celková produktivita je daná súčtom elektrochemických ekvivalentov jednotlivých zložiek.86 7.10 3 0.71 19. j (4.093 . že lineárna intenzita úberu materiálu z anódy je úmerná prúdovej hustote.02 mm/s) • vodivosť resp. lO* Uber materiálu sa pri ECM obrábam' riadi Faradayovými zákonmi a je funkciou prúdovej hustoty.380.1) platí pre elektrochemický uber Čistých kovov.4. Veľkosť prúdu je hodnota.50 Mecénstvo Al3+ W6* Fe . S (4.1) vyplýva. Zároveň objemový uber materiálu Q v (mm 3 /min) je možné zjednodušene vyjadriť ako súčin rýchlosti posuvu nástrojovej elektródy a veľkosti obrobenej plochy S (mm 1 ) [7]: Qv = v .179. 10-3 0.2 íl' 1 .123.10"3 0.10-3 0. Premenné. Pri opracovaní zliatin pozostávajúcich z dvoch alebo viacerých zložiek.2 7.30 V jednosmerné napätie) • medzera (gap) medzi nástrojom a obrobkom. že uber materiálu je úmerný intenzite prúdu a času. 10-3 0. . ktoré ovplyvňujú prúdovú hustotu a tým aj úber materiálu sú [9. kde zje počet zložiek: V =Lt.305.2) i=I Pre elektrochemické hĺbenie materiálov má význam rýchlosť posuvu nástrojovej elektródy (mm/min).289.103 0.193. odpor a zloženie elektrolytu (merná vodivosť okolo 0. Rovnica (4.86 B.cm' 1 ) * rýchiosť prúdenia elektrolytu (3 + 30 m/s) • materiál obrobku. ktorou sa pri ECM obrábaní môže zvyšovať výkon.4) Tab. ktorej hodnotu je možné v procese riadiť.£q (4.s] 0.110 Progresívne technológie 2 rovnice (4. .090. 12]: • pracovné napätie (5 -ŕ.3) vyplýva.3 Elektrochemický ekvivalent vybraných kovov v závislosti na ich mocenstve v zlúčeninách Materiál hliník wolfrám železo kobalt chróm titán Merná hmotnosť [g/cm3] 2.203.103 0.

Pri ECM hĺbení sa rozlišuje Čelná a bočná medzera medzi elektródami.1. zachovávala by sa rovnomerná medzera medzi nástrojom a obrobkom a výsledkom opracovania (hĺbenia) by bola úplná zhoda vyrobeného tvaru s tvarom nástroja. S s veľkosť bočnej medzery v polohe h. nástrojf'katóda í i ! f í Obr. • odvádza vzniknuté teplo. na plochách v smere posuvu nástrojovej elektródy. Veľkosť medzery je priamoúmerná napätiu a nepriamo úmemá posuvu elektródy a odporu elektrolytu.j. pretože sa počas procesu mení vplyvom teploty a vznikajúcich plynov. vznikajúce teplo ho redukuje. Hodnoty pracovného napätia sa pohybujú v rozmedzí 5 Ť.2. teda aj na rýchlosti rozpúšťania materiálu v závislosti od prúdovej hustoty. aby clektrolytom začal prechádzať trvalý prúd. Pokiaľ by uvedené parametre zostali počas procesu konštantné. 4.2 Elektrochemické obrábanie ECM 111 Pracovné napätie je základnou veličinou ovplyvňujúcou pracovný proces a konečný výsledok obrábania. a tým aj ku skratu. Tieto podmienky sú ideálne a je ich náročné dodržiavať.1 * 0. Veľkosť medzery a jej dodržiavanie počas procesu je jeden z najdôležitejších parametrov ECM strojov. Voľba elektrolytu musi zohľadňovať maximálny uber materiálu z anódy (obrobku). Pri konštantnom posuve nástroja so zmenšujúcou sa rýchlosťou úberu dochádza k zmenšovaniu pracovnej medzery. alebo izolačnou vrstvou na nástroji. Výsledný tvar obrobku je závislý na veľkosti medzery a spôsobe jej kontroly. čo je možné upraviť vhodnou korekciou tvaru nástroja. Kým plyny pri prúdení elektrolytu zvyšujú jeho odpor. Čelná medzera jc medzi povrchom obroku a čelnou stranou katódy.5 * 1. Bočná medzera je medzi katódou a bokom obrobku t. x celková hĺbka otvoru J I N Si Ao j obrobok 4.4.3 mm. predpísanú kvalitu .17 znázorňuje parametre medzery. A0 plocha čela nástroja. Jeho minimálna hodnota musí zabezpečiť. • odplavuje splodiny elektrochemickej reakcie.17 Parametre medzery pri ECM obrábaní jednoduchým nástrojom valcového tvaru s polomerom r. S r veľkosť čelnej medzery. Na bočných plochách dochádza pri ECM hĺbení mnohokrát k zvýšenému úberu materiálu (overeut). Obr. Odpor resp.1 Elektrolyt a j e h o funkcia Elektrolyt má tri dôležité funkcie v pracovnom priestore: • zaisťuje vedenie elektrického prúdu.4. Správna voľba elektrolytu je základným ukazovateľom optimalizácie procesu.30 V.8 mm a bočnej 0. vodivosť elektrolytu je najmenej stabilným parametrom v tejto konfigurácii. Veľkosť čelnej medzery býva okolo 0. Šírka medzery medzi nástrojom a obrobkom závisí na rýchlosti posuvu nástroja smerom do materiálu.

.

ktoré sa usadzujú na dne nádrže a ľahšie sa pri čistení elektrolytu odstraňujú. v e ľ m i j e m n é povrchy. Roztok chloridu sodného (NaCI) zabezpečuje vyšší uber ako roztok dusičnanu sodného (NaNOi. 22]} Koncentrácia [%] Druh elektrolytu (hmotnostný pomer vo v o d n o m roztoku) NaCI chlorid s o d n ý NaClOs chlorečnan sodný NaNOs dusičnan sodný 10* 20 20-ŕ 45 ocele. náklady na likvidáciu chemikálii a bezpečnosť práce. Hustota elektrolytu sa môže pri . žieravina žieravina.I 12 Progresívne technológie opracovaného povrchu a ďalšie faktory ako je cena elektrolytu. lacný. ale je drahší a ľahšie spôsobuje pasivitu na niektorých kovových povrchoch. náročné na b e z p e č n o s ť m a n i p u l á c i u . nástrojové o c e l e legované a nelegované ocele. hliníka. netvorí n e r o z p u s t n é hydroxldy. ale 2ároveň sa dosahuje menšia presnosť a väčšie zaoblenie hrán. n e p r í j e m n á m a n i p u l á c i a 10 zliatiny medi len pre š p e c i á l n e účely d o 12 zliatiny medi j e d o v a t ý . malý p a s i v a č n ý účinok O b r á b a n ý materiál Kvalitatívne h o d n o t e n i e Roztoky kyselín sa používajú menej. n e b e z p e č n á m a n i p u l á c i a sklon k vznieteniu s k l o n k pasivácii u ocelí. Elektrolyty môžu byť kyseliny. c h r ó m u a kobaltu d o 10 wolfrám a molybdén s p o t r e b a elektrolytu. teplotou a čistotou. aby sekundárne reakcie tvorili ťažkorozpustné zlúčeniny. aby elektrolyt umožňoval rozpúšťať všetky komponenty kovovej zliatiny. zásady alebo soľné roztoky. c m 1 ). Tab. n e j e d o v a t ý . Pre kovy ako wolfrám a čistý titán roztok NaCI nie je vhodný Roztok NaNO. kobaltu dobrá kvalita p o v r c h u .). kyslosťou pH. zliatiny niklu kobaltu. 4.4. lebo sa rýchlejšie znehodnocujú a je nutné ich často meniť alebo regenerovať. m é d i a zinku NaNOi dusitan s o d n ý NasS04 síran s o d n ý HCI kyselina c h l o r o v o d í k o v á kyselina sírová NaOH hydroxid sodný d o 10 pre špeciálne účely zliatiny niklu. zliatiny niklu.4 Elektrolyty používané pre elektrochemické obrábanie a ich kvalitatívne hodnotenie (spracované podľa [18.4. ktorá je ovplyvnená jeho hustotou. Napríklad v roztoku kyseliny sírovej sa pri obrábaní ocele tvoria rozpustné sírany železa a ubúda kyselina sirová. Základnou požiadavkou na elektrolyt je jeho agresivita voči chemickému zloženiu obrábaného materiálu tak. udržuje hodnotu pH. nedráždi p o k o ž k u . Ukazovateľom vhodnosti elektrolytu je jeho merná elektrická vodivosť y ( Í T ' . Najpoužívanejšie elektrolyt} ukazuje tab. v e ľ k é úbery. Snahou pri voľbe elektrolytu pre priemyselné použitie je. univerzálne použitie. je menej korózne agresívny. len pre špeciálne účely 5ŕ20 legované a nelegované ocele. NaCI je viac korózne agresívny a vytvára viac nečistôt vo forme kalu. silný k o r ó z n y účinok. Najčastejšie sa používajú vodné roztoky NaCI a NaNOj.

Čím umožňuje pri elektrolýze podstatne zvýšiť účinnosť rozpúšťania kovu a predĺžiť životnosť elektrolytu. tým rýchlejší je uber. pasivaria. Ďalším zvyšovaním potenciálu prúdová hustota klesá a pri prekročení pasivačného potenciálu prechádza kov do pasivačného stavu.18. ku ktorými pri elektrochemických dejoch dochádza pri zvyšovaní prúdovej hustoty.ce-o. tvarovú i rozmerovú presnosť a prípadne i vznik skratu medzi nástrojom a obrob kom. anodická prúdová hustota sa v aktívnej oblasti zvyšuje až do istej maximálnej hodnoty. pretože vodivosť je základným faktorom ovplyvňujúcim veľkosť úberu. Je však dôležité udržiavať jej veľkosť na konštantnej hodnote.D oblasť pasivácie D . v rozmedzí 10 až 20%. Cím vyššia je merná elektrická vodivosť elektrolytu y. V pasivačnom stave je anodický dej . Merná elektrická vodivosť y je závislá na druhu elektrolytu.4. Stabilizácia elektrolytu pridaním kyseliny dusičnej upravuje pH na hodnotu 6 až 8.pasivačný potenciál.18 Polarizačná krivka závislosti prúdovej hustoty na potenciáli f I I ] A — kritická pasivačná prúdová hustota B . podľa jeho druhu a materiálu obrobku. ktorá je obšfme popísaná v príslušnej odbornej literatúre pre jednotlivé kovy. a tým ku vzniku skratu. a preto je pri elektrochemickom obrábaní nežiaducim javom. teplote a stupni nasýtenosti plynom.3 na 10. aby nedochádzalo k rozdielnemu rozpúšťaniu na rôznych miestach povrchu vplyvom zmeny vodivosti. K tomuto javu dochádza vplyvom rozkladu vody pri elektrolýze. Merná elektrická vodivosť elektrolytu ovplyvňuje intenzitu a stabilitu elektrochemického rozpúšťania kovu anódy. ktorá zabraňuje ďalšiemu rozpúšťaniu kovu. obr. pri zvyšovaní pH elektrolytu z 6. Potenciál E [V] Obr.4. Ako uvádza Vigner [18]. Prevádzková teplota elektrolytu je vyššia a pohybuje sa medzi 35 ^50 °C [ 2 2 ] . hodnota pH rastie pomerne rýchle a môže dosiahnuť hodnoty pH 10 11. do kritickej pasivačnej prúdovej hustoty.18.E transpasívna oblasť Prechodom elektrického prúdu medzi dvoma elektródami vytvára sa medzi nimi potenciálny spád. Zvyšovanie prúdovej hustoty je však obmedzené sekundárnymi javmi. A . čistote a obsahu vodíka (vzniká na katóde). Je to tzv. žc zvyšuje sklon k pasivácii kovov. Intenzita rozpúšťania kovu a uber sú závislé na prúdovej hustote. niklu a ich zliatin. V priebehu elektrochemického obrábania sa mení kyslosť elektrolytu. jeho koncentrácii. i.j. Rastúcou prúdovou hustotou rastie rozpúšťanie kovu na anóde.2 Elektrochemické obrábanie ECM 113 základnej teplote 20°C pohybovať.B aktívna oblasť B . Efektívna vodivosť elektrolytu závisí na jeho teplote. závislosti prúdovej hustoty na potenciáli. Zvýšenie pH ovplyvňuje proces anodického rozpúšťania kovu tým.5 až 11 sa účinnosť anodického rozpúšťania kovu znižuje O 18 až 20%. t. obr. Pre presné obrábanie je nevyhnutná kontrola vodivosti.transpasivačný potenciál D .4.4. Javy pasivácie sú známe a ich vysvetlenie vychádza z polarizačnej krivky. uvoľňovaním iónov vodíka na katóde sa hromadia velektrolyte hydroxilové skupiny OH. najmä železa.

.

2. má niektoré charakteristické vlastnosti. 4. Pasívne vrstvy na iných kovoch Al. Podobne ako pri chemickom opracovaní. Pb majú dobrú elektrickú vodivosť.I 14 Progresívne technológie spravidla veľmi spomalený v porovnaní s maximálnou rýchlosťou v aktívnom stave. charakteristickou pre daný kov a dané prostredie (elektrolyt). Ti.nej účinnosti úberu (napr. Vznik pasivnej vrstvy je ďalej ovplyvnený rýchlosťou prúdenia elektrolytu. selektívnej schopností elektrolytu a stupni jeho chemickej aktivity voči materiálu obrobku. ktorá sa vytvorí na obrábanom povrchu pri prekročení pasívnej prúdovej hustoty. Se a vrstvy iné než vrstvy oxidu sú málo vodivé alebo dokonale izolačné. je teda obmedzená kritickou pasivačnou prúdovou hustotou. roztok NaCl). filtráciou alebo odstredivým čistením. Pri staticky prebiehajúcom procese je možné použiť maximálnu prúdovú hustotu 0. takže pri svojej malej hrúbke majú len malý ohmický odpor. Pt. tým sa urýchli doba čistenia. Maximálna rýchlosť. pri nej sa ešte netvorí pasívna vrstva (napr. alebo nepasivačný. tým sa zamedzí vzniku pasivačnej vrstvy na povrchu anódy (obrobku). zmena 2loženia materiálu vplyvom tepelného spracovania a iné.5 A/cm 2 . ktorou možno obrábať pri ECM. ako základnú veľmi dôležitú otázku [18]. Čistenie sa zabezpečuje usadzovaním. Znečistenie elektrolytu sa vyjadruje pomerom hmotnosti nečistôt k hmotnosti roztoku. ale nezastavuje sa celkom a ustáli sa na určitej hodnote prúdu v pasívnom stave. Pasívna vrstva. pretože rôzne kovy a jednotlivé komponenty zliatin majú rôznu chemickú aktivitu a ich schopnosť pasivácie závisí na zložení elektrolytu. nerozpustné vtrúseniny v materiále. Lievestro [9] uvádza. Rýchle. zapojenými do pracovného okruhu stroja. mi kro š tni k túra materiálu má vplyv na výslednú kvalitu povrchu posudzovanú cez drsnosť povrchu. ktoré závisia predovšetkým na elektrickej vodivosti tejto vrstvy. ale menej dokonalé je čistenie špeciálnymi odstredivkami.2 až 0. Znečistenie elektrolytu ovplyvňuje uber a drsnosť opracovanej plochy tým. Rýchlosť prúdenia elektrolytu sa volí až do 30 m/s a tomu zodpovedajúca hustota prúdu 100 až 230 A/cm" prípadne až 1 000 A/cm 3 . Ta. je potrebné voľbu elcktrolytu a jeho zloženie zvážiť. Podľa Faradayovho zákona určuje elektrochemický ekvivalent každého kovu. . Elektrolyt je potrebné počas procesu čistiť. Pretože pri rozpúšťaní prebieha viac reakcii súčasne. Plynulé čistenie elektrolytu počas procesu umožňuje použitie menšej nádrže na elektrolyt a jeho menej častú výmenu. Vrstvy oxidov niektorých kovov ako Fe. V procesoch s prúdením elektrolytu sa ionizované Častice kovu anódy odvádzajú. pri takmer 100% . že zmenšuje elektrickú vodivosť elektrolytu. Vplyv na pasiváciu majú elektrolyty. a teda schopnosťou odstrániť rozpustený kov. ktoré môžu mať pri elektrochemickom rozpúšťaní účinok pasivačný. Najlepšie sa Čistí pomocou špeciálnych látok spôsobujúcich koaguláciu (zhlukovanie) usadeniny. Ni. spolu s prúdovou hustotou a účinnosťou anodickčho rozpúšťania. kedy je prúdová účinnosť nižšia než 100 % (napr. celkový uber materiálu pri elektrolýze.2 Vplyv materiálu obrobku na uber Zloženie obrábaného materiálu vyžaduje starostlivú voľbu elektrolytu. roztok Na N 0 3 } . že na vznik drsnosti vplýva veľkosť zrna.1. pri elektrochemickom leštení. Aj keď táto oblasť nie je dostatočne preskúmaná a je založená viac na skúsenostiach z oblasti elektrochemického leštenia. elektrochemickom odstraňovaní ostrapov).

húževnatosť nemajú výrazný vplyv na opracovanie ECM metódami. Kovy ako nikel a titán majú silný sklon k pasivácii. Podľa [9] minimálna rýchlosť prúdenia elektrolytu pri prúde 100 A pri obrábaní ocele v roztoku NaCl je 0.9 % C. že každá zložka má svoj špecifický uber a pri nevhodnej voľbe elektrolytu a nevhodných prevádzkových podmienkach (posuv. Tieto zliatiny majú rovnaký uber v roztoku chloridu sodného i v roztoku dusitanu sodného.025 + 1. Pri opracovaní materiálov s obsahom uhlíka vzniká problém s jeho usadzovaním na anóde.4. za rovnakých pracovných podmienok má oceľ triedy 1 1 600 s obsahom 0.65 °C.3 mm. ich kombináciou v závislosti od druhu zariadenia. Titánové zliatiny sa v roztoku síranu sodného pasivujú a na ich povrchu sa tvorí film oxidov. v akej sa v materiále nachádza. Pre ťažko o b rob i teľné kovy ako molybdén a wolfrám sa nedoporučuje použitie roztoku chloridu sodného. Prevádzkové parametre zariadenia majú rôzny rozsah. Pri elektrochemickom obrábaní sa prejavujú všetky vady materiálu a tiež predchádzajúca história spracovania (napr.2 ~ 3 A/mm' pri maximálnom jednosmernom napätí okolo 30 V. 4. Rýchlosť posuvu nástroja do materiálu býva v rozsahu 0.4.19. . Vylúčený uhlík je silne adhézny.2.43 % C väčšie množstvo usadeného uhlíka než oceľ triedy 14 100 s obsahom 0. prúdová hustota) môže dôjsť k nerovnomernému leptaniu povrchu obrobku. Následkom toho obrábanie zliatin niklu V roztokoch s pH > 9 je prakticky nemožné. Ako uvádza Vigner a Prikryl [18]. Zvýšenú pozornosť pri ECM zariadeniach vyžaduje tuhosť a stabilita stroja. Zariadenie zabezpečuje prúdenie elektrolytu v medzere rýchlosťou 30 + 60 mm/s a tlakom od 70 do 2 800 kPa. Na usadzovanie uhlíka nemá vplyv jeho množstvo.2 Zariadenie a nástroje pre ECM obrábanie Schéma zariadenia pre elektrochemické opracovanie je znázornená na obr. Rovnako usadzovanie uhlíka pri obrábaní sivej liatiny je tak veľké. Prevádzková teplota elektrolytu sa pohybuje od 24 -. vlákno po ťahaní. ale forma. Stroje môžu byť dokonca vybavené monitorizačným systémom na kontrolu rovnomernej medzery a stability elektrických parametrov procesu [17]. Elektrický prúd sa mení od 50 do 20 000 A s prúdovou hustotou 0. a tým spôsobuje nerovnomerný uber a zhoršenie drsnosti povrchu. Naopak. Sily vznikajú v dôsledku hydraulického tlaku elektrolytu prúdiaceho v medzere.25 + 20 mm/min. Praktické skúsenosti poukazujú na skutočnosť. Medzera (gap) medzi nástrojom a obrobkom môže byť pre uvedené parametre v rozsahu 0. tvorí povlak na anóde. že napriek vyššie uvedenému.2 Elektrochemické obrábame ECM 115 Mechanické vlastnosti materiálov ako tvrdosť. technológia ECM sa používa prednostne pre tvrdé a tvrdené materiály (kalené ocele). pretože sa v ňom rozpúšťajú len veľmi pomaly. tvrdosť povrchovej vrstvy zakaleného materiálu spomaľuje rýchlosť úberu [9]. ale povaha anodického rozpúšťania titánových zliatin v týchto roztokoch je rôzna. stopy po kovaní) [4]. Tuhosť stroja je potrebná na zabezpečenie prenosu vysokých tlakov a síl pre dodržanie rovnomernej medzery medzí nástrojom a obrobkom a pre zabezpečenie plynulého prúdenia elektrolytu. Vylúčené nerozpustné produkty f elektrolýzy sú odstraňované usadzovaním. že sa nedá takmer vôbec elektrochemický opracovať. Pri ECM opracovaní akejkoľvek zliatiny je potrebné brať do úvahy. Súčasné ECM hĺbiace stroje majú NC alebo CNC riadenie procesu a pohyb nástroja je zabezpečený v dvoch alebo až v piatich smeroch. Pri oceliach triedy 19 a pri cementačnej oceli je vrstva usadeného uhlíka značná. filtráciou alebo odstreďovaním resp.95 l/min.

.

Titán sa používa pre zvláštne účely. bronz. Monel. Nástroje sa vyrábajú klasickými procesmi obrábania. obrobok katóda le snení e obrobok prívod -**"ľJVU elektrolytu obrobok a] priame prúdenie b] spätné prúdenie c) priečne prúdenie Obr. Kritickým bodom ECM obrábania je katóda (nástroj). Týmto požiadavkám zodpovedajú materiály ako mosadz. katóda prívod ""elektrolytu katoda prívod privod etektrolyfiJ elektrolytu . alebo hliník.19 Schéma zariadenia pre elektrochemické obrábanie [12] Súčasťou zariadenia musia byť samozrejme filtračné zariadenia na čistenie elektrolytu a komponenty na ohrev elektrolytu na konštantnú prevádzkovú teplotu napr.4.116 Prosresívne technológie Obr. titán. Presnosť rozmerov katódy a jej povrch (drsnosť) priamo ovplyvňujú presnosť vyrobenej plochy a jej kvalitu. meď.4. Vyžaduje sa leštený povrch katódy. . Používajú sa tiež nehrdzavejúce ocele. Nerovnosti povrchu nástroja sa kopírujú na opracovaný povrch. 30 "C [12].20 Rôzne spôsoby prívodu elektrolytu do medzery pri elektrochemickom obrábaní [22] Dobrá tepelná a elektrická vodivosť. chemická odolnosť v elektrolytoch a vyhovujúca mechanická obrobiteľnosť sú základné požiadavky na vlastností nástrojových materiálov pre ECM obrábanie. väčšinou v kyselinových elektrolytoch.

predmetu. d) nástroj na tvorenie kužeľových tvarov do predvŕtaných otvorov. e) nástroj na rozširovanie vnútorných profilov. Obr. Je niekoľko spôsobov prívodu medzere medzi nástrojom a obrobkom. elektrolyt je privádzaný cez predvŕtaný otvor obrobku. . Nástroj v procese nieje v priamom kontakte s obrobkom. c) dvojica nástrojov pre opracovanie vonkajších tvarov. b) nástroj pre hĺbenie s priamym prúdením elektrolytu. Úlohou nástroja je elektrolytu v stabilnej a prúdenia elektrolytu v spôsoby: priamy prívod.4.2 Elektrochemické obrábanie ECM 117 Tvar nástroja pri ECM by mal byť zrkadlový obraz opracovaného povrchu resp. 4.4.21 Typy nástrojov pre elektrochemické obrábanie [9] a) celistvý nástroj pre priečne prúdenie elektrolytu na hĺbenie hlbokých úzkych otvorov. fj nástroj pre hĺbenie odstupňovaného otvoru. Obr. g) špeciálny dvojitý nástroj na vŕtanie na jadro. mnohokrát však je potrebné prispôsobiť jeho tvar podmienkam obrábania. vytvoriť vhodné podmienky pre rovnomerný a dostatočný prietok medzere pri danom úbere materiálu.20 znázorňuje tri základné tzv spätné prúdenie a napokon priečne prúdenie elektrolytu.

.

Systém spätného prúdenia zabezpečuje hladší povrch a rovnomernejší uber materiálu v porovnaní s priamym prúdením elektrolytu. V porovnaní s mechanicky opracovanými povrchmi.63 Ť 1. elektrochemický opracované povrchy vykazujú lepšie funkčné vlastnosti a to vyššiu odolnosť voči opotrebeniu. Mechanické vlastnosti materiálu neovplyvňujú proces elektrochemického opracovania. Jamkovitý a nerovnomerne rozpustený (odleptaný) povrch vzniká ako dôsledok nehomogénnej štruktúry povrchových vrstiev a tiež ako dôsledok predošlého mechanického a tepelného spracovania (napr.4. brúsením alebo tryskanim za účelom vyvolania tlakových zvyškových napätí. podrezanie (overeut). mikroštruktúra . Štruktúra.2. kobaltu a nehrdzavejúce ocele dosahujú po ECM opracovaní hladší povrch s drsnosťou Ra okolo 0. Priečne prúdenie sa voíí pre celistvé nástroje bez otvorov.3 Vlastnosti opracovaného povrchu Elektrochemický opracované povrchy v porovnaní s povrchmi opracovanými mechanicky nevykazujú stopy deformácie od mechanického namáhania. Vyššie presnosti (okolo 0.21 sú znázornené niektoré typy nástrojov pre elektrochemické tvarovanie a hĺbenie.1.13 mm) sa dosahujú pomocou špeciálnych podmienok. Tesnenie okolo obrábanej plochy má za úlohu obmedziť tlak elektrolytu na plochy priliehajúce k obrábanej ploche. prietok . Na rovnomernosť opracovania povrchu pôsobí zloženie a štruktúra materiálu. 4.. Na obr.2.pozri kap. Zliatiny na báze niklu. pretože pod povrchom nevznikajú zvyškové napätia. kde Ra je v rozmedzí 0. pretože v procese ECM vznikajú rádovo veľmi malé sily. Z uvedeného dôvodu pre dielce pracujúce v podmienkach vyššieho zaťaženia je potrebné kombinovať EC opracovanie s mechanickým opracovaním napr.1).).38 um v porovaní s bežnými oceľami a zliatinami na báze železa. obvykle býva okolo 0. • na prevádzkových parametroch procesu (prúdová hustota až do 1 000 A/cm2.. 4. kinematická viskozita. 4. Typické dosahované presnosti rozmerov sú okolo ± 0. .2. V súčasnosti sú zásady pre navrhovanie nástrojov pre ECM obrábanie dobre prepracované. Vlastnosti elektrochemický opracovaného povrchu sú závislé na: • vlastnostiach opracovaného materiálu (zloženie.11S Progresívne technológie Každý zo spôsobov má svoje prednosti a nevýhody. kované povrchy s okujami. treniu a koróznemu napadnutiu.2) • na type elektrolytu (zloženie elektrolytu.pozri kap. rýchlosť posuvu nástrojovej elektródy. ktoré zvyšujú medzu únavy. rovnomerná hodnota medzery (gap) medzi nástrojom a obrobkom. opracované dielce sú bez ostrapov. Rozloženie elektrických prúdových čiar vytvára zaoblené hrany na obrobkoch a pri hĺbení vzniká zle kontrolovateľné odleptanie materiálu na bočných stenách tzv.1 mm). Kým v nedávnej minulosti patrila výroba tvarových nástrojov pre ECM hĺbenie k prácam vysoko náročným na ručné dokončovanie a vyžadujúcim dlhoročné skúsenosti. podobne ako pri chemickom frézovaní.127 mm.25 um [22]. Na druhej strane EC obrábanie znižuje medzu únavy materiálu. Povrchy nie sú tepelne ovplyvnené a neobsahujú zvyškové napätia. V súčasnej dobe využitie CAD/CAM systémov a ich napojenie na CNC stroje umožňuje vyrábať nástroje s vysokou tvarovou a rozmerovou presnosťou a s nižšimi nákladmi za kratši čas.13 -r 0.1. Klasické ECM procesy nepatria medzi vysokopresné procesy. Dosahovaná drsnosť povrchu Ra je závislá na type materiálu obrobku. teplota.

v závislosti na parametroch zariadenia.1.v. posuv nástroja a medzera (gap) . j je prúdová hustota (A/mm"). šírka medzery nadobudne ustálenú hodnotu vyjadrenú vzťahom [12]: A. ale bežne sa doporučuje medzi 6 12 V.3.udáva sa v širokom rozsahu 5 -ŕ30 V. teplota a koncentrácia. ktoré nemajú byť aktívne v procese tvarovania. kde u je napätie (V) a je merná vodivosť elektrolytu (íľ'.p • IA &\ (4.5) kde A je atómová hmotnosť. aby sa dodržala optimálna medzera medzi nástrojom a obrobkom. Šírka medzery sa mení v závislosti na rýchlosti posuvu. p je memá hmotnosť materiálu anódy.cm" 1 ). zväčšenie medzery nad stanovenú hodnotu zase prerušenie procesu elektrolýzy. Obr.je veľmi dôležité udržiavať konštantný posuv nástroja do rezu. nižšie zas môže byť príčinou prerušenia procesu elektrolýzy. ako už bolo spomenuté v kapitole 4. Túto zmenu je možné vyjadriť závislosťou: d n A d —v.2.1. Zmenšenie medzery môže mať za následok skrat obvodu.4. ktorá sa používa pre ECM procesy hĺbenia a tvarovania. ovplyvňuje rovnomernosť úberu a teda aj presnosť vytváraného tvaru. Zmena koncentrácie elektrolytu. elektrolyt . Medzi procesy mikro-ECM patria postupy hĺbenia otvorov a tvarov s priemerom menším ako 1 mm.4.p. kde sa používajú postupy STEM.2 Elektrochemické obrábanie ECM 119 Najnovšie poznatky hovoria o mikro-ECM procesoch. vyššie napätie môže spôsobiť výboj medzi elektródami. kde sa dosahujú vysoké presnosti opracovania pomocou tienenia a izolácie častí nástroja. Pre rovnomerný uber materiálu je potrebné udržiavať konštantnú teplotu elektrolytu a tiež jeho koncentráciu.F. F je Faradayova konštanta.2. Presnosť elektrochemický opracovaného povrchu ovplyvňujú prevádzkové parametre procesu: » napätie . Najčastejšie používané druhy elektrolytu vodný roztok NaCl a NaNOj pôsobia nerovnomerne na intenzitu rozpúšťania materiálu a následne na tvarovú presnosť hĺbeného profilu.6) j {ZF. ES a CD popísané v kapitole 4.jeho vlastnosti. Pre konštantnú rýchlosť posuvu.K„U h. —= 1 dt Z. . Z je mocenstvo iónov. = (4.22 znázorňuje vplyv druhu elektrolytu na presnosť rozmerov.4.

120

Progresívne

technológie

medzera a]

b)

čelná [hlavná) medzera

Obr.4.22 Vplyv použitého clcktrolytu na rozmerovú presnosť tvaru [12] a) dusičnan sodný b) chlorid sodný Ťažiska konštrukčného a technologického riešenia presnosti tvarov pri elektrochemickom opracovaní dielcov sú sústredené do oblastí [12]: • • • predikcie výsledného tvaru tvaru dielca s určenými odchýlkami rozmeru, prikladom toho je vŕtanie (hĺbenie) otvorov, obr.4.23, riadenia tvarovania anódy (dielca) postupným vyhladzovaním nerovností povrchu katódou rovinného tvaru, obr.4.24, riadenia rovnomernej pracovnej medzery (gap) medzi elektródami pri tvarovaní zložitých dielcov, obr.4.25.

Obr.4.23 Východiskový a) konečný tvar b) profdu anódy pre daný tvar katódy - nástroja (zdroj McGeouglt [12])

Obr.4.24 Zmena tvaru profilu anódy v závislosti od doby opracovania (Zdroj McGeough ¡12])

4.2 Elektrochemické obrábanie ECM

121

posuv katódy

prietok, elektrolylu

počiatočný tvar anódy posuv katódy

Obr.4.25 Hĺbenie profilu tvarovou katódou (nástrojom). Konštrukcia nástroja musi zabezpečiť plynulé prúdenie elektrolytu vo všetkých fázach procesu (počiatočnej aj konečnej) pre zabezpečenie rovnomerného Lvarovania dielca (anódy) (zdroj McGeottgh {12})

konštatná rovnovniemá medzera

konečný tvar anódy

4.2.4 Oblasti použitia elektrochemického obrábania Ako už bolo v úvode uvedené, priemyselné použitie elektrochemického obrábania je široké a z technologického hľadiska sa používa pre: • • • • • elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické hĺbenie tvarov a otvorov, delenie materiálov, odstraňovanie ostrapov, leštenie, označovanie (značkovanie).

Elektrochemické opracovanie je vhodné pre opakovanú výrobu tvarovo zložitých dielcov s vysokou kvalitou dokončeného povrchu pre elektricky vodivé, tvrdé a ťažkoobrobiteľné materiály. Príklady typických tvarovo zložitých dielcov sú na obr.4.26. Ekonomicky výhodné je použitie ECM procesu pre viacnásobné vŕtanie rotačných a nerotačných otvorov. Medzi prednosti technológie ECM patri, že nástrojové elektródy nepodliehajú opotrebeniu, majú dlhú životnosť, koncentrácia prúdovej hustoty na hrotoch nástroja zaobľuje hrany a vhodne odstraňuje ostrapy. ECM opracovanie sa doporučuje pre: • materiály obrobkov s vysokou tvrdosťou, • tvarovanie zložitých profilov, • opracovanie, kde je nežiadúce mechanické a tepelné poškodenie povrchových vrstiev, • dielce, kde jc nežiadúci vznik spevnenia a zvyškových napätí pod opracovaným povrchom, • opracovanie bez ostrapov, • opracovanie s vysokou kvalitou povrchu.

122

Progresívne

technológie

Obr.4.26 Príklady typických dielcov tvarovaných ECM procesmi [22]

4.2.4.1 Elektrochemické hĺbenie Elektrochemické hĺbenie je charakterizované tým. že: • ktorýkoľvek vodivý materiál je možné odoberať elektrolytickou reakciou, • tvar obrobku je určený tvarom nástroja (katódy) a ich vzájomným relatívnym pohybom v priebehu procesu úberu materiálu. Keď prechádza prúd elektrolytickým článkom (tvarovou katódou a rovnou plochou obrobku), obr. 4.27, je veľkosť prúdovej hustoty daná po\Tchom obrobku, t.j. väčšia bude v bodoch tesnejšieho priblíženia nástroja a obrobku. Pri posunutí nástroja smerom k obrobku sa bude najviac rozpúšťať anóda v miestach najväčšej prúdovej hustoty, za určitú dobu sa vyrovná tvar povrchu obrobku tvaru nástroja a prúdová hustota bude konštantná v celej medzere. nástroj

n n ITIllľlT
obrobak

nástroj

77777777777777777777. 77777777777777777777 77. 7777777777777777777,
Obr.4.27 Schéma procesu elektrochemického hĺbenia Intenzita úberu materiálu pri hĺbení je približne 1,5 až 2 cm 3 /min na každých 100 A prúdu. Elektrochemické procesy tvarovania a hĺbenia sa v porovnaní s klasickými procesmi považujú za nákladné jednak z hľadiska zriaďovania prevádzky (vysoké náklady na zariadenie), jednak z hľadiska prevádzkovania. Sú charakteristické vysokou spotrebou energie. Ako udáva Vigner a Prikryl [ 18], spotreba energie je približne 1 kWh na uber 4 až 6 cm 3 kovu, kým pri konvenčnom (klasickom) obrábaní je to približne 0,1 + 0,3 kWh. Samozrejme pre prípady, ak materiál obrobku

-| t

p c n T i m t m-rí^-i obrobok *

4.2 Elektrochemické obrábanie ECM

123

nie je možné opracovať inak ako elektrochemický, je toto porovnanie energetickej náročnosti nevýznamné. Naopak spotreba energie bude pri ECM nižšia, pretože komplikované tvary možno obrábať naraz, zatiaľ čo pri opracovani konvenčným spôsobom musi nasledovať niekoľko operácií za sebou, čím sa predlžuje výrobný čas. Elektrochemické hĺbenie sa používa v niekoľkých rozličných spôsoboch obrábania, ako je vŕtanie, tvarové (dutinové) hĺbenie vonkajších a vnútorných drážok, frézovanie, pílenie a delenie materiálov. Príklady elektrochemického hĺbenia a delenia materiálov sú znázornené na obr.4.28, 4.29,4.30,4.31 a 4.32.

Obr.4.28 Príklady tvarovania vonkajších a vnútorných drážok do rotačných dielcov a príklad hĺbenia drážky na rovinnej ploche [7, 22]

obrobok
d) e]

Obr.4.29 Príklady hĺbenia a vŕtania (spracované podľa [7, 12]) a) hĺbenie dutín tvárniacich nástrojov, b) vŕtanie na jadro tzv. trepanačné vŕtanie, c) vŕtanie d) detail presného vŕtania s izoláciou nástroja e) vŕtanie nerotačného otvoru

[7] východiskový pcwiovar E M —EDM C • smer tvarovania - . • Postup tvarovania lopatky turbíny leteckého motora L titánovej zliatiny.32 A Detail tvarovania profilu lopatky kompresora | 7 ] . kde po predošlom mechanickom tvarovaní preťahovaním upinacej éasti je samotný tvar lopatky tvorený ECM postupom a dokončovaný EDM postupom (tento postup je používaný vo firme Rolls-Royce).4.124 Progresívne technológie Obr.

4.025 mm. ale aj postupy bez odstraňovania produktov elektrolýzy a to elektrochemické leštenie.2 Elektrochemické dokončovanie povrchov K operáciám elektrochemického dokončovania povrchov možno zaradiť metódy.2 Elektrochemické obrábanie ECM J 25 4. ktorú udržiavajú konštantnú počas procesu a nedovoľujú priame spojenie kovového pojiva kotúča a povrchu materiálu.2 * 0. Elektrolyt je privádzaný do priestoru medzi kotúč a obrobok.33.4. Základný princíp elektrolytického brúsenia s viazaným brusivom je znázornený na obr. honovanie.33 Elektrochemické brúsenie viazaným brusivom Pri elektrolytickom brúseni s voľným brusivom sa medzi kovový kotúč (katódu) a obrobok (anóda) privádza zmes elektrolytu a brusiva s dostatočnou koncentráciou brusiva. Elektrolytické alebo elektrochemické brúsenie (medzinárodná skratka ECG Electrolytical Grinding) využíva na uber materiálu účinok elektrolytu a len veľmi malá časť materiálu je uberaná brúsnymi zrnami.125 mm [12. Konštantná medzera býva asi 0. Na vreteno stroja je upnutý kovový brúsny kotúč s nevodivým brusivom (diamantové alebo A1.0 : „ prípadne SiC brusivo).2. Vyčnievajúce brusné zrná v kotúči sú ako izolanty a tvoria medzeru (gap) medzi nástrojom a obrobkom. Vreteno a kotúč sú elektricky odizolované od ostatných časti stroja. Voľné brusivo v clektrolyte vytvára vhodnú izolačnú medzeru medzi plochou kotúča a obrobkom. smer posuvu obrobku Obr. 18]. .4. Proces elektrolytického brúsenia (ECG) bol vyvinutý okolo roku 1950 v bývalom Sovietskom zväze.4.6 cnWrnin dosahovaná drsnosť povrchu Ra 0. ktoré je viazané vodivým obyčaje kovovým pojivom. Niekedy sa elektrolyt privádza do tohto priestoru otvormi alebo štrbinami v kotúči. Väčšina materiálu pri ECG brúsení je odstraňovaná elektrolyticky a len malá Časť (5 až 10%) abrazívnymi účinkami brusných zŕn.3 um a presnosť tvaru a rozmeru okolo ±0. pretože uľahčuje výrobu tvarového kotúča mechanickými procesmi obrábania (rezaním a brúsením). Elektrochemické brúsenie voľnými brusivom je veľmi výhodný spôsob tvarového brúsenia. ktoré využívajú prúdiaci clektrolyt a to je brúsenie voľným a viazaným brusivom. c m " a napätie 4 až 8 V. morenie a odstraňovanie ostrapov. popri vývoji a prevádzkovaní procesu elektroiskrového obrábania [15]. Uber kovu je podľa pracovných podmienok asi 1. Typické rozsahy prevádzkových parametrov sú prúdová hustota 100 až 240 A .

.

ktoré majú vysokú vodivosť. 15. 23]: • nedochádza k spevneniu povrchu.125 mm. zlepSí sa drsnosť povrchu bežne o 0. • nižšie opotrebenie kotúča. ale nevýhodou je čiastočné zaobľovanie ostrých hrán v miestach. krehkých alebo na teplo citlivých materiálov. Často sa používa zmes dusičnanu sodného adusitanu sodného. Výhody ECG procesu v porovnaní s klasickým brúsením možno zhrnúť nasledovne [12. čo vyžaduje umiestnenie zariadenia mimo ostatných strojov. Účinok elektrolýzy možno využiť k dvojnásobnému až trojnásobnému zvýšeniu úberu.tm v závislosti na materiále obrobku. koncentrácie a zrnitosti brusŕva. pre špeciálne podmienky brúsenia až ± 0. 22. " obmedzenie len na vodivé materiály. • dlhšia životnosť nástroja.126 Progresívne techwlósie Oproti konvenčnému spôsobu brúsenia sa pri ECG podstatne zvýši uber kovu (pri brúsení wolfrámových nástrojov až 10 krát) znížia sa náklady na brúsenie. • vzniká povrch bez ostrapov. Vysokopruduktívny spôsob dokončovania elektricky vodivých materiálov. Samozrejme proces ECG má aj svoje nevýhody.0025 mm. medzi ktoré patrí: • vyššie kapitálové náklady v porovnaní s klasickým brúsením. že medzi elektródami a obrobkom vznikne medzera 0. (8 -s-10 násobne oproti klasickému brúseniu). " pre ostrenie nástrojov zo spekaného karbidu. pri ktorom sa dosahuje vysoká kvalita povrchu. (opotrebenie kotúča pri ECG závisí od parametrov procesu a to: rýchlosti posuvu. vlastnostiach kotúča a rýchlosti úberu. ktoré nespôsobujú koróziu. • pri priemyselnej výrobe kuchynských nožov z korozivzdomej ocele. intenzity prietoku elektrolytu). • pri obrábaní súčiastok z ťažko obrobiteľných materiálov. 22].0 . Roztoky sa obyčajne používajú v hmotnostnom pomere l : 10.1 pm i viac.075 až 0.025 mm. • drsnosť Ra okolo 0. • korózna povaha elektrolytu. • eliminuje sa iskrenie. privádzaný elektrolyt a prúdová hustota. Elektrolyty pri elektrolytickom brúsení sa volia podľa materiálu obrobku a ďalej také. Honovacie kamene konvenčného honovania sa odizolujú a prúd prechádza cez elektródy namontované medzi kamene a umiestnené tak. Elektrolytické brúsenie najviac ovplyvňujú parametre ako sú brúsny kotúč. Proces ECG sa používa: • v leteckom priemysle pri výrobe lopatiek turbín motorov. . • pre výrobu lekárskych prístrojov a hypodermických ihiel pre humánnu medicínu. kde použitím nízkych napätí sa dosahujú ostré hrany bez ostrapov. • nedochádza k porušeniu (poškodeniu) tenkých. Ďalej sa znížia tepelné účinky. Proces predstavuje kombináciu mechanického honovania s elektrochemickým úberom materiálu. kým dusičnan sodný má opačný účinok. vytvára zaoblené hrany. • požiadavky na filtráciu elektrolytu a jeho zneškodňovanie podľa platných hygienických a bezpečnostných predpisov. • tolerancie rozmeru ± 0. Kremičitan sodný (vodné sklo) sa používa pri požiadavke na zachovanie ostrých hrán. Používajú sa najmä roztoky uhličitanu draselného. dusičnanu sodného alebo dusitanu sodného.125 4 1. kde sa kotúč najskôr stretáva s obrobkom. Elektrolytické honovanie [18.

ECM proces je vôbec proces. zníženie deformácie tenkostenných dielcov. pri ktorom nevznikajú ostrapy a v dôsledku veľkej prúdovej hustoty na ostrých hranách obrobkov je odstraňovanie ostrapov veľmi účinné. Použiva sa najmä na čistenie kovových časti a na elektrolytickú oxidáciu alebo dezoxidáciu korozivzdorných ocelí. uber za Časovú jednotku je takmer nezávislý od doby opracovania. pretože odstraňuje veľký podiel manuálnej práce a umožňuje v krátkych časových intervaloch odstraňovať ostrapy aj z ťažko dostupných miest. Morenie kovových časti ponorením do kyselinových alebo zásadových roztokov odstraňuje oxidy a zlepšuje elektrolytické reakcie. obrobky sú bez ostrapov. Vhodnou voľbou elektrolytu a prúdovej hustoty je možné vytvárať lesklé povrchy. Obrobok je zapojený na anódu elektrolytického článku. sa ľahko odstraňuje. tým sa obmedzí tepelné ovplyvnenie povrchových vrstiev. 18]. to znamená. pred ukončením procesu sa vypne prúd a povrch sa dokončí bežným postupom. Elektrolytické morenie nie je proces obrábania. Konvenčný i elektrolytický uber materiálu prebieha súčasne na jednotlivých častiach obrobku. Elektrolytické morenie [18]. vedľajší produkt elektrolýzy. že medzera medzi anódou a katódou musí byť veľká v pomere k veľkosti nepravidelností povrchu. . zníženie mechanickej sily pôsobiacej na povrch obrobku. Najúčinnejšie odhrotovanie sa dosiahne s elektrolytom prúdiacim v prípravku. ktoré majú byť odstránené. Pri odstraňovaní ostrapov sa súčiastka zavesí do nádoby s elektrolytom blízko plochej katódy. pričom osobitosti procesu elektrolytického honovania sú: • až 90 % materiálu sa uberá elektrochemickým rozpúšťaním. musí byť riadená miestna prúdová hustota na povrchu anódy koncentráciou gradientov roztoku blízko anódy. Elektrochemické odhrotovanie je veľmi účinná a progresívna metóda. kedy má katóda tvar súčiastky. znižuje sa hlučnosť. Elektrolyt je privádzaný pod tlakom cez rad otvorov medzi kameňmi. Elektrolytické leštenie [18]. V tomto prípade môže byť zvýšená prúdová hustota na ostrapoch 2 až 3 krát. anodické rozpúšťanie neopotrebovala nástroj. Aby sa získal lesklý povrch. pretože nemá za následok žiadnu zmenu tvaru. • • • • • • • V prípade. čo má za následok menšie tlaky medzí kameňmi. Elektrochemické leštenie sa používa tiež pre prípravu metal o grafických vzoriek. závisí od rýchlosti rozpúšťania materiálu. teplota elektród (nástroja a obrobku) je hlboko pod 100 °C.2 Elektrochemické obrábanie ECM 127 Elektródy nepodliehajú opotrebeniu a môžu byť využité ako pneumatické snímače pre plynulú kontrolu procesu.4. a tým skrátená doba procesu. a prúdová hustota musí byť prispôsobená k množstvu difundujúcich iónov anódy (jej rozpúšťaniu). Rovnomernosť úberu zaisťuje vzájomný priamočiary a rotačný pohyb nástroja relatívne k obrobku. nerozpustný hydroxid kovu. Výhody elektrolytického honovania sa uplatnia pri opracovaní tvrdých materiálov. ak je potrebný povrch s typickými krížovými ryhami (bežný pre klasické honovanie). Elektrolytické odstraňovanie ostrapov [7. opracovanie prebieha pri nízkych napätiach zdroja okolo 30 V.

.

75 t 3 mm/min je elektróda posúvaná do obrobku a rýchlosť posuvu ovplyvňuje rýchlosť rozpúšťania materiálu. opatrená z vonkajšej strany izolačnou keramickou vrstvou.trubky. Nástroj katóda je dutá obvykle kovová trubica s priemerom 0. Postupy vŕtania sa používajú najmä pre malé otvory s priemerom pod 1 mm a pomerne veľkou hĺbkou. STEM sa používa na vŕtanie rotačných a tvarových otvorov do vodivých. Elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou S T E M (Shaped -lube electrolyie machining). Konštantným posuvom v rozsahu 0. nevytvára sa tepelne ovplyvnená povrchová vrstva. Využíva sa pre vŕtanie chladiacich otvorov do lopatiek turbín. Je možné vŕtať viac otvorov súčasne s rôznym priemerom alebo odlišným tvarom. Efektívne je najmä vŕlanie viacerých otvorov súčasne.3 Špeciálne postupy ECM opracovania Progresívne technológie Medzi Špeciálne postupy ECM opracovania patria postupy vŕtania malých otvorov a kombinované postupy elektrochemického a elektroiskrového úberu materiálu ako sú: • • • elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou (STEM Shaped Tube Electmlytk Machining) elektrolytické vŕtanie prúdom clektrolytu (ES Eiectrostream Drílling. (ECDM Eiecirocbemical Discharge Machining) alebo (ECSM Elearomedianical Spark Machining). že: • • • • • tvrdosť materiálu nieje limitujúcim faktorom procesu vŕtania. vysokolegované ocele. Ako elcktrolyt sa používa 10% roztok kyseliny sírovej pre niklové zliatiny a ostatné korozívzdomé materiály. Stellit. Pre nástroje sa používajú materiály. vŕtanie mazacích otvorov v ložiskách. možno vŕtať materiály vyrobené práškovou metalurgiou. Prietok clektrolytu je okolo 1 l/min. ťažkoobrobiteľných materiálov ako sú korozivzdomé ocele.5 4. Medzi prednosti procesu STEM patrí. Tieto procesy sú vhodné pre vŕtanie vodivých a korózne odolných materiálov.6 mm s toleranciami ± 0. Priemer vŕtaných otvorov je v rozsahu 0. Obr. superzliatiny ako Inconel. možno vŕtať slepé otvory.34 znázorňuje schému zariadenia s detailom zóny úberu materiálu. Hasteloy. rýchlorezné ocele. STEM predstavuje alternatívu k EDM vŕtaniu dlhých a úzkych otvorov a tiež slepých otvorov.85 mm [2]. Táto operácia je špeciálnym postupom ECM vŕtania malých hlbokých otvorov pomocou clektrolytov na báze kyselín.05 * 0. Umožňuje vytvárať hlboké otvory s pomerom hĺbky k priemeru až 300:1 [2]. možno vŕtať súčasne viac Otvorov. .2. CD Cupiliary Driliing) kombinované metódy elektrochemického a elektroerozívneho úberu materiálu (ECAM Electrvchemical Arc Machining). Elcktrolyt je vtláčaný pod tlakom 270 + 500 kPa cez dutinu nástroja a spätne vytláčaný úzkou medzerou medzi stenou otvoru a izoláciou nástroja. Kombinované postupy boli vyvinuté pre tvarovanie a opracovanie nevodivých alebo Čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov.1 mm. pracovné napätie asi 10 V [14]. otvory pre palivové dýzy a iné.128 4.4. ktoré odolávajú kyselinám do určitých teplôt ako sú plasty a keramika pre vonkajšiu izoláciu a titánové zliatiny ako vodivá časť nástroja .4.

4. pre vŕtanie zakrivených otvorov.36 ukazuje detail zóny úberu materiálu pre proces CD. CD (Capilaiy Drilling) Elektrolytické vŕtanie prúdom eiektrolytu predstavuje ďalší špeciálny proces vŕtania malých otvorov v kyselinovom elektrolyte pri vysokom napätí. Pre CD je to medzi 70 4 100 V. ES nástroj má ukončenie v tvare dýzy. " Na obr. ak sa vŕta iba jeden otvor. nemôže sa opracovať bežne dostupný Čistý titán a žiaruvzdorné ocele. pretože sa používajú kyselinové elektrolyty. ktorý' zabezpečuje elektrický kontakt medzi elektródami. ale CD proces má nástroj v strede sklenenej trubice kovový (obyčajne platinový) drôt. • je potrebné zvýšiť požiadavky na ochranu životného prostredia spojené s toxickými odpadmi a ich Odstraňovaním. prúd eiektrolytu 129 kovová trubica oNevač upi nan le O br. • je potrebné zabezpečiť zvýšené bezpečnostné a hygienické požiadavky. • je to pomalý proces. ktorý zaviedla a využíva tý Rolls Royce. . ES (Electrostream Drilling).4. možno vŕtať úzke Štrbiny a drážky. použitým tvarom nástroja. ktorý' patentovala a prevádzkuje firma General Electric a CD (Capilary Drilling). pre ES sú prevádzkové napätia ešte vyššie až 400 600 V. Elektrolytické vŕtanie p r ú d o m eiektrolytu ES (Electrostream Drilling). Napätia sú pre obidva procesy až 10 násobne vyššie ako pri klasickom ECM a STEM. V tomto prípade sú vyvinuté dva procesy s veľmi podobným postupom.4.CM • • • proces je vhodný aj pre vŕtanie tvarových otvorov.34 Elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou STEM K nevýhodám procesu sa radia nasledujúce obmedzenia: • proces sa môže použiť len pre korózne odolne materiály. oba procesy používajú tenké sklenené trubice ako nástroj. kde je umiestnená kovová katóda.4.35 je schéma zariadenia pre ES spolu s detailom zóny úberu materiálu. Tieto procesy sa líšia: • rozsahom použitého prevádzkového napätia. • vyžaduje sa zložitý systém stroja a nástroja.2 Elektrochemické obrábanie F. Obr.

.

Proces umožňuje vŕtať otvory aj pod sklonom 10° [2].130 Progresívne technológie Ako elektrolyty sa používajú roztoky kyselín s koncentráciou 15 20%.4. Procesy ES a CD je možné použiť iba pre korózne odolne materiály a zároveň elektricky vodivé materiály ako sú zliatiny niklu a kobaltu. niklové a kobaltové zliatiny a superzliatiny typu Hasteloy sa používa roztok kyseliny sírovej s teplotou 2 0 ° C. pripravok A Obr.025 -K). pretože v roztokoch kyselín má titán silný sklon k pasivácii.Capilary Drilling 112] . Pre optimálne vŕtanie otvorov je potrebné udržiavať konštantnú teplotu.36 Elektrolytické vŕtanie s prúdom elektrolytu CD . Medzi ďalšie obmedzujúce faktory použitia možno zaradiť: • nizku produktivitu pri vŕtaní iba jedného otvoru.25 mm a s toleranciami ± 0. čo je zabezpečované zložitým systémom výrobného zariadenia. tlak a koncentráciu elektrolytu a riadenie procesu prúdenia elektrolytu.4. • tvorbu škodlivých odpadov a výparov z kyselinových clektrolytov. Nedoporučuje sa pre titán a jeho zliatiny. Elektrolytické vŕtanie prúdom elektrolytu umožňuje vŕtať otvory s veľmi malými rozmermi od 0.05 mm do pomeru hĺbky otvoru k priemeru 40 : 1. • požiadavku na pomerne zložitý systém zabezpečenia prúdenia elektrolytu. 22] M Obr.35 Schéma zariadenia pre ES vŕtanie malých otvorov s detailom zóny úberu materiálu [2.15 do 0. Pre hlinik a jeho zliatiny roztok kyseliny chlorovodíková s prevádzkovou teplotou 40 " C. pre nehrdzavejúce ocele.

Tieto materiály nachádzajú široké uplatnene v leteckom priemysle. LBM.4. či sa pre elektrický výboj použije oblúk ECAM {Electrochemical Arc' Machining) [12]. dischage je (elektrický) výboj . Kombinované procesy elektrochemického opracovania. Aj keď na opracovanie nevodivých materiálov sa môžu použiť iné progresívne technológie ako AWJ. tepelnému namáhaniu. ktoré sa v odborných publikáciách vyskytujú popisujú rovnaký princíp procesu úberu materiálu a sa rozlišujú podľa toho. " z angl. resp sa nazývajú elektrochemické opracovanie pomocou elektrického výboja E C D M (Electrochemical Discharge Machining) [t. pre ECM 5. 19]. pre kombinovaný spôsob ECSM je to 15 f 40 mm/min. pri vŕtaní otvorov je pre postupy EDM uber okolo 0. spark je iskra. alebo nizka intenzita úberu materiálu. pričom elektrochemický proces napomáha vzniku kladne nabitých častíc plynu (vodíka) a následne vzniká výboj medzi nástrojom a obrobkom [1. odparovania a mechanickej erózie materiálu. Základnou prednosťou kombinovaného procesu je veľmi vysoká intenzita úberu materiálu (dosahovaná kombinovaným účinkom výboja a elektrochemického rozpúšťania materiálu) v porovnaní s „klasickými" procesmi elektroiskrového (EDM) a elektrochemického (ECM) opracovania. Vzhľadom na to. únave. Proces (ECAM. Na druhej strane. úzkych štrbín a rôznych zložených tvarov) zložitú úlohu. tieto procesy nie vždy vyhovujú svojimi parametrami požiadavkám.1 mm/min. Sú to procesy. alebo iskra ECSM (Electrochemical Spark Machining) [5. dosahuje sa nevyhovujúca drsnosť povrchu a jeho integrita. Proces úberu materiálu pri ECSM nie je ešte dostatočne preskúmaný a teoreticky vysvetlený. že: • • • • • 131 tvrdosť materiálu nieje limitujúcim faktorom použitia procesov ES a CD. predovšetkým pre svoje vlastnosti ako je odolnosť voči korózii. USM. tvarovanie drážok. 4. je možné vŕtať slepé otvory. 12. ECDM. že uber je výsledkom spolupôsobenia tavenia. elektrotechnickom a elektronickom priemysle. súčasne je možné vŕtať viac otvorov. ECSM) bol vyvinutý pre opracovanie nevodivých a čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov ako piezoelektrická keramika (PZT) a polymérové kompozity s uhlíkovými alebo Kevlarovými vláknami. Obr. Kým napr. pretože ako dôsledok technologickej operácie vzniká tepelne poškodenie a veľká tepelne ovplyvnená zónu (HAZ). [12]. Vývoj kombinovaných procesov vychádza v ústrety požiadavkám priemyslu pri opracovaní týchto materiálov. 22].5.0 mm/min. pri výrobe strojov. ktoré využívajú zložený účinok elektrochemickej reakcie (ECM) a elektrického výboja ( E D M ) na uber materiálu vo vodných a m o k o c h hydroxidu sodného (NaOH) a dusičnanu sodného (NaNOj). že procesy kombinovaného opracovania sú v štádiu extenzívneho vývoja a výskumu. Názvy.2 Elektrochemické obrábanie ECM K výhodám procesov patrí. Predpokladá sa. arc je oblúk. povrch nie je tepelne ovplyvnený a proces nespôsobuje metalurgické zmeny v povrchovej vrstve sa môžu vŕtať otvory aj do dielcov vyrobených práškovou metalurgiou. nie je ujednotený názov. 19].37 porovnáva jednotlivé procesy z hľadiska presnosti hĺbeného otvoru. tieto materiály prestavujú pri výrobe dielcov klasickým mechanickým opracovaním (vŕtanie priechodzích a slepých otvorov.

.

je pre kombinované procesy z hľadiska nízkej intezity úberu materiálu menej vhodný 11].4. je ponorený v elektrolyte tak.katódy). ktorá prebieha medzi elektródami ponorenými v elektrolyte . ktoré svojim tepelným účinkom rozrušujú anódový film a vytvárajú na povrchu . Do skupiny kombinovaných procesov patrí aj tzv. anódomechanické rezanie ťažkoob rob i teľných materiálov. Častice odpareného materiálu sa usadzujú na dne nádoby s elektrolytom.37 Porovnanie presností hĺbenia otvorov „klasickými" ECM a EDM procesmi a kombinovaným procesom ECAM (zdroj [12J) Bhattacharyya. vzniká električka? vylioj medzi kafiídou fl Ďbrobkom (neyodivý rnateriáJ napr keramika). anódového filmu. ktorá vytvára na obrábanom predmete ochranný film. katódy a obrobku. Kombinované procesy EC sa využívajú pre vŕtanie otvorov. ktorý je spojený so záporným pólom. Obrobok. Výboj vzniká v mikromedzere danej mikronerovnosťami obidvoch povrchov.medenou katódou (nástroj) a anódou (pomocná medená elektróda s veľkou plochou) sa uvoľňuje plynný vodík na katóde. Elektrický výboj spôsobuje vznik koncentrovaného tepla v malom lokalizovanom priestore na povrchu obrobku. Vzdialenosť medzi katódou (nástrojom) a anódou (pomocnou elektródou) je 25 + 50 mm. tvarovanie drážok pre nevodívé alebo čiastočne vodivé keramické a kompozitné materiály [1]. Zdrojom napájania eklektického obvodu je jednosmerné pulzujúce napätie v rozsahu 70 * 90 V. že jeho vrchná časť je pokrytá 2 -ŕ 3 mm vrstvou roztoku. Obrábaný materiál je spojený s kladným pólom jednosmerného prúdu a je pritláčaný malou silou k otáčajúcemu sa kotúču. Pre tento proces bolo vyvinuté a úspešne používané zariadenie v bývalom Československu [18]. Za určitých riadených podmienok a ako dôsledok vysokého potenciálového gradientu následkom generovania vodíkových bublín. ktorý sa dotýka nástoja. Teplo vyvolá natavenie a následné odparenie materiálu. ktorý sa dotýka nástroja . Súčasne vznikajú v miestach mikrovyvýšenín na ploche ohrábanej súčiastky iskrové výboje. Ako elektrolyty sa používajú 20 * 3 0 % vodné roztoky NaOH a N a N 0 3 . Film bráni priamemu kontaktu obrobku s nástrojom. Anódovo-mechanickč obrábanie kovov je založené na tepelnom a elektrochemickom pôsobení na obrábaný predmet. Doloi a Sorkhel [1] zjednodušene popisujú úbcru nasledovne: Pri elektrolýze. Účinkom elektrického prúdu v kvapaline odlučuje sa kov z anódy a prechádza do tzv. Roztok NaCl bežne využívaný pre ECM. Na miesta dotyku nástroja a obrobku sa privádza v dostatočnom množstve špeciálna kvapalina.132 Progresívni' technológie prúdenie elektrolytu M| j u nástrojová elektrolyt äeleKtrikum ECM EM D ECA M Obr.

ktoré sa vykonávajú pomocou nevodivých nástrojov (brúsne kotúče a kamene).— — ~7* Eiaktrolyt Baktroiyt O b r . Z hľadiska technologických vlastností anódovo-mechanické obrábanie možno rozdeliť na dve hlavné skupiny. 4. Do prvej skupiny patrí rezanie materiálov. tým viac na nákladoch. ktorý' sa usadzuje na spodku nádrže. Množstvo odobratého materiálu za minútu závisi od napätia a intenzity prúdu.38 Rizikové faktory pri elektrochemickom opracovaní (spracovanépodľa [21]) Pri práci je potrebné dodržiavať predpísané bezpečnostné a hygienické predpisy s ochranou očí.1 anódy malé krátciy. superfinišovanie vonkajších valcových plôch. ' . ktoré je potrebné investovať do detoxikácie a zneškodňovania odpadu (kalu). vzniku elektrochemického kalu ako odpadového produktu.—— - _—s 1 = sa V . Do druhej skupiny patria operácie. 4.5 Vplyv E C M procesov na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Hlavné riziká vplyvu ECM technológií na životné prostredie vychádzajú z: • • používania elektrolytu (vodné roztoky solí a kyselin). 4. V závislosti od zloženia materiálu obrobku sa pri elektrochemickom opracovaní vytvárajú toxické zlúčeniny šesťmocného chrómu. Tieto chemické zlúčeniny sa absorbujú do hydroxidov kovov v elektrochemickom kale. od druhu obrábaného materiálu. Obr. od druhu použitej pracovnej kvapaliny. Z uvedeného dôvodu ekonomická efektívnosť elektrochemického procesu spočíva čim ďalej. dusičnany a čpavok. chromáty.— " ^ f f l manipulácia s elektrolytom . vložky valcov) a lapovanie resp. o č i a d ý c h a c í c h ciest ~ 3^ . Príkladom týchto operácii je honovanie vnútorných otvorov (valce spaľovacích motorov._ A -•• podráždenie pokožky.38 znázorňuje jednotlivé riziká spojené s ECM procesmi. Ako pracovná kvapalina sa najčastejšie používa roztok vodného skla.1. od tlaku nástroja na opracovaný predmet.Elektrochemické obrábanie ECM 1. . dusičnany a čpavok a k o p r o d u k t y elektrolýzy •4 nástrojová elektoda toxické výpary Obrobok L . spojené .2. pokožky a vdychovania výparov. prebrusovanie a leštenie nástrojov.

.

stream and Capillary drilling A S M . van Luttervelt. March. (1982). SME.. 17.P. Dearborne. (1997). Prikryl. ASM International. 16. March. 9. Feb (1991) pp. R. K. pp 145-154 1999 Bellows.M e t a l s Handbook .K. pp . J.2: 1. p. C : Machining piezolelciric ceramics an electrochemical spark machining (ECSM) process.1996 pp. Sathyanarayanan.L.39/2 (1989). R.665-672 Jain. (1976).P.cd. ASM International. Dckkyser.Metals Handbook . Annals of the CIRP Vol. W. B. 1983 . of Engineering for Industry.p. March.Machining. G. S.: Advanced Methods of Machining. Wydawnictwo naukowotechniczne. Agrawal. Monitoring and Control of Electrochemical Machining (ECM) ASME J. R. Vol.M. London. Srecnívasa Rao. Sorkhel. 9. ASME J. (1997). R. 3.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1981 McGeough. Vol 113.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.. S. BékéŠ. May (1993) pp.553-568 Tool and Manufacturing Engineers Handbook. Bratislava.M.1 Machining. 22.: Electro. Schnacker. V.N. Phillips. 20. Journal of Materials Processing Technology.: Obrábéní .. S. (1989) Lievestro. A. SVTL.: A Study of Wheel Wear in Electrochemical Surface Grinding. C. 216-223 Vigner.H. Singh.Led Newton. Annals of the CIRP Vo1.ed. Egger.573-582 Tônshoff. 5. 19.: Drilling without Drills. and Future Trends of. Annals of the CIRP Vol. 6. 21.448-462 Kalpakjian.. Warsaw.: Electrochemical Grinding ASM .E.: Electrochemical Machining. Buda. G. K. Vol. A. ASME J. Z. 6. Doloi. Búza. P.Comp. 11. American Machinist. ASM . Special Report 743.. J. Vol 114. Rajurkar.A. Vol. Led. 82 -93 Kaczmarek.9.. 6. (1986). (Písomná práca k ašpirantske skúške .: Teoretické základy obrábania kovov.Inc.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov. Addison-We s ley Pub. K. J..E. Chapman and Hall. Staelens.. ASM International.. Vol 58. 15. K. Kohls. J.: Experimental investigation into electrochemical discharge machining (ECDM) of non-conductive ceramic materials. Klocke.L. K.587 -607 Maňková.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Vol. of Engineering for Industry.: Manufacturing Engineering and Technology. Journal of Material Processing Technoogy Vol 95.: Current Slatus in. (1967) l.39/2/1975. March. R. Vol. 9. H. Progresívne technológie 2.. (1997).24-31 Taniguchi. Anals of the CIRP Vol. P..Machining. Newton. of Engineering for Industry.. Ultraprccison Machining and Ultrafine Materials Processing.35/2. T. Bhattacharyya. B.. pp. 32/2/1983 pp. Vol 115.l87 Buda. A.ed.134 Literatúra ku kapitole 4. I. F.Metals Handbook .: Experimental Investigation into Traveling Wire Electrochemical Spark machining (TW-ECSM) of Composites. 8. l.. 7. ASM International.Machining. D . 10. 6. Jain.vyd. pp. Snoeys.: Principles of Machining by Cuiting. 14.Machining. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Proccsesses Annals of the CIRP / Keynote Papers 1997.technický prñvodce SNTL Praha 1987.. Choudhary. (1988).. R. Feb (1992) pp. pp 5 3 3 . Phillips. J. Wei. 18. 13. E. 468 Rajurkar. B.vyd. J.B. N.Metals Handbook .K. Z. C. March.P. 6. 4.: Shaped Tube Electrolytic Machinig ASM . Y.. 75 -82 Ilhan.5 4 1 9. (1997). pp 542-547. 12. Vi. Abrasion and Erosion.ed.. Storer. pp. Kumar. J.

EBM. ECM) alebo dynamické (IBM) prebiehajúce na atomárnej úrovni. 4. Technickej verejnosti je tento názov známy. široký alebo úzky fokusovaný lúč obidva procesy sú tepelné procesy úberu materiálu.zaužívaný názov laserový lúč. je tepelný proces úberu materiálu prebiehajúci na vzduchu pomocou úzkeho bodovo fokusovaného lúča alebo širokého lúča. spracovanie lúčom chemicky a elektrochemický reagujúcich (reaktívnych) látok (ebemical and eleetrochemical beam processing). elektrón ión. ktorá sa zhoduje s potenciálnou bariérou . 5.5 ELEKTROTEPELNÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU 5 Elektrotepelné a/alebo tepelne procesy využívajú na uber materiálu ako primárny zdroj tepelnú energiu. Podľa typu častíc sa energolúčové procesy delia do 6. ako sú fótony. skupín: 1. plazma alebo chemicky a elektrochemický reaktívne atómy. spracovanie lúčom plazmy (plasma beam processing) je tepelný proces prebiehajúci na vzduchu alebo v ochrannej atmosfére. a EDM používa iskrový výboj s vysokou prúdovou hustotou a nízkym urýchľovacím napätím (100A v špičke impulzu a napätie niekoľko voltov). Procesy spracovania sú realizované ako tepelné (LBM. 3. spracovanie lúčom elektrónov (electron beam processing) zahrňuje: • lúč elektrického výboja (EDM) usmemý pomocou nástroja v dielektrickom prostredí • lúč elektrónov vo vákuu (EBM). EDM). Energetický lúč je definovaný ako usmernený tok extrémne malých energetických častíc. PAM.. spracovanie lúčom iónov (ion beam processing) je dynamický alebo reaktívny proces prebiehajúci vo vákuu. že energia potrebná na odstránenie atómu z povrchu obrobku musi byť väčšia ako energia mriežkovej väzby E b a musí existovať prebytok energie povrchovej bariéry Es. ióny.2. ktorú poskytujú vysokoenergetické lúče elektrónov. • plazmový lúč (PAM). uber materiálu sa deje chemickým rozpúšťaním. elektróny. 2. spracovanie lúčom atómov alebo molekúl (atom or molecole beam processing) použiva široký lúč častíc (atómy alebo molekuly) najčastejšie pre naparovanie tenkých vrstiev. Taniguchi (1989) ako prvý nazval tieto procesy ako energolúčové procesy. Opracovanie lúčom elektrónov použiva elektrónový lúč s vysokým urýchľovacím napätím pri nízkom prúde (10 kV. Odoberanie materiálu je výsledkom reakcie elementárnej častice energetického lúča (atóm. reaktívne (CM. Charakteristické pre energolúčové procesy je. ktoré prebiehajú na atomárnej úrovni je.. Do tejto skupiny patrí: • elektroerozívne spracovanie (EDM) • laserový lúč (LBM). 6. 1 mA).1 a 4.) na časticu (atóm) materiálu alebo účinkom zhluku častíc (atómov) na zhluk častíc (atómov). • elektrónový lúč (EBM) • iónový lúč (IBM). Podstatou procesov. spracovanie lúčom fotónov (photon energy beam processing) . Podrobne sú tieto procesy popísané v kapitole 4. fotónov iónov a plazmy. aj keď niekedy nieje celkom jasné. čo obsahuje. že úber materiálu sa deje zvyšovaním vnútornej energie atómov v povrchu obrobku.

.

pretože na vypudenie atómu z mriežky do okolia jc potrebné vyvinúť viac energie. Pre procesy tepelného natavenia. PAU odparovanie EBM. okolo 10 um. = G/2tt= 1. Energia väzby atómov pri atmosferickom tlaku je okolo 10 eV (1.4 nm) až po hodnoty veľkosti zrna materiálu. V A je molárny objem materiálu obrobku (m /mol). udáva Taniguchi (1989) hodnoty potrebnej minimálnej energie ó = 10. k d e d o p a d á lúč 1 0 * Ť -o10« Ť 1 0 9 106Ť 1 0 7 / 1 0 H 10ä-ŕ 10'J 1 0 3 -ŕ 1 0 Ä 1010 4. ] (na a t o m á r n e j úrovni) na j e d n o t k o v ý r o z m e r častice 10"-. táto hodnota sa blíži k hodnote teoretického strižného napätia i 5 .1 0 . odparenia a napravovania je špecifická energia 5 = 1 0 ° -^105 MJ/m 3 vyššia. ] (stredná hodnota) na p l o c h u .1010 N / m . Potom minimálna Špecifická energia Ô (J/m ) potrebná pre uber jednotkového množstva materiálu je vyjadrená vzťahom: 5 = (Eb+Es) N A / V A N A je Avogardovo číslo 6.. ktroých jc možné určiť orientačne rýchlosť úberu materiálu.8 v 1 0 7 CH a ECM A F M . Významom zodpovedá strižnému napätiu t s pri obrábaní rezaním alebo brúsením. Pre hrúbku vrstvy 1 pm (čo zodpovedá brúseniu) je T s = 1. 10"' 9 J). Pre porovnanie. pomocou. T a b .3 +• 0. čo zodpovedá oblasti presného frézovania. . venované v úvode vymenovaným energolúčovým technológiám.104 MN/m : .6. Nasledujúca tabuľka uvádza orientačné hodnoty týchto veličín. na jednotku plochy na makroskopickej úrovni.10 J MN/m 2 . sú prednostne zamerané na procesy úberu a delenia materiálov.022. to znamená. minimálna špecifická energia potrebná pre odrezanie hrúbky vrstvy 1 pm ocele je okolo ô = 10 3 MJ/m 3 .1 0 " 10"-. že hrúbka odoberanej vrstvy sa pohybuje rozmedzí 10"J -ŕ 10"3 um.EDM. (pre pulzujúci zdroj) 101*-.10 23 (atom/mol).136 3 Progresívne technológie povrchu. Hodnota strižného napätia je závislá na hrúbke odrezávanej vrstvy. Pre hrúbku odoberaného materiálu v oblasti atómovej mriežky.1 0 " ( p r e f ulzujúcl zdroj) 10" Ť 10. Tieto veličiny sú tiež označované ako hustota energie (W/nr). Dôležitými výkonovými ukazovateľmi energolúčových procesov sú príkon P m . pre chemické a elektrochemické opracovanie.: 1 0 1 10. Hodnota minimálnej špecifickej energie potrebnej pre odobratie materiálu musí byť väčšia ako suma väzbovej energie mriežky. 1 0 n 10=-ŕ 1 0 6 1G 9 mikroskopická P ä [W/m . vo vysokom vákuu asi 1 cV.. 1013 rýchlosť úberu materiálu [m/s] v=PmŕÔ 10/ 7 Ť 1 0 * široko meniteľné široko meniteľná 10-' Ť 1 0 ° 10.1.0. l Vstupná hustota energie (W/nr) na makro a mikro úrovni {spracované podľa Taniguchi (1989)) proces m a k r o s k o p i c k á Pm ľW/m . je strižné napätie T s = 0. na jednotkový rozmer častice na mikroskopickej alebo atomárnej úrovni. LBM. krehký a húževnatý l o m m í k r o o b r á b a n i e / brúsenie tavenie EBM. Pri energolúčových procesoch sa rozmery odoberanej vrstvy pohybujú od úrovne vzdialenosti atómov v mriežke kovu (asi 0.3.lu': 1 0 " -. 2 / 1 0 9 v 1 0 1 0 10. So zmenšujúcou sa hrúbkou odrezávanej vrstvy hodnota strižného napätia stúpa. a príkon P 3 .^ 10J MJ/nr.(). Minimálna Špecifická energia 5 je dôležitá hodnota v procesoch energolúčového spracovania. IBM IBM Nasledujúce kapitoly. Pre väčšiu hrúbku odrezávanej vrstvy.

musí byť z elektricky vodivého materiálu. ale sa klasifikuje podľa jeho technologických možností [1.1 Princíp technológie elektroerozívneho obrábania FJektroerozivne a/alebo elektroiskrové obrábanie je technologický proces.1. Z medzery (gap) medzi nástrojom a obrobkotn sú produkty elektrolýzy odnášané pomocou dielektrickej kvapaliny.1 Elektroerozívne obrábanie FJektroerozivne obrábanie (medzinárodné označenie EDM Electricai Discharge Machining) patrí v súčasnosti k dobre zavedeným progresívnym výrobným procesom. R. ale n i e j e s n í m v kontakte. keď prvý patent a teoretické základy elektroerozívneho procesu vypracovali roku 1943 B. V 70-tych rokoch sa zaviedlo delenie elektroerozívneho obrábania na [5. používaným zariadením a oblasťou priemyselného využitia.5. medzi ktorými prebieha výboj. takže len ťažko ho možno nazývať netradičným. . ako výsledok výskumu opotrebenia kontaktov elektrických spínačov. 26]: • hĺbenie. Veľmi malé častice (voľným okom neviditeľné častice . obr. kedy sa objavili prvé eleklroiskrové obrábacie stroje.mikročastice} vo forme dutých guličiek sú odstraňované z materiálu tavením a odparením. /. ktoré sú posúvané smerom do obrobku a vytvárajú požadovaný profil. Druhá elektróda (nástroj). alebo tvarové elektroerozivne obrábanie (EDM Sinking) • drôtové rezanie (WEDM Wťre Electricai Discharge Machining) • brúsenie (EDG Electricai Discharge Grinding). keď zaznamenal vznik kráterov na plochách kovov oproti vodivým elektródam. 5. Obrobok. ktorá medzi nimi prúdi. storočia.1. 30]: • etektroiskrové • elektroimpulzné • e lektrokon taktné • anodomechnické. Každá metóda sa líši počiatočnými technologickými charakteristikami. Lazarenknvová [15]. od parametrov obrábania a zdrojov impulzného toku existuje niekoľko spôsobov elekiroerozívneho obrábania. iskra a/alebo oblúk. tiež z vodivého materiálu.1 EDM 5. Elektroerozivne metódy obrábania vodivých materiálov sú založené na využití tepelnej energie. je umiestnená v tesnej blízkosti obrobku. pomocou rýchlo sa opakujúcich periodických impulzov iskrového výboja za prítomnosti dielektriká (kvapalne médium). Začiatok širšieho priemyselného využitia sa datuje do rokov 1950 až 1954. pri ktorom k úberu materiálu dochádza elektricky. Základy pre elektroerozívne obrábanie (niekedy používaný názov eleklroiskrové obrábanie) položil už v roku 1768 Sír Joseph Priestley. Pre technológiu hĺbenia sa používajú ako nástroje tvarové elektródy. V závislosti od druhu elektrického výboja.5. Priemyselne bol tento jav použitý až v prvej polovici XX. 13. tým sa dosahuje trojrozmerné obrábanie (3D). 11. na ktorú sa premení elektrický výboj vznikajúci medzi elektródami (nástroj a obrobok). ako dôsledok elektrického výboja. Lazarertko a /V. ktorý popisal jav clektroerózie. jedna z elektród. V súčasnosti sa elektroerozivne obrábanie nerozlišuje podľa vyššie uvedeného delenia.

.

^-"nastroja .T — F zapnutý cyklus 1— čas —*• X- ipiíkový prúd Obr. V ideálnom prípade každý impulz vyvolá iskrový výboj. zapnutý vypnutý cyklus —\ vypnutý cyklus -M—v prúd .doba deionizácie.doba ionizácie. je komplexný jav. Úbytok materiálu z elektródy prebieha počas ionizácie . Jednosmerné napätie privádzané do obvodu s odporom R a kapacitou kondenzátora C (tzv.5.zvyškový čas. ktoré sú v určitej vzdialenosti od seba. klasický Lazarenkov RC obvod) vytvára v krátkych impulzoch výboj medzi katódou a anódou.5.2 Typický priebeh impulzov pri E D M Zapnutý cyklus a špičkový prúd určujú energiu výboja prúd JV J čas.138 Progresívne technológie servopohon posuvu JJJJJI držiak . c .2 znázorňuje typický priebeh impulzov.01 až 0. p r í v o d dielektriká ' i s krovy výboj " f c •R n a d r ž L : : prípravok obrobok Obr. OBR. Vzdialenosť medzi elektródami potrebná pre vznik výboja býva v rozmedzí 0. ktoré sú ponorené v kvapalnom médiu (dielektriku).1 Princíp zariadenia pre elektroerozívne obrábanie [3] Proces vzniku elektrického výboja medzi dvoma elektródami.5.3 Profil jediného impulzu pri EDM a .4 mm [1]. b . d . Obr.doba výboja.5.

1 s až 0.j. ich princíp a odlišnosti sú stručne charakterizované v ďalšom. že natavený kov je vymršťovaný do dielektriká. stupeň kontaminácie . Elektrodynamické sily a spád vnútorných napätí následkom teplotného poľa zapríčiňujú.0001 sekundy). Elektrický oblúk dosiahne teplotu 3 600 až 4 000°C za 0.. tvar a elektródy sú z vodivých materiálov. Doba prerušenia napätia musí byť dlhšia ako doba deionizácie. Používajú sa aj obvody bez kondenzátora. vznik výboja a deionizáciu častíc.001 až 0. aby sa zabránilo plynulému iskreniu v jednom bode. Parametre. J Elekíroerozívne obrábanie EDM-WEDM i 39 Výsledkom výboja je krátkotrvajúca koncentrácia elektrickej a mechanickej energie elektrónov na anóde. používajú sa ešte systémy elektroimpulzného obrábania a elektrokontaktného obrábania. čím sa zaručuje určitý pomer medzi kapacitou a hodnotou intenzity prúdu. • Dielektrická kvapalina . ktorá sa vybije vo forme silného iskrového výboja. Obvod s kondenzátorom tvorí základ pre elektroiskrové opracovanie kovov. .1 ms.jeho chemické a ťyzikálne vlastnosti.5. pracovná vzdialenosť medzi elektródami.jej chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti. intenzita a spôsob prúdenia dielektrickej kvapaliny.5. ale aj katódy. Profil priebehu impulzu napätia a prúdu v závislosti na čase na obr. trvanie výboja (0.25 až 600 mikrofaradov (pF). Okrem elektroiskrového obrábania. ktoré charakterizujú proces elektroerozívneho obrábania. Intenzita prúdu má vplyv na výkonnosť procesu. vznik vysokej teploty v bezprostrednej blízkosti výboja. V mieste výboja sa tvorí charakteristický kráter (crater). pričom ich tvrdosť môže byť opracovaného materiálu.jej chemické a fyzikálne vlastnosti. V takom obvode vzniká pri určitej vzdialenosti elektród elektrický oblúk a nie iskrový výboj. riadiaci systém a stupeň automatizácie. Jeho úlohou je akumulácia elektrickej energie. Prúdová intenzita nabíjaného prúdu sa meni s odporom. výsledný tvar a tvar výboja. ktorého princíp je popísaný vyššie a v ďalších kapitolách. energia rozmery. Kráter tvorený jediným výbojom sa považuje za guľový segment a charakterizuje sa priemerom a hĺbkou.výsledný impulzu a frekvencia výboja. tiež označovaný ako jamka (pil alebo meniscus).jeho tuhosť a stabilita. • Technické a ekonomické ukazovatele EDM procesu: • • • • Intenzita objemového úberu materiálu. sú: • Zariadenie pre EDM (stroj) . natavenie a dokonca odparenie kovu z anódy. Čas obrábania.01 ms [30]. produktmi erózie. • • Tvorenie výboja t. Prerušenie (pokles) napätia umožní nataveným časticiam ich vymrštenie z krátera a odplavenie prúdiacim diclelctrikom. kapacita prietoku dielektriká.1 ms až 0. Základom klasického elektrického RC obvodu je kondenzátor. Relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy. Geometria a vlastnosti povrchovej vrstvy po opracovaní. Materiál obrobku . kým iskrový výboj teplotu 10 000 °C za 0. elektrické podmienky vzniku výboja . Pojem elekíroerozívne obrábanie a elektroiskrové obrábanie sa pri vysvetľovaní bude používať ekvivalentne. Prítomnosť dielektriká napomáha ionizácii toku nabitých častic. Nástrojové menšia ako tvrdosť rozmery. Nástrojová elektróda . V elektroiskrových zariadeniach sa používa kondenzátor s kapacitou 0.3 ukazuje dĺžku trvania ionizácie častic.

.

Dôležitú úlohu v zariadeniach pre elektroiskrové obrábanie má systém riadenia. Tento spôsob obrábania je označovaný tiež ako „no-wear EDM" t. sa pri tomto spôsobe 3 dosahujú podstatne vyššie úbery. a tým sa vytvára mechanické budenie alternujúcich impulzov. pri tlaku dielektrickej kvapaliny 138 kPa a vzdialenosti elektród do 0. pôsobia hydraulické sily zabezpečujúce plynulé prúdenie dielektriká medzi nástrojom a obrobkom. frézovaniu a v menšej miere i rozrezávaniu.5. Pre zabezpečenie stabilnej Šírky medzery sa používajú servomechanizmy na báze jednosmerných krokovacích motorov alebo elektrohydraulických servovcntilov. Maximálna rýchlosť úberu pri elektrokontaktnom frézovaní je vysoká a môže dosahovať hodnoty až I mil. Zásobník dielektrickej kvapaliny spolu s čerpadlom. Opotrebenie nástrojovej elektródy je menej ako 1 %. čistiacimi filtrami a s chladiacim zariadením je uložený obvykle v základoch stroja. R á m stroja. napr. kde amplitúda. mmVmin alebo 500 kg/h [30].1. Mechanizmus regulácie pohybu elektródy umožňuje dodržať medzi elektródami veľmi úzku medzeru a je schopný ju rýchle rozšíriť. Zdrojom energie býva obvykle transformátor o výkone desiatok až stoviek kW. Využíva oblúkový výboj a malý počet impulzov v rozmedzí 50 až 500 Hz. čo spolu s nutnosťou rotácie nástroja obmedzuje použitie tejto metódy. Tlak dielektriká závisí na veľkosti plochy pracovných elektród. 5. Nástrojová elektróda (kotúč alebo disk) sa otáča. nádrže s dielektrickou kvapalinou a príslušným čerpacím a chladiacim systémom a z generátora na tvorenie elektrických impulzov. je potrebné vyvinúť silu okolo 8 900 N. polarita. Elektrokontaktné obrábanie je tiež spôsob elektroiskrového obrábania. na odstraňovanie nečistôt z povrchu ingotov pred valcovaním. Na druhej strane. V ráme stroja sú uložené všetky ostatné časti ako: pracovný suport s nástrojom.1. pre elektródu s celkovou plochou 645 cm". To je dôležité najmä pri jemnom dokončovacom obrábaní. zodpovedajúca veľkému výkonu. pri výrobe tvárniacich nástrojov). ktorý má obvykle tvar písmena C. Jeho podstatou je odporové odtavovanie materiálu obrobku. ktoré vyžadujú dostatočnú tuhosť stroja. K. Elektroimpulzné obrábanie je vhodné pre opracovanie rozmerných obrobkov a pre hrubovacie operácie. s minimálnym opotrebením nástrojovej elektródy. pracovný stôl na upínanie obrobku a manipuláciu s ním a tiež nádrž na dielektrickú kvapalinu. pracovného stola pre upnutie obrobku. doba trvania impulzu. tuhosť a stabilitu aj napriek tomu. frekvencia a tvar impulzu nie sú závislé na dobe obrábania a na fyzikálnom stave eróznej medzery [30]. Zdrojom pracovného prúdu je impulzný generátor. ktorý zabezpečuje dodržanie vzdialenosti (medzery) potrebnej pre vznik výboja. Používa sa pre obrábanie podobné sústruženiu. na oddeľovanie polotovarov a k podobným hrubým operáciám. ale drsnosť a presnosť rozmerov je pri kvalitatívnom porovnani horšia. Nositeľom energie sú ióny. pretože napr. V porovnaní s elektroiskrovým spôsobom. Táto technológia sa používa tam.j.4 sa skladá z rámu. ktorý využíva oblúkový výboj vhodného tvaru a časového priebehu.140 Progresívne technológie Elektroimpulzné obrábanie je spôsob elektroiskrového obrábania. musí mať dostatočnú geometrickú presnosť. Uber materiálu nastáva rozmerovým roztavovanim. Rozmerová i tvarová presnosť je nízka. Zapojenie nástrojovej elektródy je na plus (+) pól a obrobku na mínus (-) pól. tomuto účelu sa používajú zvlášť skonštruované impulzné nezávislé generátory. kde sú vysoké náklady na nástrojové elektródy (napr. Regulácia popritom zabezpečuje najmenšie . suportu s nástrojom. že v procese nepôsobia mechanické sily a zaťaženie. až 25 000 mm /min.1 Zariadenie p r e elektroiskrové opracovanie Zariadenie (stroj) pre elektroiskrové obrábanie podľa obr.03 mm [26]. potrubím.

z d r o j D. hydraulický valec . napájanie eleklrohydraulický servoventll upinacia doska nástrojová elektróda Čerpadlo o b r o b o k (+) JsmerP0SUVU základy stroja zásobník dielektriká 1 zásobník hydraulickej kvapaliny Obr. c) obvod s transformátorom pre elektroimpulzné generátory. Každé prerušenie potrebného na dokončenie danej operácie. (zdroj:[26J) .kondenzátor. Podľa charakteru zaťaženia a reakcie generátora na zaťaženie sa delia na: generátory' s nízkou frekvenciu výbojov. generátory na relaxačnom princípe s vyššou frekvenciou výbojov. Najdôležitejšou časťou stroja je generátor elektrických impulzov.5. T • transformátor Ose .f r e k v e n č n ý oscilátor Tr .d i ó d a .m i k r o p o č í t a č Obr. d) obvod s tranzistorom. e) obvod riadený mikropočítačom. b) obvod s frekvenčným oscilátorom. ktorý určuje a ovplyvňuje hlavné technologické a kvalitatívne parametre elektroerozívneho obrábania.4 Prvky zariadenia pre elektroiskrové obrábanie [26] N -nástroj. regulovaný elektronický. mikropočítač riadi všetky parametre výboja.5 Druhy elektrických obvodov generátorov impulzov pre elektroiskrové zariadenia a) jednoduchý obvod z kondenzátorom C. 0 • obrobok C .tranzistor PC .5.1 Elekiroerozívne obrábanie EPM-WEDM znamená zodpovedajúce predĺženie 141 času prerušovanie sledu výbojov.5. Z .

.

ako vodné sklo. a preto je potrebné venovať pozornosť jej voľbe. • Musí mať malú viskozitu (32 34 SSU) [26] a dobrú zmáčavosť.m'1 a doporučuje sa pre jemné obrábanie [22]. kaolínová emulzia a rôzne soľné roztoky. zníženie opotrebenia nástroja a vyššiu akosť povrchu. Dielektrická kvapalina má dôležitý vplyv na celý erozívny proces. ktorá je vhodná z hľadiska požiarnej bezpečnosti.1. pri ktorých amplitúda doby trvania impulzov.01 mm) aby prechod prúdu medzi obidvoma elektródami vyústil do výboja. Skoro všetky tieto vlastnosti majú ľahké strojné alebo transformátorovč oleje. aby nedochádzalo k vzplanutiu. . • Nesmie podliehať chemickým zmenám.5. • Pri práci nesmú vznikať jedovaté a výpary a nepríjemný zápach. V bývalom Československu ich vývojom a výrobou sa zaoberal Vývojový ústav mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom (VUMA). Najznámejšie európske firmy sú AGIE. musi byť stála. Deionizovaná voda má nízku vodivosť okolo 2 až 5. aby zamedzovala vzniku korózie. Locamo a Charmilles Ženeva (Švajčiarsko). Najnovšie sa používa deionizovaná destilovaná voda. silikónový olej a dielektriká na báze vody. Pevnofázové zdroje napájania umožnili používať rôznu polaritu na elektródach tak ako je to v systéme elektroimpulzného obrábania.142 Progresívne technológii' Najnovšie sa používajú impulzné generátory nazývané ako nezávislé generátory. • Musí zabezpečovať ochladzovanie elektród a odoberaných mikročastíc triesky. ako aj pri požiadavkách na vyššiu intenzitu úberu materiálu. Výbojové napätie je variabilné podľa typu obvodu. • Musí byť chemicky neutrálna. • Musí mať dostatočne vysokú teplotu horenia. Na kvapalinu sú kladené nasledujúce požiadavky [1. frekvencia a tvar impulzov nezávisí na dobe obrábania a na zaťažení. ktoré je spravidla elektricky ne vodivé ako petrolej. nízkej ceny a nízkej viskozity a zároveň chemicky nereaguje s uhlíkom. Druh prostredia pôsobiaci na povrch obrábaného materiálu má niekedy aj chemické účinky.1. Obr. 5. a. najmä obyčajný petrolej. polarita. g.5 ilustruje typy používaných zdrojov elektrických impulzov (generátory impulzov) od jednoduchšieho elektronického regulačného obvodu až po mikropočítačom riadený obvod. ktoré prevažne tvorí kvapalina nazývaná dielektrikum. Používa sa tiež kerozín. AEG.10"' 6 S. a polo vodivé. má vplyv na vznik elektroiskrového výboja. Krupp a Siemens (NSR). potrebné pre zabezpečenie obrábania a zároveň monitorizáciu podmienok obrábania elektroiskrovým výbojom. 22. aby sa rýchle obnovovala izolácia po výboji. Silikónový olej a jeho zmesy s petrolejom dávajú vynikajúce výsledky pri obrábaní titánu. • Musí zabezpečovať dobrý odvod (odplavenie) eróznych splodín zo zóny úberu materiálu. Elektroerozívne stroje sa vyrábajú asi v 13 štátoch sveta. Mikropočítačom riadený obvod umožňuje riadenie všetkých parametrov výboja. V priemyselných zariadeniach sa však najviac využíva petrolej. Pracovné prostredie. olej a vzduch. Wickmantd Coventry (Veľká Británia).2 Dielektrická kvapalina Elektroiskrový výboj medzi elektródami prebieha v rôznom pracovnom prostredí. ktorý umožňuje dobrú kontrolu výboja. ľahko vyrobiteľná a lacná. 5. pri relaxačných obvodoch býva 60 + 300 V. 26]: • Musí zabezpečovať potrebnú vzdialenosť medzi elektródami (môže byť menšia než 0. Z hľadiska rôznorodosti druhov priemyselne používaných strojov existuje asi 85 až 110 rôznych typov.

Stabilizácia teploty sa vyžaduje pri presnom obrábaní.3 0. J Elektroeroz. Vysvetľuje sa to tým.33 J.5. Nevýhodou tohto systému je vznik kužeľovilosti stien (overení) vytváraného profilu. že s pribúdajúcou energiou výboja sa medzera medzi elektródami zväčšuje. . pokiaľ nie sú rýchle odstraňované. obr. (v obrobku musí byť predvŕtaný otvor) obr.b. Dôležitou podmienkou stabilizácie erozivneho procesu je rýchle odplavovanie produktov erózie a zároveň obnovovanie čistoty dielektrickej tekutiny v oblasti opracovania. Prúdenie dielektrickej kvapaliny hrá z vyššie uvedených dôvodov významnú úlohu v procese EDM. Vhodné prúdenie je zabezpečované rôznymi čerpacími systémami. najmä pri hĺbení hlbokých a tvarovo zložitých profilov. Pri 2 až 4% -nom znečistení.8a.4 ransformatrovy otej I E . alebo cez nástroj.b. Krivka 1 je pre energiu výboja 0. Teplota dielektriká pri elektroískrovom obrábaní dosahuje 60 až 80°C. Pevné odpadové produkty bývajú zachytené na opracovanom materiále alebo pracovnej elektróde. Na obr. je zaznamenaný pokles o 30 až 40% normálnej účinností.04 0. v niektorých prameňoch [ 1. • systém vstrekovania a prúdenie kvapaliny zo spodnej časti alebo z hornej časti obrobku.ivne obrábanie EPM-WEDM 143 Na obr. kde vytvárajú izolačnú vrstvu a zabraňujú elektroerozivnemu procesu.1 v * strojov v m 1 olei y i = 033 J -—• .06 0. .6 Vplyv teploty dielektriká na uber materiálu (zdroj: ¡30}) Obr.5.5. 26] popisovaný ako reverzný systém prúdenia.33 L Diagram ukazuje všeobecnú povahu tohto vplyvu.08 0. Plyny. Pri hrubovaní a opracovaní rozmerovo veľkých dielcov sú pevné častice odplavované dielektrickou kvapalinou a zachytávané v spodnej časti nádrže ako kal.2 0. takže odpad je možné ľahšie odstraňovať a dielektrikum sa v mieste výbojov natoľko neznečistí.02 0 q < 0. majú rovnaký účinok. Tieto odpadové produkty môžu byť vo forme kompaktnej látky alebo plynu.7 Vplyv stupňa znečistenia na hodnom úberu materiálu pre rôznu vybíjaciu energiu Wi (zdroj: [30]) Úlohou dielektriká je aj odplavovanie produktov erózie. 5. najmä pri malej energii výboja (krivka 1).1 0. krivka 2 pre transformátorový olej a krivka 3 pre strojový olej.53 V w 3. Krivka I je pre petrolej. Pri znečistení do 2% sa účinnosť výrazne nemení. jeho chladenie však nieje vždy podmienkou.6 je diagram závislosti úbem materiálu na druhu dielektrickej kvapaliny pri rôznej teplote. Jpeiroiei — j 0.5. ktoré zachytávajú častice veľkosti 2-^-5 um.7 je vplyv znečistenia dielektrickej kvapaliny na účinnosť procesu.9a.3 0. Obnovovanie čistoty je obyčajne zabezpečené filtráciou dielektrickej kvapaliny cez kazetové filtre. — 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 Teplota T [°C] 0 5 10 15 20 Stupeň znečistenia dielektriká [ % J Obr. krivka 2 pre 3. Medzi najrozšírenejšie patri: • systém prúdenia kvapaliny nasávaním cez obrobok.5. 5.

.

používa sa pri obrábaní plytkých profilov a tvarov.144 • Progresívne technológie systém prúdenia ponorením. Náklady na elektródy predstavujú podstatnú časť prevádzkových .8 Prúdenie dielektrickej kvapaliny systémom nasávania cez a) obrobok b) nástroj. priemerné.1. kde nie je potrebné zabezpečiť výrazné prúdenie kvapaliny. Moderné elektroerozívne stroje využívajú na zlepšenie účinnosti odplavenia eróznych produktov z medzery medzi elektródami vysokofrekvenčné vibrácie [8]. nepriaznivé až po veľmi nepriaznivé alebo obzvlášť nepriaznivé prúdenie.10. má aktívnu úlohu v procese elektroiskrového obrábania. Chladenie elektród a odplavovanie splodín erózie je zabezpečené pri relatívnom vzájomnom pohybe elektród vibráciou alebo cyklickým prerušovaním impulzov. obi. (zdroj: McGeotigh[22]) Spôsoby prúdenia dielektrickej kvapaliny klasifikoval Benger. aj keď nie je v priamom kontakte s obrobkom. ale na optimálnu prevádzku stači ponorenie dielca do dielektrickej kvapaliny [26]. 5.5.5. ako veľmi dobré.elektróda Obr. dobré. nástroj .3 Nástrojové elektródy a ich opotrebenie Nástrojová elektróda.1. (J973) [26] slovným označením á diagramom vzájomnej polohy a tvaru elektród.

5.grafitovej kompozície. vysoký bod tavenia. liatiny. Grafit je dobre obrobiteľný materiál a má vhodné charakteristiky pre EDM obrábanie. mosadze a med* . Nástrojová elektróda. že erózne splodiny. ocele. Pri brúsení a rezaní sa používajú elektródy / liatiny. . znečisťujú zariadenie. ktoré vznikajú jeho opotrebovaním. pretože zahrňujú náklady na materiál elektródy.! F.lektroeru7. M e ď ako materiál elektród jc dobre odolná voči erozívnemu opotrebeniu a jej použitie jc hospodárne. ktoré odporúčal Beiiger (1973) [26] obzvlášť nepriaznivé Hje>ako 10 x D Základné požiadavky na nástrojové materiály elektród sú: • • • elektrická a tepelná vodivosť. Je vhodný pre opracovanie ocelí. Najviac rozšíreným materiálom elektród je grafit pre elektroiskrové a elektroimpulzné technológie. veľmi d o b r é dobré priemerne nepriaznivé veľmi nepriaznivé Obr.10 Diagram pre klasifikáciu prúdenia dielektrickej kvapaliny pri elektroiskrovom obrábaní.5. Jeho nevýhodou jc. údržbu a obnovu opotrebovaných elektród.grafitovej kompozície (lisovaný prášok grafitu medi a olova).5 pm [26]. ktorá sa obvykle pripája na záporný pól obvodu. meď . Pri opracovaní otvorov sa používajú elektródy z medi. spôsob výroby. a pre jemné dokončovanie povrchov s drsnosťou Ra pod 0. predovšetkým vysokú teplotu tavenia okolo 3000"C. je z rôznych materiálov.ťvne obráboniľ EPM -WEDM 145 nákladov. najmä karbidu volfrámu. Odporúča sa pre obrábanie karbidov. jednoduchá vyrobiteľnosť aj tvarovo zložitejších profilov konvenčnými technológiami. tiež sa používajú elektródy z hliníka a mosadze.

.

vhodný pre elektródy. Youngov modul pružnosti.3 275 Pri kvantitatívnom a kvalitatívnom hodnotení opotrebenia nástroja sa určujú hodnoty úbytku materiálu z kľúčových miest tvarových elektród ako je hrot.3 94. Obr. pre jemné práce s obzvlášť nepriaznivými podmienkami prúdenia dielektrickej kvapaliny. Odolnosť nástrojového materiálu voči opotrebeniu je daná jeho fyzikálnymi vlastnosťami.2 mm. ich cena je však v porovnaní s medenou elektródou 18 až 100 krát vyššia (ak cenový faktor medenej elektródy je hodnotený čislom 1) [1].2 0.5.2 41. kde opotrebenie elektródy neovplyvňuje výrazne rozmerovú presnosť. Relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy vyjadrené v percentách je dané pomerom úbytku objemu elektródy VE k úbytku objemu obrábaného materiálu V m [11]: . u nás sa používa označenie elektroimpulzné obrábanie. a dokončovať na požadovaný tvar sústruženim.55) opotrebenie nástrojovej elektródy predstavovalo 40 -ŕ 60 % z celkového objemu. Najmä v prípadoch. pri ktorom hodnoty úbytku elektródy sú menšie ako 1 %. Jednu z technologických obmien EDM charakterizovanú malým opotrebením nástroja.11 znázorňuje charakteristické oblasti opotrebenia a používanú terminológiu pre hodnotenie.wolfrámové a striebro . tvorí aj tzv.3 29. Wolfrám sa používa pre špeciálne účely hĺbenia veľmi malých otvorov s priemerom do 0. ktorý ovplyvňuje ekonomické hľadisko rozhodovania ojej použití. Určuje sa tiež celkové opotrebenie nástrojovej elektródy ako intenzita úbytku objemu. Napríklad pri obrábaní kalenej ocele môže opotrebenie medenej elektródy dosahovať až 30 % z úbytku materiálu obroboku. frézovaním alebo brúsením. Meď .1 16. elektroiskrové opracovanie bez opotrebenia.146 Progresívne technológie Mosadz je dobre obrobiteľný materiál. Tab. Čím má materiál vyšší bod tavenia. Vhodným spôsobom výroby sa javí aj drôtové rezanie (Wire EDM). Opotrebenie nástrojovej elektródy pri EDM technológiách je dôležitý faktor. môžu vyrábať niektorým z obvyklých spôsobov.5. bočná strana a hrany.5 48. tepelnú vodivosť. Použiva sa pre hĺbenie úzkych otvorov a pre vŕtanie. Hodnoty fyzikálnych vlastností vybraných materiálov pre nástrojové elektródy sú v tab.1 34 241 5.1. podľa tvarovej zložitosti. ak sa obrába oceľ grafitovou elektródou [11]. ako je presné liatie a liatie pod tlakom. Samozrejme za predpokladu optimálnej voľby dvojice materiálu nástroj/obrobok.6 16. tým je jeho odolnosť voči opotrebeniu vyššia.5.1 Fyzikálne vlastnosti vybraných materiálov pre nástrojové elektródy (podľa [26]) Materiál Grafit Meď Wolfrám Železo Bod tavenia B o d varu Tepelná vodivosť (Ag = 100%) Elektrická v o d i v o s ť (Ag = 100%) Pevnosť [N/mm ] 5 M o d u l pružnosti [ M / m m 2 x 103] = 3 000 1 083 3 390 1 535 m [°C: >4 000 2 580 > 5 930 >2 800 30. uvádzané v anglickej literatúre ako no-wear EDM [26]. Poissonovo číslo a čim nižši koeficient lineárnej tepelnej rozťažnosti. ale v porovnaní s medenými alebo grafitovými elektródami sa rýchlejšie opotrebováva. Opotrebenie sa objavuje najskôr na hranách elektród. kým pri opracovaní spekaného karbidu (materiál s nízkou tepelnou vodivosťou) dosahuje opotrebenie tej istej elektródy až 80 % [30]. Elektródy pre EDM sa.wolfrámové materiálové kompozície sa používajú pre špeciálne účely hĺbenia úzkych drážok a otvorov.9 124 351 186 I 96. V počiatkoch priemyselného používania EDM technológie (v rokoch 1950 . kým v súčasnosti na moderných hibiacich strojoch dosahuje menej ako 1%.

vysoká hustota prúdu a pod. čo je znázornené na obr.5. opotrebenie bočnej strany L opotrebenie hrany U konečná hrana nástroja počiatočná hrana nástroja hrubovanie štvorcového otvoru Obr.14.). iii) v dôsledku termických vplyvov (vysoká teplota pri výboji. Obr.1) dochádza k zvýšeniu úbytku materiálu z obrobku a nepriamo aj k zhoršeniu drsnosti opracovaného povrchu.1. v) v dôsledku mechanických nárazov Čiastočiek oddelených od obrábaného materiálu. ktoré sa tvoria v ľubovoľnom bode medzii) . tým menšie je relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy.1) K opotrebeniu elektród dochádza jednak vplyvom pôsobenia erozívnych impulzov a jednak vlastnosťami materiálu elektród [ 11. Podobné výsledky hodnotenia opotrebenia nástrojovej elektródy pri EDM obrábaní keramických materiálov uvádzajú König. / Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 147 \y nastroj (elektróda) opotrebenie hrotu L.13.12 ukazuje vplyv zmeny elektrických parametrov.5. 1 0 0 % (5. Levy a Panien [13. vii) chyby v materiále elektródy (pórovitosť alebo štruktúra).5. vi) v dôsledku nepriaznivých pracovných podmienok (nepriaznivé prúdenie dielektriká. obr. Dauw.2 Mechanizmus ú b e r u materiálu Pri elektroiskrovom spôsobe obrábania dochádza k úberu materiálu vplyvom teploty a erózie pri vzniku rýchleho sledu iskrových výbojov. nepravidelný ohrev elektród v priebehu výboja). že čím vyššia je intenzita pretekajúceho prúdu vo výboji. časovej dĺžky impulzu a špičkových hodnôt prúdu. ii) v dôsledku kolísania prúdu výboja alebo vplyvom polarity výboja sa rozrušuje povrch elektródy. 14].5. i v) v dôsledku mechanických nárazov spôsobených kavitáciou. (zdroj: Metals Handbook s t u p e ň o p o t r e b e n i a hrotu = ap/Lv s t u p e ň o p o t r e b e n i a hrany = ap/U s t u p e ň o p o t r e b e n i a b o č n e j strany = aa/U hĺbka rezu a P mv = ^ . na priebeh relatívneho opotrebenia nástrojovej medenej elektródy. 30] a to z nasledujúcich dôvodov : v dôsledku vysokej hustoty elektrónov vo výbojovom povrchu dochádza k oddeľovaniu jednotlivých iónov alebo celých čiastočiek kovu. Zo závislostí vyplýva. že podľa vzťahu (5.11 Charakteristiky opotrebenia nástrojovej elektródy. To znamená. 5.5.

.

0. Obyčajne základom vysvetlenia úberu materiálu je popis vzniku výboja medzi elektródami a jeho elektrické a tepelné účinky na povrch materiálu.5. Levy.12 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy (zdroj McGeough [22]) Obr.1 mm) dochádza medzi elektródami vplyvom pulzujúceho elektrického poľa k výboju. ŕ -'/ y _' ' j| / 1G A T' jt l / \ ' s / -ti |5.s] 1000 1 10 100 Dĺžka impulzu ľjjsj 1000 Obr. Duuw. U 1 10 100 Dľžka impulzu [u. ktorá v konečnej fáze spojí katódu a anódu kanálom výboja. nie je ešte stále jednoznačné a spoľahlivé.15 je znázornený princíp vzniku výboja a jeho účinok na povrch materiálu.14 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy pri elektroiskrovom hĺbení keramického materiálu (zdroj: König. Panien [13]) 10 100 1000 Trvanie impulzu t [LIS] Vysvetlenie mechanizmu úberu materiálu elektrickým výbojom aj napriek širokému priemyselnému využívaniu EDM metód. Existuje viacero teórií. V určitej vzdialenosti A (0.5.5. V kanále výboja odovzdávajú elektróny a . Pri opakovanom procese sa zvyšuje intenzita výboja a vzniká sekundárna lavína elektrónov. ktoré vychádzajú z rôznych prístupov.001-f. ktoré sú urýchľované smerom k anóde. kde je najsilnejšie elektrické pole. Na katóde vzniká lavína elektrónov. Materiál je natavený a následne odparený zo zóny výboja. Záporne nabité elektróny narážajú na neutrálne atómy dielektriká a vyvolávajú jeho ionizáciu. 10 jdc iv á äfíčka 5D A 30 A -1 15 A M - / f // *' 7/ .148 Progresívne technológie elektródového priestoru. Na obr.13 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na priebeh dosahovanej drsnosti povrchu (zdroj McGeough [22]) Obr.5.

Lokálna teplota povrchu elektród dosahuje hodnoty vyššie ako bod tavenia materiálu [1.5. ktoré sprevádzajú elektroiskrový výboj a uber materiálu. Obr. Intenzívne elektrické pole medzi dvoma elektródami ponorenými v dielektrickej kvapaline. . voľných elektrónov. / Elektroeroz. Toto vymrštenie alebo odparenie je sprevádzané vznikom plynových bubliniek a charakteristického kráteru na mieste výboja. následkom čoho vzniká vysoká teplota.J7. kladných iónov. V dôsledku vysokej teploty a následného odparovania dielektriká narastá v plazmovom kanále výboja tlak až na hodnoty 2 000 MPa. ktoré priťahuje ióny k osi kanála výboja. Keď polarizácia dosiahne určitú hladinu nasýtenia. 22]) Takýto vysoký tlak obmedzuje odparovanie žeravého kovu.16 ukazuje detail troch základných fáz. pár nataveného kovu oboch elektród a plynov chemického rozkladu dielektriká. Vznikajúci tepelný tok nadobúda hodnoty |: 1 okolo I 0 W. Toto usporiadanie má za následok pokics odporu dielektrickej kvapaliny a nárast prietoku prúdu až na hodnoty 10 7 -f 10B A/s [26].ívne obrábanie EDMm-\VEDM 149 kladne nabité ióny svoju kinetickú energiu vo forme tepla časticiam povrchu anódy a katódy. keď napätie klesne. Po prerušení impulzu. Teplota vkanále dosahuje hodnoty 8 000 -ŕl2 000 "C. I 5 Mechanizmus vzniku výboja pri eiektrocrozivnom opracovaní a jeho účinok na uber materiálu (spracované podľa [15. Vysoko intenzívny prietok prúdu ďalej ionizuje výbojový kanál a vytvorí sa silné magnetické pole. vyvolá polarizáciu molekúl a iónov dielektrickej kvapaliny. tlak v kanále takisto náhle poklesne a žeravé čiastočky kovu sú vymrštené z povrchu. 5. Detail vzniku výboja a priebehu napätiu medzi elektródami ukazuje obr.5. ktorá natavuje a odparuje čiastočky kovu.m' vo veľmi krátkom časovom intervale (0. 21. ktoré sú od seba vzdialené veľmi úzkou medzerou A. A) a) doporučená vzdialenosť medzi elektródami b) vznik i s k r o v é h o v ý b o j a c) vznik elektrónovej lavíny d) vy m rš tenie č i a s t o č i e k kovu z p o v r c h u a vznik krátera B) a) vznik lavíny e l e k t r ó n o v na k a t ó d e b) ionizácia prostredia v medzere medzi elektródami c) vznik sekundárnej laviny d) vznik k a n á l u v ý b o j a katóda O b r . 5 .22]. V mieste výboja vzniká plazmový kanál zložený z ionizovaných častíc. vyvolá to v elektrickom poli snahu o usporiadanie kladných a záporných Častíc v prúde výboja. Okolo osi sa hustota iónov zvyšuje.1 * 2 000 ps).

.

Polarita elektród má dôležitú úlohu pri úbytku častíc materiálu z elektród. čo je spojené s opotrebením nástrojovej elektródy a intenzitou úberu materiálu. uzavrie sa jeden cyklus spôsobujúci úbcr materiálu. ale s rôznou veľkosťou a intenzitou. že tepelné procesy a tavenie kovu na anóde sú určujúce javy procesu erózie elektrickým výbojom.16 Postupné štádiá vzniku výboja pri EDM [26] a) polarizácia molekúl a iónov dielektrickej kvapaliny b) usporiadanie kladných a záporných častíc v prúde výboja a nárast intenzity p r ú d u 107 Ť 108 A/s e © a) e b) © SUP 0 0 d) c) c) vytvorenie kanála ionizovaných častíc. medzi ktorými prevládajú guľovité častice nataveného kovu potvrdzujú. Kráter (úbytok materiálu) vzniká na obidvoch elektródach.17 Detail vzniku výboja a priebeh napätia v priestore medzi elektródami [26].5.150 Progresívne technológie e 0 Obr.© . Obyčajne nástrojová elektróda jc .© . ktoré priťahuje ióny k osi kanála výboja.© . Postupne tepelný účinok výboja spôsobí vypudenie a/alebo vystreľovanie (ejection) natavených čiastočiek kovu z povrchu. Erózne produkty.© . ale netermické vplyvy ako elektrodynamické a mechanické účinky majú svoje nezanedbateľné miesto v komplexnom jave elektroerózie. vznik plazmy zloženej z kladných iónov a voľných elektrónov. V dolnej časti obrázku je znázornený pokles napätia medzi elektródami v závislosti od vzdialenosti medzi nimi a tiež priebeh úbytku plazmy.* • © ) . Tepelný účinok výboja je síce hlavným faktorom procesu erózie. natavenie a odpareníe čiastočiek kovu e) tepelný účinok výboja spôsobí vypudeníe(výstreľovanie) natavených čiastočiek kovu z povrchu f) v mieste oddeľovania častíc vzniká na povrchu anódy a katódy kráter —s t i Plazma ohiasr vysokej teploty katóda ©--©-©-€>- oblasť vysokej teploty anóda —»-© .5.®1 ©^ . z pár kovu oboch elektród a plynov z chemického rozkladu dielektriká d) vytvorenie silného magnetického poľa.© © 0 ^ © . vznik vysokej teploty. Keď sa energia výboja vyčerpá. So zväčšujúcim sa kráterom v dôsledku odparenia materiálu zvyšuje sa aj vzdialenosť medzi elektródami.© úbytok na anóde 0-40 V UDyron na Kaiooe / 12-25 V / vzdialenosť úbytok plazmy Obr. Vypudené čiastočky kovu opúšťajú povrch po okraji vznikajúceho krátera.

5.2. Na druhej strane.18 ukazuje vplyv parametrov elektrického obvodu na intenzitu úberu materiálu.5. ak sa použije opačná polarita elektród. Pre obe elektródy dosahuje uber približne 3. Obr. Podľa výsledkov. (zdroj: König.5. Tento princíp obrábania sa používa pre metódu „no-wear EDM" alebo elektroimpulzné obrábanie a jedná sa o hrubovacie opracovanie. že za daných podmienok nevznikajú významné rozdiely v dosahovanej maximálnej intenzite úberu materiálu. Porovnávané sú dva typy najčastejšie používaných nástrojových elektród. Levy a Ponten [14]. čo vyplýva z porovnania materiálov SiSiC(l) a SiSiC(2). ale pochádzajú od rôznych výrobcov. Dauw.) je závislý na type použitého zariadenia. Pri tomto zapojení sa reguláciou prúdu riadi proces úbytku materiálu na anóde a tiež kvalita opracovaného povrchu..1.. ktoré sú rovnaké.18 Závislosť intenzity úberu materiálu na dobe trvania impulzov pre premenlivé parametre prúdu výboja od 5 do 20 A. Grafické závislosti ukazujú. intenzitu opotrebenia nástrojovej elektródy a relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy pri EDM hĺbení rôznych druhov materiálov na báze keramiky s rozdielnou elektrickou vodivosťou. obr. doba trvania impulzu.6 mm7min [13].) a výsledkami obrábania (drsnosť povrchu. frekvencia impulzov a pod. opotrebenie nástoja. Obr.. .1 Elektroerozívne obrábanie EDM-WEDM 151 katódou t.19 ukazuje priebeh vplyvu nástrojového materiálu na intenzitu úberu. Vzťah medzi parametrami procesu (prúd výboja.) a tepelná vodivosť materiálu. maximálna hodnota intenzity úberu materiálu je 7 mnrVmin pre rôzne dĺžky trvania impulzov v rozsahu 2 -ŕ 235 us a zmeny prúdu výboja od 5 do 20 A. Na intenzitu úberu majú vplyv parametre elektrického obvodu (pretekajúci prúd.5. frekvencia výboja..1 Prevádzkové charakteristiky procesu Prevádzkové charakteristiky procesu elektroiskrovčho obrábania sú vždy závislé na parametroch stroja. Materiál obrobku má svoj podiel na priebehu sledovaných závislostí. pre podmienky hrubovania (väčší uber materiálu a pre podmienky jemného dokončovania povrchu (nižšia intenzita úberu materiálu). Obr. grafitová a medená. obrobok katóda (-).s] Obr. dosahuje sa vyššia rýchlosť úberu a prakticky nulové opotrebenie nástroja.j.5. pretože pokles napätia na anóde je v tomto prípade minimálny.17. Dauw. Úbytok napätia na anóde býva 0 * 40 V.5.5. nástroj anóda (+). Zvyšovaním intenzity úberu materiálu sa zhoršuje drsnosť povrchu. napätie. Levy a Ponten f \4\) 1 10 100 1000 Trvanie impulzu \ [p. Intenzita úberu materiálu má vplyv na dosahovanú drsnosť a presnosť povrchu. relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy a dosahovanú drsnosť povrchu. má mínus (-) pól. ktoré uvádzajú König.20 porovnáva intenzitu úberu materiálu.

.

podľa druhu vykonávanej práce sa mení napätie (pre obrábanie otvorov jc 80 + 120 V. ktoré sú však z vyššie uvedených dôvodov viac menej len orientačné: • napätie prúdového zdroja 60 * 250 V. • frekvencia výboja až do 100 kHz. poskytujú orientačné poznatky.6 A.013^0. Každá technológia. Levy a Panien [ 14]) Trvanie impulzu t [u.01 Ť 0. jemné dokončovanie povrchov a delenie materiálov sa používa rozsah 10 * 70 V. 8.8 mm alebo 0. • vzdialenosť medzi elektródami (gap) závisí od druhu použitého generátora a pohybuje sa v rozsahoch 0. napätie 180 (zdroj: König. ale umožňuje reguláciu operačných parametrov (v súčasnosti cez CNC riadenie) a tým ovplyvňuje výsledok obrábania. pre brúsenie.4 mmVhod. pulzný generátor). • čas vybíjania 10"9 Ť 1 0 5 s. • priemerná hodnota prúdu výboja okolo 300 A. .13 mm.152 Progresívne technológie O 500 1000 5500 10 100 T 1000 1C0OO Trvanie impulzu t [us] ™*w impulz" t \j$ Obr. Dauw.s] Každý stroj pre elcktroerozívne obrábanie má vlastnú špecifickú technológiu. I I . ktorá jc závislá na použitom type elektrického obvodu (kapacitný obvod.19 Závislosť intenzity Uberú materiálu. z vyššie uvedených dôvodov. 26J poskytujú prevádzkové charakteristiky. a prúdová hustota do 10S A/cm". relatívneho opotrebenia nástrojovej elektródy a dosahovanej drsnosti povrchu na dĺžke trvania impulzu pre clektroiskrové hĺbenie profilov do keramického materiálu SiSiC [13] prúd výboja 8. • čas nabíjania 10'2 -ŕ 10'5 s. • intenzita úberu materiálu až do 16. Uvádzané prevádzkové charakteristiky. Dostupné literárne zdroje a prospektový materiál firiem vyrábajúcich zaradenia pre elektroerozívne obrábanie [1.5.

5.1 Elektroerozívne obrábame EPM-WEPM

153

• kužeľov i to s ť stien otvorov sa pohybuje okolo 0,005 * 0,51 mm; podľa aplikovanej technológie; • dosahovaná drsnosť Rz povrchu: pre hrubovacie operácie 12,5 pm, pre dokončovacie operácie je v rozsahu 0,2 ~ 6.3 um, pre vysokopresne opracovanie a špeciálne požiadavky na presnosť až 0,05 -0,1 pm.

16

E E E

• intenzita úberu • intenzita opotrebenia • relativ ne opotrebenie

16 - 12
fi

E E 12

B í, -P S i

=:;"

ô

4

4 - 0 SiSiC[1] SiSiC(2) Syalon 5-501

B0

M

1

:•:

• intenzita úberu • intenzita opotrebenia • relatívne opotrebenie

O.Ofl e" E J j6 I L 3 iJ

E

Ohr.5.20 Porovnanie intenzity úberu materiálu, intenzity opotrebenia nástrojovej elektródy a relatívneho opotrebenia nástrojovej elektródy pri EDM hĺbení A pre hrubovanie T pre dokončovanie nástroj: meď (+) pretekajúci prúd: 16 A dĺžka trvania impulzu: lOOps (zdroj: König, Danw, Levy a Panien

S I

2 o

rťl
SiSiC(1)

r ŕ l SiSiC(2)

Ik
Syalon S-501

0.04 g 0,02 o

ä
| 1

h

a
1 ?

[14])

o

5.1.3 Kvalita opracovaného povrchu Povrch po eicktroiskrovom obrábaní má náhodný izotropný profil, ktorý je tvorený charakteristickými krátermi, s pomerom hĺbky krátera k priemeru krátera 5 až 50 [21,22]. Typická hĺbka krátera býva okolo 2,5 um a priemer 12,5 um [26]. Hĺbka krátera a j /ho priemer sa zväčšuje so zvyšujúcou sa energiou iskrového výboja až na hodnoty 12 pm hĺbka, 60 um priemer. Na obr. 5.21 sú znázornené typické profily kráterov pre rôzne materiály pri rovnakých podmienkach výboja. Tvorenie kráterov je výsledkom iskrového výboja a ich rozmery sú ovplyvnené použitou dielektrickou kvapalinou a materiálom elektródy. Povrch má matný vzhľad. Vznik kráterov na povrchu je spojený s lokálnym natavením povrchu (teploty sa pohybujú v rozsahu 8 000 až 12 000 u Ch tepelne ovplyvnenou zónou a plastickou deformáciou vo vnútri krátera a v jeho okolí. Povrch jc zároveň rýchlo ochladený a zakalený účinkom dielektrickej kvapaliny. Natavcná vrstva ľahko reaguje s materiálom elektródy a produktmi pyrolýzy pri chemickom rozklade dielektriká. Takto sa na povrchu ocele tvorí stabilná austenitická vrstva .i napr. na povrchu titánu tvrdé zlúčeniny karbidu titánu TiC alebo oxidu titánu TiO : .

154

Progresívne

techno losie

horčik

molybdén

Obr.5.21 Profily vznikajúcich kráterov pre rôzne materiály za rovnakých podmienok výboja (zdroj: Lloyda Warren [19])

Účinok vysokých lokálnych teplôt spôsobuje metalurgické zmeny v povrchovej vrstve a vznik porúch, ako sú trhliny na hraniciach zŕn, dvojčatenie, štiepenie a vznik tzv. charakteristickej bielej vrstvy. Vysoká rýchlosť ochladzovania povrchu má za následok poruchy kryštalickej mriežky, fázové zmeny a vznik zvyškových napätí v povrchovej vrstve. Tieto zmeny nie sú zhodné a stále, ale menia sa od jedného stroja k druhému, pretože závisia na parametroch výboja, na dielektriku, materiále elektródy a medzere medzi nástrojom a obrobkom, Lloyd a Warren [19].

Obr.5.22 Typický charakter povrchu po elektroiskrovom opracovaní A - vrstva roztaveného kovu 10-ŕ 40 um B — oblasť vykazujúca znečistenie spôsobené difúziou materiálu elektródy do hĺbky asi 250 um C — tepelne ovplyvnená vrstva menej ako 400 um

Charakter natavenom a o hrúbke asi elektródy, jej

ovplyvnenej povrchovej vrstvy pri EDM opracovaní znázorňuje obr.5.22. Na rýchlo zakalenom povrchu materiálu sa tvorí tenká pretavená epitaxiálna vrstva 10 4 40 um. Za pretavenou vrstvou je oblasť kontaminovaná materiálom pracovnej hrúbka býva okolo 0,025 mm. Pod touto vrstvou vzniká tzv. biela vrstva, silne

5.1

Elektroeroztvne

obrábanie

EPM-WEDM

155

nauhličená stuhnutá tavenina s vysokou tvrdosťou okolo 60 HRC, je zároveň súčasťou tepelne ovplyvnenej vrstvy. Hrúbka bielej vrstvy priamo závisí na vybíjacej energii impulzov. Táto vrstva sa javí pri metalografickom skúmaní ako dokonale homogénna a pri väčšom zväčšení je vidieť jej laminárny charakter. Hrúbka bielej vrstvy môže byť pri hrubom opracovaní i niekoľko desatín milimetra, pri strednom niekoľko mikrometrov a po jemnom opracovaní je celkom nepatrná. Obyčajne tepelne ovplyvnená oblasť siaha do hĺbky 400 pm až 1 000 um v závislosti na energii impulzov. Elektroiskrovo opracované povrchy sú charakterizované vznikom ťahových zvyškových napätí v povrchovej vrstve v dôsledku tepelného pôsobenia. Lloyd a Warren [19] udávajú, že veľkosť vznikajúcich ťahových zvyškových napätí sa môže blížiť až k hodnotám medze pevnosti v ťahu. Zvyškové napätia v povrchovej vrstve ovplyvňujú funkčné vlastnosti obrobku. Ťahové napätia znižujú medzu únavy a uľahčujú rozrušovanie povrchových vrstiev pri vzájomnom spolupôsobení povrchov. Z uvedeného dôvodu, povrchy opracované elektroiskrovým obrábaním majú zníženú životnosť v podmienkach ťahového pracovného zaťaženia. Naopak v podmienkach tlakového zaťaženia povrchov by mohlo dôjsť k zvýšeniu ich životnosti. Z uvedeného dôvodu sa v mnohých prípadoch doporučuje po EDM procese klasické mechanické dokončovanie povrchov spojené s odstránením ovplyvnenej a spevnenej vrstvy. Ako už bolo vyššie uvedené dosahovaná drsnosť povrchu závisí na intenzite úberu materiálu, na spôsobe opracovania (hrubovanie, dokončovanie alebo jemné dokončovanie povrchov), na druhu a čistote dielektrickej kvapaliny a na parametroch elektrického výboja. Určujúcim ukazovateľom sa javí intenzita úberu materiálu za jednotku času. Na obr.5.23 a 5.24 sú znázornené grafické závislosti dosahovanej drsnosti povrchu v závislosti na intenzite úberu materiálu (VRR volume removal raie). V prvom prípade (obr.5.23) sa mení prúd výboja. V druhom prípade sú znázornené dosahované drsnosti pri hrubovaní rôznych druhov materiálov na báze keramiky. Dĺžka trvania impulzov tiež ovplyvňuje dosahovanú drsnosť povrchu. So zvyšujúcim sa časom trvania impulzu drsnosť povrchu mierne stúpa. Pri vyšších prúdoch výboja, nad 15 A, je zhoršenie drsnosti povrchu výraznejšie, obr.5.13. Presnosť rozmerov elektroiskrovo opracovaných predmetov závisí od technologickej presnosti, ktorú tvorí presnosť kinematických celkov stroja, presnosť výroby nástrojovej elektródy, presnosť nastavenia elektródy voči obrobku, presnosť výmeny nástrojovej elektródy a spôsob prúdenia dielektriká v pracovnom priestore. Presnosť zhotovenia elektródy nástroja kladie vysoké požiadavky na zručnosť nástrojárov. Presnosť a kvalita EDM opracovaného povrchu závisí vo veľkej miere od medzery medzi elektródou a predmetom. Rozmery obrábaného predmetu sa od rozmerov elektródy líšia vôľou, ktorú predstavuje medzera. Pri určovaní potrebného zväčšenia alebo zmenšenia rozmeru elektródy je rozhodujúci tvar špecifických rozmerov. Veľkosť medzery závisí od pracovných charakteristík použitého elektroiskrového stroja a od pracovných podmienok, ktoré sa používajú na dokončovacie obrábanie. Pri hrubovaní je spravidla šírka medzielektródovej medzery väčšia ako pri dokončovaní. Nepresnosti vznikajúce v procese EDM hĺbenia sú kužeľovitosť otvorov, úkosovitosť, úbytok nástrojovej elektródy, veľká makronerovnosť obrobenej plochy. Výbojový priestor (medzera) medzi elektródami (nástrojom a predmetom/obrobkom) je veľmi malý a jeho veľkosť je závislá na elektrických parametroch pracovného okruhu, teda je úmerná energii jednotlivých výbojov.

156

Progresívne
3

tecfmolóeie

Pri jemnom opracovaní, keď sa používa výboj o veľkosti 10' J (povrchy vysokej kvality), zmena výbojovej energie asi o 10% vyžaduje zmenu elektródovej medzery asi o 0,001 mm [30]. Modeme elektroiskrové stroje majú výbojové napätie dostatočne stabilizované tak, aby zaisťovali aj minimálnu zmenu presnosti. Podľa toho sa predpokladá, že presnosť rozmerov elektroiskrového obrábania sa pohybuje v rozmedzí ± 0,001 mm. K uvedenej nepresnosti sa pripočítavajú chyby spôsobené nesprávnou polohou pracovnej elektródy napr. vplyvom vôle v pohybových mechanizmoch, nepresným upnutím, nízkou tuhosťou stroja a pod. Na presnosť má ďalej vplyv čistota dielektrickej kvapaliny a hromadenie kovového odpadu v medzielektródovej medzere.

1000

4
r OJ

Obr.5.23 Dosahovaná drsnosť povrchu v závislosti na zmene prúdu výboja pri opracovaní nástrojovej ocele grafitovou elektródou (zdroj: McGeough [22])

JZ1

0

2

4

6

8

10

12

_^
• Intenzita úberu materiálu ^Drsnosť povrchu Rz 60 %. & •n

I
O 20 ¡5
L/i

TiBŕ

ALjOj+TiC

Si^+TiC

S1ALON

Ti(CN)+TiBj Ti(CN)*Cr3r>.

lIIJ

Obr.5.24 Intenzita úberu materiálu a dosahovaná drsnosť povrchu pri EDM hĺbení foriem z rôznych druhov keramických materiálov pre medenou elektródou (zdroj: Koni g, Dauw, Levy a Panien [N])

5,1.4 Použitie EDM technológií V súčasnosti nachádza EDM opracovanie široké uplatnenie v rôznych priemyselných oblastiach. Z pohľadu využitia sa rozdeľuje na dve dominantné oblastí, obr.5.25 a to: • hĺbenie, • drôtové rezanie.

5.1

Elektroerozh-ne obrábanie EPM - WEDM

157

Samostatnú skupinu tvorí elektroiskrové brúsenie. V praxi je využitie elektroískrového obrábania veľmi široké a rôznorodé. Používa sa: na zhotovovanie otvorov najrôznejších tvarov do kalených materiálov, spekaných karbidov, na zhotovovanie ostrihovacích razníc, pri zhotovovaní otvorov do výrobkov a súčiastok strojov, ako sú: vstrekovacie dýzy. plynové horáky, dýzy na výrobu syntetických vlákien, jemné prievlaky. jemné lekárske prístroje, aj prístroje jemnej mechaniky, na vyiskrovanie súčiastok z korozivzdorných plechov, znakov, písmen fnápisov), rôznych pomocných technologických otvorov, na odstraňovanie zalomených nástrojov, skrutiek, vodiacich kolikov, zalomené nástroje alebo iné súčiastky sa vyberajú pomocou EDM vyiskrovacieho stroja bez ich demontáže (priamo na mieste), čo je veľmi vhodné pri opravách väčších a zložitých súčiastok, použiva sa v opravovniach automobilových a iných motorov, montážnych dielňach všetkých strojárskych závodov, nástrojáriíach, opravovniach stavebných a zemných strojov, opravovniach poľnohospodárskych strojov, na obrábanie materiálov vysokej pevnosti. na vŕtanie malých otvorov od priemeru 0.05 mm, do tvrdých a húževnatých materiálov, na mikrodierovanie, na elektroiskrové hĺbenie zápustiek, opravu zápustiek a lisovacích foriem, pri opravách zápustky sa postupuje lak, že tvarovými elektródami, ktorými bola zhotovená dobrá zápustka, sa prehĺbi opotrebená zápustka, pritom sa zápustka neohreje. takže ju netreba znova tepelne spracovať.

• • •

• •

• • • •

materiálu nástroja a od pracovnej kvapaliny. čo priamo vplýva na veľkosť kráterov vznikajúcich na mieste pôsobenia iskry. na rezanie malých súčiastok.5. na vyrezanie úzkych drážok v strojových dielcoch. Aby účinok iskry bol čo najväčší a aby sa uvoľnené čiastočky materiálu dobre odstraňovali z pracovného miesta. nástroj .26.4.1. na nanášanie a spevňovanie povrchu súčiastok.26 Konfigurácia elektród pri hĺbení a) Východiskový tvar nástrojovej elektródy bez známok opotrebenia a východiskový tvar obrobku. Priebeh elektroiskrového hĺbenia možno popísať nasledovne: približovaním pracovných elektród (nástroj .158 Progresívne technológie • • • • • • • na výrobu drážok do valcov. a tým aj na kvalitu povrchu. od obrábaného materiálu. medzi ktorým je dielektrické prostredie. Produktivita obrábania a akosť obrobeného povrchu závisia od energie výboja a od ich frekvencií. katóda sa ochladzuje. 5. Zvyšovanie intenzity úberu materiálu zhoršuje kvalitu povrchu. Tým sa však zväčšuje mohutnosť výboja.1 Elektroiskrové hĺbenie Elektricky vodivý materiál sa obrába iskrovými výbojmi medzi elektródou zapojenou na záporný pól a obrábaným predmetom zapojeným na kladný pól. ako napr. filtre. počtu a tvaru impulzov za sekundu. obr. Zvyšovaním napätia zdroja Ut a kapacity C v obvode možno uber zväčšovať. b) Konečný tvar obrobku a nástrojovej elektródy po hĺbení. na obrábanie vajcovitých a kužeľovitých súčiastok menších rozmerov s malými otvormi.5.obrobok) preskočí medzi nimi iskra (výboj) a z obrábaného predmetu sa uvoľní malá časť roztaveného materiálu. Tvar elektródy sa kopíruje do obrobku. Kapacita kondenzátora ovplyvňuje povahu práce .elekl/óda ai b) Obr. na prerezanie piestnych krúžkov vysokotlakových kompresorov. Jedna iskra nasleduje za druhou a nástroj pomaly vniká do obrábaného materiálu. Nástrojová elektróda sa pri obrábaní automaticky posúva a udržuje sa nastavená hodnota medzery. Uber pri elektroiskrovom hĺbení závisí najmä od parametrov elektrického prúdu. Q na obrábanie malých otvorov v dýzach v streková c í ch čerpadiel pod uhlom od 0 do 90°. pričom sa elektróda čiastočne opotrebováva. na ostrenie a lapovanie nástrojov.

výrobný proces možno automatizovať. potrebu ponoriť obrobok i nástroj do kvapaliny počas procesu. aby sa vyplachovali odtavené čiastočky z medzery. Pri hĺbení priebežných otvorov sa používajú dlhšie elektródy a otvor sa kalibruje nepoškodenou (neopotrebenou) časťou nástroja. Príklad hĺbenia vnútornej skrutkovicovej drážky ilustruje obr. Vytvorený otvor však bude vždy väčší ako nástroj o medzeru: t= D + /.2) kde D je priemer odtavených Čiastočiek materiálu. možnosť obrábať dielce zložitých tvarov a vykonať operácie. tvrdosti. Pri dokončovaní sa volí malá kapacita. • • • Najvýznamnejšiu oblasť použitia elektroiskrového hĺbenia predstavuje v súčasnosti výroba otvorov rôznych tvarov a výroba tvárniacich nástrojov.27. Pri procese je potrebné zachovávať túto vzdialenosť. ktoré sa nedajú inými metódami obrábania uskutočniť.5. • • • • • • • • • Medzi nevýhody je možné zaradiť: nepriamu úmeru medzi produktivitou a kvalitou obrobeného povrchu. čo umožňuje dosahovať rôznu kvalitu opracovaného povrchu. (sily. krehkosti. znižuje sa prácnosť pri výrobe zložitých tvarov. závislosť presnosti a kvality procesu od mnohých faktorov.2 do 40 A [30]. vzniká menší odpad ako pri klasickom mechanickom obrábaní. Najväčším nedostatkom elektroiskrového hĺbenia je rýchle opotrebenie nástroja.1 Eiektroerozívne obrábanie EPM -WEDM 159 (dokončovanie alebo hrubovanie) a obyčajne sa volí v rozsahu od 0. takže za určitý čas medzera (vzdialenosť) vzrastie tak. pričom intenzita prúdu sa pohybuje od 0. Medzera t závisí predovšetkým od napätia a intenzity prúdu vo vybíjanom obvode a od účinného odstraňovania odtavených čiastočiek z pracovnej medzery.2 do 600 uF (mikrofarad). Prednosti elektroiskrového hĺbenia sú: možnosť obrábať vodivé materiály ľubovoľnej mechanickej pevností. • pomerne nízku produktivitu pri obrábaní materiálov malej tvrdosti. Pri hĺbení otvorov sa cez otvor v nástroji vedie pracovná kvapalina. cez ktorú v čistej kvapaline preskočí iskra. veľký rozsah pracovných parametrov. Obrábaný povrch sa od čela nástrojovej elektródy vzdiaľuje. že na vyhubenie tvarového otvoru sa používa viac elektród. lj je minimálna vzdialenosť. pomerne jednoduchá výroba nástrojových elektród. Podmienkou kvalitného elektroiskrového hĺbenia je dokonalé čistenie dielektrickej kvapaliny. . húževnatosti. na obrábaný predmet nepôsobia žiadne mechanické účinky. že iskra už nemôže preskočiť.5. (5. pri hĺbení nevznikajú ostrapy. ktoré sa nedajú vopred spoľahlivo určiť. čo znižuje opotrebenie elektród a stabilizuje podmienky obrábania. deformácia). aby bol povrch jemnejší. Opotrebenie sa kompenzuje tým.

.

Postupné odvíjanie drôtu je potrebné pre vylúčenie jeho opotrebovania.400 A 11 drel Princíp metódy elektroiskrového drôtového rezania je znázornený na obr. Nástrojová elektróda jc tenký drôt. popisuje sa tiež ako Traveling Wire modifikáciou elektroiskrového obrábania.27 Elektroiskrové hĺbenie vnútornej skrutkovicovej drážky rotujúcou elektródou. Jeho tvámiacich nástrojov.4.. Technológia zavedená fy Agie.2 Elektroiskrové drôtové rezanie ( W I R E .5.EDM) Elektroiskrové drôtové rezanie (medzinárodné WEDM.5.4 0 k H z ) ! = 200 . prívod r (20 .28.160 Progresívne technológie Ohr.EDM) je progresívnou zavedenie znamenalo výrazný pokrok vo výrobe lisovacích nástrojov. ktorý sa postupne odvíja pomocou špeciálneho zariadenia. Pohyb drôtu je pomalý a je .1. Drôt sa použije iba raz. predovšetkým strižných a cievka . (spracované podľa materiálovfy Agie) (elektóda) 5.zásobnik s drôtom označovanie Wire Electrical Discharge Machining EDM skrátene WIRE . dodržuje všetky zákonitosti procesu elektrickej erózie.

Štandartný priemer býva okolo 0. Najnovšie trendy využívajú povlakované drôty napr.013 mm. Q"' cm"1.5 150 mm/s [1. [14. Dielektrická kvapalina musí zabezpečovať dostatočné chladenie oblasti obrobku a drôtovej elektródy a odplavovanie eróznych splodín z miesta rezu. opracovanie predmetov malých rozmerov okolo 45 pm [32]. Najrozšírenejším materiálom elektródy sú mosadzné a medené drôty.EDG) využíva princíp elektroerózie pre úber materiálu.1 Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 161 riadený NC alebo CNC systémom stroja.003 mm [1]. Ako diclektrikum sa používa deionizovaná voda alebo iné nízkoviskózne kvapaliny. WEDM vyžaduje plynulé prúdenie dielektriká do oblasti rezu. • • • • • delenie a opracovanie platničiek so spekaných karbidov.3 mm. tiež ľahké oleje.03 -h 0. Presnosť polohy drôtu až do 0. 26J. podľa požadovaného tvaru vyrábaného predmetu. Dosahovaná pracovná presnosť sa udáva okolo 0. Obrábaný predmet tvorí elektródu opačnej polarity ako je drôt. Vysokoefektívne využitie predstavuje integrácia technológie WEDM do systémov CAD/CAM.16]. Samozrejme rýchlosť úberu závisí na druhu materiálu a jeho elektrickej vodivosti. 5. 20]. . ZrB2. Rýchlosť posuvu drôtu je v rozmedzí 2. Podrezanie (overeut) sa pri tejto technológii pohybuje v rozmedzí 0. • obrábanie tvárniacich nástrojov [7. Medzera býva okolo 0.1. pretože sa nevytvorí elektrický oblúk medzi nástrojom a obrobkom. TiN.0. a poly kryštalického diamantu [30]. 22.3 Elekroiskrové brúsenie Elcktroiskrové brúsenie (Electrical Discharge Grinding . Drôt sa odvíja a pohybuje vo vertikálnom smere podľa vopred určenej dráhy.uplatňuje sa v oblasti výroby mikroelektronických elementov [33]. Vynikajú výbornými vlastnosťami. novšie typy strojov zabezpečujú desať a viac násobne vyšší úber materiálu.5. Obrábaný predmet jc upnutý' na stole stroja a môže sa pohybovať v horizontálnom smere alebo nemusí vykonávať žiaden pohyb. ako jc pevnosť v ťahu a elektrická vodivosť a sú vhodné pre ťahanie s vysokou presnosťou prierezu. Dosahujú sa drsnosti okolo 0. Druh povlaku možno voliť podľa požiadaviek použitia drôtového rezania.27 pm [18]. kubického nitridu bóru mikroobrábanie . výroba prototypov (Rapid Tooling). Používa sa tiež molybdén a pre mikroobrábanie aj wolfrám. Povrch materiálov po opracovaní vykazuje typické stopy po tepelnom ovplyvnení.76 -f 1. Výsledkom nevhodného prúdenia dielektriká býva pretrhnutie drôtovej elektródy. Rýchlosť úberu materiálu je udávaná ako objemový úber za časovú jednotku a pre staršie typy strojov býva 1 300 mm /hod. Elektródové drôtové rezanie nachádza široké uplatnenie v nasledujúcich oblastiach: opracovanie vysokotvrdých elektricky vodivých keramických materiálov ako SiC. Pre presné obrábanie je rovnako dôležité dôsledné dodržiavanie vzdialeností medzi elektródami (gap). Priemer drôtu sa pohybuje V rozmedzí 0. oceľové drôty povlakované meďou pre zlepšenie elektrickej vodivosti alebo povlakované grafitom za účelom zvýšenia rýchlosti odvíjania drôtu (nízky koeficient trenia).05 mm [26]. SÍ3N4 .2 mm. pričom nástrojová elektróda je rotujúci kotúč vyrobený z grafitu alebo mosadze.03 mm.4. Tvrdosť a húževnatosť materiálov nemá významný účinok. Spôsob zapojenia závisí od typu použitého výboja a druhu konštrukcie stroja.02 -f. podľa druhu zariadenia. pre účinné WEDM rezanie vodivosť materiálov nesmie byť nižšia ako 2 x 10 : .

.

Uber materiálu je v dôsledku elektrického výboja v medzere (gap) medzi nástrojom (kotúčom) a obrobkom. Pomer úberu materiálu k úbytku/opotrebeniu kotúča sa udáva vo veľmi širokom intervale obvykle od 100:1 po 0. aie dosahovaný povrch je drsnejäí a viac ovplyvnený procesom. Obr. brúsení na Čisto a jemnom dokončovaní) operácie brúsenia.162 Progresívne lechno logie Obrobok zapojený na kladný pól je ponorený do dielektriká a posúvaný k záporne nabitej nástrojovej elektróde (rotujúci kotúč) pomocou servopohonu. Nástroj (rotujúci kotúč) nikdy nie je v kontakte s obrobkom.5. So zväčšujúcim sa prúdom rastie rýchlosť úberu. materiále obrobku a dielektrickej kvapaline. Od veľkosti pretekajúceho prúdu v obvode závisí spôsob úberu materiálu. Tolerancie rozmerov sa pohybujú okolo £ 0. frekvencia elektrických impulzov je v rozsahu 0.08 mm. Intenzita opotrebenia (úbytku) kotúča je závislá na prúdovej hustote. V bežných podmienkach EDG brúsenia sa dosahuje drsnosť povrchu okolo Ra 0.5. materiále nástroja. Rýchlosť úberu materiálu výrazne ovplyvňuje dosahovanú drsnosť.2 pm. Priemerný pomer úberu materiálu k opotrebeniu kotúča je okolo 3:1 [26]. Používané napätia sa pohybujú od 30 do 400V. kým pri úbere 2 500 mm^/h iba 3. Vyššie frekvencie impulzov výboja umožňujú získať hladký povrch. Dosahované úbery materiálu sú malé a sú udávané v rozsahu 160 -f 2 500 mnvVh. [26]) Zdroj elektrického výboja a druh použitej dielektrickej kvapaliny sú pre EDG rovnaké ako pre „klasické" elektroiskrové obrábanie. Vzdialenosť medzi elektródami je 0. elektricky elektrický obvod grafitový b r ú s n y k o t ú č pracovná nádoba d i elektrík u m —W pohon pracovného stola smer pohybu pracovného stola Obr. Elektroiskrové brúsenie sa používa pri požiadavkách na zvýšenú presnosť obrobkov. Udáva sa [26]. prúd okolo 100 A. .29 ukazuje princíp elektroiskrového brúsenia.25 pm. Technológia úberu a nastavenie podmienok obrábania je súčasťou zariadenia.013 0. najmä pri brúsení spekaných karbidov. Mosadzné kotúče sa použivajú pre prípady rezania (delenia) veľmi tenkých materiálov (okolo 0. Zvýšenie kapacity obvodu dovoľuje zvyšovať rýchlosť rezania. alebo keď nie je možné zabezpečiť výdatné prúdenie dielektriká.2 v 260 kHz [ 26]. Veľkosť kráterov rastie proporcionálne s energiou výboja. Orovnávanie kotúčov sa musí vykonávať po každom úseku (po hrubovaní. 5. Pre jemné opracovanie s vyššou presnosťou a menším ovplyvnením povrchu sa používa nižši prúd v obvode. Rýchlosť rotácie kotúčov je 30 180 m/min. Kotúče (nástroje) sú vyrábané z nizko pórovitého materiálu ako je grafit.29 Princíp elektroiskrového brúsenia (EDG) (zdroj. Výhodou týchto brúsnych kotúčov je ich nenáročné orovnávanie pomocou orovnávačov z rýchloreznej ocele. že pri úbere 200 mnrrVri je drsnosť 0.1:1.37 mm).38 pm. v niektorých prípadoch veľmi pomalým úberom je možné dosiahnuť presnosť až ± 0.001 mm [26].30 ukazuje závislosť drsnosti povrchu od veľkosti prúdu.005 mm. Obr.

ale nie je bez nebezpečenstva. Základné rizikové faktory pri EDM predstavujú: • vznik požiaru • zdraviu škodlivé látky.4^F| o o 2 Obr.5 3^kH^. Na druhej strane EDM proces. Sú to potenciálne možné riziká. ktoré ale nemusia byť reálne nebezpečné.31 sú znázornené rizikové oblasti.30 Účinok prevádzkových parametrov na drsnosť povrchu pri elektoiskrovom brúsení spekaných karbidov. 5. keď hladina dielektriká klesne pod kritickú úroveň. 25. pokiaľ existuje vhodný systém ochrany. Nie je vhodné pre brúsenie obrobkov z liatiny. brúsenie krehkých a lámavých materiálov.5. brúsenia a delenia tenkých materiálov. ktoré vznikajú počas procesu. Podmienky brúsenia: Napätie: 60 V. Najväčšie riziko je spojené so vznikom požiaru. 5. Na obr.1. ktorá je určená individuálne pre každé zariadenie veľkosťou obrobku a bezpečnostným faktorom. tvarové brúsenie materiálov. pretože sa pri ňom nevyskytuje rotácia upnutého obrobku alebo nástroja a ostré triesky.5 Vplyv technológie EDM na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Podľa viacerých zdrojov [1. Používané nízke napätia v procese EDM znižujú aj nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom. kde klasické rozbrusovanie môže spôsobiť deformáciu.1 Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 163 2. Zariadenia musia byť z toho dôvodu opatrené automatickým vypínaním v prípade. pretože vtrúseniny piesku môžu poškodzovať grafitový brúsny kotúč. Zároveň bezobslužné systémy musia byť vybavené automatickými hasiacimi prístrojmi.5. ktorého príčinou môže byť dielektrikum s nevhodným bodom vzplanutia. dielektrikum: petrolej teplota dielektriká 38 °CT materiál kotúča: grafit (zdroj: [26)) i 6 8 10 Prúd [A) • • • • Použitie EDG procesu spadá do oblastí: brúsenia vysokopevných ocelí a karbidov. kde použitie diamantových kotúčov je vysoko nákladné. že EDM opracovanie v porovnaní s klasickým obrábaním patrí k bezpečnejším spôsobom. Vo všeobecnosti sa uznáva. 30] ako aj výskumov BIA (Berufssenossenschaftliches Inštitút fúr Arbeitssicherheit) proces elektioiskrového obrábania (EDM) nepredstavuje v kvalitatívnom porovnaní väčšie nebezpečenstvá (riziká spojené s bezpečnosťou práce) ako klasický proces. Obvykle sa používa pre brúsenie tvarových nástrojov zo spekaného karbidu a brúsenie kalených ocelí. .

.

So zvyšujúcimi sa požiadavkami na ochranu životného prostredia jej používanie preniká aj do oblasti EDM hĺbenia. predstavujú možnosť poškodenia pokožky. ktoré vznikajú v dôsledku teploty v pracovnej medzere medzi elektródami (nástroj . V súčasnosti sa deionizovaná voda používa najmä pre procesy drôtového rezania.5. Vysoké teploty v zóne výboja majú za následok vznik nebezpečných výparov a aerosólov. Druh použitého dielektriká je dôležitý z pohľadu rizikových nebezpečných látok. .164 Progresívne technológie AEROSÓLY t v a r o m nastroj ŤAŽKÉ K V V K L OY AE dielektrikum VEDĽAJŠIE PRODUKTY PLYNOV Í R . Pri EDM sa výpary a aerosóly tvoria v závislosti od i) druhu dielektriká ii) druhu materiálu nástroja a obrobku iii) princípu úberu materiálu (elektrický výboj).^ a n ä l výboja plazma ^- VÝBUŠNÁ ZMES RIZIKO POŽIARU F-' QDMAStOVACl ÚČINOK ELEKTROMAGNETICKÉ ŽIARENIE O STROH RANN É ČASTICE Obr. pri drôtovom rezaní (WEDM) vznikajúce rizikové látky sú: • • • • oxid uhoľnatý (CO) oxid dusný (NO) ozón nebezpečné aerosóly. Z hľadiska ochrany životného prostredia je najviac prijateľná deionizovaná voda ako dielektrikum pre elektroiskrové obrábanie. Dielektrické kvapaliny na báze minerálnych olejov alebo organickej kvapaliny používané pre elektroiskrové hĺbenie a rezanie tvoria nasledujúce nebezpečné výpary: • polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) • benzény. Bezpečnostné predpisy doporučujú použitie krémov na ruky a zabezpečenie ventilácie miestnosti a odsávanie výparov a dymu.obrobok). Dielektrikum s nízkou viskozitou tvorí menej výparov a pár.31 Rizikové faktory pri elektroiskrovom obrábaní (spracovanepodľa [25]) Riziká ohrozenia zdravia sú spojené so vznikom škodlivých výparov a plynov. Dielektrikum a častice odpareného kovu. Ak sa používajú dielektriká na báze vodného roztoku ako napr. • vedľajšie produkty. ktoré sa tvoria rozkladom olejov a ich prísad. • pary minerálnych olejov • minerálne aerosóly. Zloženie dielektriká a jeho viskozita vplýva na tvorenie výparov a pár.

ASM International.Metals Handbook . ktoré sa uvoľňujú z materiálu a kondenzujú na vzduchu vo forme častíc veľmi malých rozmerov. P. Vol. 98 (3) Feb 2000. ktoré sa usadzujú v dielektriku ako kal. (I9S2). Bellows. Tento výskum jc prednostne spojený predovšetkým s využívaním spotrebnej elektroniky. pri EDM výrobe tvámiacich nástrojov. (1967) l. Spccial Rcport 743. nikel (Ni). (Cr).5.2 Prvky obsiahnuté v dielektrickom kale a/alebo usadené vo fihrovacích médiách pri elektroiskrovom opracovaní tvámiacich nástrojov (zdroj: Tbnsboff ei a!. J.l87 4. Makinouchí. American Maclunist. karcinogénny nikel..2 uvádza rozbor produktov rozkladu. March. G. Obvykle hrubovacic hĺbenie vytvára viac výparov a aerosólov ako jemné drôtové rezanie (WEDM). J. J.: Békés. 3. a obvykle sa odstraňujú filtrovaním. Buza.. alebo len za vybraných podmienok. 6. W. pp. Ďalšie potenciálne nebezpečenstvo predstavuje elektrický výboj a s ním spojený vznik elektromagnetického žiarenia. fíohls. B.5 m g / ! v a n á d (V) uhlík (C) zinok (Zn) 4 8 0 mg/l m e d (Cu) 18 mg/l • • * • « • • k a d m i u m (Cd) < 0. keď obsahuje toxické alebo zdraviu škodlivé zložky napr. H. B. 5. chróm.vyd.: Drilling wiihoui Drills. Buúa.39/2/1975. March. Produkty rozkladu (najmä ťažké kovy) sa hromadia v dielektriku a vytvárajú kal.5. Bratislava.3 mg/l w o l f r a m (W) nikel (Ni) 1 m g / l kobalt (CO) 0. pričom dochádza k rozkladu kovových materiálov.322-327. elektromagnetický smog je nebezpečný vôbec. karbid wolfrámu (WC). 1 5 m g / l c h r ó m (Cr) < 0.665-o72 . A : Efficient nnd precision grinding oľ small hard and brittle cylindrickí parts by thc cemerlcss grinding process combined Journal of Materiál Processing Technology. ale rozsiahle výskumné aktivity v ostatných rokoch majú za cieľ určiť či tzv. J. Sú to odparené kovové častice materiálu a oxidy kovov. Okrem výparov z dielektriká vznikajú rozkladom materiálu elektród ďalšie výpary.1 Elektroerozívni' obrábanie EPM -WEDM 165 Výsledkom vysokej teploty v zóne rezu je tavenie a odparovanie materiálu nástroja a obrobku. Materiál a jeho zloženie je zaujímavé predovšetkým v prípade. ¡25]} produkty rozkladu materiálu o b r o b k u a nástrojovej elektródy • • • • • • železo (Fe) 09 mg/l olovo(Pb) < 0 . karbid titánu (TiC). ako sú bezkáblové telefóny. Literatúra ku kapitole 5. Pre výpary a pary sú obmedzenia dané technickými pravidlami pre nebezpečné (rizikové) materiály. Ohmori. Li.: Annals ofthe C1RP Vol. Oblasť bezpečnostných predpisov a ochrany životného prostredia je dobre prepracovaná vzhľadom na široké priemyselné využitie EDM procesov a platia pre ňu prísne normy a pravidlá.: Buda. ASM .p. Tab. bárium (Ba). (1997).ed.: Teoretické základy obrábania kovov. Odparovaním materiálu elektród vznikajú anorganické látky napr. molybdén (Mo). pp. J. 2. Tab. SVTL. Bandyopadhyay. 5.1: 1. Škodlivý účinok elektromagnetického žiarenia nebol ešte úplne preskúmaný.25 mg/l molybdén (Mo) titán (Ti) tvrdé prímesy Spôsob úberu materiálu obsahuje riziká spojené s množstvom vznikajúcich vedľajších produktov a odpadov. 9.Machining.

.

M. Huddlesion. of Engineering for Industry. Y. W. 19. Vol 117. R. Warren. Mar 1999.. Yun. J. Lau. Annals of the CÍRP Vol.. 15. 17..665-672 Firemné materiály Hitachi Europe GmbH Fukuzawa. Slaclens. Dulré .: EDM. Dauw. Panten.vyd.37/2/1988. S. R. T. pp487-493 LIoyd. G. C. Annals of the CIRP Vol.vyd. Jour.: Nové materiály a technológie ich spracovania. Ponten. D. Industrial Diamond Review.. Y. K. G.. 27. 11.... H. 14.: Micro-hole machining of carbide by electric discharges machining. of Material Processing Technology 87. J. Nol 1990.I. SME. Zhang.Fururc Step towards the Machining of Ceramics Annals of the CIRP Vol. Jan 1998.S. 24. Y. Gatto. Z. 23..F. Abrasion and Erosion. Vol 7 1974 pp899909 Vasilko. 12.117-118.. pp. Chapman and Hall. B. March 1965. VanDijk. Appel. Vol 71 1977. S.. Phys. Zhang. 123. W. L.: Obrábčni .. W. S. Prikryl. Vol. pp. J. D. Jour.G. n 5.: Study on tbe electro-discharge machining of a hot pressed aluminium oxide based ceramic.: A study on the machining paramètres optimization of wire electrical discharge machining. Wang.: Wire EDM cutting of PCD.S. F. pp.. (1).673 -680 König. Zhang. D. 7. H. De Vnes. Z. W. A. Jan 1997 . pp.: Funkerosives Schneiden und Senken technischer Keramik. 238-247 Lok. W. Dcarbome.. Journal of Materials Processing Technoogy..J. C.F. Li.. Snoeys.: Cronjager. 839-843. C. Dauw. (Písomná práca k ašpirantske skúške . Int. pp. 9. Vigner. Lazarenko.K.623 -631 König.C. W. Y. 1994 pp 050-1 -0050-7 Kaczmarek. Levy. J.: Heat Conduction Model for the Calculation of the Volume of Molten Metal in Electric Discharge. G.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. I. Progresívne technológie 33.553-568 Tool and Manufacturing Engineers Handbook. pp. pp. Schumacher. Lau. 133-146.: Tani. Jour. Ohmori. J . Vigneau. Materials und manufacturing Processes 13.. Processing and Fabrication of Advanced Materials VI. Led. (1988).K. W. H. I.463-513 König. 18. C. (1986). Led. Vol.K.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov. T. T. H.. Tsai. 8. Wydawnictwo naukowotechniczne.. Alfa Bratislava 1990 l. Investigation on Machining Conditions for WEDM of Nikel Base Superalloys. of Material Processing Technology 63. F. Zhang. l. Chow.A. Ahn. J. 16. 32. 139-145.. J.: Principles of Machining by Cutting.. Lazarenková. Journal of Material Processing Technology 63.: Digital Gap Monitor and Adaptive Integral Control for AutoJumping in EDM. W. Werstati und Betrieb. pp. K. : Machining of engineering ceramics by ultrasonic vibration assisted EDM method. M. U. : Surface treatment of wire electro-discharge machined engineering ceramics by abrasive blasting.: Precision shaping of small diameter wheels using micro electric discharge truing (MEDT) and hole-machining of A1203 material. H. (1-3). pp 73-79.39/2/1990. R. Kruth. 21.35/2.A. 31. Levy. Klocke. H.. K. F. Go. pp 124 . 397-405. 1998. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesscs Annals of the CIRP Keynote Papers 1997. D. London. pp. Su. pp . (6) June 1998.F. C. pp. Tonshoľf. W.H. Spur. (1976). Iuliano. 1773-1781.technický prùvodce SNTL Praha 1987. 10. May (1995) pp. 585-592. Wang. Mohri. Maňková.. C: Electrical discharge machining of aluminium oxide matrix composites containing titanium carbide as a conductive second phase. J.P. P. H. Jan 1997. 26. pp. H.L. Dauw. Lee. Huang. H. N. 2). british CeramicProceedings 60 (Vol.: Akamatsu. C. N. 20. 468 Tönshoff. 28. B. 34. 29.. (1-3).F. N. ASMEJ. Rajukar. Warsaw.Cosmacini) Udine. 4/97. B. Praha 1952 l.J. W.39/2/1990.166 6.vyd. In:Eurometalworking.: Metalurgy of Spark Machined Surfaces Journal of the iron and steel Institute. Liao. Material removal by spalling during EDM of ceramics. a kol. 1983 Trueman.R.: Integration of EDM within a CIM Environment. Dekkyser. Apr 2000. 25.130 Yan.: A new application of discharge phenomena for machining of insulating ceramics Ceramic Interfaces: Properties and Applications 1998.. 22. 13. Duffie. June 1999. pp.. pp.D Appl. U. M: Zdcblick. J.H. S. (1-3). 30. 661-674. Huang.1 Machining... T. M..školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1981 McGeough. L.: Elekirojiskrové obrábčni kovu. Y..: Machining of New Materials. 253-258 Spur.K. 2.Y. Annals of the CIRP Vol. Lee. p. Egger..T.: Lee. C: Processing of advanced ceramics using the wire-cut EDM process. H.. T. of Machine Tools and Manufacture 40.: Advanced Methods of Machining. Lee.Psys. {ed. Journal of Adhesion Science and Technology 12.

Patel experimentoval s plynovým C O i laserom. . angl. Prvý projekt lasera navrhli C. Bennet a Heriot odskúšali plynový hélium-neónový (He-Ne) laser vo vývojových laboratóriách v USA. príprava kovových sústav v amorfnom stave. naváranie a tepelné spracovanie (kalenie). plynných a kvapalných aktívnych látok.2 Opracovanie laserom Obrábanie laserom (z.kvantovej elektroniky a boli realizované zariadenia generujúce a zosilňujúce elektromagnetické žiarenie na princípe stimulovanej emisie žiarenia. L Shawlow v roku 1958. V súčasnosti nachádza laser široké použite v rôznych oblastiach. z Western Electric Co. povrchové natavenie. Prvé zmienky o kvapalinovom laseri sú z roku 1966. ktorý našiel v súčasnosti najširšie uplatnenie v priemyselnej výrobe. Obyčajne sa pre označovanie typu lasera používa chemická značka aktívnej látky.zosilenie poskytuje v úzkom zväzku lavínu fotónov (kvantá elektromagnetického žiarenia). plasty. H.LBM) patrí k jednému z mnohých priemyselných aplikácii laserového lúča. O dva roky neskôr v roku 1960 T.5. H.2. Prvé praktické priemyselné použitie lasera uvádza Epperson et al.2. tvarovanie. obrábanie. legovanie. Maiman skonštruoval a prevádzkoval prvý rubínový laser [32. Towens a A. • • • • • 5. V tom istom roku C. Laser je vhodný pre opracovanie materiálov ako sú kompozity. pre vŕtanie otvorov do diamantových kalibrov (súčasť nástroja pre ťahanie drôtov) pomocou rubínového lasera. Pevnolátkový laser na báze neodým (Nd)-sklo použil prvýkrát Snitzer tiež v roku 1961. 41. ktorá pojednáva o jednotlivých druhoch lasera. keramika. rokov boli položené základy nového odboru . 46. Najznámejšie sú: • priemyselné aplikácie lasera ako rezanie. nanášanie povlakov. Argónový iónový laser a pevnolátkový neodým (Nd-YAG)* laser boli prvýkrát prevádzkované v roku 1964. diamant. Polovodičový laser bol objavený v roku 1962.2. zváranie. ' Skratky používané pre označovanie laserov sú vysvetlené v kapitole 5. nedeštruktívne metódy skúšania meracie systémy v metrológii CD prehrávače (kompakt disk) informačná a telekomunikačná technológia (prenos a uchovávanie informácií) humánna medicína („laserový skalpel"). Laser Beam Machining . ťažkoobrobiteľné ocele. 54]. vŕtanie.1 Definícia lasera a základné vlastnosti laserového lúča Princíp funkcie lasera je možné objasniť na základe pojmov kvantovej fyziky a planetárneho modelu atómu. Historický vývoj poznatkov o laserovom lúči začína popisom teoretických základov vynútenej emisie žiarenia. tepelné spracovanie povrchov. sklo. Postupne boli realizované ďalšie laserové zariadenia na báze pevných. LASER je akronym anglického názvu Ltghi Ampllficatlon bySiimulated Emission of Radiation v preklade . V roku 1961 Javan. H. Avšak až začiatkom 50.zosilenie svetla pomocou vybudenej emisie žiarenia . Od roku 1971 bol zaznamený enormný rozvoj laserovej technológie. v roku 1966. ktoré podal Albert Einstein v roku 1917.2 LBM 5.

.

ak vybuďerié atómy s energetickou hladinou E. majú tendenciu zaujať hladinu s nižšou energiou E. Tento spôsob emisie sa nazýva stimulovaná (vynútená) emisia žiarenia.5.neón Pri bežných podmienkach sa atóm nachádza v základnom stave. pričom emituje nový kvánt s takou istou frekvenciou ako mal predchádzajúci kvánt. Laserové svetlo vzniká v prostredí určitého stimulujúceho elektromagnetického žiarenia potlačením spontánnej emisie na úkor vynútenej emisie žiarenia.33 Zdroje vybudenia atómov a vznik inverzie populácie [41 j a) čerpanie pomocou fotónov typické pre rubínový laser b) priania excitácia elektrónov pri plynovom argónovom laseri c) vzájomná kolízia atómov A a B pre plynový laser typu hélium . Prechod elektrónov zo základnej hladiny na vyššiu energetickú hladinu sprevádza absorbcia a prechod z vyššej hladiny na základnú jc emisia.rubínový laser b) laser so štyrmi hladinami . Vplyvom vonkajšieho podnetu sa vybudený atóm vracia do základného stavu.5. ktorá sa urči z rovnice [32. pričom vzniká energia vo forme žiarenia. Spontánna (samovoľná) emisia žiarenia vzniká.3) kde h = 6.168 Bežne svetelne žiarenie je vlnenie.5. ktoré sa šíri všetkými smermi. emisie a jav stimulovanej emisie žiarenia.v (5. J.. 54 ]: E:-E. Í& 34 — — hladina 3 j—^—hladina 4 H—hladina 3 absorpcia pred stimulovanou emisiou -•.626. en s a hladina 2 á] ' hladina 1 hladina 1 i hladina 1 hladina 1 Obr.f po stimulovanej emisii hladina 2 absorpcia emisia hladina 2 r-. ako tretí proces nasledujúci po absorpcii a spontánnej . Obr.hladina 2 •h.32 (zäroj:MčGeougfi ¡32}) Absorpcia a emisia pre: Podmienky stimulovanej emisie a) laser s troma hladinami .Nd-YAG laser EJ fotón aaaHI prechod vanta El Q£1 ele K Irò n Obr.=h. a pri tom emitujú kvantum svetelného žiarenia s frekvenciou v. ultrafialové alebo viditeľné svetelné žiarenie.3 I ilustruje javy absorbcie. V závislosti od rozdielu týchto hladín vzniká infračervené.s je Planckova konštanta.

má vysoký stupeň priestorovej a časovej koherencie. ktoré sa používajú v laseroch znázorňuje obr.2 Opracovanie laserom LBM 169 emisii. pričom divergencia laserového lúča s vlnovou dĺžkou X* je daná vzťahom: 0 =- Jt.5.34 Porovnanie fokusácie bieleho a laserového svetla. ktorý' má tieto základné vlastnosti [30]: • • je vysoko monochromatický .35 Rozbiehavosť.5.34. V priestorovo koherenčnom lúči kmitajú všetky častice svetelnej vlny s rovnakou fázou v rovine kolmej na smer šírenia sa lúča. modrá červená toe le svetlo Obr. Dodanie príslušnej energie na dosiahnutie vybudeného stavu sa nazýva čerpanie.35.32]) intenzita šošovka hĺbka ostrosti má minimálnu divergenciu (rozbiehavosť) 0. priestorový profil a fokusácia charakteristického laserového lúča (zdroj: [43. stimulovanú emisiu žiarenia na produkciu svetelného lúča. b) ak je fokusované neparalelné svetlo ohnisková vzdialenosť závisí od uhla dopadu častíc pôvodného lúča c) laserové svetlo je monochromatické a rovnobežné. Atóm možno prinútiť k emisii žiarenia vybudením.5.r„ (5.5. 5. Laser je teda kvantovo elektronický zosilňovač a generátor svetelných vín. (zdroj: Powel [41]) a) ak je fokusované biele svetlo.5. charakterizovanú polovičnou hodnotou vrcholového uhla kužeľa. obr.4) . preto ho možno sústrediť do intenzívneho úzkeho bodového zväzku priemer ohniska 2n Zr laser Obr. obr. ktorý vystupuje z rovinného okienka lasera s priemerom 2ru. Využíva tzv. V časovo koherenčnom lúči kmitajú s rovnakou fázou všetky častice svetelnej vlny v smere šírenia sa lúča. každá farba má inú ohniskovú vzdialenosť od šošovky.svetlo v laserovom lúči má prakticky len jednu vlnovú dĺžku.33. Spôsoby vybudenia atómov.

Pre porovnanie.transverse electromagnetic mode.36 Ukážky módovej štruktúry laserov. v ktorom je intenzita redukovaná zo strednej hodnoty faktorom e 2 . ktoré sú dosiahnuteľné rôznymi zdrojmi energie. • má módovú štruktúru (TEM . pre rezanie.36.v závislosti na okrajových podmienkach rezonátora.5) kde I 0 j e intenzita žiarenia v strede lúča. Najvyššie hustoty energie pri danej výstupnej energii lasera možno dosiahnuť lasermi pracujúcimi v základnom móde označovanom T E M q o (index charakterizuje symetriu elektromagnetického poľa v rovine kolmej na smer šírenia lúča). čo má za následok natavenie až odparenie materiálu. Mód lasera určuje jeho vhodnosť pre priemyselné použitie. obr. označenie TEM (použitie) prierez A v rovine kolmej na smer lúča prierez B kolmý na A 1 2 AA AA 'AAA 5 A 6 A A AA AAA AAAA A ® ® © (D © © © ©®©® pôdorys # ^ > TEMoc Gauss (rezanie) TEMoi (zváranie. Je to dané tým.základný mód .exp(-2r/r02) (5. v priečnom priereze lúč vytvára buď iba jednoduchú stopu .5. tab. ako napr.5. ich TEM označenie a niektoré doporučenia pre použitie (zdroj: Powel \4\\) Uvedené vlastnosti laserového lúča umožňujú pri jeho fokusácii (vhodnou optickou sústavou) sústrediť do malého bodu mimoriadne vysokú hustotu energie v mieste dopadu lúča. čim sa dosiahne požadovaný efekt spracovania.crrf2 ]. kalenie) TEMíi m®©® TEMľ © ®©© (málo používané) mullimôd (rezanie) multimód (nevhodné pre rezanie) y \ < Obr. .5.3 uvádza rádové hodnoty hustoty toku energie (hustoty výkonu). ktorá nieje limitovaná zákonmi žiarenia absolútne čierneho telesa a pre intenzitu žiarenia laserového lúča platí vzťah [32]: I = I0. že vo vnútri laserového rezonátora získava elektromagnetické pole generované stimulovanou emisiou žiarenia určitú konfiguráciu . zváranie a ďalšie technológie.mód .alebo zložitejšie obrazce pravouhlo alebo kruhovo symetrické. r 0 je polomer.• má vysokú výstupnú intenzitu I [W.

?^/ro. kde intenzita žiarenia je (l/e 2 ) násobkom jeho osovej intenzity za predpokladu.4 MW/cm ) [461. .5.4.10» 1. Potom polomer ľ. Vhodne sfokusovaný lúč pre rezanie C O i laserom s výkonom do I kW má priemer okolo 0.5.104.3 Hustoty výkonov rôznych energetických zdrojov [31.102 1. sfokusovaného lúča je [46]: h* je vlnová dĺžka laserového svetla. Polomer ľf lúča v ohnisku (najužšom bode nazývanom ako beam waist .2 Opracovanie laserom LBM 171 Priemer nesfokusovaného lúča býva rádovo niekoľko milimetrov. je potrebné !úč čo najlepšie fokusovať.7) kde fH " n. že lúč má Gaussovo rozloženie v základnom móde.10" 1.zúžená časť lúča) a vzdialenosť dm tohoto bodu od Šošovky sú dané [46]: (d. r.10 1 4 Priemer sfokusovaného lúča sa meria a vypočítava v mieste. (5.6 (5. =f. Tab. aby sa nedostal pod hĺbku ostrosti Zf.8) Veľkosť stopy lúča je priamoúmemá ohniskovej vzdialenosti Šošovky f.f + (5. obr.10'" W/mm (1.5.23. n je index lomu svetla. kde sa vyžaduje malá tepelne ovplyvnená oblasť ako sú technológie rezania a zvárania.9) Aby sa dosiahla vysoká hustota toku energie lúča [W/cm : ] v mieste jeho dopadu.10 5 1. laser c w N d laser p w D o s a h o v a n á hustota v ý k o n u [W. =•7Lr„ f X.-f): d„ . vlnovej dĺžke lasera a nepriamoúmerná polomeru lúča r 0 Pre multimódový lúč je polomer sfokusovaného lúča daný vzťahom podľa [46].54] Zdroj energie Slnko (šošovka 1 =50mm) Elektrický o b l ú k Acetylén-kyslikový plameň P l a z m o v ý lúč E l e k t r ó n o v ý lúč C O .3 mm a môže dosahovať hustotu energie okolo 2 ? 1. Nie je vhodný pre aplikácie.6) r í - (5.10 1.f. kde 0 je uhol divergencie lúča v radiánoch. Zároveň je nutné materiál udržiavať voči lúču v relatívne presnej pozícii.crrr2 ] 5. pretože je potrebné sústrediť laserový lúč do úzkeho zväzku. kde hustota toku energie klesá.

.

skupenstva materiálu. Nd . ale v súčasnosti sa nahrádza Nd .sklo. ad i a ii) Lasery sa delia do tried podľa skupenstva materiálov.fop[ ultrafialové žiarenie (UV) f > f^ rontgenové RTG a gama žiarenie f » fop[i. je potrebná určitá systematická kategorizácia a rozdelenie druhov laserov. druhov lúča a oblasti aplikácie sú v tab.j. Alexandritový laser sa javí perspektívny pre . (5. alexandrit. ktoré sa používa na generovanie žiarenia vlnovej dĺžky druhu lúča resp. ďalej plynové lasery C O . ktorý má lepšie tepelné charakteristiky. ktoré sa používajú na generovanie žiarenia.1 Druhy laserov a ich delenie Vzhľadom na rozmanitosť dostupných laserov. na ktorej je efektívny polomer stopy lúča o 5% väčší ako v ohniskovej rovine [3. Čiastočne sa používajú ešte rubínový a sklenený laser.Ne.YAG a CO.YAG laserom. Rubínový laser bol používaný ako vôbec prvý. dosahovaných výkonov ako aj oblasti použitia.2. Vypočíta sa podľa vzťahu : Z. 54].5. Lasery je možné rozdeliť podľa: i) ii) iii) iv) v) vi) aktívneho prostredia t. že hĺbka ostrosti rastie so štvorcom polomeru jeho stopy v ohnisku. argónový. 30. Zároveň sa tieto látky líšia aj vlnovou dĺžkou svetelného žiarenia a frekvenciou vysielaného žiarenia. režimu lúča výkonu konštrukcie laserového zariadenia použitia.10) 5.4. excimerový a čiastočne kvapalinový laser. He . teda podľa skupenstva aktívnej látky na: • pevné (tuhé niekedy označované ako tuhofázové alebo dielektrické) • plynové • kvapalinové • polovodičové. ako chemický laser a laser na báze kovových pár sú predmetom intenzívneho štúdia pre praktické využitie v blízkej budúcnosti..1. Hlavné druhy laserov používané pre tepelné aplikácie v strojárskom priemysle sú pevné lasery na báze rubínu.YAG. Podľa frekvencie vysielaného žiarenia sa rozoznávajú: infračervené žiarenie (IR) f < fcpt optožiarenie. . = odkiaľ vyplýva. svetelné žiarenie f . rozdielnosť ich vlastností. Charakteristiky jednotlivých typov laserov podľa vlnovej dĺžky.m Progresívne technológie HÍbka ostrosti je definovaná ako vzdialenosť medzi dvoma priečnymi rovinami pred a za ohniskovou vzdialenosťou. Najviac používané typy laserov pre spracovanie materiálov sú Nd . Nové vysokovýkonné lasery. Nd .

15. Q . alebo častejšie používaný termín je režim lúča.4764.064 0.jc to zvláštny kontinuálny režim s vysokou energiou i m p u l z u .34-1.37 znázorňuje časové závislosti prevádzkových režimov lasera.80-0. Q . Pri Qs režime sa dosahuje najvyššia hustota výkonov lúča.064 1. metanol 0.6943 1.6 0.5145 E x c i m e r (ArCI) (XeCI) íXeF) (KrF) KVAPALINOVÝ Farbivo Rhodamine 6 Etanol.switched ( Q s ) režime .2 Opracovanie laserom LBM 173 spracovanie nekovových materiálov v blízkej budúcnosti. 0.pw) tz. holografia Ar Ar 0. Obr. kontinuálny a l e b o pulzný kontinuálny 5 0 0 až 15 0OOW 20mW He-Ne PLYNOVÝ .39 1. ad iii) Druhy lúčov. Špičkové výkony lasera v kontinuálnom režime sú rádovo I0 J 105 W. 3. 13 Tab. v pulznom režime 10 -r 10 W.cw) pulznom režime (pulsed wave .5.5.308 0.v. 51}) Vlnová dĺžka D r u h lasera A k t i v n a látka Rubín PEVNÝ Nd-YAG Nd-sklo alexandrit [pm] T y p lúča Výkon lasera Cr** Nd3Nd3' 0. L a s e r o v á chirurgia Strojárstvo L a s e r o v á chirurgia Holografia Strojársky priemysel Oblasti a p l i k á c i e (Ns + He.5.4 Rozdelenie laserov (spracovanépodľa [2.351 0. Do popredia pozornosti sa dostáva excimerový laser pre keramické B kompozitné materiály.7-0.248 0. 3. Lasery môžu pracovať v rozdielnych časovo závislých režimoch a to v: • • * kontinuálnom režime (cominuous wove .175 pulzný 100W Fotochémia.488.818 pulzný kontinuálny pulzný pulzný pulzný 5W 100 a ž 1 200W 2mW 10W Informačné POLOVODIČOVÝ GaAs 0. spektroskopia Kontinuálny a l e b o pulzný pulzný 1 až 5 OOOW 20W3Ž 250W Fotolitografia.90 pulzný 2 až 10mW C02 technológie optoelektronika Strojársky priemysel Metrológia. geodézia. 0.170 0.) CO* Ne 10. Pulzný režim vzniká prerušovaním budiaceho elektrického výboja v dutine lasera.46.switched režim je výsledkom zvyšovania činiteľa akosti optického rezonátora pri kontinuálnom čerpaní energie do dutiny lasera.6328. 27. 32.

Nevýhodou je jeho vysoká citlivosť na vibrácie a presnosť nastavenia. Obmedzujúcim parametrom použitia je tvar. vŕtanie rubínov. plastických hmôt. c) . kvality lúča. • vysokovýkonné .37 Druhy prevádzkového režimu laserového lúča (zdroj: [43]) ad v) Z hľadiska konštrukcie laserového zariadenia dôležitú úlohu má prenos laserového lúča od oscilátora k pracovnému stolu a zabezpečenie vzájomného relatívneho pohybu medzi lúčom a dielcom. Pri tomto systéme sa používa malá a ľahká laserová hlavica s nizkym výkonom a pomerne nizkou reznou rýchlosťou.¡74 ad iv) Podľa dosahovaného výkonu sa delia lasery n a : • Progresívne technológie nizkovýkonové .30 k W.l kW . tepelné spracovanie kľukových hriadeľov. Q-spinaC Obr.38 Základné typy konštrukčného riešenia vzájomného pohybu laserového lúča a obrobku (zdroj: [43]) c) Systém pohyblivého lúča. na ktorom je upnutý obrobok. rýchlosti lúča a požadovanej presnosti: a) b) Systém pevného laser a pohyblivého stola. Využíva sa pri požiadavke na vysoké rezné rýchlosti a úsporu priestoru. Existujú tri základné konštrukčné typy. ktorý'je zabezpečený zrkadlami. skríň prevodoviek a iné. Tento systém je vysoko flexibilný.38 [43]. veľkosť a hmotnosť obrobku. Obr.desatiny W až stovky W.5.5. obr. kým laserová hlavica a obrobok sú stacionárne. hlavné oblasti použitia sú zváranie. Výhodou systému je minimálne obmedzenie tvaru a hmotnosti obrobku. čo môže spôsobovať väčší rozptyl lúča. Pohyblivý laserový systém a nepohyblivý obrobok.5. Výber typu závisí od veľkosti opracovaného predmetu. doporučené použitie pre rezanie a vŕtanie keramiky.

liatie: kde predpona Ur . . renovácia masiek. ale má svoje nezastupitcľné miesto vo výrobnom procese.2 Opracovanie laserom LBM 175 V súčasnosti sú vyvinuté systémy plynulého riadenia pohybu lúča pomocou CNC systémov a tiež laserová hlavica môže byť súčasťou chápadla robotov. Tieto systémy sa používajú prednostne pre rezanie a vyrezávanie zložitých tvarov a pre zváranie.Rapid Proryping (pozn.v odbornej nemčine základný význam pre zlievanie. z hľadiska jednoduchosti je viac zaužívaná štvorstupňová klasifikácia podľa základného mechanizmu technológie spracovania materiálov.prazdroj). (USA) úspešne realizovali prenos lúča s výkonom 400kW s priemerom 1. že technológie spracovania materiálu laserom klasifikuje norma DíN 8580 do šiestich základných skupín [2. ktoré môžu pracovať súčasne. míkroobrábanie a čistenie pomocou lasera. prvotný (napr.8 cm do vzdialenosti 25 m optickým káblom. pretože pri procesoch dochádza k úberu materiálu. General Electric Co. ktoré zabezpečia pohyb lúča v 5.sublimačné . Najnovšie sa prenos laserového lúča zabezpečuje optickými vláknami.39. 47]. Ako uvádza Taniguchi [46]. 'Urformen . do tejto oblasti spadá rezanie. prednostne pri Nd-YAG laseroch. orezávanie. TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA MATERIÁLOV LASEROM PODĽA D I N 8 5 8 0 PRÍM AH NE (z nem. Čistenie je odstraňovanie tenkej povrchovej vrstvy kontaminovanej olejmi a plynmi. vŕtanie. že laser nepatri už len k zriedkavo používaným technológiám. ako to už bolo spomenuté v úvode tejto kapitoly. ktorú zaviedol Taniguchi [46]: uber materiálu. Urquell .5. Preklad primárne tvarovanie vyplýva z anglického slovného spojenia primáry shaping a zo súvislosti s modernou technológiou ste reo litografi e. autora). O tom.Uríormen)' TVAROVANIE TVARNENIE Tvárnenie Stereolitografia laserovým ohrevom (ohýbanie) Spekanie -tavné Vŕtanie REZANIE SPÁJANIE POVLAKOVANIE TEPELNÉ SPRACOVANIE Rezanie .5.s aktívnym plynom Spájkovanie Plazma C V D Žlhanle S p e v ň ovanie Zváranie Povrchové legovanie Kalenie Gravírovanie L A M (laser assisted machining) Označovanie Obr. Použite optických káblov je veľmi vhodné pri požiadavke na rozdelenie laserového lúča a jeho odoslanie do viacerých pracovných staníc.539 Klasifikácia laserových technologických operácii podľa DIN 8580 Aj keď je táto klasifikácia pomerne podrobná. svedčí skutočnosť. ktorá sa využiva v postupoch rýchleho zhotovenia prototypov . osiach.resp. ad vi) Oblasti použitia lasera sú široké a zasahujú do mnohých oblasti. V ďalšom pojedani je kategorizácia laserov urobená podľa oblastí priemyselného využitia pre procesy spracovania materiálov. obr. Míkroobrábanie zahŕňa v sebe technológie ako pri s tri h o vani e.významovo znamená pra . značkovanie. gravírovanie a rytie.

40. sú: reflektivita . t e p e l n é spracovanie povrchu ako kalenie.nanášanie povlakov vo vákuu) pomocou laserového zdroja ohrevu. farbenie. ktoré sú závislé od vlastnosti materiálov a ich schopnosti pohlcovať a odrážať laserové žiarenie. ktoré boli nedávno vyvinuté na základe požiadaviek priemyslu ako rast zaflrových kryštálov. žíhanie. Absorbcia A [%] svetelného žiarenia spôsobuje ohriatie povrchovej vrstvy. Množstvo odrazených lúčov závisí od odrazivosti materiálu. ako to ilustruje obr. 5. 5. dôležité pre použitie laserového lúča. ťahanie optických vlákien. roz(avená fáza T ^ ^tepelný ohrev p adsorbcia O b r . pre vlnovú dĺžku väčšiu ako 10 um. Faktory.40 Účinok laserového lúča pri jeho dopade na povrch materiálu < zdroj [27]. rekryštalizácia polovodičových kryštálov po iónovej implantácii a tiež povlakovanie metódami CVD (chemieat vapour deposition . Časť sa absorbuje do materiálu a časť prejde materiálom.m" 1 J. spájkovanie.chemické nanášanie povlakov z plynnej fázy) a PVD (physical vupour deposition . dochádza k ich vzájomnej interakcii a efektom. delenie skla a keramiky kontrolovaným lomom. povlakovanie a tvrdé spájkovanie. povrchové legovanie. {43}) n a t a v e i é rozhranie Po dopade lúča na materiál sa časť lúčov odrazí. 5. 54]: R=l-^f/<T0 kde o n je elektrická d i vosť kovu [ÍX'. Odrazivosť R [%] resp.pohlcovanie laserového žiarenia tepelná vodivosť tavenie povrchovej vrstvy odparovanie. ktorý sa ohrevom nataví a následne odparí zohriatej oblasti.Progresívne technológie s p á j a n i e a spevňovanie zahrňuje zváranie. je vyjadrená Hagen-Rubcnsovým vzťahom [32. Absorbované lúče ohrievajú materiál.1. napokon procesy laserom podporovaného obrábania ako j c sústruženie a iné kombinované procesy využívajúce laser. nové procesy.12) . reflektivita (cmgi reflectance) kovového povrchu.odrazívosť povrchu absorbcia . absorbcia sú komplexné javy a ich vzájomné pôsobenie vyjadruje vzťah [32]: R + A = 100% (5.11) Reflexia aj (5.2.2 Účinok laserového lúča na materiál a uber materiálu Pri styku laserového lúča s materiálom.

ktorý navrhli Carslaw-Jaeger [9.8 9-11 97. Vychádza sa . Odrazivosť lúčov sa dá znížiť napr. že so zvyšovaním vlnovej dĺžky svetelného žiarenia reflektivita kovov stúpa. Na vyjadrenie prestupu tepla pre pohyblivý tepelný zdroj s rýchlosťou v [m/s] sa používa postup. Pary roztaveného kovu výrazne absorbujú laserový lúč. viď tab.1 26.6 98. Absorpcia svetelných lúčov do materiálu závisí od tepelného gradientu kovového povrchu a mení sa s drsnosťou povrchu.-X2 Opracovanie laserom LBM 177 Odrazivosť infračerveného svetla od kovových povrchov je veľmi vysoká. porušením oxidickej vrstvy ožiarením povrchu laserovým lúčom s vysokou energiou. V súčasnosti nie je odpovedajúca teória pre vyjadrenie tepelnej vodivosti a výpočet teploty. Niektoré hodnoty odrazivosti pre Nd . hliník (Al). laser (vlnová dĺžka 10.7 99 96.3 90.8 95. Vedenie tepla z lasera do materiálu je komplikovaný jav. utvorením krycej nekovovej vrstvy. ale aj iných materiálov závisí na tepelnej vodivosti materiálov.4 73.5.06 um) a CO. Tieto hodnoty platia pre leštené povrchy. 32. So zvyšovaním teploty povrchu odrazivosť klesá a minimálnu hodnotu dosahuje pri teplote tavenia kovov. do povrchovej vrstvy a do vnútra materiálu za určitých okrajových podmienok. zdrsnením povrchu. Kovy s vysokou odrazivosťou a vysokou tepelnou vodivosťou.12. s rozmermi sfokusovaného lúča.1 93 28 93-96 59 Absorpcia svetelného žiarenia a následný ohrev kovového povrchu.12.9 98. Pri ožiarení povrchu kovov C O : laserom je odrazivosť lúčov pri izbovej teplote veľmi vysoká.YAG laser (vlnová dĺžka 1.6 pm) uvádza tab. ako aj zvyškové napätia pod povrchom. Vo všeobecnosti platí. pretože prestup tepla je veľmi rýchly. Pre rezanie týchto materiálov sa doporučujú lasery s výkonmi nad 2 kW [41]. striebro (Ag). S rastúcou drsnosťou povrchu klesá schopnosť absórbele lúčov. literatúra neudáva kvantifikované hodnoty drsnosti.5 Odrazivosť vybraných materiálov ( spracovane podľa [32. takže reálne hodnoty odrazivosti môžu byť v skutočnosti iné. Tab. V skutočnosti na odrazivosť pôsobí prítomnosť oxidickej vrstvy na povrchu.5. napr. 46].1 65 72 49 57 28 63.7 96. ohriatím materiálu na teplotu blízku teplote tavenia.46]) REFLEKTIVITA R [ %] Kov Zlato Striebro Hliník Med Železo Nikel Zinok Chróm Kremík Oceľ (l%uhlika) Uhlík (grafit) Vlnová dĺžka [um] 0.9-1. meď (Cu). sa pri spracovaní lasermi s nižšími výkonmi javia ako problematické. zlato (Au). Predstavuje riešenie parciálnej diferenciál nej rovnice pre vedenie tepla od zdroja.1 94.9 93.5. Tak isto to platí aj o zvyškových napätiach v povrchovej vrstve po predchádzajúcej mechanickej operácii.

ako to už bolo spomenuté vyššie. c je špecifické teplo (J. difuzivita. A L je relatívne predĺženie. ktoré sú najviac prezentované v odbornej literatúre.16) o o Pri dostatočnom ohreve sa povrch materiálu natavuje. pretože to už zasahuje do oblasti laserovej fyziky a termodynamiky.t) = T 0 erfc(x/2Vät") kde funkcia chyby erfe je určená (5. keď počiatočná teplota v celom materiále je nulová a spolu s povrchom na úrovni x = 0 sa udržiava na hodnote T0 počas určitého času t.178 Progresívne technológie zo zjednodušeného predpokladu. že v súčasnosti sa len veľmi málo prác sústreďuje na teóriu termodynamických javov v zóne rezania laserom. J e ~kd% (5. o tepelná difuzivita daná vzťahom: a = k/p. = l .F 0 / k ] ( a t / T t ) " 2 kde F 0 je konštantný tepelný tok (J. T (5. teplota tavenia. p je hustota materiálu (kg. 5. platí vzťah takisto vyplývajúci z riešenia podľa postupu Carslaw-Jaegera [32]: T ( x . Väčšina zdrojov sa orientuje na technologické možnosti laserového nástroja bez hlbších teoretických analýz. 2 (5. že materiál obrobku je izotropný a prestup tepla sa môže popísať rovnicou difúzie [32. Sheng a Anastasia [18]. pre vŕtanie kovov na báze železa Taniguchi [46] a pre tvorenie drážok v kompozitných materiáloch Chryssolouris.6.17) McGeough [32] uvádza vypočítané časy pre natavenie povrchu niektorých materiálov a udáva ich tepelné charakteristiky ako tepelná vodivosť.K _ 1 ) tuhého materiálu (kovového resp.nf'. Potom pre stúpanie teploty následkom tepelného toku na povrchu materiálu. Potom pre východiskové podmienky.13) L kde T je absolútna teplota (° K).rn" 3 ).13) je: T(x. nekovového). Odvodenie prestupu tepla pri spracovaní materiálov laserovým lúčom uvádza viacero prác napr. 55]: | p a i . kde t > 0.1 ).c (5.cm ) pre x = 0.13). sú uvedené iba vzťahy. a x je bod na povrchu.kg _ l . pre rezanie skla Vrbánek a Fašková [55]. Podľa vzťahu (5. tab.14) kde k je koeficient tepelnej vodivosti (W.e r f z = 2/VŤrľ|e"^d^ a potom erf : = 2 / V r t . Pri riešení rovnice (5. t čas (s). za určitých definovaných ideálnych podmienok pre konkrétny materiál sa na vyjadrenie prestupu tepla pre pohyblivý tepelný zdroj používa. Pretože nie je účelom tejto kapitoly podrobne rozoberať prestup tepla pri laserovom rezaní.17) .s"'.15) erfe .K . na ktorom sa zjednotila väčšina autorov vo svete. t ) | 1 = 0 =[2. riešením rovnice (5. 46]. Je potrebné uviesť. postup podľa Carslaw-Jaegera [9.

14 1.4 X1D-' 2. V pozdĺžnom priereze obr.20 1.2 Opracovanie laserom LBM 179 Tab. Priečny prierez na obr.6 Teoretický čas pre nábeh natavenia povrchu kovov pri konštantnom tepelnom toku [32] MATEA t AL MATEA t AL TEPELNA VODIVOSŤ [W.20 1 DlFUZIVITA [cm . absorbované lúče lokálne ohrievajú častice materiálu až na teplotu tavenia.crrr 4.41 [46].4x10-* 6 5 0.03 X1Q-' 1. a) Obr. V mieste dopadu lúča sa následkom toho vytvára malý otvor a laserový lúč môže prenikať hlbšie do otvoru. Ak žiarenie prestane. Prierez natavenej vrstvy je znázornený na obr. Tepelne ovplyvnená oblasť je na obidvoch stenách a tiež v spodnej časti drážky a oblasť vedenia tepla je trojrozmerná. rezanie.15x10-5 1.5.18 1. Hĺbenie drážok alebo tvarovanie profilov laserom je takisto ustálený proces.03x10" 1.] Hliník Chróm Med Zlato Striebro Titán 2. Ako uvádzajú Chryssolouris.45x1 Or 1 2.5.082 933 2176 1356 1336 1234 1941 4..K.38 0. obr.5.42 Schematické znázornenie prierezu oblasti po aplikácii laserového lúča pre oceľ s obsahom uhlíka 1 % (zdroj: Taniguchi [46]) .5.5. pretože čelo erózie sa pohybuje s ohľadom na pevný laserový lúč a tepelne ovplyvnená zóna sa tvorí na stenách otvoru.5.22x10-' 1. rezanie laserom sa charakterizuje ako ustálený proces. tepelne ovplyvnená zóna môže byť dvoj alebo trojrozmerná.71 0.r ] í 1 TEPLOTA TAVENIA [°K] ČAS TAVEN A [S] V NÀHCONOM TOKU 10« W.41 b je tlačený dozadu za pohybujúci sa lúč. V natavenej zóne pri odparovaní častic materiálu vznikajú pomerne vysoké tlaky a tavenina je premiestňovaná a vytláčaná zo vznikajúceho otvoru tlakom pary.5. že roztavený materiál je tlačený na obidve strany.18 0. alebo ak sa laserový lúč posúva dopredu. pretože Čelo erózie je stacionárne vzhľadom k osi pohybu lasera.91 0..41 a ukazuje.40.15X10" 1.24x10" 1.5.cm-'.87 4. pri ktorom sa tepelne ovplyvnená zóna tvorí iba na stenách zárezu.0 3. hĺbenie drážok).41 Správanie sa materiálu pri pôsobení laserového lúča (zdroj: Taniguchi [46]) a) v priečnom smere b) v pozdĺžnom smere b) Obr.11 4.24 x101.22 x10-s 1. Sheng a Anastasia [18]. Povrch natavenej oblasti sa rýchlo rozširuje a materiál sa ďalšim intenzívnym pôsobením lúča začne odparovať. V závislosti od použitej technológie obrábania (vŕtanie. Keď laserový lúč s určitou hustotou výkonu ožiari povrch materiálu.45x10^ 5 2 Pôsobením intenzívneho sfokusovaného laserového lúča na materiál dochádza k jeho nataveniu. Vŕtanie pomocou lasera sa charakterizuje ako proces nestacionárny. tavenina začína tuhnúť alebo rekryštalizovať a v tuhnúcej tavenine vznikajú a zostávajú zvyškové napätia. v prípade ak ide o priebežný otvor.crrr s 2 10« W.

5 5 7.27 7.0 1. ktorej hrúbka je asi 30pm.0 1.7 3.40 0.5 1.40 20.2 1.5 0.25 0 2. S 0. sú na obr.0 1. Na povrchu materiálu sa vytvorí plytký' kráter. 5.3 2. Veľkosť krátera sa zvyšuje proporcionálne s časom radiácie. Vrstva II tvorí pretavenú oblasť v tvare polmesiaca s tvrdosťou okolo 350 + 550 HV a je zložená z o .60 \ \ \ \ \ \ „ E 1..25 0.42 .0 [mm] 0.75 Rýchlosť posuvu [rrVnin] Priemer hlavice dýzy [mm] Obr.2 0.40 0.0 8.40 20. Tab.0 4.275 mm (zdroj: McGeough [32J) .25 0.5 Papler Kryštál Sklotextil Sklotextil Preglejka Nástrojové oceľ Oceľ pre zušľachťovanie Korozivdomá oceľ Titán 3.7 4.6 4.275 mm (zdroj: McGeough /Í2/J Obr„5.4 | m/m in] >600 1.6 0. 46] MATERIAL HRÚBKA MATERIÁLU RÝCHLOSŤ HAZ VÝKON [KW! [mm] ako noviny 2. Analýza [46] ukázala.0 0.27 1. ktorá sa smerom do základného materiálu zužuje.5 4. Vrchná oxidická vrstva o hrúbke asi 0.4 mm.5 12.40 0.25 2. 5.5 1 . Míkrotvrdosť vrstvy je 700-800 HV a je tvorená martenzitom a austenitom.0 1. ktoré vznikajú v štruktúre kovových materiálov po ožiarení laserovým lúčom. Tvrdosť tejto vrstvy sa pohybuje okolo 850 950 HV a má prevažne spevnenú martenzitickú štruktúru.2 0.25 0.6 1.2 0.44 Účinok zmeny priemeru otvoru dýzy v laserovej hlavici na priemernú hĺbku HAZ pri rezaní titánovej zliatiny s hrúbkou 1. Za ňou je svetlá ľahko leptatcľná zóna III s priemerom asi 2.1 mm prekrýva bielu vrstvu v oblasti I.43 Účinok rýchlosti posuvu na lúča na hĺbku HAZ pri rezaní titánovej zliatiny s hrúbkou 1.5.0 0.40 0.5 0. že pretavená vrstva sa skladá z niekoľkých vrstiev I až IV.7 Údaje o hodnotách tepelne ovplyvnenej zóny [ 32.180 Progresívne technológie Zmeny.pre železo s obsahom 1% uhlíka pri ožiarení C O t laserom s výkonom 150 W.5 0.žele2a.40 0.63 1.13 0.7 25.

Po načerpaní aktivna látka (laserové médium) samovoľne (spontánne) emituje svoju vnútornú prebytočnú energiu vo forme fotónov. teplo a iné. Odborná literatúra udáva priemernú šírku tepelne ovplyvnenej zóny pod pretavenou zónou okolo 0. rýchlosti posuvu lúča a priemeru laserovej hlavice sú spracované v tab. Následkom toho vzniká tzv. fCeď je laserové médium vybudené (načerpané z vonkajšieho zdroja). ktoré majú iný smer šírenia a inú frekvenciu sa nezosilnia.44. Fotóny sa pohybujú obvykle pozdĺž osi rezonátora tak.2. 5.2 Zariadenie pre laserové opracovanie Základná štruktúra laserového zariadenia znázornená na obr. 35.5. +80%).5. Čim vyššia je rýchlosť posuvu lúča. ktoré môžu mať odlišnú frekvenciu. zvýšenie množstva atómov a molekúl na vyšších energetických hladinách.5.2 Opracovanie laserom LBM !_8J_ Tepelne ovplyvnená zóna HAZ (heat affeaed zóne). preletia znova cez aktívnu látku k polo-priepustnému zrkadlu (priepustnosť 40 cez ktoré vychádzajú von ako koherentný monochromatický laserový lúč.45 Základná zostava lasera zdroj excitačnej energie Ako zdroje čerpania (zdroj excitačnej energie) sa používajú: elektrický výboj.5. iónov a molekúl na vyššej energetickej hladine. elektrónový lúč. Intenzita absorpcie laserových lúčov do materiálu sa zvyšuje so zväčšovaním vlnovej dĺžky žiarenia [1. so 100% . alebo schopnosť lasera zosilovať alebo generovať koherentné žiarenie. ale vyžiaria sa vonkajšími stenami aktívnej látky. fázu a polarizáciu.45 je vlastná každému typu lasera a pozostáva z iaserového média (aktívna látka). je rôzna pre rozdielne materiály a závisí od posuvu lúča. Ich popisom. inverzia populácie t. smer šírenia. chemická reakcia. Najčastejšie použivané druhy laserov v strojárskej výrobe sú Nd-YAG. . C O : a excimerový laser. ultrafialové svetlo. Od nepriepustného zrkadla (plnoodrazového.nou odrazívosťou) sa odrazia. FabryPerotovho optického rezonátora. ktoré majú rovnakú frekvenciu ako je jeho rezonančná frekvencia. tým menšia je hrúbka tepelne ovplyvnenej zóny. 5. Optický rezonátor si vyberie iba fotóny. vlnovej dĺžky a absorbčných vlastnosti materiálu.j. zvyšuje sa počet atómov. Ostatné fotóny.5. Fabry-Pero to v j | laserové médium Obr.7 a v grafoch na obr. 36. 50]. pomocou ktorého sa časť stimulovanej emisie žiarenia neustále vracia do laserovej dutiny.05mm [ 1. Priemer laserovej hlavice a vzdialenosť medzi povrchom a hlavicou vplýva na priemernú hĺbku HAZ. viditeľné svetlo (výbojka). 32.5.42. 50]. Fotóny sa zostávajú v rezonátore počas extrémne krátkeho Času. Niektoré vybrané údaje o vplyve rýchlosti rezania. ohr. vzájomným porovnaním charakteristík a využitím sa zaoberajú nasledujúce kapitoly. zdroja excitačnej energie (Čerpanie).43 aobr. že dopadajú kolmo na zrkadlá.

. • transverzálne .5.5. na ktoré sa privádza vysoké napätie z generátora vysokého napätia.1 C 0 2 laser Progresívne technológie C 0 2 (oxid uhličitý) laser na vznik stimulovanej emisie žiarenia využiva kvantovo . lasery sa podľa usporiadania toku plynu vzhľadom k opúckej osi lasera delia na : • axiálne .plyn prúdi kolmo na smer optickej osi a väčšinou taktiež kolmo na smer elektrického výboja v duune. aby teplota v dutine neprekročila asi 400°K.5. N.). čo vedie k poklesu výkonu lasera.2. veľmi rýchlo a účelne meniť vibračná energia molekúl. Plyn sa totiž počas procesu v laserovej dutine postupne znehodnocuje.plyn prúdi v smere optickej osi lasera. lasera.energetické prechody súvisiace s osciláciou molekúl CO. laseri trvalo zaistená inverzia populácie na hornej hladine E. čo je sprevádzané vyžiarením kvanta energie s vlnovou dĺžkou 10. Energia potrebná na excitáciu je vytváraná vo forme tlejivého výboja medzi elektródami. obr. Aby bola v CO.47a. a hélia (He). prechádzajú zo svojich asymetrických vibrácií na symetrické vibrácie energetickým preskokom z vyššej energetickej hladiny E. odpor zdroj napätia —I CO. v ktorej sa nachádza zmes plynov CO. najviac požívaný typ.46 Princíp C 0 2 lasera (zdroj ¡27. tento druh oscilátorov (zdroj vybudenia) sa delí na . V tlejivom výboji sú molekuly dusíka N' : zrážkami s elektrónmi excitované zo svojho základného energetického stavu Eo do prvého vibračného stavu na určitej energetickej hladine Ej. Preto sa môže nepružnými zrážkami excitovaných molekúl N. obr. Molekuly CO. tým že CO.6 pm. na nižšiu hladinu. pomocou chladiaceho agregátu. 5.c. ktoré prijatú energiu odvádzajú do systému vo forme tepla. obrobok Obr. s molekulami CO. Chladenie musí byť natoľko účinné.. 50]) Teplo je zo systému odvádzané chladiacim médiom (najčastejšie vodou).2. sa čiastočne rozkladá na CO (oxid uhoľnatý) a kyslík (O. a dusíka (N. je potrebné ju jednak neustále dopĺňať (čerpať do systému energiu vo forme tlejivého výboja) a jednak je potrebné účinne depopulovať dolnú laserovú úroveň.). Plyn môže byť po prechode trubicou vedený na regeneráciu a prípadne znovu používaný v okruhu. Hélium je pre tento účel zvlášť vhodné pre relatívne veľký koeficient tepelnej vodivosti. obr. hr chladiaca M výveva voda plyn He • N í • CO.47b.. CO. ktorá sa blíži k energii asymetrických vibrácií molekúl oxidu uhličitého E. čo je zaisťované zrážkami s molekulami hélia.46 je laserová trubica. Potrebný nízky tlak plynu zaručujúci vznik tlejivého výboja v laserovej trubici je udržovaný pomocou vývevy. Hlavnou časťou CO.182 5.

31]. Do laserovej hlavice je zavádzaný taktiež pomocný plyn. Šošovka je chladená chladiacim prstencom.5. vysoko-výkonové axiálne lasery majú trubice dlhé až 10 m [41.47 Typy oscilátorov pre C 0 2 lasery (zdroj Powell[4Jj) a) axiálny b) ortogonálny dvojosový c) ortogonálny trojosový Obr. . Pomocný plyn má viacero funkcií: a) chráni optiku pred produktmi rozkladu materiálu opracovaného laserom. alebo naopak oxidačnú. ktorý z nej vystupuje spolu s fokusovaným lúčom. a) b) c) Obr. c) odstraňuje z obrábaného materiálu ohrevom vznikajúcu taveninu a/alebo pary. b) môže vytvárať v mieste dopadu laserového lúča na materiál ochrannú. GaAs (gálium/arzén). či inak vhodne agresívnu atmosféru.2 Opracovanie laserom LBM 183 dvojosový a trojosový podľa vzťahu medzi prietokom plynu a výbojom medzi elektródami.5. Niekedy je tento účinok ešte zosilňovaný vákuovým odsávaním produktov interakcie laserového lúča s materiálom. Výkon axiálnych laserov je daný dĺžkou laserovej trubice (obyčajne 60 ^ 70 W na 1 m dlžky).5. V hlavici sa nachádza fokusačná šošovka. Ge (germánium). čim prispieva k čistejšiemu a rýchlejšiemu priebehu opracovania materiálu. Optika týchto laserov je upravovaná rôznymi prímeskami ako ZnSe (zinok/selén). pohyb lúča v oboch prípadoch je možný v X a Y osiach Generovaný laserový lúč vystupuje z rezonátora polopriepustným zrkadlom a do laserovej hlavice je privádzaný systémom zrkadiel.48 Základné mechanizmy usporiadania dýzy (zdroj :Poweil [41 J) a) pohyblivá dýza b) pohyblivé Šošovky. dosahujú sa nimi vyššie výkony na jednotku objemu dutiny. NaCl (chlorid sodný).

ale pre oblasť mikroobrábania napr. ktorý obsahuje asi 1% iónov neodýmu (Nd 3 t ) .184 Progresívne technolóeie Pre rezanie pomocou lasera sa využíva laserová hlavica. 5.2. Svetlo odrazom od rezonátora aktivuje oscilačné médium.5.49 Ilustrácia konštrukcie typického pevnolátkového lasera (podľafl. Výkonová hladina lasera je niekoľko stoviek wattov. Laserová hlavica má rôznu konštrukciu podľa usporiadania a uloženia dýzy na prívod stlačeného plynu. ktorej hlavným účelom je privádzať pomocný plyn do zóny rezania.6 ms (milisekunda). tiež aktívne prostredie.5. Pracuje v pulznom režime s energiou impulzu 1 až 50 J. Zdrojom budenia {optického Čerpania) jc svetelný impulz z kryplónovej alebo xenónovej oblúkovej lampy. alebo v kontinuálnom Qs režime s energiou impulzov 1 až 5 mj (miliJoule) s rýchlosťou Q spínania od I do 50 kHz. Tento kryštál vyvinul roku 1962 Geus'tc et al.2. ktoré sa používa v Nd-sklo laseri.48 ukazuje dva typy najčastejšie používaných usporiadaní. Obr.5. Trvanie impulzu v pulznom režime pre priemyselné využite je 0. Ióny neodýmu (Nd . (ytrium/hliník/kyslík) izometrického kryštálu.49. CNC riadenie polohy pohohovaci stôl Obr. ohnisková vzdialenosť zdroj svetelného impulzu eliptický dutinový odrazový rezoná lor obrobok chladiaci systém zdroj NC. Jeho tepelná vodivosť je 10 krát lepšia ako skla.2 Nd-YAG laser Nd-YAG laser pozostáva z pevného Y 3 AljOi. + ) tvoria oscilačné médium (lusing médium). 4]) . pri ultrapresnom odstraňovaní tenkých vrstiev z keramických materiálov sa používajú veľmi krátko trvajúce impulzy v nano a píkosekundách s vysokou výkonovou hustotou (5xl0 i : W/cm : ) sfokusovaného lúča s priemerom 10 pm [60j. Princíp zariadenia pre pevnofázové lasery je znázornený na obr.

PE.nastavenie Dobrá absorpcia štruktúra lúča Bezpečnosť R koeficient odrazívostí [%] . zrkadlá optické káble 10.6 CO2 plyn výboj Odrazové zrkadlá. Al. CriN. vŕtanie. zváranie tepelné spracovanie povrchu a iné povrchové úpravy Manulálna. oceľ 70 C02 10.06 YAG kryštál Magnézlové svetlo Flexibilné cez šošovky.5. kapacitná Neelegované ocele.50 Typické zlatom plátované odrazové zrkadlá odrazového rezonátora rôznej konštrukcie pre Nd-YAG laser [32.Al S 03. plasty nie kompaktný Ochranné okuliare.5. ZrOa.8 Porovnanie základných charakteristík laserových zariadení (spracovanépodľa [5$ j) Zdroj lúča Vlnová dĺžka [um] Aktívne médium Zdroj excitácie Riadenie pohybu lúča Max. úplná ochrana Al 90.7 100 2000 8až10 5 0 . Cu.TaC. mechanická. optická Kovy.46] Tab.5 0 000 Základný mód TEMao pw.Ti. pevné šošovky 10. oceľ 98 Fokusácia lúča .3 000 Multlmódový pw.cw Gs Slabne pri vysokom výkone vysoká Rezanie.5. kapacitná. sklo Objemový Ochrana oči nutná Al 93. zváranie.2 Opracovanie laserom LBM 185 du ti nový odrazový rezonátor (elipsoid) ^oblúková lampa cylindrický dutinový odrazový rezonátor YAG tyč YAG tyč eliptický dutinový odrazový rezonátor* oblúková lampa " YAG tyč oblúková lampa špirálová výbojka dvojitý eliptický dutinový odrazový re zo nàto r- YAG tyč Obr. TiC.PMMA.doporučenia Nd-YAG 1. Tepelné spracovanie Manuálna. hustota toku energie [W/cm2] Priemer lúča [um] Šírka rezu [pm] Elektrická účinnosť [%] Stredný výkon lúča [W] Mód Kvalita lúča Presnosť Druh opracovania .cw optimálna stredná Rezanie.9 15 30 3 do 4 2 0 .

3 Excimerové lasery Použitie excimerových laserov pre strojárske účely začalo len v poslednej dekáde XX. V tabuľke 5. Be-Cu (berýlium/ meď).51 Porovnanie rýchlosti posuvu pri rezaní rôznych materiálov CO. 38. 41.5.2. je vyrobený z kovov. 4. na odstraňovanie nadbytočného materiálu na plošných spojoch bez súčasného poškodenia okolia. 50. pri mikrorezaní mäkkých a tvrdých biologických tkanív v humánnej medicíne.186 Progresívne technológie Odrazový rezonátor má spravidla tvar dutiny cylindrického alebo eliptického prierezu.5. toho ktorého zaradenia pre príslušnú operáciu. ktoré umožňujú porovnávacie hodnotenie oboch laserov. Povrch rezonátora je dokončovaný leštením alebo obrábaním diamantovým nástrojom a je povlakovaný tenkou vrstvou zlata alebo striebra. Vzhľadom na široké priemyselné využívanie CO. 40]: spracovanie keramických a kompozitných materiálov. Obr. a/alebo W (wolfrám). Excimerový laser patrí medzi plynové lasery s krátkou vlnovou dĺžkou a vytvára svetelné žiarenie v ultrafialovej oblasti a čiastočne aj v oblasti mäkkého rôntgenového žiarenia. storočia. obvykle so zlúčeninou KrF (fluorid kryptónu) ako aktívnou látkou.2. Koeficient odrazivosti týchto kovov je veľmi vysoký až 98 * 99 %. Patrí do kategórie tzv. Pracuje v pulznom režime s energiou impulzu okolo 2 -ŕ 8 J/cm2. 25.51 podľa [2] ilustruje doporučené rýchlosti posuvov lúča pre rôzne druhy materiálov s rôznou hrúbkou (označenie materiálov na obrázku je podľa DIN). 35. ktoré majú vysokú tepelnú vodivosť ako Cu (meď). 33. 46.2000 5 . / V oceľSl 1203 3000 r hrúbka 2mm P M M A plexisklo hrúbka 6mm drevo.50. pre oblasť mikroobrábania tenkých kovových profilov. pre označovanie kovových predmetov.8 sú spracované dostupné kvantitatívne a kvalitatívne parametre. 59J a zároveň je podkladom pre vhodnú voľbu.1000 _ ti ÍL 1000 • oceľSl 37 hrúbka 6mm oceľ St 1430 O u < E- vPN - hrúbka 4mm 0 - J 0 Obr. lepenka hrúbka 1flmm ekwQvarrý tM hrúbka 2mm j 1 I I Ô 2 E u ä i 2000 - . 13. 32. vysoko-rýchlych laserov s ullrakrátkym . 58. Niektoré konštrukčné riešenia odrazového rezonátora používaného v Nd-YAG laseroch sú znázornené na obr.5. predovšetkým pre[5. a Nd-YAG laserom 5. a Nd-YAG laserov vzájomné porovnanie ich parametrov je predmetom viacerých publikácií [2. 24. 12.

5. Obr.9 mm/min 1.9. Tab.2 Opracovanie laserom LBM 12 187 15 trvaním impulzu udávaným v piko-sekundách (Ips =10~ s) alebo femto-sekundách (lfs =10~ s).5.107W 100mm2 < 5 mrad Multimódový < 0.5 kHz 10 LIS 10-15% 9 m/mín pre 500W 3 m/min pre 1000W Excimerový laser 1 9 3 . Patri medzi lasery s najkratšimi možnými impulzmi elektromagnetického žiarenia. Základné charakteristické vlastnosti excimerového lasera sú uvedené v tab.4 Prevádzkové charakteristiky priemyselne používaných laserov Prevádzkové charakteristiky sú závislé od typu lasera a líšia sa podľa použitej technológie zváranie.4. ktoré sa používajú pre spracovanie materiálov.2.5.5.stredný výkon Prierez lúča Divergencia lúča Mód lúča Pul zná frekvencia Trvanie impulzu Účinnosť Rýchlosť posuvu pri rezani kompozitných materiálov 10. Posúdenie prevádzkových charakteristík excimerového lasera je možné porovnaním s dnes už klasickým typom C 0 2 lasera ako to ukazuje tab.5.52 ukazuje kvalitatívne porovnanie popisovaných laserov { C O i . vŕtanie a iné.YAG laserov pre technologické procesy spracovania materiálov.1W COa Výkon Rezná rýchlosť Vlnová dĺžka Hrúbka reznej vrstvy Šírka zárezu Presnosť operácie a presnosť zariadenia Nd-YAG Excimer < 4 < < • > Obr.5 mrad TEMoo < 2.stredný výkon Pulzný režim .9 Porovnanie základných charakteristík laserov (spracovanépodľa [51}) COa laser Vlnová dĺžka Kontinuálny režim . T a b .10 udáva rozsahy doporučených výkonov C 0 2 a Nd . 5. Nd-YAG a excimerový).6pm < 1 500W <5.52 Kvalitatívne porovnanie troch najviac používaných typov laserov pre rezanie materiálov 5.10 3 W 250mm2 1.5. . rezanie.3 5 1 nm < 150W <.8 0 ns 1% 0.2.8 kHz 1 0 .

54]: Priemer fokusovaného lúča typicky v rozsahu 0. dutín.5.3 5. prienik [mm] REZANIE max. laser výkon [kWj B D V ZÁ A I O O É V R NE max.03 'f 0.5 1. Podrobný popis zvárania laserovým lúčom uvádza Turňa [54]. 8 .2 í 0. • tepelne ovplyvnená vrstva HAZ.20 mmVhod. zárezov.18 -f 0.27 mm sa vŕtajú technológiou vyvrtávania resp.¡88 Progresívne technológie Tab.2 12.11 Priemery nad 1. Obyčajne sa pre metódy obrábania udávajú kvanlifikované údaje: • výkon lasera.020 mm C02 0. 8 2. • šírka zárezu.YAG laser 9.8 -f 1. drážok a rezanie a vŕtanie.5 ± 0 . Nd-YAG 0.005 mm ± 5%.5 t 3.0 >3.0 1. hrúbka [mm] - 1. 3.076 mm Minimálny priemer vŕtania 0. Tepelne ovplyvnená vrstva HAZ okolo 0. pozri tab.30 ÁNO hĺbka ovplyvnenej vrstvy [mm] ŽiHANIE.0 38 38 - - Obrábanie laserom je erozivne tvarovanie otvorov.0 3.3 0. P A O A I GLAZOVANIE L T V NE rozsahy potrebných výkonov výkon[W] MIKROZVÁRANIE. ale pôsobením laserového lúča sú nahrievané styčné plochy zváraných dielcov.30 mm. • ohnisková vzdialenosť. prienik [mm] REZANIE max. Laser našiel široké uplatnenie pri zváraní predovšetkým v automobilovej výrobe. hrúbka [mm] SPRACOVANIE POVRCHU.25 mm.0 0.4 19.0 <25 1.5 1.5.0 19.3 ÁNO 6.5 0. 0. • rezná rýchlosť. OZNAČOVANIE BOBOVÉ ZVÁRANIE < 100 ANO Nd . hibka vŕtaného otvoru 23 mm v závislosti od vŕtaného materiálu. konkrétne pre jednodivé druhy laserov: rubínový laser. vŕtania na jadro (trepanning) Šírka pretavenej vrstvy sa udáva v rozsahu 0.013 mm Nd-sklo 0.75 ÁNO 1 5 0 ť 200 W 200^400 max.05 mm. že materiál sa neodstraňuje. • • • • • • .0 5.7 1.10 Rozsahy doporučených výkonov pre technologické procesy spracovania materiálov {[spracované podľa Metals Handbook}) CO.75 1.3 ÁNO 0. • maximálna hrúbka materiálu pre rezanie a delenie. • reflektivita materiálu a ďalšie charakteristiky spojené s vplyvom lúča na povrch materiálu. 4 1 . niekedy až 0.3 f 0.05 mm pod pretavenou vrstvou Priemerná rýchlosť úberu materiálu 8.3 5. 1 2 .0 2.5 0. Vybrané prevádzkové charakteristiky rezania a vŕtania laserom [I. Zváranie sa od obrábania liši tým. hrúbka [mm] VŔTANIE max.

3) Sklotextil(l) Siiikon(1.33* 0.55 znázorňuje doporučenia pre výber lasera.3) Sľuda(1. 40] Šírka zárezu (reznej škáry .63 Veľmi dlho vzduch 1.2) 8ronz(1.3) P U M A 11.54 3.3) TaC.S3 3.kerf) sa udáva v závislosti od hrúbky materiálu v rozsahu 0.2) Meď(2) Mosadz(1. pre materiály tenšie ako 1.3) PS(1. • Obr. KOVOVÉ MATERIÁLY PLASTY PRÍRODNÉ A UMELÉ MATERIÁLY Ž e l e z n é kovy(1.2) 2inok(1. Drevo(1) Grafiti 1) Textil (1) K o m p o z i t n é materiály(2.sekundy [33.44a.1 -f 0.32 1. bežne používaná rýchlosť posuvu pre oceľ hrúbky 2 mm je okolo 6 m/min.01* 12. 5.28* 1.34 Veľmi d l h o 0.2.53 ukazuje zmenu maximálnej šírky zárezu v závislosti od hrúbky materiálu Rýchlosť rezania závisí od druhu lasera a jeho výkonu a liež od hrúbky rezaného materiálu.2) Legované oceie(i. ZrOs.piko. výkon 1 kW).3) PVC(1.05 1. laserom.18 3.65 0. pre vŕtanie a mikroobrábanie n a n o .6 mm zárez môže byť 0.5.2) Preglejka ( 1 . pre polyakrylát 12 m/min (rezanie CO.2) Hliník(1.c znázorňuje priebehy závislosti rýchlostí rezania na hrúbke materiálu pre rôzne druhy materiálov ako nízkolegované a korozivzdomé ocele a plasty (polyakrylát). 31 42 4.5.2 Opracovanie laserom LBM T a b .54 mm.12 Čas rezania [min] Priemerný v ý k o n [W] Max.64 2.99 0. Výber typu lasera pre daný materiál závisí od vlnovej dĺžky laserového svetla a jeho absorpcie do materiálu.3) Kryštál(1) K e r a m i k a T i C ( l .84 2.5.b.5 Ar 169 0.10 2.2) Spekané karbidy(2) PA.55.3) PU(1.2) N á s t r o j o v é o c e l e (1.54 3.36' 31 31 3'.31 PE(1.11 Parametre vŕtania otvorov s priemerom (0.13 mm) Nd-YAG laserom Hrúbka MATERIÁL Korozivzdomá oceľ Zliatiny hliníka Woílrám Med Zliatiny h o r i í k a materiálu [ m m ] 02 3. obr. h r ú b k a vŕtania [ m m ] 189 * optimálny prídavný plyn pre v ŕ t a n i e • • Trvanie impulzu pre priemyselné využitie je 0. takýto úzky zárez sa tvorí vyššími rýchlosťami.12 1.27' 1.6 ms (mi l i sekunda).5.2i K o r o z i v z d o m é ocele(1. obr.2) Kadmium(1.13 mm. Doporučenia pre vzájomný výber materiálu a druhu lasera . (1.2) čistéželezo(1. v závislosti na druhu materiálu.až femto. 2 ) Drevotrieska(l) L-COA • Nd-YAG laser 3 • EXCIMEROVÝ LASER Obr. AljOa.46 Veľmi dlho 0. 5.

53 Zmena Šírky zárezu (škáry) v závislosti od hrúbky pri rezaní kovových materiálov CO> laserom s výkonom 250W [50] Pozn: druh materiálu nešpecifikovaný 1 2 3 4 5 6 7 S Hrúbka materiálu [mm] 300 0 1 2 3 4 5 6 7 Hrúbka materiálu [mm] 5. pri posudzovaní kvality rezania/delenia a vŕtania laserom je potrebné brať do úvahy spektrum vplyvov. 27] rozdelili do troch skupín: .2.5. ktoré Kónig a van Luttervelt [24.3 Kritériá hodnotenia kvality povrchu po obrábaní laserovým lúčom Podobne ako pri klasickom rezaní nástrojom s určitou geometriou reznej hrany.190 Progresívne techno losie Obr.

• druh lúča a jeho mód.2 Opracovanie laserom LBM i) ii) iii) parametre procesu parametre materiálu produktu kvalita rezu. ktorú reprezentuje najmä König. 34. uvádzajú redukovaný počet parametrov a kvalitu rezu určujú: • charakteristikou materiálu. ako sú drsnosť povrchu. • vychýlenie lúča. Parametre materiálu a komplexnosť vytvoreného profilu sú charakterizované: • fyzikálno . viskozita taveniny. • ohniskovú vzdialenosť. • zvyškové napätia. • šírka krátera. zaoblenie hornej a dolnej reznej hrany. 57]. sa sústreďuje pri hodnotení na jeden alebo dva určujúce prevádzkové parametre. reflektivita). • typom materiálu (plech. prítomnosť kvapiek a stlačenej vrstvy. hrúbkou HAZ a tvorením povrchových mikrotrhlín. • geometrickými vlastnosťami. sklo. ktoré sa zaoberajú kvalitou rezaného povrchu. • prídavný plyn (druh plynu. uvádza široké spektrum kritérií ovplyvňujúcich kvalitu rezu. • priemer fokusovaného lúča. • uhol vychýlenia lúča a.). • nepravidelnosť hrany. Väčšina literárnych prameňov [26. • rýchlosť posuvu lúča (rezná rýchlosť). sklon rezaného povrchu. • úbytok materiálu. • geometriou obrobku.chemickými vlastnosťami materiálu.5. Obr. ako sú . • kužeľovitosť rezaného otvoru (rozdiel medzi širkou vstupu a výstupu lúča) • tvorenie trhlín. ktoré zároveň môžu slúžiť ako kritériá pre hodnotenie laserom rezaného povrchu: • šírka rezu (reznej škáry) • zaoblenie hrany vplyvom rezania.56 ilustruje zónu po rezaní laserom a doporučené veličiny používané pre kvantitatívne hodnotenie kvality rezu.5. • zmena štruktúry povrchu materiálu. • termofyzikálnymi vlastnosťami (tepelná vodivosť. Kým nemecká škola. Pri sledovaní samotnej kvality rezu je potrebné brať do úvahy parametre zóny rezania laserom. lúč sa odchyľuje od pôvodného smeru (a = 75 80°). Steen a Kamalu (1983).56. 191 Parametre procesu pri rczani laserom zahrňujú : • výkon lúča. • šírka tepelne ovplyvnenej vrstvy (poškodenej vrstvy). ako predstavitelia americkej technologickej školy. • spevnenie. kompozit. povrchové napätie. • šírku vytvorenej škáry (zárezu). frekvencia a amplitúda ryhovatosti povrchu. 37. 27. keramika. tlak plynu).. absorbcia. ktorý je dôsledkom prechodu lúča materiálom..

n á b e h o v á a v ý b e h o v á o b l a s ť pri rezaní (0. Vznik ryhovanej oblasti je schematicky znázornený na obr. šírkou zárezu. Pre jednotlivé druhy materiálov (mäkká oceľ. r . . Vychádzajú z toho.z a o b l e n i e v p l y v o m rezania. tvorením ryhovanej (striace) stopy rezu.v ý š k a nerovnosti. 5. M . rezaného C 0 2 laserom s podporou prídavného plynu.45]) Obyčajne jc teda kvalita rezu určená v spojitosti s tromi základnými parametrami a to s reznou rýchlosťou. keramika. S .1 . a . Analýza literárnych zdrojov poukazuje na skutočnosť. titán. reznej rýchlosti. že prevažná väčšina autorov nehodnotí kvalitu povrchu po rezaní laserom drsnosťou povrchu. nasledujúcimi veličinami: • • • množstvom zostávajúcich okovín vo forme kvapiek (dross) nataveného a stuhnutého materiálu na spodnej časti rezu. obyčajne HAZ a šírku škáry. U. 0!. ktorá by mala byť čo najvyššia. Kritériá pre hodnotenie povrchu po rezaní laserom (podľa [27. u . ktorá vzniká pri laserovom tavnom rezaní ako výsledok cyklickej povahy energetického lúča pri interakcii s materiálom v dôsledku oscilácie prúdenia taveniny. (1979) [41j. Oblasť rezania laserom je charakterizovaná.57. 2 m m podľa hrúbky materiálu). Obr.uhol vychýlenie l ú č a . plasty) charakterizuje Powel [41] kvalitu povrchu. korozivdomé ocele. podobne ako skoro všetky vysokoenergetické technológie rezania. aby bola čo najužšia a napokon kvalitou povrchu. tlaku prídavného plynu a hrúbky rezaného materiálu na drsnosť povrchu pri rezaní mäkkej ocele. po rezaní určenou parametrami drsnosti Ra podľa STN a ISOa/?z podľa D1N. šírkou zárezu (škáry) s požiadavkou. Smith a Kaminski [37] študovali vplyv výkonu lúča.h r ú b k a materiálu.šírka r e z u .m e r a n á o b l a s ť pre u r č e n i e hodnôt Rz. As . kompozitné materiály. a takisto na jeden alebo dva parametre kvality rezu.n e p r a v i d e l n o s ť škáry.0 . ale sa sústreďuje na HAZ a šírku škáry ako primárne ukazovatele kvality rezu. Vysvetlenie a popis vzniku tejto oblasti podali Arata a Miyamoto.56. drsnosťou povrchu. 5. že drsnosť má byť menšia ako pri delení pásovou pílou. Niemeyer. že pri hodnotení kvality rezu a optimalizácii laserového rezania je spektrum vyššie uvedených kritérií veľmi široké.192 Progresívne technológie výkon lúča a rýchlosť posuvu. Podmienkou určenia optimálnej drsnosti po rezaní/delení materiálu laserom bola požiadavka. laserov/ lúč R z . w.

materiál posuv lúč ohrev natavenie zárez opakovanie postupu A.C tvorba ryhovania A 6 C D E Obr.49mm 3. záleží od konštrukcie lasera) a tlak prídavného plynu sú významnými určujúcimi ukazovateľmi drsnosti povrchu.57 Model tvorenie rýh v zóne tavného rezania laserom [41] Podmienky rezania: Výkon CO2 lasera -800W Mód lúča -TEMm Priemer dýzy .5.B. ohrev povrchu je plynulejší a dosahuje sa hladší povrch.76 mm Materiál: oceľ 11020 Hrúbka materiálu 2.b. pre daný rozsah prevádzkových parametrov.5. Naopak. šírkou vytvorenej reznej škáry a drsnosťou povrchu v závislostí na prietokovom množstve prídavného plynu.5. oblasť tvorenia kovového oparu (gauzing) vzniká pri prietoku plynu do 20 dmVmin.25mm 1. ako rovnomerne sa vytvára rezná škára a jej profil v priereze kolmom na os lúča.2 Opracovanie laserom LBM 193 Pri rezaní C O i laserom prídavný plyn 0 3 urýchľuje oxidačný proces pri nižšich rýchlostiach posuvu. priehľadnou a veľmi drsnou reznou škárou v spodnej časti rezu. je charakterizovaná širokou. ako to ilustruje obr. Avšak so zvyšovaním rýchlosti prúdenia prídavného plynu (vyššie tlaky) sa drsnosť povrchu tvorením výrazného ryhovania zhoršuje.58 Účinok rýchlosti posuvu na drsnosť povrchu pre rôzne hrúbky materiálu.59. Autori konštatujú.60a.75mm 6.4 16 16 20 22 Rýchlosť posuvu [mmís] Obr.0. obr. ak sa zvyšuje rýchlosť posuvu lúča. (zdroj: Niemeyer.5. že rýchlosť posuvu (či uz ide o posuv obrobku alebo posuv lúča. . Podľa toho. Na druhej strane hrúbka obrobku vykazuje iba malý vplyv na drsnosť. Množstvo privádzaného prídavného plynu do zóny rezu vplýva na kvalitu rezu a profil prierezu.5.5. Ich vplyv na drsnosť Ra znázorňuje graf na obr.58. je možné rezanie laserom pomocou prídavného plynu bližšie charakterizovať nasledujúcimi oblasťami: 1. Smith a Kaminski [37]) Taniguchi [46] charakterizuje kvalitu rezu šírkou tepelne ovplyvnenej zóny.

5. je charakterizovaná nepravidelnou škárou rozšírenou v spodnej časti rezu. ohnisková vzdialenosť 127 mm Pozn. 19.5 :-. v spodnej časti rezu je typická pre prietok v rozsahu 20-*-35 dmVmin. oblasť hrubého rezu so širokou. 28. 5 9 Vplyv hrúbky materiálu na drsnosť povrchu pre rôzne tlaky prídavného plynu. 7 tu s. výkon 2kW. oblasť v ktorej dochádza k horeniu materiálu v reze.4 Použite laserového lúča p r e opracovanie materiálov Hoci základné vlastnosti laserového lúča boli uvedené v predchádzajúcich kapitolách. vzniká pri prietoku plynu nad 70 dm /min). ale pravidelnou reznou škárou (50 + 65 dm 3 /min). oblasť jemného rezu s úzkou a pravidelnou reznou škárou (rozdiel rozmerov medzi vrchnou a spodnou časťou rezu je minimálny) a nízkou drsnosťou (35 + 45 dm 3 /min). rýchlosť rezania 1m/min. .{ Hrúbka obrcbku [cm] 300 • 200 1 40 60 1 • spodok d síed • povrch 5 100 5 I/f 0 20 ao 20 40 BO BO Prietok prídavného plynu [drrŕyrrin] Prietok prídavného plynu [dm /min] Obr.4 o.5.2.46 (zdroj: Niemeyer.2Qmm/s (hore) 2 o 9 O O b r J .14mmfs[hore) Ľ H 1 0 k P a : 2 v m m / s Idole) • 410kPa. Smith a Kaminski [37]) j.¡94 Progresívne technológie 2. čo umožňuje opracovať aj veľmi krehké materiály bez mechanického namáhania.: merané hodnoty sú uvádzané pre tri miesta v škáre rezu pod povrchom. :: _ 15 J o 2 B 0 * P a : l'mm/s(dole) A280kPa. 61]: • tepelnú energiu možno koncentrovať na veľmi malé plochy bez použitia mechanických síl. 5. 3. 4. Podmienky ako na obr. pri využití laserov pre účely opracovania materiálov treba ešte zdôrazniť ďalšie špecifické možnosti a prednosti technológie [17.60 Vzťah medzi kvalitou rezu a prietokom prídavného plynu (zdroj: Taniguchi [46]) Podmienky: C O 2 laser. 5. oblasť tvorenia drobných kvapiek vo forme peny (dross) stuhnutého materiálu. hrúbka materiálu 5mm. v strede a v spodnej časti.j o.

V súčasnosti sa laserové technológie v procesoch úberu materiálu (obrábania) delia podľa spôsobu použitia do dvoch skupin [17. vzhľadom na jeho izotropný charakter.55. vŕtania a mikroobrábania. slúži laserový lúč na ohrev povrchu obrobku a jeho následné rezanie alebo brúsenie v „plastickom" stave. čím umožňuje rezanie všetkými smermi. ktoré predstavuje alternatívu k procesu rezania a brúsenia tvrdých kalených materiálov a keramiky. keramika.1 Rezanie a delenie materiálov laserom (LM) Laser možno považovať za univerzálny nástroj pre technológiu rezania (tepelné delenie materiálov). aplikuje sa na krehké materiály ako sklo a keramika. kompozity. 5. vhodný pre sériovú a malosériovú výrobu. Z technologického hľadiska existujú dve metódy LM rezania: rezanie/delenie materiálov (obyčajne sa používa pre plechy a iné tenké materiály).Laser Assisted Machining). že laserový lúč má široké použitie pri spracovaní materiálov.2. priemer ohniska laserového zväzku sa môže vhodnou optikou meniť v širokom rozsahu. rezací účinok laserového zväzku je v rovine kolmej k osi zväzku izotropný. Pri obrábaní s podporou lasera. Rezanie a gravírovanie (vyrývanie tvarov. a) b) . čoho výsledkom je úspora materiálu. laserový zväzok môže byť zapínaný alebo vypínaný vysokými rýchlosťami a s veľkou presnosťou. keď je spojené s numerickým riadením. • laserom podporované obrábanie (LAM . ktoré predstavuje alternatívu k tradičnému opracovaniu a používa sa pre rezanie. ale laser sa používa ako intenzívny tepelný zdroj na zmenu deformačného správania sa materiálu a jeho „premenu" z krehkého na tvárny.4.optický kábel). môže byť vysoko produktívne. nasledujúce kapitoly sú členené podľa obsahového zamerania na technológiu rezania. lúč ako nástroj je chemicky čistý. Pri technológii LAM materiál nie je natavený a následne odparený.61.5. čo umožňuje započatie rezu bez pred vŕta n Í a.5.Laser Machining). a tiež zmenu smeru rezu a ľubovoľný uhol rezu.2 Opracovanie laserom LBM • • • 195 • • • • • možno opracovať miesta inými nástrojmi nedostupné (na prenos laserového zväzku lúčov na ťažko prístupné miesta možno použiť zrkadlo. obmedzenie poškodenia či ovplyvnenia okolitého materiálu. 61]: • laserové obrábanie/opracovanie (LM . plasty) sú rozoberané v súvislosti s príslušnou technológiou. čo umožňuje ovládať výkonovú hustotu lúča. obr. vo väčšine prípadov sa dá lúč vnoriť (vpichnúť) do materiálu. pre dodávky JIT (Just in Time) a tiež pre výrobu v dávkach. opracovanie materiálov laserovým lúčom. čo umožňuje opracovanie bez znečistenia materiálu. použitie fôkusovaného laserového lúča umožňuje vytvárať mimoriadne úzku reznú škáru. alebo svetelnovodivý kábel . Zvláštnosti a rozdiely v pôsobeni lúča na rôzne druhy materiálov (kovy. tvorenie drážky na povrchu materiálu a potom jeho lom (kontrolovaný lom). dekorovanie) patria medzi najviac využívané procesy laserového obrábania. vŕtanie a tvarové opracovanie rôznych materiálov. obr. 5. Vzhľadom na to.

najmä pre rezanie nekovových materiálov (PVC. rezacou hlavicou obr. • • • Rez vzniká v tavenine strihom/šmykom. Vzniká úzky rez s vysokou kvalitou reznej plochy. Hoci väčšia časť taveniny je vytláčaná zo zárezu (reznej škáry). 6 2 Schéma laserovej rezacej hlavy |41] Vlastný proces rezania závisí na druhu materiálu a použitom plyne.).196 Progresívne technológie Na rezanie sa najviac používajú CO.61 Metóda delenia materiálov kontrolovaným lomom (podľa [32]) O b r . dusíka ( N i ) . lasery. Rezanie/delenie laserom je odstraňovanie materiálu postupným pôsobením lúča a prúdu plynu. obyčajne kyslíka ( 0 2 ) . ktorá chráni optiku pred poškodením a zároveň privádza pomocný alebo ochranný plyn do zóny rezania. fokusovaný laserový lúč Obr. Pre kovy a uhlíkové ocele sa používa kyslík. odstránenia taveniny odparenim a/alebo pomocou prídavného stlačeného plynu. Okrem inertných plynov a kyslíka sa používa tiež dusík. Dusík chráni rezné plochy pred spálením a vznietením. argónu (Ar) a/alebo hélia (He). Pre rezanie je laser vybavený tzv. Hlavný mechanizmus úberu pri rezaní laserom pozostáva: erozívneho účinku vysokoenergetických častíc fotónov na povrch materiálu. Voľba prídavného plynu závisí od materiálu dielca. stlačeného vzduchu. . ktorý je vedený koaxiálne s laserovým lúčom.5.5. vzduch a inertné plyny sa používajú pre nekovy a plasty (plexisklo. textil apod. 5 . väčšinou v kontinuálnom režime.62.laserový lúč ohrieva povrch materiálu na teplom odparovania a privádzaný inertný plyn odstraňuje vznikajúcu paru na čele rezu. vysoká akosť povrchu jc závislá na povrchovom napätí materiálov. Môže sa uskutočňovať niekoľkými spôsobmi: • laserové sublimačné rezanie . lokálneho natavenia povrchu. polypropylén). pôsobením tlaku prídavného plynu. Doporučuje sa len pre veľmi malé hrúbky materiálu. ktorý tlakom odstraňuje (doslovne vyfukuje) natavené častice materiálu zo zóny rezania.

keď hrúbka materiálu L sa rovná hrúbke rezu h (L = h). ktoré ovplyvňujú kvalitu rezania (viď. materiál vo forme kvapôčiek vymršťovaný zo zóny rezu. V prípade priebežného rezania materiálu k jeho úberu dochádza. (táto rovina sa nazýva čelo erózie). Povrch materiál sa ohrieva len na teplom tavenia. V slovenskej terminológii možno hovoriť o priebežnom rezaní/delení materiálu alebo v druhom prípade o nepriebežnom rezaní. ktoré sú v súčasnosti najprijateľnejšie.2.63 znázorňuje spomínané modely rezania. že k erózii a úberu materiálu nedochádza v rovine rovnobežnej s povrchom. je pokryté tenkou vrstvou roztaveného kovu. Nevýhodou je zhoršená akosť rezu. laserové rezanie s aktívnym plynom . 5.197 • laserové tavné rezanie . tepelná vodivosť. . Vypudeniu materiálu napomáha aj prídavný plyn. vypudením roztaveného kovu v spodnej časti rezu po Čele erózie.silný prúd inertného plynu odstraňuje roztavený materiál zo zóny rezu. pritom je však možné vychádzať z určitých zovšeobecnení. je v dôsledku tlaku nataveného materiálu v oblasti čela vŕtania. obr. [61 ] definuje druhý prípad ako tzv. 5. Sú založené na skutočnosti. ktorý vyvoláva exotermickú reakciu pri spaľovaní základného materiálu. Obyčajne sa vyžaduje vytvoriť si vlastnú základňu údajov pre používané druhy materiálov. slepé rezanie {blind cutting). Chryssolouris et al. V prípade slepého rezania sa proces úberu materiálu deje v dvoch rovinách obyčajne kolmých na seba. takže je potrebná menšia energia na jednotkovú dĺžku rezu. vyššia rýchlosť rezania s kvalitným povrchom rezu • Model mechanizmu rezania materiálu laserom závisi od toho. ktoré platia pre rezanie materiálu. kap. V prípade „slepého" rezania. laserový smer posuvu roztavený materiál laserový luc ^ . spôsobená tuhnúcimi kvapkami taveniny na spodnom okraji rezu.používa sa väéšinou kyslík. Mechanizmus úberu materiálu je v druhom prípade oveľa komplikovanejší. Obr. tým sa dosahuje rýchlejší ohrev. éi ide o delenie/rozrezanie alebo rezanie/tvarovanie.5. ale vo vertikálnej rovine. teplota tavenia).3). Delenie/rozrezanie nastáva. j smer posuvu čelo erózie T • Čeío e r ó z i e n a t a v e n ä vrstva roztaveného materiálu O b r .63 Model zóny rezania laserovým lúčom pre priebežné L= h a nepriebežné „slepé" rezanie L>h (zdroj: Chryssolouris et al. keďže všetok natavený materiál sa musí odstrániť cez existujúcu škáru. nie je možné stanoviť jednoznačne optimálne podmienky pre rezanie na základe doporučení výrobcov. [61J) Delenie materiálu je najrozšírenejšia a najviac využívaná laserová technológia pre takmer všetky druhy konštrukčných materiálov.63. a to v rovine čela rezania a čela m á n i a . 5. Rezanie/tvarovanie materiálu nastáva pri hrúbke materiálu väčšej ako hrúbka rezu L > h. reflektivita povrchu. Vzhľadom na široký záber parametrov. Celo erózie. ako aj na rozdielnosť vlastnosti materiálov pri styku s laserovým lúčom (absorbcia.

ktoré je potrebné brať do úvahy pri návrhu použitia laserovej technológie.1 ŕ 0. kde ako určujúce ukazovatele figurujú výkon lúča.2 0. Pri delení oceľových materiálov sa rozlišuje druh ocele (mäkká.3 ! 0. 41. kontaminované produkty. tryskané povrchy plechov.3 8 0. 50.12 uvádza doporučené prevádzkové parametre rezania vybraných materiálov C 0 2 laserom. podrobnejšie informácie sú dostupné v mnohých publikáciách ako [1.12 Doporučené paramete pre rezanie CO? laserom (spracované podľa (l.0 0.2 2 0. Oxidické vrstvy spomaľujú rýchlosť rezania a zhoršujú kvalitu rezu tvorením otrepov vo forme stuhnutých kvapiek materiálu v spodnej časti rezu.0 Mäkká oceľ 2.0 t 0. 54.46 t 0.8 1.4 0. legovaná.5 1.16 0.7 Rýchlosť [mm/min] 1520 600 50 6 000 4 500 4 900 840 2 300 635 760 5 080 1 270 1 700 200 3 300 4 000 2 500 2 300 0. nízko legovaná. história spracovania (plechy valcované za tepla.0 3. korozivzdorná a iné). keramických materiálov a kompozitných materiálov sú uvedené v nasledujúcich kapitolách.2 6.2 2.0 Stav povrchu po predchádzajúcej operácii ovplyvní aplikáciu laserového delenia rovnako ako zvyšky olejov a mazív.5 12.46 Šírka z á r e z u [mm] 1.8 1.9 38 0.3 1.5 20 0.4 15 0.0 0. avšak technicky je možné rezať aj väčšie hrúbky až do 20 mm. za studená) a dodatočné úpravy (povrchovo upravené plechy.4 0. Pre rezanie a delenie ocelí sa prednostne používajú C O i lasery.1 0.1 ť 0. rýchlosť rezania a šírka reznej škáry.1 0.35 0.75 Nástrojová o c e ľ Titán T i t á n o v é zliatiny Hliník 3.92 0. 3. 56].2 0.18 6.I9H Rezanie kovových materiálov Progresívne technológie Vybrané poznatky pre rezanie vybraných typov kovových materiálov.5.2 0. pozinkované a iné). ktoré môžu spôsobovať pri rezaní znečistenie prostredia.0 0.18 4. 46. Tab.4 0.45 Korozivzdorná oceľ 1. ktoré sú najhospodárnejšie pre hrúbky 6 až 7 mm.0 15 0. Tab. .51 0. 31.5 1.0 1. 45.4 0.05 ť Výkon [kW] 20 0.5. 50]) Materiál Hrúbka [mm] Sklo Kryštál Betón 9.4 0. korózne splodiny a tvrdé oxidické vrstvy.5 5 5 1.27 3.9 0.

5. Oxid chrómu bráni úniku taveniny z rezu a tá zostáva vo forme otrepu na spodnej strane rezu. Tryskané povrchy plechov vykazujú pri rezaní nízku kvalitu rezu v dôsledku usadených tvrdých častic tryskacieho prostriedku v roztavenom materiále. ocele 1 430°C). Plastované a farbené plechy je možné rezať laserom. Obr. • • 10 •= r ^ v Y 6 | 1500V 1 1000V % •- se i 0 / soov í 2 6 B 10 12 14 16 Hrúbka plechu [mm] W 1. maximálna hrúbka rezaných korozivzdorných materiálov je pri rovnakom výkone nižšia než u ocelí nízkolegovaných. ktoré sa tiež používa na povrchovú úpravu je pri laserovom rezaní menej problematické. Rezanie pozinkovaných plechov je sprevádzané natavením a odparením zinku v zóne rezu (bod tavenia zinku 420°C.64 Doporučené rýchlosti rezania mäkkej nízkolegovanej ocele pre rôzne výkony lasera.5. takže musí byť zabezpečené dostatočné odsávanie. čo degraduje väzbu medzi povlakom a plechom. lasera so zohľadnením zmeny tlaku prídavného plynu . tvorením kvapiek roztaveného a stuhnutého materiálu v spodnej časti rezu. ale pri rezaní dochádza k poškodeniu povlaku v oblasti rezu. farbené. pri rezaní korozivzdorných ocelí sa ťažšie odstraňuje tavenina zo zárezu.kyslíka a priemeru laserovej hlavice. čo zhoršuje kvalitu rezu. Niektoré zásady rezania korozivzdorných ocelí a ich kvalitatívne porovnanie s rezaním nízkolegovaných ocelí podrobne uvádzajú Šiman [45] a Powell [41]: • korozivzdomé ocele je potrebné rezať v závislosti na obsahu chrómu až o 40% pomalšie ako nízkolegované ocele (chróm má siiný sklon k tvorbe oxidačnej vrstvičky. avšak jeho výpary sú jedovaté a oveľa nebezpečnejšie pre zdravie a okolie. Kadmium. ktoré zostali v zóne rezu.5. ktorá bráni ďalšej oxidácii pri rezaní).5.1mm 1. Priebeh závislosti reznej rýchlosti na hrúbke materiálu je podobný ako na obr.3mm tok plynu t ^ M P a ] Obr.2 Opracovanie laserom ĹBM 199 Povrchovo upravené plechy ako sú pozinkované.6mm pňamerdýzy . tryskané možno rezať laserom za určitých obmedzujúcich podmienok. premenlivé parametre tlaku prídavného plynu ( kyslíka) a zmenu priemeru dýzy pre prídavný plyn. poškodenie je spôsobené odvodom tepla zo zóny rezania.64 ukazuje doporučené podmienky pre rezanie nízkolegovanej ocele pre daný rozsah hrúbok materiálu a rôzne výkony CO.64. (zdroj: Poweli ¡41 J) 1. výpary zinku sú zdraviu škodlivé. Doporučené hrúbky pre rezanie korozivzdorných ocelí pre výkony lasera od 500 do 1 500 W sú v rozsahu od 1 do 9 mm. Poškodenie môže byť eliminované použitím chladiaceho média. Okrem toho.

65 Doporučenia pre rezanie titánu C O 2 laserom 10O0W a rôznymi prídavnými plynmi (zdroj: Powell [41]) Obr. ktoré pn rezani môžu vznikať.5. Použitie kyslíka ako prídavného plynu je pri rezaní titánu nebezpečné a môže viesť k nekontrolovanému vzplanutiu. čo jc spôsobené inými termickými a chemickými procesmi. Neželezné kovy ako titán. 5. \ \ J 1 500W •9 •ŕ ~ ' 1 000 VT i P s T 1 \ Argón B" jgfe V Z d u c h • 0 1 2 3 4 5 6 0 1 2 3 4 Hrúbka plechu [mm] H nJbka plechu [mmj Obr. Doporučené rezné rýchlosti a rezané hrúbky hliníkových plechov ilustruje obr. nikel a meď sú vhodné pre rezanie C O : laserom iba s určitým obmedzením. pre rezanie sa doporučuje používať argón ako prídavný plyn.3 až 1 MPa) zaručuje kvalitnú reznú hranu bez otrepov. hliník. 5. Iba titán z vyššie uvedených neželezných kovov reaguje podobne ako ocele a môže byť rezaný s podobnou účinnosťou.66 [41].66 Typické rezné rýchlosti pre rezanie hliníkových zliatin pre výkon C 0 3 lasera 1000 a 1500W. ktoré nie sú silne reaktívne s kyslíkom. kyslík s tlakom 0.6 MPa ako prídavný plyn (zdroj: Powell ¡41]) . ktorý zaručí. Tieto kovy majú silný sklon k oxidácii a pri rezaní vyžadujú niekedy aj vákuovú atmosféru. Pretože titán je náchylný na tvorenie výraznej oxidickej vrstvy. Obr. sa doporučuje rezať laserom pomocou ochranného prídavného plynu.65 ukazuje doporučené rezné rýchlosti pri delení titánu C O : laserom v závislosti na druhu prídavného plynu a výkonu lasera. Rezanie nízkolegovaných ocelí jc veľmi účinné následkom dobrej exotermickej reakcie železa. Proces rezania je menej efektívny ako pri delení ocelí. Hliník a jeho zliatiny sa doporučuje rezať až po vytvorení anodickej vrstvy. Rýchlosť rezania neželezných kovových materiálov je nižšia v porovnaní s oceľami. ako nikel.2-^0. Na druhej strane aj kovy. Rezanie titánu vysokým tlakom plynu (0. aby hrana rezu nebola zoxidovaná a aby mala striebornú farbu. Iskry. ktoré tvorí nizkoviskózny ľahko odstrániteľný oxid železa a zároveň v tom istom časovom okamžiku sa tvorí rezná zóna s veľkým podielom tepla. táto redukcia nastáva v dôsledku vyššej tepelnej vodivosti a reflektivity týchto kovov a tiež nižšej účinnosti oxidačnej reakcie pri rezaní.5. Sú charakteristické vznikom otrepov (stuhnutých kvapiek materiálu). Žltá alebo modrá farba hrany rezu svedči o prítomnosti oxidickej vrstvy. lebo môžu spôsobiť požiar v odsávacom systéme. sú tiež nebezpečné.200 Progresívne technológie Aj napriek uvedeným nedostatkom je rezanie korozivzdomých ocelí technologicky úspešnejšie než nízkolegovaných ocelí. anodizovaný povrch umožňuje rezanie hliníka až o 30% rýchlejšie. najmä ak sa delia veľmi tenké hrúbky materiálu. obyčajne inertného plynu ako argón.

67 Rezanie polymérového kompozitu na báze epoxidovej matrice s aramidovými vláknami (Kevlar vlákna) o hrúbke 6 mm excimerovým laserom (500W) Prídavný plyn: argón Rýchlosť rezania: 3m/min (zdroj: Konig Trasser [24]) . Lau. • chemická degradácia. z pevnej na kvapalnú a následne na paru. ako polyvinylchlorid (PVC). Lee. kompozitných materiálov. Mechanizmus rezania je typický pre plexisklo.. T. W. acryl. Obr. Terminológiu a identifikáciu pre hodnotenie kvality rezu kompozitných materiálov zaviedol Tagliafferí 1990 [62]..5. B. Tepelná vodivosť kompozitných materiálov je anizotrópna. ale je pokrytý jemnou vrstvou zvyškového uhlíkového prachu [56]. Pri rezaní kompozitných materiálov sa doporučuje výkon lasera voliť s ohľadom na vlastnosti použitých vlákien (sklenené. a Pashby [52. aramidové . Murray a Tyrer [34. Ďaľšim parametrom je sklon rezaného povrchu tg a medzi vstupom a výstupom lúča pre danú hrúbku materiálu.2 Opracovanie laserom LBM Rezanie nekovových materiálov 201 Rezný proces nekovových materiálov (keramika. polyetylén) a pre keramické materiály. veľkosť HAZ zóny W d . Obr. ale aj niektorých plastov.5.53] a ďaľší. polystyrén. [26]) Tuerslet. pri rezaní vplyvom vysokej teploty (nad teplotu tavenia) dochádza k zmene fázy materiálu. Kvantifikácia parametrov kvality zahrňuje šírku reznej škáry pri vstupe W| a výstupe W n lúča. nie na vlastnosti matrice. Rezanie a delenie kompozitných materiálov laserom je v ostatnom období v strede záujmu výskumu a praxe (König a Trasser [24. C. alebo úbytok z materiálu matrice jej tepelnou degradáciou. Hoult.5. Niektoré fázy materiálu zaznamenávajú chemické zmeny. obr.). plasty a kompozitné materiály) zahrňuje tri dominantné mechanizmy: • delenie tavením a následným šmykom/strihom (meli shearingjje veľmi rýchly spôsob rezania s vysokou kvalitou rezu a je typický pre termoplasty (polypropylén. tepelný vplyv lúča.67 znázorňuje zmeny štruktúry kompozitného materiálu po rezaní laserom. a Lee. 35]. plocha rezu je hladká akoby leštená. Matrice a vlákna majú rozdielne teploty odparovania a teda aj časy natavenia materiálov.68. 25]. Vysoký výkon potrebný pre rezanie vlákien chemicky degraduje predovšetkým polymérové matrice. nylon. uhlíkové. Hhrany po rezaní sú rovné a povrch rezu je hladký. ktorý má za následok uvoľňovanie vlákien z matrice. ktorá vzniká vplyvom vysokej teploty a nerovnorodosti zloženia materiálu. Yue. • odparovaním (vaporisaríon) natavením a následným odparením materiálu v zóne rezu vzniká vysokokvalitná rezná Škára. polyuretán (novodur). polyacetát. Tento mechanizmus je typický pre rezanie produktov na báze dreva.5. Laserová energia láme chemické väzby a integritu materiálu.

C.carbon fibre composite) kompozit s kovovou matricou (MMC .70 a 5. W. B. je potrebné stanoviť v súlade s hrúbkou materiálu. Energiu impulzov Obr. Trvanie impulzu ti =1. Ako vyplýva zobr.5. Yue.69 vplyv posuvu na u b e r materiálu je pomerne nizky. 1 m m E £ 30 I — " — • 0 20 CD (zdroj: Lau.)/2s y-z HAZ tepelne ovplyvnená zóna GO •C" x-z W. X-Z krátery Wa x-z deJaminácia vlákien Obr. obr. laserom. a Lee.b.69 Účinok rýchlosti posuvu na uber materiálu pri rezaní CFC kompozitu Nd-YAG laserom (120W) Energia i m p u l z u U . 80 70 (5.Ue. kvalita rezu úbytok matrice sklon rezu tg«= =(Wi . obr.W.68 Tenninológia pre hodnotenie kvality povrchu polymérových kompozitných materiálov po rezaní laserom (zdroj: Tagliqfferi[62j) Vhodnosť Nd -YAG lasera pre rezanie kompozitov dokladujú Murray a Tyrer [34. p r i e m e r lúča 0 .W. jeho zložením a šírkou škáry.5. Yue. 60 1 80 — 100 1 120 o h n i s k o v á vzdialenosť = 80 m m .metal matrix composite) a kompozitnú keramiku. takže vhodnejším parametrom pre sledovanie hĺbky rezu je energia impulzu. a Lee. C. 35] menšou tepelne ovplyvnenou oblasťou v porovnám s rezaním CO.T.5. Sledovali účinok rýchlosti posuvu na uber materiálu. čas trvania impulzu.5.c. 5. t.18) kde d o j e priemer lúča v ohnisku.70 a tiež intenzita impulzu Rýchlosť posuvu je počítaná podľa vzťahu: vSdo/O/fp-ti).[26j) Rýchlosť posuvu [mm/min] .71 a.4 m s . obr.V ostatnom období sa pre rezanie a delenie kompozitných materiálov najviac doporučujú a využívajú Nd-YAG lasery a excimerové lasery na báze KrF.69 a vzťah medzi energiou impulzu a hĺbkou rezu. ako polymérové kompozity s uhlíkovým vláknom (CFC .5. fpje frekvencia impulzu. Lee. Frekvencia i m p u l z u fp = 30 Hz S ° 40 ! 40 . [26] uvádzajú výsledky štúdia dosahovanej hrúbky rezu pri rezaní a vŕtani pomocou Nd-YAG a excimérového lasera pre rôzne kompozitné materiály. Autori Laa. T.

4 m s . delamináciou vlákien a ich ich lomom.Lee.70 Účinok energie impulzu NdYAG lasera na dosahovanú hĺbku rezu pre kompozitné materiály (120W) Trvanie i m p u l z u ti =1.W. tepelnou rozťažnosťou uhlíkových vlákien (pre CFC kompozity).5 2 2 3 4 5 I 0.45 I jmpozitMMC Š 2.71 t "ŕ S 3.6 0. 8 6 0.2 1. že excimerový laser má nižšie tepelné deštrukčné účinky ako Nd -YAG.6 • 0. Frekvencia i m p u l z u f p = 30 Hz o h n i s k o v á vzdialenosť 8 0 m m .66 0.c Účinok intenzity impulzu na maximálnu hĺbku rezu pre kompozitné materiály pri rezaní Nd-YAG laserom (120W).b. „slepé" rezanie) do kompozitných materiálov navrhli Chryssolouris.i 5 E « 2.1 m m (zdroj: Lau.C.6 Intenzita impulzu E/ti [kW] / k r-' _ kompou t CFC b) ¡0 1. Yue.2 (zdroj: Lau. W. a Lee.[26}) Intenzita impulzu E/ti [kW] Pre elimináciu veľkosti HAZ pri rezaní drážok (nepriechodzie resp.T. Po rezaní vzniká ryhovaný povrch.97 3. Lee.4 0.3 0.C.32 ľ 2. vznikom kráterov na povrchu reznej škáry. Pri porovnávaní účinku Nd—YAG a excimerového lasera na degradáciu povrchu sa ukazuje. < f 3 0 .3 C} 0.5.5 i f 1.T.34 i * š 2. š. 1 m m I 0.5. Yue.1í E 1 Intenzita impulzu EJli [kW] Obr.4 1.48 i i " 2 priemer lúča 0 .44 0.64 1.23 1.56 0.71a.8 1 1.08 Ľ 1.5. Sheng a Anastasia [18] využitie vodného lúča . Frekvencia impulzu f p = 45 Hz o h n i s k o v á vzdialenosť 8 0 m m .4 m s . tzv. a Lee.2 Opracovanie laserom LEM 203 Obr. argón ako prídavný plyn _ kompoz tná keram ka Trvanie i m p u l z u ti =1.72 0.[26j Energia impulzu [J] Laserový lúč spôsobuje poškodenie kompozitných materiálov tavením matrice.02 1. priemer lúča 0.

obr. že ohnisko lúča je na povrchu. vŕtania laserovým lúčom [4] Obr. materiál sa odparí a umožní prienik lúča hlbšie do povrchu. Zmena priemeru otvoru sa pohybuje v rozmedzí ± 5 až ± 20 % v závislosti od optického systému lasera. že táto technológia rezania by mohla nájsť širšie uplatnenie práve pre nekovové materiály. 5.74 ilustruje zmeny. V priebehu vŕtania sa natavený materiál akumuluje v otvore.Laser Machining with the Aid of Water Jet) {zdroj: Chryssolouris. Bola preukázaná až 70% redukcia oblasti HAZ ako dôsledok použitia vodného lúča. vplyvom erózie častíc sa rozstrekuje po stenách otvoru a tlak v otvore.5. Porovnávacou analýzou prestupu tepla pri rezaní drážok bola určená veľkosť HAZ oblasti. Obr.5.2 Vŕtanie laserom Pri vŕtaní lúč zohrieva povrch materiálu rýchlosťou 10'° °C/s. Obr. ktorý je privádzaný do zóny rezu koaxiálne. kým vodný lúč je naklonený pod uhlom.73 ukazuje typický tvar otvoru pri vŕtaní laserom. pre technológiu s vodným lúčom (označovanú skratkou L M W J z.73 Typický tvar vŕtaného otvoru . vhodným pre ochladzovanie taveniny. Ukazuje sa teda.5.72 Osadenie dýzy so stlačeným prúdom vody pre metódu rezania laserom pomocou vodného lúča {LMWJ .72. ktorý môže dosahovať hodnoty 10 3 -ŕ 10 4 MPa spôsobí. Laser Machining with the Aid of Water Jet) a bez prídavného chladenia vodným lúčom. za predpokladu. ktoré vznikajú pri vŕtaní laserom.angl.204 Progresívne technológie ako doplnkového zdroja.4. V tomto prípade sa jedná o rezanie pomocou prídavného inertného plynu. 5. Sheng Anastasia[18j) 5.2. nesusosy privad vodného prúdu 1 / v o d n ý lúč drážka vzdialenosť medzi lúčmi d o p a d v o d n é h o lúča laserový lúč koaxiálny p r í v o d hélia p o v r c h máíéľlalu dopad laserového lúča Obr. že prúd na taveného kovu prúdi von z otvoru rýchlosťou ultrazvuku.

Z hľadiska tepelne ovplyvnenej zóny je vŕtanie otvoru pulzujúcim hičom výhodnejšie. odparovaním (evaporation). S narastajúcou hrúbkou materiálu a hĺbkou otvoru sa musi ohnisková vzdialenosť predlžovať. " Ablácia (z. mechanickým rozrušovaním. ablácie' (ablation) t. 50].03 0. odnášaním čiastočiek prúdom vzduchu. kde je maximálna hustota výkonu. sa odstraňuje vyparovaním resp.5.5. Termin používaný v nanoteehnológii pre spôsob úberu materiálu (pozn . Závislosť hĺbky otvoru od priemeru otvoru pri vŕtaní pulzným laserom je lineárna len po určitú maximálnu hodnotu.07 Priemer otv oru [mm] Obr. obr. sa používa postup tzv.75 Závislosť hĺbky prieniku lúča od počtu impulzov a vznikajúceho priemeru otvoru pri vŕtani vysokolegovanej ocele [4] 0. pri laseroch je používaný v zmysle .01 0.5. polohou ohniska vzhľadom k povrchu obrobku a energiou impulzu. ablation) .05 0. laser až do 100 Hz. Pri vŕtani pulzujúcim lúčom vzniká postupne dostatočne hlboký otvor iba po opakovaných impulzoch.001 0. 0. Dĺžka impulzu býva v rozsahu 0.04 0. podobne ako pri procesoch rezania a raikrorezania.termín používaný v geológií (napr.j. Počet impulzov a ich intenzita určuje hĺbku prieniku lúča do materiálu. Z uvedeného dôvodu sa doporučuje používať laser na vŕtanie plytkých otvorov a experimentálne stanoviť maximálnu resp. angl.76. hoci priemer otvoru sa rozširuje.5 až 2 ms.01 0. zmenšovanie hmotnosti tavením. 5. .75. povrchové roztopenie ľadovca). lebo ovplyvnená zóna je menšia ako pri kontinuálnom lúči. Doporučená ohnisková vzdialenosť býva v rozsahu od 100 do 250 mm [1. ako aj intenzita úberu materiálu je silne ovplyvnená ohniskovou vzdialenosťou.5. postupného rýchleho odstraňovania materiálu z rezu bez jeho ohriatia nad odparovaciu teplotu. ale aj pulznom režime.02 0.autora). kritickú hodnotu hĺbky otvoru od prípadu k prípadu. Profil a hibka otvoru sú závislé na relativnej polohe medzi ohniskom laserového lúča a povrchom obrobku. pre CO.1 Priemer otvoru [mm] Obr.06 0.76 Závislosť hĺbky otvoru od jeho priemeru pri vŕtaní laserovým lúčom [4] Hĺbka otvoru a jeho tvar. Na vŕtanie otvorov sa používa lúč v kontinuálnom. frekvencia impulzov pre Nd-YAG je v rozsahu 5 až 20 Hz. za touto hodnotou nie je možné zvyšovať hĺbku otvoru.0001 0. Stanovenie optimálnych podmienok pre vŕtanie musí byť od pripadu ku prípadu s ohľadom na druh materiálu obrobku a profil vŕtaného otvoru.01 0.41.2 Opracovanie laserom LBM 205 Pri vŕtaní.vyparovanie materiálu a strhávanie kvapiek z jeho roztaveného povrchu. Materiál je teda pri vŕtaní odstraňovaný predovšetkým vo forme kvapaliny relatívne vysokou rýchlosťou a len malá časť aj odparcním. obr. Iba malá časť materiálu v strede lúča.

77 Casy vŕtania Nd-YAG laserom. Priemerné výrobné lasery pre vŕtanie majú výkon okolo 500 W. Energia impulzov 40J materiál Inconel 718 (spracované podľa Metals Handbook) 0 5 10 15 20 25 Hrúbka materiálu [mm] Z technologického hľadiska možno laserom vŕtať priebežné otvory.5 ms 3s Obr.05 1. keramiky.2.8 Nd-YAG laser Hrúbka [mm] Nehrdzavejúca oceľ N i.0008 5 0.84 Stredný výkon [ W] Plyn 31 vzduch 2xirjs 31 argón 31 vzduch Čas vŕtania 1. Vŕtanie laserom je možné s podporou resp. kovov s vysokým bodom tavenia a nehrdzavejúcej ocele.51 mm [1].CW Čas vŕtania 10 impulzov 0.206 Progresívne technológie Presnosť fokusácie lúča je veľmi významná pri vŕtaní materiálov s vysokým bodom tavenia. a Nd-YAG lasery podľa druhu vŕtaného materiálu. Ako príklad možnou uviesť. bez podpory prídavného plynu. Ako už bolo spomenuté pre vŕtanie sa používajú CO. kým pre titán rovnakej hrúbky stačí 0. 50}).7 5. Táto sa hodnotí jeho kruhovitosťou.65 0.5 mm do wolfrámu s hrúbkou 0.75 0.08 mm.8 ms 7. zafírov. ale tiež pre dodržanie kvality otvoru. Tab.4. Nd-YAG laser sa používa na vŕtanie otvorov do diamantu.2.75 1. keramiku a plasty.5. množstvom vznikajúcich trhlin na stene reznej äkáry a hrúbkou pretavenej vrstvy. C O : laser sa doporučuje používať pre nekovové materiály.5mm. 5.65 1. že pri vŕtaní otvoru laserom s ohniskovou vzdialenosťou 63.5. trepanačné vŕtanie pulzným alebo kontinuálnym lúčom.33 s 0. sklo.28 s 0. presnosť fokusácie musí byť ± 0.13 Podmienky pre vŕtanie rôznych materiálov (spracovanépodľa [I. Pri vŕtaní s podporou prídavného plynu sa používajú podobné podmienky ako pri rezaní. slepé otvory ako aj tzv.27 s Podmienky vŕtania Energia impulzu U 16J 2J 100W. Niektoré prevádzkové parametre pre vŕtanie sú uvedené aj v kap.zliatiny Oxid hliníka wolfrám 3. CO: laser materiál Nehrdzavejúca oceľ N H zliatiny Oxid hliníka Kryštál Hrúbka [mm] 0. Vzdialenosť dýzy od materiálu je v rozsahu od 4 do 40 mm. .

• povrchy majú vysokú akosť a nevyžadujú ďalšie úpravy. Typické oblasti použitia laserového vŕtania sú orientované na vŕtanie veľmi malých otvorov a otvorov so zakrivenou osou súmernosti.5.4.2.78. • dosahujú sa vysoké rezné rýchlosti.3 M i k r o o b r á b a n i e Stále rastúcim požiadavkám na niimaturizáciu rozmerov dielcov a na ich vysokú presnosť v y c h á d z a v ústnjtj aj laserové obrábanie. stačí počítačový program v CAD systéme pre daný tvar. Za výhody laserového mikroobrábania.77 ukazuje grafickú závislosť doby vŕtania otvorov rôznych hrúbok s rozličnými výkonmi laserového lúča. 1 3 . Obr. po mechanickom strihaní. 4 4 ] : • na rezanie nie je potrebný rezný plán.5. obr. Donedávna sa na mikroobrábanie tvrdých materiálov používali postupy elektroiskrového obrábania (EDM) a ultrazvukového obrábania (USM). ktorá vzniká za rezom je nižšia a užšia než napr. • tepelné ovplyvnená oblasť.13 porovnáva vybrané podmienky vŕtania rovnakých materiálov lasermi s rôznou vlnovou dĺžkou ( C 0 3 a Nd-YAG ).79 Príklad renovácie masky pre plošné spoje Výhody laserového rezania a vŕtania je možné zhrnúť do niekoľkých významných bodov [3.5. v porovnaní s ultrazvukom a . • je možné vytvárať profily s malým zaoblením hrán (závisí od priemeru lúča). Obr. Avšak obidve technológie používajú na opracovanie nástroje.5. ako sú otvory pre: • palivové filtre.78 Príklad vŕtania otvoru pre bezpečnostný drôt v matici používanej v leteckom priemysle [3] Obr. • chladiace otvory pre lopatky prúdových motorov a iné. 5.5. opotrebenie týchto nástrojov z hľadiska požiadavky na vysokú presnosť predstavuje výrazné obmedzenie ich použitia pre mikroobrábanie.5.2 Opracovanie laserom LBM 207 Tab. 4 . aj keď tieto nie sú v priamom kontakte s dielcom. • karburátorové dýzy. • hypodermické ihly. • otvory pre bezpečnostné matice.

81 Intenzita úberu materiálu Si 3 N 4 v závislosti na výkone lúča pri tvorení drážok Nd-YAG laserom s ohniskovou vzdialenosťou lOOmm (Meiners.t " 0. Ukazuje sa.15 ms. na automatické Čítanie vyrytých značiek [10. ktoré sa používajú v elektrotechnickom priemysle a elektronike.t= 0. 11]. Perspektívnym postupom je mikroobrábanie keramických materiálov. 34. 5. lasera. Nd-YAG a predovšetkým excimerového lasera s ultrakrátkymi impulzmi.3mŕmin 250 5 " 200 "E & J 150 100 •c 1 1.5 2 0 50 100 150 200 250 300 350 400 Výkon lúča [W] Energia impulzu [J] Obr.6 m/min t= 1 ms.3 m/mín o—1= 0. Dausinger. ale nezávisí na čase trvania impulzu. 38. kvantitatívne vyjadrená hodnotou úberu materiálu 70 mm 3 /min na každých 100 W výkonu lúča [34].80 Intenzita úberu materiálu Si N v závislosti na energii impulzu pri tvorení drážok Nd-YAG laserom s ohniskovou vzdialenosťou EOOmm (Meiners. Wiedmaier [34]) Na mikroobrábanie sa používajú excimerové a Nd-YAG lasery spulzným režimom lúča s ultrakrátkym trvaním impulzov v oblasú femtosekúnd. 38]. sa považuje vyššia rýchlosť procesu a tvorenie ľubovoľnej geometrie bez výmeny nástroja [33. i n rj.15ms.5.80 ukazuje rýchlosť ablácie (úberu materiálu) ako funkciu energie impulzu pre rôzne časy trvania impulzu a pre konštantný posuv lúča. 5.5ms. Obr. v automobilovom priemysle. Zvyšovaním rýchlosti posuvu lúča na jednotkový impulz sa lineárne zvyšuje aj rýchlosť ablácie.0. obr.v = 2 mŕmin . 5.A — t = 0. . . že pri mikroobrábaní materiálu na báze Si 3 N 4 postupom ablácie bez prídavného plynu.£m/min -1 = 1 ms. Obyčajne sa mikroobrábanie používa na: • opracovanie elektronických súčiastok. v = 1 mŕmin O t= 0. Výskumné práce v ostatných rokoch [33. rýchlosť úberu materiálu závisí od energie impulzu a výkonu lúča. 3 ms. Možnosť fokusácie laserového lúča do bodu (spot beam . v = 0. v = 2 m/min . v= 1 m/min . 59] sa sústreďujú na využitie CO. Pritom technológia ablácie bez použitia prídavného plynu sa javí ako vhodný postup pre tvorenie plytkých drážok a stôp pre vodivé obvody na keramickom podklade na báze nitridu kremíka (Si 3 N 4 ) a oxidu hliníka (A1 : 0 3 ).5 ms. že čím vyššia je energia impulzu a čim kratší je čas trvania impulzu. v « 0.81.U 0 . 34. Meiners. Označovanie laserom je vhodný nástroj v systéme kontroly kvality napr. • na označovanie dielcov výrobnými číslami. Dausinger a Wiedmaier [34] konštatujú.208 Progresívne technológie elcktroiskrovou technológiou.bodový lúč) a technológia ablácie sa ukazuje ako perspektívna práve pre oblasť mikroobrábania. Wiedmaier ¡34]) 3 4 O b r . v .3ms. tým je úber materiálu vyšší a zároveň sa dosahuje dobrá akosť povrchu Rz <10 pm. preto výkon lúča môže byť určujúci parameter pre rýchlosť úberu materiálu. Dausinger.

Laserový lúč vychádza z jedného zdroja a je rozdelený na dva lúče.2 Opracovanie laserom LBM • 209 na opravu a renováciu zvyškových defektov na maske pre integrované obvody (IC) priamym ožiarením a následným odstránením defektu pomocou pulzného lasera. Obr. že na obrobok pôsobi iba laserový lúč. ako to popísal Chryssolouris e t al.4 Sústruženie laserovým lúčom Laser ako „univerzálny" nástroj nachádza stále širšie oblasti použitia. tento lúč reže predpísanú šírku dielca. 5.5. Posuv laserového lúča umiestneného kolmo na os rotácie súčiastky je radiálny. Táto koncepcia sústruženia sa charakterizuje ako trojrozmerné tvarovanie dielcov označované tiež ako 3-D shaping. Hotový dielec prestavuje rotačný segment oddelený z povrchu polotovaru.5. jednu z nich predstavuje aj jeho využitie pre sústruženie. Tým sa odstraňuje zložitosť upínania súčiastok. [17. 61] uber materiálu sa dosahuje interakciou dvoch na seba kolmých lúčov. ktorý je fokusovaný do kolmého tvaru. pretože laserový lúč nepôsobí silou na obrobok. Keď sa pretnú rezné škáry. ktoré vytvorili lúče. obr. ktoré eliminuje problémy spojené s chvením obrábacieho stroja a s opotrebením nástroja. jeden na povrch v smere kolmo na os rotácie obrobku a druhý na jeho čelnú plochu rovnobežne s osou.5. 5. upínacieho zariadenia a prípravkov.83 Konfigurácia obrobku pre laserové sústruženia krúžkov (medzikružia) s rovnakými rozmermi [61] Pri sústružení laserovým lúčom. obrobok X 1 / C U nástroj f\ obrobok ::: laser Obr. Na druhej strane jeho nevýhodou je malá intenzita úberu materiálu v porovnaní s klasickým sústružením. je hotový dielec v tvare medzikružia. teda kolmo na os rotácie. ako sú kalené ocele a keramika.82. Na obr. Lúče sú smerované v dvoch rôznych osiach rotačného obrobku. a teda ide o bezkontaktné obrábanie. povrch dielca je .4. obr.2.5.82 Porovnanie zostavy konvenčného sústružení a a laserovej technológie sústruženia [61] < 0 ' U O b r. Najväčšou výhodou laserového nástroja je možnosť presného obrábania tažkoobrobiteľných materiálov.83 ' znázorňuje konfiguráciu laserového lúča pre sústruženie rotačných dielcov.82 sú porovnané laserová a konvenčná technológia sústruženia.5. Pri sústružení výhodou lasera je.79 [46]. druhý lúč umiestený rovnobežne s osou vyrezáva medzikružic.5.

hĺbka [cm| L'd í ľ bez dýzy V s dýzou 0.84 Zóna rezania pri laserovom sústruženi a oblasti šírenia tepla Okolo bodového lúča s priemerom d sa materiál taví do určitej hĺbky h. 5.5 .3. 3 . pri širenl tepla v zóne rezania sa pri danej rýchlosti posuvu tvoria štyri oblasti (1.6 . lúč lasera stena reznej škáry \ n—• d interakcia povrchu s plynom smer ^posuvu DOSUVL spodok reznej škáry Obr. Základom pre optimalizáciu sú požiadavky formulované na vytvorenie čo najužšej reznej Škáry a zabezpečenie rovnobežnosti stien rezu. Použitie prídavného plynu s vysokou rýchlosťou uľahčí odvádzanie taveniny z dna reznej škáry (označovanej tiež ako Čelo vŕtania) a zlepší kvalitu rezaného povrchu.5 . 0.za lúčom.1 • 0. časť sa roztaví. Oblasť 5 predstavuje oblasť najvyššej kumulácie tepla [61] 3. ak sa používa prídavný plyn (sústruženie s dýzou a bez dýzy) a vplyv zmeny rýchlosti posuvu lúča na kvalitu reznej škáry (rýchlosť posuvu 2 + 20 cm/s) (spracované podľa [61]) Pre priemyselné využitie laserového sústruženia je potrebné optimalizovať rozmerovú presnosť a kvalitu povrchu.1 0.4).82.85 Ukážky profilu reznej škáry pri sústruženi CO.5. buď vo forme odpadu (triesky) alebo hotového dielca. časť materiálu sa odparí. viď obr. laserom s výkonom IkW.84.bočné k posuvu.6 • hĺbka [cm] 10 20 30 40 Ľd stijpanie rýchlosti "V Obr.2 0.2 Q. kde sa teplo rozptyľuje. Na charakter profilu a kvalitu reznej Škáry pri sústruženi vplývajú nasledujúce faktory [61]: • priestorový profil lúča • polarizácia lúča • priemer lúča v ohnisku • poloha ohniska vzhľadom na povrch obrobku . 1 . 2 .v priamom smere posuvu lúča. ktoré sú postupne uberané z povrchu.3 1 04 • 0. 40 0.210 Progresívne technológie rozdelený na segmenty. Mechanizmus úberu materiálu pri sústruženi laserovým lúčom je rovnaký ako pre rezanie nepri ech odži ch (slepých) otvorov.5. 4 .5.2. ako je to znázornené na obr.3 04 30 0.

5. Ko— Wang Liu [42].87b.85 rýchlosť rezania daná rýchlosťou posuvu obrobku alebo lúča.5 um. Obr. ktorú popisujú Skeng. honovacie kamene). obr. K úberu materiálu laserovým lúčom dochádza odparením (plastické materiály a kompozitné materiály) alebo natavením a následným odstránením taveniny prúdom prídavného plynu (kovy a keramické materiály). Ak lúč dopadá na povrch obrobku v tangenciálnom smere. Pritom na kvalitne dokončený povrch.86 Porovnanie interakcie nástroja a obrobku pri konvenčnej technológii a laserovej technológii dokončovania povrchov Technológia dokončovania povrchov pomocou laserového lúča.5. V procese vznikajú vysoké hodnoty zaťažujúcej sily a jej zložiek.5.85. rýchlostí posuvu obrobku a rýchlosti jeho rotácie.86 znázorňuje konvenčný proces brúsenia a pôsobenie laserového lúča pri dokončovaní povrchov. Pri „klasickom" dopade laserového lúča na povrch materiálu. honovanie a lapovanie) sú založené na viacnásobnom bodovom kontakte brúsneho zrna viazaného v nástroji {brúsny kotúč.5.S. je potrebné vynaložiť pomerne veľkú energiu.5. 211 5.4. dostatočne presných a tuhých prípravkov na upínanie. hĺbka rezu závisi na výkone lúča. Kolísanie týchto parametrov spôsobuje premenlivú hĺbku rezu. Kolísanie rýchlosti posuvu obrobku a jeho rotácie majú oveľa menäi vplyv na hĺbku prieniku lúča do materiálu. najmä brúsením. ponúka pôsobenie laserového lúča tangenciálne na povrch rotujúceho obrobku. uvedenými technológiami. smer rotácie brúsneho kotúča pojivo uber materiálu natavemm a odparení m profil laserového lúča povrch obr smer rotácie obrobku triesky smer rotácie obrobku Ob. nástroj podlieha opotrebeniu a v neposlednom rade je použitie limitované aj vlastnosťami obrábaného materiálu (tvrdosť. alebo v tuhom či kvapalinovom médiu (lapovacia pasta) s povrchom obrobku. krehkosť) požiadavkami na komplexnosť tvaru a veľkosť rozmerov dokončovaných dielcov a tiež na zabezpečenie vhodných.2. hĺbka rezu (hĺbka prieniku lúča do materiálu) je stabilizovaná relatívnou polohou lúča k povrchu obrobku. Každé zrno uberá častice materiálu v tvare triesky s mikroskopickými rozmermi a dosahuje sa drsnosť povrchu okolo Ra 0.87a. čím dochádza k zahladzovaniu mikronerovností (výstupkov povrchu) po predchádzajúcej operácii a znižovaniu hodnoty Rmax (maximálnej drsnosti).5. obr. Hĺbka rezu je ovplyvnená predovšetkým výstupnou intenzitou lúča. obr.2 Opracovanie laserom LBM • • • flexibilita polohovania ohniska so vzrastajúcou hĺbkou rezu vonkajšie faktory pre uber materiálu ako použitie prídavného plynu. obr. .5 Laser pri dokončovaní povrchov Konvenčné dokončovacie procesy v obrábaní (brúsenie.15 ~ 2.

je možné znížením posuvu lúča alebo použitím obecného uhla dopadu lúča na povrch. Pre zvolený posuv lúča f je možné vypočítať hĺbku rezu d.87 Účinok dopadu lúča na povrch materiálu a) ortogonálne. Ako bolo spomenuté v úvode kapitoly dosahované drsnosti povrchu pri klasickom brúsení sú v rozsahu Ra 0. Napriek tejto nevýhode je uvedený . ale lúč dopadá na povrch pod určitým uhlom.20) ) Pre závislosť drsnosti povrchu na posuve piati podobný priebeh ako pre klasické rezanie. Za predpokladu. obr.5.5. v tomto prípade. pre laserové dokončovanie toho istého materiálu je hodnota špecifickej energie 5 J / m m 3 . Kým pri brúsení materiálu PMMA udávajú autori Sheng. Pri rovnakom posuve vzniká medzi povrchom materiálu a lúčom väčšia styčná plocha. Zvyšovaním posuvu drsnosť povrchu parabolický rastie.135/cos a (mm na otáčku): Ra l fii f 11.15 Ť 2. a je uhol dopadu lúča na povrch.5. to má za následok zníženie drsnosti povrchu.1 J/mm 3 . čo je rozdiel až jedného rádu. b) tangenciálne (zdroj: Sheng. 1- ' ť cosa ^ . Ko-Wang Liu [42]) hodnotu 0. obr./? podľa vzťahu [42]: d f /z 1f'. rovnaké hodnoty je možné dosiahnuť aj laserovým dokončovaním povrchov [42]. Zlepšiť vznikajúcu drsnosť povrchu. strednú aritmetickú drsnosť Ra je možné vypočítať podľa vzťahu. priemer sfokusovaného luta — Uber materiálu v dôsledku nestálosti procesu phsmer sfokusovanéhc selektívna hĺbka rezu i -nini lue i m i ü - laseravyN HJJÍK / zmena hbky rezu_ vplyvom zmien v procese Líča a) hĺbky rezu vplyvom zmien v procese 1 uber materiálu v dôsledku nestálosti procesu Obr.88b.COStt (5. Výhodou klasických metód dokončovania povrchov je vyšší uber materiálu v porovnaní s laserovým lúčom. ktorý piati pre posuv lúča do 0.212 Progresívne technológie Pri o r t o g o n á l n o i T i d o p a d e laserového lúča na povrch sa tvorí ryhovaná zóna a drsnosť povrchu vzniká ako výsledok priemetu kruhovej stopy lúča na povrch obrobku na základe geometrickej podobnosti.19) kde Tf je polomer sfokusovaného lúča. že polomer lúča je väčší ako drsnosť povrchu. tento jav je dokumentovaný menšími hodnotami drsnosti Ra. Ko-Wang Liu [42]) Nevýhodou dokončovania povrchov laserovým lúčom jc vyššia energetická náročnosť procesu. potom priemet lúča na povrch obrobku môže byť v tvare elipsy. 2r f j 2 > 1/2 1 (5.5 pm. a teda možnosť odstrániť nepresnosti tvaru po predchádzajúcich operáciách. ktorá je porovnaná cez výpočet špecifickej energie potrebnej na odstránenie jednotkového množstva častíc materiálu.88a. Ak uhol dopadu lúča na povrch nie kolmý.

iii) vysoká rýchlosť a presné rezanie je možné zabezpečiť vhodnou voľbou prídavného plynu. v) deformácia rezaných častí je veľmi malá. .88 Profil dokončovaného povrchu laserovým lúčom pri dopade lúča na povrch a) ortogonálne b) pod obecným uhlom (zdroj: Sheng. ix) spoľahlivé a veľmi vysokokvalitné rezanie v automatickom cykle. 3 otafcka 1 OTÁČKA PNEMER LÚČA R. • laserové dokončovanie povrchov je vysoko flexibilná technológia v hodná pre dokončovanie dielcov v širokom rozsahu komplexnosti geometrického tvaru a rôznorodosti materiálov. tvrdosť kotúča. ktoré pre klasické spôsoby brúsenia predstavujú rad technologických problémov. kde je potrebné okrem rozmerov určiť druh brusiva. vi) bezkontaktné opracovanie materiálov. A) 2 oiačla 1 otáčka 3 01áaia h) Obr. pevnosť. Vo všeobecnosti je možné doterajšie poznatky a výhody laserového nástroja v procesoch obrábania (Laser Machining) zhrnúť nasledovne: i) laserom sa obrábajú všetky druhy materiálov bez ohľadu na tvrdosť. • nedochádza k opotrebeniu nástroja (laserového lúča). odpadá zložitosť upínacieho zariadenia. viii) na obrobok pôsobí iba laserový lúč. vii) zmena tvaru obrobku. zrnitosť brusiva a Štruktúru kotúča.5. tvaru rezania a plánovanie výroby je veľmi jednoduché s podporou PC. druh pojiva. iv) tvar rezu môže byť riadený NC a CNC. nástroja.2 Opracovanie laserom LBM 213 spôsob dokončovania povrchov vhodný najmä pre plasty a keramické materiály. Ko-Wang Liu [42]) Medzi prednosti laserového dokončovania v porovnaní s brúsením patrí: • jeden druh nástroja (laserový' lúč) je možné použiť pre rôzne materiály.5. krehkosť. odpadajú problémy s vibráciou stroja. • nieje potrebná špecifikácia vlastnosti lúča ako v prípade brúsneho kotúča. ii) šírka zárezu je úzka a získavajú sa ostré hrany.

90. trieska laserový lúč rezný nástroj tepelne ovplyvnená zóna A Obr. Parametre procesu rezania sa volia v podobných rozsahoch ako pri klasikom postupe. Anifantis.4.. obr. LAM predstavuje obrábanie pomocou prídavného energetického zdroja. Laser Assisted Machining). stráca svoje pôvodné mechanické vlastnosti. je zaraďované medzi postupy obrábania s prídavným zdrojom ohrevu povrchu materiálu a poukazuje tiež na univerzálnosť použitia laserového nástroja.214 5. iba k jej nahriatiu do určitej hĺbky. Teplota povrchu obrobku závisí na jeho tepelnej vodivosti. ovplyvňuje sa p o v T c h materiálu bezprostredne pred rezným nástrojom.6 O b r á b a n i e podporované laserom (LAM) Progresívne technológie Obrábanie podporované laserom (z angl. ako prídavného energetického zdroja. ale s ohľadom na stabilitu laserového lúča. Zaboklicki (1993) [23]. aby nedošlo k poškodeniu povrchovej vrstvy vplyvom tepla. priemer fokusovaného lúča a rezná rýchlosť.5. Energia laserového lúča sa absorbuje do povrchu a mení sa na teplo. obr.5. Laserový lúč sa používa v tomto prípade ako nástroj na podporu rezného procesu. stáva sa poddajnejšou a tvámejšou.89. Ako zdroje sa používajú CO. Charakteristické parametre procesu pre LAM technológiu sú výkon lasera. ktoré sa aplikuje pre klasické technológie sústruženia alebo brúsenia tažkoob rob i teľných materiálov a predstavuje altenatívu k procesu brúsenia tvrdých materiálov a k procesom rezania diamantovým nástrojom. Nd-YAG lasery s výkonom do 4 kW. Intenzita lúča a doba interakcie lúča s povrchom sa volia tak. Rozsah zmeny vlastností povrchu závisí na dosiahnutej teplote a jej gradiente. na zvýšenie účinnosti procesu a najmä na uľahčenie rezania ťažkoobrobileľných materiálov (podpora lámania triesky pri obrábaní keramických materiálov a legovaných ocelí s nízkou obrobiteľnosťou). alebo počas rezania povrchová vrstva materiálu mäkne.5. Laserový lúč zohrieva povrch obrobku tesne pred hrotom sústružníckeho noža alebo pred plochou brúsneho kotúča.90 Zóna rezanie pre sústruženie a brúsenie pomocou lasera ako prídavného energetického zdroja.2. Karagiannis (1997) [17] a König.5. tepelne ovplyvnená zóna . Nahriatím povrchu pred. Použitím fokusovaného laserového lúča. Chryssolouris.89 Zostava pre laserom podporované sústruženie (LAM) < Obr.

5.5. vysokopevné ocele a nitridická keramika. 23]: • redukuje rezná sila. LAM technológia ponúka zaujímavé výhody oproti tradičnému obrábaniu. iii) radiálne. Použitím lasera ako prídavného energetického zdroja sa v procese rezania [17.5.2 Opracovanie laserom LBM 215 Sprievodné javy pri sledovanom procese sú predmetom výskumných aktivít s cieľom vytvoriť vhodnú štruktúru pre priame (on-line) riadenie procesu. vii) prenos energie trenia do systému nástroja. v) odvod tepla zo systému ohriatou trieskou.5. 30 40 50 60 70 20 40 60 S O 100 Rezná rýchlosť vc [nVrrin] Dráha rezania L [m] Obr.5.91.92 a 5. CO2 (zdroj: König. tým že sa znižuje jeho opotrebenie.1 kW. vi) prenos tepla medzi trieskou a nástrojom následkom trenia a ohriatia. obr.93 • zvyšuje sa uber pri rezaní ťažko obrob i teľných materiálov. i v) tvorenie ďalšieho zdroja tepla následkom deformácie pri vzniku triesky.92 Priebeh opotrebenia chrbtovej plochy nástroja pri LAM sústruženi Podmienky: Obrobok: nitridická keramika S Í í N j Nástroj: polykryštalický diamant (PKD) Rýchlosť posuvu vi = 6 mm/min Hĺbka rezu :1 mm Rezná rýchlosť: 50 m/min Výkon lasera :1. ii) žiarenie lasera a hĺbka prieniku absorbovaného tepelného toku do povrchovej vrstvy.1 kW. Obrábanie týchto materiálov predstavuje ešte stále problematický proces.COs (zdroj: König. LAM je alternatívny proces pre ťažkoobrobiteľné materiály ako sú zliatiny titánu a niklu. axiálne a obvodové vedenie tepla v obrobku. Zaboklicki ¡23}) Obr. je možné zhrnúť nasledovne [17]: i) prúdenie tepla a radiácia žiarenia z obrobku do okolia. viii) opotrebenie nástroja následkom difúzie pri vyšších teplotách a následkom abrazívneho účinku. obr. • zvyšuje sa životnosť nástroja. Stroje aj nástroje nie sú ešte dostatočne prispôsobené týmto materiálom a vyžadujú vysoké náklady pri opracovaní. Zaboklicki ¡23}) .91 Priebeh zložiek reznej sily v závislosti na reznej rýchlosti pri LAM Podmienky: Obrobok: nitridická keramika SbN* Nástroj: kubický nitrid bóru (KN8) Rýchlosť posuvu vi= 6 mm/min Výkon lasera :1.

čím sa vytvorí mäkká vodnatá oxidická vrstva. • bez lasera [v = 60 m/min) -LAM (v = 170rrĽmln] 5 10 15 Doba frézovania [min] Tab. Použitie LAM technológie je stále vo vývoji a orientuje sa na obrábanie tvrdých materiálov.14 Aplikácie LAM procesu [17] OBRÁBANÝ MATERIÁL Obr. ktoré môže spôsobiť rozklad materiálu v povrchovej vrstve. ale sú potrebné pri obrábaní tvrdých kalených materiálov a diamantu [14]. Zvýšenie trvanlivosti nástroja zvyšuje schopnosť presnejšieho riadenia vytváranej geometrie obrobku. ktoré sú neprípustné pre obrobky z ocelí" a keramických materiálov. tab. 5. pre keramické materiály. LAM má tiež nevýhody. redukuje náklady na proces v rozsahu 60 ~ 80%.93 [17]. Samotné ohriatie môže spôsobiť zmeny v mi k ro štruktúre povrchovej vrstvy a podporovať procesy ako napr.5. Fotochemickou reakciou zmäknutá povrchová vrstva je . Táto technológia uvádzaná pod názvom ELACM (Excimer Laser Assisted Chemical Machining) [17] sa používa pre sústruženie karbidu kremíka (SiC) v kvapalnom prostredí (obyčajne voda). Anifantis.2 mm Výkon lasera 3 kW (zdroj: Chryssolouris et ai. temperovanie a mikroštiepenie materiálu.93 Porovnanie opotrebenia nástroja pre klasické frézovanie a LAM postup frézovania Podmienky: Obrobok chróm-molybdénová oceľ (DfN35CrNiMo6) Nástroj: spekaný karbid Hĺbka rezu 1 mm Posuv :0. pretože tieto materiály pri pôsobení laserového lúča na povrch výrazne menia svoje mechanické vlastnosti a tým sú vhodnejšie pre rezanie. lokálne natavenic materiálu. frézovanie Nltridická keramika V ostatnom čase bola pre obrábanie keramických materiálov vyvinula Špeciálna technológia využívajúca excimerový laser.5. ako uvádza Kônig a Zaboklicki [23] zníženie strojového času na jeden obrobok a zvýšenie trvanlivosti nástroja. ako to uvádza Chryssolouris. napr.14. 5. povrchové kalenie. obr. namiesto brúsenia.216 Progresívne technológie Medzi ďalšie prednosti procesii LAM patrí. Pri rezaní sa redukuje rezná sila a sa znižuje opotrebenie nástroja. Karagiannis [17]. Použitie sústruženia s laserom ako prídavným energetickým zdrojom. [17]) L A M PROCES Korozivzdomá oceľ Legovaná chróm-molybdénová oceľ (DIN35CrNÍMo6) Stelit (zliatina na báze kobaltu) Inconel 7 1 8 Ti zliatina (ASTTÍA6V) Jemné sústruženie namiesto tradičného brúsenia Frézovanie Frézovanie sústruženie Jemné sústruženie namiesto tradičného brúsenia Frézovanie Sústruženie. Povrch SiC vo vodnom prostredí sa ožiari laserom.

vysoká hustota energie a výkonu.2 Opracovanie laserom LBM 217 potom opracovaná sústružením diamantovým nástrojom a takto opracovaný povrch má vysoký zrkadlový lesk.5 Porovnávacie hodnotenie laserovej technológie Laser podobne ako abrazívny vodný lúč je v strede záujmu technológie spracovania materiálov pre svoju flexibilitu a univerzálnosť. a l e j e to rýchlo a ľahko regulovateľný proces. 41. 14]. ktorú možno rezať/deliť: pre laser je veľmi malá v porovnaní s ostatnými procesmi. vi) nie je potrebné vákuum.Omm) a preto sa môžu robiť rôzne tvary a detaily profilu.94. 5. obr. Pri vzájomnom porovnávaní uvedených technológií sa hodnotí [8. plazmový lúč a rezanie kyslíkovým plameňom).5. iii) ľahké ovládanie lúča. 5. ako uvádza Powell [41] boli rezané hrúbky 30 + 40mm.2. hoci v laboratórnych podmienkach. Laser v synergii s klasickým procesom vŕtania a sústruženia [17. ú) jednoduchá regulácia výkonu lasera a jeho energetického účinku na materiál. Laser sa v súčasnosti používa prednostne na rezanie/delenie materiálov. V oblasti obrábania posúva hranice možnosti opracovania ťažkoobrobiteľných materiálov.44]: • Rozsah materiálov: rozsah materiálov pre rezanie laserom jc veľmi široký' (iba AWJ proces poskytuje väčšie možnosti). bez opotrebenia nástroja a s minimálnymi požiadavkami na upínanie materiálov. 18.1 + l. Náklady na laser pokrývajú 15 -f 20 % celkových nákladov na vybavenie laserového pracoviska. ktoré majú podobné využitie (najmä abrazívny vodný lúč. iv) „neprítomnosť „ opotrebenia nástroja. v) nevzniká rtg žiarenie v interakcii s inými látkami. z toho dôvodu sa kvalitatívne porovnávania lasera vzťahujú k technológiám. ktorý je „ekvivalentný" klasickému postupu spracovania materiálov. čo však nie je dané samotnou cenou laserového zariadenia. 62]. Je bezkontaktný. spĺňa vysoké požiadavky strojárskej výroby na flexibilitu. 19. Laserový proces sa môže považovať za postup. presnosť a kvalitu. Medzi základné nevýhody patrí vysoká finančná náročnosť pri zavádzaní do výroby. ale komerčne dostupné zariadenia umožňujú rezať nasledujúce hrúbky pre C 0 2 laser s výkonom 2kW: Nízkolegované ocele 18 mm Nehrdzavejúce ocele 12mm Hliník 6 mm Meď 4 mm . Nepredstavuje síce technológiu s vysokou intenzitou úberu materiálu (not mass materiál removal process). 13. Zároveň umožňuje spojiť proces zvárania a tepelného spracovania do jedného výrobného sledu s obrábaním na jednom obrábacom centre. Kvalitatívne prednosti lasera v priemyselných technologických aplikáciách v porovnaní s inými zdrojmi energie (inými technológiami) je možné zhrnúť nasledovne [44]: i) extrémna koncentrácia energie na plochu. • Širka reznej škáry: je pri laseri veľmi úzka (0. • Maximálna hrúbka materiálu. ale aj ohýbania a strihania [2.

dobre. laserom. R .94 Porovnanie Šírky reznej škáry pre rôzne technológie [41] Tab. VD . Ukazovatele charakterizujúce hodnotenú technológiu sú vzťahované k technológii rezania C O .5. D .5. ako je rezanie kyslíkovým plameňom. abrazívnym vodným lúčom a Nd-YAG laserom.ve/mi dobre.veľmi slabé .15. plazmou. 553^ CO.podobné (rovnaké).218 Progresívne technológie Kvalitatívne porovnanie alternatívnych technológií rezania/delenia materiálov. VS .nepouziteľné.15 Kvalitatívne porovnanie štyroch alternatívnych technológií rezania/delenia materiálov (spracované podľa [41]) Nd Y A G R R KOVOVÉ MATERIALV Rýchlosť Kvalita reznej š k á r y Maximálna hrúbka HAZ Šírka zárezu S R ŕ D q-D RŤD R D VS VD VS VS NEKOVOVÉ MATERIÁLY VS VD VD VD VS S S VD S VS PLAZMA AWJ R R KYSLIKOVÝ PA E LMŇ Kapitálové náklady P r e v á d z k p v é náklady D VD D KRM A EA I K Rýchlosť Kvalita reznej š k á r y Maximálna hrúbka Sirka zárezu Rýchlosť Kvalita r e z n e j škáry Maximálna hrúbka Š irka z á r e z u S N/A N/A N/A N/A POLYMÉRY N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A R R D S N/A WA N/A N/A s D VD S N/A N/A N/A N/A flvD RŤD RŤD Kvalitatívne ukazovatele charakterizujúce hodnotenú technológiu v porovnaní s C O j laserom N/A. S . laser Nd-YAG laser plazmový luč abrazívny vodný lúč kysl i kovy plameň Obr.5.slabé. je v tab.

Tônshajf.5. 5.95 ukazuje možné riziká spojené s laserovým spracovaním materiálov. kritickým stupňom toxicity prostredia a zápachom. emisiou žiarenia. Zdravotné hľadisko zamestnancov. Hľadisko surovinových zdrojov ako je spotreba energie a materiálu. ii) in) laserový lúč LASEROVÝ PLYN ROZPLÝLENÉ SVETLO HLUK. le preto dôležité. • regionálny účinok sprevádzaný okysličovaním a vznikom jedovatých výparov a splodín. Zo všeobecného pohľadu je možné vplyv lasera na životné prostredie posudzovať z troch základných hľadísk. ktoré je možné posudzovať ako: • globálny účinok lasera na ozónovú vrstvu a vznik skleníkového efektu. Lasery ako vysoko-energetické zdroje pracujú s vysokými teplotami a energetickými hladinami.2. znečistenia životného prostredia a bezpečnosti práce. Egger. Klocke [47]) .1 Bezpečnosť práce a vplyv lasera na životné prostredie Možnosti lasera ako univerzálneho nástroja ho na jednej strane predurčujú na široké využitie.5. AEROSÓLY Obr. ktorý je charakterizovaný hlukom.95 Laser . aby výrobní inžinieri boli oboznámení s potenciálnym zdrojom nebezpečenstva. ale na druhej strane je potrebné poznať riziká spojené sprevádzkovaním laserových zariadení. Klocke [47]: i) Environmentálne hľadisko. VIBRÁCIE SEKUNDÁRNE ŽIARENIE PRÍDAVNÉ PLYNY obrobok DROBNÉ ČIASTOČKY. ako dôsledok produkcie tepla.5. Egger. Ich vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia a na životné prostredie. ktoré je spojené s chemicko-fyzikálnym ohrozením zamestnancov a rizikom spojeným s výparmi. • lokálny účinok.riziká bezpečnosti práce a vplyvy na životné prostredie (zdroj: Tänshoff. hlukom a svetelným ožiarením sekundárneho charakteru v bezprostrednej blízkosti prevádzky laserového zariadenia. Obr. čoho dôsledkom je vznik pevných. kvapalných a plynných vedľajších produktov a možného rizika ohrozenia svetelným žiarením.

Bezpečnostné riziká laserového zariadenia stanovené podľa britskej normy BS 4803:83 (British Standard) zahrňujú: • vplyv lúča . najmä pokožky (popáleniny až III. oči je potrebné vždy chrániť ochrannými okuliarami). Laser neprodukuje žiarenie atomárneho typu. preto musi byť oblasť. Tab. Laserové zariadenie musi byť vybavené výkonným odsávacím systémom. pri práci s materiálmi so sklonom k samovznieteniu. aby nehrozil zásah elektrickým prúdom (STN Bezpečnostné predpisy pre obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach).220 Progresívne technológie Pre praktické použitie sú lasery zatriedené do 4 tried (J * IV). PS/NB) a polyvinylchlorid. preto musí byť laserové pracovisko opatrené nátermi alebo materiálmi s nizkou schopnosťou odrážať laserové svetlo s danou vlnovou dĺžkou. Nebezpečenstvo vzniku požiaru hrozi pri zásahu zápalných materiálov. Podľa zvyšujúceho sa potenciálu rizika pre prácu a životné prostredie. predstavujú aj polyméry riziká pre životné prostredie a človeka. ktoré majú schopnosť odraziť lúč nekontrolovane.16 uvádza limitné hodnoty koncentrácie vybraných kovových prvkov. Pre všetky je stanovená hraničná hodnota koncentrácie výparov v objeme vzduchu. ktoré vzniká dopadom lúča na materiály v okolí. PP). • Vysoké teploty v procese laserového obrábania natavujú a odparujú materiál. podľa účinkov jednotlivých prvkov na organizmus Človeka. Britská norma BS 4803:83 stanovuje hodnotu TLV (Toxic Limit Values) . pretože ich energia fotónov prevyšuje hodnotu 0. okrem hľadiska bezpečnosti práce a zdravia.medzinárodná skratka pre limitné hodnoty toxických látok v (mg/m 3 ). s ktorou laser prichádza do styku obklopená tepelnou bariérou schopnou zamedziť Šírenie laserového lúča mimo prevádzkovanú oblasť. Okrem kovov. pol vami d y a pol y karbonáty. ale je potrebné zabezpečiť kontrolu elektrickej inštalácie. pár alebo aerosólových látok. sem patria polyolefíny (PE. triedy. iii) polyméry s nízkou emisiou aerosólov menej ako 10 mg/m 3 . následky sú o to nepriaznivejšie. to sú polystyrény (PS. fenolov a aerosólové látky. Toxické výpary. Polyméry podľa chemického zloženia a pod vplyvom ohrevu laserovým lúčom.ožiarenie. aby sa znížilo riziko ohrozenia výparmi.5. stupňa) a očí (hrozí nebezpečenstvo popálenia rohovky. či už vo forme plynov. polymetylmetalakrylát (PMMA plexisko). . produkujú toxické výpary kyanovodíka. V napájačom zdroji elektrickej jednotky a tiež komore laserovej výkonovej jednotky je vysoké napätie (jednosmerné okolo striedavé 380V). Lasery používané pre spracovanie materiálov sú zaradené do IV. či sú to kovové materiály. sekundárnym žiarením. ii) polyméry so strednou emisiou aerosólov v rozsahu 40f80 mg/m3. sú spojené s ohrozovaním životného prostredia. a toto žiarenie môže spôsobiť vážne poškodenie zasiahnutej časti tela. Produkuje svetelné žiarenie so silnou koncentráciou. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať laserovým zariadeniam na zváranie. v pracovnej 2 000V a pravidelnú 343 100 - • vznik požiaru. sa zvyšuje číslo triedy. Aj keď priamy zásah laserovým lúčom je bezbolestný. polyméry alebo kompozitné materiály. Okrem priameho zásahu laserovým žiarením existuje možnosť zásahu tzv. toxické výpary. tieto jednotky sú síce krytované.5 W [47]. • zásah elektrickým p r ú d o m . Polyméry používané pre laserové metódy spracovania sa podľa množstva produkovaných škodlivých látok delia do troch skupin [47]: i) polyméry s vysokou emisiou aerosólov medzi 140-^130 mg/m 3 . podľa typu lasera. ktorý uvoľňuje škodlivé a nebezpečné výpary.

pre tri druhy najviac používaných laserov pre spracovanie materiálov. Doba ožiarenta [s] Európska norma EN 60 825 určuje maximálne prípustné hodnoty ožiarenia MPE (Maximum Permissible Exposure). • energetickej hustoty alebo intenzity žiarenia. • doby ožiarenia. C O : . nikel meď a iné škodlivé materiály. Keramika a sklo sú charakteristické tým. kobalt. obr. Tieto parametre sa posudzujú podľa energie impulzu a doby trvania impulzu pre daný typ lasera.5.5. d u s e n i e Vysoko toxické Dražai pľúca Výpary kovu vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť V ý p a r y kovu pôsobia n a pľúca Spôsobuje anémiu.0 m g / m 3 5.16 Limitné hodnoty koncentrácie vybraných kovových prvkov (zdroj: Powell \4lJ) KOV B e r ý l i u m (Be) Kadmium (Cd K o b a l t (Co) M e d (Cu) Železo (Fe) O l o v o (Pb) Nikel (Ni) Titán (Ti) Zinok {Zn) TLV 0. že vytvárajú veľmi jemný a ťažký prach z keramických čiastočiek a silikonu. Preto je nutné dodržiavať pri prevádzkovaní laserového zariadenia prísne bezpečnostné predpisy.96. ako aj pri obrábaní polymérov sa tvoria nebezpečné výpary a ďalšie riziká ohrozujúce bezpečnosť práce a životné prostredie. excimerový laser a Nd-YAG laser. ktoré obsahujú chróm. .0 m g / m 3 0.0 m g / m 3 3 3 Účinky na zdravie S p ô s o b u j e v á ž n e p o š k o d e n i e zdravia. Ďalšie možnosti vzniku rizika pri používaní priemyselných laserov sa posudzujú podľa: • vlnovej dĺžky produkovaného svetelného žiarenia.05 m g / m 3 Polyméry s vysokou koncentráciou aerosólov produkujú iba malé množstvo plynných výparov.05 m g / m 0. pôsobí systematicky Pľúcny k a r c i n o g é n Výpary k o v u vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť Výpary k o v u vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť 0.1 m g / m 3 0. obr. Veľkosť Častíc v aerosóle sa pohybuje od 10 nm do 16 um.15 m g / m 1.Tab.97 Pri obrábaní a zváraní ocelí.2 m g / m 3 5.5.0 m g / m 3 10.

Egger. V. Geiger.. 11/1996 p. J. wiWerkstaustechnik 81. (1967) l. Firemné materiály Coherent.329 14. 4.. P. (1992) Festa. Bratislava. Hsu.p. Compact Sources and New Applications. a. Nov (1991). U.. March.00E+03 I 1. 2. May (1995) pp. (1982). s 431-^36 15. J. Luder. J. 8. Thermal Design and experimental Analysis of Laser and Electron Beam Hardening.. D. SV 1 0 . J. 6.: Drilling without Drills.l87 Bengtsson. A. 3.35 mm Thick Stainless Steel ASME J. ofEngineering for Industry. Molian. Kohls.: Technische und wirtschaftliche Randbedingungen der Lasermaterialbearbeitung. Foerster.: Ultafast Lasers: Mature.: Je možný technologický pokrok bez laseru.5..1 1 .: Bänder Bleche Rohre. G. Vol.No5. 9. 5.O0E-01 1. Technica 15/16 (1996) s 41-49 13. (1995) No. Kmeger.: The Industrial Laser Annual Handbook.J. 16.O0E+O5 1.. (1988) Ediúon SV 1989. L i t e r a t ú r a pre kapitolu 5.M. Special Report 743. ASM . Geiger.A.00E-10 1.. Laser Group 11. of Engineering for Industry. Klocke í47J) Doba impulzu i [s] Pružnosť a mnohostrannosť lasera je na jednej strane jeho veľkou výhodou. A. 7.ed.0OE+O6 (zdroj: Tänshoff. Inc.: Teoretické základy obrábania kovov.. American Laboratory. R.00E-06 1. Vol 115. Form. Naso. s.F.2: 1.36 Buda. Firemné matreiály MedíCom. ASM International. Die Anwendung des Lasers in der Fertigung. 12. vysokoencrgctické svetelné žiarenie). A. Vol 117.offen für neue fachübergreifende Denkansätze. 32. Manca. Gas . M. M.26-27 Engst. Coremans.5. Levitt. Werkzeuge. M. P. Aug.vyd Dilthey. M.00E+01 Obr. Blech Rohre Profile 42.2000.222 Progresívne technológie 1. O.Ncnci.Jet. Bčkcš.12. F.W.: Simulation des Laserstrahl S c h e i d e n s von Kunststoffen. M.Assisted Laser Cutting of 6. Baibach. (1997). s..s.: Modeme Blechumformung .Machining. R. B. 309 -313 10. (1991).97 Rozsahy energie impulzov a doby impulzov pre priemyselné lasery 1.: Off-Axial. American Machinist. A.'. Wie sc he mann. Muller. 272-276 . 18-29 Belforte. Bellows..pp. SVTL. (1993) pp.. ale na druhej strane je jeho použitie spojené s rizikami bezpečnosti práce a znečistenia životného prostredia (emisia aerosólov a plynov. ASME J.Metals Handbook ..0QE+02 1.0QE-02 1. March. 9.

KoseČek. Plansee Proceedings. 5/6. 1999. I.: Zváraní e-S varovaní 48.3mm thick STZ. 33.: Laser Assisted Machining: An Overview. (1995). (1976). 766-769 18. 34-39 24. ASMEJ.587 -607 28. S. Karagiannis.W. Revista de matalurgia Vol. Ko-Wang Liu: Laser Machinig for secondary Finishing Applications. of Engineering for Industry.část Sklár a keramík 34.: Study on the relationship between laser processing sound and material removal charakteristics. N. 125.6. König.F.. P.T.-J. Dausinger. M.: Micromachining of A L 1 O 3 Ceramics by Excimer Laser. Yue.C.l. Sheng.S.: Effect of Operating Parameters on Surface Quality for Laser Cutting of Mild Steel. W. J.1997 pp.2 Opracovanie laserom LBM 16.448-462 21.. M. F.5.0. pp 179-184 37. M. Vilar. No A 1999. No. (1984). 629-636 . König. Lukoviö. J. čis. Vol 115. Interceram 45.M. T. Anifantis. Lotsha. X. Sheng. NewYork. Journal of Laser Apll i cation. J. T.: Advanced Methods of Machining. pp.. Nr. Led.314—316 30. R. MatuSek. Anastasia. pp. ASME J.205 27.. Annals of the CIRP Vol. Vačkáŕ. Ou'viera.R.A. I«.. No 5. Mendes.of Material Processing Technology .A. 18-21 25.5. Abrasion and Erosion. Conde.. pp. Chryssolouris. 62-72 19. In.: Pulsed C 0 2 and Nd-YAG laser drilling of PSTZ. Nov (1997) pp. Chapman and Hall. A. M. V.. Industrie-Anzeiger 43/44.39/2 (1989). Chryssolouris. May (1993) p. Lasers in Engineering. W.169-173 40. of Manufacturing Science and Engineering. eial.Lee. Strojírenská výroba čis. 3 5 9 .T.206-209 39.. van Luttervelt.. Vol. A. (1995) pp. M.. Wehner.-J. of Engineering for Industry. Chmelík..: Principles of Machining by Cutting. G. VDI-Z 135..1998 pp. M. Zborník s konferencie laserové spracovanie materiálov.: Obrobitelnost materiálu laserem.T.: Laser assisted grinding of ceramics. Industrie-Anzeiger 97.N.: Schneiden und Abtragen mit dem C O : Laser. Ihleman.R.K.část Sklár a keramik 34.: Nd-YAG laser drilling of 8.Trasser.. Zaboklicki. Kolenič. V.: Micro Machining of Hard Materials Using Nd:YAG Laser. R. Lee. 2000. (19S8). Bergs.2.Kl-22 41. O.. F.131 31.34.A. Niemeyer.216-230 23. No 1-3. 42.5. (1987). E.E123-E127 223 17. Kaminski. s.: C 0 2 Laser Cutting. 1 . Murray . Vol 11.B. s... V. 1993 Led.Vol 97. pp. P. (1993) pp. Vol 119. S. Wydawnictwo naukowotechniczne..: Laser Assited Hot Machinihg Processes technological Potentials. May 1997.: Schnittflächen beim Laserstrah Ischeiden von faserverstärkten Kunsttstoffen. CA.J. Vol. part 1 1998. Kaczmarek. Vol 11. Marinescu. Vilar.J.: Maching of composites with high intensity solid lasers.3 6 2 38. Vol 115. D.W. pp 23-37 36. pp. Matušek.. Oliviera. F. Mar-Apr. 35.ed. 2. Ono. Oct. č. Trasser. Vol. s. (1987). Nov. D. G. et aL: Ultras hon pulse laser machining. Cemented Carbides and Hard Materials 1997. TyrerJ. 1. ICALED'97. Brožek. s. Perry. I..83.. Meiners. 199 . pp. (1995) pp.. D..4 1999 s 81-85 22.N. P. Warsaw. Chen. Wiedmaier.M. of Engineering for Industry. (1984).211-215 34. M. No.3 s. M. 28-30 20.: Opracovaní skla laserem. Jirka.. Murray. ASME /. No.: Femtosecond ultraviolet laser micromachining of A1 2 0 3 ceramics. 157-163 32.. Čis. pp. Aug. McGcough. Laser Materials processing. R. König.: Rezaní laserem. W. Vol 117. 57-58 26. 85.: On the Selection of Manufacturing Methods Illusuated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Tyrer. J. Kurita. J. Smith. T. Un-Conventional Machining Composite Materials. Journal of Laser Application. Bienhorn. 1998. Plenum Press. of Materials Processing Technology 48. N.J. Vol 9... London.: Laser Grooving of Composite Materials with the Aid of a Water Jet Steel ASM E J. 1999. Morita.: Opracovaní skla laserem... Košice 1988 s 181 29.(1993).F. J.. F. Condc.: Läse runterstutzte Dreh be arbeitung von Siliziumnitrid-Keramik. R. W. Lau. Laser Materials Processing. Klocke. Fondrek.2... Powell.. J.

: Energy Requirements for Ablation or Decomposition of Ceramics during CO.: Schittflächen beim Laserstrah I sc h ne i den von faserverstärkerten Kunststoffen.T...sept.T.R. H. Annals of the CIRP Vol.V.l. Chryssolouris.: Improved surface quality of rotation symetrie structure by excimer laser micromachining. Horn. Sklár a keramík. Jandeleit. Fašková.212-218 60.1-15 44..224 Progresívne technológie 43. 451-467 i3. Šiman.I996 57. Presentation in TEMPUS Project 12310/97. (1988) pp. Wilson. E. Egger..5. Kreutz. A. Vol 29A.: Nd-YAG Laser Machining SiC fibre Porosilicate Glas Composites. M. 55.8 1998. Vol. Wais. STU Bratislava. 61. A. N.W. Industrie Anzeiger 43/44/1987 pp..1 Marcel Dekker New York..: Špeciálne metódy zvárania. Maňková. R.997 pp. Tagliaferri. N. L. Lonerga. Modest. R. 1997..C.83. Clarendon Press Oxford. l. Hanbook of ceramics and Composites Vol. Schachrai. . Vol 110. J. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. S.P.P. pp 947-954.35/2. R. Vol. 17í 175 56. Applied Surface Science 127-129...: Application of High Lasers in Manufacturing.K. of Engineering for industry. TR Transfer Nr.AI14-A121 49. Dekkyser.57-58 52. Staelens. L: Aplikácia CO. 10 No. I. Zhang.: Použitie C 0 2 lasera pri delení keramiky In: LNTERANTIKOR 96 Košice 24. Varga.1983 s.-J. Tönshoff. 53. J. roč. Vol. Tönshoff. F..P.nun Nd:YAG-Laser fur Blechbearbeitung. April 2000. Vol 29A.6... J. Annals of the CIRP Vol.okt.553-568 48.F. Hoult. 1983 51. Snoeys. Oct. Brcdt. Applied Science and Manufacturing. p.: Fundamental Investigation of Micromachining by nano-and picosecond Laser Radiation.vyd. Poprawe. Applied Science and Manufacturing.H. Annals of the CIRP I Keynote Papers 1997.445 58. SV 8/9. 1998 pp. Wehner. 1998 pp.. H. Pashby. 1989 46. M. H. Part I.R. Overmeyer.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. M..P. Taniguchi.28/2/1979... G. Dearbome.I.V. Tuersley. and Nd-YAG Laser Machining. Tuersley.R.. Hoult. E. Z.. Klocke. (1986)..: Dekorácia skla laserom.l995 s. E: Theoretical Aspects of Laser Machine Tool.. et al. I. pp . pp. (1989). In: TECHNOLÓGIA 95.I.K. Weichenhain. Alfa Bratislava. Turfía.: Application an Safety of Industrial Lasers. Vol. Zavanella. 33 č.. 1/2 (1996) s. 7. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesses.. Machining Science and Technology.M.. Wijers. Košice .25. N. Part II.M.: Energy Beam Processing of Materials.: New Machining Concepr for Manufacturing Microstmctures with Excimer Laser. 1989 47. ASME J.P. Kordas.: Technologie laserového delení materiálu. lasera pri rezaní oxidickej keramiky. Varga. C: Nach CO? . Jo urn al of Laser Application. CD media. Hesencr. 65-73 62. 468 45.20/23 59. L.J. M. W. Ostendorf. Urbänek. Rinke. PashbyJ. A. No. Maňková. pp 955-964 54. Castellani Longo. 11. 885-891. Tönshoff. Feb..l Aug. SME. I.8 1998.: Nd-YAG Laser Machining SiC fibre Porosilicate Glas Composites. R. 153-162 50. V.. pp.1 Machining. 1990 pp.: Laser Cutting of Reinforced Materials. ICALED'97 Laser Materials processing. F.No.K. Trassser. Grauman.

3 PAM 5. Plazma sa najčastejšie môže tvoriť ohriatím látky na vysokú teplotu alebo elektricky oblúkovým výbojom medzi dvoma uhlíkovými elektródami. • 5. rezanie korozivzdorných ocelí o hrúbke až 25 mm [3]. Prvé teoretické práce z problematiky plazmového oblúka stabilizovaného vodou uverejnili v roku 1922 Gerdien a Lotz [6]. Ako zdroj tepla pre ionizáciu plynov sa v technickej praxi najviac používa elektrický oblúk. • rezanie/delenie materiálov.laserom podporované sústruženie). z ktorých aspoň niektoré majú elektrický náboj a v dostatočne veľkom objeme je súčet kladných a záporných elektrických nábojov nulový. . pri ktorom sa plyny stávajú vodivými. storočia ako alternatívne spôsoby rezania hliníkových a iných neželezných materiálov namiesto rezania kyslíkovým plameňom. pri ktorom sa stávajú vodivými ionizáciou atómov. Môže byť čiastočne alebo úplne ionizovaná. Je to zmes elektrónov a kladných iónov. rozložená vo vnútri plynu z neutrálnych častíc.'. vysokokvalitné kovové a keramické povlaky o hrúbke 0. ktoré prestavuje pomerne širokú oblasť použitia plazmy [6]. alebo ako elektrický výboj medzi anódou a katódou. a väčšinou aj je. rezanie tenkých plechov. jednak ako priameho úberu materiálu jeho postupným odtavením. teplote a opotrebeniu. Vzniká ionizáciou plynu pri vysokých teplotách nad 20 000"C. ktorý sa na Zemi vyskytuje len výnimočne. Termín plazma sa používa pre označenie veľkého počtu častíc (atómov. rezanie hliníkových platní. • obrábanic/sústruženie pomocou plazmového lúča jednak ako zdroja lokálneho ohrevu materiálu pred odrezaním triesky (princíp je podobný ako pri technológii LAM . je elektricky vodivý stav plynu. Teplota čiastočne ionizovanej plazmy je 5 000-^ 15 000 "K. Ako celok je plazma v ustálenom stave elektricky neutrálna. Plazma. ako štvrté skupenstvo látky. Plazma je elektricky vodivá a podlieha účinkom elektrického a magnetického poľ.. napr. zaviedol /. Hlavné oblasti aplikácie plazmového lúča sú: nanášanie povlakov plazmovým lúčom.3. Samotný elektrický oblúk je plazmou s nízky stupňom ionizácie [6]. Pre zvláštny stav plynov.5. ktorá môže byť.tých rokov XX. molekúl iónov.1 Vznik plazmy a plazmové zariadenia Plazma je pojem zavedený pre osobitný stav plynov. Langmuir v roku 1923 fyzikálny pojem plazma. Prvé priemyselné zariadenia používajúce plazmu na rezania boli prevádzkované okolo roku 1955 [7]. elektrónov) bez pevnej vzájomnej väzby. • zváranie. prípadne mechanicky kompenzovaným iónovým zväzkom.3 Obrábanie lúčom plazmy Plazmové spôsoby rezania (medzinárodne zaužívané označovanie PBM Plasma BeamMachining alebo PAM Plasma Arc Machining) sa začali používať začiatkom 50 . teplota úplne ionizovanej asi 100 000 °K [6]. napr.1 mm odolné voči korózii.

pri prechode elektrickým oblúkom. I I prívod primárneho (plazmového} plynu prívod sekundárneho plynu alebo vody vonkajši plášť luč plazmy Obr. • fokusačné plyny. Záporne nabitá elektróda a kladne nabitý obrobok tvoria oblúk. ktoré sa podľa funkcie delia na: • plazmové plyny.98 Základná konfigurácia horáka pre plazmový oblúk. argón a vodík (Ar + H 2 ) . Stabilizácia oblúka znamená udržanie lúča plazmy v určitom požadovanom kontrahovanom (zúženom) tvare a to je možné zabezpečiť: • tvarom dýzy plazmového horáka.5. Sekundárny prívod plynu chráni oblasť tavenia materiálu. • stupeň fokusácie lúča po výstupe z dýzy. • prúdiacim plynom. najčastejšie sa používajú argón (Ar). dusík ( N 2 ) . kde výboj vniká medzi záporne nabitou elektródou a kladne nabitým materiálom.226 Progresívne technológie Na vytvorenie vhodného stavu plazmového oblúka sa zaužíval názov stabilizácia oblúka. Obr. argón a dusík (Ar + N 2 ) .5. • ochranné plyny. • Na vlastnosti plazmy vplývajú vlastnosti používaných plynov. ktorý horí medzi netaviacou sa elektródou (obvykle zápornou woífrámovou katódou) a rezaným materiálom (kladnou anódou). argón a vodík (Ar + H 2 ). hélium (He). ako argón (Ar).98 znázorňuje základnú konfiguráciu plazmového horáka. obyčajne sa používa argón. Plazma sa vytvára rozkladom molekúl týchto plynov za vysokého vývinu tepla. ktoré slúžia na zužovania lúča pri jeho výstupe z dýzy plazmového horáka. Plazmový (primárny plyn) je ionizovaný a ohrievaný na vysokú teplotu. • hustom prúdu plazmy. ktoré obklopujú plazmový lúč a oblasť tavenia materiálu a chránia ich pred účinkami atmosféry. vzduch. Takto konštruovaný horák sa nazýva transferovaný horák. (zdroj: [7]) V/A otrobek (+) . • priemer lúča. ktoré sú privádzané priamo do oblúka. dusík (N 2 ). C O 2 . • vodou. Na dosiahnutie technicky kvalitnej plazmy je potrebné sledovať parametre tvoriacej sa plazmy: teplotu a elektrickú vodivosť {zvyšovaním veľkosti prúdu sa zvyšuje teplota a elektrická vodivosť plazmy). kde sú ionizované.

ionizátora. • • • • Dôležitou časťou plazmového zariadenia sú plazmové horáky. vysokofrekvečný ohrev 1 Ä elektróda < Obr.99 Transferovaný plazmový oblúk (zdroj: [3]) vysokofrekvefný ohrev • Obr. b ilustruje vyššie popísané základné typy plazmy.100 netransférovaného oblúka. V tomto plazmovom horáku je dýza menej tepelne namáhaná. na obr. Používa sa pre vodivé materiály.j.100 Netransférovaný plazmový oblúk (zdroj: [3]) ELEKTRÓDA ZÚŽENIE Obvykle sa pre plazmové obrábanie používa v tomto prípade označenie PAM Plasma Arc Machining.101a.5. Na obr. ktoré musia zabezpečovať: prívod prúdu na elektródu (obyčajne wolfrámovú).5. medzinárodná skratka pre opracovanie plazmovým lúčom je PBM Plasma Beam Machining. Plazmové horáky je možné rozčleniť podľa: výkonu (výkon je udaný súčinom prúdu a napätia oblúka).5. V prvom prípade sa elektrický oblúk tvorí medzi elektródou vo vnútri plazmového horáka a materiálom. nepriame chladenie vodou. usmernenie lúča na miesto rezania. Plazmové zariadenia sa delia na dva základné typy.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 227 Plazmové zariadenie pozostáva zo zdroja energie. 5. Obr. plazmového horáka a riadiacej jednotky (obvykle NC alebo CNC riadenie). plazmu sa zaužívalo označenie plazmový lúč (plasma jet).5. plazmového. tvarovanie plazmového oblúka.99 je schéma zapojenia transferovaného oblúka. fokusačného a ochranného. ktoré používajú prenesený (transfcrovaný) a neprenesený (netransférovaný) oblúk. 5. Pre ionizovaný plyn resp. chladenie plynom). . Používa sa pre nevodivé materiály. spôsobu chladenia (priame chladenie vodou. prívod pracovných plynov t. Netransférovaný (tiež neprenesený) oblúk sa tvorí iba v samotnom plazmovom horáku medzi dvoma elektródami. Pre takýto plazmový lúč sa zaužívalo označenie plazmový oblúk (plasma arc).

na horáky pre ručné alebo strojné rezanie. . alebo chladiacim plynom. Rezanie pomocou plynom stabilizovanej plazmy je často sprevádzané vznikom dymu. použitia. ktoré je zabezpečené konštrukciou plazmových horákov. Súčasné rezacie plazmové zariadenia pracujú na princípe plynovej stabilizácie. hluku a UV žiarenia.102c. V ostatnom období sa do popredia záujmu dostáva plazmové rezanie so stlačeným vzduchom (air piasma systém) a plazmové horáky so vstrekovaním vody (water -injected plasma). obr. Výtoková dýza je odizolovaná od vodivých častí horáka. Dochádza k vzniku veľkého množstva zdraviu škodlivých oxidov dusika. chladením pomocou prietoku plynu.5.5. prachu. ktoré sú ekonomicky menej nákladné a sú vhodné aj pre rezanie nízko legovaných ocelí.228 • • • • Progresívne technológie zloženia plazmového plynu (oxidačný. obyčajne vodou.5. druhu materiálu katódy (wolfrám. pracovného systému horákov (na princípe stlačeného vzduch. ktoré musia byť odsávané. hlinik a neželezné kovy.102 a. zirkón. obr. Rezanie plynom stabilizovanou plazmou je ekonomicky nákladné (používanie inertných plynov) a doporučuje sa pre rezanie materiálov ako sú korozivzdomé ocele. b.101 a) Plazmový oblúk -plasmaarc b) plazmový lúč -plasmajet (zdroj: [5]) Na dosiahnutie úzkeho zväzku plazmy s vysokou teplotou je nevyhnutné intenzívne chladenie.102 sú znázornené používane druhy klasických plazmových horákov s priamym a nepriamym chladením vodou. haŕhíum). vodíka a stlačeného vzduchu. neoxidačný). Pre plazmové rezanie sa používajú plazmové oblúky stabilizované vodou (staršie konštrukcie) alebo zmesou plynov [6]. Na obr. Najčastejšie používaný plazmový plyn je zmes argónu.5. wolfrämová elektróda (katóda) i woífrámová elektróda (katóda) I Obr. Horák je chladený chladiacou kvapalinou. dusíka. vstrekovania vody a iné). Tieto zariadenia umožňujú rezať ocele až do hrúbok 150 mm [3].

aby sa odparovala [3J. " vysoká kvalita rezu. zniženie tepelného ovplyvnenia povrchu. Výhody tohto typu horáka v porovnaní s horákmi na princípe plynnej stabilizácie sú : zvýšeniestabilityoblúka. ktorá je vstrekovaná cez prídavné radiálne kanáliky dýzy do plazmového lúča. Pri tomto spôsobe sa odparuje asi 10% vody.5.103 znázorňuje princíp plazmového horáka so vstrekovaním vody. V novšich konštrukčných prevedeniach týchto typov horákov sa používa vírivé vstrekovanie vody do plazmového oblúka.5. čo spôsobí. takmer pravouhlé hrany rezu. • zvýšenie trvanlivosti dýz. voda vytvorí okolo oblúka tenký film namiesto toho.103 Systém plazmového horáka so vstrekovaním vody (zdroj: [3]) Chladenie vodou priaznivo ovplyvňuje šírku rezu a samotnú kvalitu rezu. že pri vysokých teplotách okolo 50 000 K. Ako plazmový plyn sa používa dusík a fokusačný plyn nahradzuje voda. Obr. 1 . Ochrannú clonu okolo zóny rezu tvorí opäť voda.53 Obrábanie lúčom plazmy PAM chladiaca voda plazmový plyn chladiaca voda plazmový plyn 229 chladiaci plyn plazmový plyn Obr. zbytok vody asi 90% vychádza z dýzy vo forme kužeľa (vodná clona) a má chladiaci účinok na povrch materiálu a zároveň zabraňuje tvoreniu oxidov v zóne rezu.I02 Druhy plazmových horákov s rozdielnym chladením: a) priame chladenie vodou b) nepriame chladenie vodou c) chladenie plynom (zdroj: [8] podľa ponuky fy Linde) Obr.5. • zvýšenie rýchlosti rezania a dosahované pracovné prúdy okolo 600 A.

Pracovná wolfrámová elektróda je v tomto prípade nahradená elektródou zirkónovou (Zr) alebo meď-hafniovou (Cu .17 [3].Hf) nakoľko woífrám ľahšie reaguje s kyslíkom.105 ukazuje systém plazmového rezania so stlačeným vzduchom.5.104 znázorňuje druhy plazmových horákov so vstrekovaním vody. ktorý sa pôsobením vysokých teplôt v elektrickom oblúku rozkladá na svoje elementárne zložky. chróm-niklové legované ocele. Obr.5.104 Druhy plazmových horákov so zníženým pôsobením na znečisťovanie životného prostredia.104b) znižuje výrazne hladinu hluku pod 80 dB. zároveň sa zvyšuje rýchlosť rezania o 2 5 % [3]. Pre plazmové rezanie so stlačeným vzduchom sú vhodné elektricky vodivé materiály. meď a jej zliatiny. čím sa znižuje hluk a výpary zo zóny rezu a rezanie menej znečisťuje životné prostredie. znižuje prašnosť a vplyv ultrafialového žiarenia. ktoré sú považované za typy horákov redukujúce znečisťovanie životného prostredia. Kyslík ako jedna zložka stlačeného vzduchu je v prostredí plazmy vysoko reaktívny a pôsobí oxidačné pri rezaní väčšiny kovových materiálov. (zdroj: [8] podľa ponuky fy Linde) a) plazmový horák so vstrekovaním vody a vírivým prstencom b) plazmové rezanie pod vodou {horák je ponorený asi do 80 mm hĺbky) Obr.5. rezať možno aj pod hladinou vody. Obr. napríklad korozivzdorné ocele. hliník a jeho zliatiny.5. Kvantitatívne a kvalitatívne porovnanie prevádzkových charakteristík jednotlivých typov vyššie popísaných plazmových horákov uvádza tab.5. .2S0 Progresívne technológie • • menej výparov a dymu. Ako plazmový plyn sa používa stlačený vzduch. Okrem chladenia oblasti rezu použitie plazmového rezania pod vodou (obr.

2 Mechanizmus plazmového rezania materiálov Princíp plazmového rezania spočíva v tavení deleného materiálu extrémne vysokými teplotami.9 381 6.3.9 114 3.9 34 89 400 4. odstrekovanie. s laserom.5. ktoré sa tvoria vznikom plazmy. Pri vysvetľovaní princípu úberu sa využíva teória.4 95 58 235 2. ktorú v 70-tych .8 _ .9 32 15 150 1.7 .2 74 58 300 4. čo je oveľa nižšie než pre plazmový oblúk.7 5. - Lineárna intenzita m/h rezania 229 107 331 343 114 5. teplota kyslíkovo acetylénového plameňa jc okolo 2 900"C. Pri styku plazmy s povrchom tuhého materiálu nastáva vplyvom vysokej teploty tavenie materiálu.5. 7 MW/m 2 ) charakterizujú prednosti plazmového rezania v porovnaní s rezaním plameňom. zvárania. Ako udáva McGeough [3].9 183 15.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 231 chladiaca voda elektróda (med -ílärniurŕif plazmový plyn tesniaci uzáver Obr. odtekanie.7 5.2 106 15 150 1.4 51 15 150 1.2 106 49 200 2.4 64 70 350 4.8 15.7 . Vysoké teploty (17 000 Ť 33 000 "C podľa [3]) a vysoká intenzita prenosu tepla do materiálu (24.7 267 | 6. 3. maximálna intenzita prenosu tepla je v rozmedzí 8 -ŕ 19 MW/m". odparovanie.1 Ť 68. Tieto javy sa potom využívajú na technologické procesy tavenia.8 6. sublimácía alebo rozprašovanie. rezania materiálov alebo tvorenia povlakov.105 Systém plazmového rezania so stlačeným vzduchom (zdroj: [3]) vzdia enost (standoff) obrobok Tab.5.9 32 64 250 2. Teoretické základy úberu materiálu pri plazmovom rezaní nie sú dostatočne rozpracované v porovnaní napr. | 15.17 Porovnanie prevádzkových charakteristík jednotlivých systémov plazmového rezania [3] Rozmer Parameter Plynom stabilizovaný systém Systém so vstrekovaním vody Systém so stlačeným vzduchom Hrúbka materiálu Rezná rýchlosť Výkon Prúdová intenzita Prietok vzduchu Prietok dusíka Prietok COa mm mm/s kW rrŕ/h m3/h m3/h 3.7 5.

2 mm. vzdialenosť medzi horákom a materiálom (stand off). Je dôležitá pri rezaní plazmovým lúčom stípovitého tvaru (pozri obr. Intenzita prenosu energie E z plazmového oblúka do materiálu je daná rozdielom energie medzi dopadajúcim lúčom plazmy a energiou potrebnou na tavenie materiálu. zdroj výkonu pre oblúk. v rýchlosť rezania. 7 9 . a napätia 100 Ť 250 V. rýchlosť rezania. Potrebný výkon sa mení v závislosti od druhu a hrúbky materiálu. Uber materiálu nastáva jeho tavením a následným odplavením vo forme jemne rozprášenej tekutiny. Malé priemery dýz zružujú ich životnosť (zvyšuje sa sklon k opáleniu výtokového otvoru dýzy). na dosiahnutie čo najvyššej teploty je potrebný veľmi malý priemer dýzy. Je založená na predpoklade. ktorú plazma uvoľňuje pri styku materiálom. So zvyšovaním hrúbky materiálu rýchlosť rezania klesá. pre prúdy v rozsahu 50 ~ 1000 A. Rýchlosť rezania sa lineárne zvyšuje so zvyšovanim výkonu plazmového horáka. p merná hmotnosť materiálu (kg/m 3 ).5. ktorá zahrňuje straty a V je rýchlosť prúdenia plazmy (mVs). Z vyššie uvedeného predpokladu Moss a Shetvard [3] odvodili vzťah pre energiu potrebnú na rezanie/delenie materiálu: E = c.22) kde: c je šírka reznej škáry. Proces úberu materiálu (rezanie/delenie) plazmou je ovplyvnený nasledujúcimi parametrami: • priemer dýzy. Užitočný výkon pre rezanie plazmou je okolo 250 kW. natavený a odtekajúci kov má teplotu Tj (°K) a absorbovaný 3 obsah tepla H 2 (J/m ). Ak lúč plazmy o C teplote Ti ( K) má energiu h[ (J/s). ktorá sa môže meniť v rozsahu 6.H 2 . vplýva na kvalitu reznej Škáry. prípadne chemickou reakciou medzi materiálom a plazmou.21) kde K je konštanta (<1). Rovnako ovplyvňujú kvalitu rezu. na veľkosť tepelne ovplyvnenej oblasti (HAZ). v. hélium. t hrúbka materiálu. dusík a ďalšie. že materiál obrobku absorbuje všetku tepelnú energiu. L je celková energia potrebná pre proces rezania na natavenie jednotkového množstva materiálu (J/kg 1 ). alebo odparením materiálu. 3 5 mm [7]. Kvalita rezu závisi na tepelnej intenzite. použité plazmové plyny: argón. p. V (5. Zaužívané priemery otvoru dýzy sú udávané v rozsahu 0 . Pre vzdialenosť medzi materiálom a horákom.232 Progresívne technológie rokoch publikovali Moss a Sheward (1970) [3]. na dosahovanú drsnosť.h| . potom intenzita prenosu energie sa určí ako: E = K. platí: a) kvalita reznej škáry sa zlepšuje so znižovaním vzdialenosti a zvyšovaním intenzity tepla. t.6 . b) zvyšovanie vzdialenosti zvyšuje nároky na výkon lúča. rýchlosť rezania a životnosť dýz.101b). L (5. Plazmové plyny svojou cenou ovplyvňujú náklady na proces.4 * 76. Platí to pre • • • • .

ktoré využívajú tepelnú energiu na natavenie materiálu pri jeho spracovaní.106 ilustruje túto závislosť pre laserový lúč.3 E N 1P1 ' (U O b r . Taktiež výrazným zošikmením hrán v rozsahu 2 + 10° vo zvislom smere (pozri obr.93).106 Porovnanie závislosti rýchlosti rezania na hrúbke materiálu pre rôzne technológie rezania/delenia materiál S7 1 3 (zdroj: van Luttervelt [2]) 10 100 Hrúbka materiálu [mm] Na obr.5.107.kompozitMMU 1 J ~ 1 _ 1.108. 1. šírka rezu. 5.5. pre skosenie hrán materiálov pred zváraním pri výrobe koľajových podvozkov pre vagóny). Chan [1J) 30 40 50 60 rýchlosť rezania [mm/s] šírka reznej škáry a kolmosť h r á n . Rezná škára po rezaní plazmou je charakterizovaná výraznou šírkou až niekoľko milimetrov v porovnaní s rezaním laserom alebo kyslíkovým plameňom.5 g f m 1. HAZ) na zmene reznej rýchlosti pre dva druhy materiálov najčastejšie používaných v leteckom priemysle. Pashby. V prípade.4 11 hliníková zliatina J-IE 7 1 . ide o vysoko čistú zliatinu hliníka a medi (AA2124 podľa ASTM) a kompozitný materiál s kovovou matricou na báze hliníka (MMC metal matrix composite). plazmu a kyslíkový plameň.110 sú znázornené niektoré vybrané závislosti kvalitatívnych parametrov rezania {drsnosť.5. 5.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 233 procesy. Obidva druhy materiálov sú považované za ťažkoobrobiteľnč materiály. Ako príklad možno uviesť rezanie platne o hrúbke 25 mm..5. 5. kde šírka reznej škáry môže byť v hornej časti až 7 mm a v spodnej okolo 4. 7 0 .5 mm [4]. Obr. 5.107 Závislosť šírky reznej škáry na rýchlosti rezania systémom plazmového oblúka HTPAC (High tolerance plasma arc machining) (zdroj: Moult. ak sa rozdelené kusy použijú pre zváranie zošikmenie hrán je výhodou (plazmové rezanie sa používa napr. 10000 O b r .109 a 5.

Al Zii3trei n B » . Pod touto . 5. Pashby. . Dokumentujú to aj grafy na obr. Chán [i]) 100 -MMC ssodná iasf rezu [ . Pravá strana má obyčajne menší sklon. 5.108 a 5. pravá strana ( M M C ) pravá stana (Al zliatina) ľavá strana ( M M C ) ľ3vástrana(Alzliaína] Obr.110 Tepelne ovplyvnená plocha na pravej a ľavej časti rozrezaného materiálu v závislosti na zmene rýchlosti rezania systémom HTPAC (zdroj: Hoidt. Čo má za následok tvorenie čistého hladkého povrchu na ľavej strane rezu. . Chán [1}) 30 rýchlosť rezaná [mm/s] 70 140 120 Obr.Al zliaf na 40 20 0 horná Čast rezu -MMC § 8 40 .234 Progresívne technológie Zaujímavosťou pri plazmovom rezaní je skutočnosť..108 Závislosť dosahovanej drsnosti povrchu na pravej a ľavej strane deleného materiálu na rýchlosti rezania systémom plazmového oblúka HTPAC (zdroj: Hadí. Pashby. 8D. Ľavá strana dosahuje sklon niekedy až 15° [3]. 5.60 rýchlosť rezaná [mm/s] 70 Obr. asi 3°. Tento jav je spôsobený vírivým pohybom plynu v smere proti pohybu hodinových ručičiek. Že tvar hrán po rezaní je odlišný na pravej a ľavej strane (relatívne v smere pohybu materiálu). 5. Pashby. .109 Zmena hĺbky tepelne ovplyvnenej oblasti (HAZ) na rýchlostí rezania systémom HTPAC Sledovaná bola samostatne spodná a horná časť reznej škáry (zdroj: Hoult. . Chan 1 j) 30 rýchlosť rezaná [mm/s] Natavený materiál z miesta rezu je obyčajne odvádzaný plynom s vysokou prietokovou rýchlosťou.110.

5. Vhodnosť materiálu pre rezanie je označená prebratou terminológiou z klasického v anglickej terminológii sa rozlišuje pojem rezanie/delenie (cutting) a obrábanie uber prebytočného materiálu (machining). Plazmové rezanie. 5. titán. Z dôvodov sa pri hodnotení procesu porovnávajú jeho prednosti a nevýhody s procesom a plameňového delenia materiálov. mnohokrát je potrebné takto vytvorené povrchy dokončovať ešte inými operáciami obrábania. sivá liatina.6 mm [3]. monel. korozivdorné ocele. Tab. rezanie a vyrezávanie profilov rôznych tvarov.111 ukazuje vhodnosť konštrukčných kovových materiálov pre rezanie plameňom a plazmou. Výrazné chladenie zóny rezu vplýva na tvorenie a šírenie jemných trhlín za tepelne ovplyvnenou oblasťou. horčík meď. uhlíkové ocele a iné. bronz. dierovanie. . Z pohľadu obrábania je využitie plazmového lúča veľmi malé a v iba začiatkoch. nanášania povlakov na báze keramiky. Do kategórie metód plazmového obrábania (Plastna Arc Machining ') sa zahrňuje: rezanie/delenie materiálu a vyrezávanie profilov do platní a plechov rôznej prípustnej hrúbky. materiálov uvedených laserového materiálov Medzi výhody plazmového rezania v porovnaní s rezaním plameňom a laserom patrí: • lepšia kvalita rezu pri rezani hrubých materiálov (v porovnaní s plameňom). molybdén. sústruženie plazmovým lúčom. Proces plazmového rezania nepatrí k presným procesom. Obr. 5. zrážanie hrán. rezania/delenia materiálov. éasto až do hĺbky 1. tvorenie plytkých drážok do hĺbky asi 2 mm. nikel wolfrám. Inconel. • • • Technológia rezania/delenia je najviac rozšírená a je vhodná pre elektricky vodivé materiály ako sú mosadz. Medzí nevýhody sa radia: • vyššie náklady ako pre rezanie plameňom • menej kvalitné hrany v porovnaní s laserom.3 Obrábame lúčom plazmy P AM ?35 hladkou povrchovou vrstvou sa nachádza tepelne ovplyvnená oblasť (HA2). je alternatívou rezania/delenia plameňom.3 Použitie plazmového lúča p r e opracovanie materiálov Ako už bolo v úvode spomenuté plazma ako nástroj pre spracovanie materiálov nachádza v súčasnosti široké využitie v oblasti zvárania. hliník. ako bolo spomenuté v úvode. • pre rezanie tenkých plechov je lacnejšia ako laser. Patri medzi procesy využívajúce tepelnú energiu na uber materiálu. ktorej hrúbka sa udáva v rozsahu 0. • rýchlejšie rezanie ako pri rezani plameňom. Proces delenia sa využíva pre rôzne operácie ako delenie. razenie.25 mm.5.25 -ŕ 1.18 porovnáva parametre plazmového rezania s laserovým rezaním. termické vŕtanie. Pričom pojL-m machining sa používa v tomto prípade pre popis odstraňovania materiálu z povrchu. tvorenie plytkých drážok. ak sa neuvažuje s technológiou rezania/delenia materiálov.3. a pojem cutting pre rozrezávanie (delenie) materiálov.

plazma. plasty s ú n e v h o d n é d o s t a t o č n e a b s o r b č n é . z h o r š e n á p r e hliník. ž i a d n e ušľachtilé materiály. m o s a d z . h r d z a v e n i e hrán k o r o z i v z d o r n ý c h o c e l i min0. t e p e l n e o v p l y v n e n á zóna je p o d 0..3 m/min 3. pre rezanie .18 Kvalitatívne porovnanie parametrov plazmy a lasera pre rezanie/delenie (spracované podľa {2 j) PLAZMA DOPORUČENÉ MATERIÁLY LA S EH p r e d n o s t n e elektricky v o d i v é materiály. n a s t a v e n i e veľkosti p r ú d u a napínania p á s u ^ zmena fokusácie.3 m/min nie je m o ž n é v y t v á r a ť malé zaoblenia reznej h r a n y ani ú z k e d r á ž k y hladina h l u k u rastie so z v y š o v a n í m p r ú d u hrúbka h = 2 m m h = 6mm h = 1 0 mm OBMEDZENIA PRE NAVRHOVANIE PRODUKTOV 6m/min 1.5 m m pre h r ú b k u h > 6 mm 3 Ť4 m m obidve strany sú prijateľné. Je pravdou to.5 m/min 4. o b m e d z e n é m o ž n o s t i pre m e d . hliník..5 m m INTEGRITA POVRCHU NA HRANE PO REZANÍ d o s a h u j e sa d o b r á d r s n o s ť p o v r c h u pre ocele a korozívzdorné o c e l e . Niektoré prípustné koncentrácie škodlivín podľa nemeckých technických pravidiel pre rizikové materiály TRGS 404 [8]. Tab. hoci tento pojem nie je odpovedajúci pojmu používanému pri klasickom rezani nástrojmi s určitou reznou hranou. | nastaviteľný v ý k o n a frekvencia = n a s t a v i t e ľ n á r ý c h l o s ť rezania KVALITA HRÁN PO REZANÍ/ DELENl ^ _ ^ _ = rozlišuje sa v y h o v u j ú c a a n e v y h o v u j ú c a s t r a n a . že pre označenie vhodnosti materiálov pre rezanie termickými zdrojmi (laser. plameň) výrazne ovplyvňuje pracovné prostredie.20 Ť 3.236 Progresívne technológie obrábania ako relatívna obrobiteľnosť (machinability. n e v y h o v u j ú c a strana j e o d p a d p r e h r ú b k u b < 6 mm 2.7 m/min skoro žiadne obmedzenia HLUČNOSt malá n e b e z p e č n é výpary pri rezaní plastov p r e tenšie h r ú b k y materiálov a v y š š i u p o ž i a d a v k u na kvalitu a p r e s n o s ť h r á n P R A C O V N Í PROSTREDIE m a l ý vplyv p r e hrubšie p l e c h y s o s t r e d n o u p o ž i a d a v k o u n a kvalitu h r a n a ich p r e s n o s ľ DOPORUČENIA PRE POUŽITIE REZANIA/DELENIE PLECHOV Plazma rovnako ako ostatné termické procesy (laser.5.3m/min 0.2mm max80mm') HRÚBKA DELENÉHO MATERIÁLU min1. Natavený a odparovaný materiál produkuje škodlivé výpary nebezpečných a rizikových látok vo ťorme jemne rozptýlených Častíc alebo plynov.1 mm REZNÄ RÝCHLOSŤ MENÍ SA V ZÁVISLOSTÍ NA HRÚBKE MATERIÁLU 7. v ý h o d a je lepšie využitie materiálu ŠÍRKA REZU 0. cuttability).5mm maxIOmm") ') v závislosti na t y p e zariadenia == MOŽNOSTI ZARIADENIA N A PRISPÔSOBENIE S A HRÚBKE MATERIÁLU v ý m e n a dýzy.) zatiaľ nieje zavedený a používaný iný pojem.1 -f 0.

laser pre ocele povlakované materiály povlakované materiály vy so kolegova n é ocele vysoko legované ocele kyslíkový plameň kyslíkový plameň plazma plazma. ktoré tieto pravidlá používajú. Maximum workplace concentration) a technicky prípustnou koncetráciou TRK (nem. laser pre Al zliatiny plazma. uvádza tab.3. 5.111 Porovnanie vhodnosti materiálov pre rezanie plazmou a plameňom {zdroj: van Luttervelt [2]) C Si Mo Cr Ni W Mn 5.5.19 Najdôležitejšie prípustné koncentrácie podľa MAK/TRK (spracované podľa [8]) škodlivá latka oxidy hliníka oxidy železa oxid zirkónu oxidy kadmia chróm (4-mocný) oxid niklu CO CO.4 m c/m5 ČASTICE OXIDOV KOVOV VZNIKAJÚCE PLYNY O b r . laser.015 mg/m3 0. na zvýšenie účinnosti procesu a najmä na uľahčenie rezania ťažkoobrobiteľných . angl.1 Sústruženie plazmovým lúčom Plazmový lúč sa pre obrábanie využíva v dvoch základných modifikáciách: i) ako prídavný nástroj a zdroj lokálneho ohrevu povrchu obrobku pre zlepšenie obrobiteľnosti materiálu a lámania triesky.3. ii) ako samostatný nástroj pre uber materiálu.05 mg/m3 0. plameň rezanie plastov PVC. ad i) Plazmový lúč (Plasma Arc Machining) sa používa v tomto prípade ako nástroj na podporu rezného procesu.2 mg/m3 30 mg/m3 9 mg/m3 0. plameň plazma.5 mg/m3 33 mg/m3 9000 mg/m3 0. laserom a kyslíkovo-acetylénovým plameňom. angl. laser.5. Technical recommendation concentration).3 Obrábanie lúčom vlazmv PAM 237 plazmou. Technische Richtkonzentration. ozón NO NOs fosgén účinok dráždi pľúca dráždi prúca toxický karcinogénny karcinogénny karcinogénny toxický toxický toxický toxický toxický toxický proces/druh materiálu plazma. Maximale Arbeistplatzkonzentration. prípustná hodnota B mg/m3 6 mg/m3 5 mg/m3 0.19. T a b . Kvalita pracovného ovzdušia je posudzovaná podľa maximálnej prípustnej koncentrácie škodlivín v ovzduší MAX (nem. 5.

113 a. 5. (rýchlosť posuvu 5 mm) [3]. 5. b.112 Sústruženie s prídavným ohrevom. obr. 5. obrobok obrobok plazmový horák O b r .113 a) bokorys b) nárys vzájomnej polohy rotačnej plochy a nástroja . plazmový horák O b r . Ako nástroje sa používajú vymeniteľné platničky z reznej keramiky na báze oxidov hliníka. Obr. Ohrev pomocou plazmového lúča je dobre regulovateľný a nastaviteľný do oblasti pred reznú hranu nástroja a rým je obmedzený vplyv tepla na prípadné Štrukturálne zmeny v povrchu obrobku. 5. Lokálny ohrev zabezpečuje plazmový lúč. Ako rezný nástroj sa používajú keramické rezné platničky Medzi základné prínosy tohto spôsobu obrábania patrí zvýšenie trvanlivosti nástroja.lúč dopadá na povrch v tangenciálnom smere a uberá povrchovú vrstvu materiálu. udáva sa až 400% [11] a zvýšenie rýchlosti úberu materiálu až o 60 % [5].plazmového horáka pri sústruženi pomocou plazmového lúča Plazmový. ktorá je nevhodná z hľadiska bezpečnosti práce a možnosti automatizácie procesu rezania. ad ií) Sústruženie plazmovým lúčom bez prítomnosti klasického nástroja. V tomto prípade sa plazmový lúč používa pre obrábanie (úber materiálu) rotačných plôch. žiarupevné ocele a zliatiny (priamy ohrev koreňa triesky v oblasti primárnej plastickej deformácie). Obrobok vykonáva rotačný pohyb ako pri klasickom sústruženi (rýchlosť pohybu asi 2m/min). Medzi nevýhody procesu sa radi vznik dlhej plynulej triesky. Obr. Pri rotačnom pohybe obrobku sa plazmový horák sa posúva paralelne s osou obrobku. Lokálne teplo pôsobí iba na tvarovanie triesky.238 Progresívne technológie materiálov ako mangánové austenitické ocele.5.112 ukazuje konfiguráciu sústruženia pomocou plazmového prídavného zdroja.114 ukazuje vzájomnú polohu plazmového horáka a obrobku pri PAM opracovaní bez . Plazmový lúč spolu s rotujúcim obrobkom simulujú klasické sústruženie.

aby neovplyvnil opracovávaný povrch.20 mm [7] v závislosti od druhu materiálu. ocele typu Incone! a Hastelloy. Medzi výhody plazmového opracovania patrí až 10 násobne rýchlejší uber pri hrubovaní ťažkoob rob i teľných materiálov [3. hriadcle z tvrdených materiálov a pri hĺbení drážok do kladiek. Uplatnenie nachádza PAM proces pri hrubovnl rozmerovo veľkých predmetov ako sú valce pre valcovacie stolice. Opracovanie nie je obmedzené mechanickými vlastnosťami materiálu (tvrdosť. Hospodárne využitie predstavuje pri obrábaní ťažkoobrobitcľných materiálov ako sú žiaruvzdorné ocele.prítomnosti klasického nastroja. 7]. ak sa používa chladenie zóny rezu. . udáva sa až 0. Hĺbka odoberanej vrstvy je ovplyvnená výkonom plazmového horák a a/alebo rýchlosťou rotácie obrobku. Vo všeobecnosti je sústruženie pomocou plazmového lúča vhodné pre všetky druhy kovových materiálov.7 mm. Profil vytvoreného povrchu závisí od rýchlosti posuvu lúča a môže byť tvorený výraznými stopami po plazmovom lúči. húževnatosť) a nie potrebné zabezpečiť vysokospoľahlivé upínanie rotujúceho obrobku. Plazmové sústruženie je proces hrubovania. precipitačne tvrdené korozivdomé ocele. K nevýhodám procesu sa radia metalurgické zmeny v povrchovej vrstve. v porovnaní s klasickým sústružením nástrojmi so spekaného karbidu. Oxidáciu povrchovej vrstvy možno eliminovať používaním vhodnej ochrannej atmosféry. po ktorom musi nasledovať opracovanie na Čisto a dokončovanie povrchov. Na obrobok nepôsobí rezná sila a deformácia vplyvom mechanického zaťaženia. alebo vysoko hladký. Celková hrúbka ovplyvnenej vrstvy môže byť až do 1. spevnenie povrchu do významnej hĺbky. Hladký povrch sa dosiahne. Natavený materiál musi byť odvádzaný (odplavovaný) zo zóny rezania takým smerom.

offen für neue fachübergreifendc Denkansätze.Proc. J. London. April 1999.: Das Plasmaschneiden. C. Chan. M.A. 11.P.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.. (1986).: Plasma Spraying. LR. 7.39/2 (1989). R. Hoult.35/2. 468 Turňa.: Fine Plasma Cutting of Advanced Aerospace Materials. Dckkyser. Tool and Manufacturing Engineers Handbook.587 -607 McGeough. A. 1983 V ansehen. l. 4. pp 50-61 Geiger. ofMat. 8.3: 1..: C 0 2 Laser Cutting. Blech Rohre Profde 42.: On the Selecdon of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. I Machining. 9. Theory and Application. W. Annals of the CIRP Vol. J. K.: Moderne Blech u m formu n g . F. M. pp. Powell. Suryanarayanan.. Plenum Press.vyd. (1995).240 Progresívne technológie L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. Kazimír. (1995) No. p. . Pae Pyo Sop: Obrábanie ťažkoobrobiteľných materiálov za tepla..: Advanced Methods of Machining.W. 3. R.5.329 10.Led. A. Strojírenská výroba. Alfa Bratislava. SME.: Špeciálne metódy zvárania. Annals of the CIRP Vol. (1988J. J. Coremans. 35/87 SNTL Praha 1987. 1993 L e d Snocys. 2. CNRS London 1993 Led. (1989). Stadens. Dearbome. s. Vol. Pashby.. 1. p. 5. 6. 51. NewYork.825-831 van Luttervelt. Blande Bleche Rohre. A. Chapman and Hall.Technol.

Opracovanie zväzkom elektrónov využíva kinetickú energiu urýchlených elektrónov. ktorý sa venuje progresívnym technológiám v oblasti obrábania. ktorá sa pri zrážke s materiálom premení na tepelnú energiu schopnú nataviť a odpariť materiál v mieste dopadu. Na Slovensku sa poznatky o * literárne pramene sa rozchádzajú v udávaní roku a pohybujú sa v rozmedzí rokov 1947 [McGeough] 1949 [Kaczmarekl a 1953 fTaniguchi et al. Používanie koncentrovaného zväzku elektrónového lúča pre procesy spracovania materiálov sa v súčasnosti uberá dvoma smermi: • • tepelné procesy: obrábanie. elektrická vodivosť. V roku 1957 Stohr použil elektrónový lúč pre zváranie. gravírovanie a vŕtanie otvorov. vrstiev (povlakovanie).4 EBM 5. elektrónová spektroskopia a iné. žíhanie. storočia. Široké uplatnenie nachádza táto technológia v leteckom a kozmickom priemysle a je na poprednom mieste v oblasti výroby polovodičov a mikroelektronických prvkov. McGeough [8]. Prvú aplikáciu elektrónového lúča pre obrábanie a zároveň prvý prototyp zariadenia pre opracovanie elektrónovým lúčom navrhol Steigerwald v roku 1947'.4 Opracovanie zväzkom elektrónov Opracovanie zväzkom elektrónov (medzinárodne zaužívaný názov EBM Electron Beam Machining) patrí medzi progresívne výrobné procesy predovšetkým v oblasti mikroobrábania. tepelná vodivosť a bod tavenia) nie sú limitujúce. dobre prepracovanú teóriu z oblasti vŕtania elektrónovým lúčom podáva vo svojej monografii Kaczmarek [4]. pričom ich vlastnosti (tvrdosť. Proces prebieha vo vákuu. O jeho prácu sa opierajú aj ďalší európski autori napr. nanášanie tenkých polymerizácia a depolymerizácia elektrónovým lúčom.] (pozn. Fyzikálne základy emisie elektrónov sa pripisujú viacerým významným fyzikom. Hlavné oblasti aplikácie prestavuje mikroobrábanic tenkých materiálov. Čo sa týka ucelených poznatkov z oblasti aplikácie elektrónového lúča. Proces sa môže použiť pre všetky druhy kovových a nekovových materiálov. Medzi prvé predmety obrábané elektrónovým lúčom patria díafragmy pre elektrónové mikroskopy. Prvú priemyselnú aplikáciu a zároveň americký patent na tavenie pomocou elektrónového lúča podal v roku 1907 Pirani. ťažnosť. Str William Crookes v roku 1879 popisuje tavenie platinovej anódy pri bombardovaní zväzkom elektrónov. napríklad elektrónová míkroskopia. O jeho prácu sa opierajú aj ďalšie zdroje z tejto oblasti Snoeys et o/. tepelné spracovanie.autora). Princíp elektrónového lúča sa využíva aj v ďalších oblastiach. Nové poznatky z oblasti EBM opracovania v ucelenej forme podáva Taniguchi a Miyazaki v monografii [13].5. Odtiaľ bol len malý krok k širšiemu priemyselnému využitiu. Vzhľadom na vysokú špecifickosť tejto technológie budú v nasledujúcej kapitole uvedené iba niektoré vybrané aplikácie z oblasti vŕtania a rezania a niektoré aplikácie z oblasti výroby elektronických prvkov. zváranie.[10] Bellows a Khols [1]. reaktívne procesy: elektrónová litotografia. Vzhľadom na intenzívny rozvoj v tejto oblasti aktualizované poznatky prinášajú japonské a americké zdroje. do ktorých boli vŕtané otvory pomocou elektrónového lúča. V roku 1897 Thomson popísal katódový lúč ako tok elektrónov. Obrábanie lúčom elektrónov sa do priemyselnej praxe dostáva v poslednom desaťročí XX. .

Podľa dodaného druhu energie (tepelná. Rýchlosť elektrónu spolu s jeho hmotnosťou určujú energiu častice.602. 109. = 9. Výstupná práca je teda rozdiel medzi energiami voľného elektrónu E c a Fermiho energiou E F a určuje zákonitosti emisie elektrónov z kovu pri daných fyzikálnych podmienkach [7.prostredie.242 Progresívne technológie využívaní elektrónového lúča sústreďujú na oblasť zvárania. tok fotónov. fokusovať a ovládať. Emisia elektrónov je výstup elektrónov z povrchu pevných látok a kvapalín. ak sa prekoná potenciálna bariéra na rozhraní kov . Elektróny sa uvoľňujú vtedy. ktoré treba dodať elektrónu. Pre vznik toku elektrónov potrebných pre EBM technológiu sa využiva jav termoemisie. Výstupná práca je množstvo energie. 9]. Energia elektrónov môže nadobúdať .4. 5. Priebežné a aktualizované poznatky uverejňujú aj pracovníci Výskumného ústavu zváračského.10"19 C. ktorá sa nazýva výstupná práca.1 Princíp opracovania elektrónovým lúčom a zariadenie Elektrón je elementárna častica s hmotnosťou im. ak dosiahnu aspoň energiu rovnú výstupnej práci. ktorý vlastní zariadenie na zváranie elektrónovým lúčom [6].115 Účinok dopadu elektrónov na povrch materiálu Obr. Teoretické a praktické poznatky o zváraní elektrónovým lúčom podáva vo svojej monografii Turňa [14]. K emisii elektrónov dochádza. Na prekonanie tejto bariéry je potrebné dodať elektrónom energiu.5. Elektrón je časťou atómu a množstvo elektrónov v atóme je závislé na chemickom prvku a je udané atómovým číslom v periodickej sústave prvkov.116 Mechanizmus prenosu energie elektrónov na atómy materiálu Vzhľadom k ich malej hmotnosti môžu pri pohybe dosiahnuť veľké zrýchlenie.5. fotoelektrónovej emisii alebo sekundárnej emisii. aby prešiel z Fermiho hladiny na hladinu vákua alebo okolia obklopujúceho povrch do vzdialenosti 10"* cm. tok elektrónov) sa hovorí o termoemisii. Voľné elektróny sa môžu vplyvom elektrického alebo magnetického poľa premiestňovať. dopdajúci elektrón Obr.10~31 kg a záporným nábojom s hodnotou e = 1.

Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 19 243 vysoké hodnoty niekoľko sto eV . Žeravená elektróda (katóda) obvykle wolfrámový drôt emituje elektróny.025 + 1 mm. Pozostáva z elektronového dela. vákuového odsávacieho systému (rotačné a difúzne vývevy). Zariadenie pre opracovanie zväzkom elektrónov je znázornené na obr.117.10" J) a závisí od rozdielu potenciálov urýchľujúceho poľa. Najjednoduchší zdroj elektrónov (katóda) je žeravený wolfrámový drôt. p merná hmotnosť materiálu obrobku (kg/m 3 ).2. mriežky a anódy. Hĺbka prieniku elektrónov do povrchu nie je veľká. žc letiace elektróny dosahujú rýchlosti okolo 60% rýchlosti svetla.115 je schematický diagram účinku dopadu elektrónov na povrch materiálu. pracovnej komory. Schneider [11] uvádza. Na obr.5. je určená urýchľovacím napätím a mernou hmotnosťou kovu (materiálu) a možno ju vyjadriť vzťahom.5. ktorý odvodil Whiddington [13]: Rp = 2. Koncentrovaný vysokoenergetický zväzok elektrónov pri dopade na materiál vyvoláva jeho lokálny ohrev nad teplom tavenia a materiál sa intenzívne odparuje (evaporate). Princíp elektrónového dela s priamo žeravenou katódou je znázornený na obr. Elektrónové delo pracuje na princípe triódy pozostávajúcej z katódy. zdroja energie a riadiaceho systému. V súvislosti s teóriou úberu materiálu erozívnym pôsobením je v prípade elektrónového lúča uber materiálu považovaný za eróziu odparcnim (erosion by evaporation) [4]. na ktorý dopadajú. Pri zrážke odovzdávajú svoju kinetickú energiu atómom materiálu. cez ktorú prechádzajú do usmerňovacieho systému. Pomocou magnetického poľa je možné tok voľných elektrónov usmerniť do jemného lúča s priemerom niekoľko mikrometrov. O b r á b a n i e elektrónovým lúčom je proces natavenia a odparenia materiálu zväzkom elektrónov emitovaných žeravenou elektródou vo vákuu.118. Podľa oblasti použitia býva priemer sfokusovaného lúča býva 0. Je potrebné zdôrazniť. Prúd lúča možno regulovať v rozmedzí 1. ktoré sú urýchľované vysokým napätím (30 * 180 kV).elektrónvolt ( l e V = 1.116 ilustruje mechanizmus prenosu energie z elektrónov na atómy materiálu.0 * 80 mA. usmerňovacicho systému (fokusačná a vychyľovacia cievka). Obr.23) kde V je urýchľovacie napätie. Elektrónové delo koncentruje vytvorený tok .5.602 19. čo j c sprevádzané zvýšením teploty v okolí prieniku. Wehneltova elektróda umiestnená medzi anódou a katódou má úlohu mriežky a riadi množstvo urýchlených elektrónov (prúd lúča).5. Pri dopade elektrónov na povrch materiálu sa ich rýchlosť prudko zníži v dôsledku zrážok s atómami kovu. Jeho konštrukcia je podobná elektrónovému mikroskopu. že energia elektrónov sa absorbuje iba do hĺbky ich prieniku a nie do celého povrchu materiálu. Tento proces prebieha len vo vákuu. Elektrónové delo produkuje elektrónové lúče malého priemeru s veľkou hustotou energie a urýchľuje voľné elektróny na rýchlosť blízku rýchlosti svetla. Elektrónový lúč je ale považovaný za tepelný (termický) nástroj používaný na opracovanie materiálov. Vysoký záporný potenciál na katóde (až 150 kV) urýchľuje emitované elektródy smerom k anóde. Taniguchi [13] uvádza hodnoty hĺbky prieniku elektrónov Rp s energiou 50 keV. Pomocou magnetického poľa alebo vysokofrekvenčného elektrického poľa je zväzok letiacich elektrónov skoncentrovaný. Katóda pri ohreve na žeraviacu teplom (okolo 2 500 -K3 000 °C) emituje elektróny. 1 0 " V2/p [m] (5. pre oceľ 7 pm a hliník 10 um. nasmerovaný a urýchľovaný smerom k cieľovému predmetu (obrobku).

V prvom prípade postačuje lúč s nízkou hustotou energie elektrónov.1 • 0 . V pracovnej komore je vákuum okolo 10'1 Pa.119 znázorňuje modely jednoduchého tavenia povrchu elektrónovým lúčom a uber materiálu elektrónovým lúčom. Vákuum sa dosahuje systémom rotačných a difúznych vákuových vývev.55 MW.5. v druhom prípade je potrebný lúč vysokou hustotou energie.5. Tam sa kinetická energia elektrónov rýchle mení na teplo. 13] Usmerňovači systém v samotnom zariadení {elektromagentické pole alebo vysokofrekvenčné elektrické pole) koncentruje. ktoré vyvolá prudký lokálny ohrev materiálu nad teplotu tavenia a následne nastáva jeho odparenie. Na obr. Vychýlenie lúča býva do vzdialenosti 4 mm. 4 m m ) y k |^__ í elektrónové deio v á k u u m 10 + 10 Pa -izolátor zdroj a n ó d a {•> • elektrónový lúč elektromagnetické šošovky vákuová výveva elektrostatická vychyľovacia elektróda pracovná komora ^ manipulátor S-(x. 10. ktorý je spojený s manipulátorom zabezpečujúcim posuv stola obvykle v dvoch osiach x a y.5. Obr.150 k V ( . obr. Pre tento účel slúžia stigmátor. Vákuum v oblasti elektrónového dela je 10"2 až 10"3 Pa.5. ktorá umožňuje manipuláciu s lúčom.) n Wehneltova elektróda woífrámový drôt p r i e m e r 0.117 Zariadenie na opracovanie zväzkom elektrónov [ 8.244 Progresívne technológie voľných elektrónov do lúča s vysokou hustotou energie a malým bodovým prierezom. Hustota energie koncentrovaného lúča je 1. diafragma a fokusačná cievka.mm" 2 . 5 0 .120 sú znázornené deje pri hĺbkovom prieniku lúča do materiálu charakteristické pre procesy vŕtanie a zvárania. Rýchlosť toku elektrónov je udržiavaná urýchľovacím napätím. . usmerňuje a riadi tok elektrónov smerom k obrobku cez pomocnú vychyľovaciu elektródu. až kým nenarazia na povrch materiálu. Obrobokje umiestnený na stole.118.y) Pa obrobok z e m nenie v á k u u m 10 Obr.

5.119 Javy vznikajúce pri hĺbkovom prieniku elektrónového lúča do materiálu [13] elektrónový lúč ŕrozstrek elektrónový lúč í RP H\ "f" ii L \ ^ nenatavený materiál natavená zóna odparená oblasť (dutina) vysokoenergetickým lúčom s vysokou hustotou toku elektrónov žeravená oblasť vysokoenergetickým lúčom a nizkou hustotou toku elektónov Obr. možnosť generovať vysoko energetický lúč.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 245 katóda s priamožeraviacirr vláknom priemer lúča elektrónový L-túe obrobok hranice natavenej vrstvy ochladzovanie hĺbka prieniku natavená zóna rtg lúče dutiny (bubliny) ochladzovanie hranice na tavenej vrstvy rtg lúče fokusačná cievka 1 3 cievka Obr. vi) vznik škodlivého rtg (rôntgen) žiarenia. nutnosť vysokého vákua pri generovaní elektrónov a nutnosť práce vo vákuu (výnimku tvoria niektoré procesy ako zváranie mimo vákua a využívanie toku elektrónov na zmenu vlastnosti ožarovaním).120 Model tavenia materiálu elektrónovým lúčom a model úberu materiálu [13] Opracovanie zväzkom elektrónov je definované ako postup zmeny tvaru alebo vlastností materiálu alebo obrobku použitím elektrónového lúča [13].5. vii) problémy pri spracovaní elektricky nevodivých materiálov (izolátorov) a diamantu.118 Detail elektrónového dela používaného na vŕtanie [15] Obr. schopnosť rýchlo a presne vychyľovať lúč elektrónov. možnosť meniť energiu lúča zmenou urýchľovacieho napätia a riadiť hranice prieniku lúča. i) ii) iii) iv) v) . Výhody (i) + (iv) a nevýhody (v) -r (vii) tohto procesu možno jednoducho zhrnúť do niekoľkých bodov: možnosť jemnej fokusácie lúča do bodu.5.

Dierovanie (perforation) textilu používaného v odevnom a obuvníckom priemysle (až 5 000 dier za sekundu). výroba stôp vo vzdialenosti 40 um. Vychyľovanie lúča umožňuje opracovanie komplexného tvaru s vysokou presnosťou. Hrúbka fólie má výrazný vplyv na parametre procesu. vzorov (patteni) a otvorov. Mikroopracovanie. Doposiaľ však je používanie tohoto procesu v priemysle obmedzené. pretože ekvivalentná vlnová dĺžka elektrónového lúča je kratšia ako vlnová dĺžka • • • • • ' Litografia je technologický proces. Tento proces je limitovaný veľkosťou vákuovej komory a pracovného stola. Je to metóda prenosu veľmi jemných vzorov (pattern) na povrch polovodičových doštičiek. vŕtanie otvorov do materiálov používaných v chemickom priemysle na filtre (titán. ako aj technologickými (výkon lúča. V porovnaní s fotónovou litografiou (použitie laserového lúča). 5. Elektrónová litografia' (Electron Beam Lithography) je proces používaný pri výrobe integrovaných obvodov (výroba Čipov až s 200 000 odlišnými štrukturálnymi detailmi. čistým technológiám šetriacim životné prostredie. Elektrónový lúč je možné ľahšie prevádzkovať t. Ale na druhej strane v porovnani s laserom predstavuje elektrónový lúč komplikovanejší systém a vyžaduje vyššie vstupné kapitálové náklady na zariadenie a nie je tak široko priemyselne využívaný systém. molybdén. ktorý umožňuje tvarovať tenké vrstvy. výroba LSI a VLSI obvodov). dierovanie polymérov. opracovanie (obrábanie) tenkých materiálov (fólií). výkonová hustota používaného lúča je ÍO* W/cm 2 . má vyššiu presnosť a rýchlosť ako laser. výkonová hustota používaného lúča je 107 -f 10 9 W/cm". maximálna hrúbka materiálu a jeho správanie sa vo vákuu) a ekonomickými (náklady na proces a jeho dostupnosť v porovnaní s inými procesmi) možnosťami procesu EBM delenia. Ako príklad možno uviesť delenie (rezanie) chrómniklovej ocele hrúbky 8 mm.j. Vznikajúce rtg lúče možno použiť ako senzor na in-procesnú monitorizáciu technológie elektrónového lúča. pri výkone lúča 1. výroba hybridných obvodov. otvory o priemere 50 um pre tryskové motory. napríklad vytvarovať otvory presne definovaných rozmerov vo vrstve SiO . Výkonová hustota používaného lúčajel0sW/cm2. Delenie materiálov elektrónovým lúčom sa môže použiť rovnako ako laser alebo plazma. . nehrdzavejúca oceľ). meniť jeho parametre. otvory do nástrojov na ťahanie tenkých drôtov. Práca vo vákuu znamená.4. otvory v dýzach pre plynové prietokometre. 10. ktoré sú povlakované tenkým polymérovým filmom. 12]: • Vŕtanie otvorov. Pod týmto pojmom sa myslí tvorenie tenkých štrbín. odleptať prebytočný materiál. napr. ozdobovanie a gravírovanie. Pri opracovaní tenkých fólií sa dosahuje vysoká rýchlosť obrábania. .2 Použitie technológie opracovania elektrónovým lúčom Najdôležitejšie oblasti využitia technológie elektrónového lúča a doporučené výkonové hustoty lúča pre danú oblasť aplikácie sú [I. Značkovanie.246 Progresívne technológie Nedostatky alebo nevýhody bodov (v) a (vi) sa však z iného pohľadu javia ako prednosti technológie.6 kW a rýchlosti rezania I20mm/min [13]. elektrónový lúč je schopný tvoriť extrémne jemné vzory/stopy s vysokou presnosťou. Pre tieto operácie sa dokonca javí výhodnejší ako laser. Ak sa opracovávajú fólie s hrúbkou menšou ako hĺbka prieniku lúča do materiálu R p clektróny s vyššou energiou môžu prechádzať cez fóliu [13]. že elektrónové procesy patria k tzv.

podrobne je proces zvárania elektrónovým lúčom popísaný v monografii [14]. • cez úzky vytvorený kanálik lúč preniká hlbšie do materiálu. Výkonová hustota používaného lúča je I 0 2 ~ 10 3 W7cm2. na povlakovanie skiel a zrkadiel v optickom priemysle [2. alebo vrstiev zložených z viacerých prvkov. Postupnosť procesu.122. zváranie špeciálnych materiálov pre kozmický.5.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 247 • " • lúča fotónov. Výhodou naparovania pomocou elektrónového lúča je možnosť priameho tavenia materiálov a automatická regulácia parametrov lúča. Tepelné spracovanie. ktorý jednak vystrekuje cez vznikajúci otvor. Podrobne je tento 2 3 proces popísaný v monografii [13]. obr. v ktorom sa otvor tvorí. ktorá vzniká pri jeho tavení). Samozrejme. Pri vŕtaní sa okrem základného materiálu. Zo širokého spektra využitia EBM technológie sa nasledujúca kapitola podrobnejšie venuje technológii vŕtania pomocou elektrónového lúča ako typického predstaviteľa obrábania.121b. kde sa elektrónový lúč používa na značkovanie. je možné odstrániť bežnými mechanickými procesmi dokončovania. ktorý. odparovanie je vo forme erupcie čiastočiek materiálu. Okolo ústia otvoru zostáva stuhnutá vrstva materiálu ako zaoblený okraj. ako FeCr a FeNi vrstvy.121d. Výkonová hustota používaného lúča je 10 -ŕ 10 W/cnr Zváranie. ak sa vyžadujú ostré hrany otvoru. obr. Okrem opracovania kovových materiálov sa elektrónový lúč môže použiť prakticky pre všetky druhy nekovových materiálov.kalením bez pretavenia materiálu. obr. keď lúč začne prenikať do pomocného materiálu zvyšuje sa tlak pár nataveného kovu (pomocný materiál sa používa na vymrštenie nataveného materiálu z otvoru pomocou vysokého tlaku pary. elektrické odpory. Jeho úlohou je podporovať erupciu taveniny z otvoru. • pri natavovani vznikajú v materiále bubliny.5.5. 12] a tvorenie korozivzdomých a dekoratívnych vrstiev z hliníka na oceľovom substráte [7]. cez ktoré lúč ľahšie preniká do hlbších vrstiev.5. možno rozdeliť do Štyroch krokov: • pulzujúci bodový lúč vyvolá lokálny ohrev a natavenic materiálu a následne odparenie malého množstva ohriateho materiálu. gravírovanie.5. elektroniku a nástroje. čoho výsledkom je jeho vysoká rozlišovacia schopnosť. že sa . spájanie a zváranie časti strojov pre automobily.5. 5 2 Výkonová hustota používaného lúča je 10 Ť 10" VWcm . používa sa na lokálne spevňovanie povrchu dielcov . chemický priemysel. natavuje a postupne odparuje. prednosťou zvárania je vytvorenie úzkeho a hlbokého zvarového spoja.121a. V poslednom období sa do popredia záujmu dostávajú keramické materiály.I21c. ale tiež povlakovanie keramických materiálov.1 Vŕtanie elektrónovým lúčom Vŕtanie vysoko-energetickým elektrónovým lúčom je proces natavenia a odparenia materiálu vo vákuu. materiál sa ohrieva. • vysoký tlak pár pomocného materiálu vymrští natavený materiál na steny a zanecháva po sebe otvor a v pomocnom materiále sa dutinu. vŕtania znázornenú na obr.121. Používa sa na zváranie tenkých plechov. 5. Naparovanie (tvorenie tenkých vrstiev) (Electron-beam vapour deposition) používa sa na tvorenie tenkých vrstiev z materiálov s vysokým bodom tavenia. Používa sa na tvorenie tenkých vrstiev na polovodičové prvky. používa aj pomocný (prídavný) materiál. letecký priemysel. jednak sa usadzuje na stene otvoru. ako wolfram a tantal. Typický prierez otvoru vŕtaného elektrónovým lúčom je znázornený na obr. obr. alebo na zmenu vlastností povrchovej vrstvy jej pretavením a následným zakalením.2.4.

V tejto fáze sa na stenách otvoru usadzuje značne veľké množstvo pretaveného materiálu.19. V počiatočnom štádiu vŕtania sa hĺbka otvoru zväčšuje s dobou trvania impulzu. prúd lúča a jeho priemer.5.5. 5. Najčastejšie používaný materiál je označovaný ako HM/S a skladá sa z troch dielov mosadzného prášku a jedného dielu silikónového kaučuku.5.122 Typický prierez vyvŕtaného otvoru technológiou EBM [11] Maximálna povolená vzdialenosť medzi otvormi a je približne 2d Priemer vŕtaného otvoru závisi na priemere sfokusovaného lúča a jeho výkonovej hustote. Vŕtanie EBM technológiou prebieha pomocou pulzujúceho lúča. až kým nedosiahne určitú „hladinu nasýtenia". obr.I21 Postupnosť vŕtania pomocou elektrónového lúča ztuhnuta Obr. Graf na obr. pričom prahová hodnota bola stanovená na i us (mikrosekunda) [13] . ktorej hrúbka býva do 0.124 je znázornený popísaný jav. čo bráni jeho erupcii z otvoru. Typické prevádzkové parametre vŕtania sú: záporné napätie na katóde. Obr. Pomocný materiál sa volí s ohľadom na vlastnosti materiálu obrobku a geometriu otvoru.05 •Ť 100 ms). Z uvedeného dôvodu pri vŕtaní otvorov jc potrené dodržať určitú prahovú hodnom doby trvania impulzu. Doba trvania impulzu a počet impulzov ovplyvňujú proces vŕtania. Vybrané prevádzkové parametre EBM vŕtania do rôznych materiálov sú spracované v tab.025 mm [8. Používajú sa materiály Špeciálneho zloženia.124 ukazuje závislosť hibky otvoru na dobe trvania impulzu pre rôzne materiály. Použitie pomocného materiálu pri vŕtani je potrebné z dvoch dôvodov: • pomáha pri vymršteni nataveného materiálu z otvoru v záverečnej fáze vŕtania.123.5. • chráni pracovnú komoru a pracovný stôl pred možným poškodením prenikajúcim lúčom.248 Progresívne technológie vyskytuje tepelne ovplyvnená povrchová vrstva vo forme tenkej pretavenej vrstvy a tepelne ovplyvnenej zóny (HAZ). doba trvania impulzu (0. 5. 15]. Na obr. S prehlbujúcim sa otvorom natavený materiál zužuje spodnú časť otvoru a jeho hromadenie môže spôsobiť tvorenie zvareného spoja.

13 0. že „rezné" podmienky vŕtania musia rešpektovať rozmery otvoru.76 0.30 0. prúd: 40 mA.5.03 0.08 0.02 10.13 0.5.03 urýchľovacie napätie [kV] 125 140 130 140 140 140 140 140 60 50 100 100 100 100 100 10 prúd lúča &1A] dĺžka impulzu frekvencia impulzu [Hz] 50 50 50 50 50 50 50 50 N SO 20 80 80 80 80 80 12 natavený. HÍbka vŕtaného otvoru.1 1 Dĺžka impulzu [ms] Ak sa požadovaná hĺbka vŕtania nedosiahne jediným impulzom.18 0.13 0.j intenzita vŕtania (obyčajne sa berie do úvahy počet otvorov za sekundu) sú určujúce parametre technológie ĽBM.5.w o l f r á m (90:10) n e h r d z a v e j ú c a oceľ nehrdzavejúca oceľ hliník kryštál priemer otvoru [mm) 0. Priemer otvoru nieje závislý na počte impulzov.54 2.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 249 Tab.25 0. ale má podobný priebeh ako závislosť hĺbky otvoru na dĺžke impulzu a tiež má tendenciu dosahovať prahovú hodnom.125 ukazuje vzájomný vzťah týchto parametrov pri vŕtaní ocele a niklových zliatin.5. To znamená.124 Závislosť hĺbky vŕtaného otvoru na dobe trvania jediného impulzu pre rôzne materiály: podmienky vŕtania: napätie: 150 kV.123 Postup EBM vŕtania otvorov do kovov (zdroj: Taniguchi [ 13]) Obr. Obr.54 3. jeho priemer a počet otvorov vytvorených za určitý čas t. Počet impulzov v závislosti na hĺbke otvoru nerastie lineárne.1 2. kov na tav en y kov Obr. ale na dobe trvania impulzov. používajú sa viacnásobné impulzy.13 0.19 Parametre procesu EBM vŕtania (spracované podľa [15]) Materiál hrúbka [mm] o x i d hliníka wolfrám wolfrám tantal . výkonová hustota lúča 3 x l 0 i n W 7 m 2 (zdroj: Taniguchi [ 13]) 0. .41 1.

ako to uvádza Kaczmarek [4] •áMcGeough [8]. / / /' t > ^ Titán Nikel j? s' _^--***^ •• Warfrám Zlab Uhík Obr.127 Drsnosť povrchu pri vŕtani elektrónovým lúčom (spracované podľa [4.126. 8]) 0 50 100 150 N á b o j impulzu ¡10-9 As] 200 Priemer vŕtaného otvoru je asi o 10% väčší ako priemer lúča. Zatiaľ existuje pomerne málo informácii o kvantitatívnych hodnotách drsnosti povrchu po EBM vŕtaní.5. Dosahované tolerancie sa pohybujú od 5 do 20% minimálneho priemeru alebo šírky otvoru. 13]) Obr. Energia impulzu elektrónu (náboj impulzu) ovplyvňuje vznikajúcu drsnosť.250 Progresívne Ako uvádza Taniguchi [13] prakticky využiteľné oblasti v súčasnosti sú: • pomer hĺbka/priemer otvoru je okolo 40:1 niekedy až 100:1.126 Typický príklad vŕtania otvorov elektrónovým lúčom (podľa f 8J) Kvalita vŕtaného otvoru posudzovaná cez drsnosť povrchu závisí od druhu vŕtaného materiálu. obr.5.5.127 ukazuje priebeh drsnosti povrchu pre vybrané materiály. technológie Obr.125 Intenzita vŕtania ako funkcia priemeru otvoru a hrúbky vŕtaného materiálu pre oceľ a niklové zliatiny (spracovanépodľa [8. .5. Obr.5.

05 d Ť 0. možnosť vŕtania v rozličných usporiadaniach otvorov. • požiadavky na zručnosť a vzdelanie personálu. ťažnosť. porovnanie dosahovanej presnosti a kvalitatívne porovnanie rýchlosti procesu pre metódy vŕtania malých otvorov uvádza obr.01 mm > 0. ktorú je potrebné brať do úvahy pri niektorých aplikáciách. parametre vŕtania je možné jednoducho meniť od procesu k procesu. mechanické vlastnosti materiálov (tvrdosť.1 d • D 1 • Obr. .02 d 0.1 d 0. jednoduchou reguláciou energie lúča a dĺžkou časového impulzu v porovnaní s podobne vysokocnergetickým lúčom lasera. vysoká účinnosť lúča až 95 %.[I0J) Medzi nevýhody procesu EBM vŕtania sa radia: • vysoké kapitálové náklady na zariadenie. pretože na vytvorenie otvoru je obvykle potrebný iba jeden impulz a doba impulzu je veľmi krátka. • neproduktívny čas pri odsávaní vákuovej komory. opotrebenie nástroja neexistuje. • nevyskytujú sa problémy s ostrými uhlami na predmete. DOSAHOVANÁ PRESNOSŤ RÝCHLOSŤ OBRÁBANIA • • • • • EDM mechanické vŕtanie STEM (ECM vŕtanie) Laser EBM 0. tepelný účinok lúča na materiál je obmedzený. 11. • nutnosť používať prídavný materiál.128 Porovnanie rôznych technológií vŕtania malých otvorov z aspektu dosahovanej presnosti [zdroj: Snoeys et al. • prítomnosť malej pretavenej vrstvy.1 mm a priemeru otvoru ± 5%.02 mm 0. elektrické vlastnosti alebo vlastnosti povrchu (odrazivosť) nie sú limitujúce faktory pri EBM vŕtaní. ktoré sa používajú pre vŕtanie malých otvorov.8. relatívne nízke prevádzkové náklady v porovnaní s inými procesmi. schopnosť zachovať vysokú presnosť a opakovateľnosť polohy otvoru ± 0.5.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 25i Výhody vŕtania elektrónovým lúčom možno zhrnúť nasledovne [1 . pohyb lúča je riadený počítačom. homogénny lúč s vysokou prienikovou schopnosťou. vlastnosti dokončeného povrchu sú v porovnaní s inými procesmi kvalitatívne lepšie. obvykle odsávanie trvá 10 + 20 minút.06 d -ŕ 0. 13]: rýchlosť vŕtania až 4 000 otvorov za sekundu. elektrónový lúč je termický proces.128. krehkosť).5. • • • • • • • nedochádza k mechanickej deformácii. pretože nevznikajú žiadne sily počas procesu vŕtania.

: Energy Beam Processing of Materials. 8.l87 Ballhause. ASM International. Schneider. Werkzeuge Nov. 9. (1986).. (1976). s 8 1. March. pp.: The Chemical Physics of Surfaces. Taniguchi. Wydawnictwo naukowotechniczne. 1977.: Thermal Design and Experimental Analysis of Laser and Electron Beam Hardening. Warsaw. Turňa. Zváranie-Svafováni 48(1999)Č.: Verschleissschutzschichten durch Sputter-imd lonenstrahltechnik. Abrasion and Erosion. (spracované podľa [I.: Advanced Methods of Machining. 2. 32/2/1983 pp.70-75 Festa. Clarendon Press Oxford.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov (Písomná práca k odbornej kandidátskej skúške) VŠT Košice 1985 McGeough. 468 11. SME.ed.F. 5.. F. pp. W. Nenci. London. Taniguchi. F. Obr. 15. N. A.. Dekkyser. W. ASME Journal of Engineering for industry. P. 1993 Vol 115. P. 1. (1982). Alfa Bratislava. Plenum Press New York. 6.129 ukazuje možnosti EBM vŕtania malých otvorov Progresívne technológie v porovnaní klasickým mechanickým vŕtaním a inými progresívnymi technológiami používanými pre vŕtanie otvorov s malými priemermi. (1991). p. 4. Aug.: Principles of Machining by Cutting.252 Obr. Special Report 743. R.: Laseorvý a elektrónový lúč-modemý mnohoúčelový nastroj na spracovanie kovov. 9. Kohls. (1989) KoscčekJvL. Vol.: Drilling without Drills.vyd. N.R..1 Machining.: Current Status in and Future Trends of. Naso. R. Ultraprecison Machining and Ultrafinc Materials Processing. 1983 10 10]) 10. (1988). Processes. B. Staelens.Comp.: Manufacturing Engineering and Technology. (1989).35/2.Machining. 0..5.Metals Handbook . Led.pp568-571 12. Chapman and Hall. (1997). Led.5.01 0. Annals of the C1RP Vol. 7. I. 6. Snoeys.573-582 13. Manca.85 Maŕtková.309 . s.l.. G. Bellows. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. American Machinist.Inc. M.4. J. J. Dearbome. l.: Špeciálne metódy zvárania.p.129 Porovnanie možností jednotlivých technológií používaných pre vŕtanie malých otvorov. March.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal . S. 1989 14. 3.4: 1.P.: Electron Beam Machining. ASM .316 Kaczmarek.1 1 Priemer otyoru [mm] L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. Vol.448-462 Kalpakjian. Kolcnič.O.ed.V. Addison-Wesley Pub. Fodrek. Anals of the CIRP Vol. Morison.

5 IBM 5. ktorý objavil Grove. Technológia iónového lúča (ďalej používaná skratka IBM) je proces. Ziskom elektrónu vzniká záporný ión (anión) migrujúci ku kladne nabitej anóde. reaktívne procesy. ión (atóm alebo skupina atómov) jc častica. kde patrí technológia iónového frézovania (ion milling). (im plating) iónové plátovanie. kde patria iónová implantácia (ion impialation U) a kombinované procesy tzv. Neskôr sa tento mechanizmus.5. ale mechanizmus úberu materiálu pri IBM je celkom odlišný. kde nabité atómy (ióny*) zo zdroja iónov ostreľujú (bombardujú) povrch cieľa (obrobku) pomocou urýchľovacieho napätia. autora). Reaktívne procesy používajú na spracovanie materiálov chemicky aktívne ióny. IBM procesy orientované na spracovanie materiálov sú klasifikované ako [12]: dynamické procesy. IBM proces je úzko spojený s pojmom naprašovanie. Táto kapitola je prednostne venovaná dynamickým procesom technológie iónového lúča. procesy zmiešavania (ion beam mixing alebo 1BAD ion beam assisted deposition). rozprašovanie znamená vyrážanie atómov z tuhej látky (terča) následkom bombardovania povrchu látky urýchlenými časticami (pozn. leätenia (ion rubbing). Atómy kovu sa uvoľňovali z povrchu elektródy a následne sa usadzovali na stenách kovovej trubice. IBM proces pracuje podobne ako proces opracovania zväzkom elektrónov. napríklad CCU pre hliník a jeho zliatiny a C F 4 pre čistý kremík používaný v elektronike.5 Technológia iónového lúča Technológia iónového lúča alebo proces spracovania zväzkom iónov (zaužívané medzinárodné označenie IBM lon Beam Machining) zaznamenáva prudký rozvoj v súvislosti s výrobou polovodičov a integrovaných obvodov v elektrotechnickom priemysle. (ion deposition) nanášanie vrstiev. Pri výskume elektrickej vodivosti plynov objavil. ktorá stratila alebo ziskala naviac jeden alebo viac elektrónov. Reaktívne procesy sú rýchlejšie ako chemické metódy spracovania (CH). pretože proces je urýchlený aktivačnou energiou dopadajúcich iónov. leptania (ion etching) a rozprašovania (ion sputter machining) • nanášanie tenkých vrstiev. rozprašovanie" (sputtering). ktorý prebieha vo vákuu. kde jedným z predstaviteľov je PVD (Physical Vapour Deposition) proces iónového plátovania (ion plating IP) • modifikáciu povrchu. Reaktívnym procesom sa venuje len okrajovo. ale svoje miesto má v ostatných rokoch aj v čisto strojárskej výrobe. že kovové látky sa usadzujú na stenách sklenenej trubice. . Technológia iónového lúča sa používa v troch významných oblastiach spracovania materiálov a to pre: • uber materiálu. Stratou elektrónu vzniká ión s kladným nábojom (katión). stal základom metód uvoľňovania atómov z povrchu pomocou ich bombardovania iónmi iných prvkov. ktorého mechanizmus prvýkrát publikoval v roku 1852 Grove [9]. (ion rubbing) leštenie a hladenie. (ion assisted chemical etching) chemické leptanie pomocou iónového lúča. v ktorej prebehol tlejivý výboj. ktorý sa v elektrickom poli pohybuje ku zápornej elektróde (katóde). • • Medzi dynamické procesy patria (ion sputtering) rozprašovanie (ion mixing) zmiešovanie.

5. kryptón (Kŕ) a xenón (Xe). Hĺbka prieniku dopadajúcich argónových iónov s energiou lOeV je približne niekoľko nanometrov alebo niekoľko atómových vrstiev.130. Následkom toho. Popísaný proces je uskutočňovaný pôsobením atómu na atóm a nazýva sa obrábanie (opracovanie) iónovým rozprašovaním alebo iónovým leptaním (zaužívané označenie ton sputter machining alebo ion sputter etching. najčastejšie sa používa všeobecnejšie označenie ion beam machining). . Čo je príčinou ich vypudenia z povrchu.5. vakancia nahradený atóm pramiestený atóm náhradný ión (miesto v mriežke) presunutý atom 1 sekundárny keV (Ar ión) rozprášené \[/atómy TV 5 nm hibka prieniku iónov ióny argónu O Ä presunuté alebo W rozprášené atómy @ atómy v mriežke ión usadený v mriežkovej medzere Obr.130 spočíva v tom.254 5. obvykle argónu s priemernou energiou 10 eV (energia zodpovedá rýchlosti asi 200 km/s) [12]. ktoré môžu byť ľahko urýchľované a riadené elektrickým poľom. že urýchľované ióny plynu. Iónové rozprašovanie znázornené modelom na obr. Dopad iónov na povrch cieľa .obrobku (tiež sa hovorí o bombardovaní p o v T c h u ) vyvolá emisiu elektrónov z povrchu následkom pružnej zrážky medzi dopadajúcimi iónmi a atómami cieľa. Atóm v dôsledku zrážky opúšťa svoje rovnovážne miesto v mriežke a koliduje so susednými atómami. Kinetická energia iónov pri rozprašovaní prekračuje energiu väzby atómov alebo molekúl v materiále. Toto sa nazýva iónové rozprašovanie (sputtering).1 nm a vzdialenosť medzi atómami v mriežke kovov je okolo 0.tuhej látky (obrobku) elektroelastickou kolíziou (zrážkou a odrazením).130 Model iónového rozprašovania ako základného procesu spracovania iónovým lúčom (zdroj: Taniguchi [12}) Na rozdiel od technológie elektrónového lúča. Taniguchi [12] udáva hĺbku prieniku asi 5 nm. pretože priemer argónových iónov je asi 0. ku ktorej dochádza pri dopade iónov na povrch cieľa.3. 5. dopadajúce ióny často kolidujú s atómami povrchu a vyrážajú alebo rozprašujú ich do okolia. primárny rozprášený atóm Ar tón dopadajúci Ar ión odrazený atóm / asfový povrch Q. Princíp rozprašovania je prenos hybnosti z iónu plynu na časticu materiálu. Výsledkom kolízie môže byť posunutie susedných atómov z ich miesta alebo ich vypudenie (rozprášenie) z povrchu.1 Princíp iónového lúča a zariadenia Progresívne techno! á nie Iónový lúč je zväzok vysoko energetických iónov inertného plynu ako argón (Ar). väčšina dopadajúcich iónov naráža (interfere) do atómov povrchu cieľa. obr. Dynamický proces opracovania iónovým lúčom je založený na vyrazení atómov z povrchu cieľa .10"* Pa v rôznych smeroch na povrch cieľa (obrobku) a prenikajú do povrchu alebo sa od neho odrážajú. dopadajú vo vysokom vákuu asi 1.3 nm [12]. 5. Niektoré ióny s nižšou energiou sa .

Obr. postupne strácajúc svoju energiu.5. aby bol vyrazený z povrchu. ktorá nastáva počas kaskádovitej kolízie častíc. Atóm materiálu vo väčších hĺbkach už nemá takú energiu. obr. kolidujú s atómami mriežky kovu (materiálu) a vyrážajú ich z miesta v mriežke. elektron kaskáda atómov O o o o a) O o o o o o o o o o implantovaný ión o O b) O O O O Obr. Bombardovanie povrchu má za následok vznik mriežkových porúch v povrchových vrstvách kovu. rozprášené atómy cieľového povrchu. . obr. pričom môžu vyraziť atómy z povrchu.131 Účinok dopadu iónu na povrch cieľa (zdroj: McGeough [10]) a) ión s nízkou energiou b) ión s vysokou energiou Ióny plynu s vyššou energiou.131 ilustruje účinok dopadu iónu s nízkou a vysokou energiou na povrch cieľa.132 Emisia elektrónov a fotónov z povrchu cieľa (obrobku) bombardovaného iónovým lúčom (zdroj: Taniguchi [12]) Výsledkom tohto javu je poškodenie mriežkovej štruktúry cieľového povrchu a emisia rôznych elementárnych častíc. Ióny s vyššou energiou zostávajú v mriežke materiálu ako implantované ióny.5.Technológia iónového lúča IBM 255 odrážajú z povrchu späť do okolia. okolo 100 eV a viac. ktoré prenikli hlbšie do materiálu. ako sú spätne rozptýlené ióny. preto zostáva v mriežke ako intersticiálny atóm. prenikajú hlbšie do materiálu. Ióny. pretože ľahšie prejdú cez mriežku atómu. 5. Rozpad týchto elektrónov má za následok emisiu fotónov alebo v niektorých prípadoch ďalšiu emisiu sekundárnych elektrónov. Pri bombardovaní povrchu vysokoenergetickými iónmi dochádza k excitácii (vybudeniu) elektrónov cieľových atómov nepružnou zrážkou.132. rn folon elektrón O b r . 5. alebo vytvorí prázdne miesto (vakanciu).130.5.

viditeľné svetlo alebo rontgcnové (rtg) žiarenie. Elektróny z tepelného zdroja (obvykle žeravený wolfrámový drôt) sú urýchľované ku anóde a ionizované (termická ionizácia) pomocou prídavného plynu. Základné charakteristiky jednodivých iónových zdrojov sú uvedené v tab. obr. Augerove elektróny. 12]. Energia potrebná na vyrazenie alebo odprášenie atómu ls 6 z povrchu je asi ! 0 " J/atóm. Tento jav spôsobuje radiačné poškodenie povrchových vrstiev materiálu a v mnohých prípadoch je nežiadúci. Ióny sa tvoria z plynných molekúl zrážkami s elektrómni. ktoré využívajú vyššie energie iónov sa používajú pre iónovú implantáciu a pre kombinované procesy modifikácie vlastností povrchovej vrstvy. obrobku. kde rýchlosť úberu je asi 1 pm/s. Z uvedeného popisu vyplýva.5. Nevýhodou procesu je.1. potrebný príkon pre vyrazenie atómu z povrchu je asi 10' W/atóm s 2 a výkonová hustota je v tomto prípade 10 MVVVm . • Kaufmanov zdroj je iónový zdroj. ktorým býva vo väčšine prípadov argón (Ar). že pri technológii IBM je uber materiálu založený na odstraňovaní atómu atómom.256 Progresívne technológie sekundárne a tzv. V prevádzkových podmienkach je potrebné dodržiavať príslušné bezpečnostné predpisy týkajúce sa práce v nízko radiačnom prostredí (rtg žiarenie a tok fotónov). Zdroj Iónov je funkčný celok na riadenú tvorbu iónov. s prúdom argónových iónov asi 2 mA a vysokou energiou iónov okolo 20 keV a viac. žc intenzita úberu alebo hĺbka odstráneného materiálu je závislá na dobe trvania procesu iónového rozprašovania. Obvykle. 5. substrátu). Pružná zrážka medzi iónmi a cieľovými atómami trvá asi 10"'" s. Kinetická energia cieľových atómov stúpa následkom tejto zrážky. ktorá odoberá ióny z plazmy a urýchľuje ich ďalej smerom k cieľu (vzorke.1 Zariadenia pre technológiu iónového lúča Klasické zariadenie pre technológiu iónového lúča pozostáva obvykle z troch hlavných častí: • • • zdroj iónov.10]: • Duoplazmatron. vstupná makroskopická výkonová hustota je pomerne nízka asi 10" W/m". termická ionizácia. ktorý produkuje Široký prúd iónov. v ktorom sa vytvára vysokointenzívny úzky iónový lúč s priemerom okolo 0. Energia iónov je v rozsahu 500 v 2000 eV.ácia).5. Ionizácia nastáva vzájomnými zrážkami pri zvýšenej pohybovej energii (teplote) tzv. Elektróny sú produkované elektrickým poľom medzi anódou a katódou. * Ionizácia znamená odtriimuie jedného alebo viacerých elektrónov z atómu. V súčasnosti existuje viacero typov iónových zdrojov.20. samozrejme v závislosti na silách súdržnosti v mriežkovej väzbe [9.132. iónový separátor alebo extrakčná (odoberacia) mriežka. vzniká ionizácia* nárazom.3 mm. ale najviac sú rozšírené a používané dva typy [1. ale mikroskopická výkonová hustota (na atomárnej úrovni) je naopak extrémne vysoká. procesy. . 5. ktorý generuje ióny. stôl na uloženie vzorky. takže výsledkom „obrábania" je veľmi jemné spracovanie povrchu s malým úberom. nárazom urýchlených časíic (nárazová ionizácia) a fotónov (foloioni/. Dynamický proces je charakterizovaný ako proces s vysokou hustotou energie.

5. obr. 5. spŕškovýfion shower) Široký iónový lúč. 5. komora iónového zdroja katóda (žeravený volfrámový drôt) pomocná elektróda magnet N plazma izolácia anóda komora výveva vzdialenosť usmerňovacía mriežka uhol dopadu iónov \ rozkmit rotaci. • vysokofrekvenčný plazmový zdroj iónov. 5.Technológia iónového lúča IBM Tab.0 257 m 10 v 5 0 d o 10 f o k u s o v a n ý do 0.133 -4 Iónové zariadenie s fokusovaným lúčom používaný pri spracovaní optických šošoviek Adetail polohovania sférickej šošovky pri jej úprave na asférickú (zdroj: (12}) Obr.85 pri 1kV 1000 napätie fV kJ 0. do ktorej je privádzaný inertný plyn.135.lsl.133.írc"^ . ktorý sa používa pre výrobu asférických šošoviek.3 mm Podľa použitia na spracovanie materiálov sa iónové zariadenia delia na zariadenia používajúce: • fokusovaný iónový lúč.133 znázorňuje iónové zariadenie využívajúce úzky fokusovaný lúč na princípe duoplazmatronu.20 Charakteristiky používaných iónových zdrojov [9] zdroj K a u f m a n ov duoplazmatron prúd lúča prúdová hustota lúča (mA/cm 2 ] 0. iónovú implantáciu. difúzna výveva pracovná komora regiiàc ä polohy O b r .5. analýzu povrchu a litografiu. Vysokofrekvenčný a tzv. obr. obvykle argón. asférický povrch šošovky polomer šošovky motorček pre rotačný pohyb. Zariadenie s fokusovaným úzkym lúčom sa využíva najmä pre jemné obrábanie.5 ŕ 2 0 Ť 25 priemer lúča [cm] 5. • tzv. sprškový typ zariadení sa používajú pre obrábanie.134. Ióny sa tvoria v komore. obr. leptanie a nanášanie tenkých vrstiev. iónový lúč I obrobok (sférická šošovka} -stred roviny pohybu ft prúd . K jeho ionizácii dochádza termickou emisiou zo .5.

argón.1 Pa + 10kV anóda prívod vr j. spŕškového typu [10] zemnense Zariadenie využívajúce vysokofrekvenčný iónový zdroj plazmového typu je znázornené na obr. z ktorých jedna je napojená na vysokofrekvenčný zdroj. .135 Iónové zariadenie tzv. zemnenie .258 Progresívne technológie žeravenej wolfrámovej katódy. v pomocnej elektróde a v anóde do urýchľovacej komory. Obvykle má jedna elektróda potenciál zeme a druhá má vysoký záporný potenciál. ktorá je umiestnená v pracovnej komore mimo oblasti plazmy. základná elektróda deponovaná vrtsva . ktoré sa zrážajú s atómmi .134. Priemer sfokusovaného lúča môže byť až 1 pm [12]. Pomocou urýchľovacej elektródy je úzky iónový lúč s vysokou prúdovou hustotou vedený z komory iónového zdroja ku vzorke. s priemerom 1 mm. Vznikajúca plazma je pomocou magnetických cievok usmerňovaná a vedená otvormi. Po prívode inertného plynu tlak v komore stúpne na 10"2 Pa.134 Vysoko frekvenčný zdroj plazmového typu [12] iónový výveva obrobok "vysokú— frekvenčný voltmeter urýchlený ión tmavá oblasť "cieľová elektróda . Medzi dvoma rovinnými paralelnými elektródami. žeravená katóda magnetická cievka • detektror loku iónov izolácia zdroj emisie elektrónov detektor napätia na obrobku elektrónová optika perforovaná mriežka komora odsávanie Obr.5. tvoria sa voľné elektróny. Je odsávaná difúznou a rotačnou vývevou na vákuum v rozsahu 10"3 -f 10"4 Pa. potom je cez ihlový ventil vpúšťaný do komory inertný plyn. vzniká výboj. Pomocná elektróda a anóda sú z mäkkého magnetického železného materiálu a sú súčasťou magnetického obvodu.5 M Hz komora iónového zdroja 0. Pohyb lúča je zabezpečovaný v osiach x a y.svetlá oblasť (plazma) elektrón O b r. ktorým sa usmerňuje a urýchľuje tok častíc. Pracovná komora je z korozivzdornej ocele. Medzi katódou a anódou vzniká výboj.5. kondenzátor oscilátor 13. ktorá emituje elektróny. Počas procesu je tlak v komore udržiavaný na hodnote 10"1 Pa.5. V pracovnej komore jc iónový lúč usmerňovaný fokusačnými elektrostatickými šošovkami. pohyb vzorky (obrobku) je rotačný a priamočiary.

• proces nieje citlivý k mechanickým a fyzikálnym vlastnostiam opracovaného materiálu. Cieľová elektróda má záporný potenciál a ióny z plazmy dopadajú kolmo na jej povrch a rozprašujú z neho atómy. Z fyzikálneho pohľadu je proces rozprašovania dynamický proces prebiehajúci na atomárnej úrovni a nieje tepelný. výhody a nevýhody technológie iónového lúča. . ktoré sú vyrobené z uhlíka (grafit) alebo molybdénu. Ióny v plazme sú príliš ťažké a zostávajú v strede medzi elektródami. ktorý sa používa pre uber materiálu.135.Technológia iónového lúča IBM 259 plynu a ionizujú ho. Charakteristické znaky. IBM proces patrí k chemicky „čistým" procesom. Tento typ zariadenia vytvára široký iónový lúč vhodný pre leptanie kremíkových platní pre polovodiče. Zariadenie. ktoré sa používajú na uber materiálu patria iónové rozprašovanie ISM (lon Sputter Machining) a iónové leptanie I B E (lon Beam Etching).5. Uber materiálu pri dynamickom procese prebieha rozprášením atómov z povrchu v dôsledku pružnej zrážky medzi dopadajúcimi iónmi a atómami cieľa (obrobku). Vzniká termická ionizácia. Vonkajšia mriežka má záporný potenciál a vytvára negatívne pole potrebné na separáciu iónov z plazmy. ióny dopadajú na povrch vzorky v rôznych smeroch. Stredná mriežka má záporné predpätie a jej úlohou je brániť úniku elektrónov z plazmy. pozostáva zo zdroja plazmy. ktoré sa môžu usadzovať na povrchu základnej elektródy a vytvárať tenkú vrstvu. kde je tlak okolo 10 mPa. V plazmovom zdroji Kaufamnovho typu sa tvorí plazma z argónových iónov a elektróny sa tvoria v elektrickom výboji vo vákuu pri tlaku okolo 0. ako iné energolúčové technológie (laser. Vzorka (obrobok) je upevnený na vodou chladenom stole a je mimo oblasti plazmy. pretože široký iónový lúč nie je v pracovnej komore usmerňovaný. je extrakčná (separačná) mriežka. kde zdrojom tepla je žeravený wolfrámový drôt. Tretia vnútorná mriežka má potenciál anódy a cez ňu prechádzajú už len separované ióny do pracovnej časti zariadenia. Tvar otvoru a vzdialenosť medzi mriežkami predstavujú významné prvky iónového zdroja.1 Pa. 5. ktorý nereaguje chemicky s povrchom cieľa. extrakčnej mriežky a pracovnej komory so vzorkou. Môže sa použiť na spracovanie tvrdých a krehkých materiálov ako je diamant. R1BE a IBAE (Reactive lon Etching. optické a mechanické prístroje. že perforácia (dierovanie) každej mriežky je jedna nad druhou. možno zhrnúť nasledovne: • proces IBM prebieha vo vákuu. ako sú komerčne dostupné procesy reaktívneho leptania iónovým lúčom RLE. Tieto procesy patria k dynamickým procesom. keramika. kde sa používa inertný plyn na ionizáciu. na výrobu ultra jemných dielcov pre elektrické. Medzi plazmovým (iónovým) zdrojom a pracovnou komorou.2 Iónový lúč na uber materiálu K technológiám iónového lúča IBM. Jej úlohou je oddeľovať ióny z plazmy a vytvoriť široký iónový lúč. Separačná mriežka pozostáva z troch pevných perforovaných platní. Tieto materiály odolávajú erózii pôsobiacich iónov.5 2 kV a prúdová hustota okolo 2 mA/cm". Reactive lon Beam Etching) a reaktívne leptanie s podporou iónového lúča (lon Beam Assisted Etching). elektrónový lúč). na depozíciu povlakov alebo na reaktívne iónové leptanie. Jednotlivé mriežky sú uložené tak. Na uber materiálu sa používajú aj reaktívne procesy.5. Elektróny v plazme sa pohybujú ľahko podľa meniaceho sa elektrického poľa. používajúce široký iónový lúč spŕškového typu znázornené na obr. Separačné napätie na mriežke je 0.

Pre minimalizáciu hrúbky poškodenej vrstvy sa doporučuje bombardovanie povrchu iónmi s nízkou energiou a uhlom dopadu iónov nad 60°. Dosahovaná presnosť tvaru a profilu je závislá na štruktúre materiálu. v porovnaní s klasickými metódami rezania a brúsenia. prúdová hustota a urýchľovacie napätie. ktoré ovplyvňujú ekonomické a technologické ukazovatele sú: medza rozprašovania (sputtering yield). Samozrejme okrem mnohých výhod má aj technológia iónového lúča používaná na uber materiálu svoje nevýhody. Medza rozprašovania S je závislá [9. spätným naprášením cieľového materiálu. ako je rýchlosť pohybu lúča. Iónové bombardovanie povrchu spôsobuje jeho radiačné poškodenie do malej hĺbky. Je to najdôležitejšia charakteristika obrábania (IBM) a depozície (nanášania vrstiev) pomocou iónového lúča. Profil povrchov pri IBM procese môže byť ovplyvnený ešte podrezaním. najmä pri výrove VLSI obvodov je toto poškodenie nežiadúce. nepodlieha opotrebeniu a deformácii. • na hmotnosti cieľových atómov. Parametre procesu úberu. 12]: • na energii dopadajúcich iónov.260 • • • • • • Progresívne technológie prevádzkové podmienky procesu. energia a uhol rozprášenia atómov povrchu cieľa (obrobku). môžu byť jednoducho riadené pomocou elektrických veličín. ktoré je potrebné brať do úvahy pri volne spôsobu spracovania. Homogénne. tvorením fazetky na ostrých hraných alebo jamiek v spodnej časti drážky. • • • Medza rozprašovania S (počet rozprášených atómov/na dopadajúci ión) (sputtering yield) je definovaná ako stredné (priemerné) množstvo atómov rozprášených z povrchu cieľa na dopadajúci ión. ale proces umožňuje aj zložitejšie riadenie modelovaním tvaru a profilu. pretože intenzita rozprašovania je rôzna pre rozličné zrná a kryštály materiálu. špecifická rýchlosť rozprašovania.136 ukazuje závislosť počtu rozprášených atómov cieľa (pol y kryštalického medeného materiálu) od energie . pre tvorenie zložitejších profilov dielca sa použiva systém masiek. " na kryštalickej štruktúre a orientácii cieľového povrchu. • na teplote povrchu počas spracovania. ale je založený na pružnej zrážke častíc (dynamický proces). iónový lúč. Hodnota medze rozprašovania stúpa s energiou dopadajúcich iónov. Nevýhody IBM procesov pri výrobe presných mechanických a optických dielcov a výrobe elektronických prístrojov spočívajú v radiačnom poškodení povrchu a dosahovanej presnosti profilu a tvaru. • na uhle dopadu iónov na povrch. ako nástroj. IBM proces nie je tepelný proces. monokryštalické materiály a kompoudné materiály sa opracovávajú iónovým lúčom veľmi dobre. V mnohých prípadoch. • na hmotnosti dopadajúcich iónov. zliatiny a spekané materiály sa spracovávajú nerovnomerne. • na parciálnom tlaku kyslíka vo zvyškových plynoch v komore. Polykryštalické kovy. proces nezanecháva žiadne zvyškové napätia pod povrchom. čím sa dosiahne vyššia presnosť.5. Obr. proces umožňuje anizotropické spracovanie.

že pri vyšších uhloch dopadu nad 60° majú dopadajúce ióny tendenciu odraziť sa od povrchu. ako to ukazuje rovnica (5. rozprašujú z povrchu menej atómov.Technológia iónového lúča IBM 261 E O b r . Svoju úlohu na intenzite úberu materiálu má aj uhol dopadu vysokoenergetických iónov na povrch.136). Medza rozprašovania monotónne stúpa s uhlom dopadu iónov do maximálnej hodnoty nad 60" a potom náhle klesá. je v strednej oblasti uvádzanej závislosti (pozri obr. energia dopadajúcich iónov 1 keV (zdroj: Miyamoto [12]) Uhol dopadu iónov z f] Špecifická rýchlosť rozprašovania V s j e definovaná ako pomer rýchlosti úberu materiálu (do hĺbky d) k prúdovej intenzite iónového lúča .5. 30 60 90 O b r .5. 5. ktorý sa pre svoju dostupnosť najviac využíva. obr. neón) aj pri pomerne vysokej energii. Tento pokles sa zdôvodňuje tým.137.24) .137 Zmena medze rozprašovania v závislosti na uhle dopadu iónov na cieľový povrch polykryštalickú meď. Plyny s nízkou atómovou hmotnosťou (dusík. bez toho aby rozprášili z povrchu atómy. m ono kryštalický kremík. xenón). Miyamoto [12] uvádza príklad závislosti zmeny medze rozprašovania na uhle dopadu iónov. Argón.136 Zmena medze rozprašovania v závislosti na hmotnosti a energii dopadajúcich iónov na cieľový povrch polykryštalickú meď (zdroj: Taniguchi f 13]) 10 20 30 40 50 Energia iónu E [keVj a hmotnosti dopadajúcich iónov. ako ióny plynov s vyššou hmotnosťou (kryptón. 5.24) [12]: V > ( 7 7 ^ [l/aj (5. alebo pokiaľ majú vyššiu energiu zostávajú ukotvené v povrchu.

a a (cm 3 ) sú definované podľa obr.5.26) opracovaný povrch Obr.N.Z. je atómové číslo cieľového materiálu. p merná hmotnosť materiálu (g/cm 3 ).25) kde A s je opracovaná plocha (cm 3 ). 5. Množstvo rozprášených atómov v danom smere je proporcionálne dĺžke vektora PO (zdroj: Miyamoto f 12]) Ióny s vyššou hmotnosťou (ťažké ióny) a pomerne nízkou energiou blízkou prahovej energii rozprašovania (pod 1 keV) pri dopade na cieľový povrch rozprašujú atómy pod väčším uhlom. A s plocha dopadajúceho lúča (cm") d hĺbka úberu (cm) Z uhol dopadu iónov (zdroj: Miyamoto [12]) uberaný objem Energia a uhol rozprášenia atómov povrchu cieľa (obrobku). cos Z p£. M Progresívne technológie kde T je doba rozprašovania (min).5. Hmotnosťou ľahké ióny s vyššou energiou (nad 10 keV) pri dopade na cieľ vyrážajú atómy .5. Množstvo rozprášených atómov v danom smere je úmerný dĺžke vektora PO na obr. V závislosti na energii dopadajúcich iónov v kolmom smere sa mení uhol rozprášenia cieľových atómov..p N . I (A). £j elementárny náboj (C/ión). d (cm). Z.262 S = A s . Obr.139. d o p a d a j ú c i ión Obr. Vzťah medzi špecifickou rýchlosťou rozprašovania a medzou rozprašovania je daný rovnicou: S. 5. Z .138 Schéma pre výpočet špecifickej rýchlosti rozprašovania.M. I prúd iónového lúča.d. po dopade iónu s rôznou primárnou energiou. (5. Potom medza rozprašovania môže byť vyjadrená vzťahom: UlO *J (5. a s prierez iónového lúča.139 ukazuje rôzne uhly rozprášenia atómov pre rozdielne energie dopadajúcich iónov. N Avogadrovo číslo. M molekulová hmotnosť.139 Tvar rozloženia rozprášených atómov cieľa z bodu P.138.

CC\2. • povrch bez zvyškových napätí. ako sú C F 4 a CCL. . ktorú získali po zrážke s iónom. Proces využíva energiu iónového lúča. gálium arzén (GaAs).5. ktorá prebieha medzi cieľovými atómami a reaktívnymi iónmi. Chemická reakcia prebieha medzi reaktívnymi radikálmi.Technológia iónového lúča IBM 263 väčšinou v kolmom smere. pri výrobe polovodičových prvkov. kde namiesto inertného plynu sú do komory iónového zdroja privádzané reaktívne plyny. Uber materiálu je výsledkom rozprašovania atómov pomocou reaktívnych iónov (F*. ako dôsledok izolácie vzorky (dielca) od plazmového zdroja.I39.2.134). CH 4 ) je privádzaný do komory pod tlakom 0. napríklad kremík (Si). Charakteristické črty procesu RIE a RIBE sú: • procesy sú vhodné pre anizotropické leptanie a ultrapresné vzorkovanie a značenie povrchov. jedného alebo viacerých ventilov na prívod reaktívneho plynu.1 -f10 Pa.2 Leptanie pomocou iónového lúča IBAE Leptanie pomocou iónového lúča IBAE (lon Beam Assisted Etching) je pomerne rozšírený proces spracovania materiálov. 5. obr. Kaufmanov zdroj sa používa na generovanie širokého iónového lúča. 5. Úlohou tekutého dusíka je odčerpať nepoužitý reaktívny plyn a zvyškové produkty chemickej reakcie. Kritériom hustoty integrácie je počet tranzistorov alebo ekvivalentných hradiel na čipe. a povrchom leptaného materiálu.5. integrovaných obvodov a tranzistorov. 5. Kinetická energia rozprášených atómov. a chladiacich nádob s kvapalným dusíkom. molybdén. VLSI označenie znamená integráciu 300 000 tranzistorov. oxid kremičitý (Si0 2 ). XeF 2 ). • minimálne poškodenie povrchu vplyvom radiácie a rovnomerné leptanie povrchu. pre leptanie keramiky na báze oxidov kremíka a hliníka. molybdénu a platiny CTiSi2. *VLSI (very large scale integration). Reaktívny plyn (obvykle CF 4 . Zariadenie pozostáva zo zdroja iónov. Proces je charakterizovaný vysokou rýchlosťou leptania. LSI (large scale integration) sú označenia hustoty integrácie. Cl + ) a chemickej reakcie.140 je znázornený princíp zariadenia pre technológiu IBAE. ktorý sa získa z inertného plynu a chemickú aktivitu reaktívnych plynov na základe chloridov a fluoridov (CU. sa pohybuje v rozsahu 10 -ŕ 40 eV [12]. titán. ktoré sa používajú v mikroelektronike. MoSi 2 PtSi).1 Reaktívne leptanie iónovým lúčom Reaktívne leptanie iónovým lúčom RIBE (Reactive lon Beam Etching) využíva zariadenie spŕškového typu. silicidy titánu.2. CCL.5. Reaktívne iónové leptanie RľE (Reactive lon Etching) používa vysokofrekvenčný plazmový zdroj. • vysoká rýchlosť procesu leptania. • jednoduchá automatizácia a riadenie procesu. kde sa tvorí široký iónový lúč (obr. ktoré sú privádzané do vákuovej komory cez ihlový ventil. Na obr. ako je chlór a flór.5. ktoré sa používajú pre charakterizovanie zložitosti integrovaného obvodu. Technológie RIE a RIBE sa používajú pri výrobe VSLI" obvodov. Podstatou úberu materiálu pri reaktívnom iónovom leptám je fyzikálna a chemická reakcia medzi dopadajúcimi reaktívnymi iónmi a povrchom leptaného materiálu.

akustických filtrov.264 prívod Ar Progresívne technológie prívod reaktívneho plynu ióny argónu tekutý dusík substrat (obrobok) Obr. chróm.5.3 Použitie technológie IBM Použitie technológie iónového lúča na úbcr materiálu je sústredené na oblasti optiky. Používa sa pri výrobe integrovaných obvodov. Zvyčajne sa robi pred nanášaním tenkých vrstiev za účelom zvýšenia priľnavosti vrstiev.142). holografických masiek (obr.5. 12]: • Hladenie a vyhladzovanie povrchov (ion smoothing.140 Systém pre proces IBAE (zdroj [12}) 5. Svoje miesto. piczolelektrických meničov. Jednotlivé operácie technológie iónového lúča majú nasledovné oblasti využitia [1. Iónovým leštením sa dosahuje drsnosť dokončeného povrchu Rmax = 0. • Tvarovanie. elektroniky a polovodičovej techniky. polishing. a na tvorenie vzoriek pre transmisné elektrónové mikroskopy. modifikáciu hrúbky tenkých filmov. 9. . ion rubbing) sa používa pre výrobu zrkadiel pre lasery. • Struktúrovanie a tvorenie textúry (ion beam texturing) sa využíva pri úprave povrchu a chemickom čisteni biologických implantátov pre v humánnu medicínu. modifikáciu hrúbky membrány bez ovplyvnenie dokončeného povrchu. thinning) má široké oblasti využitia. rydla.5. ostrenie a leštenie (shapping. nehrdzavejúce ocele a oxidická keramika. hroty (ihlany) tvrdomerov. ako je titán a titánové zliatiny. • Iónové čistenie (ion beam cleaning) používa sa na bombardovanie povrchu iónmi argónu pre získanie chemicky Čistého povrchu. ako sú dotykové hroty pre snímače. pri výrobe magnetických bublinových pamätí (obr. ako sú oxidické filmy a absorbované vrstvy na povrchu.141).5. Dobré uplatnenie nachádza pri ostrení diamantového náradia. IBM leštenie sa využíva pre jemné lícovanie základných rovnobežných mierok. Iónové čistenie odstraňuje nečistoty. Pre biologické implantáty sa používajú dva druhy materiálov: mäkké tkanivá na základe polyuretánov a polyolefínov a tvrdé implantáty. ale nachádza aj v strojárskej výrobe.02 pm. ktoré sa vyrábajú z kalenej ocele a nástrojovej ocele s vysokým obsahom wolfrámu. pásových lamiel. za účelom zvýšenia ich životnosti a biokompaktibility. kobalt.

Môžu sa tvoriť pravidelné drážky so šírkou od 5 * 200 pm a hĺbkou okolo 1 mm [9]. stred sférickej šošovky a sférický tvar šošovky Obr. obr.čiary o hrúbke 8 nm (80 Ä) do uhlíkovej membrány s hrúbkou 20 nm (200 Ä). O jemnosti technológie hovorí príklad. Spôsob ustavenia a polohovania šošovky pri jej úprave je znázornený na obr.5.143 Príklad ostrenia diamantového náradia technológiou iónového lúča [9.5.5. • Iónové frézovanie (ion milling) sa použiva na tvorenie plytkých drážok.S. frézovanie drážky .01 NM I.ošovky odoberaná vrstva materiálu pred úpravou konečný tvar ión.12] a) ostrenie diamantového hrom pre mikrotvrdomer b) ostrenie reznej hrany monokryštalického diamantového nástroja pre mikrorezanie YA^//////////////A Obr.0 um presnosť 0.144 Príklad výroby asférickej šošovky. Iónové rozprašovanie leptanie sa ako proces tvarovania používa pri výrobe asférických šošoviek.143a.14S Príklad tvorenie drážok pomocou maskovania povrchu.141 Príklad prípravy holografickej masky [9] ON polomer y r = 0. ktorý uvádza McGeough [9].6 N M Obr.02 um O/.5.I45.I42 Príprava výroby magnetickej bublinovej pamäte [9. a pri ostrení a preostrovaní monokryštaiických diamantových sústružníckych nožov pre mikroobrábanie.5.5. Uber materiálu iónovým lúčom mení pôvodný tvar sférickej šošovky na asférickú [9] D ) polomer r = 0.!44 ukazuje detail odoberanej vrstvy. 1 I Ľ iónový lúč OUPL/VNENA| ZÒNA Obr. Frézovanie sa robí pomocou masiek.SUM permaloy chróm 2 0 1 0.Technológia iónového lúča IBM 265 obr. Obr. 3 * 1.5. fotorezistivny 20 um ^JERMAMURR 0 .01 u m Obr.5. ktorý nemá byť ovplyvnený iónovým lúčom .143b.133 spolu so schémou iónového zariadenia. obr.5. 10] ion ion ion p ó v o ď i ý tvar .

Tieto okrem .j. Kladne nabité ióny inertného plynu sú v plazme urýchľované elektrickým poľom smerom ku katóde.5. tvorenie vrstvy na substráte (PVD Physical Vapour Deposition) 2. a na iónové plátovanie iónovým lúčom (1B-IP ion beam ion plating). v novšej odbornej literatúre niektorí autori uprednostňujú označenie IBAD (lon Beam Assisied Deposition). ktorý môže byť buď odporový tepelný zdroj alebo elektrónové delo.. Delí sa do dvoch skupín [ l ]: na proces odparovania v tlejivom výboji (plazme) v podmienkach nízkeho vákua (0. modifikácia povrchovej vrstvy bombardovaním povrchu urýchlenými Časticami (iónová implantácia) 3. fyzikálne procesy povlakovania patria postupy naprašovania (Evaporation). ako je iónová implantácia. Ionizácia inertného plynu a odparovaného materiálu sa zvyšuje pridaním pomocných elektród (mriežok). Názov iónové plátovanie a podrobný popis technológie publikoval prvýkrát roku 1964 Matíox [5]. ale menia (modifikujú) vlastnosti povrchovej vrstvy. Je to metóda tvorenia tenkých vrstiev (rádové 1 -f 20 um) nanášaných vo vákuu rýchlosťou 0. Táto sa nadchádza v plazme tlejivého výboja udržovanej pomocou jednosmerného alebo striedavého vysokofrekvenčného poľa. Kombinované techniky sú známe ako procesy tvorenia tenkých vrstiev iónovým lúčom IAC (Ión Assisied Coatings).5. Podrobný popis PVD procesov. Medzi PVD procesy (Physical Vapour Deposition) t.4. 5 ]. Pre základnú formu kombinovaného procesu sa používa aj názov lon Beam Mixing IBM. katódového rozprašovania (Sputtering). karbidy a iné zlúčeniny [8]. tiež ÍVD (lon Vapour Deposhion) a IBAD (lon Beam Assisted Deposition). Technológie tvorenia tenkých vrstiev pomocou iónového lúča sa delia do troch skupín: 1. je v dostupnej odbornej literatúre [ 1 . Nasledujúce kapitoly sú venované vybraným postupom technológie iónového lúča. ktoré sa používajú pri tvorení tenkých vrstiev a modifikácii povrchu. Iónové plátovanie je kombináciou metód odparovania a rozprašovania vo vákuu. pričom vrstvy môžu byť tvorené jedným chemickým prvkom alebo ťažkotaviteľnými zlúčeninami (chemickou reakciou odparovaného kovu vo vákuu za prítomnosti reaktívnych plynov). V súčasnosti nie je zavedený jednotný názov pre kombinované technológie. oxidy.5. Iónové plátovanie v tlejivom výboji je popisované ako jednoduché odparovanie vo vákuu. 5.10"1 -f 10 Pa). V niektorej odbornej literatúre je proces rB-IP nazývaný ako IVD (lon Vapour Deposition). kde povlakovaný materiál (substrát) má funkciu katódy.266 5. popísal prvýkrát Berghaus v roku 1938. ako aj ostatných metód tvorenia tenkých vrstiev. IB-PVD). kombinácia techniky tvorenia vrstiev a modifikácie povrchu (IBAD.1 Iónové plátovanie Proces vákuového nanášania kovu formou pary v tlejivom výboji. Materiál na povlakovanie je odparovaný z odparovacicho zdroja. 2 . Ióny bombardujú a kontinuálne čistia povrch pred následným povlakovaním. ktoré prebieha v podmienkach vysokého vákua (10' 5 T I0' 2 Pa). RIAC. ako základ iónového plátovania. ktoré používajú ionizáciu a iónový lúč pri tvorení vrstvy. iónového plátovania (Ión Plating) a ich modifikácie. Atómy a molekuly odparovanej látky sa prechodom cez plazmu tlejivého výboja ionizujú a po dopade na katódu (substrát) vytvárajú výborne priľnavý povlak. Procesy modifikácie vlastností povrchovej vrstvy. ako sú nitridy. nevytvárajú poviak v klasickom slova zmysle.4 Tvorenie tenkých vrstiev iónovým tufom Progresívne technológie Technológia iónového lúča našla široké uplatnenie v procesoch tvorenia tenkých vrstiev z plynnej fázy (vapour deposition).1 um/min.

20 V 100 A .tiejivý výboj 7-vákuum = 1 Pa 8 .termokatóda (tendróda) výveva 5 + 20V 100 A tonové plálovanie trioobvý systém 9 40 V.5.prídavná elektróda (trióda) 10 . 20 A 1 0 + 5 kV Iónové putovanie tendrodový syslém 9 40 V.vysokonapäťová elektróda 2 .vákuová komora 6 .prívod inertného plynu 3 .Technológia iónového lúča IBM Iónové platová nie diódový system 1 0 + 5kV 267 Obr.odparovací zdroj 9 . 20 A 1 0 + 5W 5-20V 100 A výveva 5 .146 Schematický diagram modifikácii iónového plátovania [5] 1 .tienenie 4 .vzorka (substrát) 5 .

Ionizované častice v tzv.268 Progresívne technológie zvýšenia intenzity ionizácie. Účelom použitia triódového a tendródového systému je zvýšenie ionizačnej účinnosti procesu.5. . ktorý produkuje vysokoenergetické ióny. usmerňujú častice v ich pohybe a umožňujú zvýšiť prúdovú hustotu na pokovovanej ploche.147 Schéma zariadenia pre iónové plátovanie v tlejivom výboji [5] : katóda chladená vodou vysoké napätie rj-Skv Ar pri vod plynu .146 je znázornený princíp diódového. Proces IB-1P použiva na bombardovanie povrchu externý iónový zdroj. piraniho mieria • Obr. mriežka stredná ( 2 0 0 v > | spodná .5. zdroj iónovje Kaufmanovho typu. anóda^ žeravená katóda vrchná separátna ( 2 0 0 + 2000 V ) .5.147.148 Schéma zariadenia pre iónové plátovanie s iónovým lúčom. dosahujú energiu okolo 3 keV [5]. Klasické zariadenie pre iónové plátovanie je znázornené na obr. tendródovom systémy (stvorelektródový systém). triódového a tendródového systému modifikácie iónového plátovania. odparovanie materiálu je pomocou žeraveného vlákna [1] prúdovej hustoty Proces tvorenia vrstvy iónovým plátovaním je charakterizovaný nasledujúcimi parametrami [5]: • tlak vo vákuovej komore 10" -ŕ 10"* Pa. Na obr. Ako externý iónový zdroj je použitý Kaufmanov zdroj. Typické zariadenie pre iónové plátovanie iónovým lúčom je na obr.vyrovnávacie vlákno y ocfcarovacia vlákno substrát 4 Obr. .148.5.5.

). Si 3 N 4 . Častice s vysokou energiou sa implantujú do povrchu v lokálnych bodoch a majú za následok vznik mriežkových porúch v povrchových vrstvách. • rast zárodkov a vytváranie väčších ostrovčekov. použitie ťažšieho kryptónu zabezpečuje dobré čistenie povrchu aj pri pomerne nízkom tlaku. alebo spätne do okolia. Mo 2 C. ktoré sú náhodne rozložené na povrchu substrátu. Pri použití reaktívneho plynu sa tvoria vrstvy zlúčeninového typu. dáva však nižšiu kvalitu čistenia povrchu. (TiAl)N). 7 . sú tlak (pri ktorom prebieha tlejivý výboj). 8 ] : • Tvorba tenkých vrstiev. CrC). geometria dielca a jeho počiatočná teplota. stabilizácia prúdu výboja a následné natavcnie odparovaného prvku elektrónovým lúčom. hustota toku pár kovu (výkon odparovača). Využitie iónovo plátovaných povlakov s a uberá troma základnými smermi [ 1 . vzdialenosť odparovací zdroj . SiC.Technológia iónového lúča • IBM 269 • • • pracovný tlak v komore po prívode inertného plynu 1 -ŕ 1 0 " ' Pa: zvyčajne sa používa argón. za účelom zníženia trenia v tribologických sústavách (mäkké kovové filmy prvkov india (In). Ag-In na tvrdých materiáloch). ktoré sa používajú na povlakovanie rezných nástrojov (jednoduché TiN vrstvy na rýchlorezných oceliach. Ag-Pb. pri použití ľahšieho hélia je potrebný vyšší tlak (pre udržanie výboja). stupeň ionizácie pár kovu. Mechanizmus tvorenia iónovo plátovaných vrstiev je charakterizovaný vzájomne na seba naväzujúcimi štádiami [4. TaN. 6]: • nukleácia kryštalických zárodkov. oxidov (A1 2 0 3 . striebra (Ag). WC. Parametre procesu. ktoré ovplyvňujú vlastnosti vytvorenej vrstvy. že atómy prichádzajúce na povrch majú široký rozsah energií. Nukleaácia vzniká prednostne v miestach porúch. medi (Cu). potenciál na substráte. negatívny potenciál na substráte v rozsahu 1 -Ť 5 kV. v jadrovej energetike atd'. olova (Pb). charakteru tuhých mazadiel. HfN). • Tvrdé oteruvzdomé vrstvy tvorené reaktívnym spôsobom (RIP) na báze nitridov (TiN.substrát. A1N. • spätné rozprášenie atómov a iónov z povrchu substrátu. " prienik vysoko-energetických častíc do povrchu a ich ukotvenie. jeho použitie je limitované vysokou cenou. Častice s nízkou energiou sú rozprašované po povrchu. Ionizačná účinnosť pri iónovom plátovaní spôsobuje. ZrO) a iných zlúčenín (TiCN. Počas procesu naparovania a rozprašovania natavcných častíc kovu dochádza k nasledujúcim javom: • ionizácia častíc (asi 1 T 4 % zo všetkých molekúl a atómov). ktoré môžu mať charakter celistvých kryštálikov. NbN. • urýchľovanie kladne nabitých častíc k zápornej elektróde. • kolízia medzi povrchom substrátu a časticami (atómami a iónmi) inertného plynu alebo reaktívneho plynu. tlejivý výboj medzi substrátom a zemnenou časťou aparatúry. viacvrstvové povlaky na rýchlorezných nástrojoch pre výrobu ozubenia a platničkách zo spekaného karbidu) a vysokoexponovaných dynamicky . Taktiež vplývajú na tvorbu nukleačných zárodkov. ktoré ostrovčeky oddeľujú. Používajú sa tam. alebo zliatin typu Cu-Pb. kde nie je možné použiť konvenčné mazadlá (vo vákuu. karbidov (TiC. Ide o proces reaktívneho iónového plátovania (RIP). sprevádzané postupným zaplňovaním kanálikov. • zrastanie (koalescencia) ostrovčekov.

Obr. ktoré pritom prenikajú pod povrch látky (do hĺbky 0. Reflexné vrstvy na paraboly reflektorov automobilov. Ochranné hliníkové povlaky. J3J) tí*35 . (TiN.149a ilustruje dej. korózne a ďalšie vlastnosti pevných látok.5. hustota toku 10 17 ión/cm 1 ). Dekoratívne vrstvy na plášte hodiniek. vynikajúca priľnavosť a nízka pórovitosť. zrkadlá. tlmiče rázov. 5.01 + 0.).Progresívne technológie namáhaných dielcov (ozubené kolesá. leteckom priemysle. optické. oo o o o o o •"o5 atómy N » Ojp modili kovaná Štruktúra implantácia iónov dusíka ao ocele EFLÍFTU 0.5. Iónové plátovanie dovoľuje nanášať vrstvy najrôznejších kombinácii odparovaného kovu a základného materiálu (substrát). s nízkou hmotnosťou a vysokými úžitkovými vlastnosťami. Takýmto bombardovaním možno meniť elektrické.1 pm). cínu (Sn). tribologické. a tým dosiahnuť požadovaný stav povrchu a jeho úžitkové vlastnosti.. Iónová implantácia / . pružinách.4. Obr. bižutériu a iné. titáne.5 pm. 5. TiC vrstvy na durale. nízkouhiíkových oceliach) používané v textilnom. vysokopevných materiáloch a nízkouhlíkovej rýchlokorodujúcej oceli. kombinované materiály.5.. kobaltu (Co) a titánu (Ti). • Tvorba ochranných a dekoratívnych povlakov na báze hliníka (Al).149 A a) Schéma procesu iónovej implantácie •4 b) hĺbka prieniku a koncentrácia iónov v povrchu (spracované podľa [J. t u h á látka ^(substrát) ión implantované skupina Iónov 00 0 atómy * substrátu oooooaoo! ooooooo*: • oo*oo*o. brzdné systémy. rámy okuliarov.149b znázorňuje rozloženie (koncentráciu) iónov v oceli bombardovenej dusíkom (energia iónov 100 keV. ako náhrada za klasické procesy (žiarové alebo elektrolytické) na spojovacích elementoch. hliníku. do ktorých implantované častice počas procesu prenikli. mechanické. Prednosti iónovo plátovaných vrstiev sú vysoká homogenita hrúbky vrstvy.2 Iónová implantácia Iónová implantácia je proces modifikácie fyzikálnych alebo chemických vlastností tuhej látky bombardovaním jej povrchu zväzkom častíc urýchlených na energiu I0 l -ŕ 10 3 keV. ktorý prebieha pri iónovej implantácii.5.1 mikrometer 100 nanmstsr 1 000 Angslrom Obr. presnejšie podpovrchových a povrchových vrstiev. typicky okolo 0. Tvorenie tvrdých vrstiev pre tzv. chrómu (Cr).

150.150). nepôsobí škodlivo na životné prostredie. Počas brzdenia v tuhej látke vyvolávajú urýchlené častice rad zmien trvalej povahy. Výhody procesu iónovej implantácie možno zhrnúť: • každý ión môže byť implantovaný do každého materiálu. implantovať je možné aj leštené povrchy bez zmeny ich vzhľadu. ktorá sa nazýva dolet. patrí medzi tzv. implantované povrchy môžu byť následne spracované tepelnou úpravou napr. Je dôležité. druhu energie urýchlených častíc. difúziou.5. Množstvo a povaha porúch v štruktúre tuhej látky. ktoré môžu za istých podmienok zanikať. V súčasnosti sa používa na zvýšenie odolnosti rezných. Implantáciou sa takto mení štruktúra vrstvy. do ktorej prenikajú urýchlené častice. Čisté technológie. dislokačné čiary a slučky. • implantovaná vrstva je spojená s materiálom bez tzv. pretože sa modifikuje len tenká povrchová vrstva (asi 100 nm). intersticial ne atómy a vakancie. proces šetrí drahé a kritické materiály. a tým dosiahnuť také koncentrácie prímesí v základnom materiále. medzivrstvy. obr. a rým sa menia aj vlastnosti látok. • • • proces prebieha vo vákuu. jednak na úrovni atomámej (mriežkovc poruchy. jednak na úrovni makroskopickej (zmeny fyzikálnych vlastností ovplyvnených povrchov). a od migrácie týchto porúch. • postupná zmena jeho chemického zloženia spôsobená zabudovaním príme s í (implantovaných iónov) do základného materiálu. ktoré takto vznikajú závisí od druhu látky. obr.150 Poruchy kryštalickej mriežky kovu v dôsledku jeho bombardovania vysokoenergetickými iónmi a) poškodenie pravidelnosti mriežky atómy iného prvku b) mriežka s dislokačnými poruchami Iónová implantácia sa začala priemyselne využívať okolo roku 1970 v polovodičovej výrobe. žihaním.5. • je priamo aplikovateľná na dokončené dielce. neskôr sa implantácia dusíkových iónov do kalených ocelí začala využívať na zvýšenie ich prevádzkovej životnosti. pretože nemá vplyv na tvarové zmeny. Od okamihu vstupu urýchlených častíc (iónov) do tuhej látky až po ich zabrzdenie prejdú určitú dráhu. a tiež teplota v procese nespôsobuje metalurgické zmeny základného materiálu.Technológia iónového lúča IBM Obr. Pri implantácii iónov prvku do kovu nastávajú v základnom materiále dva druhy zmien: • premiestňovanie atómov a vytváranie porúch a deformácia štruktúry kovu. že takto vznikajúci nový materiál (povrchová vrstva) sa netvorí na základe termodynamických zákonov rovnováhy. ale najmä tvárniacich nástrojov voči opotrebeniu. pre zvýšenie koróznej odolnosti titánových protéz v humánnej medicíne. .5. ktoré sa metalurgickými metódami dosiahnuť nedajú. Implantácia umožňuje obísť pravidlá chemickej rozpustnosti.

a zlepšenie lomovej húževnatosti keramických materiálov.149b. Zariadenie pozostáva zo zdroja iónov. integrovaných obvodov a Špeciálnych súčiastok. • Strojárska výroba: na prípravu tzv. zvýšenie l únavovej životnosti povrchových vrstiev . povrchových zliatin za účelom zlepäenia funkčných vlastností povrchov. . terčovej komory a vákuového čerpacieho systému. nástroje pre pretláčanie plastov. bronzu a diamantu -.272 Progresívne technológie Medzi hlavné nevýhody procesu sa radia vysoké náklady na zariadenie a náročnosť vysokého stupňa technológie. napríklad stelitovč nástroje na ťahanie medených drôtov. ale aj rýchlorezné nástroje pre výrobu ozubených kolies. urýchľujúcej. implantovaná dávka 17 2 (1 f 10 . Obr.dusíkové ióny do medi a jeho zliatin -. na výrobu unipolámych a bipolarnych tranzistorov.151 ukazuje priemyselne dostupné zariadenie na iónovú implantáciu. Typické prevádzkové parametre pri implantácii dusíkových iónov sú energia iónov (50 -e-150 keV). 5. hmotnostného separátora iónov.151 Priemyselné zariadenie pre iónovú implantáciu (podľa prospektov fy Tecvac [ 14]) Oblasti použitia iónovej implantácie [2. ako je odolnosť voči opotrebeniu — implantácia dusíkových iónov (N*) do hliníkovej zliatiny. optickej a rastrovacej časti.5. tvárniace a rezné nástroje pre spracovanie plastov a papiera.implatácia (N*) a Av*) iónov do guličkových ložísk.5. Obr. Implantácia dusíkových iónov do povrchu tvárniacich nástrojov zvyšuje 2 -r 5 násobne ich životnosť. ako sú veľmi plytké PN priechody polovodičov. 5]: • Elektrotechnický a elektronický priemysel: na výrobu mikroelektronických elementov. nástroje zo spekaného karbidu na hlboké ťahanie. obr. korózii . ktoré pracujú v nepriaznivých koróznych a škodlivých prostrediach .10 ión/cm ) hĺbka prieniku (asi 100 nm) a koncentrácia implantovaných iónov v povrchovej vrstve (má tvar normálneho rozloženia).

Táto medzivrstva nieje vrstva v klasickom zmysle. Obr.152 schematicky ilustruje proces zmiešavania. ktoré bežnými procesmi nie je možné dosiahnuť alebo je to neekonomické (povlaky neobvyklého chemického zloženia. Táto kombinácia dovoľuje vytvárať ovplyvnené vrstvy tenšie ako pri procese priamej implantácie. . postupné zmiešavame Častíc. Tieto procesy nepatria k Štandartným technológiám.500 keV).5.4 J Kombinované procesy . Zvučajne sa pri procesoch zmiešavania postupuje nasledovne: Najprv sa nanesie tenká vrstva povlaku konvenčným spôsobom vo vákuu.Technológia iónového lúča IBM 273 Implantácia dusíkových iónov do nástrojových ocelí. bez požiadavky vzájomnej chemickej rozpustnosti alebo kompaktibility reagujúcich materiálov. Niektoré modifikácie procesu sú charakterizované plynulým bombardovaním povrchu a súčasným nanášaním vrstvy. ale sú to tenké (niekoľko atómových vrstiev) vrstvy ovplyvnené prienikom vysokoenergetických iónov inertného alebo reaktívneho plynu do vrstvy a substrátu. atómy tenkej vrstvy i. 5. spekaných karbidov titánových zliatin a legovaných oceli zvyšuje ich odolnosť voči abrazívnemu a adhéznemu opotrebeniu. po nanesení vrstvy je povrch substrátu bombardovaný vysokoenergetickými iónmi chemických prvkov (energia 100 .152 Kombinovaný proces iónové zmiešavanie (ion beam mixing) [H tenká vrstva substrát Kombinované procesy využivajú výhody procesu implantácie a procesu nanášania tenkej vrstvy vo vákuu. reaktívne modifiácie RIAC (Reactive lon Assisted Coating) a RJBAC {Reactive lon Beam Assisted Coating). ktoré používajú obvykle inertný plyn na tvorenie iónov. CT a N\ Tieto procesy dovoľujú vytvárať nové druhy povlakov zlúčeninového typu s rôznou koncentráciou prvkov. Ióny prenikajú cez nanesený film do povrchu substrátu a zároveň atómy vrstvy bombardované iónmi difundujú do základného substrátu a vytvárajú akoby medzivrstvu. Okrem procesu iónového zmiešavania (lon Beam Mixixng) a procesu depozície pomocou iónového lúča IBAD (lon Beam Assisted Deposition). využívajú sa tzv. ale využívajú sa tam. radiačná difúzia častíc a tepelné impulzy.IBAD Kombinovaný proces alebo tzv. kde sa namiesto iónov inertného plynu používajú reaktívne radikály 0 + . alomv substrátu Obr.5. Zároveň teplota povrchu substrátu je oveľa nižšia v porovnaní s klasickým termochemickým spracovaním povrchu. kde vznikajú požiadavky na také vlastnosti povrchu. iónové zmiešavame je proces tvorenia povrchových zliatin zmiešavaním častíc tenkej nanesenej vrstvy s atómami substrátu pomocou bombardovania povrchu vysokoenergetickými iónmi. Implantácia iónov bóru a chrómu sa využíva na zvýšenie únavovej pevnosti materiálov. napríklad nitridáciou . modifikácia fyzikálnych vlastností povrchovej vrstvy). . Počas procesu dochádza k nasledujúcim javom: spätné zmiešavame častíc vrstvy a substrátu.5.

153 ukazuje niektoré spôsoby kombinovaného procesu depozície pomocou iónového lúča (IAC). Implantáciou iónov fosforu (P + ) do niklovej (Ni) vrstvy vzniká zlúčenina typu Ni/P. napríklad pre lepšie zakotvenie povlaku do povrchu.152 Princíp rôznych zostáv zariadenia pre kombinované procesy [ 15] . sa menia chemické a mechanické vlastnosti vrstvy. Implantácia dusíkových (N ) iónov do tej istej TiN nanovrstvy zvyšuje priľnavosť vrstvy a odolnosť povrchu voči opotrebeniu [2]. vytvorením implantovanej „medzivrstvy" na + keramickom substráte [I j. Ako uvádza Bhushan [1] procesy zmiešavania predstavujú perspektívnu oblasť pri použití keramických materiálov . 5. ako už bolo viackrát spomenuté. ložiská v plynových turbínach a iné. 0 3 ) keramike. Implantáciou dusíkových (N + ) iónov do vrstvy bóru (B) j c možné vytvoriť nové koncentrácie zlúčenín nitridu bóru (BN). Kombinované procesy sa používajú pre tvorenie špeciálnych vrstiev. ktorá má zvýšenú koróznu odolnosť a je vhodná pre použitie v kozmickom a leteckom priemysle.5. metastabilné vrstvy a epitaxiálne vrstvy.zlúčeninové vrstvy (TiN. TiC. Bombardovaním povrchu. Tieto vrstvy zlepšujú ich trecie charakteristiky a otvárajú nové možnosti použitia týchto materiálov v extrémnych podmienkach vysokých teplôt bez mazania ako sú piestové krúžky v adiabatických motoroch. Nanesenie nanovrstvy TiN o hrúbke 50 nm a bombardovanie povrchu iónmi Ar sa využíva.274 Progresívne technológie Obr. ako sú tepelne rovnovážne vrstvy. A1 .) na nitridickej (Si 3 N 4 ) a oxidickej (ZrO. Obr. môže sa meniť stochiometrický pomer vzniknutej zlúčeniny.

J.vyd. 1. 13. J. Annals of the CIRP Vol.. McGraw. Interný materiál fy Tecvac. Maňková. 3. Král. J.:Ochranné vlastnosti hliníkových ionovo plátovaných vrstiev v roztokoch s obsahom Cl iónov. I.hilI New York. Chapman and Hall. 9.: Handbook of Tribology. 468 Taniguchi. 15. Ultraprecison Machining and Ultrafine Materials Processing.: Developments in Ion-asisted Coatings..: Advanced Methods of Machining. Bhushah. .: Dekkyser.453-467 GLinther. 32/2/1983 pp. s. J.: Trends in Ion Implantation and Ion-Assisted Coatings. a kol. 5. D. H. Frellcr. -Búza.645 -655 Král.ed Snoeys. M. č. 1986 s. Surface and Coatings technology. Staelens.47-49 McGeough. I.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Oceľové plechy XIII. K.1991. and Future Trends of.progresívna technológia tvorby povlakov.. Líška. 10. č. 7.: Využitie vákuovo depozičných metód v strojárskej výrobe.: Nové materiály a technologic ich spracovania Alfa Bratislava.52-61 Maňková. K. 12. 1990.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1985 Maňková.. (1986). I. 4. Prospekty Fy Tecvac Lcgg. pp. Acta Mechanica Slovaca. Solnik-Legg.2. 135-138 Maňková. G. B. H. Deamalcy..O. 6. London.Technológia iónového lúča IBM 275 L i t e r a t ú r a ku kapitole 5.: Current Status in.35/2. K. 1999. I..573-582 Taniguchi. str.. A. Anals of the CIRP Vol. 8.: Ionovc plátovanie . 33/1987 pp. 11.5 : 1. Led. R.: Energy Beam Processing of Materials. IH Wismar 1986 p. 1990. W. M. 3. 3/1999. Wisscnschaft und Technik. Oceľové plechy XVII. 14. G.l . Liska. Ferdinandy.l. N.: Verbesserung der Oberflächcnschichten Metallischer Bauteile durch Ionenplaúeren. p. (Kandidátska dizertačná práca .: Advanced Coatings by Vapour Phase Processes.. 2.: Aplikácia tenkých iónovo plátovaných vrstiev pre rezné nástroje. roč. D. Annals of the CIRP Vol. (I988). N. Clarendon Press Oxford. 1989 Vasilko. 1-2. l. č.45-52 Maňková. F. časť IV. časť III. Ferdinandy.38/2/1989.

Ing. 45 tabuliek. CSc. ADVANCED METHODS OF MATERIAL REMOVAL PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE Vydala Vienala.Strojnícka fakulta TU Košice . vydavateľstvo a tlačiareň Košice Tlač: Vienala Návrh obálky: © Jaroslav Jar e ma 275 strán. vydanie.edfcia vedeckej a odbornej hteiatury doc. náklad 250 výtlačkov ISBN 80-7099-430-4 . Hdikó Maňková. 276 obrázkov. 14 AH 1.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful