PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE

Ildikó MAŇKOVÁ

VENALA

, vydavateľstvo a tlačiareň KOŠICE 2000

Doc. Ing. Ildikó Maňková, CSc. Katedra technológií a materiálov Strojnícka fakulta TU Košice

Strojnícka fakulta TU Košice - edícia vedeckej a odbornej literatúry PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE ADVANCED METHODS OF MATERIAL REMOVAL ISBN 80-7099-430-4

Recenzia prof. Ing. Alexander Janáč, CSc. prof. Ing. Imrich Kazimír, CSc. prof. Dr. Ing. Lucio Enrico Zavanella Trnava Košice Brescia

© Technická univerzita Košice, Strojnícka fakulta, Ildikó Maňková, 2000 Návrh obálky/Cover design: © doc. Ing. Jaroslav Jarema, CSc. Jazyková úprava: Ing. Svetoslav Manko Tlač: Vienala, vydavateľstvo a tlačiareň Košice Printed in Slovakia

Obsah
Predhovor Použité symboly a označenia ÚVOD 1.1. Význam a pojem technológie 1.1.1 Technológia strojárskej výroby 1.2. Klasifikácia spôsobov obrábania Literatúra ku kapitole 1 P R O G R E S Í V N E T E C H N O L Ó G I E ÚBERU M A T E R I Á L U 2.1, Klasifikácia progresívnych metód úberu materiálov 2.2. Základné charakteristiky progresívnych technológií Literatúra ku kapitole 2 M E C H A N I C K É P R O C E S Y ÚBERU MATERIÁLU 3.1. O b r á b a n i e ultrazvukom 3.1.1 Princíp ultrazvukového opracovania 3.1.1.1 Zariadenie 3.1.1.2 Charakteristiky ultrazvukového obrábania 3.1.2 Uber materiálu 3.1.2.1 Vlastnosti materiálu obrobku 3.1.2.2 Akustický systém 3.1.2.3 Suspenzia 3.1.3 Materiál nástroja a opotrebenie nástroja 3.1.4 VIastnosti opracovaného povrchu 3.1.4.1 Drsnosť povrchu 3.1.4.2 Presnosť rozmerov pri ultrazvukovom obrábaní 3.1.5 Hlavné oblasti použitia USM 3.1.5.1 Rotačné ultrazvukové obrábanie Literatúra ku kapitole 3,1 3.2. Technológie abrazívneho lúča pre uber materiálu 3.2.1 AJM - princíp úberu a zariadenie 3.2.1.1 Charakteristika abrazívneho lúča 3.2.1.2 Vplyv parametrov AJM na proces úberu materiálu 3.2.1.3 Charakteristika povrchu po AJM procese 3.2.1.4 Oblastí použitia procesu AJM 3.2.2 AFM - charakteristika, princíp úberu a zariadenie 3.2.2.1 Mechanizmus úberu materiálu 3.2.2.2 Kvalita opracovaného povrchu pri AFM 3.2.2.3 Oblasti použitia AFM technológie Literatúra ku kapitole 3.2 3.3. Vodný lúč a abrazívny vodný lúč pre obrábanie 3.3.1 Princíp rezania vodným lúčom 3.3.1.1 Zariadenie pre vodný lúč 3.3.1.2 Charakteristika vodného a abrazívneho lúča V VI 1 3 5 9 13 15 18 20 28 29 31 31 32 34 35 36 37 38 40 41 41 43 44 45 48 49 49 51 51 54 55 55 58 60 61 62 63 63 64 68

l

:

3

3.3.2 Uber materiálu 3.3.2.1 Model zóny rezania AWJ lúčom 3.3.3 Vlastnosti opracovaného povrchu 3.3.4 Oblasti využívania vodného a abrazívneho vodného lúča 3.3.4.1 Abrazívny vodný lúč pre operácie obrábania 3.3.5 Prednosti technológie vodného lúča a perspektívy využitia Literatúra ku kapitole 3.3 4 C H E M I C K É A E L E K T R O C H E M I C K É PROCESY ÚBERU M A T E R I Á L U 4.1. Chemické obrábanie 4.1.1 Princíp elektrochemického úberu materiálu 4.1.1.1 K val ita opracovaného povrchu 4.1.2 Chemické frézovanie 4.1.3 Fotochemické obrábanie 4.1.4 Termické odstraňovanie ostrapov 4.1.5 Špeciálne postupy chemického opracovania Literatúra ku kapitole 4.1 4.2. Elektrochemické obrábanie 4.2.1 Princíp technológie elektrochemického obrábania 4.2.1.1 Elektrolyt a jeho funkcia 4.2.1.2 Vplyv materiálu obrobku na uber 4.2.2 Zariadenie a elektródy pre ECM obrábanie 4.2.3 Vlastnosti opracovaného povrchu 4.2.4 Oblasti použitia elektrochemického obrábania 4.2.4.1 Elektrochemické hĺbenie 4.2.4.2 Elektrochemické dokončovanie povrchov 4.2.4.3 Špeciálne postupy ECM upiaiovania 4.2.5 Vplyv ECM procesov na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Literatúra ku kapitole 4.2 E L E K T R O T E P E L N É P R O C E S Y ÚBERU M A T E R I Á L U 5.1. Elektroerozívne obrábanie 5.1.1 Princíp technológie elektroerozívneho obrábania 5.1.1.1 Zariadenie pre elektroiskrové opracovanie 5.1.1.2 Dielektrická kvapalina 5.1.1.3 Nástrojové elektródy a ich opotrebenie 5.1.2 Mechanizmus úberu materiálu 5.1.2.1 Prevádzkové charakteristiky procesu 5.1.3 Kvalita opracovaného povrchu 5.1.5 Použitie EDM technológií 5.1.5.1 Elektroiskrové hĺbenie 5.1.5.2 WIRE-EDM elektroiskrové drôtové rezanie 5.1.5.3 Elektroiskrové brúsenie 5.1.6 Vplyv technológie na životné prostredie Literatúra ku kapitole 5.1

68 71 78 81 82 87 89 91 93 94 96 98 101 104 105 106 107 108 111 114 115 118 121 122 125 128 133 134 135 137 137 140 142 144 147 151 153 156 158 160 161 163 165

5

III 5.2. Opracovanie laserom 5.2.1 Definícia lasera a základné vlastnosti laserového lúča 5.2.1.1 Druhy laserov a ich delenie 5.2.1.2 Účinok laserového lúča na materiál a uber materiálu 5.2.2 Zariadenie pre laserové opracovanie 5.2.2.1 C 0 2 l a s e r 5.2.2.2 Nd-YAG laser 5.2.2.3 Excimerové lasery 5.2.2.4 Prevádzkové charakteristiky priemyselne používaných laserov 5.2.3 Kritéria hodnotenie kvality povrchu po obrábaní laserovým lúčom 5.2.4 Použitie laserového lúča pre opracovanie materiálov 5.2.4.1 Rezania a delenie materiálov laserom 5.2.4.2 Vŕtanie laserom 5.2.4.3 Mikroobrábanie 5.2.4.4 Sústruženie laserovým lúčom 5.2.4.5 Laser pri dokončovaní povrchov 5.2.4.6 Obrábanie podporované laserom(LAM) 5.2.5 Porovnávacie hodnotenie laserovej technológie 5.2.6 Bezpečnosť práce a vplyv lasera na životné prostredie Literatúra ku kapitole 5,2 5.3. O b r á b a n i e lúčom plazmy 5.3.1 Vznik plazmy a plazmové zariadenia 5.3.2 Mechanizmus plazmového rezania materiálov 5.3.3 Použitie plazmového lúča pre opracovanie materiálov 5.3.3.1 Sústruženie plazmovým lúčom Literatúrakukapitole5.3 5.4. Opracovanie zväzkom elektrónov 5.4.1 Princíp opracovania elektrónovým lúčom a zariadenie 5.4.2 Použitie technológie EBM 5.4.2.1 Vŕtanie elektrónovým lúčom Literatúra ku kapitole 5.4 5.5. Technológie iónového lúča 5.5. í Princíp iónového lúča a zariadenia 5.5.1.1 Zariadenie pre technológiu iónového lúča 5.5.2 Iónový lúč na úber materiálu 5.5.2.1 Reaktívne leptanie iónovým lúčom 5.5.2.2 Leptanie pomocou iónového lúča IBAE 5.5.3 Použitie technológie IBM 5.5.4 Tvorenie tenkých vrstiev iónovým lúčom 5.5.4.1 Iónové plátovanie 5.5.4.2 Iónová implantácia 5.5.4.3 Kombinované procesy IBAD Literatúra ku kapitole 5,5 167 167 172 176 181 181 184 186 187 190 194 195 204 207 209 211 214 217 219 222 225 225 231 235 237 240 241 242 246 247 252 253 254 256 259 263 263 264 266 266 270 273 275

Poďakovanie Autorka ďakuje touto cestou Komisii Európskeho spoločenstva - generálne riaditeľstvo Brusel (Belgicko) a Európskej nadácii pre vzdelávanie Turín (Taliansko) za udelenie grantu na Spoločný európsky projekt TEMPUS PHARE S_JEP 12310/97: "Európske normy vo výuke strojného inžinierstva", s podporou ktorého bolo umožnené vydanie tejto knihy. Koordinátor projektu: doc. Ing. Jozef Beňo, CSc. Strojm'cka fakulta TU Košice, Kontraktor projektu: doc. Ing. Ildikó Maňková,CSc. Strojnícka fakulta TU Košice. Hlavní partneri a spoluriešitelia projektu: Dr. David Lloyd a prof. Dr. Stuart Spraggett Coventry University (UK), prof. Dr. Lucio Zavanella Università degli Study di Brescia (I), Ing. Peter Kelman University Vienna (A), prof. Ing. Alexander JanáČ.CSc. a doc. Ing. Michal Štefánek.CSc. Materiálovo-technologická fakulta STU Trnava (SK), ktorí svojimi pripomienkami, pomocou a podnetnými návrhmi prispeli k vydaniu tejto publikácie.

Ackno wledgem ent Author would like to express the thanks for support given by the Commission of European Communities, Directorate-General XXII, Bruxelles (Belgium) and European Training Foundation Torino (Italy). The donation to the Joint European Project Grant TEMPUS- PHARE S J E P 12310/97 entitled ..European Standards in Mechanical Engineering Education, enabled edition of this book. Project Coordinator: Jozef Beňo, Faculty of Mechanical Engineering Technical University of Košice (SK), Project Contractor: Ildikó Manková, Faculty of Mechanical Engineering Technical University of Košice (SK), Local coordinators and partner institutions: David Lloyd and Stuart Spraggett - Coventry University (UK), Lucio Zavanella - Università degli Study di Brescia (I), Peter Kelman - Technical University of Vienna (A), Alexander Janáč and Michal Štefánek - Slovak Technical University Faculty of Materials and Technology ,Trnava (SK).

ale aj z pohľadu energetického. Názov knihy vychádza z anglického názvu Advanced Meíhod of Materiál Removal. vyšší. Košice. Autorka zvolila názov progresívny s ohľadom na názory a odporúčania odborných konzultantov diela. aby si ich niekto všimol upadli do zabudnutia. ktoré sa zrodili v poslednej štvrtine XX. ktoré ľudstvo nadobudlo za posledných 50 rokov XX. že je viac účinné. ekologického a ekonomického. november 2000 Ildikó Manková . Jej účelom je podať prehľad o tzv. Skôr chce svojim prístupom ukázať -ispoň časť poznatkov. Význam slova advanced je v anglickom jazyku ponímaný ako „zdokonalený. Zároveň je snahou o ucelený prehľad informácií a poznatkov z oblasti technológii. Na druhej strane sa ale mnohé z týchto technológií stávajú dominantnými v oblastiach. pričom táto • oľba odráža aj ich postavenie v súčasnom vývoji technológií opracovania materiálov. Samozrejme. Sú to najmä postupy presného a vysokopresného rozmerového opracovania. že tieto technológie splňujú náročné požiadavky modernej výroby nielen v oblasti automatizácie. ktoré nachádzajú stále širšie uplatnenie v priemyselnej výrobe. majú a budú mať čo povedať. napíšeme to. Možno niekedy. neskôr nazvané ako netradičné spôsoby úberu materiálu. Ako napísal jeden môj kolega „odborné knihy nie sú bestsellermi a oveľa rýchlejšie upadnú do zabudnutia". že si myslíme o písanom slove. mikroobrábania a nanotechnológii. že ak chceme vyjadriť svoj názor. prípadne názov pre pôvodne nekonvenčné metódy. pokročilý. netrúfa si povedať. netradičných výrobných technológiách úberu materiálu (materiál removal) a ich perspektívach. ak by sa to nestalo aj s touto knihou. ktoré mali. že kniha túto tému naplnila alebo dokonca vyčerpala. Je oveľa viac. progresívny. Je veľmi ťažké nájsť vhodné spojenie. Kniha si nekladie za cieľ byť prísne vedeckým dielom. moderný. ale aj budúcnosti. Množstvo poznatkov. aby to v akomkoľvek časovom období zvládol. geometrickým radom rastie a nie je v silách jedného človeka. Bolo by veľmi odvážne. Je pokusom o systematický pohľad na tieto technológie opracovania z aspektu obrábania a ich miesto vo výrobnom procese súčasnosti. ktoré bez toho. Táto kniha je určitý pohľad na súčasný stav poznatkov v jednej vednej oblasti. Je takisto potrebné zdôrazniť. ktoré využívajú aj iné formy energie než je energia mechanická. či už priamo dostupných alebo známych len vo väzbe na rôzne prehľady literatúry vo vedecko-odbomých dielach. storočia v oblasti sdnej skupiny technológií spracovania materiálov. Možno preto. Je veľa kníh.Predhovor Stalo sa už tradíciou. itoročia a ich miesto vo výrobnom procese. pokrokový. Pričom v žiadnom prípade nechce zdôrazňovať ani „preceňovať" význam týchto moderných výrobných technológií.

cm 2 ] i m [V] [mVs] [m 3 ] va VE I rw. [J/m3] T] V V K Kľ konštanta koncentrácia abrazívnej zmesi [J/kg ] 1 m L [mm/min] [cm 2 ] U [mj [mm] celková energia potrebná na natavenie jednotkového množsrva materiálu dĺžka kontaktu zrna s obrobkom meraná oblasť molekulová hmotnosť počet zŕn v zábere Avogadrovo číslo c Q [g] M M N N" Qs Q\ [mm 2 /mtn] [mmVmin] cD D E Ľ E. B B C C konštanta atómová hmotnosť absorbe i a objemový pomer obsahu brúsnych častíc lineárny uber opracovaná plocha konštanta Šírka povrchu konštanta množstvo nosného média experimentálne stanovená konštanta reprezentujúca časť lúča v reze koeficient trenia výtokový koeficient dýzy priemer štrbiny v dýze Youngov modul pružnosti intenzita prenosu energie energetická hladina energetická hladina špecifická energia pre deformačné opotrebenie sila pôsobiaca na časticu normálová sila konštantný tepelný tok Faradayova konštanta obsah tepla tvrdosť podľa Brinella tvrdosť podľa Vickersa tvrdosť podľa Rockwella tvrdosť obrábaného materiálu výstupná intenzita výkonu intenzita žiarenia v strede lúča R Ra RP R( Rw Rz S S T H: HB HV HRC H.cm" ] 2 vni VRR [m 3 ] [m3/s] .VI Použité symboly a označenia A A A Ab AL A. F fN] [N] [J/s 1 . Ej Ed [J/mm2] [mm] [MPa] intenzita plošného úberu intenzita objemového úberu odrazivosť (reflektivita) stredná aritmetická drsnosť povrchu hĺbka prieniku elektrónov polomer valca pre médium polomer obrobku výška nerovností hrúbka materiálu medza rozprašovania absolútna teplota teplota teplota urýchľovacie napätie rýchlosť prúdenia plazmy objem odobratého materiálu pre jedno zrno úbytok objemu elektródy úbytok objemu obrábaného materiálu objemový uber materiálu [um] [m] [m] tm] [pm] [mm] [atóm/ión] [°K] ľC] Fc Fn F.cm2] [W.

[l/s] [mm] V| V v.K"'] koeficient tepelnej vodivosti dĺžka magnetostrikčného jadra dĺžka záberu zrna prírastok dĺžky hmotnosť častice rozmerové opotrebenia nástroja tlak kvapaliny zaoblenie vplyvom rezania polomer sfokusovaného lúča polomer rovinného okienka lasera polomer lúča hrúbka materiálu Čas hĺbka vrypu zma čas trvania impulzu čas pôsobenia častice na povrch nepravidelnosť škáry rýchlosť posuvu lúča vody rýchlosť posuvu rýchlosť prúdenia kvapaliny rýchlosť pohybu abrazívnych častíc rýchlosť rezania maximálna rýchlosť pohybu abrazívnych častíc šírka rezu divergencia (rozbiehavosť) lúča i T mm] 2 [cm ] [mm] [m/s] [mm] [ml . íg] [mm] C d d [J. E d t 1 i ti tm [MPa] [mm] [mm] [mm] [mm] L nim] [s] [mm] [s] [s] d ™ d> [mm] [mm] [m m] d. f f f [mm] [mm] [mm] [mm] [l/s] [mm] [l/s] U U [mm/s] C h.kg-'. m.VII z. y7 [m] hĺbka ostrosti mocenstvo iónov atómové číslo hĺbka rezu prierez iónového lúča k [W. -i <«.Ir­ šírka reznej medzery rýchlosť zvuku v magnetostrikčnom materiále Špecifické teplo priemer vtlačenej oblasti hĺbka úberu materiálu hĺbka rezu (prienik laserového lúča do materiálu) priemer lúča vzdialenosť priemer zmiešavacej trubice dýzy pre vodný lúč priemer štrbiny v dýze priemer lúča v ohnisku priemer brúsneho zrna posuv lúča frekvencia zmeny magnetického poľa ohnisková vzdialenosť šošovky frekvencia impulzu rezonančná frekvencia šírka medzery medzi elektródami (nástrojom a obrobkom) Planckova konštanta hĺbka zóny rezného opotrebenia hĺbka zóny deformačného opotrebenia prúdová hustota in. a a. vc ve [mm/s] [m/s] [m/s] [m/s] [m/s] [mm] [mm] w e [mm] j [ A/mm2] .nť'..K'l [mm] [cm] [mm] P r rr r.

m"3] [kg. [Q'1. K e . o. e E. a a e ™ a.vm z A uhol dopadu iónov dovolená odchýlka rozmerov opracovaného povrchu nábehová a výbehová oblasť tepelná difuzivita uhol vychýlenia lúča uhol dopadu lúča na povrch koeficient m agnetos trike neho predĺženia dolná alebo horná odchýlka od nominálneho rozmeru elementárny náboj [AT'-m"1] merná vodivosť elektrolytu X vlnová dĺžka vlnová dĺžka laserového svetla [mm] fkg.m-5] hĺbka vtlačenia zrna merná hmotnosť hustota abrazívneho materiálu elektrická vodivosť kovu normálové napätie pôsobiace na zrno guľového tvaru kritérium krehkosti materiálu je to pomer pevnosti v strihu k pevnosti v lome daného materiálu uhol sklonu vodného lúča pri rezaní (uhol rezania) Sw p Pl a.m"1] [N/m 2 ] T.

Publikácia vysvetľuje a objasňuje pojmy. ako aj rôzne prístupy jednotlivých vedeckých škôl. poznatky zhromaždené v tejto publikácii budú iste zaujímavé pre široký okruh technicky ale aj netechnicky zameraných záujemcov. a nástupu počítačovej techniky. špeciálne" Tííto. názvom a javom. elektrický výboj. že iba čitateľ. Čitateľa možno napadne otázka. plazmu. Využite týchto metód predstavuje niekedy alternatívu a/alebo variant k tradičným •-echnológiám (dnes niekedy nazývaným klasickým technológiám). prečo toľko odlíšení. ktoré používajú na uber materiálu aj iné formy energie ako je čisto mechanická energia. sa používajú na odlíšenie technológií spracovania •^iieriálov. storočia ako výsledok intenzifikácie výskumu a vývoja: • • • • špeciálnych oblastí fyziky (kvantová elektronika). „Netradičné. čo je správne. Na otázku. technickej verejnosti známe prívlastky. soíistikovaných technológií spracovania materiálov. ktoré na vytvorenie požadovaného tvaru dielca využívajú iné formy energie než nrchanickú. ktoré . elektrolýzu. Na druhej strane c potrebné zdôrazniť. Je potrebné zdôrazniť slová -alternativa" a „variant". Z uvedeného dôvodu sú v jednotlivých kapitolách publikácie uvádzané (v zátvorke zošikmeným písmom) zaužívané anglické označenia :». čo je Aodnuté určitou konvenciou. Predkladaná publikácia podáva čitateľovi pohľad na súčasný stav poznatkov a na perspektívy -"alšieho vývoja „netradičných" technológii. vysokotlakový vodný lúč. keramika). ktoré využívajú známe fyzikálne a chemické javy na uber materiálu i akustické vlnenie.'Aterizujú technológiu alebo jej sprievodné javy. ktoré vzhľadom na silný vplyv anglosaskej odbornej literatúry (prevažne amerických. či tento cieľ kniha naplnila.laser. Zavedenie určitej pojmovej disciplíny si vyžaduje vidieť aj pozadie -c-a týchto technológií. aby v : vytvorený vhodný slovenský ekvivalent jednotlivým pojmom. Autorka zdôrazňuje výraz „mal byť" z dôvodu. nových druhov konštrukčných materiálov (kompozitné materiály. nekonvenčné.1 1 ÚVOD Cieľom a úlohou predkladanej publikácie by mal byť súbor poznatkov o oblasti výrobných technológií. tok elektrónov a iónov) zaznamenávajú prudký rozvoj v druhej polovici XX. ktorý hľadá relevantné informácie bude vedieť posúdiť. že využitie niektorých procesov netrvá tak dlho a nie je ani tak široké. .. Napriek tomu. Názvom predkladanej publikácie ako aj pozadím vývoja týchto technológií chce i-itorka podporiť toto označovanie. nie je jednoznačná odpoveď a to má potom za následok mnohé •epresnosti interpretácie. Výrobné technológie. mov a javov. progresívne. čiastočne nemeckých a japonských zdrojov v anglickom rreklade) vnášajú mnohokrát nejednotnosť do používania a interpretácie názvov. aby nedošlo k mylnej predstave a k preceňovaniu možnosti týchto technológií spracovania materiálov a výroby dielcov. v súčasnosti označovaných tiež ako progresívne '^chnológie. tok fotónov .

V technológii obrábania sa pomenovanie špeciálne technológie spája skôr s dokončovacimi spôsobmi obrábania ako lapovanie. kde klasifikuje a popisuje jednotlivé netradičné postupy obrábania.2 Progresívne technológie V technológií obrábania sa pod prívlastky „nekonvenčný. Tento názov sa používa napr. E. 1991). netradičný" zaraďujú technológie opracovania materiálov. Toto pomenovanie sa u nás začalo používať v 90-tych rokoch XX. Vigner (1984). V tomto vedeckom príspevku boli klasifikované nekonvenčné technológie obrábania podľa použitého zdroja energie na uber materiálu. že okrem technológie obrábania sa fyzikálny princíp ultrazvuku. vyššie uvedené prívlastky sú doplnené ďalším spojením a to „špeciálne technológie". Možno konštatovať. (v preklade Princípy obrábania rezaním. Používanie názvu „nekonvenčné technológie" podporila aj vedecká spoločnosť CIRP (Medzinárodná spoločnosť pre bádanie v strojárskej výrobe so sídlom v Paríži) vo svojich periodicky vydávaných dokumentoch Annals ofthe C!RP. 1989) alebo technológie tvárnenia {Mielnik. plazmy. M. Metahvorking Science and Engineering. Buda. ktoré nepoužívajú „klasický" rezný nástroj s určitou alebo neurčitou reznou hranou (podľa toho. Prikryl. Zároveň sa tento príspevok stal východiskom pre systematické triedenie poznatkov o rozdielnych spôsoboch výroby dielcov. Abrasion and Erosion. pre technológie zvárania (Turňa. aj v iných výrobných technológiách. Výstižné triedenie procesov obrábania podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu podáva Kaczmarek (1976) vo svojej knihe Principles of Machining by Cutting. lasera. Staelens a Dekeyser (1986) základnú klasifikáciu fyzikálno-chemických metód úberu materiálu pod názvom Non-conventional Materiál Renioval Processes (v preklade Nekonvenčné procesy úberu materiálu). Vzhľadom na to. ale využívajú k úberu materiálu pôsobenie rôznych fyzikálnych alebo chemických javov. Pomenovanie „netradičné technológie obrábania" (anglicky: Nontraditioiia! Method of Machining) je zaužívané v americkej odbornej literatúre. iónov a elektrónov používa. leštenie pásmi a technológiami výroby ozubených kolies.: Špeciálne metódy zvárania. používané u nás dnes už klasikmi technológie obrábania Hirschfeld (1953). abrazívnym pôsobením a eróziou). storočia. reprezentovanej odbornou spoločnosťou ASME (Americká spoločnosť strojných inžinierov). ktoré využívajú iné zdroje energie ako energiu mechanickú zaraďuje do kategórie erozivne obrábanie. Békés (1967) sa od začiatku ich vývoja a priemyselného uplatnenia až po súčasnosť charakterizovali predovšetkým elektrofyzíkálne a elektrochemické metódy obrábania. žc názov „nekonvenčné technológie" je medzi technickou verejnosťou často používaný a jeho význam je viac-menej spojený s elektrofyzikalnými a elektrochemickými technológiami. Či ide o rezanie alebo brúsenie). ktorá okrem iného vydáva v periodických cykloch rozsiahlu encyklopedickú publikáciu Handbook of Machining (\ preklade Príručka obrábania). Pomenovaním „nekonvenčné" v zmysle opačne ku konvenčnému. Uvedené triedenie je v našich podmienkach menej zaužívané. superfinišovanie. kde procesy úberu materiálu. . Čo vyplýva z podstaty úberu materiálu v týchto procesoch. kde v roku 1986 publikovali Snoyers.

ale aj laser a ďalšie. autora). Otázkou zostáva. Ich progresivita spočíva V tom. K'ónig 1997. zvýšiť napr.1 Význam a pojem technológie Limitujúcim faktorom úrovne strojárskej výroby j c použitá technológia. že ona stanovuje nároky na spotrebu energie. že pomenovanie „progresívne technológie" v spojení s ýmito výrobnými postupmi. Ĺ lugličtiny: advanced . dekoratívne a komerčné vlastnosti •ýrobkov a tým vlastne podmieňuje rozvoj celého počtu výrobných odvetví. Mnohokrát neprirodzene vyznieva označenie „nekonvenčná technológia" pre elektroiskrové procesy. teda určuje energetickú náročnosť výroby. či je potrebné tieto výrobné technológie používaním rôznych prívlastkov odlišovať od bežne zaužívaných tzv.1. chemických a tepelných princípoch úberu materiálu (v prípade obrábania). odvetvie ľudských znalostí. Anglický výraz progressive znamená totiž postupná napr. ) alebo abrazívnym pôsobením nástroja na povrch (brúsenie).•:. vo výrobe integrovaných obvodov a iné.. posun. Technológia je súbor procesov. pravidiel a návykov používaných pri výrobe rôznych druhov rrodukcie v ľubovoľnej sfére výrobnej činnosti. kde v priebehu procesu nástroj a obrobok nie sú v priamom kontakte. Samozrejme bude na čitateľovi a odbornej verejnosti aké stanovisko zaujme k predkladanému názvu. To je celkom odlišné od väčšiny klasických (tradičných) spôsobov úberu materiálu obrábaním. že technológia je vedný odbor. progressive . frézovanie. Tonshoff 1993) (inovačné výrobné procesy).znamená (moderný. (Taniguchi. Technológia má celkovú štruktúru a klasifikáciu. obr. vzostupný. zlepšenie.-c d management . laserové technológie v automobilovej výrobe. v ŕ t a n i e . spotrebu surovín a stupeň ich využitia. vrdemng . 1. ale v určitej regulovateľnej vzdialenosti od seba. ktoré sa stávajú dnes už bežne používanými výrobnými prostriedkami modernej priemyselnej výroby. optimalizácie a automatizácie sú ich prirodzenou súčasťou a predstavujú sofistikované inteligentné prostredie riadiaceho systému stroja a procesu. rovnako ako procesy riadenia a automatizácie.pokrokové. kde sa aplikujú vedecké princípy a praktické znalosti do fyzikálnej podstaty a systémov. Eversheim 1993. že v Kzyku používaný pojem progresívny v zmysle pokrokový v anglickom preklade nesmie byť srwoie sa mení jeho význam. . úvod 3 V ostatných rokoch sa čoraz častejšie v súvislosti s týmito technológiami objavuje spojenie Advanced' Mexhod of Machining (McGeough. Najnovšie sa začína zaužívať aj pomenovanie Innovative Manufacturing Processe s (van Luttervelt 1989. vodným lúčom.1. Pre doplnenie jc potrebné uviesť. 1988). moderné riadenie). stúpať. Lowe [2] uvádza. Použitá technológia preto.postupné kalenie (pozn. Zároveň jc pre nich charakteristické. Ako príklady možno uviesť elektroiskrové hĺbenie tvárniacich nástrojov. úžitkové. má svoje opodstatnenie v tom. že procesy riadenia. rezanie/delenie materiálov laserom. slovenskom progressive. pokrokový. čo sa len trochu líši od bežne zaužívaného alebo klasického procesu. "klasických" procesov. 1989) (v preklade moderné alebo progresívne/pokrokové metódy obrábania). Stanovuje funkčné. Napriek vyššie uvedenému. ukazuje sa. kde je materiál odoberaný vplyvom mechanického namáhania strihom/šmykom (sústruženic. že tieto postupy vždy predstavovali technologický pokrok vo výrobe. Odborná verejnosť zatiaľ nie je jednotná v tejto oblasti. veď progresívne môže byť všetko. že sú založené na elektrických.

zručnosť a iogos veda. ľudský faktor a technológie. náuka. prenosných vedeckých poznatkov a má jednoznačné atribúty ako sú jedinečné postupy pre výskum. než ako to bolo zaužívané v našich podmienkach. Ešte v nedávnej minulosti sa spájala iba s pojmom strojárska technológia a mnohokrát iba s technologickým postupom výroby dielcov. vedy a techniky a jc založená na všetkých vedeckých a praktických poznatkoch ľudstva. l . Technológia podnecuje vznik nových oblastí vedy a techniky. technologický vývoj krajín tretieho sveta. vytvára materiálnu a informačnú základňu ich rozvoja. ktorá rozlišuje dva prístupy jej ponímania. náuka o mori a morské technológie. technology) sa v súčasnosti chápe a používa v širších súvislostiach. v odkrývaní a formulácii zákonov a princípov výrobných procesov a v príprave základne pre optimalizáciu výrobných procesov. autora). čím sa technológia degradovala do polohy málo vedeckého a skôr empirického návodu na výrobu a strácala na význame. l Štruktúra technológie ( zdroj. nukleárne technológie. meranie a priemyselnú aplikáciu.4 Progresívne technológie Konkrétna technológia obsahuje hlavnú časť forma!izovaných. Technológia je úzko spojená s vývojom poznania. . storočia posunul pojem technológie a tým aj strojárskej technológie do inej polohy. ad i) Technológie súvisiace s rozvojom spoločnosti vychádzajú zo všeobecne poňatého pojmu technológie ako súboru vedeckých poznatkov a definujú nové a novokoncipované vedné odbory ako sú informačné technológie. i) ii) Technológie ako súčasť rozvoja vedy a spoločnosti Technológie uplatňované priamo vo výrobe. biotechnológie. kde význam techné }t poznatok. Technológia je podľa výkladových slovníkov komplex vedeckých poznatkov. ktorými sa suroviny menia na výrobky {pozn. technológie životného prostredia. Vývoj v posledných desaťročiach XX. TECHNOLÓGIA KNOW-HOW POSTUPY VEDECKÉ PRINCÍPY ZARIADENIA ORGANIZÁCIA VÝSKUM MERANIE APLKACA ARTEFAKTY ŠTRUKTÚRA SYSTÉM O b r . slovné spojenie pochádzajúce zo starovekej gréčtiny. ktorých cieľ a podstata spočíva vo výskume výrobných prostriedkov a procesov. Podľa slovníka cudzích slov technológia jc náuka o prostriedkoch a procesoch. ale tiež priemyselné a materiálové technológie.Lowe [2]) Samotný pojem technológia' (angl.

pre ktorú predstavuje synergiu najnovších poznatkov vedy a techniky v štyroch základných skupinách ako to znázorňuje obr.ŕdnotlivých vedeckých škôl. systém procesov. elektronizácia a CAx technológie (Computer Aided).2 CAx technológie monitorizácia procesov Súčasné súvislosti rozvoja strojárskej výroby Z toho vyplývajú aj nové prístupy k technológii. ktorých cieľom je odkrývanie a formulácia zákonov a princípov priemyselnej výroby. N O V É FOHMY ORGANIZÁCIE VÝROBY EKOLÓGIA VÝR08Y EKONOMIKA VÝROBY I S T R O J Á R S K A í ROZVOJ TECHNOLÓGIÍ NOVÉ PRINCÍPY TECHNOLÓGIÍ _ INOVAČNÉ TECHNOLÓGIE V Ý R O B A NOVÉ MATERIAL Y ^ - VSTUP ELEKTRONIKY pre konštruovanie nové nástrojové materiály Obr. konkrétne k technológii strojárskej výroby a jej definícii.2: vývoj nových materiálov (konštrukčné a nástrojové materiály) vývoj nových a inovovaných princípov technológie spracovania materiálov.1. Strojárska výroba (Production' (Manufacturing) Engineering) je výber výrobných rroätríedkov a výrobných metód za účelom optimalizácie použitia výrobkov podľa technologických kritérií. 1. ktoré vedú k tvorbe produktov spracovaním alebo spájaním materiálov a potom ich montážou na finálny výrobok. . anglická odborná literatúra používa slovo r-Tduaioii (pozn. íe to postupnosť funkcii. predmet). Technológia tvorí a rozvíja teoretickú základňu priemyselnej a teda aj strojárskej výroby a jej úlohou je prinášať pokrok v technologickej a vedeckej základni a rozvíjať princípy výroby namiesto empírie a improvizácie. Výroba (Production) je. Strojárska výroba zahŕňa návrh a konštrukciu výrobku. technológiu označovanie Manufacturing je v americkej odbornej literatúre.1 Technológia strojárskej výroby Vývoj poznania silne ovplyvňuje rozvoj priemyselnej a teda aj strojárskej výroby. 1. autora). nové formy organizácie výroby. automatizácia. klasifikácii a chápaniu. ktorých výsledkom je produkt (výrobok. Pre jasnejšiu orientáciu čitateľa sú ďalej vysvetlené jednotlivé pojmy spojené s technológiou strojárskej výroby podľa najnovších poznatkov a prístupov .1 Úvod 5 ad ii) Technológie uplatňované priamo v procese výroby predstavujú komplex vied.1.

Zabezpečuje požadovanú kvalitu predmetov na požadovanej ekonomickej. Technológia strojárskej výroby (Production Engineering Technology) je komplexná vedná oblasť. ktorých výsledkom sú určité druhy výrobkov. Technológia a strojárska výroba sú vzájomne spojené ako teória a prax. ktorú prezentujú publikácie vedeckej spoločností CIRP (1986) a v doplnenej a upravenej forme Vasilko (1998). pomocné výrobné procesy {opravy. zváranie a spájanie. zariadení a strojov. náhradných dielcov) a vedľajšie procesy (skladové hospodárstvo. ktorej predmetom skúmania je podstata. dielcov a montáž). Integrovaná technológia zlučuje jednotlivé medzistupne a fázy výroby tak. Jej výsledkom má byť dosiahnutie vytýčených cieľov v plánovanom časovom slede s primeranými ekonomickými a ekologickými parametrami. Od vyššie uvedeného delenia sa odlišuje tým. doprava. Zahrňuje hlavné výrobné procesy (výroba polovýrobkov. delí technológie spracovania materiálov na šesť základných druhov.. laboratóriá. ktoré sa líšia spôsobom realizácie vo výrobe. energie. strojov a procesov. energetické a sociálne faktory.) a na výstup finálnych výrobkov.. obrábanie. Výrobný proces (Production Process) je súbor činnosti ľudí. vzájomné vzťahy a zákonitosti procesu výroby dielcov. vplyvov na životné prostredie. Komplexná technológia a jej rozvoj si vyžaduje oproti klasickému postupu systémový prístup.6 Progresívne technológie výroby a výrobný proces. výroba náradia. prášková metalurgia tvárnenie a tvarovanie. materiálu. skúšobne.. že technologická schéma sa zjednodušuje na vstupné prvky (materiál. ale v súčasnosti už aj na požadovanej ekologickej úrovni. energia. spracovania a zúžitkovania odpadu. Nevýhodou tejto deľby v modernej flexibilnej a počítačom riadenej výrobe sú časové. povrchové úpravy Novšia klasifikácia. že presnejšie špecifikuje dosah jednotlivých technológií: . modelov.. Komplexná technológia zahrňuje celý systém problematiky od suroviny. technologickými zvláštnosťami a výsledným efektom. ekologické. Integrované technológie na základe výrobného postupu materiálu a využívania energie spájajú jednotlivé technologické operácie a procesy do jedného výrobného celku. Pre odstránenie týchto strát sa uplatňujú tendencie spájania a hovorí sa o integrovanej technológii a komplexnej technológii.). dielce a výrobky. Klasické chápanie technológie strojárskej výroby delí výrobu na fázy a stupne. liatie. Súčasťou technológie strojárskej výroby sú technológie spracovania materiálov {Materials Processing Technology). energetické a materiálové straty. cez používanie výrobku jeho životnosť až po likvidáciu použitého výrobku a s tým spojené všestranné ekologické vplyvy. ktoré sa obyčajne delia na: • • • • • • zlievanie. Posudzuje existujúci spôsob výroby a hľadá nové spôsoby premeny materiálu na polotovary. výrobu nástrojov a zariadení ich údržbu a informácie potrebné na zabezpečenie hospodárnosti a ekonomiky výroby. kde sa uplatňuje špecializácia pri výrobe dielcov a kooperácia pri kompletizácii hotových výrobkov. kde je potrebné zapojiť do jedného celku okrem čisto technických a technologických faktorov aj ďalšie. energetické hospodárstvo.

Z vyššie uvedeného delenia vyplýva. ale aj hydrodynamické obrábanie . termomechanické spracovanie. NC dierovanie a iné. na delenie využívajú plastické alebo krehké porušovanie materiálu.. mikrorezanie a nanotechnológie.) C) Procesy tvarovania materiálu a polovýrobkov (procesy zmeny tvaru): tieto sa delia na podskupiny a to: C l ) tvarovanie materiálu v tekutom stave (liate. chemické frézovanie. rozmerov a polohy plôch odoberaním špeciálne ponechaného prídavku).. konvenčné technológie založené na mechanickej povahe spracovania materiálov ako sú obrábanie sústružcním. izostatické lisovanie .) B) Procesy spájania materiálu. ktoré zlepšujú a vylepšujú kvalitu povrchu. ktoré je možné roztriediť podľa stupňa ich postupného vývoja a priemyselného používania do troch kategórií.chemickým úberom (elektroiskrové a elektrochemické obrábanie..H1P) C4) tvarovanie rezaním materiálu (obrábanie rezaním. či už zmenou rozmerov (vysokopresné brúsenie. využívajú sa prednostne vo výrobe polovýrobkov. doplnkové. ako to prezentuje van Luttervelt 1989 [3]. progresívne. brúsenie) C5) tvarovanie odstraňovaním materiálu fyzikálno . Samozrejme jednotlivé vyššie uvedené skupiny technológií spracovania materiálov je možné ešte ďalej deliť a špecifikovať podľa použitej operácie. zváranie a ďalšie. jemné dierovanie a presné strihanie.). založené na fyzikálnej a chemickej povahe dejov pri spracovaní materiálov ako laserový lúč. zámernou zmenou stavu povrchu (iónové technológie ako je iónová implantácia a nanotechnológie. " . elektrochemické a elektroiskrové obrábanie.tepelné spracovanie. F) Procesy zmeny stavu povrchu (dokončovanie povrchov): čiastočne sa prelínajú s rozmerovým opracovaním dielcov. spekanie. strihanie.. frézovaním. zabezpečuje sa vysoká presnosť výroby (lapovanie./ Úvod A) 7 Procesy delenia materiálov. spekanie.mechanických vlastností materiálov: (tepelné spracovanie.. vylepšené. laser. zlievanie) C2) tvarovanie materiálu plastickou deformáciou (tvárnenie ) C3) tvarovanie práškovou metalurgiou (lisovanie práškov. spájkovanie. inovačné metódy spracovania materiálov ako obrábanie tvrdých materiálov [Hard Mcichining). využívajú sa procesy. delenie rezaním a pod. honovanie.) D) Procesy zmeny fyzikálno . vysokorýchlostné obrábanie. lisovanie..vodný lúč a iné. fotochemické leptanie.) E) Rozmerové opracovanie dielcov (zmena rozmerov): odstraňujú sa nepresnosti po predchádzajúcich operáciách (nepresnosti tvaru. zlepovanie. galvanizovanie.. (zváranie. tvárnenie. žc dnes existuje široké spektrum technologických procesov a operácii. (lámanie. na procesy označené ako: • • klasické resp. iónový a elektrónový lúč. c h e m i c k o . či tvorením vrstiev resp..

1.3 Hlavné typy výrobných procesov Smery rozvoja inovačných technológií. alebo nízke posuvy pri jemnom obrábaní .VÝROBNÉ PROCESY "H1 Klasické postupy (mechanické princípy) sústruženie frézovanie brúsenie tvárnenie zváranie Progresívne postupy (fyzikálne a chemické princípy) laserový f č ú vodný lúč EDM.4 • Smery vývoja inovačných technológií na vylepšovanie klasických technológií napr. Tento záujem je úzko spojený so stratégiou vývoja nových materiálov a metódami ich spracovania. Inovačné technológie sú vo svojom vývoji orientované dvoma smermi a to: • • Hard Machining(HM) HSC rýchlostné obrábanie L M laserom podporované A obrábanie Rapid Prototyping Rapid Tooling Obr. ECM fotochemické leptanie Vylepšené postupy (inovačné) Hard Machining (HU) jemné dierovanie NC dierovanie rezanie závitov diamantovým nástrojom Obr. faster).s Vyššie uvedené rozdelenie znázorňuje obr. lacnejšie a rýchlejšie" fbetter.1.3. To znamená lepšia kvalita pri minimálnych nákladoch za kratší čas na výrobu produktu. 1. ako je používanie vysokých rezných rýchlosti (vysoké v porovnaní s klasickými technológiami) pri rýchlostnom obrábaní (HSC High Speed Cutťmg). s cieľom zvyšovania konkurencieschopnosti produktov. ktoré vyplývajú zo súčasných poznatkov ukazuje obr. že v popredí záujmu výskumnej. Progresívne technológie Je len samozrejmé.1. cheaper. TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA MATERIÁLOV. ale najmä priemyselnej sféry sú inovačné technológie. Tento cieľ nadobúda takmer olympijské dimenzie charakterizované heslom „lepšie. extremizáciou rezných podmienok.4.

Samozrejme je potrebné zdôrazniť skutočnosť. rozmerovým opracovaním dielcov a ^rkončovaním povrchov. malé prierezy odrezávanej vrstvy. a pri technológiách Rapid Prototyping (rýchle zhotovovanie prototypov) a Rapid Tooling (rýchle zhotovovanie nástrojov). ich prenos je iíi) Smery ďalšieho vývoja progresívnych a inovačných výrobných technológií sú úzko spojené s: " • vývojom nových materiálov. (opäť malé v porovnaní s bežne zaužívanými podmienkami) pri obrábaní tvrdých materiálov (HM Hard Machining). spoľahlivosť a životnosť dielcov a výrobkov. ii) Nasadenie a využívanie progresívnych a inovačných technológií v priemyselnej výrobe sleduje rozvoj poznatkov v oblastiach: • • • zákonitostí procesov získavania a spracovania materiálov. ktorý zahrňuje všetky metódy tvarovania produktov postupným odoberaním určitého množstva materiálu. Pozadie. ale podieľa sa na delení materiálov. ktorý sa nazýva prídavok (allawance). zákonitosti toku informácií a ich spracovanie (tok informácií a najdôležitejším článkom progresívnych a inovačných technológií). zákonitostí funkcie strojov. tvarovaní „:eriálov rezaním a fyzikálno-chemickým pôsobením. ktoré vo vyššie uvedenej tlasifíkácii nespadá iba do jednej skupiny. na zdokonalenie konštrukcie strojov. dobrým príkladom je využitie laserového lúča pri obrábaní (LAM t.j.2 Klasifikácia spôsobov obrábania -./ Úvod 9 • resp. laserom podporované rezanie a brúsenie). 1.cdnu časť technológie spracovania materiálov tvorí obrábanie. ale naopak využívajú ho v plnej miere. priemyselné využitie a smery ďalšieho vývoja progresívnych a inovačných technológií spracovania materiálov je možné zjednodušene charakterizovať nasledovne: i) Pozadie a trendy vývoja technológií spracovania materiálov vychádzajú zo zvyšujúcich sa požiadaviek: • • • na sortiment a zložitosť výrobkov. že ani klasické výrobné technológie nezaostávajú za rozvojom poznatkov. Dôkazom toho v obrábaní je okrem iného používanie nástrojov z reznej keramiky. vývojom nových metód výroby súčiastok vývojom automatizovaných technologických procesov a technických prostriedkov na ich realizáciu. . ktoré patrí v súčasnosti už k bežným spôsobom jemného a presného sústruženia. Obrábanie (Machining) je široký pojem. na presnosť. na vývoj a využitie nových princípov v technológiách.

j. storočia a potom v 70-tych rokoch pôvodné jednoduché rozdelenie bolo nahradené rozdelením podľa princípu úberu materiálu z východiskového polotovaru. ktorú uvádza Kaczmarek a najnovšie Grzesik (1998). jednak podielom celkovej prácnosti výroby dielcov.1. elektrickými. ktorou zabezpečuje kvalitatívnu stránku výrobkov a v konečnom dôsledku ich vyššiu pridanú hodnotu. Békés (1967) Prikryl (1967). keď boli položené prvé vedecké základy teórie rezania (v druhej polovici XIX. ktorá predstavuje okolo 25 + 30% a jednak svojou podstatou.5. Buda. Materiál sa teda pri obrábaní odoberá: • • • mechanickým postupom t. ktorá zahrňuje niekoľko vedných odborov a patrí na popredné miesto vo výrobných technológiách. storočia /. oddeľovaním častíc materiálu reznou hranou vo forme triesky (rezanie. Rezanie Obrábanie rezaním OBRÁBANIE Brúsenie Elektroerozívne obrábanie Elektrochemické obrábanie Energolúčové obrábanie Obrábanie eróziou Obr. 1976) . (1953). pri ktorom požadovaný tvar a rozmer obrobku vzniká postupným odoberaním častíc materiálu mechanickými. chemickými postupmi. Time.5 Klasifikácia spôsobov obrábania (Kaczmarek. pretože obe vykazujú podobné charakteristiky a aplikácie. tavením častíc materiálu z obrobku účinkom vy s oko energetic ký c h lúčov (laser. Kaczmarek (1976) delí technológiu obrábania na rezanie (Cutting) a obrábanie eróziou (Machining by erosion). A. Vigiter (1984). brúsenie). Obr. ako dôsledok prudkého rozvoja náuky o obrábaní. že výsledný tvar produktu sa dosahuje úberom určitého množstva materiálu. chemickú a tepelnú energiu pri erózii. 1870) technológia spracovania materiálov sa delila na technológiu mechanickú a chemickú a obrábanie materiálov spadalo do skupiny mechanickej technológie spolu s tvárnením materiálov. V počiatkoch vývoja náuky o obrábaní. prípadne ich kombináciou. Prikryl. aj keď používajú rôzne formy energie. Z hľadiska klasifikácie spôsobov obrábania existuje viacero prístupov. charakterizujú obrábanie ako technologický proces.It) Progresívne technológie Obrábanie je dynamická technológia. Mechanickú energiu pre rezanie a elektrickú. Neskôr v 50-iych a 60-tych rokoch XX. Hirschfeld. ilustruje klasifikáciu metód obrábania. plazma elektrónový lúč).1. elektrochemickým rozpúšťaním častic materiálu. Spoločnou črtou oboch procesov je. ktoré vychádzajú z postupného vývoja metód obrábania.

ľ REZANIE O B R Á B A N I E BRÚSENIE (ABRAZÍVNE OPRACOVANIE) nástrojmi s definovanou geometriou reznej hrany ROTAČNÉ PLOCHY Netradičné/ progresívne metódy ú berú materiálu S VIAZANÝM BRUSIVOM MECHANICKÉ sústruženie. elektrické.1. Zerspanung mit geometrisch unbestimmten Schneiden) • Progresívne.6 Klasifikácia procesov obrábania* ultrazvuk a abrazívny lúč sa v tejto klasifikácii vyskytujú dvakrát. vyvrtávanie brúsenie honovanie supe (finišovanie vodný lúč (ultrazvuk) (abrazívny lúč) CHEMICKÉ ELEKTROCHEMICKÉ TVAROVÉ A ROVINNÉ S VOĽNÝM BRUSIVOM frézovanie hobľovanie obrážanie preťahovanie výroba ozubených kolies výroba závitov lapovanie leštenie omieľanie abrazívny lúč ultrazvuk ELEKTROTEPELNÉ elektroiskrové laserový lúč elektrónový lúč iónový lúč plazmový lúč Obr.1 Úvod 11 Obrábanie rezaním (Machining by cutting) má významnú úlohu z hľadiska možností použitia pre svoju všestrannosť a schopnosť dosiahnuť najvyššie pracovné presností. 1. tiež definované nemeckou literatúrou ako opracovanie nástrojmi s neurčenou geometriou reznej hrany (z nem. (z nem. obr. chemické a iné zdroje energie (pretože nejestvuje jednotnosť v pomenovaní.brúsenie. V poslednom desaťročí najmä anglosaské Kalpakjiart (1989) a nemecké pramene König. ktoré využívajú na uber fyzikálne. Zerspannug mit geometrisch bestimmter Schneide) • Abrazívne opracovanie . ktoré vôbec nieje možné obrábať rezaním. nástroj má jednu alebo viacero rezných hrán. raz ako procesy brúsenia vďným brusivom a raz v zátvorke ako mechanické procesy netradičných/progresívnych technológii.6: • Rezanie (Cutting). ktoré zahrňuje obrábanie nástrojmi s definovanou geometriou reznej hrany. Obrábanie eróziou rozširuje a doplňuje pracovné možnosti obrábania rezaním. delia obrábanie do troch kategórií. vŕtanie. Klocke (1997). Vysvetlenie tejto i * proporcie vyplýva z podstaty úberu materiálu a podrobnejšie je podané v kapitole 2. . obzvlášť v prípade ťazkoobrobíteľných materiálov a materiálov. alebo netradičné procesy obrábania. kniha uvádza obe názvy ako ekvivalentné).

vo forme rozmerovo veľmi malej triesky (mikrotriesky. Jednotlivé brúsne zrná sú v priamom kontakte s povrchom obrobku. Tieto podmienky sú typické a spoločné pre rezanie a brúsenie. ktorú možno použiť na obrábanie. 2. Stratégia používania nových materiálov zároveň však podnietila vývoj nástrojových materiálov a nástrojov do takej miery. Podstata mechanického obrábania (rezania a brúsenia) je v poznaní.12 Progresívne technológie Každá kategória je charakterizovaná spoločnými určujúcimi znakmi úberu materiálu a zvláštnosťami procesu pri vzájomnom porovnávaní. ale svoj vrchol rozvoja dosahuje v druhej polovici XX. vŕtanie otvorov so zakrivenou osou a iné. vŕtanie veľmi malých otvorov do kalených ocelí. K uskutočneniu obrábania rezaním a brúsením je potrebné splniť podmienku. Ako vyplýva z dejín obrábania. Geometria nástoja je určená a používaná podľa normy STN ISO 3002/1 (22 0011) a STN 22 0012 Pri brúsení. že pri rezaní musí byť vynaložené určité množstvo mechanickej energie na porušenie molekulárnej súdržnosti materiálu. tiež nazývanom abrazívne opracovanie. kde na obrobok nemožno pôsobiť veľkou silou ako napr. Nástroj je v priamom kontakte s obrobkom. Táto podmienka obmedzuje použitie rezania v oblastiach. ale aj riadiť tvar vznikajúcej triesky. Rôznorodosťou geometrie zrna brusiva a neurčitosťou ich vzájomnej polohy. Progresívne metódy úberu materiálu používajú okrem mechanickej energie aj iné formy energie na odobratie materiálu vo forme voľným okom neviditeľných častíc (mikro až nano častice). ktoré síce patrí medzi najstaršie odbory techniky. Brúsenie (tiež abrazívne opracovanie) má ešte niektoré odlišnosti a zvláštnosti v porovnaní s procesom rezania. . aby akýkoľvek existujúci zdroj energie vyššieho druhu bol najprv premenený na najjednoduchšiu energiu mechanickú energiu. popisne uvádzanej ako voľným okom neviditeľnej častice). čo má za následok nepravidelný uber triesky s premenlivým prierezom. Na tvarovanie povrchu materiálu nevyužívajú priamy kontakt nástroja (v klasickom ponímaní geometrického telesa s určitou alebo neurčitou reznou hranou). Táto podmienka si vynútila pojem obrobiteľnosti materiálov a na istý čas obmedzila využívanie vysokopevných konštrukčných materiálov v priemysle. Pri rezaní je odrezávaná vrstva materiálu odoberaná nástrojom s jednou alebo viacerými reznými hranami s určitou geometriou vo forme voľným okom viditeľnej triesky. ale elektrické. Tieto odlišnosti sú dané: • • Použitým „nástrojom". Materiál rezného nástroja má byť tvrdší ako materiál obrobku. je prídavok na obrábanie odoberaný nespočítateľným množstvom rezných hrán brusiva s geometricky neurčenou reznou hranou. ktorý má neurčité množstvo rezných hrán vo forme viazaného alebo voľného brusiva. tepelné a/alebo chemické účinky fyzikálnych javov. 3. storočia. že dnes ich výrobcovia disponujú sortimentom umožňujúcim obrábať nielen ťažkoobrobiteľné materiály. mechanické obrábanie (rezanie a brúsenie) potrebuje pre svoje uskutočnenie naplnenie troch základných podmienok: 1.

B E Ñ O . Samozrejme podľa klasifikácie a delenia týchto technológií viď obr. elektroiskrový výboj.6. Zároveň prevažujúcim princípom úberu materiálu je erozívne a tepelné pôsobenie vysokocnergetických lúčov (laser. M A Ň K O V Á . pevnosť.L_ilvod ¡A • Malé prierezy triesok. plochou. M A Ň K O V Á .P. ako už bolo spomenuté vyššie. P.j. I N . M A Ň K O V Á . 1 9 9 8 .7 0 9 9 . niekedy aj vo forme iskier alebo prachu (s prierezom rádovo okolo 10"3 mm") a vysoké rezné rýchlosti (30 -ŕlOO m/s) v porovnaní s procesom rezania.-27. húževnatosť a klasický pojem obrobiteľnosť stráca svoj význam. Literatúra k u kapitole 1 : 1 2.2 5 9 . : M I C R O C A D 97 M I S K O L C FEB 1997. plazma. I. J . C H A P M A N & H A L L . chemickú a tepelnú energiu na uber materiálu a okrem spoločnej črty obrábania ( U B E R materiálu) majú významné odlišnosti od procesov rezania a brúsenia: • • • V mieste oddeľovania častíc materiálu nevzniká rezný odpor. 1 9 9 8 . elektróny. KONFERENCIA STROJEXPOCASSOVIA 24. voľným okom neviditeľné tzv.6 2 . B E Ö O . • 4. L O N D O N 1 9 9 5 . V závislosti na rozmeroch odoberaných častíc. ) S J F T U KOÄICE. 1.6) sú obsahovou náplňou predkladanej publikácie. Uber materiálu nezávisí na mechanických vlastnostiach materiálu ako tvrdosť. I . jeden impulz výboja pri elektroiskrovom opracovaní) a dochádza k nemu na veľkom počte lokalít súčasne. využívajú elektrickú.dvoj alebo trojrozmernými hodnotami t. k ďalším mechanizmom úberu patrí chemické a elektrochemické rozpúšťanie materiálu a tiež brúsny účinok voľného brusiva pri ultrazvukovom obrábaní a obrábaní prúdom abraziva. 1.. rezná sila.: SOURCES OF TECHNOLOGICAL INFORMATION IN PRODUCTION PROCESS. obrobky sa nedeformujú vplyvom mechanického zaťaženia. I.: R O Z V O J TECHNOLÓGIE TRIESKOVÉHO OBRÁBANIA. Progresívne/netradičné technológie úberu.OKTÓBER 1 9 9 5 K O Š I C E . STR. I N : R O Z V O J TECHNOLÓGIE OBRÁBANIA R T O 9 8 .: SOURCES OF TECHNOLOGICAL INFORMATION IN PART MANUFACTURING. ( V Y D . prierezom alebo objemom. dĺžkou. I.oddeľovanie častíc je počas jedného cyklu (napr.: T H E M A N A G E M E N T O F TECHNOLOGY. vodný lúč) na povrch. J.25-30 M A Ň K O V Á .X . L E D . Uber materiálu . I I . môže byť U B E R materiálu vyjadrený jedno. Charakteristiky jednotlivých známych progresívnych metód úberu materiálu podľa vyššie uvedenej klasifikácie (obr. S K 6 0 . mikrotriesky. SEPARÁTNY VÝTLAČOK L O W E . I S B N 8 0 .

: Technologie obrábční. SNTL/SVTL Praha (1967) 1. vyd. Mielnik. SAV Bratislava (1953) l. 16.reiforced Composites. 14.vyd..vyd. E. 15. pp . 13. (1986).vyd.. 10.vyd Prikryl. Bohren. Klocke. 4. Annals of the CIRP Vol. Plenum Press NewYork. W. r. Wyd. 17. McGeough. SNTL Praha (1984) l. A.ed. Lazarenko. Z. J. R.: Teoretické základy obrábania kovov.:Energy Beam Processing of Materials. o. PC-DIR Real. 1L 12. Békés.: Špeciálni technológie . s. Brno 1998 1 vyd. S.: Principles of Machining by Cutting. pp. (1967) l. M. H. Vasilko. p. 9. R. (1989) 2. (1988). Dekkyser. K.152. N. pp.: Špeciálne metódy zvárania.vyd. J. König.: Metalworking Science and Engineering. Praha (1952) 1 . 18.Inc. 467-492 Tönshoff.vyd. W.. Staelens.vyd. 8.vyd. Klocke. Clarendon Press Oxford. E. Naukowo-techniczne Warszawa(1989) l. Machining Science and Technology.553-568 van Luttervelt. N. 20.: Fertigungsverfahren Drehen. (1989) l. K. (1993) Led. König. Fräsen. Powell.T.. a kol. Kaczmarek.: Podstawy skrawania materialow metalowych. Hirschfeld. (1989). l.: Fertigungsverfahren Abtragen und Generieren. Alfa Bratislava ( 1990) 1 . 7.l. Taniguchi. 3.. (1991) 2. Chapman and Hall. R.113 .obrábční. J.: Manufacturing Engineering and Technology.: Advanced Methods of Machining.. Snoeys.R. Turňa. ktoré boli analyzované a tvorili podklad pri príprave tejto knihy: 1. Egger. C. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesses Annals of the CIRP I Keynote Papers (1997). 39/2 (1989). Led. a kol. Bratislava.35/2. (1997) pp. F.587 607 .: C 0 2 Laser Cutting. J. 6. Springer-Verlag Berlin Heidelberg (1997) 5.14 Progresívne technológie Zoznam monografií a významných vedeckých publikácií z oblasti obrábania. F.: Elektrojiskrové obrábční kovü.. Warsaw (1976). Springer-Verlag Berlin Heidelberg (1997) 5.448-462 Kalpakjian. 21. A.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Machining of Fibre . Lazarenková. Wydawnictwo naukowo-techniczne. B.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. W. Kocman. 2.: Teória rezania kovov. J. Abrasion and Erosion. 19.ed. vyd. F.. Annals of the CIRP Vol. Grzesik.: Obrábční.. Plenum Press.: Nové materiály a technológie ich spracovania.vyd Vigner. Buda. Alfa Bratislava. 1(1).vyd. Addison-Wesley Pub. 5. W. Klocke.Comp. London. M. Z. Komanduri. Prikryl. SVTL. NewYork. K.

Je potrebné zdôrazniť. . Ťažkosti vznikajúce pri obrábaní týchto materiálov vyplývajú z ich vysokej tvrdosti a krehkosti. Stručnú definíciu progresívnych. Obr. ktoré do tejto kategórie patria. alebo ako bolo doteraz zaužívané netradičných technológii je ťažké zaviesť. ktoré do určitej miery riešia problémy tažkoobrobiteľných materiálov. ako je čisto mechanická energia. inovačné technológie obrábania (Hard Machining. chemickej reaktivity s rezným nástrojom.2 2 PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE ÚBERU MATERIÁLU Názov progresívne spôsoby úbcru materiálu alebo progresívne spôsoby obrábania sa používa pre širokú škálu mechanických. ktorých obrobiteľnosť klasickými technológiami obrábania je obtiažna. že do tejto skupiny patria procesy zavedené za posledných 60 rokov XX. V súčasnosti je však toto konštatovanie zavádzajúce. vysokotrvanlivé polyméry a iné. chemickej a elektrochemickej energie v sústredenom energetickom zväzku na opracovanie materiálov bez použitia nástroja ako geometrického telesa (zaužívané pomenovanie energolúčové technológie).1 . elektrickej.1. Klasifikácia procesov z tohto pohľadu je uvedená v kapitole 2. kubický nitrid bóru.obr. kvôli široko rozdielnym procesom. vysokorýchlostné obrábanie a iné). ktoré používajú bežné formy energie novým spôsobom alebo používajú energiu. tepelnej. autá. storočia. polykryštalický diamant). ukazuje základné rozdelenie konštrukčných materiálov. niektoré príklady uvádza tab.3. ktoré nebolo extenzívne šírené. ktorá nebola nikdy predtým použitá. nehomogénnej mikroštruklúry. 2. ale napriek týmto zlepšeniam neriešia základný problém obrábania a to opotrebenie nástroja. A tu sa ukazujú výhody progresívnych technológií.2. Práve vývoj progresívnych technológií.2. Pôvodne boli tieto spôsoby úberu určené pre zvláštne použite.1 ii) využívanie mechanickej. alebo s podporou nástroja ako geometrického telesa bez jeho aktívnej účasti (priamy kontakt s obrobkom) na procese úberu materiálu (v porovnaní s klasickým rezaním alebo brúsením). monolitné a kompozitné keramické materiály. tab. ktorých opracovanie predstavuje určitý ťažko riešiteľný problém. Hoci viaceré tieto metódy boli vyvinuté pre riešenie špeciálnych úloh v leteckom a kozmonautickom priemysle v rokoch 1950 a 1960. pomáha pri riešení problémov spojených s opotrebením nástroja pri obrábaní. že ani vývoj klasických technológii obrábania neustal a boli vyvinuté a sú používané nové rezné materiály a brusivá (rezná keramika. Predkladaná kniha sa venuje prednostne procesom uvedeným pod bodom ii) a iba čiastočne popisuje technológie uvedené bode i) resp. Ako príklady možno uviesť kompozitné materiály s kovovou matricou. v niektorých prípadoch až nemožná. kozmické rakety a stanice a napokon počítače vytvorili širokú bázu nových tažkoobrobiteľných materiálov. Vývoj progresívnych technológií sa z hľadiska riešenia problému opotrebenia nástroja uberá dvoma smermi: i) využívanie elektrickej.2. dnes väčšina z nich nachádza široké uplatnenie v rozličných priemyselných odvetviach.. chemickej a elektrochemickej energie na podporu klasických procesov opracovania s nástrojmi ako geometrickým telesom. V odbornej literatúre panuje zhoda v tom. žiarupevnosti. tepelnej. ktoré používajú iné zdroje energie. elektrických tepelných a chemických procesov pri úbere (odstraňovaní) materiálu. Vysoko technicky náročné vynálezy posledného storočia ako lietadlá. ktoré boli vyvinuté prevažne po roku 1940. nevhodných tepelných vlastnosti.1. ktoré znižujú intenzitu jeho opotrebenia.

• rastúcimi nárokmi na zložitosťou tvaru dielca. . progresívne spôsoby obrábania riešia v mnohých prípadoch zvyšujúce sa požiadavky priemyslu na kvalitu produktov. na drsnosť dokončovaných povrchov {požiadavka zrkadlovolesklých povrchov s optickou presnosťou). ako aj ďalšie požiadavky súvisiace so spracovaním zvyšujúceho sa podielu ťažkoobrobiteľných konštrukčných materiálov. horčík titán. kde pôsobenie reznej sily pri mechanickom opracovaní [brúsenie. na komplexnosť tvarov. neželezné C D £ •cu XJ keramika u •in C O : termosety POLYMÉRY termoplasty " 1 pre elektrotechnický priemysel pre spotrebný a strojársky priemysel pre tvorenie povlakov s polymérovou matricou s kovovou matricou s keramickou matricou kompozity Obr. čo spôsobuje problémy pri ich upínaní.16 Progresívne technológie železné kovové vysokopevné žiaruvzdorné žiarupevné korozivzdomé hliník.2. na dokončovanie povrchov. tvámene) môže mať za následok ich deformáciu.1 Prehľad a rozdelenie konštrukčných materiálov s dôrazom na ťažkoobrobiteľné materiály z pohľadu obrábania [6] Okrem problematiky opotrebenia nástroja. obvykle nad 400 HB. rezanie. • vysokými nárokmi na presnosť a tolerancie rozmerov. Uvedené požiadavky sú ďalej konkrétne dané: • nárokmi na vysokú pevnosť a tvrdosť materiálov. • nárokmi na integritu povrchov s cieľom vylúčiť nežiadúce tepelné ovplyvnenie povrchových vrstiev a vznik zvyškových napätí pod povrchom. • nárokmi na opracovanie tenkostenných a poddajných materiálov. nikel a ich zliatiny •n L.

2 Progresívne metódy úberu materiálu 17 Ako už bolo spomenuté vyššie. ohrev plameňom. plazmou. Z miesta úberu materiálu prechádza menej tepla do hmoty obrobku. elektromagnetické a elektrostatické lapovanie a leštenie. V' mieste oddeľovania častíc materiálu nepôsobí rezná sila. Ako pnklady možno uviesť chemické obrábanie a pojem lcptalcľnosť materiálov. pevnosť.2. pojem obrobiteľnosť materiálov typická pre obrábanie rezaním a brúsením stráca svoj klasický význam. rezanie pri nízkych teplotách (kryogénne obrábanie) ultrazvukové brúsenie a honovanie. nevzniká rezný odpor. chemické lapovanie a leštenie.múť nasledovne [1. Pri •elektrochemickom obrábaní a elektroiskrovom obrábaní sa pojem obrobiteľnosti materiálov spája s ich elektrickou vodivosťou resp. húževnatosť.1 Klasické technologické procesy využívajúce podporu rôznych energetických zdrojov Obrábanie rezaním rezanie za tepla (odporový ohrev. rozpustnosťou. pretože: • • . Tab. Obrábanie brúsením s viazaným brusivom Obrábanie brúsením s voľným brusivom . a pre nasledujúce progresívne technológie: LBM obrábanie laserom EBM obrábanie lúčom elektrónov AJM obrábanie prúdom abraziva USM ultrazvukové obrábanie EDM elektroiskrové obrábanie AWJ obrábanie abrazívym vodným lúčom (spracované podľa [2]) Zvláštnosti týchto procesov v porovnaní s klasickými technológiami obrábania je možné •r. Dovoľujú opracovať komplexné tvary a v neposlednom rade sú vhodné pre automatizáciu procesov a CNC riadenie. ale so zmeneným významom. súst ruže nie s podporou lasera). tieto spôsoby opracovania materiálov sú založené na úbere materiálu fyzikálno-mechanicko-chemickým pôsobením a často doplňujú klasické výrobné procesy. elektrolytické brúsenie a honovanie.2. obrobky sa vplyvom mechanického zaťaženia vyplývajúce z technologického procesu nedeformujú.2 Porovnanie výkonových charakteristík a úberu materiálu pre klasické technológie (KON). 11]: " Ober nezávisí na mechanických vlastnostiach materiálu ako sú tvrdosť.ľ 1 ľ 3 12 16 Výkon [kW] 20 Obr. elektroiskrové brúsenie. Objavuje sa síce snaha ponechať tento pojem.9.

18

Progresívne

technológie

• • • •

• oddeľovanie častíc je mikrorozmerové a dochádza k nemu na veľkom počte lokalít, • frekvencia elementárnych úberov je vysoká. Opracováva sa celý povrch obrobku naraz, Maximálna veľkosť obrobku je limitovaná energetickou základňou zariadenia (10 - 10 kW). 9 Možnosť mikroobrábania a dosahovanie „nano" 10" mm rozmerov. V porovnaní s klasickými procesmi vykazujú vyššiu spotrebu energie pri úbere materiálu a oveľa nižší pomerný uber.
2 3

Obr.2.2. znázorňuje porovnávacie hodnotenie vybraných progresívnych technológii z hľadiska požadovaného výkonu na realizáciu procesu a pomerného úberu materiálu. Zároveň je ukazovateľom energetickej náročnosti vybraných procesov.

2.1 Klasifikácia progresívnych metód úberu materiálov Progresívne výrobne metódy zahrňujú množstvo procesov, niektoré našli široké uplatnenie, kým iné zostali iba v podobe laboratórnych experimentov, niekedy iba ako kuriozita. Systematickú klasifikáciu týchto technológií je možné spracovať z rôznych hľadísk. Obvykle sa delia: i) ii) iii) podľa hlavného energetického zdroja úberu podľa prítomnosti „nástroja" ako geometrického telesa, podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu.

ad i) Delenie podľa hlavného energetického zdroja úberu resp. podľa druhu použitej energie je najviac zaužívané a rozšírené. Triedi jednotlivé technológie do hlavných skupín podľa prevládajúcej energie, ktorá je zdrojom úberu materiálu a to na: • • • • mechanické procesy, chemické procesy, elektrické a/alebo elektrochemické procesy tepelné a/alebo elektrotepelné procesy.

Obr.2,3 znázorňuje toto delenie spolu so zatriedením používaných technológii do jednotlivých hlavných skupín. Zároveň okrem slovenských technických názvov uvádza medzinárodne zaužívané skratky a anglické názvy technológií, ktoré sú v súlade s medzinárodnou normou ISO DIN 8580. Predkladaná publikácia v nasledujúcich kapitolách zachováva toto delenie. ad ii) Delenie podľa prítomnosti „nástroja" vychádza zo smerov vývoja technológii ako bolo spomenuté vyššie. Slovo nástroj je uvedené v úvodzovkách z dôvodu, že sa používa v prenesenom zmysle. V prenesenom zmysle a to z dvoch dôvodov: 1. Pri vysvetľovaní teórie úberu materiálu sa o nástroji hovorí všeobecne ako o prostriedku, ktorý je príčinou úberu materiálu napr. laserový nástroj, elektrónový lúč ako nástroj. Pričom nástroj tu nieje tuhé geometrické teleso. Nástroj ponímaný ako tuhé geometrické teleso, ktoré na rozdiel od klasického rezania a brúsenia nie je v priamom kontakte s obrábaným materiálom, ale v procese úberu materiálu

2.

2 Progresívne metódy úbeni materiálu

19

podlieha viac alebo menej intenzívnemu opotrebeniu. Slúži v tomto prípade na zabezpečenie geometrie vytváraného tvaru dutiny, otvoru, drážky a na zabezpečenie optimálneho priebehu procesu. Ako príklady sú nástroje pre ultrazvukové vŕtanie, elektrochemické a elektroiskrové hlbenie. Obrábanie ultrazvukom Obrábanie prúdom brusiva • Obrábanie vodným lúčom USM AJM AFM WJM AWJM Ulttasonic Machininig Abrasive Jet Machining. Abrasive Flow Machining Water Jet Machining Abrasive Water Jet Machining

CHEMICKÉ PROCESY

Chemické obrábanie CM Fotoc he mick é ob raba n i e PCM

Chemical Machininig Photochemical Machining,

ELEKTROCHEMICKÉ

a/aiebo
ELEKTRICKÉ PROCESY

Elektrochemické obrábanie ECM Elektrochemické brúsenie ECG

Electrochemical Electrochemical

Machininig Grinding,

ELEKTROTEPELNÉ

• • • •

a/alebo
TEPELNÉ PROCESY

Elektroiskrové obrábanie Obrábanie laserom Obrábanie lúčom elektrónov Obrábanie lúčom iónov Obrábanie lúčom plazmy

EDM LM B EBM IBM PAM

Electrodischarge Machininig Laser Beam Machining, Electron Beam Machining ton Beam Machining Plasma Arc Machining

Obr.2.3

Klasifikácia progresívnych metód obrábania

• • •

Nástroj ako podporné geometrické teleso sa používa v nasledujúcich procesoch: obrábanie ultrazvukom (USM) elektrochemické obrábanie (ECM) elektroiskrové obrábanie (EDM)

ad i i i ) Delenie podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu rozlišuje: " • • procesy s prevládajúcim brúsnym účinkom: opracovanie ultrazvukom (USM), opracovanie prúdom brusiva (AJM, AFM) procesy s erozivnym účinkom ako obrábanie vodným lúčom (WJM, AWJM) procesy chemického rozpúšťania materiálu: zahŕňajú chemické frézovanie (CM), fotochemické obrábanie (PCM), elektrochemické obrábanie (ECM), elektrochemické brúsenie (ECG), procesy s prevládajúcim tepelným účinkom na uber materiálu, označované tiež ako energolúčové technológie a to elektroiskrové obrábanie (EDM), opracovanie laserom (LBM), obrábanie lúčom plazmy (PAM), obrábanie lúčom elektrónov (EBM), obrábanie lúčom iónov (IBM).

20

Progresívne

technológie

Medzi cnergolúčové technológie okrem elektroerozívenho opracovania, laserového, elektrónového, iónového a plazmového lúča patria aj procesy chemického a elektrochemického opracovania. Energetický lúč definuje Tanigucki [10] ako usmernený tok extrémne malých častic ako sú fotóny, elektróny, ióny, plazma alebo chemicky a elektrochemický reaktívne atómy. Charakteristické pre energolúčové procesy je, že uber materiálu sa deje zvyšovaním vnútornej energie atómov v povrchu obrobku. Odoberanie materiálu je výsledkom reakcie elementárnej častice energetického lúča (atóm, elektrón, ión.,.) na časticu (atóm) materiálu alebo účinkom zhluku atómov na zhluk atómov. Procesy opracovania sú realizované ako tepelné (LBM, PAM, EBM. EDM), reaktívne (CM, ECM) alebo dynamické (IBM) prebiehajúce na atomámej úrovni.

2.2 Základné charakteristiky progresívnych technológií Pôvodne boli progresívne metódy obrábania vyvinuté a začali sa používať ako alternatívne spôsoby obrábania. V súčasnosti predstavujú v mnohých prípadoch bežný spôsob opracovania alebo variantné riešenie klasickej technológie opracovania alebo tvarovania a v niektorých prípadoch sú jediným prvkom progresívnej výroby. Ich používanie je podoprené dokázateľnými výhodami, medzi ktoré klasici technológie obrábania zaraďujú: i) obrobiteľnosť materiálov ii) tvarovú komplexnosť dielcov iii) jednoduchú automatizácia výroby iv) integritu povrchu a vysokú presnosť v) miniaturizáciu dielcov. ad í) Obrobiteľnosť materiálov. Tento pojem charakteristický pre rezania a brúsenie materiálov, založený na mechanických vlastnostiach materiálov ako je tvrdosť, pevnosť, húževnatosť, sa v prípade týchto procesov vytráca. Pre progresívne metódy opracovania mechanické vlastnosti materiálov nepredstavujú obmedzenie obrobiteľnosti. Dôležitú úlohu tu majú ďalšie vlastnosti ako sú tepelná vodivosť, teplota tavenia, elektrická vodivosť, atómové čislo, lomové vlastnosti a pod. ad ii) Tvarová komplexnosť súčiastok. Zvyšujúce sa požiadavky na zložitosť tvarov vyrábaných dielcov upriamujú záujem na používanie nových procesov úberu materiálu. Ako príklad možno uviesť vŕtanie. Je jednoduché a ľahké vŕtať kruhový otvor konvenčným spôsobom, ale Štvorcový otvor alebo iný nerotačný tvar je vŕtať klasickým spôsobom ťažké, ba až nemožné. Pre elektroiskrové a elektrochemické obrábanie to nepredstavuje problém. Tvarovanie drážok a otvorov do dielcov o hrúbke niekoľko mikrometrov je zložitá úloha pre konvenčné technológie, ale pre technológie chemického frézovania alebo fotochemického obrábania lo predstavuje jednoduché riešenie. ad iii) Automatizácia výroby. Automatizácia výrobného systému a informačný tok vo výrobnom procese redukuje výrobné Časy, znižuje výrobné náklady, zásoby atď. Tento aspekt účinne pôsobí pri nasadzovaní NC (mtmerical conrrol) a CNC (cornpiiter numerical conirol) strojov a zavádzaní CAD/CAM (computer aldeá design/manufacturing) systémov do výroby s konečným vyústením do počítačom integrovanej výroby CIM (Computer Integrated Manufacruring). Integrácia progresívnych technológií do automatizovaných výrobných systémov jc z pohľadu riadenia procesov jednoduchšia v porovnaní s klasickými technológiami. Príkladom toho sú dostupné NC a CNC stroje pre elektroiskrové obrábanie, CNC laserové zariadenia, NC a CNC riadenie pohybu dýzy vodného lúča, automatické riadenie procesov iónového a elektrónového lúča a iné.

2 Progresívne metódy úbeni materiálu

21

ad iv) Integrita povrchu a požiadavka vysokej presnosti. Povrchy opracované rezaním alebo brúsením vykazujú stopy silného mechanického ovplyvnenia (spevnenie, zvyškové napätia, stopy chvenia, výrazné mikronerovnosti), ktoré môže mať nepriaznivé účinky na úžitkové vlastnosti obrobených povrchov. Na druhej strane rezanie a brúsenie takých materiálov ako sú keramické materiály a vláknové kompozity prináša rad neriešiteľných problémov spojených s vlastnosťami opracovaného povrchu. Práve pre tieto materiály predstavujú progresívne procesy obrábania alternatívne riešenie pre získanie povrchov s požadovanými vlastnosťami. Požiadavka vysokej presnosti dokončených povrchov nachádza rovnako kladnú odozvu u týchto technológií. Rozvoj ultrapresného obrábania a nanotechnológie sú toho dôkazom. Presnosť úberu v oblasti atomárnych a molekulárnych vrstiev dokážu zabezpečiť iónové a elektrónové procesy odparovania a rozprašovania vo vákuu, ad v) Miniaturizácia. Trendy redukcie rozmerov dielcov zvyšujú potrebu používania nových procesov, ktoré umožňujú U B E R materiálov nielen v oblasti mikrorozinerov, ale nano a dokonca UBER niekoľkých molekulárnych a atomárnych vrstiev. Ultra malé priemery (10 -Ŕ 100 pm) otvorov nieje možné vŕtať bežnými technológiami EDM, LBM. ECM,.ale technológie mikrochemiekého obrábania, obrábania zväzkom elektrónov (EBM) a iónov (IBM) riešia aj túto úlohu. Možno povedať, že mikroobrábanie, ako nedávno zaužívaný pojem pre opracovanie rozmerovo malých dielcov, sa stáva významným zdrojom vybraných oblastí priemyselnej výroby. V nasledujúcich tabuľkách (Tab.2,2 až Tab.2.8) sú v prehľade uvedené charakteristiky progresívnych technológii, ktoré sú náplňou tejto knihy. Je potrebne podotknúť, že tabuľky nemajú porovnávací charakter. Princíp úberu materiálu a stručná charakteristika procesu je v tab.2.2. Tab.2.2 Znázornenie princípu technológie a jej stručná charakteristika.
CHEMICKY A ELEKTROCHEMICKÝ PRINCÍP ÚBERU MATERIÁLU ELEKTROCHEMICKÉ OOBRÁBANIE E C M

Obrábanie tvarov, zložitých profilov a otvorov s vyššou inlenzilou úberu; použitie: len pre vodivé materiály, nevýhody: požiadavka vstupných technologických skúšok pre určenie vhodných parametrov procesu; vysoké náklady na zariadenie, vysoká energetická náročnosť. M R R : 2,5 Ť 12 mm/min v závislosti na prúdovej hustote;
OBROBOK C H E M I C K É OBRÁBANIE C M

KYSELINA I ZÁSADA

Chemické pôsobenie na uber materiálu; použitie: pre skoro všetky kovy; tvrdé, krehké a nevodivé materiály; nevýhody: maximálna hĺbka odleptanej vrstvy materiálu do 12 mm; proces vyžaduje vysokú zručnosť prevádzkovania; Výhody; nízke náklady na zariadenie; M R R : 0 , 0 0 2 5 Ť 1 mm/min

22
M E C H A N I C K Ý PRINCÍP Ú BER U MATERIÁLU

Progresívne

technológie

Tab.2.2 pokračovanie nastro Ultrazvukové obrábanie USM Uber materiálu pomocou abrazívnej suspenzie, ktorá prúdi v medzere medzi kmitajúcim nástrojom aobrobkom; použitie: tvorenie plytkých nerovnomerných profitov do tvrdých a krehkých vodivých a nevodivých materiálov nevýhody: vysoké náklady, nízka intenzita úberu materiálu. M R R : 0,4-M ,6 mm/min

OB RO BO K

L
Vodný a abrazívny vodný lúč WJM/AWJ Nie je limitované vlastnosťami materiálu; je doporučené najmä pre opracovanie ťažkoobrobiteľných materiálov ako keramika a kompozitné materiály do hrúbky 25 mm; výhody: technológia šetriaca životné prostredie, nevýhody: vysoká hlučnosť MRR: mení sa v závislosti od druhu materiálu obrobku;

^ovzduch + brusivo

Technológia abrazívneho lúča AJM Používa stlačený plyn, obyčajne vzduch, na urýchlenie prúdenia pevného brusiva; použitie: prednostne pre čistenie povrchov a oddeľovanie veľmi malých dielcov z krehkých materiálov, nie je vhodné pre opracovanie a tvarovanie rozmerovo väčšich dielcov, nevýhody: pomalý uber materiálu, nízky výkon zariadenia.

obrobok Poznámka k tab. 2.2: Skratka MRR (materiál rernoval rate) udáva lineárnu intenzitu úberu materiálu (mm/min) alebo objemovú intenzitu úberu (mm 3 /min). Označuje sa tiež ako výkon opracovania. Základné fyzikálne parametre procesov uvádza tab.2.3. Vhodnosť progresívnych technológií pre spracovanie vybraných konštrukčných materiálov uvádza tab.2.4. Tab.2.5 poukazuje na procesy z pohľadu požiadaviek na vlastnosti materiálu, uvádza dosahované tolerancie rozmerov a posudzuje stav povrchu po aplikácii technológie. Zároveň charakterizuje kvantitatívne intenzitu úberu materiálu, ako to udáva Kalpakjian [3], Je potrebné zdôrazniť, že kvantitatívne údaje o jednotlivých technológiách sa líšia podľa literárnych údajov, Čo vyplýva zo skutočnosti, že tieto parametre sa vždy vzťahujú k určitému výrobnému zariadeniu. Z toho dôvodu sa môže stať, že v rámci jedného procesu sú podľa rôznych zdrojov, udávané odlišné rozsahy vstupných a výstupných parametrov.

2 Progresívne metódy iíberu materiálu

23 Tab.2.2 pokračovariie

ELEKTROTEPELNÝ PRINCÍP NAPÄTIE ELEKTROEROĽÍVNE OBRÁBANIE EDM

DIELEKIRIKUM

Í? \GY

IÓNY

A

.

I N N . I

'mm

pre elektricky vodivé a tvrdé materiály; vysoké náklady a malé životnosť nástrojovej elektródy; nutnosť výroby vždy novej nástrojovej elektródy pri zmene profilu dielca; EDM zvyšuje tvrdosť vytváranej povrchovej vrstvy (spevnenie) a redukuje medzu únavy; MRR: okolo0,15cm3/min

ENERGETICKÁ HLADINA

TECHNOLÓGIA LASEROVÉHO LÚČA I B M

FOTÓNY

m m .

\&

•iii U C H

široko aplikovateľná technológia pre všetky druhy materiálov; nedoporučuje sa pre veľmi tenké dielce a pre uber malého množstva materiálu; Nevýhodou je tepelne ovplyvnená zóna, nerovnomernosť rezu a vysoké nároky na presnosť nastavenia ohniskovej vzdialenosti lúča od povrchu obrobku; nákladné zariadenie a energeticky náročný proces MRR: 0.006 cm%iin

ELEKTRÓNOVÝ LÚČ E B M

vyžaduje sa vákuové prostredie (vákuová komora) pre prácu; vhodné pre vŕtanie otvorov a tvarovanie mikro rozmerov; nevýhodou sú vysoké náklady na zaradenie, rozmermi obmedzená použiteľnosť (vŕtanie do hĺbky 6 mm), nízka produktivita a tepelné ovplyvnenie vytváraného povrchu. MRR: 0 , 0 0 0 8 ŤO,Q02 cnrvVmín

TECHNOLÓGIA IÓNOVÉHO LÚČA I B M

vyžaduje sa vákuové prostredie (vákuová komora}; vhodné pre tvarovanie mikro a nano rozmerov a veľmi jemné opracovanie povrchov, nevýhody: vysoké náklady a vysoká zručnosť prevádzkovania, obmedzená použiteľnosť daná rozmermi vákuovej komory; povrchy nie sú ovplyvnené teplom, nie je tepelný proces ale dynamický

Obrábanie plazmovým lúčom PAM vhodné pre opracovanie všetkých kovových materiálov vysokou rýchlosťou úberu; nevýhody: vysoké prevádzkové náklady; náklady na zariadenie a tepelne ovplyvnená zóna rezu.

.

(pmn..2.2. LBM je to vzdialenosť medzi dýzou a povrchom materiálu (z ang!. laserové tlačiarne). dĺžky pomocou lasera) v delektoskópii (ultrazvuk na identifikáciu porúch materiálov a zváraných spojov). 23 Typické parametre vybraných progresívnych spôsobov úberu materiálu {tabuľka udáva stredné hodnoty podľa prameňov [1. Tab.2.ó uvádza využívanie týchto postupov v jednotlivých procesoch spracovania materiálov.4 Posúdenie vhodnosti progresívnych technológií pre opracovanie konštrukčných materiálov (zdroj: [3J) Materiál obrobku Hliník Horčík Vysokolegované ocele Titán ŽiaruDRvnó c:ele Keramika Plasty Kompozitné materiály Hodnotenie použitia USM 3 2 3 vybraných druhov LM B 2 2 PAM ~ WJM 2 2 1 1 2 1 1 : ECM CHM AJM Kovové materíálv 2 2 1 2 1 1 1 1 2 2 2 2 1 2 3 3 3 EDM 2 1 1 1 1 4 EBM 2 2 2 2 1 1 1 2 3 2 1 3 1 1 Nekovové materiály 1 4 2 2 1 2 1 i 4 1 2 4 4 4-nevhodné 1 2 2 1 2 2 4 3 4 1-optimálne.76 Zmes brusiva a vzduchu 10 000 2.7 uvádza názvy cnergolúčových procesov používaných pri spracovaní materiálov.5 - 60 0.24 Progresívne technológie Tab.001 jednosmerný jednosmerný 10 000 pulzny jednosmerný pulzný 100 000 0. autora) . v humánnej medicíne (laserový skalpel) a iné.03 Kvapalné dielektríkum 150 malý 2 000 stredný 102 Vákuum 2 malý Výkon [W] Medzera" 'mi: Prostredie 250 0. stand off).25 Brúsna suspenzia 1. pre AWJ.5 Zmes vody a brusiva 2 000 stredný 152 Vzduch 50 000 7. elektrónový lúč v mikroskdpii a analýze povrchu materiálu. ale využiva sa aj v iných procesoch spracovania materiálu. 11]) Typické paramelre Napätie [VI Prúd IA] USM 220 AJ M 110 AWJ 220 ECM 10 EDM 45 EBM 150000 LM B 4500 PAM 100 500 jednosmerný 12 striedavý 2400 0. gap) medzi povrchom a nástrojom. Tab.20 Elektrolyt 2700 0.2. ECM a USM je to medzera (z ang!.62 Zmes argónu a vodíka Tab. Tak isto sa používa pre meracie systémy (meranie fyzikálnych veličín ako meranie otáčok. laserový lúč pre snímacie systémy v informačných technológiách (CD prehrávače. Pre každú technológiu označuje vzdialenosť medzi povrchom obrobku a .násirojom ": Pre EDM. 2-vhodné 3-menej vhodné Fyzikálny princíp progresívnych technológií nie je doménou iba procesu úberu materiálu.

05 0.0 0. bez ostrapov. lesklý tepelne ovplyvnený povrch 1 tepelne ovplyvnený povrch tepelne ovplyvnený povrch. lesklý tepelne ovplyvnený povrch. bez zvyškových napätí 963 49 ť 197 1.015--0.-chem.05 0 05 L ' 0.0 Rozmerové tolerancie [mm] i 0.7 1.007 0.05 0.27 Tab.5 Charakteristické požiadavky na materiál obrobku a vybrané ukazovatele stavu povrchu (spracovanépodľa [1.tepelné ::racovanie E .2 Progresívne metódy úberu materiálu 25 Tab. bez ostrapov bez zvyškových napätí.6 Vyu.10 4916 Intenzita úberu materiálu [cm'/h] 19.rozmerové pracovanie .003 0.• zmena ftitfíi povrchu X X x • • • • • X • 7 • • X X X x • x • • ? • • • • • • • • • x x • x x ? x x • t/ x • • • • • • • X 7 x x x • .spájanie • materiálov : tvarovanie materiálov Ct zlievanie X A • X X x x x • 7 7 7 X x x x x • • • ? • • X x X x • X X x x • • C2 tvárnenie C3 prášková metalurgia C4 rezanie brúsenie C5 fyz. bez ostrapov.2. xsobenie 0 . • delenie • materiálov B .2.13 0.03 1.03 0.10 1) Proces USM AJ M WJM £CM EDM CM LBM EBM PAM Požiadavka na vlastnosti materiálu Tvrdosť nad 35HRC žiadna žiadna elektricky vodivý elektricky vodivý chemicky aktívny žiadna žiadna chemicky aktívny Integrita povrchu mierna bez zvyškových napätí bez tepelného ovplyvnenia bez zvyškových napätí.2.:ivanie p rincípov progresívnych metód v technológiách spracovania materiálov abrazívny lúč elektrolýza vodný lúč elektrónový lúč • ultrazvuk chemická reakcia iónový lúč elektrický výboj princíp CO laser e | a.

26 Progresívne technológie Tab.WEDM iónové opracovanie leptanie LM A CM.7 Energolúčové technológie a ich použitie v pri spracovaní materiálov uber a delenie materiálov LM B EBU. výroba drážok a zápichov. EDM. odstraňovanie ostrapov hĺbenie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru. hĺbenie otvorov a dutin ľubovoľného tvaru a veľkosti. odstraňovanie ostrapov. Energolúčové procesy sa používajú v technológii spracovania materiálov v štyroch oblastiach: a) pri úbere a delení materiálov (removal/separation) b) pri spájaní a spevňovaní materiálov (joininng/consolidation) c) pri tvarovaní a tvarovom obrábaní (forming) d) pri povrchovej úprave (surface treatment) Tab. MG I spájanie. frézovanie sústruženíe. vŕtanie. mlkroobrábanie.2. tvarové rezanie tvarové rezanie a vŕtanie. leštenie. tvarovanie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru tvorenie plytkých tvarových drážok. značkovanie tvarové rezanie. opracovanie mikro dielcov. výroba drážok a zápichov. kalenie laserový lúč elektrónový lúč iónový lúč plazma chemický lúč elektrochemický lúč Tab 2. chemické cementovanie povlakovanie tvarovanie rozmerové opracovanie brúsenie leštenie leštenie iónové h lad en i e leštenie leštenie ehe micko-mechanické leštenie a brúsenie leštenie iónová nitridácia kalenie reaktívne chemické čistenie reaktívne elektrochemické čistenie 1 povrchová • '• úprava kalenie vytvrdzovanie žíhanie.8 Hlavné oblasti využitia progresívnych technológií pre operácie obrábania Proces USM AJM WJM ECM EDM CM LM B EBM PAM Operácia výroba rozmerovo malých dielcov. výroba drážok a zápichov. rezanie a vyrezávanie ľubovoľných tvarov. hĺbenie otvorov a dutin ľubovoľného tvaru. . brúsenie. vŕtanie.2. naprašovanie nárazové zváranie implantácia iónové plátovanie zváranieTlG. dierovanie. pokovovanie CVD. leštenie. brúsenie. obrábanie tvarových plôch. dierovanie. odstraňovanie ostrapov hĺbenie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru.8 sumarizuje oblasti využitia progresívnych technológií v operáciách obrábania. . leštenie. výroba drážok. značkovanie. leštenie tvarové rezanie. PCM ECM spájanie a spevňovanie modifikácia povrchu zváranie zváranie. opracovanie drobných dielcov.

bezpečnosť. údržbu a bežné výdavky) ľudské zdroje: vzdelanie. rozmery. integrita povrchu. reprodukovateľnosť doba prípravy.4. teplotu. predpoklady pre automatizáciu a integráciu do I automatizovaných výrobných systémov prevádzkové požiadavky Rozhodovací proces pre výber vhodnej technológie sa okrem vyššie uvedených kritérií musí riadiť aj informačnými požiadavkami [5] obr.j.j zdroje informácií o Stave vývoja.a rozmerové tolerancie. požadovanej kvalite povrchu. ale aj na realizáciu technológie. Tab.j. • Čo môže technológia t. tab. životné prostredie organizačné: flexibilita. výroby a dodávateľoch zariadení a technológie.j. ako: • Čo stojí technológia t. Je preto nutné riadiť sa pri zavádzaní novej technológie určitými kritériami rozhodovania. 2. Informačné požiadavky na rozhodovací prxes Ekonomické aspekty (koľko stojí?) kapitálové náklady výrobné náklady prevádzkové náklady Oblasť použitia (čo môže?) tvar dielca druh materiálu presnosť a tolerancie výrobný čas Popis procesov Zdroj informácii (kontaktné adresy) vývoj výrobcovia leasing prenájom parametre procesu prednosti procesu nedostatky procesu pred ú pravá povrchu O b r . V súčasnosti je zavádzanie týchto technológií spojené s vysokými finančnými nákladmi nielen na zariadenie.4 Hlavné zdroje informácii pre rozhodovací proces výberu technológie [5] .9.9 Kritéria pre výber technológie (zdroj van Lutterwelt [9j) ob robo k kvalita povrchu hospodárnosť tvar. kapitálové náklady. 2. • Dostupnosť technológie t.2. výrobný čas. výkonové ukazovatele technológie. druh materiálu. zručnosť. ale aj napriek ich výhodám zostávajú alternatívnym alebo variantným riešením. rezné sily. 2. Kritéria pre výber progresívnej technológie berú do úvahy vstupné údaje o výrobku. hľadisko charakterizované kvalitatívnymi ukazovateľmi vstupov a výstupov. pracovné podmienky. ekonomické aspekty výroby a hospodárske ukazovatele technológie. nástroje. hospodárnosti výroby a prevádzkové požiadavky.2 Progresívne metódy úbťru materiálu 1y Z uvedeného výberu charakteristík vyplývajú široké možnosti využitia týchto technológii. • Čo dokáže technológia t. koróziu presnosť tvaru . citlivosť na tlak. prevádzkové náklady (vrátane nákladov na obsluhujúci personál.

: Advanced Methods of Machining. pp. Účelom publikácie je oboznámiť čitateľa s používanými progresívnymi procesmi rovnako ako s procesmi. Literatúra ku kapitole 2: ASM-Metals Handbook . Maccarini. Annals of the CIRP Vol. Zavanclla. Snoeys.Machining. (1988). Kalpakjian.: Sources of technological informalion in production process.ed. 8. S. G. Annals of the CIRP Vol. p. ktoré zaviedol Snoyers et al (1986) a sú uvedené na obr.: On Ihe Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.Led. 6. A. Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.: MicroCad 97 Miskolc 26.448-462 5.: Manufacturing Engineering and Technology. 2. Warsaw. 468 9.80. 3. Tieto aktivity nielen učia odbornú komunitu vo výrobnej sfére o vynikajúcich a jedinečných možnostiach týchto procesov. kníh. J. 1983 1. ».: Trendy vývoja rezných nástrojov. (1976). Beño. C. že je viac rozšírené a zaužívané. Abrasion and Erosion.Comp. Staelens. In. L.. Led. Vol. Vol. R.. Ako dôkaz je zvyšujúce sa množstvo technických článkov. March. Kaczmarek. Università degli Studi di Brescia. ktoré tam patria možno aj výstižnejšie.l. ! Machining. P. kniha používa aj názov energolúčové technológie. SME. pp. vedeckých a technických sympózií.39/2 ( 1989). W. Taniguchi. 1995 7. Addi son-Wesley Pub. Mankova. McGeough. seminár Pramei 95. J.: Tecniche di lavorazione non tradizionali. že z raka na rok sa venuje viac pozornosti týmto progresívnym (netradičným) procesom. ktoré sa ukazujú prísľubom do blízkej budúcnosti. Chapman and Hall. Pri klasifikácií progresívnych technológii sa kniha pridržiava triedenia procesov. 1999 Led.: Principles of Machining by Cutting. SjF Košice. čo je z hľadiska charakteru procesov.. ASM International.2. L.Inc. (1989) 4. aj preto. Cobelli.35/2. .25-30 6. ale tiež zabezpečujú úspešnú budúcnosť pre tieto spôsoby opracovania materiálov.: Energy Beam Processing nf Materials. Dearbome.feb 1997p. (1986). 1989 11.Progresívne technológie Na záver je potrebné povedať. J. konferencii. London. Wydawnictwo naukowotechniczne. van L u U e r v e l t . Clarendon Press Oxford. Atti n.587 -607 10. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. 9.3. F. Dckkyser.A. Maňková. (1997). Na druhej strane.

a tiež erozivnym účinkom čistého vodného prúdu a/alebo vodného prúdu v synergii s brúsnymi časticami (vodný lúč a abrazívny vodný lúč). jc známe aj pod názvami ako ultrazvukové vŕtanie. a v systematickom triedení procesov nachádza miesto medzi abrazívnymi procesmi a nie progresívnymi/nekonvenčnými procesmi. ktoré sú tradičnou cestou len ťažko a ekonomické nevýhodne opracovateľné. ale aj húževnatosť alebo krehkosť. čo je aj pre tieto procesy do istej miery charakteristické. AWJM) využíva hydromechanickú energiu sústredeného vodného lúča a jeho mechanický a crozívny účinok. patria k procesom abrazívneho opracovania nárazovým účinkom brúsnej častice na povrch (tmpact machining process). pôvodne nazývané aj ako brúsenie nárazovým účinkom (impaci grirujing). Podrobnejší popis mechanizmu úberu materiálu je pri jednotlivých technológiách v nasledujúcich kapitolách. tradičné alebo klasické metódy používajú na uber materiálu mechanickú energiu ako svoj primárny zdroj. že všetky tzv. ultrazvukové rozmerové obrábanie.6 kap. Pre procesy opracovania vodným lúčom mechanizmus úberu materiálu je v erozívnom opotrebení povrchu vplyvom pôsobenia vysokotlakového vodného lúča. ale ako primárny zdroj energie sa využíva hydromechanická energia. ktoré sú do tejto skupiny zaradené.l). " * Uber materiálu je pre uvedené procesy spojený s priamym mechanickým abrazívnym účinkom voľných brúsnych častíc dopadajúcich určitou kinetickou energiou na povnľh materiálu (jednoznačne v prípade ultrazvukového obrábania a procesov abrazívneho lúča). Na základe toho sa opracovanie vodným lúčom zaraduje medzi mechanické procesy.3 3 MECHANICKÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU Trochu zavádzajúci názov jednej skupiny progresívnych/netradičných technológií úberu materiálu vychádza z mechanickej podstaty technológií. Z uvedeného dôvodu sa obrábanie ultrazvukom a prúdom abraziva klasifikuje ako technológia brúsenia voľným brusivom. ultrazvukové abrazívne obrábanie alebo vŕtanie so suspenziou. opracovanie vodným lúčom (WJM. To vysvetľuje aj nejednotnosť klasifikácie procesov obrábania (pozri obr. Mechanické procesy úberu materiálu sa obyčajne používajú na opracovanie veľmi tvrdých materiálov {tvrdosť nad 35 HRC). AFM). Zavádzajúci názov z toho dôvodu. technológie abrazívneho lúča (AJM. jednak pre ich tvrdosť. V prípade vodného lúča je úber materiálu spôsobený eróziou. Do tejto skupiny sú začlenené nasledujúce technológie: • obrábanie ultrazvukom (t/SAÍ). Mechanizmus úberu materiálu je charakterizovaný procesmi mikrovylamovania a mikrovyštiepavania (microchipping) čiastočiek materiálu následkom nárazu drobných častíc brusiva na povrch. . 1.

.

kompozitné a organické materiály sú vhodnými kandidátmi pre uvedené mechanické procesy. ktoré využívajú intenzívne tepelné pôsobenie na uber materiálu ako je laser. plazma.30 Progresívne technológie Keramika. pretože väčšina z nich je elektricky nevodivá a teda nevhodná pre elektrochemické alebo elektroiskrové procesy. Organické materiály majú navyše sklon k poškodeniu samovznietením alebo spálením. . preto nie sú vhodné ani pre spracovanie procesmi.

Prvý patent na priemyselné využite podal v roku 1945 Baiamuth.ultrasonic impact grinding) „klasická" technológia ultrazvukového opracovania s použitím brúsnej suspenzie a nerotujúceho nástroja.1 Princíp ultrazvukového opracovania Princíp USM opracovania je založený na brúsnom účinku suspenzie kvapaliny (voda.rotary ultrasonic machining). 1 Obrábanie ultrazvukom Obrábanie ultrazvukom (zaužívaná anglická skratka USM Ultrasonic machining) predstavuje proces. polovodičové materiály a tiež pórovité materiály ako grafit. Proces bol vyvinutý v 50-tych rokoch pre dvojrozmerné a trojrozmerné (2D a 3D) opracovanie keramických materiálov a ostatných tvrdých a krehkých materiálov ako sklo. L Loomis roku 1927 [8. Vysokofrekvenčný zdroj aktivuje zväzok magnetostrikčného materiálu. WoodáA. nevodivých a tiež nekovových materiálov. 14]. • rotačné ultrazvukové obrábanie (RUM . Obr. ktorý vytvára kmitanie s nízkou amplitúdou v držiaku nástroja. 3.1 zobrazuje princíp opracovania pomocou ultrazvuku. 3. lieh.1 U S M 3 . petrolej. 3. Tento kmitavý pohyb je prenášaný malým tlakom nástroja na suspenziu. W. ktorý využíva ultrazvukové vlny (mechameko-akustiekč vlnenie) s frekvenciou okolo 20kHz na uber materiálu rozrušovaním povrchu nárazovým účinkom rozkmitaného brusiva. Nástroj kmitá frekvenciou v oblasti ultrazvukového vlnenia.1 Princíp opracovania ultrazvukom (zdroj: Bellows. hoci historicky prvý článok o možnostiach použiť ultrazvuk pri obrábaní publikovali R. Záujem o USM vzrástol začiatkom 80-tych rokov v dôsledku širšieho využívania keramických a kompozitných materiálov v priemysle. diamant. ktorá obrusuje povrch. O b r . tvrdené a tepelne odolné zliatiny. vytvára požadovaný tvar obrobku a zároveň odplavuje triesky.1. USM opracovanie pozostáva z dvoch metód: • ultrazvukové obrábanie (USIG alebo USM .3. ultrazvukové opracovanie rotačným nástrojom bez použitia abrazívnej suspenzie. Kohls [2]) . strojný olej) a jemného brusiva. V súčasnosti patri medzi bežné postupy obrábania tvrdých a krehkých. cirkulujúceho medzi obrobkom a nástrojom.

3. i.Aí je prírastok dĺžky. že niektoré materiály za pôsobenia vonkajšieho magnetického alebo elektrického poľa menia svoju dĺžku napr. magnetostrikčného meniča. Najčastejšie sa používajú zliatiny typu pemialoy a permedur. Jednotlivé komponenty zariadenia majú svoju špecifickú úlohu pre generovanie parametrov procesu. Podstata týchto javov je. Na obr. pracovného nástroja a čerpadla na prívod suspenzie. Generátor napája magnetostrikčný alebo piezoeleklrický menič. tiež ferity a iné. pričom výkon zdroja závisí od veľkosti plochy použitého nástroja. koncentrátora. obr.2 500W. Predĺženie je závislé od druhu materiálu magnetostrikčného meniča.2 Komponenty používané v zariadeniach pre USM a detail oblasti nástroja (podľa: Metal Handbook Machining) 3. Kapacita meniča je daná koeficientom magnetostrikčného predĺženia: kde . z ktorého sa získavajú mechanické vibrácie rovnakej frekvencie.u to materiály s výborným koeficientom magnetostrikčného predĺženia [6] [8] [10] .1. ŕ .3. železo (Fe). ktorého princíp jc najčastejšie popisovaný. je magnetostrikčný menič. Vysokofrekvenčný generátor elektrických kmitov sa používa ako zdroj premeny nízkofrekvenčnej (50Hz) energie na vysokofrekvenčnú energiu (najčastejšie 20 000Hz). Je založený na princípe buď magnetostrikčného alebo piezoelektrického javu. Používa sa zdroj o výkone 150 . Základom zariadenia pre USM opracovanie je teda magnetostrikčný alebo piczoclcktrický menič.voskový spoj 3 nástroj Obr.3.dĺžka magnetostrikčného jadra. kobalt (Co) a ich zliatiny. nikel (Ni).32 Progresívne technológie konvertor konvertor medené tesnenie titánový alebo hliníkový nástavec ullrazvukové vibrácie tvarový nástroj vysokofrekvenčný generälor nástavec koncenlrátor WeoHz 1^^.1 Zariadenie Zariadenie pre ultrazvukové obrábanie pozostáva z generátora prúdu. Konvertor alebo menič (transducer) sa používa na premenu elektrickej energie na energiu mcchanicko-akustického kmitania. 3.1. Obyčajne sa pre nástroje s veľkou plochou vyžaduje väčší výkon zdroja než pre nástroje s menšou plochou.2.

dĺžka vlny kmitov).5 k. nazývanej rezonančná frekvencia. Nástroj je k nástavcu pripojený v oblasti maxima vlny s presnosťou ± 0. 6 . Nástavce väčších dĺžok sú z hliníka. pričom vlnová dĺžka X sa vypočíta podľa vzťahu: x= f=7# (3 2) ' kde c .5 násobok vlnovej dĺžky zvuku.09 mm [1].teleso. Jeho úlohou je zvyšovať amplitúdu ultrazvukových kmitov (UZ). aby sa zabezpečila maximálna amplitúda kmitov Nástavec (horn) ako ďalší element zariadenia. Je to trubica s dĺžkou okolo 120 mm obyčajne vyrobená z titánu alebo hliníka.3. 4 -magnetostrikčný nosič.3. ktorá sa vypočíta podľa vzťahu [6]: f = ± (I (3.3) Koncentrátor (booster) je zosilňovač kmitov.prípojka amplitúdového meniča Obr. Tvar nástavca je cylindrický so stupňovitou zmenou priemeru alebo kužeľovitý. potom maximálna hodnota amplitúdy kmitu vzniká vo vzdialenosti 1/4 vlnovej dĺžky od stredu a maximálna výchylka zodpovedá dĺžke magnetostriktora f = 0. K nástroju je pripojený pevne (pájkovaním) alebo rozoberateľné (závitom). 2 . Zosilňovač. p .025 -ŕ 0.2) bude splnená voľbou vhodnej frekvencie. Pre obrábanie ultrazvukom je potrebná vyššia amplitúda až v rozmedzí 0.frekvencia zmeny magnetického poľa (l/s).m" 3 ).4 ukazuje zmenu vlny predĺženia pozdĺž dĺžky magnetostikčného meniča. Békés [3] a Thoe et al.3 Magnetostrikčný menič (zdroj: Kaczmarek) 1 . 5 .001 -Ť 0. ktorý sa vkladá medzi menič a nástavec.1 Obrábanie ultrazvukom USM 33 Obr.3.vysokofrekvenčné vinutie. E . 3 . Rôzne tvary nástavcov a vplyv ich rozmerov na zosilenie amplitúdy Kmitov (najčastejšie zmenou priemeru) uvádzajú Búda. aby nedošlo k útlmu kmitov (X .Youngov modul pružnosti (MPa).04X. vedie kmitanie na nástroj.polarizačné vinutie. Ak je uzol vlny kmitania v strede veľkosti magnetostrikčné ho meniča. má dĺžku asi 1. Amplitúda UZ kmitov sa obyčajne pohybuje v rozmedzí' od 0. f . Ak je daný magnetostrikčný materiál a jeho dĺžka t. aby zosilovali amplitúdu kmitov na nástroji. zložitejšie nástavce majú exponenciálny tvar a sú vyrobené s vysokou presnosťou. obyčajne kovová trubica alebo tyč cylindrického tvaru.3.merná hmotnosť magnetostrikčného materiálu (kg.4 Zmena vlny predĺženia pozdĺž dĺžky magnetostikčného meniča (zt/ro/: Kaczmarek [6 j) Obr. .rýchlosť zvuku (m/s) v magnetostrikčnom materiále. podmienka (3.1 pm v závislosti od druhu materiálu [6].magnetostrikčné jadro. [14J.

.

• doporučená veľkosť zrna brusiva: pre hrubovanie 0. zrnitosť 800*1000 (podľa ISO 525-75).075 mm od povrchu obrobku. 15 000 + 40 000 Hz. petrolej.5 1.10 mm. Mosadz je dobre obrobiteľná.7 0. priemer nástroja 12. 3.0 1. • rýchlosť posuvu nástroja: 20 f 50 mm/mín. doporučená teplota suspenzie je 2 * 5 °C.05 0. brusivo 50%. ale má nižšiu odolnosť voči opotrebeniu. 3.7mm. zrnitosť 200 -s. Najčastejšie sa vyrába z nehrdzavejúcej ocele s vyššou trvanlivosťou. otvor).34 Progresívne technológie Nástroj (ultrasonic tool alebo sonotrode) má negatívny tvar vytváraného profilu (tvar resp. kubický nítrid bóru {KNB 4 700 HK). • frekvencia kmitania.2 2. zrnitosť 320.025 -ŕ 0. • vzdialenosť medzi nástrojom a obrobkom: nástroj nieje v priamom kontakte s obrobkom.5.2 Charakteristiky ultrazvukového obrábania Parametre procesu ultrazvukového opracovania na princípe USIG pre priemyselné zariadenia sa pohybujú v nasledujúcich rozsahoch [í].1. Voľba materiálu nástroja je závislá aj od druhu obrábaného materiálu. [11]. • amplitúda kmitov: 0.013 v 0./ 1 ]}) Podmienky rezania: nástrojový materiál: ocel. mosadz.13 Obr. B«C.3. lieh. • druh brusiva: karbid bóru a kremíka (B 4 C tvrdosť podľa Knoopa 2 800 HK. najčastejšie používaný rozsah pre komerčne vyrábané zariadenia je okolo 20 000Hz. ale asi vo vzdialenosti 0. SiC 2 500 HK) diamantový prach 6 500V7 000 HK.400. monel.20 0. brusivo. • rýchlosť rezania. koncentrácia brusiva sa pohybuje v rozmedzí 20 -ŕ 60%. strojný olej.min1] 3. ale tiež z moneiu či molybdénu. jeho dobrá odolnosť voči opotrebeniu a vysoká únavová pevnosť. [9]. mení sa v závislosti od druhu materiálu obrobku. ale proces môže prebiehať aj pri izbovej teplote suspenzie. Rýchlosť rezania pre vybrané materiály [mm/min] (spracované podľa údajov /1/.B 3. [14]: • výkon vysokofrekvenčného zdroja: 5 0 + 2 400 W. molybdén.009 mm.03mm.1. obr. pre dokončovanie 0.5. dĺžka otvoru 12.014 • 0. • nástrojový materiál: antikorózna oceľ.5:1 2:1 1:1 Materiál sklo ferit grafit keramika kryštál karbid volfrámu karbid bóru nástrojová oceľ Rýchlosť rezania [mm. * • • suspenzia: voda.7mm Základné technické a ekonomické ukazovatele USM vhodné pre porovnanie procesu a hodnotenie jeho účinnosti sú: • • • uber materiálu opotrebenie nástroja kvalitaopracovanéhopovrchu . najčastejšie sa používa suspenzia typu voda 50%. oxid hliníka (AI3Q3 2 100 HK).25 0. Pomer úbytku materiálu obrobku k opotrebeniu nástroja 100:1 100:1 100:1 75: 1 50:1 1. Pre kusovú výrobu a tvarovo zložitejšie výrobky aj z mosadze. Základnou požiadavkou pre výrobu nástrojov je vhodný nástrojový materiál.

kavitačnými bublinami a brúsnymi zmámi rozptýlenými v suspenzii Priamy náraz brúsnych častic na povrch materiálu s vysokou kinetickou energiou.7 Zóna kontaktu zrna s obrobkom (podľa Kainth et al. Účinok zrna brusiva na materiál obrobku a nástroja zjednodušene ukazuje obr. ktoré sú pre USM metódy najvhodnejšie.3.1 Obrábanie ultrazvukom USM 3.1. 7.polomer kontaktu zrna Obr. 3. Tvrdé a krehké materiály (sklo. čiastočky materiálu vo forme triesky sa odštiepajú alebo vylamujú z povrchu. väčšina oceli) sa brusivo vtláča do povrchovej vrstvy a spevňuje ju. meď.6 a detail zóny vtlačenia zrna brusiva obr.7 [12]. f ¡2]) ó* .3. sa pôsobením nárazu častíc porušujú krehkým vylamovaním. 3.hĺbka vtlačenia do materiálu r» . • kavitačným účinkom brúsnej suspenzie.8 Detail pracovnej zóny s úlomkami triesky.3. ktorú získali od kmitajúceho nástroja. Obr.2 Uber materiálu 35 USM je abrazívny proces a uber materiálu je predmetom extenzívneho výskumu a vysvetľuje sa nasledujúcimi mechanizmami: [3. 14] • mechanickým účinkom abrázic (odbrusovania) priamym nárazom častice na povrch obrobku • mikro vydrobovaním (microchipping) po náraze voľne sa pohybujúcej brúsnej častice. rozrušuje jeho celistvosť. • chemickým pôsobením spojeným s vlastnosťami kvapalného média v suspenzii. Pri mäkkých a húževnatých materiáloch (olovo. . keramika). ďalším nárazom rozkmitanej Častice sa spevnený povrch obrobku postupne rozrušuje.

.

Čas kontaktu medzi časticami brusiva a povrchom je veľmi malý asi 10 * 100 ps. nárazová tvrdosť (impact hardness). tm .intenzita objemového úberu (Volumetrie removal rate .6) kde B je šírka povrchu.VRR): Q v = — [mnrVmin] (3. alebo tiež výkon opracovania pri abrazívnom pôsobení častíc brusiva na povrch.36 Progresívne technológie Kavitačný účinok spôsobuje mikrotrhliny v povrchovej vrstve materiálu. a hĺbka rezu (hrúbka vrstvy odstraňovaného materiálu v jednej vrstve).čas pôsobenia častice na povrch.intenzita plošného úberu (surface removal rate) Q . ktorá pri náraze na povrch obrobku vyvoláva vznik mikrotrhlín. í . „kritérium krehkosti". podľa ktorého delí materiály do troch skupín v závislosti na účinností USM opracovania viď údaje v tab. . Postupne do mikrotrhlín a do pórov materiálu vnikne kvapalina zo suspenzie a spôsobí odštiepenie Čiastočiek materiálu.1. hĺbka rezu nie je jednotná na celom opracovanom povrchu.lineárny uber 5 = — [mirŕVmin] (3. tieto faktory zároveň ovplyvňujú kvalitu opracovaného povrchu.3.dižka pracovnej plochy.2. ktorá môže byť udaná lineárnou alebo objemovou intenzitou úberu vplýva viacero faktorov. rovnako ako plocha kontaktu [11]. Intenzitu úberu materiálu. určil Kaczinarek [6] ako: . ale odporúča sa aj pre kompozitné materiály a pórovité materiály ako grafit. Vlastnosti materiálu obrobku.1.3. Kavitačný účinok USM je však slabý v porovnaní s priamym nárazom a predstavuje asi 5% .1 Vlastnosti materiálu obrobku Ultrazvuková technológia je vhodná pre opracovanie kovových a nekovových materiálov s vyššou tvrdosťou nad 40 HRC. McGeough [8] uvádza tzv.4) . Nízka produktivita úberu materiálu je spojená s vyššou plasticitou materiálu obrobku. ktoré v dôsledok nárazu na povrch materiálu praskajú a vybuchujú. sú 10: • vlastnosti materiálu • akustický systém • vlastnosti suspenzie 3. Na produktivitu USM opracovania.ný podiel na celkovom úbere materiálu [6]. obr. Pri šírení ultrazvukových kmitov vznikajú v suspenzii bubliny. Výbuch bubliny tiež rozkmitá abrazívnu časticu.5) (linear rentoval rate): AL • [mm/min] (3. ktroré ovplyvňujú produktivitu USM sú predovšetkým krehkosť a tzv. Kritérium krehkosti zx je pomer pevnosti v strihu k lomovému napätiu daného materiálu. Kremer [1\ popisuje kavitačný jav pri ultrazvukovom opracovaní grafitu ako prioritný účinok úbytku materiálu.8.

Veľkosť triesky je asi 1/10 veľkosti abrazívnych častíc alebo niekoľko mikrometrov [4].sila pôsobiaca na časticu. K výraznému vylamovaniu dochádza pri krehkých materiáloch. Z uvedeného vyplýva rôzne správanie sa tvrdých a krehkých kovových aj nekovových materiálov. 5 a SiC Si3N< lisovaný za tepla tetragonálny ZrO. keramika. HÍbka vtlačenia 8 W . kde častice triesky sú vyštiepavané v tvare pyramídy a uber materiálu je kontinuálny vo forme malých kráterov.V cérorr krehký lom a plastická deformácia u 7 e plastická deformácia .7) kde: d .2 uvádza vlastnosti vybraných sledovaných materiálov a prevládajúci mechanizmus úberu pri ultrazvukovom vŕtaní otvorov s priemerom 10 mm [4J. olovo.IZCVAR. vzniká plastická deformácia a spevnenie povrchovej vrstvy je bez výrazného vylamovania materiálu obrobku. Kompozitné materiály s vláknitou štruktúrou a polymérovou matricou sa nárazom abrazívnych častic porušujú krehkým lomom vlákien a plastickou deformáciou matrice. väčšina oceli T a b . ktorú spôsobí náraz častice je nepriamo úmerná tvrdosti materiálu (tvrdosť podľa Brinella HB) podľa vzťahu [8]: (3. diamant.] Obrábanie ultrazvukom USM 37 Tzv.2 Porovnanie vlastností vybraných druhov materiálov a prevládajúci mechanizmus úberu materiálu ( spracované podľa Dam. Pri náraze abrazívnych častíc na povrch kovových a húževnatých materiálov.3. Tab.je priemer vtlačenej oblasti. 1 Vplyv kritéria krehkosti na kvalitatívnu účinnosť USM {zdroj: McGeough [8]) Kŕ íéfium krehkosti Ti > 2 1<T <2 « 0<Ti< 1 Účinnosť USM Vysoká Stredná Nízka Typické materiály skle. 3. krištáľ temperované a tvrdé ocele a zliatiny.ac . nárazová tvrdosť {impaa hardness) je rovnako dôležitá vlastnosť ako krehkosť materiálu. stabilizovaný ytriom tetragonálny ZKfc s'. T a b . Schreiber [4 j) Materiál sklo AI2O3 T1B2 Tvrdosť HV asi 700 1 750 1950 2 500 2 000 850 1 400 KIC Mechanizmus úberu materiálu krehký lom 0. med. 3 .3.7 4 . Quist. Fc .

.

Vplyv rozsahu amplitúdy na zvyšovanie rýchlosti úberu materiálu je obmedzený účinkom zrnitosti abrazívnych častíc.25. zrnitosť400 podľa ISO Zmena frekvencie kmitov nemá výrazný vplyv na parametre procesu U S M Väčšina komerčne dostupných zariadení má možnosť zmeny rozsahu frekvencie v malom rozpätí.10 mm. S rastom amplitúdy kmitov rastie rýchlosť úberu materiálu.1 10 AMPLITÚDA [|J.9 Vplyv amplitúdy kmitov na uber materiálu pri zmene tlaku nástroja a pri zmene frekvencie kmitania <Kremer et al.MMPA • 0.2 kHz brusivo .4 KHZ • 19 KHZ O O** I E 1 0.3. že vplyv frekvencie kmitov na rýchlosť úberu je lineárna a závisí od vlastností opracovaného materiálu.legovaná nástrojová oceľ. b ukazujú overené závislosti rýchlosti úberu materiálu na zmene amplitúdy pre rôzne frekvencie kmitov a rôznu veľkosť statického tlaku (prítlaku) nástroja. 3. i 100 10 A 43 KHZ =2 O 27. .20 MPA 1 ä.10 Vplyv amplitúdy kmitov a statickej sily na mieru úberu materiálu (Kainth etal. niekedy až 50 kHz.2.7 mm frekvencia .1. Kremer [7] uvádza. v závislosti na zariadení. Amplitúda kmitov závisí od druhu zosilňovača a na riadení ultrazvukového zdroja.3. Rýchlosť rezania závisí od amplitúdy.[12J) Podmienky: vŕtanie otvoru do skla s priemerom d = 12.013 do 0. Obr.10MPA OD. nástroj . Veľkosť amplitúdy upravených kmitov pre ultrazvukové opracovanie je v rozmedzí od 0.uhlíková oceľ. Frekvencia sa pohybuje v rozmedzí 15 * 40 kHz.1 10 AMPLITÚDA [JXM] 0.[7J) obrobok . brusivo B4C.M] 100 Obr. zrnitosť 120 podľa ISO s vi 1 2 3 AMPLITÚDA ( M M X 10"' Obr.16MPA O • • A 0.9 a. priemyselné zariadenia najviac využívajú oblasť okolo 20 kHz. Výraznejší je vplyv amplitúdy kmitov na uber. 10 • rj.Progresívne 3.2 Akustický systém technológie Akustický systém je charakterizovaný frekvenciou a amplitúdou ultrazvukových kmitov.B4C.

Optimálna intenzita úberu materiálu (removal rate) sa dosahuje.3. dobrú zmáčavosť a vysokú tepelnú vodivosť pre účinné chladenie. viď obr. Rozsah koncentrácie brusiva v suspenzii sa pohybuje v rozmedzí 20 až 60%.[7J) obrabok . Veľkosť zrna má podobný účinok na u b e r materiálu ako amplitúda.10.12 Vplyv zmeny koncentrácie suspenzie na uber materiálu: a) vŕtanie grafitu d = 20mm. b) opracovanie skla (McGeough[8J) Kavitačný efekt procesu. 1.4 C O E Obr. veľkosťou zrna brusiva. ak je veľkosť zrna porovnateľná s veľkosťou amplitúdy.3.2. . podmienky rovnaké ako pri obr. 1.1. systém prívodu suspenzie medzi nástroj a obrobok a statický tlak nástroja môžu ovplyvniť účinnosť koncentrácie brusiva pri úbere materiálu.11 (Kremer et al.8 S 0. obr.[7J). 14] poukázali na skutočnosť.5 • zrnitosť 600 Ozmitost'280 f i E_ 1. že pri vŕtaní grafitu dochádza pri vyšších hodnotách statického tlaku nástroja k zníženiu intenzity úberu materiálu.BX. obr.12b.25. Tvrdosť brusiva v suspenzii tiež ovplyvňuje uber materiálu.4 20 40 60 a) 8 12 16 20 Koncentrácia suspenzie [%] b) Koncentrácia suspenzie [%] O b r .12 a.oceľ XC38 brusivo. 3.3.2 kHz amplitúda-50 um koncentrácia brusiva 20% 2 4 e Statická sila [N x10"2 ] 3. Nosné médium pre brusivo (obyčajne voda) musí mať nízku viskozitu a hustotu.3.20 mm •: Nástroj d = 30 mm H 0.2 0. zrnitosť 280 frekvencia . 3.3 Suspenzia Na uber materiálu majú vplyv vlastnosti suspenzie dané koncentráciou.6 1.3.grafit ELLOR 9 nástroj . M 0. Rovnako Kremer [7] uvádza. b [8] je závislosť úberu materiálu na koncentrácii suspenzie pri opracovaní materiálov ako grafit a sklo.2 P°o.11 Vplyv statickej sily na uber materiálu (Kremer et al.13.8 0:Nástrqd = 15mm O A O A: Nástroj d . 3. obr. 3. tvrdosťou brusiva a spôsobom prívodu suspenzie medzi nástroj a obrobok.1 Obrábanie ultrazvukom USM 39 Rozenberg a Nepiras [8. Na obr.11. že existujú hraničné (optimálne) hodnoty statického tlaku nástroja a amplitúdy kmitania na stúpajúci uber materiálu.

.

že intenzita úberu skla pri použití BjC brusiva je o 15 až 20% vyššia než pri použití SiC brusiva. Závislosť zároveň dokumentuje vplyv statického tlaku nástroja pri USM. aj keď na použitom druhu brusiva.125 Á l A A A A ' A úzky obdĺžnikový nástroj A 0.3.05 . Pre opotrebenie nástroja pri USM platia podobné pravidlá ako v tomto prípade nie je nástroj v priamom kontakte s obrobkom. tvrdosť brusiva nie je výrazne rozhodujúca.025 Ľ m 12 16 prierezu Obr. ktorá sa 0. .14 ukazuje vplyv tvaru prierezu nástroja na intenzitu uber materiálu pri konštantnej pracovnej ploche. Ľ* A • C i ° t • nástroj štvorcového C? 0.3. potom intenzita úberu zostáva na konštantnej úrovni [8].3 Materiál nástroja a opotrebenie nástroja Nevýhodou USM opracovania je nepriaznivý účinok brusiva na materiál nástroja a jeho následné opotrebenie. Efekt tvaru nástroja sa prejavuje zmenou produktivity. Kaczmarek [6] uvádza. uber materiálu narastá.3.14 Účinok tvaru nástroja na uber materálu (McGeough /S/j obrobok . že pre pórovité materiály ako je grafit. podľa jeho výsledkov rozdiel v intenzite úberu medzi vyššie uvedenými brusivami pre opracovanie grafitu predstavuje iba o ! 0 % vyššiu intenzitu pre tvrdšie brusivo na báze B 4 C Obr.1.sklo plocha obidvoch nástrojov 16 mm2 £ 0 0 4 B Ttak nástroja [Nmm' | napriek vzrastu tlaku nástroja pri klasickom obrábaní.075 E E.40 Progresívne technológie Kremer [7] uvádza. Závislosť na obr. c* —- js 0. Zväčšenie plochy nástroja redukuje uber materiálu v dôsledku zníženia amplitúdy kmitov. Do určitej hodnoty tlaku. že pri ! stanovi obyčajne experimentálne. Pre produktivitu opracovania je rozhodujúci tvar nástroja a veľkosť jeho aktívnej plochy.13 Účinok veľkosti zma na uber materiálu (McCeough f8J) Veľkosť zrna \^m) 3. Zároveň konštatuje. Opotrebenie závisí na dvojici materiál obrobku/nástroj a Základnou požiadavkou je vyššia tvrdosť nástroja ako obrobku. Veľké nástroje obyčajne rýchlo pohlcujú ultrazvukovú energiu a tlmia kmitanie.

. ¡4]) Sklo Alj0 3 TiB . Komerčné zariadenia zabezpečujú rozmerové tolerancie v rozmedzí .17b ilustruje vplyv koncentrácie brusiva v suspenzii na drsnosť Ra. Obr. Obr.1 Obrábanie ultrazvukom USM 41 opracovaní skla nástrojovou oceľou je relatívny úbytok hmoty nástroja 1%. Pri opracovaní wolfrám karbidu brusivom z bór karbidu a nástrojom vyrobeným z mosadze relatívne opotrebenie nástroja dosahuje 140% [6]. vylamovania (cliipping) materiálu pri USM sa vyskytuje paralelne pre nástroj aj obrobok. Ak sa použije karbidový nástroj a brúsny prášok B 4 C.005 mm a drsnosť Ra od 0.03 až 0. Obr. Povrch nie je ovplyvnený teplom. n • Intenzita úberu • Opotrebenie nástroja Obr.0. ktoré vplývajú na produktivitu majú výrazný účinok aj na stav opracovaného povrchu.3. 3.76 um [9]. Hlavná premenná procesu . Podmienky procesu.w é m e USM a na vlastnostiach suspenzie. Nástroj sa opotrebuje rýchlejšie.zrnitosť brusiva .0. veľkosť zma brusiva a ich tvrdosť.3.15 ukazuje závislosť pomeru úberu materiálu k úbytku (opotrebeniu) nástroja pre rôzne druhy materiálov [5]. 3.51 -ŕ. 3. redukuje sa relatívne opotrebenie nástroja na 0. brusivo BX zrnitosť 280 podľa ISO (Dam etal. SiC Si^N.priemerom d = 1 Omm do kompozitného materiálu zloženého z uhlíkových vlákien v polymérovej matrici.4 Vlastnosti opracovaného povrchu Hodnotenie vlastností opracovaného povrchu vychádza z posúdenia dosahovanej drsnosti a presnosti opracovaného tvaru. na akustickom .3.17a dokumentuje vplyv veľkosti zrna brusiva na drsnosť Ra meranú v pozdĺžnom a priečnom smere.3.1 Drsnosť povrchu Kvalita opracovaného povrchu závisí na vlastnostiach opracovaného materiálu.1. Intenzita opotrebenia závisí na pevnostných vlastnostiach materiálu. ak brúsi vo a obrobok sú tvrdšie ako materiál nástroja.krehkých nekovových materiálov a tvrdej legovanej ivele. amplitúda chvenia (vibrácii).1.má vo všeobecnosti najvýraznejší účinok. že proces mechanického odbrusovania a vyštiepavania resp.4. Zr0 (Y) ZrO^Ce) 2 3.1%. Obr.I5 Porovnanie miery úberu pre rôzne druhy materiálu obrobku a opotrebenia nástrojového materiálu z ocele St 37 pri USM vŕtaní otvorov s priemerom d=10mm. Hocheng a Hstt [5] sledovali drsnosť povrchu v pozdĺžnom a priečnom smere pri vŕtaní otvoru .16 ukazuje priebeh dosahovanej drsnosti povrchu v závislosti na zmene zrnitosti brusiva pre opracovanie rôznych druhov materiálov . Drsnosť povrchu a jeho akosť ovplyvňuje koncentrácia suspenzie. To dokazuje.

.

65 1.5 Grafit Si02 Alz0 ZrOa Sialon SiC 3 BC BC 4 4 .85 0. b) Vplyv koncentrácie brusiva na drsnosť povrchu (zdroj: Hocheng.6 0.6 UBER [mm3/min] Nástroj d=10mm 224 50 9.8 3.42 Progresívne technológie -O-sklo i kremík pre polovodiča —Q—keramika —•— vysokoiegovana oceľ S I Obr. zrnitosť 150.90 0. frekvencia 20kHz. ale ak sa použije veľmi jemná zrnitosť brusiva na úrovnu plavených práškov je dosahovaná drsnosť povrchu otvoru rovnaká v každom smere. nástroj: oceľ.16 Závislosť drsnosti povrchu od použitej zrnitosti brusiva pre rôzne druhy materiálov (spracované podľa McGeoughfS] a Buda-Békés ¡3 J) 200 400 600 800 1000 Zmitosf brusiva Kremer [7] konštatuje na základe výsledkov viacerých bádateľov.20 0.75 0. Zmena prítlaku nástroja v širokom rozsahu má len malý účinok na akosť opracovaného povrchu. že zvýšenie amplitúdy kmitov zvyšuje drsnosť povrchu. koncentrácia 14%. brusivoSiC. 3.1 1.40 0.3.obrobok: kompozit na báze carborvepoxy.3 Údaje pre ultrazvukové obrábanie keramických materiálov so zrnitosťou brusiva 320 Materiál Tvrdosť HV 65 500 1 000 1100 1 500 2 400 Drsnosť Ra [um] 1-2 0. Hsu [5]) Tab.m ] b) 18 2 0 2 2 24 2 6 Koncentrácia brusiva [%j Obr. Nepiras (1956) a Rozenberg (1973) [14] nezávisle na sebe uvádzajú.3 3. 3.17 a) Vplyv veľkosti zrna brusiva na drsnosť povrchu . že pri vŕtaní je drsnosť po obvode otvoru vyššia ako v dolnej časti.30 Doporučené brusivo SÍC/B4C SÌC/B4C S1C/B4C BjC Uber [mm3/min] Nástroj d=5mm 164 39 7. 0 100 200 Q 14 16 a) Veľkosť zrna brusiva [u.

Tab 3. má dominantný vplyv nielen na akosť. Presnosť nástroja. amplitúdou kmitov a materiálom obrobku. že Čim vyššia je požiadavka na rozmerovú presnosť produktu. Aj keď pri ultrazvukovom obrábaní nástroj je len vo funkcii tzv.1. To znamená. ako už bolo spomenuté. Pri hodnotení rozmerovej presností pri výrobe otvorov ultrazvukovým .3. že materiály. Parametre procesu USM. ako to uvádza Kremer a Gilmor [14].15). Tieto výsledky hovoria o tom.3.4 ilustruje dosahovanú presnosť rozmerov pre zvolenú zrnitosť brusiva [1]. 3. ktoré vykazujú vysokú produktivitu pri USM opracovaní (hodnoty úberu nad 50 mmVmin) majú zároveň vyššie hodnoty drsnosti (porovnaj s obr. O b r . jeho tuhosť a odolnosť voči chveniu. Najviac vplýva na odchýlku rozmerov zrnitosť brusiva. tým musí byť materiál nástroja odolnejší voči opotrebeniu. Tab. tvarovača.4. Na obr.18 sú porovnané dosiahnuté hodnoty drsnosti Rz pre rôzne druhy keramických materiálov [ 4 ] . pre dosiahnutie vysokej presnosti sa vyžaduje jeho tvarová a rozmerová stálosť počas procesu úberu materiálu. A je dovolená odchýlka rozmerov opracovaného povrchu.3. ktoré vplývajú na produktivitu opracovania majú rovnaký vplyv aj na presnosť ultrazvukového opracovania. ale menšiu presnosť a vyššiu drsnosť.15 (Dam et ai [4Jj skjo AIJOJ TiB 2 SiC Si 3 N t ZrOj(Y) ZrO^Ce) 3.2 Presnosť rozmerov pri ultrazvukovom obrábaní Vo všeobecnosti je presné opracovanie limitované najmä relatívnym tvarovým a rozmerovým opotrebením nástroja. Ak sa použijú malé zrná (zrnitosť v oblasti plavených práškov) intenzita úberu je pomalšia a dosahuje sa vyššia akosť opracovaného povrchu a tiež vyššia presnosť rozmerov. Väčšie zmo spôsobuje rýchlejší uber materiálu. Väčšina pojednaní o presnosti pri USM sa týka výroby otvorov a ich odchýliek od nomináJneho rozmeru. ale aj na presnosť povrchu. Veľkosť zrna brusiva.1 Obrábanie ultrazvukom USM 43 Druh materiálu obrobku ovplyvňuje výslednú drsnosť povrchu. Presnosť je ovplyvnená tiež veľkosťou plochy nástroja. rovnako ako aj veľkosť zŕn brusiva a intenzita opotrebenia nástroja majú najvýraznejší vplyv na presnosť rozmerov.3 tiež uvádza porovnávacie hodnoty drsnosti povrchu vyjadrené cez Ra. Rozmerové opotrebenie nástroja ako kritérium je určené vzťahom podľa [6]: « . ako aj doporučené brusivo a dosiahnuté hodnoty úberu materiálu pre rôzne keramické materiály.3.3. = Ä (3-8) kde E je chyba udávaná ako dolná alebo horná odchýlka od nominálneho rozmeru.18 Drsnosť povrchu pri ultrazvukovom obrábaní keramických materiálov Podmienky ako na obr.

Obr. 3. Autori [5] sledovali kužeľovitosť vyrobených otvorov v rôznych keramických materiáloch. 14].3.20 ukazuje niektoré najčastejšie spôsoby rozmerového ultrazvukového opracovania.1. ich asymetria a oválnosť otvorov a tiež vlnitosť povrchu. 3.19.[4J) sklo AIA 7i8 2 SiC Si 3 N 4 ZrO z (V) Zr0 3 (Ce) 3. • hĺbenie drážok a otvorov kruhových ale aj nesymetrických tvarov.18 a obr. načo poukazujú aj najvýznamnejšie oblasti použitia. 2. že materiály. . pokiaľ nie je zaručená dodávateľom zariadenia a technológie. Oválnosť a asymetria otvorov vznikajú v dôsledku laterárneho (bočného) chvenia a v dôsledku nepresnosti posuvu nástroja. frézovanie a rezanie závitov. . leštení a lapovaní skla a keramiky.25 Na presnosť vyrobených otvorov má výrazný vplyv aj materiál obrobku ako to ilustruje obr. Môžu sa vyrábať otvory do najmenšieho priemeru 0. • Hore HV strede • Dole Obr.19). Pri voľbe technológie je nutné experimentálne a empiricky overiť poznatky pre každú kombináciu parametrov. USM technológia sa charakterizuje ako širokospektrálna.44 Progresívne technológie opracovaním sa sledujú odchýlky rozmerov. výborná produktivita sa dosahuje pri brúsení. 3. Komplexnosť tvaru je limitovaná iba konfiguráciou nástroja.003mm. • • • vŕtanie hlbokých otvorov pre hlavňové systémy. ktoré vykazovali veľmi dobrú drsnosť povrchu po USM opracovaní.38 0. Pri výrobe otvorov je pomer hĺbky otvoru k jeho šírke limitovaný v pomere 3:1 [2]. Doporučujú sa pre materiály s tvrdosťou od 35 f 40 HRC a viac. kde sa využíva utrazvukové kmitanie nástroja pre intenzifikáciu klasického vŕtania.19 Odchýlka presnosti rozmerov od nominálneho priemeru otvoru pri USM vŕtaní otvorov s priemerom lOmm (podľa Dam et al.3. ako aj kužeľovitosť otvorov. ZrO . Tab.3. mali nepriaznivé výsledky pri odchýlkach presnosti rozmerov (porovnaj obr. vtedy sa dosahuje optimálna produktivita procesu.4 Vzťah medzi zrnitosťou a presnosťou Zmitosf brusiva (ISO) 240 eoo Presnosť rozmerov [um] 0.5 Hlavné oblasti použitia ultrazvukového opracovania Postupy USM sa používajú v celom rade výrobných procesov. Zaujímavosťou je. Vo všeobecnosti sa doporučuje pre opracovanie plôch do prierezu 1000 mm 2 [1. ako sú: • delenie materiálov. ako napr. Produktivita je obmedzená opotrebením nástroja.

1 Obrábanie ultrazvukom USM • • • • • 45 opracovanie tvarovo zložitých elektród pre clektroiskrové metódy opracovania. d) delenie. čistenie zlatých a strieborných šperkov. . h).3. 3. predúprava povrchu pre nanášaním oteruvzdorných vákuovo naprašovaných (PVD) vrstiev na rezné nástroje.21 pre rezanie vnútorného závitu [ I ]. rezanie termoplastov a rezanie gumy. b) výroba kruhových a tvarových otvorov.1. kontrola celistvosti a hrúbok materiálov. výroba tvárniacich nástrojov zo spekaného karbidu. výroba dýz z keramického materiálu. i). rezane a vŕtanie kompozitných materiálov a vlákien KEVLAR. j) lapovanie a leštenie rovinných.spájanie materiálov bez tepelného zdroja.1 Rotačné ultrazvukové obrábanie Rotačné ultrazvukové obrábanie (medzinárodne zaužívané označenie Rotary Ultrasonic Machining RUM) je samostatnou časťou ultrazvukového opracovania a je kombináciou procesov ultrazvukového obrábania a brúsenia diamantovým nástrojom [13]. tvarovanie diamantov a iných drahých kameňov použitím diamantového prášku alebo prášku z kubického nitridu bóru do brúsnej suspenzie. Obr.20 Druhy ultrazvukového obrábania a). Princíp ultrazvuku sa široko využiva pri nedeštruktívnych metódach merania ako kontrola akosti zváraných spojov.3.špeciálne postupy tvárnenia. bočných plôch a otvorov (zdroj: Kaczmarek [6J) Okrem obrábania sa princíp ultrazvuku využíva aj v iných procesoch ako sú: • čistenie produktov a dielcov . Princíp opracovania je znázornený na obr. Mechanizmus úberu materiálu je založený na princípe krehkého vylamovania čiastočiek materiálu vplyvom vysokofrekvenčného kmitania diamantového nástroja. 0 rezanie vnútorných závitov.spájkovanic hliníka. • tvárnenie . c) gravírovanie. zváranie fólií [10]. e). kde sa vytvárajú tzv. spájanie plastických hmôt. kde sa využíva deštrukčný účinok ultrazvukových kmitov na odstránenie oxidickej vrstvy na povrchu hliníka. Proces bol vyvinutý prednostne pre opracovanie krehkých a veľmi tvrdých materiálov ako sklo a keramika. čisté rezy bez ostrapov. • zváranie . meranie rozmerov a iné.odmasťovanie pred následnou operáciou povlakovania.5. • spájkovanie . Široké využitie má ultrazvuk aj v oblasti humánnej medicíny.3. g) rezanie vonkajších závitov.

.

dosahovaná drsnosť povrchu a nominálna odchýlka rozmerov určená kruhovitosťou pre rôzne druhy materiálov.3.025 . Porovnanie charakteristických parametrov obidvoch procesov ako je intenzita objemového úberu -VRR (volumetric rentoval rate).3. prítlak a usmernenie toku suspenzie a nie je v priamom kontakte s obrobkom.b.21 Rotačné ultrazvukové obrábanie príklad rezania vnútorného závitu (podľa: Metal Handbook Machining) Základné rozdiely medzi „klasickou" technológiou ultrazvukového opracovania a technológiou rotačného ultrazvukového obrábania sú: • pohyb diamantového nástroja pri rotačnom USM je axiálny. ktorý zároveň dáva predstavu o vhodností jednej alebo druhej technológie. obr. ktorá odplavuje častice materiálu triesky. [13].21. priemeru diamantových zŕn a koncentrácie diamantových zŕn. • rotačné ultrazvukové obrábanie používa diamantové nástroje v tvare klasických brúsnych kotúčov. USM proces používa nástroj na prenos kmitania.05mm.23.46 Progresívne technológie Technológia jc podobná konvenčnému vŕtaniu skla nástrojmi z diamantu. Priebehy jednotlivých závislostí sú znázornené na obr. na uber materiálu sa používajú abrazívne častice diamantového nástroja. • • . rotačné ultrazvukové obrábanie dáva lepšie výsledky z hľadiska kvality opracovaného povrchu hodnoteného drsnosťou a odchýlkou kruhovitosti a zároveň umožňuje väčší uber materiálu pre sledované druhy materiálov obrobkov. ilustruje obr. Pri opracovaní sa neprivádza abrazívna suspenzia. excentrický ku osi nástroja Upnutie abrobku v skľučovadle s p o h y b o m v X a Y osi Obr. a ako to uvádza Pei et al. limitujúca hmotnosť jc okolo 40 g [11].c. Doporučený maximálny priemer nástroja je 38 mm. Použitie technológie rotačného ultrazvukového obrábania RUM je limitované veľkosťou prierezu a hmotnosti nástroja.3. ale nástroj okrem rotačného pohybu má aj vlastnú frekvenciu. ktorá sa udáva ako počet diamantových zŕn na jednotku plochy kotúča.. = Vysoko­ frekvenčné kmitanie i 20kHz} Otáčky nástroja Otáčanie obrohkí. ktorou kmitá. Ako ukazujú výsledky porovnávacieho hodnotenia oboch procesov. pri klasickom USM nástroj koná len vibračný pohyb. kým pri rotačnom ultrazvukovom obrábaní nástroj je v priamom kontakte s obrobkom.3. Amplitúda kmitov je okolo 0. ale do oblasti rezu sa privádza chladiaca kvapalina obyčajne voda.22a. statického prítlaku nástroja.0. intenzita úberu materiálu závisí prednostne od amplitúdy kmitania. Nástroj s nástavcom musia mať rezonančnú frekvenciu 20kHz. Veľká hmotnosť nástroja môže tlmiť amplitúdu kmitov. Určujúcim ukazovateľom hospodárnosti procesu RUM je výkon opracovania vyjadrený cez intenzitu objemového úberu materiálu VRR (mm 3 /s). vysokofrekvenčný a zároveň axiálny rotačný.

0 01 .87 8. [13]) .87 AIA 1. are 05 [nrrj 0 100 200 300 400 5D 0 E l a t i l : k as ä a • P rillak lNl O b r .87 8.5 0 Porcelán .26 50 I 40 "e É 30 BÉ g 20 1 10 1 lj) 0 Karbid 1. fr2 FtierrtT Q 3 Q4 .28 2.35 3. Aspinwall.5 H RUM AIA _ 7^ 13.1 I Jl í Porcelán äKl ° suo r l 8. prítiak nástroja 600N.1 Obrábanie ultrazvukom USM 47 2 Q USM Skto Ferrt E Z 3 i u] 1.22 Porovnanie účinku pomeru tvrdosti a modulu pružnosti materiálu obrobku na: a) drsnosť povrchu b) odchýlku kruhovitosti c) uber materiálu -VRR pre konvenčné USM a rotačné ultrazvukové obrábanie RUM (spracované podľa Tlioe.3.05mm.26 (x10-6) Pomer tvrdosti H a modulu pružnosti E H/E 1. statického prítlaku nástroja.025mm. otáčky nástroja 1000 ot/min.1 13.36 J 3. 3.28 • USM 1 0.3. amplitúda kmitov 0.23 Závislosť výkonu procesu rotačného ultrazvukového opracovania od parametrov procesu: amplitúdy kmitov.CZ Karbid | B RUM Ferit ' 2. Wise[14]) c) Pomer tvrdosti H a modulu pružnosti E H/E Konštantné podmienky procesu. (spracované podľa Pei et al. priemer zrna Q. priemeru zrna brusiva a počtu zŕn.28 2.26 (x 10-6) Obr.36 3.1 Pomer t/rdosf H a modulu pružnosť E H/E(x1u~6) a) 13.

.

J. D. M... M.. S. W. Bratislava. Ghabrial. R.. Staelens.vyd. Abrasion and Erosion. Dearborne. Singh. (1995). J.35/2.: The State of the An of Ultrasonic Machining.vyd. 1983 12. Vol.Mech. Haselkom.cd.Proc. Aspinwall. 8.Proc. Annals of the CIRP. p. 6. vŕtanie kompozitných materiálov pre letecký priemysel.1 Machining.358-368 Hocheng. pp. Vol. And Res. Annals of the CIRP Vol.Metals Handbook .: Review on Utrasonic Machining. A.: Principles of Machining by Culling. pre materiály na jadrové reaktory. 468 10. Special Report 743. Int. p. 1984.. Békéš. ASM . Quist. Vol. M. SME. na výrobu prototypov s požiadavkou na vysokú presnosť výroby. Dekkyser. ASM International. Š. kde sa používajú krehké a vysokotvrdé materiály ako keramika.. Z. S. ASME lournal of Engineering for Industry. J.: Ultrazvuk v technológii. P. J. A. 13. May (1995) pp. Kainth. J. 9. 142-151 14.C. 13. 6. L i t e r a t ú r a ku kapitole 3. American Machinist..p. C: Kohls.:Saleh. 2. Hsu. (1967) l. H..: Wise. Tools Manufact. .: Productivity. Chapman and Hall..M. 11. No 4. B. 7.255-266 Kaczmarek. Schreiber.. (1989). A. Snocys. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. 9. 15]: • • • • • • • pre opracovanie keramických materiálov a feritov. Thoc. J.. ofMat..: Preliminary Study of Ultrasonic Drilling of Fiber Reinforced Plastics. T. (1986). Alfa Bratislava. J.: On the Mechanism of Material Removal in USM.30/1 (1981). 19..: Advanced Methods of Machining. p. Int..Too Des. Nandy.H. F. 187 Buda. Turňa. K. SVTL. Wydawnictwo naukowotechniczne. 33-41 Pei. Alfa Bratislava. M. London. Švehla. sklo. l. pp 239-255. D.G. D. 1 . 4.: Drilling without Drills. 48.H. J. Dam. Vol 38. (1982). March. S.448-462 Kremer. P. opracovanie plazmovo striekaných povlakov.1: 1. (1997).Technol. (1976). 1 .vyd. vŕtanie hlbokých otvorov malých priemerov do veľmi tvrdých materiálov. Surface Quality and Tolerances in Ultrasonic Machining of Ceramics. Prabhakar.: Špeciálne metódy zvárania.: A Mechanistic Approach to the Prediction of Material Removal Rates in Rotary Ultrasonic Machining.Technol. ofMat. Z.: Teoretické základy obrábania kovov.. Ferreira. P.Machining. Bellows.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. 5.ed. J. Warsaw. B. (1995). Moisan. (1988) I. 3.. ďalej pri výrobe rozmerovo malých predmetov s požiadavkou na vysokú presnosť rozmerov a akosť obrobeného povrchu: [ I I . 51.L. M. 107-110 McGeough. (1979) pp. C. karbidy kovov. Figúra. R. J. Vol 117. March. 15.ed. K. p.48 Progresívne technológie Rotačné ultrazvukové obrábanie sa efektívne využíva najmä v tých priemyselných oblastiach. opracovanie AI : 0_i substrátov pre mikroelektronické obvody.

AJM Abrasive Jet Machining' . (ALA).princíp úberu a zariadenie AJM je opracovanie povrchu mechanickým nárazom častice . Popisný názov z anglického prekladu je pomerne dlhý. Pretože tieto procesy sú charakterizované ako procesy odstraňovania materiálu pomocou voľného brusiva. brúsnym účinkom dopadajúcej častice brusiva s vysokou kinetickou energiou. zároveň sú ekonomicky menej náročné a dajú sa jednoducho automatizovať. 3. iii) AJM umožňuje uzavreté riadenie vysokorýchlostného prúdu častíc.3. V odbornej literatúre je pomerne málo poznatkov o uvedených procesoch a sústreďujú sa na kvalitatívny popis metód s dôrazom na aplikačné možnosti. pre AJM sa používajú prášky s veľkosťou častíc medzi 10 50 pm. V ostatnom čase sa do popredia pozornosti dostávajú progresívne technológie a medzi nimi dve modifikácie opracovania voľným brusivom.1 A J M . ako proces odvodený od konvenčného tryskania (sand blasting).j. Náklady na dokončovacic operácie činia asi 15% celkových nákladov na obrábanie. dokončovacie procesy predstavujú kritickú a nákladnú fázu vo výrobe. nie je v slovenskom jazyku pre nc jednoznačne určený jednoduchý názov. mikrorytie a mikrozahladzovanie.opracovanie lúčom abraziva obsiahnutom v prúde vysokorýchlostného stlačeného plynu.impact machining process. kde k úberu materiálu dochádza po dopade vysokorýchlostného prúdu abrazívnych častíc. Ako je známe. ktoré spĺňajú vysoké nároky na kvalitu opracovaného povrchu.AFM 3 . kým AJM sa používa na uber materiálu. Veľmi málo prameňov podáva kvantifikované poznatky o mechanizme úberu materiálu a kvalite opracovaného povrchu. platia aj pre ne základné zákonitosti abrazívneho deja ako je mikrorezanie. ii) zrná abraziva používané pre tryskanie sú väčšie. proces predstavuje tvarovanie povrchu a hrán pretláčaním polotuhého abrazívneho média cez zúžený priechod tvorený kombináciou prípravok/obrobok. Z toho dôvodu sa hľadajú technológie. 2 Technológie abrazívneho lúča pre uber materiálu Opracovanie povrchov voľným abrazivom (známe pod anglickým názvom Abrasive Jet Machining AJM a Abrasive Flow Machining AFM) patrí k dokončovacim metódam vo výrobnom procese. .2 AJM . Aj napriek podobnému mechanizmu úberu však oba procesy AJM aj USM majú viac odlišností ako podobností. Keďže tieto procesy nie sú bežne používané.opracovanie prúdením abraziva. známe ako: • Opracovanie abrazívnym lúčom . preto budú ďalej v texte pre tieto technológie používané medzinárodne zaužívané skratky. • Opracovanie prúdom abraziva .2.AFM Abrasive Flow Machining . Kaczmarek [9] uvádza podobný proces pod názvom abrasive blast treatmen. Princíp úberu materiálu je podobný ako pri ultrazvukovom opracovaní (USM) t. od ktorého sa odlišuje v troch základných bodoch: i) tryskanic sa používa na čistenie povrchu súčiastok. Podobne Venkatesh [6] charakterizuje AJM proces ako proces odvodený od konvenčného tryskania.

.

3. Rýchlosť vytekajúceho lúča je medzi 150 -f 300 m/s.kde každá časť má vymedzenú funkciu a napomáha tvorbe vysokorýchlostného a vysokotlakového abrazívneho lúča.3. Pred prívodom do zmiešavača je plyn filtrovaný za účelom odstránenia nežiadúcich prímeskov ako voda a olej. z toho dôvodu neoddeliteľnou súčasťou zriadenia sú rôzne filtre a separátory. keďže sa použiva stlačený vzduch ako nosné médium pre brusný prášok a je to proces lacnejší. Základný princíp AJM zariadenia je znázornený na obr.brúsny prášok je uskladňovaný v zásobníku a odtiaľ posúvaný do vibračného zmiešavača. Abraziv . kde sa rovnomerne mieša so stlačeným vzduchom alebo iným plynom. Najčastejšie používané prášky sú na báze taveného oxidu hlinitého Al20} a karbidu kremíka SiC. Jednotlivé komponenty priemyselného zariadenia sú znázornené na obr.25. Odtiaľ je potom prúd zmesi vedený k dýze. Pri USM procese sa miera opotrebenia nástroja považuje za hlavný ukazovateľ hospodárnosti. z ktorej prúdi abrazívna zmes sa skladá z troch častí . LÍSM proces je rýchlejší s vyššou rýchlosťou úberu materiálu.24. . SiC —*\— 1 vzduchu vstupný veni il zmiešavacia komora detail irazivni deja abrazívny «\ \ dej obrobok ^ !• 1 prívod zmesi * plynu a brusiva otvor dýzy "(0. v zóne rezu sa tvorí teplo a je zároveň ekonomicky náročnejší.50 Progresívne technológie Ako uvádza Venkatesk. slovenský ekvivalent abrazív.3. podľa navrhnutej konštrukcie pre priemyselné zariadenie vyrobené ako prototyp na Univerzite v Singapore [6]. . Detail abrazívneho deja pre abrazívne obrábanie ukazuje obr.14 • Z mm] obrobok vzdialenosť dýza/obrabok Obr.3.27.3.3. Materiál je pri AJM metóde odstraňovaný mechanickým pôsobením zmesi stlačeného vzduchu alebo iného priemyselného plynu s veľmi jemnými brúsnymi časticami vo forme brúsnych práškov uvádzaným pod názvom ahrasive. Vnútorný prierez a tvar jednotlivých komponentov používanej dýzy znázorňuje obr.26.25 Detail procesu abrazívneho lúča (zdroj Venkatesh ¡6}) Dýza pre AJM proces. ktorý chráni pracovníka a pracovné prostredie pred zvýšenou prašnosťou. Ukazovateľom hospodárnosti procesu je intenzita úberu materiálu.24 Princíp opracovania abrazívnym lúčom (spracované podľa [3-5]) Obr. kompresor 5MPa ]—7/—I pf'^d 1 \fi7 1 m^ u [Al¡0). Dôležitou súčasťou zariadenia je odsávač prachu a ochranný príklop. Zariadenie využíva zdroj priemyselného plynu stlačeného na tlak okolo S00 kPa. generuje menej tepla. zmiešavacej a výstupnej. AJM proces je proces pomalého úberu materiálu. ktorú proces produkuje.vstupnej.

2.5 mm [6].3.8]. Životnosť dýz závisí vo veľkej miere na druhu abraziva a pracovnom tlaku zmesi.3. Zafírová dýza má dlhšiu životnosť a je drahšia. filtre regulátor zdroj a zmiešava č íl L*. Prevádzková doba pre dýzu na báze karbidov sa udáva na 8 * 1 5 hodín pri použití brúsneho prášku z karbidu kremíka (SiC). a tiež.A J M Technologické a prevádzkové charakteristiky abrazívneho lúča sú kvantitatívne určené nasledujúcimi doporučenými rozsahmi parametrov [1.5.13 až po 2.2 Technológie abrazívneho lúča AJM.18 -r 3. AJM proces sa charakterizuje ako proces pomalý. 3 . že do značnej miery redukuje rozptyl lúča pri rezaní.25 mm J1.abrazív: A1:0 3 .—íi—s 1 m odsávač S/ . drvené sklo a sklenené guličky pre leštenie. SiC sa používajú pre čistenie. rezanie a odihľovanie. že okrem kruhového otvoru môže mať aj obdĺžnikový otvor s rozmermi od 0.08 -f 0. ale lacný v porovnaní napr. Množstvo odoberaného materiálu za jednotku času je okolo 10 g/min. V prípade požiadaviek na vyššiu intenzitu úberu sa používajú dýzy s priemerom okolo 3. zmiešavacej komory a vstupnej dýzy. AFM 51 Dýzy pre AJM sa vyrábajú z karbidu wolfrámu (WC) alebo syntetického zafíru.26 Princíp priemyselného zariadenia pre ručné opracovanie abrazívnym lúčom (spracované podľa ¡3+5]) Výhodou dýzy na báze karbidu wolfrámu je. hydrouhličítan sodný NaCO} pre tvarové rezanie mäkkých materiálov. Každý výrobca zariadenia bližšie špecifikuje používané rozsahy.5 mm do 0. Vyrába sa s priemerom od 0. 7]. uhličitan horečnatý Mg : COj sa doporučuje pre ľahké čistenie a leptanie a pieskovanie. a okolo 20 -H 35 hodín pre brúsny prášok z oxidu hlinitého ( A b 0 3 ) Priemerná prevádzková doba zafírovej dýzy je okolo 300 hodín [1. 8]. • . s procesom USM alebo abrazívnym vodným lúčom AWJ. • brusivo .8 mm. výstupná zmiešavacia vstupná ftfP>lJ777)JtH.3.1. konvergentná dýza zvyšuje tlak zmesi konvergentno-divergentá dýza zvyšuje rýchlosť lúča Obr. ktoré spolu tvoria dýzu pre AJM proces (zdroj Venkatesh ¡6}) 3.27 Zobrazenie tvarov výstupnej dýzy.1 Charakteristika abrazívneho lúča . priemer zrna práškov sa pohybuje od 10 do 60 um. prerušovač adiaca klar klapka Obr.

.

5 MPa sa z hľadiska efektívneho uberú materiálu neodporúčajú. a na obr.28 Účinok veľkosti častíc abraziva na uber materiálu pri opracovaní tabuľového skla (zdroj [1]) . použitý plyn: stlačený vzduch. intenzita úberu materiálu sa udáva v priemere okolo 10 mg/min.1 mnrVmin. vysokou čistotou bez cudzích prímeskov ako sú olej a voda. Pre uber materiálu. platia základné zákonitosti procesu abrazívneho opracovania voľným brúsivom: • uber materiálu sa zvyšuje so zvyšovaním jeho tvrdosti. tok abraziva: 10 * 20 g/min. oxid uhličitý ( C 0 2 ) .1 0 um ] Bi E E [>—A J 2 4 6 8 10 12 I 14 < < ? 16 18 20 Rýchlosť toku abraziva [g/s] O b r .52 Progresívne technológie • • • • • • • výstupný tlak zmesi vzduchu a abraziva: od 5 do 8 MPa. 3. pre jemné dokončovanie povrchov 3 • 5 g/min.29. rýchlosť pohybu lúča: 1 5 0 ^ 3 0 0 m / s vzdialenosť medzi ústím dýzy a obrobkom: 0. • vzdialenosťou medzi obrobkom a dýzou.8 -í.03 0. pre účinok veľkosti častíc na uber materiálu.2. Kvantifikácia týchto poznatkov je zhrnutá graficky na obr. podľa tvaru otvoru v dýze a požiadavky na koherentný nerozptýlený lúč.o . • rýchlosťou prúdenia abraziva.2 Vplyv p a r a m e t r o v A J M procesu na uber materiálu intenzita úberu materiálu a kvalita opracovaného povrchu je ovplyvnená: • druhom obrábaného materiálu. • úbcr materiálu sa zvyšuje so zväčšovaním zrna brúsneho prášku.o . alebo iný priemyselný plyn s . 3.3.20 mm/s.2 7 um . pre účinok rýchlosti prúdenia abraziva. pre sklo sa udáva 16 mmVmin.3. tlaky nižšie ako 4.1. • uber materiálu sa zvyšuje väčšou výtokovou rýchlosťou lúča. dusík (N 2 ). • druhom a veľkosťou abrazívnych častíc. ako už bolo spomenuté v úvode. —•—50 um • .75 mm. * • rýchlosť posuvu lúča: 0.28. pre kovy od 1. a je závislá na mernej hmotnosti materiálu.6 do 4.

30 Účinok vzdialenosti obrobok/dýza na mieru úberu materiálu (spracované podľa [1.zdroj [1] —•— zdroj Venkatesh [6] a) (zdroj [1]) pri opracovaní tabuľového skla (iné parametre neudané) b) (zdroj [6]) veľkosť zrna 40um. na veľkosti zma brúsneho prášku.5mm. Vzdialenosť medzi obrobkon a dýzou sa mení so spôsobom aplikácie lúča.30. O b r . ktorý sa zachováva iba do krátkej vzdialenosti asi 1. pretože kontaminované prášky so zvyškami opracovaného materiálu zanášajú dýzy. Prášky by sa nemali recyklovať a znovu používať. ktorý je zdraviu škodlivý.29 Účinok rýchlosti toku abrazívneho prášku na uber materiálu pri opracovaní tabuľového skla (zdroj [lj) 0 2 4 6 fi 10 12 14 16 16 20 22 24 26 Rýchlosť toku aSraziva [g/s] Vzdialenosť medzi obrobkom a výstupom lúča z dýzy ovplyvňuje intenzitu úberu materiálu pri AJM procese. priemer otvoru dýzy 3. ako to ilustruje obr. okrem toho obchodné prášky môžu obsahovať kremíkový prach. Literatúra neudáva kvantifikované údaje.6]. 8]. AFM 53 Veľkosť brúsnych zŕn používaných v procese AJM. Prúd abrazívnej zmesi má obyčajne cylindrický tvar. ako aj rýchlosti toku lúča [1. Pre čistenie a mechanické spevňovanie povrchu sa doporučuje vzdialenosť 5 + 1 3 mm.* .3. Komerčne dostupné stupne označovania veľkosti zrna brúsnych práškov nie sú vhodné pre AJM. pretože ich veľkosť nieje dosť dobre klasifikovaná [1].6]) . Podľa údajov [ I ] .3.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. Pre likvidáciu použitých práškov platia príslušné bezpečnostné predpisy. sa volí podľa aplikácie. Optimálna hodnota intenzity úberu materiálu závisí na vzdialenosti obrobok/dýza. Požiadavka vysokej presnosti opracovania a eliminácie tvorenia úkosov sa dosahuje veľmi malou vzdialenosťou dýzy od povrchu asi 0. obrobok tvrdené sklo 2 4 6 8 10 12 14 16 18 20 Vzdialenosť obrobok/dýza jmm] I .6 mm po opustení dýzy. Pre rezanie sa doporučujú väčšie zrná. 1—i k — 1 1 — 1 / t /— Obr.8 mm. 3. vo väčšej vzdialenosti sa lúč diverguje do kužeľovitého tvaru a šírka jeho rozptýlenia je závislá na tlaku systému. 3. kým vzdialenosť od 13 do 75 mm sa aplikuje pre operácie s menším vplyvom na povrch. pre čistenie a leštenie povrchov menšia veľkosť zrna práškov [1.

.

5 Dosahovaná drsnosť povrchu pre rozdielnu veľkosťou zrna abraziva pri opracovaní nehrdzavejúcej ocele AISI 316 (DIN X5CrNiMol8 10) (spracované podľa Druh abraziva Veľkosť zrna [um] 10 25 50 20 50 50 Drsnosť povrchu Ra [um] 0. keďže sily pôsobiace na obrobok sú malé. Vefkrar abrazívnych iastlc [mm] V. vzdialenosť dýza/obrobok 5mm. 3. vplývajú tie isté charakteristiky procesu AJM ako na intenzitu úberu materiálu (viď kap. tvrdené sklo .20-0.) Porovnávacie hodnotenie grafických priebehov závislosti úberu materiálu. obrobok.13 -¿-0.25-0.53 0.3 Charakteristika povrchu po AJM procese Progresívne technológie AJM proces tvorí povrch s granulovanou matnou Štruktúrou.31a. podľa výsledkov ktoré publikoval Venkatesh [6].5. priemer otvoru dýzy 3.96 0. Tab.2. povrch nie ovplyvnený teplotou. 3.50 0.30-0.i m ^ p .31 Účinok veľkosti použitého brúsneho zrna a posuvu lúča na mieru úberu materiálu.86 0.5 um a je ovplyvnená veľkosťou zrna a druhom použitého prášku.5mm.1. 3. pozri tab. dosahovanej drsnosti povrchu na zmene veľkosti brúsnej častice a rýchlosti posuvu lúča znázorňuje obr. Dosahované tolerancie rozmerov sú udávané v rozsahu 0.50 0. Dosahovaná stredná drsnosť povrchu je v rozsahu Ra 0.3.54 3. Tepelné pôsobenie procesu je minimálne.05 mm.^ Obr.43-0.15 -ŕ 1. a drsnosť povrchu (spracované podľa [6]) Parametre procesu: konštantná vďkosf zrna 85pm (zrnitosť 180).% Oxid hliníka AlsOa Karbid kremíka SiC Sklenené guličky Zároveň na kvalitu opracovaného povrchu vyjadrenú cez parameter drsnosti povrchu Ra. uhol dopadu lúča 90*.b. r posjv j i.38-0. Pri procese nedochádza k výraznej deformácii obrobku. J u.2.30-0. 3.1.2.

3. oporný stojan upinael prípravok obrobok upínacia doska \ / n Q . 55 krehkých materiálov ako je sklo a pre vyrezávanie a vŕtanie plytkých čistenia. kde je obmedzené prúdenie média. Odstraňuje malé množstvo materiálu prúdom polotuhého abrazívneho média. povrchu alebo pieskovania keramiky. • odihľovanie a odstraňovanie ostrapov na kovových a plastových komponentoch. kde brusivo mierne leští povrch alebo hrany. Hlavné oblasti aplikácie predstavujú technológie rezania.1 horný valec s piestom /riadiaca jednotka stroja dolný valec S piestom stojan Obr.2. Hlavnými prvkami zariadenia sú stroj na pretláčanie média. • odihľovanie chirurgických ihiel.1. • vŕtanie a rezanie malých otvorov a tvarov v skle. plastických komponentov. spekaného karbidu. Konkrétne rozšírenie našla AJM technológia predovšetkým pre: • opracovanie otvorov v elektrotechnickom priemysle. hydraulických piestov. Abrázia (brúsny účinok) sa vyskytuje len v mieste. AFM 3.2 A F M . Obr. keramike a tvrdených liatinách. Vytvára vysokú úroveň dokončeného povrchu a úzke tolerancie geometrického tvaru.4 Oblasti použitia procesu A J M AJM lúč sa uplatňuje pri opracovaní ťažkoobrábateľných a keramika.2. ktoré je pretláčané cez priechod medzi obrobkom a prípravkom. Postup opracovania je podobný ako pri brúsení a lapovaní.charakteristika princípu úberu a zariadenie Opracovanie prúdom abraziva AFM predstavuje pokrokový proces dokončovania povrchov pomocou polotuhého viskózneho abrazívneho média.32 znázorňuje základnú zostavu AFM procesu.3. Doporučuje sa pre jemné dokončovanie povrchov. skla. odihľovania.3.32 Schematické znázornenie zariadenia pre AFM proces.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. prípravok a brúsne médium. plastických komponentov a tvrdených automobilov. • gravírovanie registračných čísel motorov v automobilovom priemysle. skiel 3. • pieskovanie čísel (označenia) do kovov. spevňovania tvrdených liatin a plastov. tvarov a otvorov na pomerne malých plochách. (zdroj [7]) . • matovanie skla.

.

(zdroj (U) Abrazívne médium je zložené z polotuhého polymérového prostriedku. Prípravok slúži na obmedzenie prúdenia medzi vonkajšou časťou obrobku a vnútornou časťou prípravku.3. ktoré je nosičom abrazívnych zŕn.34 ukazuje príklad konštrukcie prípravku.33 Detail pracovného procesu . Prípravok zároveň zamedzuje prúdeniu média v oblasti. Stroje pre AFM zabezpečujú tlaky v rozsahu používanom pre pretláčacie stroje od 700 do 22 000 kPa. na usmernenie toku média a pomáha pri vytváraní vhodného priechodu média. Nosič je zmes polymérov na báze kaučuku a kvapalného maziva. ktorú nieje potrebné upraviť. . So zvyšovaním teploty viskozita klesá. Proces si vyžaduje len jednoduché prípravky.3. Prietok média závisí od tlaku. Medzi počtom cyklov a veľkosťou zaoblenia hrany je lineárna závislosť. horná upi nad a doska stroja horní diel prípravku dolný áel prípravku dolná uplnacia doska stroja Obr. zároveň zabezpečujú prietok abrazívneho média až do 380 l/min [1]. Obr. Počet cyklov ovplyvňuje mieru úberu materiálu. ako uvádza Williams a Rajurkar [7]. čo umožňuje rovnaký druh média použiť pre rôzne prierezy priechodov medzi obrobkom a prípravkom. Tok brúsneho média cez priechod v uzavretom opornom stojane zabezpečujú piesty v dolnom a hornom valci zariadenia.brúsne médium v dolnom valci pred pracovným cyklom a následné rozloženie média po pretlačení cez priechod medzi prípravkom a súčiastkou.56 Progresívne technológie Detail pracovnej zóny ilustruje obr. Zmenou vzájomnej koncentrácie brusiva a nosného média sa mení jeho viskozita.33. predovšetkým v oblasti prvých 8 cyklov. Pracovný cyklus je daný počtom dvojzdvihov piestov. Zmena viskozity brúsneho média sa docieľuje aj zmenou teploty. viskozity média a konfigurácie pn'pravok/obrobok.3.3. Obr. (zdroj [1 ]) P r í p r a v o k slúži na upínanie súčiastky.34 Príklad konštrukcie prípravku pre dokončovanie povrchu lopatiek.

35 a 3.4 1.s i pasca!sekunda).6 Doporučená viskozita média pre priechod s pomerom dĺžky ku Širke 2:1 (podľa [S]) Rozmer priechodu [mm] minimálny maximálny Kvalitatívna charakteristika viskozity média stredná nizka až stredná až stredná vysoká 0. v dostupnej literatúre nie je kvanťiftkovaná. okolo hrán otvoru Obr.7]) Obr.3. pre zaobľovanie hrán a pre malé priechody sa doporučuje nižšia viskozita. pre elastické pevné látky zase deformácia závisí len aa veľkosti napätia. Tab.3. Obr. Médium prúdi rýchlejšie cez priechod než okolo hrán. väzkosť.2 25 — •- i nízka 0.36 znázorňujú vplyv viskozity média na jeho tok cez priechod. v ktorej sa pomer deformácie k napätiu časom meni. odpor) je reologická vlastnosť látok.4 50 Podľa zaužívaných pravidiel a odporúčaní sa používa médium s vyššou viskozitou pre leštenie alebo obrusovanie stien veľkých priechodov. Pri špatnom prietoku (jeden uzavretý cyklus) sa obrusuje aj druhá hrana. vnútorné trenie resp.35 Priebeh prúdových čiar pri prúdení vysoko viskózneho média cez priechod. kde pre kvapaliny platí. vlastnosti takej látky sa popisujú kombináciou vlastností viskóznej kvapaliny a elastickej tuhej látky (pozn.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. Vyššia rýchlosť prúdenia pri nižšej viskozite média cez priechod spôsobuje. (zdroj [1.6 13 3. Hodnoty viskozity abrazívneho média pre každé zariadenie a technológiu špecifikuje výrobca.6 ukazuje niektoré pravidlá pre výber vhodnej viskozity abrazívneho média v závislosti od rozmerov priechodu a vzájomného pomeru dĺžky/šírky priechodu. . pre zaobľovanie hrán vyššia rýchlosť.4 3.36 Prúdenie nízko-viskózneho média. Prevrátená hodnota viskozity je tekutosť. že za pôsobenia napätia deformácia s časom lineárne rastie. že hrany sa obrusujú rýchlejšie ako steny priechodu. Dynamická viskozita má jednotku Pa. AFM 57 Viskozita* média a rýchlosť jeho prúdenia majú podobný účinok na intenzitu úberu materiálu a na veľkosť zaoblenia hrán. Pri hodnotení vplyvu 'Viskozita (z lat. autora). v prípade brúsneho média pre AFM sa jedná o viskoelastickú látku na báze polymérov. (zdroj [1. 3. Kinemaúcká viskozita je podiel dynamickej viskozity a hustoty kvapalnej látky (m'/s).7]) Tab.2 vysoká 6.8 6.3. Pre rovnomernú intenzitu úberu materiálu sa doporučuje nízka rýchlosť prúdenia.3.3.

.

Po opakovanom prechode jednej častice. pre jemné dokončovanie povrchu sa doporučuje veľmi jemná zrnitosť. Pre veľkosť zrna platí. na základe tzv. Dosahované parametre akosti opracovaného povrchu a presnosti rozmerového opracovania sú udávané podľa [2. Vzťah medzi parametrami procesu a prevádzkovými charakteristikami nie je doposiaľ úplne známy. Počet pracovných cyklov piesta. Na modelovanie prúdenia sa v ostatnom čase veľmi úspešne používa metóda konečných prvkov [2]. Zrnitosť brusiva ovplyvňuje kvalitu opracovaného povrchu. pretláčací tlak. Mikrorytie vzniká následkom jednoduchého prechodu jednej brúsnej častice.2. tým je uber materiálu vyšší. • rozmery zaoblenia hrán od 0. Jain a Dixit [2] popisujú interakciu medzi brúsnym médiom a pevným povrchom dielca ako proces postupného mikrorytia (microploughing) a mikrorezania (microcutľing). • tolerancie rozmerov ± 5 pm. Mechanizmus úberu častic z povrchu pevného materiálu je pri AFM definovaný ako jednosmerný posuvný dej diskrétnych Častíc po povrchu iného materiálu. zrnitosť a koncentrácia brusiva a konštrukcia prípravku sú hlavné parametre procesu. karbidu bóru B^C. Jain. vyžaduje si systematickú analýzu a pozorovanie procesu prúdenia viskózneho média.mikrotriesky.2.5 mm. Mikrorytie a mikrorezanie sú dominantné mechanizmy úberu pre húževnaté materiály a samotné mikroreznie je podľa [2] významné pre krehké materiály. Presný mechanizmus.5 mm. Mechanizmus brúsneho účinku uvádzaný tiež ako mechanizmus abrázie (obrusovania) je popisovaný ako proces abrazívneho opotrebenia pri kontakte brúsnych zŕn s povrchom obrobku. rycieho efektu (ploughing effect) pôsobenia viacerých častic naraz. Ako brusivo sa používajú zmá karbidu kremíka SiC. alebo opakovaného pôsobenia jednej častice po rovnakej dráhe. alebo viacerých častíc naraz.05 um. Čisté mikrorezanie odstraňuje materiál vo forme triesky malého rozmeru .2 mm. sa materiál vo forme malej Častice oddeľuje v dôsledku nízkocyklického únavového lomu (microfittigue).S' Progresívne technológie viskozity média na uber materiálu a akosť opracovaného povrchu sa udávajú kvalitatívne ukazovatele. ktorým jednotlivé častice sprevádzajú proces úberu je len čiastočne pochopený.025 mm do 1.5. čím väčšie zrno. • najmenší opracovaný rozmer otvor s priemerom 0. Materiál jc časticou vyrývaný a posúvaný do strán. ktoré vplývajú na uber materiálu a kvalitu opracovaného povrchu pri AFM. K úbytku materiálu vo väčšom objeme dochádza postupne. Brúsny účinok média na materiál závisí od: * veľkosti zrna • koncentrácie brúsneho prášku v polotuhom médiu • pretláčacieho tlaku • tvrdosti obrábaného materiálu. pričom nedochádza k oddeľovaniu materiálu. . oxidu hliníka AI2O3 a diamantu s rozmermi zrna od 0. 3. 8] v nasledujúcich rozsahoch: • drsnosť povrchu Ra okolo 0.005 4 1.1 Mechanizmus úberu materiálu Veľmi málo literárnych prameňov pojednáva a podáva teoretickú analýzu mechanizmu úberu materiálu pri AFM procese. 7.

že v skutočnosti k odobratiu častíc materiálu dochádza cez množstvo podobných procesov ako pri jednom zme. Jain a Dixit [2] odvodili rovnice pre výpočet normálovej sily pôsobiacej na zrno rovnica (3.sin" 1 -vH-o (3. ako je počet aktívnych zŕn.sin"1 (3. počet cyklov 50. (m) vypočíta podľa rovnice (3. kde sú porovnané experimentálne získané výsledky s teoretickými výpočtami podľa modelových závislosti. ako vryp (scratch). Okrem toho.- (3.7i.12) kde: R v je polomer valca pre médium (m). zrnitosť 100. Intenzitu objemového úberu materiálu. R w polomer obrobku (m). ich tvar a hĺbka vytvoreného vrypu. Potom pre celkový uber v závislosti na počte zŕn v procese: Z. že má guľovitý tvar. Uber materiálu najviac ovplyvňujú zrnitosť.NÍ. podľa výsledkov publikovaných v [2].9) a pre výpočet intenzity úberu materiálu./t. tvorí iba jednu reznú hranu s negatívnym uhlom čela a sila pôsobiaca na každú časticu je konštantná a rovná priemernej zaťažujúcej sile v procese. rovnica (3. 7 1 Po odvodení prierezu vytvoreného žliabku sa objem odobratého materiálu pre jedno zrno V a (m 3 ) pre dĺžku kontaktu zma s obrobkom L.152 mm. koncentrácia abrazŕva K b = 45%. R„ ^-. je potom možné určiť podľa takých hodnôt.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. Na základe uvedených úvah Jain. . každá častica preniká do rovnakej hĺbky v materiále a všetky častice majú rovnakú veľkosť. Takýto idealizovaný klasický model abrazívneho opotrebenia je teoretickým základom pre kvantifikáciu úberu materiálu pri AFM.16) ako uber materiálu pre jedno zrno: 2 ^ Va = -i-.11) Celková intenzita objemového úberu materiálu V (m 3 ) vychádza z predpokladu. 3.10) „ .3. i. ktorý vytvorí brúsna častica za predpokladu. AFM 59 Pri AFM procese sa podľa [2] uber modeluje podobne ako pri brúsení a lapovaní. Normálová sila pôsobiaca na hĺbku prieniku zrna guľového tvaru do povrchu je daná vzťahom: Jtdí F n =cr . priemer zma d g = 0..9) kde o r (N/m 2 ) je normálové napätie pôsobiace na zrno guľového tvaru s priemerom d g (m).37 pre AFM opracovanie mosadze s tvrdosťou 1500 HV.12). dĺžka záberu zma (m).(d g -t> ŕdg 2 V = 2. tlak piesta a rýchlosť jeho posuvu a koncentrácia brusiva. Hĺbka vrypu zrna t (m) pre danú tvrdosť obrábaného materiálu H w sa určí podľa vzťahu: t =- H (3. Ich priebeh je znázornený na obr.

60

Progresívne

technológie

Koncentrácia abrazívnej zmesi K b = A b /C je daná objemovým pomerom obsahu brúsnych častic A b v zmesi ku množstvu nosného média C.

Obr.3.37 Závislosť úberu materiálu na parametroch AFM procesu a) zrnitosť brusiva b) rýchlosť posuvu piesta c) koncentrácia brusiva v médiu (zdroj Jean, Jain, Dixit [2])

29
c)

33

37

41

45

43

Koncentrácia brusiva [%]

3.2.2.2 Kvalita opracovaného povrchu pri AFM Ako už bolo uvedene v úvode, AFM proces patrí k dokončovacim metódam opracovania povrchov. Povrch má lesklý vzhľad a vysokú kvalitu dokončovacicho opracovania. Keďže úbcr materiálu zmámi je rovnomerný, nemôžu sa odstrániť rozmerové nepresnosti a defekty po predchádzajúcich operáciách. Dosahovaná drsnosť vyjadrená ako stredná aritmetická odchýlka profilu Ra je okolo 0,5 pm. Vplyv parametrov procesu na drsnosť povrchu je znázornená podľa výsledkov, ktoré uvádzajú Jain, Jain, a Dixit na obr.3.38 a 3.39. Podmienky pre sledovanie drsnosti povrchu boli rovnaké ako pre uber materiálu. Zákonitosti úberu materiálu a akosti opracovaného povrchu pri brúsení a lapovaní sú v zhode s výsledkami AFM procesu. So zvyšovaním zrnitosti brusiva (väčšie rozmery zrna) stúpa rýchlosť úberu materiálu a klesá akosť opracovaného povrchu. Hodnoty drsnosti povrchu klesajú so zvyšujúcou sa rýchlosťou posuvu piesta, so stúpajúcim tlakom piesta, percentuálnou koncentráciou brusiva a zrnitosťou brusiva pre daný počet cyklov. Účinok viskozity média na drsnosť povrchu skúmal Williams a Rajurkar [7]. Podľa ich zistení stredná aritmetická odchýlka profilu Ra jc najvyššia pre nizko viskózne médium (označenie viskozity média L V), najlepšia drsnosť povrchu bola pozorovaná pre stredne vysokú viskozitu

3.2 Technológie abrazívneho lúča AJM, AFM

67

média s označením MHV. Obr.3.40 ukazuje dosiahnuté hodnoty drsnosti povrchu. Hodnoty viskozity boli označené iba kvalitatívne ako LV - nízkoviskózne médium, MV - stredne viskózne a MHV — stredne vysoko viskózne. Podľa údajov v literatúre výrobcovia zariadení udávajú kvantifikované hodnoty viskozity iba ako súčasť technológie.

Rýchlosť piesta [cm/s]

Tlak

P i e s t a IMPal

Obr.3.38 Závislosť zmeny drsnosti povrchu na rýchlosti posuvu piesta a na tlaku piesta (zdroj. Jain, Jain, Dixit [2])

Koncentrácia brusiva [ ] %

Zrnitosť brusiva podľa ISO

Obr.3.39 Závislosť zmeny drsnosti povrchu na koncentrácii brusiva v médiu a jeho zrnitosti (zdroj. Jain, Jain, Dixit [2])

3.2.2.3 Oblasti použitia A F M technológie Z hľadiska použitia je AFM charakterizované ako flexibilná metóda na dosiahnutie presných a rovnomerných povrchov. Použi v a sa pre odihľovanie, zaobľovanie, na presné rozmerové opracovanie, na odstraňovanie deformačné pretvorených vrstiev na ťažko dostupných plochách a na leštenie v širokom rozsahu rozmerov súčiastok - od malých ozubených kolies s priemerom 1,5 mm, alebo otvorov dýz s rozmerom 0,15 mm až po drážkované hriadele a disky turbín s priemerom do 1,2 m. Pôvodne bola technológia AFM vyvinutá pre odihľovanie dielcov v leteckom priemysle, postupne pre svoju vysokú flexibilitu a nízke výrobné náklady bola aplikovaná v ďalších

62

Progresívne

technológie

odvetviach hromadnej a veľkosériovej výroby ako automobilový priemysel, výroba polovodičov a dokončovanie presných lekárskych komponentov. Podľa [1] kapacita AFM procesu je 100 až 1000 dielcov za hodinu, operačný Čas pre paletu výrobkov 1 až 3 minúty.

2

Obr.3.40 Závislosť drsnosti povrchu na viskozite média (zdroj Williams, Rajurkar [7]J L V- nízka viskozita, MV stredná, MHV stredne vysoká Podmienky A F M : 10 cyklov, brusivo SiC, zrnitosť 70, koncentrácia 65%, prietok média 1147cm3/ dvojzdvih

LV

MV

MHV

Viskozita média

Týmto procesom môžu byť dokončované rôzne materiály so širokým rozpätím tvrdosti ako napr, mäkký hliník a húževnaté zliatiny na báze niklu, tiež keramika a produkty práškovej metalurgie na báze karbidov. Ďalšie konkrétne známe oblasti použitia sú [1, 2, 7, 8]: • odihľovanie, zaobľovanie a leštenie ložiskových klietok • odihľovanie a leštenie vstrekovacích foriem pre dielce v automobilovom a leteckom priemysle • dokončovanie implantátov pre potreby humánnej medicíny • odihľovanie palivových dýz • dokončovanie tvámiacich nástrojov pre tlačenie, ťahanie, kovanie • odstraňovanie deformačné pretvorených vrstiev na povrchoch krehkých obrobkov • dokončovanie lopatiek rotorov, obežných kolies kompresorov a ozubených kolies.

L i t e r a t ú r a ku kapitole 3.2: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. ASM- Metals Handbook-Machining, Vol. 16, ASM International, March, (1997), 9 .ed. Jain, R.K.: Jain, V.K.; Dixit, P.M.: Modeling of Material Remobval and Surface Roughness in Abrasive Flow Machining Process. Int. J. Machine Tools and Man., 39,1999 p. 1903-23 van Lultervclt. C.A.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials, Annals of the CIRP Vol.39/2 (1989), pp.587-07 McGeough, J. A.: Advanced Methods of Machining, Chapman and Hall, London, (1988), Led Snoeys, R.; Staelens, F.; Dekkyser, W.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes, Annals oftheCJRP Vol.35/2/ ( 1986), pp.467 -^480 Venkatesh, V.C.: Parametric Studies on Abrasive Jet Machining., Annals of the CIRP Vol.33/1 (1984), pp.109 - 112 Williams,R.E.; Rajurkar, K.P.: Stochastic Modeling and Analysis of Abrasive Flow Machining, ASME Journal of Engineering for Industry, Vol 114, Feb (1992) pp. 142-151 Tool and Manufacturing Engineers Handbook, Vol. 1 Machining, SME, Dearbome, 1983 Kaczmarek, J.: Principles of Machining by Cutting, Abrasion and Erosion. Wydawniclwo naukowotcchniczne, Warsaw, (1976), Led. pp.448-462

3 . 3 W J M - A W J

3 . 3 Vodný lúč a abrazívny vodný lúč pre obrábanie
Rezanie a delenie materiálov pomocou vodného lúča pod názvom hydrodynamické obrábame je známe už niekoľko desaťročí, avšak spoľahlivý, stabilný a účinný vodný lúč na opracovanie sa začal používať začiatkom roku 1970 pre delenie dreva a plastov. Technologický proces využíva úzky vysokotlakový a vysoko-rýchlostný prúd vody {tlak vody okolo 400 MPa) ako rezný nástroj. Pridanie jemného brusiva zvýšilo účinnosť rezania, čo rozšírilo možnosti využitia vodného lúča. Táto technológia prezentovaná ako abrazívny vodný lúč (Abrasive Waterjet Machining AWJ) bola komerčne zavedená roku 1983 pre rezanie skla [13], AWJ nachádza široké uplatnenie pri obrábaní a opracovaní kovových a nekovových materiálov ako napr. liatiny, antikorózne ocele, legované uhlíkové ocele, nástrojové ocele, hliník, meď, titán a ich zliatiny, betón, keramika, kompozitné materiály s kovovou matricou a ďalšie. Z hľadiska použitého pracovného média sa rozlišujú dve základné metódy: • WJM - Water Jet Machining - čistý vodný lúč alebo tzv. hydrodynamické obrábanie, • AWJ - Abrasive Waterjet Machining - obrábanie abrazívnym vodným lúčom - vodný lúč s prísadou jemného brusiva . Abrazívny vodný lúč ako moderná technológia vhodná pre XXI. storočie sa vyznačuje viacerými prednosťami, z ktorých najdôležitejšie sú [13, 14, 16, 23]: • vysoká rýchlosť rezania, • schopnosť rezať rovinné, ale aj tvarovo zložité plochy v úzkych toleranciách, • minimálne tepelné ovplyvnenie povrchu, • malé deformačné napätia v opracovanom povrchu, • možnosť rezať v rôznych smeroch bez straty účinnosti lúča, • možnosť riadiť dráhu lúča počítačom. Univerzálnosť technológie abrazívneho lúča nachádza široké uplatnenie nielen pri vyrezávaní tvarov, ale aj pri technológii obrábania ako sústruženie, frézovanie, vŕtanie a rezanie závitov [13, 18,24], Vzhľadom na širšie uplatnenie procesu abrazívneho vodného lúča (AWJ) v praxi, sú poznatky prezentované v knihe prednostne vzťahované k tejto technológii.

3,3.1 Princíp rezania vodným lúčom Rezanie vodným lúčom spočiva v odoberaní materiálu mechanickým účinkom dopadu úzkeho vodného prúdu s vysokou rýchlosťou a kinetickou energiou na jednotku plochy. Abrazivo ako prísada znásobuje mechanický účinok dopadu. Lúč alebo prúd vody je generovaný vysokým tlakom vody, ktorá prechádza cez medzeru dýzy s priemerom okolo 0,3 mm [25]. Lúč vody preniká do obrobku, postupne stráca svoju kinetickú energiu a vychyľuje sa. Obr.3.41 ilustruje priebeh dráhy vodného lúča a jeho vychýlenie. Lúč sa v každom bode materiálu pohybuje po zaoblenej dráhe, ktorej polomer sa mení s predchádzajúcou dĺžkou oblúka. Wilkins a Graham [25] popisujú vychyľovanie a zároveň spomaľovanie lúča v reze ako dôsledok trenia medzi povrchom vodného lúča a povrchom materiálu obrobku.

ktoré ilustruje obr. Detail princípu zariadenia a jeho popis je znázornený na obr.polomer zaoblenia lúča S.uhol vychýlenia lúča medzi skutočným smerom lúča v reze a východiskovým smerom 3.vzdialenosť vo zvislom smere.45.42 schematicky znázorňuje tento rozdiel.3. vysokotlakový vodný lúč s abrazivom Obr. Obr. Graham [25]) N . 12]. ktorú prejde lúč za čas t r . Vysokotlakový vodný lúč sa potom generuje hydraulickým zariadenim .3.1 Zariadenie pre vodný lúč Hlavné prvky zariadenia. akumulátor. filtre.1.44.64 Progresívne technológie Rozdiel medzi Čistým vodným lúčom a abrazívnym vodným lúčom je v pridávaní jemného brusiva do prúdu vody. prísady na úpravu vody. 3. O b r J . Rezanie vodným a abrazívnym vodným lúčom je definované ako vysoko-rýchlostný erozivny proces [1] alebo ako riadený proces erozivneho opotrebenia. kde abrazívne rezné médium je usmernené do úzkeho lúča s vysokou reznou účinnosťou [10. 11. dvojcestný priepustný ventil.3.3.42 Zjednodušený model principiálneho rozdielu medzi technológiou čistého vodného lúča a abrazívneho vodného lúča [26] Hydraulická j e d n o t k a slúži na vyvodenie vysokého tlaku vodného lúča pomocou systému hydraulických púmp. nádoba na zachytávanie vody (lapač vody). potrubie na rozvod vody. multiplikátor. 4 1 Schematické znázornenie procesu rezania vodným lúčom a dráhy lúča (zdroj: Wilkins. dýza.dĺžka stopy lúča podľa čelnej plochy rezu [m] 0 . Ukážka zostavy komerčne ponúkaného priemyselného zariadenia pre rezanie vodným lúčom je na obr.43 sú hydraulická jednotka. 3.

ók!.44 Princíp abrazívneho vodného lúča [17] .2 až 0. A WJM 65 s multipltkátorom alebo triplexovým plunžerom. Filtre ako neoddeliteľná súčasť zariadenia.3. A k u m u l á t o r tlaku je vysokotlaková nádoba. Zariadenia s multiplikatarom dodáva americká firma Flow Systems [26]. Znásobenie tlaku vody závisí od pomeru pracovných plôch dvoch vzájomne spojených piestov [14]. Úlohou akumulátora je udržiavať rovnaký tlak a rýchlosť prúdiacej vody.43 Hlavné komponenty zariadenia pre opracovanie vodným lúčom (spracované podľa [2. zároveň chránia štrbinu v dýze pred možným poškodením cudzími prímeskami.:T'.3. filtrujú kvapalinu a odplavujú nečistoty do veľkosti 1.3. J9J) I 1 výslupi vodného lúča do lapača Multiplikátor je časťou hydraulickej jednotky a používa sa na zvýšenie tlaku vody obyčajne na 380 MPa.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Druh konštrukcie zariadenia závisi od výrobcu. vysokotlakový vodný lúč.SÍC' liq^multilikaiofeciJ i . 3 elektromotor dej T olejové čerpado dvoj cestný ventil I vstup vody Obr.vstup vysokorychlostný vodný lúfi-výstup abrazrvo vodná rania V a is orientovaný abrazívny lúfi obrôd ok zbefna nádoba Obr.5 um. druhý druh presadzujú japonské firmy [14]. ktorá tlmí rázy v kvapaline vyvolané vznikom pulzácie lúča ako následok stlačenia vody.

.

46 Príklad konštrukcie dýzy pre čistý vodný lúč [21] Základný rozdiel medzi štandartným čistým vodným lúčom a abrazívnym lúčom spočiva v pridávam'jemného brusiva do prúdu vody cez rôzne systémy prívodných mechanizmov.3. Cena diamantovej dýzy je 7 až 10 násobne vyššia ako korundovej alebo zafírovej [2. ovplyvňuje kvalitu rezného lúča aj kvalitu rezu. V súčasnosti sú tieto komponenty normalizované a štandardizované. Dvojcestný ventil riadi postup rezania prívodom resp. v ktorej je úzky výtokový otvor (štrbina) s priemerom od 0.46. a po prečistení bude produkovať rovnako koherentný vysokotlakový prúd.45 Rezací systém (porf/'aponukyfy AWAC [27J ) Potrubie na rozvod vody pozostáva z rôznych druhov armatúr a spojovacích elementov vyrobených z nehrdzavejúcej ocele obyčajne s priemerom 6 14 mm [19]. V súčasnosti sa zafirové časti dýzy nahrádzajú diamantom. zastavením prívodu prúdu kvapaliny. ktorý má 10 násobne vyššiu pracovnú životnosť. 21]. liilrač na jednotka 4 chladiaca jednotka 5 elektrorozvádzač 6 7 B 9 10 rezactstola lapač grafické pracovisko radiaci systém násypka a daukovač abra:rva odkalovaci syslem W S3Í O b r. . Dýza je základná a najdôležitejšia Časť zariadenia.46. k Čomu sú prispôsobené aj konštrukčné riešenia dýz. Potrubie je prispôsobené flexibilnému pohybu rezacej hlavice. že sa diamantová štrbina môže viackrát prečistiť.3. Časť dýzy.3.66 Progresívne technológie 1. Príklad konštrukcie dýzy pre čistý vodný lúč je na obr. obr. pri vodné vysokotlakové potrubie teleso vodná dýza vylokova štrbina Obr.075 mm sa vyrába zo zafíru alebo spekaného karbidu. 14.3. po tomto čase sa štrbina dýzy zanesie nečistotami a minerálnymi usadeninami z vody. pretože sa predlžuje doba medzi údržbami. čo je výhodné z hľadiska údržby. vysokolrakove čerpadla 2 zmakčovacia |ednnlka 3. Výhodou diamantovej dýzy je. 17. Priemerná doba práce zaíirovej dýzy je okolo 200 hodín.

075 mm.47a. Dodržanie kvality vody ovplyvňuje životnosť dýzy. 14. pri ktorom je brusivo vedené zo zásobníka do zmiešavacej komory. Z kvalitatívneho porovnania oboch druhov technológií abrazívneho lúča vychádza. Lúč jc potom pri rezani účinnejší.47b je axiálny prívod brusiva. úprava vody závisí od výrobcu zariadenia. Výkon vodného lúča sa pohybuje od 7 do 45 kW.5 mm [28]. ktorej priemer je 0. (zdroj: van Luttervelt{17j) a) Dýza s jednoduchým vodným lúčom a radiálnym prívodom brusiva. každá firma si uvádza svoje požiadavky. b) Dýza so zmiešaným lúčom a axiálnym prívodom brusiva Podľa konštrukcie dýzy sa rozlišujú aj spôsoby rezania abrazívnym vodným lúčom.47a predstavuje ľahko vyrábateľný typ dýzy s jednoduchým vodným lúčom a radiálnym prívodom brusiva s možnosťou použitia aj pre čistý vodný lúč. Podľa poznatkov [2. Roztok vody s polymérmi typu PAA (polyakrylamid) alebo PEO (polyeryloxid) vytvára súvislý lúč a ani po styku s materiálom sa lúč neroztriešti. 28] najvýhodnejšia je demineralizovaná a deionizovaná voda. tesnení a ventilov. ktorej otvor (štrbina) má priemer v rozmedzí od 0. b ukazuje typy dýz pre abrazívny vodný lúč s rôznymi typmi prívodu brusiva a jeho zmĺešavania š vodou [17]. Úprava vody je ďalší veľmi dôležitý faktor z hľadiska zanášania otvoru dýzy. minerálny piesok a v špeciálnych prípadoch kremíkový piesok. prietok abraziva je v rozmedzí 1 ~ 20 kg/min [9]. pre presné rezanie sa udáva 1 -ŕ 3 kg/min [14]. Otvor dýzy musí byť chránený pred rôznymi primeskami vo vode. ktoré majú tendenciu usádzať sa v štrbine.3.47 Dýzy pre AWJ. 3.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. že ASJ systém má vyššiu účinnosť a vyššiu prúdovú hustotu narážajúcich častíc ako AWJ. • systém s priamym vstrekovaním brusiva (ASJ abrasive slurry^jet). Používané brusivo je granát. Používané tlaky sú do 100 MPa. kvalitu finálneho opracovania a celkové prevádzkové náklady. Brusivo je privádzané cez zmiešavaciu komoru do vysokotlakového prúdu vody. Používané tlaky vody sú 7 * 400 MPa. Podrobné hodnotenie oboch technológií z hľadiska výkonnosti podáva Hashish [9]. Úprava vody ovplyvňuje aj rýchlosť rezania. energia koncentrovanejšia a lúč si zachováva kompaktné jadro (polyméry zabraňujú nadmernej turbulencii .3.3. 19. AWJM 67 Obr. Preferujú sa dve hlavné technológie abazívneho vodného lúča: • systém s priamym prívodom brusiva (AWJ abrasive waterjet). v ktorej je vysokotlakovým vodným lúčom strhávané a urýchľované.3. prietok suspenzie je okolo 20 kg/min [5]. Aditíva (prísady) do vody sú prídavky rôznych polymérov s lineárnymi molekulami. v tomto prípade sa do dýzy privádza stlačená suspenzia zmiešaná s vodou v tlakovej nádobe.75 -r 2. Kvalita pracovného média resp. abraziva prívod vodv Obr. V zmiešavacej komore sa brusivo ľubovoľne zmiešava s vysokotlakovou vodou a potom prechádza cez sekundárnu dýzu. Výhodou dýzy podľa schémy na obr. Konštrukcia podľa obr. v závislosti od dodávaného zariadenia. zároveň ASJ systém umožňuje použite užšieho priemeru lúča a dýzu kompaktnej konštrukcie. Tento systém používa vysokorýchlostný vodný lúč na zmiešavame a následné tvorenie abrazívneho lúča. tento spôsob prívodu brusiva zlepšuje jeho zmiešavame s vodou a tým zmenšuje opotrebenie obvodu dýzy.

.

9 0 0 m/s.2 U b e r materiálu Prevádzkové charakteristiky vodného lúča a abrazívneho vodného lúča.od 2. ktorý prechádza cez materiál. je to najviac rozšírená metóda pre delenie materiálov. Úprava vody polymérmi sa vyžaduje napr. širka lúča 0. Vpripade nedostatku priestoru sa môžu použiť aj nižšie nádoby napinenč kovovými guľôčkami.4. Druhy používaných lúčov. • Systém kavitačného lúča pracuje na princípe javu lokálneho porušenia materiálu deštrukčnou silou kavitačných bublín. Lapač vody je nádoba na zachytávanie vodného lúča. ktoré urýchľujú rozširovanie reznej medzery. Metóda je vhodná pre vŕtanie. diamant. spekaný karbid. 21. uplatnenie v banskej ťažbe. 14.prírodný granát.127 mm sa udáva približne 26 l/hodinu.5 mm). minerálny piesok. lámanie a drvenie homin. brusivo: . vzdialenosť medzi dýzou a obrobkom (často používaný anglicky výraz stand off) . spotreba vody: je rozdielna podľa parametrov zariadeni. karbid a nitrid bóru. oxid hlinitý. ktoré ovplyvňujú u b e r materiálu. oceľová drvina.9. karbid wolfrámu.5 mm (pre AWJ 1.68 Progresívne technológie prúdenia). 3. 3.3. materiál dýzy: zafír.5 do 6. • šírka rezu: pre tenké materiály je šírka rezu asi o 0. požadovaná hĺbka nádoby je 300 • 600 mm * • [2]. pre vytváranie ostrých hrán na delených dielcoch. Lapač musi byť dostatočne hlboký. 19. rezanie.1. kavitujúci lúč je lúč kontinuálny s obsahom kavitačných bubliniek.3 Charakteristika vodného a abrazívneho vodného lúča Technologické a prevádzkové charakteristiky vodného a abrazívneho vodného lúča sú kvantitatívne určené doporučenými rozsahmi parametrov [2. pre delenie kovov čistým vodným lúčom až 690 MPa.1 * l .3 mm väčšia než priemer otvoru dýzy. aby bolo zabezpečené lámanie lúča ešte pred dosiahnutím dna. jeho konštrukcie a požiadaviek na použitie existujú tri najčastejšie využívané druhy lúčov: • Systém pulzujúceho Lúča používa opakované a krátkodobé trvanie impulzu lúča. • System kontinuálneho lúča je charakterizovaný stálou energiou hladiny lúča počas procesu. tiež slúži na tlmenie hluku a zároveň zachytáva triesku. rýchlosť lúča: 6 0 0 .35 mm alebo 10 ~ 25 mm. Hladina hluku pri použití AWJ lúča je vysoká a môže dosahovať hodnoty viac ako 105 dB. nehrdzavejúca oceľ. kremičitý piesok. 28]: • • • • • • • pracovný tlak vody: 300 •Ť 400 MPa.2 •* 2. pre WJM 60 ~ 415 MPa. používa sa pri rezaní prakticky všetkých druhov materiálov.3. rýchlosť prúdenia a rozmery otvoru dýzy • vzdialenosť medzi dýzou a obrobkom • uhol sklonu lúča • druh a veľkosť brusiva (ak sa používa) . pre priemer dýzy 0. Podľa možností zariadenia. vznik tlakových špičiek. kvalitu opracovaného povrchu a účinnosť procesu sú: • tlak vody.

Na základe rovnice (3. Následkom toho tlak vodného lúča určuje presnú kinetickú energiu častice vo vodnom lúči. Tlak kvapaliny je v procese vodného lúča určený Bernoulliho rovnicou pre prúdenie nestlačenej kvapaliny: 2 2p v" = — (3. Typický výtokový koeficient pre zafírovú alebo diamantovú dýzu má hodnotu 0.64 2.3.30 0.49 2. potom intenzita úberu materiálu je určená koeficientom prúdenia.p/p (3. 3.22.13) sa rýchlosť prúdenia určí objemom pretekajúcej kvapaliny (volume flow rate) ako objemový koeficient prúdenia Q 5 vzťahom: Qs =24CD.70. D .15 0. Ako vyplýva z tab. Rýchlosť prúdenia ovplyvňuje intenzitu úberu materiálu. ktorý je proporcionálny ku kinetickej energii (1/2. Tab. Ak je tlak vody adekvátny pre rezanie a pre daný materiál a zároveň jc udržiavaný ako koherentný. p je tlak kvapaliny (MPa).7 (podľa ¡2}) Tlak vody [MPa] 380 275 200 Priemer štrbiny [mm] 0.30 0.60 0. V súčasnosti najvyššie hodnoty tlaku vody použité pre rezanie kovových materiálov dosiahli hodnotu 690 MPa J13] pre čistý vodný lúč.8 uvádza typické parametre rezania rôznych materiálov čistým vodným lúčom.20 0.8 čistý vodný lúč umožňuje rezanie a delenie nekovových materiálov.7 [2 ].D2. Tlak kvapaliny je priamoúmerný štvorcu reznej rýchlosti.00 Rýchlosť prúdenia a tlak vodného lúča majú rôzny vplyv na rezanie.13) kde v je rýchlosť prúdenia (m/s). kým tlak lúča vplýva nielen na uber.3.7 Rýchlosť prúdenia pre výtokový koeficient dýzy 0. Tabuľka 3. AWJM 69 Hydraulické parametre technológie vysokotlakového lúča vychádzajú z teórie mechaniky tekutín.15 0. p hustota kvapalného média (kg/m 3 ). Pre delenie a rezanie kovových materiálov je vhodnejší vodný lúč s pridaním abraziva (brúsi va).3.17 2.30 Rýchlosť prúdenia (l/min) 0.priemer štrbiny v dýze (mm). Z toho vyplýva. ktoré . Tab.7 uvádza používané tlaky vody a dosahované rýchlosti prúdenia pre výtokový koeficient 0. že tlak čistého vodného lúča potrebný pre rezanie sa musi zvyšovať so zvyšovaním tvrdosti materiálu obrobku.14) kde C D .m.v") častice o hmotnosti m.7. ale ovplyvňuje aj mechanizmus rezania.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.je výtokový koeficient dýzy.15 0. Pri vyšších tlakoch priemerná kinetická energia molekúl vody je vyššia a oveľa jednoduchšie porušuje molekulárne väzby v materiále obrobku.

.

9 Rýchlosť rezania AWJ lúčom (spracovanépodľa [10.50 0. zvyšuje sa celková energia v dýze.13 0.60 0.15 0.7 Rezná rýchlosť [mm/s] 1520 150 420 60 600 300 10 40 (spracovanépodľa [2]J19]. Na druhej strane zvýšenie tlaku vody vyžaduje výkonnejšie zariadenia.40 0.40 0. Rovnako vyšší tlak vody zvyšuje rýchlosť lúča a jeho prienik do materiálu (hĺbku rezu). Tab.40 0.10 0.025 0.6 6 25 100 3 6 12 13 19 25 50 250 Rezná rýchlosť [m/min] 0.3 0.3.010 0.10 1.70 Progresívne technológie zvyšuje jeho účinnosť pri rezani materiálov s vyššou tvrdosťou.076 1.15 0.20 Tab.10 0. čím sa vytvárajú predpoklady pre rezanie hrubších materiálov.13 0.) Pracovný tlak [MPa] 190 380 350 380 380 380 380 385 Priemer dýzy [mm] 0.025 Mäkká oceľ Nehrdzavejúca oceľ Hliník Titán Sklo Mramor Betón . Zvýšenie tlaku vody zároveň zlepšuje kvalitu rezných hrán pri rezaní.038 0.3.13 0.30 0.8 Rýchlosť rezania vodným lúčom bez brusiva Materiál Azbestový obklad Gumová dlaždica Sklo Polypropylen Polyester Polyvinylchlorid Uhlíkový kompozit Sklolaminát Hrúbka [mm] 18 3 300 2 12 0.9 uvádza rýchlosť rezania AWJ lúčom pre vybrané kovové a nekovové materiály s vyššou tvrdosťou.50 0.20 0.75 1.3.15 0.15]) Materiál Hrúbka [mm] 1. Zvýšenie tlaku vody vyvolá vyššiu rýchlosť prúdenia.10 0. Tab.15 0.50 0.6 13 50 180 5 13 25 1.6 1.

51 ilustruje vplyv .3. Obr.3.3. Erózny proces závisí na uhle nárazu a. | Priemer dýzy] — / '-.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom IVJM.3. Stúpanie hodnoty sily je tiež závislé na priemere otvoru dýzy podľa exponenciálnej závislosti na obr.50.3.49.1 rrrnj nakvdyielMPa] Rydibsťkii3[rrŕsJ Obr. Jav erózie predstavuje proces opotrebenia.48. pre čistý vodný lúč (28].j • 3.3. kde uber materiálu sa uskutočňuje ako výsledok opotrebenia procesom erózie.3.5niTi _ :2r í-IT. Lineárne stúpajúci vzťah medzi rýchlosťou lúča a jeho výkonom pre rôzne priemery otvorov dýzy ilustruje obr. A WJM Informatívne hodnoty závislosti medzi tlakom vody a rýchlosťou vodného lúča sú graficky znázornené na obr. :0.3.48 Závislosť rýchlosti lúča na tlaku vody v dýze pre čistý vodný lúč (spracované podľa {28}) Prwmer Obr. ktorý je spojený s nárazom pevnej častice na povrch pevného materiálu. častice na povrch a na pevnostných vlastnostiach materiálu.49 Závislosť výkonu lúča na rýchlosti lúča pre rôzne priemery otvoru dýzy pre čistý vodný lúč (zdroj [28] ) Obr.50 Závislosť sily pôsobiacej na obrobok na rýchlosti lúča pre rôzne priemery otvoru dýzy pre čistý vodný lúč (Zdroj ¡28}) 0 300 600 900 Rýchlosť lúča |m/s] 3.. Zvyšovanie tlaku vody zvyšuje aj silu pôsobiacu na materiál obrobku pri rezaní.1 Model zóny rezania AWJ lúčom Z tribologického hľadiska základným princípom rezania a oddeľovania materiálu vodným lúčom a abrazívnym vodným lúčom je spolupôsobenie dvoch médií.2.3.

.

52 Zóny rezania abrazívnym vodným lúčom podľa modelu. sa delí na dve zóny podľa prevládajúceho mechanizmu oddeľovania materiálu. Termín zdôrazňuje skutočnosť. vychádza zo záberu. že materiál je rezaný alebo mikrorezaný. ktorý popísal Finnie et al. 3.3. Definuje sa ako uhol sklonu medzi vektorom rýchlostí lúča a normálou vektora pozdĺžnej rýchlosti posuvu [8]. Tab. zrnitosť 120. Pre rezanie vodným lúčom je uhol nárazu určený medzi lúčom a rovinou obrobku. vyrýva v nej trajektóriu a odráža sa resp. „kritické" uhly nárazu pre tvárny a krehký materiál a udáva prevládajúci mechanizmus erozívneho opotrebenia. erózny proces pre tvárne materiály nastáva pri uhle OÍQ okolo 20 -f. V slovenskej odbornej terminológii sa používa aj pojem rezné opotrebovanie. V zóne vzniká tzv.51 Typická erózna charakteristika tvárneho a krehkého materiálu podľa modelu.9 popisuje tzv. (1967) [3]. ktorý navrhol Hashish (1987) [8] . Pre malý uhol nárazu častice (vodného lúča) bol použitý pojem zóna opotrebovania rezaním (ciming wearzone).3. ktorá je ovplyvnená uhlom nárazu a Častice lúča.52. podľa ktorého zóna rezu.mikrorytie materiálu brúsnymi časticami. kým pre krehké materiály je maximálna erózia pri Obr. 8] častica SiC. rýchlosť 152m/s Obr.9 Reakcia materiálu na rôzne uhly dopadu uhla dopadu Častice (zdroj: Bhushan {3j) materiál <20° tvárny krehký maximálne rezné opotrebenie veľmi malá erózia uhol nárazu a 45» zmiešaný režim stredná erózia 90" maximálne deformačné opotrebenie maximálna erózia Hashish (1987) [5] na základe Finnicho modelu navrhol analytický model erózie častice. ploughing ejfect .30°. V tomto prípade rezania je uhol nárazu menší alebo sa rovná kritickému uhlu cto Ako uvádza Bhushan [3]. obr. ktorý navrhol Finnie (1967) [3. Častica naráža na materiál.oxid hliníka) a tvárneho materiálu (hliník).3. Tab.72 Progresívne technológie uhla dopadu samostatnej častice na povrch krehkého (keramika .3.

charakteristická rýchlosť.3.špecifická energia pre deformačné opotrebenie.rýchlosť pohybu abrazívnych častíc (m/s). C f . obr. — v„ kde: v e je maximálna rýchlosť pohybu abrazívnych častíc. =• 2. 3.m. ilustrované na obr.E. ktoré sa rýchlo šíria.priemer lúča AWJ (mm).3. ktorá sa výpočtom určí podľa vzťahu [8]: Cd.-U : + C f va [mm] (3. dj .(va-ve)2 di v .16) 2(l-c)ma.15) 7t4Vu. C experimentálne stanovená konštanta reprezentujúca Časť lúča v reze. do ktorej môže vodný alebo abrazívny vodný lúč preniknúť a rezať bez výraznej straty účinnosti rezania. V tejto oblasti nadmerná deformácia narážajúcej častice spôsobuje spevnenie materiálu a jeho následné štiepenie/vydrobovanie a/alebo vylamovanie (chipping) nárazom nasledujúcej častice. Pri krehkých materiáloch sa v tejto zóne tvoria trhliny.dj.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Ý 15 [mm] (3.52. Celková hĺbka rezu h je súčtom hc a hd a predstavuje hĺbku. u . E d . . A WJM 73 Zóna rezného opotrebenia sa vyskytuje do určitej hĺbky tie.5 14. v c . je po dobu.koeficient trenia. je to energia potrebná pre úber jednotky objemu materiálu (používa sa hodnota medze sklzu materiálu [14]). ktorá jc len výsledkom elastickej deformácie. p a .hustota abrazívneho materiálu.rýchlosť posuvu (mm/s). kým lúč dosiahne . Ak je uhol dopadu veľký zaviedol sa termín zóna opotrebenia deformáciou alebo deformačné opotrebenie (deformation wear zóne).dJ j v kde: v. h . Podľa vyššie uvedeného modelu sa zóna rezania abrazívnym vodným lúčom deli na rôzne úseky. čo má za následok vylamovanie čiastočiek materiálu a následne ich úber vyplavením.53. Počiatočný (vstupný) stav x<. HÍbka zóny deformačného opotrebenia hj sa určí analyticky podľa vzťahu: [8] 1 Tt.

.

54 Zmena hĺbky rezu vplyvom zmeny uhla rezania 8 0 Všetky krivky znázorňujúce rozhranie rezu sú identické pre rôzne uhly rotácie okolo nuly. Obr. To sa dosiahne použitím vhodného uhla skionu lúča 0. Pri vychádzaní lúča z rezu vzniká zóna neodrezaného materiálu v tvare trojuholníka.3.54 znázorňuje možné spôsoby zmeny uhla rezania a ich vplyv na zmenu hĺbky rezu. že vlastnosti materiálu určované predovšetkým jeho tvrdosťou (HV) n i e j e možné celkom zanedbať. aby hĺbka h c bola väčšia ako hrúbka deleného materiálu. Pod hranicou h c sa materiál odrezáva postupnými krokmi vplyvom nárazu. z čoho Hashish [8]odvodzuje zmenu spôsobu erozívneho opotrebenia v jednotlivých zónach rezania. Pomer hĺbok h/h sa mení od minimálnej hodnoty pri a . Z toho vyplýva požiadavka pre delenie. ktoré publikoval Hashish [10] pre materiály s odlišnými vlastnosťami znázorňuje obr.55. ktorý je označovaný ako uhol rezania. Existencia dvoch odlišných zón pri rezaní AWJ lúčom svedči aj o tom. ale iba reže. Tvrdosť materiálu. kde rýchlosť úberu materiálu je rovná rýchlosti posuvu lúča. V porovnaní s „klasickým" rezaním nástrojom s definovanou geometriou reznej hrany je AWJ proces menej citlivý na tvrdosť materiálov.54.74 Progresívne technológie maximálnu hĺbku rezu h. Ak sa materiál AWJ lúčom nedelí. Na druhej strane svoj vplyv okrem tvrdosti materiálu zohráva aj jeho húževnatosť. Táto nepravidelnosť je citlivá na také parametre lúča ako uhol rezania.3.55. kým lúč nedosiahne hĺbku h. Zároveň sa pod hranicou hc lúč postupnými krokmi zaobľuje a meni smer. Obr. vplyv tvrdosti materiálu na hĺbku rezu je rozdielny pre materiály s rozdielnou tvrdosťou. Je to zóna opotrebovania rezanim. ktorá dokazuje. vytvára sa rez s nepravidelnou hĺbkou následkom vychyľovania lúča a jeho nestability v doinej časti rezu. charakterizovaná ako zóna ustáleného procesu. Za vzdialenosťou x 0 rezanie postupuje cyklickým spôsobom. . rozrezávanie materiálu. ovplyvňuje prienik lúča do materiálu a tým aj hĺbku rezu. Uhol 0 o je uhol medzi vektorom lúča a dotyčnicou k Čiare rezu v bode 0. 3. ako sú relatívne mäkký hliník a veľmi tvrdý oxid hliníka.80° ku maximálnej hodnote pri a = 60°. 3. Ustálený stav je do hrúbky h^ v hornej časti rezu. posuv lúča a vzdialenosť medzi lúčom a obrobkom [8]. že rezný proces je ustálený iba počas určitej hĺbky h c . obr.3. Čím sa mení aj uhol dopadu častíc. Ako vyplýva z grafu na obr. (zdroj Hashish [8}) Niektoré výsledky.

5 SiC r 0.56 Hĺbka rezu pre materiály s odlišnou tvrdosťou a húževnatosťou (zdroj: Hashish [10]) Podmienky rezania: dn=0. ako karbid kremíka (SiC) a karbid bóru (B 4 C). R m = 1035MPa.457mm. ich tvrdosťou a húževnatosťou. brusivo granát zrnitosť 80 I H f ~ 1 .457mm. Im^SOmm.54m/s brusivo granát. u= 1.55 HÍbka rezu pre rôzne m a teriál y (zdroj. dn=0.693 Rycnlosf posuvu lúča [ranVsj 6 WC/C-2 BTC Obr. ako je karbid wolfrámu (WC).3. dm=1.3. zrnitosť 60 j 'M Hĺbka rezu a/alebo zárezu je čiastočne ovplyvnená mechanickými vlastnosťami materiálov. obr. Pri rezaní materiálov s vysokou tvrdosťou.R nl 33t-^386MPa.52mm. '. Rm = 448MPa.847 1. E= 113GPa liatina.7g/s.14mm. u=2. lm=50mm.693 mm/s granát zrnitosť 80 Granát .647 1. r n 0.56.50Bmm. ale zároveň húževnatými.3. E = 165GP Podmienky rezania.693 0.647 1.3.14mm.5 7 WCJK 701 0. sa dosahujú väčäic hĺbky rezu v porovnaní s materiálmi rovnako tvrdými. R. p=311MPa. p=311MPa.7g/s.dm=1.847 1.dm=1.693 0. Karbid wolfrámu pri konštantných podmienkach rezania vykazuje až 4 krát menšiu hĺbku rezu. ako vyššie uvedené materiály SiC a B 4 C.693 Obr. AWJM 25 Titán 6AL-4V Liatna 6WS-12 Uhlíková Licei Ciid hlinika 100 150 200 Tlak [MPaj 250 Obr.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.„= 441MPa titán. ma=12.57 Porovnanie dosahovanej hĺbky rezu pre materiály obrobkov s odlišnou tvrdosťou a húževnatosťou pre odlišné druhy používaných brusív (zdroj: Hashish [10)) Podmienky rezania: - - WC/C-2 B4C I I Granát AÍ203 Materiál tmsiva do=0. Hashish [10]) hliník .ma=12. E = 7 H 7 3 G P a uhlíková oceľ.3.

.

Pri výpočte hĺbky rezu h je potrebné uvažovať aj s vlastnosťami materiálov a potom hĺbku rezu je možné určiť podľa vzťahu [10]: h J M E+C (3. p=207 MPa. teda v závislosti na ostatných parametroch procesu rezania. N granáty ^ _ ^ .3. To znamená.1 mm/s Oceľ AISI 4340 ( D I N 35CrNiMo6) 18 I o -o •— kremíkový piesok A sklenená d rana 10 M 14 16 Intenzita toku abraziva [g/s] Voľbu druhu brusiva ovplyvňuje niekoľko faktorov [7]. vykazuje menšiu hĺbku rezu asi o 2/3 ako tvrdý karbid bóru.. ale cena (náklady na brusivo) nie sú v lineárnom vzťahu k jeho prevádzkovým charakteristikám. B. • opotrebenie dýzy je nižšie. použitie kremíkového piesku je v tomto prípade ekonomickejšie. dm = 1. ak sa použije mäkšie a tým aj lacnejšie brusivo ako je kremíkový piesok. Pri použití oxidu hliníka ako brusiva je tento trend opačný.57 mm.u = 4.^ G c e ľ o v é zrná f E 9 Obr.508 mm. kde sú porovnané najčastejšie používané druhy brusív.3. C sú konštanty závislé na parametroch AWJ rezania a na rýchlosti posuvu lúča.60. cena kremíkového piesku je asi o 20—40% nižšia ako granátu. relatívne mäkký granát a tvrdý oxid hliníka. Účinok týchto brusív závisí tiež na materiále. napr.17) kde: A. ktorých kvantifikácia závisí na druhu použitého priemyselného zariadenia: • brusiva s nižšou účinnosťou sú lacnejšie.57 [10].3. Vplyv rôznych druhov brusív na dosahovanú hĺbku rezu je názorne ukázaný na grafickej závislosti pre AWJ rezanie nízko legovanej konštrukčnej ocele AISI 4340 na obr. že ak sa prekročí určitá hranica pomeru tvrdosti medzí materiálom obrobku a použitým brusivom. ktorý sa opracováva.76 Progresívne technológie Samozrejme na hĺbku rezu má vplyv aj druh použitého brusiva a jeho tvrdosť. Pri rczani hliníka alebo skla však použitie kremíkového piesku namiesto granátu spomaľuje proces rezania iba o 20 + 40%. ako to znázorňuje závislosť na ob. Je zaujímavé. než pri použití tvrdšieho a drahšieho granátu alebo oxidu hliníka. že karbid wolfrámu je pri rezaní s použitím granátového brusiva odolnejši. . E je modul pružnosti materiálu a HV je tvrdosť podľa Vickersa. ovplyvní to významne intenzitu úberu materiálu.60 Účinok druhu brusiva na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7\) Podmienky rezania: dn = 0.

vyžaduje orientáciu na voľbu zvláštnych druhov brúsnych častíc.19mm 12 120 160 200 240 280 320 360 Tlak vodného lúča [MPa] O b r . dn=0. obrobok: nehrdzavejúca oceľ AISI 304 (DINX5CrNI189) I 12 4 0 10 20 • 30 40 Intenzita toku abrazlva [g/s] I rj„=0.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.=1.254mm d m =1. Závislosť účinku zrnitosti brusiva na hĺbke rezu dokumentuje obr.priemer štrbiny dýzy (priemer lúča) Parametre rezania: ma=4. zrnitosť 80 obrobok: hliník 6061-T6 .zrnitosť 36 —o— zrnitosť 16 I 16 O b r .5g/s. A WJM * 77 • výber materiálu brusiva má vplyv na životné prostredie. Veľkosť použitého brusiva určovaná jeho zrnitosťou (zrnitosť uvádzaná podľa ISO 525-75) je ovplyvnená vlastnosťami obrábaného materiálu a so stúpajúcou intenzitou toku brusiva zrnitosť mení hĺbku rezania. Hashish podal kvantitatívne vysvetlenie pre tento jav svojim modelom erózie častíc. Ako stúpa rýchlosť výtoku vody pre dané množstvo brusiva.3.62 Účinok tlaku vody a priemeru lúča na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7]) dm . 24 20 —(t—zrnitosť BO — Q — zmitost 100 —•—zrnitosť 150 — * .457 mm. u=2. pri ktorých sa minimalizuje lom častice. intenzita zvyšovania hĺbky rezu klesá. p= 221 MPa.62 znázorňuje účinok tlaku vody a priemeru lúča určeného veľkosťou priemeru štrbiny dýzy na hĺbku rezu [4].5mm/s granát. betónu [6]. 3. Okrem vyššie uvedených parametrov (uhol dopadu lúča. vlastnosti materiálu obrobku atď. Obr.19mm 20 d„=0.14mm j.61 Účinok veľkosti zrna brusiva na na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7']) Parametre rezania: u=3. oceľové broky ako alternatívne abrazívne materiály svojimi magnetickými vlastnosťami predurčujú aj spôsob separácie v prípade opracovania nekovových materiálov napr. 36 23 d„=0.356mm d„. 3. Stredná veľkosť zrna (zrnitosť 60 podľa ISO) je oveľa účinnejšia pri delení ocele ako jemné zrná (zrnitosť 100 a 150) alebo hrubšie zrná (zrnitosť 36 a 16).) na hĺbku rezu majú vplyv aj prevádzkové parametre procesu.3.61 podľa [7]. na druhej strane oceľová drvina.39mm/s. recyklácia brusív.priemer zmiešavacej trubice dn .305mm d m =1.3. Brusivá je potrebné voliť s ohľadom na bezpečnostné požiadavky a zdravotné požiadavky nezávadnosti brusív. brusivo: granát. technicky a ekonomicky vhodné materiály nie sú vždy priaznivé pre svoje okolie. klasické druhy brusív ako granát a kremičitý piesok sa v procese menia na prášok a sú nevhodné na recykláciu [6]. čo je požiadavka pre ekonomickú a environmentálnu výrobu.

.

63 Dve zóny vznikajúce po rezaní AWJ lúčom Ako je známe z teórie rezania abrazívnym vodným lúčom. Toto výrazne ovplyvňuje rozmerovú presnosť obrobkov a kvalitu dokončeného povrchu. stráca postupne svoju kinetickú energiu a vychyľuje sa. 10].18.3. kobalt a ich zliatiny. bez viditeľnej tepelne ovplyvnenej zóny. v hornej časti rezu. vzniká vyšší hluk. nikel. pri klasickom rezaní materiálov ako je azbest. ktorá začína v určitej hĺbke pod povrchom. 18. 7. 22]: • studený rez. jedovaté a prašné látky. širka reznej medzery 0. 18.78 Progresívne technológie Zvyšovanie tlaku vody nad určitý limit má nepriaznivé účinky na ekonomickú účinnosť rezania. 6. čo je výhodné pre drahé materiály. materiály citlivé na oxidáciu ako titán. skoro bez straty materiálu v reze a odpadu. ktoré menia aj textúru povrchu na dve zreteľné oblasti pozdĺž steny rezu. ktoré uvoľňujú karcinogénne. Z hľadiska technológie rezania a jej vplyvu na opracovaný materiál je WJM a AWJ proces charakterizovaný kvalitatívnymi prednosťami ako [4. tým tvorí dve typické zóny. obr. čo nepriaznivo ovplyvňuje prostredie. • • • • Topografia povrchu po rezaní AWJ lúčom je málo preskúmaná oblasť [10]. Obr. ktorý umožňuje rezať materiály s nedostatočným odvodom tepla ako sú plasty. Relatívne hladká oblasť. proces je bezprašný a pri rezaní sa neuvoľňujú žiadne plyny ani iné látky z materiálu. Podľa doterajších poznatkov.1 až 0.3 mm. dobrá kvalita rezu. vznikajú vyššie tlakové straty. 3. keď lúč preniká do materiálu. ako napr. 28]. 10.3 Vlastnosti opracovaného povrchu Technológia abrazívneho vodného lúča dovoľuje rezať a deliť prakticky všetky konštrukčné materiály. rezná hrana bez otrepov. sklo. nie sú pozorované tepelné zmeny v štruktúre materiálu. na reznej ploche sa nevyskytujú trhlinky. vznikajú vyššie náklady na filtráciu a úpravu vody [4. povrch po rezaní pozostáva z dvoch rôznych oblastí: z hladkej zóny a z drsnej.3. sendvičové kompozitné materiály.24]. 11. sklotextil. Ako všetky vysokoenergetické lúčové technológie aj AWJ lúč zanecháva viditeľné ryhovanie na obrobenej ploche. ryhovanej zóny.63 [4. ktorú podrobne popísal Hashish [3. je výsledkom zóny rezného opotrebenia a druhá .3.

13. • aditíva vo vode. kde hodnoty Ra3 a Rq3 predstavujú drsnosť zaznamenanú v zóne deformačného opotrebenia.67. Väčšina výskumných prác [11. • tlak vody.. kým pod touto hĺbkou je ryhovanie povrchu výrazné a zóna rezu sa viditeľne delí na dve časti. Grafické znázornenie týchto zmien je na obr. ktorý obsahuje hrubšie zrno (zrnitosť 60 podľa ISO) reže rýchlejšie. zŕn i to í brusiva 80 granát. vlnitosťou. 24] kvalifikuje stav povrchu cez parametre drsnosti v závislosti na rezných parametroch. Podľa autorov Chao.3..3. • rýchlosť prúdenia.66 účinok zrnitosti brusiva na drsnosť povrchu má lineárny priebeh. Parametre drsnosti Ra a Rq vykazujú iba slabú závislosť na reznej rýchlosti a sú takmer nezávislé na hĺbke rezu pre hladkú zónu. hladká oblasť je charakterizovaná ako homogénna s náhodným profilom a s mierne izotropnou textúrou. Podľa obr. Z uvedeného vyplýva. 20 40 60 60 100 120 140 20 40 60 30 100 120 140 Rýchlosť posuvu lúča [mm/min] Rýchlosť posuvu lúda jmmfminl Obr.3.fíl]) Podmienky rezania: tlak vody 317. Podobný mierne rastúci lineárny priebeh uvádza aj Hashish [7] pre rôznu zrnitosť brusiva. priemer dýzy 0. čo sa vysvetľuje mechanizmom tvorenia povrchu pri náraze abrazívnej častice [11]. ovplyvňujú zároveň kvalitu rezu a to: • priemer dýzy.286mm. vzdialenosť stand off 1. • vzdialenosť . Zhou.stand off • uhol sklonu lúča.7mm. AWJM 79 ryhovaná oblasť v spodnej časti rezu vzniká ako dôsledok deformačného opotrebenia pri rezaní AWJ lúčom.obr. hladkú a ryhovanú.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Leu a Geskin [11]. že do určitej hĺbky rezu je opracovaný povrch hladký s nevýrazným ryhovaním resp.64 a 3. kde lúč. ktoré vplývajú na uber materiálu.5g/min. rýchlosť toku brusiva 199. Podľa týchto poznatkov sa drsnosť povrchu mení lineárne so zvyšovaním hĺbky rezu v oblasti hladkej zóny. Pre oblasť ryhovanej zóny však charakteristiky drsnosti Ra a Rq prudko stúpajú s nárastom hĺbky rezu a rýchlosti posuv lúča.4MPa. že parametre. ale dosahovaná drsnosť Ra je horšia.3.5mm .3. rezaná hrúbka 12. • druh abraziva.65.64 Závislosť drsnosti povrchu na zmene rýchlosti posuvu lúča Ral a Rql pre hornú časť rezu Ra2 a Rq2 pre stred reznej plochy a Ra3 a Rq3 pre spodnú časť rezu (zdroj: Chao ei al. Z poznatkov vyplýva.

.

3mm/min1 priemer zafírovej dýzy 0.65 Drsnosti povrchu v závislosti na hĺbke rezu (zdroj: Chao etal. bez tepelného ovplyvňovania zóny rezu [17.5g/min.[Jlj) Význam hodnôt Ra a Rq je rovnaký ako na obr. vzdialenosť stand off 1.štruktúry a vlastností. Obr.4MPa.3. 21]. Vyššie tlaky vody vytvárajú hladšie povrchy a zároveň urýchľujú uber materiálu aj v oblasti deformačného opotrebenia [2. 7] Vplyv rýchlosti prúdenia je v oblasti rezného opotrebenia nelineárna. rýchlosť toku brusiva 199. 19. obr.[Jl}) 100 150 200 250 300 350 400 Veľkosť zrna brusiva [mm] WJM a AWJ procesy sa považujú za procesy studené.3. 9]. Zvyšovaním tlaku vody sa znižuje vlnitosť povrchu.3. zrnitosť brusiva 80 granát. ktoré sú výsledkom vzniku vibrácií v mechanických prvkoch.Progresívne technológie š 0 | O | 10 20 30 40 50 Htoka rezu (mm] D l O 10 20 30 40 SD Hĺbka rezu [mm| Obr. ktorá je typická pre rezanie vodným lúčom. od 150 vyššie podľa ISO. Podmienky rezania: tlak vody 317. Kovacevic [12] použil monitorovanie priebehu normálovej sily ako vhodný parameter pre sledovanie stavu povrchu v procese rezania AWJ. So zvyšovaním rýchlosti prúdenia sa drsnosť Ra mierne znižuje.68.3.64. ako jedného z prevádzkových charakteristík procesu. Na druhej strane však. že pre väčšinu kovových a keramických materiálov zvýšenie teploty o niekoľko stupňov oproti teplote okolia alebo teplote ľudského tela nepredstavuje výrazné ovplyvnenie .66 Zmena charakteristík drsnosti povrchu v závislosti na veľkosti zrna brusiva (zdroj: Chao et al.286mm. Avšak lúč s malými časticami brusiva reže pomalšie. Lineárny priebeh drsnosti povrchu je aj pri zmene tlaku vodného lúča. Svoju úlohu pri hodnotení akosti povrchu a jeho vlastnosti majú vibrácie lúča. lebo stráca rýchlejšie svoju kinetickú energiu pri výtoku z dýzy.5mm Podľa toho sa pre jemné opracovanie povrchu (pre jemné rezy) doporučuje malá zrnitosť. Toto tvrdenie je založené na poznaní. pozorovanie . čo môže mať za následok zvýšenie vlnitosti rezaného povrchu a zníženie intenzity rezania. ktoré riadia pohyb lúča v AWJ rezacom systéme [8. rýchlosť posuvu lúča 20.

m =7. od delenia plochých ale aj tvarových materiálov ako sklo. že zvýšenie teploty povrchu materiálu na konci rezania je asi O 20°C oproti teplote okolia. 3. Okrem uvedených zistení. hliník. sklo. kompozitné a keramické materiály. Ohadi et al.6g/s. (zdroj Haslush ¡7]) Podmienky rezania. dn = 0. tepelne citlivých materiálov ako polykarbonátové plasty. Práca vynaložená na lokálny uber materiálu sa mení na tepelnú energiu. zmitosf 60 zrnitosť 90 zrnitosť 100 zrnitosť 150 5 7 9 11 13 15 17 19 Rýchlosť posuvu lúča [mmís) 1 3 S 7 9 11 13 Rýchlosť POSUVU lúča [mm/sj O b r . .3.4 Oblasti využívania vodného a abrazívneho vodného lúča Vysokotlakový vodný a abrazívny vodný lúč nachádzajú stále širšie použitie v rôznych priemyselných odvetviach. Vznik teploty v zóne rezania sa vysvetľuje nasledovne: AWJ rezanie je proces erozívneho mikrorezania a u b e r materiálu je vo forme triesok s mikroskopickým prierezom. liatiny. Percentuálny podiel tepla odovzdaného obrobku nebol doposiaľ kvantifikovaný. 3. [20] poukázal na to.68 Drsnosť povrchu v závislosti od zmeny tlaku (zdroj Hashish \7}) Podmienky rezania: ma=4. obrobok: Inconef 718 a Obr. bez tepelného ovplyvnenia povrchu.229 mm dm = 0. frézovania. obrobok: Inconel 718 Tento tepelný účinok môže byť kritický pri rezaní mäkkých. Uvedené nevýrazné zvýšenie je podkladom pre kategorizáciu AWJ rezania ako studeného rezania. 3. p = 311MPa granát. titán.17 mm. vŕtania a rezania závitov. aj pre materiál samotnej dýzy zvýšenie teploty predstavuje nárast erozívneho opotrebenia a zvýšenie turbulencie zmiešavanej zmesi. upozorňuje na prítomnosť zvýšenej teploty v bezprostrednej blízkosti lúča a identifikuje to lokálnu tepelne ovplyvnenú zónu pre určité druhy materiálov. niektoré kompozitné materiály a biomateriály. AWJM 81 iskier a odparovanie vody v zóne rezania.67 Vp!yv veľkosti častice brusiva na drsnosť povrchu.5g/s.330 mm dm = 1.i 3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. V zóne rezania vzniká lokálna deformácia. Im = 51 mm granát zmitosf 100. až po využívanie vodného lúča ako rezného nástroja pre operácie sústruženia.762 mm. pri ktorých zvýšenie teploty o niekoľko stupňov môže spôsobiť štrukturálne deformácie a tvorenie trhlín [13]. Časť ktorej prechádza do obrobku a zostávajúca časť je odvádzaná abrazívnym vodným lúčom. dn = 0. V porovnaní s inými vysokoenergetickými lúčovými metódami ako laser však takéto zvýšenie teploty rezania je naozaj bez významu. ocele.

.

18]. keramika. azbest. torty. obr. fólie. okrem tradičného delenia materiálov abrazívnym lúčom sa v poslednom čase vyvíja a začína používať AWJ lúč pre operácie obrábania ako je sústruženie. frézovanie. vŕtanie a rezanie závitov predovšetkým pre ťažkoobrábateľné materiály. 26]) 3. tantalu. rezanie vláknitých materiálov. vlákien KEVLAR. čokoláda. lopatiek a dielov tryskových a raketových motorov. wolfrámu. permanentných magnetov. bez nebezpečia elektrostatických výbojov).69 Príklad rezania dosky plošného spoja AWJ lúčom (podľa [1. izolačných materiálov. plastbetón. čistenie a odstraňovanie usadenín. 19. Uber materiálu je zabezpečený radiálnym posuvom lúča do požadovanej hĺbky rezu.delenie titánu. plastické hmoty. dosiek plošných spojov. Obr. polystyrén.1 Abrazívny vodný lúč pre operácie obrábania Ako už bolo spomenuté. stavebný priemysel .papier.69.3. turbín a kompresorov. Pri sústružení obrobok rotuje a AWJ lúč sa posúva v smere osi obrobku. uránu. 3.dekontaminácia a odstraňovanie ochranných železobetónových vrstiev v zariadeniach pre jadrové elektáme.delenie výbušných látok (dynamit. skiel. elektrotechnický a elektronický . ako to uvádza Momber [14. čadičová vata. plastov. obuvnícky a galanterský .rezanie a delenie feritov. matovanie a delenie skla všetkých druhov až do hrúbky cca 200 mm. kompozitov.delenie plastov ako polyuretán.rezanie gumy. výroba tvarovo zložitých súčiastok. strojárenský priemysel . široké uplatnenie v kozmickom. dlaždice.delenie ovocia a zeleniny v surovom a zmrazenom stave (mäso.70 ukazuje základnú schému sústruženía AWJ lúčom. tvarové rezy. buničina (bezprašné pracoviská.82 Progresívne technológie Skoro neobmedzené možnosti využitia WJM a AWJ metód ilustruje nasledujúci prehľad. tuhé palivá do raketových motorov). vŕtanie do skla. gumárenský priemysel . potravinársky priemysel .4. . syr a iné). leteckom a lodiarenskom odvetví. papierenský priemysel . plošných spojov.3. sklársky priemysel . samostatná doska • • • • • • Obr. amorfných látok.rezanie. extrémne tvrdých a ťažkoobrábateľných materiálov.rezanie pravej a umelej kože. skla. 3. • • • " chemický priemysel . jadrový priemysel . keramiky.

72. pri ktorom lúč viacnásobne prechádza po obrábanej ploche a postupne tvorí tvar blizky konečnému tvaru (near-nei shape). so zreteľne viditeľnými reznými stupňami.74.3.3. Cp O J i i • a) b) c) Obr. vyrezávaním stredu otvoru (tiež trepanácia) [13. sklo. Rezný cyklus frézovania znázorňuje obr. vŕtanie alebo frézovanie) je uber materiálu a topografia povrchu. ktorá produkuje vysoko rýchlostný koherentný abrazívny vodný lúč s typickou rýchlosťou okolo 300 až 600 m/s a prietokom brúsnej zmesi 10 g/s. Pri frézovaní sa jedná o rezanie.75 ukazuje zmenu tvaru výrezu v závislosti na posuve a vzdialenosti medzi obrobkom a dýzou (stand off). A WJM 83 Obr.71 Spôsoby vŕtania pomocou AWJ (zdroj: Momber [18]) a) pre v n á vanie b) vyrezávanie c) frézovanie otvorov . Vhodnú aplikáciu nachádza AWJ frézovanie pri výrobe tvárniacich nástrojov. uber materiálu klesá so zvyšovaním vzdialenosti. Frézovanie pomocou AWJ lúča sa využíva pre tvarovo zložité obrobky. vŕtanie rotujúcim lúčom alebo vibrujúcim lúčom so stacionárnym obrobkom tzv. ale nie delenie materiálu.3.3. Pre obrábanie AWJ lúčom sa použiva tvar dýzy podľa obr.3. 3. Ukazovateľmi efektívnosti procesu pri obrábaní abrazívnym vodným lúčom (či už je to sústruženic.70 Sústruženic abrazívnym vodným lúčom (zdroj [18]) Vŕtanie ťažko obrob i teľných materiálov ako keramika. ako je to znázornené na obr.73.3. Obr. Najčastejšie sa používa vŕtanie so stacionárnym lúčom a obrobkom. Obr. 3. ktoré sú ovplyvňované posuvom lúča a vzdialenosťou medzi obrobkom a lúčom (stand off). Zvyšovanie rýchlosti posuvu lúča redukuje uber materiálu a hĺbku rezu. V súčasnosti je vyvinutých niekoľko spôsobov vŕtania otvorov charakterizovaných vzájomným pohybom lúča a obrobku.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. niklové zliatiny používané pre plynové turbíny.71 znázorňuje niektoré metódy vŕtania. sa využitím AWJ lúča dostáva do popredia záujmu ako perspektívna technológia. 18].. Frézovanie AWJ lúčom je proces.

.

84 Progresívne technológie vysokotlaková bica na vodj prívod brusiva výtoková štrbina (oriľice) bI c} Obr.75 Ilustrácia závislosti tvaru výrezu na zmene vzdialenosti medzi obrobkom a dýzou. b) stabilizovaná stopa rezu s viditeľnými stupňami posuvu lúča c) pokračujúci posuv lúča a vyrovnanie stupňovitosti rezu abrazívny vodný lúč Obr. vodorovný smer.3. v závislosti na zvyšovaní rýchlostí posuvu lúča.3.72 Príklady frézovania rôznych geometrických tvarov AWJ lúčom (zdroj: Momber [18]) Obr.74 Rezný cyklus pri frézovaní abrazívnym vodným lúčom (zdroj: Momber [ 18]) a) začiatok tvorenia stopy rezu.3.73 Koncept dýzy pre obrábanie AWJ lúčom (zdroj: Hashish [5]) Obr. zvislý smer (zdroj: Hashish [5]) .3.

najmä z hľadiska údržby.týkajú sa priamo procesu rezania sústružením.charakterizujúce samotný AWJ proces : • hydraulické parametre. Priemer zmiešavacej trubice d m a priemer štrbiny d„ vo veľkej miere ovplyvňujú maximálnu reznú rýchlosť a zároveň majú vplyv na účinnosť procesu. Pri obrábaní AWJ lúčom je potrebné venovať pozornosť predovšetkým opotrebeniu zmiešavacej trubice. dižka zmiešavacej trubice (l ra ) • sekundárne parametre .98 až 29.2 a 3. • • druhom a množstvom brusiva Životnosťou dýzy a zmiešavacej trubice. 7] delia tieto parametre pre optimalizáciu procesu na: • nezávisle.2. v rozsahu 9. • • zmiešavacie parametre . abrazívne parametre sa môžu voliť nezávisle na hydraulických parametroch. ktoré určujú hydraulický výkon AWJ . frézovaní a vŕtaní je potrebné vhodne určiť technologické parametre. výtokový koeficient (C d ). Prevádzkové náklady pri AWJ sú ovplyvnené. Opotrebenie je určované zmenou výsledného priemeru výstupu lúča z trubice.76.tepelne ovplyvnená zóna.74 USD/ hodinu. priemer Štrbiny (d n ).3. Zvyšovaním hydraulického tlaku zmesi sa zvyšuje aj opotrebenie zmiešavacej trubice. .3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.priemer zmiešavacej trubice (d m ).3. spevnenie povrchu. ktoré sa ďalej rozdeľujú na: • primárne parametre . hustota. topografia povrchu • kvalitatívne parametre . 3.90 až 2.2. suspenzia).3. pevnosť. • abrazívne parametre určujúce vlastnosti brusiva závislé na vlastnostiach obrábaného materiálu ako tvrdosť. veľkosť abrazívnych častíc. a rýchlosť prúdenia (u). Rýchlosť rezania je okrem toho ovplyvnená aj tlakom abrazívnej zmesi ako to ilustruje graf na obr. obr. ktoré sú dané výsledkami obrábania a sú spoločné pre všetky operácie: • kvantitatívne parametre . stav abraziva (suché. modul pružnosti. vŕtaním • posuv lúča • počet prechodov lúča • vzdialenosť . materiál abraziva.VRR (volume removal rate) . Ansari a Hashish [1.77. kým pre čistý vodný lúč sú tieto náklady asi 10 násobne menšie okolo 0.stand off (s) • rýchlosť rotácie . tieto parametre sú pre AWJ obrábanie kovových materiálov nevýznamné Vplyv hydraulických a abrazívnych parametrov na u b e r materiálu a akosť opracovaného povrchu je uvedený v kapitolách 3.pri sústruženi • vedľajší prídavok posuvu pri fŕézovani závislé. Náklady spojené s opotrebením zmiešavacej trubice majú výrazný vplyv na prevádzkovanie AWJ rezacieho systému. vrátane nákladov na údržbu pre AWJ proces. rýchlosť prúdenia abraziva (m a ). A WJM S5 Pre ekonomické a efektívne využitie AWJ lúča pri sústružení.tlak vody (p).9 USDTiodinu.objemový uber materiálu. 5. Labus [15] uvádza priemerné prevádzkové náklady.

.

457mm dm=1. brusivo: granát.77 Účinok tlaku abrazívnej zmesi na opotrebenie zmiešavacej trubice pri obrábaní Inconelu (zdroj: Hashish [9]) Podmienky rezania.78 g/s.3 -*- Obr. ako u väčšiny progresívnych technológií.76 Účinok priemeru lúča na reznú rýchlosť pre rozdielne tlaky lúča pri obrábaní Inconelu (Zdroj: Hashish [9J) I 4 Intenzita toku abrasiva [g/s] I* 1.10. Relatívna významnosť AWJ parametrov na výsledky obrábania je kvalitatívne zhodnotená v tab 3. ktorá je závislá: • na tlaku vodného lúča.11 podľa údajov [7].86 Progresívne technológie 1 S 16 % 13 È 10 1 9 ^ 0 310MPA "ITÍMPA 172MPA ir ^ ^ ^ ^ 1 •n o dn=0. VRR sa mení približne lineárne v pracovnom rozsahu tlaku vodného lúča a rýchlosti prúdenia abraziva. = 3.SBmm Obr. intenzita objemového úberu materiálu (volume removal rate . Kvalitatívnym ukazovateľom účinnosti AWJ obrábania je. zrnitosť 100.229mm dm-0.762mm + dn-0. pre konštantné podmienky lúča existuje optimálna hodnota rýchlosti prúdenia abraztva a zvýšenie rýchlosti neovplyvňuje zvýšenie úberu.3. 3. m. Významnosť účinku prevádzkových charakteristík zariadenia na parametre AWJ procesu uvádza tab.7 -»-241R»FA S 1. Q? 40 tx C*[RRIN] 180 2L1 »0 Minimalizácia množstva spotrebovaného brusiva a zvýšenie životnosti zmiešavacej trubice má podstatný význam pre ekonomickú účinnosť procesu.3. . DN '='o.VRR). • rýchlosti prúdenia abrazívneho lúča. materiál trubice WC/C2 •S.299mm.

3.5 Prednosti technológie vodného lúča a perspektívy využitá Prednosti technológie vodného a abrazívneho vodného lúča v porovnaní s ostatnými netradičnými technológiami. ktorý umožňuje rezať materiály citlivé na teplotu. A WJM Tab.3. •••-veľmi významný • • • • o 0 Tab.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.málo významný -významný.10 Hodnotenie vplyvu prevádzkových charakteristík zariadenia na parametre AWJ [7] AWJ parametre Prevádzkové charakteristiky Tlak vodného lúča Priemer štrbiny d„ Dĺžka zmiešavacej trubice I m Priemer zmiešavac­ ej trubice dm 0 S7 Hydraulická účinnosť Výtokový koeficient Rozptyl vodného lúča AWJ koherencla Fragmentada častíc Opotrebenie zmiešavacej trubice Cena zariadenia Enviromentálne faktory Komponenty pre vysoký tlak Konštrukcia a montáž dýzy Pracovná spoľahlivosť Účinnosť zmiešavania • • • 0 P •• 0 o Q 0 Rýchlosť prúdenia abrazíva ma o O Priemer častice Materiál abrazíva abrazíva dp o o o o 0 o o 0 o 0 • •• • •• • • • •• * • • • • • • •• o 0 o o o o • •• o • •• • •• o o 0 O 0 0 • • • o 0 0 0 o o o o o • o . relatívne studený rez. • veľmi významný • • • •• o • • o 3. . 21.3. v reze nevznikajú zvyškové napätia a mikrotrhliny. ktoré predurčujú rozsah jeho použitia. sa môže zhrnúť nasledovne [17.* . • -málo významný významný.11 Významnosť AWJ parametrov na výsledky obrábania [7] AWJ parametre Výsledky obrábania Tlak Priemer vodného štrbiny lúča du P Objemový uber materiálu Hĺbka rezu Šírka zárezu Vlnitosť povrchu Drsnosť povrchu Prevádzkové náklady na rezanie Dĺžka zmiešavacej trubice Priemer zmiešavacej trubice • •• • •• • •• o I m o a • dm Rýchlosť prúdenia abrazíva ma • • •• • o o •• o • ••• •• • • •* •• Priemer častice Ma­ abrazíva teriál dp •• 0 •• 0 • o -nevýznamný. rezné hrany nevykazujú tepelnú a mechanickú deformáciu.nevýznamný. 22]: • • • " energetická účinnosť cca 80% (8 x viac ako laser).3.

.

otryskávať. ako napr. ktoré sú výsledkom priemeru ústia výtokovej štrbiny v dýze vodný lúč 0. ako napr. identifikáciu energetických strát a charakter vznikajúceho povrchu (Hashish. životnosť kvapalinových dýz je cca 100 hod. je uvedené vtab. kde sa namiesto jemného brusiva rozptýleného vo vode. Zang) • vývoj nových aplikácii pre širšie využitie technológie so zameraním na tzv. kryogénne technológie alebo obrábanie prúdom ľadových kryštálikov (IJM Ice Jet Machining) [13]. Opracovanie prúdom zmesi ľadových kryštálikov a vody (z angl. vysoká flexibilita dokonca aj pri zložitej geometrii výrezu (výstrižku). hospodárnosť odpadu materiálu cez úzku štrbinu rezu. mimoriadna prevádzková spoľahlivosť a jednoduchosť obsluhy. Mohan. ktoré podáva Hashish [5]. rezanie a delenie strešných krytín) rezanie problémových materiálov. Ansari) • prevádzku systémov pre vŕtanie.8 .25 mm. použili Častice ľadu.2 mm. Ďalšie porovnanie technológie abrazívneho vodného lúča s ostatnými netradičnými technológiami. Labus. vŕtanie aj rezanie jedným nástrojom. pri mechanickom spôsobe rezania. vata a iné..Progresívne • • • • • • • • • • • • • • • • technológie vlastný proces rezania je bezprašný a nevznikajú pri ňom žiadne plyny a pary. Množstvo publikovaných prác poukazuje na perspektívy predovšetkým AWJ lúča ako technológie pre XXI. Technologické možnosti opracovania vodným a abrazívnym vodným lúčom zďaleka nie sú preskúmané a využité. Chung.12. monitorovanie a riadenie procesu (Kovacevic. rezať je možné bez obmedzenia vo všetkých smeroch. storočie. Porovnanie vychádza z predpokladu. ako sú sieťované materiály. zmenou tlaku je možné v priebehu niekoľkých sekúnd materiál oplachovať. jedným vysokotlakovým čerpadlom je možné napájať až 70 súčasne pracujúcich dýz vodného lúča alebo 8 dýz abrazívneho lúča. ideálne pre automatizáciu riadenia pohybu lúča. keďže tvrdosť ľadových Častíc je oveľa menšia ako brúsnych častíc. malá citlivosť na vzdialenosť dýzy od materiálu (napr. skratka U M ) je technológia vyvinutá v Inštitúte of Technology New Yersey — USA. Účinnosť procesu rezania UM lúčom j c nižšia ako AWJ. Na druhej strane prednosti technológie sú predstavené na báze: . Geskin. životnosť abrazívnych dýz je cca 50 hodín. mechanizmu opotrebenia a erózie. obrysoch. storočia bola v oblasti AWJM orientovaná na: • popis mechanizmu úberu.0. presné leštenie a Čistenie povrchov ťažkoobrob i teľných materiálov. tvaroch a úkosoch.3. dosahovanej kvality povrchu vyjadrenej cez drsnosť Ra a popisne uvádzané základné požiadavky na výkon zariadenia. Základná vedecko-výskumná orientácia v poslednej dekáde XX. Sú porovnávané hodnoty intenzity objemového úberu materiálu. Čistiť a rezať. možnosť rezania aj pod hladinou vody. nie je potrebné pevné upínanie obrobkov. sústruženie. abrazívny lúč 0. Kovacevic. keramika.1 . možnosť rezať vlnité materiály. rezanie závitov a 3D obrábanie [Hashish. Momber) • sledovanie. žc sa obrába trojrozmerná drážka (rozmery nešpecifikované). malé straty materiálu v reze.

: Effect of Abrasive Watcrjet parameters on Volume Removal Trends in Turning.4-6.ed. Doterajšie poznatky ukazujú. A.Metals Handbook.3.3ŤO. March.3: 1. Vol 117. S O m OO A 0.3.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. 6. M. (1995) pp. Ansari.Inc. Miskolc. S.9. 475^484 ASM. Interné materiály Bay-Zoltán Foundation for Applied Research. ASME J.: Handbook of Tribology (pan 2.8-5-6.3 .Machining. New York 1991. B. B.12 Porovnanie technológie abrazívneho vodného lúča (AWJ) a ostatných netradičných metód obrábanie podľa typických charakteristík procesov ako je intenzita úberu materiálu a kvalita povrchu (spracované podľa [5]) PROCES INTENZITA ÚBERU MATERIÁLU POŽIADAVKY NA VÝKON DOSAHOVANÁ DRSNOSŤ POVRCHU Ra [um] j (VRR) ECM elektrochemické obrábanie CHM chemické obrábanie EDM elektroiskrové obrábanie IBM obrábanie laserom PAM obrábanie plazmou EBM obrábanie elektrónovým lúčom AJM 33mm /s na 1 0 0 0 A (pre ocele) okolo 0. 4.8 1:10 obrábanie prúdom abraziva USM obrábanie ultrazvukom AWJ obrábanie vodným lúčom Literatúra ku kapitole 3.60 mm3/s i 5 0 Ť 200 mm3/s typický výkon 2-f 5 kW bez údajov 10Ť50kW bez údapv 0. of Engineering for Industry.K. do 1 mma/s 4 -. ale predovšetkým technológia abrazívneho vodného lúča predstavuje v priemyselnej výrobe vysoko flexibilné prostredie. že technológia vodného lúča. Vol.3000 J za ms 200kW 130V. 1996 . A WJM • • 89 zníženia nákladov na proces (náklady na brusivo predstavujú pri AWJ percentuálne najvyššiu položku) ochrany životného prostredia (eliminácia hluku a kontaminácie produktov a odpadu). 3. 2. Nov. D ad vand i pour. Hashish. L.30 mm3/s pre ocele v závislosti od plochy okolo 7 mm3/s nejednotné údaje bez údajov okolo 1 0 0 0 mm3/s do 5 mm3/s 3 jednosmerné napätie do 30 V prúd do10 000A bez údajov prúd do 20A.: Water Jet Curling.3 bez údajov 0. ASM International.Egyeiemváros. McGraw-Hill. napätie do 400V 4000V.. (1997). Tieto prednosti predurčujú technológiu UM pre zvýšené uplatnenie v potravinárskom priemysle a elektronike. Tab.2 Wear). Led. Bhushan. Gupta.3 bez údapv 3412 0.8-5-6.

.

W.: An Investigation of Milling with Abrasive -Watcrjet. Zhang. M. E.. K. Schaltter.467 -480 22. 3 4 0 . ASME J. of Engineering for Industry. of Engineering for Industry. (1989) pp. Neusen. Hashish. (1993) pp. 6.WJM. Vol 117. M.90 Progresívne technológie 5. M. Vol 117. J. Chao. ASME J.. A.: Cutting Force Dynamics as a Tool for Surface profile Monitoring in AWJ ASME J. Vol 111. SME. T. ASME J. M. R. London. (1991) pp. Led 20. ASME J. Aug.. Vol 113.F. (1997) pp. Geskin. ASME J.. S.. The Effect of Beam Angle in Abrasive-Waterjet Machining. Vol 115. Firemné materiály AWAC spol.5 8 3 11. Vol 117. 9. 158-166 Hashish. E. 7. Nov. Warnecke. Momber. Vol 119. 75. Vol.. R. R. (1988). Modrák. pp.Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.. (1991) pp. M. 17. van Luttervek. E. s. (1995) pp. Wilkins. o. 437^*41 19. Labus. a kol. McGeough. (1985). 51-56 Hashish. J. 44-50 10. Vasilko. epos. ASME J.: Akruelle Probléme der Abrasiv-Wasserstrahl-Bcarbeitung. Dekkyser. Vol 113. May.s r. E.M. Aug. 776 .1988. Annals of the CIRP Vol. F. Feb.. M. Chapman and Hall. Firemné materiály Flow Systems. M. 67-73 21.39/2 (1989).C. 425-429 25. M. Pr/yklenk. (1991)s. C. D. Gores. ASME J. dec.: Eintgraten durch Hochdruckwasscrstrahlen.. Feb. Aug.: Vodný lúč v praxi .: Advanced Methods of Machining. 8. Alberts. 516-525 12.. of Engineering for Industry. ASME J. Vol 115.: Nové materiály a technológie ich spracovania. V. Strojírenská výroba.1990 s.. Z.J. (19989) pp. wt Werkstaitstechnik 81. J. of Engineering for Industry. of Engineering for Industry. Krajný.. 5 5 7 8 . Annals oftheCIRP Vol.587 -607 18.: Thermal Energy Distribution in the Workpieee during Cutting with AVIl. G. pp. ISBN 80-8057-091^* Bratislava.1 Machining. (1993) pp.: Material properties in Abrasive Waterjet Machining. Geskin..: Rezanie vodným lúčom.4-8 23. (1993) pp. G.A. M.. ASME J. of Engineering for Industry .. of Manufacturing Science and Engineering. R. 4 0 2 . . 28. 57-61 26. 1983 ..: Abrasive Waterjet Deep Kerfing and Waterjet Surface Cleaning for Nuclear Facilities. 29-37 Hashish. K. T. H. T. wt. Leu. Schwarz.. Feb. Optimisation Factors in Abrasive Waterjet Machining. M.3 5 0 13. Feb.Echert. ASME J..vyd. Liška. 1998 15. 269-281 Hashish. J.7 8 4 14. 24.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.35/2/ (1986).: Factors Influencing the Particle Size Distribution in an Abrasive Waterjet. Ohadi. Comaprative Evaluation of Abrasive Liquid Jet Machining Systems.: An Erosion Model of Waterjet Cutting. Dearborne. Ansari. Zhou. Snoeys. 27. Staelens.. Hashish. Hashish..: State of the Art of Research and Development in Abrasive Waterjet Machining ASME J. (1995) pp.. Nov. of Engineering for Industry.: Rezaní materiálu vysokotlakým kapalinovým paprskem. Hashish. J. M.Fertig. A. Kim. J.. Mohan. A. M. J. (1992) pp.. of Engineering for Industry. of Engineering for Industry.C. R. of Engineering for Industry.I. Alfa Bratislava 1990 l.. M. Kovacevic. Ramulu.D. Kovacevic. Vol 115.: Characteristics of Abrasive Waterjet Generated Surfaces and Effects of Cutting parameters and Structure Vibration. Graham. R. K. Vol 114. Mohan.z ind. Nov. Lipták. j . of Engineering for Industry. Inc.. Nov. Technická práca . Y.4 1 0 16. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. (1995) pp. Vol 111.

Chemické obrábanie je proces. Do tejto skupiny sú zaradené nasledujúce procesy. Nútená cirkulácia sa nepoužíva iba v procesoch leštenia a elektrochemického označovania. Na odstránenie rozpusteného materiálu je potrebné použiť nútenú cirkuláciu elektrolytu. a to: • • chemické procesy. ktorými sú atómy a molekuly materiálu obrobku kombinované s reagujúcou látkou (chemická zlúčenina.i. rozšírené pod názvom chemické frézovanie fotochemické obrábanie. elektrické a/alebo elektrochemické procesy. clektrolyt). kde primárny zdroj energie je chemický dej rozpúšťania materiálu. ale nie sú v nasledujúcej kapitole rozoberané. ktoré prebiehajú pomocou lúča chemicky alebo elektrochemický reagujúcej látky v plynnom alebo kvapalnom prostredí. alebo prúdenie tepla. v závislosti na primárnom zdroji energie používanej na uber materiálu.1: chemické obrábanie (CM Chemical Machining). sú odstraňované z povrchu prúdom plynu alebo kvapaliny. Elektrické a/alebo elektrochemické procesy úberu materiálu. ktoré využíva tepelný účinok chemickej reakcie. • • K chemickým procesom patria aj procesy leštenia a Čistenia povrchov. aby chemická reakcia rozpúšťania bola vždy aktívna. Tieto procesy využívajú jav elektrolýzy na uber materiálu. Elektrochemické procesy úberu materiálu využívajú riadené anodické rozpúšťanie materiálov prechodom jednosmerného elektrického prúdu elektrolytom Elektrochemické obrábanie využiva . kde primárny zdroj energie je elektrická energia a jej pôsobenie na kvapalinový vodič . využiva na tvarovanie dielcov poznatky fotografickej techniky. Chemické procesy úberu materiálu. cnergoiúčových technológií. ktoré okrem chemických dejov. Chemické a elektrochemické procesy úberu materiálu patria do skupiny tzv. Pri úbere materiálu. • termické odstraňovanie ostrapov. 111 definuje tieto procesy ako postupy. Taniguchi (19SlJ) [kap. Aj keď sú zvyčajne uvádzané spoločne tvoria dve veľké skupiny procesov. ktoré tvoria zároveň obsahovú náplň kapitoly 4.elektrolyt. ktorý využiva chemickú reakciu ako primárny zdroj energie na uber (odstránenie) materiálu.4 CHEMICKÉ A ELEKTROCHEMICKÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU 4 Chemické a elektrochemické procesy úberu materiálu využívajú chemické a elektrochemické reakcie v plynnom alebo kvapalnom prostredí na odstránenie Častíc (atómov alebo molekúl) materiálu a vytvorenie požadovaného tvaru dielca. produkty reakcie.

.

elektrochemické procesy sa uplatňujú v procesoch mikroopracovania a . nástroj ako geometrické teleso určitého tvaru. • elektrochemické odstraňovanie ostrapov. hĺbenie a tvarovanie. Najmä elektrochemické obrábanie sa môže použiť na opracovanie materiálov nezávisle na ich tvrdosti. ale vyvolali vývoj a použitie kombinovaných procesov elektrochemického a elektroiskrového procesu pre tvarovanie nevodivých alebo čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov. Požiadavky priemyslu.92 • Progresívne technológie na vytváranie požadovaného tvaru dielca. frézovanie. Chemické a nanotechnológií. Do tejto skupiny patrí široké spektrum procesov ako je: elektrochemické obrábanie. kde je zaradené elektrochemické sústruženie. ale uber materiálu sa realizuje chemickým rozpúšťaním materiálu v podmienkach elektrolýzy. že materiál obrobku je elektricky vodivý. • elektrochemické brúsenie a honovanie. Chemické a elektrochemické obrábanie má svoje zvláštne podmienky použitia pri výrobe kovových (vodivých) predmetov. • elektrochemické leštenie a morenie. vŕtanie. húževnatosti a iných fyzikálnych vlastnostiach za predpokladu.

že výsledok procesu leptania (úberu materiálu) je závislý na experimentálnych skúsenostiach a vyžaduje vysokú zručnosť a odbornosť personálu.4. ktoré využiva účinok leptania kyselinami alebo zásadami. anizotropické leptanie. Jeho široké priemyselné využívanie však začína iba krátko po II. opracovanie objemovo a plošne veľkých dielcov z ťažkoobrábateľných materiálov (v tejto oblasti sa uplatňuje aj elektrochemické obrábanie. Za priekopníka v tejto oblasti jc považovaný Manuel C. Termické odstraňovanie materiálu (TEM Thennal Energy Meihod). odstraňovanie tenkých vrstiev v malosériovej výrobe. tvarovanie rozmerných rovinných plôch. chemického frézovania (licencia pod názvom Chem-Mill). Je variantom chemického obrábania. je proces leptania povrchu kovových materiálov postupným rozpúšťaním vrstiev materiálu do hĺbky niekoľkých milimetrov. Fotochemické obrábanie (Phowchemical machining alebo blanking. chemické leptanie elektronických súčiastok. ktorá využíva poznatky fotografickej techniky.1 4. chemické leštenie a čistenie. • • Medzi hlavné nevýhody procesu chemického obrábania patri skutočnosť. tzv. tiež zaužívaný názov fotochemické leptanie .photo etching). ktoré využívajú účinky chemickej reakcie na tvarovanie dielcov: • • Chemické obrábanie (CM Chemical Machining). Do tejto skupiny patria chemické frézovanie. ktorý využíva tepelný účinok chemickej reakcie. redukcia hmotnosti krídlových panelov lietadiel plošným odleptaním nadbytočného kovu z vyznačenej oblasti.1 Chemické obrábanie C M Chemické obrábanie (CH Chemical Machining) tiež známe pod názvom chemické frézovanie. V tom istom roku bol podaný prvý patent na proces tzv. Uber materiálu chemickým pôsobením patrí k najstarším procesom tvarovania povrchov. Chemické obrábanie sa využíva v nasledujúcich oblastiach výroby: • • • • • • presné modelovanie tvarových súčiastok. proces vyvinutý a používaný na odstraňovanie ostrapov (delmrring). nie je potrebné elektrické napätie na priebeh chemickej reakcie) leptanie kremíkových platní v rôznych smeroch kryštalickej mriežky. ale výhoda chemického obrábania spočíva v energetickej nenáročnosti. Sanz. ktorý v roku 1953 vyriešil problém znižovania hmotnosti leteckých dielcov technológiou postupného odleptávania prebytočného materiálu. V súčasnosti existujú tri smery. je to technológia chemického leptania tvarových otvorov do veľmi tenkých materiálov a do fólii. svetovej vojne v leteckom priemysle. ktorý rozšíril využívanie chemického obrábania v sériovej a veľkosériovej výrobe [9]. .

.

4. 0 0 . chemicky odolnými látkami alebo špeciálnymi povlakmi.0 HF. Reaktívne prostredie alebo leptadlo.4.0 1.4 mm [6]. leptací roztok (etchant). Masky tvoria chemicky odolnú vrstvu.5 0.1. kým zásady sú vhodné pre nikel a med'.94 4.1 spolu s dosahovanými drsnosťami opracovaného povrchu.1 Vybrané druhy materiálov pre leptanie a doporučené leptadlá (spracované podľa [9]) materiál hliník a jeho zliatiny nizkolegované ocele korozivzdomó ocele ( A I S I 3 0 4 ) titánové zliatiny horníka jeho zliatiny druh íeptacia NaOH + Na2S HNOÍ HN03 drsnosť Ra [um] 2. HNQj H2SO4 t ŕ 1. regenerácia a neutralizácia leptacieho roztoku) viii) hospodárnosť úberu materiálu (náklady na chemikálie) ix) podmienky tepelného ovplyvnenia materiálu.1 Princíp technológie úberu materiálu Progresívne technológie Princíp chemického obrábania spočíva v riadenom odstraňovaní (odleptávaní) materiálu z povrchu. pri leptaní titánu a jeho zliatin je potrebné sledovať absorpciu vodíka do povrchových vrstiev) vi) intenzita úberu materiálu vii) prípustné prevádzkové prostredie (bezpečnosť obsluhy. Masky sa nanášajú na povrch buď náterom alebo nástrekom ochranného povlaku.7 mm [6]. maskami. Zloženie zlúčeniny sa mení v závislosti od materiálu opracovaného dielca. obrobku o hrúbke niekoľkých desatín milimetrov až niekoľko milimetrov (udáva sa celková hĺbka odleptanej vrstvy okolo 10 -f 12. Z technologického hľadiska najväčšiu pozornosť je potrebné venovať materiálom pre masky a pre reaktívne prostredie. 7 5 Ť 1. ktorá musí byť ľahko odstrániteľná pred a po leptaní.5 Voľba druhu leptadla je závislá od množiny parametrov ako sú: i) ii) iii) iv) v) druh materiálu obrobku druh materiálu masky hĺbka leptania a jej rovnomernosť požadovaná kvalita chemicky dokončovaného povrchu potenciálne možnosti poškodenia alebo zmeny metalurgických vlastností materiálu (napr. ktoré majú zostať neporušené sa zakrývajú tzv. Pre leptanie ocele a hliníka sa používajú kyseliny. Miesta.2 4 0. Tab. ktoré tvora kyseliny alebo zásady. Hrúbka masky sa pohybuje v rozmedzí 0. . [7]).5 1.75 1. Niektoré druhy doporučených leptadiel sú uvedené v tab.5 í 4. Koncentrácia používaných leptadiel nebola udaná. Masky sú vyrobené z chemicky odolných materiálov ako sú guma a plasty. je chemická zlúčenina štandartne dostupných chemikálií so špeciálnymi prísadami pre zvýšenie zmáčavosti. Technológia nanášania týchto látok sa nazýva maskovanie. Druhy doporučených materiálov pre masky a spôsob ich nanášania je dodávaný obvykle výrobcami zariadení pre chemické obrábanie spolu s technológiou. Riadené odleptávanie je založené na chemickej reakcii medzí obrábaným materiálom a reaktívnym prostredím.0 Ť 2 .

podrezanie a polomer zaoblenia R1 sa rovná približne odleptanej hĺbke odleptanej vrstvy d.-.2 Princíp chemického obrábania cievka podrezanie obrobok maska Ň j'en j 1 u * pooiezanie pre druhé leptanie •dslrartenia masky odstránenie masky pŕs prvé leptanie] leptanie prechodová zòna Obr.1 Chemické obrábanie CM 95 wsm miesac.3 Ukážka postupu chemického frézovania drážky a vytvorenie prechodovej zóny po jednotlivých krokoch leptania. chemického obrábania [6] : n • '•à-'ii.4.4. b) druhé leptanie. • í leptadlo t&HsS&g [Žeraviaca t———° c h ladiaca * Obr. a) jednoduché frézovanie. 4.v. c) vytvorenie prechodovej zóny medzi jednotlivými susednými krokmi (zdroj [6]) .

.

postupné stenčovanie steny smerujúce od krajov do stredu dielca. Obr. hlboké a úzke drážky v dielcoch.75 Ť-3. pájkované a odlievané povrchy v dôsledku ich pórovitej a nehomogénnej štruktúry. Nerovnomerný uber je typický pre zvárané. „podrezanie" t.4.5 ukazuje možné defekty a poškodenia povrchu po chemickom leptaní. Ako výsledok nehomogénnosti povrchu pred leptaním a náhodných vplyvov pri procese leptania môžu vznikať rôzne defekty a poškodenia povrchu.1. že jednotlivé roviny kryštalografickcj mriežky majú rôznu hustotu rozloženia atómov. . 4. ktoré vznikajú v oblasti zaoblenia. ktoré zahrňuje polomer R1 a R2. Podľa rozmeru a tvaru sú menšie a tvarovo zložitejšie dielce umiestnené v ľahko manipulovateľných košoch.4. 4. obr. odleptanie materiálu v oblastí za prekrytím maskou.4 ukazuje výsledný účinok leptania na tvar povrchu ako dôsledok nerovnomernej hustoty rozloženia atómov v povrchovej vrstve materiálu.4.4. Všetky tieto poruchy a nevhodné tvary môžu spôsobiť nerovnomerné odleptanie materiálu. jamiek a iných povrchových porúch a vád materiálov.4.2.1 Kvalita opracovaného povrchu Kvalita chemicky opracovaného povrchu je určená vstupnou kvalitou povrchu polovýrobku a hĺbkou odleptanej vrstvy.025 mm/min a dosahovaná sa drsnosť Ra je v rozsahu 0.5e. Typickým javom pri chemickom obrábaní je tzv.j. Intenzita úberu materiálu sa pohybuje okolo 0. Pre leptanie sú vhodné povrchy bez rýh. Toto podrezanie vzniká najmä v dôsledku predĺženia doby pôsobenia lcptadla na povrch. Rovnako nie sú vhodné ostré rohy. ktorá je charakterizovaná polomerom zaoblenia R. tým je horšia „leptateľnosť" materiálu (pojem podobný obrobiteľnosti. stlačenie.1. dielec sa opäť ponorí do nádrže. Obyčajne je podrezanie približne rovné hĺbke odleptanej vrstvy. Obr.5d. obr. Obr. obr.7 x 15 m [8].5b. obr. Čím je vyššia hustota rozloženia atómov. je v tomto prípade vzťahovaný na schopnosť materiálu reagovať chemicky s koncentrovanými roztokmi kyselín a zásad za určitých podmienok).3a.75 pm v závislosti na materiále leptaného povrchu [5]. Z kryštalografie je známe. Prípustná dĺžka prechodovej zóny je pre zliatiny hliníka 4 .5c. prehnutie.4. Pokiaľ hĺbka odleptanej vrstvy nieje dostatočná. Po postupnom odleptaní materiálu vzniká tzv.1. prechodová zóna. Dielce po očistení a odmastení sú ponorené do nádrže s leptavou kvapalinou.4. a veľké plošne rozmerné dielce zavesené na závesoch. obr.4.násobkom hĺbky rezu a pre ostatné materiály až 10-násobok hĺbky rezu [6]. Rozmery môžu byť až 3. zvislé drážky alebo ryhy ako výsledok pôsobenia plynových bublín pri leptaní. Pri druhom kroku leptania sa predpokladá podrezanie v šírke u1. Tieto defekty charakterizuje norma ASTM M1L-C81769 [6] používaná v leteckom priemysle a rozdeľuje ich podľa typov na: a) b) c) d) c) žliabky alebo ryhy. Hĺbka odleptanej vrstvy sa kontroluje počas procesu vždy v určitých Časových cykloch. kde konči maska.4.5a. obr.4.3 ukazuje postupné podrezávanie pri chemickom frézovaní stupňovitej drážky. previsy zostávajúce v hornej časti zaoblenia v oblasti. Kapacita nádrže je daná jej rozmermi. V prvom kroku je podrezanie u takmer rovne hĺbke odleptanej vrstvy d (u ~ d) a tiež polomeru zaoblenia R1. jamky alebo miestne priehlbeniny. obr.96 ProRresívne technológie Jednoduchý princíp metódy chemického opracovania povrchu je znázornený na obr. Lcptaný dielec sa po určitej dobe vyberie a premeria sa hĺbka odleptanej vrstvy.

5h. • hranice zrn • štruktúra pred chemickým opracovaním štrukúra po chemickom opracovaní Obr. 4.1 Chemické obrábanie CM í) g) h) 91 i) ostrovčeky. tento druh vrubu je neprípustný. < • • • • / • • A« *. • y . . miestami vystupujúce časti neodleptaného materiálu.4. vzniká v dôsledku rýh na pôvodnom neleptanom povrchu alebo ako stopa po nevhodne hlbokom orysovaní tvaru pred leptaním.4 Účinok leptania na povrchovú vrstvu z mikroskopického hľadiska. orientačné hodnoty sú uvedené v tab. 4. . \.4. príčina vzniku je rovnaká ako v prípade h). (zdroj: Langworthy ¡6}) povrch vytvorený po leptaní Obr.4.4. obr. • * 1 • . obr.5f. . .7 .1.5g.5 Typické defekty na povrchu chemicky frézovaných dielcov (zdroj: Langworthy [6]) Dosahovaná drsnosť povrchu po chemickom obrábaní sa mení podľa druhu leptaného materiálu. tesná m e d z e r a široká medziatómová jnedzera ^£S povrch mechanicky medzi atómami opracovaný V jf^ • . vrub v mieste pred zaoblením. Vo všeobecnosti neexistuje jednotnosť v dostupných v informačných zdrojoch.4. vyvýšeniny. obr.4.5i. vrub v mieste pred zaoblením. tento typ vrubu je klasifikovaný ako prípustný. obr.

.

polyvinylchlorid. Jeho zloženie a koncentrácia sú volené tak.78 pm. ktoré budú leptané sa orysujú podľa požadovaného tvaru a prebytočná maska sa odstráni postupným olupovaním. Morenie prebieha v 5% roztoku NaOH (hydroxid sodný) pri teplote asi 40° C. 4. sa udáva dosahovaná drsnosť Ra v rozmedzí 0. b) . Obr. že kov je odoberaný v množstve asi 0. Pre rovnomerný uber materiálu je potrebné zabezpečiť vhodnú teplotu leptacieho roztoku a jeho plynulý pohyb napr. maskou sú to materiály na báze lakov.2 Chemické frézovanie Chemické frézovanie je proces ieptania používaný na presné modelovanie kovových dielcov. čo urýchľuje a automatizuje proces maskovania. ktorý je najčastejšie chemicky opracovaným materiálom. Z uvedeného dôvodu je dobre známa technologická postupnosť leptania a používané chemikálie. polyetylén.9S < Progresívne technológie Pre hliník a jeho zliatiny. Pre zvýšenie priľnavosti masky sa dielce moria ešte v kyseline sírovej H2SO4. ktoré nemajú byť odstránené. polystyrén a iné. Pre horčík a jeho zliatiny je dosahovaná drsnosť lesklého povrchu v rozmedzí 0. Obvyklý postup pri chemickom frézovaní pozostáva z nasledujúcich krokov [8]: a) Čistenie povrchu pre zabezpečenie dobrej priľnavosti masky a rovnomerného úberu materiálu. Hliník a jeho zliatiny používané v leteckom priemysle sú najčastejšie opracované technológiou chemického frézovania. Proces čistenia pozostáva z odmastenia. Po nanesení masky nasleduje jej sušenie. Tým sa odstráni oxidický film Al 3 Oj. Obrábané časti sú ponorené do leptacieho roztoku alebo ním striekané. gumy.1. miešaním. sú chránené vhodným materiálom tzv. d) Nechránené oblasti povrchu sa leptajú ponorením dielca do leptadia.70 * 1.15 -ŕ 2 mm. napr. morenia a oplachovania vo vodnom kúpeli a napokon zo sušenia. aby nedošlo k nahromadeniu vodíka pod maskou. živíc. Bežne používané leptadlá sú roztoky rôznej koncentrácie.6 je typickou a najčastejšie používanou ukážkou procesu maskovania rozmerovo veľkých dielcov pomocou lasera.025 mm/min.76 ~ 4. c) Plochy. roztok kyseliny chlorečnej a kyseliny dusičnej pre ocele a chlorid železitý pre korozivzdorné ocele.38 -f 1. Kal. odstránenie oxidickej povrchovej vrstvičky. hĺbky odoberaného materiálu a druhu použitého leptadla. hydroxid sodný sa používa pre leptanie hliníka a jeho zliatin. ktoré nemajú byť leplané. Hladký a lesklý povrch titánu a titánových zliatin má Ra v rozsahu 0. ktoré obvykle trvá 2 -ŕ 8 hodín. Časti. Po očistení povrchu pokračuje proces nasledujúco: Nanášanie ochrannej masky na miesta. 4. Hrúbka ochrannej vrstvy býva v rozmedzí 0. plastov. ktorý vznikne na povrchu sa odstráni ponorením do 15 30% roztoku kyseliny dusičnej HNOj.78 pm [6]. neoprén. Odporúča sa dielec klásť do roztoku pod 45° uhlom. V dnešnej dobe sa stále viac využíva laser na nanášanie vrstiev.57 um v závislosti od druhu hliníkovej zliatiny. Proces čistenia dielcov vyrobených z hliníkových zliatin začína odmastením obyčajne v trichlóretyléne. Materiál masiek je guma.

ale je úmerná hĺbke odoberanej vrstvy materiálu. zabezpečuje sa rovnomerné tvarovanie zložitých profilov. Opakovaný postup sa používa pre tzv. Po ukončení procesu nasleduje čistenie a kontrola.4. rxjslupnosf krokov pn leptaní slupfi ovite] drážky 3.4.6 Nanášanie ochrannej masky pomocou lasera na veľkoplošné dielce.7 Postupnosť krokov pri chemickom frézovaní smpňovitej drážky [8] obrabok Výhody chemického frézovania je možné zhrnúť nasledovne: uber materiálu nespôsobuje vznik vnútorných napätí v hotových dielcoch. môžu sa vytvárať veľmi Úzke prierezy. Corlaser optka piivod plynu ^v*-1. chemickým účinkom prostredia a vznikajúcich splodín.4 mm/min.7. f) Nasledujúce kroky procesu sú: odstránenie ochrannej masky. opracovať je možné väčšinu ocelí a zliatin. -1—! 2 m U— . obr. odolnosti ochrannej masky. Po odlcptaní jednej časti sa odstráni časť masky a odkrytá časť je ďalej leptaná. na chladenie I D n t maska Obr.4. postupné odpletávanie stupňovitej drážky. • • • • . í Chemické obrábame CM 9Q Doba leptania nie je závislá na ploche. Rýchlosť rozpúšťania sa udáva okolo 0. 4. ktorú je potrebné opracovať. [8]) e) Po opracovaní sú plochy omývané a zbavované zvyškov leptadla. čistenie a kontrola kvality povrchu dielca. Detail hlavice lasera pri nanášaní masky (zdroj: Snoeys etal. g) Po chemickom frézovaní môžu byť dielce dokončované d'alšimi postupmi mechanického opracovania.vrstva podrezavanie hrana masky 4 hrúbka Obr.01 4 0.

.

Obr. najmä za účelom zníženia hmotnosti dielcov. ako operácia nasledujúca po tvárnení.25 mm. nie je možné vytvárať ostré hrany. zneškodňovaním chemikálii a problémy so znečisťovaním ovzdušia.8 Príklad úpravy prierezu panela plášťa lietadla chemickým frézovaním za účelom zníženia hmotnosti. Široké uplatnenie nachádza chemické frézovanie vo výrobe dosiek plošných obvodov. tvrdosť a krehkosť materiálu nepredstavujú významné vlastnosti z hľadiska chemického opracovania. 4.8 ilustruje príklad postupného tvarovania a odleptania prebytočného materiálu plášťa lietadla. nekontrolovateľného podrezávania. pretože majú rôznorodú štruktúru. rozmery dielca sú limitované iba rozmermi nádrže. . náklady na proces závisia od kvality povrchu východiskového dielca (napr. vytváranie veľmi hlbokých tvarov nieje hospodárne. (zdroj: (8J) Chemické frézovanie sa využíva pre opracovanie častí plášťov a krídiel lietadiel. pričom polomer zaoblenia je približne rovný hĺbke rezu (hĺbke odleptancj vrstvy. skúšobných laminátov a kovových Časti z tenkých plechov a fólií. Medzi hlavné nevýhody procesu patria: vznik tzv.4. nutnosť zvýšenej pozornosti na bezpečnosť práce spojená s manipuláciou s chemickými látkami. pretože pri leptaní sa vytvára zaoblenie. v prípade ak jc materiál homogénny). ktorá môže spôsobiť vznik tzv. " • • • • • • • • • Obr. jamkovitého povrchu. pre zabezpečenie rovnomernosti odlcptanej vrstvy sa vyžaduje homogénna štruktúra ocelí. po chemickom frézovaní sa niekedy vyžaduje mechanické leštenie povrchu. náklady na proces sú nízke v porovnaní s ostatnými procesmi ako ECM alebo EDM. neodporúča sa vyrábať drážky s menšou šírkou ako je dvojnásobok hĺbky rezu. dovoľuje použiť jednoduchšie tvárniace postupy. titánové zliatiny vyžadujú špeciálne leptadlá. aby sa obmedzila hydrogenizácia povrchových vrstiev. zvary a náliatky sa leptajú obtiažne. alebo stopy po korózii spôsobujú nerovnomerné odleptávanie a vznik rôznych vád). najväčšiu nákladovú položku tvorí cena chemikálii. do ktorej sa ponára. vrypy na povrchu. dosahujú sa veľmi úzke tolerancie rozmerov okolo ± 0.J 00 • • • • • Progresívne technológa- chemické frézovanie.

. že po ožiarení svetlom vhodnej vlnovej dĺžky sa vytvrdzujú. výroba dielcov.003 * 1. pri ktorom je materiál odoberaný z povrchu fotografickou technikou. fotonegatív. kde by mechanické obrábanie mohlo spôsobiť poškodenie (lom. Doba ožiarenia závisí na intenzite svetelného žiarenia a na použitom druhu materiálu masky. Faktory. d) Pripravený negatív požadovaného tvaru sa položí na materiál polovýrobku a vystaví sa ultrafialovému žiareniu. Foto rez i s tí v ne látky sú fotografické ochranné masky. V súčasnosti sú zložité tvary navrhované pomocou CAD systémov. Použitie PCM technológie je vhodné pre relatívne tenké materiály s hrúbkami v rozsahu 0.9 je možné popísať nasledujúcimi krokmi: a) Príprava grafického návrhu tvaru a jeho niekoľkonásobné zväčšenie. Typická doba expozície ožiarenia je 10 30 sekúnd. „podrezania". Obmedzenie hrúbky materiálu je spojené s požadovanými toleranciami rozmerov. vznik pnutia v tenkých vrstvách a ostrapy.4. Podľa grafickej predlohy sa pripraví tzv. ktoré by sa inak vyrábali lisovaním. 4. b) Polotovar je chemicky očistený.1 Chemické obrábanie CM 101 Veľmi výhodná je táto metóda pri výrobe tvarových otvorov do jemných súčastí z tenkých kovových fólii. ktorý' sa redukuje na rozmery požadovanej veľkosti hotového dielca. presnosť procesu maskovania a leptania. výroba mikrokomponentov a využitie v oblasti nanotechnológií. výroba vývojových prototypov a modelov. Je vhodné pre presné tvarovanie kovových aj nekovových materiálov pre svoje osobitné výhody ako: • • • • • • tvarovanie mimoriadne tenkých materiálov (fólií).27 mm [2]. ktoré vytvárajú vrstvy odolné leptaniu pomocou fotografickej techniky. kde je potrebné rýchle a lacné zhotovenie modelov (uplatnenie pri technológií Rapid Prototyping). ktoré ovplyvňujú presnosť rozmerov pri fotochemickom obrábaní sú: • • • • • druh opracovaného materiálu predpísané rozmery hotového dielca presnosť tvaru zhotoveného fotonegatívu. ktoré musia byť bez ostrapov. Vyžadujú starostlivú manipuláciu.3 Fotochemické obrábanie Fotochemické obrábanie alebo leptanie (PCM Photochemical Machining) je modifikácia chemického frézovania.1. čisté prostredie a potrebujú zložitejší postup spracovania ako ostatné maskovacie techniky používané napr. kompenzácia tzv. pri chemickom frézovaní. Čo by mohlo spôsobiť ich deformáciu. Vytvárajú veľmi tenké ochranné vrstvy a sú citlivé na svetlo. Vlastnosťou týchto látok je. koncentrácia napätí v podp o v rohových vrstvách). výroba mimoriadne zložitých tvarov. opracovanie tvrdých a krehkých materiálov. 4. Vytvrdené vrstvy fotorezistívnej látky pôsobia ako bariéry pri leptaní. Fotorezist nanášaný ponorením do kúpeľa alebo striekaním. c) Na očistený materiál sa nanáša fotosenzitívna látka (nazývaná fotorezist). Postup fotochemického leptania znázornený na obr.

.

presnosť tvarov sa zvyšuje so znižujúcou sa hrúbkou materiálu. • hotové dielce sú vysoko presné a bez ostrapov. Uber materiálu je v rozsahu 0. • proces umožňuje veľkú flexibilitu navrhovaných tvarov. Bellow a Koni [1]) rozdelenie obrob ku leptaním Medzi hlavné výhody fotochemického obrábania patria: • mimoriadne nízke náklady na zariadenie. 4. pretože sa mení len predloha (negatív). • mimoriadne tenké kovové fólie nie sú ovplyvnené deformáciou z upnutia a mechanického pôsobenia síl a napätí. • krátke časové úseky potrebné pre zhotovenie novonavrhnutých dielcov od zadania návrhu. ktorá sa v súčasnosti pripravuje pomocou CAD systémov.01 -í 0. (spracované podľa : Friedman ¡2]. • minimálne náklady na nové aj vysoko zložité tvary. Najčastejšie používaným druhom leptadla pre kovové materiály je chlorid železitý (FeCľj) v rôznej koncentrácii Bauméovej stupnice (°Be). Pre hliník a jeho zliatiny sa obvykle používa 20% roztok hydroxidu sodného (NaOH). . očistený povrch kovu obojstranne nanesená fotorezislivna látka ultrafialové svetlo foto negativ tvaru obojstranné ožiarenie fotorezistivnej látky ZZZZEZi VZZZZZZ2ZZ2ZZÜ odstránenie masky H 5= parciálne leptanie tvaru Obr. tvrdosť a iné fyzikálno-mechanické vlastnosti kovov sa nemenia vplyvom procesu.9 Účinok leptania na povrchovú vrstvu z mikroskopického hľadiska.102 e) Progresívne technológie f) Po tomto prípravnom spracovaní sa polotovar ponorí do reakčného kúpeľa podobne ako pri chemickom frézovaní alebo je striekaný leptadlom. čisti od ochrannej masky a kontroluje kvalita leptania. Po odleptaní sa dielec umýva.05 mm/min. ktoré rozpúšťa nechránené miesta a vytvára požadovaný tvar dielca. Teplota leptacieho roztoku sa udržiava okolo 55°C.

Typické príklady fotochemického dierovania rôznych tvarov sú znázornené na obr. nikel. Široké uplatnenie našlo PCM vo veľkosériovej výrobe tvarovo zložitých a rozmerovo malých otvorov do fólií o hrúbkach 0. Monel. uhlíková oceľ.4. • nie je možné vytvárať ostré hrany.4.6 mm. Pre razenie a dierovanie je potrebné vyrobiť vysoko presný nástroj z pevného a húževnatého materiálu.1 Chemické obrábanie CM 103 Nevýhody sú: • požiadavka pomerne vysokého stupňa zručnosti obsluhy.13 mm. . « obmedzenie hrúbky materiálu vhodného pre dierovanie zložitých tvarov. hliník.2. Lcptateľnosť je charakterizovaná kvalitatívnym hodnotením. niektoré ďalšie rozmerové obmedzenia znázorňuje obr. tantal. mangán. chróm. Inconel.0025 mm. leptacie náradie a zariadenie musí byť oddelené od ostatných zariadení. vanád.4. mosadz. ktoré sa používajú vo forme tenkých plechov je vhodná pre fotochemické obrábanie.2 h h O b r . Tab. ako to ukazuje tab. striebro. horčík. Podľa schopnosti kovov a zliatin reagovať s leptadlom je ich možné rozdeliť do štyroch základných skupín.0038 ŕ 1. pretože výpary lcptadiel sú vysoko korozívne. limitné hodnoty rozmerov dielca h 0. niob Kvalitatívne hodnotenie leptateľnosti dobrá dobrá až uspokojivá uspokojivá až slabá slabá V súčasnosti fotochemické obrábanie predstavuje alternativu ku klasickému dierovaniu (blanking) a razeniu (stamping) zložitých tvarov do tenkých plechov a fólii. zlato. • zvýšené bezpečnostné požiadavky pri manipulácii s chemikáliami. ktoré vychádza z empirických skúseností [2].2 Kvalitatívne hodnotenie leptateľnosti vybraných druhov materiálov [2] Materiál elektrolytická me o". zinok. kde sa požadujú úzke tolerancie rozmerov okolo 0. Fotochemické leptanie je nenáročné na použité zariadenie a neovplyvňuje mechanickými deformáciami opracovaný povrch. titán. zirkón wolfräm.75 h 1. olovo. maximálna hrúbka materiálu doporučená pre dierovanie jc okolo 1.52 mm a pre dielce. (zdroj: [2]) Väčšina bežne dostupných kovov a zliatin.10 Doporučené obmedzenia rozmerov dielcov pre fotochemické obrábanie z hľadiska vyrobiteľnosti a presnosti požadovaného t v am. PCM je vhodné pre opracovanie tenkých materiálov s hrúbkou okolo 0. bronz.4. Hastelloy molybdén.11. 4.4.10 [2]. korozivzdomé ocele.

.

ktoré po .104 Progresívne technológie s vysokou Typické použitie fotochemického obrábania (leptania) predstavujú výrobky presnosťou a rôznorodosťou tvarov ako: • dosky plošných spojov. že sa za veľmi krátky čas ohrejú na reakčnú teplotu a spolu s prebytočným kyslíkom zhoria na oxidy kovov. výronkov a ostrin (zaužívané medzinárodné označovanie TEM Thermal Energy Method) bola prvýkrát zavedená v roku 1970. 4. že majú malý pomer hmotnosti k povrchu v porovnaní s celým obrobkom. Zapálenie zmesi je elektrickou iskrou. • doštičky elektrických motorov.1. Pre ostrapy je charakteristické. obr.4. ktoré sú uložené v uzavretej komore. • masky pre obrazovku farebnej televízie • optické zameriavače pre vysokorýchlostné kamery. Vznikajúce oxidy kovov sa usadzujú na stenách komory alebo aj na povrchu obrobkov. účinkom jednorázovej tepelnej vlny o teplote 3 000 až 3 300UC [3]. Ocele. To umožňuje.12. obyčajne v pomere 2:1 alebo l: l a pôsobí veľmi krátku dobu asi 2 až 3 milisekúndy.4 Termické odstraňovanie ostrú p o v Metóda termického (tepelného) odihľovania a odstraňovania ostrapov. Tento chemicko-tepclný proces odstraňuje ostrapy z obrobkov. odkiaľ sa odstraňujú vodným roztokom. Tepelná vlna vzniká pri vznietení zmesi vodíka a kyslíka. • matrice elektronických kontaktov vyrábaných z niklových zliatin.

Izotropicky leptané otvory v kremíkovom kryštály sú charakteristické mierne zaobleným tvarom v spodnej časti otvoru.14a. 9] sa využíva pri výrobe mikroelektronických komponentov a pri riadenom leptaní kryštalického kremíka. matrice piezoelektrických akcelerometrov.4. alebo vyparia zo všetkých časti. c. kde sa ostrapy dokonale odtavia. ktoré reagujú s kryštalickým kremíkom. aby ohriatie povrchu obrobku počas procesu nepresiahlo teplotu 100 "C Dielce môžu byť kovové i nekovové materiály. • flexibilita pri prestavovaní na iný tvar dielca. ukazuje smery rovín s výbornou a so zhoršenou leptateľnosťou kremíkového kryštálu. Jeden variant je využívaný pri odstraňovaní zalomených nástrojov v otvoroch alebo zapadnutých kovových častí. Intenzívne rozpúšťanie prebieha v smere kolmo na rovinu 110 (označenie podľa Millerových indexov rovín). ktoré sú ohraničené pomalšie rozpustnými kryštalografickými rovinami.14 b. Ani zinok. ktoré by podstatne ovplyvnilo jeho mechanické i tvarové parametre.1. obr. komponentov atramentových tlačiarní a iné. pretože obrobok v tak krátkom čase nie je schopný absorbovať také množstvo tepla. Ako leptacie látky sa používajú alkalické roztoky ohriate na vysokú teplotu. Pôvodné vlastnosti materiálu i tvar zostávajú zachované.13. Ukladajú sa do tlakovej komory.4.5 Špeciálne postupy chemického opracovania Medzi špeciálne postupy chemického opracovania sa zaraďujú používajú na zvláštne účely ako je: • anizotropické leptanie kryštalického kremíka. Krernik kryštalizuje v kubickej plošne centrovanej mriežke. Fisher [3] uvádza. Anizotropické leptanie sa využíva pri výrobe optických komponentov. nieje potrebné oplachovať.4. • minimalizácia ľudského faktora na kvalitu výroby. ale nemožno ho považovať za univerzálnu náhradu mechanického odihľovania. ktoré sa Anizotropické leptanie [7. Tieto látky spôsobujú rozdielne rozpúšťanie kremíka v jednotlivých rovinách jeho kryštalickej mriežky. 4.1 Chemické obrábame CM 105 odstránení ostrapov budú ďalej tepelne spracované. Pre správnu funkciu procesu TEM je nutné zachovať rozdiel v pomeroch medzi povrchom a hmotnosťou obrobku a ostrapu. Obr. Na základe * tejto anizotropickej vlastnosti vznikajú pri rozpúšťaní kremíka rôzne otvory. obr. že pri oceľových materiáloch stúpne pri procese teplota povrchu asi na 180°C a pri neželezných asi na 70°C. Medzi hlavné výhody procesu patrí: • vysoká automatizácia procesu. bronzy a hliníkové zliatiny nieje potrebné po procese TEM oplachovať. Termické odstraňovanie ostrapov je široko použiteľný proces. 4. Okrem anizotropického leptania využíva sa aj proces izotropického leptania. • spoľahlivosť pri odihľovaní dutín a hlbokých otvorov. tiež plasty a guma. rovinu 100 je rozpúšťanie pomalšie a v smere kolmo na rovinu 111 je skoro nulové. Plynové o b r á b a n i e [10] sa využíva vo veľmi malom merítku pre zvláštne účely pri miestnom obrábaní jednoduchých tvarov. Obrábací postup využíva riadené vstrekovanie . • chemické obrábanie pomocou aktívneho plynu • chemické obrábanie aktívnou hmotou (gélom) technologické operácie. V smere kolmo na.

.

: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Langworthy. 4.l87 2. ASM International.1: Bellows. S. ASM .Metals Handbook . Snoeys. Z. Z.ed. R.14 Príklady izotropicky (a) a anizotropicky (b.39/2 (1989). Kov je odstraňovaný kyselinou obsiahnutou v povlaku. McGeough. Addison-Weslev Pub. Literatúra ku kapitole 4. pp. 4. (1997). Chapman and Hall.106 Progresívne technológie reaktívneho plynu (napr. odkiaľ sa odstránia (vyrežú) miesta. Staelens. March. 8. Vol. Polotuhá hmota z celulózy a octanu. vyvinutého pre tieto účely na postupné odleptávanie zalomeného nástroja. l. 9.ed. pp 577 . 16. F. pp 587 .578 4. Annals of the CIRP Vol. SME.. 16. 16. 1983 10. Special Report 743. Vol. Tool and Manufacturing Engineers Handbook.l.: Manufacturing Engineering and Technology. March. 9. Wydawniclwo naukowolechniczne. 468 9.Metals Handbook . (1997). ASM .Inc. c) Ieptaných otvorov do kremíka (zdroj: McGeough [7]) Obrábanie aktívnou hmotou [7.587 -607 1. ktoré majú byť opracované. 580 . kryštál kremíka Obr. Abrasion and Erosion.ed. B. Dcarbome. J. March.. (1976). Vol. (1989) * pp.: Drilling without Drills. Vigner.vyd. 11/ (Electrogel machining) sa využíva pre miestne tvarové obrábanie alebo obrábanie celých plôch kovových súčastí.: Obrábéní . 10.p. London.: On the Selecúon of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. W.Machining.: Chemical milling..cd. Led. 11. chlorinu).: Principles of Machining by Cutting. ASM International. Friedman. American Machinist.. J. obsahujúca kyselinu. (1997).A. A. van Luttervelt.586 7.592 6. Kalpakjian. T.13 Znázornenie rovín v kryštalickej mriežke kremíka s dobrou [110] a horšou [100] leptateľnosťou (zdroj: Snoeys et al [8J) Obr. Dckkyser.Comp. 9. Fisher. C.M. (1986). 1 Machining. Týmto spôsobom je možné vytvárať odstupňované a obrysové rezy až do hĺbky 10 mm.593 3. sa prikladá na obrábaný povrch. Annals of the CIRP Vol.448-462 5. Prikryl. ASM .35/2. p. pp 579 . pp.: Thermal Energy Method. Kaczmarek. Tolerancie sa pohybujú v rozsahu ± 0. .075 mm. E. G.Machining.: Photochemical machining.025 až 0. J. Táto technika je zvlášť výhodná pre tvarovanie plastových kompozitných materiálov. H. Warsaw. Vol. Celulózová hmota môže byť úplne odliata v tvare požadovaného dielca. (1988). (1982).: Advanced Methods of Machining.Metals Handbook . March.technický prúvodce SNTL Praha 1987.Machining. Kohls. ASM International.

• pri výrobe tvárniacich nástrojov. Procesy iv) * v) patria k povrchovému elektrochemickému obrábaniu bez odstraňovania produktov reakcie počas procesu. . odstraňovanie ostrapov. CD Capillary Drilling) * kombinované metódy elektrochemického a elektroerozívneho úberu materiálu (ECAM Electrochemical Arc Machining).2 ECM 4. Širší záujem a vývoj zariadení začal okolo roku 1950 pre potreby tvarovania vysokopevných a žiaruvzdorných zliatin. ktoré boli vyvinuté ako špeciálne postupy výroby a to: • elektrochemické brúsenie (ECG . elektródovej polarizácie a termodynamika galvanických článkov tvoria základy pre technológiu elektrochemického obrábania. Je to bezsilové opracovanie. označovanie (značkovanie).4.Elektrochemical Machining) je proces. väčšiu presnosť tvarov a rozmerov. implantátov a protéz pre humánnu medicínu. V súčasnosti patrí ECM obrábanie medzi bežné progresívne metódy opracovania ťažkoobrobiteľných materiálov a predmetov zložitých tvarov. • v leteckom priemysle pri výrobe lopatiek turbín motorov.2 Elektrochemické obrábanie Elektrochemické obrábanie (medzinárodne zaužívaný názov ECM . delenie materiálov. (ECSM Electrochemical Spark Machining) Z technologického hľadiska sa princíp elektrochemického úberu materiálu používa pre: i) ii) iii) iv) v) elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické hĺbenie tvarov a otvorov. Prvý patent na elektrochemické obrábanie podal v roku 1929 Gusjev. Základom procesu je elektrolýza. Používa sa predovšetkým: • v automobilovom priemysle. Okrem základnej technológie elektrochemického obrábania sa využívajú rôzne modifikácie tohoto procesu.Electrochemical Grinding) * elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou (STEM Shaped Tube Electrolytic Machining) • elektrolytické vŕtanie prúdom elektrolytu (ES Electrostream Drilling. (ECDM Electrochemical Discharge Machining). teória elektrolytov. pri ktorom sa uber materiálu dosahuje elektrochemickým rozpúšťaním anodicky polarizovaného obrobku. leštenie. Metódy i) + iii) sú označované za ECM obrábanie s núteným odstraňovaním produktov elektrochemickej reakcie. ktorej teoretické zdôvodnenie spracoval v roku 1834 Faraday. tiež obrábanie prúdiaci elektrolytom. • pri výrobe prístrojov. • v špeciálnej výrobe. pri ktorom nevznikajú napätia pod obrobeným povrchom a opracovaný povrch je bez ostrapov. Známe Faradayove zákony. V porovnaní s chemickými postupmi úberu materiálu majú elektrolytické metódy ďaleko väčšie úbery.

.

Elektrolyt preteká v medzere (gap) medzi elektródami (nástroj a obrobok) zapojenými do obvodu jednosmerného napätia.108 Progresívne technológie 4. ktorej tvar sa kopíruje na obrábanú plochu. Charakteristickým javom je. žc opotrebenie (úbytok) nástrojovej elektródy (katódy) je nepatrný.2. Základný pracovný princíp ECM obrábania znázorňuje obr. ktorá môže dosahovať až 500 A/cm". Princíp úberu materiálu . čo je 1000 krát viac ako sa používa pri galvanizácii (elektrolytické nanášanie povlakov). anóda -obrobok prúd e le k tónov anóda katóda rozpúšťanie^ železa T-~ na anóde _ — .anodické rozpúšťanie materiálu . kde predmet (obrobok) ponorený do elektroiytu je zapojený na anódu. relatívny posuv elektród.15 Základný princíp elektrochemického obrábania a konfigurácia nástroj .4.- —— _ —_• \ nerozpustny hydroxid železitý tvorenie vodíkových iónov na katóde Obr. pomerne vysoká rýchlosť prúdenia elektroiytu a často používaný členitý tvar elektród. kde obrobok je anóda a nástroj je katóda. katóda • nastroj (mosadz) smer posuvu (0.nastáva počas elektrolýzy. 4.4.1 Princíp elektrochemického ú ber u materiálu Elektrochemické obrábanie je riadený lokalizovaný uber materiálu jeho anodickým rozpúšťaním v elektrolyte. nedochádza k výraznej zmene tvaru nástrojovej elektródy.02 m/s) Obr.obrobok na začiatku procesu a na konci procesu. malá medzilektródová vzdialenosť (gap). ECM proces sa Často vysvetľuje ako obrátený proces galvanického pokovovania.15.16 Príklad elektrolýzy železa vo vode . Charakteristickými znakmi ECM obrábania sú vysoká hodnota prúdovej hustoty.

Na katóde prebieha dej chemickej redukcie (vylučuje sa vodík) na anóde prebieha oxidačný dej (vylučujú sa elektronegativne zložky). Ako príklad je rozpúšťanie železa vo vode podľa znázornenia na obr.4. primárne deje. 0 -4 Fe(OH) 2 + H 2 Ako sekundárny dej prebieha reakcia hydroxidu železnatého s vodou a vytvára sa ťažkorozpustný hydroxid železitý vo forme kalu. . Priebeh elektrolýzy kvantitatívne popisujú Faradayove elektrolytické zákony. Sekundárne deje vznikajú ak sú produkty primárnych dejov nestále. ako základný jav elektrochemického obrábania je chemický proces rozkiadu elektrolytu pôsobením elektrického prúdu. 7. Katóda. ale prebiehajú súčasne. ktorý prechádza medzi dvoma kovovými elektródami. t je čas (s) procesu.2 Elektrochemické obrábanie ECM 109 Elektrolýza. Z toho vyplýva potom aj nerovnomerná rýchlosť rozpúšťania jednotlivých zložiek kovových konštrukčných materiálov. záporne nabitá elektróda. Katóda prijíma elektróny a z anódy sa elektróny uvoľňujú.16 je znázornený elektrochemický dej. Elektrochemický ekvivalent závisí od druhu materiálu. že elektrolýza patrí k dejom.4. ktoré prebiehajú na atomárnej úrovni. Sekundárne deje vytvárajú odpadové produkty elektrolýzy.I.4.16. ktoré sa vylúči prúdom 1 A za jednotku Času (s). elektrochemické deje sa riadia Faradayovými zákonmi. Prenos elektrického náboja je pohybom iónov a elektrónov. V elektrolyte prenášajú elektrický náboj ióny a z anódy je odvádzaný opäť elektrónmi. Ako už bolo spomenuté vyššie. ktorý' sa usadzuje na dne nádrže.1) je I prúd (A) pretekajúci obvodom. Z chemického hľadiska na katóde prebiehajú redukčné deje a na anóde dochádza k oxidácii iónov alebo molekúl. Základný teoretický vzťah.3 uvádza hodnoty elektrochemického ekvivalentu pre vybrané kovové materiály. Teoretické základy a popis procesu v medzielektródovom priestore je v súčasnosti dobre prepracovaný a prístupný vo viacerých zdrojoch [3. Na obr. Táto reakcia nie je časťou elektrolýzy: 4 Fe(OH). 12]: V = qt. Tieto deje (redukcia a oxidácia) nemôžu prebiehať izolovane. t (4. + 2 H 2 0 + 0 : -> 4 Fe(OH).1) kde q c je elektrochemický ekvivalent (g/A.s) ako množstvo látky V (g). 12. Dej na anóde je vyjadrený anodickým rozpúšťaním železa: Fe -4 Fe ** + 2e Na katóde dochádza k tvorbe vodíka a hydroxidových iónov: 2 H : 0 + 2e -» H : + 2 OH Výsledkom týchto elektrochemických reakcií je. Tab. že železo v reakcii s vodou vytvára hydroxid železnatý podľa reakcie: Fe + 2 H . Je potrebné poznamenať. ktorý určuje produktivitu elektrochemického obrábania je vyjadrený rovnicou [7. privádza prúd do elektrolytu vo forme elektrónov. V rovnici (4. Z tohto dôvodu budú ďalej uvedené iba vybrané závislosti používané pre výpočet produktivity ECM obrábania.4. ako tzv. 18]. Elektrochemický ekvivalent je premenlivý parameter a mení sa dokonca aj s mocenstvom kovu v zlúčenine.

.

. Fc 3Co2> Co3* Cr3* Cr* Ti 4 + Elektrochemický ekvivalent [g/A.10 3 0. j (4.103 0.305. 12]: • pracovné napätie (5 -ŕ.86 B. 10-3 0.3 Elektrochemický ekvivalent vybraných kovov v závislosti na ich mocenstve v zlúčeninách Materiál hliník wolfrám železo kobalt chróm titán Merná hmotnosť [g/cm3] 2. lO* Uber materiálu sa pri ECM obrábam' riadi Faradayovými zákonmi a je funkciou prúdovej hustoty.093 .50 Mecénstvo Al3+ W6* Fe . • rýchlosť posuvu elektródy (okolo 0. .71 19.1) vyplýva.02 mm/s) • vodivosť resp.193. že lineárna intenzita úberu materiálu z anódy je úmerná prúdovej hustote.4) Tab.110 Progresívne technológie 2 rovnice (4.3) m c i Z rovnice (4.10"3 0. ktoré ovplyvňujú prúdovú hustotu a tým aj úber materiálu sú [9.£q (4.179.2 íl' 1 .3) vyplýva.1) platí pre elektrochemický uber Čistých kovov. že uber materiálu je úmerný intenzite prúdu a času. Rovnica (4. S (4.10-3 0. ktorou sa pri ECM obrábaní môže zvyšovať výkon.123.16 4. Premenné.289.2) i=I Pre elektrochemické hĺbenie materiálov má význam rýchlosť posuvu nástrojovej elektródy (mm/min). 10-3 0.86 7.103 0.10-3 0. ktorá je daná súčinom prúdovej hustoty j {A/mm2} a elektrochemického ekvivalentu [7]: Vi = q c . 10'3 0.316. celková produktivita je daná súčtom elektrochemických ekvivalentov jednotlivých zložiek. Zároveň objemový uber materiálu Q v (mm 3 /min) je možné zjednodušene vyjadriť ako súčin rýchlosti posuvu nástrojovej elektródy a veľkosti obrobenej plochy S (mm 1 ) [7]: Qv = v .090. odpor a zloženie elektrolytu (merná vodivosť okolo 0.cm' 1 ) * rýchiosť prúdenia elektrolytu (3 + 30 m/s) • materiál obrobku. Veľkosť prúdu je hodnota.2 7.4.s] 0. kde zje počet zložiek: V =Lt.380. ktorej hodnotu je možné v procese riadiť.203.30 V jednosmerné napätie) • medzera (gap) medzi nástrojom a obrobkom. Pri opracovaní zliatin pozostávajúcich z dvoch alebo viacerých zložiek.

3 mm. • odvádza vzniknuté teplo. A0 plocha čela nástroja. vodivosť elektrolytu je najmenej stabilným parametrom v tejto konfigurácii. predpísanú kvalitu . na plochách v smere posuvu nástrojovej elektródy. pretože sa počas procesu mení vplyvom teploty a vznikajúcich plynov. Správna voľba elektrolytu je základným ukazovateľom optimalizácie procesu. Bočná medzera je medzi katódou a bokom obrobku t. zachovávala by sa rovnomerná medzera medzi nástrojom a obrobkom a výsledkom opracovania (hĺbenia) by bola úplná zhoda vyrobeného tvaru s tvarom nástroja. čo je možné upraviť vhodnou korekciou tvaru nástroja. Veľkosť medzery a jej dodržiavanie počas procesu je jeden z najdôležitejších parametrov ECM strojov. Pokiaľ by uvedené parametre zostali počas procesu konštantné.5 * 1. • odplavuje splodiny elektrochemickej reakcie.17 znázorňuje parametre medzery. nástrojf'katóda í i ! f í Obr.1 Elektrolyt a j e h o funkcia Elektrolyt má tri dôležité funkcie v pracovnom priestore: • zaisťuje vedenie elektrického prúdu.2 Elektrochemické obrábanie ECM 111 Pracovné napätie je základnou veličinou ovplyvňujúcou pracovný proces a konečný výsledok obrábania. S r veľkosť čelnej medzery.1 * 0. Pri ECM hĺbení sa rozlišuje Čelná a bočná medzera medzi elektródami.4. alebo izolačnou vrstvou na nástroji. Šírka medzery medzi nástrojom a obrobkom závisí na rýchlosti posuvu nástroja smerom do materiálu. x celková hĺbka otvoru J I N Si Ao j obrobok 4. Jeho minimálna hodnota musí zabezpečiť.17 Parametre medzery pri ECM obrábaní jednoduchým nástrojom valcového tvaru s polomerom r. 4. Kým plyny pri prúdení elektrolytu zvyšujú jeho odpor. Tieto podmienky sú ideálne a je ich náročné dodržiavať.1. Pri konštantnom posuve nástroja so zmenšujúcou sa rýchlosťou úberu dochádza k zmenšovaniu pracovnej medzery.2. aby clektrolytom začal prechádzať trvalý prúd.30 V. Obr. Čelná medzera jc medzi povrchom obroku a čelnou stranou katódy. teda aj na rýchlosti rozpúšťania materiálu v závislosti od prúdovej hustoty. Hodnoty pracovného napätia sa pohybujú v rozmedzí 5 Ť. Na bočných plochách dochádza pri ECM hĺbení mnohokrát k zvýšenému úberu materiálu (overeut). vznikajúce teplo ho redukuje. Veľkosť medzery je priamoúmerná napätiu a nepriamo úmemá posuvu elektródy a odporu elektrolytu. Odpor resp.4. S s veľkosť bočnej medzery v polohe h. Veľkosť čelnej medzery býva okolo 0. Voľba elektrolytu musi zohľadňovať maximálny uber materiálu z anódy (obrobku).j. Výsledný tvar obrobku je závislý na veľkosti medzery a spôsobe jej kontroly.8 mm a bočnej 0. a tým aj ku skratu.

.

Elektrolyty môžu byť kyseliny. univerzálne použitie. Snahou pri voľbe elektrolytu pre priemyselné použitie je. 4. náklady na likvidáciu chemikálii a bezpečnosť práce. len pre špeciálne účely 5ŕ20 legované a nelegované ocele. Ukazovateľom vhodnosti elektrolytu je jeho merná elektrická vodivosť y ( Í T ' . Tab. v e ľ k é úbery. netvorí n e r o z p u s t n é hydroxldy. c h r ó m u a kobaltu d o 10 wolfrám a molybdén s p o t r e b a elektrolytu. nedráždi p o k o ž k u .4. udržuje hodnotu pH. hliníka. ktorá je ovplyvnená jeho hustotou.4. náročné na b e z p e č n o s ť m a n i p u l á c i u . c m 1 ). zásady alebo soľné roztoky. n e j e d o v a t ý . Roztok chloridu sodného (NaCI) zabezpečuje vyšší uber ako roztok dusičnanu sodného (NaNOi. kyslosťou pH. silný k o r ó z n y účinok. nástrojové o c e l e legované a nelegované ocele. Hustota elektrolytu sa môže pri . NaCI je viac korózne agresívny a vytvára viac nečistôt vo forme kalu.I 12 Progresívne technológie opracovaného povrchu a ďalšie faktory ako je cena elektrolytu. kobaltu dobrá kvalita p o v r c h u . Najpoužívanejšie elektrolyt} ukazuje tab. je menej korózne agresívny. lebo sa rýchlejšie znehodnocujú a je nutné ich často meniť alebo regenerovať. aby elektrolyt umožňoval rozpúšťať všetky komponenty kovovej zliatiny. Najčastejšie sa používajú vodné roztoky NaCI a NaNOj. žieravina žieravina. Napríklad v roztoku kyseliny sírovej sa pri obrábaní ocele tvoria rozpustné sírany železa a ubúda kyselina sirová. v e ľ m i j e m n é povrchy. malý p a s i v a č n ý účinok O b r á b a n ý materiál Kvalitatívne h o d n o t e n i e Roztoky kyselín sa používajú menej. m é d i a zinku NaNOi dusitan s o d n ý NasS04 síran s o d n ý HCI kyselina c h l o r o v o d í k o v á kyselina sírová NaOH hydroxid sodný d o 10 pre špeciálne účely zliatiny niklu. Pre kovy ako wolfrám a čistý titán roztok NaCI nie je vhodný Roztok NaNO. lacný. Základnou požiadavkou na elektrolyt je jeho agresivita voči chemickému zloženiu obrábaného materiálu tak. zliatiny niklu. aby sekundárne reakcie tvorili ťažkorozpustné zlúčeniny. ale je drahší a ľahšie spôsobuje pasivitu na niektorých kovových povrchoch. ale 2ároveň sa dosahuje menšia presnosť a väčšie zaoblenie hrán. ktoré sa usadzujú na dne nádrže a ľahšie sa pri čistení elektrolytu odstraňujú.). zliatiny niklu kobaltu. n e p r í j e m n á m a n i p u l á c i a 10 zliatiny medi len pre š p e c i á l n e účely d o 12 zliatiny medi j e d o v a t ý .4 Elektrolyty používané pre elektrochemické obrábanie a ich kvalitatívne hodnotenie (spracované podľa [18. teplotou a čistotou. n e b e z p e č n á m a n i p u l á c i a sklon k vznieteniu s k l o n k pasivácii u ocelí. 22]} Koncentrácia [%] Druh elektrolytu (hmotnostný pomer vo v o d n o m roztoku) NaCI chlorid s o d n ý NaClOs chlorečnan sodný NaNOs dusičnan sodný 10* 20 20-ŕ 45 ocele.

pri zvyšovaní pH elektrolytu z 6. V pasivačnom stave je anodický dej . tvarovú i rozmerovú presnosť a prípadne i vznik skratu medzi nástrojom a obrob kom. ktorá zabraňuje ďalšiemu rozpúšťaniu kovu. Intenzita rozpúšťania kovu a uber sú závislé na prúdovej hustote.E transpasívna oblasť Prechodom elektrického prúdu medzi dvoma elektródami vytvára sa medzi nimi potenciálny spád. anodická prúdová hustota sa v aktívnej oblasti zvyšuje až do istej maximálnej hodnoty. pasivaria. podľa jeho druhu a materiálu obrobku. závislosti prúdovej hustoty na potenciáli. Čím umožňuje pri elektrolýze podstatne zvýšiť účinnosť rozpúšťania kovu a predĺžiť životnosť elektrolytu. najmä železa. Efektívna vodivosť elektrolytu závisí na jeho teplote. čistote a obsahu vodíka (vzniká na katóde).B aktívna oblasť B . ku ktorými pri elektrochemických dejoch dochádza pri zvyšovaní prúdovej hustoty. Cím vyššia je merná elektrická vodivosť elektrolytu y. pretože vodivosť je základným faktorom ovplyvňujúcim veľkosť úberu. Javy pasivácie sú známe a ich vysvetlenie vychádza z polarizačnej krivky.4. žc zvyšuje sklon k pasivácii kovov. tým rýchlejší je uber. Stabilizácia elektrolytu pridaním kyseliny dusičnej upravuje pH na hodnotu 6 až 8. do kritickej pasivačnej prúdovej hustoty. Potenciál E [V] Obr.3 na 10. Ďalším zvyšovaním potenciálu prúdová hustota klesá a pri prekročení pasivačného potenciálu prechádza kov do pasivačného stavu. Zvyšovanie prúdovej hustoty je však obmedzené sekundárnymi javmi.18. a preto je pri elektrochemickom obrábaní nežiaducim javom. Merná elektrická vodivosť elektrolytu ovplyvňuje intenzitu a stabilitu elektrochemického rozpúšťania kovu anódy. teplote a stupni nasýtenosti plynom.ce-o. obr.18. v rozmedzí 10 až 20%. Merná elektrická vodivosť y je závislá na druhu elektrolytu. Zvýšenie pH ovplyvňuje proces anodického rozpúšťania kovu tým. niklu a ich zliatin. jeho koncentrácii. Pre presné obrábanie je nevyhnutná kontrola vodivosti. t.4. Rastúcou prúdovou hustotou rastie rozpúšťanie kovu na anóde. Prevádzková teplota elektrolytu je vyššia a pohybuje sa medzi 35 ^50 °C [ 2 2 ] .transpasivačný potenciál D .18 Polarizačná krivka závislosti prúdovej hustoty na potenciáli f I I ] A — kritická pasivačná prúdová hustota B . K tomuto javu dochádza vplyvom rozkladu vody pri elektrolýze. Je to tzv. a tým ku vzniku skratu. ktorá je obšfme popísaná v príslušnej odbornej literatúre pre jednotlivé kovy.5 až 11 sa účinnosť anodického rozpúšťania kovu znižuje O 18 až 20%. Je však dôležité udržiavať jej veľkosť na konštantnej hodnote.D oblasť pasivácie D . V priebehu elektrochemického obrábania sa mení kyslosť elektrolytu. aby nedochádzalo k rozdielnemu rozpúšťaniu na rôznych miestach povrchu vplyvom zmeny vodivosti.2 Elektrochemické obrábanie ECM 113 základnej teplote 20°C pohybovať.pasivačný potenciál. uvoľňovaním iónov vodíka na katóde sa hromadia velektrolyte hydroxilové skupiny OH. Ako uvádza Vigner [18].4. i. A .j. hodnota pH rastie pomerne rýchle a môže dosiahnuť hodnoty pH 10 11. obr.4.

.

Pretože pri rozpúšťaní prebieha viac reakcii súčasne. je teda obmedzená kritickou pasivačnou prúdovou hustotou. V procesoch s prúdením elektrolytu sa ionizované Častice kovu anódy odvádzajú. Podobne ako pri chemickom opracovaní. Elektrolyt je potrebné počas procesu čistiť.2 Vplyv materiálu obrobku na uber Zloženie obrábaného materiálu vyžaduje starostlivú voľbu elektrolytu.2. a teda schopnosťou odstrániť rozpustený kov. alebo nepasivačný.nej účinnosti úberu (napr. ale menej dokonalé je čistenie špeciálnymi odstredivkami. 4. pri takmer 100% . ktoré závisia predovšetkým na elektrickej vodivosti tejto vrstvy. ako základnú veľmi dôležitú otázku [18]. má niektoré charakteristické vlastnosti. Podľa Faradayovho zákona určuje elektrochemický ekvivalent každého kovu. Ni. Pasívna vrstva. Vznik pasivnej vrstvy je ďalej ovplyvnený rýchlosťou prúdenia elektrolytu. Se a vrstvy iné než vrstvy oxidu sú málo vodivé alebo dokonale izolačné.5 A/cm 2 . pri elektrochemickom leštení. pri nej sa ešte netvorí pasívna vrstva (napr. Čistenie sa zabezpečuje usadzovaním. roztok NaCl). Najlepšie sa Čistí pomocou špeciálnych látok spôsobujúcich koaguláciu (zhlukovanie) usadeniny. Plynulé čistenie elektrolytu počas procesu umožňuje použitie menšej nádrže na elektrolyt a jeho menej častú výmenu. selektívnej schopností elektrolytu a stupni jeho chemickej aktivity voči materiálu obrobku. roztok Na N 0 3 } . zapojenými do pracovného okruhu stroja. spolu s prúdovou hustotou a účinnosťou anodickčho rozpúšťania. tým sa urýchli doba čistenia. ale nezastavuje sa celkom a ustáli sa na určitej hodnote prúdu v pasívnom stave. mi kro š tni k túra materiálu má vplyv na výslednú kvalitu povrchu posudzovanú cez drsnosť povrchu. Lievestro [9] uvádza. tým sa zamedzí vzniku pasivačnej vrstvy na povrchu anódy (obrobku). zmena 2loženia materiálu vplyvom tepelného spracovania a iné. Pb majú dobrú elektrickú vodivosť. celkový uber materiálu pri elektrolýze. filtráciou alebo odstredivým čistením. Ta. kedy je prúdová účinnosť nižšia než 100 % (napr.2 až 0. Pasívne vrstvy na iných kovoch Al. Znečistenie elektrolytu ovplyvňuje uber a drsnosť opracovanej plochy tým. . ktorou možno obrábať pri ECM. Aj keď táto oblasť nie je dostatočne preskúmaná a je založená viac na skúsenostiach z oblasti elektrochemického leštenia. Rýchlosť prúdenia elektrolytu sa volí až do 30 m/s a tomu zodpovedajúca hustota prúdu 100 až 230 A/cm" prípadne až 1 000 A/cm 3 . Pt. Rýchle.I 14 Progresívne technológie spravidla veľmi spomalený v porovnaní s maximálnou rýchlosťou v aktívnom stave. Ti. nerozpustné vtrúseniny v materiále. elektrochemickom odstraňovaní ostrapov). že na vznik drsnosti vplýva veľkosť zrna. takže pri svojej malej hrúbke majú len malý ohmický odpor. je potrebné voľbu elcktrolytu a jeho zloženie zvážiť. Maximálna rýchlosť. Znečistenie elektrolytu sa vyjadruje pomerom hmotnosti nečistôt k hmotnosti roztoku. ktoré môžu mať pri elektrochemickom rozpúšťaní účinok pasivačný. Vplyv na pasiváciu majú elektrolyty. pretože rôzne kovy a jednotlivé komponenty zliatin majú rôznu chemickú aktivitu a ich schopnosť pasivácie závisí na zložení elektrolytu.1. že zmenšuje elektrickú vodivosť elektrolytu. ktorá sa vytvorí na obrábanom povrchu pri prekročení pasívnej prúdovej hustoty. charakteristickou pre daný kov a dané prostredie (elektrolyt). Pri staticky prebiehajúcom procese je možné použiť maximálnu prúdovú hustotu 0. Vrstvy oxidov niektorých kovov ako Fe.

19. filtráciou alebo odstreďovaním resp. Zariadenie zabezpečuje prúdenie elektrolytu v medzere rýchlosťou 30 + 60 mm/s a tlakom od 70 do 2 800 kPa.43 % C väčšie množstvo usadeného uhlíka než oceľ triedy 14 100 s obsahom 0. technológia ECM sa používa prednostne pre tvrdé a tvrdené materiály (kalené ocele). Prevádzková teplota elektrolytu sa pohybuje od 24 -.3 mm.2 Elektrochemické obrábame ECM 115 Mechanické vlastnosti materiálov ako tvrdosť.9 % C.25 + 20 mm/min.65 °C. Na usadzovanie uhlíka nemá vplyv jeho množstvo. Súčasné ECM hĺbiace stroje majú NC alebo CNC riadenie procesu a pohyb nástroja je zabezpečený v dvoch alebo až v piatich smeroch. tvrdosť povrchovej vrstvy zakaleného materiálu spomaľuje rýchlosť úberu [9]. a tým spôsobuje nerovnomerný uber a zhoršenie drsnosti povrchu. Titánové zliatiny sa v roztoku síranu sodného pasivujú a na ich povrchu sa tvorí film oxidov. . Tuhosť stroja je potrebná na zabezpečenie prenosu vysokých tlakov a síl pre dodržanie rovnomernej medzery medzí nástrojom a obrobkom a pre zabezpečenie plynulého prúdenia elektrolytu. že sa nedá takmer vôbec elektrochemický opracovať. Elektrický prúd sa mení od 50 do 20 000 A s prúdovou hustotou 0.2 Zariadenie a nástroje pre ECM obrábanie Schéma zariadenia pre elektrochemické opracovanie je znázornená na obr. Sily vznikajú v dôsledku hydraulického tlaku elektrolytu prúdiaceho v medzere.4. za rovnakých pracovných podmienok má oceľ triedy 1 1 600 s obsahom 0. vlákno po ťahaní.95 l/min. že napriek vyššie uvedenému. Rovnako usadzovanie uhlíka pri obrábaní sivej liatiny je tak veľké. Rýchlosť posuvu nástroja do materiálu býva v rozsahu 0. ale povaha anodického rozpúšťania titánových zliatin v týchto roztokoch je rôzna. 4. Podľa [9] minimálna rýchlosť prúdenia elektrolytu pri prúde 100 A pri obrábaní ocele v roztoku NaCl je 0. že každá zložka má svoj špecifický uber a pri nevhodnej voľbe elektrolytu a nevhodných prevádzkových podmienkach (posuv. ich kombináciou v závislosti od druhu zariadenia. Prevádzkové parametre zariadenia majú rôzny rozsah. Pri ECM opracovaní akejkoľvek zliatiny je potrebné brať do úvahy. Medzera (gap) medzi nástrojom a obrobkom môže byť pre uvedené parametre v rozsahu 0. prúdová hustota) môže dôjsť k nerovnomernému leptaniu povrchu obrobku. Praktické skúsenosti poukazujú na skutočnosť. Vylúčené nerozpustné produkty f elektrolýzy sú odstraňované usadzovaním. Kovy ako nikel a titán majú silný sklon k pasivácii.2 ~ 3 A/mm' pri maximálnom jednosmernom napätí okolo 30 V. Následkom toho obrábanie zliatin niklu V roztokoch s pH > 9 je prakticky nemožné. v akej sa v materiále nachádza. Stroje môžu byť dokonca vybavené monitorizačným systémom na kontrolu rovnomernej medzery a stability elektrických parametrov procesu [17].4. stopy po kovaní) [4]. tvorí povlak na anóde. pretože sa v ňom rozpúšťajú len veľmi pomaly.025 + 1. Tieto zliatiny majú rovnaký uber v roztoku chloridu sodného i v roztoku dusitanu sodného. Pri oceliach triedy 19 a pri cementačnej oceli je vrstva usadeného uhlíka značná. Naopak. Vylúčený uhlík je silne adhézny.2. Pri elektrochemickom obrábaní sa prejavujú všetky vady materiálu a tiež predchádzajúca história spracovania (napr. Pri opracovaní materiálov s obsahom uhlíka vzniká problém s jeho usadzovaním na anóde. Zvýšenú pozornosť pri ECM zariadeniach vyžaduje tuhosť a stabilita stroja. Ako uvádza Vigner a Prikryl [18]. ale forma. Pre ťažko o b rob i teľné kovy ako molybdén a wolfrám sa nedoporučuje použitie roztoku chloridu sodného. húževnatosť nemajú výrazný vplyv na opracovanie ECM metódami.

.

katóda prívod ""elektrolytu katoda prívod privod etektrolyfiJ elektrolytu . titán. obrobok katóda le snení e obrobok prívod -**"ľJVU elektrolytu obrobok a] priame prúdenie b] spätné prúdenie c) priečne prúdenie Obr.116 Prosresívne technológie Obr. Titán sa používa pre zvláštne účely. chemická odolnosť v elektrolytoch a vyhovujúca mechanická obrobiteľnosť sú základné požiadavky na vlastností nástrojových materiálov pre ECM obrábanie. Týmto požiadavkám zodpovedajú materiály ako mosadz.4. bronz. Monel. Nástroje sa vyrábajú klasickými procesmi obrábania.19 Schéma zariadenia pre elektrochemické obrábanie [12] Súčasťou zariadenia musia byť samozrejme filtračné zariadenia na čistenie elektrolytu a komponenty na ohrev elektrolytu na konštantnú prevádzkovú teplotu napr. Kritickým bodom ECM obrábania je katóda (nástroj).20 Rôzne spôsoby prívodu elektrolytu do medzery pri elektrochemickom obrábaní [22] Dobrá tepelná a elektrická vodivosť. Používajú sa tiež nehrdzavejúce ocele. Presnosť rozmerov katódy a jej povrch (drsnosť) priamo ovplyvňujú presnosť vyrobenej plochy a jej kvalitu. 30 "C [12]. väčšinou v kyselinových elektrolytoch. Nerovnosti povrchu nástroja sa kopírujú na opracovaný povrch. . Vyžaduje sa leštený povrch katódy. meď. alebo hliník.4.

4.21 Typy nástrojov pre elektrochemické obrábanie [9] a) celistvý nástroj pre priečne prúdenie elektrolytu na hĺbenie hlbokých úzkych otvorov. elektrolyt je privádzaný cez predvŕtaný otvor obrobku.20 znázorňuje tri základné tzv spätné prúdenie a napokon priečne prúdenie elektrolytu. Obr. Úlohou nástroja je elektrolytu v stabilnej a prúdenia elektrolytu v spôsoby: priamy prívod. 4.2 Elektrochemické obrábanie ECM 117 Tvar nástroja pri ECM by mal byť zrkadlový obraz opracovaného povrchu resp.4. vytvoriť vhodné podmienky pre rovnomerný a dostatočný prietok medzere pri danom úbere materiálu. Nástroj v procese nieje v priamom kontakte s obrobkom. c) dvojica nástrojov pre opracovanie vonkajších tvarov. mnohokrát však je potrebné prispôsobiť jeho tvar podmienkam obrábania. Je niekoľko spôsobov prívodu medzere medzi nástrojom a obrobkom. e) nástroj na rozširovanie vnútorných profilov. . d) nástroj na tvorenie kužeľových tvarov do predvŕtaných otvorov. predmetu. Obr. g) špeciálny dvojitý nástroj na vŕtanie na jadro. b) nástroj pre hĺbenie s priamym prúdením elektrolytu. fj nástroj pre hĺbenie odstupňovaného otvoru.

.

11S Progresívne technológie Každý zo spôsobov má svoje prednosti a nevýhody. Kým v nedávnej minulosti patrila výroba tvarových nástrojov pre ECM hĺbenie k prácam vysoko náročným na ručné dokončovanie a vyžadujúcim dlhoročné skúsenosti. kinematická viskozita. Systém spätného prúdenia zabezpečuje hladší povrch a rovnomernejší uber materiálu v porovnaní s priamym prúdením elektrolytu.2) • na type elektrolytu (zloženie elektrolytu. Zliatiny na báze niklu.21 sú znázornené niektoré typy nástrojov pre elektrochemické tvarovanie a hĺbenie. obvykle býva okolo 0. rovnomerná hodnota medzery (gap) medzi nástrojom a obrobkom. V porovnaní s mechanicky opracovanými povrchmi. Dosahovaná drsnosť povrchu Ra je závislá na type materiálu obrobku. Klasické ECM procesy nepatria medzi vysokopresné procesy. Na obr. Vlastnosti elektrochemický opracovaného povrchu sú závislé na: • vlastnostiach opracovaného materiálu (zloženie.1.4. Jamkovitý a nerovnomerne rozpustený (odleptaný) povrch vzniká ako dôsledok nehomogénnej štruktúry povrchových vrstiev a tiež ako dôsledok predošlého mechanického a tepelného spracovania (napr. brúsením alebo tryskanim za účelom vyvolania tlakových zvyškových napätí. V súčasnej dobe využitie CAD/CAM systémov a ich napojenie na CNC stroje umožňuje vyrábať nástroje s vysokou tvarovou a rozmerovou presnosťou a s nižšimi nákladmi za kratši čas. • na prevádzkových parametroch procesu (prúdová hustota až do 1 000 A/cm2.2.). kde Ra je v rozmedzí 0. Povrchy nie sú tepelne ovplyvnené a neobsahujú zvyškové napätia. podrezanie (overeut). teplota. Rozloženie elektrických prúdových čiar vytvára zaoblené hrany na obrobkoch a pri hĺbení vzniká zle kontrolovateľné odleptanie materiálu na bočných stenách tzv. ktoré zvyšujú medzu únavy. mikroštruktúra . treniu a koróznemu napadnutiu. V súčasnosti sú zásady pre navrhovanie nástrojov pre ECM obrábanie dobre prepracované. opracované dielce sú bez ostrapov. Priečne prúdenie sa voíí pre celistvé nástroje bez otvorov. rýchlosť posuvu nástrojovej elektródy. Na druhej strane EC obrábanie znižuje medzu únavy materiálu.3 Vlastnosti opracovaného povrchu Elektrochemický opracované povrchy v porovnaní s povrchmi opracovanými mechanicky nevykazujú stopy deformácie od mechanického namáhania. Typické dosahované presnosti rozmerov sú okolo ± 0. 4. Na rovnomernosť opracovania povrchu pôsobí zloženie a štruktúra materiálu. Tesnenie okolo obrábanej plochy má za úlohu obmedziť tlak elektrolytu na plochy priliehajúce k obrábanej ploche. prietok .pozri kap. Mechanické vlastnosti materiálu neovplyvňujú proces elektrochemického opracovania.127 mm.2. kobaltu a nehrdzavejúce ocele dosahujú po ECM opracovaní hladší povrch s drsnosťou Ra okolo 0.2. podobne ako pri chemickom frézovaní.1). Štruktúra.13 -r 0..pozri kap. pretože pod povrchom nevznikajú zvyškové napätia.63 Ť 1. pretože v procese ECM vznikajú rádovo veľmi malé sily. 4. Vyššie presnosti (okolo 0. elektrochemický opracované povrchy vykazujú lepšie funkčné vlastnosti a to vyššiu odolnosť voči opotrebeniu.1. . kované povrchy s okujami.. Z uvedeného dôvodu pre dielce pracujúce v podmienkach vyššieho zaťaženia je potrebné kombinovať EC opracovanie s mechanickým opracovaním napr.25 um [22]. 4.38 um v porovaní s bežnými oceľami a zliatinami na báze železa.1 mm).13 mm) sa dosahujú pomocou špeciálnych podmienok.

kde u je napätie (V) a je merná vodivosť elektrolytu (íľ'. = (4.4.2.jeho vlastnosti.4. Pre konštantnú rýchlosť posuvu. kde sa používajú postupy STEM.K„U h.5) kde A je atómová hmotnosť. ktoré nemajú byť aktívne v procese tvarovania. elektrolyt . šírka medzery nadobudne ustálenú hodnotu vyjadrenú vzťahom [12]: A. Z je mocenstvo iónov.1. posuv nástroja a medzera (gap) . Obr.2.1. p je memá hmotnosť materiálu anódy.je veľmi dôležité udržiavať konštantný posuv nástroja do rezu. j je prúdová hustota (A/mm").4. Pre rovnomerný uber materiálu je potrebné udržiavať konštantnú teplotu elektrolytu a tiež jeho koncentráciu. —= 1 dt Z. ovplyvňuje rovnomernosť úberu a teda aj presnosť vytváraného tvaru. Medzi procesy mikro-ECM patria postupy hĺbenia otvorov a tvarov s priemerom menším ako 1 mm.udáva sa v širokom rozsahu 5 -ŕ30 V. Presnosť elektrochemický opracovaného povrchu ovplyvňujú prevádzkové parametre procesu: » napätie . F je Faradayova konštanta.v. ktorá sa používa pre ECM procesy hĺbenia a tvarovania. zväčšenie medzery nad stanovenú hodnotu zase prerušenie procesu elektrolýzy. Šírka medzery sa mení v závislosti na rýchlosti posuvu.cm" 1 ).2 Elektrochemické obrábanie ECM 119 Najnovšie poznatky hovoria o mikro-ECM procesoch.3. Zmena koncentrácie elektrolytu.p. Najčastejšie používané druhy elektrolytu vodný roztok NaCl a NaNOj pôsobia nerovnomerne na intenzitu rozpúšťania materiálu a následne na tvarovú presnosť hĺbeného profilu. ako už bolo spomenuté v kapitole 4.6) j {ZF. v závislosti na parametroch zariadenia.p • IA &\ (4. Zmenšenie medzery môže mať za následok skrat obvodu. kde sa dosahujú vysoké presnosti opracovania pomocou tienenia a izolácie častí nástroja. vyššie napätie môže spôsobiť výboj medzi elektródami. ES a CD popísané v kapitole 4.22 znázorňuje vplyv druhu elektrolytu na presnosť rozmerov.F. aby sa dodržala optimálna medzera medzi nástrojom a obrobkom. ale bežne sa doporučuje medzi 6 12 V. Túto zmenu je možné vyjadriť závislosťou: d n A d —v. teplota a koncentrácia. . nižšie zas môže byť príčinou prerušenia procesu elektrolýzy.

120

Progresívne

technológie

medzera a]

b)

čelná [hlavná) medzera

Obr.4.22 Vplyv použitého clcktrolytu na rozmerovú presnosť tvaru [12] a) dusičnan sodný b) chlorid sodný Ťažiska konštrukčného a technologického riešenia presnosti tvarov pri elektrochemickom opracovaní dielcov sú sústredené do oblastí [12]: • • • predikcie výsledného tvaru tvaru dielca s určenými odchýlkami rozmeru, prikladom toho je vŕtanie (hĺbenie) otvorov, obr.4.23, riadenia tvarovania anódy (dielca) postupným vyhladzovaním nerovností povrchu katódou rovinného tvaru, obr.4.24, riadenia rovnomernej pracovnej medzery (gap) medzi elektródami pri tvarovaní zložitých dielcov, obr.4.25.

Obr.4.23 Východiskový a) konečný tvar b) profdu anódy pre daný tvar katódy - nástroja (zdroj McGeouglt [12])

Obr.4.24 Zmena tvaru profilu anódy v závislosti od doby opracovania (Zdroj McGeough ¡12])

4.2 Elektrochemické obrábanie ECM

121

posuv katódy

prietok, elektrolylu

počiatočný tvar anódy posuv katódy

Obr.4.25 Hĺbenie profilu tvarovou katódou (nástrojom). Konštrukcia nástroja musi zabezpečiť plynulé prúdenie elektrolytu vo všetkých fázach procesu (počiatočnej aj konečnej) pre zabezpečenie rovnomerného Lvarovania dielca (anódy) (zdroj McGeottgh {12})

konštatná rovnovniemá medzera

konečný tvar anódy

4.2.4 Oblasti použitia elektrochemického obrábania Ako už bolo v úvode uvedené, priemyselné použitie elektrochemického obrábania je široké a z technologického hľadiska sa používa pre: • • • • • elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické hĺbenie tvarov a otvorov, delenie materiálov, odstraňovanie ostrapov, leštenie, označovanie (značkovanie).

Elektrochemické opracovanie je vhodné pre opakovanú výrobu tvarovo zložitých dielcov s vysokou kvalitou dokončeného povrchu pre elektricky vodivé, tvrdé a ťažkoobrobiteľné materiály. Príklady typických tvarovo zložitých dielcov sú na obr.4.26. Ekonomicky výhodné je použitie ECM procesu pre viacnásobné vŕtanie rotačných a nerotačných otvorov. Medzi prednosti technológie ECM patri, že nástrojové elektródy nepodliehajú opotrebeniu, majú dlhú životnosť, koncentrácia prúdovej hustoty na hrotoch nástroja zaobľuje hrany a vhodne odstraňuje ostrapy. ECM opracovanie sa doporučuje pre: • materiály obrobkov s vysokou tvrdosťou, • tvarovanie zložitých profilov, • opracovanie, kde je nežiadúce mechanické a tepelné poškodenie povrchových vrstiev, • dielce, kde jc nežiadúci vznik spevnenia a zvyškových napätí pod opracovaným povrchom, • opracovanie bez ostrapov, • opracovanie s vysokou kvalitou povrchu.

122

Progresívne

technológie

Obr.4.26 Príklady typických dielcov tvarovaných ECM procesmi [22]

4.2.4.1 Elektrochemické hĺbenie Elektrochemické hĺbenie je charakterizované tým. že: • ktorýkoľvek vodivý materiál je možné odoberať elektrolytickou reakciou, • tvar obrobku je určený tvarom nástroja (katódy) a ich vzájomným relatívnym pohybom v priebehu procesu úberu materiálu. Keď prechádza prúd elektrolytickým článkom (tvarovou katódou a rovnou plochou obrobku), obr. 4.27, je veľkosť prúdovej hustoty daná po\Tchom obrobku, t.j. väčšia bude v bodoch tesnejšieho priblíženia nástroja a obrobku. Pri posunutí nástroja smerom k obrobku sa bude najviac rozpúšťať anóda v miestach najväčšej prúdovej hustoty, za určitú dobu sa vyrovná tvar povrchu obrobku tvaru nástroja a prúdová hustota bude konštantná v celej medzere. nástroj

n n ITIllľlT
obrobak

nástroj

77777777777777777777. 77777777777777777777 77. 7777777777777777777,
Obr.4.27 Schéma procesu elektrochemického hĺbenia Intenzita úberu materiálu pri hĺbení je približne 1,5 až 2 cm 3 /min na každých 100 A prúdu. Elektrochemické procesy tvarovania a hĺbenia sa v porovnaní s klasickými procesmi považujú za nákladné jednak z hľadiska zriaďovania prevádzky (vysoké náklady na zariadenie), jednak z hľadiska prevádzkovania. Sú charakteristické vysokou spotrebou energie. Ako udáva Vigner a Prikryl [ 18], spotreba energie je približne 1 kWh na uber 4 až 6 cm 3 kovu, kým pri konvenčnom (klasickom) obrábaní je to približne 0,1 + 0,3 kWh. Samozrejme pre prípady, ak materiál obrobku

-| t

p c n T i m t m-rí^-i obrobok *

4.2 Elektrochemické obrábanie ECM

123

nie je možné opracovať inak ako elektrochemický, je toto porovnanie energetickej náročnosti nevýznamné. Naopak spotreba energie bude pri ECM nižšia, pretože komplikované tvary možno obrábať naraz, zatiaľ čo pri opracovani konvenčným spôsobom musi nasledovať niekoľko operácií za sebou, čím sa predlžuje výrobný čas. Elektrochemické hĺbenie sa používa v niekoľkých rozličných spôsoboch obrábania, ako je vŕtanie, tvarové (dutinové) hĺbenie vonkajších a vnútorných drážok, frézovanie, pílenie a delenie materiálov. Príklady elektrochemického hĺbenia a delenia materiálov sú znázornené na obr.4.28, 4.29,4.30,4.31 a 4.32.

Obr.4.28 Príklady tvarovania vonkajších a vnútorných drážok do rotačných dielcov a príklad hĺbenia drážky na rovinnej ploche [7, 22]

obrobok
d) e]

Obr.4.29 Príklady hĺbenia a vŕtania (spracované podľa [7, 12]) a) hĺbenie dutín tvárniacich nástrojov, b) vŕtanie na jadro tzv. trepanačné vŕtanie, c) vŕtanie d) detail presného vŕtania s izoláciou nástroja e) vŕtanie nerotačného otvoru

124 Progresívne technológie Obr. [7] východiskový pcwiovar E M —EDM C • smer tvarovania - . • Postup tvarovania lopatky turbíny leteckého motora L titánovej zliatiny. kde po predošlom mechanickom tvarovaní preťahovaním upinacej éasti je samotný tvar lopatky tvorený ECM postupom a dokončovaný EDM postupom (tento postup je používaný vo firme Rolls-Royce).32 A Detail tvarovania profilu lopatky kompresora | 7 ] .4.

Typické rozsahy prevádzkových parametrov sú prúdová hustota 100 až 240 A . smer posuvu obrobku Obr.4.025 mm. Voľné brusivo v clektrolyte vytvára vhodnú izolačnú medzeru medzi plochou kotúča a obrobkom.0 : „ prípadne SiC brusivo).4. Vyčnievajúce brusné zrná v kotúči sú ako izolanty a tvoria medzeru (gap) medzi nástrojom a obrobkom.33.6 cnWrnin dosahovaná drsnosť povrchu Ra 0. Vreteno a kotúč sú elektricky odizolované od ostatných časti stroja. honovanie. Elektrolyt je privádzaný do priestoru medzi kotúč a obrobok. Uber kovu je podľa pracovných podmienok asi 1. Proces elektrolytického brúsenia (ECG) bol vyvinutý okolo roku 1950 v bývalom Sovietskom zväze. ktoré je viazané vodivým obyčaje kovovým pojivom.2. Na vreteno stroja je upnutý kovový brúsny kotúč s nevodivým brusivom (diamantové alebo A1. ale aj postupy bez odstraňovania produktov elektrolýzy a to elektrochemické leštenie.2 * 0.33 Elektrochemické brúsenie viazaným brusivom Pri elektrolytickom brúseni s voľným brusivom sa medzi kovový kotúč (katódu) a obrobok (anóda) privádza zmes elektrolytu a brusiva s dostatočnou koncentráciou brusiva.125 mm [12. Elektrolytické alebo elektrochemické brúsenie (medzinárodná skratka ECG Electrolytical Grinding) využíva na uber materiálu účinok elektrolytu a len veľmi malá časť materiálu je uberaná brúsnymi zrnami. c m " a napätie 4 až 8 V. popri vývoji a prevádzkovaní procesu elektroiskrového obrábania [15]. pretože uľahčuje výrobu tvarového kotúča mechanickými procesmi obrábania (rezaním a brúsením). Väčšina materiálu pri ECG brúsení je odstraňovaná elektrolyticky a len malá Časť (5 až 10%) abrazívnymi účinkami brusných zŕn. ktoré využívajú prúdiaci clektrolyt a to je brúsenie voľným a viazaným brusivom. Konštantná medzera býva asi 0. ktorú udržiavajú konštantnú počas procesu a nedovoľujú priame spojenie kovového pojiva kotúča a povrchu materiálu. 18].2 Elektrochemické obrábanie ECM J 25 4. Základný princíp elektrolytického brúsenia s viazaným brusivom je znázornený na obr.2 Elektrochemické dokončovanie povrchov K operáciám elektrochemického dokončovania povrchov možno zaradiť metódy. . Niekedy sa elektrolyt privádza do tohto priestoru otvormi alebo štrbinami v kotúči.3 um a presnosť tvaru a rozmeru okolo ±0.4.4. Elektrochemické brúsenie voľnými brusivom je veľmi výhodný spôsob tvarového brúsenia. morenie a odstraňovanie ostrapov.

.

. privádzaný elektrolyt a prúdová hustota. že medzi elektródami a obrobkom vznikne medzera 0. 22]. ktoré majú vysokú vodivosť. Výhody ECG procesu v porovnaní s klasickým brúsením možno zhrnúť nasledovne [12.0025 mm.025 mm. dusičnanu sodného alebo dusitanu sodného. • nedochádza k porušeniu (poškodeniu) tenkých. " obmedzenie len na vodivé materiály. Elektrolytické honovanie [18. kde použitím nízkych napätí sa dosahujú ostré hrany bez ostrapov. kým dusičnan sodný má opačný účinok. • drsnosť Ra okolo 0. • požiadavky na filtráciu elektrolytu a jeho zneškodňovanie podľa platných hygienických a bezpečnostných predpisov. " pre ostrenie nástrojov zo spekaného karbidu. vlastnostiach kotúča a rýchlosti úberu. medzi ktoré patrí: • vyššie kapitálové náklady v porovnaní s klasickým brúsením.125 mm. Proces predstavuje kombináciu mechanického honovania s elektrochemickým úberom materiálu. intenzity prietoku elektrolytu). Proces ECG sa používa: • v leteckom priemysle pri výrobe lopatiek turbín motorov. Často sa používa zmes dusičnanu sodného adusitanu sodného.tm v závislosti na materiále obrobku. 22. • korózna povaha elektrolytu. • pri priemyselnej výrobe kuchynských nožov z korozivzdomej ocele. Kremičitan sodný (vodné sklo) sa používa pri požiadavke na zachovanie ostrých hrán. (8 -s-10 násobne oproti klasickému brúseniu). • pri obrábaní súčiastok z ťažko obrobiteľných materiálov. zlepSí sa drsnosť povrchu bežne o 0. • nižšie opotrebenie kotúča. 23]: • nedochádza k spevneniu povrchu. krehkých alebo na teplo citlivých materiálov. • tolerancie rozmeru ± 0. • eliminuje sa iskrenie.0 . čo vyžaduje umiestnenie zariadenia mimo ostatných strojov. Honovacie kamene konvenčného honovania sa odizolujú a prúd prechádza cez elektródy namontované medzi kamene a umiestnené tak.125 4 1.1 pm i viac.126 Progresívne techwlósie Oproti konvenčnému spôsobu brúsenia sa pri ECG podstatne zvýši uber kovu (pri brúsení wolfrámových nástrojov až 10 krát) znížia sa náklady na brúsenie. Elektrolytické brúsenie najviac ovplyvňujú parametre ako sú brúsny kotúč. pri ktorom sa dosahuje vysoká kvalita povrchu. pre špeciálne podmienky brúsenia až ± 0. • vzniká povrch bez ostrapov. Roztoky sa obyčajne používajú v hmotnostnom pomere l : 10. ale nevýhodou je čiastočné zaobľovanie ostrých hrán v miestach. (opotrebenie kotúča pri ECG závisí od parametrov procesu a to: rýchlosti posuvu.075 až 0. Vysokopruduktívny spôsob dokončovania elektricky vodivých materiálov. Účinok elektrolýzy možno využiť k dvojnásobnému až trojnásobnému zvýšeniu úberu. Ďalej sa znížia tepelné účinky. • dlhšia životnosť nástroja. vytvára zaoblené hrany. Elektrolyty pri elektrolytickom brúsení sa volia podľa materiálu obrobku a ďalej také. • pre výrobu lekárskych prístrojov a hypodermických ihiel pre humánnu medicínu. 15. Samozrejme proces ECG má aj svoje nevýhody. koncentrácie a zrnitosti brusŕva. kde sa kotúč najskôr stretáva s obrobkom. ktoré nespôsobujú koróziu. Používajú sa najmä roztoky uhličitanu draselného.

ak je potrebný povrch s typickými krížovými ryhami (bežný pre klasické honovanie).2 Elektrochemické obrábanie ECM 127 Elektródy nepodliehajú opotrebeniu a môžu byť využité ako pneumatické snímače pre plynulú kontrolu procesu. Aby sa získal lesklý povrch. Elektrolytické morenie nie je proces obrábania. tým sa obmedzí tepelné ovplyvnenie povrchových vrstiev. a prúdová hustota musí byť prispôsobená k množstvu difundujúcich iónov anódy (jej rozpúšťaniu). uber za Časovú jednotku je takmer nezávislý od doby opracovania. Najúčinnejšie odhrotovanie sa dosiahne s elektrolytom prúdiacim v prípravku. Morenie kovových časti ponorením do kyselinových alebo zásadových roztokov odstraňuje oxidy a zlepšuje elektrolytické reakcie. V tomto prípade môže byť zvýšená prúdová hustota na ostrapoch 2 až 3 krát. a tým skrátená doba procesu. Elektrolytické odstraňovanie ostrapov [7. Pri odstraňovaní ostrapov sa súčiastka zavesí do nádoby s elektrolytom blízko plochej katódy. Elektrochemické leštenie sa používa tiež pre prípravu metal o grafických vzoriek. Výhody elektrolytického honovania sa uplatnia pri opracovaní tvrdých materiálov. ktoré majú byť odstránené. Elektrochemické odhrotovanie je veľmi účinná a progresívna metóda.4. anodické rozpúšťanie neopotrebovala nástroj. Elektrolytické leštenie [18]. závisí od rýchlosti rozpúšťania materiálu. . zníženie mechanickej sily pôsobiacej na povrch obrobku. teplota elektród (nástroja a obrobku) je hlboko pod 100 °C. znižuje sa hlučnosť. čo má za následok menšie tlaky medzí kameňmi. Elektrolyt je privádzaný pod tlakom cez rad otvorov medzi kameňmi. vedľajší produkt elektrolýzy. zníženie deformácie tenkostenných dielcov. pričom osobitosti procesu elektrolytického honovania sú: • až 90 % materiálu sa uberá elektrochemickým rozpúšťaním. Elektrolytické morenie [18]. opracovanie prebieha pri nízkych napätiach zdroja okolo 30 V. Vhodnou voľbou elektrolytu a prúdovej hustoty je možné vytvárať lesklé povrchy. nerozpustný hydroxid kovu. Rovnomernosť úberu zaisťuje vzájomný priamočiary a rotačný pohyb nástroja relatívne k obrobku. 18]. Použiva sa najmä na čistenie kovových časti a na elektrolytickú oxidáciu alebo dezoxidáciu korozivzdorných ocelí. Obrobok je zapojený na anódu elektrolytického článku. to znamená. obrobky sú bez ostrapov. pred ukončením procesu sa vypne prúd a povrch sa dokončí bežným postupom. pretože odstraňuje veľký podiel manuálnej práce a umožňuje v krátkych časových intervaloch odstraňovať ostrapy aj z ťažko dostupných miest. ECM proces je vôbec proces. • • • • • • • V prípade. Konvenčný i elektrolytický uber materiálu prebieha súčasne na jednotlivých častiach obrobku. pri ktorom nevznikajú ostrapy a v dôsledku veľkej prúdovej hustoty na ostrých hranách obrobkov je odstraňovanie ostrapov veľmi účinné. kedy má katóda tvar súčiastky. pretože nemá za následok žiadnu zmenu tvaru. sa ľahko odstraňuje. musí byť riadená miestna prúdová hustota na povrchu anódy koncentráciou gradientov roztoku blízko anódy. že medzera medzi anódou a katódou musí byť veľká v pomere k veľkosti nepravidelností povrchu.

.

pracovné napätie asi 10 V [14].6 mm s toleranciami ± 0. že: • • • • • tvrdosť materiálu nieje limitujúcim faktorom procesu vŕtania. možno vŕtať slepé otvory.trubky. STEM sa používa na vŕtanie rotačných a tvarových otvorov do vodivých. možno vŕtať materiály vyrobené práškovou metalurgiou. Obr. Využíva sa pre vŕtanie chladiacich otvorov do lopatiek turbín.128 4. Priemer vŕtaných otvorov je v rozsahu 0. Ako elcktrolyt sa používa 10% roztok kyseliny sírovej pre niklové zliatiny a ostatné korozívzdomé materiály.4. nevytvára sa tepelne ovplyvnená povrchová vrstva. . vysokolegované ocele. Hasteloy. Umožňuje vytvárať hlboké otvory s pomerom hĺbky k priemeru až 300:1 [2].75 t 3 mm/min je elektróda posúvaná do obrobku a rýchlosť posuvu ovplyvňuje rýchlosť rozpúšťania materiálu.2.1 mm.3 Špeciálne postupy ECM opracovania Progresívne technológie Medzi Špeciálne postupy ECM opracovania patria postupy vŕtania malých otvorov a kombinované postupy elektrochemického a elektroiskrového úberu materiálu ako sú: • • • elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou (STEM Shaped Tube Electmlytk Machining) elektrolytické vŕtanie prúdom clektrolytu (ES Eiectrostream Drílling. Efektívne je najmä vŕlanie viacerých otvorov súčasne. STEM predstavuje alternatívu k EDM vŕtaniu dlhých a úzkych otvorov a tiež slepých otvorov.5 4. rýchlorezné ocele.85 mm [2]. Stellit. Je možné vŕtať viac otvorov súčasne s rôznym priemerom alebo odlišným tvarom. Pre nástroje sa používajú materiály. (ECDM Eiecirocbemical Discharge Machining) alebo (ECSM Elearomedianical Spark Machining). Táto operácia je špeciálnym postupom ECM vŕtania malých hlbokých otvorov pomocou clektrolytov na báze kyselín. Kombinované postupy boli vyvinuté pre tvarovanie a opracovanie nevodivých alebo Čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov. Elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou S T E M (Shaped -lube electrolyie machining). Konštantným posuvom v rozsahu 0.05 * 0. superzliatiny ako Inconel. ktoré odolávajú kyselinám do určitých teplôt ako sú plasty a keramika pre vonkajšiu izoláciu a titánové zliatiny ako vodivá časť nástroja .34 znázorňuje schému zariadenia s detailom zóny úberu materiálu. opatrená z vonkajšej strany izolačnou keramickou vrstvou. Nástroj katóda je dutá obvykle kovová trubica s priemerom 0. Prietok clektrolytu je okolo 1 l/min. vŕtanie mazacích otvorov v ložiskách. Tieto procesy sú vhodné pre vŕtanie vodivých a korózne odolných materiálov. Elcktrolyt je vtláčaný pod tlakom 270 + 500 kPa cez dutinu nástroja a spätne vytláčaný úzkou medzerou medzi stenou otvoru a izoláciou nástroja.4. Medzi prednosti procesu STEM patrí. možno vŕtať súčasne viac Otvorov. otvory pre palivové dýzy a iné. ťažkoobrobiteľných materiálov ako sú korozivzdomé ocele. Postupy vŕtania sa používajú najmä pre malé otvory s priemerom pod 1 mm a pomerne veľkou hĺbkou. CD Cupiliary Driliing) kombinované metódy elektrochemického a elektroerozívneho úberu materiálu (ECAM Electrvchemical Arc Machining).

ak sa vŕta iba jeden otvor.36 ukazuje detail zóny úberu materiálu pre proces CD. " Na obr.4. ale CD proces má nástroj v strede sklenenej trubice kovový (obyčajne platinový) drôt. ktorý zaviedla a využíva tý Rolls Royce. kde je umiestnená kovová katóda. oba procesy používajú tenké sklenené trubice ako nástroj. . • je potrebné zvýšiť požiadavky na ochranu životného prostredia spojené s toxickými odpadmi a ich Odstraňovaním. pre ES sú prevádzkové napätia ešte vyššie až 400 600 V. Tieto procesy sa líšia: • rozsahom použitého prevádzkového napätia. Elektrolytické vŕtanie p r ú d o m eiektrolytu ES (Electrostream Drilling). ktorý' zabezpečuje elektrický kontakt medzi elektródami. • vyžaduje sa zložitý systém stroja a nástroja. použitým tvarom nástroja.CM • • • proces je vhodný aj pre vŕtanie tvarových otvorov.2 Elektrochemické obrábanie F. • je potrebné zabezpečiť zvýšené bezpečnostné a hygienické požiadavky. ES (Electrostream Drilling). CD (Capilaiy Drilling) Elektrolytické vŕtanie prúdom eiektrolytu predstavuje ďalší špeciálny proces vŕtania malých otvorov v kyselinovom elektrolyte pri vysokom napätí. V tomto prípade sú vyvinuté dva procesy s veľmi podobným postupom.35 je schéma zariadenia pre ES spolu s detailom zóny úberu materiálu. ES nástroj má ukončenie v tvare dýzy. Obr. ktorý' patentovala a prevádzkuje firma General Electric a CD (Capilary Drilling). nemôže sa opracovať bežne dostupný Čistý titán a žiaruvzdorné ocele. • je to pomalý proces. pretože sa používajú kyselinové elektrolyty.4. pre vŕtanie zakrivených otvorov.34 Elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou STEM K nevýhodám procesu sa radia nasledujúce obmedzenia: • proces sa môže použiť len pre korózne odolne materiály. prúd eiektrolytu 129 kovová trubica oNevač upi nan le O br.4. možno vŕtať úzke Štrbiny a drážky.4. Pre CD je to medzi 70 4 100 V. Napätia sú pre obidva procesy až 10 násobne vyššie ako pri klasickom ECM a STEM.

.

130 Progresívne technológie Ako elektrolyty sa používajú roztoky kyselín s koncentráciou 15 20%. Pre hlinik a jeho zliatiny roztok kyseliny chlorovodíková s prevádzkovou teplotou 40 " C. pripravok A Obr.4.Capilary Drilling 112] . 22] M Obr. • požiadavku na pomerne zložitý systém zabezpečenia prúdenia elektrolytu. Elektrolytické vŕtanie prúdom elektrolytu umožňuje vŕtať otvory s veľmi malými rozmermi od 0. Proces umožňuje vŕtať otvory aj pod sklonom 10° [2]. pretože v roztokoch kyselín má titán silný sklon k pasivácii.15 do 0.36 Elektrolytické vŕtanie s prúdom elektrolytu CD . čo je zabezpečované zložitým systémom výrobného zariadenia. Medzi ďalšie obmedzujúce faktory použitia možno zaradiť: • nizku produktivitu pri vŕtaní iba jedného otvoru.35 Schéma zariadenia pre ES vŕtanie malých otvorov s detailom zóny úberu materiálu [2. Nedoporučuje sa pre titán a jeho zliatiny. pre nehrdzavejúce ocele. tlak a koncentráciu elektrolytu a riadenie procesu prúdenia elektrolytu.4. • tvorbu škodlivých odpadov a výparov z kyselinových clektrolytov.025 -K). Procesy ES a CD je možné použiť iba pre korózne odolne materiály a zároveň elektricky vodivé materiály ako sú zliatiny niklu a kobaltu.05 mm do pomeru hĺbky otvoru k priemeru 40 : 1. Pre optimálne vŕtanie otvorov je potrebné udržiavať konštantnú teplotu. niklové a kobaltové zliatiny a superzliatiny typu Hasteloy sa používa roztok kyseliny sírovej s teplotou 2 0 ° C.25 mm a s toleranciami ± 0.

úzkych štrbín a rôznych zložených tvarov) zložitú úlohu.37 porovnáva jednotlivé procesy z hľadiska presnosti hĺbeného otvoru.0 mm/min. pri vŕtaní otvorov je pre postupy EDM uber okolo 0.5. 4. je možné vŕtať slepé otvory. Proces (ECAM. či sa pre elektrický výboj použije oblúk ECAM {Electrochemical Arc' Machining) [12].4. Aj keď na opracovanie nevodivých materiálov sa môžu použiť iné progresívne technológie ako AWJ. alebo nizka intenzita úberu materiálu. Obr. elektrotechnickom a elektronickom priemysle. " z angl. že: • • • • • 131 tvrdosť materiálu nieje limitujúcim faktorom použitia procesov ES a CD. pretože ako dôsledok technologickej operácie vzniká tepelne poškodenie a veľká tepelne ovplyvnená zónu (HAZ). ECDM. Predpokladá sa. Kombinované procesy elektrochemického opracovania. únave. odparovania a mechanickej erózie materiálu.2 Elektrochemické obrábanie ECM K výhodám procesov patrí. alebo iskra ECSM (Electrochemical Spark Machining) [5. 12. ktoré využívajú zložený účinok elektrochemickej reakcie (ECM) a elektrického výboja ( E D M ) na uber materiálu vo vodných a m o k o c h hydroxidu sodného (NaOH) a dusičnanu sodného (NaNOj). dosahuje sa nevyhovujúca drsnosť povrchu a jeho integrita. povrch nie je tepelne ovplyvnený a proces nespôsobuje metalurgické zmeny v povrchovej vrstve sa môžu vŕtať otvory aj do dielcov vyrobených práškovou metalurgiou. dischage je (elektrický) výboj . pre ECM 5. že procesy kombinovaného opracovania sú v štádiu extenzívneho vývoja a výskumu. pričom elektrochemický proces napomáha vzniku kladne nabitých častíc plynu (vodíka) a následne vzniká výboj medzi nástrojom a obrobkom [1. 22]. spark je iskra. Vzhľadom na to. ktoré sa v odborných publikáciách vyskytujú popisujú rovnaký princíp procesu úberu materiálu a sa rozlišujú podľa toho. tieto materiály prestavujú pri výrobe dielcov klasickým mechanickým opracovaním (vŕtanie priechodzích a slepých otvorov. ECSM) bol vyvinutý pre opracovanie nevodivých a čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov ako piezoelektrická keramika (PZT) a polymérové kompozity s uhlíkovými alebo Kevlarovými vláknami.1 mm/min. predovšetkým pre svoje vlastnosti ako je odolnosť voči korózii. Názvy. Sú to procesy. Základnou prednosťou kombinovaného procesu je veľmi vysoká intenzita úberu materiálu (dosahovaná kombinovaným účinkom výboja a elektrochemického rozpúšťania materiálu) v porovnaní s „klasickými" procesmi elektroiskrového (EDM) a elektrochemického (ECM) opracovania. Tieto materiály nachádzajú široké uplatnene v leteckom priemysle. Kým napr. tepelnému namáhaniu. že uber je výsledkom spolupôsobenia tavenia. LBM. resp sa nazývajú elektrochemické opracovanie pomocou elektrického výboja E C D M (Electrochemical Discharge Machining) [t. Proces úberu materiálu pri ECSM nie je ešte dostatočne preskúmaný a teoreticky vysvetlený. 19]. nie je ujednotený názov. pri výrobe strojov. tvarovanie drážok. Vývoj kombinovaných procesov vychádza v ústrety požiadavkám priemyslu pri opracovaní týchto materiálov. pre kombinovaný spôsob ECSM je to 15 f 40 mm/min. [12]. tieto procesy nie vždy vyhovujú svojimi parametrami požiadavkám. 19]. arc je oblúk. Na druhej strane. USM. súčasne je možné vŕtať viac otvorov.

.

anódového filmu. tvarovanie drážok pre nevodívé alebo čiastočne vodivé keramické a kompozitné materiály [1]. Ako elektrolyty sa používajú 20 * 3 0 % vodné roztoky NaOH a N a N 0 3 .37 Porovnanie presností hĺbenia otvorov „klasickými" ECM a EDM procesmi a kombinovaným procesom ECAM (zdroj [12J) Bhattacharyya. ktorá prebieha medzi elektródami ponorenými v elektrolyte . Obrábaný materiál je spojený s kladným pólom jednosmerného prúdu a je pritláčaný malou silou k otáčajúcemu sa kotúču. katódy a obrobku. ktorý sa dotýka nástoja. Zdrojom napájania eklektického obvodu je jednosmerné pulzujúce napätie v rozsahu 70 * 90 V. Za určitých riadených podmienok a ako dôsledok vysokého potenciálového gradientu následkom generovania vodíkových bublín. Elektrický výboj spôsobuje vznik koncentrovaného tepla v malom lokalizovanom priestore na povrchu obrobku. Anódovo-mechanickč obrábanie kovov je založené na tepelnom a elektrochemickom pôsobení na obrábaný predmet.katódy). Účinkom elektrického prúdu v kvapaline odlučuje sa kov z anódy a prechádza do tzv. ktorý sa dotýka nástroja . vzniká električka? vylioj medzi kafiídou fl Ďbrobkom (neyodivý rnateriáJ napr keramika). je ponorený v elektrolyte tak. Doloi a Sorkhel [1] zjednodušene popisujú úbcru nasledovne: Pri elektrolýze. anódomechanické rezanie ťažkoob rob i teľných materiálov. ktoré svojim tepelným účinkom rozrušujú anódový film a vytvárajú na povrchu . ktorý je spojený so záporným pólom. Roztok NaCl bežne využívaný pre ECM. Kombinované procesy EC sa využívajú pre vŕtanie otvorov. že jeho vrchná časť je pokrytá 2 -ŕ 3 mm vrstvou roztoku. Obrobok. Do skupiny kombinovaných procesov patrí aj tzv. ktorá vytvára na obrábanom predmete ochranný film. Výboj vzniká v mikromedzere danej mikronerovnosťami obidvoch povrchov.medenou katódou (nástroj) a anódou (pomocná medená elektróda s veľkou plochou) sa uvoľňuje plynný vodík na katóde. Film bráni priamemu kontaktu obrobku s nástrojom. je pre kombinované procesy z hľadiska nízkej intezity úberu materiálu menej vhodný 11]. Na miesta dotyku nástroja a obrobku sa privádza v dostatočnom množstve špeciálna kvapalina. Teplo vyvolá natavenie a následné odparenie materiálu. Častice odpareného materiálu sa usadzujú na dne nádoby s elektrolytom. Súčasne vznikajú v miestach mikrovyvýšenín na ploche ohrábanej súčiastky iskrové výboje.4. Vzdialenosť medzi katódou (nástrojom) a anódou (pomocnou elektródou) je 25 + 50 mm. Pre tento proces bolo vyvinuté a úspešne používané zariadenie v bývalom Československu [18].132 Progresívni' technológie prúdenie elektrolytu M| j u nástrojová elektrolyt äeleKtrikum ECM EM D ECA M Obr.

tým viac na nákladoch. Množstvo odobratého materiálu za minútu závisi od napätia a intenzity prúdu.5 Vplyv E C M procesov na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Hlavné riziká vplyvu ECM technológií na životné prostredie vychádzajú z: • • používania elektrolytu (vodné roztoky solí a kyselin). pokožky a vdychovania výparov. Do druhej skupiny patria operácie. 4. Obr. spojené .Elektrochemické obrábanie ECM 1. Ako pracovná kvapalina sa najčastejšie používa roztok vodného skla. ktorý' sa usadzuje na spodku nádrže.2. Príkladom týchto operácii je honovanie vnútorných otvorov (valce spaľovacích motorov. 4. od druhu obrábaného materiálu. superfinišovanie vonkajších valcových plôch. od druhu použitej pracovnej kvapaliny. 4.1 anódy malé krátciy. Tieto chemické zlúčeniny sa absorbujú do hydroxidov kovov v elektrochemickom kale.38 Rizikové faktory pri elektrochemickom opracovaní (spracovanépodľa [21]) Pri práci je potrebné dodržiavať predpísané bezpečnostné a hygienické predpisy s ochranou očí.38 znázorňuje jednotlivé riziká spojené s ECM procesmi. o č i a d ý c h a c í c h ciest ~ 3^ . ktoré sa vykonávajú pomocou nevodivých nástrojov (brúsne kotúče a kamene). vložky valcov) a lapovanie resp.1. dusičnany a čpavok. V závislosti od zloženia materiálu obrobku sa pri elektrochemickom opracovaní vytvárajú toxické zlúčeniny šesťmocného chrómu. Do prvej skupiny patrí rezanie materiálov.—— - _—s 1 = sa V . Z hľadiska technologických vlastností anódovo-mechanické obrábanie možno rozdeliť na dve hlavné skupiny. chromáty._ A -•• podráždenie pokožky. vzniku elektrochemického kalu ako odpadového produktu. prebrusovanie a leštenie nástrojov.— — ~7* Eiaktrolyt Baktroiyt O b r .— " ^ f f l manipulácia s elektrolytom . dusičnany a čpavok a k o p r o d u k t y elektrolýzy •4 nástrojová elektoda toxické výpary Obrobok L . Z uvedeného dôvodu ekonomická efektívnosť elektrochemického procesu spočíva čim ďalej. . od tlaku nástroja na opracovaný predmet. ktoré je potrebné investovať do detoxikácie a zneškodňovania odpadu (kalu). ' .

.

P.Metals Handbook . 22. March. J. pp.: Teoretické základy obrábania kovov. ASM International. Bhattacharyya. (1997). pp 542-547. Vol.technický prñvodce SNTL Praha 1987.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1981 McGeough. C : Machining piezolelciric ceramics an electrochemical spark machining (ECSM) process.5 4 1 9. 6. Y. 15.. Wydawnictwo naukowotechniczne. C.P. van Luttervelt. Schnacker.Metals Handbook . Kumar. V. F. pp 5 3 3 . Vol.A.2: 1. 13.Comp. Vol 114.: Electro.Metals Handbook . D . H. 216-223 Vigner.Machining. 6. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Proccsesses Annals of the CIRP / Keynote Papers 1997.. 9.587 -607 Maňková..M e t a l s Handbook . Chapman and Hall..: Principles of Machining by Cuiting. and Future Trends of. J. March. Snoeys. American Machinist. B. Feb (1992) pp. J.. 5.: Obrábéní ..Inc. Dearborne. 8. p..: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov.ed. 17. 3. ASM .. Buda.: Drilling without Drills.Led Newton. R. S.: Experimental investigation into electrochemical discharge machining (ECDM) of non-conductive ceramic materials.K. K.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Annals of the CIRP Vol. 32/2/1983 pp. Bratislava. (1997). A. Doloi. 16. 9. 9.134 Literatúra ku kapitole 4. J. N. Kohls. Srecnívasa Rao.: A Study of Wheel Wear in Electrochemical Surface Grinding.L.. of Engineering for Industry. 20. E. Vol.Machining.B. Ultraprccison Machining and Ultrafine Materials Processing. A. G.M. Addison-We s ley Pub.Machining. Dckkyser. 6. Wei. March. 11. Feb (1991) pp..cd.: Current Slatus in.. (1967) l. Vol 113.: Electrochemical Machining. SVTL.: Shaped Tube Electrolytic Machinig ASM . Phillips.vyd.. T. pp. ASM International. P. Vol. ASM International. (1997). R. of Engineering for Industry.: Experimental Investigation into Traveling Wire Electrochemical Spark machining (TW-ECSM) of Composites. 21.553-568 Tool and Manufacturing Engineers Handbook. J. S. 468 Rajurkar. R. J. Warsaw. 6.H. 75 -82 Ilhan. Monitoring and Control of Electrochemical Machining (ECM) ASME J. pp 145-154 1999 Bellows.. London. Jain. Special Report 743. pp. Staelens.573-582 Tônshoff. (Písomná práca k ašpirantske skúške . Journal of Materials Processing Technology. Rajurkar. Abrasion and Erosion. I.1996 pp. W. K. C. ASME J. BékéŠ. 18. SME.P. K. R. Annals of the CIRP Vol.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. (1997). Annals of the CIRP Vo1.448-462 Kalpakjian.: Manufacturing Engineering and Technology. 7.39/2 (1989). Agrawal. May (1993) pp. (1982)..1 Machining. K. of Engineering for Industry.M. Newton. March.stream and Capillary drilling A S M . K. Led.K. Búza. Sathyanarayanan. 82 -93 Kaczmarek.: Electrochemical Grinding ASM . A.E. Phillips. ASME J.665-672 Jain. l.24-31 Taniguchi.l87 Buda. Z. B.ed. 6. Klocke. R. Choudhary..Machining. 12. 10. Prikryl. G. Anals of the CIRP Vol. B. Z..vyd. Sorkhel.. (1989) Lievestro.L. Egger. Progresívne technológie 2.p. pp . ASM International. Singh.35/2.39/2/1975.: Advanced Methods of Machining. P.. Storer.9. Vi. 14. (1986). 1983 . Vol 115.E. (1988).ed. S. 4. (1976). March. J. Vol 58.N. Journal of Material Processing Technoogy Vol 95. 19. R. Vol.

ktorú poskytujú vysokoenergetické lúče elektrónov. a EDM používa iskrový výboj s vysokou prúdovou hustotou a nízkym urýchľovacím napätím (100A v špičke impulzu a napätie niekoľko voltov). široký alebo úzky fokusovaný lúč obidva procesy sú tepelné procesy úberu materiálu. spracovanie lúčom elektrónov (electron beam processing) zahrňuje: • lúč elektrického výboja (EDM) usmemý pomocou nástroja v dielektrickom prostredí • lúč elektrónov vo vákuu (EBM). spracovanie lúčom iónov (ion beam processing) je dynamický alebo reaktívny proces prebiehajúci vo vákuu. ktoré prebiehajú na atomárnej úrovni je. elektrón ión. Technickej verejnosti je tento názov známy. Charakteristické pre energolúčové procesy je. aj keď niekedy nieje celkom jasné. EDM). 2. 6. elektróny. reaktívne (CM.zaužívaný názov laserový lúč.) na časticu (atóm) materiálu alebo účinkom zhluku častíc (atómov) na zhluk častíc (atómov). PAM. ióny. • elektrónový lúč (EBM) • iónový lúč (IBM). Podľa typu častíc sa energolúčové procesy delia do 6. spracovanie lúčom chemicky a elektrochemický reagujúcich (reaktívnych) látok (ebemical and eleetrochemical beam processing). 3. Do tejto skupiny patrí: • elektroerozívne spracovanie (EDM) • laserový lúč (LBM). 4..1 a 4. že energia potrebná na odstránenie atómu z povrchu obrobku musi byť väčšia ako energia mriežkovej väzby E b a musí existovať prebytok energie povrchovej bariéry Es. uber materiálu sa deje chemickým rozpúšťaním. Opracovanie lúčom elektrónov použiva elektrónový lúč s vysokým urýchľovacím napätím pri nízkom prúde (10 kV. ktorá sa zhoduje s potenciálnou bariérou . Procesy spracovania sú realizované ako tepelné (LBM. 1 mA). fotónov iónov a plazmy. spracovanie lúčom plazmy (plasma beam processing) je tepelný proces prebiehajúci na vzduchu alebo v ochrannej atmosfére. Odoberanie materiálu je výsledkom reakcie elementárnej častice energetického lúča (atóm. že úber materiálu sa deje zvyšovaním vnútornej energie atómov v povrchu obrobku. skupín: 1. plazma alebo chemicky a elektrochemický reaktívne atómy. spracovanie lúčom fotónov (photon energy beam processing) . EBM. Podrobne sú tieto procesy popísané v kapitole 4.2. Energetický lúč je definovaný ako usmernený tok extrémne malých energetických častíc. je tepelný proces úberu materiálu prebiehajúci na vzduchu pomocou úzkeho bodovo fokusovaného lúča alebo širokého lúča.5 ELEKTROTEPELNÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU 5 Elektrotepelné a/alebo tepelne procesy využívajú na uber materiálu ako primárny zdroj tepelnú energiu. • plazmový lúč (PAM). čo obsahuje. Podstatou procesov. ECM) alebo dynamické (IBM) prebiehajúce na atomárnej úrovni. Taniguchi (1989) ako prvý nazval tieto procesy ako energolúčové procesy. spracovanie lúčom atómov alebo molekúl (atom or molecole beam processing) použiva široký lúč častíc (atómy alebo molekuly) najčastejšie pre naparovanie tenkých vrstiev. ako sú fótony.. 5.

.

6. odparenia a napravovania je špecifická energia 5 = 1 0 ° -^105 MJ/m 3 vyššia. Hodnota strižného napätia je závislá na hrúbke odrezávanej vrstvy. 10"' 9 J). čo zodpovedá oblasti presného frézovania. ktroých jc možné určiť orientačne rýchlosť úberu materiálu.1 0 .3.1010 N / m . Hodnota minimálnej špecifickej energie potrebnej pre odobratie materiálu musí byť väčšia ako suma väzbovej energie mriežky. So zmenšujúcou sa hrúbkou odrezávanej vrstvy hodnota strižného napätia stúpa.3 +• 0. k d e d o p a d á lúč 1 0 * Ť -o10« Ť 1 0 9 106Ť 1 0 7 / 1 0 H 10ä-ŕ 10'J 1 0 3 -ŕ 1 0 Ä 1010 4. Významom zodpovedá strižnému napätiu t s pri obrábaní rezaním alebo brúsením. T a b . = G/2tt= 1. sú prednostne zamerané na procesy úberu a delenia materiálov.1 0 " ( p r e f ulzujúcl zdroj) 10" Ť 10. ] (stredná hodnota) na p l o c h u . Pre porovnanie. pretože na vypudenie atómu z mriežky do okolia jc potrebné vyvinúť viac energie.. 2 / 1 0 9 v 1 0 1 0 10. V A je molárny objem materiálu obrobku (m /mol).: 1 0 1 10. IBM IBM Nasledujúce kapitoly. Tieto veličiny sú tiež označované ako hustota energie (W/nr). je strižné napätie T s = 0. Minimálna Špecifická energia 5 je dôležitá hodnota v procesoch energolúčového spracovania.136 3 Progresívne technológie povrchu. Pre procesy tepelného natavenia. a príkon P 3 . ] (na a t o m á r n e j úrovni) na j e d n o t k o v ý r o z m e r častice 10"-. Energia väzby atómov pri atmosferickom tlaku je okolo 10 eV (1. krehký a húževnatý l o m m í k r o o b r á b a n i e / brúsenie tavenie EBM.022.104 MN/m : . pre chemické a elektrochemické opracovanie. Nasledujúca tabuľka uvádza orientačné hodnoty týchto veličín. 1 0 n 10=-ŕ 1 0 6 1G 9 mikroskopická P ä [W/m . (pre pulzujúci zdroj) 101*-. .. vo vysokom vákuu asi 1 cV. na jednotku plochy na makroskopickej úrovni. to znamená. udáva Taniguchi (1989) hodnoty potrebnej minimálnej energie ó = 10.1 0 " 10"-.4 nm) až po hodnoty veľkosti zrna materiálu. Pre hrúbku vrstvy 1 pm (čo zodpovedá brúseniu) je T s = 1.().EDM. l Vstupná hustota energie (W/nr) na makro a mikro úrovni {spracované podľa Taniguchi (1989)) proces m a k r o s k o p i c k á Pm ľW/m . pomocou. okolo 10 um. Dôležitými výkonovými ukazovateľmi energolúčových procesov sú príkon P m . táto hodnota sa blíži k hodnote teoretického strižného napätia i 5 . Pre hrúbku odoberaného materiálu v oblasti atómovej mriežky. Potom minimálna Špecifická energia Ô (J/m ) potrebná pre uber jednotkového množstva materiálu je vyjadrená vzťahom: 5 = (Eb+Es) N A / V A N A je Avogardovo číslo 6.1.^ 10J MJ/nr.8 v 1 0 7 CH a ECM A F M . Pri energolúčových procesoch sa rozmery odoberanej vrstvy pohybujú od úrovne vzdialenosti atómov v mriežke kovu (asi 0.lu': 1 0 " -. PAU odparovanie EBM.0. minimálna špecifická energia potrebná pre odrezanie hrúbky vrstvy 1 pm ocele je okolo ô = 10 3 MJ/m 3 . LBM. že hrúbka odoberanej vrstvy sa pohybuje rozmedzí 10"J -ŕ 10"3 um. 1013 rýchlosť úberu materiálu [m/s] v=PmŕÔ 10/ 7 Ť 1 0 * široko meniteľné široko meniteľná 10-' Ť 1 0 ° 10. venované v úvode vymenovaným energolúčovým technológiám. Pre väčšiu hrúbku odrezávanej vrstvy.10 23 (atom/mol). na jednotkový rozmer častice na mikroskopickej alebo atomárnej úrovni.10 J MN/m 2 .

ako výsledok výskumu opotrebenia kontaktov elektrických spínačov. medzi ktorými prebieha výboj. iskra a/alebo oblúk. V súčasnosti sa elektroerozivne obrábanie nerozlišuje podľa vyššie uvedeného delenia. . ale sa klasifikuje podľa jeho technologických možností [1. 26]: • hĺbenie.1 Elektroerozívne obrábanie FJektroerozivne obrábanie (medzinárodné označenie EDM Electricai Discharge Machining) patrí v súčasnosti k dobre zavedeným progresívnym výrobným procesom.5.1. Z medzery (gap) medzi nástrojom a obrobkotn sú produkty elektrolýzy odnášané pomocou dielektrickej kvapaliny. 13. od parametrov obrábania a zdrojov impulzného toku existuje niekoľko spôsobov elekiroerozívneho obrábania. používaným zariadením a oblasťou priemyselného využitia. pomocou rýchlo sa opakujúcich periodických impulzov iskrového výboja za prítomnosti dielektriká (kvapalne médium). Každá metóda sa líši počiatočnými technologickými charakteristikami. tiež z vodivého materiálu. alebo tvarové elektroerozivne obrábanie (EDM Sinking) • drôtové rezanie (WEDM Wťre Electricai Discharge Machining) • brúsenie (EDG Electricai Discharge Grinding). keď zaznamenal vznik kráterov na plochách kovov oproti vodivým elektródam. ale n i e j e s n í m v kontakte.1 EDM 5. Základy pre elektroerozívne obrábanie (niekedy používaný názov eleklroiskrové obrábanie) položil už v roku 1768 Sír Joseph Priestley. Veľmi malé častice (voľným okom neviditeľné častice . kedy sa objavili prvé eleklroiskrové obrábacie stroje.mikročastice} vo forme dutých guličiek sú odstraňované z materiálu tavením a odparením. /. takže len ťažko ho možno nazývať netradičným. 30]: • etektroiskrové • elektroimpulzné • e lektrokon taktné • anodomechnické. ktorá medzi nimi prúdi. je umiestnená v tesnej blízkosti obrobku. na ktorú sa premení elektrický výboj vznikajúci medzi elektródami (nástroj a obrobok). storočia.1.5. V závislosti od druhu elektrického výboja. 11. R. Začiatok širšieho priemyselného využitia sa datuje do rokov 1950 až 1954. ktoré sú posúvané smerom do obrobku a vytvárajú požadovaný profil. 5. ako dôsledok elektrického výboja. Pre technológiu hĺbenia sa používajú ako nástroje tvarové elektródy. keď prvý patent a teoretické základy elektroerozívneho procesu vypracovali roku 1943 B. jedna z elektród. Lazarertko a /V. ktorý popisal jav clektroerózie. musí byť z elektricky vodivého materiálu.1 Princíp technológie elektroerozívneho obrábania FJektroerozivne a/alebo elektroiskrové obrábanie je technologický proces. Obrobok. Priemyselne bol tento jav použitý až v prvej polovici XX. V 70-tych rokoch sa zaviedlo delenie elektroerozívneho obrábania na [5. Lazarenknvová [15]. pri ktorom k úberu materiálu dochádza elektricky. Druhá elektróda (nástroj). tým sa dosahuje trojrozmerné obrábanie (3D). Elektroerozivne metódy obrábania vodivých materiálov sú založené na využití tepelnej energie. obr.

.

Vzdialenosť medzi elektródami potrebná pre vznik výboja býva v rozmedzí 0. zapnutý vypnutý cyklus —\ vypnutý cyklus -M—v prúd . klasický Lazarenkov RC obvod) vytvára v krátkych impulzoch výboj medzi katódou a anódou. b .zvyškový čas. OBR.01 až 0. p r í v o d dielektriká ' i s krovy výboj " f c •R n a d r ž L : : prípravok obrobok Obr.doba výboja. ktoré sú ponorené v kvapalnom médiu (dielektriku). Úbytok materiálu z elektródy prebieha počas ionizácie .2 znázorňuje typický priebeh impulzov. V ideálnom prípade každý impulz vyvolá iskrový výboj. je komplexný jav. c . ktoré sú v určitej vzdialenosti od seba.3 Profil jediného impulzu pri EDM a . Obr. Jednosmerné napätie privádzané do obvodu s odporom R a kapacitou kondenzátora C (tzv. d .^-"nastroja .T — F zapnutý cyklus 1— čas —*• X- ipiíkový prúd Obr.doba ionizácie.138 Progresívne technológie servopohon posuvu JJJJJI držiak .5.doba deionizácie.4 mm [1].5.5.5.2 Typický priebeh impulzov pri E D M Zapnutý cyklus a špičkový prúd určujú energiu výboja prúd JV J čas.1 Princíp zariadenia pre elektroerozívne obrábanie [3] Proces vzniku elektrického výboja medzi dvoma elektródami.

jej chemické a fyzikálne vlastnosti. • Dielektrická kvapalina . Elektrický oblúk dosiahne teplotu 3 600 až 4 000°C za 0. čím sa zaručuje určitý pomer medzi kapacitou a hodnotou intenzity prúdu. že natavený kov je vymršťovaný do dielektriká. • Technické a ekonomické ukazovatele EDM procesu: • • • • Intenzita objemového úberu materiálu.1 ms. • • Tvorenie výboja t. Používajú sa aj obvody bez kondenzátora. ktorá sa vybije vo forme silného iskrového výboja. pričom ich tvrdosť môže byť opracovaného materiálu. výsledný tvar a tvar výboja.5.jej chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti. tiež označovaný ako jamka (pil alebo meniscus). aby sa zabránilo plynulému iskreniu v jednom bode. Prítomnosť dielektriká napomáha ionizácii toku nabitých častic. Nástrojové menšia ako tvrdosť rozmery. riadiaci systém a stupeň automatizácie.j. Relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy. Jeho úlohou je akumulácia elektrickej energie. intenzita a spôsob prúdenia dielektrickej kvapaliny.5.. tvar a elektródy sú z vodivých materiálov. J Elekíroerozívne obrábanie EDM-WEDM i 39 Výsledkom výboja je krátkotrvajúca koncentrácia elektrickej a mechanickej energie elektrónov na anóde. stupeň kontaminácie . ale aj katódy. Okrem elektroiskrového obrábania. Obvod s kondenzátorom tvorí základ pre elektroiskrové opracovanie kovov. V mieste výboja sa tvorí charakteristický kráter (crater). Intenzita prúdu má vplyv na výkonnosť procesu. Prúdová intenzita nabíjaného prúdu sa meni s odporom.0001 sekundy).25 až 600 mikrofaradov (pF). Prerušenie (pokles) napätia umožní nataveným časticiam ich vymrštenie z krátera a odplavenie prúdiacim diclelctrikom. ich princíp a odlišnosti sú stručne charakterizované v ďalšom. kapacita prietoku dielektriká. Pojem elekíroerozívne obrábanie a elektroiskrové obrábanie sa pri vysvetľovaní bude používať ekvivalentne. sú: • Zariadenie pre EDM (stroj) . trvanie výboja (0. produktmi erózie. Základom klasického elektrického RC obvodu je kondenzátor. Doba prerušenia napätia musí byť dlhšia ako doba deionizácie. natavenie a dokonca odparenie kovu z anódy.001 až 0. používajú sa ešte systémy elektroimpulzného obrábania a elektrokontaktného obrábania. Geometria a vlastnosti povrchovej vrstvy po opracovaní. vznik výboja a deionizáciu častíc.1 s až 0. elektrické podmienky vzniku výboja . pracovná vzdialenosť medzi elektródami. ktoré charakterizujú proces elektroerozívneho obrábania.jeho chemické a ťyzikálne vlastnosti. energia rozmery. Parametre. Elektrodynamické sily a spád vnútorných napätí následkom teplotného poľa zapríčiňujú.1 ms až 0. V takom obvode vzniká pri určitej vzdialenosti elektród elektrický oblúk a nie iskrový výboj. Nástrojová elektróda .výsledný impulzu a frekvencia výboja. kým iskrový výboj teplotu 10 000 °C za 0. Profil priebehu impulzu napätia a prúdu v závislosti na čase na obr. Čas obrábania.01 ms [30]. V elektroiskrových zariadeniach sa používa kondenzátor s kapacitou 0. Kráter tvorený jediným výbojom sa považuje za guľový segment a charakterizuje sa priemerom a hĺbkou. ktorého princíp je popísaný vyššie a v ďalších kapitolách. vznik vysokej teploty v bezprostrednej blízkosti výboja. Materiál obrobku .jeho tuhosť a stabilita. .3 ukazuje dĺžku trvania ionizácie častic.

.

j. ktorý zabezpečuje dodržanie vzdialenosti (medzery) potrebnej pre vznik výboja. ktorý využíva oblúkový výboj vhodného tvaru a časového priebehu. tuhosť a stabilitu aj napriek tomu. doba trvania impulzu. Táto technológia sa používa tam. V porovnaní s elektroiskrovým spôsobom. ale drsnosť a presnosť rozmerov je pri kvalitatívnom porovnani horšia. Dôležitú úlohu v zariadeniach pre elektroiskrové obrábanie má systém riadenia. tomuto účelu sa používajú zvlášť skonštruované impulzné nezávislé generátory. ktorý má obvykle tvar písmena C. Využíva oblúkový výboj a malý počet impulzov v rozmedzí 50 až 500 Hz. Používa sa pre obrábanie podobné sústruženiu. V ráme stroja sú uložené všetky ostatné časti ako: pracovný suport s nástrojom. R á m stroja. Elektrokontaktné obrábanie je tiež spôsob elektroiskrového obrábania. pre elektródu s celkovou plochou 645 cm". až 25 000 mm /min. Zásobník dielektrickej kvapaliny spolu s čerpadlom. sa pri tomto spôsobe 3 dosahujú podstatne vyššie úbery. pôsobia hydraulické sily zabezpečujúce plynulé prúdenie dielektriká medzi nástrojom a obrobkom. pracovný stôl na upínanie obrobku a manipuláciu s ním a tiež nádrž na dielektrickú kvapalinu. Regulácia popritom zabezpečuje najmenšie .03 mm [26].140 Progresívne technológie Elektroimpulzné obrábanie je spôsob elektroiskrového obrábania. Zdrojom pracovného prúdu je impulzný generátor. Na druhej strane. ktoré vyžadujú dostatočnú tuhosť stroja. Jeho podstatou je odporové odtavovanie materiálu obrobku. s minimálnym opotrebením nástrojovej elektródy. frekvencia a tvar impulzu nie sú závislé na dobe obrábania a na fyzikálnom stave eróznej medzery [30]. Uber materiálu nastáva rozmerovým roztavovanim. pri tlaku dielektrickej kvapaliny 138 kPa a vzdialenosti elektród do 0. Tento spôsob obrábania je označovaný tiež ako „no-wear EDM" t. suportu s nástrojom. To je dôležité najmä pri jemnom dokončovacom obrábaní. K. Rozmerová i tvarová presnosť je nízka. pretože napr. Maximálna rýchlosť úberu pri elektrokontaktnom frézovaní je vysoká a môže dosahovať hodnoty až I mil.4 sa skladá z rámu. kde amplitúda. potrubím. je potrebné vyvinúť silu okolo 8 900 N. čistiacimi filtrami a s chladiacim zariadením je uložený obvykle v základoch stroja. čo spolu s nutnosťou rotácie nástroja obmedzuje použitie tejto metódy. Nositeľom energie sú ióny.1. Zapojenie nástrojovej elektródy je na plus (+) pól a obrobku na mínus (-) pól. Opotrebenie nástrojovej elektródy je menej ako 1 %. na odstraňovanie nečistôt z povrchu ingotov pred valcovaním.5. zodpovedajúca veľkému výkonu. napr. polarita. Nástrojová elektróda (kotúč alebo disk) sa otáča. Tlak dielektriká závisí na veľkosti plochy pracovných elektród. pri výrobe tvárniacich nástrojov). frézovaniu a v menšej miere i rozrezávaniu. že v procese nepôsobia mechanické sily a zaťaženie. 5. Pre zabezpečenie stabilnej Šírky medzery sa používajú servomechanizmy na báze jednosmerných krokovacích motorov alebo elektrohydraulických servovcntilov. mmVmin alebo 500 kg/h [30]. Zdrojom energie býva obvykle transformátor o výkone desiatok až stoviek kW. pracovného stola pre upnutie obrobku. a tým sa vytvára mechanické budenie alternujúcich impulzov. Elektroimpulzné obrábanie je vhodné pre opracovanie rozmerných obrobkov a pre hrubovacie operácie. na oddeľovanie polotovarov a k podobným hrubým operáciám. Mechanizmus regulácie pohybu elektródy umožňuje dodržať medzi elektródami veľmi úzku medzeru a je schopný ju rýchle rozšíriť.1 Zariadenie p r e elektroiskrové opracovanie Zariadenie (stroj) pre elektroiskrové obrábanie podľa obr.1. kde sú vysoké náklady na nástrojové elektródy (napr. nádrže s dielektrickou kvapalinou a príslušným čerpacím a chladiacim systémom a z generátora na tvorenie elektrických impulzov. musí mať dostatočnú geometrickú presnosť.

Podľa charakteru zaťaženia a reakcie generátora na zaťaženie sa delia na: generátory' s nízkou frekvenciu výbojov. Najdôležitejšou časťou stroja je generátor elektrických impulzov.5. 0 • obrobok C .m i k r o p o č í t a č Obr.4 Prvky zariadenia pre elektroiskrové obrábanie [26] N -nástroj. mikropočítač riadi všetky parametre výboja. e) obvod riadený mikropočítačom. Každé prerušenie potrebného na dokončenie danej operácie. c) obvod s transformátorom pre elektroimpulzné generátory.z d r o j D.f r e k v e n č n ý oscilátor Tr . regulovaný elektronický. generátory na relaxačnom princípe s vyššou frekvenciou výbojov. Z . napájanie eleklrohydraulický servoventll upinacia doska nástrojová elektróda Čerpadlo o b r o b o k (+) JsmerP0SUVU základy stroja zásobník dielektriká 1 zásobník hydraulickej kvapaliny Obr.kondenzátor. T • transformátor Ose . b) obvod s frekvenčným oscilátorom.tranzistor PC . hydraulický valec . (zdroj:[26J) . d) obvod s tranzistorom.5 Druhy elektrických obvodov generátorov impulzov pre elektroiskrové zariadenia a) jednoduchý obvod z kondenzátorom C.d i ó d a . ktorý určuje a ovplyvňuje hlavné technologické a kvalitatívne parametre elektroerozívneho obrábania.5.5.1 Elekiroerozívne obrábanie EPM-WEDM znamená zodpovedajúce predĺženie 141 času prerušovanie sledu výbojov.

.

Druh prostredia pôsobiaci na povrch obrábaného materiálu má niekedy aj chemické účinky. a. najmä obyčajný petrolej. frekvencia a tvar impulzov nezávisí na dobe obrábania a na zaťažení. Elektroerozívne stroje sa vyrábajú asi v 13 štátoch sveta. a preto je potrebné venovať pozornosť jej voľbe. • Musí zabezpečovať dobrý odvod (odplavenie) eróznych splodín zo zóny úberu materiálu.01 mm) aby prechod prúdu medzi obidvoma elektródami vyústil do výboja. • Nesmie podliehať chemickým zmenám. a polo vodivé. silikónový olej a dielektriká na báze vody. • Musí mať malú viskozitu (32 34 SSU) [26] a dobrú zmáčavosť.2 Dielektrická kvapalina Elektroiskrový výboj medzi elektródami prebieha v rôznom pracovnom prostredí. Na kvapalinu sú kladené nasledujúce požiadavky [1. V bývalom Československu ich vývojom a výrobou sa zaoberal Vývojový ústav mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom (VUMA). polarita. Skoro všetky tieto vlastnosti majú ľahké strojné alebo transformátorovč oleje.5. aby nedochádzalo k vzplanutiu. musi byť stála. • Pri práci nesmú vznikať jedovaté a výpary a nepríjemný zápach. • Musí mať dostatočne vysokú teplotu horenia. ktorý umožňuje dobrú kontrolu výboja. aby zamedzovala vzniku korózie. Krupp a Siemens (NSR). ktorá je vhodná z hľadiska požiarnej bezpečnosti. . kaolínová emulzia a rôzne soľné roztoky.m'1 a doporučuje sa pre jemné obrábanie [22]. nízkej ceny a nízkej viskozity a zároveň chemicky nereaguje s uhlíkom. pri ktorých amplitúda doby trvania impulzov. V priemyselných zariadeniach sa však najviac využíva petrolej. ako vodné sklo. Najznámejšie európske firmy sú AGIE. Obr. 5. 22. olej a vzduch. Najnovšie sa používa deionizovaná destilovaná voda. • Musí zabezpečovať ochladzovanie elektród a odoberaných mikročastíc triesky. zníženie opotrebenia nástroja a vyššiu akosť povrchu. Locamo a Charmilles Ženeva (Švajčiarsko). g. Používa sa tiež kerozín. ako aj pri požiadavkách na vyššiu intenzitu úberu materiálu. Pevnofázové zdroje napájania umožnili používať rôznu polaritu na elektródach tak ako je to v systéme elektroimpulzného obrábania. Pracovné prostredie. Výbojové napätie je variabilné podľa typu obvodu. má vplyv na vznik elektroiskrového výboja. ľahko vyrobiteľná a lacná. Z hľadiska rôznorodosti druhov priemyselne používaných strojov existuje asi 85 až 110 rôznych typov.142 Progresívne technológii' Najnovšie sa používajú impulzné generátory nazývané ako nezávislé generátory. Dielektrická kvapalina má dôležitý vplyv na celý erozívny proces.1.10"' 6 S. ktoré prevažne tvorí kvapalina nazývaná dielektrikum. Wickmantd Coventry (Veľká Británia). Silikónový olej a jeho zmesy s petrolejom dávajú vynikajúce výsledky pri obrábaní titánu. • Musí byť chemicky neutrálna. 5. AEG.1. Deionizovaná voda má nízku vodivosť okolo 2 až 5.5 ilustruje typy používaných zdrojov elektrických impulzov (generátory impulzov) od jednoduchšieho elektronického regulačného obvodu až po mikropočítačom riadený obvod. Mikropočítačom riadený obvod umožňuje riadenie všetkých parametrov výboja. ktoré je spravidla elektricky ne vodivé ako petrolej. pri relaxačných obvodoch býva 60 + 300 V. potrebné pre zabezpečenie obrábania a zároveň monitorizáciu podmienok obrábania elektroiskrovým výbojom. aby sa rýchle obnovovala izolácia po výboji. 26]: • Musí zabezpečovať potrebnú vzdialenosť medzi elektródami (môže byť menšia než 0.

b. (v obrobku musí byť predvŕtaný otvor) obr. Krivka 1 je pre energiu výboja 0.5. • systém vstrekovania a prúdenie kvapaliny zo spodnej časti alebo z hornej časti obrobku. Vysvetľuje sa to tým. 5.5.7 je vplyv znečistenia dielektrickej kvapaliny na účinnosť procesu. je zaznamenaný pokles o 30 až 40% normálnej účinností. krivka 2 pre 3. . Tieto odpadové produkty môžu byť vo forme kompaktnej látky alebo plynu. Jpeiroiei — j 0.b. Medzi najrozšírenejšie patri: • systém prúdenia kvapaliny nasávaním cez obrobok. takže odpad je možné ľahšie odstraňovať a dielektrikum sa v mieste výbojov natoľko neznečistí. 26] popisovaný ako reverzný systém prúdenia. Stabilizácia teploty sa vyžaduje pri presnom obrábaní.1 v * strojov v m 1 olei y i = 033 J -—• . J Elektroeroz. — 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 Teplota T [°C] 0 5 10 15 20 Stupeň znečistenia dielektriká [ % J Obr. alebo cez nástroj. Vhodné prúdenie je zabezpečované rôznymi čerpacími systémami. Prúdenie dielektrickej kvapaliny hrá z vyššie uvedených dôvodov významnú úlohu v procese EDM. krivka 2 pre transformátorový olej a krivka 3 pre strojový olej.5.9a. Krivka I je pre petrolej.33 L Diagram ukazuje všeobecnú povahu tohto vplyvu.53 V w 3.6 Vplyv teploty dielektriká na uber materiálu (zdroj: ¡30}) Obr. Obnovovanie čistoty je obyčajne zabezpečené filtráciou dielektrickej kvapaliny cez kazetové filtre. najmä pri hĺbení hlbokých a tvarovo zložitých profilov.08 0.02 0 q < 0. 5. pokiaľ nie sú rýchle odstraňované. Plyny.3 0. obr.33 J. Na obr. v niektorých prameňoch [ 1. jeho chladenie však nieje vždy podmienkou. že s pribúdajúcou energiou výboja sa medzera medzi elektródami zväčšuje. Nevýhodou tohto systému je vznik kužeľovilosti stien (overení) vytváraného profilu.7 Vplyv stupňa znečistenia na hodnom úberu materiálu pre rôznu vybíjaciu energiu Wi (zdroj: [30]) Úlohou dielektriká je aj odplavovanie produktov erózie. Pri znečistení do 2% sa účinnosť výrazne nemení.6 je diagram závislosti úbem materiálu na druhu dielektrickej kvapaliny pri rôznej teplote.06 0.2 0. Teplota dielektriká pri elektroískrovom obrábaní dosahuje 60 až 80°C.5. najmä pri malej energii výboja (krivka 1).1 0.4 ransformatrovy otej I E . majú rovnaký účinok.8a. Dôležitou podmienkou stabilizácie erozivneho procesu je rýchle odplavovanie produktov erózie a zároveň obnovovanie čistoty dielektrickej tekutiny v oblasti opracovania. . Pri 2 až 4% -nom znečistení. ktoré zachytávajú častice veľkosti 2-^-5 um.3 0.5. Pevné odpadové produkty bývajú zachytené na opracovanom materiále alebo pracovnej elektróde. Pri hrubovaní a opracovaní rozmerovo veľkých dielcov sú pevné častice odplavované dielektrickou kvapalinou a zachytávané v spodnej časti nádrže ako kal. kde vytvárajú izolačnú vrstvu a zabraňujú elektroerozivnemu procesu.ivne obrábanie EPM-WEDM 143 Na obr.04 0.

.

elektróda Obr. má aktívnu úlohu v procese elektroiskrového obrábania.144 • Progresívne technológie systém prúdenia ponorením. priemerné. dobré. ako veľmi dobré.5. (J973) [26] slovným označením á diagramom vzájomnej polohy a tvaru elektród. obi.1.10. nástroj .1. 5.3 Nástrojové elektródy a ich opotrebenie Nástrojová elektróda. nepriaznivé až po veľmi nepriaznivé alebo obzvlášť nepriaznivé prúdenie. ale na optimálnu prevádzku stači ponorenie dielca do dielektrickej kvapaliny [26]. (zdroj: McGeotigh[22]) Spôsoby prúdenia dielektrickej kvapaliny klasifikoval Benger. Chladenie elektród a odplavovanie splodín erózie je zabezpečené pri relatívnom vzájomnom pohybe elektród vibráciou alebo cyklickým prerušovaním impulzov. používa sa pri obrábaní plytkých profilov a tvarov.8 Prúdenie dielektrickej kvapaliny systémom nasávania cez a) obrobok b) nástroj. aj keď nie je v priamom kontakte s obrobkom. kde nie je potrebné zabezpečiť výrazné prúdenie kvapaliny. Náklady na elektródy predstavujú podstatnú časť prevádzkových .5. Moderné elektroerozívne stroje využívajú na zlepšenie účinnosti odplavenia eróznych produktov z medzery medzi elektródami vysokofrekvenčné vibrácie [8].

že erózne splodiny. najmä karbidu volfrámu.5.10 Diagram pre klasifikáciu prúdenia dielektrickej kvapaliny pri elektroiskrovom obrábaní. meď . Nástrojová elektróda.lektroeru7. Odporúča sa pre obrábanie karbidov. predovšetkým vysokú teplotu tavenia okolo 3000"C. veľmi d o b r é dobré priemerne nepriaznivé veľmi nepriaznivé Obr. Grafit je dobre obrobiteľný materiál a má vhodné charakteristiky pre EDM obrábanie. mosadze a med* . liatiny. znečisťujú zariadenie. Jeho nevýhodou jc. pretože zahrňujú náklady na materiál elektródy. ktoré odporúčal Beiiger (1973) [26] obzvlášť nepriaznivé Hje>ako 10 x D Základné požiadavky na nástrojové materiály elektród sú: • • • elektrická a tepelná vodivosť. ktoré vznikajú jeho opotrebovaním. ocele.5 pm [26]. vysoký bod tavenia.! F. Najviac rozšíreným materiálom elektród je grafit pre elektroiskrové a elektroimpulzné technológie.5.grafitovej kompozície (lisovaný prášok grafitu medi a olova). M e ď ako materiál elektród jc dobre odolná voči erozívnemu opotrebeniu a jej použitie jc hospodárne. Je vhodný pre opracovanie ocelí. je z rôznych materiálov. údržbu a obnovu opotrebovaných elektród. jednoduchá vyrobiteľnosť aj tvarovo zložitejších profilov konvenčnými technológiami. Pri brúsení a rezaní sa používajú elektródy / liatiny. spôsob výroby. tiež sa používajú elektródy z hliníka a mosadze. .ťvne obráboniľ EPM -WEDM 145 nákladov.grafitovej kompozície. Pri opracovaní otvorov sa používajú elektródy z medi. ktorá sa obvykle pripája na záporný pól obvodu. a pre jemné dokončovanie povrchov s drsnosťou Ra pod 0.

.

146 Progresívne technológie Mosadz je dobre obrobiteľný materiál.2 41. uvádzané v anglickej literatúre ako no-wear EDM [26].1. bočná strana a hrany. frézovaním alebo brúsením. tepelnú vodivosť. Relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy vyjadrené v percentách je dané pomerom úbytku objemu elektródy VE k úbytku objemu obrábaného materiálu V m [11]: .2 0.5. Opotrebenie sa objavuje najskôr na hranách elektród. Určuje sa tiež celkové opotrebenie nástrojovej elektródy ako intenzita úbytku objemu. u nás sa používa označenie elektroimpulzné obrábanie. kým v súčasnosti na moderných hibiacich strojoch dosahuje menej ako 1%. Hodnoty fyzikálnych vlastností vybraných materiálov pre nástrojové elektródy sú v tab. ak sa obrába oceľ grafitovou elektródou [11]. Tab. Wolfrám sa používa pre špeciálne účely hĺbenia veľmi malých otvorov s priemerom do 0. tvorí aj tzv.3 94.5. Poissonovo číslo a čim nižši koeficient lineárnej tepelnej rozťažnosti.3 275 Pri kvantitatívnom a kvalitatívnom hodnotení opotrebenia nástroja sa určujú hodnoty úbytku materiálu z kľúčových miest tvarových elektród ako je hrot. Meď . vhodný pre elektródy. Najmä v prípadoch.1 34 241 5.3 29. ale v porovnaní s medenými alebo grafitovými elektródami sa rýchlejšie opotrebováva. pre jemné práce s obzvlášť nepriaznivými podmienkami prúdenia dielektrickej kvapaliny.wolfrámové materiálové kompozície sa používajú pre špeciálne účely hĺbenia úzkych drážok a otvorov.55) opotrebenie nástrojovej elektródy predstavovalo 40 -ŕ 60 % z celkového objemu. Obr. Odolnosť nástrojového materiálu voči opotrebeniu je daná jeho fyzikálnymi vlastnosťami. Vhodným spôsobom výroby sa javí aj drôtové rezanie (Wire EDM). Opotrebenie nástrojovej elektródy pri EDM technológiách je dôležitý faktor. môžu vyrábať niektorým z obvyklých spôsobov. Youngov modul pružnosti. podľa tvarovej zložitosti. ich cena je však v porovnaní s medenou elektródou 18 až 100 krát vyššia (ak cenový faktor medenej elektródy je hodnotený čislom 1) [1].5. kde opotrebenie elektródy neovplyvňuje výrazne rozmerovú presnosť. kým pri opracovaní spekaného karbidu (materiál s nízkou tepelnou vodivosťou) dosahuje opotrebenie tej istej elektródy až 80 % [30].1 Fyzikálne vlastnosti vybraných materiálov pre nástrojové elektródy (podľa [26]) Materiál Grafit Meď Wolfrám Železo Bod tavenia B o d varu Tepelná vodivosť (Ag = 100%) Elektrická v o d i v o s ť (Ag = 100%) Pevnosť [N/mm ] 5 M o d u l pružnosti [ M / m m 2 x 103] = 3 000 1 083 3 390 1 535 m [°C: >4 000 2 580 > 5 930 >2 800 30.9 124 351 186 I 96.5 48. Samozrejme za predpokladu optimálnej voľby dvojice materiálu nástroj/obrobok. Elektródy pre EDM sa. ktorý ovplyvňuje ekonomické hľadisko rozhodovania ojej použití.2 mm. ako je presné liatie a liatie pod tlakom. Napríklad pri obrábaní kalenej ocele môže opotrebenie medenej elektródy dosahovať až 30 % z úbytku materiálu obroboku. Čím má materiál vyšší bod tavenia.1 16. V počiatkoch priemyselného používania EDM technológie (v rokoch 1950 . Jednu z technologických obmien EDM charakterizovanú malým opotrebením nástroja. pri ktorom hodnoty úbytku elektródy sú menšie ako 1 %.11 znázorňuje charakteristické oblasti opotrebenia a používanú terminológiu pre hodnotenie. Použiva sa pre hĺbenie úzkych otvorov a pre vŕtanie.6 16. tým je jeho odolnosť voči opotrebeniu vyššia.wolfrámové a striebro . elektroiskrové opracovanie bez opotrebenia. a dokončovať na požadovaný tvar sústruženim.

/ Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 147 \y nastroj (elektróda) opotrebenie hrotu L.1. ii) v dôsledku kolísania prúdu výboja alebo vplyvom polarity výboja sa rozrušuje povrch elektródy. tým menšie je relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy.).1) dochádza k zvýšeniu úbytku materiálu z obrobku a nepriamo aj k zhoršeniu drsnosti opracovaného povrchu. v) v dôsledku mechanických nárazov Čiastočiek oddelených od obrábaného materiálu. Zo závislostí vyplýva. Obr. 14].12 ukazuje vplyv zmeny elektrických parametrov. opotrebenie bočnej strany L opotrebenie hrany U konečná hrana nástroja počiatočná hrana nástroja hrubovanie štvorcového otvoru Obr.2 Mechanizmus ú b e r u materiálu Pri elektroiskrovom spôsobe obrábania dochádza k úberu materiálu vplyvom teploty a erózie pri vzniku rýchleho sledu iskrových výbojov.1) K opotrebeniu elektród dochádza jednak vplyvom pôsobenia erozívnych impulzov a jednak vlastnosťami materiálu elektród [ 11. že podľa vzťahu (5. ktoré sa tvoria v ľubovoľnom bode medzii) .5. obr. čo je znázornené na obr. časovej dĺžky impulzu a špičkových hodnôt prúdu.13. 1 0 0 % (5.11 Charakteristiky opotrebenia nástrojovej elektródy. To znamená.14. Levy a Panien [13.5. na priebeh relatívneho opotrebenia nástrojovej medenej elektródy. 5. i v) v dôsledku mechanických nárazov spôsobených kavitáciou. Dauw. vysoká hustota prúdu a pod.5. iii) v dôsledku termických vplyvov (vysoká teplota pri výboji. (zdroj: Metals Handbook s t u p e ň o p o t r e b e n i a hrotu = ap/Lv s t u p e ň o p o t r e b e n i a hrany = ap/U s t u p e ň o p o t r e b e n i a b o č n e j strany = aa/U hĺbka rezu a P mv = ^ . Podobné výsledky hodnotenia opotrebenia nástrojovej elektródy pri EDM obrábaní keramických materiálov uvádzajú König. nepravidelný ohrev elektród v priebehu výboja). že čím vyššia je intenzita pretekajúceho prúdu vo výboji.5. vi) v dôsledku nepriaznivých pracovných podmienok (nepriaznivé prúdenie dielektriká. 30] a to z nasledujúcich dôvodov : v dôsledku vysokej hustoty elektrónov vo výbojovom povrchu dochádza k oddeľovaniu jednotlivých iónov alebo celých čiastočiek kovu. vii) chyby v materiále elektródy (pórovitosť alebo štruktúra).5.

.

Existuje viacero teórií.5.148 Progresívne technológie elektródového priestoru. ktoré sú urýchľované smerom k anóde.12 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy (zdroj McGeough [22]) Obr. U 1 10 100 Dľžka impulzu [u. ŕ -'/ y _' ' j| / 1G A T' jt l / \ ' s / -ti |5. Panien [13]) 10 100 1000 Trvanie impulzu t [LIS] Vysvetlenie mechanizmu úberu materiálu elektrickým výbojom aj napriek širokému priemyselnému využívaniu EDM metód. Záporne nabité elektróny narážajú na neutrálne atómy dielektriká a vyvolávajú jeho ionizáciu.s] 1000 1 10 100 Dĺžka impulzu ľjjsj 1000 Obr. nie je ešte stále jednoznačné a spoľahlivé. V kanále výboja odovzdávajú elektróny a . V určitej vzdialenosti A (0.5. Pri opakovanom procese sa zvyšuje intenzita výboja a vzniká sekundárna lavína elektrónov. 10 jdc iv á äfíčka 5D A 30 A -1 15 A M - / f // *' 7/ .0.5. Obyčajne základom vysvetlenia úberu materiálu je popis vzniku výboja medzi elektródami a jeho elektrické a tepelné účinky na povrch materiálu.15 je znázornený princíp vzniku výboja a jeho účinok na povrch materiálu.001-f.5. ktorá v konečnej fáze spojí katódu a anódu kanálom výboja. Duuw. ktoré vychádzajú z rôznych prístupov. Na katóde vzniká lavína elektrónov. kde je najsilnejšie elektrické pole. Na obr. Levy.13 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na priebeh dosahovanej drsnosti povrchu (zdroj McGeough [22]) Obr.1 mm) dochádza medzi elektródami vplyvom pulzujúceho elektrického poľa k výboju. Materiál je natavený a následne odparený zo zóny výboja.14 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy pri elektroiskrovom hĺbení keramického materiálu (zdroj: König.

V dôsledku vysokej teploty a následného odparovania dielektriká narastá v plazmovom kanále výboja tlak až na hodnoty 2 000 MPa. Okolo osi sa hustota iónov zvyšuje. Lokálna teplota povrchu elektród dosahuje hodnoty vyššie ako bod tavenia materiálu [1.16 ukazuje detail troch základných fáz. Obr. I 5 Mechanizmus vzniku výboja pri eiektrocrozivnom opracovaní a jeho účinok na uber materiálu (spracované podľa [15. Vysoko intenzívny prietok prúdu ďalej ionizuje výbojový kanál a vytvorí sa silné magnetické pole. Keď polarizácia dosiahne určitú hladinu nasýtenia. ktoré priťahuje ióny k osi kanála výboja. ktorá natavuje a odparuje čiastočky kovu. Vznikajúci tepelný tok nadobúda hodnoty |: 1 okolo I 0 W. Po prerušení impulzu. ktoré sprevádzajú elektroiskrový výboj a uber materiálu. Detail vzniku výboja a priebehu napätiu medzi elektródami ukazuje obr. A) a) doporučená vzdialenosť medzi elektródami b) vznik i s k r o v é h o v ý b o j a c) vznik elektrónovej lavíny d) vy m rš tenie č i a s t o č i e k kovu z p o v r c h u a vznik krátera B) a) vznik lavíny e l e k t r ó n o v na k a t ó d e b) ionizácia prostredia v medzere medzi elektródami c) vznik sekundárnej laviny d) vznik k a n á l u v ý b o j a katóda O b r . pár nataveného kovu oboch elektród a plynov chemického rozkladu dielektriká. 5.ívne obrábanie EDMm-\VEDM 149 kladne nabité ióny svoju kinetickú energiu vo forme tepla časticiam povrchu anódy a katódy. V mieste výboja vzniká plazmový kanál zložený z ionizovaných častíc. kladných iónov. ktoré sú od seba vzdialené veľmi úzkou medzerou A. keď napätie klesne.m' vo veľmi krátkom časovom intervale (0. 22]) Takýto vysoký tlak obmedzuje odparovanie žeravého kovu. 21. Toto vymrštenie alebo odparenie je sprevádzané vznikom plynových bubliniek a charakteristického kráteru na mieste výboja.5. voľných elektrónov. Intenzívne elektrické pole medzi dvoma elektródami ponorenými v dielektrickej kvapaline.5. 5 . .J7. vyvolá to v elektrickom poli snahu o usporiadanie kladných a záporných Častíc v prúde výboja. vyvolá polarizáciu molekúl a iónov dielektrickej kvapaliny. následkom čoho vzniká vysoká teplota. tlak v kanále takisto náhle poklesne a žeravé čiastočky kovu sú vymrštené z povrchu.1 * 2 000 ps). Teplota vkanále dosahuje hodnoty 8 000 -ŕl2 000 "C. / Elektroeroz. Toto usporiadanie má za následok pokics odporu dielektrickej kvapaliny a nárast prietoku prúdu až na hodnoty 10 7 -f 10B A/s [26].22].

.

z pár kovu oboch elektród a plynov z chemického rozkladu dielektriká d) vytvorenie silného magnetického poľa. uzavrie sa jeden cyklus spôsobujúci úbcr materiálu.© . že tepelné procesy a tavenie kovu na anóde sú určujúce javy procesu erózie elektrickým výbojom.®1 ©^ . Erózne produkty. So zväčšujúcim sa kráterom v dôsledku odparenia materiálu zvyšuje sa aj vzdialenosť medzi elektródami.5. Keď sa energia výboja vyčerpá.© . Obyčajne nástrojová elektróda jc . natavenie a odpareníe čiastočiek kovu e) tepelný účinok výboja spôsobí vypudeníe(výstreľovanie) natavených čiastočiek kovu z povrchu f) v mieste oddeľovania častíc vzniká na povrchu anódy a katódy kráter —s t i Plazma ohiasr vysokej teploty katóda ©--©-©-€>- oblasť vysokej teploty anóda —»-© . vznik plazmy zloženej z kladných iónov a voľných elektrónov.© . vznik vysokej teploty. Polarita elektród má dôležitú úlohu pri úbytku častíc materiálu z elektród. Vypudené čiastočky kovu opúšťajú povrch po okraji vznikajúceho krátera. Tepelný účinok výboja je síce hlavným faktorom procesu erózie. ktoré priťahuje ióny k osi kanála výboja. čo je spojené s opotrebením nástrojovej elektródy a intenzitou úberu materiálu.5. medzi ktorými prevládajú guľovité častice nataveného kovu potvrdzujú.16 Postupné štádiá vzniku výboja pri EDM [26] a) polarizácia molekúl a iónov dielektrickej kvapaliny b) usporiadanie kladných a záporných častíc v prúde výboja a nárast intenzity p r ú d u 107 Ť 108 A/s e © a) e b) © SUP 0 0 d) c) c) vytvorenie kanála ionizovaných častíc.© © 0 ^ © . ale netermické vplyvy ako elektrodynamické a mechanické účinky majú svoje nezanedbateľné miesto v komplexnom jave elektroerózie.17 Detail vzniku výboja a priebeh napätia v priestore medzi elektródami [26].150 Progresívne technológie e 0 Obr.© .* • © ) .© úbytok na anóde 0-40 V UDyron na Kaiooe / 12-25 V / vzdialenosť úbytok plazmy Obr. Postupne tepelný účinok výboja spôsobí vypudenie a/alebo vystreľovanie (ejection) natavených čiastočiek kovu z povrchu. ale s rôznou veľkosťou a intenzitou. V dolnej časti obrázku je znázornený pokles napätia medzi elektródami v závislosti od vzdialenosti medzi nimi a tiež priebeh úbytku plazmy. Kráter (úbytok materiálu) vzniká na obidvoch elektródach.

5.. Levy a Ponten f \4\) 1 10 100 1000 Trvanie impulzu \ [p. Pri tomto zapojení sa reguláciou prúdu riadi proces úbytku materiálu na anóde a tiež kvalita opracovaného povrchu.20 porovnáva intenzitu úberu materiálu. (zdroj: König. pre podmienky hrubovania (väčší uber materiálu a pre podmienky jemného dokončovania povrchu (nižšia intenzita úberu materiálu).j.5. doba trvania impulzu.2. že za daných podmienok nevznikajú významné rozdiely v dosahovanej maximálnej intenzite úberu materiálu.5. dosahuje sa vyššia rýchlosť úberu a prakticky nulové opotrebenie nástroja. Podľa výsledkov. nástroj anóda (+). intenzitu opotrebenia nástrojovej elektródy a relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy pri EDM hĺbení rôznych druhov materiálov na báze keramiky s rozdielnou elektrickou vodivosťou. Obr. Úbytok napätia na anóde býva 0 * 40 V.) a výsledkami obrábania (drsnosť povrchu. grafitová a medená.. maximálna hodnota intenzity úberu materiálu je 7 mnrVmin pre rôzne dĺžky trvania impulzov v rozsahu 2 -ŕ 235 us a zmeny prúdu výboja od 5 do 20 A. Levy a Ponten [14]. Tento princíp obrábania sa používa pre metódu „no-wear EDM" alebo elektroimpulzné obrábanie a jedná sa o hrubovacie opracovanie.5.1 Elektroerozívne obrábanie EDM-WEDM 151 katódou t.18 ukazuje vplyv parametrov elektrického obvodu na intenzitu úberu materiálu. Grafické závislosti ukazujú. Intenzita úberu materiálu má vplyv na dosahovanú drsnosť a presnosť povrchu. obr. Dauw. Vzťah medzi parametrami procesu (prúd výboja. Na druhej strane. ktoré uvádzajú König. 5. Na intenzitu úberu majú vplyv parametre elektrického obvodu (pretekajúci prúd. Zvyšovaním intenzity úberu materiálu sa zhoršuje drsnosť povrchu.s] Obr. Dauw. Obr.) a tepelná vodivosť materiálu. frekvencia výboja. Obr. Pre obe elektródy dosahuje uber približne 3.1.. napätie..6 mm7min [13]. frekvencia impulzov a pod. má mínus (-) pól.) je závislý na type použitého zariadenia. ale pochádzajú od rôznych výrobcov.5. čo vyplýva z porovnania materiálov SiSiC(l) a SiSiC(2). relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy a dosahovanú drsnosť povrchu. pretože pokles napätia na anóde je v tomto prípade minimálny.5. obrobok katóda (-). Materiál obrobku má svoj podiel na priebehu sledovaných závislostí.17. ak sa použije opačná polarita elektród. ktoré sú rovnaké. Porovnávané sú dva typy najčastejšie používaných nástrojových elektród.19 ukazuje priebeh vplyvu nástrojového materiálu na intenzitu úberu.1 Prevádzkové charakteristiky procesu Prevádzkové charakteristiky procesu elektroiskrovčho obrábania sú vždy závislé na parametroch stroja. . opotrebenie nástoja.18 Závislosť intenzity úberu materiálu na dobe trvania impulzov pre premenlivé parametre prúdu výboja od 5 do 20 A.

.

napätie 180 (zdroj: König. ale umožňuje reguláciu operačných parametrov (v súčasnosti cez CNC riadenie) a tým ovplyvňuje výsledok obrábania. z vyššie uvedených dôvodov. jemné dokončovanie povrchov a delenie materiálov sa používa rozsah 10 * 70 V. Dostupné literárne zdroje a prospektový materiál firiem vyrábajúcich zaradenia pre elektroerozívne obrábanie [1. poskytujú orientačné poznatky. • priemerná hodnota prúdu výboja okolo 300 A.6 A.s] Každý stroj pre elcktroerozívne obrábanie má vlastnú špecifickú technológiu. Dauw.152 Progresívne technológie O 500 1000 5500 10 100 T 1000 1C0OO Trvanie impulzu t [us] ™*w impulz" t \j$ Obr. 8. a prúdová hustota do 10S A/cm". • frekvencia výboja až do 100 kHz. • čas vybíjania 10"9 Ť 1 0 5 s.5.013^0. relatívneho opotrebenia nástrojovej elektródy a dosahovanej drsnosti povrchu na dĺžke trvania impulzu pre clektroiskrové hĺbenie profilov do keramického materiálu SiSiC [13] prúd výboja 8. ktoré sú však z vyššie uvedených dôvodov viac menej len orientačné: • napätie prúdového zdroja 60 * 250 V. 26J poskytujú prevádzkové charakteristiky. pre brúsenie. podľa druhu vykonávanej práce sa mení napätie (pre obrábanie otvorov jc 80 + 120 V.19 Závislosť intenzity Uberú materiálu. • intenzita úberu materiálu až do 16. . ktorá jc závislá na použitom type elektrického obvodu (kapacitný obvod. I I . Levy a Panien [ 14]) Trvanie impulzu t [u. • čas nabíjania 10'2 -ŕ 10'5 s. Každá technológia.13 mm. Uvádzané prevádzkové charakteristiky. pulzný generátor).8 mm alebo 0.4 mmVhod.01 Ť 0. • vzdialenosť medzi elektródami (gap) závisí od druhu použitého generátora a pohybuje sa v rozsahoch 0.

5.1 Elektroerozívne obrábame EPM-WEPM

153

• kužeľov i to s ť stien otvorov sa pohybuje okolo 0,005 * 0,51 mm; podľa aplikovanej technológie; • dosahovaná drsnosť Rz povrchu: pre hrubovacie operácie 12,5 pm, pre dokončovacie operácie je v rozsahu 0,2 ~ 6.3 um, pre vysokopresne opracovanie a špeciálne požiadavky na presnosť až 0,05 -0,1 pm.

16

E E E

• intenzita úberu • intenzita opotrebenia • relativ ne opotrebenie

16 - 12
fi

E E 12

B í, -P S i

=:;"

ô

4

4 - 0 SiSiC[1] SiSiC(2) Syalon 5-501

B0

M

1

:•:

• intenzita úberu • intenzita opotrebenia • relatívne opotrebenie

O.Ofl e" E J j6 I L 3 iJ

E

Ohr.5.20 Porovnanie intenzity úberu materiálu, intenzity opotrebenia nástrojovej elektródy a relatívneho opotrebenia nástrojovej elektródy pri EDM hĺbení A pre hrubovanie T pre dokončovanie nástroj: meď (+) pretekajúci prúd: 16 A dĺžka trvania impulzu: lOOps (zdroj: König, Danw, Levy a Panien

S I

2 o

rťl
SiSiC(1)

r ŕ l SiSiC(2)

Ik
Syalon S-501

0.04 g 0,02 o

ä
| 1

h

a
1 ?

[14])

o

5.1.3 Kvalita opracovaného povrchu Povrch po eicktroiskrovom obrábaní má náhodný izotropný profil, ktorý je tvorený charakteristickými krátermi, s pomerom hĺbky krátera k priemeru krátera 5 až 50 [21,22]. Typická hĺbka krátera býva okolo 2,5 um a priemer 12,5 um [26]. Hĺbka krátera a j /ho priemer sa zväčšuje so zvyšujúcou sa energiou iskrového výboja až na hodnoty 12 pm hĺbka, 60 um priemer. Na obr. 5.21 sú znázornené typické profily kráterov pre rôzne materiály pri rovnakých podmienkach výboja. Tvorenie kráterov je výsledkom iskrového výboja a ich rozmery sú ovplyvnené použitou dielektrickou kvapalinou a materiálom elektródy. Povrch má matný vzhľad. Vznik kráterov na povrchu je spojený s lokálnym natavením povrchu (teploty sa pohybujú v rozsahu 8 000 až 12 000 u Ch tepelne ovplyvnenou zónou a plastickou deformáciou vo vnútri krátera a v jeho okolí. Povrch jc zároveň rýchlo ochladený a zakalený účinkom dielektrickej kvapaliny. Natavcná vrstva ľahko reaguje s materiálom elektródy a produktmi pyrolýzy pri chemickom rozklade dielektriká. Takto sa na povrchu ocele tvorí stabilná austenitická vrstva .i napr. na povrchu titánu tvrdé zlúčeniny karbidu titánu TiC alebo oxidu titánu TiO : .

154

Progresívne

techno losie

horčik

molybdén

Obr.5.21 Profily vznikajúcich kráterov pre rôzne materiály za rovnakých podmienok výboja (zdroj: Lloyda Warren [19])

Účinok vysokých lokálnych teplôt spôsobuje metalurgické zmeny v povrchovej vrstve a vznik porúch, ako sú trhliny na hraniciach zŕn, dvojčatenie, štiepenie a vznik tzv. charakteristickej bielej vrstvy. Vysoká rýchlosť ochladzovania povrchu má za následok poruchy kryštalickej mriežky, fázové zmeny a vznik zvyškových napätí v povrchovej vrstve. Tieto zmeny nie sú zhodné a stále, ale menia sa od jedného stroja k druhému, pretože závisia na parametroch výboja, na dielektriku, materiále elektródy a medzere medzi nástrojom a obrobkom, Lloyd a Warren [19].

Obr.5.22 Typický charakter povrchu po elektroiskrovom opracovaní A - vrstva roztaveného kovu 10-ŕ 40 um B — oblasť vykazujúca znečistenie spôsobené difúziou materiálu elektródy do hĺbky asi 250 um C — tepelne ovplyvnená vrstva menej ako 400 um

Charakter natavenom a o hrúbke asi elektródy, jej

ovplyvnenej povrchovej vrstvy pri EDM opracovaní znázorňuje obr.5.22. Na rýchlo zakalenom povrchu materiálu sa tvorí tenká pretavená epitaxiálna vrstva 10 4 40 um. Za pretavenou vrstvou je oblasť kontaminovaná materiálom pracovnej hrúbka býva okolo 0,025 mm. Pod touto vrstvou vzniká tzv. biela vrstva, silne

5.1

Elektroeroztvne

obrábanie

EPM-WEDM

155

nauhličená stuhnutá tavenina s vysokou tvrdosťou okolo 60 HRC, je zároveň súčasťou tepelne ovplyvnenej vrstvy. Hrúbka bielej vrstvy priamo závisí na vybíjacej energii impulzov. Táto vrstva sa javí pri metalografickom skúmaní ako dokonale homogénna a pri väčšom zväčšení je vidieť jej laminárny charakter. Hrúbka bielej vrstvy môže byť pri hrubom opracovaní i niekoľko desatín milimetra, pri strednom niekoľko mikrometrov a po jemnom opracovaní je celkom nepatrná. Obyčajne tepelne ovplyvnená oblasť siaha do hĺbky 400 pm až 1 000 um v závislosti na energii impulzov. Elektroiskrovo opracované povrchy sú charakterizované vznikom ťahových zvyškových napätí v povrchovej vrstve v dôsledku tepelného pôsobenia. Lloyd a Warren [19] udávajú, že veľkosť vznikajúcich ťahových zvyškových napätí sa môže blížiť až k hodnotám medze pevnosti v ťahu. Zvyškové napätia v povrchovej vrstve ovplyvňujú funkčné vlastnosti obrobku. Ťahové napätia znižujú medzu únavy a uľahčujú rozrušovanie povrchových vrstiev pri vzájomnom spolupôsobení povrchov. Z uvedeného dôvodu, povrchy opracované elektroiskrovým obrábaním majú zníženú životnosť v podmienkach ťahového pracovného zaťaženia. Naopak v podmienkach tlakového zaťaženia povrchov by mohlo dôjsť k zvýšeniu ich životnosti. Z uvedeného dôvodu sa v mnohých prípadoch doporučuje po EDM procese klasické mechanické dokončovanie povrchov spojené s odstránením ovplyvnenej a spevnenej vrstvy. Ako už bolo vyššie uvedené dosahovaná drsnosť povrchu závisí na intenzite úberu materiálu, na spôsobe opracovania (hrubovanie, dokončovanie alebo jemné dokončovanie povrchov), na druhu a čistote dielektrickej kvapaliny a na parametroch elektrického výboja. Určujúcim ukazovateľom sa javí intenzita úberu materiálu za jednotku času. Na obr.5.23 a 5.24 sú znázornené grafické závislosti dosahovanej drsnosti povrchu v závislosti na intenzite úberu materiálu (VRR volume removal raie). V prvom prípade (obr.5.23) sa mení prúd výboja. V druhom prípade sú znázornené dosahované drsnosti pri hrubovaní rôznych druhov materiálov na báze keramiky. Dĺžka trvania impulzov tiež ovplyvňuje dosahovanú drsnosť povrchu. So zvyšujúcim sa časom trvania impulzu drsnosť povrchu mierne stúpa. Pri vyšších prúdoch výboja, nad 15 A, je zhoršenie drsnosti povrchu výraznejšie, obr.5.13. Presnosť rozmerov elektroiskrovo opracovaných predmetov závisí od technologickej presnosti, ktorú tvorí presnosť kinematických celkov stroja, presnosť výroby nástrojovej elektródy, presnosť nastavenia elektródy voči obrobku, presnosť výmeny nástrojovej elektródy a spôsob prúdenia dielektriká v pracovnom priestore. Presnosť zhotovenia elektródy nástroja kladie vysoké požiadavky na zručnosť nástrojárov. Presnosť a kvalita EDM opracovaného povrchu závisí vo veľkej miere od medzery medzi elektródou a predmetom. Rozmery obrábaného predmetu sa od rozmerov elektródy líšia vôľou, ktorú predstavuje medzera. Pri určovaní potrebného zväčšenia alebo zmenšenia rozmeru elektródy je rozhodujúci tvar špecifických rozmerov. Veľkosť medzery závisí od pracovných charakteristík použitého elektroiskrového stroja a od pracovných podmienok, ktoré sa používajú na dokončovacie obrábanie. Pri hrubovaní je spravidla šírka medzielektródovej medzery väčšia ako pri dokončovaní. Nepresnosti vznikajúce v procese EDM hĺbenia sú kužeľovitosť otvorov, úkosovitosť, úbytok nástrojovej elektródy, veľká makronerovnosť obrobenej plochy. Výbojový priestor (medzera) medzi elektródami (nástrojom a predmetom/obrobkom) je veľmi malý a jeho veľkosť je závislá na elektrických parametroch pracovného okruhu, teda je úmerná energii jednotlivých výbojov.

156

Progresívne
3

tecfmolóeie

Pri jemnom opracovaní, keď sa používa výboj o veľkosti 10' J (povrchy vysokej kvality), zmena výbojovej energie asi o 10% vyžaduje zmenu elektródovej medzery asi o 0,001 mm [30]. Modeme elektroiskrové stroje majú výbojové napätie dostatočne stabilizované tak, aby zaisťovali aj minimálnu zmenu presnosti. Podľa toho sa predpokladá, že presnosť rozmerov elektroiskrového obrábania sa pohybuje v rozmedzí ± 0,001 mm. K uvedenej nepresnosti sa pripočítavajú chyby spôsobené nesprávnou polohou pracovnej elektródy napr. vplyvom vôle v pohybových mechanizmoch, nepresným upnutím, nízkou tuhosťou stroja a pod. Na presnosť má ďalej vplyv čistota dielektrickej kvapaliny a hromadenie kovového odpadu v medzielektródovej medzere.

1000

4
r OJ

Obr.5.23 Dosahovaná drsnosť povrchu v závislosti na zmene prúdu výboja pri opracovaní nástrojovej ocele grafitovou elektródou (zdroj: McGeough [22])

JZ1

0

2

4

6

8

10

12

_^
• Intenzita úberu materiálu ^Drsnosť povrchu Rz 60 %. & •n

I
O 20 ¡5
L/i

TiBŕ

ALjOj+TiC

Si^+TiC

S1ALON

Ti(CN)+TiBj Ti(CN)*Cr3r>.

lIIJ

Obr.5.24 Intenzita úberu materiálu a dosahovaná drsnosť povrchu pri EDM hĺbení foriem z rôznych druhov keramických materiálov pre medenou elektródou (zdroj: Koni g, Dauw, Levy a Panien [N])

5,1.4 Použitie EDM technológií V súčasnosti nachádza EDM opracovanie široké uplatnenie v rôznych priemyselných oblastiach. Z pohľadu využitia sa rozdeľuje na dve dominantné oblastí, obr.5.25 a to: • hĺbenie, • drôtové rezanie.

5.1

Elektroerozh-ne obrábanie EPM - WEDM

157

Samostatnú skupinu tvorí elektroiskrové brúsenie. V praxi je využitie elektroískrového obrábania veľmi široké a rôznorodé. Používa sa: na zhotovovanie otvorov najrôznejších tvarov do kalených materiálov, spekaných karbidov, na zhotovovanie ostrihovacích razníc, pri zhotovovaní otvorov do výrobkov a súčiastok strojov, ako sú: vstrekovacie dýzy. plynové horáky, dýzy na výrobu syntetických vlákien, jemné prievlaky. jemné lekárske prístroje, aj prístroje jemnej mechaniky, na vyiskrovanie súčiastok z korozivzdorných plechov, znakov, písmen fnápisov), rôznych pomocných technologických otvorov, na odstraňovanie zalomených nástrojov, skrutiek, vodiacich kolikov, zalomené nástroje alebo iné súčiastky sa vyberajú pomocou EDM vyiskrovacieho stroja bez ich demontáže (priamo na mieste), čo je veľmi vhodné pri opravách väčších a zložitých súčiastok, použiva sa v opravovniach automobilových a iných motorov, montážnych dielňach všetkých strojárskych závodov, nástrojáriíach, opravovniach stavebných a zemných strojov, opravovniach poľnohospodárskych strojov, na obrábanie materiálov vysokej pevnosti. na vŕtanie malých otvorov od priemeru 0.05 mm, do tvrdých a húževnatých materiálov, na mikrodierovanie, na elektroiskrové hĺbenie zápustiek, opravu zápustiek a lisovacích foriem, pri opravách zápustky sa postupuje lak, že tvarovými elektródami, ktorými bola zhotovená dobrá zápustka, sa prehĺbi opotrebená zápustka, pritom sa zápustka neohreje. takže ju netreba znova tepelne spracovať.

• • •

• •

• • • •

Zvyšovaním napätia zdroja Ut a kapacity C v obvode možno uber zväčšovať. Nástrojová elektróda sa pri obrábaní automaticky posúva a udržuje sa nastavená hodnota medzery. na obrábanie vajcovitých a kužeľovitých súčiastok menších rozmerov s malými otvormi.26. materiálu nástroja a od pracovnej kvapaliny.158 Progresívne technológie • • • • • • • na výrobu drážok do valcov. obr. na rezanie malých súčiastok.1.obrobok) preskočí medzi nimi iskra (výboj) a z obrábaného predmetu sa uvoľní malá časť roztaveného materiálu.1 Elektroiskrové hĺbenie Elektricky vodivý materiál sa obrába iskrovými výbojmi medzi elektródou zapojenou na záporný pól a obrábaným predmetom zapojeným na kladný pól.5. Zvyšovanie intenzity úberu materiálu zhoršuje kvalitu povrchu. Aby účinok iskry bol čo najväčší a aby sa uvoľnené čiastočky materiálu dobre odstraňovali z pracovného miesta. filtre. od obrábaného materiálu. Uber pri elektroiskrovom hĺbení závisí najmä od parametrov elektrického prúdu. Kapacita kondenzátora ovplyvňuje povahu práce .5. na prerezanie piestnych krúžkov vysokotlakových kompresorov. katóda sa ochladzuje. Q na obrábanie malých otvorov v dýzach v streková c í ch čerpadiel pod uhlom od 0 do 90°. Tým sa však zväčšuje mohutnosť výboja. a tým aj na kvalitu povrchu. pričom sa elektróda čiastočne opotrebováva. Produktivita obrábania a akosť obrobeného povrchu závisia od energie výboja a od ich frekvencií. na nanášanie a spevňovanie povrchu súčiastok. medzi ktorým je dielektrické prostredie. na ostrenie a lapovanie nástrojov. b) Konečný tvar obrobku a nástrojovej elektródy po hĺbení. Tvar elektródy sa kopíruje do obrobku. 5. nástroj . Priebeh elektroiskrového hĺbenia možno popísať nasledovne: približovaním pracovných elektród (nástroj .26 Konfigurácia elektród pri hĺbení a) Východiskový tvar nástrojovej elektródy bez známok opotrebenia a východiskový tvar obrobku.elekl/óda ai b) Obr. ako napr. na vyrezanie úzkych drážok v strojových dielcoch. počtu a tvaru impulzov za sekundu. Jedna iskra nasleduje za druhou a nástroj pomaly vniká do obrábaného materiálu.4. čo priamo vplýva na veľkosť kráterov vznikajúcich na mieste pôsobenia iskry.

Obrábaný povrch sa od čela nástrojovej elektródy vzdiaľuje. Pri dokončovaní sa volí malá kapacita. závislosť presnosti a kvality procesu od mnohých faktorov. veľký rozsah pracovných parametrov. deformácia). húževnatosti. (sily. lj je minimálna vzdialenosť. • • • • • • • • • Medzi nevýhody je možné zaradiť: nepriamu úmeru medzi produktivitou a kvalitou obrobeného povrchu.5. Vytvorený otvor však bude vždy väčší ako nástroj o medzeru: t= D + /. možnosť obrábať dielce zložitých tvarov a vykonať operácie. tvrdosti. (5.5. cez ktorú v čistej kvapaline preskočí iskra. ktoré sa nedajú inými metódami obrábania uskutočniť. výrobný proces možno automatizovať. Opotrebenie sa kompenzuje tým. čo umožňuje dosahovať rôznu kvalitu opracovaného povrchu. že iskra už nemôže preskočiť. znižuje sa prácnosť pri výrobe zložitých tvarov. • pomerne nízku produktivitu pri obrábaní materiálov malej tvrdosti. Najväčším nedostatkom elektroiskrového hĺbenia je rýchle opotrebenie nástroja. potrebu ponoriť obrobok i nástroj do kvapaliny počas procesu.2) kde D je priemer odtavených Čiastočiek materiálu. aby bol povrch jemnejší. že na vyhubenie tvarového otvoru sa používa viac elektród. takže za určitý čas medzera (vzdialenosť) vzrastie tak. pri hĺbení nevznikajú ostrapy. Pri procese je potrebné zachovávať túto vzdialenosť. čo znižuje opotrebenie elektród a stabilizuje podmienky obrábania. na obrábaný predmet nepôsobia žiadne mechanické účinky.2 do 40 A [30]. vzniká menší odpad ako pri klasickom mechanickom obrábaní. • • • Najvýznamnejšiu oblasť použitia elektroiskrového hĺbenia predstavuje v súčasnosti výroba otvorov rôznych tvarov a výroba tvárniacich nástrojov. Podmienkou kvalitného elektroiskrového hĺbenia je dokonalé čistenie dielektrickej kvapaliny. Prednosti elektroiskrového hĺbenia sú: možnosť obrábať vodivé materiály ľubovoľnej mechanickej pevností. .2 do 600 uF (mikrofarad). Medzera t závisí predovšetkým od napätia a intenzity prúdu vo vybíjanom obvode a od účinného odstraňovania odtavených čiastočiek z pracovnej medzery. Pri hĺbení priebežných otvorov sa používajú dlhšie elektródy a otvor sa kalibruje nepoškodenou (neopotrebenou) časťou nástroja. pomerne jednoduchá výroba nástrojových elektród.27. Príklad hĺbenia vnútornej skrutkovicovej drážky ilustruje obr. aby sa vyplachovali odtavené čiastočky z medzery. krehkosti. pričom intenzita prúdu sa pohybuje od 0. Pri hĺbení otvorov sa cez otvor v nástroji vedie pracovná kvapalina.1 Eiektroerozívne obrábanie EPM -WEDM 159 (dokončovanie alebo hrubovanie) a obyčajne sa volí v rozsahu od 0. ktoré sa nedajú vopred spoľahlivo určiť.

.

Jeho tvámiacich nástrojov.400 A 11 drel Princíp metódy elektroiskrového drôtového rezania je znázornený na obr.1. Nástrojová elektróda jc tenký drôt. ktorý sa postupne odvíja pomocou špeciálneho zariadenia.28.4. Technológia zavedená fy Agie. Pohyb drôtu je pomalý a je .zásobnik s drôtom označovanie Wire Electrical Discharge Machining EDM skrátene WIRE .5. Postupné odvíjanie drôtu je potrebné pre vylúčenie jeho opotrebovania.2 Elektroiskrové drôtové rezanie ( W I R E . dodržuje všetky zákonitosti procesu elektrickej erózie. prívod r (20 .EDM) je progresívnou zavedenie znamenalo výrazný pokrok vo výrobe lisovacích nástrojov.5. (spracované podľa materiálovfy Agie) (elektóda) 5. Drôt sa použije iba raz..27 Elektroiskrové hĺbenie vnútornej skrutkovicovej drážky rotujúcou elektródou.4 0 k H z ) ! = 200 . popisuje sa tiež ako Traveling Wire modifikáciou elektroiskrového obrábania.160 Progresívne technológie Ohr.EDM) Elektroiskrové drôtové rezanie (medzinárodné WEDM. predovšetkým strižných a cievka .

a poly kryštalického diamantu [30]. Presnosť polohy drôtu až do 0. Najrozšírenejším materiálom elektródy sú mosadzné a medené drôty. Výsledkom nevhodného prúdenia dielektriká býva pretrhnutie drôtovej elektródy.2 mm.EDG) využíva princíp elektroerózie pre úber materiálu. pre účinné WEDM rezanie vodivosť materiálov nesmie byť nižšia ako 2 x 10 : . Vynikajú výbornými vlastnosťami. Dosahovaná pracovná presnosť sa udáva okolo 0. tiež ľahké oleje. podľa druhu zariadenia. novšie typy strojov zabezpečujú desať a viac násobne vyšší úber materiálu.27 pm [18]. Medzera býva okolo 0.0.013 mm. WEDM vyžaduje plynulé prúdenie dielektriká do oblasti rezu.5.1 Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 161 riadený NC alebo CNC systémom stroja. Vysokoefektívne využitie predstavuje integrácia technológie WEDM do systémov CAD/CAM.4.uplatňuje sa v oblasti výroby mikroelektronických elementov [33]. Drôt sa odvíja a pohybuje vo vertikálnom smere podľa vopred určenej dráhy.16]. Podrezanie (overeut) sa pri tejto technológii pohybuje v rozmedzí 0.03 -h 0. Ako diclektrikum sa používa deionizovaná voda alebo iné nízkoviskózne kvapaliny.003 mm [1].3 mm. [14.76 -f 1. . Povrch materiálov po opracovaní vykazuje typické stopy po tepelnom ovplyvnení.5 150 mm/s [1. výroba prototypov (Rapid Tooling). pričom nástrojová elektróda je rotujúci kotúč vyrobený z grafitu alebo mosadze. kubického nitridu bóru mikroobrábanie . 22. ako jc pevnosť v ťahu a elektrická vodivosť a sú vhodné pre ťahanie s vysokou presnosťou prierezu. Elektródové drôtové rezanie nachádza široké uplatnenie v nasledujúcich oblastiach: opracovanie vysokotvrdých elektricky vodivých keramických materiálov ako SiC. opracovanie predmetov malých rozmerov okolo 45 pm [32]. Rýchlosť posuvu drôtu je v rozmedzí 2.1. Používa sa tiež molybdén a pre mikroobrábanie aj wolfrám. pretože sa nevytvorí elektrický oblúk medzi nástrojom a obrobkom. Najnovšie trendy využívajú povlakované drôty napr. • obrábanie tvárniacich nástrojov [7. Tvrdosť a húževnatosť materiálov nemá významný účinok.03 mm. Druh povlaku možno voliť podľa požiadaviek použitia drôtového rezania. TiN. 20]. podľa požadovaného tvaru vyrábaného predmetu. SÍ3N4 . Spôsob zapojenia závisí od typu použitého výboja a druhu konštrukcie stroja. Pre presné obrábanie je rovnako dôležité dôsledné dodržiavanie vzdialeností medzi elektródami (gap).05 mm [26].02 -f. Samozrejme rýchlosť úberu závisí na druhu materiálu a jeho elektrickej vodivosti. • • • • • delenie a opracovanie platničiek so spekaných karbidov. 26J.3 Elekroiskrové brúsenie Elcktroiskrové brúsenie (Electrical Discharge Grinding . ZrB2. Dielektrická kvapalina musí zabezpečovať dostatočné chladenie oblasti obrobku a drôtovej elektródy a odplavovanie eróznych splodín z miesta rezu. Dosahujú sa drsnosti okolo 0. oceľové drôty povlakované meďou pre zlepšenie elektrickej vodivosti alebo povlakované grafitom za účelom zvýšenia rýchlosti odvíjania drôtu (nízky koeficient trenia). Priemer drôtu sa pohybuje V rozmedzí 0. Q"' cm"1. Rýchlosť úberu materiálu je udávaná ako objemový úber za časovú jednotku a pre staršie typy strojov býva 1 300 mm /hod. 5. Obrábaný predmet jc upnutý' na stole stroja a môže sa pohybovať v horizontálnom smere alebo nemusí vykonávať žiaden pohyb. Obrábaný predmet tvorí elektródu opačnej polarity ako je drôt. Štandartný priemer býva okolo 0.

.

[26]) Zdroj elektrického výboja a druh použitej dielektrickej kvapaliny sú pre EDG rovnaké ako pre „klasické" elektroiskrové obrábanie.1:1. Uber materiálu je v dôsledku elektrického výboja v medzere (gap) medzi nástrojom (kotúčom) a obrobkom. Výhodou týchto brúsnych kotúčov je ich nenáročné orovnávanie pomocou orovnávačov z rýchloreznej ocele. aie dosahovaný povrch je drsnejäí a viac ovplyvnený procesom. 5. Mosadzné kotúče sa použivajú pre prípady rezania (delenia) veľmi tenkých materiálov (okolo 0. Tolerancie rozmerov sa pohybujú okolo £ 0. alebo keď nie je možné zabezpečiť výdatné prúdenie dielektriká. So zväčšujúcim sa prúdom rastie rýchlosť úberu. Elektroiskrové brúsenie sa používa pri požiadavkách na zvýšenú presnosť obrobkov.29 ukazuje princíp elektroiskrového brúsenia.30 ukazuje závislosť drsnosti povrchu od veľkosti prúdu.162 Progresívne lechno logie Obrobok zapojený na kladný pól je ponorený do dielektriká a posúvaný k záporne nabitej nástrojovej elektróde (rotujúci kotúč) pomocou servopohonu. frekvencia elektrických impulzov je v rozsahu 0. Obr.37 mm). kým pri úbere 2 500 mm^/h iba 3. Udáva sa [26].29 Princíp elektroiskrového brúsenia (EDG) (zdroj. Zvýšenie kapacity obvodu dovoľuje zvyšovať rýchlosť rezania. Pre jemné opracovanie s vyššou presnosťou a menším ovplyvnením povrchu sa používa nižši prúd v obvode. Od veľkosti pretekajúceho prúdu v obvode závisí spôsob úberu materiálu. Intenzita opotrebenia (úbytku) kotúča je závislá na prúdovej hustote. Nástroj (rotujúci kotúč) nikdy nie je v kontakte s obrobkom. Vyššie frekvencie impulzov výboja umožňujú získať hladký povrch. Orovnávanie kotúčov sa musí vykonávať po každom úseku (po hrubovaní. Dosahované úbery materiálu sú malé a sú udávané v rozsahu 160 -f 2 500 mnvVh. materiále obrobku a dielektrickej kvapaline.2 pm. Veľkosť kráterov rastie proporcionálne s energiou výboja.5. Vzdialenosť medzi elektródami je 0.001 mm [26].08 mm. Používané napätia sa pohybujú od 30 do 400V. Kotúče (nástroje) sú vyrábané z nizko pórovitého materiálu ako je grafit.2 v 260 kHz [ 26]. . materiále nástroja.005 mm. Priemerný pomer úberu materiálu k opotrebeniu kotúča je okolo 3:1 [26]. prúd okolo 100 A.013 0.25 pm. v niektorých prípadoch veľmi pomalým úberom je možné dosiahnuť presnosť až ± 0. Technológia úberu a nastavenie podmienok obrábania je súčasťou zariadenia. V bežných podmienkach EDG brúsenia sa dosahuje drsnosť povrchu okolo Ra 0. Pomer úberu materiálu k úbytku/opotrebeniu kotúča sa udáva vo veľmi širokom intervale obvykle od 100:1 po 0.38 pm. brúsení na Čisto a jemnom dokončovaní) operácie brúsenia. Rýchlosť úberu materiálu výrazne ovplyvňuje dosahovanú drsnosť.5. elektricky elektrický obvod grafitový b r ú s n y k o t ú č pracovná nádoba d i elektrík u m —W pohon pracovného stola smer pohybu pracovného stola Obr. že pri úbere 200 mnrrVri je drsnosť 0. Obr. Rýchlosť rotácie kotúčov je 30 180 m/min. najmä pri brúsení spekaných karbidov.

ale nie je bez nebezpečenstva. ktorého príčinou môže byť dielektrikum s nevhodným bodom vzplanutia.1 Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 163 2.1. Používané nízke napätia v procese EDM znižujú aj nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom. kde klasické rozbrusovanie môže spôsobiť deformáciu. brúsenie krehkých a lámavých materiálov. Zariadenia musia byť z toho dôvodu opatrené automatickým vypínaním v prípade. Podmienky brúsenia: Napätie: 60 V. Základné rizikové faktory pri EDM predstavujú: • vznik požiaru • zdraviu škodlivé látky. Vo všeobecnosti sa uznáva.4^F| o o 2 Obr. ktoré vznikajú počas procesu. Na druhej strane EDM proces. Nie je vhodné pre brúsenie obrobkov z liatiny. keď hladina dielektriká klesne pod kritickú úroveň. že EDM opracovanie v porovnaní s klasickým obrábaním patrí k bezpečnejším spôsobom. 25.5. 5.31 sú znázornené rizikové oblasti. pretože sa pri ňom nevyskytuje rotácia upnutého obrobku alebo nástroja a ostré triesky. ktorá je určená individuálne pre každé zariadenie veľkosťou obrobku a bezpečnostným faktorom. Najväčšie riziko je spojené so vznikom požiaru.5 Vplyv technológie EDM na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Podľa viacerých zdrojov [1. Obvykle sa používa pre brúsenie tvarových nástrojov zo spekaného karbidu a brúsenie kalených ocelí. . pretože vtrúseniny piesku môžu poškodzovať grafitový brúsny kotúč. 5. pokiaľ existuje vhodný systém ochrany. kde použitie diamantových kotúčov je vysoko nákladné.30 Účinok prevádzkových parametrov na drsnosť povrchu pri elektoiskrovom brúsení spekaných karbidov. tvarové brúsenie materiálov. 30] ako aj výskumov BIA (Berufssenossenschaftliches Inštitút fúr Arbeitssicherheit) proces elektioiskrového obrábania (EDM) nepredstavuje v kvalitatívnom porovnaní väčšie nebezpečenstvá (riziká spojené s bezpečnosťou práce) ako klasický proces.5 3^kH^. Zároveň bezobslužné systémy musia byť vybavené automatickými hasiacimi prístrojmi. Sú to potenciálne možné riziká. brúsenia a delenia tenkých materiálov. Na obr. dielektrikum: petrolej teplota dielektriká 38 °CT materiál kotúča: grafit (zdroj: [26)) i 6 8 10 Prúd [A) • • • • Použitie EDG procesu spadá do oblastí: brúsenia vysokopevných ocelí a karbidov. ktoré ale nemusia byť reálne nebezpečné.5.

.

So zvyšujúcimi sa požiadavkami na ochranu životného prostredia jej používanie preniká aj do oblasti EDM hĺbenia. • vedľajšie produkty.5. Pri EDM sa výpary a aerosóly tvoria v závislosti od i) druhu dielektriká ii) druhu materiálu nástroja a obrobku iii) princípu úberu materiálu (elektrický výboj). Ak sa používajú dielektriká na báze vodného roztoku ako napr. pri drôtovom rezaní (WEDM) vznikajúce rizikové látky sú: • • • • oxid uhoľnatý (CO) oxid dusný (NO) ozón nebezpečné aerosóly. V súčasnosti sa deionizovaná voda používa najmä pre procesy drôtového rezania.obrobok). Vysoké teploty v zóne výboja majú za následok vznik nebezpečných výparov a aerosólov. Druh použitého dielektriká je dôležitý z pohľadu rizikových nebezpečných látok.^ a n ä l výboja plazma ^- VÝBUŠNÁ ZMES RIZIKO POŽIARU F-' QDMAStOVACl ÚČINOK ELEKTROMAGNETICKÉ ŽIARENIE O STROH RANN É ČASTICE Obr. Dielektrikum s nízkou viskozitou tvorí menej výparov a pár. ktoré vznikajú v dôsledku teploty v pracovnej medzere medzi elektródami (nástroj . Zloženie dielektriká a jeho viskozita vplýva na tvorenie výparov a pár. ktoré sa tvoria rozkladom olejov a ich prísad. • pary minerálnych olejov • minerálne aerosóly.164 Progresívne technológie AEROSÓLY t v a r o m nastroj ŤAŽKÉ K V V K L OY AE dielektrikum VEDĽAJŠIE PRODUKTY PLYNOV Í R . . Dielektrické kvapaliny na báze minerálnych olejov alebo organickej kvapaliny používané pre elektroiskrové hĺbenie a rezanie tvoria nasledujúce nebezpečné výpary: • polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) • benzény. Bezpečnostné predpisy doporučujú použitie krémov na ruky a zabezpečenie ventilácie miestnosti a odsávanie výparov a dymu. Z hľadiska ochrany životného prostredia je najviac prijateľná deionizovaná voda ako dielektrikum pre elektroiskrové obrábanie. predstavujú možnosť poškodenia pokožky. Dielektrikum a častice odpareného kovu.31 Rizikové faktory pri elektroiskrovom obrábaní (spracovanepodľa [25]) Riziká ohrozenia zdravia sú spojené so vznikom škodlivých výparov a plynov.

Machining. Bratislava. 1 5 m g / l c h r ó m (Cr) < 0. Odparovaním materiálu elektród vznikajú anorganické látky napr.1 Elektroerozívni' obrábanie EPM -WEDM 165 Výsledkom vysokej teploty v zóne rezu je tavenie a odparovanie materiálu nástroja a obrobku. Makinouchí. pp. W.2 uvádza rozbor produktov rozkladu. March. fíohls. Sú to odparené kovové častice materiálu a oxidy kovov. 9.. ASM . ako sú bezkáblové telefóny. J. Tento výskum jc prednostne spojený predovšetkým s využívaním spotrebnej elektroniky.1: 1. alebo len za vybraných podmienok. Obvykle hrubovacic hĺbenie vytvára viac výparov a aerosólov ako jemné drôtové rezanie (WEDM).p.. pp.5. ale rozsiahle výskumné aktivity v ostatných rokoch majú za cieľ určiť či tzv.: Drilling wiihoui Drills.Metals Handbook . March. nikel (Ni). Spccial Rcport 743. ktoré sa uvoľňujú z materiálu a kondenzujú na vzduchu vo forme častíc veľmi malých rozmerov. ¡25]} produkty rozkladu materiálu o b r o b k u a nástrojovej elektródy • • • • • • železo (Fe) 09 mg/l olovo(Pb) < 0 . American Maclunist. 3. Buúa.5 m g / ! v a n á d (V) uhlík (C) zinok (Zn) 4 8 0 mg/l m e d (Cu) 18 mg/l • • * • « • • k a d m i u m (Cd) < 0. 2. (I9S2). Okrem výparov z dielektriká vznikajú rozkladom materiálu elektród ďalšie výpary. B.: Annals ofthe C1RP Vol. Ohmori. (1967) l. pričom dochádza k rozkladu kovových materiálov. Oblasť bezpečnostných predpisov a ochrany životného prostredia je dobre prepracovaná vzhľadom na široké priemyselné využitie EDM procesov a platia pre ňu prísne normy a pravidlá.l87 4. ASM International.665-o72 . Bandyopadhyay. H. (Cr).2 Prvky obsiahnuté v dielektrickom kale a/alebo usadené vo fihrovacích médiách pri elektroiskrovom opracovaní tvámiacich nástrojov (zdroj: Tbnsboff ei a!. A : Efficient nnd precision grinding oľ small hard and brittle cylindrickí parts by thc cemerlcss grinding process combined Journal of Materiál Processing Technology. Materiál a jeho zloženie je zaujímavé predovšetkým v prípade.: Buda. 6. SVTL.: Békés. keď obsahuje toxické alebo zdraviu škodlivé zložky napr. 98 (3) Feb 2000. G. a obvykle sa odstraňujú filtrovaním. J.25 mg/l molybdén (Mo) titán (Ti) tvrdé prímesy Spôsob úberu materiálu obsahuje riziká spojené s množstvom vznikajúcich vedľajších produktov a odpadov. Tab.3 mg/l w o l f r a m (W) nikel (Ni) 1 m g / l kobalt (CO) 0.322-327. (1997). P. Bellows. karcinogénny nikel. bárium (Ba). molybdén (Mo). Ďalšie potenciálne nebezpečenstvo predstavuje elektrický výboj a s ním spojený vznik elektromagnetického žiarenia. Škodlivý účinok elektromagnetického žiarenia nebol ešte úplne preskúmaný.: Teoretické základy obrábania kovov. Pre výpary a pary sú obmedzenia dané technickými pravidlami pre nebezpečné (rizikové) materiály. 5. J. Literatúra ku kapitole 5. elektromagnetický smog je nebezpečný vôbec. pri EDM výrobe tvámiacich nástrojov. ktoré sa usadzujú v dielektriku ako kal. karbid wolfrámu (WC). Li.39/2/1975. Buza. karbid titánu (TiC). J. Tab.ed. 5. chróm.vyd. Produkty rozkladu (najmä ťažké kovy) sa hromadia v dielektriku a vytvárajú kal. J.5. B. Vol.

.

pp 124 . Tonshoľf.: Elekirojiskrové obrábčni kovu. Ohmori. June 1999. Zhang. D. J. Warren. Zhang. Ahn. Lau. Journal of Materials Processing Technoogy. Huddlesion. Lazarenková.. Y. 16. Led. pp. 15. Rajukar. In:Eurometalworking. 1773-1781.: Cronjager. (1-3).673 -680 König. SME.: Nové materiály a technológie ich spracovania. 34. J. 14.. (1976). 32.technický prùvodce SNTL Praha 1987. 585-592.. 12.. T.. (1986). Lee. N. (1988).J. D. : Machining of engineering ceramics by ultrasonic vibration assisted EDM method. Huang. Warsaw. Journal of Adhesion Science and Technology 12. 23. G. N. D. Mar 1999.130 Yan.. 4/97. Werstati und Betrieb. J. A.. C. Progresívne technológie 33. Spur. of Engineering for Industry. Materials und manufacturing Processes 13. Duffie. W.: Study on tbe electro-discharge machining of a hot pressed aluminium oxide based ceramic.. 17. J. C. C. Dauw. Y. pp. J.. 7.C.S. Lee. T.: Digital Gap Monitor and Adaptive Integral Control for AutoJumping in EDM. pp. 468 Tönshoff.: Micro-hole machining of carbide by electric discharges machining.. 1983 Trueman. L. 29.A.. W. Int. pp.553-568 Tool and Manufacturing Engineers Handbook. C.vyd. Jour. T.623 -631 König. H. Led. Go.R. VanDijk. Vol. 18. May (1995) pp. 133-146. Jour. pp. Zhang.: Akamatsu. Prikryl. pp ... Journal of Material Processing Technology 63.. P. 839-843. british CeramicProceedings 60 (Vol. U. N.A. 19. 21. pp. C: Processing of advanced ceramics using the wire-cut EDM process. Huang. Vol. Annals of the CIRP Vol. S.L. W. Wang. Gatto. 661-674.39/2/1990. Schumacher. 2.F. 9.D Appl. Jour.. Dauw.39/2/1990. pp. W. B. Li. (1-3). M. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesscs Annals of the CIRP Keynote Papers 1997.: Precision shaping of small diameter wheels using micro electric discharge truing (MEDT) and hole-machining of A1203 material. C: Electrical discharge machining of aluminium oxide matrix composites containing titanium carbide as a conductive second phase. H. (6) June 1998. 31. Slaclens. a kol. (Písomná práca k ašpirantske skúške . Kruth.Psys. Annals of the CÍRP Vol.463-513 König. D. Appel. Investigation on Machining Conditions for WEDM of Nikel Base Superalloys. W.. Chow.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. K.K.1 Machining. Liao.: Machining of New Materials. 238-247 Lok. of Material Processing Technology 63. London. J. Lee. 13. Vol 117. Vol 71 1977. Apr 2000. 397-405. 1998.Cosmacini) Udine. Snoeys. Y.: A new application of discharge phenomena for machining of insulating ceramics Ceramic Interfaces: Properties and Applications 1998. Su. W. 123. 30. J. 11.: Lee.: Principles of Machining by Cutting. R. 253-258 Spur. 22. Levy. I. H. 25.K. W. Iuliano.: Funkerosives Schneiden und Senken technischer Keramik. 27. (1). Material removal by spalling during EDM of ceramics. R. pp487-493 LIoyd. pp 73-79. R. B. G. Nol 1990. C. Industrial Diamond Review. Z.vyd. Z. 20.P. J . Lazarenko.F.: Advanced Methods of Machining.G.. pp. C. 139-145.: A study on the machining paramètres optimization of wire electrical discharge machining. K. Ponten. {ed. Jan 1997 .. Klocke. S. B. l. Vigner. M. p.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1981 McGeough. W...35/2. Jan 1998. of Material Processing Technology 87. F.. Zhang. Praha 1952 l. H.: Tani.117-118.K. Wydawnictwo naukowotechniczne.S. Yun. H... Annals of the CIRP Vol. ASMEJ. G. Maňková. T. Dcarbome. H. L. Y. S.F.665-672 Firemné materiály Hitachi Europe GmbH Fukuzawa. Jan 1997. Dulré ... 8.: Integration of EDM within a CIM Environment. H. Wang. W. J. M: Zdcblick. of Machine Tools and Manufacture 40. 26. Levy. F. W. March 1965. : Surface treatment of wire electro-discharge machined engineering ceramics by abrasive blasting. I. Abrasion and Erosion..166 6.. (1-3).K.Fururc Step towards the Machining of Ceramics Annals of the CIRP Vol.M..H. Tsai. Panten..Y.H. H. Processing and Fabrication of Advanced Materials VI.: EDM. U. 10.: Wire EDM cutting of PCD. n 5.. pp.: Obrábčni . Egger..: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov.T. H.: Metalurgy of Spark Machined Surfaces Journal of the iron and steel Institute.. S. Dauw. pp.37/2/1988. Mohri.vyd. K. Lau. 28. Vol 7 1974 pp899909 Vasilko. 2). Alfa Bratislava 1990 l. F. Vigneau.J. Y. pp. H. Chapman and Hall. De Vnes. Dekkyser. pp.: Heat Conduction Model for the Calculation of the Volume of Molten Metal in Electric Discharge. 1994 pp 050-1 -0050-7 Kaczmarek. 24.I. Phys.F. pp. T.

Pevnolátkový laser na báze neodým (Nd)-sklo použil prvýkrát Snitzer tiež v roku 1961. Maiman skonštruoval a prevádzkoval prvý rubínový laser [32. legovanie. ktoré podal Albert Einstein v roku 1917. plynných a kvapalných aktívnych látok. diamant. tvarovanie. plasty. vŕtanie.5. naváranie a tepelné spracovanie (kalenie). ktorý našiel v súčasnosti najširšie uplatnenie v priemyselnej výrobe. tepelné spracovanie povrchov.2 Opracovanie laserom Obrábanie laserom (z. zváranie. Historický vývoj poznatkov o laserovom lúči začína popisom teoretických základov vynútenej emisie žiarenia. Najznámejšie sú: • priemyselné aplikácie lasera ako rezanie. z Western Electric Co. sklo.kvantovej elektroniky a boli realizované zariadenia generujúce a zosilňujúce elektromagnetické žiarenie na princípe stimulovanej emisie žiarenia.2. . O dva roky neskôr v roku 1960 T. Patel experimentoval s plynovým C O i laserom.1 Definícia lasera a základné vlastnosti laserového lúča Princíp funkcie lasera je možné objasniť na základe pojmov kvantovej fyziky a planetárneho modelu atómu.2 LBM 5.2. pre vŕtanie otvorov do diamantových kalibrov (súčasť nástroja pre ťahanie drôtov) pomocou rubínového lasera. H.2. v roku 1966. Laser je vhodný pre opracovanie materiálov ako sú kompozity. 41. príprava kovových sústav v amorfnom stave. ktorá pojednáva o jednotlivých druhoch lasera. Od roku 1971 bol zaznamený enormný rozvoj laserovej technológie. ' Skratky používané pre označovanie laserov sú vysvetlené v kapitole 5. keramika. V súčasnosti nachádza laser široké použite v rôznych oblastiach. Obyčajne sa pre označovanie typu lasera používa chemická značka aktívnej látky. Laser Beam Machining . 54]. Avšak až začiatkom 50. Polovodičový laser bol objavený v roku 1962. Argónový iónový laser a pevnolátkový neodým (Nd-YAG)* laser boli prvýkrát prevádzkované v roku 1964.zosilenie svetla pomocou vybudenej emisie žiarenia . Postupne boli realizované ďalšie laserové zariadenia na báze pevných. Prvé zmienky o kvapalinovom laseri sú z roku 1966.zosilenie poskytuje v úzkom zväzku lavínu fotónov (kvantá elektromagnetického žiarenia). LASER je akronym anglického názvu Ltghi Ampllficatlon bySiimulated Emission of Radiation v preklade . V roku 1961 Javan. 46. rokov boli položené základy nového odboru . H. angl. • • • • • 5. Towens a A. Bennet a Heriot odskúšali plynový hélium-neónový (He-Ne) laser vo vývojových laboratóriách v USA. H. ťažkoobrobiteľné ocele. L Shawlow v roku 1958. nedeštruktívne metódy skúšania meracie systémy v metrológii CD prehrávače (kompakt disk) informačná a telekomunikačná technológia (prenos a uchovávanie informácií) humánna medicína („laserový skalpel"). V tom istom roku C. Prvý projekt lasera navrhli C. obrábanie.LBM) patrí k jednému z mnohých priemyselných aplikácii laserového lúča. nanášanie povlakov. povrchové natavenie. Prvé praktické priemyselné použitie lasera uvádza Epperson et al.

.

5.Nd-YAG laser EJ fotón aaaHI prechod vanta El Q£1 ele K Irò n Obr.v (5.rubínový laser b) laser so štyrmi hladinami . a pri tom emitujú kvantum svetelného žiarenia s frekvenciou v. majú tendenciu zaujať hladinu s nižšou energiou E. en s a hladina 2 á] ' hladina 1 hladina 1 i hladina 1 hladina 1 Obr.626. ako tretí proces nasledujúci po absorpcii a spontánnej .. V závislosti od rozdielu týchto hladín vzniká infračervené. pričom vzniká energia vo forme žiarenia.168 Bežne svetelne žiarenie je vlnenie. emisie a jav stimulovanej emisie žiarenia.5. pričom emituje nový kvánt s takou istou frekvenciou ako mal predchádzajúci kvánt. 54 ]: E:-E. J.3 I ilustruje javy absorbcie. ak vybuďerié atómy s energetickou hladinou E. Prechod elektrónov zo základnej hladiny na vyššiu energetickú hladinu sprevádza absorbcia a prechod z vyššej hladiny na základnú jc emisia.f po stimulovanej emisii hladina 2 absorpcia emisia hladina 2 r-.3) kde h = 6. Í& 34 — — hladina 3 j—^—hladina 4 H—hladina 3 absorpcia pred stimulovanou emisiou -•.s je Planckova konštanta.32 (zäroj:MčGeougfi ¡32}) Absorpcia a emisia pre: Podmienky stimulovanej emisie a) laser s troma hladinami . Vplyvom vonkajšieho podnetu sa vybudený atóm vracia do základného stavu.=h. Spontánna (samovoľná) emisia žiarenia vzniká. Obr.33 Zdroje vybudenia atómov a vznik inverzie populácie [41 j a) čerpanie pomocou fotónov typické pre rubínový laser b) priania excitácia elektrónov pri plynovom argónovom laseri c) vzájomná kolízia atómov A a B pre plynový laser typu hélium .hladina 2 •h. Laserové svetlo vzniká v prostredí určitého stimulujúceho elektromagnetického žiarenia potlačením spontánnej emisie na úkor vynútenej emisie žiarenia. ktorá sa urči z rovnice [32.5. ktoré sa šíri všetkými smermi. Tento spôsob emisie sa nazýva stimulovaná (vynútená) emisia žiarenia.neón Pri bežných podmienkach sa atóm nachádza v základnom stave. ultrafialové alebo viditeľné svetelné žiarenie.

35. V priestorovo koherenčnom lúči kmitajú všetky častice svetelnej vlny s rovnakou fázou v rovine kolmej na smer šírenia sa lúča. Využíva tzv. každá farba má inú ohniskovú vzdialenosť od šošovky.34. 5. obr.5. obr. Laser je teda kvantovo elektronický zosilňovač a generátor svetelných vín. pričom divergencia laserového lúča s vlnovou dĺžkou X* je daná vzťahom: 0 =- Jt.5. ktorý' má tieto základné vlastnosti [30]: • • je vysoko monochromatický .2 Opracovanie laserom LBM 169 emisii.svetlo v laserovom lúči má prakticky len jednu vlnovú dĺžku. Atóm možno prinútiť k emisii žiarenia vybudením.4) .5. má vysoký stupeň priestorovej a časovej koherencie. ktorý vystupuje z rovinného okienka lasera s priemerom 2ru.5. charakterizovanú polovičnou hodnotou vrcholového uhla kužeľa. Spôsoby vybudenia atómov.5.r„ (5.35 Rozbiehavosť. stimulovanú emisiu žiarenia na produkciu svetelného lúča. (zdroj: Powel [41]) a) ak je fokusované biele svetlo. preto ho možno sústrediť do intenzívneho úzkeho bodového zväzku priemer ohniska 2n Zr laser Obr. V časovo koherenčnom lúči kmitajú s rovnakou fázou všetky častice svetelnej vlny v smere šírenia sa lúča. b) ak je fokusované neparalelné svetlo ohnisková vzdialenosť závisí od uhla dopadu častíc pôvodného lúča c) laserové svetlo je monochromatické a rovnobežné. modrá červená toe le svetlo Obr. ktoré sa používajú v laseroch znázorňuje obr. Dodanie príslušnej energie na dosiahnutie vybudeného stavu sa nazýva čerpanie.34 Porovnanie fokusácie bieleho a laserového svetla.33.32]) intenzita šošovka hĺbka ostrosti má minimálnu divergenciu (rozbiehavosť) 0. priestorový profil a fokusácia charakteristického laserového lúča (zdroj: [43.

• má vysokú výstupnú intenzitu I [W. čim sa dosiahne požadovaný efekt spracovania.crrf2 ].exp(-2r/r02) (5.5) kde I 0 j e intenzita žiarenia v strede lúča. ktorá nieje limitovaná zákonmi žiarenia absolútne čierneho telesa a pre intenzitu žiarenia laserového lúča platí vzťah [32]: I = I0.v závislosti na okrajových podmienkach rezonátora. kalenie) TEMíi m®©® TEMľ © ®©© (málo používané) mullimôd (rezanie) multimód (nevhodné pre rezanie) y \ < Obr. obr.transverse electromagnetic mode. r 0 je polomer.3 uvádza rádové hodnoty hustoty toku energie (hustoty výkonu). Pre porovnanie. zváranie a ďalšie technológie.5. ako napr. • má módovú štruktúru (TEM . Je to dané tým.36 Ukážky módovej štruktúry laserov. v priečnom priereze lúč vytvára buď iba jednoduchú stopu . v ktorom je intenzita redukovaná zo strednej hodnoty faktorom e 2 . ich TEM označenie a niektoré doporučenia pre použitie (zdroj: Powel \4\\) Uvedené vlastnosti laserového lúča umožňujú pri jeho fokusácii (vhodnou optickou sústavou) sústrediť do malého bodu mimoriadne vysokú hustotu energie v mieste dopadu lúča. že vo vnútri laserového rezonátora získava elektromagnetické pole generované stimulovanou emisiou žiarenia určitú konfiguráciu .mód .5. tab.alebo zložitejšie obrazce pravouhlo alebo kruhovo symetrické. čo má za následok natavenie až odparenie materiálu. Mód lasera určuje jeho vhodnosť pre priemyselné použitie. pre rezanie.36.základný mód . ktoré sú dosiahnuteľné rôznymi zdrojmi energie. označenie TEM (použitie) prierez A v rovine kolmej na smer lúča prierez B kolmý na A 1 2 AA AA 'AAA 5 A 6 A A AA AAA AAAA A ® ® © (D © © © ©®©® pôdorys # ^ > TEMoc Gauss (rezanie) TEMoi (zváranie.5. . Najvyššie hustoty energie pri danej výstupnej energii lasera možno dosiahnuť lasermi pracujúcimi v základnom móde označovanom T E M q o (index charakterizuje symetriu elektromagnetického poľa v rovine kolmej na smer šírenia lúča).

10 1 4 Priemer sfokusovaného lúča sa meria a vypočítava v mieste.10 5 1.9) Aby sa dosiahla vysoká hustota toku energie lúča [W/cm : ] v mieste jeho dopadu.5.102 1.f.10 1. obr. kde 0 je uhol divergencie lúča v radiánoch.crrr2 ] 5. =•7Lr„ f X.54] Zdroj energie Slnko (šošovka 1 =50mm) Elektrický o b l ú k Acetylén-kyslikový plameň P l a z m o v ý lúč E l e k t r ó n o v ý lúč C O . Tab. Potom polomer ľ.4 MW/cm ) [461. Zároveň je nutné materiál udržiavať voči lúču v relatívne presnej pozícii. kde sa vyžaduje malá tepelne ovplyvnená oblasť ako sú technológie rezania a zvárania. že lúč má Gaussovo rozloženie v základnom móde.6 (5. r.3 Hustoty výkonov rôznych energetických zdrojov [31.104. Polomer ľf lúča v ohnisku (najužšom bode nazývanom ako beam waist . n je index lomu svetla.6) r í - (5.23.10'" W/mm (1. (5. Vhodne sfokusovaný lúč pre rezanie C O i laserom s výkonom do I kW má priemer okolo 0. .10" 1. kde intenzita žiarenia je (l/e 2 ) násobkom jeho osovej intenzity za predpokladu.8) Veľkosť stopy lúča je priamoúmemá ohniskovej vzdialenosti Šošovky f.f + (5. pretože je potrebné sústrediť laserový lúč do úzkeho zväzku. vlnovej dĺžke lasera a nepriamoúmerná polomeru lúča r 0 Pre multimódový lúč je polomer sfokusovaného lúča daný vzťahom podľa [46]. laser c w N d laser p w D o s a h o v a n á hustota v ý k o n u [W. =f.7) kde fH " n.?^/ro.5.10» 1. je potrebné !úč čo najlepšie fokusovať.zúžená časť lúča) a vzdialenosť dm tohoto bodu od Šošovky sú dané [46]: (d. Nie je vhodný pre aplikácie. sfokusovaného lúča je [46]: h* je vlnová dĺžka laserového svetla. aby sa nedostal pod hĺbku ostrosti Zf. kde hustota toku energie klesá.2 Opracovanie laserom LBM 171 Priemer nesfokusovaného lúča býva rádovo niekoľko milimetrov.5.-f): d„ .3 mm a môže dosahovať hustotu energie okolo 2 ? 1.4.

.

ktorý má lepšie tepelné charakteristiky.fop[ ultrafialové žiarenie (UV) f > f^ rontgenové RTG a gama žiarenie f » fop[i. na ktorej je efektívny polomer stopy lúča o 5% väčší ako v ohniskovej rovine [3.Ne.1. Nd . že hĺbka ostrosti rastie so štvorcom polomeru jeho stopy v ohnisku. dosahovaných výkonov ako aj oblasti použitia. Podľa frekvencie vysielaného žiarenia sa rozoznávajú: infračervené žiarenie (IR) f < fcpt optožiarenie.j. ktoré sa používa na generovanie žiarenia vlnovej dĺžky druhu lúča resp. Zároveň sa tieto látky líšia aj vlnovou dĺžkou svetelného žiarenia a frekvenciou vysielaného žiarenia. = odkiaľ vyplýva.m Progresívne technológie HÍbka ostrosti je definovaná ako vzdialenosť medzi dvoma priečnymi rovinami pred a za ohniskovou vzdialenosťou. ad i a ii) Lasery sa delia do tried podľa skupenstva materiálov. druhov lúča a oblasti aplikácie sú v tab.5. alexandrit.2. (5. He . rozdielnosť ich vlastností. ale v súčasnosti sa nahrádza Nd . Nové vysokovýkonné lasery.sklo. Najviac používané typy laserov pre spracovanie materiálov sú Nd . 54].YAG. 30. Nd . skupenstva materiálu.10) 5. excimerový a čiastočne kvapalinový laser.YAG laserom. režimu lúča výkonu konštrukcie laserového zariadenia použitia. Čiastočne sa používajú ešte rubínový a sklenený laser. Hlavné druhy laserov používané pre tepelné aplikácie v strojárskom priemysle sú pevné lasery na báze rubínu. teda podľa skupenstva aktívnej látky na: • pevné (tuhé niekedy označované ako tuhofázové alebo dielektrické) • plynové • kvapalinové • polovodičové..4. Lasery je možné rozdeliť podľa: i) ii) iii) iv) v) vi) aktívneho prostredia t. je potrebná určitá systematická kategorizácia a rozdelenie druhov laserov. Rubínový laser bol používaný ako vôbec prvý.1 Druhy laserov a ich delenie Vzhľadom na rozmanitosť dostupných laserov.YAG a CO. ktoré sa používajú na generovanie žiarenia. Vypočíta sa podľa vzťahu : Z. argónový. svetelné žiarenie f . Alexandritový laser sa javí perspektívny pre . . ďalej plynové lasery C O . ako chemický laser a laser na báze kovových pár sú predmetom intenzívneho štúdia pre praktické využitie v blízkej budúcnosti. Charakteristiky jednotlivých typov laserov podľa vlnovej dĺžky.

37 znázorňuje časové závislosti prevádzkových režimov lasera.5.pw) tz.7-0. 27.5145 E x c i m e r (ArCI) (XeCI) íXeF) (KrF) KVAPALINOVÝ Farbivo Rhodamine 6 Etanol.4 Rozdelenie laserov (spracovanépodľa [2. 13 Tab.175 pulzný 100W Fotochémia.5. Q .jc to zvláštny kontinuálny režim s vysokou energiou i m p u l z u .6943 1. holografia Ar Ar 0. ad iii) Druhy lúčov. 32. Lasery môžu pracovať v rozdielnych časovo závislých režimoch a to v: • • * kontinuálnom režime (cominuous wove .v. Špičkové výkony lasera v kontinuálnom režime sú rádovo I0 J 105 W. 51}) Vlnová dĺžka D r u h lasera A k t i v n a látka Rubín PEVNÝ Nd-YAG Nd-sklo alexandrit [pm] T y p lúča Výkon lasera Cr** Nd3Nd3' 0.34-1.2 Opracovanie laserom LBM 173 spracovanie nekovových materiálov v blízkej budúcnosti.308 0.switched ( Q s ) režime .5.4764. kontinuálny a l e b o pulzný kontinuálny 5 0 0 až 15 0OOW 20mW He-Ne PLYNOVÝ . alebo častejšie používaný termín je režim lúča.90 pulzný 2 až 10mW C02 technológie optoelektronika Strojársky priemysel Metrológia. spektroskopia Kontinuálny a l e b o pulzný pulzný 1 až 5 OOOW 20W3Ž 250W Fotolitografia. 3.) CO* Ne 10. Pulzný režim vzniká prerušovaním budiaceho elektrického výboja v dutine lasera.39 1. Obr.46.6 0.switched režim je výsledkom zvyšovania činiteľa akosti optického rezonátora pri kontinuálnom čerpaní energie do dutiny lasera.064 1. Pri Qs režime sa dosahuje najvyššia hustota výkonov lúča.248 0.15.cw) pulznom režime (pulsed wave .064 0.818 pulzný kontinuálny pulzný pulzný pulzný 5W 100 a ž 1 200W 2mW 10W Informačné POLOVODIČOVÝ GaAs 0.351 0. geodézia. v pulznom režime 10 -r 10 W. L a s e r o v á chirurgia Strojárstvo L a s e r o v á chirurgia Holografia Strojársky priemysel Oblasti a p l i k á c i e (Ns + He. 0.6328. 3. metanol 0.170 0. 0. Do popredia pozornosti sa dostáva excimerový laser pre keramické B kompozitné materiály.80-0. Q .488.

veľkosť a hmotnosť obrobku. Existujú tri základné konštrukčné typy. skríň prevodoviek a iné. Obr.38 [43]. Tento systém je vysoko flexibilný. rýchlosti lúča a požadovanej presnosti: a) b) Systém pevného laser a pohyblivého stola. vŕtanie rubínov. plastických hmôt. • vysokovýkonné . Pri tomto systéme sa používa malá a ľahká laserová hlavica s nizkym výkonom a pomerne nizkou reznou rýchlosťou. hlavné oblasti použitia sú zváranie. Výber typu závisí od veľkosti opracovaného predmetu.38 Základné typy konštrukčného riešenia vzájomného pohybu laserového lúča a obrobku (zdroj: [43]) c) Systém pohyblivého lúča.30 k W. c) . na ktorom je upnutý obrobok.5.desatiny W až stovky W. kým laserová hlavica a obrobok sú stacionárne. doporučené použitie pre rezanie a vŕtanie keramiky. Q-spinaC Obr. tepelné spracovanie kľukových hriadeľov. Výhodou systému je minimálne obmedzenie tvaru a hmotnosti obrobku.5.5. Obmedzujúcim parametrom použitia je tvar. obr.¡74 ad iv) Podľa dosahovaného výkonu sa delia lasery n a : • Progresívne technológie nizkovýkonové . Pohyblivý laserový systém a nepohyblivý obrobok.37 Druhy prevádzkového režimu laserového lúča (zdroj: [43]) ad v) Z hľadiska konštrukcie laserového zariadenia dôležitú úlohu má prenos laserového lúča od oscilátora k pracovnému stolu a zabezpečenie vzájomného relatívneho pohybu medzi lúčom a dielcom. kvality lúča. Nevýhodou je jeho vysoká citlivosť na vibrácie a presnosť nastavenia. Využíva sa pri požiadavke na vysoké rezné rýchlosti a úsporu priestoru. čo môže spôsobovať väčší rozptyl lúča. ktorý'je zabezpečený zrkadlami.l kW .

pretože pri procesoch dochádza k úberu materiálu. Míkroobrábanie zahŕňa v sebe technológie ako pri s tri h o vani e. svedčí skutočnosť. orezávanie. V ďalšom pojedani je kategorizácia laserov urobená podľa oblastí priemyselného využitia pre procesy spracovania materiálov. Najnovšie sa prenos laserového lúča zabezpečuje optickými vláknami.v odbornej nemčine základný význam pre zlievanie. autora). ako to už bolo spomenuté v úvode tejto kapitoly. ktoré zabezpečia pohyb lúča v 5. Urquell .prazdroj). liatie: kde predpona Ur .5.sublimačné . ktoré môžu pracovať súčasne.8 cm do vzdialenosti 25 m optickým káblom. Použite optických káblov je veľmi vhodné pri požiadavke na rozdelenie laserového lúča a jeho odoslanie do viacerých pracovných staníc.resp. TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA MATERIÁLOV LASEROM PODĽA D I N 8 5 8 0 PRÍM AH NE (z nem. prvotný (napr. osiach. O tom. míkroobrábanie a čistenie pomocou lasera. značkovanie. (USA) úspešne realizovali prenos lúča s výkonom 400kW s priemerom 1. Čistenie je odstraňovanie tenkej povrchovej vrstvy kontaminovanej olejmi a plynmi.2 Opracovanie laserom LBM 175 V súčasnosti sú vyvinuté systémy plynulého riadenia pohybu lúča pomocou CNC systémov a tiež laserová hlavica môže byť súčasťou chápadla robotov. Preklad primárne tvarovanie vyplýva z anglického slovného spojenia primáry shaping a zo súvislosti s modernou technológiou ste reo litografi e. ktorú zaviedol Taniguchi [46]: uber materiálu. renovácia masiek. že technológie spracovania materiálu laserom klasifikuje norma DíN 8580 do šiestich základných skupín [2. ad vi) Oblasti použitia lasera sú široké a zasahujú do mnohých oblasti. Ako uvádza Taniguchi [46]. 'Urformen .39. .s aktívnym plynom Spájkovanie Plazma C V D Žlhanle S p e v ň ovanie Zváranie Povrchové legovanie Kalenie Gravírovanie L A M (laser assisted machining) Označovanie Obr.Rapid Proryping (pozn. Tieto systémy sa používajú prednostne pre rezanie a vyrezávanie zložitých tvarov a pre zváranie. ale má svoje nezastupitcľné miesto vo výrobnom procese.5. prednostne pri Nd-YAG laseroch.Uríormen)' TVAROVANIE TVARNENIE Tvárnenie Stereolitografia laserovým ohrevom (ohýbanie) Spekanie -tavné Vŕtanie REZANIE SPÁJANIE POVLAKOVANIE TEPELNÉ SPRACOVANIE Rezanie . obr. 47].významovo znamená pra . že laser nepatri už len k zriedkavo používaným technológiám. gravírovanie a rytie. ktorá sa využiva v postupoch rýchleho zhotovenia prototypov . do tejto oblasti spadá rezanie.539 Klasifikácia laserových technologických operácii podľa DIN 8580 Aj keď je táto klasifikácia pomerne podrobná. General Electric Co. z hľadiska jednoduchosti je viac zaužívaná štvorstupňová klasifikácia podľa základného mechanizmu technológie spracovania materiálov. vŕtanie.

spájkovanie.2. Absorbcia A [%] svetelného žiarenia spôsobuje ohriatie povrchovej vrstvy. ktoré boli nedávno vyvinuté na základe požiadaviek priemyslu ako rast zaflrových kryštálov.11) Reflexia aj (5.pohlcovanie laserového žiarenia tepelná vodivosť tavenie povrchovej vrstvy odparovanie. 54]: R=l-^f/<T0 kde o n je elektrická d i vosť kovu [ÍX'. ťahanie optických vlákien.12) .40 Účinok laserového lúča pri jeho dopade na povrch materiálu < zdroj [27]. {43}) n a t a v e i é rozhranie Po dopade lúča na materiál sa časť lúčov odrazí. 5. povlakovanie a tvrdé spájkovanie. Faktory. rekryštalizácia polovodičových kryštálov po iónovej implantácii a tiež povlakovanie metódami CVD (chemieat vapour deposition . žíhanie.2 Účinok laserového lúča na materiál a uber materiálu Pri styku laserového lúča s materiálom. sú: reflektivita . Absorbované lúče ohrievajú materiál. nové procesy. Časť sa absorbuje do materiálu a časť prejde materiálom.chemické nanášanie povlakov z plynnej fázy) a PVD (physical vupour deposition . ktorý sa ohrevom nataví a následne odparí zohriatej oblasti. 5. povrchové legovanie. delenie skla a keramiky kontrolovaným lomom.40. pre vlnovú dĺžku väčšiu ako 10 um. ako to ilustruje obr. reflektivita (cmgi reflectance) kovového povrchu. dôležité pre použitie laserového lúča. t e p e l n é spracovanie povrchu ako kalenie.nanášanie povlakov vo vákuu) pomocou laserového zdroja ohrevu.Progresívne technológie s p á j a n i e a spevňovanie zahrňuje zváranie. dochádza k ich vzájomnej interakcii a efektom. napokon procesy laserom podporovaného obrábania ako j c sústruženie a iné kombinované procesy využívajúce laser. absorbcia sú komplexné javy a ich vzájomné pôsobenie vyjadruje vzťah [32]: R + A = 100% (5. Odrazivosť R [%] resp. je vyjadrená Hagen-Rubcnsovým vzťahom [32. Množstvo odrazených lúčov závisí od odrazivosti materiálu. 5.m" 1 J.1. roz(avená fáza T ^ ^tepelný ohrev p adsorbcia O b r . farbenie. ktoré sú závislé od vlastnosti materiálov a ich schopnosti pohlcovať a odrážať laserové žiarenie.odrazívosť povrchu absorbcia .

9 93. Tak isto to platí aj o zvyškových napätiach v povrchovej vrstve po predchádzajúcej mechanickej operácii. ako aj zvyškové napätia pod povrchom.-X2 Opracovanie laserom LBM 177 Odrazivosť infračerveného svetla od kovových povrchov je veľmi vysoká.YAG laser (vlnová dĺžka 1. Odrazivosť lúčov sa dá znížiť napr. sa pri spracovaní lasermi s nižšími výkonmi javia ako problematické. Vedenie tepla z lasera do materiálu je komplikovaný jav. Vychádza sa . viď tab. Tab. pretože prestup tepla je veľmi rýchly. V skutočnosti na odrazivosť pôsobí prítomnosť oxidickej vrstvy na povrchu. Kovy s vysokou odrazivosťou a vysokou tepelnou vodivosťou. 46].1 93 28 93-96 59 Absorpcia svetelného žiarenia a následný ohrev kovového povrchu. napr. ohriatím materiálu na teplotu blízku teplote tavenia. takže reálne hodnoty odrazivosti môžu byť v skutočnosti iné. So zvyšovaním teploty povrchu odrazivosť klesá a minimálnu hodnotu dosahuje pri teplote tavenia kovov. s rozmermi sfokusovaného lúča. striebro (Ag).5. Pri ožiarení povrchu kovov C O : laserom je odrazivosť lúčov pri izbovej teplote veľmi vysoká.46]) REFLEKTIVITA R [ %] Kov Zlato Striebro Hliník Med Železo Nikel Zinok Chróm Kremík Oceľ (l%uhlika) Uhlík (grafit) Vlnová dĺžka [um] 0.7 99 96. že so zvyšovaním vlnovej dĺžky svetelného žiarenia reflektivita kovov stúpa. laser (vlnová dĺžka 10. Niektoré hodnoty odrazivosti pre Nd . hliník (Al).6 pm) uvádza tab.5 Odrazivosť vybraných materiálov ( spracovane podľa [32. Pary roztaveného kovu výrazne absorbujú laserový lúč. Predstavuje riešenie parciálnej diferenciál nej rovnice pre vedenie tepla od zdroja.1 26.9 98. do povrchovej vrstvy a do vnútra materiálu za určitých okrajových podmienok. Pre rezanie týchto materiálov sa doporučujú lasery s výkonmi nad 2 kW [41].7 96. V súčasnosti nie je odpovedajúca teória pre vyjadrenie tepelnej vodivosti a výpočet teploty.6 98.06 um) a CO. 32.5. Na vyjadrenie prestupu tepla pre pohyblivý tepelný zdroj s rýchlosťou v [m/s] sa používa postup. Tieto hodnoty platia pre leštené povrchy.12. S rastúcou drsnosťou povrchu klesá schopnosť absórbele lúčov.8 9-11 97.9-1. Vo všeobecnosti platí. porušením oxidickej vrstvy ožiarením povrchu laserovým lúčom s vysokou energiou. Absorpcia svetelných lúčov do materiálu závisí od tepelného gradientu kovového povrchu a mení sa s drsnosťou povrchu.1 94.4 73. zdrsnením povrchu.8 95. ale aj iných materiálov závisí na tepelnej vodivosti materiálov. utvorením krycej nekovovej vrstvy. zlato (Au).1 65 72 49 57 28 63.12.5. ktorý navrhli Carslaw-Jaeger [9.3 90. literatúra neudáva kvantifikované hodnoty drsnosti. meď (Cu).

nf'. t ) | 1 = 0 =[2. o tepelná difuzivita daná vzťahom: a = k/p. pre rezanie skla Vrbánek a Fašková [55].e r f z = 2/VŤrľ|e"^d^ a potom erf : = 2 / V r t . A L je relatívne predĺženie. 55]: | p a i . pretože to už zasahuje do oblasti laserovej fyziky a termodynamiky. ktoré sú najviac prezentované v odbornej literatúre. keď počiatočná teplota v celom materiále je nulová a spolu s povrchom na úrovni x = 0 sa udržiava na hodnote T0 počas určitého času t.kg _ l . 46]. nekovového).13) je: T(x.17) . t čas (s). že v súčasnosti sa len veľmi málo prác sústreďuje na teóriu termodynamických javov v zóne rezania laserom. T (5. postup podľa Carslaw-Jaegera [9. Odvodenie prestupu tepla pri spracovaní materiálov laserovým lúčom uvádza viacero prác napr. teplota tavenia. Potom pre stúpanie teploty následkom tepelného toku na povrchu materiálu. Pri riešení rovnice (5.178 Progresívne technológie zo zjednodušeného predpokladu.c (5.s"'. p je hustota materiálu (kg.F 0 / k ] ( a t / T t ) " 2 kde F 0 je konštantný tepelný tok (J. pre vŕtanie kovov na báze železa Taniguchi [46] a pre tvorenie drážok v kompozitných materiáloch Chryssolouris.t) = T 0 erfc(x/2Vät") kde funkcia chyby erfe je určená (5.17) McGeough [32] uvádza vypočítané časy pre natavenie povrchu niektorých materiálov a udáva ich tepelné charakteristiky ako tepelná vodivosť.cm ) pre x = 0.K _ 1 ) tuhého materiálu (kovového resp.6.K .14) kde k je koeficient tepelnej vodivosti (W. Je potrebné uviesť. riešením rovnice (5. tab.16) o o Pri dostatočnom ohreve sa povrch materiálu natavuje.15) erfe . kde t > 0. ako to už bolo spomenuté vyššie. a x je bod na povrchu. 2 (5. Podľa vzťahu (5.13). Potom pre východiskové podmienky. difuzivita.13) L kde T je absolútna teplota (° K). J e ~kd% (5.rn" 3 ). sú uvedené iba vzťahy. Väčšina zdrojov sa orientuje na technologické možnosti laserového nástroja bez hlbších teoretických analýz. Pretože nie je účelom tejto kapitoly podrobne rozoberať prestup tepla pri laserovom rezaní. platí vzťah takisto vyplývajúci z riešenia podľa postupu Carslaw-Jaegera [32]: T ( x . = l . Sheng a Anastasia [18]. 5. na ktorom sa zjednotila väčšina autorov vo svete. za určitých definovaných ideálnych podmienok pre konkrétny materiál sa na vyjadrenie prestupu tepla pre pohyblivý tepelný zdroj používa. c je špecifické teplo (J. že materiál obrobku je izotropný a prestup tepla sa môže popísať rovnicou difúzie [32.1 ).

03x10" 1. Tepelne ovplyvnená oblasť je na obidvoch stenách a tiež v spodnej časti drážky a oblasť vedenia tepla je trojrozmerná. Hĺbenie drážok alebo tvarovanie profilov laserom je takisto ustálený proces.91 0.5.11 4. Keď laserový lúč s určitou hustotou výkonu ožiari povrch materiálu. Prierez natavenej vrstvy je znázornený na obr.87 4.14 1.cm-'.crrr 4. V závislosti od použitej technológie obrábania (vŕtanie.K.24 x101.. V mieste dopadu lúča sa následkom toho vytvára malý otvor a laserový lúč môže prenikať hlbšie do otvoru.22x10-' 1. V natavenej zóne pri odparovaní častic materiálu vznikajú pomerne vysoké tlaky a tavenina je premiestňovaná a vytláčaná zo vznikajúceho otvoru tlakom pary.6 Teoretický čas pre nábeh natavenia povrchu kovov pri konštantnom tepelnom toku [32] MATEA t AL MATEA t AL TEPELNA VODIVOSŤ [W. Ako uvádzajú Chryssolouris.4x10-* 6 5 0. Priečny prierez na obr. v prípade ak ide o priebežný otvor.45x10^ 5 2 Pôsobením intenzívneho sfokusovaného laserového lúča na materiál dochádza k jeho nataveniu.42 Schematické znázornenie prierezu oblasti po aplikácii laserového lúča pre oceľ s obsahom uhlíka 1 % (zdroj: Taniguchi [46]) .41 Správanie sa materiálu pri pôsobení laserového lúča (zdroj: Taniguchi [46]) a) v priečnom smere b) v pozdĺžnom smere b) Obr.18 1.41 [46].r ] í 1 TEPLOTA TAVENIA [°K] ČAS TAVEN A [S] V NÀHCONOM TOKU 10« W.38 0. rezanie laserom sa charakterizuje ako ustálený proces. tepelne ovplyvnená zóna môže byť dvoj alebo trojrozmerná. V pozdĺžnom priereze obr.2 Opracovanie laserom LBM 179 Tab.18 0.22 x10-s 1.5. hĺbenie drážok). pri ktorom sa tepelne ovplyvnená zóna tvorí iba na stenách zárezu.4 X1D-' 2.20 1 DlFUZIVITA [cm .0 3..20 1.15X10" 1. Povrch natavenej oblasti sa rýchlo rozširuje a materiál sa ďalšim intenzívnym pôsobením lúča začne odparovať. Sheng a Anastasia [18]. tavenina začína tuhnúť alebo rekryštalizovať a v tuhnúcej tavenine vznikajú a zostávajú zvyškové napätia.71 0.] Hliník Chróm Med Zlato Striebro Titán 2.082 933 2176 1356 1336 1234 1941 4. alebo ak sa laserový lúč posúva dopredu. rezanie.5. že roztavený materiál je tlačený na obidve strany.45x1 Or 1 2.crrr s 2 10« W.5.03 X1Q-' 1. pretože Čelo erózie je stacionárne vzhľadom k osi pohybu lasera. a) Obr. Vŕtanie pomocou lasera sa charakterizuje ako proces nestacionárny.5.5.41 b je tlačený dozadu za pohybujúci sa lúč.15x10-5 1.5.5. absorbované lúče lokálne ohrievajú častice materiálu až na teplotu tavenia. pretože čelo erózie sa pohybuje s ohľadom na pevný laserový lúč a tepelne ovplyvnená zóna sa tvorí na stenách otvoru. obr.40.24x10" 1. Ak žiarenie prestane.41 a ukazuje.

25 2. Míkrotvrdosť vrstvy je 700-800 HV a je tvorená martenzitom a austenitom. sú na obr. 5. že pretavená vrstva sa skladá z niekoľkých vrstiev I až IV.7 25.2 0.27 7.6 1.6 4.75 Rýchlosť posuvu [rrVnin] Priemer hlavice dýzy [mm] Obr.žele2a. Analýza [46] ukázala.4 mm.275 mm (zdroj: McGeough /Í2/J Obr„5.44 Účinok zmeny priemeru otvoru dýzy v laserovej hlavici na priemernú hĺbku HAZ pri rezaní titánovej zliatiny s hrúbkou 1.0 1.5 0.2 0..7 4. Veľkosť krátera sa zvyšuje proporcionálne s časom radiácie.3 2.275 mm (zdroj: McGeough [32J) .40 0.6 0.25 0. Na povrchu materiálu sa vytvorí plytký' kráter.7 3.5.5 0. Tab.40 0. Vrchná oxidická vrstva o hrúbke asi 0. S 0.0 8.5 4.25 0 2.0 [mm] 0. 46] MATERIAL HRÚBKA MATERIÁLU RÝCHLOSŤ HAZ VÝKON [KW! [mm] ako noviny 2.5 12.25 0.40 0. ktorej hrúbka je asi 30pm.42 .2 1. ktorá sa smerom do základného materiálu zužuje.25 0.4 | m/m in] >600 1. Za ňou je svetlá ľahko leptatcľná zóna III s priemerom asi 2.63 1. 5.180 Progresívne technológie Zmeny. Tvrdosť tejto vrstvy sa pohybuje okolo 850 950 HV a má prevažne spevnenú martenzitickú štruktúru.13 0. Vrstva II tvorí pretavenú oblasť v tvare polmesiaca s tvrdosťou okolo 350 + 550 HV a je zložená z o .0 1.7 Údaje o hodnotách tepelne ovplyvnenej zóny [ 32.40 0.40 20.5 Papler Kryštál Sklotextil Sklotextil Preglejka Nástrojové oceľ Oceľ pre zušľachťovanie Korozivdomá oceľ Titán 3.pre železo s obsahom 1% uhlíka pri ožiarení C O t laserom s výkonom 150 W.40 0.0 0.0 0.0 4.27 1. ktoré vznikajú v štruktúre kovových materiálov po ožiarení laserovým lúčom.5 0.1 mm prekrýva bielu vrstvu v oblasti I.2 0.0 1.43 Účinok rýchlosti posuvu na lúča na hĺbku HAZ pri rezaní titánovej zliatiny s hrúbkou 1.5 1.5 5 7.60 \ \ \ \ \ \ „ E 1.5 1 .0 1.40 20.

Fabry-Pero to v j | laserové médium Obr. zvýšenie množstva atómov a molekúl na vyšších energetických hladinách. rýchlosti posuvu lúča a priemeru laserovej hlavice sú spracované v tab. ktoré môžu mať odlišnú frekvenciu.45 Základná zostava lasera zdroj excitačnej energie Ako zdroje čerpania (zdroj excitačnej energie) sa používajú: elektrický výboj. ale vyžiaria sa vonkajšími stenami aktívnej látky. Ostatné fotóny.2 Opracovanie laserom LBM !_8J_ Tepelne ovplyvnená zóna HAZ (heat affeaed zóne). C O : a excimerový laser. ktoré majú iný smer šírenia a inú frekvenciu sa nezosilnia.5. fázu a polarizáciu. preletia znova cez aktívnu látku k polo-priepustnému zrkadlu (priepustnosť 40 cez ktoré vychádzajú von ako koherentný monochromatický laserový lúč. zvyšuje sa počet atómov. Od nepriepustného zrkadla (plnoodrazového. viditeľné svetlo (výbojka). vlnovej dĺžky a absorbčných vlastnosti materiálu. 5. Fotóny sa zostávajú v rezonátore počas extrémne krátkeho Času. FabryPerotovho optického rezonátora. Po načerpaní aktivna látka (laserové médium) samovoľne (spontánne) emituje svoju vnútornú prebytočnú energiu vo forme fotónov. ohr. . Odborná literatúra udáva priemernú šírku tepelne ovplyvnenej zóny pod pretavenou zónou okolo 0.5. fCeď je laserové médium vybudené (načerpané z vonkajšieho zdroja).2 Zariadenie pre laserové opracovanie Základná štruktúra laserového zariadenia znázornená na obr. tým menšia je hrúbka tepelne ovplyvnenej zóny.2. smer šírenia. 50]. iónov a molekúl na vyššej energetickej hladine. je rôzna pre rozdielne materiály a závisí od posuvu lúča. ktoré majú rovnakú frekvenciu ako je jeho rezonančná frekvencia. Priemer laserovej hlavice a vzdialenosť medzi povrchom a hlavicou vplýva na priemernú hĺbku HAZ.nou odrazívosťou) sa odrazia. Najčastejšie použivané druhy laserov v strojárskej výrobe sú Nd-YAG. Intenzita absorpcie laserových lúčov do materiálu sa zvyšuje so zväčšovaním vlnovej dĺžky žiarenia [1. 32. +80%). so 100% .7 a v grafoch na obr. Niektoré vybrané údaje o vplyve rýchlosti rezania. inverzia populácie t.5. 36. Čim vyššia je rýchlosť posuvu lúča. elektrónový lúč. Následkom toho vzniká tzv. Optický rezonátor si vyberie iba fotóny.5. zdroja excitačnej energie (Čerpanie). Fotóny sa pohybujú obvykle pozdĺž osi rezonátora tak. teplo a iné.44.43 aobr. vzájomným porovnaním charakteristík a využitím sa zaoberajú nasledujúce kapitoly. alebo schopnosť lasera zosilovať alebo generovať koherentné žiarenie.5.45 je vlastná každému typu lasera a pozostáva z iaserového média (aktívna látka). 50]. Ich popisom. ultrafialové svetlo.42. pomocou ktorého sa časť stimulovanej emisie žiarenia neustále vracia do laserovej dutiny. že dopadajú kolmo na zrkadlá.5. chemická reakcia.j. 5. 35.05mm [ 1.

na nižšiu hladinu. CO.6 pm.energetické prechody súvisiace s osciláciou molekúl CO. Plyn môže byť po prechode trubicou vedený na regeneráciu a prípadne znovu používaný v okruhu. sa čiastočne rozkladá na CO (oxid uhoľnatý) a kyslík (O. s molekulami CO. Potrebný nízky tlak plynu zaručujúci vznik tlejivého výboja v laserovej trubici je udržovaný pomocou vývevy. 50]) Teplo je zo systému odvádzané chladiacim médiom (najčastejšie vodou). ktorá sa blíži k energii asymetrických vibrácií molekúl oxidu uhličitého E. obrobok Obr. lasera.). aby teplota v dutine neprekročila asi 400°K.1 C 0 2 laser Progresívne technológie C 0 2 (oxid uhličitý) laser na vznik stimulovanej emisie žiarenia využiva kvantovo . čo je zaisťované zrážkami s molekulami hélia. 5.plyn prúdi v smere optickej osi lasera. pomocou chladiaceho agregátu. čo je sprevádzané vyžiarením kvanta energie s vlnovou dĺžkou 10. • transverzálne . Energia potrebná na excitáciu je vytváraná vo forme tlejivého výboja medzi elektródami. na ktoré sa privádza vysoké napätie z generátora vysokého napätia.plyn prúdi kolmo na smer optickej osi a väčšinou taktiež kolmo na smer elektrického výboja v duune. laseri trvalo zaistená inverzia populácie na hornej hladine E... Hélium je pre tento účel zvlášť vhodné pre relatívne veľký koeficient tepelnej vodivosti. tento druh oscilátorov (zdroj vybudenia) sa delí na . v ktorej sa nachádza zmes plynov CO. je potrebné ju jednak neustále dopĺňať (čerpať do systému energiu vo forme tlejivého výboja) a jednak je potrebné účinne depopulovať dolnú laserovú úroveň. a hélia (He). obr.2.47a. Plyn sa totiž počas procesu v laserovej dutine postupne znehodnocuje.c. Hlavnou časťou CO. Chladenie musí byť natoľko účinné. čo vedie k poklesu výkonu lasera. ktoré prijatú energiu odvádzajú do systému vo forme tepla. a dusíka (N. prechádzajú zo svojich asymetrických vibrácií na symetrické vibrácie energetickým preskokom z vyššej energetickej hladiny E.46 je laserová trubica. obr. Preto sa môže nepružnými zrážkami excitovaných molekúl N.5.46 Princíp C 0 2 lasera (zdroj ¡27.5.).5. N.2. najviac požívaný typ. Molekuly CO.182 5.47b. Aby bola v CO. obr.. odpor zdroj napätia —I CO. hr chladiaca M výveva voda plyn He • N í • CO. lasery sa podľa usporiadania toku plynu vzhľadom k opúckej osi lasera delia na : • axiálne . tým že CO. V tlejivom výboji sú molekuly dusíka N' : zrážkami s elektrónmi excitované zo svojho základného energetického stavu Eo do prvého vibračného stavu na určitej energetickej hladine Ej. veľmi rýchlo a účelne meniť vibračná energia molekúl.

dosahujú sa nimi vyššie výkony na jednotku objemu dutiny. Ge (germánium). Optika týchto laserov je upravovaná rôznymi prímeskami ako ZnSe (zinok/selén).5.2 Opracovanie laserom LBM 183 dvojosový a trojosový podľa vzťahu medzi prietokom plynu a výbojom medzi elektródami. V hlavici sa nachádza fokusačná šošovka. Do laserovej hlavice je zavádzaný taktiež pomocný plyn.5. Výkon axiálnych laserov je daný dĺžkou laserovej trubice (obyčajne 60 ^ 70 W na 1 m dlžky). NaCl (chlorid sodný). a) b) c) Obr. b) môže vytvárať v mieste dopadu laserového lúča na materiál ochrannú. c) odstraňuje z obrábaného materiálu ohrevom vznikajúcu taveninu a/alebo pary.48 Základné mechanizmy usporiadania dýzy (zdroj :Poweil [41 J) a) pohyblivá dýza b) pohyblivé Šošovky. Niekedy je tento účinok ešte zosilňovaný vákuovým odsávaním produktov interakcie laserového lúča s materiálom. vysoko-výkonové axiálne lasery majú trubice dlhé až 10 m [41. . alebo naopak oxidačnú.47 Typy oscilátorov pre C 0 2 lasery (zdroj Powell[4Jj) a) axiálny b) ortogonálny dvojosový c) ortogonálny trojosový Obr. ktorý z nej vystupuje spolu s fokusovaným lúčom. Pomocný plyn má viacero funkcií: a) chráni optiku pred produktmi rozkladu materiálu opracovaného laserom. 31]. pohyb lúča v oboch prípadoch je možný v X a Y osiach Generovaný laserový lúč vystupuje z rezonátora polopriepustným zrkadlom a do laserovej hlavice je privádzaný systémom zrkadiel. či inak vhodne agresívnu atmosféru. čim prispieva k čistejšiemu a rýchlejšiemu priebehu opracovania materiálu. Šošovka je chladená chladiacim prstencom. GaAs (gálium/arzén).5.

2. ktorej hlavným účelom je privádzať pomocný plyn do zóny rezania. Obr.5.48 ukazuje dva typy najčastejšie používaných usporiadaní. (ytrium/hliník/kyslík) izometrického kryštálu.2. Svetlo odrazom od rezonátora aktivuje oscilačné médium.184 Progresívne technolóeie Pre rezanie pomocou lasera sa využíva laserová hlavica.5. + ) tvoria oscilačné médium (lusing médium). Tento kryštál vyvinul roku 1962 Geus'tc et al.6 ms (milisekunda). Výkonová hladina lasera je niekoľko stoviek wattov. Princíp zariadenia pre pevnofázové lasery je znázornený na obr.2 Nd-YAG laser Nd-YAG laser pozostáva z pevného Y 3 AljOi. 5. pri ultrapresnom odstraňovaní tenkých vrstiev z keramických materiálov sa používajú veľmi krátko trvajúce impulzy v nano a píkosekundách s vysokou výkonovou hustotou (5xl0 i : W/cm : ) sfokusovaného lúča s priemerom 10 pm [60j.49. Pracuje v pulznom režime s energiou impulzu 1 až 50 J.5. Jeho tepelná vodivosť je 10 krát lepšia ako skla. Zdrojom budenia {optického Čerpania) jc svetelný impulz z kryplónovej alebo xenónovej oblúkovej lampy. alebo v kontinuálnom Qs režime s energiou impulzov 1 až 5 mj (miliJoule) s rýchlosťou Q spínania od I do 50 kHz. Laserová hlavica má rôznu konštrukciu podľa usporiadania a uloženia dýzy na prívod stlačeného plynu. Ióny neodýmu (Nd . ktorý obsahuje asi 1% iónov neodýmu (Nd 3 t ) . 4]) . tiež aktívne prostredie. ale pre oblasť mikroobrábania napr. ktoré sa používa v Nd-sklo laseri. Trvanie impulzu v pulznom režime pre priemyselné využite je 0.49 Ilustrácia konštrukcie typického pevnolátkového lasera (podľafl. CNC riadenie polohy pohohovaci stôl Obr. ohnisková vzdialenosť zdroj svetelného impulzu eliptický dutinový odrazový rezoná lor obrobok chladiaci systém zdroj NC.

Ti. TiC.5 0 000 Základný mód TEMao pw.doporučenia Nd-YAG 1. vŕtanie.50 Typické zlatom plátované odrazové zrkadlá odrazového rezonátora rôznej konštrukcie pre Nd-YAG laser [32.5. optická Kovy.3 000 Multlmódový pw. sklo Objemový Ochrana oči nutná Al 93. kapacitná Neelegované ocele.5. úplná ochrana Al 90. Cu. ZrOa.5. zrkadlá optické káble 10.2 Opracovanie laserom LBM 185 du ti nový odrazový rezonátor (elipsoid) ^oblúková lampa cylindrický dutinový odrazový rezonátor YAG tyč YAG tyč eliptický dutinový odrazový rezonátor* oblúková lampa " YAG tyč oblúková lampa špirálová výbojka dvojitý eliptický dutinový odrazový re zo nàto r- YAG tyč Obr. Al.06 YAG kryštál Magnézlové svetlo Flexibilné cez šošovky. zváranie. pevné šošovky 10. PE.46] Tab.7 100 2000 8až10 5 0 .9 15 30 3 do 4 2 0 .cw optimálna stredná Rezanie. CriN.cw Gs Slabne pri vysokom výkone vysoká Rezanie.PMMA. Tepelné spracovanie Manuálna.nastavenie Dobrá absorpcia štruktúra lúča Bezpečnosť R koeficient odrazívostí [%] .8 Porovnanie základných charakteristík laserových zariadení (spracovanépodľa [5$ j) Zdroj lúča Vlnová dĺžka [um] Aktívne médium Zdroj excitácie Riadenie pohybu lúča Max. plasty nie kompaktný Ochranné okuliare.Al S 03. oceľ 98 Fokusácia lúča . kapacitná. oceľ 70 C02 10. zváranie tepelné spracovanie povrchu a iné povrchové úpravy Manulálna.6 CO2 plyn výboj Odrazové zrkadlá.TaC. mechanická. hustota toku energie [W/cm2] Priemer lúča [um] Šírka rezu [pm] Elektrická účinnosť [%] Stredný výkon lúča [W] Mód Kvalita lúča Presnosť Druh opracovania .

5. 38. Koeficient odrazivosti týchto kovov je veľmi vysoký až 98 * 99 %. toho ktorého zaradenia pre príslušnú operáciu. obvykle so zlúčeninou KrF (fluorid kryptónu) ako aktívnou látkou. na odstraňovanie nadbytočného materiálu na plošných spojoch bez súčasného poškodenia okolia. ktoré majú vysokú tepelnú vodivosť ako Cu (meď).5. predovšetkým pre[5. pre označovanie kovových predmetov. ktoré umožňujú porovnávacie hodnotenie oboch laserov. 35. V tabuľke 5. a Nd-YAG laserom 5. 25. Niektoré konštrukčné riešenia odrazového rezonátora používaného v Nd-YAG laseroch sú znázornené na obr. 12.186 Progresívne technológie Odrazový rezonátor má spravidla tvar dutiny cylindrického alebo eliptického prierezu.51 podľa [2] ilustruje doporučené rýchlosti posuvov lúča pre rôzne druhy materiálov s rôznou hrúbkou (označenie materiálov na obrázku je podľa DIN). 50.1000 _ ti ÍL 1000 • oceľSl 37 hrúbka 6mm oceľ St 1430 O u < E- vPN - hrúbka 4mm 0 - J 0 Obr. Be-Cu (berýlium/ meď). 40]: spracovanie keramických a kompozitných materiálov.8 sú spracované dostupné kvantitatívne a kvalitatívne parametre. lepenka hrúbka 1flmm ekwQvarrý tM hrúbka 2mm j 1 I I Ô 2 E u ä i 2000 - .3 Excimerové lasery Použitie excimerových laserov pre strojárske účely začalo len v poslednej dekáde XX.2. storočia. a/alebo W (wolfrám). Obr. Vzhľadom na široké priemyselné využívanie CO. a Nd-YAG laserov vzájomné porovnanie ich parametrov je predmetom viacerých publikácií [2.2000 5 . 46.5. Patrí do kategórie tzv. vysoko-rýchlych laserov s ullrakrátkym . pre oblasť mikroobrábania tenkých kovových profilov.51 Porovnanie rýchlosti posuvu pri rezaní rôznych materiálov CO. Povrch rezonátora je dokončovaný leštením alebo obrábaním diamantovým nástrojom a je povlakovaný tenkou vrstvou zlata alebo striebra. 24. 58. 13.50. Pracuje v pulznom režime s energiou impulzu okolo 2 -ŕ 8 J/cm2. 4. 33.2. 59J a zároveň je podkladom pre vhodnú voľbu. / V oceľSl 1203 3000 r hrúbka 2mm P M M A plexisklo hrúbka 6mm drevo. pri mikrorezaní mäkkých a tvrdých biologických tkanív v humánnej medicíne. 41. 32. je vyrobený z kovov. Excimerový laser patrí medzi plynové lasery s krátkou vlnovou dĺžkou a vytvára svetelné žiarenie v ultrafialovej oblasti a čiastočne aj v oblasti mäkkého rôntgenového žiarenia.

Nd-YAG a excimerový).1W COa Výkon Rezná rýchlosť Vlnová dĺžka Hrúbka reznej vrstvy Šírka zárezu Presnosť operácie a presnosť zariadenia Nd-YAG Excimer < 4 < < • > Obr.5. Základné charakteristické vlastnosti excimerového lasera sú uvedené v tab.4 Prevádzkové charakteristiky priemyselne používaných laserov Prevádzkové charakteristiky sú závislé od typu lasera a líšia sa podľa použitej technológie zváranie.5 kHz 10 LIS 10-15% 9 m/mín pre 500W 3 m/min pre 1000W Excimerový laser 1 9 3 .3 5 1 nm < 150W <. ktoré sa používajú pre spracovanie materiálov. Tab.5.2.8 0 ns 1% 0.6pm < 1 500W <5. Posúdenie prevádzkových charakteristík excimerového lasera je možné porovnaním s dnes už klasickým typom C 0 2 lasera ako to ukazuje tab.4.stredný výkon Prierez lúča Divergencia lúča Mód lúča Pul zná frekvencia Trvanie impulzu Účinnosť Rýchlosť posuvu pri rezani kompozitných materiálov 10. Obr. .5.2 Opracovanie laserom LBM 12 187 15 trvaním impulzu udávaným v piko-sekundách (Ips =10~ s) alebo femto-sekundách (lfs =10~ s).5.9 Porovnanie základných charakteristík laserov (spracovanépodľa [51}) COa laser Vlnová dĺžka Kontinuálny režim .107W 100mm2 < 5 mrad Multimódový < 0.2.9 mm/min 1. vŕtanie a iné.10 3 W 250mm2 1.YAG laserov pre technologické procesy spracovania materiálov.52 Kvalitatívne porovnanie troch najviac používaných typov laserov pre rezanie materiálov 5.8 kHz 1 0 .5 mrad TEMoo < 2. T a b .9.stredný výkon Pulzný režim . rezanie.10 udáva rozsahy doporučených výkonov C 0 2 a Nd .5.5.52 ukazuje kvalitatívne porovnanie popisovaných laserov { C O i . 5. Patri medzi lasery s najkratšimi možnými impulzmi elektromagnetického žiarenia.

prienik [mm] REZANIE max. 0. hibka vŕtaného otvoru 23 mm v závislosti od vŕtaného materiálu.0 0. 4 1 .20 mmVhod.75 ÁNO 1 5 0 ť 200 W 200^400 max.YAG laser 9. • reflektivita materiálu a ďalšie charakteristiky spojené s vplyvom lúča na povrch materiálu. pozri tab.3 f 0. drážok a rezanie a vŕtanie.076 mm Minimálny priemer vŕtania 0.2 í 0. 8 2. niekedy až 0. • rezná rýchlosť. vŕtania na jadro (trepanning) Šírka pretavenej vrstvy sa udáva v rozsahu 0.18 -f 0.5. OZNAČOVANIE BOBOVÉ ZVÁRANIE < 100 ANO Nd .7 1. • ohnisková vzdialenosť.013 mm Nd-sklo 0.5 0. dutín.75 1. že materiál sa neodstraňuje.0 19.5. Vybrané prevádzkové charakteristiky rezania a vŕtania laserom [I.005 mm ± 5%. Nd-YAG 0. • tepelne ovplyvnená vrstva HAZ. ale pôsobením laserového lúča sú nahrievané styčné plochy zváraných dielcov. • • • • • • .4 19.0 38 38 - - Obrábanie laserom je erozivne tvarovanie otvorov. 3.30 ÁNO hĺbka ovplyvnenej vrstvy [mm] ŽiHANIE.020 mm C02 0.2 12.11 Priemery nad 1. Podrobný popis zvárania laserovým lúčom uvádza Turňa [54].30 mm.0 3.0 5.5 ± 0 .3 5.10 Rozsahy doporučených výkonov pre technologické procesy spracovania materiálov {[spracované podľa Metals Handbook}) CO. Obyčajne sa pre metódy obrábania udávajú kvanlifikované údaje: • výkon lasera.05 mm pod pretavenou vrstvou Priemerná rýchlosť úberu materiálu 8. • šírka zárezu. hrúbka [mm] - 1.0 2.3 5. konkrétne pre jednodivé druhy laserov: rubínový laser.5 t 3.0 >3.5 1.27 mm sa vŕtajú technológiou vyvrtávania resp.0 <25 1. zárezov.5 0.03 'f 0.8 -f 1. prienik [mm] REZANIE max.3 0. 54]: Priemer fokusovaného lúča typicky v rozsahu 0. laser výkon [kWj B D V ZÁ A I O O É V R NE max.3 ÁNO 0. Tepelne ovplyvnená vrstva HAZ okolo 0.5 1.3 ÁNO 6. 1 2 . 8 . hrúbka [mm] SPRACOVANIE POVRCHU. Laser našiel široké uplatnenie pri zváraní predovšetkým v automobilovej výrobe. hrúbka [mm] VŔTANIE max. • maximálna hrúbka materiálu pre rezanie a delenie.25 mm.0 1.¡88 Progresívne technológie Tab. P A O A I GLAZOVANIE L T V NE rozsahy potrebných výkonov výkon[W] MIKROZVÁRANIE. Zváranie sa od obrábania liši tým.05 mm.

31 PE(1.2) 8ronz(1.10 2. AljOa.3) Sľuda(1.3) P U M A 11.3) TaC.05 1.65 0.2) Preglejka ( 1 .2i K o r o z i v z d o m é ocele(1. obr.11 Parametre vŕtania otvorov s priemerom (0.13 mm. pre polyakrylát 12 m/min (rezanie CO.32 1.84 2.34 Veľmi d l h o 0.12 Čas rezania [min] Priemerný v ý k o n [W] Max.27' 1. 31 42 4.2) Kadmium(1.2) Hliník(1.3) Kryštál(1) K e r a m i k a T i C ( l .13 mm) Nd-YAG laserom Hrúbka MATERIÁL Korozivzdomá oceľ Zliatiny hliníka Woílrám Med Zliatiny h o r i í k a materiálu [ m m ] 02 3. ZrOs.63 Veľmi dlho vzduch 1. obr.28* 1.33* 0. bežne používaná rýchlosť posuvu pre oceľ hrúbky 2 mm je okolo 6 m/min. Výber typu lasera pre daný materiál závisí od vlnovej dĺžky laserového svetla a jeho absorpcie do materiálu.64 2. 2 ) Drevotrieska(l) L-COA • Nd-YAG laser 3 • EXCIMEROVÝ LASER Obr.až femto.3) PU(1. 40] Šírka zárezu (reznej škáry .18 3.6 ms (mi l i sekunda).b.3) PS(1.5.c znázorňuje priebehy závislosti rýchlostí rezania na hrúbke materiálu pre rôzne druhy materiálov ako nízkolegované a korozivzdomé ocele a plasty (polyakrylát).44a. v závislosti na druhu materiálu.2.piko.kerf) sa udáva v závislosti od hrúbky materiálu v rozsahu 0.3) Sklotextil(l) Siiikon(1. 5. • Obr. výkon 1 kW).55 znázorňuje doporučenia pre výber lasera. 5.46 Veľmi dlho 0.54 mm.2 Opracovanie laserom LBM T a b . Doporučenia pre vzájomný výber materiálu a druhu lasera .5 Ar 169 0.2) N á s t r o j o v é o c e l e (1. pre materiály tenšie ako 1.2) čistéželezo(1. KOVOVÉ MATERIÁLY PLASTY PRÍRODNÉ A UMELÉ MATERIÁLY Ž e l e z n é kovy(1.3) PVC(1. laserom.53 ukazuje zmenu maximálnej šírky zárezu v závislosti od hrúbky materiálu Rýchlosť rezania závisí od druhu lasera a jeho výkonu a liež od hrúbky rezaného materiálu.5.6 mm zárez môže byť 0.2) Spekané karbidy(2) PA. (1.12 1. Drevo(1) Grafiti 1) Textil (1) K o m p o z i t n é materiály(2. pre vŕtanie a mikroobrábanie n a n o .54 3.1 -f 0.5.2) Legované oceie(i. h r ú b k a vŕtania [ m m ] 189 * optimálny prídavný plyn pre v ŕ t a n i e • • Trvanie impulzu pre priemyselné využitie je 0.55.54 3.2) 2inok(1.99 0.S3 3.5.2) Meď(2) Mosadz(1. takýto úzky zárez sa tvorí vyššími rýchlosťami.01* 12.36' 31 31 3'.sekundy [33.

3 Kritériá hodnotenia kvality povrchu po obrábaní laserovým lúčom Podobne ako pri klasickom rezaní nástrojom s určitou geometriou reznej hrany.190 Progresívne techno losie Obr.2.53 Zmena Šírky zárezu (škáry) v závislosti od hrúbky pri rezaní kovových materiálov CO> laserom s výkonom 250W [50] Pozn: druh materiálu nešpecifikovaný 1 2 3 4 5 6 7 S Hrúbka materiálu [mm] 300 0 1 2 3 4 5 6 7 Hrúbka materiálu [mm] 5.5. pri posudzovaní kvality rezania/delenia a vŕtania laserom je potrebné brať do úvahy spektrum vplyvov. 27] rozdelili do troch skupín: . ktoré Kónig a van Luttervelt [24.

povrchové napätie. • termofyzikálnymi vlastnosťami (tepelná vodivosť.. 191 Parametre procesu pri rczani laserom zahrňujú : • výkon lúča. • geometriou obrobku.). • zvyškové napätia. reflektivita). Parametre materiálu a komplexnosť vytvoreného profilu sú charakterizované: • fyzikálno . • priemer fokusovaného lúča. hrúbkou HAZ a tvorením povrchových mikrotrhlín.56 ilustruje zónu po rezaní laserom a doporučené veličiny používané pre kvantitatívne hodnotenie kvality rezu.56. • šírka tepelne ovplyvnenej vrstvy (poškodenej vrstvy). prítomnosť kvapiek a stlačenej vrstvy. lúč sa odchyľuje od pôvodného smeru (a = 75 80°). kompozit. Obr. viskozita taveniny. Väčšina literárnych prameňov [26. • zmena štruktúry povrchu materiálu. absorbcia. sklo.chemickými vlastnosťami materiálu. • geometrickými vlastnosťami. ktoré sa zaoberajú kvalitou rezaného povrchu. • uhol vychýlenia lúča a. sa sústreďuje pri hodnotení na jeden alebo dva určujúce prevádzkové parametre. uvádzajú redukovaný počet parametrov a kvalitu rezu určujú: • charakteristikou materiálu. Steen a Kamalu (1983).5. 37. keramika. • nepravidelnosť hrany. • vychýlenie lúča. • rýchlosť posuvu lúča (rezná rýchlosť).2 Opracovanie laserom LBM i) ii) iii) parametre procesu parametre materiálu produktu kvalita rezu. • druh lúča a jeho mód. ktorý je dôsledkom prechodu lúča materiálom. ako predstavitelia americkej technologickej školy. • šírka krátera. • spevnenie. • úbytok materiálu. zaoblenie hornej a dolnej reznej hrany. • šírku vytvorenej škáry (zárezu). 27. ktoré zároveň môžu slúžiť ako kritériá pre hodnotenie laserom rezaného povrchu: • šírka rezu (reznej škáry) • zaoblenie hrany vplyvom rezania. Kým nemecká škola.. ako sú . uvádza široké spektrum kritérií ovplyvňujúcich kvalitu rezu. 57]. • ohniskovú vzdialenosť. frekvencia a amplitúda ryhovatosti povrchu. tlak plynu). • typom materiálu (plech. Pri sledovaní samotnej kvality rezu je potrebné brať do úvahy parametre zóny rezania laserom. • prídavný plyn (druh plynu.5. • kužeľovitosť rezaného otvoru (rozdiel medzi širkou vstupu a výstupu lúča) • tvorenie trhlín. ako sú drsnosť povrchu. 34. sklon rezaného povrchu. ktorú reprezentuje najmä König.

keramika. obyčajne HAZ a šírku škáry. ale sa sústreďuje na HAZ a šírku škáry ako primárne ukazovatele kvality rezu. že drsnosť má byť menšia ako pri delení pásovou pílou.uhol vychýlenie l ú č a . As . r . že pri hodnotení kvality rezu a optimalizácii laserového rezania je spektrum vyššie uvedených kritérií veľmi široké. ktorá vzniká pri laserovom tavnom rezaní ako výsledok cyklickej povahy energetického lúča pri interakcii s materiálom v dôsledku oscilácie prúdenia taveniny.h r ú b k a materiálu.m e r a n á o b l a s ť pre u r č e n i e hodnôt Rz. nasledujúcimi veličinami: • • • množstvom zostávajúcich okovín vo forme kvapiek (dross) nataveného a stuhnutého materiálu na spodnej časti rezu.57. Oblasť rezania laserom je charakterizovaná. tlaku prídavného plynu a hrúbky rezaného materiálu na drsnosť povrchu pri rezaní mäkkej ocele. (1979) [41j. S . tvorením ryhovanej (striace) stopy rezu. a takisto na jeden alebo dva parametre kvality rezu. rezaného C 0 2 laserom s podporou prídavného plynu. aby bola čo najužšia a napokon kvalitou povrchu. laserov/ lúč R z . podobne ako skoro všetky vysokoenergetické technológie rezania. šírkou zárezu (škáry) s požiadavkou. 0!. a . U. 2 m m podľa hrúbky materiálu).45]) Obyčajne jc teda kvalita rezu určená v spojitosti s tromi základnými parametrami a to s reznou rýchlosťou. Smith a Kaminski [37] študovali vplyv výkonu lúča. Niemeyer. u . titán.v ý š k a nerovnosti. Kritériá pre hodnotenie povrchu po rezaní laserom (podľa [27. Vysvetlenie a popis vzniku tejto oblasti podali Arata a Miyamoto. kompozitné materiály. že prevažná väčšina autorov nehodnotí kvalitu povrchu po rezaní laserom drsnosťou povrchu. Pre jednotlivé druhy materiálov (mäkká oceľ. po rezaní určenou parametrami drsnosti Ra podľa STN a ISOa/?z podľa D1N.0 . Vznik ryhovanej oblasti je schematicky znázornený na obr. plasty) charakterizuje Powel [41] kvalitu povrchu. ktorá by mala byť čo najvyššia. M .n á b e h o v á a v ý b e h o v á o b l a s ť pri rezaní (0.šírka r e z u . Vychádzajú z toho.192 Progresívne technológie výkon lúča a rýchlosť posuvu. drsnosťou povrchu.56.z a o b l e n i e v p l y v o m rezania. Obr.1 .n e p r a v i d e l n o s ť škáry. w. . šírkou zárezu. reznej rýchlosti. Podmienkou určenia optimálnej drsnosti po rezaní/delení materiálu laserom bola požiadavka. 5. Analýza literárnych zdrojov poukazuje na skutočnosť. korozivdomé ocele. 5.

Podľa toho.5.60a.C tvorba ryhovania A 6 C D E Obr. šírkou vytvorenej reznej škáry a drsnosťou povrchu v závislostí na prietokovom množstve prídavného plynu. záleží od konštrukcie lasera) a tlak prídavného plynu sú významnými určujúcimi ukazovateľmi drsnosti povrchu. že rýchlosť posuvu (či uz ide o posuv obrobku alebo posuv lúča.5.B. priehľadnou a veľmi drsnou reznou škárou v spodnej časti rezu.5. ako rovnomerne sa vytvára rezná škára a jej profil v priereze kolmom na os lúča.5. Smith a Kaminski [37]) Taniguchi [46] charakterizuje kvalitu rezu šírkou tepelne ovplyvnenej zóny. obr. (zdroj: Niemeyer.59.76 mm Materiál: oceľ 11020 Hrúbka materiálu 2. Ich vplyv na drsnosť Ra znázorňuje graf na obr. je možné rezanie laserom pomocou prídavného plynu bližšie charakterizovať nasledujúcimi oblasťami: 1. oblasť tvorenia kovového oparu (gauzing) vzniká pri prietoku plynu do 20 dmVmin.0.49mm 3. .4 16 16 20 22 Rýchlosť posuvu [mmís] Obr. Naopak.57 Model tvorenie rýh v zóne tavného rezania laserom [41] Podmienky rezania: Výkon CO2 lasera -800W Mód lúča -TEMm Priemer dýzy .2 Opracovanie laserom LBM 193 Pri rezaní C O i laserom prídavný plyn 0 3 urýchľuje oxidačný proces pri nižšich rýchlostiach posuvu. pre daný rozsah prevádzkových parametrov. Na druhej strane hrúbka obrobku vykazuje iba malý vplyv na drsnosť.5. Autori konštatujú.25mm 1.5. ak sa zvyšuje rýchlosť posuvu lúča.b.58. Množstvo privádzaného prídavného plynu do zóny rezu vplýva na kvalitu rezu a profil prierezu. je charakterizovaná širokou. materiál posuv lúč ohrev natavenie zárez opakovanie postupu A.75mm 6. ako to ilustruje obr. Avšak so zvyšovaním rýchlosti prúdenia prídavného plynu (vyššie tlaky) sa drsnosť povrchu tvorením výrazného ryhovania zhoršuje. ohrev povrchu je plynulejší a dosahuje sa hladší povrch.58 Účinok rýchlosti posuvu na drsnosť povrchu pre rôzne hrúbky materiálu.

výkon 2kW.5.60 Vzťah medzi kvalitou rezu a prietokom prídavného plynu (zdroj: Taniguchi [46]) Podmienky: C O 2 laser. oblasť hrubého rezu so širokou. .46 (zdroj: Niemeyer. rýchlosť rezania 1m/min. 4.14mmfs[hore) Ľ H 1 0 k P a : 2 v m m / s Idole) • 410kPa. je charakterizovaná nepravidelnou škárou rozšírenou v spodnej časti rezu. 28. 7 tu s. ohnisková vzdialenosť 127 mm Pozn.: merané hodnoty sú uvádzané pre tri miesta v škáre rezu pod povrchom. hrúbka materiálu 5mm. pri využití laserov pre účely opracovania materiálov treba ešte zdôrazniť ďalšie špecifické možnosti a prednosti technológie [17. v spodnej časti rezu je typická pre prietok v rozsahu 20-*-35 dmVmin. 5.5 :-. 5 9 Vplyv hrúbky materiálu na drsnosť povrchu pre rôzne tlaky prídavného plynu. 3. oblasť v ktorej dochádza k horeniu materiálu v reze. oblasť tvorenia drobných kvapiek vo forme peny (dross) stuhnutého materiálu. 5. :: _ 15 J o 2 B 0 * P a : l'mm/s(dole) A280kPa. ale pravidelnou reznou škárou (50 + 65 dm 3 /min).¡94 Progresívne technológie 2. v strede a v spodnej časti. 19. vzniká pri prietoku plynu nad 70 dm /min).2.5.j o. Podmienky ako na obr.4 Použite laserového lúča p r e opracovanie materiálov Hoci základné vlastnosti laserového lúča boli uvedené v predchádzajúcich kapitolách. Smith a Kaminski [37]) j. oblasť jemného rezu s úzkou a pravidelnou reznou škárou (rozdiel rozmerov medzi vrchnou a spodnou časťou rezu je minimálny) a nízkou drsnosťou (35 + 45 dm 3 /min). 61]: • tepelnú energiu možno koncentrovať na veľmi malé plochy bez použitia mechanických síl.{ Hrúbka obrcbku [cm] 300 • 200 1 40 60 1 • spodok d síed • povrch 5 100 5 I/f 0 20 ao 20 40 BO BO Prietok prídavného plynu [drrŕyrrin] Prietok prídavného plynu [dm /min] Obr.2Qmm/s (hore) 2 o 9 O O b r J .4 o. čo umožňuje opracovať aj veľmi krehké materiály bez mechanického namáhania.

vŕtania a mikroobrábania. čo umožňuje započatie rezu bez pred vŕta n Í a. čo umožňuje ovládať výkonovú hustotu lúča. nasledujúce kapitoly sú členené podľa obsahového zamerania na technológiu rezania. vŕtanie a tvarové opracovanie rôznych materiálov. a) b) . ale laser sa používa ako intenzívny tepelný zdroj na zmenu deformačného správania sa materiálu a jeho „premenu" z krehkého na tvárny. alebo svetelnovodivý kábel . keramika. priemer ohniska laserového zväzku sa môže vhodnou optikou meniť v širokom rozsahu. aplikuje sa na krehké materiály ako sklo a keramika. ktoré predstavuje alternatívu k procesu rezania a brúsenia tvrdých kalených materiálov a keramiky. opracovanie materiálov laserovým lúčom. že laserový lúč má široké použitie pri spracovaní materiálov. obr. 5.5. rezací účinok laserového zväzku je v rovine kolmej k osi zväzku izotropný.5. 61]: • laserové obrábanie/opracovanie (LM . Z technologického hľadiska existujú dve metódy LM rezania: rezanie/delenie materiálov (obyčajne sa používa pre plechy a iné tenké materiály). lúč ako nástroj je chemicky čistý. keď je spojené s numerickým riadením. Pri technológii LAM materiál nie je natavený a následne odparený. použitie fôkusovaného laserového lúča umožňuje vytvárať mimoriadne úzku reznú škáru. Zvláštnosti a rozdiely v pôsobeni lúča na rôzne druhy materiálov (kovy. V súčasnosti sa laserové technológie v procesoch úberu materiálu (obrábania) delia podľa spôsobu použitia do dvoch skupin [17. a tiež zmenu smeru rezu a ľubovoľný uhol rezu.55. kompozity. plasty) sú rozoberané v súvislosti s príslušnou technológiou.1 Rezanie a delenie materiálov laserom (LM) Laser možno považovať za univerzálny nástroj pre technológiu rezania (tepelné delenie materiálov). Rezanie a gravírovanie (vyrývanie tvarov.Laser Machining). čím umožňuje rezanie všetkými smermi. čo umožňuje opracovanie bez znečistenia materiálu. tvorenie drážky na povrchu materiálu a potom jeho lom (kontrolovaný lom). Vzhľadom na to. vhodný pre sériovú a malosériovú výrobu. vo väčšine prípadov sa dá lúč vnoriť (vpichnúť) do materiálu. ktoré predstavuje alternatívu k tradičnému opracovaniu a používa sa pre rezanie.4. dekorovanie) patria medzi najviac využívané procesy laserového obrábania. slúži laserový lúč na ohrev povrchu obrobku a jeho následné rezanie alebo brúsenie v „plastickom" stave. 5.2. obr.2 Opracovanie laserom LBM • • • 195 • • • • • možno opracovať miesta inými nástrojmi nedostupné (na prenos laserového zväzku lúčov na ťažko prístupné miesta možno použiť zrkadlo. čoho výsledkom je úspora materiálu. môže byť vysoko produktívne. obmedzenie poškodenia či ovplyvnenia okolitého materiálu. laserový zväzok môže byť zapínaný alebo vypínaný vysokými rýchlosťami a s veľkou presnosťou.optický kábel).61.Laser Assisted Machining). pre dodávky JIT (Just in Time) a tiež pre výrobu v dávkach. Pri obrábaní s podporou lasera. vzhľadom na jeho izotropný charakter. • laserom podporované obrábanie (LAM .

Rezanie/delenie laserom je odstraňovanie materiálu postupným pôsobením lúča a prúdu plynu. ktorý tlakom odstraňuje (doslovne vyfukuje) natavené častice materiálu zo zóny rezania. odstránenia taveniny odparenim a/alebo pomocou prídavného stlačeného plynu. najmä pre rezanie nekovových materiálov (PVC.196 Progresívne technológie Na rezanie sa najviac používajú CO. ktorá chráni optiku pred poškodením a zároveň privádza pomocný alebo ochranný plyn do zóny rezania. fokusovaný laserový lúč Obr. pôsobením tlaku prídavného plynu. Dusík chráni rezné plochy pred spálením a vznietením. 6 2 Schéma laserovej rezacej hlavy |41] Vlastný proces rezania závisí na druhu materiálu a použitom plyne. vysoká akosť povrchu jc závislá na povrchovom napätí materiálov. textil apod.). stlačeného vzduchu. argónu (Ar) a/alebo hélia (He). Môže sa uskutočňovať niekoľkými spôsobmi: • laserové sublimačné rezanie .5.5. • • • Rez vzniká v tavenine strihom/šmykom. ktorý je vedený koaxiálne s laserovým lúčom. vzduch a inertné plyny sa používajú pre nekovy a plasty (plexisklo. dusíka ( N i ) . Pre kovy a uhlíkové ocele sa používa kyslík. Vzniká úzky rez s vysokou kvalitou reznej plochy. Pre rezanie je laser vybavený tzv. Voľba prídavného plynu závisí od materiálu dielca. Hoci väčšia časť taveniny je vytláčaná zo zárezu (reznej škáry). 5 . väčšinou v kontinuálnom režime.laserový lúč ohrieva povrch materiálu na teplom odparovania a privádzaný inertný plyn odstraňuje vznikajúcu paru na čele rezu.62. Hlavný mechanizmus úberu pri rezaní laserom pozostáva: erozívneho účinku vysokoenergetických častíc fotónov na povrch materiálu. rezacou hlavicou obr. Okrem inertných plynov a kyslíka sa používa tiež dusík. . polypropylén).61 Metóda delenia materiálov kontrolovaným lomom (podľa [32]) O b r . obyčajne kyslíka ( 0 2 ) . lokálneho natavenia povrchu. Doporučuje sa len pre veľmi malé hrúbky materiálu. lasery.

Povrch materiál sa ohrieva len na teplom tavenia. je pokryté tenkou vrstvou roztaveného kovu. a to v rovine čela rezania a čela m á n i a . [61J) Delenie materiálu je najrozšírenejšia a najviac využívaná laserová technológia pre takmer všetky druhy konštrukčných materiálov. laserové rezanie s aktívnym plynom .používa sa väéšinou kyslík. Sú založené na skutočnosti. slepé rezanie {blind cutting). teplota tavenia). Vypudeniu materiálu napomáha aj prídavný plyn. Obyčajne sa vyžaduje vytvoriť si vlastnú základňu údajov pre používané druhy materiálov. ktoré ovplyvňujú kvalitu rezania (viď. materiál vo forme kvapôčiek vymršťovaný zo zóny rezu. ale vo vertikálnej rovine. Obr. 5. je v dôsledku tlaku nataveného materiálu v oblasti čela vŕtania. Rezanie/tvarovanie materiálu nastáva pri hrúbke materiálu väčšej ako hrúbka rezu L > h. reflektivita povrchu. spôsobená tuhnúcimi kvapkami taveniny na spodnom okraji rezu.63 znázorňuje spomínané modely rezania. [61 ] definuje druhý prípad ako tzv. že k erózii a úberu materiálu nedochádza v rovine rovnobežnej s povrchom. V slovenskej terminológii možno hovoriť o priebežnom rezaní/delení materiálu alebo v druhom prípade o nepriebežnom rezaní. Chryssolouris et al. Nevýhodou je zhoršená akosť rezu. Mechanizmus úberu materiálu je v druhom prípade oveľa komplikovanejší. V prípade „slepého" rezania. obr. 5. takže je potrebná menšia energia na jednotkovú dĺžku rezu.63 Model zóny rezania laserovým lúčom pre priebežné L= h a nepriebežné „slepé" rezanie L>h (zdroj: Chryssolouris et al. tepelná vodivosť. (táto rovina sa nazýva čelo erózie). éi ide o delenie/rozrezanie alebo rezanie/tvarovanie. Celo erózie. vypudením roztaveného kovu v spodnej časti rezu po Čele erózie. kap. 5.197 • laserové tavné rezanie . keď hrúbka materiálu L sa rovná hrúbke rezu h (L = h). j smer posuvu čelo erózie T • Čeío e r ó z i e n a t a v e n ä vrstva roztaveného materiálu O b r . V prípade priebežného rezania materiálu k jeho úberu dochádza. pritom je však možné vychádzať z určitých zovšeobecnení.5.63.2. ktoré platia pre rezanie materiálu. . Vzhľadom na široký záber parametrov. V prípade slepého rezania sa proces úberu materiálu deje v dvoch rovinách obyčajne kolmých na seba. ktorý vyvoláva exotermickú reakciu pri spaľovaní základného materiálu. ktoré sú v súčasnosti najprijateľnejšie. vyššia rýchlosť rezania s kvalitným povrchom rezu • Model mechanizmu rezania materiálu laserom závisi od toho. nie je možné stanoviť jednoznačne optimálne podmienky pre rezanie na základe doporučení výrobcov. laserový smer posuvu roztavený materiál laserový luc ^ . Delenie/rozrezanie nastáva. ako aj na rozdielnosť vlastnosti materiálov pri styku s laserovým lúčom (absorbcia. keďže všetok natavený materiál sa musí odstrániť cez existujúcu škáru.3).silný prúd inertného plynu odstraňuje roztavený materiál zo zóny rezu. tým sa dosahuje rýchlejší ohrev.

5.0 Stav povrchu po predchádzajúcej operácii ovplyvní aplikáciu laserového delenia rovnako ako zvyšky olejov a mazív. podrobnejšie informácie sú dostupné v mnohých publikáciách ako [1.12 uvádza doporučené prevádzkové parametre rezania vybraných materiálov C 0 2 laserom.5.92 0.45 Korozivzdorná oceľ 1.4 15 0.75 Nástrojová o c e ľ Titán T i t á n o v é zliatiny Hliník 3.4 0.46 t 0.05 ť Výkon [kW] 20 0. 3. Pri delení oceľových materiálov sa rozlišuje druh ocele (mäkká.51 0. Oxidické vrstvy spomaľujú rýchlosť rezania a zhoršujú kvalitu rezu tvorením otrepov vo forme stuhnutých kvapiek materiálu v spodnej časti rezu. nízko legovaná.2 2 0.0 15 0.8 1. Pre rezanie a delenie ocelí sa prednostne používajú C O i lasery. kontaminované produkty.2 6. 46. ktoré je potrebné brať do úvahy pri návrhu použitia laserovej technológie. 56].3 8 0.4 0. kde ako určujúce ukazovatele figurujú výkon lúča.18 6.2 0.2 2.18 4.0 Mäkká oceľ 2. história spracovania (plechy valcované za tepla.1 0.5 1.2 0. ktoré sú najhospodárnejšie pre hrúbky 6 až 7 mm. pozinkované a iné).0 t 0.0 3. 50]) Materiál Hrúbka [mm] Sklo Kryštál Betón 9. tryskané povrchy plechov.4 0.3 1. 45. 54.4 0.12 Doporučené paramete pre rezanie CO? laserom (spracované podľa (l.5 1. 50.0 0. avšak technicky je možné rezať aj väčšie hrúbky až do 20 mm.0 1.1 0. legovaná.1 ŕ 0.5 12. rýchlosť rezania a šírka reznej škáry.35 0. .5 20 0. ktoré môžu spôsobovať pri rezaní znečistenie prostredia. za studená) a dodatočné úpravy (povrchovo upravené plechy.5 5 5 1.4 0.0 0.9 38 0.9 0.I9H Rezanie kovových materiálov Progresívne technológie Vybrané poznatky pre rezanie vybraných typov kovových materiálov. korózne splodiny a tvrdé oxidické vrstvy. Tab.8 1.2 0.1 ť 0.3 ! 0. 31. 41.27 3.7 Rýchlosť [mm/min] 1520 600 50 6 000 4 500 4 900 840 2 300 635 760 5 080 1 270 1 700 200 3 300 4 000 2 500 2 300 0.0 0. keramických materiálov a kompozitných materiálov sú uvedené v nasledujúcich kapitolách.16 0. korozivzdorná a iné).46 Šírka z á r e z u [mm] 1. Tab.

poškodenie je spôsobené odvodom tepla zo zóny rezania. ktoré zostali v zóne rezu.kyslíka a priemeru laserovej hlavice. tvorením kvapiek roztaveného a stuhnutého materiálu v spodnej časti rezu. čo degraduje väzbu medzi povlakom a plechom.64 Doporučené rýchlosti rezania mäkkej nízkolegovanej ocele pre rôzne výkony lasera. Doporučené hrúbky pre rezanie korozivzdorných ocelí pre výkony lasera od 500 do 1 500 W sú v rozsahu od 1 do 9 mm. ktoré sa tiež používa na povrchovú úpravu je pri laserovom rezaní menej problematické. • • 10 •= r ^ v Y 6 | 1500V 1 1000V % •- se i 0 / soov í 2 6 B 10 12 14 16 Hrúbka plechu [mm] W 1. takže musí byť zabezpečené dostatočné odsávanie.5. avšak jeho výpary sú jedovaté a oveľa nebezpečnejšie pre zdravie a okolie.5. Niektoré zásady rezania korozivzdorných ocelí a ich kvalitatívne porovnanie s rezaním nízkolegovaných ocelí podrobne uvádzajú Šiman [45] a Powell [41]: • korozivzdomé ocele je potrebné rezať v závislosti na obsahu chrómu až o 40% pomalšie ako nízkolegované ocele (chróm má siiný sklon k tvorbe oxidačnej vrstvičky. ale pri rezaní dochádza k poškodeniu povlaku v oblasti rezu.6mm pňamerdýzy . (zdroj: Poweli ¡41 J) 1. farbené. pri rezaní korozivzdorných ocelí sa ťažšie odstraňuje tavenina zo zárezu.64 ukazuje doporučené podmienky pre rezanie nízkolegovanej ocele pre daný rozsah hrúbok materiálu a rôzne výkony CO. Tryskané povrchy plechov vykazujú pri rezaní nízku kvalitu rezu v dôsledku usadených tvrdých častic tryskacieho prostriedku v roztavenom materiále.5. Obr. ocele 1 430°C). Oxid chrómu bráni úniku taveniny z rezu a tá zostáva vo forme otrepu na spodnej strane rezu. Priebeh závislosti reznej rýchlosti na hrúbke materiálu je podobný ako na obr.3mm tok plynu t ^ M P a ] Obr. výpary zinku sú zdraviu škodlivé. maximálna hrúbka rezaných korozivzdorných materiálov je pri rovnakom výkone nižšia než u ocelí nízkolegovaných. Kadmium.64. Okrem toho. Poškodenie môže byť eliminované použitím chladiaceho média. tryskané možno rezať laserom za určitých obmedzujúcich podmienok. čo zhoršuje kvalitu rezu. lasera so zohľadnením zmeny tlaku prídavného plynu . Rezanie pozinkovaných plechov je sprevádzané natavením a odparením zinku v zóne rezu (bod tavenia zinku 420°C. Plastované a farbené plechy je možné rezať laserom.2 Opracovanie laserom ĹBM 199 Povrchovo upravené plechy ako sú pozinkované. premenlivé parametre tlaku prídavného plynu ( kyslíka) a zmenu priemeru dýzy pre prídavný plyn. ktorá bráni ďalšej oxidácii pri rezaní).1mm 1.5.

Tieto kovy majú silný sklon k oxidácii a pri rezaní vyžadujú niekedy aj vákuovú atmosféru.200 Progresívne technológie Aj napriek uvedeným nedostatkom je rezanie korozivzdomých ocelí technologicky úspešnejšie než nízkolegovaných ocelí.3 až 1 MPa) zaručuje kvalitnú reznú hranu bez otrepov. lebo môžu spôsobiť požiar v odsávacom systéme. anodizovaný povrch umožňuje rezanie hliníka až o 30% rýchlejšie. 5. Rezanie titánu vysokým tlakom plynu (0. ktoré nie sú silne reaktívne s kyslíkom. obyčajne inertného plynu ako argón.65 Doporučenia pre rezanie titánu C O 2 laserom 10O0W a rôznymi prídavnými plynmi (zdroj: Powell [41]) Obr. Použitie kyslíka ako prídavného plynu je pri rezaní titánu nebezpečné a môže viesť k nekontrolovanému vzplanutiu.5.5. kyslík s tlakom 0.6 MPa ako prídavný plyn (zdroj: Powell ¡41]) .2-^0. ktoré tvorí nizkoviskózny ľahko odstrániteľný oxid železa a zároveň v tom istom časovom okamžiku sa tvorí rezná zóna s veľkým podielom tepla. čo jc spôsobené inými termickými a chemickými procesmi.66 Typické rezné rýchlosti pre rezanie hliníkových zliatin pre výkon C 0 3 lasera 1000 a 1500W. Sú charakteristické vznikom otrepov (stuhnutých kvapiek materiálu). ako nikel. Iskry. \ \ J 1 500W •9 •ŕ ~ ' 1 000 VT i P s T 1 \ Argón B" jgfe V Z d u c h • 0 1 2 3 4 5 6 0 1 2 3 4 Hrúbka plechu [mm] H nJbka plechu [mmj Obr. Obr. aby hrana rezu nebola zoxidovaná a aby mala striebornú farbu. Žltá alebo modrá farba hrany rezu svedči o prítomnosti oxidickej vrstvy.66 [41]. Hliník a jeho zliatiny sa doporučuje rezať až po vytvorení anodickej vrstvy. najmä ak sa delia veľmi tenké hrúbky materiálu. táto redukcia nastáva v dôsledku vyššej tepelnej vodivosti a reflektivity týchto kovov a tiež nižšej účinnosti oxidačnej reakcie pri rezaní. Proces rezania je menej efektívny ako pri delení ocelí. ktoré pn rezani môžu vznikať.65 ukazuje doporučené rezné rýchlosti pri delení titánu C O : laserom v závislosti na druhu prídavného plynu a výkonu lasera. sa doporučuje rezať laserom pomocou ochranného prídavného plynu. pre rezanie sa doporučuje používať argón ako prídavný plyn. ktorý zaručí. Pretože titán je náchylný na tvorenie výraznej oxidickej vrstvy. Na druhej strane aj kovy. 5. Rezanie nízkolegovaných ocelí jc veľmi účinné následkom dobrej exotermickej reakcie železa. hliník. sú tiež nebezpečné. nikel a meď sú vhodné pre rezanie C O : laserom iba s určitým obmedzením. Neželezné kovy ako titán. Rýchlosť rezania neželezných kovových materiálov je nižšia v porovnaní s oceľami. Iba titán z vyššie uvedených neželezných kovov reaguje podobne ako ocele a môže byť rezaný s podobnou účinnosťou. Doporučené rezné rýchlosti a rezané hrúbky hliníkových plechov ilustruje obr.

67 Rezanie polymérového kompozitu na báze epoxidovej matrice s aramidovými vláknami (Kevlar vlákna) o hrúbke 6 mm excimerovým laserom (500W) Prídavný plyn: argón Rýchlosť rezania: 3m/min (zdroj: Konig Trasser [24]) . 25]. aramidové . ako polyvinylchlorid (PVC). Ďaľšim parametrom je sklon rezaného povrchu tg a medzi vstupom a výstupom lúča pre danú hrúbku materiálu. Obr.67 znázorňuje zmeny štruktúry kompozitného materiálu po rezaní laserom.5. ale je pokrytý jemnou vrstvou zvyškového uhlíkového prachu [56]. nylon. z pevnej na kvapalnú a následne na paru.5. plasty a kompozitné materiály) zahrňuje tri dominantné mechanizmy: • delenie tavením a následným šmykom/strihom (meli shearingjje veľmi rýchly spôsob rezania s vysokou kvalitou rezu a je typický pre termoplasty (polypropylén. Terminológiu a identifikáciu pre hodnotenie kvality rezu kompozitných materiálov zaviedol Tagliafferí 1990 [62]. Rezanie a delenie kompozitných materiálov laserom je v ostatnom období v strede záujmu výskumu a praxe (König a Trasser [24. a Pashby [52. plocha rezu je hladká akoby leštená. Mechanizmus rezania je typický pre plexisklo. polyuretán (novodur). nie na vlastnosti matrice. a Lee. tepelný vplyv lúča.. Laserová energia láme chemické väzby a integritu materiálu.). C. Tento mechanizmus je typický pre rezanie produktov na báze dreva. ktorý má za následok uvoľňovanie vlákien z matrice. Matrice a vlákna majú rozdielne teploty odparovania a teda aj časy natavenia materiálov. polyetylén) a pre keramické materiály. Tepelná vodivosť kompozitných materiálov je anizotrópna. Obr. Kvantifikácia parametrov kvality zahrňuje šírku reznej škáry pri vstupe W| a výstupe W n lúča. kompozitných materiálov.2 Opracovanie laserom LBM Rezanie nekovových materiálov 201 Rezný proces nekovových materiálov (keramika. Lee. Hhrany po rezaní sú rovné a povrch rezu je hladký. 35].5.5. ale aj niektorých plastov. Niektoré fázy materiálu zaznamenávajú chemické zmeny. ktorá vzniká vplyvom vysokej teploty a nerovnorodosti zloženia materiálu. Hoult.53] a ďaľší. uhlíkové. polyacetát. Murray a Tyrer [34. Lau. Yue. W.. acryl. Vysoký výkon potrebný pre rezanie vlákien chemicky degraduje predovšetkým polymérové matrice. • odparovaním (vaporisaríon) natavením a následným odparením materiálu v zóne rezu vzniká vysokokvalitná rezná Škára. [26]) Tuerslet. B. veľkosť HAZ zóny W d . Pri rezaní kompozitných materiálov sa doporučuje výkon lasera voliť s ohľadom na vlastnosti použitých vlákien (sklenené. polystyrén. T. obr. alebo úbytok z materiálu matrice jej tepelnou degradáciou. pri rezaní vplyvom vysokej teploty (nad teplotu tavenia) dochádza k zmene fázy materiálu. • chemická degradácia.68.

čas trvania impulzu. a Lee. 5. jeho zložením a šírkou škáry. T. Sledovali účinok rýchlosti posuvu na uber materiálu.70 a tiež intenzita impulzu Rýchlosť posuvu je počítaná podľa vzťahu: vSdo/O/fp-ti).carbon fibre composite) kompozit s kovovou matricou (MMC .metal matrix composite) a kompozitnú keramiku.5. Yue. obr.5.68 Tenninológia pre hodnotenie kvality povrchu polymérových kompozitných materiálov po rezaní laserom (zdroj: Tagliqfferi[62j) Vhodnosť Nd -YAG lasera pre rezanie kompozitov dokladujú Murray a Tyrer [34. a Lee. X-Z krátery Wa x-z deJaminácia vlákien Obr.b.T.70 a 5. B.5. obr.69 vplyv posuvu na u b e r materiálu je pomerne nizky. Autori Laa.5. 60 1 80 — 100 1 120 o h n i s k o v á vzdialenosť = 80 m m . takže vhodnejším parametrom pre sledovanie hĺbky rezu je energia impulzu.W. fpje frekvencia impulzu. C. ako polymérové kompozity s uhlíkovým vláknom (CFC . p r i e m e r lúča 0 . obr.)/2s y-z HAZ tepelne ovplyvnená zóna GO •C" x-z W. 35] menšou tepelne ovplyvnenou oblasťou v porovnám s rezaním CO.71 a.[26j) Rýchlosť posuvu [mm/min] . kvalita rezu úbytok matrice sklon rezu tg«= =(Wi . W. je potrebné stanoviť v súlade s hrúbkou materiálu. Yue.C.18) kde d o j e priemer lúča v ohnisku.Ue.4 m s .V ostatnom období sa pre rezanie a delenie kompozitných materiálov najviac doporučujú a využívajú Nd-YAG lasery a excimerové lasery na báze KrF. Energiu impulzov Obr. t. 80 70 (5. Ako vyplýva zobr.5.69 Účinok rýchlosti posuvu na uber materiálu pri rezaní CFC kompozitu Nd-YAG laserom (120W) Energia i m p u l z u U . Trvanie impulzu ti =1. Frekvencia i m p u l z u fp = 30 Hz S ° 40 ! 40 . 1 m m E £ 30 I — " — • 0 20 CD (zdroj: Lau. [26] uvádzajú výsledky štúdia dosahovanej hrúbky rezu pri rezaní a vŕtani pomocou Nd-YAG a excimérového lasera pre rôzne kompozitné materiály. Lee. laserom.W.c.69 a vzťah medzi energiou impulzu a hĺbkou rezu.

97 3.2 (zdroj: Lau.70 Účinok energie impulzu NdYAG lasera na dosahovanú hĺbku rezu pre kompozitné materiály (120W) Trvanie i m p u l z u ti =1. Pri porovnávaní účinku Nd—YAG a excimerového lasera na degradáciu povrchu sa ukazuje.23 1.4 0.6 Intenzita impulzu E/ti [kW] / k r-' _ kompou t CFC b) ¡0 1.66 0.5. Po rezaní vzniká ryhovaný povrch.i 5 E « 2. Lee.C. „slepé" rezanie) do kompozitných materiálov navrhli Chryssolouris. argón ako prídavný plyn _ kompoz tná keram ka Trvanie i m p u l z u ti =1.8 1 1. tzv. Frekvencia impulzu f p = 45 Hz o h n i s k o v á vzdialenosť 8 0 m m .71 t "ŕ S 3. Frekvencia i m p u l z u f p = 30 Hz o h n i s k o v á vzdialenosť 8 0 m m .64 1. < f 3 0 .b.5 i f 1.56 0.08 Ľ 1.T. š.72 0.48 i i " 2 priemer lúča 0 . 8 6 0.3 C} 0.[26}) Intenzita impulzu E/ti [kW] Pre elimináciu veľkosti HAZ pri rezaní drážok (nepriechodzie resp.2 1. 1 m m I 0.5.1 m m (zdroj: Lau.4 1.4 m s .[26j Energia impulzu [J] Laserový lúč spôsobuje poškodenie kompozitných materiálov tavením matrice.2 Opracovanie laserom LEM 203 Obr.C.c Účinok intenzity impulzu na maximálnu hĺbku rezu pre kompozitné materiály pri rezaní Nd-YAG laserom (120W).34 i * š 2.02 1. a Lee. W. vznikom kráterov na povrchu reznej škáry.44 0. priemer lúča 0.Lee.45 I jmpozitMMC Š 2.3 0.5. Yue.5 2 2 3 4 5 I 0.T. Yue. Sheng a Anastasia [18] využitie vodného lúča .6 0. delamináciou vlákien a ich ich lomom.71a.1í E 1 Intenzita impulzu EJli [kW] Obr.32 ľ 2.W. a Lee.4 m s . tepelnou rozťažnosťou uhlíkových vlákien (pre CFC kompozity). že excimerový laser má nižšie tepelné deštrukčné účinky ako Nd -YAG.6 • 0.

za predpokladu.Laser Machining with the Aid of Water Jet) {zdroj: Chryssolouris.5.5.72. že táto technológia rezania by mohla nájsť širšie uplatnenie práve pre nekovové materiály. vhodným pre ochladzovanie taveniny. nesusosy privad vodného prúdu 1 / v o d n ý lúč drážka vzdialenosť medzi lúčmi d o p a d v o d n é h o lúča laserový lúč koaxiálny p r í v o d hélia p o v r c h máíéľlalu dopad laserového lúča Obr.2. Porovnávacou analýzou prestupu tepla pri rezaní drážok bola určená veľkosť HAZ oblasti. Zmena priemeru otvoru sa pohybuje v rozmedzí ± 5 až ± 20 % v závislosti od optického systému lasera. Obr. Sheng Anastasia[18j) 5. Ukazuje sa teda. že prúd na taveného kovu prúdi von z otvoru rýchlosťou ultrazvuku.4.2 Vŕtanie laserom Pri vŕtaní lúč zohrieva povrch materiálu rýchlosťou 10'° °C/s. vŕtania laserovým lúčom [4] Obr.5. vplyvom erózie častíc sa rozstrekuje po stenách otvoru a tlak v otvore. že ohnisko lúča je na povrchu.204 Progresívne technológie ako doplnkového zdroja. obr. pre technológiu s vodným lúčom (označovanú skratkou L M W J z.73 Typický tvar vŕtaného otvoru . ktoré vznikajú pri vŕtaní laserom.72 Osadenie dýzy so stlačeným prúdom vody pre metódu rezania laserom pomocou vodného lúča {LMWJ .74 ilustruje zmeny. materiál sa odparí a umožní prienik lúča hlbšie do povrchu. Obr. kým vodný lúč je naklonený pod uhlom. ktorý môže dosahovať hodnoty 10 3 -ŕ 10 4 MPa spôsobí. 5. Laser Machining with the Aid of Water Jet) a bez prídavného chladenia vodným lúčom.angl.73 ukazuje typický tvar otvoru pri vŕtaní laserom. Bola preukázaná až 70% redukcia oblasti HAZ ako dôsledok použitia vodného lúča. 5. V priebehu vŕtania sa natavený materiál akumuluje v otvore. V tomto prípade sa jedná o rezanie pomocou prídavného inertného plynu. ktorý je privádzaný do zóny rezu koaxiálne.

mechanickým rozrušovaním.2 Opracovanie laserom LBM 205 Pri vŕtaní. Počet impulzov a ich intenzita určuje hĺbku prieniku lúča do materiálu.001 0. zmenšovanie hmotnosti tavením.vyparovanie materiálu a strhávanie kvapiek z jeho roztaveného povrchu. 0.07 Priemer otv oru [mm] Obr. ablation) . Materiál je teda pri vŕtaní odstraňovaný predovšetkým vo forme kvapaliny relatívne vysokou rýchlosťou a len malá časť aj odparcním. polohou ohniska vzhľadom k povrchu obrobku a energiou impulzu. Stanovenie optimálnych podmienok pre vŕtanie musí byť od pripadu ku prípadu s ohľadom na druh materiálu obrobku a profil vŕtaného otvoru.41. lebo ovplyvnená zóna je menšia ako pri kontinuálnom lúči. Doporučená ohnisková vzdialenosť býva v rozsahu od 100 do 250 mm [1. sa používa postup tzv.5. Na vŕtanie otvorov sa používa lúč v kontinuálnom. postupného rýchleho odstraňovania materiálu z rezu bez jeho ohriatia nad odparovaciu teplotu. Z uvedeného dôvodu sa doporučuje používať laser na vŕtanie plytkých otvorov a experimentálne stanoviť maximálnu resp. ablácie' (ablation) t. S narastajúcou hrúbkou materiálu a hĺbkou otvoru sa musi ohnisková vzdialenosť predlžovať. frekvencia impulzov pre Nd-YAG je v rozsahu 5 až 20 Hz. pri laseroch je používaný v zmysle .01 0.j. laser až do 100 Hz. ako aj intenzita úberu materiálu je silne ovplyvnená ohniskovou vzdialenosťou. hoci priemer otvoru sa rozširuje. podobne ako pri procesoch rezania a raikrorezania. povrchové roztopenie ľadovca). 50].05 0. ale aj pulznom režime. odnášaním čiastočiek prúdom vzduchu.autora).5.06 0. angl. .5.0001 0.5. odparovaním (evaporation).1 Priemer otvoru [mm] Obr. Pri vŕtani pulzujúcim lúčom vzniká postupne dostatočne hlboký otvor iba po opakovaných impulzoch. 5. za touto hodnotou nie je možné zvyšovať hĺbku otvoru.76.5 až 2 ms. pre CO.01 0. kritickú hodnotu hĺbky otvoru od prípadu k prípadu.75. Závislosť hĺbky otvoru od priemeru otvoru pri vŕtaní pulzným laserom je lineárna len po určitú maximálnu hodnotu. Termin používaný v nanoteehnológii pre spôsob úberu materiálu (pozn . Iba malá časť materiálu v strede lúča. Profil a hibka otvoru sú závislé na relativnej polohe medzi ohniskom laserového lúča a povrchom obrobku.termín používaný v geológií (napr. Dĺžka impulzu býva v rozsahu 0. Z hľadiska tepelne ovplyvnenej zóny je vŕtanie otvoru pulzujúcim hičom výhodnejšie.75 Závislosť hĺbky prieniku lúča od počtu impulzov a vznikajúceho priemeru otvoru pri vŕtani vysokolegovanej ocele [4] 0.01 0.76 Závislosť hĺbky otvoru od jeho priemeru pri vŕtaní laserovým lúčom [4] Hĺbka otvoru a jeho tvar. " Ablácia (z.03 0. obr.04 0.02 0. sa odstraňuje vyparovaním resp. obr. kde je maximálna hustota výkonu.

keramiku a plasty.0008 5 0.65 0.08 mm. Niektoré prevádzkové parametre pre vŕtanie sú uvedené aj v kap. množstvom vznikajúcich trhlin na stene reznej äkáry a hrúbkou pretavenej vrstvy.84 Stredný výkon [ W] Plyn 31 vzduch 2xirjs 31 argón 31 vzduch Čas vŕtania 1. . 5. Priemerné výrobné lasery pre vŕtanie majú výkon okolo 500 W. že pri vŕtaní otvoru laserom s ohniskovou vzdialenosťou 63. slepé otvory ako aj tzv. C O : laser sa doporučuje používať pre nekovové materiály. Táto sa hodnotí jeho kruhovitosťou. Nd-YAG laser sa používa na vŕtanie otvorov do diamantu. keramiky.206 Progresívne technológie Presnosť fokusácie lúča je veľmi významná pri vŕtaní materiálov s vysokým bodom tavenia.7 5. bez podpory prídavného plynu. kovov s vysokým bodom tavenia a nehrdzavejúcej ocele. Vzdialenosť dýzy od materiálu je v rozsahu od 4 do 40 mm.51 mm [1]. Pri vŕtaní s podporou prídavného plynu sa používajú podobné podmienky ako pri rezaní.5. presnosť fokusácie musí byť ± 0.05 1.65 1.8 Nd-YAG laser Hrúbka [mm] Nehrdzavejúca oceľ N i. trepanačné vŕtanie pulzným alebo kontinuálnym lúčom.75 0.8 ms 7.27 s Podmienky vŕtania Energia impulzu U 16J 2J 100W.28 s 0.13 Podmienky pre vŕtanie rôznych materiálov (spracovanépodľa [I.2.77 Casy vŕtania Nd-YAG laserom. Ako už bolo spomenuté pre vŕtanie sa používajú CO. 50}). Ako príklad možnou uviesť. a Nd-YAG lasery podľa druhu vŕtaného materiálu. Energia impulzov 40J materiál Inconel 718 (spracované podľa Metals Handbook) 0 5 10 15 20 25 Hrúbka materiálu [mm] Z technologického hľadiska možno laserom vŕtať priebežné otvory.33 s 0. kým pre titán rovnakej hrúbky stačí 0.CW Čas vŕtania 10 impulzov 0. CO: laser materiál Nehrdzavejúca oceľ N H zliatiny Oxid hliníka Kryštál Hrúbka [mm] 0. sklo. zafírov. ale tiež pre dodržanie kvality otvoru.5 ms 3s Obr. Vŕtanie laserom je možné s podporou resp.zliatiny Oxid hliníka wolfrám 3.75 1. Tab.5 mm do wolfrámu s hrúbkou 0.2.5mm.4.5.

2.5.5. • dosahujú sa vysoké rezné rýchlosti. Za výhody laserového mikroobrábania.4. 5.78. • chladiace otvory pre lopatky prúdových motorov a iné. po mechanickom strihaní. v porovnaní s ultrazvukom a . Typické oblasti použitia laserového vŕtania sú orientované na vŕtanie veľmi malých otvorov a otvorov so zakrivenou osou súmernosti.77 ukazuje grafickú závislosť doby vŕtania otvorov rôznych hrúbok s rozličnými výkonmi laserového lúča. ktorá vzniká za rezom je nižšia a užšia než napr.79 Príklad renovácie masky pre plošné spoje Výhody laserového rezania a vŕtania je možné zhrnúť do niekoľkých významných bodov [3. 1 3 .5.5. ako sú otvory pre: • palivové filtre. Donedávna sa na mikroobrábanie tvrdých materiálov používali postupy elektroiskrového obrábania (EDM) a ultrazvukového obrábania (USM). 4 4 ] : • na rezanie nie je potrebný rezný plán. opotrebenie týchto nástrojov z hľadiska požiadavky na vysokú presnosť predstavuje výrazné obmedzenie ich použitia pre mikroobrábanie. • je možné vytvárať profily s malým zaoblením hrán (závisí od priemeru lúča). • hypodermické ihly. Obr.3 M i k r o o b r á b a n i e Stále rastúcim požiadavkám na niimaturizáciu rozmerov dielcov a na ich vysokú presnosť v y c h á d z a v ústnjtj aj laserové obrábanie. stačí počítačový program v CAD systéme pre daný tvar. • karburátorové dýzy. • tepelné ovplyvnená oblasť. 4 . obr. aj keď tieto nie sú v priamom kontakte s dielcom.5.2 Opracovanie laserom LBM 207 Tab.13 porovnáva vybrané podmienky vŕtania rovnakých materiálov lasermi s rôznou vlnovou dĺžkou ( C 0 3 a Nd-YAG ). • otvory pre bezpečnostné matice.5. Obr. • povrchy majú vysokú akosť a nevyžadujú ďalšie úpravy. Avšak obidve technológie používajú na opracovanie nástroje.78 Príklad vŕtania otvoru pre bezpečnostný drôt v matici používanej v leteckom priemysle [3] Obr.

6 m/min t= 1 ms. Dausinger. v . v = 2 m/min .U 0 .A — t = 0. v = 0. Wiedmaier [34]) Na mikroobrábanie sa používajú excimerové a Nd-YAG lasery spulzným režimom lúča s ultrakrátkym trvaním impulzov v oblasú femtosekúnd. 5. Výskumné práce v ostatných rokoch [33. Zvyšovaním rýchlosti posuvu lúča na jednotkový impulz sa lineárne zvyšuje aj rýchlosť ablácie.3ms. Obr. Wiedmaier ¡34]) 3 4 O b r . 38. 59] sa sústreďujú na využitie CO. v = 1 mŕmin O t= 0. Meiners. obr.15ms. Dausinger a Wiedmaier [34] konštatujú.5. Označovanie laserom je vhodný nástroj v systéme kontroly kvality napr.bodový lúč) a technológia ablácie sa ukazuje ako perspektívna práve pre oblasť mikroobrábania. 34. preto výkon lúča môže byť určujúci parameter pre rýchlosť úberu materiálu. 11].80 ukazuje rýchlosť ablácie (úberu materiálu) ako funkciu energie impulzu pre rôzne časy trvania impulzu a pre konštantný posuv lúča.81. tým je úber materiálu vyšší a zároveň sa dosahuje dobrá akosť povrchu Rz <10 pm. v « 0. kvantitatívne vyjadrená hodnotou úberu materiálu 70 mm 3 /min na každých 100 W výkonu lúča [34]. ktoré sa používajú v elektrotechnickom priemysle a elektronike. 3 ms. ale nezávisí na čase trvania impulzu. sa považuje vyššia rýchlosť procesu a tvorenie ľubovoľnej geometrie bez výmeny nástroja [33. i n rj. 5. v automobilovom priemysle.0.15 ms.5ms.t " 0.81 Intenzita úberu materiálu Si 3 N 4 v závislosti na výkone lúča pri tvorení drážok Nd-YAG laserom s ohniskovou vzdialenosťou lOOmm (Meiners. Perspektívnym postupom je mikroobrábanie keramických materiálov.80 Intenzita úberu materiálu Si N v závislosti na energii impulzu pri tvorení drážok Nd-YAG laserom s ohniskovou vzdialenosťou EOOmm (Meiners. Ukazuje sa. Nd-YAG a predovšetkým excimerového lasera s ultrakrátkymi impulzmi. 34.t= 0. .v = 2 mŕmin .208 Progresívne technológie elcktroiskrovou technológiou.5 ms.3 m/mín o—1= 0. lasera. 38]. že čím vyššia je energia impulzu a čim kratší je čas trvania impulzu. • na označovanie dielcov výrobnými číslami. 5. Pritom technológia ablácie bez použitia prídavného plynu sa javí ako vhodný postup pre tvorenie plytkých drážok a stôp pre vodivé obvody na keramickom podklade na báze nitridu kremíka (Si 3 N 4 ) a oxidu hliníka (A1 : 0 3 ).3mŕmin 250 5 " 200 "E & J 150 100 •c 1 1. . v= 1 m/min . že pri mikroobrábaní materiálu na báze Si 3 N 4 postupom ablácie bez prídavného plynu. Dausinger.£m/min -1 = 1 ms.5 2 0 50 100 150 200 250 300 350 400 Výkon lúča [W] Energia impulzu [J] Obr. na automatické Čítanie vyrytých značiek [10. Možnosť fokusácie laserového lúča do bodu (spot beam . rýchlosť úberu materiálu závisí od energie impulzu a výkonu lúča. Obyčajne sa mikroobrábanie používa na: • opracovanie elektronických súčiastok.

2. povrch dielca je . Hotový dielec prestavuje rotačný segment oddelený z povrchu polotovaru. obrobok X 1 / C U nástroj f\ obrobok ::: laser Obr. Pri sústružení výhodou lasera je. a teda ide o bezkontaktné obrábanie. ktoré vytvorili lúče. [17. Najväčšou výhodou laserového nástroja je možnosť presného obrábania tažkoobrobiteľných materiálov. Keď sa pretnú rezné škáry. 61] uber materiálu sa dosahuje interakciou dvoch na seba kolmých lúčov. že na obrobok pôsobi iba laserový lúč.5. Laserový lúč vychádza z jedného zdroja a je rozdelený na dva lúče.5. ktoré eliminuje problémy spojené s chvením obrábacieho stroja a s opotrebením nástroja.5.5.82 Porovnanie zostavy konvenčného sústružení a a laserovej technológie sústruženia [61] < 0 ' U O b r. obr.4.5. Posuv laserového lúča umiestneného kolmo na os rotácie súčiastky je radiálny. druhý lúč umiestený rovnobežne s osou vyrezáva medzikružic. tento lúč reže predpísanú šírku dielca. 5.5. obr. ako to popísal Chryssolouris e t al.83 Konfigurácia obrobku pre laserové sústruženia krúžkov (medzikružia) s rovnakými rozmermi [61] Pri sústružení laserovým lúčom. Lúče sú smerované v dvoch rôznych osiach rotačného obrobku. jeden na povrch v smere kolmo na os rotácie obrobku a druhý na jeho čelnú plochu rovnobežne s osou. upínacieho zariadenia a prípravkov. je hotový dielec v tvare medzikružia. Táto koncepcia sústruženia sa charakterizuje ako trojrozmerné tvarovanie dielcov označované tiež ako 3-D shaping. pretože laserový lúč nepôsobí silou na obrobok. Na druhej strane jeho nevýhodou je malá intenzita úberu materiálu v porovnaní s klasickým sústružením. ako sú kalené ocele a keramika.83 ' znázorňuje konfiguráciu laserového lúča pre sústruženie rotačných dielcov. teda kolmo na os rotácie. Tým sa odstraňuje zložitosť upínania súčiastok. Obr.82. Na obr. jednu z nich predstavuje aj jeho využitie pre sústruženie.79 [46]. 5.2 Opracovanie laserom LBM • 209 na opravu a renováciu zvyškových defektov na maske pre integrované obvody (IC) priamym ožiarením a následným odstránením defektu pomocou pulzného lasera.4 Sústruženie laserovým lúčom Laser ako „univerzálny" nástroj nachádza stále širšie oblasti použitia.82 sú porovnané laserová a konvenčná technológia sústruženia. ktorý je fokusovaný do kolmého tvaru.

85 Ukážky profilu reznej škáry pri sústruženi CO.5 .5 . 5. Na charakter profilu a kvalitu reznej Škáry pri sústruženi vplývajú nasledujúce faktory [61]: • priestorový profil lúča • polarizácia lúča • priemer lúča v ohnisku • poloha ohniska vzhľadom na povrch obrobku . viď obr. hĺbka [cm| L'd í ľ bez dýzy V s dýzou 0. 0.2.5.84.84 Zóna rezania pri laserovom sústruženi a oblasti šírenia tepla Okolo bodového lúča s priemerom d sa materiál taví do určitej hĺbky h.210 Progresívne technológie rozdelený na segmenty.3 1 04 • 0.5.1 • 0. ak sa používa prídavný plyn (sústruženie s dýzou a bez dýzy) a vplyv zmeny rýchlosti posuvu lúča na kvalitu reznej škáry (rýchlosť posuvu 2 + 20 cm/s) (spracované podľa [61]) Pre priemyselné využitie laserového sústruženia je potrebné optimalizovať rozmerovú presnosť a kvalitu povrchu.6 .bočné k posuvu. lúč lasera stena reznej škáry \ n—• d interakcia povrchu s plynom smer ^posuvu DOSUVL spodok reznej škáry Obr.5.v priamom smere posuvu lúča.3. kde sa teplo rozptyľuje. Oblasť 5 predstavuje oblasť najvyššej kumulácie tepla [61] 3.za lúčom. ako je to znázornené na obr.2 0. Mechanizmus úberu materiálu pri sústruženi laserovým lúčom je rovnaký ako pre rezanie nepri ech odži ch (slepých) otvorov. 40 0.3 04 30 0. časť materiálu sa odparí. pri širenl tepla v zóne rezania sa pri danej rýchlosti posuvu tvoria štyri oblasti (1. 4 .4). 1 . Základom pre optimalizáciu sú požiadavky formulované na vytvorenie čo najužšej reznej Škáry a zabezpečenie rovnobežnosti stien rezu. ktoré sú postupne uberané z povrchu.1 0.6 • hĺbka [cm] 10 20 30 40 Ľd stijpanie rýchlosti "V Obr. Použitie prídavného plynu s vysokou rýchlosťou uľahčí odvádzanie taveniny z dna reznej škáry (označovanej tiež ako Čelo vŕtania) a zlepší kvalitu rezaného povrchu.2 Q.82. časť sa roztaví. laserom s výkonom IkW. 3 . 2 . buď vo forme odpadu (triesky) alebo hotového dielca.

Obr. Každé zrno uberá častice materiálu v tvare triesky s mikroskopickými rozmermi a dosahuje sa drsnosť povrchu okolo Ra 0.5. Kolísanie rýchlosti posuvu obrobku a jeho rotácie majú oveľa menäi vplyv na hĺbku prieniku lúča do materiálu. ktorú popisujú Skeng. obr.87a. hĺbka rezu závisi na výkone lúča. Ak lúč dopadá na povrch obrobku v tangenciálnom smere. obr.4.5.2 Opracovanie laserom LBM • • • flexibilita polohovania ohniska so vzrastajúcou hĺbkou rezu vonkajšie faktory pre uber materiálu ako použitie prídavného plynu. Hĺbka rezu je ovplyvnená predovšetkým výstupnou intenzitou lúča.87b. honovacie kamene).S. najmä brúsením. Pri „klasickom" dopade laserového lúča na povrch materiálu. V procese vznikajú vysoké hodnoty zaťažujúcej sily a jej zložiek.15 ~ 2. alebo v tuhom či kvapalinovom médiu (lapovacia pasta) s povrchom obrobku.5.2. rýchlostí posuvu obrobku a rýchlosti jeho rotácie. obr.5.85 rýchlosť rezania daná rýchlosťou posuvu obrobku alebo lúča. K úberu materiálu laserovým lúčom dochádza odparením (plastické materiály a kompozitné materiály) alebo natavením a následným odstránením taveniny prúdom prídavného plynu (kovy a keramické materiály). honovanie a lapovanie) sú založené na viacnásobnom bodovom kontakte brúsneho zrna viazaného v nástroji {brúsny kotúč. smer rotácie brúsneho kotúča pojivo uber materiálu natavemm a odparení m profil laserového lúča povrch obr smer rotácie obrobku triesky smer rotácie obrobku Ob.85. uvedenými technológiami.5 Laser pri dokončovaní povrchov Konvenčné dokončovacie procesy v obrábaní (brúsenie. čím dochádza k zahladzovaniu mikronerovností (výstupkov povrchu) po predchádzajúcej operácii a znižovaniu hodnoty Rmax (maximálnej drsnosti). hĺbka rezu (hĺbka prieniku lúča do materiálu) je stabilizovaná relatívnou polohou lúča k povrchu obrobku. dostatočne presných a tuhých prípravkov na upínanie. 211 5. ponúka pôsobenie laserového lúča tangenciálne na povrch rotujúceho obrobku.5. . krehkosť) požiadavkami na komplexnosť tvaru a veľkosť rozmerov dokončovaných dielcov a tiež na zabezpečenie vhodných.86 znázorňuje konvenčný proces brúsenia a pôsobenie laserového lúča pri dokončovaní povrchov.5 um. Kolísanie týchto parametrov spôsobuje premenlivú hĺbku rezu. Ko— Wang Liu [42]. nástroj podlieha opotrebeniu a v neposlednom rade je použitie limitované aj vlastnosťami obrábaného materiálu (tvrdosť.5. je potrebné vynaložiť pomerne veľkú energiu.86 Porovnanie interakcie nástroja a obrobku pri konvenčnej technológii a laserovej technológii dokončovania povrchov Technológia dokončovania povrchov pomocou laserového lúča. Pritom na kvalitne dokončený povrch. obr.

20) ) Pre závislosť drsnosti povrchu na posuve piati podobný priebeh ako pre klasické rezanie./? podľa vzťahu [42]: d f /z 1f'. Napriek tejto nevýhode je uvedený . Výhodou klasických metód dokončovania povrchov je vyšší uber materiálu v porovnaní s laserovým lúčom. b) tangenciálne (zdroj: Sheng. je možné znížením posuvu lúča alebo použitím obecného uhla dopadu lúča na povrch. strednú aritmetickú drsnosť Ra je možné vypočítať podľa vzťahu. v tomto prípade. Zvyšovaním posuvu drsnosť povrchu parabolický rastie.15 Ť 2. ktorý piati pre posuv lúča do 0. to má za následok zníženie drsnosti povrchu. a teda možnosť odstrániť nepresnosti tvaru po predchádzajúcich operáciách.5. 1- ' ť cosa ^ . Ko-Wang Liu [42]) Nevýhodou dokončovania povrchov laserovým lúčom jc vyššia energetická náročnosť procesu.88a.5 pm. rovnaké hodnoty je možné dosiahnuť aj laserovým dokončovaním povrchov [42]. že polomer lúča je väčší ako drsnosť povrchu. Ko-Wang Liu [42]) hodnotu 0.5. Pri rovnakom posuve vzniká medzi povrchom materiálu a lúčom väčšia styčná plocha.19) kde Tf je polomer sfokusovaného lúča. a je uhol dopadu lúča na povrch. Ak uhol dopadu lúča na povrch nie kolmý. Zlepšiť vznikajúcu drsnosť povrchu. ktorá je porovnaná cez výpočet špecifickej energie potrebnej na odstránenie jednotkového množstva častíc materiálu. pre laserové dokončovanie toho istého materiálu je hodnota špecifickej energie 5 J / m m 3 . 2r f j 2 > 1/2 1 (5. Za predpokladu.87 Účinok dopadu lúča na povrch materiálu a) ortogonálne.212 Progresívne technológie Pri o r t o g o n á l n o i T i d o p a d e laserového lúča na povrch sa tvorí ryhovaná zóna a drsnosť povrchu vzniká ako výsledok priemetu kruhovej stopy lúča na povrch obrobku na základe geometrickej podobnosti.1 J/mm 3 .135/cos a (mm na otáčku): Ra l fii f 11. obr. Ako bolo spomenuté v úvode kapitoly dosahované drsnosti povrchu pri klasickom brúsení sú v rozsahu Ra 0. priemer sfokusovaného luta — Uber materiálu v dôsledku nestálosti procesu phsmer sfokusovanéhc selektívna hĺbka rezu i -nini lue i m i ü - laseravyN HJJÍK / zmena hbky rezu_ vplyvom zmien v procese Líča a) hĺbky rezu vplyvom zmien v procese 1 uber materiálu v dôsledku nestálosti procesu Obr.88b. tento jav je dokumentovaný menšími hodnotami drsnosti Ra. čo je rozdiel až jedného rádu. ale lúč dopadá na povrch pod určitým uhlom. potom priemet lúča na povrch obrobku môže byť v tvare elipsy.COStt (5. Pre zvolený posuv lúča f je možné vypočítať hĺbku rezu d. Kým pri brúsení materiálu PMMA udávajú autori Sheng. obr.5.

iii) vysoká rýchlosť a presné rezanie je možné zabezpečiť vhodnou voľbou prídavného plynu. vii) zmena tvaru obrobku. ktoré pre klasické spôsoby brúsenia predstavujú rad technologických problémov. • laserové dokončovanie povrchov je vysoko flexibilná technológia v hodná pre dokončovanie dielcov v širokom rozsahu komplexnosti geometrického tvaru a rôznorodosti materiálov. ii) šírka zárezu je úzka a získavajú sa ostré hrany. viii) na obrobok pôsobí iba laserový lúč. vi) bezkontaktné opracovanie materiálov. nástroja. v) deformácia rezaných častí je veľmi malá. pevnosť.2 Opracovanie laserom LBM 213 spôsob dokončovania povrchov vhodný najmä pre plasty a keramické materiály. zrnitosť brusiva a Štruktúru kotúča. odpadajú problémy s vibráciou stroja. • nieje potrebná špecifikácia vlastnosti lúča ako v prípade brúsneho kotúča. krehkosť. 3 otafcka 1 OTÁČKA PNEMER LÚČA R. kde je potrebné okrem rozmerov určiť druh brusiva. Ko-Wang Liu [42]) Medzi prednosti laserového dokončovania v porovnaní s brúsením patrí: • jeden druh nástroja (laserový' lúč) je možné použiť pre rôzne materiály.88 Profil dokončovaného povrchu laserovým lúčom pri dopade lúča na povrch a) ortogonálne b) pod obecným uhlom (zdroj: Sheng. druh pojiva. tvaru rezania a plánovanie výroby je veľmi jednoduché s podporou PC. iv) tvar rezu môže byť riadený NC a CNC. A) 2 oiačla 1 otáčka 3 01áaia h) Obr.5. Vo všeobecnosti je možné doterajšie poznatky a výhody laserového nástroja v procesoch obrábania (Laser Machining) zhrnúť nasledovne: i) laserom sa obrábajú všetky druhy materiálov bez ohľadu na tvrdosť. ix) spoľahlivé a veľmi vysokokvalitné rezanie v automatickom cykle. odpadá zložitosť upínacieho zariadenia.5. • nedochádza k opotrebeniu nástroja (laserového lúča). tvrdosť kotúča. .

Použitím fokusovaného laserového lúča. Laserový lúč sa používa v tomto prípade ako nástroj na podporu rezného procesu. priemer fokusovaného lúča a rezná rýchlosť. stráca svoje pôvodné mechanické vlastnosti. iba k jej nahriatiu do určitej hĺbky. Chryssolouris. tepelne ovplyvnená zóna . ale s ohľadom na stabilitu laserového lúča.6 O b r á b a n i e podporované laserom (LAM) Progresívne technológie Obrábanie podporované laserom (z angl. je zaraďované medzi postupy obrábania s prídavným zdrojom ohrevu povrchu materiálu a poukazuje tiež na univerzálnosť použitia laserového nástroja.89.5. Anifantis. ovplyvňuje sa p o v T c h materiálu bezprostredne pred rezným nástrojom. Ako zdroje sa používajú CO..4. Karagiannis (1997) [17] a König. na zvýšenie účinnosti procesu a najmä na uľahčenie rezania ťažkoobrobileľných materiálov (podpora lámania triesky pri obrábaní keramických materiálov a legovaných ocelí s nízkou obrobiteľnosťou).90 Zóna rezanie pre sústruženie a brúsenie pomocou lasera ako prídavného energetického zdroja. ktoré sa aplikuje pre klasické technológie sústruženia alebo brúsenia tažkoob rob i teľných materiálov a predstavuje altenatívu k procesu brúsenia tvrdých materiálov a k procesom rezania diamantovým nástrojom. ako prídavného energetického zdroja. Charakteristické parametre procesu pre LAM technológiu sú výkon lasera. Nd-YAG lasery s výkonom do 4 kW. stáva sa poddajnejšou a tvámejšou.89 Zostava pre laserom podporované sústruženie (LAM) < Obr. Energia laserového lúča sa absorbuje do povrchu a mení sa na teplo. aby nedošlo k poškodeniu povrchovej vrstvy vplyvom tepla. Intenzita lúča a doba interakcie lúča s povrchom sa volia tak.5. trieska laserový lúč rezný nástroj tepelne ovplyvnená zóna A Obr. Zaboklicki (1993) [23].2. Rozsah zmeny vlastností povrchu závisí na dosiahnutej teplote a jej gradiente. obr. Parametre procesu rezania sa volia v podobných rozsahoch ako pri klasikom postupe. Laser Assisted Machining).5.90. obr.5. Nahriatím povrchu pred. Teplota povrchu obrobku závisí na jeho tepelnej vodivosti.214 5. Laserový lúč zohrieva povrch obrobku tesne pred hrotom sústružníckeho noža alebo pred plochou brúsneho kotúča. alebo počas rezania povrchová vrstva materiálu mäkne. LAM predstavuje obrábanie pomocou prídavného energetického zdroja.

5. obr.2 Opracovanie laserom LBM 215 Sprievodné javy pri sledovanom procese sú predmetom výskumných aktivít s cieľom vytvoriť vhodnú štruktúru pre priame (on-line) riadenie procesu. i v) tvorenie ďalšieho zdroja tepla následkom deformácie pri vzniku triesky. LAM je alternatívny proces pre ťažkoobrobiteľné materiály ako sú zliatiny titánu a niklu. Zaboklicki ¡23}) . CO2 (zdroj: König. vii) prenos energie trenia do systému nástroja.5.1 kW.5. iii) radiálne.5. ii) žiarenie lasera a hĺbka prieniku absorbovaného tepelného toku do povrchovej vrstvy.93 • zvyšuje sa uber pri rezaní ťažko obrob i teľných materiálov. Použitím lasera ako prídavného energetického zdroja sa v procese rezania [17. v) odvod tepla zo systému ohriatou trieskou.COs (zdroj: König. viii) opotrebenie nástroja následkom difúzie pri vyšších teplotách a následkom abrazívneho účinku.91 Priebeh zložiek reznej sily v závislosti na reznej rýchlosti pri LAM Podmienky: Obrobok: nitridická keramika SbN* Nástroj: kubický nitrid bóru (KN8) Rýchlosť posuvu vi= 6 mm/min Výkon lasera :1.91. 23]: • redukuje rezná sila.92 Priebeh opotrebenia chrbtovej plochy nástroja pri LAM sústruženi Podmienky: Obrobok: nitridická keramika S Í í N j Nástroj: polykryštalický diamant (PKD) Rýchlosť posuvu vi = 6 mm/min Hĺbka rezu :1 mm Rezná rýchlosť: 50 m/min Výkon lasera :1. Obrábanie týchto materiálov predstavuje ešte stále problematický proces.1 kW. tým že sa znižuje jeho opotrebenie. • zvyšuje sa životnosť nástroja. obr. vi) prenos tepla medzi trieskou a nástrojom následkom trenia a ohriatia. Stroje aj nástroje nie sú ešte dostatočne prispôsobené týmto materiálom a vyžadujú vysoké náklady pri opracovaní. je možné zhrnúť nasledovne [17]: i) prúdenie tepla a radiácia žiarenia z obrobku do okolia. Zaboklicki ¡23}) Obr. LAM technológia ponúka zaujímavé výhody oproti tradičnému obrábaniu. axiálne a obvodové vedenie tepla v obrobku. vysokopevné ocele a nitridická keramika.5. 30 40 50 60 70 20 40 60 S O 100 Rezná rýchlosť vc [nVrrin] Dráha rezania L [m] Obr.92 a 5.

obr.5. pre keramické materiály. lokálne natavenic materiálu.2 mm Výkon lasera 3 kW (zdroj: Chryssolouris et ai. čím sa vytvorí mäkká vodnatá oxidická vrstva. 5.216 Progresívne technológie Medzi ďalšie prednosti procesii LAM patrí.93 Porovnanie opotrebenia nástroja pre klasické frézovanie a LAM postup frézovania Podmienky: Obrobok chróm-molybdénová oceľ (DfN35CrNiMo6) Nástroj: spekaný karbid Hĺbka rezu 1 mm Posuv :0. namiesto brúsenia. temperovanie a mikroštiepenie materiálu. Povrch SiC vo vodnom prostredí sa ožiari laserom. • bez lasera [v = 60 m/min) -LAM (v = 170rrĽmln] 5 10 15 Doba frézovania [min] Tab. ktoré môže spôsobiť rozklad materiálu v povrchovej vrstve. tab. ako uvádza Kônig a Zaboklicki [23] zníženie strojového času na jeden obrobok a zvýšenie trvanlivosti nástroja. frézovanie Nltridická keramika V ostatnom čase bola pre obrábanie keramických materiálov vyvinula Špeciálna technológia využívajúca excimerový laser. ale sú potrebné pri obrábaní tvrdých kalených materiálov a diamantu [14]. Anifantis. ktoré sú neprípustné pre obrobky z ocelí" a keramických materiálov. povrchové kalenie.93 [17].5. pretože tieto materiály pri pôsobení laserového lúča na povrch výrazne menia svoje mechanické vlastnosti a tým sú vhodnejšie pre rezanie. ako to uvádza Chryssolouris. Zvýšenie trvanlivosti nástroja zvyšuje schopnosť presnejšieho riadenia vytváranej geometrie obrobku. Táto technológia uvádzaná pod názvom ELACM (Excimer Laser Assisted Chemical Machining) [17] sa používa pre sústruženie karbidu kremíka (SiC) v kvapalnom prostredí (obyčajne voda). napr. Použitie sústruženia s laserom ako prídavným energetickým zdrojom. LAM má tiež nevýhody. redukuje náklady na proces v rozsahu 60 ~ 80%. [17]) L A M PROCES Korozivzdomá oceľ Legovaná chróm-molybdénová oceľ (DIN35CrNÍMo6) Stelit (zliatina na báze kobaltu) Inconel 7 1 8 Ti zliatina (ASTTÍA6V) Jemné sústruženie namiesto tradičného brúsenia Frézovanie Frézovanie sústruženie Jemné sústruženie namiesto tradičného brúsenia Frézovanie Sústruženie. 5.14.14 Aplikácie LAM procesu [17] OBRÁBANÝ MATERIÁL Obr. Fotochemickou reakciou zmäknutá povrchová vrstva je . Použitie LAM technológie je stále vo vývoji a orientuje sa na obrábanie tvrdých materiálov. Karagiannis [17]. Pri rezaní sa redukuje rezná sila a sa znižuje opotrebenie nástroja. Samotné ohriatie môže spôsobiť zmeny v mi k ro štruktúre povrchovej vrstvy a podporovať procesy ako napr.

44]: • Rozsah materiálov: rozsah materiálov pre rezanie laserom jc veľmi široký' (iba AWJ proces poskytuje väčšie možnosti). plazmový lúč a rezanie kyslíkovým plameňom).2 Opracovanie laserom LBM 217 potom opracovaná sústružením diamantovým nástrojom a takto opracovaný povrch má vysoký zrkadlový lesk.Omm) a preto sa môžu robiť rôzne tvary a detaily profilu.5. vysoká hustota energie a výkonu. Laser sa v súčasnosti používa prednostne na rezanie/delenie materiálov. 41. ktoré majú podobné využitie (najmä abrazívny vodný lúč. Pri vzájomnom porovnávaní uvedených technológií sa hodnotí [8. Laserový proces sa môže považovať za postup. iii) ľahké ovládanie lúča. 5. 19. ale komerčne dostupné zariadenia umožňujú rezať nasledujúce hrúbky pre C 0 2 laser s výkonom 2kW: Nízkolegované ocele 18 mm Nehrdzavejúce ocele 12mm Hliník 6 mm Meď 4 mm . Náklady na laser pokrývajú 15 -f 20 % celkových nákladov na vybavenie laserového pracoviska. Je bezkontaktný. ale aj ohýbania a strihania [2. • Maximálna hrúbka materiálu. iv) „neprítomnosť „ opotrebenia nástroja. Laser v synergii s klasickým procesom vŕtania a sústruženia [17. 14].5 Porovnávacie hodnotenie laserovej technológie Laser podobne ako abrazívny vodný lúč je v strede záujmu technológie spracovania materiálov pre svoju flexibilitu a univerzálnosť. ako uvádza Powell [41] boli rezané hrúbky 30 + 40mm. Zároveň umožňuje spojiť proces zvárania a tepelného spracovania do jedného výrobného sledu s obrábaním na jednom obrábacom centre. spĺňa vysoké požiadavky strojárskej výroby na flexibilitu. presnosť a kvalitu. v) nevzniká rtg žiarenie v interakcii s inými látkami. ú) jednoduchá regulácia výkonu lasera a jeho energetického účinku na materiál. bez opotrebenia nástroja a s minimálnymi požiadavkami na upínanie materiálov. Kvalitatívne prednosti lasera v priemyselných technologických aplikáciách v porovnaní s inými zdrojmi energie (inými technológiami) je možné zhrnúť nasledovne [44]: i) extrémna koncentrácia energie na plochu. 18. • Širka reznej škáry: je pri laseri veľmi úzka (0. Nepredstavuje síce technológiu s vysokou intenzitou úberu materiálu (not mass materiál removal process). 5. Medzi základné nevýhody patrí vysoká finančná náročnosť pri zavádzaní do výroby.94. V oblasti obrábania posúva hranice možnosti opracovania ťažkoobrobiteľných materiálov. obr.2. čo však nie je dané samotnou cenou laserového zariadenia. a l e j e to rýchlo a ľahko regulovateľný proces.1 + l. ktorý je „ekvivalentný" klasickému postupu spracovania materiálov. hoci v laboratórnych podmienkach. 62]. ktorú možno rezať/deliť: pre laser je veľmi malá v porovnaní s ostatnými procesmi. vi) nie je potrebné vákuum. 13. z toho dôvodu sa kvalitatívne porovnávania lasera vzťahujú k technológiám.

VS . Ukazovatele charakterizujúce hodnotenú technológiu sú vzťahované k technológii rezania C O .nepouziteľné.5.5. je v tab.5.veľmi slabé .218 Progresívne technológie Kvalitatívne porovnanie alternatívnych technológií rezania/delenia materiálov. abrazívnym vodným lúčom a Nd-YAG laserom.slabé. VD .podobné (rovnaké).15 Kvalitatívne porovnanie štyroch alternatívnych technológií rezania/delenia materiálov (spracované podľa [41]) Nd Y A G R R KOVOVÉ MATERIALV Rýchlosť Kvalita reznej š k á r y Maximálna hrúbka HAZ Šírka zárezu S R ŕ D q-D RŤD R D VS VD VS VS NEKOVOVÉ MATERIÁLY VS VD VD VD VS S S VD S VS PLAZMA AWJ R R KYSLIKOVÝ PA E LMŇ Kapitálové náklady P r e v á d z k p v é náklady D VD D KRM A EA I K Rýchlosť Kvalita reznej š k á r y Maximálna hrúbka Sirka zárezu Rýchlosť Kvalita r e z n e j škáry Maximálna hrúbka Š irka z á r e z u S N/A N/A N/A N/A POLYMÉRY N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A R R D S N/A WA N/A N/A s D VD S N/A N/A N/A N/A flvD RŤD RŤD Kvalitatívne ukazovatele charakterizujúce hodnotenú technológiu v porovnaní s C O j laserom N/A. R . laserom. laser Nd-YAG laser plazmový luč abrazívny vodný lúč kysl i kovy plameň Obr.15.94 Porovnanie Šírky reznej škáry pre rôzne technológie [41] Tab. ako je rezanie kyslíkovým plameňom. plazmou.dobre.ve/mi dobre. 553^ CO. S . D .

hlukom a svetelným ožiarením sekundárneho charakteru v bezprostrednej blízkosti prevádzky laserového zariadenia.riziká bezpečnosti práce a vplyvy na životné prostredie (zdroj: Tänshoff. ktoré je spojené s chemicko-fyzikálnym ohrozením zamestnancov a rizikom spojeným s výparmi. Tônshajf. • lokálny účinok. Klocke [47]) .5. kritickým stupňom toxicity prostredia a zápachom. Egger.95 Laser . kvapalných a plynných vedľajších produktov a možného rizika ohrozenia svetelným žiarením. emisiou žiarenia. AEROSÓLY Obr. Hľadisko surovinových zdrojov ako je spotreba energie a materiálu.95 ukazuje možné riziká spojené s laserovým spracovaním materiálov. Egger. ii) in) laserový lúč LASEROVÝ PLYN ROZPLÝLENÉ SVETLO HLUK. Zdravotné hľadisko zamestnancov. le preto dôležité. Klocke [47]: i) Environmentálne hľadisko. Zo všeobecného pohľadu je možné vplyv lasera na životné prostredie posudzovať z troch základných hľadísk. 5. znečistenia životného prostredia a bezpečnosti práce.5.1 Bezpečnosť práce a vplyv lasera na životné prostredie Možnosti lasera ako univerzálneho nástroja ho na jednej strane predurčujú na široké využitie.2. VIBRÁCIE SEKUNDÁRNE ŽIARENIE PRÍDAVNÉ PLYNY obrobok DROBNÉ ČIASTOČKY. ktorý je charakterizovaný hlukom. ktoré je možné posudzovať ako: • globálny účinok lasera na ozónovú vrstvu a vznik skleníkového efektu.5. • regionálny účinok sprevádzaný okysličovaním a vznikom jedovatých výparov a splodín. Obr. čoho dôsledkom je vznik pevných. ako dôsledok produkcie tepla. ale na druhej strane je potrebné poznať riziká spojené sprevádzkovaním laserových zariadení. Ich vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia a na životné prostredie. aby výrobní inžinieri boli oboznámení s potenciálnym zdrojom nebezpečenstva. Lasery ako vysoko-energetické zdroje pracujú s vysokými teplotami a energetickými hladinami.

triedy. okrem hľadiska bezpečnosti práce a zdravia. V napájačom zdroji elektrickej jednotky a tiež komore laserovej výkonovej jednotky je vysoké napätie (jednosmerné okolo striedavé 380V). ii) polyméry so strednou emisiou aerosólov v rozsahu 40f80 mg/m3. Tab. následky sú o to nepriaznivejšie. polymetylmetalakrylát (PMMA plexisko). najmä pokožky (popáleniny až III. • zásah elektrickým p r ú d o m . pretože ich energia fotónov prevyšuje hodnotu 0. preto musi byť oblasť. pár alebo aerosólových látok. ktoré majú schopnosť odraziť lúč nekontrolovane. Lasery používané pre spracovanie materiálov sú zaradené do IV.5 W [47]. Pre všetky je stanovená hraničná hodnota koncentrácie výparov v objeme vzduchu. Nebezpečenstvo vzniku požiaru hrozi pri zásahu zápalných materiálov. pri práci s materiálmi so sklonom k samovznieteniu.ožiarenie. Polyméry podľa chemického zloženia a pod vplyvom ohrevu laserovým lúčom. s ktorou laser prichádza do styku obklopená tepelnou bariérou schopnou zamedziť Šírenie laserového lúča mimo prevádzkovanú oblasť. či sú to kovové materiály. Polyméry používané pre laserové metódy spracovania sa podľa množstva produkovaných škodlivých látok delia do troch skupin [47]: i) polyméry s vysokou emisiou aerosólov medzi 140-^130 mg/m 3 .5. sekundárnym žiarením.16 uvádza limitné hodnoty koncentrácie vybraných kovových prvkov. Britská norma BS 4803:83 stanovuje hodnotu TLV (Toxic Limit Values) . stupňa) a očí (hrozí nebezpečenstvo popálenia rohovky. polyméry alebo kompozitné materiály. fenolov a aerosólové látky. sem patria polyolefíny (PE. Okrem kovov. Okrem priameho zásahu laserovým žiarením existuje možnosť zásahu tzv. toxické výpary. Laser neprodukuje žiarenie atomárneho typu. ktorý uvoľňuje škodlivé a nebezpečné výpary. predstavujú aj polyméry riziká pre životné prostredie a človeka. oči je potrebné vždy chrániť ochrannými okuliarami). Podľa zvyšujúceho sa potenciálu rizika pre prácu a životné prostredie. iii) polyméry s nízkou emisiou aerosólov menej ako 10 mg/m 3 . Bezpečnostné riziká laserového zariadenia stanovené podľa britskej normy BS 4803:83 (British Standard) zahrňujú: • vplyv lúča . produkujú toxické výpary kyanovodíka. preto musí byť laserové pracovisko opatrené nátermi alebo materiálmi s nizkou schopnosťou odrážať laserové svetlo s danou vlnovou dĺžkou. Laserové zariadenie musi byť vybavené výkonným odsávacím systémom. aby nehrozil zásah elektrickým prúdom (STN Bezpečnostné predpisy pre obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach). v pracovnej 2 000V a pravidelnú 343 100 - • vznik požiaru. či už vo forme plynov. • Vysoké teploty v procese laserového obrábania natavujú a odparujú materiál. sú spojené s ohrozovaním životného prostredia. podľa typu lasera. aby sa znížilo riziko ohrozenia výparmi. to sú polystyrény (PS. a toto žiarenie môže spôsobiť vážne poškodenie zasiahnutej časti tela. Aj keď priamy zásah laserovým lúčom je bezbolestný. Produkuje svetelné žiarenie so silnou koncentráciou. ktoré vzniká dopadom lúča na materiály v okolí. sa zvyšuje číslo triedy.medzinárodná skratka pre limitné hodnoty toxických látok v (mg/m 3 ).220 Progresívne technológie Pre praktické použitie sú lasery zatriedené do 4 tried (J * IV). podľa účinkov jednotlivých prvkov na organizmus Človeka. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať laserovým zariadeniam na zváranie. PP). tieto jednotky sú síce krytované. ale je potrebné zabezpečiť kontrolu elektrickej inštalácie. PS/NB) a polyvinylchlorid. Toxické výpary. pol vami d y a pol y karbonáty. .

0 m g / m 3 5. Tieto parametre sa posudzujú podľa energie impulzu a doby trvania impulzu pre daný typ lasera. excimerový laser a Nd-YAG laser. • doby ožiarenia.5. obr. Veľkosť Častíc v aerosóle sa pohybuje od 10 nm do 16 um. C O : . nikel meď a iné škodlivé materiály. d u s e n i e Vysoko toxické Dražai pľúca Výpary kovu vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť V ý p a r y kovu pôsobia n a pľúca Spôsobuje anémiu.05 m g / m 0.5.5.97 Pri obrábaní a zváraní ocelí. pre tri druhy najviac používaných laserov pre spracovanie materiálov.0 m g / m 3 10.2 m g / m 3 5.0 m g / m 3 3 3 Účinky na zdravie S p ô s o b u j e v á ž n e p o š k o d e n i e zdravia. Preto je nutné dodržiavať pri prevádzkovaní laserového zariadenia prísne bezpečnostné predpisy. • energetickej hustoty alebo intenzity žiarenia. . ako aj pri obrábaní polymérov sa tvoria nebezpečné výpary a ďalšie riziká ohrozujúce bezpečnosť práce a životné prostredie. pôsobí systematicky Pľúcny k a r c i n o g é n Výpary k o v u vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť Výpary k o v u vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť 0.16 Limitné hodnoty koncentrácie vybraných kovových prvkov (zdroj: Powell \4lJ) KOV B e r ý l i u m (Be) Kadmium (Cd K o b a l t (Co) M e d (Cu) Železo (Fe) O l o v o (Pb) Nikel (Ni) Titán (Ti) Zinok {Zn) TLV 0. kobalt.0 m g / m 3 0. Doba ožiarenta [s] Európska norma EN 60 825 určuje maximálne prípustné hodnoty ožiarenia MPE (Maximum Permissible Exposure).15 m g / m 1. Keramika a sklo sú charakteristické tým. obr.Tab.1 m g / m 3 0. že vytvárajú veľmi jemný a ťažký prach z keramických čiastočiek a silikonu.96.05 m g / m 3 Polyméry s vysokou koncentráciou aerosólov produkujú iba malé množstvo plynných výparov. ktoré obsahujú chróm. Ďalšie možnosti vzniku rizika pri používaní priemyselných laserov sa posudzujú podľa: • vlnovej dĺžky produkovaného svetelného žiarenia.

: Teoretické základy obrábania kovov. Hsu. (1991). 272-276 .0QE+02 1.: Modeme Blechumformung .: Je možný technologický pokrok bez laseru. 6.p.36 Buda. A. 12. 16.: Ultafast Lasers: Mature. (1967) l.s.. March. Levitt. Laser Group 11.: Off-Axial. Baibach. SVTL. V. ale na druhej strane je jeho použitie spojené s rizikami bezpečnosti práce a znečistenia životného prostredia (emisia aerosólov a plynov. vysokoencrgctické svetelné žiarenie). (1993) pp. M. 7. ASM . F.Ncnci.Metals Handbook . 11/1996 p. 9. of Engineering for Industry. Foerster.00E-10 1. J. Compact Sources and New Applications. Form. Vol 117. L i t e r a t ú r a pre kapitolu 5.l87 Bengtsson.offen für neue fachübergreifende Denkansätze. Wie sc he mann. (1992) Festa. G. Egger.No5.. 309 -313 10. Firemné materiály Coherent. Coremans.35 mm Thick Stainless Steel ASME J. R.. P. March. Kohls. A.: Simulation des Laserstrahl S c h e i d e n s von Kunststoffen. Werkzeuge.00E+01 Obr..1 1 .97 Rozsahy energie impulzov a doby impulzov pre priemyselné lasery 1.Assisted Laser Cutting of 6. P.O0E-01 1..: Bänder Bleche Rohre. 2. 9. s 431-^36 15. s. 4. M. R.pp. American Laboratory. 8.5. wiWerkstaustechnik 81. Luder. Special Report 743. Die Anwendung des Lasers in der Fertigung. Bellows.5. D. (1997). Bratislava. J..ed.. 3. Kmeger. Bčkcš. M. 5. A. Nov (1991). (1995) No. U. Blech Rohre Profile 42. J. Molian. Naso. M. Thermal Design and experimental Analysis of Laser and Electron Beam Hardening. Gas .00E-06 1.222 Progresívne technológie 1. a.. Inc. Muller.329 14.0OE+O6 (zdroj: Tänshoff.F.2000. 32.00E+03 I 1. Geiger.vyd Dilthey.O0E+O5 1.: Drilling without Drills.. O. s.: Technische und wirtschaftliche Randbedingungen der Lasermaterialbearbeitung. B. Geiger.: The Industrial Laser Annual Handbook.2: 1.M. Vol. Firemné matreiály MedíCom.. Vol 115.12. May (1995) pp.'. American Machinist.Machining. (1982). Aug. ASM International. M. A. Technica 15/16 (1996) s 41-49 13. 18-29 Belforte. (1988) Ediúon SV 1989.0QE-02 1. ASME J.J. Manca. J.26-27 Engst.Jet.. SV 1 0 . Klocke í47J) Doba impulzu i [s] Pružnosť a mnohostrannosť lasera je na jednej strane jeho veľkou výhodou..A.W. ofEngineering for Industry.

A.: On the Selection of Manufacturing Methods Illusuated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.B. M. No A 1999. (1987). No. Lee. Lasers in Engineering. N.: Nd-YAG laser drilling of 8.: Laser Assisted Machining: An Overview. Sheng. Lotsha. Murray. Industrie-Anzeiger 43/44.. W. Aug.4 1999 s 81-85 22. ASME J. Condc. Mendes.. Vol. Vol. TyrerJ. Yue. Plansee Proceedings.216-230 23. Ono. N. R...448-462 21. 57-58 26.206-209 39. Vol 11. Tyrer. J. E.Trasser. Vačkáŕ. 629-636 . 62-72 19. W. Vilar. J. 157-163 32. J. M. Journal of Laser Apll i cation. M. Marinescu. Vol 119. Bergs.: Study on the relationship between laser processing sound and material removal charakteristics.Lee. M. G. M.F. Vol 115. Chen.3mm thick STZ. May (1993) p.: Maching of composites with high intensity solid lasers. Nov (1997) pp. Kurita. A. Vol 117. M.J. Nr. König.2. Kaminski. In. Mar-Apr. V.: Advanced Methods of Machining. Nov.83.. Wehner. 34-39 24. 3 5 9 .1997 pp. M.: Zváraní e-S varovaní 48. of Manufacturing Science and Engineering. 1999. 42. Karagiannis. (1995) pp.2. CA.314—316 30. Čis. pp. Vol 11. pp. Anifantis. I. čis. W.: Principles of Machining by Cutting. Annals of the CIRP Vol. P. Industrie-Anzeiger 97. ASMEJ. Ko-Wang Liu: Laser Machinig for secondary Finishing Applications. 85. Zborník s konferencie laserové spracovanie materiálov. McGcough.169-173 40. T.F. ASME /. König. Kolenič. Košice 1988 s 181 29. No 5. Journal of Laser Application. (1976). Led. 18-21 25. Un-Conventional Machining Composite Materials. ICALED'97.. A.. 766-769 18.J. Wiedmaier. No. č.: Opracovaní skla laserem. Ihleman.: Rezaní laserem.T. F..: C 0 2 Laser Cutting. J. 35.J..C..: Obrobitelnost materiálu laserem. s.: Schneiden und Abtragen mit dem C O : Laser. X. W. 1998.. No. Sheng..5. J. Laser Materials processing. 33. F.ed. Lau. (1984).. Warsaw.39/2 (1989).: Micro Machining of Hard Materials Using Nd:YAG Laser.. Smith. Klocke.: Opracovaní skla laserem. Meiners.. Niemeyer. pp 23-37 36. F..2 Opracovanie laserom LBM 16. MatuSek. pp. Vol 9. pp. R.of Material Processing Technology .131 31. 1 . S.část Sklár a keramík 34. Zaboklicki. of Engineering for Industry. R. König.587 -607 28. KoseČek. J.205 27. V.3 6 2 38.: Femtosecond ultraviolet laser micromachining of A1 2 0 3 ceramics.. pp. pp.-J. 1999. Ou'viera. (1995). No 1-3..6.: Effect of Operating Parameters on Surface Quality for Laser Cutting of Mild Steel. D.: Laser assisted grinding of ceramics.W. D. Oct. F.-J.A. Fondrek... Dausinger. NewYork. Murray .l.R.: Läse runterstutzte Dreh be arbeitung von Siliziumnitrid-Keramik.T.A. 2. Cemented Carbides and Hard Materials 1997. London.. D. pp. Chapman and Hall. I«. 28-30 20. Abrasion and Erosion. s. of Engineering for Industry..M.: Schnittflächen beim Laserstrah Ischeiden von faserverstärkten Kunsttstoffen. Vol 115. Chmelík. 2000. P.34. Wydawnictwo naukowotechniczne. Trasser. J. G. Strojírenská výroba čis.. 1. Interceram 45. Conde. V. et aL: Ultras hon pulse laser machining. T.211-215 34. Chryssolouris.(1993). Anastasia. of Engineering for Industry. Plenum Press. 199 . VDI-Z 135. s. M. Powell. Perry. Kaczmarek. Vilar. (1993) pp. of Materials Processing Technology 48..Vol 97. 1993 Led. part 1 1998. 5/6.S.5. Revista de matalurgia Vol.: Pulsed C 0 2 and Nd-YAG laser drilling of PSTZ. I.M.R. R... (1984). Bienhorn. O.N... eial.T.: Laser Grooving of Composite Materials with the Aid of a Water Jet Steel ASM E J.E123-E127 223 17. Vol.: Micromachining of A L 1 O 3 Ceramics by Excimer Laser..0.W. Brožek. 125. May 1997. (19S8). P. S.: Laser Assited Hot Machinihg Processes technological Potentials.. (1995) pp. van Luttervelt... Chryssolouris.N. s. Oliviera. Jirka. (1987). Laser Materials Processing.5.3 s. Morita. T.část Sklár a keramik 34.K. Lukoviö. pp 179-184 37.Kl-22 41. Matušek.1998 pp.

Tagliaferri. I. 1989 46.R. 468 45. Alfa Bratislava. Staelens.: Fundamental Investigation of Micromachining by nano-and picosecond Laser Radiation. Vol.F.: Schittflächen beim Laserstrah I sc h ne i den von faserverstärkerten Kunststoffen.28/2/1979.6.sept. 65-73 62. Castellani Longo. 17í 175 56. R...P.. Ostendorf. N. pp.. pp 955-964 54..: Improved surface quality of rotation symetrie structure by excimer laser micromachining. Presentation in TEMPUS Project 12310/97. Chryssolouris. (1986).T. N. Tuersley. Maňková.8 1998.. Annals of the CIRP I Keynote Papers 1997. Modest. Hanbook of ceramics and Composites Vol.: Application of High Lasers in Manufacturing. I.553-568 48.. Snoeys.M.83.. Grauman.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. 11. L. Sklár a keramík..25. Industrie Anzeiger 43/44/1987 pp.I. 61. S.224 Progresívne technológie 43. Overmeyer.P.. .. et al.I. Egger. Lonerga. Oct. G.K. Urbänek. 1989 47. Vol 110. Wais. F.l. Varga.57-58 52. STU Bratislava. TR Transfer Nr.1 Machining.212-218 60.1983 s. PashbyJ. 885-891. 7. Z. Šiman.: New Machining Concepr for Manufacturing Microstmctures with Excimer Laser. Trassser. F. (1988) pp.J. Klocke. 1998 pp. Zavanella.T. M.No. (1989). and Nd-YAG Laser Machining. A.. Weichenhain.. N..1 Marcel Dekker New York. J.: Laser Cutting of Reinforced Materials.. Annals of the CIRP Vol.C. Jo urn al of Laser Application. Jandeleit. Annals of the CIRP Vol.okt. Vol 29A. pp. J. H.K. Applied Science and Manufacturing. April 2000. Kordas. R. SV 8/9. roč. Machining Science and Technology.35/2. E..: Použitie C 0 2 lasera pri delení keramiky In: LNTERANTIKOR 96 Košice 24. Brcdt. Zhang..20/23 59. E: Theoretical Aspects of Laser Machine Tool. Hesencr.445 58.: Dekorácia skla laserom.vyd. Horn. 1983 51.. A.5. p. C: Nach CO? .M. R. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesses. Kreutz. Fašková. Taniguchi.: Energy Beam Processing of Materials. Wilson.. 1/2 (1996) s.l Aug.P. lasera pri rezaní oxidickej keramiky. H.R.R. 451-467 i3. Hoult.AI14-A121 49. Wehner. 10 No. Part I. M.: Application an Safety of Industrial Lasers. 1990 pp. Maňková. Tuersley. Vol. ICALED'97 Laser Materials processing. No. 1998 pp. R. pp .V. 53. Part II. CD media. Pashby. M. A. 153-162 50. Vol 29A.P. Dearbome. 55.P..V.nun Nd:YAG-Laser fur Blechbearbeitung.: Energy Requirements for Ablation or Decomposition of Ceramics during CO.1-15 44.: Špeciálne metódy zvárania. l.H. Rinke. ASME J. Vol. W. Hoult.997 pp. Dekkyser. 1997.: Technologie laserového delení materiálu. Varga.. Tönshoff.K. In: TECHNOLÓGIA 95. pp 947-954. I. H. Clarendon Press Oxford. SME. Applied Surface Science 127-129. E.. Košice .W. Tönshoff. Applied Science and Manufacturing.. Schachrai. of Engineering for industry.l995 s.I996 57. L: Aplikácia CO. Poprawe. Vol.. Turfía.. V.: Nd-YAG Laser Machining SiC fibre Porosilicate Glas Composites. Wijers. M. Feb. 33 č. Tönshoff.-J.8 1998.: Nd-YAG Laser Machining SiC fibre Porosilicate Glas Composites. L. J.

. rezanie tenkých plechov. Pre zvláštny stav plynov. ktorá môže byť.1 mm odolné voči korózii. molekúl iónov. napr. napr.5.laserom podporované sústruženie). storočia ako alternatívne spôsoby rezania hliníkových a iných neželezných materiálov namiesto rezania kyslíkovým plameňom.1 Vznik plazmy a plazmové zariadenia Plazma je pojem zavedený pre osobitný stav plynov. Plazma. • obrábanic/sústruženie pomocou plazmového lúča jednak ako zdroja lokálneho ohrevu materiálu pred odrezaním triesky (princíp je podobný ako pri technológii LAM . zaviedol /. Ako zdroj tepla pre ionizáciu plynov sa v technickej praxi najviac používa elektrický oblúk. Prvé teoretické práce z problematiky plazmového oblúka stabilizovaného vodou uverejnili v roku 1922 Gerdien a Lotz [6]. Samotný elektrický oblúk je plazmou s nízky stupňom ionizácie [6]. rezanie hliníkových platní. . rezanie korozivzdorných ocelí o hrúbke až 25 mm [3]. a väčšinou aj je. rozložená vo vnútri plynu z neutrálnych častíc. ktoré prestavuje pomerne širokú oblasť použitia plazmy [6]. Termín plazma sa používa pre označenie veľkého počtu častíc (atómov.'. pri ktorom sa stávajú vodivými ionizáciou atómov. alebo ako elektrický výboj medzi anódou a katódou. Vzniká ionizáciou plynu pri vysokých teplotách nad 20 000"C. • rezanie/delenie materiálov. ako štvrté skupenstvo látky. Môže byť čiastočne alebo úplne ionizovaná.3. Ako celok je plazma v ustálenom stave elektricky neutrálna. elektrónov) bez pevnej vzájomnej väzby. Teplota čiastočne ionizovanej plazmy je 5 000-^ 15 000 "K. pri ktorom sa plyny stávajú vodivými. • 5.3 PAM 5. Langmuir v roku 1923 fyzikálny pojem plazma. teplota úplne ionizovanej asi 100 000 °K [6]. • zváranie. je elektricky vodivý stav plynu.tých rokov XX. z ktorých aspoň niektoré majú elektrický náboj a v dostatočne veľkom objeme je súčet kladných a záporných elektrických nábojov nulový.3 Obrábanie lúčom plazmy Plazmové spôsoby rezania (medzinárodne zaužívané označovanie PBM Plasma BeamMachining alebo PAM Plasma Arc Machining) sa začali používať začiatkom 50 . ktorý sa na Zemi vyskytuje len výnimočne. vysokokvalitné kovové a keramické povlaky o hrúbke 0. Prvé priemyselné zariadenia používajúce plazmu na rezania boli prevádzkované okolo roku 1955 [7]. prípadne mechanicky kompenzovaným iónovým zväzkom. jednak ako priameho úberu materiálu jeho postupným odtavením. Hlavné oblasti aplikácie plazmového lúča sú: nanášanie povlakov plazmovým lúčom. Plazma je elektricky vodivá a podlieha účinkom elektrického a magnetického poľ. teplote a opotrebeniu. Je to zmes elektrónov a kladných iónov. Plazma sa najčastejšie môže tvoriť ohriatím látky na vysokú teplotu alebo elektricky oblúkovým výbojom medzi dvoma uhlíkovými elektródami.

ktorý horí medzi netaviacou sa elektródou (obvykle zápornou woífrámovou katódou) a rezaným materiálom (kladnou anódou). dusík ( N 2 ) . • priemer lúča. kde výboj vniká medzi záporne nabitou elektródou a kladne nabitým materiálom. Sekundárny prívod plynu chráni oblasť tavenia materiálu. (zdroj: [7]) V/A otrobek (+) . Stabilizácia oblúka znamená udržanie lúča plazmy v určitom požadovanom kontrahovanom (zúženom) tvare a to je možné zabezpečiť: • tvarom dýzy plazmového horáka. Obr. • vodou.226 Progresívne technológie Na vytvorenie vhodného stavu plazmového oblúka sa zaužíval názov stabilizácia oblúka. • prúdiacim plynom. • ochranné plyny. argón a vodík (Ar + H 2 ) . kde sú ionizované. ktoré obklopujú plazmový lúč a oblasť tavenia materiálu a chránia ich pred účinkami atmosféry. • fokusačné plyny. • Na vlastnosti plazmy vplývajú vlastnosti používaných plynov. Plazmový (primárny plyn) je ionizovaný a ohrievaný na vysokú teplotu. • hustom prúdu plazmy. Takto konštruovaný horák sa nazýva transferovaný horák. I I prívod primárneho (plazmového} plynu prívod sekundárneho plynu alebo vody vonkajši plášť luč plazmy Obr. dusík (N 2 ). najčastejšie sa používajú argón (Ar). C O 2 .98 Základná konfigurácia horáka pre plazmový oblúk. hélium (He). ktoré sa podľa funkcie delia na: • plazmové plyny. argón a dusík (Ar + N 2 ) .5. ako argón (Ar). vzduch. • stupeň fokusácie lúča po výstupe z dýzy. Záporne nabitá elektróda a kladne nabitý obrobok tvoria oblúk. ktoré slúžia na zužovania lúča pri jeho výstupe z dýzy plazmového horáka.5. obyčajne sa používa argón. ktoré sú privádzané priamo do oblúka.98 znázorňuje základnú konfiguráciu plazmového horáka. Plazma sa vytvára rozkladom molekúl týchto plynov za vysokého vývinu tepla. Na dosiahnutie technicky kvalitnej plazmy je potrebné sledovať parametre tvoriacej sa plazmy: teplotu a elektrickú vodivosť {zvyšovaním veľkosti prúdu sa zvyšuje teplota a elektrická vodivosť plazmy). argón a vodík (Ar + H 2 ). pri prechode elektrickým oblúkom.

Obr.100 netransférovaného oblúka.5. ktoré používajú prenesený (transfcrovaný) a neprenesený (netransférovaný) oblúk. V tomto plazmovom horáku je dýza menej tepelne namáhaná. ktoré musia zabezpečovať: prívod prúdu na elektródu (obyčajne wolfrámovú). plazmového horáka a riadiacej jednotky (obvykle NC alebo CNC riadenie). Netransférovaný (tiež neprenesený) oblúk sa tvorí iba v samotnom plazmovom horáku medzi dvoma elektródami. ionizátora. plazmového. medzinárodná skratka pre opracovanie plazmovým lúčom je PBM Plasma Beam Machining. vysokofrekvečný ohrev 1 Ä elektróda < Obr. 5.101a. 5.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 227 Plazmové zariadenie pozostáva zo zdroja energie.j. nepriame chladenie vodou. Na obr. tvarovanie plazmového oblúka. spôsobu chladenia (priame chladenie vodou. Používa sa pre vodivé materiály. na obr. b ilustruje vyššie popísané základné typy plazmy. . fokusačného a ochranného.99 Transferovaný plazmový oblúk (zdroj: [3]) vysokofrekvefný ohrev • Obr. V prvom prípade sa elektrický oblúk tvorí medzi elektródou vo vnútri plazmového horáka a materiálom.5.5. plazmu sa zaužívalo označenie plazmový lúč (plasma jet). prívod pracovných plynov t. usmernenie lúča na miesto rezania.100 Netransférovaný plazmový oblúk (zdroj: [3]) ELEKTRÓDA ZÚŽENIE Obvykle sa pre plazmové obrábanie používa v tomto prípade označenie PAM Plasma Arc Machining. Plazmové zariadenia sa delia na dva základné typy. Pre ionizovaný plyn resp. • • • • Dôležitou časťou plazmového zariadenia sú plazmové horáky. chladenie plynom).99 je schéma zapojenia transferovaného oblúka.5. Používa sa pre nevodivé materiály. Plazmové horáky je možné rozčleniť podľa: výkonu (výkon je udaný súčinom prúdu a napätia oblúka). Pre takýto plazmový lúč sa zaužívalo označenie plazmový oblúk (plasma arc).

ktoré musia byť odsávané.101 a) Plazmový oblúk -plasmaarc b) plazmový lúč -plasmajet (zdroj: [5]) Na dosiahnutie úzkeho zväzku plazmy s vysokou teplotou je nevyhnutné intenzívne chladenie. b. Výtoková dýza je odizolovaná od vodivých častí horáka. . Súčasné rezacie plazmové zariadenia pracujú na princípe plynovej stabilizácie. použitia. Najčastejšie používaný plazmový plyn je zmes argónu.102c. neoxidačný). ktoré je zabezpečené konštrukciou plazmových horákov. obyčajne vodou.5.5. vstrekovania vody a iné). Pre plazmové rezanie sa používajú plazmové oblúky stabilizované vodou (staršie konštrukcie) alebo zmesou plynov [6]. druhu materiálu katódy (wolfrám. obr. ktoré sú ekonomicky menej nákladné a sú vhodné aj pre rezanie nízko legovaných ocelí. vodíka a stlačeného vzduchu.102 a.228 • • • • Progresívne technológie zloženia plazmového plynu (oxidačný.5. Dochádza k vzniku veľkého množstva zdraviu škodlivých oxidov dusika. pracovného systému horákov (na princípe stlačeného vzduch. Rezanie pomocou plynom stabilizovanej plazmy je často sprevádzané vznikom dymu. V ostatnom období sa do popredia záujmu dostáva plazmové rezanie so stlačeným vzduchom (air piasma systém) a plazmové horáky so vstrekovaním vody (water -injected plasma). na horáky pre ručné alebo strojné rezanie. Na obr. chladením pomocou prietoku plynu. hlinik a neželezné kovy. Tieto zariadenia umožňujú rezať ocele až do hrúbok 150 mm [3].5. obr.102 sú znázornené používane druhy klasických plazmových horákov s priamym a nepriamym chladením vodou. prachu. haŕhíum). alebo chladiacim plynom. Horák je chladený chladiacou kvapalinou. dusíka. hluku a UV žiarenia. Rezanie plynom stabilizovanou plazmou je ekonomicky nákladné (používanie inertných plynov) a doporučuje sa pre rezanie materiálov ako sú korozivzdomé ocele. zirkón. wolfrämová elektróda (katóda) i woífrámová elektróda (katóda) I Obr.

• zvýšenie rýchlosti rezania a dosahované pracovné prúdy okolo 600 A. 1 . čo spôsobí. takmer pravouhlé hrany rezu. " vysoká kvalita rezu. Ako plazmový plyn sa používa dusík a fokusačný plyn nahradzuje voda.5. zbytok vody asi 90% vychádza z dýzy vo forme kužeľa (vodná clona) a má chladiaci účinok na povrch materiálu a zároveň zabraňuje tvoreniu oxidov v zóne rezu.5.53 Obrábanie lúčom plazmy PAM chladiaca voda plazmový plyn chladiaca voda plazmový plyn 229 chladiaci plyn plazmový plyn Obr. • zvýšenie trvanlivosti dýz. že pri vysokých teplotách okolo 50 000 K.103 Systém plazmového horáka so vstrekovaním vody (zdroj: [3]) Chladenie vodou priaznivo ovplyvňuje šírku rezu a samotnú kvalitu rezu. ktorá je vstrekovaná cez prídavné radiálne kanáliky dýzy do plazmového lúča. Ochrannú clonu okolo zóny rezu tvorí opäť voda.I02 Druhy plazmových horákov s rozdielnym chladením: a) priame chladenie vodou b) nepriame chladenie vodou c) chladenie plynom (zdroj: [8] podľa ponuky fy Linde) Obr. voda vytvorí okolo oblúka tenký film namiesto toho. Výhody tohto typu horáka v porovnaní s horákmi na princípe plynnej stabilizácie sú : zvýšeniestabilityoblúka. zniženie tepelného ovplyvnenia povrchu. V novšich konštrukčných prevedeniach týchto typov horákov sa používa vírivé vstrekovanie vody do plazmového oblúka. Obr. aby sa odparovala [3J. Pri tomto spôsobe sa odparuje asi 10% vody.5.103 znázorňuje princíp plazmového horáka so vstrekovaním vody.

napríklad korozivzdorné ocele.5. Kvantitatívne a kvalitatívne porovnanie prevádzkových charakteristík jednotlivých typov vyššie popísaných plazmových horákov uvádza tab. čím sa znižuje hluk a výpary zo zóny rezu a rezanie menej znečisťuje životné prostredie.2S0 Progresívne technológie • • menej výparov a dymu.5. meď a jej zliatiny. rezať možno aj pod hladinou vody. hliník a jeho zliatiny. Ako plazmový plyn sa používa stlačený vzduch. . Pracovná wolfrámová elektróda je v tomto prípade nahradená elektródou zirkónovou (Zr) alebo meď-hafniovou (Cu .17 [3].104 znázorňuje druhy plazmových horákov so vstrekovaním vody.104 Druhy plazmových horákov so zníženým pôsobením na znečisťovanie životného prostredia. ktoré sú považované za typy horákov redukujúce znečisťovanie životného prostredia. Okrem chladenia oblasti rezu použitie plazmového rezania pod vodou (obr. znižuje prašnosť a vplyv ultrafialového žiarenia. Pre plazmové rezanie so stlačeným vzduchom sú vhodné elektricky vodivé materiály. (zdroj: [8] podľa ponuky fy Linde) a) plazmový horák so vstrekovaním vody a vírivým prstencom b) plazmové rezanie pod vodou {horák je ponorený asi do 80 mm hĺbky) Obr.Hf) nakoľko woífrám ľahšie reaguje s kyslíkom.5.105 ukazuje systém plazmového rezania so stlačeným vzduchom. Kyslík ako jedna zložka stlačeného vzduchu je v prostredí plazmy vysoko reaktívny a pôsobí oxidačné pri rezaní väčšiny kovových materiálov. ktorý sa pôsobením vysokých teplôt v elektrickom oblúku rozkladá na svoje elementárne zložky. Obr. zároveň sa zvyšuje rýchlosť rezania o 2 5 % [3].5.5.104b) znižuje výrazne hladinu hluku pod 80 dB. Obr. chróm-niklové legované ocele.

4 64 70 350 4.2 106 15 150 1. Pri styku plazmy s povrchom tuhého materiálu nastáva vplyvom vysokej teploty tavenie materiálu. odstrekovanie.3.9 183 15.5. odparovanie. sublimácía alebo rozprašovanie. maximálna intenzita prenosu tepla je v rozmedzí 8 -ŕ 19 MW/m".5.17 Porovnanie prevádzkových charakteristík jednotlivých systémov plazmového rezania [3] Rozmer Parameter Plynom stabilizovaný systém Systém so vstrekovaním vody Systém so stlačeným vzduchom Hrúbka materiálu Rezná rýchlosť Výkon Prúdová intenzita Prietok vzduchu Prietok dusíka Prietok COa mm mm/s kW rrŕ/h m3/h m3/h 3.7 .9 32 64 250 2.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 231 chladiaca voda elektróda (med -ílärniurŕif plazmový plyn tesniaci uzáver Obr.2 106 49 200 2. teplota kyslíkovo acetylénového plameňa jc okolo 2 900"C. 7 MW/m 2 ) charakterizujú prednosti plazmového rezania v porovnaní s rezaním plameňom.7 5. rezania materiálov alebo tvorenia povlakov. Pri vysvetľovaní princípu úberu sa využíva teória. Teoretické základy úberu materiálu pri plazmovom rezaní nie sú dostatočne rozpracované v porovnaní napr. 3. Vysoké teploty (17 000 Ť 33 000 "C podľa [3]) a vysoká intenzita prenosu tepla do materiálu (24.7 267 | 6. ktorú v 70-tych . ktoré sa tvoria vznikom plazmy. - Lineárna intenzita m/h rezania 229 107 331 343 114 5.4 51 15 150 1.8 15.9 34 89 400 4.9 381 6.2 74 58 300 4.4 95 58 235 2. Tieto javy sa potom využívajú na technologické procesy tavenia. s laserom. zvárania.8 6.8 _ .7 5.9 114 3.2 Mechanizmus plazmového rezania materiálov Princíp plazmového rezania spočíva v tavení deleného materiálu extrémne vysokými teplotami. Ako udáva McGeough [3].5.9 32 15 150 1.7 5.1 Ť 68. | 15. čo je oveľa nižšie než pre plazmový oblúk. odtekanie.7 .105 Systém plazmového rezania so stlačeným vzduchom (zdroj: [3]) vzdia enost (standoff) obrobok Tab.

vplýva na kvalitu reznej Škáry. Pre vzdialenosť medzi materiálom a horákom. a napätia 100 Ť 250 V. potom intenzita prenosu energie sa určí ako: E = K.2 mm. na dosahovanú drsnosť.4 * 76. ktorá sa môže meniť v rozsahu 6. t hrúbka materiálu. 7 9 . t.5. Ak lúč plazmy o C teplote Ti ( K) má energiu h[ (J/s). L (5. rýchlosť rezania a životnosť dýz. Potrebný výkon sa mení v závislosti od druhu a hrúbky materiálu. Rovnako ovplyvňujú kvalitu rezu. použité plazmové plyny: argón.H 2 . p. natavený a odtekajúci kov má teplotu Tj (°K) a absorbovaný 3 obsah tepla H 2 (J/m ). Zaužívané priemery otvoru dýzy sú udávané v rozsahu 0 . b) zvyšovanie vzdialenosti zvyšuje nároky na výkon lúča. na dosiahnutie čo najvyššej teploty je potrebný veľmi malý priemer dýzy. Z vyššie uvedeného predpokladu Moss a Shetvard [3] odvodili vzťah pre energiu potrebnú na rezanie/delenie materiálu: E = c.22) kde: c je šírka reznej škáry. Plazmové plyny svojou cenou ovplyvňujú náklady na proces. že materiál obrobku absorbuje všetku tepelnú energiu.h| . dusík a ďalšie. vzdialenosť medzi horákom a materiálom (stand off). v rýchlosť rezania. hélium. Je založená na predpoklade. zdroj výkonu pre oblúk. ktorú plazma uvoľňuje pri styku materiálom. pre prúdy v rozsahu 50 ~ 1000 A. na veľkosť tepelne ovplyvnenej oblasti (HAZ). Uber materiálu nastáva jeho tavením a následným odplavením vo forme jemne rozprášenej tekutiny. p merná hmotnosť materiálu (kg/m 3 ). Je dôležitá pri rezaní plazmovým lúčom stípovitého tvaru (pozri obr. Intenzita prenosu energie E z plazmového oblúka do materiálu je daná rozdielom energie medzi dopadajúcim lúčom plazmy a energiou potrebnou na tavenie materiálu.101b). rýchlosť rezania. Kvalita rezu závisi na tepelnej intenzite. 3 5 mm [7]. prípadne chemickou reakciou medzi materiálom a plazmou.21) kde K je konštanta (<1). alebo odparením materiálu.232 Progresívne technológie rokoch publikovali Moss a Sheward (1970) [3]. Užitočný výkon pre rezanie plazmou je okolo 250 kW. So zvyšovaním hrúbky materiálu rýchlosť rezania klesá. platí: a) kvalita reznej škáry sa zlepšuje so znižovaním vzdialenosti a zvyšovaním intenzity tepla. v. L je celková energia potrebná pre proces rezania na natavenie jednotkového množstva materiálu (J/kg 1 ). ktorá zahrňuje straty a V je rýchlosť prúdenia plazmy (mVs). Rýchlosť rezania sa lineárne zvyšuje so zvyšovanim výkonu plazmového horáka. Malé priemery dýz zružujú ich životnosť (zvyšuje sa sklon k opáleniu výtokového otvoru dýzy). Platí to pre • • • • . V (5. Proces úberu materiálu (rezanie/delenie) plazmou je ovplyvnený nasledujúcimi parametrami: • priemer dýzy.6 .

5. Obidva druhy materiálov sú považované za ťažkoobrobiteľnč materiály. 7 0 . 5.5 mm [4].5. Pashby. Ako príklad možno uviesť rezanie platne o hrúbke 25 mm.106 Porovnanie závislosti rýchlosti rezania na hrúbke materiálu pre rôzne technológie rezania/delenia materiál S7 1 3 (zdroj: van Luttervelt [2]) 10 100 Hrúbka materiálu [mm] Na obr. HAZ) na zmene reznej rýchlosti pre dva druhy materiálov najčastejšie používaných v leteckom priemysle..107 Závislosť šírky reznej škáry na rýchlosti rezania systémom plazmového oblúka HTPAC (High tolerance plasma arc machining) (zdroj: Moult.3 E N 1P1 ' (U O b r . Chan [1J) 30 40 50 60 rýchlosť rezania [mm/s] šírka reznej škáry a kolmosť h r á n . 10000 O b r . šírka rezu.110 sú znázornené niektoré vybrané závislosti kvalitatívnych parametrov rezania {drsnosť.kompozitMMU 1 J ~ 1 _ 1.106 ilustruje túto závislosť pre laserový lúč.108. 5. 5.93).3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 233 procesy.5. ide o vysoko čistú zliatinu hliníka a medi (AA2124 podľa ASTM) a kompozitný materiál s kovovou matricou na báze hliníka (MMC metal matrix composite). plazmu a kyslíkový plameň. kde šírka reznej škáry môže byť v hornej časti až 7 mm a v spodnej okolo 4.4 11 hliníková zliatina J-IE 7 1 . Rezná škára po rezaní plazmou je charakterizovaná výraznou šírkou až niekoľko milimetrov v porovnaní s rezaním laserom alebo kyslíkovým plameňom. 1.5.109 a 5. ak sa rozdelené kusy použijú pre zváranie zošikmenie hrán je výhodou (plazmové rezanie sa používa napr.107.5 g f m 1. Taktiež výrazným zošikmením hrán v rozsahu 2 + 10° vo zvislom smere (pozri obr.5. Obr. V prípade. pre skosenie hrán materiálov pred zváraním pri výrobe koľajových podvozkov pre vagóny). ktoré využívajú tepelnú energiu na natavenie materiálu pri jeho spracovaní.

. asi 3°. . Tento jav je spôsobený vírivým pohybom plynu v smere proti pohybu hodinových ručičiek. Pravá strana má obyčajne menší sklon.60 rýchlosť rezaná [mm/s] 70 Obr. Že tvar hrán po rezaní je odlišný na pravej a ľavej strane (relatívne v smere pohybu materiálu). .110 Tepelne ovplyvnená plocha na pravej a ľavej časti rozrezaného materiálu v závislosti na zmene rýchlosti rezania systémom HTPAC (zdroj: Hoidt.Al Zii3trei n B » . Pashby. Pod touto . Chán [1}) 30 rýchlosť rezaná [mm/s] 70 140 120 Obr.109 Zmena hĺbky tepelne ovplyvnenej oblasti (HAZ) na rýchlostí rezania systémom HTPAC Sledovaná bola samostatne spodná a horná časť reznej škáry (zdroj: Hoult. . 5. 8D. pravá strana ( M M C ) pravá stana (Al zliatina) ľavá strana ( M M C ) ľ3vástrana(Alzliaína] Obr. 5. 5.234 Progresívne technológie Zaujímavosťou pri plazmovom rezaní je skutočnosť. Pashby.108 Závislosť dosahovanej drsnosti povrchu na pravej a ľavej strane deleného materiálu na rýchlosti rezania systémom plazmového oblúka HTPAC (zdroj: Hadí.110. Ľavá strana dosahuje sklon niekedy až 15° [3].108 a 5.Al zliaf na 40 20 0 horná Čast rezu -MMC § 8 40 . 5. Chán [i]) 100 -MMC ssodná iasf rezu [ . Chan 1 j) 30 rýchlosť rezaná [mm/s] Natavený materiál z miesta rezu je obyčajne odvádzaný plynom s vysokou prietokovou rýchlosťou. Dokumentujú to aj grafy na obr. Čo má za následok tvorenie čistého hladkého povrchu na ľavej strane rezu. Pashby..

Pričom pojL-m machining sa používa v tomto prípade pre popis odstraňovania materiálu z povrchu.3. éasto až do hĺbky 1. Vhodnosť materiálu pre rezanie je označená prebratou terminológiou z klasického v anglickej terminológii sa rozlišuje pojem rezanie/delenie (cutting) a obrábanie uber prebytočného materiálu (machining). • rýchlejšie rezanie ako pri rezani plameňom. 5. Plazmové rezanie. uhlíkové ocele a iné.3 Použitie plazmového lúča p r e opracovanie materiálov Ako už bolo v úvode spomenuté plazma ako nástroj pre spracovanie materiálov nachádza v súčasnosti široké využitie v oblasti zvárania.25 -ŕ 1. Obr. Proces delenia sa využíva pre rôzne operácie ako delenie. nikel wolfrám. horčík meď. je alternatívou rezania/delenia plameňom. korozivdorné ocele. . termické vŕtanie. • • • Technológia rezania/delenia je najviac rozšírená a je vhodná pre elektricky vodivé materiály ako sú mosadz.6 mm [3]. dierovanie. Z pohľadu obrábania je využitie plazmového lúča veľmi malé a v iba začiatkoch. razenie. Patri medzi procesy využívajúce tepelnú energiu na uber materiálu. Inconel.5. tvorenie plytkých drážok. a pojem cutting pre rozrezávanie (delenie) materiálov. materiálov uvedených laserového materiálov Medzi výhody plazmového rezania v porovnaní s rezaním plameňom a laserom patrí: • lepšia kvalita rezu pri rezani hrubých materiálov (v porovnaní s plameňom). Výrazné chladenie zóny rezu vplýva na tvorenie a šírenie jemných trhlín za tepelne ovplyvnenou oblasťou. bronz.5. mnohokrát je potrebné takto vytvorené povrchy dokončovať ešte inými operáciami obrábania. sústruženie plazmovým lúčom.3 Obrábame lúčom plazmy P AM ?35 hladkou povrchovou vrstvou sa nachádza tepelne ovplyvnená oblasť (HA2).111 ukazuje vhodnosť konštrukčných kovových materiálov pre rezanie plameňom a plazmou. Z dôvodov sa pri hodnotení procesu porovnávajú jeho prednosti a nevýhody s procesom a plameňového delenia materiálov. 5. Do kategórie metód plazmového obrábania (Plastna Arc Machining ') sa zahrňuje: rezanie/delenie materiálu a vyrezávanie profilov do platní a plechov rôznej prípustnej hrúbky. Tab. ktorej hrúbka sa udáva v rozsahu 0. ako bolo spomenuté v úvode. Proces plazmového rezania nepatrí k presným procesom. hliník. titán. tvorenie plytkých drážok do hĺbky asi 2 mm. zrážanie hrán. sivá liatina.18 porovnáva parametre plazmového rezania s laserovým rezaním. monel. molybdén. ak sa neuvažuje s technológiou rezania/delenia materiálov. rezanie a vyrezávanie profilov rôznych tvarov. Medzí nevýhody sa radia: • vyššie náklady ako pre rezanie plameňom • menej kvalitné hrany v porovnaní s laserom. rezania/delenia materiálov. nanášania povlakov na báze keramiky.25 mm. • pre rezanie tenkých plechov je lacnejšia ako laser.

1 -f 0.3 m/min nie je m o ž n é v y t v á r a ť malé zaoblenia reznej h r a n y ani ú z k e d r á ž k y hladina h l u k u rastie so z v y š o v a n í m p r ú d u hrúbka h = 2 m m h = 6mm h = 1 0 mm OBMEDZENIA PRE NAVRHOVANIE PRODUKTOV 6m/min 1. h r d z a v e n i e hrán k o r o z i v z d o r n ý c h o c e l i min0.18 Kvalitatívne porovnanie parametrov plazmy a lasera pre rezanie/delenie (spracované podľa {2 j) PLAZMA DOPORUČENÉ MATERIÁLY LA S EH p r e d n o s t n e elektricky v o d i v é materiály. Tab.) zatiaľ nieje zavedený a používaný iný pojem.5 m m pre h r ú b k u h > 6 mm 3 Ť4 m m obidve strany sú prijateľné. plazma. n e v y h o v u j ú c a strana j e o d p a d p r e h r ú b k u b < 6 mm 2.3m/min 0. plameň) výrazne ovplyvňuje pracovné prostredie. | nastaviteľný v ý k o n a frekvencia = n a s t a v i t e ľ n á r ý c h l o s ť rezania KVALITA HRÁN PO REZANÍ/ DELENl ^ _ ^ _ = rozlišuje sa v y h o v u j ú c a a n e v y h o v u j ú c a s t r a n a . ž i a d n e ušľachtilé materiály. Natavený a odparovaný materiál produkuje škodlivé výpary nebezpečných a rizikových látok vo ťorme jemne rozptýlených Častíc alebo plynov..2mm max80mm') HRÚBKA DELENÉHO MATERIÁLU min1.3 m/min 3.1 mm REZNÄ RÝCHLOSŤ MENÍ SA V ZÁVISLOSTÍ NA HRÚBKE MATERIÁLU 7. cuttability). v ý h o d a je lepšie využitie materiálu ŠÍRKA REZU 0. t e p e l n e o v p l y v n e n á zóna je p o d 0. Je pravdou to.5. hoci tento pojem nie je odpovedajúci pojmu používanému pri klasickom rezani nástrojmi s určitou reznou hranou. že pre označenie vhodnosti materiálov pre rezanie termickými zdrojmi (laser.7 m/min skoro žiadne obmedzenia HLUČNOSt malá n e b e z p e č n é výpary pri rezaní plastov p r e tenšie h r ú b k y materiálov a v y š š i u p o ž i a d a v k u na kvalitu a p r e s n o s ť h r á n P R A C O V N Í PROSTREDIE m a l ý vplyv p r e hrubšie p l e c h y s o s t r e d n o u p o ž i a d a v k o u n a kvalitu h r a n a ich p r e s n o s ľ DOPORUČENIA PRE POUŽITIE REZANIA/DELENIE PLECHOV Plazma rovnako ako ostatné termické procesy (laser. hliník. m o s a d z . o b m e d z e n é m o ž n o s t i pre m e d .5mm maxIOmm") ') v závislosti na t y p e zariadenia == MOŽNOSTI ZARIADENIA N A PRISPÔSOBENIE S A HRÚBKE MATERIÁLU v ý m e n a dýzy. Niektoré prípustné koncentrácie škodlivín podľa nemeckých technických pravidiel pre rizikové materiály TRGS 404 [8].5 m/min 4.20 Ť 3. n a s t a v e n i e veľkosti p r ú d u a napínania p á s u ^ zmena fokusácie..236 Progresívne technológie obrábania ako relatívna obrobiteľnosť (machinability.5 m m INTEGRITA POVRCHU NA HRANE PO REZANÍ d o s a h u j e sa d o b r á d r s n o s ť p o v r c h u pre ocele a korozívzdorné o c e l e . plasty s ú n e v h o d n é d o s t a t o č n e a b s o r b č n é . pre rezanie . z h o r š e n á p r e hliník.

5. Maximale Arbeistplatzkonzentration.3 Obrábanie lúčom vlazmv PAM 237 plazmou. plameň rezanie plastov PVC. Technical recommendation concentration). Kvalita pracovného ovzdušia je posudzovaná podľa maximálnej prípustnej koncentrácie škodlivín v ovzduší MAX (nem.19. laser pre Al zliatiny plazma.5 mg/m3 33 mg/m3 9000 mg/m3 0.2 mg/m3 30 mg/m3 9 mg/m3 0. ktoré tieto pravidlá používajú. 5. ii) ako samostatný nástroj pre uber materiálu. laser. laser. angl.111 Porovnanie vhodnosti materiálov pre rezanie plazmou a plameňom {zdroj: van Luttervelt [2]) C Si Mo Cr Ni W Mn 5. ad i) Plazmový lúč (Plasma Arc Machining) sa používa v tomto prípade ako nástroj na podporu rezného procesu. Technische Richtkonzentration.3. Maximum workplace concentration) a technicky prípustnou koncetráciou TRK (nem.5.05 mg/m3 0. uvádza tab. 5. laserom a kyslíkovo-acetylénovým plameňom. plameň plazma. ozón NO NOs fosgén účinok dráždi pľúca dráždi prúca toxický karcinogénny karcinogénny karcinogénny toxický toxický toxický toxický toxický toxický proces/druh materiálu plazma. T a b .015 mg/m3 0. angl. na zvýšenie účinnosti procesu a najmä na uľahčenie rezania ťažkoobrobiteľných .1 Sústruženie plazmovým lúčom Plazmový lúč sa pre obrábanie využíva v dvoch základných modifikáciách: i) ako prídavný nástroj a zdroj lokálneho ohrevu povrchu obrobku pre zlepšenie obrobiteľnosti materiálu a lámania triesky.4 m c/m5 ČASTICE OXIDOV KOVOV VZNIKAJÚCE PLYNY O b r . laser pre ocele povlakované materiály povlakované materiály vy so kolegova n é ocele vysoko legované ocele kyslíkový plameň kyslíkový plameň plazma plazma. prípustná hodnota B mg/m3 6 mg/m3 5 mg/m3 0.3.19 Najdôležitejšie prípustné koncentrácie podľa MAK/TRK (spracované podľa [8]) škodlivá latka oxidy hliníka oxidy železa oxid zirkónu oxidy kadmia chróm (4-mocný) oxid niklu CO CO.

5.114 ukazuje vzájomnú polohu plazmového horáka a obrobku pri PAM opracovaní bez . (rýchlosť posuvu 5 mm) [3]. obrobok obrobok plazmový horák O b r .238 Progresívne technológie materiálov ako mangánové austenitické ocele.5.lúč dopadá na povrch v tangenciálnom smere a uberá povrchovú vrstvu materiálu. žiarupevné ocele a zliatiny (priamy ohrev koreňa triesky v oblasti primárnej plastickej deformácie).113 a) bokorys b) nárys vzájomnej polohy rotačnej plochy a nástroja . Obrobok vykonáva rotačný pohyb ako pri klasickom sústruženi (rýchlosť pohybu asi 2m/min). Plazmový lúč spolu s rotujúcim obrobkom simulujú klasické sústruženie. obr.112 ukazuje konfiguráciu sústruženia pomocou plazmového prídavného zdroja. plazmový horák O b r . b. Pri rotačnom pohybe obrobku sa plazmový horák sa posúva paralelne s osou obrobku. Obr. ad ií) Sústruženie plazmovým lúčom bez prítomnosti klasického nástroja. 5. Lokálny ohrev zabezpečuje plazmový lúč. Obr. Ako nástroje sa používajú vymeniteľné platničky z reznej keramiky na báze oxidov hliníka. Medzi nevýhody procesu sa radi vznik dlhej plynulej triesky.113 a. 5. Ohrev pomocou plazmového lúča je dobre regulovateľný a nastaviteľný do oblasti pred reznú hranu nástroja a rým je obmedzený vplyv tepla na prípadné Štrukturálne zmeny v povrchu obrobku. ktorá je nevhodná z hľadiska bezpečnosti práce a možnosti automatizácie procesu rezania. Lokálne teplo pôsobí iba na tvarovanie triesky. 5. V tomto prípade sa plazmový lúč používa pre obrábanie (úber materiálu) rotačných plôch.112 Sústruženie s prídavným ohrevom.plazmového horáka pri sústruženi pomocou plazmového lúča Plazmový. Ako rezný nástroj sa používajú keramické rezné platničky Medzi základné prínosy tohto spôsobu obrábania patrí zvýšenie trvanlivosti nástroja. udáva sa až 400% [11] a zvýšenie rýchlosti úberu materiálu až o 60 % [5].

v porovnaní s klasickým sústružením nástrojmi so spekaného karbidu. K nevýhodám procesu sa radia metalurgické zmeny v povrchovej vrstve. Uplatnenie nachádza PAM proces pri hrubovnl rozmerovo veľkých predmetov ako sú valce pre valcovacie stolice. alebo vysoko hladký. hriadcle z tvrdených materiálov a pri hĺbení drážok do kladiek. 7]. spevnenie povrchu do významnej hĺbky. Celková hrúbka ovplyvnenej vrstvy môže byť až do 1. Natavený materiál musi byť odvádzaný (odplavovaný) zo zóny rezania takým smerom. Na obrobok nepôsobí rezná sila a deformácia vplyvom mechanického zaťaženia. Hospodárne využitie predstavuje pri obrábaní ťažkoobrobitcľných materiálov ako sú žiaruvzdorné ocele. ocele typu Incone! a Hastelloy. Vo všeobecnosti je sústruženie pomocou plazmového lúča vhodné pre všetky druhy kovových materiálov. aby neovplyvnil opracovávaný povrch. precipitačne tvrdené korozivdomé ocele. Hĺbka odoberanej vrstvy je ovplyvnená výkonom plazmového horák a a/alebo rýchlosťou rotácie obrobku. Opracovanie nie je obmedzené mechanickými vlastnosťami materiálu (tvrdosť. Medzi výhody plazmového opracovania patrí až 10 násobne rýchlejší uber pri hrubovaní ťažkoob rob i teľných materiálov [3. Hladký povrch sa dosiahne. Profil vytvoreného povrchu závisí od rýchlosti posuvu lúča a môže byť tvorený výraznými stopami po plazmovom lúči. po ktorom musi nasledovať opracovanie na Čisto a dokončovanie povrchov. . ak sa používa chladenie zóny rezu.20 mm [7] v závislosti od druhu materiálu. Plazmové sústruženie je proces hrubovania.prítomnosti klasického nastroja.7 mm. udáva sa až 0. húževnatosť) a nie potrebné zabezpečiť vysokospoľahlivé upínanie rotujúceho obrobku. Oxidáciu povrchovej vrstvy možno eliminovať používaním vhodnej ochrannej atmosféry.

M. W. 468 Turňa. Annals of the CIRP Vol. J. 51. Stadens. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. NewYork. (1988J. Pae Pyo Sop: Obrábanie ťažkoobrobiteľných materiálov za tepla. l. April 1999.35/2. Pashby. Vol. CNRS London 1993 Led. p. K.: Moderne Blech u m formu n g . Chapman and Hall. 2. 3.P. .Proc.A. (1986). SME. Strojírenská výroba. ofMat.39/2 (1989).329 10.. 1983 V ansehen. Hoult. M.W.: Das Plasmaschneiden.240 Progresívne technológie L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. Annals of the CIRP Vol. Dearbome. 5.825-831 van Luttervelt. (1995) No.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. (1989)...Technol. Coremans. A. (1995). 7. 35/87 SNTL Praha 1987. A. R. Kazimír. Alfa Bratislava. LR. 6. Theory and Application.: Advanced Methods of Machining. Chan. R. 9.. C. pp. 1993 L e d Snocys.vyd.: On the Selecdon of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Dckkyser. Blech Rohre Profde 42. Plenum Press. Suryanarayanan. 4. s.5.587 -607 McGeough.. F.3: 1. London.Led.: Plasma Spraying. A. J. 11. J. pp 50-61 Geiger. 8. p. Blande Bleche Rohre.: C 0 2 Laser Cutting. I Machining. 1.offen für neue fachübergreifendc Denkansätze.: Fine Plasma Cutting of Advanced Aerospace Materials.: Špeciálne metódy zvárania. Powell.

Str William Crookes v roku 1879 popisuje tavenie platinovej anódy pri bombardovaní zväzkom elektrónov. ťažnosť.autora). Medzi prvé predmety obrábané elektrónovým lúčom patria díafragmy pre elektrónové mikroskopy. Prvú priemyselnú aplikáciu a zároveň americký patent na tavenie pomocou elektrónového lúča podal v roku 1907 Pirani. Proces sa môže použiť pre všetky druhy kovových a nekovových materiálov. Vzhľadom na vysokú špecifickosť tejto technológie budú v nasledujúcej kapitole uvedené iba niektoré vybrané aplikácie z oblasti vŕtania a rezania a niektoré aplikácie z oblasti výroby elektronických prvkov. Obrábanie lúčom elektrónov sa do priemyselnej praxe dostáva v poslednom desaťročí XX. vrstiev (povlakovanie). O jeho prácu sa opierajú aj ďalšie zdroje z tejto oblasti Snoeys et o/. McGeough [8]. Opracovanie zväzkom elektrónov využíva kinetickú energiu urýchlených elektrónov. Vzhľadom na intenzívny rozvoj v tejto oblasti aktualizované poznatky prinášajú japonské a americké zdroje. žíhanie. V roku 1957 Stohr použil elektrónový lúč pre zváranie. Prvú aplikáciu elektrónového lúča pre obrábanie a zároveň prvý prototyp zariadenia pre opracovanie elektrónovým lúčom navrhol Steigerwald v roku 1947'. pričom ich vlastnosti (tvrdosť. ktorý sa venuje progresívnym technológiám v oblasti obrábania. V roku 1897 Thomson popísal katódový lúč ako tok elektrónov. do ktorých boli vŕtané otvory pomocou elektrónového lúča.] (pozn.4 EBM 5. Čo sa týka ucelených poznatkov z oblasti aplikácie elektrónového lúča. reaktívne procesy: elektrónová litotografia. napríklad elektrónová míkroskopia. Široké uplatnenie nachádza táto technológia v leteckom a kozmickom priemysle a je na poprednom mieste v oblasti výroby polovodičov a mikroelektronických prvkov. O jeho prácu sa opierajú aj ďalší európski autori napr. zváranie. Nové poznatky z oblasti EBM opracovania v ucelenej forme podáva Taniguchi a Miyazaki v monografii [13]. dobre prepracovanú teóriu z oblasti vŕtania elektrónovým lúčom podáva vo svojej monografii Kaczmarek [4].4 Opracovanie zväzkom elektrónov Opracovanie zväzkom elektrónov (medzinárodne zaužívaný názov EBM Electron Beam Machining) patrí medzi progresívne výrobné procesy predovšetkým v oblasti mikroobrábania. nanášanie tenkých polymerizácia a depolymerizácia elektrónovým lúčom. Odtiaľ bol len malý krok k širšiemu priemyselnému využitiu. ktorá sa pri zrážke s materiálom premení na tepelnú energiu schopnú nataviť a odpariť materiál v mieste dopadu. tepelná vodivosť a bod tavenia) nie sú limitujúce.5.[10] Bellows a Khols [1]. Fyzikálne základy emisie elektrónov sa pripisujú viacerým významným fyzikom. Na Slovensku sa poznatky o * literárne pramene sa rozchádzajú v udávaní roku a pohybujú sa v rozmedzí rokov 1947 [McGeough] 1949 [Kaczmarekl a 1953 fTaniguchi et al. Hlavné oblasti aplikácie prestavuje mikroobrábanic tenkých materiálov. Princíp elektrónového lúča sa využíva aj v ďalších oblastiach. . elektrická vodivosť. tepelné spracovanie. storočia. Používanie koncentrovaného zväzku elektrónového lúča pre procesy spracovania materiálov sa v súčasnosti uberá dvoma smermi: • • tepelné procesy: obrábanie. gravírovanie a vŕtanie otvorov. elektrónová spektroskopia a iné. Proces prebieha vo vákuu.

Teoretické a praktické poznatky o zváraní elektrónovým lúčom podáva vo svojej monografii Turňa [14]. Emisia elektrónov je výstup elektrónov z povrchu pevných látok a kvapalín. dopdajúci elektrón Obr. 5.1 Princíp opracovania elektrónovým lúčom a zariadenie Elektrón je elementárna častica s hmotnosťou im.5. 109. aby prešiel z Fermiho hladiny na hladinu vákua alebo okolia obklopujúceho povrch do vzdialenosti 10"* cm. ktoré treba dodať elektrónu. ktorá sa nazýva výstupná práca. Pre vznik toku elektrónov potrebných pre EBM technológiu sa využiva jav termoemisie. ktorý vlastní zariadenie na zváranie elektrónovým lúčom [6]. Podľa dodaného druhu energie (tepelná.5. Voľné elektróny sa môžu vplyvom elektrického alebo magnetického poľa premiestňovať. ak sa prekoná potenciálna bariéra na rozhraní kov . K emisii elektrónov dochádza. Výstupná práca je množstvo energie. Energia elektrónov môže nadobúdať .116 Mechanizmus prenosu energie elektrónov na atómy materiálu Vzhľadom k ich malej hmotnosti môžu pri pohybe dosiahnuť veľké zrýchlenie.602. fokusovať a ovládať. Elektróny sa uvoľňujú vtedy. Elektrón je časťou atómu a množstvo elektrónov v atóme je závislé na chemickom prvku a je udané atómovým číslom v periodickej sústave prvkov. ak dosiahnu aspoň energiu rovnú výstupnej práci. tok fotónov. Rýchlosť elektrónu spolu s jeho hmotnosťou určujú energiu častice. Výstupná práca je teda rozdiel medzi energiami voľného elektrónu E c a Fermiho energiou E F a určuje zákonitosti emisie elektrónov z kovu pri daných fyzikálnych podmienkach [7. 9].242 Progresívne technológie využívaní elektrónového lúča sústreďujú na oblasť zvárania. fotoelektrónovej emisii alebo sekundárnej emisii. tok elektrónov) sa hovorí o termoemisii.115 Účinok dopadu elektrónov na povrch materiálu Obr. Priebežné a aktualizované poznatky uverejňujú aj pracovníci Výskumného ústavu zváračského.10~31 kg a záporným nábojom s hodnotou e = 1. = 9.10"19 C.4. Na prekonanie tejto bariéry je potrebné dodať elektrónom energiu.prostredie.

pracovnej komory. Jeho konštrukcia je podobná elektrónovému mikroskopu.117. Prúd lúča možno regulovať v rozmedzí 1. Pozostáva z elektronového dela. Hĺbka prieniku elektrónov do povrchu nie je veľká.0 * 80 mA.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 19 243 vysoké hodnoty niekoľko sto eV . Najjednoduchší zdroj elektrónov (katóda) je žeravený wolfrámový drôt.116 ilustruje mechanizmus prenosu energie z elektrónov na atómy materiálu. Taniguchi [13] uvádza hodnoty hĺbky prieniku elektrónov Rp s energiou 50 keV. ktorý odvodil Whiddington [13]: Rp = 2. Schneider [11] uvádza. Princíp elektrónového dela s priamo žeravenou katódou je znázornený na obr.2. čo j c sprevádzané zvýšením teploty v okolí prieniku.5. Elektrónové delo koncentruje vytvorený tok .23) kde V je urýchľovacie napätie.5. Vysoký záporný potenciál na katóde (až 150 kV) urýchľuje emitované elektródy smerom k anóde. Katóda pri ohreve na žeraviacu teplom (okolo 2 500 -K3 000 °C) emituje elektróny.115 je schematický diagram účinku dopadu elektrónov na povrch materiálu. žc letiace elektróny dosahujú rýchlosti okolo 60% rýchlosti svetla. Pomocou magnetického poľa alebo vysokofrekvenčného elektrického poľa je zväzok letiacich elektrónov skoncentrovaný.025 + 1 mm. Na obr. mriežky a anódy. Obr. Je potrebné zdôrazniť. Pomocou magnetického poľa je možné tok voľných elektrónov usmerniť do jemného lúča s priemerom niekoľko mikrometrov. Koncentrovaný vysokoenergetický zväzok elektrónov pri dopade na materiál vyvoláva jeho lokálny ohrev nad teplom tavenia a materiál sa intenzívne odparuje (evaporate). ktoré sú urýchľované vysokým napätím (30 * 180 kV).602 19. Pri zrážke odovzdávajú svoju kinetickú energiu atómom materiálu. nasmerovaný a urýchľovaný smerom k cieľovému predmetu (obrobku). vákuového odsávacieho systému (rotačné a difúzne vývevy). na ktorý dopadajú. V súvislosti s teóriou úberu materiálu erozívnym pôsobením je v prípade elektrónového lúča uber materiálu považovaný za eróziu odparcnim (erosion by evaporation) [4]. Tento proces prebieha len vo vákuu. p merná hmotnosť materiálu obrobku (kg/m 3 ). Žeravená elektróda (katóda) obvykle wolfrámový drôt emituje elektróny. je určená urýchľovacím napätím a mernou hmotnosťou kovu (materiálu) a možno ju vyjadriť vzťahom.5. Elektrónové delo pracuje na princípe triódy pozostávajúcej z katódy. Zariadenie pre opracovanie zväzkom elektrónov je znázornené na obr. cez ktorú prechádzajú do usmerňovacieho systému. usmerňovacicho systému (fokusačná a vychyľovacia cievka). Elektrónové delo produkuje elektrónové lúče malého priemeru s veľkou hustotou energie a urýchľuje voľné elektróny na rýchlosť blízku rýchlosti svetla. Podľa oblasti použitia býva priemer sfokusovaného lúča býva 0.elektrónvolt ( l e V = 1. 1 0 " V2/p [m] (5. Wehneltova elektróda umiestnená medzi anódou a katódou má úlohu mriežky a riadi množstvo urýchlených elektrónov (prúd lúča). Pri dopade elektrónov na povrch materiálu sa ich rýchlosť prudko zníži v dôsledku zrážok s atómami kovu. O b r á b a n i e elektrónovým lúčom je proces natavenia a odparenia materiálu zväzkom elektrónov emitovaných žeravenou elektródou vo vákuu. že energia elektrónov sa absorbuje iba do hĺbky ich prieniku a nie do celého povrchu materiálu. Elektrónový lúč je ale považovaný za tepelný (termický) nástroj používaný na opracovanie materiálov. pre oceľ 7 pm a hliník 10 um.118.10" J) a závisí od rozdielu potenciálov urýchľujúceho poľa. zdroja energie a riadiaceho systému.5.

usmerňuje a riadi tok elektrónov smerom k obrobku cez pomocnú vychyľovaciu elektródu. Pre tento účel slúžia stigmátor.1 • 0 .119 znázorňuje modely jednoduchého tavenia povrchu elektrónovým lúčom a uber materiálu elektrónovým lúčom. ktoré vyvolá prudký lokálny ohrev materiálu nad teplotu tavenia a následne nastáva jeho odparenie.55 MW.117 Zariadenie na opracovanie zväzkom elektrónov [ 8. obr.mm" 2 .5. Tam sa kinetická energia elektrónov rýchle mení na teplo. Obr. ktorá umožňuje manipuláciu s lúčom.) n Wehneltova elektróda woífrámový drôt p r i e m e r 0. Rýchlosť toku elektrónov je udržiavaná urýchľovacím napätím. Vákuum sa dosahuje systémom rotačných a difúznych vákuových vývev. Vychýlenie lúča býva do vzdialenosti 4 mm. ktorý je spojený s manipulátorom zabezpečujúcim posuv stola obvykle v dvoch osiach x a y. 13] Usmerňovači systém v samotnom zariadení {elektromagentické pole alebo vysokofrekvenčné elektrické pole) koncentruje.118. 5 0 .5. V pracovnej komore je vákuum okolo 10'1 Pa. Hustota energie koncentrovaného lúča je 1.y) Pa obrobok z e m nenie v á k u u m 10 Obr.5.150 k V ( . Vákuum v oblasti elektrónového dela je 10"2 až 10"3 Pa. . Obrobokje umiestnený na stole.120 sú znázornené deje pri hĺbkovom prieniku lúča do materiálu charakteristické pre procesy vŕtanie a zvárania. 4 m m ) y k |^__ í elektrónové deio v á k u u m 10 + 10 Pa -izolátor zdroj a n ó d a {•> • elektrónový lúč elektromagnetické šošovky vákuová výveva elektrostatická vychyľovacia elektróda pracovná komora ^ manipulátor S-(x. v druhom prípade je potrebný lúč vysokou hustotou energie. V prvom prípade postačuje lúč s nízkou hustotou energie elektrónov. 10.244 Progresívne technológie voľných elektrónov do lúča s vysokou hustotou energie a malým bodovým prierezom. diafragma a fokusačná cievka.5. až kým nenarazia na povrch materiálu. Na obr.

i) ii) iii) iv) v) .119 Javy vznikajúce pri hĺbkovom prieniku elektrónového lúča do materiálu [13] elektrónový lúč ŕrozstrek elektrónový lúč í RP H\ "f" ii L \ ^ nenatavený materiál natavená zóna odparená oblasť (dutina) vysokoenergetickým lúčom s vysokou hustotou toku elektrónov žeravená oblasť vysokoenergetickým lúčom a nizkou hustotou toku elektónov Obr. nutnosť vysokého vákua pri generovaní elektrónov a nutnosť práce vo vákuu (výnimku tvoria niektoré procesy ako zváranie mimo vákua a využívanie toku elektrónov na zmenu vlastnosti ožarovaním).120 Model tavenia materiálu elektrónovým lúčom a model úberu materiálu [13] Opracovanie zväzkom elektrónov je definované ako postup zmeny tvaru alebo vlastností materiálu alebo obrobku použitím elektrónového lúča [13]. schopnosť rýchlo a presne vychyľovať lúč elektrónov.5.5. možnosť meniť energiu lúča zmenou urýchľovacieho napätia a riadiť hranice prieniku lúča. možnosť generovať vysoko energetický lúč.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 245 katóda s priamožeraviacirr vláknom priemer lúča elektrónový L-túe obrobok hranice natavenej vrstvy ochladzovanie hĺbka prieniku natavená zóna rtg lúče dutiny (bubliny) ochladzovanie hranice na tavenej vrstvy rtg lúče fokusačná cievka 1 3 cievka Obr. vii) problémy pri spracovaní elektricky nevodivých materiálov (izolátorov) a diamantu.5. vi) vznik škodlivého rtg (rôntgen) žiarenia.118 Detail elektrónového dela používaného na vŕtanie [15] Obr. Výhody (i) + (iv) a nevýhody (v) -r (vii) tohto procesu možno jednoducho zhrnúť do niekoľkých bodov: možnosť jemnej fokusácie lúča do bodu.

Pri opracovaní tenkých fólií sa dosahuje vysoká rýchlosť obrábania. ako aj technologickými (výkon lúča. vzorov (patteni) a otvorov. otvory do nástrojov na ťahanie tenkých drôtov. V porovnaní s fotónovou litografiou (použitie laserového lúča). ozdobovanie a gravírovanie. Doposiaľ však je používanie tohoto procesu v priemysle obmedzené. maximálna hrúbka materiálu a jeho správanie sa vo vákuu) a ekonomickými (náklady na proces a jeho dostupnosť v porovnaní s inými procesmi) možnosťami procesu EBM delenia. 10. dierovanie polymérov. že elektrónové procesy patria k tzv.2 Použitie technológie opracovania elektrónovým lúčom Najdôležitejšie oblasti využitia technológie elektrónového lúča a doporučené výkonové hustoty lúča pre danú oblasť aplikácie sú [I. otvory v dýzach pre plynové prietokometre. Práca vo vákuu znamená. Elektrónový lúč je možné ľahšie prevádzkovať t. výroba stôp vo vzdialenosti 40 um. Vychyľovanie lúča umožňuje opracovanie komplexného tvaru s vysokou presnosťou.246 Progresívne technológie Nedostatky alebo nevýhody bodov (v) a (vi) sa však z iného pohľadu javia ako prednosti technológie. pri výkone lúča 1. nehrdzavejúca oceľ). má vyššiu presnosť a rýchlosť ako laser. ktorý umožňuje tvarovať tenké vrstvy. Mikroopracovanie.j. . napr. výroba hybridných obvodov. Ale na druhej strane v porovnani s laserom predstavuje elektrónový lúč komplikovanejší systém a vyžaduje vyššie vstupné kapitálové náklady na zariadenie a nie je tak široko priemyselne využívaný systém. Pre tieto operácie sa dokonca javí výhodnejší ako laser. čistým technológiám šetriacim životné prostredie. ktoré sú povlakované tenkým polymérovým filmom. molybdén. elektrónový lúč je schopný tvoriť extrémne jemné vzory/stopy s vysokou presnosťou. vŕtanie otvorov do materiálov používaných v chemickom priemysle na filtre (titán. otvory o priemere 50 um pre tryskové motory. Elektrónová litografia' (Electron Beam Lithography) je proces používaný pri výrobe integrovaných obvodov (výroba Čipov až s 200 000 odlišnými štrukturálnymi detailmi. odleptať prebytočný materiál. 5. Tento proces je limitovaný veľkosťou vákuovej komory a pracovného stola. Hrúbka fólie má výrazný vplyv na parametre procesu. opracovanie (obrábanie) tenkých materiálov (fólií). Značkovanie. 12]: • Vŕtanie otvorov. Ako príklad možno uviesť delenie (rezanie) chrómniklovej ocele hrúbky 8 mm. napríklad vytvarovať otvory presne definovaných rozmerov vo vrstve SiO . výroba LSI a VLSI obvodov). Pod týmto pojmom sa myslí tvorenie tenkých štrbín. Delenie materiálov elektrónovým lúčom sa môže použiť rovnako ako laser alebo plazma. Dierovanie (perforation) textilu používaného v odevnom a obuvníckom priemysle (až 5 000 dier za sekundu). meniť jeho parametre.6 kW a rýchlosti rezania I20mm/min [13].4. výkonová hustota používaného lúča je ÍO* W/cm 2 . Je to metóda prenosu veľmi jemných vzorov (pattern) na povrch polovodičových doštičiek. Vznikajúce rtg lúče možno použiť ako senzor na in-procesnú monitorizáciu technológie elektrónového lúča. Ak sa opracovávajú fólie s hrúbkou menšou ako hĺbka prieniku lúča do materiálu R p clektróny s vyššou energiou môžu prechádzať cez fóliu [13]. Výkonová hustota používaného lúčajel0sW/cm2. pretože ekvivalentná vlnová dĺžka elektrónového lúča je kratšia ako vlnová dĺžka • • • • • ' Litografia je technologický proces. výkonová hustota používaného lúča je 107 -f 10 9 W/cm". .

gravírovanie.1 Vŕtanie elektrónovým lúčom Vŕtanie vysoko-energetickým elektrónovým lúčom je proces natavenia a odparenia materiálu vo vákuu. možno rozdeliť do Štyroch krokov: • pulzujúci bodový lúč vyvolá lokálny ohrev a natavenic materiálu a následne odparenie malého množstva ohriateho materiálu.2. Typický prierez otvoru vŕtaného elektrónovým lúčom je znázornený na obr. ktorá vzniká pri jeho tavení). Používa sa na zváranie tenkých plechov. 5 2 Výkonová hustota používaného lúča je 10 Ť 10" VWcm .122. Naparovanie (tvorenie tenkých vrstiev) (Electron-beam vapour deposition) používa sa na tvorenie tenkých vrstiev z materiálov s vysokým bodom tavenia. prednosťou zvárania je vytvorenie úzkeho a hlbokého zvarového spoja.5. ktorý. odparovanie je vo forme erupcie čiastočiek materiálu. na povlakovanie skiel a zrkadiel v optickom priemysle [2. spájanie a zváranie časti strojov pre automobily.5. • vysoký tlak pár pomocného materiálu vymrští natavený materiál na steny a zanecháva po sebe otvor a v pomocnom materiále sa dutinu.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 247 • " • lúča fotónov. Podrobne je tento 2 3 proces popísaný v monografii [13]. Zo širokého spektra využitia EBM technológie sa nasledujúca kapitola podrobnejšie venuje technológii vŕtania pomocou elektrónového lúča ako typického predstaviteľa obrábania. alebo vrstiev zložených z viacerých prvkov. Samozrejme. chemický priemysel.121. alebo na zmenu vlastností povrchovej vrstvy jej pretavením a následným zakalením. zváranie špeciálnych materiálov pre kozmický.I21c. 5. keď lúč začne prenikať do pomocného materiálu zvyšuje sa tlak pár nataveného kovu (pomocný materiál sa používa na vymrštenie nataveného materiálu z otvoru pomocou vysokého tlaku pary.5. Okolo ústia otvoru zostáva stuhnutá vrstva materiálu ako zaoblený okraj.4. Pri vŕtaní sa okrem základného materiálu. obr. 12] a tvorenie korozivzdomých a dekoratívnych vrstiev z hliníka na oceľovom substráte [7]. podrobne je proces zvárania elektrónovým lúčom popísaný v monografii [14]. Výhodou naparovania pomocou elektrónového lúča je možnosť priameho tavenia materiálov a automatická regulácia parametrov lúča. ako wolfram a tantal. ako FeCr a FeNi vrstvy. natavuje a postupne odparuje.121a.5.121d. v ktorom sa otvor tvorí. Okrem opracovania kovových materiálov sa elektrónový lúč môže použiť prakticky pre všetky druhy nekovových materiálov. ktorý jednak vystrekuje cez vznikajúci otvor. jednak sa usadzuje na stene otvoru. čoho výsledkom je jeho vysoká rozlišovacia schopnosť.5. Tepelné spracovanie. cez ktoré lúč ľahšie preniká do hlbších vrstiev. elektroniku a nástroje. Jeho úlohou je podporovať erupciu taveniny z otvoru. používa aj pomocný (prídavný) materiál. • pri natavovani vznikajú v materiále bubliny. • cez úzky vytvorený kanálik lúč preniká hlbšie do materiálu. kde sa elektrónový lúč používa na značkovanie. V poslednom období sa do popredia záujmu dostávajú keramické materiály.121b. ale tiež povlakovanie keramických materiálov.5. používa sa na lokálne spevňovanie povrchu dielcov . že sa . obr. materiál sa ohrieva. obr.kalením bez pretavenia materiálu. je možné odstrániť bežnými mechanickými procesmi dokončovania. Výkonová hustota používaného lúča je I 0 2 ~ 10 3 W7cm2. ak sa vyžadujú ostré hrany otvoru. obr. letecký priemysel. elektrické odpory. Výkonová hustota používaného lúča je 10 -ŕ 10 W/cnr Zváranie. Postupnosť procesu. Používa sa na tvorenie tenkých vrstiev na polovodičové prvky. vŕtania znázornenú na obr.

123. Najčastejšie používaný materiál je označovaný ako HM/S a skladá sa z troch dielov mosadzného prášku a jedného dielu silikónového kaučuku. V počiatočnom štádiu vŕtania sa hĺbka otvoru zväčšuje s dobou trvania impulzu. Používajú sa materiály Špeciálneho zloženia. 5. prúd lúča a jeho priemer.5. Graf na obr. pričom prahová hodnota bola stanovená na i us (mikrosekunda) [13] .124 je znázornený popísaný jav. doba trvania impulzu (0.5. Vŕtanie EBM technológiou prebieha pomocou pulzujúceho lúča. S prehlbujúcim sa otvorom natavený materiál zužuje spodnú časť otvoru a jeho hromadenie môže spôsobiť tvorenie zvareného spoja. Typické prevádzkové parametre vŕtania sú: záporné napätie na katóde.025 mm [8.5. 15]. • chráni pracovnú komoru a pracovný stôl pred možným poškodením prenikajúcim lúčom. Vybrané prevádzkové parametre EBM vŕtania do rôznych materiálov sú spracované v tab.I21 Postupnosť vŕtania pomocou elektrónového lúča ztuhnuta Obr. čo bráni jeho erupcii z otvoru. obr. ktorej hrúbka býva do 0. Doba trvania impulzu a počet impulzov ovplyvňujú proces vŕtania.05 •Ť 100 ms). až kým nedosiahne určitú „hladinu nasýtenia". Pomocný materiál sa volí s ohľadom na vlastnosti materiálu obrobku a geometriu otvoru.122 Typický prierez vyvŕtaného otvoru technológiou EBM [11] Maximálna povolená vzdialenosť medzi otvormi a je približne 2d Priemer vŕtaného otvoru závisi na priemere sfokusovaného lúča a jeho výkonovej hustote. Obr. Z uvedeného dôvodu pri vŕtaní otvorov jc potrené dodržať určitú prahovú hodnom doby trvania impulzu. Použitie pomocného materiálu pri vŕtani je potrebné z dvoch dôvodov: • pomáha pri vymršteni nataveného materiálu z otvoru v záverečnej fáze vŕtania.124 ukazuje závislosť hibky otvoru na dobe trvania impulzu pre rôzne materiály. V tejto fáze sa na stenách otvoru usadzuje značne veľké množstvo pretaveného materiálu.19. 5.5. Na obr.248 Progresívne technológie vyskytuje tepelne ovplyvnená povrchová vrstva vo forme tenkej pretavenej vrstvy a tepelne ovplyvnenej zóny (HAZ).

13 0. Počet impulzov v závislosti na hĺbke otvoru nerastie lineárne.02 10.54 2.5. jeho priemer a počet otvorov vytvorených za určitý čas t. výkonová hustota lúča 3 x l 0 i n W 7 m 2 (zdroj: Taniguchi [ 13]) 0.125 ukazuje vzájomný vzťah týchto parametrov pri vŕtaní ocele a niklových zliatin.13 0.1 1 Dĺžka impulzu [ms] Ak sa požadovaná hĺbka vŕtania nedosiahne jediným impulzom. ale má podobný priebeh ako závislosť hĺbky otvoru na dĺžke impulzu a tiež má tendenciu dosahovať prahovú hodnom.03 0.18 0. HÍbka vŕtaného otvoru.13 0.w o l f r á m (90:10) n e h r d z a v e j ú c a oceľ nehrdzavejúca oceľ hliník kryštál priemer otvoru [mm) 0. prúd: 40 mA.41 1.5.19 Parametre procesu EBM vŕtania (spracované podľa [15]) Materiál hrúbka [mm] o x i d hliníka wolfrám wolfrám tantal . používajú sa viacnásobné impulzy.1 2. kov na tav en y kov Obr.13 0.03 urýchľovacie napätie [kV] 125 140 130 140 140 140 140 140 60 50 100 100 100 100 100 10 prúd lúča &1A] dĺžka impulzu frekvencia impulzu [Hz] 50 50 50 50 50 50 50 50 N SO 20 80 80 80 80 80 12 natavený.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 249 Tab. To znamená.5.25 0.5.30 0. Priemer otvoru nieje závislý na počte impulzov. ale na dobe trvania impulzov.76 0.08 0.j intenzita vŕtania (obyčajne sa berie do úvahy počet otvorov za sekundu) sú určujúce parametre technológie ĽBM.123 Postup EBM vŕtania otvorov do kovov (zdroj: Taniguchi [ 13]) Obr. .54 3. Obr. že „rezné" podmienky vŕtania musia rešpektovať rozmery otvoru.124 Závislosť hĺbky vŕtaného otvoru na dobe trvania jediného impulzu pre rôzne materiály: podmienky vŕtania: napätie: 150 kV.

5. 13]) Obr.250 Progresívne Ako uvádza Taniguchi [13] prakticky využiteľné oblasti v súčasnosti sú: • pomer hĺbka/priemer otvoru je okolo 40:1 niekedy až 100:1. ako to uvádza Kaczmarek [4] •áMcGeough [8]. Energia impulzu elektrónu (náboj impulzu) ovplyvňuje vznikajúcu drsnosť. Obr.5.126 Typický príklad vŕtania otvorov elektrónovým lúčom (podľa f 8J) Kvalita vŕtaného otvoru posudzovaná cez drsnosť povrchu závisí od druhu vŕtaného materiálu.5. technológie Obr.126. Dosahované tolerancie sa pohybujú od 5 do 20% minimálneho priemeru alebo šírky otvoru.127 Drsnosť povrchu pri vŕtani elektrónovým lúčom (spracované podľa [4.5.127 ukazuje priebeh drsnosti povrchu pre vybrané materiály.5. Zatiaľ existuje pomerne málo informácii o kvantitatívnych hodnotách drsnosti povrchu po EBM vŕtaní. obr. .125 Intenzita vŕtania ako funkcia priemeru otvoru a hrúbky vŕtaného materiálu pre oceľ a niklové zliatiny (spracovanépodľa [8. 8]) 0 50 100 150 N á b o j impulzu ¡10-9 As] 200 Priemer vŕtaného otvoru je asi o 10% väčší ako priemer lúča. / / /' t > ^ Titán Nikel j? s' _^--***^ •• Warfrám Zlab Uhík Obr.

krehkosť). obvykle odsávanie trvá 10 + 20 minút.01 mm > 0. jednoduchou reguláciou energie lúča a dĺžkou časového impulzu v porovnaní s podobne vysokocnergetickým lúčom lasera. • prítomnosť malej pretavenej vrstvy.5. • nutnosť používať prídavný materiál.1 d • D 1 • Obr. relatívne nízke prevádzkové náklady v porovnaní s inými procesmi.02 mm 0.128. pretože na vytvorenie otvoru je obvykle potrebný iba jeden impulz a doba impulzu je veľmi krátka. 13]: rýchlosť vŕtania až 4 000 otvorov za sekundu. možnosť vŕtania v rozličných usporiadaniach otvorov. homogénny lúč s vysokou prienikovou schopnosťou. ktorú je potrebné brať do úvahy pri niektorých aplikáciách. schopnosť zachovať vysokú presnosť a opakovateľnosť polohy otvoru ± 0.128 Porovnanie rôznych technológií vŕtania malých otvorov z aspektu dosahovanej presnosti [zdroj: Snoeys et al. pohyb lúča je riadený počítačom. parametre vŕtania je možné jednoducho meniť od procesu k procesu. ktoré sa používajú pre vŕtanie malých otvorov. vlastnosti dokončeného povrchu sú v porovnaní s inými procesmi kvalitatívne lepšie. • nevyskytujú sa problémy s ostrými uhlami na predmete. opotrebenie nástroja neexistuje. 11. tepelný účinok lúča na materiál je obmedzený. • • • • • • • nedochádza k mechanickej deformácii. • neproduktívny čas pri odsávaní vákuovej komory. • požiadavky na zručnosť a vzdelanie personálu. . ťažnosť.1 mm a priemeru otvoru ± 5%.5.06 d -ŕ 0.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 25i Výhody vŕtania elektrónovým lúčom možno zhrnúť nasledovne [1 .02 d 0. elektrónový lúč je termický proces.05 d Ť 0. vysoká účinnosť lúča až 95 %.8. mechanické vlastnosti materiálov (tvrdosť. porovnanie dosahovanej presnosti a kvalitatívne porovnanie rýchlosti procesu pre metódy vŕtania malých otvorov uvádza obr. pretože nevznikajú žiadne sily počas procesu vŕtania. DOSAHOVANÁ PRESNOSŤ RÝCHLOSŤ OBRÁBANIA • • • • • EDM mechanické vŕtanie STEM (ECM vŕtanie) Laser EBM 0.1 d 0. elektrické vlastnosti alebo vlastnosti povrchu (odrazivosť) nie sú limitujúce faktory pri EBM vŕtaní.[I0J) Medzi nevýhody procesu EBM vŕtania sa radia: • vysoké kapitálové náklady na zariadenie.

35/2.ed. P. 1989 14. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. 0. 15.4. Wydawnictwo naukowotechniczne. 468 11. (1986). ASM International. ASME Journal of Engineering for industry. (1982). Staelens. Bellows. 1983 10 10]) 10. Obr.Metals Handbook . Naso. l. Annals of the C1RP Vol.129 ukazuje možnosti EBM vŕtania malých otvorov Progresívne technológie v porovnaní klasickým mechanickým vŕtaním a inými progresívnymi technológiami používanými pre vŕtanie otvorov s malými priemermi.: Principles of Machining by Cutting.Inc. I. A.R. W. Zváranie-Svafováni 48(1999)Č. March.129 Porovnanie možností jednotlivých technológií používaných pre vŕtanie malých otvorov.5.. Led.: Electron Beam Machining.l.: Verschleissschutzschichten durch Sputter-imd lonenstrahltechnik.: Manufacturing Engineering and Technology.. p.309 . 1977.316 Kaczmarek..448-462 Kalpakjian. Kohls. Clarendon Press Oxford.: Energy Beam Processing of Materials. Dekkyser. 1993 Vol 115. 2.70-75 Festa.85 Maŕtková. 1.252 Obr. (1976). Nenci. R.: Current Status in and Future Trends of.pp568-571 12. Werkzeuge Nov. 32/2/1983 pp. Fodrek. American Machinist. 7.1 1 Priemer otyoru [mm] L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. Kolcnič. March. B.Comp. Turňa. 6. Aug. pp. Chapman and Hall.. (spracované podľa [I. F. Special Report 743. Addison-Wesley Pub.: Drilling without Drills. Morison.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov (Písomná práca k odbornej kandidátskej skúške) VŠT Košice 1985 McGeough. Processes. 9. 5.: Advanced Methods of Machining. (1989) KoscčekJvL.l87 Ballhause.: Špeciálne metódy zvárania.V. Ultraprecison Machining and Ultrafinc Materials Processing.4: 1.F. s 8 1. W. 8.01 0. 6. Warsaw. Vol. Plenum Press New York. M.5. R. 3.. N.ed.. Led. Manca.573-582 13. ASM .: Current Trends in Non-Conventional Material Removal .P. SME. Vol. Dearbome. (1988). Taniguchi. P. Anals of the CIRP Vol. (1991). Taniguchi.p. Abrasion and Erosion.1 Machining. Snoeys.Machining. (1997). 9.O. G. Schneider.: The Chemical Physics of Surfaces. Alfa Bratislava.: Laseorvý a elektrónový lúč-modemý mnohoúčelový nastroj na spracovanie kovov. S.: Thermal Design and Experimental Analysis of Laser and Electron Beam Hardening. s. London. (1989). pp. F. J.vyd. J. 4. N.

pretože proces je urýchlený aktivačnou energiou dopadajúcich iónov. Táto kapitola je prednostne venovaná dynamickým procesom technológie iónového lúča. ktorý objavil Grove. Reaktívne procesy používajú na spracovanie materiálov chemicky aktívne ióny. autora). stal základom metód uvoľňovania atómov z povrchu pomocou ich bombardovania iónmi iných prvkov. Reaktívne procesy sú rýchlejšie ako chemické metódy spracovania (CH). kde patria iónová implantácia (ion impialation U) a kombinované procesy tzv. leptania (ion etching) a rozprašovania (ion sputter machining) • nanášanie tenkých vrstiev. Technológia iónového lúča (ďalej používaná skratka IBM) je proces. že kovové látky sa usadzujú na stenách sklenenej trubice. leätenia (ion rubbing). ión (atóm alebo skupina atómov) jc častica.5 IBM 5. v ktorej prebehol tlejivý výboj. Neskôr sa tento mechanizmus. Technológia iónového lúča sa používa v troch významných oblastiach spracovania materiálov a to pre: • uber materiálu. ktorý sa v elektrickom poli pohybuje ku zápornej elektróde (katóde). Stratou elektrónu vzniká ión s kladným nábojom (katión). reaktívne procesy. (im plating) iónové plátovanie. Reaktívnym procesom sa venuje len okrajovo. ale mechanizmus úberu materiálu pri IBM je celkom odlišný.5 Technológia iónového lúča Technológia iónového lúča alebo proces spracovania zväzkom iónov (zaužívané medzinárodné označenie IBM lon Beam Machining) zaznamenáva prudký rozvoj v súvislosti s výrobou polovodičov a integrovaných obvodov v elektrotechnickom priemysle. kde patrí technológia iónového frézovania (ion milling). Pri výskume elektrickej vodivosti plynov objavil. IBM procesy orientované na spracovanie materiálov sú klasifikované ako [12]: dynamické procesy. (ion assisted chemical etching) chemické leptanie pomocou iónového lúča. Atómy kovu sa uvoľňovali z povrchu elektródy a následne sa usadzovali na stenách kovovej trubice.5. ktorý prebieha vo vákuu. Ziskom elektrónu vzniká záporný ión (anión) migrujúci ku kladne nabitej anóde. napríklad CCU pre hliník a jeho zliatiny a C F 4 pre čistý kremík používaný v elektronike. rozprašovanie znamená vyrážanie atómov z tuhej látky (terča) následkom bombardovania povrchu látky urýchlenými časticami (pozn. IBM proces je úzko spojený s pojmom naprašovanie. . kde nabité atómy (ióny*) zo zdroja iónov ostreľujú (bombardujú) povrch cieľa (obrobku) pomocou urýchľovacieho napätia. ale svoje miesto má v ostatných rokoch aj v čisto strojárskej výrobe. (ion rubbing) leštenie a hladenie. IBM proces pracuje podobne ako proces opracovania zväzkom elektrónov. rozprašovanie" (sputtering). procesy zmiešavania (ion beam mixing alebo 1BAD ion beam assisted deposition). (ion deposition) nanášanie vrstiev. ktorá stratila alebo ziskala naviac jeden alebo viac elektrónov. ktorého mechanizmus prvýkrát publikoval v roku 1852 Grove [9]. kde jedným z predstaviteľov je PVD (Physical Vapour Deposition) proces iónového plátovania (ion plating IP) • modifikáciu povrchu. • • Medzi dynamické procesy patria (ion sputtering) rozprašovanie (ion mixing) zmiešovanie.

130 Model iónového rozprašovania ako základného procesu spracovania iónovým lúčom (zdroj: Taniguchi [12}) Na rozdiel od technológie elektrónového lúča. 5.254 5. väčšina dopadajúcich iónov naráža (interfere) do atómov povrchu cieľa. kryptón (Kŕ) a xenón (Xe).130. Princíp rozprašovania je prenos hybnosti z iónu plynu na časticu materiálu. Atóm v dôsledku zrážky opúšťa svoje rovnovážne miesto v mriežke a koliduje so susednými atómami. Iónové rozprašovanie znázornené modelom na obr.130 spočíva v tom. 5. Hĺbka prieniku dopadajúcich argónových iónov s energiou lOeV je približne niekoľko nanometrov alebo niekoľko atómových vrstiev.5.1 nm a vzdialenosť medzi atómami v mriežke kovov je okolo 0. Následkom toho.10"* Pa v rôznych smeroch na povrch cieľa (obrobku) a prenikajú do povrchu alebo sa od neho odrážajú. Výsledkom kolízie môže byť posunutie susedných atómov z ich miesta alebo ich vypudenie (rozprášenie) z povrchu. najčastejšie sa používa všeobecnejšie označenie ion beam machining). že urýchľované ióny plynu. Čo je príčinou ich vypudenia z povrchu. dopadajúce ióny často kolidujú s atómami povrchu a vyrážajú alebo rozprašujú ich do okolia. . dopadajú vo vysokom vákuu asi 1.5. obr.1 Princíp iónového lúča a zariadenia Progresívne techno! á nie Iónový lúč je zväzok vysoko energetických iónov inertného plynu ako argón (Ar). Dynamický proces opracovania iónovým lúčom je založený na vyrazení atómov z povrchu cieľa . ktoré môžu byť ľahko urýchľované a riadené elektrickým poľom. ku ktorej dochádza pri dopade iónov na povrch cieľa. Niektoré ióny s nižšou energiou sa . primárny rozprášený atóm Ar tón dopadajúci Ar ión odrazený atóm / asfový povrch Q.tuhej látky (obrobku) elektroelastickou kolíziou (zrážkou a odrazením). Kinetická energia iónov pri rozprašovaní prekračuje energiu väzby atómov alebo molekúl v materiále. pretože priemer argónových iónov je asi 0.obrobku (tiež sa hovorí o bombardovaní p o v T c h u ) vyvolá emisiu elektrónov z povrchu následkom pružnej zrážky medzi dopadajúcimi iónmi a atómami cieľa. Dopad iónov na povrch cieľa . vakancia nahradený atóm pramiestený atóm náhradný ión (miesto v mriežke) presunutý atom 1 sekundárny keV (Ar ión) rozprášené \[/atómy TV 5 nm hibka prieniku iónov ióny argónu O Ä presunuté alebo W rozprášené atómy @ atómy v mriežke ión usadený v mriežkovej medzere Obr. Popísaný proces je uskutočňovaný pôsobením atómu na atóm a nazýva sa obrábanie (opracovanie) iónovým rozprašovaním alebo iónovým leptaním (zaužívané označenie ton sputter machining alebo ion sputter etching. obvykle argónu s priemernou energiou 10 eV (energia zodpovedá rýchlosti asi 200 km/s) [12]. Taniguchi [12] udáva hĺbku prieniku asi 5 nm. Toto sa nazýva iónové rozprašovanie (sputtering).3.3 nm [12].

ktorá nastáva počas kaskádovitej kolízie častíc.131 ilustruje účinok dopadu iónu s nízkou a vysokou energiou na povrch cieľa.131 Účinok dopadu iónu na povrch cieľa (zdroj: McGeough [10]) a) ión s nízkou energiou b) ión s vysokou energiou Ióny plynu s vyššou energiou. prenikajú hlbšie do materiálu.5.Technológia iónového lúča IBM 255 odrážajú z povrchu späť do okolia. Pri bombardovaní povrchu vysokoenergetickými iónmi dochádza k excitácii (vybudeniu) elektrónov cieľových atómov nepružnou zrážkou. Ióny.132.5. Obr. ako sú spätne rozptýlené ióny.130. 5.5. postupne strácajúc svoju energiu. preto zostáva v mriežke ako intersticiálny atóm. . elektron kaskáda atómov O o o o a) O o o o o o o o o o implantovaný ión o O b) O O O O Obr.132 Emisia elektrónov a fotónov z povrchu cieľa (obrobku) bombardovaného iónovým lúčom (zdroj: Taniguchi [12]) Výsledkom tohto javu je poškodenie mriežkovej štruktúry cieľového povrchu a emisia rôznych elementárnych častíc. okolo 100 eV a viac. Atóm materiálu vo väčších hĺbkach už nemá takú energiu. Ióny s vyššou energiou zostávajú v mriežke materiálu ako implantované ióny. aby bol vyrazený z povrchu. obr. alebo vytvorí prázdne miesto (vakanciu). pretože ľahšie prejdú cez mriežku atómu. 5. ktoré prenikli hlbšie do materiálu. Rozpad týchto elektrónov má za následok emisiu fotónov alebo v niektorých prípadoch ďalšiu emisiu sekundárnych elektrónov. pričom môžu vyraziť atómy z povrchu. rozprášené atómy cieľového povrchu. kolidujú s atómami mriežky kovu (materiálu) a vyrážajú ich z miesta v mriežke. rn folon elektrón O b r . obr. Bombardovanie povrchu má za následok vznik mriežkových porúch v povrchových vrstvách kovu.

termická ionizácia. * Ionizácia znamená odtriimuie jedného alebo viacerých elektrónov z atómu.132. nárazom urýchlených časíic (nárazová ionizácia) a fotónov (foloioni/. Kinetická energia cieľových atómov stúpa následkom tejto zrážky. Tento jav spôsobuje radiačné poškodenie povrchových vrstiev materiálu a v mnohých prípadoch je nežiadúci.1. takže výsledkom „obrábania" je veľmi jemné spracovanie povrchu s malým úberom. ktorým býva vo väčšine prípadov argón (Ar). viditeľné svetlo alebo rontgcnové (rtg) žiarenie.ácia). potrebný príkon pre vyrazenie atómu z povrchu je asi 10' W/atóm s 2 a výkonová hustota je v tomto prípade 10 MVVVm . žc intenzita úberu alebo hĺbka odstráneného materiálu je závislá na dobe trvania procesu iónového rozprašovania. s prúdom argónových iónov asi 2 mA a vysokou energiou iónov okolo 20 keV a viac. Augerove elektróny. vzniká ionizácia* nárazom. ale najviac sú rozšírené a používané dva typy [1. kde rýchlosť úberu je asi 1 pm/s. Elektróny z tepelného zdroja (obvykle žeravený wolfrámový drôt) sú urýchľované ku anóde a ionizované (termická ionizácia) pomocou prídavného plynu.3 mm. ktorý generuje ióny. Z uvedeného popisu vyplýva. stôl na uloženie vzorky. Základné charakteristiky jednodivých iónových zdrojov sú uvedené v tab. . v ktorom sa vytvára vysokointenzívny úzky iónový lúč s priemerom okolo 0. že pri technológii IBM je uber materiálu založený na odstraňovaní atómu atómom. ktoré využívajú vyššie energie iónov sa používajú pre iónovú implantáciu a pre kombinované procesy modifikácie vlastností povrchovej vrstvy.5. Ióny sa tvoria z plynných molekúl zrážkami s elektrómni. procesy.1 Zariadenia pre technológiu iónového lúča Klasické zariadenie pre technológiu iónového lúča pozostáva obvykle z troch hlavných častí: • • • zdroj iónov. ktorý produkuje Široký prúd iónov. Zdroj Iónov je funkčný celok na riadenú tvorbu iónov. 5.10]: • Duoplazmatron. Dynamický proces je charakterizovaný ako proces s vysokou hustotou energie. iónový separátor alebo extrakčná (odoberacia) mriežka. ktorá odoberá ióny z plazmy a urýchľuje ich ďalej smerom k cieľu (vzorke. 12].256 Progresívne technológie sekundárne a tzv. Elektróny sú produkované elektrickým poľom medzi anódou a katódou. V súčasnosti existuje viacero typov iónových zdrojov. Pružná zrážka medzi iónmi a cieľovými atómami trvá asi 10"'" s. Obvykle. Nevýhodou procesu je. obr.5. obrobku. V prevádzkových podmienkach je potrebné dodržiavať príslušné bezpečnostné predpisy týkajúce sa práce v nízko radiačnom prostredí (rtg žiarenie a tok fotónov). vstupná makroskopická výkonová hustota je pomerne nízka asi 10" W/m". substrátu). Ionizácia nastáva vzájomnými zrážkami pri zvýšenej pohybovej energii (teplote) tzv. samozrejme v závislosti na silách súdržnosti v mriežkovej väzbe [9. ale mikroskopická výkonová hustota (na atomárnej úrovni) je naopak extrémne vysoká. Energia iónov je v rozsahu 500 v 2000 eV. Energia potrebná na vyrazenie alebo odprášenie atómu ls 6 z povrchu je asi ! 0 " J/atóm. 5.20. • Kaufmanov zdroj je iónový zdroj.

Ióny sa tvoria v komore.5 ŕ 2 0 Ť 25 priemer lúča [cm] 5. 5.133. do ktorej je privádzaný inertný plyn.írc"^ .133 -4 Iónové zariadenie s fokusovaným lúčom používaný pri spracovaní optických šošoviek Adetail polohovania sférickej šošovky pri jej úprave na asférickú (zdroj: (12}) Obr. iónový lúč I obrobok (sférická šošovka} -stred roviny pohybu ft prúd . obvykle argón. spŕškovýfion shower) Široký iónový lúč. difúzna výveva pracovná komora regiiàc ä polohy O b r . sprškový typ zariadení sa používajú pre obrábanie.5. analýzu povrchu a litografiu.5. leptanie a nanášanie tenkých vrstiev. iónovú implantáciu.0 257 m 10 v 5 0 d o 10 f o k u s o v a n ý do 0.20 Charakteristiky používaných iónových zdrojov [9] zdroj K a u f m a n ov duoplazmatron prúd lúča prúdová hustota lúča (mA/cm 2 ] 0. obr. 5.135. obr. ktorý sa používa pre výrobu asférických šošoviek.85 pri 1kV 1000 napätie fV kJ 0. Zariadenie s fokusovaným úzkym lúčom sa využíva najmä pre jemné obrábanie.134. obr. 5. K jeho ionizácii dochádza termickou emisiou zo .3 mm Podľa použitia na spracovanie materiálov sa iónové zariadenia delia na zariadenia používajúce: • fokusovaný iónový lúč.133 znázorňuje iónové zariadenie využívajúce úzky fokusovaný lúč na princípe duoplazmatronu.lsl.Technológia iónového lúča IBM Tab. 5. asférický povrch šošovky polomer šošovky motorček pre rotačný pohyb. • vysokofrekvenčný plazmový zdroj iónov. komora iónového zdroja katóda (žeravený volfrámový drôt) pomocná elektróda magnet N plazma izolácia anóda komora výveva vzdialenosť usmerňovacía mriežka uhol dopadu iónov \ rozkmit rotaci. • tzv. Vysokofrekvenčný a tzv.

134 Vysoko frekvenčný zdroj plazmového typu [12] iónový výveva obrobok "vysokú— frekvenčný voltmeter urýchlený ión tmavá oblasť "cieľová elektróda . V pracovnej komore jc iónový lúč usmerňovaný fokusačnými elektrostatickými šošovkami.5. s priemerom 1 mm. Po prívode inertného plynu tlak v komore stúpne na 10"2 Pa. potom je cez ihlový ventil vpúšťaný do komory inertný plyn.svetlá oblasť (plazma) elektrón O b r. ktoré sa zrážajú s atómmi . ktorá emituje elektróny. vzniká výboj.134. Počas procesu je tlak v komore udržiavaný na hodnote 10"1 Pa. Priemer sfokusovaného lúča môže byť až 1 pm [12]. z ktorých jedna je napojená na vysokofrekvenčný zdroj. argón. tvoria sa voľné elektróny. . Pomocou urýchľovacej elektródy je úzky iónový lúč s vysokou prúdovou hustotou vedený z komory iónového zdroja ku vzorke. Pracovná komora je z korozivzdornej ocele. Pomocná elektróda a anóda sú z mäkkého magnetického železného materiálu a sú súčasťou magnetického obvodu. Obvykle má jedna elektróda potenciál zeme a druhá má vysoký záporný potenciál. Medzi katódou a anódou vzniká výboj. v pomocnej elektróde a v anóde do urýchľovacej komory. ktorá je umiestnená v pracovnej komore mimo oblasti plazmy. Medzi dvoma rovinnými paralelnými elektródami.1 Pa + 10kV anóda prívod vr j.5. Pohyb lúča je zabezpečovaný v osiach x a y. ktorým sa usmerňuje a urýchľuje tok častíc.5 M Hz komora iónového zdroja 0.5. kondenzátor oscilátor 13. Vznikajúca plazma je pomocou magnetických cievok usmerňovaná a vedená otvormi. žeravená katóda magnetická cievka • detektror loku iónov izolácia zdroj emisie elektrónov detektor napätia na obrobku elektrónová optika perforovaná mriežka komora odsávanie Obr.135 Iónové zariadenie tzv. základná elektróda deponovaná vrtsva . pohyb vzorky (obrobku) je rotačný a priamočiary. Je odsávaná difúznou a rotačnou vývevou na vákuum v rozsahu 10"3 -f 10"4 Pa.258 Progresívne technológie žeravenej wolfrámovej katódy. spŕškového typu [10] zemnense Zariadenie využívajúce vysokofrekvenčný iónový zdroj plazmového typu je znázornené na obr. zemnenie .

ktoré sa môžu usadzovať na povrchu základnej elektródy a vytvárať tenkú vrstvu. pozostáva zo zdroja plazmy.Technológia iónového lúča IBM 259 plynu a ionizujú ho. Z fyzikálneho pohľadu je proces rozprašovania dynamický proces prebiehajúci na atomárnej úrovni a nieje tepelný. Na uber materiálu sa používajú aj reaktívne procesy. Charakteristické znaky. Tieto procesy patria k dynamickým procesom. Vzorka (obrobok) je upevnený na vodou chladenom stole a je mimo oblasti plazmy. 5. Reactive lon Beam Etching) a reaktívne leptanie s podporou iónového lúča (lon Beam Assisted Etching). ktoré sú vyrobené z uhlíka (grafit) alebo molybdénu. Jej úlohou je oddeľovať ióny z plazmy a vytvoriť široký iónový lúč.2 Iónový lúč na uber materiálu K technológiám iónového lúča IBM. Ióny v plazme sú príliš ťažké a zostávajú v strede medzi elektródami. Tieto materiály odolávajú erózii pôsobiacich iónov. Tvar otvoru a vzdialenosť medzi mriežkami predstavujú významné prvky iónového zdroja. je extrakčná (separačná) mriežka. výhody a nevýhody technológie iónového lúča. ióny dopadajú na povrch vzorky v rôznych smeroch. pretože široký iónový lúč nie je v pracovnej komore usmerňovaný. Môže sa použiť na spracovanie tvrdých a krehkých materiálov ako je diamant. IBM proces patrí k chemicky „čistým" procesom. Uber materiálu pri dynamickom procese prebieha rozprášením atómov z povrchu v dôsledku pružnej zrážky medzi dopadajúcimi iónmi a atómami cieľa (obrobku). V plazmovom zdroji Kaufamnovho typu sa tvorí plazma z argónových iónov a elektróny sa tvoria v elektrickom výboji vo vákuu pri tlaku okolo 0. ako iné energolúčové technológie (laser.135. Medzi plazmovým (iónovým) zdrojom a pracovnou komorou. kde zdrojom tepla je žeravený wolfrámový drôt. Jednotlivé mriežky sú uložené tak. Stredná mriežka má záporné predpätie a jej úlohou je brániť úniku elektrónov z plazmy. Vonkajšia mriežka má záporný potenciál a vytvára negatívne pole potrebné na separáciu iónov z plazmy. na výrobu ultra jemných dielcov pre elektrické. na depozíciu povlakov alebo na reaktívne iónové leptanie. kde je tlak okolo 10 mPa. že perforácia (dierovanie) každej mriežky je jedna nad druhou. Tretia vnútorná mriežka má potenciál anódy a cez ňu prechádzajú už len separované ióny do pracovnej časti zariadenia. ako sú komerčne dostupné procesy reaktívneho leptania iónovým lúčom RLE. elektrónový lúč). používajúce široký iónový lúč spŕškového typu znázornené na obr. • proces nieje citlivý k mechanickým a fyzikálnym vlastnostiam opracovaného materiálu.5 2 kV a prúdová hustota okolo 2 mA/cm".5. Elektróny v plazme sa pohybujú ľahko podľa meniaceho sa elektrického poľa. keramika. ktoré sa používajú na uber materiálu patria iónové rozprašovanie ISM (lon Sputter Machining) a iónové leptanie I B E (lon Beam Etching). Zariadenie. extrakčnej mriežky a pracovnej komory so vzorkou. R1BE a IBAE (Reactive lon Etching. ktorý sa používa pre uber materiálu. Cieľová elektróda má záporný potenciál a ióny z plazmy dopadajú kolmo na jej povrch a rozprašujú z neho atómy.5. ktorý nereaguje chemicky s povrchom cieľa.1 Pa. kde sa používa inertný plyn na ionizáciu. Separačné napätie na mriežke je 0. Tento typ zariadenia vytvára široký iónový lúč vhodný pre leptanie kremíkových platní pre polovodiče. . Vzniká termická ionizácia. možno zhrnúť nasledovne: • proces IBM prebieha vo vákuu. Separačná mriežka pozostáva z troch pevných perforovaných platní. optické a mechanické prístroje.

" na kryštalickej štruktúre a orientácii cieľového povrchu. tvorením fazetky na ostrých hraných alebo jamiek v spodnej časti drážky. spätným naprášením cieľového materiálu. ktoré je potrebné brať do úvahy pri volne spôsobu spracovania. monokryštalické materiály a kompoudné materiály sa opracovávajú iónovým lúčom veľmi dobre. V mnohých prípadoch. nepodlieha opotrebeniu a deformácii. pre tvorenie zložitejších profilov dielca sa použiva systém masiek. čím sa dosiahne vyššia presnosť. • na parciálnom tlaku kyslíka vo zvyškových plynoch v komore. ale proces umožňuje aj zložitejšie riadenie modelovaním tvaru a profilu. Je to najdôležitejšia charakteristika obrábania (IBM) a depozície (nanášania vrstiev) pomocou iónového lúča. Pre minimalizáciu hrúbky poškodenej vrstvy sa doporučuje bombardovanie povrchu iónmi s nízkou energiou a uhlom dopadu iónov nad 60°. Dosahovaná presnosť tvaru a profilu je závislá na štruktúre materiálu. zliatiny a spekané materiály sa spracovávajú nerovnomerne.260 • • • • • • Progresívne technológie prevádzkové podmienky procesu. • na uhle dopadu iónov na povrch. pretože intenzita rozprašovania je rôzna pre rozličné zrná a kryštály materiálu. ale je založený na pružnej zrážke častíc (dynamický proces). Obr. • • • Medza rozprašovania S (počet rozprášených atómov/na dopadajúci ión) (sputtering yield) je definovaná ako stredné (priemerné) množstvo atómov rozprášených z povrchu cieľa na dopadajúci ión. špecifická rýchlosť rozprašovania. prúdová hustota a urýchľovacie napätie. • na teplote povrchu počas spracovania. Samozrejme okrem mnohých výhod má aj technológia iónového lúča používaná na uber materiálu svoje nevýhody. energia a uhol rozprášenia atómov povrchu cieľa (obrobku). Polykryštalické kovy. Parametre procesu úberu. Iónové bombardovanie povrchu spôsobuje jeho radiačné poškodenie do malej hĺbky. • na hmotnosti dopadajúcich iónov. ako nástroj. IBM proces nie je tepelný proces. ktoré ovplyvňujú ekonomické a technologické ukazovatele sú: medza rozprašovania (sputtering yield). v porovnaní s klasickými metódami rezania a brúsenia. iónový lúč. Hodnota medze rozprašovania stúpa s energiou dopadajúcich iónov. Homogénne. Profil povrchov pri IBM procese môže byť ovplyvnený ešte podrezaním.5. • na hmotnosti cieľových atómov. 12]: • na energii dopadajúcich iónov. môžu byť jednoducho riadené pomocou elektrických veličín.136 ukazuje závislosť počtu rozprášených atómov cieľa (pol y kryštalického medeného materiálu) od energie . ako je rýchlosť pohybu lúča. Medza rozprašovania S je závislá [9. najmä pri výrove VLSI obvodov je toto poškodenie nežiadúce. proces umožňuje anizotropické spracovanie. Nevýhody IBM procesov pri výrobe presných mechanických a optických dielcov a výrobe elektronických prístrojov spočívajú v radiačnom poškodení povrchu a dosahovanej presnosti profilu a tvaru. proces nezanecháva žiadne zvyškové napätia pod povrchom.

136). Svoju úlohu na intenzite úberu materiálu má aj uhol dopadu vysokoenergetických iónov na povrch. ktorý sa pre svoju dostupnosť najviac využíva. Plyny s nízkou atómovou hmotnosťou (dusík. bez toho aby rozprášili z povrchu atómy. je v strednej oblasti uvádzanej závislosti (pozri obr. 30 60 90 O b r .137 Zmena medze rozprašovania v závislosti na uhle dopadu iónov na cieľový povrch polykryštalickú meď.136 Zmena medze rozprašovania v závislosti na hmotnosti a energii dopadajúcich iónov na cieľový povrch polykryštalickú meď (zdroj: Taniguchi f 13]) 10 20 30 40 50 Energia iónu E [keVj a hmotnosti dopadajúcich iónov. m ono kryštalický kremík. že pri vyšších uhloch dopadu nad 60° majú dopadajúce ióny tendenciu odraziť sa od povrchu. 5. neón) aj pri pomerne vysokej energii. 5. Miyamoto [12] uvádza príklad závislosti zmeny medze rozprašovania na uhle dopadu iónov.5. ako ióny plynov s vyššou hmotnosťou (kryptón.137. ako to ukazuje rovnica (5. rozprašujú z povrchu menej atómov.24) . xenón).Technológia iónového lúča IBM 261 E O b r . alebo pokiaľ majú vyššiu energiu zostávajú ukotvené v povrchu. obr. Medza rozprašovania monotónne stúpa s uhlom dopadu iónov do maximálnej hodnoty nad 60" a potom náhle klesá. Argón. Tento pokles sa zdôvodňuje tým.5. energia dopadajúcich iónov 1 keV (zdroj: Miyamoto [12]) Uhol dopadu iónov z f] Špecifická rýchlosť rozprašovania V s j e definovaná ako pomer rýchlosti úberu materiálu (do hĺbky d) k prúdovej intenzite iónového lúča .24) [12]: V > ( 7 7 ^ [l/aj (5.

139. d (cm). 5. N Avogadrovo číslo.d. I prúd iónového lúča.138.262 S = A s . cos Z p£. Množstvo rozprášených atómov v danom smere je úmerný dĺžke vektora PO na obr. M Progresívne technológie kde T je doba rozprašovania (min). Z.5.139 Tvar rozloženia rozprášených atómov cieľa z bodu P.5. A s plocha dopadajúceho lúča (cm") d hĺbka úberu (cm) Z uhol dopadu iónov (zdroj: Miyamoto [12]) uberaný objem Energia a uhol rozprášenia atómov povrchu cieľa (obrobku). (5. a a (cm 3 ) sú definované podľa obr. Z .138 Schéma pre výpočet špecifickej rýchlosti rozprašovania. Hmotnosťou ľahké ióny s vyššou energiou (nad 10 keV) pri dopade na cieľ vyrážajú atómy . d o p a d a j ú c i ión Obr. Obr. po dopade iónu s rôznou primárnou energiou. Potom medza rozprašovania môže byť vyjadrená vzťahom: UlO *J (5. I (A).26) opracovaný povrch Obr. je atómové číslo cieľového materiálu. £j elementárny náboj (C/ión).p N .139 ukazuje rôzne uhly rozprášenia atómov pre rozdielne energie dopadajúcich iónov.M..25) kde A s je opracovaná plocha (cm 3 ). a s prierez iónového lúča. Množstvo rozprášených atómov v danom smere je proporcionálne dĺžke vektora PO (zdroj: Miyamoto f 12]) Ióny s vyššou hmotnosťou (ťažké ióny) a pomerne nízkou energiou blízkou prahovej energii rozprašovania (pod 1 keV) pri dopade na cieľový povrch rozprašujú atómy pod väčším uhlom.Z.5. Vzťah medzi špecifickou rýchlosťou rozprašovania a medzou rozprašovania je daný rovnicou: S.N. V závislosti na energii dopadajúcich iónov v kolmom smere sa mení uhol rozprášenia cieľových atómov. M molekulová hmotnosť. p merná hmotnosť materiálu (g/cm 3 ). 5.

ako dôsledok izolácie vzorky (dielca) od plazmového zdroja. pri výrobe polovodičových prvkov. Kinetická energia rozprášených atómov.2 Leptanie pomocou iónového lúča IBAE Leptanie pomocou iónového lúča IBAE (lon Beam Assisted Etching) je pomerne rozšírený proces spracovania materiálov. molybdén. MoSi 2 PtSi). VLSI označenie znamená integráciu 300 000 tranzistorov. titán. ktoré sa používajú v mikroelektronike. Cl + ) a chemickej reakcie. Na obr. Proces je charakterizovaný vysokou rýchlosťou leptania. *VLSI (very large scale integration). Úlohou tekutého dusíka je odčerpať nepoužitý reaktívny plyn a zvyškové produkty chemickej reakcie. Reaktívny plyn (obvykle CF 4 . ako je chlór a flór. molybdénu a platiny CTiSi2. integrovaných obvodov a tranzistorov. a povrchom leptaného materiálu.2. Podstatou úberu materiálu pri reaktívnom iónovom leptám je fyzikálna a chemická reakcia medzi dopadajúcimi reaktívnymi iónmi a povrchom leptaného materiálu. ako sú C F 4 a CCL. oxid kremičitý (Si0 2 ). kde namiesto inertného plynu sú do komory iónového zdroja privádzané reaktívne plyny. Charakteristické črty procesu RIE a RIBE sú: • procesy sú vhodné pre anizotropické leptanie a ultrapresné vzorkovanie a značenie povrchov. gálium arzén (GaAs).2. sa pohybuje v rozsahu 10 -ŕ 40 eV [12]. ktorá prebieha medzi cieľovými atómami a reaktívnymi iónmi. obr. LSI (large scale integration) sú označenia hustoty integrácie.5.Technológia iónového lúča IBM 263 väčšinou v kolmom smere. silicidy titánu. Zariadenie pozostáva zo zdroja iónov. Uber materiálu je výsledkom rozprašovania atómov pomocou reaktívnych iónov (F*. ktoré sú privádzané do vákuovej komory cez ihlový ventil. .134). • minimálne poškodenie povrchu vplyvom radiácie a rovnomerné leptanie povrchu. a chladiacich nádob s kvapalným dusíkom.5.1 -f10 Pa. kde sa tvorí široký iónový lúč (obr. pre leptanie keramiky na báze oxidov kremíka a hliníka.5. Reaktívne iónové leptanie RľE (Reactive lon Etching) používa vysokofrekvenčný plazmový zdroj. jedného alebo viacerých ventilov na prívod reaktívneho plynu. Kaufmanov zdroj sa používa na generovanie širokého iónového lúča. Chemická reakcia prebieha medzi reaktívnymi radikálmi. ktoré sa používajú pre charakterizovanie zložitosti integrovaného obvodu. 5. Kritériom hustoty integrácie je počet tranzistorov alebo ekvivalentných hradiel na čipe.5. 5. CC\2. • povrch bez zvyškových napätí. Technológie RIE a RIBE sa používajú pri výrobe VSLI" obvodov. ktorý sa získa z inertného plynu a chemickú aktivitu reaktívnych plynov na základe chloridov a fluoridov (CU. • jednoduchá automatizácia a riadenie procesu.I39. CCL. CH 4 ) je privádzaný do komory pod tlakom 0. • vysoká rýchlosť procesu leptania.140 je znázornený princíp zariadenia pre technológiu IBAE. XeF 2 ). napríklad kremík (Si). 5. Proces využíva energiu iónového lúča. ktorú získali po zrážke s iónom.1 Reaktívne leptanie iónovým lúčom Reaktívne leptanie iónovým lúčom RIBE (Reactive lon Beam Etching) využíva zariadenie spŕškového typu.

chróm. nehrdzavejúce ocele a oxidická keramika.140 Systém pre proces IBAE (zdroj [12}) 5. ako je titán a titánové zliatiny. • Struktúrovanie a tvorenie textúry (ion beam texturing) sa využíva pri úprave povrchu a chemickom čisteni biologických implantátov pre v humánnu medicínu. ktoré sa vyrábajú z kalenej ocele a nástrojovej ocele s vysokým obsahom wolfrámu. hroty (ihlany) tvrdomerov. • Tvarovanie. kobalt. • Iónové čistenie (ion beam cleaning) používa sa na bombardovanie povrchu iónmi argónu pre získanie chemicky Čistého povrchu. Jednotlivé operácie technológie iónového lúča majú nasledovné oblasti využitia [1. 9. IBM leštenie sa využíva pre jemné lícovanie základných rovnobežných mierok. modifikáciu hrúbky tenkých filmov. pri výrobe magnetických bublinových pamätí (obr. . akustických filtrov. 12]: • Hladenie a vyhladzovanie povrchov (ion smoothing.141).5. Iónovým leštením sa dosahuje drsnosť dokončeného povrchu Rmax = 0. Pre biologické implantáty sa používajú dva druhy materiálov: mäkké tkanivá na základe polyuretánov a polyolefínov a tvrdé implantáty. pásových lamiel.5.142). ako sú oxidické filmy a absorbované vrstvy na povrchu.5. Používa sa pri výrobe integrovaných obvodov.264 prívod Ar Progresívne technológie prívod reaktívneho plynu ióny argónu tekutý dusík substrat (obrobok) Obr. ako sú dotykové hroty pre snímače.3 Použitie technológie IBM Použitie technológie iónového lúča na úbcr materiálu je sústredené na oblasti optiky. ion rubbing) sa používa pre výrobu zrkadiel pre lasery. polishing. thinning) má široké oblasti využitia. ostrenie a leštenie (shapping. Dobré uplatnenie nachádza pri ostrení diamantového náradia. Iónové čistenie odstraňuje nečistoty. za účelom zvýšenia ich životnosti a biokompaktibility. holografických masiek (obr. a na tvorenie vzoriek pre transmisné elektrónové mikroskopy. rydla.02 pm. modifikáciu hrúbky membrány bez ovplyvnenie dokončeného povrchu. Svoje miesto. Zvyčajne sa robi pred nanášaním tenkých vrstiev za účelom zvýšenia priľnavosti vrstiev.5. ale nachádza aj v strojárskej výrobe. piczolelektrických meničov. elektroniky a polovodičovej techniky.

5. Iónové rozprašovanie leptanie sa ako proces tvarovania používa pri výrobe asférických šošoviek. • Iónové frézovanie (ion milling) sa použiva na tvorenie plytkých drážok. Spôsob ustavenia a polohovania šošovky pri jej úprave je znázornený na obr.SUM permaloy chróm 2 0 1 0. Uber materiálu iónovým lúčom mení pôvodný tvar sférickej šošovky na asférickú [9] D ) polomer r = 0.12] a) ostrenie diamantového hrom pre mikrotvrdomer b) ostrenie reznej hrany monokryštalického diamantového nástroja pre mikrorezanie YA^//////////////A Obr.6 N M Obr.!44 ukazuje detail odoberanej vrstvy. a pri ostrení a preostrovaní monokryštaiických diamantových sústružníckych nožov pre mikroobrábanie. 10] ion ion ion p ó v o ď i ý tvar . Obr.5.5.01 NM I.S. 1 I Ľ iónový lúč OUPL/VNENA| ZÒNA Obr. Môžu sa tvoriť pravidelné drážky so šírkou od 5 * 200 pm a hĺbkou okolo 1 mm [9]. 3 * 1.5.143 Príklad ostrenia diamantového náradia technológiou iónového lúča [9.133 spolu so schémou iónového zariadenia.14S Príklad tvorenie drážok pomocou maskovania povrchu.01 u m Obr. ktorý uvádza McGeough [9].ošovky odoberaná vrstva materiálu pred úpravou konečný tvar ión. obr. fotorezistivny 20 um ^JERMAMURR 0 . ktorý nemá byť ovplyvnený iónovým lúčom .02 um O/.Technológia iónového lúča IBM 265 obr. frézovanie drážky .5.5. obr.141 Príklad prípravy holografickej masky [9] ON polomer y r = 0.143a.I45.5.0 um presnosť 0.I42 Príprava výroby magnetickej bublinovej pamäte [9. Frézovanie sa robí pomocou masiek.143b.5.144 Príklad výroby asférickej šošovky. stred sférickej šošovky a sférický tvar šošovky Obr.čiary o hrúbke 8 nm (80 Ä) do uhlíkovej membrány s hrúbkou 20 nm (200 Ä).5. O jemnosti technológie hovorí príklad.

fyzikálne procesy povlakovania patria postupy naprašovania (Evaporation). ako sú nitridy. Pre základnú formu kombinovaného procesu sa používa aj názov lon Beam Mixing IBM. Táto sa nadchádza v plazme tlejivého výboja udržovanej pomocou jednosmerného alebo striedavého vysokofrekvenčného poľa. je v dostupnej odbornej literatúre [ 1 . Je to metóda tvorenia tenkých vrstiev (rádové 1 -f 20 um) nanášaných vo vákuu rýchlosťou 0.1 um/min. pričom vrstvy môžu byť tvorené jedným chemickým prvkom alebo ťažkotaviteľnými zlúčeninami (chemickou reakciou odparovaného kovu vo vákuu za prítomnosti reaktívnych plynov). Kladne nabité ióny inertného plynu sú v plazme urýchľované elektrickým poľom smerom ku katóde. 2 . ktoré sa používajú pri tvorení tenkých vrstiev a modifikácii povrchu. Ióny bombardujú a kontinuálne čistia povrch pred následným povlakovaním. ktorý môže byť buď odporový tepelný zdroj alebo elektrónové delo. Kombinované techniky sú známe ako procesy tvorenia tenkých vrstiev iónovým lúčom IAC (Ión Assisied Coatings). ale menia (modifikujú) vlastnosti povrchovej vrstvy. Nasledujúce kapitoly sú venované vybraným postupom technológie iónového lúča. ako je iónová implantácia. 5. RIAC. kde povlakovaný materiál (substrát) má funkciu katódy. Iónové plátovanie v tlejivom výboji je popisované ako jednoduché odparovanie vo vákuu.266 5. ako aj ostatných metód tvorenia tenkých vrstiev. kombinácia techniky tvorenia vrstiev a modifikácie povrchu (IBAD. Atómy a molekuly odparovanej látky sa prechodom cez plazmu tlejivého výboja ionizujú a po dopade na katódu (substrát) vytvárajú výborne priľnavý povlak. IB-PVD). iónového plátovania (Ión Plating) a ich modifikácie.4 Tvorenie tenkých vrstiev iónovým tufom Progresívne technológie Technológia iónového lúča našla široké uplatnenie v procesoch tvorenia tenkých vrstiev z plynnej fázy (vapour deposition). Materiál na povlakovanie je odparovaný z odparovacicho zdroja.5.1 Iónové plátovanie Proces vákuového nanášania kovu formou pary v tlejivom výboji. nevytvárajú poviak v klasickom slova zmysle. katódového rozprašovania (Sputtering).j. tiež ÍVD (lon Vapour Deposhion) a IBAD (lon Beam Assisted Deposition). popísal prvýkrát Berghaus v roku 1938. Delí sa do dvoch skupín [ l ]: na proces odparovania v tlejivom výboji (plazme) v podmienkach nízkeho vákua (0. Podrobný popis PVD procesov.. v novšej odbornej literatúre niektorí autori uprednostňujú označenie IBAD (lon Beam Assisied Deposition). karbidy a iné zlúčeniny [8]. V niektorej odbornej literatúre je proces rB-IP nazývaný ako IVD (lon Vapour Deposition). Medzi PVD procesy (Physical Vapour Deposition) t. tvorenie vrstvy na substráte (PVD Physical Vapour Deposition) 2. oxidy. Tieto okrem . Ionizácia inertného plynu a odparovaného materiálu sa zvyšuje pridaním pomocných elektród (mriežok). 5 ]. a na iónové plátovanie iónovým lúčom (1B-IP ion beam ion plating). Názov iónové plátovanie a podrobný popis technológie publikoval prvýkrát roku 1964 Matíox [5]. Procesy modifikácie vlastností povrchovej vrstvy. modifikácia povrchovej vrstvy bombardovaním povrchu urýchlenými Časticami (iónová implantácia) 3. ktoré používajú ionizáciu a iónový lúč pri tvorení vrstvy.10"1 -f 10 Pa).4. ako základ iónového plátovania. V súčasnosti nie je zavedený jednotný názov pre kombinované technológie. Iónové plátovanie je kombináciou metód odparovania a rozprašovania vo vákuu. ktoré prebieha v podmienkach vysokého vákua (10' 5 T I0' 2 Pa).5.5. Technológie tvorenia tenkých vrstiev pomocou iónového lúča sa delia do troch skupín: 1.

vzorka (substrát) 5 .termokatóda (tendróda) výveva 5 + 20V 100 A tonové plálovanie trioobvý systém 9 40 V.20 V 100 A .tiejivý výboj 7-vákuum = 1 Pa 8 . 20 A 1 0 + 5 kV Iónové putovanie tendrodový syslém 9 40 V.tienenie 4 .5.prívod inertného plynu 3 . 20 A 1 0 + 5W 5-20V 100 A výveva 5 .odparovací zdroj 9 .146 Schematický diagram modifikácii iónového plátovania [5] 1 .prídavná elektróda (trióda) 10 .Technológia iónového lúča IBM Iónové platová nie diódový system 1 0 + 5kV 267 Obr.vákuová komora 6 .vysokonapäťová elektróda 2 .

Na obr.146 je znázornený princíp diódového. ktorý produkuje vysokoenergetické ióny. . mriežka stredná ( 2 0 0 v > | spodná .148 Schéma zariadenia pre iónové plátovanie s iónovým lúčom.147.vyrovnávacie vlákno y ocfcarovacia vlákno substrát 4 Obr. anóda^ žeravená katóda vrchná separátna ( 2 0 0 + 2000 V ) .148. usmerňujú častice v ich pohybe a umožňujú zvýšiť prúdovú hustotu na pokovovanej ploche. zdroj iónovje Kaufmanovho typu. Typické zariadenie pre iónové plátovanie iónovým lúčom je na obr. odparovanie materiálu je pomocou žeraveného vlákna [1] prúdovej hustoty Proces tvorenia vrstvy iónovým plátovaním je charakterizovaný nasledujúcimi parametrami [5]: • tlak vo vákuovej komore 10" -ŕ 10"* Pa. Proces IB-1P použiva na bombardovanie povrchu externý iónový zdroj.5.5. . dosahujú energiu okolo 3 keV [5].5. piraniho mieria • Obr. Účelom použitia triódového a tendródového systému je zvýšenie ionizačnej účinnosti procesu. Ako externý iónový zdroj je použitý Kaufmanov zdroj.268 Progresívne technológie zvýšenia intenzity ionizácie. Klasické zariadenie pre iónové plátovanie je znázornené na obr.5. Ionizované častice v tzv. triódového a tendródového systému modifikácie iónového plátovania.147 Schéma zariadenia pre iónové plátovanie v tlejivom výboji [5] : katóda chladená vodou vysoké napätie rj-Skv Ar pri vod plynu .5. tendródovom systémy (stvorelektródový systém).

viacvrstvové povlaky na rýchlorezných nástrojoch pre výrobu ozubenia a platničkách zo spekaného karbidu) a vysokoexponovaných dynamicky . jeho použitie je limitované vysokou cenou. " prienik vysoko-energetických častíc do povrchu a ich ukotvenie. Ag-In na tvrdých materiáloch). ktoré ovplyvňujú vlastnosti vytvorenej vrstvy. negatívny potenciál na substráte v rozsahu 1 -Ť 5 kV. charakteru tuhých mazadiel. NbN. Častice s nízkou energiou sú rozprašované po povrchu.substrát. • zrastanie (koalescencia) ostrovčekov.Technológia iónového lúča • IBM 269 • • • pracovný tlak v komore po prívode inertného plynu 1 -ŕ 1 0 " ' Pa: zvyčajne sa používa argón. Ide o proces reaktívneho iónového plátovania (RIP). 6]: • nukleácia kryštalických zárodkov. Ionizačná účinnosť pri iónovom plátovaní spôsobuje. ZrO) a iných zlúčenín (TiCN. Parametre procesu. pri použití ľahšieho hélia je potrebný vyšší tlak (pre udržanie výboja). Si 3 N 4 . sú tlak (pri ktorom prebieha tlejivý výboj). ktoré môžu mať charakter celistvých kryštálikov. A1N. že atómy prichádzajúce na povrch majú široký rozsah energií. alebo spätne do okolia. sprevádzané postupným zaplňovaním kanálikov. 8 ] : • Tvorba tenkých vrstiev. potenciál na substráte. • urýchľovanie kladne nabitých častíc k zápornej elektróde. Taktiež vplývajú na tvorbu nukleačných zárodkov. CrC). WC. v jadrovej energetike atd'. hustota toku pár kovu (výkon odparovača). striebra (Ag). Nukleaácia vzniká prednostne v miestach porúch. stabilizácia prúdu výboja a následné natavcnie odparovaného prvku elektrónovým lúčom. Ag-Pb. • Tvrdé oteruvzdomé vrstvy tvorené reaktívnym spôsobom (RIP) na báze nitridov (TiN. karbidov (TiC. 7 . kde nie je možné použiť konvenčné mazadlá (vo vákuu. dáva však nižšiu kvalitu čistenia povrchu. • kolízia medzi povrchom substrátu a časticami (atómami a iónmi) inertného plynu alebo reaktívneho plynu. stupeň ionizácie pár kovu. alebo zliatin typu Cu-Pb. Častice s vysokou energiou sa implantujú do povrchu v lokálnych bodoch a majú za následok vznik mriežkových porúch v povrchových vrstvách. (TiAl)N). ktoré sú náhodne rozložené na povrchu substrátu. Využitie iónovo plátovaných povlakov s a uberá troma základnými smermi [ 1 . geometria dielca a jeho počiatočná teplota. za účelom zníženia trenia v tribologických sústavách (mäkké kovové filmy prvkov india (In). Pri použití reaktívneho plynu sa tvoria vrstvy zlúčeninového typu. Mechanizmus tvorenia iónovo plátovaných vrstiev je charakterizovaný vzájomne na seba naväzujúcimi štádiami [4. oxidov (A1 2 0 3 . ktoré ostrovčeky oddeľujú. Používajú sa tam. tlejivý výboj medzi substrátom a zemnenou časťou aparatúry. SiC. • rast zárodkov a vytváranie väčších ostrovčekov. ktoré sa používajú na povlakovanie rezných nástrojov (jednoduché TiN vrstvy na rýchlorezných oceliach. • spätné rozprášenie atómov a iónov z povrchu substrátu. vzdialenosť odparovací zdroj .). HfN). Mo 2 C. medi (Cu). Počas procesu naparovania a rozprašovania natavcných častíc kovu dochádza k nasledujúcim javom: • ionizácia častíc (asi 1 T 4 % zo všetkých molekúl a atómov). TaN. použitie ťažšieho kryptónu zabezpečuje dobré čistenie povrchu aj pri pomerne nízkom tlaku. olova (Pb).

tribologické.5. (TiN. vysokopevných materiáloch a nízkouhlíkovej rýchlokorodujúcej oceli. s nízkou hmotnosťou a vysokými úžitkovými vlastnosťami. 5. presnejšie podpovrchových a povrchových vrstiev. t u h á látka ^(substrát) ión implantované skupina Iónov 00 0 atómy * substrátu oooooaoo! ooooooo*: • oo*oo*o. tlmiče rázov. ktoré pritom prenikajú pod povrch látky (do hĺbky 0. nízkouhiíkových oceliach) používané v textilnom.. typicky okolo 0.1 mikrometer 100 nanmstsr 1 000 Angslrom Obr.149 A a) Schéma procesu iónovej implantácie •4 b) hĺbka prieniku a koncentrácia iónov v povrchu (spracované podľa [J. pružinách.5. bižutériu a iné. rámy okuliarov. hliníku. optické.5.. chrómu (Cr).4. TiC vrstvy na durale.2 Iónová implantácia Iónová implantácia je proces modifikácie fyzikálnych alebo chemických vlastností tuhej látky bombardovaním jej povrchu zväzkom častíc urýchlených na energiu I0 l -ŕ 10 3 keV. kombinované materiály. Obr. Takýmto bombardovaním možno meniť elektrické. korózne a ďalšie vlastnosti pevných látok.149a ilustruje dej.149b znázorňuje rozloženie (koncentráciu) iónov v oceli bombardovenej dusíkom (energia iónov 100 keV. vynikajúca priľnavosť a nízka pórovitosť. Tvorenie tvrdých vrstiev pre tzv. brzdné systémy.1 pm). Iónové plátovanie dovoľuje nanášať vrstvy najrôznejších kombinácii odparovaného kovu a základného materiálu (substrát). • Tvorba ochranných a dekoratívnych povlakov na báze hliníka (Al). Iónová implantácia / .5 pm. 5.5. ako náhrada za klasické procesy (žiarové alebo elektrolytické) na spojovacích elementoch. Reflexné vrstvy na paraboly reflektorov automobilov. Dekoratívne vrstvy na plášte hodiniek. J3J) tí*35 . a tým dosiahnuť požadovaný stav povrchu a jeho úžitkové vlastnosti. ktorý prebieha pri iónovej implantácii. oo o o o o o •"o5 atómy N » Ojp modili kovaná Štruktúra implantácia iónov dusíka ao ocele EFLÍFTU 0. kobaltu (Co) a titánu (Ti). Ochranné hliníkové povlaky. zrkadlá. titáne.). Obr.01 + 0. mechanické.Progresívne technológie namáhaných dielcov (ozubené kolesá. Prednosti iónovo plátovaných vrstiev sú vysoká homogenita hrúbky vrstvy. cínu (Sn). hustota toku 10 17 ión/cm 1 ). leteckom priemysle. do ktorých implantované častice počas procesu prenikli.

ktoré sa metalurgickými metódami dosiahnuť nedajú. ktoré môžu za istých podmienok zanikať. Výhody procesu iónovej implantácie možno zhrnúť: • každý ión môže byť implantovaný do každého materiálu. • implantovaná vrstva je spojená s materiálom bez tzv. Počas brzdenia v tuhej látke vyvolávajú urýchlené častice rad zmien trvalej povahy. Implantáciou sa takto mení štruktúra vrstvy. • je priamo aplikovateľná na dokončené dielce. Implantácia umožňuje obísť pravidlá chemickej rozpustnosti.5. • postupná zmena jeho chemického zloženia spôsobená zabudovaním príme s í (implantovaných iónov) do základného materiálu. implantované povrchy môžu byť následne spracované tepelnou úpravou napr. difúziou. že takto vznikajúci nový materiál (povrchová vrstva) sa netvorí na základe termodynamických zákonov rovnováhy. pretože sa modifikuje len tenká povrchová vrstva (asi 100 nm). nepôsobí škodlivo na životné prostredie. a tiež teplota v procese nespôsobuje metalurgické zmeny základného materiálu. pretože nemá vplyv na tvarové zmeny. dislokačné čiary a slučky. V súčasnosti sa používa na zvýšenie odolnosti rezných. ale najmä tvárniacich nástrojov voči opotrebeniu. žihaním. implantovať je možné aj leštené povrchy bez zmeny ich vzhľadu. pre zvýšenie koróznej odolnosti titánových protéz v humánnej medicíne. a od migrácie týchto porúch.150. intersticial ne atómy a vakancie. proces šetrí drahé a kritické materiály. jednak na úrovni atomámej (mriežkovc poruchy. obr. Od okamihu vstupu urýchlených častíc (iónov) do tuhej látky až po ich zabrzdenie prejdú určitú dráhu. do ktorej prenikajú urýchlené častice. jednak na úrovni makroskopickej (zmeny fyzikálnych vlastností ovplyvnených povrchov).Technológia iónového lúča IBM Obr. druhu energie urýchlených častíc. . a tým dosiahnuť také koncentrácie prímesí v základnom materiále. Pri implantácii iónov prvku do kovu nastávajú v základnom materiále dva druhy zmien: • premiestňovanie atómov a vytváranie porúch a deformácia štruktúry kovu. Množstvo a povaha porúch v štruktúre tuhej látky. • • • proces prebieha vo vákuu. patrí medzi tzv. ktorá sa nazýva dolet. medzivrstvy.5.150). obr. Je dôležité.150 Poruchy kryštalickej mriežky kovu v dôsledku jeho bombardovania vysokoenergetickými iónmi a) poškodenie pravidelnosti mriežky atómy iného prvku b) mriežka s dislokačnými poruchami Iónová implantácia sa začala priemyselne využívať okolo roku 1970 v polovodičovej výrobe. ktoré takto vznikajú závisí od druhu látky. Čisté technológie. neskôr sa implantácia dusíkových iónov do kalených ocelí začala využívať na zvýšenie ich prevádzkovej životnosti.5. a rým sa menia aj vlastnosti látok.

terčovej komory a vákuového čerpacieho systému. obr. nástroje pre pretláčanie plastov.151 Priemyselné zariadenie pre iónovú implantáciu (podľa prospektov fy Tecvac [ 14]) Oblasti použitia iónovej implantácie [2. na výrobu unipolámych a bipolarnych tranzistorov.5. optickej a rastrovacej časti. Zariadenie pozostáva zo zdroja iónov.5.272 Progresívne technológie Medzi hlavné nevýhody procesu sa radia vysoké náklady na zariadenie a náročnosť vysokého stupňa technológie. povrchových zliatin za účelom zlepäenia funkčných vlastností povrchov.a zlepšenie lomovej húževnatosti keramických materiálov. urýchľujúcej.10 ión/cm ) hĺbka prieniku (asi 100 nm) a koncentrácia implantovaných iónov v povrchovej vrstve (má tvar normálneho rozloženia). tvárniace a rezné nástroje pre spracovanie plastov a papiera. implantovaná dávka 17 2 (1 f 10 . ako sú veľmi plytké PN priechody polovodičov. nástroje zo spekaného karbidu na hlboké ťahanie. ale aj rýchlorezné nástroje pre výrobu ozubených kolies. Typické prevádzkové parametre pri implantácii dusíkových iónov sú energia iónov (50 -e-150 keV).dusíkové ióny do medi a jeho zliatin -. hmotnostného separátora iónov. Obr. Obr. zvýšenie l únavovej životnosti povrchových vrstiev . napríklad stelitovč nástroje na ťahanie medených drôtov. 5]: • Elektrotechnický a elektronický priemysel: na výrobu mikroelektronických elementov. ktoré pracujú v nepriaznivých koróznych a škodlivých prostrediach . ako je odolnosť voči opotrebeniu — implantácia dusíkových iónov (N*) do hliníkovej zliatiny.151 ukazuje priemyselne dostupné zariadenie na iónovú implantáciu. • Strojárska výroba: na prípravu tzv. bronzu a diamantu -. .149b. 5.implatácia (N*) a Av*) iónov do guličkových ložísk. integrovaných obvodov a Špeciálnych súčiastok. korózii . Implantácia dusíkových iónov do povrchu tvárniacich nástrojov zvyšuje 2 -r 5 násobne ich životnosť.

5.IBAD Kombinovaný proces alebo tzv. Implantácia iónov bóru a chrómu sa využíva na zvýšenie únavovej pevnosti materiálov. spekaných karbidov titánových zliatin a legovaných oceli zvyšuje ich odolnosť voči abrazívnemu a adhéznemu opotrebeniu. 5. .500 keV). ktoré používajú obvykle inertný plyn na tvorenie iónov.Technológia iónového lúča IBM 273 Implantácia dusíkových iónov do nástrojových ocelí. Obr. využívajú sa tzv. Táto kombinácia dovoľuje vytvárať ovplyvnené vrstvy tenšie ako pri procese priamej implantácie. CT a N\ Tieto procesy dovoľujú vytvárať nové druhy povlakov zlúčeninového typu s rôznou koncentráciou prvkov. atómy tenkej vrstvy i. Počas procesu dochádza k nasledujúcim javom: spätné zmiešavame častíc vrstvy a substrátu. Táto medzivrstva nieje vrstva v klasickom zmysle. reaktívne modifiácie RIAC (Reactive lon Assisted Coating) a RJBAC {Reactive lon Beam Assisted Coating). po nanesení vrstvy je povrch substrátu bombardovaný vysokoenergetickými iónmi chemických prvkov (energia 100 . bez požiadavky vzájomnej chemickej rozpustnosti alebo kompaktibility reagujúcich materiálov. Tieto procesy nepatria k Štandartným technológiám. ale využívajú sa tam. kde vznikajú požiadavky na také vlastnosti povrchu. modifikácia fyzikálnych vlastností povrchovej vrstvy).152 schematicky ilustruje proces zmiešavania.4 J Kombinované procesy . kde sa namiesto iónov inertného plynu používajú reaktívne radikály 0 + . . postupné zmiešavame Častíc. ale sú to tenké (niekoľko atómových vrstiev) vrstvy ovplyvnené prienikom vysokoenergetických iónov inertného alebo reaktívneho plynu do vrstvy a substrátu. Niektoré modifikácie procesu sú charakterizované plynulým bombardovaním povrchu a súčasným nanášaním vrstvy. Zvučajne sa pri procesoch zmiešavania postupuje nasledovne: Najprv sa nanesie tenká vrstva povlaku konvenčným spôsobom vo vákuu. iónové zmiešavame je proces tvorenia povrchových zliatin zmiešavaním častíc tenkej nanesenej vrstvy s atómami substrátu pomocou bombardovania povrchu vysokoenergetickými iónmi. Zároveň teplota povrchu substrátu je oveľa nižšia v porovnaní s klasickým termochemickým spracovaním povrchu.5. Ióny prenikajú cez nanesený film do povrchu substrátu a zároveň atómy vrstvy bombardované iónmi difundujú do základného substrátu a vytvárajú akoby medzivrstvu. alomv substrátu Obr. Okrem procesu iónového zmiešavania (lon Beam Mixixng) a procesu depozície pomocou iónového lúča IBAD (lon Beam Assisted Deposition). napríklad nitridáciou . radiačná difúzia častíc a tepelné impulzy.152 Kombinovaný proces iónové zmiešavanie (ion beam mixing) [H tenká vrstva substrát Kombinované procesy využivajú výhody procesu implantácie a procesu nanášania tenkej vrstvy vo vákuu. ktoré bežnými procesmi nie je možné dosiahnuť alebo je to neekonomické (povlaky neobvyklého chemického zloženia.5.

metastabilné vrstvy a epitaxiálne vrstvy.153 ukazuje niektoré spôsoby kombinovaného procesu depozície pomocou iónového lúča (IAC). 5.zlúčeninové vrstvy (TiN. Tieto vrstvy zlepšujú ich trecie charakteristiky a otvárajú nové možnosti použitia týchto materiálov v extrémnych podmienkach vysokých teplôt bez mazania ako sú piestové krúžky v adiabatických motoroch. 0 3 ) keramike. Nanesenie nanovrstvy TiN o hrúbke 50 nm a bombardovanie povrchu iónmi Ar sa využíva. Implantácia dusíkových (N ) iónov do tej istej TiN nanovrstvy zvyšuje priľnavosť vrstvy a odolnosť povrchu voči opotrebeniu [2]. Implantáciou iónov fosforu (P + ) do niklovej (Ni) vrstvy vzniká zlúčenina typu Ni/P. napríklad pre lepšie zakotvenie povlaku do povrchu. Obr. Ako uvádza Bhushan [1] procesy zmiešavania predstavujú perspektívnu oblasť pri použití keramických materiálov . ako sú tepelne rovnovážne vrstvy.274 Progresívne technológie Obr.5. ktorá má zvýšenú koróznu odolnosť a je vhodná pre použitie v kozmickom a leteckom priemysle. ako už bolo viackrát spomenuté.152 Princíp rôznych zostáv zariadenia pre kombinované procesy [ 15] . ložiská v plynových turbínach a iné.) na nitridickej (Si 3 N 4 ) a oxidickej (ZrO. môže sa meniť stochiometrický pomer vzniknutej zlúčeniny. TiC. sa menia chemické a mechanické vlastnosti vrstvy. Bombardovaním povrchu. Implantáciou dusíkových (N + ) iónov do vrstvy bóru (B) j c možné vytvoriť nové koncentrácie zlúčenín nitridu bóru (BN). A1 . vytvorením implantovanej „medzivrstvy" na + keramickom substráte [I j. Kombinované procesy sa používajú pre tvorenie špeciálnych vrstiev.

645 -655 Král. 1990. Deamalcy.l. a kol. N. Oceľové plechy XIII. Ferdinandy.: Dekkyser.. Oceľové plechy XVII.47-49 McGeough.. N. Staelens. I. časť III.: Ionovc plátovanie . 32/2/1983 pp. and Future Trends of. K. Chapman and Hall. Solnik-Legg. -Búza. 2. D.1991. Ferdinandy. 14.: Využitie vákuovo depozičných metód v strojárskej výrobe.: Handbook of Tribology. 1989 Vasilko. l.: Verbesserung der Oberflächcnschichten Metallischer Bauteile durch Ionenplaúeren. č. pp. 3.. 468 Taniguchi.: Developments in Ion-asisted Coatings.: Nové materiály a technologic ich spracovania Alfa Bratislava.: Trends in Ion Implantation and Ion-Assisted Coatings. Ultraprecison Machining and Ultrafine Materials Processing.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Led.ed Snoeys. č. K.: Aplikácia tenkých iónovo plátovaných vrstiev pre rezné nástroje..5 : 1. 1986 s. Maňková..:Ochranné vlastnosti hliníkových ionovo plátovaných vrstiev v roztokoch s obsahom Cl iónov. D. časť IV.. London. G. J. 7. McGraw.vyd. 135-138 Maňková.38/2/1989. 12. Prospekty Fy Tecvac Lcgg.: Current Status in.573-582 Taniguchi. I.35/2. J. Annals of the CIRP Vol.52-61 Maňková. Liska. Interný materiál fy Tecvac. J.l .2.45-52 Maňková. 1990. (I988). Wisscnschaft und Technik. 6. p. 13. 4. H. Frellcr. 5. M. F. Anals of the CIRP Vol. 1. J. str. 1999. G. 15.: Energy Beam Processing of Materials. Líška. 3.hilI New York. R.Technológia iónového lúča IBM 275 L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. č. Bhushah. Acta Mechanica Slovaca. Clarendon Press Oxford. roč.: Advanced Methods of Machining.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1985 Maňková. IH Wismar 1986 p. Král. 9. 1-2. s. M. W. Surface and Coatings technology. A.progresívna technológia tvorby povlakov.453-467 GLinther. (Kandidátska dizertačná práca . . B. Annals of the CIRP Vol.. I. I. 3/1999. 11. (1986)..: Advanced Coatings by Vapour Phase Processes. K. 33/1987 pp.O. 8. H. 10.

CSc. 45 tabuliek. ADVANCED METHODS OF MATERIAL REMOVAL PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE Vydala Vienala. 276 obrázkov. vydavateľstvo a tlačiareň Košice Tlač: Vienala Návrh obálky: © Jaroslav Jar e ma 275 strán. vydanie.Strojnícka fakulta TU Košice . Ing. náklad 250 výtlačkov ISBN 80-7099-430-4 . 14 AH 1.edfcia vedeckej a odbornej hteiatury doc. Hdikó Maňková.