PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE

Ildikó MAŇKOVÁ

VENALA

, vydavateľstvo a tlačiareň KOŠICE 2000

Doc. Ing. Ildikó Maňková, CSc. Katedra technológií a materiálov Strojnícka fakulta TU Košice

Strojnícka fakulta TU Košice - edícia vedeckej a odbornej literatúry PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE ADVANCED METHODS OF MATERIAL REMOVAL ISBN 80-7099-430-4

Recenzia prof. Ing. Alexander Janáč, CSc. prof. Ing. Imrich Kazimír, CSc. prof. Dr. Ing. Lucio Enrico Zavanella Trnava Košice Brescia

© Technická univerzita Košice, Strojnícka fakulta, Ildikó Maňková, 2000 Návrh obálky/Cover design: © doc. Ing. Jaroslav Jarema, CSc. Jazyková úprava: Ing. Svetoslav Manko Tlač: Vienala, vydavateľstvo a tlačiareň Košice Printed in Slovakia

Obsah
Predhovor Použité symboly a označenia ÚVOD 1.1. Význam a pojem technológie 1.1.1 Technológia strojárskej výroby 1.2. Klasifikácia spôsobov obrábania Literatúra ku kapitole 1 P R O G R E S Í V N E T E C H N O L Ó G I E ÚBERU M A T E R I Á L U 2.1, Klasifikácia progresívnych metód úberu materiálov 2.2. Základné charakteristiky progresívnych technológií Literatúra ku kapitole 2 M E C H A N I C K É P R O C E S Y ÚBERU MATERIÁLU 3.1. O b r á b a n i e ultrazvukom 3.1.1 Princíp ultrazvukového opracovania 3.1.1.1 Zariadenie 3.1.1.2 Charakteristiky ultrazvukového obrábania 3.1.2 Uber materiálu 3.1.2.1 Vlastnosti materiálu obrobku 3.1.2.2 Akustický systém 3.1.2.3 Suspenzia 3.1.3 Materiál nástroja a opotrebenie nástroja 3.1.4 VIastnosti opracovaného povrchu 3.1.4.1 Drsnosť povrchu 3.1.4.2 Presnosť rozmerov pri ultrazvukovom obrábaní 3.1.5 Hlavné oblasti použitia USM 3.1.5.1 Rotačné ultrazvukové obrábanie Literatúra ku kapitole 3,1 3.2. Technológie abrazívneho lúča pre uber materiálu 3.2.1 AJM - princíp úberu a zariadenie 3.2.1.1 Charakteristika abrazívneho lúča 3.2.1.2 Vplyv parametrov AJM na proces úberu materiálu 3.2.1.3 Charakteristika povrchu po AJM procese 3.2.1.4 Oblastí použitia procesu AJM 3.2.2 AFM - charakteristika, princíp úberu a zariadenie 3.2.2.1 Mechanizmus úberu materiálu 3.2.2.2 Kvalita opracovaného povrchu pri AFM 3.2.2.3 Oblasti použitia AFM technológie Literatúra ku kapitole 3.2 3.3. Vodný lúč a abrazívny vodný lúč pre obrábanie 3.3.1 Princíp rezania vodným lúčom 3.3.1.1 Zariadenie pre vodný lúč 3.3.1.2 Charakteristika vodného a abrazívneho lúča V VI 1 3 5 9 13 15 18 20 28 29 31 31 32 34 35 36 37 38 40 41 41 43 44 45 48 49 49 51 51 54 55 55 58 60 61 62 63 63 64 68

l

:

3

3.3.2 Uber materiálu 3.3.2.1 Model zóny rezania AWJ lúčom 3.3.3 Vlastnosti opracovaného povrchu 3.3.4 Oblasti využívania vodného a abrazívneho vodného lúča 3.3.4.1 Abrazívny vodný lúč pre operácie obrábania 3.3.5 Prednosti technológie vodného lúča a perspektívy využitia Literatúra ku kapitole 3.3 4 C H E M I C K É A E L E K T R O C H E M I C K É PROCESY ÚBERU M A T E R I Á L U 4.1. Chemické obrábanie 4.1.1 Princíp elektrochemického úberu materiálu 4.1.1.1 K val ita opracovaného povrchu 4.1.2 Chemické frézovanie 4.1.3 Fotochemické obrábanie 4.1.4 Termické odstraňovanie ostrapov 4.1.5 Špeciálne postupy chemického opracovania Literatúra ku kapitole 4.1 4.2. Elektrochemické obrábanie 4.2.1 Princíp technológie elektrochemického obrábania 4.2.1.1 Elektrolyt a jeho funkcia 4.2.1.2 Vplyv materiálu obrobku na uber 4.2.2 Zariadenie a elektródy pre ECM obrábanie 4.2.3 Vlastnosti opracovaného povrchu 4.2.4 Oblasti použitia elektrochemického obrábania 4.2.4.1 Elektrochemické hĺbenie 4.2.4.2 Elektrochemické dokončovanie povrchov 4.2.4.3 Špeciálne postupy ECM upiaiovania 4.2.5 Vplyv ECM procesov na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Literatúra ku kapitole 4.2 E L E K T R O T E P E L N É P R O C E S Y ÚBERU M A T E R I Á L U 5.1. Elektroerozívne obrábanie 5.1.1 Princíp technológie elektroerozívneho obrábania 5.1.1.1 Zariadenie pre elektroiskrové opracovanie 5.1.1.2 Dielektrická kvapalina 5.1.1.3 Nástrojové elektródy a ich opotrebenie 5.1.2 Mechanizmus úberu materiálu 5.1.2.1 Prevádzkové charakteristiky procesu 5.1.3 Kvalita opracovaného povrchu 5.1.5 Použitie EDM technológií 5.1.5.1 Elektroiskrové hĺbenie 5.1.5.2 WIRE-EDM elektroiskrové drôtové rezanie 5.1.5.3 Elektroiskrové brúsenie 5.1.6 Vplyv technológie na životné prostredie Literatúra ku kapitole 5.1

68 71 78 81 82 87 89 91 93 94 96 98 101 104 105 106 107 108 111 114 115 118 121 122 125 128 133 134 135 137 137 140 142 144 147 151 153 156 158 160 161 163 165

5

III 5.2. Opracovanie laserom 5.2.1 Definícia lasera a základné vlastnosti laserového lúča 5.2.1.1 Druhy laserov a ich delenie 5.2.1.2 Účinok laserového lúča na materiál a uber materiálu 5.2.2 Zariadenie pre laserové opracovanie 5.2.2.1 C 0 2 l a s e r 5.2.2.2 Nd-YAG laser 5.2.2.3 Excimerové lasery 5.2.2.4 Prevádzkové charakteristiky priemyselne používaných laserov 5.2.3 Kritéria hodnotenie kvality povrchu po obrábaní laserovým lúčom 5.2.4 Použitie laserového lúča pre opracovanie materiálov 5.2.4.1 Rezania a delenie materiálov laserom 5.2.4.2 Vŕtanie laserom 5.2.4.3 Mikroobrábanie 5.2.4.4 Sústruženie laserovým lúčom 5.2.4.5 Laser pri dokončovaní povrchov 5.2.4.6 Obrábanie podporované laserom(LAM) 5.2.5 Porovnávacie hodnotenie laserovej technológie 5.2.6 Bezpečnosť práce a vplyv lasera na životné prostredie Literatúra ku kapitole 5,2 5.3. O b r á b a n i e lúčom plazmy 5.3.1 Vznik plazmy a plazmové zariadenia 5.3.2 Mechanizmus plazmového rezania materiálov 5.3.3 Použitie plazmového lúča pre opracovanie materiálov 5.3.3.1 Sústruženie plazmovým lúčom Literatúrakukapitole5.3 5.4. Opracovanie zväzkom elektrónov 5.4.1 Princíp opracovania elektrónovým lúčom a zariadenie 5.4.2 Použitie technológie EBM 5.4.2.1 Vŕtanie elektrónovým lúčom Literatúra ku kapitole 5.4 5.5. Technológie iónového lúča 5.5. í Princíp iónového lúča a zariadenia 5.5.1.1 Zariadenie pre technológiu iónového lúča 5.5.2 Iónový lúč na úber materiálu 5.5.2.1 Reaktívne leptanie iónovým lúčom 5.5.2.2 Leptanie pomocou iónového lúča IBAE 5.5.3 Použitie technológie IBM 5.5.4 Tvorenie tenkých vrstiev iónovým lúčom 5.5.4.1 Iónové plátovanie 5.5.4.2 Iónová implantácia 5.5.4.3 Kombinované procesy IBAD Literatúra ku kapitole 5,5 167 167 172 176 181 181 184 186 187 190 194 195 204 207 209 211 214 217 219 222 225 225 231 235 237 240 241 242 246 247 252 253 254 256 259 263 263 264 266 266 270 273 275

Poďakovanie Autorka ďakuje touto cestou Komisii Európskeho spoločenstva - generálne riaditeľstvo Brusel (Belgicko) a Európskej nadácii pre vzdelávanie Turín (Taliansko) za udelenie grantu na Spoločný európsky projekt TEMPUS PHARE S_JEP 12310/97: "Európske normy vo výuke strojného inžinierstva", s podporou ktorého bolo umožnené vydanie tejto knihy. Koordinátor projektu: doc. Ing. Jozef Beňo, CSc. Strojm'cka fakulta TU Košice, Kontraktor projektu: doc. Ing. Ildikó Maňková,CSc. Strojnícka fakulta TU Košice. Hlavní partneri a spoluriešitelia projektu: Dr. David Lloyd a prof. Dr. Stuart Spraggett Coventry University (UK), prof. Dr. Lucio Zavanella Università degli Study di Brescia (I), Ing. Peter Kelman University Vienna (A), prof. Ing. Alexander JanáČ.CSc. a doc. Ing. Michal Štefánek.CSc. Materiálovo-technologická fakulta STU Trnava (SK), ktorí svojimi pripomienkami, pomocou a podnetnými návrhmi prispeli k vydaniu tejto publikácie.

Ackno wledgem ent Author would like to express the thanks for support given by the Commission of European Communities, Directorate-General XXII, Bruxelles (Belgium) and European Training Foundation Torino (Italy). The donation to the Joint European Project Grant TEMPUS- PHARE S J E P 12310/97 entitled ..European Standards in Mechanical Engineering Education, enabled edition of this book. Project Coordinator: Jozef Beňo, Faculty of Mechanical Engineering Technical University of Košice (SK), Project Contractor: Ildikó Manková, Faculty of Mechanical Engineering Technical University of Košice (SK), Local coordinators and partner institutions: David Lloyd and Stuart Spraggett - Coventry University (UK), Lucio Zavanella - Università degli Study di Brescia (I), Peter Kelman - Technical University of Vienna (A), Alexander Janáč and Michal Štefánek - Slovak Technical University Faculty of Materials and Technology ,Trnava (SK).

netrúfa si povedať. ktoré nachádzajú stále širšie uplatnenie v priemyselnej výrobe. Názov knihy vychádza z anglického názvu Advanced Meíhod of Materiál Removal. Táto kniha je určitý pohľad na súčasný stav poznatkov v jednej vednej oblasti. Možno niekedy. itoročia a ich miesto vo výrobnom procese. že si myslíme o písanom slove. november 2000 Ildikó Manková .Predhovor Stalo sa už tradíciou. majú a budú mať čo povedať. že tieto technológie splňujú náročné požiadavky modernej výroby nielen v oblasti automatizácie. ale aj budúcnosti. Je veľa kníh. Košice. geometrickým radom rastie a nie je v silách jedného človeka. pokrokový. že kniha túto tému naplnila alebo dokonca vyčerpala. Ako napísal jeden môj kolega „odborné knihy nie sú bestsellermi a oveľa rýchlejšie upadnú do zabudnutia". Množstvo poznatkov. ktoré sa zrodili v poslednej štvrtine XX. Na druhej strane sa ale mnohé z týchto technológií stávajú dominantnými v oblastiach. ktoré mali. pokročilý. ktoré ľudstvo nadobudlo za posledných 50 rokov XX. ak by sa to nestalo aj s touto knihou. že ak chceme vyjadriť svoj názor. neskôr nazvané ako netradičné spôsoby úberu materiálu. aby si ich niekto všimol upadli do zabudnutia. storočia v oblasti sdnej skupiny technológií spracovania materiálov. Autorka zvolila názov progresívny s ohľadom na názory a odporúčania odborných konzultantov diela. či už priamo dostupných alebo známych len vo väzbe na rôzne prehľady literatúry vo vedecko-odbomých dielach. vyšší. Sú to najmä postupy presného a vysokopresného rozmerového opracovania. moderný. prípadne názov pre pôvodne nekonvenčné metódy. Je oveľa viac. Možno preto. Je pokusom o systematický pohľad na tieto technológie opracovania z aspektu obrábania a ich miesto vo výrobnom procese súčasnosti. aby to v akomkoľvek časovom období zvládol. Význam slova advanced je v anglickom jazyku ponímaný ako „zdokonalený. Skôr chce svojim prístupom ukázať -ispoň časť poznatkov. ekologického a ekonomického. Kniha si nekladie za cieľ byť prísne vedeckým dielom. mikroobrábania a nanotechnológii. Je veľmi ťažké nájsť vhodné spojenie. Zároveň je snahou o ucelený prehľad informácií a poznatkov z oblasti technológii. pričom táto • oľba odráža aj ich postavenie v súčasnom vývoji technológií opracovania materiálov. Je takisto potrebné zdôrazniť. že je viac účinné. progresívny. ktoré bez toho. ale aj z pohľadu energetického. Jej účelom je podať prehľad o tzv. napíšeme to. ktoré využívajú aj iné formy energie než je energia mechanická. Samozrejme. Pričom v žiadnom prípade nechce zdôrazňovať ani „preceňovať" význam týchto moderných výrobných technológií. Bolo by veľmi odvážne. netradičných výrobných technológiách úberu materiálu (materiál removal) a ich perspektívach.

[J/m3] T] V V K Kľ konštanta koncentrácia abrazívnej zmesi [J/kg ] 1 m L [mm/min] [cm 2 ] U [mj [mm] celková energia potrebná na natavenie jednotkového množsrva materiálu dĺžka kontaktu zrna s obrobkom meraná oblasť molekulová hmotnosť počet zŕn v zábere Avogadrovo číslo c Q [g] M M N N" Qs Q\ [mm 2 /mtn] [mmVmin] cD D E Ľ E. Ej Ed [J/mm2] [mm] [MPa] intenzita plošného úberu intenzita objemového úberu odrazivosť (reflektivita) stredná aritmetická drsnosť povrchu hĺbka prieniku elektrónov polomer valca pre médium polomer obrobku výška nerovností hrúbka materiálu medza rozprašovania absolútna teplota teplota teplota urýchľovacie napätie rýchlosť prúdenia plazmy objem odobratého materiálu pre jedno zrno úbytok objemu elektródy úbytok objemu obrábaného materiálu objemový uber materiálu [um] [m] [m] tm] [pm] [mm] [atóm/ión] [°K] ľC] Fc Fn F. F fN] [N] [J/s 1 .VI Použité symboly a označenia A A A Ab AL A.cm2] [W.cm" ] 2 vni VRR [m 3 ] [m3/s] .cm 2 ] i m [V] [mVs] [m 3 ] va VE I rw. B B C C konštanta atómová hmotnosť absorbe i a objemový pomer obsahu brúsnych častíc lineárny uber opracovaná plocha konštanta Šírka povrchu konštanta množstvo nosného média experimentálne stanovená konštanta reprezentujúca časť lúča v reze koeficient trenia výtokový koeficient dýzy priemer štrbiny v dýze Youngov modul pružnosti intenzita prenosu energie energetická hladina energetická hladina špecifická energia pre deformačné opotrebenie sila pôsobiaca na časticu normálová sila konštantný tepelný tok Faradayova konštanta obsah tepla tvrdosť podľa Brinella tvrdosť podľa Vickersa tvrdosť podľa Rockwella tvrdosť obrábaného materiálu výstupná intenzita výkonu intenzita žiarenia v strede lúča R Ra RP R( Rw Rz S S T H: HB HV HRC H.

E d t 1 i ti tm [MPa] [mm] [mm] [mm] [mm] L nim] [s] [mm] [s] [s] d ™ d> [mm] [mm] [m m] d.VII z.K'l [mm] [cm] [mm] P r rr r.kg-'. -i <«. f f f [mm] [mm] [mm] [mm] [l/s] [mm] [l/s] U U [mm/s] C h. vc ve [mm/s] [m/s] [m/s] [m/s] [m/s] [mm] [mm] w e [mm] j [ A/mm2] . [l/s] [mm] V| V v. a a.nť'.. y7 [m] hĺbka ostrosti mocenstvo iónov atómové číslo hĺbka rezu prierez iónového lúča k [W. íg] [mm] C d d [J. m.Ir­ šírka reznej medzery rýchlosť zvuku v magnetostrikčnom materiále Špecifické teplo priemer vtlačenej oblasti hĺbka úberu materiálu hĺbka rezu (prienik laserového lúča do materiálu) priemer lúča vzdialenosť priemer zmiešavacej trubice dýzy pre vodný lúč priemer štrbiny v dýze priemer lúča v ohnisku priemer brúsneho zrna posuv lúča frekvencia zmeny magnetického poľa ohnisková vzdialenosť šošovky frekvencia impulzu rezonančná frekvencia šírka medzery medzi elektródami (nástrojom a obrobkom) Planckova konštanta hĺbka zóny rezného opotrebenia hĺbka zóny deformačného opotrebenia prúdová hustota in.K"'] koeficient tepelnej vodivosti dĺžka magnetostrikčného jadra dĺžka záberu zrna prírastok dĺžky hmotnosť častice rozmerové opotrebenia nástroja tlak kvapaliny zaoblenie vplyvom rezania polomer sfokusovaného lúča polomer rovinného okienka lasera polomer lúča hrúbka materiálu Čas hĺbka vrypu zma čas trvania impulzu čas pôsobenia častice na povrch nepravidelnosť škáry rýchlosť posuvu lúča vody rýchlosť posuvu rýchlosť prúdenia kvapaliny rýchlosť pohybu abrazívnych častíc rýchlosť rezania maximálna rýchlosť pohybu abrazívnych častíc šírka rezu divergencia (rozbiehavosť) lúča i T mm] 2 [cm ] [mm] [m/s] [mm] [ml .

o.m"3] [kg. [Q'1. a a e ™ a. e E.m-5] hĺbka vtlačenia zrna merná hmotnosť hustota abrazívneho materiálu elektrická vodivosť kovu normálové napätie pôsobiace na zrno guľového tvaru kritérium krehkosti materiálu je to pomer pevnosti v strihu k pevnosti v lome daného materiálu uhol sklonu vodného lúča pri rezaní (uhol rezania) Sw p Pl a.m"1] [N/m 2 ] T.vm z A uhol dopadu iónov dovolená odchýlka rozmerov opracovaného povrchu nábehová a výbehová oblasť tepelná difuzivita uhol vychýlenia lúča uhol dopadu lúča na povrch koeficient m agnetos trike neho predĺženia dolná alebo horná odchýlka od nominálneho rozmeru elementárny náboj [AT'-m"1] merná vodivosť elektrolytu X vlnová dĺžka vlnová dĺžka laserového svetla [mm] fkg. K e .

ktoré . ktoré využívajú známe fyzikálne a chemické javy na uber materiálu i akustické vlnenie. keramika). elektrolýzu. ktoré vzhľadom na silný vplyv anglosaskej odbornej literatúry (prevažne amerických. v súčasnosti označovaných tiež ako progresívne '^chnológie. či tento cieľ kniha naplnila. názvom a javom.. ako aj rôzne prístupy jednotlivých vedeckých škôl. Predkladaná publikácia podáva čitateľovi pohľad na súčasný stav poznatkov a na perspektívy -"alšieho vývoja „netradičných" technológii. nekonvenčné. špeciálne" Tííto. Názvom predkladanej publikácie ako aj pozadím vývoja týchto technológií chce i-itorka podporiť toto označovanie. elektrický výboj. ktorý hľadá relevantné informácie bude vedieť posúdiť. poznatky zhromaždené v tejto publikácii budú iste zaujímavé pre široký okruh technicky ale aj netechnicky zameraných záujemcov. Zavedenie určitej pojmovej disciplíny si vyžaduje vidieť aj pozadie -c-a týchto technológií. čiastočne nemeckých a japonských zdrojov v anglickom rreklade) vnášajú mnohokrát nejednotnosť do používania a interpretácie názvov. vysokotlakový vodný lúč. soíistikovaných technológií spracovania materiálov. Čitateľa možno napadne otázka. Napriek tomu. prečo toľko odlíšení. technickej verejnosti známe prívlastky. Je potrebné zdôrazniť slová -alternativa" a „variant". mov a javov. Výrobné technológie. Z uvedeného dôvodu sú v jednotlivých kapitolách publikácie uvádzané (v zátvorke zošikmeným písmom) zaužívané anglické označenia :». že iba čitateľ. progresívne.1 1 ÚVOD Cieľom a úlohou predkladanej publikácie by mal byť súbor poznatkov o oblasti výrobných technológií. tok elektrónov a iónov) zaznamenávajú prudký rozvoj v druhej polovici XX. a nástupu počítačovej techniky. Publikácia vysvetľuje a objasňuje pojmy. ktoré používajú na uber materiálu aj iné formy energie ako je čisto mechanická energia. aby v : vytvorený vhodný slovenský ekvivalent jednotlivým pojmom. čo je správne. storočia ako výsledok intenzifikácie výskumu a vývoja: • • • • špeciálnych oblastí fyziky (kvantová elektronika). „Netradičné. že využitie niektorých procesov netrvá tak dlho a nie je ani tak široké. Na otázku.laser. ktoré na vytvorenie požadovaného tvaru dielca využívajú iné formy energie než nrchanickú. čo je Aodnuté určitou konvenciou. plazmu. . Autorka zdôrazňuje výraz „mal byť" z dôvodu. aby nedošlo k mylnej predstave a k preceňovaniu možnosti týchto technológií spracovania materiálov a výroby dielcov. tok fotónov . Využite týchto metód predstavuje niekedy alternatívu a/alebo variant k tradičným •-echnológiám (dnes niekedy nazývaným klasickým technológiám). nových druhov konštrukčných materiálov (kompozitné materiály. sa používajú na odlíšenie technológií spracovania •^iieriálov. nie je jednoznačná odpoveď a to má potom za následok mnohé •epresnosti interpretácie.'Aterizujú technológiu alebo jej sprievodné javy. Na druhej strane c potrebné zdôrazniť.

V tomto vedeckom príspevku boli klasifikované nekonvenčné technológie obrábania podľa použitého zdroja energie na uber materiálu. V technológii obrábania sa pomenovanie špeciálne technológie spája skôr s dokončovacimi spôsobmi obrábania ako lapovanie. Vzhľadom na to. ale využívajú k úberu materiálu pôsobenie rôznych fyzikálnych alebo chemických javov. leštenie pásmi a technológiami výroby ozubených kolies. netradičný" zaraďujú technológie opracovania materiálov. Vigner (1984). Metahvorking Science and Engineering. kde v roku 1986 publikovali Snoyers. Tento názov sa používa napr. Buda. aj v iných výrobných technológiách. Abrasion and Erosion. Používanie názvu „nekonvenčné technológie" podporila aj vedecká spoločnosť CIRP (Medzinárodná spoločnosť pre bádanie v strojárskej výrobe so sídlom v Paríži) vo svojich periodicky vydávaných dokumentoch Annals ofthe C!RP. Pomenovaním „nekonvenčné" v zmysle opačne ku konvenčnému.: Špeciálne metódy zvárania. vyššie uvedené prívlastky sú doplnené ďalším spojením a to „špeciálne technológie". E. abrazívnym pôsobením a eróziou). Výstižné triedenie procesov obrábania podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu podáva Kaczmarek (1976) vo svojej knihe Principles of Machining by Cutting. iónov a elektrónov používa.2 Progresívne technológie V technológií obrábania sa pod prívlastky „nekonvenčný. lasera. M. 1991). Zároveň sa tento príspevok stal východiskom pre systematické triedenie poznatkov o rozdielnych spôsoboch výroby dielcov. superfinišovanie. reprezentovanej odbornou spoločnosťou ASME (Americká spoločnosť strojných inžinierov). Staelens a Dekeyser (1986) základnú klasifikáciu fyzikálno-chemických metód úberu materiálu pod názvom Non-conventional Materiál Renioval Processes (v preklade Nekonvenčné procesy úberu materiálu). kde klasifikuje a popisuje jednotlivé netradičné postupy obrábania. ktorá okrem iného vydáva v periodických cykloch rozsiahlu encyklopedickú publikáciu Handbook of Machining (\ preklade Príručka obrábania). (v preklade Princípy obrábania rezaním. Toto pomenovanie sa u nás začalo používať v 90-tych rokoch XX. pre technológie zvárania (Turňa. ktoré nepoužívajú „klasický" rezný nástroj s určitou alebo neurčitou reznou hranou (podľa toho. žc názov „nekonvenčné technológie" je medzi technickou verejnosťou často používaný a jeho význam je viac-menej spojený s elektrofyzikalnými a elektrochemickými technológiami. Uvedené triedenie je v našich podmienkach menej zaužívané. 1989) alebo technológie tvárnenia {Mielnik. Čo vyplýva z podstaty úberu materiálu v týchto procesoch. Možno konštatovať. storočia. Či ide o rezanie alebo brúsenie). Pomenovanie „netradičné technológie obrábania" (anglicky: Nontraditioiia! Method of Machining) je zaužívané v americkej odbornej literatúre. . plazmy. kde procesy úberu materiálu. ktoré využívajú iné zdroje energie ako energiu mechanickú zaraďuje do kategórie erozivne obrábanie. že okrem technológie obrábania sa fyzikálny princíp ultrazvuku. používané u nás dnes už klasikmi technológie obrábania Hirschfeld (1953). Prikryl. Békés (1967) sa od začiatku ich vývoja a priemyselného uplatnenia až po súčasnosť charakterizovali predovšetkým elektrofyzíkálne a elektrochemické metódy obrábania.

Mnohokrát neprirodzene vyznieva označenie „nekonvenčná technológia" pre elektroiskrové procesy. kde sa aplikujú vedecké princípy a praktické znalosti do fyzikálnej podstaty a systémov. že pomenovanie „progresívne technológie" v spojení s ýmito výrobnými postupmi. moderné riadenie). úvod 3 V ostatných rokoch sa čoraz častejšie v súvislosti s týmito technológiami objavuje spojenie Advanced' Mexhod of Machining (McGeough. posun. úžitkové. ale v určitej regulovateľnej vzdialenosti od seba. Eversheim 1993. 1988). Technológia má celkovú štruktúru a klasifikáciu. odvetvie ľudských znalostí. Odborná verejnosť zatiaľ nie je jednotná v tejto oblasti. vodným lúčom. Ako príklady možno uviesť elektroiskrové hĺbenie tvárniacich nástrojov. že sú založené na elektrických.pokrokové. progressive .znamená (moderný. Anglický výraz progressive znamená totiž postupná napr. Použitá technológia preto. rovnako ako procesy riadenia a automatizácie. Ĺ lugličtiny: advanced . ale aj laser a ďalšie.1. pravidiel a návykov používaných pri výrobe rôznych druhov rrodukcie v ľubovoľnej sfére výrobnej činnosti. Stanovuje funkčné. Technológia je súbor procesov. "klasických" procesov. pokrokový. autora). dekoratívne a komerčné vlastnosti •ýrobkov a tým vlastne podmieňuje rozvoj celého počtu výrobných odvetví. Lowe [2] uvádza. Ich progresivita spočíva V tom. kde v priebehu procesu nástroj a obrobok nie sú v priamom kontakte. vrdemng .postupné kalenie (pozn.•:.1. stúpať. kde je materiál odoberaný vplyvom mechanického namáhania strihom/šmykom (sústruženic. slovenskom progressive.. frézovanie. že ona stanovuje nároky na spotrebu energie. 1. Najnovšie sa začína zaužívať aj pomenovanie Innovative Manufacturing Processe s (van Luttervelt 1989. ) alebo abrazívnym pôsobením nástroja na povrch (brúsenie). zlepšenie. či je potrebné tieto výrobné technológie používaním rôznych prívlastkov odlišovať od bežne zaužívaných tzv. že technológia je vedný odbor. čo sa len trochu líši od bežne zaužívaného alebo klasického procesu. obr. teda určuje energetickú náročnosť výroby. že v Kzyku používaný pojem progresívny v zmysle pokrokový v anglickom preklade nesmie byť srwoie sa mení jeho význam. rezanie/delenie materiálov laserom. K'ónig 1997. že tieto postupy vždy predstavovali technologický pokrok vo výrobe. Otázkou zostáva.-c d management . laserové technológie v automobilovej výrobe. optimalizácie a automatizácie sú ich prirodzenou súčasťou a predstavujú sofistikované inteligentné prostredie riadiaceho systému stroja a procesu. spotrebu surovín a stupeň ich využitia. že procesy riadenia. veď progresívne môže byť všetko. zvýšiť napr. ukazuje sa. vzostupný. . Pre doplnenie jc potrebné uviesť. vo výrobe integrovaných obvodov a iné. Zároveň jc pre nich charakteristické.1 Význam a pojem technológie Limitujúcim faktorom úrovne strojárskej výroby j c použitá technológia. v ŕ t a n i e . Samozrejme bude na čitateľovi a odbornej verejnosti aké stanovisko zaujme k predkladanému názvu. Napriek vyššie uvedenému. To je celkom odlišné od väčšiny klasických (tradičných) spôsobov úberu materiálu obrábaním. chemických a tepelných princípoch úberu materiálu (v prípade obrábania). ktoré sa stávajú dnes už bežne používanými výrobnými prostriedkami modernej priemyselnej výroby. má svoje opodstatnenie v tom. 1989) (v preklade moderné alebo progresívne/pokrokové metódy obrábania). Tonshoff 1993) (inovačné výrobné procesy). (Taniguchi.

než ako to bolo zaužívané v našich podmienkach. ktorými sa suroviny menia na výrobky {pozn. prenosných vedeckých poznatkov a má jednoznačné atribúty ako sú jedinečné postupy pre výskum. slovné spojenie pochádzajúce zo starovekej gréčtiny. Podľa slovníka cudzích slov technológia jc náuka o prostriedkoch a procesoch. ktorá rozlišuje dva prístupy jej ponímania. l Štruktúra technológie ( zdroj. Ešte v nedávnej minulosti sa spájala iba s pojmom strojárska technológia a mnohokrát iba s technologickým postupom výroby dielcov. TECHNOLÓGIA KNOW-HOW POSTUPY VEDECKÉ PRINCÍPY ZARIADENIA ORGANIZÁCIA VÝSKUM MERANIE APLKACA ARTEFAKTY ŠTRUKTÚRA SYSTÉM O b r . ktorých cieľ a podstata spočíva vo výskume výrobných prostriedkov a procesov. v odkrývaní a formulácii zákonov a princípov výrobných procesov a v príprave základne pre optimalizáciu výrobných procesov. kde význam techné }t poznatok. storočia posunul pojem technológie a tým aj strojárskej technológie do inej polohy. nukleárne technológie. ľudský faktor a technológie. náuka o mori a morské technológie. Technológia je úzko spojená s vývojom poznania. náuka. l . vedy a techniky a jc založená na všetkých vedeckých a praktických poznatkoch ľudstva. . technológie životného prostredia.Lowe [2]) Samotný pojem technológia' (angl. čím sa technológia degradovala do polohy málo vedeckého a skôr empirického návodu na výrobu a strácala na význame. i) ii) Technológie ako súčasť rozvoja vedy a spoločnosti Technológie uplatňované priamo vo výrobe. technology) sa v súčasnosti chápe a používa v širších súvislostiach. ale tiež priemyselné a materiálové technológie. vytvára materiálnu a informačnú základňu ich rozvoja. zručnosť a iogos veda.4 Progresívne technológie Konkrétna technológia obsahuje hlavnú časť forma!izovaných. biotechnológie. technologický vývoj krajín tretieho sveta. Vývoj v posledných desaťročiach XX. Technológia je podľa výkladových slovníkov komplex vedeckých poznatkov. autora). Technológia podnecuje vznik nových oblastí vedy a techniky. meranie a priemyselnú aplikáciu. ad i) Technológie súvisiace s rozvojom spoločnosti vychádzajú zo všeobecne poňatého pojmu technológie ako súboru vedeckých poznatkov a definujú nové a novokoncipované vedné odbory ako sú informačné technológie.

ktoré vedú k tvorbe produktov spracovaním alebo spájaním materiálov a potom ich montážou na finálny výrobok.1. ktorých výsledkom je produkt (výrobok.1 Technológia strojárskej výroby Vývoj poznania silne ovplyvňuje rozvoj priemyselnej a teda aj strojárskej výroby. N O V É FOHMY ORGANIZÁCIE VÝROBY EKOLÓGIA VÝR08Y EKONOMIKA VÝROBY I S T R O J Á R S K A í ROZVOJ TECHNOLÓGIÍ NOVÉ PRINCÍPY TECHNOLÓGIÍ _ INOVAČNÉ TECHNOLÓGIE V Ý R O B A NOVÉ MATERIAL Y ^ - VSTUP ELEKTRONIKY pre konštruovanie nové nástrojové materiály Obr. elektronizácia a CAx technológie (Computer Aided).2 CAx technológie monitorizácia procesov Súčasné súvislosti rozvoja strojárskej výroby Z toho vyplývajú aj nové prístupy k technológii. 1. konkrétne k technológii strojárskej výroby a jej definícii. Výroba (Production) je.ŕdnotlivých vedeckých škôl. automatizácia. Strojárska výroba zahŕňa návrh a konštrukciu výrobku. klasifikácii a chápaniu. .1. anglická odborná literatúra používa slovo r-Tduaioii (pozn. ktorých cieľom je odkrývanie a formulácia zákonov a princípov priemyselnej výroby. 1. technológiu označovanie Manufacturing je v americkej odbornej literatúre.1 Úvod 5 ad ii) Technológie uplatňované priamo v procese výroby predstavujú komplex vied. Technológia tvorí a rozvíja teoretickú základňu priemyselnej a teda aj strojárskej výroby a jej úlohou je prinášať pokrok v technologickej a vedeckej základni a rozvíjať princípy výroby namiesto empírie a improvizácie. pre ktorú predstavuje synergiu najnovších poznatkov vedy a techniky v štyroch základných skupinách ako to znázorňuje obr. predmet). nové formy organizácie výroby. íe to postupnosť funkcii. autora). systém procesov.2: vývoj nových materiálov (konštrukčné a nástrojové materiály) vývoj nových a inovovaných princípov technológie spracovania materiálov. Pre jasnejšiu orientáciu čitateľa sú ďalej vysvetlené jednotlivé pojmy spojené s technológiou strojárskej výroby podľa najnovších poznatkov a prístupov . Strojárska výroba (Production' (Manufacturing) Engineering) je výber výrobných rroätríedkov a výrobných metód za účelom optimalizácie použitia výrobkov podľa technologických kritérií.

Výrobný proces (Production Process) je súbor činnosti ľudí. ktorých výsledkom sú určité druhy výrobkov..6 Progresívne technológie výroby a výrobný proces. dielcov a montáž). Komplexná technológia zahrňuje celý systém problematiky od suroviny. Technológia a strojárska výroba sú vzájomne spojené ako teória a prax. Technológia strojárskej výroby (Production Engineering Technology) je komplexná vedná oblasť. kde je potrebné zapojiť do jedného celku okrem čisto technických a technologických faktorov aj ďalšie. skúšobne. modelov. vzájomné vzťahy a zákonitosti procesu výroby dielcov. dielce a výrobky. ale v súčasnosti už aj na požadovanej ekologickej úrovni. strojov a procesov. ktoré sa obyčajne delia na: • • • • • • zlievanie. Súčasťou technológie strojárskej výroby sú technológie spracovania materiálov {Materials Processing Technology). pomocné výrobné procesy {opravy. doprava. delí technológie spracovania materiálov na šesť základných druhov. energie. ekologické.. Nevýhodou tejto deľby v modernej flexibilnej a počítačom riadenej výrobe sú časové. Jej výsledkom má byť dosiahnutie vytýčených cieľov v plánovanom časovom slede s primeranými ekonomickými a ekologickými parametrami.) a na výstup finálnych výrobkov. výroba náradia. Pre odstránenie týchto strát sa uplatňujú tendencie spájania a hovorí sa o integrovanej technológii a komplexnej technológii. prášková metalurgia tvárnenie a tvarovanie. že technologická schéma sa zjednodušuje na vstupné prvky (materiál. ktoré sa líšia spôsobom realizácie vo výrobe. Zabezpečuje požadovanú kvalitu predmetov na požadovanej ekonomickej. obrábanie. povrchové úpravy Novšia klasifikácia. energetické a materiálové straty. vplyvov na životné prostredie. technologickými zvláštnosťami a výsledným efektom. Od vyššie uvedeného delenia sa odlišuje tým. cez používanie výrobku jeho životnosť až po likvidáciu použitého výrobku a s tým spojené všestranné ekologické vplyvy. Posudzuje existujúci spôsob výroby a hľadá nové spôsoby premeny materiálu na polotovary. Integrovaná technológia zlučuje jednotlivé medzistupne a fázy výroby tak. Klasické chápanie technológie strojárskej výroby delí výrobu na fázy a stupne. energetické a sociálne faktory. ktorú prezentujú publikácie vedeckej spoločností CIRP (1986) a v doplnenej a upravenej forme Vasilko (1998). energetické hospodárstvo... spracovania a zúžitkovania odpadu. energia. Integrované technológie na základe výrobného postupu materiálu a využívania energie spájajú jednotlivé technologické operácie a procesy do jedného výrobného celku. materiálu. kde sa uplatňuje špecializácia pri výrobe dielcov a kooperácia pri kompletizácii hotových výrobkov. zariadení a strojov. Zahrňuje hlavné výrobné procesy (výroba polovýrobkov. laboratóriá. liatie. náhradných dielcov) a vedľajšie procesy (skladové hospodárstvo. zváranie a spájanie. Komplexná technológia a jej rozvoj si vyžaduje oproti klasickému postupu systémový prístup. ktorej predmetom skúmania je podstata. že presnejšie špecifikuje dosah jednotlivých technológií: . výrobu nástrojov a zariadení ich údržbu a informácie potrebné na zabezpečenie hospodárnosti a ekonomiky výroby.).

spekanie. chemické frézovanie. doplnkové.) B) Procesy spájania materiálu. inovačné metódy spracovania materiálov ako obrábanie tvrdých materiálov [Hard Mcichining). rozmerov a polohy plôch odoberaním špeciálne ponechaného prídavku).) D) Procesy zmeny fyzikálno .mechanických vlastností materiálov: (tepelné spracovanie. mikrorezanie a nanotechnológie. spájkovanie. konvenčné technológie založené na mechanickej povahe spracovania materiálov ako sú obrábanie sústružcním. žc dnes existuje široké spektrum technologických procesov a operácii. využívajú sa prednostne vo výrobe polovýrobkov. Samozrejme jednotlivé vyššie uvedené skupiny technológií spracovania materiálov je možné ešte ďalej deliť a špecifikovať podľa použitej operácie. ktoré zlepšujú a vylepšujú kvalitu povrchu. ako to prezentuje van Luttervelt 1989 [3].. založené na fyzikálnej a chemickej povahe dejov pri spracovaní materiálov ako laserový lúč. vysokorýchlostné obrábanie. ale aj hydrodynamické obrábanie . F) Procesy zmeny stavu povrchu (dokončovanie povrchov): čiastočne sa prelínajú s rozmerovým opracovaním dielcov. Z vyššie uvedeného delenia vyplýva. progresívne... termomechanické spracovanie.chemickým úberom (elektroiskrové a elektrochemické obrábanie. zlepovanie. na procesy označené ako: • • klasické resp. delenie rezaním a pod..) C) Procesy tvarovania materiálu a polovýrobkov (procesy zmeny tvaru): tieto sa delia na podskupiny a to: C l ) tvarovanie materiálu v tekutom stave (liate. fotochemické leptanie. zámernou zmenou stavu povrchu (iónové technológie ako je iónová implantácia a nanotechnológie. tvárnenie. (zváranie.. využívajú sa procesy. strihanie. iónový a elektrónový lúč. ktoré je možné roztriediť podľa stupňa ich postupného vývoja a priemyselného používania do troch kategórií.. či tvorením vrstiev resp. na delenie využívajú plastické alebo krehké porušovanie materiálu./ Úvod A) 7 Procesy delenia materiálov. elektrochemické a elektroiskrové obrábanie.tepelné spracovanie.H1P) C4) tvarovanie rezaním materiálu (obrábanie rezaním.) E) Rozmerové opracovanie dielcov (zmena rozmerov): odstraňujú sa nepresnosti po predchádzajúcich operáciách (nepresnosti tvaru. laser. (lámanie.. honovanie. izostatické lisovanie . zváranie a ďalšie. galvanizovanie. " . zabezpečuje sa vysoká presnosť výroby (lapovanie. lisovanie. vylepšené. spekanie. frézovaním. c h e m i c k o .). zlievanie) C2) tvarovanie materiálu plastickou deformáciou (tvárnenie ) C3) tvarovanie práškovou metalurgiou (lisovanie práškov. NC dierovanie a iné. jemné dierovanie a presné strihanie. či už zmenou rozmerov (vysokopresné brúsenie.. brúsenie) C5) tvarovanie odstraňovaním materiálu fyzikálno .vodný lúč a iné.

že v popredí záujmu výskumnej. ktoré vyplývajú zo súčasných poznatkov ukazuje obr. Inovačné technológie sú vo svojom vývoji orientované dvoma smermi a to: • • Hard Machining(HM) HSC rýchlostné obrábanie L M laserom podporované A obrábanie Rapid Prototyping Rapid Tooling Obr. alebo nízke posuvy pri jemnom obrábaní . lacnejšie a rýchlejšie" fbetter.3.1. Tento záujem je úzko spojený so stratégiou vývoja nových materiálov a metódami ich spracovania. ale najmä priemyselnej sféry sú inovačné technológie. ako je používanie vysokých rezných rýchlosti (vysoké v porovnaní s klasickými technológiami) pri rýchlostnom obrábaní (HSC High Speed Cutťmg). Tento cieľ nadobúda takmer olympijské dimenzie charakterizované heslom „lepšie.1. TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA MATERIÁLOV. Progresívne technológie Je len samozrejmé.s Vyššie uvedené rozdelenie znázorňuje obr.1. faster). To znamená lepšia kvalita pri minimálnych nákladoch za kratší čas na výrobu produktu. 1. s cieľom zvyšovania konkurencieschopnosti produktov.3 Hlavné typy výrobných procesov Smery rozvoja inovačných technológií.4.VÝROBNÉ PROCESY "H1 Klasické postupy (mechanické princípy) sústruženie frézovanie brúsenie tvárnenie zváranie Progresívne postupy (fyzikálne a chemické princípy) laserový f č ú vodný lúč EDM. cheaper.4 • Smery vývoja inovačných technológií na vylepšovanie klasických technológií napr. ECM fotochemické leptanie Vylepšené postupy (inovačné) Hard Machining (HU) jemné dierovanie NC dierovanie rezanie závitov diamantovým nástrojom Obr. extremizáciou rezných podmienok.

Dôkazom toho v obrábaní je okrem iného používanie nástrojov z reznej keramiky. na zdokonalenie konštrukcie strojov. ktoré vo vyššie uvedenej tlasifíkácii nespadá iba do jednej skupiny. zákonitostí funkcie strojov.cdnu časť technológie spracovania materiálov tvorí obrábanie. ale podieľa sa na delení materiálov. ktorý zahrňuje všetky metódy tvarovania produktov postupným odoberaním určitého množstva materiálu./ Úvod 9 • resp. malé prierezy odrezávanej vrstvy. ktorý sa nazýva prídavok (allawance). Samozrejme je potrebné zdôrazniť skutočnosť. dobrým príkladom je využitie laserového lúča pri obrábaní (LAM t.2 Klasifikácia spôsobov obrábania -. na vývoj a využitie nových princípov v technológiách. rozmerovým opracovaním dielcov a ^rkončovaním povrchov. laserom podporované rezanie a brúsenie). spoľahlivosť a životnosť dielcov a výrobkov. zákonitosti toku informácií a ich spracovanie (tok informácií a najdôležitejším článkom progresívnych a inovačných technológií). priemyselné využitie a smery ďalšieho vývoja progresívnych a inovačných technológií spracovania materiálov je možné zjednodušene charakterizovať nasledovne: i) Pozadie a trendy vývoja technológií spracovania materiálov vychádzajú zo zvyšujúcich sa požiadaviek: • • • na sortiment a zložitosť výrobkov. tvarovaní „:eriálov rezaním a fyzikálno-chemickým pôsobením. 1. a pri technológiách Rapid Prototyping (rýchle zhotovovanie prototypov) a Rapid Tooling (rýchle zhotovovanie nástrojov). ii) Nasadenie a využívanie progresívnych a inovačných technológií v priemyselnej výrobe sleduje rozvoj poznatkov v oblastiach: • • • zákonitostí procesov získavania a spracovania materiálov. ale naopak využívajú ho v plnej miere. Pozadie. ich prenos je iíi) Smery ďalšieho vývoja progresívnych a inovačných výrobných technológií sú úzko spojené s: " • vývojom nových materiálov. (opäť malé v porovnaní s bežne zaužívanými podmienkami) pri obrábaní tvrdých materiálov (HM Hard Machining). na presnosť. . vývojom nových metód výroby súčiastok vývojom automatizovaných technologických procesov a technických prostriedkov na ich realizáciu. Obrábanie (Machining) je široký pojem.j. že ani klasické výrobné technológie nezaostávajú za rozvojom poznatkov. ktoré patrí v súčasnosti už k bežným spôsobom jemného a presného sústruženia.

aj keď používajú rôzne formy energie. Prikryl. ktorou zabezpečuje kvalitatívnu stránku výrobkov a v konečnom dôsledku ich vyššiu pridanú hodnotu. 1870) technológia spracovania materiálov sa delila na technológiu mechanickú a chemickú a obrábanie materiálov spadalo do skupiny mechanickej technológie spolu s tvárnením materiálov. storočia /. Neskôr v 50-iych a 60-tych rokoch XX. chemickú a tepelnú energiu pri erózii. Mechanickú energiu pre rezanie a elektrickú. elektrochemickým rozpúšťaním častic materiálu.It) Progresívne technológie Obrábanie je dynamická technológia. ako dôsledok prudkého rozvoja náuky o obrábaní. pri ktorom požadovaný tvar a rozmer obrobku vzniká postupným odoberaním častíc materiálu mechanickými. Békés (1967) Prikryl (1967). Z hľadiska klasifikácie spôsobov obrábania existuje viacero prístupov. Rezanie Obrábanie rezaním OBRÁBANIE Brúsenie Elektroerozívne obrábanie Elektrochemické obrábanie Energolúčové obrábanie Obrábanie eróziou Obr.1. ilustruje klasifikáciu metód obrábania. pretože obe vykazujú podobné charakteristiky a aplikácie.1. Obr. brúsenie). chemickými postupmi. Buda. charakterizujú obrábanie ako technologický proces. prípadne ich kombináciou. 1976) . jednak podielom celkovej prácnosti výroby dielcov. plazma elektrónový lúč). Hirschfeld. ktorá predstavuje okolo 25 + 30% a jednak svojou podstatou. Time. Materiál sa teda pri obrábaní odoberá: • • • mechanickým postupom t. ktorá zahrňuje niekoľko vedných odborov a patrí na popredné miesto vo výrobných technológiách.5. Vigiter (1984). tavením častíc materiálu z obrobku účinkom vy s oko energetic ký c h lúčov (laser. Kaczmarek (1976) delí technológiu obrábania na rezanie (Cutting) a obrábanie eróziou (Machining by erosion). (1953).j.5 Klasifikácia spôsobov obrábania (Kaczmarek. Spoločnou črtou oboch procesov je. keď boli položené prvé vedecké základy teórie rezania (v druhej polovici XIX. storočia a potom v 70-tych rokoch pôvodné jednoduché rozdelenie bolo nahradené rozdelením podľa princípu úberu materiálu z východiskového polotovaru. A. že výsledný tvar produktu sa dosahuje úberom určitého množstva materiálu. ktorú uvádza Kaczmarek a najnovšie Grzesik (1998). elektrickými. ktoré vychádzajú z postupného vývoja metód obrábania. oddeľovaním častíc materiálu reznou hranou vo forme triesky (rezanie. V počiatkoch vývoja náuky o obrábaní.

6 Klasifikácia procesov obrábania* ultrazvuk a abrazívny lúč sa v tejto klasifikácii vyskytujú dvakrát. vŕtanie. kniha uvádza obe názvy ako ekvivalentné). delia obrábanie do troch kategórií. Klocke (1997). Obrábanie eróziou rozširuje a doplňuje pracovné možnosti obrábania rezaním. V poslednom desaťročí najmä anglosaské Kalpakjiart (1989) a nemecké pramene König. alebo netradičné procesy obrábania. obzvlášť v prípade ťazkoobrobíteľných materiálov a materiálov. nástroj má jednu alebo viacero rezných hrán. (z nem. ktoré vôbec nieje možné obrábať rezaním. obr. Zerspannug mit geometrisch bestimmter Schneide) • Abrazívne opracovanie .1 Úvod 11 Obrábanie rezaním (Machining by cutting) má významnú úlohu z hľadiska možností použitia pre svoju všestrannosť a schopnosť dosiahnuť najvyššie pracovné presností. ktoré využívajú na uber fyzikálne. raz ako procesy brúsenia vďným brusivom a raz v zátvorke ako mechanické procesy netradičných/progresívnych technológii. vyvrtávanie brúsenie honovanie supe (finišovanie vodný lúč (ultrazvuk) (abrazívny lúč) CHEMICKÉ ELEKTROCHEMICKÉ TVAROVÉ A ROVINNÉ S VOĽNÝM BRUSIVOM frézovanie hobľovanie obrážanie preťahovanie výroba ozubených kolies výroba závitov lapovanie leštenie omieľanie abrazívny lúč ultrazvuk ELEKTROTEPELNÉ elektroiskrové laserový lúč elektrónový lúč iónový lúč plazmový lúč Obr.brúsenie.1. 1. elektrické.6: • Rezanie (Cutting). Zerspanung mit geometrisch unbestimmten Schneiden) • Progresívne. tiež definované nemeckou literatúrou ako opracovanie nástrojmi s neurčenou geometriou reznej hrany (z nem. ktoré zahrňuje obrábanie nástrojmi s definovanou geometriou reznej hrany. Vysvetlenie tejto i * proporcie vyplýva z podstaty úberu materiálu a podrobnejšie je podané v kapitole 2. chemické a iné zdroje energie (pretože nejestvuje jednotnosť v pomenovaní. ľ REZANIE O B R Á B A N I E BRÚSENIE (ABRAZÍVNE OPRACOVANIE) nástrojmi s definovanou geometriou reznej hrany ROTAČNÉ PLOCHY Netradičné/ progresívne metódy ú berú materiálu S VIAZANÝM BRUSIVOM MECHANICKÉ sústruženie. .

čo má za následok nepravidelný uber triesky s premenlivým prierezom. K uskutočneniu obrábania rezaním a brúsením je potrebné splniť podmienku. Táto podmienka si vynútila pojem obrobiteľnosti materiálov a na istý čas obmedzila využívanie vysokopevných konštrukčných materiálov v priemysle. Na tvarovanie povrchu materiálu nevyužívajú priamy kontakt nástroja (v klasickom ponímaní geometrického telesa s určitou alebo neurčitou reznou hranou). Brúsenie (tiež abrazívne opracovanie) má ešte niektoré odlišnosti a zvláštnosti v porovnaní s procesom rezania. ktorú možno použiť na obrábanie. Tieto odlišnosti sú dané: • • Použitým „nástrojom". Materiál rezného nástroja má byť tvrdší ako materiál obrobku. 2. vŕtanie veľmi malých otvorov do kalených ocelí. tiež nazývanom abrazívne opracovanie. . Jednotlivé brúsne zrná sú v priamom kontakte s povrchom obrobku. Podstata mechanického obrábania (rezania a brúsenia) je v poznaní. ktoré síce patrí medzi najstaršie odbory techniky. vŕtanie otvorov so zakrivenou osou a iné.12 Progresívne technológie Každá kategória je charakterizovaná spoločnými určujúcimi znakmi úberu materiálu a zvláštnosťami procesu pri vzájomnom porovnávaní. kde na obrobok nemožno pôsobiť veľkou silou ako napr. mechanické obrábanie (rezanie a brúsenie) potrebuje pre svoje uskutočnenie naplnenie troch základných podmienok: 1. Geometria nástoja je určená a používaná podľa normy STN ISO 3002/1 (22 0011) a STN 22 0012 Pri brúsení. ktorý má neurčité množstvo rezných hrán vo forme viazaného alebo voľného brusiva. Nástroj je v priamom kontakte s obrobkom. 3. Rôznorodosťou geometrie zrna brusiva a neurčitosťou ich vzájomnej polohy. ale elektrické. ale aj riadiť tvar vznikajúcej triesky. Táto podmienka obmedzuje použitie rezania v oblastiach. ale svoj vrchol rozvoja dosahuje v druhej polovici XX. Tieto podmienky sú typické a spoločné pre rezanie a brúsenie. storočia. Pri rezaní je odrezávaná vrstva materiálu odoberaná nástrojom s jednou alebo viacerými reznými hranami s určitou geometriou vo forme voľným okom viditeľnej triesky. Stratégia používania nových materiálov zároveň však podnietila vývoj nástrojových materiálov a nástrojov do takej miery. Progresívne metódy úberu materiálu používajú okrem mechanickej energie aj iné formy energie na odobratie materiálu vo forme voľným okom neviditeľných častíc (mikro až nano častice). vo forme rozmerovo veľmi malej triesky (mikrotriesky. tepelné a/alebo chemické účinky fyzikálnych javov. je prídavok na obrábanie odoberaný nespočítateľným množstvom rezných hrán brusiva s geometricky neurčenou reznou hranou. aby akýkoľvek existujúci zdroj energie vyššieho druhu bol najprv premenený na najjednoduchšiu energiu mechanickú energiu. že dnes ich výrobcovia disponujú sortimentom umožňujúcim obrábať nielen ťažkoobrobiteľné materiály. popisne uvádzanej ako voľným okom neviditeľnej častice). Ako vyplýva z dejín obrábania. že pri rezaní musí byť vynaložené určité množstvo mechanickej energie na porušenie molekulárnej súdržnosti materiálu.

elektróny. I. jeden impulz výboja pri elektroiskrovom opracovaní) a dochádza k nemu na veľkom počte lokalít súčasne. 1 9 9 8 . plochou.6 2 . Uber materiálu nezávisí na mechanických vlastnostiach materiálu ako tvrdosť. KONFERENCIA STROJEXPOCASSOVIA 24. Literatúra k u kapitole 1 : 1 2. mikrotriesky. Progresívne/netradičné technológie úberu.: SOURCES OF TECHNOLOGICAL INFORMATION IN PART MANUFACTURING. : M I C R O C A D 97 M I S K O L C FEB 1997. • 4. I I . M A Ň K O V Á . Samozrejme podľa klasifikácie a delenia týchto technológií viď obr. I N .25-30 M A Ň K O V Á .7 0 9 9 . 1 9 9 8 . voľným okom neviditeľné tzv. húževnatosť a klasický pojem obrobiteľnosť stráca svoj význam. C H A P M A N & H A L L . Zároveň prevažujúcim princípom úberu materiálu je erozívne a tepelné pôsobenie vysokocnergetických lúčov (laser. SEPARÁTNY VÝTLAČOK L O W E . obrobky sa nedeformujú vplyvom mechanického zaťaženia.P. L O N D O N 1 9 9 5 . ako už bolo spomenuté vyššie. Charakteristiky jednotlivých známych progresívnych metód úberu materiálu podľa vyššie uvedenej klasifikácie (obr. J .dvoj alebo trojrozmernými hodnotami t. B E Ö O . k ďalším mechanizmom úberu patrí chemické a elektrochemické rozpúšťanie materiálu a tiež brúsny účinok voľného brusiva pri ultrazvukovom obrábaní a obrábaní prúdom abraziva.6. M A Ň K O V Á . vodný lúč) na povrch. niekedy aj vo forme iskier alebo prachu (s prierezom rádovo okolo 10"3 mm") a vysoké rezné rýchlosti (30 -ŕlOO m/s) v porovnaní s procesom rezania. P. I S B N 8 0 . pevnosť. 1. I.OKTÓBER 1 9 9 5 K O Š I C E .X .j. prierezom alebo objemom. Uber materiálu . plazma.2 5 9 .-27. ) S J F T U KOÄICE. V závislosti na rozmeroch odoberaných častíc.. J. I .: SOURCES OF TECHNOLOGICAL INFORMATION IN PRODUCTION PROCESS.: R O Z V O J TECHNOLÓGIE TRIESKOVÉHO OBRÁBANIA. 1. dĺžkou. ( V Y D .: T H E M A N A G E M E N T O F TECHNOLOGY. môže byť U B E R materiálu vyjadrený jedno. L E D . S K 6 0 .oddeľovanie častíc je počas jedného cyklu (napr. elektroiskrový výboj. I N : R O Z V O J TECHNOLÓGIE OBRÁBANIA R T O 9 8 . I. B E Ñ O .6) sú obsahovou náplňou predkladanej publikácie.L_ilvod ¡A • Malé prierezy triesok. M A Ň K O V Á . využívajú elektrickú. chemickú a tepelnú energiu na uber materiálu a okrem spoločnej črty obrábania ( U B E R materiálu) majú významné odlišnosti od procesov rezania a brúsenia: • • • V mieste oddeľovania častíc materiálu nevzniká rezný odpor. STR. rezná sila.

Dekkyser. R. (1997) pp. W. 16.: Teória rezania kovov. r.: Principles of Machining by Cutting. C.. Fräsen. Prikryl. Grzesik. 19. Brno 1998 1 vyd.113 . Praha (1952) 1 .: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. ktoré boli analyzované a tvorili podklad pri príprave tejto knihy: 1. Abrasion and Erosion. Békés. (1967) l.vyd Prikryl. Plenum Press. A.35/2. Naukowo-techniczne Warszawa(1989) l. (1989) 2. (1988). Wydawnictwo naukowo-techniczne. Z. Alfa Bratislava.vyd. M. 20.: Obrábční. Springer-Verlag Berlin Heidelberg (1997) 5. 9. Bohren. A. 39/2 (1989). K.. (1991) 2. NewYork. K. Taniguchi. PC-DIR Real.: Technologie obrábční. Clarendon Press Oxford. Mielnik. R. E. J. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesses Annals of the CIRP I Keynote Papers (1997). 7. J. pp. Egger... Klocke. Klocke. Kaczmarek. Turňa. W.: Fertigungsverfahren Abtragen und Generieren.. N. Bratislava. vyd. Plenum Press NewYork. H.vyd. l.: Elektrojiskrové obrábční kovü. SVTL. SNTL/SVTL Praha (1967) 1.: Teoretické základy obrábania kovov. s. Hirschfeld. Addison-Wesley Pub.obrábční. 17. Annals of the CIRP Vol. K.vyd. Alfa Bratislava ( 1990) 1 .: Podstawy skrawania materialow metalowych.vyd. Komanduri. N. Kocman. 467-492 Tönshoff. o.reiforced Composites. (1989). S. Warsaw (1976).448-462 Kalpakjian.: C 0 2 Laser Cutting. F. König.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Z. Snoeys.vyd Vigner. 3. Annals of the CIRP Vol. Lazarenková.: Advanced Methods of Machining. 1(1).: Fertigungsverfahren Drehen.Comp.: Manufacturing Engineering and Technology.:Energy Beam Processing of Materials. SNTL Praha (1984) l.ed. 1L 12. (1993) Led.R. Machining of Fibre .152. 21.. 4. 8. Powell.vyd. 2.vyd. a kol. (1986). E.T.587 607 . SAV Bratislava (1953) l. Staelens. vyd. F. 5. Vasilko.. Wyd. London. J.: Špeciálne metódy zvárania. M. R. 18. McGeough.. 6. J. Klocke.l. Machining Science and Technology. B.: Nové materiály a technológie ich spracovania.553-568 van Luttervelt. Lazarenko. 14. W. a kol. Buda.14 Progresívne technológie Zoznam monografií a významných vedeckých publikácií z oblasti obrábania.Inc. pp . 10. (1989) l. 15. König.vyd. J. Springer-Verlag Berlin Heidelberg (1997) 5.vyd. p. Led. pp. 13. Chapman and Hall.: Špeciálni technológie . W.: Metalworking Science and Engineering..ed. F.

ktoré do tejto kategórie patria. že ani vývoj klasických technológii obrábania neustal a boli vyvinuté a sú používané nové rezné materiály a brusivá (rezná keramika.2.3. Klasifikácia procesov z tohto pohľadu je uvedená v kapitole 2.1. ktoré znižujú intenzitu jeho opotrebenia. vysokorýchlostné obrábanie a iné). elektrickej. Je potrebné zdôrazniť. Pôvodne boli tieto spôsoby úberu určené pre zvláštne použite. 2.2.1. tepelnej. Vysoko technicky náročné vynálezy posledného storočia ako lietadlá. ktoré nebolo extenzívne šírené. chemickej reaktivity s rezným nástrojom.2. Vývoj progresívnych technológií sa z hľadiska riešenia problému opotrebenia nástroja uberá dvoma smermi: i) využívanie elektrickej. v niektorých prípadoch až nemožná. Obr.1 ii) využívanie mechanickej. ukazuje základné rozdelenie konštrukčných materiálov. ktorých obrobiteľnosť klasickými technológiami obrábania je obtiažna. nehomogénnej mikroštruklúry. alebo ako bolo doteraz zaužívané netradičných technológii je ťažké zaviesť. polykryštalický diamant). ktoré používajú iné zdroje energie. ktorá nebola nikdy predtým použitá. kubický nitrid bóru. Predkladaná kniha sa venuje prednostne procesom uvedeným pod bodom ii) a iba čiastočne popisuje technológie uvedené bode i) resp. ale napriek týmto zlepšeniam neriešia základný problém obrábania a to opotrebenie nástroja. vysokotrvanlivé polyméry a iné. Ako príklady možno uviesť kompozitné materiály s kovovou matricou. niektoré príklady uvádza tab. kozmické rakety a stanice a napokon počítače vytvorili širokú bázu nových tažkoobrobiteľných materiálov. pomáha pri riešení problémov spojených s opotrebením nástroja pri obrábaní. ktoré používajú bežné formy energie novým spôsobom alebo používajú energiu. ktoré boli vyvinuté prevažne po roku 1940. alebo s podporou nástroja ako geometrického telesa bez jeho aktívnej účasti (priamy kontakt s obrobkom) na procese úberu materiálu (v porovnaní s klasickým rezaním alebo brúsením). chemickej a elektrochemickej energie v sústredenom energetickom zväzku na opracovanie materiálov bez použitia nástroja ako geometrického telesa (zaužívané pomenovanie energolúčové technológie). elektrických tepelných a chemických procesov pri úbere (odstraňovaní) materiálu. ktoré do určitej miery riešia problémy tažkoobrobiteľných materiálov. ako je čisto mechanická energia..1 . Ťažkosti vznikajúce pri obrábaní týchto materiálov vyplývajú z ich vysokej tvrdosti a krehkosti. . nevhodných tepelných vlastnosti.obr. Hoci viaceré tieto metódy boli vyvinuté pre riešenie špeciálnych úloh v leteckom a kozmonautickom priemysle v rokoch 1950 a 1960. autá. kvôli široko rozdielnym procesom. Práve vývoj progresívnych technológií. že do tejto skupiny patria procesy zavedené za posledných 60 rokov XX. žiarupevnosti. inovačné technológie obrábania (Hard Machining. monolitné a kompozitné keramické materiály. V odbornej literatúre panuje zhoda v tom. V súčasnosti je však toto konštatovanie zavádzajúce. dnes väčšina z nich nachádza široké uplatnenie v rozličných priemyselných odvetviach. A tu sa ukazujú výhody progresívnych technológií. Stručnú definíciu progresívnych.2 2 PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE ÚBERU MATERIÁLU Názov progresívne spôsoby úbcru materiálu alebo progresívne spôsoby obrábania sa používa pre širokú škálu mechanických. tepelnej. storočia. chemickej a elektrochemickej energie na podporu klasických procesov opracovania s nástrojmi ako geometrickým telesom. tab. ktorých opracovanie predstavuje určitý ťažko riešiteľný problém.

rezanie. na drsnosť dokončovaných povrchov {požiadavka zrkadlovolesklých povrchov s optickou presnosťou). nikel a ich zliatiny •n L. horčík titán.2.1 Prehľad a rozdelenie konštrukčných materiálov s dôrazom na ťažkoobrobiteľné materiály z pohľadu obrábania [6] Okrem problematiky opotrebenia nástroja. • nárokmi na integritu povrchov s cieľom vylúčiť nežiadúce tepelné ovplyvnenie povrchových vrstiev a vznik zvyškových napätí pod povrchom. na dokončovanie povrchov. • nárokmi na opracovanie tenkostenných a poddajných materiálov. kde pôsobenie reznej sily pri mechanickom opracovaní [brúsenie. Uvedené požiadavky sú ďalej konkrétne dané: • nárokmi na vysokú pevnosť a tvrdosť materiálov. • vysokými nárokmi na presnosť a tolerancie rozmerov. progresívne spôsoby obrábania riešia v mnohých prípadoch zvyšujúce sa požiadavky priemyslu na kvalitu produktov. tvámene) môže mať za následok ich deformáciu.16 Progresívne technológie železné kovové vysokopevné žiaruvzdorné žiarupevné korozivzdomé hliník. čo spôsobuje problémy pri ich upínaní. neželezné C D £ •cu XJ keramika u •in C O : termosety POLYMÉRY termoplasty " 1 pre elektrotechnický priemysel pre spotrebný a strojársky priemysel pre tvorenie povlakov s polymérovou matricou s kovovou matricou s keramickou matricou kompozity Obr. ako aj ďalšie požiadavky súvisiace so spracovaním zvyšujúceho sa podielu ťažkoobrobiteľných konštrukčných materiálov. na komplexnosť tvarov. • rastúcimi nárokmi na zložitosťou tvaru dielca. . obvykle nad 400 HB.

ľ 1 ľ 3 12 16 Výkon [kW] 20 Obr. Obrábanie brúsením s viazaným brusivom Obrábanie brúsením s voľným brusivom . Dovoľujú opracovať komplexné tvary a v neposlednom rade sú vhodné pre automatizáciu procesov a CNC riadenie.múť nasledovne [1. tieto spôsoby opracovania materiálov sú založené na úbere materiálu fyzikálno-mechanicko-chemickým pôsobením a často doplňujú klasické výrobné procesy. chemické lapovanie a leštenie.2.9. obrobky sa vplyvom mechanického zaťaženia vyplývajúce z technologického procesu nedeformujú. elektromagnetické a elektrostatické lapovanie a leštenie.1 Klasické technologické procesy využívajúce podporu rôznych energetických zdrojov Obrábanie rezaním rezanie za tepla (odporový ohrev. Z miesta úberu materiálu prechádza menej tepla do hmoty obrobku. Objavuje sa síce snaha ponechať tento pojem. nevzniká rezný odpor. rozpustnosťou. V' mieste oddeľovania častíc materiálu nepôsobí rezná sila. 11]: " Ober nezávisí na mechanických vlastnostiach materiálu ako sú tvrdosť. húževnatosť. plazmou. ale so zmeneným významom. súst ruže nie s podporou lasera). pojem obrobiteľnosť materiálov typická pre obrábanie rezaním a brúsením stráca svoj klasický význam. a pre nasledujúce progresívne technológie: LBM obrábanie laserom EBM obrábanie lúčom elektrónov AJM obrábanie prúdom abraziva USM ultrazvukové obrábanie EDM elektroiskrové obrábanie AWJ obrábanie abrazívym vodným lúčom (spracované podľa [2]) Zvláštnosti týchto procesov v porovnaní s klasickými technológiami obrábania je možné •r. elektrolytické brúsenie a honovanie.2. Tab. elektroiskrové brúsenie.2 Progresívne metódy úberu materiálu 17 Ako už bolo spomenuté vyššie. Ako pnklady možno uviesť chemické obrábanie a pojem lcptalcľnosť materiálov. Pri •elektrochemickom obrábaní a elektroiskrovom obrábaní sa pojem obrobiteľnosti materiálov spája s ich elektrickou vodivosťou resp. pevnosť.2 Porovnanie výkonových charakteristík a úberu materiálu pre klasické technológie (KON). rezanie pri nízkych teplotách (kryogénne obrábanie) ultrazvukové brúsenie a honovanie. ohrev plameňom. pretože: • • .

18

Progresívne

technológie

• • • •

• oddeľovanie častíc je mikrorozmerové a dochádza k nemu na veľkom počte lokalít, • frekvencia elementárnych úberov je vysoká. Opracováva sa celý povrch obrobku naraz, Maximálna veľkosť obrobku je limitovaná energetickou základňou zariadenia (10 - 10 kW). 9 Možnosť mikroobrábania a dosahovanie „nano" 10" mm rozmerov. V porovnaní s klasickými procesmi vykazujú vyššiu spotrebu energie pri úbere materiálu a oveľa nižší pomerný uber.
2 3

Obr.2.2. znázorňuje porovnávacie hodnotenie vybraných progresívnych technológii z hľadiska požadovaného výkonu na realizáciu procesu a pomerného úberu materiálu. Zároveň je ukazovateľom energetickej náročnosti vybraných procesov.

2.1 Klasifikácia progresívnych metód úberu materiálov Progresívne výrobne metódy zahrňujú množstvo procesov, niektoré našli široké uplatnenie, kým iné zostali iba v podobe laboratórnych experimentov, niekedy iba ako kuriozita. Systematickú klasifikáciu týchto technológií je možné spracovať z rôznych hľadísk. Obvykle sa delia: i) ii) iii) podľa hlavného energetického zdroja úberu podľa prítomnosti „nástroja" ako geometrického telesa, podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu.

ad i) Delenie podľa hlavného energetického zdroja úberu resp. podľa druhu použitej energie je najviac zaužívané a rozšírené. Triedi jednotlivé technológie do hlavných skupín podľa prevládajúcej energie, ktorá je zdrojom úberu materiálu a to na: • • • • mechanické procesy, chemické procesy, elektrické a/alebo elektrochemické procesy tepelné a/alebo elektrotepelné procesy.

Obr.2,3 znázorňuje toto delenie spolu so zatriedením používaných technológii do jednotlivých hlavných skupín. Zároveň okrem slovenských technických názvov uvádza medzinárodne zaužívané skratky a anglické názvy technológií, ktoré sú v súlade s medzinárodnou normou ISO DIN 8580. Predkladaná publikácia v nasledujúcich kapitolách zachováva toto delenie. ad ii) Delenie podľa prítomnosti „nástroja" vychádza zo smerov vývoja technológii ako bolo spomenuté vyššie. Slovo nástroj je uvedené v úvodzovkách z dôvodu, že sa používa v prenesenom zmysle. V prenesenom zmysle a to z dvoch dôvodov: 1. Pri vysvetľovaní teórie úberu materiálu sa o nástroji hovorí všeobecne ako o prostriedku, ktorý je príčinou úberu materiálu napr. laserový nástroj, elektrónový lúč ako nástroj. Pričom nástroj tu nieje tuhé geometrické teleso. Nástroj ponímaný ako tuhé geometrické teleso, ktoré na rozdiel od klasického rezania a brúsenia nie je v priamom kontakte s obrábaným materiálom, ale v procese úberu materiálu

2.

2 Progresívne metódy úbeni materiálu

19

podlieha viac alebo menej intenzívnemu opotrebeniu. Slúži v tomto prípade na zabezpečenie geometrie vytváraného tvaru dutiny, otvoru, drážky a na zabezpečenie optimálneho priebehu procesu. Ako príklady sú nástroje pre ultrazvukové vŕtanie, elektrochemické a elektroiskrové hlbenie. Obrábanie ultrazvukom Obrábanie prúdom brusiva • Obrábanie vodným lúčom USM AJM AFM WJM AWJM Ulttasonic Machininig Abrasive Jet Machining. Abrasive Flow Machining Water Jet Machining Abrasive Water Jet Machining

CHEMICKÉ PROCESY

Chemické obrábanie CM Fotoc he mick é ob raba n i e PCM

Chemical Machininig Photochemical Machining,

ELEKTROCHEMICKÉ

a/aiebo
ELEKTRICKÉ PROCESY

Elektrochemické obrábanie ECM Elektrochemické brúsenie ECG

Electrochemical Electrochemical

Machininig Grinding,

ELEKTROTEPELNÉ

• • • •

a/alebo
TEPELNÉ PROCESY

Elektroiskrové obrábanie Obrábanie laserom Obrábanie lúčom elektrónov Obrábanie lúčom iónov Obrábanie lúčom plazmy

EDM LM B EBM IBM PAM

Electrodischarge Machininig Laser Beam Machining, Electron Beam Machining ton Beam Machining Plasma Arc Machining

Obr.2.3

Klasifikácia progresívnych metód obrábania

• • •

Nástroj ako podporné geometrické teleso sa používa v nasledujúcich procesoch: obrábanie ultrazvukom (USM) elektrochemické obrábanie (ECM) elektroiskrové obrábanie (EDM)

ad i i i ) Delenie podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu rozlišuje: " • • procesy s prevládajúcim brúsnym účinkom: opracovanie ultrazvukom (USM), opracovanie prúdom brusiva (AJM, AFM) procesy s erozivnym účinkom ako obrábanie vodným lúčom (WJM, AWJM) procesy chemického rozpúšťania materiálu: zahŕňajú chemické frézovanie (CM), fotochemické obrábanie (PCM), elektrochemické obrábanie (ECM), elektrochemické brúsenie (ECG), procesy s prevládajúcim tepelným účinkom na uber materiálu, označované tiež ako energolúčové technológie a to elektroiskrové obrábanie (EDM), opracovanie laserom (LBM), obrábanie lúčom plazmy (PAM), obrábanie lúčom elektrónov (EBM), obrábanie lúčom iónov (IBM).

20

Progresívne

technológie

Medzi cnergolúčové technológie okrem elektroerozívenho opracovania, laserového, elektrónového, iónového a plazmového lúča patria aj procesy chemického a elektrochemického opracovania. Energetický lúč definuje Tanigucki [10] ako usmernený tok extrémne malých častic ako sú fotóny, elektróny, ióny, plazma alebo chemicky a elektrochemický reaktívne atómy. Charakteristické pre energolúčové procesy je, že uber materiálu sa deje zvyšovaním vnútornej energie atómov v povrchu obrobku. Odoberanie materiálu je výsledkom reakcie elementárnej častice energetického lúča (atóm, elektrón, ión.,.) na časticu (atóm) materiálu alebo účinkom zhluku atómov na zhluk atómov. Procesy opracovania sú realizované ako tepelné (LBM, PAM, EBM. EDM), reaktívne (CM, ECM) alebo dynamické (IBM) prebiehajúce na atomámej úrovni.

2.2 Základné charakteristiky progresívnych technológií Pôvodne boli progresívne metódy obrábania vyvinuté a začali sa používať ako alternatívne spôsoby obrábania. V súčasnosti predstavujú v mnohých prípadoch bežný spôsob opracovania alebo variantné riešenie klasickej technológie opracovania alebo tvarovania a v niektorých prípadoch sú jediným prvkom progresívnej výroby. Ich používanie je podoprené dokázateľnými výhodami, medzi ktoré klasici technológie obrábania zaraďujú: i) obrobiteľnosť materiálov ii) tvarovú komplexnosť dielcov iii) jednoduchú automatizácia výroby iv) integritu povrchu a vysokú presnosť v) miniaturizáciu dielcov. ad í) Obrobiteľnosť materiálov. Tento pojem charakteristický pre rezania a brúsenie materiálov, založený na mechanických vlastnostiach materiálov ako je tvrdosť, pevnosť, húževnatosť, sa v prípade týchto procesov vytráca. Pre progresívne metódy opracovania mechanické vlastnosti materiálov nepredstavujú obmedzenie obrobiteľnosti. Dôležitú úlohu tu majú ďalšie vlastnosti ako sú tepelná vodivosť, teplota tavenia, elektrická vodivosť, atómové čislo, lomové vlastnosti a pod. ad ii) Tvarová komplexnosť súčiastok. Zvyšujúce sa požiadavky na zložitosť tvarov vyrábaných dielcov upriamujú záujem na používanie nových procesov úberu materiálu. Ako príklad možno uviesť vŕtanie. Je jednoduché a ľahké vŕtať kruhový otvor konvenčným spôsobom, ale Štvorcový otvor alebo iný nerotačný tvar je vŕtať klasickým spôsobom ťažké, ba až nemožné. Pre elektroiskrové a elektrochemické obrábanie to nepredstavuje problém. Tvarovanie drážok a otvorov do dielcov o hrúbke niekoľko mikrometrov je zložitá úloha pre konvenčné technológie, ale pre technológie chemického frézovania alebo fotochemického obrábania lo predstavuje jednoduché riešenie. ad iii) Automatizácia výroby. Automatizácia výrobného systému a informačný tok vo výrobnom procese redukuje výrobné Časy, znižuje výrobné náklady, zásoby atď. Tento aspekt účinne pôsobí pri nasadzovaní NC (mtmerical conrrol) a CNC (cornpiiter numerical conirol) strojov a zavádzaní CAD/CAM (computer aldeá design/manufacturing) systémov do výroby s konečným vyústením do počítačom integrovanej výroby CIM (Computer Integrated Manufacruring). Integrácia progresívnych technológií do automatizovaných výrobných systémov jc z pohľadu riadenia procesov jednoduchšia v porovnaní s klasickými technológiami. Príkladom toho sú dostupné NC a CNC stroje pre elektroiskrové obrábanie, CNC laserové zariadenia, NC a CNC riadenie pohybu dýzy vodného lúča, automatické riadenie procesov iónového a elektrónového lúča a iné.

2 Progresívne metódy úbeni materiálu

21

ad iv) Integrita povrchu a požiadavka vysokej presnosti. Povrchy opracované rezaním alebo brúsením vykazujú stopy silného mechanického ovplyvnenia (spevnenie, zvyškové napätia, stopy chvenia, výrazné mikronerovnosti), ktoré môže mať nepriaznivé účinky na úžitkové vlastnosti obrobených povrchov. Na druhej strane rezanie a brúsenie takých materiálov ako sú keramické materiály a vláknové kompozity prináša rad neriešiteľných problémov spojených s vlastnosťami opracovaného povrchu. Práve pre tieto materiály predstavujú progresívne procesy obrábania alternatívne riešenie pre získanie povrchov s požadovanými vlastnosťami. Požiadavka vysokej presnosti dokončených povrchov nachádza rovnako kladnú odozvu u týchto technológií. Rozvoj ultrapresného obrábania a nanotechnológie sú toho dôkazom. Presnosť úberu v oblasti atomárnych a molekulárnych vrstiev dokážu zabezpečiť iónové a elektrónové procesy odparovania a rozprašovania vo vákuu, ad v) Miniaturizácia. Trendy redukcie rozmerov dielcov zvyšujú potrebu používania nových procesov, ktoré umožňujú U B E R materiálov nielen v oblasti mikrorozinerov, ale nano a dokonca UBER niekoľkých molekulárnych a atomárnych vrstiev. Ultra malé priemery (10 -Ŕ 100 pm) otvorov nieje možné vŕtať bežnými technológiami EDM, LBM. ECM,.ale technológie mikrochemiekého obrábania, obrábania zväzkom elektrónov (EBM) a iónov (IBM) riešia aj túto úlohu. Možno povedať, že mikroobrábanie, ako nedávno zaužívaný pojem pre opracovanie rozmerovo malých dielcov, sa stáva významným zdrojom vybraných oblastí priemyselnej výroby. V nasledujúcich tabuľkách (Tab.2,2 až Tab.2.8) sú v prehľade uvedené charakteristiky progresívnych technológii, ktoré sú náplňou tejto knihy. Je potrebne podotknúť, že tabuľky nemajú porovnávací charakter. Princíp úberu materiálu a stručná charakteristika procesu je v tab.2.2. Tab.2.2 Znázornenie princípu technológie a jej stručná charakteristika.
CHEMICKY A ELEKTROCHEMICKÝ PRINCÍP ÚBERU MATERIÁLU ELEKTROCHEMICKÉ OOBRÁBANIE E C M

Obrábanie tvarov, zložitých profilov a otvorov s vyššou inlenzilou úberu; použitie: len pre vodivé materiály, nevýhody: požiadavka vstupných technologických skúšok pre určenie vhodných parametrov procesu; vysoké náklady na zariadenie, vysoká energetická náročnosť. M R R : 2,5 Ť 12 mm/min v závislosti na prúdovej hustote;
OBROBOK C H E M I C K É OBRÁBANIE C M

KYSELINA I ZÁSADA

Chemické pôsobenie na uber materiálu; použitie: pre skoro všetky kovy; tvrdé, krehké a nevodivé materiály; nevýhody: maximálna hĺbka odleptanej vrstvy materiálu do 12 mm; proces vyžaduje vysokú zručnosť prevádzkovania; Výhody; nízke náklady na zariadenie; M R R : 0 , 0 0 2 5 Ť 1 mm/min

22
M E C H A N I C K Ý PRINCÍP Ú BER U MATERIÁLU

Progresívne

technológie

Tab.2.2 pokračovanie nastro Ultrazvukové obrábanie USM Uber materiálu pomocou abrazívnej suspenzie, ktorá prúdi v medzere medzi kmitajúcim nástrojom aobrobkom; použitie: tvorenie plytkých nerovnomerných profitov do tvrdých a krehkých vodivých a nevodivých materiálov nevýhody: vysoké náklady, nízka intenzita úberu materiálu. M R R : 0,4-M ,6 mm/min

OB RO BO K

L
Vodný a abrazívny vodný lúč WJM/AWJ Nie je limitované vlastnosťami materiálu; je doporučené najmä pre opracovanie ťažkoobrobiteľných materiálov ako keramika a kompozitné materiály do hrúbky 25 mm; výhody: technológia šetriaca životné prostredie, nevýhody: vysoká hlučnosť MRR: mení sa v závislosti od druhu materiálu obrobku;

^ovzduch + brusivo

Technológia abrazívneho lúča AJM Používa stlačený plyn, obyčajne vzduch, na urýchlenie prúdenia pevného brusiva; použitie: prednostne pre čistenie povrchov a oddeľovanie veľmi malých dielcov z krehkých materiálov, nie je vhodné pre opracovanie a tvarovanie rozmerovo väčšich dielcov, nevýhody: pomalý uber materiálu, nízky výkon zariadenia.

obrobok Poznámka k tab. 2.2: Skratka MRR (materiál rernoval rate) udáva lineárnu intenzitu úberu materiálu (mm/min) alebo objemovú intenzitu úberu (mm 3 /min). Označuje sa tiež ako výkon opracovania. Základné fyzikálne parametre procesov uvádza tab.2.3. Vhodnosť progresívnych technológií pre spracovanie vybraných konštrukčných materiálov uvádza tab.2.4. Tab.2.5 poukazuje na procesy z pohľadu požiadaviek na vlastnosti materiálu, uvádza dosahované tolerancie rozmerov a posudzuje stav povrchu po aplikácii technológie. Zároveň charakterizuje kvantitatívne intenzitu úberu materiálu, ako to udáva Kalpakjian [3], Je potrebné zdôrazniť, že kvantitatívne údaje o jednotlivých technológiách sa líšia podľa literárnych údajov, Čo vyplýva zo skutočnosti, že tieto parametre sa vždy vzťahujú k určitému výrobnému zariadeniu. Z toho dôvodu sa môže stať, že v rámci jedného procesu sú podľa rôznych zdrojov, udávané odlišné rozsahy vstupných a výstupných parametrov.

2 Progresívne metódy iíberu materiálu

23 Tab.2.2 pokračovariie

ELEKTROTEPELNÝ PRINCÍP NAPÄTIE ELEKTROEROĽÍVNE OBRÁBANIE EDM

DIELEKIRIKUM

Í? \GY

IÓNY

A

.

I N N . I

'mm

pre elektricky vodivé a tvrdé materiály; vysoké náklady a malé životnosť nástrojovej elektródy; nutnosť výroby vždy novej nástrojovej elektródy pri zmene profilu dielca; EDM zvyšuje tvrdosť vytváranej povrchovej vrstvy (spevnenie) a redukuje medzu únavy; MRR: okolo0,15cm3/min

ENERGETICKÁ HLADINA

TECHNOLÓGIA LASEROVÉHO LÚČA I B M

FOTÓNY

m m .

\&

•iii U C H

široko aplikovateľná technológia pre všetky druhy materiálov; nedoporučuje sa pre veľmi tenké dielce a pre uber malého množstva materiálu; Nevýhodou je tepelne ovplyvnená zóna, nerovnomernosť rezu a vysoké nároky na presnosť nastavenia ohniskovej vzdialenosti lúča od povrchu obrobku; nákladné zariadenie a energeticky náročný proces MRR: 0.006 cm%iin

ELEKTRÓNOVÝ LÚČ E B M

vyžaduje sa vákuové prostredie (vákuová komora) pre prácu; vhodné pre vŕtanie otvorov a tvarovanie mikro rozmerov; nevýhodou sú vysoké náklady na zaradenie, rozmermi obmedzená použiteľnosť (vŕtanie do hĺbky 6 mm), nízka produktivita a tepelné ovplyvnenie vytváraného povrchu. MRR: 0 , 0 0 0 8 ŤO,Q02 cnrvVmín

TECHNOLÓGIA IÓNOVÉHO LÚČA I B M

vyžaduje sa vákuové prostredie (vákuová komora}; vhodné pre tvarovanie mikro a nano rozmerov a veľmi jemné opracovanie povrchov, nevýhody: vysoké náklady a vysoká zručnosť prevádzkovania, obmedzená použiteľnosť daná rozmermi vákuovej komory; povrchy nie sú ovplyvnené teplom, nie je tepelný proces ale dynamický

Obrábanie plazmovým lúčom PAM vhodné pre opracovanie všetkých kovových materiálov vysokou rýchlosťou úberu; nevýhody: vysoké prevádzkové náklady; náklady na zariadenie a tepelne ovplyvnená zóna rezu.

.

laserové tlačiarne).5 Zmes vody a brusiva 2 000 stredný 152 Vzduch 50 000 7.ó uvádza využívanie týchto postupov v jednotlivých procesoch spracovania materiálov.5 - 60 0.24 Progresívne technológie Tab.2. 2-vhodné 3-menej vhodné Fyzikálny princíp progresívnych technológií nie je doménou iba procesu úberu materiálu. Tak isto sa používa pre meracie systémy (meranie fyzikálnych veličín ako meranie otáčok. Tab.. gap) medzi povrchom a nástrojom.001 jednosmerný jednosmerný 10 000 pulzny jednosmerný pulzný 100 000 0.20 Elektrolyt 2700 0.2. autora) .7 uvádza názvy cnergolúčových procesov používaných pri spracovaní materiálov. stand off). dĺžky pomocou lasera) v delektoskópii (ultrazvuk na identifikáciu porúch materiálov a zváraných spojov). ECM a USM je to medzera (z ang!.03 Kvapalné dielektríkum 150 malý 2 000 stredný 102 Vákuum 2 malý Výkon [W] Medzera" 'mi: Prostredie 250 0. 11]) Typické paramelre Napätie [VI Prúd IA] USM 220 AJ M 110 AWJ 220 ECM 10 EDM 45 EBM 150000 LM B 4500 PAM 100 500 jednosmerný 12 striedavý 2400 0. LBM je to vzdialenosť medzi dýzou a povrchom materiálu (z ang!.4 Posúdenie vhodnosti progresívnych technológií pre opracovanie konštrukčných materiálov (zdroj: [3J) Materiál obrobku Hliník Horčík Vysokolegované ocele Titán ŽiaruDRvnó c:ele Keramika Plasty Kompozitné materiály Hodnotenie použitia USM 3 2 3 vybraných druhov LM B 2 2 PAM ~ WJM 2 2 1 1 2 1 1 : ECM CHM AJM Kovové materíálv 2 2 1 2 1 1 1 1 2 2 2 2 1 2 3 3 3 EDM 2 1 1 1 1 4 EBM 2 2 2 2 1 1 1 2 3 2 1 3 1 1 Nekovové materiály 1 4 2 2 1 2 1 i 4 1 2 4 4 4-nevhodné 1 2 2 1 2 2 4 3 4 1-optimálne. laserový lúč pre snímacie systémy v informačných technológiách (CD prehrávače. pre AWJ.2.76 Zmes brusiva a vzduchu 10 000 2.násirojom ": Pre EDM.25 Brúsna suspenzia 1. elektrónový lúč v mikroskdpii a analýze povrchu materiálu. Tab. Pre každú technológiu označuje vzdialenosť medzi povrchom obrobku a .62 Zmes argónu a vodíka Tab. 23 Typické parametre vybraných progresívnych spôsobov úberu materiálu {tabuľka udáva stredné hodnoty podľa prameňov [1. ale využiva sa aj v iných procesoch spracovania materiálu. (pmn.2. v humánnej medicíne (laserový skalpel) a iné.

10 4916 Intenzita úberu materiálu [cm'/h] 19.05 0.007 0.5 Charakteristické požiadavky na materiál obrobku a vybrané ukazovatele stavu povrchu (spracovanépodľa [1. xsobenie 0 . bez zvyškových napätí 963 49 ť 197 1.spájanie • materiálov : tvarovanie materiálov Ct zlievanie X A • X X x x x • 7 7 7 X x x x x • • • ? • • X x X x • X X x x • • C2 tvárnenie C3 prášková metalurgia C4 rezanie brúsenie C5 fyz.0 Rozmerové tolerancie [mm] i 0.-chem.2.27 Tab.03 0.03 1.6 Vyu. bez ostrapov.015--0. lesklý tepelne ovplyvnený povrch 1 tepelne ovplyvnený povrch tepelne ovplyvnený povrch.13 0.10 1) Proces USM AJ M WJM £CM EDM CM LBM EBM PAM Požiadavka na vlastnosti materiálu Tvrdosť nad 35HRC žiadna žiadna elektricky vodivý elektricky vodivý chemicky aktívny žiadna žiadna chemicky aktívny Integrita povrchu mierna bez zvyškových napätí bez tepelného ovplyvnenia bez zvyškových napätí. bez ostrapov. bez ostrapov bez zvyškových napätí.0 0.7 1.:ivanie p rincípov progresívnych metód v technológiách spracovania materiálov abrazívny lúč elektrolýza vodný lúč elektrónový lúč • ultrazvuk chemická reakcia iónový lúč elektrický výboj princíp CO laser e | a.2.05 0.2 Progresívne metódy úberu materiálu 25 Tab. • delenie • materiálov B .05 0 05 L ' 0. lesklý tepelne ovplyvnený povrch.• zmena ftitfíi povrchu X X x • • • • • X • 7 • • X X X x • x • • ? • • • • • • • • • x x • x x ? x x • t/ x • • • • • • • X 7 x x x • .003 0.tepelné ::racovanie E .rozmerové pracovanie .2.

Energolúčové procesy sa používajú v technológii spracovania materiálov v štyroch oblastiach: a) pri úbere a delení materiálov (removal/separation) b) pri spájaní a spevňovaní materiálov (joininng/consolidation) c) pri tvarovaní a tvarovom obrábaní (forming) d) pri povrchovej úprave (surface treatment) Tab. hĺbenie otvorov a dutin ľubovoľného tvaru a veľkosti. značkovanie tvarové rezanie. odstraňovanie ostrapov. . pokovovanie CVD. . leštenie. vŕtanie. MG I spájanie. leštenie. brúsenie. výroba drážok a zápichov. hĺbenie otvorov a dutin ľubovoľného tvaru.2.8 Hlavné oblasti využitia progresívnych technológií pre operácie obrábania Proces USM AJM WJM ECM EDM CM LM B EBM PAM Operácia výroba rozmerovo malých dielcov. opracovanie drobných dielcov.26 Progresívne technológie Tab. PCM ECM spájanie a spevňovanie modifikácia povrchu zváranie zváranie. značkovanie. vŕtanie.WEDM iónové opracovanie leptanie LM A CM. frézovanie sústruženíe. EDM. odstraňovanie ostrapov hĺbenie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru. tvarovanie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru tvorenie plytkých tvarových drážok.8 sumarizuje oblasti využitia progresívnych technológií v operáciách obrábania. mlkroobrábanie. dierovanie. opracovanie mikro dielcov. naprašovanie nárazové zváranie implantácia iónové plátovanie zváranieTlG. výroba drážok a zápichov. brúsenie. leštenie tvarové rezanie.2. obrábanie tvarových plôch. kalenie laserový lúč elektrónový lúč iónový lúč plazma chemický lúč elektrochemický lúč Tab 2. odstraňovanie ostrapov hĺbenie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru.7 Energolúčové technológie a ich použitie v pri spracovaní materiálov uber a delenie materiálov LM B EBU. rezanie a vyrezávanie ľubovoľných tvarov. tvarové rezanie tvarové rezanie a vŕtanie. dierovanie. leštenie. výroba drážok a zápichov. výroba drážok. chemické cementovanie povlakovanie tvarovanie rozmerové opracovanie brúsenie leštenie leštenie iónové h lad en i e leštenie leštenie ehe micko-mechanické leštenie a brúsenie leštenie iónová nitridácia kalenie reaktívne chemické čistenie reaktívne elektrochemické čistenie 1 povrchová • '• úprava kalenie vytvrdzovanie žíhanie.

9. • Dostupnosť technológie t. hospodárnosti výroby a prevádzkové požiadavky. Informačné požiadavky na rozhodovací prxes Ekonomické aspekty (koľko stojí?) kapitálové náklady výrobné náklady prevádzkové náklady Oblasť použitia (čo môže?) tvar dielca druh materiálu presnosť a tolerancie výrobný čas Popis procesov Zdroj informácii (kontaktné adresy) vývoj výrobcovia leasing prenájom parametre procesu prednosti procesu nedostatky procesu pred ú pravá povrchu O b r .j zdroje informácií o Stave vývoja. Tab.j.j. ale aj na realizáciu technológie. predpoklady pre automatizáciu a integráciu do I automatizovaných výrobných systémov prevádzkové požiadavky Rozhodovací proces pre výber vhodnej technológie sa okrem vyššie uvedených kritérií musí riadiť aj informačnými požiadavkami [5] obr. ekonomické aspekty výroby a hospodárske ukazovatele technológie. Je preto nutné riadiť sa pri zavádzaní novej technológie určitými kritériami rozhodovania. výrobný čas. ale aj napriek ich výhodám zostávajú alternatívnym alebo variantným riešením. Kritéria pre výber progresívnej technológie berú do úvahy vstupné údaje o výrobku. 2.2 Progresívne metódy úbťru materiálu 1y Z uvedeného výberu charakteristík vyplývajú široké možnosti využitia týchto technológii. V súčasnosti je zavádzanie týchto technológií spojené s vysokými finančnými nákladmi nielen na zariadenie.4 Hlavné zdroje informácii pre rozhodovací proces výberu technológie [5] .a rozmerové tolerancie. integrita povrchu. údržbu a bežné výdavky) ľudské zdroje: vzdelanie. koróziu presnosť tvaru . životné prostredie organizačné: flexibilita. rezné sily. výroby a dodávateľoch zariadení a technológie.4. bezpečnosť.9 Kritéria pre výber technológie (zdroj van Lutterwelt [9j) ob robo k kvalita povrchu hospodárnosť tvar. • Čo dokáže technológia t. rozmery. 2. požadovanej kvalite povrchu. teplotu. pracovné podmienky. reprodukovateľnosť doba prípravy. tab. nástroje. prevádzkové náklady (vrátane nákladov na obsluhujúci personál.2.j. • Čo môže technológia t. kapitálové náklady. zručnosť. hľadisko charakterizované kvalitatívnymi ukazovateľmi vstupov a výstupov. výkonové ukazovatele technológie. ako: • Čo stojí technológia t. 2. druh materiálu. citlivosť na tlak.

vedeckých a technických sympózií. (1976). (1988). Clarendon Press Oxford.. ktoré zaviedol Snoyers et al (1986) a sú uvedené na obr. kniha používa aj názov energolúčové technológie.. SjF Košice. SME. P. ktoré tam patria možno aj výstižnejšie. ». Warsaw.ed.Inc.l. Vol.: Energy Beam Processing nf Materials.A. Chapman and Hall. London. seminár Pramei 95.Led. A. Annals of the CIRP Vol. Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. 2. Taniguchi. van L u U e r v e l t . G. ..: On Ihe Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.25-30 6. March. L. Università degli Studi di Brescia.448-462 5. F.Progresívne technológie Na záver je potrebné povedať.: Advanced Methods of Machining. Pri klasifikácií progresívnych technológii sa kniha pridržiava triedenia procesov. Vol. J.: Manufacturing Engineering and Technology. pp. Addi son-Wesley Pub. Wydawnictwo naukowotechniczne. Na druhej strane. že z raka na rok sa venuje viac pozornosti týmto progresívnym (netradičným) procesom. že je viac rozšírené a zaužívané. Staelens. p.: Principles of Machining by Cutting. Tool and Manufacturing Engineers Handbook.Comp. 9. konferencii. 1995 7. ASM International. Dckkyser. Kalpakjian. S.3. 1989 11. 3. Kaczmarek. Zavanclla.35/2. In. 468 9. (1989) 4. ktoré sa ukazujú prísľubom do blízkej budúcnosti. aj preto. Cobelli. Mankova.39/2 ( 1989). 1999 Led.: Tecniche di lavorazione non tradizionali. R.feb 1997p. McGeough. Účelom publikácie je oboznámiť čitateľa s používanými progresívnymi procesmi rovnako ako s procesmi. čo je z hľadiska charakteru procesov.: MicroCad 97 Miskolc 26. Maccarini.2. ! Machining. Abrasion and Erosion. Literatúra ku kapitole 2: ASM-Metals Handbook . 8. 6. Tieto aktivity nielen učia odbornú komunitu vo výrobnej sfére o vynikajúcich a jedinečných možnostiach týchto procesov.587 -607 10. Snoeys. Ako dôkaz je zvyšujúce sa množstvo technických článkov.: Trendy vývoja rezných nástrojov. (1997). J. (1986). Annals of the CIRP Vol. W. pp. J. C.80. Dearbome. 1983 1.Machining.: Sources of technological informalion in production process. Beño. Maňková. Atti n. ale tiež zabezpečujú úspešnú budúcnosť pre tieto spôsoby opracovania materiálov. L. Led. kníh.

Na základe toho sa opracovanie vodným lúčom zaraduje medzi mechanické procesy. Mechanické procesy úberu materiálu sa obyčajne používajú na opracovanie veľmi tvrdých materiálov {tvrdosť nad 35 HRC). . Pre procesy opracovania vodným lúčom mechanizmus úberu materiálu je v erozívnom opotrebení povrchu vplyvom pôsobenia vysokotlakového vodného lúča. Podrobnejší popis mechanizmu úberu materiálu je pri jednotlivých technológiách v nasledujúcich kapitolách. Zavádzajúci názov z toho dôvodu. Mechanizmus úberu materiálu je charakterizovaný procesmi mikrovylamovania a mikrovyštiepavania (microchipping) čiastočiek materiálu následkom nárazu drobných častíc brusiva na povrch. Z uvedeného dôvodu sa obrábanie ultrazvukom a prúdom abraziva klasifikuje ako technológia brúsenia voľným brusivom. Do tejto skupiny sú začlenené nasledujúce technológie: • obrábanie ultrazvukom (t/SAÍ). AWJM) využíva hydromechanickú energiu sústredeného vodného lúča a jeho mechanický a crozívny účinok. jc známe aj pod názvami ako ultrazvukové vŕtanie. To vysvetľuje aj nejednotnosť klasifikácie procesov obrábania (pozri obr. ktoré sú tradičnou cestou len ťažko a ekonomické nevýhodne opracovateľné. AFM). V prípade vodného lúča je úber materiálu spôsobený eróziou. pôvodne nazývané aj ako brúsenie nárazovým účinkom (impaci grirujing). opracovanie vodným lúčom (WJM. a v systematickom triedení procesov nachádza miesto medzi abrazívnymi procesmi a nie progresívnymi/nekonvenčnými procesmi.3 3 MECHANICKÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU Trochu zavádzajúci názov jednej skupiny progresívnych/netradičných technológií úberu materiálu vychádza z mechanickej podstaty technológií. ultrazvukové rozmerové obrábanie. jednak pre ich tvrdosť. 1. ale aj húževnatosť alebo krehkosť.6 kap. ultrazvukové abrazívne obrábanie alebo vŕtanie so suspenziou.l). " * Uber materiálu je pre uvedené procesy spojený s priamym mechanickým abrazívnym účinkom voľných brúsnych častíc dopadajúcich určitou kinetickou energiou na povnľh materiálu (jednoznačne v prípade ultrazvukového obrábania a procesov abrazívneho lúča). ktoré sú do tejto skupiny zaradené. technológie abrazívneho lúča (AJM. čo je aj pre tieto procesy do istej miery charakteristické. a tiež erozivnym účinkom čistého vodného prúdu a/alebo vodného prúdu v synergii s brúsnymi časticami (vodný lúč a abrazívny vodný lúč). že všetky tzv. ale ako primárny zdroj energie sa využíva hydromechanická energia. patria k procesom abrazívneho opracovania nárazovým účinkom brúsnej častice na povrch (tmpact machining process). tradičné alebo klasické metódy používajú na uber materiálu mechanickú energiu ako svoj primárny zdroj.

.

Organické materiály majú navyše sklon k poškodeniu samovznietením alebo spálením.30 Progresívne technológie Keramika. preto nie sú vhodné ani pre spracovanie procesmi. pretože väčšina z nich je elektricky nevodivá a teda nevhodná pre elektrochemické alebo elektroiskrové procesy. plazma. . kompozitné a organické materiály sú vhodnými kandidátmi pre uvedené mechanické procesy. ktoré využívajú intenzívne tepelné pôsobenie na uber materiálu ako je laser.

Kohls [2]) . Vysokofrekvenčný zdroj aktivuje zväzok magnetostrikčného materiálu. polovodičové materiály a tiež pórovité materiály ako grafit.1 Princíp opracovania ultrazvukom (zdroj: Bellows. 3. petrolej. USM opracovanie pozostáva z dvoch metód: • ultrazvukové obrábanie (USIG alebo USM . hoci historicky prvý článok o možnostiach použiť ultrazvuk pri obrábaní publikovali R.rotary ultrasonic machining). diamant.1. Tento kmitavý pohyb je prenášaný malým tlakom nástroja na suspenziu. tvrdené a tepelne odolné zliatiny. ultrazvukové opracovanie rotačným nástrojom bez použitia abrazívnej suspenzie. W. strojný olej) a jemného brusiva. ktorá obrusuje povrch. Proces bol vyvinutý v 50-tych rokoch pre dvojrozmerné a trojrozmerné (2D a 3D) opracovanie keramických materiálov a ostatných tvrdých a krehkých materiálov ako sklo.3. 1 Obrábanie ultrazvukom Obrábanie ultrazvukom (zaužívaná anglická skratka USM Ultrasonic machining) predstavuje proces. Obr. L Loomis roku 1927 [8. 3.1 U S M 3 . Prvý patent na priemyselné využite podal v roku 1945 Baiamuth. nevodivých a tiež nekovových materiálov. Záujem o USM vzrástol začiatkom 80-tych rokov v dôsledku širšieho využívania keramických a kompozitných materiálov v priemysle.1 zobrazuje princíp opracovania pomocou ultrazvuku. 3. O b r . lieh. ktorý vytvára kmitanie s nízkou amplitúdou v držiaku nástroja. Nástroj kmitá frekvenciou v oblasti ultrazvukového vlnenia. WoodáA. 14].1 Princíp ultrazvukového opracovania Princíp USM opracovania je založený na brúsnom účinku suspenzie kvapaliny (voda. vytvára požadovaný tvar obrobku a zároveň odplavuje triesky. ktorý využíva ultrazvukové vlny (mechameko-akustiekč vlnenie) s frekvenciou okolo 20kHz na uber materiálu rozrušovaním povrchu nárazovým účinkom rozkmitaného brusiva. V súčasnosti patri medzi bežné postupy obrábania tvrdých a krehkých. cirkulujúceho medzi obrobkom a nástrojom.ultrasonic impact grinding) „klasická" technológia ultrazvukového opracovania s použitím brúsnej suspenzie a nerotujúceho nástroja. • rotačné ultrazvukové obrábanie (RUM .

i. Je založený na princípe buď magnetostrikčného alebo piezoelektrického javu.voskový spoj 3 nástroj Obr.32 Progresívne technológie konvertor konvertor medené tesnenie titánový alebo hliníkový nástavec ullrazvukové vibrácie tvarový nástroj vysokofrekvenčný generälor nástavec koncenlrátor WeoHz 1^^. Obyčajne sa pre nástroje s veľkou plochou vyžaduje väčší výkon zdroja než pre nástroje s menšou plochou. pracovného nástroja a čerpadla na prívod suspenzie. Jednotlivé komponenty zariadenia majú svoju špecifickú úlohu pre generovanie parametrov procesu. Podstata týchto javov je. z ktorého sa získavajú mechanické vibrácie rovnakej frekvencie. železo (Fe).3.1. Najčastejšie sa používajú zliatiny typu pemialoy a permedur. Vysokofrekvenčný generátor elektrických kmitov sa používa ako zdroj premeny nízkofrekvenčnej (50Hz) energie na vysokofrekvenčnú energiu (najčastejšie 20 000Hz).dĺžka magnetostrikčného jadra. Základom zariadenia pre USM opracovanie je teda magnetostrikčný alebo piczoclcktrický menič. je magnetostrikčný menič. Používa sa zdroj o výkone 150 . obr.1 Zariadenie Zariadenie pre ultrazvukové obrábanie pozostáva z generátora prúdu.1. magnetostrikčného meniča. Predĺženie je závislé od druhu materiálu magnetostrikčného meniča. Konvertor alebo menič (transducer) sa používa na premenu elektrickej energie na energiu mcchanicko-akustického kmitania. Na obr. že niektoré materiály za pôsobenia vonkajšieho magnetického alebo elektrického poľa menia svoju dĺžku napr. Kapacita meniča je daná koeficientom magnetostrikčného predĺženia: kde .3.2. ŕ . kobalt (Co) a ich zliatiny. Generátor napája magnetostrikčný alebo piezoeleklrický menič.3.Aí je prírastok dĺžky. nikel (Ni).u to materiály s výborným koeficientom magnetostrikčného predĺženia [6] [8] [10] . koncentrátora.2 Komponenty používané v zariadeniach pre USM a detail oblasti nástroja (podľa: Metal Handbook Machining) 3.2 500W. ktorého princíp jc najčastejšie popisovaný. tiež ferity a iné. 3. pričom výkon zdroja závisí od veľkosti plochy použitého nástroja.

f . Amplitúda UZ kmitov sa obyčajne pohybuje v rozmedzí' od 0. má dĺžku asi 1.merná hmotnosť magnetostrikčného materiálu (kg.3.Youngov modul pružnosti (MPa).09 mm [1]. Nástavce väčších dĺžok sú z hliníka.2) bude splnená voľbou vhodnej frekvencie.04X.teleso.3) Koncentrátor (booster) je zosilňovač kmitov. E . zložitejšie nástavce majú exponenciálny tvar a sú vyrobené s vysokou presnosťou. aby sa zabezpečila maximálna amplitúda kmitov Nástavec (horn) ako ďalší element zariadenia. 4 -magnetostrikčný nosič. Pre obrábanie ultrazvukom je potrebná vyššia amplitúda až v rozmedzí 0.025 -ŕ 0.1 pm v závislosti od druhu materiálu [6]. 3 . Békés [3] a Thoe et al.3. .prípojka amplitúdového meniča Obr. Je to trubica s dĺžkou okolo 120 mm obyčajne vyrobená z titánu alebo hliníka.magnetostrikčné jadro.dĺžka vlny kmitov). aby nedošlo k útlmu kmitov (X .polarizačné vinutie. nazývanej rezonančná frekvencia. Ak je daný magnetostrikčný materiál a jeho dĺžka t. Nástroj je k nástavcu pripojený v oblasti maxima vlny s presnosťou ± 0.3 Magnetostrikčný menič (zdroj: Kaczmarek) 1 . ktorá sa vypočíta podľa vzťahu [6]: f = ± (I (3.4 ukazuje zmenu vlny predĺženia pozdĺž dĺžky magnetostikčného meniča.3.frekvencia zmeny magnetického poľa (l/s).m" 3 ).4 Zmena vlny predĺženia pozdĺž dĺžky magnetostikčného meniča (zt/ro/: Kaczmarek [6 j) Obr. K nástroju je pripojený pevne (pájkovaním) alebo rozoberateľné (závitom). Zosilňovač. potom maximálna hodnota amplitúdy kmitu vzniká vo vzdialenosti 1/4 vlnovej dĺžky od stredu a maximálna výchylka zodpovedá dĺžke magnetostriktora f = 0. aby zosilovali amplitúdu kmitov na nástroji. vedie kmitanie na nástroj.vysokofrekvenčné vinutie. Rôzne tvary nástavcov a vplyv ich rozmerov na zosilenie amplitúdy Kmitov (najčastejšie zmenou priemeru) uvádzajú Búda. p .001 -Ť 0. Jeho úlohou je zvyšovať amplitúdu ultrazvukových kmitov (UZ). podmienka (3.5 násobok vlnovej dĺžky zvuku. 5 . Tvar nástavca je cylindrický so stupňovitou zmenou priemeru alebo kužeľovitý. obyčajne kovová trubica alebo tyč cylindrického tvaru. ktorý sa vkladá medzi menič a nástavec.1 Obrábanie ultrazvukom USM 33 Obr. 6 . Ak je uzol vlny kmitania v strede veľkosti magnetostrikčné ho meniča.5 k. 2 . pričom vlnová dĺžka X sa vypočíta podľa vzťahu: x= f=7# (3 2) ' kde c .3.rýchlosť zvuku (m/s) v magnetostrikčnom materiále. [14J.

.

Pomer úbytku materiálu obrobku k opotrebeniu nástroja 100:1 100:1 100:1 75: 1 50:1 1. priemer nástroja 12. dĺžka otvoru 12. najčastejšie používaný rozsah pre komerčne vyrábané zariadenia je okolo 20 000Hz. 3. oxid hliníka (AI3Q3 2 100 HK). • nástrojový materiál: antikorózna oceľ. [9].05 0. otvor).10 mm.025 -ŕ 0.7 0. jeho dobrá odolnosť voči opotrebeniu a vysoká únavová pevnosť.1.20 0.min1] 3. Najčastejšie sa vyrába z nehrdzavejúcej ocele s vyššou trvanlivosťou. • druh brusiva: karbid bóru a kremíka (B 4 C tvrdosť podľa Knoopa 2 800 HK.34 Progresívne technológie Nástroj (ultrasonic tool alebo sonotrode) má negatívny tvar vytváraného profilu (tvar resp. pre dokončovanie 0. zrnitosť 800*1000 (podľa ISO 525-75). zrnitosť 200 -s.5. doporučená teplota suspenzie je 2 * 5 °C. 3. [11]. mení sa v závislosti od druhu materiálu obrobku. zrnitosť 320. monel. obr.2 2. lieh.014 • 0. SiC 2 500 HK) diamantový prach 6 500V7 000 HK. [14]: • výkon vysokofrekvenčného zdroja: 5 0 + 2 400 W.5. Voľba materiálu nástroja je závislá aj od druhu obrábaného materiálu.0 1. * • • suspenzia: voda.7mm. • rýchlosť rezania.5:1 2:1 1:1 Materiál sklo ferit grafit keramika kryštál karbid volfrámu karbid bóru nástrojová oceľ Rýchlosť rezania [mm. strojný olej. najčastejšie sa používa suspenzia typu voda 50%. Základnou požiadavkou pre výrobu nástrojov je vhodný nástrojový materiál.13 Obr. koncentrácia brusiva sa pohybuje v rozmedzí 20 -ŕ 60%. brusivo. • vzdialenosť medzi nástrojom a obrobkom: nástroj nieje v priamom kontakte s obrobkom.075 mm od povrchu obrobku.7mm Základné technické a ekonomické ukazovatele USM vhodné pre porovnanie procesu a hodnotenie jeho účinnosti sú: • • • uber materiálu opotrebenie nástroja kvalitaopracovanéhopovrchu .013 v 0./ 1 ]}) Podmienky rezania: nástrojový materiál: ocel.03mm. brusivo 50%. • amplitúda kmitov: 0. • rýchlosť posuvu nástroja: 20 f 50 mm/mín.B 3.2 Charakteristiky ultrazvukového obrábania Parametre procesu ultrazvukového opracovania na princípe USIG pre priemyselné zariadenia sa pohybujú v nasledujúcich rozsahoch [í]. 15 000 + 40 000 Hz.3. mosadz.400. Pre kusovú výrobu a tvarovo zložitejšie výrobky aj z mosadze. B«C. • doporučená veľkosť zrna brusiva: pre hrubovanie 0. ale proces môže prebiehať aj pri izbovej teplote suspenzie.5 1. molybdén. ale má nižšiu odolnosť voči opotrebeniu. Rýchlosť rezania pre vybrané materiály [mm/min] (spracované podľa údajov /1/.1.009 mm. kubický nítrid bóru {KNB 4 700 HK). ale asi vo vzdialenosti 0. petrolej. ale tiež z moneiu či molybdénu.25 0. • frekvencia kmitania. Mosadz je dobre obrobiteľná.

f ¡2]) ó* .2 Uber materiálu 35 USM je abrazívny proces a uber materiálu je predmetom extenzívneho výskumu a vysvetľuje sa nasledujúcimi mechanizmami: [3. ďalším nárazom rozkmitanej Častice sa spevnený povrch obrobku postupne rozrušuje.3. • chemickým pôsobením spojeným s vlastnosťami kvapalného média v suspenzii.1. sa pôsobením nárazu častíc porušujú krehkým vylamovaním.6 a detail zóny vtlačenia zrna brusiva obr.7 Zóna kontaktu zrna s obrobkom (podľa Kainth et al. 7. 3.8 Detail pracovnej zóny s úlomkami triesky. čiastočky materiálu vo forme triesky sa odštiepajú alebo vylamujú z povrchu. • kavitačným účinkom brúsnej suspenzie. 3. Tvrdé a krehké materiály (sklo. kavitačnými bublinami a brúsnymi zmámi rozptýlenými v suspenzii Priamy náraz brúsnych častic na povrch materiálu s vysokou kinetickou energiou. Pri mäkkých a húževnatých materiáloch (olovo. väčšina oceli) sa brusivo vtláča do povrchovej vrstvy a spevňuje ju. Účinok zrna brusiva na materiál obrobku a nástroja zjednodušene ukazuje obr. 14] • mechanickým účinkom abrázic (odbrusovania) priamym nárazom častice na povrch obrobku • mikro vydrobovaním (microchipping) po náraze voľne sa pohybujúcej brúsnej častice.3.polomer kontaktu zrna Obr. meď.1 Obrábanie ultrazvukom USM 3. . ktorú získali od kmitajúceho nástroja.7 [12]. keramika).hĺbka vtlačenia do materiálu r» .3. Obr. rozrušuje jeho celistvosť. ktoré sú pre USM metódy najvhodnejšie.

.

intenzita objemového úberu (Volumetrie removal rate .3. Postupne do mikrotrhlín a do pórov materiálu vnikne kvapalina zo suspenzie a spôsobí odštiepenie Čiastočiek materiálu.4) .2. Na produktivitu USM opracovania. hĺbka rezu nie je jednotná na celom opracovanom povrchu.3.ný podiel na celkovom úbere materiálu [6].1 Vlastnosti materiálu obrobku Ultrazvuková technológia je vhodná pre opracovanie kovových a nekovových materiálov s vyššou tvrdosťou nad 40 HRC.36 Progresívne technológie Kavitačný účinok spôsobuje mikrotrhliny v povrchovej vrstve materiálu. Kavitačný účinok USM je však slabý v porovnaní s priamym nárazom a predstavuje asi 5% .lineárny uber 5 = — [mirŕVmin] (3. alebo tiež výkon opracovania pri abrazívnom pôsobení častíc brusiva na povrch. ktoré v dôsledok nárazu na povrch materiálu praskajú a vybuchujú. sú 10: • vlastnosti materiálu • akustický systém • vlastnosti suspenzie 3.6) kde B je šírka povrchu. podľa ktorého delí materiály do troch skupín v závislosti na účinností USM opracovania viď údaje v tab. Čas kontaktu medzi časticami brusiva a povrchom je veľmi malý asi 10 * 100 ps. nárazová tvrdosť (impact hardness).8. Pri šírení ultrazvukových kmitov vznikajú v suspenzii bubliny. tm .1. Výbuch bubliny tiež rozkmitá abrazívnu časticu.intenzita plošného úberu (surface removal rate) Q . rovnako ako plocha kontaktu [11]. ktorá môže byť udaná lineárnou alebo objemovou intenzitou úberu vplýva viacero faktorov. ale odporúča sa aj pre kompozitné materiály a pórovité materiály ako grafit. určil Kaczinarek [6] ako: . Kritérium krehkosti zx je pomer pevnosti v strihu k lomovému napätiu daného materiálu. „kritérium krehkosti". ktorá pri náraze na povrch obrobku vyvoláva vznik mikrotrhlín.5) (linear rentoval rate): AL • [mm/min] (3. obr. a hĺbka rezu (hrúbka vrstvy odstraňovaného materiálu v jednej vrstve).čas pôsobenia častice na povrch. McGeough [8] uvádza tzv. Kremer [1\ popisuje kavitačný jav pri ultrazvukovom opracovaní grafitu ako prioritný účinok úbytku materiálu. Intenzitu úberu materiálu. ktroré ovplyvňujú produktivitu USM sú predovšetkým krehkosť a tzv. Vlastnosti materiálu obrobku.dižka pracovnej plochy.VRR): Q v = — [mnrVmin] (3. tieto faktory zároveň ovplyvňujú kvalitu opracovaného povrchu. í .1. . Nízka produktivita úberu materiálu je spojená s vyššou plasticitou materiálu obrobku.

Veľkosť triesky je asi 1/10 veľkosti abrazívnych častíc alebo niekoľko mikrometrov [4].je priemer vtlačenej oblasti. olovo.sila pôsobiaca na časticu. kde častice triesky sú vyštiepavané v tvare pyramídy a uber materiálu je kontinuálny vo forme malých kráterov. 3 .7) kde: d . ktorú spôsobí náraz častice je nepriamo úmerná tvrdosti materiálu (tvrdosť podľa Brinella HB) podľa vzťahu [8]: (3. krištáľ temperované a tvrdé ocele a zliatiny.2 uvádza vlastnosti vybraných sledovaných materiálov a prevládajúci mechanizmus úberu pri ultrazvukovom vŕtaní otvorov s priemerom 10 mm [4J. Kompozitné materiály s vláknitou štruktúrou a polymérovou matricou sa nárazom abrazívnych častic porušujú krehkým lomom vlákien a plastickou deformáciou matrice. 5 a SiC Si3N< lisovaný za tepla tetragonálny ZrO. T a b .] Obrábanie ultrazvukom USM 37 Tzv. 1 Vplyv kritéria krehkosti na kvalitatívnu účinnosť USM {zdroj: McGeough [8]) Kŕ íéfium krehkosti Ti > 2 1<T <2 « 0<Ti< 1 Účinnosť USM Vysoká Stredná Nízka Typické materiály skle. vzniká plastická deformácia a spevnenie povrchovej vrstvy je bez výrazného vylamovania materiálu obrobku.IZCVAR.ac . HÍbka vtlačenia 8 W . väčšina oceli T a b . 3.7 4 .3.V cérorr krehký lom a plastická deformácia u 7 e plastická deformácia . Quist. Z uvedeného vyplýva rôzne správanie sa tvrdých a krehkých kovových aj nekovových materiálov.3. Fc .2 Porovnanie vlastností vybraných druhov materiálov a prevládajúci mechanizmus úberu materiálu ( spracované podľa Dam. diamant. stabilizovaný ytriom tetragonálny ZKfc s'. nárazová tvrdosť {impaa hardness) je rovnako dôležitá vlastnosť ako krehkosť materiálu. keramika. med. Pri náraze abrazívnych častíc na povrch kovových a húževnatých materiálov. Tab. Schreiber [4 j) Materiál sklo AI2O3 T1B2 Tvrdosť HV asi 700 1 750 1950 2 500 2 000 850 1 400 KIC Mechanizmus úberu materiálu krehký lom 0. K výraznému vylamovaniu dochádza pri krehkých materiáloch.

.

2 Akustický systém technológie Akustický systém je charakterizovaný frekvenciou a amplitúdou ultrazvukových kmitov.1 10 AMPLITÚDA [|J.16MPA O • • A 0.1.2. Veľkosť amplitúdy upravených kmitov pre ultrazvukové opracovanie je v rozmedzí od 0. b ukazujú overené závislosti rýchlosti úberu materiálu na zmene amplitúdy pre rôzne frekvencie kmitov a rôznu veľkosť statického tlaku (prítlaku) nástroja. Výraznejší je vplyv amplitúdy kmitov na uber. S rastom amplitúdy kmitov rastie rýchlosť úberu materiálu.4 KHZ • 19 KHZ O O** I E 1 0. priemyselné zariadenia najviac využívajú oblasť okolo 20 kHz. 10 • rj. .10 Vplyv amplitúdy kmitov a statickej sily na mieru úberu materiálu (Kainth etal. Kremer [7] uvádza. Amplitúda kmitov závisí od druhu zosilňovača a na riadení ultrazvukového zdroja.B4C.1 10 AMPLITÚDA [JXM] 0.25. že vplyv frekvencie kmitov na rýchlosť úberu je lineárna a závisí od vlastností opracovaného materiálu. zrnitosť400 podľa ISO Zmena frekvencie kmitov nemá výrazný vplyv na parametre procesu U S M Väčšina komerčne dostupných zariadení má možnosť zmeny rozsahu frekvencie v malom rozpätí. brusivo B4C.10 mm. v závislosti na zariadení.3. 3.Progresívne 3.9 Vplyv amplitúdy kmitov na uber materiálu pri zmene tlaku nástroja a pri zmene frekvencie kmitania <Kremer et al.legovaná nástrojová oceľ. Rýchlosť rezania závisí od amplitúdy. Obr.7 mm frekvencia .uhlíková oceľ.M] 100 Obr.9 a.20 MPA 1 ä.MMPA • 0.[7J) obrobok . Vplyv rozsahu amplitúdy na zvyšovanie rýchlosti úberu materiálu je obmedzený účinkom zrnitosti abrazívnych častíc.10MPA OD. Frekvencia sa pohybuje v rozmedzí 15 * 40 kHz.3. nástroj .013 do 0. niekedy až 50 kHz. i 100 10 A 43 KHZ =2 O 27. zrnitosť 120 podľa ISO s vi 1 2 3 AMPLITÚDA ( M M X 10"' Obr.2 kHz brusivo .[12J) Podmienky: vŕtanie otvoru do skla s priemerom d = 12.

5 • zrnitosť 600 Ozmitost'280 f i E_ 1. 1. 3. obr.3. obr. Nosné médium pre brusivo (obyčajne voda) musí mať nízku viskozitu a hustotu.11 (Kremer et al. Tvrdosť brusiva v suspenzii tiež ovplyvňuje uber materiálu.2. Rovnako Kremer [7] uvádza. tvrdosťou brusiva a spôsobom prívodu suspenzie medzi nástroj a obrobok. b) opracovanie skla (McGeough[8J) Kavitačný efekt procesu.3.13. .2 0. M 0. veľkosťou zrna brusiva.[7J) obrabok .3.12b. 3. Veľkosť zrna má podobný účinok na u b e r materiálu ako amplitúda. Na obr.3 Suspenzia Na uber materiálu majú vplyv vlastnosti suspenzie dané koncentráciou.1. 14] poukázali na skutočnosť.25. viď obr. b [8] je závislosť úberu materiálu na koncentrácii suspenzie pri opracovaní materiálov ako grafit a sklo.2 kHz amplitúda-50 um koncentrácia brusiva 20% 2 4 e Statická sila [N x10"2 ] 3. systém prívodu suspenzie medzi nástroj a obrobok a statický tlak nástroja môžu ovplyvniť účinnosť koncentrácie brusiva pri úbere materiálu. Rozsah koncentrácie brusiva v suspenzii sa pohybuje v rozmedzí 20 až 60%.8 S 0.grafit ELLOR 9 nástroj . že existujú hraničné (optimálne) hodnoty statického tlaku nástroja a amplitúdy kmitania na stúpajúci uber materiálu. 3. podmienky rovnaké ako pri obr.11.1 Obrábanie ultrazvukom USM 39 Rozenberg a Nepiras [8. zrnitosť 280 frekvencia . dobrú zmáčavosť a vysokú tepelnú vodivosť pre účinné chladenie.6 1.10.3.4 C O E Obr.11 Vplyv statickej sily na uber materiálu (Kremer et al.oceľ XC38 brusivo.[7J).4 20 40 60 a) 8 12 16 20 Koncentrácia suspenzie [%] b) Koncentrácia suspenzie [%] O b r . obr.2 P°o.BX.12 Vplyv zmeny koncentrácie suspenzie na uber materiálu: a) vŕtanie grafitu d = 20mm. 1.8 0:Nástrqd = 15mm O A O A: Nástroj d . ak je veľkosť zrna porovnateľná s veľkosťou amplitúdy. Optimálna intenzita úberu materiálu (removal rate) sa dosahuje.20 mm •: Nástroj d = 30 mm H 0. že pri vŕtaní grafitu dochádza pri vyšších hodnotách statického tlaku nástroja k zníženiu intenzity úberu materiálu.12 a.3. 3.

.

podľa jeho výsledkov rozdiel v intenzite úberu medzi vyššie uvedenými brusivami pre opracovanie grafitu predstavuje iba o ! 0 % vyššiu intenzitu pre tvrdšie brusivo na báze B 4 C Obr. potom intenzita úberu zostáva na konštantnej úrovni [8]. že intenzita úberu skla pri použití BjC brusiva je o 15 až 20% vyššia než pri použití SiC brusiva.075 E E. Zväčšenie plochy nástroja redukuje uber materiálu v dôsledku zníženia amplitúdy kmitov. Opotrebenie závisí na dvojici materiál obrobku/nástroj a Základnou požiadavkou je vyššia tvrdosť nástroja ako obrobku.3.1.3. Ľ* A • C i ° t • nástroj štvorcového C? 0.3. že pre pórovité materiály ako je grafit.05 . Veľké nástroje obyčajne rýchlo pohlcujú ultrazvukovú energiu a tlmia kmitanie. . Pre produktivitu opracovania je rozhodujúci tvar nástroja a veľkosť jeho aktívnej plochy.3 Materiál nástroja a opotrebenie nástroja Nevýhodou USM opracovania je nepriaznivý účinok brusiva na materiál nástroja a jeho následné opotrebenie.13 Účinok veľkosti zma na uber materiálu (McCeough f8J) Veľkosť zrna \^m) 3.025 Ľ m 12 16 prierezu Obr.125 Á l A A A A ' A úzky obdĺžnikový nástroj A 0. Závislosť na obr. ktorá sa 0. Do určitej hodnoty tlaku. tvrdosť brusiva nie je výrazne rozhodujúca. Pre opotrebenie nástroja pri USM platia podobné pravidlá ako v tomto prípade nie je nástroj v priamom kontakte s obrobkom. uber materiálu narastá. Zároveň konštatuje. c* —- js 0. Závislosť zároveň dokumentuje vplyv statického tlaku nástroja pri USM. že pri ! stanovi obyčajne experimentálne. Kaczmarek [6] uvádza. aj keď na použitom druhu brusiva. Efekt tvaru nástroja sa prejavuje zmenou produktivity.40 Progresívne technológie Kremer [7] uvádza.14 ukazuje vplyv tvaru prierezu nástroja na intenzitu uber materiálu pri konštantnej pracovnej ploche.14 Účinok tvaru nástroja na uber materálu (McGeough /S/j obrobok .sklo plocha obidvoch nástrojov 16 mm2 £ 0 0 4 B Ttak nástroja [Nmm' | napriek vzrastu tlaku nástroja pri klasickom obrábaní.

má vo všeobecnosti najvýraznejší účinok.51 -ŕ.16 ukazuje priebeh dosahovanej drsnosti povrchu v závislosti na zmene zrnitosti brusiva pre opracovanie rôznych druhov materiálov .1.krehkých nekovových materiálov a tvrdej legovanej ivele.w é m e USM a na vlastnostiach suspenzie.03 až 0.3. Drsnosť povrchu a jeho akosť ovplyvňuje koncentrácia suspenzie. Nástroj sa opotrebuje rýchlejšie. že proces mechanického odbrusovania a vyštiepavania resp.4 Vlastnosti opracovaného povrchu Hodnotenie vlastností opracovaného povrchu vychádza z posúdenia dosahovanej drsnosti a presnosti opracovaného tvaru. Obr. Obr. Zr0 (Y) ZrO^Ce) 2 3. Ak sa použije karbidový nástroj a brúsny prášok B 4 C. Obr.005 mm a drsnosť Ra od 0. Povrch nie je ovplyvnený teplom.0.4. veľkosť zma brusiva a ich tvrdosť.1 Obrábanie ultrazvukom USM 41 opracovaní skla nástrojovou oceľou je relatívny úbytok hmoty nástroja 1%. na akustickom .3. Pri opracovaní wolfrám karbidu brusivom z bór karbidu a nástrojom vyrobeným z mosadze relatívne opotrebenie nástroja dosahuje 140% [6].17b ilustruje vplyv koncentrácie brusiva v suspenzii na drsnosť Ra. Komerčné zariadenia zabezpečujú rozmerové tolerancie v rozmedzí .1 Drsnosť povrchu Kvalita opracovaného povrchu závisí na vlastnostiach opracovaného materiálu. Hlavná premenná procesu .0. Hocheng a Hstt [5] sledovali drsnosť povrchu v pozdĺžnom a priečnom smere pri vŕtaní otvoru .priemerom d = 1 Omm do kompozitného materiálu zloženého z uhlíkových vlákien v polymérovej matrici. Obr.1. To dokazuje. Intenzita opotrebenia závisí na pevnostných vlastnostiach materiálu. 3.3. 3. ak brúsi vo a obrobok sú tvrdšie ako materiál nástroja.I5 Porovnanie miery úberu pre rôzne druhy materiálu obrobku a opotrebenia nástrojového materiálu z ocele St 37 pri USM vŕtaní otvorov s priemerom d=10mm. ¡4]) Sklo Alj0 3 TiB . .zrnitosť brusiva .1%. vylamovania (cliipping) materiálu pri USM sa vyskytuje paralelne pre nástroj aj obrobok. ktoré vplývajú na produktivitu majú výrazný účinok aj na stav opracovaného povrchu. Podmienky procesu.15 ukazuje závislosť pomeru úberu materiálu k úbytku (opotrebeniu) nástroja pre rôzne druhy materiálov [5]. brusivo BX zrnitosť 280 podľa ISO (Dam etal. SiC Si^N.76 um [9].3. redukuje sa relatívne opotrebenie nástroja na 0. 3. amplitúda chvenia (vibrácii). n • Intenzita úberu • Opotrebenie nástroja Obr.17a dokumentuje vplyv veľkosti zrna brusiva na drsnosť Ra meranú v pozdĺžnom a priečnom smere.

.

frekvencia 20kHz. že zvýšenie amplitúdy kmitov zvyšuje drsnosť povrchu.65 1.6 UBER [mm3/min] Nástroj d=10mm 224 50 9. Hsu [5]) Tab. b) Vplyv koncentrácie brusiva na drsnosť povrchu (zdroj: Hocheng.8 3.30 Doporučené brusivo SÍC/B4C SÌC/B4C S1C/B4C BjC Uber [mm3/min] Nástroj d=5mm 164 39 7. nástroj: oceľ. ale ak sa použije veľmi jemná zrnitosť brusiva na úrovnu plavených práškov je dosahovaná drsnosť povrchu otvoru rovnaká v každom smere. Zmena prítlaku nástroja v širokom rozsahu má len malý účinok na akosť opracovaného povrchu.42 Progresívne technológie -O-sklo i kremík pre polovodiča —Q—keramika —•— vysokoiegovana oceľ S I Obr.5 Grafit Si02 Alz0 ZrOa Sialon SiC 3 BC BC 4 4 .75 0. zrnitosť 150. 3. brusivoSiC. 3.m ] b) 18 2 0 2 2 24 2 6 Koncentrácia brusiva [%j Obr.3 3.40 0.3. koncentrácia 14%.3 Údaje pre ultrazvukové obrábanie keramických materiálov so zrnitosťou brusiva 320 Materiál Tvrdosť HV 65 500 1 000 1100 1 500 2 400 Drsnosť Ra [um] 1-2 0. že pri vŕtaní je drsnosť po obvode otvoru vyššia ako v dolnej časti.obrobok: kompozit na báze carborvepoxy. Nepiras (1956) a Rozenberg (1973) [14] nezávisle na sebe uvádzajú.16 Závislosť drsnosti povrchu od použitej zrnitosti brusiva pre rôzne druhy materiálov (spracované podľa McGeoughfS] a Buda-Békés ¡3 J) 200 400 600 800 1000 Zmitosf brusiva Kremer [7] konštatuje na základe výsledkov viacerých bádateľov.17 a) Vplyv veľkosti zrna brusiva na drsnosť povrchu . 0 100 200 Q 14 16 a) Veľkosť zrna brusiva [u.85 0.20 0.90 0.6 0.1 1.

Presnosť je ovplyvnená tiež veľkosťou plochy nástroja. Ak sa použijú malé zrná (zrnitosť v oblasti plavených práškov) intenzita úberu je pomalšia a dosahuje sa vyššia akosť opracovaného povrchu a tiež vyššia presnosť rozmerov.3. Väčšie zmo spôsobuje rýchlejší uber materiálu.1 Obrábanie ultrazvukom USM 43 Druh materiálu obrobku ovplyvňuje výslednú drsnosť povrchu.3 tiež uvádza porovnávacie hodnoty drsnosti povrchu vyjadrené cez Ra.18 sú porovnané dosiahnuté hodnoty drsnosti Rz pre rôzne druhy keramických materiálov [ 4 ] .3. má dominantný vplyv nielen na akosť. Presnosť nástroja. Najviac vplýva na odchýlku rozmerov zrnitosť brusiva. že materiály. jeho tuhosť a odolnosť voči chveniu. Aj keď pri ultrazvukovom obrábaní nástroj je len vo funkcii tzv. 3.15 (Dam et ai [4Jj skjo AIJOJ TiB 2 SiC Si 3 N t ZrOj(Y) ZrO^Ce) 3. Tieto výsledky hovoria o tom.4. Tab 3. rovnako ako aj veľkosť zŕn brusiva a intenzita opotrebenia nástroja majú najvýraznejší vplyv na presnosť rozmerov. tvarovača.2 Presnosť rozmerov pri ultrazvukovom obrábaní Vo všeobecnosti je presné opracovanie limitované najmä relatívnym tvarovým a rozmerovým opotrebením nástroja. amplitúdou kmitov a materiálom obrobku. ako aj doporučené brusivo a dosiahnuté hodnoty úberu materiálu pre rôzne keramické materiály.3. Na obr. ktoré vykazujú vysokú produktivitu pri USM opracovaní (hodnoty úberu nad 50 mmVmin) majú zároveň vyššie hodnoty drsnosti (porovnaj s obr. A je dovolená odchýlka rozmerov opracovaného povrchu. Parametre procesu USM. ale aj na presnosť povrchu. tým musí byť materiál nástroja odolnejší voči opotrebeniu. že Čim vyššia je požiadavka na rozmerovú presnosť produktu. Pri hodnotení rozmerovej presností pri výrobe otvorov ultrazvukovým . ale menšiu presnosť a vyššiu drsnosť. To znamená.15).3.18 Drsnosť povrchu pri ultrazvukovom obrábaní keramických materiálov Podmienky ako na obr.1. Tab. Rozmerové opotrebenie nástroja ako kritérium je určené vzťahom podľa [6]: « . Väčšina pojednaní o presnosti pri USM sa týka výroby otvorov a ich odchýliek od nomináJneho rozmeru. ako už bolo spomenuté. O b r . = Ä (3-8) kde E je chyba udávaná ako dolná alebo horná odchýlka od nominálneho rozmeru. Veľkosť zrna brusiva. pre dosiahnutie vysokej presnosti sa vyžaduje jeho tvarová a rozmerová stálosť počas procesu úberu materiálu.4 ilustruje dosahovanú presnosť rozmerov pre zvolenú zrnitosť brusiva [1]. ktoré vplývajú na produktivitu opracovania majú rovnaký vplyv aj na presnosť ultrazvukového opracovania. ako to uvádza Kremer a Gilmor [14].3.

19 Odchýlka presnosti rozmerov od nominálneho priemeru otvoru pri USM vŕtaní otvorov s priemerom lOmm (podľa Dam et al. Tab. výborná produktivita sa dosahuje pri brúsení. Zaujímavosťou je. ZrO . USM technológia sa charakterizuje ako širokospektrálna. vtedy sa dosahuje optimálna produktivita procesu. Pri výrobe otvorov je pomer hĺbky otvoru k jeho šírke limitovaný v pomere 3:1 [2].20 ukazuje niektoré najčastejšie spôsoby rozmerového ultrazvukového opracovania. Oválnosť a asymetria otvorov vznikajú v dôsledku laterárneho (bočného) chvenia a v dôsledku nepresnosti posuvu nástroja. Pri voľbe technológie je nutné experimentálne a empiricky overiť poznatky pre každú kombináciu parametrov. leštení a lapovaní skla a keramiky.[4J) sklo AIA 7i8 2 SiC Si 3 N 4 ZrO z (V) Zr0 3 (Ce) 3.3. ako sú: • delenie materiálov. . 3.44 Progresívne technológie opracovaním sa sledujú odchýlky rozmerov. • hĺbenie drážok a otvorov kruhových ale aj nesymetrických tvarov.19). Autori [5] sledovali kužeľovitosť vyrobených otvorov v rôznych keramických materiáloch. Môžu sa vyrábať otvory do najmenšieho priemeru 0. Doporučujú sa pre materiály s tvrdosťou od 35 f 40 HRC a viac. 3. Produktivita je obmedzená opotrebením nástroja. pokiaľ nie je zaručená dodávateľom zariadenia a technológie.3.18 a obr.19. 2. ktoré vykazovali veľmi dobrú drsnosť povrchu po USM opracovaní. . • • • vŕtanie hlbokých otvorov pre hlavňové systémy. Komplexnosť tvaru je limitovaná iba konfiguráciou nástroja.3. kde sa využíva utrazvukové kmitanie nástroja pre intenzifikáciu klasického vŕtania. ako napr. ako aj kužeľovitosť otvorov. Obr.4 Vzťah medzi zrnitosťou a presnosťou Zmitosf brusiva (ISO) 240 eoo Presnosť rozmerov [um] 0.1. 3.5 Hlavné oblasti použitia ultrazvukového opracovania Postupy USM sa používajú v celom rade výrobných procesov.25 Na presnosť vyrobených otvorov má výrazný vplyv aj materiál obrobku ako to ilustruje obr. že materiály. mali nepriaznivé výsledky pri odchýlkach presnosti rozmerov (porovnaj obr. • Hore HV strede • Dole Obr. frézovanie a rezanie závitov. Vo všeobecnosti sa doporučuje pre opracovanie plôch do prierezu 1000 mm 2 [1.38 0. ich asymetria a oválnosť otvorov a tiež vlnitosť povrchu.003mm. načo poukazujú aj najvýznamnejšie oblasti použitia. 14].

. b) výroba kruhových a tvarových otvorov. g) rezanie vonkajších závitov. • zváranie . • tvárnenie . 3. kontrola celistvosti a hrúbok materiálov. výroba dýz z keramického materiálu.5. rezane a vŕtanie kompozitných materiálov a vlákien KEVLAR. h). čisté rezy bez ostrapov.20 Druhy ultrazvukového obrábania a).1 Rotačné ultrazvukové obrábanie Rotačné ultrazvukové obrábanie (medzinárodne zaužívané označenie Rotary Ultrasonic Machining RUM) je samostatnou časťou ultrazvukového opracovania a je kombináciou procesov ultrazvukového obrábania a brúsenia diamantovým nástrojom [13]. kde sa vytvárajú tzv.3.1 Obrábanie ultrazvukom USM • • • • • 45 opracovanie tvarovo zložitých elektród pre clektroiskrové metódy opracovania. Proces bol vyvinutý prednostne pre opracovanie krehkých a veľmi tvrdých materiálov ako sklo a keramika. c) gravírovanie. • spájkovanie . Princíp opracovania je znázornený na obr. meranie rozmerov a iné. bočných plôch a otvorov (zdroj: Kaczmarek [6J) Okrem obrábania sa princíp ultrazvuku využíva aj v iných procesoch ako sú: • čistenie produktov a dielcov . i). 0 rezanie vnútorných závitov.21 pre rezanie vnútorného závitu [ I ]. d) delenie. kde sa využíva deštrukčný účinok ultrazvukových kmitov na odstránenie oxidickej vrstvy na povrchu hliníka. Široké využitie má ultrazvuk aj v oblasti humánnej medicíny. Obr.3. Princíp ultrazvuku sa široko využiva pri nedeštruktívnych metódach merania ako kontrola akosti zváraných spojov.odmasťovanie pred následnou operáciou povlakovania. zváranie fólií [10]. výroba tvárniacich nástrojov zo spekaného karbidu. čistenie zlatých a strieborných šperkov. e).3. predúprava povrchu pre nanášaním oteruvzdorných vákuovo naprašovaných (PVD) vrstiev na rezné nástroje. Mechanizmus úberu materiálu je založený na princípe krehkého vylamovania čiastočiek materiálu vplyvom vysokofrekvenčného kmitania diamantového nástroja.spájanie materiálov bez tepelného zdroja.1. rezanie termoplastov a rezanie gumy. j) lapovanie a leštenie rovinných. spájanie plastických hmôt.špeciálne postupy tvárnenia.spájkovanic hliníka. tvarovanie diamantov a iných drahých kameňov použitím diamantového prášku alebo prášku z kubického nitridu bóru do brúsnej suspenzie.

.

Určujúcim ukazovateľom hospodárnosti procesu RUM je výkon opracovania vyjadrený cez intenzitu objemového úberu materiálu VRR (mm 3 /s). ktorý zároveň dáva predstavu o vhodností jednej alebo druhej technológie. Amplitúda kmitov je okolo 0. intenzita úberu materiálu závisí prednostne od amplitúdy kmitania.025 . prítlak a usmernenie toku suspenzie a nie je v priamom kontakte s obrobkom. dosahovaná drsnosť povrchu a nominálna odchýlka rozmerov určená kruhovitosťou pre rôzne druhy materiálov. Doporučený maximálny priemer nástroja je 38 mm. Veľká hmotnosť nástroja môže tlmiť amplitúdu kmitov.3.c. Ako ukazujú výsledky porovnávacieho hodnotenia oboch procesov. ilustruje obr. USM proces používa nástroj na prenos kmitania.0. ktorá odplavuje častice materiálu triesky. obr. kým pri rotačnom ultrazvukovom obrábaní nástroj je v priamom kontakte s obrobkom. = Vysoko­ frekvenčné kmitanie i 20kHz} Otáčky nástroja Otáčanie obrohkí. na uber materiálu sa používajú abrazívne častice diamantového nástroja. vysokofrekvenčný a zároveň axiálny rotačný.. Priebehy jednotlivých závislostí sú znázornené na obr.23.3.21 Rotačné ultrazvukové obrábanie príklad rezania vnútorného závitu (podľa: Metal Handbook Machining) Základné rozdiely medzi „klasickou" technológiou ultrazvukového opracovania a technológiou rotačného ultrazvukového obrábania sú: • pohyb diamantového nástroja pri rotačnom USM je axiálny. Nástroj s nástavcom musia mať rezonančnú frekvenciu 20kHz. Použitie technológie rotačného ultrazvukového obrábania RUM je limitované veľkosťou prierezu a hmotnosti nástroja. [13]. limitujúca hmotnosť jc okolo 40 g [11]. pri klasickom USM nástroj koná len vibračný pohyb. • • . Porovnanie charakteristických parametrov obidvoch procesov ako je intenzita objemového úberu -VRR (volumetric rentoval rate). a ako to uvádza Pei et al.b.22a.3. statického prítlaku nástroja. Pri opracovaní sa neprivádza abrazívna suspenzia.05mm.3. rotačné ultrazvukové obrábanie dáva lepšie výsledky z hľadiska kvality opracovaného povrchu hodnoteného drsnosťou a odchýlkou kruhovitosti a zároveň umožňuje väčší uber materiálu pre sledované druhy materiálov obrobkov. excentrický ku osi nástroja Upnutie abrobku v skľučovadle s p o h y b o m v X a Y osi Obr.21. priemeru diamantových zŕn a koncentrácie diamantových zŕn. ale do oblasti rezu sa privádza chladiaca kvapalina obyčajne voda. ktorá sa udáva ako počet diamantových zŕn na jednotku plochy kotúča. ktorou kmitá. ale nástroj okrem rotačného pohybu má aj vlastnú frekvenciu.46 Progresívne technológie Technológia jc podobná konvenčnému vŕtaniu skla nástrojmi z diamantu. • rotačné ultrazvukové obrábanie používa diamantové nástroje v tvare klasických brúsnych kotúčov.

0 01 .26 50 I 40 "e É 30 BÉ g 20 1 10 1 lj) 0 Karbid 1. [13]) . prítiak nástroja 600N. Wise[14]) c) Pomer tvrdosti H a modulu pružnosti E H/E Konštantné podmienky procesu.23 Závislosť výkonu procesu rotačného ultrazvukového opracovania od parametrov procesu: amplitúdy kmitov.35 3.CZ Karbid | B RUM Ferit ' 2. 3. (spracované podľa Pei et al.87 AIA 1. are 05 [nrrj 0 100 200 300 400 5D 0 E l a t i l : k as ä a • P rillak lNl O b r .28 2.87 8.025mm. amplitúda kmitov 0.1 I Jl í Porcelán äKl ° suo r l 8.28 2.26 (x10-6) Pomer tvrdosti H a modulu pružnosti E H/E 1. priemer zrna Q. priemeru zrna brusiva a počtu zŕn.87 8.1 Obrábanie ultrazvukom USM 47 2 Q USM Skto Ferrt E Z 3 i u] 1.1 Pomer t/rdosf H a modulu pružnosť E H/E(x1u~6) a) 13.5 H RUM AIA _ 7^ 13. otáčky nástroja 1000 ot/min. Aspinwall. fr2 FtierrtT Q 3 Q4 .28 • USM 1 0.22 Porovnanie účinku pomeru tvrdosti a modulu pružnosti materiálu obrobku na: a) drsnosť povrchu b) odchýlku kruhovitosti c) uber materiálu -VRR pre konvenčné USM a rotačné ultrazvukové obrábanie RUM (spracované podľa Tlioe.5 0 Porcelán .1 13. statického prítlaku nástroja.05mm.3.36 3.26 (x 10-6) Obr.3.36 J 3.

.

(1976). ASM .: A Mechanistic Approach to the Prediction of Material Removal Rates in Rotary Ultrasonic Machining. M.vyd. London. p. Bellows..Too Des.35/2. Annals of the CIRP Vol. J. 5.Mech. Békéš.255-266 Kaczmarek. Annals of the CIRP. D..Machining.: Preliminary Study of Ultrasonic Drilling of Fiber Reinforced Plastics.. Abrasion and Erosion.. J.: Productivity. sklo. pre materiály na jadrové reaktory. R. Int. na výrobu prototypov s požiadavkou na vysokú presnosť výroby. F. 15]: • • • • • • • pre opracovanie keramických materiálov a feritov. March.. 468 10. ofMat.: Drilling without Drills. M. March. 7. J. J. H.. Aspinwall. 33-41 Pei. . (1995).cd. Alfa Bratislava. D. 15. Dearborne. 13.. ďalej pri výrobe rozmerovo malých predmetov s požiadavkou na vysokú presnosť rozmerov a akosť obrobeného povrchu: [ I I . Z.: Principles of Machining by Culling. ASM International. Švehla.: Teoretické základy obrábania kovov. 142-151 14. Haselkom. Surface Quality and Tolerances in Ultrasonic Machining of Ceramics. Vol. K.Technol. M.vyd. Dam. L i t e r a t ú r a ku kapitole 3. S. Turňa. vŕtanie hlbokých otvorov malých priemerov do veľmi tvrdých materiálov. M.. D. Singh.G. Nandy. l. J. 187 Buda. A.H. ofMat.Metals Handbook . 1983 12. Vol.:Saleh. 11. Figúra. pp 239-255. 3. Wydawnictwo naukowotechniczne.. 107-110 McGeough.. 6.. karbidy kovov. (1997). Hsu. C. Bratislava. No 4. T.ed. p. (1979) pp.H. kde sa používajú krehké a vysokotvrdé materiály ako keramika. (1982). p. Š. 8.1: 1. Vol 117.30/1 (1981). opracovanie AI : 0_i substrátov pre mikroelektronické obvody.. Vol 38. M. W. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. vŕtanie kompozitných materiálov pre letecký priemysel..: Review on Utrasonic Machining. 4.. opracovanie plazmovo striekaných povlakov. Prabhakar. (1967) l.. Ferreira. Thoc. Warsaw. Z. Quist. Staelens.: Wise.M.: The State of the An of Ultrasonic Machining. S. A. 6. 1 . (1986). SME. P. Moisan. J.: Ultrazvuk v technológii.vyd. Snocys. Vol.: On the Mechanism of Material Removal in USM.1 Machining. 9. (1988) I. 1 . 9. Alfa Bratislava. May (1995) pp.Technol. And Res.p.48 Progresívne technológie Rotačné ultrazvukové obrábanie sa efektívne využíva najmä v tých priemyselných oblastiach. C: Kohls. 13.: Advanced Methods of Machining. S.Proc. J. Tools Manufact. SVTL. B. J.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. R. ASME lournal of Engineering for Industry. 51.C. K. (1989). Special Report 743. (1995). J. pp.358-368 Hocheng.: Špeciálne metódy zvárania. A. Int. Kainth. 1984. p. B. 48.448-462 Kremer.Proc. Schreiber. Chapman and Hall. Ghabrial. J. American Machinist. 19.. P.ed. Dekkyser.L. 2. P.

princíp úberu a zariadenie AJM je opracovanie povrchu mechanickým nárazom častice . Ako je známe. Keďže tieto procesy nie sú bežne používané. Náklady na dokončovacic operácie činia asi 15% celkových nákladov na obrábanie. Aj napriek podobnému mechanizmu úberu však oba procesy AJM aj USM majú viac odlišností ako podobností. Popisný názov z anglického prekladu je pomerne dlhý. Veľmi málo prameňov podáva kvantifikované poznatky o mechanizme úberu materiálu a kvalite opracovaného povrchu. dokončovacie procesy predstavujú kritickú a nákladnú fázu vo výrobe. známe ako: • Opracovanie abrazívnym lúčom . kde k úberu materiálu dochádza po dopade vysokorýchlostného prúdu abrazívnych častíc. brúsnym účinkom dopadajúcej častice brusiva s vysokou kinetickou energiou. preto budú ďalej v texte pre tieto technológie používané medzinárodne zaužívané skratky. ako proces odvodený od konvenčného tryskania (sand blasting). V odbornej literatúre je pomerne málo poznatkov o uvedených procesoch a sústreďujú sa na kvalitatívny popis metód s dôrazom na aplikačné možnosti. iii) AJM umožňuje uzavreté riadenie vysokorýchlostného prúdu častíc. od ktorého sa odlišuje v troch základných bodoch: i) tryskanic sa používa na čistenie povrchu súčiastok. nie je v slovenskom jazyku pre nc jednoznačne určený jednoduchý názov.impact machining process. 2 Technológie abrazívneho lúča pre uber materiálu Opracovanie povrchov voľným abrazivom (známe pod anglickým názvom Abrasive Jet Machining AJM a Abrasive Flow Machining AFM) patrí k dokončovacim metódam vo výrobnom procese. platia aj pre ne základné zákonitosti abrazívneho deja ako je mikrorezanie.1 A J M .AFM Abrasive Flow Machining . V ostatnom čase sa do popredia pozornosti dostávajú progresívne technológie a medzi nimi dve modifikácie opracovania voľným brusivom.2. Princíp úberu materiálu je podobný ako pri ultrazvukovom opracovaní (USM) t. zároveň sú ekonomicky menej náročné a dajú sa jednoducho automatizovať. Z toho dôvodu sa hľadajú technológie.AJM Abrasive Jet Machining' .opracovanie lúčom abraziva obsiahnutom v prúde vysokorýchlostného stlačeného plynu. kým AJM sa používa na uber materiálu.AFM 3 .3. • Opracovanie prúdom abraziva . ktoré spĺňajú vysoké nároky na kvalitu opracovaného povrchu. (ALA). proces predstavuje tvarovanie povrchu a hrán pretláčaním polotuhého abrazívneho média cez zúžený priechod tvorený kombináciou prípravok/obrobok. pre AJM sa používajú prášky s veľkosťou častíc medzi 10 50 pm. ii) zrná abraziva používané pre tryskanie sú väčšie. .j. mikrorytie a mikrozahladzovanie. Kaczmarek [9] uvádza podobný proces pod názvom abrasive blast treatmen. Podobne Venkatesh [6] charakterizuje AJM proces ako proces odvodený od konvenčného tryskania. Pretože tieto procesy sú charakterizované ako procesy odstraňovania materiálu pomocou voľného brusiva.2 AJM .opracovanie prúdením abraziva. 3.

.

24. ktorý chráni pracovníka a pracovné prostredie pred zvýšenou prašnosťou. Materiál je pri AJM metóde odstraňovaný mechanickým pôsobením zmesi stlačeného vzduchu alebo iného priemyselného plynu s veľmi jemnými brúsnymi časticami vo forme brúsnych práškov uvádzaným pod názvom ahrasive. Pred prívodom do zmiešavača je plyn filtrovaný za účelom odstránenia nežiadúcich prímeskov ako voda a olej.3. z toho dôvodu neoddeliteľnou súčasťou zriadenia sú rôzne filtre a separátory.vstupnej. generuje menej tepla.14 • Z mm] obrobok vzdialenosť dýza/obrabok Obr.26.kde každá časť má vymedzenú funkciu a napomáha tvorbe vysokorýchlostného a vysokotlakového abrazívneho lúča.50 Progresívne technológie Ako uvádza Venkatesk.3. z ktorej prúdi abrazívna zmes sa skladá z troch častí . SiC —*\— 1 vzduchu vstupný veni il zmiešavacia komora detail irazivni deja abrazívny «\ \ dej obrobok ^ !• 1 prívod zmesi * plynu a brusiva otvor dýzy "(0. Odtiaľ je potom prúd zmesi vedený k dýze. Ukazovateľom hospodárnosti procesu je intenzita úberu materiálu. v zóne rezu sa tvorí teplo a je zároveň ekonomicky náročnejší. Jednotlivé komponenty priemyselného zariadenia sú znázornené na obr.3. Dôležitou súčasťou zariadenia je odsávač prachu a ochranný príklop. Zariadenie využíva zdroj priemyselného plynu stlačeného na tlak okolo S00 kPa. Pri USM procese sa miera opotrebenia nástroja považuje za hlavný ukazovateľ hospodárnosti. ktorú proces produkuje. LÍSM proces je rýchlejší s vyššou rýchlosťou úberu materiálu.3. kde sa rovnomerne mieša so stlačeným vzduchom alebo iným plynom. Najčastejšie používané prášky sú na báze taveného oxidu hlinitého Al20} a karbidu kremíka SiC. .3. podľa navrhnutej konštrukcie pre priemyselné zariadenie vyrobené ako prototyp na Univerzite v Singapore [6].25.brúsny prášok je uskladňovaný v zásobníku a odtiaľ posúvaný do vibračného zmiešavača.27.25 Detail procesu abrazívneho lúča (zdroj Venkatesh ¡6}) Dýza pre AJM proces. Základný princíp AJM zariadenia je znázornený na obr. . Abraziv .24 Princíp opracovania abrazívnym lúčom (spracované podľa [3-5]) Obr. zmiešavacej a výstupnej. kompresor 5MPa ]—7/—I pf'^d 1 \fi7 1 m^ u [Al¡0).3. slovenský ekvivalent abrazív. AJM proces je proces pomalého úberu materiálu. Rýchlosť vytekajúceho lúča je medzi 150 -f 300 m/s. keďže sa použiva stlačený vzduch ako nosné médium pre brusný prášok a je to proces lacnejší. Detail abrazívneho deja pre abrazívne obrábanie ukazuje obr. Vnútorný prierez a tvar jednotlivých komponentov používanej dýzy znázorňuje obr.

25 mm J1. Zafírová dýza má dlhšiu životnosť a je drahšia. AJM proces sa charakterizuje ako proces pomalý. 8]. Životnosť dýz závisí vo veľkej miere na druhu abraziva a pracovnom tlaku zmesi. 7]. ktoré spolu tvoria dýzu pre AJM proces (zdroj Venkatesh ¡6}) 3.1.5 mm do 0. a okolo 20 -H 35 hodín pre brúsny prášok z oxidu hlinitého ( A b 0 3 ) Priemerná prevádzková doba zafírovej dýzy je okolo 300 hodín [1.27 Zobrazenie tvarov výstupnej dýzy. 3 . AFM 51 Dýzy pre AJM sa vyrábajú z karbidu wolfrámu (WC) alebo syntetického zafíru. ale lacný v porovnaní napr. drvené sklo a sklenené guličky pre leštenie.18 -r 3.—íi—s 1 m odsávač S/ . Vyrába sa s priemerom od 0.08 -f 0. a tiež.8 mm. Prevádzková doba pre dýzu na báze karbidov sa udáva na 8 * 1 5 hodín pri použití brúsneho prášku z karbidu kremíka (SiC). filtre regulátor zdroj a zmiešava č íl L*. • brusivo . rezanie a odihľovanie. zmiešavacej komory a vstupnej dýzy. že do značnej miery redukuje rozptyl lúča pri rezaní. uhličitan horečnatý Mg : COj sa doporučuje pre ľahké čistenie a leptanie a pieskovanie.26 Princíp priemyselného zariadenia pre ručné opracovanie abrazívnym lúčom (spracované podľa ¡3+5]) Výhodou dýzy na báze karbidu wolfrámu je. Každý výrobca zariadenia bližšie špecifikuje používané rozsahy.2 Technológie abrazívneho lúča AJM.A J M Technologické a prevádzkové charakteristiky abrazívneho lúča sú kvantitatívne určené nasledujúcimi doporučenými rozsahmi parametrov [1.5.5 mm [6]. výstupná zmiešavacia vstupná ftfP>lJ777)JtH.abrazív: A1:0 3 . s procesom USM alebo abrazívnym vodným lúčom AWJ. SiC sa používajú pre čistenie. že okrem kruhového otvoru môže mať aj obdĺžnikový otvor s rozmermi od 0. • .2. hydrouhličítan sodný NaCO} pre tvarové rezanie mäkkých materiálov. Množstvo odoberaného materiálu za jednotku času je okolo 10 g/min. priemer zrna práškov sa pohybuje od 10 do 60 um. prerušovač adiaca klar klapka Obr.3.3.1 Charakteristika abrazívneho lúča .8].3. konvergentná dýza zvyšuje tlak zmesi konvergentno-divergentá dýza zvyšuje rýchlosť lúča Obr.13 až po 2. V prípade požiadaviek na vyššiu intenzitu úberu sa používajú dýzy s priemerom okolo 3.

.

3.5 MPa sa z hľadiska efektívneho uberú materiálu neodporúčajú.o . pre účinok rýchlosti prúdenia abraziva.3. podľa tvaru otvoru v dýze a požiadavky na koherentný nerozptýlený lúč. a na obr. ako už bolo spomenuté v úvode. 3. * • rýchlosť posuvu lúča: 0. pre jemné dokončovanie povrchov 3 • 5 g/min. Pre uber materiálu. —•—50 um • .28 Účinok veľkosti častíc abraziva na uber materiálu pri opracovaní tabuľového skla (zdroj [1]) . • vzdialenosťou medzi obrobkom a dýzou.29. použitý plyn: stlačený vzduch. pre účinok veľkosti častíc na uber materiálu.20 mm/s. oxid uhličitý ( C 0 2 ) .1 0 um ] Bi E E [>—A J 2 4 6 8 10 12 I 14 < < ? 16 18 20 Rýchlosť toku abraziva [g/s] O b r .6 do 4. tok abraziva: 10 * 20 g/min. • uber materiálu sa zvyšuje väčšou výtokovou rýchlosťou lúča. platia základné zákonitosti procesu abrazívneho opracovania voľným brúsivom: • uber materiálu sa zvyšuje so zvyšovaním jeho tvrdosti.1.2 7 um .03 0.2. dusík (N 2 ).75 mm. alebo iný priemyselný plyn s .28.52 Progresívne technológie • • • • • • • výstupný tlak zmesi vzduchu a abraziva: od 5 do 8 MPa.2 Vplyv p a r a m e t r o v A J M procesu na uber materiálu intenzita úberu materiálu a kvalita opracovaného povrchu je ovplyvnená: • druhom obrábaného materiálu.8 -í. • druhom a veľkosťou abrazívnych častíc. tlaky nižšie ako 4. rýchlosť pohybu lúča: 1 5 0 ^ 3 0 0 m / s vzdialenosť medzi ústím dýzy a obrobkom: 0. intenzita úberu materiálu sa udáva v priemere okolo 10 mg/min. vysokou čistotou bez cudzích prímeskov ako sú olej a voda. Kvantifikácia týchto poznatkov je zhrnutá graficky na obr.3. a je závislá na mernej hmotnosti materiálu. pre sklo sa udáva 16 mmVmin. pre kovy od 1. • úbcr materiálu sa zvyšuje so zväčšovaním zrna brúsneho prášku.1 mnrVmin.o . • rýchlosťou prúdenia abraziva.

3. 1—i k — 1 1 — 1 / t /— Obr. Vzdialenosť medzi obrobkon a dýzou sa mení so spôsobom aplikácie lúča. obrobok tvrdené sklo 2 4 6 8 10 12 14 16 18 20 Vzdialenosť obrobok/dýza jmm] I . Prášky by sa nemali recyklovať a znovu používať.8 mm. ako to ilustruje obr. Prúd abrazívnej zmesi má obyčajne cylindrický tvar.6]. pretože kontaminované prášky so zvyškami opracovaného materiálu zanášajú dýzy.3. okrem toho obchodné prášky môžu obsahovať kremíkový prach.3. kým vzdialenosť od 13 do 75 mm sa aplikuje pre operácie s menším vplyvom na povrch. 8].2 Technológie abrazívneho lúča AJM. Požiadavka vysokej presnosti opracovania a eliminácie tvorenia úkosov sa dosahuje veľmi malou vzdialenosťou dýzy od povrchu asi 0. vo väčšej vzdialenosti sa lúč diverguje do kužeľovitého tvaru a šírka jeho rozptýlenia je závislá na tlaku systému. O b r . Podľa údajov [ I ] . Pre čistenie a mechanické spevňovanie povrchu sa doporučuje vzdialenosť 5 + 1 3 mm.30 Účinok vzdialenosti obrobok/dýza na mieru úberu materiálu (spracované podľa [1. AFM 53 Veľkosť brúsnych zŕn používaných v procese AJM. priemer otvoru dýzy 3. ktorý sa zachováva iba do krátkej vzdialenosti asi 1. pre čistenie a leštenie povrchov menšia veľkosť zrna práškov [1. Literatúra neudáva kvantifikované údaje. na veľkosti zma brúsneho prášku. sa volí podľa aplikácie.6 mm po opustení dýzy.* .30. pretože ich veľkosť nieje dosť dobre klasifikovaná [1].29 Účinok rýchlosti toku abrazívneho prášku na uber materiálu pri opracovaní tabuľového skla (zdroj [lj) 0 2 4 6 fi 10 12 14 16 16 20 22 24 26 Rýchlosť toku aSraziva [g/s] Vzdialenosť medzi obrobkom a výstupom lúča z dýzy ovplyvňuje intenzitu úberu materiálu pri AJM procese. ako aj rýchlosti toku lúča [1.zdroj [1] —•— zdroj Venkatesh [6] a) (zdroj [1]) pri opracovaní tabuľového skla (iné parametre neudané) b) (zdroj [6]) veľkosť zrna 40um. Optimálna hodnota intenzity úberu materiálu závisí na vzdialenosti obrobok/dýza. Komerčne dostupné stupne označovania veľkosti zrna brúsnych práškov nie sú vhodné pre AJM. Pre likvidáciu použitých práškov platia príslušné bezpečnostné predpisy. Pre rezanie sa doporučujú väčšie zrná. 3.5mm.6]) . ktorý je zdraviu škodlivý.

.

3. vzdialenosť dýza/obrobok 5mm. keďže sily pôsobiace na obrobok sú malé. Dosahované tolerancie rozmerov sú udávané v rozsahu 0. Tepelné pôsobenie procesu je minimálne.20-0.5mm. dosahovanej drsnosti povrchu na zmene veľkosti brúsnej častice a rýchlosti posuvu lúča znázorňuje obr.5.13 -¿-0.31 Účinok veľkosti použitého brúsneho zrna a posuvu lúča na mieru úberu materiálu. podľa výsledkov ktoré publikoval Venkatesh [6].1. Pri procese nedochádza k výraznej deformácii obrobku.% Oxid hliníka AlsOa Karbid kremíka SiC Sklenené guličky Zároveň na kvalitu opracovaného povrchu vyjadrenú cez parameter drsnosti povrchu Ra. pozri tab. Vefkrar abrazívnych iastlc [mm] V.1. 3.2.50 0.50 0.30-0.3. vplývajú tie isté charakteristiky procesu AJM ako na intenzitu úberu materiálu (viď kap.96 0. povrch nie ovplyvnený teplotou.53 0.2. Tab.31a. J u.38-0. priemer otvoru dýzy 3. Dosahovaná stredná drsnosť povrchu je v rozsahu Ra 0. 3. obrobok.30-0. tvrdené sklo .05 mm.b.2. uhol dopadu lúča 90*.5 um a je ovplyvnená veľkosťou zrna a druhom použitého prášku. a drsnosť povrchu (spracované podľa [6]) Parametre procesu: konštantná vďkosf zrna 85pm (zrnitosť 180).3 Charakteristika povrchu po AJM procese Progresívne technológie AJM proces tvorí povrch s granulovanou matnou Štruktúrou.86 0.^ Obr.15 -ŕ 1.i m ^ p . r posjv j i.) Porovnávacie hodnotenie grafických priebehov závislosti úberu materiálu. 3.54 3.5 Dosahovaná drsnosť povrchu pre rozdielnu veľkosťou zrna abraziva pri opracovaní nehrdzavejúcej ocele AISI 316 (DIN X5CrNiMol8 10) (spracované podľa Druh abraziva Veľkosť zrna [um] 10 25 50 20 50 50 Drsnosť povrchu Ra [um] 0.25-0.43-0.

• pieskovanie čísel (označenia) do kovov. spevňovania tvrdených liatin a plastov. povrchu alebo pieskovania keramiky. skiel 3. Hlavné oblasti aplikácie predstavujú technológie rezania. Konkrétne rozšírenie našla AJM technológia predovšetkým pre: • opracovanie otvorov v elektrotechnickom priemysle. skla. keramike a tvrdených liatinách. ktoré je pretláčané cez priechod medzi obrobkom a prípravkom. Vytvára vysokú úroveň dokončeného povrchu a úzke tolerancie geometrického tvaru. Abrázia (brúsny účinok) sa vyskytuje len v mieste. Obr. plastických komponentov a tvrdených automobilov. kde brusivo mierne leští povrch alebo hrany. • odihľovanie chirurgických ihiel. Odstraňuje malé množstvo materiálu prúdom polotuhého abrazívneho média.2. Doporučuje sa pre jemné dokončovanie povrchov.4 Oblasti použitia procesu A J M AJM lúč sa uplatňuje pri opracovaní ťažkoobrábateľných a keramika. • vŕtanie a rezanie malých otvorov a tvarov v skle.2. prípravok a brúsne médium.3.32 znázorňuje základnú zostavu AFM procesu.32 Schematické znázornenie zariadenia pre AFM proces.2 Technológie abrazívneho lúča AJM.3. Postup opracovania je podobný ako pri brúsení a lapovaní. Hlavnými prvkami zariadenia sú stroj na pretláčanie média.charakteristika princípu úberu a zariadenie Opracovanie prúdom abraziva AFM predstavuje pokrokový proces dokončovania povrchov pomocou polotuhého viskózneho abrazívneho média.1 horný valec s piestom /riadiaca jednotka stroja dolný valec S piestom stojan Obr. AFM 3. • gravírovanie registračných čísel motorov v automobilovom priemysle. tvarov a otvorov na pomerne malých plochách.1. plastických komponentov. kde je obmedzené prúdenie média. hydraulických piestov.2 A F M . oporný stojan upinael prípravok obrobok upínacia doska \ / n Q . spekaného karbidu. (zdroj [7]) . 55 krehkých materiálov ako je sklo a pre vyrezávanie a vŕtanie plytkých čistenia. • matovanie skla. • odihľovanie a odstraňovanie ostrapov na kovových a plastových komponentoch. odihľovania.3.

.

.56 Progresívne technológie Detail pracovnej zóny ilustruje obr. (zdroj (U) Abrazívne médium je zložené z polotuhého polymérového prostriedku. Zmena viskozity brúsneho média sa docieľuje aj zmenou teploty. Prípravok zároveň zamedzuje prúdeniu média v oblasti. Proces si vyžaduje len jednoduché prípravky.33 Detail pracovného procesu . ktorú nieje potrebné upraviť.3. Prípravok slúži na obmedzenie prúdenia medzi vonkajšou časťou obrobku a vnútornou časťou prípravku. Obr.3. Prietok média závisí od tlaku. Medzi počtom cyklov a veľkosťou zaoblenia hrany je lineárna závislosť. Nosič je zmes polymérov na báze kaučuku a kvapalného maziva. horná upi nad a doska stroja horní diel prípravku dolný áel prípravku dolná uplnacia doska stroja Obr.34 ukazuje príklad konštrukcie prípravku. predovšetkým v oblasti prvých 8 cyklov.3.brúsne médium v dolnom valci pred pracovným cyklom a následné rozloženie média po pretlačení cez priechod medzi prípravkom a súčiastkou. na usmernenie toku média a pomáha pri vytváraní vhodného priechodu média. čo umožňuje rovnaký druh média použiť pre rôzne prierezy priechodov medzi obrobkom a prípravkom. zároveň zabezpečujú prietok abrazívneho média až do 380 l/min [1]. ktoré je nosičom abrazívnych zŕn. viskozity média a konfigurácie pn'pravok/obrobok. So zvyšovaním teploty viskozita klesá. Obr.33. (zdroj [1 ]) P r í p r a v o k slúži na upínanie súčiastky.3. ako uvádza Williams a Rajurkar [7]. Tok brúsneho média cez priechod v uzavretom opornom stojane zabezpečujú piesty v dolnom a hornom valci zariadenia. Počet cyklov ovplyvňuje mieru úberu materiálu. Pracovný cyklus je daný počtom dvojzdvihov piestov.34 Príklad konštrukcie prípravku pre dokončovanie povrchu lopatiek. Zmenou vzájomnej koncentrácie brusiva a nosného média sa mení jeho viskozita. Stroje pre AFM zabezpečujú tlaky v rozsahu používanom pre pretláčacie stroje od 700 do 22 000 kPa.

35 Priebeh prúdových čiar pri prúdení vysoko viskózneho média cez priechod. v dostupnej literatúre nie je kvanťiftkovaná. odpor) je reologická vlastnosť látok.7]) Obr.6 ukazuje niektoré pravidlá pre výber vhodnej viskozity abrazívneho média v závislosti od rozmerov priechodu a vzájomného pomeru dĺžky/šírky priechodu.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. (zdroj [1. Tab.s i pasca!sekunda). pre zaobľovanie hrán a pre malé priechody sa doporučuje nižšia viskozita. Pri hodnotení vplyvu 'Viskozita (z lat.35 a 3. autora).4 3.8 6.6 Doporučená viskozita média pre priechod s pomerom dĺžky ku Širke 2:1 (podľa [S]) Rozmer priechodu [mm] minimálny maximálny Kvalitatívna charakteristika viskozity média stredná nizka až stredná až stredná vysoká 0. kde pre kvapaliny platí. pre zaobľovanie hrán vyššia rýchlosť. v prípade brúsneho média pre AFM sa jedná o viskoelastickú látku na báze polymérov. 3.4 50 Podľa zaužívaných pravidiel a odporúčaní sa používa médium s vyššou viskozitou pre leštenie alebo obrusovanie stien veľkých priechodov. Kinemaúcká viskozita je podiel dynamickej viskozity a hustoty kvapalnej látky (m'/s).3. väzkosť. v ktorej sa pomer deformácie k napätiu časom meni. Obr.3. Pri špatnom prietoku (jeden uzavretý cyklus) sa obrusuje aj druhá hrana.36 Prúdenie nízko-viskózneho média. Pre rovnomernú intenzitu úberu materiálu sa doporučuje nízka rýchlosť prúdenia.6 13 3. vlastnosti takej látky sa popisujú kombináciou vlastností viskóznej kvapaliny a elastickej tuhej látky (pozn.3. vnútorné trenie resp.3. Hodnoty viskozity abrazívneho média pre každé zariadenie a technológiu špecifikuje výrobca.7]) Tab. Médium prúdi rýchlejšie cez priechod než okolo hrán. pre elastické pevné látky zase deformácia závisí len aa veľkosti napätia.2 vysoká 6. Vyššia rýchlosť prúdenia pri nižšej viskozite média cez priechod spôsobuje. že hrany sa obrusujú rýchlejšie ako steny priechodu. (zdroj [1. Prevrátená hodnota viskozity je tekutosť. AFM 57 Viskozita* média a rýchlosť jeho prúdenia majú podobný účinok na intenzitu úberu materiálu a na veľkosť zaoblenia hrán. Dynamická viskozita má jednotku Pa.3.4 1.2 25 — •- i nízka 0. .36 znázorňujú vplyv viskozity média na jeho tok cez priechod. že za pôsobenia napätia deformácia s časom lineárne rastie. okolo hrán otvoru Obr.

.

pretláčací tlak.5 mm. Mikrorytie a mikrorezanie sú dominantné mechanizmy úberu pre húževnaté materiály a samotné mikroreznie je podľa [2] významné pre krehké materiály. Brúsny účinok média na materiál závisí od: * veľkosti zrna • koncentrácie brúsneho prášku v polotuhom médiu • pretláčacieho tlaku • tvrdosti obrábaného materiálu. Ako brusivo sa používajú zmá karbidu kremíka SiC.2. rycieho efektu (ploughing effect) pôsobenia viacerých častic naraz. čím väčšie zrno. Mechanizmus úberu častic z povrchu pevného materiálu je pri AFM definovaný ako jednosmerný posuvný dej diskrétnych Častíc po povrchu iného materiálu. oxidu hliníka AI2O3 a diamantu s rozmermi zrna od 0. 7. Dosahované parametre akosti opracovaného povrchu a presnosti rozmerového opracovania sú udávané podľa [2. ktoré vplývajú na uber materiálu a kvalitu opracovaného povrchu pri AFM. Materiál jc časticou vyrývaný a posúvaný do strán. • najmenší opracovaný rozmer otvor s priemerom 0. zrnitosť a koncentrácia brusiva a konštrukcia prípravku sú hlavné parametre procesu. Mikrorytie vzniká následkom jednoduchého prechodu jednej brúsnej častice. 8] v nasledujúcich rozsahoch: • drsnosť povrchu Ra okolo 0.S' Progresívne technológie viskozity média na uber materiálu a akosť opracovaného povrchu sa udávajú kvalitatívne ukazovatele. Pre veľkosť zrna platí. karbidu bóru B^C. Presný mechanizmus. alebo viacerých častíc naraz. Mechanizmus brúsneho účinku uvádzaný tiež ako mechanizmus abrázie (obrusovania) je popisovaný ako proces abrazívneho opotrebenia pri kontakte brúsnych zŕn s povrchom obrobku. Počet pracovných cyklov piesta. vyžaduje si systematickú analýzu a pozorovanie procesu prúdenia viskózneho média. Jain a Dixit [2] popisujú interakciu medzi brúsnym médiom a pevným povrchom dielca ako proces postupného mikrorytia (microploughing) a mikrorezania (microcutľing). • tolerancie rozmerov ± 5 pm.2. .005 4 1. Vzťah medzi parametrami procesu a prevádzkovými charakteristikami nie je doposiaľ úplne známy. Po opakovanom prechode jednej častice.5 mm. na základe tzv. Zrnitosť brusiva ovplyvňuje kvalitu opracovaného povrchu.mikrotriesky. sa materiál vo forme malej Častice oddeľuje v dôsledku nízkocyklického únavového lomu (microfittigue). pričom nedochádza k oddeľovaniu materiálu. • rozmery zaoblenia hrán od 0.2 mm.1 Mechanizmus úberu materiálu Veľmi málo literárnych prameňov pojednáva a podáva teoretickú analýzu mechanizmu úberu materiálu pri AFM procese. Jain. pre jemné dokončovanie povrchu sa doporučuje veľmi jemná zrnitosť. K úbytku materiálu vo väčšom objeme dochádza postupne.5. Čisté mikrorezanie odstraňuje materiál vo forme triesky malého rozmeru . alebo opakovaného pôsobenia jednej častice po rovnakej dráhe. ktorým jednotlivé častice sprevádzajú proces úberu je len čiastočne pochopený. Na modelovanie prúdenia sa v ostatnom čase veľmi úspešne používa metóda konečných prvkov [2].025 mm do 1.05 um. tým je uber materiálu vyšší. 3.

Ich priebeh je znázornený na obr.(d g -t> ŕdg 2 V = 2. Na základe uvedených úvah Jain. že má guľovitý tvar. podľa výsledkov publikovaných v [2].7i.9) a pre výpočet intenzity úberu materiálu.12). Uber materiálu najviac ovplyvňujú zrnitosť.12) kde: R v je polomer valca pre médium (m).10) „ . koncentrácia abrazŕva K b = 45%. AFM 59 Pri AFM procese sa podľa [2] uber modeluje podobne ako pri brúsení a lapovaní. Intenzitu objemového úberu materiálu. Takýto idealizovaný klasický model abrazívneho opotrebenia je teoretickým základom pre kvantifikáciu úberu materiálu pri AFM. Jain a Dixit [2] odvodili rovnice pre výpočet normálovej sily pôsobiacej na zrno rovnica (3. 3.- (3. že v skutočnosti k odobratiu častíc materiálu dochádza cez množstvo podobných procesov ako pri jednom zme. Okrem toho. každá častica preniká do rovnakej hĺbky v materiále a všetky častice majú rovnakú veľkosť.37 pre AFM opracovanie mosadze s tvrdosťou 1500 HV. .3. Potom pre celkový uber v závislosti na počte zŕn v procese: Z. ako vryp (scratch). Normálová sila pôsobiaca na hĺbku prieniku zrna guľového tvaru do povrchu je daná vzťahom: Jtdí F n =cr . Hĺbka vrypu zrna t (m) pre danú tvrdosť obrábaného materiálu H w sa určí podľa vzťahu: t =- H (3. kde sú porovnané experimentálne získané výsledky s teoretickými výpočtami podľa modelových závislosti.NÍ.sin"1 (3.2 Technológie abrazívneho lúča AJM.sin" 1 -vH-o (3. 7 1 Po odvodení prierezu vytvoreného žliabku sa objem odobratého materiálu pre jedno zrno V a (m 3 ) pre dĺžku kontaktu zma s obrobkom L.16) ako uber materiálu pre jedno zrno: 2 ^ Va = -i-. ako je počet aktívnych zŕn. ktorý vytvorí brúsna častica za predpokladu.. ich tvar a hĺbka vytvoreného vrypu. R„ ^-. je potom možné určiť podľa takých hodnôt. dĺžka záberu zma (m).9) kde o r (N/m 2 ) je normálové napätie pôsobiace na zrno guľového tvaru s priemerom d g (m). počet cyklov 50. i./t. zrnitosť 100.152 mm. tlak piesta a rýchlosť jeho posuvu a koncentrácia brusiva. (m) vypočíta podľa rovnice (3. R w polomer obrobku (m). tvorí iba jednu reznú hranu s negatívnym uhlom čela a sila pôsobiaca na každú časticu je konštantná a rovná priemernej zaťažujúcej sile v procese. rovnica (3. priemer zma d g = 0.11) Celková intenzita objemového úberu materiálu V (m 3 ) vychádza z predpokladu.

60

Progresívne

technológie

Koncentrácia abrazívnej zmesi K b = A b /C je daná objemovým pomerom obsahu brúsnych častic A b v zmesi ku množstvu nosného média C.

Obr.3.37 Závislosť úberu materiálu na parametroch AFM procesu a) zrnitosť brusiva b) rýchlosť posuvu piesta c) koncentrácia brusiva v médiu (zdroj Jean, Jain, Dixit [2])

29
c)

33

37

41

45

43

Koncentrácia brusiva [%]

3.2.2.2 Kvalita opracovaného povrchu pri AFM Ako už bolo uvedene v úvode, AFM proces patrí k dokončovacim metódam opracovania povrchov. Povrch má lesklý vzhľad a vysokú kvalitu dokončovacicho opracovania. Keďže úbcr materiálu zmámi je rovnomerný, nemôžu sa odstrániť rozmerové nepresnosti a defekty po predchádzajúcich operáciách. Dosahovaná drsnosť vyjadrená ako stredná aritmetická odchýlka profilu Ra je okolo 0,5 pm. Vplyv parametrov procesu na drsnosť povrchu je znázornená podľa výsledkov, ktoré uvádzajú Jain, Jain, a Dixit na obr.3.38 a 3.39. Podmienky pre sledovanie drsnosti povrchu boli rovnaké ako pre uber materiálu. Zákonitosti úberu materiálu a akosti opracovaného povrchu pri brúsení a lapovaní sú v zhode s výsledkami AFM procesu. So zvyšovaním zrnitosti brusiva (väčšie rozmery zrna) stúpa rýchlosť úberu materiálu a klesá akosť opracovaného povrchu. Hodnoty drsnosti povrchu klesajú so zvyšujúcou sa rýchlosťou posuvu piesta, so stúpajúcim tlakom piesta, percentuálnou koncentráciou brusiva a zrnitosťou brusiva pre daný počet cyklov. Účinok viskozity média na drsnosť povrchu skúmal Williams a Rajurkar [7]. Podľa ich zistení stredná aritmetická odchýlka profilu Ra jc najvyššia pre nizko viskózne médium (označenie viskozity média L V), najlepšia drsnosť povrchu bola pozorovaná pre stredne vysokú viskozitu

3.2 Technológie abrazívneho lúča AJM, AFM

67

média s označením MHV. Obr.3.40 ukazuje dosiahnuté hodnoty drsnosti povrchu. Hodnoty viskozity boli označené iba kvalitatívne ako LV - nízkoviskózne médium, MV - stredne viskózne a MHV — stredne vysoko viskózne. Podľa údajov v literatúre výrobcovia zariadení udávajú kvantifikované hodnoty viskozity iba ako súčasť technológie.

Rýchlosť piesta [cm/s]

Tlak

P i e s t a IMPal

Obr.3.38 Závislosť zmeny drsnosti povrchu na rýchlosti posuvu piesta a na tlaku piesta (zdroj. Jain, Jain, Dixit [2])

Koncentrácia brusiva [ ] %

Zrnitosť brusiva podľa ISO

Obr.3.39 Závislosť zmeny drsnosti povrchu na koncentrácii brusiva v médiu a jeho zrnitosti (zdroj. Jain, Jain, Dixit [2])

3.2.2.3 Oblasti použitia A F M technológie Z hľadiska použitia je AFM charakterizované ako flexibilná metóda na dosiahnutie presných a rovnomerných povrchov. Použi v a sa pre odihľovanie, zaobľovanie, na presné rozmerové opracovanie, na odstraňovanie deformačné pretvorených vrstiev na ťažko dostupných plochách a na leštenie v širokom rozsahu rozmerov súčiastok - od malých ozubených kolies s priemerom 1,5 mm, alebo otvorov dýz s rozmerom 0,15 mm až po drážkované hriadele a disky turbín s priemerom do 1,2 m. Pôvodne bola technológia AFM vyvinutá pre odihľovanie dielcov v leteckom priemysle, postupne pre svoju vysokú flexibilitu a nízke výrobné náklady bola aplikovaná v ďalších

62

Progresívne

technológie

odvetviach hromadnej a veľkosériovej výroby ako automobilový priemysel, výroba polovodičov a dokončovanie presných lekárskych komponentov. Podľa [1] kapacita AFM procesu je 100 až 1000 dielcov za hodinu, operačný Čas pre paletu výrobkov 1 až 3 minúty.

2

Obr.3.40 Závislosť drsnosti povrchu na viskozite média (zdroj Williams, Rajurkar [7]J L V- nízka viskozita, MV stredná, MHV stredne vysoká Podmienky A F M : 10 cyklov, brusivo SiC, zrnitosť 70, koncentrácia 65%, prietok média 1147cm3/ dvojzdvih

LV

MV

MHV

Viskozita média

Týmto procesom môžu byť dokončované rôzne materiály so širokým rozpätím tvrdosti ako napr, mäkký hliník a húževnaté zliatiny na báze niklu, tiež keramika a produkty práškovej metalurgie na báze karbidov. Ďalšie konkrétne známe oblasti použitia sú [1, 2, 7, 8]: • odihľovanie, zaobľovanie a leštenie ložiskových klietok • odihľovanie a leštenie vstrekovacích foriem pre dielce v automobilovom a leteckom priemysle • dokončovanie implantátov pre potreby humánnej medicíny • odihľovanie palivových dýz • dokončovanie tvámiacich nástrojov pre tlačenie, ťahanie, kovanie • odstraňovanie deformačné pretvorených vrstiev na povrchoch krehkých obrobkov • dokončovanie lopatiek rotorov, obežných kolies kompresorov a ozubených kolies.

L i t e r a t ú r a ku kapitole 3.2: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. ASM- Metals Handbook-Machining, Vol. 16, ASM International, March, (1997), 9 .ed. Jain, R.K.: Jain, V.K.; Dixit, P.M.: Modeling of Material Remobval and Surface Roughness in Abrasive Flow Machining Process. Int. J. Machine Tools and Man., 39,1999 p. 1903-23 van Lultervclt. C.A.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials, Annals of the CIRP Vol.39/2 (1989), pp.587-07 McGeough, J. A.: Advanced Methods of Machining, Chapman and Hall, London, (1988), Led Snoeys, R.; Staelens, F.; Dekkyser, W.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes, Annals oftheCJRP Vol.35/2/ ( 1986), pp.467 -^480 Venkatesh, V.C.: Parametric Studies on Abrasive Jet Machining., Annals of the CIRP Vol.33/1 (1984), pp.109 - 112 Williams,R.E.; Rajurkar, K.P.: Stochastic Modeling and Analysis of Abrasive Flow Machining, ASME Journal of Engineering for Industry, Vol 114, Feb (1992) pp. 142-151 Tool and Manufacturing Engineers Handbook, Vol. 1 Machining, SME, Dearbome, 1983 Kaczmarek, J.: Principles of Machining by Cutting, Abrasion and Erosion. Wydawniclwo naukowotcchniczne, Warsaw, (1976), Led. pp.448-462

3 . 3 W J M - A W J

3 . 3 Vodný lúč a abrazívny vodný lúč pre obrábanie
Rezanie a delenie materiálov pomocou vodného lúča pod názvom hydrodynamické obrábame je známe už niekoľko desaťročí, avšak spoľahlivý, stabilný a účinný vodný lúč na opracovanie sa začal používať začiatkom roku 1970 pre delenie dreva a plastov. Technologický proces využíva úzky vysokotlakový a vysoko-rýchlostný prúd vody {tlak vody okolo 400 MPa) ako rezný nástroj. Pridanie jemného brusiva zvýšilo účinnosť rezania, čo rozšírilo možnosti využitia vodného lúča. Táto technológia prezentovaná ako abrazívny vodný lúč (Abrasive Waterjet Machining AWJ) bola komerčne zavedená roku 1983 pre rezanie skla [13], AWJ nachádza široké uplatnenie pri obrábaní a opracovaní kovových a nekovových materiálov ako napr. liatiny, antikorózne ocele, legované uhlíkové ocele, nástrojové ocele, hliník, meď, titán a ich zliatiny, betón, keramika, kompozitné materiály s kovovou matricou a ďalšie. Z hľadiska použitého pracovného média sa rozlišujú dve základné metódy: • WJM - Water Jet Machining - čistý vodný lúč alebo tzv. hydrodynamické obrábanie, • AWJ - Abrasive Waterjet Machining - obrábanie abrazívnym vodným lúčom - vodný lúč s prísadou jemného brusiva . Abrazívny vodný lúč ako moderná technológia vhodná pre XXI. storočie sa vyznačuje viacerými prednosťami, z ktorých najdôležitejšie sú [13, 14, 16, 23]: • vysoká rýchlosť rezania, • schopnosť rezať rovinné, ale aj tvarovo zložité plochy v úzkych toleranciách, • minimálne tepelné ovplyvnenie povrchu, • malé deformačné napätia v opracovanom povrchu, • možnosť rezať v rôznych smeroch bez straty účinnosti lúča, • možnosť riadiť dráhu lúča počítačom. Univerzálnosť technológie abrazívneho lúča nachádza široké uplatnenie nielen pri vyrezávaní tvarov, ale aj pri technológii obrábania ako sústruženie, frézovanie, vŕtanie a rezanie závitov [13, 18,24], Vzhľadom na širšie uplatnenie procesu abrazívneho vodného lúča (AWJ) v praxi, sú poznatky prezentované v knihe prednostne vzťahované k tejto technológii.

3,3.1 Princíp rezania vodným lúčom Rezanie vodným lúčom spočiva v odoberaní materiálu mechanickým účinkom dopadu úzkeho vodného prúdu s vysokou rýchlosťou a kinetickou energiou na jednotku plochy. Abrazivo ako prísada znásobuje mechanický účinok dopadu. Lúč alebo prúd vody je generovaný vysokým tlakom vody, ktorá prechádza cez medzeru dýzy s priemerom okolo 0,3 mm [25]. Lúč vody preniká do obrobku, postupne stráca svoju kinetickú energiu a vychyľuje sa. Obr.3.41 ilustruje priebeh dráhy vodného lúča a jeho vychýlenie. Lúč sa v každom bode materiálu pohybuje po zaoblenej dráhe, ktorej polomer sa mení s predchádzajúcou dĺžkou oblúka. Wilkins a Graham [25] popisujú vychyľovanie a zároveň spomaľovanie lúča v reze ako dôsledok trenia medzi povrchom vodného lúča a povrchom materiálu obrobku.

64 Progresívne technológie Rozdiel medzi Čistým vodným lúčom a abrazívnym vodným lúčom je v pridávaní jemného brusiva do prúdu vody. filtre. 11.3. Vysokotlakový vodný lúč sa potom generuje hydraulickým zariadenim .44.dĺžka stopy lúča podľa čelnej plochy rezu [m] 0 .3. nádoba na zachytávanie vody (lapač vody). dvojcestný priepustný ventil. Graham [25]) N .1. Obr.1 Zariadenie pre vodný lúč Hlavné prvky zariadenia. dýza. kde abrazívne rezné médium je usmernené do úzkeho lúča s vysokou reznou účinnosťou [10.3. prísady na úpravu vody. akumulátor. vysokotlakový vodný lúč s abrazivom Obr. ktorú prejde lúč za čas t r .42 schematicky znázorňuje tento rozdiel.45. O b r J .vzdialenosť vo zvislom smere.polomer zaoblenia lúča S. Rezanie vodným a abrazívnym vodným lúčom je definované ako vysoko-rýchlostný erozivny proces [1] alebo ako riadený proces erozivneho opotrebenia.uhol vychýlenia lúča medzi skutočným smerom lúča v reze a východiskovým smerom 3. 3. Detail princípu zariadenia a jeho popis je znázornený na obr. 4 1 Schematické znázornenie procesu rezania vodným lúčom a dráhy lúča (zdroj: Wilkins. potrubie na rozvod vody.43 sú hydraulická jednotka.42 Zjednodušený model principiálneho rozdielu medzi technológiou čistého vodného lúča a abrazívneho vodného lúča [26] Hydraulická j e d n o t k a slúži na vyvodenie vysokého tlaku vodného lúča pomocou systému hydraulických púmp. multiplikátor. 3. ktoré ilustruje obr.3. 12]. Ukážka zostavy komerčne ponúkaného priemyselného zariadenia pre rezanie vodným lúčom je na obr.

3 elektromotor dej T olejové čerpado dvoj cestný ventil I vstup vody Obr. Druh konštrukcie zariadenia závisi od výrobcu.3. Úlohou akumulátora je udržiavať rovnaký tlak a rýchlosť prúdiacej vody. Znásobenie tlaku vody závisí od pomeru pracovných plôch dvoch vzájomne spojených piestov [14].3. A WJM 65 s multipltkátorom alebo triplexovým plunžerom. Filtre ako neoddeliteľná súčasť zariadenia.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. filtrujú kvapalinu a odplavujú nečistoty do veľkosti 1. J9J) I 1 výslupi vodného lúča do lapača Multiplikátor je časťou hydraulickej jednotky a používa sa na zvýšenie tlaku vody obyčajne na 380 MPa. ktorá tlmí rázy v kvapaline vyvolané vznikom pulzácie lúča ako následok stlačenia vody.:T'. zároveň chránia štrbinu v dýze pred možným poškodením cudzími prímeskami. ók!.5 um.44 Princíp abrazívneho vodného lúča [17] .43 Hlavné komponenty zariadenia pre opracovanie vodným lúčom (spracované podľa [2.vstup vysokorychlostný vodný lúfi-výstup abrazrvo vodná rania V a is orientovaný abrazívny lúfi obrôd ok zbefna nádoba Obr. druhý druh presadzujú japonské firmy [14]. vysokotlakový vodný lúč.SÍC' liq^multilikaiofeciJ i . A k u m u l á t o r tlaku je vysokotlaková nádoba.3.2 až 0. Zariadenia s multiplikatarom dodáva americká firma Flow Systems [26].

.

3. že sa diamantová štrbina môže viackrát prečistiť. k Čomu sú prispôsobené aj konštrukčné riešenia dýz. Potrubie je prispôsobené flexibilnému pohybu rezacej hlavice.46. pri vodné vysokotlakové potrubie teleso vodná dýza vylokova štrbina Obr. po tomto čase sa štrbina dýzy zanesie nečistotami a minerálnymi usadeninami z vody. liilrač na jednotka 4 chladiaca jednotka 5 elektrorozvádzač 6 7 B 9 10 rezactstola lapač grafické pracovisko radiaci systém násypka a daukovač abra:rva odkalovaci syslem W S3Í O b r. pretože sa predlžuje doba medzi údržbami.66 Progresívne technológie 1. a po prečistení bude produkovať rovnako koherentný vysokotlakový prúd.3.075 mm sa vyrába zo zafíru alebo spekaného karbidu. čo je výhodné z hľadiska údržby.3.45 Rezací systém (porf/'aponukyfy AWAC [27J ) Potrubie na rozvod vody pozostáva z rôznych druhov armatúr a spojovacích elementov vyrobených z nehrdzavejúcej ocele obyčajne s priemerom 6 14 mm [19]. Dvojcestný ventil riadi postup rezania prívodom resp. obr. 17. V súčasnosti sú tieto komponenty normalizované a štandardizované. V súčasnosti sa zafirové časti dýzy nahrádzajú diamantom. Výhodou diamantovej dýzy je. 14. vysokolrakove čerpadla 2 zmakčovacia |ednnlka 3. . ktorý má 10 násobne vyššiu pracovnú životnosť.46 Príklad konštrukcie dýzy pre čistý vodný lúč [21] Základný rozdiel medzi štandartným čistým vodným lúčom a abrazívnym lúčom spočiva v pridávam'jemného brusiva do prúdu vody cez rôzne systémy prívodných mechanizmov. Časť dýzy.46. Cena diamantovej dýzy je 7 až 10 násobne vyššia ako korundovej alebo zafírovej [2. Príklad konštrukcie dýzy pre čistý vodný lúč je na obr. 21]. v ktorej je úzky výtokový otvor (štrbina) s priemerom od 0. ovplyvňuje kvalitu rezného lúča aj kvalitu rezu.3. zastavením prívodu prúdu kvapaliny. Priemerná doba práce zaíirovej dýzy je okolo 200 hodín. Dýza je základná a najdôležitejšia Časť zariadenia.

Výhodou dýzy podľa schémy na obr. 19. Podľa poznatkov [2. Roztok vody s polymérmi typu PAA (polyakrylamid) alebo PEO (polyeryloxid) vytvára súvislý lúč a ani po styku s materiálom sa lúč neroztriešti. pre presné rezanie sa udáva 1 -ŕ 3 kg/min [14].3. každá firma si uvádza svoje požiadavky. v závislosti od dodávaného zariadenia. V zmiešavacej komore sa brusivo ľubovoľne zmiešava s vysokotlakovou vodou a potom prechádza cez sekundárnu dýzu. Brusivo je privádzané cez zmiešavaciu komoru do vysokotlakového prúdu vody. pri ktorom je brusivo vedené zo zásobníka do zmiešavacej komory. Používané tlaky vody sú 7 * 400 MPa. kvalitu finálneho opracovania a celkové prevádzkové náklady. minerálny piesok a v špeciálnych prípadoch kremíkový piesok. ktoré majú tendenciu usádzať sa v štrbine. Preferujú sa dve hlavné technológie abazívneho vodného lúča: • systém s priamym prívodom brusiva (AWJ abrasive waterjet). prietok abraziva je v rozmedzí 1 ~ 20 kg/min [9].47b je axiálny prívod brusiva. v tomto prípade sa do dýzy privádza stlačená suspenzia zmiešaná s vodou v tlakovej nádobe. Dodržanie kvality vody ovplyvňuje životnosť dýzy. Používané tlaky sú do 100 MPa.075 mm. že ASJ systém má vyššiu účinnosť a vyššiu prúdovú hustotu narážajúcich častíc ako AWJ. Podrobné hodnotenie oboch technológií z hľadiska výkonnosti podáva Hashish [9]. AWJM 67 Obr.3. Z kvalitatívneho porovnania oboch druhov technológií abrazívneho lúča vychádza. ktorej priemer je 0. tento spôsob prívodu brusiva zlepšuje jeho zmiešavame s vodou a tým zmenšuje opotrebenie obvodu dýzy.75 -r 2. Kvalita pracovného média resp. • systém s priamym vstrekovaním brusiva (ASJ abrasive slurry^jet).47a predstavuje ľahko vyrábateľný typ dýzy s jednoduchým vodným lúčom a radiálnym prívodom brusiva s možnosťou použitia aj pre čistý vodný lúč. Výkon vodného lúča sa pohybuje od 7 do 45 kW. 14. Otvor dýzy musí byť chránený pred rôznymi primeskami vo vode. (zdroj: van Luttervelt{17j) a) Dýza s jednoduchým vodným lúčom a radiálnym prívodom brusiva. úprava vody závisí od výrobcu zariadenia. energia koncentrovanejšia a lúč si zachováva kompaktné jadro (polyméry zabraňujú nadmernej turbulencii . Úprava vody ovplyvňuje aj rýchlosť rezania.5 mm [28]. 3.3. tesnení a ventilov. 28] najvýhodnejšia je demineralizovaná a deionizovaná voda. Tento systém používa vysokorýchlostný vodný lúč na zmiešavame a následné tvorenie abrazívneho lúča.47 Dýzy pre AWJ. prietok suspenzie je okolo 20 kg/min [5]. Konštrukcia podľa obr. v ktorej je vysokotlakovým vodným lúčom strhávané a urýchľované.47a. b) Dýza so zmiešaným lúčom a axiálnym prívodom brusiva Podľa konštrukcie dýzy sa rozlišujú aj spôsoby rezania abrazívnym vodným lúčom.3. ktorej otvor (štrbina) má priemer v rozmedzí od 0. Lúč jc potom pri rezani účinnejší. Úprava vody je ďalší veľmi dôležitý faktor z hľadiska zanášania otvoru dýzy. abraziva prívod vodv Obr.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Používané brusivo je granát. b ukazuje typy dýz pre abrazívny vodný lúč s rôznymi typmi prívodu brusiva a jeho zmĺešavania š vodou [17]. Aditíva (prísady) do vody sú prídavky rôznych polymérov s lineárnymi molekulami. zároveň ASJ systém umožňuje použite užšieho priemeru lúča a dýzu kompaktnej konštrukcie.

.

oxid hlinitý.68 Progresívne technológie prúdenia).3. Lapač vody je nádoba na zachytávanie vodného lúča. pre vytváranie ostrých hrán na delených dielcoch. ktorý prechádza cez materiál. 3. minerálny piesok. uplatnenie v banskej ťažbe. Metóda je vhodná pre vŕtanie. požadovaná hĺbka nádoby je 300 • 600 mm * • [2]. • System kontinuálneho lúča je charakterizovaný stálou energiou hladiny lúča počas procesu. oceľová drvina. jeho konštrukcie a požiadaviek na použitie existujú tri najčastejšie využívané druhy lúčov: • Systém pulzujúceho Lúča používa opakované a krátkodobé trvanie impulzu lúča.2 •* 2. ktoré urýchľujú rozširovanie reznej medzery. Úprava vody polymérmi sa vyžaduje napr. širka lúča 0. spotreba vody: je rozdielna podľa parametrov zariadeni. Podľa možností zariadenia. brusivo: .2 U b e r materiálu Prevádzkové charakteristiky vodného lúča a abrazívneho vodného lúča. pre delenie kovov čistým vodným lúčom až 690 MPa. 3. pre WJM 60 ~ 415 MPa.3. používa sa pri rezaní prakticky všetkých druhov materiálov. Vpripade nedostatku priestoru sa môžu použiť aj nižšie nádoby napinenč kovovými guľôčkami.35 mm alebo 10 ~ 25 mm. 14.3 Charakteristika vodného a abrazívneho vodného lúča Technologické a prevádzkové charakteristiky vodného a abrazívneho vodného lúča sú kvantitatívne určené doporučenými rozsahmi parametrov [2. je to najviac rozšírená metóda pre delenie materiálov. Hladina hluku pri použití AWJ lúča je vysoká a môže dosahovať hodnoty viac ako 105 dB. aby bolo zabezpečené lámanie lúča ešte pred dosiahnutím dna. nehrdzavejúca oceľ. ktoré ovplyvňujú u b e r materiálu. pre priemer dýzy 0. kavitujúci lúč je lúč kontinuálny s obsahom kavitačných bubliniek.1 * l . karbid wolfrámu.4. tiež slúži na tlmenie hluku a zároveň zachytáva triesku. • Systém kavitačného lúča pracuje na princípe javu lokálneho porušenia materiálu deštrukčnou silou kavitačných bublín.3 mm väčšia než priemer otvoru dýzy.127 mm sa udáva približne 26 l/hodinu. Druhy používaných lúčov. Lapač musi byť dostatočne hlboký.1.prírodný granát. rýchlosť lúča: 6 0 0 .5 mm (pre AWJ 1. vzdialenosť medzi dýzou a obrobkom (často používaný anglicky výraz stand off) . 28]: • • • • • • • pracovný tlak vody: 300 •Ť 400 MPa. spekaný karbid. kvalitu opracovaného povrchu a účinnosť procesu sú: • tlak vody. rýchlosť prúdenia a rozmery otvoru dýzy • vzdialenosť medzi dýzou a obrobkom • uhol sklonu lúča • druh a veľkosť brusiva (ak sa používa) .5 do 6. lámanie a drvenie homin. materiál dýzy: zafír. diamant. rezanie. vznik tlakových špičiek. karbid a nitrid bóru. kremičitý piesok.9 0 0 m/s. 19. 21.od 2. • šírka rezu: pre tenké materiály je šírka rezu asi o 0.9.5 mm).

p hustota kvapalného média (kg/m 3 ).v") častice o hmotnosti m.priemer štrbiny v dýze (mm).3.7 Rýchlosť prúdenia pre výtokový koeficient dýzy 0. ktorý je proporcionálny ku kinetickej energii (1/2.m. Tabuľka 3.15 0.30 Rýchlosť prúdenia (l/min) 0.3. ktoré .30 0. Ak je tlak vody adekvátny pre rezanie a pre daný materiál a zároveň jc udržiavaný ako koherentný.64 2. Na základe rovnice (3.20 0.je výtokový koeficient dýzy. V súčasnosti najvyššie hodnoty tlaku vody použité pre rezanie kovových materiálov dosiahli hodnotu 690 MPa J13] pre čistý vodný lúč.8 uvádza typické parametre rezania rôznych materiálov čistým vodným lúčom. Následkom toho tlak vodného lúča určuje presnú kinetickú energiu častice vo vodnom lúči.70.17 2. Ako vyplýva z tab. Pre delenie a rezanie kovových materiálov je vhodnejší vodný lúč s pridaním abraziva (brúsi va). p je tlak kvapaliny (MPa). že tlak čistého vodného lúča potrebný pre rezanie sa musi zvyšovať so zvyšovaním tvrdosti materiálu obrobku.13) kde v je rýchlosť prúdenia (m/s). potom intenzita úberu materiálu je určená koeficientom prúdenia.60 0.3.D2.15 0. Pri vyšších tlakoch priemerná kinetická energia molekúl vody je vyššia a oveľa jednoduchšie porušuje molekulárne väzby v materiále obrobku.8 čistý vodný lúč umožňuje rezanie a delenie nekovových materiálov. Tab. kým tlak lúča vplýva nielen na uber. AWJM 69 Hydraulické parametre technológie vysokotlakového lúča vychádzajú z teórie mechaniky tekutín.00 Rýchlosť prúdenia a tlak vodného lúča majú rôzny vplyv na rezanie.7 [2 ].14) kde C D .22. D .15 0.p/p (3.13) sa rýchlosť prúdenia určí objemom pretekajúcej kvapaliny (volume flow rate) ako objemový koeficient prúdenia Q 5 vzťahom: Qs =24CD. Typický výtokový koeficient pre zafírovú alebo diamantovú dýzu má hodnotu 0. Tab. ale ovplyvňuje aj mechanizmus rezania.7 uvádza používané tlaky vody a dosahované rýchlosti prúdenia pre výtokový koeficient 0. Tlak kvapaliny je priamoúmerný štvorcu reznej rýchlosti. Z toho vyplýva.49 2.7 (podľa ¡2}) Tlak vody [MPa] 380 275 200 Priemer štrbiny [mm] 0.7. Tlak kvapaliny je v procese vodného lúča určený Bernoulliho rovnicou pre prúdenie nestlačenej kvapaliny: 2 2p v" = — (3. Rýchlosť prúdenia ovplyvňuje intenzitu úberu materiálu.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. 3.30 0.

.

70 Progresívne technológie zvyšuje jeho účinnosť pri rezani materiálov s vyššou tvrdosťou.3.75 1. Na druhej strane zvýšenie tlaku vody vyžaduje výkonnejšie zariadenia.038 0.10 1.025 0.50 0.8 Rýchlosť rezania vodným lúčom bez brusiva Materiál Azbestový obklad Gumová dlaždica Sklo Polypropylen Polyester Polyvinylchlorid Uhlíkový kompozit Sklolaminát Hrúbka [mm] 18 3 300 2 12 0.40 0.15 0.6 6 25 100 3 6 12 13 19 25 50 250 Rezná rýchlosť [m/min] 0.10 0. čím sa vytvárajú predpoklady pre rezanie hrubších materiálov. Tab. Tab.50 0. Zvýšenie tlaku vody vyvolá vyššiu rýchlosť prúdenia.7 Rezná rýchlosť [mm/s] 1520 150 420 60 600 300 10 40 (spracovanépodľa [2]J19].60 0.30 0.13 0.15 0.20 0.010 0.13 0.15 0.40 0.50 0.20 Tab. Zvýšenie tlaku vody zároveň zlepšuje kvalitu rezných hrán pri rezaní.076 1. zvyšuje sa celková energia v dýze.025 Mäkká oceľ Nehrdzavejúca oceľ Hliník Titán Sklo Mramor Betón .13 0.15 0.6 1.9 Rýchlosť rezania AWJ lúčom (spracovanépodľa [10.15]) Materiál Hrúbka [mm] 1.40 0.6 13 50 180 5 13 25 1.10 0.10 0.3.3. Rovnako vyšší tlak vody zvyšuje rýchlosť lúča a jeho prienik do materiálu (hĺbku rezu).3 0.) Pracovný tlak [MPa] 190 380 350 380 380 380 380 385 Priemer dýzy [mm] 0.9 uvádza rýchlosť rezania AWJ lúčom pre vybrané kovové a nekovové materiály s vyššou tvrdosťou.

2. A WJM Informatívne hodnoty závislosti medzi tlakom vody a rýchlosťou vodného lúča sú graficky znázornené na obr.51 ilustruje vplyv .48.3.3. častice na povrch a na pevnostných vlastnostiach materiálu.3.3. Erózny proces závisí na uhle nárazu a. Obr. Lineárne stúpajúci vzťah medzi rýchlosťou lúča a jeho výkonom pre rôzne priemery otvorov dýzy ilustruje obr.5niTi _ :2r í-IT. :0. Stúpanie hodnoty sily je tiež závislé na priemere otvoru dýzy podľa exponenciálnej závislosti na obr.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom IVJM.48 Závislosť rýchlosti lúča na tlaku vody v dýze pre čistý vodný lúč (spracované podľa {28}) Prwmer Obr.49 Závislosť výkonu lúča na rýchlosti lúča pre rôzne priemery otvoru dýzy pre čistý vodný lúč (zdroj [28] ) Obr. ktorý je spojený s nárazom pevnej častice na povrch pevného materiálu.j • 3. Jav erózie predstavuje proces opotrebenia..3.3.3.1 rrrnj nakvdyielMPa] Rydibsťkii3[rrŕsJ Obr.50 Závislosť sily pôsobiacej na obrobok na rýchlosti lúča pre rôzne priemery otvoru dýzy pre čistý vodný lúč (Zdroj ¡28}) 0 300 600 900 Rýchlosť lúča |m/s] 3.1 Model zóny rezania AWJ lúčom Z tribologického hľadiska základným princípom rezania a oddeľovania materiálu vodným lúčom a abrazívnym vodným lúčom je spolupôsobenie dvoch médií. kde uber materiálu sa uskutočňuje ako výsledok opotrebenia procesom erózie.3.50. pre čistý vodný lúč (28]. | Priemer dýzy] — / '-. Zvyšovanie tlaku vody zvyšuje aj silu pôsobiacu na materiál obrobku pri rezaní.3.49.

.

V slovenskej odbornej terminológii sa používa aj pojem rezné opotrebovanie. ktorý navrhol Finnie (1967) [3. Pre rezanie vodným lúčom je uhol nárazu určený medzi lúčom a rovinou obrobku. podľa ktorého zóna rezu. Termín zdôrazňuje skutočnosť. sa delí na dve zóny podľa prevládajúceho mechanizmu oddeľovania materiálu. vyrýva v nej trajektóriu a odráža sa resp. kým pre krehké materiály je maximálna erózia pri Obr. obr. Pre malý uhol nárazu častice (vodného lúča) bol použitý pojem zóna opotrebovania rezaním (ciming wearzone).3. zrnitosť 120.3. Tab.30°.52. Tab. vychádza zo záberu. ploughing ejfect .mikrorytie materiálu brúsnymi časticami.9 Reakcia materiálu na rôzne uhly dopadu uhla dopadu Častice (zdroj: Bhushan {3j) materiál <20° tvárny krehký maximálne rezné opotrebenie veľmi malá erózia uhol nárazu a 45» zmiešaný režim stredná erózia 90" maximálne deformačné opotrebenie maximálna erózia Hashish (1987) [5] na základe Finnicho modelu navrhol analytický model erózie častice.3. V zóne vzniká tzv.52 Zóny rezania abrazívnym vodným lúčom podľa modelu.72 Progresívne technológie uhla dopadu samostatnej častice na povrch krehkého (keramika .oxid hliníka) a tvárneho materiálu (hliník).9 popisuje tzv. ktorá je ovplyvnená uhlom nárazu a Častice lúča.3. „kritické" uhly nárazu pre tvárny a krehký materiál a udáva prevládajúci mechanizmus erozívneho opotrebenia. erózny proces pre tvárne materiály nastáva pri uhle OÍQ okolo 20 -f. V tomto prípade rezania je uhol nárazu menší alebo sa rovná kritickému uhlu cto Ako uvádza Bhushan [3]. Definuje sa ako uhol sklonu medzi vektorom rýchlostí lúča a normálou vektora pozdĺžnej rýchlosti posuvu [8]. ktorý popísal Finnie et al. 3. (1967) [3].51 Typická erózna charakteristika tvárneho a krehkého materiálu podľa modelu. ktorý navrhol Hashish (1987) [8] . Častica naráža na materiál. rýchlosť 152m/s Obr. že materiál je rezaný alebo mikrorezaný. 8] častica SiC.

.dj.dJ j v kde: v.(va-ve)2 di v . ktorá sa výpočtom určí podľa vzťahu [8]: Cd.E.52.m. obr.3.rýchlosť posuvu (mm/s). ktorá jc len výsledkom elastickej deformácie. ilustrované na obr.špecifická energia pre deformačné opotrebenie.5 14. čo má za následok vylamovanie čiastočiek materiálu a následne ich úber vyplavením.koeficient trenia. E d . ktoré sa rýchlo šíria. do ktorej môže vodný alebo abrazívny vodný lúč preniknúť a rezať bez výraznej straty účinnosti rezania. dj . Podľa vyššie uvedeného modelu sa zóna rezania abrazívnym vodným lúčom deli na rôzne úseky.charakteristická rýchlosť. — v„ kde: v e je maximálna rýchlosť pohybu abrazívnych častíc. A WJM 73 Zóna rezného opotrebenia sa vyskytuje do určitej hĺbky tie. Ý 15 [mm] (3. C experimentálne stanovená konštanta reprezentujúca Časť lúča v reze.hustota abrazívneho materiálu. v c . p a . Ak je uhol dopadu veľký zaviedol sa termín zóna opotrebenia deformáciou alebo deformačné opotrebenie (deformation wear zóne).53. h . u . Počiatočný (vstupný) stav x<. =• 2. je to energia potrebná pre úber jednotky objemu materiálu (používa sa hodnota medze sklzu materiálu [14]).16) 2(l-c)ma. kým lúč dosiahne .3. C f . HÍbka zóny deformačného opotrebenia hj sa určí analyticky podľa vzťahu: [8] 1 Tt.15) 7t4Vu. Celková hĺbka rezu h je súčtom hc a hd a predstavuje hĺbku.-U : + C f va [mm] (3.rýchlosť pohybu abrazívnych častíc (m/s).3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Pri krehkých materiáloch sa v tejto zóne tvoria trhliny. je po dobu. 3.priemer lúča AWJ (mm). V tejto oblasti nadmerná deformácia narážajúcej častice spôsobuje spevnenie materiálu a jeho následné štiepenie/vydrobovanie a/alebo vylamovanie (chipping) nárazom nasledujúcej častice.

.

Za vzdialenosťou x 0 rezanie postupuje cyklickým spôsobom. že rezný proces je ustálený iba počas určitej hĺbky h c . .3. vytvára sa rez s nepravidelnou hĺbkou následkom vychyľovania lúča a jeho nestability v doinej časti rezu. Existencia dvoch odlišných zón pri rezaní AWJ lúčom svedči aj o tom.3. Ustálený stav je do hrúbky h^ v hornej časti rezu. Pod hranicou h c sa materiál odrezáva postupnými krokmi vplyvom nárazu.3. Táto nepravidelnosť je citlivá na také parametre lúča ako uhol rezania. Z toho vyplýva požiadavka pre delenie. Uhol 0 o je uhol medzi vektorom lúča a dotyčnicou k Čiare rezu v bode 0. Obr. Obr. aby hĺbka h c bola väčšia ako hrúbka deleného materiálu. ktoré publikoval Hashish [10] pre materiály s odlišnými vlastnosťami znázorňuje obr. Na druhej strane svoj vplyv okrem tvrdosti materiálu zohráva aj jeho húževnatosť. ktorý je označovaný ako uhol rezania.54 znázorňuje možné spôsoby zmeny uhla rezania a ich vplyv na zmenu hĺbky rezu. Ako vyplýva z grafu na obr. 3. ale iba reže. Zároveň sa pod hranicou hc lúč postupnými krokmi zaobľuje a meni smer. Pri vychádzaní lúča z rezu vzniká zóna neodrezaného materiálu v tvare trojuholníka. z čoho Hashish [8]odvodzuje zmenu spôsobu erozívneho opotrebenia v jednotlivých zónach rezania. Pomer hĺbok h/h sa mení od minimálnej hodnoty pri a . obr. Je to zóna opotrebovania rezanim.55. 3. Čím sa mení aj uhol dopadu častíc. V porovnaní s „klasickým" rezaním nástrojom s definovanou geometriou reznej hrany je AWJ proces menej citlivý na tvrdosť materiálov. ako sú relatívne mäkký hliník a veľmi tvrdý oxid hliníka. vplyv tvrdosti materiálu na hĺbku rezu je rozdielny pre materiály s rozdielnou tvrdosťou. (zdroj Hashish [8}) Niektoré výsledky. že vlastnosti materiálu určované predovšetkým jeho tvrdosťou (HV) n i e j e možné celkom zanedbať. posuv lúča a vzdialenosť medzi lúčom a obrobkom [8]. ovplyvňuje prienik lúča do materiálu a tým aj hĺbku rezu. kde rýchlosť úberu materiálu je rovná rýchlosti posuvu lúča.55. Tvrdosť materiálu. kým lúč nedosiahne hĺbku h. ktorá dokazuje. Ak sa materiál AWJ lúčom nedelí. To sa dosiahne použitím vhodného uhla skionu lúča 0.80° ku maximálnej hodnote pri a = 60°.54.54 Zmena hĺbky rezu vplyvom zmeny uhla rezania 8 0 Všetky krivky znázorňujúce rozhranie rezu sú identické pre rôzne uhly rotácie okolo nuly. rozrezávanie materiálu.74 Progresívne technológie maximálnu hĺbku rezu h. charakterizovaná ako zóna ustáleného procesu.

obr.693 mm/s granát zrnitosť 80 Granát . ako vyššie uvedené materiály SiC a B 4 C.847 1. r n 0.55 HÍbka rezu pre rôzne m a teriál y (zdroj.693 0.3. Karbid wolfrámu pri konštantných podmienkach rezania vykazuje až 4 krát menšiu hĺbku rezu.647 1. p=311MPa. p=311MPa. Rm = 448MPa.693 Rycnlosf posuvu lúča [ranVsj 6 WC/C-2 BTC Obr.54m/s brusivo granát.14mm. ale zároveň húževnatými.647 1. u= 1.dm=1. ma=12.3.3.847 1. Hashish [10]) hliník . u=2.693 Obr.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.56.693 0.5 SiC r 0. Pri rezaní materiálov s vysokou tvrdosťou.457mm.ma=12.52mm. R.50Bmm.5 7 WCJK 701 0.14mm.„= 441MPa titán. E = 7 H 7 3 G P a uhlíková oceľ.7g/s.457mm. zrnitosť 60 j 'M Hĺbka rezu a/alebo zárezu je čiastočne ovplyvnená mechanickými vlastnosťami materiálov. lm=50mm. Im^SOmm. dm=1.dm=1. brusivo granát zrnitosť 80 I H f ~ 1 .56 Hĺbka rezu pre materiály s odlišnou tvrdosťou a húževnatosťou (zdroj: Hashish [10]) Podmienky rezania: dn=0. ako je karbid wolfrámu (WC).57 Porovnanie dosahovanej hĺbky rezu pre materiály obrobkov s odlišnou tvrdosťou a húževnatosťou pre odlišné druhy používaných brusív (zdroj: Hashish [10)) Podmienky rezania: - - WC/C-2 B4C I I Granát AÍ203 Materiál tmsiva do=0. AWJM 25 Titán 6AL-4V Liatna 6WS-12 Uhlíková Licei Ciid hlinika 100 150 200 Tlak [MPaj 250 Obr.7g/s.3.R nl 33t-^386MPa.3. R m = 1035MPa. ich tvrdosťou a húževnatosťou. dn=0. '. ako karbid kremíka (SiC) a karbid bóru (B 4 C). E= 113GPa liatina. E = 165GP Podmienky rezania. sa dosahujú väčäic hĺbky rezu v porovnaní s materiálmi rovnako tvrdými.

.

dm = 1. kde sú porovnané najčastejšie používané druhy brusív. ktorý sa opracováva. Je zaujímavé. C sú konštanty závislé na parametroch AWJ rezania a na rýchlosti posuvu lúča.1 mm/s Oceľ AISI 4340 ( D I N 35CrNiMo6) 18 I o -o •— kremíkový piesok A sklenená d rana 10 M 14 16 Intenzita toku abraziva [g/s] Voľbu druhu brusiva ovplyvňuje niekoľko faktorov [7].57 [10]. ak sa použije mäkšie a tým aj lacnejšie brusivo ako je kremíkový piesok.60 Účinok druhu brusiva na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7\) Podmienky rezania: dn = 0. N granáty ^ _ ^ . Účinok týchto brusív závisí tiež na materiále. ovplyvní to významne intenzitu úberu materiálu. ako to znázorňuje závislosť na ob.u = 4. ale cena (náklady na brusivo) nie sú v lineárnom vzťahu k jeho prevádzkovým charakteristikám. že karbid wolfrámu je pri rezaní s použitím granátového brusiva odolnejši. cena kremíkového piesku je asi o 20—40% nižšia ako granátu. ktorých kvantifikácia závisí na druhu použitého priemyselného zariadenia: • brusiva s nižšou účinnosťou sú lacnejšie. použitie kremíkového piesku je v tomto prípade ekonomickejšie. relatívne mäkký granát a tvrdý oxid hliníka. p=207 MPa. Pri výpočte hĺbky rezu h je potrebné uvažovať aj s vlastnosťami materiálov a potom hĺbku rezu je možné určiť podľa vzťahu [10]: h J M E+C (3. To znamená. teda v závislosti na ostatných parametroch procesu rezania. Vplyv rôznych druhov brusív na dosahovanú hĺbku rezu je názorne ukázaný na grafickej závislosti pre AWJ rezanie nízko legovanej konštrukčnej ocele AISI 4340 na obr. napr.^ G c e ľ o v é zrná f E 9 Obr. než pri použití tvrdšieho a drahšieho granátu alebo oxidu hliníka.60. Pri rczani hliníka alebo skla však použitie kremíkového piesku namiesto granátu spomaľuje proces rezania iba o 20 + 40%.3.57 mm. • opotrebenie dýzy je nižšie.17) kde: A. B. že ak sa prekročí určitá hranica pomeru tvrdosti medzí materiálom obrobku a použitým brusivom.3. Pri použití oxidu hliníka ako brusiva je tento trend opačný.. . vykazuje menšiu hĺbku rezu asi o 2/3 ako tvrdý karbid bóru. E je modul pružnosti materiálu a HV je tvrdosť podľa Vickersa.3.508 mm.76 Progresívne technológie Samozrejme na hĺbku rezu má vplyv aj druh použitého brusiva a jeho tvrdosť.

Veľkosť použitého brusiva určovaná jeho zrnitosťou (zrnitosť uvádzaná podľa ISO 525-75) je ovplyvnená vlastnosťami obrábaného materiálu a so stúpajúcou intenzitou toku brusiva zrnitosť mení hĺbku rezania.356mm d„.61 podľa [7].5mm/s granát. Ako stúpa rýchlosť výtoku vody pre dané množstvo brusiva.62 Účinok tlaku vody a priemeru lúča na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7]) dm . na druhej strane oceľová drvina. zrnitosť 80 obrobok: hliník 6061-T6 . obrobok: nehrdzavejúca oceľ AISI 304 (DINX5CrNI189) I 12 4 0 10 20 • 30 40 Intenzita toku abrazlva [g/s] I rj„=0. technicky a ekonomicky vhodné materiály nie sú vždy priaznivé pre svoje okolie. 36 23 d„=0.5g/s. Brusivá je potrebné voliť s ohľadom na bezpečnostné požiadavky a zdravotné požiadavky nezávadnosti brusív.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.254mm d m =1. A WJM * 77 • výber materiálu brusiva má vplyv na životné prostredie.14mm j.39mm/s.3.) na hĺbku rezu majú vplyv aj prevádzkové parametre procesu. dn=0.3.457 mm. Závislosť účinku zrnitosti brusiva na hĺbke rezu dokumentuje obr. oceľové broky ako alternatívne abrazívne materiály svojimi magnetickými vlastnosťami predurčujú aj spôsob separácie v prípade opracovania nekovových materiálov napr. 3. Stredná veľkosť zrna (zrnitosť 60 podľa ISO) je oveľa účinnejšia pri delení ocele ako jemné zrná (zrnitosť 100 a 150) alebo hrubšie zrná (zrnitosť 36 a 16).62 znázorňuje účinok tlaku vody a priemeru lúča určeného veľkosťou priemeru štrbiny dýzy na hĺbku rezu [4]. betónu [6]. čo je požiadavka pre ekonomickú a environmentálnu výrobu. Hashish podal kvantitatívne vysvetlenie pre tento jav svojim modelom erózie častíc.19mm 20 d„=0. vyžaduje orientáciu na voľbu zvláštnych druhov brúsnych častíc. 24 20 —(t—zrnitosť BO — Q — zmitost 100 —•—zrnitosť 150 — * . klasické druhy brusív ako granát a kremičitý piesok sa v procese menia na prášok a sú nevhodné na recykláciu [6]. brusivo: granát. pri ktorých sa minimalizuje lom častice. intenzita zvyšovania hĺbky rezu klesá. u=2. Okrem vyššie uvedených parametrov (uhol dopadu lúča. vlastnosti materiálu obrobku atď. recyklácia brusív.priemer zmiešavacej trubice dn .zrnitosť 36 —o— zrnitosť 16 I 16 O b r . p= 221 MPa. 3.3.305mm d m =1. Obr.19mm 12 120 160 200 240 280 320 360 Tlak vodného lúča [MPa] O b r .61 Účinok veľkosti zrna brusiva na na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7']) Parametre rezania: u=3.=1.priemer štrbiny dýzy (priemer lúča) Parametre rezania: ma=4.

.

jedovaté a prašné látky. ktoré uvoľňujú karcinogénne. Z hľadiska technológie rezania a jej vplyvu na opracovaný materiál je WJM a AWJ proces charakterizovaný kvalitatívnymi prednosťami ako [4. Ako všetky vysokoenergetické lúčové technológie aj AWJ lúč zanecháva viditeľné ryhovanie na obrobenej ploche. sendvičové kompozitné materiály. materiály citlivé na oxidáciu ako titán. tým tvorí dve typické zóny. vznikajú vyššie náklady na filtráciu a úpravu vody [4.78 Progresívne technológie Zvyšovanie tlaku vody nad určitý limit má nepriaznivé účinky na ekonomickú účinnosť rezania. vzniká vyšší hluk. 11. 3.1 až 0. nie sú pozorované tepelné zmeny v štruktúre materiálu. povrch po rezaní pozostáva z dvoch rôznych oblastí: z hladkej zóny a z drsnej. stráca postupne svoju kinetickú energiu a vychyľuje sa. • • • • Topografia povrchu po rezaní AWJ lúčom je málo preskúmaná oblasť [10]. ryhovanej zóny. 22]: • studený rez. rezná hrana bez otrepov. 18. Relatívne hladká oblasť. je výsledkom zóny rezného opotrebenia a druhá . širka reznej medzery 0.3 mm. ako napr.3. ktorú podrobne popísal Hashish [3.3. čo nepriaznivo ovplyvňuje prostredie. obr. 28]. 18.3 Vlastnosti opracovaného povrchu Technológia abrazívneho vodného lúča dovoľuje rezať a deliť prakticky všetky konštrukčné materiály. na reznej ploche sa nevyskytujú trhlinky. keď lúč preniká do materiálu. kobalt a ich zliatiny. Obr. 10].18. 7. v hornej časti rezu. sklotextil.63 [4. 6. proces je bezprašný a pri rezaní sa neuvoľňujú žiadne plyny ani iné látky z materiálu. ktorá začína v určitej hĺbke pod povrchom. Podľa doterajších poznatkov. čo je výhodné pre drahé materiály.24]. pri klasickom rezaní materiálov ako je azbest.3. ktorý umožňuje rezať materiály s nedostatočným odvodom tepla ako sú plasty. Toto výrazne ovplyvňuje rozmerovú presnosť obrobkov a kvalitu dokončeného povrchu. 10.63 Dve zóny vznikajúce po rezaní AWJ lúčom Ako je známe z teórie rezania abrazívnym vodným lúčom. dobrá kvalita rezu. skoro bez straty materiálu v reze a odpadu. nikel. sklo. vznikajú vyššie tlakové straty. bez viditeľnej tepelne ovplyvnenej zóny. ktoré menia aj textúru povrchu na dve zreteľné oblasti pozdĺž steny rezu.

13. ovplyvňujú zároveň kvalitu rezu a to: • priemer dýzy. hladkú a ryhovanú.67. • druh abraziva. vlnitosťou. Podobný mierne rastúci lineárny priebeh uvádza aj Hashish [7] pre rôznu zrnitosť brusiva.5g/min. • rýchlosť prúdenia. • aditíva vo vode. kde hodnoty Ra3 a Rq3 predstavujú drsnosť zaznamenanú v zóne deformačného opotrebenia. 20 40 60 60 100 120 140 20 40 60 30 100 120 140 Rýchlosť posuvu lúča [mm/min] Rýchlosť posuvu lúda jmmfminl Obr. AWJM 79 ryhovaná oblasť v spodnej časti rezu vzniká ako dôsledok deformačného opotrebenia pri rezaní AWJ lúčom.stand off • uhol sklonu lúča. Grafické znázornenie týchto zmien je na obr. • tlak vody. ktoré vplývajú na uber materiálu.5mm . kde lúč.65.obr. rýchlosť toku brusiva 199.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.7mm.64 Závislosť drsnosti povrchu na zmene rýchlosti posuvu lúča Ral a Rql pre hornú časť rezu Ra2 a Rq2 pre stred reznej plochy a Ra3 a Rq3 pre spodnú časť rezu (zdroj: Chao ei al.64 a 3. vzdialenosť stand off 1..3. Parametre drsnosti Ra a Rq vykazujú iba slabú závislosť na reznej rýchlosti a sú takmer nezávislé na hĺbke rezu pre hladkú zónu. ale dosahovaná drsnosť Ra je horšia. Z uvedeného vyplýva. Podľa autorov Chao. priemer dýzy 0. Z poznatkov vyplýva. rezaná hrúbka 12.3.3.. čo sa vysvetľuje mechanizmom tvorenia povrchu pri náraze abrazívnej častice [11].66 účinok zrnitosti brusiva na drsnosť povrchu má lineárny priebeh. Väčšina výskumných prác [11. • vzdialenosť . Podľa týchto poznatkov sa drsnosť povrchu mení lineárne so zvyšovaním hĺbky rezu v oblasti hladkej zóny. kým pod touto hĺbkou je ryhovanie povrchu výrazné a zóna rezu sa viditeľne delí na dve časti.4MPa.286mm. zŕn i to í brusiva 80 granát. Leu a Geskin [11]. hladká oblasť je charakterizovaná ako homogénna s náhodným profilom a s mierne izotropnou textúrou. ktorý obsahuje hrubšie zrno (zrnitosť 60 podľa ISO) reže rýchlejšie.fíl]) Podmienky rezania: tlak vody 317. Zhou.3. 24] kvalifikuje stav povrchu cez parametre drsnosti v závislosti na rezných parametroch. Podľa obr. že do určitej hĺbky rezu je opracovaný povrch hladký s nevýrazným ryhovaním resp. že parametre.3. Pre oblasť ryhovanej zóny však charakteristiky drsnosti Ra a Rq prudko stúpajú s nárastom hĺbky rezu a rýchlosti posuv lúča.

.

65 Drsnosti povrchu v závislosti na hĺbke rezu (zdroj: Chao etal.4MPa.štruktúry a vlastností. Na druhej strane však. rýchlosť toku brusiva 199.3.Progresívne technológie š 0 | O | 10 20 30 40 50 Htoka rezu (mm] D l O 10 20 30 40 SD Hĺbka rezu [mm| Obr. Toto tvrdenie je založené na poznaní. 19. že pre väčšinu kovových a keramických materiálov zvýšenie teploty o niekoľko stupňov oproti teplote okolia alebo teplote ľudského tela nepredstavuje výrazné ovplyvnenie .66 Zmena charakteristík drsnosti povrchu v závislosti na veľkosti zrna brusiva (zdroj: Chao et al.3. Avšak lúč s malými časticami brusiva reže pomalšie. 7] Vplyv rýchlosti prúdenia je v oblasti rezného opotrebenia nelineárna. od 150 vyššie podľa ISO.[Jl}) 100 150 200 250 300 350 400 Veľkosť zrna brusiva [mm] WJM a AWJ procesy sa považujú za procesy studené. rýchlosť posuvu lúča 20.3.68. Vyššie tlaky vody vytvárajú hladšie povrchy a zároveň urýchľujú uber materiálu aj v oblasti deformačného opotrebenia [2. 21]. ako jedného z prevádzkových charakteristík procesu.286mm. lebo stráca rýchlejšie svoju kinetickú energiu pri výtoku z dýzy. ktoré riadia pohyb lúča v AWJ rezacom systéme [8. Svoju úlohu pri hodnotení akosti povrchu a jeho vlastnosti majú vibrácie lúča. ktoré sú výsledkom vzniku vibrácií v mechanických prvkoch. bez tepelného ovplyvňovania zóny rezu [17. čo môže mať za následok zvýšenie vlnitosti rezaného povrchu a zníženie intenzity rezania. zrnitosť brusiva 80 granát. So zvyšovaním rýchlosti prúdenia sa drsnosť Ra mierne znižuje. 9]. Lineárny priebeh drsnosti povrchu je aj pri zmene tlaku vodného lúča.3. Obr.[Jlj) Význam hodnôt Ra a Rq je rovnaký ako na obr.5mm Podľa toho sa pre jemné opracovanie povrchu (pre jemné rezy) doporučuje malá zrnitosť. obr.3mm/min1 priemer zafírovej dýzy 0. vzdialenosť stand off 1. Kovacevic [12] použil monitorovanie priebehu normálovej sily ako vhodný parameter pre sledovanie stavu povrchu v procese rezania AWJ. Podmienky rezania: tlak vody 317.64.5g/min. Zvyšovaním tlaku vody sa znižuje vlnitosť povrchu. ktorá je typická pre rezanie vodným lúčom. pozorovanie .

tepelne citlivých materiálov ako polykarbonátové plasty.229 mm dm = 0. Časť ktorej prechádza do obrobku a zostávajúca časť je odvádzaná abrazívnym vodným lúčom. Im = 51 mm granát zmitosf 100. titán. Percentuálny podiel tepla odovzdaného obrobku nebol doposiaľ kvantifikovaný. AWJM 81 iskier a odparovanie vody v zóne rezania. 3. bez tepelného ovplyvnenia povrchu. 3.5g/s. Ohadi et al. Práca vynaložená na lokálny uber materiálu sa mení na tepelnú energiu. pri ktorých zvýšenie teploty o niekoľko stupňov môže spôsobiť štrukturálne deformácie a tvorenie trhlín [13]. Uvedené nevýrazné zvýšenie je podkladom pre kategorizáciu AWJ rezania ako studeného rezania. hliník. [20] poukázal na to. V porovnaní s inými vysokoenergetickými lúčovými metódami ako laser však takéto zvýšenie teploty rezania je naozaj bez významu. upozorňuje na prítomnosť zvýšenej teploty v bezprostrednej blízkosti lúča a identifikuje to lokálnu tepelne ovplyvnenú zónu pre určité druhy materiálov. dn = 0. aj pre materiál samotnej dýzy zvýšenie teploty predstavuje nárast erozívneho opotrebenia a zvýšenie turbulencie zmiešavanej zmesi.i 3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.762 mm. . obrobok: Inconef 718 a Obr. liatiny. Okrem uvedených zistení.330 mm dm = 1. že zvýšenie teploty povrchu materiálu na konci rezania je asi O 20°C oproti teplote okolia. obrobok: Inconel 718 Tento tepelný účinok môže byť kritický pri rezaní mäkkých. vŕtania a rezania závitov. m =7. niektoré kompozitné materiály a biomateriály. (zdroj Haslush ¡7]) Podmienky rezania.6g/s. sklo. od delenia plochých ale aj tvarových materiálov ako sklo. ocele. p = 311MPa granát.3. V zóne rezania vzniká lokálna deformácia.4 Oblasti využívania vodného a abrazívneho vodného lúča Vysokotlakový vodný a abrazívny vodný lúč nachádzajú stále širšie použitie v rôznych priemyselných odvetviach. 3. až po využívanie vodného lúča ako rezného nástroja pre operácie sústruženia. kompozitné a keramické materiály.17 mm. frézovania. Vznik teploty v zóne rezania sa vysvetľuje nasledovne: AWJ rezanie je proces erozívneho mikrorezania a u b e r materiálu je vo forme triesok s mikroskopickým prierezom.67 Vp!yv veľkosti častice brusiva na drsnosť povrchu. zmitosf 60 zrnitosť 90 zrnitosť 100 zrnitosť 150 5 7 9 11 13 15 17 19 Rýchlosť posuvu lúča [mmís) 1 3 S 7 9 11 13 Rýchlosť POSUVU lúča [mm/sj O b r . dn = 0.68 Drsnosť povrchu v závislosti od zmeny tlaku (zdroj Hashish \7}) Podmienky rezania: ma=4.

.

papierenský priemysel .70 ukazuje základnú schému sústruženía AWJ lúčom. tantalu.69. skiel. izolačných materiálov.rezanie.delenie plastov ako polyuretán. lopatiek a dielov tryskových a raketových motorov. rezanie vláknitých materiálov. čadičová vata. Obr. sklársky priemysel . vlákien KEVLAR.delenie výbušných látok (dynamit.3. leteckom a lodiarenskom odvetví. čistenie a odstraňovanie usadenín. • • • " chemický priemysel . široké uplatnenie v kozmickom. dlaždice. plastbetón.82 Progresívne technológie Skoro neobmedzené možnosti využitia WJM a AWJ metód ilustruje nasledujúci prehľad.delenie ovocia a zeleniny v surovom a zmrazenom stave (mäso. extrémne tvrdých a ťažkoobrábateľných materiálov. keramiky. matovanie a delenie skla všetkých druhov až do hrúbky cca 200 mm. 3. bez nebezpečia elektrostatických výbojov). Uber materiálu je zabezpečený radiálnym posuvom lúča do požadovanej hĺbky rezu. gumárenský priemysel . strojárenský priemysel .1 Abrazívny vodný lúč pre operácie obrábania Ako už bolo spomenuté. vŕtanie a rezanie závitov predovšetkým pre ťažkoobrábateľné materiály. plastov. tuhé palivá do raketových motorov). plastické hmoty. torty.rezanie a delenie feritov. jadrový priemysel . wolfrámu. skla.3.papier. fólie. čokoláda. syr a iné). vŕtanie do skla. buničina (bezprašné pracoviská.dekontaminácia a odstraňovanie ochranných železobetónových vrstiev v zariadeniach pre jadrové elektáme. 26]) 3.rezanie gumy. . turbín a kompresorov.69 Príklad rezania dosky plošného spoja AWJ lúčom (podľa [1. ako to uvádza Momber [14. permanentných magnetov. keramika. plošných spojov. tvarové rezy. amorfných látok. okrem tradičného delenia materiálov abrazívnym lúčom sa v poslednom čase vyvíja a začína používať AWJ lúč pre operácie obrábania ako je sústruženie. frézovanie. obuvnícky a galanterský .rezanie pravej a umelej kože. samostatná doska • • • • • • Obr. 19. výroba tvarovo zložitých súčiastok.delenie titánu. stavebný priemysel . 18]. azbest. uránu. elektrotechnický a elektronický . dosiek plošných spojov. Pri sústružení obrobok rotuje a AWJ lúč sa posúva v smere osi obrobku. kompozitov. obr.4. 3. potravinársky priemysel . polystyrén.

73. Rezný cyklus frézovania znázorňuje obr. Cp O J i i • a) b) c) Obr. V súčasnosti je vyvinutých niekoľko spôsobov vŕtania otvorov charakterizovaných vzájomným pohybom lúča a obrobku.75 ukazuje zmenu tvaru výrezu v závislosti na posuve a vzdialenosti medzi obrobkom a dýzou (stand off).3. vyrezávaním stredu otvoru (tiež trepanácia) [13.74. 3. Frézovanie pomocou AWJ lúča sa využíva pre tvarovo zložité obrobky.3.70 Sústruženic abrazívnym vodným lúčom (zdroj [18]) Vŕtanie ťažko obrob i teľných materiálov ako keramika. Zvyšovanie rýchlosti posuvu lúča redukuje uber materiálu a hĺbku rezu.3. so zreteľne viditeľnými reznými stupňami. pri ktorom lúč viacnásobne prechádza po obrábanej ploche a postupne tvorí tvar blizky konečnému tvaru (near-nei shape). 3. ktorá produkuje vysoko rýchlostný koherentný abrazívny vodný lúč s typickou rýchlosťou okolo 300 až 600 m/s a prietokom brúsnej zmesi 10 g/s.71 znázorňuje niektoré metódy vŕtania. vŕtanie alebo frézovanie) je uber materiálu a topografia povrchu. Najčastejšie sa používa vŕtanie so stacionárnym lúčom a obrobkom. sa využitím AWJ lúča dostáva do popredia záujmu ako perspektívna technológia. uber materiálu klesá so zvyšovaním vzdialenosti. Ukazovateľmi efektívnosti procesu pri obrábaní abrazívnym vodným lúčom (či už je to sústruženic.3. Frézovanie AWJ lúčom je proces.. ktoré sú ovplyvňované posuvom lúča a vzdialenosťou medzi obrobkom a lúčom (stand off). ale nie delenie materiálu.3.72. niklové zliatiny používané pre plynové turbíny. 18].3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Obr. ako je to znázornené na obr. Pri frézovaní sa jedná o rezanie. Obr. A WJM 83 Obr. sklo.3. vŕtanie rotujúcim lúčom alebo vibrujúcim lúčom so stacionárnym obrobkom tzv. Vhodnú aplikáciu nachádza AWJ frézovanie pri výrobe tvárniacich nástrojov. Pre obrábanie AWJ lúčom sa použiva tvar dýzy podľa obr.71 Spôsoby vŕtania pomocou AWJ (zdroj: Momber [18]) a) pre v n á vanie b) vyrezávanie c) frézovanie otvorov .

.

84 Progresívne technológie vysokotlaková bica na vodj prívod brusiva výtoková štrbina (oriľice) bI c} Obr. vodorovný smer.75 Ilustrácia závislosti tvaru výrezu na zmene vzdialenosti medzi obrobkom a dýzou. zvislý smer (zdroj: Hashish [5]) .72 Príklady frézovania rôznych geometrických tvarov AWJ lúčom (zdroj: Momber [18]) Obr. v závislosti na zvyšovaní rýchlostí posuvu lúča.73 Koncept dýzy pre obrábanie AWJ lúčom (zdroj: Hashish [5]) Obr.74 Rezný cyklus pri frézovaní abrazívnym vodným lúčom (zdroj: Momber [ 18]) a) začiatok tvorenia stopy rezu.3. b) stabilizovaná stopa rezu s viditeľnými stupňami posuvu lúča c) pokračujúci posuv lúča a vyrovnanie stupňovitosti rezu abrazívny vodný lúč Obr.3.3.3.

3. veľkosť abrazívnych častíc. 5.3. ktoré určujú hydraulický výkon AWJ . • abrazívne parametre určujúce vlastnosti brusiva závislé na vlastnostiach obrábaného materiálu ako tvrdosť. Labus [15] uvádza priemerné prevádzkové náklady. • • zmiešavacie parametre .76. hustota. Opotrebenie je určované zmenou výsledného priemeru výstupu lúča z trubice.74 USD/ hodinu. výtokový koeficient (C d ).pri sústruženi • vedľajší prídavok posuvu pri fŕézovani závislé.charakterizujúce samotný AWJ proces : • hydraulické parametre. najmä z hľadiska údržby. rýchlosť prúdenia abraziva (m a ). vŕtaním • posuv lúča • počet prechodov lúča • vzdialenosť . stav abraziva (suché.2. spevnenie povrchu.VRR (volume removal rate) . Pri obrábaní AWJ lúčom je potrebné venovať pozornosť predovšetkým opotrebeniu zmiešavacej trubice.týkajú sa priamo procesu rezania sústružením. pevnosť. suspenzia). kým pre čistý vodný lúč sú tieto náklady asi 10 násobne menšie okolo 0.9 USDTiodinu. obr. Priemer zmiešavacej trubice d m a priemer štrbiny d„ vo veľkej miere ovplyvňujú maximálnu reznú rýchlosť a zároveň majú vplyv na účinnosť procesu. .tlak vody (p). a rýchlosť prúdenia (u). materiál abraziva. • • druhom a množstvom brusiva Životnosťou dýzy a zmiešavacej trubice.objemový uber materiálu. ktoré sú dané výsledkami obrábania a sú spoločné pre všetky operácie: • kvantitatívne parametre . v rozsahu 9. tieto parametre sú pre AWJ obrábanie kovových materiálov nevýznamné Vplyv hydraulických a abrazívnych parametrov na u b e r materiálu a akosť opracovaného povrchu je uvedený v kapitolách 3.77. vrátane nákladov na údržbu pre AWJ proces.stand off (s) • rýchlosť rotácie . abrazívne parametre sa môžu voliť nezávisle na hydraulických parametroch. modul pružnosti. Náklady spojené s opotrebením zmiešavacej trubice majú výrazný vplyv na prevádzkovanie AWJ rezacieho systému.2 a 3. ktoré sa ďalej rozdeľujú na: • primárne parametre . priemer Štrbiny (d n ).2. Prevádzkové náklady pri AWJ sú ovplyvnené. frézovaní a vŕtaní je potrebné vhodne určiť technologické parametre. 7] delia tieto parametre pre optimalizáciu procesu na: • nezávisle.priemer zmiešavacej trubice (d m ).3. Rýchlosť rezania je okrem toho ovplyvnená aj tlakom abrazívnej zmesi ako to ilustruje graf na obr. Ansari a Hashish [1. dižka zmiešavacej trubice (l ra ) • sekundárne parametre .98 až 29. topografia povrchu • kvalitatívne parametre . A WJM S5 Pre ekonomické a efektívne využitie AWJ lúča pri sústružení.tepelne ovplyvnená zóna. Zvyšovaním hydraulického tlaku zmesi sa zvyšuje aj opotrebenie zmiešavacej trubice.90 až 2. 3.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.

.

m.VRR). • rýchlosti prúdenia abrazívneho lúča. ktorá je závislá: • na tlaku vodného lúča. ako u väčšiny progresívnych technológií.77 Účinok tlaku abrazívnej zmesi na opotrebenie zmiešavacej trubice pri obrábaní Inconelu (zdroj: Hashish [9]) Podmienky rezania. Q? 40 tx C*[RRIN] 180 2L1 »0 Minimalizácia množstva spotrebovaného brusiva a zvýšenie životnosti zmiešavacej trubice má podstatný význam pre ekonomickú účinnosť procesu. pre konštantné podmienky lúča existuje optimálna hodnota rýchlosti prúdenia abraztva a zvýšenie rýchlosti neovplyvňuje zvýšenie úberu. intenzita objemového úberu materiálu (volume removal rate . zrnitosť 100.299mm.3.457mm dm=1. . DN '='o.76 Účinok priemeru lúča na reznú rýchlosť pre rozdielne tlaky lúča pri obrábaní Inconelu (Zdroj: Hashish [9J) I 4 Intenzita toku abrasiva [g/s] I* 1. 3.11 podľa údajov [7]. brusivo: granát. Kvalitatívnym ukazovateľom účinnosti AWJ obrábania je.3 -*- Obr.7 -»-241R»FA S 1.86 Progresívne technológie 1 S 16 % 13 È 10 1 9 ^ 0 310MPA "ITÍMPA 172MPA ir ^ ^ ^ ^ 1 •n o dn=0.SBmm Obr. materiál trubice WC/C2 •S. = 3. Relatívna významnosť AWJ parametrov na výsledky obrábania je kvalitatívne zhodnotená v tab 3.3.78 g/s.229mm dm-0. VRR sa mení približne lineárne v pracovnom rozsahu tlaku vodného lúča a rýchlosti prúdenia abraziva.762mm + dn-0. Významnosť účinku prevádzkových charakteristík zariadenia na parametre AWJ procesu uvádza tab.10.

3. •••-veľmi významný • • • • o 0 Tab. A WJM Tab. 21. ktoré predurčujú rozsah jeho použitia. .10 Hodnotenie vplyvu prevádzkových charakteristík zariadenia na parametre AWJ [7] AWJ parametre Prevádzkové charakteristiky Tlak vodného lúča Priemer štrbiny d„ Dĺžka zmiešavacej trubice I m Priemer zmiešavac­ ej trubice dm 0 S7 Hydraulická účinnosť Výtokový koeficient Rozptyl vodného lúča AWJ koherencla Fragmentada častíc Opotrebenie zmiešavacej trubice Cena zariadenia Enviromentálne faktory Komponenty pre vysoký tlak Konštrukcia a montáž dýzy Pracovná spoľahlivosť Účinnosť zmiešavania • • • 0 P •• 0 o Q 0 Rýchlosť prúdenia abrazíva ma o O Priemer častice Materiál abrazíva abrazíva dp o o o o 0 o o 0 o 0 • •• • •• • • • •• * • • • • • • •• o 0 o o o o • •• o • •• • •• o o 0 O 0 0 • • • o 0 0 0 o o o o o • o .11 Významnosť AWJ parametrov na výsledky obrábania [7] AWJ parametre Výsledky obrábania Tlak Priemer vodného štrbiny lúča du P Objemový uber materiálu Hĺbka rezu Šírka zárezu Vlnitosť povrchu Drsnosť povrchu Prevádzkové náklady na rezanie Dĺžka zmiešavacej trubice Priemer zmiešavacej trubice • •• • •• • •• o I m o a • dm Rýchlosť prúdenia abrazíva ma • • •• • o o •• o • ••• •• • • •* •• Priemer častice Ma­ abrazíva teriál dp •• 0 •• 0 • o -nevýznamný. v reze nevznikajú zvyškové napätia a mikrotrhliny.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. rezné hrany nevykazujú tepelnú a mechanickú deformáciu.5 Prednosti technológie vodného lúča a perspektívy využitá Prednosti technológie vodného a abrazívneho vodného lúča v porovnaní s ostatnými netradičnými technológiami.3.málo významný -významný.3. sa môže zhrnúť nasledovne [17.nevýznamný. • -málo významný významný. • veľmi významný • • • •• o • • o 3. ktorý umožňuje rezať materiály citlivé na teplotu. relatívne studený rez.* . 22]: • • • " energetická účinnosť cca 80% (8 x viac ako laser).3.

.

storočie. monitorovanie a riadenie procesu (Kovacevic. Ansari) • prevádzku systémov pre vŕtanie.1 .Progresívne • • • • • • • • • • • • • • • • technológie vlastný proces rezania je bezprašný a nevznikajú pri ňom žiadne plyny a pary.3. Na druhej strane prednosti technológie sú predstavené na báze: .12. vysoká flexibilita dokonca aj pri zložitej geometrii výrezu (výstrižku). Technologické možnosti opracovania vodným a abrazívnym vodným lúčom zďaleka nie sú preskúmané a využité. presné leštenie a Čistenie povrchov ťažkoobrob i teľných materiálov. rezanie a delenie strešných krytín) rezanie problémových materiálov. Zang) • vývoj nových aplikácii pre širšie využitie technológie so zameraním na tzv.25 mm. abrazívny lúč 0.2 mm. mimoriadna prevádzková spoľahlivosť a jednoduchosť obsluhy. sústruženie. vata a iné. ako napr. Účinnosť procesu rezania UM lúčom j c nižšia ako AWJ. žc sa obrába trojrozmerná drážka (rozmery nešpecifikované). je uvedené vtab. životnosť kvapalinových dýz je cca 100 hod. možnosť rezať vlnité materiály. Kovacevic. Opracovanie prúdom zmesi ľadových kryštálikov a vody (z angl. pri mechanickom spôsobe rezania. malá citlivosť na vzdialenosť dýzy od materiálu (napr. storočia bola v oblasti AWJM orientovaná na: • popis mechanizmu úberu. Čistiť a rezať. hospodárnosť odpadu materiálu cez úzku štrbinu rezu. keramika. ktoré sú výsledkom priemeru ústia výtokovej štrbiny v dýze vodný lúč 0. otryskávať. rezať je možné bez obmedzenia vo všetkých smeroch. Labus. Sú porovnávané hodnoty intenzity objemového úberu materiálu. Momber) • sledovanie. kde sa namiesto jemného brusiva rozptýleného vo vode. identifikáciu energetických strát a charakter vznikajúceho povrchu (Hashish. ideálne pre automatizáciu riadenia pohybu lúča.8 . nie je potrebné pevné upínanie obrobkov. Porovnanie vychádza z predpokladu. jedným vysokotlakovým čerpadlom je možné napájať až 70 súčasne pracujúcich dýz vodného lúča alebo 8 dýz abrazívneho lúča. skratka U M ) je technológia vyvinutá v Inštitúte of Technology New Yersey — USA. Mohan. kryogénne technológie alebo obrábanie prúdom ľadových kryštálikov (IJM Ice Jet Machining) [13]. vŕtanie aj rezanie jedným nástrojom. možnosť rezania aj pod hladinou vody. Ďalšie porovnanie technológie abrazívneho vodného lúča s ostatnými netradičnými technológiami. Množstvo publikovaných prác poukazuje na perspektívy predovšetkým AWJ lúča ako technológie pre XXI. mechanizmu opotrebenia a erózie. dosahovanej kvality povrchu vyjadrenej cez drsnosť Ra a popisne uvádzané základné požiadavky na výkon zariadenia. Chung. zmenou tlaku je možné v priebehu niekoľkých sekúnd materiál oplachovať. Základná vedecko-výskumná orientácia v poslednej dekáde XX. Geskin. ktoré podáva Hashish [5].0. obrysoch. ako sú sieťované materiály.. životnosť abrazívnych dýz je cca 50 hodín. tvaroch a úkosoch. použili Častice ľadu. rezanie závitov a 3D obrábanie [Hashish. ako napr. keďže tvrdosť ľadových Častíc je oveľa menšia ako brúsnych častíc. malé straty materiálu v reze.

8-5-6. S. Tieto prednosti predurčujú technológiu UM pre zvýšené uplatnenie v potravinárskom priemysle a elektronike. do 1 mma/s 4 -.9. 4.2 Wear).4-6.8-5-6. B.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. (1997).3. 6. Nov. 475^484 ASM. A. New York 1991. napätie do 400V 4000V.: Handbook of Tribology (pan 2. že technológia vodného lúča. Led.3 bez údajov 0.K..3: 1.ed. ale predovšetkým technológia abrazívneho vodného lúča predstavuje v priemyselnej výrobe vysoko flexibilné prostredie. 3.: Water Jet Curling.30 mm3/s pre ocele v závislosti od plochy okolo 7 mm3/s nejednotné údaje bez údajov okolo 1 0 0 0 mm3/s do 5 mm3/s 3 jednosmerné napätie do 30 V prúd do10 000A bez údajov prúd do 20A. ASM International. Interné materiály Bay-Zoltán Foundation for Applied Research. Hashish. Doterajšie poznatky ukazujú.Machining. Tab. 1996 . Bhushan.Inc. 2. ASME J.Egyeiemváros. Ansari.3 . A WJM • • 89 zníženia nákladov na proces (náklady na brusivo predstavujú pri AWJ percentuálne najvyššiu položku) ochrany životného prostredia (eliminácia hluku a kontaminácie produktov a odpadu). McGraw-Hill.3000 J za ms 200kW 130V. Vol 117. S O m OO A 0.60 mm3/s i 5 0 Ť 200 mm3/s typický výkon 2-f 5 kW bez údajov 10Ť50kW bez údapv 0.3ŤO. (1995) pp. Gupta.12 Porovnanie technológie abrazívneho vodného lúča (AWJ) a ostatných netradičných metód obrábanie podľa typických charakteristík procesov ako je intenzita úberu materiálu a kvalita povrchu (spracované podľa [5]) PROCES INTENZITA ÚBERU MATERIÁLU POŽIADAVKY NA VÝKON DOSAHOVANÁ DRSNOSŤ POVRCHU Ra [um] j (VRR) ECM elektrochemické obrábanie CHM chemické obrábanie EDM elektroiskrové obrábanie IBM obrábanie laserom PAM obrábanie plazmou EBM obrábanie elektrónovým lúčom AJM 33mm /s na 1 0 0 0 A (pre ocele) okolo 0. March. Vol.3. M.8 1:10 obrábanie prúdom abraziva USM obrábanie ultrazvukom AWJ obrábanie vodným lúčom Literatúra ku kapitole 3.: Effect of Abrasive Watcrjet parameters on Volume Removal Trends in Turning. B.3 bez údapv 3412 0. D ad vand i pour.Metals Handbook. Miskolc. L. of Engineering for Industry.

.

ASME J. Kovacevic. (19989) pp. Vol 114.467 -480 22. Inc. 5 5 7 8 . M. R.. R. Vol 115. of Engineering for Industry. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. 27. Nov. Hashish. Alberts. Snoeys. ASME J..: Factors Influencing the Particle Size Distribution in an Abrasive Waterjet. G. ASME J. 269-281 Hashish. of Engineering for Industry . Vol 117..4-8 23.. Nov. M. Vol 111.: Vodný lúč v praxi . Feb. Dekkyser.C. Technická práca . Vol 117. 4 0 2 . Labus. Vol 119. Hashish. M.3 5 0 13. 51-56 Hashish.: State of the Art of Research and Development in Abrasive Waterjet Machining ASME J. J.Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. of Engineering for Industry. Gores. (1997) pp.I. (1991) pp.: Characteristics of Abrasive Waterjet Generated Surfaces and Effects of Cutting parameters and Structure Vibration. M. S.: An Erosion Model of Waterjet Cutting. of Engineering for Industry. J. Chapman and Hall.: Abrasive Waterjet Deep Kerfing and Waterjet Surface Cleaning for Nuclear Facilities.. 516-525 12. ASME J. (1993) pp.1990 s. wt. Vol 117. M.. pp.. McGeough. 28.: Cutting Force Dynamics as a Tool for Surface profile Monitoring in AWJ ASME J. Krajný.: Advanced Methods of Machining. Aug.: Material properties in Abrasive Waterjet Machining.7 8 4 14. of Engineering for Industry. D. Zhou. Optimisation Factors in Abrasive Waterjet Machining. E. Firemné materiály AWAC spol. 1983 .A. T.. 158-166 Hashish. Z. Warnecke. H. Geskin. Ramulu. SME. E. R.z ind. A. ASME J. Leu. (1988). 7. Graham. Nov. of Engineering for Industry. J.vyd.5 8 3 11. K. M. R. R..4 1 0 16. a kol. 1998 15. J. Geskin.. Hashish. Vol 111.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.. Vol 115. Lipták.. M. ASME J. Annals of the CIRP Vol.1988. Wilkins. Vol 113. pp. (1991) pp. ASME J.M. Firemné materiály Flow Systems. Chao.. 67-73 21. (1993) pp. ISBN 80-8057-091^* Bratislava. Strojírenská výroba. Liška. Ohadi. K.: Rezaní materiálu vysokotlakým kapalinovým paprskem. j . 57-61 26. W.. R.. Mohan. . 8. London.: Nové materiály a technológie ich spracovania... M. of Engineering for Industry. Vol 115.. Vasilko. 425-429 25. G. 6. Vol 113. Momber. M. M. (1985). Schaltter. (1993) pp. epos. J. The Effect of Beam Angle in Abrasive-Waterjet Machining. Annals oftheCIRP Vol. Dearborne. C. (1991)s. of Engineering for Industry. 776 . K. 75.Echert. F. (1995) pp.. Alfa Bratislava 1990 l. Feb. J. ASME J. Vol. Nov. ASME J. A. J. Mohan.D. Y.WJM.: Thermal Energy Distribution in the Workpieee during Cutting with AVIl. Kim. M. o. Staelens. E. 24.35/2/ (1986).1 Machining. Neusen. of Engineering for Industry..90 Progresívne technológie 5. Comaprative Evaluation of Abrasive Liquid Jet Machining Systems. (1995) pp. Pr/yklenk.C. wt Werkstaitstechnik 81. Zhang. 17. (1989) pp. Feb. 29-37 Hashish.39/2 (1989)..: Rezanie vodným lúčom.587 -607 18. 437^*41 19.: An Investigation of Milling with Abrasive -Watcrjet.Fertig. Feb. Aug. T.. T. M. of Engineering for Industry. s. Modrák.F.s r. 3 4 0 . A. van Luttervek. Kovacevic. E. dec. Schwarz. Led 20..: Akruelle Probléme der Abrasiv-Wasserstrahl-Bcarbeitung. V. Ansari.. Aug. of Engineering for Industry. May.J. of Manufacturing Science and Engineering. ASME J. (1992) pp. 44-50 10.: Eintgraten durch Hochdruckwasscrstrahlen.. (1995) pp. M. Hashish. 9.

v závislosti na primárnom zdroji energie používanej na uber materiálu. elektrické a/alebo elektrochemické procesy.i. Tieto procesy využívajú jav elektrolýzy na uber materiálu. kde primárny zdroj energie je chemický dej rozpúšťania materiálu. Do tejto skupiny sú zaradené nasledujúce procesy. Chemické procesy úberu materiálu. a to: • • chemické procesy. Aj keď sú zvyčajne uvádzané spoločne tvoria dve veľké skupiny procesov. • termické odstraňovanie ostrapov. rozšírené pod názvom chemické frézovanie fotochemické obrábanie. • • K chemickým procesom patria aj procesy leštenia a Čistenia povrchov. ktorý využiva chemickú reakciu ako primárny zdroj energie na uber (odstránenie) materiálu. 111 definuje tieto procesy ako postupy. aby chemická reakcia rozpúšťania bola vždy aktívna. ktorými sú atómy a molekuly materiálu obrobku kombinované s reagujúcou látkou (chemická zlúčenina. Chemické a elektrochemické procesy úberu materiálu patria do skupiny tzv.elektrolyt. Nútená cirkulácia sa nepoužíva iba v procesoch leštenia a elektrochemického označovania. ktoré prebiehajú pomocou lúča chemicky alebo elektrochemický reagujúcej látky v plynnom alebo kvapalnom prostredí. Taniguchi (19SlJ) [kap. ale nie sú v nasledujúcej kapitole rozoberané. cnergoiúčových technológií.1: chemické obrábanie (CM Chemical Machining). kde primárny zdroj energie je elektrická energia a jej pôsobenie na kvapalinový vodič . Chemické obrábanie je proces. Pri úbere materiálu. Elektrické a/alebo elektrochemické procesy úberu materiálu.4 CHEMICKÉ A ELEKTROCHEMICKÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU 4 Chemické a elektrochemické procesy úberu materiálu využívajú chemické a elektrochemické reakcie v plynnom alebo kvapalnom prostredí na odstránenie Častíc (atómov alebo molekúl) materiálu a vytvorenie požadovaného tvaru dielca. využiva na tvarovanie dielcov poznatky fotografickej techniky. ktoré okrem chemických dejov. sú odstraňované z povrchu prúdom plynu alebo kvapaliny. Na odstránenie rozpusteného materiálu je potrebné použiť nútenú cirkuláciu elektrolytu. produkty reakcie. clektrolyt). ktoré tvoria zároveň obsahovú náplň kapitoly 4. ktoré využíva tepelný účinok chemickej reakcie. Elektrochemické procesy úberu materiálu využívajú riadené anodické rozpúšťanie materiálov prechodom jednosmerného elektrického prúdu elektrolytom Elektrochemické obrábanie využiva . alebo prúdenie tepla.

.

húževnatosti a iných fyzikálnych vlastnostiach za predpokladu. Požiadavky priemyslu. vŕtanie.92 • Progresívne technológie na vytváranie požadovaného tvaru dielca. ale vyvolali vývoj a použitie kombinovaných procesov elektrochemického a elektroiskrového procesu pre tvarovanie nevodivých alebo čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov. Chemické a nanotechnológií. Najmä elektrochemické obrábanie sa môže použiť na opracovanie materiálov nezávisle na ich tvrdosti. ale uber materiálu sa realizuje chemickým rozpúšťaním materiálu v podmienkach elektrolýzy. • elektrochemické leštenie a morenie. že materiál obrobku je elektricky vodivý. kde je zaradené elektrochemické sústruženie. • elektrochemické brúsenie a honovanie. Chemické a elektrochemické obrábanie má svoje zvláštne podmienky použitia pri výrobe kovových (vodivých) predmetov. hĺbenie a tvarovanie. frézovanie. nástroj ako geometrické teleso určitého tvaru. • elektrochemické odstraňovanie ostrapov. Do tejto skupiny patrí široké spektrum procesov ako je: elektrochemické obrábanie. elektrochemické procesy sa uplatňujú v procesoch mikroopracovania a .

chemické leptanie elektronických súčiastok.4. ktoré využiva účinok leptania kyselinami alebo zásadami. anizotropické leptanie. . Je variantom chemického obrábania. Za priekopníka v tejto oblasti jc považovaný Manuel C.photo etching). ktorý rozšíril využívanie chemického obrábania v sériovej a veľkosériovej výrobe [9]. odstraňovanie tenkých vrstiev v malosériovej výrobe. • • Medzi hlavné nevýhody procesu chemického obrábania patri skutočnosť. tiež zaužívaný názov fotochemické leptanie . nie je potrebné elektrické napätie na priebeh chemickej reakcie) leptanie kremíkových platní v rôznych smeroch kryštalickej mriežky. ktorá využíva poznatky fotografickej techniky. V tom istom roku bol podaný prvý patent na proces tzv. proces vyvinutý a používaný na odstraňovanie ostrapov (delmrring). ktorý využíva tepelný účinok chemickej reakcie. Termické odstraňovanie materiálu (TEM Thennal Energy Meihod). tvarovanie rozmerných rovinných plôch. chemické leštenie a čistenie. tzv. Do tejto skupiny patria chemické frézovanie. opracovanie objemovo a plošne veľkých dielcov z ťažkoobrábateľných materiálov (v tejto oblasti sa uplatňuje aj elektrochemické obrábanie. V súčasnosti existujú tri smery. Sanz.1 4. chemického frézovania (licencia pod názvom Chem-Mill). redukcia hmotnosti krídlových panelov lietadiel plošným odleptaním nadbytočného kovu z vyznačenej oblasti. Fotochemické obrábanie (Phowchemical machining alebo blanking. svetovej vojne v leteckom priemysle. ktorý v roku 1953 vyriešil problém znižovania hmotnosti leteckých dielcov technológiou postupného odleptávania prebytočného materiálu. ktoré využívajú účinky chemickej reakcie na tvarovanie dielcov: • • Chemické obrábanie (CM Chemical Machining). Uber materiálu chemickým pôsobením patrí k najstarším procesom tvarovania povrchov.1 Chemické obrábanie C M Chemické obrábanie (CH Chemical Machining) tiež známe pod názvom chemické frézovanie. ale výhoda chemického obrábania spočíva v energetickej nenáročnosti. je to technológia chemického leptania tvarových otvorov do veľmi tenkých materiálov a do fólii. je proces leptania povrchu kovových materiálov postupným rozpúšťaním vrstiev materiálu do hĺbky niekoľkých milimetrov. Jeho široké priemyselné využívanie však začína iba krátko po II. že výsledok procesu leptania (úberu materiálu) je závislý na experimentálnych skúsenostiach a vyžaduje vysokú zručnosť a odbornosť personálu. Chemické obrábanie sa využíva v nasledujúcich oblastiach výroby: • • • • • • presné modelovanie tvarových súčiastok.

.

5 Voľba druhu leptadla je závislá od množiny parametrov ako sú: i) ii) iii) iv) v) druh materiálu obrobku druh materiálu masky hĺbka leptania a jej rovnomernosť požadovaná kvalita chemicky dokončovaného povrchu potenciálne možnosti poškodenia alebo zmeny metalurgických vlastností materiálu (napr.4.1 spolu s dosahovanými drsnosťami opracovaného povrchu.5 0. [7]). Z technologického hľadiska najväčšiu pozornosť je potrebné venovať materiálom pre masky a pre reaktívne prostredie. Masky sa nanášajú na povrch buď náterom alebo nástrekom ochranného povlaku. Druhy doporučených materiálov pre masky a spôsob ich nanášania je dodávaný obvykle výrobcami zariadení pre chemické obrábanie spolu s technológiou. HNQj H2SO4 t ŕ 1.5 1.7 mm [6].94 4. .0 HF.1 Princíp technológie úberu materiálu Progresívne technológie Princíp chemického obrábania spočíva v riadenom odstraňovaní (odleptávaní) materiálu z povrchu. Pre leptanie ocele a hliníka sa používajú kyseliny. 7 5 Ť 1. ktorá musí byť ľahko odstrániteľná pred a po leptaní.2 4 0. je chemická zlúčenina štandartne dostupných chemikálií so špeciálnymi prísadami pre zvýšenie zmáčavosti.5 í 4. Hrúbka masky sa pohybuje v rozmedzí 0.1. 0 0 . Masky sú vyrobené z chemicky odolných materiálov ako sú guma a plasty. obrobku o hrúbke niekoľkých desatín milimetrov až niekoľko milimetrov (udáva sa celková hĺbka odleptanej vrstvy okolo 10 -f 12. kým zásady sú vhodné pre nikel a med'. Tab.0 Ť 2 . chemicky odolnými látkami alebo špeciálnymi povlakmi.1 Vybrané druhy materiálov pre leptanie a doporučené leptadlá (spracované podľa [9]) materiál hliník a jeho zliatiny nizkolegované ocele korozivzdomó ocele ( A I S I 3 0 4 ) titánové zliatiny horníka jeho zliatiny druh íeptacia NaOH + Na2S HNOÍ HN03 drsnosť Ra [um] 2. 4. Zloženie zlúčeniny sa mení v závislosti od materiálu opracovaného dielca. Masky tvoria chemicky odolnú vrstvu. ktoré tvora kyseliny alebo zásady. Miesta. Reaktívne prostredie alebo leptadlo. maskami. Koncentrácia používaných leptadiel nebola udaná.0 1. Technológia nanášania týchto látok sa nazýva maskovanie. Niektoré druhy doporučených leptadiel sú uvedené v tab. ktoré majú zostať neporušené sa zakrývajú tzv. leptací roztok (etchant).75 1. pri leptaní titánu a jeho zliatin je potrebné sledovať absorpciu vodíka do povrchových vrstiev) vi) intenzita úberu materiálu vii) prípustné prevádzkové prostredie (bezpečnosť obsluhy. regenerácia a neutralizácia leptacieho roztoku) viii) hospodárnosť úberu materiálu (náklady na chemikálie) ix) podmienky tepelného ovplyvnenia materiálu.4 mm [6]. Riadené odleptávanie je založené na chemickej reakcii medzí obrábaným materiálom a reaktívnym prostredím.

a) jednoduché frézovanie.-.1 Chemické obrábanie CM 95 wsm miesac. b) druhé leptanie. chemického obrábania [6] : n • '•à-'ii. c) vytvorenie prechodovej zóny medzi jednotlivými susednými krokmi (zdroj [6]) . podrezanie a polomer zaoblenia R1 sa rovná približne odleptanej hĺbke odleptanej vrstvy d.3 Ukážka postupu chemického frézovania drážky a vytvorenie prechodovej zóny po jednotlivých krokoch leptania. • í leptadlo t&HsS&g [Žeraviaca t———° c h ladiaca * Obr. 4.2 Princíp chemického obrábania cievka podrezanie obrobok maska Ň j'en j 1 u * pooiezanie pre druhé leptanie •dslrartenia masky odstránenie masky pŕs prvé leptanie] leptanie prechodová zòna Obr.4.v.4.

.

. 4. jamky alebo miestne priehlbeniny. pájkované a odlievané povrchy v dôsledku ich pórovitej a nehomogénnej štruktúry. Intenzita úberu materiálu sa pohybuje okolo 0. Lcptaný dielec sa po určitej dobe vyberie a premeria sa hĺbka odleptanej vrstvy.4.5d. Rozmery môžu byť až 3. Podľa rozmeru a tvaru sú menšie a tvarovo zložitejšie dielce umiestnené v ľahko manipulovateľných košoch.j. Hĺbka odleptanej vrstvy sa kontroluje počas procesu vždy v určitých Časových cykloch.3a. prehnutie.4. Tieto defekty charakterizuje norma ASTM M1L-C81769 [6] používaná v leteckom priemysle a rozdeľuje ich podľa typov na: a) b) c) d) c) žliabky alebo ryhy. Pokiaľ hĺbka odleptanej vrstvy nieje dostatočná. Obyčajne je podrezanie približne rovné hĺbke odleptanej vrstvy. odleptanie materiálu v oblastí za prekrytím maskou. Po postupnom odleptaní materiálu vzniká tzv.1. že jednotlivé roviny kryštalografickcj mriežky majú rôznu hustotu rozloženia atómov. ktorá je charakterizovaná polomerom zaoblenia R. Pre leptanie sú vhodné povrchy bez rýh.4.3 ukazuje postupné podrezávanie pri chemickom frézovaní stupňovitej drážky.4. obr. hlboké a úzke drážky v dielcoch. tým je horšia „leptateľnosť" materiálu (pojem podobný obrobiteľnosti.4 ukazuje výsledný účinok leptania na tvar povrchu ako dôsledok nerovnomernej hustoty rozloženia atómov v povrchovej vrstve materiálu.5c. Typickým javom pri chemickom obrábaní je tzv. Dielce po očistení a odmastení sú ponorené do nádrže s leptavou kvapalinou. previsy zostávajúce v hornej časti zaoblenia v oblasti.1. „podrezanie" t. Pri druhom kroku leptania sa predpokladá podrezanie v šírke u1. prechodová zóna.025 mm/min a dosahovaná sa drsnosť Ra je v rozsahu 0.7 x 15 m [8].5b.4.2. 4.4. Obr. je v tomto prípade vzťahovaný na schopnosť materiálu reagovať chemicky s koncentrovanými roztokmi kyselín a zásad za určitých podmienok).násobkom hĺbky rezu a pre ostatné materiály až 10-násobok hĺbky rezu [6]. Nerovnomerný uber je typický pre zvárané. Všetky tieto poruchy a nevhodné tvary môžu spôsobiť nerovnomerné odleptanie materiálu. Čím je vyššia hustota rozloženia atómov. ktoré vznikajú v oblasti zaoblenia. obr.96 ProRresívne technológie Jednoduchý princíp metódy chemického opracovania povrchu je znázornený na obr. Prípustná dĺžka prechodovej zóny je pre zliatiny hliníka 4 .4. jamiek a iných povrchových porúch a vád materiálov. dielec sa opäť ponorí do nádrže. obr.1 Kvalita opracovaného povrchu Kvalita chemicky opracovaného povrchu je určená vstupnou kvalitou povrchu polovýrobku a hĺbkou odleptanej vrstvy.5a. stlačenie. a veľké plošne rozmerné dielce zavesené na závesoch. kde konči maska. Z kryštalografie je známe. Kapacita nádrže je daná jej rozmermi. obr. postupné stenčovanie steny smerujúce od krajov do stredu dielca.5e. Obr.4.4.75 pm v závislosti na materiále leptaného povrchu [5]. Rovnako nie sú vhodné ostré rohy. obr.4. V prvom kroku je podrezanie u takmer rovne hĺbke odleptanej vrstvy d (u ~ d) a tiež polomeru zaoblenia R1.75 Ť-3. ktoré zahrňuje polomer R1 a R2. obr. Ako výsledok nehomogénnosti povrchu pred leptaním a náhodných vplyvov pri procese leptania môžu vznikať rôzne defekty a poškodenia povrchu. Toto podrezanie vzniká najmä v dôsledku predĺženia doby pôsobenia lcptadla na povrch. Obr.1. zvislé drážky alebo ryhy ako výsledok pôsobenia plynových bublín pri leptaní.5 ukazuje možné defekty a poškodenia povrchu po chemickom leptaní. obr.

tento druh vrubu je neprípustný.5g. 4.4. .4 Účinok leptania na povrchovú vrstvu z mikroskopického hľadiska.1 Chemické obrábanie CM í) g) h) 91 i) ostrovčeky. tento typ vrubu je klasifikovaný ako prípustný. obr.5i. Vo všeobecnosti neexistuje jednotnosť v dostupných v informačných zdrojoch. vzniká v dôsledku rýh na pôvodnom neleptanom povrchu alebo ako stopa po nevhodne hlbokom orysovaní tvaru pred leptaním.4.5h. \. • hranice zrn • štruktúra pred chemickým opracovaním štrukúra po chemickom opracovaní Obr. obr. • y . tesná m e d z e r a široká medziatómová jnedzera ^£S povrch mechanicky medzi atómami opracovaný V jf^ • . vrub v mieste pred zaoblením.4. príčina vzniku je rovnaká ako v prípade h). (zdroj: Langworthy ¡6}) povrch vytvorený po leptaní Obr. miestami vystupujúce časti neodleptaného materiálu. 4. < • • • • / • • A« *. .4. .4. obr.4. .5 Typické defekty na povrchu chemicky frézovaných dielcov (zdroj: Langworthy [6]) Dosahovaná drsnosť povrchu po chemickom obrábaní sa mení podľa druhu leptaného materiálu. • * 1 • . obr.5f.1. vrub v mieste pred zaoblením. vyvýšeniny.7 . orientačné hodnoty sú uvedené v tab.

.

c) Plochy. Časti. roztok kyseliny chlorečnej a kyseliny dusičnej pre ocele a chlorid železitý pre korozivzdorné ocele. ktorý vznikne na povrchu sa odstráni ponorením do 15 30% roztoku kyseliny dusičnej HNOj.6 je typickou a najčastejšie používanou ukážkou procesu maskovania rozmerovo veľkých dielcov pomocou lasera. Tým sa odstráni oxidický film Al 3 Oj. morenia a oplachovania vo vodnom kúpeli a napokon zo sušenia.78 pm. ktoré budú leptané sa orysujú podľa požadovaného tvaru a prebytočná maska sa odstráni postupným olupovaním. Bežne používané leptadlá sú roztoky rôznej koncentrácie.76 ~ 4. Hladký a lesklý povrch titánu a titánových zliatin má Ra v rozsahu 0. sa udáva dosahovaná drsnosť Ra v rozmedzí 0. maskou sú to materiály na báze lakov. polyetylén. Hrúbka ochrannej vrstvy býva v rozmedzí 0. plastov.025 mm/min. d) Nechránené oblasti povrchu sa leptajú ponorením dielca do leptadia. Pre zvýšenie priľnavosti masky sa dielce moria ešte v kyseline sírovej H2SO4. 4. gumy. odstránenie oxidickej povrchovej vrstvičky.70 * 1. ktoré obvykle trvá 2 -ŕ 8 hodín. Materiál masiek je guma. čo urýchľuje a automatizuje proces maskovania.57 um v závislosti od druhu hliníkovej zliatiny. Pre horčík a jeho zliatiny je dosahovaná drsnosť lesklého povrchu v rozmedzí 0.15 -ŕ 2 mm. Po nanesení masky nasleduje jej sušenie.38 -f 1. že kov je odoberaný v množstve asi 0. Proces čistenia pozostáva z odmastenia. 4. polyvinylchlorid. Hliník a jeho zliatiny používané v leteckom priemysle sú najčastejšie opracované technológiou chemického frézovania. Pre rovnomerný uber materiálu je potrebné zabezpečiť vhodnú teplotu leptacieho roztoku a jeho plynulý pohyb napr. Odporúča sa dielec klásť do roztoku pod 45° uhlom. miešaním. aby nedošlo k nahromadeniu vodíka pod maskou. Obr. Po očistení povrchu pokračuje proces nasledujúco: Nanášanie ochrannej masky na miesta. sú chránené vhodným materiálom tzv.1. napr. Z uvedeného dôvodu je dobre známa technologická postupnosť leptania a používané chemikálie. Obvyklý postup pri chemickom frézovaní pozostáva z nasledujúcich krokov [8]: a) Čistenie povrchu pre zabezpečenie dobrej priľnavosti masky a rovnomerného úberu materiálu. Jeho zloženie a koncentrácia sú volené tak. Proces čistenia dielcov vyrobených z hliníkových zliatin začína odmastením obyčajne v trichlóretyléne.9S < Progresívne technológie Pre hliník a jeho zliatiny.2 Chemické frézovanie Chemické frézovanie je proces ieptania používaný na presné modelovanie kovových dielcov. hĺbky odoberaného materiálu a druhu použitého leptadla. Obrábané časti sú ponorené do leptacieho roztoku alebo ním striekané. Morenie prebieha v 5% roztoku NaOH (hydroxid sodný) pri teplote asi 40° C. Kal. živíc. ktorý je najčastejšie chemicky opracovaným materiálom. ktoré nemajú byť leplané. V dnešnej dobe sa stále viac využíva laser na nanášanie vrstiev. polystyrén a iné. b) . ktoré nemajú byť odstránené. neoprén.78 pm [6]. hydroxid sodný sa používa pre leptanie hliníka a jeho zliatin.

čistenie a kontrola kvality povrchu dielca. f) Nasledujúce kroky procesu sú: odstránenie ochrannej masky. na chladenie I D n t maska Obr. odolnosti ochrannej masky. opracovať je možné väčšinu ocelí a zliatin. Po ukončení procesu nasleduje čistenie a kontrola. í Chemické obrábame CM 9Q Doba leptania nie je závislá na ploche.4. Detail hlavice lasera pri nanášaní masky (zdroj: Snoeys etal. 4.4 mm/min. Corlaser optka piivod plynu ^v*-1. -1—! 2 m U— . chemickým účinkom prostredia a vznikajúcich splodín. Rýchlosť rozpúšťania sa udáva okolo 0. • • • • .7 Postupnosť krokov pri chemickom frézovaní smpňovitej drážky [8] obrabok Výhody chemického frézovania je možné zhrnúť nasledovne: uber materiálu nespôsobuje vznik vnútorných napätí v hotových dielcoch. postupné odpletávanie stupňovitej drážky.7.4. rxjslupnosf krokov pn leptaní slupfi ovite] drážky 3. Opakovaný postup sa používa pre tzv. Po odlcptaní jednej časti sa odstráni časť masky a odkrytá časť je ďalej leptaná. [8]) e) Po opracovaní sú plochy omývané a zbavované zvyškov leptadla. zabezpečuje sa rovnomerné tvarovanie zložitých profilov.6 Nanášanie ochrannej masky pomocou lasera na veľkoplošné dielce. môžu sa vytvárať veľmi Úzke prierezy.4. ale je úmerná hĺbke odoberanej vrstvy materiálu. g) Po chemickom frézovaní môžu byť dielce dokončované d'alšimi postupmi mechanického opracovania. obr.01 4 0. ktorú je potrebné opracovať.vrstva podrezavanie hrana masky 4 hrúbka Obr.

.

zneškodňovaním chemikálii a problémy so znečisťovaním ovzdušia. do ktorej sa ponára.25 mm. ako operácia nasledujúca po tvárnení. Obr. aby sa obmedzila hydrogenizácia povrchových vrstiev. tvrdosť a krehkosť materiálu nepredstavujú významné vlastnosti z hľadiska chemického opracovania. dosahujú sa veľmi úzke tolerancie rozmerov okolo ± 0. náklady na proces závisia od kvality povrchu východiskového dielca (napr. vytváranie veľmi hlbokých tvarov nieje hospodárne. (zdroj: (8J) Chemické frézovanie sa využíva pre opracovanie častí plášťov a krídiel lietadiel.4. pretože pri leptaní sa vytvára zaoblenie. najmä za účelom zníženia hmotnosti dielcov. zvary a náliatky sa leptajú obtiažne. nutnosť zvýšenej pozornosti na bezpečnosť práce spojená s manipuláciou s chemickými látkami.J 00 • • • • • Progresívne technológa- chemické frézovanie. nie je možné vytvárať ostré hrany. nekontrolovateľného podrezávania. v prípade ak jc materiál homogénny). 4. najväčšiu nákladovú položku tvorí cena chemikálii. neodporúča sa vyrábať drážky s menšou šírkou ako je dvojnásobok hĺbky rezu. Medzi hlavné nevýhody procesu patria: vznik tzv. jamkovitého povrchu. " • • • • • • • • • Obr. pre zabezpečenie rovnomernosti odlcptanej vrstvy sa vyžaduje homogénna štruktúra ocelí.8 Príklad úpravy prierezu panela plášťa lietadla chemickým frézovaním za účelom zníženia hmotnosti. skúšobných laminátov a kovových Časti z tenkých plechov a fólií. po chemickom frézovaní sa niekedy vyžaduje mechanické leštenie povrchu. . pretože majú rôznorodú štruktúru. pričom polomer zaoblenia je približne rovný hĺbke rezu (hĺbke odleptancj vrstvy. Široké uplatnenie nachádza chemické frézovanie vo výrobe dosiek plošných obvodov. ktorá môže spôsobiť vznik tzv. titánové zliatiny vyžadujú špeciálne leptadlá.8 ilustruje príklad postupného tvarovania a odleptania prebytočného materiálu plášťa lietadla. náklady na proces sú nízke v porovnaní s ostatnými procesmi ako ECM alebo EDM. vrypy na povrchu. dovoľuje použiť jednoduchšie tvárniace postupy. alebo stopy po korózii spôsobujú nerovnomerné odleptávanie a vznik rôznych vád). rozmery dielca sú limitované iba rozmermi nádrže.

d) Pripravený negatív požadovaného tvaru sa položí na materiál polovýrobku a vystaví sa ultrafialovému žiareniu. ktoré vytvárajú vrstvy odolné leptaniu pomocou fotografickej techniky. výroba vývojových prototypov a modelov. Postup fotochemického leptania znázornený na obr. presnosť procesu maskovania a leptania. kde by mechanické obrábanie mohlo spôsobiť poškodenie (lom. Použitie PCM technológie je vhodné pre relatívne tenké materiály s hrúbkami v rozsahu 0. pri ktorom je materiál odoberaný z povrchu fotografickou technikou. Podľa grafickej predlohy sa pripraví tzv. Je vhodné pre presné tvarovanie kovových aj nekovových materiálov pre svoje osobitné výhody ako: • • • • • • tvarovanie mimoriadne tenkých materiálov (fólií).1. výroba mimoriadne zložitých tvarov. Typická doba expozície ožiarenia je 10 30 sekúnd. výroba mikrokomponentov a využitie v oblasti nanotechnológií. Foto rez i s tí v ne látky sú fotografické ochranné masky. kde je potrebné rýchle a lacné zhotovenie modelov (uplatnenie pri technológií Rapid Prototyping). Doba ožiarenia závisí na intenzite svetelného žiarenia a na použitom druhu materiálu masky. Vyžadujú starostlivú manipuláciu. Faktory.003 * 1. Čo by mohlo spôsobiť ich deformáciu. Vytvárajú veľmi tenké ochranné vrstvy a sú citlivé na svetlo. Fotorezist nanášaný ponorením do kúpeľa alebo striekaním. vznik pnutia v tenkých vrstvách a ostrapy. výroba dielcov.4. c) Na očistený materiál sa nanáša fotosenzitívna látka (nazývaná fotorezist). opracovanie tvrdých a krehkých materiálov. kompenzácia tzv. 4. V súčasnosti sú zložité tvary navrhované pomocou CAD systémov.3 Fotochemické obrábanie Fotochemické obrábanie alebo leptanie (PCM Photochemical Machining) je modifikácia chemického frézovania. že po ožiarení svetlom vhodnej vlnovej dĺžky sa vytvrdzujú. čisté prostredie a potrebujú zložitejší postup spracovania ako ostatné maskovacie techniky používané napr. Vytvrdené vrstvy fotorezistívnej látky pôsobia ako bariéry pri leptaní. Obmedzenie hrúbky materiálu je spojené s požadovanými toleranciami rozmerov. ktorý' sa redukuje na rozmery požadovanej veľkosti hotového dielca. b) Polotovar je chemicky očistený. .1 Chemické obrábanie CM 101 Veľmi výhodná je táto metóda pri výrobe tvarových otvorov do jemných súčastí z tenkých kovových fólii. pri chemickom frézovaní. ktoré by sa inak vyrábali lisovaním. fotonegatív. ktoré ovplyvňujú presnosť rozmerov pri fotochemickom obrábaní sú: • • • • • druh opracovaného materiálu predpísané rozmery hotového dielca presnosť tvaru zhotoveného fotonegatívu. 4.9 je možné popísať nasledujúcimi krokmi: a) Príprava grafického návrhu tvaru a jeho niekoľkonásobné zväčšenie. ktoré musia byť bez ostrapov. koncentrácia napätí v podp o v rohových vrstvách).27 mm [2]. „podrezania". Vlastnosťou týchto látok je.

.

pretože sa mení len predloha (negatív). Bellow a Koni [1]) rozdelenie obrob ku leptaním Medzi hlavné výhody fotochemického obrábania patria: • mimoriadne nízke náklady na zariadenie. • proces umožňuje veľkú flexibilitu navrhovaných tvarov. . ktoré rozpúšťa nechránené miesta a vytvára požadovaný tvar dielca. • minimálne náklady na nové aj vysoko zložité tvary. Teplota leptacieho roztoku sa udržiava okolo 55°C. ktorá sa v súčasnosti pripravuje pomocou CAD systémov. Uber materiálu je v rozsahu 0.9 Účinok leptania na povrchovú vrstvu z mikroskopického hľadiska.05 mm/min. Pre hliník a jeho zliatiny sa obvykle používa 20% roztok hydroxidu sodného (NaOH). Najčastejšie používaným druhom leptadla pre kovové materiály je chlorid železitý (FeCľj) v rôznej koncentrácii Bauméovej stupnice (°Be). čisti od ochrannej masky a kontroluje kvalita leptania. presnosť tvarov sa zvyšuje so znižujúcou sa hrúbkou materiálu. • hotové dielce sú vysoko presné a bez ostrapov. (spracované podľa : Friedman ¡2]. • mimoriadne tenké kovové fólie nie sú ovplyvnené deformáciou z upnutia a mechanického pôsobenia síl a napätí.102 e) Progresívne technológie f) Po tomto prípravnom spracovaní sa polotovar ponorí do reakčného kúpeľa podobne ako pri chemickom frézovaní alebo je striekaný leptadlom. • krátke časové úseky potrebné pre zhotovenie novonavrhnutých dielcov od zadania návrhu. Po odleptaní sa dielec umýva.01 -í 0. 4. očistený povrch kovu obojstranne nanesená fotorezislivna látka ultrafialové svetlo foto negativ tvaru obojstranné ožiarenie fotorezistivnej látky ZZZZEZi VZZZZZZ2ZZ2ZZÜ odstránenie masky H 5= parciálne leptanie tvaru Obr. tvrdosť a iné fyzikálno-mechanické vlastnosti kovov sa nemenia vplyvom procesu.

Inconel. Hastelloy molybdén.0038 ŕ 1. Pre razenie a dierovanie je potrebné vyrobiť vysoko presný nástroj z pevného a húževnatého materiálu.2. uhlíková oceľ.10 Doporučené obmedzenia rozmerov dielcov pre fotochemické obrábanie z hľadiska vyrobiteľnosti a presnosti požadovaného t v am. Podľa schopnosti kovov a zliatin reagovať s leptadlom je ich možné rozdeliť do štyroch základných skupín. korozivzdomé ocele. niob Kvalitatívne hodnotenie leptateľnosti dobrá dobrá až uspokojivá uspokojivá až slabá slabá V súčasnosti fotochemické obrábanie predstavuje alternativu ku klasickému dierovaniu (blanking) a razeniu (stamping) zložitých tvarov do tenkých plechov a fólii. zirkón wolfräm. pretože výpary lcptadiel sú vysoko korozívne. horčík. • zvýšené bezpečnostné požiadavky pri manipulácii s chemikáliami. mangán.13 mm. titán. zinok. nikel.2 h h O b r .4. hliník. niektoré ďalšie rozmerové obmedzenia znázorňuje obr.6 mm. Široké uplatnenie našlo PCM vo veľkosériovej výrobe tvarovo zložitých a rozmerovo malých otvorov do fólií o hrúbkach 0. ktoré sa používajú vo forme tenkých plechov je vhodná pre fotochemické obrábanie.2 Kvalitatívne hodnotenie leptateľnosti vybraných druhov materiálov [2] Materiál elektrolytická me o". vanád. mosadz. striebro. bronz. ktoré vychádza z empirických skúseností [2]. kde sa požadujú úzke tolerancie rozmerov okolo 0. . leptacie náradie a zariadenie musí byť oddelené od ostatných zariadení. Fotochemické leptanie je nenáročné na použité zariadenie a neovplyvňuje mechanickými deformáciami opracovaný povrch. « obmedzenie hrúbky materiálu vhodného pre dierovanie zložitých tvarov. limitné hodnoty rozmerov dielca h 0. PCM je vhodné pre opracovanie tenkých materiálov s hrúbkou okolo 0. ako to ukazuje tab. Typické príklady fotochemického dierovania rôznych tvarov sú znázornené na obr. • nie je možné vytvárať ostré hrany.4. Tab.10 [2].4. tantal.0025 mm. Monel. chróm. Lcptateľnosť je charakterizovaná kvalitatívnym hodnotením. 4. (zdroj: [2]) Väčšina bežne dostupných kovov a zliatin.4.1 Chemické obrábanie CM 103 Nevýhody sú: • požiadavka pomerne vysokého stupňa zručnosti obsluhy. zlato. maximálna hrúbka materiálu doporučená pre dierovanie jc okolo 1.75 h 1. olovo.4.11.52 mm a pre dielce.

.

ktoré po . To umožňuje. Tento chemicko-tepclný proces odstraňuje ostrapy z obrobkov. Vznikajúce oxidy kovov sa usadzujú na stenách komory alebo aj na povrchu obrobkov. obyčajne v pomere 2:1 alebo l: l a pôsobí veľmi krátku dobu asi 2 až 3 milisekúndy.1. obr. Pre ostrapy je charakteristické. ktoré sú uložené v uzavretej komore. • masky pre obrazovku farebnej televízie • optické zameriavače pre vysokorýchlostné kamery.104 Progresívne technológie s vysokou Typické použitie fotochemického obrábania (leptania) predstavujú výrobky presnosťou a rôznorodosťou tvarov ako: • dosky plošných spojov. • matrice elektronických kontaktov vyrábaných z niklových zliatin. že sa za veľmi krátky čas ohrejú na reakčnú teplotu a spolu s prebytočným kyslíkom zhoria na oxidy kovov. výronkov a ostrin (zaužívané medzinárodné označovanie TEM Thermal Energy Method) bola prvýkrát zavedená v roku 1970. odkiaľ sa odstraňujú vodným roztokom.4. • doštičky elektrických motorov.12. účinkom jednorázovej tepelnej vlny o teplote 3 000 až 3 300UC [3]. 4. Ocele.4 Termické odstraňovanie ostrú p o v Metóda termického (tepelného) odihľovania a odstraňovania ostrapov. Tepelná vlna vzniká pri vznietení zmesi vodíka a kyslíka. že majú malý pomer hmotnosti k povrchu v porovnaní s celým obrobkom. Zapálenie zmesi je elektrickou iskrou.

Izotropicky leptané otvory v kremíkovom kryštály sú charakteristické mierne zaobleným tvarom v spodnej časti otvoru. 4. Intenzívne rozpúšťanie prebieha v smere kolmo na rovinu 110 (označenie podľa Millerových indexov rovín). alebo vyparia zo všetkých časti. bronzy a hliníkové zliatiny nieje potrebné po procese TEM oplachovať. c. Medzi hlavné výhody procesu patrí: • vysoká automatizácia procesu. ale nemožno ho považovať za univerzálnu náhradu mechanického odihľovania. • spoľahlivosť pri odihľovaní dutín a hlbokých otvorov. komponentov atramentových tlačiarní a iné.14a. • chemické obrábanie pomocou aktívneho plynu • chemické obrábanie aktívnou hmotou (gélom) technologické operácie. matrice piezoelektrických akcelerometrov. ktoré sú ohraničené pomalšie rozpustnými kryštalografickými rovinami. Ani zinok. Krernik kryštalizuje v kubickej plošne centrovanej mriežke.4. Okrem anizotropického leptania využíva sa aj proces izotropického leptania.13. obr. Anizotropické leptanie sa využíva pri výrobe optických komponentov. Tieto látky spôsobujú rozdielne rozpúšťanie kremíka v jednotlivých rovinách jeho kryštalickej mriežky. V smere kolmo na. ukazuje smery rovín s výbornou a so zhoršenou leptateľnosťou kremíkového kryštálu.4. rovinu 100 je rozpúšťanie pomalšie a v smere kolmo na rovinu 111 je skoro nulové. ktoré reagujú s kryštalickým kremíkom. pretože obrobok v tak krátkom čase nie je schopný absorbovať také množstvo tepla. Obr.1 Chemické obrábame CM 105 odstránení ostrapov budú ďalej tepelne spracované.14 b. že pri oceľových materiáloch stúpne pri procese teplota povrchu asi na 180°C a pri neželezných asi na 70°C. Obrábací postup využíva riadené vstrekovanie . Fisher [3] uvádza.5 Špeciálne postupy chemického opracovania Medzi špeciálne postupy chemického opracovania sa zaraďujú používajú na zvláštne účely ako je: • anizotropické leptanie kryštalického kremíka.1. Na základe * tejto anizotropickej vlastnosti vznikajú pri rozpúšťaní kremíka rôzne otvory. • flexibilita pri prestavovaní na iný tvar dielca.4. ktoré by podstatne ovplyvnilo jeho mechanické i tvarové parametre. ktoré sa Anizotropické leptanie [7. Ako leptacie látky sa používajú alkalické roztoky ohriate na vysokú teplotu. Ukladajú sa do tlakovej komory. 9] sa využíva pri výrobe mikroelektronických komponentov a pri riadenom leptaní kryštalického kremíka. Jeden variant je využívaný pri odstraňovaní zalomených nástrojov v otvoroch alebo zapadnutých kovových častí. nieje potrebné oplachovať. • minimalizácia ľudského faktora na kvalitu výroby. 4. Plynové o b r á b a n i e [10] sa využíva vo veľmi malom merítku pre zvláštne účely pri miestnom obrábaní jednoduchých tvarov. tiež plasty a guma. Termické odstraňovanie ostrapov je široko použiteľný proces. aby ohriatie povrchu obrobku počas procesu nepresiahlo teplotu 100 "C Dielce môžu byť kovové i nekovové materiály. kde sa ostrapy dokonale odtavia. Pôvodné vlastnosti materiálu i tvar zostávajú zachované. obr. Pre správnu funkciu procesu TEM je nutné zachovať rozdiel v pomeroch medzi povrchom a hmotnosťou obrobku a ostrapu.

.

Kohls.35/2. sa prikladá na obrábaný povrch.A. SME. l. (1989) * pp. W.578 4.1: Bellows. Celulózová hmota môže byť úplne odliata v tvare požadovaného dielca. Led. pp 577 . Langworthy. kryštál kremíka Obr.Metals Handbook . c) Ieptaných otvorov do kremíka (zdroj: McGeough [7]) Obrábanie aktívnou hmotou [7. Z. Vigner.: Advanced Methods of Machining. American Machinist. (1976). pp 587 .: On the Selecúon of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.592 6.: Photochemical machining. pp. (1982). (1997).. van Luttervelt. Friedman. 11/ (Electrogel machining) sa využíva pre miestne tvarové obrábanie alebo obrábanie celých plôch kovových súčastí. Polotuhá hmota z celulózy a octanu. Dcarbome. Chapman and Hall.: Thermal Energy Method. ASM . 580 . (1997). chlorinu). B. 1983 10. 9.13 Znázornenie rovín v kryštalickej mriežke kremíka s dobrou [110] a horšou [100] leptateľnosťou (zdroj: Snoeys et al [8J) Obr. ASM . vyvinutého pre tieto účely na postupné odleptávanie zalomeného nástroja. London.Machining. . Prikryl. Wydawniclwo naukowolechniczne. 10. Kov je odstraňovaný kyselinou obsiahnutou v povlaku. March.: Manufacturing Engineering and Technology. Tolerancie sa pohybujú v rozsahu ± 0.39/2 (1989). Annals of the CIRP Vol. Vol.l87 2. March.587 -607 1. p.M.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.586 7. ASM International. (1986). E. Warsaw. R.075 mm. Vol.Inc. ASM . Kaczmarek.: Chemical milling.technický prúvodce SNTL Praha 1987. Z. F. March. 9. T. Dckkyser.Metals Handbook . ktoré majú byť opracované.cd..vyd. pp.Machining. ASM International.448-462 5. S. (1997). Abrasion and Erosion. pp 579 ..14 Príklady izotropicky (a) a anizotropicky (b.Comp. 8. 4. Vol. Staelens. Týmto spôsobom je možné vytvárať odstupňované a obrysové rezy až do hĺbky 10 mm. Annals of the CIRP Vol.. (1988). Special Report 743. 16.: Obrábéní . J.Machining. A. obsahujúca kyselinu. Literatúra ku kapitole 4. 468 9. Tool and Manufacturing Engineers Handbook.ed. J.p. C. Vol. odkiaľ sa odstránia (vyrežú) miesta.: Drilling without Drills. Táto technika je zvlášť výhodná pre tvarovanie plastových kompozitných materiálov. H.: Principles of Machining by Cutting. Fisher. Addison-Weslev Pub.Metals Handbook .ed. 1 Machining.l. March. Kalpakjian.106 Progresívne technológie reaktívneho plynu (napr. 16.ed. 9.593 3. 4. McGeough. 11.025 až 0. ASM International. Snoeys. 16. G. J.

• v leteckom priemysle pri výrobe lopatiek turbín motorov. Okrem základnej technológie elektrochemického obrábania sa využívajú rôzne modifikácie tohoto procesu. elektródovej polarizácie a termodynamika galvanických článkov tvoria základy pre technológiu elektrochemického obrábania.4. teória elektrolytov. (ECDM Electrochemical Discharge Machining). • v špeciálnej výrobe. Známe Faradayove zákony. ktorej teoretické zdôvodnenie spracoval v roku 1834 Faraday. Prvý patent na elektrochemické obrábanie podal v roku 1929 Gusjev. • pri výrobe prístrojov.Elektrochemical Machining) je proces. (ECSM Electrochemical Spark Machining) Z technologického hľadiska sa princíp elektrochemického úberu materiálu používa pre: i) ii) iii) iv) v) elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické hĺbenie tvarov a otvorov. delenie materiálov. Metódy i) + iii) sú označované za ECM obrábanie s núteným odstraňovaním produktov elektrochemickej reakcie. ktoré boli vyvinuté ako špeciálne postupy výroby a to: • elektrochemické brúsenie (ECG . pri ktorom sa uber materiálu dosahuje elektrochemickým rozpúšťaním anodicky polarizovaného obrobku. Širší záujem a vývoj zariadení začal okolo roku 1950 pre potreby tvarovania vysokopevných a žiaruvzdorných zliatin. Procesy iv) * v) patria k povrchovému elektrochemickému obrábaniu bez odstraňovania produktov reakcie počas procesu. Je to bezsilové opracovanie. CD Capillary Drilling) * kombinované metódy elektrochemického a elektroerozívneho úberu materiálu (ECAM Electrochemical Arc Machining).2 ECM 4. väčšiu presnosť tvarov a rozmerov. V súčasnosti patrí ECM obrábanie medzi bežné progresívne metódy opracovania ťažkoobrobiteľných materiálov a predmetov zložitých tvarov.Electrochemical Grinding) * elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou (STEM Shaped Tube Electrolytic Machining) • elektrolytické vŕtanie prúdom elektrolytu (ES Electrostream Drilling. pri ktorom nevznikajú napätia pod obrobeným povrchom a opracovaný povrch je bez ostrapov.2 Elektrochemické obrábanie Elektrochemické obrábanie (medzinárodne zaužívaný názov ECM . Používa sa predovšetkým: • v automobilovom priemysle. označovanie (značkovanie). • pri výrobe tvárniacich nástrojov. . implantátov a protéz pre humánnu medicínu. odstraňovanie ostrapov. tiež obrábanie prúdiaci elektrolytom. leštenie. V porovnaní s chemickými postupmi úberu materiálu majú elektrolytické metódy ďaleko väčšie úbery. Základom procesu je elektrolýza.

.

Princíp úberu materiálu .- —— _ —_• \ nerozpustny hydroxid železitý tvorenie vodíkových iónov na katóde Obr.108 Progresívne technológie 4.15.4. Charakteristickými znakmi ECM obrábania sú vysoká hodnota prúdovej hustoty. ECM proces sa Často vysvetľuje ako obrátený proces galvanického pokovovania. 4. Charakteristickým javom je.15 Základný princíp elektrochemického obrábania a konfigurácia nástroj .4. anóda -obrobok prúd e le k tónov anóda katóda rozpúšťanie^ železa T-~ na anóde _ — . kde predmet (obrobok) ponorený do elektroiytu je zapojený na anódu. čo je 1000 krát viac ako sa používa pri galvanizácii (elektrolytické nanášanie povlakov). relatívny posuv elektród. malá medzilektródová vzdialenosť (gap).16 Príklad elektrolýzy železa vo vode .2.anodické rozpúšťanie materiálu . Elektrolyt preteká v medzere (gap) medzi elektródami (nástroj a obrobok) zapojenými do obvodu jednosmerného napätia. ktorej tvar sa kopíruje na obrábanú plochu.nastáva počas elektrolýzy. Základný pracovný princíp ECM obrábania znázorňuje obr.obrobok na začiatku procesu a na konci procesu.02 m/s) Obr. pomerne vysoká rýchlosť prúdenia elektroiytu a často používaný členitý tvar elektród. katóda • nastroj (mosadz) smer posuvu (0. žc opotrebenie (úbytok) nástrojovej elektródy (katódy) je nepatrný. ktorá môže dosahovať až 500 A/cm". nedochádza k výraznej zmene tvaru nástrojovej elektródy. kde obrobok je anóda a nástroj je katóda.1 Princíp elektrochemického ú ber u materiálu Elektrochemické obrábanie je riadený lokalizovaný uber materiálu jeho anodickým rozpúšťaním v elektrolyte.

Ako príklad je rozpúšťanie železa vo vode podľa znázornenia na obr. Z tohto dôvodu budú ďalej uvedené iba vybrané závislosti používané pre výpočet produktivity ECM obrábania. ale prebiehajú súčasne. 0 -4 Fe(OH) 2 + H 2 Ako sekundárny dej prebieha reakcia hydroxidu železnatého s vodou a vytvára sa ťažkorozpustný hydroxid železitý vo forme kalu.2 Elektrochemické obrábanie ECM 109 Elektrolýza. Teoretické základy a popis procesu v medzielektródovom priestore je v súčasnosti dobre prepracovaný a prístupný vo viacerých zdrojoch [3. elektrochemické deje sa riadia Faradayovými zákonmi. ktorý' sa usadzuje na dne nádrže. t (4. 18]. Elektrochemický ekvivalent je premenlivý parameter a mení sa dokonca aj s mocenstvom kovu v zlúčenine. ktorý určuje produktivitu elektrochemického obrábania je vyjadrený rovnicou [7. že elektrolýza patrí k dejom. t je čas (s) procesu. záporne nabitá elektróda.4. Na obr.4. že železo v reakcii s vodou vytvára hydroxid železnatý podľa reakcie: Fe + 2 H .4. Základný teoretický vzťah. Sekundárne deje vytvárajú odpadové produkty elektrolýzy. Elektrochemický ekvivalent závisí od druhu materiálu. V elektrolyte prenášajú elektrický náboj ióny a z anódy je odvádzaný opäť elektrónmi. ktorý prechádza medzi dvoma kovovými elektródami. + 2 H 2 0 + 0 : -> 4 Fe(OH). Prenos elektrického náboja je pohybom iónov a elektrónov. .4. Dej na anóde je vyjadrený anodickým rozpúšťaním železa: Fe -4 Fe ** + 2e Na katóde dochádza k tvorbe vodíka a hydroxidových iónov: 2 H : 0 + 2e -» H : + 2 OH Výsledkom týchto elektrochemických reakcií je. Z chemického hľadiska na katóde prebiehajú redukčné deje a na anóde dochádza k oxidácii iónov alebo molekúl. ako tzv. Sekundárne deje vznikajú ak sú produkty primárnych dejov nestále.3 uvádza hodnoty elektrochemického ekvivalentu pre vybrané kovové materiály. Katóda. Na katóde prebieha dej chemickej redukcie (vylučuje sa vodík) na anóde prebieha oxidačný dej (vylučujú sa elektronegativne zložky). Priebeh elektrolýzy kvantitatívne popisujú Faradayove elektrolytické zákony.I. ktoré prebiehajú na atomárnej úrovni. privádza prúd do elektrolytu vo forme elektrónov. Z toho vyplýva potom aj nerovnomerná rýchlosť rozpúšťania jednotlivých zložiek kovových konštrukčných materiálov. 12. Tieto deje (redukcia a oxidácia) nemôžu prebiehať izolovane. Katóda prijíma elektróny a z anódy sa elektróny uvoľňujú. Tab.1) kde q c je elektrochemický ekvivalent (g/A. ktoré sa vylúči prúdom 1 A za jednotku Času (s). primárne deje. 12]: V = qt. V rovnici (4.s) ako množstvo látky V (g).1) je I prúd (A) pretekajúci obvodom. 7. Ako už bolo spomenuté vyššie. Táto reakcia nie je časťou elektrolýzy: 4 Fe(OH).16.16 je znázornený elektrochemický dej. ako základný jav elektrochemického obrábania je chemický proces rozkiadu elektrolytu pôsobením elektrického prúdu. Je potrebné poznamenať.

.

4) Tab.£q (4.50 Mecénstvo Al3+ W6* Fe .30 V jednosmerné napätie) • medzera (gap) medzi nástrojom a obrobkom.16 4.02 mm/s) • vodivosť resp.203. • rýchlosť posuvu elektródy (okolo 0.193. ktorá je daná súčinom prúdovej hustoty j {A/mm2} a elektrochemického ekvivalentu [7]: Vi = q c . ktoré ovplyvňujú prúdovú hustotu a tým aj úber materiálu sú [9.103 0.2) i=I Pre elektrochemické hĺbenie materiálov má význam rýchlosť posuvu nástrojovej elektródy (mm/min). S (4. .305.10 3 0. ktorou sa pri ECM obrábaní môže zvyšovať výkon.380.1) vyplýva.090.3) m c i Z rovnice (4.86 7.cm' 1 ) * rýchiosť prúdenia elektrolytu (3 + 30 m/s) • materiál obrobku.123. Veľkosť prúdu je hodnota. kde zje počet zložiek: V =Lt.289.2 íl' 1 .10"3 0.110 Progresívne technológie 2 rovnice (4.103 0. odpor a zloženie elektrolytu (merná vodivosť okolo 0.2 7.86 B.71 19. lO* Uber materiálu sa pri ECM obrábam' riadi Faradayovými zákonmi a je funkciou prúdovej hustoty. 10-3 0. že lineárna intenzita úberu materiálu z anódy je úmerná prúdovej hustote. Premenné.1) platí pre elektrochemický uber Čistých kovov. celková produktivita je daná súčtom elektrochemických ekvivalentov jednotlivých zložiek.4.10-3 0. Pri opracovaní zliatin pozostávajúcich z dvoch alebo viacerých zložiek. Zároveň objemový uber materiálu Q v (mm 3 /min) je možné zjednodušene vyjadriť ako súčin rýchlosti posuvu nástrojovej elektródy a veľkosti obrobenej plochy S (mm 1 ) [7]: Qv = v . 12]: • pracovné napätie (5 -ŕ. ktorej hodnotu je možné v procese riadiť.3 Elektrochemický ekvivalent vybraných kovov v závislosti na ich mocenstve v zlúčeninách Materiál hliník wolfrám železo kobalt chróm titán Merná hmotnosť [g/cm3] 2.3) vyplýva. . že uber materiálu je úmerný intenzite prúdu a času.s] 0. j (4.179.316.10-3 0.093 . Fc 3Co2> Co3* Cr3* Cr* Ti 4 + Elektrochemický ekvivalent [g/A. Rovnica (4. 10-3 0. 10'3 0.

8 mm a bočnej 0.4.1.5 * 1. Výsledný tvar obrobku je závislý na veľkosti medzery a spôsobe jej kontroly. Voľba elektrolytu musi zohľadňovať maximálny uber materiálu z anódy (obrobku). A0 plocha čela nástroja.2 Elektrochemické obrábanie ECM 111 Pracovné napätie je základnou veličinou ovplyvňujúcou pracovný proces a konečný výsledok obrábania. na plochách v smere posuvu nástrojovej elektródy.4. predpísanú kvalitu . Kým plyny pri prúdení elektrolytu zvyšujú jeho odpor.3 mm. 4. Bočná medzera je medzi katódou a bokom obrobku t.j. Pri ECM hĺbení sa rozlišuje Čelná a bočná medzera medzi elektródami. Veľkosť čelnej medzery býva okolo 0. zachovávala by sa rovnomerná medzera medzi nástrojom a obrobkom a výsledkom opracovania (hĺbenia) by bola úplná zhoda vyrobeného tvaru s tvarom nástroja. Čelná medzera jc medzi povrchom obroku a čelnou stranou katódy. S s veľkosť bočnej medzery v polohe h. Odpor resp. a tým aj ku skratu. Hodnoty pracovného napätia sa pohybujú v rozmedzí 5 Ť. vznikajúce teplo ho redukuje. nástrojf'katóda í i ! f í Obr. Pokiaľ by uvedené parametre zostali počas procesu konštantné. aby clektrolytom začal prechádzať trvalý prúd. pretože sa počas procesu mení vplyvom teploty a vznikajúcich plynov. x celková hĺbka otvoru J I N Si Ao j obrobok 4. vodivosť elektrolytu je najmenej stabilným parametrom v tejto konfigurácii. S r veľkosť čelnej medzery. Veľkosť medzery je priamoúmerná napätiu a nepriamo úmemá posuvu elektródy a odporu elektrolytu. teda aj na rýchlosti rozpúšťania materiálu v závislosti od prúdovej hustoty.1 Elektrolyt a j e h o funkcia Elektrolyt má tri dôležité funkcie v pracovnom priestore: • zaisťuje vedenie elektrického prúdu.17 Parametre medzery pri ECM obrábaní jednoduchým nástrojom valcového tvaru s polomerom r.2. alebo izolačnou vrstvou na nástroji. čo je možné upraviť vhodnou korekciou tvaru nástroja. • odvádza vzniknuté teplo. Šírka medzery medzi nástrojom a obrobkom závisí na rýchlosti posuvu nástroja smerom do materiálu. Jeho minimálna hodnota musí zabezpečiť. Na bočných plochách dochádza pri ECM hĺbení mnohokrát k zvýšenému úberu materiálu (overeut).17 znázorňuje parametre medzery. Veľkosť medzery a jej dodržiavanie počas procesu je jeden z najdôležitejších parametrov ECM strojov.1 * 0. Obr. Pri konštantnom posuve nástroja so zmenšujúcou sa rýchlosťou úberu dochádza k zmenšovaniu pracovnej medzery. Tieto podmienky sú ideálne a je ich náročné dodržiavať.30 V. Správna voľba elektrolytu je základným ukazovateľom optimalizácie procesu. • odplavuje splodiny elektrochemickej reakcie.

.

4. malý p a s i v a č n ý účinok O b r á b a n ý materiál Kvalitatívne h o d n o t e n i e Roztoky kyselín sa používajú menej. c m 1 ). Základnou požiadavkou na elektrolyt je jeho agresivita voči chemickému zloženiu obrábaného materiálu tak. nástrojové o c e l e legované a nelegované ocele. Ukazovateľom vhodnosti elektrolytu je jeho merná elektrická vodivosť y ( Í T ' . n e j e d o v a t ý . zliatiny niklu kobaltu. univerzálne použitie.4. Elektrolyty môžu byť kyseliny. žieravina žieravina. ale je drahší a ľahšie spôsobuje pasivitu na niektorých kovových povrchoch. v e ľ m i j e m n é povrchy. aby elektrolyt umožňoval rozpúšťať všetky komponenty kovovej zliatiny. zásady alebo soľné roztoky. Tab. netvorí n e r o z p u s t n é hydroxldy. zliatiny niklu. Roztok chloridu sodného (NaCI) zabezpečuje vyšší uber ako roztok dusičnanu sodného (NaNOi. silný k o r ó z n y účinok. len pre špeciálne účely 5ŕ20 legované a nelegované ocele.I 12 Progresívne technológie opracovaného povrchu a ďalšie faktory ako je cena elektrolytu. lebo sa rýchlejšie znehodnocujú a je nutné ich často meniť alebo regenerovať. aby sekundárne reakcie tvorili ťažkorozpustné zlúčeniny. c h r ó m u a kobaltu d o 10 wolfrám a molybdén s p o t r e b a elektrolytu. 4. náročné na b e z p e č n o s ť m a n i p u l á c i u . teplotou a čistotou. ale 2ároveň sa dosahuje menšia presnosť a väčšie zaoblenie hrán. udržuje hodnotu pH. n e p r í j e m n á m a n i p u l á c i a 10 zliatiny medi len pre š p e c i á l n e účely d o 12 zliatiny medi j e d o v a t ý . lacný. v e ľ k é úbery.). ktorá je ovplyvnená jeho hustotou. ktoré sa usadzujú na dne nádrže a ľahšie sa pri čistení elektrolytu odstraňujú. nedráždi p o k o ž k u . náklady na likvidáciu chemikálii a bezpečnosť práce. je menej korózne agresívny. kyslosťou pH. Najčastejšie sa používajú vodné roztoky NaCI a NaNOj. 22]} Koncentrácia [%] Druh elektrolytu (hmotnostný pomer vo v o d n o m roztoku) NaCI chlorid s o d n ý NaClOs chlorečnan sodný NaNOs dusičnan sodný 10* 20 20-ŕ 45 ocele. m é d i a zinku NaNOi dusitan s o d n ý NasS04 síran s o d n ý HCI kyselina c h l o r o v o d í k o v á kyselina sírová NaOH hydroxid sodný d o 10 pre špeciálne účely zliatiny niklu.4 Elektrolyty používané pre elektrochemické obrábanie a ich kvalitatívne hodnotenie (spracované podľa [18. kobaltu dobrá kvalita p o v r c h u . Snahou pri voľbe elektrolytu pre priemyselné použitie je. hliníka. n e b e z p e č n á m a n i p u l á c i a sklon k vznieteniu s k l o n k pasivácii u ocelí. Pre kovy ako wolfrám a čistý titán roztok NaCI nie je vhodný Roztok NaNO. Napríklad v roztoku kyseliny sírovej sa pri obrábaní ocele tvoria rozpustné sírany železa a ubúda kyselina sirová. Hustota elektrolytu sa môže pri . Najpoužívanejšie elektrolyt} ukazuje tab. NaCI je viac korózne agresívny a vytvára viac nečistôt vo forme kalu.

uvoľňovaním iónov vodíka na katóde sa hromadia velektrolyte hydroxilové skupiny OH. Ako uvádza Vigner [18]. žc zvyšuje sklon k pasivácii kovov. a preto je pri elektrochemickom obrábaní nežiaducim javom.4. Rastúcou prúdovou hustotou rastie rozpúšťanie kovu na anóde.2 Elektrochemické obrábanie ECM 113 základnej teplote 20°C pohybovať. najmä železa. ktorá je obšfme popísaná v príslušnej odbornej literatúre pre jednotlivé kovy.ce-o. Javy pasivácie sú známe a ich vysvetlenie vychádza z polarizačnej krivky.4.4.transpasivačný potenciál D .B aktívna oblasť B . i. pri zvyšovaní pH elektrolytu z 6. Efektívna vodivosť elektrolytu závisí na jeho teplote. aby nedochádzalo k rozdielnemu rozpúšťaniu na rôznych miestach povrchu vplyvom zmeny vodivosti.4. obr. Cím vyššia je merná elektrická vodivosť elektrolytu y. a tým ku vzniku skratu. ku ktorými pri elektrochemických dejoch dochádza pri zvyšovaní prúdovej hustoty. Merná elektrická vodivosť y je závislá na druhu elektrolytu. V priebehu elektrochemického obrábania sa mení kyslosť elektrolytu.5 až 11 sa účinnosť anodického rozpúšťania kovu znižuje O 18 až 20%.pasivačný potenciál. teplote a stupni nasýtenosti plynom. Pre presné obrábanie je nevyhnutná kontrola vodivosti.18 Polarizačná krivka závislosti prúdovej hustoty na potenciáli f I I ] A — kritická pasivačná prúdová hustota B . niklu a ich zliatin. tvarovú i rozmerovú presnosť a prípadne i vznik skratu medzi nástrojom a obrob kom. pasivaria. jeho koncentrácii. obr. A . závislosti prúdovej hustoty na potenciáli.18.18. Zvýšenie pH ovplyvňuje proces anodického rozpúšťania kovu tým. ktorá zabraňuje ďalšiemu rozpúšťaniu kovu. Stabilizácia elektrolytu pridaním kyseliny dusičnej upravuje pH na hodnotu 6 až 8. K tomuto javu dochádza vplyvom rozkladu vody pri elektrolýze. Zvyšovanie prúdovej hustoty je však obmedzené sekundárnymi javmi.D oblasť pasivácie D .E transpasívna oblasť Prechodom elektrického prúdu medzi dvoma elektródami vytvára sa medzi nimi potenciálny spád. hodnota pH rastie pomerne rýchle a môže dosiahnuť hodnoty pH 10 11. Prevádzková teplota elektrolytu je vyššia a pohybuje sa medzi 35 ^50 °C [ 2 2 ] . anodická prúdová hustota sa v aktívnej oblasti zvyšuje až do istej maximálnej hodnoty. Je však dôležité udržiavať jej veľkosť na konštantnej hodnote. V pasivačnom stave je anodický dej . tým rýchlejší je uber. Ďalším zvyšovaním potenciálu prúdová hustota klesá a pri prekročení pasivačného potenciálu prechádza kov do pasivačného stavu. t. Čím umožňuje pri elektrolýze podstatne zvýšiť účinnosť rozpúšťania kovu a predĺžiť životnosť elektrolytu. Merná elektrická vodivosť elektrolytu ovplyvňuje intenzitu a stabilitu elektrochemického rozpúšťania kovu anódy. Je to tzv.j. pretože vodivosť je základným faktorom ovplyvňujúcim veľkosť úberu. Intenzita rozpúšťania kovu a uber sú závislé na prúdovej hustote.3 na 10. v rozmedzí 10 až 20%. čistote a obsahu vodíka (vzniká na katóde). do kritickej pasivačnej prúdovej hustoty. podľa jeho druhu a materiálu obrobku. Potenciál E [V] Obr.

.

2. mi kro š tni k túra materiálu má vplyv na výslednú kvalitu povrchu posudzovanú cez drsnosť povrchu. Pretože pri rozpúšťaní prebieha viac reakcii súčasne. Pb majú dobrú elektrickú vodivosť. Lievestro [9] uvádza.2 Vplyv materiálu obrobku na uber Zloženie obrábaného materiálu vyžaduje starostlivú voľbu elektrolytu. je potrebné voľbu elcktrolytu a jeho zloženie zvážiť. roztok Na N 0 3 } . ale nezastavuje sa celkom a ustáli sa na určitej hodnote prúdu v pasívnom stave. pri nej sa ešte netvorí pasívna vrstva (napr. Rýchlosť prúdenia elektrolytu sa volí až do 30 m/s a tomu zodpovedajúca hustota prúdu 100 až 230 A/cm" prípadne až 1 000 A/cm 3 . pri takmer 100% . tým sa zamedzí vzniku pasivačnej vrstvy na povrchu anódy (obrobku). pretože rôzne kovy a jednotlivé komponenty zliatin majú rôznu chemickú aktivitu a ich schopnosť pasivácie závisí na zložení elektrolytu. Pasívne vrstvy na iných kovoch Al. je teda obmedzená kritickou pasivačnou prúdovou hustotou. Podobne ako pri chemickom opracovaní. že na vznik drsnosti vplýva veľkosť zrna. Elektrolyt je potrebné počas procesu čistiť.I 14 Progresívne technológie spravidla veľmi spomalený v porovnaní s maximálnou rýchlosťou v aktívnom stave. . takže pri svojej malej hrúbke majú len malý ohmický odpor. Znečistenie elektrolytu sa vyjadruje pomerom hmotnosti nečistôt k hmotnosti roztoku. kedy je prúdová účinnosť nižšia než 100 % (napr. Pasívna vrstva. spolu s prúdovou hustotou a účinnosťou anodickčho rozpúšťania. elektrochemickom odstraňovaní ostrapov). nerozpustné vtrúseniny v materiále. Plynulé čistenie elektrolytu počas procesu umožňuje použitie menšej nádrže na elektrolyt a jeho menej častú výmenu. Vznik pasivnej vrstvy je ďalej ovplyvnený rýchlosťou prúdenia elektrolytu. ktorá sa vytvorí na obrábanom povrchu pri prekročení pasívnej prúdovej hustoty. V procesoch s prúdením elektrolytu sa ionizované Častice kovu anódy odvádzajú. Maximálna rýchlosť.1.5 A/cm 2 . Ti. selektívnej schopností elektrolytu a stupni jeho chemickej aktivity voči materiálu obrobku. celkový uber materiálu pri elektrolýze. Aj keď táto oblasť nie je dostatočne preskúmaná a je založená viac na skúsenostiach z oblasti elektrochemického leštenia. tým sa urýchli doba čistenia. Se a vrstvy iné než vrstvy oxidu sú málo vodivé alebo dokonale izolačné. Pt. filtráciou alebo odstredivým čistením. roztok NaCl).2 až 0. ale menej dokonalé je čistenie špeciálnymi odstredivkami. zmena 2loženia materiálu vplyvom tepelného spracovania a iné. pri elektrochemickom leštení. má niektoré charakteristické vlastnosti. zapojenými do pracovného okruhu stroja. Ni. Vplyv na pasiváciu majú elektrolyty. že zmenšuje elektrickú vodivosť elektrolytu.nej účinnosti úberu (napr. charakteristickou pre daný kov a dané prostredie (elektrolyt). Podľa Faradayovho zákona určuje elektrochemický ekvivalent každého kovu. ktorou možno obrábať pri ECM. Rýchle. Čistenie sa zabezpečuje usadzovaním. ako základnú veľmi dôležitú otázku [18]. ktoré môžu mať pri elektrochemickom rozpúšťaní účinok pasivačný. Znečistenie elektrolytu ovplyvňuje uber a drsnosť opracovanej plochy tým. ktoré závisia predovšetkým na elektrickej vodivosti tejto vrstvy. Pri staticky prebiehajúcom procese je možné použiť maximálnu prúdovú hustotu 0. Ta. Najlepšie sa Čistí pomocou špeciálnych látok spôsobujúcich koaguláciu (zhlukovanie) usadeniny. 4. a teda schopnosťou odstrániť rozpustený kov. alebo nepasivačný. Vrstvy oxidov niektorých kovov ako Fe.

tvrdosť povrchovej vrstvy zakaleného materiálu spomaľuje rýchlosť úberu [9].9 % C. v akej sa v materiále nachádza. že napriek vyššie uvedenému. Sily vznikajú v dôsledku hydraulického tlaku elektrolytu prúdiaceho v medzere. Prevádzkové parametre zariadenia majú rôzny rozsah.2 Elektrochemické obrábame ECM 115 Mechanické vlastnosti materiálov ako tvrdosť. prúdová hustota) môže dôjsť k nerovnomernému leptaniu povrchu obrobku. Stroje môžu byť dokonca vybavené monitorizačným systémom na kontrolu rovnomernej medzery a stability elektrických parametrov procesu [17]. . Tieto zliatiny majú rovnaký uber v roztoku chloridu sodného i v roztoku dusitanu sodného.2 ~ 3 A/mm' pri maximálnom jednosmernom napätí okolo 30 V.2. Prevádzková teplota elektrolytu sa pohybuje od 24 -. Ako uvádza Vigner a Prikryl [18]. filtráciou alebo odstreďovaním resp. Vylúčené nerozpustné produkty f elektrolýzy sú odstraňované usadzovaním. húževnatosť nemajú výrazný vplyv na opracovanie ECM metódami.2 Zariadenie a nástroje pre ECM obrábanie Schéma zariadenia pre elektrochemické opracovanie je znázornená na obr. 4. Pri ECM opracovaní akejkoľvek zliatiny je potrebné brať do úvahy. Zariadenie zabezpečuje prúdenie elektrolytu v medzere rýchlosťou 30 + 60 mm/s a tlakom od 70 do 2 800 kPa. Súčasné ECM hĺbiace stroje majú NC alebo CNC riadenie procesu a pohyb nástroja je zabezpečený v dvoch alebo až v piatich smeroch.65 °C. Titánové zliatiny sa v roztoku síranu sodného pasivujú a na ich povrchu sa tvorí film oxidov. stopy po kovaní) [4]. Praktické skúsenosti poukazujú na skutočnosť. že každá zložka má svoj špecifický uber a pri nevhodnej voľbe elektrolytu a nevhodných prevádzkových podmienkach (posuv. vlákno po ťahaní. pretože sa v ňom rozpúšťajú len veľmi pomaly. Kovy ako nikel a titán majú silný sklon k pasivácii. tvorí povlak na anóde.19. Vylúčený uhlík je silne adhézny. Rovnako usadzovanie uhlíka pri obrábaní sivej liatiny je tak veľké. ich kombináciou v závislosti od druhu zariadenia. Medzera (gap) medzi nástrojom a obrobkom môže byť pre uvedené parametre v rozsahu 0.95 l/min. Zvýšenú pozornosť pri ECM zariadeniach vyžaduje tuhosť a stabilita stroja. Elektrický prúd sa mení od 50 do 20 000 A s prúdovou hustotou 0.25 + 20 mm/min.43 % C väčšie množstvo usadeného uhlíka než oceľ triedy 14 100 s obsahom 0.3 mm.4. Na usadzovanie uhlíka nemá vplyv jeho množstvo. Pri elektrochemickom obrábaní sa prejavujú všetky vady materiálu a tiež predchádzajúca história spracovania (napr. Pre ťažko o b rob i teľné kovy ako molybdén a wolfrám sa nedoporučuje použitie roztoku chloridu sodného. Pri opracovaní materiálov s obsahom uhlíka vzniká problém s jeho usadzovaním na anóde. a tým spôsobuje nerovnomerný uber a zhoršenie drsnosti povrchu. Pri oceliach triedy 19 a pri cementačnej oceli je vrstva usadeného uhlíka značná.4. Naopak.025 + 1. Podľa [9] minimálna rýchlosť prúdenia elektrolytu pri prúde 100 A pri obrábaní ocele v roztoku NaCl je 0. technológia ECM sa používa prednostne pre tvrdé a tvrdené materiály (kalené ocele). ale forma. za rovnakých pracovných podmienok má oceľ triedy 1 1 600 s obsahom 0. Rýchlosť posuvu nástroja do materiálu býva v rozsahu 0. Následkom toho obrábanie zliatin niklu V roztokoch s pH > 9 je prakticky nemožné. že sa nedá takmer vôbec elektrochemický opracovať. Tuhosť stroja je potrebná na zabezpečenie prenosu vysokých tlakov a síl pre dodržanie rovnomernej medzery medzí nástrojom a obrobkom a pre zabezpečenie plynulého prúdenia elektrolytu. ale povaha anodického rozpúšťania titánových zliatin v týchto roztokoch je rôzna.

.

. katóda prívod ""elektrolytu katoda prívod privod etektrolyfiJ elektrolytu . meď.116 Prosresívne technológie Obr. Titán sa používa pre zvláštne účely. Týmto požiadavkám zodpovedajú materiály ako mosadz. väčšinou v kyselinových elektrolytoch. Nástroje sa vyrábajú klasickými procesmi obrábania. Kritickým bodom ECM obrábania je katóda (nástroj). Používajú sa tiež nehrdzavejúce ocele. titán. bronz.20 Rôzne spôsoby prívodu elektrolytu do medzery pri elektrochemickom obrábaní [22] Dobrá tepelná a elektrická vodivosť. Vyžaduje sa leštený povrch katódy. alebo hliník. 30 "C [12]. Monel. obrobok katóda le snení e obrobok prívod -**"ľJVU elektrolytu obrobok a] priame prúdenie b] spätné prúdenie c) priečne prúdenie Obr.19 Schéma zariadenia pre elektrochemické obrábanie [12] Súčasťou zariadenia musia byť samozrejme filtračné zariadenia na čistenie elektrolytu a komponenty na ohrev elektrolytu na konštantnú prevádzkovú teplotu napr. chemická odolnosť v elektrolytoch a vyhovujúca mechanická obrobiteľnosť sú základné požiadavky na vlastností nástrojových materiálov pre ECM obrábanie.4. Presnosť rozmerov katódy a jej povrch (drsnosť) priamo ovplyvňujú presnosť vyrobenej plochy a jej kvalitu. Nerovnosti povrchu nástroja sa kopírujú na opracovaný povrch.4.

elektrolyt je privádzaný cez predvŕtaný otvor obrobku. Úlohou nástroja je elektrolytu v stabilnej a prúdenia elektrolytu v spôsoby: priamy prívod.21 Typy nástrojov pre elektrochemické obrábanie [9] a) celistvý nástroj pre priečne prúdenie elektrolytu na hĺbenie hlbokých úzkych otvorov. fj nástroj pre hĺbenie odstupňovaného otvoru.2 Elektrochemické obrábanie ECM 117 Tvar nástroja pri ECM by mal byť zrkadlový obraz opracovaného povrchu resp. e) nástroj na rozširovanie vnútorných profilov. Nástroj v procese nieje v priamom kontakte s obrobkom.4. predmetu. b) nástroj pre hĺbenie s priamym prúdením elektrolytu. Obr. 4.4. .20 znázorňuje tri základné tzv spätné prúdenie a napokon priečne prúdenie elektrolytu. vytvoriť vhodné podmienky pre rovnomerný a dostatočný prietok medzere pri danom úbere materiálu. c) dvojica nástrojov pre opracovanie vonkajších tvarov. Obr. mnohokrát však je potrebné prispôsobiť jeho tvar podmienkam obrábania. Je niekoľko spôsobov prívodu medzere medzi nástrojom a obrobkom. g) špeciálny dvojitý nástroj na vŕtanie na jadro. d) nástroj na tvorenie kužeľových tvarov do predvŕtaných otvorov.

.

1. Štruktúra. V súčasnej dobe využitie CAD/CAM systémov a ich napojenie na CNC stroje umožňuje vyrábať nástroje s vysokou tvarovou a rozmerovou presnosťou a s nižšimi nákladmi za kratši čas.13 mm) sa dosahujú pomocou špeciálnych podmienok.1). opracované dielce sú bez ostrapov.11S Progresívne technológie Každý zo spôsobov má svoje prednosti a nevýhody. 4. V porovnaní s mechanicky opracovanými povrchmi.pozri kap.1. obvykle býva okolo 0.2) • na type elektrolytu (zloženie elektrolytu. ktoré zvyšujú medzu únavy. V súčasnosti sú zásady pre navrhovanie nástrojov pre ECM obrábanie dobre prepracované.2. Na obr. mikroštruktúra . Vlastnosti elektrochemický opracovaného povrchu sú závislé na: • vlastnostiach opracovaného materiálu (zloženie. Kým v nedávnej minulosti patrila výroba tvarových nástrojov pre ECM hĺbenie k prácam vysoko náročným na ručné dokončovanie a vyžadujúcim dlhoročné skúsenosti.38 um v porovaní s bežnými oceľami a zliatinami na báze železa.3 Vlastnosti opracovaného povrchu Elektrochemický opracované povrchy v porovnaní s povrchmi opracovanými mechanicky nevykazujú stopy deformácie od mechanického namáhania. Vyššie presnosti (okolo 0. kované povrchy s okujami. prietok . Na druhej strane EC obrábanie znižuje medzu únavy materiálu. Zliatiny na báze niklu. pretože v procese ECM vznikajú rádovo veľmi malé sily. podobne ako pri chemickom frézovaní. rýchlosť posuvu nástrojovej elektródy. 4..4. Typické dosahované presnosti rozmerov sú okolo ± 0. Tesnenie okolo obrábanej plochy má za úlohu obmedziť tlak elektrolytu na plochy priliehajúce k obrábanej ploche.2. brúsením alebo tryskanim za účelom vyvolania tlakových zvyškových napätí. • na prevádzkových parametroch procesu (prúdová hustota až do 1 000 A/cm2. Jamkovitý a nerovnomerne rozpustený (odleptaný) povrch vzniká ako dôsledok nehomogénnej štruktúry povrchových vrstiev a tiež ako dôsledok predošlého mechanického a tepelného spracovania (napr. pretože pod povrchom nevznikajú zvyškové napätia. podrezanie (overeut). treniu a koróznemu napadnutiu. Systém spätného prúdenia zabezpečuje hladší povrch a rovnomernejší uber materiálu v porovnaní s priamym prúdením elektrolytu. . kde Ra je v rozmedzí 0.63 Ť 1. Mechanické vlastnosti materiálu neovplyvňujú proces elektrochemického opracovania. Povrchy nie sú tepelne ovplyvnené a neobsahujú zvyškové napätia. Dosahovaná drsnosť povrchu Ra je závislá na type materiálu obrobku. kinematická viskozita. teplota.). 4. Klasické ECM procesy nepatria medzi vysokopresné procesy. elektrochemický opracované povrchy vykazujú lepšie funkčné vlastnosti a to vyššiu odolnosť voči opotrebeniu.. Priečne prúdenie sa voíí pre celistvé nástroje bez otvorov. Na rovnomernosť opracovania povrchu pôsobí zloženie a štruktúra materiálu. Z uvedeného dôvodu pre dielce pracujúce v podmienkach vyššieho zaťaženia je potrebné kombinovať EC opracovanie s mechanickým opracovaním napr.2.pozri kap.21 sú znázornené niektoré typy nástrojov pre elektrochemické tvarovanie a hĺbenie. kobaltu a nehrdzavejúce ocele dosahujú po ECM opracovaní hladší povrch s drsnosťou Ra okolo 0.25 um [22]. rovnomerná hodnota medzery (gap) medzi nástrojom a obrobkom.13 -r 0. Rozloženie elektrických prúdových čiar vytvára zaoblené hrany na obrobkoch a pri hĺbení vzniká zle kontrolovateľné odleptanie materiálu na bočných stenách tzv.127 mm.1 mm).

udáva sa v širokom rozsahu 5 -ŕ30 V. = (4. v závislosti na parametroch zariadenia.jeho vlastnosti.2.4. Zmenšenie medzery môže mať za následok skrat obvodu. Obr.4. ktoré nemajú byť aktívne v procese tvarovania.1.p • IA &\ (4.F. kde u je napätie (V) a je merná vodivosť elektrolytu (íľ'. zväčšenie medzery nad stanovenú hodnotu zase prerušenie procesu elektrolýzy. ES a CD popísané v kapitole 4.p. teplota a koncentrácia. j je prúdová hustota (A/mm").6) j {ZF. aby sa dodržala optimálna medzera medzi nástrojom a obrobkom.K„U h.1. —= 1 dt Z. kde sa dosahujú vysoké presnosti opracovania pomocou tienenia a izolácie častí nástroja. kde sa používajú postupy STEM. Túto zmenu je možné vyjadriť závislosťou: d n A d —v. F je Faradayova konštanta.3. ale bežne sa doporučuje medzi 6 12 V. Najčastejšie používané druhy elektrolytu vodný roztok NaCl a NaNOj pôsobia nerovnomerne na intenzitu rozpúšťania materiálu a následne na tvarovú presnosť hĺbeného profilu.cm" 1 ).5) kde A je atómová hmotnosť. posuv nástroja a medzera (gap) . ktorá sa používa pre ECM procesy hĺbenia a tvarovania. vyššie napätie môže spôsobiť výboj medzi elektródami. Medzi procesy mikro-ECM patria postupy hĺbenia otvorov a tvarov s priemerom menším ako 1 mm. p je memá hmotnosť materiálu anódy. Šírka medzery sa mení v závislosti na rýchlosti posuvu.4. ako už bolo spomenuté v kapitole 4. ovplyvňuje rovnomernosť úberu a teda aj presnosť vytváraného tvaru. Pre konštantnú rýchlosť posuvu.22 znázorňuje vplyv druhu elektrolytu na presnosť rozmerov. nižšie zas môže byť príčinou prerušenia procesu elektrolýzy.v. Pre rovnomerný uber materiálu je potrebné udržiavať konštantnú teplotu elektrolytu a tiež jeho koncentráciu. šírka medzery nadobudne ustálenú hodnotu vyjadrenú vzťahom [12]: A. Z je mocenstvo iónov.2 Elektrochemické obrábanie ECM 119 Najnovšie poznatky hovoria o mikro-ECM procesoch. Zmena koncentrácie elektrolytu.je veľmi dôležité udržiavať konštantný posuv nástroja do rezu. Presnosť elektrochemický opracovaného povrchu ovplyvňujú prevádzkové parametre procesu: » napätie .2. . elektrolyt .

120

Progresívne

technológie

medzera a]

b)

čelná [hlavná) medzera

Obr.4.22 Vplyv použitého clcktrolytu na rozmerovú presnosť tvaru [12] a) dusičnan sodný b) chlorid sodný Ťažiska konštrukčného a technologického riešenia presnosti tvarov pri elektrochemickom opracovaní dielcov sú sústredené do oblastí [12]: • • • predikcie výsledného tvaru tvaru dielca s určenými odchýlkami rozmeru, prikladom toho je vŕtanie (hĺbenie) otvorov, obr.4.23, riadenia tvarovania anódy (dielca) postupným vyhladzovaním nerovností povrchu katódou rovinného tvaru, obr.4.24, riadenia rovnomernej pracovnej medzery (gap) medzi elektródami pri tvarovaní zložitých dielcov, obr.4.25.

Obr.4.23 Východiskový a) konečný tvar b) profdu anódy pre daný tvar katódy - nástroja (zdroj McGeouglt [12])

Obr.4.24 Zmena tvaru profilu anódy v závislosti od doby opracovania (Zdroj McGeough ¡12])

4.2 Elektrochemické obrábanie ECM

121

posuv katódy

prietok, elektrolylu

počiatočný tvar anódy posuv katódy

Obr.4.25 Hĺbenie profilu tvarovou katódou (nástrojom). Konštrukcia nástroja musi zabezpečiť plynulé prúdenie elektrolytu vo všetkých fázach procesu (počiatočnej aj konečnej) pre zabezpečenie rovnomerného Lvarovania dielca (anódy) (zdroj McGeottgh {12})

konštatná rovnovniemá medzera

konečný tvar anódy

4.2.4 Oblasti použitia elektrochemického obrábania Ako už bolo v úvode uvedené, priemyselné použitie elektrochemického obrábania je široké a z technologického hľadiska sa používa pre: • • • • • elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické hĺbenie tvarov a otvorov, delenie materiálov, odstraňovanie ostrapov, leštenie, označovanie (značkovanie).

Elektrochemické opracovanie je vhodné pre opakovanú výrobu tvarovo zložitých dielcov s vysokou kvalitou dokončeného povrchu pre elektricky vodivé, tvrdé a ťažkoobrobiteľné materiály. Príklady typických tvarovo zložitých dielcov sú na obr.4.26. Ekonomicky výhodné je použitie ECM procesu pre viacnásobné vŕtanie rotačných a nerotačných otvorov. Medzi prednosti technológie ECM patri, že nástrojové elektródy nepodliehajú opotrebeniu, majú dlhú životnosť, koncentrácia prúdovej hustoty na hrotoch nástroja zaobľuje hrany a vhodne odstraňuje ostrapy. ECM opracovanie sa doporučuje pre: • materiály obrobkov s vysokou tvrdosťou, • tvarovanie zložitých profilov, • opracovanie, kde je nežiadúce mechanické a tepelné poškodenie povrchových vrstiev, • dielce, kde jc nežiadúci vznik spevnenia a zvyškových napätí pod opracovaným povrchom, • opracovanie bez ostrapov, • opracovanie s vysokou kvalitou povrchu.

122

Progresívne

technológie

Obr.4.26 Príklady typických dielcov tvarovaných ECM procesmi [22]

4.2.4.1 Elektrochemické hĺbenie Elektrochemické hĺbenie je charakterizované tým. že: • ktorýkoľvek vodivý materiál je možné odoberať elektrolytickou reakciou, • tvar obrobku je určený tvarom nástroja (katódy) a ich vzájomným relatívnym pohybom v priebehu procesu úberu materiálu. Keď prechádza prúd elektrolytickým článkom (tvarovou katódou a rovnou plochou obrobku), obr. 4.27, je veľkosť prúdovej hustoty daná po\Tchom obrobku, t.j. väčšia bude v bodoch tesnejšieho priblíženia nástroja a obrobku. Pri posunutí nástroja smerom k obrobku sa bude najviac rozpúšťať anóda v miestach najväčšej prúdovej hustoty, za určitú dobu sa vyrovná tvar povrchu obrobku tvaru nástroja a prúdová hustota bude konštantná v celej medzere. nástroj

n n ITIllľlT
obrobak

nástroj

77777777777777777777. 77777777777777777777 77. 7777777777777777777,
Obr.4.27 Schéma procesu elektrochemického hĺbenia Intenzita úberu materiálu pri hĺbení je približne 1,5 až 2 cm 3 /min na každých 100 A prúdu. Elektrochemické procesy tvarovania a hĺbenia sa v porovnaní s klasickými procesmi považujú za nákladné jednak z hľadiska zriaďovania prevádzky (vysoké náklady na zariadenie), jednak z hľadiska prevádzkovania. Sú charakteristické vysokou spotrebou energie. Ako udáva Vigner a Prikryl [ 18], spotreba energie je približne 1 kWh na uber 4 až 6 cm 3 kovu, kým pri konvenčnom (klasickom) obrábaní je to približne 0,1 + 0,3 kWh. Samozrejme pre prípady, ak materiál obrobku

-| t

p c n T i m t m-rí^-i obrobok *

4.2 Elektrochemické obrábanie ECM

123

nie je možné opracovať inak ako elektrochemický, je toto porovnanie energetickej náročnosti nevýznamné. Naopak spotreba energie bude pri ECM nižšia, pretože komplikované tvary možno obrábať naraz, zatiaľ čo pri opracovani konvenčným spôsobom musi nasledovať niekoľko operácií za sebou, čím sa predlžuje výrobný čas. Elektrochemické hĺbenie sa používa v niekoľkých rozličných spôsoboch obrábania, ako je vŕtanie, tvarové (dutinové) hĺbenie vonkajších a vnútorných drážok, frézovanie, pílenie a delenie materiálov. Príklady elektrochemického hĺbenia a delenia materiálov sú znázornené na obr.4.28, 4.29,4.30,4.31 a 4.32.

Obr.4.28 Príklady tvarovania vonkajších a vnútorných drážok do rotačných dielcov a príklad hĺbenia drážky na rovinnej ploche [7, 22]

obrobok
d) e]

Obr.4.29 Príklady hĺbenia a vŕtania (spracované podľa [7, 12]) a) hĺbenie dutín tvárniacich nástrojov, b) vŕtanie na jadro tzv. trepanačné vŕtanie, c) vŕtanie d) detail presného vŕtania s izoláciou nástroja e) vŕtanie nerotačného otvoru

32 A Detail tvarovania profilu lopatky kompresora | 7 ] . • Postup tvarovania lopatky turbíny leteckého motora L titánovej zliatiny. [7] východiskový pcwiovar E M —EDM C • smer tvarovania - .4.124 Progresívne technológie Obr. kde po predošlom mechanickom tvarovaní preťahovaním upinacej éasti je samotný tvar lopatky tvorený ECM postupom a dokončovaný EDM postupom (tento postup je používaný vo firme Rolls-Royce).

ale aj postupy bez odstraňovania produktov elektrolýzy a to elektrochemické leštenie. Na vreteno stroja je upnutý kovový brúsny kotúč s nevodivým brusivom (diamantové alebo A1.125 mm [12. Voľné brusivo v clektrolyte vytvára vhodnú izolačnú medzeru medzi plochou kotúča a obrobkom. pretože uľahčuje výrobu tvarového kotúča mechanickými procesmi obrábania (rezaním a brúsením). Väčšina materiálu pri ECG brúsení je odstraňovaná elektrolyticky a len malá Časť (5 až 10%) abrazívnymi účinkami brusných zŕn.4. ktoré využívajú prúdiaci clektrolyt a to je brúsenie voľným a viazaným brusivom. smer posuvu obrobku Obr. Vyčnievajúce brusné zrná v kotúči sú ako izolanty a tvoria medzeru (gap) medzi nástrojom a obrobkom. . popri vývoji a prevádzkovaní procesu elektroiskrového obrábania [15]. morenie a odstraňovanie ostrapov.0 : „ prípadne SiC brusivo). honovanie.4. Typické rozsahy prevádzkových parametrov sú prúdová hustota 100 až 240 A .4.4.6 cnWrnin dosahovaná drsnosť povrchu Ra 0.2 Elektrochemické obrábanie ECM J 25 4.33. Vreteno a kotúč sú elektricky odizolované od ostatných časti stroja. Konštantná medzera býva asi 0.025 mm.2 Elektrochemické dokončovanie povrchov K operáciám elektrochemického dokončovania povrchov možno zaradiť metódy. Uber kovu je podľa pracovných podmienok asi 1. 18].2.3 um a presnosť tvaru a rozmeru okolo ±0. Základný princíp elektrolytického brúsenia s viazaným brusivom je znázornený na obr. Elektrolytické alebo elektrochemické brúsenie (medzinárodná skratka ECG Electrolytical Grinding) využíva na uber materiálu účinok elektrolytu a len veľmi malá časť materiálu je uberaná brúsnymi zrnami. ktorú udržiavajú konštantnú počas procesu a nedovoľujú priame spojenie kovového pojiva kotúča a povrchu materiálu.2 * 0.33 Elektrochemické brúsenie viazaným brusivom Pri elektrolytickom brúseni s voľným brusivom sa medzi kovový kotúč (katódu) a obrobok (anóda) privádza zmes elektrolytu a brusiva s dostatočnou koncentráciou brusiva. c m " a napätie 4 až 8 V. Niekedy sa elektrolyt privádza do tohto priestoru otvormi alebo štrbinami v kotúči. Elektrochemické brúsenie voľnými brusivom je veľmi výhodný spôsob tvarového brúsenia. ktoré je viazané vodivým obyčaje kovovým pojivom. Elektrolyt je privádzaný do priestoru medzi kotúč a obrobok. Proces elektrolytického brúsenia (ECG) bol vyvinutý okolo roku 1950 v bývalom Sovietskom zväze.

.

Proces predstavuje kombináciu mechanického honovania s elektrochemickým úberom materiálu.025 mm. (opotrebenie kotúča pri ECG závisí od parametrov procesu a to: rýchlosti posuvu. Vysokopruduktívny spôsob dokončovania elektricky vodivých materiálov. • eliminuje sa iskrenie. " pre ostrenie nástrojov zo spekaného karbidu. • pri obrábaní súčiastok z ťažko obrobiteľných materiálov. • nižšie opotrebenie kotúča. pre špeciálne podmienky brúsenia až ± 0. Elektrolytické brúsenie najviac ovplyvňujú parametre ako sú brúsny kotúč. • vzniká povrch bez ostrapov. zlepSí sa drsnosť povrchu bežne o 0. pri ktorom sa dosahuje vysoká kvalita povrchu. že medzi elektródami a obrobkom vznikne medzera 0. Výhody ECG procesu v porovnaní s klasickým brúsením možno zhrnúť nasledovne [12. • pri priemyselnej výrobe kuchynských nožov z korozivzdomej ocele.1 pm i viac.075 až 0. Samozrejme proces ECG má aj svoje nevýhody. • nedochádza k porušeniu (poškodeniu) tenkých. 22]. privádzaný elektrolyt a prúdová hustota. • korózna povaha elektrolytu.0025 mm. Elektrolyty pri elektrolytickom brúsení sa volia podľa materiálu obrobku a ďalej také. Účinok elektrolýzy možno využiť k dvojnásobnému až trojnásobnému zvýšeniu úberu. ale nevýhodou je čiastočné zaobľovanie ostrých hrán v miestach. • pre výrobu lekárskych prístrojov a hypodermických ihiel pre humánnu medicínu.125 mm. Používajú sa najmä roztoky uhličitanu draselného.126 Progresívne techwlósie Oproti konvenčnému spôsobu brúsenia sa pri ECG podstatne zvýši uber kovu (pri brúsení wolfrámových nástrojov až 10 krát) znížia sa náklady na brúsenie. • drsnosť Ra okolo 0. 15. dusičnanu sodného alebo dusitanu sodného. kde sa kotúč najskôr stretáva s obrobkom. • tolerancie rozmeru ± 0. vlastnostiach kotúča a rýchlosti úberu. kde použitím nízkych napätí sa dosahujú ostré hrany bez ostrapov. . Elektrolytické honovanie [18. • požiadavky na filtráciu elektrolytu a jeho zneškodňovanie podľa platných hygienických a bezpečnostných predpisov. Proces ECG sa používa: • v leteckom priemysle pri výrobe lopatiek turbín motorov. 22. medzi ktoré patrí: • vyššie kapitálové náklady v porovnaní s klasickým brúsením. krehkých alebo na teplo citlivých materiálov. koncentrácie a zrnitosti brusŕva. intenzity prietoku elektrolytu). Kremičitan sodný (vodné sklo) sa používa pri požiadavke na zachovanie ostrých hrán. Často sa používa zmes dusičnanu sodného adusitanu sodného. Ďalej sa znížia tepelné účinky.tm v závislosti na materiále obrobku. Roztoky sa obyčajne používajú v hmotnostnom pomere l : 10. ktoré nespôsobujú koróziu. • dlhšia životnosť nástroja. vytvára zaoblené hrany. Honovacie kamene konvenčného honovania sa odizolujú a prúd prechádza cez elektródy namontované medzi kamene a umiestnené tak. ktoré majú vysokú vodivosť. kým dusičnan sodný má opačný účinok. čo vyžaduje umiestnenie zariadenia mimo ostatných strojov. " obmedzenie len na vodivé materiály.125 4 1. (8 -s-10 násobne oproti klasickému brúseniu). 23]: • nedochádza k spevneniu povrchu.0 .

teplota elektród (nástroja a obrobku) je hlboko pod 100 °C. že medzera medzi anódou a katódou musí byť veľká v pomere k veľkosti nepravidelností povrchu. . Pri odstraňovaní ostrapov sa súčiastka zavesí do nádoby s elektrolytom blízko plochej katódy. zníženie deformácie tenkostenných dielcov. Výhody elektrolytického honovania sa uplatnia pri opracovaní tvrdých materiálov. zníženie mechanickej sily pôsobiacej na povrch obrobku. kedy má katóda tvar súčiastky. Najúčinnejšie odhrotovanie sa dosiahne s elektrolytom prúdiacim v prípravku. opracovanie prebieha pri nízkych napätiach zdroja okolo 30 V. a tým skrátená doba procesu. Aby sa získal lesklý povrch. pretože nemá za následok žiadnu zmenu tvaru. Rovnomernosť úberu zaisťuje vzájomný priamočiary a rotačný pohyb nástroja relatívne k obrobku. Elektrochemické odhrotovanie je veľmi účinná a progresívna metóda. anodické rozpúšťanie neopotrebovala nástroj. tým sa obmedzí tepelné ovplyvnenie povrchových vrstiev. Elektrolyt je privádzaný pod tlakom cez rad otvorov medzi kameňmi. Elektrolytické leštenie [18]. V tomto prípade môže byť zvýšená prúdová hustota na ostrapoch 2 až 3 krát. ak je potrebný povrch s typickými krížovými ryhami (bežný pre klasické honovanie). Elektrolytické morenie [18]. 18]. Obrobok je zapojený na anódu elektrolytického článku. uber za Časovú jednotku je takmer nezávislý od doby opracovania. čo má za následok menšie tlaky medzí kameňmi. obrobky sú bez ostrapov. Konvenčný i elektrolytický uber materiálu prebieha súčasne na jednotlivých častiach obrobku. nerozpustný hydroxid kovu. Použiva sa najmä na čistenie kovových časti a na elektrolytickú oxidáciu alebo dezoxidáciu korozivzdorných ocelí. znižuje sa hlučnosť. vedľajší produkt elektrolýzy. ktoré majú byť odstránené. a prúdová hustota musí byť prispôsobená k množstvu difundujúcich iónov anódy (jej rozpúšťaniu). musí byť riadená miestna prúdová hustota na povrchu anódy koncentráciou gradientov roztoku blízko anódy. • • • • • • • V prípade. sa ľahko odstraňuje. to znamená. Elektrochemické leštenie sa používa tiež pre prípravu metal o grafických vzoriek. pri ktorom nevznikajú ostrapy a v dôsledku veľkej prúdovej hustoty na ostrých hranách obrobkov je odstraňovanie ostrapov veľmi účinné. Elektrolytické odstraňovanie ostrapov [7. ECM proces je vôbec proces.2 Elektrochemické obrábanie ECM 127 Elektródy nepodliehajú opotrebeniu a môžu byť využité ako pneumatické snímače pre plynulú kontrolu procesu.4. Morenie kovových časti ponorením do kyselinových alebo zásadových roztokov odstraňuje oxidy a zlepšuje elektrolytické reakcie. Vhodnou voľbou elektrolytu a prúdovej hustoty je možné vytvárať lesklé povrchy. pričom osobitosti procesu elektrolytického honovania sú: • až 90 % materiálu sa uberá elektrochemickým rozpúšťaním. pred ukončením procesu sa vypne prúd a povrch sa dokončí bežným postupom. závisí od rýchlosti rozpúšťania materiálu. Elektrolytické morenie nie je proces obrábania. pretože odstraňuje veľký podiel manuálnej práce a umožňuje v krátkych časových intervaloch odstraňovať ostrapy aj z ťažko dostupných miest.

.

5 4. rýchlorezné ocele. Umožňuje vytvárať hlboké otvory s pomerom hĺbky k priemeru až 300:1 [2]. Tieto procesy sú vhodné pre vŕtanie vodivých a korózne odolných materiálov. Postupy vŕtania sa používajú najmä pre malé otvory s priemerom pod 1 mm a pomerne veľkou hĺbkou. vŕtanie mazacích otvorov v ložiskách. STEM sa používa na vŕtanie rotačných a tvarových otvorov do vodivých.85 mm [2]. ktoré odolávajú kyselinám do určitých teplôt ako sú plasty a keramika pre vonkajšiu izoláciu a titánové zliatiny ako vodivá časť nástroja . vysokolegované ocele.05 * 0. STEM predstavuje alternatívu k EDM vŕtaniu dlhých a úzkych otvorov a tiež slepých otvorov. možno vŕtať súčasne viac Otvorov. Kombinované postupy boli vyvinuté pre tvarovanie a opracovanie nevodivých alebo Čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov. opatrená z vonkajšej strany izolačnou keramickou vrstvou. Elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou S T E M (Shaped -lube electrolyie machining). Medzi prednosti procesu STEM patrí. možno vŕtať slepé otvory.4. ťažkoobrobiteľných materiálov ako sú korozivzdomé ocele. pracovné napätie asi 10 V [14]. Ako elcktrolyt sa používa 10% roztok kyseliny sírovej pre niklové zliatiny a ostatné korozívzdomé materiály.trubky.3 Špeciálne postupy ECM opracovania Progresívne technológie Medzi Špeciálne postupy ECM opracovania patria postupy vŕtania malých otvorov a kombinované postupy elektrochemického a elektroiskrového úberu materiálu ako sú: • • • elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou (STEM Shaped Tube Electmlytk Machining) elektrolytické vŕtanie prúdom clektrolytu (ES Eiectrostream Drílling. superzliatiny ako Inconel. Nástroj katóda je dutá obvykle kovová trubica s priemerom 0. Konštantným posuvom v rozsahu 0. Elcktrolyt je vtláčaný pod tlakom 270 + 500 kPa cez dutinu nástroja a spätne vytláčaný úzkou medzerou medzi stenou otvoru a izoláciou nástroja. nevytvára sa tepelne ovplyvnená povrchová vrstva. možno vŕtať materiály vyrobené práškovou metalurgiou. (ECDM Eiecirocbemical Discharge Machining) alebo (ECSM Elearomedianical Spark Machining).1 mm. Prietok clektrolytu je okolo 1 l/min.75 t 3 mm/min je elektróda posúvaná do obrobku a rýchlosť posuvu ovplyvňuje rýchlosť rozpúšťania materiálu. Je možné vŕtať viac otvorov súčasne s rôznym priemerom alebo odlišným tvarom. Využíva sa pre vŕtanie chladiacich otvorov do lopatiek turbín.128 4. že: • • • • • tvrdosť materiálu nieje limitujúcim faktorom procesu vŕtania. .2. Hasteloy. otvory pre palivové dýzy a iné. Obr. Táto operácia je špeciálnym postupom ECM vŕtania malých hlbokých otvorov pomocou clektrolytov na báze kyselín. CD Cupiliary Driliing) kombinované metódy elektrochemického a elektroerozívneho úberu materiálu (ECAM Electrvchemical Arc Machining). Pre nástroje sa používajú materiály.6 mm s toleranciami ± 0.4. Efektívne je najmä vŕlanie viacerých otvorov súčasne. Stellit.34 znázorňuje schému zariadenia s detailom zóny úberu materiálu. Priemer vŕtaných otvorov je v rozsahu 0.

" Na obr. oba procesy používajú tenké sklenené trubice ako nástroj. • je potrebné zabezpečiť zvýšené bezpečnostné a hygienické požiadavky. pre ES sú prevádzkové napätia ešte vyššie až 400 600 V. • je to pomalý proces. .4. prúd eiektrolytu 129 kovová trubica oNevač upi nan le O br. ES (Electrostream Drilling).4. použitým tvarom nástroja. • vyžaduje sa zložitý systém stroja a nástroja. • je potrebné zvýšiť požiadavky na ochranu životného prostredia spojené s toxickými odpadmi a ich Odstraňovaním. Napätia sú pre obidva procesy až 10 násobne vyššie ako pri klasickom ECM a STEM. CD (Capilaiy Drilling) Elektrolytické vŕtanie prúdom eiektrolytu predstavuje ďalší špeciálny proces vŕtania malých otvorov v kyselinovom elektrolyte pri vysokom napätí. Elektrolytické vŕtanie p r ú d o m eiektrolytu ES (Electrostream Drilling). ak sa vŕta iba jeden otvor. ale CD proces má nástroj v strede sklenenej trubice kovový (obyčajne platinový) drôt. ktorý zaviedla a využíva tý Rolls Royce. kde je umiestnená kovová katóda. pre vŕtanie zakrivených otvorov. možno vŕtať úzke Štrbiny a drážky.34 Elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou STEM K nevýhodám procesu sa radia nasledujúce obmedzenia: • proces sa môže použiť len pre korózne odolne materiály.36 ukazuje detail zóny úberu materiálu pre proces CD.2 Elektrochemické obrábanie F. Pre CD je to medzi 70 4 100 V. ktorý' patentovala a prevádzkuje firma General Electric a CD (Capilary Drilling). pretože sa používajú kyselinové elektrolyty. ES nástroj má ukončenie v tvare dýzy.4.35 je schéma zariadenia pre ES spolu s detailom zóny úberu materiálu.CM • • • proces je vhodný aj pre vŕtanie tvarových otvorov. Obr. V tomto prípade sú vyvinuté dva procesy s veľmi podobným postupom. ktorý' zabezpečuje elektrický kontakt medzi elektródami. nemôže sa opracovať bežne dostupný Čistý titán a žiaruvzdorné ocele. Tieto procesy sa líšia: • rozsahom použitého prevádzkového napätia.4.

.

• požiadavku na pomerne zložitý systém zabezpečenia prúdenia elektrolytu.36 Elektrolytické vŕtanie s prúdom elektrolytu CD . Elektrolytické vŕtanie prúdom elektrolytu umožňuje vŕtať otvory s veľmi malými rozmermi od 0.35 Schéma zariadenia pre ES vŕtanie malých otvorov s detailom zóny úberu materiálu [2.25 mm a s toleranciami ± 0. pripravok A Obr. Pre hlinik a jeho zliatiny roztok kyseliny chlorovodíková s prevádzkovou teplotou 40 " C.4. • tvorbu škodlivých odpadov a výparov z kyselinových clektrolytov. čo je zabezpečované zložitým systémom výrobného zariadenia. pre nehrdzavejúce ocele. Procesy ES a CD je možné použiť iba pre korózne odolne materiály a zároveň elektricky vodivé materiály ako sú zliatiny niklu a kobaltu. Nedoporučuje sa pre titán a jeho zliatiny. Pre optimálne vŕtanie otvorov je potrebné udržiavať konštantnú teplotu. pretože v roztokoch kyselín má titán silný sklon k pasivácii. 22] M Obr.Capilary Drilling 112] .05 mm do pomeru hĺbky otvoru k priemeru 40 : 1. Proces umožňuje vŕtať otvory aj pod sklonom 10° [2].4.15 do 0. niklové a kobaltové zliatiny a superzliatiny typu Hasteloy sa používa roztok kyseliny sírovej s teplotou 2 0 ° C. tlak a koncentráciu elektrolytu a riadenie procesu prúdenia elektrolytu.130 Progresívne technológie Ako elektrolyty sa používajú roztoky kyselín s koncentráciou 15 20%. Medzi ďalšie obmedzujúce faktory použitia možno zaradiť: • nizku produktivitu pri vŕtaní iba jedného otvoru.025 -K).

19]. pretože ako dôsledok technologickej operácie vzniká tepelne poškodenie a veľká tepelne ovplyvnená zónu (HAZ). že: • • • • • 131 tvrdosť materiálu nieje limitujúcim faktorom použitia procesov ES a CD. je možné vŕtať slepé otvory. ktoré sa v odborných publikáciách vyskytujú popisujú rovnaký princíp procesu úberu materiálu a sa rozlišujú podľa toho. nie je ujednotený názov. únave. Tieto materiály nachádzajú široké uplatnene v leteckom priemysle. Aj keď na opracovanie nevodivých materiálov sa môžu použiť iné progresívne technológie ako AWJ. elektrotechnickom a elektronickom priemysle. Proces (ECAM. ktoré využívajú zložený účinok elektrochemickej reakcie (ECM) a elektrického výboja ( E D M ) na uber materiálu vo vodných a m o k o c h hydroxidu sodného (NaOH) a dusičnanu sodného (NaNOj). dischage je (elektrický) výboj . tepelnému namáhaniu. že procesy kombinovaného opracovania sú v štádiu extenzívneho vývoja a výskumu. tvarovanie drážok. Vývoj kombinovaných procesov vychádza v ústrety požiadavkám priemyslu pri opracovaní týchto materiálov. ECDM. Názvy. súčasne je možné vŕtať viac otvorov. USM. odparovania a mechanickej erózie materiálu. povrch nie je tepelne ovplyvnený a proces nespôsobuje metalurgické zmeny v povrchovej vrstve sa môžu vŕtať otvory aj do dielcov vyrobených práškovou metalurgiou. Predpokladá sa. ECSM) bol vyvinutý pre opracovanie nevodivých a čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov ako piezoelektrická keramika (PZT) a polymérové kompozity s uhlíkovými alebo Kevlarovými vláknami. Obr. Vzhľadom na to. dosahuje sa nevyhovujúca drsnosť povrchu a jeho integrita. 19].1 mm/min. 22]. predovšetkým pre svoje vlastnosti ako je odolnosť voči korózii. spark je iskra. Na druhej strane. či sa pre elektrický výboj použije oblúk ECAM {Electrochemical Arc' Machining) [12]. " z angl. že uber je výsledkom spolupôsobenia tavenia. Základnou prednosťou kombinovaného procesu je veľmi vysoká intenzita úberu materiálu (dosahovaná kombinovaným účinkom výboja a elektrochemického rozpúšťania materiálu) v porovnaní s „klasickými" procesmi elektroiskrového (EDM) a elektrochemického (ECM) opracovania. Kým napr.4. resp sa nazývajú elektrochemické opracovanie pomocou elektrického výboja E C D M (Electrochemical Discharge Machining) [t. alebo nizka intenzita úberu materiálu. Sú to procesy. pre ECM 5.2 Elektrochemické obrábanie ECM K výhodám procesov patrí.5. Proces úberu materiálu pri ECSM nie je ešte dostatočne preskúmaný a teoreticky vysvetlený. pričom elektrochemický proces napomáha vzniku kladne nabitých častíc plynu (vodíka) a následne vzniká výboj medzi nástrojom a obrobkom [1. 4. tieto procesy nie vždy vyhovujú svojimi parametrami požiadavkám.0 mm/min. pri výrobe strojov. úzkych štrbín a rôznych zložených tvarov) zložitú úlohu. Kombinované procesy elektrochemického opracovania. LBM. [12]. pre kombinovaný spôsob ECSM je to 15 f 40 mm/min. alebo iskra ECSM (Electrochemical Spark Machining) [5.37 porovnáva jednotlivé procesy z hľadiska presnosti hĺbeného otvoru. arc je oblúk. 12. tieto materiály prestavujú pri výrobe dielcov klasickým mechanickým opracovaním (vŕtanie priechodzích a slepých otvorov. pri vŕtaní otvorov je pre postupy EDM uber okolo 0.

.

132 Progresívni' technológie prúdenie elektrolytu M| j u nástrojová elektrolyt äeleKtrikum ECM EM D ECA M Obr. Do skupiny kombinovaných procesov patrí aj tzv. Elektrický výboj spôsobuje vznik koncentrovaného tepla v malom lokalizovanom priestore na povrchu obrobku. Roztok NaCl bežne využívaný pre ECM. Výboj vzniká v mikromedzere danej mikronerovnosťami obidvoch povrchov.medenou katódou (nástroj) a anódou (pomocná medená elektróda s veľkou plochou) sa uvoľňuje plynný vodík na katóde. Anódovo-mechanickč obrábanie kovov je založené na tepelnom a elektrochemickom pôsobení na obrábaný predmet. ktorý sa dotýka nástroja . katódy a obrobku. Doloi a Sorkhel [1] zjednodušene popisujú úbcru nasledovne: Pri elektrolýze. je ponorený v elektrolyte tak. Kombinované procesy EC sa využívajú pre vŕtanie otvorov. Vzdialenosť medzi katódou (nástrojom) a anódou (pomocnou elektródou) je 25 + 50 mm. Obrobok. ktorý je spojený so záporným pólom. ktorá vytvára na obrábanom predmete ochranný film. anódového filmu. Pre tento proces bolo vyvinuté a úspešne používané zariadenie v bývalom Československu [18]. je pre kombinované procesy z hľadiska nízkej intezity úberu materiálu menej vhodný 11]. Súčasne vznikajú v miestach mikrovyvýšenín na ploche ohrábanej súčiastky iskrové výboje. Účinkom elektrického prúdu v kvapaline odlučuje sa kov z anódy a prechádza do tzv.4. Na miesta dotyku nástroja a obrobku sa privádza v dostatočnom množstve špeciálna kvapalina.37 Porovnanie presností hĺbenia otvorov „klasickými" ECM a EDM procesmi a kombinovaným procesom ECAM (zdroj [12J) Bhattacharyya. Teplo vyvolá natavenie a následné odparenie materiálu. Zdrojom napájania eklektického obvodu je jednosmerné pulzujúce napätie v rozsahu 70 * 90 V. Film bráni priamemu kontaktu obrobku s nástrojom.katódy). tvarovanie drážok pre nevodívé alebo čiastočne vodivé keramické a kompozitné materiály [1]. anódomechanické rezanie ťažkoob rob i teľných materiálov. Za určitých riadených podmienok a ako dôsledok vysokého potenciálového gradientu následkom generovania vodíkových bublín. že jeho vrchná časť je pokrytá 2 -ŕ 3 mm vrstvou roztoku. ktorá prebieha medzi elektródami ponorenými v elektrolyte . vzniká električka? vylioj medzi kafiídou fl Ďbrobkom (neyodivý rnateriáJ napr keramika). Ako elektrolyty sa používajú 20 * 3 0 % vodné roztoky NaOH a N a N 0 3 . ktorý sa dotýka nástoja. ktoré svojim tepelným účinkom rozrušujú anódový film a vytvárajú na povrchu . Obrábaný materiál je spojený s kladným pólom jednosmerného prúdu a je pritláčaný malou silou k otáčajúcemu sa kotúču. Častice odpareného materiálu sa usadzujú na dne nádoby s elektrolytom.

38 znázorňuje jednotlivé riziká spojené s ECM procesmi. spojené . pokožky a vdychovania výparov. Do druhej skupiny patria operácie. Množstvo odobratého materiálu za minútu závisi od napätia a intenzity prúdu. 4.2.— " ^ f f l manipulácia s elektrolytom .1 anódy malé krátciy. o č i a d ý c h a c í c h ciest ~ 3^ .—— - _—s 1 = sa V .5 Vplyv E C M procesov na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Hlavné riziká vplyvu ECM technológií na životné prostredie vychádzajú z: • • používania elektrolytu (vodné roztoky solí a kyselin). Obr. Ako pracovná kvapalina sa najčastejšie používa roztok vodného skla. od tlaku nástroja na opracovaný predmet. Z uvedeného dôvodu ekonomická efektívnosť elektrochemického procesu spočíva čim ďalej. prebrusovanie a leštenie nástrojov. vzniku elektrochemického kalu ako odpadového produktu. tým viac na nákladoch. Tieto chemické zlúčeniny sa absorbujú do hydroxidov kovov v elektrochemickom kale. dusičnany a čpavok a k o p r o d u k t y elektrolýzy •4 nástrojová elektoda toxické výpary Obrobok L . Príkladom týchto operácii je honovanie vnútorných otvorov (valce spaľovacích motorov. od druhu obrábaného materiálu._ A -•• podráždenie pokožky. . ktorý' sa usadzuje na spodku nádrže. 4. Z hľadiska technologických vlastností anódovo-mechanické obrábanie možno rozdeliť na dve hlavné skupiny. dusičnany a čpavok. superfinišovanie vonkajších valcových plôch.— — ~7* Eiaktrolyt Baktroiyt O b r . od druhu použitej pracovnej kvapaliny. Do prvej skupiny patrí rezanie materiálov. ktoré sa vykonávajú pomocou nevodivých nástrojov (brúsne kotúče a kamene).1. ktoré je potrebné investovať do detoxikácie a zneškodňovania odpadu (kalu). chromáty. ' .38 Rizikové faktory pri elektrochemickom opracovaní (spracovanépodľa [21]) Pri práci je potrebné dodržiavať predpísané bezpečnostné a hygienické predpisy s ochranou očí. vložky valcov) a lapovanie resp. V závislosti od zloženia materiálu obrobku sa pri elektrochemickom opracovaní vytvárajú toxické zlúčeniny šesťmocného chrómu.Elektrochemické obrábanie ECM 1. 4.

.

: Current Slatus in.: Experimental Investigation into Traveling Wire Electrochemical Spark machining (TW-ECSM) of Composites.P.Comp.665-672 Jain.24-31 Taniguchi. Y. (1997). Phillips. London. 9.: Electrochemical Grinding ASM . of Engineering for Industry.vyd. S.E.... Kohls.M. Srecnívasa Rao.cd. Ultraprccison Machining and Ultrafine Materials Processing. 468 Rajurkar. K. K. 7. C : Machining piezolelciric ceramics an electrochemical spark machining (ECSM) process. Progresívne technológie 2..: Manufacturing Engineering and Technology.M. Jain. pp 5 3 3 . F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Proccsesses Annals of the CIRP / Keynote Papers 1997.134 Literatúra ku kapitole 4. of Engineering for Industry. ASM . Agrawal. Vol 58. Vol. Buda. 13.573-582 Tônshoff. 17.: A Study of Wheel Wear in Electrochemical Surface Grinding.Machining. H. Staelens. Sorkhel. (Písomná práca k ašpirantske skúške . 8.. 32/2/1983 pp. 75 -82 Ilhan. Feb (1991) pp.5 4 1 9. May (1993) pp. ASM International. K. Dckkyser.P. Vol. (1997). Addison-We s ley Pub. 6.K.. 1983 . March.Machining. Vol.: Teoretické základy obrábania kovov.: Electrochemical Machining.Metals Handbook . SME. ASM International.1 Machining. 9.. F. Anals of the CIRP Vol. (1976). van Luttervelt. Phillips. R.ed. (1982). Abrasion and Erosion. R. Feb (1992) pp. Doloi. Z. B.. Vol. J.K. C. P. American Machinist..Led Newton. pp 542-547. Dearborne.. Kumar.. Led.N. 216-223 Vigner.A. 6. C.Metals Handbook . 6. I. P. E. B. 19. and Future Trends of. Wydawnictwo naukowotechniczne. (1989) Lievestro. J. J.. T. (1997).E. A. N.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov.L.35/2. J.: Principles of Machining by Cuiting.stream and Capillary drilling A S M .39/2 (1989). Chapman and Hall. ASM International. pp 145-154 1999 Bellows.. 6. 15. B. 16. SVTL. 82 -93 Kaczmarek. 10. Vol 115. 6. R. Vol. pp. 22.vyd. Storer.. 20. Choudhary.M e t a l s Handbook . March. Journal of Material Processing Technoogy Vol 95. 3.: Obrábéní . G. Vi.587 -607 Maňková.l87 Buda. Vol 114. Annals of the CIRP Vo1. pp. Vol 113. Snoeys. Klocke. March. Z. J.: Electro. Journal of Materials Processing Technology.: Experimental investigation into electrochemical discharge machining (ECDM) of non-conductive ceramic materials.Machining. Prikryl. Special Report 743. Sathyanarayanan.. Rajurkar. (1967) l. K. 14. A. 4. Bhattacharyya. 18.448-462 Kalpakjian.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1981 McGeough.: Advanced Methods of Machining.1996 pp. Monitoring and Control of Electrochemical Machining (ECM) ASME J. R. 12. Warsaw. D . V.P. Annals of the CIRP Vol. pp . W. March.technický prñvodce SNTL Praha 1987. A.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.39/2/1975..Metals Handbook .H. Bratislava.2: 1. Wei.Inc. pp.553-568 Tool and Manufacturing Engineers Handbook. March.ed. 5. R. Búza. Newton. (1986). BékéŠ.: Shaped Tube Electrolytic Machinig ASM . ASME J.L. J.. K. Schnacker. of Engineering for Industry. ASME J.Machining.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. ASM International. Annals of the CIRP Vol.B. Egger. R. G. p. 9. 11. 21.9. J. S.ed.: Drilling without Drills. (1997). S..p. l. (1988). Singh.

spracovanie lúčom atómov alebo molekúl (atom or molecole beam processing) použiva široký lúč častíc (atómy alebo molekuly) najčastejšie pre naparovanie tenkých vrstiev. Odoberanie materiálu je výsledkom reakcie elementárnej častice energetického lúča (atóm. ako sú fótony. Podstatou procesov. Do tejto skupiny patrí: • elektroerozívne spracovanie (EDM) • laserový lúč (LBM). 2. EDM). a EDM používa iskrový výboj s vysokou prúdovou hustotou a nízkym urýchľovacím napätím (100A v špičke impulzu a napätie niekoľko voltov). • elektrónový lúč (EBM) • iónový lúč (IBM). ktorú poskytujú vysokoenergetické lúče elektrónov. 4.. Podľa typu častíc sa energolúčové procesy delia do 6. spracovanie lúčom iónov (ion beam processing) je dynamický alebo reaktívny proces prebiehajúci vo vákuu.5 ELEKTROTEPELNÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU 5 Elektrotepelné a/alebo tepelne procesy využívajú na uber materiálu ako primárny zdroj tepelnú energiu. Podrobne sú tieto procesy popísané v kapitole 4. 5. ióny.) na časticu (atóm) materiálu alebo účinkom zhluku častíc (atómov) na zhluk častíc (atómov). EBM. PAM. Taniguchi (1989) ako prvý nazval tieto procesy ako energolúčové procesy. reaktívne (CM. elektrón ión. Technickej verejnosti je tento názov známy. fotónov iónov a plazmy. spracovanie lúčom elektrónov (electron beam processing) zahrňuje: • lúč elektrického výboja (EDM) usmemý pomocou nástroja v dielektrickom prostredí • lúč elektrónov vo vákuu (EBM). spracovanie lúčom plazmy (plasma beam processing) je tepelný proces prebiehajúci na vzduchu alebo v ochrannej atmosfére. • plazmový lúč (PAM). že úber materiálu sa deje zvyšovaním vnútornej energie atómov v povrchu obrobku.. 1 mA).zaužívaný názov laserový lúč. ktoré prebiehajú na atomárnej úrovni je. spracovanie lúčom fotónov (photon energy beam processing) . široký alebo úzky fokusovaný lúč obidva procesy sú tepelné procesy úberu materiálu. Opracovanie lúčom elektrónov použiva elektrónový lúč s vysokým urýchľovacím napätím pri nízkom prúde (10 kV. 3. že energia potrebná na odstránenie atómu z povrchu obrobku musi byť väčšia ako energia mriežkovej väzby E b a musí existovať prebytok energie povrchovej bariéry Es. 6. čo obsahuje.2. Energetický lúč je definovaný ako usmernený tok extrémne malých energetických častíc. plazma alebo chemicky a elektrochemický reaktívne atómy. Procesy spracovania sú realizované ako tepelné (LBM. ECM) alebo dynamické (IBM) prebiehajúce na atomárnej úrovni. aj keď niekedy nieje celkom jasné. spracovanie lúčom chemicky a elektrochemický reagujúcich (reaktívnych) látok (ebemical and eleetrochemical beam processing). ktorá sa zhoduje s potenciálnou bariérou . uber materiálu sa deje chemickým rozpúšťaním. skupín: 1. Charakteristické pre energolúčové procesy je.1 a 4. elektróny. je tepelný proces úberu materiálu prebiehajúci na vzduchu pomocou úzkeho bodovo fokusovaného lúča alebo širokého lúča.

.

022. LBM. minimálna špecifická energia potrebná pre odrezanie hrúbky vrstvy 1 pm ocele je okolo ô = 10 3 MJ/m 3 . pretože na vypudenie atómu z mriežky do okolia jc potrebné vyvinúť viac energie.. Tieto veličiny sú tiež označované ako hustota energie (W/nr). 1013 rýchlosť úberu materiálu [m/s] v=PmŕÔ 10/ 7 Ť 1 0 * široko meniteľné široko meniteľná 10-' Ť 1 0 ° 10.10 J MN/m 2 . ] (na a t o m á r n e j úrovni) na j e d n o t k o v ý r o z m e r častice 10"-. sú prednostne zamerané na procesy úberu a delenia materiálov. Energia väzby atómov pri atmosferickom tlaku je okolo 10 eV (1. 10"' 9 J). Pre hrúbku odoberaného materiálu v oblasti atómovej mriežky. Pri energolúčových procesoch sa rozmery odoberanej vrstvy pohybujú od úrovne vzdialenosti atómov v mriežke kovu (asi 0. PAU odparovanie EBM. Dôležitými výkonovými ukazovateľmi energolúčových procesov sú príkon P m . odparenia a napravovania je špecifická energia 5 = 1 0 ° -^105 MJ/m 3 vyššia. = G/2tt= 1. ] (stredná hodnota) na p l o c h u .8 v 1 0 7 CH a ECM A F M . čo zodpovedá oblasti presného frézovania.3..4 nm) až po hodnoty veľkosti zrna materiálu. okolo 10 um. Minimálna Špecifická energia 5 je dôležitá hodnota v procesoch energolúčového spracovania. udáva Taniguchi (1989) hodnoty potrebnej minimálnej energie ó = 10. Nasledujúca tabuľka uvádza orientačné hodnoty týchto veličín.3 +• 0. l Vstupná hustota energie (W/nr) na makro a mikro úrovni {spracované podľa Taniguchi (1989)) proces m a k r o s k o p i c k á Pm ľW/m . k d e d o p a d á lúč 1 0 * Ť -o10« Ť 1 0 9 106Ť 1 0 7 / 1 0 H 10ä-ŕ 10'J 1 0 3 -ŕ 1 0 Ä 1010 4.104 MN/m : .1010 N / m . Pre hrúbku vrstvy 1 pm (čo zodpovedá brúseniu) je T s = 1. Pre procesy tepelného natavenia. T a b . Hodnota minimálnej špecifickej energie potrebnej pre odobratie materiálu musí byť väčšia ako suma väzbovej energie mriežky. a príkon P 3 . Významom zodpovedá strižnému napätiu t s pri obrábaní rezaním alebo brúsením. pre chemické a elektrochemické opracovanie. ktroých jc možné určiť orientačne rýchlosť úberu materiálu. . venované v úvode vymenovaným energolúčovým technológiám. táto hodnota sa blíži k hodnote teoretického strižného napätia i 5 . Potom minimálna Špecifická energia Ô (J/m ) potrebná pre uber jednotkového množstva materiálu je vyjadrená vzťahom: 5 = (Eb+Es) N A / V A N A je Avogardovo číslo 6.^ 10J MJ/nr. pomocou. 2 / 1 0 9 v 1 0 1 0 10. na jednotku plochy na makroskopickej úrovni. (pre pulzujúci zdroj) 101*-.EDM. krehký a húževnatý l o m m í k r o o b r á b a n i e / brúsenie tavenie EBM.: 1 0 1 10. na jednotkový rozmer častice na mikroskopickej alebo atomárnej úrovni. to znamená. vo vysokom vákuu asi 1 cV.10 23 (atom/mol).1 0 " 10"-. Pre porovnanie. So zmenšujúcou sa hrúbkou odrezávanej vrstvy hodnota strižného napätia stúpa. V A je molárny objem materiálu obrobku (m /mol). 1 0 n 10=-ŕ 1 0 6 1G 9 mikroskopická P ä [W/m .1.lu': 1 0 " -.().136 3 Progresívne technológie povrchu. Hodnota strižného napätia je závislá na hrúbke odrezávanej vrstvy.6. je strižné napätie T s = 0.0.1 0 " ( p r e f ulzujúcl zdroj) 10" Ť 10.1 0 . Pre väčšiu hrúbku odrezávanej vrstvy. IBM IBM Nasledujúce kapitoly. že hrúbka odoberanej vrstvy sa pohybuje rozmedzí 10"J -ŕ 10"3 um.

tým sa dosahuje trojrozmerné obrábanie (3D). medzi ktorými prebieha výboj. 13. ako výsledok výskumu opotrebenia kontaktov elektrických spínačov.mikročastice} vo forme dutých guličiek sú odstraňované z materiálu tavením a odparením. Elektroerozivne metódy obrábania vodivých materiálov sú založené na využití tepelnej energie. Lazarertko a /V.1. používaným zariadením a oblasťou priemyselného využitia. Druhá elektróda (nástroj). keď prvý patent a teoretické základy elektroerozívneho procesu vypracovali roku 1943 B. alebo tvarové elektroerozivne obrábanie (EDM Sinking) • drôtové rezanie (WEDM Wťre Electricai Discharge Machining) • brúsenie (EDG Electricai Discharge Grinding). obr. iskra a/alebo oblúk. ktorá medzi nimi prúdi.1 Princíp technológie elektroerozívneho obrábania FJektroerozivne a/alebo elektroiskrové obrábanie je technologický proces. 30]: • etektroiskrové • elektroimpulzné • e lektrokon taktné • anodomechnické. 5. V 70-tych rokoch sa zaviedlo delenie elektroerozívneho obrábania na [5. ktoré sú posúvané smerom do obrobku a vytvárajú požadovaný profil. V závislosti od druhu elektrického výboja. pri ktorom k úberu materiálu dochádza elektricky. pomocou rýchlo sa opakujúcich periodických impulzov iskrového výboja za prítomnosti dielektriká (kvapalne médium).1.1 Elektroerozívne obrábanie FJektroerozivne obrábanie (medzinárodné označenie EDM Electricai Discharge Machining) patrí v súčasnosti k dobre zavedeným progresívnym výrobným procesom. R. Lazarenknvová [15].5. Z medzery (gap) medzi nástrojom a obrobkotn sú produkty elektrolýzy odnášané pomocou dielektrickej kvapaliny. takže len ťažko ho možno nazývať netradičným. 26]: • hĺbenie. Pre technológiu hĺbenia sa používajú ako nástroje tvarové elektródy. na ktorú sa premení elektrický výboj vznikajúci medzi elektródami (nástroj a obrobok). Obrobok. . ako dôsledok elektrického výboja. 11.1 EDM 5. keď zaznamenal vznik kráterov na plochách kovov oproti vodivým elektródam. jedna z elektród. Veľmi malé častice (voľným okom neviditeľné častice . musí byť z elektricky vodivého materiálu. /. Každá metóda sa líši počiatočnými technologickými charakteristikami. ktorý popisal jav clektroerózie. Základy pre elektroerozívne obrábanie (niekedy používaný názov eleklroiskrové obrábanie) položil už v roku 1768 Sír Joseph Priestley. storočia. Priemyselne bol tento jav použitý až v prvej polovici XX. tiež z vodivého materiálu. ale sa klasifikuje podľa jeho technologických možností [1. V súčasnosti sa elektroerozivne obrábanie nerozlišuje podľa vyššie uvedeného delenia. je umiestnená v tesnej blízkosti obrobku. od parametrov obrábania a zdrojov impulzného toku existuje niekoľko spôsobov elekiroerozívneho obrábania. ale n i e j e s n í m v kontakte.5. kedy sa objavili prvé eleklroiskrové obrábacie stroje. Začiatok širšieho priemyselného využitia sa datuje do rokov 1950 až 1954.

.

doba deionizácie.5. Jednosmerné napätie privádzané do obvodu s odporom R a kapacitou kondenzátora C (tzv. Úbytok materiálu z elektródy prebieha počas ionizácie . klasický Lazarenkov RC obvod) vytvára v krátkych impulzoch výboj medzi katódou a anódou. Obr. ktoré sú ponorené v kvapalnom médiu (dielektriku). p r í v o d dielektriká ' i s krovy výboj " f c •R n a d r ž L : : prípravok obrobok Obr.2 Typický priebeh impulzov pri E D M Zapnutý cyklus a špičkový prúd určujú energiu výboja prúd JV J čas.T — F zapnutý cyklus 1— čas —*• X- ipiíkový prúd Obr. d .4 mm [1].doba výboja. b .5. V ideálnom prípade každý impulz vyvolá iskrový výboj.5.3 Profil jediného impulzu pri EDM a .2 znázorňuje typický priebeh impulzov. je komplexný jav. OBR.5.138 Progresívne technológie servopohon posuvu JJJJJI držiak . Vzdialenosť medzi elektródami potrebná pre vznik výboja býva v rozmedzí 0.^-"nastroja .01 až 0. zapnutý vypnutý cyklus —\ vypnutý cyklus -M—v prúd .doba ionizácie. ktoré sú v určitej vzdialenosti od seba.1 Princíp zariadenia pre elektroerozívne obrábanie [3] Proces vzniku elektrického výboja medzi dvoma elektródami.zvyškový čas. c .

Elektrodynamické sily a spád vnútorných napätí následkom teplotného poľa zapríčiňujú.5. ktorá sa vybije vo forme silného iskrového výboja. ktorého princíp je popísaný vyššie a v ďalších kapitolách.jeho chemické a ťyzikálne vlastnosti. .5. • Dielektrická kvapalina .1 ms až 0. kým iskrový výboj teplotu 10 000 °C za 0.01 ms [30]. Pojem elekíroerozívne obrábanie a elektroiskrové obrábanie sa pri vysvetľovaní bude používať ekvivalentne. pričom ich tvrdosť môže byť opracovaného materiálu. používajú sa ešte systémy elektroimpulzného obrábania a elektrokontaktného obrábania. Okrem elektroiskrového obrábania. ich princíp a odlišnosti sú stručne charakterizované v ďalšom.jej chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti. Prúdová intenzita nabíjaného prúdu sa meni s odporom. vznik vysokej teploty v bezprostrednej blízkosti výboja. Čas obrábania. V takom obvode vzniká pri určitej vzdialenosti elektród elektrický oblúk a nie iskrový výboj. Kráter tvorený jediným výbojom sa považuje za guľový segment a charakterizuje sa priemerom a hĺbkou. V elektroiskrových zariadeniach sa používa kondenzátor s kapacitou 0. tvar a elektródy sú z vodivých materiálov. tiež označovaný ako jamka (pil alebo meniscus). Prítomnosť dielektriká napomáha ionizácii toku nabitých častic. Relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy. natavenie a dokonca odparenie kovu z anódy. stupeň kontaminácie . Geometria a vlastnosti povrchovej vrstvy po opracovaní. elektrické podmienky vzniku výboja .0001 sekundy). trvanie výboja (0. Materiál obrobku .jej chemické a fyzikálne vlastnosti. energia rozmery. riadiaci systém a stupeň automatizácie. pracovná vzdialenosť medzi elektródami. Obvod s kondenzátorom tvorí základ pre elektroiskrové opracovanie kovov. • Technické a ekonomické ukazovatele EDM procesu: • • • • Intenzita objemového úberu materiálu. kapacita prietoku dielektriká. Parametre.výsledný impulzu a frekvencia výboja. Nástrojová elektróda .1 ms.25 až 600 mikrofaradov (pF). Profil priebehu impulzu napätia a prúdu v závislosti na čase na obr. Intenzita prúdu má vplyv na výkonnosť procesu. Jeho úlohou je akumulácia elektrickej energie.jeho tuhosť a stabilita.3 ukazuje dĺžku trvania ionizácie častic. V mieste výboja sa tvorí charakteristický kráter (crater). výsledný tvar a tvar výboja. J Elekíroerozívne obrábanie EDM-WEDM i 39 Výsledkom výboja je krátkotrvajúca koncentrácia elektrickej a mechanickej energie elektrónov na anóde. Základom klasického elektrického RC obvodu je kondenzátor. • • Tvorenie výboja t. čím sa zaručuje určitý pomer medzi kapacitou a hodnotou intenzity prúdu. ktoré charakterizujú proces elektroerozívneho obrábania.j. Prerušenie (pokles) napätia umožní nataveným časticiam ich vymrštenie z krátera a odplavenie prúdiacim diclelctrikom. aby sa zabránilo plynulému iskreniu v jednom bode. intenzita a spôsob prúdenia dielektrickej kvapaliny. sú: • Zariadenie pre EDM (stroj) . vznik výboja a deionizáciu častíc. ale aj katódy. Doba prerušenia napätia musí byť dlhšia ako doba deionizácie.. Nástrojové menšia ako tvrdosť rozmery. Používajú sa aj obvody bez kondenzátora. produktmi erózie.001 až 0. Elektrický oblúk dosiahne teplotu 3 600 až 4 000°C za 0. že natavený kov je vymršťovaný do dielektriká.1 s až 0.

.

5. s minimálnym opotrebením nástrojovej elektródy. V porovnaní s elektroiskrovým spôsobom. na odstraňovanie nečistôt z povrchu ingotov pred valcovaním. musí mať dostatočnú geometrickú presnosť. R á m stroja. Jeho podstatou je odporové odtavovanie materiálu obrobku. Dôležitú úlohu v zariadeniach pre elektroiskrové obrábanie má systém riadenia. pôsobia hydraulické sily zabezpečujúce plynulé prúdenie dielektriká medzi nástrojom a obrobkom. ktorý zabezpečuje dodržanie vzdialenosti (medzery) potrebnej pre vznik výboja. ktoré vyžadujú dostatočnú tuhosť stroja. Pre zabezpečenie stabilnej Šírky medzery sa používajú servomechanizmy na báze jednosmerných krokovacích motorov alebo elektrohydraulických servovcntilov. na oddeľovanie polotovarov a k podobným hrubým operáciám. Opotrebenie nástrojovej elektródy je menej ako 1 %.4 sa skladá z rámu. sa pri tomto spôsobe 3 dosahujú podstatne vyššie úbery. suportu s nástrojom. kde sú vysoké náklady na nástrojové elektródy (napr. polarita. doba trvania impulzu. pracovný stôl na upínanie obrobku a manipuláciu s ním a tiež nádrž na dielektrickú kvapalinu. že v procese nepôsobia mechanické sily a zaťaženie. Na druhej strane. čistiacimi filtrami a s chladiacim zariadením je uložený obvykle v základoch stroja. pre elektródu s celkovou plochou 645 cm". Regulácia popritom zabezpečuje najmenšie . Elektroimpulzné obrábanie je vhodné pre opracovanie rozmerných obrobkov a pre hrubovacie operácie. Mechanizmus regulácie pohybu elektródy umožňuje dodržať medzi elektródami veľmi úzku medzeru a je schopný ju rýchle rozšíriť. Tento spôsob obrábania je označovaný tiež ako „no-wear EDM" t. čo spolu s nutnosťou rotácie nástroja obmedzuje použitie tejto metódy. Elektrokontaktné obrábanie je tiež spôsob elektroiskrového obrábania.j. frekvencia a tvar impulzu nie sú závislé na dobe obrábania a na fyzikálnom stave eróznej medzery [30]. K. pracovného stola pre upnutie obrobku. a tým sa vytvára mechanické budenie alternujúcich impulzov. frézovaniu a v menšej miere i rozrezávaniu. zodpovedajúca veľkému výkonu. mmVmin alebo 500 kg/h [30]. pri výrobe tvárniacich nástrojov). Maximálna rýchlosť úberu pri elektrokontaktnom frézovaní je vysoká a môže dosahovať hodnoty až I mil. je potrebné vyvinúť silu okolo 8 900 N. Táto technológia sa používa tam. ktorý má obvykle tvar písmena C. ale drsnosť a presnosť rozmerov je pri kvalitatívnom porovnani horšia. tuhosť a stabilitu aj napriek tomu. Zdrojom pracovného prúdu je impulzný generátor.1. pri tlaku dielektrickej kvapaliny 138 kPa a vzdialenosti elektród do 0. Zdrojom energie býva obvykle transformátor o výkone desiatok až stoviek kW.5. Zásobník dielektrickej kvapaliny spolu s čerpadlom. pretože napr.03 mm [26].1 Zariadenie p r e elektroiskrové opracovanie Zariadenie (stroj) pre elektroiskrové obrábanie podľa obr. až 25 000 mm /min. tomuto účelu sa používajú zvlášť skonštruované impulzné nezávislé generátory. napr. Nástrojová elektróda (kotúč alebo disk) sa otáča.140 Progresívne technológie Elektroimpulzné obrábanie je spôsob elektroiskrového obrábania. Rozmerová i tvarová presnosť je nízka. kde amplitúda. Používa sa pre obrábanie podobné sústruženiu. nádrže s dielektrickou kvapalinou a príslušným čerpacím a chladiacim systémom a z generátora na tvorenie elektrických impulzov. Uber materiálu nastáva rozmerovým roztavovanim. Nositeľom energie sú ióny. ktorý využíva oblúkový výboj vhodného tvaru a časového priebehu. Zapojenie nástrojovej elektródy je na plus (+) pól a obrobku na mínus (-) pól.1. potrubím. To je dôležité najmä pri jemnom dokončovacom obrábaní. Tlak dielektriká závisí na veľkosti plochy pracovných elektród. Využíva oblúkový výboj a malý počet impulzov v rozmedzí 50 až 500 Hz. V ráme stroja sú uložené všetky ostatné časti ako: pracovný suport s nástrojom.

Každé prerušenie potrebného na dokončenie danej operácie. Najdôležitejšou časťou stroja je generátor elektrických impulzov. (zdroj:[26J) .z d r o j D. generátory na relaxačnom princípe s vyššou frekvenciou výbojov.m i k r o p o č í t a č Obr.1 Elekiroerozívne obrábanie EPM-WEDM znamená zodpovedajúce predĺženie 141 času prerušovanie sledu výbojov. d) obvod s tranzistorom. regulovaný elektronický. napájanie eleklrohydraulický servoventll upinacia doska nástrojová elektróda Čerpadlo o b r o b o k (+) JsmerP0SUVU základy stroja zásobník dielektriká 1 zásobník hydraulickej kvapaliny Obr. e) obvod riadený mikropočítačom.5. Z .5.kondenzátor.f r e k v e n č n ý oscilátor Tr . 0 • obrobok C . Podľa charakteru zaťaženia a reakcie generátora na zaťaženie sa delia na: generátory' s nízkou frekvenciu výbojov. mikropočítač riadi všetky parametre výboja. c) obvod s transformátorom pre elektroimpulzné generátory. hydraulický valec .5 Druhy elektrických obvodov generátorov impulzov pre elektroiskrové zariadenia a) jednoduchý obvod z kondenzátorom C.4 Prvky zariadenia pre elektroiskrové obrábanie [26] N -nástroj. b) obvod s frekvenčným oscilátorom.tranzistor PC .5. T • transformátor Ose .d i ó d a . ktorý určuje a ovplyvňuje hlavné technologické a kvalitatívne parametre elektroerozívneho obrábania.

.

olej a vzduch.10"' 6 S. Najnovšie sa používa deionizovaná destilovaná voda. Najznámejšie európske firmy sú AGIE. AEG. najmä obyčajný petrolej. Silikónový olej a jeho zmesy s petrolejom dávajú vynikajúce výsledky pri obrábaní titánu. aby sa rýchle obnovovala izolácia po výboji. Wickmantd Coventry (Veľká Británia). Locamo a Charmilles Ženeva (Švajčiarsko). • Nesmie podliehať chemickým zmenám. Krupp a Siemens (NSR). Deionizovaná voda má nízku vodivosť okolo 2 až 5. . ľahko vyrobiteľná a lacná. polarita. Na kvapalinu sú kladené nasledujúce požiadavky [1. • Pri práci nesmú vznikať jedovaté a výpary a nepríjemný zápach. Mikropočítačom riadený obvod umožňuje riadenie všetkých parametrov výboja.5. 5. Pevnofázové zdroje napájania umožnili používať rôznu polaritu na elektródach tak ako je to v systéme elektroimpulzného obrábania. musi byť stála. Dielektrická kvapalina má dôležitý vplyv na celý erozívny proces. Z hľadiska rôznorodosti druhov priemyselne používaných strojov existuje asi 85 až 110 rôznych typov. Obr. ktoré prevažne tvorí kvapalina nazývaná dielektrikum. • Musí byť chemicky neutrálna. a. aby zamedzovala vzniku korózie. ako aj pri požiadavkách na vyššiu intenzitu úberu materiálu. • Musí zabezpečovať ochladzovanie elektród a odoberaných mikročastíc triesky. má vplyv na vznik elektroiskrového výboja. V priemyselných zariadeniach sa však najviac využíva petrolej.2 Dielektrická kvapalina Elektroiskrový výboj medzi elektródami prebieha v rôznom pracovnom prostredí. ako vodné sklo. pri relaxačných obvodoch býva 60 + 300 V. kaolínová emulzia a rôzne soľné roztoky. 22.142 Progresívne technológii' Najnovšie sa používajú impulzné generátory nazývané ako nezávislé generátory. Používa sa tiež kerozín.01 mm) aby prechod prúdu medzi obidvoma elektródami vyústil do výboja. aby nedochádzalo k vzplanutiu. • Musí zabezpečovať dobrý odvod (odplavenie) eróznych splodín zo zóny úberu materiálu. 5. silikónový olej a dielektriká na báze vody. a preto je potrebné venovať pozornosť jej voľbe. • Musí mať malú viskozitu (32 34 SSU) [26] a dobrú zmáčavosť.m'1 a doporučuje sa pre jemné obrábanie [22]. Pracovné prostredie. • Musí mať dostatočne vysokú teplotu horenia. pri ktorých amplitúda doby trvania impulzov. 26]: • Musí zabezpečovať potrebnú vzdialenosť medzi elektródami (môže byť menšia než 0. Výbojové napätie je variabilné podľa typu obvodu.1. V bývalom Československu ich vývojom a výrobou sa zaoberal Vývojový ústav mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom (VUMA). ktorá je vhodná z hľadiska požiarnej bezpečnosti. frekvencia a tvar impulzov nezávisí na dobe obrábania a na zaťažení. potrebné pre zabezpečenie obrábania a zároveň monitorizáciu podmienok obrábania elektroiskrovým výbojom. Elektroerozívne stroje sa vyrábajú asi v 13 štátoch sveta.5 ilustruje typy používaných zdrojov elektrických impulzov (generátory impulzov) od jednoduchšieho elektronického regulačného obvodu až po mikropočítačom riadený obvod. Druh prostredia pôsobiaci na povrch obrábaného materiálu má niekedy aj chemické účinky. a polo vodivé. nízkej ceny a nízkej viskozity a zároveň chemicky nereaguje s uhlíkom. g.1. zníženie opotrebenia nástroja a vyššiu akosť povrchu. Skoro všetky tieto vlastnosti majú ľahké strojné alebo transformátorovč oleje. ktoré je spravidla elektricky ne vodivé ako petrolej. ktorý umožňuje dobrú kontrolu výboja.

33 L Diagram ukazuje všeobecnú povahu tohto vplyvu. Krivka I je pre petrolej. 5. pokiaľ nie sú rýchle odstraňované. 26] popisovaný ako reverzný systém prúdenia. Pri 2 až 4% -nom znečistení.b.9a.6 Vplyv teploty dielektriká na uber materiálu (zdroj: ¡30}) Obr. • systém vstrekovania a prúdenie kvapaliny zo spodnej časti alebo z hornej časti obrobku.ivne obrábanie EPM-WEDM 143 Na obr. jeho chladenie však nieje vždy podmienkou. Plyny.b. najmä pri hĺbení hlbokých a tvarovo zložitých profilov. Nevýhodou tohto systému je vznik kužeľovilosti stien (overení) vytváraného profilu.2 0. ktoré zachytávajú častice veľkosti 2-^-5 um. Dôležitou podmienkou stabilizácie erozivneho procesu je rýchle odplavovanie produktov erózie a zároveň obnovovanie čistoty dielektrickej tekutiny v oblasti opracovania. Medzi najrozšírenejšie patri: • systém prúdenia kvapaliny nasávaním cez obrobok.1 v * strojov v m 1 olei y i = 033 J -—• .3 0.5.33 J. Na obr.5.06 0. Vysvetľuje sa to tým. J Elektroeroz. Stabilizácia teploty sa vyžaduje pri presnom obrábaní. Pri hrubovaní a opracovaní rozmerovo veľkých dielcov sú pevné častice odplavované dielektrickou kvapalinou a zachytávané v spodnej časti nádrže ako kal.5.1 0. majú rovnaký účinok. Pri znečistení do 2% sa účinnosť výrazne nemení. je zaznamenaný pokles o 30 až 40% normálnej účinností. Obnovovanie čistoty je obyčajne zabezpečené filtráciou dielektrickej kvapaliny cez kazetové filtre. — 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 Teplota T [°C] 0 5 10 15 20 Stupeň znečistenia dielektriká [ % J Obr. .3 0.5. najmä pri malej energii výboja (krivka 1). takže odpad je možné ľahšie odstraňovať a dielektrikum sa v mieste výbojov natoľko neznečistí. Teplota dielektriká pri elektroískrovom obrábaní dosahuje 60 až 80°C. Krivka 1 je pre energiu výboja 0. Vhodné prúdenie je zabezpečované rôznymi čerpacími systémami. .6 je diagram závislosti úbem materiálu na druhu dielektrickej kvapaliny pri rôznej teplote.02 0 q < 0.8a. alebo cez nástroj. obr.04 0. Tieto odpadové produkty môžu byť vo forme kompaktnej látky alebo plynu. že s pribúdajúcou energiou výboja sa medzera medzi elektródami zväčšuje.7 je vplyv znečistenia dielektrickej kvapaliny na účinnosť procesu.4 ransformatrovy otej I E . Prúdenie dielektrickej kvapaliny hrá z vyššie uvedených dôvodov významnú úlohu v procese EDM. krivka 2 pre transformátorový olej a krivka 3 pre strojový olej. (v obrobku musí byť predvŕtaný otvor) obr. 5. Pevné odpadové produkty bývajú zachytené na opracovanom materiále alebo pracovnej elektróde. Jpeiroiei — j 0.08 0. kde vytvárajú izolačnú vrstvu a zabraňujú elektroerozivnemu procesu. v niektorých prameňoch [ 1. krivka 2 pre 3.5.53 V w 3.7 Vplyv stupňa znečistenia na hodnom úberu materiálu pre rôznu vybíjaciu energiu Wi (zdroj: [30]) Úlohou dielektriká je aj odplavovanie produktov erózie.

.

ale na optimálnu prevádzku stači ponorenie dielca do dielektrickej kvapaliny [26]. dobré. kde nie je potrebné zabezpečiť výrazné prúdenie kvapaliny.5. priemerné. ako veľmi dobré. nástroj .5.144 • Progresívne technológie systém prúdenia ponorením. 5.10. Moderné elektroerozívne stroje využívajú na zlepšenie účinnosti odplavenia eróznych produktov z medzery medzi elektródami vysokofrekvenčné vibrácie [8]. nepriaznivé až po veľmi nepriaznivé alebo obzvlášť nepriaznivé prúdenie. používa sa pri obrábaní plytkých profilov a tvarov. Náklady na elektródy predstavujú podstatnú časť prevádzkových . má aktívnu úlohu v procese elektroiskrového obrábania. obi.3 Nástrojové elektródy a ich opotrebenie Nástrojová elektróda. (J973) [26] slovným označením á diagramom vzájomnej polohy a tvaru elektród.1. aj keď nie je v priamom kontakte s obrobkom.elektróda Obr. Chladenie elektród a odplavovanie splodín erózie je zabezpečené pri relatívnom vzájomnom pohybe elektród vibráciou alebo cyklickým prerušovaním impulzov.1. (zdroj: McGeotigh[22]) Spôsoby prúdenia dielektrickej kvapaliny klasifikoval Benger.8 Prúdenie dielektrickej kvapaliny systémom nasávania cez a) obrobok b) nástroj.

5. údržbu a obnovu opotrebovaných elektród. spôsob výroby. ktorá sa obvykle pripája na záporný pól obvodu. vysoký bod tavenia.grafitovej kompozície. veľmi d o b r é dobré priemerne nepriaznivé veľmi nepriaznivé Obr. Je vhodný pre opracovanie ocelí.5. Nástrojová elektróda. M e ď ako materiál elektród jc dobre odolná voči erozívnemu opotrebeniu a jej použitie jc hospodárne. ktoré vznikajú jeho opotrebovaním. mosadze a med* . ocele. Grafit je dobre obrobiteľný materiál a má vhodné charakteristiky pre EDM obrábanie.5 pm [26]. jednoduchá vyrobiteľnosť aj tvarovo zložitejších profilov konvenčnými technológiami. že erózne splodiny. ktoré odporúčal Beiiger (1973) [26] obzvlášť nepriaznivé Hje>ako 10 x D Základné požiadavky na nástrojové materiály elektród sú: • • • elektrická a tepelná vodivosť. predovšetkým vysokú teplotu tavenia okolo 3000"C. a pre jemné dokončovanie povrchov s drsnosťou Ra pod 0.ťvne obráboniľ EPM -WEDM 145 nákladov.! F.10 Diagram pre klasifikáciu prúdenia dielektrickej kvapaliny pri elektroiskrovom obrábaní. pretože zahrňujú náklady na materiál elektródy. Pri opracovaní otvorov sa používajú elektródy z medi. znečisťujú zariadenie. Najviac rozšíreným materiálom elektród je grafit pre elektroiskrové a elektroimpulzné technológie. tiež sa používajú elektródy z hliníka a mosadze. najmä karbidu volfrámu. liatiny. Odporúča sa pre obrábanie karbidov. meď .grafitovej kompozície (lisovaný prášok grafitu medi a olova). Pri brúsení a rezaní sa používajú elektródy / liatiny. je z rôznych materiálov. .lektroeru7. Jeho nevýhodou jc.

.

146 Progresívne technológie Mosadz je dobre obrobiteľný materiál. Jednu z technologických obmien EDM charakterizovanú malým opotrebením nástroja.5.2 0. tepelnú vodivosť.6 16. Čím má materiál vyšší bod tavenia. ich cena je však v porovnaní s medenou elektródou 18 až 100 krát vyššia (ak cenový faktor medenej elektródy je hodnotený čislom 1) [1].3 275 Pri kvantitatívnom a kvalitatívnom hodnotení opotrebenia nástroja sa určujú hodnoty úbytku materiálu z kľúčových miest tvarových elektród ako je hrot. uvádzané v anglickej literatúre ako no-wear EDM [26]. Napríklad pri obrábaní kalenej ocele môže opotrebenie medenej elektródy dosahovať až 30 % z úbytku materiálu obroboku.wolfrámové a striebro . Opotrebenie sa objavuje najskôr na hranách elektród. Elektródy pre EDM sa. Youngov modul pružnosti. u nás sa používa označenie elektroimpulzné obrábanie. ak sa obrába oceľ grafitovou elektródou [11]. podľa tvarovej zložitosti. frézovaním alebo brúsením.5. a dokončovať na požadovaný tvar sústruženim. Použiva sa pre hĺbenie úzkych otvorov a pre vŕtanie. pri ktorom hodnoty úbytku elektródy sú menšie ako 1 %.2 mm. Opotrebenie nástrojovej elektródy pri EDM technológiách je dôležitý faktor. môžu vyrábať niektorým z obvyklých spôsobov. pre jemné práce s obzvlášť nepriaznivými podmienkami prúdenia dielektrickej kvapaliny. ale v porovnaní s medenými alebo grafitovými elektródami sa rýchlejšie opotrebováva.5. ktorý ovplyvňuje ekonomické hľadisko rozhodovania ojej použití. Hodnoty fyzikálnych vlastností vybraných materiálov pre nástrojové elektródy sú v tab. Relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy vyjadrené v percentách je dané pomerom úbytku objemu elektródy VE k úbytku objemu obrábaného materiálu V m [11]: .55) opotrebenie nástrojovej elektródy predstavovalo 40 -ŕ 60 % z celkového objemu.1 16. elektroiskrové opracovanie bez opotrebenia. Vhodným spôsobom výroby sa javí aj drôtové rezanie (Wire EDM). Meď .1 34 241 5. Obr. kde opotrebenie elektródy neovplyvňuje výrazne rozmerovú presnosť. vhodný pre elektródy. Tab. tvorí aj tzv. Najmä v prípadoch. Wolfrám sa používa pre špeciálne účely hĺbenia veľmi malých otvorov s priemerom do 0. bočná strana a hrany. V počiatkoch priemyselného používania EDM technológie (v rokoch 1950 .9 124 351 186 I 96.3 94. tým je jeho odolnosť voči opotrebeniu vyššia. Určuje sa tiež celkové opotrebenie nástrojovej elektródy ako intenzita úbytku objemu. kým pri opracovaní spekaného karbidu (materiál s nízkou tepelnou vodivosťou) dosahuje opotrebenie tej istej elektródy až 80 % [30].1.5 48.2 41.1 Fyzikálne vlastnosti vybraných materiálov pre nástrojové elektródy (podľa [26]) Materiál Grafit Meď Wolfrám Železo Bod tavenia B o d varu Tepelná vodivosť (Ag = 100%) Elektrická v o d i v o s ť (Ag = 100%) Pevnosť [N/mm ] 5 M o d u l pružnosti [ M / m m 2 x 103] = 3 000 1 083 3 390 1 535 m [°C: >4 000 2 580 > 5 930 >2 800 30.wolfrámové materiálové kompozície sa používajú pre špeciálne účely hĺbenia úzkych drážok a otvorov. Samozrejme za predpokladu optimálnej voľby dvojice materiálu nástroj/obrobok. Odolnosť nástrojového materiálu voči opotrebeniu je daná jeho fyzikálnymi vlastnosťami.11 znázorňuje charakteristické oblasti opotrebenia a používanú terminológiu pre hodnotenie.3 29. Poissonovo číslo a čim nižši koeficient lineárnej tepelnej rozťažnosti. ako je presné liatie a liatie pod tlakom. kým v súčasnosti na moderných hibiacich strojoch dosahuje menej ako 1%.

14. ktoré sa tvoria v ľubovoľnom bode medzii) .2 Mechanizmus ú b e r u materiálu Pri elektroiskrovom spôsobe obrábania dochádza k úberu materiálu vplyvom teploty a erózie pri vzniku rýchleho sledu iskrových výbojov. 5. (zdroj: Metals Handbook s t u p e ň o p o t r e b e n i a hrotu = ap/Lv s t u p e ň o p o t r e b e n i a hrany = ap/U s t u p e ň o p o t r e b e n i a b o č n e j strany = aa/U hĺbka rezu a P mv = ^ . Levy a Panien [13. nepravidelný ohrev elektród v priebehu výboja). Podobné výsledky hodnotenia opotrebenia nástrojovej elektródy pri EDM obrábaní keramických materiálov uvádzajú König. v) v dôsledku mechanických nárazov Čiastočiek oddelených od obrábaného materiálu.1) K opotrebeniu elektród dochádza jednak vplyvom pôsobenia erozívnych impulzov a jednak vlastnosťami materiálu elektród [ 11.). vysoká hustota prúdu a pod.5. vii) chyby v materiále elektródy (pórovitosť alebo štruktúra). Zo závislostí vyplýva. 1 0 0 % (5.5. 30] a to z nasledujúcich dôvodov : v dôsledku vysokej hustoty elektrónov vo výbojovom povrchu dochádza k oddeľovaniu jednotlivých iónov alebo celých čiastočiek kovu. To znamená.5. časovej dĺžky impulzu a špičkových hodnôt prúdu. čo je znázornené na obr.12 ukazuje vplyv zmeny elektrických parametrov. Obr.5. / Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 147 \y nastroj (elektróda) opotrebenie hrotu L. na priebeh relatívneho opotrebenia nástrojovej medenej elektródy. i v) v dôsledku mechanických nárazov spôsobených kavitáciou.5. ii) v dôsledku kolísania prúdu výboja alebo vplyvom polarity výboja sa rozrušuje povrch elektródy. že podľa vzťahu (5. 14]. tým menšie je relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy. Dauw. obr.1.1) dochádza k zvýšeniu úbytku materiálu z obrobku a nepriamo aj k zhoršeniu drsnosti opracovaného povrchu. opotrebenie bočnej strany L opotrebenie hrany U konečná hrana nástroja počiatočná hrana nástroja hrubovanie štvorcového otvoru Obr. vi) v dôsledku nepriaznivých pracovných podmienok (nepriaznivé prúdenie dielektriká.11 Charakteristiky opotrebenia nástrojovej elektródy.13. iii) v dôsledku termických vplyvov (vysoká teplota pri výboji. že čím vyššia je intenzita pretekajúceho prúdu vo výboji.

.

Obyčajne základom vysvetlenia úberu materiálu je popis vzniku výboja medzi elektródami a jeho elektrické a tepelné účinky na povrch materiálu.12 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy (zdroj McGeough [22]) Obr.s] 1000 1 10 100 Dĺžka impulzu ľjjsj 1000 Obr. Záporne nabité elektróny narážajú na neutrálne atómy dielektriká a vyvolávajú jeho ionizáciu.148 Progresívne technológie elektródového priestoru. V určitej vzdialenosti A (0.5.5.15 je znázornený princíp vzniku výboja a jeho účinok na povrch materiálu.5. Existuje viacero teórií. Panien [13]) 10 100 1000 Trvanie impulzu t [LIS] Vysvetlenie mechanizmu úberu materiálu elektrickým výbojom aj napriek širokému priemyselnému využívaniu EDM metód. V kanále výboja odovzdávajú elektróny a . ktoré sú urýchľované smerom k anóde. Na katóde vzniká lavína elektrónov.14 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy pri elektroiskrovom hĺbení keramického materiálu (zdroj: König. U 1 10 100 Dľžka impulzu [u. Na obr. Levy. Materiál je natavený a následne odparený zo zóny výboja.0. 10 jdc iv á äfíčka 5D A 30 A -1 15 A M - / f // *' 7/ . Pri opakovanom procese sa zvyšuje intenzita výboja a vzniká sekundárna lavína elektrónov. ktoré vychádzajú z rôznych prístupov. kde je najsilnejšie elektrické pole. ŕ -'/ y _' ' j| / 1G A T' jt l / \ ' s / -ti |5.13 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na priebeh dosahovanej drsnosti povrchu (zdroj McGeough [22]) Obr.001-f. nie je ešte stále jednoznačné a spoľahlivé.5. ktorá v konečnej fáze spojí katódu a anódu kanálom výboja. Duuw.1 mm) dochádza medzi elektródami vplyvom pulzujúceho elektrického poľa k výboju.

A) a) doporučená vzdialenosť medzi elektródami b) vznik i s k r o v é h o v ý b o j a c) vznik elektrónovej lavíny d) vy m rš tenie č i a s t o č i e k kovu z p o v r c h u a vznik krátera B) a) vznik lavíny e l e k t r ó n o v na k a t ó d e b) ionizácia prostredia v medzere medzi elektródami c) vznik sekundárnej laviny d) vznik k a n á l u v ý b o j a katóda O b r . kladných iónov. Toto usporiadanie má za následok pokics odporu dielektrickej kvapaliny a nárast prietoku prúdu až na hodnoty 10 7 -f 10B A/s [26].m' vo veľmi krátkom časovom intervale (0. Vznikajúci tepelný tok nadobúda hodnoty |: 1 okolo I 0 W. Lokálna teplota povrchu elektród dosahuje hodnoty vyššie ako bod tavenia materiálu [1.16 ukazuje detail troch základných fáz. Po prerušení impulzu. voľných elektrónov. Keď polarizácia dosiahne určitú hladinu nasýtenia.5. V dôsledku vysokej teploty a následného odparovania dielektriká narastá v plazmovom kanále výboja tlak až na hodnoty 2 000 MPa. tlak v kanále takisto náhle poklesne a žeravé čiastočky kovu sú vymrštené z povrchu. 5 . 22]) Takýto vysoký tlak obmedzuje odparovanie žeravého kovu. .22]. Intenzívne elektrické pole medzi dvoma elektródami ponorenými v dielektrickej kvapaline. Vysoko intenzívny prietok prúdu ďalej ionizuje výbojový kanál a vytvorí sa silné magnetické pole.ívne obrábanie EDMm-\VEDM 149 kladne nabité ióny svoju kinetickú energiu vo forme tepla časticiam povrchu anódy a katódy. Teplota vkanále dosahuje hodnoty 8 000 -ŕl2 000 "C. následkom čoho vzniká vysoká teplota. keď napätie klesne. Toto vymrštenie alebo odparenie je sprevádzané vznikom plynových bubliniek a charakteristického kráteru na mieste výboja. / Elektroeroz.5. 5. vyvolá polarizáciu molekúl a iónov dielektrickej kvapaliny. ktoré sú od seba vzdialené veľmi úzkou medzerou A. Detail vzniku výboja a priebehu napätiu medzi elektródami ukazuje obr. Okolo osi sa hustota iónov zvyšuje. Obr. pár nataveného kovu oboch elektród a plynov chemického rozkladu dielektriká.J7. ktoré sprevádzajú elektroiskrový výboj a uber materiálu. I 5 Mechanizmus vzniku výboja pri eiektrocrozivnom opracovaní a jeho účinok na uber materiálu (spracované podľa [15.1 * 2 000 ps). ktorá natavuje a odparuje čiastočky kovu. 21. V mieste výboja vzniká plazmový kanál zložený z ionizovaných častíc. ktoré priťahuje ióny k osi kanála výboja. vyvolá to v elektrickom poli snahu o usporiadanie kladných a záporných Častíc v prúde výboja.

.

Tepelný účinok výboja je síce hlavným faktorom procesu erózie. ale netermické vplyvy ako elektrodynamické a mechanické účinky majú svoje nezanedbateľné miesto v komplexnom jave elektroerózie. vznik plazmy zloženej z kladných iónov a voľných elektrónov. vznik vysokej teploty.17 Detail vzniku výboja a priebeh napätia v priestore medzi elektródami [26].© .150 Progresívne technológie e 0 Obr. čo je spojené s opotrebením nástrojovej elektródy a intenzitou úberu materiálu. uzavrie sa jeden cyklus spôsobujúci úbcr materiálu. Erózne produkty.© úbytok na anóde 0-40 V UDyron na Kaiooe / 12-25 V / vzdialenosť úbytok plazmy Obr. z pár kovu oboch elektród a plynov z chemického rozkladu dielektriká d) vytvorenie silného magnetického poľa.© . V dolnej časti obrázku je znázornený pokles napätia medzi elektródami v závislosti od vzdialenosti medzi nimi a tiež priebeh úbytku plazmy.© . Postupne tepelný účinok výboja spôsobí vypudenie a/alebo vystreľovanie (ejection) natavených čiastočiek kovu z povrchu.© © 0 ^ © . že tepelné procesy a tavenie kovu na anóde sú určujúce javy procesu erózie elektrickým výbojom.© .®1 ©^ .* • © ) . Keď sa energia výboja vyčerpá. So zväčšujúcim sa kráterom v dôsledku odparenia materiálu zvyšuje sa aj vzdialenosť medzi elektródami. natavenie a odpareníe čiastočiek kovu e) tepelný účinok výboja spôsobí vypudeníe(výstreľovanie) natavených čiastočiek kovu z povrchu f) v mieste oddeľovania častíc vzniká na povrchu anódy a katódy kráter —s t i Plazma ohiasr vysokej teploty katóda ©--©-©-€>- oblasť vysokej teploty anóda —»-© . Polarita elektród má dôležitú úlohu pri úbytku častíc materiálu z elektród. ktoré priťahuje ióny k osi kanála výboja. Kráter (úbytok materiálu) vzniká na obidvoch elektródach. ale s rôznou veľkosťou a intenzitou.16 Postupné štádiá vzniku výboja pri EDM [26] a) polarizácia molekúl a iónov dielektrickej kvapaliny b) usporiadanie kladných a záporných častíc v prúde výboja a nárast intenzity p r ú d u 107 Ť 108 A/s e © a) e b) © SUP 0 0 d) c) c) vytvorenie kanála ionizovaných častíc.5. Obyčajne nástrojová elektróda jc . Vypudené čiastočky kovu opúšťajú povrch po okraji vznikajúceho krátera.5. medzi ktorými prevládajú guľovité častice nataveného kovu potvrdzujú.

obrobok katóda (-). frekvencia výboja. grafitová a medená. relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy a dosahovanú drsnosť povrchu.5. ktoré uvádzajú König. Obr. nástroj anóda (+). Pri tomto zapojení sa reguláciou prúdu riadi proces úbytku materiálu na anóde a tiež kvalita opracovaného povrchu. Úbytok napätia na anóde býva 0 * 40 V.1 Elektroerozívne obrábanie EDM-WEDM 151 katódou t.5. Levy a Ponten f \4\) 1 10 100 1000 Trvanie impulzu \ [p.) a výsledkami obrábania (drsnosť povrchu. Na intenzitu úberu majú vplyv parametre elektrického obvodu (pretekajúci prúd... Vzťah medzi parametrami procesu (prúd výboja. (zdroj: König. intenzitu opotrebenia nástrojovej elektródy a relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy pri EDM hĺbení rôznych druhov materiálov na báze keramiky s rozdielnou elektrickou vodivosťou.17. ale pochádzajú od rôznych výrobcov. Intenzita úberu materiálu má vplyv na dosahovanú drsnosť a presnosť povrchu.6 mm7min [13]..5. Materiál obrobku má svoj podiel na priebehu sledovaných závislostí. dosahuje sa vyššia rýchlosť úberu a prakticky nulové opotrebenie nástroja.19 ukazuje priebeh vplyvu nástrojového materiálu na intenzitu úberu. Levy a Ponten [14]. ak sa použije opačná polarita elektród. Podľa výsledkov.18 ukazuje vplyv parametrov elektrického obvodu na intenzitu úberu materiálu.5. ktoré sú rovnaké.s] Obr. . napätie.5.) je závislý na type použitého zariadenia. doba trvania impulzu. Dauw. Na druhej strane. pre podmienky hrubovania (väčší uber materiálu a pre podmienky jemného dokončovania povrchu (nižšia intenzita úberu materiálu). 5. opotrebenie nástoja.. pretože pokles napätia na anóde je v tomto prípade minimálny.) a tepelná vodivosť materiálu.18 Závislosť intenzity úberu materiálu na dobe trvania impulzov pre premenlivé parametre prúdu výboja od 5 do 20 A. Grafické závislosti ukazujú.j. obr. Obr. frekvencia impulzov a pod. má mínus (-) pól. maximálna hodnota intenzity úberu materiálu je 7 mnrVmin pre rôzne dĺžky trvania impulzov v rozsahu 2 -ŕ 235 us a zmeny prúdu výboja od 5 do 20 A. že za daných podmienok nevznikajú významné rozdiely v dosahovanej maximálnej intenzite úberu materiálu. Dauw. Pre obe elektródy dosahuje uber približne 3.1. Tento princíp obrábania sa používa pre metódu „no-wear EDM" alebo elektroimpulzné obrábanie a jedná sa o hrubovacie opracovanie. čo vyplýva z porovnania materiálov SiSiC(l) a SiSiC(2).1 Prevádzkové charakteristiky procesu Prevádzkové charakteristiky procesu elektroiskrovčho obrábania sú vždy závislé na parametroch stroja. Obr. Zvyšovaním intenzity úberu materiálu sa zhoršuje drsnosť povrchu.2.20 porovnáva intenzitu úberu materiálu.5. Porovnávané sú dva typy najčastejšie používaných nástrojových elektród.

.

152 Progresívne technológie O 500 1000 5500 10 100 T 1000 1C0OO Trvanie impulzu t [us] ™*w impulz" t \j$ Obr. 26J poskytujú prevádzkové charakteristiky. z vyššie uvedených dôvodov. podľa druhu vykonávanej práce sa mení napätie (pre obrábanie otvorov jc 80 + 120 V. • intenzita úberu materiálu až do 16. ktoré sú však z vyššie uvedených dôvodov viac menej len orientačné: • napätie prúdového zdroja 60 * 250 V. Uvádzané prevádzkové charakteristiky.5.6 A. ktorá jc závislá na použitom type elektrického obvodu (kapacitný obvod. Levy a Panien [ 14]) Trvanie impulzu t [u.01 Ť 0. pre brúsenie.13 mm. a prúdová hustota do 10S A/cm". jemné dokončovanie povrchov a delenie materiálov sa používa rozsah 10 * 70 V. .4 mmVhod.19 Závislosť intenzity Uberú materiálu.013^0. • frekvencia výboja až do 100 kHz.8 mm alebo 0. Každá technológia. 8. pulzný generátor). • čas nabíjania 10'2 -ŕ 10'5 s. • čas vybíjania 10"9 Ť 1 0 5 s. napätie 180 (zdroj: König. • vzdialenosť medzi elektródami (gap) závisí od druhu použitého generátora a pohybuje sa v rozsahoch 0. poskytujú orientačné poznatky. Dauw. I I . relatívneho opotrebenia nástrojovej elektródy a dosahovanej drsnosti povrchu na dĺžke trvania impulzu pre clektroiskrové hĺbenie profilov do keramického materiálu SiSiC [13] prúd výboja 8. • priemerná hodnota prúdu výboja okolo 300 A. Dostupné literárne zdroje a prospektový materiál firiem vyrábajúcich zaradenia pre elektroerozívne obrábanie [1. ale umožňuje reguláciu operačných parametrov (v súčasnosti cez CNC riadenie) a tým ovplyvňuje výsledok obrábania.s] Každý stroj pre elcktroerozívne obrábanie má vlastnú špecifickú technológiu.

5.1 Elektroerozívne obrábame EPM-WEPM

153

• kužeľov i to s ť stien otvorov sa pohybuje okolo 0,005 * 0,51 mm; podľa aplikovanej technológie; • dosahovaná drsnosť Rz povrchu: pre hrubovacie operácie 12,5 pm, pre dokončovacie operácie je v rozsahu 0,2 ~ 6.3 um, pre vysokopresne opracovanie a špeciálne požiadavky na presnosť až 0,05 -0,1 pm.

16

E E E

• intenzita úberu • intenzita opotrebenia • relativ ne opotrebenie

16 - 12
fi

E E 12

B í, -P S i

=:;"

ô

4

4 - 0 SiSiC[1] SiSiC(2) Syalon 5-501

B0

M

1

:•:

• intenzita úberu • intenzita opotrebenia • relatívne opotrebenie

O.Ofl e" E J j6 I L 3 iJ

E

Ohr.5.20 Porovnanie intenzity úberu materiálu, intenzity opotrebenia nástrojovej elektródy a relatívneho opotrebenia nástrojovej elektródy pri EDM hĺbení A pre hrubovanie T pre dokončovanie nástroj: meď (+) pretekajúci prúd: 16 A dĺžka trvania impulzu: lOOps (zdroj: König, Danw, Levy a Panien

S I

2 o

rťl
SiSiC(1)

r ŕ l SiSiC(2)

Ik
Syalon S-501

0.04 g 0,02 o

ä
| 1

h

a
1 ?

[14])

o

5.1.3 Kvalita opracovaného povrchu Povrch po eicktroiskrovom obrábaní má náhodný izotropný profil, ktorý je tvorený charakteristickými krátermi, s pomerom hĺbky krátera k priemeru krátera 5 až 50 [21,22]. Typická hĺbka krátera býva okolo 2,5 um a priemer 12,5 um [26]. Hĺbka krátera a j /ho priemer sa zväčšuje so zvyšujúcou sa energiou iskrového výboja až na hodnoty 12 pm hĺbka, 60 um priemer. Na obr. 5.21 sú znázornené typické profily kráterov pre rôzne materiály pri rovnakých podmienkach výboja. Tvorenie kráterov je výsledkom iskrového výboja a ich rozmery sú ovplyvnené použitou dielektrickou kvapalinou a materiálom elektródy. Povrch má matný vzhľad. Vznik kráterov na povrchu je spojený s lokálnym natavením povrchu (teploty sa pohybujú v rozsahu 8 000 až 12 000 u Ch tepelne ovplyvnenou zónou a plastickou deformáciou vo vnútri krátera a v jeho okolí. Povrch jc zároveň rýchlo ochladený a zakalený účinkom dielektrickej kvapaliny. Natavcná vrstva ľahko reaguje s materiálom elektródy a produktmi pyrolýzy pri chemickom rozklade dielektriká. Takto sa na povrchu ocele tvorí stabilná austenitická vrstva .i napr. na povrchu titánu tvrdé zlúčeniny karbidu titánu TiC alebo oxidu titánu TiO : .

154

Progresívne

techno losie

horčik

molybdén

Obr.5.21 Profily vznikajúcich kráterov pre rôzne materiály za rovnakých podmienok výboja (zdroj: Lloyda Warren [19])

Účinok vysokých lokálnych teplôt spôsobuje metalurgické zmeny v povrchovej vrstve a vznik porúch, ako sú trhliny na hraniciach zŕn, dvojčatenie, štiepenie a vznik tzv. charakteristickej bielej vrstvy. Vysoká rýchlosť ochladzovania povrchu má za následok poruchy kryštalickej mriežky, fázové zmeny a vznik zvyškových napätí v povrchovej vrstve. Tieto zmeny nie sú zhodné a stále, ale menia sa od jedného stroja k druhému, pretože závisia na parametroch výboja, na dielektriku, materiále elektródy a medzere medzi nástrojom a obrobkom, Lloyd a Warren [19].

Obr.5.22 Typický charakter povrchu po elektroiskrovom opracovaní A - vrstva roztaveného kovu 10-ŕ 40 um B — oblasť vykazujúca znečistenie spôsobené difúziou materiálu elektródy do hĺbky asi 250 um C — tepelne ovplyvnená vrstva menej ako 400 um

Charakter natavenom a o hrúbke asi elektródy, jej

ovplyvnenej povrchovej vrstvy pri EDM opracovaní znázorňuje obr.5.22. Na rýchlo zakalenom povrchu materiálu sa tvorí tenká pretavená epitaxiálna vrstva 10 4 40 um. Za pretavenou vrstvou je oblasť kontaminovaná materiálom pracovnej hrúbka býva okolo 0,025 mm. Pod touto vrstvou vzniká tzv. biela vrstva, silne

5.1

Elektroeroztvne

obrábanie

EPM-WEDM

155

nauhličená stuhnutá tavenina s vysokou tvrdosťou okolo 60 HRC, je zároveň súčasťou tepelne ovplyvnenej vrstvy. Hrúbka bielej vrstvy priamo závisí na vybíjacej energii impulzov. Táto vrstva sa javí pri metalografickom skúmaní ako dokonale homogénna a pri väčšom zväčšení je vidieť jej laminárny charakter. Hrúbka bielej vrstvy môže byť pri hrubom opracovaní i niekoľko desatín milimetra, pri strednom niekoľko mikrometrov a po jemnom opracovaní je celkom nepatrná. Obyčajne tepelne ovplyvnená oblasť siaha do hĺbky 400 pm až 1 000 um v závislosti na energii impulzov. Elektroiskrovo opracované povrchy sú charakterizované vznikom ťahových zvyškových napätí v povrchovej vrstve v dôsledku tepelného pôsobenia. Lloyd a Warren [19] udávajú, že veľkosť vznikajúcich ťahových zvyškových napätí sa môže blížiť až k hodnotám medze pevnosti v ťahu. Zvyškové napätia v povrchovej vrstve ovplyvňujú funkčné vlastnosti obrobku. Ťahové napätia znižujú medzu únavy a uľahčujú rozrušovanie povrchových vrstiev pri vzájomnom spolupôsobení povrchov. Z uvedeného dôvodu, povrchy opracované elektroiskrovým obrábaním majú zníženú životnosť v podmienkach ťahového pracovného zaťaženia. Naopak v podmienkach tlakového zaťaženia povrchov by mohlo dôjsť k zvýšeniu ich životnosti. Z uvedeného dôvodu sa v mnohých prípadoch doporučuje po EDM procese klasické mechanické dokončovanie povrchov spojené s odstránením ovplyvnenej a spevnenej vrstvy. Ako už bolo vyššie uvedené dosahovaná drsnosť povrchu závisí na intenzite úberu materiálu, na spôsobe opracovania (hrubovanie, dokončovanie alebo jemné dokončovanie povrchov), na druhu a čistote dielektrickej kvapaliny a na parametroch elektrického výboja. Určujúcim ukazovateľom sa javí intenzita úberu materiálu za jednotku času. Na obr.5.23 a 5.24 sú znázornené grafické závislosti dosahovanej drsnosti povrchu v závislosti na intenzite úberu materiálu (VRR volume removal raie). V prvom prípade (obr.5.23) sa mení prúd výboja. V druhom prípade sú znázornené dosahované drsnosti pri hrubovaní rôznych druhov materiálov na báze keramiky. Dĺžka trvania impulzov tiež ovplyvňuje dosahovanú drsnosť povrchu. So zvyšujúcim sa časom trvania impulzu drsnosť povrchu mierne stúpa. Pri vyšších prúdoch výboja, nad 15 A, je zhoršenie drsnosti povrchu výraznejšie, obr.5.13. Presnosť rozmerov elektroiskrovo opracovaných predmetov závisí od technologickej presnosti, ktorú tvorí presnosť kinematických celkov stroja, presnosť výroby nástrojovej elektródy, presnosť nastavenia elektródy voči obrobku, presnosť výmeny nástrojovej elektródy a spôsob prúdenia dielektriká v pracovnom priestore. Presnosť zhotovenia elektródy nástroja kladie vysoké požiadavky na zručnosť nástrojárov. Presnosť a kvalita EDM opracovaného povrchu závisí vo veľkej miere od medzery medzi elektródou a predmetom. Rozmery obrábaného predmetu sa od rozmerov elektródy líšia vôľou, ktorú predstavuje medzera. Pri určovaní potrebného zväčšenia alebo zmenšenia rozmeru elektródy je rozhodujúci tvar špecifických rozmerov. Veľkosť medzery závisí od pracovných charakteristík použitého elektroiskrového stroja a od pracovných podmienok, ktoré sa používajú na dokončovacie obrábanie. Pri hrubovaní je spravidla šírka medzielektródovej medzery väčšia ako pri dokončovaní. Nepresnosti vznikajúce v procese EDM hĺbenia sú kužeľovitosť otvorov, úkosovitosť, úbytok nástrojovej elektródy, veľká makronerovnosť obrobenej plochy. Výbojový priestor (medzera) medzi elektródami (nástrojom a predmetom/obrobkom) je veľmi malý a jeho veľkosť je závislá na elektrických parametroch pracovného okruhu, teda je úmerná energii jednotlivých výbojov.

156

Progresívne
3

tecfmolóeie

Pri jemnom opracovaní, keď sa používa výboj o veľkosti 10' J (povrchy vysokej kvality), zmena výbojovej energie asi o 10% vyžaduje zmenu elektródovej medzery asi o 0,001 mm [30]. Modeme elektroiskrové stroje majú výbojové napätie dostatočne stabilizované tak, aby zaisťovali aj minimálnu zmenu presnosti. Podľa toho sa predpokladá, že presnosť rozmerov elektroiskrového obrábania sa pohybuje v rozmedzí ± 0,001 mm. K uvedenej nepresnosti sa pripočítavajú chyby spôsobené nesprávnou polohou pracovnej elektródy napr. vplyvom vôle v pohybových mechanizmoch, nepresným upnutím, nízkou tuhosťou stroja a pod. Na presnosť má ďalej vplyv čistota dielektrickej kvapaliny a hromadenie kovového odpadu v medzielektródovej medzere.

1000

4
r OJ

Obr.5.23 Dosahovaná drsnosť povrchu v závislosti na zmene prúdu výboja pri opracovaní nástrojovej ocele grafitovou elektródou (zdroj: McGeough [22])

JZ1

0

2

4

6

8

10

12

_^
• Intenzita úberu materiálu ^Drsnosť povrchu Rz 60 %. & •n

I
O 20 ¡5
L/i

TiBŕ

ALjOj+TiC

Si^+TiC

S1ALON

Ti(CN)+TiBj Ti(CN)*Cr3r>.

lIIJ

Obr.5.24 Intenzita úberu materiálu a dosahovaná drsnosť povrchu pri EDM hĺbení foriem z rôznych druhov keramických materiálov pre medenou elektródou (zdroj: Koni g, Dauw, Levy a Panien [N])

5,1.4 Použitie EDM technológií V súčasnosti nachádza EDM opracovanie široké uplatnenie v rôznych priemyselných oblastiach. Z pohľadu využitia sa rozdeľuje na dve dominantné oblastí, obr.5.25 a to: • hĺbenie, • drôtové rezanie.

5.1

Elektroerozh-ne obrábanie EPM - WEDM

157

Samostatnú skupinu tvorí elektroiskrové brúsenie. V praxi je využitie elektroískrového obrábania veľmi široké a rôznorodé. Používa sa: na zhotovovanie otvorov najrôznejších tvarov do kalených materiálov, spekaných karbidov, na zhotovovanie ostrihovacích razníc, pri zhotovovaní otvorov do výrobkov a súčiastok strojov, ako sú: vstrekovacie dýzy. plynové horáky, dýzy na výrobu syntetických vlákien, jemné prievlaky. jemné lekárske prístroje, aj prístroje jemnej mechaniky, na vyiskrovanie súčiastok z korozivzdorných plechov, znakov, písmen fnápisov), rôznych pomocných technologických otvorov, na odstraňovanie zalomených nástrojov, skrutiek, vodiacich kolikov, zalomené nástroje alebo iné súčiastky sa vyberajú pomocou EDM vyiskrovacieho stroja bez ich demontáže (priamo na mieste), čo je veľmi vhodné pri opravách väčších a zložitých súčiastok, použiva sa v opravovniach automobilových a iných motorov, montážnych dielňach všetkých strojárskych závodov, nástrojáriíach, opravovniach stavebných a zemných strojov, opravovniach poľnohospodárskych strojov, na obrábanie materiálov vysokej pevnosti. na vŕtanie malých otvorov od priemeru 0.05 mm, do tvrdých a húževnatých materiálov, na mikrodierovanie, na elektroiskrové hĺbenie zápustiek, opravu zápustiek a lisovacích foriem, pri opravách zápustky sa postupuje lak, že tvarovými elektródami, ktorými bola zhotovená dobrá zápustka, sa prehĺbi opotrebená zápustka, pritom sa zápustka neohreje. takže ju netreba znova tepelne spracovať.

• • •

• •

• • • •

materiálu nástroja a od pracovnej kvapaliny.4. Nástrojová elektróda sa pri obrábaní automaticky posúva a udržuje sa nastavená hodnota medzery.26. katóda sa ochladzuje. ako napr. Jedna iskra nasleduje za druhou a nástroj pomaly vniká do obrábaného materiálu.obrobok) preskočí medzi nimi iskra (výboj) a z obrábaného predmetu sa uvoľní malá časť roztaveného materiálu. Produktivita obrábania a akosť obrobeného povrchu závisia od energie výboja a od ich frekvencií.158 Progresívne technológie • • • • • • • na výrobu drážok do valcov. na ostrenie a lapovanie nástrojov. nástroj .elekl/óda ai b) Obr. b) Konečný tvar obrobku a nástrojovej elektródy po hĺbení. 5. Tým sa však zväčšuje mohutnosť výboja.5. Kapacita kondenzátora ovplyvňuje povahu práce . Zvyšovaním napätia zdroja Ut a kapacity C v obvode možno uber zväčšovať. na vyrezanie úzkych drážok v strojových dielcoch. na prerezanie piestnych krúžkov vysokotlakových kompresorov. na obrábanie vajcovitých a kužeľovitých súčiastok menších rozmerov s malými otvormi.1. čo priamo vplýva na veľkosť kráterov vznikajúcich na mieste pôsobenia iskry. počtu a tvaru impulzov za sekundu. medzi ktorým je dielektrické prostredie.26 Konfigurácia elektród pri hĺbení a) Východiskový tvar nástrojovej elektródy bez známok opotrebenia a východiskový tvar obrobku. pričom sa elektróda čiastočne opotrebováva. Q na obrábanie malých otvorov v dýzach v streková c í ch čerpadiel pod uhlom od 0 do 90°. filtre. obr. na nanášanie a spevňovanie povrchu súčiastok. Uber pri elektroiskrovom hĺbení závisí najmä od parametrov elektrického prúdu. Zvyšovanie intenzity úberu materiálu zhoršuje kvalitu povrchu. Tvar elektródy sa kopíruje do obrobku. a tým aj na kvalitu povrchu.5. Priebeh elektroiskrového hĺbenia možno popísať nasledovne: približovaním pracovných elektród (nástroj . od obrábaného materiálu. na rezanie malých súčiastok. Aby účinok iskry bol čo najväčší a aby sa uvoľnené čiastočky materiálu dobre odstraňovali z pracovného miesta.1 Elektroiskrové hĺbenie Elektricky vodivý materiál sa obrába iskrovými výbojmi medzi elektródou zapojenou na záporný pól a obrábaným predmetom zapojeným na kladný pól.

Pri dokončovaní sa volí malá kapacita. (5. húževnatosti. znižuje sa prácnosť pri výrobe zložitých tvarov. pomerne jednoduchá výroba nástrojových elektród. Podmienkou kvalitného elektroiskrového hĺbenia je dokonalé čistenie dielektrickej kvapaliny.1 Eiektroerozívne obrábanie EPM -WEDM 159 (dokončovanie alebo hrubovanie) a obyčajne sa volí v rozsahu od 0. pri hĺbení nevznikajú ostrapy. možnosť obrábať dielce zložitých tvarov a vykonať operácie. že na vyhubenie tvarového otvoru sa používa viac elektród. tvrdosti. závislosť presnosti a kvality procesu od mnohých faktorov. Najväčším nedostatkom elektroiskrového hĺbenia je rýchle opotrebenie nástroja. • • • Najvýznamnejšiu oblasť použitia elektroiskrového hĺbenia predstavuje v súčasnosti výroba otvorov rôznych tvarov a výroba tvárniacich nástrojov. Pri procese je potrebné zachovávať túto vzdialenosť. krehkosti. Obrábaný povrch sa od čela nástrojovej elektródy vzdiaľuje.5. vzniká menší odpad ako pri klasickom mechanickom obrábaní. ktoré sa nedajú vopred spoľahlivo určiť. že iskra už nemôže preskočiť.27. lj je minimálna vzdialenosť. cez ktorú v čistej kvapaline preskočí iskra. takže za určitý čas medzera (vzdialenosť) vzrastie tak. (sily. Medzera t závisí predovšetkým od napätia a intenzity prúdu vo vybíjanom obvode a od účinného odstraňovania odtavených čiastočiek z pracovnej medzery. Opotrebenie sa kompenzuje tým. deformácia). na obrábaný predmet nepôsobia žiadne mechanické účinky.2 do 40 A [30]. veľký rozsah pracovných parametrov. čo umožňuje dosahovať rôznu kvalitu opracovaného povrchu. Pri hĺbení otvorov sa cez otvor v nástroji vedie pracovná kvapalina. čo znižuje opotrebenie elektród a stabilizuje podmienky obrábania. Prednosti elektroiskrového hĺbenia sú: možnosť obrábať vodivé materiály ľubovoľnej mechanickej pevností. Príklad hĺbenia vnútornej skrutkovicovej drážky ilustruje obr. . Vytvorený otvor však bude vždy väčší ako nástroj o medzeru: t= D + /. pričom intenzita prúdu sa pohybuje od 0. aby sa vyplachovali odtavené čiastočky z medzery.5. potrebu ponoriť obrobok i nástroj do kvapaliny počas procesu. Pri hĺbení priebežných otvorov sa používajú dlhšie elektródy a otvor sa kalibruje nepoškodenou (neopotrebenou) časťou nástroja. ktoré sa nedajú inými metódami obrábania uskutočniť.2) kde D je priemer odtavených Čiastočiek materiálu. výrobný proces možno automatizovať.2 do 600 uF (mikrofarad). aby bol povrch jemnejší. • • • • • • • • • Medzi nevýhody je možné zaradiť: nepriamu úmeru medzi produktivitou a kvalitou obrobeného povrchu. • pomerne nízku produktivitu pri obrábaní materiálov malej tvrdosti.

.

Jeho tvámiacich nástrojov. Drôt sa použije iba raz. popisuje sa tiež ako Traveling Wire modifikáciou elektroiskrového obrábania. prívod r (20 .4 0 k H z ) ! = 200 . Technológia zavedená fy Agie.5. Pohyb drôtu je pomalý a je .400 A 11 drel Princíp metódy elektroiskrového drôtového rezania je znázornený na obr.4. ktorý sa postupne odvíja pomocou špeciálneho zariadenia.2 Elektroiskrové drôtové rezanie ( W I R E .27 Elektroiskrové hĺbenie vnútornej skrutkovicovej drážky rotujúcou elektródou. predovšetkým strižných a cievka .EDM) je progresívnou zavedenie znamenalo výrazný pokrok vo výrobe lisovacích nástrojov.zásobnik s drôtom označovanie Wire Electrical Discharge Machining EDM skrátene WIRE . Nástrojová elektróda jc tenký drôt.160 Progresívne technológie Ohr.EDM) Elektroiskrové drôtové rezanie (medzinárodné WEDM. Postupné odvíjanie drôtu je potrebné pre vylúčenie jeho opotrebovania.. (spracované podľa materiálovfy Agie) (elektóda) 5.1.28.5. dodržuje všetky zákonitosti procesu elektrickej erózie.

EDG) využíva princíp elektroerózie pre úber materiálu. Dielektrická kvapalina musí zabezpečovať dostatočné chladenie oblasti obrobku a drôtovej elektródy a odplavovanie eróznych splodín z miesta rezu. Q"' cm"1. Dosahovaná pracovná presnosť sa udáva okolo 0. Rýchlosť posuvu drôtu je v rozmedzí 2. Presnosť polohy drôtu až do 0.1. . pre účinné WEDM rezanie vodivosť materiálov nesmie byť nižšia ako 2 x 10 : . WEDM vyžaduje plynulé prúdenie dielektriká do oblasti rezu. Druh povlaku možno voliť podľa požiadaviek použitia drôtového rezania. a poly kryštalického diamantu [30]. 20]. [14. ZrB2.0. pretože sa nevytvorí elektrický oblúk medzi nástrojom a obrobkom. Obrábaný predmet jc upnutý' na stole stroja a môže sa pohybovať v horizontálnom smere alebo nemusí vykonávať žiaden pohyb.2 mm. Vysokoefektívne využitie predstavuje integrácia technológie WEDM do systémov CAD/CAM. podľa požadovaného tvaru vyrábaného predmetu.5 150 mm/s [1. ako jc pevnosť v ťahu a elektrická vodivosť a sú vhodné pre ťahanie s vysokou presnosťou prierezu.uplatňuje sa v oblasti výroby mikroelektronických elementov [33]. Používa sa tiež molybdén a pre mikroobrábanie aj wolfrám. Podrezanie (overeut) sa pri tejto technológii pohybuje v rozmedzí 0. • obrábanie tvárniacich nástrojov [7. Drôt sa odvíja a pohybuje vo vertikálnom smere podľa vopred určenej dráhy. Najrozšírenejším materiálom elektródy sú mosadzné a medené drôty. • • • • • delenie a opracovanie platničiek so spekaných karbidov. Povrch materiálov po opracovaní vykazuje typické stopy po tepelnom ovplyvnení. opracovanie predmetov malých rozmerov okolo 45 pm [32]. podľa druhu zariadenia. tiež ľahké oleje. Pre presné obrábanie je rovnako dôležité dôsledné dodržiavanie vzdialeností medzi elektródami (gap). TiN. Dosahujú sa drsnosti okolo 0.27 pm [18].013 mm. Medzera býva okolo 0. Samozrejme rýchlosť úberu závisí na druhu materiálu a jeho elektrickej vodivosti. pričom nástrojová elektróda je rotujúci kotúč vyrobený z grafitu alebo mosadze.03 -h 0. oceľové drôty povlakované meďou pre zlepšenie elektrickej vodivosti alebo povlakované grafitom za účelom zvýšenia rýchlosti odvíjania drôtu (nízky koeficient trenia). Výsledkom nevhodného prúdenia dielektriká býva pretrhnutie drôtovej elektródy. Priemer drôtu sa pohybuje V rozmedzí 0.3 Elekroiskrové brúsenie Elcktroiskrové brúsenie (Electrical Discharge Grinding . novšie typy strojov zabezpečujú desať a viac násobne vyšší úber materiálu. Štandartný priemer býva okolo 0.76 -f 1. Najnovšie trendy využívajú povlakované drôty napr. 5. Rýchlosť úberu materiálu je udávaná ako objemový úber za časovú jednotku a pre staršie typy strojov býva 1 300 mm /hod. Tvrdosť a húževnatosť materiálov nemá významný účinok.4.1 Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 161 riadený NC alebo CNC systémom stroja. Elektródové drôtové rezanie nachádza široké uplatnenie v nasledujúcich oblastiach: opracovanie vysokotvrdých elektricky vodivých keramických materiálov ako SiC. SÍ3N4 . Obrábaný predmet tvorí elektródu opačnej polarity ako je drôt. Spôsob zapojenia závisí od typu použitého výboja a druhu konštrukcie stroja. Ako diclektrikum sa používa deionizovaná voda alebo iné nízkoviskózne kvapaliny.5.3 mm. kubického nitridu bóru mikroobrábanie . 22.16]. výroba prototypov (Rapid Tooling). 26J.003 mm [1].02 -f.03 mm. Vynikajú výbornými vlastnosťami.05 mm [26].

.

So zväčšujúcim sa prúdom rastie rýchlosť úberu. Používané napätia sa pohybujú od 30 do 400V. Pomer úberu materiálu k úbytku/opotrebeniu kotúča sa udáva vo veľmi širokom intervale obvykle od 100:1 po 0. materiále nástroja. Obr.005 mm. alebo keď nie je možné zabezpečiť výdatné prúdenie dielektriká. Uber materiálu je v dôsledku elektrického výboja v medzere (gap) medzi nástrojom (kotúčom) a obrobkom. Od veľkosti pretekajúceho prúdu v obvode závisí spôsob úberu materiálu. Dosahované úbery materiálu sú malé a sú udávané v rozsahu 160 -f 2 500 mnvVh. Rýchlosť rotácie kotúčov je 30 180 m/min. v niektorých prípadoch veľmi pomalým úberom je možné dosiahnuť presnosť až ± 0.162 Progresívne lechno logie Obrobok zapojený na kladný pól je ponorený do dielektriká a posúvaný k záporne nabitej nástrojovej elektróde (rotujúci kotúč) pomocou servopohonu.2 pm. Vyššie frekvencie impulzov výboja umožňujú získať hladký povrch. materiále obrobku a dielektrickej kvapaline. Udáva sa [26]. brúsení na Čisto a jemnom dokončovaní) operácie brúsenia. Pre jemné opracovanie s vyššou presnosťou a menším ovplyvnením povrchu sa používa nižši prúd v obvode. Priemerný pomer úberu materiálu k opotrebeniu kotúča je okolo 3:1 [26]. Výhodou týchto brúsnych kotúčov je ich nenáročné orovnávanie pomocou orovnávačov z rýchloreznej ocele. Kotúče (nástroje) sú vyrábané z nizko pórovitého materiálu ako je grafit. kým pri úbere 2 500 mm^/h iba 3.5. .29 Princíp elektroiskrového brúsenia (EDG) (zdroj.2 v 260 kHz [ 26]. Elektroiskrové brúsenie sa používa pri požiadavkách na zvýšenú presnosť obrobkov.5. Vzdialenosť medzi elektródami je 0. prúd okolo 100 A.013 0.37 mm). Mosadzné kotúče sa použivajú pre prípady rezania (delenia) veľmi tenkých materiálov (okolo 0.25 pm. Nástroj (rotujúci kotúč) nikdy nie je v kontakte s obrobkom.38 pm. Technológia úberu a nastavenie podmienok obrábania je súčasťou zariadenia.08 mm. [26]) Zdroj elektrického výboja a druh použitej dielektrickej kvapaliny sú pre EDG rovnaké ako pre „klasické" elektroiskrové obrábanie. Rýchlosť úberu materiálu výrazne ovplyvňuje dosahovanú drsnosť. V bežných podmienkach EDG brúsenia sa dosahuje drsnosť povrchu okolo Ra 0. Obr.1:1. elektricky elektrický obvod grafitový b r ú s n y k o t ú č pracovná nádoba d i elektrík u m —W pohon pracovného stola smer pohybu pracovného stola Obr. Zvýšenie kapacity obvodu dovoľuje zvyšovať rýchlosť rezania. Tolerancie rozmerov sa pohybujú okolo £ 0. že pri úbere 200 mnrrVri je drsnosť 0.29 ukazuje princíp elektroiskrového brúsenia. 5. Veľkosť kráterov rastie proporcionálne s energiou výboja. Orovnávanie kotúčov sa musí vykonávať po každom úseku (po hrubovaní. aie dosahovaný povrch je drsnejäí a viac ovplyvnený procesom.001 mm [26].30 ukazuje závislosť drsnosti povrchu od veľkosti prúdu. Intenzita opotrebenia (úbytku) kotúča je závislá na prúdovej hustote. najmä pri brúsení spekaných karbidov. frekvencia elektrických impulzov je v rozsahu 0.

5. Základné rizikové faktory pri EDM predstavujú: • vznik požiaru • zdraviu škodlivé látky. ktoré ale nemusia byť reálne nebezpečné.1 Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 163 2. brúsenie krehkých a lámavých materiálov. 30] ako aj výskumov BIA (Berufssenossenschaftliches Inštitút fúr Arbeitssicherheit) proces elektioiskrového obrábania (EDM) nepredstavuje v kvalitatívnom porovnaní väčšie nebezpečenstvá (riziká spojené s bezpečnosťou práce) ako klasický proces. 25. dielektrikum: petrolej teplota dielektriká 38 °CT materiál kotúča: grafit (zdroj: [26)) i 6 8 10 Prúd [A) • • • • Použitie EDG procesu spadá do oblastí: brúsenia vysokopevných ocelí a karbidov.1. Obvykle sa používa pre brúsenie tvarových nástrojov zo spekaného karbidu a brúsenie kalených ocelí. ktoré vznikajú počas procesu.30 Účinok prevádzkových parametrov na drsnosť povrchu pri elektoiskrovom brúsení spekaných karbidov. brúsenia a delenia tenkých materiálov. Na druhej strane EDM proces. tvarové brúsenie materiálov. Zariadenia musia byť z toho dôvodu opatrené automatickým vypínaním v prípade. Zároveň bezobslužné systémy musia byť vybavené automatickými hasiacimi prístrojmi. ktorého príčinou môže byť dielektrikum s nevhodným bodom vzplanutia. ale nie je bez nebezpečenstva. Používané nízke napätia v procese EDM znižujú aj nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom. Vo všeobecnosti sa uznáva. 5. keď hladina dielektriká klesne pod kritickú úroveň. pretože sa pri ňom nevyskytuje rotácia upnutého obrobku alebo nástroja a ostré triesky.5.5 3^kH^.5 Vplyv technológie EDM na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Podľa viacerých zdrojov [1. pretože vtrúseniny piesku môžu poškodzovať grafitový brúsny kotúč. kde klasické rozbrusovanie môže spôsobiť deformáciu.31 sú znázornené rizikové oblasti. Najväčšie riziko je spojené so vznikom požiaru. Sú to potenciálne možné riziká. že EDM opracovanie v porovnaní s klasickým obrábaním patrí k bezpečnejším spôsobom. kde použitie diamantových kotúčov je vysoko nákladné. ktorá je určená individuálne pre každé zariadenie veľkosťou obrobku a bezpečnostným faktorom. Na obr. 5.4^F| o o 2 Obr. . pokiaľ existuje vhodný systém ochrany. Podmienky brúsenia: Napätie: 60 V. Nie je vhodné pre brúsenie obrobkov z liatiny.

.

So zvyšujúcimi sa požiadavkami na ochranu životného prostredia jej používanie preniká aj do oblasti EDM hĺbenia. Ak sa používajú dielektriká na báze vodného roztoku ako napr.31 Rizikové faktory pri elektroiskrovom obrábaní (spracovanepodľa [25]) Riziká ohrozenia zdravia sú spojené so vznikom škodlivých výparov a plynov. .164 Progresívne technológie AEROSÓLY t v a r o m nastroj ŤAŽKÉ K V V K L OY AE dielektrikum VEDĽAJŠIE PRODUKTY PLYNOV Í R . Pri EDM sa výpary a aerosóly tvoria v závislosti od i) druhu dielektriká ii) druhu materiálu nástroja a obrobku iii) princípu úberu materiálu (elektrický výboj). predstavujú možnosť poškodenia pokožky. Vysoké teploty v zóne výboja majú za následok vznik nebezpečných výparov a aerosólov. ktoré sa tvoria rozkladom olejov a ich prísad. • vedľajšie produkty. Zloženie dielektriká a jeho viskozita vplýva na tvorenie výparov a pár. Dielektrické kvapaliny na báze minerálnych olejov alebo organickej kvapaliny používané pre elektroiskrové hĺbenie a rezanie tvoria nasledujúce nebezpečné výpary: • polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) • benzény. Bezpečnostné predpisy doporučujú použitie krémov na ruky a zabezpečenie ventilácie miestnosti a odsávanie výparov a dymu. ktoré vznikajú v dôsledku teploty v pracovnej medzere medzi elektródami (nástroj . Dielektrikum a častice odpareného kovu.obrobok). Druh použitého dielektriká je dôležitý z pohľadu rizikových nebezpečných látok.5.^ a n ä l výboja plazma ^- VÝBUŠNÁ ZMES RIZIKO POŽIARU F-' QDMAStOVACl ÚČINOK ELEKTROMAGNETICKÉ ŽIARENIE O STROH RANN É ČASTICE Obr. Z hľadiska ochrany životného prostredia je najviac prijateľná deionizovaná voda ako dielektrikum pre elektroiskrové obrábanie. • pary minerálnych olejov • minerálne aerosóly. V súčasnosti sa deionizovaná voda používa najmä pre procesy drôtového rezania. pri drôtovom rezaní (WEDM) vznikajúce rizikové látky sú: • • • • oxid uhoľnatý (CO) oxid dusný (NO) ozón nebezpečné aerosóly. Dielektrikum s nízkou viskozitou tvorí menej výparov a pár.

39/2/1975. Tab.25 mg/l molybdén (Mo) titán (Ti) tvrdé prímesy Spôsob úberu materiálu obsahuje riziká spojené s množstvom vznikajúcich vedľajších produktov a odpadov. alebo len za vybraných podmienok. SVTL. H.Machining. keď obsahuje toxické alebo zdraviu škodlivé zložky napr. Bratislava.: Békés. (1967) l.: Buda. Odparovaním materiálu elektród vznikajú anorganické látky napr. 6.1 Elektroerozívni' obrábanie EPM -WEDM 165 Výsledkom vysokej teploty v zóne rezu je tavenie a odparovanie materiálu nástroja a obrobku. ako sú bezkáblové telefóny. J. ASM . pri EDM výrobe tvámiacich nástrojov. (Cr). W. Ďalšie potenciálne nebezpečenstvo predstavuje elektrický výboj a s ním spojený vznik elektromagnetického žiarenia. Sú to odparené kovové častice materiálu a oxidy kovov.2 uvádza rozbor produktov rozkladu. pp. elektromagnetický smog je nebezpečný vôbec. J. nikel (Ni).ed. Buúa.2 Prvky obsiahnuté v dielektrickom kale a/alebo usadené vo fihrovacích médiách pri elektroiskrovom opracovaní tvámiacich nástrojov (zdroj: Tbnsboff ei a!.: Drilling wiihoui Drills. Li.Metals Handbook ..1: 1.l87 4. pričom dochádza k rozkladu kovových materiálov. (1997). 5. A : Efficient nnd precision grinding oľ small hard and brittle cylindrickí parts by thc cemerlcss grinding process combined Journal of Materiál Processing Technology. ¡25]} produkty rozkladu materiálu o b r o b k u a nástrojovej elektródy • • • • • • železo (Fe) 09 mg/l olovo(Pb) < 0 . B. 9. Pre výpary a pary sú obmedzenia dané technickými pravidlami pre nebezpečné (rizikové) materiály.5. Okrem výparov z dielektriká vznikajú rozkladom materiálu elektród ďalšie výpary. Oblasť bezpečnostných predpisov a ochrany životného prostredia je dobre prepracovaná vzhľadom na široké priemyselné využitie EDM procesov a platia pre ňu prísne normy a pravidlá. Materiál a jeho zloženie je zaujímavé predovšetkým v prípade. Literatúra ku kapitole 5.: Annals ofthe C1RP Vol. 5. American Maclunist. J.5.322-327. Tento výskum jc prednostne spojený predovšetkým s využívaním spotrebnej elektroniky. 98 (3) Feb 2000. karbid titánu (TiC). karcinogénny nikel. J. ktoré sa uvoľňujú z materiálu a kondenzujú na vzduchu vo forme častíc veľmi malých rozmerov. fíohls. Bandyopadhyay.. ASM International.: Teoretické základy obrábania kovov.vyd. J. Buza. Ohmori. March. Makinouchí. P.5 m g / ! v a n á d (V) uhlík (C) zinok (Zn) 4 8 0 mg/l m e d (Cu) 18 mg/l • • * • « • • k a d m i u m (Cd) < 0. (I9S2). Škodlivý účinok elektromagnetického žiarenia nebol ešte úplne preskúmaný. bárium (Ba). pp.p. 1 5 m g / l c h r ó m (Cr) < 0. chróm. a obvykle sa odstraňujú filtrovaním. G. Spccial Rcport 743. Bellows. Obvykle hrubovacic hĺbenie vytvára viac výparov a aerosólov ako jemné drôtové rezanie (WEDM). ale rozsiahle výskumné aktivity v ostatných rokoch majú za cieľ určiť či tzv.3 mg/l w o l f r a m (W) nikel (Ni) 1 m g / l kobalt (CO) 0. ktoré sa usadzujú v dielektriku ako kal. karbid wolfrámu (WC). 2. molybdén (Mo). Produkty rozkladu (najmä ťažké kovy) sa hromadia v dielektriku a vytvárajú kal. Tab. March. B.665-o72 . Vol. 3.

.

Led. Dcarbome. J. Liao.R. H. (1986). Gatto. Klocke. : Surface treatment of wire electro-discharge machined engineering ceramics by abrasive blasting.Cosmacini) Udine.D Appl.: Digital Gap Monitor and Adaptive Integral Control for AutoJumping in EDM. B. pp. Progresívne technológie 33. Ohmori.553-568 Tool and Manufacturing Engineers Handbook. Dekkyser. R. Y.. 14. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesscs Annals of the CIRP Keynote Papers 1997. G. Lee. 22. pp. De Vnes. W. L. F..S. N.: Nové materiály a technológie ich spracovania. R.: Heat Conduction Model for the Calculation of the Volume of Molten Metal in Electric Discharge. Phys. C. 12. Su.F. J .: Integration of EDM within a CIM Environment. London. Jan 1997.H.L. J. 8. Vigner. 10. pp 124 .školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1981 McGeough. 29..673 -680 König. Warren. (6) June 1998.. Wang.. (1-3). M. Tsai. I. 18.166 6.35/2. Jour. Rajukar. pp. Tonshoľf.. Ponten. 25..463-513 König.A. pp.: Precision shaping of small diameter wheels using micro electric discharge truing (MEDT) and hole-machining of A1203 material. pp. 21. 31.F. H. Jan 1998. Journal of Material Processing Technology 63. P. Vol 71 1977..623 -631 König. 24. Huang. Prikryl. H. 468 Tönshoff. Duffie. F. D. Chow. (1-3). C. Jour. J. Lee.T. Int. T. B.technický prùvodce SNTL Praha 1987..: Principles of Machining by Cutting. 123. C. of Engineering for Industry. C. J. Dauw.: Machining of New Materials.. Jan 1997 . T. F. W.: Funkerosives Schneiden und Senken technischer Keramik. 11...K. of Material Processing Technology 87. pp487-493 LIoyd. Lazarenko. D. S. Iuliano. Schumacher. 133-146. C. W.K. (1). pp. (Písomná práca k ašpirantske skúške . pp.: Lee. A. Kruth. Huang. 839-843. of Material Processing Technology 63. H.. Annals of the CÍRP Vol. Levy. pp. pp. (1988).P.M.: Obrábčni . Zhang.: Akamatsu. N.K. 585-592. H. Wydawnictwo naukowotechniczne. Slaclens. Panten.. Z. Lau. Vigneau. Dulré . pp 73-79.C. 253-258 Spur. N. 1983 Trueman.. H. Alfa Bratislava 1990 l. W. a kol. 17. 661-674. Processing and Fabrication of Advanced Materials VI. T. Lau. C. 23. Go.H. Annals of the CIRP Vol. 4/97. D.. Vol. S. Yun. T. Y. pp . March 1965.J. U. Ahn.. Journal of Materials Processing Technoogy.A. 16. M. british CeramicProceedings 60 (Vol. 2).F.. Materials und manufacturing Processes 13.: A new application of discharge phenomena for machining of insulating ceramics Ceramic Interfaces: Properties and Applications 1998. Maňková.. Chapman and Hall.: Micro-hole machining of carbide by electric discharges machining. 19. W. J.130 Yan... (1-3). 20. H. VanDijk. Apr 2000. J. 28. Vol. B. Investigation on Machining Conditions for WEDM of Nikel Base Superalloys.S.. Wang. pp.39/2/1990. May (1995) pp. Vol 7 1974 pp899909 Vasilko. Dauw. C: Processing of advanced ceramics using the wire-cut EDM process..vyd. SME. D. pp. Spur. Lazarenková. Y. S.117-118.: Study on tbe electro-discharge machining of a hot pressed aluminium oxide based ceramic. Abrasion and Erosion. Mar 1999. of Machine Tools and Manufacture 40. Jour. l. Appel. pp.I.J. I. 238-247 Lok.: Elekirojiskrové obrábčni kovu.: EDM. J. In:Eurometalworking. 32.: Wire EDM cutting of PCD. W. M: Zdcblick. H.: Cronjager.: Tani.39/2/1990. R. (1976). W.. Levy.665-672 Firemné materiály Hitachi Europe GmbH Fukuzawa.Psys.. pp. Praha 1952 l. Journal of Adhesion Science and Technology 12. Zhang.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov. Z. Annals of the CIRP Vol. 34.F.vyd. 1994 pp 050-1 -0050-7 Kaczmarek. 15. 9. Nol 1990. G. K..1 Machining. Mohri. 7. H. 27. 1773-1781. C: Electrical discharge machining of aluminium oxide matrix composites containing titanium carbide as a conductive second phase.G. Li. K. {ed.37/2/1988. : Machining of engineering ceramics by ultrasonic vibration assisted EDM method. Led. S.: Metalurgy of Spark Machined Surfaces Journal of the iron and steel Institute.. H. Y. Huddlesion. Warsaw. W. n 5. L. Y.: A study on the machining paramètres optimization of wire electrical discharge machining.K. Werstati und Betrieb. Egger. Lee. 397-405. Dauw. Zhang. 139-145.Fururc Step towards the Machining of Ceramics Annals of the CIRP Vol. June 1999. T.: Advanced Methods of Machining. Zhang. 26. W. 1998.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. U.. W.. J. 2.vyd. K. Snoeys..Y.. G. ASMEJ.. p. Vol 117. 13. Material removal by spalling during EDM of ceramics. 30. Industrial Diamond Review.

zváranie. povrchové natavenie.2.2.kvantovej elektroniky a boli realizované zariadenia generujúce a zosilňujúce elektromagnetické žiarenie na princípe stimulovanej emisie žiarenia. Historický vývoj poznatkov o laserovom lúči začína popisom teoretických základov vynútenej emisie žiarenia. Argónový iónový laser a pevnolátkový neodým (Nd-YAG)* laser boli prvýkrát prevádzkované v roku 1964. Towens a A. H. • • • • • 5. ' Skratky používané pre označovanie laserov sú vysvetlené v kapitole 5. Laser Beam Machining . Polovodičový laser bol objavený v roku 1962. Bennet a Heriot odskúšali plynový hélium-neónový (He-Ne) laser vo vývojových laboratóriách v USA. Prvý projekt lasera navrhli C. angl. ktorý našiel v súčasnosti najširšie uplatnenie v priemyselnej výrobe.1 Definícia lasera a základné vlastnosti laserového lúča Princíp funkcie lasera je možné objasniť na základe pojmov kvantovej fyziky a planetárneho modelu atómu.zosilenie poskytuje v úzkom zväzku lavínu fotónov (kvantá elektromagnetického žiarenia). príprava kovových sústav v amorfnom stave. Laser je vhodný pre opracovanie materiálov ako sú kompozity.2 Opracovanie laserom Obrábanie laserom (z. LASER je akronym anglického názvu Ltghi Ampllficatlon bySiimulated Emission of Radiation v preklade . V súčasnosti nachádza laser široké použite v rôznych oblastiach. 54]. keramika. Pevnolátkový laser na báze neodým (Nd)-sklo použil prvýkrát Snitzer tiež v roku 1961. legovanie. v roku 1966. ktoré podal Albert Einstein v roku 1917. . Avšak až začiatkom 50. V tom istom roku C.5. plynných a kvapalných aktívnych látok. Prvé zmienky o kvapalinovom laseri sú z roku 1966. nanášanie povlakov. obrábanie. tvarovanie. rokov boli položené základy nového odboru . Postupne boli realizované ďalšie laserové zariadenia na báze pevných. ktorá pojednáva o jednotlivých druhoch lasera. Prvé praktické priemyselné použitie lasera uvádza Epperson et al. vŕtanie. pre vŕtanie otvorov do diamantových kalibrov (súčasť nástroja pre ťahanie drôtov) pomocou rubínového lasera. L Shawlow v roku 1958. Maiman skonštruoval a prevádzkoval prvý rubínový laser [32. diamant. 46.2 LBM 5.zosilenie svetla pomocou vybudenej emisie žiarenia . tepelné spracovanie povrchov. 41. ťažkoobrobiteľné ocele. O dva roky neskôr v roku 1960 T. Patel experimentoval s plynovým C O i laserom. plasty. Obyčajne sa pre označovanie typu lasera používa chemická značka aktívnej látky. nedeštruktívne metódy skúšania meracie systémy v metrológii CD prehrávače (kompakt disk) informačná a telekomunikačná technológia (prenos a uchovávanie informácií) humánna medicína („laserový skalpel").2. Najznámejšie sú: • priemyselné aplikácie lasera ako rezanie. sklo. naváranie a tepelné spracovanie (kalenie). z Western Electric Co. H.LBM) patrí k jednému z mnohých priemyselných aplikácii laserového lúča. Od roku 1971 bol zaznamený enormný rozvoj laserovej technológie. H. V roku 1961 Javan.

.

a pri tom emitujú kvantum svetelného žiarenia s frekvenciou v. ktoré sa šíri všetkými smermi. majú tendenciu zaujať hladinu s nižšou energiou E. pričom vzniká energia vo forme žiarenia.f po stimulovanej emisii hladina 2 absorpcia emisia hladina 2 r-. V závislosti od rozdielu týchto hladín vzniká infračervené. pričom emituje nový kvánt s takou istou frekvenciou ako mal predchádzajúci kvánt. ako tretí proces nasledujúci po absorpcii a spontánnej . ak vybuďerié atómy s energetickou hladinou E.626. Prechod elektrónov zo základnej hladiny na vyššiu energetickú hladinu sprevádza absorbcia a prechod z vyššej hladiny na základnú jc emisia.s je Planckova konštanta.rubínový laser b) laser so štyrmi hladinami . Obr. ultrafialové alebo viditeľné svetelné žiarenie. Tento spôsob emisie sa nazýva stimulovaná (vynútená) emisia žiarenia.5. Í& 34 — — hladina 3 j—^—hladina 4 H—hladina 3 absorpcia pred stimulovanou emisiou -•.Nd-YAG laser EJ fotón aaaHI prechod vanta El Q£1 ele K Irò n Obr. 54 ]: E:-E. ktorá sa urči z rovnice [32. emisie a jav stimulovanej emisie žiarenia.3 I ilustruje javy absorbcie.. en s a hladina 2 á] ' hladina 1 hladina 1 i hladina 1 hladina 1 Obr. Vplyvom vonkajšieho podnetu sa vybudený atóm vracia do základného stavu. Laserové svetlo vzniká v prostredí určitého stimulujúceho elektromagnetického žiarenia potlačením spontánnej emisie na úkor vynútenej emisie žiarenia.v (5.5. J. Spontánna (samovoľná) emisia žiarenia vzniká.3) kde h = 6.hladina 2 •h.5.neón Pri bežných podmienkach sa atóm nachádza v základnom stave.32 (zäroj:MčGeougfi ¡32}) Absorpcia a emisia pre: Podmienky stimulovanej emisie a) laser s troma hladinami .168 Bežne svetelne žiarenie je vlnenie.=h.33 Zdroje vybudenia atómov a vznik inverzie populácie [41 j a) čerpanie pomocou fotónov typické pre rubínový laser b) priania excitácia elektrónov pri plynovom argónovom laseri c) vzájomná kolízia atómov A a B pre plynový laser typu hélium .

(zdroj: Powel [41]) a) ak je fokusované biele svetlo. ktorý vystupuje z rovinného okienka lasera s priemerom 2ru. b) ak je fokusované neparalelné svetlo ohnisková vzdialenosť závisí od uhla dopadu častíc pôvodného lúča c) laserové svetlo je monochromatické a rovnobežné.5. Spôsoby vybudenia atómov. ktorý' má tieto základné vlastnosti [30]: • • je vysoko monochromatický .32]) intenzita šošovka hĺbka ostrosti má minimálnu divergenciu (rozbiehavosť) 0.35.5. priestorový profil a fokusácia charakteristického laserového lúča (zdroj: [43.5.5. preto ho možno sústrediť do intenzívneho úzkeho bodového zväzku priemer ohniska 2n Zr laser Obr. má vysoký stupeň priestorovej a časovej koherencie. V časovo koherenčnom lúči kmitajú s rovnakou fázou všetky častice svetelnej vlny v smere šírenia sa lúča. stimulovanú emisiu žiarenia na produkciu svetelného lúča.5. Dodanie príslušnej energie na dosiahnutie vybudeného stavu sa nazýva čerpanie. modrá červená toe le svetlo Obr. Atóm možno prinútiť k emisii žiarenia vybudením. každá farba má inú ohniskovú vzdialenosť od šošovky. Využíva tzv.svetlo v laserovom lúči má prakticky len jednu vlnovú dĺžku. ktoré sa používajú v laseroch znázorňuje obr. Laser je teda kvantovo elektronický zosilňovač a generátor svetelných vín.34.r„ (5.33. 5. pričom divergencia laserového lúča s vlnovou dĺžkou X* je daná vzťahom: 0 =- Jt. V priestorovo koherenčnom lúči kmitajú všetky častice svetelnej vlny s rovnakou fázou v rovine kolmej na smer šírenia sa lúča. obr. charakterizovanú polovičnou hodnotou vrcholového uhla kužeľa. obr.2 Opracovanie laserom LBM 169 emisii.4) .34 Porovnanie fokusácie bieleho a laserového svetla.35 Rozbiehavosť.

v priečnom priereze lúč vytvára buď iba jednoduchú stopu . zváranie a ďalšie technológie.základný mód .5. obr. ktoré sú dosiahnuteľné rôznymi zdrojmi energie. čim sa dosiahne požadovaný efekt spracovania.v závislosti na okrajových podmienkach rezonátora.alebo zložitejšie obrazce pravouhlo alebo kruhovo symetrické.transverse electromagnetic mode. r 0 je polomer.crrf2 ]. označenie TEM (použitie) prierez A v rovine kolmej na smer lúča prierez B kolmý na A 1 2 AA AA 'AAA 5 A 6 A A AA AAA AAAA A ® ® © (D © © © ©®©® pôdorys # ^ > TEMoc Gauss (rezanie) TEMoi (zváranie. .5) kde I 0 j e intenzita žiarenia v strede lúča. ako napr.exp(-2r/r02) (5. ich TEM označenie a niektoré doporučenia pre použitie (zdroj: Powel \4\\) Uvedené vlastnosti laserového lúča umožňujú pri jeho fokusácii (vhodnou optickou sústavou) sústrediť do malého bodu mimoriadne vysokú hustotu energie v mieste dopadu lúča. ktorá nieje limitovaná zákonmi žiarenia absolútne čierneho telesa a pre intenzitu žiarenia laserového lúča platí vzťah [32]: I = I0.36 Ukážky módovej štruktúry laserov.mód .36. Mód lasera určuje jeho vhodnosť pre priemyselné použitie. Najvyššie hustoty energie pri danej výstupnej energii lasera možno dosiahnuť lasermi pracujúcimi v základnom móde označovanom T E M q o (index charakterizuje symetriu elektromagnetického poľa v rovine kolmej na smer šírenia lúča).• má vysokú výstupnú intenzitu I [W. v ktorom je intenzita redukovaná zo strednej hodnoty faktorom e 2 . • má módovú štruktúru (TEM . že vo vnútri laserového rezonátora získava elektromagnetické pole generované stimulovanou emisiou žiarenia určitú konfiguráciu .3 uvádza rádové hodnoty hustoty toku energie (hustoty výkonu). kalenie) TEMíi m®©® TEMľ © ®©© (málo používané) mullimôd (rezanie) multimód (nevhodné pre rezanie) y \ < Obr. Pre porovnanie.5. čo má za následok natavenie až odparenie materiálu. Je to dané tým. pre rezanie.5. tab.

f. =f.10" 1. že lúč má Gaussovo rozloženie v základnom móde. pretože je potrebné sústrediť laserový lúč do úzkeho zväzku. n je index lomu svetla.10» 1.10 5 1.zúžená časť lúča) a vzdialenosť dm tohoto bodu od Šošovky sú dané [46]: (d. Polomer ľf lúča v ohnisku (najužšom bode nazývanom ako beam waist .104. =•7Lr„ f X. Zároveň je nutné materiál udržiavať voči lúču v relatívne presnej pozícii.4.10 1 4 Priemer sfokusovaného lúča sa meria a vypočítava v mieste. kde hustota toku energie klesá. kde 0 je uhol divergencie lúča v radiánoch.10'" W/mm (1. sfokusovaného lúča je [46]: h* je vlnová dĺžka laserového svetla.5.10 1. je potrebné !úč čo najlepšie fokusovať.7) kde fH " n. obr. (5. . Potom polomer ľ.2 Opracovanie laserom LBM 171 Priemer nesfokusovaného lúča býva rádovo niekoľko milimetrov.6) r í - (5.8) Veľkosť stopy lúča je priamoúmemá ohniskovej vzdialenosti Šošovky f. kde sa vyžaduje malá tepelne ovplyvnená oblasť ako sú technológie rezania a zvárania.f + (5.54] Zdroj energie Slnko (šošovka 1 =50mm) Elektrický o b l ú k Acetylén-kyslikový plameň P l a z m o v ý lúč E l e k t r ó n o v ý lúč C O . Tab. vlnovej dĺžke lasera a nepriamoúmerná polomeru lúča r 0 Pre multimódový lúč je polomer sfokusovaného lúča daný vzťahom podľa [46]. kde intenzita žiarenia je (l/e 2 ) násobkom jeho osovej intenzity za predpokladu.102 1.?^/ro. r. laser c w N d laser p w D o s a h o v a n á hustota v ý k o n u [W.3 mm a môže dosahovať hustotu energie okolo 2 ? 1.5. Nie je vhodný pre aplikácie.crrr2 ] 5.5.6 (5. aby sa nedostal pod hĺbku ostrosti Zf.4 MW/cm ) [461.3 Hustoty výkonov rôznych energetických zdrojov [31. Vhodne sfokusovaný lúč pre rezanie C O i laserom s výkonom do I kW má priemer okolo 0.23.9) Aby sa dosiahla vysoká hustota toku energie lúča [W/cm : ] v mieste jeho dopadu.-f): d„ .

.

Podľa frekvencie vysielaného žiarenia sa rozoznávajú: infračervené žiarenie (IR) f < fcpt optožiarenie. Čiastočne sa používajú ešte rubínový a sklenený laser.YAG a CO.YAG. Hlavné druhy laserov používané pre tepelné aplikácie v strojárskom priemysle sú pevné lasery na báze rubínu. 54]. režimu lúča výkonu konštrukcie laserového zariadenia použitia. skupenstva materiálu.1. Nové vysokovýkonné lasery. Vypočíta sa podľa vzťahu : Z.YAG laserom.5. ďalej plynové lasery C O .10) 5.. Zároveň sa tieto látky líšia aj vlnovou dĺžkou svetelného žiarenia a frekvenciou vysielaného žiarenia. na ktorej je efektívny polomer stopy lúča o 5% väčší ako v ohniskovej rovine [3. argónový. Nd . (5. Nd . Rubínový laser bol používaný ako vôbec prvý. alexandrit. ale v súčasnosti sa nahrádza Nd . ktoré sa používa na generovanie žiarenia vlnovej dĺžky druhu lúča resp. . ktorý má lepšie tepelné charakteristiky.fop[ ultrafialové žiarenie (UV) f > f^ rontgenové RTG a gama žiarenie f » fop[i.2. že hĺbka ostrosti rastie so štvorcom polomeru jeho stopy v ohnisku. He . teda podľa skupenstva aktívnej látky na: • pevné (tuhé niekedy označované ako tuhofázové alebo dielektrické) • plynové • kvapalinové • polovodičové.m Progresívne technológie HÍbka ostrosti je definovaná ako vzdialenosť medzi dvoma priečnymi rovinami pred a za ohniskovou vzdialenosťou. dosahovaných výkonov ako aj oblasti použitia. svetelné žiarenie f .Ne.4. ktoré sa používajú na generovanie žiarenia.sklo.1 Druhy laserov a ich delenie Vzhľadom na rozmanitosť dostupných laserov. 30. Alexandritový laser sa javí perspektívny pre . druhov lúča a oblasti aplikácie sú v tab. je potrebná určitá systematická kategorizácia a rozdelenie druhov laserov.j. Charakteristiky jednotlivých typov laserov podľa vlnovej dĺžky. Lasery je možné rozdeliť podľa: i) ii) iii) iv) v) vi) aktívneho prostredia t. rozdielnosť ich vlastností. = odkiaľ vyplýva. ad i a ii) Lasery sa delia do tried podľa skupenstva materiálov. Najviac používané typy laserov pre spracovanie materiálov sú Nd . excimerový a čiastočne kvapalinový laser. ako chemický laser a laser na báze kovových pár sú predmetom intenzívneho štúdia pre praktické využitie v blízkej budúcnosti.

064 1.switched ( Q s ) režime .351 0. ad iii) Druhy lúčov.v.308 0. Do popredia pozornosti sa dostáva excimerový laser pre keramické B kompozitné materiály.cw) pulznom režime (pulsed wave .15. 51}) Vlnová dĺžka D r u h lasera A k t i v n a látka Rubín PEVNÝ Nd-YAG Nd-sklo alexandrit [pm] T y p lúča Výkon lasera Cr** Nd3Nd3' 0. Pri Qs režime sa dosahuje najvyššia hustota výkonov lúča.5.90 pulzný 2 až 10mW C02 technológie optoelektronika Strojársky priemysel Metrológia.46. geodézia.2 Opracovanie laserom LBM 173 spracovanie nekovových materiálov v blízkej budúcnosti.39 1.5.switched režim je výsledkom zvyšovania činiteľa akosti optického rezonátora pri kontinuálnom čerpaní energie do dutiny lasera.pw) tz.6943 1. 13 Tab. 0. v pulznom režime 10 -r 10 W. Obr.jc to zvláštny kontinuálny režim s vysokou energiou i m p u l z u .488. 32. spektroskopia Kontinuálny a l e b o pulzný pulzný 1 až 5 OOOW 20W3Ž 250W Fotolitografia.818 pulzný kontinuálny pulzný pulzný pulzný 5W 100 a ž 1 200W 2mW 10W Informačné POLOVODIČOVÝ GaAs 0. alebo častejšie používaný termín je režim lúča. 0. Špičkové výkony lasera v kontinuálnom režime sú rádovo I0 J 105 W. Lasery môžu pracovať v rozdielnych časovo závislých režimoch a to v: • • * kontinuálnom režime (cominuous wove .4 Rozdelenie laserov (spracovanépodľa [2.175 pulzný 100W Fotochémia.6328.064 0.170 0. Q .80-0. kontinuálny a l e b o pulzný kontinuálny 5 0 0 až 15 0OOW 20mW He-Ne PLYNOVÝ .5.6 0.7-0. 3.248 0.4764.5145 E x c i m e r (ArCI) (XeCI) íXeF) (KrF) KVAPALINOVÝ Farbivo Rhodamine 6 Etanol.34-1. Q .) CO* Ne 10.37 znázorňuje časové závislosti prevádzkových režimov lasera. holografia Ar Ar 0. Pulzný režim vzniká prerušovaním budiaceho elektrického výboja v dutine lasera. 3. metanol 0. 27. L a s e r o v á chirurgia Strojárstvo L a s e r o v á chirurgia Holografia Strojársky priemysel Oblasti a p l i k á c i e (Ns + He.

hlavné oblasti použitia sú zváranie. Q-spinaC Obr. doporučené použitie pre rezanie a vŕtanie keramiky. rýchlosti lúča a požadovanej presnosti: a) b) Systém pevného laser a pohyblivého stola. Výber typu závisí od veľkosti opracovaného predmetu. skríň prevodoviek a iné.30 k W. vŕtanie rubínov.5. Využíva sa pri požiadavke na vysoké rezné rýchlosti a úsporu priestoru. Obr.5. Tento systém je vysoko flexibilný.l kW . ktorý'je zabezpečený zrkadlami. • vysokovýkonné . čo môže spôsobovať väčší rozptyl lúča.37 Druhy prevádzkového režimu laserového lúča (zdroj: [43]) ad v) Z hľadiska konštrukcie laserového zariadenia dôležitú úlohu má prenos laserového lúča od oscilátora k pracovnému stolu a zabezpečenie vzájomného relatívneho pohybu medzi lúčom a dielcom. plastických hmôt. Pohyblivý laserový systém a nepohyblivý obrobok. obr. tepelné spracovanie kľukových hriadeľov. Obmedzujúcim parametrom použitia je tvar. na ktorom je upnutý obrobok.5. Výhodou systému je minimálne obmedzenie tvaru a hmotnosti obrobku. kvality lúča.38 [43]. c) .38 Základné typy konštrukčného riešenia vzájomného pohybu laserového lúča a obrobku (zdroj: [43]) c) Systém pohyblivého lúča. kým laserová hlavica a obrobok sú stacionárne. Existujú tri základné konštrukčné typy.desatiny W až stovky W. veľkosť a hmotnosť obrobku.¡74 ad iv) Podľa dosahovaného výkonu sa delia lasery n a : • Progresívne technológie nizkovýkonové . Pri tomto systéme sa používa malá a ľahká laserová hlavica s nizkym výkonom a pomerne nizkou reznou rýchlosťou. Nevýhodou je jeho vysoká citlivosť na vibrácie a presnosť nastavenia.

V ďalšom pojedani je kategorizácia laserov urobená podľa oblastí priemyselného využitia pre procesy spracovania materiálov. Míkroobrábanie zahŕňa v sebe technológie ako pri s tri h o vani e. ktorú zaviedol Taniguchi [46]: uber materiálu.8 cm do vzdialenosti 25 m optickým káblom. General Electric Co. ale má svoje nezastupitcľné miesto vo výrobnom procese. gravírovanie a rytie. (USA) úspešne realizovali prenos lúča s výkonom 400kW s priemerom 1. 'Urformen . ktoré môžu pracovať súčasne. Ako uvádza Taniguchi [46].39. Urquell . renovácia masiek.resp.Uríormen)' TVAROVANIE TVARNENIE Tvárnenie Stereolitografia laserovým ohrevom (ohýbanie) Spekanie -tavné Vŕtanie REZANIE SPÁJANIE POVLAKOVANIE TEPELNÉ SPRACOVANIE Rezanie . ad vi) Oblasti použitia lasera sú široké a zasahujú do mnohých oblasti.539 Klasifikácia laserových technologických operácii podľa DIN 8580 Aj keď je táto klasifikácia pomerne podrobná. O tom. z hľadiska jednoduchosti je viac zaužívaná štvorstupňová klasifikácia podľa základného mechanizmu technológie spracovania materiálov.2 Opracovanie laserom LBM 175 V súčasnosti sú vyvinuté systémy plynulého riadenia pohybu lúča pomocou CNC systémov a tiež laserová hlavica môže byť súčasťou chápadla robotov.Rapid Proryping (pozn. že laser nepatri už len k zriedkavo používaným technológiám. prvotný (napr. pretože pri procesoch dochádza k úberu materiálu. obr. Čistenie je odstraňovanie tenkej povrchovej vrstvy kontaminovanej olejmi a plynmi.sublimačné . ako to už bolo spomenuté v úvode tejto kapitoly. ktorá sa využiva v postupoch rýchleho zhotovenia prototypov . Najnovšie sa prenos laserového lúča zabezpečuje optickými vláknami. Tieto systémy sa používajú prednostne pre rezanie a vyrezávanie zložitých tvarov a pre zváranie. autora).prazdroj). . liatie: kde predpona Ur .5. Použite optických káblov je veľmi vhodné pri požiadavke na rozdelenie laserového lúča a jeho odoslanie do viacerých pracovných staníc.významovo znamená pra . ktoré zabezpečia pohyb lúča v 5. míkroobrábanie a čistenie pomocou lasera. vŕtanie. prednostne pri Nd-YAG laseroch.s aktívnym plynom Spájkovanie Plazma C V D Žlhanle S p e v ň ovanie Zváranie Povrchové legovanie Kalenie Gravírovanie L A M (laser assisted machining) Označovanie Obr. značkovanie. 47].5.v odbornej nemčine základný význam pre zlievanie. osiach. orezávanie. svedčí skutočnosť. TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA MATERIÁLOV LASEROM PODĽA D I N 8 5 8 0 PRÍM AH NE (z nem. do tejto oblasti spadá rezanie. Preklad primárne tvarovanie vyplýva z anglického slovného spojenia primáry shaping a zo súvislosti s modernou technológiou ste reo litografi e. že technológie spracovania materiálu laserom klasifikuje norma DíN 8580 do šiestich základných skupín [2.

ako to ilustruje obr. delenie skla a keramiky kontrolovaným lomom.m" 1 J. ťahanie optických vlákien. pre vlnovú dĺžku väčšiu ako 10 um.12) .2 Účinok laserového lúča na materiál a uber materiálu Pri styku laserového lúča s materiálom. je vyjadrená Hagen-Rubcnsovým vzťahom [32. nové procesy. povlakovanie a tvrdé spájkovanie. absorbcia sú komplexné javy a ich vzájomné pôsobenie vyjadruje vzťah [32]: R + A = 100% (5. dochádza k ich vzájomnej interakcii a efektom. farbenie. napokon procesy laserom podporovaného obrábania ako j c sústruženie a iné kombinované procesy využívajúce laser. Faktory.nanášanie povlakov vo vákuu) pomocou laserového zdroja ohrevu. spájkovanie. sú: reflektivita . ktorý sa ohrevom nataví a následne odparí zohriatej oblasti. roz(avená fáza T ^ ^tepelný ohrev p adsorbcia O b r . 54]: R=l-^f/<T0 kde o n je elektrická d i vosť kovu [ÍX'.odrazívosť povrchu absorbcia .pohlcovanie laserového žiarenia tepelná vodivosť tavenie povrchovej vrstvy odparovanie. žíhanie. dôležité pre použitie laserového lúča. reflektivita (cmgi reflectance) kovového povrchu. 5. rekryštalizácia polovodičových kryštálov po iónovej implantácii a tiež povlakovanie metódami CVD (chemieat vapour deposition . Časť sa absorbuje do materiálu a časť prejde materiálom.Progresívne technológie s p á j a n i e a spevňovanie zahrňuje zváranie. Množstvo odrazených lúčov závisí od odrazivosti materiálu.1. ktoré sú závislé od vlastnosti materiálov a ich schopnosti pohlcovať a odrážať laserové žiarenie.11) Reflexia aj (5. t e p e l n é spracovanie povrchu ako kalenie.40. 5. Absorbcia A [%] svetelného žiarenia spôsobuje ohriatie povrchovej vrstvy.40 Účinok laserového lúča pri jeho dopade na povrch materiálu < zdroj [27]. Absorbované lúče ohrievajú materiál. 5. povrchové legovanie. ktoré boli nedávno vyvinuté na základe požiadaviek priemyslu ako rast zaflrových kryštálov.chemické nanášanie povlakov z plynnej fázy) a PVD (physical vupour deposition .2. Odrazivosť R [%] resp. {43}) n a t a v e i é rozhranie Po dopade lúča na materiál sa časť lúčov odrazí.

hliník (Al).12. V súčasnosti nie je odpovedajúca teória pre vyjadrenie tepelnej vodivosti a výpočet teploty.6 pm) uvádza tab.8 95. Niektoré hodnoty odrazivosti pre Nd . sa pri spracovaní lasermi s nižšími výkonmi javia ako problematické. Tak isto to platí aj o zvyškových napätiach v povrchovej vrstve po predchádzajúcej mechanickej operácii. Absorpcia svetelných lúčov do materiálu závisí od tepelného gradientu kovového povrchu a mení sa s drsnosťou povrchu.8 9-11 97.YAG laser (vlnová dĺžka 1.46]) REFLEKTIVITA R [ %] Kov Zlato Striebro Hliník Med Železo Nikel Zinok Chróm Kremík Oceľ (l%uhlika) Uhlík (grafit) Vlnová dĺžka [um] 0. Tieto hodnoty platia pre leštené povrchy.9 93.7 99 96. do povrchovej vrstvy a do vnútra materiálu za určitých okrajových podmienok.3 90. takže reálne hodnoty odrazivosti môžu byť v skutočnosti iné. Predstavuje riešenie parciálnej diferenciál nej rovnice pre vedenie tepla od zdroja.5 Odrazivosť vybraných materiálov ( spracovane podľa [32. Kovy s vysokou odrazivosťou a vysokou tepelnou vodivosťou.1 93 28 93-96 59 Absorpcia svetelného žiarenia a následný ohrev kovového povrchu. Vedenie tepla z lasera do materiálu je komplikovaný jav. laser (vlnová dĺžka 10. Pary roztaveného kovu výrazne absorbujú laserový lúč.9-1.4 73. ktorý navrhli Carslaw-Jaeger [9. Odrazivosť lúčov sa dá znížiť napr. viď tab. So zvyšovaním teploty povrchu odrazivosť klesá a minimálnu hodnotu dosahuje pri teplote tavenia kovov. porušením oxidickej vrstvy ožiarením povrchu laserovým lúčom s vysokou energiou. napr. V skutočnosti na odrazivosť pôsobí prítomnosť oxidickej vrstvy na povrchu. pretože prestup tepla je veľmi rýchly.6 98.1 65 72 49 57 28 63. ohriatím materiálu na teplotu blízku teplote tavenia.-X2 Opracovanie laserom LBM 177 Odrazivosť infračerveného svetla od kovových povrchov je veľmi vysoká.5. Pri ožiarení povrchu kovov C O : laserom je odrazivosť lúčov pri izbovej teplote veľmi vysoká. zlato (Au). zdrsnením povrchu. 32. utvorením krycej nekovovej vrstvy.7 96. literatúra neudáva kvantifikované hodnoty drsnosti. striebro (Ag).12.9 98. s rozmermi sfokusovaného lúča. Pre rezanie týchto materiálov sa doporučujú lasery s výkonmi nad 2 kW [41]. Na vyjadrenie prestupu tepla pre pohyblivý tepelný zdroj s rýchlosťou v [m/s] sa používa postup. Tab. Vychádza sa .1 26. ako aj zvyškové napätia pod povrchom.1 94. 46]. že so zvyšovaním vlnovej dĺžky svetelného žiarenia reflektivita kovov stúpa. S rastúcou drsnosťou povrchu klesá schopnosť absórbele lúčov. Vo všeobecnosti platí.5.06 um) a CO. ale aj iných materiálov závisí na tepelnej vodivosti materiálov.5. meď (Cu).

c je špecifické teplo (J. pretože to už zasahuje do oblasti laserovej fyziky a termodynamiky. 46]. Sheng a Anastasia [18]. Väčšina zdrojov sa orientuje na technologické možnosti laserového nástroja bez hlbších teoretických analýz. za určitých definovaných ideálnych podmienok pre konkrétny materiál sa na vyjadrenie prestupu tepla pre pohyblivý tepelný zdroj používa. J e ~kd% (5.kg _ l .16) o o Pri dostatočnom ohreve sa povrch materiálu natavuje. T (5. riešením rovnice (5. t ) | 1 = 0 =[2. sú uvedené iba vzťahy.13) L kde T je absolútna teplota (° K). 2 (5. Podľa vzťahu (5. difuzivita. t čas (s).15) erfe . o tepelná difuzivita daná vzťahom: a = k/p. kde t > 0.6. platí vzťah takisto vyplývajúci z riešenia podľa postupu Carslaw-Jaegera [32]: T ( x .13).K _ 1 ) tuhého materiálu (kovového resp.13) je: T(x. A L je relatívne predĺženie.e r f z = 2/VŤrľ|e"^d^ a potom erf : = 2 / V r t . p je hustota materiálu (kg. ako to už bolo spomenuté vyššie. pre vŕtanie kovov na báze železa Taniguchi [46] a pre tvorenie drážok v kompozitných materiáloch Chryssolouris. tab. 55]: | p a i . Potom pre východiskové podmienky. nekovového). teplota tavenia. že materiál obrobku je izotropný a prestup tepla sa môže popísať rovnicou difúzie [32. Je potrebné uviesť.c (5.nf'. pre rezanie skla Vrbánek a Fašková [55]. Pretože nie je účelom tejto kapitoly podrobne rozoberať prestup tepla pri laserovom rezaní.178 Progresívne technológie zo zjednodušeného predpokladu. Potom pre stúpanie teploty následkom tepelného toku na povrchu materiálu.14) kde k je koeficient tepelnej vodivosti (W. 5.t) = T 0 erfc(x/2Vät") kde funkcia chyby erfe je určená (5. Odvodenie prestupu tepla pri spracovaní materiálov laserovým lúčom uvádza viacero prác napr. a x je bod na povrchu.1 ). ktoré sú najviac prezentované v odbornej literatúre. postup podľa Carslaw-Jaegera [9.s"'. že v súčasnosti sa len veľmi málo prác sústreďuje na teóriu termodynamických javov v zóne rezania laserom. = l .cm ) pre x = 0. keď počiatočná teplota v celom materiále je nulová a spolu s povrchom na úrovni x = 0 sa udržiava na hodnote T0 počas určitého času t.17) McGeough [32] uvádza vypočítané časy pre natavenie povrchu niektorých materiálov a udáva ich tepelné charakteristiky ako tepelná vodivosť. Pri riešení rovnice (5.F 0 / k ] ( a t / T t ) " 2 kde F 0 je konštantný tepelný tok (J.rn" 3 ). na ktorom sa zjednotila väčšina autorov vo svete.17) .K .

24 x101. Keď laserový lúč s určitou hustotou výkonu ožiari povrch materiálu.15X10" 1.87 4.5.03 X1Q-' 1. Priečny prierez na obr. absorbované lúče lokálne ohrievajú častice materiálu až na teplotu tavenia.41 [46].. alebo ak sa laserový lúč posúva dopredu.20 1. pri ktorom sa tepelne ovplyvnená zóna tvorí iba na stenách zárezu. tepelne ovplyvnená zóna môže byť dvoj alebo trojrozmerná.18 1.18 0. V závislosti od použitej technológie obrábania (vŕtanie. tavenina začína tuhnúť alebo rekryštalizovať a v tuhnúcej tavenine vznikajú a zostávajú zvyškové napätia.40.2 Opracovanie laserom LBM 179 Tab.15x10-5 1.20 1 DlFUZIVITA [cm .38 0.5.41 a ukazuje.22 x10-s 1. V pozdĺžnom priereze obr.45x10^ 5 2 Pôsobením intenzívneho sfokusovaného laserového lúča na materiál dochádza k jeho nataveniu. rezanie. v prípade ak ide o priebežný otvor. V mieste dopadu lúča sa následkom toho vytvára malý otvor a laserový lúč môže prenikať hlbšie do otvoru.crrr 4.cm-'.22x10-' 1. Prierez natavenej vrstvy je znázornený na obr.14 1.03x10" 1. obr. pretože čelo erózie sa pohybuje s ohľadom na pevný laserový lúč a tepelne ovplyvnená zóna sa tvorí na stenách otvoru. Sheng a Anastasia [18].91 0.4 X1D-' 2.5.K.45x1 Or 1 2. Ako uvádzajú Chryssolouris.5.crrr s 2 10« W. Vŕtanie pomocou lasera sa charakterizuje ako proces nestacionárny.5.r ] í 1 TEPLOTA TAVENIA [°K] ČAS TAVEN A [S] V NÀHCONOM TOKU 10« W.5.0 3.6 Teoretický čas pre nábeh natavenia povrchu kovov pri konštantnom tepelnom toku [32] MATEA t AL MATEA t AL TEPELNA VODIVOSŤ [W.24x10" 1.41 b je tlačený dozadu za pohybujúci sa lúč. a) Obr.] Hliník Chróm Med Zlato Striebro Titán 2. že roztavený materiál je tlačený na obidve strany.5. Povrch natavenej oblasti sa rýchlo rozširuje a materiál sa ďalšim intenzívnym pôsobením lúča začne odparovať. Hĺbenie drážok alebo tvarovanie profilov laserom je takisto ustálený proces. V natavenej zóne pri odparovaní častic materiálu vznikajú pomerne vysoké tlaky a tavenina je premiestňovaná a vytláčaná zo vznikajúceho otvoru tlakom pary. Tepelne ovplyvnená oblasť je na obidvoch stenách a tiež v spodnej časti drážky a oblasť vedenia tepla je trojrozmerná.4x10-* 6 5 0. Ak žiarenie prestane. rezanie laserom sa charakterizuje ako ustálený proces..11 4.082 933 2176 1356 1336 1234 1941 4.5.41 Správanie sa materiálu pri pôsobení laserového lúča (zdroj: Taniguchi [46]) a) v priečnom smere b) v pozdĺžnom smere b) Obr.42 Schematické znázornenie prierezu oblasti po aplikácii laserového lúča pre oceľ s obsahom uhlíka 1 % (zdroj: Taniguchi [46]) . hĺbenie drážok). pretože Čelo erózie je stacionárne vzhľadom k osi pohybu lasera.71 0.

0 [mm] 0.42 . S 0. sú na obr.4 mm. Tvrdosť tejto vrstvy sa pohybuje okolo 850 950 HV a má prevažne spevnenú martenzitickú štruktúru.275 mm (zdroj: McGeough /Í2/J Obr„5.2 0.5 0. Míkrotvrdosť vrstvy je 700-800 HV a je tvorená martenzitom a austenitom.40 0.6 0. 5.25 0.40 0.0 1.0 8.2 1..7 4. 5.5 4.5 1.0 1. Veľkosť krátera sa zvyšuje proporcionálne s časom radiácie. 46] MATERIAL HRÚBKA MATERIÁLU RÝCHLOSŤ HAZ VÝKON [KW! [mm] ako noviny 2.275 mm (zdroj: McGeough [32J) . Na povrchu materiálu sa vytvorí plytký' kráter.25 0. ktorá sa smerom do základného materiálu zužuje. ktoré vznikajú v štruktúre kovových materiálov po ožiarení laserovým lúčom.0 1.žele2a.7 25.6 1. ktorej hrúbka je asi 30pm.0 4.5 12. že pretavená vrstva sa skladá z niekoľkých vrstiev I až IV.4 | m/m in] >600 1.7 3.60 \ \ \ \ \ \ „ E 1.25 2.25 0 2.40 0.5 0. Analýza [46] ukázala.40 20.2 0.40 20. Vrstva II tvorí pretavenú oblasť v tvare polmesiaca s tvrdosťou okolo 350 + 550 HV a je zložená z o .7 Údaje o hodnotách tepelne ovplyvnenej zóny [ 32.44 Účinok zmeny priemeru otvoru dýzy v laserovej hlavici na priemernú hĺbku HAZ pri rezaní titánovej zliatiny s hrúbkou 1.25 0.40 0. Vrchná oxidická vrstva o hrúbke asi 0.5 1 .27 1.75 Rýchlosť posuvu [rrVnin] Priemer hlavice dýzy [mm] Obr.43 Účinok rýchlosti posuvu na lúča na hĺbku HAZ pri rezaní titánovej zliatiny s hrúbkou 1.5 Papler Kryštál Sklotextil Sklotextil Preglejka Nástrojové oceľ Oceľ pre zušľachťovanie Korozivdomá oceľ Titán 3.pre železo s obsahom 1% uhlíka pri ožiarení C O t laserom s výkonom 150 W.40 0.27 7.1 mm prekrýva bielu vrstvu v oblasti I. Tab.0 1.63 1.2 0. Za ňou je svetlá ľahko leptatcľná zóna III s priemerom asi 2.5 5 7.6 4.3 2.0 0.180 Progresívne technológie Zmeny.0 0.5 0.5.13 0.

C O : a excimerový laser. tým menšia je hrúbka tepelne ovplyvnenej zóny. ktoré majú rovnakú frekvenciu ako je jeho rezonančná frekvencia.45 je vlastná každému typu lasera a pozostáva z iaserového média (aktívna látka). inverzia populácie t.5. rýchlosti posuvu lúča a priemeru laserovej hlavice sú spracované v tab. 50]. 35. zvyšuje sa počet atómov. Ich popisom.nou odrazívosťou) sa odrazia.43 aobr. teplo a iné. pomocou ktorého sa časť stimulovanej emisie žiarenia neustále vracia do laserovej dutiny. Odborná literatúra udáva priemernú šírku tepelne ovplyvnenej zóny pod pretavenou zónou okolo 0. Intenzita absorpcie laserových lúčov do materiálu sa zvyšuje so zväčšovaním vlnovej dĺžky žiarenia [1. vzájomným porovnaním charakteristík a využitím sa zaoberajú nasledujúce kapitoly. ultrafialové svetlo. Od nepriepustného zrkadla (plnoodrazového. je rôzna pre rozdielne materiály a závisí od posuvu lúča. Najčastejšie použivané druhy laserov v strojárskej výrobe sú Nd-YAG.45 Základná zostava lasera zdroj excitačnej energie Ako zdroje čerpania (zdroj excitačnej energie) sa používajú: elektrický výboj. 36. 50]. Fotóny sa zostávajú v rezonátore počas extrémne krátkeho Času. alebo schopnosť lasera zosilovať alebo generovať koherentné žiarenie.2 Opracovanie laserom LBM !_8J_ Tepelne ovplyvnená zóna HAZ (heat affeaed zóne). zvýšenie množstva atómov a molekúl na vyšších energetických hladinách. 5.5. zdroja excitačnej energie (Čerpanie). Čim vyššia je rýchlosť posuvu lúča.7 a v grafoch na obr. ale vyžiaria sa vonkajšími stenami aktívnej látky. že dopadajú kolmo na zrkadlá. 5. so 100% . Priemer laserovej hlavice a vzdialenosť medzi povrchom a hlavicou vplýva na priemernú hĺbku HAZ. Niektoré vybrané údaje o vplyve rýchlosti rezania. .5.05mm [ 1. Optický rezonátor si vyberie iba fotóny. fázu a polarizáciu. iónov a molekúl na vyššej energetickej hladine.5. Po načerpaní aktivna látka (laserové médium) samovoľne (spontánne) emituje svoju vnútornú prebytočnú energiu vo forme fotónov. preletia znova cez aktívnu látku k polo-priepustnému zrkadlu (priepustnosť 40 cez ktoré vychádzajú von ako koherentný monochromatický laserový lúč. FabryPerotovho optického rezonátora. smer šírenia. chemická reakcia. vlnovej dĺžky a absorbčných vlastnosti materiálu.42.44. ohr. viditeľné svetlo (výbojka).j. fCeď je laserové médium vybudené (načerpané z vonkajšieho zdroja).2. Následkom toho vzniká tzv.5. Fabry-Pero to v j | laserové médium Obr. Fotóny sa pohybujú obvykle pozdĺž osi rezonátora tak. 32.2 Zariadenie pre laserové opracovanie Základná štruktúra laserového zariadenia znázornená na obr. ktoré môžu mať odlišnú frekvenciu. elektrónový lúč. ktoré majú iný smer šírenia a inú frekvenciu sa nezosilnia.5. Ostatné fotóny. +80%).

Plyn môže byť po prechode trubicou vedený na regeneráciu a prípadne znovu používaný v okruhu. Molekuly CO. lasery sa podľa usporiadania toku plynu vzhľadom k opúckej osi lasera delia na : • axiálne .plyn prúdi kolmo na smer optickej osi a väčšinou taktiež kolmo na smer elektrického výboja v duune.2. sa čiastočne rozkladá na CO (oxid uhoľnatý) a kyslík (O.2.energetické prechody súvisiace s osciláciou molekúl CO. Hélium je pre tento účel zvlášť vhodné pre relatívne veľký koeficient tepelnej vodivosti. hr chladiaca M výveva voda plyn He • N í • CO. odpor zdroj napätia —I CO.47a. a hélia (He). tým že CO. a dusíka (N. Plyn sa totiž počas procesu v laserovej dutine postupne znehodnocuje. Energia potrebná na excitáciu je vytváraná vo forme tlejivého výboja medzi elektródami. Aby bola v CO.46 Princíp C 0 2 lasera (zdroj ¡27.5. 5.47b. v ktorej sa nachádza zmes plynov CO. veľmi rýchlo a účelne meniť vibračná energia molekúl. obr. na nižšiu hladinu. Chladenie musí byť natoľko účinné. laseri trvalo zaistená inverzia populácie na hornej hladine E. najviac požívaný typ. • transverzálne . Hlavnou časťou CO. pomocou chladiaceho agregátu.5. aby teplota v dutine neprekročila asi 400°K.). prechádzajú zo svojich asymetrických vibrácií na symetrické vibrácie energetickým preskokom z vyššej energetickej hladiny E. tento druh oscilátorov (zdroj vybudenia) sa delí na .46 je laserová trubica. obrobok Obr..c.plyn prúdi v smere optickej osi lasera. CO.1 C 0 2 laser Progresívne technológie C 0 2 (oxid uhličitý) laser na vznik stimulovanej emisie žiarenia využiva kvantovo .6 pm. ktoré prijatú energiu odvádzajú do systému vo forme tepla. ktorá sa blíži k energii asymetrických vibrácií molekúl oxidu uhličitého E. obr. na ktoré sa privádza vysoké napätie z generátora vysokého napätia.182 5.5.). Potrebný nízky tlak plynu zaručujúci vznik tlejivého výboja v laserovej trubici je udržovaný pomocou vývevy. čo je sprevádzané vyžiarením kvanta energie s vlnovou dĺžkou 10. je potrebné ju jednak neustále dopĺňať (čerpať do systému energiu vo forme tlejivého výboja) a jednak je potrebné účinne depopulovať dolnú laserovú úroveň. N. lasera. čo je zaisťované zrážkami s molekulami hélia.. obr. s molekulami CO. Preto sa môže nepružnými zrážkami excitovaných molekúl N.. 50]) Teplo je zo systému odvádzané chladiacim médiom (najčastejšie vodou). V tlejivom výboji sú molekuly dusíka N' : zrážkami s elektrónmi excitované zo svojho základného energetického stavu Eo do prvého vibračného stavu na určitej energetickej hladine Ej. čo vedie k poklesu výkonu lasera.

Výkon axiálnych laserov je daný dĺžkou laserovej trubice (obyčajne 60 ^ 70 W na 1 m dlžky).48 Základné mechanizmy usporiadania dýzy (zdroj :Poweil [41 J) a) pohyblivá dýza b) pohyblivé Šošovky. či inak vhodne agresívnu atmosféru. a) b) c) Obr. NaCl (chlorid sodný).5. Šošovka je chladená chladiacim prstencom. vysoko-výkonové axiálne lasery majú trubice dlhé až 10 m [41. alebo naopak oxidačnú. Optika týchto laserov je upravovaná rôznymi prímeskami ako ZnSe (zinok/selén). 31]. pohyb lúča v oboch prípadoch je možný v X a Y osiach Generovaný laserový lúč vystupuje z rezonátora polopriepustným zrkadlom a do laserovej hlavice je privádzaný systémom zrkadiel. Do laserovej hlavice je zavádzaný taktiež pomocný plyn. dosahujú sa nimi vyššie výkony na jednotku objemu dutiny.47 Typy oscilátorov pre C 0 2 lasery (zdroj Powell[4Jj) a) axiálny b) ortogonálny dvojosový c) ortogonálny trojosový Obr. Ge (germánium). GaAs (gálium/arzén). V hlavici sa nachádza fokusačná šošovka. ktorý z nej vystupuje spolu s fokusovaným lúčom. Niekedy je tento účinok ešte zosilňovaný vákuovým odsávaním produktov interakcie laserového lúča s materiálom. .5. Pomocný plyn má viacero funkcií: a) chráni optiku pred produktmi rozkladu materiálu opracovaného laserom.2 Opracovanie laserom LBM 183 dvojosový a trojosový podľa vzťahu medzi prietokom plynu a výbojom medzi elektródami. c) odstraňuje z obrábaného materiálu ohrevom vznikajúcu taveninu a/alebo pary.5. b) môže vytvárať v mieste dopadu laserového lúča na materiál ochrannú. čim prispieva k čistejšiemu a rýchlejšiemu priebehu opracovania materiálu.

pri ultrapresnom odstraňovaní tenkých vrstiev z keramických materiálov sa používajú veľmi krátko trvajúce impulzy v nano a píkosekundách s vysokou výkonovou hustotou (5xl0 i : W/cm : ) sfokusovaného lúča s priemerom 10 pm [60j.48 ukazuje dva typy najčastejšie používaných usporiadaní. ktoré sa používa v Nd-sklo laseri. (ytrium/hliník/kyslík) izometrického kryštálu. Svetlo odrazom od rezonátora aktivuje oscilačné médium.2. Trvanie impulzu v pulznom režime pre priemyselné využite je 0. tiež aktívne prostredie. Obr. ohnisková vzdialenosť zdroj svetelného impulzu eliptický dutinový odrazový rezoná lor obrobok chladiaci systém zdroj NC. Tento kryštál vyvinul roku 1962 Geus'tc et al. ale pre oblasť mikroobrábania napr.184 Progresívne technolóeie Pre rezanie pomocou lasera sa využíva laserová hlavica. Výkonová hladina lasera je niekoľko stoviek wattov.5. CNC riadenie polohy pohohovaci stôl Obr. Princíp zariadenia pre pevnofázové lasery je znázornený na obr.5. alebo v kontinuálnom Qs režime s energiou impulzov 1 až 5 mj (miliJoule) s rýchlosťou Q spínania od I do 50 kHz. + ) tvoria oscilačné médium (lusing médium). ktorý obsahuje asi 1% iónov neodýmu (Nd 3 t ) . Laserová hlavica má rôznu konštrukciu podľa usporiadania a uloženia dýzy na prívod stlačeného plynu.5. Pracuje v pulznom režime s energiou impulzu 1 až 50 J.2. ktorej hlavným účelom je privádzať pomocný plyn do zóny rezania. Zdrojom budenia {optického Čerpania) jc svetelný impulz z kryplónovej alebo xenónovej oblúkovej lampy.49. 5. Ióny neodýmu (Nd .49 Ilustrácia konštrukcie typického pevnolátkového lasera (podľafl. 4]) .6 ms (milisekunda). Jeho tepelná vodivosť je 10 krát lepšia ako skla.2 Nd-YAG laser Nd-YAG laser pozostáva z pevného Y 3 AljOi.

TiC.TaC. kapacitná Neelegované ocele. sklo Objemový Ochrana oči nutná Al 93. zváranie.9 15 30 3 do 4 2 0 .46] Tab.PMMA. optická Kovy. mechanická.5 0 000 Základný mód TEMao pw. kapacitná. Cu.6 CO2 plyn výboj Odrazové zrkadlá.5. plasty nie kompaktný Ochranné okuliare.50 Typické zlatom plátované odrazové zrkadlá odrazového rezonátora rôznej konštrukcie pre Nd-YAG laser [32. zrkadlá optické káble 10.5. pevné šošovky 10. úplná ochrana Al 90.doporučenia Nd-YAG 1.cw Gs Slabne pri vysokom výkone vysoká Rezanie.cw optimálna stredná Rezanie.2 Opracovanie laserom LBM 185 du ti nový odrazový rezonátor (elipsoid) ^oblúková lampa cylindrický dutinový odrazový rezonátor YAG tyč YAG tyč eliptický dutinový odrazový rezonátor* oblúková lampa " YAG tyč oblúková lampa špirálová výbojka dvojitý eliptický dutinový odrazový re zo nàto r- YAG tyč Obr. PE.Ti.5.7 100 2000 8až10 5 0 .nastavenie Dobrá absorpcia štruktúra lúča Bezpečnosť R koeficient odrazívostí [%] .Al S 03.06 YAG kryštál Magnézlové svetlo Flexibilné cez šošovky. CriN. Al.8 Porovnanie základných charakteristík laserových zariadení (spracovanépodľa [5$ j) Zdroj lúča Vlnová dĺžka [um] Aktívne médium Zdroj excitácie Riadenie pohybu lúča Max. oceľ 98 Fokusácia lúča .3 000 Multlmódový pw. ZrOa. Tepelné spracovanie Manuálna. hustota toku energie [W/cm2] Priemer lúča [um] Šírka rezu [pm] Elektrická účinnosť [%] Stredný výkon lúča [W] Mód Kvalita lúča Presnosť Druh opracovania . vŕtanie. zváranie tepelné spracovanie povrchu a iné povrchové úpravy Manulálna. oceľ 70 C02 10.

pre označovanie kovových predmetov. 25. 50. a/alebo W (wolfrám).186 Progresívne technológie Odrazový rezonátor má spravidla tvar dutiny cylindrického alebo eliptického prierezu.50.5. ktoré umožňujú porovnávacie hodnotenie oboch laserov. toho ktorého zaradenia pre príslušnú operáciu.2.8 sú spracované dostupné kvantitatívne a kvalitatívne parametre. 59J a zároveň je podkladom pre vhodnú voľbu.2. Niektoré konštrukčné riešenia odrazového rezonátora používaného v Nd-YAG laseroch sú znázornené na obr. 24. predovšetkým pre[5. Patrí do kategórie tzv. Excimerový laser patrí medzi plynové lasery s krátkou vlnovou dĺžkou a vytvára svetelné žiarenie v ultrafialovej oblasti a čiastočne aj v oblasti mäkkého rôntgenového žiarenia. / V oceľSl 1203 3000 r hrúbka 2mm P M M A plexisklo hrúbka 6mm drevo. Povrch rezonátora je dokončovaný leštením alebo obrábaním diamantovým nástrojom a je povlakovaný tenkou vrstvou zlata alebo striebra. Koeficient odrazivosti týchto kovov je veľmi vysoký až 98 * 99 %. 46. storočia. 32. a Nd-YAG laserom 5. na odstraňovanie nadbytočného materiálu na plošných spojoch bez súčasného poškodenia okolia. Vzhľadom na široké priemyselné využívanie CO. je vyrobený z kovov. 12. vysoko-rýchlych laserov s ullrakrátkym . 41.3 Excimerové lasery Použitie excimerových laserov pre strojárske účely začalo len v poslednej dekáde XX. Be-Cu (berýlium/ meď). Obr. 35.5. lepenka hrúbka 1flmm ekwQvarrý tM hrúbka 2mm j 1 I I Ô 2 E u ä i 2000 - .51 Porovnanie rýchlosti posuvu pri rezaní rôznych materiálov CO.2000 5 . V tabuľke 5. pre oblasť mikroobrábania tenkých kovových profilov. pri mikrorezaní mäkkých a tvrdých biologických tkanív v humánnej medicíne. 33. Pracuje v pulznom režime s energiou impulzu okolo 2 -ŕ 8 J/cm2.5. 58. obvykle so zlúčeninou KrF (fluorid kryptónu) ako aktívnou látkou. 38.1000 _ ti ÍL 1000 • oceľSl 37 hrúbka 6mm oceľ St 1430 O u < E- vPN - hrúbka 4mm 0 - J 0 Obr. 4.51 podľa [2] ilustruje doporučené rýchlosti posuvov lúča pre rôzne druhy materiálov s rôznou hrúbkou (označenie materiálov na obrázku je podľa DIN). 40]: spracovanie keramických a kompozitných materiálov. a Nd-YAG laserov vzájomné porovnanie ich parametrov je predmetom viacerých publikácií [2. 13. ktoré majú vysokú tepelnú vodivosť ako Cu (meď).

Obr.9 Porovnanie základných charakteristík laserov (spracovanépodľa [51}) COa laser Vlnová dĺžka Kontinuálny režim .8 0 ns 1% 0.4.5. Tab. .8 kHz 1 0 .107W 100mm2 < 5 mrad Multimódový < 0.4 Prevádzkové charakteristiky priemyselne používaných laserov Prevádzkové charakteristiky sú závislé od typu lasera a líšia sa podľa použitej technológie zváranie. ktoré sa používajú pre spracovanie materiálov. Základné charakteristické vlastnosti excimerového lasera sú uvedené v tab.52 ukazuje kvalitatívne porovnanie popisovaných laserov { C O i . vŕtanie a iné.5. Nd-YAG a excimerový).5.6pm < 1 500W <5.9 mm/min 1.5 kHz 10 LIS 10-15% 9 m/mín pre 500W 3 m/min pre 1000W Excimerový laser 1 9 3 .10 3 W 250mm2 1. T a b . 5.2 Opracovanie laserom LBM 12 187 15 trvaním impulzu udávaným v piko-sekundách (Ips =10~ s) alebo femto-sekundách (lfs =10~ s). Patri medzi lasery s najkratšimi možnými impulzmi elektromagnetického žiarenia. Posúdenie prevádzkových charakteristík excimerového lasera je možné porovnaním s dnes už klasickým typom C 0 2 lasera ako to ukazuje tab.2.stredný výkon Pulzný režim .2.stredný výkon Prierez lúča Divergencia lúča Mód lúča Pul zná frekvencia Trvanie impulzu Účinnosť Rýchlosť posuvu pri rezani kompozitných materiálov 10.5.YAG laserov pre technologické procesy spracovania materiálov.5.10 udáva rozsahy doporučených výkonov C 0 2 a Nd .3 5 1 nm < 150W <.5 mrad TEMoo < 2.1W COa Výkon Rezná rýchlosť Vlnová dĺžka Hrúbka reznej vrstvy Šírka zárezu Presnosť operácie a presnosť zariadenia Nd-YAG Excimer < 4 < < • > Obr.52 Kvalitatívne porovnanie troch najviac používaných typov laserov pre rezanie materiálov 5.5.9. rezanie.

Obyčajne sa pre metódy obrábania udávajú kvanlifikované údaje: • výkon lasera.5 0. ale pôsobením laserového lúča sú nahrievané styčné plochy zváraných dielcov. 8 2.03 'f 0. 4 1 .5 t 3. 0.5 ± 0 . Nd-YAG 0.0 0. prienik [mm] REZANIE max.05 mm pod pretavenou vrstvou Priemerná rýchlosť úberu materiálu 8.0 <25 1.¡88 Progresívne technológie Tab. hibka vŕtaného otvoru 23 mm v závislosti od vŕtaného materiálu.20 mmVhod.3 ÁNO 0. 1 2 . • reflektivita materiálu a ďalšie charakteristiky spojené s vplyvom lúča na povrch materiálu.020 mm C02 0. laser výkon [kWj B D V ZÁ A I O O É V R NE max.3 0. • ohnisková vzdialenosť.5. • rezná rýchlosť. prienik [mm] REZANIE max.0 38 38 - - Obrábanie laserom je erozivne tvarovanie otvorov. Tepelne ovplyvnená vrstva HAZ okolo 0. Laser našiel široké uplatnenie pri zváraní predovšetkým v automobilovej výrobe.10 Rozsahy doporučených výkonov pre technologické procesy spracovania materiálov {[spracované podľa Metals Handbook}) CO.4 19.3 ÁNO 6. 54]: Priemer fokusovaného lúča typicky v rozsahu 0. pozri tab.005 mm ± 5%.5 0.7 1.3 5.18 -f 0.25 mm.3 f 0. hrúbka [mm] - 1. P A O A I GLAZOVANIE L T V NE rozsahy potrebných výkonov výkon[W] MIKROZVÁRANIE. • maximálna hrúbka materiálu pre rezanie a delenie.2 í 0.30 ÁNO hĺbka ovplyvnenej vrstvy [mm] ŽiHANIE. drážok a rezanie a vŕtanie.0 19.5 1. konkrétne pre jednodivé druhy laserov: rubínový laser. Vybrané prevádzkové charakteristiky rezania a vŕtania laserom [I.0 >3.5 1.5.076 mm Minimálny priemer vŕtania 0. Zváranie sa od obrábania liši tým. dutín.YAG laser 9.3 5. hrúbka [mm] SPRACOVANIE POVRCHU. že materiál sa neodstraňuje. 3.75 ÁNO 1 5 0 ť 200 W 200^400 max. hrúbka [mm] VŔTANIE max. • šírka zárezu. niekedy až 0.27 mm sa vŕtajú technológiou vyvrtávania resp.2 12.0 3. • tepelne ovplyvnená vrstva HAZ.75 1.0 5. OZNAČOVANIE BOBOVÉ ZVÁRANIE < 100 ANO Nd . vŕtania na jadro (trepanning) Šírka pretavenej vrstvy sa udáva v rozsahu 0. Podrobný popis zvárania laserovým lúčom uvádza Turňa [54]. zárezov.013 mm Nd-sklo 0.0 2.0 1.30 mm.8 -f 1. • • • • • • . 8 .05 mm.11 Priemery nad 1.

05 1. výkon 1 kW).55.27' 1.32 1. 31 42 4. h r ú b k a vŕtania [ m m ] 189 * optimálny prídavný plyn pre v ŕ t a n i e • • Trvanie impulzu pre priemyselné využitie je 0.5.2) čistéželezo(1. pre vŕtanie a mikroobrábanie n a n o .2) Spekané karbidy(2) PA.46 Veľmi dlho 0. pre polyakrylát 12 m/min (rezanie CO.2. KOVOVÉ MATERIÁLY PLASTY PRÍRODNÉ A UMELÉ MATERIÁLY Ž e l e z n é kovy(1. 5. Doporučenia pre vzájomný výber materiálu a druhu lasera .S3 3. obr.5.6 mm zárez môže byť 0.13 mm.3) PU(1.kerf) sa udáva v závislosti od hrúbky materiálu v rozsahu 0.01* 12. bežne používaná rýchlosť posuvu pre oceľ hrúbky 2 mm je okolo 6 m/min.2) Meď(2) Mosadz(1.64 2.55 znázorňuje doporučenia pre výber lasera.31 PE(1. takýto úzky zárez sa tvorí vyššími rýchlosťami.b.2) Legované oceie(i.piko.28* 1.54 mm.99 0.5 Ar 169 0.13 mm) Nd-YAG laserom Hrúbka MATERIÁL Korozivzdomá oceľ Zliatiny hliníka Woílrám Med Zliatiny h o r i í k a materiálu [ m m ] 02 3.sekundy [33.2) 2inok(1.2) Hliník(1.2) Preglejka ( 1 .10 2. ZrOs. Výber typu lasera pre daný materiál závisí od vlnovej dĺžky laserového svetla a jeho absorpcie do materiálu.3) TaC.53 ukazuje zmenu maximálnej šírky zárezu v závislosti od hrúbky materiálu Rýchlosť rezania závisí od druhu lasera a jeho výkonu a liež od hrúbky rezaného materiálu.12 1. • Obr.33* 0.2) Kadmium(1.5.18 3.3) Kryštál(1) K e r a m i k a T i C ( l .54 3. v závislosti na druhu materiálu.5. obr.2) 8ronz(1.12 Čas rezania [min] Priemerný v ý k o n [W] Max. AljOa.3) Sklotextil(l) Siiikon(1.3) PS(1.6 ms (mi l i sekunda).34 Veľmi d l h o 0.3) P U M A 11. 5. (1.63 Veľmi dlho vzduch 1.1 -f 0.c znázorňuje priebehy závislosti rýchlostí rezania na hrúbke materiálu pre rôzne druhy materiálov ako nízkolegované a korozivzdomé ocele a plasty (polyakrylát).2 Opracovanie laserom LBM T a b . Drevo(1) Grafiti 1) Textil (1) K o m p o z i t n é materiály(2.84 2.44a.2) N á s t r o j o v é o c e l e (1.65 0. 40] Šírka zárezu (reznej škáry . 2 ) Drevotrieska(l) L-COA • Nd-YAG laser 3 • EXCIMEROVÝ LASER Obr.3) Sľuda(1.54 3.3) PVC(1.až femto.2i K o r o z i v z d o m é ocele(1. pre materiály tenšie ako 1. laserom.11 Parametre vŕtania otvorov s priemerom (0.36' 31 31 3'.

5.2.190 Progresívne techno losie Obr.53 Zmena Šírky zárezu (škáry) v závislosti od hrúbky pri rezaní kovových materiálov CO> laserom s výkonom 250W [50] Pozn: druh materiálu nešpecifikovaný 1 2 3 4 5 6 7 S Hrúbka materiálu [mm] 300 0 1 2 3 4 5 6 7 Hrúbka materiálu [mm] 5.3 Kritériá hodnotenia kvality povrchu po obrábaní laserovým lúčom Podobne ako pri klasickom rezaní nástrojom s určitou geometriou reznej hrany. 27] rozdelili do troch skupín: . pri posudzovaní kvality rezania/delenia a vŕtania laserom je potrebné brať do úvahy spektrum vplyvov. ktoré Kónig a van Luttervelt [24.

• zmena štruktúry povrchu materiálu.). • spevnenie. • geometriou obrobku.chemickými vlastnosťami materiálu. • úbytok materiálu. ktorý je dôsledkom prechodu lúča materiálom. ako predstavitelia americkej technologickej školy. • vychýlenie lúča. • typom materiálu (plech. • termofyzikálnymi vlastnosťami (tepelná vodivosť. ako sú drsnosť povrchu. uvádza široké spektrum kritérií ovplyvňujúcich kvalitu rezu. • ohniskovú vzdialenosť. zaoblenie hornej a dolnej reznej hrany. Steen a Kamalu (1983). sklo. viskozita taveniny. • šírka tepelne ovplyvnenej vrstvy (poškodenej vrstvy).. • geometrickými vlastnosťami. 57]. povrchové napätie. Pri sledovaní samotnej kvality rezu je potrebné brať do úvahy parametre zóny rezania laserom. sa sústreďuje pri hodnotení na jeden alebo dva určujúce prevádzkové parametre. reflektivita).5.56 ilustruje zónu po rezaní laserom a doporučené veličiny používané pre kvantitatívne hodnotenie kvality rezu. ktoré zároveň môžu slúžiť ako kritériá pre hodnotenie laserom rezaného povrchu: • šírka rezu (reznej škáry) • zaoblenie hrany vplyvom rezania. • šírka krátera. 27. • prídavný plyn (druh plynu. 37.56. sklon rezaného povrchu. • priemer fokusovaného lúča.5. ktorú reprezentuje najmä König. Väčšina literárnych prameňov [26.. • druh lúča a jeho mód. • kužeľovitosť rezaného otvoru (rozdiel medzi širkou vstupu a výstupu lúča) • tvorenie trhlín. ktoré sa zaoberajú kvalitou rezaného povrchu. lúč sa odchyľuje od pôvodného smeru (a = 75 80°). hrúbkou HAZ a tvorením povrchových mikrotrhlín. • nepravidelnosť hrany. 191 Parametre procesu pri rczani laserom zahrňujú : • výkon lúča. • zvyškové napätia. keramika. • šírku vytvorenej škáry (zárezu). 34. kompozit. absorbcia. frekvencia a amplitúda ryhovatosti povrchu. uvádzajú redukovaný počet parametrov a kvalitu rezu určujú: • charakteristikou materiálu. Kým nemecká škola.2 Opracovanie laserom LBM i) ii) iii) parametre procesu parametre materiálu produktu kvalita rezu. Obr. tlak plynu). prítomnosť kvapiek a stlačenej vrstvy. • uhol vychýlenia lúča a. ako sú . • rýchlosť posuvu lúča (rezná rýchlosť). Parametre materiálu a komplexnosť vytvoreného profilu sú charakterizované: • fyzikálno .

v ý š k a nerovnosti. U.h r ú b k a materiálu. ale sa sústreďuje na HAZ a šírku škáry ako primárne ukazovatele kvality rezu. 5. titán. M .šírka r e z u . Pre jednotlivé druhy materiálov (mäkká oceľ. že pri hodnotení kvality rezu a optimalizácii laserového rezania je spektrum vyššie uvedených kritérií veľmi široké. tlaku prídavného plynu a hrúbky rezaného materiálu na drsnosť povrchu pri rezaní mäkkej ocele.uhol vychýlenie l ú č a . laserov/ lúč R z . korozivdomé ocele. drsnosťou povrchu.45]) Obyčajne jc teda kvalita rezu určená v spojitosti s tromi základnými parametrami a to s reznou rýchlosťou. Obr. že drsnosť má byť menšia ako pri delení pásovou pílou. Kritériá pre hodnotenie povrchu po rezaní laserom (podľa [27.192 Progresívne technológie výkon lúča a rýchlosť posuvu. a . Vysvetlenie a popis vzniku tejto oblasti podali Arata a Miyamoto.z a o b l e n i e v p l y v o m rezania. tvorením ryhovanej (striace) stopy rezu.56. obyčajne HAZ a šírku škáry. rezaného C 0 2 laserom s podporou prídavného plynu. aby bola čo najužšia a napokon kvalitou povrchu. 2 m m podľa hrúbky materiálu). (1979) [41j. a takisto na jeden alebo dva parametre kvality rezu. reznej rýchlosti.n á b e h o v á a v ý b e h o v á o b l a s ť pri rezaní (0. že prevažná väčšina autorov nehodnotí kvalitu povrchu po rezaní laserom drsnosťou povrchu. Vychádzajú z toho. Niemeyer.57. S . Oblasť rezania laserom je charakterizovaná.0 . kompozitné materiály. r . 0!. w. keramika. podobne ako skoro všetky vysokoenergetické technológie rezania. po rezaní určenou parametrami drsnosti Ra podľa STN a ISOa/?z podľa D1N. nasledujúcimi veličinami: • • • množstvom zostávajúcich okovín vo forme kvapiek (dross) nataveného a stuhnutého materiálu na spodnej časti rezu. 5. Vznik ryhovanej oblasti je schematicky znázornený na obr. u . plasty) charakterizuje Powel [41] kvalitu povrchu. Analýza literárnych zdrojov poukazuje na skutočnosť. Smith a Kaminski [37] študovali vplyv výkonu lúča.1 .n e p r a v i d e l n o s ť škáry. šírkou zárezu (škáry) s požiadavkou. Podmienkou určenia optimálnej drsnosti po rezaní/delení materiálu laserom bola požiadavka. ktorá vzniká pri laserovom tavnom rezaní ako výsledok cyklickej povahy energetického lúča pri interakcii s materiálom v dôsledku oscilácie prúdenia taveniny. šírkou zárezu. As .m e r a n á o b l a s ť pre u r č e n i e hodnôt Rz. . ktorá by mala byť čo najvyššia.

5.60a. Smith a Kaminski [37]) Taniguchi [46] charakterizuje kvalitu rezu šírkou tepelne ovplyvnenej zóny.B. Podľa toho. .59. (zdroj: Niemeyer. ak sa zvyšuje rýchlosť posuvu lúča.57 Model tvorenie rýh v zóne tavného rezania laserom [41] Podmienky rezania: Výkon CO2 lasera -800W Mód lúča -TEMm Priemer dýzy .0. šírkou vytvorenej reznej škáry a drsnosťou povrchu v závislostí na prietokovom množstve prídavného plynu.25mm 1. ako rovnomerne sa vytvára rezná škára a jej profil v priereze kolmom na os lúča. je charakterizovaná širokou. oblasť tvorenia kovového oparu (gauzing) vzniká pri prietoku plynu do 20 dmVmin. Ich vplyv na drsnosť Ra znázorňuje graf na obr. že rýchlosť posuvu (či uz ide o posuv obrobku alebo posuv lúča.5. obr.5.49mm 3. Na druhej strane hrúbka obrobku vykazuje iba malý vplyv na drsnosť. záleží od konštrukcie lasera) a tlak prídavného plynu sú významnými určujúcimi ukazovateľmi drsnosti povrchu.b.2 Opracovanie laserom LBM 193 Pri rezaní C O i laserom prídavný plyn 0 3 urýchľuje oxidačný proces pri nižšich rýchlostiach posuvu. materiál posuv lúč ohrev natavenie zárez opakovanie postupu A.5.C tvorba ryhovania A 6 C D E Obr. Avšak so zvyšovaním rýchlosti prúdenia prídavného plynu (vyššie tlaky) sa drsnosť povrchu tvorením výrazného ryhovania zhoršuje. ohrev povrchu je plynulejší a dosahuje sa hladší povrch. priehľadnou a veľmi drsnou reznou škárou v spodnej časti rezu. Autori konštatujú. ako to ilustruje obr. pre daný rozsah prevádzkových parametrov.76 mm Materiál: oceľ 11020 Hrúbka materiálu 2.5. Naopak.5.4 16 16 20 22 Rýchlosť posuvu [mmís] Obr.58. Množstvo privádzaného prídavného plynu do zóny rezu vplýva na kvalitu rezu a profil prierezu. je možné rezanie laserom pomocou prídavného plynu bližšie charakterizovať nasledujúcimi oblasťami: 1.75mm 6.58 Účinok rýchlosti posuvu na drsnosť povrchu pre rôzne hrúbky materiálu.

{ Hrúbka obrcbku [cm] 300 • 200 1 40 60 1 • spodok d síed • povrch 5 100 5 I/f 0 20 ao 20 40 BO BO Prietok prídavného plynu [drrŕyrrin] Prietok prídavného plynu [dm /min] Obr. 7 tu s. oblasť jemného rezu s úzkou a pravidelnou reznou škárou (rozdiel rozmerov medzi vrchnou a spodnou časťou rezu je minimálny) a nízkou drsnosťou (35 + 45 dm 3 /min).5 :-. v spodnej časti rezu je typická pre prietok v rozsahu 20-*-35 dmVmin.5.4 o. vzniká pri prietoku plynu nad 70 dm /min). oblasť v ktorej dochádza k horeniu materiálu v reze. pri využití laserov pre účely opracovania materiálov treba ešte zdôrazniť ďalšie špecifické možnosti a prednosti technológie [17. je charakterizovaná nepravidelnou škárou rozšírenou v spodnej časti rezu. ale pravidelnou reznou škárou (50 + 65 dm 3 /min). ohnisková vzdialenosť 127 mm Pozn. Smith a Kaminski [37]) j. 4.: merané hodnoty sú uvádzané pre tri miesta v škáre rezu pod povrchom.60 Vzťah medzi kvalitou rezu a prietokom prídavného plynu (zdroj: Taniguchi [46]) Podmienky: C O 2 laser. 5. 19. 5. 61]: • tepelnú energiu možno koncentrovať na veľmi malé plochy bez použitia mechanických síl. :: _ 15 J o 2 B 0 * P a : l'mm/s(dole) A280kPa. 3. hrúbka materiálu 5mm. 5 9 Vplyv hrúbky materiálu na drsnosť povrchu pre rôzne tlaky prídavného plynu. 28.¡94 Progresívne technológie 2.4 Použite laserového lúča p r e opracovanie materiálov Hoci základné vlastnosti laserového lúča boli uvedené v predchádzajúcich kapitolách. oblasť tvorenia drobných kvapiek vo forme peny (dross) stuhnutého materiálu. čo umožňuje opracovať aj veľmi krehké materiály bez mechanického namáhania.j o.5. výkon 2kW. Podmienky ako na obr.46 (zdroj: Niemeyer.14mmfs[hore) Ľ H 1 0 k P a : 2 v m m / s Idole) • 410kPa. .2. rýchlosť rezania 1m/min.2Qmm/s (hore) 2 o 9 O O b r J . oblasť hrubého rezu so širokou. v strede a v spodnej časti.

4. • laserom podporované obrábanie (LAM . ale laser sa používa ako intenzívny tepelný zdroj na zmenu deformačného správania sa materiálu a jeho „premenu" z krehkého na tvárny. čo umožňuje opracovanie bez znečistenia materiálu. vŕtania a mikroobrábania. vhodný pre sériovú a malosériovú výrobu. aplikuje sa na krehké materiály ako sklo a keramika.61. Z technologického hľadiska existujú dve metódy LM rezania: rezanie/delenie materiálov (obyčajne sa používa pre plechy a iné tenké materiály). 5. alebo svetelnovodivý kábel . a) b) . Pri technológii LAM materiál nie je natavený a následne odparený. opracovanie materiálov laserovým lúčom. čoho výsledkom je úspora materiálu.2 Opracovanie laserom LBM • • • 195 • • • • • možno opracovať miesta inými nástrojmi nedostupné (na prenos laserového zväzku lúčov na ťažko prístupné miesta možno použiť zrkadlo. tvorenie drážky na povrchu materiálu a potom jeho lom (kontrolovaný lom). obmedzenie poškodenia či ovplyvnenia okolitého materiálu. môže byť vysoko produktívne. obr. čo umožňuje započatie rezu bez pred vŕta n Í a.5. vzhľadom na jeho izotropný charakter. čím umožňuje rezanie všetkými smermi.2. ktoré predstavuje alternatívu k tradičnému opracovaniu a používa sa pre rezanie. Rezanie a gravírovanie (vyrývanie tvarov. použitie fôkusovaného laserového lúča umožňuje vytvárať mimoriadne úzku reznú škáru. slúži laserový lúč na ohrev povrchu obrobku a jeho následné rezanie alebo brúsenie v „plastickom" stave.1 Rezanie a delenie materiálov laserom (LM) Laser možno považovať za univerzálny nástroj pre technológiu rezania (tepelné delenie materiálov). plasty) sú rozoberané v súvislosti s príslušnou technológiou. pre dodávky JIT (Just in Time) a tiež pre výrobu v dávkach. Vzhľadom na to. nasledujúce kapitoly sú členené podľa obsahového zamerania na technológiu rezania.Laser Assisted Machining). keď je spojené s numerickým riadením. a tiež zmenu smeru rezu a ľubovoľný uhol rezu. laserový zväzok môže byť zapínaný alebo vypínaný vysokými rýchlosťami a s veľkou presnosťou. vŕtanie a tvarové opracovanie rôznych materiálov.55. dekorovanie) patria medzi najviac využívané procesy laserového obrábania. Pri obrábaní s podporou lasera. keramika.5. 5. obr.optický kábel). lúč ako nástroj je chemicky čistý. 61]: • laserové obrábanie/opracovanie (LM .Laser Machining). kompozity. V súčasnosti sa laserové technológie v procesoch úberu materiálu (obrábania) delia podľa spôsobu použitia do dvoch skupin [17. čo umožňuje ovládať výkonovú hustotu lúča. vo väčšine prípadov sa dá lúč vnoriť (vpichnúť) do materiálu. priemer ohniska laserového zväzku sa môže vhodnou optikou meniť v širokom rozsahu. rezací účinok laserového zväzku je v rovine kolmej k osi zväzku izotropný. Zvláštnosti a rozdiely v pôsobeni lúča na rôzne druhy materiálov (kovy. že laserový lúč má široké použitie pri spracovaní materiálov. ktoré predstavuje alternatívu k procesu rezania a brúsenia tvrdých kalených materiálov a keramiky.

obyčajne kyslíka ( 0 2 ) .196 Progresívne technológie Na rezanie sa najviac používajú CO. Vzniká úzky rez s vysokou kvalitou reznej plochy. textil apod. vysoká akosť povrchu jc závislá na povrchovom napätí materiálov.5. pôsobením tlaku prídavného plynu. odstránenia taveniny odparenim a/alebo pomocou prídavného stlačeného plynu. . Dusík chráni rezné plochy pred spálením a vznietením. lokálneho natavenia povrchu.5. Voľba prídavného plynu závisí od materiálu dielca. 6 2 Schéma laserovej rezacej hlavy |41] Vlastný proces rezania závisí na druhu materiálu a použitom plyne.laserový lúč ohrieva povrch materiálu na teplom odparovania a privádzaný inertný plyn odstraňuje vznikajúcu paru na čele rezu.61 Metóda delenia materiálov kontrolovaným lomom (podľa [32]) O b r . Pre rezanie je laser vybavený tzv. • • • Rez vzniká v tavenine strihom/šmykom. argónu (Ar) a/alebo hélia (He). polypropylén). Rezanie/delenie laserom je odstraňovanie materiálu postupným pôsobením lúča a prúdu plynu. 5 . Hlavný mechanizmus úberu pri rezaní laserom pozostáva: erozívneho účinku vysokoenergetických častíc fotónov na povrch materiálu. Okrem inertných plynov a kyslíka sa používa tiež dusík.). najmä pre rezanie nekovových materiálov (PVC.62. Pre kovy a uhlíkové ocele sa používa kyslík. Doporučuje sa len pre veľmi malé hrúbky materiálu. lasery. Môže sa uskutočňovať niekoľkými spôsobmi: • laserové sublimačné rezanie . Hoci väčšia časť taveniny je vytláčaná zo zárezu (reznej škáry). rezacou hlavicou obr. väčšinou v kontinuálnom režime. fokusovaný laserový lúč Obr. vzduch a inertné plyny sa používajú pre nekovy a plasty (plexisklo. stlačeného vzduchu. ktorý tlakom odstraňuje (doslovne vyfukuje) natavené častice materiálu zo zóny rezania. ktorý je vedený koaxiálne s laserovým lúčom. dusíka ( N i ) . ktorá chráni optiku pred poškodením a zároveň privádza pomocný alebo ochranný plyn do zóny rezania.

Rezanie/tvarovanie materiálu nastáva pri hrúbke materiálu väčšej ako hrúbka rezu L > h. Nevýhodou je zhoršená akosť rezu. 5. Sú založené na skutočnosti. je pokryté tenkou vrstvou roztaveného kovu. že k erózii a úberu materiálu nedochádza v rovine rovnobežnej s povrchom. Celo erózie. Obyčajne sa vyžaduje vytvoriť si vlastnú základňu údajov pre používané druhy materiálov. Povrch materiál sa ohrieva len na teplom tavenia. kap. laserový smer posuvu roztavený materiál laserový luc ^ . ako aj na rozdielnosť vlastnosti materiálov pri styku s laserovým lúčom (absorbcia. j smer posuvu čelo erózie T • Čeío e r ó z i e n a t a v e n ä vrstva roztaveného materiálu O b r . éi ide o delenie/rozrezanie alebo rezanie/tvarovanie. Mechanizmus úberu materiálu je v druhom prípade oveľa komplikovanejší. 5. ale vo vertikálnej rovine. Chryssolouris et al.2. obr. slepé rezanie {blind cutting).5. (táto rovina sa nazýva čelo erózie).63 znázorňuje spomínané modely rezania.197 • laserové tavné rezanie . Vzhľadom na široký záber parametrov. takže je potrebná menšia energia na jednotkovú dĺžku rezu. teplota tavenia). Delenie/rozrezanie nastáva. laserové rezanie s aktívnym plynom . a to v rovine čela rezania a čela m á n i a . Obr. je v dôsledku tlaku nataveného materiálu v oblasti čela vŕtania.63 Model zóny rezania laserovým lúčom pre priebežné L= h a nepriebežné „slepé" rezanie L>h (zdroj: Chryssolouris et al. V prípade priebežného rezania materiálu k jeho úberu dochádza. Vypudeniu materiálu napomáha aj prídavný plyn. materiál vo forme kvapôčiek vymršťovaný zo zóny rezu. pritom je však možné vychádzať z určitých zovšeobecnení. ktorý vyvoláva exotermickú reakciu pri spaľovaní základného materiálu. keď hrúbka materiálu L sa rovná hrúbke rezu h (L = h). vyššia rýchlosť rezania s kvalitným povrchom rezu • Model mechanizmu rezania materiálu laserom závisi od toho. tým sa dosahuje rýchlejší ohrev. ktoré sú v súčasnosti najprijateľnejšie. V prípade „slepého" rezania. ktoré platia pre rezanie materiálu.silný prúd inertného plynu odstraňuje roztavený materiál zo zóny rezu. reflektivita povrchu. nie je možné stanoviť jednoznačne optimálne podmienky pre rezanie na základe doporučení výrobcov. [61J) Delenie materiálu je najrozšírenejšia a najviac využívaná laserová technológia pre takmer všetky druhy konštrukčných materiálov. vypudením roztaveného kovu v spodnej časti rezu po Čele erózie.3).používa sa väéšinou kyslík. keďže všetok natavený materiál sa musí odstrániť cez existujúcu škáru.63. tepelná vodivosť. spôsobená tuhnúcimi kvapkami taveniny na spodnom okraji rezu. ktoré ovplyvňujú kvalitu rezania (viď. [61 ] definuje druhý prípad ako tzv. . V prípade slepého rezania sa proces úberu materiálu deje v dvoch rovinách obyčajne kolmých na seba. 5. V slovenskej terminológii možno hovoriť o priebežnom rezaní/delení materiálu alebo v druhom prípade o nepriebežnom rezaní.

7 Rýchlosť [mm/min] 1520 600 50 6 000 4 500 4 900 840 2 300 635 760 5 080 1 270 1 700 200 3 300 4 000 2 500 2 300 0.5 20 0. za studená) a dodatočné úpravy (povrchovo upravené plechy.4 0. 46.9 0.2 6. Tab.0 0.35 0.3 1.0 0. 50]) Materiál Hrúbka [mm] Sklo Kryštál Betón 9.18 4. ktoré sú najhospodárnejšie pre hrúbky 6 až 7 mm.0 3.1 ť 0.0 t 0. 56].5 1.92 0. 50.12 Doporučené paramete pre rezanie CO? laserom (spracované podľa (l. Tab.75 Nástrojová o c e ľ Titán T i t á n o v é zliatiny Hliník 3. tryskané povrchy plechov.5.8 1.4 15 0.8 1. korozivzdorná a iné).I9H Rezanie kovových materiálov Progresívne technológie Vybrané poznatky pre rezanie vybraných typov kovových materiálov. 54.46 Šírka z á r e z u [mm] 1. legovaná.2 2. keramických materiálov a kompozitných materiálov sú uvedené v nasledujúcich kapitolách. podrobnejšie informácie sú dostupné v mnohých publikáciách ako [1. história spracovania (plechy valcované za tepla.0 0.1 0. Pre rezanie a delenie ocelí sa prednostne používajú C O i lasery. ktoré je potrebné brať do úvahy pri návrhu použitia laserovej technológie. nízko legovaná.46 t 0.0 1.2 0.45 Korozivzdorná oceľ 1. 45.16 0.2 0.51 0.0 Mäkká oceľ 2.4 0. avšak technicky je možné rezať aj väčšie hrúbky až do 20 mm.5. kontaminované produkty.3 8 0.0 15 0.5 5 5 1. Pri delení oceľových materiálov sa rozlišuje druh ocele (mäkká. 31.9 38 0. Oxidické vrstvy spomaľujú rýchlosť rezania a zhoršujú kvalitu rezu tvorením otrepov vo forme stuhnutých kvapiek materiálu v spodnej časti rezu.2 2 0.1 0.4 0.27 3.1 ŕ 0. ktoré môžu spôsobovať pri rezaní znečistenie prostredia.05 ť Výkon [kW] 20 0. rýchlosť rezania a šírka reznej škáry.4 0.3 ! 0. 3. pozinkované a iné). .2 0.4 0.12 uvádza doporučené prevádzkové parametre rezania vybraných materiálov C 0 2 laserom.5 1.0 Stav povrchu po predchádzajúcej operácii ovplyvní aplikáciu laserového delenia rovnako ako zvyšky olejov a mazív. korózne splodiny a tvrdé oxidické vrstvy.5 12. kde ako určujúce ukazovatele figurujú výkon lúča.18 6. 41.

64.kyslíka a priemeru laserovej hlavice.6mm pňamerdýzy . ale pri rezaní dochádza k poškodeniu povlaku v oblasti rezu. tryskané možno rezať laserom za určitých obmedzujúcich podmienok. Niektoré zásady rezania korozivzdorných ocelí a ich kvalitatívne porovnanie s rezaním nízkolegovaných ocelí podrobne uvádzajú Šiman [45] a Powell [41]: • korozivzdomé ocele je potrebné rezať v závislosti na obsahu chrómu až o 40% pomalšie ako nízkolegované ocele (chróm má siiný sklon k tvorbe oxidačnej vrstvičky. Kadmium. ocele 1 430°C).2 Opracovanie laserom ĹBM 199 Povrchovo upravené plechy ako sú pozinkované. čo degraduje väzbu medzi povlakom a plechom. ktoré zostali v zóne rezu. výpary zinku sú zdraviu škodlivé.3mm tok plynu t ^ M P a ] Obr. čo zhoršuje kvalitu rezu.5. avšak jeho výpary sú jedovaté a oveľa nebezpečnejšie pre zdravie a okolie.5. Oxid chrómu bráni úniku taveniny z rezu a tá zostáva vo forme otrepu na spodnej strane rezu. Rezanie pozinkovaných plechov je sprevádzané natavením a odparením zinku v zóne rezu (bod tavenia zinku 420°C. Obr. Priebeh závislosti reznej rýchlosti na hrúbke materiálu je podobný ako na obr.64 Doporučené rýchlosti rezania mäkkej nízkolegovanej ocele pre rôzne výkony lasera. lasera so zohľadnením zmeny tlaku prídavného plynu . ktorá bráni ďalšej oxidácii pri rezaní).64 ukazuje doporučené podmienky pre rezanie nízkolegovanej ocele pre daný rozsah hrúbok materiálu a rôzne výkony CO. takže musí byť zabezpečené dostatočné odsávanie. farbené. premenlivé parametre tlaku prídavného plynu ( kyslíka) a zmenu priemeru dýzy pre prídavný plyn. Poškodenie môže byť eliminované použitím chladiaceho média. Tryskané povrchy plechov vykazujú pri rezaní nízku kvalitu rezu v dôsledku usadených tvrdých častic tryskacieho prostriedku v roztavenom materiále.5. • • 10 •= r ^ v Y 6 | 1500V 1 1000V % •- se i 0 / soov í 2 6 B 10 12 14 16 Hrúbka plechu [mm] W 1. Okrem toho. ktoré sa tiež používa na povrchovú úpravu je pri laserovom rezaní menej problematické. poškodenie je spôsobené odvodom tepla zo zóny rezania. Doporučené hrúbky pre rezanie korozivzdorných ocelí pre výkony lasera od 500 do 1 500 W sú v rozsahu od 1 do 9 mm. (zdroj: Poweli ¡41 J) 1. Plastované a farbené plechy je možné rezať laserom.1mm 1.5. pri rezaní korozivzdorných ocelí sa ťažšie odstraňuje tavenina zo zárezu. tvorením kvapiek roztaveného a stuhnutého materiálu v spodnej časti rezu. maximálna hrúbka rezaných korozivzdorných materiálov je pri rovnakom výkone nižšia než u ocelí nízkolegovaných.

nikel a meď sú vhodné pre rezanie C O : laserom iba s určitým obmedzením. pre rezanie sa doporučuje používať argón ako prídavný plyn. 5. ktoré nie sú silne reaktívne s kyslíkom.66 Typické rezné rýchlosti pre rezanie hliníkových zliatin pre výkon C 0 3 lasera 1000 a 1500W. táto redukcia nastáva v dôsledku vyššej tepelnej vodivosti a reflektivity týchto kovov a tiež nižšej účinnosti oxidačnej reakcie pri rezaní. Proces rezania je menej efektívny ako pri delení ocelí.2-^0. Tieto kovy majú silný sklon k oxidácii a pri rezaní vyžadujú niekedy aj vákuovú atmosféru.5. Použitie kyslíka ako prídavného plynu je pri rezaní titánu nebezpečné a môže viesť k nekontrolovanému vzplanutiu.6 MPa ako prídavný plyn (zdroj: Powell ¡41]) . Iba titán z vyššie uvedených neželezných kovov reaguje podobne ako ocele a môže byť rezaný s podobnou účinnosťou. Na druhej strane aj kovy. čo jc spôsobené inými termickými a chemickými procesmi. Žltá alebo modrá farba hrany rezu svedči o prítomnosti oxidickej vrstvy. aby hrana rezu nebola zoxidovaná a aby mala striebornú farbu. Rezanie nízkolegovaných ocelí jc veľmi účinné následkom dobrej exotermickej reakcie železa.66 [41]. Doporučené rezné rýchlosti a rezané hrúbky hliníkových plechov ilustruje obr. Iskry. najmä ak sa delia veľmi tenké hrúbky materiálu. ktorý zaručí. kyslík s tlakom 0. anodizovaný povrch umožňuje rezanie hliníka až o 30% rýchlejšie. Pretože titán je náchylný na tvorenie výraznej oxidickej vrstvy. sa doporučuje rezať laserom pomocou ochranného prídavného plynu. Obr.3 až 1 MPa) zaručuje kvalitnú reznú hranu bez otrepov.5. Rýchlosť rezania neželezných kovových materiálov je nižšia v porovnaní s oceľami. 5. hliník.65 Doporučenia pre rezanie titánu C O 2 laserom 10O0W a rôznymi prídavnými plynmi (zdroj: Powell [41]) Obr.65 ukazuje doporučené rezné rýchlosti pri delení titánu C O : laserom v závislosti na druhu prídavného plynu a výkonu lasera. ako nikel. ktoré pn rezani môžu vznikať. Hliník a jeho zliatiny sa doporučuje rezať až po vytvorení anodickej vrstvy. \ \ J 1 500W •9 •ŕ ~ ' 1 000 VT i P s T 1 \ Argón B" jgfe V Z d u c h • 0 1 2 3 4 5 6 0 1 2 3 4 Hrúbka plechu [mm] H nJbka plechu [mmj Obr.200 Progresívne technológie Aj napriek uvedeným nedostatkom je rezanie korozivzdomých ocelí technologicky úspešnejšie než nízkolegovaných ocelí. Rezanie titánu vysokým tlakom plynu (0. sú tiež nebezpečné. Neželezné kovy ako titán. Sú charakteristické vznikom otrepov (stuhnutých kvapiek materiálu). obyčajne inertného plynu ako argón. lebo môžu spôsobiť požiar v odsávacom systéme. ktoré tvorí nizkoviskózny ľahko odstrániteľný oxid železa a zároveň v tom istom časovom okamžiku sa tvorí rezná zóna s veľkým podielom tepla.

polyetylén) a pre keramické materiály. Lee. Vysoký výkon potrebný pre rezanie vlákien chemicky degraduje predovšetkým polymérové matrice.5.2 Opracovanie laserom LBM Rezanie nekovových materiálov 201 Rezný proces nekovových materiálov (keramika.). [26]) Tuerslet. veľkosť HAZ zóny W d . plasty a kompozitné materiály) zahrňuje tri dominantné mechanizmy: • delenie tavením a následným šmykom/strihom (meli shearingjje veľmi rýchly spôsob rezania s vysokou kvalitou rezu a je typický pre termoplasty (polypropylén. tepelný vplyv lúča. acryl. alebo úbytok z materiálu matrice jej tepelnou degradáciou. Obr. ale aj niektorých plastov. ktorý má za následok uvoľňovanie vlákien z matrice. 35]. Laserová energia láme chemické väzby a integritu materiálu.5. Niektoré fázy materiálu zaznamenávajú chemické zmeny. • odparovaním (vaporisaríon) natavením a následným odparením materiálu v zóne rezu vzniká vysokokvalitná rezná Škára. ktorá vzniká vplyvom vysokej teploty a nerovnorodosti zloženia materiálu.68.. Hhrany po rezaní sú rovné a povrch rezu je hladký. a Lee. • chemická degradácia. Tento mechanizmus je typický pre rezanie produktov na báze dreva. B. Terminológiu a identifikáciu pre hodnotenie kvality rezu kompozitných materiálov zaviedol Tagliafferí 1990 [62]. Obr. nylon. Rezanie a delenie kompozitných materiálov laserom je v ostatnom období v strede záujmu výskumu a praxe (König a Trasser [24. z pevnej na kvapalnú a následne na paru.5. Mechanizmus rezania je typický pre plexisklo. polyuretán (novodur). polystyrén. C. nie na vlastnosti matrice.53] a ďaľší. Ďaľšim parametrom je sklon rezaného povrchu tg a medzi vstupom a výstupom lúča pre danú hrúbku materiálu.67 Rezanie polymérového kompozitu na báze epoxidovej matrice s aramidovými vláknami (Kevlar vlákna) o hrúbke 6 mm excimerovým laserom (500W) Prídavný plyn: argón Rýchlosť rezania: 3m/min (zdroj: Konig Trasser [24]) . uhlíkové. Yue. 25]. Tepelná vodivosť kompozitných materiálov je anizotrópna. ale je pokrytý jemnou vrstvou zvyškového uhlíkového prachu [56]. T. obr.67 znázorňuje zmeny štruktúry kompozitného materiálu po rezaní laserom. plocha rezu je hladká akoby leštená. ako polyvinylchlorid (PVC). kompozitných materiálov. Lau. W. Murray a Tyrer [34. aramidové . Matrice a vlákna majú rozdielne teploty odparovania a teda aj časy natavenia materiálov. polyacetát. pri rezaní vplyvom vysokej teploty (nad teplotu tavenia) dochádza k zmene fázy materiálu. Pri rezaní kompozitných materiálov sa doporučuje výkon lasera voliť s ohľadom na vlastnosti použitých vlákien (sklenené. a Pashby [52. Hoult.5.. Kvantifikácia parametrov kvality zahrňuje šírku reznej škáry pri vstupe W| a výstupe W n lúča.

Frekvencia i m p u l z u fp = 30 Hz S ° 40 ! 40 . kvalita rezu úbytok matrice sklon rezu tg«= =(Wi .69 Účinok rýchlosti posuvu na uber materiálu pri rezaní CFC kompozitu Nd-YAG laserom (120W) Energia i m p u l z u U . t. 80 70 (5. X-Z krátery Wa x-z deJaminácia vlákien Obr. Yue. Sledovali účinok rýchlosti posuvu na uber materiálu. čas trvania impulzu. fpje frekvencia impulzu.18) kde d o j e priemer lúča v ohnisku. Ako vyplýva zobr.5.69 vplyv posuvu na u b e r materiálu je pomerne nizky. je potrebné stanoviť v súlade s hrúbkou materiálu.5.71 a. B.69 a vzťah medzi energiou impulzu a hĺbkou rezu.V ostatnom období sa pre rezanie a delenie kompozitných materiálov najviac doporučujú a využívajú Nd-YAG lasery a excimerové lasery na báze KrF.W. obr. a Lee. 60 1 80 — 100 1 120 o h n i s k o v á vzdialenosť = 80 m m .[26j) Rýchlosť posuvu [mm/min] .metal matrix composite) a kompozitnú keramiku. Autori Laa.Ue.T.5.W. 1 m m E £ 30 I — " — • 0 20 CD (zdroj: Lau.70 a 5.C. W. a Lee. Lee. T.68 Tenninológia pre hodnotenie kvality povrchu polymérových kompozitných materiálov po rezaní laserom (zdroj: Tagliqfferi[62j) Vhodnosť Nd -YAG lasera pre rezanie kompozitov dokladujú Murray a Tyrer [34. Energiu impulzov Obr.)/2s y-z HAZ tepelne ovplyvnená zóna GO •C" x-z W.carbon fibre composite) kompozit s kovovou matricou (MMC . ako polymérové kompozity s uhlíkovým vláknom (CFC . [26] uvádzajú výsledky štúdia dosahovanej hrúbky rezu pri rezaní a vŕtani pomocou Nd-YAG a excimérového lasera pre rôzne kompozitné materiály. 35] menšou tepelne ovplyvnenou oblasťou v porovnám s rezaním CO.5.5.70 a tiež intenzita impulzu Rýchlosť posuvu je počítaná podľa vzťahu: vSdo/O/fp-ti). takže vhodnejším parametrom pre sledovanie hĺbky rezu je energia impulzu. p r i e m e r lúča 0 . obr.c. obr. laserom.4 m s . Trvanie impulzu ti =1. 5.b. C. Yue. jeho zložením a šírkou škáry.

2 1. Frekvencia impulzu f p = 45 Hz o h n i s k o v á vzdialenosť 8 0 m m .[26}) Intenzita impulzu E/ti [kW] Pre elimináciu veľkosti HAZ pri rezaní drážok (nepriechodzie resp.48 i i " 2 priemer lúča 0 .4 0.6 • 0.3 0. š.34 i * š 2. priemer lúča 0.5.5. Frekvencia i m p u l z u f p = 30 Hz o h n i s k o v á vzdialenosť 8 0 m m . W. vznikom kráterov na povrchu reznej škáry.70 Účinok energie impulzu NdYAG lasera na dosahovanú hĺbku rezu pre kompozitné materiály (120W) Trvanie i m p u l z u ti =1.5 i f 1.2 Opracovanie laserom LEM 203 Obr. 8 6 0.97 3.3 C} 0.6 0.71 t "ŕ S 3. že excimerový laser má nižšie tepelné deštrukčné účinky ako Nd -YAG.71a. Yue.C.44 0.8 1 1. delamináciou vlákien a ich ich lomom. Pri porovnávaní účinku Nd—YAG a excimerového lasera na degradáciu povrchu sa ukazuje.b.08 Ľ 1.32 ľ 2.45 I jmpozitMMC Š 2. a Lee. „slepé" rezanie) do kompozitných materiálov navrhli Chryssolouris.56 0.4 1.T. 1 m m I 0.W.5.4 m s .72 0.C.[26j Energia impulzu [J] Laserový lúč spôsobuje poškodenie kompozitných materiálov tavením matrice.5 2 2 3 4 5 I 0. Yue.02 1.2 (zdroj: Lau. tepelnou rozťažnosťou uhlíkových vlákien (pre CFC kompozity).64 1. Lee. < f 3 0 .4 m s . argón ako prídavný plyn _ kompoz tná keram ka Trvanie i m p u l z u ti =1. tzv. Sheng a Anastasia [18] využitie vodného lúča .i 5 E « 2.Lee.6 Intenzita impulzu E/ti [kW] / k r-' _ kompou t CFC b) ¡0 1. Po rezaní vzniká ryhovaný povrch.23 1.1 m m (zdroj: Lau.c Účinok intenzity impulzu na maximálnu hĺbku rezu pre kompozitné materiály pri rezaní Nd-YAG laserom (120W).1í E 1 Intenzita impulzu EJli [kW] Obr.T. a Lee.66 0.

ktorý je privádzaný do zóny rezu koaxiálne. nesusosy privad vodného prúdu 1 / v o d n ý lúč drážka vzdialenosť medzi lúčmi d o p a d v o d n é h o lúča laserový lúč koaxiálny p r í v o d hélia p o v r c h máíéľlalu dopad laserového lúča Obr.5.204 Progresívne technológie ako doplnkového zdroja. vplyvom erózie častíc sa rozstrekuje po stenách otvoru a tlak v otvore.2 Vŕtanie laserom Pri vŕtaní lúč zohrieva povrch materiálu rýchlosťou 10'° °C/s. ktorý môže dosahovať hodnoty 10 3 -ŕ 10 4 MPa spôsobí. za predpokladu. Zmena priemeru otvoru sa pohybuje v rozmedzí ± 5 až ± 20 % v závislosti od optického systému lasera. Laser Machining with the Aid of Water Jet) a bez prídavného chladenia vodným lúčom. obr. Bola preukázaná až 70% redukcia oblasti HAZ ako dôsledok použitia vodného lúča.73 Typický tvar vŕtaného otvoru .72.5.4.2. kým vodný lúč je naklonený pod uhlom. V tomto prípade sa jedná o rezanie pomocou prídavného inertného plynu. vŕtania laserovým lúčom [4] Obr. Porovnávacou analýzou prestupu tepla pri rezaní drážok bola určená veľkosť HAZ oblasti. materiál sa odparí a umožní prienik lúča hlbšie do povrchu. Obr. že ohnisko lúča je na povrchu. Ukazuje sa teda.74 ilustruje zmeny.72 Osadenie dýzy so stlačeným prúdom vody pre metódu rezania laserom pomocou vodného lúča {LMWJ . 5. Sheng Anastasia[18j) 5. že táto technológia rezania by mohla nájsť širšie uplatnenie práve pre nekovové materiály.Laser Machining with the Aid of Water Jet) {zdroj: Chryssolouris. V priebehu vŕtania sa natavený materiál akumuluje v otvore. pre technológiu s vodným lúčom (označovanú skratkou L M W J z.angl. ktoré vznikajú pri vŕtaní laserom.73 ukazuje typický tvar otvoru pri vŕtaní laserom.5. Obr. že prúd na taveného kovu prúdi von z otvoru rýchlosťou ultrazvuku. vhodným pre ochladzovanie taveniny. 5.

001 0. 0. ale aj pulznom režime. Materiál je teda pri vŕtaní odstraňovaný predovšetkým vo forme kvapaliny relatívne vysokou rýchlosťou a len malá časť aj odparcním. Z uvedeného dôvodu sa doporučuje používať laser na vŕtanie plytkých otvorov a experimentálne stanoviť maximálnu resp.03 0. lebo ovplyvnená zóna je menšia ako pri kontinuálnom lúči. sa používa postup tzv. Iba malá časť materiálu v strede lúča. pri laseroch je používaný v zmysle .76. .j. postupného rýchleho odstraňovania materiálu z rezu bez jeho ohriatia nad odparovaciu teplotu.0001 0. Z hľadiska tepelne ovplyvnenej zóny je vŕtanie otvoru pulzujúcim hičom výhodnejšie. obr. hoci priemer otvoru sa rozširuje. kde je maximálna hustota výkonu. ako aj intenzita úberu materiálu je silne ovplyvnená ohniskovou vzdialenosťou.5. sa odstraňuje vyparovaním resp. zmenšovanie hmotnosti tavením. odnášaním čiastočiek prúdom vzduchu. Dĺžka impulzu býva v rozsahu 0. podobne ako pri procesoch rezania a raikrorezania. odparovaním (evaporation). Závislosť hĺbky otvoru od priemeru otvoru pri vŕtaní pulzným laserom je lineárna len po určitú maximálnu hodnotu.01 0. ablation) . 50]. " Ablácia (z. Profil a hibka otvoru sú závislé na relativnej polohe medzi ohniskom laserového lúča a povrchom obrobku.07 Priemer otv oru [mm] Obr. za touto hodnotou nie je možné zvyšovať hĺbku otvoru.vyparovanie materiálu a strhávanie kvapiek z jeho roztaveného povrchu. povrchové roztopenie ľadovca).5.1 Priemer otvoru [mm] Obr.01 0.autora). obr.termín používaný v geológií (napr. frekvencia impulzov pre Nd-YAG je v rozsahu 5 až 20 Hz. Doporučená ohnisková vzdialenosť býva v rozsahu od 100 do 250 mm [1.05 0. mechanickým rozrušovaním. Počet impulzov a ich intenzita určuje hĺbku prieniku lúča do materiálu.75 Závislosť hĺbky prieniku lúča od počtu impulzov a vznikajúceho priemeru otvoru pri vŕtani vysokolegovanej ocele [4] 0. pre CO. S narastajúcou hrúbkou materiálu a hĺbkou otvoru sa musi ohnisková vzdialenosť predlžovať. Termin používaný v nanoteehnológii pre spôsob úberu materiálu (pozn .76 Závislosť hĺbky otvoru od jeho priemeru pri vŕtaní laserovým lúčom [4] Hĺbka otvoru a jeho tvar. laser až do 100 Hz. Pri vŕtani pulzujúcim lúčom vzniká postupne dostatočne hlboký otvor iba po opakovaných impulzoch.5. Na vŕtanie otvorov sa používa lúč v kontinuálnom.02 0. angl.41.2 Opracovanie laserom LBM 205 Pri vŕtaní. polohou ohniska vzhľadom k povrchu obrobku a energiou impulzu. 5. kritickú hodnotu hĺbky otvoru od prípadu k prípadu.06 0.04 0. ablácie' (ablation) t.5.01 0.5 až 2 ms. Stanovenie optimálnych podmienok pre vŕtanie musí byť od pripadu ku prípadu s ohľadom na druh materiálu obrobku a profil vŕtaného otvoru.75.

28 s 0.65 1. ale tiež pre dodržanie kvality otvoru. CO: laser materiál Nehrdzavejúca oceľ N H zliatiny Oxid hliníka Kryštál Hrúbka [mm] 0. bez podpory prídavného plynu.84 Stredný výkon [ W] Plyn 31 vzduch 2xirjs 31 argón 31 vzduch Čas vŕtania 1. Táto sa hodnotí jeho kruhovitosťou.4.8 ms 7.2.5.CW Čas vŕtania 10 impulzov 0. Vzdialenosť dýzy od materiálu je v rozsahu od 4 do 40 mm. presnosť fokusácie musí byť ± 0. množstvom vznikajúcich trhlin na stene reznej äkáry a hrúbkou pretavenej vrstvy. kovov s vysokým bodom tavenia a nehrdzavejúcej ocele. keramiky. Energia impulzov 40J materiál Inconel 718 (spracované podľa Metals Handbook) 0 5 10 15 20 25 Hrúbka materiálu [mm] Z technologického hľadiska možno laserom vŕtať priebežné otvory.05 1. Priemerné výrobné lasery pre vŕtanie majú výkon okolo 500 W.0008 5 0. . sklo.65 0.77 Casy vŕtania Nd-YAG laserom.33 s 0. a Nd-YAG lasery podľa druhu vŕtaného materiálu.51 mm [1]. Vŕtanie laserom je možné s podporou resp.13 Podmienky pre vŕtanie rôznych materiálov (spracovanépodľa [I.5 mm do wolfrámu s hrúbkou 0. Pri vŕtaní s podporou prídavného plynu sa používajú podobné podmienky ako pri rezaní. že pri vŕtaní otvoru laserom s ohniskovou vzdialenosťou 63.27 s Podmienky vŕtania Energia impulzu U 16J 2J 100W. 50}). kým pre titán rovnakej hrúbky stačí 0.8 Nd-YAG laser Hrúbka [mm] Nehrdzavejúca oceľ N i. Nd-YAG laser sa používa na vŕtanie otvorov do diamantu.206 Progresívne technológie Presnosť fokusácie lúča je veľmi významná pri vŕtaní materiálov s vysokým bodom tavenia.75 1. trepanačné vŕtanie pulzným alebo kontinuálnym lúčom.5 ms 3s Obr.5. 5. keramiku a plasty.zliatiny Oxid hliníka wolfrám 3.7 5. Tab. Ako už bolo spomenuté pre vŕtanie sa používajú CO.08 mm. slepé otvory ako aj tzv. Niektoré prevádzkové parametre pre vŕtanie sú uvedené aj v kap. zafírov.2.5mm.75 0. C O : laser sa doporučuje používať pre nekovové materiály. Ako príklad možnou uviesť.

5. aj keď tieto nie sú v priamom kontakte s dielcom. • otvory pre bezpečnostné matice. Avšak obidve technológie používajú na opracovanie nástroje. • karburátorové dýzy. ktorá vzniká za rezom je nižšia a užšia než napr. Donedávna sa na mikroobrábanie tvrdých materiálov používali postupy elektroiskrového obrábania (EDM) a ultrazvukového obrábania (USM).77 ukazuje grafickú závislosť doby vŕtania otvorov rôznych hrúbok s rozličnými výkonmi laserového lúča.78. • chladiace otvory pre lopatky prúdových motorov a iné.79 Príklad renovácie masky pre plošné spoje Výhody laserového rezania a vŕtania je možné zhrnúť do niekoľkých významných bodov [3. • hypodermické ihly.5. Za výhody laserového mikroobrábania.2.13 porovnáva vybrané podmienky vŕtania rovnakých materiálov lasermi s rôznou vlnovou dĺžkou ( C 0 3 a Nd-YAG ).5. stačí počítačový program v CAD systéme pre daný tvar.5.4. 4 4 ] : • na rezanie nie je potrebný rezný plán. v porovnaní s ultrazvukom a . ako sú otvory pre: • palivové filtre. • povrchy majú vysokú akosť a nevyžadujú ďalšie úpravy. obr. • tepelné ovplyvnená oblasť. 1 3 . opotrebenie týchto nástrojov z hľadiska požiadavky na vysokú presnosť predstavuje výrazné obmedzenie ich použitia pre mikroobrábanie.3 M i k r o o b r á b a n i e Stále rastúcim požiadavkám na niimaturizáciu rozmerov dielcov a na ich vysokú presnosť v y c h á d z a v ústnjtj aj laserové obrábanie. 4 . Typické oblasti použitia laserového vŕtania sú orientované na vŕtanie veľmi malých otvorov a otvorov so zakrivenou osou súmernosti. po mechanickom strihaní. • je možné vytvárať profily s malým zaoblením hrán (závisí od priemeru lúča). Obr.2 Opracovanie laserom LBM 207 Tab.78 Príklad vŕtania otvoru pre bezpečnostný drôt v matici používanej v leteckom priemysle [3] Obr.5.5.5. Obr. • dosahujú sa vysoké rezné rýchlosti.

v automobilovom priemysle.80 Intenzita úberu materiálu Si N v závislosti na energii impulzu pri tvorení drážok Nd-YAG laserom s ohniskovou vzdialenosťou EOOmm (Meiners. kvantitatívne vyjadrená hodnotou úberu materiálu 70 mm 3 /min na každých 100 W výkonu lúča [34].A — t = 0. Wiedmaier [34]) Na mikroobrábanie sa používajú excimerové a Nd-YAG lasery spulzným režimom lúča s ultrakrátkym trvaním impulzov v oblasú femtosekúnd. 38. 11]. Dausinger.6 m/min t= 1 ms. Meiners.5 2 0 50 100 150 200 250 300 350 400 Výkon lúča [W] Energia impulzu [J] Obr.15ms.80 ukazuje rýchlosť ablácie (úberu materiálu) ako funkciu energie impulzu pre rôzne časy trvania impulzu a pre konštantný posuv lúča. Zvyšovaním rýchlosti posuvu lúča na jednotkový impulz sa lineárne zvyšuje aj rýchlosť ablácie. v = 0. že pri mikroobrábaní materiálu na báze Si 3 N 4 postupom ablácie bez prídavného plynu. sa považuje vyššia rýchlosť procesu a tvorenie ľubovoľnej geometrie bez výmeny nástroja [33.t= 0. 5. . Pritom technológia ablácie bez použitia prídavného plynu sa javí ako vhodný postup pre tvorenie plytkých drážok a stôp pre vodivé obvody na keramickom podklade na báze nitridu kremíka (Si 3 N 4 ) a oxidu hliníka (A1 : 0 3 ). na automatické Čítanie vyrytých značiek [10. v = 2 m/min . v = 1 mŕmin O t= 0. tým je úber materiálu vyšší a zároveň sa dosahuje dobrá akosť povrchu Rz <10 pm. 34. ktoré sa používajú v elektrotechnickom priemysle a elektronike.0.5 ms. v . Dausinger.5ms. Ukazuje sa.3ms.81. lasera. 34. . 3 ms. Wiedmaier ¡34]) 3 4 O b r . v= 1 m/min . ale nezávisí na čase trvania impulzu. Obyčajne sa mikroobrábanie používa na: • opracovanie elektronických súčiastok. Nd-YAG a predovšetkým excimerového lasera s ultrakrátkymi impulzmi.81 Intenzita úberu materiálu Si 3 N 4 v závislosti na výkone lúča pri tvorení drážok Nd-YAG laserom s ohniskovou vzdialenosťou lOOmm (Meiners.bodový lúč) a technológia ablácie sa ukazuje ako perspektívna práve pre oblasť mikroobrábania. 5. Dausinger a Wiedmaier [34] konštatujú. Obr.3mŕmin 250 5 " 200 "E & J 150 100 •c 1 1. Výskumné práce v ostatných rokoch [33. Perspektívnym postupom je mikroobrábanie keramických materiálov.5. že čím vyššia je energia impulzu a čim kratší je čas trvania impulzu.208 Progresívne technológie elcktroiskrovou technológiou.U 0 . 59] sa sústreďujú na využitie CO. rýchlosť úberu materiálu závisí od energie impulzu a výkonu lúča.15 ms. • na označovanie dielcov výrobnými číslami. Možnosť fokusácie laserového lúča do bodu (spot beam . 38].3 m/mín o—1= 0. i n rj. obr. 5.v = 2 mŕmin . v « 0. preto výkon lúča môže byť určujúci parameter pre rýchlosť úberu materiálu. Označovanie laserom je vhodný nástroj v systéme kontroly kvality napr.t " 0.£m/min -1 = 1 ms.

5. Na druhej strane jeho nevýhodou je malá intenzita úberu materiálu v porovnaní s klasickým sústružením.82 sú porovnané laserová a konvenčná technológia sústruženia. povrch dielca je .83 Konfigurácia obrobku pre laserové sústruženia krúžkov (medzikružia) s rovnakými rozmermi [61] Pri sústružení laserovým lúčom. Laserový lúč vychádza z jedného zdroja a je rozdelený na dva lúče. ktoré eliminuje problémy spojené s chvením obrábacieho stroja a s opotrebením nástroja. Najväčšou výhodou laserového nástroja je možnosť presného obrábania tažkoobrobiteľných materiálov. [17.83 ' znázorňuje konfiguráciu laserového lúča pre sústruženie rotačných dielcov. ktorý je fokusovaný do kolmého tvaru. ktoré vytvorili lúče.82. obr. jeden na povrch v smere kolmo na os rotácie obrobku a druhý na jeho čelnú plochu rovnobežne s osou. Keď sa pretnú rezné škáry.5. obr. a teda ide o bezkontaktné obrábanie. že na obrobok pôsobi iba laserový lúč. Posuv laserového lúča umiestneného kolmo na os rotácie súčiastky je radiálny. upínacieho zariadenia a prípravkov.79 [46]. Lúče sú smerované v dvoch rôznych osiach rotačného obrobku. teda kolmo na os rotácie. 5.4 Sústruženie laserovým lúčom Laser ako „univerzálny" nástroj nachádza stále širšie oblasti použitia.4. pretože laserový lúč nepôsobí silou na obrobok.82 Porovnanie zostavy konvenčného sústružení a a laserovej technológie sústruženia [61] < 0 ' U O b r.5. tento lúč reže predpísanú šírku dielca. 5. druhý lúč umiestený rovnobežne s osou vyrezáva medzikružic.5. ako sú kalené ocele a keramika.5.2 Opracovanie laserom LBM • 209 na opravu a renováciu zvyškových defektov na maske pre integrované obvody (IC) priamym ožiarením a následným odstránením defektu pomocou pulzného lasera. je hotový dielec v tvare medzikružia. Tým sa odstraňuje zložitosť upínania súčiastok. Táto koncepcia sústruženia sa charakterizuje ako trojrozmerné tvarovanie dielcov označované tiež ako 3-D shaping. obrobok X 1 / C U nástroj f\ obrobok ::: laser Obr. Obr. Hotový dielec prestavuje rotačný segment oddelený z povrchu polotovaru.5.2. jednu z nich predstavuje aj jeho využitie pre sústruženie. Na obr. 61] uber materiálu sa dosahuje interakciou dvoch na seba kolmých lúčov. ako to popísal Chryssolouris e t al. Pri sústružení výhodou lasera je.

1 • 0.5 .3 1 04 • 0.1 0.2 0.5. laserom s výkonom IkW.84 Zóna rezania pri laserovom sústruženi a oblasti šírenia tepla Okolo bodového lúča s priemerom d sa materiál taví do určitej hĺbky h. ktoré sú postupne uberané z povrchu.za lúčom.82. časť materiálu sa odparí.3. hĺbka [cm| L'd í ľ bez dýzy V s dýzou 0. Na charakter profilu a kvalitu reznej Škáry pri sústruženi vplývajú nasledujúce faktory [61]: • priestorový profil lúča • polarizácia lúča • priemer lúča v ohnisku • poloha ohniska vzhľadom na povrch obrobku . 3 .5 . pri širenl tepla v zóne rezania sa pri danej rýchlosti posuvu tvoria štyri oblasti (1.5.6 • hĺbka [cm] 10 20 30 40 Ľd stijpanie rýchlosti "V Obr.bočné k posuvu.85 Ukážky profilu reznej škáry pri sústruženi CO.2 Q.6 . ak sa používa prídavný plyn (sústruženie s dýzou a bez dýzy) a vplyv zmeny rýchlosti posuvu lúča na kvalitu reznej škáry (rýchlosť posuvu 2 + 20 cm/s) (spracované podľa [61]) Pre priemyselné využitie laserového sústruženia je potrebné optimalizovať rozmerovú presnosť a kvalitu povrchu.2.210 Progresívne technológie rozdelený na segmenty. 2 .v priamom smere posuvu lúča. ako je to znázornené na obr. 5. 40 0.3 04 30 0.84. viď obr.5.4). lúč lasera stena reznej škáry \ n—• d interakcia povrchu s plynom smer ^posuvu DOSUVL spodok reznej škáry Obr. Základom pre optimalizáciu sú požiadavky formulované na vytvorenie čo najužšej reznej Škáry a zabezpečenie rovnobežnosti stien rezu. 4 . časť sa roztaví. Použitie prídavného plynu s vysokou rýchlosťou uľahčí odvádzanie taveniny z dna reznej škáry (označovanej tiež ako Čelo vŕtania) a zlepší kvalitu rezaného povrchu. buď vo forme odpadu (triesky) alebo hotového dielca. 1 . kde sa teplo rozptyľuje. Mechanizmus úberu materiálu pri sústruženi laserovým lúčom je rovnaký ako pre rezanie nepri ech odži ch (slepých) otvorov. 0. Oblasť 5 predstavuje oblasť najvyššej kumulácie tepla [61] 3.

.2 Opracovanie laserom LBM • • • flexibilita polohovania ohniska so vzrastajúcou hĺbkou rezu vonkajšie faktory pre uber materiálu ako použitie prídavného plynu. hĺbka rezu závisi na výkone lúča.86 Porovnanie interakcie nástroja a obrobku pri konvenčnej technológii a laserovej technológii dokončovania povrchov Technológia dokončovania povrchov pomocou laserového lúča. dostatočne presných a tuhých prípravkov na upínanie. obr.5.86 znázorňuje konvenčný proces brúsenia a pôsobenie laserového lúča pri dokončovaní povrchov. Kolísanie týchto parametrov spôsobuje premenlivú hĺbku rezu.85 rýchlosť rezania daná rýchlosťou posuvu obrobku alebo lúča. Pri „klasickom" dopade laserového lúča na povrch materiálu. obr. Ko— Wang Liu [42]. krehkosť) požiadavkami na komplexnosť tvaru a veľkosť rozmerov dokončovaných dielcov a tiež na zabezpečenie vhodných. Pritom na kvalitne dokončený povrch. obr. nástroj podlieha opotrebeniu a v neposlednom rade je použitie limitované aj vlastnosťami obrábaného materiálu (tvrdosť.85. obr. ponúka pôsobenie laserového lúča tangenciálne na povrch rotujúceho obrobku.5.5. smer rotácie brúsneho kotúča pojivo uber materiálu natavemm a odparení m profil laserového lúča povrch obr smer rotácie obrobku triesky smer rotácie obrobku Ob.5. hĺbka rezu (hĺbka prieniku lúča do materiálu) je stabilizovaná relatívnou polohou lúča k povrchu obrobku.87b. Každé zrno uberá častice materiálu v tvare triesky s mikroskopickými rozmermi a dosahuje sa drsnosť povrchu okolo Ra 0. K úberu materiálu laserovým lúčom dochádza odparením (plastické materiály a kompozitné materiály) alebo natavením a následným odstránením taveniny prúdom prídavného plynu (kovy a keramické materiály). Hĺbka rezu je ovplyvnená predovšetkým výstupnou intenzitou lúča. honovanie a lapovanie) sú založené na viacnásobnom bodovom kontakte brúsneho zrna viazaného v nástroji {brúsny kotúč.S. najmä brúsením. ktorú popisujú Skeng. Ak lúč dopadá na povrch obrobku v tangenciálnom smere. 211 5.87a.15 ~ 2. Obr. V procese vznikajú vysoké hodnoty zaťažujúcej sily a jej zložiek.5 um.5 Laser pri dokončovaní povrchov Konvenčné dokončovacie procesy v obrábaní (brúsenie. je potrebné vynaložiť pomerne veľkú energiu. Kolísanie rýchlosti posuvu obrobku a jeho rotácie majú oveľa menäi vplyv na hĺbku prieniku lúča do materiálu. uvedenými technológiami.5. rýchlostí posuvu obrobku a rýchlosti jeho rotácie.4. alebo v tuhom či kvapalinovom médiu (lapovacia pasta) s povrchom obrobku.2.5. čím dochádza k zahladzovaniu mikronerovností (výstupkov povrchu) po predchádzajúcej operácii a znižovaniu hodnoty Rmax (maximálnej drsnosti). honovacie kamene).

212 Progresívne technológie Pri o r t o g o n á l n o i T i d o p a d e laserového lúča na povrch sa tvorí ryhovaná zóna a drsnosť povrchu vzniká ako výsledok priemetu kruhovej stopy lúča na povrch obrobku na základe geometrickej podobnosti./? podľa vzťahu [42]: d f /z 1f'. a teda možnosť odstrániť nepresnosti tvaru po predchádzajúcich operáciách. strednú aritmetickú drsnosť Ra je možné vypočítať podľa vzťahu.15 Ť 2.88b. Ko-Wang Liu [42]) hodnotu 0. 1- ' ť cosa ^ . tento jav je dokumentovaný menšími hodnotami drsnosti Ra.87 Účinok dopadu lúča na povrch materiálu a) ortogonálne.19) kde Tf je polomer sfokusovaného lúča. obr. a je uhol dopadu lúča na povrch.COStt (5.5.1 J/mm 3 .5 pm. je možné znížením posuvu lúča alebo použitím obecného uhla dopadu lúča na povrch. Výhodou klasických metód dokončovania povrchov je vyšší uber materiálu v porovnaní s laserovým lúčom. ale lúč dopadá na povrch pod určitým uhlom.20) ) Pre závislosť drsnosti povrchu na posuve piati podobný priebeh ako pre klasické rezanie.88a. Ko-Wang Liu [42]) Nevýhodou dokončovania povrchov laserovým lúčom jc vyššia energetická náročnosť procesu. Kým pri brúsení materiálu PMMA udávajú autori Sheng. Zvyšovaním posuvu drsnosť povrchu parabolický rastie. v tomto prípade. potom priemet lúča na povrch obrobku môže byť v tvare elipsy. 2r f j 2 > 1/2 1 (5.5. Napriek tejto nevýhode je uvedený . Za predpokladu. Pre zvolený posuv lúča f je možné vypočítať hĺbku rezu d. to má za následok zníženie drsnosti povrchu. Ak uhol dopadu lúča na povrch nie kolmý. ktorá je porovnaná cez výpočet špecifickej energie potrebnej na odstránenie jednotkového množstva častíc materiálu. obr. Pri rovnakom posuve vzniká medzi povrchom materiálu a lúčom väčšia styčná plocha. Ako bolo spomenuté v úvode kapitoly dosahované drsnosti povrchu pri klasickom brúsení sú v rozsahu Ra 0. ktorý piati pre posuv lúča do 0. pre laserové dokončovanie toho istého materiálu je hodnota špecifickej energie 5 J / m m 3 .135/cos a (mm na otáčku): Ra l fii f 11. priemer sfokusovaného luta — Uber materiálu v dôsledku nestálosti procesu phsmer sfokusovanéhc selektívna hĺbka rezu i -nini lue i m i ü - laseravyN HJJÍK / zmena hbky rezu_ vplyvom zmien v procese Líča a) hĺbky rezu vplyvom zmien v procese 1 uber materiálu v dôsledku nestálosti procesu Obr. že polomer lúča je väčší ako drsnosť povrchu.5. Zlepšiť vznikajúcu drsnosť povrchu. b) tangenciálne (zdroj: Sheng. čo je rozdiel až jedného rádu. rovnaké hodnoty je možné dosiahnuť aj laserovým dokončovaním povrchov [42].

druh pojiva.2 Opracovanie laserom LBM 213 spôsob dokončovania povrchov vhodný najmä pre plasty a keramické materiály. nástroja. ix) spoľahlivé a veľmi vysokokvalitné rezanie v automatickom cykle.5. iii) vysoká rýchlosť a presné rezanie je možné zabezpečiť vhodnou voľbou prídavného plynu.5. Ko-Wang Liu [42]) Medzi prednosti laserového dokončovania v porovnaní s brúsením patrí: • jeden druh nástroja (laserový' lúč) je možné použiť pre rôzne materiály. pevnosť. tvrdosť kotúča. • nedochádza k opotrebeniu nástroja (laserového lúča). A) 2 oiačla 1 otáčka 3 01áaia h) Obr. • nieje potrebná špecifikácia vlastnosti lúča ako v prípade brúsneho kotúča. viii) na obrobok pôsobí iba laserový lúč. odpadá zložitosť upínacieho zariadenia. odpadajú problémy s vibráciou stroja. • laserové dokončovanie povrchov je vysoko flexibilná technológia v hodná pre dokončovanie dielcov v širokom rozsahu komplexnosti geometrického tvaru a rôznorodosti materiálov. v) deformácia rezaných častí je veľmi malá. vii) zmena tvaru obrobku. . 3 otafcka 1 OTÁČKA PNEMER LÚČA R. iv) tvar rezu môže byť riadený NC a CNC. kde je potrebné okrem rozmerov určiť druh brusiva. Vo všeobecnosti je možné doterajšie poznatky a výhody laserového nástroja v procesoch obrábania (Laser Machining) zhrnúť nasledovne: i) laserom sa obrábajú všetky druhy materiálov bez ohľadu na tvrdosť. ktoré pre klasické spôsoby brúsenia predstavujú rad technologických problémov. vi) bezkontaktné opracovanie materiálov. zrnitosť brusiva a Štruktúru kotúča.88 Profil dokončovaného povrchu laserovým lúčom pri dopade lúča na povrch a) ortogonálne b) pod obecným uhlom (zdroj: Sheng. ii) šírka zárezu je úzka a získavajú sa ostré hrany. tvaru rezania a plánovanie výroby je veľmi jednoduché s podporou PC. krehkosť.

89 Zostava pre laserom podporované sústruženie (LAM) < Obr. Laserový lúč zohrieva povrch obrobku tesne pred hrotom sústružníckeho noža alebo pred plochou brúsneho kotúča. ktoré sa aplikuje pre klasické technológie sústruženia alebo brúsenia tažkoob rob i teľných materiálov a predstavuje altenatívu k procesu brúsenia tvrdých materiálov a k procesom rezania diamantovým nástrojom. Ako zdroje sa používajú CO. Laser Assisted Machining).90.5. Karagiannis (1997) [17] a König. Energia laserového lúča sa absorbuje do povrchu a mení sa na teplo. Rozsah zmeny vlastností povrchu závisí na dosiahnutej teplote a jej gradiente. alebo počas rezania povrchová vrstva materiálu mäkne. Teplota povrchu obrobku závisí na jeho tepelnej vodivosti. aby nedošlo k poškodeniu povrchovej vrstvy vplyvom tepla.4. obr.5. ale s ohľadom na stabilitu laserového lúča. priemer fokusovaného lúča a rezná rýchlosť. trieska laserový lúč rezný nástroj tepelne ovplyvnená zóna A Obr. Charakteristické parametre procesu pre LAM technológiu sú výkon lasera. obr. stráca svoje pôvodné mechanické vlastnosti. LAM predstavuje obrábanie pomocou prídavného energetického zdroja. Nd-YAG lasery s výkonom do 4 kW. Chryssolouris.. Intenzita lúča a doba interakcie lúča s povrchom sa volia tak. ako prídavného energetického zdroja. Použitím fokusovaného laserového lúča. Nahriatím povrchu pred. Laserový lúč sa používa v tomto prípade ako nástroj na podporu rezného procesu. Zaboklicki (1993) [23]. iba k jej nahriatiu do určitej hĺbky.5. Parametre procesu rezania sa volia v podobných rozsahoch ako pri klasikom postupe.89. je zaraďované medzi postupy obrábania s prídavným zdrojom ohrevu povrchu materiálu a poukazuje tiež na univerzálnosť použitia laserového nástroja.5.90 Zóna rezanie pre sústruženie a brúsenie pomocou lasera ako prídavného energetického zdroja. ovplyvňuje sa p o v T c h materiálu bezprostredne pred rezným nástrojom. Anifantis.6 O b r á b a n i e podporované laserom (LAM) Progresívne technológie Obrábanie podporované laserom (z angl.2. na zvýšenie účinnosti procesu a najmä na uľahčenie rezania ťažkoobrobileľných materiálov (podpora lámania triesky pri obrábaní keramických materiálov a legovaných ocelí s nízkou obrobiteľnosťou).214 5. stáva sa poddajnejšou a tvámejšou. tepelne ovplyvnená zóna .

COs (zdroj: König. axiálne a obvodové vedenie tepla v obrobku. i v) tvorenie ďalšieho zdroja tepla následkom deformácie pri vzniku triesky. Stroje aj nástroje nie sú ešte dostatočne prispôsobené týmto materiálom a vyžadujú vysoké náklady pri opracovaní.92 a 5.5.91. vysokopevné ocele a nitridická keramika. iii) radiálne.5. viii) opotrebenie nástroja následkom difúzie pri vyšších teplotách a následkom abrazívneho účinku. vii) prenos energie trenia do systému nástroja.93 • zvyšuje sa uber pri rezaní ťažko obrob i teľných materiálov. je možné zhrnúť nasledovne [17]: i) prúdenie tepla a radiácia žiarenia z obrobku do okolia. Obrábanie týchto materiálov predstavuje ešte stále problematický proces. Zaboklicki ¡23}) . 23]: • redukuje rezná sila.1 kW. LAM je alternatívny proces pre ťažkoobrobiteľné materiály ako sú zliatiny titánu a niklu. obr. Zaboklicki ¡23}) Obr. obr.2 Opracovanie laserom LBM 215 Sprievodné javy pri sledovanom procese sú predmetom výskumných aktivít s cieľom vytvoriť vhodnú štruktúru pre priame (on-line) riadenie procesu.92 Priebeh opotrebenia chrbtovej plochy nástroja pri LAM sústruženi Podmienky: Obrobok: nitridická keramika S Í í N j Nástroj: polykryštalický diamant (PKD) Rýchlosť posuvu vi = 6 mm/min Hĺbka rezu :1 mm Rezná rýchlosť: 50 m/min Výkon lasera :1.5. Použitím lasera ako prídavného energetického zdroja sa v procese rezania [17.5. 30 40 50 60 70 20 40 60 S O 100 Rezná rýchlosť vc [nVrrin] Dráha rezania L [m] Obr.5. tým že sa znižuje jeho opotrebenie. ii) žiarenie lasera a hĺbka prieniku absorbovaného tepelného toku do povrchovej vrstvy. vi) prenos tepla medzi trieskou a nástrojom následkom trenia a ohriatia. v) odvod tepla zo systému ohriatou trieskou. • zvyšuje sa životnosť nástroja.91 Priebeh zložiek reznej sily v závislosti na reznej rýchlosti pri LAM Podmienky: Obrobok: nitridická keramika SbN* Nástroj: kubický nitrid bóru (KN8) Rýchlosť posuvu vi= 6 mm/min Výkon lasera :1.1 kW. CO2 (zdroj: König. LAM technológia ponúka zaujímavé výhody oproti tradičnému obrábaniu.

ktoré môže spôsobiť rozklad materiálu v povrchovej vrstve. tab.216 Progresívne technológie Medzi ďalšie prednosti procesii LAM patrí.2 mm Výkon lasera 3 kW (zdroj: Chryssolouris et ai. ako to uvádza Chryssolouris. [17]) L A M PROCES Korozivzdomá oceľ Legovaná chróm-molybdénová oceľ (DIN35CrNÍMo6) Stelit (zliatina na báze kobaltu) Inconel 7 1 8 Ti zliatina (ASTTÍA6V) Jemné sústruženie namiesto tradičného brúsenia Frézovanie Frézovanie sústruženie Jemné sústruženie namiesto tradičného brúsenia Frézovanie Sústruženie. 5. Použitie sústruženia s laserom ako prídavným energetickým zdrojom. Pri rezaní sa redukuje rezná sila a sa znižuje opotrebenie nástroja. pre keramické materiály.5. Táto technológia uvádzaná pod názvom ELACM (Excimer Laser Assisted Chemical Machining) [17] sa používa pre sústruženie karbidu kremíka (SiC) v kvapalnom prostredí (obyčajne voda). redukuje náklady na proces v rozsahu 60 ~ 80%. Anifantis. 5. • bez lasera [v = 60 m/min) -LAM (v = 170rrĽmln] 5 10 15 Doba frézovania [min] Tab. Povrch SiC vo vodnom prostredí sa ožiari laserom. obr. pretože tieto materiály pri pôsobení laserového lúča na povrch výrazne menia svoje mechanické vlastnosti a tým sú vhodnejšie pre rezanie. povrchové kalenie. Fotochemickou reakciou zmäknutá povrchová vrstva je . ako uvádza Kônig a Zaboklicki [23] zníženie strojového času na jeden obrobok a zvýšenie trvanlivosti nástroja. Samotné ohriatie môže spôsobiť zmeny v mi k ro štruktúre povrchovej vrstvy a podporovať procesy ako napr. namiesto brúsenia.93 [17]. Karagiannis [17]. čím sa vytvorí mäkká vodnatá oxidická vrstva. frézovanie Nltridická keramika V ostatnom čase bola pre obrábanie keramických materiálov vyvinula Špeciálna technológia využívajúca excimerový laser. temperovanie a mikroštiepenie materiálu. lokálne natavenic materiálu.14 Aplikácie LAM procesu [17] OBRÁBANÝ MATERIÁL Obr. LAM má tiež nevýhody. Zvýšenie trvanlivosti nástroja zvyšuje schopnosť presnejšieho riadenia vytváranej geometrie obrobku.93 Porovnanie opotrebenia nástroja pre klasické frézovanie a LAM postup frézovania Podmienky: Obrobok chróm-molybdénová oceľ (DfN35CrNiMo6) Nástroj: spekaný karbid Hĺbka rezu 1 mm Posuv :0. napr. ktoré sú neprípustné pre obrobky z ocelí" a keramických materiálov.14. ale sú potrebné pri obrábaní tvrdých kalených materiálov a diamantu [14].5. Použitie LAM technológie je stále vo vývoji a orientuje sa na obrábanie tvrdých materiálov.

ú) jednoduchá regulácia výkonu lasera a jeho energetického účinku na materiál. 41. V oblasti obrábania posúva hranice možnosti opracovania ťažkoobrobiteľných materiálov. Laser sa v súčasnosti používa prednostne na rezanie/delenie materiálov. • Širka reznej škáry: je pri laseri veľmi úzka (0. vysoká hustota energie a výkonu. Je bezkontaktný. ktorý je „ekvivalentný" klasickému postupu spracovania materiálov. ktorú možno rezať/deliť: pre laser je veľmi malá v porovnaní s ostatnými procesmi.94. Pri vzájomnom porovnávaní uvedených technológií sa hodnotí [8. 5. hoci v laboratórnych podmienkach. v) nevzniká rtg žiarenie v interakcii s inými látkami. 62]. Medzi základné nevýhody patrí vysoká finančná náročnosť pri zavádzaní do výroby. iv) „neprítomnosť „ opotrebenia nástroja. bez opotrebenia nástroja a s minimálnymi požiadavkami na upínanie materiálov. Zároveň umožňuje spojiť proces zvárania a tepelného spracovania do jedného výrobného sledu s obrábaním na jednom obrábacom centre. ale aj ohýbania a strihania [2. čo však nie je dané samotnou cenou laserového zariadenia. a l e j e to rýchlo a ľahko regulovateľný proces.5. ale komerčne dostupné zariadenia umožňujú rezať nasledujúce hrúbky pre C 0 2 laser s výkonom 2kW: Nízkolegované ocele 18 mm Nehrdzavejúce ocele 12mm Hliník 6 mm Meď 4 mm . Náklady na laser pokrývajú 15 -f 20 % celkových nákladov na vybavenie laserového pracoviska. • Maximálna hrúbka materiálu. plazmový lúč a rezanie kyslíkovým plameňom). 5. z toho dôvodu sa kvalitatívne porovnávania lasera vzťahujú k technológiám. spĺňa vysoké požiadavky strojárskej výroby na flexibilitu.44]: • Rozsah materiálov: rozsah materiálov pre rezanie laserom jc veľmi široký' (iba AWJ proces poskytuje väčšie možnosti). Laserový proces sa môže považovať za postup.Omm) a preto sa môžu robiť rôzne tvary a detaily profilu. iii) ľahké ovládanie lúča. Kvalitatívne prednosti lasera v priemyselných technologických aplikáciách v porovnaní s inými zdrojmi energie (inými technológiami) je možné zhrnúť nasledovne [44]: i) extrémna koncentrácia energie na plochu. Laser v synergii s klasickým procesom vŕtania a sústruženia [17.2 Opracovanie laserom LBM 217 potom opracovaná sústružením diamantovým nástrojom a takto opracovaný povrch má vysoký zrkadlový lesk. 18.1 + l. Nepredstavuje síce technológiu s vysokou intenzitou úberu materiálu (not mass materiál removal process). 14]. obr. vi) nie je potrebné vákuum. 13.5 Porovnávacie hodnotenie laserovej technológie Laser podobne ako abrazívny vodný lúč je v strede záujmu technológie spracovania materiálov pre svoju flexibilitu a univerzálnosť. presnosť a kvalitu. ktoré majú podobné využitie (najmä abrazívny vodný lúč.2. ako uvádza Powell [41] boli rezané hrúbky 30 + 40mm. 19.

94 Porovnanie Šírky reznej škáry pre rôzne technológie [41] Tab.218 Progresívne technológie Kvalitatívne porovnanie alternatívnych technológií rezania/delenia materiálov.5. VS . laserom.dobre. je v tab.slabé. ako je rezanie kyslíkovým plameňom. 553^ CO. laser Nd-YAG laser plazmový luč abrazívny vodný lúč kysl i kovy plameň Obr.veľmi slabé . R . abrazívnym vodným lúčom a Nd-YAG laserom.5. Ukazovatele charakterizujúce hodnotenú technológiu sú vzťahované k technológii rezania C O . S . VD .nepouziteľné.15.5. D .15 Kvalitatívne porovnanie štyroch alternatívnych technológií rezania/delenia materiálov (spracované podľa [41]) Nd Y A G R R KOVOVÉ MATERIALV Rýchlosť Kvalita reznej š k á r y Maximálna hrúbka HAZ Šírka zárezu S R ŕ D q-D RŤD R D VS VD VS VS NEKOVOVÉ MATERIÁLY VS VD VD VD VS S S VD S VS PLAZMA AWJ R R KYSLIKOVÝ PA E LMŇ Kapitálové náklady P r e v á d z k p v é náklady D VD D KRM A EA I K Rýchlosť Kvalita reznej š k á r y Maximálna hrúbka Sirka zárezu Rýchlosť Kvalita r e z n e j škáry Maximálna hrúbka Š irka z á r e z u S N/A N/A N/A N/A POLYMÉRY N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A R R D S N/A WA N/A N/A s D VD S N/A N/A N/A N/A flvD RŤD RŤD Kvalitatívne ukazovatele charakterizujúce hodnotenú technológiu v porovnaní s C O j laserom N/A. plazmou.podobné (rovnaké).ve/mi dobre.

5. ktorý je charakterizovaný hlukom. Zo všeobecného pohľadu je možné vplyv lasera na životné prostredie posudzovať z troch základných hľadísk. znečistenia životného prostredia a bezpečnosti práce. ako dôsledok produkcie tepla.riziká bezpečnosti práce a vplyvy na životné prostredie (zdroj: Tänshoff. ktoré je možné posudzovať ako: • globálny účinok lasera na ozónovú vrstvu a vznik skleníkového efektu. 5. • regionálny účinok sprevádzaný okysličovaním a vznikom jedovatých výparov a splodín. Klocke [47]) . emisiou žiarenia. ktoré je spojené s chemicko-fyzikálnym ohrozením zamestnancov a rizikom spojeným s výparmi.5.2. Tônshajf. • lokálny účinok. Zdravotné hľadisko zamestnancov. Hľadisko surovinových zdrojov ako je spotreba energie a materiálu. Lasery ako vysoko-energetické zdroje pracujú s vysokými teplotami a energetickými hladinami.5. kritickým stupňom toxicity prostredia a zápachom. kvapalných a plynných vedľajších produktov a možného rizika ohrozenia svetelným žiarením.1 Bezpečnosť práce a vplyv lasera na životné prostredie Možnosti lasera ako univerzálneho nástroja ho na jednej strane predurčujú na široké využitie. Klocke [47]: i) Environmentálne hľadisko. Egger. hlukom a svetelným ožiarením sekundárneho charakteru v bezprostrednej blízkosti prevádzky laserového zariadenia. ale na druhej strane je potrebné poznať riziká spojené sprevádzkovaním laserových zariadení. Obr. čoho dôsledkom je vznik pevných. VIBRÁCIE SEKUNDÁRNE ŽIARENIE PRÍDAVNÉ PLYNY obrobok DROBNÉ ČIASTOČKY. aby výrobní inžinieri boli oboznámení s potenciálnym zdrojom nebezpečenstva. le preto dôležité. AEROSÓLY Obr. ii) in) laserový lúč LASEROVÝ PLYN ROZPLÝLENÉ SVETLO HLUK.95 Laser . Egger. Ich vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia a na životné prostredie.95 ukazuje možné riziká spojené s laserovým spracovaním materiálov.

aby sa znížilo riziko ohrozenia výparmi. polymetylmetalakrylát (PMMA plexisko). sa zvyšuje číslo triedy. preto musi byť oblasť. produkujú toxické výpary kyanovodíka. v pracovnej 2 000V a pravidelnú 343 100 - • vznik požiaru. Laserové zariadenie musi byť vybavené výkonným odsávacím systémom. • zásah elektrickým p r ú d o m . Britská norma BS 4803:83 stanovuje hodnotu TLV (Toxic Limit Values) .ožiarenie. Okrem priameho zásahu laserovým žiarením existuje možnosť zásahu tzv. ii) polyméry so strednou emisiou aerosólov v rozsahu 40f80 mg/m3. ale je potrebné zabezpečiť kontrolu elektrickej inštalácie. či sú to kovové materiály. to sú polystyrény (PS. polyméry alebo kompozitné materiály. triedy. stupňa) a očí (hrozí nebezpečenstvo popálenia rohovky. a toto žiarenie môže spôsobiť vážne poškodenie zasiahnutej časti tela. Polyméry podľa chemického zloženia a pod vplyvom ohrevu laserovým lúčom. Lasery používané pre spracovanie materiálov sú zaradené do IV.5. pár alebo aerosólových látok. Polyméry používané pre laserové metódy spracovania sa podľa množstva produkovaných škodlivých látok delia do troch skupin [47]: i) polyméry s vysokou emisiou aerosólov medzi 140-^130 mg/m 3 . V napájačom zdroji elektrickej jednotky a tiež komore laserovej výkonovej jednotky je vysoké napätie (jednosmerné okolo striedavé 380V). Aj keď priamy zásah laserovým lúčom je bezbolestný.medzinárodná skratka pre limitné hodnoty toxických látok v (mg/m 3 ). pri práci s materiálmi so sklonom k samovznieteniu. predstavujú aj polyméry riziká pre životné prostredie a človeka. Toxické výpary.5 W [47].16 uvádza limitné hodnoty koncentrácie vybraných kovových prvkov. Tab. sem patria polyolefíny (PE. sú spojené s ohrozovaním životného prostredia. či už vo forme plynov. fenolov a aerosólové látky. PS/NB) a polyvinylchlorid. Nebezpečenstvo vzniku požiaru hrozi pri zásahu zápalných materiálov. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať laserovým zariadeniam na zváranie. Produkuje svetelné žiarenie so silnou koncentráciou. podľa účinkov jednotlivých prvkov na organizmus Človeka. • Vysoké teploty v procese laserového obrábania natavujú a odparujú materiál. . Okrem kovov. Bezpečnostné riziká laserového zariadenia stanovené podľa britskej normy BS 4803:83 (British Standard) zahrňujú: • vplyv lúča . iii) polyméry s nízkou emisiou aerosólov menej ako 10 mg/m 3 . oči je potrebné vždy chrániť ochrannými okuliarami). okrem hľadiska bezpečnosti práce a zdravia. Pre všetky je stanovená hraničná hodnota koncentrácie výparov v objeme vzduchu. pol vami d y a pol y karbonáty.220 Progresívne technológie Pre praktické použitie sú lasery zatriedené do 4 tried (J * IV). preto musí byť laserové pracovisko opatrené nátermi alebo materiálmi s nizkou schopnosťou odrážať laserové svetlo s danou vlnovou dĺžkou. najmä pokožky (popáleniny až III. tieto jednotky sú síce krytované. pretože ich energia fotónov prevyšuje hodnotu 0. Laser neprodukuje žiarenie atomárneho typu. ktoré vzniká dopadom lúča na materiály v okolí. aby nehrozil zásah elektrickým prúdom (STN Bezpečnostné predpisy pre obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach). PP). toxické výpary. s ktorou laser prichádza do styku obklopená tepelnou bariérou schopnou zamedziť Šírenie laserového lúča mimo prevádzkovanú oblasť. sekundárnym žiarením. ktoré majú schopnosť odraziť lúč nekontrolovane. podľa typu lasera. ktorý uvoľňuje škodlivé a nebezpečné výpary. následky sú o to nepriaznivejšie. Podľa zvyšujúceho sa potenciálu rizika pre prácu a životné prostredie.

ktoré obsahujú chróm.5.5.96. Tieto parametre sa posudzujú podľa energie impulzu a doby trvania impulzu pre daný typ lasera. pre tri druhy najviac používaných laserov pre spracovanie materiálov.5.16 Limitné hodnoty koncentrácie vybraných kovových prvkov (zdroj: Powell \4lJ) KOV B e r ý l i u m (Be) Kadmium (Cd K o b a l t (Co) M e d (Cu) Železo (Fe) O l o v o (Pb) Nikel (Ni) Titán (Ti) Zinok {Zn) TLV 0. Doba ožiarenta [s] Európska norma EN 60 825 určuje maximálne prípustné hodnoty ožiarenia MPE (Maximum Permissible Exposure). • energetickej hustoty alebo intenzity žiarenia. že vytvárajú veľmi jemný a ťažký prach z keramických čiastočiek a silikonu. Preto je nutné dodržiavať pri prevádzkovaní laserového zariadenia prísne bezpečnostné predpisy.0 m g / m 3 0. • doby ožiarenia. d u s e n i e Vysoko toxické Dražai pľúca Výpary kovu vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť V ý p a r y kovu pôsobia n a pľúca Spôsobuje anémiu. .0 m g / m 3 5. obr. ako aj pri obrábaní polymérov sa tvoria nebezpečné výpary a ďalšie riziká ohrozujúce bezpečnosť práce a životné prostredie.97 Pri obrábaní a zváraní ocelí. Ďalšie možnosti vzniku rizika pri používaní priemyselných laserov sa posudzujú podľa: • vlnovej dĺžky produkovaného svetelného žiarenia.0 m g / m 3 3 3 Účinky na zdravie S p ô s o b u j e v á ž n e p o š k o d e n i e zdravia. kobalt. C O : . Keramika a sklo sú charakteristické tým. obr. Veľkosť Častíc v aerosóle sa pohybuje od 10 nm do 16 um. pôsobí systematicky Pľúcny k a r c i n o g é n Výpary k o v u vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť Výpary k o v u vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť 0. excimerový laser a Nd-YAG laser.15 m g / m 1.05 m g / m 3 Polyméry s vysokou koncentráciou aerosólov produkujú iba malé množstvo plynných výparov.0 m g / m 3 10.05 m g / m 0.2 m g / m 3 5. nikel meď a iné škodlivé materiály.1 m g / m 3 0.Tab.

1 1 . L i t e r a t ú r a pre kapitolu 5.O0E-01 1. March. 8.offen für neue fachübergreifende Denkansätze.: Teoretické základy obrábania kovov. M.12.l87 Bengtsson. s. 9. O.00E+03 I 1. ofEngineering for Industry.5.: Bänder Bleche Rohre. 2. Bellows. Vol. Coremans. 9.Jet. 4. (1967) l.: Off-Axial. (1988) Ediúon SV 1989..329 14.. 5.Machining. 7. Compact Sources and New Applications. May (1995) pp. Inc.: Modeme Blechumformung . Kohls. R. F. 16. 6. vysokoencrgctické svetelné žiarenie). ASM .pp.2000. 11/1996 p. 18-29 Belforte. M. Aug. Baibach.A. Die Anwendung des Lasers in der Fertigung. J. 309 -313 10.0OE+O6 (zdroj: Tänshoff.F.. Laser Group 11. wiWerkstaustechnik 81.00E+01 Obr.: Simulation des Laserstrahl S c h e i d e n s von Kunststoffen.Ncnci.35 mm Thick Stainless Steel ASME J. Molian. March. Hsu. M. Form. s 431-^36 15. (1991). American Laboratory. J. A.00E-06 1. (1993) pp. J.00E-10 1... Nov (1991). A. Kmeger. Firemné matreiály MedíCom. ASM International.26-27 Engst. ASME J.: Ultafast Lasers: Mature. Blech Rohre Profile 42. ale na druhej strane je jeho použitie spojené s rizikami bezpečnosti práce a znečistenia životného prostredia (emisia aerosólov a plynov.: Drilling without Drills. Thermal Design and experimental Analysis of Laser and Electron Beam Hardening. Egger. Foerster.. Geiger. V. U.O0E+O5 1. J.0QE-02 1. Bčkcš. Vol 117. Luder.. (1997).Metals Handbook .'. 32. Naso. Gas .W. A.: Je možný technologický pokrok bez laseru. Werkzeuge.s.. 272-276 . of Engineering for Industry. American Machinist. (1995) No.No5. a.M. G.2: 1.p. Wie sc he mann. Special Report 743. P. Vol 115. (1992) Festa.J. 12. Manca. 3..97 Rozsahy energie impulzov a doby impulzov pre priemyselné lasery 1. P. Klocke í47J) Doba impulzu i [s] Pružnosť a mnohostrannosť lasera je na jednej strane jeho veľkou výhodou. (1982)..: The Industrial Laser Annual Handbook.5.Assisted Laser Cutting of 6. Firemné materiály Coherent. Geiger.vyd Dilthey.222 Progresívne technológie 1. Technica 15/16 (1996) s 41-49 13. R. M.0QE+02 1. M. D.36 Buda. s.: Technische und wirtschaftliche Randbedingungen der Lasermaterialbearbeitung. Levitt. Bratislava. SV 1 0 . B.. Muller. A.. SVTL.ed.

33. N. Trasser. pp 23-37 36. pp.N.A. et aL: Ultras hon pulse laser machining.0... Vol 115. Aug.3 6 2 38. Zaboklicki. pp. M.205 27. Chmelík. ASMEJ. 5/6. Košice 1988 s 181 29. Strojírenská výroba čis.34. ASME /. Vilar. Nov. Niemeyer.. Ou'viera. Vol 9.: Maching of composites with high intensity solid lasers. W. Laser Materials Processing.A. Fondrek.: C 0 2 Laser Cutting. 42. Chryssolouris. R.216-230 23. Mar-Apr. Yue.T. J.: Principles of Machining by Cutting. I«. 2000. Lotsha. Warsaw. Bienhorn.. G.část Sklár a keramik 34. Chapman and Hall. 766-769 18. Kurita...l. F.: Opracovaní skla laserem.F. of Materials Processing Technology 48. Marinescu.M. Brožek. W. In. S. ICALED'97. M.: Obrobitelnost materiálu laserem. Abrasion and Erosion. May 1997. (1987).. No A 1999. Vol 11.J. May (1993) p. 1 .206-209 39. Chryssolouris. P. (1995).Kl-22 41. Morita.. T. Wydawnictwo naukowotechniczne. O. Vol 11. Lau.. Smith. pp.N. Vol 115.W. J. 629-636 . Oliviera.Vol 97.3 s. (1995) pp.-J.131 31. R.R. W. van Luttervelt. M.: Femtosecond ultraviolet laser micromachining of A1 2 0 3 ceramics.: Laser Assited Hot Machinihg Processes technological Potentials.2. Oct. Cemented Carbides and Hard Materials 1997... F.: Micro Machining of Hard Materials Using Nd:YAG Laser. Lukoviö.-J..T. Lee.2 Opracovanie laserom LBM 16. Vol.. Vol.: Schnittflächen beim Laserstrah Ischeiden von faserverstärkten Kunsttstoffen. 1993 Led.. pp. W. P. part 1 1998.of Material Processing Technology .. 3 5 9 .: Läse runterstutzte Dreh be arbeitung von Siliziumnitrid-Keramik. Wiedmaier. of Engineering for Industry. X. 2. V. P. London. M. 28-30 20. Vol 117. s.6. T. Led. Wehner. of Manufacturing Science and Engineering. A. 157-163 32. Kolenič. Industrie-Anzeiger 43/44. s. Industrie-Anzeiger 97. Kaczmarek.: Effect of Operating Parameters on Surface Quality for Laser Cutting of Mild Steel. 1999. (1984). pp.část Sklár a keramík 34.169-173 40.2. KoseČek. 57-58 26.: Opracovaní skla laserem.: Laser assisted grinding of ceramics.. Kaminski. J. TyrerJ. (1993) pp. pp 179-184 37. (1984). D. Annals of the CIRP Vol. M.A.R. Nov (1997) pp.: Advanced Methods of Machining.. Ihleman. I.: Laser Grooving of Composite Materials with the Aid of a Water Jet Steel ASM E J. Powell.J. Karagiannis. Sheng. MatuSek. Laser Materials processing. Klocke.. Murray .W. M. s. D.83. CA. Dausinger..S. Vilar.39/2 (1989). pp. T. G. Tyrer. V. č.448-462 21. Anastasia. Journal of Laser Apll i cation. 85.314—316 30.. ASME J. Perry.: Pulsed C 0 2 and Nd-YAG laser drilling of PSTZ. R.. Meiners.: On the Selection of Manufacturing Methods Illusuated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. NewYork. pp.4 1999 s 81-85 22. No 5. J.ed.: Schneiden und Abtragen mit dem C O : Laser. Murray. Journal of Laser Application. Conde. Mendes. 1.E123-E127 223 17.5.B. J.5.(1993).. Un-Conventional Machining Composite Materials. Vačkáŕ. čis.Lee.K.: Nd-YAG laser drilling of 8.: Zváraní e-S varovaní 48.: Study on the relationship between laser processing sound and material removal charakteristics..587 -607 28. No. J. F. Condc. Ono. Vol. s. N. Lasers in Engineering. König. Plansee Proceedings. König. A. Ko-Wang Liu: Laser Machinig for secondary Finishing Applications.211-215 34.Trasser. S. Bergs. eial. Interceram 45. E.... Revista de matalurgia Vol. 34-39 24.J.1997 pp.. Matušek.F. R. V. Zborník s konferencie laserové spracovanie materiálov. VDI-Z 135. No. 62-72 19. Jirka. M. Vol 119.. No 1-3. Čis. (19S8). 125.: Rezaní laserem.: Micromachining of A L 1 O 3 Ceramics by Excimer Laser. of Engineering for Industry. (1976). 1998. D..5.T. McGcough. M.: Laser Assisted Machining: An Overview. No. König.M. (1987).3mm thick STZ. Sheng. I. 35. F... 1999.. Nr.1998 pp. J. 18-21 25. Plenum Press. 199 . Anifantis. of Engineering for Industry. (1995) pp.C. Chen.

SME.. Overmeyer.F. Tagliaferri. Vol. J. 10 No. Part II. Snoeys.V.P. Šiman. A.5. N. Tönshoff. No.-J.nun Nd:YAG-Laser fur Blechbearbeitung. W. Kreutz.: Technologie laserového delení materiálu. Clarendon Press Oxford.224 Progresívne technológie 43. Vol. Hanbook of ceramics and Composites Vol.okt. M. Modest. R.P. M. Machining Science and Technology. and Nd-YAG Laser Machining. 1989 46. J. Košice . Turfía. Fašková. L. E. roč.l. Applied Surface Science 127-129. G.. E. Poprawe. Part I.212-218 60..: Energy Beam Processing of Materials..J.35/2. N. pp. Jo urn al of Laser Application. 53.: Laser Cutting of Reinforced Materials..: Improved surface quality of rotation symetrie structure by excimer laser micromachining. F.: New Machining Concepr for Manufacturing Microstmctures with Excimer Laser. April 2000. pp 947-954.1-15 44. .20/23 59.83. Wais.P.8 1998. Wijers. Annals of the CIRP Vol. 11.P. Hoult.445 58.. Taniguchi..I.. R. L. PashbyJ.C.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. I. 1998 pp. Ostendorf.: Application an Safety of Industrial Lasers. Annals of the CIRP I Keynote Papers 1997.W.. Pashby.1 Machining. 55. 1989 47. Z. 468 45. Maňková.: Energy Requirements for Ablation or Decomposition of Ceramics during CO.T. Annals of the CIRP Vol. Vol 29A. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesses. M. E: Theoretical Aspects of Laser Machine Tool. Weichenhain. Tönshoff. p. Zavanella.: Nd-YAG Laser Machining SiC fibre Porosilicate Glas Composites. (1989). Dearbome. of Engineering for industry. 7. Varga. (1986). Urbänek. I. pp . Schachrai. I. 33 č. Castellani Longo. Applied Science and Manufacturing.8 1998..: Schittflächen beim Laserstrah I sc h ne i den von faserverstärkerten Kunststoffen. Egger. R. Kordas.. H. L: Aplikácia CO.P.I.: Použitie C 0 2 lasera pri delení keramiky In: LNTERANTIKOR 96 Košice 24. H.. l.: Fundamental Investigation of Micromachining by nano-and picosecond Laser Radiation.. pp. R. Sklár a keramík. lasera pri rezaní oxidickej keramiky. CD media. 1990 pp. Dekkyser. pp 955-964 54.28/2/1979.R. Klocke. Chryssolouris. Varga. V.K.AI14-A121 49. Vol. Rinke. 1/2 (1996) s. Trassser.I996 57..T. Wilson. SV 8/9. Maňková.M. Grauman. Tönshoff.. Jandeleit. 61. 1983 51.: Špeciálne metódy zvárania.R.25. Brcdt. J. A.R. Hoult. 1997. ASME J. Tuersley. Lonerga.V.: Nd-YAG Laser Machining SiC fibre Porosilicate Glas Composites.. Oct. F. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. Zhang.K.. Feb. 17í 175 56.997 pp.vyd. In: TECHNOLÓGIA 95... (1988) pp.553-568 48.. Vol 29A.No. M. ICALED'97 Laser Materials processing. Wehner.. C: Nach CO? .: Dekorácia skla laserom. 65-73 62.l995 s. Presentation in TEMPUS Project 12310/97.H. H. Hesencr. Applied Science and Manufacturing. Horn. 451-467 i3.. TR Transfer Nr. 1998 pp.1983 s. A. Staelens. STU Bratislava. Vol 110. N...l Aug.sept. 153-162 50.M.57-58 52. Vol.: Application of High Lasers in Manufacturing.6. Industrie Anzeiger 43/44/1987 pp.. et al. 885-891.K. S. Tuersley.1 Marcel Dekker New York. Alfa Bratislava.

. Samotný elektrický oblúk je plazmou s nízky stupňom ionizácie [6].'.laserom podporované sústruženie).3 PAM 5. alebo ako elektrický výboj medzi anódou a katódou. zaviedol /. napr.3. teplote a opotrebeniu. Teplota čiastočne ionizovanej plazmy je 5 000-^ 15 000 "K. prípadne mechanicky kompenzovaným iónovým zväzkom. Plazma sa najčastejšie môže tvoriť ohriatím látky na vysokú teplotu alebo elektricky oblúkovým výbojom medzi dvoma uhlíkovými elektródami. rezanie tenkých plechov.1 mm odolné voči korózii. pri ktorom sa plyny stávajú vodivými.1 Vznik plazmy a plazmové zariadenia Plazma je pojem zavedený pre osobitný stav plynov. je elektricky vodivý stav plynu. storočia ako alternatívne spôsoby rezania hliníkových a iných neželezných materiálov namiesto rezania kyslíkovým plameňom. Termín plazma sa používa pre označenie veľkého počtu častíc (atómov. • obrábanic/sústruženie pomocou plazmového lúča jednak ako zdroja lokálneho ohrevu materiálu pred odrezaním triesky (princíp je podobný ako pri technológii LAM .tých rokov XX. teplota úplne ionizovanej asi 100 000 °K [6]. • 5. Plazma. Prvé teoretické práce z problematiky plazmového oblúka stabilizovaného vodou uverejnili v roku 1922 Gerdien a Lotz [6]. • rezanie/delenie materiálov. • zváranie. rezanie korozivzdorných ocelí o hrúbke až 25 mm [3]. Vzniká ionizáciou plynu pri vysokých teplotách nad 20 000"C. Ako celok je plazma v ustálenom stave elektricky neutrálna. vysokokvalitné kovové a keramické povlaky o hrúbke 0. ktorá môže byť. ako štvrté skupenstvo látky. rezanie hliníkových platní.5. Prvé priemyselné zariadenia používajúce plazmu na rezania boli prevádzkované okolo roku 1955 [7]. ktorý sa na Zemi vyskytuje len výnimočne. z ktorých aspoň niektoré majú elektrický náboj a v dostatočne veľkom objeme je súčet kladných a záporných elektrických nábojov nulový. Je to zmes elektrónov a kladných iónov.3 Obrábanie lúčom plazmy Plazmové spôsoby rezania (medzinárodne zaužívané označovanie PBM Plasma BeamMachining alebo PAM Plasma Arc Machining) sa začali používať začiatkom 50 . Ako zdroj tepla pre ionizáciu plynov sa v technickej praxi najviac používa elektrický oblúk. molekúl iónov. Pre zvláštny stav plynov. pri ktorom sa stávajú vodivými ionizáciou atómov. Plazma je elektricky vodivá a podlieha účinkom elektrického a magnetického poľ. rozložená vo vnútri plynu z neutrálnych častíc. a väčšinou aj je. napr. ktoré prestavuje pomerne širokú oblasť použitia plazmy [6].. Hlavné oblasti aplikácie plazmového lúča sú: nanášanie povlakov plazmovým lúčom. elektrónov) bez pevnej vzájomnej väzby. jednak ako priameho úberu materiálu jeho postupným odtavením. Môže byť čiastočne alebo úplne ionizovaná. Langmuir v roku 1923 fyzikálny pojem plazma.

ktoré obklopujú plazmový lúč a oblasť tavenia materiálu a chránia ich pred účinkami atmosféry. C O 2 . pri prechode elektrickým oblúkom. argón a vodík (Ar + H 2 ). kde sú ionizované. ktorý horí medzi netaviacou sa elektródou (obvykle zápornou woífrámovou katódou) a rezaným materiálom (kladnou anódou). • vodou. kde výboj vniká medzi záporne nabitou elektródou a kladne nabitým materiálom. • hustom prúdu plazmy.5. Záporne nabitá elektróda a kladne nabitý obrobok tvoria oblúk. • Na vlastnosti plazmy vplývajú vlastnosti používaných plynov. dusík (N 2 ). ktoré slúžia na zužovania lúča pri jeho výstupe z dýzy plazmového horáka.5. argón a vodík (Ar + H 2 ) . Obr. vzduch.226 Progresívne technológie Na vytvorenie vhodného stavu plazmového oblúka sa zaužíval názov stabilizácia oblúka. I I prívod primárneho (plazmového} plynu prívod sekundárneho plynu alebo vody vonkajši plášť luč plazmy Obr. najčastejšie sa používajú argón (Ar). dusík ( N 2 ) . Plazma sa vytvára rozkladom molekúl týchto plynov za vysokého vývinu tepla. ktoré sú privádzané priamo do oblúka. • fokusačné plyny. • stupeň fokusácie lúča po výstupe z dýzy. Plazmový (primárny plyn) je ionizovaný a ohrievaný na vysokú teplotu. (zdroj: [7]) V/A otrobek (+) . Sekundárny prívod plynu chráni oblasť tavenia materiálu. • prúdiacim plynom. ako argón (Ar). Takto konštruovaný horák sa nazýva transferovaný horák.98 Základná konfigurácia horáka pre plazmový oblúk. obyčajne sa používa argón. Stabilizácia oblúka znamená udržanie lúča plazmy v určitom požadovanom kontrahovanom (zúženom) tvare a to je možné zabezpečiť: • tvarom dýzy plazmového horáka. ktoré sa podľa funkcie delia na: • plazmové plyny. hélium (He). • ochranné plyny.98 znázorňuje základnú konfiguráciu plazmového horáka. argón a dusík (Ar + N 2 ) . • priemer lúča. Na dosiahnutie technicky kvalitnej plazmy je potrebné sledovať parametre tvoriacej sa plazmy: teplotu a elektrickú vodivosť {zvyšovaním veľkosti prúdu sa zvyšuje teplota a elektrická vodivosť plazmy).

. medzinárodná skratka pre opracovanie plazmovým lúčom je PBM Plasma Beam Machining. usmernenie lúča na miesto rezania. vysokofrekvečný ohrev 1 Ä elektróda < Obr. ionizátora. • • • • Dôležitou časťou plazmového zariadenia sú plazmové horáky. plazmového horáka a riadiacej jednotky (obvykle NC alebo CNC riadenie). Používa sa pre vodivé materiály. Plazmové horáky je možné rozčleniť podľa: výkonu (výkon je udaný súčinom prúdu a napätia oblúka). V tomto plazmovom horáku je dýza menej tepelne namáhaná. prívod pracovných plynov t. spôsobu chladenia (priame chladenie vodou.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 227 Plazmové zariadenie pozostáva zo zdroja energie.99 je schéma zapojenia transferovaného oblúka. chladenie plynom).5. Pre ionizovaný plyn resp. Netransférovaný (tiež neprenesený) oblúk sa tvorí iba v samotnom plazmovom horáku medzi dvoma elektródami.101a. ktoré používajú prenesený (transfcrovaný) a neprenesený (netransférovaný) oblúk. na obr.100 netransférovaného oblúka. 5. ktoré musia zabezpečovať: prívod prúdu na elektródu (obyčajne wolfrámovú). V prvom prípade sa elektrický oblúk tvorí medzi elektródou vo vnútri plazmového horáka a materiálom. b ilustruje vyššie popísané základné typy plazmy.100 Netransférovaný plazmový oblúk (zdroj: [3]) ELEKTRÓDA ZÚŽENIE Obvykle sa pre plazmové obrábanie používa v tomto prípade označenie PAM Plasma Arc Machining. Obr.5. fokusačného a ochranného.j. Na obr. 5. Plazmové zariadenia sa delia na dva základné typy. tvarovanie plazmového oblúka. plazmového. Používa sa pre nevodivé materiály.99 Transferovaný plazmový oblúk (zdroj: [3]) vysokofrekvefný ohrev • Obr.5. Pre takýto plazmový lúč sa zaužívalo označenie plazmový oblúk (plasma arc).5. plazmu sa zaužívalo označenie plazmový lúč (plasma jet). nepriame chladenie vodou.

ktoré musia byť odsávané.102 a. Pre plazmové rezanie sa používajú plazmové oblúky stabilizované vodou (staršie konštrukcie) alebo zmesou plynov [6]. neoxidačný). ktoré je zabezpečené konštrukciou plazmových horákov. obr. Na obr.101 a) Plazmový oblúk -plasmaarc b) plazmový lúč -plasmajet (zdroj: [5]) Na dosiahnutie úzkeho zväzku plazmy s vysokou teplotou je nevyhnutné intenzívne chladenie. na horáky pre ručné alebo strojné rezanie. b. ktoré sú ekonomicky menej nákladné a sú vhodné aj pre rezanie nízko legovaných ocelí. chladením pomocou prietoku plynu.5. dusíka.5. hluku a UV žiarenia. haŕhíum). obyčajne vodou. Dochádza k vzniku veľkého množstva zdraviu škodlivých oxidov dusika. Horák je chladený chladiacou kvapalinou.102c. hlinik a neželezné kovy. Najčastejšie používaný plazmový plyn je zmes argónu.5. použitia. V ostatnom období sa do popredia záujmu dostáva plazmové rezanie so stlačeným vzduchom (air piasma systém) a plazmové horáky so vstrekovaním vody (water -injected plasma). wolfrämová elektróda (katóda) i woífrámová elektróda (katóda) I Obr. Výtoková dýza je odizolovaná od vodivých častí horáka. pracovného systému horákov (na princípe stlačeného vzduch.5. . druhu materiálu katódy (wolfrám.102 sú znázornené používane druhy klasických plazmových horákov s priamym a nepriamym chladením vodou. Súčasné rezacie plazmové zariadenia pracujú na princípe plynovej stabilizácie. vodíka a stlačeného vzduchu. Rezanie plynom stabilizovanou plazmou je ekonomicky nákladné (používanie inertných plynov) a doporučuje sa pre rezanie materiálov ako sú korozivzdomé ocele. alebo chladiacim plynom. vstrekovania vody a iné).228 • • • • Progresívne technológie zloženia plazmového plynu (oxidačný. Rezanie pomocou plynom stabilizovanej plazmy je často sprevádzané vznikom dymu. Tieto zariadenia umožňujú rezať ocele až do hrúbok 150 mm [3]. zirkón. obr. prachu.

zbytok vody asi 90% vychádza z dýzy vo forme kužeľa (vodná clona) a má chladiaci účinok na povrch materiálu a zároveň zabraňuje tvoreniu oxidov v zóne rezu. že pri vysokých teplotách okolo 50 000 K. voda vytvorí okolo oblúka tenký film namiesto toho. čo spôsobí.53 Obrábanie lúčom plazmy PAM chladiaca voda plazmový plyn chladiaca voda plazmový plyn 229 chladiaci plyn plazmový plyn Obr. • zvýšenie rýchlosti rezania a dosahované pracovné prúdy okolo 600 A.5.103 Systém plazmového horáka so vstrekovaním vody (zdroj: [3]) Chladenie vodou priaznivo ovplyvňuje šírku rezu a samotnú kvalitu rezu. 1 .5. takmer pravouhlé hrany rezu. zniženie tepelného ovplyvnenia povrchu. Výhody tohto typu horáka v porovnaní s horákmi na princípe plynnej stabilizácie sú : zvýšeniestabilityoblúka. Obr. Ochrannú clonu okolo zóny rezu tvorí opäť voda. " vysoká kvalita rezu.5. aby sa odparovala [3J.I02 Druhy plazmových horákov s rozdielnym chladením: a) priame chladenie vodou b) nepriame chladenie vodou c) chladenie plynom (zdroj: [8] podľa ponuky fy Linde) Obr.103 znázorňuje princíp plazmového horáka so vstrekovaním vody. ktorá je vstrekovaná cez prídavné radiálne kanáliky dýzy do plazmového lúča. Ako plazmový plyn sa používa dusík a fokusačný plyn nahradzuje voda. Pri tomto spôsobe sa odparuje asi 10% vody. V novšich konštrukčných prevedeniach týchto typov horákov sa používa vírivé vstrekovanie vody do plazmového oblúka. • zvýšenie trvanlivosti dýz.

105 ukazuje systém plazmového rezania so stlačeným vzduchom. ktoré sú považované za typy horákov redukujúce znečisťovanie životného prostredia. Kyslík ako jedna zložka stlačeného vzduchu je v prostredí plazmy vysoko reaktívny a pôsobí oxidačné pri rezaní väčšiny kovových materiálov.5. napríklad korozivzdorné ocele. meď a jej zliatiny. rezať možno aj pod hladinou vody. Pracovná wolfrámová elektróda je v tomto prípade nahradená elektródou zirkónovou (Zr) alebo meď-hafniovou (Cu . Obr.5. (zdroj: [8] podľa ponuky fy Linde) a) plazmový horák so vstrekovaním vody a vírivým prstencom b) plazmové rezanie pod vodou {horák je ponorený asi do 80 mm hĺbky) Obr.5. chróm-niklové legované ocele.104 znázorňuje druhy plazmových horákov so vstrekovaním vody.Hf) nakoľko woífrám ľahšie reaguje s kyslíkom. Ako plazmový plyn sa používa stlačený vzduch. . čím sa znižuje hluk a výpary zo zóny rezu a rezanie menej znečisťuje životné prostredie.104b) znižuje výrazne hladinu hluku pod 80 dB. Obr. Kvantitatívne a kvalitatívne porovnanie prevádzkových charakteristík jednotlivých typov vyššie popísaných plazmových horákov uvádza tab. Okrem chladenia oblasti rezu použitie plazmového rezania pod vodou (obr. zároveň sa zvyšuje rýchlosť rezania o 2 5 % [3].5.104 Druhy plazmových horákov so zníženým pôsobením na znečisťovanie životného prostredia.5. ktorý sa pôsobením vysokých teplôt v elektrickom oblúku rozkladá na svoje elementárne zložky.2S0 Progresívne technológie • • menej výparov a dymu. znižuje prašnosť a vplyv ultrafialového žiarenia. hliník a jeho zliatiny. Pre plazmové rezanie so stlačeným vzduchom sú vhodné elektricky vodivé materiály.17 [3].

1 Ť 68.5. - Lineárna intenzita m/h rezania 229 107 331 343 114 5. odparovanie.7 .9 183 15. ktorú v 70-tych . | 15. sublimácía alebo rozprašovanie.8 6.3. odstrekovanie.105 Systém plazmového rezania so stlačeným vzduchom (zdroj: [3]) vzdia enost (standoff) obrobok Tab.7 5. s laserom.9 114 3.2 74 58 300 4.7 5. zvárania. Ako udáva McGeough [3]. Pri styku plazmy s povrchom tuhého materiálu nastáva vplyvom vysokej teploty tavenie materiálu.9 32 15 150 1.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 231 chladiaca voda elektróda (med -ílärniurŕif plazmový plyn tesniaci uzáver Obr.7 5. čo je oveľa nižšie než pre plazmový oblúk. rezania materiálov alebo tvorenia povlakov.9 381 6. odtekanie.8 _ . teplota kyslíkovo acetylénového plameňa jc okolo 2 900"C.9 34 89 400 4.5.4 95 58 235 2.8 15. maximálna intenzita prenosu tepla je v rozmedzí 8 -ŕ 19 MW/m". ktoré sa tvoria vznikom plazmy.7 267 | 6.2 106 15 150 1.2 106 49 200 2.9 32 64 250 2.4 64 70 350 4.7 .4 51 15 150 1. Vysoké teploty (17 000 Ť 33 000 "C podľa [3]) a vysoká intenzita prenosu tepla do materiálu (24. Teoretické základy úberu materiálu pri plazmovom rezaní nie sú dostatočne rozpracované v porovnaní napr. Tieto javy sa potom využívajú na technologické procesy tavenia.5.17 Porovnanie prevádzkových charakteristík jednotlivých systémov plazmového rezania [3] Rozmer Parameter Plynom stabilizovaný systém Systém so vstrekovaním vody Systém so stlačeným vzduchom Hrúbka materiálu Rezná rýchlosť Výkon Prúdová intenzita Prietok vzduchu Prietok dusíka Prietok COa mm mm/s kW rrŕ/h m3/h m3/h 3. Pri vysvetľovaní princípu úberu sa využíva teória. 7 MW/m 2 ) charakterizujú prednosti plazmového rezania v porovnaní s rezaním plameňom.2 Mechanizmus plazmového rezania materiálov Princíp plazmového rezania spočíva v tavení deleného materiálu extrémne vysokými teplotami. 3.

platí: a) kvalita reznej škáry sa zlepšuje so znižovaním vzdialenosti a zvyšovaním intenzity tepla.h| . na dosahovanú drsnosť. Užitočný výkon pre rezanie plazmou je okolo 250 kW. p.6 . použité plazmové plyny: argón. t hrúbka materiálu. hélium. Potrebný výkon sa mení v závislosti od druhu a hrúbky materiálu. v rýchlosť rezania. prípadne chemickou reakciou medzi materiálom a plazmou. t. Je dôležitá pri rezaní plazmovým lúčom stípovitého tvaru (pozri obr. Rýchlosť rezania sa lineárne zvyšuje so zvyšovanim výkonu plazmového horáka. potom intenzita prenosu energie sa určí ako: E = K. pre prúdy v rozsahu 50 ~ 1000 A. rýchlosť rezania a životnosť dýz. Ak lúč plazmy o C teplote Ti ( K) má energiu h[ (J/s).22) kde: c je šírka reznej škáry. v. vplýva na kvalitu reznej Škáry.4 * 76. a napätia 100 Ť 250 V. zdroj výkonu pre oblúk. alebo odparením materiálu. Plazmové plyny svojou cenou ovplyvňujú náklady na proces. L je celková energia potrebná pre proces rezania na natavenie jednotkového množstva materiálu (J/kg 1 ). ktorá sa môže meniť v rozsahu 6. Malé priemery dýz zružujú ich životnosť (zvyšuje sa sklon k opáleniu výtokového otvoru dýzy). 7 9 .232 Progresívne technológie rokoch publikovali Moss a Sheward (1970) [3]. 3 5 mm [7]. natavený a odtekajúci kov má teplotu Tj (°K) a absorbovaný 3 obsah tepla H 2 (J/m ). Je založená na predpoklade. na veľkosť tepelne ovplyvnenej oblasti (HAZ). Rovnako ovplyvňujú kvalitu rezu. ktorú plazma uvoľňuje pri styku materiálom. b) zvyšovanie vzdialenosti zvyšuje nároky na výkon lúča.5. L (5. dusík a ďalšie.101b). ktorá zahrňuje straty a V je rýchlosť prúdenia plazmy (mVs). So zvyšovaním hrúbky materiálu rýchlosť rezania klesá. Platí to pre • • • • .H 2 . Uber materiálu nastáva jeho tavením a následným odplavením vo forme jemne rozprášenej tekutiny. V (5. Pre vzdialenosť medzi materiálom a horákom. Zaužívané priemery otvoru dýzy sú udávané v rozsahu 0 . že materiál obrobku absorbuje všetku tepelnú energiu. Z vyššie uvedeného predpokladu Moss a Shetvard [3] odvodili vzťah pre energiu potrebnú na rezanie/delenie materiálu: E = c.21) kde K je konštanta (<1). na dosiahnutie čo najvyššej teploty je potrebný veľmi malý priemer dýzy. Kvalita rezu závisi na tepelnej intenzite. Proces úberu materiálu (rezanie/delenie) plazmou je ovplyvnený nasledujúcimi parametrami: • priemer dýzy. rýchlosť rezania. vzdialenosť medzi horákom a materiálom (stand off).2 mm. Intenzita prenosu energie E z plazmového oblúka do materiálu je daná rozdielom energie medzi dopadajúcim lúčom plazmy a energiou potrebnou na tavenie materiálu. p merná hmotnosť materiálu (kg/m 3 ).

108. HAZ) na zmene reznej rýchlosti pre dva druhy materiálov najčastejšie používaných v leteckom priemysle. Chan [1J) 30 40 50 60 rýchlosť rezania [mm/s] šírka reznej škáry a kolmosť h r á n . 5. plazmu a kyslíkový plameň. ide o vysoko čistú zliatinu hliníka a medi (AA2124 podľa ASTM) a kompozitný materiál s kovovou matricou na báze hliníka (MMC metal matrix composite). pre skosenie hrán materiálov pred zváraním pri výrobe koľajových podvozkov pre vagóny).3 E N 1P1 ' (U O b r . ktoré využívajú tepelnú energiu na natavenie materiálu pri jeho spracovaní. Obr.93).5. Ako príklad možno uviesť rezanie platne o hrúbke 25 mm. kde šírka reznej škáry môže byť v hornej časti až 7 mm a v spodnej okolo 4.106 Porovnanie závislosti rýchlosti rezania na hrúbke materiálu pre rôzne technológie rezania/delenia materiál S7 1 3 (zdroj: van Luttervelt [2]) 10 100 Hrúbka materiálu [mm] Na obr. 5. 10000 O b r .107 Závislosť šírky reznej škáry na rýchlosti rezania systémom plazmového oblúka HTPAC (High tolerance plasma arc machining) (zdroj: Moult..4 11 hliníková zliatina J-IE 7 1 .5 mm [4]. ak sa rozdelené kusy použijú pre zváranie zošikmenie hrán je výhodou (plazmové rezanie sa používa napr. Obidva druhy materiálov sú považované za ťažkoobrobiteľnč materiály.110 sú znázornené niektoré vybrané závislosti kvalitatívnych parametrov rezania {drsnosť. 5.kompozitMMU 1 J ~ 1 _ 1.5. 5. Pashby.5 g f m 1.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 233 procesy.106 ilustruje túto závislosť pre laserový lúč.109 a 5.5. V prípade. Rezná škára po rezaní plazmou je charakterizovaná výraznou šírkou až niekoľko milimetrov v porovnaní s rezaním laserom alebo kyslíkovým plameňom. šírka rezu. 1.5. Taktiež výrazným zošikmením hrán v rozsahu 2 + 10° vo zvislom smere (pozri obr.107. 7 0 .

Čo má za následok tvorenie čistého hladkého povrchu na ľavej strane rezu. 8D. Pravá strana má obyčajne menší sklon. . 5.60 rýchlosť rezaná [mm/s] 70 Obr. Že tvar hrán po rezaní je odlišný na pravej a ľavej strane (relatívne v smere pohybu materiálu). Dokumentujú to aj grafy na obr.110 Tepelne ovplyvnená plocha na pravej a ľavej časti rozrezaného materiálu v závislosti na zmene rýchlosti rezania systémom HTPAC (zdroj: Hoidt. Ľavá strana dosahuje sklon niekedy až 15° [3]. Pashby. 5. pravá strana ( M M C ) pravá stana (Al zliatina) ľavá strana ( M M C ) ľ3vástrana(Alzliaína] Obr.Al zliaf na 40 20 0 horná Čast rezu -MMC § 8 40 . . Chán [1}) 30 rýchlosť rezaná [mm/s] 70 140 120 Obr.Al Zii3trei n B » . . Pod touto . Pashby. Tento jav je spôsobený vírivým pohybom plynu v smere proti pohybu hodinových ručičiek. .108 Závislosť dosahovanej drsnosti povrchu na pravej a ľavej strane deleného materiálu na rýchlosti rezania systémom plazmového oblúka HTPAC (zdroj: Hadí. Chan 1 j) 30 rýchlosť rezaná [mm/s] Natavený materiál z miesta rezu je obyčajne odvádzaný plynom s vysokou prietokovou rýchlosťou.109 Zmena hĺbky tepelne ovplyvnenej oblasti (HAZ) na rýchlostí rezania systémom HTPAC Sledovaná bola samostatne spodná a horná časť reznej škáry (zdroj: Hoult. 5.234 Progresívne technológie Zaujímavosťou pri plazmovom rezaní je skutočnosť. asi 3°.110.108 a 5. Pashby. 5.. Chán [i]) 100 -MMC ssodná iasf rezu [ .

3 Použitie plazmového lúča p r e opracovanie materiálov Ako už bolo v úvode spomenuté plazma ako nástroj pre spracovanie materiálov nachádza v súčasnosti široké využitie v oblasti zvárania. ako bolo spomenuté v úvode. sústruženie plazmovým lúčom. rezanie a vyrezávanie profilov rôznych tvarov. ak sa neuvažuje s technológiou rezania/delenia materiálov. Patri medzi procesy využívajúce tepelnú energiu na uber materiálu.3 Obrábame lúčom plazmy P AM ?35 hladkou povrchovou vrstvou sa nachádza tepelne ovplyvnená oblasť (HA2). zrážanie hrán. • pre rezanie tenkých plechov je lacnejšia ako laser. sivá liatina. molybdén. Pričom pojL-m machining sa používa v tomto prípade pre popis odstraňovania materiálu z povrchu. ktorej hrúbka sa udáva v rozsahu 0. nanášania povlakov na báze keramiky. • rýchlejšie rezanie ako pri rezani plameňom. Plazmové rezanie. Vhodnosť materiálu pre rezanie je označená prebratou terminológiou z klasického v anglickej terminológii sa rozlišuje pojem rezanie/delenie (cutting) a obrábanie uber prebytočného materiálu (machining). monel. Proces delenia sa využíva pre rôzne operácie ako delenie.25 -ŕ 1.5. Tab. • • • Technológia rezania/delenia je najviac rozšírená a je vhodná pre elektricky vodivé materiály ako sú mosadz. tvorenie plytkých drážok.18 porovnáva parametre plazmového rezania s laserovým rezaním. tvorenie plytkých drážok do hĺbky asi 2 mm. titán. Výrazné chladenie zóny rezu vplýva na tvorenie a šírenie jemných trhlín za tepelne ovplyvnenou oblasťou. a pojem cutting pre rozrezávanie (delenie) materiálov. horčík meď. Obr. mnohokrát je potrebné takto vytvorené povrchy dokončovať ešte inými operáciami obrábania. nikel wolfrám. Medzí nevýhody sa radia: • vyššie náklady ako pre rezanie plameňom • menej kvalitné hrany v porovnaní s laserom. Inconel. 5. materiálov uvedených laserového materiálov Medzi výhody plazmového rezania v porovnaní s rezaním plameňom a laserom patrí: • lepšia kvalita rezu pri rezani hrubých materiálov (v porovnaní s plameňom). termické vŕtanie. . razenie. je alternatívou rezania/delenia plameňom. bronz. korozivdorné ocele. Z dôvodov sa pri hodnotení procesu porovnávajú jeho prednosti a nevýhody s procesom a plameňového delenia materiálov.3. Z pohľadu obrábania je využitie plazmového lúča veľmi malé a v iba začiatkoch. uhlíkové ocele a iné. éasto až do hĺbky 1. hliník. Do kategórie metód plazmového obrábania (Plastna Arc Machining ') sa zahrňuje: rezanie/delenie materiálu a vyrezávanie profilov do platní a plechov rôznej prípustnej hrúbky.6 mm [3].25 mm. rezania/delenia materiálov.111 ukazuje vhodnosť konštrukčných kovových materiálov pre rezanie plameňom a plazmou. Proces plazmového rezania nepatrí k presným procesom.5. dierovanie. 5.

t e p e l n e o v p l y v n e n á zóna je p o d 0. n e v y h o v u j ú c a strana j e o d p a d p r e h r ú b k u b < 6 mm 2. n a s t a v e n i e veľkosti p r ú d u a napínania p á s u ^ zmena fokusácie.18 Kvalitatívne porovnanie parametrov plazmy a lasera pre rezanie/delenie (spracované podľa {2 j) PLAZMA DOPORUČENÉ MATERIÁLY LA S EH p r e d n o s t n e elektricky v o d i v é materiály.. hliník. Natavený a odparovaný materiál produkuje škodlivé výpary nebezpečných a rizikových látok vo ťorme jemne rozptýlených Častíc alebo plynov.236 Progresívne technológie obrábania ako relatívna obrobiteľnosť (machinability.5 m m INTEGRITA POVRCHU NA HRANE PO REZANÍ d o s a h u j e sa d o b r á d r s n o s ť p o v r c h u pre ocele a korozívzdorné o c e l e . m o s a d z . plazma.5mm maxIOmm") ') v závislosti na t y p e zariadenia == MOŽNOSTI ZARIADENIA N A PRISPÔSOBENIE S A HRÚBKE MATERIÁLU v ý m e n a dýzy. pre rezanie . | nastaviteľný v ý k o n a frekvencia = n a s t a v i t e ľ n á r ý c h l o s ť rezania KVALITA HRÁN PO REZANÍ/ DELENl ^ _ ^ _ = rozlišuje sa v y h o v u j ú c a a n e v y h o v u j ú c a s t r a n a . z h o r š e n á p r e hliník.1 mm REZNÄ RÝCHLOSŤ MENÍ SA V ZÁVISLOSTÍ NA HRÚBKE MATERIÁLU 7. o b m e d z e n é m o ž n o s t i pre m e d .3 m/min 3.5 m m pre h r ú b k u h > 6 mm 3 Ť4 m m obidve strany sú prijateľné. Niektoré prípustné koncentrácie škodlivín podľa nemeckých technických pravidiel pre rizikové materiály TRGS 404 [8]. h r d z a v e n i e hrán k o r o z i v z d o r n ý c h o c e l i min0. Tab. v ý h o d a je lepšie využitie materiálu ŠÍRKA REZU 0.5.. cuttability). že pre označenie vhodnosti materiálov pre rezanie termickými zdrojmi (laser. plasty s ú n e v h o d n é d o s t a t o č n e a b s o r b č n é .3m/min 0.2mm max80mm') HRÚBKA DELENÉHO MATERIÁLU min1.3 m/min nie je m o ž n é v y t v á r a ť malé zaoblenia reznej h r a n y ani ú z k e d r á ž k y hladina h l u k u rastie so z v y š o v a n í m p r ú d u hrúbka h = 2 m m h = 6mm h = 1 0 mm OBMEDZENIA PRE NAVRHOVANIE PRODUKTOV 6m/min 1. Je pravdou to. plameň) výrazne ovplyvňuje pracovné prostredie.) zatiaľ nieje zavedený a používaný iný pojem. ž i a d n e ušľachtilé materiály. hoci tento pojem nie je odpovedajúci pojmu používanému pri klasickom rezani nástrojmi s určitou reznou hranou.1 -f 0.7 m/min skoro žiadne obmedzenia HLUČNOSt malá n e b e z p e č n é výpary pri rezaní plastov p r e tenšie h r ú b k y materiálov a v y š š i u p o ž i a d a v k u na kvalitu a p r e s n o s ť h r á n P R A C O V N Í PROSTREDIE m a l ý vplyv p r e hrubšie p l e c h y s o s t r e d n o u p o ž i a d a v k o u n a kvalitu h r a n a ich p r e s n o s ľ DOPORUČENIA PRE POUŽITIE REZANIA/DELENIE PLECHOV Plazma rovnako ako ostatné termické procesy (laser.5 m/min 4.20 Ť 3.

plameň rezanie plastov PVC. laser. angl. Maximale Arbeistplatzkonzentration. laser. Technical recommendation concentration). ktoré tieto pravidlá používajú. angl.19.05 mg/m3 0.5. 5.1 Sústruženie plazmovým lúčom Plazmový lúč sa pre obrábanie využíva v dvoch základných modifikáciách: i) ako prídavný nástroj a zdroj lokálneho ohrevu povrchu obrobku pre zlepšenie obrobiteľnosti materiálu a lámania triesky. T a b . ad i) Plazmový lúč (Plasma Arc Machining) sa používa v tomto prípade ako nástroj na podporu rezného procesu. 5.111 Porovnanie vhodnosti materiálov pre rezanie plazmou a plameňom {zdroj: van Luttervelt [2]) C Si Mo Cr Ni W Mn 5.5.5 mg/m3 33 mg/m3 9000 mg/m3 0. Maximum workplace concentration) a technicky prípustnou koncetráciou TRK (nem. laser pre ocele povlakované materiály povlakované materiály vy so kolegova n é ocele vysoko legované ocele kyslíkový plameň kyslíkový plameň plazma plazma.2 mg/m3 30 mg/m3 9 mg/m3 0.3.4 m c/m5 ČASTICE OXIDOV KOVOV VZNIKAJÚCE PLYNY O b r . ii) ako samostatný nástroj pre uber materiálu. laserom a kyslíkovo-acetylénovým plameňom. prípustná hodnota B mg/m3 6 mg/m3 5 mg/m3 0. laser pre Al zliatiny plazma. Technische Richtkonzentration. uvádza tab.3. ozón NO NOs fosgén účinok dráždi pľúca dráždi prúca toxický karcinogénny karcinogénny karcinogénny toxický toxický toxický toxický toxický toxický proces/druh materiálu plazma. Kvalita pracovného ovzdušia je posudzovaná podľa maximálnej prípustnej koncentrácie škodlivín v ovzduší MAX (nem.015 mg/m3 0.3 Obrábanie lúčom vlazmv PAM 237 plazmou. plameň plazma. na zvýšenie účinnosti procesu a najmä na uľahčenie rezania ťažkoobrobiteľných .19 Najdôležitejšie prípustné koncentrácie podľa MAK/TRK (spracované podľa [8]) škodlivá latka oxidy hliníka oxidy železa oxid zirkónu oxidy kadmia chróm (4-mocný) oxid niklu CO CO.

plazmový horák O b r . 5.114 ukazuje vzájomnú polohu plazmového horáka a obrobku pri PAM opracovaní bez .5. udáva sa až 400% [11] a zvýšenie rýchlosti úberu materiálu až o 60 % [5]. 5. V tomto prípade sa plazmový lúč používa pre obrábanie (úber materiálu) rotačných plôch. Ako rezný nástroj sa používajú keramické rezné platničky Medzi základné prínosy tohto spôsobu obrábania patrí zvýšenie trvanlivosti nástroja. žiarupevné ocele a zliatiny (priamy ohrev koreňa triesky v oblasti primárnej plastickej deformácie). Lokálne teplo pôsobí iba na tvarovanie triesky. Medzi nevýhody procesu sa radi vznik dlhej plynulej triesky. Lokálny ohrev zabezpečuje plazmový lúč. 5.112 Sústruženie s prídavným ohrevom.lúč dopadá na povrch v tangenciálnom smere a uberá povrchovú vrstvu materiálu. Plazmový lúč spolu s rotujúcim obrobkom simulujú klasické sústruženie. Obr. (rýchlosť posuvu 5 mm) [3].plazmového horáka pri sústruženi pomocou plazmového lúča Plazmový.238 Progresívne technológie materiálov ako mangánové austenitické ocele. Ohrev pomocou plazmového lúča je dobre regulovateľný a nastaviteľný do oblasti pred reznú hranu nástroja a rým je obmedzený vplyv tepla na prípadné Štrukturálne zmeny v povrchu obrobku.112 ukazuje konfiguráciu sústruženia pomocou plazmového prídavného zdroja. Ako nástroje sa používajú vymeniteľné platničky z reznej keramiky na báze oxidov hliníka.113 a. 5. Pri rotačnom pohybe obrobku sa plazmový horák sa posúva paralelne s osou obrobku. Obr. obr. ktorá je nevhodná z hľadiska bezpečnosti práce a možnosti automatizácie procesu rezania. b. Obrobok vykonáva rotačný pohyb ako pri klasickom sústruženi (rýchlosť pohybu asi 2m/min). obrobok obrobok plazmový horák O b r .113 a) bokorys b) nárys vzájomnej polohy rotačnej plochy a nástroja . ad ií) Sústruženie plazmovým lúčom bez prítomnosti klasického nástroja.

precipitačne tvrdené korozivdomé ocele. Vo všeobecnosti je sústruženie pomocou plazmového lúča vhodné pre všetky druhy kovových materiálov. ak sa používa chladenie zóny rezu.20 mm [7] v závislosti od druhu materiálu. po ktorom musi nasledovať opracovanie na Čisto a dokončovanie povrchov. alebo vysoko hladký. Hĺbka odoberanej vrstvy je ovplyvnená výkonom plazmového horák a a/alebo rýchlosťou rotácie obrobku. Uplatnenie nachádza PAM proces pri hrubovnl rozmerovo veľkých predmetov ako sú valce pre valcovacie stolice. Celková hrúbka ovplyvnenej vrstvy môže byť až do 1. spevnenie povrchu do významnej hĺbky. v porovnaní s klasickým sústružením nástrojmi so spekaného karbidu. Profil vytvoreného povrchu závisí od rýchlosti posuvu lúča a môže byť tvorený výraznými stopami po plazmovom lúči. Na obrobok nepôsobí rezná sila a deformácia vplyvom mechanického zaťaženia. húževnatosť) a nie potrebné zabezpečiť vysokospoľahlivé upínanie rotujúceho obrobku. Hladký povrch sa dosiahne. Plazmové sústruženie je proces hrubovania. 7]. . Oxidáciu povrchovej vrstvy možno eliminovať používaním vhodnej ochrannej atmosféry. hriadcle z tvrdených materiálov a pri hĺbení drážok do kladiek. Hospodárne využitie predstavuje pri obrábaní ťažkoobrobitcľných materiálov ako sú žiaruvzdorné ocele. aby neovplyvnil opracovávaný povrch.prítomnosti klasického nastroja. Natavený materiál musi byť odvádzaný (odplavovaný) zo zóny rezania takým smerom. Opracovanie nie je obmedzené mechanickými vlastnosťami materiálu (tvrdosť.7 mm. udáva sa až 0. Medzi výhody plazmového opracovania patrí až 10 násobne rýchlejší uber pri hrubovaní ťažkoob rob i teľných materiálov [3. K nevýhodám procesu sa radia metalurgické zmeny v povrchovej vrstve. ocele typu Incone! a Hastelloy.

p. Strojírenská výroba. (1995) No. pp 50-61 Geiger. C.. A. ofMat. 2. April 1999. pp. 1983 V ansehen. (1988J. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. 1993 L e d Snocys.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Stadens. W. LR.: Moderne Blech u m formu n g .: Plasma Spraying. K.P. CNRS London 1993 Led.offen für neue fachübergreifendc Denkansätze.240 Progresívne technológie L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. 4.35/2. p.: Špeciálne metódy zvárania. Chapman and Hall. Pashby.vyd. 1. (1995). R. l. Coremans. Dearbome. M. 8. Alfa Bratislava. J. 3. London.3: 1. (1989). 5..587 -607 McGeough.. Kazimír. 11..: C 0 2 Laser Cutting. Theory and Application. NewYork. I Machining.39/2 (1989).Proc. 35/87 SNTL Praha 1987. 468 Turňa.5.A. Chan.Technol.: Advanced Methods of Machining. 7. Hoult. 6.: On the Selecdon of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Annals of the CIRP Vol. Suryanarayanan. Dckkyser. (1986). Pae Pyo Sop: Obrábanie ťažkoobrobiteľných materiálov za tepla. Vol. Blande Bleche Rohre. Blech Rohre Profde 42. Powell. A. . 51.: Fine Plasma Cutting of Advanced Aerospace Materials. F.825-831 van Luttervelt. J.329 10. A.: Das Plasmaschneiden. Plenum Press. SME. s. 9. Annals of the CIRP Vol.Led. M. R. J..W.

Na Slovensku sa poznatky o * literárne pramene sa rozchádzajú v udávaní roku a pohybujú sa v rozmedzí rokov 1947 [McGeough] 1949 [Kaczmarekl a 1953 fTaniguchi et al. vrstiev (povlakovanie).5. tepelná vodivosť a bod tavenia) nie sú limitujúce. McGeough [8]. Fyzikálne základy emisie elektrónov sa pripisujú viacerým významným fyzikom. O jeho prácu sa opierajú aj ďalší európski autori napr. dobre prepracovanú teóriu z oblasti vŕtania elektrónovým lúčom podáva vo svojej monografii Kaczmarek [4]. storočia. Medzi prvé predmety obrábané elektrónovým lúčom patria díafragmy pre elektrónové mikroskopy. Proces sa môže použiť pre všetky druhy kovových a nekovových materiálov. ktorý sa venuje progresívnym technológiám v oblasti obrábania. ktorá sa pri zrážke s materiálom premení na tepelnú energiu schopnú nataviť a odpariť materiál v mieste dopadu. Vzhľadom na vysokú špecifickosť tejto technológie budú v nasledujúcej kapitole uvedené iba niektoré vybrané aplikácie z oblasti vŕtania a rezania a niektoré aplikácie z oblasti výroby elektronických prvkov.] (pozn. Opracovanie zväzkom elektrónov využíva kinetickú energiu urýchlených elektrónov. zváranie. Prvú priemyselnú aplikáciu a zároveň americký patent na tavenie pomocou elektrónového lúča podal v roku 1907 Pirani. . do ktorých boli vŕtané otvory pomocou elektrónového lúča. Obrábanie lúčom elektrónov sa do priemyselnej praxe dostáva v poslednom desaťročí XX. elektrónová spektroskopia a iné. Str William Crookes v roku 1879 popisuje tavenie platinovej anódy pri bombardovaní zväzkom elektrónov. Princíp elektrónového lúča sa využíva aj v ďalších oblastiach. V roku 1957 Stohr použil elektrónový lúč pre zváranie. O jeho prácu sa opierajú aj ďalšie zdroje z tejto oblasti Snoeys et o/.4 Opracovanie zväzkom elektrónov Opracovanie zväzkom elektrónov (medzinárodne zaužívaný názov EBM Electron Beam Machining) patrí medzi progresívne výrobné procesy predovšetkým v oblasti mikroobrábania. napríklad elektrónová míkroskopia. nanášanie tenkých polymerizácia a depolymerizácia elektrónovým lúčom. žíhanie. pričom ich vlastnosti (tvrdosť. tepelné spracovanie. Vzhľadom na intenzívny rozvoj v tejto oblasti aktualizované poznatky prinášajú japonské a americké zdroje. Široké uplatnenie nachádza táto technológia v leteckom a kozmickom priemysle a je na poprednom mieste v oblasti výroby polovodičov a mikroelektronických prvkov. Čo sa týka ucelených poznatkov z oblasti aplikácie elektrónového lúča.autora). gravírovanie a vŕtanie otvorov. Odtiaľ bol len malý krok k širšiemu priemyselnému využitiu. Nové poznatky z oblasti EBM opracovania v ucelenej forme podáva Taniguchi a Miyazaki v monografii [13]. Proces prebieha vo vákuu. Hlavné oblasti aplikácie prestavuje mikroobrábanic tenkých materiálov.4 EBM 5. Používanie koncentrovaného zväzku elektrónového lúča pre procesy spracovania materiálov sa v súčasnosti uberá dvoma smermi: • • tepelné procesy: obrábanie. elektrická vodivosť. Prvú aplikáciu elektrónového lúča pre obrábanie a zároveň prvý prototyp zariadenia pre opracovanie elektrónovým lúčom navrhol Steigerwald v roku 1947'.[10] Bellows a Khols [1]. V roku 1897 Thomson popísal katódový lúč ako tok elektrónov. ťažnosť. reaktívne procesy: elektrónová litotografia.

tok fotónov. Rýchlosť elektrónu spolu s jeho hmotnosťou určujú energiu častice. Voľné elektróny sa môžu vplyvom elektrického alebo magnetického poľa premiestňovať. ktorý vlastní zariadenie na zváranie elektrónovým lúčom [6]. ktorá sa nazýva výstupná práca. dopdajúci elektrón Obr. Energia elektrónov môže nadobúdať . ak sa prekoná potenciálna bariéra na rozhraní kov . Teoretické a praktické poznatky o zváraní elektrónovým lúčom podáva vo svojej monografii Turňa [14].prostredie.602. Na prekonanie tejto bariéry je potrebné dodať elektrónom energiu. 109. ak dosiahnu aspoň energiu rovnú výstupnej práci.5.116 Mechanizmus prenosu energie elektrónov na atómy materiálu Vzhľadom k ich malej hmotnosti môžu pri pohybe dosiahnuť veľké zrýchlenie.1 Princíp opracovania elektrónovým lúčom a zariadenie Elektrón je elementárna častica s hmotnosťou im. aby prešiel z Fermiho hladiny na hladinu vákua alebo okolia obklopujúceho povrch do vzdialenosti 10"* cm. Pre vznik toku elektrónov potrebných pre EBM technológiu sa využiva jav termoemisie. Emisia elektrónov je výstup elektrónov z povrchu pevných látok a kvapalín. Elektrón je časťou atómu a množstvo elektrónov v atóme je závislé na chemickom prvku a je udané atómovým číslom v periodickej sústave prvkov. tok elektrónov) sa hovorí o termoemisii. K emisii elektrónov dochádza. 9]. Elektróny sa uvoľňujú vtedy.242 Progresívne technológie využívaní elektrónového lúča sústreďujú na oblasť zvárania. Priebežné a aktualizované poznatky uverejňujú aj pracovníci Výskumného ústavu zváračského. Podľa dodaného druhu energie (tepelná. Výstupná práca je teda rozdiel medzi energiami voľného elektrónu E c a Fermiho energiou E F a určuje zákonitosti emisie elektrónov z kovu pri daných fyzikálnych podmienkach [7.10"19 C. fokusovať a ovládať. ktoré treba dodať elektrónu. fotoelektrónovej emisii alebo sekundárnej emisii.5. Výstupná práca je množstvo energie.115 Účinok dopadu elektrónov na povrch materiálu Obr. 5.4. = 9.10~31 kg a záporným nábojom s hodnotou e = 1.

Taniguchi [13] uvádza hodnoty hĺbky prieniku elektrónov Rp s energiou 50 keV.5. vákuového odsávacieho systému (rotačné a difúzne vývevy). Katóda pri ohreve na žeraviacu teplom (okolo 2 500 -K3 000 °C) emituje elektróny. Elektrónové delo koncentruje vytvorený tok . Podľa oblasti použitia býva priemer sfokusovaného lúča býva 0. Pozostáva z elektronového dela.117.5.115 je schematický diagram účinku dopadu elektrónov na povrch materiálu. Princíp elektrónového dela s priamo žeravenou katódou je znázornený na obr. ktorý odvodil Whiddington [13]: Rp = 2. cez ktorú prechádzajú do usmerňovacieho systému.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 19 243 vysoké hodnoty niekoľko sto eV . že energia elektrónov sa absorbuje iba do hĺbky ich prieniku a nie do celého povrchu materiálu. Obr. V súvislosti s teóriou úberu materiálu erozívnym pôsobením je v prípade elektrónového lúča uber materiálu považovaný za eróziu odparcnim (erosion by evaporation) [4]. Elektrónový lúč je ale považovaný za tepelný (termický) nástroj používaný na opracovanie materiálov. ktoré sú urýchľované vysokým napätím (30 * 180 kV). pracovnej komory. čo j c sprevádzané zvýšením teploty v okolí prieniku.118. p merná hmotnosť materiálu obrobku (kg/m 3 ). Pri zrážke odovzdávajú svoju kinetickú energiu atómom materiálu. pre oceľ 7 pm a hliník 10 um. Jeho konštrukcia je podobná elektrónovému mikroskopu.116 ilustruje mechanizmus prenosu energie z elektrónov na atómy materiálu. žc letiace elektróny dosahujú rýchlosti okolo 60% rýchlosti svetla.23) kde V je urýchľovacie napätie. Pri dopade elektrónov na povrch materiálu sa ich rýchlosť prudko zníži v dôsledku zrážok s atómami kovu.025 + 1 mm. Tento proces prebieha len vo vákuu. Schneider [11] uvádza. Hĺbka prieniku elektrónov do povrchu nie je veľká. 1 0 " V2/p [m] (5.0 * 80 mA. Je potrebné zdôrazniť. Wehneltova elektróda umiestnená medzi anódou a katódou má úlohu mriežky a riadi množstvo urýchlených elektrónov (prúd lúča). Najjednoduchší zdroj elektrónov (katóda) je žeravený wolfrámový drôt. Prúd lúča možno regulovať v rozmedzí 1. O b r á b a n i e elektrónovým lúčom je proces natavenia a odparenia materiálu zväzkom elektrónov emitovaných žeravenou elektródou vo vákuu. Pomocou magnetického poľa alebo vysokofrekvenčného elektrického poľa je zväzok letiacich elektrónov skoncentrovaný.5. Zariadenie pre opracovanie zväzkom elektrónov je znázornené na obr. Koncentrovaný vysokoenergetický zväzok elektrónov pri dopade na materiál vyvoláva jeho lokálny ohrev nad teplom tavenia a materiál sa intenzívne odparuje (evaporate). na ktorý dopadajú. je určená urýchľovacím napätím a mernou hmotnosťou kovu (materiálu) a možno ju vyjadriť vzťahom.2.602 19. Vysoký záporný potenciál na katóde (až 150 kV) urýchľuje emitované elektródy smerom k anóde. usmerňovacicho systému (fokusačná a vychyľovacia cievka). Žeravená elektróda (katóda) obvykle wolfrámový drôt emituje elektróny.10" J) a závisí od rozdielu potenciálov urýchľujúceho poľa.5. Pomocou magnetického poľa je možné tok voľných elektrónov usmerniť do jemného lúča s priemerom niekoľko mikrometrov. zdroja energie a riadiaceho systému. nasmerovaný a urýchľovaný smerom k cieľovému predmetu (obrobku). mriežky a anódy.elektrónvolt ( l e V = 1. Elektrónové delo produkuje elektrónové lúče malého priemeru s veľkou hustotou energie a urýchľuje voľné elektróny na rýchlosť blízku rýchlosti svetla. Elektrónové delo pracuje na princípe triódy pozostávajúcej z katódy. Na obr.

až kým nenarazia na povrch materiálu. Rýchlosť toku elektrónov je udržiavaná urýchľovacím napätím. v druhom prípade je potrebný lúč vysokou hustotou energie. ktorá umožňuje manipuláciu s lúčom.1 • 0 . 13] Usmerňovači systém v samotnom zariadení {elektromagentické pole alebo vysokofrekvenčné elektrické pole) koncentruje.5. Vákuum v oblasti elektrónového dela je 10"2 až 10"3 Pa. obr. usmerňuje a riadi tok elektrónov smerom k obrobku cez pomocnú vychyľovaciu elektródu. Na obr. Obr. . Hustota energie koncentrovaného lúča je 1.5. ktoré vyvolá prudký lokálny ohrev materiálu nad teplotu tavenia a následne nastáva jeho odparenie. Vákuum sa dosahuje systémom rotačných a difúznych vákuových vývev.244 Progresívne technológie voľných elektrónov do lúča s vysokou hustotou energie a malým bodovým prierezom.mm" 2 .150 k V ( . ktorý je spojený s manipulátorom zabezpečujúcim posuv stola obvykle v dvoch osiach x a y. Obrobokje umiestnený na stole.119 znázorňuje modely jednoduchého tavenia povrchu elektrónovým lúčom a uber materiálu elektrónovým lúčom.y) Pa obrobok z e m nenie v á k u u m 10 Obr.120 sú znázornené deje pri hĺbkovom prieniku lúča do materiálu charakteristické pre procesy vŕtanie a zvárania.117 Zariadenie na opracovanie zväzkom elektrónov [ 8.) n Wehneltova elektróda woífrámový drôt p r i e m e r 0.5. 5 0 .118. Vychýlenie lúča býva do vzdialenosti 4 mm. Pre tento účel slúžia stigmátor. Tam sa kinetická energia elektrónov rýchle mení na teplo. V pracovnej komore je vákuum okolo 10'1 Pa. 4 m m ) y k |^__ í elektrónové deio v á k u u m 10 + 10 Pa -izolátor zdroj a n ó d a {•> • elektrónový lúč elektromagnetické šošovky vákuová výveva elektrostatická vychyľovacia elektróda pracovná komora ^ manipulátor S-(x.55 MW. V prvom prípade postačuje lúč s nízkou hustotou energie elektrónov. 10. diafragma a fokusačná cievka.5.

118 Detail elektrónového dela používaného na vŕtanie [15] Obr. i) ii) iii) iv) v) .5. Výhody (i) + (iv) a nevýhody (v) -r (vii) tohto procesu možno jednoducho zhrnúť do niekoľkých bodov: možnosť jemnej fokusácie lúča do bodu.5.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 245 katóda s priamožeraviacirr vláknom priemer lúča elektrónový L-túe obrobok hranice natavenej vrstvy ochladzovanie hĺbka prieniku natavená zóna rtg lúče dutiny (bubliny) ochladzovanie hranice na tavenej vrstvy rtg lúče fokusačná cievka 1 3 cievka Obr.5.119 Javy vznikajúce pri hĺbkovom prieniku elektrónového lúča do materiálu [13] elektrónový lúč ŕrozstrek elektrónový lúč í RP H\ "f" ii L \ ^ nenatavený materiál natavená zóna odparená oblasť (dutina) vysokoenergetickým lúčom s vysokou hustotou toku elektrónov žeravená oblasť vysokoenergetickým lúčom a nizkou hustotou toku elektónov Obr. možnosť generovať vysoko energetický lúč. vi) vznik škodlivého rtg (rôntgen) žiarenia. vii) problémy pri spracovaní elektricky nevodivých materiálov (izolátorov) a diamantu. možnosť meniť energiu lúča zmenou urýchľovacieho napätia a riadiť hranice prieniku lúča.120 Model tavenia materiálu elektrónovým lúčom a model úberu materiálu [13] Opracovanie zväzkom elektrónov je definované ako postup zmeny tvaru alebo vlastností materiálu alebo obrobku použitím elektrónového lúča [13]. schopnosť rýchlo a presne vychyľovať lúč elektrónov. nutnosť vysokého vákua pri generovaní elektrónov a nutnosť práce vo vákuu (výnimku tvoria niektoré procesy ako zváranie mimo vákua a využívanie toku elektrónov na zmenu vlastnosti ožarovaním).

vzorov (patteni) a otvorov. . výroba stôp vo vzdialenosti 40 um. Vychyľovanie lúča umožňuje opracovanie komplexného tvaru s vysokou presnosťou. pretože ekvivalentná vlnová dĺžka elektrónového lúča je kratšia ako vlnová dĺžka • • • • • ' Litografia je technologický proces. výroba LSI a VLSI obvodov). čistým technológiám šetriacim životné prostredie. .6 kW a rýchlosti rezania I20mm/min [13]. vŕtanie otvorov do materiálov používaných v chemickom priemysle na filtre (titán. otvory v dýzach pre plynové prietokometre. Elektrónová litografia' (Electron Beam Lithography) je proces používaný pri výrobe integrovaných obvodov (výroba Čipov až s 200 000 odlišnými štrukturálnymi detailmi. opracovanie (obrábanie) tenkých materiálov (fólií). 10. nehrdzavejúca oceľ). Značkovanie.246 Progresívne technológie Nedostatky alebo nevýhody bodov (v) a (vi) sa však z iného pohľadu javia ako prednosti technológie.2 Použitie technológie opracovania elektrónovým lúčom Najdôležitejšie oblasti využitia technológie elektrónového lúča a doporučené výkonové hustoty lúča pre danú oblasť aplikácie sú [I. dierovanie polymérov. ozdobovanie a gravírovanie. 5. Doposiaľ však je používanie tohoto procesu v priemysle obmedzené. Tento proces je limitovaný veľkosťou vákuovej komory a pracovného stola. Pri opracovaní tenkých fólií sa dosahuje vysoká rýchlosť obrábania. Pod týmto pojmom sa myslí tvorenie tenkých štrbín. Ale na druhej strane v porovnani s laserom predstavuje elektrónový lúč komplikovanejší systém a vyžaduje vyššie vstupné kapitálové náklady na zariadenie a nie je tak široko priemyselne využívaný systém. Pre tieto operácie sa dokonca javí výhodnejší ako laser. ktorý umožňuje tvarovať tenké vrstvy. že elektrónové procesy patria k tzv. ktoré sú povlakované tenkým polymérovým filmom. Je to metóda prenosu veľmi jemných vzorov (pattern) na povrch polovodičových doštičiek. maximálna hrúbka materiálu a jeho správanie sa vo vákuu) a ekonomickými (náklady na proces a jeho dostupnosť v porovnaní s inými procesmi) možnosťami procesu EBM delenia. ako aj technologickými (výkon lúča. Ak sa opracovávajú fólie s hrúbkou menšou ako hĺbka prieniku lúča do materiálu R p clektróny s vyššou energiou môžu prechádzať cez fóliu [13]. Dierovanie (perforation) textilu používaného v odevnom a obuvníckom priemysle (až 5 000 dier za sekundu). odleptať prebytočný materiál. 12]: • Vŕtanie otvorov. otvory o priemere 50 um pre tryskové motory. Elektrónový lúč je možné ľahšie prevádzkovať t. otvory do nástrojov na ťahanie tenkých drôtov.4. molybdén. má vyššiu presnosť a rýchlosť ako laser. V porovnaní s fotónovou litografiou (použitie laserového lúča). Vznikajúce rtg lúče možno použiť ako senzor na in-procesnú monitorizáciu technológie elektrónového lúča.j. výkonová hustota používaného lúča je 107 -f 10 9 W/cm". Ako príklad možno uviesť delenie (rezanie) chrómniklovej ocele hrúbky 8 mm. Mikroopracovanie. Práca vo vákuu znamená. napr. Delenie materiálov elektrónovým lúčom sa môže použiť rovnako ako laser alebo plazma. napríklad vytvarovať otvory presne definovaných rozmerov vo vrstve SiO . meniť jeho parametre. elektrónový lúč je schopný tvoriť extrémne jemné vzory/stopy s vysokou presnosťou. výkonová hustota používaného lúča je ÍO* W/cm 2 . výroba hybridných obvodov. Výkonová hustota používaného lúčajel0sW/cm2. Hrúbka fólie má výrazný vplyv na parametre procesu. pri výkone lúča 1.

spájanie a zváranie časti strojov pre automobily.kalením bez pretavenia materiálu. natavuje a postupne odparuje. čoho výsledkom je jeho vysoká rozlišovacia schopnosť. prednosťou zvárania je vytvorenie úzkeho a hlbokého zvarového spoja. Výkonová hustota používaného lúča je I 0 2 ~ 10 3 W7cm2. jednak sa usadzuje na stene otvoru. ak sa vyžadujú ostré hrany otvoru. Typický prierez otvoru vŕtaného elektrónovým lúčom je znázornený na obr. kde sa elektrónový lúč používa na značkovanie. používa sa na lokálne spevňovanie povrchu dielcov . 5 2 Výkonová hustota používaného lúča je 10 Ť 10" VWcm .121. ktorá vzniká pri jeho tavení).1 Vŕtanie elektrónovým lúčom Vŕtanie vysoko-energetickým elektrónovým lúčom je proces natavenia a odparenia materiálu vo vákuu. chemický priemysel. obr. zváranie špeciálnych materiálov pre kozmický. na povlakovanie skiel a zrkadiel v optickom priemysle [2.5. ako wolfram a tantal. ktorý. Používa sa na zváranie tenkých plechov.I21c.5. • cez úzky vytvorený kanálik lúč preniká hlbšie do materiálu. Pri vŕtaní sa okrem základného materiálu.121a. Samozrejme.2. je možné odstrániť bežnými mechanickými procesmi dokončovania. materiál sa ohrieva. Jeho úlohou je podporovať erupciu taveniny z otvoru. keď lúč začne prenikať do pomocného materiálu zvyšuje sa tlak pár nataveného kovu (pomocný materiál sa používa na vymrštenie nataveného materiálu z otvoru pomocou vysokého tlaku pary. obr.121b. možno rozdeliť do Štyroch krokov: • pulzujúci bodový lúč vyvolá lokálny ohrev a natavenic materiálu a následne odparenie malého množstva ohriateho materiálu. alebo vrstiev zložených z viacerých prvkov. • pri natavovani vznikajú v materiále bubliny. cez ktoré lúč ľahšie preniká do hlbších vrstiev.5. podrobne je proces zvárania elektrónovým lúčom popísaný v monografii [14]. Naparovanie (tvorenie tenkých vrstiev) (Electron-beam vapour deposition) používa sa na tvorenie tenkých vrstiev z materiálov s vysokým bodom tavenia. elektroniku a nástroje. 5.4. • vysoký tlak pár pomocného materiálu vymrští natavený materiál na steny a zanecháva po sebe otvor a v pomocnom materiále sa dutinu. že sa . Okrem opracovania kovových materiálov sa elektrónový lúč môže použiť prakticky pre všetky druhy nekovových materiálov. Tepelné spracovanie. gravírovanie. letecký priemysel. 12] a tvorenie korozivzdomých a dekoratívnych vrstiev z hliníka na oceľovom substráte [7].Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 247 • " • lúča fotónov.121d.5. používa aj pomocný (prídavný) materiál. Výkonová hustota používaného lúča je 10 -ŕ 10 W/cnr Zváranie.5. ako FeCr a FeNi vrstvy. v ktorom sa otvor tvorí. ktorý jednak vystrekuje cez vznikajúci otvor. vŕtania znázornenú na obr. Podrobne je tento 2 3 proces popísaný v monografii [13]. ale tiež povlakovanie keramických materiálov.122. alebo na zmenu vlastností povrchovej vrstvy jej pretavením a následným zakalením. Používa sa na tvorenie tenkých vrstiev na polovodičové prvky. Okolo ústia otvoru zostáva stuhnutá vrstva materiálu ako zaoblený okraj. Zo širokého spektra využitia EBM technológie sa nasledujúca kapitola podrobnejšie venuje technológii vŕtania pomocou elektrónového lúča ako typického predstaviteľa obrábania. Výhodou naparovania pomocou elektrónového lúča je možnosť priameho tavenia materiálov a automatická regulácia parametrov lúča. V poslednom období sa do popredia záujmu dostávajú keramické materiály.5. elektrické odpory. odparovanie je vo forme erupcie čiastočiek materiálu. obr. obr. Postupnosť procesu.

123.05 •Ť 100 ms). Obr.5.5. V počiatočnom štádiu vŕtania sa hĺbka otvoru zväčšuje s dobou trvania impulzu.124 je znázornený popísaný jav. až kým nedosiahne určitú „hladinu nasýtenia".122 Typický prierez vyvŕtaného otvoru technológiou EBM [11] Maximálna povolená vzdialenosť medzi otvormi a je približne 2d Priemer vŕtaného otvoru závisi na priemere sfokusovaného lúča a jeho výkonovej hustote. 15]. Doba trvania impulzu a počet impulzov ovplyvňujú proces vŕtania. pričom prahová hodnota bola stanovená na i us (mikrosekunda) [13] . Z uvedeného dôvodu pri vŕtaní otvorov jc potrené dodržať určitú prahovú hodnom doby trvania impulzu. Najčastejšie používaný materiál je označovaný ako HM/S a skladá sa z troch dielov mosadzného prášku a jedného dielu silikónového kaučuku. Na obr. 5. obr. prúd lúča a jeho priemer. 5. Použitie pomocného materiálu pri vŕtani je potrebné z dvoch dôvodov: • pomáha pri vymršteni nataveného materiálu z otvoru v záverečnej fáze vŕtania.I21 Postupnosť vŕtania pomocou elektrónového lúča ztuhnuta Obr.124 ukazuje závislosť hibky otvoru na dobe trvania impulzu pre rôzne materiály. doba trvania impulzu (0. Graf na obr. S prehlbujúcim sa otvorom natavený materiál zužuje spodnú časť otvoru a jeho hromadenie môže spôsobiť tvorenie zvareného spoja. • chráni pracovnú komoru a pracovný stôl pred možným poškodením prenikajúcim lúčom.19. Vŕtanie EBM technológiou prebieha pomocou pulzujúceho lúča. Pomocný materiál sa volí s ohľadom na vlastnosti materiálu obrobku a geometriu otvoru.025 mm [8. V tejto fáze sa na stenách otvoru usadzuje značne veľké množstvo pretaveného materiálu. ktorej hrúbka býva do 0. Používajú sa materiály Špeciálneho zloženia.5. Typické prevádzkové parametre vŕtania sú: záporné napätie na katóde.5.248 Progresívne technológie vyskytuje tepelne ovplyvnená povrchová vrstva vo forme tenkej pretavenej vrstvy a tepelne ovplyvnenej zóny (HAZ). Vybrané prevádzkové parametre EBM vŕtania do rôznych materiálov sú spracované v tab. čo bráni jeho erupcii z otvoru.

prúd: 40 mA.1 1 Dĺžka impulzu [ms] Ak sa požadovaná hĺbka vŕtania nedosiahne jediným impulzom. HÍbka vŕtaného otvoru.125 ukazuje vzájomný vzťah týchto parametrov pri vŕtaní ocele a niklových zliatin. jeho priemer a počet otvorov vytvorených za určitý čas t.02 10. ale na dobe trvania impulzov.13 0. Počet impulzov v závislosti na hĺbke otvoru nerastie lineárne.j intenzita vŕtania (obyčajne sa berie do úvahy počet otvorov za sekundu) sú určujúce parametre technológie ĽBM.19 Parametre procesu EBM vŕtania (spracované podľa [15]) Materiál hrúbka [mm] o x i d hliníka wolfrám wolfrám tantal .124 Závislosť hĺbky vŕtaného otvoru na dobe trvania jediného impulzu pre rôzne materiály: podmienky vŕtania: napätie: 150 kV.30 0.5.76 0.54 3.5.13 0.5.123 Postup EBM vŕtania otvorov do kovov (zdroj: Taniguchi [ 13]) Obr.1 2. kov na tav en y kov Obr.13 0. .08 0. že „rezné" podmienky vŕtania musia rešpektovať rozmery otvoru. Obr.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 249 Tab. výkonová hustota lúča 3 x l 0 i n W 7 m 2 (zdroj: Taniguchi [ 13]) 0.03 urýchľovacie napätie [kV] 125 140 130 140 140 140 140 140 60 50 100 100 100 100 100 10 prúd lúča &1A] dĺžka impulzu frekvencia impulzu [Hz] 50 50 50 50 50 50 50 50 N SO 20 80 80 80 80 80 12 natavený.03 0. Priemer otvoru nieje závislý na počte impulzov.w o l f r á m (90:10) n e h r d z a v e j ú c a oceľ nehrdzavejúca oceľ hliník kryštál priemer otvoru [mm) 0.41 1.13 0.5.25 0. ale má podobný priebeh ako závislosť hĺbky otvoru na dĺžke impulzu a tiež má tendenciu dosahovať prahovú hodnom. používajú sa viacnásobné impulzy. To znamená.18 0.54 2.

.250 Progresívne Ako uvádza Taniguchi [13] prakticky využiteľné oblasti v súčasnosti sú: • pomer hĺbka/priemer otvoru je okolo 40:1 niekedy až 100:1. technológie Obr. obr. 13]) Obr.5. / / /' t > ^ Titán Nikel j? s' _^--***^ •• Warfrám Zlab Uhík Obr.127 ukazuje priebeh drsnosti povrchu pre vybrané materiály. Dosahované tolerancie sa pohybujú od 5 do 20% minimálneho priemeru alebo šírky otvoru. Obr.127 Drsnosť povrchu pri vŕtani elektrónovým lúčom (spracované podľa [4.5.126.125 Intenzita vŕtania ako funkcia priemeru otvoru a hrúbky vŕtaného materiálu pre oceľ a niklové zliatiny (spracovanépodľa [8.126 Typický príklad vŕtania otvorov elektrónovým lúčom (podľa f 8J) Kvalita vŕtaného otvoru posudzovaná cez drsnosť povrchu závisí od druhu vŕtaného materiálu. Energia impulzu elektrónu (náboj impulzu) ovplyvňuje vznikajúcu drsnosť.5. 8]) 0 50 100 150 N á b o j impulzu ¡10-9 As] 200 Priemer vŕtaného otvoru je asi o 10% väčší ako priemer lúča. ako to uvádza Kaczmarek [4] •áMcGeough [8]. Zatiaľ existuje pomerne málo informácii o kvantitatívnych hodnotách drsnosti povrchu po EBM vŕtaní.5.5.

Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 25i Výhody vŕtania elektrónovým lúčom možno zhrnúť nasledovne [1 . .1 d 0. ťažnosť.5. pretože na vytvorenie otvoru je obvykle potrebný iba jeden impulz a doba impulzu je veľmi krátka.02 mm 0. parametre vŕtania je možné jednoducho meniť od procesu k procesu.05 d Ť 0.[I0J) Medzi nevýhody procesu EBM vŕtania sa radia: • vysoké kapitálové náklady na zariadenie. DOSAHOVANÁ PRESNOSŤ RÝCHLOSŤ OBRÁBANIA • • • • • EDM mechanické vŕtanie STEM (ECM vŕtanie) Laser EBM 0. krehkosť). možnosť vŕtania v rozličných usporiadaniach otvorov. vysoká účinnosť lúča až 95 %. mechanické vlastnosti materiálov (tvrdosť. • neproduktívny čas pri odsávaní vákuovej komory. 11. homogénny lúč s vysokou prienikovou schopnosťou. tepelný účinok lúča na materiál je obmedzený. porovnanie dosahovanej presnosti a kvalitatívne porovnanie rýchlosti procesu pre metódy vŕtania malých otvorov uvádza obr.02 d 0. opotrebenie nástroja neexistuje.5. pohyb lúča je riadený počítačom. obvykle odsávanie trvá 10 + 20 minút. • • • • • • • nedochádza k mechanickej deformácii.1 d • D 1 • Obr.128 Porovnanie rôznych technológií vŕtania malých otvorov z aspektu dosahovanej presnosti [zdroj: Snoeys et al.128. 13]: rýchlosť vŕtania až 4 000 otvorov za sekundu. • prítomnosť malej pretavenej vrstvy.01 mm > 0. • požiadavky na zručnosť a vzdelanie personálu.06 d -ŕ 0. vlastnosti dokončeného povrchu sú v porovnaní s inými procesmi kvalitatívne lepšie. relatívne nízke prevádzkové náklady v porovnaní s inými procesmi. elektrónový lúč je termický proces. jednoduchou reguláciou energie lúča a dĺžkou časového impulzu v porovnaní s podobne vysokocnergetickým lúčom lasera. schopnosť zachovať vysokú presnosť a opakovateľnosť polohy otvoru ± 0. ktorú je potrebné brať do úvahy pri niektorých aplikáciách. • nevyskytujú sa problémy s ostrými uhlami na predmete.8. ktoré sa používajú pre vŕtanie malých otvorov.1 mm a priemeru otvoru ± 5%. elektrické vlastnosti alebo vlastnosti povrchu (odrazivosť) nie sú limitujúce faktory pri EBM vŕtaní. pretože nevznikajú žiadne sily počas procesu vŕtania. • nutnosť používať prídavný materiál.

129 ukazuje možnosti EBM vŕtania malých otvorov Progresívne technológie v porovnaní klasickým mechanickým vŕtaním a inými progresívnymi technológiami používanými pre vŕtanie otvorov s malými priemermi. 5.70-75 Festa. (1997).: The Chemical Physics of Surfaces. 4. F. 1. pp. (1989) KoscčekJvL. Vol. (1986). Chapman and Hall. P. SME.129 Porovnanie možností jednotlivých technológií používaných pre vŕtanie malých otvorov.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal . American Machinist.. (1991). Taniguchi. Anals of the CIRP Vol. Wydawnictwo naukowotechniczne.R. (1982). A. Led. s. London. Taniguchi.: Verschleissschutzschichten durch Sputter-imd lonenstrahltechnik.: Principles of Machining by Cutting. R. I. Naso. 468 11. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. Dekkyser.p. 6.. Alfa Bratislava. Dearbome. J.: Energy Beam Processing of Materials. Morison.. Kolcnič..: Špeciálne metódy zvárania. N.. 15.4: 1.85 Maŕtková. W. ASM . Schneider. Addison-Wesley Pub.O.: Thermal Design and Experimental Analysis of Laser and Electron Beam Hardening.ed. 32/2/1983 pp.35/2.5.1 1 Priemer otyoru [mm] L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. March. R. Special Report 743. B. 1977. 9.V. l. Vol. (1989).Inc. Processes. Manca. Plenum Press New York. 2.Machining..448-462 Kalpakjian.: Laseorvý a elektrónový lúč-modemý mnohoúčelový nastroj na spracovanie kovov. Werkzeuge Nov.5.: Current Status in and Future Trends of. (1976). F. Clarendon Press Oxford.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov (Písomná práca k odbornej kandidátskej skúške) VŠT Košice 1985 McGeough. M. 3. Led. Zváranie-Svafováni 48(1999)Č. 6. Obr. Annals of the C1RP Vol.: Drilling without Drills. March.309 .ed. Ultraprecison Machining and Ultrafinc Materials Processing.F. G. Turňa.P.: Advanced Methods of Machining.01 0. 7. Warsaw. Aug. Bellows. J. Abrasion and Erosion. N. ASME Journal of Engineering for industry. S. P. 8.Metals Handbook .252 Obr.1 Machining. Nenci. 1983 10 10]) 10. p. Fodrek. 9. s 8 1.l.: Manufacturing Engineering and Technology. Staelens. (1988).4. Snoeys. ASM International. W. Kohls. pp.: Electron Beam Machining. 1993 Vol 115.573-582 13.Comp.316 Kaczmarek.l87 Ballhause. 1989 14.vyd.pp568-571 12. 0. (spracované podľa [I.

autora). Reaktívnym procesom sa venuje len okrajovo.5 IBM 5. procesy zmiešavania (ion beam mixing alebo 1BAD ion beam assisted deposition). že kovové látky sa usadzujú na stenách sklenenej trubice. Stratou elektrónu vzniká ión s kladným nábojom (katión). leätenia (ion rubbing). rozprašovanie znamená vyrážanie atómov z tuhej látky (terča) následkom bombardovania povrchu látky urýchlenými časticami (pozn. ktorého mechanizmus prvýkrát publikoval v roku 1852 Grove [9]. ktorý objavil Grove. ión (atóm alebo skupina atómov) jc častica. Technológia iónového lúča sa používa v troch významných oblastiach spracovania materiálov a to pre: • uber materiálu. pretože proces je urýchlený aktivačnou energiou dopadajúcich iónov. napríklad CCU pre hliník a jeho zliatiny a C F 4 pre čistý kremík používaný v elektronike. Pri výskume elektrickej vodivosti plynov objavil. kde patrí technológia iónového frézovania (ion milling). rozprašovanie" (sputtering). (ion assisted chemical etching) chemické leptanie pomocou iónového lúča. (im plating) iónové plátovanie. ktorá stratila alebo ziskala naviac jeden alebo viac elektrónov. IBM proces je úzko spojený s pojmom naprašovanie. Reaktívne procesy používajú na spracovanie materiálov chemicky aktívne ióny. Atómy kovu sa uvoľňovali z povrchu elektródy a následne sa usadzovali na stenách kovovej trubice. ktorý sa v elektrickom poli pohybuje ku zápornej elektróde (katóde). leptania (ion etching) a rozprašovania (ion sputter machining) • nanášanie tenkých vrstiev. Technológia iónového lúča (ďalej používaná skratka IBM) je proces. kde jedným z predstaviteľov je PVD (Physical Vapour Deposition) proces iónového plátovania (ion plating IP) • modifikáciu povrchu. kde nabité atómy (ióny*) zo zdroja iónov ostreľujú (bombardujú) povrch cieľa (obrobku) pomocou urýchľovacieho napätia. Ziskom elektrónu vzniká záporný ión (anión) migrujúci ku kladne nabitej anóde. • • Medzi dynamické procesy patria (ion sputtering) rozprašovanie (ion mixing) zmiešovanie. IBM procesy orientované na spracovanie materiálov sú klasifikované ako [12]: dynamické procesy.5. ale svoje miesto má v ostatných rokoch aj v čisto strojárskej výrobe. Táto kapitola je prednostne venovaná dynamickým procesom technológie iónového lúča. . stal základom metód uvoľňovania atómov z povrchu pomocou ich bombardovania iónmi iných prvkov. Neskôr sa tento mechanizmus. reaktívne procesy. IBM proces pracuje podobne ako proces opracovania zväzkom elektrónov. (ion rubbing) leštenie a hladenie. ktorý prebieha vo vákuu.5 Technológia iónového lúča Technológia iónového lúča alebo proces spracovania zväzkom iónov (zaužívané medzinárodné označenie IBM lon Beam Machining) zaznamenáva prudký rozvoj v súvislosti s výrobou polovodičov a integrovaných obvodov v elektrotechnickom priemysle. Reaktívne procesy sú rýchlejšie ako chemické metódy spracovania (CH). ale mechanizmus úberu materiálu pri IBM je celkom odlišný. v ktorej prebehol tlejivý výboj. kde patria iónová implantácia (ion impialation U) a kombinované procesy tzv. (ion deposition) nanášanie vrstiev.

130. Čo je príčinou ich vypudenia z povrchu. Princíp rozprašovania je prenos hybnosti z iónu plynu na časticu materiálu. pretože priemer argónových iónov je asi 0. Kinetická energia iónov pri rozprašovaní prekračuje energiu väzby atómov alebo molekúl v materiále.5. Výsledkom kolízie môže byť posunutie susedných atómov z ich miesta alebo ich vypudenie (rozprášenie) z povrchu.1 nm a vzdialenosť medzi atómami v mriežke kovov je okolo 0.130 Model iónového rozprašovania ako základného procesu spracovania iónovým lúčom (zdroj: Taniguchi [12}) Na rozdiel od technológie elektrónového lúča. dopadajúce ióny často kolidujú s atómami povrchu a vyrážajú alebo rozprašujú ich do okolia. Iónové rozprašovanie znázornené modelom na obr. Následkom toho. Atóm v dôsledku zrážky opúšťa svoje rovnovážne miesto v mriežke a koliduje so susednými atómami. najčastejšie sa používa všeobecnejšie označenie ion beam machining).3.130 spočíva v tom. Hĺbka prieniku dopadajúcich argónových iónov s energiou lOeV je približne niekoľko nanometrov alebo niekoľko atómových vrstiev. ku ktorej dochádza pri dopade iónov na povrch cieľa.tuhej látky (obrobku) elektroelastickou kolíziou (zrážkou a odrazením). Dopad iónov na povrch cieľa . ktoré môžu byť ľahko urýchľované a riadené elektrickým poľom. dopadajú vo vysokom vákuu asi 1. 5. 5. Dynamický proces opracovania iónovým lúčom je založený na vyrazení atómov z povrchu cieľa . Taniguchi [12] udáva hĺbku prieniku asi 5 nm. Niektoré ióny s nižšou energiou sa . Toto sa nazýva iónové rozprašovanie (sputtering). vakancia nahradený atóm pramiestený atóm náhradný ión (miesto v mriežke) presunutý atom 1 sekundárny keV (Ar ión) rozprášené \[/atómy TV 5 nm hibka prieniku iónov ióny argónu O Ä presunuté alebo W rozprášené atómy @ atómy v mriežke ión usadený v mriežkovej medzere Obr.3 nm [12].10"* Pa v rôznych smeroch na povrch cieľa (obrobku) a prenikajú do povrchu alebo sa od neho odrážajú. väčšina dopadajúcich iónov naráža (interfere) do atómov povrchu cieľa. Popísaný proces je uskutočňovaný pôsobením atómu na atóm a nazýva sa obrábanie (opracovanie) iónovým rozprašovaním alebo iónovým leptaním (zaužívané označenie ton sputter machining alebo ion sputter etching. primárny rozprášený atóm Ar tón dopadajúci Ar ión odrazený atóm / asfový povrch Q. že urýchľované ióny plynu.5. kryptón (Kŕ) a xenón (Xe). .1 Princíp iónového lúča a zariadenia Progresívne techno! á nie Iónový lúč je zväzok vysoko energetických iónov inertného plynu ako argón (Ar). obr. obvykle argónu s priemernou energiou 10 eV (energia zodpovedá rýchlosti asi 200 km/s) [12].254 5.obrobku (tiež sa hovorí o bombardovaní p o v T c h u ) vyvolá emisiu elektrónov z povrchu následkom pružnej zrážky medzi dopadajúcimi iónmi a atómami cieľa.

5. obr.5. pretože ľahšie prejdú cez mriežku atómu. Rozpad týchto elektrónov má za následok emisiu fotónov alebo v niektorých prípadoch ďalšiu emisiu sekundárnych elektrónov. kolidujú s atómami mriežky kovu (materiálu) a vyrážajú ich z miesta v mriežke.131 Účinok dopadu iónu na povrch cieľa (zdroj: McGeough [10]) a) ión s nízkou energiou b) ión s vysokou energiou Ióny plynu s vyššou energiou.130. rn folon elektrón O b r . preto zostáva v mriežke ako intersticiálny atóm. ktorá nastáva počas kaskádovitej kolízie častíc.5. ktoré prenikli hlbšie do materiálu.5. alebo vytvorí prázdne miesto (vakanciu).131 ilustruje účinok dopadu iónu s nízkou a vysokou energiou na povrch cieľa. Atóm materiálu vo väčších hĺbkach už nemá takú energiu.Technológia iónového lúča IBM 255 odrážajú z povrchu späť do okolia. elektron kaskáda atómov O o o o a) O o o o o o o o o o implantovaný ión o O b) O O O O Obr. Ióny s vyššou energiou zostávajú v mriežke materiálu ako implantované ióny. 5. pričom môžu vyraziť atómy z povrchu. okolo 100 eV a viac. aby bol vyrazený z povrchu.132 Emisia elektrónov a fotónov z povrchu cieľa (obrobku) bombardovaného iónovým lúčom (zdroj: Taniguchi [12]) Výsledkom tohto javu je poškodenie mriežkovej štruktúry cieľového povrchu a emisia rôznych elementárnych častíc. Ióny. rozprášené atómy cieľového povrchu. postupne strácajúc svoju energiu. prenikajú hlbšie do materiálu. Bombardovanie povrchu má za následok vznik mriežkových porúch v povrchových vrstvách kovu. obr. Pri bombardovaní povrchu vysokoenergetickými iónmi dochádza k excitácii (vybudeniu) elektrónov cieľových atómov nepružnou zrážkou. Obr. ako sú spätne rozptýlené ióny.132. .

Z uvedeného popisu vyplýva. • Kaufmanov zdroj je iónový zdroj. termická ionizácia. Elektróny z tepelného zdroja (obvykle žeravený wolfrámový drôt) sú urýchľované ku anóde a ionizované (termická ionizácia) pomocou prídavného plynu. 5. Zdroj Iónov je funkčný celok na riadenú tvorbu iónov. ktoré využívajú vyššie energie iónov sa používajú pre iónovú implantáciu a pre kombinované procesy modifikácie vlastností povrchovej vrstvy. stôl na uloženie vzorky. Obvykle. že pri technológii IBM je uber materiálu založený na odstraňovaní atómu atómom. potrebný príkon pre vyrazenie atómu z povrchu je asi 10' W/atóm s 2 a výkonová hustota je v tomto prípade 10 MVVVm . kde rýchlosť úberu je asi 1 pm/s. 5. ale mikroskopická výkonová hustota (na atomárnej úrovni) je naopak extrémne vysoká.5. žc intenzita úberu alebo hĺbka odstráneného materiálu je závislá na dobe trvania procesu iónového rozprašovania. v ktorom sa vytvára vysokointenzívny úzky iónový lúč s priemerom okolo 0. Augerove elektróny.10]: • Duoplazmatron. V prevádzkových podmienkach je potrebné dodržiavať príslušné bezpečnostné predpisy týkajúce sa práce v nízko radiačnom prostredí (rtg žiarenie a tok fotónov). nárazom urýchlených časíic (nárazová ionizácia) a fotónov (foloioni/. V súčasnosti existuje viacero typov iónových zdrojov. substrátu). Dynamický proces je charakterizovaný ako proces s vysokou hustotou energie. obrobku. 12]. Energia iónov je v rozsahu 500 v 2000 eV. s prúdom argónových iónov asi 2 mA a vysokou energiou iónov okolo 20 keV a viac. procesy. ktorým býva vo väčšine prípadov argón (Ar). Kinetická energia cieľových atómov stúpa následkom tejto zrážky. Energia potrebná na vyrazenie alebo odprášenie atómu ls 6 z povrchu je asi ! 0 " J/atóm. Tento jav spôsobuje radiačné poškodenie povrchových vrstiev materiálu a v mnohých prípadoch je nežiadúci. obr.ácia). Ionizácia nastáva vzájomnými zrážkami pri zvýšenej pohybovej energii (teplote) tzv. vzniká ionizácia* nárazom.256 Progresívne technológie sekundárne a tzv. ktorý produkuje Široký prúd iónov. Elektróny sú produkované elektrickým poľom medzi anódou a katódou. iónový separátor alebo extrakčná (odoberacia) mriežka.3 mm. Ióny sa tvoria z plynných molekúl zrážkami s elektrómni. * Ionizácia znamená odtriimuie jedného alebo viacerých elektrónov z atómu. . ktorá odoberá ióny z plazmy a urýchľuje ich ďalej smerom k cieľu (vzorke. takže výsledkom „obrábania" je veľmi jemné spracovanie povrchu s malým úberom. Základné charakteristiky jednodivých iónových zdrojov sú uvedené v tab.132.1 Zariadenia pre technológiu iónového lúča Klasické zariadenie pre technológiu iónového lúča pozostáva obvykle z troch hlavných častí: • • • zdroj iónov. samozrejme v závislosti na silách súdržnosti v mriežkovej väzbe [9. vstupná makroskopická výkonová hustota je pomerne nízka asi 10" W/m". Nevýhodou procesu je. ale najviac sú rozšírené a používané dva typy [1.5. ktorý generuje ióny. viditeľné svetlo alebo rontgcnové (rtg) žiarenie. Pružná zrážka medzi iónmi a cieľovými atómami trvá asi 10"'" s.20.1.

Vysokofrekvenčný a tzv. do ktorej je privádzaný inertný plyn.Technológia iónového lúča IBM Tab. asférický povrch šošovky polomer šošovky motorček pre rotačný pohyb. iónovú implantáciu.134. 5. Zariadenie s fokusovaným úzkym lúčom sa využíva najmä pre jemné obrábanie. iónový lúč I obrobok (sférická šošovka} -stred roviny pohybu ft prúd . leptanie a nanášanie tenkých vrstiev.3 mm Podľa použitia na spracovanie materiálov sa iónové zariadenia delia na zariadenia používajúce: • fokusovaný iónový lúč. Ióny sa tvoria v komore. • tzv. difúzna výveva pracovná komora regiiàc ä polohy O b r .20 Charakteristiky používaných iónových zdrojov [9] zdroj K a u f m a n ov duoplazmatron prúd lúča prúdová hustota lúča (mA/cm 2 ] 0. 5. obr.133.5 ŕ 2 0 Ť 25 priemer lúča [cm] 5. komora iónového zdroja katóda (žeravený volfrámový drôt) pomocná elektróda magnet N plazma izolácia anóda komora výveva vzdialenosť usmerňovacía mriežka uhol dopadu iónov \ rozkmit rotaci. spŕškovýfion shower) Široký iónový lúč. obr.135. sprškový typ zariadení sa používajú pre obrábanie. ktorý sa používa pre výrobu asférických šošoviek. 5.5. analýzu povrchu a litografiu. 5.5. obvykle argón.lsl. obr.133 znázorňuje iónové zariadenie využívajúce úzky fokusovaný lúč na princípe duoplazmatronu.85 pri 1kV 1000 napätie fV kJ 0. • vysokofrekvenčný plazmový zdroj iónov.133 -4 Iónové zariadenie s fokusovaným lúčom používaný pri spracovaní optických šošoviek Adetail polohovania sférickej šošovky pri jej úprave na asférickú (zdroj: (12}) Obr.írc"^ .0 257 m 10 v 5 0 d o 10 f o k u s o v a n ý do 0. K jeho ionizácii dochádza termickou emisiou zo .

Vznikajúca plazma je pomocou magnetických cievok usmerňovaná a vedená otvormi. ktorým sa usmerňuje a urýchľuje tok častíc.svetlá oblasť (plazma) elektrón O b r. Medzi katódou a anódou vzniká výboj. spŕškového typu [10] zemnense Zariadenie využívajúce vysokofrekvenčný iónový zdroj plazmového typu je znázornené na obr.5 M Hz komora iónového zdroja 0. pohyb vzorky (obrobku) je rotačný a priamočiary. ktorá je umiestnená v pracovnej komore mimo oblasti plazmy.5. kondenzátor oscilátor 13.135 Iónové zariadenie tzv. Počas procesu je tlak v komore udržiavaný na hodnote 10"1 Pa. ktoré sa zrážajú s atómmi .5.5.258 Progresívne technológie žeravenej wolfrámovej katódy. Obvykle má jedna elektróda potenciál zeme a druhá má vysoký záporný potenciál. Je odsávaná difúznou a rotačnou vývevou na vákuum v rozsahu 10"3 -f 10"4 Pa. argón. žeravená katóda magnetická cievka • detektror loku iónov izolácia zdroj emisie elektrónov detektor napätia na obrobku elektrónová optika perforovaná mriežka komora odsávanie Obr. z ktorých jedna je napojená na vysokofrekvenčný zdroj. Pomocou urýchľovacej elektródy je úzky iónový lúč s vysokou prúdovou hustotou vedený z komory iónového zdroja ku vzorke. tvoria sa voľné elektróny. základná elektróda deponovaná vrtsva . v pomocnej elektróde a v anóde do urýchľovacej komory. Pomocná elektróda a anóda sú z mäkkého magnetického železného materiálu a sú súčasťou magnetického obvodu. zemnenie . Pracovná komora je z korozivzdornej ocele. potom je cez ihlový ventil vpúšťaný do komory inertný plyn. s priemerom 1 mm. Medzi dvoma rovinnými paralelnými elektródami. Pohyb lúča je zabezpečovaný v osiach x a y. vzniká výboj.134.1 Pa + 10kV anóda prívod vr j. ktorá emituje elektróny. V pracovnej komore jc iónový lúč usmerňovaný fokusačnými elektrostatickými šošovkami. Priemer sfokusovaného lúča môže byť až 1 pm [12]. .134 Vysoko frekvenčný zdroj plazmového typu [12] iónový výveva obrobok "vysokú— frekvenčný voltmeter urýchlený ión tmavá oblasť "cieľová elektróda . Po prívode inertného plynu tlak v komore stúpne na 10"2 Pa.

R1BE a IBAE (Reactive lon Etching. ako iné energolúčové technológie (laser. Reactive lon Beam Etching) a reaktívne leptanie s podporou iónového lúča (lon Beam Assisted Etching). . Medzi plazmovým (iónovým) zdrojom a pracovnou komorou. na výrobu ultra jemných dielcov pre elektrické. • proces nieje citlivý k mechanickým a fyzikálnym vlastnostiam opracovaného materiálu.135. výhody a nevýhody technológie iónového lúča. pretože široký iónový lúč nie je v pracovnej komore usmerňovaný. Separačné napätie na mriežke je 0. ktoré sú vyrobené z uhlíka (grafit) alebo molybdénu. Separačná mriežka pozostáva z troch pevných perforovaných platní.Technológia iónového lúča IBM 259 plynu a ionizujú ho. pozostáva zo zdroja plazmy. Vonkajšia mriežka má záporný potenciál a vytvára negatívne pole potrebné na separáciu iónov z plazmy. Zariadenie. Tvar otvoru a vzdialenosť medzi mriežkami predstavujú významné prvky iónového zdroja. Vzniká termická ionizácia. V plazmovom zdroji Kaufamnovho typu sa tvorí plazma z argónových iónov a elektróny sa tvoria v elektrickom výboji vo vákuu pri tlaku okolo 0. Vzorka (obrobok) je upevnený na vodou chladenom stole a je mimo oblasti plazmy. optické a mechanické prístroje. je extrakčná (separačná) mriežka. ako sú komerčne dostupné procesy reaktívneho leptania iónovým lúčom RLE. Na uber materiálu sa používajú aj reaktívne procesy. Ióny v plazme sú príliš ťažké a zostávajú v strede medzi elektródami. Tieto materiály odolávajú erózii pôsobiacich iónov. Tento typ zariadenia vytvára široký iónový lúč vhodný pre leptanie kremíkových platní pre polovodiče. ktoré sa používajú na uber materiálu patria iónové rozprašovanie ISM (lon Sputter Machining) a iónové leptanie I B E (lon Beam Etching).5 2 kV a prúdová hustota okolo 2 mA/cm". Uber materiálu pri dynamickom procese prebieha rozprášením atómov z povrchu v dôsledku pružnej zrážky medzi dopadajúcimi iónmi a atómami cieľa (obrobku). možno zhrnúť nasledovne: • proces IBM prebieha vo vákuu. Môže sa použiť na spracovanie tvrdých a krehkých materiálov ako je diamant. Cieľová elektróda má záporný potenciál a ióny z plazmy dopadajú kolmo na jej povrch a rozprašujú z neho atómy. Jednotlivé mriežky sú uložené tak.2 Iónový lúč na uber materiálu K technológiám iónového lúča IBM. kde zdrojom tepla je žeravený wolfrámový drôt. Jej úlohou je oddeľovať ióny z plazmy a vytvoriť široký iónový lúč. ktoré sa môžu usadzovať na povrchu základnej elektródy a vytvárať tenkú vrstvu. Z fyzikálneho pohľadu je proces rozprašovania dynamický proces prebiehajúci na atomárnej úrovni a nieje tepelný. Charakteristické znaky. že perforácia (dierovanie) každej mriežky je jedna nad druhou. kde je tlak okolo 10 mPa. kde sa používa inertný plyn na ionizáciu.5. Stredná mriežka má záporné predpätie a jej úlohou je brániť úniku elektrónov z plazmy. keramika. extrakčnej mriežky a pracovnej komory so vzorkou. 5.1 Pa. Elektróny v plazme sa pohybujú ľahko podľa meniaceho sa elektrického poľa. na depozíciu povlakov alebo na reaktívne iónové leptanie. ióny dopadajú na povrch vzorky v rôznych smeroch. elektrónový lúč). Tieto procesy patria k dynamickým procesom. Tretia vnútorná mriežka má potenciál anódy a cez ňu prechádzajú už len separované ióny do pracovnej časti zariadenia. ktorý sa používa pre uber materiálu. používajúce široký iónový lúč spŕškového typu znázornené na obr. ktorý nereaguje chemicky s povrchom cieľa. IBM proces patrí k chemicky „čistým" procesom.5.

ako je rýchlosť pohybu lúča. prúdová hustota a urýchľovacie napätie. Samozrejme okrem mnohých výhod má aj technológia iónového lúča používaná na uber materiálu svoje nevýhody. iónový lúč. ale proces umožňuje aj zložitejšie riadenie modelovaním tvaru a profilu. IBM proces nie je tepelný proces. energia a uhol rozprášenia atómov povrchu cieľa (obrobku). pre tvorenie zložitejších profilov dielca sa použiva systém masiek. monokryštalické materiály a kompoudné materiály sa opracovávajú iónovým lúčom veľmi dobre. špecifická rýchlosť rozprašovania. • na parciálnom tlaku kyslíka vo zvyškových plynoch v komore. • na teplote povrchu počas spracovania. proces nezanecháva žiadne zvyškové napätia pod povrchom. Iónové bombardovanie povrchu spôsobuje jeho radiačné poškodenie do malej hĺbky. v porovnaní s klasickými metódami rezania a brúsenia. Parametre procesu úberu. môžu byť jednoducho riadené pomocou elektrických veličín. • na uhle dopadu iónov na povrch. Medza rozprašovania S je závislá [9. 12]: • na energii dopadajúcich iónov.136 ukazuje závislosť počtu rozprášených atómov cieľa (pol y kryštalického medeného materiálu) od energie . Obr. ako nástroj. " na kryštalickej štruktúre a orientácii cieľového povrchu. • na hmotnosti cieľových atómov. Dosahovaná presnosť tvaru a profilu je závislá na štruktúre materiálu. tvorením fazetky na ostrých hraných alebo jamiek v spodnej časti drážky. • • • Medza rozprašovania S (počet rozprášených atómov/na dopadajúci ión) (sputtering yield) je definovaná ako stredné (priemerné) množstvo atómov rozprášených z povrchu cieľa na dopadajúci ión. spätným naprášením cieľového materiálu. Profil povrchov pri IBM procese môže byť ovplyvnený ešte podrezaním. ktoré ovplyvňujú ekonomické a technologické ukazovatele sú: medza rozprašovania (sputtering yield). najmä pri výrove VLSI obvodov je toto poškodenie nežiadúce.260 • • • • • • Progresívne technológie prevádzkové podmienky procesu. Hodnota medze rozprašovania stúpa s energiou dopadajúcich iónov. Homogénne. V mnohých prípadoch. čím sa dosiahne vyššia presnosť.5. Nevýhody IBM procesov pri výrobe presných mechanických a optických dielcov a výrobe elektronických prístrojov spočívajú v radiačnom poškodení povrchu a dosahovanej presnosti profilu a tvaru. proces umožňuje anizotropické spracovanie. Pre minimalizáciu hrúbky poškodenej vrstvy sa doporučuje bombardovanie povrchu iónmi s nízkou energiou a uhlom dopadu iónov nad 60°. nepodlieha opotrebeniu a deformácii. ktoré je potrebné brať do úvahy pri volne spôsobu spracovania. Polykryštalické kovy. • na hmotnosti dopadajúcich iónov. zliatiny a spekané materiály sa spracovávajú nerovnomerne. pretože intenzita rozprašovania je rôzna pre rozličné zrná a kryštály materiálu. ale je založený na pružnej zrážke častíc (dynamický proces). Je to najdôležitejšia charakteristika obrábania (IBM) a depozície (nanášania vrstiev) pomocou iónového lúča.

136).137 Zmena medze rozprašovania v závislosti na uhle dopadu iónov na cieľový povrch polykryštalickú meď. rozprašujú z povrchu menej atómov. Medza rozprašovania monotónne stúpa s uhlom dopadu iónov do maximálnej hodnoty nad 60" a potom náhle klesá. Tento pokles sa zdôvodňuje tým. je v strednej oblasti uvádzanej závislosti (pozri obr. Plyny s nízkou atómovou hmotnosťou (dusík. xenón). m ono kryštalický kremík.Technológia iónového lúča IBM 261 E O b r . ktorý sa pre svoju dostupnosť najviac využíva.24) [12]: V > ( 7 7 ^ [l/aj (5. ako ióny plynov s vyššou hmotnosťou (kryptón.137. alebo pokiaľ majú vyššiu energiu zostávajú ukotvené v povrchu.5.5. neón) aj pri pomerne vysokej energii. ako to ukazuje rovnica (5. Svoju úlohu na intenzite úberu materiálu má aj uhol dopadu vysokoenergetických iónov na povrch. energia dopadajúcich iónov 1 keV (zdroj: Miyamoto [12]) Uhol dopadu iónov z f] Špecifická rýchlosť rozprašovania V s j e definovaná ako pomer rýchlosti úberu materiálu (do hĺbky d) k prúdovej intenzite iónového lúča . 5. 5. Miyamoto [12] uvádza príklad závislosti zmeny medze rozprašovania na uhle dopadu iónov. bez toho aby rozprášili z povrchu atómy. obr. 30 60 90 O b r . že pri vyšších uhloch dopadu nad 60° majú dopadajúce ióny tendenciu odraziť sa od povrchu. Argón.24) .136 Zmena medze rozprašovania v závislosti na hmotnosti a energii dopadajúcich iónov na cieľový povrch polykryštalickú meď (zdroj: Taniguchi f 13]) 10 20 30 40 50 Energia iónu E [keVj a hmotnosti dopadajúcich iónov.

139 Tvar rozloženia rozprášených atómov cieľa z bodu P. N Avogadrovo číslo. 5. Hmotnosťou ľahké ióny s vyššou energiou (nad 10 keV) pri dopade na cieľ vyrážajú atómy . A s plocha dopadajúceho lúča (cm") d hĺbka úberu (cm) Z uhol dopadu iónov (zdroj: Miyamoto [12]) uberaný objem Energia a uhol rozprášenia atómov povrchu cieľa (obrobku).p N . Obr.5. (5.139 ukazuje rôzne uhly rozprášenia atómov pre rozdielne energie dopadajúcich iónov. Potom medza rozprašovania môže byť vyjadrená vzťahom: UlO *J (5. Množstvo rozprášených atómov v danom smere je proporcionálne dĺžke vektora PO (zdroj: Miyamoto f 12]) Ióny s vyššou hmotnosťou (ťažké ióny) a pomerne nízkou energiou blízkou prahovej energii rozprašovania (pod 1 keV) pri dopade na cieľový povrch rozprašujú atómy pod väčším uhlom.d. 5.Z. Z . cos Z p£.5. V závislosti na energii dopadajúcich iónov v kolmom smere sa mení uhol rozprášenia cieľových atómov.138.26) opracovaný povrch Obr. £j elementárny náboj (C/ión).138 Schéma pre výpočet špecifickej rýchlosti rozprašovania. a a (cm 3 ) sú definované podľa obr. Množstvo rozprášených atómov v danom smere je úmerný dĺžke vektora PO na obr. p merná hmotnosť materiálu (g/cm 3 ).N.25) kde A s je opracovaná plocha (cm 3 ). Z. M molekulová hmotnosť. I (A). I prúd iónového lúča. Vzťah medzi špecifickou rýchlosťou rozprašovania a medzou rozprašovania je daný rovnicou: S.262 S = A s .M. d o p a d a j ú c i ión Obr.139. M Progresívne technológie kde T je doba rozprašovania (min). d (cm). a s prierez iónového lúča.5.. je atómové číslo cieľového materiálu. po dopade iónu s rôznou primárnou energiou.

Kaufmanov zdroj sa používa na generovanie širokého iónového lúča. oxid kremičitý (Si0 2 ). Charakteristické črty procesu RIE a RIBE sú: • procesy sú vhodné pre anizotropické leptanie a ultrapresné vzorkovanie a značenie povrchov. ako je chlór a flór. ktoré sa používajú v mikroelektronike. 5.1 -f10 Pa. silicidy titánu. ktorú získali po zrážke s iónom. kde sa tvorí široký iónový lúč (obr. Reaktívne iónové leptanie RľE (Reactive lon Etching) používa vysokofrekvenčný plazmový zdroj. • minimálne poškodenie povrchu vplyvom radiácie a rovnomerné leptanie povrchu. sa pohybuje v rozsahu 10 -ŕ 40 eV [12]. Reaktívny plyn (obvykle CF 4 . jedného alebo viacerých ventilov na prívod reaktívneho plynu. VLSI označenie znamená integráciu 300 000 tranzistorov. ako sú C F 4 a CCL. CCL.134).5. a chladiacich nádob s kvapalným dusíkom. • vysoká rýchlosť procesu leptania. ktorý sa získa z inertného plynu a chemickú aktivitu reaktívnych plynov na základe chloridov a fluoridov (CU. Podstatou úberu materiálu pri reaktívnom iónovom leptám je fyzikálna a chemická reakcia medzi dopadajúcimi reaktívnymi iónmi a povrchom leptaného materiálu. kde namiesto inertného plynu sú do komory iónového zdroja privádzané reaktívne plyny. • povrch bez zvyškových napätí.5. ako dôsledok izolácie vzorky (dielca) od plazmového zdroja. Na obr.140 je znázornený princíp zariadenia pre technológiu IBAE.2 Leptanie pomocou iónového lúča IBAE Leptanie pomocou iónového lúča IBAE (lon Beam Assisted Etching) je pomerne rozšírený proces spracovania materiálov.5. • jednoduchá automatizácia a riadenie procesu.I39.2. ktorá prebieha medzi cieľovými atómami a reaktívnymi iónmi. a povrchom leptaného materiálu. molybdénu a platiny CTiSi2. Zariadenie pozostáva zo zdroja iónov. Uber materiálu je výsledkom rozprašovania atómov pomocou reaktívnych iónov (F*.2. Kinetická energia rozprášených atómov. ktoré sú privádzané do vákuovej komory cez ihlový ventil.Technológia iónového lúča IBM 263 väčšinou v kolmom smere. napríklad kremík (Si). integrovaných obvodov a tranzistorov. 5. Technológie RIE a RIBE sa používajú pri výrobe VSLI" obvodov. . ktoré sa používajú pre charakterizovanie zložitosti integrovaného obvodu. XeF 2 ). *VLSI (very large scale integration). CH 4 ) je privádzaný do komory pod tlakom 0. Úlohou tekutého dusíka je odčerpať nepoužitý reaktívny plyn a zvyškové produkty chemickej reakcie.5. MoSi 2 PtSi). pre leptanie keramiky na báze oxidov kremíka a hliníka. gálium arzén (GaAs). pri výrobe polovodičových prvkov. Proces je charakterizovaný vysokou rýchlosťou leptania. molybdén. 5.1 Reaktívne leptanie iónovým lúčom Reaktívne leptanie iónovým lúčom RIBE (Reactive lon Beam Etching) využíva zariadenie spŕškového typu. Proces využíva energiu iónového lúča. LSI (large scale integration) sú označenia hustoty integrácie. titán. Chemická reakcia prebieha medzi reaktívnymi radikálmi. CC\2. obr. Kritériom hustoty integrácie je počet tranzistorov alebo ekvivalentných hradiel na čipe. Cl + ) a chemickej reakcie.

5. akustických filtrov. . ion rubbing) sa používa pre výrobu zrkadiel pre lasery.264 prívod Ar Progresívne technológie prívod reaktívneho plynu ióny argónu tekutý dusík substrat (obrobok) Obr. chróm.140 Systém pre proces IBAE (zdroj [12}) 5.141). • Iónové čistenie (ion beam cleaning) používa sa na bombardovanie povrchu iónmi argónu pre získanie chemicky Čistého povrchu. hroty (ihlany) tvrdomerov.02 pm. kobalt. modifikáciu hrúbky membrány bez ovplyvnenie dokončeného povrchu.142). Zvyčajne sa robi pred nanášaním tenkých vrstiev za účelom zvýšenia priľnavosti vrstiev. ako sú oxidické filmy a absorbované vrstvy na povrchu.5. 9. thinning) má široké oblasti využitia. a na tvorenie vzoriek pre transmisné elektrónové mikroskopy. rydla.3 Použitie technológie IBM Použitie technológie iónového lúča na úbcr materiálu je sústredené na oblasti optiky. • Struktúrovanie a tvorenie textúry (ion beam texturing) sa využíva pri úprave povrchu a chemickom čisteni biologických implantátov pre v humánnu medicínu.5. Svoje miesto. piczolelektrických meničov. Dobré uplatnenie nachádza pri ostrení diamantového náradia. nehrdzavejúce ocele a oxidická keramika. pri výrobe magnetických bublinových pamätí (obr. za účelom zvýšenia ich životnosti a biokompaktibility. IBM leštenie sa využíva pre jemné lícovanie základných rovnobežných mierok. polishing. Iónovým leštením sa dosahuje drsnosť dokončeného povrchu Rmax = 0. pásových lamiel. Používa sa pri výrobe integrovaných obvodov. ale nachádza aj v strojárskej výrobe. holografických masiek (obr.5. Iónové čistenie odstraňuje nečistoty. ako je titán a titánové zliatiny. modifikáciu hrúbky tenkých filmov. Pre biologické implantáty sa používajú dva druhy materiálov: mäkké tkanivá na základe polyuretánov a polyolefínov a tvrdé implantáty. ostrenie a leštenie (shapping. ktoré sa vyrábajú z kalenej ocele a nástrojovej ocele s vysokým obsahom wolfrámu. elektroniky a polovodičovej techniky. ako sú dotykové hroty pre snímače. 12]: • Hladenie a vyhladzovanie povrchov (ion smoothing. Jednotlivé operácie technológie iónového lúča majú nasledovné oblasti využitia [1. • Tvarovanie.

ktorý nemá byť ovplyvnený iónovým lúčom .5.5. fotorezistivny 20 um ^JERMAMURR 0 . O jemnosti technológie hovorí príklad. Môžu sa tvoriť pravidelné drážky so šírkou od 5 * 200 pm a hĺbkou okolo 1 mm [9].!44 ukazuje detail odoberanej vrstvy. a pri ostrení a preostrovaní monokryštaiických diamantových sústružníckych nožov pre mikroobrábanie.I45.ošovky odoberaná vrstva materiálu pred úpravou konečný tvar ión.5.čiary o hrúbke 8 nm (80 Ä) do uhlíkovej membrány s hrúbkou 20 nm (200 Ä). 10] ion ion ion p ó v o ď i ý tvar . Spôsob ustavenia a polohovania šošovky pri jej úprave je znázornený na obr.Technológia iónového lúča IBM 265 obr. ktorý uvádza McGeough [9].0 um presnosť 0. frézovanie drážky . • Iónové frézovanie (ion milling) sa použiva na tvorenie plytkých drážok. stred sférickej šošovky a sférický tvar šošovky Obr. Frézovanie sa robí pomocou masiek.144 Príklad výroby asférickej šošovky.143a.143 Príklad ostrenia diamantového náradia technológiou iónového lúča [9.5.01 u m Obr.141 Príklad prípravy holografickej masky [9] ON polomer y r = 0. 1 I Ľ iónový lúč OUPL/VNENA| ZÒNA Obr.5.5. 3 * 1.S.02 um O/. obr.01 NM I.12] a) ostrenie diamantového hrom pre mikrotvrdomer b) ostrenie reznej hrany monokryštalického diamantového nástroja pre mikrorezanie YA^//////////////A Obr. Uber materiálu iónovým lúčom mení pôvodný tvar sférickej šošovky na asférickú [9] D ) polomer r = 0.SUM permaloy chróm 2 0 1 0.I42 Príprava výroby magnetickej bublinovej pamäte [9. obr.143b.5. Obr.5.14S Príklad tvorenie drážok pomocou maskovania povrchu.5. Iónové rozprašovanie leptanie sa ako proces tvarovania používa pri výrobe asférických šošoviek.6 N M Obr.133 spolu so schémou iónového zariadenia.

Ionizácia inertného plynu a odparovaného materiálu sa zvyšuje pridaním pomocných elektród (mriežok). ktoré sa používajú pri tvorení tenkých vrstiev a modifikácii povrchu. kombinácia techniky tvorenia vrstiev a modifikácie povrchu (IBAD. 2 . Názov iónové plátovanie a podrobný popis technológie publikoval prvýkrát roku 1964 Matíox [5].1 Iónové plátovanie Proces vákuového nanášania kovu formou pary v tlejivom výboji. fyzikálne procesy povlakovania patria postupy naprašovania (Evaporation). oxidy. V niektorej odbornej literatúre je proces rB-IP nazývaný ako IVD (lon Vapour Deposition). Kladne nabité ióny inertného plynu sú v plazme urýchľované elektrickým poľom smerom ku katóde. ale menia (modifikujú) vlastnosti povrchovej vrstvy. Je to metóda tvorenia tenkých vrstiev (rádové 1 -f 20 um) nanášaných vo vákuu rýchlosťou 0.j. modifikácia povrchovej vrstvy bombardovaním povrchu urýchlenými Časticami (iónová implantácia) 3. Tieto okrem . je v dostupnej odbornej literatúre [ 1 . kde povlakovaný materiál (substrát) má funkciu katódy. RIAC. Iónové plátovanie je kombináciou metód odparovania a rozprašovania vo vákuu. Kombinované techniky sú známe ako procesy tvorenia tenkých vrstiev iónovým lúčom IAC (Ión Assisied Coatings). ako aj ostatných metód tvorenia tenkých vrstiev. Atómy a molekuly odparovanej látky sa prechodom cez plazmu tlejivého výboja ionizujú a po dopade na katódu (substrát) vytvárajú výborne priľnavý povlak..1 um/min. ako sú nitridy. Táto sa nadchádza v plazme tlejivého výboja udržovanej pomocou jednosmerného alebo striedavého vysokofrekvenčného poľa.4 Tvorenie tenkých vrstiev iónovým tufom Progresívne technológie Technológia iónového lúča našla široké uplatnenie v procesoch tvorenia tenkých vrstiev z plynnej fázy (vapour deposition).5. ako základ iónového plátovania.5. Technológie tvorenia tenkých vrstiev pomocou iónového lúča sa delia do troch skupín: 1. a na iónové plátovanie iónovým lúčom (1B-IP ion beam ion plating). Podrobný popis PVD procesov. Procesy modifikácie vlastností povrchovej vrstvy.266 5. pričom vrstvy môžu byť tvorené jedným chemickým prvkom alebo ťažkotaviteľnými zlúčeninami (chemickou reakciou odparovaného kovu vo vákuu za prítomnosti reaktívnych plynov). Materiál na povlakovanie je odparovaný z odparovacicho zdroja. nevytvárajú poviak v klasickom slova zmysle. karbidy a iné zlúčeniny [8].4. tiež ÍVD (lon Vapour Deposhion) a IBAD (lon Beam Assisted Deposition). ako je iónová implantácia. 5.5. v novšej odbornej literatúre niektorí autori uprednostňujú označenie IBAD (lon Beam Assisied Deposition). popísal prvýkrát Berghaus v roku 1938. V súčasnosti nie je zavedený jednotný názov pre kombinované technológie.10"1 -f 10 Pa). ktorý môže byť buď odporový tepelný zdroj alebo elektrónové delo. iónového plátovania (Ión Plating) a ich modifikácie. Nasledujúce kapitoly sú venované vybraným postupom technológie iónového lúča. IB-PVD). Ióny bombardujú a kontinuálne čistia povrch pred následným povlakovaním. Delí sa do dvoch skupín [ l ]: na proces odparovania v tlejivom výboji (plazme) v podmienkach nízkeho vákua (0. tvorenie vrstvy na substráte (PVD Physical Vapour Deposition) 2. ktoré prebieha v podmienkach vysokého vákua (10' 5 T I0' 2 Pa). katódového rozprašovania (Sputtering). 5 ]. Medzi PVD procesy (Physical Vapour Deposition) t. ktoré používajú ionizáciu a iónový lúč pri tvorení vrstvy. Iónové plátovanie v tlejivom výboji je popisované ako jednoduché odparovanie vo vákuu. Pre základnú formu kombinovaného procesu sa používa aj názov lon Beam Mixing IBM.

tiejivý výboj 7-vákuum = 1 Pa 8 .odparovací zdroj 9 .146 Schematický diagram modifikácii iónového plátovania [5] 1 . 20 A 1 0 + 5W 5-20V 100 A výveva 5 .prídavná elektróda (trióda) 10 .tienenie 4 .vákuová komora 6 .Technológia iónového lúča IBM Iónové platová nie diódový system 1 0 + 5kV 267 Obr.5.vzorka (substrát) 5 . 20 A 1 0 + 5 kV Iónové putovanie tendrodový syslém 9 40 V.vysokonapäťová elektróda 2 .termokatóda (tendróda) výveva 5 + 20V 100 A tonové plálovanie trioobvý systém 9 40 V.prívod inertného plynu 3 .20 V 100 A .

triódového a tendródového systému modifikácie iónového plátovania. anóda^ žeravená katóda vrchná separátna ( 2 0 0 + 2000 V ) .146 je znázornený princíp diódového. Typické zariadenie pre iónové plátovanie iónovým lúčom je na obr. Ako externý iónový zdroj je použitý Kaufmanov zdroj. . dosahujú energiu okolo 3 keV [5]. Klasické zariadenie pre iónové plátovanie je znázornené na obr.268 Progresívne technológie zvýšenia intenzity ionizácie.148 Schéma zariadenia pre iónové plátovanie s iónovým lúčom.5. piraniho mieria • Obr.147. . mriežka stredná ( 2 0 0 v > | spodná . Ionizované častice v tzv.5.147 Schéma zariadenia pre iónové plátovanie v tlejivom výboji [5] : katóda chladená vodou vysoké napätie rj-Skv Ar pri vod plynu . zdroj iónovje Kaufmanovho typu.vyrovnávacie vlákno y ocfcarovacia vlákno substrát 4 Obr.5. odparovanie materiálu je pomocou žeraveného vlákna [1] prúdovej hustoty Proces tvorenia vrstvy iónovým plátovaním je charakterizovaný nasledujúcimi parametrami [5]: • tlak vo vákuovej komore 10" -ŕ 10"* Pa. ktorý produkuje vysokoenergetické ióny.148. tendródovom systémy (stvorelektródový systém). Na obr. Proces IB-1P použiva na bombardovanie povrchu externý iónový zdroj.5. usmerňujú častice v ich pohybe a umožňujú zvýšiť prúdovú hustotu na pokovovanej ploche. Účelom použitia triódového a tendródového systému je zvýšenie ionizačnej účinnosti procesu.5.

jeho použitie je limitované vysokou cenou. ktoré ostrovčeky oddeľujú. • spätné rozprášenie atómov a iónov z povrchu substrátu.substrát. Používajú sa tam. ktoré sú náhodne rozložené na povrchu substrátu. v jadrovej energetike atd'. ZrO) a iných zlúčenín (TiCN. vzdialenosť odparovací zdroj . medi (Cu). použitie ťažšieho kryptónu zabezpečuje dobré čistenie povrchu aj pri pomerne nízkom tlaku. TaN. • urýchľovanie kladne nabitých častíc k zápornej elektróde. Ag-In na tvrdých materiáloch). sprevádzané postupným zaplňovaním kanálikov. Častice s nízkou energiou sú rozprašované po povrchu. kde nie je možné použiť konvenčné mazadlá (vo vákuu. alebo zliatin typu Cu-Pb. 8 ] : • Tvorba tenkých vrstiev. Častice s vysokou energiou sa implantujú do povrchu v lokálnych bodoch a majú za následok vznik mriežkových porúch v povrchových vrstvách. stupeň ionizácie pár kovu. • zrastanie (koalescencia) ostrovčekov. že atómy prichádzajúce na povrch majú široký rozsah energií. oxidov (A1 2 0 3 . Ide o proces reaktívneho iónového plátovania (RIP). tlejivý výboj medzi substrátom a zemnenou časťou aparatúry. charakteru tuhých mazadiel. (TiAl)N). karbidov (TiC. 7 . Taktiež vplývajú na tvorbu nukleačných zárodkov. Počas procesu naparovania a rozprašovania natavcných častíc kovu dochádza k nasledujúcim javom: • ionizácia častíc (asi 1 T 4 % zo všetkých molekúl a atómov). Parametre procesu. • rast zárodkov a vytváranie väčších ostrovčekov. ktoré sa používajú na povlakovanie rezných nástrojov (jednoduché TiN vrstvy na rýchlorezných oceliach. SiC. CrC). Pri použití reaktívneho plynu sa tvoria vrstvy zlúčeninového typu. stabilizácia prúdu výboja a následné natavcnie odparovaného prvku elektrónovým lúčom. sú tlak (pri ktorom prebieha tlejivý výboj). Mo 2 C. za účelom zníženia trenia v tribologických sústavách (mäkké kovové filmy prvkov india (In). Nukleaácia vzniká prednostne v miestach porúch. dáva však nižšiu kvalitu čistenia povrchu. Využitie iónovo plátovaných povlakov s a uberá troma základnými smermi [ 1 . alebo spätne do okolia. viacvrstvové povlaky na rýchlorezných nástrojoch pre výrobu ozubenia a platničkách zo spekaného karbidu) a vysokoexponovaných dynamicky . A1N. olova (Pb).). striebra (Ag). NbN. ktoré ovplyvňujú vlastnosti vytvorenej vrstvy.Technológia iónového lúča • IBM 269 • • • pracovný tlak v komore po prívode inertného plynu 1 -ŕ 1 0 " ' Pa: zvyčajne sa používa argón. " prienik vysoko-energetických častíc do povrchu a ich ukotvenie. Ag-Pb. geometria dielca a jeho počiatočná teplota. potenciál na substráte. ktoré môžu mať charakter celistvých kryštálikov. Ionizačná účinnosť pri iónovom plátovaní spôsobuje. HfN). 6]: • nukleácia kryštalických zárodkov. • Tvrdé oteruvzdomé vrstvy tvorené reaktívnym spôsobom (RIP) na báze nitridov (TiN. • kolízia medzi povrchom substrátu a časticami (atómami a iónmi) inertného plynu alebo reaktívneho plynu. WC. Si 3 N 4 . negatívny potenciál na substráte v rozsahu 1 -Ť 5 kV. hustota toku pár kovu (výkon odparovača). pri použití ľahšieho hélia je potrebný vyšší tlak (pre udržanie výboja). Mechanizmus tvorenia iónovo plátovaných vrstiev je charakterizovaný vzájomne na seba naväzujúcimi štádiami [4.

nízkouhiíkových oceliach) používané v textilnom. ktoré pritom prenikajú pod povrch látky (do hĺbky 0.. presnejšie podpovrchových a povrchových vrstiev. rámy okuliarov. 5. hustota toku 10 17 ión/cm 1 ).5. Iónové plátovanie dovoľuje nanášať vrstvy najrôznejších kombinácii odparovaného kovu a základného materiálu (substrát). mechanické.5 pm.149b znázorňuje rozloženie (koncentráciu) iónov v oceli bombardovenej dusíkom (energia iónov 100 keV. Obr.149 A a) Schéma procesu iónovej implantácie •4 b) hĺbka prieniku a koncentrácia iónov v povrchu (spracované podľa [J. Obr. cínu (Sn). 5. brzdné systémy. a tým dosiahnuť požadovaný stav povrchu a jeho úžitkové vlastnosti. Prednosti iónovo plátovaných vrstiev sú vysoká homogenita hrúbky vrstvy. tlmiče rázov. oo o o o o o •"o5 atómy N » Ojp modili kovaná Štruktúra implantácia iónov dusíka ao ocele EFLÍFTU 0.149a ilustruje dej. • Tvorba ochranných a dekoratívnych povlakov na báze hliníka (Al). chrómu (Cr). hliníku. J3J) tí*35 .). Dekoratívne vrstvy na plášte hodiniek.01 + 0.5. t u h á látka ^(substrát) ión implantované skupina Iónov 00 0 atómy * substrátu oooooaoo! ooooooo*: • oo*oo*o.5. optické. typicky okolo 0. pružinách. Reflexné vrstvy na paraboly reflektorov automobilov.4. zrkadlá. Takýmto bombardovaním možno meniť elektrické. tribologické.2 Iónová implantácia Iónová implantácia je proces modifikácie fyzikálnych alebo chemických vlastností tuhej látky bombardovaním jej povrchu zväzkom častíc urýchlených na energiu I0 l -ŕ 10 3 keV. bižutériu a iné. ktorý prebieha pri iónovej implantácii.1 pm). TiC vrstvy na durale.1 mikrometer 100 nanmstsr 1 000 Angslrom Obr. Iónová implantácia / . titáne..Progresívne technológie namáhaných dielcov (ozubené kolesá. Ochranné hliníkové povlaky. kobaltu (Co) a titánu (Ti). kombinované materiály. Tvorenie tvrdých vrstiev pre tzv. do ktorých implantované častice počas procesu prenikli. vysokopevných materiáloch a nízkouhlíkovej rýchlokorodujúcej oceli. korózne a ďalšie vlastnosti pevných látok. leteckom priemysle.5. vynikajúca priľnavosť a nízka pórovitosť. (TiN. s nízkou hmotnosťou a vysokými úžitkovými vlastnosťami. ako náhrada za klasické procesy (žiarové alebo elektrolytické) na spojovacích elementoch.

a tým dosiahnuť také koncentrácie prímesí v základnom materiále. že takto vznikajúci nový materiál (povrchová vrstva) sa netvorí na základe termodynamických zákonov rovnováhy.5. Pri implantácii iónov prvku do kovu nastávajú v základnom materiále dva druhy zmien: • premiestňovanie atómov a vytváranie porúch a deformácia štruktúry kovu. Od okamihu vstupu urýchlených častíc (iónov) do tuhej látky až po ich zabrzdenie prejdú určitú dráhu. jednak na úrovni makroskopickej (zmeny fyzikálnych vlastností ovplyvnených povrchov).150 Poruchy kryštalickej mriežky kovu v dôsledku jeho bombardovania vysokoenergetickými iónmi a) poškodenie pravidelnosti mriežky atómy iného prvku b) mriežka s dislokačnými poruchami Iónová implantácia sa začala priemyselne využívať okolo roku 1970 v polovodičovej výrobe. Počas brzdenia v tuhej látke vyvolávajú urýchlené častice rad zmien trvalej povahy. medzivrstvy. Implantácia umožňuje obísť pravidlá chemickej rozpustnosti. patrí medzi tzv. ale najmä tvárniacich nástrojov voči opotrebeniu. a rým sa menia aj vlastnosti látok. nepôsobí škodlivo na životné prostredie. neskôr sa implantácia dusíkových iónov do kalených ocelí začala využívať na zvýšenie ich prevádzkovej životnosti. Množstvo a povaha porúch v štruktúre tuhej látky. pretože nemá vplyv na tvarové zmeny. pre zvýšenie koróznej odolnosti titánových protéz v humánnej medicíne.5. • implantovaná vrstva je spojená s materiálom bez tzv. Implantáciou sa takto mení štruktúra vrstvy.Technológia iónového lúča IBM Obr.150). • • • proces prebieha vo vákuu. ktoré môžu za istých podmienok zanikať. • postupná zmena jeho chemického zloženia spôsobená zabudovaním príme s í (implantovaných iónov) do základného materiálu. proces šetrí drahé a kritické materiály. ktoré takto vznikajú závisí od druhu látky. ktorá sa nazýva dolet. dislokačné čiary a slučky. a tiež teplota v procese nespôsobuje metalurgické zmeny základného materiálu. . implantované povrchy môžu byť následne spracované tepelnou úpravou napr. V súčasnosti sa používa na zvýšenie odolnosti rezných. intersticial ne atómy a vakancie. Čisté technológie.150. druhu energie urýchlených častíc. • je priamo aplikovateľná na dokončené dielce. pretože sa modifikuje len tenká povrchová vrstva (asi 100 nm).5. obr. a od migrácie týchto porúch. obr. implantovať je možné aj leštené povrchy bez zmeny ich vzhľadu. jednak na úrovni atomámej (mriežkovc poruchy. Je dôležité. Výhody procesu iónovej implantácie možno zhrnúť: • každý ión môže byť implantovaný do každého materiálu. difúziou. ktoré sa metalurgickými metódami dosiahnuť nedajú. do ktorej prenikajú urýchlené častice. žihaním.

bronzu a diamantu -. povrchových zliatin za účelom zlepäenia funkčných vlastností povrchov. nástroje zo spekaného karbidu na hlboké ťahanie. korózii . zvýšenie l únavovej životnosti povrchových vrstiev .151 ukazuje priemyselne dostupné zariadenie na iónovú implantáciu. na výrobu unipolámych a bipolarnych tranzistorov. nástroje pre pretláčanie plastov.272 Progresívne technológie Medzi hlavné nevýhody procesu sa radia vysoké náklady na zariadenie a náročnosť vysokého stupňa technológie.149b. Zariadenie pozostáva zo zdroja iónov.151 Priemyselné zariadenie pre iónovú implantáciu (podľa prospektov fy Tecvac [ 14]) Oblasti použitia iónovej implantácie [2. ako sú veľmi plytké PN priechody polovodičov. ako je odolnosť voči opotrebeniu — implantácia dusíkových iónov (N*) do hliníkovej zliatiny. integrovaných obvodov a Špeciálnych súčiastok. napríklad stelitovč nástroje na ťahanie medených drôtov. . • Strojárska výroba: na prípravu tzv. ktoré pracujú v nepriaznivých koróznych a škodlivých prostrediach .5. optickej a rastrovacej časti.5. Obr. implantovaná dávka 17 2 (1 f 10 . urýchľujúcej. obr. Typické prevádzkové parametre pri implantácii dusíkových iónov sú energia iónov (50 -e-150 keV). terčovej komory a vákuového čerpacieho systému. Obr. 5.a zlepšenie lomovej húževnatosti keramických materiálov. tvárniace a rezné nástroje pre spracovanie plastov a papiera. Implantácia dusíkových iónov do povrchu tvárniacich nástrojov zvyšuje 2 -r 5 násobne ich životnosť.implatácia (N*) a Av*) iónov do guličkových ložísk. hmotnostného separátora iónov.10 ión/cm ) hĺbka prieniku (asi 100 nm) a koncentrácia implantovaných iónov v povrchovej vrstve (má tvar normálneho rozloženia). 5]: • Elektrotechnický a elektronický priemysel: na výrobu mikroelektronických elementov. ale aj rýchlorezné nástroje pre výrobu ozubených kolies.dusíkové ióny do medi a jeho zliatin -.

Tieto procesy nepatria k Štandartným technológiám. postupné zmiešavame Častíc. radiačná difúzia častíc a tepelné impulzy. 5. Zvučajne sa pri procesoch zmiešavania postupuje nasledovne: Najprv sa nanesie tenká vrstva povlaku konvenčným spôsobom vo vákuu. využívajú sa tzv. kde sa namiesto iónov inertného plynu používajú reaktívne radikály 0 + .IBAD Kombinovaný proces alebo tzv. ktoré bežnými procesmi nie je možné dosiahnuť alebo je to neekonomické (povlaky neobvyklého chemického zloženia. .5. reaktívne modifiácie RIAC (Reactive lon Assisted Coating) a RJBAC {Reactive lon Beam Assisted Coating). Obr. Implantácia iónov bóru a chrómu sa využíva na zvýšenie únavovej pevnosti materiálov. ktoré používajú obvykle inertný plyn na tvorenie iónov.152 Kombinovaný proces iónové zmiešavanie (ion beam mixing) [H tenká vrstva substrát Kombinované procesy využivajú výhody procesu implantácie a procesu nanášania tenkej vrstvy vo vákuu.5.500 keV). ale využívajú sa tam. Niektoré modifikácie procesu sú charakterizované plynulým bombardovaním povrchu a súčasným nanášaním vrstvy.Technológia iónového lúča IBM 273 Implantácia dusíkových iónov do nástrojových ocelí. iónové zmiešavame je proces tvorenia povrchových zliatin zmiešavaním častíc tenkej nanesenej vrstvy s atómami substrátu pomocou bombardovania povrchu vysokoenergetickými iónmi. alomv substrátu Obr. Okrem procesu iónového zmiešavania (lon Beam Mixixng) a procesu depozície pomocou iónového lúča IBAD (lon Beam Assisted Deposition). bez požiadavky vzájomnej chemickej rozpustnosti alebo kompaktibility reagujúcich materiálov. po nanesení vrstvy je povrch substrátu bombardovaný vysokoenergetickými iónmi chemických prvkov (energia 100 . ale sú to tenké (niekoľko atómových vrstiev) vrstvy ovplyvnené prienikom vysokoenergetických iónov inertného alebo reaktívneho plynu do vrstvy a substrátu. Počas procesu dochádza k nasledujúcim javom: spätné zmiešavame častíc vrstvy a substrátu. Táto medzivrstva nieje vrstva v klasickom zmysle. atómy tenkej vrstvy i. Zároveň teplota povrchu substrátu je oveľa nižšia v porovnaní s klasickým termochemickým spracovaním povrchu. Ióny prenikajú cez nanesený film do povrchu substrátu a zároveň atómy vrstvy bombardované iónmi difundujú do základného substrátu a vytvárajú akoby medzivrstvu. modifikácia fyzikálnych vlastností povrchovej vrstvy). . napríklad nitridáciou . kde vznikajú požiadavky na také vlastnosti povrchu.4 J Kombinované procesy . Táto kombinácia dovoľuje vytvárať ovplyvnené vrstvy tenšie ako pri procese priamej implantácie.5. CT a N\ Tieto procesy dovoľujú vytvárať nové druhy povlakov zlúčeninového typu s rôznou koncentráciou prvkov. spekaných karbidov titánových zliatin a legovaných oceli zvyšuje ich odolnosť voči abrazívnemu a adhéznemu opotrebeniu.152 schematicky ilustruje proces zmiešavania.

zlúčeninové vrstvy (TiN. Tieto vrstvy zlepšujú ich trecie charakteristiky a otvárajú nové možnosti použitia týchto materiálov v extrémnych podmienkach vysokých teplôt bez mazania ako sú piestové krúžky v adiabatických motoroch. Bombardovaním povrchu. vytvorením implantovanej „medzivrstvy" na + keramickom substráte [I j.) na nitridickej (Si 3 N 4 ) a oxidickej (ZrO.5. Implantáciou iónov fosforu (P + ) do niklovej (Ni) vrstvy vzniká zlúčenina typu Ni/P. A1 . Nanesenie nanovrstvy TiN o hrúbke 50 nm a bombardovanie povrchu iónmi Ar sa využíva. Kombinované procesy sa používajú pre tvorenie špeciálnych vrstiev. Implantácia dusíkových (N ) iónov do tej istej TiN nanovrstvy zvyšuje priľnavosť vrstvy a odolnosť povrchu voči opotrebeniu [2]. 5.274 Progresívne technológie Obr. Implantáciou dusíkových (N + ) iónov do vrstvy bóru (B) j c možné vytvoriť nové koncentrácie zlúčenín nitridu bóru (BN). môže sa meniť stochiometrický pomer vzniknutej zlúčeniny. TiC. metastabilné vrstvy a epitaxiálne vrstvy.153 ukazuje niektoré spôsoby kombinovaného procesu depozície pomocou iónového lúča (IAC). ako už bolo viackrát spomenuté.152 Princíp rôznych zostáv zariadenia pre kombinované procesy [ 15] . ložiská v plynových turbínach a iné. napríklad pre lepšie zakotvenie povlaku do povrchu. ako sú tepelne rovnovážne vrstvy. 0 3 ) keramike. Obr. Ako uvádza Bhushan [1] procesy zmiešavania predstavujú perspektívnu oblasť pri použití keramických materiálov . ktorá má zvýšenú koróznu odolnosť a je vhodná pre použitie v kozmickom a leteckom priemysle. sa menia chemické a mechanické vlastnosti vrstvy.

J. (I988). H. Oceľové plechy XVII. Prospekty Fy Tecvac Lcgg.: Ionovc plátovanie . 3/1999.2. and Future Trends of.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.O.: Verbesserung der Oberflächcnschichten Metallischer Bauteile durch Ionenplaúeren. Acta Mechanica Slovaca. 3. 11.47-49 McGeough. K. Oceľové plechy XIII. 12. 1.: Využitie vákuovo depozičných metód v strojárskej výrobe. Interný materiál fy Tecvac. Annals of the CIRP Vol.vyd.. J. I. IH Wismar 1986 p. 6. London. Liska.: Trends in Ion Implantation and Ion-Assisted Coatings.45-52 Maňková. 9.. Led. 14. G.. č. pp. roč.hilI New York.: Current Status in.: Handbook of Tribology.: Advanced Coatings by Vapour Phase Processes. Ferdinandy. I. 10. časť IV. Anals of the CIRP Vol. Bhushah. 5.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1985 Maňková. W.progresívna technológia tvorby povlakov. 1990. Solnik-Legg. a kol. G. 1-2. p. D.l . Maňková. Chapman and Hall. . l. časť III. 32/2/1983 pp. (1986). č. Král. Ferdinandy. K.:Ochranné vlastnosti hliníkových ionovo plátovaných vrstiev v roztokoch s obsahom Cl iónov. 7. Annals of the CIRP Vol.1991.: Advanced Methods of Machining. 3. s.38/2/1989.l.. McGraw. 4. N. M. M.ed Snoeys. 8. Surface and Coatings technology. 1989 Vasilko. R. F. 468 Taniguchi. A.645 -655 Král.: Developments in Ion-asisted Coatings. J.: Dekkyser.: Energy Beam Processing of Materials. 33/1987 pp. D. I.: Aplikácia tenkých iónovo plátovaných vrstiev pre rezné nástroje.Technológia iónového lúča IBM 275 L i t e r a t ú r a ku kapitole 5.. 1999. N.35/2. 2.453-467 GLinther. B. 13. 135-138 Maňková.. (Kandidátska dizertačná práca . 1986 s. Deamalcy. -Búza. Clarendon Press Oxford.573-582 Taniguchi. 1990. J.52-61 Maňková. I. Líška.. K. Wisscnschaft und Technik.. Staelens. Frellcr. str. Ultraprecison Machining and Ultrafine Materials Processing. č. 15. H.5 : 1.: Nové materiály a technologic ich spracovania Alfa Bratislava.

CSc. vydanie.Strojnícka fakulta TU Košice . ADVANCED METHODS OF MATERIAL REMOVAL PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE Vydala Vienala. 276 obrázkov. 14 AH 1. Ing. vydavateľstvo a tlačiareň Košice Tlač: Vienala Návrh obálky: © Jaroslav Jar e ma 275 strán. 45 tabuliek.edfcia vedeckej a odbornej hteiatury doc. náklad 250 výtlačkov ISBN 80-7099-430-4 . Hdikó Maňková.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful