PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE

Ildikó MAŇKOVÁ

VENALA

, vydavateľstvo a tlačiareň KOŠICE 2000

Doc. Ing. Ildikó Maňková, CSc. Katedra technológií a materiálov Strojnícka fakulta TU Košice

Strojnícka fakulta TU Košice - edícia vedeckej a odbornej literatúry PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE ADVANCED METHODS OF MATERIAL REMOVAL ISBN 80-7099-430-4

Recenzia prof. Ing. Alexander Janáč, CSc. prof. Ing. Imrich Kazimír, CSc. prof. Dr. Ing. Lucio Enrico Zavanella Trnava Košice Brescia

© Technická univerzita Košice, Strojnícka fakulta, Ildikó Maňková, 2000 Návrh obálky/Cover design: © doc. Ing. Jaroslav Jarema, CSc. Jazyková úprava: Ing. Svetoslav Manko Tlač: Vienala, vydavateľstvo a tlačiareň Košice Printed in Slovakia

Obsah
Predhovor Použité symboly a označenia ÚVOD 1.1. Význam a pojem technológie 1.1.1 Technológia strojárskej výroby 1.2. Klasifikácia spôsobov obrábania Literatúra ku kapitole 1 P R O G R E S Í V N E T E C H N O L Ó G I E ÚBERU M A T E R I Á L U 2.1, Klasifikácia progresívnych metód úberu materiálov 2.2. Základné charakteristiky progresívnych technológií Literatúra ku kapitole 2 M E C H A N I C K É P R O C E S Y ÚBERU MATERIÁLU 3.1. O b r á b a n i e ultrazvukom 3.1.1 Princíp ultrazvukového opracovania 3.1.1.1 Zariadenie 3.1.1.2 Charakteristiky ultrazvukového obrábania 3.1.2 Uber materiálu 3.1.2.1 Vlastnosti materiálu obrobku 3.1.2.2 Akustický systém 3.1.2.3 Suspenzia 3.1.3 Materiál nástroja a opotrebenie nástroja 3.1.4 VIastnosti opracovaného povrchu 3.1.4.1 Drsnosť povrchu 3.1.4.2 Presnosť rozmerov pri ultrazvukovom obrábaní 3.1.5 Hlavné oblasti použitia USM 3.1.5.1 Rotačné ultrazvukové obrábanie Literatúra ku kapitole 3,1 3.2. Technológie abrazívneho lúča pre uber materiálu 3.2.1 AJM - princíp úberu a zariadenie 3.2.1.1 Charakteristika abrazívneho lúča 3.2.1.2 Vplyv parametrov AJM na proces úberu materiálu 3.2.1.3 Charakteristika povrchu po AJM procese 3.2.1.4 Oblastí použitia procesu AJM 3.2.2 AFM - charakteristika, princíp úberu a zariadenie 3.2.2.1 Mechanizmus úberu materiálu 3.2.2.2 Kvalita opracovaného povrchu pri AFM 3.2.2.3 Oblasti použitia AFM technológie Literatúra ku kapitole 3.2 3.3. Vodný lúč a abrazívny vodný lúč pre obrábanie 3.3.1 Princíp rezania vodným lúčom 3.3.1.1 Zariadenie pre vodný lúč 3.3.1.2 Charakteristika vodného a abrazívneho lúča V VI 1 3 5 9 13 15 18 20 28 29 31 31 32 34 35 36 37 38 40 41 41 43 44 45 48 49 49 51 51 54 55 55 58 60 61 62 63 63 64 68

l

:

3

3.3.2 Uber materiálu 3.3.2.1 Model zóny rezania AWJ lúčom 3.3.3 Vlastnosti opracovaného povrchu 3.3.4 Oblasti využívania vodného a abrazívneho vodného lúča 3.3.4.1 Abrazívny vodný lúč pre operácie obrábania 3.3.5 Prednosti technológie vodného lúča a perspektívy využitia Literatúra ku kapitole 3.3 4 C H E M I C K É A E L E K T R O C H E M I C K É PROCESY ÚBERU M A T E R I Á L U 4.1. Chemické obrábanie 4.1.1 Princíp elektrochemického úberu materiálu 4.1.1.1 K val ita opracovaného povrchu 4.1.2 Chemické frézovanie 4.1.3 Fotochemické obrábanie 4.1.4 Termické odstraňovanie ostrapov 4.1.5 Špeciálne postupy chemického opracovania Literatúra ku kapitole 4.1 4.2. Elektrochemické obrábanie 4.2.1 Princíp technológie elektrochemického obrábania 4.2.1.1 Elektrolyt a jeho funkcia 4.2.1.2 Vplyv materiálu obrobku na uber 4.2.2 Zariadenie a elektródy pre ECM obrábanie 4.2.3 Vlastnosti opracovaného povrchu 4.2.4 Oblasti použitia elektrochemického obrábania 4.2.4.1 Elektrochemické hĺbenie 4.2.4.2 Elektrochemické dokončovanie povrchov 4.2.4.3 Špeciálne postupy ECM upiaiovania 4.2.5 Vplyv ECM procesov na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Literatúra ku kapitole 4.2 E L E K T R O T E P E L N É P R O C E S Y ÚBERU M A T E R I Á L U 5.1. Elektroerozívne obrábanie 5.1.1 Princíp technológie elektroerozívneho obrábania 5.1.1.1 Zariadenie pre elektroiskrové opracovanie 5.1.1.2 Dielektrická kvapalina 5.1.1.3 Nástrojové elektródy a ich opotrebenie 5.1.2 Mechanizmus úberu materiálu 5.1.2.1 Prevádzkové charakteristiky procesu 5.1.3 Kvalita opracovaného povrchu 5.1.5 Použitie EDM technológií 5.1.5.1 Elektroiskrové hĺbenie 5.1.5.2 WIRE-EDM elektroiskrové drôtové rezanie 5.1.5.3 Elektroiskrové brúsenie 5.1.6 Vplyv technológie na životné prostredie Literatúra ku kapitole 5.1

68 71 78 81 82 87 89 91 93 94 96 98 101 104 105 106 107 108 111 114 115 118 121 122 125 128 133 134 135 137 137 140 142 144 147 151 153 156 158 160 161 163 165

5

III 5.2. Opracovanie laserom 5.2.1 Definícia lasera a základné vlastnosti laserového lúča 5.2.1.1 Druhy laserov a ich delenie 5.2.1.2 Účinok laserového lúča na materiál a uber materiálu 5.2.2 Zariadenie pre laserové opracovanie 5.2.2.1 C 0 2 l a s e r 5.2.2.2 Nd-YAG laser 5.2.2.3 Excimerové lasery 5.2.2.4 Prevádzkové charakteristiky priemyselne používaných laserov 5.2.3 Kritéria hodnotenie kvality povrchu po obrábaní laserovým lúčom 5.2.4 Použitie laserového lúča pre opracovanie materiálov 5.2.4.1 Rezania a delenie materiálov laserom 5.2.4.2 Vŕtanie laserom 5.2.4.3 Mikroobrábanie 5.2.4.4 Sústruženie laserovým lúčom 5.2.4.5 Laser pri dokončovaní povrchov 5.2.4.6 Obrábanie podporované laserom(LAM) 5.2.5 Porovnávacie hodnotenie laserovej technológie 5.2.6 Bezpečnosť práce a vplyv lasera na životné prostredie Literatúra ku kapitole 5,2 5.3. O b r á b a n i e lúčom plazmy 5.3.1 Vznik plazmy a plazmové zariadenia 5.3.2 Mechanizmus plazmového rezania materiálov 5.3.3 Použitie plazmového lúča pre opracovanie materiálov 5.3.3.1 Sústruženie plazmovým lúčom Literatúrakukapitole5.3 5.4. Opracovanie zväzkom elektrónov 5.4.1 Princíp opracovania elektrónovým lúčom a zariadenie 5.4.2 Použitie technológie EBM 5.4.2.1 Vŕtanie elektrónovým lúčom Literatúra ku kapitole 5.4 5.5. Technológie iónového lúča 5.5. í Princíp iónového lúča a zariadenia 5.5.1.1 Zariadenie pre technológiu iónového lúča 5.5.2 Iónový lúč na úber materiálu 5.5.2.1 Reaktívne leptanie iónovým lúčom 5.5.2.2 Leptanie pomocou iónového lúča IBAE 5.5.3 Použitie technológie IBM 5.5.4 Tvorenie tenkých vrstiev iónovým lúčom 5.5.4.1 Iónové plátovanie 5.5.4.2 Iónová implantácia 5.5.4.3 Kombinované procesy IBAD Literatúra ku kapitole 5,5 167 167 172 176 181 181 184 186 187 190 194 195 204 207 209 211 214 217 219 222 225 225 231 235 237 240 241 242 246 247 252 253 254 256 259 263 263 264 266 266 270 273 275

Poďakovanie Autorka ďakuje touto cestou Komisii Európskeho spoločenstva - generálne riaditeľstvo Brusel (Belgicko) a Európskej nadácii pre vzdelávanie Turín (Taliansko) za udelenie grantu na Spoločný európsky projekt TEMPUS PHARE S_JEP 12310/97: "Európske normy vo výuke strojného inžinierstva", s podporou ktorého bolo umožnené vydanie tejto knihy. Koordinátor projektu: doc. Ing. Jozef Beňo, CSc. Strojm'cka fakulta TU Košice, Kontraktor projektu: doc. Ing. Ildikó Maňková,CSc. Strojnícka fakulta TU Košice. Hlavní partneri a spoluriešitelia projektu: Dr. David Lloyd a prof. Dr. Stuart Spraggett Coventry University (UK), prof. Dr. Lucio Zavanella Università degli Study di Brescia (I), Ing. Peter Kelman University Vienna (A), prof. Ing. Alexander JanáČ.CSc. a doc. Ing. Michal Štefánek.CSc. Materiálovo-technologická fakulta STU Trnava (SK), ktorí svojimi pripomienkami, pomocou a podnetnými návrhmi prispeli k vydaniu tejto publikácie.

Ackno wledgem ent Author would like to express the thanks for support given by the Commission of European Communities, Directorate-General XXII, Bruxelles (Belgium) and European Training Foundation Torino (Italy). The donation to the Joint European Project Grant TEMPUS- PHARE S J E P 12310/97 entitled ..European Standards in Mechanical Engineering Education, enabled edition of this book. Project Coordinator: Jozef Beňo, Faculty of Mechanical Engineering Technical University of Košice (SK), Project Contractor: Ildikó Manková, Faculty of Mechanical Engineering Technical University of Košice (SK), Local coordinators and partner institutions: David Lloyd and Stuart Spraggett - Coventry University (UK), Lucio Zavanella - Università degli Study di Brescia (I), Peter Kelman - Technical University of Vienna (A), Alexander Janáč and Michal Štefánek - Slovak Technical University Faculty of Materials and Technology ,Trnava (SK).

ktoré ľudstvo nadobudlo za posledných 50 rokov XX. ale aj budúcnosti. ktoré mali. mikroobrábania a nanotechnológii. progresívny. Sú to najmä postupy presného a vysokopresného rozmerového opracovania. Jej účelom je podať prehľad o tzv. že kniha túto tému naplnila alebo dokonca vyčerpala. aby si ich niekto všimol upadli do zabudnutia. ak by sa to nestalo aj s touto knihou. Je veľa kníh. Táto kniha je určitý pohľad na súčasný stav poznatkov v jednej vednej oblasti. Je takisto potrebné zdôrazniť. ekologického a ekonomického. itoročia a ich miesto vo výrobnom procese. majú a budú mať čo povedať. Možno niekedy. že si myslíme o písanom slove. Bolo by veľmi odvážne. Možno preto. neskôr nazvané ako netradičné spôsoby úberu materiálu. Je veľmi ťažké nájsť vhodné spojenie. ktoré sa zrodili v poslednej štvrtine XX. Význam slova advanced je v anglickom jazyku ponímaný ako „zdokonalený. Množstvo poznatkov. Je oveľa viac. napíšeme to. vyšší. pokrokový.Predhovor Stalo sa už tradíciou. pričom táto • oľba odráža aj ich postavenie v súčasnom vývoji technológií opracovania materiálov. prípadne názov pre pôvodne nekonvenčné metódy. že je viac účinné. či už priamo dostupných alebo známych len vo väzbe na rôzne prehľady literatúry vo vedecko-odbomých dielach. Ako napísal jeden môj kolega „odborné knihy nie sú bestsellermi a oveľa rýchlejšie upadnú do zabudnutia". Je pokusom o systematický pohľad na tieto technológie opracovania z aspektu obrábania a ich miesto vo výrobnom procese súčasnosti. Na druhej strane sa ale mnohé z týchto technológií stávajú dominantnými v oblastiach. Názov knihy vychádza z anglického názvu Advanced Meíhod of Materiál Removal. že tieto technológie splňujú náročné požiadavky modernej výroby nielen v oblasti automatizácie. ktoré nachádzajú stále širšie uplatnenie v priemyselnej výrobe. ktoré bez toho. že ak chceme vyjadriť svoj názor. geometrickým radom rastie a nie je v silách jedného človeka. moderný. Pričom v žiadnom prípade nechce zdôrazňovať ani „preceňovať" význam týchto moderných výrobných technológií. pokročilý. ktoré využívajú aj iné formy energie než je energia mechanická. Košice. Samozrejme. november 2000 Ildikó Manková . netradičných výrobných technológiách úberu materiálu (materiál removal) a ich perspektívach. Kniha si nekladie za cieľ byť prísne vedeckým dielom. Autorka zvolila názov progresívny s ohľadom na názory a odporúčania odborných konzultantov diela. netrúfa si povedať. Skôr chce svojim prístupom ukázať -ispoň časť poznatkov. Zároveň je snahou o ucelený prehľad informácií a poznatkov z oblasti technológii. aby to v akomkoľvek časovom období zvládol. ale aj z pohľadu energetického. storočia v oblasti sdnej skupiny technológií spracovania materiálov.

VI Použité symboly a označenia A A A Ab AL A.cm 2 ] i m [V] [mVs] [m 3 ] va VE I rw.cm" ] 2 vni VRR [m 3 ] [m3/s] .cm2] [W. B B C C konštanta atómová hmotnosť absorbe i a objemový pomer obsahu brúsnych častíc lineárny uber opracovaná plocha konštanta Šírka povrchu konštanta množstvo nosného média experimentálne stanovená konštanta reprezentujúca časť lúča v reze koeficient trenia výtokový koeficient dýzy priemer štrbiny v dýze Youngov modul pružnosti intenzita prenosu energie energetická hladina energetická hladina špecifická energia pre deformačné opotrebenie sila pôsobiaca na časticu normálová sila konštantný tepelný tok Faradayova konštanta obsah tepla tvrdosť podľa Brinella tvrdosť podľa Vickersa tvrdosť podľa Rockwella tvrdosť obrábaného materiálu výstupná intenzita výkonu intenzita žiarenia v strede lúča R Ra RP R( Rw Rz S S T H: HB HV HRC H. Ej Ed [J/mm2] [mm] [MPa] intenzita plošného úberu intenzita objemového úberu odrazivosť (reflektivita) stredná aritmetická drsnosť povrchu hĺbka prieniku elektrónov polomer valca pre médium polomer obrobku výška nerovností hrúbka materiálu medza rozprašovania absolútna teplota teplota teplota urýchľovacie napätie rýchlosť prúdenia plazmy objem odobratého materiálu pre jedno zrno úbytok objemu elektródy úbytok objemu obrábaného materiálu objemový uber materiálu [um] [m] [m] tm] [pm] [mm] [atóm/ión] [°K] ľC] Fc Fn F. [J/m3] T] V V K Kľ konštanta koncentrácia abrazívnej zmesi [J/kg ] 1 m L [mm/min] [cm 2 ] U [mj [mm] celková energia potrebná na natavenie jednotkového množsrva materiálu dĺžka kontaktu zrna s obrobkom meraná oblasť molekulová hmotnosť počet zŕn v zábere Avogadrovo číslo c Q [g] M M N N" Qs Q\ [mm 2 /mtn] [mmVmin] cD D E Ľ E. F fN] [N] [J/s 1 .

kg-'. E d t 1 i ti tm [MPa] [mm] [mm] [mm] [mm] L nim] [s] [mm] [s] [s] d ™ d> [mm] [mm] [m m] d. [l/s] [mm] V| V v. y7 [m] hĺbka ostrosti mocenstvo iónov atómové číslo hĺbka rezu prierez iónového lúča k [W. vc ve [mm/s] [m/s] [m/s] [m/s] [m/s] [mm] [mm] w e [mm] j [ A/mm2] . -i <«. f f f [mm] [mm] [mm] [mm] [l/s] [mm] [l/s] U U [mm/s] C h.VII z. íg] [mm] C d d [J.nť'.K'l [mm] [cm] [mm] P r rr r. m.K"'] koeficient tepelnej vodivosti dĺžka magnetostrikčného jadra dĺžka záberu zrna prírastok dĺžky hmotnosť častice rozmerové opotrebenia nástroja tlak kvapaliny zaoblenie vplyvom rezania polomer sfokusovaného lúča polomer rovinného okienka lasera polomer lúča hrúbka materiálu Čas hĺbka vrypu zma čas trvania impulzu čas pôsobenia častice na povrch nepravidelnosť škáry rýchlosť posuvu lúča vody rýchlosť posuvu rýchlosť prúdenia kvapaliny rýchlosť pohybu abrazívnych častíc rýchlosť rezania maximálna rýchlosť pohybu abrazívnych častíc šírka rezu divergencia (rozbiehavosť) lúča i T mm] 2 [cm ] [mm] [m/s] [mm] [ml ..Ir­ šírka reznej medzery rýchlosť zvuku v magnetostrikčnom materiále Špecifické teplo priemer vtlačenej oblasti hĺbka úberu materiálu hĺbka rezu (prienik laserového lúča do materiálu) priemer lúča vzdialenosť priemer zmiešavacej trubice dýzy pre vodný lúč priemer štrbiny v dýze priemer lúča v ohnisku priemer brúsneho zrna posuv lúča frekvencia zmeny magnetického poľa ohnisková vzdialenosť šošovky frekvencia impulzu rezonančná frekvencia šírka medzery medzi elektródami (nástrojom a obrobkom) Planckova konštanta hĺbka zóny rezného opotrebenia hĺbka zóny deformačného opotrebenia prúdová hustota in. a a.

K e .vm z A uhol dopadu iónov dovolená odchýlka rozmerov opracovaného povrchu nábehová a výbehová oblasť tepelná difuzivita uhol vychýlenia lúča uhol dopadu lúča na povrch koeficient m agnetos trike neho predĺženia dolná alebo horná odchýlka od nominálneho rozmeru elementárny náboj [AT'-m"1] merná vodivosť elektrolytu X vlnová dĺžka vlnová dĺžka laserového svetla [mm] fkg.m"3] [kg. [Q'1. a a e ™ a. o.m"1] [N/m 2 ] T. e E.m-5] hĺbka vtlačenia zrna merná hmotnosť hustota abrazívneho materiálu elektrická vodivosť kovu normálové napätie pôsobiace na zrno guľového tvaru kritérium krehkosti materiálu je to pomer pevnosti v strihu k pevnosti v lome daného materiálu uhol sklonu vodného lúča pri rezaní (uhol rezania) Sw p Pl a.

Názvom predkladanej publikácie ako aj pozadím vývoja týchto technológií chce i-itorka podporiť toto označovanie. ktoré používajú na uber materiálu aj iné formy energie ako je čisto mechanická energia. Je potrebné zdôrazniť slová -alternativa" a „variant". ktoré . mov a javov. ktoré vzhľadom na silný vplyv anglosaskej odbornej literatúry (prevažne amerických. Výrobné technológie. nekonvenčné. poznatky zhromaždené v tejto publikácii budú iste zaujímavé pre široký okruh technicky ale aj netechnicky zameraných záujemcov. čo je Aodnuté určitou konvenciou.1 1 ÚVOD Cieľom a úlohou predkladanej publikácie by mal byť súbor poznatkov o oblasti výrobných technológií. Autorka zdôrazňuje výraz „mal byť" z dôvodu. Predkladaná publikácia podáva čitateľovi pohľad na súčasný stav poznatkov a na perspektívy -"alšieho vývoja „netradičných" technológii. a nástupu počítačovej techniky. „Netradičné. elektrolýzu. progresívne.'Aterizujú technológiu alebo jej sprievodné javy. tok elektrónov a iónov) zaznamenávajú prudký rozvoj v druhej polovici XX.laser. Čitateľa možno napadne otázka. prečo toľko odlíšení. že iba čitateľ. technickej verejnosti známe prívlastky. špeciálne" Tííto. ktoré na vytvorenie požadovaného tvaru dielca využívajú iné formy energie než nrchanickú. v súčasnosti označovaných tiež ako progresívne '^chnológie. tok fotónov . elektrický výboj. nie je jednoznačná odpoveď a to má potom za následok mnohé •epresnosti interpretácie. čo je správne. ktoré využívajú známe fyzikálne a chemické javy na uber materiálu i akustické vlnenie. Na otázku. Na druhej strane c potrebné zdôrazniť. ako aj rôzne prístupy jednotlivých vedeckých škôl. plazmu. ktorý hľadá relevantné informácie bude vedieť posúdiť. či tento cieľ kniha naplnila. nových druhov konštrukčných materiálov (kompozitné materiály.. Využite týchto metód predstavuje niekedy alternatívu a/alebo variant k tradičným •-echnológiám (dnes niekedy nazývaným klasickým technológiám). . Publikácia vysvetľuje a objasňuje pojmy. Zavedenie určitej pojmovej disciplíny si vyžaduje vidieť aj pozadie -c-a týchto technológií. názvom a javom. že využitie niektorých procesov netrvá tak dlho a nie je ani tak široké. vysokotlakový vodný lúč. Napriek tomu. keramika). sa používajú na odlíšenie technológií spracovania •^iieriálov. soíistikovaných technológií spracovania materiálov. aby nedošlo k mylnej predstave a k preceňovaniu možnosti týchto technológií spracovania materiálov a výroby dielcov. čiastočne nemeckých a japonských zdrojov v anglickom rreklade) vnášajú mnohokrát nejednotnosť do používania a interpretácie názvov. aby v : vytvorený vhodný slovenský ekvivalent jednotlivým pojmom. Z uvedeného dôvodu sú v jednotlivých kapitolách publikácie uvádzané (v zátvorke zošikmeným písmom) zaužívané anglické označenia :». storočia ako výsledok intenzifikácie výskumu a vývoja: • • • • špeciálnych oblastí fyziky (kvantová elektronika).

. superfinišovanie. 1991). lasera. Uvedené triedenie je v našich podmienkach menej zaužívané. Možno konštatovať. V tomto vedeckom príspevku boli klasifikované nekonvenčné technológie obrábania podľa použitého zdroja energie na uber materiálu. ktoré nepoužívajú „klasický" rezný nástroj s určitou alebo neurčitou reznou hranou (podľa toho. aj v iných výrobných technológiách.: Špeciálne metódy zvárania. E. plazmy. že okrem technológie obrábania sa fyzikálny princíp ultrazvuku. Či ide o rezanie alebo brúsenie). leštenie pásmi a technológiami výroby ozubených kolies. M. Tento názov sa používa napr.2 Progresívne technológie V technológií obrábania sa pod prívlastky „nekonvenčný. Čo vyplýva z podstaty úberu materiálu v týchto procesoch. používané u nás dnes už klasikmi technológie obrábania Hirschfeld (1953). vyššie uvedené prívlastky sú doplnené ďalším spojením a to „špeciálne technológie". kde v roku 1986 publikovali Snoyers. Pomenovaním „nekonvenčné" v zmysle opačne ku konvenčnému. Pomenovanie „netradičné technológie obrábania" (anglicky: Nontraditioiia! Method of Machining) je zaužívané v americkej odbornej literatúre. Békés (1967) sa od začiatku ich vývoja a priemyselného uplatnenia až po súčasnosť charakterizovali predovšetkým elektrofyzíkálne a elektrochemické metódy obrábania. Toto pomenovanie sa u nás začalo používať v 90-tych rokoch XX. ktorá okrem iného vydáva v periodických cykloch rozsiahlu encyklopedickú publikáciu Handbook of Machining (\ preklade Príručka obrábania). Abrasion and Erosion. ale využívajú k úberu materiálu pôsobenie rôznych fyzikálnych alebo chemických javov. ktoré využívajú iné zdroje energie ako energiu mechanickú zaraďuje do kategórie erozivne obrábanie. kde klasifikuje a popisuje jednotlivé netradičné postupy obrábania. Prikryl. Zároveň sa tento príspevok stal východiskom pre systematické triedenie poznatkov o rozdielnych spôsoboch výroby dielcov. iónov a elektrónov používa. pre technológie zvárania (Turňa. Vzhľadom na to. Buda. Staelens a Dekeyser (1986) základnú klasifikáciu fyzikálno-chemických metód úberu materiálu pod názvom Non-conventional Materiál Renioval Processes (v preklade Nekonvenčné procesy úberu materiálu). storočia. reprezentovanej odbornou spoločnosťou ASME (Americká spoločnosť strojných inžinierov). kde procesy úberu materiálu. Výstižné triedenie procesov obrábania podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu podáva Kaczmarek (1976) vo svojej knihe Principles of Machining by Cutting. žc názov „nekonvenčné technológie" je medzi technickou verejnosťou často používaný a jeho význam je viac-menej spojený s elektrofyzikalnými a elektrochemickými technológiami. Vigner (1984). Používanie názvu „nekonvenčné technológie" podporila aj vedecká spoločnosť CIRP (Medzinárodná spoločnosť pre bádanie v strojárskej výrobe so sídlom v Paríži) vo svojich periodicky vydávaných dokumentoch Annals ofthe C!RP. 1989) alebo technológie tvárnenia {Mielnik. V technológii obrábania sa pomenovanie špeciálne technológie spája skôr s dokončovacimi spôsobmi obrábania ako lapovanie. (v preklade Princípy obrábania rezaním. Metahvorking Science and Engineering. abrazívnym pôsobením a eróziou). netradičný" zaraďujú technológie opracovania materiálov.

Lowe [2] uvádza. kde je materiál odoberaný vplyvom mechanického namáhania strihom/šmykom (sústruženic. že pomenovanie „progresívne technológie" v spojení s ýmito výrobnými postupmi. veď progresívne môže byť všetko. ukazuje sa. autora).•:.. že tieto postupy vždy predstavovali technologický pokrok vo výrobe. Samozrejme bude na čitateľovi a odbornej verejnosti aké stanovisko zaujme k predkladanému názvu. pokrokový. . To je celkom odlišné od väčšiny klasických (tradičných) spôsobov úberu materiálu obrábaním. rezanie/delenie materiálov laserom. že ona stanovuje nároky na spotrebu energie. kde v priebehu procesu nástroj a obrobok nie sú v priamom kontakte.postupné kalenie (pozn. Napriek vyššie uvedenému. progressive . že v Kzyku používaný pojem progresívny v zmysle pokrokový v anglickom preklade nesmie byť srwoie sa mení jeho význam. Použitá technológia preto. má svoje opodstatnenie v tom. vrdemng .1. moderné riadenie). čo sa len trochu líši od bežne zaužívaného alebo klasického procesu. úžitkové. Odborná verejnosť zatiaľ nie je jednotná v tejto oblasti. že sú založené na elektrických. vodným lúčom.-c d management . (Taniguchi. stúpať. slovenskom progressive. ale v určitej regulovateľnej vzdialenosti od seba. kde sa aplikujú vedecké princípy a praktické znalosti do fyzikálnej podstaty a systémov. zlepšenie. Mnohokrát neprirodzene vyznieva označenie „nekonvenčná technológia" pre elektroiskrové procesy. Technológia má celkovú štruktúru a klasifikáciu. 1. Ich progresivita spočíva V tom. posun. vo výrobe integrovaných obvodov a iné. obr. optimalizácie a automatizácie sú ich prirodzenou súčasťou a predstavujú sofistikované inteligentné prostredie riadiaceho systému stroja a procesu. vzostupný. Najnovšie sa začína zaužívať aj pomenovanie Innovative Manufacturing Processe s (van Luttervelt 1989. Pre doplnenie jc potrebné uviesť. v ŕ t a n i e . Eversheim 1993. ale aj laser a ďalšie. pravidiel a návykov používaných pri výrobe rôznych druhov rrodukcie v ľubovoľnej sfére výrobnej činnosti. či je potrebné tieto výrobné technológie používaním rôznych prívlastkov odlišovať od bežne zaužívaných tzv. spotrebu surovín a stupeň ich využitia. že technológia je vedný odbor. 1988). Ĺ lugličtiny: advanced . chemických a tepelných princípoch úberu materiálu (v prípade obrábania). dekoratívne a komerčné vlastnosti •ýrobkov a tým vlastne podmieňuje rozvoj celého počtu výrobných odvetví. Stanovuje funkčné. úvod 3 V ostatných rokoch sa čoraz častejšie v súvislosti s týmito technológiami objavuje spojenie Advanced' Mexhod of Machining (McGeough. "klasických" procesov. teda určuje energetickú náročnosť výroby. Otázkou zostáva.1. Tonshoff 1993) (inovačné výrobné procesy). K'ónig 1997. Ako príklady možno uviesť elektroiskrové hĺbenie tvárniacich nástrojov. rovnako ako procesy riadenia a automatizácie. Technológia je súbor procesov. že procesy riadenia. ) alebo abrazívnym pôsobením nástroja na povrch (brúsenie).1 Význam a pojem technológie Limitujúcim faktorom úrovne strojárskej výroby j c použitá technológia.znamená (moderný. odvetvie ľudských znalostí. 1989) (v preklade moderné alebo progresívne/pokrokové metódy obrábania). ktoré sa stávajú dnes už bežne používanými výrobnými prostriedkami modernej priemyselnej výroby. Zároveň jc pre nich charakteristické. Anglický výraz progressive znamená totiž postupná napr. laserové technológie v automobilovej výrobe. frézovanie. zvýšiť napr.pokrokové.

Podľa slovníka cudzích slov technológia jc náuka o prostriedkoch a procesoch. technológie životného prostredia. l Štruktúra technológie ( zdroj. Technológia podnecuje vznik nových oblastí vedy a techniky. než ako to bolo zaužívané v našich podmienkach. l . Vývoj v posledných desaťročiach XX. Ešte v nedávnej minulosti sa spájala iba s pojmom strojárska technológia a mnohokrát iba s technologickým postupom výroby dielcov. ale tiež priemyselné a materiálové technológie. Technológia je úzko spojená s vývojom poznania. technologický vývoj krajín tretieho sveta. i) ii) Technológie ako súčasť rozvoja vedy a spoločnosti Technológie uplatňované priamo vo výrobe. čím sa technológia degradovala do polohy málo vedeckého a skôr empirického návodu na výrobu a strácala na význame. slovné spojenie pochádzajúce zo starovekej gréčtiny. TECHNOLÓGIA KNOW-HOW POSTUPY VEDECKÉ PRINCÍPY ZARIADENIA ORGANIZÁCIA VÝSKUM MERANIE APLKACA ARTEFAKTY ŠTRUKTÚRA SYSTÉM O b r . technology) sa v súčasnosti chápe a používa v širších súvislostiach. zručnosť a iogos veda. náuka o mori a morské technológie.Lowe [2]) Samotný pojem technológia' (angl. prenosných vedeckých poznatkov a má jednoznačné atribúty ako sú jedinečné postupy pre výskum. autora). ľudský faktor a technológie. ktorá rozlišuje dva prístupy jej ponímania. Technológia je podľa výkladových slovníkov komplex vedeckých poznatkov. . meranie a priemyselnú aplikáciu. vytvára materiálnu a informačnú základňu ich rozvoja. nukleárne technológie. storočia posunul pojem technológie a tým aj strojárskej technológie do inej polohy. v odkrývaní a formulácii zákonov a princípov výrobných procesov a v príprave základne pre optimalizáciu výrobných procesov. ad i) Technológie súvisiace s rozvojom spoločnosti vychádzajú zo všeobecne poňatého pojmu technológie ako súboru vedeckých poznatkov a definujú nové a novokoncipované vedné odbory ako sú informačné technológie. ktorých cieľ a podstata spočíva vo výskume výrobných prostriedkov a procesov. náuka. biotechnológie. ktorými sa suroviny menia na výrobky {pozn. vedy a techniky a jc založená na všetkých vedeckých a praktických poznatkoch ľudstva. kde význam techné }t poznatok.4 Progresívne technológie Konkrétna technológia obsahuje hlavnú časť forma!izovaných.

klasifikácii a chápaniu.1 Úvod 5 ad ii) Technológie uplatňované priamo v procese výroby predstavujú komplex vied. ktorých výsledkom je produkt (výrobok. automatizácia.2: vývoj nových materiálov (konštrukčné a nástrojové materiály) vývoj nových a inovovaných princípov technológie spracovania materiálov. 1. Strojárska výroba zahŕňa návrh a konštrukciu výrobku. elektronizácia a CAx technológie (Computer Aided). Pre jasnejšiu orientáciu čitateľa sú ďalej vysvetlené jednotlivé pojmy spojené s technológiou strojárskej výroby podľa najnovších poznatkov a prístupov . Strojárska výroba (Production' (Manufacturing) Engineering) je výber výrobných rroätríedkov a výrobných metód za účelom optimalizácie použitia výrobkov podľa technologických kritérií. autora). Technológia tvorí a rozvíja teoretickú základňu priemyselnej a teda aj strojárskej výroby a jej úlohou je prinášať pokrok v technologickej a vedeckej základni a rozvíjať princípy výroby namiesto empírie a improvizácie.1. ktoré vedú k tvorbe produktov spracovaním alebo spájaním materiálov a potom ich montážou na finálny výrobok. pre ktorú predstavuje synergiu najnovších poznatkov vedy a techniky v štyroch základných skupinách ako to znázorňuje obr. íe to postupnosť funkcii. technológiu označovanie Manufacturing je v americkej odbornej literatúre. konkrétne k technológii strojárskej výroby a jej definícii. Výroba (Production) je. N O V É FOHMY ORGANIZÁCIE VÝROBY EKOLÓGIA VÝR08Y EKONOMIKA VÝROBY I S T R O J Á R S K A í ROZVOJ TECHNOLÓGIÍ NOVÉ PRINCÍPY TECHNOLÓGIÍ _ INOVAČNÉ TECHNOLÓGIE V Ý R O B A NOVÉ MATERIAL Y ^ - VSTUP ELEKTRONIKY pre konštruovanie nové nástrojové materiály Obr. anglická odborná literatúra používa slovo r-Tduaioii (pozn. nové formy organizácie výroby. . ktorých cieľom je odkrývanie a formulácia zákonov a princípov priemyselnej výroby.1. predmet).ŕdnotlivých vedeckých škôl.1 Technológia strojárskej výroby Vývoj poznania silne ovplyvňuje rozvoj priemyselnej a teda aj strojárskej výroby. 1.2 CAx technológie monitorizácia procesov Súčasné súvislosti rozvoja strojárskej výroby Z toho vyplývajú aj nové prístupy k technológii. systém procesov.

vzájomné vzťahy a zákonitosti procesu výroby dielcov. Komplexná technológia a jej rozvoj si vyžaduje oproti klasickému postupu systémový prístup. Jej výsledkom má byť dosiahnutie vytýčených cieľov v plánovanom časovom slede s primeranými ekonomickými a ekologickými parametrami. Nevýhodou tejto deľby v modernej flexibilnej a počítačom riadenej výrobe sú časové. pomocné výrobné procesy {opravy. energetické a sociálne faktory. dielce a výrobky. cez používanie výrobku jeho životnosť až po likvidáciu použitého výrobku a s tým spojené všestranné ekologické vplyvy.). výroba náradia. ktoré sa obyčajne delia na: • • • • • • zlievanie. materiálu. liatie. Od vyššie uvedeného delenia sa odlišuje tým. Pre odstránenie týchto strát sa uplatňujú tendencie spájania a hovorí sa o integrovanej technológii a komplexnej technológii. náhradných dielcov) a vedľajšie procesy (skladové hospodárstvo. doprava. Technológia a strojárska výroba sú vzájomne spojené ako teória a prax. výrobu nástrojov a zariadení ich údržbu a informácie potrebné na zabezpečenie hospodárnosti a ekonomiky výroby. prášková metalurgia tvárnenie a tvarovanie. strojov a procesov. ktorej predmetom skúmania je podstata. Klasické chápanie technológie strojárskej výroby delí výrobu na fázy a stupne.. Integrovaná technológia zlučuje jednotlivé medzistupne a fázy výroby tak. ekologické. ktorých výsledkom sú určité druhy výrobkov.. Výrobný proces (Production Process) je súbor činnosti ľudí. Integrované technológie na základe výrobného postupu materiálu a využívania energie spájajú jednotlivé technologické operácie a procesy do jedného výrobného celku... zariadení a strojov. delí technológie spracovania materiálov na šesť základných druhov. skúšobne. spracovania a zúžitkovania odpadu. laboratóriá. technologickými zvláštnosťami a výsledným efektom. energetické a materiálové straty. obrábanie. povrchové úpravy Novšia klasifikácia. ale v súčasnosti už aj na požadovanej ekologickej úrovni. že technologická schéma sa zjednodušuje na vstupné prvky (materiál. kde je potrebné zapojiť do jedného celku okrem čisto technických a technologických faktorov aj ďalšie.) a na výstup finálnych výrobkov. Zabezpečuje požadovanú kvalitu predmetov na požadovanej ekonomickej. energie. energetické hospodárstvo.6 Progresívne technológie výroby a výrobný proces. kde sa uplatňuje špecializácia pri výrobe dielcov a kooperácia pri kompletizácii hotových výrobkov. Posudzuje existujúci spôsob výroby a hľadá nové spôsoby premeny materiálu na polotovary. ktoré sa líšia spôsobom realizácie vo výrobe. Komplexná technológia zahrňuje celý systém problematiky od suroviny. zváranie a spájanie. Technológia strojárskej výroby (Production Engineering Technology) je komplexná vedná oblasť. modelov. ktorú prezentujú publikácie vedeckej spoločností CIRP (1986) a v doplnenej a upravenej forme Vasilko (1998). energia. Zahrňuje hlavné výrobné procesy (výroba polovýrobkov. Súčasťou technológie strojárskej výroby sú technológie spracovania materiálov {Materials Processing Technology). dielcov a montáž). že presnejšie špecifikuje dosah jednotlivých technológií: . vplyvov na životné prostredie.

c h e m i c k o . využívajú sa procesy.mechanických vlastností materiálov: (tepelné spracovanie. jemné dierovanie a presné strihanie.). na procesy označené ako: • • klasické resp. zámernou zmenou stavu povrchu (iónové technológie ako je iónová implantácia a nanotechnológie. na delenie využívajú plastické alebo krehké porušovanie materiálu.tepelné spracovanie. Z vyššie uvedeného delenia vyplýva. ale aj hydrodynamické obrábanie . frézovaním. iónový a elektrónový lúč. mikrorezanie a nanotechnológie. využívajú sa prednostne vo výrobe polovýrobkov. rozmerov a polohy plôch odoberaním špeciálne ponechaného prídavku). (zváranie. elektrochemické a elektroiskrové obrábanie. spájkovanie. " .. laser./ Úvod A) 7 Procesy delenia materiálov. založené na fyzikálnej a chemickej povahe dejov pri spracovaní materiálov ako laserový lúč. ktoré zlepšujú a vylepšujú kvalitu povrchu.) B) Procesy spájania materiálu. či už zmenou rozmerov (vysokopresné brúsenie. či tvorením vrstiev resp. brúsenie) C5) tvarovanie odstraňovaním materiálu fyzikálno . chemické frézovanie. (lámanie. inovačné metódy spracovania materiálov ako obrábanie tvrdých materiálov [Hard Mcichining). NC dierovanie a iné.vodný lúč a iné. termomechanické spracovanie. vylepšené. ktoré je možné roztriediť podľa stupňa ich postupného vývoja a priemyselného používania do troch kategórií. fotochemické leptanie.... zlievanie) C2) tvarovanie materiálu plastickou deformáciou (tvárnenie ) C3) tvarovanie práškovou metalurgiou (lisovanie práškov. žc dnes existuje široké spektrum technologických procesov a operácii. konvenčné technológie založené na mechanickej povahe spracovania materiálov ako sú obrábanie sústružcním.) E) Rozmerové opracovanie dielcov (zmena rozmerov): odstraňujú sa nepresnosti po predchádzajúcich operáciách (nepresnosti tvaru. F) Procesy zmeny stavu povrchu (dokončovanie povrchov): čiastočne sa prelínajú s rozmerovým opracovaním dielcov. honovanie.H1P) C4) tvarovanie rezaním materiálu (obrábanie rezaním. spekanie.. ako to prezentuje van Luttervelt 1989 [3]. spekanie.. delenie rezaním a pod. zlepovanie. tvárnenie.chemickým úberom (elektroiskrové a elektrochemické obrábanie. strihanie. vysokorýchlostné obrábanie. lisovanie.. galvanizovanie. zabezpečuje sa vysoká presnosť výroby (lapovanie.) D) Procesy zmeny fyzikálno . progresívne.) C) Procesy tvarovania materiálu a polovýrobkov (procesy zmeny tvaru): tieto sa delia na podskupiny a to: C l ) tvarovanie materiálu v tekutom stave (liate. izostatické lisovanie .. zváranie a ďalšie. Samozrejme jednotlivé vyššie uvedené skupiny technológií spracovania materiálov je možné ešte ďalej deliť a špecifikovať podľa použitej operácie. doplnkové.

1. faster). alebo nízke posuvy pri jemnom obrábaní . ale najmä priemyselnej sféry sú inovačné technológie.VÝROBNÉ PROCESY "H1 Klasické postupy (mechanické princípy) sústruženie frézovanie brúsenie tvárnenie zváranie Progresívne postupy (fyzikálne a chemické princípy) laserový f č ú vodný lúč EDM. že v popredí záujmu výskumnej. Inovačné technológie sú vo svojom vývoji orientované dvoma smermi a to: • • Hard Machining(HM) HSC rýchlostné obrábanie L M laserom podporované A obrábanie Rapid Prototyping Rapid Tooling Obr.1. s cieľom zvyšovania konkurencieschopnosti produktov. lacnejšie a rýchlejšie" fbetter. Progresívne technológie Je len samozrejmé. ako je používanie vysokých rezných rýchlosti (vysoké v porovnaní s klasickými technológiami) pri rýchlostnom obrábaní (HSC High Speed Cutťmg). Tento cieľ nadobúda takmer olympijské dimenzie charakterizované heslom „lepšie. Tento záujem je úzko spojený so stratégiou vývoja nových materiálov a metódami ich spracovania. TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA MATERIÁLOV.3. cheaper. ktoré vyplývajú zo súčasných poznatkov ukazuje obr.4 • Smery vývoja inovačných technológií na vylepšovanie klasických technológií napr.3 Hlavné typy výrobných procesov Smery rozvoja inovačných technológií.4. ECM fotochemické leptanie Vylepšené postupy (inovačné) Hard Machining (HU) jemné dierovanie NC dierovanie rezanie závitov diamantovým nástrojom Obr. 1.s Vyššie uvedené rozdelenie znázorňuje obr. To znamená lepšia kvalita pri minimálnych nákladoch za kratší čas na výrobu produktu. extremizáciou rezných podmienok.1.

ktorý zahrňuje všetky metódy tvarovania produktov postupným odoberaním určitého množstva materiálu. 1. malé prierezy odrezávanej vrstvy.j. ii) Nasadenie a využívanie progresívnych a inovačných technológií v priemyselnej výrobe sleduje rozvoj poznatkov v oblastiach: • • • zákonitostí procesov získavania a spracovania materiálov. vývojom nových metód výroby súčiastok vývojom automatizovaných technologických procesov a technických prostriedkov na ich realizáciu. zákonitostí funkcie strojov. priemyselné využitie a smery ďalšieho vývoja progresívnych a inovačných technológií spracovania materiálov je možné zjednodušene charakterizovať nasledovne: i) Pozadie a trendy vývoja technológií spracovania materiálov vychádzajú zo zvyšujúcich sa požiadaviek: • • • na sortiment a zložitosť výrobkov. (opäť malé v porovnaní s bežne zaužívanými podmienkami) pri obrábaní tvrdých materiálov (HM Hard Machining). spoľahlivosť a životnosť dielcov a výrobkov. laserom podporované rezanie a brúsenie).cdnu časť technológie spracovania materiálov tvorí obrábanie. dobrým príkladom je využitie laserového lúča pri obrábaní (LAM t. ktoré vo vyššie uvedenej tlasifíkácii nespadá iba do jednej skupiny.2 Klasifikácia spôsobov obrábania -. . na presnosť./ Úvod 9 • resp. Dôkazom toho v obrábaní je okrem iného používanie nástrojov z reznej keramiky. ale podieľa sa na delení materiálov. že ani klasické výrobné technológie nezaostávajú za rozvojom poznatkov. tvarovaní „:eriálov rezaním a fyzikálno-chemickým pôsobením. Samozrejme je potrebné zdôrazniť skutočnosť. na zdokonalenie konštrukcie strojov. ktoré patrí v súčasnosti už k bežným spôsobom jemného a presného sústruženia. na vývoj a využitie nových princípov v technológiách. ktorý sa nazýva prídavok (allawance). ale naopak využívajú ho v plnej miere. Obrábanie (Machining) je široký pojem. Pozadie. a pri technológiách Rapid Prototyping (rýchle zhotovovanie prototypov) a Rapid Tooling (rýchle zhotovovanie nástrojov). ich prenos je iíi) Smery ďalšieho vývoja progresívnych a inovačných výrobných technológií sú úzko spojené s: " • vývojom nových materiálov. zákonitosti toku informácií a ich spracovanie (tok informácií a najdôležitejším článkom progresívnych a inovačných technológií). rozmerovým opracovaním dielcov a ^rkončovaním povrchov.

storočia a potom v 70-tych rokoch pôvodné jednoduché rozdelenie bolo nahradené rozdelením podľa princípu úberu materiálu z východiskového polotovaru. elektrickými. Buda. Vigiter (1984). že výsledný tvar produktu sa dosahuje úberom určitého množstva materiálu. ilustruje klasifikáciu metód obrábania. Hirschfeld.1. pri ktorom požadovaný tvar a rozmer obrobku vzniká postupným odoberaním častíc materiálu mechanickými. Spoločnou črtou oboch procesov je. ktorou zabezpečuje kvalitatívnu stránku výrobkov a v konečnom dôsledku ich vyššiu pridanú hodnotu. storočia /. tavením častíc materiálu z obrobku účinkom vy s oko energetic ký c h lúčov (laser. elektrochemickým rozpúšťaním častic materiálu. Mechanickú energiu pre rezanie a elektrickú. Prikryl. (1953). jednak podielom celkovej prácnosti výroby dielcov. prípadne ich kombináciou. ktorú uvádza Kaczmarek a najnovšie Grzesik (1998). brúsenie).j. ktorá zahrňuje niekoľko vedných odborov a patrí na popredné miesto vo výrobných technológiách. Rezanie Obrábanie rezaním OBRÁBANIE Brúsenie Elektroerozívne obrábanie Elektrochemické obrábanie Energolúčové obrábanie Obrábanie eróziou Obr. plazma elektrónový lúč). charakterizujú obrábanie ako technologický proces. 1870) technológia spracovania materiálov sa delila na technológiu mechanickú a chemickú a obrábanie materiálov spadalo do skupiny mechanickej technológie spolu s tvárnením materiálov. Time. Materiál sa teda pri obrábaní odoberá: • • • mechanickým postupom t. V počiatkoch vývoja náuky o obrábaní. ktoré vychádzajú z postupného vývoja metód obrábania. aj keď používajú rôzne formy energie. chemickými postupmi. ktorá predstavuje okolo 25 + 30% a jednak svojou podstatou.It) Progresívne technológie Obrábanie je dynamická technológia. chemickú a tepelnú energiu pri erózii.1. 1976) . oddeľovaním častíc materiálu reznou hranou vo forme triesky (rezanie. Békés (1967) Prikryl (1967). A. Z hľadiska klasifikácie spôsobov obrábania existuje viacero prístupov. Kaczmarek (1976) delí technológiu obrábania na rezanie (Cutting) a obrábanie eróziou (Machining by erosion). ako dôsledok prudkého rozvoja náuky o obrábaní.5 Klasifikácia spôsobov obrábania (Kaczmarek. Obr. keď boli položené prvé vedecké základy teórie rezania (v druhej polovici XIX.5. pretože obe vykazujú podobné charakteristiky a aplikácie. Neskôr v 50-iych a 60-tych rokoch XX.

V poslednom desaťročí najmä anglosaské Kalpakjiart (1989) a nemecké pramene König. obzvlášť v prípade ťazkoobrobíteľných materiálov a materiálov.1. alebo netradičné procesy obrábania.6 Klasifikácia procesov obrábania* ultrazvuk a abrazívny lúč sa v tejto klasifikácii vyskytujú dvakrát. elektrické. ľ REZANIE O B R Á B A N I E BRÚSENIE (ABRAZÍVNE OPRACOVANIE) nástrojmi s definovanou geometriou reznej hrany ROTAČNÉ PLOCHY Netradičné/ progresívne metódy ú berú materiálu S VIAZANÝM BRUSIVOM MECHANICKÉ sústruženie. obr. ktoré využívajú na uber fyzikálne. Zerspannug mit geometrisch bestimmter Schneide) • Abrazívne opracovanie . tiež definované nemeckou literatúrou ako opracovanie nástrojmi s neurčenou geometriou reznej hrany (z nem.6: • Rezanie (Cutting). ktoré zahrňuje obrábanie nástrojmi s definovanou geometriou reznej hrany. nástroj má jednu alebo viacero rezných hrán. Klocke (1997).1 Úvod 11 Obrábanie rezaním (Machining by cutting) má významnú úlohu z hľadiska možností použitia pre svoju všestrannosť a schopnosť dosiahnuť najvyššie pracovné presností. chemické a iné zdroje energie (pretože nejestvuje jednotnosť v pomenovaní. 1. raz ako procesy brúsenia vďným brusivom a raz v zátvorke ako mechanické procesy netradičných/progresívnych technológii. (z nem. Zerspanung mit geometrisch unbestimmten Schneiden) • Progresívne. .brúsenie. Obrábanie eróziou rozširuje a doplňuje pracovné možnosti obrábania rezaním. kniha uvádza obe názvy ako ekvivalentné). Vysvetlenie tejto i * proporcie vyplýva z podstaty úberu materiálu a podrobnejšie je podané v kapitole 2. vyvrtávanie brúsenie honovanie supe (finišovanie vodný lúč (ultrazvuk) (abrazívny lúč) CHEMICKÉ ELEKTROCHEMICKÉ TVAROVÉ A ROVINNÉ S VOĽNÝM BRUSIVOM frézovanie hobľovanie obrážanie preťahovanie výroba ozubených kolies výroba závitov lapovanie leštenie omieľanie abrazívny lúč ultrazvuk ELEKTROTEPELNÉ elektroiskrové laserový lúč elektrónový lúč iónový lúč plazmový lúč Obr. ktoré vôbec nieje možné obrábať rezaním. delia obrábanie do troch kategórií. vŕtanie.

ktorú možno použiť na obrábanie. storočia. aby akýkoľvek existujúci zdroj energie vyššieho druhu bol najprv premenený na najjednoduchšiu energiu mechanickú energiu. čo má za následok nepravidelný uber triesky s premenlivým prierezom. Materiál rezného nástroja má byť tvrdší ako materiál obrobku. 2. Tieto odlišnosti sú dané: • • Použitým „nástrojom". že dnes ich výrobcovia disponujú sortimentom umožňujúcim obrábať nielen ťažkoobrobiteľné materiály. Jednotlivé brúsne zrná sú v priamom kontakte s povrchom obrobku. že pri rezaní musí byť vynaložené určité množstvo mechanickej energie na porušenie molekulárnej súdržnosti materiálu. tiež nazývanom abrazívne opracovanie. vŕtanie otvorov so zakrivenou osou a iné.12 Progresívne technológie Každá kategória je charakterizovaná spoločnými určujúcimi znakmi úberu materiálu a zvláštnosťami procesu pri vzájomnom porovnávaní. Táto podmienka si vynútila pojem obrobiteľnosti materiálov a na istý čas obmedzila využívanie vysokopevných konštrukčných materiálov v priemysle. mechanické obrábanie (rezanie a brúsenie) potrebuje pre svoje uskutočnenie naplnenie troch základných podmienok: 1. . ale aj riadiť tvar vznikajúcej triesky. Podstata mechanického obrábania (rezania a brúsenia) je v poznaní. Stratégia používania nových materiálov zároveň však podnietila vývoj nástrojových materiálov a nástrojov do takej miery. Na tvarovanie povrchu materiálu nevyužívajú priamy kontakt nástroja (v klasickom ponímaní geometrického telesa s určitou alebo neurčitou reznou hranou). Progresívne metódy úberu materiálu používajú okrem mechanickej energie aj iné formy energie na odobratie materiálu vo forme voľným okom neviditeľných častíc (mikro až nano častice). Geometria nástoja je určená a používaná podľa normy STN ISO 3002/1 (22 0011) a STN 22 0012 Pri brúsení. kde na obrobok nemožno pôsobiť veľkou silou ako napr. Tieto podmienky sú typické a spoločné pre rezanie a brúsenie. Táto podmienka obmedzuje použitie rezania v oblastiach. ale elektrické. vo forme rozmerovo veľmi malej triesky (mikrotriesky. popisne uvádzanej ako voľným okom neviditeľnej častice). je prídavok na obrábanie odoberaný nespočítateľným množstvom rezných hrán brusiva s geometricky neurčenou reznou hranou. K uskutočneniu obrábania rezaním a brúsením je potrebné splniť podmienku. Rôznorodosťou geometrie zrna brusiva a neurčitosťou ich vzájomnej polohy. ktorý má neurčité množstvo rezných hrán vo forme viazaného alebo voľného brusiva. ktoré síce patrí medzi najstaršie odbory techniky. Pri rezaní je odrezávaná vrstva materiálu odoberaná nástrojom s jednou alebo viacerými reznými hranami s určitou geometriou vo forme voľným okom viditeľnej triesky. tepelné a/alebo chemické účinky fyzikálnych javov. 3. Brúsenie (tiež abrazívne opracovanie) má ešte niektoré odlišnosti a zvláštnosti v porovnaní s procesom rezania. vŕtanie veľmi malých otvorov do kalených ocelí. Nástroj je v priamom kontakte s obrobkom. ale svoj vrchol rozvoja dosahuje v druhej polovici XX. Ako vyplýva z dejín obrábania.

M A Ň K O V Á .25-30 M A Ň K O V Á . STR.. k ďalším mechanizmom úberu patrí chemické a elektrochemické rozpúšťanie materiálu a tiež brúsny účinok voľného brusiva pri ultrazvukovom obrábaní a obrábaní prúdom abraziva. húževnatosť a klasický pojem obrobiteľnosť stráca svoj význam.P. elektróny. C H A P M A N & H A L L . obrobky sa nedeformujú vplyvom mechanického zaťaženia. B E Ö O . I . Uber materiálu . L O N D O N 1 9 9 5 . ako už bolo spomenuté vyššie. M A Ň K O V Á . V závislosti na rozmeroch odoberaných častíc. Charakteristiky jednotlivých známych progresívnych metód úberu materiálu podľa vyššie uvedenej klasifikácie (obr. ) S J F T U KOÄICE. 1. I. niekedy aj vo forme iskier alebo prachu (s prierezom rádovo okolo 10"3 mm") a vysoké rezné rýchlosti (30 -ŕlOO m/s) v porovnaní s procesom rezania. 1 9 9 8 . Zároveň prevažujúcim princípom úberu materiálu je erozívne a tepelné pôsobenie vysokocnergetických lúčov (laser. KONFERENCIA STROJEXPOCASSOVIA 24. J . I N : R O Z V O J TECHNOLÓGIE OBRÁBANIA R T O 9 8 . môže byť U B E R materiálu vyjadrený jedno.: R O Z V O J TECHNOLÓGIE TRIESKOVÉHO OBRÁBANIA.2 5 9 . Samozrejme podľa klasifikácie a delenia týchto technológií viď obr. využívajú elektrickú. Literatúra k u kapitole 1 : 1 2. pevnosť. I. S K 6 0 .: SOURCES OF TECHNOLOGICAL INFORMATION IN PART MANUFACTURING. voľným okom neviditeľné tzv. I N . P.6) sú obsahovou náplňou predkladanej publikácie. 1.7 0 9 9 .6 2 . rezná sila. 1 9 9 8 .j. chemickú a tepelnú energiu na uber materiálu a okrem spoločnej črty obrábania ( U B E R materiálu) majú významné odlišnosti od procesov rezania a brúsenia: • • • V mieste oddeľovania častíc materiálu nevzniká rezný odpor.: SOURCES OF TECHNOLOGICAL INFORMATION IN PRODUCTION PROCESS. plochou. mikrotriesky.-27. B E Ñ O .oddeľovanie častíc je počas jedného cyklu (napr. Progresívne/netradičné technológie úberu. Uber materiálu nezávisí na mechanických vlastnostiach materiálu ako tvrdosť. I. prierezom alebo objemom. elektroiskrový výboj.OKTÓBER 1 9 9 5 K O Š I C E .L_ilvod ¡A • Malé prierezy triesok.6. SEPARÁTNY VÝTLAČOK L O W E . • 4.: T H E M A N A G E M E N T O F TECHNOLOGY. M A Ň K O V Á . I S B N 8 0 .X .dvoj alebo trojrozmernými hodnotami t. jeden impulz výboja pri elektroiskrovom opracovaní) a dochádza k nemu na veľkom počte lokalít súčasne. : M I C R O C A D 97 M I S K O L C FEB 1997. plazma. vodný lúč) na povrch. dĺžkou. L E D . ( V Y D . J. I I .

Snoeys. 7. Mielnik.: Technologie obrábční. Powell. 4.: Fertigungsverfahren Abtragen und Generieren. W.: Podstawy skrawania materialow metalowych. Springer-Verlag Berlin Heidelberg (1997) 5.R. 20. 13. (1967) l. A.: Elektrojiskrové obrábční kovü. K..vyd. Abrasion and Erosion.. Plenum Press.vyd.. 14. W. Kaczmarek. Taniguchi.553-568 van Luttervelt.vyd. a kol.152. Annals of the CIRP Vol.587 607 .: Špeciálni technológie . König. l.Comp.: Principles of Machining by Cutting. Kocman. F. Békés.: Metalworking Science and Engineering. Z. (1989) l. (1986).113 .vyd. Lazarenková.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesses Annals of the CIRP I Keynote Papers (1997). Praha (1952) 1 . K. p. R. M.: C 0 2 Laser Cutting.448-462 Kalpakjian.vyd. Lazarenko. Grzesik.14 Progresívne technológie Zoznam monografií a významných vedeckých publikácií z oblasti obrábania.: Manufacturing Engineering and Technology. B.: Teória rezania kovov. 5. 10. 19.: Teoretické základy obrábania kovov..: Špeciálne metódy zvárania. Komanduri.ed.: Advanced Methods of Machining. SVTL.:Energy Beam Processing of Materials.T. pp . o.ed. Klocke. Warsaw (1976). SNTL Praha (1984) l. Naukowo-techniczne Warszawa(1989) l.vyd Prikryl. Hirschfeld.obrábční. Turňa. r.Inc. Annals of the CIRP Vol. 15. Plenum Press NewYork. 18. PC-DIR Real. (1997) pp. Klocke. London. E.. Chapman and Hall. Staelens. König. M. E. Fräsen. Bohren.: Obrábční.reiforced Composites. Z. Buda. F.vyd Vigner. 467-492 Tönshoff. SAV Bratislava (1953) l. pp. Clarendon Press Oxford.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Klocke. Bratislava. Wydawnictwo naukowo-techniczne. 2. Egger. NewYork. Addison-Wesley Pub. Machining Science and Technology... (1991) 2. Dekkyser. J.. Wyd. pp. R. W.vyd. 6.l. J. S.vyd. H.35/2. 3. Vasilko. ktoré boli analyzované a tvorili podklad pri príprave tejto knihy: 1. (1989). 1(1). vyd. SNTL/SVTL Praha (1967) 1.vyd. a kol. McGeough. 9. F. 1L 12. Led.. W. Prikryl. A. (1993) Led. Machining of Fibre . Springer-Verlag Berlin Heidelberg (1997) 5. N. J. Brno 1998 1 vyd. 39/2 (1989). 16.: Nové materiály a technológie ich spracovania. Alfa Bratislava. 8. Alfa Bratislava ( 1990) 1 . 21. K. R.: Fertigungsverfahren Drehen. J. (1989) 2. 17. N. J. vyd. (1988). s. C.

ukazuje základné rozdelenie konštrukčných materiálov. tepelnej. Klasifikácia procesov z tohto pohľadu je uvedená v kapitole 2. ktoré boli vyvinuté prevažne po roku 1940. polykryštalický diamant). niektoré príklady uvádza tab. storočia. alebo s podporou nástroja ako geometrického telesa bez jeho aktívnej účasti (priamy kontakt s obrobkom) na procese úberu materiálu (v porovnaní s klasickým rezaním alebo brúsením). chemickej a elektrochemickej energie v sústredenom energetickom zväzku na opracovanie materiálov bez použitia nástroja ako geometrického telesa (zaužívané pomenovanie energolúčové technológie).3. elektrických tepelných a chemických procesov pri úbere (odstraňovaní) materiálu. chemickej a elektrochemickej energie na podporu klasických procesov opracovania s nástrojmi ako geometrickým telesom. A tu sa ukazujú výhody progresívnych technológií. nehomogénnej mikroštruklúry.2 2 PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE ÚBERU MATERIÁLU Názov progresívne spôsoby úbcru materiálu alebo progresívne spôsoby obrábania sa používa pre širokú škálu mechanických. V odbornej literatúre panuje zhoda v tom. že ani vývoj klasických technológii obrábania neustal a boli vyvinuté a sú používané nové rezné materiály a brusivá (rezná keramika. Ťažkosti vznikajúce pri obrábaní týchto materiálov vyplývajú z ich vysokej tvrdosti a krehkosti. Je potrebné zdôrazniť. Hoci viaceré tieto metódy boli vyvinuté pre riešenie špeciálnych úloh v leteckom a kozmonautickom priemysle v rokoch 1950 a 1960.2. Ako príklady možno uviesť kompozitné materiály s kovovou matricou. v niektorých prípadoch až nemožná. ktoré používajú iné zdroje energie. ale napriek týmto zlepšeniam neriešia základný problém obrábania a to opotrebenie nástroja. inovačné technológie obrábania (Hard Machining. Pôvodne boli tieto spôsoby úberu určené pre zvláštne použite. kozmické rakety a stanice a napokon počítače vytvorili širokú bázu nových tažkoobrobiteľných materiálov.2. tab. ktoré používajú bežné formy energie novým spôsobom alebo používajú energiu. vysokorýchlostné obrábanie a iné). žiarupevnosti. alebo ako bolo doteraz zaužívané netradičných technológii je ťažké zaviesť. tepelnej. že do tejto skupiny patria procesy zavedené za posledných 60 rokov XX. . Predkladaná kniha sa venuje prednostne procesom uvedeným pod bodom ii) a iba čiastočne popisuje technológie uvedené bode i) resp. ako je čisto mechanická energia.1 . Obr. vysokotrvanlivé polyméry a iné. Vývoj progresívnych technológií sa z hľadiska riešenia problému opotrebenia nástroja uberá dvoma smermi: i) využívanie elektrickej. Práve vývoj progresívnych technológií. pomáha pri riešení problémov spojených s opotrebením nástroja pri obrábaní. 2.. kvôli široko rozdielnym procesom. V súčasnosti je však toto konštatovanie zavádzajúce.1 ii) využívanie mechanickej. kubický nitrid bóru. elektrickej. Vysoko technicky náročné vynálezy posledného storočia ako lietadlá. dnes väčšina z nich nachádza široké uplatnenie v rozličných priemyselných odvetviach. chemickej reaktivity s rezným nástrojom. ktorá nebola nikdy predtým použitá. ktoré do určitej miery riešia problémy tažkoobrobiteľných materiálov.2. ktoré nebolo extenzívne šírené. ktorých obrobiteľnosť klasickými technológiami obrábania je obtiažna.1. Stručnú definíciu progresívnych. nevhodných tepelných vlastnosti. ktoré znižujú intenzitu jeho opotrebenia. ktoré do tejto kategórie patria. ktorých opracovanie predstavuje určitý ťažko riešiteľný problém.1.obr. monolitné a kompozitné keramické materiály. autá.

na dokončovanie povrchov. horčík titán.1 Prehľad a rozdelenie konštrukčných materiálov s dôrazom na ťažkoobrobiteľné materiály z pohľadu obrábania [6] Okrem problematiky opotrebenia nástroja. progresívne spôsoby obrábania riešia v mnohých prípadoch zvyšujúce sa požiadavky priemyslu na kvalitu produktov. obvykle nad 400 HB. • nárokmi na opracovanie tenkostenných a poddajných materiálov. • vysokými nárokmi na presnosť a tolerancie rozmerov. tvámene) môže mať za následok ich deformáciu.16 Progresívne technológie železné kovové vysokopevné žiaruvzdorné žiarupevné korozivzdomé hliník. nikel a ich zliatiny •n L. . na komplexnosť tvarov. kde pôsobenie reznej sily pri mechanickom opracovaní [brúsenie. Uvedené požiadavky sú ďalej konkrétne dané: • nárokmi na vysokú pevnosť a tvrdosť materiálov. neželezné C D £ •cu XJ keramika u •in C O : termosety POLYMÉRY termoplasty " 1 pre elektrotechnický priemysel pre spotrebný a strojársky priemysel pre tvorenie povlakov s polymérovou matricou s kovovou matricou s keramickou matricou kompozity Obr. rezanie. • nárokmi na integritu povrchov s cieľom vylúčiť nežiadúce tepelné ovplyvnenie povrchových vrstiev a vznik zvyškových napätí pod povrchom. ako aj ďalšie požiadavky súvisiace so spracovaním zvyšujúceho sa podielu ťažkoobrobiteľných konštrukčných materiálov. • rastúcimi nárokmi na zložitosťou tvaru dielca. na drsnosť dokončovaných povrchov {požiadavka zrkadlovolesklých povrchov s optickou presnosťou).2. čo spôsobuje problémy pri ich upínaní.

húževnatosť. Pri •elektrochemickom obrábaní a elektroiskrovom obrábaní sa pojem obrobiteľnosti materiálov spája s ich elektrickou vodivosťou resp. a pre nasledujúce progresívne technológie: LBM obrábanie laserom EBM obrábanie lúčom elektrónov AJM obrábanie prúdom abraziva USM ultrazvukové obrábanie EDM elektroiskrové obrábanie AWJ obrábanie abrazívym vodným lúčom (spracované podľa [2]) Zvláštnosti týchto procesov v porovnaní s klasickými technológiami obrábania je možné •r. plazmou. pevnosť. ohrev plameňom. pojem obrobiteľnosť materiálov typická pre obrábanie rezaním a brúsením stráca svoj klasický význam.2.ľ 1 ľ 3 12 16 Výkon [kW] 20 Obr. tieto spôsoby opracovania materiálov sú založené na úbere materiálu fyzikálno-mechanicko-chemickým pôsobením a často doplňujú klasické výrobné procesy. elektromagnetické a elektrostatické lapovanie a leštenie. 11]: " Ober nezávisí na mechanických vlastnostiach materiálu ako sú tvrdosť. chemické lapovanie a leštenie. Dovoľujú opracovať komplexné tvary a v neposlednom rade sú vhodné pre automatizáciu procesov a CNC riadenie. rozpustnosťou. ale so zmeneným významom. elektrolytické brúsenie a honovanie.9.2 Porovnanie výkonových charakteristík a úberu materiálu pre klasické technológie (KON). Ako pnklady možno uviesť chemické obrábanie a pojem lcptalcľnosť materiálov. V' mieste oddeľovania častíc materiálu nepôsobí rezná sila. elektroiskrové brúsenie. obrobky sa vplyvom mechanického zaťaženia vyplývajúce z technologického procesu nedeformujú. Tab. Objavuje sa síce snaha ponechať tento pojem. nevzniká rezný odpor. rezanie pri nízkych teplotách (kryogénne obrábanie) ultrazvukové brúsenie a honovanie. Z miesta úberu materiálu prechádza menej tepla do hmoty obrobku.2 Progresívne metódy úberu materiálu 17 Ako už bolo spomenuté vyššie.múť nasledovne [1.1 Klasické technologické procesy využívajúce podporu rôznych energetických zdrojov Obrábanie rezaním rezanie za tepla (odporový ohrev. pretože: • • . Obrábanie brúsením s viazaným brusivom Obrábanie brúsením s voľným brusivom .2. súst ruže nie s podporou lasera).

18

Progresívne

technológie

• • • •

• oddeľovanie častíc je mikrorozmerové a dochádza k nemu na veľkom počte lokalít, • frekvencia elementárnych úberov je vysoká. Opracováva sa celý povrch obrobku naraz, Maximálna veľkosť obrobku je limitovaná energetickou základňou zariadenia (10 - 10 kW). 9 Možnosť mikroobrábania a dosahovanie „nano" 10" mm rozmerov. V porovnaní s klasickými procesmi vykazujú vyššiu spotrebu energie pri úbere materiálu a oveľa nižší pomerný uber.
2 3

Obr.2.2. znázorňuje porovnávacie hodnotenie vybraných progresívnych technológii z hľadiska požadovaného výkonu na realizáciu procesu a pomerného úberu materiálu. Zároveň je ukazovateľom energetickej náročnosti vybraných procesov.

2.1 Klasifikácia progresívnych metód úberu materiálov Progresívne výrobne metódy zahrňujú množstvo procesov, niektoré našli široké uplatnenie, kým iné zostali iba v podobe laboratórnych experimentov, niekedy iba ako kuriozita. Systematickú klasifikáciu týchto technológií je možné spracovať z rôznych hľadísk. Obvykle sa delia: i) ii) iii) podľa hlavného energetického zdroja úberu podľa prítomnosti „nástroja" ako geometrického telesa, podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu.

ad i) Delenie podľa hlavného energetického zdroja úberu resp. podľa druhu použitej energie je najviac zaužívané a rozšírené. Triedi jednotlivé technológie do hlavných skupín podľa prevládajúcej energie, ktorá je zdrojom úberu materiálu a to na: • • • • mechanické procesy, chemické procesy, elektrické a/alebo elektrochemické procesy tepelné a/alebo elektrotepelné procesy.

Obr.2,3 znázorňuje toto delenie spolu so zatriedením používaných technológii do jednotlivých hlavných skupín. Zároveň okrem slovenských technických názvov uvádza medzinárodne zaužívané skratky a anglické názvy technológií, ktoré sú v súlade s medzinárodnou normou ISO DIN 8580. Predkladaná publikácia v nasledujúcich kapitolách zachováva toto delenie. ad ii) Delenie podľa prítomnosti „nástroja" vychádza zo smerov vývoja technológii ako bolo spomenuté vyššie. Slovo nástroj je uvedené v úvodzovkách z dôvodu, že sa používa v prenesenom zmysle. V prenesenom zmysle a to z dvoch dôvodov: 1. Pri vysvetľovaní teórie úberu materiálu sa o nástroji hovorí všeobecne ako o prostriedku, ktorý je príčinou úberu materiálu napr. laserový nástroj, elektrónový lúč ako nástroj. Pričom nástroj tu nieje tuhé geometrické teleso. Nástroj ponímaný ako tuhé geometrické teleso, ktoré na rozdiel od klasického rezania a brúsenia nie je v priamom kontakte s obrábaným materiálom, ale v procese úberu materiálu

2.

2 Progresívne metódy úbeni materiálu

19

podlieha viac alebo menej intenzívnemu opotrebeniu. Slúži v tomto prípade na zabezpečenie geometrie vytváraného tvaru dutiny, otvoru, drážky a na zabezpečenie optimálneho priebehu procesu. Ako príklady sú nástroje pre ultrazvukové vŕtanie, elektrochemické a elektroiskrové hlbenie. Obrábanie ultrazvukom Obrábanie prúdom brusiva • Obrábanie vodným lúčom USM AJM AFM WJM AWJM Ulttasonic Machininig Abrasive Jet Machining. Abrasive Flow Machining Water Jet Machining Abrasive Water Jet Machining

CHEMICKÉ PROCESY

Chemické obrábanie CM Fotoc he mick é ob raba n i e PCM

Chemical Machininig Photochemical Machining,

ELEKTROCHEMICKÉ

a/aiebo
ELEKTRICKÉ PROCESY

Elektrochemické obrábanie ECM Elektrochemické brúsenie ECG

Electrochemical Electrochemical

Machininig Grinding,

ELEKTROTEPELNÉ

• • • •

a/alebo
TEPELNÉ PROCESY

Elektroiskrové obrábanie Obrábanie laserom Obrábanie lúčom elektrónov Obrábanie lúčom iónov Obrábanie lúčom plazmy

EDM LM B EBM IBM PAM

Electrodischarge Machininig Laser Beam Machining, Electron Beam Machining ton Beam Machining Plasma Arc Machining

Obr.2.3

Klasifikácia progresívnych metód obrábania

• • •

Nástroj ako podporné geometrické teleso sa používa v nasledujúcich procesoch: obrábanie ultrazvukom (USM) elektrochemické obrábanie (ECM) elektroiskrové obrábanie (EDM)

ad i i i ) Delenie podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu rozlišuje: " • • procesy s prevládajúcim brúsnym účinkom: opracovanie ultrazvukom (USM), opracovanie prúdom brusiva (AJM, AFM) procesy s erozivnym účinkom ako obrábanie vodným lúčom (WJM, AWJM) procesy chemického rozpúšťania materiálu: zahŕňajú chemické frézovanie (CM), fotochemické obrábanie (PCM), elektrochemické obrábanie (ECM), elektrochemické brúsenie (ECG), procesy s prevládajúcim tepelným účinkom na uber materiálu, označované tiež ako energolúčové technológie a to elektroiskrové obrábanie (EDM), opracovanie laserom (LBM), obrábanie lúčom plazmy (PAM), obrábanie lúčom elektrónov (EBM), obrábanie lúčom iónov (IBM).

20

Progresívne

technológie

Medzi cnergolúčové technológie okrem elektroerozívenho opracovania, laserového, elektrónového, iónového a plazmového lúča patria aj procesy chemického a elektrochemického opracovania. Energetický lúč definuje Tanigucki [10] ako usmernený tok extrémne malých častic ako sú fotóny, elektróny, ióny, plazma alebo chemicky a elektrochemický reaktívne atómy. Charakteristické pre energolúčové procesy je, že uber materiálu sa deje zvyšovaním vnútornej energie atómov v povrchu obrobku. Odoberanie materiálu je výsledkom reakcie elementárnej častice energetického lúča (atóm, elektrón, ión.,.) na časticu (atóm) materiálu alebo účinkom zhluku atómov na zhluk atómov. Procesy opracovania sú realizované ako tepelné (LBM, PAM, EBM. EDM), reaktívne (CM, ECM) alebo dynamické (IBM) prebiehajúce na atomámej úrovni.

2.2 Základné charakteristiky progresívnych technológií Pôvodne boli progresívne metódy obrábania vyvinuté a začali sa používať ako alternatívne spôsoby obrábania. V súčasnosti predstavujú v mnohých prípadoch bežný spôsob opracovania alebo variantné riešenie klasickej technológie opracovania alebo tvarovania a v niektorých prípadoch sú jediným prvkom progresívnej výroby. Ich používanie je podoprené dokázateľnými výhodami, medzi ktoré klasici technológie obrábania zaraďujú: i) obrobiteľnosť materiálov ii) tvarovú komplexnosť dielcov iii) jednoduchú automatizácia výroby iv) integritu povrchu a vysokú presnosť v) miniaturizáciu dielcov. ad í) Obrobiteľnosť materiálov. Tento pojem charakteristický pre rezania a brúsenie materiálov, založený na mechanických vlastnostiach materiálov ako je tvrdosť, pevnosť, húževnatosť, sa v prípade týchto procesov vytráca. Pre progresívne metódy opracovania mechanické vlastnosti materiálov nepredstavujú obmedzenie obrobiteľnosti. Dôležitú úlohu tu majú ďalšie vlastnosti ako sú tepelná vodivosť, teplota tavenia, elektrická vodivosť, atómové čislo, lomové vlastnosti a pod. ad ii) Tvarová komplexnosť súčiastok. Zvyšujúce sa požiadavky na zložitosť tvarov vyrábaných dielcov upriamujú záujem na používanie nových procesov úberu materiálu. Ako príklad možno uviesť vŕtanie. Je jednoduché a ľahké vŕtať kruhový otvor konvenčným spôsobom, ale Štvorcový otvor alebo iný nerotačný tvar je vŕtať klasickým spôsobom ťažké, ba až nemožné. Pre elektroiskrové a elektrochemické obrábanie to nepredstavuje problém. Tvarovanie drážok a otvorov do dielcov o hrúbke niekoľko mikrometrov je zložitá úloha pre konvenčné technológie, ale pre technológie chemického frézovania alebo fotochemického obrábania lo predstavuje jednoduché riešenie. ad iii) Automatizácia výroby. Automatizácia výrobného systému a informačný tok vo výrobnom procese redukuje výrobné Časy, znižuje výrobné náklady, zásoby atď. Tento aspekt účinne pôsobí pri nasadzovaní NC (mtmerical conrrol) a CNC (cornpiiter numerical conirol) strojov a zavádzaní CAD/CAM (computer aldeá design/manufacturing) systémov do výroby s konečným vyústením do počítačom integrovanej výroby CIM (Computer Integrated Manufacruring). Integrácia progresívnych technológií do automatizovaných výrobných systémov jc z pohľadu riadenia procesov jednoduchšia v porovnaní s klasickými technológiami. Príkladom toho sú dostupné NC a CNC stroje pre elektroiskrové obrábanie, CNC laserové zariadenia, NC a CNC riadenie pohybu dýzy vodného lúča, automatické riadenie procesov iónového a elektrónového lúča a iné.

2 Progresívne metódy úbeni materiálu

21

ad iv) Integrita povrchu a požiadavka vysokej presnosti. Povrchy opracované rezaním alebo brúsením vykazujú stopy silného mechanického ovplyvnenia (spevnenie, zvyškové napätia, stopy chvenia, výrazné mikronerovnosti), ktoré môže mať nepriaznivé účinky na úžitkové vlastnosti obrobených povrchov. Na druhej strane rezanie a brúsenie takých materiálov ako sú keramické materiály a vláknové kompozity prináša rad neriešiteľných problémov spojených s vlastnosťami opracovaného povrchu. Práve pre tieto materiály predstavujú progresívne procesy obrábania alternatívne riešenie pre získanie povrchov s požadovanými vlastnosťami. Požiadavka vysokej presnosti dokončených povrchov nachádza rovnako kladnú odozvu u týchto technológií. Rozvoj ultrapresného obrábania a nanotechnológie sú toho dôkazom. Presnosť úberu v oblasti atomárnych a molekulárnych vrstiev dokážu zabezpečiť iónové a elektrónové procesy odparovania a rozprašovania vo vákuu, ad v) Miniaturizácia. Trendy redukcie rozmerov dielcov zvyšujú potrebu používania nových procesov, ktoré umožňujú U B E R materiálov nielen v oblasti mikrorozinerov, ale nano a dokonca UBER niekoľkých molekulárnych a atomárnych vrstiev. Ultra malé priemery (10 -Ŕ 100 pm) otvorov nieje možné vŕtať bežnými technológiami EDM, LBM. ECM,.ale technológie mikrochemiekého obrábania, obrábania zväzkom elektrónov (EBM) a iónov (IBM) riešia aj túto úlohu. Možno povedať, že mikroobrábanie, ako nedávno zaužívaný pojem pre opracovanie rozmerovo malých dielcov, sa stáva významným zdrojom vybraných oblastí priemyselnej výroby. V nasledujúcich tabuľkách (Tab.2,2 až Tab.2.8) sú v prehľade uvedené charakteristiky progresívnych technológii, ktoré sú náplňou tejto knihy. Je potrebne podotknúť, že tabuľky nemajú porovnávací charakter. Princíp úberu materiálu a stručná charakteristika procesu je v tab.2.2. Tab.2.2 Znázornenie princípu technológie a jej stručná charakteristika.
CHEMICKY A ELEKTROCHEMICKÝ PRINCÍP ÚBERU MATERIÁLU ELEKTROCHEMICKÉ OOBRÁBANIE E C M

Obrábanie tvarov, zložitých profilov a otvorov s vyššou inlenzilou úberu; použitie: len pre vodivé materiály, nevýhody: požiadavka vstupných technologických skúšok pre určenie vhodných parametrov procesu; vysoké náklady na zariadenie, vysoká energetická náročnosť. M R R : 2,5 Ť 12 mm/min v závislosti na prúdovej hustote;
OBROBOK C H E M I C K É OBRÁBANIE C M

KYSELINA I ZÁSADA

Chemické pôsobenie na uber materiálu; použitie: pre skoro všetky kovy; tvrdé, krehké a nevodivé materiály; nevýhody: maximálna hĺbka odleptanej vrstvy materiálu do 12 mm; proces vyžaduje vysokú zručnosť prevádzkovania; Výhody; nízke náklady na zariadenie; M R R : 0 , 0 0 2 5 Ť 1 mm/min

22
M E C H A N I C K Ý PRINCÍP Ú BER U MATERIÁLU

Progresívne

technológie

Tab.2.2 pokračovanie nastro Ultrazvukové obrábanie USM Uber materiálu pomocou abrazívnej suspenzie, ktorá prúdi v medzere medzi kmitajúcim nástrojom aobrobkom; použitie: tvorenie plytkých nerovnomerných profitov do tvrdých a krehkých vodivých a nevodivých materiálov nevýhody: vysoké náklady, nízka intenzita úberu materiálu. M R R : 0,4-M ,6 mm/min

OB RO BO K

L
Vodný a abrazívny vodný lúč WJM/AWJ Nie je limitované vlastnosťami materiálu; je doporučené najmä pre opracovanie ťažkoobrobiteľných materiálov ako keramika a kompozitné materiály do hrúbky 25 mm; výhody: technológia šetriaca životné prostredie, nevýhody: vysoká hlučnosť MRR: mení sa v závislosti od druhu materiálu obrobku;

^ovzduch + brusivo

Technológia abrazívneho lúča AJM Používa stlačený plyn, obyčajne vzduch, na urýchlenie prúdenia pevného brusiva; použitie: prednostne pre čistenie povrchov a oddeľovanie veľmi malých dielcov z krehkých materiálov, nie je vhodné pre opracovanie a tvarovanie rozmerovo väčšich dielcov, nevýhody: pomalý uber materiálu, nízky výkon zariadenia.

obrobok Poznámka k tab. 2.2: Skratka MRR (materiál rernoval rate) udáva lineárnu intenzitu úberu materiálu (mm/min) alebo objemovú intenzitu úberu (mm 3 /min). Označuje sa tiež ako výkon opracovania. Základné fyzikálne parametre procesov uvádza tab.2.3. Vhodnosť progresívnych technológií pre spracovanie vybraných konštrukčných materiálov uvádza tab.2.4. Tab.2.5 poukazuje na procesy z pohľadu požiadaviek na vlastnosti materiálu, uvádza dosahované tolerancie rozmerov a posudzuje stav povrchu po aplikácii technológie. Zároveň charakterizuje kvantitatívne intenzitu úberu materiálu, ako to udáva Kalpakjian [3], Je potrebné zdôrazniť, že kvantitatívne údaje o jednotlivých technológiách sa líšia podľa literárnych údajov, Čo vyplýva zo skutočnosti, že tieto parametre sa vždy vzťahujú k určitému výrobnému zariadeniu. Z toho dôvodu sa môže stať, že v rámci jedného procesu sú podľa rôznych zdrojov, udávané odlišné rozsahy vstupných a výstupných parametrov.

2 Progresívne metódy iíberu materiálu

23 Tab.2.2 pokračovariie

ELEKTROTEPELNÝ PRINCÍP NAPÄTIE ELEKTROEROĽÍVNE OBRÁBANIE EDM

DIELEKIRIKUM

Í? \GY

IÓNY

A

.

I N N . I

'mm

pre elektricky vodivé a tvrdé materiály; vysoké náklady a malé životnosť nástrojovej elektródy; nutnosť výroby vždy novej nástrojovej elektródy pri zmene profilu dielca; EDM zvyšuje tvrdosť vytváranej povrchovej vrstvy (spevnenie) a redukuje medzu únavy; MRR: okolo0,15cm3/min

ENERGETICKÁ HLADINA

TECHNOLÓGIA LASEROVÉHO LÚČA I B M

FOTÓNY

m m .

\&

•iii U C H

široko aplikovateľná technológia pre všetky druhy materiálov; nedoporučuje sa pre veľmi tenké dielce a pre uber malého množstva materiálu; Nevýhodou je tepelne ovplyvnená zóna, nerovnomernosť rezu a vysoké nároky na presnosť nastavenia ohniskovej vzdialenosti lúča od povrchu obrobku; nákladné zariadenie a energeticky náročný proces MRR: 0.006 cm%iin

ELEKTRÓNOVÝ LÚČ E B M

vyžaduje sa vákuové prostredie (vákuová komora) pre prácu; vhodné pre vŕtanie otvorov a tvarovanie mikro rozmerov; nevýhodou sú vysoké náklady na zaradenie, rozmermi obmedzená použiteľnosť (vŕtanie do hĺbky 6 mm), nízka produktivita a tepelné ovplyvnenie vytváraného povrchu. MRR: 0 , 0 0 0 8 ŤO,Q02 cnrvVmín

TECHNOLÓGIA IÓNOVÉHO LÚČA I B M

vyžaduje sa vákuové prostredie (vákuová komora}; vhodné pre tvarovanie mikro a nano rozmerov a veľmi jemné opracovanie povrchov, nevýhody: vysoké náklady a vysoká zručnosť prevádzkovania, obmedzená použiteľnosť daná rozmermi vákuovej komory; povrchy nie sú ovplyvnené teplom, nie je tepelný proces ale dynamický

Obrábanie plazmovým lúčom PAM vhodné pre opracovanie všetkých kovových materiálov vysokou rýchlosťou úberu; nevýhody: vysoké prevádzkové náklady; náklady na zariadenie a tepelne ovplyvnená zóna rezu.

.

Tab.62 Zmes argónu a vodíka Tab. stand off). Tak isto sa používa pre meracie systémy (meranie fyzikálnych veličín ako meranie otáčok. laserové tlačiarne).001 jednosmerný jednosmerný 10 000 pulzny jednosmerný pulzný 100 000 0. LBM je to vzdialenosť medzi dýzou a povrchom materiálu (z ang!. 2-vhodné 3-menej vhodné Fyzikálny princíp progresívnych technológií nie je doménou iba procesu úberu materiálu. (pmn.5 Zmes vody a brusiva 2 000 stredný 152 Vzduch 50 000 7.2.03 Kvapalné dielektríkum 150 malý 2 000 stredný 102 Vákuum 2 malý Výkon [W] Medzera" 'mi: Prostredie 250 0.7 uvádza názvy cnergolúčových procesov používaných pri spracovaní materiálov..2. laserový lúč pre snímacie systémy v informačných technológiách (CD prehrávače. Pre každú technológiu označuje vzdialenosť medzi povrchom obrobku a .2.4 Posúdenie vhodnosti progresívnych technológií pre opracovanie konštrukčných materiálov (zdroj: [3J) Materiál obrobku Hliník Horčík Vysokolegované ocele Titán ŽiaruDRvnó c:ele Keramika Plasty Kompozitné materiály Hodnotenie použitia USM 3 2 3 vybraných druhov LM B 2 2 PAM ~ WJM 2 2 1 1 2 1 1 : ECM CHM AJM Kovové materíálv 2 2 1 2 1 1 1 1 2 2 2 2 1 2 3 3 3 EDM 2 1 1 1 1 4 EBM 2 2 2 2 1 1 1 2 3 2 1 3 1 1 Nekovové materiály 1 4 2 2 1 2 1 i 4 1 2 4 4 4-nevhodné 1 2 2 1 2 2 4 3 4 1-optimálne. elektrónový lúč v mikroskdpii a analýze povrchu materiálu. autora) .25 Brúsna suspenzia 1. ale využiva sa aj v iných procesoch spracovania materiálu. ECM a USM je to medzera (z ang!. pre AWJ. gap) medzi povrchom a nástrojom.násirojom ": Pre EDM.76 Zmes brusiva a vzduchu 10 000 2.5 - 60 0.24 Progresívne technológie Tab.2. dĺžky pomocou lasera) v delektoskópii (ultrazvuk na identifikáciu porúch materiálov a zváraných spojov). Tab.20 Elektrolyt 2700 0. v humánnej medicíne (laserový skalpel) a iné. 23 Typické parametre vybraných progresívnych spôsobov úberu materiálu {tabuľka udáva stredné hodnoty podľa prameňov [1.ó uvádza využívanie týchto postupov v jednotlivých procesoch spracovania materiálov. 11]) Typické paramelre Napätie [VI Prúd IA] USM 220 AJ M 110 AWJ 220 ECM 10 EDM 45 EBM 150000 LM B 4500 PAM 100 500 jednosmerný 12 striedavý 2400 0.

rozmerové pracovanie .10 4916 Intenzita úberu materiálu [cm'/h] 19.05 0 05 L ' 0. lesklý tepelne ovplyvnený povrch.003 0.-chem.27 Tab. • delenie • materiálov B . bez zvyškových napätí 963 49 ť 197 1.007 0.0 0.2.05 0.10 1) Proces USM AJ M WJM £CM EDM CM LBM EBM PAM Požiadavka na vlastnosti materiálu Tvrdosť nad 35HRC žiadna žiadna elektricky vodivý elektricky vodivý chemicky aktívny žiadna žiadna chemicky aktívny Integrita povrchu mierna bez zvyškových napätí bez tepelného ovplyvnenia bez zvyškových napätí.05 0.:ivanie p rincípov progresívnych metód v technológiách spracovania materiálov abrazívny lúč elektrolýza vodný lúč elektrónový lúč • ultrazvuk chemická reakcia iónový lúč elektrický výboj princíp CO laser e | a.015--0. bez ostrapov.6 Vyu.5 Charakteristické požiadavky na materiál obrobku a vybrané ukazovatele stavu povrchu (spracovanépodľa [1.2. bez ostrapov bez zvyškových napätí.spájanie • materiálov : tvarovanie materiálov Ct zlievanie X A • X X x x x • 7 7 7 X x x x x • • • ? • • X x X x • X X x x • • C2 tvárnenie C3 prášková metalurgia C4 rezanie brúsenie C5 fyz. lesklý tepelne ovplyvnený povrch 1 tepelne ovplyvnený povrch tepelne ovplyvnený povrch.2 Progresívne metódy úberu materiálu 25 Tab.• zmena ftitfíi povrchu X X x • • • • • X • 7 • • X X X x • x • • ? • • • • • • • • • x x • x x ? x x • t/ x • • • • • • • X 7 x x x • . xsobenie 0 .2.tepelné ::racovanie E .0 Rozmerové tolerancie [mm] i 0.7 1.03 1. bez ostrapov.03 0.13 0.

PCM ECM spájanie a spevňovanie modifikácia povrchu zváranie zváranie. značkovanie tvarové rezanie.2.7 Energolúčové technológie a ich použitie v pri spracovaní materiálov uber a delenie materiálov LM B EBU. výroba drážok a zápichov. brúsenie. odstraňovanie ostrapov hĺbenie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru. hĺbenie otvorov a dutin ľubovoľného tvaru a veľkosti.26 Progresívne technológie Tab.WEDM iónové opracovanie leptanie LM A CM. vŕtanie. EDM. tvarové rezanie tvarové rezanie a vŕtanie. obrábanie tvarových plôch. odstraňovanie ostrapov hĺbenie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru. značkovanie. MG I spájanie. . opracovanie mikro dielcov. výroba drážok. naprašovanie nárazové zváranie implantácia iónové plátovanie zváranieTlG. výroba drážok a zápichov. dierovanie.8 sumarizuje oblasti využitia progresívnych technológií v operáciách obrábania. chemické cementovanie povlakovanie tvarovanie rozmerové opracovanie brúsenie leštenie leštenie iónové h lad en i e leštenie leštenie ehe micko-mechanické leštenie a brúsenie leštenie iónová nitridácia kalenie reaktívne chemické čistenie reaktívne elektrochemické čistenie 1 povrchová • '• úprava kalenie vytvrdzovanie žíhanie. leštenie tvarové rezanie. tvarovanie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru tvorenie plytkých tvarových drážok. dierovanie. vŕtanie. brúsenie.2. leštenie. kalenie laserový lúč elektrónový lúč iónový lúč plazma chemický lúč elektrochemický lúč Tab 2. výroba drážok a zápichov. frézovanie sústruženíe. mlkroobrábanie. opracovanie drobných dielcov. hĺbenie otvorov a dutin ľubovoľného tvaru. leštenie. pokovovanie CVD. odstraňovanie ostrapov. leštenie. . rezanie a vyrezávanie ľubovoľných tvarov. Energolúčové procesy sa používajú v technológii spracovania materiálov v štyroch oblastiach: a) pri úbere a delení materiálov (removal/separation) b) pri spájaní a spevňovaní materiálov (joininng/consolidation) c) pri tvarovaní a tvarovom obrábaní (forming) d) pri povrchovej úprave (surface treatment) Tab.8 Hlavné oblasti využitia progresívnych technológií pre operácie obrábania Proces USM AJM WJM ECM EDM CM LM B EBM PAM Operácia výroba rozmerovo malých dielcov.

j zdroje informácií o Stave vývoja. zručnosť. • Dostupnosť technológie t. hospodárnosti výroby a prevádzkové požiadavky. • Čo dokáže technológia t. ekonomické aspekty výroby a hospodárske ukazovatele technológie. teplotu. výrobný čas. ako: • Čo stojí technológia t. výroby a dodávateľoch zariadení a technológie.9 Kritéria pre výber technológie (zdroj van Lutterwelt [9j) ob robo k kvalita povrchu hospodárnosť tvar. rezné sily.9. požadovanej kvalite povrchu.4. výkonové ukazovatele technológie.2 Progresívne metódy úbťru materiálu 1y Z uvedeného výberu charakteristík vyplývajú široké možnosti využitia týchto technológii.2.j. pracovné podmienky. Tab. rozmery. Informačné požiadavky na rozhodovací prxes Ekonomické aspekty (koľko stojí?) kapitálové náklady výrobné náklady prevádzkové náklady Oblasť použitia (čo môže?) tvar dielca druh materiálu presnosť a tolerancie výrobný čas Popis procesov Zdroj informácii (kontaktné adresy) vývoj výrobcovia leasing prenájom parametre procesu prednosti procesu nedostatky procesu pred ú pravá povrchu O b r . V súčasnosti je zavádzanie týchto technológií spojené s vysokými finančnými nákladmi nielen na zariadenie. ale aj na realizáciu technológie. integrita povrchu.4 Hlavné zdroje informácii pre rozhodovací proces výberu technológie [5] .j. • Čo môže technológia t. koróziu presnosť tvaru . druh materiálu. 2. 2. nástroje. Kritéria pre výber progresívnej technológie berú do úvahy vstupné údaje o výrobku. životné prostredie organizačné: flexibilita.j. hľadisko charakterizované kvalitatívnymi ukazovateľmi vstupov a výstupov. 2. reprodukovateľnosť doba prípravy. Je preto nutné riadiť sa pri zavádzaní novej technológie určitými kritériami rozhodovania. bezpečnosť. citlivosť na tlak. tab. kapitálové náklady. ale aj napriek ich výhodám zostávajú alternatívnym alebo variantným riešením.a rozmerové tolerancie. údržbu a bežné výdavky) ľudské zdroje: vzdelanie. prevádzkové náklady (vrátane nákladov na obsluhujúci personál. predpoklady pre automatizáciu a integráciu do I automatizovaných výrobných systémov prevádzkové požiadavky Rozhodovací proces pre výber vhodnej technológie sa okrem vyššie uvedených kritérií musí riadiť aj informačnými požiadavkami [5] obr.

. čo je z hľadiska charakteru procesov. In. L. (1986). SjF Košice. A.. C.: Principles of Machining by Cutting. Annals of the CIRP Vol.3.Progresívne technológie Na záver je potrebné povedať. že je viac rozšírené a zaužívané.: Manufacturing Engineering and Technology. Cobelli. ASM International.: Advanced Methods of Machining. že z raka na rok sa venuje viac pozornosti týmto progresívnym (netradičným) procesom. pp. aj preto. kníh. 3. kniha používa aj názov energolúčové technológie. . 1999 Led. R. 1983 1. ».80. Dearbome. Led. Beño. ale tiež zabezpečujú úspešnú budúcnosť pre tieto spôsoby opracovania materiálov. (1997). L. Università degli Studi di Brescia. ! Machining.Machining.39/2 ( 1989). ktoré tam patria možno aj výstižnejšie. Tool and Manufacturing Engineers Handbook.Comp. Ako dôkaz je zvyšujúce sa množstvo technických článkov. Chapman and Hall. Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Literatúra ku kapitole 2: ASM-Metals Handbook . vedeckých a technických sympózií. Snoeys. S. Maňková. Taniguchi.2.: Trendy vývoja rezných nástrojov.A. Annals of the CIRP Vol. F. J. (1976). ktoré zaviedol Snoyers et al (1986) a sú uvedené na obr. 1989 11. March.Led. Zavanclla. Dckkyser. Abrasion and Erosion. Vol.35/2. (1988). McGeough. p. Maccarini. P. Pri klasifikácií progresívnych technológii sa kniha pridržiava triedenia procesov. seminár Pramei 95. pp. 2. Kalpakjian. Addi son-Wesley Pub. van L u U e r v e l t . Wydawnictwo naukowotechniczne. London. 9. J. konferencii.: Energy Beam Processing nf Materials.Inc.l.448-462 5. Vol. Atti n. ktoré sa ukazujú prísľubom do blízkej budúcnosti. 1995 7. (1989) 4. Staelens. Účelom publikácie je oboznámiť čitateľa s používanými progresívnymi procesmi rovnako ako s procesmi.25-30 6. 468 9. 8. W.. Tieto aktivity nielen učia odbornú komunitu vo výrobnej sfére o vynikajúcich a jedinečných možnostiach týchto procesov. Mankova. Warsaw. Kaczmarek.: Sources of technological informalion in production process.: MicroCad 97 Miskolc 26.: On Ihe Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.feb 1997p. G. SME. 6.: Tecniche di lavorazione non tradizionali.ed. Clarendon Press Oxford. Na druhej strane.587 -607 10. J.

" * Uber materiálu je pre uvedené procesy spojený s priamym mechanickým abrazívnym účinkom voľných brúsnych častíc dopadajúcich určitou kinetickou energiou na povnľh materiálu (jednoznačne v prípade ultrazvukového obrábania a procesov abrazívneho lúča).6 kap. opracovanie vodným lúčom (WJM. Pre procesy opracovania vodným lúčom mechanizmus úberu materiálu je v erozívnom opotrebení povrchu vplyvom pôsobenia vysokotlakového vodného lúča. a tiež erozivnym účinkom čistého vodného prúdu a/alebo vodného prúdu v synergii s brúsnymi časticami (vodný lúč a abrazívny vodný lúč). ultrazvukové rozmerové obrábanie. že všetky tzv. . Mechanizmus úberu materiálu je charakterizovaný procesmi mikrovylamovania a mikrovyštiepavania (microchipping) čiastočiek materiálu následkom nárazu drobných častíc brusiva na povrch. AFM). Podrobnejší popis mechanizmu úberu materiálu je pri jednotlivých technológiách v nasledujúcich kapitolách. čo je aj pre tieto procesy do istej miery charakteristické. ktoré sú do tejto skupiny zaradené. ultrazvukové abrazívne obrábanie alebo vŕtanie so suspenziou. ktoré sú tradičnou cestou len ťažko a ekonomické nevýhodne opracovateľné. 1. Z uvedeného dôvodu sa obrábanie ultrazvukom a prúdom abraziva klasifikuje ako technológia brúsenia voľným brusivom.3 3 MECHANICKÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU Trochu zavádzajúci názov jednej skupiny progresívnych/netradičných technológií úberu materiálu vychádza z mechanickej podstaty technológií.l). pôvodne nazývané aj ako brúsenie nárazovým účinkom (impaci grirujing). Zavádzajúci názov z toho dôvodu. patria k procesom abrazívneho opracovania nárazovým účinkom brúsnej častice na povrch (tmpact machining process). ale aj húževnatosť alebo krehkosť. Na základe toho sa opracovanie vodným lúčom zaraduje medzi mechanické procesy. technológie abrazívneho lúča (AJM. jc známe aj pod názvami ako ultrazvukové vŕtanie. a v systematickom triedení procesov nachádza miesto medzi abrazívnymi procesmi a nie progresívnymi/nekonvenčnými procesmi. tradičné alebo klasické metódy používajú na uber materiálu mechanickú energiu ako svoj primárny zdroj. Mechanické procesy úberu materiálu sa obyčajne používajú na opracovanie veľmi tvrdých materiálov {tvrdosť nad 35 HRC). V prípade vodného lúča je úber materiálu spôsobený eróziou. Do tejto skupiny sú začlenené nasledujúce technológie: • obrábanie ultrazvukom (t/SAÍ). To vysvetľuje aj nejednotnosť klasifikácie procesov obrábania (pozri obr. jednak pre ich tvrdosť. ale ako primárny zdroj energie sa využíva hydromechanická energia. AWJM) využíva hydromechanickú energiu sústredeného vodného lúča a jeho mechanický a crozívny účinok.

.

30 Progresívne technológie Keramika. preto nie sú vhodné ani pre spracovanie procesmi. plazma. kompozitné a organické materiály sú vhodnými kandidátmi pre uvedené mechanické procesy. ktoré využívajú intenzívne tepelné pôsobenie na uber materiálu ako je laser. pretože väčšina z nich je elektricky nevodivá a teda nevhodná pre elektrochemické alebo elektroiskrové procesy. Organické materiály majú navyše sklon k poškodeniu samovznietením alebo spálením. .

W.3. cirkulujúceho medzi obrobkom a nástrojom. Nástroj kmitá frekvenciou v oblasti ultrazvukového vlnenia. 1 Obrábanie ultrazvukom Obrábanie ultrazvukom (zaužívaná anglická skratka USM Ultrasonic machining) predstavuje proces. Tento kmitavý pohyb je prenášaný malým tlakom nástroja na suspenziu. Prvý patent na priemyselné využite podal v roku 1945 Baiamuth.rotary ultrasonic machining). ktorý využíva ultrazvukové vlny (mechameko-akustiekč vlnenie) s frekvenciou okolo 20kHz na uber materiálu rozrušovaním povrchu nárazovým účinkom rozkmitaného brusiva. Proces bol vyvinutý v 50-tych rokoch pre dvojrozmerné a trojrozmerné (2D a 3D) opracovanie keramických materiálov a ostatných tvrdých a krehkých materiálov ako sklo.1 zobrazuje princíp opracovania pomocou ultrazvuku. ktorá obrusuje povrch. polovodičové materiály a tiež pórovité materiály ako grafit. nevodivých a tiež nekovových materiálov. vytvára požadovaný tvar obrobku a zároveň odplavuje triesky.1 U S M 3 . O b r . L Loomis roku 1927 [8. diamant. Záujem o USM vzrástol začiatkom 80-tych rokov v dôsledku širšieho využívania keramických a kompozitných materiálov v priemysle. 3. WoodáA. ktorý vytvára kmitanie s nízkou amplitúdou v držiaku nástroja.1 Princíp ultrazvukového opracovania Princíp USM opracovania je založený na brúsnom účinku suspenzie kvapaliny (voda. • rotačné ultrazvukové obrábanie (RUM . Obr. petrolej. strojný olej) a jemného brusiva. Vysokofrekvenčný zdroj aktivuje zväzok magnetostrikčného materiálu. 3.1 Princíp opracovania ultrazvukom (zdroj: Bellows.ultrasonic impact grinding) „klasická" technológia ultrazvukového opracovania s použitím brúsnej suspenzie a nerotujúceho nástroja. lieh. hoci historicky prvý článok o možnostiach použiť ultrazvuk pri obrábaní publikovali R.1. USM opracovanie pozostáva z dvoch metód: • ultrazvukové obrábanie (USIG alebo USM . Kohls [2]) . 3. tvrdené a tepelne odolné zliatiny. ultrazvukové opracovanie rotačným nástrojom bez použitia abrazívnej suspenzie. V súčasnosti patri medzi bežné postupy obrábania tvrdých a krehkých. 14].

Generátor napája magnetostrikčný alebo piezoeleklrický menič. Používa sa zdroj o výkone 150 . Jednotlivé komponenty zariadenia majú svoju špecifickú úlohu pre generovanie parametrov procesu. 3. Základom zariadenia pre USM opracovanie je teda magnetostrikčný alebo piczoclcktrický menič. ŕ . obr.1.1 Zariadenie Zariadenie pre ultrazvukové obrábanie pozostáva z generátora prúdu. tiež ferity a iné.2 500W. Najčastejšie sa používajú zliatiny typu pemialoy a permedur. kobalt (Co) a ich zliatiny.Aí je prírastok dĺžky.3. Kapacita meniča je daná koeficientom magnetostrikčného predĺženia: kde . je magnetostrikčný menič. i. Obyčajne sa pre nástroje s veľkou plochou vyžaduje väčší výkon zdroja než pre nástroje s menšou plochou.1. železo (Fe). pričom výkon zdroja závisí od veľkosti plochy použitého nástroja.voskový spoj 3 nástroj Obr.dĺžka magnetostrikčného jadra. magnetostrikčného meniča. že niektoré materiály za pôsobenia vonkajšieho magnetického alebo elektrického poľa menia svoju dĺžku napr. Konvertor alebo menič (transducer) sa používa na premenu elektrickej energie na energiu mcchanicko-akustického kmitania. z ktorého sa získavajú mechanické vibrácie rovnakej frekvencie. pracovného nástroja a čerpadla na prívod suspenzie.3.u to materiály s výborným koeficientom magnetostrikčného predĺženia [6] [8] [10] .3.2.2 Komponenty používané v zariadeniach pre USM a detail oblasti nástroja (podľa: Metal Handbook Machining) 3. nikel (Ni). koncentrátora. Podstata týchto javov je. Je založený na princípe buď magnetostrikčného alebo piezoelektrického javu.32 Progresívne technológie konvertor konvertor medené tesnenie titánový alebo hliníkový nástavec ullrazvukové vibrácie tvarový nástroj vysokofrekvenčný generälor nástavec koncenlrátor WeoHz 1^^. ktorého princíp jc najčastejšie popisovaný. Predĺženie je závislé od druhu materiálu magnetostrikčného meniča. Na obr. Vysokofrekvenčný generátor elektrických kmitov sa používa ako zdroj premeny nízkofrekvenčnej (50Hz) energie na vysokofrekvenčnú energiu (najčastejšie 20 000Hz).

vysokofrekvenčné vinutie.001 -Ť 0.04X.2) bude splnená voľbou vhodnej frekvencie. 5 . Rôzne tvary nástavcov a vplyv ich rozmerov na zosilenie amplitúdy Kmitov (najčastejšie zmenou priemeru) uvádzajú Búda. 2 .1 Obrábanie ultrazvukom USM 33 Obr.dĺžka vlny kmitov). zložitejšie nástavce majú exponenciálny tvar a sú vyrobené s vysokou presnosťou.Youngov modul pružnosti (MPa).4 ukazuje zmenu vlny predĺženia pozdĺž dĺžky magnetostikčného meniča. obyčajne kovová trubica alebo tyč cylindrického tvaru. Ak je daný magnetostrikčný materiál a jeho dĺžka t.polarizačné vinutie. Jeho úlohou je zvyšovať amplitúdu ultrazvukových kmitov (UZ).3. Nástavce väčších dĺžok sú z hliníka.prípojka amplitúdového meniča Obr. aby nedošlo k útlmu kmitov (X . E .025 -ŕ 0. Nástroj je k nástavcu pripojený v oblasti maxima vlny s presnosťou ± 0.09 mm [1]. ktorá sa vypočíta podľa vzťahu [6]: f = ± (I (3. má dĺžku asi 1.magnetostrikčné jadro. Je to trubica s dĺžkou okolo 120 mm obyčajne vyrobená z titánu alebo hliníka. podmienka (3. pričom vlnová dĺžka X sa vypočíta podľa vzťahu: x= f=7# (3 2) ' kde c . nazývanej rezonančná frekvencia. vedie kmitanie na nástroj. Pre obrábanie ultrazvukom je potrebná vyššia amplitúda až v rozmedzí 0.frekvencia zmeny magnetického poľa (l/s).4 Zmena vlny predĺženia pozdĺž dĺžky magnetostikčného meniča (zt/ro/: Kaczmarek [6 j) Obr.merná hmotnosť magnetostrikčného materiálu (kg. 4 -magnetostrikčný nosič. [14J. p .5 násobok vlnovej dĺžky zvuku.m" 3 ). 6 . potom maximálna hodnota amplitúdy kmitu vzniká vo vzdialenosti 1/4 vlnovej dĺžky od stredu a maximálna výchylka zodpovedá dĺžke magnetostriktora f = 0.3.3) Koncentrátor (booster) je zosilňovač kmitov. Tvar nástavca je cylindrický so stupňovitou zmenou priemeru alebo kužeľovitý. Ak je uzol vlny kmitania v strede veľkosti magnetostrikčné ho meniča. .1 pm v závislosti od druhu materiálu [6]. f .3. aby zosilovali amplitúdu kmitov na nástroji.teleso. 3 . ktorý sa vkladá medzi menič a nástavec. Zosilňovač. Amplitúda UZ kmitov sa obyčajne pohybuje v rozmedzí' od 0.3.3 Magnetostrikčný menič (zdroj: Kaczmarek) 1 .5 k. aby sa zabezpečila maximálna amplitúda kmitov Nástavec (horn) ako ďalší element zariadenia. K nástroju je pripojený pevne (pájkovaním) alebo rozoberateľné (závitom). Békés [3] a Thoe et al.rýchlosť zvuku (m/s) v magnetostrikčnom materiále.

.

025 -ŕ 0.25 0.7mm Základné technické a ekonomické ukazovatele USM vhodné pre porovnanie procesu a hodnotenie jeho účinnosti sú: • • • uber materiálu opotrebenie nástroja kvalitaopracovanéhopovrchu . otvor).7mm.075 mm od povrchu obrobku.1. Voľba materiálu nástroja je závislá aj od druhu obrábaného materiálu. Pomer úbytku materiálu obrobku k opotrebeniu nástroja 100:1 100:1 100:1 75: 1 50:1 1. ale tiež z moneiu či molybdénu. lieh. zrnitosť 200 -s. koncentrácia brusiva sa pohybuje v rozmedzí 20 -ŕ 60%. • vzdialenosť medzi nástrojom a obrobkom: nástroj nieje v priamom kontakte s obrobkom.min1] 3.3. najčastejšie používaný rozsah pre komerčne vyrábané zariadenia je okolo 20 000Hz. monel. * • • suspenzia: voda.34 Progresívne technológie Nástroj (ultrasonic tool alebo sonotrode) má negatívny tvar vytváraného profilu (tvar resp. • doporučená veľkosť zrna brusiva: pre hrubovanie 0. Najčastejšie sa vyrába z nehrdzavejúcej ocele s vyššou trvanlivosťou. brusivo 50%.03mm. najčastejšie sa používa suspenzia typu voda 50%. zrnitosť 800*1000 (podľa ISO 525-75).05 0. • frekvencia kmitania.13 Obr.5:1 2:1 1:1 Materiál sklo ferit grafit keramika kryštál karbid volfrámu karbid bóru nástrojová oceľ Rýchlosť rezania [mm. dĺžka otvoru 12. brusivo. SiC 2 500 HK) diamantový prach 6 500V7 000 HK. [11]./ 1 ]}) Podmienky rezania: nástrojový materiál: ocel.20 0. • rýchlosť rezania. petrolej.5.2 2.014 • 0.1. kubický nítrid bóru {KNB 4 700 HK).10 mm.2 Charakteristiky ultrazvukového obrábania Parametre procesu ultrazvukového opracovania na princípe USIG pre priemyselné zariadenia sa pohybujú v nasledujúcich rozsahoch [í]. B«C. 3.B 3. ale asi vo vzdialenosti 0. obr. [9]. oxid hliníka (AI3Q3 2 100 HK). [14]: • výkon vysokofrekvenčného zdroja: 5 0 + 2 400 W. molybdén.5 1. 3.400. priemer nástroja 12.0 1.009 mm. Rýchlosť rezania pre vybrané materiály [mm/min] (spracované podľa údajov /1/. Základnou požiadavkou pre výrobu nástrojov je vhodný nástrojový materiál. • amplitúda kmitov: 0. zrnitosť 320. • druh brusiva: karbid bóru a kremíka (B 4 C tvrdosť podľa Knoopa 2 800 HK. doporučená teplota suspenzie je 2 * 5 °C. jeho dobrá odolnosť voči opotrebeniu a vysoká únavová pevnosť. mosadz. pre dokončovanie 0. Pre kusovú výrobu a tvarovo zložitejšie výrobky aj z mosadze.5. Mosadz je dobre obrobiteľná.7 0. ale proces môže prebiehať aj pri izbovej teplote suspenzie. 15 000 + 40 000 Hz. • nástrojový materiál: antikorózna oceľ. • rýchlosť posuvu nástroja: 20 f 50 mm/mín. mení sa v závislosti od druhu materiálu obrobku.013 v 0. strojný olej. ale má nižšiu odolnosť voči opotrebeniu.

ktorú získali od kmitajúceho nástroja. 3.hĺbka vtlačenia do materiálu r» . • chemickým pôsobením spojeným s vlastnosťami kvapalného média v suspenzii. . Obr.1 Obrábanie ultrazvukom USM 3. keramika). kavitačnými bublinami a brúsnymi zmámi rozptýlenými v suspenzii Priamy náraz brúsnych častic na povrch materiálu s vysokou kinetickou energiou.7 Zóna kontaktu zrna s obrobkom (podľa Kainth et al. 7. • kavitačným účinkom brúsnej suspenzie. Tvrdé a krehké materiály (sklo. Účinok zrna brusiva na materiál obrobku a nástroja zjednodušene ukazuje obr. rozrušuje jeho celistvosť. väčšina oceli) sa brusivo vtláča do povrchovej vrstvy a spevňuje ju.3.polomer kontaktu zrna Obr. meď. ďalším nárazom rozkmitanej Častice sa spevnený povrch obrobku postupne rozrušuje.3.2 Uber materiálu 35 USM je abrazívny proces a uber materiálu je predmetom extenzívneho výskumu a vysvetľuje sa nasledujúcimi mechanizmami: [3.3.8 Detail pracovnej zóny s úlomkami triesky.1. sa pôsobením nárazu častíc porušujú krehkým vylamovaním.6 a detail zóny vtlačenia zrna brusiva obr. ktoré sú pre USM metódy najvhodnejšie. 14] • mechanickým účinkom abrázic (odbrusovania) priamym nárazom častice na povrch obrobku • mikro vydrobovaním (microchipping) po náraze voľne sa pohybujúcej brúsnej častice. f ¡2]) ó* .7 [12]. Pri mäkkých a húževnatých materiáloch (olovo. čiastočky materiálu vo forme triesky sa odštiepajú alebo vylamujú z povrchu. 3.

.

rovnako ako plocha kontaktu [11]. ktorá pri náraze na povrch obrobku vyvoláva vznik mikrotrhlín.ný podiel na celkovom úbere materiálu [6]. McGeough [8] uvádza tzv. obr.8.6) kde B je šírka povrchu.lineárny uber 5 = — [mirŕVmin] (3. ktorá môže byť udaná lineárnou alebo objemovou intenzitou úberu vplýva viacero faktorov. určil Kaczinarek [6] ako: . a hĺbka rezu (hrúbka vrstvy odstraňovaného materiálu v jednej vrstve). ale odporúča sa aj pre kompozitné materiály a pórovité materiály ako grafit.intenzita plošného úberu (surface removal rate) Q . hĺbka rezu nie je jednotná na celom opracovanom povrchu.36 Progresívne technológie Kavitačný účinok spôsobuje mikrotrhliny v povrchovej vrstve materiálu.3.VRR): Q v = — [mnrVmin] (3. Kremer [1\ popisuje kavitačný jav pri ultrazvukovom opracovaní grafitu ako prioritný účinok úbytku materiálu. Na produktivitu USM opracovania. Výbuch bubliny tiež rozkmitá abrazívnu časticu. ktroré ovplyvňujú produktivitu USM sú predovšetkým krehkosť a tzv. Postupne do mikrotrhlín a do pórov materiálu vnikne kvapalina zo suspenzie a spôsobí odštiepenie Čiastočiek materiálu.čas pôsobenia častice na povrch. Vlastnosti materiálu obrobku. sú 10: • vlastnosti materiálu • akustický systém • vlastnosti suspenzie 3.1. alebo tiež výkon opracovania pri abrazívnom pôsobení častíc brusiva na povrch. tieto faktory zároveň ovplyvňujú kvalitu opracovaného povrchu.2. nárazová tvrdosť (impact hardness). ktoré v dôsledok nárazu na povrch materiálu praskajú a vybuchujú.4) . Nízka produktivita úberu materiálu je spojená s vyššou plasticitou materiálu obrobku. Pri šírení ultrazvukových kmitov vznikajú v suspenzii bubliny. „kritérium krehkosti". Kritérium krehkosti zx je pomer pevnosti v strihu k lomovému napätiu daného materiálu. podľa ktorého delí materiály do troch skupín v závislosti na účinností USM opracovania viď údaje v tab.1 Vlastnosti materiálu obrobku Ultrazvuková technológia je vhodná pre opracovanie kovových a nekovových materiálov s vyššou tvrdosťou nad 40 HRC.intenzita objemového úberu (Volumetrie removal rate . tm . Čas kontaktu medzi časticami brusiva a povrchom je veľmi malý asi 10 * 100 ps. .3. Intenzitu úberu materiálu. Kavitačný účinok USM je však slabý v porovnaní s priamym nárazom a predstavuje asi 5% .1.5) (linear rentoval rate): AL • [mm/min] (3.dižka pracovnej plochy. í .

1 Vplyv kritéria krehkosti na kvalitatívnu účinnosť USM {zdroj: McGeough [8]) Kŕ íéfium krehkosti Ti > 2 1<T <2 « 0<Ti< 1 Účinnosť USM Vysoká Stredná Nízka Typické materiály skle.sila pôsobiaca na časticu. 3 . Tab. 5 a SiC Si3N< lisovaný za tepla tetragonálny ZrO. HÍbka vtlačenia 8 W .2 Porovnanie vlastností vybraných druhov materiálov a prevládajúci mechanizmus úberu materiálu ( spracované podľa Dam. med. kde častice triesky sú vyštiepavané v tvare pyramídy a uber materiálu je kontinuálny vo forme malých kráterov. Pri náraze abrazívnych častíc na povrch kovových a húževnatých materiálov. krištáľ temperované a tvrdé ocele a zliatiny.ac . T a b .3. Schreiber [4 j) Materiál sklo AI2O3 T1B2 Tvrdosť HV asi 700 1 750 1950 2 500 2 000 850 1 400 KIC Mechanizmus úberu materiálu krehký lom 0. Fc .je priemer vtlačenej oblasti. Kompozitné materiály s vláknitou štruktúrou a polymérovou matricou sa nárazom abrazívnych častic porušujú krehkým lomom vlákien a plastickou deformáciou matrice.IZCVAR. diamant.7) kde: d .3. 3. väčšina oceli T a b .2 uvádza vlastnosti vybraných sledovaných materiálov a prevládajúci mechanizmus úberu pri ultrazvukovom vŕtaní otvorov s priemerom 10 mm [4J. Z uvedeného vyplýva rôzne správanie sa tvrdých a krehkých kovových aj nekovových materiálov.V cérorr krehký lom a plastická deformácia u 7 e plastická deformácia . vzniká plastická deformácia a spevnenie povrchovej vrstvy je bez výrazného vylamovania materiálu obrobku. olovo. nárazová tvrdosť {impaa hardness) je rovnako dôležitá vlastnosť ako krehkosť materiálu. Veľkosť triesky je asi 1/10 veľkosti abrazívnych častíc alebo niekoľko mikrometrov [4]. Quist. keramika. ktorú spôsobí náraz častice je nepriamo úmerná tvrdosti materiálu (tvrdosť podľa Brinella HB) podľa vzťahu [8]: (3. stabilizovaný ytriom tetragonálny ZKfc s'.7 4 .] Obrábanie ultrazvukom USM 37 Tzv. K výraznému vylamovaniu dochádza pri krehkých materiáloch.

.

Vplyv rozsahu amplitúdy na zvyšovanie rýchlosti úberu materiálu je obmedzený účinkom zrnitosti abrazívnych častíc.16MPA O • • A 0.B4C.2. že vplyv frekvencie kmitov na rýchlosť úberu je lineárna a závisí od vlastností opracovaného materiálu.legovaná nástrojová oceľ. 10 • rj. zrnitosť400 podľa ISO Zmena frekvencie kmitov nemá výrazný vplyv na parametre procesu U S M Väčšina komerčne dostupných zariadení má možnosť zmeny rozsahu frekvencie v malom rozpätí. niekedy až 50 kHz.3. Amplitúda kmitov závisí od druhu zosilňovača a na riadení ultrazvukového zdroja.[12J) Podmienky: vŕtanie otvoru do skla s priemerom d = 12. .25.1 10 AMPLITÚDA [|J.1. priemyselné zariadenia najviac využívajú oblasť okolo 20 kHz.[7J) obrobok .10 Vplyv amplitúdy kmitov a statickej sily na mieru úberu materiálu (Kainth etal.10 mm.2 kHz brusivo .Progresívne 3.1 10 AMPLITÚDA [JXM] 0.M] 100 Obr.20 MPA 1 ä. S rastom amplitúdy kmitov rastie rýchlosť úberu materiálu.10MPA OD.7 mm frekvencia .4 KHZ • 19 KHZ O O** I E 1 0.3. Rýchlosť rezania závisí od amplitúdy.9 a. v závislosti na zariadení.013 do 0. Frekvencia sa pohybuje v rozmedzí 15 * 40 kHz. nástroj . zrnitosť 120 podľa ISO s vi 1 2 3 AMPLITÚDA ( M M X 10"' Obr. 3. b ukazujú overené závislosti rýchlosti úberu materiálu na zmene amplitúdy pre rôzne frekvencie kmitov a rôznu veľkosť statického tlaku (prítlaku) nástroja. i 100 10 A 43 KHZ =2 O 27.2 Akustický systém technológie Akustický systém je charakterizovaný frekvenciou a amplitúdou ultrazvukových kmitov.MMPA • 0.9 Vplyv amplitúdy kmitov na uber materiálu pri zmene tlaku nástroja a pri zmene frekvencie kmitania <Kremer et al. Výraznejší je vplyv amplitúdy kmitov na uber. Veľkosť amplitúdy upravených kmitov pre ultrazvukové opracovanie je v rozmedzí od 0. brusivo B4C. Kremer [7] uvádza. Obr.uhlíková oceľ.

zrnitosť 280 frekvencia .[7J). veľkosťou zrna brusiva.4 20 40 60 a) 8 12 16 20 Koncentrácia suspenzie [%] b) Koncentrácia suspenzie [%] O b r .4 C O E Obr.3.1 Obrábanie ultrazvukom USM 39 Rozenberg a Nepiras [8.2 0. 3.6 1.12 Vplyv zmeny koncentrácie suspenzie na uber materiálu: a) vŕtanie grafitu d = 20mm.2 P°o. podmienky rovnaké ako pri obr. obr.BX. Nosné médium pre brusivo (obyčajne voda) musí mať nízku viskozitu a hustotu. viď obr.[7J) obrabok . b) opracovanie skla (McGeough[8J) Kavitačný efekt procesu.3. Rozsah koncentrácie brusiva v suspenzii sa pohybuje v rozmedzí 20 až 60%.oceľ XC38 brusivo.3. Tvrdosť brusiva v suspenzii tiež ovplyvňuje uber materiálu.3 Suspenzia Na uber materiálu majú vplyv vlastnosti suspenzie dané koncentráciou.12b.5 • zrnitosť 600 Ozmitost'280 f i E_ 1. 3. obr. 3.12 a.grafit ELLOR 9 nástroj . tvrdosťou brusiva a spôsobom prívodu suspenzie medzi nástroj a obrobok. M 0. že existujú hraničné (optimálne) hodnoty statického tlaku nástroja a amplitúdy kmitania na stúpajúci uber materiálu.13. 3. systém prívodu suspenzie medzi nástroj a obrobok a statický tlak nástroja môžu ovplyvniť účinnosť koncentrácie brusiva pri úbere materiálu. Veľkosť zrna má podobný účinok na u b e r materiálu ako amplitúda.10.25. ak je veľkosť zrna porovnateľná s veľkosťou amplitúdy. 1.8 S 0.2 kHz amplitúda-50 um koncentrácia brusiva 20% 2 4 e Statická sila [N x10"2 ] 3.2. . obr.8 0:Nástrqd = 15mm O A O A: Nástroj d .3. Rovnako Kremer [7] uvádza.11. 1. že pri vŕtaní grafitu dochádza pri vyšších hodnotách statického tlaku nástroja k zníženiu intenzity úberu materiálu. b [8] je závislosť úberu materiálu na koncentrácii suspenzie pri opracovaní materiálov ako grafit a sklo. 14] poukázali na skutočnosť.3. dobrú zmáčavosť a vysokú tepelnú vodivosť pre účinné chladenie.11 (Kremer et al.1.20 mm •: Nástroj d = 30 mm H 0. Optimálna intenzita úberu materiálu (removal rate) sa dosahuje. Na obr.11 Vplyv statickej sily na uber materiálu (Kremer et al.

.

075 E E. že pri ! stanovi obyčajne experimentálne. Efekt tvaru nástroja sa prejavuje zmenou produktivity. . Pre produktivitu opracovania je rozhodujúci tvar nástroja a veľkosť jeho aktívnej plochy.3.14 Účinok tvaru nástroja na uber materálu (McGeough /S/j obrobok . Zväčšenie plochy nástroja redukuje uber materiálu v dôsledku zníženia amplitúdy kmitov. ktorá sa 0.05 . podľa jeho výsledkov rozdiel v intenzite úberu medzi vyššie uvedenými brusivami pre opracovanie grafitu predstavuje iba o ! 0 % vyššiu intenzitu pre tvrdšie brusivo na báze B 4 C Obr. Ľ* A • C i ° t • nástroj štvorcového C? 0.40 Progresívne technológie Kremer [7] uvádza.3 Materiál nástroja a opotrebenie nástroja Nevýhodou USM opracovania je nepriaznivý účinok brusiva na materiál nástroja a jeho následné opotrebenie. Zároveň konštatuje. tvrdosť brusiva nie je výrazne rozhodujúca.1.3. Závislosť zároveň dokumentuje vplyv statického tlaku nástroja pri USM. Opotrebenie závisí na dvojici materiál obrobku/nástroj a Základnou požiadavkou je vyššia tvrdosť nástroja ako obrobku. aj keď na použitom druhu brusiva.sklo plocha obidvoch nástrojov 16 mm2 £ 0 0 4 B Ttak nástroja [Nmm' | napriek vzrastu tlaku nástroja pri klasickom obrábaní. že intenzita úberu skla pri použití BjC brusiva je o 15 až 20% vyššia než pri použití SiC brusiva.14 ukazuje vplyv tvaru prierezu nástroja na intenzitu uber materiálu pri konštantnej pracovnej ploche. uber materiálu narastá. Kaczmarek [6] uvádza.13 Účinok veľkosti zma na uber materiálu (McCeough f8J) Veľkosť zrna \^m) 3.3. c* —- js 0.025 Ľ m 12 16 prierezu Obr. že pre pórovité materiály ako je grafit. Závislosť na obr. Pre opotrebenie nástroja pri USM platia podobné pravidlá ako v tomto prípade nie je nástroj v priamom kontakte s obrobkom.125 Á l A A A A ' A úzky obdĺžnikový nástroj A 0. Veľké nástroje obyčajne rýchlo pohlcujú ultrazvukovú energiu a tlmia kmitanie. potom intenzita úberu zostáva na konštantnej úrovni [8]. Do určitej hodnoty tlaku.

¡4]) Sklo Alj0 3 TiB .zrnitosť brusiva . Podmienky procesu.3.15 ukazuje závislosť pomeru úberu materiálu k úbytku (opotrebeniu) nástroja pre rôzne druhy materiálov [5].má vo všeobecnosti najvýraznejší účinok. brusivo BX zrnitosť 280 podľa ISO (Dam etal. To dokazuje. SiC Si^N.4.1%.03 až 0.4 Vlastnosti opracovaného povrchu Hodnotenie vlastností opracovaného povrchu vychádza z posúdenia dosahovanej drsnosti a presnosti opracovaného tvaru. Zr0 (Y) ZrO^Ce) 2 3. Obr.17b ilustruje vplyv koncentrácie brusiva v suspenzii na drsnosť Ra.1. 3.priemerom d = 1 Omm do kompozitného materiálu zloženého z uhlíkových vlákien v polymérovej matrici. 3. ktoré vplývajú na produktivitu majú výrazný účinok aj na stav opracovaného povrchu. amplitúda chvenia (vibrácii).3. Pri opracovaní wolfrám karbidu brusivom z bór karbidu a nástrojom vyrobeným z mosadze relatívne opotrebenie nástroja dosahuje 140% [6].3.1.0. Obr. na akustickom . Ak sa použije karbidový nástroj a brúsny prášok B 4 C. . že proces mechanického odbrusovania a vyštiepavania resp. vylamovania (cliipping) materiálu pri USM sa vyskytuje paralelne pre nástroj aj obrobok. Obr. n • Intenzita úberu • Opotrebenie nástroja Obr. veľkosť zma brusiva a ich tvrdosť. Intenzita opotrebenia závisí na pevnostných vlastnostiach materiálu.I5 Porovnanie miery úberu pre rôzne druhy materiálu obrobku a opotrebenia nástrojového materiálu z ocele St 37 pri USM vŕtaní otvorov s priemerom d=10mm. Povrch nie je ovplyvnený teplom.1 Drsnosť povrchu Kvalita opracovaného povrchu závisí na vlastnostiach opracovaného materiálu.krehkých nekovových materiálov a tvrdej legovanej ivele. Drsnosť povrchu a jeho akosť ovplyvňuje koncentrácia suspenzie. Nástroj sa opotrebuje rýchlejšie. Hlavná premenná procesu .005 mm a drsnosť Ra od 0. Obr.w é m e USM a na vlastnostiach suspenzie. redukuje sa relatívne opotrebenie nástroja na 0. 3. Hocheng a Hstt [5] sledovali drsnosť povrchu v pozdĺžnom a priečnom smere pri vŕtaní otvoru .0.17a dokumentuje vplyv veľkosti zrna brusiva na drsnosť Ra meranú v pozdĺžnom a priečnom smere.76 um [9].3. Komerčné zariadenia zabezpečujú rozmerové tolerancie v rozmedzí .1 Obrábanie ultrazvukom USM 41 opracovaní skla nástrojovou oceľou je relatívny úbytok hmoty nástroja 1%.16 ukazuje priebeh dosahovanej drsnosti povrchu v závislosti na zmene zrnitosti brusiva pre opracovanie rôznych druhov materiálov . ak brúsi vo a obrobok sú tvrdšie ako materiál nástroja.51 -ŕ.

.

b) Vplyv koncentrácie brusiva na drsnosť povrchu (zdroj: Hocheng.17 a) Vplyv veľkosti zrna brusiva na drsnosť povrchu . 3.85 0. že pri vŕtaní je drsnosť po obvode otvoru vyššia ako v dolnej časti.3 Údaje pre ultrazvukové obrábanie keramických materiálov so zrnitosťou brusiva 320 Materiál Tvrdosť HV 65 500 1 000 1100 1 500 2 400 Drsnosť Ra [um] 1-2 0. 0 100 200 Q 14 16 a) Veľkosť zrna brusiva [u. 3. ale ak sa použije veľmi jemná zrnitosť brusiva na úrovnu plavených práškov je dosahovaná drsnosť povrchu otvoru rovnaká v každom smere. Nepiras (1956) a Rozenberg (1973) [14] nezávisle na sebe uvádzajú.obrobok: kompozit na báze carborvepoxy.6 0.40 0.20 0. nástroj: oceľ.1 1. koncentrácia 14%.3.30 Doporučené brusivo SÍC/B4C SÌC/B4C S1C/B4C BjC Uber [mm3/min] Nástroj d=5mm 164 39 7. Hsu [5]) Tab. brusivoSiC. frekvencia 20kHz.65 1. zrnitosť 150.6 UBER [mm3/min] Nástroj d=10mm 224 50 9.90 0.8 3. Zmena prítlaku nástroja v širokom rozsahu má len malý účinok na akosť opracovaného povrchu.m ] b) 18 2 0 2 2 24 2 6 Koncentrácia brusiva [%j Obr. že zvýšenie amplitúdy kmitov zvyšuje drsnosť povrchu.16 Závislosť drsnosti povrchu od použitej zrnitosti brusiva pre rôzne druhy materiálov (spracované podľa McGeoughfS] a Buda-Békés ¡3 J) 200 400 600 800 1000 Zmitosf brusiva Kremer [7] konštatuje na základe výsledkov viacerých bádateľov.42 Progresívne technológie -O-sklo i kremík pre polovodiča —Q—keramika —•— vysokoiegovana oceľ S I Obr.5 Grafit Si02 Alz0 ZrOa Sialon SiC 3 BC BC 4 4 .3 3.75 0.

1 Obrábanie ultrazvukom USM 43 Druh materiálu obrobku ovplyvňuje výslednú drsnosť povrchu.18 Drsnosť povrchu pri ultrazvukovom obrábaní keramických materiálov Podmienky ako na obr. jeho tuhosť a odolnosť voči chveniu. Pri hodnotení rozmerovej presností pri výrobe otvorov ultrazvukovým . Rozmerové opotrebenie nástroja ako kritérium je určené vzťahom podľa [6]: « .4 ilustruje dosahovanú presnosť rozmerov pre zvolenú zrnitosť brusiva [1]. tým musí byť materiál nástroja odolnejší voči opotrebeniu.15 (Dam et ai [4Jj skjo AIJOJ TiB 2 SiC Si 3 N t ZrOj(Y) ZrO^Ce) 3.15). ktoré vykazujú vysokú produktivitu pri USM opracovaní (hodnoty úberu nad 50 mmVmin) majú zároveň vyššie hodnoty drsnosti (porovnaj s obr.3. má dominantný vplyv nielen na akosť. Aj keď pri ultrazvukovom obrábaní nástroj je len vo funkcii tzv. Presnosť je ovplyvnená tiež veľkosťou plochy nástroja. Najviac vplýva na odchýlku rozmerov zrnitosť brusiva. amplitúdou kmitov a materiálom obrobku.4. tvarovača. = Ä (3-8) kde E je chyba udávaná ako dolná alebo horná odchýlka od nominálneho rozmeru. Tab 3. O b r . ako už bolo spomenuté. rovnako ako aj veľkosť zŕn brusiva a intenzita opotrebenia nástroja majú najvýraznejší vplyv na presnosť rozmerov. A je dovolená odchýlka rozmerov opracovaného povrchu. že Čim vyššia je požiadavka na rozmerovú presnosť produktu. Tab. To znamená. ako to uvádza Kremer a Gilmor [14]. ako aj doporučené brusivo a dosiahnuté hodnoty úberu materiálu pre rôzne keramické materiály.3. Väčšie zmo spôsobuje rýchlejší uber materiálu.1.2 Presnosť rozmerov pri ultrazvukovom obrábaní Vo všeobecnosti je presné opracovanie limitované najmä relatívnym tvarovým a rozmerovým opotrebením nástroja. 3. ale aj na presnosť povrchu. Veľkosť zrna brusiva.3. pre dosiahnutie vysokej presnosti sa vyžaduje jeho tvarová a rozmerová stálosť počas procesu úberu materiálu.18 sú porovnané dosiahnuté hodnoty drsnosti Rz pre rôzne druhy keramických materiálov [ 4 ] . Parametre procesu USM. Tieto výsledky hovoria o tom. Ak sa použijú malé zrná (zrnitosť v oblasti plavených práškov) intenzita úberu je pomalšia a dosahuje sa vyššia akosť opracovaného povrchu a tiež vyššia presnosť rozmerov.3. Väčšina pojednaní o presnosti pri USM sa týka výroby otvorov a ich odchýliek od nomináJneho rozmeru. ktoré vplývajú na produktivitu opracovania majú rovnaký vplyv aj na presnosť ultrazvukového opracovania. že materiály. Presnosť nástroja. ale menšiu presnosť a vyššiu drsnosť.3 tiež uvádza porovnávacie hodnoty drsnosti povrchu vyjadrené cez Ra.3. Na obr.

19). ZrO . vtedy sa dosahuje optimálna produktivita procesu. Oválnosť a asymetria otvorov vznikajú v dôsledku laterárneho (bočného) chvenia a v dôsledku nepresnosti posuvu nástroja. 3. frézovanie a rezanie závitov. Pri voľbe technológie je nutné experimentálne a empiricky overiť poznatky pre každú kombináciu parametrov. kde sa využíva utrazvukové kmitanie nástroja pre intenzifikáciu klasického vŕtania. Autori [5] sledovali kužeľovitosť vyrobených otvorov v rôznych keramických materiáloch. 14]. Zaujímavosťou je. Obr. USM technológia sa charakterizuje ako širokospektrálna. Vo všeobecnosti sa doporučuje pre opracovanie plôch do prierezu 1000 mm 2 [1. Tab. ktoré vykazovali veľmi dobrú drsnosť povrchu po USM opracovaní.003mm.18 a obr. leštení a lapovaní skla a keramiky.3. . Pri výrobe otvorov je pomer hĺbky otvoru k jeho šírke limitovaný v pomere 3:1 [2]. • • • vŕtanie hlbokých otvorov pre hlavňové systémy.25 Na presnosť vyrobených otvorov má výrazný vplyv aj materiál obrobku ako to ilustruje obr.20 ukazuje niektoré najčastejšie spôsoby rozmerového ultrazvukového opracovania. • hĺbenie drážok a otvorov kruhových ale aj nesymetrických tvarov. načo poukazujú aj najvýznamnejšie oblasti použitia.4 Vzťah medzi zrnitosťou a presnosťou Zmitosf brusiva (ISO) 240 eoo Presnosť rozmerov [um] 0. ako sú: • delenie materiálov.19 Odchýlka presnosti rozmerov od nominálneho priemeru otvoru pri USM vŕtaní otvorov s priemerom lOmm (podľa Dam et al. výborná produktivita sa dosahuje pri brúsení.44 Progresívne technológie opracovaním sa sledujú odchýlky rozmerov.38 0.[4J) sklo AIA 7i8 2 SiC Si 3 N 4 ZrO z (V) Zr0 3 (Ce) 3. • Hore HV strede • Dole Obr. že materiály. ich asymetria a oválnosť otvorov a tiež vlnitosť povrchu. 2.3. mali nepriaznivé výsledky pri odchýlkach presnosti rozmerov (porovnaj obr.1. Doporučujú sa pre materiály s tvrdosťou od 35 f 40 HRC a viac. pokiaľ nie je zaručená dodávateľom zariadenia a technológie. ako aj kužeľovitosť otvorov. Produktivita je obmedzená opotrebením nástroja. Môžu sa vyrábať otvory do najmenšieho priemeru 0. . ako napr.19.5 Hlavné oblasti použitia ultrazvukového opracovania Postupy USM sa používajú v celom rade výrobných procesov. 3.3. 3. Komplexnosť tvaru je limitovaná iba konfiguráciou nástroja.

Široké využitie má ultrazvuk aj v oblasti humánnej medicíny.21 pre rezanie vnútorného závitu [ I ]. i). Mechanizmus úberu materiálu je založený na princípe krehkého vylamovania čiastočiek materiálu vplyvom vysokofrekvenčného kmitania diamantového nástroja. predúprava povrchu pre nanášaním oteruvzdorných vákuovo naprašovaných (PVD) vrstiev na rezné nástroje. Princíp opracovania je znázornený na obr. výroba tvárniacich nástrojov zo spekaného karbidu. • spájkovanie . g) rezanie vonkajších závitov. bočných plôch a otvorov (zdroj: Kaczmarek [6J) Okrem obrábania sa princíp ultrazvuku využíva aj v iných procesoch ako sú: • čistenie produktov a dielcov . kontrola celistvosti a hrúbok materiálov. j) lapovanie a leštenie rovinných. Obr. Princíp ultrazvuku sa široko využiva pri nedeštruktívnych metódach merania ako kontrola akosti zváraných spojov. čistenie zlatých a strieborných šperkov.spájanie materiálov bez tepelného zdroja. výroba dýz z keramického materiálu. h). • tvárnenie .20 Druhy ultrazvukového obrábania a).spájkovanic hliníka. Proces bol vyvinutý prednostne pre opracovanie krehkých a veľmi tvrdých materiálov ako sklo a keramika. kde sa vytvárajú tzv. rezanie termoplastov a rezanie gumy.1. b) výroba kruhových a tvarových otvorov.špeciálne postupy tvárnenia. čisté rezy bez ostrapov. • zváranie . .odmasťovanie pred následnou operáciou povlakovania.3. d) delenie.3. tvarovanie diamantov a iných drahých kameňov použitím diamantového prášku alebo prášku z kubického nitridu bóru do brúsnej suspenzie. zváranie fólií [10].5. meranie rozmerov a iné.1 Rotačné ultrazvukové obrábanie Rotačné ultrazvukové obrábanie (medzinárodne zaužívané označenie Rotary Ultrasonic Machining RUM) je samostatnou časťou ultrazvukového opracovania a je kombináciou procesov ultrazvukového obrábania a brúsenia diamantovým nástrojom [13]. rezane a vŕtanie kompozitných materiálov a vlákien KEVLAR. 3. 0 rezanie vnútorných závitov. c) gravírovanie.1 Obrábanie ultrazvukom USM • • • • • 45 opracovanie tvarovo zložitých elektród pre clektroiskrové metódy opracovania.3. kde sa využíva deštrukčný účinok ultrazvukových kmitov na odstránenie oxidickej vrstvy na povrchu hliníka. spájanie plastických hmôt. e).

.

= Vysoko­ frekvenčné kmitanie i 20kHz} Otáčky nástroja Otáčanie obrohkí. limitujúca hmotnosť jc okolo 40 g [11]. Pri opracovaní sa neprivádza abrazívna suspenzia. Určujúcim ukazovateľom hospodárnosti procesu RUM je výkon opracovania vyjadrený cez intenzitu objemového úberu materiálu VRR (mm 3 /s). • rotačné ultrazvukové obrábanie používa diamantové nástroje v tvare klasických brúsnych kotúčov.23. Doporučený maximálny priemer nástroja je 38 mm.05mm. obr. USM proces používa nástroj na prenos kmitania. Porovnanie charakteristických parametrov obidvoch procesov ako je intenzita objemového úberu -VRR (volumetric rentoval rate). ktorá odplavuje častice materiálu triesky. statického prítlaku nástroja.3. pri klasickom USM nástroj koná len vibračný pohyb. intenzita úberu materiálu závisí prednostne od amplitúdy kmitania. • • . ale nástroj okrem rotačného pohybu má aj vlastnú frekvenciu.3. excentrický ku osi nástroja Upnutie abrobku v skľučovadle s p o h y b o m v X a Y osi Obr.46 Progresívne technológie Technológia jc podobná konvenčnému vŕtaniu skla nástrojmi z diamantu.21 Rotačné ultrazvukové obrábanie príklad rezania vnútorného závitu (podľa: Metal Handbook Machining) Základné rozdiely medzi „klasickou" technológiou ultrazvukového opracovania a technológiou rotačného ultrazvukového obrábania sú: • pohyb diamantového nástroja pri rotačnom USM je axiálny.b. ktorou kmitá. ktorá sa udáva ako počet diamantových zŕn na jednotku plochy kotúča. ale do oblasti rezu sa privádza chladiaca kvapalina obyčajne voda. prítlak a usmernenie toku suspenzie a nie je v priamom kontakte s obrobkom. Použitie technológie rotačného ultrazvukového obrábania RUM je limitované veľkosťou prierezu a hmotnosti nástroja.22a.0. ktorý zároveň dáva predstavu o vhodností jednej alebo druhej technológie.3. Amplitúda kmitov je okolo 0. rotačné ultrazvukové obrábanie dáva lepšie výsledky z hľadiska kvality opracovaného povrchu hodnoteného drsnosťou a odchýlkou kruhovitosti a zároveň umožňuje väčší uber materiálu pre sledované druhy materiálov obrobkov. kým pri rotačnom ultrazvukovom obrábaní nástroj je v priamom kontakte s obrobkom.. na uber materiálu sa používajú abrazívne častice diamantového nástroja.3. Priebehy jednotlivých závislostí sú znázornené na obr. dosahovaná drsnosť povrchu a nominálna odchýlka rozmerov určená kruhovitosťou pre rôzne druhy materiálov. [13]. Ako ukazujú výsledky porovnávacieho hodnotenia oboch procesov. ilustruje obr.025 .c. a ako to uvádza Pei et al. priemeru diamantových zŕn a koncentrácie diamantových zŕn. vysokofrekvenčný a zároveň axiálny rotačný. Nástroj s nástavcom musia mať rezonančnú frekvenciu 20kHz.21. Veľká hmotnosť nástroja môže tlmiť amplitúdu kmitov.

CZ Karbid | B RUM Ferit ' 2.23 Závislosť výkonu procesu rotačného ultrazvukového opracovania od parametrov procesu: amplitúdy kmitov. priemeru zrna brusiva a počtu zŕn.1 Pomer t/rdosf H a modulu pružnosť E H/E(x1u~6) a) 13. amplitúda kmitov 0. (spracované podľa Pei et al.36 3.3.87 8.05mm. statického prítlaku nástroja.025mm.3. 0 01 .36 J 3.1 Obrábanie ultrazvukom USM 47 2 Q USM Skto Ferrt E Z 3 i u] 1.22 Porovnanie účinku pomeru tvrdosti a modulu pružnosti materiálu obrobku na: a) drsnosť povrchu b) odchýlku kruhovitosti c) uber materiálu -VRR pre konvenčné USM a rotačné ultrazvukové obrábanie RUM (spracované podľa Tlioe. Aspinwall.26 (x 10-6) Obr.26 (x10-6) Pomer tvrdosti H a modulu pružnosti E H/E 1.28 2.28 • USM 1 0.5 H RUM AIA _ 7^ 13.1 13.87 AIA 1.87 8.1 I Jl í Porcelán äKl ° suo r l 8. 3. fr2 FtierrtT Q 3 Q4 . [13]) . prítiak nástroja 600N. priemer zrna Q.5 0 Porcelán . otáčky nástroja 1000 ot/min.28 2. Wise[14]) c) Pomer tvrdosti H a modulu pružnosti E H/E Konštantné podmienky procesu.26 50 I 40 "e É 30 BÉ g 20 1 10 1 lj) 0 Karbid 1.35 3. are 05 [nrrj 0 100 200 300 400 5D 0 E l a t i l : k as ä a • P rillak lNl O b r .

.

. Singh.: A Mechanistic Approach to the Prediction of Material Removal Rates in Rotary Ultrasonic Machining. 15]: • • • • • • • pre opracovanie keramických materiálov a feritov. F. Snocys. Bratislava. Dearborne. R.vyd.: Teoretické základy obrábania kovov. 468 10. S. Annals of the CIRP. ofMat. K.: Ultrazvuk v technológii.: Preliminary Study of Ultrasonic Drilling of Fiber Reinforced Plastics. J. ofMat. 142-151 14. Int...ed. No 4. Chapman and Hall. London.Machining. 33-41 Pei.: Productivity. 6. 13. 1983 12. R.:Saleh. Vol. ASME lournal of Engineering for Industry. Abrasion and Erosion.. Ferreira. SVTL.Mech. A.48 Progresívne technológie Rotačné ultrazvukové obrábanie sa efektívne využíva najmä v tých priemyselných oblastiach. Vol. sklo.Proc. Z. 5.35/2.Technol. ASM . Prabhakar. 11. K. May (1995) pp.Metals Handbook . 48. D. Ghabrial. 13. opracovanie plazmovo striekaných povlakov. C. Thoc. Quist. C: Kohls.G. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. ďalej pri výrobe rozmerovo malých predmetov s požiadavkou na vysokú presnosť rozmerov a akosť obrobeného povrchu: [ I I ..: Wise. J.Too Des. Vol 117. Z. Vol. J. H. P. p.. Alfa Bratislava. J..vyd.. ASM International.H. 107-110 McGeough.: Drilling without Drills. 6. Švehla. (1995)..: Advanced Methods of Machining.1: 1.. J. (1995). 9.cd. Š. 8. Alfa Bratislava. W.: On the Mechanism of Material Removal in USM. p. Dam. S..vyd. 1 . 1 . (1986). (1997).Technol. M. Staelens.H.1 Machining. 187 Buda. pre materiály na jadrové reaktory.M. A. 3. p. J. (1988) I. B. SME. 1984. J. (1967) l. Tools Manufact. Int. 2. l. Turňa. karbidy kovov. D.: Principles of Machining by Culling. J.Proc. D. M. .: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. 4.30/1 (1981). A. (1989). Kainth. J.: Review on Utrasonic Machining. P. Warsaw.448-462 Kremer. P. Nandy. pp.C.. B.. American Machinist. March. M. Békéš.L. 19. 51.358-368 Hocheng. Schreiber.. 15. Surface Quality and Tolerances in Ultrasonic Machining of Ceramics. Special Report 743. Wydawnictwo naukowotechniczne. (1982). And Res. M. M.. March.255-266 Kaczmarek. Figúra.: The State of the An of Ultrasonic Machining. Aspinwall.p. (1976). Haselkom. vŕtanie hlbokých otvorov malých priemerov do veľmi tvrdých materiálov. Vol 38. Bellows. J. 9. Annals of the CIRP Vol.ed. kde sa používajú krehké a vysokotvrdé materiály ako keramika. Dekkyser. 7. opracovanie AI : 0_i substrátov pre mikroelektronické obvody. (1979) pp.: Špeciálne metódy zvárania. Moisan. T.. Hsu. L i t e r a t ú r a ku kapitole 3. vŕtanie kompozitných materiálov pre letecký priemysel. na výrobu prototypov s požiadavkou na vysokú presnosť výroby. S. pp 239-255. p.

j. Keďže tieto procesy nie sú bežne používané. V ostatnom čase sa do popredia pozornosti dostávajú progresívne technológie a medzi nimi dve modifikácie opracovania voľným brusivom. proces predstavuje tvarovanie povrchu a hrán pretláčaním polotuhého abrazívneho média cez zúžený priechod tvorený kombináciou prípravok/obrobok. 2 Technológie abrazívneho lúča pre uber materiálu Opracovanie povrchov voľným abrazivom (známe pod anglickým názvom Abrasive Jet Machining AJM a Abrasive Flow Machining AFM) patrí k dokončovacim metódam vo výrobnom procese. Aj napriek podobnému mechanizmu úberu však oba procesy AJM aj USM majú viac odlišností ako podobností. Z toho dôvodu sa hľadajú technológie. . ii) zrná abraziva používané pre tryskanie sú väčšie. Podobne Venkatesh [6] charakterizuje AJM proces ako proces odvodený od konvenčného tryskania. Veľmi málo prameňov podáva kvantifikované poznatky o mechanizme úberu materiálu a kvalite opracovaného povrchu.opracovanie prúdením abraziva. Ako je známe. ako proces odvodený od konvenčného tryskania (sand blasting).3. brúsnym účinkom dopadajúcej častice brusiva s vysokou kinetickou energiou. preto budú ďalej v texte pre tieto technológie používané medzinárodne zaužívané skratky. známe ako: • Opracovanie abrazívnym lúčom . (ALA).AFM 3 .1 A J M . ktoré spĺňajú vysoké nároky na kvalitu opracovaného povrchu. zároveň sú ekonomicky menej náročné a dajú sa jednoducho automatizovať. Pretože tieto procesy sú charakterizované ako procesy odstraňovania materiálu pomocou voľného brusiva. dokončovacie procesy predstavujú kritickú a nákladnú fázu vo výrobe. iii) AJM umožňuje uzavreté riadenie vysokorýchlostného prúdu častíc.impact machining process. platia aj pre ne základné zákonitosti abrazívneho deja ako je mikrorezanie. V odbornej literatúre je pomerne málo poznatkov o uvedených procesoch a sústreďujú sa na kvalitatívny popis metód s dôrazom na aplikačné možnosti. nie je v slovenskom jazyku pre nc jednoznačne určený jednoduchý názov. Náklady na dokončovacic operácie činia asi 15% celkových nákladov na obrábanie.AFM Abrasive Flow Machining .AJM Abrasive Jet Machining' .princíp úberu a zariadenie AJM je opracovanie povrchu mechanickým nárazom častice . kým AJM sa používa na uber materiálu.2 AJM . Popisný názov z anglického prekladu je pomerne dlhý. 3. mikrorytie a mikrozahladzovanie. • Opracovanie prúdom abraziva .opracovanie lúčom abraziva obsiahnutom v prúde vysokorýchlostného stlačeného plynu. pre AJM sa používajú prášky s veľkosťou častíc medzi 10 50 pm.2. od ktorého sa odlišuje v troch základných bodoch: i) tryskanic sa používa na čistenie povrchu súčiastok. Princíp úberu materiálu je podobný ako pri ultrazvukovom opracovaní (USM) t. kde k úberu materiálu dochádza po dopade vysokorýchlostného prúdu abrazívnych častíc. Kaczmarek [9] uvádza podobný proces pod názvom abrasive blast treatmen.

.

3.26. zmiešavacej a výstupnej.brúsny prášok je uskladňovaný v zásobníku a odtiaľ posúvaný do vibračného zmiešavača. Pred prívodom do zmiešavača je plyn filtrovaný za účelom odstránenia nežiadúcich prímeskov ako voda a olej. slovenský ekvivalent abrazív. z toho dôvodu neoddeliteľnou súčasťou zriadenia sú rôzne filtre a separátory.25. kompresor 5MPa ]—7/—I pf'^d 1 \fi7 1 m^ u [Al¡0). Zariadenie využíva zdroj priemyselného plynu stlačeného na tlak okolo S00 kPa. Abraziv . keďže sa použiva stlačený vzduch ako nosné médium pre brusný prášok a je to proces lacnejší.14 • Z mm] obrobok vzdialenosť dýza/obrabok Obr. . Detail abrazívneho deja pre abrazívne obrábanie ukazuje obr.24 Princíp opracovania abrazívnym lúčom (spracované podľa [3-5]) Obr. AJM proces je proces pomalého úberu materiálu.3. Vnútorný prierez a tvar jednotlivých komponentov používanej dýzy znázorňuje obr. podľa navrhnutej konštrukcie pre priemyselné zariadenie vyrobené ako prototyp na Univerzite v Singapore [6]. Materiál je pri AJM metóde odstraňovaný mechanickým pôsobením zmesi stlačeného vzduchu alebo iného priemyselného plynu s veľmi jemnými brúsnymi časticami vo forme brúsnych práškov uvádzaným pod názvom ahrasive. generuje menej tepla.50 Progresívne technológie Ako uvádza Venkatesk. . ktorý chráni pracovníka a pracovné prostredie pred zvýšenou prašnosťou. z ktorej prúdi abrazívna zmes sa skladá z troch častí .3. Ukazovateľom hospodárnosti procesu je intenzita úberu materiálu.3. v zóne rezu sa tvorí teplo a je zároveň ekonomicky náročnejší. Jednotlivé komponenty priemyselného zariadenia sú znázornené na obr. Najčastejšie používané prášky sú na báze taveného oxidu hlinitého Al20} a karbidu kremíka SiC.3.kde každá časť má vymedzenú funkciu a napomáha tvorbe vysokorýchlostného a vysokotlakového abrazívneho lúča.vstupnej. Dôležitou súčasťou zariadenia je odsávač prachu a ochranný príklop. Základný princíp AJM zariadenia je znázornený na obr.3.24.27.25 Detail procesu abrazívneho lúča (zdroj Venkatesh ¡6}) Dýza pre AJM proces. Rýchlosť vytekajúceho lúča je medzi 150 -f 300 m/s. Pri USM procese sa miera opotrebenia nástroja považuje za hlavný ukazovateľ hospodárnosti. Odtiaľ je potom prúd zmesi vedený k dýze. SiC —*\— 1 vzduchu vstupný veni il zmiešavacia komora detail irazivni deja abrazívny «\ \ dej obrobok ^ !• 1 prívod zmesi * plynu a brusiva otvor dýzy "(0. LÍSM proces je rýchlejší s vyššou rýchlosťou úberu materiálu. ktorú proces produkuje. kde sa rovnomerne mieša so stlačeným vzduchom alebo iným plynom.

AJM proces sa charakterizuje ako proces pomalý. s procesom USM alebo abrazívnym vodným lúčom AWJ. priemer zrna práškov sa pohybuje od 10 do 60 um. že okrem kruhového otvoru môže mať aj obdĺžnikový otvor s rozmermi od 0. zmiešavacej komory a vstupnej dýzy. AFM 51 Dýzy pre AJM sa vyrábajú z karbidu wolfrámu (WC) alebo syntetického zafíru. drvené sklo a sklenené guličky pre leštenie.3. Prevádzková doba pre dýzu na báze karbidov sa udáva na 8 * 1 5 hodín pri použití brúsneho prášku z karbidu kremíka (SiC). 7]. výstupná zmiešavacia vstupná ftfP>lJ777)JtH. • brusivo .27 Zobrazenie tvarov výstupnej dýzy.abrazív: A1:0 3 .5 mm [6].5.2. že do značnej miery redukuje rozptyl lúča pri rezaní.08 -f 0. ale lacný v porovnaní napr. rezanie a odihľovanie. uhličitan horečnatý Mg : COj sa doporučuje pre ľahké čistenie a leptanie a pieskovanie. Každý výrobca zariadenia bližšie špecifikuje používané rozsahy. SiC sa používajú pre čistenie.13 až po 2. Vyrába sa s priemerom od 0. a tiež. filtre regulátor zdroj a zmiešava č íl L*.8]. Životnosť dýz závisí vo veľkej miere na druhu abraziva a pracovnom tlaku zmesi.2 Technológie abrazívneho lúča AJM.A J M Technologické a prevádzkové charakteristiky abrazívneho lúča sú kvantitatívne určené nasledujúcimi doporučenými rozsahmi parametrov [1.1 Charakteristika abrazívneho lúča . • .1.26 Princíp priemyselného zariadenia pre ručné opracovanie abrazívnym lúčom (spracované podľa ¡3+5]) Výhodou dýzy na báze karbidu wolfrámu je. 3 . 8].5 mm do 0.8 mm. hydrouhličítan sodný NaCO} pre tvarové rezanie mäkkých materiálov.3.—íi—s 1 m odsávač S/ . V prípade požiadaviek na vyššiu intenzitu úberu sa používajú dýzy s priemerom okolo 3. ktoré spolu tvoria dýzu pre AJM proces (zdroj Venkatesh ¡6}) 3.25 mm J1. prerušovač adiaca klar klapka Obr. a okolo 20 -H 35 hodín pre brúsny prášok z oxidu hlinitého ( A b 0 3 ) Priemerná prevádzková doba zafírovej dýzy je okolo 300 hodín [1. Zafírová dýza má dlhšiu životnosť a je drahšia.18 -r 3. Množstvo odoberaného materiálu za jednotku času je okolo 10 g/min.3. konvergentná dýza zvyšuje tlak zmesi konvergentno-divergentá dýza zvyšuje rýchlosť lúča Obr.

.

platia základné zákonitosti procesu abrazívneho opracovania voľným brúsivom: • uber materiálu sa zvyšuje so zvyšovaním jeho tvrdosti. pre kovy od 1. —•—50 um • . pre sklo sa udáva 16 mmVmin. • rýchlosťou prúdenia abraziva.3. rýchlosť pohybu lúča: 1 5 0 ^ 3 0 0 m / s vzdialenosť medzi ústím dýzy a obrobkom: 0. alebo iný priemyselný plyn s .3.28 Účinok veľkosti častíc abraziva na uber materiálu pri opracovaní tabuľového skla (zdroj [1]) .20 mm/s. vysokou čistotou bez cudzích prímeskov ako sú olej a voda.8 -í. * • rýchlosť posuvu lúča: 0. použitý plyn: stlačený vzduch. ako už bolo spomenuté v úvode. pre účinok rýchlosti prúdenia abraziva.03 0. tlaky nižšie ako 4. • vzdialenosťou medzi obrobkom a dýzou. Pre uber materiálu. • druhom a veľkosťou abrazívnych častíc.2 7 um .o .1 0 um ] Bi E E [>—A J 2 4 6 8 10 12 I 14 < < ? 16 18 20 Rýchlosť toku abraziva [g/s] O b r . podľa tvaru otvoru v dýze a požiadavky na koherentný nerozptýlený lúč. oxid uhličitý ( C 0 2 ) .75 mm. • úbcr materiálu sa zvyšuje so zväčšovaním zrna brúsneho prášku. • uber materiálu sa zvyšuje väčšou výtokovou rýchlosťou lúča. a na obr. tok abraziva: 10 * 20 g/min. a je závislá na mernej hmotnosti materiálu.2 Vplyv p a r a m e t r o v A J M procesu na uber materiálu intenzita úberu materiálu a kvalita opracovaného povrchu je ovplyvnená: • druhom obrábaného materiálu. 3.2.29. pre jemné dokončovanie povrchov 3 • 5 g/min.28.6 do 4.o . pre účinok veľkosti častíc na uber materiálu.52 Progresívne technológie • • • • • • • výstupný tlak zmesi vzduchu a abraziva: od 5 do 8 MPa. dusík (N 2 ).1 mnrVmin. Kvantifikácia týchto poznatkov je zhrnutá graficky na obr. 3. intenzita úberu materiálu sa udáva v priemere okolo 10 mg/min.5 MPa sa z hľadiska efektívneho uberú materiálu neodporúčajú.1.

Komerčne dostupné stupne označovania veľkosti zrna brúsnych práškov nie sú vhodné pre AJM. vo väčšej vzdialenosti sa lúč diverguje do kužeľovitého tvaru a šírka jeho rozptýlenia je závislá na tlaku systému.3. O b r . Pre likvidáciu použitých práškov platia príslušné bezpečnostné predpisy. Prášky by sa nemali recyklovať a znovu používať. Literatúra neudáva kvantifikované údaje. 1—i k — 1 1 — 1 / t /— Obr. ako aj rýchlosti toku lúča [1.30 Účinok vzdialenosti obrobok/dýza na mieru úberu materiálu (spracované podľa [1. ktorý sa zachováva iba do krátkej vzdialenosti asi 1. sa volí podľa aplikácie. ktorý je zdraviu škodlivý. Podľa údajov [ I ] . Požiadavka vysokej presnosti opracovania a eliminácie tvorenia úkosov sa dosahuje veľmi malou vzdialenosťou dýzy od povrchu asi 0.zdroj [1] —•— zdroj Venkatesh [6] a) (zdroj [1]) pri opracovaní tabuľového skla (iné parametre neudané) b) (zdroj [6]) veľkosť zrna 40um.29 Účinok rýchlosti toku abrazívneho prášku na uber materiálu pri opracovaní tabuľového skla (zdroj [lj) 0 2 4 6 fi 10 12 14 16 16 20 22 24 26 Rýchlosť toku aSraziva [g/s] Vzdialenosť medzi obrobkom a výstupom lúča z dýzy ovplyvňuje intenzitu úberu materiálu pri AJM procese.3. kým vzdialenosť od 13 do 75 mm sa aplikuje pre operácie s menším vplyvom na povrch. Optimálna hodnota intenzity úberu materiálu závisí na vzdialenosti obrobok/dýza. pretože kontaminované prášky so zvyškami opracovaného materiálu zanášajú dýzy. ako to ilustruje obr. obrobok tvrdené sklo 2 4 6 8 10 12 14 16 18 20 Vzdialenosť obrobok/dýza jmm] I . Prúd abrazívnej zmesi má obyčajne cylindrický tvar.30. AFM 53 Veľkosť brúsnych zŕn používaných v procese AJM. pre čistenie a leštenie povrchov menšia veľkosť zrna práškov [1. okrem toho obchodné prášky môžu obsahovať kremíkový prach. Vzdialenosť medzi obrobkon a dýzou sa mení so spôsobom aplikácie lúča.5mm.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. 8].6]) .8 mm.6]. na veľkosti zma brúsneho prášku.* . 3. Pre rezanie sa doporučujú väčšie zrná.6 mm po opustení dýzy. priemer otvoru dýzy 3. pretože ich veľkosť nieje dosť dobre klasifikovaná [1]. 3. Pre čistenie a mechanické spevňovanie povrchu sa doporučuje vzdialenosť 5 + 1 3 mm.

.

86 0.5 um a je ovplyvnená veľkosťou zrna a druhom použitého prášku. Pri procese nedochádza k výraznej deformácii obrobku.50 0.05 mm.31 Účinok veľkosti použitého brúsneho zrna a posuvu lúča na mieru úberu materiálu.b. podľa výsledkov ktoré publikoval Venkatesh [6].5 Dosahovaná drsnosť povrchu pre rozdielnu veľkosťou zrna abraziva pri opracovaní nehrdzavejúcej ocele AISI 316 (DIN X5CrNiMol8 10) (spracované podľa Druh abraziva Veľkosť zrna [um] 10 25 50 20 50 50 Drsnosť povrchu Ra [um] 0. priemer otvoru dýzy 3.3 Charakteristika povrchu po AJM procese Progresívne technológie AJM proces tvorí povrch s granulovanou matnou Štruktúrou.38-0.54 3.2. r posjv j i. pozri tab. Vefkrar abrazívnych iastlc [mm] V. vzdialenosť dýza/obrobok 5mm. a drsnosť povrchu (spracované podľa [6]) Parametre procesu: konštantná vďkosf zrna 85pm (zrnitosť 180).25-0.43-0.20-0. Tepelné pôsobenie procesu je minimálne.53 0.) Porovnávacie hodnotenie grafických priebehov závislosti úberu materiálu. 3. vplývajú tie isté charakteristiky procesu AJM ako na intenzitu úberu materiálu (viď kap. Tab.2.50 0. J u. Dosahované tolerancie rozmerov sú udávané v rozsahu 0.1.3. obrobok.13 -¿-0. 3. Dosahovaná stredná drsnosť povrchu je v rozsahu Ra 0. dosahovanej drsnosti povrchu na zmene veľkosti brúsnej častice a rýchlosti posuvu lúča znázorňuje obr.30-0.2. 3.5mm.5.15 -ŕ 1. uhol dopadu lúča 90*.i m ^ p . povrch nie ovplyvnený teplotou.% Oxid hliníka AlsOa Karbid kremíka SiC Sklenené guličky Zároveň na kvalitu opracovaného povrchu vyjadrenú cez parameter drsnosti povrchu Ra.96 0. tvrdené sklo . 3.^ Obr.31a.1. keďže sily pôsobiace na obrobok sú malé.30-0.

2.1 horný valec s piestom /riadiaca jednotka stroja dolný valec S piestom stojan Obr. spevňovania tvrdených liatin a plastov.2. skiel 3. povrchu alebo pieskovania keramiky. • matovanie skla. Konkrétne rozšírenie našla AJM technológia predovšetkým pre: • opracovanie otvorov v elektrotechnickom priemysle.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. Postup opracovania je podobný ako pri brúsení a lapovaní. plastických komponentov a tvrdených automobilov. skla.4 Oblasti použitia procesu A J M AJM lúč sa uplatňuje pri opracovaní ťažkoobrábateľných a keramika. kde brusivo mierne leští povrch alebo hrany. • odihľovanie chirurgických ihiel. • gravírovanie registračných čísel motorov v automobilovom priemysle. Hlavné oblasti aplikácie predstavujú technológie rezania. Abrázia (brúsny účinok) sa vyskytuje len v mieste.3.charakteristika princípu úberu a zariadenie Opracovanie prúdom abraziva AFM predstavuje pokrokový proces dokončovania povrchov pomocou polotuhého viskózneho abrazívneho média. plastických komponentov. Vytvára vysokú úroveň dokončeného povrchu a úzke tolerancie geometrického tvaru. prípravok a brúsne médium.32 Schematické znázornenie zariadenia pre AFM proces. 55 krehkých materiálov ako je sklo a pre vyrezávanie a vŕtanie plytkých čistenia. Hlavnými prvkami zariadenia sú stroj na pretláčanie média. Odstraňuje malé množstvo materiálu prúdom polotuhého abrazívneho média.32 znázorňuje základnú zostavu AFM procesu. • vŕtanie a rezanie malých otvorov a tvarov v skle.3. (zdroj [7]) .2 A F M . Doporučuje sa pre jemné dokončovanie povrchov. kde je obmedzené prúdenie média.1. tvarov a otvorov na pomerne malých plochách. ktoré je pretláčané cez priechod medzi obrobkom a prípravkom. • pieskovanie čísel (označenia) do kovov. Obr. spekaného karbidu. oporný stojan upinael prípravok obrobok upínacia doska \ / n Q .3. hydraulických piestov. AFM 3. odihľovania. keramike a tvrdených liatinách. • odihľovanie a odstraňovanie ostrapov na kovových a plastových komponentoch.

.

zároveň zabezpečujú prietok abrazívneho média až do 380 l/min [1]. Medzi počtom cyklov a veľkosťou zaoblenia hrany je lineárna závislosť.56 Progresívne technológie Detail pracovnej zóny ilustruje obr.3.brúsne médium v dolnom valci pred pracovným cyklom a následné rozloženie média po pretlačení cez priechod medzi prípravkom a súčiastkou. Zmena viskozity brúsneho média sa docieľuje aj zmenou teploty. (zdroj [1 ]) P r í p r a v o k slúži na upínanie súčiastky. viskozity média a konfigurácie pn'pravok/obrobok.3. Tok brúsneho média cez priechod v uzavretom opornom stojane zabezpečujú piesty v dolnom a hornom valci zariadenia. Počet cyklov ovplyvňuje mieru úberu materiálu. Nosič je zmes polymérov na báze kaučuku a kvapalného maziva. (zdroj (U) Abrazívne médium je zložené z polotuhého polymérového prostriedku.3. ako uvádza Williams a Rajurkar [7].33. ktoré je nosičom abrazívnych zŕn. So zvyšovaním teploty viskozita klesá.34 Príklad konštrukcie prípravku pre dokončovanie povrchu lopatiek. horná upi nad a doska stroja horní diel prípravku dolný áel prípravku dolná uplnacia doska stroja Obr. ktorú nieje potrebné upraviť.33 Detail pracovného procesu .3. Stroje pre AFM zabezpečujú tlaky v rozsahu používanom pre pretláčacie stroje od 700 do 22 000 kPa. Obr. Prípravok zároveň zamedzuje prúdeniu média v oblasti. čo umožňuje rovnaký druh média použiť pre rôzne prierezy priechodov medzi obrobkom a prípravkom. Zmenou vzájomnej koncentrácie brusiva a nosného média sa mení jeho viskozita. Proces si vyžaduje len jednoduché prípravky. na usmernenie toku média a pomáha pri vytváraní vhodného priechodu média. Prípravok slúži na obmedzenie prúdenia medzi vonkajšou časťou obrobku a vnútornou časťou prípravku.34 ukazuje príklad konštrukcie prípravku. Obr. predovšetkým v oblasti prvých 8 cyklov. Prietok média závisí od tlaku. Pracovný cyklus je daný počtom dvojzdvihov piestov. .

Tab.3. vnútorné trenie resp.2 vysoká 6. okolo hrán otvoru Obr. autora). 3.7]) Obr.36 znázorňujú vplyv viskozity média na jeho tok cez priechod.35 Priebeh prúdových čiar pri prúdení vysoko viskózneho média cez priechod. Hodnoty viskozity abrazívneho média pre každé zariadenie a technológiu špecifikuje výrobca. odpor) je reologická vlastnosť látok. pre elastické pevné látky zase deformácia závisí len aa veľkosti napätia.3. Pre rovnomernú intenzitu úberu materiálu sa doporučuje nízka rýchlosť prúdenia. kde pre kvapaliny platí.4 50 Podľa zaužívaných pravidiel a odporúčaní sa používa médium s vyššou viskozitou pre leštenie alebo obrusovanie stien veľkých priechodov. v dostupnej literatúre nie je kvanťiftkovaná.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. Obr.8 6.2 25 — •- i nízka 0. Médium prúdi rýchlejšie cez priechod než okolo hrán. že hrany sa obrusujú rýchlejšie ako steny priechodu. vlastnosti takej látky sa popisujú kombináciou vlastností viskóznej kvapaliny a elastickej tuhej látky (pozn. Pri hodnotení vplyvu 'Viskozita (z lat.6 ukazuje niektoré pravidlá pre výber vhodnej viskozity abrazívneho média v závislosti od rozmerov priechodu a vzájomného pomeru dĺžky/šírky priechodu.3.3.s i pasca!sekunda). pre zaobľovanie hrán a pre malé priechody sa doporučuje nižšia viskozita.7]) Tab. pre zaobľovanie hrán vyššia rýchlosť. v ktorej sa pomer deformácie k napätiu časom meni.6 13 3. Vyššia rýchlosť prúdenia pri nižšej viskozite média cez priechod spôsobuje. Prevrátená hodnota viskozity je tekutosť. Dynamická viskozita má jednotku Pa.35 a 3. Pri špatnom prietoku (jeden uzavretý cyklus) sa obrusuje aj druhá hrana. že za pôsobenia napätia deformácia s časom lineárne rastie.36 Prúdenie nízko-viskózneho média. (zdroj [1. v prípade brúsneho média pre AFM sa jedná o viskoelastickú látku na báze polymérov.4 1.6 Doporučená viskozita média pre priechod s pomerom dĺžky ku Širke 2:1 (podľa [S]) Rozmer priechodu [mm] minimálny maximálny Kvalitatívna charakteristika viskozity média stredná nizka až stredná až stredná vysoká 0.4 3. Kinemaúcká viskozita je podiel dynamickej viskozity a hustoty kvapalnej látky (m'/s). väzkosť. . (zdroj [1.3. AFM 57 Viskozita* média a rýchlosť jeho prúdenia majú podobný účinok na intenzitu úberu materiálu a na veľkosť zaoblenia hrán.

.

alebo viacerých častíc naraz.mikrotriesky. Brúsny účinok média na materiál závisí od: * veľkosti zrna • koncentrácie brúsneho prášku v polotuhom médiu • pretláčacieho tlaku • tvrdosti obrábaného materiálu. K úbytku materiálu vo väčšom objeme dochádza postupne. pre jemné dokončovanie povrchu sa doporučuje veľmi jemná zrnitosť. oxidu hliníka AI2O3 a diamantu s rozmermi zrna od 0. Na modelovanie prúdenia sa v ostatnom čase veľmi úspešne používa metóda konečných prvkov [2]. 8] v nasledujúcich rozsahoch: • drsnosť povrchu Ra okolo 0. Materiál jc časticou vyrývaný a posúvaný do strán. 7. karbidu bóru B^C. zrnitosť a koncentrácia brusiva a konštrukcia prípravku sú hlavné parametre procesu.025 mm do 1. pričom nedochádza k oddeľovaniu materiálu. Jain. Počet pracovných cyklov piesta.1 Mechanizmus úberu materiálu Veľmi málo literárnych prameňov pojednáva a podáva teoretickú analýzu mechanizmu úberu materiálu pri AFM procese.5 mm.2.005 4 1.2 mm. Po opakovanom prechode jednej častice. Pre veľkosť zrna platí.05 um. rycieho efektu (ploughing effect) pôsobenia viacerých častic naraz. Vzťah medzi parametrami procesu a prevádzkovými charakteristikami nie je doposiaľ úplne známy. Presný mechanizmus. Jain a Dixit [2] popisujú interakciu medzi brúsnym médiom a pevným povrchom dielca ako proces postupného mikrorytia (microploughing) a mikrorezania (microcutľing). Zrnitosť brusiva ovplyvňuje kvalitu opracovaného povrchu. tým je uber materiálu vyšší. ktoré vplývajú na uber materiálu a kvalitu opracovaného povrchu pri AFM. alebo opakovaného pôsobenia jednej častice po rovnakej dráhe. • rozmery zaoblenia hrán od 0. vyžaduje si systematickú analýzu a pozorovanie procesu prúdenia viskózneho média. Mechanizmus brúsneho účinku uvádzaný tiež ako mechanizmus abrázie (obrusovania) je popisovaný ako proces abrazívneho opotrebenia pri kontakte brúsnych zŕn s povrchom obrobku. Mikrorytie a mikrorezanie sú dominantné mechanizmy úberu pre húževnaté materiály a samotné mikroreznie je podľa [2] významné pre krehké materiály. . ktorým jednotlivé častice sprevádzajú proces úberu je len čiastočne pochopený.2. Mikrorytie vzniká následkom jednoduchého prechodu jednej brúsnej častice. sa materiál vo forme malej Častice oddeľuje v dôsledku nízkocyklického únavového lomu (microfittigue). Čisté mikrorezanie odstraňuje materiál vo forme triesky malého rozmeru .5 mm. Ako brusivo sa používajú zmá karbidu kremíka SiC. na základe tzv. Mechanizmus úberu častic z povrchu pevného materiálu je pri AFM definovaný ako jednosmerný posuvný dej diskrétnych Častíc po povrchu iného materiálu. 3. čím väčšie zrno. • najmenší opracovaný rozmer otvor s priemerom 0. • tolerancie rozmerov ± 5 pm.5. Dosahované parametre akosti opracovaného povrchu a presnosti rozmerového opracovania sú udávané podľa [2. pretláčací tlak.S' Progresívne technológie viskozity média na uber materiálu a akosť opracovaného povrchu sa udávajú kvalitatívne ukazovatele.

zrnitosť 100. ich tvar a hĺbka vytvoreného vrypu.12). Ich priebeh je znázornený na obr. každá častica preniká do rovnakej hĺbky v materiále a všetky častice majú rovnakú veľkosť.- (3. rovnica (3. je potom možné určiť podľa takých hodnôt.37 pre AFM opracovanie mosadze s tvrdosťou 1500 HV. priemer zma d g = 0.2 Technológie abrazívneho lúča AJM.152 mm. 3.9) kde o r (N/m 2 ) je normálové napätie pôsobiace na zrno guľového tvaru s priemerom d g (m). ktorý vytvorí brúsna častica za predpokladu. že má guľovitý tvar. dĺžka záberu zma (m). Okrem toho.16) ako uber materiálu pre jedno zrno: 2 ^ Va = -i-. ako vryp (scratch). Intenzitu objemového úberu materiálu. tlak piesta a rýchlosť jeho posuvu a koncentrácia brusiva. i./t.10) „ .(d g -t> ŕdg 2 V = 2. ako je počet aktívnych zŕn. (m) vypočíta podľa rovnice (3. Uber materiálu najviac ovplyvňujú zrnitosť. kde sú porovnané experimentálne získané výsledky s teoretickými výpočtami podľa modelových závislosti.9) a pre výpočet intenzity úberu materiálu. že v skutočnosti k odobratiu častíc materiálu dochádza cez množstvo podobných procesov ako pri jednom zme.sin" 1 -vH-o (3. Jain a Dixit [2] odvodili rovnice pre výpočet normálovej sily pôsobiacej na zrno rovnica (3. Potom pre celkový uber v závislosti na počte zŕn v procese: Z. . 7 1 Po odvodení prierezu vytvoreného žliabku sa objem odobratého materiálu pre jedno zrno V a (m 3 ) pre dĺžku kontaktu zma s obrobkom L. R„ ^-.11) Celková intenzita objemového úberu materiálu V (m 3 ) vychádza z predpokladu.NÍ. Na základe uvedených úvah Jain.3. R w polomer obrobku (m). tvorí iba jednu reznú hranu s negatívnym uhlom čela a sila pôsobiaca na každú časticu je konštantná a rovná priemernej zaťažujúcej sile v procese.12) kde: R v je polomer valca pre médium (m). koncentrácia abrazŕva K b = 45%.sin"1 (3. podľa výsledkov publikovaných v [2]. AFM 59 Pri AFM procese sa podľa [2] uber modeluje podobne ako pri brúsení a lapovaní.. počet cyklov 50. Hĺbka vrypu zrna t (m) pre danú tvrdosť obrábaného materiálu H w sa určí podľa vzťahu: t =- H (3. Takýto idealizovaný klasický model abrazívneho opotrebenia je teoretickým základom pre kvantifikáciu úberu materiálu pri AFM. Normálová sila pôsobiaca na hĺbku prieniku zrna guľového tvaru do povrchu je daná vzťahom: Jtdí F n =cr .7i.

60

Progresívne

technológie

Koncentrácia abrazívnej zmesi K b = A b /C je daná objemovým pomerom obsahu brúsnych častic A b v zmesi ku množstvu nosného média C.

Obr.3.37 Závislosť úberu materiálu na parametroch AFM procesu a) zrnitosť brusiva b) rýchlosť posuvu piesta c) koncentrácia brusiva v médiu (zdroj Jean, Jain, Dixit [2])

29
c)

33

37

41

45

43

Koncentrácia brusiva [%]

3.2.2.2 Kvalita opracovaného povrchu pri AFM Ako už bolo uvedene v úvode, AFM proces patrí k dokončovacim metódam opracovania povrchov. Povrch má lesklý vzhľad a vysokú kvalitu dokončovacicho opracovania. Keďže úbcr materiálu zmámi je rovnomerný, nemôžu sa odstrániť rozmerové nepresnosti a defekty po predchádzajúcich operáciách. Dosahovaná drsnosť vyjadrená ako stredná aritmetická odchýlka profilu Ra je okolo 0,5 pm. Vplyv parametrov procesu na drsnosť povrchu je znázornená podľa výsledkov, ktoré uvádzajú Jain, Jain, a Dixit na obr.3.38 a 3.39. Podmienky pre sledovanie drsnosti povrchu boli rovnaké ako pre uber materiálu. Zákonitosti úberu materiálu a akosti opracovaného povrchu pri brúsení a lapovaní sú v zhode s výsledkami AFM procesu. So zvyšovaním zrnitosti brusiva (väčšie rozmery zrna) stúpa rýchlosť úberu materiálu a klesá akosť opracovaného povrchu. Hodnoty drsnosti povrchu klesajú so zvyšujúcou sa rýchlosťou posuvu piesta, so stúpajúcim tlakom piesta, percentuálnou koncentráciou brusiva a zrnitosťou brusiva pre daný počet cyklov. Účinok viskozity média na drsnosť povrchu skúmal Williams a Rajurkar [7]. Podľa ich zistení stredná aritmetická odchýlka profilu Ra jc najvyššia pre nizko viskózne médium (označenie viskozity média L V), najlepšia drsnosť povrchu bola pozorovaná pre stredne vysokú viskozitu

3.2 Technológie abrazívneho lúča AJM, AFM

67

média s označením MHV. Obr.3.40 ukazuje dosiahnuté hodnoty drsnosti povrchu. Hodnoty viskozity boli označené iba kvalitatívne ako LV - nízkoviskózne médium, MV - stredne viskózne a MHV — stredne vysoko viskózne. Podľa údajov v literatúre výrobcovia zariadení udávajú kvantifikované hodnoty viskozity iba ako súčasť technológie.

Rýchlosť piesta [cm/s]

Tlak

P i e s t a IMPal

Obr.3.38 Závislosť zmeny drsnosti povrchu na rýchlosti posuvu piesta a na tlaku piesta (zdroj. Jain, Jain, Dixit [2])

Koncentrácia brusiva [ ] %

Zrnitosť brusiva podľa ISO

Obr.3.39 Závislosť zmeny drsnosti povrchu na koncentrácii brusiva v médiu a jeho zrnitosti (zdroj. Jain, Jain, Dixit [2])

3.2.2.3 Oblasti použitia A F M technológie Z hľadiska použitia je AFM charakterizované ako flexibilná metóda na dosiahnutie presných a rovnomerných povrchov. Použi v a sa pre odihľovanie, zaobľovanie, na presné rozmerové opracovanie, na odstraňovanie deformačné pretvorených vrstiev na ťažko dostupných plochách a na leštenie v širokom rozsahu rozmerov súčiastok - od malých ozubených kolies s priemerom 1,5 mm, alebo otvorov dýz s rozmerom 0,15 mm až po drážkované hriadele a disky turbín s priemerom do 1,2 m. Pôvodne bola technológia AFM vyvinutá pre odihľovanie dielcov v leteckom priemysle, postupne pre svoju vysokú flexibilitu a nízke výrobné náklady bola aplikovaná v ďalších

62

Progresívne

technológie

odvetviach hromadnej a veľkosériovej výroby ako automobilový priemysel, výroba polovodičov a dokončovanie presných lekárskych komponentov. Podľa [1] kapacita AFM procesu je 100 až 1000 dielcov za hodinu, operačný Čas pre paletu výrobkov 1 až 3 minúty.

2

Obr.3.40 Závislosť drsnosti povrchu na viskozite média (zdroj Williams, Rajurkar [7]J L V- nízka viskozita, MV stredná, MHV stredne vysoká Podmienky A F M : 10 cyklov, brusivo SiC, zrnitosť 70, koncentrácia 65%, prietok média 1147cm3/ dvojzdvih

LV

MV

MHV

Viskozita média

Týmto procesom môžu byť dokončované rôzne materiály so širokým rozpätím tvrdosti ako napr, mäkký hliník a húževnaté zliatiny na báze niklu, tiež keramika a produkty práškovej metalurgie na báze karbidov. Ďalšie konkrétne známe oblasti použitia sú [1, 2, 7, 8]: • odihľovanie, zaobľovanie a leštenie ložiskových klietok • odihľovanie a leštenie vstrekovacích foriem pre dielce v automobilovom a leteckom priemysle • dokončovanie implantátov pre potreby humánnej medicíny • odihľovanie palivových dýz • dokončovanie tvámiacich nástrojov pre tlačenie, ťahanie, kovanie • odstraňovanie deformačné pretvorených vrstiev na povrchoch krehkých obrobkov • dokončovanie lopatiek rotorov, obežných kolies kompresorov a ozubených kolies.

L i t e r a t ú r a ku kapitole 3.2: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. ASM- Metals Handbook-Machining, Vol. 16, ASM International, March, (1997), 9 .ed. Jain, R.K.: Jain, V.K.; Dixit, P.M.: Modeling of Material Remobval and Surface Roughness in Abrasive Flow Machining Process. Int. J. Machine Tools and Man., 39,1999 p. 1903-23 van Lultervclt. C.A.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials, Annals of the CIRP Vol.39/2 (1989), pp.587-07 McGeough, J. A.: Advanced Methods of Machining, Chapman and Hall, London, (1988), Led Snoeys, R.; Staelens, F.; Dekkyser, W.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes, Annals oftheCJRP Vol.35/2/ ( 1986), pp.467 -^480 Venkatesh, V.C.: Parametric Studies on Abrasive Jet Machining., Annals of the CIRP Vol.33/1 (1984), pp.109 - 112 Williams,R.E.; Rajurkar, K.P.: Stochastic Modeling and Analysis of Abrasive Flow Machining, ASME Journal of Engineering for Industry, Vol 114, Feb (1992) pp. 142-151 Tool and Manufacturing Engineers Handbook, Vol. 1 Machining, SME, Dearbome, 1983 Kaczmarek, J.: Principles of Machining by Cutting, Abrasion and Erosion. Wydawniclwo naukowotcchniczne, Warsaw, (1976), Led. pp.448-462

3 . 3 W J M - A W J

3 . 3 Vodný lúč a abrazívny vodný lúč pre obrábanie
Rezanie a delenie materiálov pomocou vodného lúča pod názvom hydrodynamické obrábame je známe už niekoľko desaťročí, avšak spoľahlivý, stabilný a účinný vodný lúč na opracovanie sa začal používať začiatkom roku 1970 pre delenie dreva a plastov. Technologický proces využíva úzky vysokotlakový a vysoko-rýchlostný prúd vody {tlak vody okolo 400 MPa) ako rezný nástroj. Pridanie jemného brusiva zvýšilo účinnosť rezania, čo rozšírilo možnosti využitia vodného lúča. Táto technológia prezentovaná ako abrazívny vodný lúč (Abrasive Waterjet Machining AWJ) bola komerčne zavedená roku 1983 pre rezanie skla [13], AWJ nachádza široké uplatnenie pri obrábaní a opracovaní kovových a nekovových materiálov ako napr. liatiny, antikorózne ocele, legované uhlíkové ocele, nástrojové ocele, hliník, meď, titán a ich zliatiny, betón, keramika, kompozitné materiály s kovovou matricou a ďalšie. Z hľadiska použitého pracovného média sa rozlišujú dve základné metódy: • WJM - Water Jet Machining - čistý vodný lúč alebo tzv. hydrodynamické obrábanie, • AWJ - Abrasive Waterjet Machining - obrábanie abrazívnym vodným lúčom - vodný lúč s prísadou jemného brusiva . Abrazívny vodný lúč ako moderná technológia vhodná pre XXI. storočie sa vyznačuje viacerými prednosťami, z ktorých najdôležitejšie sú [13, 14, 16, 23]: • vysoká rýchlosť rezania, • schopnosť rezať rovinné, ale aj tvarovo zložité plochy v úzkych toleranciách, • minimálne tepelné ovplyvnenie povrchu, • malé deformačné napätia v opracovanom povrchu, • možnosť rezať v rôznych smeroch bez straty účinnosti lúča, • možnosť riadiť dráhu lúča počítačom. Univerzálnosť technológie abrazívneho lúča nachádza široké uplatnenie nielen pri vyrezávaní tvarov, ale aj pri technológii obrábania ako sústruženie, frézovanie, vŕtanie a rezanie závitov [13, 18,24], Vzhľadom na širšie uplatnenie procesu abrazívneho vodného lúča (AWJ) v praxi, sú poznatky prezentované v knihe prednostne vzťahované k tejto technológii.

3,3.1 Princíp rezania vodným lúčom Rezanie vodným lúčom spočiva v odoberaní materiálu mechanickým účinkom dopadu úzkeho vodného prúdu s vysokou rýchlosťou a kinetickou energiou na jednotku plochy. Abrazivo ako prísada znásobuje mechanický účinok dopadu. Lúč alebo prúd vody je generovaný vysokým tlakom vody, ktorá prechádza cez medzeru dýzy s priemerom okolo 0,3 mm [25]. Lúč vody preniká do obrobku, postupne stráca svoju kinetickú energiu a vychyľuje sa. Obr.3.41 ilustruje priebeh dráhy vodného lúča a jeho vychýlenie. Lúč sa v každom bode materiálu pohybuje po zaoblenej dráhe, ktorej polomer sa mení s predchádzajúcou dĺžkou oblúka. Wilkins a Graham [25] popisujú vychyľovanie a zároveň spomaľovanie lúča v reze ako dôsledok trenia medzi povrchom vodného lúča a povrchom materiálu obrobku.

akumulátor. Graham [25]) N .3.42 schematicky znázorňuje tento rozdiel.dĺžka stopy lúča podľa čelnej plochy rezu [m] 0 . Ukážka zostavy komerčne ponúkaného priemyselného zariadenia pre rezanie vodným lúčom je na obr.3. potrubie na rozvod vody. kde abrazívne rezné médium je usmernené do úzkeho lúča s vysokou reznou účinnosťou [10. Vysokotlakový vodný lúč sa potom generuje hydraulickým zariadenim . 3. O b r J .vzdialenosť vo zvislom smere. ktoré ilustruje obr. nádoba na zachytávanie vody (lapač vody). Obr.64 Progresívne technológie Rozdiel medzi Čistým vodným lúčom a abrazívnym vodným lúčom je v pridávaní jemného brusiva do prúdu vody. 3. dýza. 4 1 Schematické znázornenie procesu rezania vodným lúčom a dráhy lúča (zdroj: Wilkins.44. 12].43 sú hydraulická jednotka.45.1. dvojcestný priepustný ventil.1 Zariadenie pre vodný lúč Hlavné prvky zariadenia. prísady na úpravu vody. 11.3.uhol vychýlenia lúča medzi skutočným smerom lúča v reze a východiskovým smerom 3. Rezanie vodným a abrazívnym vodným lúčom je definované ako vysoko-rýchlostný erozivny proces [1] alebo ako riadený proces erozivneho opotrebenia.polomer zaoblenia lúča S. vysokotlakový vodný lúč s abrazivom Obr. Detail princípu zariadenia a jeho popis je znázornený na obr.42 Zjednodušený model principiálneho rozdielu medzi technológiou čistého vodného lúča a abrazívneho vodného lúča [26] Hydraulická j e d n o t k a slúži na vyvodenie vysokého tlaku vodného lúča pomocou systému hydraulických púmp. ktorú prejde lúč za čas t r . filtre. multiplikátor.3.

druhý druh presadzujú japonské firmy [14].5 um.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Úlohou akumulátora je udržiavať rovnaký tlak a rýchlosť prúdiacej vody.44 Princíp abrazívneho vodného lúča [17] . Zariadenia s multiplikatarom dodáva americká firma Flow Systems [26]. A k u m u l á t o r tlaku je vysokotlaková nádoba. Druh konštrukcie zariadenia závisi od výrobcu.3. filtrujú kvapalinu a odplavujú nečistoty do veľkosti 1. vysokotlakový vodný lúč.2 až 0. J9J) I 1 výslupi vodného lúča do lapača Multiplikátor je časťou hydraulickej jednotky a používa sa na zvýšenie tlaku vody obyčajne na 380 MPa. Filtre ako neoddeliteľná súčasť zariadenia.3. 3 elektromotor dej T olejové čerpado dvoj cestný ventil I vstup vody Obr.SÍC' liq^multilikaiofeciJ i .3. ók!. ktorá tlmí rázy v kvapaline vyvolané vznikom pulzácie lúča ako následok stlačenia vody.43 Hlavné komponenty zariadenia pre opracovanie vodným lúčom (spracované podľa [2. zároveň chránia štrbinu v dýze pred možným poškodením cudzími prímeskami.:T'. A WJM 65 s multipltkátorom alebo triplexovým plunžerom.vstup vysokorychlostný vodný lúfi-výstup abrazrvo vodná rania V a is orientovaný abrazívny lúfi obrôd ok zbefna nádoba Obr. Znásobenie tlaku vody závisí od pomeru pracovných plôch dvoch vzájomne spojených piestov [14].

.

21].46. Cena diamantovej dýzy je 7 až 10 násobne vyššia ako korundovej alebo zafírovej [2. pri vodné vysokotlakové potrubie teleso vodná dýza vylokova štrbina Obr.46.075 mm sa vyrába zo zafíru alebo spekaného karbidu. po tomto čase sa štrbina dýzy zanesie nečistotami a minerálnymi usadeninami z vody.3.45 Rezací systém (porf/'aponukyfy AWAC [27J ) Potrubie na rozvod vody pozostáva z rôznych druhov armatúr a spojovacích elementov vyrobených z nehrdzavejúcej ocele obyčajne s priemerom 6 14 mm [19]. ovplyvňuje kvalitu rezného lúča aj kvalitu rezu. Dýza je základná a najdôležitejšia Časť zariadenia. . pretože sa predlžuje doba medzi údržbami. ktorý má 10 násobne vyššiu pracovnú životnosť. Časť dýzy. Potrubie je prispôsobené flexibilnému pohybu rezacej hlavice. 17. zastavením prívodu prúdu kvapaliny. v ktorej je úzky výtokový otvor (štrbina) s priemerom od 0. vysokolrakove čerpadla 2 zmakčovacia |ednnlka 3.3.66 Progresívne technológie 1. a po prečistení bude produkovať rovnako koherentný vysokotlakový prúd.46 Príklad konštrukcie dýzy pre čistý vodný lúč [21] Základný rozdiel medzi štandartným čistým vodným lúčom a abrazívnym lúčom spočiva v pridávam'jemného brusiva do prúdu vody cez rôzne systémy prívodných mechanizmov. čo je výhodné z hľadiska údržby. že sa diamantová štrbina môže viackrát prečistiť. k Čomu sú prispôsobené aj konštrukčné riešenia dýz. Výhodou diamantovej dýzy je.3. 14. Priemerná doba práce zaíirovej dýzy je okolo 200 hodín. V súčasnosti sú tieto komponenty normalizované a štandardizované. liilrač na jednotka 4 chladiaca jednotka 5 elektrorozvádzač 6 7 B 9 10 rezactstola lapač grafické pracovisko radiaci systém násypka a daukovač abra:rva odkalovaci syslem W S3Í O b r.3. Príklad konštrukcie dýzy pre čistý vodný lúč je na obr. Dvojcestný ventil riadi postup rezania prívodom resp. obr. V súčasnosti sa zafirové časti dýzy nahrádzajú diamantom.

prietok abraziva je v rozmedzí 1 ~ 20 kg/min [9]. Brusivo je privádzané cez zmiešavaciu komoru do vysokotlakového prúdu vody. (zdroj: van Luttervelt{17j) a) Dýza s jednoduchým vodným lúčom a radiálnym prívodom brusiva. b) Dýza so zmiešaným lúčom a axiálnym prívodom brusiva Podľa konštrukcie dýzy sa rozlišujú aj spôsoby rezania abrazívnym vodným lúčom. 14. energia koncentrovanejšia a lúč si zachováva kompaktné jadro (polyméry zabraňujú nadmernej turbulencii . pre presné rezanie sa udáva 1 -ŕ 3 kg/min [14]. Výhodou dýzy podľa schémy na obr. minerálny piesok a v špeciálnych prípadoch kremíkový piesok. Kvalita pracovného média resp.47 Dýzy pre AWJ. Používané brusivo je granát. tesnení a ventilov. každá firma si uvádza svoje požiadavky.47a. V zmiešavacej komore sa brusivo ľubovoľne zmiešava s vysokotlakovou vodou a potom prechádza cez sekundárnu dýzu.3.075 mm. 28] najvýhodnejšia je demineralizovaná a deionizovaná voda.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.5 mm [28]. že ASJ systém má vyššiu účinnosť a vyššiu prúdovú hustotu narážajúcich častíc ako AWJ.75 -r 2. ktorej priemer je 0. Aditíva (prísady) do vody sú prídavky rôznych polymérov s lineárnymi molekulami. tento spôsob prívodu brusiva zlepšuje jeho zmiešavame s vodou a tým zmenšuje opotrebenie obvodu dýzy. úprava vody závisí od výrobcu zariadenia. ktorej otvor (štrbina) má priemer v rozmedzí od 0. Preferujú sa dve hlavné technológie abazívneho vodného lúča: • systém s priamym prívodom brusiva (AWJ abrasive waterjet).3. Podľa poznatkov [2. Úprava vody ovplyvňuje aj rýchlosť rezania. Úprava vody je ďalší veľmi dôležitý faktor z hľadiska zanášania otvoru dýzy. Dodržanie kvality vody ovplyvňuje životnosť dýzy. Výkon vodného lúča sa pohybuje od 7 do 45 kW. Používané tlaky sú do 100 MPa. abraziva prívod vodv Obr.3. Tento systém používa vysokorýchlostný vodný lúč na zmiešavame a následné tvorenie abrazívneho lúča. Z kvalitatívneho porovnania oboch druhov technológií abrazívneho lúča vychádza. 3.47a predstavuje ľahko vyrábateľný typ dýzy s jednoduchým vodným lúčom a radiálnym prívodom brusiva s možnosťou použitia aj pre čistý vodný lúč. v závislosti od dodávaného zariadenia. v tomto prípade sa do dýzy privádza stlačená suspenzia zmiešaná s vodou v tlakovej nádobe.47b je axiálny prívod brusiva. Lúč jc potom pri rezani účinnejší. Používané tlaky vody sú 7 * 400 MPa. AWJM 67 Obr. b ukazuje typy dýz pre abrazívny vodný lúč s rôznymi typmi prívodu brusiva a jeho zmĺešavania š vodou [17]. Otvor dýzy musí byť chránený pred rôznymi primeskami vo vode. prietok suspenzie je okolo 20 kg/min [5]. 19. Konštrukcia podľa obr. pri ktorom je brusivo vedené zo zásobníka do zmiešavacej komory. Roztok vody s polymérmi typu PAA (polyakrylamid) alebo PEO (polyeryloxid) vytvára súvislý lúč a ani po styku s materiálom sa lúč neroztriešti. ktoré majú tendenciu usádzať sa v štrbine. kvalitu finálneho opracovania a celkové prevádzkové náklady. • systém s priamym vstrekovaním brusiva (ASJ abrasive slurry^jet).3. zároveň ASJ systém umožňuje použite užšieho priemeru lúča a dýzu kompaktnej konštrukcie. Podrobné hodnotenie oboch technológií z hľadiska výkonnosti podáva Hashish [9]. v ktorej je vysokotlakovým vodným lúčom strhávané a urýchľované.

.

19. • šírka rezu: pre tenké materiály je šírka rezu asi o 0. Úprava vody polymérmi sa vyžaduje napr. oceľová drvina. Druhy používaných lúčov. • System kontinuálneho lúča je charakterizovaný stálou energiou hladiny lúča počas procesu.prírodný granát. brusivo: . Lapač musi byť dostatočne hlboký. spekaný karbid.2 U b e r materiálu Prevádzkové charakteristiky vodného lúča a abrazívneho vodného lúča. lámanie a drvenie homin.5 mm). ktoré urýchľujú rozširovanie reznej medzery.9 0 0 m/s. kremičitý piesok. diamant. 3. pre WJM 60 ~ 415 MPa. spotreba vody: je rozdielna podľa parametrov zariadeni.3 mm väčšia než priemer otvoru dýzy.od 2. ktorý prechádza cez materiál. oxid hlinitý. karbid wolfrámu. 3. aby bolo zabezpečené lámanie lúča ešte pred dosiahnutím dna. rýchlosť prúdenia a rozmery otvoru dýzy • vzdialenosť medzi dýzou a obrobkom • uhol sklonu lúča • druh a veľkosť brusiva (ak sa používa) .127 mm sa udáva približne 26 l/hodinu. širka lúča 0. 21. je to najviac rozšírená metóda pre delenie materiálov.35 mm alebo 10 ~ 25 mm. rezanie. pre priemer dýzy 0. • Systém kavitačného lúča pracuje na princípe javu lokálneho porušenia materiálu deštrukčnou silou kavitačných bublín.3. Hladina hluku pri použití AWJ lúča je vysoká a môže dosahovať hodnoty viac ako 105 dB.5 do 6.5 mm (pre AWJ 1. minerálny piesok. požadovaná hĺbka nádoby je 300 • 600 mm * • [2]. uplatnenie v banskej ťažbe. Lapač vody je nádoba na zachytávanie vodného lúča.4.2 •* 2. ktoré ovplyvňujú u b e r materiálu.3 Charakteristika vodného a abrazívneho vodného lúča Technologické a prevádzkové charakteristiky vodného a abrazívneho vodného lúča sú kvantitatívne určené doporučenými rozsahmi parametrov [2. vzdialenosť medzi dýzou a obrobkom (často používaný anglicky výraz stand off) . nehrdzavejúca oceľ. jeho konštrukcie a požiadaviek na použitie existujú tri najčastejšie využívané druhy lúčov: • Systém pulzujúceho Lúča používa opakované a krátkodobé trvanie impulzu lúča. Podľa možností zariadenia. tiež slúži na tlmenie hluku a zároveň zachytáva triesku. používa sa pri rezaní prakticky všetkých druhov materiálov. pre vytváranie ostrých hrán na delených dielcoch. kvalitu opracovaného povrchu a účinnosť procesu sú: • tlak vody. rýchlosť lúča: 6 0 0 . pre delenie kovov čistým vodným lúčom až 690 MPa. materiál dýzy: zafír. Vpripade nedostatku priestoru sa môžu použiť aj nižšie nádoby napinenč kovovými guľôčkami. 14.1. 28]: • • • • • • • pracovný tlak vody: 300 •Ť 400 MPa.9. Metóda je vhodná pre vŕtanie. vznik tlakových špičiek. kavitujúci lúč je lúč kontinuálny s obsahom kavitačných bubliniek.1 * l .3. karbid a nitrid bóru.68 Progresívne technológie prúdenia).

15 0.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Tlak kvapaliny je priamoúmerný štvorcu reznej rýchlosti.70. 3. Pri vyšších tlakoch priemerná kinetická energia molekúl vody je vyššia a oveľa jednoduchšie porušuje molekulárne väzby v materiále obrobku. AWJM 69 Hydraulické parametre technológie vysokotlakového lúča vychádzajú z teórie mechaniky tekutín.14) kde C D . Následkom toho tlak vodného lúča určuje presnú kinetickú energiu častice vo vodnom lúči.20 0.60 0.7.3. Typický výtokový koeficient pre zafírovú alebo diamantovú dýzu má hodnotu 0.30 0.v") častice o hmotnosti m. Tab.30 0.15 0.m.64 2.17 2. Ak je tlak vody adekvátny pre rezanie a pre daný materiál a zároveň jc udržiavaný ako koherentný. p hustota kvapalného média (kg/m 3 ).3. ale ovplyvňuje aj mechanizmus rezania.7 Rýchlosť prúdenia pre výtokový koeficient dýzy 0.je výtokový koeficient dýzy. Rýchlosť prúdenia ovplyvňuje intenzitu úberu materiálu. kým tlak lúča vplýva nielen na uber. p je tlak kvapaliny (MPa).22.49 2.13) sa rýchlosť prúdenia určí objemom pretekajúcej kvapaliny (volume flow rate) ako objemový koeficient prúdenia Q 5 vzťahom: Qs =24CD. Tab.15 0. Z toho vyplýva. Ako vyplýva z tab. Tlak kvapaliny je v procese vodného lúča určený Bernoulliho rovnicou pre prúdenie nestlačenej kvapaliny: 2 2p v" = — (3.8 čistý vodný lúč umožňuje rezanie a delenie nekovových materiálov. Pre delenie a rezanie kovových materiálov je vhodnejší vodný lúč s pridaním abraziva (brúsi va).7 [2 ]. V súčasnosti najvyššie hodnoty tlaku vody použité pre rezanie kovových materiálov dosiahli hodnotu 690 MPa J13] pre čistý vodný lúč. D . Na základe rovnice (3.7 uvádza používané tlaky vody a dosahované rýchlosti prúdenia pre výtokový koeficient 0.3. Tabuľka 3. že tlak čistého vodného lúča potrebný pre rezanie sa musi zvyšovať so zvyšovaním tvrdosti materiálu obrobku.00 Rýchlosť prúdenia a tlak vodného lúča majú rôzny vplyv na rezanie.priemer štrbiny v dýze (mm).8 uvádza typické parametre rezania rôznych materiálov čistým vodným lúčom.13) kde v je rýchlosť prúdenia (m/s).D2.30 Rýchlosť prúdenia (l/min) 0. ktoré .p/p (3. ktorý je proporcionálny ku kinetickej energii (1/2. potom intenzita úberu materiálu je určená koeficientom prúdenia.7 (podľa ¡2}) Tlak vody [MPa] 380 275 200 Priemer štrbiny [mm] 0.

.

3 0. Zvýšenie tlaku vody vyvolá vyššiu rýchlosť prúdenia.10 0.15]) Materiál Hrúbka [mm] 1.13 0.076 1.3. Na druhej strane zvýšenie tlaku vody vyžaduje výkonnejšie zariadenia.60 0. Tab.20 0.10 0.025 Mäkká oceľ Nehrdzavejúca oceľ Hliník Titán Sklo Mramor Betón . zvyšuje sa celková energia v dýze.40 0. Rovnako vyšší tlak vody zvyšuje rýchlosť lúča a jeho prienik do materiálu (hĺbku rezu).20 Tab.010 0.70 Progresívne technológie zvyšuje jeho účinnosť pri rezani materiálov s vyššou tvrdosťou.50 0.15 0.50 0.75 1.10 1.025 0.7 Rezná rýchlosť [mm/s] 1520 150 420 60 600 300 10 40 (spracovanépodľa [2]J19].3. čím sa vytvárajú predpoklady pre rezanie hrubších materiálov.40 0.15 0.6 13 50 180 5 13 25 1.15 0.8 Rýchlosť rezania vodným lúčom bez brusiva Materiál Azbestový obklad Gumová dlaždica Sklo Polypropylen Polyester Polyvinylchlorid Uhlíkový kompozit Sklolaminát Hrúbka [mm] 18 3 300 2 12 0.) Pracovný tlak [MPa] 190 380 350 380 380 380 380 385 Priemer dýzy [mm] 0.13 0.50 0.15 0.6 6 25 100 3 6 12 13 19 25 50 250 Rezná rýchlosť [m/min] 0. Zvýšenie tlaku vody zároveň zlepšuje kvalitu rezných hrán pri rezaní.13 0. Tab.9 Rýchlosť rezania AWJ lúčom (spracovanépodľa [10.40 0.038 0.9 uvádza rýchlosť rezania AWJ lúčom pre vybrané kovové a nekovové materiály s vyššou tvrdosťou.3.10 0.30 0.6 1.

2. kde uber materiálu sa uskutočňuje ako výsledok opotrebenia procesom erózie.48 Závislosť rýchlosti lúča na tlaku vody v dýze pre čistý vodný lúč (spracované podľa {28}) Prwmer Obr. Lineárne stúpajúci vzťah medzi rýchlosťou lúča a jeho výkonom pre rôzne priemery otvorov dýzy ilustruje obr.48.49.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom IVJM.3.3.. Erózny proces závisí na uhle nárazu a.3.1 rrrnj nakvdyielMPa] Rydibsťkii3[rrŕsJ Obr.3. A WJM Informatívne hodnoty závislosti medzi tlakom vody a rýchlosťou vodného lúča sú graficky znázornené na obr. | Priemer dýzy] — / '-.50.3.49 Závislosť výkonu lúča na rýchlosti lúča pre rôzne priemery otvoru dýzy pre čistý vodný lúč (zdroj [28] ) Obr.j • 3.5niTi _ :2r í-IT.3.3.3. :0.3. častice na povrch a na pevnostných vlastnostiach materiálu. ktorý je spojený s nárazom pevnej častice na povrch pevného materiálu.1 Model zóny rezania AWJ lúčom Z tribologického hľadiska základným princípom rezania a oddeľovania materiálu vodným lúčom a abrazívnym vodným lúčom je spolupôsobenie dvoch médií. Jav erózie predstavuje proces opotrebenia. Obr.50 Závislosť sily pôsobiacej na obrobok na rýchlosti lúča pre rôzne priemery otvoru dýzy pre čistý vodný lúč (Zdroj ¡28}) 0 300 600 900 Rýchlosť lúča |m/s] 3. Zvyšovanie tlaku vody zvyšuje aj silu pôsobiacu na materiál obrobku pri rezaní.51 ilustruje vplyv . pre čistý vodný lúč (28]. Stúpanie hodnoty sily je tiež závislé na priemere otvoru dýzy podľa exponenciálnej závislosti na obr.

.

3.3.52 Zóny rezania abrazívnym vodným lúčom podľa modelu.mikrorytie materiálu brúsnymi časticami. Častica naráža na materiál.52. podľa ktorého zóna rezu. (1967) [3]. Pre rezanie vodným lúčom je uhol nárazu určený medzi lúčom a rovinou obrobku. V zóne vzniká tzv. ktorý popísal Finnie et al. ktorý navrhol Finnie (1967) [3. vychádza zo záberu. erózny proces pre tvárne materiály nastáva pri uhle OÍQ okolo 20 -f. zrnitosť 120. Tab. 8] častica SiC. rýchlosť 152m/s Obr. Termín zdôrazňuje skutočnosť. Pre malý uhol nárazu častice (vodného lúča) bol použitý pojem zóna opotrebovania rezaním (ciming wearzone).3.51 Typická erózna charakteristika tvárneho a krehkého materiálu podľa modelu. obr. Tab. Definuje sa ako uhol sklonu medzi vektorom rýchlostí lúča a normálou vektora pozdĺžnej rýchlosti posuvu [8].30°.3. sa delí na dve zóny podľa prevládajúceho mechanizmu oddeľovania materiálu.oxid hliníka) a tvárneho materiálu (hliník). V slovenskej odbornej terminológii sa používa aj pojem rezné opotrebovanie. ktorá je ovplyvnená uhlom nárazu a Častice lúča. že materiál je rezaný alebo mikrorezaný. kým pre krehké materiály je maximálna erózia pri Obr.9 popisuje tzv. „kritické" uhly nárazu pre tvárny a krehký materiál a udáva prevládajúci mechanizmus erozívneho opotrebenia. ktorý navrhol Hashish (1987) [8] .9 Reakcia materiálu na rôzne uhly dopadu uhla dopadu Častice (zdroj: Bhushan {3j) materiál <20° tvárny krehký maximálne rezné opotrebenie veľmi malá erózia uhol nárazu a 45» zmiešaný režim stredná erózia 90" maximálne deformačné opotrebenie maximálna erózia Hashish (1987) [5] na základe Finnicho modelu navrhol analytický model erózie častice.72 Progresívne technológie uhla dopadu samostatnej častice na povrch krehkého (keramika . ploughing ejfect . 3. V tomto prípade rezania je uhol nárazu menší alebo sa rovná kritickému uhlu cto Ako uvádza Bhushan [3]. vyrýva v nej trajektóriu a odráža sa resp.

C f . čo má za následok vylamovanie čiastočiek materiálu a následne ich úber vyplavením.koeficient trenia.15) 7t4Vu. — v„ kde: v e je maximálna rýchlosť pohybu abrazívnych častíc. Celková hĺbka rezu h je súčtom hc a hd a predstavuje hĺbku.53.priemer lúča AWJ (mm). je to energia potrebná pre úber jednotky objemu materiálu (používa sa hodnota medze sklzu materiálu [14]). ktoré sa rýchlo šíria. ilustrované na obr. . Pri krehkých materiáloch sa v tejto zóne tvoria trhliny. C experimentálne stanovená konštanta reprezentujúca Časť lúča v reze. obr.(va-ve)2 di v . p a . E d .3. do ktorej môže vodný alebo abrazívny vodný lúč preniknúť a rezať bez výraznej straty účinnosti rezania.-U : + C f va [mm] (3. Ý 15 [mm] (3.5 14.16) 2(l-c)ma.m. =• 2. dj .špecifická energia pre deformačné opotrebenie. V tejto oblasti nadmerná deformácia narážajúcej častice spôsobuje spevnenie materiálu a jeho následné štiepenie/vydrobovanie a/alebo vylamovanie (chipping) nárazom nasledujúcej častice.rýchlosť pohybu abrazívnych častíc (m/s).rýchlosť posuvu (mm/s).dJ j v kde: v. kým lúč dosiahne .E.charakteristická rýchlosť. A WJM 73 Zóna rezného opotrebenia sa vyskytuje do určitej hĺbky tie. Počiatočný (vstupný) stav x<. v c . ktorá jc len výsledkom elastickej deformácie. u . h .52. Podľa vyššie uvedeného modelu sa zóna rezania abrazívnym vodným lúčom deli na rôzne úseky.hustota abrazívneho materiálu. je po dobu. ktorá sa výpočtom určí podľa vzťahu [8]: Cd.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. HÍbka zóny deformačného opotrebenia hj sa určí analyticky podľa vzťahu: [8] 1 Tt. 3. Ak je uhol dopadu veľký zaviedol sa termín zóna opotrebenia deformáciou alebo deformačné opotrebenie (deformation wear zóne).dj.3.

.

Pomer hĺbok h/h sa mení od minimálnej hodnoty pri a . ktorá dokazuje. Tvrdosť materiálu. 3. kde rýchlosť úberu materiálu je rovná rýchlosti posuvu lúča. posuv lúča a vzdialenosť medzi lúčom a obrobkom [8]. Uhol 0 o je uhol medzi vektorom lúča a dotyčnicou k Čiare rezu v bode 0.54 Zmena hĺbky rezu vplyvom zmeny uhla rezania 8 0 Všetky krivky znázorňujúce rozhranie rezu sú identické pre rôzne uhly rotácie okolo nuly. Za vzdialenosťou x 0 rezanie postupuje cyklickým spôsobom. Existencia dvoch odlišných zón pri rezaní AWJ lúčom svedči aj o tom. To sa dosiahne použitím vhodného uhla skionu lúča 0. Ako vyplýva z grafu na obr. Pod hranicou h c sa materiál odrezáva postupnými krokmi vplyvom nárazu. obr. Táto nepravidelnosť je citlivá na také parametre lúča ako uhol rezania. vplyv tvrdosti materiálu na hĺbku rezu je rozdielny pre materiály s rozdielnou tvrdosťou.3. Čím sa mení aj uhol dopadu častíc. Pri vychádzaní lúča z rezu vzniká zóna neodrezaného materiálu v tvare trojuholníka. rozrezávanie materiálu. Obr.74 Progresívne technológie maximálnu hĺbku rezu h. ale iba reže. Na druhej strane svoj vplyv okrem tvrdosti materiálu zohráva aj jeho húževnatosť. ako sú relatívne mäkký hliník a veľmi tvrdý oxid hliníka.55. V porovnaní s „klasickým" rezaním nástrojom s definovanou geometriou reznej hrany je AWJ proces menej citlivý na tvrdosť materiálov. Ak sa materiál AWJ lúčom nedelí. 3. ktoré publikoval Hashish [10] pre materiály s odlišnými vlastnosťami znázorňuje obr. (zdroj Hashish [8}) Niektoré výsledky. vytvára sa rez s nepravidelnou hĺbkou následkom vychyľovania lúča a jeho nestability v doinej časti rezu. kým lúč nedosiahne hĺbku h. že vlastnosti materiálu určované predovšetkým jeho tvrdosťou (HV) n i e j e možné celkom zanedbať.3.54 znázorňuje možné spôsoby zmeny uhla rezania a ich vplyv na zmenu hĺbky rezu.3. Ustálený stav je do hrúbky h^ v hornej časti rezu. charakterizovaná ako zóna ustáleného procesu.80° ku maximálnej hodnote pri a = 60°. že rezný proces je ustálený iba počas určitej hĺbky h c . ktorý je označovaný ako uhol rezania. Zároveň sa pod hranicou hc lúč postupnými krokmi zaobľuje a meni smer. Obr. ovplyvňuje prienik lúča do materiálu a tým aj hĺbku rezu. .55. Je to zóna opotrebovania rezanim.54. z čoho Hashish [8]odvodzuje zmenu spôsobu erozívneho opotrebenia v jednotlivých zónach rezania. aby hĺbka h c bola väčšia ako hrúbka deleného materiálu. Z toho vyplýva požiadavka pre delenie.

ich tvrdosťou a húževnatosťou. Pri rezaní materiálov s vysokou tvrdosťou. Rm = 448MPa. R. dm=1.dm=1.56.56 Hĺbka rezu pre materiály s odlišnou tvrdosťou a húževnatosťou (zdroj: Hashish [10]) Podmienky rezania: dn=0.5 SiC r 0. ako karbid kremíka (SiC) a karbid bóru (B 4 C). sa dosahujú väčäic hĺbky rezu v porovnaní s materiálmi rovnako tvrdými.693 Rycnlosf posuvu lúča [ranVsj 6 WC/C-2 BTC Obr.457mm. lm=50mm.50Bmm. Im^SOmm. ako vyššie uvedené materiály SiC a B 4 C.3. Karbid wolfrámu pri konštantných podmienkach rezania vykazuje až 4 krát menšiu hĺbku rezu. r n 0.3.647 1.7g/s. obr.14mm.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.847 1. '.3.R nl 33t-^386MPa. E= 113GPa liatina. E = 7 H 7 3 G P a uhlíková oceľ.52mm.847 1. p=311MPa. Hashish [10]) hliník .693 0. E = 165GP Podmienky rezania.ma=12.„= 441MPa titán.693 Obr.457mm. u=2. u= 1. dn=0. brusivo granát zrnitosť 80 I H f ~ 1 . ako je karbid wolfrámu (WC). p=311MPa. ale zároveň húževnatými.647 1.7g/s.57 Porovnanie dosahovanej hĺbky rezu pre materiály obrobkov s odlišnou tvrdosťou a húževnatosťou pre odlišné druhy používaných brusív (zdroj: Hashish [10)) Podmienky rezania: - - WC/C-2 B4C I I Granát AÍ203 Materiál tmsiva do=0. AWJM 25 Titán 6AL-4V Liatna 6WS-12 Uhlíková Licei Ciid hlinika 100 150 200 Tlak [MPaj 250 Obr.5 7 WCJK 701 0. zrnitosť 60 j 'M Hĺbka rezu a/alebo zárezu je čiastočne ovplyvnená mechanickými vlastnosťami materiálov.dm=1.693 0.3.55 HÍbka rezu pre rôzne m a teriál y (zdroj.3.54m/s brusivo granát. R m = 1035MPa.14mm.693 mm/s granát zrnitosť 80 Granát . ma=12.

.

kde sú porovnané najčastejšie používané druhy brusív.60 Účinok druhu brusiva na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7\) Podmienky rezania: dn = 0. napr.3. že ak sa prekročí určitá hranica pomeru tvrdosti medzí materiálom obrobku a použitým brusivom.57 mm. že karbid wolfrámu je pri rezaní s použitím granátového brusiva odolnejši. Vplyv rôznych druhov brusív na dosahovanú hĺbku rezu je názorne ukázaný na grafickej závislosti pre AWJ rezanie nízko legovanej konštrukčnej ocele AISI 4340 na obr. teda v závislosti na ostatných parametroch procesu rezania. B. Účinok týchto brusív závisí tiež na materiále. p=207 MPa. Pri výpočte hĺbky rezu h je potrebné uvažovať aj s vlastnosťami materiálov a potom hĺbku rezu je možné určiť podľa vzťahu [10]: h J M E+C (3. ktorý sa opracováva.3.^ G c e ľ o v é zrná f E 9 Obr. . vykazuje menšiu hĺbku rezu asi o 2/3 ako tvrdý karbid bóru. dm = 1. • opotrebenie dýzy je nižšie. Pri rczani hliníka alebo skla však použitie kremíkového piesku namiesto granátu spomaľuje proces rezania iba o 20 + 40%. použitie kremíkového piesku je v tomto prípade ekonomickejšie. ktorých kvantifikácia závisí na druhu použitého priemyselného zariadenia: • brusiva s nižšou účinnosťou sú lacnejšie. C sú konštanty závislé na parametroch AWJ rezania a na rýchlosti posuvu lúča.3. N granáty ^ _ ^ .57 [10]. Je zaujímavé. ako to znázorňuje závislosť na ob..1 mm/s Oceľ AISI 4340 ( D I N 35CrNiMo6) 18 I o -o •— kremíkový piesok A sklenená d rana 10 M 14 16 Intenzita toku abraziva [g/s] Voľbu druhu brusiva ovplyvňuje niekoľko faktorov [7]. To znamená. ak sa použije mäkšie a tým aj lacnejšie brusivo ako je kremíkový piesok.76 Progresívne technológie Samozrejme na hĺbku rezu má vplyv aj druh použitého brusiva a jeho tvrdosť. E je modul pružnosti materiálu a HV je tvrdosť podľa Vickersa. ale cena (náklady na brusivo) nie sú v lineárnom vzťahu k jeho prevádzkovým charakteristikám.60. cena kremíkového piesku je asi o 20—40% nižšia ako granátu.17) kde: A. ovplyvní to významne intenzitu úberu materiálu. Pri použití oxidu hliníka ako brusiva je tento trend opačný.508 mm.u = 4. než pri použití tvrdšieho a drahšieho granátu alebo oxidu hliníka. relatívne mäkký granát a tvrdý oxid hliníka.

Veľkosť použitého brusiva určovaná jeho zrnitosťou (zrnitosť uvádzaná podľa ISO 525-75) je ovplyvnená vlastnosťami obrábaného materiálu a so stúpajúcou intenzitou toku brusiva zrnitosť mení hĺbku rezania. technicky a ekonomicky vhodné materiály nie sú vždy priaznivé pre svoje okolie. 3. betónu [6].305mm d m =1. vlastnosti materiálu obrobku atď. klasické druhy brusív ako granát a kremičitý piesok sa v procese menia na prášok a sú nevhodné na recykláciu [6].19mm 20 d„=0. Okrem vyššie uvedených parametrov (uhol dopadu lúča.5mm/s granát. Obr.) na hĺbku rezu majú vplyv aj prevádzkové parametre procesu.62 Účinok tlaku vody a priemeru lúča na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7]) dm .14mm j.356mm d„.5g/s. vyžaduje orientáciu na voľbu zvláštnych druhov brúsnych častíc.254mm d m =1.62 znázorňuje účinok tlaku vody a priemeru lúča určeného veľkosťou priemeru štrbiny dýzy na hĺbku rezu [4].457 mm. u=2.priemer štrbiny dýzy (priemer lúča) Parametre rezania: ma=4.61 Účinok veľkosti zrna brusiva na na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7']) Parametre rezania: u=3.3.61 podľa [7]. na druhej strane oceľová drvina. brusivo: granát.=1. Brusivá je potrebné voliť s ohľadom na bezpečnostné požiadavky a zdravotné požiadavky nezávadnosti brusív. p= 221 MPa. oceľové broky ako alternatívne abrazívne materiály svojimi magnetickými vlastnosťami predurčujú aj spôsob separácie v prípade opracovania nekovových materiálov napr. pri ktorých sa minimalizuje lom častice.zrnitosť 36 —o— zrnitosť 16 I 16 O b r . recyklácia brusív. Hashish podal kvantitatívne vysvetlenie pre tento jav svojim modelom erózie častíc.priemer zmiešavacej trubice dn . A WJM * 77 • výber materiálu brusiva má vplyv na životné prostredie. čo je požiadavka pre ekonomickú a environmentálnu výrobu. obrobok: nehrdzavejúca oceľ AISI 304 (DINX5CrNI189) I 12 4 0 10 20 • 30 40 Intenzita toku abrazlva [g/s] I rj„=0. 24 20 —(t—zrnitosť BO — Q — zmitost 100 —•—zrnitosť 150 — * . zrnitosť 80 obrobok: hliník 6061-T6 . 36 23 d„=0. 3. dn=0.3.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.3. Závislosť účinku zrnitosti brusiva na hĺbke rezu dokumentuje obr. Stredná veľkosť zrna (zrnitosť 60 podľa ISO) je oveľa účinnejšia pri delení ocele ako jemné zrná (zrnitosť 100 a 150) alebo hrubšie zrná (zrnitosť 36 a 16). intenzita zvyšovania hĺbky rezu klesá.19mm 12 120 160 200 240 280 320 360 Tlak vodného lúča [MPa] O b r .39mm/s. Ako stúpa rýchlosť výtoku vody pre dané množstvo brusiva.

.

proces je bezprašný a pri rezaní sa neuvoľňujú žiadne plyny ani iné látky z materiálu.78 Progresívne technológie Zvyšovanie tlaku vody nad určitý limit má nepriaznivé účinky na ekonomickú účinnosť rezania. Ako všetky vysokoenergetické lúčové technológie aj AWJ lúč zanecháva viditeľné ryhovanie na obrobenej ploche. 11. Podľa doterajších poznatkov. sklo. ktorá začína v určitej hĺbke pod povrchom. • • • • Topografia povrchu po rezaní AWJ lúčom je málo preskúmaná oblasť [10]. pri klasickom rezaní materiálov ako je azbest.3. na reznej ploche sa nevyskytujú trhlinky. sklotextil. 7. čo nepriaznivo ovplyvňuje prostredie. stráca postupne svoju kinetickú energiu a vychyľuje sa. nie sú pozorované tepelné zmeny v štruktúre materiálu. nikel. je výsledkom zóny rezného opotrebenia a druhá .3. skoro bez straty materiálu v reze a odpadu. obr. ryhovanej zóny. 18. 10. ktoré uvoľňujú karcinogénne. dobrá kvalita rezu. tým tvorí dve typické zóny. Relatívne hladká oblasť. vznikajú vyššie náklady na filtráciu a úpravu vody [4. vznikajú vyššie tlakové straty.3 mm. keď lúč preniká do materiálu. ktoré menia aj textúru povrchu na dve zreteľné oblasti pozdĺž steny rezu. bez viditeľnej tepelne ovplyvnenej zóny. jedovaté a prašné látky.3 Vlastnosti opracovaného povrchu Technológia abrazívneho vodného lúča dovoľuje rezať a deliť prakticky všetky konštrukčné materiály. povrch po rezaní pozostáva z dvoch rôznych oblastí: z hladkej zóny a z drsnej. 10]. sendvičové kompozitné materiály. materiály citlivé na oxidáciu ako titán. ako napr. v hornej časti rezu.18. Z hľadiska technológie rezania a jej vplyvu na opracovaný materiál je WJM a AWJ proces charakterizovaný kvalitatívnymi prednosťami ako [4. širka reznej medzery 0. Toto výrazne ovplyvňuje rozmerovú presnosť obrobkov a kvalitu dokončeného povrchu.1 až 0. rezná hrana bez otrepov. ktorý umožňuje rezať materiály s nedostatočným odvodom tepla ako sú plasty. vzniká vyšší hluk.63 [4. 28]. čo je výhodné pre drahé materiály. kobalt a ich zliatiny. ktorú podrobne popísal Hashish [3. 22]: • studený rez. 3.63 Dve zóny vznikajúce po rezaní AWJ lúčom Ako je známe z teórie rezania abrazívnym vodným lúčom. 6.3. Obr.24]. 18.

Väčšina výskumných prác [11. 24] kvalifikuje stav povrchu cez parametre drsnosti v závislosti na rezných parametroch. Parametre drsnosti Ra a Rq vykazujú iba slabú závislosť na reznej rýchlosti a sú takmer nezávislé na hĺbke rezu pre hladkú zónu.4MPa. Podľa týchto poznatkov sa drsnosť povrchu mení lineárne so zvyšovaním hĺbky rezu v oblasti hladkej zóny.64 Závislosť drsnosti povrchu na zmene rýchlosti posuvu lúča Ral a Rql pre hornú časť rezu Ra2 a Rq2 pre stred reznej plochy a Ra3 a Rq3 pre spodnú časť rezu (zdroj: Chao ei al.286mm.5mm .64 a 3. • tlak vody. vzdialenosť stand off 1. Grafické znázornenie týchto zmien je na obr. • vzdialenosť . Z uvedeného vyplýva. • aditíva vo vode. ale dosahovaná drsnosť Ra je horšia.3. priemer dýzy 0. ktorý obsahuje hrubšie zrno (zrnitosť 60 podľa ISO) reže rýchlejšie. že parametre. Pre oblasť ryhovanej zóny však charakteristiky drsnosti Ra a Rq prudko stúpajú s nárastom hĺbky rezu a rýchlosti posuv lúča.obr. • druh abraziva.stand off • uhol sklonu lúča. kde hodnoty Ra3 a Rq3 predstavujú drsnosť zaznamenanú v zóne deformačného opotrebenia.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.3. • rýchlosť prúdenia. Podľa obr.66 účinok zrnitosti brusiva na drsnosť povrchu má lineárny priebeh. hladkú a ryhovanú. rezaná hrúbka 12. Podobný mierne rastúci lineárny priebeh uvádza aj Hashish [7] pre rôznu zrnitosť brusiva. čo sa vysvetľuje mechanizmom tvorenia povrchu pri náraze abrazívnej častice [11].67.. kde lúč. vlnitosťou. AWJM 79 ryhovaná oblasť v spodnej časti rezu vzniká ako dôsledok deformačného opotrebenia pri rezaní AWJ lúčom. Z poznatkov vyplýva. ktoré vplývajú na uber materiálu.. kým pod touto hĺbkou je ryhovanie povrchu výrazné a zóna rezu sa viditeľne delí na dve časti. hladká oblasť je charakterizovaná ako homogénna s náhodným profilom a s mierne izotropnou textúrou.fíl]) Podmienky rezania: tlak vody 317. ovplyvňujú zároveň kvalitu rezu a to: • priemer dýzy.3.3. Podľa autorov Chao. 20 40 60 60 100 120 140 20 40 60 30 100 120 140 Rýchlosť posuvu lúča [mm/min] Rýchlosť posuvu lúda jmmfminl Obr. zŕn i to í brusiva 80 granát. 13.7mm. Zhou.5g/min.65.3. že do určitej hĺbky rezu je opracovaný povrch hladký s nevýrazným ryhovaním resp. Leu a Geskin [11]. rýchlosť toku brusiva 199.

.

že pre väčšinu kovových a keramických materiálov zvýšenie teploty o niekoľko stupňov oproti teplote okolia alebo teplote ľudského tela nepredstavuje výrazné ovplyvnenie .štruktúry a vlastností.4MPa. obr. rýchlosť posuvu lúča 20. 21].5g/min. ktorá je typická pre rezanie vodným lúčom. od 150 vyššie podľa ISO. Zvyšovaním tlaku vody sa znižuje vlnitosť povrchu.65 Drsnosti povrchu v závislosti na hĺbke rezu (zdroj: Chao etal.3. Svoju úlohu pri hodnotení akosti povrchu a jeho vlastnosti majú vibrácie lúča.[Jl}) 100 150 200 250 300 350 400 Veľkosť zrna brusiva [mm] WJM a AWJ procesy sa považujú za procesy studené.[Jlj) Význam hodnôt Ra a Rq je rovnaký ako na obr.66 Zmena charakteristík drsnosti povrchu v závislosti na veľkosti zrna brusiva (zdroj: Chao et al. Na druhej strane však. 7] Vplyv rýchlosti prúdenia je v oblasti rezného opotrebenia nelineárna. Avšak lúč s malými časticami brusiva reže pomalšie. Toto tvrdenie je založené na poznaní. pozorovanie . Obr.3. 19.3. ktoré sú výsledkom vzniku vibrácií v mechanických prvkoch.68. čo môže mať za následok zvýšenie vlnitosti rezaného povrchu a zníženie intenzity rezania.3mm/min1 priemer zafírovej dýzy 0. Vyššie tlaky vody vytvárajú hladšie povrchy a zároveň urýchľujú uber materiálu aj v oblasti deformačného opotrebenia [2.64. ktoré riadia pohyb lúča v AWJ rezacom systéme [8. 9].Progresívne technológie š 0 | O | 10 20 30 40 50 Htoka rezu (mm] D l O 10 20 30 40 SD Hĺbka rezu [mm| Obr. ako jedného z prevádzkových charakteristík procesu. vzdialenosť stand off 1. rýchlosť toku brusiva 199.5mm Podľa toho sa pre jemné opracovanie povrchu (pre jemné rezy) doporučuje malá zrnitosť.3. Podmienky rezania: tlak vody 317. zrnitosť brusiva 80 granát. Lineárny priebeh drsnosti povrchu je aj pri zmene tlaku vodného lúča. bez tepelného ovplyvňovania zóny rezu [17.286mm. Kovacevic [12] použil monitorovanie priebehu normálovej sily ako vhodný parameter pre sledovanie stavu povrchu v procese rezania AWJ. lebo stráca rýchlejšie svoju kinetickú energiu pri výtoku z dýzy. So zvyšovaním rýchlosti prúdenia sa drsnosť Ra mierne znižuje.

vŕtania a rezania závitov. Percentuálny podiel tepla odovzdaného obrobku nebol doposiaľ kvantifikovaný. 3. dn = 0. pri ktorých zvýšenie teploty o niekoľko stupňov môže spôsobiť štrukturálne deformácie a tvorenie trhlín [13]. od delenia plochých ale aj tvarových materiálov ako sklo. že zvýšenie teploty povrchu materiálu na konci rezania je asi O 20°C oproti teplote okolia. frézovania. Práca vynaložená na lokálny uber materiálu sa mení na tepelnú energiu. upozorňuje na prítomnosť zvýšenej teploty v bezprostrednej blízkosti lúča a identifikuje to lokálnu tepelne ovplyvnenú zónu pre určité druhy materiálov. . Ohadi et al. Časť ktorej prechádza do obrobku a zostávajúca časť je odvádzaná abrazívnym vodným lúčom.6g/s. aj pre materiál samotnej dýzy zvýšenie teploty predstavuje nárast erozívneho opotrebenia a zvýšenie turbulencie zmiešavanej zmesi. p = 311MPa granát.67 Vp!yv veľkosti častice brusiva na drsnosť povrchu. tepelne citlivých materiálov ako polykarbonátové plasty. Okrem uvedených zistení. titán. Uvedené nevýrazné zvýšenie je podkladom pre kategorizáciu AWJ rezania ako studeného rezania. 3. niektoré kompozitné materiály a biomateriály. dn = 0. liatiny.68 Drsnosť povrchu v závislosti od zmeny tlaku (zdroj Hashish \7}) Podmienky rezania: ma=4.5g/s.3.i 3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. ocele. Vznik teploty v zóne rezania sa vysvetľuje nasledovne: AWJ rezanie je proces erozívneho mikrorezania a u b e r materiálu je vo forme triesok s mikroskopickým prierezom. [20] poukázal na to. 3. obrobok: Inconef 718 a Obr. (zdroj Haslush ¡7]) Podmienky rezania. V porovnaní s inými vysokoenergetickými lúčovými metódami ako laser však takéto zvýšenie teploty rezania je naozaj bez významu. V zóne rezania vzniká lokálna deformácia.330 mm dm = 1.4 Oblasti využívania vodného a abrazívneho vodného lúča Vysokotlakový vodný a abrazívny vodný lúč nachádzajú stále širšie použitie v rôznych priemyselných odvetviach.762 mm. AWJM 81 iskier a odparovanie vody v zóne rezania. kompozitné a keramické materiály. m =7. obrobok: Inconel 718 Tento tepelný účinok môže byť kritický pri rezaní mäkkých. Im = 51 mm granát zmitosf 100. hliník. bez tepelného ovplyvnenia povrchu. sklo. zmitosf 60 zrnitosť 90 zrnitosť 100 zrnitosť 150 5 7 9 11 13 15 17 19 Rýchlosť posuvu lúča [mmís) 1 3 S 7 9 11 13 Rýchlosť POSUVU lúča [mm/sj O b r .229 mm dm = 0. až po využívanie vodného lúča ako rezného nástroja pre operácie sústruženia.17 mm.

.

skla. syr a iné). 3. keramiky. čadičová vata. polystyrén. extrémne tvrdých a ťažkoobrábateľných materiálov.delenie titánu. tantalu. frézovanie.rezanie pravej a umelej kože. Obr. ako to uvádza Momber [14.82 Progresívne technológie Skoro neobmedzené možnosti využitia WJM a AWJ metód ilustruje nasledujúci prehľad. jadrový priemysel . elektrotechnický a elektronický . amorfných látok. dlaždice. fólie. obr. samostatná doska • • • • • • Obr. permanentných magnetov. torty. vŕtanie a rezanie závitov predovšetkým pre ťažkoobrábateľné materiály. plastbetón. 26]) 3. • • • " chemický priemysel . dosiek plošných spojov. gumárenský priemysel . plastov.delenie výbušných látok (dynamit. široké uplatnenie v kozmickom. leteckom a lodiarenskom odvetví.papier. okrem tradičného delenia materiálov abrazívnym lúčom sa v poslednom čase vyvíja a začína používať AWJ lúč pre operácie obrábania ako je sústruženie. uránu. plošných spojov. matovanie a delenie skla všetkých druhov až do hrúbky cca 200 mm. strojárenský priemysel . bez nebezpečia elektrostatických výbojov). vlákien KEVLAR. potravinársky priemysel . buničina (bezprašné pracoviská.3. plastické hmoty. tuhé palivá do raketových motorov).rezanie a delenie feritov. stavebný priemysel . 18].1 Abrazívny vodný lúč pre operácie obrábania Ako už bolo spomenuté. turbín a kompresorov.3. čokoláda. 19. čistenie a odstraňovanie usadenín. 3. obuvnícky a galanterský . rezanie vláknitých materiálov.rezanie gumy. wolfrámu.dekontaminácia a odstraňovanie ochranných železobetónových vrstiev v zariadeniach pre jadrové elektáme. keramika. Uber materiálu je zabezpečený radiálnym posuvom lúča do požadovanej hĺbky rezu. výroba tvarovo zložitých súčiastok. lopatiek a dielov tryskových a raketových motorov. kompozitov.delenie ovocia a zeleniny v surovom a zmrazenom stave (mäso.delenie plastov ako polyuretán.69. skiel.69 Príklad rezania dosky plošného spoja AWJ lúčom (podľa [1. vŕtanie do skla.rezanie. . izolačných materiálov. papierenský priemysel . Pri sústružení obrobok rotuje a AWJ lúč sa posúva v smere osi obrobku. sklársky priemysel . tvarové rezy. azbest.70 ukazuje základnú schému sústruženía AWJ lúčom.4.

sklo. Cp O J i i • a) b) c) Obr. Vhodnú aplikáciu nachádza AWJ frézovanie pri výrobe tvárniacich nástrojov. 3.3. V súčasnosti je vyvinutých niekoľko spôsobov vŕtania otvorov charakterizovaných vzájomným pohybom lúča a obrobku. Obr. A WJM 83 Obr. niklové zliatiny používané pre plynové turbíny.71 znázorňuje niektoré metódy vŕtania.3.70 Sústruženic abrazívnym vodným lúčom (zdroj [18]) Vŕtanie ťažko obrob i teľných materiálov ako keramika. Obr.3. vŕtanie rotujúcim lúčom alebo vibrujúcim lúčom so stacionárnym obrobkom tzv. ako je to znázornené na obr.3. so zreteľne viditeľnými reznými stupňami.73. Frézovanie pomocou AWJ lúča sa využíva pre tvarovo zložité obrobky. vŕtanie alebo frézovanie) je uber materiálu a topografia povrchu. Pri frézovaní sa jedná o rezanie.72.75 ukazuje zmenu tvaru výrezu v závislosti na posuve a vzdialenosti medzi obrobkom a dýzou (stand off).3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.74. Rezný cyklus frézovania znázorňuje obr. pri ktorom lúč viacnásobne prechádza po obrábanej ploche a postupne tvorí tvar blizky konečnému tvaru (near-nei shape). Zvyšovanie rýchlosti posuvu lúča redukuje uber materiálu a hĺbku rezu. sa využitím AWJ lúča dostáva do popredia záujmu ako perspektívna technológia. Frézovanie AWJ lúčom je proces. ale nie delenie materiálu. 18]. uber materiálu klesá so zvyšovaním vzdialenosti.3. Najčastejšie sa používa vŕtanie so stacionárnym lúčom a obrobkom.71 Spôsoby vŕtania pomocou AWJ (zdroj: Momber [18]) a) pre v n á vanie b) vyrezávanie c) frézovanie otvorov .. 3. Pre obrábanie AWJ lúčom sa použiva tvar dýzy podľa obr.3. vyrezávaním stredu otvoru (tiež trepanácia) [13. ktorá produkuje vysoko rýchlostný koherentný abrazívny vodný lúč s typickou rýchlosťou okolo 300 až 600 m/s a prietokom brúsnej zmesi 10 g/s. Ukazovateľmi efektívnosti procesu pri obrábaní abrazívnym vodným lúčom (či už je to sústruženic. ktoré sú ovplyvňované posuvom lúča a vzdialenosťou medzi obrobkom a lúčom (stand off).

.

b) stabilizovaná stopa rezu s viditeľnými stupňami posuvu lúča c) pokračujúci posuv lúča a vyrovnanie stupňovitosti rezu abrazívny vodný lúč Obr.84 Progresívne technológie vysokotlaková bica na vodj prívod brusiva výtoková štrbina (oriľice) bI c} Obr.3.3.73 Koncept dýzy pre obrábanie AWJ lúčom (zdroj: Hashish [5]) Obr.72 Príklady frézovania rôznych geometrických tvarov AWJ lúčom (zdroj: Momber [18]) Obr. v závislosti na zvyšovaní rýchlostí posuvu lúča. vodorovný smer.74 Rezný cyklus pri frézovaní abrazívnym vodným lúčom (zdroj: Momber [ 18]) a) začiatok tvorenia stopy rezu.3. zvislý smer (zdroj: Hashish [5]) .3.75 Ilustrácia závislosti tvaru výrezu na zmene vzdialenosti medzi obrobkom a dýzou.

abrazívne parametre sa môžu voliť nezávisle na hydraulických parametroch.objemový uber materiálu. materiál abraziva. 5. spevnenie povrchu. obr. Priemer zmiešavacej trubice d m a priemer štrbiny d„ vo veľkej miere ovplyvňujú maximálnu reznú rýchlosť a zároveň majú vplyv na účinnosť procesu. Náklady spojené s opotrebením zmiešavacej trubice majú výrazný vplyv na prevádzkovanie AWJ rezacieho systému.2. topografia povrchu • kvalitatívne parametre . stav abraziva (suché. frézovaní a vŕtaní je potrebné vhodne určiť technologické parametre. Prevádzkové náklady pri AWJ sú ovplyvnené. vrátane nákladov na údržbu pre AWJ proces. hustota. veľkosť abrazívnych častíc.90 až 2. 3. tieto parametre sú pre AWJ obrábanie kovových materiálov nevýznamné Vplyv hydraulických a abrazívnych parametrov na u b e r materiálu a akosť opracovaného povrchu je uvedený v kapitolách 3. A WJM S5 Pre ekonomické a efektívne využitie AWJ lúča pri sústružení. najmä z hľadiska údržby.pri sústruženi • vedľajší prídavok posuvu pri fŕézovani závislé.2.74 USD/ hodinu.stand off (s) • rýchlosť rotácie . a rýchlosť prúdenia (u). ktoré určujú hydraulický výkon AWJ . v rozsahu 9.tepelne ovplyvnená zóna.2 a 3. výtokový koeficient (C d ). • abrazívne parametre určujúce vlastnosti brusiva závislé na vlastnostiach obrábaného materiálu ako tvrdosť.3.9 USDTiodinu. dižka zmiešavacej trubice (l ra ) • sekundárne parametre . Opotrebenie je určované zmenou výsledného priemeru výstupu lúča z trubice. modul pružnosti. ktoré sú dané výsledkami obrábania a sú spoločné pre všetky operácie: • kvantitatívne parametre . priemer Štrbiny (d n ).VRR (volume removal rate) .98 až 29. . rýchlosť prúdenia abraziva (m a ).3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. • • druhom a množstvom brusiva Životnosťou dýzy a zmiešavacej trubice. Pri obrábaní AWJ lúčom je potrebné venovať pozornosť predovšetkým opotrebeniu zmiešavacej trubice. Rýchlosť rezania je okrem toho ovplyvnená aj tlakom abrazívnej zmesi ako to ilustruje graf na obr. suspenzia).priemer zmiešavacej trubice (d m ).77. 7] delia tieto parametre pre optimalizáciu procesu na: • nezávisle.týkajú sa priamo procesu rezania sústružením. Labus [15] uvádza priemerné prevádzkové náklady. • • zmiešavacie parametre . Ansari a Hashish [1.3. kým pre čistý vodný lúč sú tieto náklady asi 10 násobne menšie okolo 0. ktoré sa ďalej rozdeľujú na: • primárne parametre .tlak vody (p). vŕtaním • posuv lúča • počet prechodov lúča • vzdialenosť .charakterizujúce samotný AWJ proces : • hydraulické parametre. Zvyšovaním hydraulického tlaku zmesi sa zvyšuje aj opotrebenie zmiešavacej trubice. pevnosť.76.3.

.

3. Q? 40 tx C*[RRIN] 180 2L1 »0 Minimalizácia množstva spotrebovaného brusiva a zvýšenie životnosti zmiešavacej trubice má podstatný význam pre ekonomickú účinnosť procesu.229mm dm-0.77 Účinok tlaku abrazívnej zmesi na opotrebenie zmiešavacej trubice pri obrábaní Inconelu (zdroj: Hashish [9]) Podmienky rezania.762mm + dn-0.3 -*- Obr.10. DN '='o.3. m. materiál trubice WC/C2 •S. brusivo: granát.SBmm Obr.457mm dm=1. ktorá je závislá: • na tlaku vodného lúča. .VRR). • rýchlosti prúdenia abrazívneho lúča. 3. Relatívna významnosť AWJ parametrov na výsledky obrábania je kvalitatívne zhodnotená v tab 3.78 g/s.299mm. = 3. VRR sa mení približne lineárne v pracovnom rozsahu tlaku vodného lúča a rýchlosti prúdenia abraziva. ako u väčšiny progresívnych technológií. Kvalitatívnym ukazovateľom účinnosti AWJ obrábania je.11 podľa údajov [7].7 -»-241R»FA S 1. intenzita objemového úberu materiálu (volume removal rate . Významnosť účinku prevádzkových charakteristík zariadenia na parametre AWJ procesu uvádza tab.86 Progresívne technológie 1 S 16 % 13 È 10 1 9 ^ 0 310MPA "ITÍMPA 172MPA ir ^ ^ ^ ^ 1 •n o dn=0.76 Účinok priemeru lúča na reznú rýchlosť pre rozdielne tlaky lúča pri obrábaní Inconelu (Zdroj: Hashish [9J) I 4 Intenzita toku abrasiva [g/s] I* 1. zrnitosť 100. pre konštantné podmienky lúča existuje optimálna hodnota rýchlosti prúdenia abraztva a zvýšenie rýchlosti neovplyvňuje zvýšenie úberu.

3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. v reze nevznikajú zvyškové napätia a mikrotrhliny. • -málo významný významný. • veľmi významný • • • •• o • • o 3.5 Prednosti technológie vodného lúča a perspektívy využitá Prednosti technológie vodného a abrazívneho vodného lúča v porovnaní s ostatnými netradičnými technológiami.málo významný -významný.3. A WJM Tab.11 Významnosť AWJ parametrov na výsledky obrábania [7] AWJ parametre Výsledky obrábania Tlak Priemer vodného štrbiny lúča du P Objemový uber materiálu Hĺbka rezu Šírka zárezu Vlnitosť povrchu Drsnosť povrchu Prevádzkové náklady na rezanie Dĺžka zmiešavacej trubice Priemer zmiešavacej trubice • •• • •• • •• o I m o a • dm Rýchlosť prúdenia abrazíva ma • • •• • o o •• o • ••• •• • • •* •• Priemer častice Ma­ abrazíva teriál dp •• 0 •• 0 • o -nevýznamný.3.3. sa môže zhrnúť nasledovne [17.* .nevýznamný. rezné hrany nevykazujú tepelnú a mechanickú deformáciu.10 Hodnotenie vplyvu prevádzkových charakteristík zariadenia na parametre AWJ [7] AWJ parametre Prevádzkové charakteristiky Tlak vodného lúča Priemer štrbiny d„ Dĺžka zmiešavacej trubice I m Priemer zmiešavac­ ej trubice dm 0 S7 Hydraulická účinnosť Výtokový koeficient Rozptyl vodného lúča AWJ koherencla Fragmentada častíc Opotrebenie zmiešavacej trubice Cena zariadenia Enviromentálne faktory Komponenty pre vysoký tlak Konštrukcia a montáž dýzy Pracovná spoľahlivosť Účinnosť zmiešavania • • • 0 P •• 0 o Q 0 Rýchlosť prúdenia abrazíva ma o O Priemer častice Materiál abrazíva abrazíva dp o o o o 0 o o 0 o 0 • •• • •• • • • •• * • • • • • • •• o 0 o o o o • •• o • •• • •• o o 0 O 0 0 • • • o 0 0 0 o o o o o • o . 21. relatívne studený rez. ktorý umožňuje rezať materiály citlivé na teplotu. ktoré predurčujú rozsah jeho použitia. .3. •••-veľmi významný • • • • o 0 Tab. 22]: • • • " energetická účinnosť cca 80% (8 x viac ako laser).

.

kryogénne technológie alebo obrábanie prúdom ľadových kryštálikov (IJM Ice Jet Machining) [13]. Účinnosť procesu rezania UM lúčom j c nižšia ako AWJ.. možnosť rezania aj pod hladinou vody. Na druhej strane prednosti technológie sú predstavené na báze: .3. vŕtanie aj rezanie jedným nástrojom. vysoká flexibilita dokonca aj pri zložitej geometrii výrezu (výstrižku).8 . ako sú sieťované materiály.1 . možnosť rezať vlnité materiály. presné leštenie a Čistenie povrchov ťažkoobrob i teľných materiálov. Zang) • vývoj nových aplikácii pre širšie využitie technológie so zameraním na tzv. storočie. Sú porovnávané hodnoty intenzity objemového úberu materiálu. žc sa obrába trojrozmerná drážka (rozmery nešpecifikované).25 mm. malé straty materiálu v reze. ako napr. kde sa namiesto jemného brusiva rozptýleného vo vode. Ansari) • prevádzku systémov pre vŕtanie. jedným vysokotlakovým čerpadlom je možné napájať až 70 súčasne pracujúcich dýz vodného lúča alebo 8 dýz abrazívneho lúča.0. Geskin. storočia bola v oblasti AWJM orientovaná na: • popis mechanizmu úberu.12. ktoré podáva Hashish [5]. vata a iné. rezanie závitov a 3D obrábanie [Hashish. Porovnanie vychádza z predpokladu. Technologické možnosti opracovania vodným a abrazívnym vodným lúčom zďaleka nie sú preskúmané a využité. životnosť kvapalinových dýz je cca 100 hod. mimoriadna prevádzková spoľahlivosť a jednoduchosť obsluhy. keďže tvrdosť ľadových Častíc je oveľa menšia ako brúsnych častíc. tvaroch a úkosoch. je uvedené vtab. životnosť abrazívnych dýz je cca 50 hodín. Chung. dosahovanej kvality povrchu vyjadrenej cez drsnosť Ra a popisne uvádzané základné požiadavky na výkon zariadenia. rezať je možné bez obmedzenia vo všetkých smeroch. ktoré sú výsledkom priemeru ústia výtokovej štrbiny v dýze vodný lúč 0. Momber) • sledovanie. abrazívny lúč 0. zmenou tlaku je možné v priebehu niekoľkých sekúnd materiál oplachovať. obrysoch. monitorovanie a riadenie procesu (Kovacevic. pri mechanickom spôsobe rezania. malá citlivosť na vzdialenosť dýzy od materiálu (napr. sústruženie. Kovacevic. Opracovanie prúdom zmesi ľadových kryštálikov a vody (z angl. rezanie a delenie strešných krytín) rezanie problémových materiálov. ideálne pre automatizáciu riadenia pohybu lúča.Progresívne • • • • • • • • • • • • • • • • technológie vlastný proces rezania je bezprašný a nevznikajú pri ňom žiadne plyny a pary. Ďalšie porovnanie technológie abrazívneho vodného lúča s ostatnými netradičnými technológiami. Čistiť a rezať. nie je potrebné pevné upínanie obrobkov. hospodárnosť odpadu materiálu cez úzku štrbinu rezu. skratka U M ) je technológia vyvinutá v Inštitúte of Technology New Yersey — USA. otryskávať. Labus.2 mm. mechanizmu opotrebenia a erózie. keramika. Mohan. použili Častice ľadu. Základná vedecko-výskumná orientácia v poslednej dekáde XX. Množstvo publikovaných prác poukazuje na perspektívy predovšetkým AWJ lúča ako technológie pre XXI. identifikáciu energetických strát a charakter vznikajúceho povrchu (Hashish. ako napr.

30 mm3/s pre ocele v závislosti od plochy okolo 7 mm3/s nejednotné údaje bez údajov okolo 1 0 0 0 mm3/s do 5 mm3/s 3 jednosmerné napätie do 30 V prúd do10 000A bez údajov prúd do 20A. Hashish.3.2 Wear).8-5-6. do 1 mma/s 4 -. Bhushan. 475^484 ASM.Machining. (1997).. napätie do 400V 4000V. 6.4-6. Doterajšie poznatky ukazujú.Inc. Tab. S.3: 1. Interné materiály Bay-Zoltán Foundation for Applied Research.60 mm3/s i 5 0 Ť 200 mm3/s typický výkon 2-f 5 kW bez údajov 10Ť50kW bez údapv 0.ed.12 Porovnanie technológie abrazívneho vodného lúča (AWJ) a ostatných netradičných metód obrábanie podľa typických charakteristík procesov ako je intenzita úberu materiálu a kvalita povrchu (spracované podľa [5]) PROCES INTENZITA ÚBERU MATERIÁLU POŽIADAVKY NA VÝKON DOSAHOVANÁ DRSNOSŤ POVRCHU Ra [um] j (VRR) ECM elektrochemické obrábanie CHM chemické obrábanie EDM elektroiskrové obrábanie IBM obrábanie laserom PAM obrábanie plazmou EBM obrábanie elektrónovým lúčom AJM 33mm /s na 1 0 0 0 A (pre ocele) okolo 0.Egyeiemváros. A.3ŤO. Vol 117. D ad vand i pour.: Handbook of Tribology (pan 2. že technológia vodného lúča.3000 J za ms 200kW 130V. A WJM • • 89 zníženia nákladov na proces (náklady na brusivo predstavujú pri AWJ percentuálne najvyššiu položku) ochrany životného prostredia (eliminácia hluku a kontaminácie produktov a odpadu). March. McGraw-Hill. New York 1991.: Effect of Abrasive Watcrjet parameters on Volume Removal Trends in Turning.Metals Handbook. ASME J. S O m OO A 0.: Water Jet Curling. B.3.8 1:10 obrábanie prúdom abraziva USM obrábanie ultrazvukom AWJ obrábanie vodným lúčom Literatúra ku kapitole 3.3 . 1996 . 4. Nov. Vol.K. Led.8-5-6. B. of Engineering for Industry.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Tieto prednosti predurčujú technológiu UM pre zvýšené uplatnenie v potravinárskom priemysle a elektronike. (1995) pp.9. ASM International. Miskolc. L.3 bez údapv 3412 0. Gupta. M. ale predovšetkým technológia abrazívneho vodného lúča predstavuje v priemyselnej výrobe vysoko flexibilné prostredie. 2. Ansari.3 bez údajov 0. 3.

.

: Characteristics of Abrasive Waterjet Generated Surfaces and Effects of Cutting parameters and Structure Vibration.. Labus.: Advanced Methods of Machining. Vol 111.467 -480 22.3 5 0 13. Snoeys. Optimisation Factors in Abrasive Waterjet Machining.. 8.: Cutting Force Dynamics as a Tool for Surface profile Monitoring in AWJ ASME J.. A. Y. S. J. 9. J. ASME J. Hashish.F. ASME J.. M. Feb. 44-50 10. (1995) pp. (1995) pp. 5 5 7 8 . wt Werkstaitstechnik 81.7 8 4 14. epos. T. a kol.: Nové materiály a technológie ich spracovania. Krajný. of Engineering for Industry. M. of Engineering for Industry. Led 20. V. 425-429 25. (1993) pp. of Engineering for Industry . 158-166 Hashish.z ind.... R. K. M. M. H. Lipták.Echert. 57-61 26. 6. J.I. J. Vol 114. of Engineering for Industry. W. Dekkyser.. ASME J. Geskin.: Thermal Energy Distribution in the Workpieee during Cutting with AVIl. Vol 113. M.5 8 3 11.: Vodný lúč v praxi . Mohan.: An Erosion Model of Waterjet Cutting. Alberts... (1991)s. (1997) pp.. Feb. 7. Vol 115. ASME J.: State of the Art of Research and Development in Abrasive Waterjet Machining ASME J. 269-281 Hashish. Vol 115. Technická práca . ASME J. M. (1991) pp. .4 1 0 16. Graham. Firemné materiály Flow Systems.: Factors Influencing the Particle Size Distribution in an Abrasive Waterjet. R. 3 4 0 . Hashish.. Vol 117.. Chao. 51-56 Hashish. 4 0 2 . Kim. T.Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.s r. Ohadi.1988. Staelens. Nov. dec. T. Zhou. (1993) pp. Hashish.D. R.C..35/2/ (1986). 24. Firemné materiály AWAC spol.: Eintgraten durch Hochdruckwasscrstrahlen.. G.4-8 23. 516-525 12... Nov. M. D.90 Progresívne technológie 5. Schwarz. pp. Vol 111. 27.. Annals of the CIRP Vol. of Engineering for Industry. (1991) pp. The Effect of Beam Angle in Abrasive-Waterjet Machining. ISBN 80-8057-091^* Bratislava. Geskin. Vol 117. van Luttervek.. o. Alfa Bratislava 1990 l. pp. ASME J. Annals oftheCIRP Vol. R.: An Investigation of Milling with Abrasive -Watcrjet. Aug. ASME J. J. Gores. London. 28. McGeough. Chapman and Hall. A. Ramulu. (1985).. (1988)..A.587 -607 18. Feb. M. Kovacevic. 75. ASME J. Leu.: Rezaní materiálu vysokotlakým kapalinovým paprskem. (1989) pp.: Akruelle Probléme der Abrasiv-Wasserstrahl-Bcarbeitung. J. (1995) pp. Liška.: Abrasive Waterjet Deep Kerfing and Waterjet Surface Cleaning for Nuclear Facilities. Vol 117. of Engineering for Industry. M.C. Z.. Feb. Ansari. ASME J. of Engineering for Industry. (1992) pp.Fertig. Modrák. Vol 119.J. G. wt. Vasilko. Nov. M. of Engineering for Industry. Vol 113. A. K. Aug.M. j . 1983 . Kovacevic.. s.. E. Mohan. Vol.39/2 (1989). C. Zhang. 1998 15. M. Neusen. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. E. Wilkins. Warnecke.: Material properties in Abrasive Waterjet Machining. of Manufacturing Science and Engineering. of Engineering for Industry. SME. 776 . M. of Engineering for Industry. R.: Rezanie vodným lúčom. Comaprative Evaluation of Abrasive Liquid Jet Machining Systems. 29-37 Hashish. E. Strojírenská výroba. Aug. K. M. (1993) pp. Vol 115. Dearborne. R. Momber.vyd. 17. (19989) pp. 67-73 21. Nov. J. Schaltter.. 437^*41 19. F. E. Pr/yklenk.WJM. May.1990 s. ASME J. Inc. of Engineering for Industry. Hashish.1 Machining.

cnergoiúčových technológií. Pri úbere materiálu. elektrické a/alebo elektrochemické procesy. • • K chemickým procesom patria aj procesy leštenia a Čistenia povrchov. kde primárny zdroj energie je elektrická energia a jej pôsobenie na kvapalinový vodič . Aj keď sú zvyčajne uvádzané spoločne tvoria dve veľké skupiny procesov. ktorými sú atómy a molekuly materiálu obrobku kombinované s reagujúcou látkou (chemická zlúčenina. 111 definuje tieto procesy ako postupy. ktoré okrem chemických dejov. a to: • • chemické procesy. v závislosti na primárnom zdroji energie používanej na uber materiálu. Do tejto skupiny sú zaradené nasledujúce procesy. ktorý využiva chemickú reakciu ako primárny zdroj energie na uber (odstránenie) materiálu. sú odstraňované z povrchu prúdom plynu alebo kvapaliny. Elektrické a/alebo elektrochemické procesy úberu materiálu. aby chemická reakcia rozpúšťania bola vždy aktívna.4 CHEMICKÉ A ELEKTROCHEMICKÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU 4 Chemické a elektrochemické procesy úberu materiálu využívajú chemické a elektrochemické reakcie v plynnom alebo kvapalnom prostredí na odstránenie Častíc (atómov alebo molekúl) materiálu a vytvorenie požadovaného tvaru dielca. • termické odstraňovanie ostrapov. Chemické procesy úberu materiálu. Taniguchi (19SlJ) [kap. Na odstránenie rozpusteného materiálu je potrebné použiť nútenú cirkuláciu elektrolytu. Chemické a elektrochemické procesy úberu materiálu patria do skupiny tzv. ale nie sú v nasledujúcej kapitole rozoberané. ktoré využíva tepelný účinok chemickej reakcie. Nútená cirkulácia sa nepoužíva iba v procesoch leštenia a elektrochemického označovania.i. Tieto procesy využívajú jav elektrolýzy na uber materiálu.elektrolyt. alebo prúdenie tepla. ktoré prebiehajú pomocou lúča chemicky alebo elektrochemický reagujúcej látky v plynnom alebo kvapalnom prostredí.1: chemické obrábanie (CM Chemical Machining). rozšírené pod názvom chemické frézovanie fotochemické obrábanie. Elektrochemické procesy úberu materiálu využívajú riadené anodické rozpúšťanie materiálov prechodom jednosmerného elektrického prúdu elektrolytom Elektrochemické obrábanie využiva . ktoré tvoria zároveň obsahovú náplň kapitoly 4. produkty reakcie. kde primárny zdroj energie je chemický dej rozpúšťania materiálu. využiva na tvarovanie dielcov poznatky fotografickej techniky. clektrolyt). Chemické obrábanie je proces.

.

Chemické a elektrochemické obrábanie má svoje zvláštne podmienky použitia pri výrobe kovových (vodivých) predmetov. elektrochemické procesy sa uplatňujú v procesoch mikroopracovania a . Do tejto skupiny patrí široké spektrum procesov ako je: elektrochemické obrábanie. Požiadavky priemyslu. nástroj ako geometrické teleso určitého tvaru. frézovanie. húževnatosti a iných fyzikálnych vlastnostiach za predpokladu. vŕtanie. kde je zaradené elektrochemické sústruženie. že materiál obrobku je elektricky vodivý. ale vyvolali vývoj a použitie kombinovaných procesov elektrochemického a elektroiskrového procesu pre tvarovanie nevodivých alebo čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov. • elektrochemické brúsenie a honovanie. hĺbenie a tvarovanie. • elektrochemické leštenie a morenie. • elektrochemické odstraňovanie ostrapov. Chemické a nanotechnológií.92 • Progresívne technológie na vytváranie požadovaného tvaru dielca. Najmä elektrochemické obrábanie sa môže použiť na opracovanie materiálov nezávisle na ich tvrdosti. ale uber materiálu sa realizuje chemickým rozpúšťaním materiálu v podmienkach elektrolýzy.

ktorý využíva tepelný účinok chemickej reakcie. tvarovanie rozmerných rovinných plôch. Do tejto skupiny patria chemické frézovanie. svetovej vojne v leteckom priemysle. tzv. Fotochemické obrábanie (Phowchemical machining alebo blanking.1 Chemické obrábanie C M Chemické obrábanie (CH Chemical Machining) tiež známe pod názvom chemické frézovanie. že výsledok procesu leptania (úberu materiálu) je závislý na experimentálnych skúsenostiach a vyžaduje vysokú zručnosť a odbornosť personálu. Uber materiálu chemickým pôsobením patrí k najstarším procesom tvarovania povrchov.1 4. redukcia hmotnosti krídlových panelov lietadiel plošným odleptaním nadbytočného kovu z vyznačenej oblasti. nie je potrebné elektrické napätie na priebeh chemickej reakcie) leptanie kremíkových platní v rôznych smeroch kryštalickej mriežky. ktorá využíva poznatky fotografickej techniky. V tom istom roku bol podaný prvý patent na proces tzv. chemické leštenie a čistenie. . Je variantom chemického obrábania. ktorý v roku 1953 vyriešil problém znižovania hmotnosti leteckých dielcov technológiou postupného odleptávania prebytočného materiálu.photo etching). Sanz. tiež zaužívaný názov fotochemické leptanie . odstraňovanie tenkých vrstiev v malosériovej výrobe. Jeho široké priemyselné využívanie však začína iba krátko po II. ale výhoda chemického obrábania spočíva v energetickej nenáročnosti. ktoré využívajú účinky chemickej reakcie na tvarovanie dielcov: • • Chemické obrábanie (CM Chemical Machining). ktorý rozšíril využívanie chemického obrábania v sériovej a veľkosériovej výrobe [9].4. chemického frézovania (licencia pod názvom Chem-Mill). Termické odstraňovanie materiálu (TEM Thennal Energy Meihod). proces vyvinutý a používaný na odstraňovanie ostrapov (delmrring). Za priekopníka v tejto oblasti jc považovaný Manuel C. V súčasnosti existujú tri smery. je to technológia chemického leptania tvarových otvorov do veľmi tenkých materiálov a do fólii. • • Medzi hlavné nevýhody procesu chemického obrábania patri skutočnosť. opracovanie objemovo a plošne veľkých dielcov z ťažkoobrábateľných materiálov (v tejto oblasti sa uplatňuje aj elektrochemické obrábanie. ktoré využiva účinok leptania kyselinami alebo zásadami. Chemické obrábanie sa využíva v nasledujúcich oblastiach výroby: • • • • • • presné modelovanie tvarových súčiastok. anizotropické leptanie. chemické leptanie elektronických súčiastok. je proces leptania povrchu kovových materiálov postupným rozpúšťaním vrstiev materiálu do hĺbky niekoľkých milimetrov.

.

7 5 Ť 1. Masky tvoria chemicky odolnú vrstvu. Technológia nanášania týchto látok sa nazýva maskovanie. kým zásady sú vhodné pre nikel a med'. Hrúbka masky sa pohybuje v rozmedzí 0.2 4 0. Reaktívne prostredie alebo leptadlo.1 Vybrané druhy materiálov pre leptanie a doporučené leptadlá (spracované podľa [9]) materiál hliník a jeho zliatiny nizkolegované ocele korozivzdomó ocele ( A I S I 3 0 4 ) titánové zliatiny horníka jeho zliatiny druh íeptacia NaOH + Na2S HNOÍ HN03 drsnosť Ra [um] 2. 0 0 . Z technologického hľadiska najväčšiu pozornosť je potrebné venovať materiálom pre masky a pre reaktívne prostredie. obrobku o hrúbke niekoľkých desatín milimetrov až niekoľko milimetrov (udáva sa celková hĺbka odleptanej vrstvy okolo 10 -f 12.1 spolu s dosahovanými drsnosťami opracovaného povrchu.75 1. Masky sú vyrobené z chemicky odolných materiálov ako sú guma a plasty. ktorá musí byť ľahko odstrániteľná pred a po leptaní. leptací roztok (etchant).0 HF. Koncentrácia používaných leptadiel nebola udaná. Riadené odleptávanie je založené na chemickej reakcii medzí obrábaným materiálom a reaktívnym prostredím.5 í 4.4.4 mm [6]. regenerácia a neutralizácia leptacieho roztoku) viii) hospodárnosť úberu materiálu (náklady na chemikálie) ix) podmienky tepelného ovplyvnenia materiálu. Masky sa nanášajú na povrch buď náterom alebo nástrekom ochranného povlaku. je chemická zlúčenina štandartne dostupných chemikálií so špeciálnymi prísadami pre zvýšenie zmáčavosti.7 mm [6]. HNQj H2SO4 t ŕ 1.5 Voľba druhu leptadla je závislá od množiny parametrov ako sú: i) ii) iii) iv) v) druh materiálu obrobku druh materiálu masky hĺbka leptania a jej rovnomernosť požadovaná kvalita chemicky dokončovaného povrchu potenciálne možnosti poškodenia alebo zmeny metalurgických vlastností materiálu (napr. chemicky odolnými látkami alebo špeciálnymi povlakmi. . 4. ktoré tvora kyseliny alebo zásady.5 0.0 1. [7]). Tab.94 4. maskami. Niektoré druhy doporučených leptadiel sú uvedené v tab.1. Zloženie zlúčeniny sa mení v závislosti od materiálu opracovaného dielca.1 Princíp technológie úberu materiálu Progresívne technológie Princíp chemického obrábania spočíva v riadenom odstraňovaní (odleptávaní) materiálu z povrchu. Pre leptanie ocele a hliníka sa používajú kyseliny. ktoré majú zostať neporušené sa zakrývajú tzv. Miesta.0 Ť 2 . pri leptaní titánu a jeho zliatin je potrebné sledovať absorpciu vodíka do povrchových vrstiev) vi) intenzita úberu materiálu vii) prípustné prevádzkové prostredie (bezpečnosť obsluhy.5 1. Druhy doporučených materiálov pre masky a spôsob ich nanášania je dodávaný obvykle výrobcami zariadení pre chemické obrábanie spolu s technológiou.

4.2 Princíp chemického obrábania cievka podrezanie obrobok maska Ň j'en j 1 u * pooiezanie pre druhé leptanie •dslrartenia masky odstránenie masky pŕs prvé leptanie] leptanie prechodová zòna Obr. a) jednoduché frézovanie.1 Chemické obrábanie CM 95 wsm miesac.v. • í leptadlo t&HsS&g [Žeraviaca t———° c h ladiaca * Obr. podrezanie a polomer zaoblenia R1 sa rovná približne odleptanej hĺbke odleptanej vrstvy d. c) vytvorenie prechodovej zóny medzi jednotlivými susednými krokmi (zdroj [6]) .4. chemického obrábania [6] : n • '•à-'ii.3 Ukážka postupu chemického frézovania drážky a vytvorenie prechodovej zóny po jednotlivých krokoch leptania. b) druhé leptanie.-. 4.

.

5c. postupné stenčovanie steny smerujúce od krajov do stredu dielca.4.3a. Po postupnom odleptaní materiálu vzniká tzv.j.4. Prípustná dĺžka prechodovej zóny je pre zliatiny hliníka 4 .1. Obr. Čím je vyššia hustota rozloženia atómov. Pokiaľ hĺbka odleptanej vrstvy nieje dostatočná. zvislé drážky alebo ryhy ako výsledok pôsobenia plynových bublín pri leptaní. Tieto defekty charakterizuje norma ASTM M1L-C81769 [6] používaná v leteckom priemysle a rozdeľuje ich podľa typov na: a) b) c) d) c) žliabky alebo ryhy. jamiek a iných povrchových porúch a vád materiálov. stlačenie.4. kde konči maska.75 Ť-3. a veľké plošne rozmerné dielce zavesené na závesoch. 4.4. Všetky tieto poruchy a nevhodné tvary môžu spôsobiť nerovnomerné odleptanie materiálu. . Lcptaný dielec sa po určitej dobe vyberie a premeria sa hĺbka odleptanej vrstvy. obr.1 Kvalita opracovaného povrchu Kvalita chemicky opracovaného povrchu je určená vstupnou kvalitou povrchu polovýrobku a hĺbkou odleptanej vrstvy. Dielce po očistení a odmastení sú ponorené do nádrže s leptavou kvapalinou.025 mm/min a dosahovaná sa drsnosť Ra je v rozsahu 0. obr. Kapacita nádrže je daná jej rozmermi. Rovnako nie sú vhodné ostré rohy. tým je horšia „leptateľnosť" materiálu (pojem podobný obrobiteľnosti. Hĺbka odleptanej vrstvy sa kontroluje počas procesu vždy v určitých Časových cykloch. že jednotlivé roviny kryštalografickcj mriežky majú rôznu hustotu rozloženia atómov. ktoré zahrňuje polomer R1 a R2. Obr. Z kryštalografie je známe.4. Ako výsledok nehomogénnosti povrchu pred leptaním a náhodných vplyvov pri procese leptania môžu vznikať rôzne defekty a poškodenia povrchu.3 ukazuje postupné podrezávanie pri chemickom frézovaní stupňovitej drážky.4. Pre leptanie sú vhodné povrchy bez rýh. ktoré vznikajú v oblasti zaoblenia.1.5d.1. Toto podrezanie vzniká najmä v dôsledku predĺženia doby pôsobenia lcptadla na povrch.75 pm v závislosti na materiále leptaného povrchu [5]. obr.4 ukazuje výsledný účinok leptania na tvar povrchu ako dôsledok nerovnomernej hustoty rozloženia atómov v povrchovej vrstve materiálu. pájkované a odlievané povrchy v dôsledku ich pórovitej a nehomogénnej štruktúry. 4. hlboké a úzke drážky v dielcoch.5a. obr. Rozmery môžu byť až 3.96 ProRresívne technológie Jednoduchý princíp metódy chemického opracovania povrchu je znázornený na obr. V prvom kroku je podrezanie u takmer rovne hĺbke odleptanej vrstvy d (u ~ d) a tiež polomeru zaoblenia R1. prehnutie.7 x 15 m [8]. dielec sa opäť ponorí do nádrže. Intenzita úberu materiálu sa pohybuje okolo 0. Obyčajne je podrezanie približne rovné hĺbke odleptanej vrstvy. obr. prechodová zóna. obr. Pri druhom kroku leptania sa predpokladá podrezanie v šírke u1.5e. jamky alebo miestne priehlbeniny. previsy zostávajúce v hornej časti zaoblenia v oblasti. Typickým javom pri chemickom obrábaní je tzv. je v tomto prípade vzťahovaný na schopnosť materiálu reagovať chemicky s koncentrovanými roztokmi kyselín a zásad za určitých podmienok). Nerovnomerný uber je typický pre zvárané.4. Podľa rozmeru a tvaru sú menšie a tvarovo zložitejšie dielce umiestnené v ľahko manipulovateľných košoch. Obr. „podrezanie" t. odleptanie materiálu v oblastí za prekrytím maskou. ktorá je charakterizovaná polomerom zaoblenia R.2.4.4.5 ukazuje možné defekty a poškodenia povrchu po chemickom leptaní.5b.násobkom hĺbky rezu a pre ostatné materiály až 10-násobok hĺbky rezu [6]. obr.4.

7 . obr. vrub v mieste pred zaoblením. obr. .5i. vyvýšeniny.4. 4.5g. .5h.4. príčina vzniku je rovnaká ako v prípade h). Vo všeobecnosti neexistuje jednotnosť v dostupných v informačných zdrojoch.4. • * 1 • . obr. obr. 4. orientačné hodnoty sú uvedené v tab. vzniká v dôsledku rýh na pôvodnom neleptanom povrchu alebo ako stopa po nevhodne hlbokom orysovaní tvaru pred leptaním. vrub v mieste pred zaoblením.5f.4 Účinok leptania na povrchovú vrstvu z mikroskopického hľadiska. . tesná m e d z e r a široká medziatómová jnedzera ^£S povrch mechanicky medzi atómami opracovaný V jf^ • .1 Chemické obrábanie CM í) g) h) 91 i) ostrovčeky.5 Typické defekty na povrchu chemicky frézovaných dielcov (zdroj: Langworthy [6]) Dosahovaná drsnosť povrchu po chemickom obrábaní sa mení podľa druhu leptaného materiálu. tento typ vrubu je klasifikovaný ako prípustný.4. • hranice zrn • štruktúra pred chemickým opracovaním štrukúra po chemickom opracovaní Obr. . \. < • • • • / • • A« *. miestami vystupujúce časti neodleptaného materiálu. • y .4. tento druh vrubu je neprípustný.1.4. (zdroj: Langworthy ¡6}) povrch vytvorený po leptaní Obr.

.

Po očistení povrchu pokračuje proces nasledujúco: Nanášanie ochrannej masky na miesta. V dnešnej dobe sa stále viac využíva laser na nanášanie vrstiev. ktoré nemajú byť leplané.70 * 1. Pre horčík a jeho zliatiny je dosahovaná drsnosť lesklého povrchu v rozmedzí 0. živíc. Kal. Odporúča sa dielec klásť do roztoku pod 45° uhlom. ktoré obvykle trvá 2 -ŕ 8 hodín. sú chránené vhodným materiálom tzv. Obrábané časti sú ponorené do leptacieho roztoku alebo ním striekané. Bežne používané leptadlá sú roztoky rôznej koncentrácie. miešaním. že kov je odoberaný v množstve asi 0. 4. Tým sa odstráni oxidický film Al 3 Oj. odstránenie oxidickej povrchovej vrstvičky.2 Chemické frézovanie Chemické frézovanie je proces ieptania používaný na presné modelovanie kovových dielcov. aby nedošlo k nahromadeniu vodíka pod maskou. neoprén. gumy. Morenie prebieha v 5% roztoku NaOH (hydroxid sodný) pri teplote asi 40° C.15 -ŕ 2 mm. polyvinylchlorid. plastov. Proces čistenia pozostáva z odmastenia. ktoré budú leptané sa orysujú podľa požadovaného tvaru a prebytočná maska sa odstráni postupným olupovaním.1. ktorý je najčastejšie chemicky opracovaným materiálom. Materiál masiek je guma. Z uvedeného dôvodu je dobre známa technologická postupnosť leptania a používané chemikálie. polystyrén a iné.78 pm [6]. Hliník a jeho zliatiny používané v leteckom priemysle sú najčastejšie opracované technológiou chemického frézovania.9S < Progresívne technológie Pre hliník a jeho zliatiny. Hladký a lesklý povrch titánu a titánových zliatin má Ra v rozsahu 0.6 je typickou a najčastejšie používanou ukážkou procesu maskovania rozmerovo veľkých dielcov pomocou lasera.78 pm. Proces čistenia dielcov vyrobených z hliníkových zliatin začína odmastením obyčajne v trichlóretyléne.76 ~ 4. Hrúbka ochrannej vrstvy býva v rozmedzí 0. Pre rovnomerný uber materiálu je potrebné zabezpečiť vhodnú teplotu leptacieho roztoku a jeho plynulý pohyb napr. roztok kyseliny chlorečnej a kyseliny dusičnej pre ocele a chlorid železitý pre korozivzdorné ocele. b) .025 mm/min. ktorý vznikne na povrchu sa odstráni ponorením do 15 30% roztoku kyseliny dusičnej HNOj. čo urýchľuje a automatizuje proces maskovania. c) Plochy.38 -f 1. ktoré nemajú byť odstránené. 4. Obr. polyetylén. maskou sú to materiály na báze lakov. napr.57 um v závislosti od druhu hliníkovej zliatiny. d) Nechránené oblasti povrchu sa leptajú ponorením dielca do leptadia. sa udáva dosahovaná drsnosť Ra v rozmedzí 0. Pre zvýšenie priľnavosti masky sa dielce moria ešte v kyseline sírovej H2SO4. Časti. Obvyklý postup pri chemickom frézovaní pozostáva z nasledujúcich krokov [8]: a) Čistenie povrchu pre zabezpečenie dobrej priľnavosti masky a rovnomerného úberu materiálu. hĺbky odoberaného materiálu a druhu použitého leptadla. morenia a oplachovania vo vodnom kúpeli a napokon zo sušenia. Jeho zloženie a koncentrácia sú volené tak. hydroxid sodný sa používa pre leptanie hliníka a jeho zliatin. Po nanesení masky nasleduje jej sušenie.

6 Nanášanie ochrannej masky pomocou lasera na veľkoplošné dielce.vrstva podrezavanie hrana masky 4 hrúbka Obr.4. g) Po chemickom frézovaní môžu byť dielce dokončované d'alšimi postupmi mechanického opracovania. í Chemické obrábame CM 9Q Doba leptania nie je závislá na ploche. ktorú je potrebné opracovať. Detail hlavice lasera pri nanášaní masky (zdroj: Snoeys etal. obr. čistenie a kontrola kvality povrchu dielca. odolnosti ochrannej masky. Po ukončení procesu nasleduje čistenie a kontrola. 4. • • • • . [8]) e) Po opracovaní sú plochy omývané a zbavované zvyškov leptadla. Corlaser optka piivod plynu ^v*-1.7 Postupnosť krokov pri chemickom frézovaní smpňovitej drážky [8] obrabok Výhody chemického frézovania je možné zhrnúť nasledovne: uber materiálu nespôsobuje vznik vnútorných napätí v hotových dielcoch. Rýchlosť rozpúšťania sa udáva okolo 0. zabezpečuje sa rovnomerné tvarovanie zložitých profilov.4.7. ale je úmerná hĺbke odoberanej vrstvy materiálu. chemickým účinkom prostredia a vznikajúcich splodín. môžu sa vytvárať veľmi Úzke prierezy. Po odlcptaní jednej časti sa odstráni časť masky a odkrytá časť je ďalej leptaná.4. postupné odpletávanie stupňovitej drážky. f) Nasledujúce kroky procesu sú: odstránenie ochrannej masky. Opakovaný postup sa používa pre tzv.01 4 0.4 mm/min. opracovať je možné väčšinu ocelí a zliatin. na chladenie I D n t maska Obr. rxjslupnosf krokov pn leptaní slupfi ovite] drážky 3. -1—! 2 m U— .

.

v prípade ak jc materiál homogénny). pretože pri leptaní sa vytvára zaoblenie. ako operácia nasledujúca po tvárnení. Obr. 4. vytváranie veľmi hlbokých tvarov nieje hospodárne. nie je možné vytvárať ostré hrany. ktorá môže spôsobiť vznik tzv. . zvary a náliatky sa leptajú obtiažne. Medzi hlavné nevýhody procesu patria: vznik tzv.J 00 • • • • • Progresívne technológa- chemické frézovanie. skúšobných laminátov a kovových Časti z tenkých plechov a fólií. pričom polomer zaoblenia je približne rovný hĺbke rezu (hĺbke odleptancj vrstvy. titánové zliatiny vyžadujú špeciálne leptadlá.25 mm. do ktorej sa ponára. aby sa obmedzila hydrogenizácia povrchových vrstiev.4. najmä za účelom zníženia hmotnosti dielcov. nutnosť zvýšenej pozornosti na bezpečnosť práce spojená s manipuláciou s chemickými látkami. " • • • • • • • • • Obr. vrypy na povrchu. najväčšiu nákladovú položku tvorí cena chemikálii. neodporúča sa vyrábať drážky s menšou šírkou ako je dvojnásobok hĺbky rezu. zneškodňovaním chemikálii a problémy so znečisťovaním ovzdušia. tvrdosť a krehkosť materiálu nepredstavujú významné vlastnosti z hľadiska chemického opracovania. dovoľuje použiť jednoduchšie tvárniace postupy. Široké uplatnenie nachádza chemické frézovanie vo výrobe dosiek plošných obvodov. jamkovitého povrchu. pretože majú rôznorodú štruktúru.8 Príklad úpravy prierezu panela plášťa lietadla chemickým frézovaním za účelom zníženia hmotnosti. pre zabezpečenie rovnomernosti odlcptanej vrstvy sa vyžaduje homogénna štruktúra ocelí. nekontrolovateľného podrezávania. náklady na proces sú nízke v porovnaní s ostatnými procesmi ako ECM alebo EDM. náklady na proces závisia od kvality povrchu východiskového dielca (napr. alebo stopy po korózii spôsobujú nerovnomerné odleptávanie a vznik rôznych vád). rozmery dielca sú limitované iba rozmermi nádrže. dosahujú sa veľmi úzke tolerancie rozmerov okolo ± 0. po chemickom frézovaní sa niekedy vyžaduje mechanické leštenie povrchu.8 ilustruje príklad postupného tvarovania a odleptania prebytočného materiálu plášťa lietadla. (zdroj: (8J) Chemické frézovanie sa využíva pre opracovanie častí plášťov a krídiel lietadiel.

Je vhodné pre presné tvarovanie kovových aj nekovových materiálov pre svoje osobitné výhody ako: • • • • • • tvarovanie mimoriadne tenkých materiálov (fólií). Vlastnosťou týchto látok je. výroba dielcov. výroba vývojových prototypov a modelov. Čo by mohlo spôsobiť ich deformáciu. kompenzácia tzv. že po ožiarení svetlom vhodnej vlnovej dĺžky sa vytvrdzujú. Faktory. ktoré vytvárajú vrstvy odolné leptaniu pomocou fotografickej techniky. čisté prostredie a potrebujú zložitejší postup spracovania ako ostatné maskovacie techniky používané napr.9 je možné popísať nasledujúcimi krokmi: a) Príprava grafického návrhu tvaru a jeho niekoľkonásobné zväčšenie. Podľa grafickej predlohy sa pripraví tzv. Fotorezist nanášaný ponorením do kúpeľa alebo striekaním. pri ktorom je materiál odoberaný z povrchu fotografickou technikou. Typická doba expozície ožiarenia je 10 30 sekúnd.27 mm [2]. ktoré ovplyvňujú presnosť rozmerov pri fotochemickom obrábaní sú: • • • • • druh opracovaného materiálu predpísané rozmery hotového dielca presnosť tvaru zhotoveného fotonegatívu. Foto rez i s tí v ne látky sú fotografické ochranné masky. kde je potrebné rýchle a lacné zhotovenie modelov (uplatnenie pri technológií Rapid Prototyping). Doba ožiarenia závisí na intenzite svetelného žiarenia a na použitom druhu materiálu masky. Postup fotochemického leptania znázornený na obr. pri chemickom frézovaní. b) Polotovar je chemicky očistený. d) Pripravený negatív požadovaného tvaru sa položí na materiál polovýrobku a vystaví sa ultrafialovému žiareniu. výroba mikrokomponentov a využitie v oblasti nanotechnológií. Vyžadujú starostlivú manipuláciu. Vytvárajú veľmi tenké ochranné vrstvy a sú citlivé na svetlo. .003 * 1. Vytvrdené vrstvy fotorezistívnej látky pôsobia ako bariéry pri leptaní. výroba mimoriadne zložitých tvarov. V súčasnosti sú zložité tvary navrhované pomocou CAD systémov. kde by mechanické obrábanie mohlo spôsobiť poškodenie (lom. Použitie PCM technológie je vhodné pre relatívne tenké materiály s hrúbkami v rozsahu 0. 4. 4. ktoré by sa inak vyrábali lisovaním. koncentrácia napätí v podp o v rohových vrstvách). fotonegatív. c) Na očistený materiál sa nanáša fotosenzitívna látka (nazývaná fotorezist). vznik pnutia v tenkých vrstvách a ostrapy.3 Fotochemické obrábanie Fotochemické obrábanie alebo leptanie (PCM Photochemical Machining) je modifikácia chemického frézovania. ktorý' sa redukuje na rozmery požadovanej veľkosti hotového dielca. presnosť procesu maskovania a leptania.4. „podrezania".1. Obmedzenie hrúbky materiálu je spojené s požadovanými toleranciami rozmerov.1 Chemické obrábanie CM 101 Veľmi výhodná je táto metóda pri výrobe tvarových otvorov do jemných súčastí z tenkých kovových fólii. opracovanie tvrdých a krehkých materiálov. ktoré musia byť bez ostrapov.

.

Uber materiálu je v rozsahu 0. • minimálne náklady na nové aj vysoko zložité tvary. ktorá sa v súčasnosti pripravuje pomocou CAD systémov. . očistený povrch kovu obojstranne nanesená fotorezislivna látka ultrafialové svetlo foto negativ tvaru obojstranné ožiarenie fotorezistivnej látky ZZZZEZi VZZZZZZ2ZZ2ZZÜ odstránenie masky H 5= parciálne leptanie tvaru Obr. Najčastejšie používaným druhom leptadla pre kovové materiály je chlorid železitý (FeCľj) v rôznej koncentrácii Bauméovej stupnice (°Be). • krátke časové úseky potrebné pre zhotovenie novonavrhnutých dielcov od zadania návrhu. ktoré rozpúšťa nechránené miesta a vytvára požadovaný tvar dielca. (spracované podľa : Friedman ¡2]. pretože sa mení len predloha (negatív).9 Účinok leptania na povrchovú vrstvu z mikroskopického hľadiska. • hotové dielce sú vysoko presné a bez ostrapov. • mimoriadne tenké kovové fólie nie sú ovplyvnené deformáciou z upnutia a mechanického pôsobenia síl a napätí. Pre hliník a jeho zliatiny sa obvykle používa 20% roztok hydroxidu sodného (NaOH).01 -í 0. tvrdosť a iné fyzikálno-mechanické vlastnosti kovov sa nemenia vplyvom procesu. presnosť tvarov sa zvyšuje so znižujúcou sa hrúbkou materiálu. Teplota leptacieho roztoku sa udržiava okolo 55°C. čisti od ochrannej masky a kontroluje kvalita leptania.05 mm/min. Po odleptaní sa dielec umýva. 4. Bellow a Koni [1]) rozdelenie obrob ku leptaním Medzi hlavné výhody fotochemického obrábania patria: • mimoriadne nízke náklady na zariadenie.102 e) Progresívne technológie f) Po tomto prípravnom spracovaní sa polotovar ponorí do reakčného kúpeľa podobne ako pri chemickom frézovaní alebo je striekaný leptadlom. • proces umožňuje veľkú flexibilitu navrhovaných tvarov.

4.4.0038 ŕ 1. . Monel. mosadz. striebro. korozivzdomé ocele. Podľa schopnosti kovov a zliatin reagovať s leptadlom je ich možné rozdeliť do štyroch základných skupín.4. zinok.4. leptacie náradie a zariadenie musí byť oddelené od ostatných zariadení. 4.13 mm. niob Kvalitatívne hodnotenie leptateľnosti dobrá dobrá až uspokojivá uspokojivá až slabá slabá V súčasnosti fotochemické obrábanie predstavuje alternativu ku klasickému dierovaniu (blanking) a razeniu (stamping) zložitých tvarov do tenkých plechov a fólii. bronz.52 mm a pre dielce. maximálna hrúbka materiálu doporučená pre dierovanie jc okolo 1. Široké uplatnenie našlo PCM vo veľkosériovej výrobe tvarovo zložitých a rozmerovo malých otvorov do fólií o hrúbkach 0. hliník. Fotochemické leptanie je nenáročné na použité zariadenie a neovplyvňuje mechanickými deformáciami opracovaný povrch. Inconel. • zvýšené bezpečnostné požiadavky pri manipulácii s chemikáliami. niektoré ďalšie rozmerové obmedzenia znázorňuje obr. pretože výpary lcptadiel sú vysoko korozívne.4.6 mm.10 Doporučené obmedzenia rozmerov dielcov pre fotochemické obrábanie z hľadiska vyrobiteľnosti a presnosti požadovaného t v am. nikel. ako to ukazuje tab. PCM je vhodné pre opracovanie tenkých materiálov s hrúbkou okolo 0.1 Chemické obrábanie CM 103 Nevýhody sú: • požiadavka pomerne vysokého stupňa zručnosti obsluhy. titán. tantal. vanád.0025 mm.75 h 1. olovo. horčík. zlato. kde sa požadujú úzke tolerancie rozmerov okolo 0. limitné hodnoty rozmerov dielca h 0. Typické príklady fotochemického dierovania rôznych tvarov sú znázornené na obr. (zdroj: [2]) Väčšina bežne dostupných kovov a zliatin.2 Kvalitatívne hodnotenie leptateľnosti vybraných druhov materiálov [2] Materiál elektrolytická me o".11. chróm. Hastelloy molybdén. « obmedzenie hrúbky materiálu vhodného pre dierovanie zložitých tvarov. uhlíková oceľ. Tab. mangán.10 [2]. zirkón wolfräm.2 h h O b r .2. Lcptateľnosť je charakterizovaná kvalitatívnym hodnotením. • nie je možné vytvárať ostré hrany. Pre razenie a dierovanie je potrebné vyrobiť vysoko presný nástroj z pevného a húževnatého materiálu. ktoré sa používajú vo forme tenkých plechov je vhodná pre fotochemické obrábanie. ktoré vychádza z empirických skúseností [2].

.

4.4. obr. výronkov a ostrin (zaužívané medzinárodné označovanie TEM Thermal Energy Method) bola prvýkrát zavedená v roku 1970.4 Termické odstraňovanie ostrú p o v Metóda termického (tepelného) odihľovania a odstraňovania ostrapov. ktoré po . ktoré sú uložené v uzavretej komore.1. • doštičky elektrických motorov.12.104 Progresívne technológie s vysokou Typické použitie fotochemického obrábania (leptania) predstavujú výrobky presnosťou a rôznorodosťou tvarov ako: • dosky plošných spojov. • matrice elektronických kontaktov vyrábaných z niklových zliatin. Tepelná vlna vzniká pri vznietení zmesi vodíka a kyslíka. odkiaľ sa odstraňujú vodným roztokom. že majú malý pomer hmotnosti k povrchu v porovnaní s celým obrobkom. účinkom jednorázovej tepelnej vlny o teplote 3 000 až 3 300UC [3]. To umožňuje. obyčajne v pomere 2:1 alebo l: l a pôsobí veľmi krátku dobu asi 2 až 3 milisekúndy. že sa za veľmi krátky čas ohrejú na reakčnú teplotu a spolu s prebytočným kyslíkom zhoria na oxidy kovov. Pre ostrapy je charakteristické. Zapálenie zmesi je elektrickou iskrou. • masky pre obrazovku farebnej televízie • optické zameriavače pre vysokorýchlostné kamery. Tento chemicko-tepclný proces odstraňuje ostrapy z obrobkov. Ocele. Vznikajúce oxidy kovov sa usadzujú na stenách komory alebo aj na povrchu obrobkov.

c. • minimalizácia ľudského faktora na kvalitu výroby. 9] sa využíva pri výrobe mikroelektronických komponentov a pri riadenom leptaní kryštalického kremíka. 4. ukazuje smery rovín s výbornou a so zhoršenou leptateľnosťou kremíkového kryštálu. Tieto látky spôsobujú rozdielne rozpúšťanie kremíka v jednotlivých rovinách jeho kryštalickej mriežky.5 Špeciálne postupy chemického opracovania Medzi špeciálne postupy chemického opracovania sa zaraďujú používajú na zvláštne účely ako je: • anizotropické leptanie kryštalického kremíka. Jeden variant je využívaný pri odstraňovaní zalomených nástrojov v otvoroch alebo zapadnutých kovových častí. Ani zinok. kde sa ostrapy dokonale odtavia. Ako leptacie látky sa používajú alkalické roztoky ohriate na vysokú teplotu. • flexibilita pri prestavovaní na iný tvar dielca. 4.1 Chemické obrábame CM 105 odstránení ostrapov budú ďalej tepelne spracované. ktoré sa Anizotropické leptanie [7.1. že pri oceľových materiáloch stúpne pri procese teplota povrchu asi na 180°C a pri neželezných asi na 70°C. • spoľahlivosť pri odihľovaní dutín a hlbokých otvorov. ktoré reagujú s kryštalickým kremíkom. pretože obrobok v tak krátkom čase nie je schopný absorbovať také množstvo tepla. Medzi hlavné výhody procesu patrí: • vysoká automatizácia procesu. ale nemožno ho považovať za univerzálnu náhradu mechanického odihľovania. Krernik kryštalizuje v kubickej plošne centrovanej mriežke. ktoré sú ohraničené pomalšie rozpustnými kryštalografickými rovinami. Obr. Na základe * tejto anizotropickej vlastnosti vznikajú pri rozpúšťaní kremíka rôzne otvory. Plynové o b r á b a n i e [10] sa využíva vo veľmi malom merítku pre zvláštne účely pri miestnom obrábaní jednoduchých tvarov. Anizotropické leptanie sa využíva pri výrobe optických komponentov. alebo vyparia zo všetkých časti.14 b.4. bronzy a hliníkové zliatiny nieje potrebné po procese TEM oplachovať. Pre správnu funkciu procesu TEM je nutné zachovať rozdiel v pomeroch medzi povrchom a hmotnosťou obrobku a ostrapu. Obrábací postup využíva riadené vstrekovanie . ktoré by podstatne ovplyvnilo jeho mechanické i tvarové parametre. Okrem anizotropického leptania využíva sa aj proces izotropického leptania. Pôvodné vlastnosti materiálu i tvar zostávajú zachované. Izotropicky leptané otvory v kremíkovom kryštály sú charakteristické mierne zaobleným tvarom v spodnej časti otvoru.14a.13. obr. V smere kolmo na. Ukladajú sa do tlakovej komory. matrice piezoelektrických akcelerometrov. Fisher [3] uvádza. komponentov atramentových tlačiarní a iné. tiež plasty a guma. Intenzívne rozpúšťanie prebieha v smere kolmo na rovinu 110 (označenie podľa Millerových indexov rovín).4. rovinu 100 je rozpúšťanie pomalšie a v smere kolmo na rovinu 111 je skoro nulové. • chemické obrábanie pomocou aktívneho plynu • chemické obrábanie aktívnou hmotou (gélom) technologické operácie. nieje potrebné oplachovať. aby ohriatie povrchu obrobku počas procesu nepresiahlo teplotu 100 "C Dielce môžu byť kovové i nekovové materiály. Termické odstraňovanie ostrapov je široko použiteľný proces. obr.4.

.

Polotuhá hmota z celulózy a octanu.: Chemical milling. Friedman. B. pp. March. Annals of the CIRP Vol.ed. 9. American Machinist.Machining.Inc. 8. J. ktoré majú byť opracované. pp 579 . E.592 6. Vol.39/2 (1989). Addison-Weslev Pub. 1 Machining. Týmto spôsobom je možné vytvárať odstupňované a obrysové rezy až do hĺbky 10 mm.35/2. 1983 10. Snoeys. Prikryl. Kov je odstraňovaný kyselinou obsiahnutou v povlaku.. Z. H. ASM . l.. Kohls.14 Príklady izotropicky (a) a anizotropicky (b. (1976). 9.106 Progresívne technológie reaktívneho plynu (napr. Celulózová hmota môže byť úplne odliata v tvare požadovaného dielca. A.A. 11.l87 2. McGeough. kryštál kremíka Obr.p. Vol.13 Znázornenie rovín v kryštalickej mriežke kremíka s dobrou [110] a horšou [100] leptateľnosťou (zdroj: Snoeys et al [8J) Obr. 468 9.l. vyvinutého pre tieto účely na postupné odleptávanie zalomeného nástroja. 10. Fisher. G. W. ASM International.vyd. (1988).. Abrasion and Erosion.: Manufacturing Engineering and Technology. ASM . Staelens. Chapman and Hall.448-462 5. sa prikladá na obrábaný povrch. ASM International.cd. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. C.Machining. (1989) * pp. Tolerancie sa pohybujú v rozsahu ± 0.578 4. Warsaw. Vol. (1986). Langworthy.technický prúvodce SNTL Praha 1987. odkiaľ sa odstránia (vyrežú) miesta.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Táto technika je zvlášť výhodná pre tvarovanie plastových kompozitných materiálov. 11/ (Electrogel machining) sa využíva pre miestne tvarové obrábanie alebo obrábanie celých plôch kovových súčastí. 580 . F. Wydawniclwo naukowolechniczne.587 -607 1. Vigner.: Drilling without Drills. J. c) Ieptaných otvorov do kremíka (zdroj: McGeough [7]) Obrábanie aktívnou hmotou [7.025 až 0. London.Machining. March. .Metals Handbook .ed. R. 16..Comp.: Obrábéní .Metals Handbook . van Luttervelt.: Principles of Machining by Cutting. (1997). ASM . Dcarbome. obsahujúca kyselinu. 16. p. Led. T.586 7.Metals Handbook . pp. Special Report 743. March.593 3.M. 4. Kaczmarek. 4. ASM International. J. (1982).: Photochemical machining. pp 587 . Literatúra ku kapitole 4.1: Bellows.ed. chlorinu). 9.: Thermal Energy Method. 16. Dckkyser. (1997). Z. Vol. Kalpakjian. S. pp 577 .075 mm. Annals of the CIRP Vol.: On the Selecúon of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. March. SME. (1997).: Advanced Methods of Machining.

teória elektrolytov. (ECDM Electrochemical Discharge Machining). Širší záujem a vývoj zariadení začal okolo roku 1950 pre potreby tvarovania vysokopevných a žiaruvzdorných zliatin. pri ktorom sa uber materiálu dosahuje elektrochemickým rozpúšťaním anodicky polarizovaného obrobku. .4. implantátov a protéz pre humánnu medicínu.2 ECM 4. Prvý patent na elektrochemické obrábanie podal v roku 1929 Gusjev. odstraňovanie ostrapov. delenie materiálov. • pri výrobe tvárniacich nástrojov. leštenie. (ECSM Electrochemical Spark Machining) Z technologického hľadiska sa princíp elektrochemického úberu materiálu používa pre: i) ii) iii) iv) v) elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické hĺbenie tvarov a otvorov. označovanie (značkovanie). • v špeciálnej výrobe.Elektrochemical Machining) je proces. Okrem základnej technológie elektrochemického obrábania sa využívajú rôzne modifikácie tohoto procesu. Známe Faradayove zákony. ktorej teoretické zdôvodnenie spracoval v roku 1834 Faraday. Základom procesu je elektrolýza. ktoré boli vyvinuté ako špeciálne postupy výroby a to: • elektrochemické brúsenie (ECG . Je to bezsilové opracovanie. CD Capillary Drilling) * kombinované metódy elektrochemického a elektroerozívneho úberu materiálu (ECAM Electrochemical Arc Machining). Používa sa predovšetkým: • v automobilovom priemysle. väčšiu presnosť tvarov a rozmerov.Electrochemical Grinding) * elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou (STEM Shaped Tube Electrolytic Machining) • elektrolytické vŕtanie prúdom elektrolytu (ES Electrostream Drilling.2 Elektrochemické obrábanie Elektrochemické obrábanie (medzinárodne zaužívaný názov ECM . V súčasnosti patrí ECM obrábanie medzi bežné progresívne metódy opracovania ťažkoobrobiteľných materiálov a predmetov zložitých tvarov. Metódy i) + iii) sú označované za ECM obrábanie s núteným odstraňovaním produktov elektrochemickej reakcie. • v leteckom priemysle pri výrobe lopatiek turbín motorov. pri ktorom nevznikajú napätia pod obrobeným povrchom a opracovaný povrch je bez ostrapov. tiež obrábanie prúdiaci elektrolytom. elektródovej polarizácie a termodynamika galvanických článkov tvoria základy pre technológiu elektrochemického obrábania. • pri výrobe prístrojov. V porovnaní s chemickými postupmi úberu materiálu majú elektrolytické metódy ďaleko väčšie úbery. Procesy iv) * v) patria k povrchovému elektrochemickému obrábaniu bez odstraňovania produktov reakcie počas procesu.

.

kde obrobok je anóda a nástroj je katóda. Elektrolyt preteká v medzere (gap) medzi elektródami (nástroj a obrobok) zapojenými do obvodu jednosmerného napätia. relatívny posuv elektród.15 Základný princíp elektrochemického obrábania a konfigurácia nástroj .4.anodické rozpúšťanie materiálu . čo je 1000 krát viac ako sa používa pri galvanizácii (elektrolytické nanášanie povlakov). Charakteristickým javom je.obrobok na začiatku procesu a na konci procesu.108 Progresívne technológie 4. Základný pracovný princíp ECM obrábania znázorňuje obr. katóda • nastroj (mosadz) smer posuvu (0.2. malá medzilektródová vzdialenosť (gap).- —— _ —_• \ nerozpustny hydroxid železitý tvorenie vodíkových iónov na katóde Obr.4. 4.16 Príklad elektrolýzy železa vo vode . Princíp úberu materiálu .nastáva počas elektrolýzy.15. ktorej tvar sa kopíruje na obrábanú plochu.02 m/s) Obr. ktorá môže dosahovať až 500 A/cm". Charakteristickými znakmi ECM obrábania sú vysoká hodnota prúdovej hustoty. nedochádza k výraznej zmene tvaru nástrojovej elektródy. kde predmet (obrobok) ponorený do elektroiytu je zapojený na anódu.1 Princíp elektrochemického ú ber u materiálu Elektrochemické obrábanie je riadený lokalizovaný uber materiálu jeho anodickým rozpúšťaním v elektrolyte. pomerne vysoká rýchlosť prúdenia elektroiytu a často používaný členitý tvar elektród. anóda -obrobok prúd e le k tónov anóda katóda rozpúšťanie^ železa T-~ na anóde _ — . žc opotrebenie (úbytok) nástrojovej elektródy (katódy) je nepatrný. ECM proces sa Často vysvetľuje ako obrátený proces galvanického pokovovania.

t (4. Dej na anóde je vyjadrený anodickým rozpúšťaním železa: Fe -4 Fe ** + 2e Na katóde dochádza k tvorbe vodíka a hydroxidových iónov: 2 H : 0 + 2e -» H : + 2 OH Výsledkom týchto elektrochemických reakcií je. 0 -4 Fe(OH) 2 + H 2 Ako sekundárny dej prebieha reakcia hydroxidu železnatého s vodou a vytvára sa ťažkorozpustný hydroxid železitý vo forme kalu. ktoré prebiehajú na atomárnej úrovni. Elektrochemický ekvivalent je premenlivý parameter a mení sa dokonca aj s mocenstvom kovu v zlúčenine. . Sekundárne deje vznikajú ak sú produkty primárnych dejov nestále. elektrochemické deje sa riadia Faradayovými zákonmi. Je potrebné poznamenať. Tab. primárne deje. V elektrolyte prenášajú elektrický náboj ióny a z anódy je odvádzaný opäť elektrónmi.s) ako množstvo látky V (g). Z toho vyplýva potom aj nerovnomerná rýchlosť rozpúšťania jednotlivých zložiek kovových konštrukčných materiálov. Z chemického hľadiska na katóde prebiehajú redukčné deje a na anóde dochádza k oxidácii iónov alebo molekúl. ako základný jav elektrochemického obrábania je chemický proces rozkiadu elektrolytu pôsobením elektrického prúdu.4. Ako už bolo spomenuté vyššie. Sekundárne deje vytvárajú odpadové produkty elektrolýzy. + 2 H 2 0 + 0 : -> 4 Fe(OH). ktoré sa vylúči prúdom 1 A za jednotku Času (s). Táto reakcia nie je časťou elektrolýzy: 4 Fe(OH).16. Na obr. Tieto deje (redukcia a oxidácia) nemôžu prebiehať izolovane. Priebeh elektrolýzy kvantitatívne popisujú Faradayove elektrolytické zákony.2 Elektrochemické obrábanie ECM 109 Elektrolýza. ktorý' sa usadzuje na dne nádrže.4.I.4. ale prebiehajú súčasne. ktorý určuje produktivitu elektrochemického obrábania je vyjadrený rovnicou [7. t je čas (s) procesu. ktorý prechádza medzi dvoma kovovými elektródami. že železo v reakcii s vodou vytvára hydroxid železnatý podľa reakcie: Fe + 2 H . Základný teoretický vzťah. 12. 7. Katóda.1) kde q c je elektrochemický ekvivalent (g/A. Na katóde prebieha dej chemickej redukcie (vylučuje sa vodík) na anóde prebieha oxidačný dej (vylučujú sa elektronegativne zložky).3 uvádza hodnoty elektrochemického ekvivalentu pre vybrané kovové materiály. Ako príklad je rozpúšťanie železa vo vode podľa znázornenia na obr. že elektrolýza patrí k dejom. záporne nabitá elektróda. 18]. Prenos elektrického náboja je pohybom iónov a elektrónov. ako tzv. Katóda prijíma elektróny a z anódy sa elektróny uvoľňujú. Teoretické základy a popis procesu v medzielektródovom priestore je v súčasnosti dobre prepracovaný a prístupný vo viacerých zdrojoch [3. Elektrochemický ekvivalent závisí od druhu materiálu.1) je I prúd (A) pretekajúci obvodom.16 je znázornený elektrochemický dej. 12]: V = qt. V rovnici (4. Z tohto dôvodu budú ďalej uvedené iba vybrané závislosti používané pre výpočet produktivity ECM obrábania. privádza prúd do elektrolytu vo forme elektrónov.4.

.

305.4. • rýchlosť posuvu elektródy (okolo 0.cm' 1 ) * rýchiosť prúdenia elektrolytu (3 + 30 m/s) • materiál obrobku. že uber materiálu je úmerný intenzite prúdu a času.71 19. . 10'3 0.2 7.380.4) Tab.289.3 Elektrochemický ekvivalent vybraných kovov v závislosti na ich mocenstve v zlúčeninách Materiál hliník wolfrám železo kobalt chróm titán Merná hmotnosť [g/cm3] 2.093 .179.090. Premenné. j (4.203. . že lineárna intenzita úberu materiálu z anódy je úmerná prúdovej hustote.110 Progresívne technológie 2 rovnice (4.10-3 0. ktorá je daná súčinom prúdovej hustoty j {A/mm2} a elektrochemického ekvivalentu [7]: Vi = q c .193. 12]: • pracovné napätie (5 -ŕ.3) m c i Z rovnice (4.£q (4. celková produktivita je daná súčtom elektrochemických ekvivalentov jednotlivých zložiek.1) platí pre elektrochemický uber Čistých kovov.16 4.2) i=I Pre elektrochemické hĺbenie materiálov má význam rýchlosť posuvu nástrojovej elektródy (mm/min). ktorou sa pri ECM obrábaní môže zvyšovať výkon. Pri opracovaní zliatin pozostávajúcich z dvoch alebo viacerých zložiek.02 mm/s) • vodivosť resp.50 Mecénstvo Al3+ W6* Fe . Zároveň objemový uber materiálu Q v (mm 3 /min) je možné zjednodušene vyjadriť ako súčin rýchlosti posuvu nástrojovej elektródy a veľkosti obrobenej plochy S (mm 1 ) [7]: Qv = v . Fc 3Co2> Co3* Cr3* Cr* Ti 4 + Elektrochemický ekvivalent [g/A.10-3 0. Rovnica (4. ktorej hodnotu je možné v procese riadiť.1) vyplýva.10 3 0. S (4. 10-3 0.103 0.86 7. 10-3 0.103 0. Veľkosť prúdu je hodnota.123.10"3 0.s] 0.30 V jednosmerné napätie) • medzera (gap) medzi nástrojom a obrobkom. ktoré ovplyvňujú prúdovú hustotu a tým aj úber materiálu sú [9.86 B.2 íl' 1 . lO* Uber materiálu sa pri ECM obrábam' riadi Faradayovými zákonmi a je funkciou prúdovej hustoty. kde zje počet zložiek: V =Lt.316. odpor a zloženie elektrolytu (merná vodivosť okolo 0.3) vyplýva.

1 Elektrolyt a j e h o funkcia Elektrolyt má tri dôležité funkcie v pracovnom priestore: • zaisťuje vedenie elektrického prúdu.17 znázorňuje parametre medzery. x celková hĺbka otvoru J I N Si Ao j obrobok 4. Odpor resp. pretože sa počas procesu mení vplyvom teploty a vznikajúcich plynov. Šírka medzery medzi nástrojom a obrobkom závisí na rýchlosti posuvu nástroja smerom do materiálu. teda aj na rýchlosti rozpúšťania materiálu v závislosti od prúdovej hustoty. Voľba elektrolytu musi zohľadňovať maximálny uber materiálu z anódy (obrobku). Obr. Pri konštantnom posuve nástroja so zmenšujúcou sa rýchlosťou úberu dochádza k zmenšovaniu pracovnej medzery.j. Kým plyny pri prúdení elektrolytu zvyšujú jeho odpor. 4. Veľkosť medzery a jej dodržiavanie počas procesu je jeden z najdôležitejších parametrov ECM strojov. Tieto podmienky sú ideálne a je ich náročné dodržiavať.4.1 * 0. vznikajúce teplo ho redukuje. alebo izolačnou vrstvou na nástroji. a tým aj ku skratu. • odvádza vzniknuté teplo.8 mm a bočnej 0.2 Elektrochemické obrábanie ECM 111 Pracovné napätie je základnou veličinou ovplyvňujúcou pracovný proces a konečný výsledok obrábania. Pri ECM hĺbení sa rozlišuje Čelná a bočná medzera medzi elektródami. S s veľkosť bočnej medzery v polohe h. Veľkosť medzery je priamoúmerná napätiu a nepriamo úmemá posuvu elektródy a odporu elektrolytu.30 V.17 Parametre medzery pri ECM obrábaní jednoduchým nástrojom valcového tvaru s polomerom r.4. Na bočných plochách dochádza pri ECM hĺbení mnohokrát k zvýšenému úberu materiálu (overeut). A0 plocha čela nástroja. nástrojf'katóda í i ! f í Obr. S r veľkosť čelnej medzery. • odplavuje splodiny elektrochemickej reakcie. vodivosť elektrolytu je najmenej stabilným parametrom v tejto konfigurácii. čo je možné upraviť vhodnou korekciou tvaru nástroja.3 mm. zachovávala by sa rovnomerná medzera medzi nástrojom a obrobkom a výsledkom opracovania (hĺbenia) by bola úplná zhoda vyrobeného tvaru s tvarom nástroja. Výsledný tvar obrobku je závislý na veľkosti medzery a spôsobe jej kontroly.1. Hodnoty pracovného napätia sa pohybujú v rozmedzí 5 Ť. na plochách v smere posuvu nástrojovej elektródy. aby clektrolytom začal prechádzať trvalý prúd. Čelná medzera jc medzi povrchom obroku a čelnou stranou katódy. Bočná medzera je medzi katódou a bokom obrobku t. Jeho minimálna hodnota musí zabezpečiť. Veľkosť čelnej medzery býva okolo 0.2.5 * 1. Správna voľba elektrolytu je základným ukazovateľom optimalizácie procesu. Pokiaľ by uvedené parametre zostali počas procesu konštantné. predpísanú kvalitu .

.

v e ľ k é úbery. netvorí n e r o z p u s t n é hydroxldy. nedráždi p o k o ž k u . silný k o r ó z n y účinok. teplotou a čistotou. Najčastejšie sa používajú vodné roztoky NaCI a NaNOj.4. Snahou pri voľbe elektrolytu pre priemyselné použitie je. udržuje hodnotu pH. ale je drahší a ľahšie spôsobuje pasivitu na niektorých kovových povrchoch. zliatiny niklu kobaltu.4 Elektrolyty používané pre elektrochemické obrábanie a ich kvalitatívne hodnotenie (spracované podľa [18. malý p a s i v a č n ý účinok O b r á b a n ý materiál Kvalitatívne h o d n o t e n i e Roztoky kyselín sa používajú menej. hliníka. ale 2ároveň sa dosahuje menšia presnosť a väčšie zaoblenie hrán. NaCI je viac korózne agresívny a vytvára viac nečistôt vo forme kalu. nástrojové o c e l e legované a nelegované ocele. 22]} Koncentrácia [%] Druh elektrolytu (hmotnostný pomer vo v o d n o m roztoku) NaCI chlorid s o d n ý NaClOs chlorečnan sodný NaNOs dusičnan sodný 10* 20 20-ŕ 45 ocele. n e j e d o v a t ý . lebo sa rýchlejšie znehodnocujú a je nutné ich často meniť alebo regenerovať. n e p r í j e m n á m a n i p u l á c i a 10 zliatiny medi len pre š p e c i á l n e účely d o 12 zliatiny medi j e d o v a t ý . kobaltu dobrá kvalita p o v r c h u . je menej korózne agresívny. n e b e z p e č n á m a n i p u l á c i a sklon k vznieteniu s k l o n k pasivácii u ocelí. zliatiny niklu. Ukazovateľom vhodnosti elektrolytu je jeho merná elektrická vodivosť y ( Í T ' . aby sekundárne reakcie tvorili ťažkorozpustné zlúčeniny.4. ktorá je ovplyvnená jeho hustotou. žieravina žieravina. Roztok chloridu sodného (NaCI) zabezpečuje vyšší uber ako roztok dusičnanu sodného (NaNOi. Elektrolyty môžu byť kyseliny. náklady na likvidáciu chemikálii a bezpečnosť práce. Hustota elektrolytu sa môže pri . aby elektrolyt umožňoval rozpúšťať všetky komponenty kovovej zliatiny. náročné na b e z p e č n o s ť m a n i p u l á c i u . Tab. len pre špeciálne účely 5ŕ20 legované a nelegované ocele.I 12 Progresívne technológie opracovaného povrchu a ďalšie faktory ako je cena elektrolytu.). 4. Najpoužívanejšie elektrolyt} ukazuje tab. zásady alebo soľné roztoky. ktoré sa usadzujú na dne nádrže a ľahšie sa pri čistení elektrolytu odstraňujú. Napríklad v roztoku kyseliny sírovej sa pri obrábaní ocele tvoria rozpustné sírany železa a ubúda kyselina sirová. Pre kovy ako wolfrám a čistý titán roztok NaCI nie je vhodný Roztok NaNO. lacný. univerzálne použitie. m é d i a zinku NaNOi dusitan s o d n ý NasS04 síran s o d n ý HCI kyselina c h l o r o v o d í k o v á kyselina sírová NaOH hydroxid sodný d o 10 pre špeciálne účely zliatiny niklu. Základnou požiadavkou na elektrolyt je jeho agresivita voči chemickému zloženiu obrábaného materiálu tak. v e ľ m i j e m n é povrchy. kyslosťou pH. c h r ó m u a kobaltu d o 10 wolfrám a molybdén s p o t r e b a elektrolytu. c m 1 ).

Rastúcou prúdovou hustotou rastie rozpúšťanie kovu na anóde. jeho koncentrácii. do kritickej pasivačnej prúdovej hustoty. V priebehu elektrochemického obrábania sa mení kyslosť elektrolytu.pasivačný potenciál. Je však dôležité udržiavať jej veľkosť na konštantnej hodnote. niklu a ich zliatin.18.4. V pasivačnom stave je anodický dej .4. Pre presné obrábanie je nevyhnutná kontrola vodivosti. a tým ku vzniku skratu. Potenciál E [V] Obr. obr. a preto je pri elektrochemickom obrábaní nežiaducim javom. Merná elektrická vodivosť elektrolytu ovplyvňuje intenzitu a stabilitu elektrochemického rozpúšťania kovu anódy. Intenzita rozpúšťania kovu a uber sú závislé na prúdovej hustote. anodická prúdová hustota sa v aktívnej oblasti zvyšuje až do istej maximálnej hodnoty. pretože vodivosť je základným faktorom ovplyvňujúcim veľkosť úberu. Zvýšenie pH ovplyvňuje proces anodického rozpúšťania kovu tým. Čím umožňuje pri elektrolýze podstatne zvýšiť účinnosť rozpúšťania kovu a predĺžiť životnosť elektrolytu. závislosti prúdovej hustoty na potenciáli.18. K tomuto javu dochádza vplyvom rozkladu vody pri elektrolýze. tvarovú i rozmerovú presnosť a prípadne i vznik skratu medzi nástrojom a obrob kom. ktorá je obšfme popísaná v príslušnej odbornej literatúre pre jednotlivé kovy. aby nedochádzalo k rozdielnemu rozpúšťaniu na rôznych miestach povrchu vplyvom zmeny vodivosti. žc zvyšuje sklon k pasivácii kovov. v rozmedzí 10 až 20%.3 na 10. tým rýchlejší je uber.18 Polarizačná krivka závislosti prúdovej hustoty na potenciáli f I I ] A — kritická pasivačná prúdová hustota B .transpasivačný potenciál D . Zvyšovanie prúdovej hustoty je však obmedzené sekundárnymi javmi. Merná elektrická vodivosť y je závislá na druhu elektrolytu. hodnota pH rastie pomerne rýchle a môže dosiahnuť hodnoty pH 10 11.j. Cím vyššia je merná elektrická vodivosť elektrolytu y. Ďalším zvyšovaním potenciálu prúdová hustota klesá a pri prekročení pasivačného potenciálu prechádza kov do pasivačného stavu. podľa jeho druhu a materiálu obrobku. pri zvyšovaní pH elektrolytu z 6. najmä železa.4.E transpasívna oblasť Prechodom elektrického prúdu medzi dvoma elektródami vytvára sa medzi nimi potenciálny spád.2 Elektrochemické obrábanie ECM 113 základnej teplote 20°C pohybovať. Je to tzv.4. Ako uvádza Vigner [18]. Javy pasivácie sú známe a ich vysvetlenie vychádza z polarizačnej krivky. ku ktorými pri elektrochemických dejoch dochádza pri zvyšovaní prúdovej hustoty. pasivaria. obr.B aktívna oblasť B . Stabilizácia elektrolytu pridaním kyseliny dusičnej upravuje pH na hodnotu 6 až 8. A .5 až 11 sa účinnosť anodického rozpúšťania kovu znižuje O 18 až 20%.D oblasť pasivácie D . čistote a obsahu vodíka (vzniká na katóde).ce-o. teplote a stupni nasýtenosti plynom. uvoľňovaním iónov vodíka na katóde sa hromadia velektrolyte hydroxilové skupiny OH. Prevádzková teplota elektrolytu je vyššia a pohybuje sa medzi 35 ^50 °C [ 2 2 ] . i. ktorá zabraňuje ďalšiemu rozpúšťaniu kovu. t. Efektívna vodivosť elektrolytu závisí na jeho teplote.

.

zapojenými do pracovného okruhu stroja. alebo nepasivačný. Vrstvy oxidov niektorých kovov ako Fe.5 A/cm 2 . Čistenie sa zabezpečuje usadzovaním. pri nej sa ešte netvorí pasívna vrstva (napr. má niektoré charakteristické vlastnosti. Podľa Faradayovho zákona určuje elektrochemický ekvivalent každého kovu.2 Vplyv materiálu obrobku na uber Zloženie obrábaného materiálu vyžaduje starostlivú voľbu elektrolytu. Elektrolyt je potrebné počas procesu čistiť. Lievestro [9] uvádza.2. nerozpustné vtrúseniny v materiále.1. je potrebné voľbu elcktrolytu a jeho zloženie zvážiť. spolu s prúdovou hustotou a účinnosťou anodickčho rozpúšťania.nej účinnosti úberu (napr.I 14 Progresívne technológie spravidla veľmi spomalený v porovnaní s maximálnou rýchlosťou v aktívnom stave. že zmenšuje elektrickú vodivosť elektrolytu. takže pri svojej malej hrúbke majú len malý ohmický odpor. že na vznik drsnosti vplýva veľkosť zrna. Pasívna vrstva. pretože rôzne kovy a jednotlivé komponenty zliatin majú rôznu chemickú aktivitu a ich schopnosť pasivácie závisí na zložení elektrolytu. Rýchle. Ti. celkový uber materiálu pri elektrolýze. Ta. kedy je prúdová účinnosť nižšia než 100 % (napr. je teda obmedzená kritickou pasivačnou prúdovou hustotou. roztok Na N 0 3 } . elektrochemickom odstraňovaní ostrapov). a teda schopnosťou odstrániť rozpustený kov. mi kro š tni k túra materiálu má vplyv na výslednú kvalitu povrchu posudzovanú cez drsnosť povrchu. Ni. Vznik pasivnej vrstvy je ďalej ovplyvnený rýchlosťou prúdenia elektrolytu. ktoré môžu mať pri elektrochemickom rozpúšťaní účinok pasivačný. 4. ale nezastavuje sa celkom a ustáli sa na určitej hodnote prúdu v pasívnom stave. pri takmer 100% .2 až 0. Pretože pri rozpúšťaní prebieha viac reakcii súčasne. filtráciou alebo odstredivým čistením. zmena 2loženia materiálu vplyvom tepelného spracovania a iné. ktoré závisia predovšetkým na elektrickej vodivosti tejto vrstvy. ktorou možno obrábať pri ECM. Aj keď táto oblasť nie je dostatočne preskúmaná a je založená viac na skúsenostiach z oblasti elektrochemického leštenia. Pri staticky prebiehajúcom procese je možné použiť maximálnu prúdovú hustotu 0. Znečistenie elektrolytu ovplyvňuje uber a drsnosť opracovanej plochy tým. Se a vrstvy iné než vrstvy oxidu sú málo vodivé alebo dokonale izolačné. Pb majú dobrú elektrickú vodivosť. Pt. Znečistenie elektrolytu sa vyjadruje pomerom hmotnosti nečistôt k hmotnosti roztoku. Pasívne vrstvy na iných kovoch Al. Podobne ako pri chemickom opracovaní. charakteristickou pre daný kov a dané prostredie (elektrolyt). tým sa zamedzí vzniku pasivačnej vrstvy na povrchu anódy (obrobku). Maximálna rýchlosť. selektívnej schopností elektrolytu a stupni jeho chemickej aktivity voči materiálu obrobku. ktorá sa vytvorí na obrábanom povrchu pri prekročení pasívnej prúdovej hustoty. Plynulé čistenie elektrolytu počas procesu umožňuje použitie menšej nádrže na elektrolyt a jeho menej častú výmenu. ako základnú veľmi dôležitú otázku [18]. ale menej dokonalé je čistenie špeciálnymi odstredivkami. tým sa urýchli doba čistenia. Najlepšie sa Čistí pomocou špeciálnych látok spôsobujúcich koaguláciu (zhlukovanie) usadeniny. Rýchlosť prúdenia elektrolytu sa volí až do 30 m/s a tomu zodpovedajúca hustota prúdu 100 až 230 A/cm" prípadne až 1 000 A/cm 3 . Vplyv na pasiváciu majú elektrolyty. pri elektrochemickom leštení. roztok NaCl). V procesoch s prúdením elektrolytu sa ionizované Častice kovu anódy odvádzajú. .

Pri opracovaní materiálov s obsahom uhlíka vzniká problém s jeho usadzovaním na anóde. prúdová hustota) môže dôjsť k nerovnomernému leptaniu povrchu obrobku. Vylúčené nerozpustné produkty f elektrolýzy sú odstraňované usadzovaním. Pri oceliach triedy 19 a pri cementačnej oceli je vrstva usadeného uhlíka značná. Ako uvádza Vigner a Prikryl [18].4. za rovnakých pracovných podmienok má oceľ triedy 1 1 600 s obsahom 0. Pri ECM opracovaní akejkoľvek zliatiny je potrebné brať do úvahy. Prevádzkové parametre zariadenia majú rôzny rozsah. pretože sa v ňom rozpúšťajú len veľmi pomaly. Tuhosť stroja je potrebná na zabezpečenie prenosu vysokých tlakov a síl pre dodržanie rovnomernej medzery medzí nástrojom a obrobkom a pre zabezpečenie plynulého prúdenia elektrolytu.2. stopy po kovaní) [4].025 + 1. Elektrický prúd sa mení od 50 do 20 000 A s prúdovou hustotou 0.3 mm. Zvýšenú pozornosť pri ECM zariadeniach vyžaduje tuhosť a stabilita stroja. Medzera (gap) medzi nástrojom a obrobkom môže byť pre uvedené parametre v rozsahu 0. Zariadenie zabezpečuje prúdenie elektrolytu v medzere rýchlosťou 30 + 60 mm/s a tlakom od 70 do 2 800 kPa. Súčasné ECM hĺbiace stroje majú NC alebo CNC riadenie procesu a pohyb nástroja je zabezpečený v dvoch alebo až v piatich smeroch. ich kombináciou v závislosti od druhu zariadenia.19. Sily vznikajú v dôsledku hydraulického tlaku elektrolytu prúdiaceho v medzere.43 % C väčšie množstvo usadeného uhlíka než oceľ triedy 14 100 s obsahom 0. Podľa [9] minimálna rýchlosť prúdenia elektrolytu pri prúde 100 A pri obrábaní ocele v roztoku NaCl je 0. Rovnako usadzovanie uhlíka pri obrábaní sivej liatiny je tak veľké. Stroje môžu byť dokonca vybavené monitorizačným systémom na kontrolu rovnomernej medzery a stability elektrických parametrov procesu [17]. vlákno po ťahaní. Na usadzovanie uhlíka nemá vplyv jeho množstvo. že každá zložka má svoj špecifický uber a pri nevhodnej voľbe elektrolytu a nevhodných prevádzkových podmienkach (posuv.25 + 20 mm/min. technológia ECM sa používa prednostne pre tvrdé a tvrdené materiály (kalené ocele). ale forma. tvorí povlak na anóde.2 Zariadenie a nástroje pre ECM obrábanie Schéma zariadenia pre elektrochemické opracovanie je znázornená na obr. húževnatosť nemajú výrazný vplyv na opracovanie ECM metódami. Naopak.9 % C. ale povaha anodického rozpúšťania titánových zliatin v týchto roztokoch je rôzna. 4.2 Elektrochemické obrábame ECM 115 Mechanické vlastnosti materiálov ako tvrdosť. Prevádzková teplota elektrolytu sa pohybuje od 24 -. Pre ťažko o b rob i teľné kovy ako molybdén a wolfrám sa nedoporučuje použitie roztoku chloridu sodného. Rýchlosť posuvu nástroja do materiálu býva v rozsahu 0. že napriek vyššie uvedenému.95 l/min. filtráciou alebo odstreďovaním resp. Kovy ako nikel a titán majú silný sklon k pasivácii. a tým spôsobuje nerovnomerný uber a zhoršenie drsnosti povrchu. .2 ~ 3 A/mm' pri maximálnom jednosmernom napätí okolo 30 V.65 °C. Pri elektrochemickom obrábaní sa prejavujú všetky vady materiálu a tiež predchádzajúca história spracovania (napr. Následkom toho obrábanie zliatin niklu V roztokoch s pH > 9 je prakticky nemožné. Tieto zliatiny majú rovnaký uber v roztoku chloridu sodného i v roztoku dusitanu sodného. že sa nedá takmer vôbec elektrochemický opracovať. v akej sa v materiále nachádza. tvrdosť povrchovej vrstvy zakaleného materiálu spomaľuje rýchlosť úberu [9].4. Praktické skúsenosti poukazujú na skutočnosť. Vylúčený uhlík je silne adhézny. Titánové zliatiny sa v roztoku síranu sodného pasivujú a na ich povrchu sa tvorí film oxidov.

.

4.4. Používajú sa tiež nehrdzavejúce ocele. bronz. titán. Monel. Titán sa používa pre zvláštne účely. chemická odolnosť v elektrolytoch a vyhovujúca mechanická obrobiteľnosť sú základné požiadavky na vlastností nástrojových materiálov pre ECM obrábanie. meď. . Vyžaduje sa leštený povrch katódy. katóda prívod ""elektrolytu katoda prívod privod etektrolyfiJ elektrolytu . Kritickým bodom ECM obrábania je katóda (nástroj). Nerovnosti povrchu nástroja sa kopírujú na opracovaný povrch. obrobok katóda le snení e obrobok prívod -**"ľJVU elektrolytu obrobok a] priame prúdenie b] spätné prúdenie c) priečne prúdenie Obr. alebo hliník.116 Prosresívne technológie Obr. 30 "C [12]. Nástroje sa vyrábajú klasickými procesmi obrábania.20 Rôzne spôsoby prívodu elektrolytu do medzery pri elektrochemickom obrábaní [22] Dobrá tepelná a elektrická vodivosť. väčšinou v kyselinových elektrolytoch.19 Schéma zariadenia pre elektrochemické obrábanie [12] Súčasťou zariadenia musia byť samozrejme filtračné zariadenia na čistenie elektrolytu a komponenty na ohrev elektrolytu na konštantnú prevádzkovú teplotu napr. Týmto požiadavkám zodpovedajú materiály ako mosadz. Presnosť rozmerov katódy a jej povrch (drsnosť) priamo ovplyvňujú presnosť vyrobenej plochy a jej kvalitu.

Obr. vytvoriť vhodné podmienky pre rovnomerný a dostatočný prietok medzere pri danom úbere materiálu. c) dvojica nástrojov pre opracovanie vonkajších tvarov. e) nástroj na rozširovanie vnútorných profilov. b) nástroj pre hĺbenie s priamym prúdením elektrolytu.4.20 znázorňuje tri základné tzv spätné prúdenie a napokon priečne prúdenie elektrolytu. Úlohou nástroja je elektrolytu v stabilnej a prúdenia elektrolytu v spôsoby: priamy prívod. mnohokrát však je potrebné prispôsobiť jeho tvar podmienkam obrábania. Je niekoľko spôsobov prívodu medzere medzi nástrojom a obrobkom. d) nástroj na tvorenie kužeľových tvarov do predvŕtaných otvorov. predmetu.21 Typy nástrojov pre elektrochemické obrábanie [9] a) celistvý nástroj pre priečne prúdenie elektrolytu na hĺbenie hlbokých úzkych otvorov. g) špeciálny dvojitý nástroj na vŕtanie na jadro. elektrolyt je privádzaný cez predvŕtaný otvor obrobku. Nástroj v procese nieje v priamom kontakte s obrobkom. 4.4.2 Elektrochemické obrábanie ECM 117 Tvar nástroja pri ECM by mal byť zrkadlový obraz opracovaného povrchu resp. Obr. . fj nástroj pre hĺbenie odstupňovaného otvoru.

.

4. Na obr. V súčasnej dobe využitie CAD/CAM systémov a ich napojenie na CNC stroje umožňuje vyrábať nástroje s vysokou tvarovou a rozmerovou presnosťou a s nižšimi nákladmi za kratši čas.).. Na druhej strane EC obrábanie znižuje medzu únavy materiálu.1 mm). Z uvedeného dôvodu pre dielce pracujúce v podmienkach vyššieho zaťaženia je potrebné kombinovať EC opracovanie s mechanickým opracovaním napr. rovnomerná hodnota medzery (gap) medzi nástrojom a obrobkom.1). rýchlosť posuvu nástrojovej elektródy. kde Ra je v rozmedzí 0. ktoré zvyšujú medzu únavy. Systém spätného prúdenia zabezpečuje hladší povrch a rovnomernejší uber materiálu v porovnaní s priamym prúdením elektrolytu. Kým v nedávnej minulosti patrila výroba tvarových nástrojov pre ECM hĺbenie k prácam vysoko náročným na ručné dokončovanie a vyžadujúcim dlhoročné skúsenosti. podrezanie (overeut). Priečne prúdenie sa voíí pre celistvé nástroje bez otvorov.11S Progresívne technológie Každý zo spôsobov má svoje prednosti a nevýhody. Dosahovaná drsnosť povrchu Ra je závislá na type materiálu obrobku. elektrochemický opracované povrchy vykazujú lepšie funkčné vlastnosti a to vyššiu odolnosť voči opotrebeniu.13 -r 0.127 mm. .pozri kap.63 Ť 1.1.2.25 um [22]. 4. kované povrchy s okujami. kobaltu a nehrdzavejúce ocele dosahujú po ECM opracovaní hladší povrch s drsnosťou Ra okolo 0. Na rovnomernosť opracovania povrchu pôsobí zloženie a štruktúra materiálu. obvykle býva okolo 0.2. kinematická viskozita. V súčasnosti sú zásady pre navrhovanie nástrojov pre ECM obrábanie dobre prepracované. Rozloženie elektrických prúdových čiar vytvára zaoblené hrany na obrobkoch a pri hĺbení vzniká zle kontrolovateľné odleptanie materiálu na bočných stenách tzv. brúsením alebo tryskanim za účelom vyvolania tlakových zvyškových napätí.3 Vlastnosti opracovaného povrchu Elektrochemický opracované povrchy v porovnaní s povrchmi opracovanými mechanicky nevykazujú stopy deformácie od mechanického namáhania. Klasické ECM procesy nepatria medzi vysokopresné procesy. prietok . treniu a koróznemu napadnutiu. Zliatiny na báze niklu. V porovnaní s mechanicky opracovanými povrchmi. Vlastnosti elektrochemický opracovaného povrchu sú závislé na: • vlastnostiach opracovaného materiálu (zloženie. pretože v procese ECM vznikajú rádovo veľmi malé sily.13 mm) sa dosahujú pomocou špeciálnych podmienok.38 um v porovaní s bežnými oceľami a zliatinami na báze železa. pretože pod povrchom nevznikajú zvyškové napätia. 4.2. Povrchy nie sú tepelne ovplyvnené a neobsahujú zvyškové napätia. Mechanické vlastnosti materiálu neovplyvňujú proces elektrochemického opracovania.4. • na prevádzkových parametroch procesu (prúdová hustota až do 1 000 A/cm2. teplota. Tesnenie okolo obrábanej plochy má za úlohu obmedziť tlak elektrolytu na plochy priliehajúce k obrábanej ploche. Jamkovitý a nerovnomerne rozpustený (odleptaný) povrch vzniká ako dôsledok nehomogénnej štruktúry povrchových vrstiev a tiež ako dôsledok predošlého mechanického a tepelného spracovania (napr. Typické dosahované presnosti rozmerov sú okolo ± 0.2) • na type elektrolytu (zloženie elektrolytu..21 sú znázornené niektoré typy nástrojov pre elektrochemické tvarovanie a hĺbenie. mikroštruktúra .pozri kap. podobne ako pri chemickom frézovaní. Vyššie presnosti (okolo 0.1. opracované dielce sú bez ostrapov. Štruktúra.

posuv nástroja a medzera (gap) . zväčšenie medzery nad stanovenú hodnotu zase prerušenie procesu elektrolýzy.6) j {ZF.3. Z je mocenstvo iónov.je veľmi dôležité udržiavať konštantný posuv nástroja do rezu. kde sa dosahujú vysoké presnosti opracovania pomocou tienenia a izolácie častí nástroja. Zmena koncentrácie elektrolytu.p.4. j je prúdová hustota (A/mm").1. šírka medzery nadobudne ustálenú hodnotu vyjadrenú vzťahom [12]: A.1. = (4. kde u je napätie (V) a je merná vodivosť elektrolytu (íľ'.5) kde A je atómová hmotnosť.2.F.2. ovplyvňuje rovnomernosť úberu a teda aj presnosť vytváraného tvaru.p • IA &\ (4. vyššie napätie môže spôsobiť výboj medzi elektródami.jeho vlastnosti. teplota a koncentrácia. —= 1 dt Z. Pre rovnomerný uber materiálu je potrebné udržiavať konštantnú teplotu elektrolytu a tiež jeho koncentráciu. v závislosti na parametroch zariadenia.2 Elektrochemické obrábanie ECM 119 Najnovšie poznatky hovoria o mikro-ECM procesoch. kde sa používajú postupy STEM.cm" 1 ). ktoré nemajú byť aktívne v procese tvarovania.4. p je memá hmotnosť materiálu anódy. Šírka medzery sa mení v závislosti na rýchlosti posuvu.4. ako už bolo spomenuté v kapitole 4. Presnosť elektrochemický opracovaného povrchu ovplyvňujú prevádzkové parametre procesu: » napätie . elektrolyt . . ES a CD popísané v kapitole 4.22 znázorňuje vplyv druhu elektrolytu na presnosť rozmerov. aby sa dodržala optimálna medzera medzi nástrojom a obrobkom.udáva sa v širokom rozsahu 5 -ŕ30 V. ale bežne sa doporučuje medzi 6 12 V. Pre konštantnú rýchlosť posuvu. Najčastejšie používané druhy elektrolytu vodný roztok NaCl a NaNOj pôsobia nerovnomerne na intenzitu rozpúšťania materiálu a následne na tvarovú presnosť hĺbeného profilu. F je Faradayova konštanta. Obr.v. Zmenšenie medzery môže mať za následok skrat obvodu. Medzi procesy mikro-ECM patria postupy hĺbenia otvorov a tvarov s priemerom menším ako 1 mm. ktorá sa používa pre ECM procesy hĺbenia a tvarovania. nižšie zas môže byť príčinou prerušenia procesu elektrolýzy. Túto zmenu je možné vyjadriť závislosťou: d n A d —v.K„U h.

120

Progresívne

technológie

medzera a]

b)

čelná [hlavná) medzera

Obr.4.22 Vplyv použitého clcktrolytu na rozmerovú presnosť tvaru [12] a) dusičnan sodný b) chlorid sodný Ťažiska konštrukčného a technologického riešenia presnosti tvarov pri elektrochemickom opracovaní dielcov sú sústredené do oblastí [12]: • • • predikcie výsledného tvaru tvaru dielca s určenými odchýlkami rozmeru, prikladom toho je vŕtanie (hĺbenie) otvorov, obr.4.23, riadenia tvarovania anódy (dielca) postupným vyhladzovaním nerovností povrchu katódou rovinného tvaru, obr.4.24, riadenia rovnomernej pracovnej medzery (gap) medzi elektródami pri tvarovaní zložitých dielcov, obr.4.25.

Obr.4.23 Východiskový a) konečný tvar b) profdu anódy pre daný tvar katódy - nástroja (zdroj McGeouglt [12])

Obr.4.24 Zmena tvaru profilu anódy v závislosti od doby opracovania (Zdroj McGeough ¡12])

4.2 Elektrochemické obrábanie ECM

121

posuv katódy

prietok, elektrolylu

počiatočný tvar anódy posuv katódy

Obr.4.25 Hĺbenie profilu tvarovou katódou (nástrojom). Konštrukcia nástroja musi zabezpečiť plynulé prúdenie elektrolytu vo všetkých fázach procesu (počiatočnej aj konečnej) pre zabezpečenie rovnomerného Lvarovania dielca (anódy) (zdroj McGeottgh {12})

konštatná rovnovniemá medzera

konečný tvar anódy

4.2.4 Oblasti použitia elektrochemického obrábania Ako už bolo v úvode uvedené, priemyselné použitie elektrochemického obrábania je široké a z technologického hľadiska sa používa pre: • • • • • elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické hĺbenie tvarov a otvorov, delenie materiálov, odstraňovanie ostrapov, leštenie, označovanie (značkovanie).

Elektrochemické opracovanie je vhodné pre opakovanú výrobu tvarovo zložitých dielcov s vysokou kvalitou dokončeného povrchu pre elektricky vodivé, tvrdé a ťažkoobrobiteľné materiály. Príklady typických tvarovo zložitých dielcov sú na obr.4.26. Ekonomicky výhodné je použitie ECM procesu pre viacnásobné vŕtanie rotačných a nerotačných otvorov. Medzi prednosti technológie ECM patri, že nástrojové elektródy nepodliehajú opotrebeniu, majú dlhú životnosť, koncentrácia prúdovej hustoty na hrotoch nástroja zaobľuje hrany a vhodne odstraňuje ostrapy. ECM opracovanie sa doporučuje pre: • materiály obrobkov s vysokou tvrdosťou, • tvarovanie zložitých profilov, • opracovanie, kde je nežiadúce mechanické a tepelné poškodenie povrchových vrstiev, • dielce, kde jc nežiadúci vznik spevnenia a zvyškových napätí pod opracovaným povrchom, • opracovanie bez ostrapov, • opracovanie s vysokou kvalitou povrchu.

122

Progresívne

technológie

Obr.4.26 Príklady typických dielcov tvarovaných ECM procesmi [22]

4.2.4.1 Elektrochemické hĺbenie Elektrochemické hĺbenie je charakterizované tým. že: • ktorýkoľvek vodivý materiál je možné odoberať elektrolytickou reakciou, • tvar obrobku je určený tvarom nástroja (katódy) a ich vzájomným relatívnym pohybom v priebehu procesu úberu materiálu. Keď prechádza prúd elektrolytickým článkom (tvarovou katódou a rovnou plochou obrobku), obr. 4.27, je veľkosť prúdovej hustoty daná po\Tchom obrobku, t.j. väčšia bude v bodoch tesnejšieho priblíženia nástroja a obrobku. Pri posunutí nástroja smerom k obrobku sa bude najviac rozpúšťať anóda v miestach najväčšej prúdovej hustoty, za určitú dobu sa vyrovná tvar povrchu obrobku tvaru nástroja a prúdová hustota bude konštantná v celej medzere. nástroj

n n ITIllľlT
obrobak

nástroj

77777777777777777777. 77777777777777777777 77. 7777777777777777777,
Obr.4.27 Schéma procesu elektrochemického hĺbenia Intenzita úberu materiálu pri hĺbení je približne 1,5 až 2 cm 3 /min na každých 100 A prúdu. Elektrochemické procesy tvarovania a hĺbenia sa v porovnaní s klasickými procesmi považujú za nákladné jednak z hľadiska zriaďovania prevádzky (vysoké náklady na zariadenie), jednak z hľadiska prevádzkovania. Sú charakteristické vysokou spotrebou energie. Ako udáva Vigner a Prikryl [ 18], spotreba energie je približne 1 kWh na uber 4 až 6 cm 3 kovu, kým pri konvenčnom (klasickom) obrábaní je to približne 0,1 + 0,3 kWh. Samozrejme pre prípady, ak materiál obrobku

-| t

p c n T i m t m-rí^-i obrobok *

4.2 Elektrochemické obrábanie ECM

123

nie je možné opracovať inak ako elektrochemický, je toto porovnanie energetickej náročnosti nevýznamné. Naopak spotreba energie bude pri ECM nižšia, pretože komplikované tvary možno obrábať naraz, zatiaľ čo pri opracovani konvenčným spôsobom musi nasledovať niekoľko operácií za sebou, čím sa predlžuje výrobný čas. Elektrochemické hĺbenie sa používa v niekoľkých rozličných spôsoboch obrábania, ako je vŕtanie, tvarové (dutinové) hĺbenie vonkajších a vnútorných drážok, frézovanie, pílenie a delenie materiálov. Príklady elektrochemického hĺbenia a delenia materiálov sú znázornené na obr.4.28, 4.29,4.30,4.31 a 4.32.

Obr.4.28 Príklady tvarovania vonkajších a vnútorných drážok do rotačných dielcov a príklad hĺbenia drážky na rovinnej ploche [7, 22]

obrobok
d) e]

Obr.4.29 Príklady hĺbenia a vŕtania (spracované podľa [7, 12]) a) hĺbenie dutín tvárniacich nástrojov, b) vŕtanie na jadro tzv. trepanačné vŕtanie, c) vŕtanie d) detail presného vŕtania s izoláciou nástroja e) vŕtanie nerotačného otvoru

kde po predošlom mechanickom tvarovaní preťahovaním upinacej éasti je samotný tvar lopatky tvorený ECM postupom a dokončovaný EDM postupom (tento postup je používaný vo firme Rolls-Royce). [7] východiskový pcwiovar E M —EDM C • smer tvarovania - .32 A Detail tvarovania profilu lopatky kompresora | 7 ] . • Postup tvarovania lopatky turbíny leteckého motora L titánovej zliatiny.4.124 Progresívne technológie Obr.

c m " a napätie 4 až 8 V.3 um a presnosť tvaru a rozmeru okolo ±0. smer posuvu obrobku Obr.2 Elektrochemické dokončovanie povrchov K operáciám elektrochemického dokončovania povrchov možno zaradiť metódy.33 Elektrochemické brúsenie viazaným brusivom Pri elektrolytickom brúseni s voľným brusivom sa medzi kovový kotúč (katódu) a obrobok (anóda) privádza zmes elektrolytu a brusiva s dostatočnou koncentráciou brusiva. Elektrolytické alebo elektrochemické brúsenie (medzinárodná skratka ECG Electrolytical Grinding) využíva na uber materiálu účinok elektrolytu a len veľmi malá časť materiálu je uberaná brúsnymi zrnami.6 cnWrnin dosahovaná drsnosť povrchu Ra 0.125 mm [12. . Väčšina materiálu pri ECG brúsení je odstraňovaná elektrolyticky a len malá Časť (5 až 10%) abrazívnymi účinkami brusných zŕn.0 : „ prípadne SiC brusivo). Elektrochemické brúsenie voľnými brusivom je veľmi výhodný spôsob tvarového brúsenia. Elektrolyt je privádzaný do priestoru medzi kotúč a obrobok. popri vývoji a prevádzkovaní procesu elektroiskrového obrábania [15]. Typické rozsahy prevádzkových parametrov sú prúdová hustota 100 až 240 A . ktoré využívajú prúdiaci clektrolyt a to je brúsenie voľným a viazaným brusivom.025 mm.4. Na vreteno stroja je upnutý kovový brúsny kotúč s nevodivým brusivom (diamantové alebo A1.4. Voľné brusivo v clektrolyte vytvára vhodnú izolačnú medzeru medzi plochou kotúča a obrobkom. ale aj postupy bez odstraňovania produktov elektrolýzy a to elektrochemické leštenie.2 * 0. Konštantná medzera býva asi 0. Vyčnievajúce brusné zrná v kotúči sú ako izolanty a tvoria medzeru (gap) medzi nástrojom a obrobkom. honovanie. Uber kovu je podľa pracovných podmienok asi 1. ktoré je viazané vodivým obyčaje kovovým pojivom.4. morenie a odstraňovanie ostrapov.2 Elektrochemické obrábanie ECM J 25 4.33. Niekedy sa elektrolyt privádza do tohto priestoru otvormi alebo štrbinami v kotúči. ktorú udržiavajú konštantnú počas procesu a nedovoľujú priame spojenie kovového pojiva kotúča a povrchu materiálu. 18]. Vreteno a kotúč sú elektricky odizolované od ostatných časti stroja. Základný princíp elektrolytického brúsenia s viazaným brusivom je znázornený na obr. pretože uľahčuje výrobu tvarového kotúča mechanickými procesmi obrábania (rezaním a brúsením). Proces elektrolytického brúsenia (ECG) bol vyvinutý okolo roku 1950 v bývalom Sovietskom zväze.4.2.

.

Používajú sa najmä roztoky uhličitanu draselného. • vzniká povrch bez ostrapov.075 až 0. Ďalej sa znížia tepelné účinky.0025 mm. pri ktorom sa dosahuje vysoká kvalita povrchu.0 . Často sa používa zmes dusičnanu sodného adusitanu sodného. . Elektrolytické honovanie [18. • pri priemyselnej výrobe kuchynských nožov z korozivzdomej ocele. • tolerancie rozmeru ± 0. ktoré nespôsobujú koróziu.126 Progresívne techwlósie Oproti konvenčnému spôsobu brúsenia sa pri ECG podstatne zvýši uber kovu (pri brúsení wolfrámových nástrojov až 10 krát) znížia sa náklady na brúsenie. • nedochádza k porušeniu (poškodeniu) tenkých. koncentrácie a zrnitosti brusŕva. Roztoky sa obyčajne používajú v hmotnostnom pomere l : 10. pre špeciálne podmienky brúsenia až ± 0.125 4 1. • pre výrobu lekárskych prístrojov a hypodermických ihiel pre humánnu medicínu. Samozrejme proces ECG má aj svoje nevýhody. Výhody ECG procesu v porovnaní s klasickým brúsením možno zhrnúť nasledovne [12. že medzi elektródami a obrobkom vznikne medzera 0. vlastnostiach kotúča a rýchlosti úberu. 22. Elektrolyty pri elektrolytickom brúsení sa volia podľa materiálu obrobku a ďalej také. privádzaný elektrolyt a prúdová hustota. Honovacie kamene konvenčného honovania sa odizolujú a prúd prechádza cez elektródy namontované medzi kamene a umiestnené tak. " pre ostrenie nástrojov zo spekaného karbidu. Vysokopruduktívny spôsob dokončovania elektricky vodivých materiálov. • požiadavky na filtráciu elektrolytu a jeho zneškodňovanie podľa platných hygienických a bezpečnostných predpisov. intenzity prietoku elektrolytu).1 pm i viac. • nižšie opotrebenie kotúča. 15. kým dusičnan sodný má opačný účinok. Účinok elektrolýzy možno využiť k dvojnásobnému až trojnásobnému zvýšeniu úberu. " obmedzenie len na vodivé materiály. 23]: • nedochádza k spevneniu povrchu. zlepSí sa drsnosť povrchu bežne o 0. 22]. • dlhšia životnosť nástroja.025 mm. Kremičitan sodný (vodné sklo) sa používa pri požiadavke na zachovanie ostrých hrán. kde sa kotúč najskôr stretáva s obrobkom. medzi ktoré patrí: • vyššie kapitálové náklady v porovnaní s klasickým brúsením.125 mm. (8 -s-10 násobne oproti klasickému brúseniu). Proces ECG sa používa: • v leteckom priemysle pri výrobe lopatiek turbín motorov. čo vyžaduje umiestnenie zariadenia mimo ostatných strojov. ale nevýhodou je čiastočné zaobľovanie ostrých hrán v miestach. Elektrolytické brúsenie najviac ovplyvňujú parametre ako sú brúsny kotúč. kde použitím nízkych napätí sa dosahujú ostré hrany bez ostrapov. • drsnosť Ra okolo 0. • eliminuje sa iskrenie. • korózna povaha elektrolytu. dusičnanu sodného alebo dusitanu sodného. vytvára zaoblené hrany.tm v závislosti na materiále obrobku. Proces predstavuje kombináciu mechanického honovania s elektrochemickým úberom materiálu. • pri obrábaní súčiastok z ťažko obrobiteľných materiálov. krehkých alebo na teplo citlivých materiálov. (opotrebenie kotúča pri ECG závisí od parametrov procesu a to: rýchlosti posuvu. ktoré majú vysokú vodivosť.

a prúdová hustota musí byť prispôsobená k množstvu difundujúcich iónov anódy (jej rozpúšťaniu). kedy má katóda tvar súčiastky. Použiva sa najmä na čistenie kovových časti a na elektrolytickú oxidáciu alebo dezoxidáciu korozivzdorných ocelí. pričom osobitosti procesu elektrolytického honovania sú: • až 90 % materiálu sa uberá elektrochemickým rozpúšťaním. Elektrochemické odhrotovanie je veľmi účinná a progresívna metóda. ECM proces je vôbec proces. Elektrolytické morenie [18]. obrobky sú bez ostrapov. pred ukončením procesu sa vypne prúd a povrch sa dokončí bežným postupom. to znamená. musí byť riadená miestna prúdová hustota na povrchu anódy koncentráciou gradientov roztoku blízko anódy. pretože nemá za následok žiadnu zmenu tvaru. Konvenčný i elektrolytický uber materiálu prebieha súčasne na jednotlivých častiach obrobku. Elektrolytické leštenie [18]. zníženie deformácie tenkostenných dielcov. zníženie mechanickej sily pôsobiacej na povrch obrobku. ak je potrebný povrch s typickými krížovými ryhami (bežný pre klasické honovanie). pretože odstraňuje veľký podiel manuálnej práce a umožňuje v krátkych časových intervaloch odstraňovať ostrapy aj z ťažko dostupných miest. sa ľahko odstraňuje. uber za Časovú jednotku je takmer nezávislý od doby opracovania. a tým skrátená doba procesu. Rovnomernosť úberu zaisťuje vzájomný priamočiary a rotačný pohyb nástroja relatívne k obrobku. Elektrolytické morenie nie je proces obrábania. Morenie kovových časti ponorením do kyselinových alebo zásadových roztokov odstraňuje oxidy a zlepšuje elektrolytické reakcie. . Elektrochemické leštenie sa používa tiež pre prípravu metal o grafických vzoriek. opracovanie prebieha pri nízkych napätiach zdroja okolo 30 V.2 Elektrochemické obrábanie ECM 127 Elektródy nepodliehajú opotrebeniu a môžu byť využité ako pneumatické snímače pre plynulú kontrolu procesu. Najúčinnejšie odhrotovanie sa dosiahne s elektrolytom prúdiacim v prípravku.4. že medzera medzi anódou a katódou musí byť veľká v pomere k veľkosti nepravidelností povrchu. závisí od rýchlosti rozpúšťania materiálu. • • • • • • • V prípade. Aby sa získal lesklý povrch. vedľajší produkt elektrolýzy. anodické rozpúšťanie neopotrebovala nástroj. V tomto prípade môže byť zvýšená prúdová hustota na ostrapoch 2 až 3 krát. Pri odstraňovaní ostrapov sa súčiastka zavesí do nádoby s elektrolytom blízko plochej katódy. Obrobok je zapojený na anódu elektrolytického článku. Elektrolyt je privádzaný pod tlakom cez rad otvorov medzi kameňmi. Výhody elektrolytického honovania sa uplatnia pri opracovaní tvrdých materiálov. nerozpustný hydroxid kovu. čo má za následok menšie tlaky medzí kameňmi. teplota elektród (nástroja a obrobku) je hlboko pod 100 °C. tým sa obmedzí tepelné ovplyvnenie povrchových vrstiev. Vhodnou voľbou elektrolytu a prúdovej hustoty je možné vytvárať lesklé povrchy. Elektrolytické odstraňovanie ostrapov [7. 18]. znižuje sa hlučnosť. pri ktorom nevznikajú ostrapy a v dôsledku veľkej prúdovej hustoty na ostrých hranách obrobkov je odstraňovanie ostrapov veľmi účinné. ktoré majú byť odstránené.

.

(ECDM Eiecirocbemical Discharge Machining) alebo (ECSM Elearomedianical Spark Machining). otvory pre palivové dýzy a iné. rýchlorezné ocele. možno vŕtať materiály vyrobené práškovou metalurgiou.6 mm s toleranciami ± 0.2. nevytvára sa tepelne ovplyvnená povrchová vrstva.128 4. Priemer vŕtaných otvorov je v rozsahu 0. Pre nástroje sa používajú materiály.75 t 3 mm/min je elektróda posúvaná do obrobku a rýchlosť posuvu ovplyvňuje rýchlosť rozpúšťania materiálu. ťažkoobrobiteľných materiálov ako sú korozivzdomé ocele. . STEM sa používa na vŕtanie rotačných a tvarových otvorov do vodivých. vysokolegované ocele. Efektívne je najmä vŕlanie viacerých otvorov súčasne.3 Špeciálne postupy ECM opracovania Progresívne technológie Medzi Špeciálne postupy ECM opracovania patria postupy vŕtania malých otvorov a kombinované postupy elektrochemického a elektroiskrového úberu materiálu ako sú: • • • elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou (STEM Shaped Tube Electmlytk Machining) elektrolytické vŕtanie prúdom clektrolytu (ES Eiectrostream Drílling.1 mm. Konštantným posuvom v rozsahu 0. Kombinované postupy boli vyvinuté pre tvarovanie a opracovanie nevodivých alebo Čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov. Je možné vŕtať viac otvorov súčasne s rôznym priemerom alebo odlišným tvarom. opatrená z vonkajšej strany izolačnou keramickou vrstvou. Využíva sa pre vŕtanie chladiacich otvorov do lopatiek turbín. Elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou S T E M (Shaped -lube electrolyie machining). Stellit. Táto operácia je špeciálnym postupom ECM vŕtania malých hlbokých otvorov pomocou clektrolytov na báze kyselín. Obr. Nástroj katóda je dutá obvykle kovová trubica s priemerom 0.34 znázorňuje schému zariadenia s detailom zóny úberu materiálu. že: • • • • • tvrdosť materiálu nieje limitujúcim faktorom procesu vŕtania. Umožňuje vytvárať hlboké otvory s pomerom hĺbky k priemeru až 300:1 [2]. STEM predstavuje alternatívu k EDM vŕtaniu dlhých a úzkych otvorov a tiež slepých otvorov. Ako elcktrolyt sa používa 10% roztok kyseliny sírovej pre niklové zliatiny a ostatné korozívzdomé materiály.trubky. Tieto procesy sú vhodné pre vŕtanie vodivých a korózne odolných materiálov. Elcktrolyt je vtláčaný pod tlakom 270 + 500 kPa cez dutinu nástroja a spätne vytláčaný úzkou medzerou medzi stenou otvoru a izoláciou nástroja. superzliatiny ako Inconel. CD Cupiliary Driliing) kombinované metódy elektrochemického a elektroerozívneho úberu materiálu (ECAM Electrvchemical Arc Machining). pracovné napätie asi 10 V [14]. Medzi prednosti procesu STEM patrí. Hasteloy. možno vŕtať slepé otvory.85 mm [2].4. vŕtanie mazacích otvorov v ložiskách. ktoré odolávajú kyselinám do určitých teplôt ako sú plasty a keramika pre vonkajšiu izoláciu a titánové zliatiny ako vodivá časť nástroja .4. Prietok clektrolytu je okolo 1 l/min.05 * 0. Postupy vŕtania sa používajú najmä pre malé otvory s priemerom pod 1 mm a pomerne veľkou hĺbkou.5 4. možno vŕtať súčasne viac Otvorov.

4. Obr. . Napätia sú pre obidva procesy až 10 násobne vyššie ako pri klasickom ECM a STEM.35 je schéma zariadenia pre ES spolu s detailom zóny úberu materiálu. ak sa vŕta iba jeden otvor. ktorý zaviedla a využíva tý Rolls Royce.4. ES nástroj má ukončenie v tvare dýzy. nemôže sa opracovať bežne dostupný Čistý titán a žiaruvzdorné ocele. možno vŕtať úzke Štrbiny a drážky.4. ktorý' patentovala a prevádzkuje firma General Electric a CD (Capilary Drilling). ES (Electrostream Drilling). V tomto prípade sú vyvinuté dva procesy s veľmi podobným postupom.34 Elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou STEM K nevýhodám procesu sa radia nasledujúce obmedzenia: • proces sa môže použiť len pre korózne odolne materiály. pre vŕtanie zakrivených otvorov. • je to pomalý proces. pre ES sú prevádzkové napätia ešte vyššie až 400 600 V. Elektrolytické vŕtanie p r ú d o m eiektrolytu ES (Electrostream Drilling).CM • • • proces je vhodný aj pre vŕtanie tvarových otvorov. ale CD proces má nástroj v strede sklenenej trubice kovový (obyčajne platinový) drôt.36 ukazuje detail zóny úberu materiálu pre proces CD. použitým tvarom nástroja. Tieto procesy sa líšia: • rozsahom použitého prevádzkového napätia.4. pretože sa používajú kyselinové elektrolyty. " Na obr. Pre CD je to medzi 70 4 100 V. CD (Capilaiy Drilling) Elektrolytické vŕtanie prúdom eiektrolytu predstavuje ďalší špeciálny proces vŕtania malých otvorov v kyselinovom elektrolyte pri vysokom napätí. • je potrebné zabezpečiť zvýšené bezpečnostné a hygienické požiadavky. oba procesy používajú tenké sklenené trubice ako nástroj. • vyžaduje sa zložitý systém stroja a nástroja.2 Elektrochemické obrábanie F. kde je umiestnená kovová katóda. • je potrebné zvýšiť požiadavky na ochranu životného prostredia spojené s toxickými odpadmi a ich Odstraňovaním. ktorý' zabezpečuje elektrický kontakt medzi elektródami. prúd eiektrolytu 129 kovová trubica oNevač upi nan le O br.

.

Procesy ES a CD je možné použiť iba pre korózne odolne materiály a zároveň elektricky vodivé materiály ako sú zliatiny niklu a kobaltu. Elektrolytické vŕtanie prúdom elektrolytu umožňuje vŕtať otvory s veľmi malými rozmermi od 0. tlak a koncentráciu elektrolytu a riadenie procesu prúdenia elektrolytu.36 Elektrolytické vŕtanie s prúdom elektrolytu CD .130 Progresívne technológie Ako elektrolyty sa používajú roztoky kyselín s koncentráciou 15 20%. pretože v roztokoch kyselín má titán silný sklon k pasivácii. čo je zabezpečované zložitým systémom výrobného zariadenia. • požiadavku na pomerne zložitý systém zabezpečenia prúdenia elektrolytu. 22] M Obr. Pre hlinik a jeho zliatiny roztok kyseliny chlorovodíková s prevádzkovou teplotou 40 " C. niklové a kobaltové zliatiny a superzliatiny typu Hasteloy sa používa roztok kyseliny sírovej s teplotou 2 0 ° C. Proces umožňuje vŕtať otvory aj pod sklonom 10° [2].4. Medzi ďalšie obmedzujúce faktory použitia možno zaradiť: • nizku produktivitu pri vŕtaní iba jedného otvoru.025 -K).05 mm do pomeru hĺbky otvoru k priemeru 40 : 1. pre nehrdzavejúce ocele.15 do 0.25 mm a s toleranciami ± 0. • tvorbu škodlivých odpadov a výparov z kyselinových clektrolytov. pripravok A Obr. Pre optimálne vŕtanie otvorov je potrebné udržiavať konštantnú teplotu.Capilary Drilling 112] .4. Nedoporučuje sa pre titán a jeho zliatiny.35 Schéma zariadenia pre ES vŕtanie malých otvorov s detailom zóny úberu materiálu [2.

ECSM) bol vyvinutý pre opracovanie nevodivých a čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov ako piezoelektrická keramika (PZT) a polymérové kompozity s uhlíkovými alebo Kevlarovými vláknami. " z angl. úzkych štrbín a rôznych zložených tvarov) zložitú úlohu. že procesy kombinovaného opracovania sú v štádiu extenzívneho vývoja a výskumu. spark je iskra. pre kombinovaný spôsob ECSM je to 15 f 40 mm/min. tvarovanie drážok. únave. Vzhľadom na to. Názvy. Kombinované procesy elektrochemického opracovania. 4. povrch nie je tepelne ovplyvnený a proces nespôsobuje metalurgické zmeny v povrchovej vrstve sa môžu vŕtať otvory aj do dielcov vyrobených práškovou metalurgiou. nie je ujednotený názov. je možné vŕtať slepé otvory. pričom elektrochemický proces napomáha vzniku kladne nabitých častíc plynu (vodíka) a následne vzniká výboj medzi nástrojom a obrobkom [1. Aj keď na opracovanie nevodivých materiálov sa môžu použiť iné progresívne technológie ako AWJ. USM. Vývoj kombinovaných procesov vychádza v ústrety požiadavkám priemyslu pri opracovaní týchto materiálov.4. 19]. Obr. 19].1 mm/min. ktoré sa v odborných publikáciách vyskytujú popisujú rovnaký princíp procesu úberu materiálu a sa rozlišujú podľa toho. dosahuje sa nevyhovujúca drsnosť povrchu a jeho integrita. ECDM. dischage je (elektrický) výboj . Kým napr. Predpokladá sa. pre ECM 5. tieto materiály prestavujú pri výrobe dielcov klasickým mechanickým opracovaním (vŕtanie priechodzích a slepých otvorov. alebo nizka intenzita úberu materiálu. či sa pre elektrický výboj použije oblúk ECAM {Electrochemical Arc' Machining) [12]. pri výrobe strojov. súčasne je možné vŕtať viac otvorov. Proces úberu materiálu pri ECSM nie je ešte dostatočne preskúmaný a teoreticky vysvetlený. Tieto materiály nachádzajú široké uplatnene v leteckom priemysle. ktoré využívajú zložený účinok elektrochemickej reakcie (ECM) a elektrického výboja ( E D M ) na uber materiálu vo vodných a m o k o c h hydroxidu sodného (NaOH) a dusičnanu sodného (NaNOj). pretože ako dôsledok technologickej operácie vzniká tepelne poškodenie a veľká tepelne ovplyvnená zónu (HAZ). LBM. Na druhej strane. tieto procesy nie vždy vyhovujú svojimi parametrami požiadavkám. odparovania a mechanickej erózie materiálu. pri vŕtaní otvorov je pre postupy EDM uber okolo 0. 22]. elektrotechnickom a elektronickom priemysle. tepelnému namáhaniu.0 mm/min. že uber je výsledkom spolupôsobenia tavenia. že: • • • • • 131 tvrdosť materiálu nieje limitujúcim faktorom použitia procesov ES a CD. resp sa nazývajú elektrochemické opracovanie pomocou elektrického výboja E C D M (Electrochemical Discharge Machining) [t. predovšetkým pre svoje vlastnosti ako je odolnosť voči korózii.2 Elektrochemické obrábanie ECM K výhodám procesov patrí.37 porovnáva jednotlivé procesy z hľadiska presnosti hĺbeného otvoru. Proces (ECAM. arc je oblúk.5. [12]. Sú to procesy. Základnou prednosťou kombinovaného procesu je veľmi vysoká intenzita úberu materiálu (dosahovaná kombinovaným účinkom výboja a elektrochemického rozpúšťania materiálu) v porovnaní s „klasickými" procesmi elektroiskrového (EDM) a elektrochemického (ECM) opracovania. 12. alebo iskra ECSM (Electrochemical Spark Machining) [5.

.

ktoré svojim tepelným účinkom rozrušujú anódový film a vytvárajú na povrchu . Na miesta dotyku nástroja a obrobku sa privádza v dostatočnom množstve špeciálna kvapalina. Film bráni priamemu kontaktu obrobku s nástrojom. Obrábaný materiál je spojený s kladným pólom jednosmerného prúdu a je pritláčaný malou silou k otáčajúcemu sa kotúču.4. Anódovo-mechanickč obrábanie kovov je založené na tepelnom a elektrochemickom pôsobení na obrábaný predmet.katódy). Výboj vzniká v mikromedzere danej mikronerovnosťami obidvoch povrchov. Pre tento proces bolo vyvinuté a úspešne používané zariadenie v bývalom Československu [18]. ktorý je spojený so záporným pólom. Ako elektrolyty sa používajú 20 * 3 0 % vodné roztoky NaOH a N a N 0 3 . Doloi a Sorkhel [1] zjednodušene popisujú úbcru nasledovne: Pri elektrolýze. anódomechanické rezanie ťažkoob rob i teľných materiálov. Roztok NaCl bežne využívaný pre ECM. tvarovanie drážok pre nevodívé alebo čiastočne vodivé keramické a kompozitné materiály [1]. ktorý sa dotýka nástroja . Za určitých riadených podmienok a ako dôsledok vysokého potenciálového gradientu následkom generovania vodíkových bublín. Častice odpareného materiálu sa usadzujú na dne nádoby s elektrolytom.132 Progresívni' technológie prúdenie elektrolytu M| j u nástrojová elektrolyt äeleKtrikum ECM EM D ECA M Obr. Účinkom elektrického prúdu v kvapaline odlučuje sa kov z anódy a prechádza do tzv.37 Porovnanie presností hĺbenia otvorov „klasickými" ECM a EDM procesmi a kombinovaným procesom ECAM (zdroj [12J) Bhattacharyya. Teplo vyvolá natavenie a následné odparenie materiálu. Kombinované procesy EC sa využívajú pre vŕtanie otvorov. Súčasne vznikajú v miestach mikrovyvýšenín na ploche ohrábanej súčiastky iskrové výboje. Obrobok. Vzdialenosť medzi katódou (nástrojom) a anódou (pomocnou elektródou) je 25 + 50 mm. ktorá prebieha medzi elektródami ponorenými v elektrolyte . ktorá vytvára na obrábanom predmete ochranný film. katódy a obrobku.medenou katódou (nástroj) a anódou (pomocná medená elektróda s veľkou plochou) sa uvoľňuje plynný vodík na katóde. že jeho vrchná časť je pokrytá 2 -ŕ 3 mm vrstvou roztoku. je pre kombinované procesy z hľadiska nízkej intezity úberu materiálu menej vhodný 11]. anódového filmu. Elektrický výboj spôsobuje vznik koncentrovaného tepla v malom lokalizovanom priestore na povrchu obrobku. Do skupiny kombinovaných procesov patrí aj tzv. Zdrojom napájania eklektického obvodu je jednosmerné pulzujúce napätie v rozsahu 70 * 90 V. ktorý sa dotýka nástoja. je ponorený v elektrolyte tak. vzniká električka? vylioj medzi kafiídou fl Ďbrobkom (neyodivý rnateriáJ napr keramika).

dusičnany a čpavok. 4. Obr.5 Vplyv E C M procesov na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Hlavné riziká vplyvu ECM technológií na životné prostredie vychádzajú z: • • používania elektrolytu (vodné roztoky solí a kyselin). chromáty. Do druhej skupiny patria operácie. 4.— " ^ f f l manipulácia s elektrolytom . pokožky a vdychovania výparov.2.1. Do prvej skupiny patrí rezanie materiálov. ' . V závislosti od zloženia materiálu obrobku sa pri elektrochemickom opracovaní vytvárajú toxické zlúčeniny šesťmocného chrómu. ktoré sa vykonávajú pomocou nevodivých nástrojov (brúsne kotúče a kamene). od tlaku nástroja na opracovaný predmet. ktorý' sa usadzuje na spodku nádrže.Elektrochemické obrábanie ECM 1. Tieto chemické zlúčeniny sa absorbujú do hydroxidov kovov v elektrochemickom kale. Ako pracovná kvapalina sa najčastejšie používa roztok vodného skla. o č i a d ý c h a c í c h ciest ~ 3^ . spojené . tým viac na nákladoch.1 anódy malé krátciy. Príkladom týchto operácii je honovanie vnútorných otvorov (valce spaľovacích motorov. Z uvedeného dôvodu ekonomická efektívnosť elektrochemického procesu spočíva čim ďalej.—— - _—s 1 = sa V . vložky valcov) a lapovanie resp.38 Rizikové faktory pri elektrochemickom opracovaní (spracovanépodľa [21]) Pri práci je potrebné dodržiavať predpísané bezpečnostné a hygienické predpisy s ochranou očí.— — ~7* Eiaktrolyt Baktroiyt O b r .38 znázorňuje jednotlivé riziká spojené s ECM procesmi. superfinišovanie vonkajších valcových plôch._ A -•• podráždenie pokožky. prebrusovanie a leštenie nástrojov. Množstvo odobratého materiálu za minútu závisi od napätia a intenzity prúdu. od druhu použitej pracovnej kvapaliny. Z hľadiska technologických vlastností anódovo-mechanické obrábanie možno rozdeliť na dve hlavné skupiny. od druhu obrábaného materiálu. 4. dusičnany a čpavok a k o p r o d u k t y elektrolýzy •4 nástrojová elektoda toxické výpary Obrobok L . . ktoré je potrebné investovať do detoxikácie a zneškodňovania odpadu (kalu). vzniku elektrochemického kalu ako odpadového produktu.

.

Vol 58. (1997)..A. Phillips.ed. l.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov. 9. 16. Sorkhel. Vol. J. ASM International.5 4 1 9. Journal of Materials Processing Technology.9.: Teoretické základy obrábania kovov.Machining. D . (1988). K. Feb (1991) pp. (1982).l87 Buda.ed. 6..39/2/1975. March. P. Z.. (1997). 12. 1983 . K. 216-223 Vigner.: Principles of Machining by Cuiting. 32/2/1983 pp. 17. 21. 6.cd. Schnacker. R. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Proccsesses Annals of the CIRP / Keynote Papers 1997. Abrasion and Erosion. A.: Experimental investigation into electrochemical discharge machining (ECDM) of non-conductive ceramic materials.K. K.vyd. 10. C : Machining piezolelciric ceramics an electrochemical spark machining (ECSM) process.. Phillips. pp 542-547. Feb (1992) pp. 6.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Prikryl. Progresívne technológie 2.ed. G. R. 15. 20. R.Metals Handbook . N. S.553-568 Tool and Manufacturing Engineers Handbook. H.: Current Slatus in. B. pp. ASM International.134 Literatúra ku kapitole 4. Annals of the CIRP Vo1.K. (1997). p. Choudhary. Doloi. Vol. 6..Inc. Chapman and Hall.L. Kumar.Metals Handbook .školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1981 McGeough. B. Vi. Addison-We s ley Pub. 19. A.448-462 Kalpakjian. (1976). 22.1996 pp.vyd. F. May (1993) pp.M. Vol. (Písomná práca k ašpirantske skúške . Annals of the CIRP Vol.. Newton.2: 1. Vol 114.573-582 Tônshoff. Led. SME. W. American Machinist. March.: Obrábéní . Klocke. J. Kohls. Z. pp . Snoeys. V.. Agrawal. pp 145-154 1999 Bellows.Machining. pp 5 3 3 . Vol. C.Machining.M. J. Vol.. J.B. 6. Buda. ASME J. Wei. Bratislava. Warsaw. Rajurkar. Staelens.P. 75 -82 Ilhan. Ultraprccison Machining and Ultrafine Materials Processing. of Engineering for Industry. Journal of Material Processing Technoogy Vol 95.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.H. Sathyanarayanan. pp. Wydawnictwo naukowotechniczne. 7. 3. ASM .Machining. K. (1989) Lievestro. Storer. T. J.. J... 468 Rajurkar. 82 -93 Kaczmarek. ASM International. Búza. March.stream and Capillary drilling A S M .: A Study of Wheel Wear in Electrochemical Surface Grinding. of Engineering for Industry. G. Egger. 4.: Shaped Tube Electrolytic Machinig ASM . Srecnívasa Rao. ASME J. B..: Electrochemical Grinding ASM .: Electrochemical Machining. Singh. Vol 113. 9. Special Report 743. A. 5. March.E.P. SVTL.E. I.: Electro.. R.Comp. C. P. (1986). Vol 115.Led Newton. Jain.. and Future Trends of. London.p. (1967) l.: Experimental Investigation into Traveling Wire Electrochemical Spark machining (TW-ECSM) of Composites.L.P.M e t a l s Handbook .: Drilling without Drills. Dckkyser. 11. Anals of the CIRP Vol. Annals of the CIRP Vol. 18. 14..35/2. March. 13. (1997).Metals Handbook . ASM International. R. pp.665-672 Jain. R. BékéŠ. K. Monitoring and Control of Electrochemical Machining (ECM) ASME J. of Engineering for Industry.24-31 Taniguchi.technický prñvodce SNTL Praha 1987... Bhattacharyya.39/2 (1989). S. 9.587 -607 Maňková.: Advanced Methods of Machining. S.1 Machining. E. van Luttervelt.N.. 8.: Manufacturing Engineering and Technology. Dearborne. Y. J.

spracovanie lúčom elektrónov (electron beam processing) zahrňuje: • lúč elektrického výboja (EDM) usmemý pomocou nástroja v dielektrickom prostredí • lúč elektrónov vo vákuu (EBM). čo obsahuje. Taniguchi (1989) ako prvý nazval tieto procesy ako energolúčové procesy. spracovanie lúčom plazmy (plasma beam processing) je tepelný proces prebiehajúci na vzduchu alebo v ochrannej atmosfére. 1 mA).5 ELEKTROTEPELNÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU 5 Elektrotepelné a/alebo tepelne procesy využívajú na uber materiálu ako primárny zdroj tepelnú energiu. že úber materiálu sa deje zvyšovaním vnútornej energie atómov v povrchu obrobku. Energetický lúč je definovaný ako usmernený tok extrémne malých energetických častíc. 4. spracovanie lúčom fotónov (photon energy beam processing) . 2. Charakteristické pre energolúčové procesy je. EDM). Podrobne sú tieto procesy popísané v kapitole 4. spracovanie lúčom atómov alebo molekúl (atom or molecole beam processing) použiva široký lúč častíc (atómy alebo molekuly) najčastejšie pre naparovanie tenkých vrstiev. 5. je tepelný proces úberu materiálu prebiehajúci na vzduchu pomocou úzkeho bodovo fokusovaného lúča alebo širokého lúča. fotónov iónov a plazmy.) na časticu (atóm) materiálu alebo účinkom zhluku častíc (atómov) na zhluk častíc (atómov). spracovanie lúčom iónov (ion beam processing) je dynamický alebo reaktívny proces prebiehajúci vo vákuu. elektrón ión. 3. plazma alebo chemicky a elektrochemický reaktívne atómy. ktorá sa zhoduje s potenciálnou bariérou . reaktívne (CM. 6. že energia potrebná na odstránenie atómu z povrchu obrobku musi byť väčšia ako energia mriežkovej väzby E b a musí existovať prebytok energie povrchovej bariéry Es. Podstatou procesov. uber materiálu sa deje chemickým rozpúšťaním. Opracovanie lúčom elektrónov použiva elektrónový lúč s vysokým urýchľovacím napätím pri nízkom prúde (10 kV. Do tejto skupiny patrí: • elektroerozívne spracovanie (EDM) • laserový lúč (LBM). skupín: 1. • elektrónový lúč (EBM) • iónový lúč (IBM). PAM. ako sú fótony.1 a 4. aj keď niekedy nieje celkom jasné. • plazmový lúč (PAM). Procesy spracovania sú realizované ako tepelné (LBM. elektróny. Odoberanie materiálu je výsledkom reakcie elementárnej častice energetického lúča (atóm. ECM) alebo dynamické (IBM) prebiehajúce na atomárnej úrovni. ióny. spracovanie lúčom chemicky a elektrochemický reagujúcich (reaktívnych) látok (ebemical and eleetrochemical beam processing).zaužívaný názov laserový lúč..2. široký alebo úzky fokusovaný lúč obidva procesy sú tepelné procesy úberu materiálu. Podľa typu častíc sa energolúčové procesy delia do 6. EBM. Technickej verejnosti je tento názov známy. ktoré prebiehajú na atomárnej úrovni je. a EDM používa iskrový výboj s vysokou prúdovou hustotou a nízkym urýchľovacím napätím (100A v špičke impulzu a napätie niekoľko voltov).. ktorú poskytujú vysokoenergetické lúče elektrónov.

.

3 +• 0. vo vysokom vákuu asi 1 cV. Hodnota strižného napätia je závislá na hrúbke odrezávanej vrstvy.1 0 " 10"-.1.1010 N / m . Pre procesy tepelného natavenia. Pri energolúčových procesoch sa rozmery odoberanej vrstvy pohybujú od úrovne vzdialenosti atómov v mriežke kovu (asi 0. pomocou.022. 10"' 9 J). Tieto veličiny sú tiež označované ako hustota energie (W/nr).^ 10J MJ/nr. ] (na a t o m á r n e j úrovni) na j e d n o t k o v ý r o z m e r častice 10"-. IBM IBM Nasledujúce kapitoly. čo zodpovedá oblasti presného frézovania. T a b . ktroých jc možné určiť orientačne rýchlosť úberu materiálu.4 nm) až po hodnoty veľkosti zrna materiálu. krehký a húževnatý l o m m í k r o o b r á b a n i e / brúsenie tavenie EBM. Hodnota minimálnej špecifickej energie potrebnej pre odobratie materiálu musí byť väčšia ako suma väzbovej energie mriežky. pretože na vypudenie atómu z mriežky do okolia jc potrebné vyvinúť viac energie. a príkon P 3 . Nasledujúca tabuľka uvádza orientačné hodnoty týchto veličín. . 2 / 1 0 9 v 1 0 1 0 10.6.0. LBM.10 J MN/m 2 . Pre hrúbku odoberaného materiálu v oblasti atómovej mriežky. So zmenšujúcou sa hrúbkou odrezávanej vrstvy hodnota strižného napätia stúpa. Minimálna Špecifická energia 5 je dôležitá hodnota v procesoch energolúčového spracovania. táto hodnota sa blíži k hodnote teoretického strižného napätia i 5 . okolo 10 um. udáva Taniguchi (1989) hodnoty potrebnej minimálnej energie ó = 10.3. sú prednostne zamerané na procesy úberu a delenia materiálov. Energia väzby atómov pri atmosferickom tlaku je okolo 10 eV (1. ] (stredná hodnota) na p l o c h u .1 0 " ( p r e f ulzujúcl zdroj) 10" Ť 10.. Pre hrúbku vrstvy 1 pm (čo zodpovedá brúseniu) je T s = 1. k d e d o p a d á lúč 1 0 * Ť -o10« Ť 1 0 9 106Ť 1 0 7 / 1 0 H 10ä-ŕ 10'J 1 0 3 -ŕ 1 0 Ä 1010 4.8 v 1 0 7 CH a ECM A F M .: 1 0 1 10. PAU odparovanie EBM. minimálna špecifická energia potrebná pre odrezanie hrúbky vrstvy 1 pm ocele je okolo ô = 10 3 MJ/m 3 .(). na jednotku plochy na makroskopickej úrovni. = G/2tt= 1.104 MN/m : . V A je molárny objem materiálu obrobku (m /mol). l Vstupná hustota energie (W/nr) na makro a mikro úrovni {spracované podľa Taniguchi (1989)) proces m a k r o s k o p i c k á Pm ľW/m .. pre chemické a elektrochemické opracovanie.136 3 Progresívne technológie povrchu. Pre porovnanie.1 0 .lu': 1 0 " -. 1 0 n 10=-ŕ 1 0 6 1G 9 mikroskopická P ä [W/m . Potom minimálna Špecifická energia Ô (J/m ) potrebná pre uber jednotkového množstva materiálu je vyjadrená vzťahom: 5 = (Eb+Es) N A / V A N A je Avogardovo číslo 6. že hrúbka odoberanej vrstvy sa pohybuje rozmedzí 10"J -ŕ 10"3 um. je strižné napätie T s = 0. to znamená. na jednotkový rozmer častice na mikroskopickej alebo atomárnej úrovni. odparenia a napravovania je špecifická energia 5 = 1 0 ° -^105 MJ/m 3 vyššia. Pre väčšiu hrúbku odrezávanej vrstvy. venované v úvode vymenovaným energolúčovým technológiám.10 23 (atom/mol). Dôležitými výkonovými ukazovateľmi energolúčových procesov sú príkon P m . 1013 rýchlosť úberu materiálu [m/s] v=PmŕÔ 10/ 7 Ť 1 0 * široko meniteľné široko meniteľná 10-' Ť 1 0 ° 10.EDM. Významom zodpovedá strižnému napätiu t s pri obrábaní rezaním alebo brúsením. (pre pulzujúci zdroj) 101*-.

keď prvý patent a teoretické základy elektroerozívneho procesu vypracovali roku 1943 B. takže len ťažko ho možno nazývať netradičným. kedy sa objavili prvé eleklroiskrové obrábacie stroje. ale n i e j e s n í m v kontakte. Veľmi malé častice (voľným okom neviditeľné častice . pomocou rýchlo sa opakujúcich periodických impulzov iskrového výboja za prítomnosti dielektriká (kvapalne médium). jedna z elektród. obr. medzi ktorými prebieha výboj. na ktorú sa premení elektrický výboj vznikajúci medzi elektródami (nástroj a obrobok). Každá metóda sa líši počiatočnými technologickými charakteristikami. storočia. Lazarenknvová [15]. používaným zariadením a oblasťou priemyselného využitia. 5.1 Princíp technológie elektroerozívneho obrábania FJektroerozivne a/alebo elektroiskrové obrábanie je technologický proces. . V závislosti od druhu elektrického výboja. 30]: • etektroiskrové • elektroimpulzné • e lektrokon taktné • anodomechnické. Obrobok. Z medzery (gap) medzi nástrojom a obrobkotn sú produkty elektrolýzy odnášané pomocou dielektrickej kvapaliny. ako výsledok výskumu opotrebenia kontaktov elektrických spínačov. tým sa dosahuje trojrozmerné obrábanie (3D). V 70-tych rokoch sa zaviedlo delenie elektroerozívneho obrábania na [5. ako dôsledok elektrického výboja. pri ktorom k úberu materiálu dochádza elektricky.1. Elektroerozivne metódy obrábania vodivých materiálov sú založené na využití tepelnej energie. V súčasnosti sa elektroerozivne obrábanie nerozlišuje podľa vyššie uvedeného delenia.mikročastice} vo forme dutých guličiek sú odstraňované z materiálu tavením a odparením.5. tiež z vodivého materiálu. Začiatok širšieho priemyselného využitia sa datuje do rokov 1950 až 1954. iskra a/alebo oblúk. Základy pre elektroerozívne obrábanie (niekedy používaný názov eleklroiskrové obrábanie) položil už v roku 1768 Sír Joseph Priestley. ktorý popisal jav clektroerózie. alebo tvarové elektroerozivne obrábanie (EDM Sinking) • drôtové rezanie (WEDM Wťre Electricai Discharge Machining) • brúsenie (EDG Electricai Discharge Grinding). Priemyselne bol tento jav použitý až v prvej polovici XX. keď zaznamenal vznik kráterov na plochách kovov oproti vodivým elektródam. je umiestnená v tesnej blízkosti obrobku. Druhá elektróda (nástroj). 26]: • hĺbenie. od parametrov obrábania a zdrojov impulzného toku existuje niekoľko spôsobov elekiroerozívneho obrábania. musí byť z elektricky vodivého materiálu.1. Pre technológiu hĺbenia sa používajú ako nástroje tvarové elektródy. ktoré sú posúvané smerom do obrobku a vytvárajú požadovaný profil. ktorá medzi nimi prúdi.1 EDM 5. R. Lazarertko a /V. 11.5.1 Elektroerozívne obrábanie FJektroerozivne obrábanie (medzinárodné označenie EDM Electricai Discharge Machining) patrí v súčasnosti k dobre zavedeným progresívnym výrobným procesom. 13. /. ale sa klasifikuje podľa jeho technologických možností [1.

.

ktoré sú ponorené v kvapalnom médiu (dielektriku). b .doba deionizácie.1 Princíp zariadenia pre elektroerozívne obrábanie [3] Proces vzniku elektrického výboja medzi dvoma elektródami. Obr.doba ionizácie. Jednosmerné napätie privádzané do obvodu s odporom R a kapacitou kondenzátora C (tzv.3 Profil jediného impulzu pri EDM a . je komplexný jav. d . klasický Lazarenkov RC obvod) vytvára v krátkych impulzoch výboj medzi katódou a anódou. V ideálnom prípade každý impulz vyvolá iskrový výboj.^-"nastroja .4 mm [1].01 až 0.5.zvyškový čas. Vzdialenosť medzi elektródami potrebná pre vznik výboja býva v rozmedzí 0.5.2 Typický priebeh impulzov pri E D M Zapnutý cyklus a špičkový prúd určujú energiu výboja prúd JV J čas. OBR.2 znázorňuje typický priebeh impulzov. Úbytok materiálu z elektródy prebieha počas ionizácie . zapnutý vypnutý cyklus —\ vypnutý cyklus -M—v prúd . ktoré sú v určitej vzdialenosti od seba. c .5.138 Progresívne technológie servopohon posuvu JJJJJI držiak .doba výboja.5.T — F zapnutý cyklus 1— čas —*• X- ipiíkový prúd Obr. p r í v o d dielektriká ' i s krovy výboj " f c •R n a d r ž L : : prípravok obrobok Obr.

Nástrojové menšia ako tvrdosť rozmery. Pojem elekíroerozívne obrábanie a elektroiskrové obrábanie sa pri vysvetľovaní bude používať ekvivalentne. produktmi erózie. V mieste výboja sa tvorí charakteristický kráter (crater). Elektrický oblúk dosiahne teplotu 3 600 až 4 000°C za 0.1 ms až 0. sú: • Zariadenie pre EDM (stroj) . pričom ich tvrdosť môže byť opracovaného materiálu.1 s až 0.výsledný impulzu a frekvencia výboja. • Dielektrická kvapalina . J Elekíroerozívne obrábanie EDM-WEDM i 39 Výsledkom výboja je krátkotrvajúca koncentrácia elektrickej a mechanickej energie elektrónov na anóde. kapacita prietoku dielektriká. ich princíp a odlišnosti sú stručne charakterizované v ďalšom. V elektroiskrových zariadeniach sa používa kondenzátor s kapacitou 0. V takom obvode vzniká pri určitej vzdialenosti elektród elektrický oblúk a nie iskrový výboj. Používajú sa aj obvody bez kondenzátora. Obvod s kondenzátorom tvorí základ pre elektroiskrové opracovanie kovov. Čas obrábania.jej chemické a fyzikálne vlastnosti. že natavený kov je vymršťovaný do dielektriká. stupeň kontaminácie .. ktorého princíp je popísaný vyššie a v ďalších kapitolách. Elektrodynamické sily a spád vnútorných napätí následkom teplotného poľa zapríčiňujú. tiež označovaný ako jamka (pil alebo meniscus). trvanie výboja (0. Základom klasického elektrického RC obvodu je kondenzátor. vznik vysokej teploty v bezprostrednej blízkosti výboja. vznik výboja a deionizáciu častíc.jej chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti. pracovná vzdialenosť medzi elektródami. Nástrojová elektróda . Prerušenie (pokles) napätia umožní nataveným časticiam ich vymrštenie z krátera a odplavenie prúdiacim diclelctrikom. • • Tvorenie výboja t. ale aj katódy. Profil priebehu impulzu napätia a prúdu v závislosti na čase na obr. Doba prerušenia napätia musí byť dlhšia ako doba deionizácie. Prúdová intenzita nabíjaného prúdu sa meni s odporom. používajú sa ešte systémy elektroimpulzného obrábania a elektrokontaktného obrábania.5. Materiál obrobku . . elektrické podmienky vzniku výboja . intenzita a spôsob prúdenia dielektrickej kvapaliny. natavenie a dokonca odparenie kovu z anódy.3 ukazuje dĺžku trvania ionizácie častic. Okrem elektroiskrového obrábania. ktoré charakterizujú proces elektroerozívneho obrábania. Prítomnosť dielektriká napomáha ionizácii toku nabitých častic.5. energia rozmery. Intenzita prúdu má vplyv na výkonnosť procesu.jeho tuhosť a stabilita. Geometria a vlastnosti povrchovej vrstvy po opracovaní. aby sa zabránilo plynulému iskreniu v jednom bode.jeho chemické a ťyzikálne vlastnosti. výsledný tvar a tvar výboja. Jeho úlohou je akumulácia elektrickej energie. čím sa zaručuje určitý pomer medzi kapacitou a hodnotou intenzity prúdu.25 až 600 mikrofaradov (pF). • Technické a ekonomické ukazovatele EDM procesu: • • • • Intenzita objemového úberu materiálu.j. Kráter tvorený jediným výbojom sa považuje za guľový segment a charakterizuje sa priemerom a hĺbkou. Relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy. tvar a elektródy sú z vodivých materiálov. riadiaci systém a stupeň automatizácie. kým iskrový výboj teplotu 10 000 °C za 0. Parametre.1 ms.01 ms [30].001 až 0. ktorá sa vybije vo forme silného iskrového výboja.0001 sekundy).

.

Uber materiálu nastáva rozmerovým roztavovanim. čo spolu s nutnosťou rotácie nástroja obmedzuje použitie tejto metódy. Dôležitú úlohu v zariadeniach pre elektroiskrové obrábanie má systém riadenia. frekvencia a tvar impulzu nie sú závislé na dobe obrábania a na fyzikálnom stave eróznej medzery [30]. Elektrokontaktné obrábanie je tiež spôsob elektroiskrového obrábania. na odstraňovanie nečistôt z povrchu ingotov pred valcovaním. Využíva oblúkový výboj a malý počet impulzov v rozmedzí 50 až 500 Hz.140 Progresívne technológie Elektroimpulzné obrábanie je spôsob elektroiskrového obrábania. sa pri tomto spôsobe 3 dosahujú podstatne vyššie úbery. Používa sa pre obrábanie podobné sústruženiu. Zásobník dielektrickej kvapaliny spolu s čerpadlom. Mechanizmus regulácie pohybu elektródy umožňuje dodržať medzi elektródami veľmi úzku medzeru a je schopný ju rýchle rozšíriť. s minimálnym opotrebením nástrojovej elektródy. Na druhej strane. pre elektródu s celkovou plochou 645 cm". Rozmerová i tvarová presnosť je nízka. kde amplitúda.03 mm [26]. V ráme stroja sú uložené všetky ostatné časti ako: pracovný suport s nástrojom. Zdrojom energie býva obvykle transformátor o výkone desiatok až stoviek kW. ktorý zabezpečuje dodržanie vzdialenosti (medzery) potrebnej pre vznik výboja. Elektroimpulzné obrábanie je vhodné pre opracovanie rozmerných obrobkov a pre hrubovacie operácie.1. Táto technológia sa používa tam. ktorý využíva oblúkový výboj vhodného tvaru a časového priebehu. ale drsnosť a presnosť rozmerov je pri kvalitatívnom porovnani horšia. R á m stroja. Tento spôsob obrábania je označovaný tiež ako „no-wear EDM" t. frézovaniu a v menšej miere i rozrezávaniu. Pre zabezpečenie stabilnej Šírky medzery sa používajú servomechanizmy na báze jednosmerných krokovacích motorov alebo elektrohydraulických servovcntilov. že v procese nepôsobia mechanické sily a zaťaženie. potrubím. pretože napr. doba trvania impulzu. zodpovedajúca veľkému výkonu. Zdrojom pracovného prúdu je impulzný generátor. Nositeľom energie sú ióny. pri tlaku dielektrickej kvapaliny 138 kPa a vzdialenosti elektród do 0. ktorý má obvykle tvar písmena C.4 sa skladá z rámu.1. Jeho podstatou je odporové odtavovanie materiálu obrobku. suportu s nástrojom. nádrže s dielektrickou kvapalinou a príslušným čerpacím a chladiacim systémom a z generátora na tvorenie elektrických impulzov. mmVmin alebo 500 kg/h [30]. kde sú vysoké náklady na nástrojové elektródy (napr. musí mať dostatočnú geometrickú presnosť. pôsobia hydraulické sily zabezpečujúce plynulé prúdenie dielektriká medzi nástrojom a obrobkom. V porovnaní s elektroiskrovým spôsobom. Nástrojová elektróda (kotúč alebo disk) sa otáča.j. Tlak dielektriká závisí na veľkosti plochy pracovných elektród. To je dôležité najmä pri jemnom dokončovacom obrábaní. K. čistiacimi filtrami a s chladiacim zariadením je uložený obvykle v základoch stroja. Maximálna rýchlosť úberu pri elektrokontaktnom frézovaní je vysoká a môže dosahovať hodnoty až I mil. pracovný stôl na upínanie obrobku a manipuláciu s ním a tiež nádrž na dielektrickú kvapalinu. tomuto účelu sa používajú zvlášť skonštruované impulzné nezávislé generátory. tuhosť a stabilitu aj napriek tomu. Opotrebenie nástrojovej elektródy je menej ako 1 %. ktoré vyžadujú dostatočnú tuhosť stroja. 5. Regulácia popritom zabezpečuje najmenšie . je potrebné vyvinúť silu okolo 8 900 N. pri výrobe tvárniacich nástrojov).1 Zariadenie p r e elektroiskrové opracovanie Zariadenie (stroj) pre elektroiskrové obrábanie podľa obr. pracovného stola pre upnutie obrobku. polarita.5. napr. Zapojenie nástrojovej elektródy je na plus (+) pól a obrobku na mínus (-) pól. až 25 000 mm /min. na oddeľovanie polotovarov a k podobným hrubým operáciám. a tým sa vytvára mechanické budenie alternujúcich impulzov.

kondenzátor.tranzistor PC . d) obvod s tranzistorom. Každé prerušenie potrebného na dokončenie danej operácie. (zdroj:[26J) . b) obvod s frekvenčným oscilátorom.5. mikropočítač riadi všetky parametre výboja. Najdôležitejšou časťou stroja je generátor elektrických impulzov. regulovaný elektronický.5.5 Druhy elektrických obvodov generátorov impulzov pre elektroiskrové zariadenia a) jednoduchý obvod z kondenzátorom C. 0 • obrobok C . ktorý určuje a ovplyvňuje hlavné technologické a kvalitatívne parametre elektroerozívneho obrábania.m i k r o p o č í t a č Obr.1 Elekiroerozívne obrábanie EPM-WEDM znamená zodpovedajúce predĺženie 141 času prerušovanie sledu výbojov. e) obvod riadený mikropočítačom.4 Prvky zariadenia pre elektroiskrové obrábanie [26] N -nástroj. generátory na relaxačnom princípe s vyššou frekvenciou výbojov. hydraulický valec . T • transformátor Ose . Podľa charakteru zaťaženia a reakcie generátora na zaťaženie sa delia na: generátory' s nízkou frekvenciu výbojov.5.f r e k v e n č n ý oscilátor Tr . c) obvod s transformátorom pre elektroimpulzné generátory. napájanie eleklrohydraulický servoventll upinacia doska nástrojová elektróda Čerpadlo o b r o b o k (+) JsmerP0SUVU základy stroja zásobník dielektriká 1 zásobník hydraulickej kvapaliny Obr.d i ó d a .z d r o j D. Z .

.

10"' 6 S. aby sa rýchle obnovovala izolácia po výboji. • Pri práci nesmú vznikať jedovaté a výpary a nepríjemný zápach. pri ktorých amplitúda doby trvania impulzov. Najnovšie sa používa deionizovaná destilovaná voda. . Krupp a Siemens (NSR). polarita.01 mm) aby prechod prúdu medzi obidvoma elektródami vyústil do výboja. 22. Skoro všetky tieto vlastnosti majú ľahké strojné alebo transformátorovč oleje. najmä obyčajný petrolej. Na kvapalinu sú kladené nasledujúce požiadavky [1. Elektroerozívne stroje sa vyrábajú asi v 13 štátoch sveta. potrebné pre zabezpečenie obrábania a zároveň monitorizáciu podmienok obrábania elektroiskrovým výbojom. silikónový olej a dielektriká na báze vody. • Musí byť chemicky neutrálna.5 ilustruje typy používaných zdrojov elektrických impulzov (generátory impulzov) od jednoduchšieho elektronického regulačného obvodu až po mikropočítačom riadený obvod. 5. aby zamedzovala vzniku korózie. a preto je potrebné venovať pozornosť jej voľbe. • Musí mať dostatočne vysokú teplotu horenia. ktorá je vhodná z hľadiska požiarnej bezpečnosti.1. a polo vodivé. má vplyv na vznik elektroiskrového výboja. Wickmantd Coventry (Veľká Británia). olej a vzduch. Pevnofázové zdroje napájania umožnili používať rôznu polaritu na elektródach tak ako je to v systéme elektroimpulzného obrábania. Výbojové napätie je variabilné podľa typu obvodu. Druh prostredia pôsobiaci na povrch obrábaného materiálu má niekedy aj chemické účinky. ktoré je spravidla elektricky ne vodivé ako petrolej. • Nesmie podliehať chemickým zmenám. Obr. g. Z hľadiska rôznorodosti druhov priemyselne používaných strojov existuje asi 85 až 110 rôznych typov. ktoré prevažne tvorí kvapalina nazývaná dielektrikum.5. Locamo a Charmilles Ženeva (Švajčiarsko).1. aby nedochádzalo k vzplanutiu. • Musí mať malú viskozitu (32 34 SSU) [26] a dobrú zmáčavosť. Silikónový olej a jeho zmesy s petrolejom dávajú vynikajúce výsledky pri obrábaní titánu. V bývalom Československu ich vývojom a výrobou sa zaoberal Vývojový ústav mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom (VUMA). AEG. Deionizovaná voda má nízku vodivosť okolo 2 až 5. ako vodné sklo. ktorý umožňuje dobrú kontrolu výboja. musi byť stála. Dielektrická kvapalina má dôležitý vplyv na celý erozívny proces. Mikropočítačom riadený obvod umožňuje riadenie všetkých parametrov výboja. kaolínová emulzia a rôzne soľné roztoky.2 Dielektrická kvapalina Elektroiskrový výboj medzi elektródami prebieha v rôznom pracovnom prostredí. ľahko vyrobiteľná a lacná.m'1 a doporučuje sa pre jemné obrábanie [22]. frekvencia a tvar impulzov nezávisí na dobe obrábania a na zaťažení. Najznámejšie európske firmy sú AGIE. • Musí zabezpečovať dobrý odvod (odplavenie) eróznych splodín zo zóny úberu materiálu. • Musí zabezpečovať ochladzovanie elektród a odoberaných mikročastíc triesky. zníženie opotrebenia nástroja a vyššiu akosť povrchu. pri relaxačných obvodoch býva 60 + 300 V. nízkej ceny a nízkej viskozity a zároveň chemicky nereaguje s uhlíkom. 5.142 Progresívne technológii' Najnovšie sa používajú impulzné generátory nazývané ako nezávislé generátory. ako aj pri požiadavkách na vyššiu intenzitu úberu materiálu. Pracovné prostredie. 26]: • Musí zabezpečovať potrebnú vzdialenosť medzi elektródami (môže byť menšia než 0. Používa sa tiež kerozín. a. V priemyselných zariadeniach sa však najviac využíva petrolej.

že s pribúdajúcou energiou výboja sa medzera medzi elektródami zväčšuje. Pri hrubovaní a opracovaní rozmerovo veľkých dielcov sú pevné častice odplavované dielektrickou kvapalinou a zachytávané v spodnej časti nádrže ako kal.1 v * strojov v m 1 olei y i = 033 J -—• . je zaznamenaný pokles o 30 až 40% normálnej účinností. krivka 2 pre 3. majú rovnaký účinok.5.7 je vplyv znečistenia dielektrickej kvapaliny na účinnosť procesu. Prúdenie dielektrickej kvapaliny hrá z vyššie uvedených dôvodov významnú úlohu v procese EDM. Krivka 1 je pre energiu výboja 0. Nevýhodou tohto systému je vznik kužeľovilosti stien (overení) vytváraného profilu.2 0. Krivka I je pre petrolej.5. Vhodné prúdenie je zabezpečované rôznymi čerpacími systémami.1 0.06 0.8a.3 0.08 0.3 0. .5. kde vytvárajú izolačnú vrstvu a zabraňujú elektroerozivnemu procesu. 5.5. Plyny.6 je diagram závislosti úbem materiálu na druhu dielektrickej kvapaliny pri rôznej teplote. • systém vstrekovania a prúdenie kvapaliny zo spodnej časti alebo z hornej časti obrobku. pokiaľ nie sú rýchle odstraňované. 26] popisovaný ako reverzný systém prúdenia. 5. Jpeiroiei — j 0.b. takže odpad je možné ľahšie odstraňovať a dielektrikum sa v mieste výbojov natoľko neznečistí. Pri znečistení do 2% sa účinnosť výrazne nemení. Na obr. najmä pri hĺbení hlbokých a tvarovo zložitých profilov.ivne obrábanie EPM-WEDM 143 Na obr. .4 ransformatrovy otej I E . Vysvetľuje sa to tým. Tieto odpadové produkty môžu byť vo forme kompaktnej látky alebo plynu.5. Medzi najrozšírenejšie patri: • systém prúdenia kvapaliny nasávaním cez obrobok.b.53 V w 3. ktoré zachytávajú častice veľkosti 2-^-5 um.02 0 q < 0. Pri 2 až 4% -nom znečistení.04 0.6 Vplyv teploty dielektriká na uber materiálu (zdroj: ¡30}) Obr. Stabilizácia teploty sa vyžaduje pri presnom obrábaní. obr. v niektorých prameňoch [ 1. Teplota dielektriká pri elektroískrovom obrábaní dosahuje 60 až 80°C.33 L Diagram ukazuje všeobecnú povahu tohto vplyvu. najmä pri malej energii výboja (krivka 1). (v obrobku musí byť predvŕtaný otvor) obr. alebo cez nástroj. — 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 Teplota T [°C] 0 5 10 15 20 Stupeň znečistenia dielektriká [ % J Obr.9a. jeho chladenie však nieje vždy podmienkou. Obnovovanie čistoty je obyčajne zabezpečené filtráciou dielektrickej kvapaliny cez kazetové filtre.33 J. Pevné odpadové produkty bývajú zachytené na opracovanom materiále alebo pracovnej elektróde. Dôležitou podmienkou stabilizácie erozivneho procesu je rýchle odplavovanie produktov erózie a zároveň obnovovanie čistoty dielektrickej tekutiny v oblasti opracovania. J Elektroeroz.7 Vplyv stupňa znečistenia na hodnom úberu materiálu pre rôznu vybíjaciu energiu Wi (zdroj: [30]) Úlohou dielektriká je aj odplavovanie produktov erózie. krivka 2 pre transformátorový olej a krivka 3 pre strojový olej.

.

1. nástroj .5. používa sa pri obrábaní plytkých profilov a tvarov. dobré. priemerné. (J973) [26] slovným označením á diagramom vzájomnej polohy a tvaru elektród. obi. ako veľmi dobré.1. nepriaznivé až po veľmi nepriaznivé alebo obzvlášť nepriaznivé prúdenie. Moderné elektroerozívne stroje využívajú na zlepšenie účinnosti odplavenia eróznych produktov z medzery medzi elektródami vysokofrekvenčné vibrácie [8]. má aktívnu úlohu v procese elektroiskrového obrábania.3 Nástrojové elektródy a ich opotrebenie Nástrojová elektróda. kde nie je potrebné zabezpečiť výrazné prúdenie kvapaliny.5. (zdroj: McGeotigh[22]) Spôsoby prúdenia dielektrickej kvapaliny klasifikoval Benger. ale na optimálnu prevádzku stači ponorenie dielca do dielektrickej kvapaliny [26]. 5. aj keď nie je v priamom kontakte s obrobkom.144 • Progresívne technológie systém prúdenia ponorením.10. Chladenie elektród a odplavovanie splodín erózie je zabezpečené pri relatívnom vzájomnom pohybe elektród vibráciou alebo cyklickým prerušovaním impulzov.8 Prúdenie dielektrickej kvapaliny systémom nasávania cez a) obrobok b) nástroj. Náklady na elektródy predstavujú podstatnú časť prevádzkových .elektróda Obr.

pretože zahrňujú náklady na materiál elektródy.! F.grafitovej kompozície (lisovaný prášok grafitu medi a olova). Pri brúsení a rezaní sa používajú elektródy / liatiny. ktoré vznikajú jeho opotrebovaním. . meď . ktorá sa obvykle pripája na záporný pól obvodu.lektroeru7.5. Grafit je dobre obrobiteľný materiál a má vhodné charakteristiky pre EDM obrábanie. veľmi d o b r é dobré priemerne nepriaznivé veľmi nepriaznivé Obr. najmä karbidu volfrámu. liatiny. spôsob výroby. Je vhodný pre opracovanie ocelí. M e ď ako materiál elektród jc dobre odolná voči erozívnemu opotrebeniu a jej použitie jc hospodárne. ocele. ktoré odporúčal Beiiger (1973) [26] obzvlášť nepriaznivé Hje>ako 10 x D Základné požiadavky na nástrojové materiály elektród sú: • • • elektrická a tepelná vodivosť. jednoduchá vyrobiteľnosť aj tvarovo zložitejších profilov konvenčnými technológiami.grafitovej kompozície. že erózne splodiny.ťvne obráboniľ EPM -WEDM 145 nákladov.10 Diagram pre klasifikáciu prúdenia dielektrickej kvapaliny pri elektroiskrovom obrábaní. Pri opracovaní otvorov sa používajú elektródy z medi. a pre jemné dokončovanie povrchov s drsnosťou Ra pod 0.5 pm [26]. je z rôznych materiálov. vysoký bod tavenia. údržbu a obnovu opotrebovaných elektród. Najviac rozšíreným materiálom elektród je grafit pre elektroiskrové a elektroimpulzné technológie. predovšetkým vysokú teplotu tavenia okolo 3000"C. Jeho nevýhodou jc. znečisťujú zariadenie. Nástrojová elektróda. Odporúča sa pre obrábanie karbidov. tiež sa používajú elektródy z hliníka a mosadze. mosadze a med* .5.

.

Opotrebenie nástrojovej elektródy pri EDM technológiách je dôležitý faktor. u nás sa používa označenie elektroimpulzné obrábanie.1 16. Samozrejme za predpokladu optimálnej voľby dvojice materiálu nástroj/obrobok. Wolfrám sa používa pre špeciálne účely hĺbenia veľmi malých otvorov s priemerom do 0.wolfrámové a striebro .wolfrámové materiálové kompozície sa používajú pre špeciálne účely hĺbenia úzkych drážok a otvorov. bočná strana a hrany.6 16. kde opotrebenie elektródy neovplyvňuje výrazne rozmerovú presnosť. V počiatkoch priemyselného používania EDM technológie (v rokoch 1950 . ich cena je však v porovnaní s medenou elektródou 18 až 100 krát vyššia (ak cenový faktor medenej elektródy je hodnotený čislom 1) [1]. Čím má materiál vyšší bod tavenia.5. frézovaním alebo brúsením. Youngov modul pružnosti. ale v porovnaní s medenými alebo grafitovými elektródami sa rýchlejšie opotrebováva.1 Fyzikálne vlastnosti vybraných materiálov pre nástrojové elektródy (podľa [26]) Materiál Grafit Meď Wolfrám Železo Bod tavenia B o d varu Tepelná vodivosť (Ag = 100%) Elektrická v o d i v o s ť (Ag = 100%) Pevnosť [N/mm ] 5 M o d u l pružnosti [ M / m m 2 x 103] = 3 000 1 083 3 390 1 535 m [°C: >4 000 2 580 > 5 930 >2 800 30.146 Progresívne technológie Mosadz je dobre obrobiteľný materiál. Elektródy pre EDM sa.3 94.11 znázorňuje charakteristické oblasti opotrebenia a používanú terminológiu pre hodnotenie. Poissonovo číslo a čim nižši koeficient lineárnej tepelnej rozťažnosti.5.1 34 241 5. kým v súčasnosti na moderných hibiacich strojoch dosahuje menej ako 1%. Obr. tým je jeho odolnosť voči opotrebeniu vyššia. Opotrebenie sa objavuje najskôr na hranách elektród. pri ktorom hodnoty úbytku elektródy sú menšie ako 1 %.1. tepelnú vodivosť. ak sa obrába oceľ grafitovou elektródou [11].55) opotrebenie nástrojovej elektródy predstavovalo 40 -ŕ 60 % z celkového objemu. vhodný pre elektródy. Odolnosť nástrojového materiálu voči opotrebeniu je daná jeho fyzikálnymi vlastnosťami. ktorý ovplyvňuje ekonomické hľadisko rozhodovania ojej použití.2 0. Napríklad pri obrábaní kalenej ocele môže opotrebenie medenej elektródy dosahovať až 30 % z úbytku materiálu obroboku. Relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy vyjadrené v percentách je dané pomerom úbytku objemu elektródy VE k úbytku objemu obrábaného materiálu V m [11]: . pre jemné práce s obzvlášť nepriaznivými podmienkami prúdenia dielektrickej kvapaliny.2 mm.9 124 351 186 I 96. Určuje sa tiež celkové opotrebenie nástrojovej elektródy ako intenzita úbytku objemu.3 29. Meď . kým pri opracovaní spekaného karbidu (materiál s nízkou tepelnou vodivosťou) dosahuje opotrebenie tej istej elektródy až 80 % [30]. Vhodným spôsobom výroby sa javí aj drôtové rezanie (Wire EDM). Najmä v prípadoch.5. podľa tvarovej zložitosti. a dokončovať na požadovaný tvar sústruženim. ako je presné liatie a liatie pod tlakom.3 275 Pri kvantitatívnom a kvalitatívnom hodnotení opotrebenia nástroja sa určujú hodnoty úbytku materiálu z kľúčových miest tvarových elektród ako je hrot. elektroiskrové opracovanie bez opotrebenia. môžu vyrábať niektorým z obvyklých spôsobov. Tab. Jednu z technologických obmien EDM charakterizovanú malým opotrebením nástroja. Hodnoty fyzikálnych vlastností vybraných materiálov pre nástrojové elektródy sú v tab. tvorí aj tzv. Použiva sa pre hĺbenie úzkych otvorov a pre vŕtanie.5 48. uvádzané v anglickej literatúre ako no-wear EDM [26].2 41.

1 0 0 % (5.2 Mechanizmus ú b e r u materiálu Pri elektroiskrovom spôsobe obrábania dochádza k úberu materiálu vplyvom teploty a erózie pri vzniku rýchleho sledu iskrových výbojov. / Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 147 \y nastroj (elektróda) opotrebenie hrotu L. 30] a to z nasledujúcich dôvodov : v dôsledku vysokej hustoty elektrónov vo výbojovom povrchu dochádza k oddeľovaniu jednotlivých iónov alebo celých čiastočiek kovu.14.). že čím vyššia je intenzita pretekajúceho prúdu vo výboji. Levy a Panien [13. na priebeh relatívneho opotrebenia nástrojovej medenej elektródy.12 ukazuje vplyv zmeny elektrických parametrov. ktoré sa tvoria v ľubovoľnom bode medzii) .1) K opotrebeniu elektród dochádza jednak vplyvom pôsobenia erozívnych impulzov a jednak vlastnosťami materiálu elektród [ 11.5. čo je znázornené na obr. i v) v dôsledku mechanických nárazov spôsobených kavitáciou. Dauw.1. obr. že podľa vzťahu (5. iii) v dôsledku termických vplyvov (vysoká teplota pri výboji.5. Obr. časovej dĺžky impulzu a špičkových hodnôt prúdu.5. 14].1) dochádza k zvýšeniu úbytku materiálu z obrobku a nepriamo aj k zhoršeniu drsnosti opracovaného povrchu. opotrebenie bočnej strany L opotrebenie hrany U konečná hrana nástroja počiatočná hrana nástroja hrubovanie štvorcového otvoru Obr. vi) v dôsledku nepriaznivých pracovných podmienok (nepriaznivé prúdenie dielektriká. vii) chyby v materiále elektródy (pórovitosť alebo štruktúra). To znamená.11 Charakteristiky opotrebenia nástrojovej elektródy. tým menšie je relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy.13.5. vysoká hustota prúdu a pod. Zo závislostí vyplýva. 5. ii) v dôsledku kolísania prúdu výboja alebo vplyvom polarity výboja sa rozrušuje povrch elektródy. nepravidelný ohrev elektród v priebehu výboja). (zdroj: Metals Handbook s t u p e ň o p o t r e b e n i a hrotu = ap/Lv s t u p e ň o p o t r e b e n i a hrany = ap/U s t u p e ň o p o t r e b e n i a b o č n e j strany = aa/U hĺbka rezu a P mv = ^ . Podobné výsledky hodnotenia opotrebenia nástrojovej elektródy pri EDM obrábaní keramických materiálov uvádzajú König. v) v dôsledku mechanických nárazov Čiastočiek oddelených od obrábaného materiálu.5.

.

5.148 Progresívne technológie elektródového priestoru.s] 1000 1 10 100 Dĺžka impulzu ľjjsj 1000 Obr.15 je znázornený princíp vzniku výboja a jeho účinok na povrch materiálu. Záporne nabité elektróny narážajú na neutrálne atómy dielektriká a vyvolávajú jeho ionizáciu. Panien [13]) 10 100 1000 Trvanie impulzu t [LIS] Vysvetlenie mechanizmu úberu materiálu elektrickým výbojom aj napriek širokému priemyselnému využívaniu EDM metód. Obyčajne základom vysvetlenia úberu materiálu je popis vzniku výboja medzi elektródami a jeho elektrické a tepelné účinky na povrch materiálu. Levy. Existuje viacero teórií.5. ŕ -'/ y _' ' j| / 1G A T' jt l / \ ' s / -ti |5. Na obr. 10 jdc iv á äfíčka 5D A 30 A -1 15 A M - / f // *' 7/ . kde je najsilnejšie elektrické pole. V určitej vzdialenosti A (0. V kanále výboja odovzdávajú elektróny a . ktoré sú urýchľované smerom k anóde.13 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na priebeh dosahovanej drsnosti povrchu (zdroj McGeough [22]) Obr. U 1 10 100 Dľžka impulzu [u. Na katóde vzniká lavína elektrónov.5. nie je ešte stále jednoznačné a spoľahlivé.1 mm) dochádza medzi elektródami vplyvom pulzujúceho elektrického poľa k výboju. Materiál je natavený a následne odparený zo zóny výboja. ktorá v konečnej fáze spojí katódu a anódu kanálom výboja. Pri opakovanom procese sa zvyšuje intenzita výboja a vzniká sekundárna lavína elektrónov.14 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy pri elektroiskrovom hĺbení keramického materiálu (zdroj: König.001-f.0.12 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy (zdroj McGeough [22]) Obr.5. Duuw. ktoré vychádzajú z rôznych prístupov.

Vysoko intenzívny prietok prúdu ďalej ionizuje výbojový kanál a vytvorí sa silné magnetické pole.5. ktoré sprevádzajú elektroiskrový výboj a uber materiálu.1 * 2 000 ps). ktoré priťahuje ióny k osi kanála výboja. Okolo osi sa hustota iónov zvyšuje. Teplota vkanále dosahuje hodnoty 8 000 -ŕl2 000 "C. Po prerušení impulzu. Detail vzniku výboja a priebehu napätiu medzi elektródami ukazuje obr. ktoré sú od seba vzdialené veľmi úzkou medzerou A.J7.16 ukazuje detail troch základných fáz. tlak v kanále takisto náhle poklesne a žeravé čiastočky kovu sú vymrštené z povrchu. Toto usporiadanie má za následok pokics odporu dielektrickej kvapaliny a nárast prietoku prúdu až na hodnoty 10 7 -f 10B A/s [26]. vyvolá to v elektrickom poli snahu o usporiadanie kladných a záporných Častíc v prúde výboja. následkom čoho vzniká vysoká teplota.ívne obrábanie EDMm-\VEDM 149 kladne nabité ióny svoju kinetickú energiu vo forme tepla časticiam povrchu anódy a katódy. Keď polarizácia dosiahne určitú hladinu nasýtenia. V dôsledku vysokej teploty a následného odparovania dielektriká narastá v plazmovom kanále výboja tlak až na hodnoty 2 000 MPa. ktorá natavuje a odparuje čiastočky kovu. Lokálna teplota povrchu elektród dosahuje hodnoty vyššie ako bod tavenia materiálu [1. Obr. 22]) Takýto vysoký tlak obmedzuje odparovanie žeravého kovu. pár nataveného kovu oboch elektród a plynov chemického rozkladu dielektriká. A) a) doporučená vzdialenosť medzi elektródami b) vznik i s k r o v é h o v ý b o j a c) vznik elektrónovej lavíny d) vy m rš tenie č i a s t o č i e k kovu z p o v r c h u a vznik krátera B) a) vznik lavíny e l e k t r ó n o v na k a t ó d e b) ionizácia prostredia v medzere medzi elektródami c) vznik sekundárnej laviny d) vznik k a n á l u v ý b o j a katóda O b r . 5. V mieste výboja vzniká plazmový kanál zložený z ionizovaných častíc. Toto vymrštenie alebo odparenie je sprevádzané vznikom plynových bubliniek a charakteristického kráteru na mieste výboja. Intenzívne elektrické pole medzi dvoma elektródami ponorenými v dielektrickej kvapaline.m' vo veľmi krátkom časovom intervale (0. 5 . voľných elektrónov.22]. Vznikajúci tepelný tok nadobúda hodnoty |: 1 okolo I 0 W. 21.5. / Elektroeroz. keď napätie klesne. vyvolá polarizáciu molekúl a iónov dielektrickej kvapaliny. kladných iónov. I 5 Mechanizmus vzniku výboja pri eiektrocrozivnom opracovaní a jeho účinok na uber materiálu (spracované podľa [15. .

.

© © 0 ^ © . ale netermické vplyvy ako elektrodynamické a mechanické účinky majú svoje nezanedbateľné miesto v komplexnom jave elektroerózie. Erózne produkty. So zväčšujúcim sa kráterom v dôsledku odparenia materiálu zvyšuje sa aj vzdialenosť medzi elektródami.16 Postupné štádiá vzniku výboja pri EDM [26] a) polarizácia molekúl a iónov dielektrickej kvapaliny b) usporiadanie kladných a záporných častíc v prúde výboja a nárast intenzity p r ú d u 107 Ť 108 A/s e © a) e b) © SUP 0 0 d) c) c) vytvorenie kanála ionizovaných častíc. z pár kovu oboch elektród a plynov z chemického rozkladu dielektriká d) vytvorenie silného magnetického poľa. vznik plazmy zloženej z kladných iónov a voľných elektrónov. natavenie a odpareníe čiastočiek kovu e) tepelný účinok výboja spôsobí vypudeníe(výstreľovanie) natavených čiastočiek kovu z povrchu f) v mieste oddeľovania častíc vzniká na povrchu anódy a katódy kráter —s t i Plazma ohiasr vysokej teploty katóda ©--©-©-€>- oblasť vysokej teploty anóda —»-© .* • © ) . Obyčajne nástrojová elektróda jc . ktoré priťahuje ióny k osi kanála výboja. že tepelné procesy a tavenie kovu na anóde sú určujúce javy procesu erózie elektrickým výbojom. Polarita elektród má dôležitú úlohu pri úbytku častíc materiálu z elektród.5. Tepelný účinok výboja je síce hlavným faktorom procesu erózie. vznik vysokej teploty.®1 ©^ .150 Progresívne technológie e 0 Obr. Postupne tepelný účinok výboja spôsobí vypudenie a/alebo vystreľovanie (ejection) natavených čiastočiek kovu z povrchu. uzavrie sa jeden cyklus spôsobujúci úbcr materiálu. čo je spojené s opotrebením nástrojovej elektródy a intenzitou úberu materiálu.© .17 Detail vzniku výboja a priebeh napätia v priestore medzi elektródami [26]. Kráter (úbytok materiálu) vzniká na obidvoch elektródach. Keď sa energia výboja vyčerpá.© .© .© . V dolnej časti obrázku je znázornený pokles napätia medzi elektródami v závislosti od vzdialenosti medzi nimi a tiež priebeh úbytku plazmy. ale s rôznou veľkosťou a intenzitou. medzi ktorými prevládajú guľovité častice nataveného kovu potvrdzujú.© úbytok na anóde 0-40 V UDyron na Kaiooe / 12-25 V / vzdialenosť úbytok plazmy Obr. Vypudené čiastočky kovu opúšťajú povrch po okraji vznikajúceho krátera.5.

Grafické závislosti ukazujú. Vzťah medzi parametrami procesu (prúd výboja.) a tepelná vodivosť materiálu. grafitová a medená. intenzitu opotrebenia nástrojovej elektródy a relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy pri EDM hĺbení rôznych druhov materiálov na báze keramiky s rozdielnou elektrickou vodivosťou. Zvyšovaním intenzity úberu materiálu sa zhoršuje drsnosť povrchu.17. obrobok katóda (-). že za daných podmienok nevznikajú významné rozdiely v dosahovanej maximálnej intenzite úberu materiálu.) je závislý na type použitého zariadenia. Intenzita úberu materiálu má vplyv na dosahovanú drsnosť a presnosť povrchu. Podľa výsledkov. Levy a Ponten [14]. Tento princíp obrábania sa používa pre metódu „no-wear EDM" alebo elektroimpulzné obrábanie a jedná sa o hrubovacie opracovanie.5.5. frekvencia impulzov a pod.1. ktoré sú rovnaké. relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy a dosahovanú drsnosť povrchu. Obr.j. maximálna hodnota intenzity úberu materiálu je 7 mnrVmin pre rôzne dĺžky trvania impulzov v rozsahu 2 -ŕ 235 us a zmeny prúdu výboja od 5 do 20 A. frekvencia výboja. Dauw.1 Elektroerozívne obrábanie EDM-WEDM 151 katódou t. má mínus (-) pól. napätie. ak sa použije opačná polarita elektród. Materiál obrobku má svoj podiel na priebehu sledovaných závislostí. Levy a Ponten f \4\) 1 10 100 1000 Trvanie impulzu \ [p. dosahuje sa vyššia rýchlosť úberu a prakticky nulové opotrebenie nástroja.18 Závislosť intenzity úberu materiálu na dobe trvania impulzov pre premenlivé parametre prúdu výboja od 5 do 20 A.. Úbytok napätia na anóde býva 0 * 40 V. nástroj anóda (+). doba trvania impulzu. čo vyplýva z porovnania materiálov SiSiC(l) a SiSiC(2).) a výsledkami obrábania (drsnosť povrchu. Porovnávané sú dva typy najčastejšie používaných nástrojových elektród. ale pochádzajú od rôznych výrobcov.5. (zdroj: König. Na druhej strane. Dauw.5. Obr.19 ukazuje priebeh vplyvu nástrojového materiálu na intenzitu úberu.s] Obr. ktoré uvádzajú König. . obr.. Obr.1 Prevádzkové charakteristiky procesu Prevádzkové charakteristiky procesu elektroiskrovčho obrábania sú vždy závislé na parametroch stroja. pretože pokles napätia na anóde je v tomto prípade minimálny.6 mm7min [13]. pre podmienky hrubovania (väčší uber materiálu a pre podmienky jemného dokončovania povrchu (nižšia intenzita úberu materiálu).. Na intenzitu úberu majú vplyv parametre elektrického obvodu (pretekajúci prúd.20 porovnáva intenzitu úberu materiálu. opotrebenie nástoja.5. 5. Pri tomto zapojení sa reguláciou prúdu riadi proces úbytku materiálu na anóde a tiež kvalita opracovaného povrchu.18 ukazuje vplyv parametrov elektrického obvodu na intenzitu úberu materiálu..2.5. Pre obe elektródy dosahuje uber približne 3.

.

z vyššie uvedených dôvodov. Každá technológia. relatívneho opotrebenia nástrojovej elektródy a dosahovanej drsnosti povrchu na dĺžke trvania impulzu pre clektroiskrové hĺbenie profilov do keramického materiálu SiSiC [13] prúd výboja 8.8 mm alebo 0. pulzný generátor). Dostupné literárne zdroje a prospektový materiál firiem vyrábajúcich zaradenia pre elektroerozívne obrábanie [1.5.13 mm. • vzdialenosť medzi elektródami (gap) závisí od druhu použitého generátora a pohybuje sa v rozsahoch 0. Dauw. poskytujú orientačné poznatky.s] Každý stroj pre elcktroerozívne obrábanie má vlastnú špecifickú technológiu. • priemerná hodnota prúdu výboja okolo 300 A.01 Ť 0.152 Progresívne technológie O 500 1000 5500 10 100 T 1000 1C0OO Trvanie impulzu t [us] ™*w impulz" t \j$ Obr. jemné dokončovanie povrchov a delenie materiálov sa používa rozsah 10 * 70 V. ale umožňuje reguláciu operačných parametrov (v súčasnosti cez CNC riadenie) a tým ovplyvňuje výsledok obrábania. Levy a Panien [ 14]) Trvanie impulzu t [u. • čas nabíjania 10'2 -ŕ 10'5 s. • čas vybíjania 10"9 Ť 1 0 5 s.6 A. Uvádzané prevádzkové charakteristiky. • frekvencia výboja až do 100 kHz. ktorá jc závislá na použitom type elektrického obvodu (kapacitný obvod.013^0. a prúdová hustota do 10S A/cm". pre brúsenie. 8. I I .4 mmVhod. podľa druhu vykonávanej práce sa mení napätie (pre obrábanie otvorov jc 80 + 120 V. napätie 180 (zdroj: König. . • intenzita úberu materiálu až do 16. ktoré sú však z vyššie uvedených dôvodov viac menej len orientačné: • napätie prúdového zdroja 60 * 250 V.19 Závislosť intenzity Uberú materiálu. 26J poskytujú prevádzkové charakteristiky.

5.1 Elektroerozívne obrábame EPM-WEPM

153

• kužeľov i to s ť stien otvorov sa pohybuje okolo 0,005 * 0,51 mm; podľa aplikovanej technológie; • dosahovaná drsnosť Rz povrchu: pre hrubovacie operácie 12,5 pm, pre dokončovacie operácie je v rozsahu 0,2 ~ 6.3 um, pre vysokopresne opracovanie a špeciálne požiadavky na presnosť až 0,05 -0,1 pm.

16

E E E

• intenzita úberu • intenzita opotrebenia • relativ ne opotrebenie

16 - 12
fi

E E 12

B í, -P S i

=:;"

ô

4

4 - 0 SiSiC[1] SiSiC(2) Syalon 5-501

B0

M

1

:•:

• intenzita úberu • intenzita opotrebenia • relatívne opotrebenie

O.Ofl e" E J j6 I L 3 iJ

E

Ohr.5.20 Porovnanie intenzity úberu materiálu, intenzity opotrebenia nástrojovej elektródy a relatívneho opotrebenia nástrojovej elektródy pri EDM hĺbení A pre hrubovanie T pre dokončovanie nástroj: meď (+) pretekajúci prúd: 16 A dĺžka trvania impulzu: lOOps (zdroj: König, Danw, Levy a Panien

S I

2 o

rťl
SiSiC(1)

r ŕ l SiSiC(2)

Ik
Syalon S-501

0.04 g 0,02 o

ä
| 1

h

a
1 ?

[14])

o

5.1.3 Kvalita opracovaného povrchu Povrch po eicktroiskrovom obrábaní má náhodný izotropný profil, ktorý je tvorený charakteristickými krátermi, s pomerom hĺbky krátera k priemeru krátera 5 až 50 [21,22]. Typická hĺbka krátera býva okolo 2,5 um a priemer 12,5 um [26]. Hĺbka krátera a j /ho priemer sa zväčšuje so zvyšujúcou sa energiou iskrového výboja až na hodnoty 12 pm hĺbka, 60 um priemer. Na obr. 5.21 sú znázornené typické profily kráterov pre rôzne materiály pri rovnakých podmienkach výboja. Tvorenie kráterov je výsledkom iskrového výboja a ich rozmery sú ovplyvnené použitou dielektrickou kvapalinou a materiálom elektródy. Povrch má matný vzhľad. Vznik kráterov na povrchu je spojený s lokálnym natavením povrchu (teploty sa pohybujú v rozsahu 8 000 až 12 000 u Ch tepelne ovplyvnenou zónou a plastickou deformáciou vo vnútri krátera a v jeho okolí. Povrch jc zároveň rýchlo ochladený a zakalený účinkom dielektrickej kvapaliny. Natavcná vrstva ľahko reaguje s materiálom elektródy a produktmi pyrolýzy pri chemickom rozklade dielektriká. Takto sa na povrchu ocele tvorí stabilná austenitická vrstva .i napr. na povrchu titánu tvrdé zlúčeniny karbidu titánu TiC alebo oxidu titánu TiO : .

154

Progresívne

techno losie

horčik

molybdén

Obr.5.21 Profily vznikajúcich kráterov pre rôzne materiály za rovnakých podmienok výboja (zdroj: Lloyda Warren [19])

Účinok vysokých lokálnych teplôt spôsobuje metalurgické zmeny v povrchovej vrstve a vznik porúch, ako sú trhliny na hraniciach zŕn, dvojčatenie, štiepenie a vznik tzv. charakteristickej bielej vrstvy. Vysoká rýchlosť ochladzovania povrchu má za následok poruchy kryštalickej mriežky, fázové zmeny a vznik zvyškových napätí v povrchovej vrstve. Tieto zmeny nie sú zhodné a stále, ale menia sa od jedného stroja k druhému, pretože závisia na parametroch výboja, na dielektriku, materiále elektródy a medzere medzi nástrojom a obrobkom, Lloyd a Warren [19].

Obr.5.22 Typický charakter povrchu po elektroiskrovom opracovaní A - vrstva roztaveného kovu 10-ŕ 40 um B — oblasť vykazujúca znečistenie spôsobené difúziou materiálu elektródy do hĺbky asi 250 um C — tepelne ovplyvnená vrstva menej ako 400 um

Charakter natavenom a o hrúbke asi elektródy, jej

ovplyvnenej povrchovej vrstvy pri EDM opracovaní znázorňuje obr.5.22. Na rýchlo zakalenom povrchu materiálu sa tvorí tenká pretavená epitaxiálna vrstva 10 4 40 um. Za pretavenou vrstvou je oblasť kontaminovaná materiálom pracovnej hrúbka býva okolo 0,025 mm. Pod touto vrstvou vzniká tzv. biela vrstva, silne

5.1

Elektroeroztvne

obrábanie

EPM-WEDM

155

nauhličená stuhnutá tavenina s vysokou tvrdosťou okolo 60 HRC, je zároveň súčasťou tepelne ovplyvnenej vrstvy. Hrúbka bielej vrstvy priamo závisí na vybíjacej energii impulzov. Táto vrstva sa javí pri metalografickom skúmaní ako dokonale homogénna a pri väčšom zväčšení je vidieť jej laminárny charakter. Hrúbka bielej vrstvy môže byť pri hrubom opracovaní i niekoľko desatín milimetra, pri strednom niekoľko mikrometrov a po jemnom opracovaní je celkom nepatrná. Obyčajne tepelne ovplyvnená oblasť siaha do hĺbky 400 pm až 1 000 um v závislosti na energii impulzov. Elektroiskrovo opracované povrchy sú charakterizované vznikom ťahových zvyškových napätí v povrchovej vrstve v dôsledku tepelného pôsobenia. Lloyd a Warren [19] udávajú, že veľkosť vznikajúcich ťahových zvyškových napätí sa môže blížiť až k hodnotám medze pevnosti v ťahu. Zvyškové napätia v povrchovej vrstve ovplyvňujú funkčné vlastnosti obrobku. Ťahové napätia znižujú medzu únavy a uľahčujú rozrušovanie povrchových vrstiev pri vzájomnom spolupôsobení povrchov. Z uvedeného dôvodu, povrchy opracované elektroiskrovým obrábaním majú zníženú životnosť v podmienkach ťahového pracovného zaťaženia. Naopak v podmienkach tlakového zaťaženia povrchov by mohlo dôjsť k zvýšeniu ich životnosti. Z uvedeného dôvodu sa v mnohých prípadoch doporučuje po EDM procese klasické mechanické dokončovanie povrchov spojené s odstránením ovplyvnenej a spevnenej vrstvy. Ako už bolo vyššie uvedené dosahovaná drsnosť povrchu závisí na intenzite úberu materiálu, na spôsobe opracovania (hrubovanie, dokončovanie alebo jemné dokončovanie povrchov), na druhu a čistote dielektrickej kvapaliny a na parametroch elektrického výboja. Určujúcim ukazovateľom sa javí intenzita úberu materiálu za jednotku času. Na obr.5.23 a 5.24 sú znázornené grafické závislosti dosahovanej drsnosti povrchu v závislosti na intenzite úberu materiálu (VRR volume removal raie). V prvom prípade (obr.5.23) sa mení prúd výboja. V druhom prípade sú znázornené dosahované drsnosti pri hrubovaní rôznych druhov materiálov na báze keramiky. Dĺžka trvania impulzov tiež ovplyvňuje dosahovanú drsnosť povrchu. So zvyšujúcim sa časom trvania impulzu drsnosť povrchu mierne stúpa. Pri vyšších prúdoch výboja, nad 15 A, je zhoršenie drsnosti povrchu výraznejšie, obr.5.13. Presnosť rozmerov elektroiskrovo opracovaných predmetov závisí od technologickej presnosti, ktorú tvorí presnosť kinematických celkov stroja, presnosť výroby nástrojovej elektródy, presnosť nastavenia elektródy voči obrobku, presnosť výmeny nástrojovej elektródy a spôsob prúdenia dielektriká v pracovnom priestore. Presnosť zhotovenia elektródy nástroja kladie vysoké požiadavky na zručnosť nástrojárov. Presnosť a kvalita EDM opracovaného povrchu závisí vo veľkej miere od medzery medzi elektródou a predmetom. Rozmery obrábaného predmetu sa od rozmerov elektródy líšia vôľou, ktorú predstavuje medzera. Pri určovaní potrebného zväčšenia alebo zmenšenia rozmeru elektródy je rozhodujúci tvar špecifických rozmerov. Veľkosť medzery závisí od pracovných charakteristík použitého elektroiskrového stroja a od pracovných podmienok, ktoré sa používajú na dokončovacie obrábanie. Pri hrubovaní je spravidla šírka medzielektródovej medzery väčšia ako pri dokončovaní. Nepresnosti vznikajúce v procese EDM hĺbenia sú kužeľovitosť otvorov, úkosovitosť, úbytok nástrojovej elektródy, veľká makronerovnosť obrobenej plochy. Výbojový priestor (medzera) medzi elektródami (nástrojom a predmetom/obrobkom) je veľmi malý a jeho veľkosť je závislá na elektrických parametroch pracovného okruhu, teda je úmerná energii jednotlivých výbojov.

156

Progresívne
3

tecfmolóeie

Pri jemnom opracovaní, keď sa používa výboj o veľkosti 10' J (povrchy vysokej kvality), zmena výbojovej energie asi o 10% vyžaduje zmenu elektródovej medzery asi o 0,001 mm [30]. Modeme elektroiskrové stroje majú výbojové napätie dostatočne stabilizované tak, aby zaisťovali aj minimálnu zmenu presnosti. Podľa toho sa predpokladá, že presnosť rozmerov elektroiskrového obrábania sa pohybuje v rozmedzí ± 0,001 mm. K uvedenej nepresnosti sa pripočítavajú chyby spôsobené nesprávnou polohou pracovnej elektródy napr. vplyvom vôle v pohybových mechanizmoch, nepresným upnutím, nízkou tuhosťou stroja a pod. Na presnosť má ďalej vplyv čistota dielektrickej kvapaliny a hromadenie kovového odpadu v medzielektródovej medzere.

1000

4
r OJ

Obr.5.23 Dosahovaná drsnosť povrchu v závislosti na zmene prúdu výboja pri opracovaní nástrojovej ocele grafitovou elektródou (zdroj: McGeough [22])

JZ1

0

2

4

6

8

10

12

_^
• Intenzita úberu materiálu ^Drsnosť povrchu Rz 60 %. & •n

I
O 20 ¡5
L/i

TiBŕ

ALjOj+TiC

Si^+TiC

S1ALON

Ti(CN)+TiBj Ti(CN)*Cr3r>.

lIIJ

Obr.5.24 Intenzita úberu materiálu a dosahovaná drsnosť povrchu pri EDM hĺbení foriem z rôznych druhov keramických materiálov pre medenou elektródou (zdroj: Koni g, Dauw, Levy a Panien [N])

5,1.4 Použitie EDM technológií V súčasnosti nachádza EDM opracovanie široké uplatnenie v rôznych priemyselných oblastiach. Z pohľadu využitia sa rozdeľuje na dve dominantné oblastí, obr.5.25 a to: • hĺbenie, • drôtové rezanie.

5.1

Elektroerozh-ne obrábanie EPM - WEDM

157

Samostatnú skupinu tvorí elektroiskrové brúsenie. V praxi je využitie elektroískrového obrábania veľmi široké a rôznorodé. Používa sa: na zhotovovanie otvorov najrôznejších tvarov do kalených materiálov, spekaných karbidov, na zhotovovanie ostrihovacích razníc, pri zhotovovaní otvorov do výrobkov a súčiastok strojov, ako sú: vstrekovacie dýzy. plynové horáky, dýzy na výrobu syntetických vlákien, jemné prievlaky. jemné lekárske prístroje, aj prístroje jemnej mechaniky, na vyiskrovanie súčiastok z korozivzdorných plechov, znakov, písmen fnápisov), rôznych pomocných technologických otvorov, na odstraňovanie zalomených nástrojov, skrutiek, vodiacich kolikov, zalomené nástroje alebo iné súčiastky sa vyberajú pomocou EDM vyiskrovacieho stroja bez ich demontáže (priamo na mieste), čo je veľmi vhodné pri opravách väčších a zložitých súčiastok, použiva sa v opravovniach automobilových a iných motorov, montážnych dielňach všetkých strojárskych závodov, nástrojáriíach, opravovniach stavebných a zemných strojov, opravovniach poľnohospodárskych strojov, na obrábanie materiálov vysokej pevnosti. na vŕtanie malých otvorov od priemeru 0.05 mm, do tvrdých a húževnatých materiálov, na mikrodierovanie, na elektroiskrové hĺbenie zápustiek, opravu zápustiek a lisovacích foriem, pri opravách zápustky sa postupuje lak, že tvarovými elektródami, ktorými bola zhotovená dobrá zápustka, sa prehĺbi opotrebená zápustka, pritom sa zápustka neohreje. takže ju netreba znova tepelne spracovať.

• • •

• •

• • • •

5. Zvyšovanie intenzity úberu materiálu zhoršuje kvalitu povrchu. Tým sa však zväčšuje mohutnosť výboja. od obrábaného materiálu. na ostrenie a lapovanie nástrojov. nástroj . na obrábanie vajcovitých a kužeľovitých súčiastok menších rozmerov s malými otvormi. Uber pri elektroiskrovom hĺbení závisí najmä od parametrov elektrického prúdu.26.obrobok) preskočí medzi nimi iskra (výboj) a z obrábaného predmetu sa uvoľní malá časť roztaveného materiálu.4. medzi ktorým je dielektrické prostredie. Jedna iskra nasleduje za druhou a nástroj pomaly vniká do obrábaného materiálu. ako napr. 5. na vyrezanie úzkych drážok v strojových dielcoch. Aby účinok iskry bol čo najväčší a aby sa uvoľnené čiastočky materiálu dobre odstraňovali z pracovného miesta. Priebeh elektroiskrového hĺbenia možno popísať nasledovne: približovaním pracovných elektród (nástroj .26 Konfigurácia elektród pri hĺbení a) Východiskový tvar nástrojovej elektródy bez známok opotrebenia a východiskový tvar obrobku.1 Elektroiskrové hĺbenie Elektricky vodivý materiál sa obrába iskrovými výbojmi medzi elektródou zapojenou na záporný pól a obrábaným predmetom zapojeným na kladný pól. filtre. na prerezanie piestnych krúžkov vysokotlakových kompresorov. na rezanie malých súčiastok. Q na obrábanie malých otvorov v dýzach v streková c í ch čerpadiel pod uhlom od 0 do 90°. katóda sa ochladzuje. Nástrojová elektróda sa pri obrábaní automaticky posúva a udržuje sa nastavená hodnota medzery.158 Progresívne technológie • • • • • • • na výrobu drážok do valcov.1.5. počtu a tvaru impulzov za sekundu. čo priamo vplýva na veľkosť kráterov vznikajúcich na mieste pôsobenia iskry. na nanášanie a spevňovanie povrchu súčiastok. Tvar elektródy sa kopíruje do obrobku. Produktivita obrábania a akosť obrobeného povrchu závisia od energie výboja a od ich frekvencií. a tým aj na kvalitu povrchu. Kapacita kondenzátora ovplyvňuje povahu práce . obr. materiálu nástroja a od pracovnej kvapaliny.elekl/óda ai b) Obr. pričom sa elektróda čiastočne opotrebováva. b) Konečný tvar obrobku a nástrojovej elektródy po hĺbení. Zvyšovaním napätia zdroja Ut a kapacity C v obvode možno uber zväčšovať.

pri hĺbení nevznikajú ostrapy. cez ktorú v čistej kvapaline preskočí iskra. na obrábaný predmet nepôsobia žiadne mechanické účinky. závislosť presnosti a kvality procesu od mnohých faktorov. Pri dokončovaní sa volí malá kapacita. • pomerne nízku produktivitu pri obrábaní materiálov malej tvrdosti.27. ktoré sa nedajú vopred spoľahlivo určiť. pomerne jednoduchá výroba nástrojových elektród.2 do 40 A [30]. • • • • • • • • • Medzi nevýhody je možné zaradiť: nepriamu úmeru medzi produktivitou a kvalitou obrobeného povrchu. Opotrebenie sa kompenzuje tým. veľký rozsah pracovných parametrov.5. že iskra už nemôže preskočiť. vzniká menší odpad ako pri klasickom mechanickom obrábaní. Obrábaný povrch sa od čela nástrojovej elektródy vzdiaľuje. Pri procese je potrebné zachovávať túto vzdialenosť. Podmienkou kvalitného elektroiskrového hĺbenia je dokonalé čistenie dielektrickej kvapaliny. znižuje sa prácnosť pri výrobe zložitých tvarov. lj je minimálna vzdialenosť. aby sa vyplachovali odtavené čiastočky z medzery. výrobný proces možno automatizovať. krehkosti. húževnatosti.2 do 600 uF (mikrofarad). možnosť obrábať dielce zložitých tvarov a vykonať operácie. Prednosti elektroiskrového hĺbenia sú: možnosť obrábať vodivé materiály ľubovoľnej mechanickej pevností. Príklad hĺbenia vnútornej skrutkovicovej drážky ilustruje obr. aby bol povrch jemnejší. (sily. . Medzera t závisí predovšetkým od napätia a intenzity prúdu vo vybíjanom obvode a od účinného odstraňovania odtavených čiastočiek z pracovnej medzery. deformácia). čo umožňuje dosahovať rôznu kvalitu opracovaného povrchu. pričom intenzita prúdu sa pohybuje od 0. takže za určitý čas medzera (vzdialenosť) vzrastie tak. Pri hĺbení otvorov sa cez otvor v nástroji vedie pracovná kvapalina. čo znižuje opotrebenie elektród a stabilizuje podmienky obrábania.1 Eiektroerozívne obrábanie EPM -WEDM 159 (dokončovanie alebo hrubovanie) a obyčajne sa volí v rozsahu od 0. ktoré sa nedajú inými metódami obrábania uskutočniť. Pri hĺbení priebežných otvorov sa používajú dlhšie elektródy a otvor sa kalibruje nepoškodenou (neopotrebenou) časťou nástroja. Najväčším nedostatkom elektroiskrového hĺbenia je rýchle opotrebenie nástroja.5.2) kde D je priemer odtavených Čiastočiek materiálu. • • • Najvýznamnejšiu oblasť použitia elektroiskrového hĺbenia predstavuje v súčasnosti výroba otvorov rôznych tvarov a výroba tvárniacich nástrojov. tvrdosti. že na vyhubenie tvarového otvoru sa používa viac elektród. potrebu ponoriť obrobok i nástroj do kvapaliny počas procesu. (5. Vytvorený otvor však bude vždy väčší ako nástroj o medzeru: t= D + /.

.

Pohyb drôtu je pomalý a je . Nástrojová elektróda jc tenký drôt. (spracované podľa materiálovfy Agie) (elektóda) 5.EDM) je progresívnou zavedenie znamenalo výrazný pokrok vo výrobe lisovacích nástrojov. Technológia zavedená fy Agie.4.2 Elektroiskrové drôtové rezanie ( W I R E . Drôt sa použije iba raz.zásobnik s drôtom označovanie Wire Electrical Discharge Machining EDM skrátene WIRE ..EDM) Elektroiskrové drôtové rezanie (medzinárodné WEDM. popisuje sa tiež ako Traveling Wire modifikáciou elektroiskrového obrábania.400 A 11 drel Princíp metódy elektroiskrového drôtového rezania je znázornený na obr.28.5. prívod r (20 . ktorý sa postupne odvíja pomocou špeciálneho zariadenia.1. dodržuje všetky zákonitosti procesu elektrickej erózie.5. Postupné odvíjanie drôtu je potrebné pre vylúčenie jeho opotrebovania.27 Elektroiskrové hĺbenie vnútornej skrutkovicovej drážky rotujúcou elektródou.4 0 k H z ) ! = 200 .160 Progresívne technológie Ohr. Jeho tvámiacich nástrojov. predovšetkým strižných a cievka .

. Ako diclektrikum sa používa deionizovaná voda alebo iné nízkoviskózne kvapaliny. WEDM vyžaduje plynulé prúdenie dielektriká do oblasti rezu. Vynikajú výbornými vlastnosťami.27 pm [18]. Samozrejme rýchlosť úberu závisí na druhu materiálu a jeho elektrickej vodivosti. Štandartný priemer býva okolo 0. 26J.2 mm. pretože sa nevytvorí elektrický oblúk medzi nástrojom a obrobkom. Spôsob zapojenia závisí od typu použitého výboja a druhu konštrukcie stroja. pričom nástrojová elektróda je rotujúci kotúč vyrobený z grafitu alebo mosadze. 20]. oceľové drôty povlakované meďou pre zlepšenie elektrickej vodivosti alebo povlakované grafitom za účelom zvýšenia rýchlosti odvíjania drôtu (nízky koeficient trenia).uplatňuje sa v oblasti výroby mikroelektronických elementov [33]. kubického nitridu bóru mikroobrábanie . Pre presné obrábanie je rovnako dôležité dôsledné dodržiavanie vzdialeností medzi elektródami (gap). ZrB2. pre účinné WEDM rezanie vodivosť materiálov nesmie byť nižšia ako 2 x 10 : . Obrábaný predmet tvorí elektródu opačnej polarity ako je drôt. Používa sa tiež molybdén a pre mikroobrábanie aj wolfrám.4.5 150 mm/s [1. Najrozšírenejším materiálom elektródy sú mosadzné a medené drôty.003 mm [1]. Dosahujú sa drsnosti okolo 0. Rýchlosť úberu materiálu je udávaná ako objemový úber za časovú jednotku a pre staršie typy strojov býva 1 300 mm /hod. • obrábanie tvárniacich nástrojov [7. TiN. Povrch materiálov po opracovaní vykazuje typické stopy po tepelnom ovplyvnení. podľa požadovaného tvaru vyrábaného predmetu. Rýchlosť posuvu drôtu je v rozmedzí 2. Elektródové drôtové rezanie nachádza široké uplatnenie v nasledujúcich oblastiach: opracovanie vysokotvrdých elektricky vodivých keramických materiálov ako SiC.16]. Tvrdosť a húževnatosť materiálov nemá významný účinok. Priemer drôtu sa pohybuje V rozmedzí 0. Dielektrická kvapalina musí zabezpečovať dostatočné chladenie oblasti obrobku a drôtovej elektródy a odplavovanie eróznych splodín z miesta rezu.0. [14.5. tiež ľahké oleje.03 mm. Najnovšie trendy využívajú povlakované drôty napr. Dosahovaná pracovná presnosť sa udáva okolo 0. SÍ3N4 . Výsledkom nevhodného prúdenia dielektriká býva pretrhnutie drôtovej elektródy.3 mm. výroba prototypov (Rapid Tooling).013 mm. novšie typy strojov zabezpečujú desať a viac násobne vyšší úber materiálu. Drôt sa odvíja a pohybuje vo vertikálnom smere podľa vopred určenej dráhy. Presnosť polohy drôtu až do 0. opracovanie predmetov malých rozmerov okolo 45 pm [32]. Vysokoefektívne využitie predstavuje integrácia technológie WEDM do systémov CAD/CAM.1. Medzera býva okolo 0.02 -f.1 Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 161 riadený NC alebo CNC systémom stroja. podľa druhu zariadenia.3 Elekroiskrové brúsenie Elcktroiskrové brúsenie (Electrical Discharge Grinding .05 mm [26]. Obrábaný predmet jc upnutý' na stole stroja a môže sa pohybovať v horizontálnom smere alebo nemusí vykonávať žiaden pohyb. Druh povlaku možno voliť podľa požiadaviek použitia drôtového rezania. ako jc pevnosť v ťahu a elektrická vodivosť a sú vhodné pre ťahanie s vysokou presnosťou prierezu.76 -f 1. 5.03 -h 0. Podrezanie (overeut) sa pri tejto technológii pohybuje v rozmedzí 0. a poly kryštalického diamantu [30]. Q"' cm"1.EDG) využíva princíp elektroerózie pre úber materiálu. 22. • • • • • delenie a opracovanie platničiek so spekaných karbidov.

.

So zväčšujúcim sa prúdom rastie rýchlosť úberu.25 pm. Dosahované úbery materiálu sú malé a sú udávané v rozsahu 160 -f 2 500 mnvVh. Elektroiskrové brúsenie sa používa pri požiadavkách na zvýšenú presnosť obrobkov.013 0. frekvencia elektrických impulzov je v rozsahu 0. alebo keď nie je možné zabezpečiť výdatné prúdenie dielektriká.29 Princíp elektroiskrového brúsenia (EDG) (zdroj. Rýchlosť rotácie kotúčov je 30 180 m/min. prúd okolo 100 A. Pre jemné opracovanie s vyššou presnosťou a menším ovplyvnením povrchu sa používa nižši prúd v obvode. Technológia úberu a nastavenie podmienok obrábania je súčasťou zariadenia.37 mm). Vzdialenosť medzi elektródami je 0. Obr. Výhodou týchto brúsnych kotúčov je ich nenáročné orovnávanie pomocou orovnávačov z rýchloreznej ocele. Orovnávanie kotúčov sa musí vykonávať po každom úseku (po hrubovaní.30 ukazuje závislosť drsnosti povrchu od veľkosti prúdu.38 pm.001 mm [26]. Uber materiálu je v dôsledku elektrického výboja v medzere (gap) medzi nástrojom (kotúčom) a obrobkom. Od veľkosti pretekajúceho prúdu v obvode závisí spôsob úberu materiálu. že pri úbere 200 mnrrVri je drsnosť 0.162 Progresívne lechno logie Obrobok zapojený na kladný pól je ponorený do dielektriká a posúvaný k záporne nabitej nástrojovej elektróde (rotujúci kotúč) pomocou servopohonu.1:1. najmä pri brúsení spekaných karbidov. Obr. V bežných podmienkach EDG brúsenia sa dosahuje drsnosť povrchu okolo Ra 0.2 pm. Používané napätia sa pohybujú od 30 do 400V. Veľkosť kráterov rastie proporcionálne s energiou výboja. 5.5. Intenzita opotrebenia (úbytku) kotúča je závislá na prúdovej hustote. Priemerný pomer úberu materiálu k opotrebeniu kotúča je okolo 3:1 [26]. Rýchlosť úberu materiálu výrazne ovplyvňuje dosahovanú drsnosť. elektricky elektrický obvod grafitový b r ú s n y k o t ú č pracovná nádoba d i elektrík u m —W pohon pracovného stola smer pohybu pracovného stola Obr.005 mm. Nástroj (rotujúci kotúč) nikdy nie je v kontakte s obrobkom. Tolerancie rozmerov sa pohybujú okolo £ 0. v niektorých prípadoch veľmi pomalým úberom je možné dosiahnuť presnosť až ± 0.29 ukazuje princíp elektroiskrového brúsenia. Vyššie frekvencie impulzov výboja umožňujú získať hladký povrch. Pomer úberu materiálu k úbytku/opotrebeniu kotúča sa udáva vo veľmi širokom intervale obvykle od 100:1 po 0. Zvýšenie kapacity obvodu dovoľuje zvyšovať rýchlosť rezania. kým pri úbere 2 500 mm^/h iba 3.5. aie dosahovaný povrch je drsnejäí a viac ovplyvnený procesom. Mosadzné kotúče sa použivajú pre prípady rezania (delenia) veľmi tenkých materiálov (okolo 0. materiále nástroja. Kotúče (nástroje) sú vyrábané z nizko pórovitého materiálu ako je grafit. .08 mm. [26]) Zdroj elektrického výboja a druh použitej dielektrickej kvapaliny sú pre EDG rovnaké ako pre „klasické" elektroiskrové obrábanie.2 v 260 kHz [ 26]. materiále obrobku a dielektrickej kvapaline. brúsení na Čisto a jemnom dokončovaní) operácie brúsenia. Udáva sa [26].

5 Vplyv technológie EDM na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Podľa viacerých zdrojov [1. 25. Sú to potenciálne možné riziká.5. Zároveň bezobslužné systémy musia byť vybavené automatickými hasiacimi prístrojmi. dielektrikum: petrolej teplota dielektriká 38 °CT materiál kotúča: grafit (zdroj: [26)) i 6 8 10 Prúd [A) • • • • Použitie EDG procesu spadá do oblastí: brúsenia vysokopevných ocelí a karbidov. brúsenia a delenia tenkých materiálov. .5 3^kH^. ale nie je bez nebezpečenstva. kde použitie diamantových kotúčov je vysoko nákladné. pokiaľ existuje vhodný systém ochrany.4^F| o o 2 Obr. Na druhej strane EDM proces. pretože vtrúseniny piesku môžu poškodzovať grafitový brúsny kotúč.5. pretože sa pri ňom nevyskytuje rotácia upnutého obrobku alebo nástroja a ostré triesky. Vo všeobecnosti sa uznáva. 5. 5. Na obr. ktoré vznikajú počas procesu. ktorého príčinou môže byť dielektrikum s nevhodným bodom vzplanutia.31 sú znázornené rizikové oblasti.1 Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 163 2. Používané nízke napätia v procese EDM znižujú aj nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom. 30] ako aj výskumov BIA (Berufssenossenschaftliches Inštitút fúr Arbeitssicherheit) proces elektioiskrového obrábania (EDM) nepredstavuje v kvalitatívnom porovnaní väčšie nebezpečenstvá (riziká spojené s bezpečnosťou práce) ako klasický proces. Základné rizikové faktory pri EDM predstavujú: • vznik požiaru • zdraviu škodlivé látky.30 Účinok prevádzkových parametrov na drsnosť povrchu pri elektoiskrovom brúsení spekaných karbidov. tvarové brúsenie materiálov. Podmienky brúsenia: Napätie: 60 V. ktoré ale nemusia byť reálne nebezpečné. Obvykle sa používa pre brúsenie tvarových nástrojov zo spekaného karbidu a brúsenie kalených ocelí. Najväčšie riziko je spojené so vznikom požiaru.1. kde klasické rozbrusovanie môže spôsobiť deformáciu. brúsenie krehkých a lámavých materiálov. ktorá je určená individuálne pre každé zariadenie veľkosťou obrobku a bezpečnostným faktorom. keď hladina dielektriká klesne pod kritickú úroveň. Nie je vhodné pre brúsenie obrobkov z liatiny. Zariadenia musia byť z toho dôvodu opatrené automatickým vypínaním v prípade. že EDM opracovanie v porovnaní s klasickým obrábaním patrí k bezpečnejším spôsobom.

.

obrobok).5. Druh použitého dielektriká je dôležitý z pohľadu rizikových nebezpečných látok. Dielektrikum s nízkou viskozitou tvorí menej výparov a pár. Vysoké teploty v zóne výboja majú za následok vznik nebezpečných výparov a aerosólov. Ak sa používajú dielektriká na báze vodného roztoku ako napr.31 Rizikové faktory pri elektroiskrovom obrábaní (spracovanepodľa [25]) Riziká ohrozenia zdravia sú spojené so vznikom škodlivých výparov a plynov.164 Progresívne technológie AEROSÓLY t v a r o m nastroj ŤAŽKÉ K V V K L OY AE dielektrikum VEDĽAJŠIE PRODUKTY PLYNOV Í R . Bezpečnostné predpisy doporučujú použitie krémov na ruky a zabezpečenie ventilácie miestnosti a odsávanie výparov a dymu. • pary minerálnych olejov • minerálne aerosóly. V súčasnosti sa deionizovaná voda používa najmä pre procesy drôtového rezania. pri drôtovom rezaní (WEDM) vznikajúce rizikové látky sú: • • • • oxid uhoľnatý (CO) oxid dusný (NO) ozón nebezpečné aerosóly. Zloženie dielektriká a jeho viskozita vplýva na tvorenie výparov a pár. Pri EDM sa výpary a aerosóly tvoria v závislosti od i) druhu dielektriká ii) druhu materiálu nástroja a obrobku iii) princípu úberu materiálu (elektrický výboj). .^ a n ä l výboja plazma ^- VÝBUŠNÁ ZMES RIZIKO POŽIARU F-' QDMAStOVACl ÚČINOK ELEKTROMAGNETICKÉ ŽIARENIE O STROH RANN É ČASTICE Obr. Dielektrické kvapaliny na báze minerálnych olejov alebo organickej kvapaliny používané pre elektroiskrové hĺbenie a rezanie tvoria nasledujúce nebezpečné výpary: • polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) • benzény. ktoré sa tvoria rozkladom olejov a ich prísad. predstavujú možnosť poškodenia pokožky. Z hľadiska ochrany životného prostredia je najviac prijateľná deionizovaná voda ako dielektrikum pre elektroiskrové obrábanie. Dielektrikum a častice odpareného kovu. • vedľajšie produkty. So zvyšujúcimi sa požiadavkami na ochranu životného prostredia jej používanie preniká aj do oblasti EDM hĺbenia. ktoré vznikajú v dôsledku teploty v pracovnej medzere medzi elektródami (nástroj .

665-o72 . (Cr). P. J. B. J. Spccial Rcport 743. (1997).5. March. Sú to odparené kovové častice materiálu a oxidy kovov. Ďalšie potenciálne nebezpečenstvo predstavuje elektrický výboj a s ním spojený vznik elektromagnetického žiarenia. Tab. molybdén (Mo). Vol. A : Efficient nnd precision grinding oľ small hard and brittle cylindrickí parts by thc cemerlcss grinding process combined Journal of Materiál Processing Technology. ASM .2 Prvky obsiahnuté v dielektrickom kale a/alebo usadené vo fihrovacích médiách pri elektroiskrovom opracovaní tvámiacich nástrojov (zdroj: Tbnsboff ei a!. March. pričom dochádza k rozkladu kovových materiálov.322-327.l87 4. pp. Oblasť bezpečnostných predpisov a ochrany životného prostredia je dobre prepracovaná vzhľadom na široké priemyselné využitie EDM procesov a platia pre ňu prísne normy a pravidlá. 98 (3) Feb 2000. Makinouchí. American Maclunist. (I9S2).5.5 m g / ! v a n á d (V) uhlík (C) zinok (Zn) 4 8 0 mg/l m e d (Cu) 18 mg/l • • * • « • • k a d m i u m (Cd) < 0. Li. 3.2 uvádza rozbor produktov rozkladu. G.25 mg/l molybdén (Mo) titán (Ti) tvrdé prímesy Spôsob úberu materiálu obsahuje riziká spojené s množstvom vznikajúcich vedľajších produktov a odpadov. 9.: Békés.. J. Bellows..vyd. bárium (Ba).: Drilling wiihoui Drills. ktoré sa usadzujú v dielektriku ako kal. nikel (Ni). 1 5 m g / l c h r ó m (Cr) < 0. pri EDM výrobe tvámiacich nástrojov.Machining. Odparovaním materiálu elektród vznikajú anorganické látky napr. Tab. 2. Literatúra ku kapitole 5.39/2/1975. H.Metals Handbook . ako sú bezkáblové telefóny. Okrem výparov z dielektriká vznikajú rozkladom materiálu elektród ďalšie výpary. ktoré sa uvoľňujú z materiálu a kondenzujú na vzduchu vo forme častíc veľmi malých rozmerov. karcinogénny nikel. ¡25]} produkty rozkladu materiálu o b r o b k u a nástrojovej elektródy • • • • • • železo (Fe) 09 mg/l olovo(Pb) < 0 . Bratislava. a obvykle sa odstraňujú filtrovaním.1 Elektroerozívni' obrábanie EPM -WEDM 165 Výsledkom vysokej teploty v zóne rezu je tavenie a odparovanie materiálu nástroja a obrobku. karbid titánu (TiC). keď obsahuje toxické alebo zdraviu škodlivé zložky napr. 5. SVTL. Buza. Škodlivý účinok elektromagnetického žiarenia nebol ešte úplne preskúmaný. Tento výskum jc prednostne spojený predovšetkým s využívaním spotrebnej elektroniky. 6. Ohmori. Materiál a jeho zloženie je zaujímavé predovšetkým v prípade. ale rozsiahle výskumné aktivity v ostatných rokoch majú za cieľ určiť či tzv. ASM International. Buúa. J. 5. chróm.3 mg/l w o l f r a m (W) nikel (Ni) 1 m g / l kobalt (CO) 0.: Buda.ed. elektromagnetický smog je nebezpečný vôbec. J. Pre výpary a pary sú obmedzenia dané technickými pravidlami pre nebezpečné (rizikové) materiály. pp. Bandyopadhyay. (1967) l. karbid wolfrámu (WC).1: 1.: Annals ofthe C1RP Vol. Obvykle hrubovacic hĺbenie vytvára viac výparov a aerosólov ako jemné drôtové rezanie (WEDM). B.: Teoretické základy obrábania kovov.p. Produkty rozkladu (najmä ťažké kovy) sa hromadia v dielektriku a vytvárajú kal. W. alebo len za vybraných podmienok. fíohls.

.

M.A.. pp..: Integration of EDM within a CIM Environment. (1-3).Y. pp. 4/97. S. W.. Z. Industrial Diamond Review. Liao. 32. 661-674. 20. S. 22.: Elekirojiskrové obrábčni kovu.: EDM. 133-146. March 1965. F. Annals of the CIRP Vol. Jan 1997 . Material removal by spalling during EDM of ceramics.. S. Huang. Zhang. Lee. 123.: Micro-hole machining of carbide by electric discharges machining.: A new application of discharge phenomena for machining of insulating ceramics Ceramic Interfaces: Properties and Applications 1998. Praha 1952 l.L. Nol 1990.665-672 Firemné materiály Hitachi Europe GmbH Fukuzawa.: Metalurgy of Spark Machined Surfaces Journal of the iron and steel Institute. L.F.. 2. Vigner.1 Machining. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesscs Annals of the CIRP Keynote Papers 1997. Vol 117. : Machining of engineering ceramics by ultrasonic vibration assisted EDM method. W. N. VanDijk.: Study on tbe electro-discharge machining of a hot pressed aluminium oxide based ceramic. Warsaw. 9. british CeramicProceedings 60 (Vol. : Surface treatment of wire electro-discharge machined engineering ceramics by abrasive blasting.. 8. (1). pp. (1976). J. D. Zhang. R. l. 585-592. M: Zdcblick.K. London. Rajukar. Slaclens..F. of Material Processing Technology 87.P.C. SME.623 -631 König. a kol.. G.vyd.: Obrábčni . Huang. 27. D. 23. Abrasion and Erosion.vyd. Led. T.: Lee. Levy. N. Dauw. D... of Engineering for Industry.: Cronjager. Processing and Fabrication of Advanced Materials VI. Yun.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov.: Principles of Machining by Cutting. Y. 139-145. ASMEJ..463-513 König. (1986).. Warren. May (1995) pp. 1994 pp 050-1 -0050-7 Kaczmarek.: Wire EDM cutting of PCD.. 21. Levy.F. Gatto. Jour. Y. J. W. 25. 28. Mar 1999. pp. T. Y. Y. Materials und manufacturing Processes 13.S. 468 Tönshoff. N. H. (1-3).vyd. Wang.: Digital Gap Monitor and Adaptive Integral Control for AutoJumping in EDM. Lee.F. W. H. Progresívne technológie 33. K. Dekkyser.J. Lau. (1988). Go. Spur.. H. R.. W. 34. pp 124 . P.. C..: Nové materiály a technológie ich spracovania. J . Egger. Lee. J. 31. 14.117-118. A. Led. K.: Advanced Methods of Machining.. pp. pp. (Písomná práca k ašpirantske skúške . U. 1773-1781.: Machining of New Materials.37/2/1988. Kruth. T. C.H. Lazarenková. Tonshoľf. 10. Dauw. S. 1983 Trueman. 839-843..R. of Machine Tools and Manufacture 40. J. Snoeys. Phys.Psys. Z. Duffie... T. 18.. 15. (6) June 1998.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. pp 73-79. J. 16. B. C. Appel. H. Lazarenko. 12.35/2. H. pp. H.. Ohmori. Journal of Material Processing Technology 63.: Akamatsu. 13. pp . {ed. Y. W. Schumacher. Apr 2000. G. H. pp. R. of Material Processing Technology 63.Fururc Step towards the Machining of Ceramics Annals of the CIRP Vol. G. F. Wang. Ahn. M..S. pp. J. 7. 11. Jour. Ponten. L. Klocke. Huddlesion. Zhang. J.J. Dauw.166 6.G. pp. Werstati und Betrieb. Mohri.I. In:Eurometalworking. Dulré . Lau. I. 26. 397-405.553-568 Tool and Manufacturing Engineers Handbook.. C.Cosmacini) Udine. 29. W.. C. Vigneau. Chow. C: Processing of advanced ceramics using the wire-cut EDM process. pp. Tsai. B. B. 30. Su. Investigation on Machining Conditions for WEDM of Nikel Base Superalloys. 2). J. (1-3). Vol.130 Yan. Chapman and Hall.A. n 5.K. 238-247 Lok. 17.technický prùvodce SNTL Praha 1987. 19. Journal of Materials Processing Technoogy.T.673 -680 König. Jan 1997. C: Electrical discharge machining of aluminium oxide matrix composites containing titanium carbide as a conductive second phase. Jour. Prikryl. Int. Panten.: Precision shaping of small diameter wheels using micro electric discharge truing (MEDT) and hole-machining of A1203 material. 24. 1998.K.: Tani.M. F.D Appl. C.H.39/2/1990. June 1999.. W. Iuliano. Jan 1998. Maňková.. W. Zhang. U. K. I. D.. H. 253-258 Spur. Vol 71 1977.. W. T.K.39/2/1990. Journal of Adhesion Science and Technology 12. H.: A study on the machining paramètres optimization of wire electrical discharge machining. Vol 7 1974 pp899909 Vasilko. pp487-493 LIoyd.: Heat Conduction Model for the Calculation of the Volume of Molten Metal in Electric Discharge.: Funkerosives Schneiden und Senken technischer Keramik. H. Vol.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1981 McGeough. Annals of the CÍRP Vol. Li. p. Annals of the CIRP Vol.. De Vnes. Wydawnictwo naukowotechniczne. pp.. pp. Alfa Bratislava 1990 l. Dcarbome.

Towens a A. Od roku 1971 bol zaznamený enormný rozvoj laserovej technológie. v roku 1966. H. naváranie a tepelné spracovanie (kalenie). Postupne boli realizované ďalšie laserové zariadenia na báze pevných. Prvý projekt lasera navrhli C.5.2 LBM 5. LASER je akronym anglického názvu Ltghi Ampllficatlon bySiimulated Emission of Radiation v preklade . L Shawlow v roku 1958.2. tepelné spracovanie povrchov.kvantovej elektroniky a boli realizované zariadenia generujúce a zosilňujúce elektromagnetické žiarenie na princípe stimulovanej emisie žiarenia. vŕtanie. Argónový iónový laser a pevnolátkový neodým (Nd-YAG)* laser boli prvýkrát prevádzkované v roku 1964. Avšak až začiatkom 50. legovanie. nanášanie povlakov. ' Skratky používané pre označovanie laserov sú vysvetlené v kapitole 5. ťažkoobrobiteľné ocele. Obyčajne sa pre označovanie typu lasera používa chemická značka aktívnej látky. Laser je vhodný pre opracovanie materiálov ako sú kompozity. plasty. ktorý našiel v súčasnosti najširšie uplatnenie v priemyselnej výrobe. príprava kovových sústav v amorfnom stave. H. Pevnolátkový laser na báze neodým (Nd)-sklo použil prvýkrát Snitzer tiež v roku 1961.LBM) patrí k jednému z mnohých priemyselných aplikácii laserového lúča. povrchové natavenie. Polovodičový laser bol objavený v roku 1962.zosilenie poskytuje v úzkom zväzku lavínu fotónov (kvantá elektromagnetického žiarenia). 54]. zváranie.zosilenie svetla pomocou vybudenej emisie žiarenia . V tom istom roku C. Prvé zmienky o kvapalinovom laseri sú z roku 1966.2. ktorá pojednáva o jednotlivých druhoch lasera. V roku 1961 Javan. Patel experimentoval s plynovým C O i laserom. . sklo.2 Opracovanie laserom Obrábanie laserom (z. 46. H. Prvé praktické priemyselné použitie lasera uvádza Epperson et al. rokov boli položené základy nového odboru . ktoré podal Albert Einstein v roku 1917. V súčasnosti nachádza laser široké použite v rôznych oblastiach. Najznámejšie sú: • priemyselné aplikácie lasera ako rezanie. diamant. z Western Electric Co. Maiman skonštruoval a prevádzkoval prvý rubínový laser [32. 41. Historický vývoj poznatkov o laserovom lúči začína popisom teoretických základov vynútenej emisie žiarenia. O dva roky neskôr v roku 1960 T. • • • • • 5. Bennet a Heriot odskúšali plynový hélium-neónový (He-Ne) laser vo vývojových laboratóriách v USA.2. keramika. nedeštruktívne metódy skúšania meracie systémy v metrológii CD prehrávače (kompakt disk) informačná a telekomunikačná technológia (prenos a uchovávanie informácií) humánna medicína („laserový skalpel"). Laser Beam Machining . angl.1 Definícia lasera a základné vlastnosti laserového lúča Princíp funkcie lasera je možné objasniť na základe pojmov kvantovej fyziky a planetárneho modelu atómu. tvarovanie. plynných a kvapalných aktívnych látok. obrábanie. pre vŕtanie otvorov do diamantových kalibrov (súčasť nástroja pre ťahanie drôtov) pomocou rubínového lasera.

.

Laserové svetlo vzniká v prostredí určitého stimulujúceho elektromagnetického žiarenia potlačením spontánnej emisie na úkor vynútenej emisie žiarenia.5.v (5.. ktorá sa urči z rovnice [32.f po stimulovanej emisii hladina 2 absorpcia emisia hladina 2 r-. Tento spôsob emisie sa nazýva stimulovaná (vynútená) emisia žiarenia. emisie a jav stimulovanej emisie žiarenia.33 Zdroje vybudenia atómov a vznik inverzie populácie [41 j a) čerpanie pomocou fotónov typické pre rubínový laser b) priania excitácia elektrónov pri plynovom argónovom laseri c) vzájomná kolízia atómov A a B pre plynový laser typu hélium . pričom emituje nový kvánt s takou istou frekvenciou ako mal predchádzajúci kvánt. 54 ]: E:-E. ak vybuďerié atómy s energetickou hladinou E. pričom vzniká energia vo forme žiarenia. en s a hladina 2 á] ' hladina 1 hladina 1 i hladina 1 hladina 1 Obr.32 (zäroj:MčGeougfi ¡32}) Absorpcia a emisia pre: Podmienky stimulovanej emisie a) laser s troma hladinami . ako tretí proces nasledujúci po absorpcii a spontánnej .3 I ilustruje javy absorbcie. J. Vplyvom vonkajšieho podnetu sa vybudený atóm vracia do základného stavu. Í& 34 — — hladina 3 j—^—hladina 4 H—hladina 3 absorpcia pred stimulovanou emisiou -•.3) kde h = 6. Obr.Nd-YAG laser EJ fotón aaaHI prechod vanta El Q£1 ele K Irò n Obr. a pri tom emitujú kvantum svetelného žiarenia s frekvenciou v.=h.5.s je Planckova konštanta. Spontánna (samovoľná) emisia žiarenia vzniká. Prechod elektrónov zo základnej hladiny na vyššiu energetickú hladinu sprevádza absorbcia a prechod z vyššej hladiny na základnú jc emisia.hladina 2 •h. majú tendenciu zaujať hladinu s nižšou energiou E.168 Bežne svetelne žiarenie je vlnenie.neón Pri bežných podmienkach sa atóm nachádza v základnom stave. ultrafialové alebo viditeľné svetelné žiarenie. V závislosti od rozdielu týchto hladín vzniká infračervené. ktoré sa šíri všetkými smermi.626.rubínový laser b) laser so štyrmi hladinami .5.

charakterizovanú polovičnou hodnotou vrcholového uhla kužeľa.5. V časovo koherenčnom lúči kmitajú s rovnakou fázou všetky častice svetelnej vlny v smere šírenia sa lúča.35.32]) intenzita šošovka hĺbka ostrosti má minimálnu divergenciu (rozbiehavosť) 0. Dodanie príslušnej energie na dosiahnutie vybudeného stavu sa nazýva čerpanie. (zdroj: Powel [41]) a) ak je fokusované biele svetlo.5.35 Rozbiehavosť.r„ (5. b) ak je fokusované neparalelné svetlo ohnisková vzdialenosť závisí od uhla dopadu častíc pôvodného lúča c) laserové svetlo je monochromatické a rovnobežné. Atóm možno prinútiť k emisii žiarenia vybudením. obr. Spôsoby vybudenia atómov. stimulovanú emisiu žiarenia na produkciu svetelného lúča.34 Porovnanie fokusácie bieleho a laserového svetla. má vysoký stupeň priestorovej a časovej koherencie. Laser je teda kvantovo elektronický zosilňovač a generátor svetelných vín.5. každá farba má inú ohniskovú vzdialenosť od šošovky. ktoré sa používajú v laseroch znázorňuje obr.34. 5.2 Opracovanie laserom LBM 169 emisii. obr. ktorý' má tieto základné vlastnosti [30]: • • je vysoko monochromatický . priestorový profil a fokusácia charakteristického laserového lúča (zdroj: [43. V priestorovo koherenčnom lúči kmitajú všetky častice svetelnej vlny s rovnakou fázou v rovine kolmej na smer šírenia sa lúča.33.4) .5. pričom divergencia laserového lúča s vlnovou dĺžkou X* je daná vzťahom: 0 =- Jt.5.svetlo v laserovom lúči má prakticky len jednu vlnovú dĺžku. ktorý vystupuje z rovinného okienka lasera s priemerom 2ru. preto ho možno sústrediť do intenzívneho úzkeho bodového zväzku priemer ohniska 2n Zr laser Obr. Využíva tzv. modrá červená toe le svetlo Obr.

tab. Je to dané tým.5.5. kalenie) TEMíi m®©® TEMľ © ®©© (málo používané) mullimôd (rezanie) multimód (nevhodné pre rezanie) y \ < Obr. zváranie a ďalšie technológie.36. Mód lasera určuje jeho vhodnosť pre priemyselné použitie. ako napr. pre rezanie. označenie TEM (použitie) prierez A v rovine kolmej na smer lúča prierez B kolmý na A 1 2 AA AA 'AAA 5 A 6 A A AA AAA AAAA A ® ® © (D © © © ©®©® pôdorys # ^ > TEMoc Gauss (rezanie) TEMoi (zváranie. obr.mód .5. • má módovú štruktúru (TEM .alebo zložitejšie obrazce pravouhlo alebo kruhovo symetrické. v ktorom je intenzita redukovaná zo strednej hodnoty faktorom e 2 . ich TEM označenie a niektoré doporučenia pre použitie (zdroj: Powel \4\\) Uvedené vlastnosti laserového lúča umožňujú pri jeho fokusácii (vhodnou optickou sústavou) sústrediť do malého bodu mimoriadne vysokú hustotu energie v mieste dopadu lúča.• má vysokú výstupnú intenzitu I [W. čo má za následok natavenie až odparenie materiálu.crrf2 ]. . čim sa dosiahne požadovaný efekt spracovania. v priečnom priereze lúč vytvára buď iba jednoduchú stopu . ktorá nieje limitovaná zákonmi žiarenia absolútne čierneho telesa a pre intenzitu žiarenia laserového lúča platí vzťah [32]: I = I0.v závislosti na okrajových podmienkach rezonátora.transverse electromagnetic mode. Pre porovnanie.základný mód .36 Ukážky módovej štruktúry laserov. ktoré sú dosiahnuteľné rôznymi zdrojmi energie.5) kde I 0 j e intenzita žiarenia v strede lúča.3 uvádza rádové hodnoty hustoty toku energie (hustoty výkonu). že vo vnútri laserového rezonátora získava elektromagnetické pole generované stimulovanou emisiou žiarenia určitú konfiguráciu . Najvyššie hustoty energie pri danej výstupnej energii lasera možno dosiahnuť lasermi pracujúcimi v základnom móde označovanom T E M q o (index charakterizuje symetriu elektromagnetického poľa v rovine kolmej na smer šírenia lúča).exp(-2r/r02) (5. r 0 je polomer.

5. Potom polomer ľ.10" 1.5.54] Zdroj energie Slnko (šošovka 1 =50mm) Elektrický o b l ú k Acetylén-kyslikový plameň P l a z m o v ý lúč E l e k t r ó n o v ý lúč C O . r. =•7Lr„ f X.10'" W/mm (1. vlnovej dĺžke lasera a nepriamoúmerná polomeru lúča r 0 Pre multimódový lúč je polomer sfokusovaného lúča daný vzťahom podľa [46]. je potrebné !úč čo najlepšie fokusovať. obr.10 1. Polomer ľf lúča v ohnisku (najužšom bode nazývanom ako beam waist . kde hustota toku energie klesá.6 (5.104. kde sa vyžaduje malá tepelne ovplyvnená oblasť ako sú technológie rezania a zvárania.10 5 1. Nie je vhodný pre aplikácie. Zároveň je nutné materiál udržiavať voči lúču v relatívne presnej pozícii. n je index lomu svetla.3 Hustoty výkonov rôznych energetických zdrojov [31. aby sa nedostal pod hĺbku ostrosti Zf. Vhodne sfokusovaný lúč pre rezanie C O i laserom s výkonom do I kW má priemer okolo 0.23. kde intenzita žiarenia je (l/e 2 ) násobkom jeho osovej intenzity za predpokladu.?^/ro.4 MW/cm ) [461.crrr2 ] 5.5. kde 0 je uhol divergencie lúča v radiánoch. =f.8) Veľkosť stopy lúča je priamoúmemá ohniskovej vzdialenosti Šošovky f.102 1.10 1 4 Priemer sfokusovaného lúča sa meria a vypočítava v mieste.4.f.3 mm a môže dosahovať hustotu energie okolo 2 ? 1.9) Aby sa dosiahla vysoká hustota toku energie lúča [W/cm : ] v mieste jeho dopadu. .-f): d„ .6) r í - (5. (5. Tab.zúžená časť lúča) a vzdialenosť dm tohoto bodu od Šošovky sú dané [46]: (d. laser c w N d laser p w D o s a h o v a n á hustota v ý k o n u [W.10» 1. pretože je potrebné sústrediť laserový lúč do úzkeho zväzku.f + (5.7) kde fH " n. že lúč má Gaussovo rozloženie v základnom móde.2 Opracovanie laserom LBM 171 Priemer nesfokusovaného lúča býva rádovo niekoľko milimetrov. sfokusovaného lúča je [46]: h* je vlnová dĺžka laserového svetla.

.

ktoré sa používajú na generovanie žiarenia.4. skupenstva materiálu.5. alexandrit. na ktorej je efektívny polomer stopy lúča o 5% väčší ako v ohniskovej rovine [3. Podľa frekvencie vysielaného žiarenia sa rozoznávajú: infračervené žiarenie (IR) f < fcpt optožiarenie. argónový.fop[ ultrafialové žiarenie (UV) f > f^ rontgenové RTG a gama žiarenie f » fop[i. Vypočíta sa podľa vzťahu : Z. rozdielnosť ich vlastností. excimerový a čiastočne kvapalinový laser.. ad i a ii) Lasery sa delia do tried podľa skupenstva materiálov. Nové vysokovýkonné lasery.10) 5. = odkiaľ vyplýva. dosahovaných výkonov ako aj oblasti použitia.1 Druhy laserov a ich delenie Vzhľadom na rozmanitosť dostupných laserov. 30. (5. Charakteristiky jednotlivých typov laserov podľa vlnovej dĺžky. . Rubínový laser bol používaný ako vôbec prvý. Čiastočne sa používajú ešte rubínový a sklenený laser. Nd . Hlavné druhy laserov používané pre tepelné aplikácie v strojárskom priemysle sú pevné lasery na báze rubínu. ako chemický laser a laser na báze kovových pár sú predmetom intenzívneho štúdia pre praktické využitie v blízkej budúcnosti.YAG laserom. Zároveň sa tieto látky líšia aj vlnovou dĺžkou svetelného žiarenia a frekvenciou vysielaného žiarenia.m Progresívne technológie HÍbka ostrosti je definovaná ako vzdialenosť medzi dvoma priečnymi rovinami pred a za ohniskovou vzdialenosťou.sklo. Nd . ktorý má lepšie tepelné charakteristiky. ďalej plynové lasery C O .2.YAG. režimu lúča výkonu konštrukcie laserového zariadenia použitia. Najviac používané typy laserov pre spracovanie materiálov sú Nd . He . ale v súčasnosti sa nahrádza Nd .Ne. je potrebná určitá systematická kategorizácia a rozdelenie druhov laserov. svetelné žiarenie f . že hĺbka ostrosti rastie so štvorcom polomeru jeho stopy v ohnisku. ktoré sa používa na generovanie žiarenia vlnovej dĺžky druhu lúča resp. 54].YAG a CO.1. Lasery je možné rozdeliť podľa: i) ii) iii) iv) v) vi) aktívneho prostredia t. druhov lúča a oblasti aplikácie sú v tab.j. teda podľa skupenstva aktívnej látky na: • pevné (tuhé niekedy označované ako tuhofázové alebo dielektrické) • plynové • kvapalinové • polovodičové. Alexandritový laser sa javí perspektívny pre .

kontinuálny a l e b o pulzný kontinuálny 5 0 0 až 15 0OOW 20mW He-Ne PLYNOVÝ .818 pulzný kontinuálny pulzný pulzný pulzný 5W 100 a ž 1 200W 2mW 10W Informačné POLOVODIČOVÝ GaAs 0. holografia Ar Ar 0.248 0. Pulzný režim vzniká prerušovaním budiaceho elektrického výboja v dutine lasera. L a s e r o v á chirurgia Strojárstvo L a s e r o v á chirurgia Holografia Strojársky priemysel Oblasti a p l i k á c i e (Ns + He.6943 1. 0.6328.4764. Lasery môžu pracovať v rozdielnych časovo závislých režimoch a to v: • • * kontinuálnom režime (cominuous wove . Pri Qs režime sa dosahuje najvyššia hustota výkonov lúča. 27.80-0.5.4 Rozdelenie laserov (spracovanépodľa [2. Do popredia pozornosti sa dostáva excimerový laser pre keramické B kompozitné materiály. Obr.) CO* Ne 10. alebo častejšie používaný termín je režim lúča.v.pw) tz.6 0.37 znázorňuje časové závislosti prevádzkových režimov lasera.488.175 pulzný 100W Fotochémia. Q .5145 E x c i m e r (ArCI) (XeCI) íXeF) (KrF) KVAPALINOVÝ Farbivo Rhodamine 6 Etanol. Q . 3.39 1.46.351 0. geodézia.308 0.switched ( Q s ) režime .170 0. 3. ad iii) Druhy lúčov.5. metanol 0.jc to zvláštny kontinuálny režim s vysokou energiou i m p u l z u .064 0.15. Špičkové výkony lasera v kontinuálnom režime sú rádovo I0 J 105 W. 51}) Vlnová dĺžka D r u h lasera A k t i v n a látka Rubín PEVNÝ Nd-YAG Nd-sklo alexandrit [pm] T y p lúča Výkon lasera Cr** Nd3Nd3' 0.2 Opracovanie laserom LBM 173 spracovanie nekovových materiálov v blízkej budúcnosti.5. 0.switched režim je výsledkom zvyšovania činiteľa akosti optického rezonátora pri kontinuálnom čerpaní energie do dutiny lasera. 13 Tab.34-1.7-0.064 1. spektroskopia Kontinuálny a l e b o pulzný pulzný 1 až 5 OOOW 20W3Ž 250W Fotolitografia. 32.90 pulzný 2 až 10mW C02 technológie optoelektronika Strojársky priemysel Metrológia.cw) pulznom režime (pulsed wave . v pulznom režime 10 -r 10 W.

doporučené použitie pre rezanie a vŕtanie keramiky.5. obr. na ktorom je upnutý obrobok. veľkosť a hmotnosť obrobku.¡74 ad iv) Podľa dosahovaného výkonu sa delia lasery n a : • Progresívne technológie nizkovýkonové . Pri tomto systéme sa používa malá a ľahká laserová hlavica s nizkym výkonom a pomerne nizkou reznou rýchlosťou. Obmedzujúcim parametrom použitia je tvar. Výber typu závisí od veľkosti opracovaného predmetu. tepelné spracovanie kľukových hriadeľov. Obr. skríň prevodoviek a iné.l kW .38 [43]. Nevýhodou je jeho vysoká citlivosť na vibrácie a presnosť nastavenia. hlavné oblasti použitia sú zváranie.37 Druhy prevádzkového režimu laserového lúča (zdroj: [43]) ad v) Z hľadiska konštrukcie laserového zariadenia dôležitú úlohu má prenos laserového lúča od oscilátora k pracovnému stolu a zabezpečenie vzájomného relatívneho pohybu medzi lúčom a dielcom. ktorý'je zabezpečený zrkadlami.5. čo môže spôsobovať väčší rozptyl lúča.38 Základné typy konštrukčného riešenia vzájomného pohybu laserového lúča a obrobku (zdroj: [43]) c) Systém pohyblivého lúča. Pohyblivý laserový systém a nepohyblivý obrobok. Q-spinaC Obr. vŕtanie rubínov. kým laserová hlavica a obrobok sú stacionárne. rýchlosti lúča a požadovanej presnosti: a) b) Systém pevného laser a pohyblivého stola. Využíva sa pri požiadavke na vysoké rezné rýchlosti a úsporu priestoru.30 k W. Výhodou systému je minimálne obmedzenie tvaru a hmotnosti obrobku. kvality lúča. Tento systém je vysoko flexibilný.5.desatiny W až stovky W. Existujú tri základné konštrukčné typy. c) . plastických hmôt. • vysokovýkonné .

(USA) úspešne realizovali prenos lúča s výkonom 400kW s priemerom 1.8 cm do vzdialenosti 25 m optickým káblom. ktoré zabezpečia pohyb lúča v 5. ako to už bolo spomenuté v úvode tejto kapitoly. svedčí skutočnosť. gravírovanie a rytie. značkovanie. ktorá sa využiva v postupoch rýchleho zhotovenia prototypov .s aktívnym plynom Spájkovanie Plazma C V D Žlhanle S p e v ň ovanie Zváranie Povrchové legovanie Kalenie Gravírovanie L A M (laser assisted machining) Označovanie Obr.5. prednostne pri Nd-YAG laseroch.Rapid Proryping (pozn. O tom. ktoré môžu pracovať súčasne. že technológie spracovania materiálu laserom klasifikuje norma DíN 8580 do šiestich základných skupín [2.2 Opracovanie laserom LBM 175 V súčasnosti sú vyvinuté systémy plynulého riadenia pohybu lúča pomocou CNC systémov a tiež laserová hlavica môže byť súčasťou chápadla robotov. Tieto systémy sa používajú prednostne pre rezanie a vyrezávanie zložitých tvarov a pre zváranie. z hľadiska jednoduchosti je viac zaužívaná štvorstupňová klasifikácia podľa základného mechanizmu technológie spracovania materiálov. do tejto oblasti spadá rezanie.39. autora). prvotný (napr. ad vi) Oblasti použitia lasera sú široké a zasahujú do mnohých oblasti. vŕtanie. Najnovšie sa prenos laserového lúča zabezpečuje optickými vláknami. .539 Klasifikácia laserových technologických operácii podľa DIN 8580 Aj keď je táto klasifikácia pomerne podrobná. osiach. ktorú zaviedol Taniguchi [46]: uber materiálu.resp.5. Ako uvádza Taniguchi [46]. ale má svoje nezastupitcľné miesto vo výrobnom procese. liatie: kde predpona Ur . pretože pri procesoch dochádza k úberu materiálu. míkroobrábanie a čistenie pomocou lasera. Čistenie je odstraňovanie tenkej povrchovej vrstvy kontaminovanej olejmi a plynmi. General Electric Co.v odbornej nemčine základný význam pre zlievanie. TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA MATERIÁLOV LASEROM PODĽA D I N 8 5 8 0 PRÍM AH NE (z nem. Urquell .Uríormen)' TVAROVANIE TVARNENIE Tvárnenie Stereolitografia laserovým ohrevom (ohýbanie) Spekanie -tavné Vŕtanie REZANIE SPÁJANIE POVLAKOVANIE TEPELNÉ SPRACOVANIE Rezanie . 47]. renovácia masiek.sublimačné . orezávanie. Preklad primárne tvarovanie vyplýva z anglického slovného spojenia primáry shaping a zo súvislosti s modernou technológiou ste reo litografi e. že laser nepatri už len k zriedkavo používaným technológiám. 'Urformen .prazdroj). obr.významovo znamená pra . Míkroobrábanie zahŕňa v sebe technológie ako pri s tri h o vani e. Použite optických káblov je veľmi vhodné pri požiadavke na rozdelenie laserového lúča a jeho odoslanie do viacerých pracovných staníc. V ďalšom pojedani je kategorizácia laserov urobená podľa oblastí priemyselného využitia pre procesy spracovania materiálov.

farbenie. Odrazivosť R [%] resp. delenie skla a keramiky kontrolovaným lomom. sú: reflektivita . žíhanie. Časť sa absorbuje do materiálu a časť prejde materiálom.nanášanie povlakov vo vákuu) pomocou laserového zdroja ohrevu. absorbcia sú komplexné javy a ich vzájomné pôsobenie vyjadruje vzťah [32]: R + A = 100% (5. t e p e l n é spracovanie povrchu ako kalenie.odrazívosť povrchu absorbcia . Faktory. 5.40 Účinok laserového lúča pri jeho dopade na povrch materiálu < zdroj [27]. 5. pre vlnovú dĺžku väčšiu ako 10 um.chemické nanášanie povlakov z plynnej fázy) a PVD (physical vupour deposition . Absorbcia A [%] svetelného žiarenia spôsobuje ohriatie povrchovej vrstvy.40.2 Účinok laserového lúča na materiál a uber materiálu Pri styku laserového lúča s materiálom.1. Množstvo odrazených lúčov závisí od odrazivosti materiálu. 5.m" 1 J. Absorbované lúče ohrievajú materiál. napokon procesy laserom podporovaného obrábania ako j c sústruženie a iné kombinované procesy využívajúce laser. reflektivita (cmgi reflectance) kovového povrchu.2. ktoré sú závislé od vlastnosti materiálov a ich schopnosti pohlcovať a odrážať laserové žiarenie.Progresívne technológie s p á j a n i e a spevňovanie zahrňuje zváranie. povlakovanie a tvrdé spájkovanie. nové procesy. ktorý sa ohrevom nataví a následne odparí zohriatej oblasti. {43}) n a t a v e i é rozhranie Po dopade lúča na materiál sa časť lúčov odrazí.12) . je vyjadrená Hagen-Rubcnsovým vzťahom [32. povrchové legovanie. dôležité pre použitie laserového lúča. ako to ilustruje obr. spájkovanie. ktoré boli nedávno vyvinuté na základe požiadaviek priemyslu ako rast zaflrových kryštálov. roz(avená fáza T ^ ^tepelný ohrev p adsorbcia O b r . rekryštalizácia polovodičových kryštálov po iónovej implantácii a tiež povlakovanie metódami CVD (chemieat vapour deposition . 54]: R=l-^f/<T0 kde o n je elektrická d i vosť kovu [ÍX'. dochádza k ich vzájomnej interakcii a efektom.11) Reflexia aj (5. ťahanie optických vlákien.pohlcovanie laserového žiarenia tepelná vodivosť tavenie povrchovej vrstvy odparovanie.

napr.4 73.12.12.7 99 96. So zvyšovaním teploty povrchu odrazivosť klesá a minimálnu hodnotu dosahuje pri teplote tavenia kovov.5. Absorpcia svetelných lúčov do materiálu závisí od tepelného gradientu kovového povrchu a mení sa s drsnosťou povrchu. Vedenie tepla z lasera do materiálu je komplikovaný jav.6 98. 46].3 90. V súčasnosti nie je odpovedajúca teória pre vyjadrenie tepelnej vodivosti a výpočet teploty. Vychádza sa . že so zvyšovaním vlnovej dĺžky svetelného žiarenia reflektivita kovov stúpa. hliník (Al). V skutočnosti na odrazivosť pôsobí prítomnosť oxidickej vrstvy na povrchu.1 94. Pary roztaveného kovu výrazne absorbujú laserový lúč.46]) REFLEKTIVITA R [ %] Kov Zlato Striebro Hliník Med Železo Nikel Zinok Chróm Kremík Oceľ (l%uhlika) Uhlík (grafit) Vlnová dĺžka [um] 0.5. Pri ožiarení povrchu kovov C O : laserom je odrazivosť lúčov pri izbovej teplote veľmi vysoká. Kovy s vysokou odrazivosťou a vysokou tepelnou vodivosťou. S rastúcou drsnosťou povrchu klesá schopnosť absórbele lúčov. Niektoré hodnoty odrazivosti pre Nd . Vo všeobecnosti platí.06 um) a CO.8 95. Predstavuje riešenie parciálnej diferenciál nej rovnice pre vedenie tepla od zdroja. Na vyjadrenie prestupu tepla pre pohyblivý tepelný zdroj s rýchlosťou v [m/s] sa používa postup. ktorý navrhli Carslaw-Jaeger [9. zdrsnením povrchu. Tak isto to platí aj o zvyškových napätiach v povrchovej vrstve po predchádzajúcej mechanickej operácii. sa pri spracovaní lasermi s nižšími výkonmi javia ako problematické. meď (Cu).1 65 72 49 57 28 63.9 98. s rozmermi sfokusovaného lúča. do povrchovej vrstvy a do vnútra materiálu za určitých okrajových podmienok.8 9-11 97. Pre rezanie týchto materiálov sa doporučujú lasery s výkonmi nad 2 kW [41]. Odrazivosť lúčov sa dá znížiť napr. ohriatím materiálu na teplotu blízku teplote tavenia. ako aj zvyškové napätia pod povrchom. striebro (Ag). takže reálne hodnoty odrazivosti môžu byť v skutočnosti iné. laser (vlnová dĺžka 10.7 96.5 Odrazivosť vybraných materiálov ( spracovane podľa [32. Tab. literatúra neudáva kvantifikované hodnoty drsnosti.9 93.1 26. utvorením krycej nekovovej vrstvy. pretože prestup tepla je veľmi rýchly.9-1.1 93 28 93-96 59 Absorpcia svetelného žiarenia a následný ohrev kovového povrchu.5. zlato (Au).-X2 Opracovanie laserom LBM 177 Odrazivosť infračerveného svetla od kovových povrchov je veľmi vysoká.6 pm) uvádza tab. ale aj iných materiálov závisí na tepelnej vodivosti materiálov. 32. viď tab. porušením oxidickej vrstvy ožiarením povrchu laserovým lúčom s vysokou energiou. Tieto hodnoty platia pre leštené povrchy.YAG laser (vlnová dĺžka 1.

že materiál obrobku je izotropný a prestup tepla sa môže popísať rovnicou difúzie [32. Pri riešení rovnice (5.t) = T 0 erfc(x/2Vät") kde funkcia chyby erfe je určená (5. platí vzťah takisto vyplývajúci z riešenia podľa postupu Carslaw-Jaegera [32]: T ( x .K . A L je relatívne predĺženie.K _ 1 ) tuhého materiálu (kovového resp. Potom pre východiskové podmienky. ktoré sú najviac prezentované v odbornej literatúre. Väčšina zdrojov sa orientuje na technologické možnosti laserového nástroja bez hlbších teoretických analýz. nekovového). postup podľa Carslaw-Jaegera [9. c je špecifické teplo (J. p je hustota materiálu (kg.13) je: T(x.e r f z = 2/VŤrľ|e"^d^ a potom erf : = 2 / V r t . T (5.14) kde k je koeficient tepelnej vodivosti (W. tab. Odvodenie prestupu tepla pri spracovaní materiálov laserovým lúčom uvádza viacero prác napr.kg _ l . riešením rovnice (5. o tepelná difuzivita daná vzťahom: a = k/p. pre rezanie skla Vrbánek a Fašková [55]. 46]. 2 (5. 55]: | p a i .13). pretože to už zasahuje do oblasti laserovej fyziky a termodynamiky. sú uvedené iba vzťahy.17) . teplota tavenia. pre vŕtanie kovov na báze železa Taniguchi [46] a pre tvorenie drážok v kompozitných materiáloch Chryssolouris. keď počiatočná teplota v celom materiále je nulová a spolu s povrchom na úrovni x = 0 sa udržiava na hodnote T0 počas určitého času t. t čas (s). Potom pre stúpanie teploty následkom tepelného toku na povrchu materiálu.rn" 3 ). Sheng a Anastasia [18].178 Progresívne technológie zo zjednodušeného predpokladu. za určitých definovaných ideálnych podmienok pre konkrétny materiál sa na vyjadrenie prestupu tepla pre pohyblivý tepelný zdroj používa. J e ~kd% (5.1 ). difuzivita.cm ) pre x = 0. = l . 5.s"'. kde t > 0. že v súčasnosti sa len veľmi málo prác sústreďuje na teóriu termodynamických javov v zóne rezania laserom.6.16) o o Pri dostatočnom ohreve sa povrch materiálu natavuje.15) erfe . ako to už bolo spomenuté vyššie. a x je bod na povrchu. Pretože nie je účelom tejto kapitoly podrobne rozoberať prestup tepla pri laserovom rezaní. Podľa vzťahu (5.F 0 / k ] ( a t / T t ) " 2 kde F 0 je konštantný tepelný tok (J.13) L kde T je absolútna teplota (° K).c (5. na ktorom sa zjednotila väčšina autorov vo svete.17) McGeough [32] uvádza vypočítané časy pre natavenie povrchu niektorých materiálov a udáva ich tepelné charakteristiky ako tepelná vodivosť. t ) | 1 = 0 =[2. Je potrebné uviesť.nf'.

Ako uvádzajú Chryssolouris.87 4. V pozdĺžnom priereze obr.2 Opracovanie laserom LBM 179 Tab. Keď laserový lúč s určitou hustotou výkonu ožiari povrch materiálu. V závislosti od použitej technológie obrábania (vŕtanie. pretože Čelo erózie je stacionárne vzhľadom k osi pohybu lasera.5.22 x10-s 1. v prípade ak ide o priebežný otvor.20 1 DlFUZIVITA [cm . Ak žiarenie prestane.0 3. pretože čelo erózie sa pohybuje s ohľadom na pevný laserový lúč a tepelne ovplyvnená zóna sa tvorí na stenách otvoru.crrr s 2 10« W.] Hliník Chróm Med Zlato Striebro Titán 2. tavenina začína tuhnúť alebo rekryštalizovať a v tuhnúcej tavenine vznikajú a zostávajú zvyškové napätia. V mieste dopadu lúča sa následkom toho vytvára malý otvor a laserový lúč môže prenikať hlbšie do otvoru.5. V natavenej zóne pri odparovaní častic materiálu vznikajú pomerne vysoké tlaky a tavenina je premiestňovaná a vytláčaná zo vznikajúceho otvoru tlakom pary.14 1.03x10" 1.11 4. rezanie. a) Obr.20 1. Tepelne ovplyvnená oblasť je na obidvoch stenách a tiež v spodnej časti drážky a oblasť vedenia tepla je trojrozmerná.15X10" 1.5.crrr 4.41 Správanie sa materiálu pri pôsobení laserového lúča (zdroj: Taniguchi [46]) a) v priečnom smere b) v pozdĺžnom smere b) Obr.41 a ukazuje.40.cm-'.4 X1D-' 2.24x10" 1.5..03 X1Q-' 1. tepelne ovplyvnená zóna môže byť dvoj alebo trojrozmerná.4x10-* 6 5 0.91 0. pri ktorom sa tepelne ovplyvnená zóna tvorí iba na stenách zárezu.K.18 1.24 x101.71 0. alebo ak sa laserový lúč posúva dopredu.5.5. Vŕtanie pomocou lasera sa charakterizuje ako proces nestacionárny.15x10-5 1.r ] í 1 TEPLOTA TAVENIA [°K] ČAS TAVEN A [S] V NÀHCONOM TOKU 10« W.38 0..5. obr. absorbované lúče lokálne ohrievajú častice materiálu až na teplotu tavenia.45x10^ 5 2 Pôsobením intenzívneho sfokusovaného laserového lúča na materiál dochádza k jeho nataveniu.6 Teoretický čas pre nábeh natavenia povrchu kovov pri konštantnom tepelnom toku [32] MATEA t AL MATEA t AL TEPELNA VODIVOSŤ [W.5. Hĺbenie drážok alebo tvarovanie profilov laserom je takisto ustálený proces.41 [46]. Povrch natavenej oblasti sa rýchlo rozširuje a materiál sa ďalšim intenzívnym pôsobením lúča začne odparovať. že roztavený materiál je tlačený na obidve strany. Priečny prierez na obr. Prierez natavenej vrstvy je znázornený na obr.42 Schematické znázornenie prierezu oblasti po aplikácii laserového lúča pre oceľ s obsahom uhlíka 1 % (zdroj: Taniguchi [46]) .45x1 Or 1 2.22x10-' 1. Sheng a Anastasia [18]. hĺbenie drážok).082 933 2176 1356 1336 1234 1941 4.18 0. rezanie laserom sa charakterizuje ako ustálený proces.41 b je tlačený dozadu za pohybujúci sa lúč.

25 0. 5.. že pretavená vrstva sa skladá z niekoľkých vrstiev I až IV.275 mm (zdroj: McGeough [32J) .5 4.5 1 .2 0. Vrstva II tvorí pretavenú oblasť v tvare polmesiaca s tvrdosťou okolo 350 + 550 HV a je zložená z o .180 Progresívne technológie Zmeny.27 7.27 1.40 0.6 4.0 8. Vrchná oxidická vrstva o hrúbke asi 0. ktoré vznikajú v štruktúre kovových materiálov po ožiarení laserovým lúčom.pre železo s obsahom 1% uhlíka pri ožiarení C O t laserom s výkonom 150 W.0 [mm] 0.7 25.40 0.5 0.2 1.5 5 7.0 1.60 \ \ \ \ \ \ „ E 1.7 Údaje o hodnotách tepelne ovplyvnenej zóny [ 32.275 mm (zdroj: McGeough /Í2/J Obr„5.0 4. sú na obr.25 0 2.0 1.2 0.44 Účinok zmeny priemeru otvoru dýzy v laserovej hlavici na priemernú hĺbku HAZ pri rezaní titánovej zliatiny s hrúbkou 1. Za ňou je svetlá ľahko leptatcľná zóna III s priemerom asi 2.40 20.40 20.5 1. Míkrotvrdosť vrstvy je 700-800 HV a je tvorená martenzitom a austenitom.42 .1 mm prekrýva bielu vrstvu v oblasti I. 46] MATERIAL HRÚBKA MATERIÁLU RÝCHLOSŤ HAZ VÝKON [KW! [mm] ako noviny 2. Veľkosť krátera sa zvyšuje proporcionálne s časom radiácie.75 Rýchlosť posuvu [rrVnin] Priemer hlavice dýzy [mm] Obr.7 4.0 1.4 mm.6 1.0 1. ktorej hrúbka je asi 30pm.2 0. Analýza [46] ukázala.5 Papler Kryštál Sklotextil Sklotextil Preglejka Nástrojové oceľ Oceľ pre zušľachťovanie Korozivdomá oceľ Titán 3.40 0.5.25 2.25 0.5 0.0 0.25 0.žele2a.5 12. ktorá sa smerom do základného materiálu zužuje.6 0. S 0. 5.63 1.0 0.3 2.40 0. Na povrchu materiálu sa vytvorí plytký' kráter.5 0.13 0.4 | m/m in] >600 1. Tab.40 0. Tvrdosť tejto vrstvy sa pohybuje okolo 850 950 HV a má prevažne spevnenú martenzitickú štruktúru.7 3.43 Účinok rýchlosti posuvu na lúča na hĺbku HAZ pri rezaní titánovej zliatiny s hrúbkou 1.

45 Základná zostava lasera zdroj excitačnej energie Ako zdroje čerpania (zdroj excitačnej energie) sa používajú: elektrický výboj. vlnovej dĺžky a absorbčných vlastnosti materiálu. 50]. Odborná literatúra udáva priemernú šírku tepelne ovplyvnenej zóny pod pretavenou zónou okolo 0. 5. Intenzita absorpcie laserových lúčov do materiálu sa zvyšuje so zväčšovaním vlnovej dĺžky žiarenia [1. pomocou ktorého sa časť stimulovanej emisie žiarenia neustále vracia do laserovej dutiny. FabryPerotovho optického rezonátora. je rôzna pre rozdielne materiály a závisí od posuvu lúča.5. Po načerpaní aktivna látka (laserové médium) samovoľne (spontánne) emituje svoju vnútornú prebytočnú energiu vo forme fotónov. ktoré majú rovnakú frekvenciu ako je jeho rezonančná frekvencia. iónov a molekúl na vyššej energetickej hladine.7 a v grafoch na obr. chemická reakcia. zvyšuje sa počet atómov. .5. preletia znova cez aktívnu látku k polo-priepustnému zrkadlu (priepustnosť 40 cez ktoré vychádzajú von ako koherentný monochromatický laserový lúč. ktoré majú iný smer šírenia a inú frekvenciu sa nezosilnia.5. že dopadajú kolmo na zrkadlá. viditeľné svetlo (výbojka). Ostatné fotóny. teplo a iné. 35. alebo schopnosť lasera zosilovať alebo generovať koherentné žiarenie. inverzia populácie t. 36.44.j. Priemer laserovej hlavice a vzdialenosť medzi povrchom a hlavicou vplýva na priemernú hĺbku HAZ. elektrónový lúč. Následkom toho vzniká tzv.45 je vlastná každému typu lasera a pozostáva z iaserového média (aktívna látka). rýchlosti posuvu lúča a priemeru laserovej hlavice sú spracované v tab. fázu a polarizáciu. ultrafialové svetlo. zvýšenie množstva atómov a molekúl na vyšších energetických hladinách. 32.5. ale vyžiaria sa vonkajšími stenami aktívnej látky. Ich popisom.5. C O : a excimerový laser.2 Opracovanie laserom LBM !_8J_ Tepelne ovplyvnená zóna HAZ (heat affeaed zóne). so 100% . Fotóny sa pohybujú obvykle pozdĺž osi rezonátora tak. 5. vzájomným porovnaním charakteristík a využitím sa zaoberajú nasledujúce kapitoly. smer šírenia.2 Zariadenie pre laserové opracovanie Základná štruktúra laserového zariadenia znázornená na obr. Fabry-Pero to v j | laserové médium Obr. Čim vyššia je rýchlosť posuvu lúča. Najčastejšie použivané druhy laserov v strojárskej výrobe sú Nd-YAG.42. Optický rezonátor si vyberie iba fotóny. ohr. ktoré môžu mať odlišnú frekvenciu.05mm [ 1. zdroja excitačnej energie (Čerpanie). tým menšia je hrúbka tepelne ovplyvnenej zóny. Fotóny sa zostávajú v rezonátore počas extrémne krátkeho Času. Niektoré vybrané údaje o vplyve rýchlosti rezania.2.43 aobr. Od nepriepustného zrkadla (plnoodrazového. +80%). 50]. fCeď je laserové médium vybudené (načerpané z vonkajšieho zdroja).nou odrazívosťou) sa odrazia.5.

energetické prechody súvisiace s osciláciou molekúl CO.1 C 0 2 laser Progresívne technológie C 0 2 (oxid uhličitý) laser na vznik stimulovanej emisie žiarenia využiva kvantovo . obrobok Obr.47a. najviac požívaný typ.)..plyn prúdi kolmo na smer optickej osi a väčšinou taktiež kolmo na smer elektrického výboja v duune. čo je sprevádzané vyžiarením kvanta energie s vlnovou dĺžkou 10. pomocou chladiaceho agregátu. lasery sa podľa usporiadania toku plynu vzhľadom k opúckej osi lasera delia na : • axiálne . Aby bola v CO.. Hélium je pre tento účel zvlášť vhodné pre relatívne veľký koeficient tepelnej vodivosti. tento druh oscilátorov (zdroj vybudenia) sa delí na . obr. a dusíka (N. na ktoré sa privádza vysoké napätie z generátora vysokého napätia. Energia potrebná na excitáciu je vytváraná vo forme tlejivého výboja medzi elektródami. je potrebné ju jednak neustále dopĺňať (čerpať do systému energiu vo forme tlejivého výboja) a jednak je potrebné účinne depopulovať dolnú laserovú úroveň.. Preto sa môže nepružnými zrážkami excitovaných molekúl N. V tlejivom výboji sú molekuly dusíka N' : zrážkami s elektrónmi excitované zo svojho základného energetického stavu Eo do prvého vibračného stavu na určitej energetickej hladine Ej. Chladenie musí byť natoľko účinné.5. Plyn môže byť po prechode trubicou vedený na regeneráciu a prípadne znovu používaný v okruhu. na nižšiu hladinu. ktoré prijatú energiu odvádzajú do systému vo forme tepla.5.2. čo je zaisťované zrážkami s molekulami hélia.6 pm. ktorá sa blíži k energii asymetrických vibrácií molekúl oxidu uhličitého E. Hlavnou časťou CO. 50]) Teplo je zo systému odvádzané chladiacim médiom (najčastejšie vodou). N. obr. veľmi rýchlo a účelne meniť vibračná energia molekúl.46 je laserová trubica. Plyn sa totiž počas procesu v laserovej dutine postupne znehodnocuje. v ktorej sa nachádza zmes plynov CO. CO. odpor zdroj napätia —I CO. Potrebný nízky tlak plynu zaručujúci vznik tlejivého výboja v laserovej trubici je udržovaný pomocou vývevy. aby teplota v dutine neprekročila asi 400°K. • transverzálne . lasera.2. s molekulami CO.). sa čiastočne rozkladá na CO (oxid uhoľnatý) a kyslík (O. Molekuly CO. tým že CO. obr.182 5.c. hr chladiaca M výveva voda plyn He • N í • CO. laseri trvalo zaistená inverzia populácie na hornej hladine E. 5. čo vedie k poklesu výkonu lasera. prechádzajú zo svojich asymetrických vibrácií na symetrické vibrácie energetickým preskokom z vyššej energetickej hladiny E.5. a hélia (He).47b.46 Princíp C 0 2 lasera (zdroj ¡27.plyn prúdi v smere optickej osi lasera.

47 Typy oscilátorov pre C 0 2 lasery (zdroj Powell[4Jj) a) axiálny b) ortogonálny dvojosový c) ortogonálny trojosový Obr. Pomocný plyn má viacero funkcií: a) chráni optiku pred produktmi rozkladu materiálu opracovaného laserom. Niekedy je tento účinok ešte zosilňovaný vákuovým odsávaním produktov interakcie laserového lúča s materiálom. . čim prispieva k čistejšiemu a rýchlejšiemu priebehu opracovania materiálu. Ge (germánium).48 Základné mechanizmy usporiadania dýzy (zdroj :Poweil [41 J) a) pohyblivá dýza b) pohyblivé Šošovky.5.5. alebo naopak oxidačnú. NaCl (chlorid sodný). Optika týchto laserov je upravovaná rôznymi prímeskami ako ZnSe (zinok/selén). či inak vhodne agresívnu atmosféru. Do laserovej hlavice je zavádzaný taktiež pomocný plyn.5. b) môže vytvárať v mieste dopadu laserového lúča na materiál ochrannú. V hlavici sa nachádza fokusačná šošovka. c) odstraňuje z obrábaného materiálu ohrevom vznikajúcu taveninu a/alebo pary. Výkon axiálnych laserov je daný dĺžkou laserovej trubice (obyčajne 60 ^ 70 W na 1 m dlžky). ktorý z nej vystupuje spolu s fokusovaným lúčom. a) b) c) Obr. GaAs (gálium/arzén). pohyb lúča v oboch prípadoch je možný v X a Y osiach Generovaný laserový lúč vystupuje z rezonátora polopriepustným zrkadlom a do laserovej hlavice je privádzaný systémom zrkadiel. Šošovka je chladená chladiacim prstencom. dosahujú sa nimi vyššie výkony na jednotku objemu dutiny. vysoko-výkonové axiálne lasery majú trubice dlhé až 10 m [41.2 Opracovanie laserom LBM 183 dvojosový a trojosový podľa vzťahu medzi prietokom plynu a výbojom medzi elektródami. 31].

Trvanie impulzu v pulznom režime pre priemyselné využite je 0. ktorý obsahuje asi 1% iónov neodýmu (Nd 3 t ) . + ) tvoria oscilačné médium (lusing médium). pri ultrapresnom odstraňovaní tenkých vrstiev z keramických materiálov sa používajú veľmi krátko trvajúce impulzy v nano a píkosekundách s vysokou výkonovou hustotou (5xl0 i : W/cm : ) sfokusovaného lúča s priemerom 10 pm [60j. ale pre oblasť mikroobrábania napr. Obr.5. ktorej hlavným účelom je privádzať pomocný plyn do zóny rezania. ohnisková vzdialenosť zdroj svetelného impulzu eliptický dutinový odrazový rezoná lor obrobok chladiaci systém zdroj NC.48 ukazuje dva typy najčastejšie používaných usporiadaní. Laserová hlavica má rôznu konštrukciu podľa usporiadania a uloženia dýzy na prívod stlačeného plynu.2 Nd-YAG laser Nd-YAG laser pozostáva z pevného Y 3 AljOi.5.6 ms (milisekunda).49 Ilustrácia konštrukcie typického pevnolátkového lasera (podľafl. tiež aktívne prostredie.49. Pracuje v pulznom režime s energiou impulzu 1 až 50 J.184 Progresívne technolóeie Pre rezanie pomocou lasera sa využíva laserová hlavica. Tento kryštál vyvinul roku 1962 Geus'tc et al. CNC riadenie polohy pohohovaci stôl Obr. Výkonová hladina lasera je niekoľko stoviek wattov. Svetlo odrazom od rezonátora aktivuje oscilačné médium. Princíp zariadenia pre pevnofázové lasery je znázornený na obr. Ióny neodýmu (Nd . Jeho tepelná vodivosť je 10 krát lepšia ako skla. (ytrium/hliník/kyslík) izometrického kryštálu. Zdrojom budenia {optického Čerpania) jc svetelný impulz z kryplónovej alebo xenónovej oblúkovej lampy. 5. 4]) . ktoré sa používa v Nd-sklo laseri. alebo v kontinuálnom Qs režime s energiou impulzov 1 až 5 mj (miliJoule) s rýchlosťou Q spínania od I do 50 kHz.5.2.2.

cw optimálna stredná Rezanie. pevné šošovky 10.5. ZrOa.nastavenie Dobrá absorpcia štruktúra lúča Bezpečnosť R koeficient odrazívostí [%] . plasty nie kompaktný Ochranné okuliare. optická Kovy.Ti. Al.2 Opracovanie laserom LBM 185 du ti nový odrazový rezonátor (elipsoid) ^oblúková lampa cylindrický dutinový odrazový rezonátor YAG tyč YAG tyč eliptický dutinový odrazový rezonátor* oblúková lampa " YAG tyč oblúková lampa špirálová výbojka dvojitý eliptický dutinový odrazový re zo nàto r- YAG tyč Obr. hustota toku energie [W/cm2] Priemer lúča [um] Šírka rezu [pm] Elektrická účinnosť [%] Stredný výkon lúča [W] Mód Kvalita lúča Presnosť Druh opracovania . oceľ 98 Fokusácia lúča .5. kapacitná Neelegované ocele. PE. TiC.cw Gs Slabne pri vysokom výkone vysoká Rezanie.7 100 2000 8až10 5 0 . zrkadlá optické káble 10. zváranie tepelné spracovanie povrchu a iné povrchové úpravy Manulálna. oceľ 70 C02 10.5 0 000 Základný mód TEMao pw. sklo Objemový Ochrana oči nutná Al 93.8 Porovnanie základných charakteristík laserových zariadení (spracovanépodľa [5$ j) Zdroj lúča Vlnová dĺžka [um] Aktívne médium Zdroj excitácie Riadenie pohybu lúča Max.9 15 30 3 do 4 2 0 .3 000 Multlmódový pw. vŕtanie.50 Typické zlatom plátované odrazové zrkadlá odrazového rezonátora rôznej konštrukcie pre Nd-YAG laser [32. úplná ochrana Al 90.6 CO2 plyn výboj Odrazové zrkadlá.46] Tab. Tepelné spracovanie Manuálna. zváranie. kapacitná.Al S 03.PMMA.06 YAG kryštál Magnézlové svetlo Flexibilné cez šošovky. mechanická.5.TaC.doporučenia Nd-YAG 1. Cu. CriN.

5. 24. 32. ktoré umožňujú porovnávacie hodnotenie oboch laserov. 46. 13. Koeficient odrazivosti týchto kovov je veľmi vysoký až 98 * 99 %. 35.1000 _ ti ÍL 1000 • oceľSl 37 hrúbka 6mm oceľ St 1430 O u < E- vPN - hrúbka 4mm 0 - J 0 Obr. na odstraňovanie nadbytočného materiálu na plošných spojoch bez súčasného poškodenia okolia. V tabuľke 5. a Nd-YAG laserom 5. storočia.50. a/alebo W (wolfrám). Vzhľadom na široké priemyselné využívanie CO. vysoko-rýchlych laserov s ullrakrátkym . / V oceľSl 1203 3000 r hrúbka 2mm P M M A plexisklo hrúbka 6mm drevo. 25. 41. a Nd-YAG laserov vzájomné porovnanie ich parametrov je predmetom viacerých publikácií [2. je vyrobený z kovov. Pracuje v pulznom režime s energiou impulzu okolo 2 -ŕ 8 J/cm2. 33. pre oblasť mikroobrábania tenkých kovových profilov. ktoré majú vysokú tepelnú vodivosť ako Cu (meď). obvykle so zlúčeninou KrF (fluorid kryptónu) ako aktívnou látkou. Niektoré konštrukčné riešenia odrazového rezonátora používaného v Nd-YAG laseroch sú znázornené na obr.5. Povrch rezonátora je dokončovaný leštením alebo obrábaním diamantovým nástrojom a je povlakovaný tenkou vrstvou zlata alebo striebra. Be-Cu (berýlium/ meď). 38.2. Obr. pre označovanie kovových predmetov. 12. lepenka hrúbka 1flmm ekwQvarrý tM hrúbka 2mm j 1 I I Ô 2 E u ä i 2000 - . Excimerový laser patrí medzi plynové lasery s krátkou vlnovou dĺžkou a vytvára svetelné žiarenie v ultrafialovej oblasti a čiastočne aj v oblasti mäkkého rôntgenového žiarenia. predovšetkým pre[5. 59J a zároveň je podkladom pre vhodnú voľbu. pri mikrorezaní mäkkých a tvrdých biologických tkanív v humánnej medicíne. Patrí do kategórie tzv.8 sú spracované dostupné kvantitatívne a kvalitatívne parametre. toho ktorého zaradenia pre príslušnú operáciu. 4. 58.51 podľa [2] ilustruje doporučené rýchlosti posuvov lúča pre rôzne druhy materiálov s rôznou hrúbkou (označenie materiálov na obrázku je podľa DIN).186 Progresívne technológie Odrazový rezonátor má spravidla tvar dutiny cylindrického alebo eliptického prierezu. 50.5.2000 5 .3 Excimerové lasery Použitie excimerových laserov pre strojárske účely začalo len v poslednej dekáde XX.2. 40]: spracovanie keramických a kompozitných materiálov.51 Porovnanie rýchlosti posuvu pri rezaní rôznych materiálov CO.

1W COa Výkon Rezná rýchlosť Vlnová dĺžka Hrúbka reznej vrstvy Šírka zárezu Presnosť operácie a presnosť zariadenia Nd-YAG Excimer < 4 < < • > Obr.8 0 ns 1% 0.2.52 Kvalitatívne porovnanie troch najviac používaných typov laserov pre rezanie materiálov 5.stredný výkon Pulzný režim . rezanie.5.4 Prevádzkové charakteristiky priemyselne používaných laserov Prevádzkové charakteristiky sú závislé od typu lasera a líšia sa podľa použitej technológie zváranie. Patri medzi lasery s najkratšimi možnými impulzmi elektromagnetického žiarenia.5 kHz 10 LIS 10-15% 9 m/mín pre 500W 3 m/min pre 1000W Excimerový laser 1 9 3 .5.3 5 1 nm < 150W <.2. vŕtanie a iné.8 kHz 1 0 .6pm < 1 500W <5.stredný výkon Prierez lúča Divergencia lúča Mód lúča Pul zná frekvencia Trvanie impulzu Účinnosť Rýchlosť posuvu pri rezani kompozitných materiálov 10.52 ukazuje kvalitatívne porovnanie popisovaných laserov { C O i . Základné charakteristické vlastnosti excimerového lasera sú uvedené v tab.5.107W 100mm2 < 5 mrad Multimódový < 0. Tab. 5.5. Obr. T a b .5 mrad TEMoo < 2.9.9 mm/min 1. ktoré sa používajú pre spracovanie materiálov.5.5. Nd-YAG a excimerový). Posúdenie prevádzkových charakteristík excimerového lasera je možné porovnaním s dnes už klasickým typom C 0 2 lasera ako to ukazuje tab. .4.2 Opracovanie laserom LBM 12 187 15 trvaním impulzu udávaným v piko-sekundách (Ips =10~ s) alebo femto-sekundách (lfs =10~ s).10 udáva rozsahy doporučených výkonov C 0 2 a Nd .10 3 W 250mm2 1.YAG laserov pre technologické procesy spracovania materiálov.9 Porovnanie základných charakteristík laserov (spracovanépodľa [51}) COa laser Vlnová dĺžka Kontinuálny režim .

že materiál sa neodstraňuje. Obyčajne sa pre metódy obrábania udávajú kvanlifikované údaje: • výkon lasera.4 19. drážok a rezanie a vŕtanie. OZNAČOVANIE BOBOVÉ ZVÁRANIE < 100 ANO Nd .¡88 Progresívne technológie Tab.5 0.0 38 38 - - Obrábanie laserom je erozivne tvarovanie otvorov.30 ÁNO hĺbka ovplyvnenej vrstvy [mm] ŽiHANIE.3 ÁNO 6.75 ÁNO 1 5 0 ť 200 W 200^400 max. prienik [mm] REZANIE max.0 >3.3 0.7 1.076 mm Minimálny priemer vŕtania 0. • • • • • • .0 3. dutín. • ohnisková vzdialenosť. • šírka zárezu. 1 2 . 54]: Priemer fokusovaného lúča typicky v rozsahu 0. vŕtania na jadro (trepanning) Šírka pretavenej vrstvy sa udáva v rozsahu 0.11 Priemery nad 1. hibka vŕtaného otvoru 23 mm v závislosti od vŕtaného materiálu.5. ale pôsobením laserového lúča sú nahrievané styčné plochy zváraných dielcov.5 ± 0 .27 mm sa vŕtajú technológiou vyvrtávania resp. 8 . niekedy až 0.0 2. Tepelne ovplyvnená vrstva HAZ okolo 0.10 Rozsahy doporučených výkonov pre technologické procesy spracovania materiálov {[spracované podľa Metals Handbook}) CO. • rezná rýchlosť. hrúbka [mm] - 1.05 mm.18 -f 0.05 mm pod pretavenou vrstvou Priemerná rýchlosť úberu materiálu 8.2 í 0.25 mm. 8 2.3 5.5 0.YAG laser 9. • reflektivita materiálu a ďalšie charakteristiky spojené s vplyvom lúča na povrch materiálu.020 mm C02 0.3 5.75 1.20 mmVhod.5 1. laser výkon [kWj B D V ZÁ A I O O É V R NE max.5 1. zárezov.3 ÁNO 0.5 t 3.2 12.5.0 19.013 mm Nd-sklo 0.0 0.0 <25 1. Podrobný popis zvárania laserovým lúčom uvádza Turňa [54]. • maximálna hrúbka materiálu pre rezanie a delenie. 0. hrúbka [mm] SPRACOVANIE POVRCHU.30 mm. prienik [mm] REZANIE max. • tepelne ovplyvnená vrstva HAZ.8 -f 1.005 mm ± 5%. Zváranie sa od obrábania liši tým. Laser našiel široké uplatnenie pri zváraní predovšetkým v automobilovej výrobe. 4 1 .3 f 0. hrúbka [mm] VŔTANIE max. konkrétne pre jednodivé druhy laserov: rubínový laser.0 5. Nd-YAG 0. 3. P A O A I GLAZOVANIE L T V NE rozsahy potrebných výkonov výkon[W] MIKROZVÁRANIE.03 'f 0.0 1. Vybrané prevádzkové charakteristiky rezania a vŕtania laserom [I. pozri tab.

h r ú b k a vŕtania [ m m ] 189 * optimálny prídavný plyn pre v ŕ t a n i e • • Trvanie impulzu pre priemyselné využitie je 0.3) P U M A 11. v závislosti na druhu materiálu. KOVOVÉ MATERIÁLY PLASTY PRÍRODNÉ A UMELÉ MATERIÁLY Ž e l e z n é kovy(1.28* 1.2) 8ronz(1.až femto.5.54 3.sekundy [33.55.01* 12.54 3.63 Veľmi dlho vzduch 1.S3 3.3) PVC(1.55 znázorňuje doporučenia pre výber lasera. Doporučenia pre vzájomný výber materiálu a druhu lasera .kerf) sa udáva v závislosti od hrúbky materiálu v rozsahu 0. Drevo(1) Grafiti 1) Textil (1) K o m p o z i t n é materiály(2.53 ukazuje zmenu maximálnej šírky zárezu v závislosti od hrúbky materiálu Rýchlosť rezania závisí od druhu lasera a jeho výkonu a liež od hrúbky rezaného materiálu.1 -f 0.b.2) N á s t r o j o v é o c e l e (1.5 Ar 169 0.2i K o r o z i v z d o m é ocele(1. obr.6 mm zárez môže byť 0.34 Veľmi d l h o 0.2) Meď(2) Mosadz(1.13 mm) Nd-YAG laserom Hrúbka MATERIÁL Korozivzdomá oceľ Zliatiny hliníka Woílrám Med Zliatiny h o r i í k a materiálu [ m m ] 02 3.2) 2inok(1.13 mm.84 2. laserom.2) Spekané karbidy(2) PA.3) Sľuda(1.33* 0. výkon 1 kW).46 Veľmi dlho 0. 2 ) Drevotrieska(l) L-COA • Nd-YAG laser 3 • EXCIMEROVÝ LASER Obr.3) Sklotextil(l) Siiikon(1.2) čistéželezo(1.36' 31 31 3'.2) Preglejka ( 1 . Výber typu lasera pre daný materiál závisí od vlnovej dĺžky laserového svetla a jeho absorpcie do materiálu. bežne používaná rýchlosť posuvu pre oceľ hrúbky 2 mm je okolo 6 m/min.3) Kryštál(1) K e r a m i k a T i C ( l .2) Kadmium(1. obr. 31 42 4. 5.44a. (1.2) Legované oceie(i.64 2.3) PU(1.27' 1.6 ms (mi l i sekunda).31 PE(1.3) PS(1.5. takýto úzky zárez sa tvorí vyššími rýchlosťami.99 0.3) TaC.5.2.05 1.2) Hliník(1.12 1. • Obr. ZrOs.piko.32 1.11 Parametre vŕtania otvorov s priemerom (0.c znázorňuje priebehy závislosti rýchlostí rezania na hrúbke materiálu pre rôzne druhy materiálov ako nízkolegované a korozivzdomé ocele a plasty (polyakrylát).18 3. pre vŕtanie a mikroobrábanie n a n o . pre polyakrylát 12 m/min (rezanie CO. 5.5.12 Čas rezania [min] Priemerný v ý k o n [W] Max. 40] Šírka zárezu (reznej škáry .65 0. AljOa. pre materiály tenšie ako 1.54 mm.10 2.2 Opracovanie laserom LBM T a b .

ktoré Kónig a van Luttervelt [24. pri posudzovaní kvality rezania/delenia a vŕtania laserom je potrebné brať do úvahy spektrum vplyvov.2.190 Progresívne techno losie Obr.3 Kritériá hodnotenia kvality povrchu po obrábaní laserovým lúčom Podobne ako pri klasickom rezaní nástrojom s určitou geometriou reznej hrany. 27] rozdelili do troch skupín: .53 Zmena Šírky zárezu (škáry) v závislosti od hrúbky pri rezaní kovových materiálov CO> laserom s výkonom 250W [50] Pozn: druh materiálu nešpecifikovaný 1 2 3 4 5 6 7 S Hrúbka materiálu [mm] 300 0 1 2 3 4 5 6 7 Hrúbka materiálu [mm] 5.5.

• rýchlosť posuvu lúča (rezná rýchlosť). • typom materiálu (plech.. 37. • geometrickými vlastnosťami. • priemer fokusovaného lúča. reflektivita). 191 Parametre procesu pri rczani laserom zahrňujú : • výkon lúča. • šírku vytvorenej škáry (zárezu). • uhol vychýlenia lúča a. hrúbkou HAZ a tvorením povrchových mikrotrhlín. ktorú reprezentuje najmä König.56 ilustruje zónu po rezaní laserom a doporučené veličiny používané pre kvantitatívne hodnotenie kvality rezu. prítomnosť kvapiek a stlačenej vrstvy. ako sú .). Kým nemecká škola.chemickými vlastnosťami materiálu. Obr. 57]. frekvencia a amplitúda ryhovatosti povrchu. Pri sledovaní samotnej kvality rezu je potrebné brať do úvahy parametre zóny rezania laserom. Parametre materiálu a komplexnosť vytvoreného profilu sú charakterizované: • fyzikálno . zaoblenie hornej a dolnej reznej hrany. • kužeľovitosť rezaného otvoru (rozdiel medzi širkou vstupu a výstupu lúča) • tvorenie trhlín. • šírka tepelne ovplyvnenej vrstvy (poškodenej vrstvy). 34.5. • šírka krátera. sa sústreďuje pri hodnotení na jeden alebo dva určujúce prevádzkové parametre. ako predstavitelia americkej technologickej školy. uvádzajú redukovaný počet parametrov a kvalitu rezu určujú: • charakteristikou materiálu. lúč sa odchyľuje od pôvodného smeru (a = 75 80°). • úbytok materiálu. keramika.56. • termofyzikálnymi vlastnosťami (tepelná vodivosť. ktorý je dôsledkom prechodu lúča materiálom. • zmena štruktúry povrchu materiálu. • zvyškové napätia. • nepravidelnosť hrany.5. sklo.2 Opracovanie laserom LBM i) ii) iii) parametre procesu parametre materiálu produktu kvalita rezu. • geometriou obrobku. povrchové napätie. kompozit. • ohniskovú vzdialenosť. ktoré sa zaoberajú kvalitou rezaného povrchu. tlak plynu). ako sú drsnosť povrchu. • prídavný plyn (druh plynu. 27. • spevnenie. Steen a Kamalu (1983). viskozita taveniny. • vychýlenie lúča. sklon rezaného povrchu. absorbcia.. uvádza široké spektrum kritérií ovplyvňujúcich kvalitu rezu. Väčšina literárnych prameňov [26. • druh lúča a jeho mód. ktoré zároveň môžu slúžiť ako kritériá pre hodnotenie laserom rezaného povrchu: • šírka rezu (reznej škáry) • zaoblenie hrany vplyvom rezania.

tlaku prídavného plynu a hrúbky rezaného materiálu na drsnosť povrchu pri rezaní mäkkej ocele.m e r a n á o b l a s ť pre u r č e n i e hodnôt Rz. U.45]) Obyčajne jc teda kvalita rezu určená v spojitosti s tromi základnými parametrami a to s reznou rýchlosťou. šírkou zárezu. drsnosťou povrchu. ale sa sústreďuje na HAZ a šírku škáry ako primárne ukazovatele kvality rezu.z a o b l e n i e v p l y v o m rezania.v ý š k a nerovnosti.n á b e h o v á a v ý b e h o v á o b l a s ť pri rezaní (0. r . keramika. tvorením ryhovanej (striace) stopy rezu. Kritériá pre hodnotenie povrchu po rezaní laserom (podľa [27.0 . Smith a Kaminski [37] študovali vplyv výkonu lúča. Niemeyer.uhol vychýlenie l ú č a .57. laserov/ lúč R z . kompozitné materiály. Oblasť rezania laserom je charakterizovaná. S .h r ú b k a materiálu. šírkou zárezu (škáry) s požiadavkou. ktorá vzniká pri laserovom tavnom rezaní ako výsledok cyklickej povahy energetického lúča pri interakcii s materiálom v dôsledku oscilácie prúdenia taveniny. že prevažná väčšina autorov nehodnotí kvalitu povrchu po rezaní laserom drsnosťou povrchu. Pre jednotlivé druhy materiálov (mäkká oceľ. reznej rýchlosti. že drsnosť má byť menšia ako pri delení pásovou pílou.56. po rezaní určenou parametrami drsnosti Ra podľa STN a ISOa/?z podľa D1N. Obr. 0!. podobne ako skoro všetky vysokoenergetické technológie rezania. Vychádzajú z toho.n e p r a v i d e l n o s ť škáry. w. Vznik ryhovanej oblasti je schematicky znázornený na obr. rezaného C 0 2 laserom s podporou prídavného plynu. obyčajne HAZ a šírku škáry. 5. (1979) [41j. Podmienkou určenia optimálnej drsnosti po rezaní/delení materiálu laserom bola požiadavka. nasledujúcimi veličinami: • • • množstvom zostávajúcich okovín vo forme kvapiek (dross) nataveného a stuhnutého materiálu na spodnej časti rezu. aby bola čo najužšia a napokon kvalitou povrchu. M . plasty) charakterizuje Powel [41] kvalitu povrchu. a takisto na jeden alebo dva parametre kvality rezu.1 . Vysvetlenie a popis vzniku tejto oblasti podali Arata a Miyamoto. As . titán. 5. korozivdomé ocele.šírka r e z u . Analýza literárnych zdrojov poukazuje na skutočnosť.192 Progresívne technológie výkon lúča a rýchlosť posuvu. u . a . ktorá by mala byť čo najvyššia. . 2 m m podľa hrúbky materiálu). že pri hodnotení kvality rezu a optimalizácii laserového rezania je spektrum vyššie uvedených kritérií veľmi široké.

5. (zdroj: Niemeyer. ak sa zvyšuje rýchlosť posuvu lúča.25mm 1. Na druhej strane hrúbka obrobku vykazuje iba malý vplyv na drsnosť.4 16 16 20 22 Rýchlosť posuvu [mmís] Obr. Ich vplyv na drsnosť Ra znázorňuje graf na obr. oblasť tvorenia kovového oparu (gauzing) vzniká pri prietoku plynu do 20 dmVmin.59. ohrev povrchu je plynulejší a dosahuje sa hladší povrch. obr. materiál posuv lúč ohrev natavenie zárez opakovanie postupu A. Smith a Kaminski [37]) Taniguchi [46] charakterizuje kvalitu rezu šírkou tepelne ovplyvnenej zóny. je možné rezanie laserom pomocou prídavného plynu bližšie charakterizovať nasledujúcimi oblasťami: 1.76 mm Materiál: oceľ 11020 Hrúbka materiálu 2. Autori konštatujú. priehľadnou a veľmi drsnou reznou škárou v spodnej časti rezu.B.5.57 Model tvorenie rýh v zóne tavného rezania laserom [41] Podmienky rezania: Výkon CO2 lasera -800W Mód lúča -TEMm Priemer dýzy .60a.5. šírkou vytvorenej reznej škáry a drsnosťou povrchu v závislostí na prietokovom množstve prídavného plynu. . pre daný rozsah prevádzkových parametrov.5. Množstvo privádzaného prídavného plynu do zóny rezu vplýva na kvalitu rezu a profil prierezu.0.2 Opracovanie laserom LBM 193 Pri rezaní C O i laserom prídavný plyn 0 3 urýchľuje oxidačný proces pri nižšich rýchlostiach posuvu. ako rovnomerne sa vytvára rezná škára a jej profil v priereze kolmom na os lúča.58 Účinok rýchlosti posuvu na drsnosť povrchu pre rôzne hrúbky materiálu. záleží od konštrukcie lasera) a tlak prídavného plynu sú významnými určujúcimi ukazovateľmi drsnosti povrchu. Avšak so zvyšovaním rýchlosti prúdenia prídavného plynu (vyššie tlaky) sa drsnosť povrchu tvorením výrazného ryhovania zhoršuje.49mm 3.75mm 6. že rýchlosť posuvu (či uz ide o posuv obrobku alebo posuv lúča.5.5. ako to ilustruje obr. Podľa toho.58. je charakterizovaná širokou.b.C tvorba ryhovania A 6 C D E Obr. Naopak.

14mmfs[hore) Ľ H 1 0 k P a : 2 v m m / s Idole) • 410kPa.46 (zdroj: Niemeyer. v spodnej časti rezu je typická pre prietok v rozsahu 20-*-35 dmVmin. 61]: • tepelnú energiu možno koncentrovať na veľmi malé plochy bez použitia mechanických síl. v strede a v spodnej časti. hrúbka materiálu 5mm. . rýchlosť rezania 1m/min. ohnisková vzdialenosť 127 mm Pozn.5 :-. pri využití laserov pre účely opracovania materiálov treba ešte zdôrazniť ďalšie špecifické možnosti a prednosti technológie [17.5. ale pravidelnou reznou škárou (50 + 65 dm 3 /min).5. 28. oblasť v ktorej dochádza k horeniu materiálu v reze.¡94 Progresívne technológie 2. 5. výkon 2kW. oblasť tvorenia drobných kvapiek vo forme peny (dross) stuhnutého materiálu.j o. vzniká pri prietoku plynu nad 70 dm /min).4 Použite laserového lúča p r e opracovanie materiálov Hoci základné vlastnosti laserového lúča boli uvedené v predchádzajúcich kapitolách. Smith a Kaminski [37]) j. 5. 4. Podmienky ako na obr. je charakterizovaná nepravidelnou škárou rozšírenou v spodnej časti rezu. :: _ 15 J o 2 B 0 * P a : l'mm/s(dole) A280kPa. 7 tu s. oblasť hrubého rezu so širokou.{ Hrúbka obrcbku [cm] 300 • 200 1 40 60 1 • spodok d síed • povrch 5 100 5 I/f 0 20 ao 20 40 BO BO Prietok prídavného plynu [drrŕyrrin] Prietok prídavného plynu [dm /min] Obr.4 o.2. 19. 3.: merané hodnoty sú uvádzané pre tri miesta v škáre rezu pod povrchom.2Qmm/s (hore) 2 o 9 O O b r J . 5 9 Vplyv hrúbky materiálu na drsnosť povrchu pre rôzne tlaky prídavného plynu. čo umožňuje opracovať aj veľmi krehké materiály bez mechanického namáhania.60 Vzťah medzi kvalitou rezu a prietokom prídavného plynu (zdroj: Taniguchi [46]) Podmienky: C O 2 laser. oblasť jemného rezu s úzkou a pravidelnou reznou škárou (rozdiel rozmerov medzi vrchnou a spodnou časťou rezu je minimálny) a nízkou drsnosťou (35 + 45 dm 3 /min).

čo umožňuje započatie rezu bez pred vŕta n Í a. ale laser sa používa ako intenzívny tepelný zdroj na zmenu deformačného správania sa materiálu a jeho „premenu" z krehkého na tvárny. keramika. tvorenie drážky na povrchu materiálu a potom jeho lom (kontrolovaný lom). 61]: • laserové obrábanie/opracovanie (LM . že laserový lúč má široké použitie pri spracovaní materiálov.optický kábel). Pri obrábaní s podporou lasera. priemer ohniska laserového zväzku sa môže vhodnou optikou meniť v širokom rozsahu. obr. použitie fôkusovaného laserového lúča umožňuje vytvárať mimoriadne úzku reznú škáru. • laserom podporované obrábanie (LAM . vŕtanie a tvarové opracovanie rôznych materiálov. pre dodávky JIT (Just in Time) a tiež pre výrobu v dávkach. ktoré predstavuje alternatívu k tradičnému opracovaniu a používa sa pre rezanie.5. alebo svetelnovodivý kábel . rezací účinok laserového zväzku je v rovine kolmej k osi zväzku izotropný. a) b) .Laser Machining). opracovanie materiálov laserovým lúčom. plasty) sú rozoberané v súvislosti s príslušnou technológiou. Rezanie a gravírovanie (vyrývanie tvarov.5. a tiež zmenu smeru rezu a ľubovoľný uhol rezu. môže byť vysoko produktívne. čoho výsledkom je úspora materiálu.4. 5.2. Vzhľadom na to. Pri technológii LAM materiál nie je natavený a následne odparený. vhodný pre sériovú a malosériovú výrobu. obmedzenie poškodenia či ovplyvnenia okolitého materiálu.1 Rezanie a delenie materiálov laserom (LM) Laser možno považovať za univerzálny nástroj pre technológiu rezania (tepelné delenie materiálov). V súčasnosti sa laserové technológie v procesoch úberu materiálu (obrábania) delia podľa spôsobu použitia do dvoch skupin [17. čím umožňuje rezanie všetkými smermi. kompozity. vŕtania a mikroobrábania. Zvláštnosti a rozdiely v pôsobeni lúča na rôzne druhy materiálov (kovy. dekorovanie) patria medzi najviac využívané procesy laserového obrábania. vo väčšine prípadov sa dá lúč vnoriť (vpichnúť) do materiálu. 5.61. aplikuje sa na krehké materiály ako sklo a keramika. čo umožňuje ovládať výkonovú hustotu lúča. keď je spojené s numerickým riadením.2 Opracovanie laserom LBM • • • 195 • • • • • možno opracovať miesta inými nástrojmi nedostupné (na prenos laserového zväzku lúčov na ťažko prístupné miesta možno použiť zrkadlo. Z technologického hľadiska existujú dve metódy LM rezania: rezanie/delenie materiálov (obyčajne sa používa pre plechy a iné tenké materiály). čo umožňuje opracovanie bez znečistenia materiálu. obr.Laser Assisted Machining).55. slúži laserový lúč na ohrev povrchu obrobku a jeho následné rezanie alebo brúsenie v „plastickom" stave. laserový zväzok môže byť zapínaný alebo vypínaný vysokými rýchlosťami a s veľkou presnosťou. vzhľadom na jeho izotropný charakter. lúč ako nástroj je chemicky čistý. nasledujúce kapitoly sú členené podľa obsahového zamerania na technológiu rezania. ktoré predstavuje alternatívu k procesu rezania a brúsenia tvrdých kalených materiálov a keramiky.

rezacou hlavicou obr.61 Metóda delenia materiálov kontrolovaným lomom (podľa [32]) O b r . 5 . pôsobením tlaku prídavného plynu. polypropylén). Voľba prídavného plynu závisí od materiálu dielca. Rezanie/delenie laserom je odstraňovanie materiálu postupným pôsobením lúča a prúdu plynu. najmä pre rezanie nekovových materiálov (PVC. Pre rezanie je laser vybavený tzv. Dusík chráni rezné plochy pred spálením a vznietením. Okrem inertných plynov a kyslíka sa používa tiež dusík.laserový lúč ohrieva povrch materiálu na teplom odparovania a privádzaný inertný plyn odstraňuje vznikajúcu paru na čele rezu. lasery. • • • Rez vzniká v tavenine strihom/šmykom. dusíka ( N i ) .5. Vzniká úzky rez s vysokou kvalitou reznej plochy. fokusovaný laserový lúč Obr. odstránenia taveniny odparenim a/alebo pomocou prídavného stlačeného plynu. Hoci väčšia časť taveniny je vytláčaná zo zárezu (reznej škáry). Doporučuje sa len pre veľmi malé hrúbky materiálu. Môže sa uskutočňovať niekoľkými spôsobmi: • laserové sublimačné rezanie . ktorá chráni optiku pred poškodením a zároveň privádza pomocný alebo ochranný plyn do zóny rezania. argónu (Ar) a/alebo hélia (He). textil apod.62.196 Progresívne technológie Na rezanie sa najviac používajú CO. ktorý tlakom odstraňuje (doslovne vyfukuje) natavené častice materiálu zo zóny rezania. lokálneho natavenia povrchu. vzduch a inertné plyny sa používajú pre nekovy a plasty (plexisklo. . Pre kovy a uhlíkové ocele sa používa kyslík. ktorý je vedený koaxiálne s laserovým lúčom.).5. stlačeného vzduchu. Hlavný mechanizmus úberu pri rezaní laserom pozostáva: erozívneho účinku vysokoenergetických častíc fotónov na povrch materiálu. obyčajne kyslíka ( 0 2 ) . vysoká akosť povrchu jc závislá na povrchovom napätí materiálov. 6 2 Schéma laserovej rezacej hlavy |41] Vlastný proces rezania závisí na druhu materiálu a použitom plyne. väčšinou v kontinuálnom režime.

éi ide o delenie/rozrezanie alebo rezanie/tvarovanie.63 Model zóny rezania laserovým lúčom pre priebežné L= h a nepriebežné „slepé" rezanie L>h (zdroj: Chryssolouris et al.používa sa väéšinou kyslík. teplota tavenia). že k erózii a úberu materiálu nedochádza v rovine rovnobežnej s povrchom. Rezanie/tvarovanie materiálu nastáva pri hrúbke materiálu väčšej ako hrúbka rezu L > h. je pokryté tenkou vrstvou roztaveného kovu. spôsobená tuhnúcimi kvapkami taveniny na spodnom okraji rezu. V slovenskej terminológii možno hovoriť o priebežnom rezaní/delení materiálu alebo v druhom prípade o nepriebežnom rezaní. Vzhľadom na široký záber parametrov. ktoré ovplyvňujú kvalitu rezania (viď. 5. reflektivita povrchu. ktoré sú v súčasnosti najprijateľnejšie. Mechanizmus úberu materiálu je v druhom prípade oveľa komplikovanejší. j smer posuvu čelo erózie T • Čeío e r ó z i e n a t a v e n ä vrstva roztaveného materiálu O b r . V prípade „slepého" rezania. kap.2. . laserový smer posuvu roztavený materiál laserový luc ^ .3). je v dôsledku tlaku nataveného materiálu v oblasti čela vŕtania. Sú založené na skutočnosti. V prípade priebežného rezania materiálu k jeho úberu dochádza. pritom je však možné vychádzať z určitých zovšeobecnení. tepelná vodivosť. nie je možné stanoviť jednoznačne optimálne podmienky pre rezanie na základe doporučení výrobcov. vyššia rýchlosť rezania s kvalitným povrchom rezu • Model mechanizmu rezania materiálu laserom závisi od toho. a to v rovine čela rezania a čela m á n i a . tým sa dosahuje rýchlejší ohrev. materiál vo forme kvapôčiek vymršťovaný zo zóny rezu. Chryssolouris et al. Delenie/rozrezanie nastáva. Celo erózie. [61J) Delenie materiálu je najrozšírenejšia a najviac využívaná laserová technológia pre takmer všetky druhy konštrukčných materiálov.197 • laserové tavné rezanie . Vypudeniu materiálu napomáha aj prídavný plyn.5. V prípade slepého rezania sa proces úberu materiálu deje v dvoch rovinách obyčajne kolmých na seba. ktorý vyvoláva exotermickú reakciu pri spaľovaní základného materiálu.silný prúd inertného plynu odstraňuje roztavený materiál zo zóny rezu. slepé rezanie {blind cutting). keď hrúbka materiálu L sa rovná hrúbke rezu h (L = h).63 znázorňuje spomínané modely rezania. ktoré platia pre rezanie materiálu. laserové rezanie s aktívnym plynom . keďže všetok natavený materiál sa musí odstrániť cez existujúcu škáru. takže je potrebná menšia energia na jednotkovú dĺžku rezu. ako aj na rozdielnosť vlastnosti materiálov pri styku s laserovým lúčom (absorbcia. Obyčajne sa vyžaduje vytvoriť si vlastnú základňu údajov pre používané druhy materiálov. ale vo vertikálnej rovine. Obr. vypudením roztaveného kovu v spodnej časti rezu po Čele erózie. 5. Povrch materiál sa ohrieva len na teplom tavenia. 5.63. (táto rovina sa nazýva čelo erózie). [61 ] definuje druhý prípad ako tzv. Nevýhodou je zhoršená akosť rezu. obr.

35 0.46 t 0.2 6.0 15 0. kde ako určujúce ukazovatele figurujú výkon lúča.5. podrobnejšie informácie sú dostupné v mnohých publikáciách ako [1. kontaminované produkty.5 1. Tab.45 Korozivzdorná oceľ 1. Pre rezanie a delenie ocelí sa prednostne používajú C O i lasery.51 0. 45. 54.4 15 0.3 8 0.1 0.0 Stav povrchu po predchádzajúcej operácii ovplyvní aplikáciu laserového delenia rovnako ako zvyšky olejov a mazív.27 3. korozivzdorná a iné).5 1. ktoré môžu spôsobovať pri rezaní znečistenie prostredia.0 Mäkká oceľ 2.3 1.1 ŕ 0.4 0. tryskané povrchy plechov.5 12.0 0.18 6. 56]. história spracovania (plechy valcované za tepla.16 0.0 0.0 t 0.8 1.9 38 0.I9H Rezanie kovových materiálov Progresívne technológie Vybrané poznatky pre rezanie vybraných typov kovových materiálov.2 0.4 0. ktoré je potrebné brať do úvahy pri návrhu použitia laserovej technológie.3 ! 0. 41. keramických materiálov a kompozitných materiálov sú uvedené v nasledujúcich kapitolách.5 20 0. 50. Oxidické vrstvy spomaľujú rýchlosť rezania a zhoršujú kvalitu rezu tvorením otrepov vo forme stuhnutých kvapiek materiálu v spodnej časti rezu. za studená) a dodatočné úpravy (povrchovo upravené plechy. avšak technicky je možné rezať aj väčšie hrúbky až do 20 mm.0 1. nízko legovaná.18 4.2 2.46 Šírka z á r e z u [mm] 1.2 2 0. 50]) Materiál Hrúbka [mm] Sklo Kryštál Betón 9. ktoré sú najhospodárnejšie pre hrúbky 6 až 7 mm.4 0.7 Rýchlosť [mm/min] 1520 600 50 6 000 4 500 4 900 840 2 300 635 760 5 080 1 270 1 700 200 3 300 4 000 2 500 2 300 0. 31. legovaná.2 0.0 3.75 Nástrojová o c e ľ Titán T i t á n o v é zliatiny Hliník 3. 46. pozinkované a iné).12 uvádza doporučené prevádzkové parametre rezania vybraných materiálov C 0 2 laserom.9 0.4 0.8 1. . korózne splodiny a tvrdé oxidické vrstvy.2 0. 3.5.1 0. Pri delení oceľových materiálov sa rozlišuje druh ocele (mäkká.05 ť Výkon [kW] 20 0.0 0. rýchlosť rezania a šírka reznej škáry.12 Doporučené paramete pre rezanie CO? laserom (spracované podľa (l.92 0.1 ť 0.4 0.5 5 5 1. Tab.

kyslíka a priemeru laserovej hlavice. poškodenie je spôsobené odvodom tepla zo zóny rezania. tvorením kvapiek roztaveného a stuhnutého materiálu v spodnej časti rezu.5. lasera so zohľadnením zmeny tlaku prídavného plynu .5. výpary zinku sú zdraviu škodlivé.5. avšak jeho výpary sú jedovaté a oveľa nebezpečnejšie pre zdravie a okolie. ktoré sa tiež používa na povrchovú úpravu je pri laserovom rezaní menej problematické. (zdroj: Poweli ¡41 J) 1. • • 10 •= r ^ v Y 6 | 1500V 1 1000V % •- se i 0 / soov í 2 6 B 10 12 14 16 Hrúbka plechu [mm] W 1. Priebeh závislosti reznej rýchlosti na hrúbke materiálu je podobný ako na obr.2 Opracovanie laserom ĹBM 199 Povrchovo upravené plechy ako sú pozinkované. ale pri rezaní dochádza k poškodeniu povlaku v oblasti rezu. farbené. Obr.1mm 1.6mm pňamerdýzy . takže musí byť zabezpečené dostatočné odsávanie. Okrem toho. ktorá bráni ďalšej oxidácii pri rezaní). Oxid chrómu bráni úniku taveniny z rezu a tá zostáva vo forme otrepu na spodnej strane rezu. ktoré zostali v zóne rezu. ocele 1 430°C). Rezanie pozinkovaných plechov je sprevádzané natavením a odparením zinku v zóne rezu (bod tavenia zinku 420°C. čo degraduje väzbu medzi povlakom a plechom.64 Doporučené rýchlosti rezania mäkkej nízkolegovanej ocele pre rôzne výkony lasera. tryskané možno rezať laserom za určitých obmedzujúcich podmienok. premenlivé parametre tlaku prídavného plynu ( kyslíka) a zmenu priemeru dýzy pre prídavný plyn. maximálna hrúbka rezaných korozivzdorných materiálov je pri rovnakom výkone nižšia než u ocelí nízkolegovaných. Doporučené hrúbky pre rezanie korozivzdorných ocelí pre výkony lasera od 500 do 1 500 W sú v rozsahu od 1 do 9 mm.3mm tok plynu t ^ M P a ] Obr. Niektoré zásady rezania korozivzdorných ocelí a ich kvalitatívne porovnanie s rezaním nízkolegovaných ocelí podrobne uvádzajú Šiman [45] a Powell [41]: • korozivzdomé ocele je potrebné rezať v závislosti na obsahu chrómu až o 40% pomalšie ako nízkolegované ocele (chróm má siiný sklon k tvorbe oxidačnej vrstvičky. Plastované a farbené plechy je možné rezať laserom.64 ukazuje doporučené podmienky pre rezanie nízkolegovanej ocele pre daný rozsah hrúbok materiálu a rôzne výkony CO. Poškodenie môže byť eliminované použitím chladiaceho média. čo zhoršuje kvalitu rezu. pri rezaní korozivzdorných ocelí sa ťažšie odstraňuje tavenina zo zárezu.64.5. Tryskané povrchy plechov vykazujú pri rezaní nízku kvalitu rezu v dôsledku usadených tvrdých častic tryskacieho prostriedku v roztavenom materiále. Kadmium.

ako nikel. Obr. Použitie kyslíka ako prídavného plynu je pri rezaní titánu nebezpečné a môže viesť k nekontrolovanému vzplanutiu. Sú charakteristické vznikom otrepov (stuhnutých kvapiek materiálu).5. Na druhej strane aj kovy. lebo môžu spôsobiť požiar v odsávacom systéme. ktorý zaručí. aby hrana rezu nebola zoxidovaná a aby mala striebornú farbu. 5.5. sa doporučuje rezať laserom pomocou ochranného prídavného plynu. Žltá alebo modrá farba hrany rezu svedči o prítomnosti oxidickej vrstvy. Neželezné kovy ako titán.200 Progresívne technológie Aj napriek uvedeným nedostatkom je rezanie korozivzdomých ocelí technologicky úspešnejšie než nízkolegovaných ocelí. Tieto kovy majú silný sklon k oxidácii a pri rezaní vyžadujú niekedy aj vákuovú atmosféru. najmä ak sa delia veľmi tenké hrúbky materiálu. táto redukcia nastáva v dôsledku vyššej tepelnej vodivosti a reflektivity týchto kovov a tiež nižšej účinnosti oxidačnej reakcie pri rezaní.2-^0. sú tiež nebezpečné. kyslík s tlakom 0. Iba titán z vyššie uvedených neželezných kovov reaguje podobne ako ocele a môže byť rezaný s podobnou účinnosťou. Hliník a jeho zliatiny sa doporučuje rezať až po vytvorení anodickej vrstvy.65 Doporučenia pre rezanie titánu C O 2 laserom 10O0W a rôznymi prídavnými plynmi (zdroj: Powell [41]) Obr. anodizovaný povrch umožňuje rezanie hliníka až o 30% rýchlejšie. ktoré pn rezani môžu vznikať.3 až 1 MPa) zaručuje kvalitnú reznú hranu bez otrepov. nikel a meď sú vhodné pre rezanie C O : laserom iba s určitým obmedzením.6 MPa ako prídavný plyn (zdroj: Powell ¡41]) . \ \ J 1 500W •9 •ŕ ~ ' 1 000 VT i P s T 1 \ Argón B" jgfe V Z d u c h • 0 1 2 3 4 5 6 0 1 2 3 4 Hrúbka plechu [mm] H nJbka plechu [mmj Obr. Rýchlosť rezania neželezných kovových materiálov je nižšia v porovnaní s oceľami. Rezanie titánu vysokým tlakom plynu (0. ktoré tvorí nizkoviskózny ľahko odstrániteľný oxid železa a zároveň v tom istom časovom okamžiku sa tvorí rezná zóna s veľkým podielom tepla. 5. čo jc spôsobené inými termickými a chemickými procesmi. ktoré nie sú silne reaktívne s kyslíkom. hliník. Iskry. Rezanie nízkolegovaných ocelí jc veľmi účinné následkom dobrej exotermickej reakcie železa. obyčajne inertného plynu ako argón. pre rezanie sa doporučuje používať argón ako prídavný plyn.65 ukazuje doporučené rezné rýchlosti pri delení titánu C O : laserom v závislosti na druhu prídavného plynu a výkonu lasera. Proces rezania je menej efektívny ako pri delení ocelí.66 Typické rezné rýchlosti pre rezanie hliníkových zliatin pre výkon C 0 3 lasera 1000 a 1500W. Pretože titán je náchylný na tvorenie výraznej oxidickej vrstvy. Doporučené rezné rýchlosti a rezané hrúbky hliníkových plechov ilustruje obr.66 [41].

Hoult..5. pri rezaní vplyvom vysokej teploty (nad teplotu tavenia) dochádza k zmene fázy materiálu.67 znázorňuje zmeny štruktúry kompozitného materiálu po rezaní laserom. T. plasty a kompozitné materiály) zahrňuje tri dominantné mechanizmy: • delenie tavením a následným šmykom/strihom (meli shearingjje veľmi rýchly spôsob rezania s vysokou kvalitou rezu a je typický pre termoplasty (polypropylén. C.. tepelný vplyv lúča. uhlíkové. Matrice a vlákna majú rozdielne teploty odparovania a teda aj časy natavenia materiálov. polystyrén.53] a ďaľší.). acryl. 35]. Kvantifikácia parametrov kvality zahrňuje šírku reznej škáry pri vstupe W| a výstupe W n lúča. Mechanizmus rezania je typický pre plexisklo. • chemická degradácia. a Pashby [52. Lee. Tento mechanizmus je typický pre rezanie produktov na báze dreva.67 Rezanie polymérového kompozitu na báze epoxidovej matrice s aramidovými vláknami (Kevlar vlákna) o hrúbke 6 mm excimerovým laserom (500W) Prídavný plyn: argón Rýchlosť rezania: 3m/min (zdroj: Konig Trasser [24]) .5. Obr. aramidové . 25]. plocha rezu je hladká akoby leštená. Niektoré fázy materiálu zaznamenávajú chemické zmeny. nylon.5. Yue. polyacetát. Tepelná vodivosť kompozitných materiálov je anizotrópna. Obr. ale je pokrytý jemnou vrstvou zvyškového uhlíkového prachu [56]. nie na vlastnosti matrice. veľkosť HAZ zóny W d . • odparovaním (vaporisaríon) natavením a následným odparením materiálu v zóne rezu vzniká vysokokvalitná rezná Škára. Laserová energia láme chemické väzby a integritu materiálu. ale aj niektorých plastov. z pevnej na kvapalnú a následne na paru. Murray a Tyrer [34. Pri rezaní kompozitných materiálov sa doporučuje výkon lasera voliť s ohľadom na vlastnosti použitých vlákien (sklenené. B. ktorá vzniká vplyvom vysokej teploty a nerovnorodosti zloženia materiálu. ako polyvinylchlorid (PVC).5. Rezanie a delenie kompozitných materiálov laserom je v ostatnom období v strede záujmu výskumu a praxe (König a Trasser [24. W. polyetylén) a pre keramické materiály. kompozitných materiálov.2 Opracovanie laserom LBM Rezanie nekovových materiálov 201 Rezný proces nekovových materiálov (keramika. Terminológiu a identifikáciu pre hodnotenie kvality rezu kompozitných materiálov zaviedol Tagliafferí 1990 [62]. [26]) Tuerslet. Ďaľšim parametrom je sklon rezaného povrchu tg a medzi vstupom a výstupom lúča pre danú hrúbku materiálu. Vysoký výkon potrebný pre rezanie vlákien chemicky degraduje predovšetkým polymérové matrice. alebo úbytok z materiálu matrice jej tepelnou degradáciou. a Lee. Hhrany po rezaní sú rovné a povrch rezu je hladký. Lau. polyuretán (novodur). obr.68. ktorý má za následok uvoľňovanie vlákien z matrice.

C.5. Frekvencia i m p u l z u fp = 30 Hz S ° 40 ! 40 .71 a.c. a Lee.5. B.V ostatnom období sa pre rezanie a delenie kompozitných materiálov najviac doporučujú a využívajú Nd-YAG lasery a excimerové lasery na báze KrF. t.4 m s . laserom.69 Účinok rýchlosti posuvu na uber materiálu pri rezaní CFC kompozitu Nd-YAG laserom (120W) Energia i m p u l z u U . [26] uvádzajú výsledky štúdia dosahovanej hrúbky rezu pri rezaní a vŕtani pomocou Nd-YAG a excimérového lasera pre rôzne kompozitné materiály. obr. obr. 1 m m E £ 30 I — " — • 0 20 CD (zdroj: Lau.69 vplyv posuvu na u b e r materiálu je pomerne nizky. obr. 35] menšou tepelne ovplyvnenou oblasťou v porovnám s rezaním CO. ako polymérové kompozity s uhlíkovým vláknom (CFC . Lee. Yue.18) kde d o j e priemer lúča v ohnisku.carbon fibre composite) kompozit s kovovou matricou (MMC .69 a vzťah medzi energiou impulzu a hĺbkou rezu. Sledovali účinok rýchlosti posuvu na uber materiálu. T. je potrebné stanoviť v súlade s hrúbkou materiálu. fpje frekvencia impulzu.5.70 a tiež intenzita impulzu Rýchlosť posuvu je počítaná podľa vzťahu: vSdo/O/fp-ti).70 a 5. 5. Ako vyplýva zobr. Yue.5.T.Ue. C. čas trvania impulzu. Energiu impulzov Obr. W. takže vhodnejším parametrom pre sledovanie hĺbky rezu je energia impulzu. X-Z krátery Wa x-z deJaminácia vlákien Obr.W. Autori Laa. jeho zložením a šírkou škáry. Trvanie impulzu ti =1.W.)/2s y-z HAZ tepelne ovplyvnená zóna GO •C" x-z W. p r i e m e r lúča 0 .5.b.[26j) Rýchlosť posuvu [mm/min] . a Lee. 80 70 (5. kvalita rezu úbytok matrice sklon rezu tg«= =(Wi . 60 1 80 — 100 1 120 o h n i s k o v á vzdialenosť = 80 m m .metal matrix composite) a kompozitnú keramiku.68 Tenninológia pre hodnotenie kvality povrchu polymérových kompozitných materiálov po rezaní laserom (zdroj: Tagliqfferi[62j) Vhodnosť Nd -YAG lasera pre rezanie kompozitov dokladujú Murray a Tyrer [34.

48 i i " 2 priemer lúča 0 .08 Ľ 1.[26j Energia impulzu [J] Laserový lúč spôsobuje poškodenie kompozitných materiálov tavením matrice. < f 3 0 . Pri porovnávaní účinku Nd—YAG a excimerového lasera na degradáciu povrchu sa ukazuje.W.4 0. Frekvencia i m p u l z u f p = 30 Hz o h n i s k o v á vzdialenosť 8 0 m m .02 1.c Účinok intenzity impulzu na maximálnu hĺbku rezu pre kompozitné materiály pri rezaní Nd-YAG laserom (120W).71 t "ŕ S 3.4 m s . Frekvencia impulzu f p = 45 Hz o h n i s k o v á vzdialenosť 8 0 m m .1 m m (zdroj: Lau.[26}) Intenzita impulzu E/ti [kW] Pre elimináciu veľkosti HAZ pri rezaní drážok (nepriechodzie resp. W.44 0.70 Účinok energie impulzu NdYAG lasera na dosahovanú hĺbku rezu pre kompozitné materiály (120W) Trvanie i m p u l z u ti =1.56 0.23 1. Yue.b.2 Opracovanie laserom LEM 203 Obr.2 (zdroj: Lau.5 2 2 3 4 5 I 0.C.3 C} 0.71a. tepelnou rozťažnosťou uhlíkových vlákien (pre CFC kompozity).Lee.6 Intenzita impulzu E/ti [kW] / k r-' _ kompou t CFC b) ¡0 1.34 i * š 2. 1 m m I 0. 8 6 0. a Lee.T. š.4 m s .6 0.5.T.45 I jmpozitMMC Š 2.5.5.1í E 1 Intenzita impulzu EJli [kW] Obr. že excimerový laser má nižšie tepelné deštrukčné účinky ako Nd -YAG. priemer lúča 0. Yue. Po rezaní vzniká ryhovaný povrch.5 i f 1. a Lee.3 0. Lee.2 1. tzv.97 3.64 1. „slepé" rezanie) do kompozitných materiálov navrhli Chryssolouris.i 5 E « 2. vznikom kráterov na povrchu reznej škáry.4 1. Sheng a Anastasia [18] využitie vodného lúča . argón ako prídavný plyn _ kompoz tná keram ka Trvanie i m p u l z u ti =1.32 ľ 2.66 0.72 0.8 1 1.6 • 0. delamináciou vlákien a ich ich lomom.C.

za predpokladu.73 ukazuje typický tvar otvoru pri vŕtaní laserom. Obr. že táto technológia rezania by mohla nájsť širšie uplatnenie práve pre nekovové materiály. vŕtania laserovým lúčom [4] Obr. V tomto prípade sa jedná o rezanie pomocou prídavného inertného plynu. materiál sa odparí a umožní prienik lúča hlbšie do povrchu. že ohnisko lúča je na povrchu. Laser Machining with the Aid of Water Jet) a bez prídavného chladenia vodným lúčom.74 ilustruje zmeny. Obr.72 Osadenie dýzy so stlačeným prúdom vody pre metódu rezania laserom pomocou vodného lúča {LMWJ . vhodným pre ochladzovanie taveniny. ktorý môže dosahovať hodnoty 10 3 -ŕ 10 4 MPa spôsobí. Ukazuje sa teda. V priebehu vŕtania sa natavený materiál akumuluje v otvore. že prúd na taveného kovu prúdi von z otvoru rýchlosťou ultrazvuku. Bola preukázaná až 70% redukcia oblasti HAZ ako dôsledok použitia vodného lúča. obr.72.204 Progresívne technológie ako doplnkového zdroja. 5.5.Laser Machining with the Aid of Water Jet) {zdroj: Chryssolouris. ktorý je privádzaný do zóny rezu koaxiálne. Porovnávacou analýzou prestupu tepla pri rezaní drážok bola určená veľkosť HAZ oblasti. vplyvom erózie častíc sa rozstrekuje po stenách otvoru a tlak v otvore.2.5. 5. Zmena priemeru otvoru sa pohybuje v rozmedzí ± 5 až ± 20 % v závislosti od optického systému lasera. ktoré vznikajú pri vŕtaní laserom. kým vodný lúč je naklonený pod uhlom.5. nesusosy privad vodného prúdu 1 / v o d n ý lúč drážka vzdialenosť medzi lúčmi d o p a d v o d n é h o lúča laserový lúč koaxiálny p r í v o d hélia p o v r c h máíéľlalu dopad laserového lúča Obr. pre technológiu s vodným lúčom (označovanú skratkou L M W J z.73 Typický tvar vŕtaného otvoru .angl.4.2 Vŕtanie laserom Pri vŕtaní lúč zohrieva povrch materiálu rýchlosťou 10'° °C/s. Sheng Anastasia[18j) 5.

02 0. Materiál je teda pri vŕtaní odstraňovaný predovšetkým vo forme kvapaliny relatívne vysokou rýchlosťou a len malá časť aj odparcním.vyparovanie materiálu a strhávanie kvapiek z jeho roztaveného povrchu.01 0.75 Závislosť hĺbky prieniku lúča od počtu impulzov a vznikajúceho priemeru otvoru pri vŕtani vysokolegovanej ocele [4] 0. " Ablácia (z. Závislosť hĺbky otvoru od priemeru otvoru pri vŕtaní pulzným laserom je lineárna len po určitú maximálnu hodnotu. obr.76. za touto hodnotou nie je možné zvyšovať hĺbku otvoru.5. sa používa postup tzv. Z uvedeného dôvodu sa doporučuje používať laser na vŕtanie plytkých otvorov a experimentálne stanoviť maximálnu resp. S narastajúcou hrúbkou materiálu a hĺbkou otvoru sa musi ohnisková vzdialenosť predlžovať. kde je maximálna hustota výkonu. Termin používaný v nanoteehnológii pre spôsob úberu materiálu (pozn . Dĺžka impulzu býva v rozsahu 0. Na vŕtanie otvorov sa používa lúč v kontinuálnom.termín používaný v geológií (napr. ale aj pulznom režime. Doporučená ohnisková vzdialenosť býva v rozsahu od 100 do 250 mm [1.07 Priemer otv oru [mm] Obr. ablation) . odnášaním čiastočiek prúdom vzduchu. odparovaním (evaporation). 50].5. frekvencia impulzov pre Nd-YAG je v rozsahu 5 až 20 Hz. podobne ako pri procesoch rezania a raikrorezania.75.5. . Z hľadiska tepelne ovplyvnenej zóny je vŕtanie otvoru pulzujúcim hičom výhodnejšie.05 0. angl. Profil a hibka otvoru sú závislé na relativnej polohe medzi ohniskom laserového lúča a povrchom obrobku.1 Priemer otvoru [mm] Obr.autora). zmenšovanie hmotnosti tavením.01 0.2 Opracovanie laserom LBM 205 Pri vŕtaní. mechanickým rozrušovaním. pri laseroch je používaný v zmysle . Pri vŕtani pulzujúcim lúčom vzniká postupne dostatočne hlboký otvor iba po opakovaných impulzoch. postupného rýchleho odstraňovania materiálu z rezu bez jeho ohriatia nad odparovaciu teplotu. sa odstraňuje vyparovaním resp.06 0. kritickú hodnotu hĺbky otvoru od prípadu k prípadu. Stanovenie optimálnych podmienok pre vŕtanie musí byť od pripadu ku prípadu s ohľadom na druh materiálu obrobku a profil vŕtaného otvoru. Počet impulzov a ich intenzita určuje hĺbku prieniku lúča do materiálu. 0. Iba malá časť materiálu v strede lúča.5.0001 0. obr. polohou ohniska vzhľadom k povrchu obrobku a energiou impulzu. hoci priemer otvoru sa rozširuje. povrchové roztopenie ľadovca).04 0.76 Závislosť hĺbky otvoru od jeho priemeru pri vŕtaní laserovým lúčom [4] Hĺbka otvoru a jeho tvar. lebo ovplyvnená zóna je menšia ako pri kontinuálnom lúči.001 0. ako aj intenzita úberu materiálu je silne ovplyvnená ohniskovou vzdialenosťou. ablácie' (ablation) t. 5.01 0. laser až do 100 Hz.5 až 2 ms.03 0.j.41. pre CO.

51 mm [1].5. Ako príklad možnou uviesť. keramiky.5mm.13 Podmienky pre vŕtanie rôznych materiálov (spracovanépodľa [I. Vŕtanie laserom je možné s podporou resp.77 Casy vŕtania Nd-YAG laserom. množstvom vznikajúcich trhlin na stene reznej äkáry a hrúbkou pretavenej vrstvy. Tab. a Nd-YAG lasery podľa druhu vŕtaného materiálu.2.7 5. kým pre titán rovnakej hrúbky stačí 0.75 1. C O : laser sa doporučuje používať pre nekovové materiály. zafírov.05 1. Pri vŕtaní s podporou prídavného plynu sa používajú podobné podmienky ako pri rezaní.206 Progresívne technológie Presnosť fokusácie lúča je veľmi významná pri vŕtaní materiálov s vysokým bodom tavenia.84 Stredný výkon [ W] Plyn 31 vzduch 2xirjs 31 argón 31 vzduch Čas vŕtania 1. Táto sa hodnotí jeho kruhovitosťou.27 s Podmienky vŕtania Energia impulzu U 16J 2J 100W. kovov s vysokým bodom tavenia a nehrdzavejúcej ocele.0008 5 0.65 1. Nd-YAG laser sa používa na vŕtanie otvorov do diamantu. Ako už bolo spomenuté pre vŕtanie sa používajú CO. bez podpory prídavného plynu. presnosť fokusácie musí byť ± 0.8 ms 7. sklo.8 Nd-YAG laser Hrúbka [mm] Nehrdzavejúca oceľ N i. Niektoré prevádzkové parametre pre vŕtanie sú uvedené aj v kap. Vzdialenosť dýzy od materiálu je v rozsahu od 4 do 40 mm.75 0.28 s 0. trepanačné vŕtanie pulzným alebo kontinuálnym lúčom.65 0.5.4. že pri vŕtaní otvoru laserom s ohniskovou vzdialenosťou 63.zliatiny Oxid hliníka wolfrám 3. CO: laser materiál Nehrdzavejúca oceľ N H zliatiny Oxid hliníka Kryštál Hrúbka [mm] 0. ale tiež pre dodržanie kvality otvoru.5 ms 3s Obr. Energia impulzov 40J materiál Inconel 718 (spracované podľa Metals Handbook) 0 5 10 15 20 25 Hrúbka materiálu [mm] Z technologického hľadiska možno laserom vŕtať priebežné otvory. keramiku a plasty.CW Čas vŕtania 10 impulzov 0. Priemerné výrobné lasery pre vŕtanie majú výkon okolo 500 W. . slepé otvory ako aj tzv. 5.2.33 s 0.5 mm do wolfrámu s hrúbkou 0.08 mm. 50}).

ktorá vzniká za rezom je nižšia a užšia než napr.79 Príklad renovácie masky pre plošné spoje Výhody laserového rezania a vŕtania je možné zhrnúť do niekoľkých významných bodov [3.13 porovnáva vybrané podmienky vŕtania rovnakých materiálov lasermi s rôznou vlnovou dĺžkou ( C 0 3 a Nd-YAG ).77 ukazuje grafickú závislosť doby vŕtania otvorov rôznych hrúbok s rozličnými výkonmi laserového lúča. • povrchy majú vysokú akosť a nevyžadujú ďalšie úpravy. • chladiace otvory pre lopatky prúdových motorov a iné.4. 1 3 .2 Opracovanie laserom LBM 207 Tab. Avšak obidve technológie používajú na opracovanie nástroje. opotrebenie týchto nástrojov z hľadiska požiadavky na vysokú presnosť predstavuje výrazné obmedzenie ich použitia pre mikroobrábanie.5. Obr. 4 4 ] : • na rezanie nie je potrebný rezný plán. Typické oblasti použitia laserového vŕtania sú orientované na vŕtanie veľmi malých otvorov a otvorov so zakrivenou osou súmernosti.78 Príklad vŕtania otvoru pre bezpečnostný drôt v matici používanej v leteckom priemysle [3] Obr. 5. Za výhody laserového mikroobrábania. • tepelné ovplyvnená oblasť.78.5. • hypodermické ihly.5. • karburátorové dýzy. po mechanickom strihaní. aj keď tieto nie sú v priamom kontakte s dielcom. v porovnaní s ultrazvukom a .5. • otvory pre bezpečnostné matice. Donedávna sa na mikroobrábanie tvrdých materiálov používali postupy elektroiskrového obrábania (EDM) a ultrazvukového obrábania (USM). stačí počítačový program v CAD systéme pre daný tvar.5. Obr.3 M i k r o o b r á b a n i e Stále rastúcim požiadavkám na niimaturizáciu rozmerov dielcov a na ich vysokú presnosť v y c h á d z a v ústnjtj aj laserové obrábanie. • je možné vytvárať profily s malým zaoblením hrán (závisí od priemeru lúča).5. ako sú otvory pre: • palivové filtre. obr. 4 .2. • dosahujú sa vysoké rezné rýchlosti.

5. že pri mikroobrábaní materiálu na báze Si 3 N 4 postupom ablácie bez prídavného plynu.81 Intenzita úberu materiálu Si 3 N 4 v závislosti na výkone lúča pri tvorení drážok Nd-YAG laserom s ohniskovou vzdialenosťou lOOmm (Meiners. že čím vyššia je energia impulzu a čim kratší je čas trvania impulzu. i n rj.5 ms. ale nezávisí na čase trvania impulzu. ktoré sa používajú v elektrotechnickom priemysle a elektronike. 5.£m/min -1 = 1 ms. v = 2 m/min . lasera. Možnosť fokusácie laserového lúča do bodu (spot beam .0. Dausinger. Obr. Dausinger a Wiedmaier [34] konštatujú. rýchlosť úberu materiálu závisí od energie impulzu a výkonu lúča. Meiners. tým je úber materiálu vyšší a zároveň sa dosahuje dobrá akosť povrchu Rz <10 pm. . Obyčajne sa mikroobrábanie používa na: • opracovanie elektronických súčiastok. Označovanie laserom je vhodný nástroj v systéme kontroly kvality napr. obr. v automobilovom priemysle. 38.15ms.t " 0.6 m/min t= 1 ms. Nd-YAG a predovšetkým excimerového lasera s ultrakrátkymi impulzmi. v= 1 m/min . Dausinger. na automatické Čítanie vyrytých značiek [10. kvantitatívne vyjadrená hodnotou úberu materiálu 70 mm 3 /min na každých 100 W výkonu lúča [34]. Výskumné práce v ostatných rokoch [33. 3 ms. • na označovanie dielcov výrobnými číslami.bodový lúč) a technológia ablácie sa ukazuje ako perspektívna práve pre oblasť mikroobrábania. Perspektívnym postupom je mikroobrábanie keramických materiálov.5ms.3mŕmin 250 5 " 200 "E & J 150 100 •c 1 1. preto výkon lúča môže byť určujúci parameter pre rýchlosť úberu materiálu.A — t = 0.15 ms.5. Wiedmaier [34]) Na mikroobrábanie sa používajú excimerové a Nd-YAG lasery spulzným režimom lúča s ultrakrátkym trvaním impulzov v oblasú femtosekúnd.3 m/mín o—1= 0.5 2 0 50 100 150 200 250 300 350 400 Výkon lúča [W] Energia impulzu [J] Obr. v = 0. 5. 59] sa sústreďujú na využitie CO.208 Progresívne technológie elcktroiskrovou technológiou.U 0 .80 Intenzita úberu materiálu Si N v závislosti na energii impulzu pri tvorení drážok Nd-YAG laserom s ohniskovou vzdialenosťou EOOmm (Meiners.81. 34. Ukazuje sa. sa považuje vyššia rýchlosť procesu a tvorenie ľubovoľnej geometrie bez výmeny nástroja [33. Pritom technológia ablácie bez použitia prídavného plynu sa javí ako vhodný postup pre tvorenie plytkých drážok a stôp pre vodivé obvody na keramickom podklade na báze nitridu kremíka (Si 3 N 4 ) a oxidu hliníka (A1 : 0 3 ). v « 0. 38].3ms. v .t= 0. Zvyšovaním rýchlosti posuvu lúča na jednotkový impulz sa lineárne zvyšuje aj rýchlosť ablácie. 11]. v = 1 mŕmin O t= 0.v = 2 mŕmin . 34. . Wiedmaier ¡34]) 3 4 O b r .80 ukazuje rýchlosť ablácie (úberu materiálu) ako funkciu energie impulzu pre rôzne časy trvania impulzu a pre konštantný posuv lúča.

82 Porovnanie zostavy konvenčného sústružení a a laserovej technológie sústruženia [61] < 0 ' U O b r.2. ktorý je fokusovaný do kolmého tvaru.83 Konfigurácia obrobku pre laserové sústruženia krúžkov (medzikružia) s rovnakými rozmermi [61] Pri sústružení laserovým lúčom. pretože laserový lúč nepôsobí silou na obrobok. 5. Posuv laserového lúča umiestneného kolmo na os rotácie súčiastky je radiálny. a teda ide o bezkontaktné obrábanie. ako to popísal Chryssolouris e t al. Na druhej strane jeho nevýhodou je malá intenzita úberu materiálu v porovnaní s klasickým sústružením. 61] uber materiálu sa dosahuje interakciou dvoch na seba kolmých lúčov.2 Opracovanie laserom LBM • 209 na opravu a renováciu zvyškových defektov na maske pre integrované obvody (IC) priamym ožiarením a následným odstránením defektu pomocou pulzného lasera. Obr. obr. Najväčšou výhodou laserového nástroja je možnosť presného obrábania tažkoobrobiteľných materiálov.83 ' znázorňuje konfiguráciu laserového lúča pre sústruženie rotačných dielcov.5.82.5.5. je hotový dielec v tvare medzikružia.4 Sústruženie laserovým lúčom Laser ako „univerzálny" nástroj nachádza stále širšie oblasti použitia. ktoré vytvorili lúče. [17. obr. Keď sa pretnú rezné škáry.5.82 sú porovnané laserová a konvenčná technológia sústruženia. ako sú kalené ocele a keramika. jeden na povrch v smere kolmo na os rotácie obrobku a druhý na jeho čelnú plochu rovnobežne s osou. obrobok X 1 / C U nástroj f\ obrobok ::: laser Obr. Hotový dielec prestavuje rotačný segment oddelený z povrchu polotovaru. Pri sústružení výhodou lasera je.4. Táto koncepcia sústruženia sa charakterizuje ako trojrozmerné tvarovanie dielcov označované tiež ako 3-D shaping. teda kolmo na os rotácie. povrch dielca je .5.5. Lúče sú smerované v dvoch rôznych osiach rotačného obrobku. že na obrobok pôsobi iba laserový lúč.79 [46]. druhý lúč umiestený rovnobežne s osou vyrezáva medzikružic. upínacieho zariadenia a prípravkov. 5. Na obr. Laserový lúč vychádza z jedného zdroja a je rozdelený na dva lúče. jednu z nich predstavuje aj jeho využitie pre sústruženie. Tým sa odstraňuje zložitosť upínania súčiastok. ktoré eliminuje problémy spojené s chvením obrábacieho stroja a s opotrebením nástroja. tento lúč reže predpísanú šírku dielca.

1 0.za lúčom.3 1 04 • 0. ak sa používa prídavný plyn (sústruženie s dýzou a bez dýzy) a vplyv zmeny rýchlosti posuvu lúča na kvalitu reznej škáry (rýchlosť posuvu 2 + 20 cm/s) (spracované podľa [61]) Pre priemyselné využitie laserového sústruženia je potrebné optimalizovať rozmerovú presnosť a kvalitu povrchu. lúč lasera stena reznej škáry \ n—• d interakcia povrchu s plynom smer ^posuvu DOSUVL spodok reznej škáry Obr.v priamom smere posuvu lúča. Základom pre optimalizáciu sú požiadavky formulované na vytvorenie čo najužšej reznej Škáry a zabezpečenie rovnobežnosti stien rezu.6 .5 . 3 . Oblasť 5 predstavuje oblasť najvyššej kumulácie tepla [61] 3. buď vo forme odpadu (triesky) alebo hotového dielca.1 • 0. kde sa teplo rozptyľuje.84. Na charakter profilu a kvalitu reznej Škáry pri sústruženi vplývajú nasledujúce faktory [61]: • priestorový profil lúča • polarizácia lúča • priemer lúča v ohnisku • poloha ohniska vzhľadom na povrch obrobku . 0. ktoré sú postupne uberané z povrchu. 4 . Mechanizmus úberu materiálu pri sústruženi laserovým lúčom je rovnaký ako pre rezanie nepri ech odži ch (slepých) otvorov.210 Progresívne technológie rozdelený na segmenty. časť sa roztaví.2 Q. 2 .3. hĺbka [cm| L'd í ľ bez dýzy V s dýzou 0.82.84 Zóna rezania pri laserovom sústruženi a oblasti šírenia tepla Okolo bodového lúča s priemerom d sa materiál taví do určitej hĺbky h.4).5. 40 0.85 Ukážky profilu reznej škáry pri sústruženi CO.2.5 .2 0.bočné k posuvu.3 04 30 0. 1 . Použitie prídavného plynu s vysokou rýchlosťou uľahčí odvádzanie taveniny z dna reznej škáry (označovanej tiež ako Čelo vŕtania) a zlepší kvalitu rezaného povrchu.5.6 • hĺbka [cm] 10 20 30 40 Ľd stijpanie rýchlosti "V Obr. pri širenl tepla v zóne rezania sa pri danej rýchlosti posuvu tvoria štyri oblasti (1. 5. viď obr. ako je to znázornené na obr.5. časť materiálu sa odparí. laserom s výkonom IkW.

85 rýchlosť rezania daná rýchlosťou posuvu obrobku alebo lúča.5. honovanie a lapovanie) sú založené na viacnásobnom bodovom kontakte brúsneho zrna viazaného v nástroji {brúsny kotúč. .86 znázorňuje konvenčný proces brúsenia a pôsobenie laserového lúča pri dokončovaní povrchov.S. obr.5. obr.15 ~ 2. Kolísanie rýchlosti posuvu obrobku a jeho rotácie majú oveľa menäi vplyv na hĺbku prieniku lúča do materiálu. hĺbka rezu (hĺbka prieniku lúča do materiálu) je stabilizovaná relatívnou polohou lúča k povrchu obrobku. uvedenými technológiami. K úberu materiálu laserovým lúčom dochádza odparením (plastické materiály a kompozitné materiály) alebo natavením a následným odstránením taveniny prúdom prídavného plynu (kovy a keramické materiály). obr. Kolísanie týchto parametrov spôsobuje premenlivú hĺbku rezu. obr.5. je potrebné vynaložiť pomerne veľkú energiu.87b. Hĺbka rezu je ovplyvnená predovšetkým výstupnou intenzitou lúča.5.2 Opracovanie laserom LBM • • • flexibilita polohovania ohniska so vzrastajúcou hĺbkou rezu vonkajšie faktory pre uber materiálu ako použitie prídavného plynu. krehkosť) požiadavkami na komplexnosť tvaru a veľkosť rozmerov dokončovaných dielcov a tiež na zabezpečenie vhodných.2. Ko— Wang Liu [42]. najmä brúsením. alebo v tuhom či kvapalinovom médiu (lapovacia pasta) s povrchom obrobku.5 um.4. honovacie kamene). Každé zrno uberá častice materiálu v tvare triesky s mikroskopickými rozmermi a dosahuje sa drsnosť povrchu okolo Ra 0. Ak lúč dopadá na povrch obrobku v tangenciálnom smere. Pritom na kvalitne dokončený povrch. čím dochádza k zahladzovaniu mikronerovností (výstupkov povrchu) po predchádzajúcej operácii a znižovaniu hodnoty Rmax (maximálnej drsnosti). rýchlostí posuvu obrobku a rýchlosti jeho rotácie. V procese vznikajú vysoké hodnoty zaťažujúcej sily a jej zložiek. 211 5.87a.85.5.86 Porovnanie interakcie nástroja a obrobku pri konvenčnej technológii a laserovej technológii dokončovania povrchov Technológia dokončovania povrchov pomocou laserového lúča. Obr. ktorú popisujú Skeng. hĺbka rezu závisi na výkone lúča. Pri „klasickom" dopade laserového lúča na povrch materiálu.5. ponúka pôsobenie laserového lúča tangenciálne na povrch rotujúceho obrobku. dostatočne presných a tuhých prípravkov na upínanie. smer rotácie brúsneho kotúča pojivo uber materiálu natavemm a odparení m profil laserového lúča povrch obr smer rotácie obrobku triesky smer rotácie obrobku Ob. nástroj podlieha opotrebeniu a v neposlednom rade je použitie limitované aj vlastnosťami obrábaného materiálu (tvrdosť.5 Laser pri dokončovaní povrchov Konvenčné dokončovacie procesy v obrábaní (brúsenie.

že polomer lúča je väčší ako drsnosť povrchu. ale lúč dopadá na povrch pod určitým uhlom.20) ) Pre závislosť drsnosti povrchu na posuve piati podobný priebeh ako pre klasické rezanie.135/cos a (mm na otáčku): Ra l fii f 11. je možné znížením posuvu lúča alebo použitím obecného uhla dopadu lúča na povrch.19) kde Tf je polomer sfokusovaného lúča. a teda možnosť odstrániť nepresnosti tvaru po predchádzajúcich operáciách. ktorá je porovnaná cez výpočet špecifickej energie potrebnej na odstránenie jednotkového množstva častíc materiálu.88b. strednú aritmetickú drsnosť Ra je možné vypočítať podľa vzťahu. obr. rovnaké hodnoty je možné dosiahnuť aj laserovým dokončovaním povrchov [42]. Pri rovnakom posuve vzniká medzi povrchom materiálu a lúčom väčšia styčná plocha.87 Účinok dopadu lúča na povrch materiálu a) ortogonálne.15 Ť 2./? podľa vzťahu [42]: d f /z 1f'. pre laserové dokončovanie toho istého materiálu je hodnota špecifickej energie 5 J / m m 3 . Ak uhol dopadu lúča na povrch nie kolmý. tento jav je dokumentovaný menšími hodnotami drsnosti Ra. Ko-Wang Liu [42]) hodnotu 0.212 Progresívne technológie Pri o r t o g o n á l n o i T i d o p a d e laserového lúča na povrch sa tvorí ryhovaná zóna a drsnosť povrchu vzniká ako výsledok priemetu kruhovej stopy lúča na povrch obrobku na základe geometrickej podobnosti. Zvyšovaním posuvu drsnosť povrchu parabolický rastie. Zlepšiť vznikajúcu drsnosť povrchu. čo je rozdiel až jedného rádu.COStt (5. obr. ktorý piati pre posuv lúča do 0.5 pm.5. Ko-Wang Liu [42]) Nevýhodou dokončovania povrchov laserovým lúčom jc vyššia energetická náročnosť procesu. Pre zvolený posuv lúča f je možné vypočítať hĺbku rezu d.5. Ako bolo spomenuté v úvode kapitoly dosahované drsnosti povrchu pri klasickom brúsení sú v rozsahu Ra 0. Kým pri brúsení materiálu PMMA udávajú autori Sheng. b) tangenciálne (zdroj: Sheng.88a. v tomto prípade. a je uhol dopadu lúča na povrch. 1- ' ť cosa ^ . 2r f j 2 > 1/2 1 (5.5. Napriek tejto nevýhode je uvedený .1 J/mm 3 . priemer sfokusovaného luta — Uber materiálu v dôsledku nestálosti procesu phsmer sfokusovanéhc selektívna hĺbka rezu i -nini lue i m i ü - laseravyN HJJÍK / zmena hbky rezu_ vplyvom zmien v procese Líča a) hĺbky rezu vplyvom zmien v procese 1 uber materiálu v dôsledku nestálosti procesu Obr. potom priemet lúča na povrch obrobku môže byť v tvare elipsy. to má za následok zníženie drsnosti povrchu. Výhodou klasických metód dokončovania povrchov je vyšší uber materiálu v porovnaní s laserovým lúčom. Za predpokladu.

• nedochádza k opotrebeniu nástroja (laserového lúča). tvaru rezania a plánovanie výroby je veľmi jednoduché s podporou PC. tvrdosť kotúča.5. . odpadajú problémy s vibráciou stroja.2 Opracovanie laserom LBM 213 spôsob dokončovania povrchov vhodný najmä pre plasty a keramické materiály. iii) vysoká rýchlosť a presné rezanie je možné zabezpečiť vhodnou voľbou prídavného plynu. 3 otafcka 1 OTÁČKA PNEMER LÚČA R. kde je potrebné okrem rozmerov určiť druh brusiva. nástroja.5. ii) šírka zárezu je úzka a získavajú sa ostré hrany. krehkosť. vi) bezkontaktné opracovanie materiálov. viii) na obrobok pôsobí iba laserový lúč. • laserové dokončovanie povrchov je vysoko flexibilná technológia v hodná pre dokončovanie dielcov v širokom rozsahu komplexnosti geometrického tvaru a rôznorodosti materiálov. v) deformácia rezaných častí je veľmi malá. iv) tvar rezu môže byť riadený NC a CNC. zrnitosť brusiva a Štruktúru kotúča. A) 2 oiačla 1 otáčka 3 01áaia h) Obr. Ko-Wang Liu [42]) Medzi prednosti laserového dokončovania v porovnaní s brúsením patrí: • jeden druh nástroja (laserový' lúč) je možné použiť pre rôzne materiály. Vo všeobecnosti je možné doterajšie poznatky a výhody laserového nástroja v procesoch obrábania (Laser Machining) zhrnúť nasledovne: i) laserom sa obrábajú všetky druhy materiálov bez ohľadu na tvrdosť. • nieje potrebná špecifikácia vlastnosti lúča ako v prípade brúsneho kotúča. vii) zmena tvaru obrobku. druh pojiva. pevnosť. ktoré pre klasické spôsoby brúsenia predstavujú rad technologických problémov.88 Profil dokončovaného povrchu laserovým lúčom pri dopade lúča na povrch a) ortogonálne b) pod obecným uhlom (zdroj: Sheng. odpadá zložitosť upínacieho zariadenia. ix) spoľahlivé a veľmi vysokokvalitné rezanie v automatickom cykle.

Charakteristické parametre procesu pre LAM technológiu sú výkon lasera.5. priemer fokusovaného lúča a rezná rýchlosť. iba k jej nahriatiu do určitej hĺbky. Ako zdroje sa používajú CO. Anifantis. Laserový lúč sa používa v tomto prípade ako nástroj na podporu rezného procesu.6 O b r á b a n i e podporované laserom (LAM) Progresívne technológie Obrábanie podporované laserom (z angl. aby nedošlo k poškodeniu povrchovej vrstvy vplyvom tepla. alebo počas rezania povrchová vrstva materiálu mäkne. obr. Rozsah zmeny vlastností povrchu závisí na dosiahnutej teplote a jej gradiente. Energia laserového lúča sa absorbuje do povrchu a mení sa na teplo..214 5. na zvýšenie účinnosti procesu a najmä na uľahčenie rezania ťažkoobrobileľných materiálov (podpora lámania triesky pri obrábaní keramických materiálov a legovaných ocelí s nízkou obrobiteľnosťou). Karagiannis (1997) [17] a König. LAM predstavuje obrábanie pomocou prídavného energetického zdroja. Parametre procesu rezania sa volia v podobných rozsahoch ako pri klasikom postupe. tepelne ovplyvnená zóna .4. Chryssolouris.90 Zóna rezanie pre sústruženie a brúsenie pomocou lasera ako prídavného energetického zdroja.89.89 Zostava pre laserom podporované sústruženie (LAM) < Obr. Zaboklicki (1993) [23]. Použitím fokusovaného laserového lúča. ale s ohľadom na stabilitu laserového lúča. trieska laserový lúč rezný nástroj tepelne ovplyvnená zóna A Obr. je zaraďované medzi postupy obrábania s prídavným zdrojom ohrevu povrchu materiálu a poukazuje tiež na univerzálnosť použitia laserového nástroja. stáva sa poddajnejšou a tvámejšou. obr.2. Laserový lúč zohrieva povrch obrobku tesne pred hrotom sústružníckeho noža alebo pred plochou brúsneho kotúča. ako prídavného energetického zdroja. Nd-YAG lasery s výkonom do 4 kW. stráca svoje pôvodné mechanické vlastnosti.5. Intenzita lúča a doba interakcie lúča s povrchom sa volia tak. Laser Assisted Machining). ovplyvňuje sa p o v T c h materiálu bezprostredne pred rezným nástrojom. Teplota povrchu obrobku závisí na jeho tepelnej vodivosti. ktoré sa aplikuje pre klasické technológie sústruženia alebo brúsenia tažkoob rob i teľných materiálov a predstavuje altenatívu k procesu brúsenia tvrdých materiálov a k procesom rezania diamantovým nástrojom. Nahriatím povrchu pred.90.5.5.

5. 23]: • redukuje rezná sila. 30 40 50 60 70 20 40 60 S O 100 Rezná rýchlosť vc [nVrrin] Dráha rezania L [m] Obr.1 kW.92 Priebeh opotrebenia chrbtovej plochy nástroja pri LAM sústruženi Podmienky: Obrobok: nitridická keramika S Í í N j Nástroj: polykryštalický diamant (PKD) Rýchlosť posuvu vi = 6 mm/min Hĺbka rezu :1 mm Rezná rýchlosť: 50 m/min Výkon lasera :1. Zaboklicki ¡23}) Obr. • zvyšuje sa životnosť nástroja. obr.92 a 5. LAM je alternatívny proces pre ťažkoobrobiteľné materiály ako sú zliatiny titánu a niklu.93 • zvyšuje sa uber pri rezaní ťažko obrob i teľných materiálov.COs (zdroj: König.1 kW. tým že sa znižuje jeho opotrebenie. i v) tvorenie ďalšieho zdroja tepla následkom deformácie pri vzniku triesky. axiálne a obvodové vedenie tepla v obrobku.2 Opracovanie laserom LBM 215 Sprievodné javy pri sledovanom procese sú predmetom výskumných aktivít s cieľom vytvoriť vhodnú štruktúru pre priame (on-line) riadenie procesu. viii) opotrebenie nástroja následkom difúzie pri vyšších teplotách a následkom abrazívneho účinku.91 Priebeh zložiek reznej sily v závislosti na reznej rýchlosti pri LAM Podmienky: Obrobok: nitridická keramika SbN* Nástroj: kubický nitrid bóru (KN8) Rýchlosť posuvu vi= 6 mm/min Výkon lasera :1.5. je možné zhrnúť nasledovne [17]: i) prúdenie tepla a radiácia žiarenia z obrobku do okolia. LAM technológia ponúka zaujímavé výhody oproti tradičnému obrábaniu. Obrábanie týchto materiálov predstavuje ešte stále problematický proces. Stroje aj nástroje nie sú ešte dostatočne prispôsobené týmto materiálom a vyžadujú vysoké náklady pri opracovaní. iii) radiálne. Zaboklicki ¡23}) . ii) žiarenie lasera a hĺbka prieniku absorbovaného tepelného toku do povrchovej vrstvy. Použitím lasera ako prídavného energetického zdroja sa v procese rezania [17. vii) prenos energie trenia do systému nástroja. v) odvod tepla zo systému ohriatou trieskou. CO2 (zdroj: König.91.5. vi) prenos tepla medzi trieskou a nástrojom následkom trenia a ohriatia. obr.5.5. vysokopevné ocele a nitridická keramika.

Použitie LAM technológie je stále vo vývoji a orientuje sa na obrábanie tvrdých materiálov. [17]) L A M PROCES Korozivzdomá oceľ Legovaná chróm-molybdénová oceľ (DIN35CrNÍMo6) Stelit (zliatina na báze kobaltu) Inconel 7 1 8 Ti zliatina (ASTTÍA6V) Jemné sústruženie namiesto tradičného brúsenia Frézovanie Frézovanie sústruženie Jemné sústruženie namiesto tradičného brúsenia Frézovanie Sústruženie. temperovanie a mikroštiepenie materiálu. Povrch SiC vo vodnom prostredí sa ožiari laserom.5. ktoré sú neprípustné pre obrobky z ocelí" a keramických materiálov. ako to uvádza Chryssolouris. lokálne natavenic materiálu. tab. Pri rezaní sa redukuje rezná sila a sa znižuje opotrebenie nástroja. ktoré môže spôsobiť rozklad materiálu v povrchovej vrstve. LAM má tiež nevýhody. ako uvádza Kônig a Zaboklicki [23] zníženie strojového času na jeden obrobok a zvýšenie trvanlivosti nástroja. ale sú potrebné pri obrábaní tvrdých kalených materiálov a diamantu [14]. Táto technológia uvádzaná pod názvom ELACM (Excimer Laser Assisted Chemical Machining) [17] sa používa pre sústruženie karbidu kremíka (SiC) v kvapalnom prostredí (obyčajne voda). napr.93 [17]. frézovanie Nltridická keramika V ostatnom čase bola pre obrábanie keramických materiálov vyvinula Špeciálna technológia využívajúca excimerový laser.5. obr. 5. Zvýšenie trvanlivosti nástroja zvyšuje schopnosť presnejšieho riadenia vytváranej geometrie obrobku. čím sa vytvorí mäkká vodnatá oxidická vrstva. Anifantis. povrchové kalenie. pretože tieto materiály pri pôsobení laserového lúča na povrch výrazne menia svoje mechanické vlastnosti a tým sú vhodnejšie pre rezanie. Karagiannis [17]. Použitie sústruženia s laserom ako prídavným energetickým zdrojom.93 Porovnanie opotrebenia nástroja pre klasické frézovanie a LAM postup frézovania Podmienky: Obrobok chróm-molybdénová oceľ (DfN35CrNiMo6) Nástroj: spekaný karbid Hĺbka rezu 1 mm Posuv :0. pre keramické materiály. Fotochemickou reakciou zmäknutá povrchová vrstva je . 5. • bez lasera [v = 60 m/min) -LAM (v = 170rrĽmln] 5 10 15 Doba frézovania [min] Tab.216 Progresívne technológie Medzi ďalšie prednosti procesii LAM patrí.2 mm Výkon lasera 3 kW (zdroj: Chryssolouris et ai.14. namiesto brúsenia. redukuje náklady na proces v rozsahu 60 ~ 80%. Samotné ohriatie môže spôsobiť zmeny v mi k ro štruktúre povrchovej vrstvy a podporovať procesy ako napr.14 Aplikácie LAM procesu [17] OBRÁBANÝ MATERIÁL Obr.

bez opotrebenia nástroja a s minimálnymi požiadavkami na upínanie materiálov. vi) nie je potrebné vákuum. Nepredstavuje síce technológiu s vysokou intenzitou úberu materiálu (not mass materiál removal process). ale aj ohýbania a strihania [2. čo však nie je dané samotnou cenou laserového zariadenia. 14]. 41. Medzi základné nevýhody patrí vysoká finančná náročnosť pri zavádzaní do výroby.Omm) a preto sa môžu robiť rôzne tvary a detaily profilu.94. hoci v laboratórnych podmienkach.2 Opracovanie laserom LBM 217 potom opracovaná sústružením diamantovým nástrojom a takto opracovaný povrch má vysoký zrkadlový lesk. spĺňa vysoké požiadavky strojárskej výroby na flexibilitu. ako uvádza Powell [41] boli rezané hrúbky 30 + 40mm. vysoká hustota energie a výkonu. 5. V oblasti obrábania posúva hranice možnosti opracovania ťažkoobrobiteľných materiálov. ale komerčne dostupné zariadenia umožňujú rezať nasledujúce hrúbky pre C 0 2 laser s výkonom 2kW: Nízkolegované ocele 18 mm Nehrdzavejúce ocele 12mm Hliník 6 mm Meď 4 mm . ktorú možno rezať/deliť: pre laser je veľmi malá v porovnaní s ostatnými procesmi. Kvalitatívne prednosti lasera v priemyselných technologických aplikáciách v porovnaní s inými zdrojmi energie (inými technológiami) je možné zhrnúť nasledovne [44]: i) extrémna koncentrácia energie na plochu. obr.5 Porovnávacie hodnotenie laserovej technológie Laser podobne ako abrazívny vodný lúč je v strede záujmu technológie spracovania materiálov pre svoju flexibilitu a univerzálnosť. 62]. Laser v synergii s klasickým procesom vŕtania a sústruženia [17. presnosť a kvalitu. 5. 13. ktoré majú podobné využitie (najmä abrazívny vodný lúč.2. plazmový lúč a rezanie kyslíkovým plameňom). Náklady na laser pokrývajú 15 -f 20 % celkových nákladov na vybavenie laserového pracoviska. 18. a l e j e to rýchlo a ľahko regulovateľný proces. Je bezkontaktný. • Maximálna hrúbka materiálu. Pri vzájomnom porovnávaní uvedených technológií sa hodnotí [8. Laser sa v súčasnosti používa prednostne na rezanie/delenie materiálov.44]: • Rozsah materiálov: rozsah materiálov pre rezanie laserom jc veľmi široký' (iba AWJ proces poskytuje väčšie možnosti). iv) „neprítomnosť „ opotrebenia nástroja. z toho dôvodu sa kvalitatívne porovnávania lasera vzťahujú k technológiám. v) nevzniká rtg žiarenie v interakcii s inými látkami. ú) jednoduchá regulácia výkonu lasera a jeho energetického účinku na materiál. Zároveň umožňuje spojiť proces zvárania a tepelného spracovania do jedného výrobného sledu s obrábaním na jednom obrábacom centre. ktorý je „ekvivalentný" klasickému postupu spracovania materiálov. 19. iii) ľahké ovládanie lúča.5.1 + l. • Širka reznej škáry: je pri laseri veľmi úzka (0. Laserový proces sa môže považovať za postup.

D .slabé. laserom. je v tab. VS . 553^ CO. R .nepouziteľné. ako je rezanie kyslíkovým plameňom.5. VD .94 Porovnanie Šírky reznej škáry pre rôzne technológie [41] Tab.ve/mi dobre.218 Progresívne technológie Kvalitatívne porovnanie alternatívnych technológií rezania/delenia materiálov. S . Ukazovatele charakterizujúce hodnotenú technológiu sú vzťahované k technológii rezania C O .veľmi slabé .podobné (rovnaké).15.dobre. plazmou. abrazívnym vodným lúčom a Nd-YAG laserom.5. laser Nd-YAG laser plazmový luč abrazívny vodný lúč kysl i kovy plameň Obr.5.15 Kvalitatívne porovnanie štyroch alternatívnych technológií rezania/delenia materiálov (spracované podľa [41]) Nd Y A G R R KOVOVÉ MATERIALV Rýchlosť Kvalita reznej š k á r y Maximálna hrúbka HAZ Šírka zárezu S R ŕ D q-D RŤD R D VS VD VS VS NEKOVOVÉ MATERIÁLY VS VD VD VD VS S S VD S VS PLAZMA AWJ R R KYSLIKOVÝ PA E LMŇ Kapitálové náklady P r e v á d z k p v é náklady D VD D KRM A EA I K Rýchlosť Kvalita reznej š k á r y Maximálna hrúbka Sirka zárezu Rýchlosť Kvalita r e z n e j škáry Maximálna hrúbka Š irka z á r e z u S N/A N/A N/A N/A POLYMÉRY N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A R R D S N/A WA N/A N/A s D VD S N/A N/A N/A N/A flvD RŤD RŤD Kvalitatívne ukazovatele charakterizujúce hodnotenú technológiu v porovnaní s C O j laserom N/A.

ktorý je charakterizovaný hlukom. Lasery ako vysoko-energetické zdroje pracujú s vysokými teplotami a energetickými hladinami. Zo všeobecného pohľadu je možné vplyv lasera na životné prostredie posudzovať z troch základných hľadísk. Ich vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia a na životné prostredie. Egger. VIBRÁCIE SEKUNDÁRNE ŽIARENIE PRÍDAVNÉ PLYNY obrobok DROBNÉ ČIASTOČKY. ktoré je možné posudzovať ako: • globálny účinok lasera na ozónovú vrstvu a vznik skleníkového efektu. kritickým stupňom toxicity prostredia a zápachom.1 Bezpečnosť práce a vplyv lasera na životné prostredie Možnosti lasera ako univerzálneho nástroja ho na jednej strane predurčujú na široké využitie.5. emisiou žiarenia. ktoré je spojené s chemicko-fyzikálnym ohrozením zamestnancov a rizikom spojeným s výparmi.95 ukazuje možné riziká spojené s laserovým spracovaním materiálov. le preto dôležité. Egger. Klocke [47]: i) Environmentálne hľadisko. • regionálny účinok sprevádzaný okysličovaním a vznikom jedovatých výparov a splodín. Tônshajf. ale na druhej strane je potrebné poznať riziká spojené sprevádzkovaním laserových zariadení. Klocke [47]) .95 Laser . Obr. AEROSÓLY Obr.5. • lokálny účinok. hlukom a svetelným ožiarením sekundárneho charakteru v bezprostrednej blízkosti prevádzky laserového zariadenia. Hľadisko surovinových zdrojov ako je spotreba energie a materiálu. ii) in) laserový lúč LASEROVÝ PLYN ROZPLÝLENÉ SVETLO HLUK. ako dôsledok produkcie tepla. čoho dôsledkom je vznik pevných. kvapalných a plynných vedľajších produktov a možného rizika ohrozenia svetelným žiarením. aby výrobní inžinieri boli oboznámení s potenciálnym zdrojom nebezpečenstva. znečistenia životného prostredia a bezpečnosti práce. 5.2.riziká bezpečnosti práce a vplyvy na životné prostredie (zdroj: Tänshoff.5. Zdravotné hľadisko zamestnancov.

Laser neprodukuje žiarenie atomárneho typu. PS/NB) a polyvinylchlorid. následky sú o to nepriaznivejšie. to sú polystyrény (PS.5.5 W [47]. Pre všetky je stanovená hraničná hodnota koncentrácie výparov v objeme vzduchu.220 Progresívne technológie Pre praktické použitie sú lasery zatriedené do 4 tried (J * IV). PP).medzinárodná skratka pre limitné hodnoty toxických látok v (mg/m 3 ). polyméry alebo kompozitné materiály. Okrem kovov. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať laserovým zariadeniam na zváranie. pár alebo aerosólových látok. ktoré majú schopnosť odraziť lúč nekontrolovane. Podľa zvyšujúceho sa potenciálu rizika pre prácu a životné prostredie. aby sa znížilo riziko ohrozenia výparmi. Toxické výpary. produkujú toxické výpary kyanovodíka. v pracovnej 2 000V a pravidelnú 343 100 - • vznik požiaru. sa zvyšuje číslo triedy. Produkuje svetelné žiarenie so silnou koncentráciou.ožiarenie. Britská norma BS 4803:83 stanovuje hodnotu TLV (Toxic Limit Values) . okrem hľadiska bezpečnosti práce a zdravia. stupňa) a očí (hrozí nebezpečenstvo popálenia rohovky. . ii) polyméry so strednou emisiou aerosólov v rozsahu 40f80 mg/m3. toxické výpary. Polyméry podľa chemického zloženia a pod vplyvom ohrevu laserovým lúčom. Aj keď priamy zásah laserovým lúčom je bezbolestný. Laserové zariadenie musi byť vybavené výkonným odsávacím systémom. Lasery používané pre spracovanie materiálov sú zaradené do IV. aby nehrozil zásah elektrickým prúdom (STN Bezpečnostné predpisy pre obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach). Bezpečnostné riziká laserového zariadenia stanovené podľa britskej normy BS 4803:83 (British Standard) zahrňujú: • vplyv lúča . ktoré vzniká dopadom lúča na materiály v okolí. Nebezpečenstvo vzniku požiaru hrozi pri zásahu zápalných materiálov. Okrem priameho zásahu laserovým žiarením existuje možnosť zásahu tzv. polymetylmetalakrylát (PMMA plexisko). iii) polyméry s nízkou emisiou aerosólov menej ako 10 mg/m 3 . fenolov a aerosólové látky. podľa účinkov jednotlivých prvkov na organizmus Človeka. pri práci s materiálmi so sklonom k samovznieteniu. predstavujú aj polyméry riziká pre životné prostredie a človeka. a toto žiarenie môže spôsobiť vážne poškodenie zasiahnutej časti tela. či sú to kovové materiály. ale je potrebné zabezpečiť kontrolu elektrickej inštalácie. preto musi byť oblasť. triedy. pol vami d y a pol y karbonáty. pretože ich energia fotónov prevyšuje hodnotu 0. • Vysoké teploty v procese laserového obrábania natavujú a odparujú materiál. či už vo forme plynov. oči je potrebné vždy chrániť ochrannými okuliarami). podľa typu lasera. s ktorou laser prichádza do styku obklopená tepelnou bariérou schopnou zamedziť Šírenie laserového lúča mimo prevádzkovanú oblasť. ktorý uvoľňuje škodlivé a nebezpečné výpary. sekundárnym žiarením. Tab. Polyméry používané pre laserové metódy spracovania sa podľa množstva produkovaných škodlivých látok delia do troch skupin [47]: i) polyméry s vysokou emisiou aerosólov medzi 140-^130 mg/m 3 . • zásah elektrickým p r ú d o m . sú spojené s ohrozovaním životného prostredia. V napájačom zdroji elektrickej jednotky a tiež komore laserovej výkonovej jednotky je vysoké napätie (jednosmerné okolo striedavé 380V). preto musí byť laserové pracovisko opatrené nátermi alebo materiálmi s nizkou schopnosťou odrážať laserové svetlo s danou vlnovou dĺžkou. sem patria polyolefíny (PE. tieto jednotky sú síce krytované. najmä pokožky (popáleniny až III.16 uvádza limitné hodnoty koncentrácie vybraných kovových prvkov.

5.1 m g / m 3 0.0 m g / m 3 3 3 Účinky na zdravie S p ô s o b u j e v á ž n e p o š k o d e n i e zdravia.15 m g / m 1. • doby ožiarenia.5.0 m g / m 3 0. pôsobí systematicky Pľúcny k a r c i n o g é n Výpary k o v u vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť Výpary k o v u vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť 0. nikel meď a iné škodlivé materiály.05 m g / m 3 Polyméry s vysokou koncentráciou aerosólov produkujú iba malé množstvo plynných výparov. Preto je nutné dodržiavať pri prevádzkovaní laserového zariadenia prísne bezpečnostné predpisy. obr. excimerový laser a Nd-YAG laser. C O : .0 m g / m 3 5. kobalt.16 Limitné hodnoty koncentrácie vybraných kovových prvkov (zdroj: Powell \4lJ) KOV B e r ý l i u m (Be) Kadmium (Cd K o b a l t (Co) M e d (Cu) Železo (Fe) O l o v o (Pb) Nikel (Ni) Titán (Ti) Zinok {Zn) TLV 0. Keramika a sklo sú charakteristické tým. Veľkosť Častíc v aerosóle sa pohybuje od 10 nm do 16 um. ako aj pri obrábaní polymérov sa tvoria nebezpečné výpary a ďalšie riziká ohrozujúce bezpečnosť práce a životné prostredie.05 m g / m 0.97 Pri obrábaní a zváraní ocelí. Doba ožiarenta [s] Európska norma EN 60 825 určuje maximálne prípustné hodnoty ožiarenia MPE (Maximum Permissible Exposure). ktoré obsahujú chróm. Tieto parametre sa posudzujú podľa energie impulzu a doby trvania impulzu pre daný typ lasera.Tab. že vytvárajú veľmi jemný a ťažký prach z keramických čiastočiek a silikonu.0 m g / m 3 10.96. obr. d u s e n i e Vysoko toxické Dražai pľúca Výpary kovu vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť V ý p a r y kovu pôsobia n a pľúca Spôsobuje anémiu. Ďalšie možnosti vzniku rizika pri používaní priemyselných laserov sa posudzujú podľa: • vlnovej dĺžky produkovaného svetelného žiarenia.2 m g / m 3 5. • energetickej hustoty alebo intenzity žiarenia. pre tri druhy najviac používaných laserov pre spracovanie materiálov. .5.

P.00E+03 I 1.O0E+O5 1. 309 -313 10.J. J.Machining. of Engineering for Industry.: Modeme Blechumformung . (1992) Festa. A. U.. May (1995) pp. ASM International.: Ultafast Lasers: Mature. D. Laser Group 11. Molian. 5. R.: Technische und wirtschaftliche Randbedingungen der Lasermaterialbearbeitung. 8.s. Vol 117. Technica 15/16 (1996) s 41-49 13.M..26-27 Engst. Firemné matreiály MedíCom. Luder. 7. V..35 mm Thick Stainless Steel ASME J. 2.: Drilling without Drills.00E-10 1.Ncnci. ofEngineering for Industry. (1991).1 1 . (1993) pp. SVTL. M.Metals Handbook . 32.0QE-02 1. 11/1996 p.: The Industrial Laser Annual Handbook. 272-276 .Jet.. Form. 4. Muller. Bratislava. M. A.2: 1. G.'. Aug. 9. Nov (1991). Wie sc he mann.: Simulation des Laserstrahl S c h e i d e n s von Kunststoffen.Assisted Laser Cutting of 6.F.00E-06 1.ed. A. s. Manca.36 Buda. American Laboratory. 6. F.. Bčkcš. Gas . (1988) Ediúon SV 1989.0OE+O6 (zdroj: Tänshoff.97 Rozsahy energie impulzov a doby impulzov pre priemyselné lasery 1.: Teoretické základy obrábania kovov. Hsu..: Je možný technologický pokrok bez laseru.l87 Bengtsson. a. (1982). ASM .vyd Dilthey.: Bänder Bleche Rohre. J. (1967) l. Baibach. March.2000.00E+01 Obr. Levitt. O. 16..5. J. March. s 431-^36 15. P.222 Progresívne technológie 1. (1997). 18-29 Belforte. Special Report 743. Firemné materiály Coherent. Egger. M.. 9. M.No5. Inc. ale na druhej strane je jeho použitie spojené s rizikami bezpečnosti práce a znečistenia životného prostredia (emisia aerosólov a plynov. Coremans. (1995) No. SV 1 0 .. M. 3. Bellows. s.W. Geiger.p. Vol 115.: Off-Axial. Werkzeuge. L i t e r a t ú r a pre kapitolu 5.12. A. Blech Rohre Profile 42. Naso. Foerster..5. Kmeger. vysokoencrgctické svetelné žiarenie). Klocke í47J) Doba impulzu i [s] Pružnosť a mnohostrannosť lasera je na jednej strane jeho veľkou výhodou. Kohls..329 14. Compact Sources and New Applications. 12.A.offen für neue fachübergreifende Denkansätze. American Machinist. Die Anwendung des Lasers in der Fertigung. wiWerkstaustechnik 81.O0E-01 1.pp. J.0QE+02 1. B. Geiger. ASME J.. Vol. R. Thermal Design and experimental Analysis of Laser and Electron Beam Hardening.

F. 33. Vol 117. Čis.N.: Micro Machining of Hard Materials Using Nd:YAG Laser.. Oct. Ko-Wang Liu: Laser Machinig for secondary Finishing Applications. Chryssolouris.část Sklár a keramík 34. of Engineering for Industry. V.W. Sheng. O. I«. Condc.T.C.F. J. D. Vilar. 199 .34. 766-769 18.Kl-22 41. 42. 3 5 9 .. 1999. A. 1999.. Vol 11.: Schnittflächen beim Laserstrah Ischeiden von faserverstärkten Kunsttstoffen. N. J. Lasers in Engineering. Anastasia. Un-Conventional Machining Composite Materials.: C 0 2 Laser Cutting. Vol 11. Yue. R. V. I. P. (1995).. Strojírenská výroba čis. of Engineering for Industry. D.131 31. Mendes.: Obrobitelnost materiálu laserem. Lukoviö.39/2 (1989). pp. ASME /. Vol 9. F. M.l. Lee.216-230 23.169-173 40. Nr. S. M.(1993).6.314—316 30.. Murray . Vilar. Lau.: Laser assisted grinding of ceramics. 35. ASME J.3mm thick STZ. W. Conde. F. Matušek. (19S8).. M.0.ed.. M.: Principles of Machining by Cutting.M. Lotsha. D. 629-636 . Vol... No. Annals of the CIRP Vol.Lee.211-215 34. Trasser. MatuSek. of Manufacturing Science and Engineering. (1993) pp. Vol 115. London. Chen..J. Ihleman..3 6 2 38.83. CA. van Luttervelt. s.: Schneiden und Abtragen mit dem C O : Laser. Industrie-Anzeiger 43/44. R.: Study on the relationship between laser processing sound and material removal charakteristics.: Effect of Operating Parameters on Surface Quality for Laser Cutting of Mild Steel. 62-72 19.. Plansee Proceedings. May 1997.Vol 97. P. of Materials Processing Technology 48. T. eial. Abrasion and Erosion. A. V. pp. pp 23-37 36.T. T. Bienhorn.A.: Laser Assisted Machining: An Overview. 57-58 26. Bergs. Marinescu. pp.5. Ono. Fondrek. pp.E123-E127 223 17.3 s. 1.W..B. May (1993) p.. Wehner. 157-163 32. T. Zaboklicki.: Micromachining of A L 1 O 3 Ceramics by Excimer Laser. pp. Zborník s konferencie laserové spracovanie materiálov. No 1-3.: Laser Assited Hot Machinihg Processes technological Potentials. F.. No.... 34-39 24. N. of Engineering for Industry.4 1999 s 81-85 22. KoseČek. No. Kaczmarek. (1995) pp.. 18-21 25. Kolenič.M. König. G. König. Journal of Laser Apll i cation. Warsaw. Murray. Nov (1997) pp.J..1997 pp. (1976). W. Perry. s. 5/6. Klocke.205 27.. R. (1984).. 125. Vol 115. Smith.: Opracovaní skla laserem.206-209 39. J. Oliviera. (1984). Laser Materials Processing. Tyrer. Cemented Carbides and Hard Materials 1997. Chmelík. pp 179-184 37. S. J. König. W.5.K. Journal of Laser Application. (1987)..S.of Material Processing Technology . čis.J. 1 . In.F. No A 1999. 85. ICALED'97.: Zváraní e-S varovaní 48.: Laser Grooving of Composite Materials with the Aid of a Water Jet Steel ASM E J. M. No 5. Revista de matalurgia Vol.. (1995) pp. NewYork.R. et aL: Ultras hon pulse laser machining.T. Interceram 45.-J. Laser Materials processing. 1998.A. J.2. 2000. G. Kaminski.. Karagiannis. Industrie-Anzeiger 97.: Läse runterstutzte Dreh be arbeitung von Siliziumnitrid-Keramik. I.část Sklár a keramik 34. J. Plenum Press. Dausinger.. Ou'viera.-J.. Powell. Mar-Apr. Brožek. 2. Morita.N.1998 pp.. VDI-Z 135. Sheng.5. Meiners. W.A. Chapman and Hall.587 -607 28. Chryssolouris.: Nd-YAG laser drilling of 8. s..: Advanced Methods of Machining. J. E.448-462 21. TyrerJ. M. Kurita. ASMEJ.R. part 1 1998. Vol. Vol 119. pp. (1987). Košice 1988 s 181 29.2 Opracovanie laserom LBM 16. Aug.: On the Selection of Manufacturing Methods Illusuated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.Trasser. Vačkáŕ. pp. s. č.: Femtosecond ultraviolet laser micromachining of A1 2 0 3 ceramics.2. Wydawnictwo naukowotechniczne. Jirka. Wiedmaier.: Pulsed C 0 2 and Nd-YAG laser drilling of PSTZ.: Rezaní laserem.: Opracovaní skla laserem. R. M. Led. M... 1993 Led. Anifantis.. Niemeyer. P.: Maching of composites with high intensity solid lasers. X. Vol. Nov. 28-30 20. McGcough.

Jandeleit. Vol. of Engineering for industry. 1983 51. Brcdt.R. pp 947-954. Vol 110. Z. E. Vol. 55. M.I. Part II.l Aug.: Použitie C 0 2 lasera pri delení keramiky In: LNTERANTIKOR 96 Košice 24. Tuersley..8 1998.: Improved surface quality of rotation symetrie structure by excimer laser micromachining. pp ... Maňková..No. R. Annals of the CIRP Vol. Oct. Trassser. 451-467 i3.. Schachrai.H. l. pp.K. Overmeyer. No.: Application an Safety of Industrial Lasers.: Energy Requirements for Ablation or Decomposition of Ceramics during CO. C: Nach CO? .T. 468 45. Tuersley. A.l995 s. A.T.K. 1998 pp. Taniguchi. (1986). 1989 47. J.: Nd-YAG Laser Machining SiC fibre Porosilicate Glas Composites. A. In: TECHNOLÓGIA 95. F.. SME. M. Kreutz.35/2. Hanbook of ceramics and Composites Vol. V. Castellani Longo. Hoult. I.V. N. CD media. R. April 2000. I. Maňková. 1990 pp. Snoeys. . Clarendon Press Oxford. roč. Sklár a keramík. Poprawe.P. 1997.P. 53..P. 11.l.: Laser Cutting of Reinforced Materials..: Technologie laserového delení materiálu. Applied Science and Manufacturing.vyd.nun Nd:YAG-Laser fur Blechbearbeitung. W. Dekkyser.. L.M. Tagliaferri.5.C. Annals of the CIRP I Keynote Papers 1997. 1989 46.AI14-A121 49. Machining Science and Technology. ICALED'97 Laser Materials processing.J.K. J. Zhang.: Špeciálne metódy zvárania.1983 s. Staelens. PashbyJ. N.6. Grauman.W.. Horn. Šiman.. I. R.1 Machining. Kordas..: Nd-YAG Laser Machining SiC fibre Porosilicate Glas Composites.. Turfía. H.: Fundamental Investigation of Micromachining by nano-and picosecond Laser Radiation. H. TR Transfer Nr.212-218 60... SV 8/9..M. Jo urn al of Laser Application.-J.445 58. lasera pri rezaní oxidickej keramiky. 17í 175 56.20/23 59. Hesencr. STU Bratislava.I996 57.: Schittflächen beim Laserstrah I sc h ne i den von faserverstärkerten Kunststoffen. E: Theoretical Aspects of Laser Machine Tool.R.okt. Lonerga. and Nd-YAG Laser Machining.R.. Košice .83. L: Aplikácia CO.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.P. et al. p. M. Applied Science and Manufacturing.1-15 44. G. Wijers. 885-891. 33 č. N. Tönshoff. Varga. Alfa Bratislava. Hoult. Chryssolouris. Fašková. Ostendorf. (1988) pp. Dearbome.: New Machining Concepr for Manufacturing Microstmctures with Excimer Laser. Rinke. Annals of the CIRP Vol.57-58 52. Wilson.28/2/1979. 153-162 50. Part I. 1/2 (1996) s. L. 1998 pp. 61. Urbänek..F.: Application of High Lasers in Manufacturing. pp. 10 No. E.1 Marcel Dekker New York.25.P.I. Egger. S. Industrie Anzeiger 43/44/1987 pp.. M. Presentation in TEMPUS Project 12310/97.. Applied Surface Science 127-129. pp 955-964 54. Feb..224 Progresívne technológie 43. 65-73 62. Vol. ASME J. Weichenhain.. Klocke. Modest.: Energy Beam Processing of Materials.. (1989).997 pp. Vol 29A. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesses. Tönshoff. Vol 29A.: Dekorácia skla laserom.8 1998. R. F. J. Varga. H. 7.V. Zavanella.. Wehner. Vol. Wais. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. Tönshoff.sept.553-568 48. Pashby..

teplota úplne ionizovanej asi 100 000 °K [6].3 Obrábanie lúčom plazmy Plazmové spôsoby rezania (medzinárodne zaužívané označovanie PBM Plasma BeamMachining alebo PAM Plasma Arc Machining) sa začali používať začiatkom 50 . rezanie hliníkových platní. jednak ako priameho úberu materiálu jeho postupným odtavením. Termín plazma sa používa pre označenie veľkého počtu častíc (atómov. a väčšinou aj je. Plazma.3. Pre zvláštny stav plynov. Prvé priemyselné zariadenia používajúce plazmu na rezania boli prevádzkované okolo roku 1955 [7].3 PAM 5. napr. elektrónov) bez pevnej vzájomnej väzby. rezanie tenkých plechov. Samotný elektrický oblúk je plazmou s nízky stupňom ionizácie [6]. rezanie korozivzdorných ocelí o hrúbke až 25 mm [3]. vysokokvalitné kovové a keramické povlaky o hrúbke 0. Ako celok je plazma v ustálenom stave elektricky neutrálna. alebo ako elektrický výboj medzi anódou a katódou.1 mm odolné voči korózii. Hlavné oblasti aplikácie plazmového lúča sú: nanášanie povlakov plazmovým lúčom.1 Vznik plazmy a plazmové zariadenia Plazma je pojem zavedený pre osobitný stav plynov. Langmuir v roku 1923 fyzikálny pojem plazma. pri ktorom sa stávajú vodivými ionizáciou atómov. prípadne mechanicky kompenzovaným iónovým zväzkom. ktorý sa na Zemi vyskytuje len výnimočne. molekúl iónov. ako štvrté skupenstvo látky.'. Je to zmes elektrónov a kladných iónov. Teplota čiastočne ionizovanej plazmy je 5 000-^ 15 000 "K.laserom podporované sústruženie). pri ktorom sa plyny stávajú vodivými. • rezanie/delenie materiálov. • 5. • obrábanic/sústruženie pomocou plazmového lúča jednak ako zdroja lokálneho ohrevu materiálu pred odrezaním triesky (princíp je podobný ako pri technológii LAM . storočia ako alternatívne spôsoby rezania hliníkových a iných neželezných materiálov namiesto rezania kyslíkovým plameňom. • zváranie. Prvé teoretické práce z problematiky plazmového oblúka stabilizovaného vodou uverejnili v roku 1922 Gerdien a Lotz [6]. Plazma je elektricky vodivá a podlieha účinkom elektrického a magnetického poľ. teplote a opotrebeniu. napr. rozložená vo vnútri plynu z neutrálnych častíc.. Plazma sa najčastejšie môže tvoriť ohriatím látky na vysokú teplotu alebo elektricky oblúkovým výbojom medzi dvoma uhlíkovými elektródami. Ako zdroj tepla pre ionizáciu plynov sa v technickej praxi najviac používa elektrický oblúk. Vzniká ionizáciou plynu pri vysokých teplotách nad 20 000"C.5. Môže byť čiastočne alebo úplne ionizovaná.tých rokov XX. z ktorých aspoň niektoré majú elektrický náboj a v dostatočne veľkom objeme je súčet kladných a záporných elektrických nábojov nulový. zaviedol /. je elektricky vodivý stav plynu. . ktoré prestavuje pomerne širokú oblasť použitia plazmy [6]. ktorá môže byť.

• prúdiacim plynom. argón a vodík (Ar + H 2 ). kde výboj vniká medzi záporne nabitou elektródou a kladne nabitým materiálom.98 znázorňuje základnú konfiguráciu plazmového horáka. dusík (N 2 ). argón a vodík (Ar + H 2 ) . hélium (He). • stupeň fokusácie lúča po výstupe z dýzy. Plazmový (primárny plyn) je ionizovaný a ohrievaný na vysokú teplotu. C O 2 .5. (zdroj: [7]) V/A otrobek (+) . ktoré sa podľa funkcie delia na: • plazmové plyny.98 Základná konfigurácia horáka pre plazmový oblúk. Záporne nabitá elektróda a kladne nabitý obrobok tvoria oblúk. • fokusačné plyny. ktoré slúžia na zužovania lúča pri jeho výstupe z dýzy plazmového horáka. Takto konštruovaný horák sa nazýva transferovaný horák. • priemer lúča. kde sú ionizované.5. • Na vlastnosti plazmy vplývajú vlastnosti používaných plynov. ktoré obklopujú plazmový lúč a oblasť tavenia materiálu a chránia ich pred účinkami atmosféry. vzduch. I I prívod primárneho (plazmového} plynu prívod sekundárneho plynu alebo vody vonkajši plášť luč plazmy Obr. Plazma sa vytvára rozkladom molekúl týchto plynov za vysokého vývinu tepla. najčastejšie sa používajú argón (Ar). Na dosiahnutie technicky kvalitnej plazmy je potrebné sledovať parametre tvoriacej sa plazmy: teplotu a elektrickú vodivosť {zvyšovaním veľkosti prúdu sa zvyšuje teplota a elektrická vodivosť plazmy). dusík ( N 2 ) . • vodou. pri prechode elektrickým oblúkom.226 Progresívne technológie Na vytvorenie vhodného stavu plazmového oblúka sa zaužíval názov stabilizácia oblúka. argón a dusík (Ar + N 2 ) . Stabilizácia oblúka znamená udržanie lúča plazmy v určitom požadovanom kontrahovanom (zúženom) tvare a to je možné zabezpečiť: • tvarom dýzy plazmového horáka. Sekundárny prívod plynu chráni oblasť tavenia materiálu. • ochranné plyny. obyčajne sa používa argón. ako argón (Ar). Obr. ktorý horí medzi netaviacou sa elektródou (obvykle zápornou woífrámovou katódou) a rezaným materiálom (kladnou anódou). ktoré sú privádzané priamo do oblúka. • hustom prúdu plazmy.

medzinárodná skratka pre opracovanie plazmovým lúčom je PBM Plasma Beam Machining. nepriame chladenie vodou.99 je schéma zapojenia transferovaného oblúka. Netransférovaný (tiež neprenesený) oblúk sa tvorí iba v samotnom plazmovom horáku medzi dvoma elektródami. ktoré používajú prenesený (transfcrovaný) a neprenesený (netransférovaný) oblúk. fokusačného a ochranného. usmernenie lúča na miesto rezania. V tomto plazmovom horáku je dýza menej tepelne namáhaná. spôsobu chladenia (priame chladenie vodou.5. chladenie plynom).99 Transferovaný plazmový oblúk (zdroj: [3]) vysokofrekvefný ohrev • Obr. prívod pracovných plynov t. plazmového. . Plazmové horáky je možné rozčleniť podľa: výkonu (výkon je udaný súčinom prúdu a napätia oblúka). Plazmové zariadenia sa delia na dva základné typy. tvarovanie plazmového oblúka.5. plazmového horáka a riadiacej jednotky (obvykle NC alebo CNC riadenie).5. 5. Obr. na obr. • • • • Dôležitou časťou plazmového zariadenia sú plazmové horáky. Pre ionizovaný plyn resp.100 Netransférovaný plazmový oblúk (zdroj: [3]) ELEKTRÓDA ZÚŽENIE Obvykle sa pre plazmové obrábanie používa v tomto prípade označenie PAM Plasma Arc Machining. Používa sa pre nevodivé materiály. 5. b ilustruje vyššie popísané základné typy plazmy.j. plazmu sa zaužívalo označenie plazmový lúč (plasma jet). V prvom prípade sa elektrický oblúk tvorí medzi elektródou vo vnútri plazmového horáka a materiálom.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 227 Plazmové zariadenie pozostáva zo zdroja energie. Používa sa pre vodivé materiály.100 netransférovaného oblúka. Na obr.5. vysokofrekvečný ohrev 1 Ä elektróda < Obr.101a. ktoré musia zabezpečovať: prívod prúdu na elektródu (obyčajne wolfrámovú). Pre takýto plazmový lúč sa zaužívalo označenie plazmový oblúk (plasma arc). ionizátora.

prachu. hlinik a neželezné kovy.5.102 a.101 a) Plazmový oblúk -plasmaarc b) plazmový lúč -plasmajet (zdroj: [5]) Na dosiahnutie úzkeho zväzku plazmy s vysokou teplotou je nevyhnutné intenzívne chladenie. Výtoková dýza je odizolovaná od vodivých častí horáka. wolfrämová elektróda (katóda) i woífrámová elektróda (katóda) I Obr.102 sú znázornené používane druhy klasických plazmových horákov s priamym a nepriamym chladením vodou. na horáky pre ručné alebo strojné rezanie. Pre plazmové rezanie sa používajú plazmové oblúky stabilizované vodou (staršie konštrukcie) alebo zmesou plynov [6]. použitia. Rezanie plynom stabilizovanou plazmou je ekonomicky nákladné (používanie inertných plynov) a doporučuje sa pre rezanie materiálov ako sú korozivzdomé ocele. chladením pomocou prietoku plynu. haŕhíum). Dochádza k vzniku veľkého množstva zdraviu škodlivých oxidov dusika. ktoré musia byť odsávané.5. zirkón.102c. Horák je chladený chladiacou kvapalinou. obr. . vodíka a stlačeného vzduchu.5.5. vstrekovania vody a iné). Na obr. druhu materiálu katódy (wolfrám. ktoré sú ekonomicky menej nákladné a sú vhodné aj pre rezanie nízko legovaných ocelí. obr. pracovného systému horákov (na princípe stlačeného vzduch. Rezanie pomocou plynom stabilizovanej plazmy je často sprevádzané vznikom dymu. Tieto zariadenia umožňujú rezať ocele až do hrúbok 150 mm [3]. b. alebo chladiacim plynom. ktoré je zabezpečené konštrukciou plazmových horákov.228 • • • • Progresívne technológie zloženia plazmového plynu (oxidačný. Súčasné rezacie plazmové zariadenia pracujú na princípe plynovej stabilizácie. obyčajne vodou. V ostatnom období sa do popredia záujmu dostáva plazmové rezanie so stlačeným vzduchom (air piasma systém) a plazmové horáky so vstrekovaním vody (water -injected plasma). dusíka. neoxidačný). hluku a UV žiarenia. Najčastejšie používaný plazmový plyn je zmes argónu.

že pri vysokých teplotách okolo 50 000 K.53 Obrábanie lúčom plazmy PAM chladiaca voda plazmový plyn chladiaca voda plazmový plyn 229 chladiaci plyn plazmový plyn Obr. Ochrannú clonu okolo zóny rezu tvorí opäť voda.103 znázorňuje princíp plazmového horáka so vstrekovaním vody. zniženie tepelného ovplyvnenia povrchu.5. Ako plazmový plyn sa používa dusík a fokusačný plyn nahradzuje voda.I02 Druhy plazmových horákov s rozdielnym chladením: a) priame chladenie vodou b) nepriame chladenie vodou c) chladenie plynom (zdroj: [8] podľa ponuky fy Linde) Obr. čo spôsobí. V novšich konštrukčných prevedeniach týchto typov horákov sa používa vírivé vstrekovanie vody do plazmového oblúka. Výhody tohto typu horáka v porovnaní s horákmi na princípe plynnej stabilizácie sú : zvýšeniestabilityoblúka. ktorá je vstrekovaná cez prídavné radiálne kanáliky dýzy do plazmového lúča. " vysoká kvalita rezu. Pri tomto spôsobe sa odparuje asi 10% vody.5. 1 . zbytok vody asi 90% vychádza z dýzy vo forme kužeľa (vodná clona) a má chladiaci účinok na povrch materiálu a zároveň zabraňuje tvoreniu oxidov v zóne rezu. • zvýšenie trvanlivosti dýz. aby sa odparovala [3J.5. Obr. voda vytvorí okolo oblúka tenký film namiesto toho. takmer pravouhlé hrany rezu. • zvýšenie rýchlosti rezania a dosahované pracovné prúdy okolo 600 A.103 Systém plazmového horáka so vstrekovaním vody (zdroj: [3]) Chladenie vodou priaznivo ovplyvňuje šírku rezu a samotnú kvalitu rezu.

17 [3]. Kyslík ako jedna zložka stlačeného vzduchu je v prostredí plazmy vysoko reaktívny a pôsobí oxidačné pri rezaní väčšiny kovových materiálov. ktoré sú považované za typy horákov redukujúce znečisťovanie životného prostredia. Ako plazmový plyn sa používa stlačený vzduch. . Pracovná wolfrámová elektróda je v tomto prípade nahradená elektródou zirkónovou (Zr) alebo meď-hafniovou (Cu . chróm-niklové legované ocele.105 ukazuje systém plazmového rezania so stlačeným vzduchom.5. Obr. hliník a jeho zliatiny.5. rezať možno aj pod hladinou vody. Pre plazmové rezanie so stlačeným vzduchom sú vhodné elektricky vodivé materiály.Hf) nakoľko woífrám ľahšie reaguje s kyslíkom. Obr. napríklad korozivzdorné ocele.104b) znižuje výrazne hladinu hluku pod 80 dB. Kvantitatívne a kvalitatívne porovnanie prevádzkových charakteristík jednotlivých typov vyššie popísaných plazmových horákov uvádza tab. znižuje prašnosť a vplyv ultrafialového žiarenia.2S0 Progresívne technológie • • menej výparov a dymu.104 Druhy plazmových horákov so zníženým pôsobením na znečisťovanie životného prostredia. zároveň sa zvyšuje rýchlosť rezania o 2 5 % [3]. meď a jej zliatiny.104 znázorňuje druhy plazmových horákov so vstrekovaním vody. Okrem chladenia oblasti rezu použitie plazmového rezania pod vodou (obr. (zdroj: [8] podľa ponuky fy Linde) a) plazmový horák so vstrekovaním vody a vírivým prstencom b) plazmové rezanie pod vodou {horák je ponorený asi do 80 mm hĺbky) Obr. čím sa znižuje hluk a výpary zo zóny rezu a rezanie menej znečisťuje životné prostredie.5. ktorý sa pôsobením vysokých teplôt v elektrickom oblúku rozkladá na svoje elementárne zložky.5.5.

odparovanie. odstrekovanie.5.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 231 chladiaca voda elektróda (med -ílärniurŕif plazmový plyn tesniaci uzáver Obr. Pri vysvetľovaní princípu úberu sa využíva teória.2 Mechanizmus plazmového rezania materiálov Princíp plazmového rezania spočíva v tavení deleného materiálu extrémne vysokými teplotami. - Lineárna intenzita m/h rezania 229 107 331 343 114 5. Ako udáva McGeough [3]. sublimácía alebo rozprašovanie. s laserom.5.1 Ť 68.9 183 15. ktoré sa tvoria vznikom plazmy.3.2 106 49 200 2.7 267 | 6.9 32 64 250 2. čo je oveľa nižšie než pre plazmový oblúk.7 5.9 381 6. Teoretické základy úberu materiálu pri plazmovom rezaní nie sú dostatočne rozpracované v porovnaní napr.4 64 70 350 4.8 15.9 34 89 400 4. zvárania.9 32 15 150 1.7 5. Vysoké teploty (17 000 Ť 33 000 "C podľa [3]) a vysoká intenzita prenosu tepla do materiálu (24. 3. maximálna intenzita prenosu tepla je v rozmedzí 8 -ŕ 19 MW/m".4 51 15 150 1.2 106 15 150 1.7 . | 15. rezania materiálov alebo tvorenia povlakov.7 5. Pri styku plazmy s povrchom tuhého materiálu nastáva vplyvom vysokej teploty tavenie materiálu.17 Porovnanie prevádzkových charakteristík jednotlivých systémov plazmového rezania [3] Rozmer Parameter Plynom stabilizovaný systém Systém so vstrekovaním vody Systém so stlačeným vzduchom Hrúbka materiálu Rezná rýchlosť Výkon Prúdová intenzita Prietok vzduchu Prietok dusíka Prietok COa mm mm/s kW rrŕ/h m3/h m3/h 3. ktorú v 70-tych . odtekanie. 7 MW/m 2 ) charakterizujú prednosti plazmového rezania v porovnaní s rezaním plameňom.2 74 58 300 4.5.7 .4 95 58 235 2.105 Systém plazmového rezania so stlačeným vzduchom (zdroj: [3]) vzdia enost (standoff) obrobok Tab.8 _ .8 6. Tieto javy sa potom využívajú na technologické procesy tavenia. teplota kyslíkovo acetylénového plameňa jc okolo 2 900"C.9 114 3.

použité plazmové plyny: argón. Ak lúč plazmy o C teplote Ti ( K) má energiu h[ (J/s). na dosiahnutie čo najvyššej teploty je potrebný veľmi malý priemer dýzy. prípadne chemickou reakciou medzi materiálom a plazmou.h| . Kvalita rezu závisi na tepelnej intenzite.5. b) zvyšovanie vzdialenosti zvyšuje nároky na výkon lúča. L je celková energia potrebná pre proces rezania na natavenie jednotkového množstva materiálu (J/kg 1 ).6 . natavený a odtekajúci kov má teplotu Tj (°K) a absorbovaný 3 obsah tepla H 2 (J/m ). ktorá sa môže meniť v rozsahu 6. hélium. 3 5 mm [7].4 * 76. Uber materiálu nastáva jeho tavením a následným odplavením vo forme jemne rozprášenej tekutiny. v.21) kde K je konštanta (<1). Potrebný výkon sa mení v závislosti od druhu a hrúbky materiálu. V (5. na dosahovanú drsnosť. Malé priemery dýz zružujú ich životnosť (zvyšuje sa sklon k opáleniu výtokového otvoru dýzy).101b). že materiál obrobku absorbuje všetku tepelnú energiu. Rovnako ovplyvňujú kvalitu rezu. Platí to pre • • • • . Rýchlosť rezania sa lineárne zvyšuje so zvyšovanim výkonu plazmového horáka. platí: a) kvalita reznej škáry sa zlepšuje so znižovaním vzdialenosti a zvyšovaním intenzity tepla. alebo odparením materiálu. Proces úberu materiálu (rezanie/delenie) plazmou je ovplyvnený nasledujúcimi parametrami: • priemer dýzy. potom intenzita prenosu energie sa určí ako: E = K.22) kde: c je šírka reznej škáry. p merná hmotnosť materiálu (kg/m 3 ). rýchlosť rezania. p. a napätia 100 Ť 250 V. 7 9 .232 Progresívne technológie rokoch publikovali Moss a Sheward (1970) [3]. rýchlosť rezania a životnosť dýz. Užitočný výkon pre rezanie plazmou je okolo 250 kW. L (5. na veľkosť tepelne ovplyvnenej oblasti (HAZ).2 mm. Intenzita prenosu energie E z plazmového oblúka do materiálu je daná rozdielom energie medzi dopadajúcim lúčom plazmy a energiou potrebnou na tavenie materiálu. ktorá zahrňuje straty a V je rýchlosť prúdenia plazmy (mVs). Je založená na predpoklade. Je dôležitá pri rezaní plazmovým lúčom stípovitého tvaru (pozri obr. t. Pre vzdialenosť medzi materiálom a horákom. Plazmové plyny svojou cenou ovplyvňujú náklady na proces. t hrúbka materiálu. Z vyššie uvedeného predpokladu Moss a Shetvard [3] odvodili vzťah pre energiu potrebnú na rezanie/delenie materiálu: E = c. So zvyšovaním hrúbky materiálu rýchlosť rezania klesá. pre prúdy v rozsahu 50 ~ 1000 A. vzdialenosť medzi horákom a materiálom (stand off).H 2 . v rýchlosť rezania. dusík a ďalšie. ktorú plazma uvoľňuje pri styku materiálom. vplýva na kvalitu reznej Škáry. zdroj výkonu pre oblúk. Zaužívané priemery otvoru dýzy sú udávané v rozsahu 0 .

106 Porovnanie závislosti rýchlosti rezania na hrúbke materiálu pre rôzne technológie rezania/delenia materiál S7 1 3 (zdroj: van Luttervelt [2]) 10 100 Hrúbka materiálu [mm] Na obr.5.106 ilustruje túto závislosť pre laserový lúč. plazmu a kyslíkový plameň. 5. kde šírka reznej škáry môže byť v hornej časti až 7 mm a v spodnej okolo 4.107. Chan [1J) 30 40 50 60 rýchlosť rezania [mm/s] šírka reznej škáry a kolmosť h r á n .5.108.4 11 hliníková zliatina J-IE 7 1 .5 mm [4].5 g f m 1.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 233 procesy. 7 0 .110 sú znázornené niektoré vybrané závislosti kvalitatívnych parametrov rezania {drsnosť. Obidva druhy materiálov sú považované za ťažkoobrobiteľnč materiály. 5. V prípade. 5. pre skosenie hrán materiálov pred zváraním pri výrobe koľajových podvozkov pre vagóny). HAZ) na zmene reznej rýchlosti pre dva druhy materiálov najčastejšie používaných v leteckom priemysle..5. Rezná škára po rezaní plazmou je charakterizovaná výraznou šírkou až niekoľko milimetrov v porovnaní s rezaním laserom alebo kyslíkovým plameňom.3 E N 1P1 ' (U O b r . Pashby. 10000 O b r . Taktiež výrazným zošikmením hrán v rozsahu 2 + 10° vo zvislom smere (pozri obr. ide o vysoko čistú zliatinu hliníka a medi (AA2124 podľa ASTM) a kompozitný materiál s kovovou matricou na báze hliníka (MMC metal matrix composite). 5. ktoré využívajú tepelnú energiu na natavenie materiálu pri jeho spracovaní.5. 1. Obr. šírka rezu.93).kompozitMMU 1 J ~ 1 _ 1.109 a 5. ak sa rozdelené kusy použijú pre zváranie zošikmenie hrán je výhodou (plazmové rezanie sa používa napr. Ako príklad možno uviesť rezanie platne o hrúbke 25 mm.107 Závislosť šírky reznej škáry na rýchlosti rezania systémom plazmového oblúka HTPAC (High tolerance plasma arc machining) (zdroj: Moult.

pravá strana ( M M C ) pravá stana (Al zliatina) ľavá strana ( M M C ) ľ3vástrana(Alzliaína] Obr. . Pashby. Pravá strana má obyčajne menší sklon. 8D.109 Zmena hĺbky tepelne ovplyvnenej oblasti (HAZ) na rýchlostí rezania systémom HTPAC Sledovaná bola samostatne spodná a horná časť reznej škáry (zdroj: Hoult. 5. Že tvar hrán po rezaní je odlišný na pravej a ľavej strane (relatívne v smere pohybu materiálu). 5.110. . asi 3°. Chán [1}) 30 rýchlosť rezaná [mm/s] 70 140 120 Obr.60 rýchlosť rezaná [mm/s] 70 Obr.110 Tepelne ovplyvnená plocha na pravej a ľavej časti rozrezaného materiálu v závislosti na zmene rýchlosti rezania systémom HTPAC (zdroj: Hoidt. Tento jav je spôsobený vírivým pohybom plynu v smere proti pohybu hodinových ručičiek.Al zliaf na 40 20 0 horná Čast rezu -MMC § 8 40 . 5. . Chan 1 j) 30 rýchlosť rezaná [mm/s] Natavený materiál z miesta rezu je obyčajne odvádzaný plynom s vysokou prietokovou rýchlosťou. .Al Zii3trei n B » .234 Progresívne technológie Zaujímavosťou pri plazmovom rezaní je skutočnosť. Pod touto . Čo má za následok tvorenie čistého hladkého povrchu na ľavej strane rezu. Pashby. Chán [i]) 100 -MMC ssodná iasf rezu [ .108 Závislosť dosahovanej drsnosti povrchu na pravej a ľavej strane deleného materiálu na rýchlosti rezania systémom plazmového oblúka HTPAC (zdroj: Hadí.. Dokumentujú to aj grafy na obr. 5.108 a 5. Pashby. Ľavá strana dosahuje sklon niekedy až 15° [3].

molybdén. Z dôvodov sa pri hodnotení procesu porovnávajú jeho prednosti a nevýhody s procesom a plameňového delenia materiálov. Tab. Plazmové rezanie. ktorej hrúbka sa udáva v rozsahu 0. sivá liatina. Proces plazmového rezania nepatrí k presným procesom. nikel wolfrám. mnohokrát je potrebné takto vytvorené povrchy dokončovať ešte inými operáciami obrábania. hliník. horčík meď.6 mm [3]. Vhodnosť materiálu pre rezanie je označená prebratou terminológiou z klasického v anglickej terminológii sa rozlišuje pojem rezanie/delenie (cutting) a obrábanie uber prebytočného materiálu (machining). éasto až do hĺbky 1. zrážanie hrán.3 Použitie plazmového lúča p r e opracovanie materiálov Ako už bolo v úvode spomenuté plazma ako nástroj pre spracovanie materiálov nachádza v súčasnosti široké využitie v oblasti zvárania.5. termické vŕtanie. Inconel.3 Obrábame lúčom plazmy P AM ?35 hladkou povrchovou vrstvou sa nachádza tepelne ovplyvnená oblasť (HA2). Obr. 5. rezanie a vyrezávanie profilov rôznych tvarov. Výrazné chladenie zóny rezu vplýva na tvorenie a šírenie jemných trhlín za tepelne ovplyvnenou oblasťou. monel.25 -ŕ 1. bronz. razenie.3.18 porovnáva parametre plazmového rezania s laserovým rezaním.5. • rýchlejšie rezanie ako pri rezani plameňom. materiálov uvedených laserového materiálov Medzi výhody plazmového rezania v porovnaní s rezaním plameňom a laserom patrí: • lepšia kvalita rezu pri rezani hrubých materiálov (v porovnaní s plameňom). Z pohľadu obrábania je využitie plazmového lúča veľmi malé a v iba začiatkoch. Do kategórie metód plazmového obrábania (Plastna Arc Machining ') sa zahrňuje: rezanie/delenie materiálu a vyrezávanie profilov do platní a plechov rôznej prípustnej hrúbky. uhlíkové ocele a iné. Patri medzi procesy využívajúce tepelnú energiu na uber materiálu. tvorenie plytkých drážok. rezania/delenia materiálov. ak sa neuvažuje s technológiou rezania/delenia materiálov. je alternatívou rezania/delenia plameňom. • pre rezanie tenkých plechov je lacnejšia ako laser. . sústruženie plazmovým lúčom. dierovanie. tvorenie plytkých drážok do hĺbky asi 2 mm. korozivdorné ocele. titán.111 ukazuje vhodnosť konštrukčných kovových materiálov pre rezanie plameňom a plazmou. nanášania povlakov na báze keramiky. 5. • • • Technológia rezania/delenia je najviac rozšírená a je vhodná pre elektricky vodivé materiály ako sú mosadz.25 mm. ako bolo spomenuté v úvode. Proces delenia sa využíva pre rôzne operácie ako delenie. Medzí nevýhody sa radia: • vyššie náklady ako pre rezanie plameňom • menej kvalitné hrany v porovnaní s laserom. Pričom pojL-m machining sa používa v tomto prípade pre popis odstraňovania materiálu z povrchu. a pojem cutting pre rozrezávanie (delenie) materiálov.

pre rezanie . | nastaviteľný v ý k o n a frekvencia = n a s t a v i t e ľ n á r ý c h l o s ť rezania KVALITA HRÁN PO REZANÍ/ DELENl ^ _ ^ _ = rozlišuje sa v y h o v u j ú c a a n e v y h o v u j ú c a s t r a n a . Natavený a odparovaný materiál produkuje škodlivé výpary nebezpečných a rizikových látok vo ťorme jemne rozptýlených Častíc alebo plynov.5mm maxIOmm") ') v závislosti na t y p e zariadenia == MOŽNOSTI ZARIADENIA N A PRISPÔSOBENIE S A HRÚBKE MATERIÁLU v ý m e n a dýzy.3m/min 0. Je pravdou to..1 -f 0. n a s t a v e n i e veľkosti p r ú d u a napínania p á s u ^ zmena fokusácie. ž i a d n e ušľachtilé materiály.3 m/min 3.20 Ť 3.3 m/min nie je m o ž n é v y t v á r a ť malé zaoblenia reznej h r a n y ani ú z k e d r á ž k y hladina h l u k u rastie so z v y š o v a n í m p r ú d u hrúbka h = 2 m m h = 6mm h = 1 0 mm OBMEDZENIA PRE NAVRHOVANIE PRODUKTOV 6m/min 1.5 m/min 4.5 m m INTEGRITA POVRCHU NA HRANE PO REZANÍ d o s a h u j e sa d o b r á d r s n o s ť p o v r c h u pre ocele a korozívzdorné o c e l e .) zatiaľ nieje zavedený a používaný iný pojem.5 m m pre h r ú b k u h > 6 mm 3 Ť4 m m obidve strany sú prijateľné. plazma.5.. cuttability). t e p e l n e o v p l y v n e n á zóna je p o d 0. Tab. hoci tento pojem nie je odpovedajúci pojmu používanému pri klasickom rezani nástrojmi s určitou reznou hranou. Niektoré prípustné koncentrácie škodlivín podľa nemeckých technických pravidiel pre rizikové materiály TRGS 404 [8]. o b m e d z e n é m o ž n o s t i pre m e d .236 Progresívne technológie obrábania ako relatívna obrobiteľnosť (machinability. že pre označenie vhodnosti materiálov pre rezanie termickými zdrojmi (laser.1 mm REZNÄ RÝCHLOSŤ MENÍ SA V ZÁVISLOSTÍ NA HRÚBKE MATERIÁLU 7. n e v y h o v u j ú c a strana j e o d p a d p r e h r ú b k u b < 6 mm 2. plasty s ú n e v h o d n é d o s t a t o č n e a b s o r b č n é . m o s a d z . plameň) výrazne ovplyvňuje pracovné prostredie.18 Kvalitatívne porovnanie parametrov plazmy a lasera pre rezanie/delenie (spracované podľa {2 j) PLAZMA DOPORUČENÉ MATERIÁLY LA S EH p r e d n o s t n e elektricky v o d i v é materiály. h r d z a v e n i e hrán k o r o z i v z d o r n ý c h o c e l i min0. v ý h o d a je lepšie využitie materiálu ŠÍRKA REZU 0. hliník. z h o r š e n á p r e hliník.7 m/min skoro žiadne obmedzenia HLUČNOSt malá n e b e z p e č n é výpary pri rezaní plastov p r e tenšie h r ú b k y materiálov a v y š š i u p o ž i a d a v k u na kvalitu a p r e s n o s ť h r á n P R A C O V N Í PROSTREDIE m a l ý vplyv p r e hrubšie p l e c h y s o s t r e d n o u p o ž i a d a v k o u n a kvalitu h r a n a ich p r e s n o s ľ DOPORUČENIA PRE POUŽITIE REZANIA/DELENIE PLECHOV Plazma rovnako ako ostatné termické procesy (laser.2mm max80mm') HRÚBKA DELENÉHO MATERIÁLU min1.

3. uvádza tab.4 m c/m5 ČASTICE OXIDOV KOVOV VZNIKAJÚCE PLYNY O b r .5. laser. plameň rezanie plastov PVC.111 Porovnanie vhodnosti materiálov pre rezanie plazmou a plameňom {zdroj: van Luttervelt [2]) C Si Mo Cr Ni W Mn 5.015 mg/m3 0. Technische Richtkonzentration.5. T a b . angl. laser.19 Najdôležitejšie prípustné koncentrácie podľa MAK/TRK (spracované podľa [8]) škodlivá latka oxidy hliníka oxidy železa oxid zirkónu oxidy kadmia chróm (4-mocný) oxid niklu CO CO. na zvýšenie účinnosti procesu a najmä na uľahčenie rezania ťažkoobrobiteľných .05 mg/m3 0. angl.1 Sústruženie plazmovým lúčom Plazmový lúč sa pre obrábanie využíva v dvoch základných modifikáciách: i) ako prídavný nástroj a zdroj lokálneho ohrevu povrchu obrobku pre zlepšenie obrobiteľnosti materiálu a lámania triesky.5 mg/m3 33 mg/m3 9000 mg/m3 0.3 Obrábanie lúčom vlazmv PAM 237 plazmou. ozón NO NOs fosgén účinok dráždi pľúca dráždi prúca toxický karcinogénny karcinogénny karcinogénny toxický toxický toxický toxický toxický toxický proces/druh materiálu plazma. Kvalita pracovného ovzdušia je posudzovaná podľa maximálnej prípustnej koncentrácie škodlivín v ovzduší MAX (nem.3. Maximum workplace concentration) a technicky prípustnou koncetráciou TRK (nem. ad i) Plazmový lúč (Plasma Arc Machining) sa používa v tomto prípade ako nástroj na podporu rezného procesu. ii) ako samostatný nástroj pre uber materiálu. laser pre ocele povlakované materiály povlakované materiály vy so kolegova n é ocele vysoko legované ocele kyslíkový plameň kyslíkový plameň plazma plazma. 5. ktoré tieto pravidlá používajú. laserom a kyslíkovo-acetylénovým plameňom. 5.2 mg/m3 30 mg/m3 9 mg/m3 0. plameň plazma. Maximale Arbeistplatzkonzentration. prípustná hodnota B mg/m3 6 mg/m3 5 mg/m3 0. laser pre Al zliatiny plazma.19. Technical recommendation concentration).

113 a) bokorys b) nárys vzájomnej polohy rotačnej plochy a nástroja . Pri rotačnom pohybe obrobku sa plazmový horák sa posúva paralelne s osou obrobku. 5. 5.238 Progresívne technológie materiálov ako mangánové austenitické ocele. Ako rezný nástroj sa používajú keramické rezné platničky Medzi základné prínosy tohto spôsobu obrábania patrí zvýšenie trvanlivosti nástroja.114 ukazuje vzájomnú polohu plazmového horáka a obrobku pri PAM opracovaní bez . Obrobok vykonáva rotačný pohyb ako pri klasickom sústruženi (rýchlosť pohybu asi 2m/min).5. plazmový horák O b r . Ako nástroje sa používajú vymeniteľné platničky z reznej keramiky na báze oxidov hliníka. obrobok obrobok plazmový horák O b r . 5.113 a. ktorá je nevhodná z hľadiska bezpečnosti práce a možnosti automatizácie procesu rezania. Lokálne teplo pôsobí iba na tvarovanie triesky. (rýchlosť posuvu 5 mm) [3]. ad ií) Sústruženie plazmovým lúčom bez prítomnosti klasického nástroja. Ohrev pomocou plazmového lúča je dobre regulovateľný a nastaviteľný do oblasti pred reznú hranu nástroja a rým je obmedzený vplyv tepla na prípadné Štrukturálne zmeny v povrchu obrobku.112 Sústruženie s prídavným ohrevom. Obr. Lokálny ohrev zabezpečuje plazmový lúč. 5. Medzi nevýhody procesu sa radi vznik dlhej plynulej triesky.lúč dopadá na povrch v tangenciálnom smere a uberá povrchovú vrstvu materiálu.112 ukazuje konfiguráciu sústruženia pomocou plazmového prídavného zdroja. Plazmový lúč spolu s rotujúcim obrobkom simulujú klasické sústruženie. V tomto prípade sa plazmový lúč používa pre obrábanie (úber materiálu) rotačných plôch. Obr. b.plazmového horáka pri sústruženi pomocou plazmového lúča Plazmový. obr. žiarupevné ocele a zliatiny (priamy ohrev koreňa triesky v oblasti primárnej plastickej deformácie). udáva sa až 400% [11] a zvýšenie rýchlosti úberu materiálu až o 60 % [5].

alebo vysoko hladký. húževnatosť) a nie potrebné zabezpečiť vysokospoľahlivé upínanie rotujúceho obrobku. spevnenie povrchu do významnej hĺbky. hriadcle z tvrdených materiálov a pri hĺbení drážok do kladiek. ak sa používa chladenie zóny rezu. aby neovplyvnil opracovávaný povrch. Natavený materiál musi byť odvádzaný (odplavovaný) zo zóny rezania takým smerom. Uplatnenie nachádza PAM proces pri hrubovnl rozmerovo veľkých predmetov ako sú valce pre valcovacie stolice.7 mm. . v porovnaní s klasickým sústružením nástrojmi so spekaného karbidu. udáva sa až 0. ocele typu Incone! a Hastelloy. Vo všeobecnosti je sústruženie pomocou plazmového lúča vhodné pre všetky druhy kovových materiálov. Oxidáciu povrchovej vrstvy možno eliminovať používaním vhodnej ochrannej atmosféry. po ktorom musi nasledovať opracovanie na Čisto a dokončovanie povrchov. Na obrobok nepôsobí rezná sila a deformácia vplyvom mechanického zaťaženia. Hladký povrch sa dosiahne. Hospodárne využitie predstavuje pri obrábaní ťažkoobrobitcľných materiálov ako sú žiaruvzdorné ocele. Celková hrúbka ovplyvnenej vrstvy môže byť až do 1. Medzi výhody plazmového opracovania patrí až 10 násobne rýchlejší uber pri hrubovaní ťažkoob rob i teľných materiálov [3. Profil vytvoreného povrchu závisí od rýchlosti posuvu lúča a môže byť tvorený výraznými stopami po plazmovom lúči. 7]. Hĺbka odoberanej vrstvy je ovplyvnená výkonom plazmového horák a a/alebo rýchlosťou rotácie obrobku. Opracovanie nie je obmedzené mechanickými vlastnosťami materiálu (tvrdosť. Plazmové sústruženie je proces hrubovania.prítomnosti klasického nastroja. precipitačne tvrdené korozivdomé ocele.20 mm [7] v závislosti od druhu materiálu. K nevýhodám procesu sa radia metalurgické zmeny v povrchovej vrstve.

(1995). 11. . Suryanarayanan. 1993 L e d Snocys. London. I Machining.A.vyd. K.. Blande Bleche Rohre.: Moderne Blech u m formu n g . R. 5. Strojírenská výroba. J. Theory and Application. (1986). Dckkyser. J.: Fine Plasma Cutting of Advanced Aerospace Materials.5. Vol.329 10.. 468 Turňa. SME. A. Pae Pyo Sop: Obrábanie ťažkoobrobiteľných materiálov za tepla. Chan. (1988J.P. J.825-831 van Luttervelt.587 -607 McGeough. Powell. l. M. R. Kazimír. Dearbome. Coremans.240 Progresívne technológie L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. pp 50-61 Geiger.: Špeciálne metódy zvárania. 7. C. Blech Rohre Profde 42.Proc. 6. ofMat. LR. M. CNRS London 1993 Led.Led. p. A. 1983 V ansehen.. Annals of the CIRP Vol. F. 4. 51. 9.Technol. 3. Chapman and Hall.: Advanced Methods of Machining. Tool and Manufacturing Engineers Handbook.: C 0 2 Laser Cutting. 8. pp.3: 1. A. Annals of the CIRP Vol.: Plasma Spraying. Stadens. Alfa Bratislava.W. Hoult. s. NewYork. April 1999. (1989).35/2. 2.: On the Selecdon of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Pashby.39/2 (1989). 35/87 SNTL Praha 1987. 1.: Das Plasmaschneiden...: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Plenum Press.offen für neue fachübergreifendc Denkansätze. W. (1995) No. p.

Široké uplatnenie nachádza táto technológia v leteckom a kozmickom priemysle a je na poprednom mieste v oblasti výroby polovodičov a mikroelektronických prvkov. Vzhľadom na intenzívny rozvoj v tejto oblasti aktualizované poznatky prinášajú japonské a americké zdroje. V roku 1957 Stohr použil elektrónový lúč pre zváranie. pričom ich vlastnosti (tvrdosť. Str William Crookes v roku 1879 popisuje tavenie platinovej anódy pri bombardovaní zväzkom elektrónov. O jeho prácu sa opierajú aj ďalší európski autori napr. do ktorých boli vŕtané otvory pomocou elektrónového lúča. Odtiaľ bol len malý krok k širšiemu priemyselnému využitiu. Vzhľadom na vysokú špecifickosť tejto technológie budú v nasledujúcej kapitole uvedené iba niektoré vybrané aplikácie z oblasti vŕtania a rezania a niektoré aplikácie z oblasti výroby elektronických prvkov. Proces sa môže použiť pre všetky druhy kovových a nekovových materiálov. Obrábanie lúčom elektrónov sa do priemyselnej praxe dostáva v poslednom desaťročí XX. ťažnosť.5. Prvú aplikáciu elektrónového lúča pre obrábanie a zároveň prvý prototyp zariadenia pre opracovanie elektrónovým lúčom navrhol Steigerwald v roku 1947'. gravírovanie a vŕtanie otvorov. V roku 1897 Thomson popísal katódový lúč ako tok elektrónov. zváranie. McGeough [8]. Opracovanie zväzkom elektrónov využíva kinetickú energiu urýchlených elektrónov. Hlavné oblasti aplikácie prestavuje mikroobrábanic tenkých materiálov.4 Opracovanie zväzkom elektrónov Opracovanie zväzkom elektrónov (medzinárodne zaužívaný názov EBM Electron Beam Machining) patrí medzi progresívne výrobné procesy predovšetkým v oblasti mikroobrábania.autora). ktorá sa pri zrážke s materiálom premení na tepelnú energiu schopnú nataviť a odpariť materiál v mieste dopadu. žíhanie. nanášanie tenkých polymerizácia a depolymerizácia elektrónovým lúčom. reaktívne procesy: elektrónová litotografia.] (pozn. ktorý sa venuje progresívnym technológiám v oblasti obrábania. Čo sa týka ucelených poznatkov z oblasti aplikácie elektrónového lúča. elektrická vodivosť. Nové poznatky z oblasti EBM opracovania v ucelenej forme podáva Taniguchi a Miyazaki v monografii [13]. elektrónová spektroskopia a iné. Prvú priemyselnú aplikáciu a zároveň americký patent na tavenie pomocou elektrónového lúča podal v roku 1907 Pirani. Proces prebieha vo vákuu. Používanie koncentrovaného zväzku elektrónového lúča pre procesy spracovania materiálov sa v súčasnosti uberá dvoma smermi: • • tepelné procesy: obrábanie.[10] Bellows a Khols [1].4 EBM 5. napríklad elektrónová míkroskopia. . dobre prepracovanú teóriu z oblasti vŕtania elektrónovým lúčom podáva vo svojej monografii Kaczmarek [4]. vrstiev (povlakovanie). tepelné spracovanie. tepelná vodivosť a bod tavenia) nie sú limitujúce. Fyzikálne základy emisie elektrónov sa pripisujú viacerým významným fyzikom. Na Slovensku sa poznatky o * literárne pramene sa rozchádzajú v udávaní roku a pohybujú sa v rozmedzí rokov 1947 [McGeough] 1949 [Kaczmarekl a 1953 fTaniguchi et al. Medzi prvé predmety obrábané elektrónovým lúčom patria díafragmy pre elektrónové mikroskopy. storočia. Princíp elektrónového lúča sa využíva aj v ďalších oblastiach. O jeho prácu sa opierajú aj ďalšie zdroje z tejto oblasti Snoeys et o/.

Energia elektrónov môže nadobúdať . Výstupná práca je teda rozdiel medzi energiami voľného elektrónu E c a Fermiho energiou E F a určuje zákonitosti emisie elektrónov z kovu pri daných fyzikálnych podmienkach [7.prostredie. 5. Rýchlosť elektrónu spolu s jeho hmotnosťou určujú energiu častice. ak dosiahnu aspoň energiu rovnú výstupnej práci. Elektróny sa uvoľňujú vtedy.5.116 Mechanizmus prenosu energie elektrónov na atómy materiálu Vzhľadom k ich malej hmotnosti môžu pri pohybe dosiahnuť veľké zrýchlenie. ktorý vlastní zariadenie na zváranie elektrónovým lúčom [6]. Teoretické a praktické poznatky o zváraní elektrónovým lúčom podáva vo svojej monografii Turňa [14]. Voľné elektróny sa môžu vplyvom elektrického alebo magnetického poľa premiestňovať. tok elektrónov) sa hovorí o termoemisii.5. ktoré treba dodať elektrónu. 109.1 Princíp opracovania elektrónovým lúčom a zariadenie Elektrón je elementárna častica s hmotnosťou im. fokusovať a ovládať. fotoelektrónovej emisii alebo sekundárnej emisii. Emisia elektrónov je výstup elektrónov z povrchu pevných látok a kvapalín. = 9. Elektrón je časťou atómu a množstvo elektrónov v atóme je závislé na chemickom prvku a je udané atómovým číslom v periodickej sústave prvkov. ak sa prekoná potenciálna bariéra na rozhraní kov . aby prešiel z Fermiho hladiny na hladinu vákua alebo okolia obklopujúceho povrch do vzdialenosti 10"* cm. Výstupná práca je množstvo energie. dopdajúci elektrón Obr. ktorá sa nazýva výstupná práca. K emisii elektrónov dochádza. Na prekonanie tejto bariéry je potrebné dodať elektrónom energiu.115 Účinok dopadu elektrónov na povrch materiálu Obr. tok fotónov. 9]. Podľa dodaného druhu energie (tepelná.242 Progresívne technológie využívaní elektrónového lúča sústreďujú na oblasť zvárania.602. Priebežné a aktualizované poznatky uverejňujú aj pracovníci Výskumného ústavu zváračského.10~31 kg a záporným nábojom s hodnotou e = 1. Pre vznik toku elektrónov potrebných pre EBM technológiu sa využiva jav termoemisie.10"19 C.4.

na ktorý dopadajú. Katóda pri ohreve na žeraviacu teplom (okolo 2 500 -K3 000 °C) emituje elektróny. Elektrónový lúč je ale považovaný za tepelný (termický) nástroj používaný na opracovanie materiálov.5.116 ilustruje mechanizmus prenosu energie z elektrónov na atómy materiálu. Princíp elektrónového dela s priamo žeravenou katódou je znázornený na obr. Zariadenie pre opracovanie zväzkom elektrónov je znázornené na obr. ktorý odvodil Whiddington [13]: Rp = 2. nasmerovaný a urýchľovaný smerom k cieľovému predmetu (obrobku). Elektrónové delo produkuje elektrónové lúče malého priemeru s veľkou hustotou energie a urýchľuje voľné elektróny na rýchlosť blízku rýchlosti svetla.2. Najjednoduchší zdroj elektrónov (katóda) je žeravený wolfrámový drôt.115 je schematický diagram účinku dopadu elektrónov na povrch materiálu. V súvislosti s teóriou úberu materiálu erozívnym pôsobením je v prípade elektrónového lúča uber materiálu považovaný za eróziu odparcnim (erosion by evaporation) [4]. Elektrónové delo koncentruje vytvorený tok . mriežky a anódy. Taniguchi [13] uvádza hodnoty hĺbky prieniku elektrónov Rp s energiou 50 keV. Pri zrážke odovzdávajú svoju kinetickú energiu atómom materiálu.elektrónvolt ( l e V = 1. ktoré sú urýchľované vysokým napätím (30 * 180 kV). Pomocou magnetického poľa alebo vysokofrekvenčného elektrického poľa je zväzok letiacich elektrónov skoncentrovaný. Koncentrovaný vysokoenergetický zväzok elektrónov pri dopade na materiál vyvoláva jeho lokálny ohrev nad teplom tavenia a materiál sa intenzívne odparuje (evaporate).23) kde V je urýchľovacie napätie. Pri dopade elektrónov na povrch materiálu sa ich rýchlosť prudko zníži v dôsledku zrážok s atómami kovu. Tento proces prebieha len vo vákuu.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 19 243 vysoké hodnoty niekoľko sto eV . Jeho konštrukcia je podobná elektrónovému mikroskopu. p merná hmotnosť materiálu obrobku (kg/m 3 ). Je potrebné zdôrazniť.117. Pomocou magnetického poľa je možné tok voľných elektrónov usmerniť do jemného lúča s priemerom niekoľko mikrometrov. že energia elektrónov sa absorbuje iba do hĺbky ich prieniku a nie do celého povrchu materiálu. Wehneltova elektróda umiestnená medzi anódou a katódou má úlohu mriežky a riadi množstvo urýchlených elektrónov (prúd lúča). Pozostáva z elektronového dela. vákuového odsávacieho systému (rotačné a difúzne vývevy). Na obr.118.602 19. Schneider [11] uvádza. pre oceľ 7 pm a hliník 10 um.10" J) a závisí od rozdielu potenciálov urýchľujúceho poľa. usmerňovacicho systému (fokusačná a vychyľovacia cievka).0 * 80 mA. zdroja energie a riadiaceho systému.5. Prúd lúča možno regulovať v rozmedzí 1. pracovnej komory. Elektrónové delo pracuje na princípe triódy pozostávajúcej z katódy. je určená urýchľovacím napätím a mernou hmotnosťou kovu (materiálu) a možno ju vyjadriť vzťahom. žc letiace elektróny dosahujú rýchlosti okolo 60% rýchlosti svetla. 1 0 " V2/p [m] (5. čo j c sprevádzané zvýšením teploty v okolí prieniku.5.5. Vysoký záporný potenciál na katóde (až 150 kV) urýchľuje emitované elektródy smerom k anóde. Podľa oblasti použitia býva priemer sfokusovaného lúča býva 0. Žeravená elektróda (katóda) obvykle wolfrámový drôt emituje elektróny. cez ktorú prechádzajú do usmerňovacieho systému.025 + 1 mm. Obr. Hĺbka prieniku elektrónov do povrchu nie je veľká. O b r á b a n i e elektrónovým lúčom je proces natavenia a odparenia materiálu zväzkom elektrónov emitovaných žeravenou elektródou vo vákuu.

až kým nenarazia na povrch materiálu.mm" 2 .5.120 sú znázornené deje pri hĺbkovom prieniku lúča do materiálu charakteristické pre procesy vŕtanie a zvárania.5. Obr.119 znázorňuje modely jednoduchého tavenia povrchu elektrónovým lúčom a uber materiálu elektrónovým lúčom. .150 k V ( .5. V pracovnej komore je vákuum okolo 10'1 Pa. v druhom prípade je potrebný lúč vysokou hustotou energie. 4 m m ) y k |^__ í elektrónové deio v á k u u m 10 + 10 Pa -izolátor zdroj a n ó d a {•> • elektrónový lúč elektromagnetické šošovky vákuová výveva elektrostatická vychyľovacia elektróda pracovná komora ^ manipulátor S-(x. V prvom prípade postačuje lúč s nízkou hustotou energie elektrónov.55 MW. ktorý je spojený s manipulátorom zabezpečujúcim posuv stola obvykle v dvoch osiach x a y. ktoré vyvolá prudký lokálny ohrev materiálu nad teplotu tavenia a následne nastáva jeho odparenie. Na obr. 10. Tam sa kinetická energia elektrónov rýchle mení na teplo. Rýchlosť toku elektrónov je udržiavaná urýchľovacím napätím. usmerňuje a riadi tok elektrónov smerom k obrobku cez pomocnú vychyľovaciu elektródu. Vákuum sa dosahuje systémom rotačných a difúznych vákuových vývev.5. Vákuum v oblasti elektrónového dela je 10"2 až 10"3 Pa.117 Zariadenie na opracovanie zväzkom elektrónov [ 8.1 • 0 . Hustota energie koncentrovaného lúča je 1. Obrobokje umiestnený na stole. Pre tento účel slúžia stigmátor.244 Progresívne technológie voľných elektrónov do lúča s vysokou hustotou energie a malým bodovým prierezom.) n Wehneltova elektróda woífrámový drôt p r i e m e r 0. ktorá umožňuje manipuláciu s lúčom. obr.y) Pa obrobok z e m nenie v á k u u m 10 Obr. Vychýlenie lúča býva do vzdialenosti 4 mm. 5 0 . 13] Usmerňovači systém v samotnom zariadení {elektromagentické pole alebo vysokofrekvenčné elektrické pole) koncentruje. diafragma a fokusačná cievka.118.

120 Model tavenia materiálu elektrónovým lúčom a model úberu materiálu [13] Opracovanie zväzkom elektrónov je definované ako postup zmeny tvaru alebo vlastností materiálu alebo obrobku použitím elektrónového lúča [13].5. možnosť generovať vysoko energetický lúč.119 Javy vznikajúce pri hĺbkovom prieniku elektrónového lúča do materiálu [13] elektrónový lúč ŕrozstrek elektrónový lúč í RP H\ "f" ii L \ ^ nenatavený materiál natavená zóna odparená oblasť (dutina) vysokoenergetickým lúčom s vysokou hustotou toku elektrónov žeravená oblasť vysokoenergetickým lúčom a nizkou hustotou toku elektónov Obr.5. vii) problémy pri spracovaní elektricky nevodivých materiálov (izolátorov) a diamantu. možnosť meniť energiu lúča zmenou urýchľovacieho napätia a riadiť hranice prieniku lúča.5. schopnosť rýchlo a presne vychyľovať lúč elektrónov.118 Detail elektrónového dela používaného na vŕtanie [15] Obr. i) ii) iii) iv) v) . vi) vznik škodlivého rtg (rôntgen) žiarenia. Výhody (i) + (iv) a nevýhody (v) -r (vii) tohto procesu možno jednoducho zhrnúť do niekoľkých bodov: možnosť jemnej fokusácie lúča do bodu.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 245 katóda s priamožeraviacirr vláknom priemer lúča elektrónový L-túe obrobok hranice natavenej vrstvy ochladzovanie hĺbka prieniku natavená zóna rtg lúče dutiny (bubliny) ochladzovanie hranice na tavenej vrstvy rtg lúče fokusačná cievka 1 3 cievka Obr. nutnosť vysokého vákua pri generovaní elektrónov a nutnosť práce vo vákuu (výnimku tvoria niektoré procesy ako zváranie mimo vákua a využívanie toku elektrónov na zmenu vlastnosti ožarovaním).

Tento proces je limitovaný veľkosťou vákuovej komory a pracovného stola. dierovanie polymérov. . Elektrónový lúč je možné ľahšie prevádzkovať t. Ako príklad možno uviesť delenie (rezanie) chrómniklovej ocele hrúbky 8 mm. Práca vo vákuu znamená. otvory o priemere 50 um pre tryskové motory. Elektrónová litografia' (Electron Beam Lithography) je proces používaný pri výrobe integrovaných obvodov (výroba Čipov až s 200 000 odlišnými štrukturálnymi detailmi. vzorov (patteni) a otvorov. výkonová hustota používaného lúča je 107 -f 10 9 W/cm".j. výroba LSI a VLSI obvodov). Pri opracovaní tenkých fólií sa dosahuje vysoká rýchlosť obrábania. meniť jeho parametre. 5.4. otvory v dýzach pre plynové prietokometre. napríklad vytvarovať otvory presne definovaných rozmerov vo vrstve SiO . pretože ekvivalentná vlnová dĺžka elektrónového lúča je kratšia ako vlnová dĺžka • • • • • ' Litografia je technologický proces. že elektrónové procesy patria k tzv. . V porovnaní s fotónovou litografiou (použitie laserového lúča). Vychyľovanie lúča umožňuje opracovanie komplexného tvaru s vysokou presnosťou. Ak sa opracovávajú fólie s hrúbkou menšou ako hĺbka prieniku lúča do materiálu R p clektróny s vyššou energiou môžu prechádzať cez fóliu [13]. má vyššiu presnosť a rýchlosť ako laser. ako aj technologickými (výkon lúča. Doposiaľ však je používanie tohoto procesu v priemysle obmedzené. Pre tieto operácie sa dokonca javí výhodnejší ako laser. Dierovanie (perforation) textilu používaného v odevnom a obuvníckom priemysle (až 5 000 dier za sekundu).6 kW a rýchlosti rezania I20mm/min [13]. 12]: • Vŕtanie otvorov. Delenie materiálov elektrónovým lúčom sa môže použiť rovnako ako laser alebo plazma. odleptať prebytočný materiál. opracovanie (obrábanie) tenkých materiálov (fólií). elektrónový lúč je schopný tvoriť extrémne jemné vzory/stopy s vysokou presnosťou. výroba hybridných obvodov.246 Progresívne technológie Nedostatky alebo nevýhody bodov (v) a (vi) sa však z iného pohľadu javia ako prednosti technológie. Ale na druhej strane v porovnani s laserom predstavuje elektrónový lúč komplikovanejší systém a vyžaduje vyššie vstupné kapitálové náklady na zariadenie a nie je tak široko priemyselne využívaný systém.2 Použitie technológie opracovania elektrónovým lúčom Najdôležitejšie oblasti využitia technológie elektrónového lúča a doporučené výkonové hustoty lúča pre danú oblasť aplikácie sú [I. Hrúbka fólie má výrazný vplyv na parametre procesu. výkonová hustota používaného lúča je ÍO* W/cm 2 . molybdén. výroba stôp vo vzdialenosti 40 um. Je to metóda prenosu veľmi jemných vzorov (pattern) na povrch polovodičových doštičiek. pri výkone lúča 1. Značkovanie. vŕtanie otvorov do materiálov používaných v chemickom priemysle na filtre (titán. nehrdzavejúca oceľ). Pod týmto pojmom sa myslí tvorenie tenkých štrbín. Vznikajúce rtg lúče možno použiť ako senzor na in-procesnú monitorizáciu technológie elektrónového lúča. ktoré sú povlakované tenkým polymérovým filmom. 10. čistým technológiám šetriacim životné prostredie. Mikroopracovanie. otvory do nástrojov na ťahanie tenkých drôtov. ktorý umožňuje tvarovať tenké vrstvy. Výkonová hustota používaného lúčajel0sW/cm2. maximálna hrúbka materiálu a jeho správanie sa vo vákuu) a ekonomickými (náklady na proces a jeho dostupnosť v porovnaní s inými procesmi) možnosťami procesu EBM delenia. napr. ozdobovanie a gravírovanie.

Naparovanie (tvorenie tenkých vrstiev) (Electron-beam vapour deposition) používa sa na tvorenie tenkých vrstiev z materiálov s vysokým bodom tavenia.5. Pri vŕtaní sa okrem základného materiálu. Samozrejme. obr. odparovanie je vo forme erupcie čiastočiek materiálu.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 247 • " • lúča fotónov.2. Výhodou naparovania pomocou elektrónového lúča je možnosť priameho tavenia materiálov a automatická regulácia parametrov lúča.4. používa sa na lokálne spevňovanie povrchu dielcov .121b. ak sa vyžadujú ostré hrany otvoru. ale tiež povlakovanie keramických materiálov. Výkonová hustota používaného lúča je 10 -ŕ 10 W/cnr Zváranie. ako FeCr a FeNi vrstvy. kde sa elektrónový lúč používa na značkovanie. používa aj pomocný (prídavný) materiál.122. • cez úzky vytvorený kanálik lúč preniká hlbšie do materiálu. vŕtania znázornenú na obr. Okolo ústia otvoru zostáva stuhnutá vrstva materiálu ako zaoblený okraj.5. Okrem opracovania kovových materiálov sa elektrónový lúč môže použiť prakticky pre všetky druhy nekovových materiálov. Jeho úlohou je podporovať erupciu taveniny z otvoru. • pri natavovani vznikajú v materiále bubliny. 12] a tvorenie korozivzdomých a dekoratívnych vrstiev z hliníka na oceľovom substráte [7]. Tepelné spracovanie. materiál sa ohrieva. letecký priemysel. Používa sa na zváranie tenkých plechov. v ktorom sa otvor tvorí. čoho výsledkom je jeho vysoká rozlišovacia schopnosť. ako wolfram a tantal. 5. keď lúč začne prenikať do pomocného materiálu zvyšuje sa tlak pár nataveného kovu (pomocný materiál sa používa na vymrštenie nataveného materiálu z otvoru pomocou vysokého tlaku pary. cez ktoré lúč ľahšie preniká do hlbších vrstiev. elektrické odpory. Podrobne je tento 2 3 proces popísaný v monografii [13].121. ktorý. • vysoký tlak pár pomocného materiálu vymrští natavený materiál na steny a zanecháva po sebe otvor a v pomocnom materiále sa dutinu.5.I21c. obr.5. prednosťou zvárania je vytvorenie úzkeho a hlbokého zvarového spoja. zváranie špeciálnych materiálov pre kozmický. jednak sa usadzuje na stene otvoru. že sa . natavuje a postupne odparuje.1 Vŕtanie elektrónovým lúčom Vŕtanie vysoko-energetickým elektrónovým lúčom je proces natavenia a odparenia materiálu vo vákuu. ktorý jednak vystrekuje cez vznikajúci otvor. Postupnosť procesu. podrobne je proces zvárania elektrónovým lúčom popísaný v monografii [14]. obr. Zo širokého spektra využitia EBM technológie sa nasledujúca kapitola podrobnejšie venuje technológii vŕtania pomocou elektrónového lúča ako typického predstaviteľa obrábania. elektroniku a nástroje. Používa sa na tvorenie tenkých vrstiev na polovodičové prvky.121d. Typický prierez otvoru vŕtaného elektrónovým lúčom je znázornený na obr. alebo na zmenu vlastností povrchovej vrstvy jej pretavením a následným zakalením. možno rozdeliť do Štyroch krokov: • pulzujúci bodový lúč vyvolá lokálny ohrev a natavenic materiálu a následne odparenie malého množstva ohriateho materiálu. je možné odstrániť bežnými mechanickými procesmi dokončovania. 5 2 Výkonová hustota používaného lúča je 10 Ť 10" VWcm . spájanie a zváranie časti strojov pre automobily. Výkonová hustota používaného lúča je I 0 2 ~ 10 3 W7cm2.kalením bez pretavenia materiálu. V poslednom období sa do popredia záujmu dostávajú keramické materiály.5. alebo vrstiev zložených z viacerých prvkov.5. na povlakovanie skiel a zrkadiel v optickom priemysle [2. chemický priemysel. ktorá vzniká pri jeho tavení). gravírovanie. obr.121a.

124 je znázornený popísaný jav.I21 Postupnosť vŕtania pomocou elektrónového lúča ztuhnuta Obr. Používajú sa materiály Špeciálneho zloženia. obr. Typické prevádzkové parametre vŕtania sú: záporné napätie na katóde.19. ktorej hrúbka býva do 0. Doba trvania impulzu a počet impulzov ovplyvňujú proces vŕtania. V tejto fáze sa na stenách otvoru usadzuje značne veľké množstvo pretaveného materiálu.5. Vŕtanie EBM technológiou prebieha pomocou pulzujúceho lúča. • chráni pracovnú komoru a pracovný stôl pred možným poškodením prenikajúcim lúčom.123.5. V počiatočnom štádiu vŕtania sa hĺbka otvoru zväčšuje s dobou trvania impulzu. 15]. Graf na obr. Na obr. 5. až kým nedosiahne určitú „hladinu nasýtenia". pričom prahová hodnota bola stanovená na i us (mikrosekunda) [13] . S prehlbujúcim sa otvorom natavený materiál zužuje spodnú časť otvoru a jeho hromadenie môže spôsobiť tvorenie zvareného spoja.5. Obr.124 ukazuje závislosť hibky otvoru na dobe trvania impulzu pre rôzne materiály.025 mm [8.05 •Ť 100 ms).122 Typický prierez vyvŕtaného otvoru technológiou EBM [11] Maximálna povolená vzdialenosť medzi otvormi a je približne 2d Priemer vŕtaného otvoru závisi na priemere sfokusovaného lúča a jeho výkonovej hustote. Z uvedeného dôvodu pri vŕtaní otvorov jc potrené dodržať určitú prahovú hodnom doby trvania impulzu. Vybrané prevádzkové parametre EBM vŕtania do rôznych materiálov sú spracované v tab. Použitie pomocného materiálu pri vŕtani je potrebné z dvoch dôvodov: • pomáha pri vymršteni nataveného materiálu z otvoru v záverečnej fáze vŕtania. 5. doba trvania impulzu (0.5.248 Progresívne technológie vyskytuje tepelne ovplyvnená povrchová vrstva vo forme tenkej pretavenej vrstvy a tepelne ovplyvnenej zóny (HAZ). prúd lúča a jeho priemer. Najčastejšie používaný materiál je označovaný ako HM/S a skladá sa z troch dielov mosadzného prášku a jedného dielu silikónového kaučuku. Pomocný materiál sa volí s ohľadom na vlastnosti materiálu obrobku a geometriu otvoru. čo bráni jeho erupcii z otvoru.

ale má podobný priebeh ako závislosť hĺbky otvoru na dĺžke impulzu a tiež má tendenciu dosahovať prahovú hodnom.w o l f r á m (90:10) n e h r d z a v e j ú c a oceľ nehrdzavejúca oceľ hliník kryštál priemer otvoru [mm) 0.1 2. že „rezné" podmienky vŕtania musia rešpektovať rozmery otvoru.03 0.08 0.124 Závislosť hĺbky vŕtaného otvoru na dobe trvania jediného impulzu pre rôzne materiály: podmienky vŕtania: napätie: 150 kV.76 0.13 0. jeho priemer a počet otvorov vytvorených za určitý čas t.5.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 249 Tab.03 urýchľovacie napätie [kV] 125 140 130 140 140 140 140 140 60 50 100 100 100 100 100 10 prúd lúča &1A] dĺžka impulzu frekvencia impulzu [Hz] 50 50 50 50 50 50 50 50 N SO 20 80 80 80 80 80 12 natavený. používajú sa viacnásobné impulzy.18 0. prúd: 40 mA.13 0.13 0. Obr. ale na dobe trvania impulzov.02 10. kov na tav en y kov Obr. To znamená.j intenzita vŕtania (obyčajne sa berie do úvahy počet otvorov za sekundu) sú určujúce parametre technológie ĽBM.123 Postup EBM vŕtania otvorov do kovov (zdroj: Taniguchi [ 13]) Obr. .54 2.5.125 ukazuje vzájomný vzťah týchto parametrov pri vŕtaní ocele a niklových zliatin.1 1 Dĺžka impulzu [ms] Ak sa požadovaná hĺbka vŕtania nedosiahne jediným impulzom. HÍbka vŕtaného otvoru.54 3.25 0.13 0.19 Parametre procesu EBM vŕtania (spracované podľa [15]) Materiál hrúbka [mm] o x i d hliníka wolfrám wolfrám tantal .5.41 1.5. Počet impulzov v závislosti na hĺbke otvoru nerastie lineárne. Priemer otvoru nieje závislý na počte impulzov.30 0. výkonová hustota lúča 3 x l 0 i n W 7 m 2 (zdroj: Taniguchi [ 13]) 0.

Obr. Zatiaľ existuje pomerne málo informácii o kvantitatívnych hodnotách drsnosti povrchu po EBM vŕtaní. . / / /' t > ^ Titán Nikel j? s' _^--***^ •• Warfrám Zlab Uhík Obr.5. obr.126.127 ukazuje priebeh drsnosti povrchu pre vybrané materiály.5. Dosahované tolerancie sa pohybujú od 5 do 20% minimálneho priemeru alebo šírky otvoru. technológie Obr.250 Progresívne Ako uvádza Taniguchi [13] prakticky využiteľné oblasti v súčasnosti sú: • pomer hĺbka/priemer otvoru je okolo 40:1 niekedy až 100:1. Energia impulzu elektrónu (náboj impulzu) ovplyvňuje vznikajúcu drsnosť.5.126 Typický príklad vŕtania otvorov elektrónovým lúčom (podľa f 8J) Kvalita vŕtaného otvoru posudzovaná cez drsnosť povrchu závisí od druhu vŕtaného materiálu.125 Intenzita vŕtania ako funkcia priemeru otvoru a hrúbky vŕtaného materiálu pre oceľ a niklové zliatiny (spracovanépodľa [8. 13]) Obr. ako to uvádza Kaczmarek [4] •áMcGeough [8]. 8]) 0 50 100 150 N á b o j impulzu ¡10-9 As] 200 Priemer vŕtaného otvoru je asi o 10% väčší ako priemer lúča.5.127 Drsnosť povrchu pri vŕtani elektrónovým lúčom (spracované podľa [4.5.

1 mm a priemeru otvoru ± 5%. . opotrebenie nástroja neexistuje. vysoká účinnosť lúča až 95 %. jednoduchou reguláciou energie lúča a dĺžkou časového impulzu v porovnaní s podobne vysokocnergetickým lúčom lasera.02 d 0. pretože na vytvorenie otvoru je obvykle potrebný iba jeden impulz a doba impulzu je veľmi krátka. ktoré sa používajú pre vŕtanie malých otvorov. krehkosť). 13]: rýchlosť vŕtania až 4 000 otvorov za sekundu.8.1 d 0. porovnanie dosahovanej presnosti a kvalitatívne porovnanie rýchlosti procesu pre metódy vŕtania malých otvorov uvádza obr. ktorú je potrebné brať do úvahy pri niektorých aplikáciách.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 25i Výhody vŕtania elektrónovým lúčom možno zhrnúť nasledovne [1 . obvykle odsávanie trvá 10 + 20 minút. homogénny lúč s vysokou prienikovou schopnosťou. ťažnosť.1 d • D 1 • Obr. mechanické vlastnosti materiálov (tvrdosť. schopnosť zachovať vysokú presnosť a opakovateľnosť polohy otvoru ± 0.5. tepelný účinok lúča na materiál je obmedzený. relatívne nízke prevádzkové náklady v porovnaní s inými procesmi. pretože nevznikajú žiadne sily počas procesu vŕtania.128. možnosť vŕtania v rozličných usporiadaniach otvorov.01 mm > 0. elektrické vlastnosti alebo vlastnosti povrchu (odrazivosť) nie sú limitujúce faktory pri EBM vŕtaní. DOSAHOVANÁ PRESNOSŤ RÝCHLOSŤ OBRÁBANIA • • • • • EDM mechanické vŕtanie STEM (ECM vŕtanie) Laser EBM 0. 11. • prítomnosť malej pretavenej vrstvy.02 mm 0.05 d Ť 0. • požiadavky na zručnosť a vzdelanie personálu.5. • nutnosť používať prídavný materiál.06 d -ŕ 0. elektrónový lúč je termický proces. pohyb lúča je riadený počítačom. vlastnosti dokončeného povrchu sú v porovnaní s inými procesmi kvalitatívne lepšie. parametre vŕtania je možné jednoducho meniť od procesu k procesu.128 Porovnanie rôznych technológií vŕtania malých otvorov z aspektu dosahovanej presnosti [zdroj: Snoeys et al. • • • • • • • nedochádza k mechanickej deformácii.[I0J) Medzi nevýhody procesu EBM vŕtania sa radia: • vysoké kapitálové náklady na zariadenie. • neproduktívny čas pri odsávaní vákuovej komory. • nevyskytujú sa problémy s ostrými uhlami na predmete.

4: 1.: Thermal Design and Experimental Analysis of Laser and Electron Beam Hardening. Addison-Wesley Pub.: Špeciálne metódy zvárania.Metals Handbook . 3.252 Obr. Plenum Press New York. Turňa.5. Kohls. R. 8.85 Maŕtková.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal .ed.Inc. Alfa Bratislava.129 Porovnanie možností jednotlivých technológií používaných pre vŕtanie malých otvorov.309 . Kolcnič.ed. (1991). s 8 1.70-75 Festa. P. (1989). pp. s. 2.p. I.pp568-571 12. W.1 1 Priemer otyoru [mm] L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. p. ASM International. 1989 14... Annals of the C1RP Vol. F. Bellows. March. London. M.5. Morison. S.: Verschleissschutzschichten durch Sputter-imd lonenstrahltechnik. Obr. Led. Fodrek.l.: The Chemical Physics of Surfaces. J. 6. Manca. Clarendon Press Oxford.. Staelens. 1993 Vol 115. (1989) KoscčekJvL. pp. Warsaw. 1. Vol.129 ukazuje možnosti EBM vŕtania malých otvorov Progresívne technológie v porovnaní klasickým mechanickým vŕtaním a inými progresívnymi technológiami používanými pre vŕtanie otvorov s malými priemermi. 7. Taniguchi..: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov (Písomná práca k odbornej kandidátskej skúške) VŠT Košice 1985 McGeough.F. Naso. Werkzeuge Nov.: Principles of Machining by Cutting. Dekkyser. 6. 9. Dearbome.. Abrasion and Erosion. N. 0.. Taniguchi.316 Kaczmarek. Anals of the CIRP Vol. (1986). 468 11. l.V.l87 Ballhause.35/2.: Manufacturing Engineering and Technology. 1983 10 10]) 10.: Electron Beam Machining. 1977. Chapman and Hall. R. Snoeys. 4. (spracované podľa [I. Nenci. G.: Laseorvý a elektrónový lúč-modemý mnohoúčelový nastroj na spracovanie kovov. (1976).573-582 13. SME. American Machinist. March. W.01 0.P. 9.vyd. F. Ultraprecison Machining and Ultrafinc Materials Processing. J. Wydawnictwo naukowotechniczne. Vol. N.448-462 Kalpakjian. Led. A. Schneider. 5. Special Report 743.: Drilling without Drills. B. 15. P.R. Aug.O.1 Machining. (1997). 32/2/1983 pp. ASM . (1988).Comp.: Current Status in and Future Trends of.: Energy Beam Processing of Materials.Machining.: Advanced Methods of Machining.4. Processes. Zváranie-Svafováni 48(1999)Č. (1982). Tool and Manufacturing Engineers Handbook. ASME Journal of Engineering for industry.

IBM proces je úzko spojený s pojmom naprašovanie. Reaktívne procesy používajú na spracovanie materiálov chemicky aktívne ióny. Technológia iónového lúča sa používa v troch významných oblastiach spracovania materiálov a to pre: • uber materiálu. Táto kapitola je prednostne venovaná dynamickým procesom technológie iónového lúča. IBM proces pracuje podobne ako proces opracovania zväzkom elektrónov. ktorý prebieha vo vákuu. Ziskom elektrónu vzniká záporný ión (anión) migrujúci ku kladne nabitej anóde. rozprašovanie znamená vyrážanie atómov z tuhej látky (terča) následkom bombardovania povrchu látky urýchlenými časticami (pozn. (ion assisted chemical etching) chemické leptanie pomocou iónového lúča. napríklad CCU pre hliník a jeho zliatiny a C F 4 pre čistý kremík používaný v elektronike. kde jedným z predstaviteľov je PVD (Physical Vapour Deposition) proces iónového plátovania (ion plating IP) • modifikáciu povrchu. ión (atóm alebo skupina atómov) jc častica. ktorá stratila alebo ziskala naviac jeden alebo viac elektrónov. ktorý objavil Grove. autora). • • Medzi dynamické procesy patria (ion sputtering) rozprašovanie (ion mixing) zmiešovanie.5 IBM 5. stal základom metód uvoľňovania atómov z povrchu pomocou ich bombardovania iónmi iných prvkov. že kovové látky sa usadzujú na stenách sklenenej trubice. pretože proces je urýchlený aktivačnou energiou dopadajúcich iónov. (ion rubbing) leštenie a hladenie. Neskôr sa tento mechanizmus. kde patria iónová implantácia (ion impialation U) a kombinované procesy tzv. (ion deposition) nanášanie vrstiev. procesy zmiešavania (ion beam mixing alebo 1BAD ion beam assisted deposition). rozprašovanie" (sputtering). Reaktívnym procesom sa venuje len okrajovo. IBM procesy orientované na spracovanie materiálov sú klasifikované ako [12]: dynamické procesy. ktorého mechanizmus prvýkrát publikoval v roku 1852 Grove [9]. leptania (ion etching) a rozprašovania (ion sputter machining) • nanášanie tenkých vrstiev. Pri výskume elektrickej vodivosti plynov objavil. Reaktívne procesy sú rýchlejšie ako chemické metódy spracovania (CH). kde patrí technológia iónového frézovania (ion milling). Atómy kovu sa uvoľňovali z povrchu elektródy a následne sa usadzovali na stenách kovovej trubice. Technológia iónového lúča (ďalej používaná skratka IBM) je proces. . v ktorej prebehol tlejivý výboj. ale svoje miesto má v ostatných rokoch aj v čisto strojárskej výrobe. (im plating) iónové plátovanie. leätenia (ion rubbing). reaktívne procesy. ktorý sa v elektrickom poli pohybuje ku zápornej elektróde (katóde). ale mechanizmus úberu materiálu pri IBM je celkom odlišný. kde nabité atómy (ióny*) zo zdroja iónov ostreľujú (bombardujú) povrch cieľa (obrobku) pomocou urýchľovacieho napätia.5. Stratou elektrónu vzniká ión s kladným nábojom (katión).5 Technológia iónového lúča Technológia iónového lúča alebo proces spracovania zväzkom iónov (zaužívané medzinárodné označenie IBM lon Beam Machining) zaznamenáva prudký rozvoj v súvislosti s výrobou polovodičov a integrovaných obvodov v elektrotechnickom priemysle.

3 nm [12]. kryptón (Kŕ) a xenón (Xe).130 spočíva v tom.1 Princíp iónového lúča a zariadenia Progresívne techno! á nie Iónový lúč je zväzok vysoko energetických iónov inertného plynu ako argón (Ar).254 5. Čo je príčinou ich vypudenia z povrchu.1 nm a vzdialenosť medzi atómami v mriežke kovov je okolo 0. Princíp rozprašovania je prenos hybnosti z iónu plynu na časticu materiálu.130 Model iónového rozprašovania ako základného procesu spracovania iónovým lúčom (zdroj: Taniguchi [12}) Na rozdiel od technológie elektrónového lúča. ktoré môžu byť ľahko urýchľované a riadené elektrickým poľom.5. 5. dopadajú vo vysokom vákuu asi 1. Popísaný proces je uskutočňovaný pôsobením atómu na atóm a nazýva sa obrábanie (opracovanie) iónovým rozprašovaním alebo iónovým leptaním (zaužívané označenie ton sputter machining alebo ion sputter etching. vakancia nahradený atóm pramiestený atóm náhradný ión (miesto v mriežke) presunutý atom 1 sekundárny keV (Ar ión) rozprášené \[/atómy TV 5 nm hibka prieniku iónov ióny argónu O Ä presunuté alebo W rozprášené atómy @ atómy v mriežke ión usadený v mriežkovej medzere Obr.10"* Pa v rôznych smeroch na povrch cieľa (obrobku) a prenikajú do povrchu alebo sa od neho odrážajú. Niektoré ióny s nižšou energiou sa .5. 5. že urýchľované ióny plynu. dopadajúce ióny často kolidujú s atómami povrchu a vyrážajú alebo rozprašujú ich do okolia. Kinetická energia iónov pri rozprašovaní prekračuje energiu väzby atómov alebo molekúl v materiále. Taniguchi [12] udáva hĺbku prieniku asi 5 nm.obrobku (tiež sa hovorí o bombardovaní p o v T c h u ) vyvolá emisiu elektrónov z povrchu následkom pružnej zrážky medzi dopadajúcimi iónmi a atómami cieľa. Toto sa nazýva iónové rozprašovanie (sputtering). Hĺbka prieniku dopadajúcich argónových iónov s energiou lOeV je približne niekoľko nanometrov alebo niekoľko atómových vrstiev. obr. ku ktorej dochádza pri dopade iónov na povrch cieľa.130.tuhej látky (obrobku) elektroelastickou kolíziou (zrážkou a odrazením). Výsledkom kolízie môže byť posunutie susedných atómov z ich miesta alebo ich vypudenie (rozprášenie) z povrchu. obvykle argónu s priemernou energiou 10 eV (energia zodpovedá rýchlosti asi 200 km/s) [12]. väčšina dopadajúcich iónov naráža (interfere) do atómov povrchu cieľa. . Dynamický proces opracovania iónovým lúčom je založený na vyrazení atómov z povrchu cieľa . Iónové rozprašovanie znázornené modelom na obr. pretože priemer argónových iónov je asi 0. najčastejšie sa používa všeobecnejšie označenie ion beam machining). Následkom toho. primárny rozprášený atóm Ar tón dopadajúci Ar ión odrazený atóm / asfový povrch Q. Atóm v dôsledku zrážky opúšťa svoje rovnovážne miesto v mriežke a koliduje so susednými atómami. Dopad iónov na povrch cieľa .3.

Pri bombardovaní povrchu vysokoenergetickými iónmi dochádza k excitácii (vybudeniu) elektrónov cieľových atómov nepružnou zrážkou. ktoré prenikli hlbšie do materiálu. okolo 100 eV a viac.Technológia iónového lúča IBM 255 odrážajú z povrchu späť do okolia. alebo vytvorí prázdne miesto (vakanciu).131 ilustruje účinok dopadu iónu s nízkou a vysokou energiou na povrch cieľa. kolidujú s atómami mriežky kovu (materiálu) a vyrážajú ich z miesta v mriežke. ktorá nastáva počas kaskádovitej kolízie častíc.132. Rozpad týchto elektrónov má za následok emisiu fotónov alebo v niektorých prípadoch ďalšiu emisiu sekundárnych elektrónov.132 Emisia elektrónov a fotónov z povrchu cieľa (obrobku) bombardovaného iónovým lúčom (zdroj: Taniguchi [12]) Výsledkom tohto javu je poškodenie mriežkovej štruktúry cieľového povrchu a emisia rôznych elementárnych častíc.131 Účinok dopadu iónu na povrch cieľa (zdroj: McGeough [10]) a) ión s nízkou energiou b) ión s vysokou energiou Ióny plynu s vyššou energiou. elektron kaskáda atómov O o o o a) O o o o o o o o o o implantovaný ión o O b) O O O O Obr.5. pretože ľahšie prejdú cez mriežku atómu.5.5. obr. prenikajú hlbšie do materiálu. preto zostáva v mriežke ako intersticiálny atóm. 5. Obr. 5.130. Ióny. pričom môžu vyraziť atómy z povrchu. ako sú spätne rozptýlené ióny. Atóm materiálu vo väčších hĺbkach už nemá takú energiu. rn folon elektrón O b r . rozprášené atómy cieľového povrchu. . obr. postupne strácajúc svoju energiu. aby bol vyrazený z povrchu. Bombardovanie povrchu má za následok vznik mriežkových porúch v povrchových vrstvách kovu. Ióny s vyššou energiou zostávajú v mriežke materiálu ako implantované ióny.

Ionizácia nastáva vzájomnými zrážkami pri zvýšenej pohybovej energii (teplote) tzv. Obvykle. 5. viditeľné svetlo alebo rontgcnové (rtg) žiarenie. ktorým býva vo väčšine prípadov argón (Ar). substrátu). Tento jav spôsobuje radiačné poškodenie povrchových vrstiev materiálu a v mnohých prípadoch je nežiadúci.20. Augerove elektróny.256 Progresívne technológie sekundárne a tzv. ktorý generuje ióny. • Kaufmanov zdroj je iónový zdroj. Energia potrebná na vyrazenie alebo odprášenie atómu ls 6 z povrchu je asi ! 0 " J/atóm.5. ktoré využívajú vyššie energie iónov sa používajú pre iónovú implantáciu a pre kombinované procesy modifikácie vlastností povrchovej vrstvy. 5.ácia). v ktorom sa vytvára vysokointenzívny úzky iónový lúč s priemerom okolo 0. vstupná makroskopická výkonová hustota je pomerne nízka asi 10" W/m". ale mikroskopická výkonová hustota (na atomárnej úrovni) je naopak extrémne vysoká. takže výsledkom „obrábania" je veľmi jemné spracovanie povrchu s malým úberom. Z uvedeného popisu vyplýva.5. Nevýhodou procesu je. Ióny sa tvoria z plynných molekúl zrážkami s elektrómni. Elektróny sú produkované elektrickým poľom medzi anódou a katódou. * Ionizácia znamená odtriimuie jedného alebo viacerých elektrónov z atómu. Základné charakteristiky jednodivých iónových zdrojov sú uvedené v tab.132. V prevádzkových podmienkach je potrebné dodržiavať príslušné bezpečnostné predpisy týkajúce sa práce v nízko radiačnom prostredí (rtg žiarenie a tok fotónov).10]: • Duoplazmatron. vzniká ionizácia* nárazom. Zdroj Iónov je funkčný celok na riadenú tvorbu iónov. obrobku. iónový separátor alebo extrakčná (odoberacia) mriežka. termická ionizácia. žc intenzita úberu alebo hĺbka odstráneného materiálu je závislá na dobe trvania procesu iónového rozprašovania. Pružná zrážka medzi iónmi a cieľovými atómami trvá asi 10"'" s. ktorý produkuje Široký prúd iónov. Kinetická energia cieľových atómov stúpa následkom tejto zrážky. Dynamický proces je charakterizovaný ako proces s vysokou hustotou energie. že pri technológii IBM je uber materiálu založený na odstraňovaní atómu atómom. nárazom urýchlených časíic (nárazová ionizácia) a fotónov (foloioni/. Energia iónov je v rozsahu 500 v 2000 eV. obr. s prúdom argónových iónov asi 2 mA a vysokou energiou iónov okolo 20 keV a viac. procesy. kde rýchlosť úberu je asi 1 pm/s. Elektróny z tepelného zdroja (obvykle žeravený wolfrámový drôt) sú urýchľované ku anóde a ionizované (termická ionizácia) pomocou prídavného plynu.1 Zariadenia pre technológiu iónového lúča Klasické zariadenie pre technológiu iónového lúča pozostáva obvykle z troch hlavných častí: • • • zdroj iónov. samozrejme v závislosti na silách súdržnosti v mriežkovej väzbe [9. 12].1. V súčasnosti existuje viacero typov iónových zdrojov. stôl na uloženie vzorky. . potrebný príkon pre vyrazenie atómu z povrchu je asi 10' W/atóm s 2 a výkonová hustota je v tomto prípade 10 MVVVm . ktorá odoberá ióny z plazmy a urýchľuje ich ďalej smerom k cieľu (vzorke. ale najviac sú rozšírené a používané dva typy [1.3 mm.

133 znázorňuje iónové zariadenie využívajúce úzky fokusovaný lúč na princípe duoplazmatronu. Zariadenie s fokusovaným úzkym lúčom sa využíva najmä pre jemné obrábanie. leptanie a nanášanie tenkých vrstiev.133 -4 Iónové zariadenie s fokusovaným lúčom používaný pri spracovaní optických šošoviek Adetail polohovania sférickej šošovky pri jej úprave na asférickú (zdroj: (12}) Obr.20 Charakteristiky používaných iónových zdrojov [9] zdroj K a u f m a n ov duoplazmatron prúd lúča prúdová hustota lúča (mA/cm 2 ] 0.5. 5.133. 5.0 257 m 10 v 5 0 d o 10 f o k u s o v a n ý do 0.Technológia iónového lúča IBM Tab. obr.85 pri 1kV 1000 napätie fV kJ 0.5. iónový lúč I obrobok (sférická šošovka} -stred roviny pohybu ft prúd . • vysokofrekvenčný plazmový zdroj iónov. obvykle argón. do ktorej je privádzaný inertný plyn. K jeho ionizácii dochádza termickou emisiou zo . • tzv. komora iónového zdroja katóda (žeravený volfrámový drôt) pomocná elektróda magnet N plazma izolácia anóda komora výveva vzdialenosť usmerňovacía mriežka uhol dopadu iónov \ rozkmit rotaci. 5.3 mm Podľa použitia na spracovanie materiálov sa iónové zariadenia delia na zariadenia používajúce: • fokusovaný iónový lúč.írc"^ . difúzna výveva pracovná komora regiiàc ä polohy O b r . asférický povrch šošovky polomer šošovky motorček pre rotačný pohyb. obr. Ióny sa tvoria v komore. analýzu povrchu a litografiu.5 ŕ 2 0 Ť 25 priemer lúča [cm] 5. iónovú implantáciu. sprškový typ zariadení sa používajú pre obrábanie. Vysokofrekvenčný a tzv. ktorý sa používa pre výrobu asférických šošoviek.134.lsl. 5. spŕškovýfion shower) Široký iónový lúč.135. obr.

Pomocou urýchľovacej elektródy je úzky iónový lúč s vysokou prúdovou hustotou vedený z komory iónového zdroja ku vzorke.5. žeravená katóda magnetická cievka • detektror loku iónov izolácia zdroj emisie elektrónov detektor napätia na obrobku elektrónová optika perforovaná mriežka komora odsávanie Obr.5. Počas procesu je tlak v komore udržiavaný na hodnote 10"1 Pa.135 Iónové zariadenie tzv. s priemerom 1 mm.1 Pa + 10kV anóda prívod vr j. pohyb vzorky (obrobku) je rotačný a priamočiary. Medzi katódou a anódou vzniká výboj. vzniká výboj. Je odsávaná difúznou a rotačnou vývevou na vákuum v rozsahu 10"3 -f 10"4 Pa. Pohyb lúča je zabezpečovaný v osiach x a y. Pomocná elektróda a anóda sú z mäkkého magnetického železného materiálu a sú súčasťou magnetického obvodu. Priemer sfokusovaného lúča môže byť až 1 pm [12]. základná elektróda deponovaná vrtsva . ktorá emituje elektróny. Po prívode inertného plynu tlak v komore stúpne na 10"2 Pa. potom je cez ihlový ventil vpúšťaný do komory inertný plyn. spŕškového typu [10] zemnense Zariadenie využívajúce vysokofrekvenčný iónový zdroj plazmového typu je znázornené na obr.svetlá oblasť (plazma) elektrón O b r. . zemnenie . Medzi dvoma rovinnými paralelnými elektródami. v pomocnej elektróde a v anóde do urýchľovacej komory.5 M Hz komora iónového zdroja 0.134. ktoré sa zrážajú s atómmi . ktorým sa usmerňuje a urýchľuje tok častíc. ktorá je umiestnená v pracovnej komore mimo oblasti plazmy. Pracovná komora je z korozivzdornej ocele. z ktorých jedna je napojená na vysokofrekvenčný zdroj.258 Progresívne technológie žeravenej wolfrámovej katódy.134 Vysoko frekvenčný zdroj plazmového typu [12] iónový výveva obrobok "vysokú— frekvenčný voltmeter urýchlený ión tmavá oblasť "cieľová elektróda . Vznikajúca plazma je pomocou magnetických cievok usmerňovaná a vedená otvormi.5. kondenzátor oscilátor 13. tvoria sa voľné elektróny. Obvykle má jedna elektróda potenciál zeme a druhá má vysoký záporný potenciál. V pracovnej komore jc iónový lúč usmerňovaný fokusačnými elektrostatickými šošovkami. argón.

ako sú komerčne dostupné procesy reaktívneho leptania iónovým lúčom RLE. Vzorka (obrobok) je upevnený na vodou chladenom stole a je mimo oblasti plazmy. kde sa používa inertný plyn na ionizáciu. ktorý sa používa pre uber materiálu. Tieto procesy patria k dynamickým procesom. ióny dopadajú na povrch vzorky v rôznych smeroch. • proces nieje citlivý k mechanickým a fyzikálnym vlastnostiam opracovaného materiálu.Technológia iónového lúča IBM 259 plynu a ionizujú ho. pozostáva zo zdroja plazmy. 5. Charakteristické znaky. že perforácia (dierovanie) každej mriežky je jedna nad druhou. Tretia vnútorná mriežka má potenciál anódy a cez ňu prechádzajú už len separované ióny do pracovnej časti zariadenia. Na uber materiálu sa používajú aj reaktívne procesy. extrakčnej mriežky a pracovnej komory so vzorkou. Jednotlivé mriežky sú uložené tak. Jej úlohou je oddeľovať ióny z plazmy a vytvoriť široký iónový lúč. ktorý nereaguje chemicky s povrchom cieľa. Stredná mriežka má záporné predpätie a jej úlohou je brániť úniku elektrónov z plazmy. Uber materiálu pri dynamickom procese prebieha rozprášením atómov z povrchu v dôsledku pružnej zrážky medzi dopadajúcimi iónmi a atómami cieľa (obrobku). Z fyzikálneho pohľadu je proces rozprašovania dynamický proces prebiehajúci na atomárnej úrovni a nieje tepelný. .2 Iónový lúč na uber materiálu K technológiám iónového lúča IBM. optické a mechanické prístroje.135.5. používajúce široký iónový lúč spŕškového typu znázornené na obr.1 Pa. kde je tlak okolo 10 mPa. ktoré sa môžu usadzovať na povrchu základnej elektródy a vytvárať tenkú vrstvu. pretože široký iónový lúč nie je v pracovnej komore usmerňovaný. Ióny v plazme sú príliš ťažké a zostávajú v strede medzi elektródami. ako iné energolúčové technológie (laser. Cieľová elektróda má záporný potenciál a ióny z plazmy dopadajú kolmo na jej povrch a rozprašujú z neho atómy. na výrobu ultra jemných dielcov pre elektrické. Zariadenie. R1BE a IBAE (Reactive lon Etching. výhody a nevýhody technológie iónového lúča. Elektróny v plazme sa pohybujú ľahko podľa meniaceho sa elektrického poľa. možno zhrnúť nasledovne: • proces IBM prebieha vo vákuu. ktoré sú vyrobené z uhlíka (grafit) alebo molybdénu. elektrónový lúč). Tento typ zariadenia vytvára široký iónový lúč vhodný pre leptanie kremíkových platní pre polovodiče. ktoré sa používajú na uber materiálu patria iónové rozprašovanie ISM (lon Sputter Machining) a iónové leptanie I B E (lon Beam Etching). na depozíciu povlakov alebo na reaktívne iónové leptanie. keramika. V plazmovom zdroji Kaufamnovho typu sa tvorí plazma z argónových iónov a elektróny sa tvoria v elektrickom výboji vo vákuu pri tlaku okolo 0. Tvar otvoru a vzdialenosť medzi mriežkami predstavujú významné prvky iónového zdroja. Vonkajšia mriežka má záporný potenciál a vytvára negatívne pole potrebné na separáciu iónov z plazmy. Medzi plazmovým (iónovým) zdrojom a pracovnou komorou. Reactive lon Beam Etching) a reaktívne leptanie s podporou iónového lúča (lon Beam Assisted Etching). Tieto materiály odolávajú erózii pôsobiacich iónov. kde zdrojom tepla je žeravený wolfrámový drôt. Môže sa použiť na spracovanie tvrdých a krehkých materiálov ako je diamant.5. Separačná mriežka pozostáva z troch pevných perforovaných platní.5 2 kV a prúdová hustota okolo 2 mA/cm". Separačné napätie na mriežke je 0. je extrakčná (separačná) mriežka. IBM proces patrí k chemicky „čistým" procesom. Vzniká termická ionizácia.

V mnohých prípadoch. Hodnota medze rozprašovania stúpa s energiou dopadajúcich iónov. Medza rozprašovania S je závislá [9. čím sa dosiahne vyššia presnosť. • na teplote povrchu počas spracovania. • na uhle dopadu iónov na povrch. prúdová hustota a urýchľovacie napätie. Parametre procesu úberu. monokryštalické materiály a kompoudné materiály sa opracovávajú iónovým lúčom veľmi dobre. ako je rýchlosť pohybu lúča. Pre minimalizáciu hrúbky poškodenej vrstvy sa doporučuje bombardovanie povrchu iónmi s nízkou energiou a uhlom dopadu iónov nad 60°.260 • • • • • • Progresívne technológie prevádzkové podmienky procesu. • na parciálnom tlaku kyslíka vo zvyškových plynoch v komore. ktoré ovplyvňujú ekonomické a technologické ukazovatele sú: medza rozprašovania (sputtering yield). ktoré je potrebné brať do úvahy pri volne spôsobu spracovania. zliatiny a spekané materiály sa spracovávajú nerovnomerne. tvorením fazetky na ostrých hraných alebo jamiek v spodnej časti drážky. 12]: • na energii dopadajúcich iónov. " na kryštalickej štruktúre a orientácii cieľového povrchu. Profil povrchov pri IBM procese môže byť ovplyvnený ešte podrezaním. IBM proces nie je tepelný proces.136 ukazuje závislosť počtu rozprášených atómov cieľa (pol y kryštalického medeného materiálu) od energie . pretože intenzita rozprašovania je rôzna pre rozličné zrná a kryštály materiálu. • • • Medza rozprašovania S (počet rozprášených atómov/na dopadajúci ión) (sputtering yield) je definovaná ako stredné (priemerné) množstvo atómov rozprášených z povrchu cieľa na dopadajúci ión. • na hmotnosti dopadajúcich iónov. Je to najdôležitejšia charakteristika obrábania (IBM) a depozície (nanášania vrstiev) pomocou iónového lúča. proces nezanecháva žiadne zvyškové napätia pod povrchom.5. najmä pri výrove VLSI obvodov je toto poškodenie nežiadúce. iónový lúč. ale proces umožňuje aj zložitejšie riadenie modelovaním tvaru a profilu. • na hmotnosti cieľových atómov. Obr. špecifická rýchlosť rozprašovania. spätným naprášením cieľového materiálu. pre tvorenie zložitejších profilov dielca sa použiva systém masiek. ako nástroj. ale je založený na pružnej zrážke častíc (dynamický proces). Homogénne. môžu byť jednoducho riadené pomocou elektrických veličín. Polykryštalické kovy. Samozrejme okrem mnohých výhod má aj technológia iónového lúča používaná na uber materiálu svoje nevýhody. v porovnaní s klasickými metódami rezania a brúsenia. Dosahovaná presnosť tvaru a profilu je závislá na štruktúre materiálu. Nevýhody IBM procesov pri výrobe presných mechanických a optických dielcov a výrobe elektronických prístrojov spočívajú v radiačnom poškodení povrchu a dosahovanej presnosti profilu a tvaru. nepodlieha opotrebeniu a deformácii. proces umožňuje anizotropické spracovanie. energia a uhol rozprášenia atómov povrchu cieľa (obrobku). Iónové bombardovanie povrchu spôsobuje jeho radiačné poškodenie do malej hĺbky.

Svoju úlohu na intenzite úberu materiálu má aj uhol dopadu vysokoenergetických iónov na povrch. m ono kryštalický kremík. obr. že pri vyšších uhloch dopadu nad 60° majú dopadajúce ióny tendenciu odraziť sa od povrchu. alebo pokiaľ majú vyššiu energiu zostávajú ukotvené v povrchu.136 Zmena medze rozprašovania v závislosti na hmotnosti a energii dopadajúcich iónov na cieľový povrch polykryštalickú meď (zdroj: Taniguchi f 13]) 10 20 30 40 50 Energia iónu E [keVj a hmotnosti dopadajúcich iónov. rozprašujú z povrchu menej atómov.137. Plyny s nízkou atómovou hmotnosťou (dusík.5.24) . Medza rozprašovania monotónne stúpa s uhlom dopadu iónov do maximálnej hodnoty nad 60" a potom náhle klesá. energia dopadajúcich iónov 1 keV (zdroj: Miyamoto [12]) Uhol dopadu iónov z f] Špecifická rýchlosť rozprašovania V s j e definovaná ako pomer rýchlosti úberu materiálu (do hĺbky d) k prúdovej intenzite iónového lúča .24) [12]: V > ( 7 7 ^ [l/aj (5. ktorý sa pre svoju dostupnosť najviac využíva.137 Zmena medze rozprašovania v závislosti na uhle dopadu iónov na cieľový povrch polykryštalickú meď.5. ako ióny plynov s vyššou hmotnosťou (kryptón.136). 30 60 90 O b r . Miyamoto [12] uvádza príklad závislosti zmeny medze rozprašovania na uhle dopadu iónov. xenón). Tento pokles sa zdôvodňuje tým. 5.Technológia iónového lúča IBM 261 E O b r . bez toho aby rozprášili z povrchu atómy. 5. je v strednej oblasti uvádzanej závislosti (pozri obr. neón) aj pri pomerne vysokej energii. Argón. ako to ukazuje rovnica (5.

Z. £j elementárny náboj (C/ión). Vzťah medzi špecifickou rýchlosťou rozprašovania a medzou rozprašovania je daný rovnicou: S. d o p a d a j ú c i ión Obr. a s prierez iónového lúča. M Progresívne technológie kde T je doba rozprašovania (min). Množstvo rozprášených atómov v danom smere je proporcionálne dĺžke vektora PO (zdroj: Miyamoto f 12]) Ióny s vyššou hmotnosťou (ťažké ióny) a pomerne nízkou energiou blízkou prahovej energii rozprašovania (pod 1 keV) pri dopade na cieľový povrch rozprašujú atómy pod väčším uhlom. I prúd iónového lúča. d (cm). 5.M. je atómové číslo cieľového materiálu.. po dopade iónu s rôznou primárnou energiou. Množstvo rozprášených atómov v danom smere je úmerný dĺžke vektora PO na obr.25) kde A s je opracovaná plocha (cm 3 ). Potom medza rozprašovania môže byť vyjadrená vzťahom: UlO *J (5. N Avogadrovo číslo. (5.262 S = A s . Obr. p merná hmotnosť materiálu (g/cm 3 ).139 Tvar rozloženia rozprášených atómov cieľa z bodu P.d. I (A).139.5.138.139 ukazuje rôzne uhly rozprášenia atómov pre rozdielne energie dopadajúcich iónov. 5.26) opracovaný povrch Obr.5. M molekulová hmotnosť. A s plocha dopadajúceho lúča (cm") d hĺbka úberu (cm) Z uhol dopadu iónov (zdroj: Miyamoto [12]) uberaný objem Energia a uhol rozprášenia atómov povrchu cieľa (obrobku). cos Z p£. V závislosti na energii dopadajúcich iónov v kolmom smere sa mení uhol rozprášenia cieľových atómov.N. a a (cm 3 ) sú definované podľa obr.138 Schéma pre výpočet špecifickej rýchlosti rozprašovania. Z .5. Z.p N . Hmotnosťou ľahké ióny s vyššou energiou (nad 10 keV) pri dopade na cieľ vyrážajú atómy .

Na obr. ako sú C F 4 a CCL. ako dôsledok izolácie vzorky (dielca) od plazmového zdroja. CCL. obr.5. ktoré sú privádzané do vákuovej komory cez ihlový ventil. molybdén. *VLSI (very large scale integration). • vysoká rýchlosť procesu leptania. 5.134). jedného alebo viacerých ventilov na prívod reaktívneho plynu. . pri výrobe polovodičových prvkov. 5. Chemická reakcia prebieha medzi reaktívnymi radikálmi.5. • minimálne poškodenie povrchu vplyvom radiácie a rovnomerné leptanie povrchu.5.140 je znázornený princíp zariadenia pre technológiu IBAE. titán.2.Technológia iónového lúča IBM 263 väčšinou v kolmom smere. CH 4 ) je privádzaný do komory pod tlakom 0. VLSI označenie znamená integráciu 300 000 tranzistorov.2 Leptanie pomocou iónového lúča IBAE Leptanie pomocou iónového lúča IBAE (lon Beam Assisted Etching) je pomerne rozšírený proces spracovania materiálov.1 -f10 Pa.2. ktorú získali po zrážke s iónom. MoSi 2 PtSi). ako je chlór a flór. Zariadenie pozostáva zo zdroja iónov. Podstatou úberu materiálu pri reaktívnom iónovom leptám je fyzikálna a chemická reakcia medzi dopadajúcimi reaktívnymi iónmi a povrchom leptaného materiálu. integrovaných obvodov a tranzistorov. LSI (large scale integration) sú označenia hustoty integrácie. CC\2. ktorá prebieha medzi cieľovými atómami a reaktívnymi iónmi. Proces je charakterizovaný vysokou rýchlosťou leptania. ktoré sa používajú pre charakterizovanie zložitosti integrovaného obvodu. Kaufmanov zdroj sa používa na generovanie širokého iónového lúča. gálium arzén (GaAs). a chladiacich nádob s kvapalným dusíkom. • jednoduchá automatizácia a riadenie procesu. kde sa tvorí široký iónový lúč (obr.I39. Cl + ) a chemickej reakcie. Charakteristické črty procesu RIE a RIBE sú: • procesy sú vhodné pre anizotropické leptanie a ultrapresné vzorkovanie a značenie povrchov. Úlohou tekutého dusíka je odčerpať nepoužitý reaktívny plyn a zvyškové produkty chemickej reakcie. kde namiesto inertného plynu sú do komory iónového zdroja privádzané reaktívne plyny. • povrch bez zvyškových napätí. 5. Technológie RIE a RIBE sa používajú pri výrobe VSLI" obvodov. Reaktívny plyn (obvykle CF 4 . molybdénu a platiny CTiSi2. sa pohybuje v rozsahu 10 -ŕ 40 eV [12]. Uber materiálu je výsledkom rozprašovania atómov pomocou reaktívnych iónov (F*. Kinetická energia rozprášených atómov. napríklad kremík (Si). ktorý sa získa z inertného plynu a chemickú aktivitu reaktívnych plynov na základe chloridov a fluoridov (CU. a povrchom leptaného materiálu. pre leptanie keramiky na báze oxidov kremíka a hliníka. silicidy titánu. oxid kremičitý (Si0 2 ).1 Reaktívne leptanie iónovým lúčom Reaktívne leptanie iónovým lúčom RIBE (Reactive lon Beam Etching) využíva zariadenie spŕškového typu. ktoré sa používajú v mikroelektronike. Reaktívne iónové leptanie RľE (Reactive lon Etching) používa vysokofrekvenčný plazmový zdroj. Kritériom hustoty integrácie je počet tranzistorov alebo ekvivalentných hradiel na čipe.5. XeF 2 ). Proces využíva energiu iónového lúča.

pásových lamiel.264 prívod Ar Progresívne technológie prívod reaktívneho plynu ióny argónu tekutý dusík substrat (obrobok) Obr. ale nachádza aj v strojárskej výrobe. pri výrobe magnetických bublinových pamätí (obr. IBM leštenie sa využíva pre jemné lícovanie základných rovnobežných mierok. rydla. ako sú dotykové hroty pre snímače. ostrenie a leštenie (shapping. Svoje miesto. • Struktúrovanie a tvorenie textúry (ion beam texturing) sa využíva pri úprave povrchu a chemickom čisteni biologických implantátov pre v humánnu medicínu.5. piczolelektrických meničov. Pre biologické implantáty sa používajú dva druhy materiálov: mäkké tkanivá na základe polyuretánov a polyolefínov a tvrdé implantáty. chróm.142). thinning) má široké oblasti využitia. a na tvorenie vzoriek pre transmisné elektrónové mikroskopy. • Iónové čistenie (ion beam cleaning) používa sa na bombardovanie povrchu iónmi argónu pre získanie chemicky Čistého povrchu. ako sú oxidické filmy a absorbované vrstvy na povrchu. nehrdzavejúce ocele a oxidická keramika.02 pm. 9. hroty (ihlany) tvrdomerov. Jednotlivé operácie technológie iónového lúča majú nasledovné oblasti využitia [1. Používa sa pri výrobe integrovaných obvodov. akustických filtrov. • Tvarovanie.140 Systém pre proces IBAE (zdroj [12}) 5. Iónovým leštením sa dosahuje drsnosť dokončeného povrchu Rmax = 0. elektroniky a polovodičovej techniky. ako je titán a titánové zliatiny.141). . Dobré uplatnenie nachádza pri ostrení diamantového náradia. kobalt. Zvyčajne sa robi pred nanášaním tenkých vrstiev za účelom zvýšenia priľnavosti vrstiev. holografických masiek (obr. polishing.5. modifikáciu hrúbky membrány bez ovplyvnenie dokončeného povrchu. 12]: • Hladenie a vyhladzovanie povrchov (ion smoothing. ktoré sa vyrábajú z kalenej ocele a nástrojovej ocele s vysokým obsahom wolfrámu.3 Použitie technológie IBM Použitie technológie iónového lúča na úbcr materiálu je sústredené na oblasti optiky.5. Iónové čistenie odstraňuje nečistoty. ion rubbing) sa používa pre výrobu zrkadiel pre lasery. za účelom zvýšenia ich životnosti a biokompaktibility. modifikáciu hrúbky tenkých filmov.5.

I42 Príprava výroby magnetickej bublinovej pamäte [9.5.14S Príklad tvorenie drážok pomocou maskovania povrchu.5. Môžu sa tvoriť pravidelné drážky so šírkou od 5 * 200 pm a hĺbkou okolo 1 mm [9].5.čiary o hrúbke 8 nm (80 Ä) do uhlíkovej membrány s hrúbkou 20 nm (200 Ä). 10] ion ion ion p ó v o ď i ý tvar . Iónové rozprašovanie leptanie sa ako proces tvarovania používa pri výrobe asférických šošoviek. O jemnosti technológie hovorí príklad. Spôsob ustavenia a polohovania šošovky pri jej úprave je znázornený na obr. ktorý uvádza McGeough [9]. obr.12] a) ostrenie diamantového hrom pre mikrotvrdomer b) ostrenie reznej hrany monokryštalického diamantového nástroja pre mikrorezanie YA^//////////////A Obr. • Iónové frézovanie (ion milling) sa použiva na tvorenie plytkých drážok.5.143b. 1 I Ľ iónový lúč OUPL/VNENA| ZÒNA Obr.143 Príklad ostrenia diamantového náradia technológiou iónového lúča [9. fotorezistivny 20 um ^JERMAMURR 0 .S.01 NM I. stred sférickej šošovky a sférický tvar šošovky Obr.!44 ukazuje detail odoberanej vrstvy.133 spolu so schémou iónového zariadenia.Technológia iónového lúča IBM 265 obr.5. frézovanie drážky .SUM permaloy chróm 2 0 1 0. Uber materiálu iónovým lúčom mení pôvodný tvar sférickej šošovky na asférickú [9] D ) polomer r = 0.0 um presnosť 0. a pri ostrení a preostrovaní monokryštaiických diamantových sústružníckych nožov pre mikroobrábanie. Obr.143a. obr. Frézovanie sa robí pomocou masiek. ktorý nemá byť ovplyvnený iónovým lúčom .01 u m Obr.5.141 Príklad prípravy holografickej masky [9] ON polomer y r = 0.5.5.144 Príklad výroby asférickej šošovky. 3 * 1.ošovky odoberaná vrstva materiálu pred úpravou konečný tvar ión.6 N M Obr.I45.5.02 um O/.

1 um/min. oxidy. Nasledujúce kapitoly sú venované vybraným postupom technológie iónového lúča. je v dostupnej odbornej literatúre [ 1 . ako je iónová implantácia. Delí sa do dvoch skupín [ l ]: na proces odparovania v tlejivom výboji (plazme) v podmienkach nízkeho vákua (0. 2 . ktoré používajú ionizáciu a iónový lúč pri tvorení vrstvy. v novšej odbornej literatúre niektorí autori uprednostňujú označenie IBAD (lon Beam Assisied Deposition).5. Názov iónové plátovanie a podrobný popis technológie publikoval prvýkrát roku 1964 Matíox [5]. RIAC.4 Tvorenie tenkých vrstiev iónovým tufom Progresívne technológie Technológia iónového lúča našla široké uplatnenie v procesoch tvorenia tenkých vrstiev z plynnej fázy (vapour deposition). V niektorej odbornej literatúre je proces rB-IP nazývaný ako IVD (lon Vapour Deposition). Atómy a molekuly odparovanej látky sa prechodom cez plazmu tlejivého výboja ionizujú a po dopade na katódu (substrát) vytvárajú výborne priľnavý povlak. Materiál na povlakovanie je odparovaný z odparovacicho zdroja. kombinácia techniky tvorenia vrstiev a modifikácie povrchu (IBAD. fyzikálne procesy povlakovania patria postupy naprašovania (Evaporation). Je to metóda tvorenia tenkých vrstiev (rádové 1 -f 20 um) nanášaných vo vákuu rýchlosťou 0. tiež ÍVD (lon Vapour Deposhion) a IBAD (lon Beam Assisted Deposition). ako základ iónového plátovania. Táto sa nadchádza v plazme tlejivého výboja udržovanej pomocou jednosmerného alebo striedavého vysokofrekvenčného poľa. karbidy a iné zlúčeniny [8].4.266 5. nevytvárajú poviak v klasickom slova zmysle. 5.5. Podrobný popis PVD procesov. Procesy modifikácie vlastností povrchovej vrstvy.5. ako sú nitridy. ktorý môže byť buď odporový tepelný zdroj alebo elektrónové delo. a na iónové plátovanie iónovým lúčom (1B-IP ion beam ion plating).10"1 -f 10 Pa). Medzi PVD procesy (Physical Vapour Deposition) t. Ióny bombardujú a kontinuálne čistia povrch pred následným povlakovaním. kde povlakovaný materiál (substrát) má funkciu katódy. Tieto okrem . V súčasnosti nie je zavedený jednotný názov pre kombinované technológie.1 Iónové plátovanie Proces vákuového nanášania kovu formou pary v tlejivom výboji.. Ionizácia inertného plynu a odparovaného materiálu sa zvyšuje pridaním pomocných elektród (mriežok). modifikácia povrchovej vrstvy bombardovaním povrchu urýchlenými Časticami (iónová implantácia) 3. Pre základnú formu kombinovaného procesu sa používa aj názov lon Beam Mixing IBM. ktoré sa používajú pri tvorení tenkých vrstiev a modifikácii povrchu. Iónové plátovanie v tlejivom výboji je popisované ako jednoduché odparovanie vo vákuu. pričom vrstvy môžu byť tvorené jedným chemickým prvkom alebo ťažkotaviteľnými zlúčeninami (chemickou reakciou odparovaného kovu vo vákuu za prítomnosti reaktívnych plynov). Technológie tvorenia tenkých vrstiev pomocou iónového lúča sa delia do troch skupín: 1. katódového rozprašovania (Sputtering).j. Kladne nabité ióny inertného plynu sú v plazme urýchľované elektrickým poľom smerom ku katóde. iónového plátovania (Ión Plating) a ich modifikácie. ako aj ostatných metód tvorenia tenkých vrstiev. Iónové plátovanie je kombináciou metód odparovania a rozprašovania vo vákuu. tvorenie vrstvy na substráte (PVD Physical Vapour Deposition) 2. Kombinované techniky sú známe ako procesy tvorenia tenkých vrstiev iónovým lúčom IAC (Ión Assisied Coatings). ktoré prebieha v podmienkach vysokého vákua (10' 5 T I0' 2 Pa). ale menia (modifikujú) vlastnosti povrchovej vrstvy. IB-PVD). popísal prvýkrát Berghaus v roku 1938. 5 ].

termokatóda (tendróda) výveva 5 + 20V 100 A tonové plálovanie trioobvý systém 9 40 V.vákuová komora 6 .tiejivý výboj 7-vákuum = 1 Pa 8 .146 Schematický diagram modifikácii iónového plátovania [5] 1 .5.20 V 100 A .tienenie 4 .prívod inertného plynu 3 .vzorka (substrát) 5 .Technológia iónového lúča IBM Iónové platová nie diódový system 1 0 + 5kV 267 Obr. 20 A 1 0 + 5W 5-20V 100 A výveva 5 .prídavná elektróda (trióda) 10 . 20 A 1 0 + 5 kV Iónové putovanie tendrodový syslém 9 40 V.odparovací zdroj 9 .vysokonapäťová elektróda 2 .

piraniho mieria • Obr. . tendródovom systémy (stvorelektródový systém).5. triódového a tendródového systému modifikácie iónového plátovania.5. odparovanie materiálu je pomocou žeraveného vlákna [1] prúdovej hustoty Proces tvorenia vrstvy iónovým plátovaním je charakterizovaný nasledujúcimi parametrami [5]: • tlak vo vákuovej komore 10" -ŕ 10"* Pa.5. Klasické zariadenie pre iónové plátovanie je znázornené na obr. . dosahujú energiu okolo 3 keV [5].147 Schéma zariadenia pre iónové plátovanie v tlejivom výboji [5] : katóda chladená vodou vysoké napätie rj-Skv Ar pri vod plynu . usmerňujú častice v ich pohybe a umožňujú zvýšiť prúdovú hustotu na pokovovanej ploche.148 Schéma zariadenia pre iónové plátovanie s iónovým lúčom.148.vyrovnávacie vlákno y ocfcarovacia vlákno substrát 4 Obr.268 Progresívne technológie zvýšenia intenzity ionizácie. ktorý produkuje vysokoenergetické ióny. Typické zariadenie pre iónové plátovanie iónovým lúčom je na obr.146 je znázornený princíp diódového. Ionizované častice v tzv. Na obr.5. Účelom použitia triódového a tendródového systému je zvýšenie ionizačnej účinnosti procesu. Ako externý iónový zdroj je použitý Kaufmanov zdroj. anóda^ žeravená katóda vrchná separátna ( 2 0 0 + 2000 V ) .147.5. Proces IB-1P použiva na bombardovanie povrchu externý iónový zdroj. zdroj iónovje Kaufmanovho typu. mriežka stredná ( 2 0 0 v > | spodná .

• urýchľovanie kladne nabitých častíc k zápornej elektróde. Nukleaácia vzniká prednostne v miestach porúch. ktoré sa používajú na povlakovanie rezných nástrojov (jednoduché TiN vrstvy na rýchlorezných oceliach. • spätné rozprášenie atómov a iónov z povrchu substrátu. sú tlak (pri ktorom prebieha tlejivý výboj). že atómy prichádzajúce na povrch majú široký rozsah energií. geometria dielca a jeho počiatočná teplota. potenciál na substráte. Ide o proces reaktívneho iónového plátovania (RIP). Využitie iónovo plátovaných povlakov s a uberá troma základnými smermi [ 1 . Počas procesu naparovania a rozprašovania natavcných častíc kovu dochádza k nasledujúcim javom: • ionizácia častíc (asi 1 T 4 % zo všetkých molekúl a atómov). sprevádzané postupným zaplňovaním kanálikov. vzdialenosť odparovací zdroj . ZrO) a iných zlúčenín (TiCN. • kolízia medzi povrchom substrátu a časticami (atómami a iónmi) inertného plynu alebo reaktívneho plynu. v jadrovej energetike atd'.Technológia iónového lúča • IBM 269 • • • pracovný tlak v komore po prívode inertného plynu 1 -ŕ 1 0 " ' Pa: zvyčajne sa používa argón. 8 ] : • Tvorba tenkých vrstiev. za účelom zníženia trenia v tribologických sústavách (mäkké kovové filmy prvkov india (In). alebo zliatin typu Cu-Pb. " prienik vysoko-energetických častíc do povrchu a ich ukotvenie. ktoré môžu mať charakter celistvých kryštálikov. Pri použití reaktívneho plynu sa tvoria vrstvy zlúčeninového typu. A1N. CrC). Ag-In na tvrdých materiáloch). • rast zárodkov a vytváranie väčších ostrovčekov. ktoré sú náhodne rozložené na povrchu substrátu. Mo 2 C. • zrastanie (koalescencia) ostrovčekov. karbidov (TiC. Mechanizmus tvorenia iónovo plátovaných vrstiev je charakterizovaný vzájomne na seba naväzujúcimi štádiami [4. viacvrstvové povlaky na rýchlorezných nástrojoch pre výrobu ozubenia a platničkách zo spekaného karbidu) a vysokoexponovaných dynamicky . medi (Cu).). • Tvrdé oteruvzdomé vrstvy tvorené reaktívnym spôsobom (RIP) na báze nitridov (TiN. oxidov (A1 2 0 3 . Si 3 N 4 . hustota toku pár kovu (výkon odparovača). negatívny potenciál na substráte v rozsahu 1 -Ť 5 kV. Ag-Pb. WC. striebra (Ag). pri použití ľahšieho hélia je potrebný vyšší tlak (pre udržanie výboja). stabilizácia prúdu výboja a následné natavcnie odparovaného prvku elektrónovým lúčom. Ionizačná účinnosť pri iónovom plátovaní spôsobuje. Taktiež vplývajú na tvorbu nukleačných zárodkov. alebo spätne do okolia. ktoré ostrovčeky oddeľujú. HfN). (TiAl)N). Používajú sa tam. olova (Pb). 7 .substrát. charakteru tuhých mazadiel. Častice s vysokou energiou sa implantujú do povrchu v lokálnych bodoch a majú za následok vznik mriežkových porúch v povrchových vrstvách. jeho použitie je limitované vysokou cenou. tlejivý výboj medzi substrátom a zemnenou časťou aparatúry. Parametre procesu. NbN. TaN. dáva však nižšiu kvalitu čistenia povrchu. ktoré ovplyvňujú vlastnosti vytvorenej vrstvy. 6]: • nukleácia kryštalických zárodkov. kde nie je možné použiť konvenčné mazadlá (vo vákuu. stupeň ionizácie pár kovu. SiC. Častice s nízkou energiou sú rozprašované po povrchu. použitie ťažšieho kryptónu zabezpečuje dobré čistenie povrchu aj pri pomerne nízkom tlaku.

Prednosti iónovo plátovaných vrstiev sú vysoká homogenita hrúbky vrstvy. s nízkou hmotnosťou a vysokými úžitkovými vlastnosťami.Progresívne technológie namáhaných dielcov (ozubené kolesá. Reflexné vrstvy na paraboly reflektorov automobilov. J3J) tí*35 . • Tvorba ochranných a dekoratívnych povlakov na báze hliníka (Al). typicky okolo 0. cínu (Sn). Iónová implantácia / .). 5. presnejšie podpovrchových a povrchových vrstiev. mechanické. Iónové plátovanie dovoľuje nanášať vrstvy najrôznejších kombinácii odparovaného kovu a základného materiálu (substrát). leteckom priemysle. chrómu (Cr). brzdné systémy. Obr.149a ilustruje dej. (TiN. do ktorých implantované častice počas procesu prenikli. oo o o o o o •"o5 atómy N » Ojp modili kovaná Štruktúra implantácia iónov dusíka ao ocele EFLÍFTU 0. rámy okuliarov.5. optické. Takýmto bombardovaním možno meniť elektrické.5.1 pm). titáne. bižutériu a iné. tlmiče rázov. Tvorenie tvrdých vrstiev pre tzv.5.5 pm. vysokopevných materiáloch a nízkouhlíkovej rýchlokorodujúcej oceli. 5. hustota toku 10 17 ión/cm 1 ).2 Iónová implantácia Iónová implantácia je proces modifikácie fyzikálnych alebo chemických vlastností tuhej látky bombardovaním jej povrchu zväzkom častíc urýchlených na energiu I0 l -ŕ 10 3 keV. ktoré pritom prenikajú pod povrch látky (do hĺbky 0. hliníku. TiC vrstvy na durale. korózne a ďalšie vlastnosti pevných látok. t u h á látka ^(substrát) ión implantované skupina Iónov 00 0 atómy * substrátu oooooaoo! ooooooo*: • oo*oo*o. ktorý prebieha pri iónovej implantácii.01 + 0. zrkadlá.4.149b znázorňuje rozloženie (koncentráciu) iónov v oceli bombardovenej dusíkom (energia iónov 100 keV. a tým dosiahnuť požadovaný stav povrchu a jeho úžitkové vlastnosti. nízkouhiíkových oceliach) používané v textilnom.. tribologické.1 mikrometer 100 nanmstsr 1 000 Angslrom Obr. Ochranné hliníkové povlaky. Obr. kombinované materiály.149 A a) Schéma procesu iónovej implantácie •4 b) hĺbka prieniku a koncentrácia iónov v povrchu (spracované podľa [J. Dekoratívne vrstvy na plášte hodiniek. ako náhrada za klasické procesy (žiarové alebo elektrolytické) na spojovacích elementoch. pružinách.5. kobaltu (Co) a titánu (Ti). vynikajúca priľnavosť a nízka pórovitosť..

Pri implantácii iónov prvku do kovu nastávajú v základnom materiále dva druhy zmien: • premiestňovanie atómov a vytváranie porúch a deformácia štruktúry kovu. medzivrstvy. jednak na úrovni atomámej (mriežkovc poruchy.Technológia iónového lúča IBM Obr. dislokačné čiary a slučky.5. • • • proces prebieha vo vákuu. a tým dosiahnuť také koncentrácie prímesí v základnom materiále. pretože sa modifikuje len tenká povrchová vrstva (asi 100 nm). žihaním. obr. • postupná zmena jeho chemického zloženia spôsobená zabudovaním príme s í (implantovaných iónov) do základného materiálu. • implantovaná vrstva je spojená s materiálom bez tzv. do ktorej prenikajú urýchlené častice. Čisté technológie. Počas brzdenia v tuhej látke vyvolávajú urýchlené častice rad zmien trvalej povahy. Výhody procesu iónovej implantácie možno zhrnúť: • každý ión môže byť implantovaný do každého materiálu. • je priamo aplikovateľná na dokončené dielce. obr. ale najmä tvárniacich nástrojov voči opotrebeniu.5.5. a od migrácie týchto porúch. druhu energie urýchlených častíc. Je dôležité. neskôr sa implantácia dusíkových iónov do kalených ocelí začala využívať na zvýšenie ich prevádzkovej životnosti. difúziou. ktoré sa metalurgickými metódami dosiahnuť nedajú. nepôsobí škodlivo na životné prostredie. patrí medzi tzv. proces šetrí drahé a kritické materiály.150). a rým sa menia aj vlastnosti látok. a tiež teplota v procese nespôsobuje metalurgické zmeny základného materiálu. že takto vznikajúci nový materiál (povrchová vrstva) sa netvorí na základe termodynamických zákonov rovnováhy.150. ktorá sa nazýva dolet. jednak na úrovni makroskopickej (zmeny fyzikálnych vlastností ovplyvnených povrchov). implantovať je možné aj leštené povrchy bez zmeny ich vzhľadu.150 Poruchy kryštalickej mriežky kovu v dôsledku jeho bombardovania vysokoenergetickými iónmi a) poškodenie pravidelnosti mriežky atómy iného prvku b) mriežka s dislokačnými poruchami Iónová implantácia sa začala priemyselne využívať okolo roku 1970 v polovodičovej výrobe. Implantácia umožňuje obísť pravidlá chemickej rozpustnosti. ktoré takto vznikajú závisí od druhu látky. intersticial ne atómy a vakancie. Od okamihu vstupu urýchlených častíc (iónov) do tuhej látky až po ich zabrzdenie prejdú určitú dráhu. ktoré môžu za istých podmienok zanikať. Implantáciou sa takto mení štruktúra vrstvy. V súčasnosti sa používa na zvýšenie odolnosti rezných. pretože nemá vplyv na tvarové zmeny. . implantované povrchy môžu byť následne spracované tepelnou úpravou napr. Množstvo a povaha porúch v štruktúre tuhej látky. pre zvýšenie koróznej odolnosti titánových protéz v humánnej medicíne.

implantovaná dávka 17 2 (1 f 10 . tvárniace a rezné nástroje pre spracovanie plastov a papiera.implatácia (N*) a Av*) iónov do guličkových ložísk. Implantácia dusíkových iónov do povrchu tvárniacich nástrojov zvyšuje 2 -r 5 násobne ich životnosť.151 Priemyselné zariadenie pre iónovú implantáciu (podľa prospektov fy Tecvac [ 14]) Oblasti použitia iónovej implantácie [2. Zariadenie pozostáva zo zdroja iónov. Obr.5. integrovaných obvodov a Špeciálnych súčiastok. povrchových zliatin za účelom zlepäenia funkčných vlastností povrchov. Obr. na výrobu unipolámych a bipolarnych tranzistorov.151 ukazuje priemyselne dostupné zariadenie na iónovú implantáciu. hmotnostného separátora iónov.149b. nástroje zo spekaného karbidu na hlboké ťahanie.dusíkové ióny do medi a jeho zliatin -. ako sú veľmi plytké PN priechody polovodičov. terčovej komory a vákuového čerpacieho systému. napríklad stelitovč nástroje na ťahanie medených drôtov. nástroje pre pretláčanie plastov. ktoré pracujú v nepriaznivých koróznych a škodlivých prostrediach . ale aj rýchlorezné nástroje pre výrobu ozubených kolies. 5. optickej a rastrovacej časti. zvýšenie l únavovej životnosti povrchových vrstiev . urýchľujúcej. korózii .5. .10 ión/cm ) hĺbka prieniku (asi 100 nm) a koncentrácia implantovaných iónov v povrchovej vrstve (má tvar normálneho rozloženia).a zlepšenie lomovej húževnatosti keramických materiálov. Typické prevádzkové parametre pri implantácii dusíkových iónov sú energia iónov (50 -e-150 keV). 5]: • Elektrotechnický a elektronický priemysel: na výrobu mikroelektronických elementov. obr.272 Progresívne technológie Medzi hlavné nevýhody procesu sa radia vysoké náklady na zariadenie a náročnosť vysokého stupňa technológie. ako je odolnosť voči opotrebeniu — implantácia dusíkových iónov (N*) do hliníkovej zliatiny. bronzu a diamantu -. • Strojárska výroba: na prípravu tzv.

kde sa namiesto iónov inertného plynu používajú reaktívne radikály 0 + .152 schematicky ilustruje proces zmiešavania. iónové zmiešavame je proces tvorenia povrchových zliatin zmiešavaním častíc tenkej nanesenej vrstvy s atómami substrátu pomocou bombardovania povrchu vysokoenergetickými iónmi. ale využívajú sa tam. radiačná difúzia častíc a tepelné impulzy. Niektoré modifikácie procesu sú charakterizované plynulým bombardovaním povrchu a súčasným nanášaním vrstvy. . ale sú to tenké (niekoľko atómových vrstiev) vrstvy ovplyvnené prienikom vysokoenergetických iónov inertného alebo reaktívneho plynu do vrstvy a substrátu. ktoré bežnými procesmi nie je možné dosiahnuť alebo je to neekonomické (povlaky neobvyklého chemického zloženia. napríklad nitridáciou . Implantácia iónov bóru a chrómu sa využíva na zvýšenie únavovej pevnosti materiálov.Technológia iónového lúča IBM 273 Implantácia dusíkových iónov do nástrojových ocelí. Obr.500 keV). atómy tenkej vrstvy i.5.IBAD Kombinovaný proces alebo tzv. Tieto procesy nepatria k Štandartným technológiám. Táto medzivrstva nieje vrstva v klasickom zmysle. 5. po nanesení vrstvy je povrch substrátu bombardovaný vysokoenergetickými iónmi chemických prvkov (energia 100 . Okrem procesu iónového zmiešavania (lon Beam Mixixng) a procesu depozície pomocou iónového lúča IBAD (lon Beam Assisted Deposition). ktoré používajú obvykle inertný plyn na tvorenie iónov.152 Kombinovaný proces iónové zmiešavanie (ion beam mixing) [H tenká vrstva substrát Kombinované procesy využivajú výhody procesu implantácie a procesu nanášania tenkej vrstvy vo vákuu. postupné zmiešavame Častíc. CT a N\ Tieto procesy dovoľujú vytvárať nové druhy povlakov zlúčeninového typu s rôznou koncentráciou prvkov. využívajú sa tzv. modifikácia fyzikálnych vlastností povrchovej vrstvy). Zvučajne sa pri procesoch zmiešavania postupuje nasledovne: Najprv sa nanesie tenká vrstva povlaku konvenčným spôsobom vo vákuu. Táto kombinácia dovoľuje vytvárať ovplyvnené vrstvy tenšie ako pri procese priamej implantácie. Zároveň teplota povrchu substrátu je oveľa nižšia v porovnaní s klasickým termochemickým spracovaním povrchu. alomv substrátu Obr. bez požiadavky vzájomnej chemickej rozpustnosti alebo kompaktibility reagujúcich materiálov. Ióny prenikajú cez nanesený film do povrchu substrátu a zároveň atómy vrstvy bombardované iónmi difundujú do základného substrátu a vytvárajú akoby medzivrstvu. spekaných karbidov titánových zliatin a legovaných oceli zvyšuje ich odolnosť voči abrazívnemu a adhéznemu opotrebeniu.5. Počas procesu dochádza k nasledujúcim javom: spätné zmiešavame častíc vrstvy a substrátu. . kde vznikajú požiadavky na také vlastnosti povrchu.5. reaktívne modifiácie RIAC (Reactive lon Assisted Coating) a RJBAC {Reactive lon Beam Assisted Coating).4 J Kombinované procesy .

sa menia chemické a mechanické vlastnosti vrstvy. 0 3 ) keramike.152 Princíp rôznych zostáv zariadenia pre kombinované procesy [ 15] . ktorá má zvýšenú koróznu odolnosť a je vhodná pre použitie v kozmickom a leteckom priemysle. Bombardovaním povrchu. TiC. 5. Implantáciou dusíkových (N + ) iónov do vrstvy bóru (B) j c možné vytvoriť nové koncentrácie zlúčenín nitridu bóru (BN). vytvorením implantovanej „medzivrstvy" na + keramickom substráte [I j. ako už bolo viackrát spomenuté. Tieto vrstvy zlepšujú ich trecie charakteristiky a otvárajú nové možnosti použitia týchto materiálov v extrémnych podmienkach vysokých teplôt bez mazania ako sú piestové krúžky v adiabatických motoroch. Implantáciou iónov fosforu (P + ) do niklovej (Ni) vrstvy vzniká zlúčenina typu Ni/P.zlúčeninové vrstvy (TiN. ložiská v plynových turbínach a iné. napríklad pre lepšie zakotvenie povlaku do povrchu. ako sú tepelne rovnovážne vrstvy. A1 . Implantácia dusíkových (N ) iónov do tej istej TiN nanovrstvy zvyšuje priľnavosť vrstvy a odolnosť povrchu voči opotrebeniu [2].274 Progresívne technológie Obr. Kombinované procesy sa používajú pre tvorenie špeciálnych vrstiev.5. môže sa meniť stochiometrický pomer vzniknutej zlúčeniny.) na nitridickej (Si 3 N 4 ) a oxidickej (ZrO. Nanesenie nanovrstvy TiN o hrúbke 50 nm a bombardovanie povrchu iónmi Ar sa využíva. Obr. metastabilné vrstvy a epitaxiálne vrstvy. Ako uvádza Bhushan [1] procesy zmiešavania predstavujú perspektívnu oblasť pri použití keramických materiálov .153 ukazuje niektoré spôsoby kombinovaného procesu depozície pomocou iónového lúča (IAC).

Annals of the CIRP Vol.l.: Trends in Ion Implantation and Ion-Assisted Coatings. a kol. Maňková. H. Ferdinandy. p. 1990. N. 1986 s. J. Bhushah.47-49 McGeough. J. č. 13. 4. H.: Využitie vákuovo depozičných metód v strojárskej výrobe. Led.: Advanced Coatings by Vapour Phase Processes. 11. 14. B. D. Clarendon Press Oxford.: Handbook of Tribology.. 6.573-582 Taniguchi.1991. J. IH Wismar 1986 p. Prospekty Fy Tecvac Lcgg. Oceľové plechy XVII.: Aplikácia tenkých iónovo plátovaných vrstiev pre rezné nástroje.: Developments in Ion-asisted Coatings. Annals of the CIRP Vol. 2. McGraw.progresívna technológia tvorby povlakov.453-467 GLinther. Líška. Liska. J. K.: Verbesserung der Oberflächcnschichten Metallischer Bauteile durch Ionenplaúeren.ed Snoeys.5 : 1.hilI New York. 3. 12. l.645 -655 Král. 1989 Vasilko. Wisscnschaft und Technik. pp. W. I.35/2. I.. Ferdinandy. Surface and Coatings technology. K. 135-138 Maňková. Staelens. 468 Taniguchi. G. Deamalcy. London. roč.. .: Ionovc plátovanie .45-52 Maňková.52-61 Maňková. -Búza. 7. Frellcr.38/2/1989. 1999. Solnik-Legg.:Ochranné vlastnosti hliníkových ionovo plátovaných vrstiev v roztokoch s obsahom Cl iónov. Acta Mechanica Slovaca. I. A.2. K.: Dekkyser. (I988).vyd. 1990. 1-2. R. M. 3. s. G. č.Technológia iónového lúča IBM 275 L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. M. Ultraprecison Machining and Ultrafine Materials Processing. 1. 10..l .: Nové materiály a technologic ich spracovania Alfa Bratislava. 5. Chapman and Hall. 8. Oceľové plechy XIII. 9.O. N. Král. č. 3/1999.: Advanced Methods of Machining. (Kandidátska dizertačná práca . D. str. 33/1987 pp. Anals of the CIRP Vol. 15... (1986).: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Interný materiál fy Tecvac. F. časť IV.: Energy Beam Processing of Materials. 32/2/1983 pp.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1985 Maňková... I. časť III.: Current Status in. and Future Trends of.

ADVANCED METHODS OF MATERIAL REMOVAL PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE Vydala Vienala. 45 tabuliek. CSc. náklad 250 výtlačkov ISBN 80-7099-430-4 . 14 AH 1. Ing. vydavateľstvo a tlačiareň Košice Tlač: Vienala Návrh obálky: © Jaroslav Jar e ma 275 strán. vydanie. 276 obrázkov.Strojnícka fakulta TU Košice . Hdikó Maňková.edfcia vedeckej a odbornej hteiatury doc.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful