PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE

Ildikó MAŇKOVÁ

VENALA

, vydavateľstvo a tlačiareň KOŠICE 2000

Doc. Ing. Ildikó Maňková, CSc. Katedra technológií a materiálov Strojnícka fakulta TU Košice

Strojnícka fakulta TU Košice - edícia vedeckej a odbornej literatúry PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE ADVANCED METHODS OF MATERIAL REMOVAL ISBN 80-7099-430-4

Recenzia prof. Ing. Alexander Janáč, CSc. prof. Ing. Imrich Kazimír, CSc. prof. Dr. Ing. Lucio Enrico Zavanella Trnava Košice Brescia

© Technická univerzita Košice, Strojnícka fakulta, Ildikó Maňková, 2000 Návrh obálky/Cover design: © doc. Ing. Jaroslav Jarema, CSc. Jazyková úprava: Ing. Svetoslav Manko Tlač: Vienala, vydavateľstvo a tlačiareň Košice Printed in Slovakia

Obsah
Predhovor Použité symboly a označenia ÚVOD 1.1. Význam a pojem technológie 1.1.1 Technológia strojárskej výroby 1.2. Klasifikácia spôsobov obrábania Literatúra ku kapitole 1 P R O G R E S Í V N E T E C H N O L Ó G I E ÚBERU M A T E R I Á L U 2.1, Klasifikácia progresívnych metód úberu materiálov 2.2. Základné charakteristiky progresívnych technológií Literatúra ku kapitole 2 M E C H A N I C K É P R O C E S Y ÚBERU MATERIÁLU 3.1. O b r á b a n i e ultrazvukom 3.1.1 Princíp ultrazvukového opracovania 3.1.1.1 Zariadenie 3.1.1.2 Charakteristiky ultrazvukového obrábania 3.1.2 Uber materiálu 3.1.2.1 Vlastnosti materiálu obrobku 3.1.2.2 Akustický systém 3.1.2.3 Suspenzia 3.1.3 Materiál nástroja a opotrebenie nástroja 3.1.4 VIastnosti opracovaného povrchu 3.1.4.1 Drsnosť povrchu 3.1.4.2 Presnosť rozmerov pri ultrazvukovom obrábaní 3.1.5 Hlavné oblasti použitia USM 3.1.5.1 Rotačné ultrazvukové obrábanie Literatúra ku kapitole 3,1 3.2. Technológie abrazívneho lúča pre uber materiálu 3.2.1 AJM - princíp úberu a zariadenie 3.2.1.1 Charakteristika abrazívneho lúča 3.2.1.2 Vplyv parametrov AJM na proces úberu materiálu 3.2.1.3 Charakteristika povrchu po AJM procese 3.2.1.4 Oblastí použitia procesu AJM 3.2.2 AFM - charakteristika, princíp úberu a zariadenie 3.2.2.1 Mechanizmus úberu materiálu 3.2.2.2 Kvalita opracovaného povrchu pri AFM 3.2.2.3 Oblasti použitia AFM technológie Literatúra ku kapitole 3.2 3.3. Vodný lúč a abrazívny vodný lúč pre obrábanie 3.3.1 Princíp rezania vodným lúčom 3.3.1.1 Zariadenie pre vodný lúč 3.3.1.2 Charakteristika vodného a abrazívneho lúča V VI 1 3 5 9 13 15 18 20 28 29 31 31 32 34 35 36 37 38 40 41 41 43 44 45 48 49 49 51 51 54 55 55 58 60 61 62 63 63 64 68

l

:

3

3.3.2 Uber materiálu 3.3.2.1 Model zóny rezania AWJ lúčom 3.3.3 Vlastnosti opracovaného povrchu 3.3.4 Oblasti využívania vodného a abrazívneho vodného lúča 3.3.4.1 Abrazívny vodný lúč pre operácie obrábania 3.3.5 Prednosti technológie vodného lúča a perspektívy využitia Literatúra ku kapitole 3.3 4 C H E M I C K É A E L E K T R O C H E M I C K É PROCESY ÚBERU M A T E R I Á L U 4.1. Chemické obrábanie 4.1.1 Princíp elektrochemického úberu materiálu 4.1.1.1 K val ita opracovaného povrchu 4.1.2 Chemické frézovanie 4.1.3 Fotochemické obrábanie 4.1.4 Termické odstraňovanie ostrapov 4.1.5 Špeciálne postupy chemického opracovania Literatúra ku kapitole 4.1 4.2. Elektrochemické obrábanie 4.2.1 Princíp technológie elektrochemického obrábania 4.2.1.1 Elektrolyt a jeho funkcia 4.2.1.2 Vplyv materiálu obrobku na uber 4.2.2 Zariadenie a elektródy pre ECM obrábanie 4.2.3 Vlastnosti opracovaného povrchu 4.2.4 Oblasti použitia elektrochemického obrábania 4.2.4.1 Elektrochemické hĺbenie 4.2.4.2 Elektrochemické dokončovanie povrchov 4.2.4.3 Špeciálne postupy ECM upiaiovania 4.2.5 Vplyv ECM procesov na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Literatúra ku kapitole 4.2 E L E K T R O T E P E L N É P R O C E S Y ÚBERU M A T E R I Á L U 5.1. Elektroerozívne obrábanie 5.1.1 Princíp technológie elektroerozívneho obrábania 5.1.1.1 Zariadenie pre elektroiskrové opracovanie 5.1.1.2 Dielektrická kvapalina 5.1.1.3 Nástrojové elektródy a ich opotrebenie 5.1.2 Mechanizmus úberu materiálu 5.1.2.1 Prevádzkové charakteristiky procesu 5.1.3 Kvalita opracovaného povrchu 5.1.5 Použitie EDM technológií 5.1.5.1 Elektroiskrové hĺbenie 5.1.5.2 WIRE-EDM elektroiskrové drôtové rezanie 5.1.5.3 Elektroiskrové brúsenie 5.1.6 Vplyv technológie na životné prostredie Literatúra ku kapitole 5.1

68 71 78 81 82 87 89 91 93 94 96 98 101 104 105 106 107 108 111 114 115 118 121 122 125 128 133 134 135 137 137 140 142 144 147 151 153 156 158 160 161 163 165

5

III 5.2. Opracovanie laserom 5.2.1 Definícia lasera a základné vlastnosti laserového lúča 5.2.1.1 Druhy laserov a ich delenie 5.2.1.2 Účinok laserového lúča na materiál a uber materiálu 5.2.2 Zariadenie pre laserové opracovanie 5.2.2.1 C 0 2 l a s e r 5.2.2.2 Nd-YAG laser 5.2.2.3 Excimerové lasery 5.2.2.4 Prevádzkové charakteristiky priemyselne používaných laserov 5.2.3 Kritéria hodnotenie kvality povrchu po obrábaní laserovým lúčom 5.2.4 Použitie laserového lúča pre opracovanie materiálov 5.2.4.1 Rezania a delenie materiálov laserom 5.2.4.2 Vŕtanie laserom 5.2.4.3 Mikroobrábanie 5.2.4.4 Sústruženie laserovým lúčom 5.2.4.5 Laser pri dokončovaní povrchov 5.2.4.6 Obrábanie podporované laserom(LAM) 5.2.5 Porovnávacie hodnotenie laserovej technológie 5.2.6 Bezpečnosť práce a vplyv lasera na životné prostredie Literatúra ku kapitole 5,2 5.3. O b r á b a n i e lúčom plazmy 5.3.1 Vznik plazmy a plazmové zariadenia 5.3.2 Mechanizmus plazmového rezania materiálov 5.3.3 Použitie plazmového lúča pre opracovanie materiálov 5.3.3.1 Sústruženie plazmovým lúčom Literatúrakukapitole5.3 5.4. Opracovanie zväzkom elektrónov 5.4.1 Princíp opracovania elektrónovým lúčom a zariadenie 5.4.2 Použitie technológie EBM 5.4.2.1 Vŕtanie elektrónovým lúčom Literatúra ku kapitole 5.4 5.5. Technológie iónového lúča 5.5. í Princíp iónového lúča a zariadenia 5.5.1.1 Zariadenie pre technológiu iónového lúča 5.5.2 Iónový lúč na úber materiálu 5.5.2.1 Reaktívne leptanie iónovým lúčom 5.5.2.2 Leptanie pomocou iónového lúča IBAE 5.5.3 Použitie technológie IBM 5.5.4 Tvorenie tenkých vrstiev iónovým lúčom 5.5.4.1 Iónové plátovanie 5.5.4.2 Iónová implantácia 5.5.4.3 Kombinované procesy IBAD Literatúra ku kapitole 5,5 167 167 172 176 181 181 184 186 187 190 194 195 204 207 209 211 214 217 219 222 225 225 231 235 237 240 241 242 246 247 252 253 254 256 259 263 263 264 266 266 270 273 275

Poďakovanie Autorka ďakuje touto cestou Komisii Európskeho spoločenstva - generálne riaditeľstvo Brusel (Belgicko) a Európskej nadácii pre vzdelávanie Turín (Taliansko) za udelenie grantu na Spoločný európsky projekt TEMPUS PHARE S_JEP 12310/97: "Európske normy vo výuke strojného inžinierstva", s podporou ktorého bolo umožnené vydanie tejto knihy. Koordinátor projektu: doc. Ing. Jozef Beňo, CSc. Strojm'cka fakulta TU Košice, Kontraktor projektu: doc. Ing. Ildikó Maňková,CSc. Strojnícka fakulta TU Košice. Hlavní partneri a spoluriešitelia projektu: Dr. David Lloyd a prof. Dr. Stuart Spraggett Coventry University (UK), prof. Dr. Lucio Zavanella Università degli Study di Brescia (I), Ing. Peter Kelman University Vienna (A), prof. Ing. Alexander JanáČ.CSc. a doc. Ing. Michal Štefánek.CSc. Materiálovo-technologická fakulta STU Trnava (SK), ktorí svojimi pripomienkami, pomocou a podnetnými návrhmi prispeli k vydaniu tejto publikácie.

Ackno wledgem ent Author would like to express the thanks for support given by the Commission of European Communities, Directorate-General XXII, Bruxelles (Belgium) and European Training Foundation Torino (Italy). The donation to the Joint European Project Grant TEMPUS- PHARE S J E P 12310/97 entitled ..European Standards in Mechanical Engineering Education, enabled edition of this book. Project Coordinator: Jozef Beňo, Faculty of Mechanical Engineering Technical University of Košice (SK), Project Contractor: Ildikó Manková, Faculty of Mechanical Engineering Technical University of Košice (SK), Local coordinators and partner institutions: David Lloyd and Stuart Spraggett - Coventry University (UK), Lucio Zavanella - Università degli Study di Brescia (I), Peter Kelman - Technical University of Vienna (A), Alexander Janáč and Michal Štefánek - Slovak Technical University Faculty of Materials and Technology ,Trnava (SK).

že tieto technológie splňujú náročné požiadavky modernej výroby nielen v oblasti automatizácie. Je oveľa viac. Možno preto. Jej účelom je podať prehľad o tzv. Kniha si nekladie za cieľ byť prísne vedeckým dielom. ktoré bez toho. ktoré mali. pričom táto • oľba odráža aj ich postavenie v súčasnom vývoji technológií opracovania materiálov. storočia v oblasti sdnej skupiny technológií spracovania materiálov. november 2000 Ildikó Manková . Autorka zvolila názov progresívny s ohľadom na názory a odporúčania odborných konzultantov diela. Ako napísal jeden môj kolega „odborné knihy nie sú bestsellermi a oveľa rýchlejšie upadnú do zabudnutia". ktoré využívajú aj iné formy energie než je energia mechanická. či už priamo dostupných alebo známych len vo väzbe na rôzne prehľady literatúry vo vedecko-odbomých dielach. Je veľa kníh. geometrickým radom rastie a nie je v silách jedného človeka. Názov knihy vychádza z anglického názvu Advanced Meíhod of Materiál Removal. Význam slova advanced je v anglickom jazyku ponímaný ako „zdokonalený. majú a budú mať čo povedať. že je viac účinné. Je pokusom o systematický pohľad na tieto technológie opracovania z aspektu obrábania a ich miesto vo výrobnom procese súčasnosti. netrúfa si povedať. Je veľmi ťažké nájsť vhodné spojenie. pokrokový. pokročilý. ale aj budúcnosti. itoročia a ich miesto vo výrobnom procese. aby to v akomkoľvek časovom období zvládol. Košice. moderný. Je takisto potrebné zdôrazniť. že ak chceme vyjadriť svoj názor. Množstvo poznatkov. Zároveň je snahou o ucelený prehľad informácií a poznatkov z oblasti technológii. ale aj z pohľadu energetického. Na druhej strane sa ale mnohé z týchto technológií stávajú dominantnými v oblastiach. neskôr nazvané ako netradičné spôsoby úberu materiálu. prípadne názov pre pôvodne nekonvenčné metódy. Skôr chce svojim prístupom ukázať -ispoň časť poznatkov. že kniha túto tému naplnila alebo dokonca vyčerpala. Táto kniha je určitý pohľad na súčasný stav poznatkov v jednej vednej oblasti. mikroobrábania a nanotechnológii. ak by sa to nestalo aj s touto knihou. ktoré sa zrodili v poslednej štvrtine XX. ekologického a ekonomického. ktoré ľudstvo nadobudlo za posledných 50 rokov XX. že si myslíme o písanom slove. napíšeme to. ktoré nachádzajú stále širšie uplatnenie v priemyselnej výrobe. Možno niekedy. netradičných výrobných technológiách úberu materiálu (materiál removal) a ich perspektívach. vyšší. progresívny. Bolo by veľmi odvážne. Pričom v žiadnom prípade nechce zdôrazňovať ani „preceňovať" význam týchto moderných výrobných technológií. Samozrejme. Sú to najmä postupy presného a vysokopresného rozmerového opracovania. aby si ich niekto všimol upadli do zabudnutia.Predhovor Stalo sa už tradíciou.

B B C C konštanta atómová hmotnosť absorbe i a objemový pomer obsahu brúsnych častíc lineárny uber opracovaná plocha konštanta Šírka povrchu konštanta množstvo nosného média experimentálne stanovená konštanta reprezentujúca časť lúča v reze koeficient trenia výtokový koeficient dýzy priemer štrbiny v dýze Youngov modul pružnosti intenzita prenosu energie energetická hladina energetická hladina špecifická energia pre deformačné opotrebenie sila pôsobiaca na časticu normálová sila konštantný tepelný tok Faradayova konštanta obsah tepla tvrdosť podľa Brinella tvrdosť podľa Vickersa tvrdosť podľa Rockwella tvrdosť obrábaného materiálu výstupná intenzita výkonu intenzita žiarenia v strede lúča R Ra RP R( Rw Rz S S T H: HB HV HRC H. F fN] [N] [J/s 1 . Ej Ed [J/mm2] [mm] [MPa] intenzita plošného úberu intenzita objemového úberu odrazivosť (reflektivita) stredná aritmetická drsnosť povrchu hĺbka prieniku elektrónov polomer valca pre médium polomer obrobku výška nerovností hrúbka materiálu medza rozprašovania absolútna teplota teplota teplota urýchľovacie napätie rýchlosť prúdenia plazmy objem odobratého materiálu pre jedno zrno úbytok objemu elektródy úbytok objemu obrábaného materiálu objemový uber materiálu [um] [m] [m] tm] [pm] [mm] [atóm/ión] [°K] ľC] Fc Fn F.VI Použité symboly a označenia A A A Ab AL A. [J/m3] T] V V K Kľ konštanta koncentrácia abrazívnej zmesi [J/kg ] 1 m L [mm/min] [cm 2 ] U [mj [mm] celková energia potrebná na natavenie jednotkového množsrva materiálu dĺžka kontaktu zrna s obrobkom meraná oblasť molekulová hmotnosť počet zŕn v zábere Avogadrovo číslo c Q [g] M M N N" Qs Q\ [mm 2 /mtn] [mmVmin] cD D E Ľ E.cm 2 ] i m [V] [mVs] [m 3 ] va VE I rw.cm2] [W.cm" ] 2 vni VRR [m 3 ] [m3/s] .

vc ve [mm/s] [m/s] [m/s] [m/s] [m/s] [mm] [mm] w e [mm] j [ A/mm2] . -i <«.VII z. íg] [mm] C d d [J.. a a.nť'. y7 [m] hĺbka ostrosti mocenstvo iónov atómové číslo hĺbka rezu prierez iónového lúča k [W. m.K"'] koeficient tepelnej vodivosti dĺžka magnetostrikčného jadra dĺžka záberu zrna prírastok dĺžky hmotnosť častice rozmerové opotrebenia nástroja tlak kvapaliny zaoblenie vplyvom rezania polomer sfokusovaného lúča polomer rovinného okienka lasera polomer lúča hrúbka materiálu Čas hĺbka vrypu zma čas trvania impulzu čas pôsobenia častice na povrch nepravidelnosť škáry rýchlosť posuvu lúča vody rýchlosť posuvu rýchlosť prúdenia kvapaliny rýchlosť pohybu abrazívnych častíc rýchlosť rezania maximálna rýchlosť pohybu abrazívnych častíc šírka rezu divergencia (rozbiehavosť) lúča i T mm] 2 [cm ] [mm] [m/s] [mm] [ml . E d t 1 i ti tm [MPa] [mm] [mm] [mm] [mm] L nim] [s] [mm] [s] [s] d ™ d> [mm] [mm] [m m] d.Ir­ šírka reznej medzery rýchlosť zvuku v magnetostrikčnom materiále Špecifické teplo priemer vtlačenej oblasti hĺbka úberu materiálu hĺbka rezu (prienik laserového lúča do materiálu) priemer lúča vzdialenosť priemer zmiešavacej trubice dýzy pre vodný lúč priemer štrbiny v dýze priemer lúča v ohnisku priemer brúsneho zrna posuv lúča frekvencia zmeny magnetického poľa ohnisková vzdialenosť šošovky frekvencia impulzu rezonančná frekvencia šírka medzery medzi elektródami (nástrojom a obrobkom) Planckova konštanta hĺbka zóny rezného opotrebenia hĺbka zóny deformačného opotrebenia prúdová hustota in. [l/s] [mm] V| V v.kg-'. f f f [mm] [mm] [mm] [mm] [l/s] [mm] [l/s] U U [mm/s] C h.K'l [mm] [cm] [mm] P r rr r.

a a e ™ a.m"1] [N/m 2 ] T.vm z A uhol dopadu iónov dovolená odchýlka rozmerov opracovaného povrchu nábehová a výbehová oblasť tepelná difuzivita uhol vychýlenia lúča uhol dopadu lúča na povrch koeficient m agnetos trike neho predĺženia dolná alebo horná odchýlka od nominálneho rozmeru elementárny náboj [AT'-m"1] merná vodivosť elektrolytu X vlnová dĺžka vlnová dĺžka laserového svetla [mm] fkg.m-5] hĺbka vtlačenia zrna merná hmotnosť hustota abrazívneho materiálu elektrická vodivosť kovu normálové napätie pôsobiace na zrno guľového tvaru kritérium krehkosti materiálu je to pomer pevnosti v strihu k pevnosti v lome daného materiálu uhol sklonu vodného lúča pri rezaní (uhol rezania) Sw p Pl a. [Q'1. e E. o.m"3] [kg. K e .

Na druhej strane c potrebné zdôrazniť. čiastočne nemeckých a japonských zdrojov v anglickom rreklade) vnášajú mnohokrát nejednotnosť do používania a interpretácie názvov. vysokotlakový vodný lúč. ktorý hľadá relevantné informácie bude vedieť posúdiť. nie je jednoznačná odpoveď a to má potom za následok mnohé •epresnosti interpretácie. že iba čitateľ. Z uvedeného dôvodu sú v jednotlivých kapitolách publikácie uvádzané (v zátvorke zošikmeným písmom) zaužívané anglické označenia :». aby v : vytvorený vhodný slovenský ekvivalent jednotlivým pojmom. storočia ako výsledok intenzifikácie výskumu a vývoja: • • • • špeciálnych oblastí fyziky (kvantová elektronika).'Aterizujú technológiu alebo jej sprievodné javy. Publikácia vysvetľuje a objasňuje pojmy.. Je potrebné zdôrazniť slová -alternativa" a „variant". ktoré používajú na uber materiálu aj iné formy energie ako je čisto mechanická energia. ktoré využívajú známe fyzikálne a chemické javy na uber materiálu i akustické vlnenie. Zavedenie určitej pojmovej disciplíny si vyžaduje vidieť aj pozadie -c-a týchto technológií. Predkladaná publikácia podáva čitateľovi pohľad na súčasný stav poznatkov a na perspektívy -"alšieho vývoja „netradičných" technológii.1 1 ÚVOD Cieľom a úlohou predkladanej publikácie by mal byť súbor poznatkov o oblasti výrobných technológií. soíistikovaných technológií spracovania materiálov. ktoré . že využitie niektorých procesov netrvá tak dlho a nie je ani tak široké. tok elektrónov a iónov) zaznamenávajú prudký rozvoj v druhej polovici XX. poznatky zhromaždené v tejto publikácii budú iste zaujímavé pre široký okruh technicky ale aj netechnicky zameraných záujemcov. elektrický výboj. Využite týchto metód predstavuje niekedy alternatívu a/alebo variant k tradičným •-echnológiám (dnes niekedy nazývaným klasickým technológiám). ktoré na vytvorenie požadovaného tvaru dielca využívajú iné formy energie než nrchanickú. . a nástupu počítačovej techniky. ako aj rôzne prístupy jednotlivých vedeckých škôl. ktoré vzhľadom na silný vplyv anglosaskej odbornej literatúry (prevažne amerických. mov a javov. v súčasnosti označovaných tiež ako progresívne '^chnológie. Výrobné technológie.laser. názvom a javom. nekonvenčné. technickej verejnosti známe prívlastky. aby nedošlo k mylnej predstave a k preceňovaniu možnosti týchto technológií spracovania materiálov a výroby dielcov. tok fotónov . prečo toľko odlíšení. Na otázku. čo je Aodnuté určitou konvenciou. Názvom predkladanej publikácie ako aj pozadím vývoja týchto technológií chce i-itorka podporiť toto označovanie. Napriek tomu. progresívne. špeciálne" Tííto. čo je správne. Autorka zdôrazňuje výraz „mal byť" z dôvodu. nových druhov konštrukčných materiálov (kompozitné materiály. Čitateľa možno napadne otázka. „Netradičné. sa používajú na odlíšenie technológií spracovania •^iieriálov. elektrolýzu. plazmu. keramika). či tento cieľ kniha naplnila.

žc názov „nekonvenčné technológie" je medzi technickou verejnosťou často používaný a jeho význam je viac-menej spojený s elektrofyzikalnými a elektrochemickými technológiami. ktoré využívajú iné zdroje energie ako energiu mechanickú zaraďuje do kategórie erozivne obrábanie. kde v roku 1986 publikovali Snoyers. Možno konštatovať. kde klasifikuje a popisuje jednotlivé netradičné postupy obrábania. že okrem technológie obrábania sa fyzikálny princíp ultrazvuku. M. E. lasera. Vzhľadom na to. (v preklade Princípy obrábania rezaním. aj v iných výrobných technológiách. 1989) alebo technológie tvárnenia {Mielnik. Pomenovaním „nekonvenčné" v zmysle opačne ku konvenčnému. používané u nás dnes už klasikmi technológie obrábania Hirschfeld (1953). abrazívnym pôsobením a eróziou). Metahvorking Science and Engineering. superfinišovanie. ktorá okrem iného vydáva v periodických cykloch rozsiahlu encyklopedickú publikáciu Handbook of Machining (\ preklade Príručka obrábania). iónov a elektrónov používa. Tento názov sa používa napr. . vyššie uvedené prívlastky sú doplnené ďalším spojením a to „špeciálne technológie". V tomto vedeckom príspevku boli klasifikované nekonvenčné technológie obrábania podľa použitého zdroja energie na uber materiálu. Výstižné triedenie procesov obrábania podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu podáva Kaczmarek (1976) vo svojej knihe Principles of Machining by Cutting.: Špeciálne metódy zvárania. V technológii obrábania sa pomenovanie špeciálne technológie spája skôr s dokončovacimi spôsobmi obrábania ako lapovanie. leštenie pásmi a technológiami výroby ozubených kolies. Toto pomenovanie sa u nás začalo používať v 90-tych rokoch XX. Prikryl. storočia. plazmy. Vigner (1984). netradičný" zaraďujú technológie opracovania materiálov. ale využívajú k úberu materiálu pôsobenie rôznych fyzikálnych alebo chemických javov. Či ide o rezanie alebo brúsenie). Békés (1967) sa od začiatku ich vývoja a priemyselného uplatnenia až po súčasnosť charakterizovali predovšetkým elektrofyzíkálne a elektrochemické metódy obrábania. Pomenovanie „netradičné technológie obrábania" (anglicky: Nontraditioiia! Method of Machining) je zaužívané v americkej odbornej literatúre. Uvedené triedenie je v našich podmienkach menej zaužívané. pre technológie zvárania (Turňa. ktoré nepoužívajú „klasický" rezný nástroj s určitou alebo neurčitou reznou hranou (podľa toho. kde procesy úberu materiálu.2 Progresívne technológie V technológií obrábania sa pod prívlastky „nekonvenčný. Buda. Používanie názvu „nekonvenčné technológie" podporila aj vedecká spoločnosť CIRP (Medzinárodná spoločnosť pre bádanie v strojárskej výrobe so sídlom v Paríži) vo svojich periodicky vydávaných dokumentoch Annals ofthe C!RP. Staelens a Dekeyser (1986) základnú klasifikáciu fyzikálno-chemických metód úberu materiálu pod názvom Non-conventional Materiál Renioval Processes (v preklade Nekonvenčné procesy úberu materiálu). 1991). Zároveň sa tento príspevok stal východiskom pre systematické triedenie poznatkov o rozdielnych spôsoboch výroby dielcov. Abrasion and Erosion. Čo vyplýva z podstaty úberu materiálu v týchto procesoch. reprezentovanej odbornou spoločnosťou ASME (Americká spoločnosť strojných inžinierov).

To je celkom odlišné od väčšiny klasických (tradičných) spôsobov úberu materiálu obrábaním. Použitá technológia preto.•:. "klasických" procesov. Technológia má celkovú štruktúru a klasifikáciu. ktoré sa stávajú dnes už bežne používanými výrobnými prostriedkami modernej priemyselnej výroby. dekoratívne a komerčné vlastnosti •ýrobkov a tým vlastne podmieňuje rozvoj celého počtu výrobných odvetví. úžitkové. Stanovuje funkčné. ale v určitej regulovateľnej vzdialenosti od seba. autora). Samozrejme bude na čitateľovi a odbornej verejnosti aké stanovisko zaujme k predkladanému názvu. či je potrebné tieto výrobné technológie používaním rôznych prívlastkov odlišovať od bežne zaužívaných tzv. . že pomenovanie „progresívne technológie" v spojení s ýmito výrobnými postupmi. veď progresívne môže byť všetko. Odborná verejnosť zatiaľ nie je jednotná v tejto oblasti. slovenskom progressive.1. frézovanie. čo sa len trochu líši od bežne zaužívaného alebo klasického procesu. vzostupný. že sú založené na elektrických. Tonshoff 1993) (inovačné výrobné procesy). Technológia je súbor procesov. vodným lúčom. spotrebu surovín a stupeň ich využitia.. že technológia je vedný odbor. 1989) (v preklade moderné alebo progresívne/pokrokové metódy obrábania). progressive .pokrokové. úvod 3 V ostatných rokoch sa čoraz častejšie v súvislosti s týmito technológiami objavuje spojenie Advanced' Mexhod of Machining (McGeough. rezanie/delenie materiálov laserom. ukazuje sa.postupné kalenie (pozn.1 Význam a pojem technológie Limitujúcim faktorom úrovne strojárskej výroby j c použitá technológia. posun. že tieto postupy vždy predstavovali technologický pokrok vo výrobe. rovnako ako procesy riadenia a automatizácie. Mnohokrát neprirodzene vyznieva označenie „nekonvenčná technológia" pre elektroiskrové procesy. chemických a tepelných princípoch úberu materiálu (v prípade obrábania). má svoje opodstatnenie v tom. stúpať. ale aj laser a ďalšie. Zároveň jc pre nich charakteristické. Ich progresivita spočíva V tom. zvýšiť napr. obr. Ĺ lugličtiny: advanced . K'ónig 1997. kde je materiál odoberaný vplyvom mechanického namáhania strihom/šmykom (sústruženic. teda určuje energetickú náročnosť výroby. vrdemng . že ona stanovuje nároky na spotrebu energie. 1. vo výrobe integrovaných obvodov a iné. v ŕ t a n i e . Otázkou zostáva. Pre doplnenie jc potrebné uviesť. odvetvie ľudských znalostí. optimalizácie a automatizácie sú ich prirodzenou súčasťou a predstavujú sofistikované inteligentné prostredie riadiaceho systému stroja a procesu. kde sa aplikujú vedecké princípy a praktické znalosti do fyzikálnej podstaty a systémov. moderné riadenie). Napriek vyššie uvedenému. Eversheim 1993. 1988). Ako príklady možno uviesť elektroiskrové hĺbenie tvárniacich nástrojov. pravidiel a návykov používaných pri výrobe rôznych druhov rrodukcie v ľubovoľnej sfére výrobnej činnosti. Anglický výraz progressive znamená totiž postupná napr. zlepšenie. že procesy riadenia. ) alebo abrazívnym pôsobením nástroja na povrch (brúsenie). pokrokový. kde v priebehu procesu nástroj a obrobok nie sú v priamom kontakte. laserové technológie v automobilovej výrobe. (Taniguchi. Najnovšie sa začína zaužívať aj pomenovanie Innovative Manufacturing Processe s (van Luttervelt 1989.-c d management . Lowe [2] uvádza.1.znamená (moderný. že v Kzyku používaný pojem progresívny v zmysle pokrokový v anglickom preklade nesmie byť srwoie sa mení jeho význam.

technologický vývoj krajín tretieho sveta. TECHNOLÓGIA KNOW-HOW POSTUPY VEDECKÉ PRINCÍPY ZARIADENIA ORGANIZÁCIA VÝSKUM MERANIE APLKACA ARTEFAKTY ŠTRUKTÚRA SYSTÉM O b r . vytvára materiálnu a informačnú základňu ich rozvoja. i) ii) Technológie ako súčasť rozvoja vedy a spoločnosti Technológie uplatňované priamo vo výrobe.Lowe [2]) Samotný pojem technológia' (angl. ktorých cieľ a podstata spočíva vo výskume výrobných prostriedkov a procesov. vedy a techniky a jc založená na všetkých vedeckých a praktických poznatkoch ľudstva. ktorými sa suroviny menia na výrobky {pozn. l Štruktúra technológie ( zdroj. v odkrývaní a formulácii zákonov a princípov výrobných procesov a v príprave základne pre optimalizáciu výrobných procesov. prenosných vedeckých poznatkov a má jednoznačné atribúty ako sú jedinečné postupy pre výskum. kde význam techné }t poznatok. Technológia je podľa výkladových slovníkov komplex vedeckých poznatkov. meranie a priemyselnú aplikáciu. . Technológia podnecuje vznik nových oblastí vedy a techniky. technology) sa v súčasnosti chápe a používa v širších súvislostiach. zručnosť a iogos veda. technológie životného prostredia. náuka o mori a morské technológie. Ešte v nedávnej minulosti sa spájala iba s pojmom strojárska technológia a mnohokrát iba s technologickým postupom výroby dielcov. nukleárne technológie.4 Progresívne technológie Konkrétna technológia obsahuje hlavnú časť forma!izovaných. ad i) Technológie súvisiace s rozvojom spoločnosti vychádzajú zo všeobecne poňatého pojmu technológie ako súboru vedeckých poznatkov a definujú nové a novokoncipované vedné odbory ako sú informačné technológie. biotechnológie. ktorá rozlišuje dva prístupy jej ponímania. slovné spojenie pochádzajúce zo starovekej gréčtiny. Podľa slovníka cudzích slov technológia jc náuka o prostriedkoch a procesoch. storočia posunul pojem technológie a tým aj strojárskej technológie do inej polohy. náuka. autora). než ako to bolo zaužívané v našich podmienkach. čím sa technológia degradovala do polohy málo vedeckého a skôr empirického návodu na výrobu a strácala na význame. l . Technológia je úzko spojená s vývojom poznania. ale tiež priemyselné a materiálové technológie. Vývoj v posledných desaťročiach XX. ľudský faktor a technológie.

autora).1 Úvod 5 ad ii) Technológie uplatňované priamo v procese výroby predstavujú komplex vied. Výroba (Production) je. anglická odborná literatúra používa slovo r-Tduaioii (pozn. pre ktorú predstavuje synergiu najnovších poznatkov vedy a techniky v štyroch základných skupinách ako to znázorňuje obr.2: vývoj nových materiálov (konštrukčné a nástrojové materiály) vývoj nových a inovovaných princípov technológie spracovania materiálov. 1. Strojárska výroba (Production' (Manufacturing) Engineering) je výber výrobných rroätríedkov a výrobných metód za účelom optimalizácie použitia výrobkov podľa technologických kritérií. elektronizácia a CAx technológie (Computer Aided). technológiu označovanie Manufacturing je v americkej odbornej literatúre. N O V É FOHMY ORGANIZÁCIE VÝROBY EKOLÓGIA VÝR08Y EKONOMIKA VÝROBY I S T R O J Á R S K A í ROZVOJ TECHNOLÓGIÍ NOVÉ PRINCÍPY TECHNOLÓGIÍ _ INOVAČNÉ TECHNOLÓGIE V Ý R O B A NOVÉ MATERIAL Y ^ - VSTUP ELEKTRONIKY pre konštruovanie nové nástrojové materiály Obr. Strojárska výroba zahŕňa návrh a konštrukciu výrobku. konkrétne k technológii strojárskej výroby a jej definícii. predmet).1 Technológia strojárskej výroby Vývoj poznania silne ovplyvňuje rozvoj priemyselnej a teda aj strojárskej výroby. .ŕdnotlivých vedeckých škôl. 1. systém procesov. Technológia tvorí a rozvíja teoretickú základňu priemyselnej a teda aj strojárskej výroby a jej úlohou je prinášať pokrok v technologickej a vedeckej základni a rozvíjať princípy výroby namiesto empírie a improvizácie. íe to postupnosť funkcii.1. automatizácia. ktorých výsledkom je produkt (výrobok.1. klasifikácii a chápaniu. nové formy organizácie výroby. Pre jasnejšiu orientáciu čitateľa sú ďalej vysvetlené jednotlivé pojmy spojené s technológiou strojárskej výroby podľa najnovších poznatkov a prístupov . ktorých cieľom je odkrývanie a formulácia zákonov a princípov priemyselnej výroby. ktoré vedú k tvorbe produktov spracovaním alebo spájaním materiálov a potom ich montážou na finálny výrobok.2 CAx technológie monitorizácia procesov Súčasné súvislosti rozvoja strojárskej výroby Z toho vyplývajú aj nové prístupy k technológii.

že technologická schéma sa zjednodušuje na vstupné prvky (materiál. obrábanie. Zahrňuje hlavné výrobné procesy (výroba polovýrobkov. energetické hospodárstvo.. technologickými zvláštnosťami a výsledným efektom. Od vyššie uvedeného delenia sa odlišuje tým. prášková metalurgia tvárnenie a tvarovanie. zariadení a strojov. ktorých výsledkom sú určité druhy výrobkov. dielcov a montáž). ktoré sa obyčajne delia na: • • • • • • zlievanie. pomocné výrobné procesy {opravy. Nevýhodou tejto deľby v modernej flexibilnej a počítačom riadenej výrobe sú časové.. energetické a sociálne faktory. ktorú prezentujú publikácie vedeckej spoločností CIRP (1986) a v doplnenej a upravenej forme Vasilko (1998). ale v súčasnosti už aj na požadovanej ekologickej úrovni. dielce a výrobky. Technológia strojárskej výroby (Production Engineering Technology) je komplexná vedná oblasť. liatie. doprava. Komplexná technológia a jej rozvoj si vyžaduje oproti klasickému postupu systémový prístup. materiálu.6 Progresívne technológie výroby a výrobný proces. modelov. Technológia a strojárska výroba sú vzájomne spojené ako teória a prax. Komplexná technológia zahrňuje celý systém problematiky od suroviny. kde je potrebné zapojiť do jedného celku okrem čisto technických a technologických faktorov aj ďalšie. náhradných dielcov) a vedľajšie procesy (skladové hospodárstvo. spracovania a zúžitkovania odpadu. Integrované technológie na základe výrobného postupu materiálu a využívania energie spájajú jednotlivé technologické operácie a procesy do jedného výrobného celku. ekologické. povrchové úpravy Novšia klasifikácia. Integrovaná technológia zlučuje jednotlivé medzistupne a fázy výroby tak. energie. Výrobný proces (Production Process) je súbor činnosti ľudí. skúšobne. Zabezpečuje požadovanú kvalitu predmetov na požadovanej ekonomickej. že presnejšie špecifikuje dosah jednotlivých technológií: ... energia. výrobu nástrojov a zariadení ich údržbu a informácie potrebné na zabezpečenie hospodárnosti a ekonomiky výroby. zváranie a spájanie. delí technológie spracovania materiálov na šesť základných druhov. energetické a materiálové straty. vplyvov na životné prostredie. Jej výsledkom má byť dosiahnutie vytýčených cieľov v plánovanom časovom slede s primeranými ekonomickými a ekologickými parametrami. kde sa uplatňuje špecializácia pri výrobe dielcov a kooperácia pri kompletizácii hotových výrobkov. Pre odstránenie týchto strát sa uplatňujú tendencie spájania a hovorí sa o integrovanej technológii a komplexnej technológii. vzájomné vzťahy a zákonitosti procesu výroby dielcov. Súčasťou technológie strojárskej výroby sú technológie spracovania materiálov {Materials Processing Technology). cez používanie výrobku jeho životnosť až po likvidáciu použitého výrobku a s tým spojené všestranné ekologické vplyvy. laboratóriá. ktoré sa líšia spôsobom realizácie vo výrobe. strojov a procesov.).) a na výstup finálnych výrobkov. Klasické chápanie technológie strojárskej výroby delí výrobu na fázy a stupne. Posudzuje existujúci spôsob výroby a hľadá nové spôsoby premeny materiálu na polotovary. ktorej predmetom skúmania je podstata. výroba náradia.

na procesy označené ako: • • klasické resp.. lisovanie. rozmerov a polohy plôch odoberaním špeciálne ponechaného prídavku). doplnkové. c h e m i c k o . Samozrejme jednotlivé vyššie uvedené skupiny technológií spracovania materiálov je možné ešte ďalej deliť a špecifikovať podľa použitej operácie. chemické frézovanie.) C) Procesy tvarovania materiálu a polovýrobkov (procesy zmeny tvaru): tieto sa delia na podskupiny a to: C l ) tvarovanie materiálu v tekutom stave (liate. zlepovanie.. frézovaním..mechanických vlastností materiálov: (tepelné spracovanie. ale aj hydrodynamické obrábanie . laser. či už zmenou rozmerov (vysokopresné brúsenie. (lámanie. delenie rezaním a pod. NC dierovanie a iné. ktoré zlepšujú a vylepšujú kvalitu povrchu. využívajú sa prednostne vo výrobe polovýrobkov. mikrorezanie a nanotechnológie.. brúsenie) C5) tvarovanie odstraňovaním materiálu fyzikálno . založené na fyzikálnej a chemickej povahe dejov pri spracovaní materiálov ako laserový lúč.).) D) Procesy zmeny fyzikálno . iónový a elektrónový lúč.. či tvorením vrstiev resp. zlievanie) C2) tvarovanie materiálu plastickou deformáciou (tvárnenie ) C3) tvarovanie práškovou metalurgiou (lisovanie práškov. vysokorýchlostné obrábanie. spájkovanie.tepelné spracovanie. ako to prezentuje van Luttervelt 1989 [3].vodný lúč a iné.chemickým úberom (elektroiskrové a elektrochemické obrábanie.. tvárnenie. zabezpečuje sa vysoká presnosť výroby (lapovanie. (zváranie. konvenčné technológie založené na mechanickej povahe spracovania materiálov ako sú obrábanie sústružcním. fotochemické leptanie.H1P) C4) tvarovanie rezaním materiálu (obrábanie rezaním. honovanie.) E) Rozmerové opracovanie dielcov (zmena rozmerov): odstraňujú sa nepresnosti po predchádzajúcich operáciách (nepresnosti tvaru. progresívne. ktoré je možné roztriediť podľa stupňa ich postupného vývoja a priemyselného používania do troch kategórií. žc dnes existuje široké spektrum technologických procesov a operácii. spekanie. termomechanické spracovanie.. využívajú sa procesy. " . zváranie a ďalšie. galvanizovanie. jemné dierovanie a presné strihanie. strihanie.) B) Procesy spájania materiálu.. Z vyššie uvedeného delenia vyplýva. na delenie využívajú plastické alebo krehké porušovanie materiálu. zámernou zmenou stavu povrchu (iónové technológie ako je iónová implantácia a nanotechnológie. F) Procesy zmeny stavu povrchu (dokončovanie povrchov): čiastočne sa prelínajú s rozmerovým opracovaním dielcov. inovačné metódy spracovania materiálov ako obrábanie tvrdých materiálov [Hard Mcichining). vylepšené. izostatické lisovanie . elektrochemické a elektroiskrové obrábanie./ Úvod A) 7 Procesy delenia materiálov. spekanie.

lacnejšie a rýchlejšie" fbetter.4 • Smery vývoja inovačných technológií na vylepšovanie klasických technológií napr.s Vyššie uvedené rozdelenie znázorňuje obr. ako je používanie vysokých rezných rýchlosti (vysoké v porovnaní s klasickými technológiami) pri rýchlostnom obrábaní (HSC High Speed Cutťmg). s cieľom zvyšovania konkurencieschopnosti produktov. cheaper. že v popredí záujmu výskumnej.1. ktoré vyplývajú zo súčasných poznatkov ukazuje obr. To znamená lepšia kvalita pri minimálnych nákladoch za kratší čas na výrobu produktu.3.1.1.4. Progresívne technológie Je len samozrejmé. ECM fotochemické leptanie Vylepšené postupy (inovačné) Hard Machining (HU) jemné dierovanie NC dierovanie rezanie závitov diamantovým nástrojom Obr. Tento záujem je úzko spojený so stratégiou vývoja nových materiálov a metódami ich spracovania. faster). TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA MATERIÁLOV. 1. Tento cieľ nadobúda takmer olympijské dimenzie charakterizované heslom „lepšie. alebo nízke posuvy pri jemnom obrábaní .VÝROBNÉ PROCESY "H1 Klasické postupy (mechanické princípy) sústruženie frézovanie brúsenie tvárnenie zváranie Progresívne postupy (fyzikálne a chemické princípy) laserový f č ú vodný lúč EDM. ale najmä priemyselnej sféry sú inovačné technológie. extremizáciou rezných podmienok.3 Hlavné typy výrobných procesov Smery rozvoja inovačných technológií. Inovačné technológie sú vo svojom vývoji orientované dvoma smermi a to: • • Hard Machining(HM) HSC rýchlostné obrábanie L M laserom podporované A obrábanie Rapid Prototyping Rapid Tooling Obr.

Dôkazom toho v obrábaní je okrem iného používanie nástrojov z reznej keramiky./ Úvod 9 • resp. dobrým príkladom je využitie laserového lúča pri obrábaní (LAM t. vývojom nových metód výroby súčiastok vývojom automatizovaných technologických procesov a technických prostriedkov na ich realizáciu. že ani klasické výrobné technológie nezaostávajú za rozvojom poznatkov. na presnosť. ii) Nasadenie a využívanie progresívnych a inovačných technológií v priemyselnej výrobe sleduje rozvoj poznatkov v oblastiach: • • • zákonitostí procesov získavania a spracovania materiálov. zákonitosti toku informácií a ich spracovanie (tok informácií a najdôležitejším článkom progresívnych a inovačných technológií). a pri technológiách Rapid Prototyping (rýchle zhotovovanie prototypov) a Rapid Tooling (rýchle zhotovovanie nástrojov). Samozrejme je potrebné zdôrazniť skutočnosť. priemyselné využitie a smery ďalšieho vývoja progresívnych a inovačných technológií spracovania materiálov je možné zjednodušene charakterizovať nasledovne: i) Pozadie a trendy vývoja technológií spracovania materiálov vychádzajú zo zvyšujúcich sa požiadaviek: • • • na sortiment a zložitosť výrobkov. spoľahlivosť a životnosť dielcov a výrobkov. na zdokonalenie konštrukcie strojov. ktoré vo vyššie uvedenej tlasifíkácii nespadá iba do jednej skupiny. ich prenos je iíi) Smery ďalšieho vývoja progresívnych a inovačných výrobných technológií sú úzko spojené s: " • vývojom nových materiálov. ale naopak využívajú ho v plnej miere. tvarovaní „:eriálov rezaním a fyzikálno-chemickým pôsobením.cdnu časť technológie spracovania materiálov tvorí obrábanie. Obrábanie (Machining) je široký pojem. malé prierezy odrezávanej vrstvy. ktorý sa nazýva prídavok (allawance). (opäť malé v porovnaní s bežne zaužívanými podmienkami) pri obrábaní tvrdých materiálov (HM Hard Machining). ktorý zahrňuje všetky metódy tvarovania produktov postupným odoberaním určitého množstva materiálu. Pozadie. laserom podporované rezanie a brúsenie). ale podieľa sa na delení materiálov.2 Klasifikácia spôsobov obrábania -. ktoré patrí v súčasnosti už k bežným spôsobom jemného a presného sústruženia. 1. rozmerovým opracovaním dielcov a ^rkončovaním povrchov. . zákonitostí funkcie strojov. na vývoj a využitie nových princípov v technológiách.j.

elektrochemickým rozpúšťaním častic materiálu. Mechanickú energiu pre rezanie a elektrickú. aj keď používajú rôzne formy energie. Kaczmarek (1976) delí technológiu obrábania na rezanie (Cutting) a obrábanie eróziou (Machining by erosion). Neskôr v 50-iych a 60-tych rokoch XX. Z hľadiska klasifikácie spôsobov obrábania existuje viacero prístupov. V počiatkoch vývoja náuky o obrábaní. storočia a potom v 70-tych rokoch pôvodné jednoduché rozdelenie bolo nahradené rozdelením podľa princípu úberu materiálu z východiskového polotovaru.j. Spoločnou črtou oboch procesov je. Materiál sa teda pri obrábaní odoberá: • • • mechanickým postupom t. pri ktorom požadovaný tvar a rozmer obrobku vzniká postupným odoberaním častíc materiálu mechanickými. (1953).5 Klasifikácia spôsobov obrábania (Kaczmarek. Vigiter (1984). chemickými postupmi.5. storočia /. ktoré vychádzajú z postupného vývoja metód obrábania. že výsledný tvar produktu sa dosahuje úberom určitého množstva materiálu.1. ilustruje klasifikáciu metód obrábania. brúsenie). ako dôsledok prudkého rozvoja náuky o obrábaní. ktorou zabezpečuje kvalitatívnu stránku výrobkov a v konečnom dôsledku ich vyššiu pridanú hodnotu. ktorá zahrňuje niekoľko vedných odborov a patrí na popredné miesto vo výrobných technológiách. tavením častíc materiálu z obrobku účinkom vy s oko energetic ký c h lúčov (laser. plazma elektrónový lúč).It) Progresívne technológie Obrábanie je dynamická technológia. pretože obe vykazujú podobné charakteristiky a aplikácie. Time. prípadne ich kombináciou. Obr. oddeľovaním častíc materiálu reznou hranou vo forme triesky (rezanie. ktorú uvádza Kaczmarek a najnovšie Grzesik (1998). A. chemickú a tepelnú energiu pri erózii. Hirschfeld. Buda. elektrickými. 1870) technológia spracovania materiálov sa delila na technológiu mechanickú a chemickú a obrábanie materiálov spadalo do skupiny mechanickej technológie spolu s tvárnením materiálov. 1976) . charakterizujú obrábanie ako technologický proces. Prikryl. Békés (1967) Prikryl (1967). ktorá predstavuje okolo 25 + 30% a jednak svojou podstatou. jednak podielom celkovej prácnosti výroby dielcov. keď boli položené prvé vedecké základy teórie rezania (v druhej polovici XIX. Rezanie Obrábanie rezaním OBRÁBANIE Brúsenie Elektroerozívne obrábanie Elektrochemické obrábanie Energolúčové obrábanie Obrábanie eróziou Obr.1.

brúsenie. Vysvetlenie tejto i * proporcie vyplýva z podstaty úberu materiálu a podrobnejšie je podané v kapitole 2. ľ REZANIE O B R Á B A N I E BRÚSENIE (ABRAZÍVNE OPRACOVANIE) nástrojmi s definovanou geometriou reznej hrany ROTAČNÉ PLOCHY Netradičné/ progresívne metódy ú berú materiálu S VIAZANÝM BRUSIVOM MECHANICKÉ sústruženie. vŕtanie. raz ako procesy brúsenia vďným brusivom a raz v zátvorke ako mechanické procesy netradičných/progresívnych technológii. Obrábanie eróziou rozširuje a doplňuje pracovné možnosti obrábania rezaním. nástroj má jednu alebo viacero rezných hrán. tiež definované nemeckou literatúrou ako opracovanie nástrojmi s neurčenou geometriou reznej hrany (z nem. elektrické. alebo netradičné procesy obrábania. Klocke (1997). Zerspannug mit geometrisch bestimmter Schneide) • Abrazívne opracovanie . (z nem. ktoré zahrňuje obrábanie nástrojmi s definovanou geometriou reznej hrany. Zerspanung mit geometrisch unbestimmten Schneiden) • Progresívne. ktoré využívajú na uber fyzikálne.6 Klasifikácia procesov obrábania* ultrazvuk a abrazívny lúč sa v tejto klasifikácii vyskytujú dvakrát. delia obrábanie do troch kategórií.1 Úvod 11 Obrábanie rezaním (Machining by cutting) má významnú úlohu z hľadiska možností použitia pre svoju všestrannosť a schopnosť dosiahnuť najvyššie pracovné presností. . obr. obzvlášť v prípade ťazkoobrobíteľných materiálov a materiálov. kniha uvádza obe názvy ako ekvivalentné). 1.1. chemické a iné zdroje energie (pretože nejestvuje jednotnosť v pomenovaní.6: • Rezanie (Cutting). ktoré vôbec nieje možné obrábať rezaním. V poslednom desaťročí najmä anglosaské Kalpakjiart (1989) a nemecké pramene König. vyvrtávanie brúsenie honovanie supe (finišovanie vodný lúč (ultrazvuk) (abrazívny lúč) CHEMICKÉ ELEKTROCHEMICKÉ TVAROVÉ A ROVINNÉ S VOĽNÝM BRUSIVOM frézovanie hobľovanie obrážanie preťahovanie výroba ozubených kolies výroba závitov lapovanie leštenie omieľanie abrazívny lúč ultrazvuk ELEKTROTEPELNÉ elektroiskrové laserový lúč elektrónový lúč iónový lúč plazmový lúč Obr.

ktorú možno použiť na obrábanie. Rôznorodosťou geometrie zrna brusiva a neurčitosťou ich vzájomnej polohy. Tieto podmienky sú typické a spoločné pre rezanie a brúsenie. Stratégia používania nových materiálov zároveň však podnietila vývoj nástrojových materiálov a nástrojov do takej miery. aby akýkoľvek existujúci zdroj energie vyššieho druhu bol najprv premenený na najjednoduchšiu energiu mechanickú energiu. Tieto odlišnosti sú dané: • • Použitým „nástrojom".12 Progresívne technológie Každá kategória je charakterizovaná spoločnými určujúcimi znakmi úberu materiálu a zvláštnosťami procesu pri vzájomnom porovnávaní. Ako vyplýva z dejín obrábania. Pri rezaní je odrezávaná vrstva materiálu odoberaná nástrojom s jednou alebo viacerými reznými hranami s určitou geometriou vo forme voľným okom viditeľnej triesky. vŕtanie otvorov so zakrivenou osou a iné. že dnes ich výrobcovia disponujú sortimentom umožňujúcim obrábať nielen ťažkoobrobiteľné materiály. Brúsenie (tiež abrazívne opracovanie) má ešte niektoré odlišnosti a zvláštnosti v porovnaní s procesom rezania. Jednotlivé brúsne zrná sú v priamom kontakte s povrchom obrobku. tiež nazývanom abrazívne opracovanie. ktoré síce patrí medzi najstaršie odbory techniky. K uskutočneniu obrábania rezaním a brúsením je potrebné splniť podmienku. mechanické obrábanie (rezanie a brúsenie) potrebuje pre svoje uskutočnenie naplnenie troch základných podmienok: 1. vŕtanie veľmi malých otvorov do kalených ocelí. vo forme rozmerovo veľmi malej triesky (mikrotriesky. 2. 3. Podstata mechanického obrábania (rezania a brúsenia) je v poznaní. Materiál rezného nástroja má byť tvrdší ako materiál obrobku. tepelné a/alebo chemické účinky fyzikálnych javov. že pri rezaní musí byť vynaložené určité množstvo mechanickej energie na porušenie molekulárnej súdržnosti materiálu. storočia. je prídavok na obrábanie odoberaný nespočítateľným množstvom rezných hrán brusiva s geometricky neurčenou reznou hranou. ale elektrické. Táto podmienka si vynútila pojem obrobiteľnosti materiálov a na istý čas obmedzila využívanie vysokopevných konštrukčných materiálov v priemysle. . ktorý má neurčité množstvo rezných hrán vo forme viazaného alebo voľného brusiva. Progresívne metódy úberu materiálu používajú okrem mechanickej energie aj iné formy energie na odobratie materiálu vo forme voľným okom neviditeľných častíc (mikro až nano častice). kde na obrobok nemožno pôsobiť veľkou silou ako napr. Táto podmienka obmedzuje použitie rezania v oblastiach. ale aj riadiť tvar vznikajúcej triesky. ale svoj vrchol rozvoja dosahuje v druhej polovici XX. Geometria nástoja je určená a používaná podľa normy STN ISO 3002/1 (22 0011) a STN 22 0012 Pri brúsení. popisne uvádzanej ako voľným okom neviditeľnej častice). čo má za následok nepravidelný uber triesky s premenlivým prierezom. Na tvarovanie povrchu materiálu nevyužívajú priamy kontakt nástroja (v klasickom ponímaní geometrického telesa s určitou alebo neurčitou reznou hranou). Nástroj je v priamom kontakte s obrobkom.

6 2 . I N .oddeľovanie častíc je počas jedného cyklu (napr.: R O Z V O J TECHNOLÓGIE TRIESKOVÉHO OBRÁBANIA.6.-27. plazma. B E Ñ O . M A Ň K O V Á .L_ilvod ¡A • Malé prierezy triesok. plochou. SEPARÁTNY VÝTLAČOK L O W E .j. dĺžkou. obrobky sa nedeformujú vplyvom mechanického zaťaženia. L E D .dvoj alebo trojrozmernými hodnotami t.25-30 M A Ň K O V Á . vodný lúč) na povrch. k ďalším mechanizmom úberu patrí chemické a elektrochemické rozpúšťanie materiálu a tiež brúsny účinok voľného brusiva pri ultrazvukovom obrábaní a obrábaní prúdom abraziva. M A Ň K O V Á . Literatúra k u kapitole 1 : 1 2. 1. Charakteristiky jednotlivých známych progresívnych metód úberu materiálu podľa vyššie uvedenej klasifikácie (obr. B E Ö O . voľným okom neviditeľné tzv.: T H E M A N A G E M E N T O F TECHNOLOGY.: SOURCES OF TECHNOLOGICAL INFORMATION IN PART MANUFACTURING.P. Samozrejme podľa klasifikácie a delenia týchto technológií viď obr. môže byť U B E R materiálu vyjadrený jedno. M A Ň K O V Á . mikrotriesky.. elektroiskrový výboj. Uber materiálu nezávisí na mechanických vlastnostiach materiálu ako tvrdosť. využívajú elektrickú. V závislosti na rozmeroch odoberaných častíc. Progresívne/netradičné technológie úberu. J. elektróny.X . I N : R O Z V O J TECHNOLÓGIE OBRÁBANIA R T O 9 8 . ako už bolo spomenuté vyššie. 1 9 9 8 . I. S K 6 0 . Zároveň prevažujúcim princípom úberu materiálu je erozívne a tepelné pôsobenie vysokocnergetických lúčov (laser. • 4.OKTÓBER 1 9 9 5 K O Š I C E . ( V Y D . jeden impulz výboja pri elektroiskrovom opracovaní) a dochádza k nemu na veľkom počte lokalít súčasne. I. P. húževnatosť a klasický pojem obrobiteľnosť stráca svoj význam. KONFERENCIA STROJEXPOCASSOVIA 24. niekedy aj vo forme iskier alebo prachu (s prierezom rádovo okolo 10"3 mm") a vysoké rezné rýchlosti (30 -ŕlOO m/s) v porovnaní s procesom rezania. STR.6) sú obsahovou náplňou predkladanej publikácie.7 0 9 9 .2 5 9 . L O N D O N 1 9 9 5 . ) S J F T U KOÄICE. C H A P M A N & H A L L . Uber materiálu . J . : M I C R O C A D 97 M I S K O L C FEB 1997. prierezom alebo objemom. I I . I.: SOURCES OF TECHNOLOGICAL INFORMATION IN PRODUCTION PROCESS. rezná sila. pevnosť. 1 9 9 8 . I S B N 8 0 . 1. I . chemickú a tepelnú energiu na uber materiálu a okrem spoločnej črty obrábania ( U B E R materiálu) majú významné odlišnosti od procesov rezania a brúsenia: • • • V mieste oddeľovania častíc materiálu nevzniká rezný odpor.

Clarendon Press Oxford. p. 8. W. R. F.: Principles of Machining by Cutting. Bohren. H. 39/2 (1989). Egger.vyd Prikryl.: Advanced Methods of Machining. Staelens.vyd. 3.448-462 Kalpakjian.vyd Vigner. (1967) l. N. Naukowo-techniczne Warszawa(1989) l. Klocke.: Podstawy skrawania materialow metalowych. Wydawnictwo naukowo-techniczne. Brno 1998 1 vyd. Dekkyser. pp . SNTL/SVTL Praha (1967) 1.: Nové materiály a technológie ich spracovania. Buda. Praha (1952) 1 . Klocke. Machining Science and Technology. (1993) Led. König. E. J. Chapman and Hall. Addison-Wesley Pub..ed. 4.vyd. 20. K. S. (1989) 2. E. 19. J. London. C. König. 6.. Lazarenková. 13. Snoeys. K. 1L 12. Springer-Verlag Berlin Heidelberg (1997) 5.vyd. Plenum Press NewYork. Plenum Press. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesses Annals of the CIRP I Keynote Papers (1997)..Comp.Inc.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. 2. ktoré boli analyzované a tvorili podklad pri príprave tejto knihy: 1.: Manufacturing Engineering and Technology. 467-492 Tönshoff.ed. J.. Vasilko. (1997) pp.: C 0 2 Laser Cutting. Taniguchi. Kaczmarek. (1991) 2. 14. a kol. 10.T. l. K. N. Békés.553-568 van Luttervelt.obrábční. J. Z.: Špeciálne metódy zvárania.reiforced Composites.. W.: Teoretické základy obrábania kovov. vyd. Fräsen. SNTL Praha (1984) l. 21. Bratislava. A. F.: Obrábční. o. pp.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Springer-Verlag Berlin Heidelberg (1997) 5. 16.113 .: Špeciálni technológie ..: Fertigungsverfahren Drehen. M. (1986).vyd.vyd. Turňa.vyd. Annals of the CIRP Vol. Prikryl. Wyd. a kol. Abrasion and Erosion. (1989). R. Annals of the CIRP Vol. Hirschfeld. 9. M.: Fertigungsverfahren Abtragen und Generieren. SAV Bratislava (1953) l. Klocke. pp. 5. J. F. Kocman. Mielnik. 15. 1(1). 18. SVTL. Z.l. Lazarenko.. McGeough.: Elektrojiskrové obrábční kovü. r. A. Powell. Komanduri.587 607 .vyd. 17. W. PC-DIR Real. Alfa Bratislava ( 1990) 1 . vyd.: Teória rezania kovov. NewYork. R.:Energy Beam Processing of Materials. (1988). Grzesik. B.: Metalworking Science and Engineering. Machining of Fibre . Alfa Bratislava. (1989) l.152.14 Progresívne technológie Zoznam monografií a významných vedeckých publikácií z oblasti obrábania.: Technologie obrábční.vyd..35/2. W. Warsaw (1976). Led..R. s. 7.

nehomogénnej mikroštruklúry. v niektorých prípadoch až nemožná. tepelnej. Obr. niektoré príklady uvádza tab. kozmické rakety a stanice a napokon počítače vytvorili širokú bázu nových tažkoobrobiteľných materiálov.2 2 PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE ÚBERU MATERIÁLU Názov progresívne spôsoby úbcru materiálu alebo progresívne spôsoby obrábania sa používa pre širokú škálu mechanických. ktoré nebolo extenzívne šírené. dnes väčšina z nich nachádza široké uplatnenie v rozličných priemyselných odvetviach. Pôvodne boli tieto spôsoby úberu určené pre zvláštne použite.1 ii) využívanie mechanickej. chemickej a elektrochemickej energie na podporu klasických procesov opracovania s nástrojmi ako geometrickým telesom. Klasifikácia procesov z tohto pohľadu je uvedená v kapitole 2. Predkladaná kniha sa venuje prednostne procesom uvedeným pod bodom ii) a iba čiastočne popisuje technológie uvedené bode i) resp. ktoré znižujú intenzitu jeho opotrebenia. Hoci viaceré tieto metódy boli vyvinuté pre riešenie špeciálnych úloh v leteckom a kozmonautickom priemysle v rokoch 1950 a 1960. vysokotrvanlivé polyméry a iné. pomáha pri riešení problémov spojených s opotrebením nástroja pri obrábaní. elektrickej. Práve vývoj progresívnych technológií. Stručnú definíciu progresívnych. ktoré používajú bežné formy energie novým spôsobom alebo používajú energiu. inovačné technológie obrábania (Hard Machining. ktorá nebola nikdy predtým použitá. že do tejto skupiny patria procesy zavedené za posledných 60 rokov XX. kvôli široko rozdielnym procesom.2.1.2. ktorých opracovanie predstavuje určitý ťažko riešiteľný problém. Vysoko technicky náročné vynálezy posledného storočia ako lietadlá. ktoré používajú iné zdroje energie. Ťažkosti vznikajúce pri obrábaní týchto materiálov vyplývajú z ich vysokej tvrdosti a krehkosti. Ako príklady možno uviesť kompozitné materiály s kovovou matricou. chemickej reaktivity s rezným nástrojom. tab. polykryštalický diamant). storočia. ktoré boli vyvinuté prevažne po roku 1940. kubický nitrid bóru.1 . V odbornej literatúre panuje zhoda v tom.2. . autá. ale napriek týmto zlepšeniam neriešia základný problém obrábania a to opotrebenie nástroja.1. ktorých obrobiteľnosť klasickými technológiami obrábania je obtiažna. žiarupevnosti. Vývoj progresívnych technológií sa z hľadiska riešenia problému opotrebenia nástroja uberá dvoma smermi: i) využívanie elektrickej. nevhodných tepelných vlastnosti. že ani vývoj klasických technológii obrábania neustal a boli vyvinuté a sú používané nové rezné materiály a brusivá (rezná keramika. 2.3. ako je čisto mechanická energia. A tu sa ukazujú výhody progresívnych technológií. ukazuje základné rozdelenie konštrukčných materiálov. ktoré do tejto kategórie patria. alebo s podporou nástroja ako geometrického telesa bez jeho aktívnej účasti (priamy kontakt s obrobkom) na procese úberu materiálu (v porovnaní s klasickým rezaním alebo brúsením). vysokorýchlostné obrábanie a iné). ktoré do určitej miery riešia problémy tažkoobrobiteľných materiálov.. V súčasnosti je však toto konštatovanie zavádzajúce. alebo ako bolo doteraz zaužívané netradičných technológii je ťažké zaviesť. elektrických tepelných a chemických procesov pri úbere (odstraňovaní) materiálu. monolitné a kompozitné keramické materiály. chemickej a elektrochemickej energie v sústredenom energetickom zväzku na opracovanie materiálov bez použitia nástroja ako geometrického telesa (zaužívané pomenovanie energolúčové technológie). tepelnej. Je potrebné zdôrazniť.obr.

• nárokmi na integritu povrchov s cieľom vylúčiť nežiadúce tepelné ovplyvnenie povrchových vrstiev a vznik zvyškových napätí pod povrchom.16 Progresívne technológie železné kovové vysokopevné žiaruvzdorné žiarupevné korozivzdomé hliník. rezanie. na drsnosť dokončovaných povrchov {požiadavka zrkadlovolesklých povrchov s optickou presnosťou).2. ako aj ďalšie požiadavky súvisiace so spracovaním zvyšujúceho sa podielu ťažkoobrobiteľných konštrukčných materiálov. • vysokými nárokmi na presnosť a tolerancie rozmerov. progresívne spôsoby obrábania riešia v mnohých prípadoch zvyšujúce sa požiadavky priemyslu na kvalitu produktov. nikel a ich zliatiny •n L. na komplexnosť tvarov. tvámene) môže mať za následok ich deformáciu. • rastúcimi nárokmi na zložitosťou tvaru dielca.1 Prehľad a rozdelenie konštrukčných materiálov s dôrazom na ťažkoobrobiteľné materiály z pohľadu obrábania [6] Okrem problematiky opotrebenia nástroja. na dokončovanie povrchov. obvykle nad 400 HB. neželezné C D £ •cu XJ keramika u •in C O : termosety POLYMÉRY termoplasty " 1 pre elektrotechnický priemysel pre spotrebný a strojársky priemysel pre tvorenie povlakov s polymérovou matricou s kovovou matricou s keramickou matricou kompozity Obr. . kde pôsobenie reznej sily pri mechanickom opracovaní [brúsenie. • nárokmi na opracovanie tenkostenných a poddajných materiálov. Uvedené požiadavky sú ďalej konkrétne dané: • nárokmi na vysokú pevnosť a tvrdosť materiálov. horčík titán. čo spôsobuje problémy pri ich upínaní.

húževnatosť. Tab. pojem obrobiteľnosť materiálov typická pre obrábanie rezaním a brúsením stráca svoj klasický význam.2. pretože: • • . elektrolytické brúsenie a honovanie. a pre nasledujúce progresívne technológie: LBM obrábanie laserom EBM obrábanie lúčom elektrónov AJM obrábanie prúdom abraziva USM ultrazvukové obrábanie EDM elektroiskrové obrábanie AWJ obrábanie abrazívym vodným lúčom (spracované podľa [2]) Zvláštnosti týchto procesov v porovnaní s klasickými technológiami obrábania je možné •r. rozpustnosťou.2 Progresívne metódy úberu materiálu 17 Ako už bolo spomenuté vyššie. elektroiskrové brúsenie.múť nasledovne [1. Obrábanie brúsením s viazaným brusivom Obrábanie brúsením s voľným brusivom . Ako pnklady možno uviesť chemické obrábanie a pojem lcptalcľnosť materiálov. obrobky sa vplyvom mechanického zaťaženia vyplývajúce z technologického procesu nedeformujú. nevzniká rezný odpor. pevnosť. Dovoľujú opracovať komplexné tvary a v neposlednom rade sú vhodné pre automatizáciu procesov a CNC riadenie. ohrev plameňom. Z miesta úberu materiálu prechádza menej tepla do hmoty obrobku.9. ale so zmeneným významom.2. Objavuje sa síce snaha ponechať tento pojem. plazmou. 11]: " Ober nezávisí na mechanických vlastnostiach materiálu ako sú tvrdosť.1 Klasické technologické procesy využívajúce podporu rôznych energetických zdrojov Obrábanie rezaním rezanie za tepla (odporový ohrev. elektromagnetické a elektrostatické lapovanie a leštenie. Pri •elektrochemickom obrábaní a elektroiskrovom obrábaní sa pojem obrobiteľnosti materiálov spája s ich elektrickou vodivosťou resp. V' mieste oddeľovania častíc materiálu nepôsobí rezná sila. tieto spôsoby opracovania materiálov sú založené na úbere materiálu fyzikálno-mechanicko-chemickým pôsobením a často doplňujú klasické výrobné procesy. rezanie pri nízkych teplotách (kryogénne obrábanie) ultrazvukové brúsenie a honovanie. chemické lapovanie a leštenie.ľ 1 ľ 3 12 16 Výkon [kW] 20 Obr. súst ruže nie s podporou lasera).2 Porovnanie výkonových charakteristík a úberu materiálu pre klasické technológie (KON).

18

Progresívne

technológie

• • • •

• oddeľovanie častíc je mikrorozmerové a dochádza k nemu na veľkom počte lokalít, • frekvencia elementárnych úberov je vysoká. Opracováva sa celý povrch obrobku naraz, Maximálna veľkosť obrobku je limitovaná energetickou základňou zariadenia (10 - 10 kW). 9 Možnosť mikroobrábania a dosahovanie „nano" 10" mm rozmerov. V porovnaní s klasickými procesmi vykazujú vyššiu spotrebu energie pri úbere materiálu a oveľa nižší pomerný uber.
2 3

Obr.2.2. znázorňuje porovnávacie hodnotenie vybraných progresívnych technológii z hľadiska požadovaného výkonu na realizáciu procesu a pomerného úberu materiálu. Zároveň je ukazovateľom energetickej náročnosti vybraných procesov.

2.1 Klasifikácia progresívnych metód úberu materiálov Progresívne výrobne metódy zahrňujú množstvo procesov, niektoré našli široké uplatnenie, kým iné zostali iba v podobe laboratórnych experimentov, niekedy iba ako kuriozita. Systematickú klasifikáciu týchto technológií je možné spracovať z rôznych hľadísk. Obvykle sa delia: i) ii) iii) podľa hlavného energetického zdroja úberu podľa prítomnosti „nástroja" ako geometrického telesa, podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu.

ad i) Delenie podľa hlavného energetického zdroja úberu resp. podľa druhu použitej energie je najviac zaužívané a rozšírené. Triedi jednotlivé technológie do hlavných skupín podľa prevládajúcej energie, ktorá je zdrojom úberu materiálu a to na: • • • • mechanické procesy, chemické procesy, elektrické a/alebo elektrochemické procesy tepelné a/alebo elektrotepelné procesy.

Obr.2,3 znázorňuje toto delenie spolu so zatriedením používaných technológii do jednotlivých hlavných skupín. Zároveň okrem slovenských technických názvov uvádza medzinárodne zaužívané skratky a anglické názvy technológií, ktoré sú v súlade s medzinárodnou normou ISO DIN 8580. Predkladaná publikácia v nasledujúcich kapitolách zachováva toto delenie. ad ii) Delenie podľa prítomnosti „nástroja" vychádza zo smerov vývoja technológii ako bolo spomenuté vyššie. Slovo nástroj je uvedené v úvodzovkách z dôvodu, že sa používa v prenesenom zmysle. V prenesenom zmysle a to z dvoch dôvodov: 1. Pri vysvetľovaní teórie úberu materiálu sa o nástroji hovorí všeobecne ako o prostriedku, ktorý je príčinou úberu materiálu napr. laserový nástroj, elektrónový lúč ako nástroj. Pričom nástroj tu nieje tuhé geometrické teleso. Nástroj ponímaný ako tuhé geometrické teleso, ktoré na rozdiel od klasického rezania a brúsenia nie je v priamom kontakte s obrábaným materiálom, ale v procese úberu materiálu

2.

2 Progresívne metódy úbeni materiálu

19

podlieha viac alebo menej intenzívnemu opotrebeniu. Slúži v tomto prípade na zabezpečenie geometrie vytváraného tvaru dutiny, otvoru, drážky a na zabezpečenie optimálneho priebehu procesu. Ako príklady sú nástroje pre ultrazvukové vŕtanie, elektrochemické a elektroiskrové hlbenie. Obrábanie ultrazvukom Obrábanie prúdom brusiva • Obrábanie vodným lúčom USM AJM AFM WJM AWJM Ulttasonic Machininig Abrasive Jet Machining. Abrasive Flow Machining Water Jet Machining Abrasive Water Jet Machining

CHEMICKÉ PROCESY

Chemické obrábanie CM Fotoc he mick é ob raba n i e PCM

Chemical Machininig Photochemical Machining,

ELEKTROCHEMICKÉ

a/aiebo
ELEKTRICKÉ PROCESY

Elektrochemické obrábanie ECM Elektrochemické brúsenie ECG

Electrochemical Electrochemical

Machininig Grinding,

ELEKTROTEPELNÉ

• • • •

a/alebo
TEPELNÉ PROCESY

Elektroiskrové obrábanie Obrábanie laserom Obrábanie lúčom elektrónov Obrábanie lúčom iónov Obrábanie lúčom plazmy

EDM LM B EBM IBM PAM

Electrodischarge Machininig Laser Beam Machining, Electron Beam Machining ton Beam Machining Plasma Arc Machining

Obr.2.3

Klasifikácia progresívnych metód obrábania

• • •

Nástroj ako podporné geometrické teleso sa používa v nasledujúcich procesoch: obrábanie ultrazvukom (USM) elektrochemické obrábanie (ECM) elektroiskrové obrábanie (EDM)

ad i i i ) Delenie podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu rozlišuje: " • • procesy s prevládajúcim brúsnym účinkom: opracovanie ultrazvukom (USM), opracovanie prúdom brusiva (AJM, AFM) procesy s erozivnym účinkom ako obrábanie vodným lúčom (WJM, AWJM) procesy chemického rozpúšťania materiálu: zahŕňajú chemické frézovanie (CM), fotochemické obrábanie (PCM), elektrochemické obrábanie (ECM), elektrochemické brúsenie (ECG), procesy s prevládajúcim tepelným účinkom na uber materiálu, označované tiež ako energolúčové technológie a to elektroiskrové obrábanie (EDM), opracovanie laserom (LBM), obrábanie lúčom plazmy (PAM), obrábanie lúčom elektrónov (EBM), obrábanie lúčom iónov (IBM).

20

Progresívne

technológie

Medzi cnergolúčové technológie okrem elektroerozívenho opracovania, laserového, elektrónového, iónového a plazmového lúča patria aj procesy chemického a elektrochemického opracovania. Energetický lúč definuje Tanigucki [10] ako usmernený tok extrémne malých častic ako sú fotóny, elektróny, ióny, plazma alebo chemicky a elektrochemický reaktívne atómy. Charakteristické pre energolúčové procesy je, že uber materiálu sa deje zvyšovaním vnútornej energie atómov v povrchu obrobku. Odoberanie materiálu je výsledkom reakcie elementárnej častice energetického lúča (atóm, elektrón, ión.,.) na časticu (atóm) materiálu alebo účinkom zhluku atómov na zhluk atómov. Procesy opracovania sú realizované ako tepelné (LBM, PAM, EBM. EDM), reaktívne (CM, ECM) alebo dynamické (IBM) prebiehajúce na atomámej úrovni.

2.2 Základné charakteristiky progresívnych technológií Pôvodne boli progresívne metódy obrábania vyvinuté a začali sa používať ako alternatívne spôsoby obrábania. V súčasnosti predstavujú v mnohých prípadoch bežný spôsob opracovania alebo variantné riešenie klasickej technológie opracovania alebo tvarovania a v niektorých prípadoch sú jediným prvkom progresívnej výroby. Ich používanie je podoprené dokázateľnými výhodami, medzi ktoré klasici technológie obrábania zaraďujú: i) obrobiteľnosť materiálov ii) tvarovú komplexnosť dielcov iii) jednoduchú automatizácia výroby iv) integritu povrchu a vysokú presnosť v) miniaturizáciu dielcov. ad í) Obrobiteľnosť materiálov. Tento pojem charakteristický pre rezania a brúsenie materiálov, založený na mechanických vlastnostiach materiálov ako je tvrdosť, pevnosť, húževnatosť, sa v prípade týchto procesov vytráca. Pre progresívne metódy opracovania mechanické vlastnosti materiálov nepredstavujú obmedzenie obrobiteľnosti. Dôležitú úlohu tu majú ďalšie vlastnosti ako sú tepelná vodivosť, teplota tavenia, elektrická vodivosť, atómové čislo, lomové vlastnosti a pod. ad ii) Tvarová komplexnosť súčiastok. Zvyšujúce sa požiadavky na zložitosť tvarov vyrábaných dielcov upriamujú záujem na používanie nových procesov úberu materiálu. Ako príklad možno uviesť vŕtanie. Je jednoduché a ľahké vŕtať kruhový otvor konvenčným spôsobom, ale Štvorcový otvor alebo iný nerotačný tvar je vŕtať klasickým spôsobom ťažké, ba až nemožné. Pre elektroiskrové a elektrochemické obrábanie to nepredstavuje problém. Tvarovanie drážok a otvorov do dielcov o hrúbke niekoľko mikrometrov je zložitá úloha pre konvenčné technológie, ale pre technológie chemického frézovania alebo fotochemického obrábania lo predstavuje jednoduché riešenie. ad iii) Automatizácia výroby. Automatizácia výrobného systému a informačný tok vo výrobnom procese redukuje výrobné Časy, znižuje výrobné náklady, zásoby atď. Tento aspekt účinne pôsobí pri nasadzovaní NC (mtmerical conrrol) a CNC (cornpiiter numerical conirol) strojov a zavádzaní CAD/CAM (computer aldeá design/manufacturing) systémov do výroby s konečným vyústením do počítačom integrovanej výroby CIM (Computer Integrated Manufacruring). Integrácia progresívnych technológií do automatizovaných výrobných systémov jc z pohľadu riadenia procesov jednoduchšia v porovnaní s klasickými technológiami. Príkladom toho sú dostupné NC a CNC stroje pre elektroiskrové obrábanie, CNC laserové zariadenia, NC a CNC riadenie pohybu dýzy vodného lúča, automatické riadenie procesov iónového a elektrónového lúča a iné.

2 Progresívne metódy úbeni materiálu

21

ad iv) Integrita povrchu a požiadavka vysokej presnosti. Povrchy opracované rezaním alebo brúsením vykazujú stopy silného mechanického ovplyvnenia (spevnenie, zvyškové napätia, stopy chvenia, výrazné mikronerovnosti), ktoré môže mať nepriaznivé účinky na úžitkové vlastnosti obrobených povrchov. Na druhej strane rezanie a brúsenie takých materiálov ako sú keramické materiály a vláknové kompozity prináša rad neriešiteľných problémov spojených s vlastnosťami opracovaného povrchu. Práve pre tieto materiály predstavujú progresívne procesy obrábania alternatívne riešenie pre získanie povrchov s požadovanými vlastnosťami. Požiadavka vysokej presnosti dokončených povrchov nachádza rovnako kladnú odozvu u týchto technológií. Rozvoj ultrapresného obrábania a nanotechnológie sú toho dôkazom. Presnosť úberu v oblasti atomárnych a molekulárnych vrstiev dokážu zabezpečiť iónové a elektrónové procesy odparovania a rozprašovania vo vákuu, ad v) Miniaturizácia. Trendy redukcie rozmerov dielcov zvyšujú potrebu používania nových procesov, ktoré umožňujú U B E R materiálov nielen v oblasti mikrorozinerov, ale nano a dokonca UBER niekoľkých molekulárnych a atomárnych vrstiev. Ultra malé priemery (10 -Ŕ 100 pm) otvorov nieje možné vŕtať bežnými technológiami EDM, LBM. ECM,.ale technológie mikrochemiekého obrábania, obrábania zväzkom elektrónov (EBM) a iónov (IBM) riešia aj túto úlohu. Možno povedať, že mikroobrábanie, ako nedávno zaužívaný pojem pre opracovanie rozmerovo malých dielcov, sa stáva významným zdrojom vybraných oblastí priemyselnej výroby. V nasledujúcich tabuľkách (Tab.2,2 až Tab.2.8) sú v prehľade uvedené charakteristiky progresívnych technológii, ktoré sú náplňou tejto knihy. Je potrebne podotknúť, že tabuľky nemajú porovnávací charakter. Princíp úberu materiálu a stručná charakteristika procesu je v tab.2.2. Tab.2.2 Znázornenie princípu technológie a jej stručná charakteristika.
CHEMICKY A ELEKTROCHEMICKÝ PRINCÍP ÚBERU MATERIÁLU ELEKTROCHEMICKÉ OOBRÁBANIE E C M

Obrábanie tvarov, zložitých profilov a otvorov s vyššou inlenzilou úberu; použitie: len pre vodivé materiály, nevýhody: požiadavka vstupných technologických skúšok pre určenie vhodných parametrov procesu; vysoké náklady na zariadenie, vysoká energetická náročnosť. M R R : 2,5 Ť 12 mm/min v závislosti na prúdovej hustote;
OBROBOK C H E M I C K É OBRÁBANIE C M

KYSELINA I ZÁSADA

Chemické pôsobenie na uber materiálu; použitie: pre skoro všetky kovy; tvrdé, krehké a nevodivé materiály; nevýhody: maximálna hĺbka odleptanej vrstvy materiálu do 12 mm; proces vyžaduje vysokú zručnosť prevádzkovania; Výhody; nízke náklady na zariadenie; M R R : 0 , 0 0 2 5 Ť 1 mm/min

22
M E C H A N I C K Ý PRINCÍP Ú BER U MATERIÁLU

Progresívne

technológie

Tab.2.2 pokračovanie nastro Ultrazvukové obrábanie USM Uber materiálu pomocou abrazívnej suspenzie, ktorá prúdi v medzere medzi kmitajúcim nástrojom aobrobkom; použitie: tvorenie plytkých nerovnomerných profitov do tvrdých a krehkých vodivých a nevodivých materiálov nevýhody: vysoké náklady, nízka intenzita úberu materiálu. M R R : 0,4-M ,6 mm/min

OB RO BO K

L
Vodný a abrazívny vodný lúč WJM/AWJ Nie je limitované vlastnosťami materiálu; je doporučené najmä pre opracovanie ťažkoobrobiteľných materiálov ako keramika a kompozitné materiály do hrúbky 25 mm; výhody: technológia šetriaca životné prostredie, nevýhody: vysoká hlučnosť MRR: mení sa v závislosti od druhu materiálu obrobku;

^ovzduch + brusivo

Technológia abrazívneho lúča AJM Používa stlačený plyn, obyčajne vzduch, na urýchlenie prúdenia pevného brusiva; použitie: prednostne pre čistenie povrchov a oddeľovanie veľmi malých dielcov z krehkých materiálov, nie je vhodné pre opracovanie a tvarovanie rozmerovo väčšich dielcov, nevýhody: pomalý uber materiálu, nízky výkon zariadenia.

obrobok Poznámka k tab. 2.2: Skratka MRR (materiál rernoval rate) udáva lineárnu intenzitu úberu materiálu (mm/min) alebo objemovú intenzitu úberu (mm 3 /min). Označuje sa tiež ako výkon opracovania. Základné fyzikálne parametre procesov uvádza tab.2.3. Vhodnosť progresívnych technológií pre spracovanie vybraných konštrukčných materiálov uvádza tab.2.4. Tab.2.5 poukazuje na procesy z pohľadu požiadaviek na vlastnosti materiálu, uvádza dosahované tolerancie rozmerov a posudzuje stav povrchu po aplikácii technológie. Zároveň charakterizuje kvantitatívne intenzitu úberu materiálu, ako to udáva Kalpakjian [3], Je potrebné zdôrazniť, že kvantitatívne údaje o jednotlivých technológiách sa líšia podľa literárnych údajov, Čo vyplýva zo skutočnosti, že tieto parametre sa vždy vzťahujú k určitému výrobnému zariadeniu. Z toho dôvodu sa môže stať, že v rámci jedného procesu sú podľa rôznych zdrojov, udávané odlišné rozsahy vstupných a výstupných parametrov.

2 Progresívne metódy iíberu materiálu

23 Tab.2.2 pokračovariie

ELEKTROTEPELNÝ PRINCÍP NAPÄTIE ELEKTROEROĽÍVNE OBRÁBANIE EDM

DIELEKIRIKUM

Í? \GY

IÓNY

A

.

I N N . I

'mm

pre elektricky vodivé a tvrdé materiály; vysoké náklady a malé životnosť nástrojovej elektródy; nutnosť výroby vždy novej nástrojovej elektródy pri zmene profilu dielca; EDM zvyšuje tvrdosť vytváranej povrchovej vrstvy (spevnenie) a redukuje medzu únavy; MRR: okolo0,15cm3/min

ENERGETICKÁ HLADINA

TECHNOLÓGIA LASEROVÉHO LÚČA I B M

FOTÓNY

m m .

\&

•iii U C H

široko aplikovateľná technológia pre všetky druhy materiálov; nedoporučuje sa pre veľmi tenké dielce a pre uber malého množstva materiálu; Nevýhodou je tepelne ovplyvnená zóna, nerovnomernosť rezu a vysoké nároky na presnosť nastavenia ohniskovej vzdialenosti lúča od povrchu obrobku; nákladné zariadenie a energeticky náročný proces MRR: 0.006 cm%iin

ELEKTRÓNOVÝ LÚČ E B M

vyžaduje sa vákuové prostredie (vákuová komora) pre prácu; vhodné pre vŕtanie otvorov a tvarovanie mikro rozmerov; nevýhodou sú vysoké náklady na zaradenie, rozmermi obmedzená použiteľnosť (vŕtanie do hĺbky 6 mm), nízka produktivita a tepelné ovplyvnenie vytváraného povrchu. MRR: 0 , 0 0 0 8 ŤO,Q02 cnrvVmín

TECHNOLÓGIA IÓNOVÉHO LÚČA I B M

vyžaduje sa vákuové prostredie (vákuová komora}; vhodné pre tvarovanie mikro a nano rozmerov a veľmi jemné opracovanie povrchov, nevýhody: vysoké náklady a vysoká zručnosť prevádzkovania, obmedzená použiteľnosť daná rozmermi vákuovej komory; povrchy nie sú ovplyvnené teplom, nie je tepelný proces ale dynamický

Obrábanie plazmovým lúčom PAM vhodné pre opracovanie všetkých kovových materiálov vysokou rýchlosťou úberu; nevýhody: vysoké prevádzkové náklady; náklady na zariadenie a tepelne ovplyvnená zóna rezu.

.

5 Zmes vody a brusiva 2 000 stredný 152 Vzduch 50 000 7. Pre každú technológiu označuje vzdialenosť medzi povrchom obrobku a .2. pre AWJ.násirojom ": Pre EDM. 11]) Typické paramelre Napätie [VI Prúd IA] USM 220 AJ M 110 AWJ 220 ECM 10 EDM 45 EBM 150000 LM B 4500 PAM 100 500 jednosmerný 12 striedavý 2400 0. autora) . elektrónový lúč v mikroskdpii a analýze povrchu materiálu.2. gap) medzi povrchom a nástrojom.03 Kvapalné dielektríkum 150 malý 2 000 stredný 102 Vákuum 2 malý Výkon [W] Medzera" 'mi: Prostredie 250 0. Tak isto sa používa pre meracie systémy (meranie fyzikálnych veličín ako meranie otáčok.7 uvádza názvy cnergolúčových procesov používaných pri spracovaní materiálov. ECM a USM je to medzera (z ang!. ale využiva sa aj v iných procesoch spracovania materiálu.4 Posúdenie vhodnosti progresívnych technológií pre opracovanie konštrukčných materiálov (zdroj: [3J) Materiál obrobku Hliník Horčík Vysokolegované ocele Titán ŽiaruDRvnó c:ele Keramika Plasty Kompozitné materiály Hodnotenie použitia USM 3 2 3 vybraných druhov LM B 2 2 PAM ~ WJM 2 2 1 1 2 1 1 : ECM CHM AJM Kovové materíálv 2 2 1 2 1 1 1 1 2 2 2 2 1 2 3 3 3 EDM 2 1 1 1 1 4 EBM 2 2 2 2 1 1 1 2 3 2 1 3 1 1 Nekovové materiály 1 4 2 2 1 2 1 i 4 1 2 4 4 4-nevhodné 1 2 2 1 2 2 4 3 4 1-optimálne.20 Elektrolyt 2700 0. 2-vhodné 3-menej vhodné Fyzikálny princíp progresívnych technológií nie je doménou iba procesu úberu materiálu.76 Zmes brusiva a vzduchu 10 000 2. LBM je to vzdialenosť medzi dýzou a povrchom materiálu (z ang!.2. stand off).5 - 60 0.001 jednosmerný jednosmerný 10 000 pulzny jednosmerný pulzný 100 000 0. (pmn. Tab.ó uvádza využívanie týchto postupov v jednotlivých procesoch spracovania materiálov.62 Zmes argónu a vodíka Tab.25 Brúsna suspenzia 1.2. laserový lúč pre snímacie systémy v informačných technológiách (CD prehrávače. Tab.24 Progresívne technológie Tab. 23 Typické parametre vybraných progresívnych spôsobov úberu materiálu {tabuľka udáva stredné hodnoty podľa prameňov [1. v humánnej medicíne (laserový skalpel) a iné.. laserové tlačiarne). dĺžky pomocou lasera) v delektoskópii (ultrazvuk na identifikáciu porúch materiálov a zváraných spojov).

tepelné ::racovanie E .05 0. bez ostrapov bez zvyškových napätí. • delenie • materiálov B .-chem.10 4916 Intenzita úberu materiálu [cm'/h] 19.2.05 0.0 0. bez zvyškových napätí 963 49 ť 197 1. bez ostrapov.13 0.007 0.27 Tab. lesklý tepelne ovplyvnený povrch 1 tepelne ovplyvnený povrch tepelne ovplyvnený povrch.6 Vyu.• zmena ftitfíi povrchu X X x • • • • • X • 7 • • X X X x • x • • ? • • • • • • • • • x x • x x ? x x • t/ x • • • • • • • X 7 x x x • .2 Progresívne metódy úberu materiálu 25 Tab.10 1) Proces USM AJ M WJM £CM EDM CM LBM EBM PAM Požiadavka na vlastnosti materiálu Tvrdosť nad 35HRC žiadna žiadna elektricky vodivý elektricky vodivý chemicky aktívny žiadna žiadna chemicky aktívny Integrita povrchu mierna bez zvyškových napätí bez tepelného ovplyvnenia bez zvyškových napätí.05 0 05 L ' 0. lesklý tepelne ovplyvnený povrch. xsobenie 0 .015--0.2.0 Rozmerové tolerancie [mm] i 0. bez ostrapov.03 1.03 0.:ivanie p rincípov progresívnych metód v technológiách spracovania materiálov abrazívny lúč elektrolýza vodný lúč elektrónový lúč • ultrazvuk chemická reakcia iónový lúč elektrický výboj princíp CO laser e | a.rozmerové pracovanie .7 1.5 Charakteristické požiadavky na materiál obrobku a vybrané ukazovatele stavu povrchu (spracovanépodľa [1.spájanie • materiálov : tvarovanie materiálov Ct zlievanie X A • X X x x x • 7 7 7 X x x x x • • • ? • • X x X x • X X x x • • C2 tvárnenie C3 prášková metalurgia C4 rezanie brúsenie C5 fyz.2.003 0.

dierovanie. dierovanie. značkovanie tvarové rezanie. opracovanie mikro dielcov. odstraňovanie ostrapov hĺbenie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru. naprašovanie nárazové zváranie implantácia iónové plátovanie zváranieTlG.8 Hlavné oblasti využitia progresívnych technológií pre operácie obrábania Proces USM AJM WJM ECM EDM CM LM B EBM PAM Operácia výroba rozmerovo malých dielcov. značkovanie. Energolúčové procesy sa používajú v technológii spracovania materiálov v štyroch oblastiach: a) pri úbere a delení materiálov (removal/separation) b) pri spájaní a spevňovaní materiálov (joininng/consolidation) c) pri tvarovaní a tvarovom obrábaní (forming) d) pri povrchovej úprave (surface treatment) Tab. EDM. tvarové rezanie tvarové rezanie a vŕtanie. výroba drážok. leštenie. odstraňovanie ostrapov. rezanie a vyrezávanie ľubovoľných tvarov. obrábanie tvarových plôch. PCM ECM spájanie a spevňovanie modifikácia povrchu zváranie zváranie. vŕtanie.8 sumarizuje oblasti využitia progresívnych technológií v operáciách obrábania. leštenie. brúsenie. hĺbenie otvorov a dutin ľubovoľného tvaru a veľkosti. výroba drážok a zápichov. pokovovanie CVD. leštenie. mlkroobrábanie. kalenie laserový lúč elektrónový lúč iónový lúč plazma chemický lúč elektrochemický lúč Tab 2. .WEDM iónové opracovanie leptanie LM A CM. výroba drážok a zápichov. hĺbenie otvorov a dutin ľubovoľného tvaru. opracovanie drobných dielcov. frézovanie sústruženíe.2. tvarovanie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru tvorenie plytkých tvarových drážok.2. vŕtanie. odstraňovanie ostrapov hĺbenie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru. brúsenie. leštenie tvarové rezanie. MG I spájanie. chemické cementovanie povlakovanie tvarovanie rozmerové opracovanie brúsenie leštenie leštenie iónové h lad en i e leštenie leštenie ehe micko-mechanické leštenie a brúsenie leštenie iónová nitridácia kalenie reaktívne chemické čistenie reaktívne elektrochemické čistenie 1 povrchová • '• úprava kalenie vytvrdzovanie žíhanie.26 Progresívne technológie Tab. .7 Energolúčové technológie a ich použitie v pri spracovaní materiálov uber a delenie materiálov LM B EBU. výroba drážok a zápichov.

kapitálové náklady.2. rozmery.j zdroje informácií o Stave vývoja. nástroje.4 Hlavné zdroje informácii pre rozhodovací proces výberu technológie [5] .j. tab. ako: • Čo stojí technológia t. • Dostupnosť technológie t. 2. výrobný čas. predpoklady pre automatizáciu a integráciu do I automatizovaných výrobných systémov prevádzkové požiadavky Rozhodovací proces pre výber vhodnej technológie sa okrem vyššie uvedených kritérií musí riadiť aj informačnými požiadavkami [5] obr. V súčasnosti je zavádzanie týchto technológií spojené s vysokými finančnými nákladmi nielen na zariadenie.9 Kritéria pre výber technológie (zdroj van Lutterwelt [9j) ob robo k kvalita povrchu hospodárnosť tvar.j. • Čo dokáže technológia t. životné prostredie organizačné: flexibilita. koróziu presnosť tvaru . citlivosť na tlak. hospodárnosti výroby a prevádzkové požiadavky.j.4. požadovanej kvalite povrchu. bezpečnosť. výkonové ukazovatele technológie. Informačné požiadavky na rozhodovací prxes Ekonomické aspekty (koľko stojí?) kapitálové náklady výrobné náklady prevádzkové náklady Oblasť použitia (čo môže?) tvar dielca druh materiálu presnosť a tolerancie výrobný čas Popis procesov Zdroj informácii (kontaktné adresy) vývoj výrobcovia leasing prenájom parametre procesu prednosti procesu nedostatky procesu pred ú pravá povrchu O b r . Tab. druh materiálu.2 Progresívne metódy úbťru materiálu 1y Z uvedeného výberu charakteristík vyplývajú široké možnosti využitia týchto technológii.a rozmerové tolerancie. prevádzkové náklady (vrátane nákladov na obsluhujúci personál. ale aj napriek ich výhodám zostávajú alternatívnym alebo variantným riešením.9. pracovné podmienky. reprodukovateľnosť doba prípravy. 2. zručnosť. teplotu. výroby a dodávateľoch zariadení a technológie. ekonomické aspekty výroby a hospodárske ukazovatele technológie. Kritéria pre výber progresívnej technológie berú do úvahy vstupné údaje o výrobku. • Čo môže technológia t. hľadisko charakterizované kvalitatívnymi ukazovateľmi vstupov a výstupov. integrita povrchu. 2. Je preto nutné riadiť sa pri zavádzaní novej technológie určitými kritériami rozhodovania. ale aj na realizáciu technológie. rezné sily. údržbu a bežné výdavky) ľudské zdroje: vzdelanie.

: Principles of Machining by Cutting.feb 1997p. Vol.80. Na druhej strane.2.: Energy Beam Processing nf Materials. Taniguchi. pp.: Manufacturing Engineering and Technology.: MicroCad 97 Miskolc 26. ktoré zaviedol Snoyers et al (1986) a sú uvedené na obr. Literatúra ku kapitole 2: ASM-Metals Handbook . Beño. ktoré sa ukazujú prísľubom do blízkej budúcnosti. Clarendon Press Oxford. (1986). A.Machining.: Sources of technological informalion in production process. ». Staelens. Dckkyser. Tool and Manufacturing Engineers Handbook.3. Kalpakjian.Comp. kníh. ktoré tam patria možno aj výstižnejšie. Cobelli. Addi son-Wesley Pub. kniha používa aj názov energolúčové technológie. L.Led.: Trendy vývoja rezných nástrojov. 3. Ako dôkaz je zvyšujúce sa množstvo technických článkov. Dearbome. že je viac rozšírené a zaužívané.25-30 6. March.. Vol. Annals of the CIRP Vol.448-462 5. že z raka na rok sa venuje viac pozornosti týmto progresívnym (netradičným) procesom. (1988). R. Wydawnictwo naukowotechniczne. (1997). 1989 11. C. 1999 Led. Tieto aktivity nielen učia odbornú komunitu vo výrobnej sfére o vynikajúcich a jedinečných možnostiach týchto procesov. Účelom publikácie je oboznámiť čitateľa s používanými progresívnymi procesmi rovnako ako s procesmi.Inc.Progresívne technológie Na záver je potrebné povedať. 1995 7. L.35/2. 2. London. McGeough. In. 468 9. Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. J. Abrasion and Erosion.. 1983 1.l.39/2 ( 1989). (1976). Mankova. Maccarini. ASM International. ! Machining.587 -607 10.. S. Led.A. vedeckých a technických sympózií. J. p. Università degli Studi di Brescia. 6. 8. konferencii. (1989) 4. G. SME. Zavanclla. pp. Kaczmarek. van L u U e r v e l t . . 9.: Tecniche di lavorazione non tradizionali. W. seminár Pramei 95. P. J. F. SjF Košice. Annals of the CIRP Vol. Maňková. aj preto.: On Ihe Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.ed. Pri klasifikácií progresívnych technológii sa kniha pridržiava triedenia procesov. Chapman and Hall. Atti n. Warsaw. čo je z hľadiska charakteru procesov. Snoeys.: Advanced Methods of Machining. ale tiež zabezpečujú úspešnú budúcnosť pre tieto spôsoby opracovania materiálov.

Z uvedeného dôvodu sa obrábanie ultrazvukom a prúdom abraziva klasifikuje ako technológia brúsenia voľným brusivom. V prípade vodného lúča je úber materiálu spôsobený eróziou.3 3 MECHANICKÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU Trochu zavádzajúci názov jednej skupiny progresívnych/netradičných technológií úberu materiálu vychádza z mechanickej podstaty technológií. jc známe aj pod názvami ako ultrazvukové vŕtanie. Na základe toho sa opracovanie vodným lúčom zaraduje medzi mechanické procesy. ale aj húževnatosť alebo krehkosť. 1. že všetky tzv. AWJM) využíva hydromechanickú energiu sústredeného vodného lúča a jeho mechanický a crozívny účinok. a v systematickom triedení procesov nachádza miesto medzi abrazívnymi procesmi a nie progresívnymi/nekonvenčnými procesmi. ultrazvukové abrazívne obrábanie alebo vŕtanie so suspenziou. Do tejto skupiny sú začlenené nasledujúce technológie: • obrábanie ultrazvukom (t/SAÍ). pôvodne nazývané aj ako brúsenie nárazovým účinkom (impaci grirujing). Podrobnejší popis mechanizmu úberu materiálu je pri jednotlivých technológiách v nasledujúcich kapitolách. Mechanizmus úberu materiálu je charakterizovaný procesmi mikrovylamovania a mikrovyštiepavania (microchipping) čiastočiek materiálu následkom nárazu drobných častíc brusiva na povrch. ultrazvukové rozmerové obrábanie. Pre procesy opracovania vodným lúčom mechanizmus úberu materiálu je v erozívnom opotrebení povrchu vplyvom pôsobenia vysokotlakového vodného lúča.6 kap. To vysvetľuje aj nejednotnosť klasifikácie procesov obrábania (pozri obr. Mechanické procesy úberu materiálu sa obyčajne používajú na opracovanie veľmi tvrdých materiálov {tvrdosť nad 35 HRC). opracovanie vodným lúčom (WJM. " * Uber materiálu je pre uvedené procesy spojený s priamym mechanickým abrazívnym účinkom voľných brúsnych častíc dopadajúcich určitou kinetickou energiou na povnľh materiálu (jednoznačne v prípade ultrazvukového obrábania a procesov abrazívneho lúča). AFM). čo je aj pre tieto procesy do istej miery charakteristické. Zavádzajúci názov z toho dôvodu. jednak pre ich tvrdosť. . ktoré sú tradičnou cestou len ťažko a ekonomické nevýhodne opracovateľné. technológie abrazívneho lúča (AJM. patria k procesom abrazívneho opracovania nárazovým účinkom brúsnej častice na povrch (tmpact machining process). ktoré sú do tejto skupiny zaradené. a tiež erozivnym účinkom čistého vodného prúdu a/alebo vodného prúdu v synergii s brúsnymi časticami (vodný lúč a abrazívny vodný lúč). ale ako primárny zdroj energie sa využíva hydromechanická energia.l). tradičné alebo klasické metódy používajú na uber materiálu mechanickú energiu ako svoj primárny zdroj.

.

ktoré využívajú intenzívne tepelné pôsobenie na uber materiálu ako je laser. plazma. kompozitné a organické materiály sú vhodnými kandidátmi pre uvedené mechanické procesy. pretože väčšina z nich je elektricky nevodivá a teda nevhodná pre elektrochemické alebo elektroiskrové procesy. Organické materiály majú navyše sklon k poškodeniu samovznietením alebo spálením. preto nie sú vhodné ani pre spracovanie procesmi.30 Progresívne technológie Keramika. .

1 U S M 3 . Prvý patent na priemyselné využite podal v roku 1945 Baiamuth. 3. Tento kmitavý pohyb je prenášaný malým tlakom nástroja na suspenziu.ultrasonic impact grinding) „klasická" technológia ultrazvukového opracovania s použitím brúsnej suspenzie a nerotujúceho nástroja. Proces bol vyvinutý v 50-tych rokoch pre dvojrozmerné a trojrozmerné (2D a 3D) opracovanie keramických materiálov a ostatných tvrdých a krehkých materiálov ako sklo.1 Princíp ultrazvukového opracovania Princíp USM opracovania je založený na brúsnom účinku suspenzie kvapaliny (voda. cirkulujúceho medzi obrobkom a nástrojom.1 Princíp opracovania ultrazvukom (zdroj: Bellows. W. Obr. ktorá obrusuje povrch. L Loomis roku 1927 [8. lieh. tvrdené a tepelne odolné zliatiny. diamant. strojný olej) a jemného brusiva. ultrazvukové opracovanie rotačným nástrojom bez použitia abrazívnej suspenzie. Záujem o USM vzrástol začiatkom 80-tych rokov v dôsledku širšieho využívania keramických a kompozitných materiálov v priemysle. Nástroj kmitá frekvenciou v oblasti ultrazvukového vlnenia. • rotačné ultrazvukové obrábanie (RUM . Kohls [2]) .1 zobrazuje princíp opracovania pomocou ultrazvuku. polovodičové materiály a tiež pórovité materiály ako grafit. Vysokofrekvenčný zdroj aktivuje zväzok magnetostrikčného materiálu.3. 1 Obrábanie ultrazvukom Obrábanie ultrazvukom (zaužívaná anglická skratka USM Ultrasonic machining) predstavuje proces. O b r . USM opracovanie pozostáva z dvoch metód: • ultrazvukové obrábanie (USIG alebo USM . ktorý využíva ultrazvukové vlny (mechameko-akustiekč vlnenie) s frekvenciou okolo 20kHz na uber materiálu rozrušovaním povrchu nárazovým účinkom rozkmitaného brusiva. V súčasnosti patri medzi bežné postupy obrábania tvrdých a krehkých. 14].1. nevodivých a tiež nekovových materiálov. 3. WoodáA. hoci historicky prvý článok o možnostiach použiť ultrazvuk pri obrábaní publikovali R.rotary ultrasonic machining). vytvára požadovaný tvar obrobku a zároveň odplavuje triesky. ktorý vytvára kmitanie s nízkou amplitúdou v držiaku nástroja. 3. petrolej.

magnetostrikčného meniča. Jednotlivé komponenty zariadenia majú svoju špecifickú úlohu pre generovanie parametrov procesu. koncentrátora. pracovného nástroja a čerpadla na prívod suspenzie. i.3. kobalt (Co) a ich zliatiny. železo (Fe). Obyčajne sa pre nástroje s veľkou plochou vyžaduje väčší výkon zdroja než pre nástroje s menšou plochou.2 Komponenty používané v zariadeniach pre USM a detail oblasti nástroja (podľa: Metal Handbook Machining) 3.1 Zariadenie Zariadenie pre ultrazvukové obrábanie pozostáva z generátora prúdu. Najčastejšie sa používajú zliatiny typu pemialoy a permedur.dĺžka magnetostrikčného jadra. nikel (Ni). Vysokofrekvenčný generátor elektrických kmitov sa používa ako zdroj premeny nízkofrekvenčnej (50Hz) energie na vysokofrekvenčnú energiu (najčastejšie 20 000Hz). Konvertor alebo menič (transducer) sa používa na premenu elektrickej energie na energiu mcchanicko-akustického kmitania. ŕ . obr.2 500W.3. Na obr. 3.3. z ktorého sa získavajú mechanické vibrácie rovnakej frekvencie. Základom zariadenia pre USM opracovanie je teda magnetostrikčný alebo piczoclcktrický menič. tiež ferity a iné.2.1. Kapacita meniča je daná koeficientom magnetostrikčného predĺženia: kde . ktorého princíp jc najčastejšie popisovaný.voskový spoj 3 nástroj Obr.Aí je prírastok dĺžky. pričom výkon zdroja závisí od veľkosti plochy použitého nástroja. Predĺženie je závislé od druhu materiálu magnetostrikčného meniča.1. Je založený na princípe buď magnetostrikčného alebo piezoelektrického javu. že niektoré materiály za pôsobenia vonkajšieho magnetického alebo elektrického poľa menia svoju dĺžku napr.32 Progresívne technológie konvertor konvertor medené tesnenie titánový alebo hliníkový nástavec ullrazvukové vibrácie tvarový nástroj vysokofrekvenčný generälor nástavec koncenlrátor WeoHz 1^^. Podstata týchto javov je. Používa sa zdroj o výkone 150 . je magnetostrikčný menič.u to materiály s výborným koeficientom magnetostrikčného predĺženia [6] [8] [10] . Generátor napája magnetostrikčný alebo piezoeleklrický menič.

Nástavce väčších dĺžok sú z hliníka. potom maximálna hodnota amplitúdy kmitu vzniká vo vzdialenosti 1/4 vlnovej dĺžky od stredu a maximálna výchylka zodpovedá dĺžke magnetostriktora f = 0. vedie kmitanie na nástroj. Békés [3] a Thoe et al. aby nedošlo k útlmu kmitov (X .001 -Ť 0.5 k.3. 4 -magnetostrikčný nosič.frekvencia zmeny magnetického poľa (l/s).3) Koncentrátor (booster) je zosilňovač kmitov. [14J.4 ukazuje zmenu vlny predĺženia pozdĺž dĺžky magnetostikčného meniča. má dĺžku asi 1. K nástroju je pripojený pevne (pájkovaním) alebo rozoberateľné (závitom).magnetostrikčné jadro. Zosilňovač. Ak je daný magnetostrikčný materiál a jeho dĺžka t.04X.025 -ŕ 0. aby sa zabezpečila maximálna amplitúda kmitov Nástavec (horn) ako ďalší element zariadenia. . zložitejšie nástavce majú exponenciálny tvar a sú vyrobené s vysokou presnosťou.1 Obrábanie ultrazvukom USM 33 Obr. nazývanej rezonančná frekvencia.3.merná hmotnosť magnetostrikčného materiálu (kg.09 mm [1].teleso. Je to trubica s dĺžkou okolo 120 mm obyčajne vyrobená z titánu alebo hliníka. Nástroj je k nástavcu pripojený v oblasti maxima vlny s presnosťou ± 0. Tvar nástavca je cylindrický so stupňovitou zmenou priemeru alebo kužeľovitý.prípojka amplitúdového meniča Obr. ktorý sa vkladá medzi menič a nástavec.rýchlosť zvuku (m/s) v magnetostrikčnom materiále. Jeho úlohou je zvyšovať amplitúdu ultrazvukových kmitov (UZ). 3 .3 Magnetostrikčný menič (zdroj: Kaczmarek) 1 .4 Zmena vlny predĺženia pozdĺž dĺžky magnetostikčného meniča (zt/ro/: Kaczmarek [6 j) Obr.3.polarizačné vinutie. 6 . 5 .2) bude splnená voľbou vhodnej frekvencie. p . Amplitúda UZ kmitov sa obyčajne pohybuje v rozmedzí' od 0. E .3.m" 3 ).5 násobok vlnovej dĺžky zvuku. aby zosilovali amplitúdu kmitov na nástroji.Youngov modul pružnosti (MPa). Pre obrábanie ultrazvukom je potrebná vyššia amplitúda až v rozmedzí 0.dĺžka vlny kmitov). Rôzne tvary nástavcov a vplyv ich rozmerov na zosilenie amplitúdy Kmitov (najčastejšie zmenou priemeru) uvádzajú Búda. ktorá sa vypočíta podľa vzťahu [6]: f = ± (I (3. Ak je uzol vlny kmitania v strede veľkosti magnetostrikčné ho meniča. f . pričom vlnová dĺžka X sa vypočíta podľa vzťahu: x= f=7# (3 2) ' kde c . 2 .1 pm v závislosti od druhu materiálu [6]. obyčajne kovová trubica alebo tyč cylindrického tvaru. podmienka (3.vysokofrekvenčné vinutie.

.

B 3.1. 3. Najčastejšie sa vyrába z nehrdzavejúcej ocele s vyššou trvanlivosťou.13 Obr. Pre kusovú výrobu a tvarovo zložitejšie výrobky aj z mosadze.3. petrolej. dĺžka otvoru 12.5:1 2:1 1:1 Materiál sklo ferit grafit keramika kryštál karbid volfrámu karbid bóru nástrojová oceľ Rýchlosť rezania [mm. Pomer úbytku materiálu obrobku k opotrebeniu nástroja 100:1 100:1 100:1 75: 1 50:1 1. ale asi vo vzdialenosti 0. molybdén. pre dokončovanie 0.10 mm.25 0.0 1.min1] 3.075 mm od povrchu obrobku. [9]. zrnitosť 320. [11]. otvor). ale proces môže prebiehať aj pri izbovej teplote suspenzie.025 -ŕ 0.2 Charakteristiky ultrazvukového obrábania Parametre procesu ultrazvukového opracovania na princípe USIG pre priemyselné zariadenia sa pohybujú v nasledujúcich rozsahoch [í]. monel. Mosadz je dobre obrobiteľná. brusivo 50%. B«C. priemer nástroja 12. mosadz. ale tiež z moneiu či molybdénu. koncentrácia brusiva sa pohybuje v rozmedzí 20 -ŕ 60%. * • • suspenzia: voda.03mm. [14]: • výkon vysokofrekvenčného zdroja: 5 0 + 2 400 W. brusivo.5. mení sa v závislosti od druhu materiálu obrobku.2 2. • nástrojový materiál: antikorózna oceľ. • frekvencia kmitania.05 0. 15 000 + 40 000 Hz. 3.5 1. najčastejšie sa používa suspenzia typu voda 50%. oxid hliníka (AI3Q3 2 100 HK). Základnou požiadavkou pre výrobu nástrojov je vhodný nástrojový materiál. zrnitosť 800*1000 (podľa ISO 525-75). jeho dobrá odolnosť voči opotrebeniu a vysoká únavová pevnosť.20 0. obr. Voľba materiálu nástroja je závislá aj od druhu obrábaného materiálu.7 0. strojný olej. ale má nižšiu odolnosť voči opotrebeniu. lieh. najčastejšie používaný rozsah pre komerčne vyrábané zariadenia je okolo 20 000Hz. • rýchlosť posuvu nástroja: 20 f 50 mm/mín.400. • rýchlosť rezania. zrnitosť 200 -s.014 • 0. doporučená teplota suspenzie je 2 * 5 °C. • amplitúda kmitov: 0.5.009 mm.7mm.7mm Základné technické a ekonomické ukazovatele USM vhodné pre porovnanie procesu a hodnotenie jeho účinnosti sú: • • • uber materiálu opotrebenie nástroja kvalitaopracovanéhopovrchu . kubický nítrid bóru {KNB 4 700 HK)./ 1 ]}) Podmienky rezania: nástrojový materiál: ocel.013 v 0. • doporučená veľkosť zrna brusiva: pre hrubovanie 0. SiC 2 500 HK) diamantový prach 6 500V7 000 HK. • vzdialenosť medzi nástrojom a obrobkom: nástroj nieje v priamom kontakte s obrobkom.34 Progresívne technológie Nástroj (ultrasonic tool alebo sonotrode) má negatívny tvar vytváraného profilu (tvar resp. Rýchlosť rezania pre vybrané materiály [mm/min] (spracované podľa údajov /1/.1. • druh brusiva: karbid bóru a kremíka (B 4 C tvrdosť podľa Knoopa 2 800 HK.

8 Detail pracovnej zóny s úlomkami triesky.polomer kontaktu zrna Obr. Obr. keramika).1 Obrábanie ultrazvukom USM 3.6 a detail zóny vtlačenia zrna brusiva obr.7 Zóna kontaktu zrna s obrobkom (podľa Kainth et al. rozrušuje jeho celistvosť. väčšina oceli) sa brusivo vtláča do povrchovej vrstvy a spevňuje ju. • kavitačným účinkom brúsnej suspenzie. Pri mäkkých a húževnatých materiáloch (olovo. Účinok zrna brusiva na materiál obrobku a nástroja zjednodušene ukazuje obr. ďalším nárazom rozkmitanej Častice sa spevnený povrch obrobku postupne rozrušuje. sa pôsobením nárazu častíc porušujú krehkým vylamovaním. meď. kavitačnými bublinami a brúsnymi zmámi rozptýlenými v suspenzii Priamy náraz brúsnych častic na povrch materiálu s vysokou kinetickou energiou.hĺbka vtlačenia do materiálu r» . ktoré sú pre USM metódy najvhodnejšie. 7. čiastočky materiálu vo forme triesky sa odštiepajú alebo vylamujú z povrchu. f ¡2]) ó* .3. 14] • mechanickým účinkom abrázic (odbrusovania) priamym nárazom častice na povrch obrobku • mikro vydrobovaním (microchipping) po náraze voľne sa pohybujúcej brúsnej častice.2 Uber materiálu 35 USM je abrazívny proces a uber materiálu je predmetom extenzívneho výskumu a vysvetľuje sa nasledujúcimi mechanizmami: [3. 3.1. Tvrdé a krehké materiály (sklo. 3.3. ktorú získali od kmitajúceho nástroja.7 [12].3. • chemickým pôsobením spojeným s vlastnosťami kvapalného média v suspenzii. .

.

1.dižka pracovnej plochy. nárazová tvrdosť (impact hardness).5) (linear rentoval rate): AL • [mm/min] (3. Kavitačný účinok USM je však slabý v porovnaní s priamym nárazom a predstavuje asi 5% . Postupne do mikrotrhlín a do pórov materiálu vnikne kvapalina zo suspenzie a spôsobí odštiepenie Čiastočiek materiálu. ale odporúča sa aj pre kompozitné materiály a pórovité materiály ako grafit. Kritérium krehkosti zx je pomer pevnosti v strihu k lomovému napätiu daného materiálu. ktorá pri náraze na povrch obrobku vyvoláva vznik mikrotrhlín. tm . Výbuch bubliny tiež rozkmitá abrazívnu časticu.36 Progresívne technológie Kavitačný účinok spôsobuje mikrotrhliny v povrchovej vrstve materiálu. Pri šírení ultrazvukových kmitov vznikajú v suspenzii bubliny. podľa ktorého delí materiály do troch skupín v závislosti na účinností USM opracovania viď údaje v tab.VRR): Q v = — [mnrVmin] (3.ný podiel na celkovom úbere materiálu [6]. obr.8.3. Intenzitu úberu materiálu. Nízka produktivita úberu materiálu je spojená s vyššou plasticitou materiálu obrobku.intenzita plošného úberu (surface removal rate) Q . Na produktivitu USM opracovania. ktorá môže byť udaná lineárnou alebo objemovou intenzitou úberu vplýva viacero faktorov. a hĺbka rezu (hrúbka vrstvy odstraňovaného materiálu v jednej vrstve). rovnako ako plocha kontaktu [11].intenzita objemového úberu (Volumetrie removal rate . hĺbka rezu nie je jednotná na celom opracovanom povrchu. určil Kaczinarek [6] ako: .3.lineárny uber 5 = — [mirŕVmin] (3. ktroré ovplyvňujú produktivitu USM sú predovšetkým krehkosť a tzv. McGeough [8] uvádza tzv. í . Čas kontaktu medzi časticami brusiva a povrchom je veľmi malý asi 10 * 100 ps. sú 10: • vlastnosti materiálu • akustický systém • vlastnosti suspenzie 3.1 Vlastnosti materiálu obrobku Ultrazvuková technológia je vhodná pre opracovanie kovových a nekovových materiálov s vyššou tvrdosťou nad 40 HRC. Vlastnosti materiálu obrobku.čas pôsobenia častice na povrch. ktoré v dôsledok nárazu na povrch materiálu praskajú a vybuchujú. „kritérium krehkosti".1. tieto faktory zároveň ovplyvňujú kvalitu opracovaného povrchu.2.6) kde B je šírka povrchu. alebo tiež výkon opracovania pri abrazívnom pôsobení častíc brusiva na povrch.4) . . Kremer [1\ popisuje kavitačný jav pri ultrazvukovom opracovaní grafitu ako prioritný účinok úbytku materiálu.

Fc . Tab.IZCVAR. K výraznému vylamovaniu dochádza pri krehkých materiáloch.7) kde: d .ac . ktorú spôsobí náraz častice je nepriamo úmerná tvrdosti materiálu (tvrdosť podľa Brinella HB) podľa vzťahu [8]: (3. 3. 5 a SiC Si3N< lisovaný za tepla tetragonálny ZrO. Schreiber [4 j) Materiál sklo AI2O3 T1B2 Tvrdosť HV asi 700 1 750 1950 2 500 2 000 850 1 400 KIC Mechanizmus úberu materiálu krehký lom 0. kde častice triesky sú vyštiepavané v tvare pyramídy a uber materiálu je kontinuálny vo forme malých kráterov.] Obrábanie ultrazvukom USM 37 Tzv. Veľkosť triesky je asi 1/10 veľkosti abrazívnych častíc alebo niekoľko mikrometrov [4]. Quist. 1 Vplyv kritéria krehkosti na kvalitatívnu účinnosť USM {zdroj: McGeough [8]) Kŕ íéfium krehkosti Ti > 2 1<T <2 « 0<Ti< 1 Účinnosť USM Vysoká Stredná Nízka Typické materiály skle.je priemer vtlačenej oblasti. Pri náraze abrazívnych častíc na povrch kovových a húževnatých materiálov. keramika. nárazová tvrdosť {impaa hardness) je rovnako dôležitá vlastnosť ako krehkosť materiálu.sila pôsobiaca na časticu.2 Porovnanie vlastností vybraných druhov materiálov a prevládajúci mechanizmus úberu materiálu ( spracované podľa Dam. 3 . med. Z uvedeného vyplýva rôzne správanie sa tvrdých a krehkých kovových aj nekovových materiálov.3. olovo. HÍbka vtlačenia 8 W . stabilizovaný ytriom tetragonálny ZKfc s'. vzniká plastická deformácia a spevnenie povrchovej vrstvy je bez výrazného vylamovania materiálu obrobku.7 4 . T a b .V cérorr krehký lom a plastická deformácia u 7 e plastická deformácia . diamant. Kompozitné materiály s vláknitou štruktúrou a polymérovou matricou sa nárazom abrazívnych častic porušujú krehkým lomom vlákien a plastickou deformáciou matrice.3.2 uvádza vlastnosti vybraných sledovaných materiálov a prevládajúci mechanizmus úberu pri ultrazvukovom vŕtaní otvorov s priemerom 10 mm [4J. krištáľ temperované a tvrdé ocele a zliatiny. väčšina oceli T a b .

.

nástroj .3.16MPA O • • A 0. i 100 10 A 43 KHZ =2 O 27.25.1 10 AMPLITÚDA [JXM] 0.1.2. b ukazujú overené závislosti rýchlosti úberu materiálu na zmene amplitúdy pre rôzne frekvencie kmitov a rôznu veľkosť statického tlaku (prítlaku) nástroja.20 MPA 1 ä.M] 100 Obr.10 mm.4 KHZ • 19 KHZ O O** I E 1 0. že vplyv frekvencie kmitov na rýchlosť úberu je lineárna a závisí od vlastností opracovaného materiálu.2 kHz brusivo .10MPA OD.9 Vplyv amplitúdy kmitov na uber materiálu pri zmene tlaku nástroja a pri zmene frekvencie kmitania <Kremer et al. Obr.1 10 AMPLITÚDA [|J.Progresívne 3.7 mm frekvencia .9 a. Frekvencia sa pohybuje v rozmedzí 15 * 40 kHz.[7J) obrobok . 10 • rj. Veľkosť amplitúdy upravených kmitov pre ultrazvukové opracovanie je v rozmedzí od 0.MMPA • 0.B4C. Rýchlosť rezania závisí od amplitúdy. v závislosti na zariadení.[12J) Podmienky: vŕtanie otvoru do skla s priemerom d = 12. .legovaná nástrojová oceľ.2 Akustický systém technológie Akustický systém je charakterizovaný frekvenciou a amplitúdou ultrazvukových kmitov. zrnitosť 120 podľa ISO s vi 1 2 3 AMPLITÚDA ( M M X 10"' Obr. Amplitúda kmitov závisí od druhu zosilňovača a na riadení ultrazvukového zdroja. Vplyv rozsahu amplitúdy na zvyšovanie rýchlosti úberu materiálu je obmedzený účinkom zrnitosti abrazívnych častíc. priemyselné zariadenia najviac využívajú oblasť okolo 20 kHz. zrnitosť400 podľa ISO Zmena frekvencie kmitov nemá výrazný vplyv na parametre procesu U S M Väčšina komerčne dostupných zariadení má možnosť zmeny rozsahu frekvencie v malom rozpätí.10 Vplyv amplitúdy kmitov a statickej sily na mieru úberu materiálu (Kainth etal. Výraznejší je vplyv amplitúdy kmitov na uber. S rastom amplitúdy kmitov rastie rýchlosť úberu materiálu. 3.uhlíková oceľ. Kremer [7] uvádza.013 do 0. niekedy až 50 kHz.3. brusivo B4C.

8 0:Nástrqd = 15mm O A O A: Nástroj d .4 20 40 60 a) 8 12 16 20 Koncentrácia suspenzie [%] b) Koncentrácia suspenzie [%] O b r .oceľ XC38 brusivo. 14] poukázali na skutočnosť. ak je veľkosť zrna porovnateľná s veľkosťou amplitúdy. 3.11 (Kremer et al. Rozsah koncentrácie brusiva v suspenzii sa pohybuje v rozmedzí 20 až 60%.12 Vplyv zmeny koncentrácie suspenzie na uber materiálu: a) vŕtanie grafitu d = 20mm. že existujú hraničné (optimálne) hodnoty statického tlaku nástroja a amplitúdy kmitania na stúpajúci uber materiálu.12 a.5 • zrnitosť 600 Ozmitost'280 f i E_ 1.4 C O E Obr.11. obr. 3. 3. že pri vŕtaní grafitu dochádza pri vyšších hodnotách statického tlaku nástroja k zníženiu intenzity úberu materiálu.2.12b. b) opracovanie skla (McGeough[8J) Kavitačný efekt procesu. Rovnako Kremer [7] uvádza. Nosné médium pre brusivo (obyčajne voda) musí mať nízku viskozitu a hustotu.3. systém prívodu suspenzie medzi nástroj a obrobok a statický tlak nástroja môžu ovplyvniť účinnosť koncentrácie brusiva pri úbere materiálu. Optimálna intenzita úberu materiálu (removal rate) sa dosahuje.[7J) obrabok . .3. b [8] je závislosť úberu materiálu na koncentrácii suspenzie pri opracovaní materiálov ako grafit a sklo. Veľkosť zrna má podobný účinok na u b e r materiálu ako amplitúda.11 Vplyv statickej sily na uber materiálu (Kremer et al.1 Obrábanie ultrazvukom USM 39 Rozenberg a Nepiras [8. 3. tvrdosťou brusiva a spôsobom prívodu suspenzie medzi nástroj a obrobok.2 kHz amplitúda-50 um koncentrácia brusiva 20% 2 4 e Statická sila [N x10"2 ] 3.20 mm •: Nástroj d = 30 mm H 0. dobrú zmáčavosť a vysokú tepelnú vodivosť pre účinné chladenie. 1.[7J). 1. obr. zrnitosť 280 frekvencia . M 0. Na obr.25.10. obr.8 S 0.3. viď obr. Tvrdosť brusiva v suspenzii tiež ovplyvňuje uber materiálu.3 Suspenzia Na uber materiálu majú vplyv vlastnosti suspenzie dané koncentráciou.2 0. podmienky rovnaké ako pri obr.1.grafit ELLOR 9 nástroj .13.BX.3.6 1.3.2 P°o. veľkosťou zrna brusiva.

.

tvrdosť brusiva nie je výrazne rozhodujúca.3. Do určitej hodnoty tlaku. uber materiálu narastá. Kaczmarek [6] uvádza.14 ukazuje vplyv tvaru prierezu nástroja na intenzitu uber materiálu pri konštantnej pracovnej ploche. Zväčšenie plochy nástroja redukuje uber materiálu v dôsledku zníženia amplitúdy kmitov. Veľké nástroje obyčajne rýchlo pohlcujú ultrazvukovú energiu a tlmia kmitanie. že pre pórovité materiály ako je grafit. že pri ! stanovi obyčajne experimentálne. Pre produktivitu opracovania je rozhodujúci tvar nástroja a veľkosť jeho aktívnej plochy. Opotrebenie závisí na dvojici materiál obrobku/nástroj a Základnou požiadavkou je vyššia tvrdosť nástroja ako obrobku.40 Progresívne technológie Kremer [7] uvádza.125 Á l A A A A ' A úzky obdĺžnikový nástroj A 0. . Závislosť zároveň dokumentuje vplyv statického tlaku nástroja pri USM.3. Ľ* A • C i ° t • nástroj štvorcového C? 0.14 Účinok tvaru nástroja na uber materálu (McGeough /S/j obrobok . aj keď na použitom druhu brusiva.3.3 Materiál nástroja a opotrebenie nástroja Nevýhodou USM opracovania je nepriaznivý účinok brusiva na materiál nástroja a jeho následné opotrebenie.025 Ľ m 12 16 prierezu Obr. Zároveň konštatuje.1. Efekt tvaru nástroja sa prejavuje zmenou produktivity. Pre opotrebenie nástroja pri USM platia podobné pravidlá ako v tomto prípade nie je nástroj v priamom kontakte s obrobkom. podľa jeho výsledkov rozdiel v intenzite úberu medzi vyššie uvedenými brusivami pre opracovanie grafitu predstavuje iba o ! 0 % vyššiu intenzitu pre tvrdšie brusivo na báze B 4 C Obr. že intenzita úberu skla pri použití BjC brusiva je o 15 až 20% vyššia než pri použití SiC brusiva. Závislosť na obr.075 E E. ktorá sa 0.sklo plocha obidvoch nástrojov 16 mm2 £ 0 0 4 B Ttak nástroja [Nmm' | napriek vzrastu tlaku nástroja pri klasickom obrábaní. potom intenzita úberu zostáva na konštantnej úrovni [8].05 . c* —- js 0.13 Účinok veľkosti zma na uber materiálu (McCeough f8J) Veľkosť zrna \^m) 3.

amplitúda chvenia (vibrácii).zrnitosť brusiva . na akustickom .0.005 mm a drsnosť Ra od 0. vylamovania (cliipping) materiálu pri USM sa vyskytuje paralelne pre nástroj aj obrobok.3. Hlavná premenná procesu . Povrch nie je ovplyvnený teplom. brusivo BX zrnitosť 280 podľa ISO (Dam etal.3.3. ¡4]) Sklo Alj0 3 TiB . Podmienky procesu.má vo všeobecnosti najvýraznejší účinok. SiC Si^N.51 -ŕ.I5 Porovnanie miery úberu pre rôzne druhy materiálu obrobku a opotrebenia nástrojového materiálu z ocele St 37 pri USM vŕtaní otvorov s priemerom d=10mm. ak brúsi vo a obrobok sú tvrdšie ako materiál nástroja. n • Intenzita úberu • Opotrebenie nástroja Obr. To dokazuje. 3. Komerčné zariadenia zabezpečujú rozmerové tolerancie v rozmedzí . redukuje sa relatívne opotrebenie nástroja na 0. Hocheng a Hstt [5] sledovali drsnosť povrchu v pozdĺžnom a priečnom smere pri vŕtaní otvoru . Obr. veľkosť zma brusiva a ich tvrdosť. .15 ukazuje závislosť pomeru úberu materiálu k úbytku (opotrebeniu) nástroja pre rôzne druhy materiálov [5]. Obr.16 ukazuje priebeh dosahovanej drsnosti povrchu v závislosti na zmene zrnitosti brusiva pre opracovanie rôznych druhov materiálov . Nástroj sa opotrebuje rýchlejšie.4.17b ilustruje vplyv koncentrácie brusiva v suspenzii na drsnosť Ra. Obr.1.1. Zr0 (Y) ZrO^Ce) 2 3.03 až 0. ktoré vplývajú na produktivitu majú výrazný účinok aj na stav opracovaného povrchu. Intenzita opotrebenia závisí na pevnostných vlastnostiach materiálu.w é m e USM a na vlastnostiach suspenzie.1%. že proces mechanického odbrusovania a vyštiepavania resp.0. 3. Pri opracovaní wolfrám karbidu brusivom z bór karbidu a nástrojom vyrobeným z mosadze relatívne opotrebenie nástroja dosahuje 140% [6]. Obr.1 Obrábanie ultrazvukom USM 41 opracovaní skla nástrojovou oceľou je relatívny úbytok hmoty nástroja 1%.priemerom d = 1 Omm do kompozitného materiálu zloženého z uhlíkových vlákien v polymérovej matrici.1 Drsnosť povrchu Kvalita opracovaného povrchu závisí na vlastnostiach opracovaného materiálu. Drsnosť povrchu a jeho akosť ovplyvňuje koncentrácia suspenzie.3.76 um [9]. Ak sa použije karbidový nástroj a brúsny prášok B 4 C. 3.17a dokumentuje vplyv veľkosti zrna brusiva na drsnosť Ra meranú v pozdĺžnom a priečnom smere.krehkých nekovových materiálov a tvrdej legovanej ivele.4 Vlastnosti opracovaného povrchu Hodnotenie vlastností opracovaného povrchu vychádza z posúdenia dosahovanej drsnosti a presnosti opracovaného tvaru.

.

m ] b) 18 2 0 2 2 24 2 6 Koncentrácia brusiva [%j Obr. že zvýšenie amplitúdy kmitov zvyšuje drsnosť povrchu.obrobok: kompozit na báze carborvepoxy.20 0. 3.3 3.85 0.90 0. že pri vŕtaní je drsnosť po obvode otvoru vyššia ako v dolnej časti. frekvencia 20kHz.16 Závislosť drsnosti povrchu od použitej zrnitosti brusiva pre rôzne druhy materiálov (spracované podľa McGeoughfS] a Buda-Békés ¡3 J) 200 400 600 800 1000 Zmitosf brusiva Kremer [7] konštatuje na základe výsledkov viacerých bádateľov.40 0. ale ak sa použije veľmi jemná zrnitosť brusiva na úrovnu plavených práškov je dosahovaná drsnosť povrchu otvoru rovnaká v každom smere. 3.5 Grafit Si02 Alz0 ZrOa Sialon SiC 3 BC BC 4 4 .30 Doporučené brusivo SÍC/B4C SÌC/B4C S1C/B4C BjC Uber [mm3/min] Nástroj d=5mm 164 39 7.42 Progresívne technológie -O-sklo i kremík pre polovodiča —Q—keramika —•— vysokoiegovana oceľ S I Obr. 0 100 200 Q 14 16 a) Veľkosť zrna brusiva [u.8 3.6 0. Zmena prítlaku nástroja v širokom rozsahu má len malý účinok na akosť opracovaného povrchu. nástroj: oceľ.75 0.1 1. brusivoSiC.17 a) Vplyv veľkosti zrna brusiva na drsnosť povrchu . b) Vplyv koncentrácie brusiva na drsnosť povrchu (zdroj: Hocheng. Nepiras (1956) a Rozenberg (1973) [14] nezávisle na sebe uvádzajú. zrnitosť 150. koncentrácia 14%.65 1. Hsu [5]) Tab.3.3 Údaje pre ultrazvukové obrábanie keramických materiálov so zrnitosťou brusiva 320 Materiál Tvrdosť HV 65 500 1 000 1100 1 500 2 400 Drsnosť Ra [um] 1-2 0.6 UBER [mm3/min] Nástroj d=10mm 224 50 9.

2 Presnosť rozmerov pri ultrazvukovom obrábaní Vo všeobecnosti je presné opracovanie limitované najmä relatívnym tvarovým a rozmerovým opotrebením nástroja. že Čim vyššia je požiadavka na rozmerovú presnosť produktu. ktoré vplývajú na produktivitu opracovania majú rovnaký vplyv aj na presnosť ultrazvukového opracovania.15). To znamená. Tieto výsledky hovoria o tom. rovnako ako aj veľkosť zŕn brusiva a intenzita opotrebenia nástroja majú najvýraznejší vplyv na presnosť rozmerov. Najviac vplýva na odchýlku rozmerov zrnitosť brusiva. jeho tuhosť a odolnosť voči chveniu. má dominantný vplyv nielen na akosť. tvarovača.1.4 ilustruje dosahovanú presnosť rozmerov pre zvolenú zrnitosť brusiva [1]. že materiály. Väčšina pojednaní o presnosti pri USM sa týka výroby otvorov a ich odchýliek od nomináJneho rozmeru. O b r . Väčšie zmo spôsobuje rýchlejší uber materiálu.18 Drsnosť povrchu pri ultrazvukovom obrábaní keramických materiálov Podmienky ako na obr. Tab.3. Pri hodnotení rozmerovej presností pri výrobe otvorov ultrazvukovým .18 sú porovnané dosiahnuté hodnoty drsnosti Rz pre rôzne druhy keramických materiálov [ 4 ] . ako už bolo spomenuté.3 tiež uvádza porovnávacie hodnoty drsnosti povrchu vyjadrené cez Ra.3. pre dosiahnutie vysokej presnosti sa vyžaduje jeho tvarová a rozmerová stálosť počas procesu úberu materiálu. Veľkosť zrna brusiva. = Ä (3-8) kde E je chyba udávaná ako dolná alebo horná odchýlka od nominálneho rozmeru. tým musí byť materiál nástroja odolnejší voči opotrebeniu. Aj keď pri ultrazvukovom obrábaní nástroj je len vo funkcii tzv.4. amplitúdou kmitov a materiálom obrobku. Rozmerové opotrebenie nástroja ako kritérium je určené vzťahom podľa [6]: « . Presnosť je ovplyvnená tiež veľkosťou plochy nástroja. Parametre procesu USM. ale aj na presnosť povrchu. Presnosť nástroja.3. ako to uvádza Kremer a Gilmor [14]. ale menšiu presnosť a vyššiu drsnosť. Tab 3. Na obr.3.1 Obrábanie ultrazvukom USM 43 Druh materiálu obrobku ovplyvňuje výslednú drsnosť povrchu. ako aj doporučené brusivo a dosiahnuté hodnoty úberu materiálu pre rôzne keramické materiály.3.15 (Dam et ai [4Jj skjo AIJOJ TiB 2 SiC Si 3 N t ZrOj(Y) ZrO^Ce) 3. A je dovolená odchýlka rozmerov opracovaného povrchu. ktoré vykazujú vysokú produktivitu pri USM opracovaní (hodnoty úberu nad 50 mmVmin) majú zároveň vyššie hodnoty drsnosti (porovnaj s obr. 3. Ak sa použijú malé zrná (zrnitosť v oblasti plavených práškov) intenzita úberu je pomalšia a dosahuje sa vyššia akosť opracovaného povrchu a tiež vyššia presnosť rozmerov.

. Môžu sa vyrábať otvory do najmenšieho priemeru 0.3. ako aj kužeľovitosť otvorov.44 Progresívne technológie opracovaním sa sledujú odchýlky rozmerov. • Hore HV strede • Dole Obr. Obr. frézovanie a rezanie závitov. USM technológia sa charakterizuje ako širokospektrálna. pokiaľ nie je zaručená dodávateľom zariadenia a technológie. leštení a lapovaní skla a keramiky.003mm. 3.19).19 Odchýlka presnosti rozmerov od nominálneho priemeru otvoru pri USM vŕtaní otvorov s priemerom lOmm (podľa Dam et al. Doporučujú sa pre materiály s tvrdosťou od 35 f 40 HRC a viac. ZrO . ktoré vykazovali veľmi dobrú drsnosť povrchu po USM opracovaní. . Pri výrobe otvorov je pomer hĺbky otvoru k jeho šírke limitovaný v pomere 3:1 [2]. 14].3. ich asymetria a oválnosť otvorov a tiež vlnitosť povrchu. 3. Produktivita je obmedzená opotrebením nástroja. mali nepriaznivé výsledky pri odchýlkach presnosti rozmerov (porovnaj obr. Zaujímavosťou je.4 Vzťah medzi zrnitosťou a presnosťou Zmitosf brusiva (ISO) 240 eoo Presnosť rozmerov [um] 0.38 0.20 ukazuje niektoré najčastejšie spôsoby rozmerového ultrazvukového opracovania. vtedy sa dosahuje optimálna produktivita procesu.5 Hlavné oblasti použitia ultrazvukového opracovania Postupy USM sa používajú v celom rade výrobných procesov.[4J) sklo AIA 7i8 2 SiC Si 3 N 4 ZrO z (V) Zr0 3 (Ce) 3. Vo všeobecnosti sa doporučuje pre opracovanie plôch do prierezu 1000 mm 2 [1. 3. • • • vŕtanie hlbokých otvorov pre hlavňové systémy. Oválnosť a asymetria otvorov vznikajú v dôsledku laterárneho (bočného) chvenia a v dôsledku nepresnosti posuvu nástroja. • hĺbenie drážok a otvorov kruhových ale aj nesymetrických tvarov.25 Na presnosť vyrobených otvorov má výrazný vplyv aj materiál obrobku ako to ilustruje obr. 2. Autori [5] sledovali kužeľovitosť vyrobených otvorov v rôznych keramických materiáloch. kde sa využíva utrazvukové kmitanie nástroja pre intenzifikáciu klasického vŕtania. výborná produktivita sa dosahuje pri brúsení.19. Tab. ako napr.3. Pri voľbe technológie je nutné experimentálne a empiricky overiť poznatky pre každú kombináciu parametrov. ako sú: • delenie materiálov.18 a obr.1. Komplexnosť tvaru je limitovaná iba konfiguráciou nástroja. že materiály. načo poukazujú aj najvýznamnejšie oblasti použitia.

h). b) výroba kruhových a tvarových otvorov. kde sa využíva deštrukčný účinok ultrazvukových kmitov na odstránenie oxidickej vrstvy na povrchu hliníka. rezane a vŕtanie kompozitných materiálov a vlákien KEVLAR. kontrola celistvosti a hrúbok materiálov. rezanie termoplastov a rezanie gumy. • spájkovanie .1. . Princíp opracovania je znázornený na obr.1 Obrábanie ultrazvukom USM • • • • • 45 opracovanie tvarovo zložitých elektród pre clektroiskrové metódy opracovania. bočných plôch a otvorov (zdroj: Kaczmarek [6J) Okrem obrábania sa princíp ultrazvuku využíva aj v iných procesoch ako sú: • čistenie produktov a dielcov .3.3. c) gravírovanie.špeciálne postupy tvárnenia. tvarovanie diamantov a iných drahých kameňov použitím diamantového prášku alebo prášku z kubického nitridu bóru do brúsnej suspenzie.20 Druhy ultrazvukového obrábania a). e). spájanie plastických hmôt. i). výroba dýz z keramického materiálu. zváranie fólií [10]. • zváranie . • tvárnenie .5. g) rezanie vonkajších závitov.21 pre rezanie vnútorného závitu [ I ]. Široké využitie má ultrazvuk aj v oblasti humánnej medicíny. d) delenie. Mechanizmus úberu materiálu je založený na princípe krehkého vylamovania čiastočiek materiálu vplyvom vysokofrekvenčného kmitania diamantového nástroja. predúprava povrchu pre nanášaním oteruvzdorných vákuovo naprašovaných (PVD) vrstiev na rezné nástroje. čisté rezy bez ostrapov. kde sa vytvárajú tzv.3. Princíp ultrazvuku sa široko využiva pri nedeštruktívnych metódach merania ako kontrola akosti zváraných spojov. meranie rozmerov a iné. výroba tvárniacich nástrojov zo spekaného karbidu. 0 rezanie vnútorných závitov. 3.1 Rotačné ultrazvukové obrábanie Rotačné ultrazvukové obrábanie (medzinárodne zaužívané označenie Rotary Ultrasonic Machining RUM) je samostatnou časťou ultrazvukového opracovania a je kombináciou procesov ultrazvukového obrábania a brúsenia diamantovým nástrojom [13].spájanie materiálov bez tepelného zdroja.odmasťovanie pred následnou operáciou povlakovania. čistenie zlatých a strieborných šperkov. Obr. Proces bol vyvinutý prednostne pre opracovanie krehkých a veľmi tvrdých materiálov ako sklo a keramika. j) lapovanie a leštenie rovinných.spájkovanic hliníka.

.

Porovnanie charakteristických parametrov obidvoch procesov ako je intenzita objemového úberu -VRR (volumetric rentoval rate).21. vysokofrekvenčný a zároveň axiálny rotačný. kým pri rotačnom ultrazvukovom obrábaní nástroj je v priamom kontakte s obrobkom. limitujúca hmotnosť jc okolo 40 g [11].46 Progresívne technológie Technológia jc podobná konvenčnému vŕtaniu skla nástrojmi z diamantu. intenzita úberu materiálu závisí prednostne od amplitúdy kmitania. • • . prítlak a usmernenie toku suspenzie a nie je v priamom kontakte s obrobkom. Ako ukazujú výsledky porovnávacieho hodnotenia oboch procesov.c. ale do oblasti rezu sa privádza chladiaca kvapalina obyčajne voda.21 Rotačné ultrazvukové obrábanie príklad rezania vnútorného závitu (podľa: Metal Handbook Machining) Základné rozdiely medzi „klasickou" technológiou ultrazvukového opracovania a technológiou rotačného ultrazvukového obrábania sú: • pohyb diamantového nástroja pri rotačnom USM je axiálny. ale nástroj okrem rotačného pohybu má aj vlastnú frekvenciu. Doporučený maximálny priemer nástroja je 38 mm. Použitie technológie rotačného ultrazvukového obrábania RUM je limitované veľkosťou prierezu a hmotnosti nástroja.3. ktorou kmitá.3. USM proces používa nástroj na prenos kmitania.3. rotačné ultrazvukové obrábanie dáva lepšie výsledky z hľadiska kvality opracovaného povrchu hodnoteného drsnosťou a odchýlkou kruhovitosti a zároveň umožňuje väčší uber materiálu pre sledované druhy materiálov obrobkov.05mm. ktorá odplavuje častice materiálu triesky.23. ilustruje obr.. statického prítlaku nástroja. Amplitúda kmitov je okolo 0. excentrický ku osi nástroja Upnutie abrobku v skľučovadle s p o h y b o m v X a Y osi Obr. = Vysoko­ frekvenčné kmitanie i 20kHz} Otáčky nástroja Otáčanie obrohkí. Určujúcim ukazovateľom hospodárnosti procesu RUM je výkon opracovania vyjadrený cez intenzitu objemového úberu materiálu VRR (mm 3 /s). na uber materiálu sa používajú abrazívne častice diamantového nástroja.025 . Priebehy jednotlivých závislostí sú znázornené na obr. • rotačné ultrazvukové obrábanie používa diamantové nástroje v tvare klasických brúsnych kotúčov. ktorá sa udáva ako počet diamantových zŕn na jednotku plochy kotúča. dosahovaná drsnosť povrchu a nominálna odchýlka rozmerov určená kruhovitosťou pre rôzne druhy materiálov. Veľká hmotnosť nástroja môže tlmiť amplitúdu kmitov. ktorý zároveň dáva predstavu o vhodností jednej alebo druhej technológie. priemeru diamantových zŕn a koncentrácie diamantových zŕn. obr. pri klasickom USM nástroj koná len vibračný pohyb. [13].3. Nástroj s nástavcom musia mať rezonančnú frekvenciu 20kHz.b. Pri opracovaní sa neprivádza abrazívna suspenzia. a ako to uvádza Pei et al.22a.0.

87 8.23 Závislosť výkonu procesu rotačného ultrazvukového opracovania od parametrov procesu: amplitúdy kmitov.26 50 I 40 "e É 30 BÉ g 20 1 10 1 lj) 0 Karbid 1.87 8. Wise[14]) c) Pomer tvrdosti H a modulu pružnosti E H/E Konštantné podmienky procesu.5 H RUM AIA _ 7^ 13.05mm.28 • USM 1 0. Aspinwall.1 Obrábanie ultrazvukom USM 47 2 Q USM Skto Ferrt E Z 3 i u] 1.35 3. (spracované podľa Pei et al.1 13. 0 01 .CZ Karbid | B RUM Ferit ' 2.26 (x10-6) Pomer tvrdosti H a modulu pružnosti E H/E 1.22 Porovnanie účinku pomeru tvrdosti a modulu pružnosti materiálu obrobku na: a) drsnosť povrchu b) odchýlku kruhovitosti c) uber materiálu -VRR pre konvenčné USM a rotačné ultrazvukové obrábanie RUM (spracované podľa Tlioe. [13]) .025mm. priemer zrna Q.1 Pomer t/rdosf H a modulu pružnosť E H/E(x1u~6) a) 13.87 AIA 1.3. prítiak nástroja 600N. 3.28 2.5 0 Porcelán . fr2 FtierrtT Q 3 Q4 . statického prítlaku nástroja.36 3. are 05 [nrrj 0 100 200 300 400 5D 0 E l a t i l : k as ä a • P rillak lNl O b r .36 J 3. otáčky nástroja 1000 ot/min.26 (x 10-6) Obr. priemeru zrna brusiva a počtu zŕn.1 I Jl í Porcelán äKl ° suo r l 8.3.28 2. amplitúda kmitov 0.

.

30/1 (1981). B. pp. 7. March. Prabhakar.Mech. 1 ..358-368 Hocheng.: The State of the An of Ultrasonic Machining. 51. Vol. Hsu. (1989). ofMat. J. Kainth. Tools Manufact. K. opracovanie AI : 0_i substrátov pre mikroelektronické obvody.: Ultrazvuk v technológii. kde sa používajú krehké a vysokotvrdé materiály ako keramika. Békéš.: Drilling without Drills. pre materiály na jadrové reaktory. Turňa. Bratislava. 13. W. Int. Švehla. 4. 33-41 Pei.Proc. P. Nandy.. C: Kohls. 187 Buda. P.. Surface Quality and Tolerances in Ultrasonic Machining of Ceramics. 2.: Review on Utrasonic Machining. 107-110 McGeough. ASME lournal of Engineering for Industry.. p. 11. J. (1976). Dearborne. Moisan. Vol. D. Z. S. 15]: • • • • • • • pre opracovanie keramických materiálov a feritov.p. J.: Principles of Machining by Culling. K. March. M. karbidy kovov. 48. M. M.1: 1. Abrasion and Erosion. J. Dekkyser.vyd. P. Vol 38. pp 239-255.Proc.. l.: A Mechanistic Approach to the Prediction of Material Removal Rates in Rotary Ultrasonic Machining.:Saleh. (1997).L. Wydawnictwo naukowotechniczne.ed. Figúra. Vol.M.: Advanced Methods of Machining. (1995). 468 10.: Teoretické základy obrábania kovov.. SVTL. Ferreira. p. And Res. A. Tool and Manufacturing Engineers Handbook.Metals Handbook .. R. No 4. American Machinist..C. (1979) pp. Staelens.Technol. Warsaw..: Wise.vyd. 8. F. ASM International.: Preliminary Study of Ultrasonic Drilling of Fiber Reinforced Plastics.H.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. L i t e r a t ú r a ku kapitole 3. D.448-462 Kremer. J.1 Machining.. 6. Snocys. Special Report 743. 13. (1995). B. Thoc. (1982). Chapman and Hall.. (1986). J. S.. H.H. SME. 5. Quist. p. C. Š. Bellows.Machining. Z. ASM . opracovanie plazmovo striekaných povlakov. J. 1 . 1984..Too Des. May (1995) pp.. A. J. Schreiber. ďalej pri výrobe rozmerovo malých predmetov s požiadavkou na vysokú presnosť rozmerov a akosť obrobeného povrchu: [ I I . 3. .35/2.255-266 Kaczmarek. R. A. Annals of the CIRP. T. sklo. (1988) I.48 Progresívne technológie Rotačné ultrazvukové obrábanie sa efektívne využíva najmä v tých priemyselných oblastiach.: Špeciálne metódy zvárania. p. Int. (1967) l. D.: On the Mechanism of Material Removal in USM. vŕtanie kompozitných materiálov pre letecký priemysel. 142-151 14. S. Singh. Alfa Bratislava. ofMat. Haselkom.: Productivity. M.ed. Vol 117. 6. Alfa Bratislava. 15. Aspinwall.Technol. J. M.G. London. na výrobu prototypov s požiadavkou na vysokú presnosť výroby.cd. 19.vyd. Dam. 9. Annals of the CIRP Vol. vŕtanie hlbokých otvorov malých priemerov do veľmi tvrdých materiálov. 9.. Ghabrial.. 1983 12. J.

Náklady na dokončovacic operácie činia asi 15% celkových nákladov na obrábanie. platia aj pre ne základné zákonitosti abrazívneho deja ako je mikrorezanie.j. kým AJM sa používa na uber materiálu. V ostatnom čase sa do popredia pozornosti dostávajú progresívne technológie a medzi nimi dve modifikácie opracovania voľným brusivom.2 AJM . Z toho dôvodu sa hľadajú technológie. mikrorytie a mikrozahladzovanie. .3.2. brúsnym účinkom dopadajúcej častice brusiva s vysokou kinetickou energiou. Podobne Venkatesh [6] charakterizuje AJM proces ako proces odvodený od konvenčného tryskania. 3. V odbornej literatúre je pomerne málo poznatkov o uvedených procesoch a sústreďujú sa na kvalitatívny popis metód s dôrazom na aplikačné možnosti.princíp úberu a zariadenie AJM je opracovanie povrchu mechanickým nárazom častice . ktoré spĺňajú vysoké nároky na kvalitu opracovaného povrchu.impact machining process. od ktorého sa odlišuje v troch základných bodoch: i) tryskanic sa používa na čistenie povrchu súčiastok. zároveň sú ekonomicky menej náročné a dajú sa jednoducho automatizovať. preto budú ďalej v texte pre tieto technológie používané medzinárodne zaužívané skratky. Aj napriek podobnému mechanizmu úberu však oba procesy AJM aj USM majú viac odlišností ako podobností.opracovanie lúčom abraziva obsiahnutom v prúde vysokorýchlostného stlačeného plynu. Keďže tieto procesy nie sú bežne používané. 2 Technológie abrazívneho lúča pre uber materiálu Opracovanie povrchov voľným abrazivom (známe pod anglickým názvom Abrasive Jet Machining AJM a Abrasive Flow Machining AFM) patrí k dokončovacim metódam vo výrobnom procese. Veľmi málo prameňov podáva kvantifikované poznatky o mechanizme úberu materiálu a kvalite opracovaného povrchu.AFM Abrasive Flow Machining . Kaczmarek [9] uvádza podobný proces pod názvom abrasive blast treatmen. Popisný názov z anglického prekladu je pomerne dlhý. iii) AJM umožňuje uzavreté riadenie vysokorýchlostného prúdu častíc. dokončovacie procesy predstavujú kritickú a nákladnú fázu vo výrobe. Ako je známe. pre AJM sa používajú prášky s veľkosťou častíc medzi 10 50 pm. známe ako: • Opracovanie abrazívnym lúčom . Princíp úberu materiálu je podobný ako pri ultrazvukovom opracovaní (USM) t. • Opracovanie prúdom abraziva . Pretože tieto procesy sú charakterizované ako procesy odstraňovania materiálu pomocou voľného brusiva.AFM 3 . ii) zrná abraziva používané pre tryskanie sú väčšie.AJM Abrasive Jet Machining' .opracovanie prúdením abraziva. kde k úberu materiálu dochádza po dopade vysokorýchlostného prúdu abrazívnych častíc. (ALA).1 A J M . nie je v slovenskom jazyku pre nc jednoznačne určený jednoduchý názov. ako proces odvodený od konvenčného tryskania (sand blasting). proces predstavuje tvarovanie povrchu a hrán pretláčaním polotuhého abrazívneho média cez zúžený priechod tvorený kombináciou prípravok/obrobok.

.

3.brúsny prášok je uskladňovaný v zásobníku a odtiaľ posúvaný do vibračného zmiešavača.25. .3.14 • Z mm] obrobok vzdialenosť dýza/obrabok Obr. Abraziv . LÍSM proces je rýchlejší s vyššou rýchlosťou úberu materiálu.26. Odtiaľ je potom prúd zmesi vedený k dýze. keďže sa použiva stlačený vzduch ako nosné médium pre brusný prášok a je to proces lacnejší. Detail abrazívneho deja pre abrazívne obrábanie ukazuje obr. SiC —*\— 1 vzduchu vstupný veni il zmiešavacia komora detail irazivni deja abrazívny «\ \ dej obrobok ^ !• 1 prívod zmesi * plynu a brusiva otvor dýzy "(0. Rýchlosť vytekajúceho lúča je medzi 150 -f 300 m/s.vstupnej. v zóne rezu sa tvorí teplo a je zároveň ekonomicky náročnejší.24 Princíp opracovania abrazívnym lúčom (spracované podľa [3-5]) Obr. zmiešavacej a výstupnej.24. ktorý chráni pracovníka a pracovné prostredie pred zvýšenou prašnosťou. ktorú proces produkuje. kompresor 5MPa ]—7/—I pf'^d 1 \fi7 1 m^ u [Al¡0).kde každá časť má vymedzenú funkciu a napomáha tvorbe vysokorýchlostného a vysokotlakového abrazívneho lúča. Zariadenie využíva zdroj priemyselného plynu stlačeného na tlak okolo S00 kPa. Vnútorný prierez a tvar jednotlivých komponentov používanej dýzy znázorňuje obr. Pri USM procese sa miera opotrebenia nástroja považuje za hlavný ukazovateľ hospodárnosti. Materiál je pri AJM metóde odstraňovaný mechanickým pôsobením zmesi stlačeného vzduchu alebo iného priemyselného plynu s veľmi jemnými brúsnymi časticami vo forme brúsnych práškov uvádzaným pod názvom ahrasive. podľa navrhnutej konštrukcie pre priemyselné zariadenie vyrobené ako prototyp na Univerzite v Singapore [6].3. Pred prívodom do zmiešavača je plyn filtrovaný za účelom odstránenia nežiadúcich prímeskov ako voda a olej.50 Progresívne technológie Ako uvádza Venkatesk. Základný princíp AJM zariadenia je znázornený na obr. AJM proces je proces pomalého úberu materiálu.3. kde sa rovnomerne mieša so stlačeným vzduchom alebo iným plynom. Ukazovateľom hospodárnosti procesu je intenzita úberu materiálu.3. z toho dôvodu neoddeliteľnou súčasťou zriadenia sú rôzne filtre a separátory. Najčastejšie používané prášky sú na báze taveného oxidu hlinitého Al20} a karbidu kremíka SiC. slovenský ekvivalent abrazív.27. generuje menej tepla.25 Detail procesu abrazívneho lúča (zdroj Venkatesh ¡6}) Dýza pre AJM proces. . Dôležitou súčasťou zariadenia je odsávač prachu a ochranný príklop. z ktorej prúdi abrazívna zmes sa skladá z troch častí . Jednotlivé komponenty priemyselného zariadenia sú znázornené na obr.3.

• brusivo .—íi—s 1 m odsávač S/ .3. uhličitan horečnatý Mg : COj sa doporučuje pre ľahké čistenie a leptanie a pieskovanie. AFM 51 Dýzy pre AJM sa vyrábajú z karbidu wolfrámu (WC) alebo syntetického zafíru. rezanie a odihľovanie.3. že do značnej miery redukuje rozptyl lúča pri rezaní.13 až po 2.08 -f 0.26 Princíp priemyselného zariadenia pre ručné opracovanie abrazívnym lúčom (spracované podľa ¡3+5]) Výhodou dýzy na báze karbidu wolfrámu je. a tiež.27 Zobrazenie tvarov výstupnej dýzy.8]. Každý výrobca zariadenia bližšie špecifikuje používané rozsahy.5 mm do 0. hydrouhličítan sodný NaCO} pre tvarové rezanie mäkkých materiálov. a okolo 20 -H 35 hodín pre brúsny prášok z oxidu hlinitého ( A b 0 3 ) Priemerná prevádzková doba zafírovej dýzy je okolo 300 hodín [1.A J M Technologické a prevádzkové charakteristiky abrazívneho lúča sú kvantitatívne určené nasledujúcimi doporučenými rozsahmi parametrov [1.3. filtre regulátor zdroj a zmiešava č íl L*. ktoré spolu tvoria dýzu pre AJM proces (zdroj Venkatesh ¡6}) 3. • .2 Technológie abrazívneho lúča AJM.1 Charakteristika abrazívneho lúča .8 mm. 7].25 mm J1. zmiešavacej komory a vstupnej dýzy. SiC sa používajú pre čistenie.18 -r 3.5. V prípade požiadaviek na vyššiu intenzitu úberu sa používajú dýzy s priemerom okolo 3. ale lacný v porovnaní napr. AJM proces sa charakterizuje ako proces pomalý. priemer zrna práškov sa pohybuje od 10 do 60 um.2. výstupná zmiešavacia vstupná ftfP>lJ777)JtH. že okrem kruhového otvoru môže mať aj obdĺžnikový otvor s rozmermi od 0. Prevádzková doba pre dýzu na báze karbidov sa udáva na 8 * 1 5 hodín pri použití brúsneho prášku z karbidu kremíka (SiC). prerušovač adiaca klar klapka Obr.abrazív: A1:0 3 . 8]. Životnosť dýz závisí vo veľkej miere na druhu abraziva a pracovnom tlaku zmesi. konvergentná dýza zvyšuje tlak zmesi konvergentno-divergentá dýza zvyšuje rýchlosť lúča Obr. 3 . Vyrába sa s priemerom od 0.1. s procesom USM alebo abrazívnym vodným lúčom AWJ.5 mm [6]. Množstvo odoberaného materiálu za jednotku času je okolo 10 g/min. Zafírová dýza má dlhšiu životnosť a je drahšia. drvené sklo a sklenené guličky pre leštenie.

.

a je závislá na mernej hmotnosti materiálu. 3. intenzita úberu materiálu sa udáva v priemere okolo 10 mg/min.3. • druhom a veľkosťou abrazívnych častíc. vysokou čistotou bez cudzích prímeskov ako sú olej a voda.03 0. ako už bolo spomenuté v úvode.1 0 um ] Bi E E [>—A J 2 4 6 8 10 12 I 14 < < ? 16 18 20 Rýchlosť toku abraziva [g/s] O b r . použitý plyn: stlačený vzduch. dusík (N 2 ).5 MPa sa z hľadiska efektívneho uberú materiálu neodporúčajú. Pre uber materiálu.2 Vplyv p a r a m e t r o v A J M procesu na uber materiálu intenzita úberu materiálu a kvalita opracovaného povrchu je ovplyvnená: • druhom obrábaného materiálu. oxid uhličitý ( C 0 2 ) .2.3.2 7 um .1 mnrVmin. pre sklo sa udáva 16 mmVmin. rýchlosť pohybu lúča: 1 5 0 ^ 3 0 0 m / s vzdialenosť medzi ústím dýzy a obrobkom: 0.20 mm/s. pre účinok veľkosti častíc na uber materiálu.29. podľa tvaru otvoru v dýze a požiadavky na koherentný nerozptýlený lúč.28. pre účinok rýchlosti prúdenia abraziva. tok abraziva: 10 * 20 g/min. 3. • úbcr materiálu sa zvyšuje so zväčšovaním zrna brúsneho prášku. Kvantifikácia týchto poznatkov je zhrnutá graficky na obr.o . • vzdialenosťou medzi obrobkom a dýzou. • rýchlosťou prúdenia abraziva.1.75 mm.o . pre kovy od 1. * • rýchlosť posuvu lúča: 0. tlaky nižšie ako 4. —•—50 um • . • uber materiálu sa zvyšuje väčšou výtokovou rýchlosťou lúča.8 -í. pre jemné dokončovanie povrchov 3 • 5 g/min.28 Účinok veľkosti častíc abraziva na uber materiálu pri opracovaní tabuľového skla (zdroj [1]) .52 Progresívne technológie • • • • • • • výstupný tlak zmesi vzduchu a abraziva: od 5 do 8 MPa. alebo iný priemyselný plyn s . platia základné zákonitosti procesu abrazívneho opracovania voľným brúsivom: • uber materiálu sa zvyšuje so zvyšovaním jeho tvrdosti. a na obr.6 do 4.

pretože ich veľkosť nieje dosť dobre klasifikovaná [1]. ako aj rýchlosti toku lúča [1. Pre likvidáciu použitých práškov platia príslušné bezpečnostné predpisy. Optimálna hodnota intenzity úberu materiálu závisí na vzdialenosti obrobok/dýza.8 mm. 8]. Požiadavka vysokej presnosti opracovania a eliminácie tvorenia úkosov sa dosahuje veľmi malou vzdialenosťou dýzy od povrchu asi 0. ktorý sa zachováva iba do krátkej vzdialenosti asi 1.6]) . Pre rezanie sa doporučujú väčšie zrná.3. Prášky by sa nemali recyklovať a znovu používať. priemer otvoru dýzy 3.3. Pre čistenie a mechanické spevňovanie povrchu sa doporučuje vzdialenosť 5 + 1 3 mm.30. 3. okrem toho obchodné prášky môžu obsahovať kremíkový prach.30 Účinok vzdialenosti obrobok/dýza na mieru úberu materiálu (spracované podľa [1. ktorý je zdraviu škodlivý. pre čistenie a leštenie povrchov menšia veľkosť zrna práškov [1.29 Účinok rýchlosti toku abrazívneho prášku na uber materiálu pri opracovaní tabuľového skla (zdroj [lj) 0 2 4 6 fi 10 12 14 16 16 20 22 24 26 Rýchlosť toku aSraziva [g/s] Vzdialenosť medzi obrobkom a výstupom lúča z dýzy ovplyvňuje intenzitu úberu materiálu pri AJM procese.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. Prúd abrazívnej zmesi má obyčajne cylindrický tvar. pretože kontaminované prášky so zvyškami opracovaného materiálu zanášajú dýzy. Podľa údajov [ I ] . na veľkosti zma brúsneho prášku.5mm. vo väčšej vzdialenosti sa lúč diverguje do kužeľovitého tvaru a šírka jeho rozptýlenia je závislá na tlaku systému. 3.6 mm po opustení dýzy.zdroj [1] —•— zdroj Venkatesh [6] a) (zdroj [1]) pri opracovaní tabuľového skla (iné parametre neudané) b) (zdroj [6]) veľkosť zrna 40um. Komerčne dostupné stupne označovania veľkosti zrna brúsnych práškov nie sú vhodné pre AJM. AFM 53 Veľkosť brúsnych zŕn používaných v procese AJM.* . kým vzdialenosť od 13 do 75 mm sa aplikuje pre operácie s menším vplyvom na povrch. 1—i k — 1 1 — 1 / t /— Obr.6]. Literatúra neudáva kvantifikované údaje. obrobok tvrdené sklo 2 4 6 8 10 12 14 16 18 20 Vzdialenosť obrobok/dýza jmm] I . Vzdialenosť medzi obrobkon a dýzou sa mení so spôsobom aplikácie lúča. ako to ilustruje obr. O b r . sa volí podľa aplikácie.

.

5 Dosahovaná drsnosť povrchu pre rozdielnu veľkosťou zrna abraziva pri opracovaní nehrdzavejúcej ocele AISI 316 (DIN X5CrNiMol8 10) (spracované podľa Druh abraziva Veľkosť zrna [um] 10 25 50 20 50 50 Drsnosť povrchu Ra [um] 0. Tab.25-0.2. Dosahovaná stredná drsnosť povrchu je v rozsahu Ra 0.2. obrobok.30-0. Vefkrar abrazívnych iastlc [mm] V.53 0.1.31 Účinok veľkosti použitého brúsneho zrna a posuvu lúča na mieru úberu materiálu. keďže sily pôsobiace na obrobok sú malé.05 mm.5 um a je ovplyvnená veľkosťou zrna a druhom použitého prášku.31a.50 0.b. povrch nie ovplyvnený teplotou. Pri procese nedochádza k výraznej deformácii obrobku.20-0. vplývajú tie isté charakteristiky procesu AJM ako na intenzitu úberu materiálu (viď kap. dosahovanej drsnosti povrchu na zmene veľkosti brúsnej častice a rýchlosti posuvu lúča znázorňuje obr.38-0. tvrdené sklo . vzdialenosť dýza/obrobok 5mm. Dosahované tolerancie rozmerov sú udávané v rozsahu 0.50 0.13 -¿-0. r posjv j i.86 0.3 Charakteristika povrchu po AJM procese Progresívne technológie AJM proces tvorí povrch s granulovanou matnou Štruktúrou. 3. 3. podľa výsledkov ktoré publikoval Venkatesh [6].30-0.5mm.1. pozri tab. J u.96 0.54 3. 3.% Oxid hliníka AlsOa Karbid kremíka SiC Sklenené guličky Zároveň na kvalitu opracovaného povrchu vyjadrenú cez parameter drsnosti povrchu Ra. a drsnosť povrchu (spracované podľa [6]) Parametre procesu: konštantná vďkosf zrna 85pm (zrnitosť 180).^ Obr.) Porovnávacie hodnotenie grafických priebehov závislosti úberu materiálu.15 -ŕ 1. 3.3.2.43-0. Tepelné pôsobenie procesu je minimálne. priemer otvoru dýzy 3.5.i m ^ p . uhol dopadu lúča 90*.

55 krehkých materiálov ako je sklo a pre vyrezávanie a vŕtanie plytkých čistenia.2. odihľovania. • gravírovanie registračných čísel motorov v automobilovom priemysle. Doporučuje sa pre jemné dokončovanie povrchov. prípravok a brúsne médium.3. • odihľovanie chirurgických ihiel.3. Hlavné oblasti aplikácie predstavujú technológie rezania. (zdroj [7]) . ktoré je pretláčané cez priechod medzi obrobkom a prípravkom. Abrázia (brúsny účinok) sa vyskytuje len v mieste. hydraulických piestov. • odihľovanie a odstraňovanie ostrapov na kovových a plastových komponentoch. kde brusivo mierne leští povrch alebo hrany.1 horný valec s piestom /riadiaca jednotka stroja dolný valec S piestom stojan Obr. plastických komponentov a tvrdených automobilov.3. Hlavnými prvkami zariadenia sú stroj na pretláčanie média. povrchu alebo pieskovania keramiky. Vytvára vysokú úroveň dokončeného povrchu a úzke tolerancie geometrického tvaru. keramike a tvrdených liatinách. • pieskovanie čísel (označenia) do kovov. tvarov a otvorov na pomerne malých plochách. spevňovania tvrdených liatin a plastov. Postup opracovania je podobný ako pri brúsení a lapovaní. oporný stojan upinael prípravok obrobok upínacia doska \ / n Q .32 znázorňuje základnú zostavu AFM procesu. • vŕtanie a rezanie malých otvorov a tvarov v skle. Konkrétne rozšírenie našla AJM technológia predovšetkým pre: • opracovanie otvorov v elektrotechnickom priemysle.2 A F M . AFM 3.4 Oblasti použitia procesu A J M AJM lúč sa uplatňuje pri opracovaní ťažkoobrábateľných a keramika.32 Schematické znázornenie zariadenia pre AFM proces.charakteristika princípu úberu a zariadenie Opracovanie prúdom abraziva AFM predstavuje pokrokový proces dokončovania povrchov pomocou polotuhého viskózneho abrazívneho média. plastických komponentov.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. kde je obmedzené prúdenie média.2. spekaného karbidu. skla. Obr. skiel 3.1. • matovanie skla. Odstraňuje malé množstvo materiálu prúdom polotuhého abrazívneho média.

.

3. Pracovný cyklus je daný počtom dvojzdvihov piestov. Prípravok zároveň zamedzuje prúdeniu média v oblasti. Obr.34 Príklad konštrukcie prípravku pre dokončovanie povrchu lopatiek. ktorú nieje potrebné upraviť.34 ukazuje príklad konštrukcie prípravku. ktoré je nosičom abrazívnych zŕn. Zmenou vzájomnej koncentrácie brusiva a nosného média sa mení jeho viskozita. Obr. Prietok média závisí od tlaku. Stroje pre AFM zabezpečujú tlaky v rozsahu používanom pre pretláčacie stroje od 700 do 22 000 kPa. na usmernenie toku média a pomáha pri vytváraní vhodného priechodu média. zároveň zabezpečujú prietok abrazívneho média až do 380 l/min [1]. Tok brúsneho média cez priechod v uzavretom opornom stojane zabezpečujú piesty v dolnom a hornom valci zariadenia. Zmena viskozity brúsneho média sa docieľuje aj zmenou teploty. Proces si vyžaduje len jednoduché prípravky.56 Progresívne technológie Detail pracovnej zóny ilustruje obr.3. Medzi počtom cyklov a veľkosťou zaoblenia hrany je lineárna závislosť. (zdroj (U) Abrazívne médium je zložené z polotuhého polymérového prostriedku. Počet cyklov ovplyvňuje mieru úberu materiálu.33 Detail pracovného procesu . Prípravok slúži na obmedzenie prúdenia medzi vonkajšou časťou obrobku a vnútornou časťou prípravku.brúsne médium v dolnom valci pred pracovným cyklom a následné rozloženie média po pretlačení cez priechod medzi prípravkom a súčiastkou. (zdroj [1 ]) P r í p r a v o k slúži na upínanie súčiastky. viskozity média a konfigurácie pn'pravok/obrobok.3.33. horná upi nad a doska stroja horní diel prípravku dolný áel prípravku dolná uplnacia doska stroja Obr. čo umožňuje rovnaký druh média použiť pre rôzne prierezy priechodov medzi obrobkom a prípravkom. So zvyšovaním teploty viskozita klesá. .3. predovšetkým v oblasti prvých 8 cyklov. Nosič je zmes polymérov na báze kaučuku a kvapalného maziva. ako uvádza Williams a Rajurkar [7].

7]) Obr. . (zdroj [1. okolo hrán otvoru Obr.3. Obr.8 6. Kinemaúcká viskozita je podiel dynamickej viskozity a hustoty kvapalnej látky (m'/s). (zdroj [1. Hodnoty viskozity abrazívneho média pre každé zariadenie a technológiu špecifikuje výrobca.2 Technológie abrazívneho lúča AJM.3. v ktorej sa pomer deformácie k napätiu časom meni.7]) Tab.4 1. vlastnosti takej látky sa popisujú kombináciou vlastností viskóznej kvapaliny a elastickej tuhej látky (pozn.s i pasca!sekunda).3. pre zaobľovanie hrán a pre malé priechody sa doporučuje nižšia viskozita. autora). Pri hodnotení vplyvu 'Viskozita (z lat. že hrany sa obrusujú rýchlejšie ako steny priechodu.3.4 3. Pre rovnomernú intenzitu úberu materiálu sa doporučuje nízka rýchlosť prúdenia.3. Dynamická viskozita má jednotku Pa. pre zaobľovanie hrán vyššia rýchlosť. vnútorné trenie resp.35 a 3.2 25 — •- i nízka 0.6 ukazuje niektoré pravidlá pre výber vhodnej viskozity abrazívneho média v závislosti od rozmerov priechodu a vzájomného pomeru dĺžky/šírky priechodu. kde pre kvapaliny platí. Prevrátená hodnota viskozity je tekutosť. že za pôsobenia napätia deformácia s časom lineárne rastie. Médium prúdi rýchlejšie cez priechod než okolo hrán. odpor) je reologická vlastnosť látok.2 vysoká 6.6 13 3. Pri špatnom prietoku (jeden uzavretý cyklus) sa obrusuje aj druhá hrana. v prípade brúsneho média pre AFM sa jedná o viskoelastickú látku na báze polymérov.35 Priebeh prúdových čiar pri prúdení vysoko viskózneho média cez priechod.36 znázorňujú vplyv viskozity média na jeho tok cez priechod.36 Prúdenie nízko-viskózneho média. Tab. 3. väzkosť.4 50 Podľa zaužívaných pravidiel a odporúčaní sa používa médium s vyššou viskozitou pre leštenie alebo obrusovanie stien veľkých priechodov. AFM 57 Viskozita* média a rýchlosť jeho prúdenia majú podobný účinok na intenzitu úberu materiálu a na veľkosť zaoblenia hrán.6 Doporučená viskozita média pre priechod s pomerom dĺžky ku Širke 2:1 (podľa [S]) Rozmer priechodu [mm] minimálny maximálny Kvalitatívna charakteristika viskozity média stredná nizka až stredná až stredná vysoká 0. Vyššia rýchlosť prúdenia pri nižšej viskozite média cez priechod spôsobuje. v dostupnej literatúre nie je kvanťiftkovaná. pre elastické pevné látky zase deformácia závisí len aa veľkosti napätia.

.

5 mm. alebo viacerých častíc naraz. rycieho efektu (ploughing effect) pôsobenia viacerých častic naraz. .5 mm.5. vyžaduje si systematickú analýzu a pozorovanie procesu prúdenia viskózneho média. Na modelovanie prúdenia sa v ostatnom čase veľmi úspešne používa metóda konečných prvkov [2]. sa materiál vo forme malej Častice oddeľuje v dôsledku nízkocyklického únavového lomu (microfittigue).S' Progresívne technológie viskozity média na uber materiálu a akosť opracovaného povrchu sa udávajú kvalitatívne ukazovatele. ktorým jednotlivé častice sprevádzajú proces úberu je len čiastočne pochopený. Zrnitosť brusiva ovplyvňuje kvalitu opracovaného povrchu. pre jemné dokončovanie povrchu sa doporučuje veľmi jemná zrnitosť. zrnitosť a koncentrácia brusiva a konštrukcia prípravku sú hlavné parametre procesu. alebo opakovaného pôsobenia jednej častice po rovnakej dráhe. • najmenší opracovaný rozmer otvor s priemerom 0. pretláčací tlak. Pre veľkosť zrna platí. Počet pracovných cyklov piesta. Presný mechanizmus. Ako brusivo sa používajú zmá karbidu kremíka SiC. Mechanizmus brúsneho účinku uvádzaný tiež ako mechanizmus abrázie (obrusovania) je popisovaný ako proces abrazívneho opotrebenia pri kontakte brúsnych zŕn s povrchom obrobku. Jain.2. pričom nedochádza k oddeľovaniu materiálu. K úbytku materiálu vo väčšom objeme dochádza postupne. 8] v nasledujúcich rozsahoch: • drsnosť povrchu Ra okolo 0. • rozmery zaoblenia hrán od 0. 3. Čisté mikrorezanie odstraňuje materiál vo forme triesky malého rozmeru .1 Mechanizmus úberu materiálu Veľmi málo literárnych prameňov pojednáva a podáva teoretickú analýzu mechanizmu úberu materiálu pri AFM procese.025 mm do 1. čím väčšie zrno. Jain a Dixit [2] popisujú interakciu medzi brúsnym médiom a pevným povrchom dielca ako proces postupného mikrorytia (microploughing) a mikrorezania (microcutľing). Dosahované parametre akosti opracovaného povrchu a presnosti rozmerového opracovania sú udávané podľa [2. ktoré vplývajú na uber materiálu a kvalitu opracovaného povrchu pri AFM. Materiál jc časticou vyrývaný a posúvaný do strán. Mikrorytie vzniká následkom jednoduchého prechodu jednej brúsnej častice. na základe tzv.2.2 mm. Po opakovanom prechode jednej častice. 7. karbidu bóru B^C.mikrotriesky. oxidu hliníka AI2O3 a diamantu s rozmermi zrna od 0. Brúsny účinok média na materiál závisí od: * veľkosti zrna • koncentrácie brúsneho prášku v polotuhom médiu • pretláčacieho tlaku • tvrdosti obrábaného materiálu. tým je uber materiálu vyšší. Mechanizmus úberu častic z povrchu pevného materiálu je pri AFM definovaný ako jednosmerný posuvný dej diskrétnych Častíc po povrchu iného materiálu.005 4 1. Mikrorytie a mikrorezanie sú dominantné mechanizmy úberu pre húževnaté materiály a samotné mikroreznie je podľa [2] významné pre krehké materiály. • tolerancie rozmerov ± 5 pm.05 um. Vzťah medzi parametrami procesu a prevádzkovými charakteristikami nie je doposiaľ úplne známy.

ako je počet aktívnych zŕn. každá častica preniká do rovnakej hĺbky v materiále a všetky častice majú rovnakú veľkosť. Potom pre celkový uber v závislosti na počte zŕn v procese: Z.12).NÍ. AFM 59 Pri AFM procese sa podľa [2] uber modeluje podobne ako pri brúsení a lapovaní. Intenzitu objemového úberu materiálu. je potom možné určiť podľa takých hodnôt.3. ako vryp (scratch). počet cyklov 50. tvorí iba jednu reznú hranu s negatívnym uhlom čela a sila pôsobiaca na každú časticu je konštantná a rovná priemernej zaťažujúcej sile v procese. priemer zma d g = 0. Jain a Dixit [2] odvodili rovnice pre výpočet normálovej sily pôsobiacej na zrno rovnica (3. 3.9) kde o r (N/m 2 ) je normálové napätie pôsobiace na zrno guľového tvaru s priemerom d g (m). zrnitosť 100. tlak piesta a rýchlosť jeho posuvu a koncentrácia brusiva. koncentrácia abrazŕva K b = 45%. že má guľovitý tvar.37 pre AFM opracovanie mosadze s tvrdosťou 1500 HV. Okrem toho.7i. Normálová sila pôsobiaca na hĺbku prieniku zrna guľového tvaru do povrchu je daná vzťahom: Jtdí F n =cr . R„ ^-. kde sú porovnané experimentálne získané výsledky s teoretickými výpočtami podľa modelových závislosti..12) kde: R v je polomer valca pre médium (m). .(d g -t> ŕdg 2 V = 2. i. Uber materiálu najviac ovplyvňujú zrnitosť.9) a pre výpočet intenzity úberu materiálu.- (3.16) ako uber materiálu pre jedno zrno: 2 ^ Va = -i-. ktorý vytvorí brúsna častica za predpokladu. ich tvar a hĺbka vytvoreného vrypu. rovnica (3.11) Celková intenzita objemového úberu materiálu V (m 3 ) vychádza z predpokladu. (m) vypočíta podľa rovnice (3. podľa výsledkov publikovaných v [2]. dĺžka záberu zma (m). 7 1 Po odvodení prierezu vytvoreného žliabku sa objem odobratého materiálu pre jedno zrno V a (m 3 ) pre dĺžku kontaktu zma s obrobkom L. Hĺbka vrypu zrna t (m) pre danú tvrdosť obrábaného materiálu H w sa určí podľa vzťahu: t =- H (3. R w polomer obrobku (m).10) „ .sin"1 (3.sin" 1 -vH-o (3. Takýto idealizovaný klasický model abrazívneho opotrebenia je teoretickým základom pre kvantifikáciu úberu materiálu pri AFM. Na základe uvedených úvah Jain. že v skutočnosti k odobratiu častíc materiálu dochádza cez množstvo podobných procesov ako pri jednom zme. Ich priebeh je znázornený na obr./t.2 Technológie abrazívneho lúča AJM.152 mm.

60

Progresívne

technológie

Koncentrácia abrazívnej zmesi K b = A b /C je daná objemovým pomerom obsahu brúsnych častic A b v zmesi ku množstvu nosného média C.

Obr.3.37 Závislosť úberu materiálu na parametroch AFM procesu a) zrnitosť brusiva b) rýchlosť posuvu piesta c) koncentrácia brusiva v médiu (zdroj Jean, Jain, Dixit [2])

29
c)

33

37

41

45

43

Koncentrácia brusiva [%]

3.2.2.2 Kvalita opracovaného povrchu pri AFM Ako už bolo uvedene v úvode, AFM proces patrí k dokončovacim metódam opracovania povrchov. Povrch má lesklý vzhľad a vysokú kvalitu dokončovacicho opracovania. Keďže úbcr materiálu zmámi je rovnomerný, nemôžu sa odstrániť rozmerové nepresnosti a defekty po predchádzajúcich operáciách. Dosahovaná drsnosť vyjadrená ako stredná aritmetická odchýlka profilu Ra je okolo 0,5 pm. Vplyv parametrov procesu na drsnosť povrchu je znázornená podľa výsledkov, ktoré uvádzajú Jain, Jain, a Dixit na obr.3.38 a 3.39. Podmienky pre sledovanie drsnosti povrchu boli rovnaké ako pre uber materiálu. Zákonitosti úberu materiálu a akosti opracovaného povrchu pri brúsení a lapovaní sú v zhode s výsledkami AFM procesu. So zvyšovaním zrnitosti brusiva (väčšie rozmery zrna) stúpa rýchlosť úberu materiálu a klesá akosť opracovaného povrchu. Hodnoty drsnosti povrchu klesajú so zvyšujúcou sa rýchlosťou posuvu piesta, so stúpajúcim tlakom piesta, percentuálnou koncentráciou brusiva a zrnitosťou brusiva pre daný počet cyklov. Účinok viskozity média na drsnosť povrchu skúmal Williams a Rajurkar [7]. Podľa ich zistení stredná aritmetická odchýlka profilu Ra jc najvyššia pre nizko viskózne médium (označenie viskozity média L V), najlepšia drsnosť povrchu bola pozorovaná pre stredne vysokú viskozitu

3.2 Technológie abrazívneho lúča AJM, AFM

67

média s označením MHV. Obr.3.40 ukazuje dosiahnuté hodnoty drsnosti povrchu. Hodnoty viskozity boli označené iba kvalitatívne ako LV - nízkoviskózne médium, MV - stredne viskózne a MHV — stredne vysoko viskózne. Podľa údajov v literatúre výrobcovia zariadení udávajú kvantifikované hodnoty viskozity iba ako súčasť technológie.

Rýchlosť piesta [cm/s]

Tlak

P i e s t a IMPal

Obr.3.38 Závislosť zmeny drsnosti povrchu na rýchlosti posuvu piesta a na tlaku piesta (zdroj. Jain, Jain, Dixit [2])

Koncentrácia brusiva [ ] %

Zrnitosť brusiva podľa ISO

Obr.3.39 Závislosť zmeny drsnosti povrchu na koncentrácii brusiva v médiu a jeho zrnitosti (zdroj. Jain, Jain, Dixit [2])

3.2.2.3 Oblasti použitia A F M technológie Z hľadiska použitia je AFM charakterizované ako flexibilná metóda na dosiahnutie presných a rovnomerných povrchov. Použi v a sa pre odihľovanie, zaobľovanie, na presné rozmerové opracovanie, na odstraňovanie deformačné pretvorených vrstiev na ťažko dostupných plochách a na leštenie v širokom rozsahu rozmerov súčiastok - od malých ozubených kolies s priemerom 1,5 mm, alebo otvorov dýz s rozmerom 0,15 mm až po drážkované hriadele a disky turbín s priemerom do 1,2 m. Pôvodne bola technológia AFM vyvinutá pre odihľovanie dielcov v leteckom priemysle, postupne pre svoju vysokú flexibilitu a nízke výrobné náklady bola aplikovaná v ďalších

62

Progresívne

technológie

odvetviach hromadnej a veľkosériovej výroby ako automobilový priemysel, výroba polovodičov a dokončovanie presných lekárskych komponentov. Podľa [1] kapacita AFM procesu je 100 až 1000 dielcov za hodinu, operačný Čas pre paletu výrobkov 1 až 3 minúty.

2

Obr.3.40 Závislosť drsnosti povrchu na viskozite média (zdroj Williams, Rajurkar [7]J L V- nízka viskozita, MV stredná, MHV stredne vysoká Podmienky A F M : 10 cyklov, brusivo SiC, zrnitosť 70, koncentrácia 65%, prietok média 1147cm3/ dvojzdvih

LV

MV

MHV

Viskozita média

Týmto procesom môžu byť dokončované rôzne materiály so širokým rozpätím tvrdosti ako napr, mäkký hliník a húževnaté zliatiny na báze niklu, tiež keramika a produkty práškovej metalurgie na báze karbidov. Ďalšie konkrétne známe oblasti použitia sú [1, 2, 7, 8]: • odihľovanie, zaobľovanie a leštenie ložiskových klietok • odihľovanie a leštenie vstrekovacích foriem pre dielce v automobilovom a leteckom priemysle • dokončovanie implantátov pre potreby humánnej medicíny • odihľovanie palivových dýz • dokončovanie tvámiacich nástrojov pre tlačenie, ťahanie, kovanie • odstraňovanie deformačné pretvorených vrstiev na povrchoch krehkých obrobkov • dokončovanie lopatiek rotorov, obežných kolies kompresorov a ozubených kolies.

L i t e r a t ú r a ku kapitole 3.2: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. ASM- Metals Handbook-Machining, Vol. 16, ASM International, March, (1997), 9 .ed. Jain, R.K.: Jain, V.K.; Dixit, P.M.: Modeling of Material Remobval and Surface Roughness in Abrasive Flow Machining Process. Int. J. Machine Tools and Man., 39,1999 p. 1903-23 van Lultervclt. C.A.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials, Annals of the CIRP Vol.39/2 (1989), pp.587-07 McGeough, J. A.: Advanced Methods of Machining, Chapman and Hall, London, (1988), Led Snoeys, R.; Staelens, F.; Dekkyser, W.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes, Annals oftheCJRP Vol.35/2/ ( 1986), pp.467 -^480 Venkatesh, V.C.: Parametric Studies on Abrasive Jet Machining., Annals of the CIRP Vol.33/1 (1984), pp.109 - 112 Williams,R.E.; Rajurkar, K.P.: Stochastic Modeling and Analysis of Abrasive Flow Machining, ASME Journal of Engineering for Industry, Vol 114, Feb (1992) pp. 142-151 Tool and Manufacturing Engineers Handbook, Vol. 1 Machining, SME, Dearbome, 1983 Kaczmarek, J.: Principles of Machining by Cutting, Abrasion and Erosion. Wydawniclwo naukowotcchniczne, Warsaw, (1976), Led. pp.448-462

3 . 3 W J M - A W J

3 . 3 Vodný lúč a abrazívny vodný lúč pre obrábanie
Rezanie a delenie materiálov pomocou vodného lúča pod názvom hydrodynamické obrábame je známe už niekoľko desaťročí, avšak spoľahlivý, stabilný a účinný vodný lúč na opracovanie sa začal používať začiatkom roku 1970 pre delenie dreva a plastov. Technologický proces využíva úzky vysokotlakový a vysoko-rýchlostný prúd vody {tlak vody okolo 400 MPa) ako rezný nástroj. Pridanie jemného brusiva zvýšilo účinnosť rezania, čo rozšírilo možnosti využitia vodného lúča. Táto technológia prezentovaná ako abrazívny vodný lúč (Abrasive Waterjet Machining AWJ) bola komerčne zavedená roku 1983 pre rezanie skla [13], AWJ nachádza široké uplatnenie pri obrábaní a opracovaní kovových a nekovových materiálov ako napr. liatiny, antikorózne ocele, legované uhlíkové ocele, nástrojové ocele, hliník, meď, titán a ich zliatiny, betón, keramika, kompozitné materiály s kovovou matricou a ďalšie. Z hľadiska použitého pracovného média sa rozlišujú dve základné metódy: • WJM - Water Jet Machining - čistý vodný lúč alebo tzv. hydrodynamické obrábanie, • AWJ - Abrasive Waterjet Machining - obrábanie abrazívnym vodným lúčom - vodný lúč s prísadou jemného brusiva . Abrazívny vodný lúč ako moderná technológia vhodná pre XXI. storočie sa vyznačuje viacerými prednosťami, z ktorých najdôležitejšie sú [13, 14, 16, 23]: • vysoká rýchlosť rezania, • schopnosť rezať rovinné, ale aj tvarovo zložité plochy v úzkych toleranciách, • minimálne tepelné ovplyvnenie povrchu, • malé deformačné napätia v opracovanom povrchu, • možnosť rezať v rôznych smeroch bez straty účinnosti lúča, • možnosť riadiť dráhu lúča počítačom. Univerzálnosť technológie abrazívneho lúča nachádza široké uplatnenie nielen pri vyrezávaní tvarov, ale aj pri technológii obrábania ako sústruženie, frézovanie, vŕtanie a rezanie závitov [13, 18,24], Vzhľadom na širšie uplatnenie procesu abrazívneho vodného lúča (AWJ) v praxi, sú poznatky prezentované v knihe prednostne vzťahované k tejto technológii.

3,3.1 Princíp rezania vodným lúčom Rezanie vodným lúčom spočiva v odoberaní materiálu mechanickým účinkom dopadu úzkeho vodného prúdu s vysokou rýchlosťou a kinetickou energiou na jednotku plochy. Abrazivo ako prísada znásobuje mechanický účinok dopadu. Lúč alebo prúd vody je generovaný vysokým tlakom vody, ktorá prechádza cez medzeru dýzy s priemerom okolo 0,3 mm [25]. Lúč vody preniká do obrobku, postupne stráca svoju kinetickú energiu a vychyľuje sa. Obr.3.41 ilustruje priebeh dráhy vodného lúča a jeho vychýlenie. Lúč sa v každom bode materiálu pohybuje po zaoblenej dráhe, ktorej polomer sa mení s predchádzajúcou dĺžkou oblúka. Wilkins a Graham [25] popisujú vychyľovanie a zároveň spomaľovanie lúča v reze ako dôsledok trenia medzi povrchom vodného lúča a povrchom materiálu obrobku.

potrubie na rozvod vody. dýza. kde abrazívne rezné médium je usmernené do úzkeho lúča s vysokou reznou účinnosťou [10. 3.43 sú hydraulická jednotka.dĺžka stopy lúča podľa čelnej plochy rezu [m] 0 .45. Obr. ktorú prejde lúč za čas t r .uhol vychýlenia lúča medzi skutočným smerom lúča v reze a východiskovým smerom 3. ktoré ilustruje obr.1 Zariadenie pre vodný lúč Hlavné prvky zariadenia. multiplikátor. filtre.64 Progresívne technológie Rozdiel medzi Čistým vodným lúčom a abrazívnym vodným lúčom je v pridávaní jemného brusiva do prúdu vody.44.42 schematicky znázorňuje tento rozdiel.3.3. Rezanie vodným a abrazívnym vodným lúčom je definované ako vysoko-rýchlostný erozivny proces [1] alebo ako riadený proces erozivneho opotrebenia. Ukážka zostavy komerčne ponúkaného priemyselného zariadenia pre rezanie vodným lúčom je na obr. 4 1 Schematické znázornenie procesu rezania vodným lúčom a dráhy lúča (zdroj: Wilkins.42 Zjednodušený model principiálneho rozdielu medzi technológiou čistého vodného lúča a abrazívneho vodného lúča [26] Hydraulická j e d n o t k a slúži na vyvodenie vysokého tlaku vodného lúča pomocou systému hydraulických púmp. akumulátor. vysokotlakový vodný lúč s abrazivom Obr. Vysokotlakový vodný lúč sa potom generuje hydraulickým zariadenim . prísady na úpravu vody. 3. 11. nádoba na zachytávanie vody (lapač vody). O b r J . 12].1. Graham [25]) N .3.3. Detail princípu zariadenia a jeho popis je znázornený na obr. dvojcestný priepustný ventil.vzdialenosť vo zvislom smere.polomer zaoblenia lúča S.

Zariadenia s multiplikatarom dodáva americká firma Flow Systems [26]. Úlohou akumulátora je udržiavať rovnaký tlak a rýchlosť prúdiacej vody. zároveň chránia štrbinu v dýze pred možným poškodením cudzími prímeskami.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. ktorá tlmí rázy v kvapaline vyvolané vznikom pulzácie lúča ako následok stlačenia vody.3.3.2 až 0.3.SÍC' liq^multilikaiofeciJ i .5 um.43 Hlavné komponenty zariadenia pre opracovanie vodným lúčom (spracované podľa [2.:T'. 3 elektromotor dej T olejové čerpado dvoj cestný ventil I vstup vody Obr. druhý druh presadzujú japonské firmy [14]. A k u m u l á t o r tlaku je vysokotlaková nádoba. A WJM 65 s multipltkátorom alebo triplexovým plunžerom. filtrujú kvapalinu a odplavujú nečistoty do veľkosti 1. Druh konštrukcie zariadenia závisi od výrobcu. Filtre ako neoddeliteľná súčasť zariadenia.vstup vysokorychlostný vodný lúfi-výstup abrazrvo vodná rania V a is orientovaný abrazívny lúfi obrôd ok zbefna nádoba Obr.44 Princíp abrazívneho vodného lúča [17] . Znásobenie tlaku vody závisí od pomeru pracovných plôch dvoch vzájomne spojených piestov [14]. ók!. J9J) I 1 výslupi vodného lúča do lapača Multiplikátor je časťou hydraulickej jednotky a používa sa na zvýšenie tlaku vody obyčajne na 380 MPa. vysokotlakový vodný lúč.

.

45 Rezací systém (porf/'aponukyfy AWAC [27J ) Potrubie na rozvod vody pozostáva z rôznych druhov armatúr a spojovacích elementov vyrobených z nehrdzavejúcej ocele obyčajne s priemerom 6 14 mm [19]. Príklad konštrukcie dýzy pre čistý vodný lúč je na obr. a po prečistení bude produkovať rovnako koherentný vysokotlakový prúd. pretože sa predlžuje doba medzi údržbami. Dvojcestný ventil riadi postup rezania prívodom resp. pri vodné vysokotlakové potrubie teleso vodná dýza vylokova štrbina Obr.46 Príklad konštrukcie dýzy pre čistý vodný lúč [21] Základný rozdiel medzi štandartným čistým vodným lúčom a abrazívnym lúčom spočiva v pridávam'jemného brusiva do prúdu vody cez rôzne systémy prívodných mechanizmov.46. liilrač na jednotka 4 chladiaca jednotka 5 elektrorozvádzač 6 7 B 9 10 rezactstola lapač grafické pracovisko radiaci systém násypka a daukovač abra:rva odkalovaci syslem W S3Í O b r. po tomto čase sa štrbina dýzy zanesie nečistotami a minerálnymi usadeninami z vody. vysokolrakove čerpadla 2 zmakčovacia |ednnlka 3. 14. že sa diamantová štrbina môže viackrát prečistiť. Časť dýzy. ktorý má 10 násobne vyššiu pracovnú životnosť. Cena diamantovej dýzy je 7 až 10 násobne vyššia ako korundovej alebo zafírovej [2. v ktorej je úzky výtokový otvor (štrbina) s priemerom od 0. . ovplyvňuje kvalitu rezného lúča aj kvalitu rezu. Výhodou diamantovej dýzy je.3. Potrubie je prispôsobené flexibilnému pohybu rezacej hlavice. Dýza je základná a najdôležitejšia Časť zariadenia. 17.66 Progresívne technológie 1. Priemerná doba práce zaíirovej dýzy je okolo 200 hodín. čo je výhodné z hľadiska údržby. V súčasnosti sa zafirové časti dýzy nahrádzajú diamantom. zastavením prívodu prúdu kvapaliny.3.075 mm sa vyrába zo zafíru alebo spekaného karbidu. V súčasnosti sú tieto komponenty normalizované a štandardizované. 21].46.3.3. k Čomu sú prispôsobené aj konštrukčné riešenia dýz. obr.

tesnení a ventilov. tento spôsob prívodu brusiva zlepšuje jeho zmiešavame s vodou a tým zmenšuje opotrebenie obvodu dýzy.3.5 mm [28]. pri ktorom je brusivo vedené zo zásobníka do zmiešavacej komory. v ktorej je vysokotlakovým vodným lúčom strhávané a urýchľované.075 mm.47 Dýzy pre AWJ. ktorej otvor (štrbina) má priemer v rozmedzí od 0. Z kvalitatívneho porovnania oboch druhov technológií abrazívneho lúča vychádza. Používané brusivo je granát. AWJM 67 Obr. Používané tlaky sú do 100 MPa. • systém s priamym vstrekovaním brusiva (ASJ abrasive slurry^jet).47a predstavuje ľahko vyrábateľný typ dýzy s jednoduchým vodným lúčom a radiálnym prívodom brusiva s možnosťou použitia aj pre čistý vodný lúč. ktorej priemer je 0. prietok abraziva je v rozmedzí 1 ~ 20 kg/min [9]. Používané tlaky vody sú 7 * 400 MPa. prietok suspenzie je okolo 20 kg/min [5]. (zdroj: van Luttervelt{17j) a) Dýza s jednoduchým vodným lúčom a radiálnym prívodom brusiva. b) Dýza so zmiešaným lúčom a axiálnym prívodom brusiva Podľa konštrukcie dýzy sa rozlišujú aj spôsoby rezania abrazívnym vodným lúčom. Roztok vody s polymérmi typu PAA (polyakrylamid) alebo PEO (polyeryloxid) vytvára súvislý lúč a ani po styku s materiálom sa lúč neroztriešti. Úprava vody ovplyvňuje aj rýchlosť rezania. 19.3. Úprava vody je ďalší veľmi dôležitý faktor z hľadiska zanášania otvoru dýzy. v tomto prípade sa do dýzy privádza stlačená suspenzia zmiešaná s vodou v tlakovej nádobe. úprava vody závisí od výrobcu zariadenia. Výhodou dýzy podľa schémy na obr. každá firma si uvádza svoje požiadavky. b ukazuje typy dýz pre abrazívny vodný lúč s rôznymi typmi prívodu brusiva a jeho zmĺešavania š vodou [17]. Kvalita pracovného média resp. Aditíva (prísady) do vody sú prídavky rôznych polymérov s lineárnymi molekulami.3. Konštrukcia podľa obr. Brusivo je privádzané cez zmiešavaciu komoru do vysokotlakového prúdu vody. Podľa poznatkov [2.3. Tento systém používa vysokorýchlostný vodný lúč na zmiešavame a následné tvorenie abrazívneho lúča. zároveň ASJ systém umožňuje použite užšieho priemeru lúča a dýzu kompaktnej konštrukcie. abraziva prívod vodv Obr.47a. 14. kvalitu finálneho opracovania a celkové prevádzkové náklady. v závislosti od dodávaného zariadenia. Preferujú sa dve hlavné technológie abazívneho vodného lúča: • systém s priamym prívodom brusiva (AWJ abrasive waterjet). energia koncentrovanejšia a lúč si zachováva kompaktné jadro (polyméry zabraňujú nadmernej turbulencii . 3. minerálny piesok a v špeciálnych prípadoch kremíkový piesok. V zmiešavacej komore sa brusivo ľubovoľne zmiešava s vysokotlakovou vodou a potom prechádza cez sekundárnu dýzu. Podrobné hodnotenie oboch technológií z hľadiska výkonnosti podáva Hashish [9].75 -r 2.47b je axiálny prívod brusiva.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. pre presné rezanie sa udáva 1 -ŕ 3 kg/min [14]. že ASJ systém má vyššiu účinnosť a vyššiu prúdovú hustotu narážajúcich častíc ako AWJ. Otvor dýzy musí byť chránený pred rôznymi primeskami vo vode. 28] najvýhodnejšia je demineralizovaná a deionizovaná voda. Lúč jc potom pri rezani účinnejší. ktoré majú tendenciu usádzať sa v štrbine. Výkon vodného lúča sa pohybuje od 7 do 45 kW. Dodržanie kvality vody ovplyvňuje životnosť dýzy.

.

pre delenie kovov čistým vodným lúčom až 690 MPa. kavitujúci lúč je lúč kontinuálny s obsahom kavitačných bubliniek. aby bolo zabezpečené lámanie lúča ešte pred dosiahnutím dna. pre vytváranie ostrých hrán na delených dielcoch.od 2. Úprava vody polymérmi sa vyžaduje napr. Hladina hluku pri použití AWJ lúča je vysoká a môže dosahovať hodnoty viac ako 105 dB. rýchlosť lúča: 6 0 0 . používa sa pri rezaní prakticky všetkých druhov materiálov.5 do 6. 14. pre WJM 60 ~ 415 MPa. požadovaná hĺbka nádoby je 300 • 600 mm * • [2]. spekaný karbid. tiež slúži na tlmenie hluku a zároveň zachytáva triesku. 3.3 mm väčšia než priemer otvoru dýzy.35 mm alebo 10 ~ 25 mm.prírodný granát. ktoré ovplyvňujú u b e r materiálu.5 mm).4. minerálny piesok. ktorý prechádza cez materiál. Metóda je vhodná pre vŕtanie. materiál dýzy: zafír.1. je to najviac rozšírená metóda pre delenie materiálov. Lapač musi byť dostatočne hlboký. oceľová drvina.68 Progresívne technológie prúdenia).9.3 Charakteristika vodného a abrazívneho vodného lúča Technologické a prevádzkové charakteristiky vodného a abrazívneho vodného lúča sú kvantitatívne určené doporučenými rozsahmi parametrov [2. kvalitu opracovaného povrchu a účinnosť procesu sú: • tlak vody. ktoré urýchľujú rozširovanie reznej medzery. uplatnenie v banskej ťažbe.9 0 0 m/s. nehrdzavejúca oceľ. spotreba vody: je rozdielna podľa parametrov zariadeni. • Systém kavitačného lúča pracuje na princípe javu lokálneho porušenia materiálu deštrukčnou silou kavitačných bublín. širka lúča 0. Lapač vody je nádoba na zachytávanie vodného lúča. jeho konštrukcie a požiadaviek na použitie existujú tri najčastejšie využívané druhy lúčov: • Systém pulzujúceho Lúča používa opakované a krátkodobé trvanie impulzu lúča. 28]: • • • • • • • pracovný tlak vody: 300 •Ť 400 MPa. • System kontinuálneho lúča je charakterizovaný stálou energiou hladiny lúča počas procesu. Druhy používaných lúčov.5 mm (pre AWJ 1. 19. rezanie.3.3.2 U b e r materiálu Prevádzkové charakteristiky vodného lúča a abrazívneho vodného lúča. 3.127 mm sa udáva približne 26 l/hodinu. vzdialenosť medzi dýzou a obrobkom (často používaný anglicky výraz stand off) .2 •* 2. vznik tlakových špičiek. 21.1 * l . rýchlosť prúdenia a rozmery otvoru dýzy • vzdialenosť medzi dýzou a obrobkom • uhol sklonu lúča • druh a veľkosť brusiva (ak sa používa) . kremičitý piesok. pre priemer dýzy 0. Vpripade nedostatku priestoru sa môžu použiť aj nižšie nádoby napinenč kovovými guľôčkami. diamant. karbid wolfrámu. Podľa možností zariadenia. oxid hlinitý. brusivo: . • šírka rezu: pre tenké materiály je šírka rezu asi o 0. karbid a nitrid bóru. lámanie a drvenie homin.

v") častice o hmotnosti m. Tab. D .60 0. Tlak kvapaliny je v procese vodného lúča určený Bernoulliho rovnicou pre prúdenie nestlačenej kvapaliny: 2 2p v" = — (3. p hustota kvapalného média (kg/m 3 ).15 0. ktoré . potom intenzita úberu materiálu je určená koeficientom prúdenia.7 [2 ].7 uvádza používané tlaky vody a dosahované rýchlosti prúdenia pre výtokový koeficient 0.3.00 Rýchlosť prúdenia a tlak vodného lúča majú rôzny vplyv na rezanie.30 0. p je tlak kvapaliny (MPa). 3.7 (podľa ¡2}) Tlak vody [MPa] 380 275 200 Priemer štrbiny [mm] 0. AWJM 69 Hydraulické parametre technológie vysokotlakového lúča vychádzajú z teórie mechaniky tekutín. Pre delenie a rezanie kovových materiálov je vhodnejší vodný lúč s pridaním abraziva (brúsi va).p/p (3.7.70.17 2. Následkom toho tlak vodného lúča určuje presnú kinetickú energiu častice vo vodnom lúči. Typický výtokový koeficient pre zafírovú alebo diamantovú dýzu má hodnotu 0. Na základe rovnice (3.8 čistý vodný lúč umožňuje rezanie a delenie nekovových materiálov.7 Rýchlosť prúdenia pre výtokový koeficient dýzy 0. Tlak kvapaliny je priamoúmerný štvorcu reznej rýchlosti.30 0. Ako vyplýva z tab.15 0.3.priemer štrbiny v dýze (mm).30 Rýchlosť prúdenia (l/min) 0.14) kde C D .3. V súčasnosti najvyššie hodnoty tlaku vody použité pre rezanie kovových materiálov dosiahli hodnotu 690 MPa J13] pre čistý vodný lúč. Rýchlosť prúdenia ovplyvňuje intenzitu úberu materiálu.20 0. že tlak čistého vodného lúča potrebný pre rezanie sa musi zvyšovať so zvyšovaním tvrdosti materiálu obrobku.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.8 uvádza typické parametre rezania rôznych materiálov čistým vodným lúčom.22.13) sa rýchlosť prúdenia určí objemom pretekajúcej kvapaliny (volume flow rate) ako objemový koeficient prúdenia Q 5 vzťahom: Qs =24CD.49 2. ale ovplyvňuje aj mechanizmus rezania. ktorý je proporcionálny ku kinetickej energii (1/2. Tab.je výtokový koeficient dýzy.m.15 0. kým tlak lúča vplýva nielen na uber.64 2. Ak je tlak vody adekvátny pre rezanie a pre daný materiál a zároveň jc udržiavaný ako koherentný. Z toho vyplýva. Pri vyšších tlakoch priemerná kinetická energia molekúl vody je vyššia a oveľa jednoduchšie porušuje molekulárne väzby v materiále obrobku. Tabuľka 3.D2.13) kde v je rýchlosť prúdenia (m/s).

.

15 0.50 0.038 0.30 0.3.50 0.10 0. Tab.3.025 0.13 0.15 0.3 0.15 0. Zvýšenie tlaku vody vyvolá vyššiu rýchlosť prúdenia.6 6 25 100 3 6 12 13 19 25 50 250 Rezná rýchlosť [m/min] 0.40 0.13 0.8 Rýchlosť rezania vodným lúčom bez brusiva Materiál Azbestový obklad Gumová dlaždica Sklo Polypropylen Polyester Polyvinylchlorid Uhlíkový kompozit Sklolaminát Hrúbka [mm] 18 3 300 2 12 0. Tab.20 Tab.70 Progresívne technológie zvyšuje jeho účinnosť pri rezani materiálov s vyššou tvrdosťou.025 Mäkká oceľ Nehrdzavejúca oceľ Hliník Titán Sklo Mramor Betón .20 0.6 13 50 180 5 13 25 1. Zvýšenie tlaku vody zároveň zlepšuje kvalitu rezných hrán pri rezaní.13 0.15]) Materiál Hrúbka [mm] 1.3.10 0.15 0.9 uvádza rýchlosť rezania AWJ lúčom pre vybrané kovové a nekovové materiály s vyššou tvrdosťou.40 0.75 1. zvyšuje sa celková energia v dýze.010 0.40 0. Rovnako vyšší tlak vody zvyšuje rýchlosť lúča a jeho prienik do materiálu (hĺbku rezu). Na druhej strane zvýšenie tlaku vody vyžaduje výkonnejšie zariadenia.6 1.10 0. čím sa vytvárajú predpoklady pre rezanie hrubších materiálov.7 Rezná rýchlosť [mm/s] 1520 150 420 60 600 300 10 40 (spracovanépodľa [2]J19].10 1.9 Rýchlosť rezania AWJ lúčom (spracovanépodľa [10.076 1.50 0.) Pracovný tlak [MPa] 190 380 350 380 380 380 380 385 Priemer dýzy [mm] 0.60 0.

48.5niTi _ :2r í-IT.50.3. Lineárne stúpajúci vzťah medzi rýchlosťou lúča a jeho výkonom pre rôzne priemery otvorov dýzy ilustruje obr.49.50 Závislosť sily pôsobiacej na obrobok na rýchlosti lúča pre rôzne priemery otvoru dýzy pre čistý vodný lúč (Zdroj ¡28}) 0 300 600 900 Rýchlosť lúča |m/s] 3. pre čistý vodný lúč (28]. :0. Obr.j • 3. Erózny proces závisí na uhle nárazu a.1 rrrnj nakvdyielMPa] Rydibsťkii3[rrŕsJ Obr.3.3.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom IVJM.49 Závislosť výkonu lúča na rýchlosti lúča pre rôzne priemery otvoru dýzy pre čistý vodný lúč (zdroj [28] ) Obr.3.48 Závislosť rýchlosti lúča na tlaku vody v dýze pre čistý vodný lúč (spracované podľa {28}) Prwmer Obr.3. A WJM Informatívne hodnoty závislosti medzi tlakom vody a rýchlosťou vodného lúča sú graficky znázornené na obr.3. Zvyšovanie tlaku vody zvyšuje aj silu pôsobiacu na materiál obrobku pri rezaní. Stúpanie hodnoty sily je tiež závislé na priemere otvoru dýzy podľa exponenciálnej závislosti na obr.3.3.. | Priemer dýzy] — / '-.2.3. kde uber materiálu sa uskutočňuje ako výsledok opotrebenia procesom erózie. Jav erózie predstavuje proces opotrebenia. ktorý je spojený s nárazom pevnej častice na povrch pevného materiálu. častice na povrch a na pevnostných vlastnostiach materiálu.1 Model zóny rezania AWJ lúčom Z tribologického hľadiska základným princípom rezania a oddeľovania materiálu vodným lúčom a abrazívnym vodným lúčom je spolupôsobenie dvoch médií.51 ilustruje vplyv .

.

Termín zdôrazňuje skutočnosť.30°.51 Typická erózna charakteristika tvárneho a krehkého materiálu podľa modelu.72 Progresívne technológie uhla dopadu samostatnej častice na povrch krehkého (keramika . Pre rezanie vodným lúčom je uhol nárazu určený medzi lúčom a rovinou obrobku.9 Reakcia materiálu na rôzne uhly dopadu uhla dopadu Častice (zdroj: Bhushan {3j) materiál <20° tvárny krehký maximálne rezné opotrebenie veľmi malá erózia uhol nárazu a 45» zmiešaný režim stredná erózia 90" maximálne deformačné opotrebenie maximálna erózia Hashish (1987) [5] na základe Finnicho modelu navrhol analytický model erózie častice.oxid hliníka) a tvárneho materiálu (hliník). V slovenskej odbornej terminológii sa používa aj pojem rezné opotrebovanie. Definuje sa ako uhol sklonu medzi vektorom rýchlostí lúča a normálou vektora pozdĺžnej rýchlosti posuvu [8].3. Pre malý uhol nárazu častice (vodného lúča) bol použitý pojem zóna opotrebovania rezaním (ciming wearzone).52 Zóny rezania abrazívnym vodným lúčom podľa modelu. Tab. kým pre krehké materiály je maximálna erózia pri Obr. V tomto prípade rezania je uhol nárazu menší alebo sa rovná kritickému uhlu cto Ako uvádza Bhushan [3]. „kritické" uhly nárazu pre tvárny a krehký materiál a udáva prevládajúci mechanizmus erozívneho opotrebenia. Tab.52. obr. erózny proces pre tvárne materiály nastáva pri uhle OÍQ okolo 20 -f. vyrýva v nej trajektóriu a odráža sa resp. zrnitosť 120. ktorý popísal Finnie et al.9 popisuje tzv. 3. ktorá je ovplyvnená uhlom nárazu a Častice lúča. sa delí na dve zóny podľa prevládajúceho mechanizmu oddeľovania materiálu. V zóne vzniká tzv. 8] častica SiC. vychádza zo záberu. ktorý navrhol Hashish (1987) [8] .3.3. ploughing ejfect .mikrorytie materiálu brúsnymi časticami. Častica naráža na materiál. rýchlosť 152m/s Obr. podľa ktorého zóna rezu. ktorý navrhol Finnie (1967) [3. že materiál je rezaný alebo mikrorezaný.3. (1967) [3].

=• 2.E. ktorá sa výpočtom určí podľa vzťahu [8]: Cd.16) 2(l-c)ma. v c . Ak je uhol dopadu veľký zaviedol sa termín zóna opotrebenia deformáciou alebo deformačné opotrebenie (deformation wear zóne). E d . . obr.hustota abrazívneho materiálu.52.(va-ve)2 di v . kým lúč dosiahne .rýchlosť pohybu abrazívnych častíc (m/s). Celková hĺbka rezu h je súčtom hc a hd a predstavuje hĺbku. 3. Počiatočný (vstupný) stav x<. ktoré sa rýchlo šíria. p a . je to energia potrebná pre úber jednotky objemu materiálu (používa sa hodnota medze sklzu materiálu [14]). V tejto oblasti nadmerná deformácia narážajúcej častice spôsobuje spevnenie materiálu a jeho následné štiepenie/vydrobovanie a/alebo vylamovanie (chipping) nárazom nasledujúcej častice. C experimentálne stanovená konštanta reprezentujúca Časť lúča v reze.rýchlosť posuvu (mm/s). čo má za následok vylamovanie čiastočiek materiálu a následne ich úber vyplavením. h . u . HÍbka zóny deformačného opotrebenia hj sa určí analyticky podľa vzťahu: [8] 1 Tt.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.špecifická energia pre deformačné opotrebenie.53.-U : + C f va [mm] (3.m. je po dobu.koeficient trenia. Ý 15 [mm] (3. Pri krehkých materiáloch sa v tejto zóne tvoria trhliny.charakteristická rýchlosť. Podľa vyššie uvedeného modelu sa zóna rezania abrazívnym vodným lúčom deli na rôzne úseky.3. do ktorej môže vodný alebo abrazívny vodný lúč preniknúť a rezať bez výraznej straty účinnosti rezania.dj. A WJM 73 Zóna rezného opotrebenia sa vyskytuje do určitej hĺbky tie.dJ j v kde: v. — v„ kde: v e je maximálna rýchlosť pohybu abrazívnych častíc.3. dj .5 14. C f .15) 7t4Vu.priemer lúča AWJ (mm). ilustrované na obr. ktorá jc len výsledkom elastickej deformácie.

.

kým lúč nedosiahne hĺbku h.80° ku maximálnej hodnote pri a = 60°. Pod hranicou h c sa materiál odrezáva postupnými krokmi vplyvom nárazu. že rezný proces je ustálený iba počas určitej hĺbky h c . Zároveň sa pod hranicou hc lúč postupnými krokmi zaobľuje a meni smer. ktorá dokazuje. Tvrdosť materiálu. Za vzdialenosťou x 0 rezanie postupuje cyklickým spôsobom. Je to zóna opotrebovania rezanim. Pri vychádzaní lúča z rezu vzniká zóna neodrezaného materiálu v tvare trojuholníka.54 znázorňuje možné spôsoby zmeny uhla rezania a ich vplyv na zmenu hĺbky rezu. ktoré publikoval Hashish [10] pre materiály s odlišnými vlastnosťami znázorňuje obr. Uhol 0 o je uhol medzi vektorom lúča a dotyčnicou k Čiare rezu v bode 0. kde rýchlosť úberu materiálu je rovná rýchlosti posuvu lúča.3. 3.55. Ustálený stav je do hrúbky h^ v hornej časti rezu. vplyv tvrdosti materiálu na hĺbku rezu je rozdielny pre materiály s rozdielnou tvrdosťou. aby hĺbka h c bola väčšia ako hrúbka deleného materiálu.54 Zmena hĺbky rezu vplyvom zmeny uhla rezania 8 0 Všetky krivky znázorňujúce rozhranie rezu sú identické pre rôzne uhly rotácie okolo nuly. vytvára sa rez s nepravidelnou hĺbkou následkom vychyľovania lúča a jeho nestability v doinej časti rezu. ale iba reže.74 Progresívne technológie maximálnu hĺbku rezu h. . Obr.55. že vlastnosti materiálu určované predovšetkým jeho tvrdosťou (HV) n i e j e možné celkom zanedbať. rozrezávanie materiálu. To sa dosiahne použitím vhodného uhla skionu lúča 0. Na druhej strane svoj vplyv okrem tvrdosti materiálu zohráva aj jeho húževnatosť. Táto nepravidelnosť je citlivá na také parametre lúča ako uhol rezania. posuv lúča a vzdialenosť medzi lúčom a obrobkom [8].54. Ak sa materiál AWJ lúčom nedelí. Obr.3. ako sú relatívne mäkký hliník a veľmi tvrdý oxid hliníka. charakterizovaná ako zóna ustáleného procesu. z čoho Hashish [8]odvodzuje zmenu spôsobu erozívneho opotrebenia v jednotlivých zónach rezania. (zdroj Hashish [8}) Niektoré výsledky. Z toho vyplýva požiadavka pre delenie.3. Existencia dvoch odlišných zón pri rezaní AWJ lúčom svedči aj o tom. Pomer hĺbok h/h sa mení od minimálnej hodnoty pri a . ovplyvňuje prienik lúča do materiálu a tým aj hĺbku rezu. Čím sa mení aj uhol dopadu častíc. obr. ktorý je označovaný ako uhol rezania. Ako vyplýva z grafu na obr. V porovnaní s „klasickým" rezaním nástrojom s definovanou geometriou reznej hrany je AWJ proces menej citlivý na tvrdosť materiálov. 3.

ako karbid kremíka (SiC) a karbid bóru (B 4 C). ale zároveň húževnatými.3.3.57 Porovnanie dosahovanej hĺbky rezu pre materiály obrobkov s odlišnou tvrdosťou a húževnatosťou pre odlišné druhy používaných brusív (zdroj: Hashish [10)) Podmienky rezania: - - WC/C-2 B4C I I Granát AÍ203 Materiál tmsiva do=0.693 mm/s granát zrnitosť 80 Granát . p=311MPa.3.55 HÍbka rezu pre rôzne m a teriál y (zdroj.5 SiC r 0. dn=0.847 1. ich tvrdosťou a húževnatosťou. u=2.693 0.54m/s brusivo granát.7g/s.14mm. R.„= 441MPa titán.dm=1. ma=12.ma=12. sa dosahujú väčäic hĺbky rezu v porovnaní s materiálmi rovnako tvrdými.693 Obr.457mm.457mm. Karbid wolfrámu pri konštantných podmienkach rezania vykazuje až 4 krát menšiu hĺbku rezu.647 1. Rm = 448MPa. Hashish [10]) hliník . '.3.52mm. r n 0.56.R nl 33t-^386MPa. ako vyššie uvedené materiály SiC a B 4 C.dm=1.14mm.647 1. E= 113GPa liatina. AWJM 25 Titán 6AL-4V Liatna 6WS-12 Uhlíková Licei Ciid hlinika 100 150 200 Tlak [MPaj 250 Obr.693 Rycnlosf posuvu lúča [ranVsj 6 WC/C-2 BTC Obr.50Bmm. E = 165GP Podmienky rezania.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.56 Hĺbka rezu pre materiály s odlišnou tvrdosťou a húževnatosťou (zdroj: Hashish [10]) Podmienky rezania: dn=0. E = 7 H 7 3 G P a uhlíková oceľ. brusivo granát zrnitosť 80 I H f ~ 1 . lm=50mm.7g/s. Im^SOmm.3. dm=1.847 1. p=311MPa. u= 1. R m = 1035MPa. obr.5 7 WCJK 701 0. ako je karbid wolfrámu (WC). Pri rezaní materiálov s vysokou tvrdosťou.693 0. zrnitosť 60 j 'M Hĺbka rezu a/alebo zárezu je čiastočne ovplyvnená mechanickými vlastnosťami materiálov.

.

60.^ G c e ľ o v é zrná f E 9 Obr. ale cena (náklady na brusivo) nie sú v lineárnom vzťahu k jeho prevádzkovým charakteristikám. ako to znázorňuje závislosť na ob. že karbid wolfrámu je pri rezaní s použitím granátového brusiva odolnejši.u = 4.1 mm/s Oceľ AISI 4340 ( D I N 35CrNiMo6) 18 I o -o •— kremíkový piesok A sklenená d rana 10 M 14 16 Intenzita toku abraziva [g/s] Voľbu druhu brusiva ovplyvňuje niekoľko faktorov [7].57 [10].60 Účinok druhu brusiva na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7\) Podmienky rezania: dn = 0. napr. Pri výpočte hĺbky rezu h je potrebné uvažovať aj s vlastnosťami materiálov a potom hĺbku rezu je možné určiť podľa vzťahu [10]: h J M E+C (3. • opotrebenie dýzy je nižšie.76 Progresívne technológie Samozrejme na hĺbku rezu má vplyv aj druh použitého brusiva a jeho tvrdosť. ovplyvní to významne intenzitu úberu materiálu.3. teda v závislosti na ostatných parametroch procesu rezania. B.57 mm. použitie kremíkového piesku je v tomto prípade ekonomickejšie.. než pri použití tvrdšieho a drahšieho granátu alebo oxidu hliníka. Vplyv rôznych druhov brusív na dosahovanú hĺbku rezu je názorne ukázaný na grafickej závislosti pre AWJ rezanie nízko legovanej konštrukčnej ocele AISI 4340 na obr. To znamená. vykazuje menšiu hĺbku rezu asi o 2/3 ako tvrdý karbid bóru. cena kremíkového piesku je asi o 20—40% nižšia ako granátu. . Účinok týchto brusív závisí tiež na materiále. Pri použití oxidu hliníka ako brusiva je tento trend opačný. Je zaujímavé.17) kde: A. Pri rczani hliníka alebo skla však použitie kremíkového piesku namiesto granátu spomaľuje proces rezania iba o 20 + 40%. p=207 MPa. kde sú porovnané najčastejšie používané druhy brusív. ktorý sa opracováva. E je modul pružnosti materiálu a HV je tvrdosť podľa Vickersa.508 mm. N granáty ^ _ ^ . dm = 1. relatívne mäkký granát a tvrdý oxid hliníka.3. ak sa použije mäkšie a tým aj lacnejšie brusivo ako je kremíkový piesok. že ak sa prekročí určitá hranica pomeru tvrdosti medzí materiálom obrobku a použitým brusivom. C sú konštanty závislé na parametroch AWJ rezania a na rýchlosti posuvu lúča. ktorých kvantifikácia závisí na druhu použitého priemyselného zariadenia: • brusiva s nižšou účinnosťou sú lacnejšie.3.

vlastnosti materiálu obrobku atď. klasické druhy brusív ako granát a kremičitý piesok sa v procese menia na prášok a sú nevhodné na recykláciu [6].62 Účinok tlaku vody a priemeru lúča na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7]) dm .priemer zmiešavacej trubice dn .3.5mm/s granát.19mm 12 120 160 200 240 280 320 360 Tlak vodného lúča [MPa] O b r .5g/s.254mm d m =1. betónu [6].457 mm.19mm 20 d„=0. A WJM * 77 • výber materiálu brusiva má vplyv na životné prostredie. Stredná veľkosť zrna (zrnitosť 60 podľa ISO) je oveľa účinnejšia pri delení ocele ako jemné zrná (zrnitosť 100 a 150) alebo hrubšie zrná (zrnitosť 36 a 16). dn=0.356mm d„.=1. recyklácia brusív. p= 221 MPa.61 Účinok veľkosti zrna brusiva na na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7']) Parametre rezania: u=3. oceľové broky ako alternatívne abrazívne materiály svojimi magnetickými vlastnosťami predurčujú aj spôsob separácie v prípade opracovania nekovových materiálov napr. Hashish podal kvantitatívne vysvetlenie pre tento jav svojim modelom erózie častíc.305mm d m =1.14mm j. na druhej strane oceľová drvina. brusivo: granát.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. pri ktorých sa minimalizuje lom častice. 24 20 —(t—zrnitosť BO — Q — zmitost 100 —•—zrnitosť 150 — * . 36 23 d„=0. Závislosť účinku zrnitosti brusiva na hĺbke rezu dokumentuje obr. Obr.3. čo je požiadavka pre ekonomickú a environmentálnu výrobu. obrobok: nehrdzavejúca oceľ AISI 304 (DINX5CrNI189) I 12 4 0 10 20 • 30 40 Intenzita toku abrazlva [g/s] I rj„=0.39mm/s. Veľkosť použitého brusiva určovaná jeho zrnitosťou (zrnitosť uvádzaná podľa ISO 525-75) je ovplyvnená vlastnosťami obrábaného materiálu a so stúpajúcou intenzitou toku brusiva zrnitosť mení hĺbku rezania. Okrem vyššie uvedených parametrov (uhol dopadu lúča. 3. zrnitosť 80 obrobok: hliník 6061-T6 . technicky a ekonomicky vhodné materiály nie sú vždy priaznivé pre svoje okolie. Ako stúpa rýchlosť výtoku vody pre dané množstvo brusiva. Brusivá je potrebné voliť s ohľadom na bezpečnostné požiadavky a zdravotné požiadavky nezávadnosti brusív. vyžaduje orientáciu na voľbu zvláštnych druhov brúsnych častíc. intenzita zvyšovania hĺbky rezu klesá. 3.3.61 podľa [7]. u=2.) na hĺbku rezu majú vplyv aj prevádzkové parametre procesu.62 znázorňuje účinok tlaku vody a priemeru lúča určeného veľkosťou priemeru štrbiny dýzy na hĺbku rezu [4].zrnitosť 36 —o— zrnitosť 16 I 16 O b r .priemer štrbiny dýzy (priemer lúča) Parametre rezania: ma=4.

.

sklo. ryhovanej zóny. na reznej ploche sa nevyskytujú trhlinky.24]. ktoré menia aj textúru povrchu na dve zreteľné oblasti pozdĺž steny rezu. ktorú podrobne popísal Hashish [3. ktorá začína v určitej hĺbke pod povrchom. dobrá kvalita rezu.3. vzniká vyšší hluk. materiály citlivé na oxidáciu ako titán. obr.3 mm. 11. nie sú pozorované tepelné zmeny v štruktúre materiálu. 3. ktorý umožňuje rezať materiály s nedostatočným odvodom tepla ako sú plasty.63 [4. je výsledkom zóny rezného opotrebenia a druhá . nikel. tým tvorí dve typické zóny. 28]. stráca postupne svoju kinetickú energiu a vychyľuje sa. jedovaté a prašné látky. čo je výhodné pre drahé materiály. ktoré uvoľňujú karcinogénne. skoro bez straty materiálu v reze a odpadu. proces je bezprašný a pri rezaní sa neuvoľňujú žiadne plyny ani iné látky z materiálu. 22]: • studený rez. Z hľadiska technológie rezania a jej vplyvu na opracovaný materiál je WJM a AWJ proces charakterizovaný kvalitatívnymi prednosťami ako [4.3. • • • • Topografia povrchu po rezaní AWJ lúčom je málo preskúmaná oblasť [10]. Obr. sendvičové kompozitné materiály.1 až 0.63 Dve zóny vznikajúce po rezaní AWJ lúčom Ako je známe z teórie rezania abrazívnym vodným lúčom. širka reznej medzery 0. rezná hrana bez otrepov. 10]. vznikajú vyššie tlakové straty. Podľa doterajších poznatkov. Relatívne hladká oblasť. Toto výrazne ovplyvňuje rozmerovú presnosť obrobkov a kvalitu dokončeného povrchu. ako napr. 18. v hornej časti rezu.18. 18. sklotextil. povrch po rezaní pozostáva z dvoch rôznych oblastí: z hladkej zóny a z drsnej.3. čo nepriaznivo ovplyvňuje prostredie.78 Progresívne technológie Zvyšovanie tlaku vody nad určitý limit má nepriaznivé účinky na ekonomickú účinnosť rezania. vznikajú vyššie náklady na filtráciu a úpravu vody [4. 6. bez viditeľnej tepelne ovplyvnenej zóny. 7.3 Vlastnosti opracovaného povrchu Technológia abrazívneho vodného lúča dovoľuje rezať a deliť prakticky všetky konštrukčné materiály. Ako všetky vysokoenergetické lúčové technológie aj AWJ lúč zanecháva viditeľné ryhovanie na obrobenej ploche. keď lúč preniká do materiálu. 10. kobalt a ich zliatiny. pri klasickom rezaní materiálov ako je azbest.

že do určitej hĺbky rezu je opracovaný povrch hladký s nevýrazným ryhovaním resp.fíl]) Podmienky rezania: tlak vody 317.. ovplyvňujú zároveň kvalitu rezu a to: • priemer dýzy. zŕn i to í brusiva 80 granát. Väčšina výskumných prác [11. čo sa vysvetľuje mechanizmom tvorenia povrchu pri náraze abrazívnej častice [11]. Podľa týchto poznatkov sa drsnosť povrchu mení lineárne so zvyšovaním hĺbky rezu v oblasti hladkej zóny. 20 40 60 60 100 120 140 20 40 60 30 100 120 140 Rýchlosť posuvu lúča [mm/min] Rýchlosť posuvu lúda jmmfminl Obr. vzdialenosť stand off 1. Leu a Geskin [11].4MPa.3.obr.5g/min.5mm . ale dosahovaná drsnosť Ra je horšia. vlnitosťou. Podľa autorov Chao. Podľa obr. • druh abraziva. Pre oblasť ryhovanej zóny však charakteristiky drsnosti Ra a Rq prudko stúpajú s nárastom hĺbky rezu a rýchlosti posuv lúča. hladkú a ryhovanú. ktorý obsahuje hrubšie zrno (zrnitosť 60 podľa ISO) reže rýchlejšie.3. ktoré vplývajú na uber materiálu. Z uvedeného vyplýva. • aditíva vo vode..3. • tlak vody. rýchlosť toku brusiva 199. rezaná hrúbka 12.67. AWJM 79 ryhovaná oblasť v spodnej časti rezu vzniká ako dôsledok deformačného opotrebenia pri rezaní AWJ lúčom. kým pod touto hĺbkou je ryhovanie povrchu výrazné a zóna rezu sa viditeľne delí na dve časti.64 Závislosť drsnosti povrchu na zmene rýchlosti posuvu lúča Ral a Rql pre hornú časť rezu Ra2 a Rq2 pre stred reznej plochy a Ra3 a Rq3 pre spodnú časť rezu (zdroj: Chao ei al. že parametre.3.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Parametre drsnosti Ra a Rq vykazujú iba slabú závislosť na reznej rýchlosti a sú takmer nezávislé na hĺbke rezu pre hladkú zónu.7mm.stand off • uhol sklonu lúča. • rýchlosť prúdenia. Grafické znázornenie týchto zmien je na obr.66 účinok zrnitosti brusiva na drsnosť povrchu má lineárny priebeh. Z poznatkov vyplýva. 13.64 a 3.65. 24] kvalifikuje stav povrchu cez parametre drsnosti v závislosti na rezných parametroch.3. Podobný mierne rastúci lineárny priebeh uvádza aj Hashish [7] pre rôznu zrnitosť brusiva. Zhou.286mm. hladká oblasť je charakterizovaná ako homogénna s náhodným profilom a s mierne izotropnou textúrou. kde hodnoty Ra3 a Rq3 predstavujú drsnosť zaznamenanú v zóne deformačného opotrebenia. kde lúč. priemer dýzy 0. • vzdialenosť .

.

lebo stráca rýchlejšie svoju kinetickú energiu pri výtoku z dýzy.Progresívne technológie š 0 | O | 10 20 30 40 50 Htoka rezu (mm] D l O 10 20 30 40 SD Hĺbka rezu [mm| Obr. Kovacevic [12] použil monitorovanie priebehu normálovej sily ako vhodný parameter pre sledovanie stavu povrchu v procese rezania AWJ.3.286mm.66 Zmena charakteristík drsnosti povrchu v závislosti na veľkosti zrna brusiva (zdroj: Chao et al. Avšak lúč s malými časticami brusiva reže pomalšie. Na druhej strane však. 9]. že pre väčšinu kovových a keramických materiálov zvýšenie teploty o niekoľko stupňov oproti teplote okolia alebo teplote ľudského tela nepredstavuje výrazné ovplyvnenie . 19. zrnitosť brusiva 80 granát. Toto tvrdenie je založené na poznaní. 7] Vplyv rýchlosti prúdenia je v oblasti rezného opotrebenia nelineárna.[Jlj) Význam hodnôt Ra a Rq je rovnaký ako na obr. od 150 vyššie podľa ISO. Svoju úlohu pri hodnotení akosti povrchu a jeho vlastnosti majú vibrácie lúča.64.3mm/min1 priemer zafírovej dýzy 0. vzdialenosť stand off 1. ako jedného z prevádzkových charakteristík procesu.65 Drsnosti povrchu v závislosti na hĺbke rezu (zdroj: Chao etal. bez tepelného ovplyvňovania zóny rezu [17.[Jl}) 100 150 200 250 300 350 400 Veľkosť zrna brusiva [mm] WJM a AWJ procesy sa považujú za procesy studené. 21]. Podmienky rezania: tlak vody 317. Vyššie tlaky vody vytvárajú hladšie povrchy a zároveň urýchľujú uber materiálu aj v oblasti deformačného opotrebenia [2. čo môže mať za následok zvýšenie vlnitosti rezaného povrchu a zníženie intenzity rezania.3. Obr. ktoré riadia pohyb lúča v AWJ rezacom systéme [8.3.4MPa. rýchlosť posuvu lúča 20. Zvyšovaním tlaku vody sa znižuje vlnitosť povrchu. pozorovanie . So zvyšovaním rýchlosti prúdenia sa drsnosť Ra mierne znižuje. ktorá je typická pre rezanie vodným lúčom.68.štruktúry a vlastností. Lineárny priebeh drsnosti povrchu je aj pri zmene tlaku vodného lúča. ktoré sú výsledkom vzniku vibrácií v mechanických prvkoch.5g/min.5mm Podľa toho sa pre jemné opracovanie povrchu (pre jemné rezy) doporučuje malá zrnitosť.3. obr. rýchlosť toku brusiva 199.

pri ktorých zvýšenie teploty o niekoľko stupňov môže spôsobiť štrukturálne deformácie a tvorenie trhlín [13]. až po využívanie vodného lúča ako rezného nástroja pre operácie sústruženia. aj pre materiál samotnej dýzy zvýšenie teploty predstavuje nárast erozívneho opotrebenia a zvýšenie turbulencie zmiešavanej zmesi.67 Vp!yv veľkosti častice brusiva na drsnosť povrchu. ocele. (zdroj Haslush ¡7]) Podmienky rezania. hliník.i 3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Percentuálny podiel tepla odovzdaného obrobku nebol doposiaľ kvantifikovaný. 3.4 Oblasti využívania vodného a abrazívneho vodného lúča Vysokotlakový vodný a abrazívny vodný lúč nachádzajú stále širšie použitie v rôznych priemyselných odvetviach. že zvýšenie teploty povrchu materiálu na konci rezania je asi O 20°C oproti teplote okolia. Okrem uvedených zistení. obrobok: Inconef 718 a Obr. p = 311MPa granát. titán. Im = 51 mm granát zmitosf 100. zmitosf 60 zrnitosť 90 zrnitosť 100 zrnitosť 150 5 7 9 11 13 15 17 19 Rýchlosť posuvu lúča [mmís) 1 3 S 7 9 11 13 Rýchlosť POSUVU lúča [mm/sj O b r . bez tepelného ovplyvnenia povrchu. tepelne citlivých materiálov ako polykarbonátové plasty. dn = 0. upozorňuje na prítomnosť zvýšenej teploty v bezprostrednej blízkosti lúča a identifikuje to lokálnu tepelne ovplyvnenú zónu pre určité druhy materiálov. obrobok: Inconel 718 Tento tepelný účinok môže byť kritický pri rezaní mäkkých. AWJM 81 iskier a odparovanie vody v zóne rezania.68 Drsnosť povrchu v závislosti od zmeny tlaku (zdroj Hashish \7}) Podmienky rezania: ma=4.229 mm dm = 0. Uvedené nevýrazné zvýšenie je podkladom pre kategorizáciu AWJ rezania ako studeného rezania. od delenia plochých ale aj tvarových materiálov ako sklo. kompozitné a keramické materiály. vŕtania a rezania závitov. V zóne rezania vzniká lokálna deformácia. Časť ktorej prechádza do obrobku a zostávajúca časť je odvádzaná abrazívnym vodným lúčom.762 mm. liatiny.330 mm dm = 1. 3. frézovania.17 mm.3. [20] poukázal na to.5g/s. sklo. m =7. dn = 0. Práca vynaložená na lokálny uber materiálu sa mení na tepelnú energiu.6g/s. Ohadi et al. . Vznik teploty v zóne rezania sa vysvetľuje nasledovne: AWJ rezanie je proces erozívneho mikrorezania a u b e r materiálu je vo forme triesok s mikroskopickým prierezom. V porovnaní s inými vysokoenergetickými lúčovými metódami ako laser však takéto zvýšenie teploty rezania je naozaj bez významu. niektoré kompozitné materiály a biomateriály. 3.

.

turbín a kompresorov.rezanie a delenie feritov. 19.delenie ovocia a zeleniny v surovom a zmrazenom stave (mäso. vŕtanie a rezanie závitov predovšetkým pre ťažkoobrábateľné materiály. tuhé palivá do raketových motorov).rezanie pravej a umelej kože. 3.delenie výbušných látok (dynamit.dekontaminácia a odstraňovanie ochranných železobetónových vrstiev v zariadeniach pre jadrové elektáme. amorfných látok. plastbetón.delenie titánu.70 ukazuje základnú schému sústruženía AWJ lúčom. 26]) 3. čokoláda. výroba tvarovo zložitých súčiastok. polystyrén. keramika. frézovanie. izolačných materiálov. • • • " chemický priemysel . uránu.3. tvarové rezy. obr.4. ako to uvádza Momber [14. 3. papierenský priemysel .69. čadičová vata. extrémne tvrdých a ťažkoobrábateľných materiálov.3. fólie. Obr. wolfrámu.papier.rezanie. skla.rezanie gumy.69 Príklad rezania dosky plošného spoja AWJ lúčom (podľa [1. sklársky priemysel . Uber materiálu je zabezpečený radiálnym posuvom lúča do požadovanej hĺbky rezu. strojárenský priemysel . keramiky. plastické hmoty. kompozitov. azbest.82 Progresívne technológie Skoro neobmedzené možnosti využitia WJM a AWJ metód ilustruje nasledujúci prehľad. torty. potravinársky priemysel . skiel. 18]. tantalu. rezanie vláknitých materiálov. lopatiek a dielov tryskových a raketových motorov. permanentných magnetov. vŕtanie do skla. Pri sústružení obrobok rotuje a AWJ lúč sa posúva v smere osi obrobku.delenie plastov ako polyuretán. stavebný priemysel . vlákien KEVLAR. buničina (bezprašné pracoviská.1 Abrazívny vodný lúč pre operácie obrábania Ako už bolo spomenuté. čistenie a odstraňovanie usadenín. . plošných spojov. plastov. široké uplatnenie v kozmickom. gumárenský priemysel . leteckom a lodiarenskom odvetví. matovanie a delenie skla všetkých druhov až do hrúbky cca 200 mm. jadrový priemysel . obuvnícky a galanterský . elektrotechnický a elektronický . syr a iné). dosiek plošných spojov. okrem tradičného delenia materiálov abrazívnym lúčom sa v poslednom čase vyvíja a začína používať AWJ lúč pre operácie obrábania ako je sústruženie. dlaždice. bez nebezpečia elektrostatických výbojov). samostatná doska • • • • • • Obr.

vŕtanie alebo frézovanie) je uber materiálu a topografia povrchu. ktoré sú ovplyvňované posuvom lúča a vzdialenosťou medzi obrobkom a lúčom (stand off). A WJM 83 Obr.72. Pre obrábanie AWJ lúčom sa použiva tvar dýzy podľa obr. Cp O J i i • a) b) c) Obr. ako je to znázornené na obr.3. Frézovanie pomocou AWJ lúča sa využíva pre tvarovo zložité obrobky.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM..3. vyrezávaním stredu otvoru (tiež trepanácia) [13.71 znázorňuje niektoré metódy vŕtania. ale nie delenie materiálu. V súčasnosti je vyvinutých niekoľko spôsobov vŕtania otvorov charakterizovaných vzájomným pohybom lúča a obrobku. vŕtanie rotujúcim lúčom alebo vibrujúcim lúčom so stacionárnym obrobkom tzv. sklo. ktorá produkuje vysoko rýchlostný koherentný abrazívny vodný lúč s typickou rýchlosťou okolo 300 až 600 m/s a prietokom brúsnej zmesi 10 g/s. pri ktorom lúč viacnásobne prechádza po obrábanej ploche a postupne tvorí tvar blizky konečnému tvaru (near-nei shape). Rezný cyklus frézovania znázorňuje obr. Frézovanie AWJ lúčom je proces.74. Najčastejšie sa používa vŕtanie so stacionárnym lúčom a obrobkom. Ukazovateľmi efektívnosti procesu pri obrábaní abrazívnym vodným lúčom (či už je to sústruženic.3. Obr. Zvyšovanie rýchlosti posuvu lúča redukuje uber materiálu a hĺbku rezu. sa využitím AWJ lúča dostáva do popredia záujmu ako perspektívna technológia.3. Vhodnú aplikáciu nachádza AWJ frézovanie pri výrobe tvárniacich nástrojov.73.3. 18].71 Spôsoby vŕtania pomocou AWJ (zdroj: Momber [18]) a) pre v n á vanie b) vyrezávanie c) frézovanie otvorov . Obr.75 ukazuje zmenu tvaru výrezu v závislosti na posuve a vzdialenosti medzi obrobkom a dýzou (stand off). 3.3. 3. uber materiálu klesá so zvyšovaním vzdialenosti. so zreteľne viditeľnými reznými stupňami.70 Sústruženic abrazívnym vodným lúčom (zdroj [18]) Vŕtanie ťažko obrob i teľných materiálov ako keramika. niklové zliatiny používané pre plynové turbíny. Pri frézovaní sa jedná o rezanie.

.

3. zvislý smer (zdroj: Hashish [5]) .84 Progresívne technológie vysokotlaková bica na vodj prívod brusiva výtoková štrbina (oriľice) bI c} Obr.73 Koncept dýzy pre obrábanie AWJ lúčom (zdroj: Hashish [5]) Obr.3.72 Príklady frézovania rôznych geometrických tvarov AWJ lúčom (zdroj: Momber [18]) Obr. vodorovný smer.75 Ilustrácia závislosti tvaru výrezu na zmene vzdialenosti medzi obrobkom a dýzou.3.74 Rezný cyklus pri frézovaní abrazívnym vodným lúčom (zdroj: Momber [ 18]) a) začiatok tvorenia stopy rezu. b) stabilizovaná stopa rezu s viditeľnými stupňami posuvu lúča c) pokračujúci posuv lúča a vyrovnanie stupňovitosti rezu abrazívny vodný lúč Obr. v závislosti na zvyšovaní rýchlostí posuvu lúča.3.

7] delia tieto parametre pre optimalizáciu procesu na: • nezávisle.3.tepelne ovplyvnená zóna. kým pre čistý vodný lúč sú tieto náklady asi 10 násobne menšie okolo 0. modul pružnosti.VRR (volume removal rate) . priemer Štrbiny (d n ). ktoré určujú hydraulický výkon AWJ . obr. vrátane nákladov na údržbu pre AWJ proces. frézovaní a vŕtaní je potrebné vhodne určiť technologické parametre. 3. Opotrebenie je určované zmenou výsledného priemeru výstupu lúča z trubice. Zvyšovaním hydraulického tlaku zmesi sa zvyšuje aj opotrebenie zmiešavacej trubice. hustota.objemový uber materiálu. v rozsahu 9. Náklady spojené s opotrebením zmiešavacej trubice majú výrazný vplyv na prevádzkovanie AWJ rezacieho systému.stand off (s) • rýchlosť rotácie .9 USDTiodinu. spevnenie povrchu. • abrazívne parametre určujúce vlastnosti brusiva závislé na vlastnostiach obrábaného materiálu ako tvrdosť.77. rýchlosť prúdenia abraziva (m a ). Labus [15] uvádza priemerné prevádzkové náklady. • • zmiešavacie parametre . 5. topografia povrchu • kvalitatívne parametre . stav abraziva (suché. materiál abraziva. ktoré sú dané výsledkami obrábania a sú spoločné pre všetky operácie: • kvantitatívne parametre . A WJM S5 Pre ekonomické a efektívne využitie AWJ lúča pri sústružení.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.90 až 2.2.98 až 29.tlak vody (p).2 a 3. Ansari a Hashish [1. výtokový koeficient (C d ).pri sústruženi • vedľajší prídavok posuvu pri fŕézovani závislé.priemer zmiešavacej trubice (d m ).charakterizujúce samotný AWJ proces : • hydraulické parametre. Pri obrábaní AWJ lúčom je potrebné venovať pozornosť predovšetkým opotrebeniu zmiešavacej trubice. . pevnosť. abrazívne parametre sa môžu voliť nezávisle na hydraulických parametroch. Prevádzkové náklady pri AWJ sú ovplyvnené. Rýchlosť rezania je okrem toho ovplyvnená aj tlakom abrazívnej zmesi ako to ilustruje graf na obr. ktoré sa ďalej rozdeľujú na: • primárne parametre . suspenzia).2. dižka zmiešavacej trubice (l ra ) • sekundárne parametre . vŕtaním • posuv lúča • počet prechodov lúča • vzdialenosť .74 USD/ hodinu. tieto parametre sú pre AWJ obrábanie kovových materiálov nevýznamné Vplyv hydraulických a abrazívnych parametrov na u b e r materiálu a akosť opracovaného povrchu je uvedený v kapitolách 3. a rýchlosť prúdenia (u).týkajú sa priamo procesu rezania sústružením. najmä z hľadiska údržby.76.3.3. veľkosť abrazívnych častíc. Priemer zmiešavacej trubice d m a priemer štrbiny d„ vo veľkej miere ovplyvňujú maximálnu reznú rýchlosť a zároveň majú vplyv na účinnosť procesu. • • druhom a množstvom brusiva Životnosťou dýzy a zmiešavacej trubice.

.

VRR). pre konštantné podmienky lúča existuje optimálna hodnota rýchlosti prúdenia abraztva a zvýšenie rýchlosti neovplyvňuje zvýšenie úberu. intenzita objemového úberu materiálu (volume removal rate . DN '='o.229mm dm-0. m.10.3.3 -*- Obr.3. ako u väčšiny progresívnych technológií. Q? 40 tx C*[RRIN] 180 2L1 »0 Minimalizácia množstva spotrebovaného brusiva a zvýšenie životnosti zmiešavacej trubice má podstatný význam pre ekonomickú účinnosť procesu.76 Účinok priemeru lúča na reznú rýchlosť pre rozdielne tlaky lúča pri obrábaní Inconelu (Zdroj: Hashish [9J) I 4 Intenzita toku abrasiva [g/s] I* 1.77 Účinok tlaku abrazívnej zmesi na opotrebenie zmiešavacej trubice pri obrábaní Inconelu (zdroj: Hashish [9]) Podmienky rezania.457mm dm=1.762mm + dn-0.299mm. Kvalitatívnym ukazovateľom účinnosti AWJ obrábania je. Relatívna významnosť AWJ parametrov na výsledky obrábania je kvalitatívne zhodnotená v tab 3. • rýchlosti prúdenia abrazívneho lúča. 3.78 g/s.SBmm Obr. ktorá je závislá: • na tlaku vodného lúča. brusivo: granát. zrnitosť 100. VRR sa mení približne lineárne v pracovnom rozsahu tlaku vodného lúča a rýchlosti prúdenia abraziva.11 podľa údajov [7]. Významnosť účinku prevádzkových charakteristík zariadenia na parametre AWJ procesu uvádza tab.7 -»-241R»FA S 1.86 Progresívne technológie 1 S 16 % 13 È 10 1 9 ^ 0 310MPA "ITÍMPA 172MPA ir ^ ^ ^ ^ 1 •n o dn=0. . = 3. materiál trubice WC/C2 •S.

A WJM Tab.11 Významnosť AWJ parametrov na výsledky obrábania [7] AWJ parametre Výsledky obrábania Tlak Priemer vodného štrbiny lúča du P Objemový uber materiálu Hĺbka rezu Šírka zárezu Vlnitosť povrchu Drsnosť povrchu Prevádzkové náklady na rezanie Dĺžka zmiešavacej trubice Priemer zmiešavacej trubice • •• • •• • •• o I m o a • dm Rýchlosť prúdenia abrazíva ma • • •• • o o •• o • ••• •• • • •* •• Priemer častice Ma­ abrazíva teriál dp •• 0 •• 0 • o -nevýznamný. ktorý umožňuje rezať materiály citlivé na teplotu.10 Hodnotenie vplyvu prevádzkových charakteristík zariadenia na parametre AWJ [7] AWJ parametre Prevádzkové charakteristiky Tlak vodného lúča Priemer štrbiny d„ Dĺžka zmiešavacej trubice I m Priemer zmiešavac­ ej trubice dm 0 S7 Hydraulická účinnosť Výtokový koeficient Rozptyl vodného lúča AWJ koherencla Fragmentada častíc Opotrebenie zmiešavacej trubice Cena zariadenia Enviromentálne faktory Komponenty pre vysoký tlak Konštrukcia a montáž dýzy Pracovná spoľahlivosť Účinnosť zmiešavania • • • 0 P •• 0 o Q 0 Rýchlosť prúdenia abrazíva ma o O Priemer častice Materiál abrazíva abrazíva dp o o o o 0 o o 0 o 0 • •• • •• • • • •• * • • • • • • •• o 0 o o o o • •• o • •• • •• o o 0 O 0 0 • • • o 0 0 0 o o o o o • o . 21. .málo významný -významný.3. v reze nevznikajú zvyškové napätia a mikrotrhliny. •••-veľmi významný • • • • o 0 Tab. rezné hrany nevykazujú tepelnú a mechanickú deformáciu.nevýznamný.3.3. relatívne studený rez.3. • veľmi významný • • • •• o • • o 3. sa môže zhrnúť nasledovne [17. 22]: • • • " energetická účinnosť cca 80% (8 x viac ako laser).* . ktoré predurčujú rozsah jeho použitia.5 Prednosti technológie vodného lúča a perspektívy využitá Prednosti technológie vodného a abrazívneho vodného lúča v porovnaní s ostatnými netradičnými technológiami.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. • -málo významný významný.

.

obrysoch. storočia bola v oblasti AWJM orientovaná na: • popis mechanizmu úberu. životnosť abrazívnych dýz je cca 50 hodín. Momber) • sledovanie. Porovnanie vychádza z predpokladu. ako napr. ktoré sú výsledkom priemeru ústia výtokovej štrbiny v dýze vodný lúč 0.1 . kryogénne technológie alebo obrábanie prúdom ľadových kryštálikov (IJM Ice Jet Machining) [13]. Labus. Mohan. Chung. použili Častice ľadu. rezať je možné bez obmedzenia vo všetkých smeroch. Technologické možnosti opracovania vodným a abrazívnym vodným lúčom zďaleka nie sú preskúmané a využité. skratka U M ) je technológia vyvinutá v Inštitúte of Technology New Yersey — USA.2 mm. Ansari) • prevádzku systémov pre vŕtanie. identifikáciu energetických strát a charakter vznikajúceho povrchu (Hashish. keďže tvrdosť ľadových Častíc je oveľa menšia ako brúsnych častíc. možnosť rezania aj pod hladinou vody. Opracovanie prúdom zmesi ľadových kryštálikov a vody (z angl. mechanizmu opotrebenia a erózie.0. Na druhej strane prednosti technológie sú predstavené na báze: . ideálne pre automatizáciu riadenia pohybu lúča. je uvedené vtab. malé straty materiálu v reze. ako sú sieťované materiály. Zang) • vývoj nových aplikácii pre širšie využitie technológie so zameraním na tzv. nie je potrebné pevné upínanie obrobkov.8 . ako napr. žc sa obrába trojrozmerná drážka (rozmery nešpecifikované).12. možnosť rezať vlnité materiály. Základná vedecko-výskumná orientácia v poslednej dekáde XX. životnosť kvapalinových dýz je cca 100 hod. Účinnosť procesu rezania UM lúčom j c nižšia ako AWJ. vŕtanie aj rezanie jedným nástrojom. hospodárnosť odpadu materiálu cez úzku štrbinu rezu. Ďalšie porovnanie technológie abrazívneho vodného lúča s ostatnými netradičnými technológiami. vata a iné. sústruženie. abrazívny lúč 0. mimoriadna prevádzková spoľahlivosť a jednoduchosť obsluhy.25 mm. ktoré podáva Hashish [5]. keramika.Progresívne • • • • • • • • • • • • • • • • technológie vlastný proces rezania je bezprašný a nevznikajú pri ňom žiadne plyny a pary. storočie. dosahovanej kvality povrchu vyjadrenej cez drsnosť Ra a popisne uvádzané základné požiadavky na výkon zariadenia. Množstvo publikovaných prác poukazuje na perspektívy predovšetkým AWJ lúča ako technológie pre XXI. monitorovanie a riadenie procesu (Kovacevic. Kovacevic. Sú porovnávané hodnoty intenzity objemového úberu materiálu.3. rezanie a delenie strešných krytín) rezanie problémových materiálov. malá citlivosť na vzdialenosť dýzy od materiálu (napr. tvaroch a úkosoch. kde sa namiesto jemného brusiva rozptýleného vo vode. Čistiť a rezať. presné leštenie a Čistenie povrchov ťažkoobrob i teľných materiálov. zmenou tlaku je možné v priebehu niekoľkých sekúnd materiál oplachovať. Geskin. jedným vysokotlakovým čerpadlom je možné napájať až 70 súčasne pracujúcich dýz vodného lúča alebo 8 dýz abrazívneho lúča.. vysoká flexibilita dokonca aj pri zložitej geometrii výrezu (výstrižku). rezanie závitov a 3D obrábanie [Hashish. otryskávať. pri mechanickom spôsobe rezania.

12 Porovnanie technológie abrazívneho vodného lúča (AWJ) a ostatných netradičných metód obrábanie podľa typických charakteristík procesov ako je intenzita úberu materiálu a kvalita povrchu (spracované podľa [5]) PROCES INTENZITA ÚBERU MATERIÁLU POŽIADAVKY NA VÝKON DOSAHOVANÁ DRSNOSŤ POVRCHU Ra [um] j (VRR) ECM elektrochemické obrábanie CHM chemické obrábanie EDM elektroiskrové obrábanie IBM obrábanie laserom PAM obrábanie plazmou EBM obrábanie elektrónovým lúčom AJM 33mm /s na 1 0 0 0 A (pre ocele) okolo 0.. Ansari. S.Inc. (1997). 475^484 ASM.Metals Handbook.2 Wear).3000 J za ms 200kW 130V. Miskolc. of Engineering for Industry. Vol. New York 1991. A WJM • • 89 zníženia nákladov na proces (náklady na brusivo predstavujú pri AWJ percentuálne najvyššiu položku) ochrany životného prostredia (eliminácia hluku a kontaminácie produktov a odpadu). Nov. S O m OO A 0. B.9. Hashish.3 bez údapv 3412 0. B.3: 1.8-5-6. Tab.8 1:10 obrábanie prúdom abraziva USM obrábanie ultrazvukom AWJ obrábanie vodným lúčom Literatúra ku kapitole 3. March.Machining. do 1 mma/s 4 -.4-6. ASME J. McGraw-Hill. M.K.Egyeiemváros.: Water Jet Curling.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. 2. 3.3ŤO.: Handbook of Tribology (pan 2. napätie do 400V 4000V. A. 1996 . Tieto prednosti predurčujú technológiu UM pre zvýšené uplatnenie v potravinárskom priemysle a elektronike.30 mm3/s pre ocele v závislosti od plochy okolo 7 mm3/s nejednotné údaje bez údajov okolo 1 0 0 0 mm3/s do 5 mm3/s 3 jednosmerné napätie do 30 V prúd do10 000A bez údajov prúd do 20A. (1995) pp.8-5-6. ale predovšetkým technológia abrazívneho vodného lúča predstavuje v priemyselnej výrobe vysoko flexibilné prostredie. Bhushan. Interné materiály Bay-Zoltán Foundation for Applied Research. ASM International. L. D ad vand i pour.ed. Gupta. že technológia vodného lúča. 6. Vol 117. 4.60 mm3/s i 5 0 Ť 200 mm3/s typický výkon 2-f 5 kW bez údajov 10Ť50kW bez údapv 0. Led.3 .3. Doterajšie poznatky ukazujú.: Effect of Abrasive Watcrjet parameters on Volume Removal Trends in Turning.3 bez údajov 0.3.

.

: Vodný lúč v praxi .I. 29-37 Hashish. of Engineering for Industry. 27. T. M. Nov. of Engineering for Industry. Snoeys. s. E...3 5 0 13. Ansari. epos. Schwarz. R. J.. Kim. 776 . Liška. 1983 . ASME J. Technická práca . Pr/yklenk. ASME J. Vol 115.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. M. R. G. J. M.. G. Wilkins. Modrák.. a kol. J. ASME J. 67-73 21. T. (1993) pp.: Factors Influencing the Particle Size Distribution in an Abrasive Waterjet.Echert. 28.1990 s. Feb. Optimisation Factors in Abrasive Waterjet Machining..z ind. Gores. ASME J. of Engineering for Industry. pp. M. R. Annals oftheCIRP Vol. ASME J. E. 437^*41 19. F. 9. Chapman and Hall. Aug. M. Hashish.. van Luttervek. Neusen. Dearborne.. Feb. Aug.467 -480 22. A.M. K. of Engineering for Industry. j . Zhang.J. ASME J. 57-61 26..: Advanced Methods of Machining. Led 20. Lipták.. J. Nov. Nov. 5 5 7 8 . Vol 117.: Nové materiály a technológie ich spracovania. Kovacevic. (1991)s. R. of Engineering for Industry. S. (1991) pp. 75. Leu.: Rezaní materiálu vysokotlakým kapalinovým paprskem.35/2/ (1986). 44-50 10. dec. Tool and Manufacturing Engineers Handbook..7 8 4 14. Dekkyser. Comaprative Evaluation of Abrasive Liquid Jet Machining Systems. 6. Warnecke. 17. 1998 15. A. ASME J. (1991) pp.D. Hashish.WJM.F. Hashish. Mohan.: Cutting Force Dynamics as a Tool for Surface profile Monitoring in AWJ ASME J. J. M.: Characteristics of Abrasive Waterjet Generated Surfaces and Effects of Cutting parameters and Structure Vibration. Alberts.: Thermal Energy Distribution in the Workpieee during Cutting with AVIl. (1995) pp.. Geskin. Vol 114. of Engineering for Industry. E. 8. Vasilko. Hashish. 51-56 Hashish. wt. 269-281 Hashish. Vol 119.39/2 (1989). (1989) pp. V. Krajný. Firemné materiály Flow Systems.C. (19989) pp. wt Werkstaitstechnik 81. R. The Effect of Beam Angle in Abrasive-Waterjet Machining.A.: State of the Art of Research and Development in Abrasive Waterjet Machining ASME J. J. Geskin. of Engineering for Industry. M. London. Firemné materiály AWAC spol.: An Erosion Model of Waterjet Cutting. 516-525 12. ASME J. o... Vol 113. ISBN 80-8057-091^* Bratislava.. Ramulu..Fertig. Momber. of Engineering for Industry.. M. of Engineering for Industry. Vol 113. K.. 425-429 25. . D... H. Chao. M.4-8 23. (1988).90 Progresívne technológie 5. 4 0 2 . (1992) pp.s r. Inc.vyd. SME. A. Strojírenská výroba. Mohan.C. T.1 Machining. M. C.Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Nov. McGeough. Vol 117. Zhou. E. 3 4 0 . pp.587 -607 18. Z.4 1 0 16.: Material properties in Abrasive Waterjet Machining. (1993) pp. Vol 111.. J.: Abrasive Waterjet Deep Kerfing and Waterjet Surface Cleaning for Nuclear Facilities. 24. ASME J. of Engineering for Industry . Feb. W. R. Vol 115. Y... Alfa Bratislava 1990 l. M. (1995) pp. Vol. 158-166 Hashish.: An Investigation of Milling with Abrasive -Watcrjet. (1997) pp. Annals of the CIRP Vol. Aug. Vol 111. (1993) pp.. Vol 115. Labus.: Akruelle Probléme der Abrasiv-Wasserstrahl-Bcarbeitung. ASME J. Staelens. M. (1995) pp. Feb. K. May. M. Schaltter. Kovacevic. 7. of Manufacturing Science and Engineering.5 8 3 11. of Engineering for Industry.: Eintgraten durch Hochdruckwasscrstrahlen. (1985).: Rezanie vodným lúčom. Vol 117. Ohadi. Graham..1988.

Chemické procesy úberu materiálu. ale nie sú v nasledujúcej kapitole rozoberané. alebo prúdenie tepla. ktoré okrem chemických dejov. cnergoiúčových technológií. kde primárny zdroj energie je chemický dej rozpúšťania materiálu. • termické odstraňovanie ostrapov. Chemické a elektrochemické procesy úberu materiálu patria do skupiny tzv.elektrolyt. clektrolyt). Elektrické a/alebo elektrochemické procesy úberu materiálu. sú odstraňované z povrchu prúdom plynu alebo kvapaliny. Aj keď sú zvyčajne uvádzané spoločne tvoria dve veľké skupiny procesov. ktorými sú atómy a molekuly materiálu obrobku kombinované s reagujúcou látkou (chemická zlúčenina.4 CHEMICKÉ A ELEKTROCHEMICKÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU 4 Chemické a elektrochemické procesy úberu materiálu využívajú chemické a elektrochemické reakcie v plynnom alebo kvapalnom prostredí na odstránenie Častíc (atómov alebo molekúl) materiálu a vytvorenie požadovaného tvaru dielca.1: chemické obrábanie (CM Chemical Machining). ktoré využíva tepelný účinok chemickej reakcie.i. ktoré prebiehajú pomocou lúča chemicky alebo elektrochemický reagujúcej látky v plynnom alebo kvapalnom prostredí. Do tejto skupiny sú zaradené nasledujúce procesy. Tieto procesy využívajú jav elektrolýzy na uber materiálu. Chemické obrábanie je proces. kde primárny zdroj energie je elektrická energia a jej pôsobenie na kvapalinový vodič . aby chemická reakcia rozpúšťania bola vždy aktívna. ktorý využiva chemickú reakciu ako primárny zdroj energie na uber (odstránenie) materiálu. ktoré tvoria zároveň obsahovú náplň kapitoly 4. Na odstránenie rozpusteného materiálu je potrebné použiť nútenú cirkuláciu elektrolytu. 111 definuje tieto procesy ako postupy. Nútená cirkulácia sa nepoužíva iba v procesoch leštenia a elektrochemického označovania. elektrické a/alebo elektrochemické procesy. Elektrochemické procesy úberu materiálu využívajú riadené anodické rozpúšťanie materiálov prechodom jednosmerného elektrického prúdu elektrolytom Elektrochemické obrábanie využiva . a to: • • chemické procesy. Pri úbere materiálu. Taniguchi (19SlJ) [kap. rozšírené pod názvom chemické frézovanie fotochemické obrábanie. produkty reakcie. využiva na tvarovanie dielcov poznatky fotografickej techniky. v závislosti na primárnom zdroji energie používanej na uber materiálu. • • K chemickým procesom patria aj procesy leštenia a Čistenia povrchov.

.

92 • Progresívne technológie na vytváranie požadovaného tvaru dielca. Chemické a elektrochemické obrábanie má svoje zvláštne podmienky použitia pri výrobe kovových (vodivých) predmetov. Chemické a nanotechnológií. • elektrochemické leštenie a morenie. frézovanie. • elektrochemické odstraňovanie ostrapov. ale uber materiálu sa realizuje chemickým rozpúšťaním materiálu v podmienkach elektrolýzy. Najmä elektrochemické obrábanie sa môže použiť na opracovanie materiálov nezávisle na ich tvrdosti. húževnatosti a iných fyzikálnych vlastnostiach za predpokladu. ale vyvolali vývoj a použitie kombinovaných procesov elektrochemického a elektroiskrového procesu pre tvarovanie nevodivých alebo čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov. Do tejto skupiny patrí široké spektrum procesov ako je: elektrochemické obrábanie. vŕtanie. že materiál obrobku je elektricky vodivý. hĺbenie a tvarovanie. kde je zaradené elektrochemické sústruženie. • elektrochemické brúsenie a honovanie. nástroj ako geometrické teleso určitého tvaru. Požiadavky priemyslu. elektrochemické procesy sa uplatňujú v procesoch mikroopracovania a .

že výsledok procesu leptania (úberu materiálu) je závislý na experimentálnych skúsenostiach a vyžaduje vysokú zručnosť a odbornosť personálu. ktorá využíva poznatky fotografickej techniky. . • • Medzi hlavné nevýhody procesu chemického obrábania patri skutočnosť. chemického frézovania (licencia pod názvom Chem-Mill). V tom istom roku bol podaný prvý patent na proces tzv. Je variantom chemického obrábania. svetovej vojne v leteckom priemysle. tiež zaužívaný názov fotochemické leptanie .4. Za priekopníka v tejto oblasti jc považovaný Manuel C. nie je potrebné elektrické napätie na priebeh chemickej reakcie) leptanie kremíkových platní v rôznych smeroch kryštalickej mriežky. ktorý v roku 1953 vyriešil problém znižovania hmotnosti leteckých dielcov technológiou postupného odleptávania prebytočného materiálu. je to technológia chemického leptania tvarových otvorov do veľmi tenkých materiálov a do fólii. Fotochemické obrábanie (Phowchemical machining alebo blanking. je proces leptania povrchu kovových materiálov postupným rozpúšťaním vrstiev materiálu do hĺbky niekoľkých milimetrov. opracovanie objemovo a plošne veľkých dielcov z ťažkoobrábateľných materiálov (v tejto oblasti sa uplatňuje aj elektrochemické obrábanie. proces vyvinutý a používaný na odstraňovanie ostrapov (delmrring). Chemické obrábanie sa využíva v nasledujúcich oblastiach výroby: • • • • • • presné modelovanie tvarových súčiastok.photo etching). Sanz. tzv. ktoré využívajú účinky chemickej reakcie na tvarovanie dielcov: • • Chemické obrábanie (CM Chemical Machining). ale výhoda chemického obrábania spočíva v energetickej nenáročnosti. ktoré využiva účinok leptania kyselinami alebo zásadami. V súčasnosti existujú tri smery. Jeho široké priemyselné využívanie však začína iba krátko po II. Do tejto skupiny patria chemické frézovanie. chemické leptanie elektronických súčiastok. odstraňovanie tenkých vrstiev v malosériovej výrobe. Uber materiálu chemickým pôsobením patrí k najstarším procesom tvarovania povrchov. redukcia hmotnosti krídlových panelov lietadiel plošným odleptaním nadbytočného kovu z vyznačenej oblasti. Termické odstraňovanie materiálu (TEM Thennal Energy Meihod). chemické leštenie a čistenie. ktorý využíva tepelný účinok chemickej reakcie.1 4. ktorý rozšíril využívanie chemického obrábania v sériovej a veľkosériovej výrobe [9]. tvarovanie rozmerných rovinných plôch.1 Chemické obrábanie C M Chemické obrábanie (CH Chemical Machining) tiež známe pod názvom chemické frézovanie. anizotropické leptanie.

.

Reaktívne prostredie alebo leptadlo.0 HF.4. regenerácia a neutralizácia leptacieho roztoku) viii) hospodárnosť úberu materiálu (náklady na chemikálie) ix) podmienky tepelného ovplyvnenia materiálu. Zloženie zlúčeniny sa mení v závislosti od materiálu opracovaného dielca. Miesta.4 mm [6].1 spolu s dosahovanými drsnosťami opracovaného povrchu.0 1. Niektoré druhy doporučených leptadiel sú uvedené v tab. [7]).5 Voľba druhu leptadla je závislá od množiny parametrov ako sú: i) ii) iii) iv) v) druh materiálu obrobku druh materiálu masky hĺbka leptania a jej rovnomernosť požadovaná kvalita chemicky dokončovaného povrchu potenciálne možnosti poškodenia alebo zmeny metalurgických vlastností materiálu (napr.0 Ť 2 .94 4. chemicky odolnými látkami alebo špeciálnymi povlakmi. 4.5 1. je chemická zlúčenina štandartne dostupných chemikálií so špeciálnymi prísadami pre zvýšenie zmáčavosti. Z technologického hľadiska najväčšiu pozornosť je potrebné venovať materiálom pre masky a pre reaktívne prostredie.5 í 4. maskami. Masky sú vyrobené z chemicky odolných materiálov ako sú guma a plasty. pri leptaní titánu a jeho zliatin je potrebné sledovať absorpciu vodíka do povrchových vrstiev) vi) intenzita úberu materiálu vii) prípustné prevádzkové prostredie (bezpečnosť obsluhy.1.75 1. Koncentrácia používaných leptadiel nebola udaná. Druhy doporučených materiálov pre masky a spôsob ich nanášania je dodávaný obvykle výrobcami zariadení pre chemické obrábanie spolu s technológiou. ktoré tvora kyseliny alebo zásady. 7 5 Ť 1. leptací roztok (etchant). Masky sa nanášajú na povrch buď náterom alebo nástrekom ochranného povlaku. Pre leptanie ocele a hliníka sa používajú kyseliny. Masky tvoria chemicky odolnú vrstvu. Riadené odleptávanie je založené na chemickej reakcii medzí obrábaným materiálom a reaktívnym prostredím.5 0.7 mm [6]. . Hrúbka masky sa pohybuje v rozmedzí 0. Tab. kým zásady sú vhodné pre nikel a med'.1 Princíp technológie úberu materiálu Progresívne technológie Princíp chemického obrábania spočíva v riadenom odstraňovaní (odleptávaní) materiálu z povrchu. HNQj H2SO4 t ŕ 1. ktorá musí byť ľahko odstrániteľná pred a po leptaní. 0 0 .1 Vybrané druhy materiálov pre leptanie a doporučené leptadlá (spracované podľa [9]) materiál hliník a jeho zliatiny nizkolegované ocele korozivzdomó ocele ( A I S I 3 0 4 ) titánové zliatiny horníka jeho zliatiny druh íeptacia NaOH + Na2S HNOÍ HN03 drsnosť Ra [um] 2. ktoré majú zostať neporušené sa zakrývajú tzv.2 4 0. obrobku o hrúbke niekoľkých desatín milimetrov až niekoľko milimetrov (udáva sa celková hĺbka odleptanej vrstvy okolo 10 -f 12. Technológia nanášania týchto látok sa nazýva maskovanie.

4.4.v. c) vytvorenie prechodovej zóny medzi jednotlivými susednými krokmi (zdroj [6]) . podrezanie a polomer zaoblenia R1 sa rovná približne odleptanej hĺbke odleptanej vrstvy d. b) druhé leptanie. chemického obrábania [6] : n • '•à-'ii.3 Ukážka postupu chemického frézovania drážky a vytvorenie prechodovej zóny po jednotlivých krokoch leptania.1 Chemické obrábanie CM 95 wsm miesac. a) jednoduché frézovanie. • í leptadlo t&HsS&g [Žeraviaca t———° c h ladiaca * Obr.4.-.2 Princíp chemického obrábania cievka podrezanie obrobok maska Ň j'en j 1 u * pooiezanie pre druhé leptanie •dslrartenia masky odstránenie masky pŕs prvé leptanie] leptanie prechodová zòna Obr.

.

V prvom kroku je podrezanie u takmer rovne hĺbke odleptanej vrstvy d (u ~ d) a tiež polomeru zaoblenia R1. Tieto defekty charakterizuje norma ASTM M1L-C81769 [6] používaná v leteckom priemysle a rozdeľuje ich podľa typov na: a) b) c) d) c) žliabky alebo ryhy.5 ukazuje možné defekty a poškodenia povrchu po chemickom leptaní.2.4.1 Kvalita opracovaného povrchu Kvalita chemicky opracovaného povrchu je určená vstupnou kvalitou povrchu polovýrobku a hĺbkou odleptanej vrstvy. Typickým javom pri chemickom obrábaní je tzv. hlboké a úzke drážky v dielcoch.5d.4. Kapacita nádrže je daná jej rozmermi. Intenzita úberu materiálu sa pohybuje okolo 0. Obr. prehnutie. dielec sa opäť ponorí do nádrže. Po postupnom odleptaní materiálu vzniká tzv. Dielce po očistení a odmastení sú ponorené do nádrže s leptavou kvapalinou. Všetky tieto poruchy a nevhodné tvary môžu spôsobiť nerovnomerné odleptanie materiálu.násobkom hĺbky rezu a pre ostatné materiály až 10-násobok hĺbky rezu [6]. Prípustná dĺžka prechodovej zóny je pre zliatiny hliníka 4 . a veľké plošne rozmerné dielce zavesené na závesoch. Pre leptanie sú vhodné povrchy bez rýh.5e.5b.4. Rozmery môžu byť až 3.75 Ť-3.4. Ako výsledok nehomogénnosti povrchu pred leptaním a náhodných vplyvov pri procese leptania môžu vznikať rôzne defekty a poškodenia povrchu.3a. Z kryštalografie je známe. Nerovnomerný uber je typický pre zvárané. Obr. Obyčajne je podrezanie približne rovné hĺbke odleptanej vrstvy. Čím je vyššia hustota rozloženia atómov.75 pm v závislosti na materiále leptaného povrchu [5]. Podľa rozmeru a tvaru sú menšie a tvarovo zložitejšie dielce umiestnené v ľahko manipulovateľných košoch. kde konči maska. je v tomto prípade vzťahovaný na schopnosť materiálu reagovať chemicky s koncentrovanými roztokmi kyselín a zásad za určitých podmienok). .4. tým je horšia „leptateľnosť" materiálu (pojem podobný obrobiteľnosti. obr.5c.025 mm/min a dosahovaná sa drsnosť Ra je v rozsahu 0.7 x 15 m [8]. zvislé drážky alebo ryhy ako výsledok pôsobenia plynových bublín pri leptaní. Obr. ktorá je charakterizovaná polomerom zaoblenia R. previsy zostávajúce v hornej časti zaoblenia v oblasti.1. obr.j. jamiek a iných povrchových porúch a vád materiálov.5a. 4. ktoré zahrňuje polomer R1 a R2. že jednotlivé roviny kryštalografickcj mriežky majú rôznu hustotu rozloženia atómov. „podrezanie" t. Toto podrezanie vzniká najmä v dôsledku predĺženia doby pôsobenia lcptadla na povrch. obr. ktoré vznikajú v oblasti zaoblenia. postupné stenčovanie steny smerujúce od krajov do stredu dielca. obr. prechodová zóna.4. obr. jamky alebo miestne priehlbeniny.4. Pokiaľ hĺbka odleptanej vrstvy nieje dostatočná.4 ukazuje výsledný účinok leptania na tvar povrchu ako dôsledok nerovnomernej hustoty rozloženia atómov v povrchovej vrstve materiálu.3 ukazuje postupné podrezávanie pri chemickom frézovaní stupňovitej drážky.1. odleptanie materiálu v oblastí za prekrytím maskou.4. obr. Lcptaný dielec sa po určitej dobe vyberie a premeria sa hĺbka odleptanej vrstvy. obr. Hĺbka odleptanej vrstvy sa kontroluje počas procesu vždy v určitých Časových cykloch. Pri druhom kroku leptania sa predpokladá podrezanie v šírke u1. Rovnako nie sú vhodné ostré rohy. pájkované a odlievané povrchy v dôsledku ich pórovitej a nehomogénnej štruktúry. 4.96 ProRresívne technológie Jednoduchý princíp metódy chemického opracovania povrchu je znázornený na obr.1.4. stlačenie.4.

7 . príčina vzniku je rovnaká ako v prípade h).5h. .1 Chemické obrábanie CM í) g) h) 91 i) ostrovčeky.5i. tento druh vrubu je neprípustný.5f. orientačné hodnoty sú uvedené v tab. Vo všeobecnosti neexistuje jednotnosť v dostupných v informačných zdrojoch. . vzniká v dôsledku rýh na pôvodnom neleptanom povrchu alebo ako stopa po nevhodne hlbokom orysovaní tvaru pred leptaním. obr. vrub v mieste pred zaoblením. .4.4. tento typ vrubu je klasifikovaný ako prípustný.4.4.5g. obr. \. tesná m e d z e r a široká medziatómová jnedzera ^£S povrch mechanicky medzi atómami opracovaný V jf^ • .5 Typické defekty na povrchu chemicky frézovaných dielcov (zdroj: Langworthy [6]) Dosahovaná drsnosť povrchu po chemickom obrábaní sa mení podľa druhu leptaného materiálu. • hranice zrn • štruktúra pred chemickým opracovaním štrukúra po chemickom opracovaní Obr. vrub v mieste pred zaoblením.4. . miestami vystupujúce časti neodleptaného materiálu.1. obr. 4. obr. • * 1 • . < • • • • / • • A« *. 4.4 Účinok leptania na povrchovú vrstvu z mikroskopického hľadiska. vyvýšeniny.4. (zdroj: Langworthy ¡6}) povrch vytvorený po leptaní Obr. • y .

.

Pre horčík a jeho zliatiny je dosahovaná drsnosť lesklého povrchu v rozmedzí 0. V dnešnej dobe sa stále viac využíva laser na nanášanie vrstiev. b) . živíc. 4. ktorý vznikne na povrchu sa odstráni ponorením do 15 30% roztoku kyseliny dusičnej HNOj. Proces čistenia dielcov vyrobených z hliníkových zliatin začína odmastením obyčajne v trichlóretyléne. ktoré budú leptané sa orysujú podľa požadovaného tvaru a prebytočná maska sa odstráni postupným olupovaním.70 * 1. Kal. polyetylén. Po očistení povrchu pokračuje proces nasledujúco: Nanášanie ochrannej masky na miesta. sú chránené vhodným materiálom tzv.57 um v závislosti od druhu hliníkovej zliatiny. gumy. Hliník a jeho zliatiny používané v leteckom priemysle sú najčastejšie opracované technológiou chemického frézovania. plastov. Z uvedeného dôvodu je dobre známa technologická postupnosť leptania a používané chemikálie. miešaním. c) Plochy. hydroxid sodný sa používa pre leptanie hliníka a jeho zliatin. Po nanesení masky nasleduje jej sušenie. Morenie prebieha v 5% roztoku NaOH (hydroxid sodný) pri teplote asi 40° C. ktorý je najčastejšie chemicky opracovaným materiálom. Hladký a lesklý povrch titánu a titánových zliatin má Ra v rozsahu 0. ktoré obvykle trvá 2 -ŕ 8 hodín.2 Chemické frézovanie Chemické frézovanie je proces ieptania používaný na presné modelovanie kovových dielcov. sa udáva dosahovaná drsnosť Ra v rozmedzí 0. Odporúča sa dielec klásť do roztoku pod 45° uhlom. maskou sú to materiály na báze lakov. d) Nechránené oblasti povrchu sa leptajú ponorením dielca do leptadia. polyvinylchlorid. Obvyklý postup pri chemickom frézovaní pozostáva z nasledujúcich krokov [8]: a) Čistenie povrchu pre zabezpečenie dobrej priľnavosti masky a rovnomerného úberu materiálu.78 pm. 4.025 mm/min. Obrábané časti sú ponorené do leptacieho roztoku alebo ním striekané.15 -ŕ 2 mm. morenia a oplachovania vo vodnom kúpeli a napokon zo sušenia.6 je typickou a najčastejšie používanou ukážkou procesu maskovania rozmerovo veľkých dielcov pomocou lasera. Obr. napr.76 ~ 4. ktoré nemajú byť odstránené. neoprén. hĺbky odoberaného materiálu a druhu použitého leptadla. Proces čistenia pozostáva z odmastenia.38 -f 1.9S < Progresívne technológie Pre hliník a jeho zliatiny. polystyrén a iné. ktoré nemajú byť leplané. že kov je odoberaný v množstve asi 0.1. Pre zvýšenie priľnavosti masky sa dielce moria ešte v kyseline sírovej H2SO4. čo urýchľuje a automatizuje proces maskovania. Hrúbka ochrannej vrstvy býva v rozmedzí 0. aby nedošlo k nahromadeniu vodíka pod maskou. odstránenie oxidickej povrchovej vrstvičky.78 pm [6]. Časti. roztok kyseliny chlorečnej a kyseliny dusičnej pre ocele a chlorid železitý pre korozivzdorné ocele. Materiál masiek je guma. Tým sa odstráni oxidický film Al 3 Oj. Bežne používané leptadlá sú roztoky rôznej koncentrácie. Pre rovnomerný uber materiálu je potrebné zabezpečiť vhodnú teplotu leptacieho roztoku a jeho plynulý pohyb napr. Jeho zloženie a koncentrácia sú volené tak.

na chladenie I D n t maska Obr. Corlaser optka piivod plynu ^v*-1. odolnosti ochrannej masky.4.01 4 0. zabezpečuje sa rovnomerné tvarovanie zložitých profilov. čistenie a kontrola kvality povrchu dielca. rxjslupnosf krokov pn leptaní slupfi ovite] drážky 3. ktorú je potrebné opracovať. [8]) e) Po opracovaní sú plochy omývané a zbavované zvyškov leptadla. postupné odpletávanie stupňovitej drážky.6 Nanášanie ochrannej masky pomocou lasera na veľkoplošné dielce.4 mm/min. f) Nasledujúce kroky procesu sú: odstránenie ochrannej masky. g) Po chemickom frézovaní môžu byť dielce dokončované d'alšimi postupmi mechanického opracovania. môžu sa vytvárať veľmi Úzke prierezy. Opakovaný postup sa používa pre tzv. Detail hlavice lasera pri nanášaní masky (zdroj: Snoeys etal. opracovať je možné väčšinu ocelí a zliatin.7.4.vrstva podrezavanie hrana masky 4 hrúbka Obr.7 Postupnosť krokov pri chemickom frézovaní smpňovitej drážky [8] obrabok Výhody chemického frézovania je možné zhrnúť nasledovne: uber materiálu nespôsobuje vznik vnútorných napätí v hotových dielcoch.4. ale je úmerná hĺbke odoberanej vrstvy materiálu. í Chemické obrábame CM 9Q Doba leptania nie je závislá na ploche. 4. • • • • . Po ukončení procesu nasleduje čistenie a kontrola. Po odlcptaní jednej časti sa odstráni časť masky a odkrytá časť je ďalej leptaná. -1—! 2 m U— . Rýchlosť rozpúšťania sa udáva okolo 0. chemickým účinkom prostredia a vznikajúcich splodín. obr.

.

4.8 ilustruje príklad postupného tvarovania a odleptania prebytočného materiálu plášťa lietadla. rozmery dielca sú limitované iba rozmermi nádrže. Široké uplatnenie nachádza chemické frézovanie vo výrobe dosiek plošných obvodov. do ktorej sa ponára. pretože majú rôznorodú štruktúru. zvary a náliatky sa leptajú obtiažne. dosahujú sa veľmi úzke tolerancie rozmerov okolo ± 0. nekontrolovateľného podrezávania. ktorá môže spôsobiť vznik tzv. po chemickom frézovaní sa niekedy vyžaduje mechanické leštenie povrchu.8 Príklad úpravy prierezu panela plášťa lietadla chemickým frézovaním za účelom zníženia hmotnosti. najväčšiu nákladovú položku tvorí cena chemikálii.25 mm. najmä za účelom zníženia hmotnosti dielcov. aby sa obmedzila hydrogenizácia povrchových vrstiev. pričom polomer zaoblenia je približne rovný hĺbke rezu (hĺbke odleptancj vrstvy. (zdroj: (8J) Chemické frézovanie sa využíva pre opracovanie častí plášťov a krídiel lietadiel. náklady na proces sú nízke v porovnaní s ostatnými procesmi ako ECM alebo EDM. nie je možné vytvárať ostré hrany.J 00 • • • • • Progresívne technológa- chemické frézovanie. skúšobných laminátov a kovových Časti z tenkých plechov a fólií. Medzi hlavné nevýhody procesu patria: vznik tzv. ako operácia nasledujúca po tvárnení. " • • • • • • • • • Obr. . zneškodňovaním chemikálii a problémy so znečisťovaním ovzdušia. neodporúča sa vyrábať drážky s menšou šírkou ako je dvojnásobok hĺbky rezu. dovoľuje použiť jednoduchšie tvárniace postupy. vytváranie veľmi hlbokých tvarov nieje hospodárne. v prípade ak jc materiál homogénny). jamkovitého povrchu. pre zabezpečenie rovnomernosti odlcptanej vrstvy sa vyžaduje homogénna štruktúra ocelí. pretože pri leptaní sa vytvára zaoblenie. Obr. 4. vrypy na povrchu. tvrdosť a krehkosť materiálu nepredstavujú významné vlastnosti z hľadiska chemického opracovania. alebo stopy po korózii spôsobujú nerovnomerné odleptávanie a vznik rôznych vád). nutnosť zvýšenej pozornosti na bezpečnosť práce spojená s manipuláciou s chemickými látkami. titánové zliatiny vyžadujú špeciálne leptadlá. náklady na proces závisia od kvality povrchu východiskového dielca (napr.

opracovanie tvrdých a krehkých materiálov. „podrezania". čisté prostredie a potrebujú zložitejší postup spracovania ako ostatné maskovacie techniky používané napr. že po ožiarení svetlom vhodnej vlnovej dĺžky sa vytvrdzujú. Vyžadujú starostlivú manipuláciu. výroba mikrokomponentov a využitie v oblasti nanotechnológií. koncentrácia napätí v podp o v rohových vrstvách).1 Chemické obrábanie CM 101 Veľmi výhodná je táto metóda pri výrobe tvarových otvorov do jemných súčastí z tenkých kovových fólii. ktorý' sa redukuje na rozmery požadovanej veľkosti hotového dielca. výroba mimoriadne zložitých tvarov. Použitie PCM technológie je vhodné pre relatívne tenké materiály s hrúbkami v rozsahu 0. Obmedzenie hrúbky materiálu je spojené s požadovanými toleranciami rozmerov. presnosť procesu maskovania a leptania. výroba vývojových prototypov a modelov. Foto rez i s tí v ne látky sú fotografické ochranné masky. d) Pripravený negatív požadovaného tvaru sa položí na materiál polovýrobku a vystaví sa ultrafialovému žiareniu. ktoré vytvárajú vrstvy odolné leptaniu pomocou fotografickej techniky. . Vytvárajú veľmi tenké ochranné vrstvy a sú citlivé na svetlo. Faktory. kompenzácia tzv. Vytvrdené vrstvy fotorezistívnej látky pôsobia ako bariéry pri leptaní. 4. Doba ožiarenia závisí na intenzite svetelného žiarenia a na použitom druhu materiálu masky.1. Je vhodné pre presné tvarovanie kovových aj nekovových materiálov pre svoje osobitné výhody ako: • • • • • • tvarovanie mimoriadne tenkých materiálov (fólií). pri ktorom je materiál odoberaný z povrchu fotografickou technikou. ktoré ovplyvňujú presnosť rozmerov pri fotochemickom obrábaní sú: • • • • • druh opracovaného materiálu predpísané rozmery hotového dielca presnosť tvaru zhotoveného fotonegatívu. Čo by mohlo spôsobiť ich deformáciu. Postup fotochemického leptania znázornený na obr. vznik pnutia v tenkých vrstvách a ostrapy.3 Fotochemické obrábanie Fotochemické obrábanie alebo leptanie (PCM Photochemical Machining) je modifikácia chemického frézovania. b) Polotovar je chemicky očistený. pri chemickom frézovaní. Typická doba expozície ožiarenia je 10 30 sekúnd. ktoré musia byť bez ostrapov. kde je potrebné rýchle a lacné zhotovenie modelov (uplatnenie pri technológií Rapid Prototyping). V súčasnosti sú zložité tvary navrhované pomocou CAD systémov. fotonegatív. c) Na očistený materiál sa nanáša fotosenzitívna látka (nazývaná fotorezist). 4.27 mm [2]. ktoré by sa inak vyrábali lisovaním.003 * 1.9 je možné popísať nasledujúcimi krokmi: a) Príprava grafického návrhu tvaru a jeho niekoľkonásobné zväčšenie. výroba dielcov. Podľa grafickej predlohy sa pripraví tzv. Vlastnosťou týchto látok je. kde by mechanické obrábanie mohlo spôsobiť poškodenie (lom. Fotorezist nanášaný ponorením do kúpeľa alebo striekaním.4.

.

4. Teplota leptacieho roztoku sa udržiava okolo 55°C. • krátke časové úseky potrebné pre zhotovenie novonavrhnutých dielcov od zadania návrhu. Bellow a Koni [1]) rozdelenie obrob ku leptaním Medzi hlavné výhody fotochemického obrábania patria: • mimoriadne nízke náklady na zariadenie. .9 Účinok leptania na povrchovú vrstvu z mikroskopického hľadiska. presnosť tvarov sa zvyšuje so znižujúcou sa hrúbkou materiálu. Najčastejšie používaným druhom leptadla pre kovové materiály je chlorid železitý (FeCľj) v rôznej koncentrácii Bauméovej stupnice (°Be). očistený povrch kovu obojstranne nanesená fotorezislivna látka ultrafialové svetlo foto negativ tvaru obojstranné ožiarenie fotorezistivnej látky ZZZZEZi VZZZZZZ2ZZ2ZZÜ odstránenie masky H 5= parciálne leptanie tvaru Obr. • hotové dielce sú vysoko presné a bez ostrapov. • minimálne náklady na nové aj vysoko zložité tvary. • mimoriadne tenké kovové fólie nie sú ovplyvnené deformáciou z upnutia a mechanického pôsobenia síl a napätí. (spracované podľa : Friedman ¡2]. tvrdosť a iné fyzikálno-mechanické vlastnosti kovov sa nemenia vplyvom procesu. čisti od ochrannej masky a kontroluje kvalita leptania. pretože sa mení len predloha (negatív). Pre hliník a jeho zliatiny sa obvykle používa 20% roztok hydroxidu sodného (NaOH).05 mm/min. • proces umožňuje veľkú flexibilitu navrhovaných tvarov.102 e) Progresívne technológie f) Po tomto prípravnom spracovaní sa polotovar ponorí do reakčného kúpeľa podobne ako pri chemickom frézovaní alebo je striekaný leptadlom. ktorá sa v súčasnosti pripravuje pomocou CAD systémov.01 -í 0. Uber materiálu je v rozsahu 0. Po odleptaní sa dielec umýva. ktoré rozpúšťa nechránené miesta a vytvára požadovaný tvar dielca.

10 [2]. Tab. horčík. striebro. bronz. mangán.4. tantal. Lcptateľnosť je charakterizovaná kvalitatívnym hodnotením. Podľa schopnosti kovov a zliatin reagovať s leptadlom je ich možné rozdeliť do štyroch základných skupín. (zdroj: [2]) Väčšina bežne dostupných kovov a zliatin.52 mm a pre dielce.4. niektoré ďalšie rozmerové obmedzenia znázorňuje obr. maximálna hrúbka materiálu doporučená pre dierovanie jc okolo 1. korozivzdomé ocele.4. Typické príklady fotochemického dierovania rôznych tvarov sú znázornené na obr.10 Doporučené obmedzenia rozmerov dielcov pre fotochemické obrábanie z hľadiska vyrobiteľnosti a presnosti požadovaného t v am. limitné hodnoty rozmerov dielca h 0. ktoré vychádza z empirických skúseností [2]. zirkón wolfräm. niob Kvalitatívne hodnotenie leptateľnosti dobrá dobrá až uspokojivá uspokojivá až slabá slabá V súčasnosti fotochemické obrábanie predstavuje alternativu ku klasickému dierovaniu (blanking) a razeniu (stamping) zložitých tvarov do tenkých plechov a fólii. Inconel. Pre razenie a dierovanie je potrebné vyrobiť vysoko presný nástroj z pevného a húževnatého materiálu. PCM je vhodné pre opracovanie tenkých materiálov s hrúbkou okolo 0. . leptacie náradie a zariadenie musí byť oddelené od ostatných zariadení.6 mm. uhlíková oceľ. zlato.4. Hastelloy molybdén. nikel. mosadz. Fotochemické leptanie je nenáročné na použité zariadenie a neovplyvňuje mechanickými deformáciami opracovaný povrch. 4. « obmedzenie hrúbky materiálu vhodného pre dierovanie zložitých tvarov. olovo.13 mm.4. hliník. • nie je možné vytvárať ostré hrany. vanád.2. ktoré sa používajú vo forme tenkých plechov je vhodná pre fotochemické obrábanie. titán. • zvýšené bezpečnostné požiadavky pri manipulácii s chemikáliami.11. Monel.1 Chemické obrábanie CM 103 Nevýhody sú: • požiadavka pomerne vysokého stupňa zručnosti obsluhy. zinok. pretože výpary lcptadiel sú vysoko korozívne.0038 ŕ 1. ako to ukazuje tab. kde sa požadujú úzke tolerancie rozmerov okolo 0.0025 mm. Široké uplatnenie našlo PCM vo veľkosériovej výrobe tvarovo zložitých a rozmerovo malých otvorov do fólií o hrúbkach 0.2 Kvalitatívne hodnotenie leptateľnosti vybraných druhov materiálov [2] Materiál elektrolytická me o".2 h h O b r . chróm.75 h 1.

.

104 Progresívne technológie s vysokou Typické použitie fotochemického obrábania (leptania) predstavujú výrobky presnosťou a rôznorodosťou tvarov ako: • dosky plošných spojov. Ocele. výronkov a ostrin (zaužívané medzinárodné označovanie TEM Thermal Energy Method) bola prvýkrát zavedená v roku 1970. že sa za veľmi krátky čas ohrejú na reakčnú teplotu a spolu s prebytočným kyslíkom zhoria na oxidy kovov. obr. Tepelná vlna vzniká pri vznietení zmesi vodíka a kyslíka. Vznikajúce oxidy kovov sa usadzujú na stenách komory alebo aj na povrchu obrobkov. ktoré sú uložené v uzavretej komore. To umožňuje.12. Pre ostrapy je charakteristické. obyčajne v pomere 2:1 alebo l: l a pôsobí veľmi krátku dobu asi 2 až 3 milisekúndy. Tento chemicko-tepclný proces odstraňuje ostrapy z obrobkov. 4. ktoré po . odkiaľ sa odstraňujú vodným roztokom. účinkom jednorázovej tepelnej vlny o teplote 3 000 až 3 300UC [3]. • masky pre obrazovku farebnej televízie • optické zameriavače pre vysokorýchlostné kamery.4.4 Termické odstraňovanie ostrú p o v Metóda termického (tepelného) odihľovania a odstraňovania ostrapov. že majú malý pomer hmotnosti k povrchu v porovnaní s celým obrobkom. Zapálenie zmesi je elektrickou iskrou. • matrice elektronických kontaktov vyrábaných z niklových zliatin.1. • doštičky elektrických motorov.

alebo vyparia zo všetkých časti. 4. • flexibilita pri prestavovaní na iný tvar dielca. ktoré by podstatne ovplyvnilo jeho mechanické i tvarové parametre. Tieto látky spôsobujú rozdielne rozpúšťanie kremíka v jednotlivých rovinách jeho kryštalickej mriežky.1. rovinu 100 je rozpúšťanie pomalšie a v smere kolmo na rovinu 111 je skoro nulové. pretože obrobok v tak krátkom čase nie je schopný absorbovať také množstvo tepla. Fisher [3] uvádza. Anizotropické leptanie sa využíva pri výrobe optických komponentov. ale nemožno ho považovať za univerzálnu náhradu mechanického odihľovania. Izotropicky leptané otvory v kremíkovom kryštály sú charakteristické mierne zaobleným tvarom v spodnej časti otvoru. Termické odstraňovanie ostrapov je široko použiteľný proces. obr. ukazuje smery rovín s výbornou a so zhoršenou leptateľnosťou kremíkového kryštálu.5 Špeciálne postupy chemického opracovania Medzi špeciálne postupy chemického opracovania sa zaraďujú používajú na zvláštne účely ako je: • anizotropické leptanie kryštalického kremíka.14a. že pri oceľových materiáloch stúpne pri procese teplota povrchu asi na 180°C a pri neželezných asi na 70°C. ktoré reagujú s kryštalickým kremíkom. c.4. Ako leptacie látky sa používajú alkalické roztoky ohriate na vysokú teplotu.13. Okrem anizotropického leptania využíva sa aj proces izotropického leptania. Intenzívne rozpúšťanie prebieha v smere kolmo na rovinu 110 (označenie podľa Millerových indexov rovín). kde sa ostrapy dokonale odtavia. aby ohriatie povrchu obrobku počas procesu nepresiahlo teplotu 100 "C Dielce môžu byť kovové i nekovové materiály. komponentov atramentových tlačiarní a iné. bronzy a hliníkové zliatiny nieje potrebné po procese TEM oplachovať. Obr.1 Chemické obrábame CM 105 odstránení ostrapov budú ďalej tepelne spracované. • spoľahlivosť pri odihľovaní dutín a hlbokých otvorov.4. V smere kolmo na. Obrábací postup využíva riadené vstrekovanie . matrice piezoelektrických akcelerometrov. • chemické obrábanie pomocou aktívneho plynu • chemické obrábanie aktívnou hmotou (gélom) technologické operácie. nieje potrebné oplachovať. Plynové o b r á b a n i e [10] sa využíva vo veľmi malom merítku pre zvláštne účely pri miestnom obrábaní jednoduchých tvarov. • minimalizácia ľudského faktora na kvalitu výroby.14 b. Pôvodné vlastnosti materiálu i tvar zostávajú zachované. Medzi hlavné výhody procesu patrí: • vysoká automatizácia procesu. Pre správnu funkciu procesu TEM je nutné zachovať rozdiel v pomeroch medzi povrchom a hmotnosťou obrobku a ostrapu. 4. ktoré sú ohraničené pomalšie rozpustnými kryštalografickými rovinami. Jeden variant je využívaný pri odstraňovaní zalomených nástrojov v otvoroch alebo zapadnutých kovových častí. tiež plasty a guma. 9] sa využíva pri výrobe mikroelektronických komponentov a pri riadenom leptaní kryštalického kremíka. Ani zinok. Ukladajú sa do tlakovej komory. Na základe * tejto anizotropickej vlastnosti vznikajú pri rozpúšťaní kremíka rôzne otvory. obr.4. ktoré sa Anizotropické leptanie [7. Krernik kryštalizuje v kubickej plošne centrovanej mriežke.

.

A.106 Progresívne technológie reaktívneho plynu (napr.075 mm.Machining. March. Wydawniclwo naukowolechniczne. Kohls.ed. pp. Táto technika je zvlášť výhodná pre tvarovanie plastových kompozitných materiálov. Kov je odstraňovaný kyselinou obsiahnutou v povlaku. c) Ieptaných otvorov do kremíka (zdroj: McGeough [7]) Obrábanie aktívnou hmotou [7. Vigner. R. Dckkyser.: Principles of Machining by Cutting. 1 Machining. odkiaľ sa odstránia (vyrežú) miesta. (1988). 468 9.l. Vol. (1997). Led. Warsaw. 16. (1997). A.1: Bellows. J.586 7. ASM International. kryštál kremíka Obr. London. Literatúra ku kapitole 4.Machining. March. 16. Z. T. Kaczmarek.l87 2.Metals Handbook . sa prikladá na obrábaný povrch. Tool and Manufacturing Engineers Handbook.M. Friedman. March. (1976).: On the Selecúon of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.025 až 0. Langworthy.cd. 11.Comp. ASM .. Týmto spôsobom je možné vytvárať odstupňované a obrysové rezy až do hĺbky 10 mm. Prikryl. C. Celulózová hmota môže byť úplne odliata v tvare požadovaného dielca. Addison-Weslev Pub.39/2 (1989). 4.. Fisher.Machining. G. 4. 8. Staelens. Z. .vyd. pp.Inc.: Drilling without Drills.587 -607 1. Vol. ASM International. 16.Metals Handbook .13 Znázornenie rovín v kryštalickej mriežke kremíka s dobrou [110] a horšou [100] leptateľnosťou (zdroj: Snoeys et al [8J) Obr. 9. pp 577 . pp 579 . W.. H.448-462 5.ed. Kalpakjian.technický prúvodce SNTL Praha 1987. chlorinu).593 3.: Chemical milling. Dcarbome.14 Príklady izotropicky (a) a anizotropicky (b. 1983 10.: Thermal Energy Method. (1986).. SME. Vol.ed.: Obrábéní . 580 . March. 9. 11/ (Electrogel machining) sa využíva pre miestne tvarové obrábanie alebo obrábanie celých plôch kovových súčastí. Polotuhá hmota z celulózy a octanu.578 4. B. ASM .35/2. Tolerancie sa pohybujú v rozsahu ± 0. Chapman and Hall. Vol. J. Snoeys. 10. (1997).: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.Metals Handbook . van Luttervelt.: Advanced Methods of Machining. S. E.: Photochemical machining. Annals of the CIRP Vol. J. Annals of the CIRP Vol. ASM International.592 6. ktoré majú byť opracované. l. F. ASM .: Manufacturing Engineering and Technology. McGeough. obsahujúca kyselinu. (1989) * pp. pp 587 . p. 9. vyvinutého pre tieto účely na postupné odleptávanie zalomeného nástroja. Abrasion and Erosion. American Machinist. Special Report 743.p. (1982).

2 ECM 4. označovanie (značkovanie). pri ktorom sa uber materiálu dosahuje elektrochemickým rozpúšťaním anodicky polarizovaného obrobku. implantátov a protéz pre humánnu medicínu. Procesy iv) * v) patria k povrchovému elektrochemickému obrábaniu bez odstraňovania produktov reakcie počas procesu. Používa sa predovšetkým: • v automobilovom priemysle. • pri výrobe tvárniacich nástrojov. ktorej teoretické zdôvodnenie spracoval v roku 1834 Faraday. pri ktorom nevznikajú napätia pod obrobeným povrchom a opracovaný povrch je bez ostrapov. (ECDM Electrochemical Discharge Machining). • v špeciálnej výrobe.Elektrochemical Machining) je proces. . väčšiu presnosť tvarov a rozmerov. leštenie. Metódy i) + iii) sú označované za ECM obrábanie s núteným odstraňovaním produktov elektrochemickej reakcie. CD Capillary Drilling) * kombinované metódy elektrochemického a elektroerozívneho úberu materiálu (ECAM Electrochemical Arc Machining). teória elektrolytov. Okrem základnej technológie elektrochemického obrábania sa využívajú rôzne modifikácie tohoto procesu. ktoré boli vyvinuté ako špeciálne postupy výroby a to: • elektrochemické brúsenie (ECG . V súčasnosti patrí ECM obrábanie medzi bežné progresívne metódy opracovania ťažkoobrobiteľných materiálov a predmetov zložitých tvarov. Základom procesu je elektrolýza. Širší záujem a vývoj zariadení začal okolo roku 1950 pre potreby tvarovania vysokopevných a žiaruvzdorných zliatin. Prvý patent na elektrochemické obrábanie podal v roku 1929 Gusjev. elektródovej polarizácie a termodynamika galvanických článkov tvoria základy pre technológiu elektrochemického obrábania. • pri výrobe prístrojov. (ECSM Electrochemical Spark Machining) Z technologického hľadiska sa princíp elektrochemického úberu materiálu používa pre: i) ii) iii) iv) v) elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické hĺbenie tvarov a otvorov. odstraňovanie ostrapov. V porovnaní s chemickými postupmi úberu materiálu majú elektrolytické metódy ďaleko väčšie úbery. Známe Faradayove zákony.4.Electrochemical Grinding) * elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou (STEM Shaped Tube Electrolytic Machining) • elektrolytické vŕtanie prúdom elektrolytu (ES Electrostream Drilling. • v leteckom priemysle pri výrobe lopatiek turbín motorov.2 Elektrochemické obrábanie Elektrochemické obrábanie (medzinárodne zaužívaný názov ECM . tiež obrábanie prúdiaci elektrolytom. Je to bezsilové opracovanie. delenie materiálov.

.

Základný pracovný princíp ECM obrábania znázorňuje obr. nedochádza k výraznej zmene tvaru nástrojovej elektródy. katóda • nastroj (mosadz) smer posuvu (0. 4. malá medzilektródová vzdialenosť (gap).- —— _ —_• \ nerozpustny hydroxid železitý tvorenie vodíkových iónov na katóde Obr. ktorá môže dosahovať až 500 A/cm". anóda -obrobok prúd e le k tónov anóda katóda rozpúšťanie^ železa T-~ na anóde _ — . relatívny posuv elektród.obrobok na začiatku procesu a na konci procesu.1 Princíp elektrochemického ú ber u materiálu Elektrochemické obrábanie je riadený lokalizovaný uber materiálu jeho anodickým rozpúšťaním v elektrolyte. pomerne vysoká rýchlosť prúdenia elektroiytu a často používaný členitý tvar elektród. žc opotrebenie (úbytok) nástrojovej elektródy (katódy) je nepatrný.nastáva počas elektrolýzy. kde predmet (obrobok) ponorený do elektroiytu je zapojený na anódu.4. Elektrolyt preteká v medzere (gap) medzi elektródami (nástroj a obrobok) zapojenými do obvodu jednosmerného napätia.anodické rozpúšťanie materiálu .16 Príklad elektrolýzy železa vo vode .02 m/s) Obr. ECM proces sa Často vysvetľuje ako obrátený proces galvanického pokovovania. kde obrobok je anóda a nástroj je katóda.15 Základný princíp elektrochemického obrábania a konfigurácia nástroj .15.108 Progresívne technológie 4.4. ktorej tvar sa kopíruje na obrábanú plochu. Charakteristickým javom je. Charakteristickými znakmi ECM obrábania sú vysoká hodnota prúdovej hustoty.2. čo je 1000 krát viac ako sa používa pri galvanizácii (elektrolytické nanášanie povlakov). Princíp úberu materiálu .

ako základný jav elektrochemického obrábania je chemický proces rozkiadu elektrolytu pôsobením elektrického prúdu.s) ako množstvo látky V (g).4. Základný teoretický vzťah.4. Je potrebné poznamenať. Na obr. + 2 H 2 0 + 0 : -> 4 Fe(OH). Tieto deje (redukcia a oxidácia) nemôžu prebiehať izolovane. .4. t (4.I. ktoré sa vylúči prúdom 1 A za jednotku Času (s).1) je I prúd (A) pretekajúci obvodom. V rovnici (4. že železo v reakcii s vodou vytvára hydroxid železnatý podľa reakcie: Fe + 2 H . V elektrolyte prenášajú elektrický náboj ióny a z anódy je odvádzaný opäť elektrónmi. 7. 18].16. Na katóde prebieha dej chemickej redukcie (vylučuje sa vodík) na anóde prebieha oxidačný dej (vylučujú sa elektronegativne zložky). Táto reakcia nie je časťou elektrolýzy: 4 Fe(OH). Priebeh elektrolýzy kvantitatívne popisujú Faradayove elektrolytické zákony. Tab. Ako už bolo spomenuté vyššie.16 je znázornený elektrochemický dej. Elektrochemický ekvivalent závisí od druhu materiálu.2 Elektrochemické obrábanie ECM 109 Elektrolýza. Elektrochemický ekvivalent je premenlivý parameter a mení sa dokonca aj s mocenstvom kovu v zlúčenine. Ako príklad je rozpúšťanie železa vo vode podľa znázornenia na obr. Prenos elektrického náboja je pohybom iónov a elektrónov. Katóda. ako tzv. Teoretické základy a popis procesu v medzielektródovom priestore je v súčasnosti dobre prepracovaný a prístupný vo viacerých zdrojoch [3. Z chemického hľadiska na katóde prebiehajú redukčné deje a na anóde dochádza k oxidácii iónov alebo molekúl. Dej na anóde je vyjadrený anodickým rozpúšťaním železa: Fe -4 Fe ** + 2e Na katóde dochádza k tvorbe vodíka a hydroxidových iónov: 2 H : 0 + 2e -» H : + 2 OH Výsledkom týchto elektrochemických reakcií je. Sekundárne deje vznikajú ak sú produkty primárnych dejov nestále. t je čas (s) procesu. Katóda prijíma elektróny a z anódy sa elektróny uvoľňujú. 12. 12]: V = qt. elektrochemické deje sa riadia Faradayovými zákonmi. ktorý určuje produktivitu elektrochemického obrábania je vyjadrený rovnicou [7.4. Z toho vyplýva potom aj nerovnomerná rýchlosť rozpúšťania jednotlivých zložiek kovových konštrukčných materiálov. 0 -4 Fe(OH) 2 + H 2 Ako sekundárny dej prebieha reakcia hydroxidu železnatého s vodou a vytvára sa ťažkorozpustný hydroxid železitý vo forme kalu. privádza prúd do elektrolytu vo forme elektrónov. že elektrolýza patrí k dejom. ktoré prebiehajú na atomárnej úrovni. Sekundárne deje vytvárajú odpadové produkty elektrolýzy. ktorý' sa usadzuje na dne nádrže. Z tohto dôvodu budú ďalej uvedené iba vybrané závislosti používané pre výpočet produktivity ECM obrábania. záporne nabitá elektróda. primárne deje.3 uvádza hodnoty elektrochemického ekvivalentu pre vybrané kovové materiály. ale prebiehajú súčasne. ktorý prechádza medzi dvoma kovovými elektródami.1) kde q c je elektrochemický ekvivalent (g/A.

.

£q (4. Pri opracovaní zliatin pozostávajúcich z dvoch alebo viacerých zložiek.10"3 0.203.3) m c i Z rovnice (4. Premenné.50 Mecénstvo Al3+ W6* Fe .093 . .4) Tab. 12]: • pracovné napätie (5 -ŕ.2 7.30 V jednosmerné napätie) • medzera (gap) medzi nástrojom a obrobkom.cm' 1 ) * rýchiosť prúdenia elektrolytu (3 + 30 m/s) • materiál obrobku.3) vyplýva.316.193.289. že uber materiálu je úmerný intenzite prúdu a času. ktorej hodnotu je možné v procese riadiť. ktorá je daná súčinom prúdovej hustoty j {A/mm2} a elektrochemického ekvivalentu [7]: Vi = q c .110 Progresívne technológie 2 rovnice (4.2) i=I Pre elektrochemické hĺbenie materiálov má význam rýchlosť posuvu nástrojovej elektródy (mm/min).86 B. S (4.86 7.1) vyplýva.179. Fc 3Co2> Co3* Cr3* Cr* Ti 4 + Elektrochemický ekvivalent [g/A.16 4. .103 0. Zároveň objemový uber materiálu Q v (mm 3 /min) je možné zjednodušene vyjadriť ako súčin rýchlosti posuvu nástrojovej elektródy a veľkosti obrobenej plochy S (mm 1 ) [7]: Qv = v .090. • rýchlosť posuvu elektródy (okolo 0. odpor a zloženie elektrolytu (merná vodivosť okolo 0.02 mm/s) • vodivosť resp. Rovnica (4.10 3 0. že lineárna intenzita úberu materiálu z anódy je úmerná prúdovej hustote.10-3 0. kde zje počet zložiek: V =Lt. 10-3 0. ktoré ovplyvňujú prúdovú hustotu a tým aj úber materiálu sú [9.305.71 19. ktorou sa pri ECM obrábaní môže zvyšovať výkon. lO* Uber materiálu sa pri ECM obrábam' riadi Faradayovými zákonmi a je funkciou prúdovej hustoty. 10'3 0.4. Veľkosť prúdu je hodnota.123. celková produktivita je daná súčtom elektrochemických ekvivalentov jednotlivých zložiek.103 0.10-3 0. 10-3 0. j (4.3 Elektrochemický ekvivalent vybraných kovov v závislosti na ich mocenstve v zlúčeninách Materiál hliník wolfrám železo kobalt chróm titán Merná hmotnosť [g/cm3] 2.2 íl' 1 .s] 0.1) platí pre elektrochemický uber Čistých kovov.380.

Výsledný tvar obrobku je závislý na veľkosti medzery a spôsobe jej kontroly. na plochách v smere posuvu nástrojovej elektródy. Šírka medzery medzi nástrojom a obrobkom závisí na rýchlosti posuvu nástroja smerom do materiálu. predpísanú kvalitu . alebo izolačnou vrstvou na nástroji. a tým aj ku skratu. Pri ECM hĺbení sa rozlišuje Čelná a bočná medzera medzi elektródami. Kým plyny pri prúdení elektrolytu zvyšujú jeho odpor. Na bočných plochách dochádza pri ECM hĺbení mnohokrát k zvýšenému úberu materiálu (overeut). Hodnoty pracovného napätia sa pohybujú v rozmedzí 5 Ť.30 V. x celková hĺbka otvoru J I N Si Ao j obrobok 4.2 Elektrochemické obrábanie ECM 111 Pracovné napätie je základnou veličinou ovplyvňujúcou pracovný proces a konečný výsledok obrábania. Obr.5 * 1. zachovávala by sa rovnomerná medzera medzi nástrojom a obrobkom a výsledkom opracovania (hĺbenia) by bola úplná zhoda vyrobeného tvaru s tvarom nástroja. teda aj na rýchlosti rozpúšťania materiálu v závislosti od prúdovej hustoty. Pri konštantnom posuve nástroja so zmenšujúcou sa rýchlosťou úberu dochádza k zmenšovaniu pracovnej medzery.2.17 znázorňuje parametre medzery. vznikajúce teplo ho redukuje. S s veľkosť bočnej medzery v polohe h. Bočná medzera je medzi katódou a bokom obrobku t.1 Elektrolyt a j e h o funkcia Elektrolyt má tri dôležité funkcie v pracovnom priestore: • zaisťuje vedenie elektrického prúdu. Pokiaľ by uvedené parametre zostali počas procesu konštantné.j. • odvádza vzniknuté teplo.1 * 0. Odpor resp. aby clektrolytom začal prechádzať trvalý prúd. • odplavuje splodiny elektrochemickej reakcie. Veľkosť medzery je priamoúmerná napätiu a nepriamo úmemá posuvu elektródy a odporu elektrolytu. Správna voľba elektrolytu je základným ukazovateľom optimalizácie procesu. Čelná medzera jc medzi povrchom obroku a čelnou stranou katódy.8 mm a bočnej 0. Tieto podmienky sú ideálne a je ich náročné dodržiavať.4.1. čo je možné upraviť vhodnou korekciou tvaru nástroja.4. A0 plocha čela nástroja. 4.3 mm. vodivosť elektrolytu je najmenej stabilným parametrom v tejto konfigurácii. nástrojf'katóda í i ! f í Obr.17 Parametre medzery pri ECM obrábaní jednoduchým nástrojom valcového tvaru s polomerom r. Veľkosť čelnej medzery býva okolo 0. pretože sa počas procesu mení vplyvom teploty a vznikajúcich plynov. Veľkosť medzery a jej dodržiavanie počas procesu je jeden z najdôležitejších parametrov ECM strojov. S r veľkosť čelnej medzery. Voľba elektrolytu musi zohľadňovať maximálny uber materiálu z anódy (obrobku). Jeho minimálna hodnota musí zabezpečiť.

.

aby sekundárne reakcie tvorili ťažkorozpustné zlúčeniny. n e b e z p e č n á m a n i p u l á c i a sklon k vznieteniu s k l o n k pasivácii u ocelí. NaCI je viac korózne agresívny a vytvára viac nečistôt vo forme kalu. m é d i a zinku NaNOi dusitan s o d n ý NasS04 síran s o d n ý HCI kyselina c h l o r o v o d í k o v á kyselina sírová NaOH hydroxid sodný d o 10 pre špeciálne účely zliatiny niklu. kyslosťou pH. Základnou požiadavkou na elektrolyt je jeho agresivita voči chemickému zloženiu obrábaného materiálu tak. zliatiny niklu. Elektrolyty môžu byť kyseliny. Najpoužívanejšie elektrolyt} ukazuje tab. v e ľ m i j e m n é povrchy. univerzálne použitie. n e j e d o v a t ý . udržuje hodnotu pH. c m 1 ). n e p r í j e m n á m a n i p u l á c i a 10 zliatiny medi len pre š p e c i á l n e účely d o 12 zliatiny medi j e d o v a t ý . malý p a s i v a č n ý účinok O b r á b a n ý materiál Kvalitatívne h o d n o t e n i e Roztoky kyselín sa používajú menej. kobaltu dobrá kvalita p o v r c h u . ktorá je ovplyvnená jeho hustotou. Pre kovy ako wolfrám a čistý titán roztok NaCI nie je vhodný Roztok NaNO. silný k o r ó z n y účinok. nedráždi p o k o ž k u . zliatiny niklu kobaltu. lacný. hliníka. Tab. aby elektrolyt umožňoval rozpúšťať všetky komponenty kovovej zliatiny. 22]} Koncentrácia [%] Druh elektrolytu (hmotnostný pomer vo v o d n o m roztoku) NaCI chlorid s o d n ý NaClOs chlorečnan sodný NaNOs dusičnan sodný 10* 20 20-ŕ 45 ocele. c h r ó m u a kobaltu d o 10 wolfrám a molybdén s p o t r e b a elektrolytu. 4. Hustota elektrolytu sa môže pri . Roztok chloridu sodného (NaCI) zabezpečuje vyšší uber ako roztok dusičnanu sodného (NaNOi. ale 2ároveň sa dosahuje menšia presnosť a väčšie zaoblenie hrán. ktoré sa usadzujú na dne nádrže a ľahšie sa pri čistení elektrolytu odstraňujú.I 12 Progresívne technológie opracovaného povrchu a ďalšie faktory ako je cena elektrolytu. v e ľ k é úbery. Snahou pri voľbe elektrolytu pre priemyselné použitie je. zásady alebo soľné roztoky.4.4 Elektrolyty používané pre elektrochemické obrábanie a ich kvalitatívne hodnotenie (spracované podľa [18. žieravina žieravina.).4. lebo sa rýchlejšie znehodnocujú a je nutné ich často meniť alebo regenerovať. len pre špeciálne účely 5ŕ20 legované a nelegované ocele. náročné na b e z p e č n o s ť m a n i p u l á c i u . Najčastejšie sa používajú vodné roztoky NaCI a NaNOj. Napríklad v roztoku kyseliny sírovej sa pri obrábaní ocele tvoria rozpustné sírany železa a ubúda kyselina sirová. Ukazovateľom vhodnosti elektrolytu je jeho merná elektrická vodivosť y ( Í T ' . náklady na likvidáciu chemikálii a bezpečnosť práce. ale je drahší a ľahšie spôsobuje pasivitu na niektorých kovových povrchoch. netvorí n e r o z p u s t n é hydroxldy. je menej korózne agresívny. nástrojové o c e l e legované a nelegované ocele. teplotou a čistotou.

pri zvyšovaní pH elektrolytu z 6.E transpasívna oblasť Prechodom elektrického prúdu medzi dvoma elektródami vytvára sa medzi nimi potenciálny spád. pretože vodivosť je základným faktorom ovplyvňujúcim veľkosť úberu. V priebehu elektrochemického obrábania sa mení kyslosť elektrolytu. obr.ce-o. ktorá zabraňuje ďalšiemu rozpúšťaniu kovu. Stabilizácia elektrolytu pridaním kyseliny dusičnej upravuje pH na hodnotu 6 až 8. Ako uvádza Vigner [18]. podľa jeho druhu a materiálu obrobku. uvoľňovaním iónov vodíka na katóde sa hromadia velektrolyte hydroxilové skupiny OH.3 na 10.18. Potenciál E [V] Obr. A . ktorá je obšfme popísaná v príslušnej odbornej literatúre pre jednotlivé kovy. obr.2 Elektrochemické obrábanie ECM 113 základnej teplote 20°C pohybovať. Zvyšovanie prúdovej hustoty je však obmedzené sekundárnymi javmi.transpasivačný potenciál D . a preto je pri elektrochemickom obrábaní nežiaducim javom. Intenzita rozpúšťania kovu a uber sú závislé na prúdovej hustote. Je však dôležité udržiavať jej veľkosť na konštantnej hodnote. Cím vyššia je merná elektrická vodivosť elektrolytu y. Pre presné obrábanie je nevyhnutná kontrola vodivosti. Javy pasivácie sú známe a ich vysvetlenie vychádza z polarizačnej krivky.18. t. jeho koncentrácii.4. Rastúcou prúdovou hustotou rastie rozpúšťanie kovu na anóde. Je to tzv. Zvýšenie pH ovplyvňuje proces anodického rozpúšťania kovu tým.4. aby nedochádzalo k rozdielnemu rozpúšťaniu na rôznych miestach povrchu vplyvom zmeny vodivosti.D oblasť pasivácie D . v rozmedzí 10 až 20%. Merná elektrická vodivosť y je závislá na druhu elektrolytu. ku ktorými pri elektrochemických dejoch dochádza pri zvyšovaní prúdovej hustoty.j. Merná elektrická vodivosť elektrolytu ovplyvňuje intenzitu a stabilitu elektrochemického rozpúšťania kovu anódy. a tým ku vzniku skratu.B aktívna oblasť B . do kritickej pasivačnej prúdovej hustoty.18 Polarizačná krivka závislosti prúdovej hustoty na potenciáli f I I ] A — kritická pasivačná prúdová hustota B . najmä železa.4. anodická prúdová hustota sa v aktívnej oblasti zvyšuje až do istej maximálnej hodnoty. K tomuto javu dochádza vplyvom rozkladu vody pri elektrolýze. čistote a obsahu vodíka (vzniká na katóde). Ďalším zvyšovaním potenciálu prúdová hustota klesá a pri prekročení pasivačného potenciálu prechádza kov do pasivačného stavu.pasivačný potenciál. hodnota pH rastie pomerne rýchle a môže dosiahnuť hodnoty pH 10 11. V pasivačnom stave je anodický dej . závislosti prúdovej hustoty na potenciáli. Prevádzková teplota elektrolytu je vyššia a pohybuje sa medzi 35 ^50 °C [ 2 2 ] . tým rýchlejší je uber.4. i.5 až 11 sa účinnosť anodického rozpúšťania kovu znižuje O 18 až 20%. Efektívna vodivosť elektrolytu závisí na jeho teplote. pasivaria. niklu a ich zliatin. teplote a stupni nasýtenosti plynom. žc zvyšuje sklon k pasivácii kovov. tvarovú i rozmerovú presnosť a prípadne i vznik skratu medzi nástrojom a obrob kom. Čím umožňuje pri elektrolýze podstatne zvýšiť účinnosť rozpúšťania kovu a predĺžiť životnosť elektrolytu.

.

Lievestro [9] uvádza. zmena 2loženia materiálu vplyvom tepelného spracovania a iné. takže pri svojej malej hrúbke majú len malý ohmický odpor. Aj keď táto oblasť nie je dostatočne preskúmaná a je založená viac na skúsenostiach z oblasti elektrochemického leštenia. . 4. je teda obmedzená kritickou pasivačnou prúdovou hustotou. ktoré môžu mať pri elektrochemickom rozpúšťaní účinok pasivačný. selektívnej schopností elektrolytu a stupni jeho chemickej aktivity voči materiálu obrobku. V procesoch s prúdením elektrolytu sa ionizované Častice kovu anódy odvádzajú. Vrstvy oxidov niektorých kovov ako Fe.1. Najlepšie sa Čistí pomocou špeciálnych látok spôsobujúcich koaguláciu (zhlukovanie) usadeniny. že na vznik drsnosti vplýva veľkosť zrna. Pretože pri rozpúšťaní prebieha viac reakcii súčasne. Pasívna vrstva. Ti. Rýchlosť prúdenia elektrolytu sa volí až do 30 m/s a tomu zodpovedajúca hustota prúdu 100 až 230 A/cm" prípadne až 1 000 A/cm 3 . Pri staticky prebiehajúcom procese je možné použiť maximálnu prúdovú hustotu 0. Se a vrstvy iné než vrstvy oxidu sú málo vodivé alebo dokonale izolačné. filtráciou alebo odstredivým čistením.I 14 Progresívne technológie spravidla veľmi spomalený v porovnaní s maximálnou rýchlosťou v aktívnom stave. ktorá sa vytvorí na obrábanom povrchu pri prekročení pasívnej prúdovej hustoty. roztok Na N 0 3 } . má niektoré charakteristické vlastnosti. tým sa zamedzí vzniku pasivačnej vrstvy na povrchu anódy (obrobku). roztok NaCl). Čistenie sa zabezpečuje usadzovaním.5 A/cm 2 . a teda schopnosťou odstrániť rozpustený kov. ako základnú veľmi dôležitú otázku [18]. charakteristickou pre daný kov a dané prostredie (elektrolyt).2. ktoré závisia predovšetkým na elektrickej vodivosti tejto vrstvy. Rýchle. je potrebné voľbu elcktrolytu a jeho zloženie zvážiť. Podobne ako pri chemickom opracovaní. Pb majú dobrú elektrickú vodivosť. ale nezastavuje sa celkom a ustáli sa na určitej hodnote prúdu v pasívnom stave. Znečistenie elektrolytu sa vyjadruje pomerom hmotnosti nečistôt k hmotnosti roztoku. Plynulé čistenie elektrolytu počas procesu umožňuje použitie menšej nádrže na elektrolyt a jeho menej častú výmenu. Pt. že zmenšuje elektrickú vodivosť elektrolytu.nej účinnosti úberu (napr. Vplyv na pasiváciu majú elektrolyty. Pasívne vrstvy na iných kovoch Al. ale menej dokonalé je čistenie špeciálnymi odstredivkami. elektrochemickom odstraňovaní ostrapov). pretože rôzne kovy a jednotlivé komponenty zliatin majú rôznu chemickú aktivitu a ich schopnosť pasivácie závisí na zložení elektrolytu.2 až 0. Vznik pasivnej vrstvy je ďalej ovplyvnený rýchlosťou prúdenia elektrolytu. Elektrolyt je potrebné počas procesu čistiť. Ni. tým sa urýchli doba čistenia.2 Vplyv materiálu obrobku na uber Zloženie obrábaného materiálu vyžaduje starostlivú voľbu elektrolytu. nerozpustné vtrúseniny v materiále. spolu s prúdovou hustotou a účinnosťou anodickčho rozpúšťania. ktorou možno obrábať pri ECM. zapojenými do pracovného okruhu stroja. pri nej sa ešte netvorí pasívna vrstva (napr. Maximálna rýchlosť. pri takmer 100% . kedy je prúdová účinnosť nižšia než 100 % (napr. alebo nepasivačný. Podľa Faradayovho zákona určuje elektrochemický ekvivalent každého kovu. mi kro š tni k túra materiálu má vplyv na výslednú kvalitu povrchu posudzovanú cez drsnosť povrchu. celkový uber materiálu pri elektrolýze. pri elektrochemickom leštení. Ta. Znečistenie elektrolytu ovplyvňuje uber a drsnosť opracovanej plochy tým.

stopy po kovaní) [4]. Tieto zliatiny majú rovnaký uber v roztoku chloridu sodného i v roztoku dusitanu sodného. že každá zložka má svoj špecifický uber a pri nevhodnej voľbe elektrolytu a nevhodných prevádzkových podmienkach (posuv. Kovy ako nikel a titán majú silný sklon k pasivácii. Prevádzková teplota elektrolytu sa pohybuje od 24 -. vlákno po ťahaní. Pri opracovaní materiálov s obsahom uhlíka vzniká problém s jeho usadzovaním na anóde. Elektrický prúd sa mení od 50 do 20 000 A s prúdovou hustotou 0. ale forma. . Medzera (gap) medzi nástrojom a obrobkom môže byť pre uvedené parametre v rozsahu 0. Naopak. 4. tvrdosť povrchovej vrstvy zakaleného materiálu spomaľuje rýchlosť úberu [9]. že sa nedá takmer vôbec elektrochemický opracovať. pretože sa v ňom rozpúšťajú len veľmi pomaly. Rovnako usadzovanie uhlíka pri obrábaní sivej liatiny je tak veľké.25 + 20 mm/min. Ako uvádza Vigner a Prikryl [18].4. za rovnakých pracovných podmienok má oceľ triedy 1 1 600 s obsahom 0. a tým spôsobuje nerovnomerný uber a zhoršenie drsnosti povrchu. filtráciou alebo odstreďovaním resp.43 % C väčšie množstvo usadeného uhlíka než oceľ triedy 14 100 s obsahom 0.025 + 1. Súčasné ECM hĺbiace stroje majú NC alebo CNC riadenie procesu a pohyb nástroja je zabezpečený v dvoch alebo až v piatich smeroch. technológia ECM sa používa prednostne pre tvrdé a tvrdené materiály (kalené ocele).19. Zvýšenú pozornosť pri ECM zariadeniach vyžaduje tuhosť a stabilita stroja.2. prúdová hustota) môže dôjsť k nerovnomernému leptaniu povrchu obrobku. ale povaha anodického rozpúšťania titánových zliatin v týchto roztokoch je rôzna.65 °C. Pre ťažko o b rob i teľné kovy ako molybdén a wolfrám sa nedoporučuje použitie roztoku chloridu sodného.2 Zariadenie a nástroje pre ECM obrábanie Schéma zariadenia pre elektrochemické opracovanie je znázornená na obr. Pri ECM opracovaní akejkoľvek zliatiny je potrebné brať do úvahy. Titánové zliatiny sa v roztoku síranu sodného pasivujú a na ich povrchu sa tvorí film oxidov. húževnatosť nemajú výrazný vplyv na opracovanie ECM metódami. Na usadzovanie uhlíka nemá vplyv jeho množstvo. ich kombináciou v závislosti od druhu zariadenia.95 l/min. Následkom toho obrábanie zliatin niklu V roztokoch s pH > 9 je prakticky nemožné. Zariadenie zabezpečuje prúdenie elektrolytu v medzere rýchlosťou 30 + 60 mm/s a tlakom od 70 do 2 800 kPa.3 mm. Praktické skúsenosti poukazujú na skutočnosť.2 ~ 3 A/mm' pri maximálnom jednosmernom napätí okolo 30 V. Sily vznikajú v dôsledku hydraulického tlaku elektrolytu prúdiaceho v medzere. tvorí povlak na anóde.9 % C. že napriek vyššie uvedenému. Stroje môžu byť dokonca vybavené monitorizačným systémom na kontrolu rovnomernej medzery a stability elektrických parametrov procesu [17].4. Rýchlosť posuvu nástroja do materiálu býva v rozsahu 0. Pri oceliach triedy 19 a pri cementačnej oceli je vrstva usadeného uhlíka značná. Tuhosť stroja je potrebná na zabezpečenie prenosu vysokých tlakov a síl pre dodržanie rovnomernej medzery medzí nástrojom a obrobkom a pre zabezpečenie plynulého prúdenia elektrolytu.2 Elektrochemické obrábame ECM 115 Mechanické vlastnosti materiálov ako tvrdosť. Vylúčený uhlík je silne adhézny. Pri elektrochemickom obrábaní sa prejavujú všetky vady materiálu a tiež predchádzajúca história spracovania (napr. Podľa [9] minimálna rýchlosť prúdenia elektrolytu pri prúde 100 A pri obrábaní ocele v roztoku NaCl je 0. v akej sa v materiále nachádza. Vylúčené nerozpustné produkty f elektrolýzy sú odstraňované usadzovaním. Prevádzkové parametre zariadenia majú rôzny rozsah.

.

katóda prívod ""elektrolytu katoda prívod privod etektrolyfiJ elektrolytu . alebo hliník. Titán sa používa pre zvláštne účely. Monel.20 Rôzne spôsoby prívodu elektrolytu do medzery pri elektrochemickom obrábaní [22] Dobrá tepelná a elektrická vodivosť. 30 "C [12]. meď. Týmto požiadavkám zodpovedajú materiály ako mosadz. Nástroje sa vyrábajú klasickými procesmi obrábania. Vyžaduje sa leštený povrch katódy. . väčšinou v kyselinových elektrolytoch.4. chemická odolnosť v elektrolytoch a vyhovujúca mechanická obrobiteľnosť sú základné požiadavky na vlastností nástrojových materiálov pre ECM obrábanie. titán.4.19 Schéma zariadenia pre elektrochemické obrábanie [12] Súčasťou zariadenia musia byť samozrejme filtračné zariadenia na čistenie elektrolytu a komponenty na ohrev elektrolytu na konštantnú prevádzkovú teplotu napr. Používajú sa tiež nehrdzavejúce ocele. obrobok katóda le snení e obrobok prívod -**"ľJVU elektrolytu obrobok a] priame prúdenie b] spätné prúdenie c) priečne prúdenie Obr. Presnosť rozmerov katódy a jej povrch (drsnosť) priamo ovplyvňujú presnosť vyrobenej plochy a jej kvalitu.116 Prosresívne technológie Obr. Kritickým bodom ECM obrábania je katóda (nástroj). bronz. Nerovnosti povrchu nástroja sa kopírujú na opracovaný povrch.

predmetu. e) nástroj na rozširovanie vnútorných profilov. Je niekoľko spôsobov prívodu medzere medzi nástrojom a obrobkom. Úlohou nástroja je elektrolytu v stabilnej a prúdenia elektrolytu v spôsoby: priamy prívod. vytvoriť vhodné podmienky pre rovnomerný a dostatočný prietok medzere pri danom úbere materiálu. mnohokrát však je potrebné prispôsobiť jeho tvar podmienkam obrábania.21 Typy nástrojov pre elektrochemické obrábanie [9] a) celistvý nástroj pre priečne prúdenie elektrolytu na hĺbenie hlbokých úzkych otvorov. Nástroj v procese nieje v priamom kontakte s obrobkom. fj nástroj pre hĺbenie odstupňovaného otvoru.4. elektrolyt je privádzaný cez predvŕtaný otvor obrobku. g) špeciálny dvojitý nástroj na vŕtanie na jadro. c) dvojica nástrojov pre opracovanie vonkajších tvarov.4.20 znázorňuje tri základné tzv spätné prúdenie a napokon priečne prúdenie elektrolytu. 4. b) nástroj pre hĺbenie s priamym prúdením elektrolytu. Obr. Obr.2 Elektrochemické obrábanie ECM 117 Tvar nástroja pri ECM by mal byť zrkadlový obraz opracovaného povrchu resp. d) nástroj na tvorenie kužeľových tvarov do predvŕtaných otvorov. .

.

1). treniu a koróznemu napadnutiu. Tesnenie okolo obrábanej plochy má za úlohu obmedziť tlak elektrolytu na plochy priliehajúce k obrábanej ploche. rovnomerná hodnota medzery (gap) medzi nástrojom a obrobkom. Priečne prúdenie sa voíí pre celistvé nástroje bez otvorov. Na rovnomernosť opracovania povrchu pôsobí zloženie a štruktúra materiálu.1. Na obr.11S Progresívne technológie Každý zo spôsobov má svoje prednosti a nevýhody. Z uvedeného dôvodu pre dielce pracujúce v podmienkach vyššieho zaťaženia je potrebné kombinovať EC opracovanie s mechanickým opracovaním napr.2. podrezanie (overeut). prietok . mikroštruktúra . 4.pozri kap.2) • na type elektrolytu (zloženie elektrolytu. Mechanické vlastnosti materiálu neovplyvňujú proces elektrochemického opracovania. Povrchy nie sú tepelne ovplyvnené a neobsahujú zvyškové napätia. Jamkovitý a nerovnomerne rozpustený (odleptaný) povrch vzniká ako dôsledok nehomogénnej štruktúry povrchových vrstiev a tiež ako dôsledok predošlého mechanického a tepelného spracovania (napr. kované povrchy s okujami. V súčasnej dobe využitie CAD/CAM systémov a ich napojenie na CNC stroje umožňuje vyrábať nástroje s vysokou tvarovou a rozmerovou presnosťou a s nižšimi nákladmi za kratši čas. 4.4.38 um v porovaní s bežnými oceľami a zliatinami na báze železa. kinematická viskozita.25 um [22]. kobaltu a nehrdzavejúce ocele dosahujú po ECM opracovaní hladší povrch s drsnosťou Ra okolo 0.127 mm.2. pretože v procese ECM vznikajú rádovo veľmi malé sily.21 sú znázornené niektoré typy nástrojov pre elektrochemické tvarovanie a hĺbenie. rýchlosť posuvu nástrojovej elektródy. 4. Vyššie presnosti (okolo 0.13 -r 0.). Kým v nedávnej minulosti patrila výroba tvarových nástrojov pre ECM hĺbenie k prácam vysoko náročným na ručné dokončovanie a vyžadujúcim dlhoročné skúsenosti. • na prevádzkových parametroch procesu (prúdová hustota až do 1 000 A/cm2. Vlastnosti elektrochemický opracovaného povrchu sú závislé na: • vlastnostiach opracovaného materiálu (zloženie. teplota.. obvykle býva okolo 0. Štruktúra. elektrochemický opracované povrchy vykazujú lepšie funkčné vlastnosti a to vyššiu odolnosť voči opotrebeniu.1 mm).2. Zliatiny na báze niklu. V súčasnosti sú zásady pre navrhovanie nástrojov pre ECM obrábanie dobre prepracované.1. Systém spätného prúdenia zabezpečuje hladší povrch a rovnomernejší uber materiálu v porovnaní s priamym prúdením elektrolytu.pozri kap. .3 Vlastnosti opracovaného povrchu Elektrochemický opracované povrchy v porovnaní s povrchmi opracovanými mechanicky nevykazujú stopy deformácie od mechanického namáhania. pretože pod povrchom nevznikajú zvyškové napätia. Na druhej strane EC obrábanie znižuje medzu únavy materiálu..13 mm) sa dosahujú pomocou špeciálnych podmienok. Dosahovaná drsnosť povrchu Ra je závislá na type materiálu obrobku. kde Ra je v rozmedzí 0. ktoré zvyšujú medzu únavy. V porovnaní s mechanicky opracovanými povrchmi. podobne ako pri chemickom frézovaní. Klasické ECM procesy nepatria medzi vysokopresné procesy. opracované dielce sú bez ostrapov. brúsením alebo tryskanim za účelom vyvolania tlakových zvyškových napätí. Typické dosahované presnosti rozmerov sú okolo ± 0.63 Ť 1. Rozloženie elektrických prúdových čiar vytvára zaoblené hrany na obrobkoch a pri hĺbení vzniká zle kontrolovateľné odleptanie materiálu na bočných stenách tzv.

kde u je napätie (V) a je merná vodivosť elektrolytu (íľ'.6) j {ZF. v závislosti na parametroch zariadenia.F.2 Elektrochemické obrábanie ECM 119 Najnovšie poznatky hovoria o mikro-ECM procesoch. Obr.4. ako už bolo spomenuté v kapitole 4.4.jeho vlastnosti.1. Šírka medzery sa mení v závislosti na rýchlosti posuvu.2.4. . aby sa dodržala optimálna medzera medzi nástrojom a obrobkom. Pre konštantnú rýchlosť posuvu. ktorá sa používa pre ECM procesy hĺbenia a tvarovania. Pre rovnomerný uber materiálu je potrebné udržiavať konštantnú teplotu elektrolytu a tiež jeho koncentráciu.5) kde A je atómová hmotnosť.1. ktoré nemajú byť aktívne v procese tvarovania. —= 1 dt Z. = (4.p. Presnosť elektrochemický opracovaného povrchu ovplyvňujú prevádzkové parametre procesu: » napätie .udáva sa v širokom rozsahu 5 -ŕ30 V. šírka medzery nadobudne ustálenú hodnotu vyjadrenú vzťahom [12]: A. zväčšenie medzery nad stanovenú hodnotu zase prerušenie procesu elektrolýzy. ale bežne sa doporučuje medzi 6 12 V.v.2. Túto zmenu je možné vyjadriť závislosťou: d n A d —v. Zmena koncentrácie elektrolytu.cm" 1 ). Najčastejšie používané druhy elektrolytu vodný roztok NaCl a NaNOj pôsobia nerovnomerne na intenzitu rozpúšťania materiálu a následne na tvarovú presnosť hĺbeného profilu. teplota a koncentrácia.22 znázorňuje vplyv druhu elektrolytu na presnosť rozmerov. j je prúdová hustota (A/mm").K„U h. kde sa dosahujú vysoké presnosti opracovania pomocou tienenia a izolácie častí nástroja.je veľmi dôležité udržiavať konštantný posuv nástroja do rezu. F je Faradayova konštanta. Medzi procesy mikro-ECM patria postupy hĺbenia otvorov a tvarov s priemerom menším ako 1 mm. Z je mocenstvo iónov.3. nižšie zas môže byť príčinou prerušenia procesu elektrolýzy. elektrolyt . kde sa používajú postupy STEM. ES a CD popísané v kapitole 4. vyššie napätie môže spôsobiť výboj medzi elektródami. p je memá hmotnosť materiálu anódy.p • IA &\ (4. posuv nástroja a medzera (gap) . ovplyvňuje rovnomernosť úberu a teda aj presnosť vytváraného tvaru. Zmenšenie medzery môže mať za následok skrat obvodu.

120

Progresívne

technológie

medzera a]

b)

čelná [hlavná) medzera

Obr.4.22 Vplyv použitého clcktrolytu na rozmerovú presnosť tvaru [12] a) dusičnan sodný b) chlorid sodný Ťažiska konštrukčného a technologického riešenia presnosti tvarov pri elektrochemickom opracovaní dielcov sú sústredené do oblastí [12]: • • • predikcie výsledného tvaru tvaru dielca s určenými odchýlkami rozmeru, prikladom toho je vŕtanie (hĺbenie) otvorov, obr.4.23, riadenia tvarovania anódy (dielca) postupným vyhladzovaním nerovností povrchu katódou rovinného tvaru, obr.4.24, riadenia rovnomernej pracovnej medzery (gap) medzi elektródami pri tvarovaní zložitých dielcov, obr.4.25.

Obr.4.23 Východiskový a) konečný tvar b) profdu anódy pre daný tvar katódy - nástroja (zdroj McGeouglt [12])

Obr.4.24 Zmena tvaru profilu anódy v závislosti od doby opracovania (Zdroj McGeough ¡12])

4.2 Elektrochemické obrábanie ECM

121

posuv katódy

prietok, elektrolylu

počiatočný tvar anódy posuv katódy

Obr.4.25 Hĺbenie profilu tvarovou katódou (nástrojom). Konštrukcia nástroja musi zabezpečiť plynulé prúdenie elektrolytu vo všetkých fázach procesu (počiatočnej aj konečnej) pre zabezpečenie rovnomerného Lvarovania dielca (anódy) (zdroj McGeottgh {12})

konštatná rovnovniemá medzera

konečný tvar anódy

4.2.4 Oblasti použitia elektrochemického obrábania Ako už bolo v úvode uvedené, priemyselné použitie elektrochemického obrábania je široké a z technologického hľadiska sa používa pre: • • • • • elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické hĺbenie tvarov a otvorov, delenie materiálov, odstraňovanie ostrapov, leštenie, označovanie (značkovanie).

Elektrochemické opracovanie je vhodné pre opakovanú výrobu tvarovo zložitých dielcov s vysokou kvalitou dokončeného povrchu pre elektricky vodivé, tvrdé a ťažkoobrobiteľné materiály. Príklady typických tvarovo zložitých dielcov sú na obr.4.26. Ekonomicky výhodné je použitie ECM procesu pre viacnásobné vŕtanie rotačných a nerotačných otvorov. Medzi prednosti technológie ECM patri, že nástrojové elektródy nepodliehajú opotrebeniu, majú dlhú životnosť, koncentrácia prúdovej hustoty na hrotoch nástroja zaobľuje hrany a vhodne odstraňuje ostrapy. ECM opracovanie sa doporučuje pre: • materiály obrobkov s vysokou tvrdosťou, • tvarovanie zložitých profilov, • opracovanie, kde je nežiadúce mechanické a tepelné poškodenie povrchových vrstiev, • dielce, kde jc nežiadúci vznik spevnenia a zvyškových napätí pod opracovaným povrchom, • opracovanie bez ostrapov, • opracovanie s vysokou kvalitou povrchu.

122

Progresívne

technológie

Obr.4.26 Príklady typických dielcov tvarovaných ECM procesmi [22]

4.2.4.1 Elektrochemické hĺbenie Elektrochemické hĺbenie je charakterizované tým. že: • ktorýkoľvek vodivý materiál je možné odoberať elektrolytickou reakciou, • tvar obrobku je určený tvarom nástroja (katódy) a ich vzájomným relatívnym pohybom v priebehu procesu úberu materiálu. Keď prechádza prúd elektrolytickým článkom (tvarovou katódou a rovnou plochou obrobku), obr. 4.27, je veľkosť prúdovej hustoty daná po\Tchom obrobku, t.j. väčšia bude v bodoch tesnejšieho priblíženia nástroja a obrobku. Pri posunutí nástroja smerom k obrobku sa bude najviac rozpúšťať anóda v miestach najväčšej prúdovej hustoty, za určitú dobu sa vyrovná tvar povrchu obrobku tvaru nástroja a prúdová hustota bude konštantná v celej medzere. nástroj

n n ITIllľlT
obrobak

nástroj

77777777777777777777. 77777777777777777777 77. 7777777777777777777,
Obr.4.27 Schéma procesu elektrochemického hĺbenia Intenzita úberu materiálu pri hĺbení je približne 1,5 až 2 cm 3 /min na každých 100 A prúdu. Elektrochemické procesy tvarovania a hĺbenia sa v porovnaní s klasickými procesmi považujú za nákladné jednak z hľadiska zriaďovania prevádzky (vysoké náklady na zariadenie), jednak z hľadiska prevádzkovania. Sú charakteristické vysokou spotrebou energie. Ako udáva Vigner a Prikryl [ 18], spotreba energie je približne 1 kWh na uber 4 až 6 cm 3 kovu, kým pri konvenčnom (klasickom) obrábaní je to približne 0,1 + 0,3 kWh. Samozrejme pre prípady, ak materiál obrobku

-| t

p c n T i m t m-rí^-i obrobok *

4.2 Elektrochemické obrábanie ECM

123

nie je možné opracovať inak ako elektrochemický, je toto porovnanie energetickej náročnosti nevýznamné. Naopak spotreba energie bude pri ECM nižšia, pretože komplikované tvary možno obrábať naraz, zatiaľ čo pri opracovani konvenčným spôsobom musi nasledovať niekoľko operácií za sebou, čím sa predlžuje výrobný čas. Elektrochemické hĺbenie sa používa v niekoľkých rozličných spôsoboch obrábania, ako je vŕtanie, tvarové (dutinové) hĺbenie vonkajších a vnútorných drážok, frézovanie, pílenie a delenie materiálov. Príklady elektrochemického hĺbenia a delenia materiálov sú znázornené na obr.4.28, 4.29,4.30,4.31 a 4.32.

Obr.4.28 Príklady tvarovania vonkajších a vnútorných drážok do rotačných dielcov a príklad hĺbenia drážky na rovinnej ploche [7, 22]

obrobok
d) e]

Obr.4.29 Príklady hĺbenia a vŕtania (spracované podľa [7, 12]) a) hĺbenie dutín tvárniacich nástrojov, b) vŕtanie na jadro tzv. trepanačné vŕtanie, c) vŕtanie d) detail presného vŕtania s izoláciou nástroja e) vŕtanie nerotačného otvoru

124 Progresívne technológie Obr. kde po predošlom mechanickom tvarovaní preťahovaním upinacej éasti je samotný tvar lopatky tvorený ECM postupom a dokončovaný EDM postupom (tento postup je používaný vo firme Rolls-Royce). • Postup tvarovania lopatky turbíny leteckého motora L titánovej zliatiny. [7] východiskový pcwiovar E M —EDM C • smer tvarovania - .32 A Detail tvarovania profilu lopatky kompresora | 7 ] .4.

4. Väčšina materiálu pri ECG brúsení je odstraňovaná elektrolyticky a len malá Časť (5 až 10%) abrazívnymi účinkami brusných zŕn.3 um a presnosť tvaru a rozmeru okolo ±0. morenie a odstraňovanie ostrapov. Základný princíp elektrolytického brúsenia s viazaným brusivom je znázornený na obr. ale aj postupy bez odstraňovania produktov elektrolýzy a to elektrochemické leštenie.2 Elektrochemické obrábanie ECM J 25 4.025 mm. Vyčnievajúce brusné zrná v kotúči sú ako izolanty a tvoria medzeru (gap) medzi nástrojom a obrobkom. ktoré využívajú prúdiaci clektrolyt a to je brúsenie voľným a viazaným brusivom. honovanie.4. ktorú udržiavajú konštantnú počas procesu a nedovoľujú priame spojenie kovového pojiva kotúča a povrchu materiálu. Voľné brusivo v clektrolyte vytvára vhodnú izolačnú medzeru medzi plochou kotúča a obrobkom.2 Elektrochemické dokončovanie povrchov K operáciám elektrochemického dokončovania povrchov možno zaradiť metódy. 18]. c m " a napätie 4 až 8 V.0 : „ prípadne SiC brusivo). pretože uľahčuje výrobu tvarového kotúča mechanickými procesmi obrábania (rezaním a brúsením). Elektrochemické brúsenie voľnými brusivom je veľmi výhodný spôsob tvarového brúsenia. Vreteno a kotúč sú elektricky odizolované od ostatných časti stroja. Elektrolytické alebo elektrochemické brúsenie (medzinárodná skratka ECG Electrolytical Grinding) využíva na uber materiálu účinok elektrolytu a len veľmi malá časť materiálu je uberaná brúsnymi zrnami. Proces elektrolytického brúsenia (ECG) bol vyvinutý okolo roku 1950 v bývalom Sovietskom zväze. smer posuvu obrobku Obr.4. . popri vývoji a prevádzkovaní procesu elektroiskrového obrábania [15]. Niekedy sa elektrolyt privádza do tohto priestoru otvormi alebo štrbinami v kotúči. Elektrolyt je privádzaný do priestoru medzi kotúč a obrobok. ktoré je viazané vodivým obyčaje kovovým pojivom.33 Elektrochemické brúsenie viazaným brusivom Pri elektrolytickom brúseni s voľným brusivom sa medzi kovový kotúč (katódu) a obrobok (anóda) privádza zmes elektrolytu a brusiva s dostatočnou koncentráciou brusiva.4.2. Typické rozsahy prevádzkových parametrov sú prúdová hustota 100 až 240 A .33. Uber kovu je podľa pracovných podmienok asi 1.6 cnWrnin dosahovaná drsnosť povrchu Ra 0. Konštantná medzera býva asi 0. Na vreteno stroja je upnutý kovový brúsny kotúč s nevodivým brusivom (diamantové alebo A1.125 mm [12.2 * 0.

.

krehkých alebo na teplo citlivých materiálov. • tolerancie rozmeru ± 0. koncentrácie a zrnitosti brusŕva. Vysokopruduktívny spôsob dokončovania elektricky vodivých materiálov. • eliminuje sa iskrenie. Často sa používa zmes dusičnanu sodného adusitanu sodného. vytvára zaoblené hrany. Výhody ECG procesu v porovnaní s klasickým brúsením možno zhrnúť nasledovne [12. medzi ktoré patrí: • vyššie kapitálové náklady v porovnaní s klasickým brúsením.125 mm.126 Progresívne techwlósie Oproti konvenčnému spôsobu brúsenia sa pri ECG podstatne zvýši uber kovu (pri brúsení wolfrámových nástrojov až 10 krát) znížia sa náklady na brúsenie. kde sa kotúč najskôr stretáva s obrobkom. ktoré nespôsobujú koróziu. • dlhšia životnosť nástroja.075 až 0. Proces ECG sa používa: • v leteckom priemysle pri výrobe lopatiek turbín motorov. Roztoky sa obyčajne používajú v hmotnostnom pomere l : 10. • drsnosť Ra okolo 0.125 4 1. Používajú sa najmä roztoky uhličitanu draselného. 22].0025 mm. dusičnanu sodného alebo dusitanu sodného. . " pre ostrenie nástrojov zo spekaného karbidu. Elektrolytické honovanie [18. vlastnostiach kotúča a rýchlosti úberu. že medzi elektródami a obrobkom vznikne medzera 0. • nižšie opotrebenie kotúča. kým dusičnan sodný má opačný účinok. • korózna povaha elektrolytu.025 mm. pri ktorom sa dosahuje vysoká kvalita povrchu.0 . • pre výrobu lekárskych prístrojov a hypodermických ihiel pre humánnu medicínu.tm v závislosti na materiále obrobku. (opotrebenie kotúča pri ECG závisí od parametrov procesu a to: rýchlosti posuvu. • vzniká povrch bez ostrapov. 22. " obmedzenie len na vodivé materiály. Kremičitan sodný (vodné sklo) sa používa pri požiadavke na zachovanie ostrých hrán. intenzity prietoku elektrolytu). 23]: • nedochádza k spevneniu povrchu. Honovacie kamene konvenčného honovania sa odizolujú a prúd prechádza cez elektródy namontované medzi kamene a umiestnené tak. zlepSí sa drsnosť povrchu bežne o 0. • nedochádza k porušeniu (poškodeniu) tenkých. pre špeciálne podmienky brúsenia až ± 0. 15. Elektrolytické brúsenie najviac ovplyvňujú parametre ako sú brúsny kotúč. • požiadavky na filtráciu elektrolytu a jeho zneškodňovanie podľa platných hygienických a bezpečnostných predpisov. čo vyžaduje umiestnenie zariadenia mimo ostatných strojov. (8 -s-10 násobne oproti klasickému brúseniu). Ďalej sa znížia tepelné účinky. Účinok elektrolýzy možno využiť k dvojnásobnému až trojnásobnému zvýšeniu úberu. Elektrolyty pri elektrolytickom brúsení sa volia podľa materiálu obrobku a ďalej také. kde použitím nízkych napätí sa dosahujú ostré hrany bez ostrapov. Proces predstavuje kombináciu mechanického honovania s elektrochemickým úberom materiálu. • pri priemyselnej výrobe kuchynských nožov z korozivzdomej ocele. ale nevýhodou je čiastočné zaobľovanie ostrých hrán v miestach. • pri obrábaní súčiastok z ťažko obrobiteľných materiálov. ktoré majú vysokú vodivosť. Samozrejme proces ECG má aj svoje nevýhody. privádzaný elektrolyt a prúdová hustota.1 pm i viac.

Rovnomernosť úberu zaisťuje vzájomný priamočiary a rotačný pohyb nástroja relatívne k obrobku. ECM proces je vôbec proces. Použiva sa najmä na čistenie kovových časti a na elektrolytickú oxidáciu alebo dezoxidáciu korozivzdorných ocelí. uber za Časovú jednotku je takmer nezávislý od doby opracovania. Konvenčný i elektrolytický uber materiálu prebieha súčasne na jednotlivých častiach obrobku. Pri odstraňovaní ostrapov sa súčiastka zavesí do nádoby s elektrolytom blízko plochej katódy. musí byť riadená miestna prúdová hustota na povrchu anódy koncentráciou gradientov roztoku blízko anódy. Výhody elektrolytického honovania sa uplatnia pri opracovaní tvrdých materiálov. nerozpustný hydroxid kovu. kedy má katóda tvar súčiastky. pri ktorom nevznikajú ostrapy a v dôsledku veľkej prúdovej hustoty na ostrých hranách obrobkov je odstraňovanie ostrapov veľmi účinné. Elektrolytické morenie nie je proces obrábania.2 Elektrochemické obrábanie ECM 127 Elektródy nepodliehajú opotrebeniu a môžu byť využité ako pneumatické snímače pre plynulú kontrolu procesu. zníženie mechanickej sily pôsobiacej na povrch obrobku. Elektrolytické morenie [18]. vedľajší produkt elektrolýzy. ktoré majú byť odstránené. a prúdová hustota musí byť prispôsobená k množstvu difundujúcich iónov anódy (jej rozpúšťaniu). Vhodnou voľbou elektrolytu a prúdovej hustoty je možné vytvárať lesklé povrchy. tým sa obmedzí tepelné ovplyvnenie povrchových vrstiev. 18]. Elektrolyt je privádzaný pod tlakom cez rad otvorov medzi kameňmi. to znamená. teplota elektród (nástroja a obrobku) je hlboko pod 100 °C. ak je potrebný povrch s typickými krížovými ryhami (bežný pre klasické honovanie). Aby sa získal lesklý povrch. Najúčinnejšie odhrotovanie sa dosiahne s elektrolytom prúdiacim v prípravku. pred ukončením procesu sa vypne prúd a povrch sa dokončí bežným postupom. Morenie kovových časti ponorením do kyselinových alebo zásadových roztokov odstraňuje oxidy a zlepšuje elektrolytické reakcie. . pretože nemá za následok žiadnu zmenu tvaru. opracovanie prebieha pri nízkych napätiach zdroja okolo 30 V. • • • • • • • V prípade. Obrobok je zapojený na anódu elektrolytického článku. anodické rozpúšťanie neopotrebovala nástroj. čo má za následok menšie tlaky medzí kameňmi. Elektrolytické leštenie [18]. zníženie deformácie tenkostenných dielcov. závisí od rýchlosti rozpúšťania materiálu. pretože odstraňuje veľký podiel manuálnej práce a umožňuje v krátkych časových intervaloch odstraňovať ostrapy aj z ťažko dostupných miest. pričom osobitosti procesu elektrolytického honovania sú: • až 90 % materiálu sa uberá elektrochemickým rozpúšťaním. obrobky sú bez ostrapov. Elektrolytické odstraňovanie ostrapov [7. sa ľahko odstraňuje. znižuje sa hlučnosť. Elektrochemické odhrotovanie je veľmi účinná a progresívna metóda. V tomto prípade môže byť zvýšená prúdová hustota na ostrapoch 2 až 3 krát. Elektrochemické leštenie sa používa tiež pre prípravu metal o grafických vzoriek. že medzera medzi anódou a katódou musí byť veľká v pomere k veľkosti nepravidelností povrchu.4. a tým skrátená doba procesu.

.

85 mm [2]. Konštantným posuvom v rozsahu 0. otvory pre palivové dýzy a iné. Nástroj katóda je dutá obvykle kovová trubica s priemerom 0.4. Využíva sa pre vŕtanie chladiacich otvorov do lopatiek turbín. možno vŕtať súčasne viac Otvorov. že: • • • • • tvrdosť materiálu nieje limitujúcim faktorom procesu vŕtania. nevytvára sa tepelne ovplyvnená povrchová vrstva. superzliatiny ako Inconel. Obr.05 * 0.128 4.2.4. Prietok clektrolytu je okolo 1 l/min. STEM sa používa na vŕtanie rotačných a tvarových otvorov do vodivých.34 znázorňuje schému zariadenia s detailom zóny úberu materiálu. Efektívne je najmä vŕlanie viacerých otvorov súčasne. pracovné napätie asi 10 V [14].5 4. Hasteloy. rýchlorezné ocele. Kombinované postupy boli vyvinuté pre tvarovanie a opracovanie nevodivých alebo Čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov. opatrená z vonkajšej strany izolačnou keramickou vrstvou. vysokolegované ocele. ktoré odolávajú kyselinám do určitých teplôt ako sú plasty a keramika pre vonkajšiu izoláciu a titánové zliatiny ako vodivá časť nástroja . Umožňuje vytvárať hlboké otvory s pomerom hĺbky k priemeru až 300:1 [2]. Tieto procesy sú vhodné pre vŕtanie vodivých a korózne odolných materiálov. CD Cupiliary Driliing) kombinované metódy elektrochemického a elektroerozívneho úberu materiálu (ECAM Electrvchemical Arc Machining).trubky.1 mm.3 Špeciálne postupy ECM opracovania Progresívne technológie Medzi Špeciálne postupy ECM opracovania patria postupy vŕtania malých otvorov a kombinované postupy elektrochemického a elektroiskrového úberu materiálu ako sú: • • • elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou (STEM Shaped Tube Electmlytk Machining) elektrolytické vŕtanie prúdom clektrolytu (ES Eiectrostream Drílling. Priemer vŕtaných otvorov je v rozsahu 0. Je možné vŕtať viac otvorov súčasne s rôznym priemerom alebo odlišným tvarom. ťažkoobrobiteľných materiálov ako sú korozivzdomé ocele. možno vŕtať slepé otvory. Elcktrolyt je vtláčaný pod tlakom 270 + 500 kPa cez dutinu nástroja a spätne vytláčaný úzkou medzerou medzi stenou otvoru a izoláciou nástroja. vŕtanie mazacích otvorov v ložiskách.75 t 3 mm/min je elektróda posúvaná do obrobku a rýchlosť posuvu ovplyvňuje rýchlosť rozpúšťania materiálu. Táto operácia je špeciálnym postupom ECM vŕtania malých hlbokých otvorov pomocou clektrolytov na báze kyselín. možno vŕtať materiály vyrobené práškovou metalurgiou. (ECDM Eiecirocbemical Discharge Machining) alebo (ECSM Elearomedianical Spark Machining). STEM predstavuje alternatívu k EDM vŕtaniu dlhých a úzkych otvorov a tiež slepých otvorov. Stellit. Ako elcktrolyt sa používa 10% roztok kyseliny sírovej pre niklové zliatiny a ostatné korozívzdomé materiály. Elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou S T E M (Shaped -lube electrolyie machining). Medzi prednosti procesu STEM patrí. . Pre nástroje sa používajú materiály. Postupy vŕtania sa používajú najmä pre malé otvory s priemerom pod 1 mm a pomerne veľkou hĺbkou.6 mm s toleranciami ± 0.

Obr. možno vŕtať úzke Štrbiny a drážky. ES nástroj má ukončenie v tvare dýzy. ak sa vŕta iba jeden otvor. kde je umiestnená kovová katóda. ktorý zaviedla a využíva tý Rolls Royce. použitým tvarom nástroja. pretože sa používajú kyselinové elektrolyty.36 ukazuje detail zóny úberu materiálu pre proces CD.4. CD (Capilaiy Drilling) Elektrolytické vŕtanie prúdom eiektrolytu predstavuje ďalší špeciálny proces vŕtania malých otvorov v kyselinovom elektrolyte pri vysokom napätí. . " Na obr. V tomto prípade sú vyvinuté dva procesy s veľmi podobným postupom. ale CD proces má nástroj v strede sklenenej trubice kovový (obyčajne platinový) drôt.4.4. • je potrebné zabezpečiť zvýšené bezpečnostné a hygienické požiadavky. ES (Electrostream Drilling). Napätia sú pre obidva procesy až 10 násobne vyššie ako pri klasickom ECM a STEM. pre ES sú prevádzkové napätia ešte vyššie až 400 600 V.CM • • • proces je vhodný aj pre vŕtanie tvarových otvorov.35 je schéma zariadenia pre ES spolu s detailom zóny úberu materiálu.2 Elektrochemické obrábanie F. nemôže sa opracovať bežne dostupný Čistý titán a žiaruvzdorné ocele. • je to pomalý proces.4. prúd eiektrolytu 129 kovová trubica oNevač upi nan le O br. Pre CD je to medzi 70 4 100 V. ktorý' patentovala a prevádzkuje firma General Electric a CD (Capilary Drilling). • vyžaduje sa zložitý systém stroja a nástroja. • je potrebné zvýšiť požiadavky na ochranu životného prostredia spojené s toxickými odpadmi a ich Odstraňovaním. Elektrolytické vŕtanie p r ú d o m eiektrolytu ES (Electrostream Drilling). pre vŕtanie zakrivených otvorov. ktorý' zabezpečuje elektrický kontakt medzi elektródami.34 Elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou STEM K nevýhodám procesu sa radia nasledujúce obmedzenia: • proces sa môže použiť len pre korózne odolne materiály. Tieto procesy sa líšia: • rozsahom použitého prevádzkového napätia. oba procesy používajú tenké sklenené trubice ako nástroj.

.

pripravok A Obr.130 Progresívne technológie Ako elektrolyty sa používajú roztoky kyselín s koncentráciou 15 20%.4. pre nehrdzavejúce ocele. Procesy ES a CD je možné použiť iba pre korózne odolne materiály a zároveň elektricky vodivé materiály ako sú zliatiny niklu a kobaltu.05 mm do pomeru hĺbky otvoru k priemeru 40 : 1. niklové a kobaltové zliatiny a superzliatiny typu Hasteloy sa používa roztok kyseliny sírovej s teplotou 2 0 ° C. Pre hlinik a jeho zliatiny roztok kyseliny chlorovodíková s prevádzkovou teplotou 40 " C. • požiadavku na pomerne zložitý systém zabezpečenia prúdenia elektrolytu. pretože v roztokoch kyselín má titán silný sklon k pasivácii.36 Elektrolytické vŕtanie s prúdom elektrolytu CD . tlak a koncentráciu elektrolytu a riadenie procesu prúdenia elektrolytu.15 do 0.025 -K).4. čo je zabezpečované zložitým systémom výrobného zariadenia. Elektrolytické vŕtanie prúdom elektrolytu umožňuje vŕtať otvory s veľmi malými rozmermi od 0. Nedoporučuje sa pre titán a jeho zliatiny.35 Schéma zariadenia pre ES vŕtanie malých otvorov s detailom zóny úberu materiálu [2. Pre optimálne vŕtanie otvorov je potrebné udržiavať konštantnú teplotu.Capilary Drilling 112] . Medzi ďalšie obmedzujúce faktory použitia možno zaradiť: • nizku produktivitu pri vŕtaní iba jedného otvoru. • tvorbu škodlivých odpadov a výparov z kyselinových clektrolytov. Proces umožňuje vŕtať otvory aj pod sklonom 10° [2].25 mm a s toleranciami ± 0. 22] M Obr.

" z angl. je možné vŕtať slepé otvory. pre ECM 5. nie je ujednotený názov. Tieto materiály nachádzajú široké uplatnene v leteckom priemysle. spark je iskra. tieto materiály prestavujú pri výrobe dielcov klasickým mechanickým opracovaním (vŕtanie priechodzích a slepých otvorov. Sú to procesy. Názvy. 12. USM. predovšetkým pre svoje vlastnosti ako je odolnosť voči korózii. [12]. dosahuje sa nevyhovujúca drsnosť povrchu a jeho integrita.1 mm/min. LBM. Aj keď na opracovanie nevodivých materiálov sa môžu použiť iné progresívne technológie ako AWJ. Vývoj kombinovaných procesov vychádza v ústrety požiadavkám priemyslu pri opracovaní týchto materiálov. ktoré využívajú zložený účinok elektrochemickej reakcie (ECM) a elektrického výboja ( E D M ) na uber materiálu vo vodných a m o k o c h hydroxidu sodného (NaOH) a dusičnanu sodného (NaNOj).37 porovnáva jednotlivé procesy z hľadiska presnosti hĺbeného otvoru. únave. súčasne je možné vŕtať viac otvorov. 19]. tvarovanie drážok. Základnou prednosťou kombinovaného procesu je veľmi vysoká intenzita úberu materiálu (dosahovaná kombinovaným účinkom výboja a elektrochemického rozpúšťania materiálu) v porovnaní s „klasickými" procesmi elektroiskrového (EDM) a elektrochemického (ECM) opracovania. ECDM. že uber je výsledkom spolupôsobenia tavenia. pri výrobe strojov. Vzhľadom na to. že procesy kombinovaného opracovania sú v štádiu extenzívneho vývoja a výskumu. arc je oblúk. 4. alebo nizka intenzita úberu materiálu. pretože ako dôsledok technologickej operácie vzniká tepelne poškodenie a veľká tepelne ovplyvnená zónu (HAZ). elektrotechnickom a elektronickom priemysle. alebo iskra ECSM (Electrochemical Spark Machining) [5. pre kombinovaný spôsob ECSM je to 15 f 40 mm/min. tieto procesy nie vždy vyhovujú svojimi parametrami požiadavkám.4. dischage je (elektrický) výboj . Obr. úzkych štrbín a rôznych zložených tvarov) zložitú úlohu. Kým napr. resp sa nazývajú elektrochemické opracovanie pomocou elektrického výboja E C D M (Electrochemical Discharge Machining) [t. Predpokladá sa. 22]. že: • • • • • 131 tvrdosť materiálu nieje limitujúcim faktorom použitia procesov ES a CD. pri vŕtaní otvorov je pre postupy EDM uber okolo 0. Proces úberu materiálu pri ECSM nie je ešte dostatočne preskúmaný a teoreticky vysvetlený.0 mm/min. Kombinované procesy elektrochemického opracovania. odparovania a mechanickej erózie materiálu. Proces (ECAM. pričom elektrochemický proces napomáha vzniku kladne nabitých častíc plynu (vodíka) a následne vzniká výboj medzi nástrojom a obrobkom [1. 19]. povrch nie je tepelne ovplyvnený a proces nespôsobuje metalurgické zmeny v povrchovej vrstve sa môžu vŕtať otvory aj do dielcov vyrobených práškovou metalurgiou. tepelnému namáhaniu.2 Elektrochemické obrábanie ECM K výhodám procesov patrí. či sa pre elektrický výboj použije oblúk ECAM {Electrochemical Arc' Machining) [12]. Na druhej strane. ktoré sa v odborných publikáciách vyskytujú popisujú rovnaký princíp procesu úberu materiálu a sa rozlišujú podľa toho. ECSM) bol vyvinutý pre opracovanie nevodivých a čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov ako piezoelektrická keramika (PZT) a polymérové kompozity s uhlíkovými alebo Kevlarovými vláknami.5.

.

37 Porovnanie presností hĺbenia otvorov „klasickými" ECM a EDM procesmi a kombinovaným procesom ECAM (zdroj [12J) Bhattacharyya. tvarovanie drážok pre nevodívé alebo čiastočne vodivé keramické a kompozitné materiály [1]. Výboj vzniká v mikromedzere danej mikronerovnosťami obidvoch povrchov. ktorá prebieha medzi elektródami ponorenými v elektrolyte .4. Elektrický výboj spôsobuje vznik koncentrovaného tepla v malom lokalizovanom priestore na povrchu obrobku. že jeho vrchná časť je pokrytá 2 -ŕ 3 mm vrstvou roztoku. Film bráni priamemu kontaktu obrobku s nástrojom. ktoré svojim tepelným účinkom rozrušujú anódový film a vytvárajú na povrchu . Anódovo-mechanickč obrábanie kovov je založené na tepelnom a elektrochemickom pôsobení na obrábaný predmet. ktorý je spojený so záporným pólom. Teplo vyvolá natavenie a následné odparenie materiálu. Súčasne vznikajú v miestach mikrovyvýšenín na ploche ohrábanej súčiastky iskrové výboje. Za určitých riadených podmienok a ako dôsledok vysokého potenciálového gradientu následkom generovania vodíkových bublín. Častice odpareného materiálu sa usadzujú na dne nádoby s elektrolytom. Účinkom elektrického prúdu v kvapaline odlučuje sa kov z anódy a prechádza do tzv. anódomechanické rezanie ťažkoob rob i teľných materiálov. ktorý sa dotýka nástoja. je ponorený v elektrolyte tak. anódového filmu. Zdrojom napájania eklektického obvodu je jednosmerné pulzujúce napätie v rozsahu 70 * 90 V. Obrobok.132 Progresívni' technológie prúdenie elektrolytu M| j u nástrojová elektrolyt äeleKtrikum ECM EM D ECA M Obr. Do skupiny kombinovaných procesov patrí aj tzv. Obrábaný materiál je spojený s kladným pólom jednosmerného prúdu a je pritláčaný malou silou k otáčajúcemu sa kotúču. Pre tento proces bolo vyvinuté a úspešne používané zariadenie v bývalom Československu [18].medenou katódou (nástroj) a anódou (pomocná medená elektróda s veľkou plochou) sa uvoľňuje plynný vodík na katóde.katódy). Ako elektrolyty sa používajú 20 * 3 0 % vodné roztoky NaOH a N a N 0 3 . Na miesta dotyku nástroja a obrobku sa privádza v dostatočnom množstve špeciálna kvapalina. Vzdialenosť medzi katódou (nástrojom) a anódou (pomocnou elektródou) je 25 + 50 mm. vzniká električka? vylioj medzi kafiídou fl Ďbrobkom (neyodivý rnateriáJ napr keramika). Kombinované procesy EC sa využívajú pre vŕtanie otvorov. Doloi a Sorkhel [1] zjednodušene popisujú úbcru nasledovne: Pri elektrolýze. ktorá vytvára na obrábanom predmete ochranný film. ktorý sa dotýka nástroja . katódy a obrobku. Roztok NaCl bežne využívaný pre ECM. je pre kombinované procesy z hľadiska nízkej intezity úberu materiálu menej vhodný 11].

_ A -•• podráždenie pokožky. ktorý' sa usadzuje na spodku nádrže. 4. o č i a d ý c h a c í c h ciest ~ 3^ .— — ~7* Eiaktrolyt Baktroiyt O b r . ktoré je potrebné investovať do detoxikácie a zneškodňovania odpadu (kalu). Obr. ' . Tieto chemické zlúčeniny sa absorbujú do hydroxidov kovov v elektrochemickom kale. Príkladom týchto operácii je honovanie vnútorných otvorov (valce spaľovacích motorov. Do prvej skupiny patrí rezanie materiálov. dusičnany a čpavok a k o p r o d u k t y elektrolýzy •4 nástrojová elektoda toxické výpary Obrobok L . Z hľadiska technologických vlastností anódovo-mechanické obrábanie možno rozdeliť na dve hlavné skupiny.1. V závislosti od zloženia materiálu obrobku sa pri elektrochemickom opracovaní vytvárajú toxické zlúčeniny šesťmocného chrómu. od druhu obrábaného materiálu. .38 znázorňuje jednotlivé riziká spojené s ECM procesmi.— " ^ f f l manipulácia s elektrolytom .38 Rizikové faktory pri elektrochemickom opracovaní (spracovanépodľa [21]) Pri práci je potrebné dodržiavať predpísané bezpečnostné a hygienické predpisy s ochranou očí. od tlaku nástroja na opracovaný predmet. od druhu použitej pracovnej kvapaliny.—— - _—s 1 = sa V . superfinišovanie vonkajších valcových plôch. Z uvedeného dôvodu ekonomická efektívnosť elektrochemického procesu spočíva čim ďalej.Elektrochemické obrábanie ECM 1. Množstvo odobratého materiálu za minútu závisi od napätia a intenzity prúdu.1 anódy malé krátciy.5 Vplyv E C M procesov na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Hlavné riziká vplyvu ECM technológií na životné prostredie vychádzajú z: • • používania elektrolytu (vodné roztoky solí a kyselin). Ako pracovná kvapalina sa najčastejšie používa roztok vodného skla. 4. dusičnany a čpavok. tým viac na nákladoch. Do druhej skupiny patria operácie.2. prebrusovanie a leštenie nástrojov. pokožky a vdychovania výparov. vzniku elektrochemického kalu ako odpadového produktu. ktoré sa vykonávajú pomocou nevodivých nástrojov (brúsne kotúče a kamene). 4. chromáty. vložky valcov) a lapovanie resp. spojené .

.

ASM International.: Shaped Tube Electrolytic Machinig ASM .Metals Handbook . Annals of the CIRP Vol. Journal of Materials Processing Technology. BékéŠ.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.2: 1. 14.l87 Buda. P. (1997). Feb (1991) pp. 6. B.: Experimental investigation into electrochemical discharge machining (ECDM) of non-conductive ceramic materials.. Buda. G. D . pp 5 3 3 . van Luttervelt.. P.ed.. J.587 -607 Maňková.134 Literatúra ku kapitole 4. R. Singh.: Advanced Methods of Machining.Machining. K. J. Journal of Material Processing Technoogy Vol 95.technický prñvodce SNTL Praha 1987. 7. (1967) l..L. Rajurkar.. K. March.448-462 Kalpakjian. Vol 114.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov. of Engineering for Industry. (1986).665-672 Jain. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Proccsesses Annals of the CIRP / Keynote Papers 1997. A. C. R. 32/2/1983 pp.K. Anals of the CIRP Vol. Feb (1992) pp.L. Búza. Dearborne. 8. Vol.M. Phillips. 9. Vol. 5. Agrawal. 20. Snoeys. (1997).Machining.: A Study of Wheel Wear in Electrochemical Surface Grinding. l. (Písomná práca k ašpirantske skúške . pp 542-547. Warsaw. J. Srecnívasa Rao.M e t a l s Handbook . J. Sorkhel. 216-223 Vigner. ASME J.: Obrábéní .35/2. J.ed. 1983 . (1988).B. Phillips. R.. (1997).573-582 Tônshoff.Led Newton. I.: Teoretické základy obrábania kovov. K.A.39/2 (1989).N. R.: Manufacturing Engineering and Technology. 17.E. Annals of the CIRP Vo1.. pp 145-154 1999 Bellows. Choudhary. Kumar.1996 pp. 6.. 6. ASM .K. S.. Klocke. K.: Principles of Machining by Cuiting. Annals of the CIRP Vol. (1989) Lievestro..E.: Electrochemical Machining.39/2/1975. Special Report 743.P. 9.: Electro. of Engineering for Industry. March. F. J. B. 6. E.553-568 Tool and Manufacturing Engineers Handbook.Metals Handbook . Dckkyser.p. B. Progresívne technológie 2. R.P.1 Machining. (1976). Bhattacharyya. and Future Trends of. 19. Led. A. March. Storer.H.: Current Slatus in. Sathyanarayanan.: Experimental Investigation into Traveling Wire Electrochemical Spark machining (TW-ECSM) of Composites. 6. Jain.vyd. Abrasion and Erosion. Wydawnictwo naukowotechniczne. S. Vol.. Y. Staelens. G.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. ASM International. Z. 12. Vol 113. p.stream and Capillary drilling A S M . pp. 75 -82 Ilhan. Newton. Chapman and Hall. March. R. Vol 58. 468 Rajurkar. Egger. W.. American Machinist.Machining. 16. T. 15. V. A. Ultraprccison Machining and Ultrafine Materials Processing. Vol 115. pp . 22. Vol.cd. Vol. ASM International.: Drilling without Drills.: Electrochemical Grinding ASM . (1982). Schnacker.. 18. Bratislava. 13..5 4 1 9. Vi.Inc. pp. S. ASM International.9. 4.. pp.M.Comp. 9. 82 -93 Kaczmarek. N. Doloi. 10.. March.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1981 McGeough. 11. SVTL. Prikryl. 3. J.Machining. K.P.. May (1993) pp. Addison-We s ley Pub. C. Monitoring and Control of Electrochemical Machining (ECM) ASME J.Metals Handbook .ed.24-31 Taniguchi. Z. London. (1997). SME.vyd.. of Engineering for Industry. ASME J. Kohls. 21. Wei. H. C : Machining piezolelciric ceramics an electrochemical spark machining (ECSM) process.

Charakteristické pre energolúčové procesy je. spracovanie lúčom fotónov (photon energy beam processing) . spracovanie lúčom iónov (ion beam processing) je dynamický alebo reaktívny proces prebiehajúci vo vákuu. fotónov iónov a plazmy. Energetický lúč je definovaný ako usmernený tok extrémne malých energetických častíc. 2. Procesy spracovania sú realizované ako tepelné (LBM. Podrobne sú tieto procesy popísané v kapitole 4.. čo obsahuje. Opracovanie lúčom elektrónov použiva elektrónový lúč s vysokým urýchľovacím napätím pri nízkom prúde (10 kV. ióny. • plazmový lúč (PAM).. Podľa typu častíc sa energolúčové procesy delia do 6. plazma alebo chemicky a elektrochemický reaktívne atómy. skupín: 1. Technickej verejnosti je tento názov známy. spracovanie lúčom atómov alebo molekúl (atom or molecole beam processing) použiva široký lúč častíc (atómy alebo molekuly) najčastejšie pre naparovanie tenkých vrstiev. Taniguchi (1989) ako prvý nazval tieto procesy ako energolúčové procesy. ako sú fótony. Odoberanie materiálu je výsledkom reakcie elementárnej častice energetického lúča (atóm. ktorú poskytujú vysokoenergetické lúče elektrónov. elektróny. elektrón ión.2. PAM. Podstatou procesov. že úber materiálu sa deje zvyšovaním vnútornej energie atómov v povrchu obrobku. že energia potrebná na odstránenie atómu z povrchu obrobku musi byť väčšia ako energia mriežkovej väzby E b a musí existovať prebytok energie povrchovej bariéry Es. uber materiálu sa deje chemickým rozpúšťaním. ktorá sa zhoduje s potenciálnou bariérou . je tepelný proces úberu materiálu prebiehajúci na vzduchu pomocou úzkeho bodovo fokusovaného lúča alebo širokého lúča. Do tejto skupiny patrí: • elektroerozívne spracovanie (EDM) • laserový lúč (LBM). ktoré prebiehajú na atomárnej úrovni je. EBM. široký alebo úzky fokusovaný lúč obidva procesy sú tepelné procesy úberu materiálu. reaktívne (CM. • elektrónový lúč (EBM) • iónový lúč (IBM).zaužívaný názov laserový lúč. 6. a EDM používa iskrový výboj s vysokou prúdovou hustotou a nízkym urýchľovacím napätím (100A v špičke impulzu a napätie niekoľko voltov). spracovanie lúčom plazmy (plasma beam processing) je tepelný proces prebiehajúci na vzduchu alebo v ochrannej atmosfére. aj keď niekedy nieje celkom jasné. spracovanie lúčom elektrónov (electron beam processing) zahrňuje: • lúč elektrického výboja (EDM) usmemý pomocou nástroja v dielektrickom prostredí • lúč elektrónov vo vákuu (EBM). EDM). spracovanie lúčom chemicky a elektrochemický reagujúcich (reaktívnych) látok (ebemical and eleetrochemical beam processing). 3. 5. ECM) alebo dynamické (IBM) prebiehajúce na atomárnej úrovni. 1 mA).) na časticu (atóm) materiálu alebo účinkom zhluku častíc (atómov) na zhluk častíc (atómov). 4.1 a 4.5 ELEKTROTEPELNÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU 5 Elektrotepelné a/alebo tepelne procesy využívajú na uber materiálu ako primárny zdroj tepelnú energiu.

.

: 1 0 1 10. Tieto veličiny sú tiež označované ako hustota energie (W/nr). pretože na vypudenie atómu z mriežky do okolia jc potrebné vyvinúť viac energie. k d e d o p a d á lúč 1 0 * Ť -o10« Ť 1 0 9 106Ť 1 0 7 / 1 0 H 10ä-ŕ 10'J 1 0 3 -ŕ 1 0 Ä 1010 4.^ 10J MJ/nr. ] (stredná hodnota) na p l o c h u .1 0 . okolo 10 um. sú prednostne zamerané na procesy úberu a delenia materiálov. ktroých jc možné určiť orientačne rýchlosť úberu materiálu. .8 v 1 0 7 CH a ECM A F M . pomocou.1010 N / m . (pre pulzujúci zdroj) 101*-. odparenia a napravovania je špecifická energia 5 = 1 0 ° -^105 MJ/m 3 vyššia.(). venované v úvode vymenovaným energolúčovým technológiám. čo zodpovedá oblasti presného frézovania. So zmenšujúcou sa hrúbkou odrezávanej vrstvy hodnota strižného napätia stúpa.EDM. Pre porovnanie. Hodnota strižného napätia je závislá na hrúbke odrezávanej vrstvy.1 0 " 10"-. 1 0 n 10=-ŕ 1 0 6 1G 9 mikroskopická P ä [W/m .1. l Vstupná hustota energie (W/nr) na makro a mikro úrovni {spracované podľa Taniguchi (1989)) proces m a k r o s k o p i c k á Pm ľW/m . Dôležitými výkonovými ukazovateľmi energolúčových procesov sú príkon P m . Nasledujúca tabuľka uvádza orientačné hodnoty týchto veličín. je strižné napätie T s = 0. udáva Taniguchi (1989) hodnoty potrebnej minimálnej energie ó = 10.. vo vysokom vákuu asi 1 cV.lu': 1 0 " -. Pre hrúbku vrstvy 1 pm (čo zodpovedá brúseniu) je T s = 1. Pre hrúbku odoberaného materiálu v oblasti atómovej mriežky. Pre väčšiu hrúbku odrezávanej vrstvy.3 +• 0. V A je molárny objem materiálu obrobku (m /mol).104 MN/m : . 2 / 1 0 9 v 1 0 1 0 10. Potom minimálna Špecifická energia Ô (J/m ) potrebná pre uber jednotkového množstva materiálu je vyjadrená vzťahom: 5 = (Eb+Es) N A / V A N A je Avogardovo číslo 6. krehký a húževnatý l o m m í k r o o b r á b a n i e / brúsenie tavenie EBM.022. = G/2tt= 1. IBM IBM Nasledujúce kapitoly.136 3 Progresívne technológie povrchu. 10"' 9 J). 1013 rýchlosť úberu materiálu [m/s] v=PmŕÔ 10/ 7 Ť 1 0 * široko meniteľné široko meniteľná 10-' Ť 1 0 ° 10. táto hodnota sa blíži k hodnote teoretického strižného napätia i 5 .4 nm) až po hodnoty veľkosti zrna materiálu.10 23 (atom/mol). na jednotkový rozmer častice na mikroskopickej alebo atomárnej úrovni. Pri energolúčových procesoch sa rozmery odoberanej vrstvy pohybujú od úrovne vzdialenosti atómov v mriežke kovu (asi 0. Významom zodpovedá strižnému napätiu t s pri obrábaní rezaním alebo brúsením. Minimálna Špecifická energia 5 je dôležitá hodnota v procesoch energolúčového spracovania..1 0 " ( p r e f ulzujúcl zdroj) 10" Ť 10. Hodnota minimálnej špecifickej energie potrebnej pre odobratie materiálu musí byť väčšia ako suma väzbovej energie mriežky. LBM. a príkon P 3 . PAU odparovanie EBM. na jednotku plochy na makroskopickej úrovni.0. Energia väzby atómov pri atmosferickom tlaku je okolo 10 eV (1. ] (na a t o m á r n e j úrovni) na j e d n o t k o v ý r o z m e r častice 10"-. minimálna špecifická energia potrebná pre odrezanie hrúbky vrstvy 1 pm ocele je okolo ô = 10 3 MJ/m 3 .6. Pre procesy tepelného natavenia. že hrúbka odoberanej vrstvy sa pohybuje rozmedzí 10"J -ŕ 10"3 um.10 J MN/m 2 . pre chemické a elektrochemické opracovanie.3. to znamená. T a b .

Druhá elektróda (nástroj). musí byť z elektricky vodivého materiálu. ktorý popisal jav clektroerózie. 13. Pre technológiu hĺbenia sa používajú ako nástroje tvarové elektródy. ako výsledok výskumu opotrebenia kontaktov elektrických spínačov. R.1 Elektroerozívne obrábanie FJektroerozivne obrábanie (medzinárodné označenie EDM Electricai Discharge Machining) patrí v súčasnosti k dobre zavedeným progresívnym výrobným procesom.1. V závislosti od druhu elektrického výboja. storočia. Obrobok. Začiatok širšieho priemyselného využitia sa datuje do rokov 1950 až 1954. od parametrov obrábania a zdrojov impulzného toku existuje niekoľko spôsobov elekiroerozívneho obrábania. /.1. V 70-tych rokoch sa zaviedlo delenie elektroerozívneho obrábania na [5. kedy sa objavili prvé eleklroiskrové obrábacie stroje. Každá metóda sa líši počiatočnými technologickými charakteristikami. obr. tým sa dosahuje trojrozmerné obrábanie (3D). ako dôsledok elektrického výboja. Lazarertko a /V. medzi ktorými prebieha výboj. 30]: • etektroiskrové • elektroimpulzné • e lektrokon taktné • anodomechnické. alebo tvarové elektroerozivne obrábanie (EDM Sinking) • drôtové rezanie (WEDM Wťre Electricai Discharge Machining) • brúsenie (EDG Electricai Discharge Grinding). jedna z elektród. ktorá medzi nimi prúdi. ktoré sú posúvané smerom do obrobku a vytvárajú požadovaný profil. iskra a/alebo oblúk. takže len ťažko ho možno nazývať netradičným. Veľmi malé častice (voľným okom neviditeľné častice . Základy pre elektroerozívne obrábanie (niekedy používaný názov eleklroiskrové obrábanie) položil už v roku 1768 Sír Joseph Priestley. 11. ale sa klasifikuje podľa jeho technologických možností [1.5. používaným zariadením a oblasťou priemyselného využitia. Elektroerozivne metódy obrábania vodivých materiálov sú založené na využití tepelnej energie. tiež z vodivého materiálu. pomocou rýchlo sa opakujúcich periodických impulzov iskrového výboja za prítomnosti dielektriká (kvapalne médium). Lazarenknvová [15]. keď prvý patent a teoretické základy elektroerozívneho procesu vypracovali roku 1943 B.5. V súčasnosti sa elektroerozivne obrábanie nerozlišuje podľa vyššie uvedeného delenia. Priemyselne bol tento jav použitý až v prvej polovici XX. keď zaznamenal vznik kráterov na plochách kovov oproti vodivým elektródam.mikročastice} vo forme dutých guličiek sú odstraňované z materiálu tavením a odparením. pri ktorom k úberu materiálu dochádza elektricky. na ktorú sa premení elektrický výboj vznikajúci medzi elektródami (nástroj a obrobok). je umiestnená v tesnej blízkosti obrobku. Z medzery (gap) medzi nástrojom a obrobkotn sú produkty elektrolýzy odnášané pomocou dielektrickej kvapaliny.1 EDM 5. . 26]: • hĺbenie.1 Princíp technológie elektroerozívneho obrábania FJektroerozivne a/alebo elektroiskrové obrábanie je technologický proces. 5. ale n i e j e s n í m v kontakte.

.

doba deionizácie. ktoré sú ponorené v kvapalnom médiu (dielektriku).1 Princíp zariadenia pre elektroerozívne obrábanie [3] Proces vzniku elektrického výboja medzi dvoma elektródami.2 Typický priebeh impulzov pri E D M Zapnutý cyklus a špičkový prúd určujú energiu výboja prúd JV J čas. je komplexný jav.5. b .138 Progresívne technológie servopohon posuvu JJJJJI držiak . p r í v o d dielektriká ' i s krovy výboj " f c •R n a d r ž L : : prípravok obrobok Obr. klasický Lazarenkov RC obvod) vytvára v krátkych impulzoch výboj medzi katódou a anódou.4 mm [1].doba výboja.2 znázorňuje typický priebeh impulzov.^-"nastroja .5.5. Vzdialenosť medzi elektródami potrebná pre vznik výboja býva v rozmedzí 0. ktoré sú v určitej vzdialenosti od seba. Obr. c .zvyškový čas.01 až 0.5.T — F zapnutý cyklus 1— čas —*• X- ipiíkový prúd Obr.3 Profil jediného impulzu pri EDM a . d . Úbytok materiálu z elektródy prebieha počas ionizácie . OBR.doba ionizácie. Jednosmerné napätie privádzané do obvodu s odporom R a kapacitou kondenzátora C (tzv. V ideálnom prípade každý impulz vyvolá iskrový výboj. zapnutý vypnutý cyklus —\ vypnutý cyklus -M—v prúd .

jej chemické a fyzikálne vlastnosti.. Pojem elekíroerozívne obrábanie a elektroiskrové obrábanie sa pri vysvetľovaní bude používať ekvivalentne. tvar a elektródy sú z vodivých materiálov. výsledný tvar a tvar výboja. ktorého princíp je popísaný vyššie a v ďalších kapitolách. čím sa zaručuje určitý pomer medzi kapacitou a hodnotou intenzity prúdu. Relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy.3 ukazuje dĺžku trvania ionizácie častic.25 až 600 mikrofaradov (pF). pracovná vzdialenosť medzi elektródami. vznik vysokej teploty v bezprostrednej blízkosti výboja. aby sa zabránilo plynulému iskreniu v jednom bode.výsledný impulzu a frekvencia výboja. ale aj katódy.5.jej chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti. • • Tvorenie výboja t. Intenzita prúdu má vplyv na výkonnosť procesu.0001 sekundy). tiež označovaný ako jamka (pil alebo meniscus). Používajú sa aj obvody bez kondenzátora. stupeň kontaminácie . Jeho úlohou je akumulácia elektrickej energie. že natavený kov je vymršťovaný do dielektriká. pričom ich tvrdosť môže byť opracovaného materiálu.1 s až 0. Geometria a vlastnosti povrchovej vrstvy po opracovaní. riadiaci systém a stupeň automatizácie. kým iskrový výboj teplotu 10 000 °C za 0.001 až 0. J Elekíroerozívne obrábanie EDM-WEDM i 39 Výsledkom výboja je krátkotrvajúca koncentrácia elektrickej a mechanickej energie elektrónov na anóde.01 ms [30]. Materiál obrobku . Nástrojové menšia ako tvrdosť rozmery.j. Doba prerušenia napätia musí byť dlhšia ako doba deionizácie. elektrické podmienky vzniku výboja . Obvod s kondenzátorom tvorí základ pre elektroiskrové opracovanie kovov. intenzita a spôsob prúdenia dielektrickej kvapaliny. Čas obrábania.1 ms. . sú: • Zariadenie pre EDM (stroj) .jeho tuhosť a stabilita. energia rozmery. Parametre. V takom obvode vzniká pri určitej vzdialenosti elektród elektrický oblúk a nie iskrový výboj. • Dielektrická kvapalina .1 ms až 0. ich princíp a odlišnosti sú stručne charakterizované v ďalšom. kapacita prietoku dielektriká. natavenie a dokonca odparenie kovu z anódy. Kráter tvorený jediným výbojom sa považuje za guľový segment a charakterizuje sa priemerom a hĺbkou. Prúdová intenzita nabíjaného prúdu sa meni s odporom. trvanie výboja (0. používajú sa ešte systémy elektroimpulzného obrábania a elektrokontaktného obrábania. produktmi erózie. Základom klasického elektrického RC obvodu je kondenzátor. vznik výboja a deionizáciu častíc.5. V mieste výboja sa tvorí charakteristický kráter (crater). Okrem elektroiskrového obrábania. Prerušenie (pokles) napätia umožní nataveným časticiam ich vymrštenie z krátera a odplavenie prúdiacim diclelctrikom. ktoré charakterizujú proces elektroerozívneho obrábania. • Technické a ekonomické ukazovatele EDM procesu: • • • • Intenzita objemového úberu materiálu. Elektrodynamické sily a spád vnútorných napätí následkom teplotného poľa zapríčiňujú. Prítomnosť dielektriká napomáha ionizácii toku nabitých častic. Elektrický oblúk dosiahne teplotu 3 600 až 4 000°C za 0. ktorá sa vybije vo forme silného iskrového výboja. Profil priebehu impulzu napätia a prúdu v závislosti na čase na obr. Nástrojová elektróda . V elektroiskrových zariadeniach sa používa kondenzátor s kapacitou 0.jeho chemické a ťyzikálne vlastnosti.

.

Regulácia popritom zabezpečuje najmenšie . Nositeľom energie sú ióny. V ráme stroja sú uložené všetky ostatné časti ako: pracovný suport s nástrojom. pracovný stôl na upínanie obrobku a manipuláciu s ním a tiež nádrž na dielektrickú kvapalinu. sa pri tomto spôsobe 3 dosahujú podstatne vyššie úbery. Pre zabezpečenie stabilnej Šírky medzery sa používajú servomechanizmy na báze jednosmerných krokovacích motorov alebo elektrohydraulických servovcntilov. ale drsnosť a presnosť rozmerov je pri kvalitatívnom porovnani horšia. frézovaniu a v menšej miere i rozrezávaniu. pri výrobe tvárniacich nástrojov). čo spolu s nutnosťou rotácie nástroja obmedzuje použitie tejto metódy.1. pôsobia hydraulické sily zabezpečujúce plynulé prúdenie dielektriká medzi nástrojom a obrobkom.03 mm [26].5. To je dôležité najmä pri jemnom dokončovacom obrábaní. polarita. Táto technológia sa používa tam. pri tlaku dielektrickej kvapaliny 138 kPa a vzdialenosti elektród do 0. až 25 000 mm /min. Jeho podstatou je odporové odtavovanie materiálu obrobku.140 Progresívne technológie Elektroimpulzné obrábanie je spôsob elektroiskrového obrábania. zodpovedajúca veľkému výkonu. ktoré vyžadujú dostatočnú tuhosť stroja. kde sú vysoké náklady na nástrojové elektródy (napr. ktorý zabezpečuje dodržanie vzdialenosti (medzery) potrebnej pre vznik výboja. tuhosť a stabilitu aj napriek tomu. Na druhej strane. Uber materiálu nastáva rozmerovým roztavovanim. je potrebné vyvinúť silu okolo 8 900 N. s minimálnym opotrebením nástrojovej elektródy. ktorý využíva oblúkový výboj vhodného tvaru a časového priebehu. Tlak dielektriká závisí na veľkosti plochy pracovných elektród. V porovnaní s elektroiskrovým spôsobom. pretože napr. K. 5. na odstraňovanie nečistôt z povrchu ingotov pred valcovaním.4 sa skladá z rámu. Využíva oblúkový výboj a malý počet impulzov v rozmedzí 50 až 500 Hz. Rozmerová i tvarová presnosť je nízka.1. Zásobník dielektrickej kvapaliny spolu s čerpadlom. Opotrebenie nástrojovej elektródy je menej ako 1 %. mmVmin alebo 500 kg/h [30]. R á m stroja. nádrže s dielektrickou kvapalinou a príslušným čerpacím a chladiacim systémom a z generátora na tvorenie elektrických impulzov. suportu s nástrojom. pre elektródu s celkovou plochou 645 cm". frekvencia a tvar impulzu nie sú závislé na dobe obrábania a na fyzikálnom stave eróznej medzery [30]. pracovného stola pre upnutie obrobku. ktorý má obvykle tvar písmena C. Tento spôsob obrábania je označovaný tiež ako „no-wear EDM" t. že v procese nepôsobia mechanické sily a zaťaženie. musí mať dostatočnú geometrickú presnosť. Zdrojom energie býva obvykle transformátor o výkone desiatok až stoviek kW. a tým sa vytvára mechanické budenie alternujúcich impulzov. kde amplitúda. Dôležitú úlohu v zariadeniach pre elektroiskrové obrábanie má systém riadenia. Maximálna rýchlosť úberu pri elektrokontaktnom frézovaní je vysoká a môže dosahovať hodnoty až I mil.1 Zariadenie p r e elektroiskrové opracovanie Zariadenie (stroj) pre elektroiskrové obrábanie podľa obr. doba trvania impulzu. Nástrojová elektróda (kotúč alebo disk) sa otáča. potrubím. Zdrojom pracovného prúdu je impulzný generátor. Mechanizmus regulácie pohybu elektródy umožňuje dodržať medzi elektródami veľmi úzku medzeru a je schopný ju rýchle rozšíriť. tomuto účelu sa používajú zvlášť skonštruované impulzné nezávislé generátory. Používa sa pre obrábanie podobné sústruženiu. čistiacimi filtrami a s chladiacim zariadením je uložený obvykle v základoch stroja. na oddeľovanie polotovarov a k podobným hrubým operáciám. Zapojenie nástrojovej elektródy je na plus (+) pól a obrobku na mínus (-) pól. napr. Elektroimpulzné obrábanie je vhodné pre opracovanie rozmerných obrobkov a pre hrubovacie operácie.j. Elektrokontaktné obrábanie je tiež spôsob elektroiskrového obrábania.

T • transformátor Ose .d i ó d a . Najdôležitejšou časťou stroja je generátor elektrických impulzov.1 Elekiroerozívne obrábanie EPM-WEDM znamená zodpovedajúce predĺženie 141 času prerušovanie sledu výbojov. Z .5 Druhy elektrických obvodov generátorov impulzov pre elektroiskrové zariadenia a) jednoduchý obvod z kondenzátorom C.f r e k v e n č n ý oscilátor Tr . ktorý určuje a ovplyvňuje hlavné technologické a kvalitatívne parametre elektroerozívneho obrábania. b) obvod s frekvenčným oscilátorom. napájanie eleklrohydraulický servoventll upinacia doska nástrojová elektróda Čerpadlo o b r o b o k (+) JsmerP0SUVU základy stroja zásobník dielektriká 1 zásobník hydraulickej kvapaliny Obr. d) obvod s tranzistorom.4 Prvky zariadenia pre elektroiskrové obrábanie [26] N -nástroj.5. Podľa charakteru zaťaženia a reakcie generátora na zaťaženie sa delia na: generátory' s nízkou frekvenciu výbojov. regulovaný elektronický. mikropočítač riadi všetky parametre výboja. Každé prerušenie potrebného na dokončenie danej operácie.kondenzátor. c) obvod s transformátorom pre elektroimpulzné generátory.tranzistor PC .m i k r o p o č í t a č Obr. 0 • obrobok C . (zdroj:[26J) .5.z d r o j D. e) obvod riadený mikropočítačom.5. generátory na relaxačnom princípe s vyššou frekvenciou výbojov. hydraulický valec .

.

silikónový olej a dielektriká na báze vody. V priemyselných zariadeniach sa však najviac využíva petrolej. Obr. . • Musí mať malú viskozitu (32 34 SSU) [26] a dobrú zmáčavosť. 5. aby zamedzovala vzniku korózie. Mikropočítačom riadený obvod umožňuje riadenie všetkých parametrov výboja. Silikónový olej a jeho zmesy s petrolejom dávajú vynikajúce výsledky pri obrábaní titánu. • Musí mať dostatočne vysokú teplotu horenia.01 mm) aby prechod prúdu medzi obidvoma elektródami vyústil do výboja. ľahko vyrobiteľná a lacná. 22. Z hľadiska rôznorodosti druhov priemyselne používaných strojov existuje asi 85 až 110 rôznych typov. pri ktorých amplitúda doby trvania impulzov. Na kvapalinu sú kladené nasledujúce požiadavky [1. najmä obyčajný petrolej. ktoré je spravidla elektricky ne vodivé ako petrolej. zníženie opotrebenia nástroja a vyššiu akosť povrchu. Krupp a Siemens (NSR). V bývalom Československu ich vývojom a výrobou sa zaoberal Vývojový ústav mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom (VUMA). ako vodné sklo. Skoro všetky tieto vlastnosti majú ľahké strojné alebo transformátorovč oleje. má vplyv na vznik elektroiskrového výboja. musi byť stála. Druh prostredia pôsobiaci na povrch obrábaného materiálu má niekedy aj chemické účinky. polarita. Najznámejšie európske firmy sú AGIE. potrebné pre zabezpečenie obrábania a zároveň monitorizáciu podmienok obrábania elektroiskrovým výbojom. Deionizovaná voda má nízku vodivosť okolo 2 až 5. ako aj pri požiadavkách na vyššiu intenzitu úberu materiálu. ktorá je vhodná z hľadiska požiarnej bezpečnosti. • Pri práci nesmú vznikať jedovaté a výpary a nepríjemný zápach. nízkej ceny a nízkej viskozity a zároveň chemicky nereaguje s uhlíkom. olej a vzduch.5 ilustruje typy používaných zdrojov elektrických impulzov (generátory impulzov) od jednoduchšieho elektronického regulačného obvodu až po mikropočítačom riadený obvod. Wickmantd Coventry (Veľká Británia). • Musí zabezpečovať ochladzovanie elektród a odoberaných mikročastíc triesky. 26]: • Musí zabezpečovať potrebnú vzdialenosť medzi elektródami (môže byť menšia než 0. aby nedochádzalo k vzplanutiu.m'1 a doporučuje sa pre jemné obrábanie [22]. Výbojové napätie je variabilné podľa typu obvodu. • Nesmie podliehať chemickým zmenám. Pevnofázové zdroje napájania umožnili používať rôznu polaritu na elektródach tak ako je to v systéme elektroimpulzného obrábania. kaolínová emulzia a rôzne soľné roztoky. Locamo a Charmilles Ženeva (Švajčiarsko). 5.5. aby sa rýchle obnovovala izolácia po výboji. • Musí zabezpečovať dobrý odvod (odplavenie) eróznych splodín zo zóny úberu materiálu. • Musí byť chemicky neutrálna.1.2 Dielektrická kvapalina Elektroiskrový výboj medzi elektródami prebieha v rôznom pracovnom prostredí. Elektroerozívne stroje sa vyrábajú asi v 13 štátoch sveta. g. AEG. ktorý umožňuje dobrú kontrolu výboja. pri relaxačných obvodoch býva 60 + 300 V. ktoré prevažne tvorí kvapalina nazývaná dielektrikum. Najnovšie sa používa deionizovaná destilovaná voda.10"' 6 S. Pracovné prostredie.1. Dielektrická kvapalina má dôležitý vplyv na celý erozívny proces. frekvencia a tvar impulzov nezávisí na dobe obrábania a na zaťažení. a.142 Progresívne technológii' Najnovšie sa používajú impulzné generátory nazývané ako nezávislé generátory. Používa sa tiež kerozín. a preto je potrebné venovať pozornosť jej voľbe. a polo vodivé.

krivka 2 pre transformátorový olej a krivka 3 pre strojový olej. Krivka I je pre petrolej. Nevýhodou tohto systému je vznik kužeľovilosti stien (overení) vytváraného profilu.5. (v obrobku musí byť predvŕtaný otvor) obr.04 0.3 0.7 je vplyv znečistenia dielektrickej kvapaliny na účinnosť procesu. Pri hrubovaní a opracovaní rozmerovo veľkých dielcov sú pevné častice odplavované dielektrickou kvapalinou a zachytávané v spodnej časti nádrže ako kal. • systém vstrekovania a prúdenie kvapaliny zo spodnej časti alebo z hornej časti obrobku. kde vytvárajú izolačnú vrstvu a zabraňujú elektroerozivnemu procesu. Vysvetľuje sa to tým. alebo cez nástroj. Pevné odpadové produkty bývajú zachytené na opracovanom materiále alebo pracovnej elektróde. . Jpeiroiei — j 0. Stabilizácia teploty sa vyžaduje pri presnom obrábaní.6 je diagram závislosti úbem materiálu na druhu dielektrickej kvapaliny pri rôznej teplote. že s pribúdajúcou energiou výboja sa medzera medzi elektródami zväčšuje. obr.5.1 v * strojov v m 1 olei y i = 033 J -—• . Krivka 1 je pre energiu výboja 0. krivka 2 pre 3.8a. 5. Tieto odpadové produkty môžu byť vo forme kompaktnej látky alebo plynu.06 0. . Pri 2 až 4% -nom znečistení. Obnovovanie čistoty je obyčajne zabezpečené filtráciou dielektrickej kvapaliny cez kazetové filtre. ktoré zachytávajú častice veľkosti 2-^-5 um.08 0. pokiaľ nie sú rýchle odstraňované.02 0 q < 0. Medzi najrozšírenejšie patri: • systém prúdenia kvapaliny nasávaním cez obrobok. Teplota dielektriká pri elektroískrovom obrábaní dosahuje 60 až 80°C.3 0.ivne obrábanie EPM-WEDM 143 Na obr. majú rovnaký účinok. Vhodné prúdenie je zabezpečované rôznymi čerpacími systémami.5.9a. najmä pri malej energii výboja (krivka 1). Plyny. 26] popisovaný ako reverzný systém prúdenia. J Elektroeroz. Pri znečistení do 2% sa účinnosť výrazne nemení.7 Vplyv stupňa znečistenia na hodnom úberu materiálu pre rôznu vybíjaciu energiu Wi (zdroj: [30]) Úlohou dielektriká je aj odplavovanie produktov erózie. 5. takže odpad je možné ľahšie odstraňovať a dielektrikum sa v mieste výbojov natoľko neznečistí.1 0. Prúdenie dielektrickej kvapaliny hrá z vyššie uvedených dôvodov významnú úlohu v procese EDM.b. Dôležitou podmienkou stabilizácie erozivneho procesu je rýchle odplavovanie produktov erózie a zároveň obnovovanie čistoty dielektrickej tekutiny v oblasti opracovania.5. Na obr. v niektorých prameňoch [ 1.4 ransformatrovy otej I E .53 V w 3.33 J.b.6 Vplyv teploty dielektriká na uber materiálu (zdroj: ¡30}) Obr. — 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 Teplota T [°C] 0 5 10 15 20 Stupeň znečistenia dielektriká [ % J Obr. najmä pri hĺbení hlbokých a tvarovo zložitých profilov. je zaznamenaný pokles o 30 až 40% normálnej účinností.2 0. jeho chladenie však nieje vždy podmienkou.33 L Diagram ukazuje všeobecnú povahu tohto vplyvu.5.

.

Moderné elektroerozívne stroje využívajú na zlepšenie účinnosti odplavenia eróznych produktov z medzery medzi elektródami vysokofrekvenčné vibrácie [8]. ako veľmi dobré. nepriaznivé až po veľmi nepriaznivé alebo obzvlášť nepriaznivé prúdenie. používa sa pri obrábaní plytkých profilov a tvarov.3 Nástrojové elektródy a ich opotrebenie Nástrojová elektróda. má aktívnu úlohu v procese elektroiskrového obrábania. priemerné. Chladenie elektród a odplavovanie splodín erózie je zabezpečené pri relatívnom vzájomnom pohybe elektród vibráciou alebo cyklickým prerušovaním impulzov. Náklady na elektródy predstavujú podstatnú časť prevádzkových . obi.elektróda Obr. ale na optimálnu prevádzku stači ponorenie dielca do dielektrickej kvapaliny [26].1.5. dobré.5. (J973) [26] slovným označením á diagramom vzájomnej polohy a tvaru elektród.144 • Progresívne technológie systém prúdenia ponorením.10.8 Prúdenie dielektrickej kvapaliny systémom nasávania cez a) obrobok b) nástroj. aj keď nie je v priamom kontakte s obrobkom. (zdroj: McGeotigh[22]) Spôsoby prúdenia dielektrickej kvapaliny klasifikoval Benger. kde nie je potrebné zabezpečiť výrazné prúdenie kvapaliny. nástroj . 5.1.

grafitovej kompozície (lisovaný prášok grafitu medi a olova). M e ď ako materiál elektród jc dobre odolná voči erozívnemu opotrebeniu a jej použitie jc hospodárne. Je vhodný pre opracovanie ocelí.5 pm [26]. Pri brúsení a rezaní sa používajú elektródy / liatiny. jednoduchá vyrobiteľnosť aj tvarovo zložitejších profilov konvenčnými technológiami. Pri opracovaní otvorov sa používajú elektródy z medi. a pre jemné dokončovanie povrchov s drsnosťou Ra pod 0. . predovšetkým vysokú teplotu tavenia okolo 3000"C. liatiny. ktoré vznikajú jeho opotrebovaním.ťvne obráboniľ EPM -WEDM 145 nákladov. Jeho nevýhodou jc. je z rôznych materiálov. meď . Grafit je dobre obrobiteľný materiál a má vhodné charakteristiky pre EDM obrábanie.! F.5. tiež sa používajú elektródy z hliníka a mosadze. ktorá sa obvykle pripája na záporný pól obvodu.10 Diagram pre klasifikáciu prúdenia dielektrickej kvapaliny pri elektroiskrovom obrábaní. spôsob výroby. znečisťujú zariadenie. najmä karbidu volfrámu. mosadze a med* . vysoký bod tavenia. ktoré odporúčal Beiiger (1973) [26] obzvlášť nepriaznivé Hje>ako 10 x D Základné požiadavky na nástrojové materiály elektród sú: • • • elektrická a tepelná vodivosť.5. Nástrojová elektróda. Najviac rozšíreným materiálom elektród je grafit pre elektroiskrové a elektroimpulzné technológie.grafitovej kompozície. veľmi d o b r é dobré priemerne nepriaznivé veľmi nepriaznivé Obr. pretože zahrňujú náklady na materiál elektródy. že erózne splodiny. Odporúča sa pre obrábanie karbidov. údržbu a obnovu opotrebovaných elektród.lektroeru7. ocele.

.

Hodnoty fyzikálnych vlastností vybraných materiálov pre nástrojové elektródy sú v tab. ak sa obrába oceľ grafitovou elektródou [11]. Najmä v prípadoch. Opotrebenie sa objavuje najskôr na hranách elektród.2 41.5. elektroiskrové opracovanie bez opotrebenia. Opotrebenie nástrojovej elektródy pri EDM technológiách je dôležitý faktor.11 znázorňuje charakteristické oblasti opotrebenia a používanú terminológiu pre hodnotenie.3 94. kým v súčasnosti na moderných hibiacich strojoch dosahuje menej ako 1%.2 0. Samozrejme za predpokladu optimálnej voľby dvojice materiálu nástroj/obrobok. Použiva sa pre hĺbenie úzkych otvorov a pre vŕtanie. tým je jeho odolnosť voči opotrebeniu vyššia.1 Fyzikálne vlastnosti vybraných materiálov pre nástrojové elektródy (podľa [26]) Materiál Grafit Meď Wolfrám Železo Bod tavenia B o d varu Tepelná vodivosť (Ag = 100%) Elektrická v o d i v o s ť (Ag = 100%) Pevnosť [N/mm ] 5 M o d u l pružnosti [ M / m m 2 x 103] = 3 000 1 083 3 390 1 535 m [°C: >4 000 2 580 > 5 930 >2 800 30.3 29. bočná strana a hrany.9 124 351 186 I 96. kým pri opracovaní spekaného karbidu (materiál s nízkou tepelnou vodivosťou) dosahuje opotrebenie tej istej elektródy až 80 % [30]. Poissonovo číslo a čim nižši koeficient lineárnej tepelnej rozťažnosti. Odolnosť nástrojového materiálu voči opotrebeniu je daná jeho fyzikálnymi vlastnosťami. môžu vyrábať niektorým z obvyklých spôsobov. ale v porovnaní s medenými alebo grafitovými elektródami sa rýchlejšie opotrebováva.146 Progresívne technológie Mosadz je dobre obrobiteľný materiál. ktorý ovplyvňuje ekonomické hľadisko rozhodovania ojej použití. pre jemné práce s obzvlášť nepriaznivými podmienkami prúdenia dielektrickej kvapaliny.wolfrámové a striebro . frézovaním alebo brúsením. vhodný pre elektródy.5 48. Tab. Elektródy pre EDM sa. Youngov modul pružnosti. tepelnú vodivosť.1 16.2 mm. Čím má materiál vyšší bod tavenia. Meď .3 275 Pri kvantitatívnom a kvalitatívnom hodnotení opotrebenia nástroja sa určujú hodnoty úbytku materiálu z kľúčových miest tvarových elektród ako je hrot.1.55) opotrebenie nástrojovej elektródy predstavovalo 40 -ŕ 60 % z celkového objemu. tvorí aj tzv.1 34 241 5. ako je presné liatie a liatie pod tlakom.5. Napríklad pri obrábaní kalenej ocele môže opotrebenie medenej elektródy dosahovať až 30 % z úbytku materiálu obroboku. Vhodným spôsobom výroby sa javí aj drôtové rezanie (Wire EDM). pri ktorom hodnoty úbytku elektródy sú menšie ako 1 %. Obr.5.6 16. podľa tvarovej zložitosti. kde opotrebenie elektródy neovplyvňuje výrazne rozmerovú presnosť. Určuje sa tiež celkové opotrebenie nástrojovej elektródy ako intenzita úbytku objemu. uvádzané v anglickej literatúre ako no-wear EDM [26]. Relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy vyjadrené v percentách je dané pomerom úbytku objemu elektródy VE k úbytku objemu obrábaného materiálu V m [11]: . Jednu z technologických obmien EDM charakterizovanú malým opotrebením nástroja. a dokončovať na požadovaný tvar sústruženim. Wolfrám sa používa pre špeciálne účely hĺbenia veľmi malých otvorov s priemerom do 0. u nás sa používa označenie elektroimpulzné obrábanie.wolfrámové materiálové kompozície sa používajú pre špeciálne účely hĺbenia úzkych drážok a otvorov. V počiatkoch priemyselného používania EDM technológie (v rokoch 1950 . ich cena je však v porovnaní s medenou elektródou 18 až 100 krát vyššia (ak cenový faktor medenej elektródy je hodnotený čislom 1) [1].

ktoré sa tvoria v ľubovoľnom bode medzii) .11 Charakteristiky opotrebenia nástrojovej elektródy. ii) v dôsledku kolísania prúdu výboja alebo vplyvom polarity výboja sa rozrušuje povrch elektródy.5.1) K opotrebeniu elektród dochádza jednak vplyvom pôsobenia erozívnych impulzov a jednak vlastnosťami materiálu elektród [ 11. časovej dĺžky impulzu a špičkových hodnôt prúdu. / Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 147 \y nastroj (elektróda) opotrebenie hrotu L. iii) v dôsledku termických vplyvov (vysoká teplota pri výboji.). v) v dôsledku mechanických nárazov Čiastočiek oddelených od obrábaného materiálu. Podobné výsledky hodnotenia opotrebenia nástrojovej elektródy pri EDM obrábaní keramických materiálov uvádzajú König. opotrebenie bočnej strany L opotrebenie hrany U konečná hrana nástroja počiatočná hrana nástroja hrubovanie štvorcového otvoru Obr. Dauw.12 ukazuje vplyv zmeny elektrických parametrov.13. vi) v dôsledku nepriaznivých pracovných podmienok (nepriaznivé prúdenie dielektriká.5. Levy a Panien [13. 1 0 0 % (5. na priebeh relatívneho opotrebenia nástrojovej medenej elektródy. vysoká hustota prúdu a pod. tým menšie je relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy. vii) chyby v materiále elektródy (pórovitosť alebo štruktúra).2 Mechanizmus ú b e r u materiálu Pri elektroiskrovom spôsobe obrábania dochádza k úberu materiálu vplyvom teploty a erózie pri vzniku rýchleho sledu iskrových výbojov. čo je znázornené na obr. že čím vyššia je intenzita pretekajúceho prúdu vo výboji. i v) v dôsledku mechanických nárazov spôsobených kavitáciou. 5.1) dochádza k zvýšeniu úbytku materiálu z obrobku a nepriamo aj k zhoršeniu drsnosti opracovaného povrchu. 14]. že podľa vzťahu (5. Zo závislostí vyplýva.5.14. nepravidelný ohrev elektród v priebehu výboja). 30] a to z nasledujúcich dôvodov : v dôsledku vysokej hustoty elektrónov vo výbojovom povrchu dochádza k oddeľovaniu jednotlivých iónov alebo celých čiastočiek kovu.5.5.1. (zdroj: Metals Handbook s t u p e ň o p o t r e b e n i a hrotu = ap/Lv s t u p e ň o p o t r e b e n i a hrany = ap/U s t u p e ň o p o t r e b e n i a b o č n e j strany = aa/U hĺbka rezu a P mv = ^ . Obr. obr. To znamená.

.

Pri opakovanom procese sa zvyšuje intenzita výboja a vzniká sekundárna lavína elektrónov. Na obr.12 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy (zdroj McGeough [22]) Obr.001-f.5. Duuw. Materiál je natavený a následne odparený zo zóny výboja.15 je znázornený princíp vzniku výboja a jeho účinok na povrch materiálu. V kanále výboja odovzdávajú elektróny a .5. Panien [13]) 10 100 1000 Trvanie impulzu t [LIS] Vysvetlenie mechanizmu úberu materiálu elektrickým výbojom aj napriek širokému priemyselnému využívaniu EDM metód.1 mm) dochádza medzi elektródami vplyvom pulzujúceho elektrického poľa k výboju. Levy. nie je ešte stále jednoznačné a spoľahlivé. Existuje viacero teórií.5.13 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na priebeh dosahovanej drsnosti povrchu (zdroj McGeough [22]) Obr.148 Progresívne technológie elektródového priestoru. U 1 10 100 Dľžka impulzu [u. ktoré vychádzajú z rôznych prístupov. kde je najsilnejšie elektrické pole.14 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy pri elektroiskrovom hĺbení keramického materiálu (zdroj: König. ŕ -'/ y _' ' j| / 1G A T' jt l / \ ' s / -ti |5. ktorá v konečnej fáze spojí katódu a anódu kanálom výboja.s] 1000 1 10 100 Dĺžka impulzu ľjjsj 1000 Obr. Na katóde vzniká lavína elektrónov. ktoré sú urýchľované smerom k anóde.0. Záporne nabité elektróny narážajú na neutrálne atómy dielektriká a vyvolávajú jeho ionizáciu. V určitej vzdialenosti A (0.5. Obyčajne základom vysvetlenia úberu materiálu je popis vzniku výboja medzi elektródami a jeho elektrické a tepelné účinky na povrch materiálu. 10 jdc iv á äfíčka 5D A 30 A -1 15 A M - / f // *' 7/ .

ívne obrábanie EDMm-\VEDM 149 kladne nabité ióny svoju kinetickú energiu vo forme tepla časticiam povrchu anódy a katódy. / Elektroeroz.m' vo veľmi krátkom časovom intervale (0. . Okolo osi sa hustota iónov zvyšuje. Intenzívne elektrické pole medzi dvoma elektródami ponorenými v dielektrickej kvapaline.5. 22]) Takýto vysoký tlak obmedzuje odparovanie žeravého kovu. voľných elektrónov. ktorá natavuje a odparuje čiastočky kovu. pár nataveného kovu oboch elektród a plynov chemického rozkladu dielektriká. ktoré sprevádzajú elektroiskrový výboj a uber materiálu. A) a) doporučená vzdialenosť medzi elektródami b) vznik i s k r o v é h o v ý b o j a c) vznik elektrónovej lavíny d) vy m rš tenie č i a s t o č i e k kovu z p o v r c h u a vznik krátera B) a) vznik lavíny e l e k t r ó n o v na k a t ó d e b) ionizácia prostredia v medzere medzi elektródami c) vznik sekundárnej laviny d) vznik k a n á l u v ý b o j a katóda O b r . vyvolá to v elektrickom poli snahu o usporiadanie kladných a záporných Častíc v prúde výboja. Vysoko intenzívny prietok prúdu ďalej ionizuje výbojový kanál a vytvorí sa silné magnetické pole. Toto vymrštenie alebo odparenie je sprevádzané vznikom plynových bubliniek a charakteristického kráteru na mieste výboja. Keď polarizácia dosiahne určitú hladinu nasýtenia. 21. Lokálna teplota povrchu elektród dosahuje hodnoty vyššie ako bod tavenia materiálu [1. Vznikajúci tepelný tok nadobúda hodnoty |: 1 okolo I 0 W.22]. kladných iónov. V mieste výboja vzniká plazmový kanál zložený z ionizovaných častíc.J7. V dôsledku vysokej teploty a následného odparovania dielektriká narastá v plazmovom kanále výboja tlak až na hodnoty 2 000 MPa. I 5 Mechanizmus vzniku výboja pri eiektrocrozivnom opracovaní a jeho účinok na uber materiálu (spracované podľa [15. Teplota vkanále dosahuje hodnoty 8 000 -ŕl2 000 "C. Obr. ktoré sú od seba vzdialené veľmi úzkou medzerou A.16 ukazuje detail troch základných fáz. Po prerušení impulzu. tlak v kanále takisto náhle poklesne a žeravé čiastočky kovu sú vymrštené z povrchu. ktoré priťahuje ióny k osi kanála výboja. 5. vyvolá polarizáciu molekúl a iónov dielektrickej kvapaliny. 5 . Toto usporiadanie má za následok pokics odporu dielektrickej kvapaliny a nárast prietoku prúdu až na hodnoty 10 7 -f 10B A/s [26].1 * 2 000 ps). keď napätie klesne.5. následkom čoho vzniká vysoká teplota. Detail vzniku výboja a priebehu napätiu medzi elektródami ukazuje obr.

.

Obyčajne nástrojová elektróda jc . ale netermické vplyvy ako elektrodynamické a mechanické účinky majú svoje nezanedbateľné miesto v komplexnom jave elektroerózie. uzavrie sa jeden cyklus spôsobujúci úbcr materiálu. čo je spojené s opotrebením nástrojovej elektródy a intenzitou úberu materiálu.®1 ©^ .© .© © 0 ^ © . ktoré priťahuje ióny k osi kanála výboja. Tepelný účinok výboja je síce hlavným faktorom procesu erózie. Keď sa energia výboja vyčerpá.© . Kráter (úbytok materiálu) vzniká na obidvoch elektródach.5. z pár kovu oboch elektród a plynov z chemického rozkladu dielektriká d) vytvorenie silného magnetického poľa. So zväčšujúcim sa kráterom v dôsledku odparenia materiálu zvyšuje sa aj vzdialenosť medzi elektródami. vznik plazmy zloženej z kladných iónov a voľných elektrónov.© . medzi ktorými prevládajú guľovité častice nataveného kovu potvrdzujú.150 Progresívne technológie e 0 Obr.17 Detail vzniku výboja a priebeh napätia v priestore medzi elektródami [26].5. natavenie a odpareníe čiastočiek kovu e) tepelný účinok výboja spôsobí vypudeníe(výstreľovanie) natavených čiastočiek kovu z povrchu f) v mieste oddeľovania častíc vzniká na povrchu anódy a katódy kráter —s t i Plazma ohiasr vysokej teploty katóda ©--©-©-€>- oblasť vysokej teploty anóda —»-© . vznik vysokej teploty. Vypudené čiastočky kovu opúšťajú povrch po okraji vznikajúceho krátera. Polarita elektród má dôležitú úlohu pri úbytku častíc materiálu z elektród. V dolnej časti obrázku je znázornený pokles napätia medzi elektródami v závislosti od vzdialenosti medzi nimi a tiež priebeh úbytku plazmy. Erózne produkty. že tepelné procesy a tavenie kovu na anóde sú určujúce javy procesu erózie elektrickým výbojom.© úbytok na anóde 0-40 V UDyron na Kaiooe / 12-25 V / vzdialenosť úbytok plazmy Obr. Postupne tepelný účinok výboja spôsobí vypudenie a/alebo vystreľovanie (ejection) natavených čiastočiek kovu z povrchu.16 Postupné štádiá vzniku výboja pri EDM [26] a) polarizácia molekúl a iónov dielektrickej kvapaliny b) usporiadanie kladných a záporných častíc v prúde výboja a nárast intenzity p r ú d u 107 Ť 108 A/s e © a) e b) © SUP 0 0 d) c) c) vytvorenie kanála ionizovaných častíc. ale s rôznou veľkosťou a intenzitou.* • © ) .© .

Intenzita úberu materiálu má vplyv na dosahovanú drsnosť a presnosť povrchu. obr. frekvencia impulzov a pod. dosahuje sa vyššia rýchlosť úberu a prakticky nulové opotrebenie nástroja. Obr.j. Obr. Na intenzitu úberu majú vplyv parametre elektrického obvodu (pretekajúci prúd. Dauw.1...5.17. čo vyplýva z porovnania materiálov SiSiC(l) a SiSiC(2). pre podmienky hrubovania (väčší uber materiálu a pre podmienky jemného dokončovania povrchu (nižšia intenzita úberu materiálu).1 Prevádzkové charakteristiky procesu Prevádzkové charakteristiky procesu elektroiskrovčho obrábania sú vždy závislé na parametroch stroja. ale pochádzajú od rôznych výrobcov.) a tepelná vodivosť materiálu. frekvencia výboja. intenzitu opotrebenia nástrojovej elektródy a relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy pri EDM hĺbení rôznych druhov materiálov na báze keramiky s rozdielnou elektrickou vodivosťou. ak sa použije opačná polarita elektród. ktoré sú rovnaké.5. Vzťah medzi parametrami procesu (prúd výboja. doba trvania impulzu.5.5. Porovnávané sú dva typy najčastejšie používaných nástrojových elektród. ktoré uvádzajú König.) je závislý na type použitého zariadenia.s] Obr. Pre obe elektródy dosahuje uber približne 3.1 Elektroerozívne obrábanie EDM-WEDM 151 katódou t. napätie. Obr. Tento princíp obrábania sa používa pre metódu „no-wear EDM" alebo elektroimpulzné obrábanie a jedná sa o hrubovacie opracovanie. relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy a dosahovanú drsnosť povrchu.. 5. obrobok katóda (-).6 mm7min [13]. Pri tomto zapojení sa reguláciou prúdu riadi proces úbytku materiálu na anóde a tiež kvalita opracovaného povrchu. Úbytok napätia na anóde býva 0 * 40 V.19 ukazuje priebeh vplyvu nástrojového materiálu na intenzitu úberu. že za daných podmienok nevznikajú významné rozdiely v dosahovanej maximálnej intenzite úberu materiálu.5. Grafické závislosti ukazujú. Na druhej strane. Podľa výsledkov. (zdroj: König.18 Závislosť intenzity úberu materiálu na dobe trvania impulzov pre premenlivé parametre prúdu výboja od 5 do 20 A.. pretože pokles napätia na anóde je v tomto prípade minimálny. Materiál obrobku má svoj podiel na priebehu sledovaných závislostí. opotrebenie nástoja. nástroj anóda (+). .2. Dauw. Levy a Ponten f \4\) 1 10 100 1000 Trvanie impulzu \ [p.5. má mínus (-) pól. Levy a Ponten [14]. Zvyšovaním intenzity úberu materiálu sa zhoršuje drsnosť povrchu.) a výsledkami obrábania (drsnosť povrchu. maximálna hodnota intenzity úberu materiálu je 7 mnrVmin pre rôzne dĺžky trvania impulzov v rozsahu 2 -ŕ 235 us a zmeny prúdu výboja od 5 do 20 A. grafitová a medená.18 ukazuje vplyv parametrov elektrického obvodu na intenzitu úberu materiálu.20 porovnáva intenzitu úberu materiálu.

.

8 mm alebo 0.19 Závislosť intenzity Uberú materiálu. jemné dokončovanie povrchov a delenie materiálov sa používa rozsah 10 * 70 V. ktorá jc závislá na použitom type elektrického obvodu (kapacitný obvod. poskytujú orientačné poznatky. Levy a Panien [ 14]) Trvanie impulzu t [u. 8. • čas nabíjania 10'2 -ŕ 10'5 s. pre brúsenie. • vzdialenosť medzi elektródami (gap) závisí od druhu použitého generátora a pohybuje sa v rozsahoch 0. podľa druhu vykonávanej práce sa mení napätie (pre obrábanie otvorov jc 80 + 120 V. relatívneho opotrebenia nástrojovej elektródy a dosahovanej drsnosti povrchu na dĺžke trvania impulzu pre clektroiskrové hĺbenie profilov do keramického materiálu SiSiC [13] prúd výboja 8. I I . • priemerná hodnota prúdu výboja okolo 300 A.5. pulzný generátor).01 Ť 0. a prúdová hustota do 10S A/cm". z vyššie uvedených dôvodov. . Uvádzané prevádzkové charakteristiky.6 A. 26J poskytujú prevádzkové charakteristiky. • intenzita úberu materiálu až do 16. napätie 180 (zdroj: König. • čas vybíjania 10"9 Ť 1 0 5 s. Každá technológia. ktoré sú však z vyššie uvedených dôvodov viac menej len orientačné: • napätie prúdového zdroja 60 * 250 V. ale umožňuje reguláciu operačných parametrov (v súčasnosti cez CNC riadenie) a tým ovplyvňuje výsledok obrábania.13 mm.s] Každý stroj pre elcktroerozívne obrábanie má vlastnú špecifickú technológiu. • frekvencia výboja až do 100 kHz.152 Progresívne technológie O 500 1000 5500 10 100 T 1000 1C0OO Trvanie impulzu t [us] ™*w impulz" t \j$ Obr. Dostupné literárne zdroje a prospektový materiál firiem vyrábajúcich zaradenia pre elektroerozívne obrábanie [1.4 mmVhod. Dauw.013^0.

5.1 Elektroerozívne obrábame EPM-WEPM

153

• kužeľov i to s ť stien otvorov sa pohybuje okolo 0,005 * 0,51 mm; podľa aplikovanej technológie; • dosahovaná drsnosť Rz povrchu: pre hrubovacie operácie 12,5 pm, pre dokončovacie operácie je v rozsahu 0,2 ~ 6.3 um, pre vysokopresne opracovanie a špeciálne požiadavky na presnosť až 0,05 -0,1 pm.

16

E E E

• intenzita úberu • intenzita opotrebenia • relativ ne opotrebenie

16 - 12
fi

E E 12

B í, -P S i

=:;"

ô

4

4 - 0 SiSiC[1] SiSiC(2) Syalon 5-501

B0

M

1

:•:

• intenzita úberu • intenzita opotrebenia • relatívne opotrebenie

O.Ofl e" E J j6 I L 3 iJ

E

Ohr.5.20 Porovnanie intenzity úberu materiálu, intenzity opotrebenia nástrojovej elektródy a relatívneho opotrebenia nástrojovej elektródy pri EDM hĺbení A pre hrubovanie T pre dokončovanie nástroj: meď (+) pretekajúci prúd: 16 A dĺžka trvania impulzu: lOOps (zdroj: König, Danw, Levy a Panien

S I

2 o

rťl
SiSiC(1)

r ŕ l SiSiC(2)

Ik
Syalon S-501

0.04 g 0,02 o

ä
| 1

h

a
1 ?

[14])

o

5.1.3 Kvalita opracovaného povrchu Povrch po eicktroiskrovom obrábaní má náhodný izotropný profil, ktorý je tvorený charakteristickými krátermi, s pomerom hĺbky krátera k priemeru krátera 5 až 50 [21,22]. Typická hĺbka krátera býva okolo 2,5 um a priemer 12,5 um [26]. Hĺbka krátera a j /ho priemer sa zväčšuje so zvyšujúcou sa energiou iskrového výboja až na hodnoty 12 pm hĺbka, 60 um priemer. Na obr. 5.21 sú znázornené typické profily kráterov pre rôzne materiály pri rovnakých podmienkach výboja. Tvorenie kráterov je výsledkom iskrového výboja a ich rozmery sú ovplyvnené použitou dielektrickou kvapalinou a materiálom elektródy. Povrch má matný vzhľad. Vznik kráterov na povrchu je spojený s lokálnym natavením povrchu (teploty sa pohybujú v rozsahu 8 000 až 12 000 u Ch tepelne ovplyvnenou zónou a plastickou deformáciou vo vnútri krátera a v jeho okolí. Povrch jc zároveň rýchlo ochladený a zakalený účinkom dielektrickej kvapaliny. Natavcná vrstva ľahko reaguje s materiálom elektródy a produktmi pyrolýzy pri chemickom rozklade dielektriká. Takto sa na povrchu ocele tvorí stabilná austenitická vrstva .i napr. na povrchu titánu tvrdé zlúčeniny karbidu titánu TiC alebo oxidu titánu TiO : .

154

Progresívne

techno losie

horčik

molybdén

Obr.5.21 Profily vznikajúcich kráterov pre rôzne materiály za rovnakých podmienok výboja (zdroj: Lloyda Warren [19])

Účinok vysokých lokálnych teplôt spôsobuje metalurgické zmeny v povrchovej vrstve a vznik porúch, ako sú trhliny na hraniciach zŕn, dvojčatenie, štiepenie a vznik tzv. charakteristickej bielej vrstvy. Vysoká rýchlosť ochladzovania povrchu má za následok poruchy kryštalickej mriežky, fázové zmeny a vznik zvyškových napätí v povrchovej vrstve. Tieto zmeny nie sú zhodné a stále, ale menia sa od jedného stroja k druhému, pretože závisia na parametroch výboja, na dielektriku, materiále elektródy a medzere medzi nástrojom a obrobkom, Lloyd a Warren [19].

Obr.5.22 Typický charakter povrchu po elektroiskrovom opracovaní A - vrstva roztaveného kovu 10-ŕ 40 um B — oblasť vykazujúca znečistenie spôsobené difúziou materiálu elektródy do hĺbky asi 250 um C — tepelne ovplyvnená vrstva menej ako 400 um

Charakter natavenom a o hrúbke asi elektródy, jej

ovplyvnenej povrchovej vrstvy pri EDM opracovaní znázorňuje obr.5.22. Na rýchlo zakalenom povrchu materiálu sa tvorí tenká pretavená epitaxiálna vrstva 10 4 40 um. Za pretavenou vrstvou je oblasť kontaminovaná materiálom pracovnej hrúbka býva okolo 0,025 mm. Pod touto vrstvou vzniká tzv. biela vrstva, silne

5.1

Elektroeroztvne

obrábanie

EPM-WEDM

155

nauhličená stuhnutá tavenina s vysokou tvrdosťou okolo 60 HRC, je zároveň súčasťou tepelne ovplyvnenej vrstvy. Hrúbka bielej vrstvy priamo závisí na vybíjacej energii impulzov. Táto vrstva sa javí pri metalografickom skúmaní ako dokonale homogénna a pri väčšom zväčšení je vidieť jej laminárny charakter. Hrúbka bielej vrstvy môže byť pri hrubom opracovaní i niekoľko desatín milimetra, pri strednom niekoľko mikrometrov a po jemnom opracovaní je celkom nepatrná. Obyčajne tepelne ovplyvnená oblasť siaha do hĺbky 400 pm až 1 000 um v závislosti na energii impulzov. Elektroiskrovo opracované povrchy sú charakterizované vznikom ťahových zvyškových napätí v povrchovej vrstve v dôsledku tepelného pôsobenia. Lloyd a Warren [19] udávajú, že veľkosť vznikajúcich ťahových zvyškových napätí sa môže blížiť až k hodnotám medze pevnosti v ťahu. Zvyškové napätia v povrchovej vrstve ovplyvňujú funkčné vlastnosti obrobku. Ťahové napätia znižujú medzu únavy a uľahčujú rozrušovanie povrchových vrstiev pri vzájomnom spolupôsobení povrchov. Z uvedeného dôvodu, povrchy opracované elektroiskrovým obrábaním majú zníženú životnosť v podmienkach ťahového pracovného zaťaženia. Naopak v podmienkach tlakového zaťaženia povrchov by mohlo dôjsť k zvýšeniu ich životnosti. Z uvedeného dôvodu sa v mnohých prípadoch doporučuje po EDM procese klasické mechanické dokončovanie povrchov spojené s odstránením ovplyvnenej a spevnenej vrstvy. Ako už bolo vyššie uvedené dosahovaná drsnosť povrchu závisí na intenzite úberu materiálu, na spôsobe opracovania (hrubovanie, dokončovanie alebo jemné dokončovanie povrchov), na druhu a čistote dielektrickej kvapaliny a na parametroch elektrického výboja. Určujúcim ukazovateľom sa javí intenzita úberu materiálu za jednotku času. Na obr.5.23 a 5.24 sú znázornené grafické závislosti dosahovanej drsnosti povrchu v závislosti na intenzite úberu materiálu (VRR volume removal raie). V prvom prípade (obr.5.23) sa mení prúd výboja. V druhom prípade sú znázornené dosahované drsnosti pri hrubovaní rôznych druhov materiálov na báze keramiky. Dĺžka trvania impulzov tiež ovplyvňuje dosahovanú drsnosť povrchu. So zvyšujúcim sa časom trvania impulzu drsnosť povrchu mierne stúpa. Pri vyšších prúdoch výboja, nad 15 A, je zhoršenie drsnosti povrchu výraznejšie, obr.5.13. Presnosť rozmerov elektroiskrovo opracovaných predmetov závisí od technologickej presnosti, ktorú tvorí presnosť kinematických celkov stroja, presnosť výroby nástrojovej elektródy, presnosť nastavenia elektródy voči obrobku, presnosť výmeny nástrojovej elektródy a spôsob prúdenia dielektriká v pracovnom priestore. Presnosť zhotovenia elektródy nástroja kladie vysoké požiadavky na zručnosť nástrojárov. Presnosť a kvalita EDM opracovaného povrchu závisí vo veľkej miere od medzery medzi elektródou a predmetom. Rozmery obrábaného predmetu sa od rozmerov elektródy líšia vôľou, ktorú predstavuje medzera. Pri určovaní potrebného zväčšenia alebo zmenšenia rozmeru elektródy je rozhodujúci tvar špecifických rozmerov. Veľkosť medzery závisí od pracovných charakteristík použitého elektroiskrového stroja a od pracovných podmienok, ktoré sa používajú na dokončovacie obrábanie. Pri hrubovaní je spravidla šírka medzielektródovej medzery väčšia ako pri dokončovaní. Nepresnosti vznikajúce v procese EDM hĺbenia sú kužeľovitosť otvorov, úkosovitosť, úbytok nástrojovej elektródy, veľká makronerovnosť obrobenej plochy. Výbojový priestor (medzera) medzi elektródami (nástrojom a predmetom/obrobkom) je veľmi malý a jeho veľkosť je závislá na elektrických parametroch pracovného okruhu, teda je úmerná energii jednotlivých výbojov.

156

Progresívne
3

tecfmolóeie

Pri jemnom opracovaní, keď sa používa výboj o veľkosti 10' J (povrchy vysokej kvality), zmena výbojovej energie asi o 10% vyžaduje zmenu elektródovej medzery asi o 0,001 mm [30]. Modeme elektroiskrové stroje majú výbojové napätie dostatočne stabilizované tak, aby zaisťovali aj minimálnu zmenu presnosti. Podľa toho sa predpokladá, že presnosť rozmerov elektroiskrového obrábania sa pohybuje v rozmedzí ± 0,001 mm. K uvedenej nepresnosti sa pripočítavajú chyby spôsobené nesprávnou polohou pracovnej elektródy napr. vplyvom vôle v pohybových mechanizmoch, nepresným upnutím, nízkou tuhosťou stroja a pod. Na presnosť má ďalej vplyv čistota dielektrickej kvapaliny a hromadenie kovového odpadu v medzielektródovej medzere.

1000

4
r OJ

Obr.5.23 Dosahovaná drsnosť povrchu v závislosti na zmene prúdu výboja pri opracovaní nástrojovej ocele grafitovou elektródou (zdroj: McGeough [22])

JZ1

0

2

4

6

8

10

12

_^
• Intenzita úberu materiálu ^Drsnosť povrchu Rz 60 %. & •n

I
O 20 ¡5
L/i

TiBŕ

ALjOj+TiC

Si^+TiC

S1ALON

Ti(CN)+TiBj Ti(CN)*Cr3r>.

lIIJ

Obr.5.24 Intenzita úberu materiálu a dosahovaná drsnosť povrchu pri EDM hĺbení foriem z rôznych druhov keramických materiálov pre medenou elektródou (zdroj: Koni g, Dauw, Levy a Panien [N])

5,1.4 Použitie EDM technológií V súčasnosti nachádza EDM opracovanie široké uplatnenie v rôznych priemyselných oblastiach. Z pohľadu využitia sa rozdeľuje na dve dominantné oblastí, obr.5.25 a to: • hĺbenie, • drôtové rezanie.

5.1

Elektroerozh-ne obrábanie EPM - WEDM

157

Samostatnú skupinu tvorí elektroiskrové brúsenie. V praxi je využitie elektroískrového obrábania veľmi široké a rôznorodé. Používa sa: na zhotovovanie otvorov najrôznejších tvarov do kalených materiálov, spekaných karbidov, na zhotovovanie ostrihovacích razníc, pri zhotovovaní otvorov do výrobkov a súčiastok strojov, ako sú: vstrekovacie dýzy. plynové horáky, dýzy na výrobu syntetických vlákien, jemné prievlaky. jemné lekárske prístroje, aj prístroje jemnej mechaniky, na vyiskrovanie súčiastok z korozivzdorných plechov, znakov, písmen fnápisov), rôznych pomocných technologických otvorov, na odstraňovanie zalomených nástrojov, skrutiek, vodiacich kolikov, zalomené nástroje alebo iné súčiastky sa vyberajú pomocou EDM vyiskrovacieho stroja bez ich demontáže (priamo na mieste), čo je veľmi vhodné pri opravách väčších a zložitých súčiastok, použiva sa v opravovniach automobilových a iných motorov, montážnych dielňach všetkých strojárskych závodov, nástrojáriíach, opravovniach stavebných a zemných strojov, opravovniach poľnohospodárskych strojov, na obrábanie materiálov vysokej pevnosti. na vŕtanie malých otvorov od priemeru 0.05 mm, do tvrdých a húževnatých materiálov, na mikrodierovanie, na elektroiskrové hĺbenie zápustiek, opravu zápustiek a lisovacích foriem, pri opravách zápustky sa postupuje lak, že tvarovými elektródami, ktorými bola zhotovená dobrá zápustka, sa prehĺbi opotrebená zápustka, pritom sa zápustka neohreje. takže ju netreba znova tepelne spracovať.

• • •

• •

• • • •

4. nástroj . b) Konečný tvar obrobku a nástrojovej elektródy po hĺbení. obr. Zvyšovanie intenzity úberu materiálu zhoršuje kvalitu povrchu.obrobok) preskočí medzi nimi iskra (výboj) a z obrábaného predmetu sa uvoľní malá časť roztaveného materiálu.1. Tým sa však zväčšuje mohutnosť výboja. Tvar elektródy sa kopíruje do obrobku.1 Elektroiskrové hĺbenie Elektricky vodivý materiál sa obrába iskrovými výbojmi medzi elektródou zapojenou na záporný pól a obrábaným predmetom zapojeným na kladný pól. Priebeh elektroiskrového hĺbenia možno popísať nasledovne: približovaním pracovných elektród (nástroj . na rezanie malých súčiastok.5. Q na obrábanie malých otvorov v dýzach v streková c í ch čerpadiel pod uhlom od 0 do 90°. na nanášanie a spevňovanie povrchu súčiastok.26 Konfigurácia elektród pri hĺbení a) Východiskový tvar nástrojovej elektródy bez známok opotrebenia a východiskový tvar obrobku.5. filtre.158 Progresívne technológie • • • • • • • na výrobu drážok do valcov. na obrábanie vajcovitých a kužeľovitých súčiastok menších rozmerov s malými otvormi. materiálu nástroja a od pracovnej kvapaliny.26. pričom sa elektróda čiastočne opotrebováva. čo priamo vplýva na veľkosť kráterov vznikajúcich na mieste pôsobenia iskry. Nástrojová elektróda sa pri obrábaní automaticky posúva a udržuje sa nastavená hodnota medzery.elekl/óda ai b) Obr. a tým aj na kvalitu povrchu. Uber pri elektroiskrovom hĺbení závisí najmä od parametrov elektrického prúdu. na prerezanie piestnych krúžkov vysokotlakových kompresorov. počtu a tvaru impulzov za sekundu. na ostrenie a lapovanie nástrojov. Kapacita kondenzátora ovplyvňuje povahu práce . ako napr. 5. Produktivita obrábania a akosť obrobeného povrchu závisia od energie výboja a od ich frekvencií. katóda sa ochladzuje. Zvyšovaním napätia zdroja Ut a kapacity C v obvode možno uber zväčšovať. od obrábaného materiálu. Jedna iskra nasleduje za druhou a nástroj pomaly vniká do obrábaného materiálu. medzi ktorým je dielektrické prostredie. na vyrezanie úzkych drážok v strojových dielcoch. Aby účinok iskry bol čo najväčší a aby sa uvoľnené čiastočky materiálu dobre odstraňovali z pracovného miesta.

• • • • • • • • • Medzi nevýhody je možné zaradiť: nepriamu úmeru medzi produktivitou a kvalitou obrobeného povrchu. že iskra už nemôže preskočiť. (sily. tvrdosti. výrobný proces možno automatizovať. veľký rozsah pracovných parametrov. lj je minimálna vzdialenosť.2) kde D je priemer odtavených Čiastočiek materiálu. Prednosti elektroiskrového hĺbenia sú: možnosť obrábať vodivé materiály ľubovoľnej mechanickej pevností.27.2 do 40 A [30]. deformácia). cez ktorú v čistej kvapaline preskočí iskra. aby bol povrch jemnejší. pričom intenzita prúdu sa pohybuje od 0. pomerne jednoduchá výroba nástrojových elektród. Pri procese je potrebné zachovávať túto vzdialenosť. ktoré sa nedajú inými metódami obrábania uskutočniť. .2 do 600 uF (mikrofarad). potrebu ponoriť obrobok i nástroj do kvapaliny počas procesu. • • • Najvýznamnejšiu oblasť použitia elektroiskrového hĺbenia predstavuje v súčasnosti výroba otvorov rôznych tvarov a výroba tvárniacich nástrojov. Opotrebenie sa kompenzuje tým. aby sa vyplachovali odtavené čiastočky z medzery. Najväčším nedostatkom elektroiskrového hĺbenia je rýchle opotrebenie nástroja. čo znižuje opotrebenie elektród a stabilizuje podmienky obrábania. pri hĺbení nevznikajú ostrapy.1 Eiektroerozívne obrábanie EPM -WEDM 159 (dokončovanie alebo hrubovanie) a obyčajne sa volí v rozsahu od 0.5. Vytvorený otvor však bude vždy väčší ako nástroj o medzeru: t= D + /. vzniká menší odpad ako pri klasickom mechanickom obrábaní. takže za určitý čas medzera (vzdialenosť) vzrastie tak. (5. Príklad hĺbenia vnútornej skrutkovicovej drážky ilustruje obr. • pomerne nízku produktivitu pri obrábaní materiálov malej tvrdosti. Pri hĺbení otvorov sa cez otvor v nástroji vedie pracovná kvapalina. Medzera t závisí predovšetkým od napätia a intenzity prúdu vo vybíjanom obvode a od účinného odstraňovania odtavených čiastočiek z pracovnej medzery. Podmienkou kvalitného elektroiskrového hĺbenia je dokonalé čistenie dielektrickej kvapaliny. znižuje sa prácnosť pri výrobe zložitých tvarov. ktoré sa nedajú vopred spoľahlivo určiť. na obrábaný predmet nepôsobia žiadne mechanické účinky. Pri hĺbení priebežných otvorov sa používajú dlhšie elektródy a otvor sa kalibruje nepoškodenou (neopotrebenou) časťou nástroja. závislosť presnosti a kvality procesu od mnohých faktorov. Pri dokončovaní sa volí malá kapacita. že na vyhubenie tvarového otvoru sa používa viac elektród.5. krehkosti. Obrábaný povrch sa od čela nástrojovej elektródy vzdiaľuje. čo umožňuje dosahovať rôznu kvalitu opracovaného povrchu. húževnatosti. možnosť obrábať dielce zložitých tvarov a vykonať operácie.

.

popisuje sa tiež ako Traveling Wire modifikáciou elektroiskrového obrábania.EDM) Elektroiskrové drôtové rezanie (medzinárodné WEDM. (spracované podľa materiálovfy Agie) (elektóda) 5.EDM) je progresívnou zavedenie znamenalo výrazný pokrok vo výrobe lisovacích nástrojov.2 Elektroiskrové drôtové rezanie ( W I R E .1.4. prívod r (20 . Jeho tvámiacich nástrojov. predovšetkým strižných a cievka . ktorý sa postupne odvíja pomocou špeciálneho zariadenia. Pohyb drôtu je pomalý a je .27 Elektroiskrové hĺbenie vnútornej skrutkovicovej drážky rotujúcou elektródou.4 0 k H z ) ! = 200 . Postupné odvíjanie drôtu je potrebné pre vylúčenie jeho opotrebovania.5.160 Progresívne technológie Ohr. dodržuje všetky zákonitosti procesu elektrickej erózie.5. Nástrojová elektróda jc tenký drôt. Drôt sa použije iba raz.400 A 11 drel Princíp metódy elektroiskrového drôtového rezania je znázornený na obr.. Technológia zavedená fy Agie.zásobnik s drôtom označovanie Wire Electrical Discharge Machining EDM skrátene WIRE .28.

Najnovšie trendy využívajú povlakované drôty napr. Výsledkom nevhodného prúdenia dielektriká býva pretrhnutie drôtovej elektródy. Obrábaný predmet jc upnutý' na stole stroja a môže sa pohybovať v horizontálnom smere alebo nemusí vykonávať žiaden pohyb. 20]. Presnosť polohy drôtu až do 0.2 mm. Vynikajú výbornými vlastnosťami. SÍ3N4 .uplatňuje sa v oblasti výroby mikroelektronických elementov [33].02 -f. Tvrdosť a húževnatosť materiálov nemá významný účinok. Samozrejme rýchlosť úberu závisí na druhu materiálu a jeho elektrickej vodivosti. novšie typy strojov zabezpečujú desať a viac násobne vyšší úber materiálu.1 Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 161 riadený NC alebo CNC systémom stroja. Q"' cm"1.76 -f 1. WEDM vyžaduje plynulé prúdenie dielektriká do oblasti rezu. pričom nástrojová elektróda je rotujúci kotúč vyrobený z grafitu alebo mosadze. 26J. • • • • • delenie a opracovanie platničiek so spekaných karbidov. .1.5 150 mm/s [1. Rýchlosť posuvu drôtu je v rozmedzí 2. ZrB2.27 pm [18]. Medzera býva okolo 0. Dosahovaná pracovná presnosť sa udáva okolo 0. Drôt sa odvíja a pohybuje vo vertikálnom smere podľa vopred určenej dráhy. Štandartný priemer býva okolo 0. Ako diclektrikum sa používa deionizovaná voda alebo iné nízkoviskózne kvapaliny.4.EDG) využíva princíp elektroerózie pre úber materiálu. Spôsob zapojenia závisí od typu použitého výboja a druhu konštrukcie stroja.3 Elekroiskrové brúsenie Elcktroiskrové brúsenie (Electrical Discharge Grinding . podľa požadovaného tvaru vyrábaného predmetu. Druh povlaku možno voliť podľa požiadaviek použitia drôtového rezania. ako jc pevnosť v ťahu a elektrická vodivosť a sú vhodné pre ťahanie s vysokou presnosťou prierezu. Rýchlosť úberu materiálu je udávaná ako objemový úber za časovú jednotku a pre staršie typy strojov býva 1 300 mm /hod. podľa druhu zariadenia.03 mm. Obrábaný predmet tvorí elektródu opačnej polarity ako je drôt. Najrozšírenejším materiálom elektródy sú mosadzné a medené drôty. pretože sa nevytvorí elektrický oblúk medzi nástrojom a obrobkom. výroba prototypov (Rapid Tooling). Dielektrická kvapalina musí zabezpečovať dostatočné chladenie oblasti obrobku a drôtovej elektródy a odplavovanie eróznych splodín z miesta rezu. kubického nitridu bóru mikroobrábanie . Používa sa tiež molybdén a pre mikroobrábanie aj wolfrám. oceľové drôty povlakované meďou pre zlepšenie elektrickej vodivosti alebo povlakované grafitom za účelom zvýšenia rýchlosti odvíjania drôtu (nízky koeficient trenia). 22. [14. Podrezanie (overeut) sa pri tejto technológii pohybuje v rozmedzí 0. Priemer drôtu sa pohybuje V rozmedzí 0. pre účinné WEDM rezanie vodivosť materiálov nesmie byť nižšia ako 2 x 10 : .16].013 mm.003 mm [1].0. opracovanie predmetov malých rozmerov okolo 45 pm [32].03 -h 0. tiež ľahké oleje. • obrábanie tvárniacich nástrojov [7. Dosahujú sa drsnosti okolo 0. Povrch materiálov po opracovaní vykazuje typické stopy po tepelnom ovplyvnení. TiN. Pre presné obrábanie je rovnako dôležité dôsledné dodržiavanie vzdialeností medzi elektródami (gap). Vysokoefektívne využitie predstavuje integrácia technológie WEDM do systémov CAD/CAM. Elektródové drôtové rezanie nachádza široké uplatnenie v nasledujúcich oblastiach: opracovanie vysokotvrdých elektricky vodivých keramických materiálov ako SiC.3 mm.5.05 mm [26]. 5. a poly kryštalického diamantu [30].

.

Mosadzné kotúče sa použivajú pre prípady rezania (delenia) veľmi tenkých materiálov (okolo 0. Nástroj (rotujúci kotúč) nikdy nie je v kontakte s obrobkom. Výhodou týchto brúsnych kotúčov je ich nenáročné orovnávanie pomocou orovnávačov z rýchloreznej ocele. Rýchlosť úberu materiálu výrazne ovplyvňuje dosahovanú drsnosť. najmä pri brúsení spekaných karbidov.001 mm [26]. Obr. frekvencia elektrických impulzov je v rozsahu 0.29 ukazuje princíp elektroiskrového brúsenia. Tolerancie rozmerov sa pohybujú okolo £ 0.29 Princíp elektroiskrového brúsenia (EDG) (zdroj. Pomer úberu materiálu k úbytku/opotrebeniu kotúča sa udáva vo veľmi širokom intervale obvykle od 100:1 po 0. Používané napätia sa pohybujú od 30 do 400V. Intenzita opotrebenia (úbytku) kotúča je závislá na prúdovej hustote. brúsení na Čisto a jemnom dokončovaní) operácie brúsenia.005 mm. So zväčšujúcim sa prúdom rastie rýchlosť úberu. materiále obrobku a dielektrickej kvapaline.5. v niektorých prípadoch veľmi pomalým úberom je možné dosiahnuť presnosť až ± 0.08 mm.30 ukazuje závislosť drsnosti povrchu od veľkosti prúdu. Kotúče (nástroje) sú vyrábané z nizko pórovitého materiálu ako je grafit. V bežných podmienkach EDG brúsenia sa dosahuje drsnosť povrchu okolo Ra 0. Obr. Technológia úberu a nastavenie podmienok obrábania je súčasťou zariadenia. Zvýšenie kapacity obvodu dovoľuje zvyšovať rýchlosť rezania. .2 pm. Veľkosť kráterov rastie proporcionálne s energiou výboja.38 pm.37 mm).2 v 260 kHz [ 26]. aie dosahovaný povrch je drsnejäí a viac ovplyvnený procesom.5. Udáva sa [26].25 pm. [26]) Zdroj elektrického výboja a druh použitej dielektrickej kvapaliny sú pre EDG rovnaké ako pre „klasické" elektroiskrové obrábanie. materiále nástroja. Dosahované úbery materiálu sú malé a sú udávané v rozsahu 160 -f 2 500 mnvVh. Pre jemné opracovanie s vyššou presnosťou a menším ovplyvnením povrchu sa používa nižši prúd v obvode.162 Progresívne lechno logie Obrobok zapojený na kladný pól je ponorený do dielektriká a posúvaný k záporne nabitej nástrojovej elektróde (rotujúci kotúč) pomocou servopohonu.1:1. Elektroiskrové brúsenie sa používa pri požiadavkách na zvýšenú presnosť obrobkov. Uber materiálu je v dôsledku elektrického výboja v medzere (gap) medzi nástrojom (kotúčom) a obrobkom. že pri úbere 200 mnrrVri je drsnosť 0. alebo keď nie je možné zabezpečiť výdatné prúdenie dielektriká. elektricky elektrický obvod grafitový b r ú s n y k o t ú č pracovná nádoba d i elektrík u m —W pohon pracovného stola smer pohybu pracovného stola Obr. Priemerný pomer úberu materiálu k opotrebeniu kotúča je okolo 3:1 [26]. Vzdialenosť medzi elektródami je 0. 5. kým pri úbere 2 500 mm^/h iba 3. prúd okolo 100 A. Orovnávanie kotúčov sa musí vykonávať po každom úseku (po hrubovaní. Rýchlosť rotácie kotúčov je 30 180 m/min.013 0. Vyššie frekvencie impulzov výboja umožňujú získať hladký povrch. Od veľkosti pretekajúceho prúdu v obvode závisí spôsob úberu materiálu.

Zároveň bezobslužné systémy musia byť vybavené automatickými hasiacimi prístrojmi. kde klasické rozbrusovanie môže spôsobiť deformáciu. brúsenie krehkých a lámavých materiálov.5. 30] ako aj výskumov BIA (Berufssenossenschaftliches Inštitút fúr Arbeitssicherheit) proces elektioiskrového obrábania (EDM) nepredstavuje v kvalitatívnom porovnaní väčšie nebezpečenstvá (riziká spojené s bezpečnosťou práce) ako klasický proces. ktorá je určená individuálne pre každé zariadenie veľkosťou obrobku a bezpečnostným faktorom. ktoré vznikajú počas procesu. ale nie je bez nebezpečenstva. Najväčšie riziko je spojené so vznikom požiaru. pretože vtrúseniny piesku môžu poškodzovať grafitový brúsny kotúč. ktorého príčinou môže byť dielektrikum s nevhodným bodom vzplanutia. že EDM opracovanie v porovnaní s klasickým obrábaním patrí k bezpečnejším spôsobom. Na obr. Zariadenia musia byť z toho dôvodu opatrené automatickým vypínaním v prípade. 5. Podmienky brúsenia: Napätie: 60 V. kde použitie diamantových kotúčov je vysoko nákladné. Sú to potenciálne možné riziká.30 Účinok prevádzkových parametrov na drsnosť povrchu pri elektoiskrovom brúsení spekaných karbidov.5. pokiaľ existuje vhodný systém ochrany. 5. brúsenia a delenia tenkých materiálov.5 3^kH^. tvarové brúsenie materiálov. Používané nízke napätia v procese EDM znižujú aj nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom. keď hladina dielektriká klesne pod kritickú úroveň. Obvykle sa používa pre brúsenie tvarových nástrojov zo spekaného karbidu a brúsenie kalených ocelí. . Na druhej strane EDM proces.1 Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 163 2. 25.4^F| o o 2 Obr. Vo všeobecnosti sa uznáva. pretože sa pri ňom nevyskytuje rotácia upnutého obrobku alebo nástroja a ostré triesky. Nie je vhodné pre brúsenie obrobkov z liatiny. dielektrikum: petrolej teplota dielektriká 38 °CT materiál kotúča: grafit (zdroj: [26)) i 6 8 10 Prúd [A) • • • • Použitie EDG procesu spadá do oblastí: brúsenia vysokopevných ocelí a karbidov.1.5 Vplyv technológie EDM na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Podľa viacerých zdrojov [1. Základné rizikové faktory pri EDM predstavujú: • vznik požiaru • zdraviu škodlivé látky. ktoré ale nemusia byť reálne nebezpečné.31 sú znázornené rizikové oblasti.

.

^ a n ä l výboja plazma ^- VÝBUŠNÁ ZMES RIZIKO POŽIARU F-' QDMAStOVACl ÚČINOK ELEKTROMAGNETICKÉ ŽIARENIE O STROH RANN É ČASTICE Obr. Bezpečnostné predpisy doporučujú použitie krémov na ruky a zabezpečenie ventilácie miestnosti a odsávanie výparov a dymu. Vysoké teploty v zóne výboja majú za následok vznik nebezpečných výparov a aerosólov.164 Progresívne technológie AEROSÓLY t v a r o m nastroj ŤAŽKÉ K V V K L OY AE dielektrikum VEDĽAJŠIE PRODUKTY PLYNOV Í R . pri drôtovom rezaní (WEDM) vznikajúce rizikové látky sú: • • • • oxid uhoľnatý (CO) oxid dusný (NO) ozón nebezpečné aerosóly. ktoré sa tvoria rozkladom olejov a ich prísad.5.31 Rizikové faktory pri elektroiskrovom obrábaní (spracovanepodľa [25]) Riziká ohrozenia zdravia sú spojené so vznikom škodlivých výparov a plynov. Zloženie dielektriká a jeho viskozita vplýva na tvorenie výparov a pár.obrobok). Z hľadiska ochrany životného prostredia je najviac prijateľná deionizovaná voda ako dielektrikum pre elektroiskrové obrábanie. predstavujú možnosť poškodenia pokožky. Pri EDM sa výpary a aerosóly tvoria v závislosti od i) druhu dielektriká ii) druhu materiálu nástroja a obrobku iii) princípu úberu materiálu (elektrický výboj). • pary minerálnych olejov • minerálne aerosóly. So zvyšujúcimi sa požiadavkami na ochranu životného prostredia jej používanie preniká aj do oblasti EDM hĺbenia. • vedľajšie produkty. . Ak sa používajú dielektriká na báze vodného roztoku ako napr. Druh použitého dielektriká je dôležitý z pohľadu rizikových nebezpečných látok. Dielektrikum s nízkou viskozitou tvorí menej výparov a pár. V súčasnosti sa deionizovaná voda používa najmä pre procesy drôtového rezania. Dielektrické kvapaliny na báze minerálnych olejov alebo organickej kvapaliny používané pre elektroiskrové hĺbenie a rezanie tvoria nasledujúce nebezpečné výpary: • polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) • benzény. ktoré vznikajú v dôsledku teploty v pracovnej medzere medzi elektródami (nástroj . Dielektrikum a častice odpareného kovu.

l87 4.5. Tento výskum jc prednostne spojený predovšetkým s využívaním spotrebnej elektroniky.1 Elektroerozívni' obrábanie EPM -WEDM 165 Výsledkom vysokej teploty v zóne rezu je tavenie a odparovanie materiálu nástroja a obrobku.: Annals ofthe C1RP Vol.Machining. Li. ktoré sa usadzujú v dielektriku ako kal. karbid titánu (TiC). 1 5 m g / l c h r ó m (Cr) < 0. pri EDM výrobe tvámiacich nástrojov. Tab.5.3 mg/l w o l f r a m (W) nikel (Ni) 1 m g / l kobalt (CO) 0. J. B. J.. March. Sú to odparené kovové častice materiálu a oxidy kovov. ¡25]} produkty rozkladu materiálu o b r o b k u a nástrojovej elektródy • • • • • • železo (Fe) 09 mg/l olovo(Pb) < 0 . (I9S2).5 m g / ! v a n á d (V) uhlík (C) zinok (Zn) 4 8 0 mg/l m e d (Cu) 18 mg/l • • * • « • • k a d m i u m (Cd) < 0. Materiál a jeho zloženie je zaujímavé predovšetkým v prípade.2 Prvky obsiahnuté v dielektrickom kale a/alebo usadené vo fihrovacích médiách pri elektroiskrovom opracovaní tvámiacich nástrojov (zdroj: Tbnsboff ei a!. Obvykle hrubovacic hĺbenie vytvára viac výparov a aerosólov ako jemné drôtové rezanie (WEDM). 98 (3) Feb 2000.p. 5. elektromagnetický smog je nebezpečný vôbec. J. A : Efficient nnd precision grinding oľ small hard and brittle cylindrickí parts by thc cemerlcss grinding process combined Journal of Materiál Processing Technology.25 mg/l molybdén (Mo) titán (Ti) tvrdé prímesy Spôsob úberu materiálu obsahuje riziká spojené s množstvom vznikajúcich vedľajších produktov a odpadov. pp. chróm. ASM . bárium (Ba). Spccial Rcport 743. karcinogénny nikel. J. pričom dochádza k rozkladu kovových materiálov. W.ed. Oblasť bezpečnostných predpisov a ochrany životného prostredia je dobre prepracovaná vzhľadom na široké priemyselné využitie EDM procesov a platia pre ňu prísne normy a pravidlá. B. a obvykle sa odstraňujú filtrovaním.39/2/1975. 3.Metals Handbook . Vol. J. Škodlivý účinok elektromagnetického žiarenia nebol ešte úplne preskúmaný. Okrem výparov z dielektriká vznikajú rozkladom materiálu elektród ďalšie výpary.: Békés.: Teoretické základy obrábania kovov. 6. alebo len za vybraných podmienok. (1967) l. American Maclunist. molybdén (Mo). Bratislava. Ďalšie potenciálne nebezpečenstvo predstavuje elektrický výboj a s ním spojený vznik elektromagnetického žiarenia. Buúa. ktoré sa uvoľňujú z materiálu a kondenzujú na vzduchu vo forme častíc veľmi malých rozmerov. 5. karbid wolfrámu (WC). Ohmori. Makinouchí. (1997). ASM International.2 uvádza rozbor produktov rozkladu. Pre výpary a pary sú obmedzenia dané technickými pravidlami pre nebezpečné (rizikové) materiály. 9. (Cr). Bellows. Buza.1: 1.322-327. fíohls. pp. H.665-o72 . SVTL. Produkty rozkladu (najmä ťažké kovy) sa hromadia v dielektriku a vytvárajú kal. March. Bandyopadhyay. Tab. ale rozsiahle výskumné aktivity v ostatných rokoch majú za cieľ určiť či tzv.vyd. Literatúra ku kapitole 5. keď obsahuje toxické alebo zdraviu škodlivé zložky napr.. nikel (Ni). 2. ako sú bezkáblové telefóny. Odparovaním materiálu elektród vznikajú anorganické látky napr.: Drilling wiihoui Drills. P. G.: Buda.

.

: EDM. Iuliano. 4/97. 133-146. Dekkyser. Y.673 -680 König.: A new application of discharge phenomena for machining of insulating ceramics Ceramic Interfaces: Properties and Applications 1998. S. In:Eurometalworking. M..K. H. I.37/2/1988. H. 7.: Wire EDM cutting of PCD. J.. 8.: Nové materiály a technológie ich spracovania. Egger. T.K. Warren. Kruth. 1773-1781. Zhang. 661-674. T. 9.S. R. Li. Abrasion and Erosion. pp. 585-592. March 1965. 139-145. Prikryl. D. Ohmori.J.P. Su.: Integration of EDM within a CIM Environment. Phys. (Písomná práca k ašpirantske skúške . G. Huddlesion. 1998. B. 17. pp. 28.: Digital Gap Monitor and Adaptive Integral Control for AutoJumping in EDM.A.Y. (1-3). Vol. R. (1976).: Study on tbe electro-discharge machining of a hot pressed aluminium oxide based ceramic. S. W. pp.. pp 73-79.C. Annals of the CIRP Vol. 23. a kol..F. Journal of Material Processing Technology 63. W. 34. W. Levy. 253-258 Spur...166 6.: Obrábčni . 123. R. H. of Material Processing Technology 63.Fururc Step towards the Machining of Ceramics Annals of the CIRP Vol. Yun. T. Ponten. Huang. Dulré . Ahn. L. 238-247 Lok. (1-3). Dauw.130 Yan.. Lau. U. De Vnes. H. London.. (1). H. D. M. pp.39/2/1990. Y.: Elekirojiskrové obrábčni kovu. Lee. Jour. Jan 1997. Dauw. N.. 14.vyd. D. K.: Advanced Methods of Machining.: Machining of New Materials.553-568 Tool and Manufacturing Engineers Handbook..1 Machining. pp . l. pp. Dauw. Zhang. 29. G. 468 Tönshoff.F. 25. 20. Wang. Praha 1952 l. pp. W. C: Processing of advanced ceramics using the wire-cut EDM process. Liao. Annals of the CIRP Vol. 19.F. Wang.. L. 31..technický prùvodce SNTL Praha 1987. of Machine Tools and Manufacture 40. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesscs Annals of the CIRP Keynote Papers 1997. G. Journal of Adhesion Science and Technology 12. Progresívne technológie 33. Huang. Maňková. A. 12. N. U. W. of Material Processing Technology 87. Zhang.I.: Lee. Panten.H. Jan 1997 . Dcarbome. (1-3). Industrial Diamond Review.39/2/1990. pp. pp 124 .: Tani.. Lee. Schumacher. british CeramicProceedings 60 (Vol. Snoeys.: Funkerosives Schneiden und Senken technischer Keramik.L. pp. Klocke..K. W. Jour. pp.H. K. Vol 71 1977. Lee. 24. J. Jan 1998. p. H. 2. Chow.. Mohri. 11. {ed..A.K. 1994 pp 050-1 -0050-7 Kaczmarek.: Principles of Machining by Cutting. H. J.. : Surface treatment of wire electro-discharge machined engineering ceramics by abrasive blasting.. pp. Alfa Bratislava 1990 l. 16.D Appl. Chapman and Hall. 839-843. Investigation on Machining Conditions for WEDM of Nikel Base Superalloys. 27.Cosmacini) Udine. Vigner. T. Vol. Rajukar. Z.vyd. Duffie. Lazarenko. May (1995) pp.. of Engineering for Industry.: Akamatsu. ASMEJ. W. D. B. C..: Precision shaping of small diameter wheels using micro electric discharge truing (MEDT) and hole-machining of A1203 material. Lazarenková. C: Electrical discharge machining of aluminium oxide matrix composites containing titanium carbide as a conductive second phase. 26. Appel.. 397-405. Tonshoľf.. Zhang.S. F. C. n 5. Jour. 30.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. C. 32. W. N... Int. Levy. Z. June 1999. Warsaw..J.: Cronjager. Y. pp. W. Lau.665-672 Firemné materiály Hitachi Europe GmbH Fukuzawa. 21. C. Material removal by spalling during EDM of ceramics. F. Wydawnictwo naukowotechniczne.. (1988). pp. SME.: Metalurgy of Spark Machined Surfaces Journal of the iron and steel Institute. W. F. J. C. H. 13. H. Werstati und Betrieb. Y. Processing and Fabrication of Advanced Materials VI.G. 18. C. 2). Led. VanDijk. Slaclens. : Machining of engineering ceramics by ultrasonic vibration assisted EDM method. Gatto. T. J. Vol 117. Vol 7 1974 pp899909 Vasilko. K. 1983 Trueman.: Micro-hole machining of carbide by electric discharges machining.Psys. H. M: Zdcblick..35/2. Apr 2000. Journal of Materials Processing Technoogy. 15.117-118.. Nol 1990.M. Vigneau. B.. Materials und manufacturing Processes 13. (6) June 1998. 22. Spur. 10.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1981 McGeough. Mar 1999. Tsai. Go. J .463-513 König..: A study on the machining paramètres optimization of wire electrical discharge machining.T.F. Led.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov. P. pp487-493 LIoyd.R. J. pp. S. S. Annals of the CÍRP Vol...: Heat Conduction Model for the Calculation of the Volume of Molten Metal in Electric Discharge. J. I. J.623 -631 König.vyd. (1986). Y.

V tom istom roku C. Polovodičový laser bol objavený v roku 1962. Patel experimentoval s plynovým C O i laserom. V súčasnosti nachádza laser široké použite v rôznych oblastiach. Historický vývoj poznatkov o laserovom lúči začína popisom teoretických základov vynútenej emisie žiarenia.5. zváranie. Prvý projekt lasera navrhli C. H. Bennet a Heriot odskúšali plynový hélium-neónový (He-Ne) laser vo vývojových laboratóriách v USA. 54]. L Shawlow v roku 1958. naváranie a tepelné spracovanie (kalenie). nanášanie povlakov. V roku 1961 Javan.LBM) patrí k jednému z mnohých priemyselných aplikácii laserového lúča. plasty. Od roku 1971 bol zaznamený enormný rozvoj laserovej technológie. Towens a A.1 Definícia lasera a základné vlastnosti laserového lúča Princíp funkcie lasera je možné objasniť na základe pojmov kvantovej fyziky a planetárneho modelu atómu. Pevnolátkový laser na báze neodým (Nd)-sklo použil prvýkrát Snitzer tiež v roku 1961.2. ťažkoobrobiteľné ocele. Laser Beam Machining . Postupne boli realizované ďalšie laserové zariadenia na báze pevných. Argónový iónový laser a pevnolátkový neodým (Nd-YAG)* laser boli prvýkrát prevádzkované v roku 1964. ktorá pojednáva o jednotlivých druhoch lasera. Prvé praktické priemyselné použitie lasera uvádza Epperson et al. nedeštruktívne metódy skúšania meracie systémy v metrológii CD prehrávače (kompakt disk) informačná a telekomunikačná technológia (prenos a uchovávanie informácií) humánna medicína („laserový skalpel"). Laser je vhodný pre opracovanie materiálov ako sú kompozity. tepelné spracovanie povrchov. legovanie. Avšak až začiatkom 50. 41. Prvé zmienky o kvapalinovom laseri sú z roku 1966. Maiman skonštruoval a prevádzkoval prvý rubínový laser [32. angl. povrchové natavenie. keramika. v roku 1966. Najznámejšie sú: • priemyselné aplikácie lasera ako rezanie. z Western Electric Co.2. tvarovanie. plynných a kvapalných aktívnych látok.kvantovej elektroniky a boli realizované zariadenia generujúce a zosilňujúce elektromagnetické žiarenie na princípe stimulovanej emisie žiarenia. . ktoré podal Albert Einstein v roku 1917.zosilenie svetla pomocou vybudenej emisie žiarenia . ktorý našiel v súčasnosti najširšie uplatnenie v priemyselnej výrobe. • • • • • 5.2 Opracovanie laserom Obrábanie laserom (z. 46. H. pre vŕtanie otvorov do diamantových kalibrov (súčasť nástroja pre ťahanie drôtov) pomocou rubínového lasera. H. rokov boli položené základy nového odboru . obrábanie.2. príprava kovových sústav v amorfnom stave. vŕtanie. LASER je akronym anglického názvu Ltghi Ampllficatlon bySiimulated Emission of Radiation v preklade . O dva roky neskôr v roku 1960 T. sklo. diamant. ' Skratky používané pre označovanie laserov sú vysvetlené v kapitole 5. Obyčajne sa pre označovanie typu lasera používa chemická značka aktívnej látky.2 LBM 5.zosilenie poskytuje v úzkom zväzku lavínu fotónov (kvantá elektromagnetického žiarenia).

.

majú tendenciu zaujať hladinu s nižšou energiou E.3 I ilustruje javy absorbcie. 54 ]: E:-E. Í& 34 — — hladina 3 j—^—hladina 4 H—hladina 3 absorpcia pred stimulovanou emisiou -•.s je Planckova konštanta. ultrafialové alebo viditeľné svetelné žiarenie. en s a hladina 2 á] ' hladina 1 hladina 1 i hladina 1 hladina 1 Obr. V závislosti od rozdielu týchto hladín vzniká infračervené. Spontánna (samovoľná) emisia žiarenia vzniká.168 Bežne svetelne žiarenie je vlnenie..3) kde h = 6.v (5. pričom vzniká energia vo forme žiarenia. emisie a jav stimulovanej emisie žiarenia.=h. J. Tento spôsob emisie sa nazýva stimulovaná (vynútená) emisia žiarenia. Laserové svetlo vzniká v prostredí určitého stimulujúceho elektromagnetického žiarenia potlačením spontánnej emisie na úkor vynútenej emisie žiarenia. a pri tom emitujú kvantum svetelného žiarenia s frekvenciou v. Vplyvom vonkajšieho podnetu sa vybudený atóm vracia do základného stavu. ktorá sa urči z rovnice [32.5.hladina 2 •h.5. Obr.5. ktoré sa šíri všetkými smermi. ak vybuďerié atómy s energetickou hladinou E.Nd-YAG laser EJ fotón aaaHI prechod vanta El Q£1 ele K Irò n Obr.626. pričom emituje nový kvánt s takou istou frekvenciou ako mal predchádzajúci kvánt. Prechod elektrónov zo základnej hladiny na vyššiu energetickú hladinu sprevádza absorbcia a prechod z vyššej hladiny na základnú jc emisia.rubínový laser b) laser so štyrmi hladinami .f po stimulovanej emisii hladina 2 absorpcia emisia hladina 2 r-.neón Pri bežných podmienkach sa atóm nachádza v základnom stave. ako tretí proces nasledujúci po absorpcii a spontánnej .32 (zäroj:MčGeougfi ¡32}) Absorpcia a emisia pre: Podmienky stimulovanej emisie a) laser s troma hladinami .33 Zdroje vybudenia atómov a vznik inverzie populácie [41 j a) čerpanie pomocou fotónov typické pre rubínový laser b) priania excitácia elektrónov pri plynovom argónovom laseri c) vzájomná kolízia atómov A a B pre plynový laser typu hélium .

ktoré sa používajú v laseroch znázorňuje obr.5. V priestorovo koherenčnom lúči kmitajú všetky častice svetelnej vlny s rovnakou fázou v rovine kolmej na smer šírenia sa lúča. Spôsoby vybudenia atómov. modrá červená toe le svetlo Obr.32]) intenzita šošovka hĺbka ostrosti má minimálnu divergenciu (rozbiehavosť) 0. obr.4) . obr. 5.33.5. Dodanie príslušnej energie na dosiahnutie vybudeného stavu sa nazýva čerpanie. charakterizovanú polovičnou hodnotou vrcholového uhla kužeľa.svetlo v laserovom lúči má prakticky len jednu vlnovú dĺžku. priestorový profil a fokusácia charakteristického laserového lúča (zdroj: [43. stimulovanú emisiu žiarenia na produkciu svetelného lúča. každá farba má inú ohniskovú vzdialenosť od šošovky. preto ho možno sústrediť do intenzívneho úzkeho bodového zväzku priemer ohniska 2n Zr laser Obr. Využíva tzv. ktorý' má tieto základné vlastnosti [30]: • • je vysoko monochromatický . (zdroj: Powel [41]) a) ak je fokusované biele svetlo.r„ (5.35 Rozbiehavosť. ktorý vystupuje z rovinného okienka lasera s priemerom 2ru. pričom divergencia laserového lúča s vlnovou dĺžkou X* je daná vzťahom: 0 =- Jt.34. Atóm možno prinútiť k emisii žiarenia vybudením.2 Opracovanie laserom LBM 169 emisii.5.34 Porovnanie fokusácie bieleho a laserového svetla. V časovo koherenčnom lúči kmitajú s rovnakou fázou všetky častice svetelnej vlny v smere šírenia sa lúča.5. má vysoký stupeň priestorovej a časovej koherencie.35. b) ak je fokusované neparalelné svetlo ohnisková vzdialenosť závisí od uhla dopadu častíc pôvodného lúča c) laserové svetlo je monochromatické a rovnobežné.5. Laser je teda kvantovo elektronický zosilňovač a generátor svetelných vín.

že vo vnútri laserového rezonátora získava elektromagnetické pole generované stimulovanou emisiou žiarenia určitú konfiguráciu .alebo zložitejšie obrazce pravouhlo alebo kruhovo symetrické.crrf2 ]. tab. čim sa dosiahne požadovaný efekt spracovania. čo má za následok natavenie až odparenie materiálu. Je to dané tým.5.transverse electromagnetic mode. r 0 je polomer. v ktorom je intenzita redukovaná zo strednej hodnoty faktorom e 2 . ktorá nieje limitovaná zákonmi žiarenia absolútne čierneho telesa a pre intenzitu žiarenia laserového lúča platí vzťah [32]: I = I0. obr.5) kde I 0 j e intenzita žiarenia v strede lúča. • má módovú štruktúru (TEM .5.exp(-2r/r02) (5. pre rezanie. v priečnom priereze lúč vytvára buď iba jednoduchú stopu . označenie TEM (použitie) prierez A v rovine kolmej na smer lúča prierez B kolmý na A 1 2 AA AA 'AAA 5 A 6 A A AA AAA AAAA A ® ® © (D © © © ©®©® pôdorys # ^ > TEMoc Gauss (rezanie) TEMoi (zváranie. ktoré sú dosiahnuteľné rôznymi zdrojmi energie.základný mód . Mód lasera určuje jeho vhodnosť pre priemyselné použitie. ich TEM označenie a niektoré doporučenia pre použitie (zdroj: Powel \4\\) Uvedené vlastnosti laserového lúča umožňujú pri jeho fokusácii (vhodnou optickou sústavou) sústrediť do malého bodu mimoriadne vysokú hustotu energie v mieste dopadu lúča. Najvyššie hustoty energie pri danej výstupnej energii lasera možno dosiahnuť lasermi pracujúcimi v základnom móde označovanom T E M q o (index charakterizuje symetriu elektromagnetického poľa v rovine kolmej na smer šírenia lúča).v závislosti na okrajových podmienkach rezonátora. ako napr.• má vysokú výstupnú intenzitu I [W. Pre porovnanie.mód .5.36 Ukážky módovej štruktúry laserov. kalenie) TEMíi m®©® TEMľ © ®©© (málo používané) mullimôd (rezanie) multimód (nevhodné pre rezanie) y \ < Obr. zváranie a ďalšie technológie. .3 uvádza rádové hodnoty hustoty toku energie (hustoty výkonu).36.

že lúč má Gaussovo rozloženie v základnom móde.-f): d„ . obr.4. =f. je potrebné !úč čo najlepšie fokusovať. kde 0 je uhol divergencie lúča v radiánoch.7) kde fH " n.5. kde hustota toku energie klesá. Zároveň je nutné materiál udržiavať voči lúču v relatívne presnej pozícii.3 Hustoty výkonov rôznych energetických zdrojov [31. Tab.5.5.?^/ro. (5.23. Nie je vhodný pre aplikácie.10 5 1. aby sa nedostal pod hĺbku ostrosti Zf.3 mm a môže dosahovať hustotu energie okolo 2 ? 1.6) r í - (5.f + (5.8) Veľkosť stopy lúča je priamoúmemá ohniskovej vzdialenosti Šošovky f. kde intenzita žiarenia je (l/e 2 ) násobkom jeho osovej intenzity za predpokladu. .104.10 1.10» 1. r.6 (5.10'" W/mm (1.102 1. n je index lomu svetla. Potom polomer ľ.10" 1. kde sa vyžaduje malá tepelne ovplyvnená oblasť ako sú technológie rezania a zvárania. sfokusovaného lúča je [46]: h* je vlnová dĺžka laserového svetla. pretože je potrebné sústrediť laserový lúč do úzkeho zväzku. laser c w N d laser p w D o s a h o v a n á hustota v ý k o n u [W.10 1 4 Priemer sfokusovaného lúča sa meria a vypočítava v mieste.2 Opracovanie laserom LBM 171 Priemer nesfokusovaného lúča býva rádovo niekoľko milimetrov.f.crrr2 ] 5.4 MW/cm ) [461. Vhodne sfokusovaný lúč pre rezanie C O i laserom s výkonom do I kW má priemer okolo 0.54] Zdroj energie Slnko (šošovka 1 =50mm) Elektrický o b l ú k Acetylén-kyslikový plameň P l a z m o v ý lúč E l e k t r ó n o v ý lúč C O . Polomer ľf lúča v ohnisku (najužšom bode nazývanom ako beam waist . =•7Lr„ f X.9) Aby sa dosiahla vysoká hustota toku energie lúča [W/cm : ] v mieste jeho dopadu.zúžená časť lúča) a vzdialenosť dm tohoto bodu od Šošovky sú dané [46]: (d. vlnovej dĺžke lasera a nepriamoúmerná polomeru lúča r 0 Pre multimódový lúč je polomer sfokusovaného lúča daný vzťahom podľa [46].

.

5. Zároveň sa tieto látky líšia aj vlnovou dĺžkou svetelného žiarenia a frekvenciou vysielaného žiarenia. Alexandritový laser sa javí perspektívny pre .YAG.m Progresívne technológie HÍbka ostrosti je definovaná ako vzdialenosť medzi dvoma priečnymi rovinami pred a za ohniskovou vzdialenosťou.1. ale v súčasnosti sa nahrádza Nd . Lasery je možné rozdeliť podľa: i) ii) iii) iv) v) vi) aktívneho prostredia t.YAG laserom. rozdielnosť ich vlastností.1 Druhy laserov a ich delenie Vzhľadom na rozmanitosť dostupných laserov. Rubínový laser bol používaný ako vôbec prvý. teda podľa skupenstva aktívnej látky na: • pevné (tuhé niekedy označované ako tuhofázové alebo dielektrické) • plynové • kvapalinové • polovodičové. Vypočíta sa podľa vzťahu : Z. na ktorej je efektívny polomer stopy lúča o 5% väčší ako v ohniskovej rovine [3. ktoré sa používa na generovanie žiarenia vlnovej dĺžky druhu lúča resp. 54]. ktoré sa používajú na generovanie žiarenia. je potrebná určitá systematická kategorizácia a rozdelenie druhov laserov. Hlavné druhy laserov používané pre tepelné aplikácie v strojárskom priemysle sú pevné lasery na báze rubínu.fop[ ultrafialové žiarenie (UV) f > f^ rontgenové RTG a gama žiarenie f » fop[i. (5.YAG a CO. Nd . Najviac používané typy laserov pre spracovanie materiálov sú Nd . druhov lúča a oblasti aplikácie sú v tab. skupenstva materiálu. Podľa frekvencie vysielaného žiarenia sa rozoznávajú: infračervené žiarenie (IR) f < fcpt optožiarenie. Nd . . ako chemický laser a laser na báze kovových pár sú predmetom intenzívneho štúdia pre praktické využitie v blízkej budúcnosti. argónový. svetelné žiarenie f ..j. = odkiaľ vyplýva. Nové vysokovýkonné lasery. že hĺbka ostrosti rastie so štvorcom polomeru jeho stopy v ohnisku.4. ad i a ii) Lasery sa delia do tried podľa skupenstva materiálov.Ne. ktorý má lepšie tepelné charakteristiky. režimu lúča výkonu konštrukcie laserového zariadenia použitia. ďalej plynové lasery C O . dosahovaných výkonov ako aj oblasti použitia. He .2. excimerový a čiastočne kvapalinový laser.sklo. 30. alexandrit. Čiastočne sa používajú ešte rubínový a sklenený laser.10) 5. Charakteristiky jednotlivých typov laserov podľa vlnovej dĺžky.

51}) Vlnová dĺžka D r u h lasera A k t i v n a látka Rubín PEVNÝ Nd-YAG Nd-sklo alexandrit [pm] T y p lúča Výkon lasera Cr** Nd3Nd3' 0.5.80-0. 32.cw) pulznom režime (pulsed wave . metanol 0.6943 1.v.175 pulzný 100W Fotochémia. 3. Pri Qs režime sa dosahuje najvyššia hustota výkonov lúča. kontinuálny a l e b o pulzný kontinuálny 5 0 0 až 15 0OOW 20mW He-Ne PLYNOVÝ .488. spektroskopia Kontinuálny a l e b o pulzný pulzný 1 až 5 OOOW 20W3Ž 250W Fotolitografia.46. Q . v pulznom režime 10 -r 10 W.4 Rozdelenie laserov (spracovanépodľa [2.4764.5145 E x c i m e r (ArCI) (XeCI) íXeF) (KrF) KVAPALINOVÝ Farbivo Rhodamine 6 Etanol.switched režim je výsledkom zvyšovania činiteľa akosti optického rezonátora pri kontinuálnom čerpaní energie do dutiny lasera.jc to zvláštny kontinuálny režim s vysokou energiou i m p u l z u . Pulzný režim vzniká prerušovaním budiaceho elektrického výboja v dutine lasera. L a s e r o v á chirurgia Strojárstvo L a s e r o v á chirurgia Holografia Strojársky priemysel Oblasti a p l i k á c i e (Ns + He. Obr.170 0. 0.) CO* Ne 10.switched ( Q s ) režime . holografia Ar Ar 0.39 1.37 znázorňuje časové závislosti prevádzkových režimov lasera.818 pulzný kontinuálny pulzný pulzný pulzný 5W 100 a ž 1 200W 2mW 10W Informačné POLOVODIČOVÝ GaAs 0.6328.15. alebo častejšie používaný termín je režim lúča.pw) tz.5.5.90 pulzný 2 až 10mW C02 technológie optoelektronika Strojársky priemysel Metrológia. ad iii) Druhy lúčov. 13 Tab. Lasery môžu pracovať v rozdielnych časovo závislých režimoch a to v: • • * kontinuálnom režime (cominuous wove . Do popredia pozornosti sa dostáva excimerový laser pre keramické B kompozitné materiály.064 1. Q .2 Opracovanie laserom LBM 173 spracovanie nekovových materiálov v blízkej budúcnosti.34-1.7-0.248 0. geodézia. 27.351 0.308 0. 3.6 0. 0.064 0. Špičkové výkony lasera v kontinuálnom režime sú rádovo I0 J 105 W.

veľkosť a hmotnosť obrobku. ktorý'je zabezpečený zrkadlami. Tento systém je vysoko flexibilný. Existujú tri základné konštrukčné typy. c) .37 Druhy prevádzkového režimu laserového lúča (zdroj: [43]) ad v) Z hľadiska konštrukcie laserového zariadenia dôležitú úlohu má prenos laserového lúča od oscilátora k pracovnému stolu a zabezpečenie vzájomného relatívneho pohybu medzi lúčom a dielcom. Výber typu závisí od veľkosti opracovaného predmetu. kvality lúča. Nevýhodou je jeho vysoká citlivosť na vibrácie a presnosť nastavenia. Obr. Využíva sa pri požiadavke na vysoké rezné rýchlosti a úsporu priestoru. obr. rýchlosti lúča a požadovanej presnosti: a) b) Systém pevného laser a pohyblivého stola. kým laserová hlavica a obrobok sú stacionárne.38 Základné typy konštrukčného riešenia vzájomného pohybu laserového lúča a obrobku (zdroj: [43]) c) Systém pohyblivého lúča.38 [43]. Výhodou systému je minimálne obmedzenie tvaru a hmotnosti obrobku. na ktorom je upnutý obrobok. • vysokovýkonné . Pohyblivý laserový systém a nepohyblivý obrobok.l kW .30 k W.5. doporučené použitie pre rezanie a vŕtanie keramiky.desatiny W až stovky W. Pri tomto systéme sa používa malá a ľahká laserová hlavica s nizkym výkonom a pomerne nizkou reznou rýchlosťou.5.¡74 ad iv) Podľa dosahovaného výkonu sa delia lasery n a : • Progresívne technológie nizkovýkonové .5. plastických hmôt. Obmedzujúcim parametrom použitia je tvar. tepelné spracovanie kľukových hriadeľov. hlavné oblasti použitia sú zváranie. čo môže spôsobovať väčší rozptyl lúča. skríň prevodoviek a iné. vŕtanie rubínov. Q-spinaC Obr.

do tejto oblasti spadá rezanie. (USA) úspešne realizovali prenos lúča s výkonom 400kW s priemerom 1. Preklad primárne tvarovanie vyplýva z anglického slovného spojenia primáry shaping a zo súvislosti s modernou technológiou ste reo litografi e.Uríormen)' TVAROVANIE TVARNENIE Tvárnenie Stereolitografia laserovým ohrevom (ohýbanie) Spekanie -tavné Vŕtanie REZANIE SPÁJANIE POVLAKOVANIE TEPELNÉ SPRACOVANIE Rezanie . ktoré zabezpečia pohyb lúča v 5. 47]. prvotný (napr. ale má svoje nezastupitcľné miesto vo výrobnom procese. že technológie spracovania materiálu laserom klasifikuje norma DíN 8580 do šiestich základných skupín [2. gravírovanie a rytie. obr. svedčí skutočnosť.sublimačné . General Electric Co. vŕtanie. osiach. ktoré môžu pracovať súčasne.5.5. orezávanie. Použite optických káblov je veľmi vhodné pri požiadavke na rozdelenie laserového lúča a jeho odoslanie do viacerých pracovných staníc. V ďalšom pojedani je kategorizácia laserov urobená podľa oblastí priemyselného využitia pre procesy spracovania materiálov.resp. autora). Čistenie je odstraňovanie tenkej povrchovej vrstvy kontaminovanej olejmi a plynmi. TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA MATERIÁLOV LASEROM PODĽA D I N 8 5 8 0 PRÍM AH NE (z nem. Najnovšie sa prenos laserového lúča zabezpečuje optickými vláknami. Míkroobrábanie zahŕňa v sebe technológie ako pri s tri h o vani e. liatie: kde predpona Ur . pretože pri procesoch dochádza k úberu materiálu. značkovanie. ktorá sa využiva v postupoch rýchleho zhotovenia prototypov . ako to už bolo spomenuté v úvode tejto kapitoly. že laser nepatri už len k zriedkavo používaným technológiám. Ako uvádza Taniguchi [46]. ad vi) Oblasti použitia lasera sú široké a zasahujú do mnohých oblasti. Tieto systémy sa používajú prednostne pre rezanie a vyrezávanie zložitých tvarov a pre zváranie. 'Urformen . O tom.Rapid Proryping (pozn. Urquell . renovácia masiek.v odbornej nemčine základný význam pre zlievanie. míkroobrábanie a čistenie pomocou lasera. prednostne pri Nd-YAG laseroch.39.s aktívnym plynom Spájkovanie Plazma C V D Žlhanle S p e v ň ovanie Zváranie Povrchové legovanie Kalenie Gravírovanie L A M (laser assisted machining) Označovanie Obr.8 cm do vzdialenosti 25 m optickým káblom.prazdroj). ktorú zaviedol Taniguchi [46]: uber materiálu. z hľadiska jednoduchosti je viac zaužívaná štvorstupňová klasifikácia podľa základného mechanizmu technológie spracovania materiálov.2 Opracovanie laserom LBM 175 V súčasnosti sú vyvinuté systémy plynulého riadenia pohybu lúča pomocou CNC systémov a tiež laserová hlavica môže byť súčasťou chápadla robotov.významovo znamená pra .539 Klasifikácia laserových technologických operácii podľa DIN 8580 Aj keď je táto klasifikácia pomerne podrobná. .

dochádza k ich vzájomnej interakcii a efektom.chemické nanášanie povlakov z plynnej fázy) a PVD (physical vupour deposition . spájkovanie. ťahanie optických vlákien. Množstvo odrazených lúčov závisí od odrazivosti materiálu. 5. Absorbcia A [%] svetelného žiarenia spôsobuje ohriatie povrchovej vrstvy. Faktory. sú: reflektivita . Odrazivosť R [%] resp. napokon procesy laserom podporovaného obrábania ako j c sústruženie a iné kombinované procesy využívajúce laser.m" 1 J. povlakovanie a tvrdé spájkovanie. delenie skla a keramiky kontrolovaným lomom. nové procesy.2. Absorbované lúče ohrievajú materiál. žíhanie. {43}) n a t a v e i é rozhranie Po dopade lúča na materiál sa časť lúčov odrazí. rekryštalizácia polovodičových kryštálov po iónovej implantácii a tiež povlakovanie metódami CVD (chemieat vapour deposition .11) Reflexia aj (5. ktorý sa ohrevom nataví a následne odparí zohriatej oblasti. Časť sa absorbuje do materiálu a časť prejde materiálom.odrazívosť povrchu absorbcia . t e p e l n é spracovanie povrchu ako kalenie. 5. ktoré boli nedávno vyvinuté na základe požiadaviek priemyslu ako rast zaflrových kryštálov. povrchové legovanie. 54]: R=l-^f/<T0 kde o n je elektrická d i vosť kovu [ÍX'.40.1. farbenie. pre vlnovú dĺžku väčšiu ako 10 um. absorbcia sú komplexné javy a ich vzájomné pôsobenie vyjadruje vzťah [32]: R + A = 100% (5.12) . reflektivita (cmgi reflectance) kovového povrchu.Progresívne technológie s p á j a n i e a spevňovanie zahrňuje zváranie. dôležité pre použitie laserového lúča. ako to ilustruje obr. roz(avená fáza T ^ ^tepelný ohrev p adsorbcia O b r .2 Účinok laserového lúča na materiál a uber materiálu Pri styku laserového lúča s materiálom. je vyjadrená Hagen-Rubcnsovým vzťahom [32.40 Účinok laserového lúča pri jeho dopade na povrch materiálu < zdroj [27]. 5.pohlcovanie laserového žiarenia tepelná vodivosť tavenie povrchovej vrstvy odparovanie. ktoré sú závislé od vlastnosti materiálov a ich schopnosti pohlcovať a odrážať laserové žiarenie.nanášanie povlakov vo vákuu) pomocou laserového zdroja ohrevu.

sa pri spracovaní lasermi s nižšími výkonmi javia ako problematické.9 93.1 65 72 49 57 28 63. ako aj zvyškové napätia pod povrchom. Niektoré hodnoty odrazivosti pre Nd . viď tab.5. zlato (Au).3 90. Vo všeobecnosti platí. Tak isto to platí aj o zvyškových napätiach v povrchovej vrstve po predchádzajúcej mechanickej operácii.5. že so zvyšovaním vlnovej dĺžky svetelného žiarenia reflektivita kovov stúpa.06 um) a CO. Pri ožiarení povrchu kovov C O : laserom je odrazivosť lúčov pri izbovej teplote veľmi vysoká. striebro (Ag). 32. takže reálne hodnoty odrazivosti môžu byť v skutočnosti iné. Absorpcia svetelných lúčov do materiálu závisí od tepelného gradientu kovového povrchu a mení sa s drsnosťou povrchu. Predstavuje riešenie parciálnej diferenciál nej rovnice pre vedenie tepla od zdroja. So zvyšovaním teploty povrchu odrazivosť klesá a minimálnu hodnotu dosahuje pri teplote tavenia kovov.8 9-11 97. literatúra neudáva kvantifikované hodnoty drsnosti.5 Odrazivosť vybraných materiálov ( spracovane podľa [32.12. Vychádza sa . pretože prestup tepla je veľmi rýchly. do povrchovej vrstvy a do vnútra materiálu za určitých okrajových podmienok.6 98. Na vyjadrenie prestupu tepla pre pohyblivý tepelný zdroj s rýchlosťou v [m/s] sa používa postup.1 93 28 93-96 59 Absorpcia svetelného žiarenia a následný ohrev kovového povrchu.12. Pre rezanie týchto materiálov sa doporučujú lasery s výkonmi nad 2 kW [41]. Tab. meď (Cu). porušením oxidickej vrstvy ožiarením povrchu laserovým lúčom s vysokou energiou. ohriatím materiálu na teplotu blízku teplote tavenia. 46]. hliník (Al).9 98. V súčasnosti nie je odpovedajúca teória pre vyjadrenie tepelnej vodivosti a výpočet teploty.7 96.46]) REFLEKTIVITA R [ %] Kov Zlato Striebro Hliník Med Železo Nikel Zinok Chróm Kremík Oceľ (l%uhlika) Uhlík (grafit) Vlnová dĺžka [um] 0. zdrsnením povrchu. ktorý navrhli Carslaw-Jaeger [9.5. V skutočnosti na odrazivosť pôsobí prítomnosť oxidickej vrstvy na povrchu. S rastúcou drsnosťou povrchu klesá schopnosť absórbele lúčov.1 94. Pary roztaveného kovu výrazne absorbujú laserový lúč. utvorením krycej nekovovej vrstvy.7 99 96.8 95. Vedenie tepla z lasera do materiálu je komplikovaný jav. laser (vlnová dĺžka 10.4 73.9-1.YAG laser (vlnová dĺžka 1.6 pm) uvádza tab. s rozmermi sfokusovaného lúča.-X2 Opracovanie laserom LBM 177 Odrazivosť infračerveného svetla od kovových povrchov je veľmi vysoká. napr. Kovy s vysokou odrazivosťou a vysokou tepelnou vodivosťou.1 26. ale aj iných materiálov závisí na tepelnej vodivosti materiálov. Tieto hodnoty platia pre leštené povrchy. Odrazivosť lúčov sa dá znížiť napr.

Potom pre stúpanie teploty následkom tepelného toku na povrchu materiálu. 2 (5. že v súčasnosti sa len veľmi málo prác sústreďuje na teóriu termodynamických javov v zóne rezania laserom. c je špecifické teplo (J.13).e r f z = 2/VŤrľ|e"^d^ a potom erf : = 2 / V r t . T (5.17) . teplota tavenia.rn" 3 ). sú uvedené iba vzťahy.16) o o Pri dostatočnom ohreve sa povrch materiálu natavuje. Pretože nie je účelom tejto kapitoly podrobne rozoberať prestup tepla pri laserovom rezaní.13) je: T(x. t ) | 1 = 0 =[2. tab. platí vzťah takisto vyplývajúci z riešenia podľa postupu Carslaw-Jaegera [32]: T ( x .1 ).15) erfe . keď počiatočná teplota v celom materiále je nulová a spolu s povrchom na úrovni x = 0 sa udržiava na hodnote T0 počas určitého času t. postup podľa Carslaw-Jaegera [9. ako to už bolo spomenuté vyššie. Odvodenie prestupu tepla pri spracovaní materiálov laserovým lúčom uvádza viacero prác napr. Je potrebné uviesť. A L je relatívne predĺženie.K _ 1 ) tuhého materiálu (kovového resp. J e ~kd% (5.13) L kde T je absolútna teplota (° K).178 Progresívne technológie zo zjednodušeného predpokladu. pre vŕtanie kovov na báze železa Taniguchi [46] a pre tvorenie drážok v kompozitných materiáloch Chryssolouris.kg _ l .s"'. Sheng a Anastasia [18]. že materiál obrobku je izotropný a prestup tepla sa môže popísať rovnicou difúzie [32. 46]. riešením rovnice (5. za určitých definovaných ideálnych podmienok pre konkrétny materiál sa na vyjadrenie prestupu tepla pre pohyblivý tepelný zdroj používa. pretože to už zasahuje do oblasti laserovej fyziky a termodynamiky. a x je bod na povrchu.17) McGeough [32] uvádza vypočítané časy pre natavenie povrchu niektorých materiálov a udáva ich tepelné charakteristiky ako tepelná vodivosť. nekovového). Potom pre východiskové podmienky. na ktorom sa zjednotila väčšina autorov vo svete.c (5.t) = T 0 erfc(x/2Vät") kde funkcia chyby erfe je určená (5. p je hustota materiálu (kg.nf'. Väčšina zdrojov sa orientuje na technologické možnosti laserového nástroja bez hlbších teoretických analýz. 5. difuzivita. kde t > 0.14) kde k je koeficient tepelnej vodivosti (W.K . o tepelná difuzivita daná vzťahom: a = k/p.F 0 / k ] ( a t / T t ) " 2 kde F 0 je konštantný tepelný tok (J. ktoré sú najviac prezentované v odbornej literatúre. Pri riešení rovnice (5. Podľa vzťahu (5. = l . t čas (s).cm ) pre x = 0. pre rezanie skla Vrbánek a Fašková [55]. 55]: | p a i .6.

082 933 2176 1356 1336 1234 1941 4.5. Sheng a Anastasia [18]. Ako uvádzajú Chryssolouris.42 Schematické znázornenie prierezu oblasti po aplikácii laserového lúča pre oceľ s obsahom uhlíka 1 % (zdroj: Taniguchi [46]) . Priečny prierez na obr.87 4.18 0.41 Správanie sa materiálu pri pôsobení laserového lúča (zdroj: Taniguchi [46]) a) v priečnom smere b) v pozdĺžnom smere b) Obr. V natavenej zóne pri odparovaní častic materiálu vznikajú pomerne vysoké tlaky a tavenina je premiestňovaná a vytláčaná zo vznikajúceho otvoru tlakom pary.45x10^ 5 2 Pôsobením intenzívneho sfokusovaného laserového lúča na materiál dochádza k jeho nataveniu.91 0.03x10" 1.11 4.5. Vŕtanie pomocou lasera sa charakterizuje ako proces nestacionárny.15x10-5 1.5.41 [46]. pretože Čelo erózie je stacionárne vzhľadom k osi pohybu lasera. rezanie laserom sa charakterizuje ako ustálený proces.24x10" 1.. hĺbenie drážok).45x1 Or 1 2. alebo ak sa laserový lúč posúva dopredu.] Hliník Chróm Med Zlato Striebro Titán 2. Povrch natavenej oblasti sa rýchlo rozširuje a materiál sa ďalšim intenzívnym pôsobením lúča začne odparovať.38 0. pri ktorom sa tepelne ovplyvnená zóna tvorí iba na stenách zárezu. Hĺbenie drážok alebo tvarovanie profilov laserom je takisto ustálený proces.41 a ukazuje.40. V mieste dopadu lúča sa následkom toho vytvára malý otvor a laserový lúč môže prenikať hlbšie do otvoru.4 X1D-' 2.22x10-' 1.5. obr. rezanie.6 Teoretický čas pre nábeh natavenia povrchu kovov pri konštantnom tepelnom toku [32] MATEA t AL MATEA t AL TEPELNA VODIVOSŤ [W.14 1. že roztavený materiál je tlačený na obidve strany.5. Ak žiarenie prestane. V pozdĺžnom priereze obr. tepelne ovplyvnená zóna môže byť dvoj alebo trojrozmerná..20 1.22 x10-s 1.5.20 1 DlFUZIVITA [cm .cm-'. tavenina začína tuhnúť alebo rekryštalizovať a v tuhnúcej tavenine vznikajú a zostávajú zvyškové napätia.03 X1Q-' 1. Prierez natavenej vrstvy je znázornený na obr. Keď laserový lúč s určitou hustotou výkonu ožiari povrch materiálu. absorbované lúče lokálne ohrievajú častice materiálu až na teplotu tavenia. a) Obr. V závislosti od použitej technológie obrábania (vŕtanie.24 x101.15X10" 1.2 Opracovanie laserom LBM 179 Tab.18 1.r ] í 1 TEPLOTA TAVENIA [°K] ČAS TAVEN A [S] V NÀHCONOM TOKU 10« W.4x10-* 6 5 0. v prípade ak ide o priebežný otvor.71 0.5.crrr 4.K.0 3. Tepelne ovplyvnená oblasť je na obidvoch stenách a tiež v spodnej časti drážky a oblasť vedenia tepla je trojrozmerná.crrr s 2 10« W.41 b je tlačený dozadu za pohybujúci sa lúč. pretože čelo erózie sa pohybuje s ohľadom na pevný laserový lúč a tepelne ovplyvnená zóna sa tvorí na stenách otvoru.5.

Analýza [46] ukázala. 46] MATERIAL HRÚBKA MATERIÁLU RÝCHLOSŤ HAZ VÝKON [KW! [mm] ako noviny 2.5 0.40 0.25 2.180 Progresívne technológie Zmeny.0 0. Tvrdosť tejto vrstvy sa pohybuje okolo 850 950 HV a má prevažne spevnenú martenzitickú štruktúru. Tab.5 1.pre železo s obsahom 1% uhlíka pri ožiarení C O t laserom s výkonom 150 W.43 Účinok rýchlosti posuvu na lúča na hĺbku HAZ pri rezaní titánovej zliatiny s hrúbkou 1.7 25. ktorá sa smerom do základného materiálu zužuje.5 5 7.2 0.0 1.27 1.žele2a.7 4.40 0.0 0.25 0.0 1. Za ňou je svetlá ľahko leptatcľná zóna III s priemerom asi 2.0 4.5 Papler Kryštál Sklotextil Sklotextil Preglejka Nástrojové oceľ Oceľ pre zušľachťovanie Korozivdomá oceľ Titán 3.5 0.5. Míkrotvrdosť vrstvy je 700-800 HV a je tvorená martenzitom a austenitom.275 mm (zdroj: McGeough [32J) .0 [mm] 0. Vrchná oxidická vrstva o hrúbke asi 0.42 .5 12. ktorej hrúbka je asi 30pm.2 0. S 0.40 0.27 7. že pretavená vrstva sa skladá z niekoľkých vrstiev I až IV.7 Údaje o hodnotách tepelne ovplyvnenej zóny [ 32.3 2.1 mm prekrýva bielu vrstvu v oblasti I. ktoré vznikajú v štruktúre kovových materiálov po ožiarení laserovým lúčom.5 1 . sú na obr.6 1.40 20.5 4. Vrstva II tvorí pretavenú oblasť v tvare polmesiaca s tvrdosťou okolo 350 + 550 HV a je zložená z o .5 0. 5.7 3.40 0.44 Účinok zmeny priemeru otvoru dýzy v laserovej hlavici na priemernú hĺbku HAZ pri rezaní titánovej zliatiny s hrúbkou 1.275 mm (zdroj: McGeough /Í2/J Obr„5.4 | m/m in] >600 1.2 1.75 Rýchlosť posuvu [rrVnin] Priemer hlavice dýzy [mm] Obr.40 20.40 0.60 \ \ \ \ \ \ „ E 1.63 1.0 1. Na povrchu materiálu sa vytvorí plytký' kráter. 5.6 0.0 8.25 0 2.6 4.13 0.4 mm.2 0.25 0. Veľkosť krátera sa zvyšuje proporcionálne s časom radiácie..0 1.25 0.

tým menšia je hrúbka tepelne ovplyvnenej zóny.5. zdroja excitačnej energie (Čerpanie). že dopadajú kolmo na zrkadlá. Odborná literatúra udáva priemernú šírku tepelne ovplyvnenej zóny pod pretavenou zónou okolo 0. 50]. ktoré majú iný smer šírenia a inú frekvenciu sa nezosilnia. Niektoré vybrané údaje o vplyve rýchlosti rezania. vlnovej dĺžky a absorbčných vlastnosti materiálu.5.43 aobr. Ostatné fotóny. +80%).05mm [ 1.45 Základná zostava lasera zdroj excitačnej energie Ako zdroje čerpania (zdroj excitačnej energie) sa používajú: elektrický výboj. smer šírenia. Fabry-Pero to v j | laserové médium Obr. C O : a excimerový laser. pomocou ktorého sa časť stimulovanej emisie žiarenia neustále vracia do laserovej dutiny. Od nepriepustného zrkadla (plnoodrazového. fCeď je laserové médium vybudené (načerpané z vonkajšieho zdroja). ultrafialové svetlo.42.2 Zariadenie pre laserové opracovanie Základná štruktúra laserového zariadenia znázornená na obr. iónov a molekúl na vyššej energetickej hladine.5. teplo a iné. ktoré majú rovnakú frekvenciu ako je jeho rezonančná frekvencia. je rôzna pre rozdielne materiály a závisí od posuvu lúča. vzájomným porovnaním charakteristík a využitím sa zaoberajú nasledujúce kapitoly.5. 35.5. ktoré môžu mať odlišnú frekvenciu. preletia znova cez aktívnu látku k polo-priepustnému zrkadlu (priepustnosť 40 cez ktoré vychádzajú von ako koherentný monochromatický laserový lúč. Čim vyššia je rýchlosť posuvu lúča.5. elektrónový lúč. Priemer laserovej hlavice a vzdialenosť medzi povrchom a hlavicou vplýva na priemernú hĺbku HAZ. 5.nou odrazívosťou) sa odrazia. fázu a polarizáciu.7 a v grafoch na obr. 32. ale vyžiaria sa vonkajšími stenami aktívnej látky. Najčastejšie použivané druhy laserov v strojárskej výrobe sú Nd-YAG. FabryPerotovho optického rezonátora. Fotóny sa pohybujú obvykle pozdĺž osi rezonátora tak.j. rýchlosti posuvu lúča a priemeru laserovej hlavice sú spracované v tab. ohr. Intenzita absorpcie laserových lúčov do materiálu sa zvyšuje so zväčšovaním vlnovej dĺžky žiarenia [1.44.2.2 Opracovanie laserom LBM !_8J_ Tepelne ovplyvnená zóna HAZ (heat affeaed zóne). inverzia populácie t. . zvyšuje sa počet atómov. alebo schopnosť lasera zosilovať alebo generovať koherentné žiarenie. zvýšenie množstva atómov a molekúl na vyšších energetických hladinách. 36. Po načerpaní aktivna látka (laserové médium) samovoľne (spontánne) emituje svoju vnútornú prebytočnú energiu vo forme fotónov. Optický rezonátor si vyberie iba fotóny.45 je vlastná každému typu lasera a pozostáva z iaserového média (aktívna látka). 5. Fotóny sa zostávajú v rezonátore počas extrémne krátkeho Času. 50]. chemická reakcia. so 100% . Následkom toho vzniká tzv. Ich popisom. viditeľné svetlo (výbojka).

a dusíka (N.47b. aby teplota v dutine neprekročila asi 400°K.46 Princíp C 0 2 lasera (zdroj ¡27.. obrobok Obr. Potrebný nízky tlak plynu zaručujúci vznik tlejivého výboja v laserovej trubici je udržovaný pomocou vývevy..6 pm. je potrebné ju jednak neustále dopĺňať (čerpať do systému energiu vo forme tlejivého výboja) a jednak je potrebné účinne depopulovať dolnú laserovú úroveň. Chladenie musí byť natoľko účinné. obr. veľmi rýchlo a účelne meniť vibračná energia molekúl. Energia potrebná na excitáciu je vytváraná vo forme tlejivého výboja medzi elektródami. Plyn sa totiž počas procesu v laserovej dutine postupne znehodnocuje. obr.). čo je sprevádzané vyžiarením kvanta energie s vlnovou dĺžkou 10.46 je laserová trubica.5.5. 50]) Teplo je zo systému odvádzané chladiacim médiom (najčastejšie vodou).5. tým že CO. lasery sa podľa usporiadania toku plynu vzhľadom k opúckej osi lasera delia na : • axiálne . pomocou chladiaceho agregátu. čo je zaisťované zrážkami s molekulami hélia. V tlejivom výboji sú molekuly dusíka N' : zrážkami s elektrónmi excitované zo svojho základného energetického stavu Eo do prvého vibračného stavu na určitej energetickej hladine Ej. Hlavnou časťou CO.2. prechádzajú zo svojich asymetrických vibrácií na symetrické vibrácie energetickým preskokom z vyššej energetickej hladiny E. Preto sa môže nepružnými zrážkami excitovaných molekúl N.plyn prúdi v smere optickej osi lasera. Molekuly CO. Aby bola v CO.energetické prechody súvisiace s osciláciou molekúl CO. CO. a hélia (He). Plyn môže byť po prechode trubicou vedený na regeneráciu a prípadne znovu používaný v okruhu.plyn prúdi kolmo na smer optickej osi a väčšinou taktiež kolmo na smer elektrického výboja v duune. na nižšiu hladinu.1 C 0 2 laser Progresívne technológie C 0 2 (oxid uhličitý) laser na vznik stimulovanej emisie žiarenia využiva kvantovo . N. tento druh oscilátorov (zdroj vybudenia) sa delí na .2. • transverzálne . Hélium je pre tento účel zvlášť vhodné pre relatívne veľký koeficient tepelnej vodivosti.182 5. v ktorej sa nachádza zmes plynov CO. hr chladiaca M výveva voda plyn He • N í • CO. na ktoré sa privádza vysoké napätie z generátora vysokého napätia. obr. odpor zdroj napätia —I CO. čo vedie k poklesu výkonu lasera.47a.). lasera. najviac požívaný typ. 5. laseri trvalo zaistená inverzia populácie na hornej hladine E. sa čiastočne rozkladá na CO (oxid uhoľnatý) a kyslík (O. ktoré prijatú energiu odvádzajú do systému vo forme tepla.c.. s molekulami CO. ktorá sa blíži k energii asymetrických vibrácií molekúl oxidu uhličitého E.

48 Základné mechanizmy usporiadania dýzy (zdroj :Poweil [41 J) a) pohyblivá dýza b) pohyblivé Šošovky.5. čim prispieva k čistejšiemu a rýchlejšiemu priebehu opracovania materiálu. Optika týchto laserov je upravovaná rôznymi prímeskami ako ZnSe (zinok/selén). V hlavici sa nachádza fokusačná šošovka. pohyb lúča v oboch prípadoch je možný v X a Y osiach Generovaný laserový lúč vystupuje z rezonátora polopriepustným zrkadlom a do laserovej hlavice je privádzaný systémom zrkadiel. alebo naopak oxidačnú. či inak vhodne agresívnu atmosféru. vysoko-výkonové axiálne lasery majú trubice dlhé až 10 m [41. . Pomocný plyn má viacero funkcií: a) chráni optiku pred produktmi rozkladu materiálu opracovaného laserom. a) b) c) Obr. NaCl (chlorid sodný). Šošovka je chladená chladiacim prstencom. Ge (germánium). Do laserovej hlavice je zavádzaný taktiež pomocný plyn.47 Typy oscilátorov pre C 0 2 lasery (zdroj Powell[4Jj) a) axiálny b) ortogonálny dvojosový c) ortogonálny trojosový Obr. c) odstraňuje z obrábaného materiálu ohrevom vznikajúcu taveninu a/alebo pary. b) môže vytvárať v mieste dopadu laserového lúča na materiál ochrannú. GaAs (gálium/arzén). 31]. ktorý z nej vystupuje spolu s fokusovaným lúčom. Výkon axiálnych laserov je daný dĺžkou laserovej trubice (obyčajne 60 ^ 70 W na 1 m dlžky).2 Opracovanie laserom LBM 183 dvojosový a trojosový podľa vzťahu medzi prietokom plynu a výbojom medzi elektródami.5. Niekedy je tento účinok ešte zosilňovaný vákuovým odsávaním produktov interakcie laserového lúča s materiálom.5. dosahujú sa nimi vyššie výkony na jednotku objemu dutiny.

Pracuje v pulznom režime s energiou impulzu 1 až 50 J. Svetlo odrazom od rezonátora aktivuje oscilačné médium.5. Princíp zariadenia pre pevnofázové lasery je znázornený na obr.49.5. pri ultrapresnom odstraňovaní tenkých vrstiev z keramických materiálov sa používajú veľmi krátko trvajúce impulzy v nano a píkosekundách s vysokou výkonovou hustotou (5xl0 i : W/cm : ) sfokusovaného lúča s priemerom 10 pm [60j. ktorej hlavným účelom je privádzať pomocný plyn do zóny rezania. Výkonová hladina lasera je niekoľko stoviek wattov.2. alebo v kontinuálnom Qs režime s energiou impulzov 1 až 5 mj (miliJoule) s rýchlosťou Q spínania od I do 50 kHz. ktoré sa používa v Nd-sklo laseri.2 Nd-YAG laser Nd-YAG laser pozostáva z pevného Y 3 AljOi. ktorý obsahuje asi 1% iónov neodýmu (Nd 3 t ) . + ) tvoria oscilačné médium (lusing médium).48 ukazuje dva typy najčastejšie používaných usporiadaní. ohnisková vzdialenosť zdroj svetelného impulzu eliptický dutinový odrazový rezoná lor obrobok chladiaci systém zdroj NC. Zdrojom budenia {optického Čerpania) jc svetelný impulz z kryplónovej alebo xenónovej oblúkovej lampy. Obr.5. CNC riadenie polohy pohohovaci stôl Obr. ale pre oblasť mikroobrábania napr. Tento kryštál vyvinul roku 1962 Geus'tc et al. Ióny neodýmu (Nd . 5.49 Ilustrácia konštrukcie typického pevnolátkového lasera (podľafl. Jeho tepelná vodivosť je 10 krát lepšia ako skla. tiež aktívne prostredie. Laserová hlavica má rôznu konštrukciu podľa usporiadania a uloženia dýzy na prívod stlačeného plynu. (ytrium/hliník/kyslík) izometrického kryštálu.184 Progresívne technolóeie Pre rezanie pomocou lasera sa využíva laserová hlavica. 4]) . Trvanie impulzu v pulznom režime pre priemyselné využite je 0.2.6 ms (milisekunda).

vŕtanie.9 15 30 3 do 4 2 0 .5 0 000 Základný mód TEMao pw.46] Tab. zváranie tepelné spracovanie povrchu a iné povrchové úpravy Manulálna. oceľ 70 C02 10.cw optimálna stredná Rezanie.TaC. Tepelné spracovanie Manuálna. zrkadlá optické káble 10. ZrOa. Cu.Ti.06 YAG kryštál Magnézlové svetlo Flexibilné cez šošovky. kapacitná Neelegované ocele.doporučenia Nd-YAG 1. zváranie. plasty nie kompaktný Ochranné okuliare. optická Kovy.cw Gs Slabne pri vysokom výkone vysoká Rezanie.3 000 Multlmódový pw.6 CO2 plyn výboj Odrazové zrkadlá.nastavenie Dobrá absorpcia štruktúra lúča Bezpečnosť R koeficient odrazívostí [%] .8 Porovnanie základných charakteristík laserových zariadení (spracovanépodľa [5$ j) Zdroj lúča Vlnová dĺžka [um] Aktívne médium Zdroj excitácie Riadenie pohybu lúča Max. oceľ 98 Fokusácia lúča .7 100 2000 8až10 5 0 .2 Opracovanie laserom LBM 185 du ti nový odrazový rezonátor (elipsoid) ^oblúková lampa cylindrický dutinový odrazový rezonátor YAG tyč YAG tyč eliptický dutinový odrazový rezonátor* oblúková lampa " YAG tyč oblúková lampa špirálová výbojka dvojitý eliptický dutinový odrazový re zo nàto r- YAG tyč Obr. úplná ochrana Al 90. Al.5. CriN.PMMA.5. hustota toku energie [W/cm2] Priemer lúča [um] Šírka rezu [pm] Elektrická účinnosť [%] Stredný výkon lúča [W] Mód Kvalita lúča Presnosť Druh opracovania . mechanická.5.Al S 03. TiC.50 Typické zlatom plátované odrazové zrkadlá odrazového rezonátora rôznej konštrukcie pre Nd-YAG laser [32. pevné šošovky 10. PE. kapacitná. sklo Objemový Ochrana oči nutná Al 93.

46.2.5. 41.2. pre označovanie kovových predmetov. toho ktorého zaradenia pre príslušnú operáciu. Excimerový laser patrí medzi plynové lasery s krátkou vlnovou dĺžkou a vytvára svetelné žiarenie v ultrafialovej oblasti a čiastočne aj v oblasti mäkkého rôntgenového žiarenia. Koeficient odrazivosti týchto kovov je veľmi vysoký až 98 * 99 %. storočia. 13. 58. Obr. 38. a Nd-YAG laserom 5. 4. a Nd-YAG laserov vzájomné porovnanie ich parametrov je predmetom viacerých publikácií [2. 33. ktoré umožňujú porovnávacie hodnotenie oboch laserov.1000 _ ti ÍL 1000 • oceľSl 37 hrúbka 6mm oceľ St 1430 O u < E- vPN - hrúbka 4mm 0 - J 0 Obr. 32. ktoré majú vysokú tepelnú vodivosť ako Cu (meď). pre oblasť mikroobrábania tenkých kovových profilov. Patrí do kategórie tzv. Pracuje v pulznom režime s energiou impulzu okolo 2 -ŕ 8 J/cm2.186 Progresívne technológie Odrazový rezonátor má spravidla tvar dutiny cylindrického alebo eliptického prierezu. na odstraňovanie nadbytočného materiálu na plošných spojoch bez súčasného poškodenia okolia.51 Porovnanie rýchlosti posuvu pri rezaní rôznych materiálov CO. 12. 50.51 podľa [2] ilustruje doporučené rýchlosti posuvov lúča pre rôzne druhy materiálov s rôznou hrúbkou (označenie materiálov na obrázku je podľa DIN). 59J a zároveň je podkladom pre vhodnú voľbu. pri mikrorezaní mäkkých a tvrdých biologických tkanív v humánnej medicíne. predovšetkým pre[5. je vyrobený z kovov. Povrch rezonátora je dokončovaný leštením alebo obrábaním diamantovým nástrojom a je povlakovaný tenkou vrstvou zlata alebo striebra. 25. obvykle so zlúčeninou KrF (fluorid kryptónu) ako aktívnou látkou. 35. 40]: spracovanie keramických a kompozitných materiálov. / V oceľSl 1203 3000 r hrúbka 2mm P M M A plexisklo hrúbka 6mm drevo.8 sú spracované dostupné kvantitatívne a kvalitatívne parametre.50. Be-Cu (berýlium/ meď).5. 24. lepenka hrúbka 1flmm ekwQvarrý tM hrúbka 2mm j 1 I I Ô 2 E u ä i 2000 - . a/alebo W (wolfrám). Vzhľadom na široké priemyselné využívanie CO. vysoko-rýchlych laserov s ullrakrátkym .3 Excimerové lasery Použitie excimerových laserov pre strojárske účely začalo len v poslednej dekáde XX.2000 5 . Niektoré konštrukčné riešenia odrazového rezonátora používaného v Nd-YAG laseroch sú znázornené na obr.5. V tabuľke 5.

ktoré sa používajú pre spracovanie materiálov.9. . Patri medzi lasery s najkratšimi možnými impulzmi elektromagnetického žiarenia.10 3 W 250mm2 1.4 Prevádzkové charakteristiky priemyselne používaných laserov Prevádzkové charakteristiky sú závislé od typu lasera a líšia sa podľa použitej technológie zváranie.107W 100mm2 < 5 mrad Multimódový < 0.5.4.5.1W COa Výkon Rezná rýchlosť Vlnová dĺžka Hrúbka reznej vrstvy Šírka zárezu Presnosť operácie a presnosť zariadenia Nd-YAG Excimer < 4 < < • > Obr.9 Porovnanie základných charakteristík laserov (spracovanépodľa [51}) COa laser Vlnová dĺžka Kontinuálny režim .5 mrad TEMoo < 2.5. rezanie. Tab.stredný výkon Pulzný režim .2.52 Kvalitatívne porovnanie troch najviac používaných typov laserov pre rezanie materiálov 5.2. Nd-YAG a excimerový).6pm < 1 500W <5.5. T a b .YAG laserov pre technologické procesy spracovania materiálov.3 5 1 nm < 150W <.9 mm/min 1.8 kHz 1 0 . Obr. 5.52 ukazuje kvalitatívne porovnanie popisovaných laserov { C O i .stredný výkon Prierez lúča Divergencia lúča Mód lúča Pul zná frekvencia Trvanie impulzu Účinnosť Rýchlosť posuvu pri rezani kompozitných materiálov 10.8 0 ns 1% 0.10 udáva rozsahy doporučených výkonov C 0 2 a Nd .5. vŕtanie a iné.2 Opracovanie laserom LBM 12 187 15 trvaním impulzu udávaným v piko-sekundách (Ips =10~ s) alebo femto-sekundách (lfs =10~ s). Posúdenie prevádzkových charakteristík excimerového lasera je možné porovnaním s dnes už klasickým typom C 0 2 lasera ako to ukazuje tab. Základné charakteristické vlastnosti excimerového lasera sú uvedené v tab.5 kHz 10 LIS 10-15% 9 m/mín pre 500W 3 m/min pre 1000W Excimerový laser 1 9 3 .5.

75 ÁNO 1 5 0 ť 200 W 200^400 max.¡88 Progresívne technológie Tab. konkrétne pre jednodivé druhy laserov: rubínový laser. Nd-YAG 0. hrúbka [mm] - 1. niekedy až 0.18 -f 0. 1 2 . P A O A I GLAZOVANIE L T V NE rozsahy potrebných výkonov výkon[W] MIKROZVÁRANIE.3 0.0 >3. • tepelne ovplyvnená vrstva HAZ. Laser našiel široké uplatnenie pri zváraní predovšetkým v automobilovej výrobe.0 38 38 - - Obrábanie laserom je erozivne tvarovanie otvorov. laser výkon [kWj B D V ZÁ A I O O É V R NE max. • ohnisková vzdialenosť. vŕtania na jadro (trepanning) Šírka pretavenej vrstvy sa udáva v rozsahu 0.5 ± 0 . prienik [mm] REZANIE max. 4 1 . Vybrané prevádzkové charakteristiky rezania a vŕtania laserom [I.076 mm Minimálny priemer vŕtania 0.013 mm Nd-sklo 0. Zváranie sa od obrábania liši tým. Podrobný popis zvárania laserovým lúčom uvádza Turňa [54].2 í 0.0 19. • maximálna hrúbka materiálu pre rezanie a delenie. zárezov. prienik [mm] REZANIE max.3 ÁNO 0.005 mm ± 5%.0 5.75 1. hibka vŕtaného otvoru 23 mm v závislosti od vŕtaného materiálu. OZNAČOVANIE BOBOVÉ ZVÁRANIE < 100 ANO Nd . dutín. • rezná rýchlosť.03 'f 0.3 5. 0. ale pôsobením laserového lúča sú nahrievané styčné plochy zváraných dielcov.8 -f 1.2 12.10 Rozsahy doporučených výkonov pre technologické procesy spracovania materiálov {[spracované podľa Metals Handbook}) CO.5 0.5 t 3.0 0. hrúbka [mm] VŔTANIE max.0 <25 1.0 1.3 f 0.3 ÁNO 6. hrúbka [mm] SPRACOVANIE POVRCHU. že materiál sa neodstraňuje. drážok a rezanie a vŕtanie.30 mm.20 mmVhod.0 2.5.7 1.05 mm. Tepelne ovplyvnená vrstva HAZ okolo 0.YAG laser 9. • šírka zárezu. pozri tab. 8 2.5.5 1. 3.05 mm pod pretavenou vrstvou Priemerná rýchlosť úberu materiálu 8. • reflektivita materiálu a ďalšie charakteristiky spojené s vplyvom lúča na povrch materiálu.4 19.30 ÁNO hĺbka ovplyvnenej vrstvy [mm] ŽiHANIE.0 3.27 mm sa vŕtajú technológiou vyvrtávania resp.5 0. 54]: Priemer fokusovaného lúča typicky v rozsahu 0.25 mm. Obyčajne sa pre metódy obrábania udávajú kvanlifikované údaje: • výkon lasera.020 mm C02 0.11 Priemery nad 1.3 5. • • • • • • . 8 .5 1.

v závislosti na druhu materiálu.54 3.2) 8ronz(1.2) Spekané karbidy(2) PA. Výber typu lasera pre daný materiál závisí od vlnovej dĺžky laserového svetla a jeho absorpcie do materiálu.54 mm. 2 ) Drevotrieska(l) L-COA • Nd-YAG laser 3 • EXCIMEROVÝ LASER Obr.65 0.5.3) Sľuda(1.44a.c znázorňuje priebehy závislosti rýchlostí rezania na hrúbke materiálu pre rôzne druhy materiálov ako nízkolegované a korozivzdomé ocele a plasty (polyakrylát).13 mm) Nd-YAG laserom Hrúbka MATERIÁL Korozivzdomá oceľ Zliatiny hliníka Woílrám Med Zliatiny h o r i í k a materiálu [ m m ] 02 3. (1. ZrOs. Drevo(1) Grafiti 1) Textil (1) K o m p o z i t n é materiály(2.10 2.53 ukazuje zmenu maximálnej šírky zárezu v závislosti od hrúbky materiálu Rýchlosť rezania závisí od druhu lasera a jeho výkonu a liež od hrúbky rezaného materiálu.12 1. • Obr.99 0.2) 2inok(1.kerf) sa udáva v závislosti od hrúbky materiálu v rozsahu 0.3) PVC(1.3) PU(1.5.2) Kadmium(1.12 Čas rezania [min] Priemerný v ý k o n [W] Max.63 Veľmi dlho vzduch 1.33* 0.55 znázorňuje doporučenia pre výber lasera. AljOa.piko.3) Sklotextil(l) Siiikon(1.18 3.2) Preglejka ( 1 .01* 12. takýto úzky zárez sa tvorí vyššími rýchlosťami.34 Veľmi d l h o 0.64 2. laserom. pre materiály tenšie ako 1.b. 40] Šírka zárezu (reznej škáry .5. výkon 1 kW). 5.sekundy [33.46 Veľmi dlho 0.2) Meď(2) Mosadz(1.až femto. KOVOVÉ MATERIÁLY PLASTY PRÍRODNÉ A UMELÉ MATERIÁLY Ž e l e z n é kovy(1. pre polyakrylát 12 m/min (rezanie CO.5.3) PS(1. obr. Doporučenia pre vzájomný výber materiálu a druhu lasera .5 Ar 169 0.S3 3.27' 1. pre vŕtanie a mikroobrábanie n a n o .3) Kryštál(1) K e r a m i k a T i C ( l .2) N á s t r o j o v é o c e l e (1. 31 42 4.55.2.2 Opracovanie laserom LBM T a b .2i K o r o z i v z d o m é ocele(1.05 1.11 Parametre vŕtania otvorov s priemerom (0.36' 31 31 3'.84 2.32 1. obr.2) Legované oceie(i. bežne používaná rýchlosť posuvu pre oceľ hrúbky 2 mm je okolo 6 m/min. h r ú b k a vŕtania [ m m ] 189 * optimálny prídavný plyn pre v ŕ t a n i e • • Trvanie impulzu pre priemyselné využitie je 0.6 ms (mi l i sekunda).6 mm zárez môže byť 0.28* 1.31 PE(1.3) TaC.2) Hliník(1.13 mm.2) čistéželezo(1.1 -f 0.3) P U M A 11. 5.54 3.

pri posudzovaní kvality rezania/delenia a vŕtania laserom je potrebné brať do úvahy spektrum vplyvov.190 Progresívne techno losie Obr. ktoré Kónig a van Luttervelt [24. 27] rozdelili do troch skupín: .3 Kritériá hodnotenia kvality povrchu po obrábaní laserovým lúčom Podobne ako pri klasickom rezaní nástrojom s určitou geometriou reznej hrany.53 Zmena Šírky zárezu (škáry) v závislosti od hrúbky pri rezaní kovových materiálov CO> laserom s výkonom 250W [50] Pozn: druh materiálu nešpecifikovaný 1 2 3 4 5 6 7 S Hrúbka materiálu [mm] 300 0 1 2 3 4 5 6 7 Hrúbka materiálu [mm] 5.2.5.

viskozita taveniny. kompozit. • šírka tepelne ovplyvnenej vrstvy (poškodenej vrstvy). hrúbkou HAZ a tvorením povrchových mikrotrhlín. 57]. keramika. uvádza široké spektrum kritérií ovplyvňujúcich kvalitu rezu. ako predstavitelia americkej technologickej školy. • geometriou obrobku. reflektivita). • zmena štruktúry povrchu materiálu. sa sústreďuje pri hodnotení na jeden alebo dva určujúce prevádzkové parametre.). • šírku vytvorenej škáry (zárezu). sklo. Steen a Kamalu (1983). • uhol vychýlenia lúča a. • priemer fokusovaného lúča. ktorý je dôsledkom prechodu lúča materiálom. 191 Parametre procesu pri rczani laserom zahrňujú : • výkon lúča. absorbcia. ktorú reprezentuje najmä König. • šírka krátera. • kužeľovitosť rezaného otvoru (rozdiel medzi širkou vstupu a výstupu lúča) • tvorenie trhlín. Pri sledovaní samotnej kvality rezu je potrebné brať do úvahy parametre zóny rezania laserom.2 Opracovanie laserom LBM i) ii) iii) parametre procesu parametre materiálu produktu kvalita rezu. • termofyzikálnymi vlastnosťami (tepelná vodivosť.chemickými vlastnosťami materiálu. Parametre materiálu a komplexnosť vytvoreného profilu sú charakterizované: • fyzikálno . • rýchlosť posuvu lúča (rezná rýchlosť).56. ktoré sa zaoberajú kvalitou rezaného povrchu. prítomnosť kvapiek a stlačenej vrstvy. Kým nemecká škola. sklon rezaného povrchu. ktoré zároveň môžu slúžiť ako kritériá pre hodnotenie laserom rezaného povrchu: • šírka rezu (reznej škáry) • zaoblenie hrany vplyvom rezania. 34. • úbytok materiálu. zaoblenie hornej a dolnej reznej hrany.5. 27. frekvencia a amplitúda ryhovatosti povrchu. • ohniskovú vzdialenosť. ako sú drsnosť povrchu.. Obr. ako sú . povrchové napätie. tlak plynu). • prídavný plyn (druh plynu. uvádzajú redukovaný počet parametrov a kvalitu rezu určujú: • charakteristikou materiálu.5. • druh lúča a jeho mód.. • typom materiálu (plech. 37. • zvyškové napätia. • vychýlenie lúča. • geometrickými vlastnosťami. lúč sa odchyľuje od pôvodného smeru (a = 75 80°). • nepravidelnosť hrany. • spevnenie.56 ilustruje zónu po rezaní laserom a doporučené veličiny používané pre kvantitatívne hodnotenie kvality rezu. Väčšina literárnych prameňov [26.

a . reznej rýchlosti. keramika. titán.192 Progresívne technológie výkon lúča a rýchlosť posuvu. 2 m m podľa hrúbky materiálu). Kritériá pre hodnotenie povrchu po rezaní laserom (podľa [27. Smith a Kaminski [37] študovali vplyv výkonu lúča. r . . Obr. S . 5.uhol vychýlenie l ú č a . obyčajne HAZ a šírku škáry. že prevažná väčšina autorov nehodnotí kvalitu povrchu po rezaní laserom drsnosťou povrchu.šírka r e z u . laserov/ lúč R z . nasledujúcimi veličinami: • • • množstvom zostávajúcich okovín vo forme kvapiek (dross) nataveného a stuhnutého materiálu na spodnej časti rezu.n á b e h o v á a v ý b e h o v á o b l a s ť pri rezaní (0. že drsnosť má byť menšia ako pri delení pásovou pílou. ale sa sústreďuje na HAZ a šírku škáry ako primárne ukazovatele kvality rezu.v ý š k a nerovnosti. Vysvetlenie a popis vzniku tejto oblasti podali Arata a Miyamoto. M . Oblasť rezania laserom je charakterizovaná. 0!. tlaku prídavného plynu a hrúbky rezaného materiálu na drsnosť povrchu pri rezaní mäkkej ocele. Pre jednotlivé druhy materiálov (mäkká oceľ.45]) Obyčajne jc teda kvalita rezu určená v spojitosti s tromi základnými parametrami a to s reznou rýchlosťou. (1979) [41j. plasty) charakterizuje Powel [41] kvalitu povrchu. ktorá vzniká pri laserovom tavnom rezaní ako výsledok cyklickej povahy energetického lúča pri interakcii s materiálom v dôsledku oscilácie prúdenia taveniny. kompozitné materiály. podobne ako skoro všetky vysokoenergetické technológie rezania. Niemeyer.m e r a n á o b l a s ť pre u r č e n i e hodnôt Rz. že pri hodnotení kvality rezu a optimalizácii laserového rezania je spektrum vyššie uvedených kritérií veľmi široké. 5. drsnosťou povrchu. As .n e p r a v i d e l n o s ť škáry. tvorením ryhovanej (striace) stopy rezu. korozivdomé ocele. rezaného C 0 2 laserom s podporou prídavného plynu. a takisto na jeden alebo dva parametre kvality rezu. po rezaní určenou parametrami drsnosti Ra podľa STN a ISOa/?z podľa D1N.h r ú b k a materiálu. Vychádzajú z toho. Vznik ryhovanej oblasti je schematicky znázornený na obr. šírkou zárezu. aby bola čo najužšia a napokon kvalitou povrchu. šírkou zárezu (škáry) s požiadavkou. Podmienkou určenia optimálnej drsnosti po rezaní/delení materiálu laserom bola požiadavka.57.1 .z a o b l e n i e v p l y v o m rezania.56. ktorá by mala byť čo najvyššia. U.0 . w. Analýza literárnych zdrojov poukazuje na skutočnosť. u .

oblasť tvorenia kovového oparu (gauzing) vzniká pri prietoku plynu do 20 dmVmin.75mm 6.5. Naopak. Množstvo privádzaného prídavného plynu do zóny rezu vplýva na kvalitu rezu a profil prierezu. Autori konštatujú.76 mm Materiál: oceľ 11020 Hrúbka materiálu 2.4 16 16 20 22 Rýchlosť posuvu [mmís] Obr.5. obr. priehľadnou a veľmi drsnou reznou škárou v spodnej časti rezu.25mm 1.5.59.B. materiál posuv lúč ohrev natavenie zárez opakovanie postupu A. Na druhej strane hrúbka obrobku vykazuje iba malý vplyv na drsnosť.5.b.5. ako rovnomerne sa vytvára rezná škára a jej profil v priereze kolmom na os lúča. Ich vplyv na drsnosť Ra znázorňuje graf na obr. ohrev povrchu je plynulejší a dosahuje sa hladší povrch. Avšak so zvyšovaním rýchlosti prúdenia prídavného plynu (vyššie tlaky) sa drsnosť povrchu tvorením výrazného ryhovania zhoršuje.58 Účinok rýchlosti posuvu na drsnosť povrchu pre rôzne hrúbky materiálu. ako to ilustruje obr. že rýchlosť posuvu (či uz ide o posuv obrobku alebo posuv lúča. .2 Opracovanie laserom LBM 193 Pri rezaní C O i laserom prídavný plyn 0 3 urýchľuje oxidačný proces pri nižšich rýchlostiach posuvu.58.57 Model tvorenie rýh v zóne tavného rezania laserom [41] Podmienky rezania: Výkon CO2 lasera -800W Mód lúča -TEMm Priemer dýzy . je možné rezanie laserom pomocou prídavného plynu bližšie charakterizovať nasledujúcimi oblasťami: 1. Smith a Kaminski [37]) Taniguchi [46] charakterizuje kvalitu rezu šírkou tepelne ovplyvnenej zóny. (zdroj: Niemeyer. Podľa toho. šírkou vytvorenej reznej škáry a drsnosťou povrchu v závislostí na prietokovom množstve prídavného plynu.60a.0.C tvorba ryhovania A 6 C D E Obr. ak sa zvyšuje rýchlosť posuvu lúča.5.49mm 3. je charakterizovaná širokou. záleží od konštrukcie lasera) a tlak prídavného plynu sú významnými určujúcimi ukazovateľmi drsnosti povrchu. pre daný rozsah prevádzkových parametrov.

4 Použite laserového lúča p r e opracovanie materiálov Hoci základné vlastnosti laserového lúča boli uvedené v predchádzajúcich kapitolách. oblasť hrubého rezu so širokou. pri využití laserov pre účely opracovania materiálov treba ešte zdôrazniť ďalšie špecifické možnosti a prednosti technológie [17. je charakterizovaná nepravidelnou škárou rozšírenou v spodnej časti rezu. 5. :: _ 15 J o 2 B 0 * P a : l'mm/s(dole) A280kPa. v strede a v spodnej časti.5.5 :-. Podmienky ako na obr.60 Vzťah medzi kvalitou rezu a prietokom prídavného plynu (zdroj: Taniguchi [46]) Podmienky: C O 2 laser. 3. ohnisková vzdialenosť 127 mm Pozn. čo umožňuje opracovať aj veľmi krehké materiály bez mechanického namáhania. oblasť tvorenia drobných kvapiek vo forme peny (dross) stuhnutého materiálu. hrúbka materiálu 5mm. v spodnej časti rezu je typická pre prietok v rozsahu 20-*-35 dmVmin.2Qmm/s (hore) 2 o 9 O O b r J . oblasť v ktorej dochádza k horeniu materiálu v reze.5.2.j o. ale pravidelnou reznou škárou (50 + 65 dm 3 /min). 5 9 Vplyv hrúbky materiálu na drsnosť povrchu pre rôzne tlaky prídavného plynu.14mmfs[hore) Ľ H 1 0 k P a : 2 v m m / s Idole) • 410kPa. . 28. výkon 2kW. rýchlosť rezania 1m/min.¡94 Progresívne technológie 2. 61]: • tepelnú energiu možno koncentrovať na veľmi malé plochy bez použitia mechanických síl.46 (zdroj: Niemeyer. oblasť jemného rezu s úzkou a pravidelnou reznou škárou (rozdiel rozmerov medzi vrchnou a spodnou časťou rezu je minimálny) a nízkou drsnosťou (35 + 45 dm 3 /min). Smith a Kaminski [37]) j. 19. 5.4 o. 4. 7 tu s.: merané hodnoty sú uvádzané pre tri miesta v škáre rezu pod povrchom.{ Hrúbka obrcbku [cm] 300 • 200 1 40 60 1 • spodok d síed • povrch 5 100 5 I/f 0 20 ao 20 40 BO BO Prietok prídavného plynu [drrŕyrrin] Prietok prídavného plynu [dm /min] Obr. vzniká pri prietoku plynu nad 70 dm /min).

V súčasnosti sa laserové technológie v procesoch úberu materiálu (obrábania) delia podľa spôsobu použitia do dvoch skupin [17. nasledujúce kapitoly sú členené podľa obsahového zamerania na technológiu rezania. laserový zväzok môže byť zapínaný alebo vypínaný vysokými rýchlosťami a s veľkou presnosťou. a) b) . čo umožňuje opracovanie bez znečistenia materiálu. • laserom podporované obrábanie (LAM .4.Laser Assisted Machining). aplikuje sa na krehké materiály ako sklo a keramika. vŕtanie a tvarové opracovanie rôznych materiálov. vhodný pre sériovú a malosériovú výrobu. obmedzenie poškodenia či ovplyvnenia okolitého materiálu.optický kábel).5. vŕtania a mikroobrábania. keramika. slúži laserový lúč na ohrev povrchu obrobku a jeho následné rezanie alebo brúsenie v „plastickom" stave. kompozity. obr. čo umožňuje ovládať výkonovú hustotu lúča. opracovanie materiálov laserovým lúčom. použitie fôkusovaného laserového lúča umožňuje vytvárať mimoriadne úzku reznú škáru. pre dodávky JIT (Just in Time) a tiež pre výrobu v dávkach. čím umožňuje rezanie všetkými smermi.5. obr. alebo svetelnovodivý kábel . rezací účinok laserového zväzku je v rovine kolmej k osi zväzku izotropný. čo umožňuje započatie rezu bez pred vŕta n Í a. keď je spojené s numerickým riadením. ktoré predstavuje alternatívu k tradičnému opracovaniu a používa sa pre rezanie. ktoré predstavuje alternatívu k procesu rezania a brúsenia tvrdých kalených materiálov a keramiky. 61]: • laserové obrábanie/opracovanie (LM .2.1 Rezanie a delenie materiálov laserom (LM) Laser možno považovať za univerzálny nástroj pre technológiu rezania (tepelné delenie materiálov). dekorovanie) patria medzi najviac využívané procesy laserového obrábania. vzhľadom na jeho izotropný charakter. môže byť vysoko produktívne. Z technologického hľadiska existujú dve metódy LM rezania: rezanie/delenie materiálov (obyčajne sa používa pre plechy a iné tenké materiály). ale laser sa používa ako intenzívny tepelný zdroj na zmenu deformačného správania sa materiálu a jeho „premenu" z krehkého na tvárny. Pri technológii LAM materiál nie je natavený a následne odparený. lúč ako nástroj je chemicky čistý. 5. priemer ohniska laserového zväzku sa môže vhodnou optikou meniť v širokom rozsahu. 5. Zvláštnosti a rozdiely v pôsobeni lúča na rôzne druhy materiálov (kovy. že laserový lúč má široké použitie pri spracovaní materiálov.61.55. Rezanie a gravírovanie (vyrývanie tvarov. čoho výsledkom je úspora materiálu. a tiež zmenu smeru rezu a ľubovoľný uhol rezu. tvorenie drážky na povrchu materiálu a potom jeho lom (kontrolovaný lom). plasty) sú rozoberané v súvislosti s príslušnou technológiou. vo väčšine prípadov sa dá lúč vnoriť (vpichnúť) do materiálu.Laser Machining).2 Opracovanie laserom LBM • • • 195 • • • • • možno opracovať miesta inými nástrojmi nedostupné (na prenos laserového zväzku lúčov na ťažko prístupné miesta možno použiť zrkadlo. Pri obrábaní s podporou lasera. Vzhľadom na to.

Hoci väčšia časť taveniny je vytláčaná zo zárezu (reznej škáry). Rezanie/delenie laserom je odstraňovanie materiálu postupným pôsobením lúča a prúdu plynu. 6 2 Schéma laserovej rezacej hlavy |41] Vlastný proces rezania závisí na druhu materiálu a použitom plyne. Dusík chráni rezné plochy pred spálením a vznietením.5. rezacou hlavicou obr. 5 .61 Metóda delenia materiálov kontrolovaným lomom (podľa [32]) O b r . polypropylén).62.5. Hlavný mechanizmus úberu pri rezaní laserom pozostáva: erozívneho účinku vysokoenergetických častíc fotónov na povrch materiálu. Pre kovy a uhlíkové ocele sa používa kyslík.196 Progresívne technológie Na rezanie sa najviac používajú CO. ktorá chráni optiku pred poškodením a zároveň privádza pomocný alebo ochranný plyn do zóny rezania. lasery.). Vzniká úzky rez s vysokou kvalitou reznej plochy. pôsobením tlaku prídavného plynu. ktorý tlakom odstraňuje (doslovne vyfukuje) natavené častice materiálu zo zóny rezania. obyčajne kyslíka ( 0 2 ) . dusíka ( N i ) . Doporučuje sa len pre veľmi malé hrúbky materiálu.laserový lúč ohrieva povrch materiálu na teplom odparovania a privádzaný inertný plyn odstraňuje vznikajúcu paru na čele rezu. ktorý je vedený koaxiálne s laserovým lúčom. fokusovaný laserový lúč Obr. stlačeného vzduchu. vysoká akosť povrchu jc závislá na povrchovom napätí materiálov. Voľba prídavného plynu závisí od materiálu dielca. vzduch a inertné plyny sa používajú pre nekovy a plasty (plexisklo. najmä pre rezanie nekovových materiálov (PVC. argónu (Ar) a/alebo hélia (He). Môže sa uskutočňovať niekoľkými spôsobmi: • laserové sublimačné rezanie . lokálneho natavenia povrchu. • • • Rez vzniká v tavenine strihom/šmykom. textil apod. Okrem inertných plynov a kyslíka sa používa tiež dusík. väčšinou v kontinuálnom režime. odstránenia taveniny odparenim a/alebo pomocou prídavného stlačeného plynu. . Pre rezanie je laser vybavený tzv.

Sú založené na skutočnosti. Povrch materiál sa ohrieva len na teplom tavenia. keďže všetok natavený materiál sa musí odstrániť cez existujúcu škáru. reflektivita povrchu. Delenie/rozrezanie nastáva. Mechanizmus úberu materiálu je v druhom prípade oveľa komplikovanejší. tepelná vodivosť. ale vo vertikálnej rovine. teplota tavenia). tým sa dosahuje rýchlejší ohrev. laserový smer posuvu roztavený materiál laserový luc ^ . [61J) Delenie materiálu je najrozšírenejšia a najviac využívaná laserová technológia pre takmer všetky druhy konštrukčných materiálov. ktoré sú v súčasnosti najprijateľnejšie. kap.3). keď hrúbka materiálu L sa rovná hrúbke rezu h (L = h). 5.5. spôsobená tuhnúcimi kvapkami taveniny na spodnom okraji rezu. ktoré platia pre rezanie materiálu. V slovenskej terminológii možno hovoriť o priebežnom rezaní/delení materiálu alebo v druhom prípade o nepriebežnom rezaní. je pokryté tenkou vrstvou roztaveného kovu. .silný prúd inertného plynu odstraňuje roztavený materiál zo zóny rezu. Obr. Obyčajne sa vyžaduje vytvoriť si vlastnú základňu údajov pre používané druhy materiálov. obr. a to v rovine čela rezania a čela m á n i a . éi ide o delenie/rozrezanie alebo rezanie/tvarovanie. že k erózii a úberu materiálu nedochádza v rovine rovnobežnej s povrchom. je v dôsledku tlaku nataveného materiálu v oblasti čela vŕtania. V prípade priebežného rezania materiálu k jeho úberu dochádza. [61 ] definuje druhý prípad ako tzv. 5. V prípade slepého rezania sa proces úberu materiálu deje v dvoch rovinách obyčajne kolmých na seba. ktorý vyvoláva exotermickú reakciu pri spaľovaní základného materiálu. ako aj na rozdielnosť vlastnosti materiálov pri styku s laserovým lúčom (absorbcia. vypudením roztaveného kovu v spodnej časti rezu po Čele erózie. Rezanie/tvarovanie materiálu nastáva pri hrúbke materiálu väčšej ako hrúbka rezu L > h. pritom je však možné vychádzať z určitých zovšeobecnení. laserové rezanie s aktívnym plynom . Nevýhodou je zhoršená akosť rezu. Vypudeniu materiálu napomáha aj prídavný plyn. V prípade „slepého" rezania.63.63 Model zóny rezania laserovým lúčom pre priebežné L= h a nepriebežné „slepé" rezanie L>h (zdroj: Chryssolouris et al. slepé rezanie {blind cutting). 5. Vzhľadom na široký záber parametrov. Celo erózie.používa sa väéšinou kyslík. j smer posuvu čelo erózie T • Čeío e r ó z i e n a t a v e n ä vrstva roztaveného materiálu O b r . materiál vo forme kvapôčiek vymršťovaný zo zóny rezu.197 • laserové tavné rezanie . Chryssolouris et al. (táto rovina sa nazýva čelo erózie).2. nie je možné stanoviť jednoznačne optimálne podmienky pre rezanie na základe doporučení výrobcov. vyššia rýchlosť rezania s kvalitným povrchom rezu • Model mechanizmu rezania materiálu laserom závisi od toho.63 znázorňuje spomínané modely rezania. ktoré ovplyvňujú kvalitu rezania (viď. takže je potrebná menšia energia na jednotkovú dĺžku rezu.

avšak technicky je možné rezať aj väčšie hrúbky až do 20 mm.4 0.18 6.0 Stav povrchu po predchádzajúcej operácii ovplyvní aplikáciu laserového delenia rovnako ako zvyšky olejov a mazív.1 ŕ 0. Oxidické vrstvy spomaľujú rýchlosť rezania a zhoršujú kvalitu rezu tvorením otrepov vo forme stuhnutých kvapiek materiálu v spodnej časti rezu.92 0.27 3.3 8 0.05 ť Výkon [kW] 20 0. pozinkované a iné).2 2.5 1.7 Rýchlosť [mm/min] 1520 600 50 6 000 4 500 4 900 840 2 300 635 760 5 080 1 270 1 700 200 3 300 4 000 2 500 2 300 0.4 0. .5 5 5 1.4 0.4 0.46 Šírka z á r e z u [mm] 1.0 0. 46.9 38 0.2 6. keramických materiálov a kompozitných materiálov sú uvedené v nasledujúcich kapitolách. legovaná.0 0. Tab.3 ! 0.51 0. 41. história spracovania (plechy valcované za tepla.3 1.0 Mäkká oceľ 2.35 0.16 0.12 Doporučené paramete pre rezanie CO? laserom (spracované podľa (l.5.5 12. Pri delení oceľových materiálov sa rozlišuje druh ocele (mäkká.8 1.2 2 0. 45. ktoré je potrebné brať do úvahy pri návrhu použitia laserovej technológie.I9H Rezanie kovových materiálov Progresívne technológie Vybrané poznatky pre rezanie vybraných typov kovových materiálov. tryskané povrchy plechov.0 t 0.12 uvádza doporučené prevádzkové parametre rezania vybraných materiálov C 0 2 laserom. kontaminované produkty. 3. kde ako určujúce ukazovatele figurujú výkon lúča.18 4.75 Nástrojová o c e ľ Titán T i t á n o v é zliatiny Hliník 3.2 0. za studená) a dodatočné úpravy (povrchovo upravené plechy.0 1.1 0. 31.5 1.9 0.0 3. 50. 56].0 0. 50]) Materiál Hrúbka [mm] Sklo Kryštál Betón 9.45 Korozivzdorná oceľ 1.8 1. nízko legovaná.5 20 0.4 0. 54.46 t 0.1 ť 0. Pre rezanie a delenie ocelí sa prednostne používajú C O i lasery. korózne splodiny a tvrdé oxidické vrstvy. korozivzdorná a iné). Tab.4 15 0. rýchlosť rezania a šírka reznej škáry.5. ktoré môžu spôsobovať pri rezaní znečistenie prostredia.0 15 0.2 0. podrobnejšie informácie sú dostupné v mnohých publikáciách ako [1.1 0. ktoré sú najhospodárnejšie pre hrúbky 6 až 7 mm.2 0.

maximálna hrúbka rezaných korozivzdorných materiálov je pri rovnakom výkone nižšia než u ocelí nízkolegovaných.5. Tryskané povrchy plechov vykazujú pri rezaní nízku kvalitu rezu v dôsledku usadených tvrdých častic tryskacieho prostriedku v roztavenom materiále. ktoré sa tiež používa na povrchovú úpravu je pri laserovom rezaní menej problematické. (zdroj: Poweli ¡41 J) 1.6mm pňamerdýzy . tvorením kvapiek roztaveného a stuhnutého materiálu v spodnej časti rezu. premenlivé parametre tlaku prídavného plynu ( kyslíka) a zmenu priemeru dýzy pre prídavný plyn.5. čo degraduje väzbu medzi povlakom a plechom.5. čo zhoršuje kvalitu rezu.kyslíka a priemeru laserovej hlavice. Plastované a farbené plechy je možné rezať laserom. Obr. pri rezaní korozivzdorných ocelí sa ťažšie odstraňuje tavenina zo zárezu. Poškodenie môže byť eliminované použitím chladiaceho média.2 Opracovanie laserom ĹBM 199 Povrchovo upravené plechy ako sú pozinkované. ktoré zostali v zóne rezu. Rezanie pozinkovaných plechov je sprevádzané natavením a odparením zinku v zóne rezu (bod tavenia zinku 420°C. farbené. lasera so zohľadnením zmeny tlaku prídavného plynu . avšak jeho výpary sú jedovaté a oveľa nebezpečnejšie pre zdravie a okolie. poškodenie je spôsobené odvodom tepla zo zóny rezania. Doporučené hrúbky pre rezanie korozivzdorných ocelí pre výkony lasera od 500 do 1 500 W sú v rozsahu od 1 do 9 mm.1mm 1.3mm tok plynu t ^ M P a ] Obr.64 ukazuje doporučené podmienky pre rezanie nízkolegovanej ocele pre daný rozsah hrúbok materiálu a rôzne výkony CO. takže musí byť zabezpečené dostatočné odsávanie.64 Doporučené rýchlosti rezania mäkkej nízkolegovanej ocele pre rôzne výkony lasera. výpary zinku sú zdraviu škodlivé. ale pri rezaní dochádza k poškodeniu povlaku v oblasti rezu. Kadmium. ktorá bráni ďalšej oxidácii pri rezaní). • • 10 •= r ^ v Y 6 | 1500V 1 1000V % •- se i 0 / soov í 2 6 B 10 12 14 16 Hrúbka plechu [mm] W 1. Okrem toho. Niektoré zásady rezania korozivzdorných ocelí a ich kvalitatívne porovnanie s rezaním nízkolegovaných ocelí podrobne uvádzajú Šiman [45] a Powell [41]: • korozivzdomé ocele je potrebné rezať v závislosti na obsahu chrómu až o 40% pomalšie ako nízkolegované ocele (chróm má siiný sklon k tvorbe oxidačnej vrstvičky. ocele 1 430°C).5. Oxid chrómu bráni úniku taveniny z rezu a tá zostáva vo forme otrepu na spodnej strane rezu. tryskané možno rezať laserom za určitých obmedzujúcich podmienok. Priebeh závislosti reznej rýchlosti na hrúbke materiálu je podobný ako na obr.64.

66 Typické rezné rýchlosti pre rezanie hliníkových zliatin pre výkon C 0 3 lasera 1000 a 1500W. Pretože titán je náchylný na tvorenie výraznej oxidickej vrstvy.65 Doporučenia pre rezanie titánu C O 2 laserom 10O0W a rôznymi prídavnými plynmi (zdroj: Powell [41]) Obr.6 MPa ako prídavný plyn (zdroj: Powell ¡41]) . obyčajne inertného plynu ako argón. Iskry.65 ukazuje doporučené rezné rýchlosti pri delení titánu C O : laserom v závislosti na druhu prídavného plynu a výkonu lasera. anodizovaný povrch umožňuje rezanie hliníka až o 30% rýchlejšie. táto redukcia nastáva v dôsledku vyššej tepelnej vodivosti a reflektivity týchto kovov a tiež nižšej účinnosti oxidačnej reakcie pri rezaní. Obr. Neželezné kovy ako titán. Tieto kovy majú silný sklon k oxidácii a pri rezaní vyžadujú niekedy aj vákuovú atmosféru. Žltá alebo modrá farba hrany rezu svedči o prítomnosti oxidickej vrstvy. ktoré pn rezani môžu vznikať. Sú charakteristické vznikom otrepov (stuhnutých kvapiek materiálu). ktoré tvorí nizkoviskózny ľahko odstrániteľný oxid železa a zároveň v tom istom časovom okamžiku sa tvorí rezná zóna s veľkým podielom tepla. ktorý zaručí. Rezanie nízkolegovaných ocelí jc veľmi účinné následkom dobrej exotermickej reakcie železa. aby hrana rezu nebola zoxidovaná a aby mala striebornú farbu. ktoré nie sú silne reaktívne s kyslíkom. nikel a meď sú vhodné pre rezanie C O : laserom iba s určitým obmedzením.5. kyslík s tlakom 0.66 [41].200 Progresívne technológie Aj napriek uvedeným nedostatkom je rezanie korozivzdomých ocelí technologicky úspešnejšie než nízkolegovaných ocelí. čo jc spôsobené inými termickými a chemickými procesmi. lebo môžu spôsobiť požiar v odsávacom systéme. Hliník a jeho zliatiny sa doporučuje rezať až po vytvorení anodickej vrstvy. Proces rezania je menej efektívny ako pri delení ocelí. sa doporučuje rezať laserom pomocou ochranného prídavného plynu.5. Iba titán z vyššie uvedených neželezných kovov reaguje podobne ako ocele a môže byť rezaný s podobnou účinnosťou. Doporučené rezné rýchlosti a rezané hrúbky hliníkových plechov ilustruje obr. Použitie kyslíka ako prídavného plynu je pri rezaní titánu nebezpečné a môže viesť k nekontrolovanému vzplanutiu. pre rezanie sa doporučuje používať argón ako prídavný plyn. hliník. ako nikel. \ \ J 1 500W •9 •ŕ ~ ' 1 000 VT i P s T 1 \ Argón B" jgfe V Z d u c h • 0 1 2 3 4 5 6 0 1 2 3 4 Hrúbka plechu [mm] H nJbka plechu [mmj Obr. Rýchlosť rezania neželezných kovových materiálov je nižšia v porovnaní s oceľami. sú tiež nebezpečné. najmä ak sa delia veľmi tenké hrúbky materiálu.2-^0. Rezanie titánu vysokým tlakom plynu (0.3 až 1 MPa) zaručuje kvalitnú reznú hranu bez otrepov. 5. Na druhej strane aj kovy. 5.

acryl. a Pashby [52. uhlíkové. alebo úbytok z materiálu matrice jej tepelnou degradáciou. Hoult. kompozitných materiálov.53] a ďaľší. Laserová energia láme chemické väzby a integritu materiálu. plocha rezu je hladká akoby leštená. polyacetát. B. Vysoký výkon potrebný pre rezanie vlákien chemicky degraduje predovšetkým polymérové matrice. Lau. ale je pokrytý jemnou vrstvou zvyškového uhlíkového prachu [56].5. W. Pri rezaní kompozitných materiálov sa doporučuje výkon lasera voliť s ohľadom na vlastnosti použitých vlákien (sklenené. • odparovaním (vaporisaríon) natavením a následným odparením materiálu v zóne rezu vzniká vysokokvalitná rezná Škára.5. ako polyvinylchlorid (PVC). Tento mechanizmus je typický pre rezanie produktov na báze dreva. • chemická degradácia. plasty a kompozitné materiály) zahrňuje tri dominantné mechanizmy: • delenie tavením a následným šmykom/strihom (meli shearingjje veľmi rýchly spôsob rezania s vysokou kvalitou rezu a je typický pre termoplasty (polypropylén.. ktorá vzniká vplyvom vysokej teploty a nerovnorodosti zloženia materiálu.67 znázorňuje zmeny štruktúry kompozitného materiálu po rezaní laserom. polyetylén) a pre keramické materiály.. Yue. Ďaľšim parametrom je sklon rezaného povrchu tg a medzi vstupom a výstupom lúča pre danú hrúbku materiálu. polystyrén.5. Mechanizmus rezania je typický pre plexisklo.68. ktorý má za následok uvoľňovanie vlákien z matrice.5. C. Lee. Rezanie a delenie kompozitných materiálov laserom je v ostatnom období v strede záujmu výskumu a praxe (König a Trasser [24. 35]. Tepelná vodivosť kompozitných materiálov je anizotrópna. obr. Hhrany po rezaní sú rovné a povrch rezu je hladký. polyuretán (novodur). Matrice a vlákna majú rozdielne teploty odparovania a teda aj časy natavenia materiálov. tepelný vplyv lúča. [26]) Tuerslet. ale aj niektorých plastov. Murray a Tyrer [34.67 Rezanie polymérového kompozitu na báze epoxidovej matrice s aramidovými vláknami (Kevlar vlákna) o hrúbke 6 mm excimerovým laserom (500W) Prídavný plyn: argón Rýchlosť rezania: 3m/min (zdroj: Konig Trasser [24]) . veľkosť HAZ zóny W d . nylon.). Obr. Kvantifikácia parametrov kvality zahrňuje šírku reznej škáry pri vstupe W| a výstupe W n lúča. pri rezaní vplyvom vysokej teploty (nad teplotu tavenia) dochádza k zmene fázy materiálu. nie na vlastnosti matrice. aramidové . z pevnej na kvapalnú a následne na paru. a Lee. T. Terminológiu a identifikáciu pre hodnotenie kvality rezu kompozitných materiálov zaviedol Tagliafferí 1990 [62]. 25].2 Opracovanie laserom LBM Rezanie nekovových materiálov 201 Rezný proces nekovových materiálov (keramika. Niektoré fázy materiálu zaznamenávajú chemické zmeny. Obr.

35] menšou tepelne ovplyvnenou oblasťou v porovnám s rezaním CO. obr.5.70 a tiež intenzita impulzu Rýchlosť posuvu je počítaná podľa vzťahu: vSdo/O/fp-ti).5.68 Tenninológia pre hodnotenie kvality povrchu polymérových kompozitných materiálov po rezaní laserom (zdroj: Tagliqfferi[62j) Vhodnosť Nd -YAG lasera pre rezanie kompozitov dokladujú Murray a Tyrer [34. Frekvencia i m p u l z u fp = 30 Hz S ° 40 ! 40 .5. laserom.T. Trvanie impulzu ti =1.69 Účinok rýchlosti posuvu na uber materiálu pri rezaní CFC kompozitu Nd-YAG laserom (120W) Energia i m p u l z u U . C. Autori Laa. Energiu impulzov Obr. kvalita rezu úbytok matrice sklon rezu tg«= =(Wi .70 a 5. 80 70 (5.5. 1 m m E £ 30 I — " — • 0 20 CD (zdroj: Lau. p r i e m e r lúča 0 . 5.Ue. čas trvania impulzu.71 a. Lee. 60 1 80 — 100 1 120 o h n i s k o v á vzdialenosť = 80 m m .5. Yue. takže vhodnejším parametrom pre sledovanie hĺbky rezu je energia impulzu.[26j) Rýchlosť posuvu [mm/min] . a Lee.metal matrix composite) a kompozitnú keramiku. fpje frekvencia impulzu.carbon fibre composite) kompozit s kovovou matricou (MMC . jeho zložením a šírkou škáry.69 a vzťah medzi energiou impulzu a hĺbkou rezu. t. B. a Lee. ako polymérové kompozity s uhlíkovým vláknom (CFC .69 vplyv posuvu na u b e r materiálu je pomerne nizky. obr. W. obr. X-Z krátery Wa x-z deJaminácia vlákien Obr.b.W.W. Sledovali účinok rýchlosti posuvu na uber materiálu.V ostatnom období sa pre rezanie a delenie kompozitných materiálov najviac doporučujú a využívajú Nd-YAG lasery a excimerové lasery na báze KrF. T. je potrebné stanoviť v súlade s hrúbkou materiálu. [26] uvádzajú výsledky štúdia dosahovanej hrúbky rezu pri rezaní a vŕtani pomocou Nd-YAG a excimérového lasera pre rôzne kompozitné materiály. Yue.4 m s . Ako vyplýva zobr.18) kde d o j e priemer lúča v ohnisku.)/2s y-z HAZ tepelne ovplyvnená zóna GO •C" x-z W.c.C.

71 t "ŕ S 3. Yue. priemer lúča 0. š.4 m s .3 C} 0.W. delamináciou vlákien a ich ich lomom.T.C.8 1 1. „slepé" rezanie) do kompozitných materiálov navrhli Chryssolouris.5. tzv.5 2 2 3 4 5 I 0.64 1.T.Lee.1í E 1 Intenzita impulzu EJli [kW] Obr.4 m s .b. vznikom kráterov na povrchu reznej škáry.23 1.6 • 0.5. Lee.56 0.[26}) Intenzita impulzu E/ti [kW] Pre elimináciu veľkosti HAZ pri rezaní drážok (nepriechodzie resp.6 Intenzita impulzu E/ti [kW] / k r-' _ kompou t CFC b) ¡0 1.66 0.c Účinok intenzity impulzu na maximálnu hĺbku rezu pre kompozitné materiály pri rezaní Nd-YAG laserom (120W). Pri porovnávaní účinku Nd—YAG a excimerového lasera na degradáciu povrchu sa ukazuje.C.97 3.1 m m (zdroj: Lau.44 0.[26j Energia impulzu [J] Laserový lúč spôsobuje poškodenie kompozitných materiálov tavením matrice.2 1.45 I jmpozitMMC Š 2. < f 3 0 .02 1. a Lee.2 Opracovanie laserom LEM 203 Obr. že excimerový laser má nižšie tepelné deštrukčné účinky ako Nd -YAG. Po rezaní vzniká ryhovaný povrch.70 Účinok energie impulzu NdYAG lasera na dosahovanú hĺbku rezu pre kompozitné materiály (120W) Trvanie i m p u l z u ti =1. a Lee.3 0. 1 m m I 0.4 0.72 0. 8 6 0. Frekvencia impulzu f p = 45 Hz o h n i s k o v á vzdialenosť 8 0 m m .08 Ľ 1. Sheng a Anastasia [18] využitie vodného lúča .5 i f 1.5.2 (zdroj: Lau.i 5 E « 2.48 i i " 2 priemer lúča 0 .32 ľ 2.34 i * š 2.4 1.6 0. Yue. tepelnou rozťažnosťou uhlíkových vlákien (pre CFC kompozity).71a. Frekvencia i m p u l z u f p = 30 Hz o h n i s k o v á vzdialenosť 8 0 m m . W. argón ako prídavný plyn _ kompoz tná keram ka Trvanie i m p u l z u ti =1.

vhodným pre ochladzovanie taveniny. že ohnisko lúča je na povrchu. nesusosy privad vodného prúdu 1 / v o d n ý lúč drážka vzdialenosť medzi lúčmi d o p a d v o d n é h o lúča laserový lúč koaxiálny p r í v o d hélia p o v r c h máíéľlalu dopad laserového lúča Obr.5. kým vodný lúč je naklonený pod uhlom.2 Vŕtanie laserom Pri vŕtaní lúč zohrieva povrch materiálu rýchlosťou 10'° °C/s. vplyvom erózie častíc sa rozstrekuje po stenách otvoru a tlak v otvore. Bola preukázaná až 70% redukcia oblasti HAZ ako dôsledok použitia vodného lúča. V tomto prípade sa jedná o rezanie pomocou prídavného inertného plynu. Obr. za predpokladu.74 ilustruje zmeny.Laser Machining with the Aid of Water Jet) {zdroj: Chryssolouris. že prúd na taveného kovu prúdi von z otvoru rýchlosťou ultrazvuku. V priebehu vŕtania sa natavený materiál akumuluje v otvore.73 Typický tvar vŕtaného otvoru .angl. že táto technológia rezania by mohla nájsť širšie uplatnenie práve pre nekovové materiály. ktoré vznikajú pri vŕtaní laserom. 5. 5.72. Obr. materiál sa odparí a umožní prienik lúča hlbšie do povrchu. pre technológiu s vodným lúčom (označovanú skratkou L M W J z. obr. Sheng Anastasia[18j) 5.204 Progresívne technológie ako doplnkového zdroja. vŕtania laserovým lúčom [4] Obr.2. ktorý môže dosahovať hodnoty 10 3 -ŕ 10 4 MPa spôsobí. Laser Machining with the Aid of Water Jet) a bez prídavného chladenia vodným lúčom.73 ukazuje typický tvar otvoru pri vŕtaní laserom. Zmena priemeru otvoru sa pohybuje v rozmedzí ± 5 až ± 20 % v závislosti od optického systému lasera.4. Ukazuje sa teda. ktorý je privádzaný do zóny rezu koaxiálne.72 Osadenie dýzy so stlačeným prúdom vody pre metódu rezania laserom pomocou vodného lúča {LMWJ .5. Porovnávacou analýzou prestupu tepla pri rezaní drážok bola určená veľkosť HAZ oblasti.5.

lebo ovplyvnená zóna je menšia ako pri kontinuálnom lúči. angl.05 0. Z hľadiska tepelne ovplyvnenej zóny je vŕtanie otvoru pulzujúcim hičom výhodnejšie. za touto hodnotou nie je možné zvyšovať hĺbku otvoru. ablation) .001 0.76 Závislosť hĺbky otvoru od jeho priemeru pri vŕtaní laserovým lúčom [4] Hĺbka otvoru a jeho tvar. obr. ablácie' (ablation) t.76.5. 5.01 0.termín používaný v geológií (napr. Iba malá časť materiálu v strede lúča. sa odstraňuje vyparovaním resp. Z uvedeného dôvodu sa doporučuje používať laser na vŕtanie plytkých otvorov a experimentálne stanoviť maximálnu resp. 0.5 až 2 ms.01 0.1 Priemer otvoru [mm] Obr.2 Opracovanie laserom LBM 205 Pri vŕtaní.5. 50]. povrchové roztopenie ľadovca). Materiál je teda pri vŕtaní odstraňovaný predovšetkým vo forme kvapaliny relatívne vysokou rýchlosťou a len malá časť aj odparcním. Na vŕtanie otvorov sa používa lúč v kontinuálnom. kde je maximálna hustota výkonu.75 Závislosť hĺbky prieniku lúča od počtu impulzov a vznikajúceho priemeru otvoru pri vŕtani vysokolegovanej ocele [4] 0.02 0.5.0001 0. hoci priemer otvoru sa rozširuje. postupného rýchleho odstraňovania materiálu z rezu bez jeho ohriatia nad odparovaciu teplotu. mechanickým rozrušovaním. Doporučená ohnisková vzdialenosť býva v rozsahu od 100 do 250 mm [1. obr.41. Dĺžka impulzu býva v rozsahu 0. Počet impulzov a ich intenzita určuje hĺbku prieniku lúča do materiálu. Pri vŕtani pulzujúcim lúčom vzniká postupne dostatočne hlboký otvor iba po opakovaných impulzoch. ako aj intenzita úberu materiálu je silne ovplyvnená ohniskovou vzdialenosťou. zmenšovanie hmotnosti tavením. . frekvencia impulzov pre Nd-YAG je v rozsahu 5 až 20 Hz.04 0.5. Závislosť hĺbky otvoru od priemeru otvoru pri vŕtaní pulzným laserom je lineárna len po určitú maximálnu hodnotu.autora). laser až do 100 Hz.03 0. Profil a hibka otvoru sú závislé na relativnej polohe medzi ohniskom laserového lúča a povrchom obrobku.07 Priemer otv oru [mm] Obr. Termin používaný v nanoteehnológii pre spôsob úberu materiálu (pozn .06 0. odparovaním (evaporation). pre CO.01 0. pri laseroch je používaný v zmysle . ale aj pulznom režime. " Ablácia (z. sa používa postup tzv. odnášaním čiastočiek prúdom vzduchu.75.vyparovanie materiálu a strhávanie kvapiek z jeho roztaveného povrchu. Stanovenie optimálnych podmienok pre vŕtanie musí byť od pripadu ku prípadu s ohľadom na druh materiálu obrobku a profil vŕtaného otvoru. kritickú hodnotu hĺbky otvoru od prípadu k prípadu.j. polohou ohniska vzhľadom k povrchu obrobku a energiou impulzu. S narastajúcou hrúbkou materiálu a hĺbkou otvoru sa musi ohnisková vzdialenosť predlžovať. podobne ako pri procesoch rezania a raikrorezania.

5.51 mm [1].77 Casy vŕtania Nd-YAG laserom.2.CW Čas vŕtania 10 impulzov 0.206 Progresívne technológie Presnosť fokusácie lúča je veľmi významná pri vŕtaní materiálov s vysokým bodom tavenia. keramiku a plasty. keramiky. kým pre titán rovnakej hrúbky stačí 0. kovov s vysokým bodom tavenia a nehrdzavejúcej ocele. 50}). Niektoré prevádzkové parametre pre vŕtanie sú uvedené aj v kap.27 s Podmienky vŕtania Energia impulzu U 16J 2J 100W.5mm. slepé otvory ako aj tzv. Ako už bolo spomenuté pre vŕtanie sa používajú CO. . Ako príklad možnou uviesť. Priemerné výrobné lasery pre vŕtanie majú výkon okolo 500 W. Energia impulzov 40J materiál Inconel 718 (spracované podľa Metals Handbook) 0 5 10 15 20 25 Hrúbka materiálu [mm] Z technologického hľadiska možno laserom vŕtať priebežné otvory. bez podpory prídavného plynu.75 0.zliatiny Oxid hliníka wolfrám 3.13 Podmienky pre vŕtanie rôznych materiálov (spracovanépodľa [I.8 Nd-YAG laser Hrúbka [mm] Nehrdzavejúca oceľ N i.65 0. Pri vŕtaní s podporou prídavného plynu sa používajú podobné podmienky ako pri rezaní.05 1. množstvom vznikajúcich trhlin na stene reznej äkáry a hrúbkou pretavenej vrstvy. Táto sa hodnotí jeho kruhovitosťou.5.4.0008 5 0.84 Stredný výkon [ W] Plyn 31 vzduch 2xirjs 31 argón 31 vzduch Čas vŕtania 1.8 ms 7.75 1. sklo.7 5. C O : laser sa doporučuje používať pre nekovové materiály. presnosť fokusácie musí byť ± 0. Tab. zafírov.5. Vzdialenosť dýzy od materiálu je v rozsahu od 4 do 40 mm.5 mm do wolfrámu s hrúbkou 0. CO: laser materiál Nehrdzavejúca oceľ N H zliatiny Oxid hliníka Kryštál Hrúbka [mm] 0. že pri vŕtaní otvoru laserom s ohniskovou vzdialenosťou 63.33 s 0.5 ms 3s Obr.2.28 s 0.65 1. Nd-YAG laser sa používa na vŕtanie otvorov do diamantu. ale tiež pre dodržanie kvality otvoru. trepanačné vŕtanie pulzným alebo kontinuálnym lúčom.08 mm. Vŕtanie laserom je možné s podporou resp. a Nd-YAG lasery podľa druhu vŕtaného materiálu.

5.4. • otvory pre bezpečnostné matice.5. po mechanickom strihaní. Obr.5.5. 5. aj keď tieto nie sú v priamom kontakte s dielcom. Obr.5. • hypodermické ihly.5. • tepelné ovplyvnená oblasť. ktorá vzniká za rezom je nižšia a užšia než napr. • dosahujú sa vysoké rezné rýchlosti. stačí počítačový program v CAD systéme pre daný tvar.78 Príklad vŕtania otvoru pre bezpečnostný drôt v matici používanej v leteckom priemysle [3] Obr. Za výhody laserového mikroobrábania. 4 . obr. Typické oblasti použitia laserového vŕtania sú orientované na vŕtanie veľmi malých otvorov a otvorov so zakrivenou osou súmernosti. Donedávna sa na mikroobrábanie tvrdých materiálov používali postupy elektroiskrového obrábania (EDM) a ultrazvukového obrábania (USM). ako sú otvory pre: • palivové filtre. 4 4 ] : • na rezanie nie je potrebný rezný plán. v porovnaní s ultrazvukom a .79 Príklad renovácie masky pre plošné spoje Výhody laserového rezania a vŕtania je možné zhrnúť do niekoľkých významných bodov [3.13 porovnáva vybrané podmienky vŕtania rovnakých materiálov lasermi s rôznou vlnovou dĺžkou ( C 0 3 a Nd-YAG ).78.2 Opracovanie laserom LBM 207 Tab.2. • povrchy majú vysokú akosť a nevyžadujú ďalšie úpravy. • je možné vytvárať profily s malým zaoblením hrán (závisí od priemeru lúča). Avšak obidve technológie používajú na opracovanie nástroje.3 M i k r o o b r á b a n i e Stále rastúcim požiadavkám na niimaturizáciu rozmerov dielcov a na ich vysokú presnosť v y c h á d z a v ústnjtj aj laserové obrábanie.77 ukazuje grafickú závislosť doby vŕtania otvorov rôznych hrúbok s rozličnými výkonmi laserového lúča. • karburátorové dýzy. • chladiace otvory pre lopatky prúdových motorov a iné. 1 3 . opotrebenie týchto nástrojov z hľadiska požiadavky na vysokú presnosť predstavuje výrazné obmedzenie ich použitia pre mikroobrábanie.

Možnosť fokusácie laserového lúča do bodu (spot beam . v « 0. 59] sa sústreďujú na využitie CO. Obr.v = 2 mŕmin . ktoré sa používajú v elektrotechnickom priemysle a elektronike.3ms.81 Intenzita úberu materiálu Si 3 N 4 v závislosti na výkone lúča pri tvorení drážok Nd-YAG laserom s ohniskovou vzdialenosťou lOOmm (Meiners.6 m/min t= 1 ms. obr. v = 0.bodový lúč) a technológia ablácie sa ukazuje ako perspektívna práve pre oblasť mikroobrábania.208 Progresívne technológie elcktroiskrovou technológiou. . 3 ms.t= 0.5 2 0 50 100 150 200 250 300 350 400 Výkon lúča [W] Energia impulzu [J] Obr. 34. 5. Označovanie laserom je vhodný nástroj v systéme kontroly kvality napr. 38].15 ms. sa považuje vyššia rýchlosť procesu a tvorenie ľubovoľnej geometrie bez výmeny nástroja [33. v= 1 m/min .80 ukazuje rýchlosť ablácie (úberu materiálu) ako funkciu energie impulzu pre rôzne časy trvania impulzu a pre konštantný posuv lúča. Meiners. že pri mikroobrábaní materiálu na báze Si 3 N 4 postupom ablácie bez prídavného plynu. Ukazuje sa. rýchlosť úberu materiálu závisí od energie impulzu a výkonu lúča. v . 5. 34. Zvyšovaním rýchlosti posuvu lúča na jednotkový impulz sa lineárne zvyšuje aj rýchlosť ablácie.£m/min -1 = 1 ms. tým je úber materiálu vyšší a zároveň sa dosahuje dobrá akosť povrchu Rz <10 pm.A — t = 0. kvantitatívne vyjadrená hodnotou úberu materiálu 70 mm 3 /min na každých 100 W výkonu lúča [34].80 Intenzita úberu materiálu Si N v závislosti na energii impulzu pri tvorení drážok Nd-YAG laserom s ohniskovou vzdialenosťou EOOmm (Meiners.U 0 . v automobilovom priemysle. preto výkon lúča môže byť určujúci parameter pre rýchlosť úberu materiálu. Dausinger a Wiedmaier [34] konštatujú. Dausinger.5ms. Dausinger.5. Nd-YAG a predovšetkým excimerového lasera s ultrakrátkymi impulzmi. 38. i n rj. Wiedmaier [34]) Na mikroobrábanie sa používajú excimerové a Nd-YAG lasery spulzným režimom lúča s ultrakrátkym trvaním impulzov v oblasú femtosekúnd. • na označovanie dielcov výrobnými číslami. na automatické Čítanie vyrytých značiek [10.t " 0. v = 2 m/min . že čím vyššia je energia impulzu a čim kratší je čas trvania impulzu. . Výskumné práce v ostatných rokoch [33. v = 1 mŕmin O t= 0.81. 11]. 5. Perspektívnym postupom je mikroobrábanie keramických materiálov. Wiedmaier ¡34]) 3 4 O b r .3 m/mín o—1= 0.5 ms.3mŕmin 250 5 " 200 "E & J 150 100 •c 1 1. Obyčajne sa mikroobrábanie používa na: • opracovanie elektronických súčiastok.15ms. Pritom technológia ablácie bez použitia prídavného plynu sa javí ako vhodný postup pre tvorenie plytkých drážok a stôp pre vodivé obvody na keramickom podklade na báze nitridu kremíka (Si 3 N 4 ) a oxidu hliníka (A1 : 0 3 ). lasera. ale nezávisí na čase trvania impulzu.0.

Táto koncepcia sústruženia sa charakterizuje ako trojrozmerné tvarovanie dielcov označované tiež ako 3-D shaping. jeden na povrch v smere kolmo na os rotácie obrobku a druhý na jeho čelnú plochu rovnobežne s osou.5. obr. ako to popísal Chryssolouris e t al. pretože laserový lúč nepôsobí silou na obrobok. Tým sa odstraňuje zložitosť upínania súčiastok. upínacieho zariadenia a prípravkov. Najväčšou výhodou laserového nástroja je možnosť presného obrábania tažkoobrobiteľných materiálov. a teda ide o bezkontaktné obrábanie. tento lúč reže predpísanú šírku dielca.79 [46]. 5. teda kolmo na os rotácie. ako sú kalené ocele a keramika. obrobok X 1 / C U nástroj f\ obrobok ::: laser Obr. že na obrobok pôsobi iba laserový lúč. povrch dielca je . Posuv laserového lúča umiestneného kolmo na os rotácie súčiastky je radiálny.5. Na obr. ktoré eliminuje problémy spojené s chvením obrábacieho stroja a s opotrebením nástroja.2 Opracovanie laserom LBM • 209 na opravu a renováciu zvyškových defektov na maske pre integrované obvody (IC) priamym ožiarením a následným odstránením defektu pomocou pulzného lasera.5.2. Lúče sú smerované v dvoch rôznych osiach rotačného obrobku. [17.83 ' znázorňuje konfiguráciu laserového lúča pre sústruženie rotačných dielcov.82 Porovnanie zostavy konvenčného sústružení a a laserovej technológie sústruženia [61] < 0 ' U O b r. Keď sa pretnú rezné škáry.4 Sústruženie laserovým lúčom Laser ako „univerzálny" nástroj nachádza stále širšie oblasti použitia. ktorý je fokusovaný do kolmého tvaru. Pri sústružení výhodou lasera je.4. 61] uber materiálu sa dosahuje interakciou dvoch na seba kolmých lúčov.5.82 sú porovnané laserová a konvenčná technológia sústruženia. Na druhej strane jeho nevýhodou je malá intenzita úberu materiálu v porovnaní s klasickým sústružením. obr. Obr. Laserový lúč vychádza z jedného zdroja a je rozdelený na dva lúče. jednu z nich predstavuje aj jeho využitie pre sústruženie.82. ktoré vytvorili lúče. 5. Hotový dielec prestavuje rotačný segment oddelený z povrchu polotovaru.5.83 Konfigurácia obrobku pre laserové sústruženia krúžkov (medzikružia) s rovnakými rozmermi [61] Pri sústružení laserovým lúčom. je hotový dielec v tvare medzikružia. druhý lúč umiestený rovnobežne s osou vyrezáva medzikružic.5.

2 0.5 .5 .5. ako je to znázornené na obr.3 1 04 • 0. Na charakter profilu a kvalitu reznej Škáry pri sústruženi vplývajú nasledujúce faktory [61]: • priestorový profil lúča • polarizácia lúča • priemer lúča v ohnisku • poloha ohniska vzhľadom na povrch obrobku . časť materiálu sa odparí. viď obr.4). pri širenl tepla v zóne rezania sa pri danej rýchlosti posuvu tvoria štyri oblasti (1.210 Progresívne technológie rozdelený na segmenty.6 .1 • 0.3 04 30 0. kde sa teplo rozptyľuje.6 • hĺbka [cm] 10 20 30 40 Ľd stijpanie rýchlosti "V Obr. lúč lasera stena reznej škáry \ n—• d interakcia povrchu s plynom smer ^posuvu DOSUVL spodok reznej škáry Obr.3.84 Zóna rezania pri laserovom sústruženi a oblasti šírenia tepla Okolo bodového lúča s priemerom d sa materiál taví do určitej hĺbky h. ak sa používa prídavný plyn (sústruženie s dýzou a bez dýzy) a vplyv zmeny rýchlosti posuvu lúča na kvalitu reznej škáry (rýchlosť posuvu 2 + 20 cm/s) (spracované podľa [61]) Pre priemyselné využitie laserového sústruženia je potrebné optimalizovať rozmerovú presnosť a kvalitu povrchu. buď vo forme odpadu (triesky) alebo hotového dielca.82.5. 5. 1 .84. 3 . 40 0. Oblasť 5 predstavuje oblasť najvyššej kumulácie tepla [61] 3. Použitie prídavného plynu s vysokou rýchlosťou uľahčí odvádzanie taveniny z dna reznej škáry (označovanej tiež ako Čelo vŕtania) a zlepší kvalitu rezaného povrchu. laserom s výkonom IkW.2 Q.85 Ukážky profilu reznej škáry pri sústruženi CO. časť sa roztaví.bočné k posuvu.5.za lúčom. Základom pre optimalizáciu sú požiadavky formulované na vytvorenie čo najužšej reznej Škáry a zabezpečenie rovnobežnosti stien rezu.v priamom smere posuvu lúča. 4 . hĺbka [cm| L'd í ľ bez dýzy V s dýzou 0. 2 . Mechanizmus úberu materiálu pri sústruženi laserovým lúčom je rovnaký ako pre rezanie nepri ech odži ch (slepých) otvorov. 0.1 0.2. ktoré sú postupne uberané z povrchu.

Pritom na kvalitne dokončený povrch. hĺbka rezu (hĺbka prieniku lúča do materiálu) je stabilizovaná relatívnou polohou lúča k povrchu obrobku.5. uvedenými technológiami. . dostatočne presných a tuhých prípravkov na upínanie. Kolísanie týchto parametrov spôsobuje premenlivú hĺbku rezu. Hĺbka rezu je ovplyvnená predovšetkým výstupnou intenzitou lúča.S.85 rýchlosť rezania daná rýchlosťou posuvu obrobku alebo lúča.86 Porovnanie interakcie nástroja a obrobku pri konvenčnej technológii a laserovej technológii dokončovania povrchov Technológia dokončovania povrchov pomocou laserového lúča. hĺbka rezu závisi na výkone lúča. najmä brúsením.2. ponúka pôsobenie laserového lúča tangenciálne na povrch rotujúceho obrobku. nástroj podlieha opotrebeniu a v neposlednom rade je použitie limitované aj vlastnosťami obrábaného materiálu (tvrdosť. Obr. Ak lúč dopadá na povrch obrobku v tangenciálnom smere.87b.15 ~ 2.5 Laser pri dokončovaní povrchov Konvenčné dokončovacie procesy v obrábaní (brúsenie. Ko— Wang Liu [42].2 Opracovanie laserom LBM • • • flexibilita polohovania ohniska so vzrastajúcou hĺbkou rezu vonkajšie faktory pre uber materiálu ako použitie prídavného plynu. K úberu materiálu laserovým lúčom dochádza odparením (plastické materiály a kompozitné materiály) alebo natavením a následným odstránením taveniny prúdom prídavného plynu (kovy a keramické materiály).5 um. je potrebné vynaložiť pomerne veľkú energiu. obr. Pri „klasickom" dopade laserového lúča na povrch materiálu. Každé zrno uberá častice materiálu v tvare triesky s mikroskopickými rozmermi a dosahuje sa drsnosť povrchu okolo Ra 0. obr. čím dochádza k zahladzovaniu mikronerovností (výstupkov povrchu) po predchádzajúcej operácii a znižovaniu hodnoty Rmax (maximálnej drsnosti). honovanie a lapovanie) sú založené na viacnásobnom bodovom kontakte brúsneho zrna viazaného v nástroji {brúsny kotúč.87a. alebo v tuhom či kvapalinovom médiu (lapovacia pasta) s povrchom obrobku. obr.5.5. 211 5. honovacie kamene).5. rýchlostí posuvu obrobku a rýchlosti jeho rotácie. smer rotácie brúsneho kotúča pojivo uber materiálu natavemm a odparení m profil laserového lúča povrch obr smer rotácie obrobku triesky smer rotácie obrobku Ob. V procese vznikajú vysoké hodnoty zaťažujúcej sily a jej zložiek.5.86 znázorňuje konvenčný proces brúsenia a pôsobenie laserového lúča pri dokončovaní povrchov. krehkosť) požiadavkami na komplexnosť tvaru a veľkosť rozmerov dokončovaných dielcov a tiež na zabezpečenie vhodných. obr.5. Kolísanie rýchlosti posuvu obrobku a jeho rotácie majú oveľa menäi vplyv na hĺbku prieniku lúča do materiálu.85. ktorú popisujú Skeng.4.

ktorý piati pre posuv lúča do 0.5. potom priemet lúča na povrch obrobku môže byť v tvare elipsy. 2r f j 2 > 1/2 1 (5.COStt (5.212 Progresívne technológie Pri o r t o g o n á l n o i T i d o p a d e laserového lúča na povrch sa tvorí ryhovaná zóna a drsnosť povrchu vzniká ako výsledok priemetu kruhovej stopy lúča na povrch obrobku na základe geometrickej podobnosti. Zlepšiť vznikajúcu drsnosť povrchu. ktorá je porovnaná cez výpočet špecifickej energie potrebnej na odstránenie jednotkového množstva častíc materiálu.5 pm. tento jav je dokumentovaný menšími hodnotami drsnosti Ra./? podľa vzťahu [42]: d f /z 1f'.88b. Ako bolo spomenuté v úvode kapitoly dosahované drsnosti povrchu pri klasickom brúsení sú v rozsahu Ra 0.1 J/mm 3 . a je uhol dopadu lúča na povrch. 1- ' ť cosa ^ .15 Ť 2. v tomto prípade. je možné znížením posuvu lúča alebo použitím obecného uhla dopadu lúča na povrch. Kým pri brúsení materiálu PMMA udávajú autori Sheng. Ko-Wang Liu [42]) hodnotu 0. Napriek tejto nevýhode je uvedený . Za predpokladu. obr. Ak uhol dopadu lúča na povrch nie kolmý.20) ) Pre závislosť drsnosti povrchu na posuve piati podobný priebeh ako pre klasické rezanie. Ko-Wang Liu [42]) Nevýhodou dokončovania povrchov laserovým lúčom jc vyššia energetická náročnosť procesu. obr. Pre zvolený posuv lúča f je možné vypočítať hĺbku rezu d.88a. a teda možnosť odstrániť nepresnosti tvaru po predchádzajúcich operáciách. priemer sfokusovaného luta — Uber materiálu v dôsledku nestálosti procesu phsmer sfokusovanéhc selektívna hĺbka rezu i -nini lue i m i ü - laseravyN HJJÍK / zmena hbky rezu_ vplyvom zmien v procese Líča a) hĺbky rezu vplyvom zmien v procese 1 uber materiálu v dôsledku nestálosti procesu Obr. to má za následok zníženie drsnosti povrchu. čo je rozdiel až jedného rádu.5.135/cos a (mm na otáčku): Ra l fii f 11. pre laserové dokončovanie toho istého materiálu je hodnota špecifickej energie 5 J / m m 3 . Pri rovnakom posuve vzniká medzi povrchom materiálu a lúčom väčšia styčná plocha. Zvyšovaním posuvu drsnosť povrchu parabolický rastie. b) tangenciálne (zdroj: Sheng.19) kde Tf je polomer sfokusovaného lúča.5. ale lúč dopadá na povrch pod určitým uhlom. Výhodou klasických metód dokončovania povrchov je vyšší uber materiálu v porovnaní s laserovým lúčom.87 Účinok dopadu lúča na povrch materiálu a) ortogonálne. strednú aritmetickú drsnosť Ra je možné vypočítať podľa vzťahu. rovnaké hodnoty je možné dosiahnuť aj laserovým dokončovaním povrchov [42]. že polomer lúča je väčší ako drsnosť povrchu.

ix) spoľahlivé a veľmi vysokokvalitné rezanie v automatickom cykle. vi) bezkontaktné opracovanie materiálov. zrnitosť brusiva a Štruktúru kotúča. 3 otafcka 1 OTÁČKA PNEMER LÚČA R. tvaru rezania a plánovanie výroby je veľmi jednoduché s podporou PC. viii) na obrobok pôsobí iba laserový lúč. odpadajú problémy s vibráciou stroja. kde je potrebné okrem rozmerov určiť druh brusiva. v) deformácia rezaných častí je veľmi malá. vii) zmena tvaru obrobku.5. tvrdosť kotúča. krehkosť. A) 2 oiačla 1 otáčka 3 01áaia h) Obr. • nedochádza k opotrebeniu nástroja (laserového lúča).2 Opracovanie laserom LBM 213 spôsob dokončovania povrchov vhodný najmä pre plasty a keramické materiály. • laserové dokončovanie povrchov je vysoko flexibilná technológia v hodná pre dokončovanie dielcov v širokom rozsahu komplexnosti geometrického tvaru a rôznorodosti materiálov. • nieje potrebná špecifikácia vlastnosti lúča ako v prípade brúsneho kotúča. Ko-Wang Liu [42]) Medzi prednosti laserového dokončovania v porovnaní s brúsením patrí: • jeden druh nástroja (laserový' lúč) je možné použiť pre rôzne materiály. ii) šírka zárezu je úzka a získavajú sa ostré hrany. ktoré pre klasické spôsoby brúsenia predstavujú rad technologických problémov. druh pojiva. . iv) tvar rezu môže byť riadený NC a CNC.88 Profil dokončovaného povrchu laserovým lúčom pri dopade lúča na povrch a) ortogonálne b) pod obecným uhlom (zdroj: Sheng.5. Vo všeobecnosti je možné doterajšie poznatky a výhody laserového nástroja v procesoch obrábania (Laser Machining) zhrnúť nasledovne: i) laserom sa obrábajú všetky druhy materiálov bez ohľadu na tvrdosť. nástroja. odpadá zložitosť upínacieho zariadenia. iii) vysoká rýchlosť a presné rezanie je možné zabezpečiť vhodnou voľbou prídavného plynu. pevnosť.

Rozsah zmeny vlastností povrchu závisí na dosiahnutej teplote a jej gradiente. priemer fokusovaného lúča a rezná rýchlosť. Charakteristické parametre procesu pre LAM technológiu sú výkon lasera.5. Chryssolouris. stáva sa poddajnejšou a tvámejšou. Teplota povrchu obrobku závisí na jeho tepelnej vodivosti.90.89.4. je zaraďované medzi postupy obrábania s prídavným zdrojom ohrevu povrchu materiálu a poukazuje tiež na univerzálnosť použitia laserového nástroja. ako prídavného energetického zdroja. Parametre procesu rezania sa volia v podobných rozsahoch ako pri klasikom postupe.6 O b r á b a n i e podporované laserom (LAM) Progresívne technológie Obrábanie podporované laserom (z angl.5. Nahriatím povrchu pred. Karagiannis (1997) [17] a König. tepelne ovplyvnená zóna . Anifantis. trieska laserový lúč rezný nástroj tepelne ovplyvnená zóna A Obr. iba k jej nahriatiu do určitej hĺbky. LAM predstavuje obrábanie pomocou prídavného energetického zdroja.90 Zóna rezanie pre sústruženie a brúsenie pomocou lasera ako prídavného energetického zdroja.5. na zvýšenie účinnosti procesu a najmä na uľahčenie rezania ťažkoobrobileľných materiálov (podpora lámania triesky pri obrábaní keramických materiálov a legovaných ocelí s nízkou obrobiteľnosťou).5.214 5. stráca svoje pôvodné mechanické vlastnosti. aby nedošlo k poškodeniu povrchovej vrstvy vplyvom tepla. Intenzita lúča a doba interakcie lúča s povrchom sa volia tak. Ako zdroje sa používajú CO. Laserový lúč zohrieva povrch obrobku tesne pred hrotom sústružníckeho noža alebo pred plochou brúsneho kotúča. ktoré sa aplikuje pre klasické technológie sústruženia alebo brúsenia tažkoob rob i teľných materiálov a predstavuje altenatívu k procesu brúsenia tvrdých materiálov a k procesom rezania diamantovým nástrojom. Zaboklicki (1993) [23]. ale s ohľadom na stabilitu laserového lúča. Nd-YAG lasery s výkonom do 4 kW. Použitím fokusovaného laserového lúča. Energia laserového lúča sa absorbuje do povrchu a mení sa na teplo.89 Zostava pre laserom podporované sústruženie (LAM) < Obr. alebo počas rezania povrchová vrstva materiálu mäkne. Laserový lúč sa používa v tomto prípade ako nástroj na podporu rezného procesu. Laser Assisted Machining).. obr. obr. ovplyvňuje sa p o v T c h materiálu bezprostredne pred rezným nástrojom.2.

obr.5.91. je možné zhrnúť nasledovne [17]: i) prúdenie tepla a radiácia žiarenia z obrobku do okolia. obr.5.2 Opracovanie laserom LBM 215 Sprievodné javy pri sledovanom procese sú predmetom výskumných aktivít s cieľom vytvoriť vhodnú štruktúru pre priame (on-line) riadenie procesu. iii) radiálne. LAM je alternatívny proces pre ťažkoobrobiteľné materiály ako sú zliatiny titánu a niklu. ii) žiarenie lasera a hĺbka prieniku absorbovaného tepelného toku do povrchovej vrstvy.1 kW.92 a 5. vii) prenos energie trenia do systému nástroja.COs (zdroj: König. vi) prenos tepla medzi trieskou a nástrojom následkom trenia a ohriatia. axiálne a obvodové vedenie tepla v obrobku. LAM technológia ponúka zaujímavé výhody oproti tradičnému obrábaniu.5.93 • zvyšuje sa uber pri rezaní ťažko obrob i teľných materiálov. Zaboklicki ¡23}) . CO2 (zdroj: König. Zaboklicki ¡23}) Obr. v) odvod tepla zo systému ohriatou trieskou. Použitím lasera ako prídavného energetického zdroja sa v procese rezania [17.1 kW.5. tým že sa znižuje jeho opotrebenie. viii) opotrebenie nástroja následkom difúzie pri vyšších teplotách a následkom abrazívneho účinku. i v) tvorenie ďalšieho zdroja tepla následkom deformácie pri vzniku triesky. 30 40 50 60 70 20 40 60 S O 100 Rezná rýchlosť vc [nVrrin] Dráha rezania L [m] Obr.5. vysokopevné ocele a nitridická keramika.91 Priebeh zložiek reznej sily v závislosti na reznej rýchlosti pri LAM Podmienky: Obrobok: nitridická keramika SbN* Nástroj: kubický nitrid bóru (KN8) Rýchlosť posuvu vi= 6 mm/min Výkon lasera :1. Obrábanie týchto materiálov predstavuje ešte stále problematický proces. • zvyšuje sa životnosť nástroja. 23]: • redukuje rezná sila. Stroje aj nástroje nie sú ešte dostatočne prispôsobené týmto materiálom a vyžadujú vysoké náklady pri opracovaní.92 Priebeh opotrebenia chrbtovej plochy nástroja pri LAM sústruženi Podmienky: Obrobok: nitridická keramika S Í í N j Nástroj: polykryštalický diamant (PKD) Rýchlosť posuvu vi = 6 mm/min Hĺbka rezu :1 mm Rezná rýchlosť: 50 m/min Výkon lasera :1.

Použitie LAM technológie je stále vo vývoji a orientuje sa na obrábanie tvrdých materiálov. Táto technológia uvádzaná pod názvom ELACM (Excimer Laser Assisted Chemical Machining) [17] sa používa pre sústruženie karbidu kremíka (SiC) v kvapalnom prostredí (obyčajne voda). tab.93 [17]. obr.14. Použitie sústruženia s laserom ako prídavným energetickým zdrojom. • bez lasera [v = 60 m/min) -LAM (v = 170rrĽmln] 5 10 15 Doba frézovania [min] Tab. namiesto brúsenia.5. frézovanie Nltridická keramika V ostatnom čase bola pre obrábanie keramických materiálov vyvinula Špeciálna technológia využívajúca excimerový laser.93 Porovnanie opotrebenia nástroja pre klasické frézovanie a LAM postup frézovania Podmienky: Obrobok chróm-molybdénová oceľ (DfN35CrNiMo6) Nástroj: spekaný karbid Hĺbka rezu 1 mm Posuv :0. Pri rezaní sa redukuje rezná sila a sa znižuje opotrebenie nástroja. ktoré sú neprípustné pre obrobky z ocelí" a keramických materiálov. 5. [17]) L A M PROCES Korozivzdomá oceľ Legovaná chróm-molybdénová oceľ (DIN35CrNÍMo6) Stelit (zliatina na báze kobaltu) Inconel 7 1 8 Ti zliatina (ASTTÍA6V) Jemné sústruženie namiesto tradičného brúsenia Frézovanie Frézovanie sústruženie Jemné sústruženie namiesto tradičného brúsenia Frézovanie Sústruženie. ako uvádza Kônig a Zaboklicki [23] zníženie strojového času na jeden obrobok a zvýšenie trvanlivosti nástroja. Povrch SiC vo vodnom prostredí sa ožiari laserom. pretože tieto materiály pri pôsobení laserového lúča na povrch výrazne menia svoje mechanické vlastnosti a tým sú vhodnejšie pre rezanie. temperovanie a mikroštiepenie materiálu. redukuje náklady na proces v rozsahu 60 ~ 80%. pre keramické materiály.2 mm Výkon lasera 3 kW (zdroj: Chryssolouris et ai. ako to uvádza Chryssolouris. ktoré môže spôsobiť rozklad materiálu v povrchovej vrstve. Samotné ohriatie môže spôsobiť zmeny v mi k ro štruktúre povrchovej vrstvy a podporovať procesy ako napr. čím sa vytvorí mäkká vodnatá oxidická vrstva. Zvýšenie trvanlivosti nástroja zvyšuje schopnosť presnejšieho riadenia vytváranej geometrie obrobku. 5. LAM má tiež nevýhody. ale sú potrebné pri obrábaní tvrdých kalených materiálov a diamantu [14]. napr.14 Aplikácie LAM procesu [17] OBRÁBANÝ MATERIÁL Obr.5. povrchové kalenie. lokálne natavenic materiálu. Karagiannis [17]. Fotochemickou reakciou zmäknutá povrchová vrstva je . Anifantis.216 Progresívne technológie Medzi ďalšie prednosti procesii LAM patrí.

Laserový proces sa môže považovať za postup. presnosť a kvalitu. Je bezkontaktný.1 + l. 5. 14]. ale aj ohýbania a strihania [2. obr. ktorý je „ekvivalentný" klasickému postupu spracovania materiálov. 13. 41. 19.5 Porovnávacie hodnotenie laserovej technológie Laser podobne ako abrazívny vodný lúč je v strede záujmu technológie spracovania materiálov pre svoju flexibilitu a univerzálnosť. Zároveň umožňuje spojiť proces zvárania a tepelného spracovania do jedného výrobného sledu s obrábaním na jednom obrábacom centre.44]: • Rozsah materiálov: rozsah materiálov pre rezanie laserom jc veľmi široký' (iba AWJ proces poskytuje väčšie možnosti). plazmový lúč a rezanie kyslíkovým plameňom). Náklady na laser pokrývajú 15 -f 20 % celkových nákladov na vybavenie laserového pracoviska. 5. Kvalitatívne prednosti lasera v priemyselných technologických aplikáciách v porovnaní s inými zdrojmi energie (inými technológiami) je možné zhrnúť nasledovne [44]: i) extrémna koncentrácia energie na plochu.Omm) a preto sa môžu robiť rôzne tvary a detaily profilu. bez opotrebenia nástroja a s minimálnymi požiadavkami na upínanie materiálov. V oblasti obrábania posúva hranice možnosti opracovania ťažkoobrobiteľných materiálov. • Maximálna hrúbka materiálu.5. ktorú možno rezať/deliť: pre laser je veľmi malá v porovnaní s ostatnými procesmi. Laser sa v súčasnosti používa prednostne na rezanie/delenie materiálov. čo však nie je dané samotnou cenou laserového zariadenia. ktoré majú podobné využitie (najmä abrazívny vodný lúč. Medzi základné nevýhody patrí vysoká finančná náročnosť pri zavádzaní do výroby. spĺňa vysoké požiadavky strojárskej výroby na flexibilitu.2 Opracovanie laserom LBM 217 potom opracovaná sústružením diamantovým nástrojom a takto opracovaný povrch má vysoký zrkadlový lesk. vysoká hustota energie a výkonu. v) nevzniká rtg žiarenie v interakcii s inými látkami. Pri vzájomnom porovnávaní uvedených technológií sa hodnotí [8. ale komerčne dostupné zariadenia umožňujú rezať nasledujúce hrúbky pre C 0 2 laser s výkonom 2kW: Nízkolegované ocele 18 mm Nehrdzavejúce ocele 12mm Hliník 6 mm Meď 4 mm .2. hoci v laboratórnych podmienkach. Laser v synergii s klasickým procesom vŕtania a sústruženia [17. z toho dôvodu sa kvalitatívne porovnávania lasera vzťahujú k technológiám. Nepredstavuje síce technológiu s vysokou intenzitou úberu materiálu (not mass materiál removal process). iv) „neprítomnosť „ opotrebenia nástroja. ú) jednoduchá regulácia výkonu lasera a jeho energetického účinku na materiál.94. 18. • Širka reznej škáry: je pri laseri veľmi úzka (0. vi) nie je potrebné vákuum. a l e j e to rýchlo a ľahko regulovateľný proces. iii) ľahké ovládanie lúča. 62]. ako uvádza Powell [41] boli rezané hrúbky 30 + 40mm.

553^ CO.podobné (rovnaké).slabé. ako je rezanie kyslíkovým plameňom. laser Nd-YAG laser plazmový luč abrazívny vodný lúč kysl i kovy plameň Obr. abrazívnym vodným lúčom a Nd-YAG laserom. S .15. laserom.218 Progresívne technológie Kvalitatívne porovnanie alternatívnych technológií rezania/delenia materiálov. R .94 Porovnanie Šírky reznej škáry pre rôzne technológie [41] Tab. D . plazmou.dobre. VD .5.veľmi slabé . VS .15 Kvalitatívne porovnanie štyroch alternatívnych technológií rezania/delenia materiálov (spracované podľa [41]) Nd Y A G R R KOVOVÉ MATERIALV Rýchlosť Kvalita reznej š k á r y Maximálna hrúbka HAZ Šírka zárezu S R ŕ D q-D RŤD R D VS VD VS VS NEKOVOVÉ MATERIÁLY VS VD VD VD VS S S VD S VS PLAZMA AWJ R R KYSLIKOVÝ PA E LMŇ Kapitálové náklady P r e v á d z k p v é náklady D VD D KRM A EA I K Rýchlosť Kvalita reznej š k á r y Maximálna hrúbka Sirka zárezu Rýchlosť Kvalita r e z n e j škáry Maximálna hrúbka Š irka z á r e z u S N/A N/A N/A N/A POLYMÉRY N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A R R D S N/A WA N/A N/A s D VD S N/A N/A N/A N/A flvD RŤD RŤD Kvalitatívne ukazovatele charakterizujúce hodnotenú technológiu v porovnaní s C O j laserom N/A.nepouziteľné.5.5. Ukazovatele charakterizujúce hodnotenú technológiu sú vzťahované k technológii rezania C O . je v tab.ve/mi dobre.

Klocke [47]) . ako dôsledok produkcie tepla. Zo všeobecného pohľadu je možné vplyv lasera na životné prostredie posudzovať z troch základných hľadísk. 5. • lokálny účinok. Hľadisko surovinových zdrojov ako je spotreba energie a materiálu. AEROSÓLY Obr. Egger. le preto dôležité. Lasery ako vysoko-energetické zdroje pracujú s vysokými teplotami a energetickými hladinami. kvapalných a plynných vedľajších produktov a možného rizika ohrozenia svetelným žiarením.5. ktoré je možné posudzovať ako: • globálny účinok lasera na ozónovú vrstvu a vznik skleníkového efektu.2. ale na druhej strane je potrebné poznať riziká spojené sprevádzkovaním laserových zariadení. ktoré je spojené s chemicko-fyzikálnym ohrozením zamestnancov a rizikom spojeným s výparmi. VIBRÁCIE SEKUNDÁRNE ŽIARENIE PRÍDAVNÉ PLYNY obrobok DROBNÉ ČIASTOČKY.95 Laser . Ich vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia a na životné prostredie. ktorý je charakterizovaný hlukom. Klocke [47]: i) Environmentálne hľadisko. Zdravotné hľadisko zamestnancov. Obr. kritickým stupňom toxicity prostredia a zápachom.1 Bezpečnosť práce a vplyv lasera na životné prostredie Možnosti lasera ako univerzálneho nástroja ho na jednej strane predurčujú na široké využitie. • regionálny účinok sprevádzaný okysličovaním a vznikom jedovatých výparov a splodín.riziká bezpečnosti práce a vplyvy na životné prostredie (zdroj: Tänshoff. čoho dôsledkom je vznik pevných. aby výrobní inžinieri boli oboznámení s potenciálnym zdrojom nebezpečenstva. Tônshajf. ii) in) laserový lúč LASEROVÝ PLYN ROZPLÝLENÉ SVETLO HLUK.5. Egger. hlukom a svetelným ožiarením sekundárneho charakteru v bezprostrednej blízkosti prevádzky laserového zariadenia.95 ukazuje možné riziká spojené s laserovým spracovaním materiálov. emisiou žiarenia.5. znečistenia životného prostredia a bezpečnosti práce.

Nebezpečenstvo vzniku požiaru hrozi pri zásahu zápalných materiálov. ktoré majú schopnosť odraziť lúč nekontrolovane. Podľa zvyšujúceho sa potenciálu rizika pre prácu a životné prostredie. a toto žiarenie môže spôsobiť vážne poškodenie zasiahnutej časti tela. Tab. tieto jednotky sú síce krytované. pol vami d y a pol y karbonáty. triedy. oči je potrebné vždy chrániť ochrannými okuliarami).16 uvádza limitné hodnoty koncentrácie vybraných kovových prvkov.medzinárodná skratka pre limitné hodnoty toxických látok v (mg/m 3 ). produkujú toxické výpary kyanovodíka. • Vysoké teploty v procese laserového obrábania natavujú a odparujú materiál. preto musí byť laserové pracovisko opatrené nátermi alebo materiálmi s nizkou schopnosťou odrážať laserové svetlo s danou vlnovou dĺžkou. Britská norma BS 4803:83 stanovuje hodnotu TLV (Toxic Limit Values) . Toxické výpary. sú spojené s ohrozovaním životného prostredia. polyméry alebo kompozitné materiály. Okrem priameho zásahu laserovým žiarením existuje možnosť zásahu tzv. s ktorou laser prichádza do styku obklopená tepelnou bariérou schopnou zamedziť Šírenie laserového lúča mimo prevádzkovanú oblasť. to sú polystyrény (PS.5. ktorý uvoľňuje škodlivé a nebezpečné výpary. Lasery používané pre spracovanie materiálov sú zaradené do IV. sa zvyšuje číslo triedy.220 Progresívne technológie Pre praktické použitie sú lasery zatriedené do 4 tried (J * IV).5 W [47]. najmä pokožky (popáleniny až III. polymetylmetalakrylát (PMMA plexisko). podľa typu lasera. Produkuje svetelné žiarenie so silnou koncentráciou. sem patria polyolefíny (PE. fenolov a aerosólové látky. či už vo forme plynov. stupňa) a očí (hrozí nebezpečenstvo popálenia rohovky. . ktoré vzniká dopadom lúča na materiály v okolí. Laserové zariadenie musi byť vybavené výkonným odsávacím systémom. sekundárnym žiarením. ale je potrebné zabezpečiť kontrolu elektrickej inštalácie. pri práci s materiálmi so sklonom k samovznieteniu. Okrem kovov. Polyméry používané pre laserové metódy spracovania sa podľa množstva produkovaných škodlivých látok delia do troch skupin [47]: i) polyméry s vysokou emisiou aerosólov medzi 140-^130 mg/m 3 . Polyméry podľa chemického zloženia a pod vplyvom ohrevu laserovým lúčom. ii) polyméry so strednou emisiou aerosólov v rozsahu 40f80 mg/m3. aby sa znížilo riziko ohrozenia výparmi.ožiarenie. aby nehrozil zásah elektrickým prúdom (STN Bezpečnostné predpisy pre obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach). Pre všetky je stanovená hraničná hodnota koncentrácie výparov v objeme vzduchu. V napájačom zdroji elektrickej jednotky a tiež komore laserovej výkonovej jednotky je vysoké napätie (jednosmerné okolo striedavé 380V). podľa účinkov jednotlivých prvkov na organizmus Človeka. následky sú o to nepriaznivejšie. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať laserovým zariadeniam na zváranie. Bezpečnostné riziká laserového zariadenia stanovené podľa britskej normy BS 4803:83 (British Standard) zahrňujú: • vplyv lúča . či sú to kovové materiály. pár alebo aerosólových látok. predstavujú aj polyméry riziká pre životné prostredie a človeka. Aj keď priamy zásah laserovým lúčom je bezbolestný. preto musi byť oblasť. Laser neprodukuje žiarenie atomárneho typu. PS/NB) a polyvinylchlorid. toxické výpary. • zásah elektrickým p r ú d o m . v pracovnej 2 000V a pravidelnú 343 100 - • vznik požiaru. iii) polyméry s nízkou emisiou aerosólov menej ako 10 mg/m 3 . okrem hľadiska bezpečnosti práce a zdravia. PP). pretože ich energia fotónov prevyšuje hodnotu 0.

pre tri druhy najviac používaných laserov pre spracovanie materiálov.97 Pri obrábaní a zváraní ocelí.0 m g / m 3 3 3 Účinky na zdravie S p ô s o b u j e v á ž n e p o š k o d e n i e zdravia. kobalt.0 m g / m 3 10.5. C O : . že vytvárajú veľmi jemný a ťažký prach z keramických čiastočiek a silikonu.96.15 m g / m 1. ako aj pri obrábaní polymérov sa tvoria nebezpečné výpary a ďalšie riziká ohrozujúce bezpečnosť práce a životné prostredie.0 m g / m 3 5. nikel meď a iné škodlivé materiály. excimerový laser a Nd-YAG laser. d u s e n i e Vysoko toxické Dražai pľúca Výpary kovu vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť V ý p a r y kovu pôsobia n a pľúca Spôsobuje anémiu.5.5. Veľkosť Častíc v aerosóle sa pohybuje od 10 nm do 16 um.05 m g / m 3 Polyméry s vysokou koncentráciou aerosólov produkujú iba malé množstvo plynných výparov. ktoré obsahujú chróm. .Tab. Doba ožiarenta [s] Európska norma EN 60 825 určuje maximálne prípustné hodnoty ožiarenia MPE (Maximum Permissible Exposure).1 m g / m 3 0. • doby ožiarenia.05 m g / m 0.2 m g / m 3 5. Keramika a sklo sú charakteristické tým.16 Limitné hodnoty koncentrácie vybraných kovových prvkov (zdroj: Powell \4lJ) KOV B e r ý l i u m (Be) Kadmium (Cd K o b a l t (Co) M e d (Cu) Železo (Fe) O l o v o (Pb) Nikel (Ni) Titán (Ti) Zinok {Zn) TLV 0. • energetickej hustoty alebo intenzity žiarenia. obr.0 m g / m 3 0. Tieto parametre sa posudzujú podľa energie impulzu a doby trvania impulzu pre daný typ lasera. Preto je nutné dodržiavať pri prevádzkovaní laserového zariadenia prísne bezpečnostné predpisy. Ďalšie možnosti vzniku rizika pri používaní priemyselných laserov sa posudzujú podľa: • vlnovej dĺžky produkovaného svetelného žiarenia. pôsobí systematicky Pľúcny k a r c i n o g é n Výpary k o v u vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť Výpary k o v u vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť 0. obr.

00E-06 1.: Ultafast Lasers: Mature.: Teoretické základy obrábania kovov. M. A. s. wiWerkstaustechnik 81. ASM . SVTL.ed. J. Laser Group 11.offen für neue fachübergreifende Denkansätze.Jet. ale na druhej strane je jeho použitie spojené s rizikami bezpečnosti práce a znečistenia životného prostredia (emisia aerosólov a plynov..l87 Bengtsson. Geiger. 32. R. Firemné matreiály MedíCom. 16.. s. s 431-^36 15.pp.00E+03 I 1. M. Bellows. M.0QE+02 1. A. 272-276 . G. J. (1967) l. Foerster.329 14. (1991).: Modeme Blechumformung .0OE+O6 (zdroj: Tänshoff.: Technische und wirtschaftliche Randbedingungen der Lasermaterialbearbeitung.222 Progresívne technológie 1.W. Blech Rohre Profile 42.Ncnci.00E+01 Obr.Assisted Laser Cutting of 6. J. P.: The Industrial Laser Annual Handbook.2: 1.. A. 2.. Form. (1995) No. Compact Sources and New Applications.. Manca. 3. P. 9.0QE-02 1. ASM International. Coremans.. Kohls. Technica 15/16 (1996) s 41-49 13. May (1995) pp.. 9. 12.: Simulation des Laserstrahl S c h e i d e n s von Kunststoffen.26-27 Engst.5. B. 309 -313 10.Machining.O0E+O5 1. L i t e r a t ú r a pre kapitolu 5. Klocke í47J) Doba impulzu i [s] Pružnosť a mnohostrannosť lasera je na jednej strane jeho veľkou výhodou.2000. F. Egger.: Bänder Bleche Rohre. Firemné materiály Coherent. (1997).O0E-01 1.Metals Handbook .: Off-Axial.35 mm Thick Stainless Steel ASME J. Inc.J. Bčkcš. Muller. 8. American Machinist. Vol. March. ASME J. American Laboratory. ofEngineering for Industry. R. J.12. Werkzeuge. 18-29 Belforte. 4. Vol 115. M. Kmeger. Geiger. Vol 117. Luder. Molian. Thermal Design and experimental Analysis of Laser and Electron Beam Hardening.'.97 Rozsahy energie impulzov a doby impulzov pre priemyselné lasery 1. (1993) pp.: Je možný technologický pokrok bez laseru. (1982).vyd Dilthey. A. (1992) Festa. Hsu. Aug. Baibach. vysokoencrgctické svetelné žiarenie).: Drilling without Drills.. Die Anwendung des Lasers in der Fertigung. March. of Engineering for Industry. U.. V.. O. Naso.M. 5.5.00E-10 1.p. Nov (1991). (1988) Ediúon SV 1989.36 Buda. Wie sc he mann.s. 7. 6. Levitt.. 11/1996 p. M. D. a.No5.A. SV 1 0 . Bratislava.1 1 . Special Report 743.. Gas .F.

Smith. X. M.Trasser. Vol 119. s. J.F.: Opracovaní skla laserem. M. König. V. Interceram 45. Anifantis.R. W. ASMEJ. Anastasia. F. Klocke. pp.: Laser assisted grinding of ceramics.. pp 179-184 37. Chryssolouris. Vol.l. T. D. of Engineering for Industry. 1 . P. König. J. P. Journal of Laser Application.587 -607 28. R.: Principles of Machining by Cutting.2 Opracovanie laserom LBM 16.0. J... s. London. R.2. Jirka.206-209 39.N.448-462 21. M. et aL: Ultras hon pulse laser machining. Zborník s konferencie laserové spracovanie materiálov. G. 1999. R. Kurita.. Vol 11. Led. I«. (1984).T.39/2 (1989). Vol 117....5..Vol 97.M.R... F. eial. Tyrer.T. Lasers in Engineering. O. Marinescu.T. M. Journal of Laser Apll i cation. Lotsha.: On the Selection of Manufacturing Methods Illusuated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.. Abrasion and Erosion. 199 . CA..: Schneiden und Abtragen mit dem C O : Laser.: Obrobitelnost materiálu laserem. F.211-215 34. Wehner.J. (1993) pp. (1984).ed.-J. Ihleman. May 1997. Wiedmaier.: Opracovaní skla laserem.. (1987). Perry.Lee... In. W. 125. Yue. Conde. W.C. 42. 28-30 20. 2000. (1995) pp. Industrie-Anzeiger 43/44. I.83. T.F. Košice 1988 s 181 29. No. M. Lee. Laser Materials processing. Čis. M. Ou'viera. Industrie-Anzeiger 97. Strojírenská výroba čis. ICALED'97. 1. D. TyrerJ.: Läse runterstutzte Dreh be arbeitung von Siliziumnitrid-Keramik.. No A 1999.J. 1999...: Nd-YAG laser drilling of 8. pp.A. V. S. 2. Dausinger.1997 pp. König. (1995).. F.314—316 30. V.. 766-769 18. M.: Zváraní e-S varovaní 48. Mar-Apr.: Pulsed C 0 2 and Nd-YAG laser drilling of PSTZ.Kl-22 41. McGcough.: Study on the relationship between laser processing sound and material removal charakteristics. Chen.A.: Femtosecond ultraviolet laser micromachining of A1 2 0 3 ceramics. S.3mm thick STZ. Matušek. W. s. Kaczmarek. Meiners. Powell. 3 5 9 . pp 23-37 36. Annals of the CIRP Vol. G. of Manufacturing Science and Engineering. Warsaw. KoseČek. Chryssolouris. 35.S. D. E. 157-163 32. Chapman and Hall.169-173 40.část Sklár a keramík 34. čis.4 1999 s 81-85 22.J. Vilar. No 1-3. May (1993) p. 1998. pp. s. Plenum Press.: Micro Machining of Hard Materials Using Nd:YAG Laser. 33..: Micromachining of A L 1 O 3 Ceramics by Excimer Laser..-J. Vol. 629-636 . R.. Aug. Bergs.of Material Processing Technology . (1976). Vačkáŕ. A. J. part 1 1998. Nr. J. Vol 115.5. Brožek. 18-21 25. No. ASME J.205 27. (1987). Lau. VDI-Z 135.: Laser Assisted Machining: An Overview.6. Bienhorn.M.3 s... J. Kaminski. Ono.: Laser Grooving of Composite Materials with the Aid of a Water Jet Steel ASM E J.1998 pp. Wydawnictwo naukowotechniczne. 34-39 24.. Un-Conventional Machining Composite Materials.E123-E127 223 17.. of Engineering for Industry. NewYork.(1993). No. of Materials Processing Technology 48.: Advanced Methods of Machining. M. Oliviera.5. Ko-Wang Liu: Laser Machinig for secondary Finishing Applications.131 31.: Laser Assited Hot Machinihg Processes technological Potentials. Kolenič. Murray . 62-72 19. of Engineering for Industry. Vol 11.: C 0 2 Laser Cutting. 5/6. Sheng.A. Laser Materials Processing. Karagiannis. Vol 9. I. Morita. Cemented Carbides and Hard Materials 1997.: Maching of composites with high intensity solid lasers. P. Fondrek.: Schnittflächen beim Laserstrah Ischeiden von faserverstärkten Kunsttstoffen.. Murray. A. ASME /. pp.: Rezaní laserem.W. No 5. Mendes. 57-58 26. Chmelík. Vol 115. Plansee Proceedings. Zaboklicki.: Effect of Operating Parameters on Surface Quality for Laser Cutting of Mild Steel. van Luttervelt. Niemeyer.34..K. 1993 Led. Nov (1997) pp..3 6 2 38. pp..2.216-230 23.N. (19S8). Vilar. Vol. Trasser. Oct. č. T. Nov. Lukoviö. Sheng. N. (1995) pp. MatuSek. pp.W.. Revista de matalurgia Vol.B. N. Condc. 85. pp.část Sklár a keramik 34. J.

Overmeyer..1 Marcel Dekker New York. Fašková.5. Oct. N..R. Zhang. Dekkyser. H.R. Applied Science and Manufacturing.6.553-568 48.P. Tuersley. Tagliaferri. Clarendon Press Oxford.I996 57.. A. H. Part II. Annals of the CIRP I Keynote Papers 1997.J. Ostendorf.25.28/2/1979.57-58 52.. pp.: Nd-YAG Laser Machining SiC fibre Porosilicate Glas Composites.P. STU Bratislava. H...P. Schachrai.: Použitie C 0 2 lasera pri delení keramiky In: LNTERANTIKOR 96 Košice 24.I.-J. G. pp 947-954. No.P. Rinke. Maňková. Vol. PashbyJ. Dearbome.. Varga. J. Tönshoff.445 58.. Urbänek.. Wilson. Snoeys. lasera pri rezaní oxidickej keramiky. Vol 110. CD media.. Tönshoff.. roč. 468 45. Industrie Anzeiger 43/44/1987 pp. 65-73 62. Jandeleit.H..T.. J.: Nd-YAG Laser Machining SiC fibre Porosilicate Glas Composites. Wais. 61. 10 No. Klocke. E. Poprawe. In: TECHNOLÓGIA 95. Lonerga.sept. SME.997 pp.: Schittflächen beim Laserstrah I sc h ne i den von faserverstärkerten Kunststoffen.K. N. Annals of the CIRP Vol.K. Vol. 1997. R.: Fundamental Investigation of Micromachining by nano-and picosecond Laser Radiation. N. Hoult. . Wehner.. E: Theoretical Aspects of Laser Machine Tool. Kordas. Wijers.l.. Applied Surface Science 127-129.20/23 59. TR Transfer Nr. SV 8/9. M. April 2000. L. p. Vol 29A. Taniguchi.R.: Energy Beam Processing of Materials. Horn. 33 č.. Sklár a keramík.: Špeciálne metódy zvárania. W. R. 1989 46. 55. pp . Weichenhain. Staelens. Annals of the CIRP Vol.AI14-A121 49..: Improved surface quality of rotation symetrie structure by excimer laser micromachining. ICALED'97 Laser Materials processing. V. 1998 pp.8 1998. Alfa Bratislava. M. R. R. Hoult. ASME J. Machining Science and Technology. L: Aplikácia CO.: Application an Safety of Industrial Lasers. Modest. I. Košice . E. Applied Science and Manufacturing. Trassser.: Technologie laserového delení materiálu. Castellani Longo.No. (1989). 1/2 (1996) s. pp 955-964 54. 7. pp.vyd. Varga.224 Progresívne technológie 43. Vol.1-15 44. 1990 pp. Grauman. 153-162 50. 1989 47.: Energy Requirements for Ablation or Decomposition of Ceramics during CO.: Application of High Lasers in Manufacturing.35/2.. Presentation in TEMPUS Project 12310/97.: Laser Cutting of Reinforced Materials.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes... 17í 175 56. Šiman. Pashby.1983 s.l Aug. Kreutz. 1998 pp.M. A. F.T. Vol 29A. Vol. et al. M.okt.212-218 60. C: Nach CO? .W.K. M.V. 885-891. Part I.: New Machining Concepr for Manufacturing Microstmctures with Excimer Laser. of Engineering for industry.P.I. Feb. (1988) pp. Tönshoff. 1983 51. Maňková. Hanbook of ceramics and Composites Vol. L..V. Hesencr. 53. J. (1986). Z. F.1 Machining. A. S. l. and Nd-YAG Laser Machining. Turfía.l995 s. Brcdt.M. I.C. Chryssolouris. 11. I. Zavanella.F. Tuersley. 451-467 i3.nun Nd:YAG-Laser fur Blechbearbeitung. Tool and Manufacturing Engineers Handbook..8 1998...: Dekorácia skla laserom. Egger.83. Jo urn al of Laser Application. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesses..

rezanie tenkých plechov.1 mm odolné voči korózii. Termín plazma sa používa pre označenie veľkého počtu častíc (atómov. • zváranie. Plazma sa najčastejšie môže tvoriť ohriatím látky na vysokú teplotu alebo elektricky oblúkovým výbojom medzi dvoma uhlíkovými elektródami. zaviedol /. vysokokvalitné kovové a keramické povlaky o hrúbke 0.3. teplote a opotrebeniu. jednak ako priameho úberu materiálu jeho postupným odtavením. storočia ako alternatívne spôsoby rezania hliníkových a iných neželezných materiálov namiesto rezania kyslíkovým plameňom. • obrábanic/sústruženie pomocou plazmového lúča jednak ako zdroja lokálneho ohrevu materiálu pred odrezaním triesky (princíp je podobný ako pri technológii LAM . a väčšinou aj je.1 Vznik plazmy a plazmové zariadenia Plazma je pojem zavedený pre osobitný stav plynov. Pre zvláštny stav plynov. je elektricky vodivý stav plynu. ktorá môže byť. pri ktorom sa plyny stávajú vodivými. z ktorých aspoň niektoré majú elektrický náboj a v dostatočne veľkom objeme je súčet kladných a záporných elektrických nábojov nulový. rezanie korozivzdorných ocelí o hrúbke až 25 mm [3]. Plazma. prípadne mechanicky kompenzovaným iónovým zväzkom. ktorý sa na Zemi vyskytuje len výnimočne. Prvé priemyselné zariadenia používajúce plazmu na rezania boli prevádzkované okolo roku 1955 [7].3 PAM 5. Môže byť čiastočne alebo úplne ionizovaná. Ako zdroj tepla pre ionizáciu plynov sa v technickej praxi najviac používa elektrický oblúk. napr. Ako celok je plazma v ustálenom stave elektricky neutrálna. • rezanie/delenie materiálov. Langmuir v roku 1923 fyzikálny pojem plazma.. pri ktorom sa stávajú vodivými ionizáciou atómov. ktoré prestavuje pomerne širokú oblasť použitia plazmy [6]. molekúl iónov.laserom podporované sústruženie). Je to zmes elektrónov a kladných iónov. elektrónov) bez pevnej vzájomnej väzby.tých rokov XX. Plazma je elektricky vodivá a podlieha účinkom elektrického a magnetického poľ. rezanie hliníkových platní. teplota úplne ionizovanej asi 100 000 °K [6]. Teplota čiastočne ionizovanej plazmy je 5 000-^ 15 000 "K. Samotný elektrický oblúk je plazmou s nízky stupňom ionizácie [6]. rozložená vo vnútri plynu z neutrálnych častíc. ako štvrté skupenstvo látky.5. . Hlavné oblasti aplikácie plazmového lúča sú: nanášanie povlakov plazmovým lúčom. napr. alebo ako elektrický výboj medzi anódou a katódou. Vzniká ionizáciou plynu pri vysokých teplotách nad 20 000"C. Prvé teoretické práce z problematiky plazmového oblúka stabilizovaného vodou uverejnili v roku 1922 Gerdien a Lotz [6]. • 5.3 Obrábanie lúčom plazmy Plazmové spôsoby rezania (medzinárodne zaužívané označovanie PBM Plasma BeamMachining alebo PAM Plasma Arc Machining) sa začali používať začiatkom 50 .'.

argón a vodík (Ar + H 2 ). • stupeň fokusácie lúča po výstupe z dýzy. Obr.98 znázorňuje základnú konfiguráciu plazmového horáka. • priemer lúča. ktoré sa podľa funkcie delia na: • plazmové plyny. kde výboj vniká medzi záporne nabitou elektródou a kladne nabitým materiálom. Záporne nabitá elektróda a kladne nabitý obrobok tvoria oblúk. Takto konštruovaný horák sa nazýva transferovaný horák. kde sú ionizované. dusík ( N 2 ) . Plazmový (primárny plyn) je ionizovaný a ohrievaný na vysokú teplotu. ktoré obklopujú plazmový lúč a oblasť tavenia materiálu a chránia ich pred účinkami atmosféry. • fokusačné plyny. • Na vlastnosti plazmy vplývajú vlastnosti používaných plynov. I I prívod primárneho (plazmového} plynu prívod sekundárneho plynu alebo vody vonkajši plášť luč plazmy Obr. pri prechode elektrickým oblúkom. hélium (He). ktoré sú privádzané priamo do oblúka. C O 2 . argón a vodík (Ar + H 2 ) . • hustom prúdu plazmy. najčastejšie sa používajú argón (Ar). Sekundárny prívod plynu chráni oblasť tavenia materiálu. dusík (N 2 ). ktorý horí medzi netaviacou sa elektródou (obvykle zápornou woífrámovou katódou) a rezaným materiálom (kladnou anódou). Stabilizácia oblúka znamená udržanie lúča plazmy v určitom požadovanom kontrahovanom (zúženom) tvare a to je možné zabezpečiť: • tvarom dýzy plazmového horáka.5. ktoré slúžia na zužovania lúča pri jeho výstupe z dýzy plazmového horáka. ako argón (Ar). • vodou.98 Základná konfigurácia horáka pre plazmový oblúk.5. Na dosiahnutie technicky kvalitnej plazmy je potrebné sledovať parametre tvoriacej sa plazmy: teplotu a elektrickú vodivosť {zvyšovaním veľkosti prúdu sa zvyšuje teplota a elektrická vodivosť plazmy). Plazma sa vytvára rozkladom molekúl týchto plynov za vysokého vývinu tepla. vzduch. • ochranné plyny. argón a dusík (Ar + N 2 ) . obyčajne sa používa argón.226 Progresívne technológie Na vytvorenie vhodného stavu plazmového oblúka sa zaužíval názov stabilizácia oblúka. • prúdiacim plynom. (zdroj: [7]) V/A otrobek (+) .

Na obr. prívod pracovných plynov t.5. Používa sa pre nevodivé materiály. chladenie plynom).101a. .5.99 Transferovaný plazmový oblúk (zdroj: [3]) vysokofrekvefný ohrev • Obr. ktoré používajú prenesený (transfcrovaný) a neprenesený (netransférovaný) oblúk. Pre ionizovaný plyn resp.j. plazmového horáka a riadiacej jednotky (obvykle NC alebo CNC riadenie).99 je schéma zapojenia transferovaného oblúka. b ilustruje vyššie popísané základné typy plazmy. usmernenie lúča na miesto rezania. 5. 5. Pre takýto plazmový lúč sa zaužívalo označenie plazmový oblúk (plasma arc). • • • • Dôležitou časťou plazmového zariadenia sú plazmové horáky.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 227 Plazmové zariadenie pozostáva zo zdroja energie. medzinárodná skratka pre opracovanie plazmovým lúčom je PBM Plasma Beam Machining. fokusačného a ochranného. spôsobu chladenia (priame chladenie vodou.5. Používa sa pre vodivé materiály.100 Netransférovaný plazmový oblúk (zdroj: [3]) ELEKTRÓDA ZÚŽENIE Obvykle sa pre plazmové obrábanie používa v tomto prípade označenie PAM Plasma Arc Machining. plazmu sa zaužívalo označenie plazmový lúč (plasma jet). plazmového. tvarovanie plazmového oblúka. ionizátora. vysokofrekvečný ohrev 1 Ä elektróda < Obr. V tomto plazmovom horáku je dýza menej tepelne namáhaná. ktoré musia zabezpečovať: prívod prúdu na elektródu (obyčajne wolfrámovú).5. na obr. Plazmové zariadenia sa delia na dva základné typy. V prvom prípade sa elektrický oblúk tvorí medzi elektródou vo vnútri plazmového horáka a materiálom. Plazmové horáky je možné rozčleniť podľa: výkonu (výkon je udaný súčinom prúdu a napätia oblúka).100 netransférovaného oblúka. nepriame chladenie vodou. Netransférovaný (tiež neprenesený) oblúk sa tvorí iba v samotnom plazmovom horáku medzi dvoma elektródami. Obr.

Pre plazmové rezanie sa používajú plazmové oblúky stabilizované vodou (staršie konštrukcie) alebo zmesou plynov [6]. dusíka. ktoré sú ekonomicky menej nákladné a sú vhodné aj pre rezanie nízko legovaných ocelí. Najčastejšie používaný plazmový plyn je zmes argónu.101 a) Plazmový oblúk -plasmaarc b) plazmový lúč -plasmajet (zdroj: [5]) Na dosiahnutie úzkeho zväzku plazmy s vysokou teplotou je nevyhnutné intenzívne chladenie. neoxidačný). Dochádza k vzniku veľkého množstva zdraviu škodlivých oxidov dusika. zirkón. Na obr. wolfrämová elektróda (katóda) i woífrámová elektróda (katóda) I Obr. chladením pomocou prietoku plynu. Rezanie plynom stabilizovanou plazmou je ekonomicky nákladné (používanie inertných plynov) a doporučuje sa pre rezanie materiálov ako sú korozivzdomé ocele. Horák je chladený chladiacou kvapalinou. obr. alebo chladiacim plynom. na horáky pre ručné alebo strojné rezanie. . vstrekovania vody a iné). Tieto zariadenia umožňujú rezať ocele až do hrúbok 150 mm [3].102 sú znázornené používane druhy klasických plazmových horákov s priamym a nepriamym chladením vodou. b. prachu. hlinik a neželezné kovy.5. pracovného systému horákov (na princípe stlačeného vzduch. ktoré je zabezpečené konštrukciou plazmových horákov. obr. haŕhíum). Výtoková dýza je odizolovaná od vodivých častí horáka.102c.5. ktoré musia byť odsávané. obyčajne vodou. druhu materiálu katódy (wolfrám.228 • • • • Progresívne technológie zloženia plazmového plynu (oxidačný.102 a. V ostatnom období sa do popredia záujmu dostáva plazmové rezanie so stlačeným vzduchom (air piasma systém) a plazmové horáky so vstrekovaním vody (water -injected plasma). Súčasné rezacie plazmové zariadenia pracujú na princípe plynovej stabilizácie.5. hluku a UV žiarenia.5. použitia. vodíka a stlačeného vzduchu. Rezanie pomocou plynom stabilizovanej plazmy je často sprevádzané vznikom dymu.

Obr.103 znázorňuje princíp plazmového horáka so vstrekovaním vody. V novšich konštrukčných prevedeniach týchto typov horákov sa používa vírivé vstrekovanie vody do plazmového oblúka.5. Pri tomto spôsobe sa odparuje asi 10% vody.I02 Druhy plazmových horákov s rozdielnym chladením: a) priame chladenie vodou b) nepriame chladenie vodou c) chladenie plynom (zdroj: [8] podľa ponuky fy Linde) Obr. Ako plazmový plyn sa používa dusík a fokusačný plyn nahradzuje voda. Ochrannú clonu okolo zóny rezu tvorí opäť voda.5. voda vytvorí okolo oblúka tenký film namiesto toho. takmer pravouhlé hrany rezu. zniženie tepelného ovplyvnenia povrchu. • zvýšenie rýchlosti rezania a dosahované pracovné prúdy okolo 600 A. " vysoká kvalita rezu. zbytok vody asi 90% vychádza z dýzy vo forme kužeľa (vodná clona) a má chladiaci účinok na povrch materiálu a zároveň zabraňuje tvoreniu oxidov v zóne rezu.5. ktorá je vstrekovaná cez prídavné radiálne kanáliky dýzy do plazmového lúča. Výhody tohto typu horáka v porovnaní s horákmi na princípe plynnej stabilizácie sú : zvýšeniestabilityoblúka. • zvýšenie trvanlivosti dýz.103 Systém plazmového horáka so vstrekovaním vody (zdroj: [3]) Chladenie vodou priaznivo ovplyvňuje šírku rezu a samotnú kvalitu rezu. že pri vysokých teplotách okolo 50 000 K. čo spôsobí. aby sa odparovala [3J. 1 .53 Obrábanie lúčom plazmy PAM chladiaca voda plazmový plyn chladiaca voda plazmový plyn 229 chladiaci plyn plazmový plyn Obr.

17 [3]. zároveň sa zvyšuje rýchlosť rezania o 2 5 % [3]. Kvantitatívne a kvalitatívne porovnanie prevádzkových charakteristík jednotlivých typov vyššie popísaných plazmových horákov uvádza tab. hliník a jeho zliatiny. Obr.2S0 Progresívne technológie • • menej výparov a dymu. chróm-niklové legované ocele. napríklad korozivzdorné ocele. ktoré sú považované za typy horákov redukujúce znečisťovanie životného prostredia. . (zdroj: [8] podľa ponuky fy Linde) a) plazmový horák so vstrekovaním vody a vírivým prstencom b) plazmové rezanie pod vodou {horák je ponorený asi do 80 mm hĺbky) Obr. čím sa znižuje hluk a výpary zo zóny rezu a rezanie menej znečisťuje životné prostredie.104b) znižuje výrazne hladinu hluku pod 80 dB.5.5. znižuje prašnosť a vplyv ultrafialového žiarenia. Pracovná wolfrámová elektróda je v tomto prípade nahradená elektródou zirkónovou (Zr) alebo meď-hafniovou (Cu . Kyslík ako jedna zložka stlačeného vzduchu je v prostredí plazmy vysoko reaktívny a pôsobí oxidačné pri rezaní väčšiny kovových materiálov.105 ukazuje systém plazmového rezania so stlačeným vzduchom.Hf) nakoľko woífrám ľahšie reaguje s kyslíkom.5. Pre plazmové rezanie so stlačeným vzduchom sú vhodné elektricky vodivé materiály. Ako plazmový plyn sa používa stlačený vzduch.104 Druhy plazmových horákov so zníženým pôsobením na znečisťovanie životného prostredia. rezať možno aj pod hladinou vody.5.5.104 znázorňuje druhy plazmových horákov so vstrekovaním vody. meď a jej zliatiny. Okrem chladenia oblasti rezu použitie plazmového rezania pod vodou (obr. ktorý sa pôsobením vysokých teplôt v elektrickom oblúku rozkladá na svoje elementárne zložky. Obr.

7 5. čo je oveľa nižšie než pre plazmový oblúk.9 381 6.8 15.2 74 58 300 4.5.9 114 3.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 231 chladiaca voda elektróda (med -ílärniurŕif plazmový plyn tesniaci uzáver Obr.9 183 15.17 Porovnanie prevádzkových charakteristík jednotlivých systémov plazmového rezania [3] Rozmer Parameter Plynom stabilizovaný systém Systém so vstrekovaním vody Systém so stlačeným vzduchom Hrúbka materiálu Rezná rýchlosť Výkon Prúdová intenzita Prietok vzduchu Prietok dusíka Prietok COa mm mm/s kW rrŕ/h m3/h m3/h 3.5. | 15. Vysoké teploty (17 000 Ť 33 000 "C podľa [3]) a vysoká intenzita prenosu tepla do materiálu (24.105 Systém plazmového rezania so stlačeným vzduchom (zdroj: [3]) vzdia enost (standoff) obrobok Tab. Teoretické základy úberu materiálu pri plazmovom rezaní nie sú dostatočne rozpracované v porovnaní napr. Pri vysvetľovaní princípu úberu sa využíva teória. sublimácía alebo rozprašovanie. Tieto javy sa potom využívajú na technologické procesy tavenia.9 34 89 400 4. odparovanie. teplota kyslíkovo acetylénového plameňa jc okolo 2 900"C. s laserom.7 5.4 64 70 350 4.8 6.9 32 15 150 1. 7 MW/m 2 ) charakterizujú prednosti plazmového rezania v porovnaní s rezaním plameňom.7 267 | 6. - Lineárna intenzita m/h rezania 229 107 331 343 114 5. ktorú v 70-tych . rezania materiálov alebo tvorenia povlakov.5. odtekanie.7 5. Ako udáva McGeough [3]. 3. odstrekovanie.9 32 64 250 2.1 Ť 68.7 . zvárania. Pri styku plazmy s povrchom tuhého materiálu nastáva vplyvom vysokej teploty tavenie materiálu.4 51 15 150 1.2 106 15 150 1.8 _ .7 . maximálna intenzita prenosu tepla je v rozmedzí 8 -ŕ 19 MW/m".3.4 95 58 235 2.2 106 49 200 2.2 Mechanizmus plazmového rezania materiálov Princíp plazmového rezania spočíva v tavení deleného materiálu extrémne vysokými teplotami. ktoré sa tvoria vznikom plazmy.

5. hélium. potom intenzita prenosu energie sa určí ako: E = K. 7 9 . pre prúdy v rozsahu 50 ~ 1000 A.2 mm.21) kde K je konštanta (<1). ktorá sa môže meniť v rozsahu 6. natavený a odtekajúci kov má teplotu Tj (°K) a absorbovaný 3 obsah tepla H 2 (J/m ). Rovnako ovplyvňujú kvalitu rezu. L (5. Platí to pre • • • • . Plazmové plyny svojou cenou ovplyvňujú náklady na proces. Potrebný výkon sa mení v závislosti od druhu a hrúbky materiálu. V (5. na dosiahnutie čo najvyššej teploty je potrebný veľmi malý priemer dýzy. prípadne chemickou reakciou medzi materiálom a plazmou. Pre vzdialenosť medzi materiálom a horákom. rýchlosť rezania a životnosť dýz. Intenzita prenosu energie E z plazmového oblúka do materiálu je daná rozdielom energie medzi dopadajúcim lúčom plazmy a energiou potrebnou na tavenie materiálu. p merná hmotnosť materiálu (kg/m 3 ). a napätia 100 Ť 250 V. na dosahovanú drsnosť. Je dôležitá pri rezaní plazmovým lúčom stípovitého tvaru (pozri obr. L je celková energia potrebná pre proces rezania na natavenie jednotkového množstva materiálu (J/kg 1 ). zdroj výkonu pre oblúk. Malé priemery dýz zružujú ich životnosť (zvyšuje sa sklon k opáleniu výtokového otvoru dýzy). Rýchlosť rezania sa lineárne zvyšuje so zvyšovanim výkonu plazmového horáka. b) zvyšovanie vzdialenosti zvyšuje nároky na výkon lúča.h| . Zaužívané priemery otvoru dýzy sú udávané v rozsahu 0 . Ak lúč plazmy o C teplote Ti ( K) má energiu h[ (J/s). Kvalita rezu závisi na tepelnej intenzite. p. že materiál obrobku absorbuje všetku tepelnú energiu.4 * 76. rýchlosť rezania. použité plazmové plyny: argón. platí: a) kvalita reznej škáry sa zlepšuje so znižovaním vzdialenosti a zvyšovaním intenzity tepla.6 . Uber materiálu nastáva jeho tavením a následným odplavením vo forme jemne rozprášenej tekutiny. Proces úberu materiálu (rezanie/delenie) plazmou je ovplyvnený nasledujúcimi parametrami: • priemer dýzy. ktorú plazma uvoľňuje pri styku materiálom. Užitočný výkon pre rezanie plazmou je okolo 250 kW. t. dusík a ďalšie. vzdialenosť medzi horákom a materiálom (stand off). ktorá zahrňuje straty a V je rýchlosť prúdenia plazmy (mVs). t hrúbka materiálu. 3 5 mm [7].101b).232 Progresívne technológie rokoch publikovali Moss a Sheward (1970) [3]. v rýchlosť rezania. Z vyššie uvedeného predpokladu Moss a Shetvard [3] odvodili vzťah pre energiu potrebnú na rezanie/delenie materiálu: E = c. So zvyšovaním hrúbky materiálu rýchlosť rezania klesá.22) kde: c je šírka reznej škáry. Je založená na predpoklade. alebo odparením materiálu. v. vplýva na kvalitu reznej Škáry.H 2 . na veľkosť tepelne ovplyvnenej oblasti (HAZ).

5. 7 0 .. 5.107 Závislosť šírky reznej škáry na rýchlosti rezania systémom plazmového oblúka HTPAC (High tolerance plasma arc machining) (zdroj: Moult.106 Porovnanie závislosti rýchlosti rezania na hrúbke materiálu pre rôzne technológie rezania/delenia materiál S7 1 3 (zdroj: van Luttervelt [2]) 10 100 Hrúbka materiálu [mm] Na obr. Taktiež výrazným zošikmením hrán v rozsahu 2 + 10° vo zvislom smere (pozri obr.5. ak sa rozdelené kusy použijú pre zváranie zošikmenie hrán je výhodou (plazmové rezanie sa používa napr.108. Ako príklad možno uviesť rezanie platne o hrúbke 25 mm. plazmu a kyslíkový plameň.109 a 5.3 E N 1P1 ' (U O b r .5 g f m 1.5. ktoré využívajú tepelnú energiu na natavenie materiálu pri jeho spracovaní. kde šírka reznej škáry môže byť v hornej časti až 7 mm a v spodnej okolo 4.5 mm [4]. Chan [1J) 30 40 50 60 rýchlosť rezania [mm/s] šírka reznej škáry a kolmosť h r á n .106 ilustruje túto závislosť pre laserový lúč.kompozitMMU 1 J ~ 1 _ 1. Obidva druhy materiálov sú považované za ťažkoobrobiteľnč materiály. ide o vysoko čistú zliatinu hliníka a medi (AA2124 podľa ASTM) a kompozitný materiál s kovovou matricou na báze hliníka (MMC metal matrix composite). 5. Rezná škára po rezaní plazmou je charakterizovaná výraznou šírkou až niekoľko milimetrov v porovnaní s rezaním laserom alebo kyslíkovým plameňom.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 233 procesy.107. pre skosenie hrán materiálov pred zváraním pri výrobe koľajových podvozkov pre vagóny).110 sú znázornené niektoré vybrané závislosti kvalitatívnych parametrov rezania {drsnosť.4 11 hliníková zliatina J-IE 7 1 . 1. 10000 O b r .5. HAZ) na zmene reznej rýchlosti pre dva druhy materiálov najčastejšie používaných v leteckom priemysle. Obr. šírka rezu. V prípade. 5.93). Pashby.5.

Chan 1 j) 30 rýchlosť rezaná [mm/s] Natavený materiál z miesta rezu je obyčajne odvádzaný plynom s vysokou prietokovou rýchlosťou. Pashby.108 Závislosť dosahovanej drsnosti povrchu na pravej a ľavej strane deleného materiálu na rýchlosti rezania systémom plazmového oblúka HTPAC (zdroj: Hadí. Pashby. . 5.234 Progresívne technológie Zaujímavosťou pri plazmovom rezaní je skutočnosť. pravá strana ( M M C ) pravá stana (Al zliatina) ľavá strana ( M M C ) ľ3vástrana(Alzliaína] Obr. 5. .108 a 5. . Chán [1}) 30 rýchlosť rezaná [mm/s] 70 140 120 Obr. Chán [i]) 100 -MMC ssodná iasf rezu [ . Pod touto . Čo má za následok tvorenie čistého hladkého povrchu na ľavej strane rezu.60 rýchlosť rezaná [mm/s] 70 Obr.109 Zmena hĺbky tepelne ovplyvnenej oblasti (HAZ) na rýchlostí rezania systémom HTPAC Sledovaná bola samostatne spodná a horná časť reznej škáry (zdroj: Hoult..Al zliaf na 40 20 0 horná Čast rezu -MMC § 8 40 . Pravá strana má obyčajne menší sklon.110 Tepelne ovplyvnená plocha na pravej a ľavej časti rozrezaného materiálu v závislosti na zmene rýchlosti rezania systémom HTPAC (zdroj: Hoidt. Dokumentujú to aj grafy na obr. . Pashby.Al Zii3trei n B » . 5. 8D. Tento jav je spôsobený vírivým pohybom plynu v smere proti pohybu hodinových ručičiek.110. 5. Ľavá strana dosahuje sklon niekedy až 15° [3]. asi 3°. Že tvar hrán po rezaní je odlišný na pravej a ľavej strane (relatívne v smere pohybu materiálu).

18 porovnáva parametre plazmového rezania s laserovým rezaním. Medzí nevýhody sa radia: • vyššie náklady ako pre rezanie plameňom • menej kvalitné hrany v porovnaní s laserom. Obr. Z pohľadu obrábania je využitie plazmového lúča veľmi malé a v iba začiatkoch. • pre rezanie tenkých plechov je lacnejšia ako laser. razenie. titán. mnohokrát je potrebné takto vytvorené povrchy dokončovať ešte inými operáciami obrábania. termické vŕtanie. korozivdorné ocele. Proces delenia sa využíva pre rôzne operácie ako delenie. . 5. Vhodnosť materiálu pre rezanie je označená prebratou terminológiou z klasického v anglickej terminológii sa rozlišuje pojem rezanie/delenie (cutting) a obrábanie uber prebytočného materiálu (machining).6 mm [3].111 ukazuje vhodnosť konštrukčných kovových materiálov pre rezanie plameňom a plazmou. ktorej hrúbka sa udáva v rozsahu 0. molybdén. zrážanie hrán. tvorenie plytkých drážok. Výrazné chladenie zóny rezu vplýva na tvorenie a šírenie jemných trhlín za tepelne ovplyvnenou oblasťou.5. nikel wolfrám. Pričom pojL-m machining sa používa v tomto prípade pre popis odstraňovania materiálu z povrchu. materiálov uvedených laserového materiálov Medzi výhody plazmového rezania v porovnaní s rezaním plameňom a laserom patrí: • lepšia kvalita rezu pri rezani hrubých materiálov (v porovnaní s plameňom). Z dôvodov sa pri hodnotení procesu porovnávajú jeho prednosti a nevýhody s procesom a plameňového delenia materiálov. • • • Technológia rezania/delenia je najviac rozšírená a je vhodná pre elektricky vodivé materiály ako sú mosadz. Inconel. a pojem cutting pre rozrezávanie (delenie) materiálov. je alternatívou rezania/delenia plameňom. hliník. dierovanie. ak sa neuvažuje s technológiou rezania/delenia materiálov. horčík meď. ako bolo spomenuté v úvode. 5. éasto až do hĺbky 1.3 Použitie plazmového lúča p r e opracovanie materiálov Ako už bolo v úvode spomenuté plazma ako nástroj pre spracovanie materiálov nachádza v súčasnosti široké využitie v oblasti zvárania. Patri medzi procesy využívajúce tepelnú energiu na uber materiálu. Proces plazmového rezania nepatrí k presným procesom. nanášania povlakov na báze keramiky. sivá liatina. • rýchlejšie rezanie ako pri rezani plameňom.25 mm.5. monel. tvorenie plytkých drážok do hĺbky asi 2 mm. rezanie a vyrezávanie profilov rôznych tvarov. rezania/delenia materiálov. Tab. sústruženie plazmovým lúčom. uhlíkové ocele a iné.3 Obrábame lúčom plazmy P AM ?35 hladkou povrchovou vrstvou sa nachádza tepelne ovplyvnená oblasť (HA2). Do kategórie metód plazmového obrábania (Plastna Arc Machining ') sa zahrňuje: rezanie/delenie materiálu a vyrezávanie profilov do platní a plechov rôznej prípustnej hrúbky.3. bronz.25 -ŕ 1. Plazmové rezanie.

m o s a d z .3 m/min nie je m o ž n é v y t v á r a ť malé zaoblenia reznej h r a n y ani ú z k e d r á ž k y hladina h l u k u rastie so z v y š o v a n í m p r ú d u hrúbka h = 2 m m h = 6mm h = 1 0 mm OBMEDZENIA PRE NAVRHOVANIE PRODUKTOV 6m/min 1. | nastaviteľný v ý k o n a frekvencia = n a s t a v i t e ľ n á r ý c h l o s ť rezania KVALITA HRÁN PO REZANÍ/ DELENl ^ _ ^ _ = rozlišuje sa v y h o v u j ú c a a n e v y h o v u j ú c a s t r a n a . Niektoré prípustné koncentrácie škodlivín podľa nemeckých technických pravidiel pre rizikové materiály TRGS 404 [8]. n e v y h o v u j ú c a strana j e o d p a d p r e h r ú b k u b < 6 mm 2. cuttability)..1 mm REZNÄ RÝCHLOSŤ MENÍ SA V ZÁVISLOSTÍ NA HRÚBKE MATERIÁLU 7. Natavený a odparovaný materiál produkuje škodlivé výpary nebezpečných a rizikových látok vo ťorme jemne rozptýlených Častíc alebo plynov.3m/min 0. plameň) výrazne ovplyvňuje pracovné prostredie.) zatiaľ nieje zavedený a používaný iný pojem.5 m/min 4. pre rezanie . t e p e l n e o v p l y v n e n á zóna je p o d 0.5mm maxIOmm") ') v závislosti na t y p e zariadenia == MOŽNOSTI ZARIADENIA N A PRISPÔSOBENIE S A HRÚBKE MATERIÁLU v ý m e n a dýzy. Tab. hoci tento pojem nie je odpovedajúci pojmu používanému pri klasickom rezani nástrojmi s určitou reznou hranou. o b m e d z e n é m o ž n o s t i pre m e d .18 Kvalitatívne porovnanie parametrov plazmy a lasera pre rezanie/delenie (spracované podľa {2 j) PLAZMA DOPORUČENÉ MATERIÁLY LA S EH p r e d n o s t n e elektricky v o d i v é materiály. ž i a d n e ušľachtilé materiály. h r d z a v e n i e hrán k o r o z i v z d o r n ý c h o c e l i min0. Je pravdou to.2mm max80mm') HRÚBKA DELENÉHO MATERIÁLU min1.5 m m INTEGRITA POVRCHU NA HRANE PO REZANÍ d o s a h u j e sa d o b r á d r s n o s ť p o v r c h u pre ocele a korozívzdorné o c e l e .236 Progresívne technológie obrábania ako relatívna obrobiteľnosť (machinability. z h o r š e n á p r e hliník.3 m/min 3. že pre označenie vhodnosti materiálov pre rezanie termickými zdrojmi (laser. plazma. hliník.5. v ý h o d a je lepšie využitie materiálu ŠÍRKA REZU 0.20 Ť 3. n a s t a v e n i e veľkosti p r ú d u a napínania p á s u ^ zmena fokusácie.1 -f 0.7 m/min skoro žiadne obmedzenia HLUČNOSt malá n e b e z p e č n é výpary pri rezaní plastov p r e tenšie h r ú b k y materiálov a v y š š i u p o ž i a d a v k u na kvalitu a p r e s n o s ť h r á n P R A C O V N Í PROSTREDIE m a l ý vplyv p r e hrubšie p l e c h y s o s t r e d n o u p o ž i a d a v k o u n a kvalitu h r a n a ich p r e s n o s ľ DOPORUČENIA PRE POUŽITIE REZANIA/DELENIE PLECHOV Plazma rovnako ako ostatné termické procesy (laser.. plasty s ú n e v h o d n é d o s t a t o č n e a b s o r b č n é .5 m m pre h r ú b k u h > 6 mm 3 Ť4 m m obidve strany sú prijateľné.

Technische Richtkonzentration.3. laserom a kyslíkovo-acetylénovým plameňom.19. 5. ad i) Plazmový lúč (Plasma Arc Machining) sa používa v tomto prípade ako nástroj na podporu rezného procesu. laser. plameň plazma.19 Najdôležitejšie prípustné koncentrácie podľa MAK/TRK (spracované podľa [8]) škodlivá latka oxidy hliníka oxidy železa oxid zirkónu oxidy kadmia chróm (4-mocný) oxid niklu CO CO.5. 5. ii) ako samostatný nástroj pre uber materiálu. prípustná hodnota B mg/m3 6 mg/m3 5 mg/m3 0. plameň rezanie plastov PVC. Kvalita pracovného ovzdušia je posudzovaná podľa maximálnej prípustnej koncentrácie škodlivín v ovzduší MAX (nem.2 mg/m3 30 mg/m3 9 mg/m3 0. Maximum workplace concentration) a technicky prípustnou koncetráciou TRK (nem. uvádza tab.3 Obrábanie lúčom vlazmv PAM 237 plazmou.111 Porovnanie vhodnosti materiálov pre rezanie plazmou a plameňom {zdroj: van Luttervelt [2]) C Si Mo Cr Ni W Mn 5.4 m c/m5 ČASTICE OXIDOV KOVOV VZNIKAJÚCE PLYNY O b r . laser. Technical recommendation concentration).015 mg/m3 0. angl. ktoré tieto pravidlá používajú.5. laser pre Al zliatiny plazma.1 Sústruženie plazmovým lúčom Plazmový lúč sa pre obrábanie využíva v dvoch základných modifikáciách: i) ako prídavný nástroj a zdroj lokálneho ohrevu povrchu obrobku pre zlepšenie obrobiteľnosti materiálu a lámania triesky.3. Maximale Arbeistplatzkonzentration.5 mg/m3 33 mg/m3 9000 mg/m3 0. na zvýšenie účinnosti procesu a najmä na uľahčenie rezania ťažkoobrobiteľných . laser pre ocele povlakované materiály povlakované materiály vy so kolegova n é ocele vysoko legované ocele kyslíkový plameň kyslíkový plameň plazma plazma. ozón NO NOs fosgén účinok dráždi pľúca dráždi prúca toxický karcinogénny karcinogénny karcinogénny toxický toxický toxický toxický toxický toxický proces/druh materiálu plazma. T a b . angl.05 mg/m3 0.

Lokálny ohrev zabezpečuje plazmový lúč. Obrobok vykonáva rotačný pohyb ako pri klasickom sústruženi (rýchlosť pohybu asi 2m/min). obr. (rýchlosť posuvu 5 mm) [3]. obrobok obrobok plazmový horák O b r . V tomto prípade sa plazmový lúč používa pre obrábanie (úber materiálu) rotačných plôch. Ako rezný nástroj sa používajú keramické rezné platničky Medzi základné prínosy tohto spôsobu obrábania patrí zvýšenie trvanlivosti nástroja. Ohrev pomocou plazmového lúča je dobre regulovateľný a nastaviteľný do oblasti pred reznú hranu nástroja a rým je obmedzený vplyv tepla na prípadné Štrukturálne zmeny v povrchu obrobku. 5. Obr. Pri rotačnom pohybe obrobku sa plazmový horák sa posúva paralelne s osou obrobku.112 Sústruženie s prídavným ohrevom. Lokálne teplo pôsobí iba na tvarovanie triesky. ktorá je nevhodná z hľadiska bezpečnosti práce a možnosti automatizácie procesu rezania.lúč dopadá na povrch v tangenciálnom smere a uberá povrchovú vrstvu materiálu.114 ukazuje vzájomnú polohu plazmového horáka a obrobku pri PAM opracovaní bez .113 a) bokorys b) nárys vzájomnej polohy rotačnej plochy a nástroja . udáva sa až 400% [11] a zvýšenie rýchlosti úberu materiálu až o 60 % [5]. 5.plazmového horáka pri sústruženi pomocou plazmového lúča Plazmový. Ako nástroje sa používajú vymeniteľné platničky z reznej keramiky na báze oxidov hliníka. b.112 ukazuje konfiguráciu sústruženia pomocou plazmového prídavného zdroja. plazmový horák O b r . ad ií) Sústruženie plazmovým lúčom bez prítomnosti klasického nástroja. Medzi nevýhody procesu sa radi vznik dlhej plynulej triesky.238 Progresívne technológie materiálov ako mangánové austenitické ocele. Plazmový lúč spolu s rotujúcim obrobkom simulujú klasické sústruženie. 5. žiarupevné ocele a zliatiny (priamy ohrev koreňa triesky v oblasti primárnej plastickej deformácie). 5.5. Obr.113 a.

Uplatnenie nachádza PAM proces pri hrubovnl rozmerovo veľkých predmetov ako sú valce pre valcovacie stolice. Hladký povrch sa dosiahne.7 mm.20 mm [7] v závislosti od druhu materiálu. Vo všeobecnosti je sústruženie pomocou plazmového lúča vhodné pre všetky druhy kovových materiálov. alebo vysoko hladký. Plazmové sústruženie je proces hrubovania. Na obrobok nepôsobí rezná sila a deformácia vplyvom mechanického zaťaženia. Natavený materiál musi byť odvádzaný (odplavovaný) zo zóny rezania takým smerom. ak sa používa chladenie zóny rezu. udáva sa až 0. po ktorom musi nasledovať opracovanie na Čisto a dokončovanie povrchov. 7]. Medzi výhody plazmového opracovania patrí až 10 násobne rýchlejší uber pri hrubovaní ťažkoob rob i teľných materiálov [3. precipitačne tvrdené korozivdomé ocele. Hĺbka odoberanej vrstvy je ovplyvnená výkonom plazmového horák a a/alebo rýchlosťou rotácie obrobku.prítomnosti klasického nastroja. ocele typu Incone! a Hastelloy. K nevýhodám procesu sa radia metalurgické zmeny v povrchovej vrstve. Celková hrúbka ovplyvnenej vrstvy môže byť až do 1. húževnatosť) a nie potrebné zabezpečiť vysokospoľahlivé upínanie rotujúceho obrobku. spevnenie povrchu do významnej hĺbky. . Oxidáciu povrchovej vrstvy možno eliminovať používaním vhodnej ochrannej atmosféry. Opracovanie nie je obmedzené mechanickými vlastnosťami materiálu (tvrdosť. hriadcle z tvrdených materiálov a pri hĺbení drážok do kladiek. v porovnaní s klasickým sústružením nástrojmi so spekaného karbidu. Profil vytvoreného povrchu závisí od rýchlosti posuvu lúča a môže byť tvorený výraznými stopami po plazmovom lúči. aby neovplyvnil opracovávaný povrch. Hospodárne využitie predstavuje pri obrábaní ťažkoobrobitcľných materiálov ako sú žiaruvzdorné ocele.

4. 35/87 SNTL Praha 1987. Blech Rohre Profde 42. 1993 L e d Snocys. Alfa Bratislava.: C 0 2 Laser Cutting.. Annals of the CIRP Vol.: Advanced Methods of Machining. 51. (1988J.3: 1. Hoult. K. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. M. Vol. SME. p. LR. I Machining. April 1999.offen für neue fachübergreifendc Denkansätze. 1983 V ansehen. Plenum Press. Pashby. 7. Theory and Application.: Špeciálne metódy zvárania. (1995) No. A. Suryanarayanan. F..A. Stadens. CNRS London 1993 Led. NewYork. Pae Pyo Sop: Obrábanie ťažkoobrobiteľných materiálov za tepla. J.. J. p.329 10. Annals of the CIRP Vol. 8. London.240 Progresívne technológie L i t e r a t ú r a ku kapitole 5.Technol. R. pp. s.: Fine Plasma Cutting of Advanced Aerospace Materials.vyd. 2.: Moderne Blech u m formu n g . A. R.: On the Selecdon of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Chapman and Hall. Kazimír. 3.587 -607 McGeough. (1989). Dckkyser. Powell.35/2. (1995). Blande Bleche Rohre. 9. Chan. (1986).39/2 (1989).Proc. M.: Plasma Spraying.825-831 van Luttervelt...P. A. 468 Turňa. l.: Das Plasmaschneiden.W. Dearbome. pp 50-61 Geiger. 1.Led. W.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. C.5. J. 6. Strojírenská výroba. Coremans. 5. ofMat. 11. .

ťažnosť. zváranie. Obrábanie lúčom elektrónov sa do priemyselnej praxe dostáva v poslednom desaťročí XX. do ktorých boli vŕtané otvory pomocou elektrónového lúča. dobre prepracovanú teóriu z oblasti vŕtania elektrónovým lúčom podáva vo svojej monografii Kaczmarek [4]. napríklad elektrónová míkroskopia. Vzhľadom na intenzívny rozvoj v tejto oblasti aktualizované poznatky prinášajú japonské a americké zdroje. . ktorá sa pri zrážke s materiálom premení na tepelnú energiu schopnú nataviť a odpariť materiál v mieste dopadu. V roku 1957 Stohr použil elektrónový lúč pre zváranie. elektrická vodivosť. elektrónová spektroskopia a iné.[10] Bellows a Khols [1]. Vzhľadom na vysokú špecifickosť tejto technológie budú v nasledujúcej kapitole uvedené iba niektoré vybrané aplikácie z oblasti vŕtania a rezania a niektoré aplikácie z oblasti výroby elektronických prvkov. Fyzikálne základy emisie elektrónov sa pripisujú viacerým významným fyzikom. Proces prebieha vo vákuu. gravírovanie a vŕtanie otvorov. McGeough [8]. storočia. ktorý sa venuje progresívnym technológiám v oblasti obrábania.5. V roku 1897 Thomson popísal katódový lúč ako tok elektrónov. Široké uplatnenie nachádza táto technológia v leteckom a kozmickom priemysle a je na poprednom mieste v oblasti výroby polovodičov a mikroelektronických prvkov.] (pozn. Odtiaľ bol len malý krok k širšiemu priemyselnému využitiu. Hlavné oblasti aplikácie prestavuje mikroobrábanic tenkých materiálov. Nové poznatky z oblasti EBM opracovania v ucelenej forme podáva Taniguchi a Miyazaki v monografii [13]. Čo sa týka ucelených poznatkov z oblasti aplikácie elektrónového lúča. pričom ich vlastnosti (tvrdosť. O jeho prácu sa opierajú aj ďalšie zdroje z tejto oblasti Snoeys et o/. vrstiev (povlakovanie). Používanie koncentrovaného zväzku elektrónového lúča pre procesy spracovania materiálov sa v súčasnosti uberá dvoma smermi: • • tepelné procesy: obrábanie.autora). Proces sa môže použiť pre všetky druhy kovových a nekovových materiálov. Prvú aplikáciu elektrónového lúča pre obrábanie a zároveň prvý prototyp zariadenia pre opracovanie elektrónovým lúčom navrhol Steigerwald v roku 1947'. Str William Crookes v roku 1879 popisuje tavenie platinovej anódy pri bombardovaní zväzkom elektrónov. reaktívne procesy: elektrónová litotografia. Prvú priemyselnú aplikáciu a zároveň americký patent na tavenie pomocou elektrónového lúča podal v roku 1907 Pirani. žíhanie.4 EBM 5. Na Slovensku sa poznatky o * literárne pramene sa rozchádzajú v udávaní roku a pohybujú sa v rozmedzí rokov 1947 [McGeough] 1949 [Kaczmarekl a 1953 fTaniguchi et al. O jeho prácu sa opierajú aj ďalší európski autori napr. Opracovanie zväzkom elektrónov využíva kinetickú energiu urýchlených elektrónov. Princíp elektrónového lúča sa využíva aj v ďalších oblastiach.4 Opracovanie zväzkom elektrónov Opracovanie zväzkom elektrónov (medzinárodne zaužívaný názov EBM Electron Beam Machining) patrí medzi progresívne výrobné procesy predovšetkým v oblasti mikroobrábania. tepelná vodivosť a bod tavenia) nie sú limitujúce. Medzi prvé predmety obrábané elektrónovým lúčom patria díafragmy pre elektrónové mikroskopy. tepelné spracovanie. nanášanie tenkých polymerizácia a depolymerizácia elektrónovým lúčom.

Výstupná práca je množstvo energie. 9]. dopdajúci elektrón Obr. fokusovať a ovládať. Priebežné a aktualizované poznatky uverejňujú aj pracovníci Výskumného ústavu zváračského. ktorý vlastní zariadenie na zváranie elektrónovým lúčom [6]. Voľné elektróny sa môžu vplyvom elektrického alebo magnetického poľa premiestňovať. Na prekonanie tejto bariéry je potrebné dodať elektrónom energiu.5.1 Princíp opracovania elektrónovým lúčom a zariadenie Elektrón je elementárna častica s hmotnosťou im.602. Energia elektrónov môže nadobúdať . ktoré treba dodať elektrónu. tok elektrónov) sa hovorí o termoemisii.10~31 kg a záporným nábojom s hodnotou e = 1.4. fotoelektrónovej emisii alebo sekundárnej emisii. = 9. Rýchlosť elektrónu spolu s jeho hmotnosťou určujú energiu častice. Teoretické a praktické poznatky o zváraní elektrónovým lúčom podáva vo svojej monografii Turňa [14]. Výstupná práca je teda rozdiel medzi energiami voľného elektrónu E c a Fermiho energiou E F a určuje zákonitosti emisie elektrónov z kovu pri daných fyzikálnych podmienkach [7. Emisia elektrónov je výstup elektrónov z povrchu pevných látok a kvapalín.116 Mechanizmus prenosu energie elektrónov na atómy materiálu Vzhľadom k ich malej hmotnosti môžu pri pohybe dosiahnuť veľké zrýchlenie. Podľa dodaného druhu energie (tepelná. ak sa prekoná potenciálna bariéra na rozhraní kov . Pre vznik toku elektrónov potrebných pre EBM technológiu sa využiva jav termoemisie. 109. Elektrón je časťou atómu a množstvo elektrónov v atóme je závislé na chemickom prvku a je udané atómovým číslom v periodickej sústave prvkov. ktorá sa nazýva výstupná práca.5. K emisii elektrónov dochádza. 5.prostredie.242 Progresívne technológie využívaní elektrónového lúča sústreďujú na oblasť zvárania. tok fotónov. aby prešiel z Fermiho hladiny na hladinu vákua alebo okolia obklopujúceho povrch do vzdialenosti 10"* cm.10"19 C.115 Účinok dopadu elektrónov na povrch materiálu Obr. ak dosiahnu aspoň energiu rovnú výstupnej práci. Elektróny sa uvoľňujú vtedy.

10" J) a závisí od rozdielu potenciálov urýchľujúceho poľa. pre oceľ 7 pm a hliník 10 um. Podľa oblasti použitia býva priemer sfokusovaného lúča býva 0. Pri dopade elektrónov na povrch materiálu sa ich rýchlosť prudko zníži v dôsledku zrážok s atómami kovu. Hĺbka prieniku elektrónov do povrchu nie je veľká. na ktorý dopadajú.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 19 243 vysoké hodnoty niekoľko sto eV . p merná hmotnosť materiálu obrobku (kg/m 3 ). cez ktorú prechádzajú do usmerňovacieho systému. Pomocou magnetického poľa je možné tok voľných elektrónov usmerniť do jemného lúča s priemerom niekoľko mikrometrov. ktoré sú urýchľované vysokým napätím (30 * 180 kV).115 je schematický diagram účinku dopadu elektrónov na povrch materiálu. nasmerovaný a urýchľovaný smerom k cieľovému predmetu (obrobku).116 ilustruje mechanizmus prenosu energie z elektrónov na atómy materiálu. Vysoký záporný potenciál na katóde (až 150 kV) urýchľuje emitované elektródy smerom k anóde.602 19. O b r á b a n i e elektrónovým lúčom je proces natavenia a odparenia materiálu zväzkom elektrónov emitovaných žeravenou elektródou vo vákuu. Zariadenie pre opracovanie zväzkom elektrónov je znázornené na obr. ktorý odvodil Whiddington [13]: Rp = 2. Najjednoduchší zdroj elektrónov (katóda) je žeravený wolfrámový drôt. pracovnej komory. V súvislosti s teóriou úberu materiálu erozívnym pôsobením je v prípade elektrónového lúča uber materiálu považovaný za eróziu odparcnim (erosion by evaporation) [4]. Elektrónový lúč je ale považovaný za tepelný (termický) nástroj používaný na opracovanie materiálov. Na obr.elektrónvolt ( l e V = 1.117. čo j c sprevádzané zvýšením teploty v okolí prieniku. Prúd lúča možno regulovať v rozmedzí 1. vákuového odsávacieho systému (rotačné a difúzne vývevy). Je potrebné zdôrazniť. Taniguchi [13] uvádza hodnoty hĺbky prieniku elektrónov Rp s energiou 50 keV. zdroja energie a riadiaceho systému.118.0 * 80 mA. Jeho konštrukcia je podobná elektrónovému mikroskopu. usmerňovacicho systému (fokusačná a vychyľovacia cievka). Elektrónové delo produkuje elektrónové lúče malého priemeru s veľkou hustotou energie a urýchľuje voľné elektróny na rýchlosť blízku rýchlosti svetla. Princíp elektrónového dela s priamo žeravenou katódou je znázornený na obr. Pozostáva z elektronového dela. Pri zrážke odovzdávajú svoju kinetickú energiu atómom materiálu.5. žc letiace elektróny dosahujú rýchlosti okolo 60% rýchlosti svetla. Schneider [11] uvádza.2.23) kde V je urýchľovacie napätie. Žeravená elektróda (katóda) obvykle wolfrámový drôt emituje elektróny. Elektrónové delo pracuje na princípe triódy pozostávajúcej z katódy. Katóda pri ohreve na žeraviacu teplom (okolo 2 500 -K3 000 °C) emituje elektróny. Tento proces prebieha len vo vákuu. že energia elektrónov sa absorbuje iba do hĺbky ich prieniku a nie do celého povrchu materiálu. Koncentrovaný vysokoenergetický zväzok elektrónov pri dopade na materiál vyvoláva jeho lokálny ohrev nad teplom tavenia a materiál sa intenzívne odparuje (evaporate). Elektrónové delo koncentruje vytvorený tok . 1 0 " V2/p [m] (5. Obr.5. je určená urýchľovacím napätím a mernou hmotnosťou kovu (materiálu) a možno ju vyjadriť vzťahom. mriežky a anódy. Pomocou magnetického poľa alebo vysokofrekvenčného elektrického poľa je zväzok letiacich elektrónov skoncentrovaný.5.5.025 + 1 mm. Wehneltova elektróda umiestnená medzi anódou a katódou má úlohu mriežky a riadi množstvo urýchlených elektrónov (prúd lúča).

10. v druhom prípade je potrebný lúč vysokou hustotou energie. Vákuum sa dosahuje systémom rotačných a difúznych vákuových vývev. V pracovnej komore je vákuum okolo 10'1 Pa.mm" 2 . až kým nenarazia na povrch materiálu. obr.150 k V ( . diafragma a fokusačná cievka. Obr.55 MW.y) Pa obrobok z e m nenie v á k u u m 10 Obr. usmerňuje a riadi tok elektrónov smerom k obrobku cez pomocnú vychyľovaciu elektródu.) n Wehneltova elektróda woífrámový drôt p r i e m e r 0. .120 sú znázornené deje pri hĺbkovom prieniku lúča do materiálu charakteristické pre procesy vŕtanie a zvárania. Obrobokje umiestnený na stole. Rýchlosť toku elektrónov je udržiavaná urýchľovacím napätím. Tam sa kinetická energia elektrónov rýchle mení na teplo.119 znázorňuje modely jednoduchého tavenia povrchu elektrónovým lúčom a uber materiálu elektrónovým lúčom. ktoré vyvolá prudký lokálny ohrev materiálu nad teplotu tavenia a následne nastáva jeho odparenie. 5 0 .5. Hustota energie koncentrovaného lúča je 1. Pre tento účel slúžia stigmátor.1 • 0 .5.118.5. 4 m m ) y k |^__ í elektrónové deio v á k u u m 10 + 10 Pa -izolátor zdroj a n ó d a {•> • elektrónový lúč elektromagnetické šošovky vákuová výveva elektrostatická vychyľovacia elektróda pracovná komora ^ manipulátor S-(x. Na obr.5. Vychýlenie lúča býva do vzdialenosti 4 mm. ktorá umožňuje manipuláciu s lúčom. ktorý je spojený s manipulátorom zabezpečujúcim posuv stola obvykle v dvoch osiach x a y.244 Progresívne technológie voľných elektrónov do lúča s vysokou hustotou energie a malým bodovým prierezom. V prvom prípade postačuje lúč s nízkou hustotou energie elektrónov. Vákuum v oblasti elektrónového dela je 10"2 až 10"3 Pa. 13] Usmerňovači systém v samotnom zariadení {elektromagentické pole alebo vysokofrekvenčné elektrické pole) koncentruje.117 Zariadenie na opracovanie zväzkom elektrónov [ 8.

5. možnosť meniť energiu lúča zmenou urýchľovacieho napätia a riadiť hranice prieniku lúča. Výhody (i) + (iv) a nevýhody (v) -r (vii) tohto procesu možno jednoducho zhrnúť do niekoľkých bodov: možnosť jemnej fokusácie lúča do bodu. i) ii) iii) iv) v) .120 Model tavenia materiálu elektrónovým lúčom a model úberu materiálu [13] Opracovanie zväzkom elektrónov je definované ako postup zmeny tvaru alebo vlastností materiálu alebo obrobku použitím elektrónového lúča [13]. schopnosť rýchlo a presne vychyľovať lúč elektrónov.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 245 katóda s priamožeraviacirr vláknom priemer lúča elektrónový L-túe obrobok hranice natavenej vrstvy ochladzovanie hĺbka prieniku natavená zóna rtg lúče dutiny (bubliny) ochladzovanie hranice na tavenej vrstvy rtg lúče fokusačná cievka 1 3 cievka Obr. možnosť generovať vysoko energetický lúč.119 Javy vznikajúce pri hĺbkovom prieniku elektrónového lúča do materiálu [13] elektrónový lúč ŕrozstrek elektrónový lúč í RP H\ "f" ii L \ ^ nenatavený materiál natavená zóna odparená oblasť (dutina) vysokoenergetickým lúčom s vysokou hustotou toku elektrónov žeravená oblasť vysokoenergetickým lúčom a nizkou hustotou toku elektónov Obr. vi) vznik škodlivého rtg (rôntgen) žiarenia. vii) problémy pri spracovaní elektricky nevodivých materiálov (izolátorov) a diamantu.118 Detail elektrónového dela používaného na vŕtanie [15] Obr.5. nutnosť vysokého vákua pri generovaní elektrónov a nutnosť práce vo vákuu (výnimku tvoria niektoré procesy ako zváranie mimo vákua a využívanie toku elektrónov na zmenu vlastnosti ožarovaním).5.

Elektrónový lúč je možné ľahšie prevádzkovať t. napríklad vytvarovať otvory presne definovaných rozmerov vo vrstve SiO . pretože ekvivalentná vlnová dĺžka elektrónového lúča je kratšia ako vlnová dĺžka • • • • • ' Litografia je technologický proces. výroba stôp vo vzdialenosti 40 um. Pre tieto operácie sa dokonca javí výhodnejší ako laser. 12]: • Vŕtanie otvorov.2 Použitie technológie opracovania elektrónovým lúčom Najdôležitejšie oblasti využitia technológie elektrónového lúča a doporučené výkonové hustoty lúča pre danú oblasť aplikácie sú [I. Je to metóda prenosu veľmi jemných vzorov (pattern) na povrch polovodičových doštičiek. vŕtanie otvorov do materiálov používaných v chemickom priemysle na filtre (titán. vzorov (patteni) a otvorov. ako aj technologickými (výkon lúča. že elektrónové procesy patria k tzv. dierovanie polymérov. Delenie materiálov elektrónovým lúčom sa môže použiť rovnako ako laser alebo plazma. Výkonová hustota používaného lúčajel0sW/cm2. ozdobovanie a gravírovanie. 5. odleptať prebytočný materiál. elektrónový lúč je schopný tvoriť extrémne jemné vzory/stopy s vysokou presnosťou. opracovanie (obrábanie) tenkých materiálov (fólií). Pod týmto pojmom sa myslí tvorenie tenkých štrbín. otvory o priemere 50 um pre tryskové motory.j. 10. čistým technológiám šetriacim životné prostredie. výroba LSI a VLSI obvodov). Pri opracovaní tenkých fólií sa dosahuje vysoká rýchlosť obrábania. Vznikajúce rtg lúče možno použiť ako senzor na in-procesnú monitorizáciu technológie elektrónového lúča. molybdén. Elektrónová litografia' (Electron Beam Lithography) je proces používaný pri výrobe integrovaných obvodov (výroba Čipov až s 200 000 odlišnými štrukturálnymi detailmi. Dierovanie (perforation) textilu používaného v odevnom a obuvníckom priemysle (až 5 000 dier za sekundu).246 Progresívne technológie Nedostatky alebo nevýhody bodov (v) a (vi) sa však z iného pohľadu javia ako prednosti technológie. Ako príklad možno uviesť delenie (rezanie) chrómniklovej ocele hrúbky 8 mm. meniť jeho parametre. Práca vo vákuu znamená.4. nehrdzavejúca oceľ). maximálna hrúbka materiálu a jeho správanie sa vo vákuu) a ekonomickými (náklady na proces a jeho dostupnosť v porovnaní s inými procesmi) možnosťami procesu EBM delenia. V porovnaní s fotónovou litografiou (použitie laserového lúča). . Mikroopracovanie. Vychyľovanie lúča umožňuje opracovanie komplexného tvaru s vysokou presnosťou. . Hrúbka fólie má výrazný vplyv na parametre procesu.6 kW a rýchlosti rezania I20mm/min [13]. Ak sa opracovávajú fólie s hrúbkou menšou ako hĺbka prieniku lúča do materiálu R p clektróny s vyššou energiou môžu prechádzať cez fóliu [13]. Doposiaľ však je používanie tohoto procesu v priemysle obmedzené. ktorý umožňuje tvarovať tenké vrstvy. pri výkone lúča 1. má vyššiu presnosť a rýchlosť ako laser. výkonová hustota používaného lúča je 107 -f 10 9 W/cm". Značkovanie. otvory v dýzach pre plynové prietokometre. otvory do nástrojov na ťahanie tenkých drôtov. Tento proces je limitovaný veľkosťou vákuovej komory a pracovného stola. Ale na druhej strane v porovnani s laserom predstavuje elektrónový lúč komplikovanejší systém a vyžaduje vyššie vstupné kapitálové náklady na zariadenie a nie je tak široko priemyselne využívaný systém. výkonová hustota používaného lúča je ÍO* W/cm 2 . výroba hybridných obvodov. ktoré sú povlakované tenkým polymérovým filmom. napr.

Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 247 • " • lúča fotónov. čoho výsledkom je jeho vysoká rozlišovacia schopnosť. podrobne je proces zvárania elektrónovým lúčom popísaný v monografii [14]. ktorý. V poslednom období sa do popredia záujmu dostávajú keramické materiály. vŕtania znázornenú na obr. Pri vŕtaní sa okrem základného materiálu.5. keď lúč začne prenikať do pomocného materiálu zvyšuje sa tlak pár nataveného kovu (pomocný materiál sa používa na vymrštenie nataveného materiálu z otvoru pomocou vysokého tlaku pary. natavuje a postupne odparuje.121a. Samozrejme. 5 2 Výkonová hustota používaného lúča je 10 Ť 10" VWcm . prednosťou zvárania je vytvorenie úzkeho a hlbokého zvarového spoja. elektrické odpory. ako FeCr a FeNi vrstvy. alebo na zmenu vlastností povrchovej vrstvy jej pretavením a následným zakalením.5. používa aj pomocný (prídavný) materiál. spájanie a zváranie časti strojov pre automobily. Okrem opracovania kovových materiálov sa elektrónový lúč môže použiť prakticky pre všetky druhy nekovových materiálov. elektroniku a nástroje. Jeho úlohou je podporovať erupciu taveniny z otvoru. odparovanie je vo forme erupcie čiastočiek materiálu. obr. jednak sa usadzuje na stene otvoru. Naparovanie (tvorenie tenkých vrstiev) (Electron-beam vapour deposition) používa sa na tvorenie tenkých vrstiev z materiálov s vysokým bodom tavenia. Výhodou naparovania pomocou elektrónového lúča je možnosť priameho tavenia materiálov a automatická regulácia parametrov lúča. • pri natavovani vznikajú v materiále bubliny. ktorá vzniká pri jeho tavení). Postupnosť procesu.4. Tepelné spracovanie. zváranie špeciálnych materiálov pre kozmický. alebo vrstiev zložených z viacerých prvkov. obr. Typický prierez otvoru vŕtaného elektrónovým lúčom je znázornený na obr. ako wolfram a tantal. 12] a tvorenie korozivzdomých a dekoratívnych vrstiev z hliníka na oceľovom substráte [7].5. kde sa elektrónový lúč používa na značkovanie. Okolo ústia otvoru zostáva stuhnutá vrstva materiálu ako zaoblený okraj. 5.1 Vŕtanie elektrónovým lúčom Vŕtanie vysoko-energetickým elektrónovým lúčom je proces natavenia a odparenia materiálu vo vákuu. obr.121d. Používa sa na zváranie tenkých plechov. že sa .122.5. Zo širokého spektra využitia EBM technológie sa nasledujúca kapitola podrobnejšie venuje technológii vŕtania pomocou elektrónového lúča ako typického predstaviteľa obrábania.121b. ktorý jednak vystrekuje cez vznikajúci otvor. Používa sa na tvorenie tenkých vrstiev na polovodičové prvky. je možné odstrániť bežnými mechanickými procesmi dokončovania. Výkonová hustota používaného lúča je 10 -ŕ 10 W/cnr Zváranie. • vysoký tlak pár pomocného materiálu vymrští natavený materiál na steny a zanecháva po sebe otvor a v pomocnom materiále sa dutinu.2.I21c. • cez úzky vytvorený kanálik lúč preniká hlbšie do materiálu. možno rozdeliť do Štyroch krokov: • pulzujúci bodový lúč vyvolá lokálny ohrev a natavenic materiálu a následne odparenie malého množstva ohriateho materiálu. na povlakovanie skiel a zrkadiel v optickom priemysle [2. cez ktoré lúč ľahšie preniká do hlbších vrstiev.121. Podrobne je tento 2 3 proces popísaný v monografii [13]. Výkonová hustota používaného lúča je I 0 2 ~ 10 3 W7cm2. používa sa na lokálne spevňovanie povrchu dielcov . materiál sa ohrieva. ale tiež povlakovanie keramických materiálov. ak sa vyžadujú ostré hrany otvoru. obr.kalením bez pretavenia materiálu. chemický priemysel. gravírovanie. letecký priemysel. v ktorom sa otvor tvorí.5.5.

05 •Ť 100 ms). ktorej hrúbka býva do 0. Pomocný materiál sa volí s ohľadom na vlastnosti materiálu obrobku a geometriu otvoru.5.123. 5.124 ukazuje závislosť hibky otvoru na dobe trvania impulzu pre rôzne materiály. V počiatočnom štádiu vŕtania sa hĺbka otvoru zväčšuje s dobou trvania impulzu. Doba trvania impulzu a počet impulzov ovplyvňujú proces vŕtania. Najčastejšie používaný materiál je označovaný ako HM/S a skladá sa z troch dielov mosadzného prášku a jedného dielu silikónového kaučuku. 15]. Vybrané prevádzkové parametre EBM vŕtania do rôznych materiálov sú spracované v tab. až kým nedosiahne určitú „hladinu nasýtenia". pričom prahová hodnota bola stanovená na i us (mikrosekunda) [13] .248 Progresívne technológie vyskytuje tepelne ovplyvnená povrchová vrstva vo forme tenkej pretavenej vrstvy a tepelne ovplyvnenej zóny (HAZ).122 Typický prierez vyvŕtaného otvoru technológiou EBM [11] Maximálna povolená vzdialenosť medzi otvormi a je približne 2d Priemer vŕtaného otvoru závisi na priemere sfokusovaného lúča a jeho výkonovej hustote. obr. Používajú sa materiály Špeciálneho zloženia. čo bráni jeho erupcii z otvoru. Typické prevádzkové parametre vŕtania sú: záporné napätie na katóde.5.I21 Postupnosť vŕtania pomocou elektrónového lúča ztuhnuta Obr.19. prúd lúča a jeho priemer. V tejto fáze sa na stenách otvoru usadzuje značne veľké množstvo pretaveného materiálu.5. Graf na obr. doba trvania impulzu (0. S prehlbujúcim sa otvorom natavený materiál zužuje spodnú časť otvoru a jeho hromadenie môže spôsobiť tvorenie zvareného spoja. Vŕtanie EBM technológiou prebieha pomocou pulzujúceho lúča.5. Z uvedeného dôvodu pri vŕtaní otvorov jc potrené dodržať určitú prahovú hodnom doby trvania impulzu.124 je znázornený popísaný jav. • chráni pracovnú komoru a pracovný stôl pred možným poškodením prenikajúcim lúčom. Obr. 5.025 mm [8. Použitie pomocného materiálu pri vŕtani je potrebné z dvoch dôvodov: • pomáha pri vymršteni nataveného materiálu z otvoru v záverečnej fáze vŕtania. Na obr.

125 ukazuje vzájomný vzťah týchto parametrov pri vŕtaní ocele a niklových zliatin.19 Parametre procesu EBM vŕtania (spracované podľa [15]) Materiál hrúbka [mm] o x i d hliníka wolfrám wolfrám tantal .41 1. že „rezné" podmienky vŕtania musia rešpektovať rozmery otvoru. .5.30 0.1 1 Dĺžka impulzu [ms] Ak sa požadovaná hĺbka vŕtania nedosiahne jediným impulzom.08 0. Priemer otvoru nieje závislý na počte impulzov.18 0.03 0.76 0.124 Závislosť hĺbky vŕtaného otvoru na dobe trvania jediného impulzu pre rôzne materiály: podmienky vŕtania: napätie: 150 kV. HÍbka vŕtaného otvoru.1 2. To znamená.54 3.13 0.5. jeho priemer a počet otvorov vytvorených za určitý čas t. Počet impulzov v závislosti na hĺbke otvoru nerastie lineárne. používajú sa viacnásobné impulzy.5.03 urýchľovacie napätie [kV] 125 140 130 140 140 140 140 140 60 50 100 100 100 100 100 10 prúd lúča &1A] dĺžka impulzu frekvencia impulzu [Hz] 50 50 50 50 50 50 50 50 N SO 20 80 80 80 80 80 12 natavený.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 249 Tab.25 0.123 Postup EBM vŕtania otvorov do kovov (zdroj: Taniguchi [ 13]) Obr. ale na dobe trvania impulzov.w o l f r á m (90:10) n e h r d z a v e j ú c a oceľ nehrdzavejúca oceľ hliník kryštál priemer otvoru [mm) 0.5.13 0.54 2.13 0.13 0. prúd: 40 mA. ale má podobný priebeh ako závislosť hĺbky otvoru na dĺžke impulzu a tiež má tendenciu dosahovať prahovú hodnom.j intenzita vŕtania (obyčajne sa berie do úvahy počet otvorov za sekundu) sú určujúce parametre technológie ĽBM. kov na tav en y kov Obr. Obr.02 10. výkonová hustota lúča 3 x l 0 i n W 7 m 2 (zdroj: Taniguchi [ 13]) 0.

Energia impulzu elektrónu (náboj impulzu) ovplyvňuje vznikajúcu drsnosť. technológie Obr.5.126. obr.5.5. Obr.126 Typický príklad vŕtania otvorov elektrónovým lúčom (podľa f 8J) Kvalita vŕtaného otvoru posudzovaná cez drsnosť povrchu závisí od druhu vŕtaného materiálu.250 Progresívne Ako uvádza Taniguchi [13] prakticky využiteľné oblasti v súčasnosti sú: • pomer hĺbka/priemer otvoru je okolo 40:1 niekedy až 100:1. 13]) Obr.127 ukazuje priebeh drsnosti povrchu pre vybrané materiály. .125 Intenzita vŕtania ako funkcia priemeru otvoru a hrúbky vŕtaného materiálu pre oceľ a niklové zliatiny (spracovanépodľa [8. 8]) 0 50 100 150 N á b o j impulzu ¡10-9 As] 200 Priemer vŕtaného otvoru je asi o 10% väčší ako priemer lúča. Zatiaľ existuje pomerne málo informácii o kvantitatívnych hodnotách drsnosti povrchu po EBM vŕtaní.5. ako to uvádza Kaczmarek [4] •áMcGeough [8]. / / /' t > ^ Titán Nikel j? s' _^--***^ •• Warfrám Zlab Uhík Obr.127 Drsnosť povrchu pri vŕtani elektrónovým lúčom (spracované podľa [4.5. Dosahované tolerancie sa pohybujú od 5 do 20% minimálneho priemeru alebo šírky otvoru.

pohyb lúča je riadený počítačom.[I0J) Medzi nevýhody procesu EBM vŕtania sa radia: • vysoké kapitálové náklady na zariadenie.01 mm > 0. • neproduktívny čas pri odsávaní vákuovej komory. relatívne nízke prevádzkové náklady v porovnaní s inými procesmi. obvykle odsávanie trvá 10 + 20 minút. vlastnosti dokončeného povrchu sú v porovnaní s inými procesmi kvalitatívne lepšie. DOSAHOVANÁ PRESNOSŤ RÝCHLOSŤ OBRÁBANIA • • • • • EDM mechanické vŕtanie STEM (ECM vŕtanie) Laser EBM 0.1 d 0. 11. • požiadavky na zručnosť a vzdelanie personálu.06 d -ŕ 0.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 25i Výhody vŕtania elektrónovým lúčom možno zhrnúť nasledovne [1 . vysoká účinnosť lúča až 95 %.02 d 0. 13]: rýchlosť vŕtania až 4 000 otvorov za sekundu.8.1 mm a priemeru otvoru ± 5%. možnosť vŕtania v rozličných usporiadaniach otvorov.1 d • D 1 • Obr. opotrebenie nástroja neexistuje. tepelný účinok lúča na materiál je obmedzený.05 d Ť 0.128. ktoré sa používajú pre vŕtanie malých otvorov. porovnanie dosahovanej presnosti a kvalitatívne porovnanie rýchlosti procesu pre metódy vŕtania malých otvorov uvádza obr. pretože na vytvorenie otvoru je obvykle potrebný iba jeden impulz a doba impulzu je veľmi krátka. pretože nevznikajú žiadne sily počas procesu vŕtania. ktorú je potrebné brať do úvahy pri niektorých aplikáciách. • nevyskytujú sa problémy s ostrými uhlami na predmete.128 Porovnanie rôznych technológií vŕtania malých otvorov z aspektu dosahovanej presnosti [zdroj: Snoeys et al. • • • • • • • nedochádza k mechanickej deformácii. mechanické vlastnosti materiálov (tvrdosť. jednoduchou reguláciou energie lúča a dĺžkou časového impulzu v porovnaní s podobne vysokocnergetickým lúčom lasera. krehkosť).02 mm 0. schopnosť zachovať vysokú presnosť a opakovateľnosť polohy otvoru ± 0. homogénny lúč s vysokou prienikovou schopnosťou. parametre vŕtania je možné jednoducho meniť od procesu k procesu. elektrónový lúč je termický proces. . • nutnosť používať prídavný materiál. • prítomnosť malej pretavenej vrstvy.5. ťažnosť. elektrické vlastnosti alebo vlastnosti povrchu (odrazivosť) nie sú limitujúce faktory pri EBM vŕtaní.5.

W. Manca. (1989) KoscčekJvL.85 Maŕtková. Annals of the C1RP Vol. l. Dearbome. Morison. SME. March. (1997). 2.5. B. 1993 Vol 115. 5. J. p. Wydawnictwo naukowotechniczne. Abrasion and Erosion. Ultraprecison Machining and Ultrafinc Materials Processing. Aug. 9. Turňa.V.4: 1. 15.Machining. (1988). ASM International. Dekkyser. Fodrek.F. Vol. Alfa Bratislava. Kohls.252 Obr.5. Warsaw. R. 1977. ASME Journal of Engineering for industry.P. pp.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov (Písomná práca k odbornej kandidátskej skúške) VŠT Košice 1985 McGeough. Taniguchi.448-462 Kalpakjian. P. Taniguchi.129 Porovnanie možností jednotlivých technológií používaných pre vŕtanie malých otvorov.ed.: Drilling without Drills. Clarendon Press Oxford. Snoeys. M. 4. (spracované podľa [I.4.309 . Zváranie-Svafováni 48(1999)Č.: Thermal Design and Experimental Analysis of Laser and Electron Beam Hardening. Staelens.: Laseorvý a elektrónový lúč-modemý mnohoúčelový nastroj na spracovanie kovov. Vol.vyd.R.: The Chemical Physics of Surfaces.573-582 13..: Špeciálne metódy zvárania.Inc. P.l.316 Kaczmarek..1 1 Priemer otyoru [mm] L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. March. J. Special Report 743. A. London. (1986). N.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal . Bellows.Comp. Plenum Press New York. 6.: Verschleissschutzschichten durch Sputter-imd lonenstrahltechnik.: Current Status in and Future Trends of. F. 3. s 8 1. Addison-Wesley Pub.: Manufacturing Engineering and Technology. Werkzeuge Nov. 0. F. Naso. Chapman and Hall.1 Machining. pp.. (1976). s. Processes. 9.: Electron Beam Machining.. (1991). Obr. 32/2/1983 pp. (1989).l87 Ballhause.O. G.. W. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. Led. American Machinist. Nenci.pp568-571 12. ASM .129 ukazuje možnosti EBM vŕtania malých otvorov Progresívne technológie v porovnaní klasickým mechanickým vŕtaním a inými progresívnymi technológiami používanými pre vŕtanie otvorov s malými priemermi.01 0. 1. 1989 14.ed.Metals Handbook . 1983 10 10]) 10. 8. S.35/2. 7. Kolcnič. I. N. Anals of the CIRP Vol. 468 11. 6. Schneider..: Principles of Machining by Cutting.: Advanced Methods of Machining. Led.: Energy Beam Processing of Materials. (1982). R.70-75 Festa.p.

kde jedným z predstaviteľov je PVD (Physical Vapour Deposition) proces iónového plátovania (ion plating IP) • modifikáciu povrchu. ktorého mechanizmus prvýkrát publikoval v roku 1852 Grove [9]. ktorý prebieha vo vákuu. ktorá stratila alebo ziskala naviac jeden alebo viac elektrónov. Stratou elektrónu vzniká ión s kladným nábojom (katión).5 IBM 5. ale svoje miesto má v ostatných rokoch aj v čisto strojárskej výrobe. Reaktívne procesy sú rýchlejšie ako chemické metódy spracovania (CH). rozprašovanie" (sputtering). Ziskom elektrónu vzniká záporný ión (anión) migrujúci ku kladne nabitej anóde. kde nabité atómy (ióny*) zo zdroja iónov ostreľujú (bombardujú) povrch cieľa (obrobku) pomocou urýchľovacieho napätia. (ion rubbing) leštenie a hladenie. stal základom metód uvoľňovania atómov z povrchu pomocou ich bombardovania iónmi iných prvkov. ale mechanizmus úberu materiálu pri IBM je celkom odlišný. IBM proces pracuje podobne ako proces opracovania zväzkom elektrónov.5. Pri výskume elektrickej vodivosti plynov objavil. leätenia (ion rubbing). IBM procesy orientované na spracovanie materiálov sú klasifikované ako [12]: dynamické procesy. ktorý sa v elektrickom poli pohybuje ku zápornej elektróde (katóde). Reaktívnym procesom sa venuje len okrajovo. ión (atóm alebo skupina atómov) jc častica. ktorý objavil Grove. . reaktívne procesy. autora). leptania (ion etching) a rozprašovania (ion sputter machining) • nanášanie tenkých vrstiev. rozprašovanie znamená vyrážanie atómov z tuhej látky (terča) následkom bombardovania povrchu látky urýchlenými časticami (pozn. (ion assisted chemical etching) chemické leptanie pomocou iónového lúča. pretože proces je urýchlený aktivačnou energiou dopadajúcich iónov. napríklad CCU pre hliník a jeho zliatiny a C F 4 pre čistý kremík používaný v elektronike. (im plating) iónové plátovanie. v ktorej prebehol tlejivý výboj. Technológia iónového lúča sa používa v troch významných oblastiach spracovania materiálov a to pre: • uber materiálu. kde patrí technológia iónového frézovania (ion milling). Technológia iónového lúča (ďalej používaná skratka IBM) je proces. (ion deposition) nanášanie vrstiev. Reaktívne procesy používajú na spracovanie materiálov chemicky aktívne ióny. kde patria iónová implantácia (ion impialation U) a kombinované procesy tzv. IBM proces je úzko spojený s pojmom naprašovanie. Atómy kovu sa uvoľňovali z povrchu elektródy a následne sa usadzovali na stenách kovovej trubice. • • Medzi dynamické procesy patria (ion sputtering) rozprašovanie (ion mixing) zmiešovanie. Neskôr sa tento mechanizmus. Táto kapitola je prednostne venovaná dynamickým procesom technológie iónového lúča. procesy zmiešavania (ion beam mixing alebo 1BAD ion beam assisted deposition). že kovové látky sa usadzujú na stenách sklenenej trubice.5 Technológia iónového lúča Technológia iónového lúča alebo proces spracovania zväzkom iónov (zaužívané medzinárodné označenie IBM lon Beam Machining) zaznamenáva prudký rozvoj v súvislosti s výrobou polovodičov a integrovaných obvodov v elektrotechnickom priemysle.

Iónové rozprašovanie znázornené modelom na obr. najčastejšie sa používa všeobecnejšie označenie ion beam machining).10"* Pa v rôznych smeroch na povrch cieľa (obrobku) a prenikajú do povrchu alebo sa od neho odrážajú. že urýchľované ióny plynu. Čo je príčinou ich vypudenia z povrchu. ktoré môžu byť ľahko urýchľované a riadené elektrickým poľom.obrobku (tiež sa hovorí o bombardovaní p o v T c h u ) vyvolá emisiu elektrónov z povrchu následkom pružnej zrážky medzi dopadajúcimi iónmi a atómami cieľa. Dopad iónov na povrch cieľa . Výsledkom kolízie môže byť posunutie susedných atómov z ich miesta alebo ich vypudenie (rozprášenie) z povrchu. Toto sa nazýva iónové rozprašovanie (sputtering). Princíp rozprašovania je prenos hybnosti z iónu plynu na časticu materiálu. obvykle argónu s priemernou energiou 10 eV (energia zodpovedá rýchlosti asi 200 km/s) [12].130 Model iónového rozprašovania ako základného procesu spracovania iónovým lúčom (zdroj: Taniguchi [12}) Na rozdiel od technológie elektrónového lúča. 5.5. Popísaný proces je uskutočňovaný pôsobením atómu na atóm a nazýva sa obrábanie (opracovanie) iónovým rozprašovaním alebo iónovým leptaním (zaužívané označenie ton sputter machining alebo ion sputter etching. vakancia nahradený atóm pramiestený atóm náhradný ión (miesto v mriežke) presunutý atom 1 sekundárny keV (Ar ión) rozprášené \[/atómy TV 5 nm hibka prieniku iónov ióny argónu O Ä presunuté alebo W rozprášené atómy @ atómy v mriežke ión usadený v mriežkovej medzere Obr. Následkom toho. kryptón (Kŕ) a xenón (Xe). ku ktorej dochádza pri dopade iónov na povrch cieľa. dopadajú vo vysokom vákuu asi 1.1 Princíp iónového lúča a zariadenia Progresívne techno! á nie Iónový lúč je zväzok vysoko energetických iónov inertného plynu ako argón (Ar).130. väčšina dopadajúcich iónov naráža (interfere) do atómov povrchu cieľa.3 nm [12]. Hĺbka prieniku dopadajúcich argónových iónov s energiou lOeV je približne niekoľko nanometrov alebo niekoľko atómových vrstiev.1 nm a vzdialenosť medzi atómami v mriežke kovov je okolo 0.5. Dynamický proces opracovania iónovým lúčom je založený na vyrazení atómov z povrchu cieľa . primárny rozprášený atóm Ar tón dopadajúci Ar ión odrazený atóm / asfový povrch Q. 5.tuhej látky (obrobku) elektroelastickou kolíziou (zrážkou a odrazením).130 spočíva v tom. Niektoré ióny s nižšou energiou sa . Atóm v dôsledku zrážky opúšťa svoje rovnovážne miesto v mriežke a koliduje so susednými atómami.254 5.3. pretože priemer argónových iónov je asi 0. . Taniguchi [12] udáva hĺbku prieniku asi 5 nm. obr. Kinetická energia iónov pri rozprašovaní prekračuje energiu väzby atómov alebo molekúl v materiále. dopadajúce ióny často kolidujú s atómami povrchu a vyrážajú alebo rozprašujú ich do okolia.

131 Účinok dopadu iónu na povrch cieľa (zdroj: McGeough [10]) a) ión s nízkou energiou b) ión s vysokou energiou Ióny plynu s vyššou energiou.Technológia iónového lúča IBM 255 odrážajú z povrchu späť do okolia. . ktorá nastáva počas kaskádovitej kolízie častíc.130. rozprášené atómy cieľového povrchu. Rozpad týchto elektrónov má za následok emisiu fotónov alebo v niektorých prípadoch ďalšiu emisiu sekundárnych elektrónov. 5.5.132. elektron kaskáda atómov O o o o a) O o o o o o o o o o implantovaný ión o O b) O O O O Obr. alebo vytvorí prázdne miesto (vakanciu).5. preto zostáva v mriežke ako intersticiálny atóm. obr. Bombardovanie povrchu má za následok vznik mriežkových porúch v povrchových vrstvách kovu. okolo 100 eV a viac. ako sú spätne rozptýlené ióny. obr.132 Emisia elektrónov a fotónov z povrchu cieľa (obrobku) bombardovaného iónovým lúčom (zdroj: Taniguchi [12]) Výsledkom tohto javu je poškodenie mriežkovej štruktúry cieľového povrchu a emisia rôznych elementárnych častíc.131 ilustruje účinok dopadu iónu s nízkou a vysokou energiou na povrch cieľa. kolidujú s atómami mriežky kovu (materiálu) a vyrážajú ich z miesta v mriežke. aby bol vyrazený z povrchu.5. Ióny s vyššou energiou zostávajú v mriežke materiálu ako implantované ióny. pričom môžu vyraziť atómy z povrchu. postupne strácajúc svoju energiu. rn folon elektrón O b r . Obr. Ióny. ktoré prenikli hlbšie do materiálu. prenikajú hlbšie do materiálu. Pri bombardovaní povrchu vysokoenergetickými iónmi dochádza k excitácii (vybudeniu) elektrónov cieľových atómov nepružnou zrážkou. Atóm materiálu vo väčších hĺbkach už nemá takú energiu. 5. pretože ľahšie prejdú cez mriežku atómu.

Energia iónov je v rozsahu 500 v 2000 eV. Ióny sa tvoria z plynných molekúl zrážkami s elektrómni. Kinetická energia cieľových atómov stúpa následkom tejto zrážky.5. ktorý produkuje Široký prúd iónov. vstupná makroskopická výkonová hustota je pomerne nízka asi 10" W/m".3 mm. 5. ale najviac sú rozšírené a používané dva typy [1. Nevýhodou procesu je. žc intenzita úberu alebo hĺbka odstráneného materiálu je závislá na dobe trvania procesu iónového rozprašovania. ale mikroskopická výkonová hustota (na atomárnej úrovni) je naopak extrémne vysoká. Tento jav spôsobuje radiačné poškodenie povrchových vrstiev materiálu a v mnohých prípadoch je nežiadúci. obr. potrebný príkon pre vyrazenie atómu z povrchu je asi 10' W/atóm s 2 a výkonová hustota je v tomto prípade 10 MVVVm .5. ktorým býva vo väčšine prípadov argón (Ar). 12]. Základné charakteristiky jednodivých iónových zdrojov sú uvedené v tab. kde rýchlosť úberu je asi 1 pm/s. V prevádzkových podmienkach je potrebné dodržiavať príslušné bezpečnostné predpisy týkajúce sa práce v nízko radiačnom prostredí (rtg žiarenie a tok fotónov). V súčasnosti existuje viacero typov iónových zdrojov. samozrejme v závislosti na silách súdržnosti v mriežkovej väzbe [9. s prúdom argónových iónov asi 2 mA a vysokou energiou iónov okolo 20 keV a viac. viditeľné svetlo alebo rontgcnové (rtg) žiarenie. ktorý generuje ióny. termická ionizácia. Ionizácia nastáva vzájomnými zrážkami pri zvýšenej pohybovej energii (teplote) tzv. substrátu).1. Elektróny z tepelného zdroja (obvykle žeravený wolfrámový drôt) sú urýchľované ku anóde a ionizované (termická ionizácia) pomocou prídavného plynu. Zdroj Iónov je funkčný celok na riadenú tvorbu iónov. stôl na uloženie vzorky. * Ionizácia znamená odtriimuie jedného alebo viacerých elektrónov z atómu. nárazom urýchlených časíic (nárazová ionizácia) a fotónov (foloioni/. obrobku.20. Z uvedeného popisu vyplýva.10]: • Duoplazmatron. ktoré využívajú vyššie energie iónov sa používajú pre iónovú implantáciu a pre kombinované procesy modifikácie vlastností povrchovej vrstvy. . 5. procesy.ácia).1 Zariadenia pre technológiu iónového lúča Klasické zariadenie pre technológiu iónového lúča pozostáva obvykle z troch hlavných častí: • • • zdroj iónov. Augerove elektróny. iónový separátor alebo extrakčná (odoberacia) mriežka. Obvykle. takže výsledkom „obrábania" je veľmi jemné spracovanie povrchu s malým úberom. Dynamický proces je charakterizovaný ako proces s vysokou hustotou energie.256 Progresívne technológie sekundárne a tzv. Elektróny sú produkované elektrickým poľom medzi anódou a katódou. Energia potrebná na vyrazenie alebo odprášenie atómu ls 6 z povrchu je asi ! 0 " J/atóm. v ktorom sa vytvára vysokointenzívny úzky iónový lúč s priemerom okolo 0.132. vzniká ionizácia* nárazom. že pri technológii IBM je uber materiálu založený na odstraňovaní atómu atómom. • Kaufmanov zdroj je iónový zdroj. Pružná zrážka medzi iónmi a cieľovými atómami trvá asi 10"'" s. ktorá odoberá ióny z plazmy a urýchľuje ich ďalej smerom k cieľu (vzorke.

5. iónový lúč I obrobok (sférická šošovka} -stred roviny pohybu ft prúd . obr. Vysokofrekvenčný a tzv. obvykle argón. • vysokofrekvenčný plazmový zdroj iónov. K jeho ionizácii dochádza termickou emisiou zo . • tzv. leptanie a nanášanie tenkých vrstiev.135.133 znázorňuje iónové zariadenie využívajúce úzky fokusovaný lúč na princípe duoplazmatronu. Zariadenie s fokusovaným úzkym lúčom sa využíva najmä pre jemné obrábanie.5. analýzu povrchu a litografiu. Ióny sa tvoria v komore.85 pri 1kV 1000 napätie fV kJ 0. difúzna výveva pracovná komora regiiàc ä polohy O b r . komora iónového zdroja katóda (žeravený volfrámový drôt) pomocná elektróda magnet N plazma izolácia anóda komora výveva vzdialenosť usmerňovacía mriežka uhol dopadu iónov \ rozkmit rotaci. iónovú implantáciu. asférický povrch šošovky polomer šošovky motorček pre rotačný pohyb.134. obr.5.3 mm Podľa použitia na spracovanie materiálov sa iónové zariadenia delia na zariadenia používajúce: • fokusovaný iónový lúč.0 257 m 10 v 5 0 d o 10 f o k u s o v a n ý do 0.5 ŕ 2 0 Ť 25 priemer lúča [cm] 5. spŕškovýfion shower) Široký iónový lúč.Technológia iónového lúča IBM Tab. ktorý sa používa pre výrobu asférických šošoviek.írc"^ .133. do ktorej je privádzaný inertný plyn.lsl. 5. 5.133 -4 Iónové zariadenie s fokusovaným lúčom používaný pri spracovaní optických šošoviek Adetail polohovania sférickej šošovky pri jej úprave na asférickú (zdroj: (12}) Obr.20 Charakteristiky používaných iónových zdrojov [9] zdroj K a u f m a n ov duoplazmatron prúd lúča prúdová hustota lúča (mA/cm 2 ] 0. sprškový typ zariadení sa používajú pre obrábanie. 5. obr.

5 M Hz komora iónového zdroja 0.svetlá oblasť (plazma) elektrón O b r. vzniká výboj. Je odsávaná difúznou a rotačnou vývevou na vákuum v rozsahu 10"3 -f 10"4 Pa. Priemer sfokusovaného lúča môže byť až 1 pm [12]. Pohyb lúča je zabezpečovaný v osiach x a y.135 Iónové zariadenie tzv. Medzi katódou a anódou vzniká výboj.5. základná elektróda deponovaná vrtsva . ktorým sa usmerňuje a urýchľuje tok častíc. . žeravená katóda magnetická cievka • detektror loku iónov izolácia zdroj emisie elektrónov detektor napätia na obrobku elektrónová optika perforovaná mriežka komora odsávanie Obr. ktorá je umiestnená v pracovnej komore mimo oblasti plazmy. Po prívode inertného plynu tlak v komore stúpne na 10"2 Pa. kondenzátor oscilátor 13. argón. ktoré sa zrážajú s atómmi . tvoria sa voľné elektróny. V pracovnej komore jc iónový lúč usmerňovaný fokusačnými elektrostatickými šošovkami.258 Progresívne technológie žeravenej wolfrámovej katódy. Medzi dvoma rovinnými paralelnými elektródami. Vznikajúca plazma je pomocou magnetických cievok usmerňovaná a vedená otvormi.5. zemnenie . ktorá emituje elektróny. v pomocnej elektróde a v anóde do urýchľovacej komory. spŕškového typu [10] zemnense Zariadenie využívajúce vysokofrekvenčný iónový zdroj plazmového typu je znázornené na obr. Pracovná komora je z korozivzdornej ocele. s priemerom 1 mm. Pomocná elektróda a anóda sú z mäkkého magnetického železného materiálu a sú súčasťou magnetického obvodu. Pomocou urýchľovacej elektródy je úzky iónový lúč s vysokou prúdovou hustotou vedený z komory iónového zdroja ku vzorke.5. potom je cez ihlový ventil vpúšťaný do komory inertný plyn.1 Pa + 10kV anóda prívod vr j.134 Vysoko frekvenčný zdroj plazmového typu [12] iónový výveva obrobok "vysokú— frekvenčný voltmeter urýchlený ión tmavá oblasť "cieľová elektróda .134. Počas procesu je tlak v komore udržiavaný na hodnote 10"1 Pa. Obvykle má jedna elektróda potenciál zeme a druhá má vysoký záporný potenciál. z ktorých jedna je napojená na vysokofrekvenčný zdroj. pohyb vzorky (obrobku) je rotačný a priamočiary.

R1BE a IBAE (Reactive lon Etching. pretože široký iónový lúč nie je v pracovnej komore usmerňovaný.5. 5. elektrónový lúč).5. Separačné napätie na mriežke je 0. Vzorka (obrobok) je upevnený na vodou chladenom stole a je mimo oblasti plazmy. je extrakčná (separačná) mriežka. že perforácia (dierovanie) každej mriežky je jedna nad druhou. keramika. Tretia vnútorná mriežka má potenciál anódy a cez ňu prechádzajú už len separované ióny do pracovnej časti zariadenia. ktoré sú vyrobené z uhlíka (grafit) alebo molybdénu. Tvar otvoru a vzdialenosť medzi mriežkami predstavujú významné prvky iónového zdroja. Elektróny v plazme sa pohybujú ľahko podľa meniaceho sa elektrického poľa. používajúce široký iónový lúč spŕškového typu znázornené na obr. V plazmovom zdroji Kaufamnovho typu sa tvorí plazma z argónových iónov a elektróny sa tvoria v elektrickom výboji vo vákuu pri tlaku okolo 0. ktoré sa môžu usadzovať na povrchu základnej elektródy a vytvárať tenkú vrstvu. ktorý nereaguje chemicky s povrchom cieľa. Tento typ zariadenia vytvára široký iónový lúč vhodný pre leptanie kremíkových platní pre polovodiče. na depozíciu povlakov alebo na reaktívne iónové leptanie. Medzi plazmovým (iónovým) zdrojom a pracovnou komorou. ktoré sa používajú na uber materiálu patria iónové rozprašovanie ISM (lon Sputter Machining) a iónové leptanie I B E (lon Beam Etching). ako iné energolúčové technológie (laser. Tieto procesy patria k dynamickým procesom. Separačná mriežka pozostáva z troch pevných perforovaných platní. Z fyzikálneho pohľadu je proces rozprašovania dynamický proces prebiehajúci na atomárnej úrovni a nieje tepelný. Cieľová elektróda má záporný potenciál a ióny z plazmy dopadajú kolmo na jej povrch a rozprašujú z neho atómy. Môže sa použiť na spracovanie tvrdých a krehkých materiálov ako je diamant. Reactive lon Beam Etching) a reaktívne leptanie s podporou iónového lúča (lon Beam Assisted Etching). IBM proces patrí k chemicky „čistým" procesom. Uber materiálu pri dynamickom procese prebieha rozprášením atómov z povrchu v dôsledku pružnej zrážky medzi dopadajúcimi iónmi a atómami cieľa (obrobku). ktorý sa používa pre uber materiálu. Na uber materiálu sa používajú aj reaktívne procesy. Jednotlivé mriežky sú uložené tak.5 2 kV a prúdová hustota okolo 2 mA/cm". kde je tlak okolo 10 mPa.135.2 Iónový lúč na uber materiálu K technológiám iónového lúča IBM.Technológia iónového lúča IBM 259 plynu a ionizujú ho. extrakčnej mriežky a pracovnej komory so vzorkou. Vonkajšia mriežka má záporný potenciál a vytvára negatívne pole potrebné na separáciu iónov z plazmy. pozostáva zo zdroja plazmy. . Stredná mriežka má záporné predpätie a jej úlohou je brániť úniku elektrónov z plazmy. možno zhrnúť nasledovne: • proces IBM prebieha vo vákuu.1 Pa. výhody a nevýhody technológie iónového lúča. Jej úlohou je oddeľovať ióny z plazmy a vytvoriť široký iónový lúč. Charakteristické znaky. kde zdrojom tepla je žeravený wolfrámový drôt. Tieto materiály odolávajú erózii pôsobiacich iónov. • proces nieje citlivý k mechanickým a fyzikálnym vlastnostiam opracovaného materiálu. optické a mechanické prístroje. na výrobu ultra jemných dielcov pre elektrické. Ióny v plazme sú príliš ťažké a zostávajú v strede medzi elektródami. kde sa používa inertný plyn na ionizáciu. ióny dopadajú na povrch vzorky v rôznych smeroch. ako sú komerčne dostupné procesy reaktívneho leptania iónovým lúčom RLE. Vzniká termická ionizácia. Zariadenie.

energia a uhol rozprášenia atómov povrchu cieľa (obrobku). ako nástroj. • na hmotnosti cieľových atómov. " na kryštalickej štruktúre a orientácii cieľového povrchu. • na hmotnosti dopadajúcich iónov. spätným naprášením cieľového materiálu. ktoré ovplyvňujú ekonomické a technologické ukazovatele sú: medza rozprašovania (sputtering yield). Pre minimalizáciu hrúbky poškodenej vrstvy sa doporučuje bombardovanie povrchu iónmi s nízkou energiou a uhlom dopadu iónov nad 60°.136 ukazuje závislosť počtu rozprášených atómov cieľa (pol y kryštalického medeného materiálu) od energie . proces umožňuje anizotropické spracovanie. pretože intenzita rozprašovania je rôzna pre rozličné zrná a kryštály materiálu. zliatiny a spekané materiály sa spracovávajú nerovnomerne. V mnohých prípadoch. Iónové bombardovanie povrchu spôsobuje jeho radiačné poškodenie do malej hĺbky. špecifická rýchlosť rozprašovania. prúdová hustota a urýchľovacie napätie. • na uhle dopadu iónov na povrch. Dosahovaná presnosť tvaru a profilu je závislá na štruktúre materiálu. v porovnaní s klasickými metódami rezania a brúsenia. ktoré je potrebné brať do úvahy pri volne spôsobu spracovania. Nevýhody IBM procesov pri výrobe presných mechanických a optických dielcov a výrobe elektronických prístrojov spočívajú v radiačnom poškodení povrchu a dosahovanej presnosti profilu a tvaru. • na parciálnom tlaku kyslíka vo zvyškových plynoch v komore. iónový lúč. Homogénne.260 • • • • • • Progresívne technológie prevádzkové podmienky procesu. Parametre procesu úberu. IBM proces nie je tepelný proces. Profil povrchov pri IBM procese môže byť ovplyvnený ešte podrezaním. čím sa dosiahne vyššia presnosť. proces nezanecháva žiadne zvyškové napätia pod povrchom. monokryštalické materiály a kompoudné materiály sa opracovávajú iónovým lúčom veľmi dobre. ale je založený na pružnej zrážke častíc (dynamický proces). tvorením fazetky na ostrých hraných alebo jamiek v spodnej časti drážky. Hodnota medze rozprašovania stúpa s energiou dopadajúcich iónov. Polykryštalické kovy. najmä pri výrove VLSI obvodov je toto poškodenie nežiadúce. Obr. Samozrejme okrem mnohých výhod má aj technológia iónového lúča používaná na uber materiálu svoje nevýhody. Je to najdôležitejšia charakteristika obrábania (IBM) a depozície (nanášania vrstiev) pomocou iónového lúča.5. pre tvorenie zložitejších profilov dielca sa použiva systém masiek. ako je rýchlosť pohybu lúča. • na teplote povrchu počas spracovania. Medza rozprašovania S je závislá [9. môžu byť jednoducho riadené pomocou elektrických veličín. ale proces umožňuje aj zložitejšie riadenie modelovaním tvaru a profilu. • • • Medza rozprašovania S (počet rozprášených atómov/na dopadajúci ión) (sputtering yield) je definovaná ako stredné (priemerné) množstvo atómov rozprášených z povrchu cieľa na dopadajúci ión. 12]: • na energii dopadajúcich iónov. nepodlieha opotrebeniu a deformácii.

24) [12]: V > ( 7 7 ^ [l/aj (5. Medza rozprašovania monotónne stúpa s uhlom dopadu iónov do maximálnej hodnoty nad 60" a potom náhle klesá. ktorý sa pre svoju dostupnosť najviac využíva. obr.5.5. Tento pokles sa zdôvodňuje tým. 5. Svoju úlohu na intenzite úberu materiálu má aj uhol dopadu vysokoenergetických iónov na povrch.24) . že pri vyšších uhloch dopadu nad 60° majú dopadajúce ióny tendenciu odraziť sa od povrchu. 30 60 90 O b r . rozprašujú z povrchu menej atómov. ako ióny plynov s vyššou hmotnosťou (kryptón.136). xenón). 5.Technológia iónového lúča IBM 261 E O b r . m ono kryštalický kremík.137. je v strednej oblasti uvádzanej závislosti (pozri obr. alebo pokiaľ majú vyššiu energiu zostávajú ukotvené v povrchu.136 Zmena medze rozprašovania v závislosti na hmotnosti a energii dopadajúcich iónov na cieľový povrch polykryštalickú meď (zdroj: Taniguchi f 13]) 10 20 30 40 50 Energia iónu E [keVj a hmotnosti dopadajúcich iónov. ako to ukazuje rovnica (5. energia dopadajúcich iónov 1 keV (zdroj: Miyamoto [12]) Uhol dopadu iónov z f] Špecifická rýchlosť rozprašovania V s j e definovaná ako pomer rýchlosti úberu materiálu (do hĺbky d) k prúdovej intenzite iónového lúča . Argón. bez toho aby rozprášili z povrchu atómy. Miyamoto [12] uvádza príklad závislosti zmeny medze rozprašovania na uhle dopadu iónov. neón) aj pri pomerne vysokej energii.137 Zmena medze rozprašovania v závislosti na uhle dopadu iónov na cieľový povrch polykryštalickú meď. Plyny s nízkou atómovou hmotnosťou (dusík.

5. a a (cm 3 ) sú definované podľa obr. £j elementárny náboj (C/ión). Z . A s plocha dopadajúceho lúča (cm") d hĺbka úberu (cm) Z uhol dopadu iónov (zdroj: Miyamoto [12]) uberaný objem Energia a uhol rozprášenia atómov povrchu cieľa (obrobku). 5. a s prierez iónového lúča. I (A).M.d.26) opracovaný povrch Obr. d o p a d a j ú c i ión Obr. (5.139. Vzťah medzi špecifickou rýchlosťou rozprašovania a medzou rozprašovania je daný rovnicou: S.5. M Progresívne technológie kde T je doba rozprašovania (min). po dopade iónu s rôznou primárnou energiou. Z..25) kde A s je opracovaná plocha (cm 3 ).p N . M molekulová hmotnosť.Z. I prúd iónového lúča. p merná hmotnosť materiálu (g/cm 3 ).5. cos Z p£. Množstvo rozprášených atómov v danom smere je proporcionálne dĺžke vektora PO (zdroj: Miyamoto f 12]) Ióny s vyššou hmotnosťou (ťažké ióny) a pomerne nízkou energiou blízkou prahovej energii rozprašovania (pod 1 keV) pri dopade na cieľový povrch rozprašujú atómy pod väčším uhlom.139 ukazuje rôzne uhly rozprášenia atómov pre rozdielne energie dopadajúcich iónov. Potom medza rozprašovania môže byť vyjadrená vzťahom: UlO *J (5.5. Hmotnosťou ľahké ióny s vyššou energiou (nad 10 keV) pri dopade na cieľ vyrážajú atómy . N Avogadrovo číslo. je atómové číslo cieľového materiálu.138. Obr. Množstvo rozprášených atómov v danom smere je úmerný dĺžke vektora PO na obr.138 Schéma pre výpočet špecifickej rýchlosti rozprašovania.262 S = A s .N. V závislosti na energii dopadajúcich iónov v kolmom smere sa mení uhol rozprášenia cieľových atómov. d (cm).139 Tvar rozloženia rozprášených atómov cieľa z bodu P.

pre leptanie keramiky na báze oxidov kremíka a hliníka. ktoré sa používajú v mikroelektronike. oxid kremičitý (Si0 2 ). Reaktívny plyn (obvykle CF 4 . sa pohybuje v rozsahu 10 -ŕ 40 eV [12]. 5. Technológie RIE a RIBE sa používajú pri výrobe VSLI" obvodov. ktoré sú privádzané do vákuovej komory cez ihlový ventil.2. LSI (large scale integration) sú označenia hustoty integrácie.5. Proces je charakterizovaný vysokou rýchlosťou leptania. titán. integrovaných obvodov a tranzistorov. . napríklad kremík (Si).2 Leptanie pomocou iónového lúča IBAE Leptanie pomocou iónového lúča IBAE (lon Beam Assisted Etching) je pomerne rozšírený proces spracovania materiálov. ktoré sa používajú pre charakterizovanie zložitosti integrovaného obvodu. Na obr. Kaufmanov zdroj sa používa na generovanie širokého iónového lúča. ktorý sa získa z inertného plynu a chemickú aktivitu reaktívnych plynov na základe chloridov a fluoridov (CU. CCL. molybdénu a platiny CTiSi2. ako je chlór a flór.1 Reaktívne leptanie iónovým lúčom Reaktívne leptanie iónovým lúčom RIBE (Reactive lon Beam Etching) využíva zariadenie spŕškového typu.2. CC\2. • minimálne poškodenie povrchu vplyvom radiácie a rovnomerné leptanie povrchu.I39. XeF 2 ). CH 4 ) je privádzaný do komory pod tlakom 0. MoSi 2 PtSi). obr. kde sa tvorí široký iónový lúč (obr. Uber materiálu je výsledkom rozprašovania atómov pomocou reaktívnych iónov (F*. ako sú C F 4 a CCL. *VLSI (very large scale integration). VLSI označenie znamená integráciu 300 000 tranzistorov. • povrch bez zvyškových napätí. 5. Úlohou tekutého dusíka je odčerpať nepoužitý reaktívny plyn a zvyškové produkty chemickej reakcie.5. a chladiacich nádob s kvapalným dusíkom. Reaktívne iónové leptanie RľE (Reactive lon Etching) používa vysokofrekvenčný plazmový zdroj.Technológia iónového lúča IBM 263 väčšinou v kolmom smere.5. • jednoduchá automatizácia a riadenie procesu. Kritériom hustoty integrácie je počet tranzistorov alebo ekvivalentných hradiel na čipe.1 -f10 Pa. Chemická reakcia prebieha medzi reaktívnymi radikálmi. gálium arzén (GaAs). a povrchom leptaného materiálu. Proces využíva energiu iónového lúča. silicidy titánu.5. 5. ktorá prebieha medzi cieľovými atómami a reaktívnymi iónmi. kde namiesto inertného plynu sú do komory iónového zdroja privádzané reaktívne plyny. • vysoká rýchlosť procesu leptania. jedného alebo viacerých ventilov na prívod reaktívneho plynu. Cl + ) a chemickej reakcie. Kinetická energia rozprášených atómov. pri výrobe polovodičových prvkov. ktorú získali po zrážke s iónom.134). molybdén.140 je znázornený princíp zariadenia pre technológiu IBAE. ako dôsledok izolácie vzorky (dielca) od plazmového zdroja. Charakteristické črty procesu RIE a RIBE sú: • procesy sú vhodné pre anizotropické leptanie a ultrapresné vzorkovanie a značenie povrchov. Zariadenie pozostáva zo zdroja iónov. Podstatou úberu materiálu pri reaktívnom iónovom leptám je fyzikálna a chemická reakcia medzi dopadajúcimi reaktívnymi iónmi a povrchom leptaného materiálu.

holografických masiek (obr. • Tvarovanie. modifikáciu hrúbky tenkých filmov. ktoré sa vyrábajú z kalenej ocele a nástrojovej ocele s vysokým obsahom wolfrámu.3 Použitie technológie IBM Použitie technológie iónového lúča na úbcr materiálu je sústredené na oblasti optiky. elektroniky a polovodičovej techniky. ako sú oxidické filmy a absorbované vrstvy na povrchu. Dobré uplatnenie nachádza pri ostrení diamantového náradia. chróm. za účelom zvýšenia ich životnosti a biokompaktibility. kobalt. ako sú dotykové hroty pre snímače. hroty (ihlany) tvrdomerov.141).142). ako je titán a titánové zliatiny. • Iónové čistenie (ion beam cleaning) používa sa na bombardovanie povrchu iónmi argónu pre získanie chemicky Čistého povrchu.02 pm. ion rubbing) sa používa pre výrobu zrkadiel pre lasery. Svoje miesto. piczolelektrických meničov.5.5. 9. ostrenie a leštenie (shapping. Používa sa pri výrobe integrovaných obvodov. nehrdzavejúce ocele a oxidická keramika. modifikáciu hrúbky membrány bez ovplyvnenie dokončeného povrchu. Jednotlivé operácie technológie iónového lúča majú nasledovné oblasti využitia [1.140 Systém pre proces IBAE (zdroj [12}) 5. pri výrobe magnetických bublinových pamätí (obr.264 prívod Ar Progresívne technológie prívod reaktívneho plynu ióny argónu tekutý dusík substrat (obrobok) Obr. polishing. 12]: • Hladenie a vyhladzovanie povrchov (ion smoothing. thinning) má široké oblasti využitia.5. . a na tvorenie vzoriek pre transmisné elektrónové mikroskopy. Iónové čistenie odstraňuje nečistoty. Zvyčajne sa robi pred nanášaním tenkých vrstiev za účelom zvýšenia priľnavosti vrstiev.5. Pre biologické implantáty sa používajú dva druhy materiálov: mäkké tkanivá na základe polyuretánov a polyolefínov a tvrdé implantáty. pásových lamiel. akustických filtrov. Iónovým leštením sa dosahuje drsnosť dokončeného povrchu Rmax = 0. rydla. • Struktúrovanie a tvorenie textúry (ion beam texturing) sa využíva pri úprave povrchu a chemickom čisteni biologických implantátov pre v humánnu medicínu. IBM leštenie sa využíva pre jemné lícovanie základných rovnobežných mierok. ale nachádza aj v strojárskej výrobe.

133 spolu so schémou iónového zariadenia.5. 1 I Ľ iónový lúč OUPL/VNENA| ZÒNA Obr.ošovky odoberaná vrstva materiálu pred úpravou konečný tvar ión.01 u m Obr.5. Uber materiálu iónovým lúčom mení pôvodný tvar sférickej šošovky na asférickú [9] D ) polomer r = 0.12] a) ostrenie diamantového hrom pre mikrotvrdomer b) ostrenie reznej hrany monokryštalického diamantového nástroja pre mikrorezanie YA^//////////////A Obr. ktorý nemá byť ovplyvnený iónovým lúčom . frézovanie drážky . fotorezistivny 20 um ^JERMAMURR 0 . 10] ion ion ion p ó v o ď i ý tvar .5.14S Príklad tvorenie drážok pomocou maskovania povrchu.čiary o hrúbke 8 nm (80 Ä) do uhlíkovej membrány s hrúbkou 20 nm (200 Ä). Spôsob ustavenia a polohovania šošovky pri jej úprave je znázornený na obr. obr.143 Príklad ostrenia diamantového náradia technológiou iónového lúča [9. a pri ostrení a preostrovaní monokryštaiických diamantových sústružníckych nožov pre mikroobrábanie.5.143b. stred sférickej šošovky a sférický tvar šošovky Obr.143a.5.5. • Iónové frézovanie (ion milling) sa použiva na tvorenie plytkých drážok.6 N M Obr. Obr.Technológia iónového lúča IBM 265 obr.5. Iónové rozprašovanie leptanie sa ako proces tvarovania používa pri výrobe asférických šošoviek. ktorý uvádza McGeough [9].SUM permaloy chróm 2 0 1 0.144 Príklad výroby asférickej šošovky.!44 ukazuje detail odoberanej vrstvy.02 um O/. obr.S. Frézovanie sa robí pomocou masiek.5. 3 * 1.01 NM I.I45. O jemnosti technológie hovorí príklad.0 um presnosť 0.5.I42 Príprava výroby magnetickej bublinovej pamäte [9.141 Príklad prípravy holografickej masky [9] ON polomer y r = 0. Môžu sa tvoriť pravidelné drážky so šírkou od 5 * 200 pm a hĺbkou okolo 1 mm [9].

ako základ iónového plátovania. RIAC. pričom vrstvy môžu byť tvorené jedným chemickým prvkom alebo ťažkotaviteľnými zlúčeninami (chemickou reakciou odparovaného kovu vo vákuu za prítomnosti reaktívnych plynov). kombinácia techniky tvorenia vrstiev a modifikácie povrchu (IBAD. je v dostupnej odbornej literatúre [ 1 . Atómy a molekuly odparovanej látky sa prechodom cez plazmu tlejivého výboja ionizujú a po dopade na katódu (substrát) vytvárajú výborne priľnavý povlak. a na iónové plátovanie iónovým lúčom (1B-IP ion beam ion plating). Delí sa do dvoch skupín [ l ]: na proces odparovania v tlejivom výboji (plazme) v podmienkach nízkeho vákua (0. V súčasnosti nie je zavedený jednotný názov pre kombinované technológie. Nasledujúce kapitoly sú venované vybraným postupom technológie iónového lúča. ako je iónová implantácia. Podrobný popis PVD procesov. kde povlakovaný materiál (substrát) má funkciu katódy. fyzikálne procesy povlakovania patria postupy naprašovania (Evaporation). Tieto okrem . Kombinované techniky sú známe ako procesy tvorenia tenkých vrstiev iónovým lúčom IAC (Ión Assisied Coatings). Iónové plátovanie je kombináciou metód odparovania a rozprašovania vo vákuu.. ako sú nitridy. modifikácia povrchovej vrstvy bombardovaním povrchu urýchlenými Časticami (iónová implantácia) 3. nevytvárajú poviak v klasickom slova zmysle.4 Tvorenie tenkých vrstiev iónovým tufom Progresívne technológie Technológia iónového lúča našla široké uplatnenie v procesoch tvorenia tenkých vrstiev z plynnej fázy (vapour deposition).j. Materiál na povlakovanie je odparovaný z odparovacicho zdroja. tvorenie vrstvy na substráte (PVD Physical Vapour Deposition) 2.5. Pre základnú formu kombinovaného procesu sa používa aj názov lon Beam Mixing IBM. oxidy.1 um/min.1 Iónové plátovanie Proces vákuového nanášania kovu formou pary v tlejivom výboji. ktorý môže byť buď odporový tepelný zdroj alebo elektrónové delo.10"1 -f 10 Pa). ktoré prebieha v podmienkach vysokého vákua (10' 5 T I0' 2 Pa). v novšej odbornej literatúre niektorí autori uprednostňujú označenie IBAD (lon Beam Assisied Deposition). 5 ].5.266 5. katódového rozprašovania (Sputtering). 5. Ionizácia inertného plynu a odparovaného materiálu sa zvyšuje pridaním pomocných elektród (mriežok). Medzi PVD procesy (Physical Vapour Deposition) t. Iónové plátovanie v tlejivom výboji je popisované ako jednoduché odparovanie vo vákuu. Kladne nabité ióny inertného plynu sú v plazme urýchľované elektrickým poľom smerom ku katóde. Názov iónové plátovanie a podrobný popis technológie publikoval prvýkrát roku 1964 Matíox [5]. tiež ÍVD (lon Vapour Deposhion) a IBAD (lon Beam Assisted Deposition). Procesy modifikácie vlastností povrchovej vrstvy. ale menia (modifikujú) vlastnosti povrchovej vrstvy. ktoré používajú ionizáciu a iónový lúč pri tvorení vrstvy. V niektorej odbornej literatúre je proces rB-IP nazývaný ako IVD (lon Vapour Deposition). ktoré sa používajú pri tvorení tenkých vrstiev a modifikácii povrchu. Ióny bombardujú a kontinuálne čistia povrch pred následným povlakovaním. Technológie tvorenia tenkých vrstiev pomocou iónového lúča sa delia do troch skupín: 1. 2 . popísal prvýkrát Berghaus v roku 1938. Je to metóda tvorenia tenkých vrstiev (rádové 1 -f 20 um) nanášaných vo vákuu rýchlosťou 0. iónového plátovania (Ión Plating) a ich modifikácie. IB-PVD). karbidy a iné zlúčeniny [8]. ako aj ostatných metód tvorenia tenkých vrstiev. Táto sa nadchádza v plazme tlejivého výboja udržovanej pomocou jednosmerného alebo striedavého vysokofrekvenčného poľa.4.5.

146 Schematický diagram modifikácii iónového plátovania [5] 1 .termokatóda (tendróda) výveva 5 + 20V 100 A tonové plálovanie trioobvý systém 9 40 V.20 V 100 A .vákuová komora 6 . 20 A 1 0 + 5 kV Iónové putovanie tendrodový syslém 9 40 V. 20 A 1 0 + 5W 5-20V 100 A výveva 5 .prídavná elektróda (trióda) 10 .odparovací zdroj 9 .vysokonapäťová elektróda 2 .5.Technológia iónového lúča IBM Iónové platová nie diódový system 1 0 + 5kV 267 Obr.vzorka (substrát) 5 .tienenie 4 .prívod inertného plynu 3 .tiejivý výboj 7-vákuum = 1 Pa 8 .

Proces IB-1P použiva na bombardovanie povrchu externý iónový zdroj. Typické zariadenie pre iónové plátovanie iónovým lúčom je na obr. Klasické zariadenie pre iónové plátovanie je znázornené na obr.5. ktorý produkuje vysokoenergetické ióny.5.148 Schéma zariadenia pre iónové plátovanie s iónovým lúčom.vyrovnávacie vlákno y ocfcarovacia vlákno substrát 4 Obr.147. triódového a tendródového systému modifikácie iónového plátovania.146 je znázornený princíp diódového.5. tendródovom systémy (stvorelektródový systém). zdroj iónovje Kaufmanovho typu. piraniho mieria • Obr. usmerňujú častice v ich pohybe a umožňujú zvýšiť prúdovú hustotu na pokovovanej ploche. mriežka stredná ( 2 0 0 v > | spodná . dosahujú energiu okolo 3 keV [5]. odparovanie materiálu je pomocou žeraveného vlákna [1] prúdovej hustoty Proces tvorenia vrstvy iónovým plátovaním je charakterizovaný nasledujúcimi parametrami [5]: • tlak vo vákuovej komore 10" -ŕ 10"* Pa. Ionizované častice v tzv. anóda^ žeravená katóda vrchná separátna ( 2 0 0 + 2000 V ) . Ako externý iónový zdroj je použitý Kaufmanov zdroj.147 Schéma zariadenia pre iónové plátovanie v tlejivom výboji [5] : katóda chladená vodou vysoké napätie rj-Skv Ar pri vod plynu .148.268 Progresívne technológie zvýšenia intenzity ionizácie. . Na obr. Účelom použitia triódového a tendródového systému je zvýšenie ionizačnej účinnosti procesu.5.5. .

Pri použití reaktívneho plynu sa tvoria vrstvy zlúčeninového typu. A1N. hustota toku pár kovu (výkon odparovača). • Tvrdé oteruvzdomé vrstvy tvorené reaktívnym spôsobom (RIP) na báze nitridov (TiN. Používajú sa tam. stabilizácia prúdu výboja a následné natavcnie odparovaného prvku elektrónovým lúčom. Parametre procesu. potenciál na substráte. Počas procesu naparovania a rozprašovania natavcných častíc kovu dochádza k nasledujúcim javom: • ionizácia častíc (asi 1 T 4 % zo všetkých molekúl a atómov). Častice s nízkou energiou sú rozprašované po povrchu. geometria dielca a jeho počiatočná teplota. • zrastanie (koalescencia) ostrovčekov. ktoré môžu mať charakter celistvých kryštálikov. charakteru tuhých mazadiel. CrC). Nukleaácia vzniká prednostne v miestach porúch. karbidov (TiC. oxidov (A1 2 0 3 . Mechanizmus tvorenia iónovo plátovaných vrstiev je charakterizovaný vzájomne na seba naväzujúcimi štádiami [4. negatívny potenciál na substráte v rozsahu 1 -Ť 5 kV. alebo zliatin typu Cu-Pb. Mo 2 C. Častice s vysokou energiou sa implantujú do povrchu v lokálnych bodoch a majú za následok vznik mriežkových porúch v povrchových vrstvách. 8 ] : • Tvorba tenkých vrstiev. SiC. striebra (Ag). " prienik vysoko-energetických častíc do povrchu a ich ukotvenie. • urýchľovanie kladne nabitých častíc k zápornej elektróde. • rast zárodkov a vytváranie väčších ostrovčekov. Ionizačná účinnosť pri iónovom plátovaní spôsobuje. Taktiež vplývajú na tvorbu nukleačných zárodkov. HfN). medi (Cu). Ide o proces reaktívneho iónového plátovania (RIP). ktoré sa používajú na povlakovanie rezných nástrojov (jednoduché TiN vrstvy na rýchlorezných oceliach. že atómy prichádzajúce na povrch majú široký rozsah energií. TaN. tlejivý výboj medzi substrátom a zemnenou časťou aparatúry. (TiAl)N). alebo spätne do okolia.). jeho použitie je limitované vysokou cenou. viacvrstvové povlaky na rýchlorezných nástrojoch pre výrobu ozubenia a platničkách zo spekaného karbidu) a vysokoexponovaných dynamicky . za účelom zníženia trenia v tribologických sústavách (mäkké kovové filmy prvkov india (In). vzdialenosť odparovací zdroj . Ag-Pb. ktoré sú náhodne rozložené na povrchu substrátu. olova (Pb). • spätné rozprášenie atómov a iónov z povrchu substrátu. • kolízia medzi povrchom substrátu a časticami (atómami a iónmi) inertného plynu alebo reaktívneho plynu. WC. sprevádzané postupným zaplňovaním kanálikov. ktoré ostrovčeky oddeľujú. použitie ťažšieho kryptónu zabezpečuje dobré čistenie povrchu aj pri pomerne nízkom tlaku. stupeň ionizácie pár kovu. ZrO) a iných zlúčenín (TiCN. kde nie je možné použiť konvenčné mazadlá (vo vákuu. Ag-In na tvrdých materiáloch). dáva však nižšiu kvalitu čistenia povrchu. 7 .Technológia iónového lúča • IBM 269 • • • pracovný tlak v komore po prívode inertného plynu 1 -ŕ 1 0 " ' Pa: zvyčajne sa používa argón. 6]: • nukleácia kryštalických zárodkov. Si 3 N 4 . pri použití ľahšieho hélia je potrebný vyšší tlak (pre udržanie výboja). Využitie iónovo plátovaných povlakov s a uberá troma základnými smermi [ 1 . v jadrovej energetike atd'. NbN.substrát. sú tlak (pri ktorom prebieha tlejivý výboj). ktoré ovplyvňujú vlastnosti vytvorenej vrstvy.

Reflexné vrstvy na paraboly reflektorov automobilov. kobaltu (Co) a titánu (Ti). brzdné systémy. pružinách. 5.5.. TiC vrstvy na durale.5. cínu (Sn). Ochranné hliníkové povlaky.5. vynikajúca priľnavosť a nízka pórovitosť. optické.).2 Iónová implantácia Iónová implantácia je proces modifikácie fyzikálnych alebo chemických vlastností tuhej látky bombardovaním jej povrchu zväzkom častíc urýchlených na energiu I0 l -ŕ 10 3 keV. rámy okuliarov. • Tvorba ochranných a dekoratívnych povlakov na báze hliníka (Al). Dekoratívne vrstvy na plášte hodiniek.1 mikrometer 100 nanmstsr 1 000 Angslrom Obr. korózne a ďalšie vlastnosti pevných látok. hliníku. typicky okolo 0.149b znázorňuje rozloženie (koncentráciu) iónov v oceli bombardovenej dusíkom (energia iónov 100 keV.4. ktoré pritom prenikajú pod povrch látky (do hĺbky 0. leteckom priemysle. Takýmto bombardovaním možno meniť elektrické.Progresívne technológie namáhaných dielcov (ozubené kolesá. tribologické. Obr. t u h á látka ^(substrát) ión implantované skupina Iónov 00 0 atómy * substrátu oooooaoo! ooooooo*: • oo*oo*o. zrkadlá. tlmiče rázov. vysokopevných materiáloch a nízkouhlíkovej rýchlokorodujúcej oceli.5. ktorý prebieha pri iónovej implantácii. Obr. Prednosti iónovo plátovaných vrstiev sú vysoká homogenita hrúbky vrstvy. nízkouhiíkových oceliach) používané v textilnom.01 + 0.149a ilustruje dej. kombinované materiály. mechanické. J3J) tí*35 . Tvorenie tvrdých vrstiev pre tzv. Iónová implantácia / . s nízkou hmotnosťou a vysokými úžitkovými vlastnosťami. hustota toku 10 17 ión/cm 1 ). presnejšie podpovrchových a povrchových vrstiev.5 pm. a tým dosiahnuť požadovaný stav povrchu a jeho úžitkové vlastnosti.1 pm). oo o o o o o •"o5 atómy N » Ojp modili kovaná Štruktúra implantácia iónov dusíka ao ocele EFLÍFTU 0.149 A a) Schéma procesu iónovej implantácie •4 b) hĺbka prieniku a koncentrácia iónov v povrchu (spracované podľa [J. do ktorých implantované častice počas procesu prenikli. titáne. bižutériu a iné. 5. chrómu (Cr). Iónové plátovanie dovoľuje nanášať vrstvy najrôznejších kombinácii odparovaného kovu a základného materiálu (substrát).. ako náhrada za klasické procesy (žiarové alebo elektrolytické) na spojovacích elementoch. (TiN.

• • • proces prebieha vo vákuu. Čisté technológie. Pri implantácii iónov prvku do kovu nastávajú v základnom materiále dva druhy zmien: • premiestňovanie atómov a vytváranie porúch a deformácia štruktúry kovu. a tiež teplota v procese nespôsobuje metalurgické zmeny základného materiálu. jednak na úrovni atomámej (mriežkovc poruchy. jednak na úrovni makroskopickej (zmeny fyzikálnych vlastností ovplyvnených povrchov). Výhody procesu iónovej implantácie možno zhrnúť: • každý ión môže byť implantovaný do každého materiálu. ktoré sa metalurgickými metódami dosiahnuť nedajú. dislokačné čiary a slučky. Počas brzdenia v tuhej látke vyvolávajú urýchlené častice rad zmien trvalej povahy. implantovať je možné aj leštené povrchy bez zmeny ich vzhľadu. • implantovaná vrstva je spojená s materiálom bez tzv. obr. pretože nemá vplyv na tvarové zmeny. pre zvýšenie koróznej odolnosti titánových protéz v humánnej medicíne. V súčasnosti sa používa na zvýšenie odolnosti rezných. a od migrácie týchto porúch. neskôr sa implantácia dusíkových iónov do kalených ocelí začala využívať na zvýšenie ich prevádzkovej životnosti.5. žihaním.150). ale najmä tvárniacich nástrojov voči opotrebeniu. do ktorej prenikajú urýchlené častice.5. Implantáciou sa takto mení štruktúra vrstvy. a rým sa menia aj vlastnosti látok. patrí medzi tzv. medzivrstvy. a tým dosiahnuť také koncentrácie prímesí v základnom materiále. difúziou.5. . druhu energie urýchlených častíc.Technológia iónového lúča IBM Obr. ktorá sa nazýva dolet. intersticial ne atómy a vakancie. obr. Je dôležité. proces šetrí drahé a kritické materiály. že takto vznikajúci nový materiál (povrchová vrstva) sa netvorí na základe termodynamických zákonov rovnováhy. Množstvo a povaha porúch v štruktúre tuhej látky. ktoré takto vznikajú závisí od druhu látky.150 Poruchy kryštalickej mriežky kovu v dôsledku jeho bombardovania vysokoenergetickými iónmi a) poškodenie pravidelnosti mriežky atómy iného prvku b) mriežka s dislokačnými poruchami Iónová implantácia sa začala priemyselne využívať okolo roku 1970 v polovodičovej výrobe. Implantácia umožňuje obísť pravidlá chemickej rozpustnosti.150. • je priamo aplikovateľná na dokončené dielce. Od okamihu vstupu urýchlených častíc (iónov) do tuhej látky až po ich zabrzdenie prejdú určitú dráhu. • postupná zmena jeho chemického zloženia spôsobená zabudovaním príme s í (implantovaných iónov) do základného materiálu. ktoré môžu za istých podmienok zanikať. nepôsobí škodlivo na životné prostredie. implantované povrchy môžu byť následne spracované tepelnou úpravou napr. pretože sa modifikuje len tenká povrchová vrstva (asi 100 nm).

urýchľujúcej. zvýšenie l únavovej životnosti povrchových vrstiev . . ale aj rýchlorezné nástroje pre výrobu ozubených kolies.5.10 ión/cm ) hĺbka prieniku (asi 100 nm) a koncentrácia implantovaných iónov v povrchovej vrstve (má tvar normálneho rozloženia). nástroje pre pretláčanie plastov. povrchových zliatin za účelom zlepäenia funkčných vlastností povrchov. 5. na výrobu unipolámych a bipolarnych tranzistorov.151 Priemyselné zariadenie pre iónovú implantáciu (podľa prospektov fy Tecvac [ 14]) Oblasti použitia iónovej implantácie [2.dusíkové ióny do medi a jeho zliatin -. optickej a rastrovacej časti. ako sú veľmi plytké PN priechody polovodičov. ktoré pracujú v nepriaznivých koróznych a škodlivých prostrediach .151 ukazuje priemyselne dostupné zariadenie na iónovú implantáciu. tvárniace a rezné nástroje pre spracovanie plastov a papiera.a zlepšenie lomovej húževnatosti keramických materiálov. implantovaná dávka 17 2 (1 f 10 . bronzu a diamantu -.5.149b.implatácia (N*) a Av*) iónov do guličkových ložísk. nástroje zo spekaného karbidu na hlboké ťahanie. napríklad stelitovč nástroje na ťahanie medených drôtov. obr. 5]: • Elektrotechnický a elektronický priemysel: na výrobu mikroelektronických elementov. Obr. Typické prevádzkové parametre pri implantácii dusíkových iónov sú energia iónov (50 -e-150 keV). Zariadenie pozostáva zo zdroja iónov. integrovaných obvodov a Špeciálnych súčiastok. ako je odolnosť voči opotrebeniu — implantácia dusíkových iónov (N*) do hliníkovej zliatiny. Obr. hmotnostného separátora iónov. terčovej komory a vákuového čerpacieho systému.272 Progresívne technológie Medzi hlavné nevýhody procesu sa radia vysoké náklady na zariadenie a náročnosť vysokého stupňa technológie. Implantácia dusíkových iónov do povrchu tvárniacich nástrojov zvyšuje 2 -r 5 násobne ich životnosť. • Strojárska výroba: na prípravu tzv. korózii .

4 J Kombinované procesy . kde vznikajú požiadavky na také vlastnosti povrchu. Zároveň teplota povrchu substrátu je oveľa nižšia v porovnaní s klasickým termochemickým spracovaním povrchu. napríklad nitridáciou . Obr. modifikácia fyzikálnych vlastností povrchovej vrstvy).Technológia iónového lúča IBM 273 Implantácia dusíkových iónov do nástrojových ocelí. bez požiadavky vzájomnej chemickej rozpustnosti alebo kompaktibility reagujúcich materiálov. postupné zmiešavame Častíc. reaktívne modifiácie RIAC (Reactive lon Assisted Coating) a RJBAC {Reactive lon Beam Assisted Coating). ktoré používajú obvykle inertný plyn na tvorenie iónov.5.IBAD Kombinovaný proces alebo tzv. Implantácia iónov bóru a chrómu sa využíva na zvýšenie únavovej pevnosti materiálov. radiačná difúzia častíc a tepelné impulzy. Počas procesu dochádza k nasledujúcim javom: spätné zmiešavame častíc vrstvy a substrátu. 5.500 keV). kde sa namiesto iónov inertného plynu používajú reaktívne radikály 0 + . Táto medzivrstva nieje vrstva v klasickom zmysle. CT a N\ Tieto procesy dovoľujú vytvárať nové druhy povlakov zlúčeninového typu s rôznou koncentráciou prvkov. Tieto procesy nepatria k Štandartným technológiám. Okrem procesu iónového zmiešavania (lon Beam Mixixng) a procesu depozície pomocou iónového lúča IBAD (lon Beam Assisted Deposition). ktoré bežnými procesmi nie je možné dosiahnuť alebo je to neekonomické (povlaky neobvyklého chemického zloženia.152 schematicky ilustruje proces zmiešavania. alomv substrátu Obr. Ióny prenikajú cez nanesený film do povrchu substrátu a zároveň atómy vrstvy bombardované iónmi difundujú do základného substrátu a vytvárajú akoby medzivrstvu. Niektoré modifikácie procesu sú charakterizované plynulým bombardovaním povrchu a súčasným nanášaním vrstvy. spekaných karbidov titánových zliatin a legovaných oceli zvyšuje ich odolnosť voči abrazívnemu a adhéznemu opotrebeniu.5. po nanesení vrstvy je povrch substrátu bombardovaný vysokoenergetickými iónmi chemických prvkov (energia 100 . Táto kombinácia dovoľuje vytvárať ovplyvnené vrstvy tenšie ako pri procese priamej implantácie. iónové zmiešavame je proces tvorenia povrchových zliatin zmiešavaním častíc tenkej nanesenej vrstvy s atómami substrátu pomocou bombardovania povrchu vysokoenergetickými iónmi.152 Kombinovaný proces iónové zmiešavanie (ion beam mixing) [H tenká vrstva substrát Kombinované procesy využivajú výhody procesu implantácie a procesu nanášania tenkej vrstvy vo vákuu. využívajú sa tzv. Zvučajne sa pri procesoch zmiešavania postupuje nasledovne: Najprv sa nanesie tenká vrstva povlaku konvenčným spôsobom vo vákuu. ale využívajú sa tam.5. ale sú to tenké (niekoľko atómových vrstiev) vrstvy ovplyvnené prienikom vysokoenergetických iónov inertného alebo reaktívneho plynu do vrstvy a substrátu. . . atómy tenkej vrstvy i.

Tieto vrstvy zlepšujú ich trecie charakteristiky a otvárajú nové možnosti použitia týchto materiálov v extrémnych podmienkach vysokých teplôt bez mazania ako sú piestové krúžky v adiabatických motoroch.5.) na nitridickej (Si 3 N 4 ) a oxidickej (ZrO.153 ukazuje niektoré spôsoby kombinovaného procesu depozície pomocou iónového lúča (IAC). Ako uvádza Bhushan [1] procesy zmiešavania predstavujú perspektívnu oblasť pri použití keramických materiálov . TiC. vytvorením implantovanej „medzivrstvy" na + keramickom substráte [I j. 0 3 ) keramike. napríklad pre lepšie zakotvenie povlaku do povrchu. ako sú tepelne rovnovážne vrstvy. Bombardovaním povrchu. 5. ktorá má zvýšenú koróznu odolnosť a je vhodná pre použitie v kozmickom a leteckom priemysle. ako už bolo viackrát spomenuté. môže sa meniť stochiometrický pomer vzniknutej zlúčeniny. Implantáciou iónov fosforu (P + ) do niklovej (Ni) vrstvy vzniká zlúčenina typu Ni/P. ložiská v plynových turbínach a iné. Obr.zlúčeninové vrstvy (TiN. Implantácia dusíkových (N ) iónov do tej istej TiN nanovrstvy zvyšuje priľnavosť vrstvy a odolnosť povrchu voči opotrebeniu [2]. sa menia chemické a mechanické vlastnosti vrstvy. Kombinované procesy sa používajú pre tvorenie špeciálnych vrstiev. A1 .274 Progresívne technológie Obr. Nanesenie nanovrstvy TiN o hrúbke 50 nm a bombardovanie povrchu iónmi Ar sa využíva.152 Princíp rôznych zostáv zariadenia pre kombinované procesy [ 15] . metastabilné vrstvy a epitaxiálne vrstvy. Implantáciou dusíkových (N + ) iónov do vrstvy bóru (B) j c možné vytvoriť nové koncentrácie zlúčenín nitridu bóru (BN).

: Advanced Methods of Machining. roč.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Ultraprecison Machining and Ultrafine Materials Processing. M. 3/1999. 32/2/1983 pp. N. 3. W. J. časť III. 14. Acta Mechanica Slovaca. 12. J. 1-2. 1990.: Developments in Ion-asisted Coatings. I. H. Wisscnschaft und Technik. 3. K.2.645 -655 Král.: Využitie vákuovo depozičných metód v strojárskej výrobe. 7. str.: Nové materiály a technologic ich spracovania Alfa Bratislava.47-49 McGeough. 135-138 Maňková. M.: Energy Beam Processing of Materials.: Ionovc plátovanie . (I988).progresívna technológia tvorby povlakov. l.: Current Status in. B.:Ochranné vlastnosti hliníkových ionovo plátovaných vrstiev v roztokoch s obsahom Cl iónov.: Verbesserung der Oberflächcnschichten Metallischer Bauteile durch Ionenplaúeren.52-61 Maňková.. IH Wismar 1986 p. K. F. I. 15.35/2. R. Deamalcy. p.. časť IV. K. -Búza. 13. 5. 1986 s. s. J. 4. Oceľové plechy XVII.hilI New York. 2. 6. H. č. G.. (Kandidátska dizertačná práca . (1986).453-467 GLinther. D. London. Annals of the CIRP Vol. 10. A. Anals of the CIRP Vol. 1.: Advanced Coatings by Vapour Phase Processes. Maňková. Bhushah.. Líška. 468 Taniguchi.573-582 Taniguchi. č. 33/1987 pp.: Handbook of Tribology. Clarendon Press Oxford. pp.45-52 Maňková. Ferdinandy.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1985 Maňková. 1989 Vasilko. Led. Staelens. I. G. 1990. D. 11. N.1991..5 : 1.ed Snoeys. Annals of the CIRP Vol.vyd. Liska. Frellcr.l .l. Chapman and Hall. Surface and Coatings technology.38/2/1989.O. 9. and Future Trends of. Interný materiál fy Tecvac.. Solnik-Legg.: Aplikácia tenkých iónovo plátovaných vrstiev pre rezné nástroje. Prospekty Fy Tecvac Lcgg.Technológia iónového lúča IBM 275 L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. 1999. McGraw. Oceľové plechy XIII. J. a kol. . č. I.. Ferdinandy. Král.: Trends in Ion Implantation and Ion-Assisted Coatings.. 8.: Dekkyser.

CSc.Strojnícka fakulta TU Košice . 14 AH 1. vydavateľstvo a tlačiareň Košice Tlač: Vienala Návrh obálky: © Jaroslav Jar e ma 275 strán. Hdikó Maňková. vydanie. ADVANCED METHODS OF MATERIAL REMOVAL PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE Vydala Vienala. Ing. 276 obrázkov.edfcia vedeckej a odbornej hteiatury doc. 45 tabuliek. náklad 250 výtlačkov ISBN 80-7099-430-4 .

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful