PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE

Ildikó MAŇKOVÁ

VENALA

, vydavateľstvo a tlačiareň KOŠICE 2000

Doc. Ing. Ildikó Maňková, CSc. Katedra technológií a materiálov Strojnícka fakulta TU Košice

Strojnícka fakulta TU Košice - edícia vedeckej a odbornej literatúry PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE ADVANCED METHODS OF MATERIAL REMOVAL ISBN 80-7099-430-4

Recenzia prof. Ing. Alexander Janáč, CSc. prof. Ing. Imrich Kazimír, CSc. prof. Dr. Ing. Lucio Enrico Zavanella Trnava Košice Brescia

© Technická univerzita Košice, Strojnícka fakulta, Ildikó Maňková, 2000 Návrh obálky/Cover design: © doc. Ing. Jaroslav Jarema, CSc. Jazyková úprava: Ing. Svetoslav Manko Tlač: Vienala, vydavateľstvo a tlačiareň Košice Printed in Slovakia

Obsah
Predhovor Použité symboly a označenia ÚVOD 1.1. Význam a pojem technológie 1.1.1 Technológia strojárskej výroby 1.2. Klasifikácia spôsobov obrábania Literatúra ku kapitole 1 P R O G R E S Í V N E T E C H N O L Ó G I E ÚBERU M A T E R I Á L U 2.1, Klasifikácia progresívnych metód úberu materiálov 2.2. Základné charakteristiky progresívnych technológií Literatúra ku kapitole 2 M E C H A N I C K É P R O C E S Y ÚBERU MATERIÁLU 3.1. O b r á b a n i e ultrazvukom 3.1.1 Princíp ultrazvukového opracovania 3.1.1.1 Zariadenie 3.1.1.2 Charakteristiky ultrazvukového obrábania 3.1.2 Uber materiálu 3.1.2.1 Vlastnosti materiálu obrobku 3.1.2.2 Akustický systém 3.1.2.3 Suspenzia 3.1.3 Materiál nástroja a opotrebenie nástroja 3.1.4 VIastnosti opracovaného povrchu 3.1.4.1 Drsnosť povrchu 3.1.4.2 Presnosť rozmerov pri ultrazvukovom obrábaní 3.1.5 Hlavné oblasti použitia USM 3.1.5.1 Rotačné ultrazvukové obrábanie Literatúra ku kapitole 3,1 3.2. Technológie abrazívneho lúča pre uber materiálu 3.2.1 AJM - princíp úberu a zariadenie 3.2.1.1 Charakteristika abrazívneho lúča 3.2.1.2 Vplyv parametrov AJM na proces úberu materiálu 3.2.1.3 Charakteristika povrchu po AJM procese 3.2.1.4 Oblastí použitia procesu AJM 3.2.2 AFM - charakteristika, princíp úberu a zariadenie 3.2.2.1 Mechanizmus úberu materiálu 3.2.2.2 Kvalita opracovaného povrchu pri AFM 3.2.2.3 Oblasti použitia AFM technológie Literatúra ku kapitole 3.2 3.3. Vodný lúč a abrazívny vodný lúč pre obrábanie 3.3.1 Princíp rezania vodným lúčom 3.3.1.1 Zariadenie pre vodný lúč 3.3.1.2 Charakteristika vodného a abrazívneho lúča V VI 1 3 5 9 13 15 18 20 28 29 31 31 32 34 35 36 37 38 40 41 41 43 44 45 48 49 49 51 51 54 55 55 58 60 61 62 63 63 64 68

l

:

3

3.3.2 Uber materiálu 3.3.2.1 Model zóny rezania AWJ lúčom 3.3.3 Vlastnosti opracovaného povrchu 3.3.4 Oblasti využívania vodného a abrazívneho vodného lúča 3.3.4.1 Abrazívny vodný lúč pre operácie obrábania 3.3.5 Prednosti technológie vodného lúča a perspektívy využitia Literatúra ku kapitole 3.3 4 C H E M I C K É A E L E K T R O C H E M I C K É PROCESY ÚBERU M A T E R I Á L U 4.1. Chemické obrábanie 4.1.1 Princíp elektrochemického úberu materiálu 4.1.1.1 K val ita opracovaného povrchu 4.1.2 Chemické frézovanie 4.1.3 Fotochemické obrábanie 4.1.4 Termické odstraňovanie ostrapov 4.1.5 Špeciálne postupy chemického opracovania Literatúra ku kapitole 4.1 4.2. Elektrochemické obrábanie 4.2.1 Princíp technológie elektrochemického obrábania 4.2.1.1 Elektrolyt a jeho funkcia 4.2.1.2 Vplyv materiálu obrobku na uber 4.2.2 Zariadenie a elektródy pre ECM obrábanie 4.2.3 Vlastnosti opracovaného povrchu 4.2.4 Oblasti použitia elektrochemického obrábania 4.2.4.1 Elektrochemické hĺbenie 4.2.4.2 Elektrochemické dokončovanie povrchov 4.2.4.3 Špeciálne postupy ECM upiaiovania 4.2.5 Vplyv ECM procesov na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Literatúra ku kapitole 4.2 E L E K T R O T E P E L N É P R O C E S Y ÚBERU M A T E R I Á L U 5.1. Elektroerozívne obrábanie 5.1.1 Princíp technológie elektroerozívneho obrábania 5.1.1.1 Zariadenie pre elektroiskrové opracovanie 5.1.1.2 Dielektrická kvapalina 5.1.1.3 Nástrojové elektródy a ich opotrebenie 5.1.2 Mechanizmus úberu materiálu 5.1.2.1 Prevádzkové charakteristiky procesu 5.1.3 Kvalita opracovaného povrchu 5.1.5 Použitie EDM technológií 5.1.5.1 Elektroiskrové hĺbenie 5.1.5.2 WIRE-EDM elektroiskrové drôtové rezanie 5.1.5.3 Elektroiskrové brúsenie 5.1.6 Vplyv technológie na životné prostredie Literatúra ku kapitole 5.1

68 71 78 81 82 87 89 91 93 94 96 98 101 104 105 106 107 108 111 114 115 118 121 122 125 128 133 134 135 137 137 140 142 144 147 151 153 156 158 160 161 163 165

5

III 5.2. Opracovanie laserom 5.2.1 Definícia lasera a základné vlastnosti laserového lúča 5.2.1.1 Druhy laserov a ich delenie 5.2.1.2 Účinok laserového lúča na materiál a uber materiálu 5.2.2 Zariadenie pre laserové opracovanie 5.2.2.1 C 0 2 l a s e r 5.2.2.2 Nd-YAG laser 5.2.2.3 Excimerové lasery 5.2.2.4 Prevádzkové charakteristiky priemyselne používaných laserov 5.2.3 Kritéria hodnotenie kvality povrchu po obrábaní laserovým lúčom 5.2.4 Použitie laserového lúča pre opracovanie materiálov 5.2.4.1 Rezania a delenie materiálov laserom 5.2.4.2 Vŕtanie laserom 5.2.4.3 Mikroobrábanie 5.2.4.4 Sústruženie laserovým lúčom 5.2.4.5 Laser pri dokončovaní povrchov 5.2.4.6 Obrábanie podporované laserom(LAM) 5.2.5 Porovnávacie hodnotenie laserovej technológie 5.2.6 Bezpečnosť práce a vplyv lasera na životné prostredie Literatúra ku kapitole 5,2 5.3. O b r á b a n i e lúčom plazmy 5.3.1 Vznik plazmy a plazmové zariadenia 5.3.2 Mechanizmus plazmového rezania materiálov 5.3.3 Použitie plazmového lúča pre opracovanie materiálov 5.3.3.1 Sústruženie plazmovým lúčom Literatúrakukapitole5.3 5.4. Opracovanie zväzkom elektrónov 5.4.1 Princíp opracovania elektrónovým lúčom a zariadenie 5.4.2 Použitie technológie EBM 5.4.2.1 Vŕtanie elektrónovým lúčom Literatúra ku kapitole 5.4 5.5. Technológie iónového lúča 5.5. í Princíp iónového lúča a zariadenia 5.5.1.1 Zariadenie pre technológiu iónového lúča 5.5.2 Iónový lúč na úber materiálu 5.5.2.1 Reaktívne leptanie iónovým lúčom 5.5.2.2 Leptanie pomocou iónového lúča IBAE 5.5.3 Použitie technológie IBM 5.5.4 Tvorenie tenkých vrstiev iónovým lúčom 5.5.4.1 Iónové plátovanie 5.5.4.2 Iónová implantácia 5.5.4.3 Kombinované procesy IBAD Literatúra ku kapitole 5,5 167 167 172 176 181 181 184 186 187 190 194 195 204 207 209 211 214 217 219 222 225 225 231 235 237 240 241 242 246 247 252 253 254 256 259 263 263 264 266 266 270 273 275

Poďakovanie Autorka ďakuje touto cestou Komisii Európskeho spoločenstva - generálne riaditeľstvo Brusel (Belgicko) a Európskej nadácii pre vzdelávanie Turín (Taliansko) za udelenie grantu na Spoločný európsky projekt TEMPUS PHARE S_JEP 12310/97: "Európske normy vo výuke strojného inžinierstva", s podporou ktorého bolo umožnené vydanie tejto knihy. Koordinátor projektu: doc. Ing. Jozef Beňo, CSc. Strojm'cka fakulta TU Košice, Kontraktor projektu: doc. Ing. Ildikó Maňková,CSc. Strojnícka fakulta TU Košice. Hlavní partneri a spoluriešitelia projektu: Dr. David Lloyd a prof. Dr. Stuart Spraggett Coventry University (UK), prof. Dr. Lucio Zavanella Università degli Study di Brescia (I), Ing. Peter Kelman University Vienna (A), prof. Ing. Alexander JanáČ.CSc. a doc. Ing. Michal Štefánek.CSc. Materiálovo-technologická fakulta STU Trnava (SK), ktorí svojimi pripomienkami, pomocou a podnetnými návrhmi prispeli k vydaniu tejto publikácie.

Ackno wledgem ent Author would like to express the thanks for support given by the Commission of European Communities, Directorate-General XXII, Bruxelles (Belgium) and European Training Foundation Torino (Italy). The donation to the Joint European Project Grant TEMPUS- PHARE S J E P 12310/97 entitled ..European Standards in Mechanical Engineering Education, enabled edition of this book. Project Coordinator: Jozef Beňo, Faculty of Mechanical Engineering Technical University of Košice (SK), Project Contractor: Ildikó Manková, Faculty of Mechanical Engineering Technical University of Košice (SK), Local coordinators and partner institutions: David Lloyd and Stuart Spraggett - Coventry University (UK), Lucio Zavanella - Università degli Study di Brescia (I), Peter Kelman - Technical University of Vienna (A), Alexander Janáč and Michal Štefánek - Slovak Technical University Faculty of Materials and Technology ,Trnava (SK).

ekologického a ekonomického. storočia v oblasti sdnej skupiny technológií spracovania materiálov. napíšeme to. Samozrejme. majú a budú mať čo povedať. Ako napísal jeden môj kolega „odborné knihy nie sú bestsellermi a oveľa rýchlejšie upadnú do zabudnutia". Je oveľa viac. itoročia a ich miesto vo výrobnom procese.Predhovor Stalo sa už tradíciou. že je viac účinné. Je pokusom o systematický pohľad na tieto technológie opracovania z aspektu obrábania a ich miesto vo výrobnom procese súčasnosti. pričom táto • oľba odráža aj ich postavenie v súčasnom vývoji technológií opracovania materiálov. Pričom v žiadnom prípade nechce zdôrazňovať ani „preceňovať" význam týchto moderných výrobných technológií. Význam slova advanced je v anglickom jazyku ponímaný ako „zdokonalený. Možno preto. Je veľa kníh. Kniha si nekladie za cieľ byť prísne vedeckým dielom. že ak chceme vyjadriť svoj názor. pokrokový. Bolo by veľmi odvážne. vyšší. Na druhej strane sa ale mnohé z týchto technológií stávajú dominantnými v oblastiach. Možno niekedy. ktoré bez toho. aby to v akomkoľvek časovom období zvládol. netrúfa si povedať. geometrickým radom rastie a nie je v silách jedného človeka. či už priamo dostupných alebo známych len vo väzbe na rôzne prehľady literatúry vo vedecko-odbomých dielach. že kniha túto tému naplnila alebo dokonca vyčerpala. Skôr chce svojim prístupom ukázať -ispoň časť poznatkov. Názov knihy vychádza z anglického názvu Advanced Meíhod of Materiál Removal. Zároveň je snahou o ucelený prehľad informácií a poznatkov z oblasti technológii. prípadne názov pre pôvodne nekonvenčné metódy. Je veľmi ťažké nájsť vhodné spojenie. že tieto technológie splňujú náročné požiadavky modernej výroby nielen v oblasti automatizácie. ktoré nachádzajú stále širšie uplatnenie v priemyselnej výrobe. moderný. november 2000 Ildikó Manková . pokročilý. ktoré sa zrodili v poslednej štvrtine XX. mikroobrábania a nanotechnológii. Táto kniha je určitý pohľad na súčasný stav poznatkov v jednej vednej oblasti. Košice. Jej účelom je podať prehľad o tzv. ale aj budúcnosti. Autorka zvolila názov progresívny s ohľadom na názory a odporúčania odborných konzultantov diela. aby si ich niekto všimol upadli do zabudnutia. ale aj z pohľadu energetického. ak by sa to nestalo aj s touto knihou. ktoré ľudstvo nadobudlo za posledných 50 rokov XX. Je takisto potrebné zdôrazniť. ktoré využívajú aj iné formy energie než je energia mechanická. neskôr nazvané ako netradičné spôsoby úberu materiálu. ktoré mali. že si myslíme o písanom slove. progresívny. netradičných výrobných technológiách úberu materiálu (materiál removal) a ich perspektívach. Sú to najmä postupy presného a vysokopresného rozmerového opracovania. Množstvo poznatkov.

cm 2 ] i m [V] [mVs] [m 3 ] va VE I rw. Ej Ed [J/mm2] [mm] [MPa] intenzita plošného úberu intenzita objemového úberu odrazivosť (reflektivita) stredná aritmetická drsnosť povrchu hĺbka prieniku elektrónov polomer valca pre médium polomer obrobku výška nerovností hrúbka materiálu medza rozprašovania absolútna teplota teplota teplota urýchľovacie napätie rýchlosť prúdenia plazmy objem odobratého materiálu pre jedno zrno úbytok objemu elektródy úbytok objemu obrábaného materiálu objemový uber materiálu [um] [m] [m] tm] [pm] [mm] [atóm/ión] [°K] ľC] Fc Fn F. B B C C konštanta atómová hmotnosť absorbe i a objemový pomer obsahu brúsnych častíc lineárny uber opracovaná plocha konštanta Šírka povrchu konštanta množstvo nosného média experimentálne stanovená konštanta reprezentujúca časť lúča v reze koeficient trenia výtokový koeficient dýzy priemer štrbiny v dýze Youngov modul pružnosti intenzita prenosu energie energetická hladina energetická hladina špecifická energia pre deformačné opotrebenie sila pôsobiaca na časticu normálová sila konštantný tepelný tok Faradayova konštanta obsah tepla tvrdosť podľa Brinella tvrdosť podľa Vickersa tvrdosť podľa Rockwella tvrdosť obrábaného materiálu výstupná intenzita výkonu intenzita žiarenia v strede lúča R Ra RP R( Rw Rz S S T H: HB HV HRC H.cm" ] 2 vni VRR [m 3 ] [m3/s] . [J/m3] T] V V K Kľ konštanta koncentrácia abrazívnej zmesi [J/kg ] 1 m L [mm/min] [cm 2 ] U [mj [mm] celková energia potrebná na natavenie jednotkového množsrva materiálu dĺžka kontaktu zrna s obrobkom meraná oblasť molekulová hmotnosť počet zŕn v zábere Avogadrovo číslo c Q [g] M M N N" Qs Q\ [mm 2 /mtn] [mmVmin] cD D E Ľ E.VI Použité symboly a označenia A A A Ab AL A. F fN] [N] [J/s 1 .cm2] [W.

a a. f f f [mm] [mm] [mm] [mm] [l/s] [mm] [l/s] U U [mm/s] C h. y7 [m] hĺbka ostrosti mocenstvo iónov atómové číslo hĺbka rezu prierez iónového lúča k [W. íg] [mm] C d d [J.nť'. [l/s] [mm] V| V v..VII z. E d t 1 i ti tm [MPa] [mm] [mm] [mm] [mm] L nim] [s] [mm] [s] [s] d ™ d> [mm] [mm] [m m] d. vc ve [mm/s] [m/s] [m/s] [m/s] [m/s] [mm] [mm] w e [mm] j [ A/mm2] . -i <«. m.K"'] koeficient tepelnej vodivosti dĺžka magnetostrikčného jadra dĺžka záberu zrna prírastok dĺžky hmotnosť častice rozmerové opotrebenia nástroja tlak kvapaliny zaoblenie vplyvom rezania polomer sfokusovaného lúča polomer rovinného okienka lasera polomer lúča hrúbka materiálu Čas hĺbka vrypu zma čas trvania impulzu čas pôsobenia častice na povrch nepravidelnosť škáry rýchlosť posuvu lúča vody rýchlosť posuvu rýchlosť prúdenia kvapaliny rýchlosť pohybu abrazívnych častíc rýchlosť rezania maximálna rýchlosť pohybu abrazívnych častíc šírka rezu divergencia (rozbiehavosť) lúča i T mm] 2 [cm ] [mm] [m/s] [mm] [ml .K'l [mm] [cm] [mm] P r rr r.Ir­ šírka reznej medzery rýchlosť zvuku v magnetostrikčnom materiále Špecifické teplo priemer vtlačenej oblasti hĺbka úberu materiálu hĺbka rezu (prienik laserového lúča do materiálu) priemer lúča vzdialenosť priemer zmiešavacej trubice dýzy pre vodný lúč priemer štrbiny v dýze priemer lúča v ohnisku priemer brúsneho zrna posuv lúča frekvencia zmeny magnetického poľa ohnisková vzdialenosť šošovky frekvencia impulzu rezonančná frekvencia šírka medzery medzi elektródami (nástrojom a obrobkom) Planckova konštanta hĺbka zóny rezného opotrebenia hĺbka zóny deformačného opotrebenia prúdová hustota in.kg-'.

e E.m"3] [kg. K e .vm z A uhol dopadu iónov dovolená odchýlka rozmerov opracovaného povrchu nábehová a výbehová oblasť tepelná difuzivita uhol vychýlenia lúča uhol dopadu lúča na povrch koeficient m agnetos trike neho predĺženia dolná alebo horná odchýlka od nominálneho rozmeru elementárny náboj [AT'-m"1] merná vodivosť elektrolytu X vlnová dĺžka vlnová dĺžka laserového svetla [mm] fkg. o. [Q'1.m-5] hĺbka vtlačenia zrna merná hmotnosť hustota abrazívneho materiálu elektrická vodivosť kovu normálové napätie pôsobiace na zrno guľového tvaru kritérium krehkosti materiálu je to pomer pevnosti v strihu k pevnosti v lome daného materiálu uhol sklonu vodného lúča pri rezaní (uhol rezania) Sw p Pl a. a a e ™ a.m"1] [N/m 2 ] T.

prečo toľko odlíšení. nekonvenčné. ktoré . Zavedenie určitej pojmovej disciplíny si vyžaduje vidieť aj pozadie -c-a týchto technológií. Je potrebné zdôrazniť slová -alternativa" a „variant".. čo je Aodnuté určitou konvenciou. Čitateľa možno napadne otázka. progresívne. Publikácia vysvetľuje a objasňuje pojmy. ktoré vzhľadom na silný vplyv anglosaskej odbornej literatúry (prevažne amerických. aby nedošlo k mylnej predstave a k preceňovaniu možnosti týchto technológií spracovania materiálov a výroby dielcov. ako aj rôzne prístupy jednotlivých vedeckých škôl.'Aterizujú technológiu alebo jej sprievodné javy. Na otázku. že iba čitateľ. Autorka zdôrazňuje výraz „mal byť" z dôvodu. tok fotónov . ktoré využívajú známe fyzikálne a chemické javy na uber materiálu i akustické vlnenie. „Netradičné. ktorý hľadá relevantné informácie bude vedieť posúdiť. soíistikovaných technológií spracovania materiálov. čiastočne nemeckých a japonských zdrojov v anglickom rreklade) vnášajú mnohokrát nejednotnosť do používania a interpretácie názvov. či tento cieľ kniha naplnila. v súčasnosti označovaných tiež ako progresívne '^chnológie. špeciálne" Tííto. keramika). Využite týchto metód predstavuje niekedy alternatívu a/alebo variant k tradičným •-echnológiám (dnes niekedy nazývaným klasickým technológiám). a nástupu počítačovej techniky. mov a javov. nie je jednoznačná odpoveď a to má potom za následok mnohé •epresnosti interpretácie. . ktoré používajú na uber materiálu aj iné formy energie ako je čisto mechanická energia. aby v : vytvorený vhodný slovenský ekvivalent jednotlivým pojmom.laser. Výrobné technológie. elektrický výboj. tok elektrónov a iónov) zaznamenávajú prudký rozvoj v druhej polovici XX. čo je správne. poznatky zhromaždené v tejto publikácii budú iste zaujímavé pre široký okruh technicky ale aj netechnicky zameraných záujemcov.1 1 ÚVOD Cieľom a úlohou predkladanej publikácie by mal byť súbor poznatkov o oblasti výrobných technológií. že využitie niektorých procesov netrvá tak dlho a nie je ani tak široké. ktoré na vytvorenie požadovaného tvaru dielca využívajú iné formy energie než nrchanickú. elektrolýzu. sa používajú na odlíšenie technológií spracovania •^iieriálov. vysokotlakový vodný lúč. Napriek tomu. nových druhov konštrukčných materiálov (kompozitné materiály. Na druhej strane c potrebné zdôrazniť. názvom a javom. Z uvedeného dôvodu sú v jednotlivých kapitolách publikácie uvádzané (v zátvorke zošikmeným písmom) zaužívané anglické označenia :». Predkladaná publikácia podáva čitateľovi pohľad na súčasný stav poznatkov a na perspektívy -"alšieho vývoja „netradičných" technológii. Názvom predkladanej publikácie ako aj pozadím vývoja týchto technológií chce i-itorka podporiť toto označovanie. plazmu. storočia ako výsledok intenzifikácie výskumu a vývoja: • • • • špeciálnych oblastí fyziky (kvantová elektronika). technickej verejnosti známe prívlastky.

plazmy. 1991). Tento názov sa používa napr. Vzhľadom na to. netradičný" zaraďujú technológie opracovania materiálov. E. ktorá okrem iného vydáva v periodických cykloch rozsiahlu encyklopedickú publikáciu Handbook of Machining (\ preklade Príručka obrábania). lasera. Békés (1967) sa od začiatku ich vývoja a priemyselného uplatnenia až po súčasnosť charakterizovali predovšetkým elektrofyzíkálne a elektrochemické metódy obrábania. Či ide o rezanie alebo brúsenie). 1989) alebo technológie tvárnenia {Mielnik. Toto pomenovanie sa u nás začalo používať v 90-tych rokoch XX. ktoré nepoužívajú „klasický" rezný nástroj s určitou alebo neurčitou reznou hranou (podľa toho. Zároveň sa tento príspevok stal východiskom pre systematické triedenie poznatkov o rozdielnych spôsoboch výroby dielcov. Metahvorking Science and Engineering. Prikryl. (v preklade Princípy obrábania rezaním. kde procesy úberu materiálu. . kde klasifikuje a popisuje jednotlivé netradičné postupy obrábania. Možno konštatovať. žc názov „nekonvenčné technológie" je medzi technickou verejnosťou často používaný a jeho význam je viac-menej spojený s elektrofyzikalnými a elektrochemickými technológiami. superfinišovanie. ktoré využívajú iné zdroje energie ako energiu mechanickú zaraďuje do kategórie erozivne obrábanie. aj v iných výrobných technológiách.: Špeciálne metódy zvárania. Staelens a Dekeyser (1986) základnú klasifikáciu fyzikálno-chemických metód úberu materiálu pod názvom Non-conventional Materiál Renioval Processes (v preklade Nekonvenčné procesy úberu materiálu). M. používané u nás dnes už klasikmi technológie obrábania Hirschfeld (1953). Buda. Používanie názvu „nekonvenčné technológie" podporila aj vedecká spoločnosť CIRP (Medzinárodná spoločnosť pre bádanie v strojárskej výrobe so sídlom v Paríži) vo svojich periodicky vydávaných dokumentoch Annals ofthe C!RP. V technológii obrábania sa pomenovanie špeciálne technológie spája skôr s dokončovacimi spôsobmi obrábania ako lapovanie. reprezentovanej odbornou spoločnosťou ASME (Americká spoločnosť strojných inžinierov). Vigner (1984). leštenie pásmi a technológiami výroby ozubených kolies. Pomenovanie „netradičné technológie obrábania" (anglicky: Nontraditioiia! Method of Machining) je zaužívané v americkej odbornej literatúre. Výstižné triedenie procesov obrábania podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu podáva Kaczmarek (1976) vo svojej knihe Principles of Machining by Cutting. kde v roku 1986 publikovali Snoyers.2 Progresívne technológie V technológií obrábania sa pod prívlastky „nekonvenčný. Uvedené triedenie je v našich podmienkach menej zaužívané. V tomto vedeckom príspevku boli klasifikované nekonvenčné technológie obrábania podľa použitého zdroja energie na uber materiálu. iónov a elektrónov používa. storočia. že okrem technológie obrábania sa fyzikálny princíp ultrazvuku. Abrasion and Erosion. pre technológie zvárania (Turňa. vyššie uvedené prívlastky sú doplnené ďalším spojením a to „špeciálne technológie". Pomenovaním „nekonvenčné" v zmysle opačne ku konvenčnému. Čo vyplýva z podstaty úberu materiálu v týchto procesoch. abrazívnym pôsobením a eróziou). ale využívajú k úberu materiálu pôsobenie rôznych fyzikálnych alebo chemických javov.

pokrokový. vzostupný. ale v určitej regulovateľnej vzdialenosti od seba. obr. 1988). úvod 3 V ostatných rokoch sa čoraz častejšie v súvislosti s týmito technológiami objavuje spojenie Advanced' Mexhod of Machining (McGeough. že tieto postupy vždy predstavovali technologický pokrok vo výrobe. ukazuje sa. Technológia má celkovú štruktúru a klasifikáciu. kde je materiál odoberaný vplyvom mechanického namáhania strihom/šmykom (sústruženic. "klasických" procesov. ktoré sa stávajú dnes už bežne používanými výrobnými prostriedkami modernej priemyselnej výroby. že v Kzyku používaný pojem progresívny v zmysle pokrokový v anglickom preklade nesmie byť srwoie sa mení jeho význam.-c d management .postupné kalenie (pozn. veď progresívne môže byť všetko. kde v priebehu procesu nástroj a obrobok nie sú v priamom kontakte. 1. Použitá technológia preto. zlepšenie. Ich progresivita spočíva V tom.1. rezanie/delenie materiálov laserom. má svoje opodstatnenie v tom. Ako príklady možno uviesť elektroiskrové hĺbenie tvárniacich nástrojov. spotrebu surovín a stupeň ich využitia.1..pokrokové. Otázkou zostáva. vrdemng . posun. Samozrejme bude na čitateľovi a odbornej verejnosti aké stanovisko zaujme k predkladanému názvu. Mnohokrát neprirodzene vyznieva označenie „nekonvenčná technológia" pre elektroiskrové procesy. vodným lúčom. že procesy riadenia. frézovanie. Technológia je súbor procesov. Ĺ lugličtiny: advanced . . laserové technológie v automobilovej výrobe.1 Význam a pojem technológie Limitujúcim faktorom úrovne strojárskej výroby j c použitá technológia. Odborná verejnosť zatiaľ nie je jednotná v tejto oblasti. Lowe [2] uvádza. Zároveň jc pre nich charakteristické. Stanovuje funkčné. 1989) (v preklade moderné alebo progresívne/pokrokové metódy obrábania). Tonshoff 1993) (inovačné výrobné procesy). zvýšiť napr. dekoratívne a komerčné vlastnosti •ýrobkov a tým vlastne podmieňuje rozvoj celého počtu výrobných odvetví. ) alebo abrazívnym pôsobením nástroja na povrch (brúsenie). úžitkové. čo sa len trochu líši od bežne zaužívaného alebo klasického procesu. Anglický výraz progressive znamená totiž postupná napr. Pre doplnenie jc potrebné uviesť. pravidiel a návykov používaných pri výrobe rôznych druhov rrodukcie v ľubovoľnej sfére výrobnej činnosti. že sú založené na elektrických. ale aj laser a ďalšie. autora). odvetvie ľudských znalostí.•:. K'ónig 1997. rovnako ako procesy riadenia a automatizácie. že ona stanovuje nároky na spotrebu energie. kde sa aplikujú vedecké princípy a praktické znalosti do fyzikálnej podstaty a systémov. že technológia je vedný odbor. Najnovšie sa začína zaužívať aj pomenovanie Innovative Manufacturing Processe s (van Luttervelt 1989.znamená (moderný. optimalizácie a automatizácie sú ich prirodzenou súčasťou a predstavujú sofistikované inteligentné prostredie riadiaceho systému stroja a procesu. progressive . chemických a tepelných princípoch úberu materiálu (v prípade obrábania). stúpať. moderné riadenie). že pomenovanie „progresívne technológie" v spojení s ýmito výrobnými postupmi. teda určuje energetickú náročnosť výroby. To je celkom odlišné od väčšiny klasických (tradičných) spôsobov úberu materiálu obrábaním. slovenskom progressive. (Taniguchi. či je potrebné tieto výrobné technológie používaním rôznych prívlastkov odlišovať od bežne zaužívaných tzv. Eversheim 1993. Napriek vyššie uvedenému. v ŕ t a n i e . vo výrobe integrovaných obvodov a iné.

meranie a priemyselnú aplikáciu. technologický vývoj krajín tretieho sveta. biotechnológie. Technológia podnecuje vznik nových oblastí vedy a techniky. l Štruktúra technológie ( zdroj. kde význam techné }t poznatok. čím sa technológia degradovala do polohy málo vedeckého a skôr empirického návodu na výrobu a strácala na význame. Technológia je úzko spojená s vývojom poznania. technológie životného prostredia. ale tiež priemyselné a materiálové technológie. Podľa slovníka cudzích slov technológia jc náuka o prostriedkoch a procesoch. než ako to bolo zaužívané v našich podmienkach. ad i) Technológie súvisiace s rozvojom spoločnosti vychádzajú zo všeobecne poňatého pojmu technológie ako súboru vedeckých poznatkov a definujú nové a novokoncipované vedné odbory ako sú informačné technológie. autora). ľudský faktor a technológie. vedy a techniky a jc založená na všetkých vedeckých a praktických poznatkoch ľudstva. nukleárne technológie. storočia posunul pojem technológie a tým aj strojárskej technológie do inej polohy. i) ii) Technológie ako súčasť rozvoja vedy a spoločnosti Technológie uplatňované priamo vo výrobe. .4 Progresívne technológie Konkrétna technológia obsahuje hlavnú časť forma!izovaných. zručnosť a iogos veda. TECHNOLÓGIA KNOW-HOW POSTUPY VEDECKÉ PRINCÍPY ZARIADENIA ORGANIZÁCIA VÝSKUM MERANIE APLKACA ARTEFAKTY ŠTRUKTÚRA SYSTÉM O b r . Vývoj v posledných desaťročiach XX. Technológia je podľa výkladových slovníkov komplex vedeckých poznatkov. technology) sa v súčasnosti chápe a používa v širších súvislostiach. slovné spojenie pochádzajúce zo starovekej gréčtiny. ktorými sa suroviny menia na výrobky {pozn. prenosných vedeckých poznatkov a má jednoznačné atribúty ako sú jedinečné postupy pre výskum. ktorá rozlišuje dva prístupy jej ponímania. vytvára materiálnu a informačnú základňu ich rozvoja.Lowe [2]) Samotný pojem technológia' (angl. Ešte v nedávnej minulosti sa spájala iba s pojmom strojárska technológia a mnohokrát iba s technologickým postupom výroby dielcov. náuka. ktorých cieľ a podstata spočíva vo výskume výrobných prostriedkov a procesov. v odkrývaní a formulácii zákonov a princípov výrobných procesov a v príprave základne pre optimalizáciu výrobných procesov. l . náuka o mori a morské technológie.

Pre jasnejšiu orientáciu čitateľa sú ďalej vysvetlené jednotlivé pojmy spojené s technológiou strojárskej výroby podľa najnovších poznatkov a prístupov . 1. ktoré vedú k tvorbe produktov spracovaním alebo spájaním materiálov a potom ich montážou na finálny výrobok. íe to postupnosť funkcii. konkrétne k technológii strojárskej výroby a jej definícii. anglická odborná literatúra používa slovo r-Tduaioii (pozn.1. Strojárska výroba zahŕňa návrh a konštrukciu výrobku. ktorých výsledkom je produkt (výrobok. 1.1. systém procesov. klasifikácii a chápaniu. autora). automatizácia. predmet). Výroba (Production) je. pre ktorú predstavuje synergiu najnovších poznatkov vedy a techniky v štyroch základných skupinách ako to znázorňuje obr.1 Úvod 5 ad ii) Technológie uplatňované priamo v procese výroby predstavujú komplex vied. N O V É FOHMY ORGANIZÁCIE VÝROBY EKOLÓGIA VÝR08Y EKONOMIKA VÝROBY I S T R O J Á R S K A í ROZVOJ TECHNOLÓGIÍ NOVÉ PRINCÍPY TECHNOLÓGIÍ _ INOVAČNÉ TECHNOLÓGIE V Ý R O B A NOVÉ MATERIAL Y ^ - VSTUP ELEKTRONIKY pre konštruovanie nové nástrojové materiály Obr. technológiu označovanie Manufacturing je v americkej odbornej literatúre. elektronizácia a CAx technológie (Computer Aided).2: vývoj nových materiálov (konštrukčné a nástrojové materiály) vývoj nových a inovovaných princípov technológie spracovania materiálov.2 CAx technológie monitorizácia procesov Súčasné súvislosti rozvoja strojárskej výroby Z toho vyplývajú aj nové prístupy k technológii. Strojárska výroba (Production' (Manufacturing) Engineering) je výber výrobných rroätríedkov a výrobných metód za účelom optimalizácie použitia výrobkov podľa technologických kritérií. Technológia tvorí a rozvíja teoretickú základňu priemyselnej a teda aj strojárskej výroby a jej úlohou je prinášať pokrok v technologickej a vedeckej základni a rozvíjať princípy výroby namiesto empírie a improvizácie. nové formy organizácie výroby.ŕdnotlivých vedeckých škôl. . ktorých cieľom je odkrývanie a formulácia zákonov a princípov priemyselnej výroby.1 Technológia strojárskej výroby Vývoj poznania silne ovplyvňuje rozvoj priemyselnej a teda aj strojárskej výroby.

Technológia strojárskej výroby (Production Engineering Technology) je komplexná vedná oblasť. vplyvov na životné prostredie. Jej výsledkom má byť dosiahnutie vytýčených cieľov v plánovanom časovom slede s primeranými ekonomickými a ekologickými parametrami. technologickými zvláštnosťami a výsledným efektom. vzájomné vzťahy a zákonitosti procesu výroby dielcov. Klasické chápanie technológie strojárskej výroby delí výrobu na fázy a stupne. že presnejšie špecifikuje dosah jednotlivých technológií: . Od vyššie uvedeného delenia sa odlišuje tým. Nevýhodou tejto deľby v modernej flexibilnej a počítačom riadenej výrobe sú časové. delí technológie spracovania materiálov na šesť základných druhov. kde je potrebné zapojiť do jedného celku okrem čisto technických a technologických faktorov aj ďalšie. energetické hospodárstvo. liatie. ktorých výsledkom sú určité druhy výrobkov.. že technologická schéma sa zjednodušuje na vstupné prvky (materiál. zariadení a strojov. výrobu nástrojov a zariadení ich údržbu a informácie potrebné na zabezpečenie hospodárnosti a ekonomiky výroby. Posudzuje existujúci spôsob výroby a hľadá nové spôsoby premeny materiálu na polotovary. doprava. dielce a výrobky. prášková metalurgia tvárnenie a tvarovanie. ktorej predmetom skúmania je podstata. povrchové úpravy Novšia klasifikácia.. ktoré sa líšia spôsobom realizácie vo výrobe. skúšobne. kde sa uplatňuje špecializácia pri výrobe dielcov a kooperácia pri kompletizácii hotových výrobkov. pomocné výrobné procesy {opravy. Zahrňuje hlavné výrobné procesy (výroba polovýrobkov. ktoré sa obyčajne delia na: • • • • • • zlievanie.. výroba náradia. cez používanie výrobku jeho životnosť až po likvidáciu použitého výrobku a s tým spojené všestranné ekologické vplyvy. Výrobný proces (Production Process) je súbor činnosti ľudí. materiálu. spracovania a zúžitkovania odpadu. Integrované technológie na základe výrobného postupu materiálu a využívania energie spájajú jednotlivé technologické operácie a procesy do jedného výrobného celku. ktorú prezentujú publikácie vedeckej spoločností CIRP (1986) a v doplnenej a upravenej forme Vasilko (1998). Komplexná technológia zahrňuje celý systém problematiky od suroviny.) a na výstup finálnych výrobkov. strojov a procesov. ale v súčasnosti už aj na požadovanej ekologickej úrovni. Pre odstránenie týchto strát sa uplatňujú tendencie spájania a hovorí sa o integrovanej technológii a komplexnej technológii. Komplexná technológia a jej rozvoj si vyžaduje oproti klasickému postupu systémový prístup. energetické a sociálne faktory. Technológia a strojárska výroba sú vzájomne spojené ako teória a prax. energetické a materiálové straty.). obrábanie. Integrovaná technológia zlučuje jednotlivé medzistupne a fázy výroby tak.. energie. energia. zváranie a spájanie. Zabezpečuje požadovanú kvalitu predmetov na požadovanej ekonomickej. Súčasťou technológie strojárskej výroby sú technológie spracovania materiálov {Materials Processing Technology). modelov.6 Progresívne technológie výroby a výrobný proces. dielcov a montáž). náhradných dielcov) a vedľajšie procesy (skladové hospodárstvo. ekologické. laboratóriá.

progresívne. jemné dierovanie a presné strihanie./ Úvod A) 7 Procesy delenia materiálov..) B) Procesy spájania materiálu.). delenie rezaním a pod.. či tvorením vrstiev resp. fotochemické leptanie. vysokorýchlostné obrábanie. zlievanie) C2) tvarovanie materiálu plastickou deformáciou (tvárnenie ) C3) tvarovanie práškovou metalurgiou (lisovanie práškov. či už zmenou rozmerov (vysokopresné brúsenie. (zváranie.chemickým úberom (elektroiskrové a elektrochemické obrábanie. " . tvárnenie. konvenčné technológie založené na mechanickej povahe spracovania materiálov ako sú obrábanie sústružcním. žc dnes existuje široké spektrum technologických procesov a operácii.. c h e m i c k o .. využívajú sa prednostne vo výrobe polovýrobkov. vylepšené.) D) Procesy zmeny fyzikálno .. spekanie. honovanie. doplnkové. laser. ktoré je možné roztriediť podľa stupňa ich postupného vývoja a priemyselného používania do troch kategórií. založené na fyzikálnej a chemickej povahe dejov pri spracovaní materiálov ako laserový lúč. izostatické lisovanie . F) Procesy zmeny stavu povrchu (dokončovanie povrchov): čiastočne sa prelínajú s rozmerovým opracovaním dielcov.mechanických vlastností materiálov: (tepelné spracovanie.. (lámanie.tepelné spracovanie. spekanie. zlepovanie. frézovaním. zváranie a ďalšie. spájkovanie. galvanizovanie. využívajú sa procesy. lisovanie. iónový a elektrónový lúč. ale aj hydrodynamické obrábanie . na procesy označené ako: • • klasické resp. ako to prezentuje van Luttervelt 1989 [3].vodný lúč a iné. brúsenie) C5) tvarovanie odstraňovaním materiálu fyzikálno . mikrorezanie a nanotechnológie. chemické frézovanie. na delenie využívajú plastické alebo krehké porušovanie materiálu.) C) Procesy tvarovania materiálu a polovýrobkov (procesy zmeny tvaru): tieto sa delia na podskupiny a to: C l ) tvarovanie materiálu v tekutom stave (liate. zámernou zmenou stavu povrchu (iónové technológie ako je iónová implantácia a nanotechnológie. Samozrejme jednotlivé vyššie uvedené skupiny technológií spracovania materiálov je možné ešte ďalej deliť a špecifikovať podľa použitej operácie. strihanie. ktoré zlepšujú a vylepšujú kvalitu povrchu. termomechanické spracovanie.) E) Rozmerové opracovanie dielcov (zmena rozmerov): odstraňujú sa nepresnosti po predchádzajúcich operáciách (nepresnosti tvaru. rozmerov a polohy plôch odoberaním špeciálne ponechaného prídavku). Z vyššie uvedeného delenia vyplýva.. zabezpečuje sa vysoká presnosť výroby (lapovanie. inovačné metódy spracovania materiálov ako obrábanie tvrdých materiálov [Hard Mcichining). elektrochemické a elektroiskrové obrábanie. NC dierovanie a iné.H1P) C4) tvarovanie rezaním materiálu (obrábanie rezaním..

ECM fotochemické leptanie Vylepšené postupy (inovačné) Hard Machining (HU) jemné dierovanie NC dierovanie rezanie závitov diamantovým nástrojom Obr.VÝROBNÉ PROCESY "H1 Klasické postupy (mechanické princípy) sústruženie frézovanie brúsenie tvárnenie zváranie Progresívne postupy (fyzikálne a chemické princípy) laserový f č ú vodný lúč EDM. Inovačné technológie sú vo svojom vývoji orientované dvoma smermi a to: • • Hard Machining(HM) HSC rýchlostné obrábanie L M laserom podporované A obrábanie Rapid Prototyping Rapid Tooling Obr. s cieľom zvyšovania konkurencieschopnosti produktov.1. ako je používanie vysokých rezných rýchlosti (vysoké v porovnaní s klasickými technológiami) pri rýchlostnom obrábaní (HSC High Speed Cutťmg). Progresívne technológie Je len samozrejmé. ktoré vyplývajú zo súčasných poznatkov ukazuje obr.3 Hlavné typy výrobných procesov Smery rozvoja inovačných technológií. lacnejšie a rýchlejšie" fbetter.1. Tento cieľ nadobúda takmer olympijské dimenzie charakterizované heslom „lepšie.s Vyššie uvedené rozdelenie znázorňuje obr. alebo nízke posuvy pri jemnom obrábaní . TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA MATERIÁLOV. Tento záujem je úzko spojený so stratégiou vývoja nových materiálov a metódami ich spracovania.4 • Smery vývoja inovačných technológií na vylepšovanie klasických technológií napr. faster). 1. že v popredí záujmu výskumnej. ale najmä priemyselnej sféry sú inovačné technológie. extremizáciou rezných podmienok.1. cheaper.4. To znamená lepšia kvalita pri minimálnych nákladoch za kratší čas na výrobu produktu.3.

ktorý sa nazýva prídavok (allawance). Samozrejme je potrebné zdôrazniť skutočnosť. že ani klasické výrobné technológie nezaostávajú za rozvojom poznatkov. ktorý zahrňuje všetky metódy tvarovania produktov postupným odoberaním určitého množstva materiálu. .j. vývojom nových metód výroby súčiastok vývojom automatizovaných technologických procesov a technických prostriedkov na ich realizáciu. Obrábanie (Machining) je široký pojem. priemyselné využitie a smery ďalšieho vývoja progresívnych a inovačných technológií spracovania materiálov je možné zjednodušene charakterizovať nasledovne: i) Pozadie a trendy vývoja technológií spracovania materiálov vychádzajú zo zvyšujúcich sa požiadaviek: • • • na sortiment a zložitosť výrobkov. 1. ktoré patrí v súčasnosti už k bežným spôsobom jemného a presného sústruženia. laserom podporované rezanie a brúsenie). (opäť malé v porovnaní s bežne zaužívanými podmienkami) pri obrábaní tvrdých materiálov (HM Hard Machining). spoľahlivosť a životnosť dielcov a výrobkov. malé prierezy odrezávanej vrstvy. ktoré vo vyššie uvedenej tlasifíkácii nespadá iba do jednej skupiny. zákonitostí funkcie strojov. zákonitosti toku informácií a ich spracovanie (tok informácií a najdôležitejším článkom progresívnych a inovačných technológií).cdnu časť technológie spracovania materiálov tvorí obrábanie. Pozadie./ Úvod 9 • resp. ii) Nasadenie a využívanie progresívnych a inovačných technológií v priemyselnej výrobe sleduje rozvoj poznatkov v oblastiach: • • • zákonitostí procesov získavania a spracovania materiálov. tvarovaní „:eriálov rezaním a fyzikálno-chemickým pôsobením. dobrým príkladom je využitie laserového lúča pri obrábaní (LAM t. na presnosť. Dôkazom toho v obrábaní je okrem iného používanie nástrojov z reznej keramiky. ale naopak využívajú ho v plnej miere. ale podieľa sa na delení materiálov. rozmerovým opracovaním dielcov a ^rkončovaním povrchov. ich prenos je iíi) Smery ďalšieho vývoja progresívnych a inovačných výrobných technológií sú úzko spojené s: " • vývojom nových materiálov. a pri technológiách Rapid Prototyping (rýchle zhotovovanie prototypov) a Rapid Tooling (rýchle zhotovovanie nástrojov). na vývoj a využitie nových princípov v technológiách. na zdokonalenie konštrukcie strojov.2 Klasifikácia spôsobov obrábania -.

keď boli položené prvé vedecké základy teórie rezania (v druhej polovici XIX.j. elektrochemickým rozpúšťaním častic materiálu. ktorá predstavuje okolo 25 + 30% a jednak svojou podstatou. Mechanickú energiu pre rezanie a elektrickú.1. Kaczmarek (1976) delí technológiu obrábania na rezanie (Cutting) a obrábanie eróziou (Machining by erosion). 1976) . chemickými postupmi. chemickú a tepelnú energiu pri erózii. pretože obe vykazujú podobné charakteristiky a aplikácie. Obr. ktorou zabezpečuje kvalitatívnu stránku výrobkov a v konečnom dôsledku ich vyššiu pridanú hodnotu. Hirschfeld.5. aj keď používajú rôzne formy energie. Time.5 Klasifikácia spôsobov obrábania (Kaczmarek. že výsledný tvar produktu sa dosahuje úberom určitého množstva materiálu. jednak podielom celkovej prácnosti výroby dielcov. pri ktorom požadovaný tvar a rozmer obrobku vzniká postupným odoberaním častíc materiálu mechanickými. Buda. plazma elektrónový lúč). tavením častíc materiálu z obrobku účinkom vy s oko energetic ký c h lúčov (laser. ktorú uvádza Kaczmarek a najnovšie Grzesik (1998). Materiál sa teda pri obrábaní odoberá: • • • mechanickým postupom t. ktorá zahrňuje niekoľko vedných odborov a patrí na popredné miesto vo výrobných technológiách. Rezanie Obrábanie rezaním OBRÁBANIE Brúsenie Elektroerozívne obrábanie Elektrochemické obrábanie Energolúčové obrábanie Obrábanie eróziou Obr. ktoré vychádzajú z postupného vývoja metód obrábania.It) Progresívne technológie Obrábanie je dynamická technológia. Békés (1967) Prikryl (1967). 1870) technológia spracovania materiálov sa delila na technológiu mechanickú a chemickú a obrábanie materiálov spadalo do skupiny mechanickej technológie spolu s tvárnením materiálov. storočia /. charakterizujú obrábanie ako technologický proces. ilustruje klasifikáciu metód obrábania. (1953). oddeľovaním častíc materiálu reznou hranou vo forme triesky (rezanie.1. A. V počiatkoch vývoja náuky o obrábaní. ako dôsledok prudkého rozvoja náuky o obrábaní. Z hľadiska klasifikácie spôsobov obrábania existuje viacero prístupov. elektrickými. prípadne ich kombináciou. storočia a potom v 70-tych rokoch pôvodné jednoduché rozdelenie bolo nahradené rozdelením podľa princípu úberu materiálu z východiskového polotovaru. Neskôr v 50-iych a 60-tych rokoch XX. brúsenie). Prikryl. Vigiter (1984). Spoločnou črtou oboch procesov je.

elektrické. tiež definované nemeckou literatúrou ako opracovanie nástrojmi s neurčenou geometriou reznej hrany (z nem.1. chemické a iné zdroje energie (pretože nejestvuje jednotnosť v pomenovaní. raz ako procesy brúsenia vďným brusivom a raz v zátvorke ako mechanické procesy netradičných/progresívnych technológii. V poslednom desaťročí najmä anglosaské Kalpakjiart (1989) a nemecké pramene König. Obrábanie eróziou rozširuje a doplňuje pracovné možnosti obrábania rezaním. ktoré vôbec nieje možné obrábať rezaním. obzvlášť v prípade ťazkoobrobíteľných materiálov a materiálov. Zerspanung mit geometrisch unbestimmten Schneiden) • Progresívne. Vysvetlenie tejto i * proporcie vyplýva z podstaty úberu materiálu a podrobnejšie je podané v kapitole 2. ktoré zahrňuje obrábanie nástrojmi s definovanou geometriou reznej hrany. nástroj má jednu alebo viacero rezných hrán.6: • Rezanie (Cutting). . vyvrtávanie brúsenie honovanie supe (finišovanie vodný lúč (ultrazvuk) (abrazívny lúč) CHEMICKÉ ELEKTROCHEMICKÉ TVAROVÉ A ROVINNÉ S VOĽNÝM BRUSIVOM frézovanie hobľovanie obrážanie preťahovanie výroba ozubených kolies výroba závitov lapovanie leštenie omieľanie abrazívny lúč ultrazvuk ELEKTROTEPELNÉ elektroiskrové laserový lúč elektrónový lúč iónový lúč plazmový lúč Obr.6 Klasifikácia procesov obrábania* ultrazvuk a abrazívny lúč sa v tejto klasifikácii vyskytujú dvakrát. 1. (z nem. alebo netradičné procesy obrábania. kniha uvádza obe názvy ako ekvivalentné).brúsenie. ktoré využívajú na uber fyzikálne.1 Úvod 11 Obrábanie rezaním (Machining by cutting) má významnú úlohu z hľadiska možností použitia pre svoju všestrannosť a schopnosť dosiahnuť najvyššie pracovné presností. vŕtanie. ľ REZANIE O B R Á B A N I E BRÚSENIE (ABRAZÍVNE OPRACOVANIE) nástrojmi s definovanou geometriou reznej hrany ROTAČNÉ PLOCHY Netradičné/ progresívne metódy ú berú materiálu S VIAZANÝM BRUSIVOM MECHANICKÉ sústruženie. obr. Klocke (1997). delia obrábanie do troch kategórií. Zerspannug mit geometrisch bestimmter Schneide) • Abrazívne opracovanie .

ale aj riadiť tvar vznikajúcej triesky. že dnes ich výrobcovia disponujú sortimentom umožňujúcim obrábať nielen ťažkoobrobiteľné materiály. Podstata mechanického obrábania (rezania a brúsenia) je v poznaní. že pri rezaní musí byť vynaložené určité množstvo mechanickej energie na porušenie molekulárnej súdržnosti materiálu. Stratégia používania nových materiálov zároveň však podnietila vývoj nástrojových materiálov a nástrojov do takej miery. ale svoj vrchol rozvoja dosahuje v druhej polovici XX. popisne uvádzanej ako voľným okom neviditeľnej častice). je prídavok na obrábanie odoberaný nespočítateľným množstvom rezných hrán brusiva s geometricky neurčenou reznou hranou. . vŕtanie veľmi malých otvorov do kalených ocelí. Progresívne metódy úberu materiálu používajú okrem mechanickej energie aj iné formy energie na odobratie materiálu vo forme voľným okom neviditeľných častíc (mikro až nano častice). Rôznorodosťou geometrie zrna brusiva a neurčitosťou ich vzájomnej polohy. Táto podmienka obmedzuje použitie rezania v oblastiach. Tieto podmienky sú typické a spoločné pre rezanie a brúsenie.12 Progresívne technológie Každá kategória je charakterizovaná spoločnými určujúcimi znakmi úberu materiálu a zvláštnosťami procesu pri vzájomnom porovnávaní. ktoré síce patrí medzi najstaršie odbory techniky. kde na obrobok nemožno pôsobiť veľkou silou ako napr. Pri rezaní je odrezávaná vrstva materiálu odoberaná nástrojom s jednou alebo viacerými reznými hranami s určitou geometriou vo forme voľným okom viditeľnej triesky. aby akýkoľvek existujúci zdroj energie vyššieho druhu bol najprv premenený na najjednoduchšiu energiu mechanickú energiu. tiež nazývanom abrazívne opracovanie. tepelné a/alebo chemické účinky fyzikálnych javov. Ako vyplýva z dejín obrábania. vo forme rozmerovo veľmi malej triesky (mikrotriesky. Táto podmienka si vynútila pojem obrobiteľnosti materiálov a na istý čas obmedzila využívanie vysokopevných konštrukčných materiálov v priemysle. 3. K uskutočneniu obrábania rezaním a brúsením je potrebné splniť podmienku. čo má za následok nepravidelný uber triesky s premenlivým prierezom. storočia. Geometria nástoja je určená a používaná podľa normy STN ISO 3002/1 (22 0011) a STN 22 0012 Pri brúsení. Jednotlivé brúsne zrná sú v priamom kontakte s povrchom obrobku. Na tvarovanie povrchu materiálu nevyužívajú priamy kontakt nástroja (v klasickom ponímaní geometrického telesa s určitou alebo neurčitou reznou hranou). Brúsenie (tiež abrazívne opracovanie) má ešte niektoré odlišnosti a zvláštnosti v porovnaní s procesom rezania. mechanické obrábanie (rezanie a brúsenie) potrebuje pre svoje uskutočnenie naplnenie troch základných podmienok: 1. ale elektrické. Tieto odlišnosti sú dané: • • Použitým „nástrojom". Materiál rezného nástroja má byť tvrdší ako materiál obrobku. 2. Nástroj je v priamom kontakte s obrobkom. ktorú možno použiť na obrábanie. ktorý má neurčité množstvo rezných hrán vo forme viazaného alebo voľného brusiva. vŕtanie otvorov so zakrivenou osou a iné.

Progresívne/netradičné technológie úberu. I. k ďalším mechanizmom úberu patrí chemické a elektrochemické rozpúšťanie materiálu a tiež brúsny účinok voľného brusiva pri ultrazvukovom obrábaní a obrábaní prúdom abraziva. B E Ö O .: SOURCES OF TECHNOLOGICAL INFORMATION IN PRODUCTION PROCESS. ) S J F T U KOÄICE. M A Ň K O V Á . Uber materiálu nezávisí na mechanických vlastnostiach materiálu ako tvrdosť. I. I . chemickú a tepelnú energiu na uber materiálu a okrem spoločnej črty obrábania ( U B E R materiálu) majú významné odlišnosti od procesov rezania a brúsenia: • • • V mieste oddeľovania častíc materiálu nevzniká rezný odpor. L E D . elektroiskrový výboj. I N : R O Z V O J TECHNOLÓGIE OBRÁBANIA R T O 9 8 . S K 6 0 . dĺžkou. : M I C R O C A D 97 M I S K O L C FEB 1997. 1 9 9 8 . rezná sila.oddeľovanie častíc je počas jedného cyklu (napr. voľným okom neviditeľné tzv.P.7 0 9 9 . využívajú elektrickú. Uber materiálu .6.6 2 . môže byť U B E R materiálu vyjadrený jedno.-27. 1. Literatúra k u kapitole 1 : 1 2.. húževnatosť a klasický pojem obrobiteľnosť stráca svoj význam. P. jeden impulz výboja pri elektroiskrovom opracovaní) a dochádza k nemu na veľkom počte lokalít súčasne. vodný lúč) na povrch. J .X . obrobky sa nedeformujú vplyvom mechanického zaťaženia.L_ilvod ¡A • Malé prierezy triesok. L O N D O N 1 9 9 5 . plazma.2 5 9 .dvoj alebo trojrozmernými hodnotami t. STR. niekedy aj vo forme iskier alebo prachu (s prierezom rádovo okolo 10"3 mm") a vysoké rezné rýchlosti (30 -ŕlOO m/s) v porovnaní s procesom rezania. mikrotriesky. Samozrejme podľa klasifikácie a delenia týchto technológií viď obr.j. ( V Y D . I N . ako už bolo spomenuté vyššie. J. KONFERENCIA STROJEXPOCASSOVIA 24. pevnosť. C H A P M A N & H A L L . Zároveň prevažujúcim princípom úberu materiálu je erozívne a tepelné pôsobenie vysokocnergetických lúčov (laser. I I . elektróny.25-30 M A Ň K O V Á . 1. I.OKTÓBER 1 9 9 5 K O Š I C E .: R O Z V O J TECHNOLÓGIE TRIESKOVÉHO OBRÁBANIA. B E Ñ O .6) sú obsahovou náplňou predkladanej publikácie. I S B N 8 0 .: T H E M A N A G E M E N T O F TECHNOLOGY. prierezom alebo objemom. plochou. M A Ň K O V Á . Charakteristiky jednotlivých známych progresívnych metód úberu materiálu podľa vyššie uvedenej klasifikácie (obr. M A Ň K O V Á . V závislosti na rozmeroch odoberaných častíc. 1 9 9 8 . • 4. SEPARÁTNY VÝTLAČOK L O W E .: SOURCES OF TECHNOLOGICAL INFORMATION IN PART MANUFACTURING.

467-492 Tönshoff. 16.14 Progresívne technológie Zoznam monografií a významných vedeckých publikácií z oblasti obrábania. (1997) pp.: C 0 2 Laser Cutting.: Manufacturing Engineering and Technology.: Technologie obrábční. F. SVTL.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.ed. Kaczmarek. a kol.ed. (1967) l. M. N. (1986). 4... 7. F. Wydawnictwo naukowo-techniczne.448-462 Kalpakjian. M.. J.. s. 18. 39/2 (1989). Brno 1998 1 vyd.R. F. B. Bohren. (1989) l. W. E.:Energy Beam Processing of Materials. 1L 12. 2.. Machining Science and Technology. (1991) 2. 13. Praha (1952) 1 . König. Grzesik.obrábční. Snoeys. Prikryl. 21.113 . pp. vyd. 17. 8.152. Egger.: Obrábční.: Nové materiály a technológie ich spracovania.vyd Prikryl. Z.. N. Led. A. Lazarenková. Békés. Komanduri. Klocke.: Fertigungsverfahren Drehen. Fräsen. 9. ktoré boli analyzované a tvorili podklad pri príprave tejto knihy: 1..vyd.vyd. r. W. R. McGeough. J. K.: Principles of Machining by Cutting. l.. R. E. SNTL Praha (1984) l. K.35/2. 20. Abrasion and Erosion. vyd.: Metalworking Science and Engineering.: Podstawy skrawania materialow metalowych. Wyd.l. NewYork. 5. Hirschfeld. 14. 3. Machining of Fibre . W. K. König. 10.Comp. 15.: Elektrojiskrové obrábční kovü.553-568 van Luttervelt.: Fertigungsverfahren Abtragen und Generieren. Buda.: Teória rezania kovov. Alfa Bratislava. pp . Clarendon Press Oxford. Staelens. Warsaw (1976). Vasilko.T. W.vyd. 1(1). 6. Mielnik. Dekkyser.vyd.vyd Vigner. A. Lazarenko. Klocke.: Teoretické základy obrábania kovov. Naukowo-techniczne Warszawa(1989) l. SNTL/SVTL Praha (1967) 1.vyd.. Plenum Press. Bratislava.reiforced Composites. PC-DIR Real.: Advanced Methods of Machining. SAV Bratislava (1953) l. p. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesses Annals of the CIRP I Keynote Papers (1997). pp. Turňa. (1989). (1993) Led. Klocke. Plenum Press NewYork. Alfa Bratislava ( 1990) 1 . Springer-Verlag Berlin Heidelberg (1997) 5. J. o. S.Inc. (1988). J.vyd. Chapman and Hall. Z. a kol. J. Powell. C. Taniguchi. Addison-Wesley Pub. 19.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. H. Kocman. London.vyd.vyd. Annals of the CIRP Vol. R. (1989) 2.: Špeciálni technológie .: Špeciálne metódy zvárania.587 607 . Annals of the CIRP Vol. Springer-Verlag Berlin Heidelberg (1997) 5.

Vývoj progresívnych technológií sa z hľadiska riešenia problému opotrebenia nástroja uberá dvoma smermi: i) využívanie elektrickej. v niektorých prípadoch až nemožná. chemickej a elektrochemickej energie na podporu klasických procesov opracovania s nástrojmi ako geometrickým telesom. Hoci viaceré tieto metódy boli vyvinuté pre riešenie špeciálnych úloh v leteckom a kozmonautickom priemysle v rokoch 1950 a 1960. Je potrebné zdôrazniť. monolitné a kompozitné keramické materiály. kvôli široko rozdielnym procesom. Klasifikácia procesov z tohto pohľadu je uvedená v kapitole 2. dnes väčšina z nich nachádza široké uplatnenie v rozličných priemyselných odvetviach.2.1 ii) využívanie mechanickej..1. ale napriek týmto zlepšeniam neriešia základný problém obrábania a to opotrebenie nástroja. ktoré boli vyvinuté prevažne po roku 1940. elektrických tepelných a chemických procesov pri úbere (odstraňovaní) materiálu. Obr. chemickej a elektrochemickej energie v sústredenom energetickom zväzku na opracovanie materiálov bez použitia nástroja ako geometrického telesa (zaužívané pomenovanie energolúčové technológie). . kubický nitrid bóru. ktorých obrobiteľnosť klasickými technológiami obrábania je obtiažna. tepelnej. tab.1. elektrickej.3. ktoré používajú iné zdroje energie. žiarupevnosti. ktoré do určitej miery riešia problémy tažkoobrobiteľných materiálov. že ani vývoj klasických technológii obrábania neustal a boli vyvinuté a sú používané nové rezné materiály a brusivá (rezná keramika. kozmické rakety a stanice a napokon počítače vytvorili širokú bázu nových tažkoobrobiteľných materiálov. tepelnej. ako je čisto mechanická energia. V odbornej literatúre panuje zhoda v tom. ktorá nebola nikdy predtým použitá. Ako príklady možno uviesť kompozitné materiály s kovovou matricou. Stručnú definíciu progresívnych. Ťažkosti vznikajúce pri obrábaní týchto materiálov vyplývajú z ich vysokej tvrdosti a krehkosti. Práve vývoj progresívnych technológií. 2. A tu sa ukazujú výhody progresívnych technológií. nevhodných tepelných vlastnosti. inovačné technológie obrábania (Hard Machining.2 2 PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE ÚBERU MATERIÁLU Názov progresívne spôsoby úbcru materiálu alebo progresívne spôsoby obrábania sa používa pre širokú škálu mechanických. autá. pomáha pri riešení problémov spojených s opotrebením nástroja pri obrábaní. storočia. vysokotrvanlivé polyméry a iné. ktorých opracovanie predstavuje určitý ťažko riešiteľný problém. Vysoko technicky náročné vynálezy posledného storočia ako lietadlá. chemickej reaktivity s rezným nástrojom. vysokorýchlostné obrábanie a iné). že do tejto skupiny patria procesy zavedené za posledných 60 rokov XX. ktoré používajú bežné formy energie novým spôsobom alebo používajú energiu.1 . Pôvodne boli tieto spôsoby úberu určené pre zvláštne použite.2. ktoré do tejto kategórie patria. polykryštalický diamant). alebo ako bolo doteraz zaužívané netradičných technológii je ťažké zaviesť.2. ktoré znižujú intenzitu jeho opotrebenia. nehomogénnej mikroštruklúry.obr. ktoré nebolo extenzívne šírené. ukazuje základné rozdelenie konštrukčných materiálov. V súčasnosti je však toto konštatovanie zavádzajúce. niektoré príklady uvádza tab. Predkladaná kniha sa venuje prednostne procesom uvedeným pod bodom ii) a iba čiastočne popisuje technológie uvedené bode i) resp. alebo s podporou nástroja ako geometrického telesa bez jeho aktívnej účasti (priamy kontakt s obrobkom) na procese úberu materiálu (v porovnaní s klasickým rezaním alebo brúsením).

kde pôsobenie reznej sily pri mechanickom opracovaní [brúsenie. na komplexnosť tvarov. • vysokými nárokmi na presnosť a tolerancie rozmerov. tvámene) môže mať za následok ich deformáciu. na drsnosť dokončovaných povrchov {požiadavka zrkadlovolesklých povrchov s optickou presnosťou). • nárokmi na opracovanie tenkostenných a poddajných materiálov.2. nikel a ich zliatiny •n L. ako aj ďalšie požiadavky súvisiace so spracovaním zvyšujúceho sa podielu ťažkoobrobiteľných konštrukčných materiálov. neželezné C D £ •cu XJ keramika u •in C O : termosety POLYMÉRY termoplasty " 1 pre elektrotechnický priemysel pre spotrebný a strojársky priemysel pre tvorenie povlakov s polymérovou matricou s kovovou matricou s keramickou matricou kompozity Obr. progresívne spôsoby obrábania riešia v mnohých prípadoch zvyšujúce sa požiadavky priemyslu na kvalitu produktov. na dokončovanie povrchov.1 Prehľad a rozdelenie konštrukčných materiálov s dôrazom na ťažkoobrobiteľné materiály z pohľadu obrábania [6] Okrem problematiky opotrebenia nástroja. • nárokmi na integritu povrchov s cieľom vylúčiť nežiadúce tepelné ovplyvnenie povrchových vrstiev a vznik zvyškových napätí pod povrchom. Uvedené požiadavky sú ďalej konkrétne dané: • nárokmi na vysokú pevnosť a tvrdosť materiálov.16 Progresívne technológie železné kovové vysokopevné žiaruvzdorné žiarupevné korozivzdomé hliník. . rezanie. • rastúcimi nárokmi na zložitosťou tvaru dielca. čo spôsobuje problémy pri ich upínaní. horčík titán. obvykle nad 400 HB.

ale so zmeneným významom.2 Progresívne metódy úberu materiálu 17 Ako už bolo spomenuté vyššie.2 Porovnanie výkonových charakteristík a úberu materiálu pre klasické technológie (KON). pevnosť. elektromagnetické a elektrostatické lapovanie a leštenie. 11]: " Ober nezávisí na mechanických vlastnostiach materiálu ako sú tvrdosť.2.9. chemické lapovanie a leštenie.1 Klasické technologické procesy využívajúce podporu rôznych energetických zdrojov Obrábanie rezaním rezanie za tepla (odporový ohrev. obrobky sa vplyvom mechanického zaťaženia vyplývajúce z technologického procesu nedeformujú. pojem obrobiteľnosť materiálov typická pre obrábanie rezaním a brúsením stráca svoj klasický význam. V' mieste oddeľovania častíc materiálu nepôsobí rezná sila. tieto spôsoby opracovania materiálov sú založené na úbere materiálu fyzikálno-mechanicko-chemickým pôsobením a často doplňujú klasické výrobné procesy. ohrev plameňom. Dovoľujú opracovať komplexné tvary a v neposlednom rade sú vhodné pre automatizáciu procesov a CNC riadenie.ľ 1 ľ 3 12 16 Výkon [kW] 20 Obr. elektroiskrové brúsenie. Obrábanie brúsením s viazaným brusivom Obrábanie brúsením s voľným brusivom . pretože: • • . húževnatosť. Objavuje sa síce snaha ponechať tento pojem.2. a pre nasledujúce progresívne technológie: LBM obrábanie laserom EBM obrábanie lúčom elektrónov AJM obrábanie prúdom abraziva USM ultrazvukové obrábanie EDM elektroiskrové obrábanie AWJ obrábanie abrazívym vodným lúčom (spracované podľa [2]) Zvláštnosti týchto procesov v porovnaní s klasickými technológiami obrábania je možné •r. nevzniká rezný odpor. elektrolytické brúsenie a honovanie. Z miesta úberu materiálu prechádza menej tepla do hmoty obrobku. plazmou. Ako pnklady možno uviesť chemické obrábanie a pojem lcptalcľnosť materiálov.múť nasledovne [1. súst ruže nie s podporou lasera). Pri •elektrochemickom obrábaní a elektroiskrovom obrábaní sa pojem obrobiteľnosti materiálov spája s ich elektrickou vodivosťou resp. rezanie pri nízkych teplotách (kryogénne obrábanie) ultrazvukové brúsenie a honovanie. Tab. rozpustnosťou.

18

Progresívne

technológie

• • • •

• oddeľovanie častíc je mikrorozmerové a dochádza k nemu na veľkom počte lokalít, • frekvencia elementárnych úberov je vysoká. Opracováva sa celý povrch obrobku naraz, Maximálna veľkosť obrobku je limitovaná energetickou základňou zariadenia (10 - 10 kW). 9 Možnosť mikroobrábania a dosahovanie „nano" 10" mm rozmerov. V porovnaní s klasickými procesmi vykazujú vyššiu spotrebu energie pri úbere materiálu a oveľa nižší pomerný uber.
2 3

Obr.2.2. znázorňuje porovnávacie hodnotenie vybraných progresívnych technológii z hľadiska požadovaného výkonu na realizáciu procesu a pomerného úberu materiálu. Zároveň je ukazovateľom energetickej náročnosti vybraných procesov.

2.1 Klasifikácia progresívnych metód úberu materiálov Progresívne výrobne metódy zahrňujú množstvo procesov, niektoré našli široké uplatnenie, kým iné zostali iba v podobe laboratórnych experimentov, niekedy iba ako kuriozita. Systematickú klasifikáciu týchto technológií je možné spracovať z rôznych hľadísk. Obvykle sa delia: i) ii) iii) podľa hlavného energetického zdroja úberu podľa prítomnosti „nástroja" ako geometrického telesa, podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu.

ad i) Delenie podľa hlavného energetického zdroja úberu resp. podľa druhu použitej energie je najviac zaužívané a rozšírené. Triedi jednotlivé technológie do hlavných skupín podľa prevládajúcej energie, ktorá je zdrojom úberu materiálu a to na: • • • • mechanické procesy, chemické procesy, elektrické a/alebo elektrochemické procesy tepelné a/alebo elektrotepelné procesy.

Obr.2,3 znázorňuje toto delenie spolu so zatriedením používaných technológii do jednotlivých hlavných skupín. Zároveň okrem slovenských technických názvov uvádza medzinárodne zaužívané skratky a anglické názvy technológií, ktoré sú v súlade s medzinárodnou normou ISO DIN 8580. Predkladaná publikácia v nasledujúcich kapitolách zachováva toto delenie. ad ii) Delenie podľa prítomnosti „nástroja" vychádza zo smerov vývoja technológii ako bolo spomenuté vyššie. Slovo nástroj je uvedené v úvodzovkách z dôvodu, že sa používa v prenesenom zmysle. V prenesenom zmysle a to z dvoch dôvodov: 1. Pri vysvetľovaní teórie úberu materiálu sa o nástroji hovorí všeobecne ako o prostriedku, ktorý je príčinou úberu materiálu napr. laserový nástroj, elektrónový lúč ako nástroj. Pričom nástroj tu nieje tuhé geometrické teleso. Nástroj ponímaný ako tuhé geometrické teleso, ktoré na rozdiel od klasického rezania a brúsenia nie je v priamom kontakte s obrábaným materiálom, ale v procese úberu materiálu

2.

2 Progresívne metódy úbeni materiálu

19

podlieha viac alebo menej intenzívnemu opotrebeniu. Slúži v tomto prípade na zabezpečenie geometrie vytváraného tvaru dutiny, otvoru, drážky a na zabezpečenie optimálneho priebehu procesu. Ako príklady sú nástroje pre ultrazvukové vŕtanie, elektrochemické a elektroiskrové hlbenie. Obrábanie ultrazvukom Obrábanie prúdom brusiva • Obrábanie vodným lúčom USM AJM AFM WJM AWJM Ulttasonic Machininig Abrasive Jet Machining. Abrasive Flow Machining Water Jet Machining Abrasive Water Jet Machining

CHEMICKÉ PROCESY

Chemické obrábanie CM Fotoc he mick é ob raba n i e PCM

Chemical Machininig Photochemical Machining,

ELEKTROCHEMICKÉ

a/aiebo
ELEKTRICKÉ PROCESY

Elektrochemické obrábanie ECM Elektrochemické brúsenie ECG

Electrochemical Electrochemical

Machininig Grinding,

ELEKTROTEPELNÉ

• • • •

a/alebo
TEPELNÉ PROCESY

Elektroiskrové obrábanie Obrábanie laserom Obrábanie lúčom elektrónov Obrábanie lúčom iónov Obrábanie lúčom plazmy

EDM LM B EBM IBM PAM

Electrodischarge Machininig Laser Beam Machining, Electron Beam Machining ton Beam Machining Plasma Arc Machining

Obr.2.3

Klasifikácia progresívnych metód obrábania

• • •

Nástroj ako podporné geometrické teleso sa používa v nasledujúcich procesoch: obrábanie ultrazvukom (USM) elektrochemické obrábanie (ECM) elektroiskrové obrábanie (EDM)

ad i i i ) Delenie podľa prevládajúceho mechanizmu úberu materiálu rozlišuje: " • • procesy s prevládajúcim brúsnym účinkom: opracovanie ultrazvukom (USM), opracovanie prúdom brusiva (AJM, AFM) procesy s erozivnym účinkom ako obrábanie vodným lúčom (WJM, AWJM) procesy chemického rozpúšťania materiálu: zahŕňajú chemické frézovanie (CM), fotochemické obrábanie (PCM), elektrochemické obrábanie (ECM), elektrochemické brúsenie (ECG), procesy s prevládajúcim tepelným účinkom na uber materiálu, označované tiež ako energolúčové technológie a to elektroiskrové obrábanie (EDM), opracovanie laserom (LBM), obrábanie lúčom plazmy (PAM), obrábanie lúčom elektrónov (EBM), obrábanie lúčom iónov (IBM).

20

Progresívne

technológie

Medzi cnergolúčové technológie okrem elektroerozívenho opracovania, laserového, elektrónového, iónového a plazmového lúča patria aj procesy chemického a elektrochemického opracovania. Energetický lúč definuje Tanigucki [10] ako usmernený tok extrémne malých častic ako sú fotóny, elektróny, ióny, plazma alebo chemicky a elektrochemický reaktívne atómy. Charakteristické pre energolúčové procesy je, že uber materiálu sa deje zvyšovaním vnútornej energie atómov v povrchu obrobku. Odoberanie materiálu je výsledkom reakcie elementárnej častice energetického lúča (atóm, elektrón, ión.,.) na časticu (atóm) materiálu alebo účinkom zhluku atómov na zhluk atómov. Procesy opracovania sú realizované ako tepelné (LBM, PAM, EBM. EDM), reaktívne (CM, ECM) alebo dynamické (IBM) prebiehajúce na atomámej úrovni.

2.2 Základné charakteristiky progresívnych technológií Pôvodne boli progresívne metódy obrábania vyvinuté a začali sa používať ako alternatívne spôsoby obrábania. V súčasnosti predstavujú v mnohých prípadoch bežný spôsob opracovania alebo variantné riešenie klasickej technológie opracovania alebo tvarovania a v niektorých prípadoch sú jediným prvkom progresívnej výroby. Ich používanie je podoprené dokázateľnými výhodami, medzi ktoré klasici technológie obrábania zaraďujú: i) obrobiteľnosť materiálov ii) tvarovú komplexnosť dielcov iii) jednoduchú automatizácia výroby iv) integritu povrchu a vysokú presnosť v) miniaturizáciu dielcov. ad í) Obrobiteľnosť materiálov. Tento pojem charakteristický pre rezania a brúsenie materiálov, založený na mechanických vlastnostiach materiálov ako je tvrdosť, pevnosť, húževnatosť, sa v prípade týchto procesov vytráca. Pre progresívne metódy opracovania mechanické vlastnosti materiálov nepredstavujú obmedzenie obrobiteľnosti. Dôležitú úlohu tu majú ďalšie vlastnosti ako sú tepelná vodivosť, teplota tavenia, elektrická vodivosť, atómové čislo, lomové vlastnosti a pod. ad ii) Tvarová komplexnosť súčiastok. Zvyšujúce sa požiadavky na zložitosť tvarov vyrábaných dielcov upriamujú záujem na používanie nových procesov úberu materiálu. Ako príklad možno uviesť vŕtanie. Je jednoduché a ľahké vŕtať kruhový otvor konvenčným spôsobom, ale Štvorcový otvor alebo iný nerotačný tvar je vŕtať klasickým spôsobom ťažké, ba až nemožné. Pre elektroiskrové a elektrochemické obrábanie to nepredstavuje problém. Tvarovanie drážok a otvorov do dielcov o hrúbke niekoľko mikrometrov je zložitá úloha pre konvenčné technológie, ale pre technológie chemického frézovania alebo fotochemického obrábania lo predstavuje jednoduché riešenie. ad iii) Automatizácia výroby. Automatizácia výrobného systému a informačný tok vo výrobnom procese redukuje výrobné Časy, znižuje výrobné náklady, zásoby atď. Tento aspekt účinne pôsobí pri nasadzovaní NC (mtmerical conrrol) a CNC (cornpiiter numerical conirol) strojov a zavádzaní CAD/CAM (computer aldeá design/manufacturing) systémov do výroby s konečným vyústením do počítačom integrovanej výroby CIM (Computer Integrated Manufacruring). Integrácia progresívnych technológií do automatizovaných výrobných systémov jc z pohľadu riadenia procesov jednoduchšia v porovnaní s klasickými technológiami. Príkladom toho sú dostupné NC a CNC stroje pre elektroiskrové obrábanie, CNC laserové zariadenia, NC a CNC riadenie pohybu dýzy vodného lúča, automatické riadenie procesov iónového a elektrónového lúča a iné.

2 Progresívne metódy úbeni materiálu

21

ad iv) Integrita povrchu a požiadavka vysokej presnosti. Povrchy opracované rezaním alebo brúsením vykazujú stopy silného mechanického ovplyvnenia (spevnenie, zvyškové napätia, stopy chvenia, výrazné mikronerovnosti), ktoré môže mať nepriaznivé účinky na úžitkové vlastnosti obrobených povrchov. Na druhej strane rezanie a brúsenie takých materiálov ako sú keramické materiály a vláknové kompozity prináša rad neriešiteľných problémov spojených s vlastnosťami opracovaného povrchu. Práve pre tieto materiály predstavujú progresívne procesy obrábania alternatívne riešenie pre získanie povrchov s požadovanými vlastnosťami. Požiadavka vysokej presnosti dokončených povrchov nachádza rovnako kladnú odozvu u týchto technológií. Rozvoj ultrapresného obrábania a nanotechnológie sú toho dôkazom. Presnosť úberu v oblasti atomárnych a molekulárnych vrstiev dokážu zabezpečiť iónové a elektrónové procesy odparovania a rozprašovania vo vákuu, ad v) Miniaturizácia. Trendy redukcie rozmerov dielcov zvyšujú potrebu používania nových procesov, ktoré umožňujú U B E R materiálov nielen v oblasti mikrorozinerov, ale nano a dokonca UBER niekoľkých molekulárnych a atomárnych vrstiev. Ultra malé priemery (10 -Ŕ 100 pm) otvorov nieje možné vŕtať bežnými technológiami EDM, LBM. ECM,.ale technológie mikrochemiekého obrábania, obrábania zväzkom elektrónov (EBM) a iónov (IBM) riešia aj túto úlohu. Možno povedať, že mikroobrábanie, ako nedávno zaužívaný pojem pre opracovanie rozmerovo malých dielcov, sa stáva významným zdrojom vybraných oblastí priemyselnej výroby. V nasledujúcich tabuľkách (Tab.2,2 až Tab.2.8) sú v prehľade uvedené charakteristiky progresívnych technológii, ktoré sú náplňou tejto knihy. Je potrebne podotknúť, že tabuľky nemajú porovnávací charakter. Princíp úberu materiálu a stručná charakteristika procesu je v tab.2.2. Tab.2.2 Znázornenie princípu technológie a jej stručná charakteristika.
CHEMICKY A ELEKTROCHEMICKÝ PRINCÍP ÚBERU MATERIÁLU ELEKTROCHEMICKÉ OOBRÁBANIE E C M

Obrábanie tvarov, zložitých profilov a otvorov s vyššou inlenzilou úberu; použitie: len pre vodivé materiály, nevýhody: požiadavka vstupných technologických skúšok pre určenie vhodných parametrov procesu; vysoké náklady na zariadenie, vysoká energetická náročnosť. M R R : 2,5 Ť 12 mm/min v závislosti na prúdovej hustote;
OBROBOK C H E M I C K É OBRÁBANIE C M

KYSELINA I ZÁSADA

Chemické pôsobenie na uber materiálu; použitie: pre skoro všetky kovy; tvrdé, krehké a nevodivé materiály; nevýhody: maximálna hĺbka odleptanej vrstvy materiálu do 12 mm; proces vyžaduje vysokú zručnosť prevádzkovania; Výhody; nízke náklady na zariadenie; M R R : 0 , 0 0 2 5 Ť 1 mm/min

22
M E C H A N I C K Ý PRINCÍP Ú BER U MATERIÁLU

Progresívne

technológie

Tab.2.2 pokračovanie nastro Ultrazvukové obrábanie USM Uber materiálu pomocou abrazívnej suspenzie, ktorá prúdi v medzere medzi kmitajúcim nástrojom aobrobkom; použitie: tvorenie plytkých nerovnomerných profitov do tvrdých a krehkých vodivých a nevodivých materiálov nevýhody: vysoké náklady, nízka intenzita úberu materiálu. M R R : 0,4-M ,6 mm/min

OB RO BO K

L
Vodný a abrazívny vodný lúč WJM/AWJ Nie je limitované vlastnosťami materiálu; je doporučené najmä pre opracovanie ťažkoobrobiteľných materiálov ako keramika a kompozitné materiály do hrúbky 25 mm; výhody: technológia šetriaca životné prostredie, nevýhody: vysoká hlučnosť MRR: mení sa v závislosti od druhu materiálu obrobku;

^ovzduch + brusivo

Technológia abrazívneho lúča AJM Používa stlačený plyn, obyčajne vzduch, na urýchlenie prúdenia pevného brusiva; použitie: prednostne pre čistenie povrchov a oddeľovanie veľmi malých dielcov z krehkých materiálov, nie je vhodné pre opracovanie a tvarovanie rozmerovo väčšich dielcov, nevýhody: pomalý uber materiálu, nízky výkon zariadenia.

obrobok Poznámka k tab. 2.2: Skratka MRR (materiál rernoval rate) udáva lineárnu intenzitu úberu materiálu (mm/min) alebo objemovú intenzitu úberu (mm 3 /min). Označuje sa tiež ako výkon opracovania. Základné fyzikálne parametre procesov uvádza tab.2.3. Vhodnosť progresívnych technológií pre spracovanie vybraných konštrukčných materiálov uvádza tab.2.4. Tab.2.5 poukazuje na procesy z pohľadu požiadaviek na vlastnosti materiálu, uvádza dosahované tolerancie rozmerov a posudzuje stav povrchu po aplikácii technológie. Zároveň charakterizuje kvantitatívne intenzitu úberu materiálu, ako to udáva Kalpakjian [3], Je potrebné zdôrazniť, že kvantitatívne údaje o jednotlivých technológiách sa líšia podľa literárnych údajov, Čo vyplýva zo skutočnosti, že tieto parametre sa vždy vzťahujú k určitému výrobnému zariadeniu. Z toho dôvodu sa môže stať, že v rámci jedného procesu sú podľa rôznych zdrojov, udávané odlišné rozsahy vstupných a výstupných parametrov.

2 Progresívne metódy iíberu materiálu

23 Tab.2.2 pokračovariie

ELEKTROTEPELNÝ PRINCÍP NAPÄTIE ELEKTROEROĽÍVNE OBRÁBANIE EDM

DIELEKIRIKUM

Í? \GY

IÓNY

A

.

I N N . I

'mm

pre elektricky vodivé a tvrdé materiály; vysoké náklady a malé životnosť nástrojovej elektródy; nutnosť výroby vždy novej nástrojovej elektródy pri zmene profilu dielca; EDM zvyšuje tvrdosť vytváranej povrchovej vrstvy (spevnenie) a redukuje medzu únavy; MRR: okolo0,15cm3/min

ENERGETICKÁ HLADINA

TECHNOLÓGIA LASEROVÉHO LÚČA I B M

FOTÓNY

m m .

\&

•iii U C H

široko aplikovateľná technológia pre všetky druhy materiálov; nedoporučuje sa pre veľmi tenké dielce a pre uber malého množstva materiálu; Nevýhodou je tepelne ovplyvnená zóna, nerovnomernosť rezu a vysoké nároky na presnosť nastavenia ohniskovej vzdialenosti lúča od povrchu obrobku; nákladné zariadenie a energeticky náročný proces MRR: 0.006 cm%iin

ELEKTRÓNOVÝ LÚČ E B M

vyžaduje sa vákuové prostredie (vákuová komora) pre prácu; vhodné pre vŕtanie otvorov a tvarovanie mikro rozmerov; nevýhodou sú vysoké náklady na zaradenie, rozmermi obmedzená použiteľnosť (vŕtanie do hĺbky 6 mm), nízka produktivita a tepelné ovplyvnenie vytváraného povrchu. MRR: 0 , 0 0 0 8 ŤO,Q02 cnrvVmín

TECHNOLÓGIA IÓNOVÉHO LÚČA I B M

vyžaduje sa vákuové prostredie (vákuová komora}; vhodné pre tvarovanie mikro a nano rozmerov a veľmi jemné opracovanie povrchov, nevýhody: vysoké náklady a vysoká zručnosť prevádzkovania, obmedzená použiteľnosť daná rozmermi vákuovej komory; povrchy nie sú ovplyvnené teplom, nie je tepelný proces ale dynamický

Obrábanie plazmovým lúčom PAM vhodné pre opracovanie všetkých kovových materiálov vysokou rýchlosťou úberu; nevýhody: vysoké prevádzkové náklady; náklady na zariadenie a tepelne ovplyvnená zóna rezu.

.

76 Zmes brusiva a vzduchu 10 000 2. 11]) Typické paramelre Napätie [VI Prúd IA] USM 220 AJ M 110 AWJ 220 ECM 10 EDM 45 EBM 150000 LM B 4500 PAM 100 500 jednosmerný 12 striedavý 2400 0.5 Zmes vody a brusiva 2 000 stredný 152 Vzduch 50 000 7. autora) .20 Elektrolyt 2700 0.4 Posúdenie vhodnosti progresívnych technológií pre opracovanie konštrukčných materiálov (zdroj: [3J) Materiál obrobku Hliník Horčík Vysokolegované ocele Titán ŽiaruDRvnó c:ele Keramika Plasty Kompozitné materiály Hodnotenie použitia USM 3 2 3 vybraných druhov LM B 2 2 PAM ~ WJM 2 2 1 1 2 1 1 : ECM CHM AJM Kovové materíálv 2 2 1 2 1 1 1 1 2 2 2 2 1 2 3 3 3 EDM 2 1 1 1 1 4 EBM 2 2 2 2 1 1 1 2 3 2 1 3 1 1 Nekovové materiály 1 4 2 2 1 2 1 i 4 1 2 4 4 4-nevhodné 1 2 2 1 2 2 4 3 4 1-optimálne. 2-vhodné 3-menej vhodné Fyzikálny princíp progresívnych technológií nie je doménou iba procesu úberu materiálu. 23 Typické parametre vybraných progresívnych spôsobov úberu materiálu {tabuľka udáva stredné hodnoty podľa prameňov [1.ó uvádza využívanie týchto postupov v jednotlivých procesoch spracovania materiálov.25 Brúsna suspenzia 1.62 Zmes argónu a vodíka Tab..2.násirojom ": Pre EDM. v humánnej medicíne (laserový skalpel) a iné.7 uvádza názvy cnergolúčových procesov používaných pri spracovaní materiálov.03 Kvapalné dielektríkum 150 malý 2 000 stredný 102 Vákuum 2 malý Výkon [W] Medzera" 'mi: Prostredie 250 0. stand off).24 Progresívne technológie Tab. Pre každú technológiu označuje vzdialenosť medzi povrchom obrobku a . pre AWJ. LBM je to vzdialenosť medzi dýzou a povrchom materiálu (z ang!. Tab.001 jednosmerný jednosmerný 10 000 pulzny jednosmerný pulzný 100 000 0. laserové tlačiarne).2. gap) medzi povrchom a nástrojom. ECM a USM je to medzera (z ang!.5 - 60 0. ale využiva sa aj v iných procesoch spracovania materiálu. Tab. elektrónový lúč v mikroskdpii a analýze povrchu materiálu. laserový lúč pre snímacie systémy v informačných technológiách (CD prehrávače.2. dĺžky pomocou lasera) v delektoskópii (ultrazvuk na identifikáciu porúch materiálov a zváraných spojov). Tak isto sa používa pre meracie systémy (meranie fyzikálnych veličín ako meranie otáčok.2. (pmn.

5 Charakteristické požiadavky na materiál obrobku a vybrané ukazovatele stavu povrchu (spracovanépodľa [1. xsobenie 0 .2.05 0.rozmerové pracovanie . lesklý tepelne ovplyvnený povrch. bez zvyškových napätí 963 49 ť 197 1.0 Rozmerové tolerancie [mm] i 0.:ivanie p rincípov progresívnych metód v technológiách spracovania materiálov abrazívny lúč elektrolýza vodný lúč elektrónový lúč • ultrazvuk chemická reakcia iónový lúč elektrický výboj princíp CO laser e | a.spájanie • materiálov : tvarovanie materiálov Ct zlievanie X A • X X x x x • 7 7 7 X x x x x • • • ? • • X x X x • X X x x • • C2 tvárnenie C3 prášková metalurgia C4 rezanie brúsenie C5 fyz.003 0.0 0. lesklý tepelne ovplyvnený povrch 1 tepelne ovplyvnený povrch tepelne ovplyvnený povrch. bez ostrapov.05 0.27 Tab. bez ostrapov.2. bez ostrapov bez zvyškových napätí.7 1.05 0 05 L ' 0.2.-chem.007 0.10 1) Proces USM AJ M WJM £CM EDM CM LBM EBM PAM Požiadavka na vlastnosti materiálu Tvrdosť nad 35HRC žiadna žiadna elektricky vodivý elektricky vodivý chemicky aktívny žiadna žiadna chemicky aktívny Integrita povrchu mierna bez zvyškových napätí bez tepelného ovplyvnenia bez zvyškových napätí.6 Vyu.tepelné ::racovanie E .03 0.03 1.015--0. • delenie • materiálov B .13 0.• zmena ftitfíi povrchu X X x • • • • • X • 7 • • X X X x • x • • ? • • • • • • • • • x x • x x ? x x • t/ x • • • • • • • X 7 x x x • .2 Progresívne metódy úberu materiálu 25 Tab.10 4916 Intenzita úberu materiálu [cm'/h] 19.

7 Energolúčové technológie a ich použitie v pri spracovaní materiálov uber a delenie materiálov LM B EBU. výroba drážok a zápichov. dierovanie. opracovanie drobných dielcov.8 Hlavné oblasti využitia progresívnych technológií pre operácie obrábania Proces USM AJM WJM ECM EDM CM LM B EBM PAM Operácia výroba rozmerovo malých dielcov. EDM. leštenie. dierovanie. leštenie. MG I spájanie. mlkroobrábanie. opracovanie mikro dielcov. obrábanie tvarových plôch. výroba drážok a zápichov.26 Progresívne technológie Tab. vŕtanie. leštenie tvarové rezanie. výroba drážok a zápichov.2. brúsenie.WEDM iónové opracovanie leptanie LM A CM. odstraňovanie ostrapov hĺbenie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru. brúsenie. leštenie. výroba drážok. frézovanie sústruženíe. hĺbenie otvorov a dutin ľubovoľného tvaru a veľkosti. rezanie a vyrezávanie ľubovoľných tvarov. odstraňovanie ostrapov hĺbenie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru. značkovanie tvarové rezanie. naprašovanie nárazové zváranie implantácia iónové plátovanie zváranieTlG.8 sumarizuje oblasti využitia progresívnych technológií v operáciách obrábania. tvarové rezanie tvarové rezanie a vŕtanie. značkovanie. PCM ECM spájanie a spevňovanie modifikácia povrchu zváranie zváranie. . hĺbenie otvorov a dutin ľubovoľného tvaru. odstraňovanie ostrapov. Energolúčové procesy sa používajú v technológii spracovania materiálov v štyroch oblastiach: a) pri úbere a delení materiálov (removal/separation) b) pri spájaní a spevňovaní materiálov (joininng/consolidation) c) pri tvarovaní a tvarovom obrábaní (forming) d) pri povrchovej úprave (surface treatment) Tab. pokovovanie CVD. chemické cementovanie povlakovanie tvarovanie rozmerové opracovanie brúsenie leštenie leštenie iónové h lad en i e leštenie leštenie ehe micko-mechanické leštenie a brúsenie leštenie iónová nitridácia kalenie reaktívne chemické čistenie reaktívne elektrochemické čistenie 1 povrchová • '• úprava kalenie vytvrdzovanie žíhanie. kalenie laserový lúč elektrónový lúč iónový lúč plazma chemický lúč elektrochemický lúč Tab 2.2. tvarovanie otvorov a dutín ľubovoľného tvaru tvorenie plytkých tvarových drážok. . vŕtanie.

ale aj na realizáciu technológie. výrobný čas. 2.9 Kritéria pre výber technológie (zdroj van Lutterwelt [9j) ob robo k kvalita povrchu hospodárnosť tvar. • Čo dokáže technológia t. požadovanej kvalite povrchu.4. ale aj napriek ich výhodám zostávajú alternatívnym alebo variantným riešením. V súčasnosti je zavádzanie týchto technológií spojené s vysokými finančnými nákladmi nielen na zariadenie. ekonomické aspekty výroby a hospodárske ukazovatele technológie. druh materiálu. pracovné podmienky.4 Hlavné zdroje informácii pre rozhodovací proces výberu technológie [5] . tab.2 Progresívne metódy úbťru materiálu 1y Z uvedeného výberu charakteristík vyplývajú široké možnosti využitia týchto technológii. zručnosť. • Čo môže technológia t.a rozmerové tolerancie. nástroje. bezpečnosť. Kritéria pre výber progresívnej technológie berú do úvahy vstupné údaje o výrobku.2. údržbu a bežné výdavky) ľudské zdroje: vzdelanie. integrita povrchu. rozmery.j. Tab. Je preto nutné riadiť sa pri zavádzaní novej technológie určitými kritériami rozhodovania. výkonové ukazovatele technológie. kapitálové náklady. • Dostupnosť technológie t. reprodukovateľnosť doba prípravy.9. Informačné požiadavky na rozhodovací prxes Ekonomické aspekty (koľko stojí?) kapitálové náklady výrobné náklady prevádzkové náklady Oblasť použitia (čo môže?) tvar dielca druh materiálu presnosť a tolerancie výrobný čas Popis procesov Zdroj informácii (kontaktné adresy) vývoj výrobcovia leasing prenájom parametre procesu prednosti procesu nedostatky procesu pred ú pravá povrchu O b r . životné prostredie organizačné: flexibilita. prevádzkové náklady (vrátane nákladov na obsluhujúci personál. 2. citlivosť na tlak. koróziu presnosť tvaru . hospodárnosti výroby a prevádzkové požiadavky. predpoklady pre automatizáciu a integráciu do I automatizovaných výrobných systémov prevádzkové požiadavky Rozhodovací proces pre výber vhodnej technológie sa okrem vyššie uvedených kritérií musí riadiť aj informačnými požiadavkami [5] obr. teplotu. hľadisko charakterizované kvalitatívnymi ukazovateľmi vstupov a výstupov. 2.j.j zdroje informácií o Stave vývoja. výroby a dodávateľoch zariadení a technológie. rezné sily. ako: • Čo stojí technológia t.j.

1995 7. Pri klasifikácií progresívnych technológii sa kniha pridržiava triedenia procesov. 3. čo je z hľadiska charakteru procesov.35/2. L.587 -607 10. March. Ako dôkaz je zvyšujúce sa množstvo technických článkov. Chapman and Hall. Led.: Sources of technological informalion in production process. L. ale tiež zabezpečujú úspešnú budúcnosť pre tieto spôsoby opracovania materiálov. Snoeys. Mankova. 9. Cobelli.: On Ihe Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Zavanclla. pp.: Principles of Machining by Cutting. Kalpakjian.3. Taniguchi. (1997). Addi son-Wesley Pub.ed.. J.: Energy Beam Processing nf Materials. vedeckých a technických sympózií. (1976). F. W.Led.Comp.448-462 5. p. Dearbome. aj preto. konferencii. že z raka na rok sa venuje viac pozornosti týmto progresívnym (netradičným) procesom. ». .80. McGeough. ktoré zaviedol Snoyers et al (1986) a sú uvedené na obr. 2. Vol. 468 9. 1999 Led. 8. Vol. pp. kníh.39/2 ( 1989). Università degli Studi di Brescia.2. Maccarini. Beño.Machining. Tieto aktivity nielen učia odbornú komunitu vo výrobnej sfére o vynikajúcich a jedinečných možnostiach týchto procesov. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. že je viac rozšírené a zaužívané. Dckkyser.. J. London.Progresívne technológie Na záver je potrebné povedať. ! Machining.A. S.feb 1997p. Atti n. R. In.Inc.: MicroCad 97 Miskolc 26. A.. Na druhej strane. 6. ktoré tam patria možno aj výstižnejšie. G. (1986). Účelom publikácie je oboznámiť čitateľa s používanými progresívnymi procesmi rovnako ako s procesmi. Wydawnictwo naukowotechniczne. (1988). ktoré sa ukazujú prísľubom do blízkej budúcnosti. Staelens.: Manufacturing Engineering and Technology. (1989) 4. Annals of the CIRP Vol. Abrasion and Erosion. SjF Košice. P. C. Warsaw. SME. van L u U e r v e l t . Annals of the CIRP Vol. Clarendon Press Oxford. Kaczmarek. J. 1989 11. 1983 1. kniha používa aj názov energolúčové technológie.l. seminár Pramei 95.25-30 6. ASM International.: Tecniche di lavorazione non tradizionali. Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.: Advanced Methods of Machining.: Trendy vývoja rezných nástrojov. Literatúra ku kapitole 2: ASM-Metals Handbook . Maňková.

1. tradičné alebo klasické metódy používajú na uber materiálu mechanickú energiu ako svoj primárny zdroj. a v systematickom triedení procesov nachádza miesto medzi abrazívnymi procesmi a nie progresívnymi/nekonvenčnými procesmi. Zavádzajúci názov z toho dôvodu. patria k procesom abrazívneho opracovania nárazovým účinkom brúsnej častice na povrch (tmpact machining process).l). To vysvetľuje aj nejednotnosť klasifikácie procesov obrábania (pozri obr. ale ako primárny zdroj energie sa využíva hydromechanická energia. opracovanie vodným lúčom (WJM. Pre procesy opracovania vodným lúčom mechanizmus úberu materiálu je v erozívnom opotrebení povrchu vplyvom pôsobenia vysokotlakového vodného lúča. Z uvedeného dôvodu sa obrábanie ultrazvukom a prúdom abraziva klasifikuje ako technológia brúsenia voľným brusivom. V prípade vodného lúča je úber materiálu spôsobený eróziou. . Podrobnejší popis mechanizmu úberu materiálu je pri jednotlivých technológiách v nasledujúcich kapitolách. čo je aj pre tieto procesy do istej miery charakteristické. pôvodne nazývané aj ako brúsenie nárazovým účinkom (impaci grirujing). ktoré sú tradičnou cestou len ťažko a ekonomické nevýhodne opracovateľné. jednak pre ich tvrdosť. " * Uber materiálu je pre uvedené procesy spojený s priamym mechanickým abrazívnym účinkom voľných brúsnych častíc dopadajúcich určitou kinetickou energiou na povnľh materiálu (jednoznačne v prípade ultrazvukového obrábania a procesov abrazívneho lúča).3 3 MECHANICKÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU Trochu zavádzajúci názov jednej skupiny progresívnych/netradičných technológií úberu materiálu vychádza z mechanickej podstaty technológií. Mechanické procesy úberu materiálu sa obyčajne používajú na opracovanie veľmi tvrdých materiálov {tvrdosť nad 35 HRC). AFM). Mechanizmus úberu materiálu je charakterizovaný procesmi mikrovylamovania a mikrovyštiepavania (microchipping) čiastočiek materiálu následkom nárazu drobných častíc brusiva na povrch. Na základe toho sa opracovanie vodným lúčom zaraduje medzi mechanické procesy. ale aj húževnatosť alebo krehkosť. Do tejto skupiny sú začlenené nasledujúce technológie: • obrábanie ultrazvukom (t/SAÍ). a tiež erozivnym účinkom čistého vodného prúdu a/alebo vodného prúdu v synergii s brúsnymi časticami (vodný lúč a abrazívny vodný lúč). AWJM) využíva hydromechanickú energiu sústredeného vodného lúča a jeho mechanický a crozívny účinok. ultrazvukové abrazívne obrábanie alebo vŕtanie so suspenziou.6 kap. technológie abrazívneho lúča (AJM. jc známe aj pod názvami ako ultrazvukové vŕtanie. ultrazvukové rozmerové obrábanie. ktoré sú do tejto skupiny zaradené. že všetky tzv.

.

30 Progresívne technológie Keramika. kompozitné a organické materiály sú vhodnými kandidátmi pre uvedené mechanické procesy. . plazma. preto nie sú vhodné ani pre spracovanie procesmi. Organické materiály majú navyše sklon k poškodeniu samovznietením alebo spálením. pretože väčšina z nich je elektricky nevodivá a teda nevhodná pre elektrochemické alebo elektroiskrové procesy. ktoré využívajú intenzívne tepelné pôsobenie na uber materiálu ako je laser.

3. diamant. hoci historicky prvý článok o možnostiach použiť ultrazvuk pri obrábaní publikovali R.3. Proces bol vyvinutý v 50-tych rokoch pre dvojrozmerné a trojrozmerné (2D a 3D) opracovanie keramických materiálov a ostatných tvrdých a krehkých materiálov ako sklo. 14]. ktorá obrusuje povrch.ultrasonic impact grinding) „klasická" technológia ultrazvukového opracovania s použitím brúsnej suspenzie a nerotujúceho nástroja. Záujem o USM vzrástol začiatkom 80-tych rokov v dôsledku širšieho využívania keramických a kompozitných materiálov v priemysle. polovodičové materiály a tiež pórovité materiály ako grafit. 1 Obrábanie ultrazvukom Obrábanie ultrazvukom (zaužívaná anglická skratka USM Ultrasonic machining) predstavuje proces. petrolej.rotary ultrasonic machining). Nástroj kmitá frekvenciou v oblasti ultrazvukového vlnenia.1 U S M 3 . 3. lieh. ultrazvukové opracovanie rotačným nástrojom bez použitia abrazívnej suspenzie. L Loomis roku 1927 [8.1 Princíp opracovania ultrazvukom (zdroj: Bellows. Tento kmitavý pohyb je prenášaný malým tlakom nástroja na suspenziu. Prvý patent na priemyselné využite podal v roku 1945 Baiamuth. strojný olej) a jemného brusiva. Kohls [2]) . USM opracovanie pozostáva z dvoch metód: • ultrazvukové obrábanie (USIG alebo USM . ktorý využíva ultrazvukové vlny (mechameko-akustiekč vlnenie) s frekvenciou okolo 20kHz na uber materiálu rozrušovaním povrchu nárazovým účinkom rozkmitaného brusiva. cirkulujúceho medzi obrobkom a nástrojom. ktorý vytvára kmitanie s nízkou amplitúdou v držiaku nástroja.1 zobrazuje princíp opracovania pomocou ultrazvuku. 3. • rotačné ultrazvukové obrábanie (RUM . V súčasnosti patri medzi bežné postupy obrábania tvrdých a krehkých. vytvára požadovaný tvar obrobku a zároveň odplavuje triesky. tvrdené a tepelne odolné zliatiny. Obr.1.1 Princíp ultrazvukového opracovania Princíp USM opracovania je založený na brúsnom účinku suspenzie kvapaliny (voda. O b r . W. nevodivých a tiež nekovových materiálov. Vysokofrekvenčný zdroj aktivuje zväzok magnetostrikčného materiálu. WoodáA.

Predĺženie je závislé od druhu materiálu magnetostrikčného meniča. je magnetostrikčný menič.dĺžka magnetostrikčného jadra. Kapacita meniča je daná koeficientom magnetostrikčného predĺženia: kde .2 500W.1. Obyčajne sa pre nástroje s veľkou plochou vyžaduje väčší výkon zdroja než pre nástroje s menšou plochou. ktorého princíp jc najčastejšie popisovaný.3.u to materiály s výborným koeficientom magnetostrikčného predĺženia [6] [8] [10] . 3. tiež ferity a iné.32 Progresívne technológie konvertor konvertor medené tesnenie titánový alebo hliníkový nástavec ullrazvukové vibrácie tvarový nástroj vysokofrekvenčný generälor nástavec koncenlrátor WeoHz 1^^. pracovného nástroja a čerpadla na prívod suspenzie. Na obr.3. koncentrátora.3. Základom zariadenia pre USM opracovanie je teda magnetostrikčný alebo piczoclcktrický menič. ŕ . že niektoré materiály za pôsobenia vonkajšieho magnetického alebo elektrického poľa menia svoju dĺžku napr. magnetostrikčného meniča.2 Komponenty používané v zariadeniach pre USM a detail oblasti nástroja (podľa: Metal Handbook Machining) 3.voskový spoj 3 nástroj Obr. obr. Generátor napája magnetostrikčný alebo piezoeleklrický menič.1 Zariadenie Zariadenie pre ultrazvukové obrábanie pozostáva z generátora prúdu. Je založený na princípe buď magnetostrikčného alebo piezoelektrického javu. i.Aí je prírastok dĺžky. železo (Fe).2. Jednotlivé komponenty zariadenia majú svoju špecifickú úlohu pre generovanie parametrov procesu. Používa sa zdroj o výkone 150 .1. Konvertor alebo menič (transducer) sa používa na premenu elektrickej energie na energiu mcchanicko-akustického kmitania. pričom výkon zdroja závisí od veľkosti plochy použitého nástroja. Podstata týchto javov je. z ktorého sa získavajú mechanické vibrácie rovnakej frekvencie. nikel (Ni). Vysokofrekvenčný generátor elektrických kmitov sa používa ako zdroj premeny nízkofrekvenčnej (50Hz) energie na vysokofrekvenčnú energiu (najčastejšie 20 000Hz). Najčastejšie sa používajú zliatiny typu pemialoy a permedur. kobalt (Co) a ich zliatiny.

3. 5 .3.5 k. ktorý sa vkladá medzi menič a nástavec.1 pm v závislosti od druhu materiálu [6].2) bude splnená voľbou vhodnej frekvencie. ktorá sa vypočíta podľa vzťahu [6]: f = ± (I (3. obyčajne kovová trubica alebo tyč cylindrického tvaru.4 Zmena vlny predĺženia pozdĺž dĺžky magnetostikčného meniča (zt/ro/: Kaczmarek [6 j) Obr.1 Obrábanie ultrazvukom USM 33 Obr.merná hmotnosť magnetostrikčného materiálu (kg. 6 . aby zosilovali amplitúdu kmitov na nástroji. Zosilňovač. Jeho úlohou je zvyšovať amplitúdu ultrazvukových kmitov (UZ).rýchlosť zvuku (m/s) v magnetostrikčnom materiále.vysokofrekvenčné vinutie. 4 -magnetostrikčný nosič.magnetostrikčné jadro. má dĺžku asi 1.Youngov modul pružnosti (MPa).001 -Ť 0. f . Ak je uzol vlny kmitania v strede veľkosti magnetostrikčné ho meniča. Je to trubica s dĺžkou okolo 120 mm obyčajne vyrobená z titánu alebo hliníka. aby nedošlo k útlmu kmitov (X .3. Békés [3] a Thoe et al. E .3 Magnetostrikčný menič (zdroj: Kaczmarek) 1 .09 mm [1]. vedie kmitanie na nástroj.frekvencia zmeny magnetického poľa (l/s).025 -ŕ 0. zložitejšie nástavce majú exponenciálny tvar a sú vyrobené s vysokou presnosťou.m" 3 ). Nástavce väčších dĺžok sú z hliníka. p . [14J. 3 . aby sa zabezpečila maximálna amplitúda kmitov Nástavec (horn) ako ďalší element zariadenia.teleso.3. Rôzne tvary nástavcov a vplyv ich rozmerov na zosilenie amplitúdy Kmitov (najčastejšie zmenou priemeru) uvádzajú Búda. Pre obrábanie ultrazvukom je potrebná vyššia amplitúda až v rozmedzí 0. pričom vlnová dĺžka X sa vypočíta podľa vzťahu: x= f=7# (3 2) ' kde c .4 ukazuje zmenu vlny predĺženia pozdĺž dĺžky magnetostikčného meniča.polarizačné vinutie.04X. potom maximálna hodnota amplitúdy kmitu vzniká vo vzdialenosti 1/4 vlnovej dĺžky od stredu a maximálna výchylka zodpovedá dĺžke magnetostriktora f = 0. Tvar nástavca je cylindrický so stupňovitou zmenou priemeru alebo kužeľovitý.3) Koncentrátor (booster) je zosilňovač kmitov. . Ak je daný magnetostrikčný materiál a jeho dĺžka t. K nástroju je pripojený pevne (pájkovaním) alebo rozoberateľné (závitom).5 násobok vlnovej dĺžky zvuku. 2 . nazývanej rezonančná frekvencia. Nástroj je k nástavcu pripojený v oblasti maxima vlny s presnosťou ± 0.dĺžka vlny kmitov). Amplitúda UZ kmitov sa obyčajne pohybuje v rozmedzí' od 0.prípojka amplitúdového meniča Obr. podmienka (3.

.

koncentrácia brusiva sa pohybuje v rozmedzí 20 -ŕ 60%. 3. SiC 2 500 HK) diamantový prach 6 500V7 000 HK. kubický nítrid bóru {KNB 4 700 HK). B«C. • rýchlosť rezania. [9]. Rýchlosť rezania pre vybrané materiály [mm/min] (spracované podľa údajov /1/.2 2. * • • suspenzia: voda.5. oxid hliníka (AI3Q3 2 100 HK).34 Progresívne technológie Nástroj (ultrasonic tool alebo sonotrode) má negatívny tvar vytváraného profilu (tvar resp. jeho dobrá odolnosť voči opotrebeniu a vysoká únavová pevnosť.7 0.075 mm od povrchu obrobku. • frekvencia kmitania. ale proces môže prebiehať aj pri izbovej teplote suspenzie. mení sa v závislosti od druhu materiálu obrobku.7mm.min1] 3. brusivo 50%. lieh. strojný olej.3. pre dokončovanie 0. molybdén. zrnitosť 800*1000 (podľa ISO 525-75). zrnitosť 320.2 Charakteristiky ultrazvukového obrábania Parametre procesu ultrazvukového opracovania na princípe USIG pre priemyselné zariadenia sa pohybujú v nasledujúcich rozsahoch [í]. Pre kusovú výrobu a tvarovo zložitejšie výrobky aj z mosadze.1.05 0. doporučená teplota suspenzie je 2 * 5 °C. [14]: • výkon vysokofrekvenčného zdroja: 5 0 + 2 400 W. monel. Najčastejšie sa vyrába z nehrdzavejúcej ocele s vyššou trvanlivosťou. priemer nástroja 12.5:1 2:1 1:1 Materiál sklo ferit grafit keramika kryštál karbid volfrámu karbid bóru nástrojová oceľ Rýchlosť rezania [mm.B 3. • druh brusiva: karbid bóru a kremíka (B 4 C tvrdosť podľa Knoopa 2 800 HK. obr. 15 000 + 40 000 Hz. 3.25 0.20 0. • nástrojový materiál: antikorózna oceľ. Voľba materiálu nástroja je závislá aj od druhu obrábaného materiálu. • rýchlosť posuvu nástroja: 20 f 50 mm/mín.025 -ŕ 0. • doporučená veľkosť zrna brusiva: pre hrubovanie 0. mosadz.7mm Základné technické a ekonomické ukazovatele USM vhodné pre porovnanie procesu a hodnotenie jeho účinnosti sú: • • • uber materiálu opotrebenie nástroja kvalitaopracovanéhopovrchu . [11].13 Obr. • amplitúda kmitov: 0. • vzdialenosť medzi nástrojom a obrobkom: nástroj nieje v priamom kontakte s obrobkom. najčastejšie sa používa suspenzia typu voda 50%.03mm. brusivo. Mosadz je dobre obrobiteľná. Pomer úbytku materiálu obrobku k opotrebeniu nástroja 100:1 100:1 100:1 75: 1 50:1 1.0 1.5.013 v 0. dĺžka otvoru 12. ale má nižšiu odolnosť voči opotrebeniu. najčastejšie používaný rozsah pre komerčne vyrábané zariadenia je okolo 20 000Hz. ale asi vo vzdialenosti 0. otvor).1. Základnou požiadavkou pre výrobu nástrojov je vhodný nástrojový materiál. petrolej.5 1. zrnitosť 200 -s./ 1 ]}) Podmienky rezania: nástrojový materiál: ocel.009 mm. ale tiež z moneiu či molybdénu.400.014 • 0.10 mm.

rozrušuje jeho celistvosť. 3. Tvrdé a krehké materiály (sklo.6 a detail zóny vtlačenia zrna brusiva obr. Pri mäkkých a húževnatých materiáloch (olovo. f ¡2]) ó* .1. . sa pôsobením nárazu častíc porušujú krehkým vylamovaním. Účinok zrna brusiva na materiál obrobku a nástroja zjednodušene ukazuje obr. 3. • kavitačným účinkom brúsnej suspenzie.7 Zóna kontaktu zrna s obrobkom (podľa Kainth et al. kavitačnými bublinami a brúsnymi zmámi rozptýlenými v suspenzii Priamy náraz brúsnych častic na povrch materiálu s vysokou kinetickou energiou.3. keramika). ktoré sú pre USM metódy najvhodnejšie.polomer kontaktu zrna Obr. ktorú získali od kmitajúceho nástroja.3.2 Uber materiálu 35 USM je abrazívny proces a uber materiálu je predmetom extenzívneho výskumu a vysvetľuje sa nasledujúcimi mechanizmami: [3.8 Detail pracovnej zóny s úlomkami triesky. 7. väčšina oceli) sa brusivo vtláča do povrchovej vrstvy a spevňuje ju.hĺbka vtlačenia do materiálu r» .1 Obrábanie ultrazvukom USM 3. meď. 14] • mechanickým účinkom abrázic (odbrusovania) priamym nárazom častice na povrch obrobku • mikro vydrobovaním (microchipping) po náraze voľne sa pohybujúcej brúsnej častice. Obr. čiastočky materiálu vo forme triesky sa odštiepajú alebo vylamujú z povrchu.3.7 [12]. • chemickým pôsobením spojeným s vlastnosťami kvapalného média v suspenzii. ďalším nárazom rozkmitanej Častice sa spevnený povrch obrobku postupne rozrušuje.

.

Výbuch bubliny tiež rozkmitá abrazívnu časticu.čas pôsobenia častice na povrch.intenzita plošného úberu (surface removal rate) Q . hĺbka rezu nie je jednotná na celom opracovanom povrchu.lineárny uber 5 = — [mirŕVmin] (3. ktorá môže byť udaná lineárnou alebo objemovou intenzitou úberu vplýva viacero faktorov. Kremer [1\ popisuje kavitačný jav pri ultrazvukovom opracovaní grafitu ako prioritný účinok úbytku materiálu. určil Kaczinarek [6] ako: .6) kde B je šírka povrchu.3.dižka pracovnej plochy. a hĺbka rezu (hrúbka vrstvy odstraňovaného materiálu v jednej vrstve).5) (linear rentoval rate): AL • [mm/min] (3. „kritérium krehkosti". rovnako ako plocha kontaktu [11]. Čas kontaktu medzi časticami brusiva a povrchom je veľmi malý asi 10 * 100 ps.1 Vlastnosti materiálu obrobku Ultrazvuková technológia je vhodná pre opracovanie kovových a nekovových materiálov s vyššou tvrdosťou nad 40 HRC. ktoré v dôsledok nárazu na povrch materiálu praskajú a vybuchujú. tieto faktory zároveň ovplyvňujú kvalitu opracovaného povrchu. í . sú 10: • vlastnosti materiálu • akustický systém • vlastnosti suspenzie 3. Vlastnosti materiálu obrobku.8.ný podiel na celkovom úbere materiálu [6]. Kritérium krehkosti zx je pomer pevnosti v strihu k lomovému napätiu daného materiálu. Kavitačný účinok USM je však slabý v porovnaní s priamym nárazom a predstavuje asi 5% . Na produktivitu USM opracovania. Postupne do mikrotrhlín a do pórov materiálu vnikne kvapalina zo suspenzie a spôsobí odštiepenie Čiastočiek materiálu. alebo tiež výkon opracovania pri abrazívnom pôsobení častíc brusiva na povrch. ktorá pri náraze na povrch obrobku vyvoláva vznik mikrotrhlín.3. Intenzitu úberu materiálu. podľa ktorého delí materiály do troch skupín v závislosti na účinností USM opracovania viď údaje v tab. Pri šírení ultrazvukových kmitov vznikajú v suspenzii bubliny. tm . Nízka produktivita úberu materiálu je spojená s vyššou plasticitou materiálu obrobku.1.1. . nárazová tvrdosť (impact hardness).VRR): Q v = — [mnrVmin] (3.36 Progresívne technológie Kavitačný účinok spôsobuje mikrotrhliny v povrchovej vrstve materiálu.2.intenzita objemového úberu (Volumetrie removal rate .4) . ale odporúča sa aj pre kompozitné materiály a pórovité materiály ako grafit. ktroré ovplyvňujú produktivitu USM sú predovšetkým krehkosť a tzv. obr. McGeough [8] uvádza tzv.

Z uvedeného vyplýva rôzne správanie sa tvrdých a krehkých kovových aj nekovových materiálov. nárazová tvrdosť {impaa hardness) je rovnako dôležitá vlastnosť ako krehkosť materiálu. ktorú spôsobí náraz častice je nepriamo úmerná tvrdosti materiálu (tvrdosť podľa Brinella HB) podľa vzťahu [8]: (3. Veľkosť triesky je asi 1/10 veľkosti abrazívnych častíc alebo niekoľko mikrometrov [4]. 3 . krištáľ temperované a tvrdé ocele a zliatiny. 5 a SiC Si3N< lisovaný za tepla tetragonálny ZrO. Pri náraze abrazívnych častíc na povrch kovových a húževnatých materiálov. vzniká plastická deformácia a spevnenie povrchovej vrstvy je bez výrazného vylamovania materiálu obrobku. Quist. keramika.] Obrábanie ultrazvukom USM 37 Tzv. Tab. Schreiber [4 j) Materiál sklo AI2O3 T1B2 Tvrdosť HV asi 700 1 750 1950 2 500 2 000 850 1 400 KIC Mechanizmus úberu materiálu krehký lom 0.3. T a b .V cérorr krehký lom a plastická deformácia u 7 e plastická deformácia .IZCVAR. stabilizovaný ytriom tetragonálny ZKfc s'. Fc .2 Porovnanie vlastností vybraných druhov materiálov a prevládajúci mechanizmus úberu materiálu ( spracované podľa Dam.sila pôsobiaca na časticu. HÍbka vtlačenia 8 W .2 uvádza vlastnosti vybraných sledovaných materiálov a prevládajúci mechanizmus úberu pri ultrazvukovom vŕtaní otvorov s priemerom 10 mm [4J.3.je priemer vtlačenej oblasti.7 4 . olovo. diamant. kde častice triesky sú vyštiepavané v tvare pyramídy a uber materiálu je kontinuálny vo forme malých kráterov. K výraznému vylamovaniu dochádza pri krehkých materiáloch. Kompozitné materiály s vláknitou štruktúrou a polymérovou matricou sa nárazom abrazívnych častic porušujú krehkým lomom vlákien a plastickou deformáciou matrice. väčšina oceli T a b . 3.7) kde: d . med. 1 Vplyv kritéria krehkosti na kvalitatívnu účinnosť USM {zdroj: McGeough [8]) Kŕ íéfium krehkosti Ti > 2 1<T <2 « 0<Ti< 1 Účinnosť USM Vysoká Stredná Nízka Typické materiály skle.ac .

.

2 Akustický systém technológie Akustický systém je charakterizovaný frekvenciou a amplitúdou ultrazvukových kmitov. v závislosti na zariadení. Amplitúda kmitov závisí od druhu zosilňovača a na riadení ultrazvukového zdroja. Vplyv rozsahu amplitúdy na zvyšovanie rýchlosti úberu materiálu je obmedzený účinkom zrnitosti abrazívnych častíc.3.9 a.10 mm.[12J) Podmienky: vŕtanie otvoru do skla s priemerom d = 12. niekedy až 50 kHz.1. Rýchlosť rezania závisí od amplitúdy.MMPA • 0.10 Vplyv amplitúdy kmitov a statickej sily na mieru úberu materiálu (Kainth etal.1 10 AMPLITÚDA [|J.2.4 KHZ • 19 KHZ O O** I E 1 0.7 mm frekvencia . b ukazujú overené závislosti rýchlosti úberu materiálu na zmene amplitúdy pre rôzne frekvencie kmitov a rôznu veľkosť statického tlaku (prítlaku) nástroja. S rastom amplitúdy kmitov rastie rýchlosť úberu materiálu. Veľkosť amplitúdy upravených kmitov pre ultrazvukové opracovanie je v rozmedzí od 0. 3.20 MPA 1 ä. priemyselné zariadenia najviac využívajú oblasť okolo 20 kHz.9 Vplyv amplitúdy kmitov na uber materiálu pri zmene tlaku nástroja a pri zmene frekvencie kmitania <Kremer et al. zrnitosť 120 podľa ISO s vi 1 2 3 AMPLITÚDA ( M M X 10"' Obr. Frekvencia sa pohybuje v rozmedzí 15 * 40 kHz.Progresívne 3. brusivo B4C. nástroj .16MPA O • • A 0.uhlíková oceľ.B4C. zrnitosť400 podľa ISO Zmena frekvencie kmitov nemá výrazný vplyv na parametre procesu U S M Väčšina komerčne dostupných zariadení má možnosť zmeny rozsahu frekvencie v malom rozpätí.013 do 0.2 kHz brusivo . Kremer [7] uvádza.10MPA OD. 10 • rj. Obr.legovaná nástrojová oceľ. že vplyv frekvencie kmitov na rýchlosť úberu je lineárna a závisí od vlastností opracovaného materiálu. Výraznejší je vplyv amplitúdy kmitov na uber.1 10 AMPLITÚDA [JXM] 0.M] 100 Obr. i 100 10 A 43 KHZ =2 O 27.[7J) obrobok .3. .25.

. b [8] je závislosť úberu materiálu na koncentrácii suspenzie pri opracovaní materiálov ako grafit a sklo. že pri vŕtaní grafitu dochádza pri vyšších hodnotách statického tlaku nástroja k zníženiu intenzity úberu materiálu. obr. tvrdosťou brusiva a spôsobom prívodu suspenzie medzi nástroj a obrobok. Veľkosť zrna má podobný účinok na u b e r materiálu ako amplitúda. Rovnako Kremer [7] uvádza.25.[7J) obrabok .4 20 40 60 a) 8 12 16 20 Koncentrácia suspenzie [%] b) Koncentrácia suspenzie [%] O b r .4 C O E Obr. systém prívodu suspenzie medzi nástroj a obrobok a statický tlak nástroja môžu ovplyvniť účinnosť koncentrácie brusiva pri úbere materiálu.10.5 • zrnitosť 600 Ozmitost'280 f i E_ 1. 1. dobrú zmáčavosť a vysokú tepelnú vodivosť pre účinné chladenie. obr.2.11.[7J). podmienky rovnaké ako pri obr. ak je veľkosť zrna porovnateľná s veľkosťou amplitúdy.3.1.8 S 0.2 kHz amplitúda-50 um koncentrácia brusiva 20% 2 4 e Statická sila [N x10"2 ] 3.3 Suspenzia Na uber materiálu majú vplyv vlastnosti suspenzie dané koncentráciou. že existujú hraničné (optimálne) hodnoty statického tlaku nástroja a amplitúdy kmitania na stúpajúci uber materiálu. Nosné médium pre brusivo (obyčajne voda) musí mať nízku viskozitu a hustotu.11 (Kremer et al.BX. Rozsah koncentrácie brusiva v suspenzii sa pohybuje v rozmedzí 20 až 60%.grafit ELLOR 9 nástroj . M 0. Tvrdosť brusiva v suspenzii tiež ovplyvňuje uber materiálu.3.1 Obrábanie ultrazvukom USM 39 Rozenberg a Nepiras [8.12 a.13. 14] poukázali na skutočnosť. 3. 3.12 Vplyv zmeny koncentrácie suspenzie na uber materiálu: a) vŕtanie grafitu d = 20mm.11 Vplyv statickej sily na uber materiálu (Kremer et al. viď obr. 3. 3. b) opracovanie skla (McGeough[8J) Kavitačný efekt procesu.3.2 0.2 P°o.oceľ XC38 brusivo. Optimálna intenzita úberu materiálu (removal rate) sa dosahuje. zrnitosť 280 frekvencia . veľkosťou zrna brusiva.20 mm •: Nástroj d = 30 mm H 0.8 0:Nástrqd = 15mm O A O A: Nástroj d . Na obr.3.6 1.3. obr.12b. 1.

.

05 . že pre pórovité materiály ako je grafit.125 Á l A A A A ' A úzky obdĺžnikový nástroj A 0. Zväčšenie plochy nástroja redukuje uber materiálu v dôsledku zníženia amplitúdy kmitov. Pre opotrebenie nástroja pri USM platia podobné pravidlá ako v tomto prípade nie je nástroj v priamom kontakte s obrobkom. aj keď na použitom druhu brusiva.075 E E. uber materiálu narastá. Efekt tvaru nástroja sa prejavuje zmenou produktivity. Závislosť na obr.40 Progresívne technológie Kremer [7] uvádza. . Závislosť zároveň dokumentuje vplyv statického tlaku nástroja pri USM. Veľké nástroje obyčajne rýchlo pohlcujú ultrazvukovú energiu a tlmia kmitanie. Opotrebenie závisí na dvojici materiál obrobku/nástroj a Základnou požiadavkou je vyššia tvrdosť nástroja ako obrobku.14 ukazuje vplyv tvaru prierezu nástroja na intenzitu uber materiálu pri konštantnej pracovnej ploche.3 Materiál nástroja a opotrebenie nástroja Nevýhodou USM opracovania je nepriaznivý účinok brusiva na materiál nástroja a jeho následné opotrebenie. Zároveň konštatuje. že intenzita úberu skla pri použití BjC brusiva je o 15 až 20% vyššia než pri použití SiC brusiva. Pre produktivitu opracovania je rozhodujúci tvar nástroja a veľkosť jeho aktívnej plochy.025 Ľ m 12 16 prierezu Obr. ktorá sa 0.3. potom intenzita úberu zostáva na konštantnej úrovni [8]. podľa jeho výsledkov rozdiel v intenzite úberu medzi vyššie uvedenými brusivami pre opracovanie grafitu predstavuje iba o ! 0 % vyššiu intenzitu pre tvrdšie brusivo na báze B 4 C Obr.3. c* —- js 0. Ľ* A • C i ° t • nástroj štvorcového C? 0. tvrdosť brusiva nie je výrazne rozhodujúca.13 Účinok veľkosti zma na uber materiálu (McCeough f8J) Veľkosť zrna \^m) 3.sklo plocha obidvoch nástrojov 16 mm2 £ 0 0 4 B Ttak nástroja [Nmm' | napriek vzrastu tlaku nástroja pri klasickom obrábaní.1.14 Účinok tvaru nástroja na uber materálu (McGeough /S/j obrobok . že pri ! stanovi obyčajne experimentálne. Do určitej hodnoty tlaku. Kaczmarek [6] uvádza.3.

¡4]) Sklo Alj0 3 TiB . Obr. Obr.17b ilustruje vplyv koncentrácie brusiva v suspenzii na drsnosť Ra. Zr0 (Y) ZrO^Ce) 2 3. Drsnosť povrchu a jeho akosť ovplyvňuje koncentrácia suspenzie.3.3.1%. .w é m e USM a na vlastnostiach suspenzie. Nástroj sa opotrebuje rýchlejšie. Hlavná premenná procesu . To dokazuje.má vo všeobecnosti najvýraznejší účinok.15 ukazuje závislosť pomeru úberu materiálu k úbytku (opotrebeniu) nástroja pre rôzne druhy materiálov [5]. redukuje sa relatívne opotrebenie nástroja na 0.priemerom d = 1 Omm do kompozitného materiálu zloženého z uhlíkových vlákien v polymérovej matrici. ktoré vplývajú na produktivitu majú výrazný účinok aj na stav opracovaného povrchu. amplitúda chvenia (vibrácii). Obr.1. 3. že proces mechanického odbrusovania a vyštiepavania resp. n • Intenzita úberu • Opotrebenie nástroja Obr.1 Drsnosť povrchu Kvalita opracovaného povrchu závisí na vlastnostiach opracovaného materiálu. 3.I5 Porovnanie miery úberu pre rôzne druhy materiálu obrobku a opotrebenia nástrojového materiálu z ocele St 37 pri USM vŕtaní otvorov s priemerom d=10mm. Ak sa použije karbidový nástroj a brúsny prášok B 4 C.0.51 -ŕ.005 mm a drsnosť Ra od 0.16 ukazuje priebeh dosahovanej drsnosti povrchu v závislosti na zmene zrnitosti brusiva pre opracovanie rôznych druhov materiálov . Pri opracovaní wolfrám karbidu brusivom z bór karbidu a nástrojom vyrobeným z mosadze relatívne opotrebenie nástroja dosahuje 140% [6]. Obr.1 Obrábanie ultrazvukom USM 41 opracovaní skla nástrojovou oceľou je relatívny úbytok hmoty nástroja 1%. Intenzita opotrebenia závisí na pevnostných vlastnostiach materiálu. veľkosť zma brusiva a ich tvrdosť. Hocheng a Hstt [5] sledovali drsnosť povrchu v pozdĺžnom a priečnom smere pri vŕtaní otvoru .0.76 um [9]. 3. SiC Si^N. Komerčné zariadenia zabezpečujú rozmerové tolerancie v rozmedzí .zrnitosť brusiva .03 až 0. brusivo BX zrnitosť 280 podľa ISO (Dam etal.krehkých nekovových materiálov a tvrdej legovanej ivele. Podmienky procesu.3.1.17a dokumentuje vplyv veľkosti zrna brusiva na drsnosť Ra meranú v pozdĺžnom a priečnom smere. ak brúsi vo a obrobok sú tvrdšie ako materiál nástroja. na akustickom .4 Vlastnosti opracovaného povrchu Hodnotenie vlastností opracovaného povrchu vychádza z posúdenia dosahovanej drsnosti a presnosti opracovaného tvaru. Povrch nie je ovplyvnený teplom.3.4. vylamovania (cliipping) materiálu pri USM sa vyskytuje paralelne pre nástroj aj obrobok.

.

17 a) Vplyv veľkosti zrna brusiva na drsnosť povrchu . že zvýšenie amplitúdy kmitov zvyšuje drsnosť povrchu.90 0. 3. zrnitosť 150.30 Doporučené brusivo SÍC/B4C SÌC/B4C S1C/B4C BjC Uber [mm3/min] Nástroj d=5mm 164 39 7.3 Údaje pre ultrazvukové obrábanie keramických materiálov so zrnitosťou brusiva 320 Materiál Tvrdosť HV 65 500 1 000 1100 1 500 2 400 Drsnosť Ra [um] 1-2 0. koncentrácia 14%.6 0.obrobok: kompozit na báze carborvepoxy.40 0.8 3.6 UBER [mm3/min] Nástroj d=10mm 224 50 9.75 0.85 0. Hsu [5]) Tab. b) Vplyv koncentrácie brusiva na drsnosť povrchu (zdroj: Hocheng.3.20 0. frekvencia 20kHz.5 Grafit Si02 Alz0 ZrOa Sialon SiC 3 BC BC 4 4 . nástroj: oceľ.1 1. Nepiras (1956) a Rozenberg (1973) [14] nezávisle na sebe uvádzajú. Zmena prítlaku nástroja v širokom rozsahu má len malý účinok na akosť opracovaného povrchu.m ] b) 18 2 0 2 2 24 2 6 Koncentrácia brusiva [%j Obr. že pri vŕtaní je drsnosť po obvode otvoru vyššia ako v dolnej časti. ale ak sa použije veľmi jemná zrnitosť brusiva na úrovnu plavených práškov je dosahovaná drsnosť povrchu otvoru rovnaká v každom smere.65 1. 0 100 200 Q 14 16 a) Veľkosť zrna brusiva [u.16 Závislosť drsnosti povrchu od použitej zrnitosti brusiva pre rôzne druhy materiálov (spracované podľa McGeoughfS] a Buda-Békés ¡3 J) 200 400 600 800 1000 Zmitosf brusiva Kremer [7] konštatuje na základe výsledkov viacerých bádateľov.42 Progresívne technológie -O-sklo i kremík pre polovodiča —Q—keramika —•— vysokoiegovana oceľ S I Obr.3 3. brusivoSiC. 3.

15). ale aj na presnosť povrchu.3. amplitúdou kmitov a materiálom obrobku. ako už bolo spomenuté. Pri hodnotení rozmerovej presností pri výrobe otvorov ultrazvukovým .18 Drsnosť povrchu pri ultrazvukovom obrábaní keramických materiálov Podmienky ako na obr.2 Presnosť rozmerov pri ultrazvukovom obrábaní Vo všeobecnosti je presné opracovanie limitované najmä relatívnym tvarovým a rozmerovým opotrebením nástroja. Rozmerové opotrebenie nástroja ako kritérium je určené vzťahom podľa [6]: « . Väčšina pojednaní o presnosti pri USM sa týka výroby otvorov a ich odchýliek od nomináJneho rozmeru. Veľkosť zrna brusiva.3 tiež uvádza porovnávacie hodnoty drsnosti povrchu vyjadrené cez Ra.3.4.1 Obrábanie ultrazvukom USM 43 Druh materiálu obrobku ovplyvňuje výslednú drsnosť povrchu. A je dovolená odchýlka rozmerov opracovaného povrchu. tvarovača. To znamená. ale menšiu presnosť a vyššiu drsnosť. Na obr. 3. Tab. Tieto výsledky hovoria o tom.15 (Dam et ai [4Jj skjo AIJOJ TiB 2 SiC Si 3 N t ZrOj(Y) ZrO^Ce) 3. = Ä (3-8) kde E je chyba udávaná ako dolná alebo horná odchýlka od nominálneho rozmeru. že materiály. Najviac vplýva na odchýlku rozmerov zrnitosť brusiva. jeho tuhosť a odolnosť voči chveniu. Presnosť je ovplyvnená tiež veľkosťou plochy nástroja. má dominantný vplyv nielen na akosť. že Čim vyššia je požiadavka na rozmerovú presnosť produktu. rovnako ako aj veľkosť zŕn brusiva a intenzita opotrebenia nástroja majú najvýraznejší vplyv na presnosť rozmerov. ktoré vykazujú vysokú produktivitu pri USM opracovaní (hodnoty úberu nad 50 mmVmin) majú zároveň vyššie hodnoty drsnosti (porovnaj s obr.3. Väčšie zmo spôsobuje rýchlejší uber materiálu. Parametre procesu USM. ako to uvádza Kremer a Gilmor [14]. ktoré vplývajú na produktivitu opracovania majú rovnaký vplyv aj na presnosť ultrazvukového opracovania. Aj keď pri ultrazvukovom obrábaní nástroj je len vo funkcii tzv. pre dosiahnutie vysokej presnosti sa vyžaduje jeho tvarová a rozmerová stálosť počas procesu úberu materiálu. Presnosť nástroja.3. O b r . tým musí byť materiál nástroja odolnejší voči opotrebeniu.18 sú porovnané dosiahnuté hodnoty drsnosti Rz pre rôzne druhy keramických materiálov [ 4 ] .1.4 ilustruje dosahovanú presnosť rozmerov pre zvolenú zrnitosť brusiva [1]. Ak sa použijú malé zrná (zrnitosť v oblasti plavených práškov) intenzita úberu je pomalšia a dosahuje sa vyššia akosť opracovaného povrchu a tiež vyššia presnosť rozmerov. ako aj doporučené brusivo a dosiahnuté hodnoty úberu materiálu pre rôzne keramické materiály. Tab 3.3.

19). ako aj kužeľovitosť otvorov. Pri voľbe technológie je nutné experimentálne a empiricky overiť poznatky pre každú kombináciu parametrov. kde sa využíva utrazvukové kmitanie nástroja pre intenzifikáciu klasického vŕtania.3.18 a obr.20 ukazuje niektoré najčastejšie spôsoby rozmerového ultrazvukového opracovania. USM technológia sa charakterizuje ako širokospektrálna. Tab. 14]. ich asymetria a oválnosť otvorov a tiež vlnitosť povrchu. 3. • Hore HV strede • Dole Obr. výborná produktivita sa dosahuje pri brúsení. Vo všeobecnosti sa doporučuje pre opracovanie plôch do prierezu 1000 mm 2 [1. ZrO .3.5 Hlavné oblasti použitia ultrazvukového opracovania Postupy USM sa používajú v celom rade výrobných procesov. 3.19 Odchýlka presnosti rozmerov od nominálneho priemeru otvoru pri USM vŕtaní otvorov s priemerom lOmm (podľa Dam et al. Oválnosť a asymetria otvorov vznikajú v dôsledku laterárneho (bočného) chvenia a v dôsledku nepresnosti posuvu nástroja. • hĺbenie drážok a otvorov kruhových ale aj nesymetrických tvarov.25 Na presnosť vyrobených otvorov má výrazný vplyv aj materiál obrobku ako to ilustruje obr. pokiaľ nie je zaručená dodávateľom zariadenia a technológie. . Obr. Doporučujú sa pre materiály s tvrdosťou od 35 f 40 HRC a viac. ako sú: • delenie materiálov.4 Vzťah medzi zrnitosťou a presnosťou Zmitosf brusiva (ISO) 240 eoo Presnosť rozmerov [um] 0. frézovanie a rezanie závitov. Komplexnosť tvaru je limitovaná iba konfiguráciou nástroja. 2.3. 3.[4J) sklo AIA 7i8 2 SiC Si 3 N 4 ZrO z (V) Zr0 3 (Ce) 3. mali nepriaznivé výsledky pri odchýlkach presnosti rozmerov (porovnaj obr.19. Produktivita je obmedzená opotrebením nástroja.38 0.003mm.44 Progresívne technológie opracovaním sa sledujú odchýlky rozmerov. vtedy sa dosahuje optimálna produktivita procesu. že materiály. načo poukazujú aj najvýznamnejšie oblasti použitia. • • • vŕtanie hlbokých otvorov pre hlavňové systémy.1. Môžu sa vyrábať otvory do najmenšieho priemeru 0. ktoré vykazovali veľmi dobrú drsnosť povrchu po USM opracovaní. leštení a lapovaní skla a keramiky. ako napr. Autori [5] sledovali kužeľovitosť vyrobených otvorov v rôznych keramických materiáloch. Pri výrobe otvorov je pomer hĺbky otvoru k jeho šírke limitovaný v pomere 3:1 [2]. Zaujímavosťou je. .

1 Rotačné ultrazvukové obrábanie Rotačné ultrazvukové obrábanie (medzinárodne zaužívané označenie Rotary Ultrasonic Machining RUM) je samostatnou časťou ultrazvukového opracovania a je kombináciou procesov ultrazvukového obrábania a brúsenia diamantovým nástrojom [13]. kontrola celistvosti a hrúbok materiálov.1 Obrábanie ultrazvukom USM • • • • • 45 opracovanie tvarovo zložitých elektród pre clektroiskrové metódy opracovania. tvarovanie diamantov a iných drahých kameňov použitím diamantového prášku alebo prášku z kubického nitridu bóru do brúsnej suspenzie. j) lapovanie a leštenie rovinných. čistenie zlatých a strieborných šperkov.3.spájkovanic hliníka. kde sa vytvárajú tzv. výroba tvárniacich nástrojov zo spekaného karbidu. h). Princíp ultrazvuku sa široko využiva pri nedeštruktívnych metódach merania ako kontrola akosti zváraných spojov. čisté rezy bez ostrapov. • spájkovanie . meranie rozmerov a iné. . rezanie termoplastov a rezanie gumy.spájanie materiálov bez tepelného zdroja.odmasťovanie pred následnou operáciou povlakovania. c) gravírovanie.3. e).20 Druhy ultrazvukového obrábania a). 3. bočných plôch a otvorov (zdroj: Kaczmarek [6J) Okrem obrábania sa princíp ultrazvuku využíva aj v iných procesoch ako sú: • čistenie produktov a dielcov . kde sa využíva deštrukčný účinok ultrazvukových kmitov na odstránenie oxidickej vrstvy na povrchu hliníka. • tvárnenie . b) výroba kruhových a tvarových otvorov. d) delenie.špeciálne postupy tvárnenia. g) rezanie vonkajších závitov. i).5. 0 rezanie vnútorných závitov.21 pre rezanie vnútorného závitu [ I ]. predúprava povrchu pre nanášaním oteruvzdorných vákuovo naprašovaných (PVD) vrstiev na rezné nástroje. Široké využitie má ultrazvuk aj v oblasti humánnej medicíny. zváranie fólií [10]. výroba dýz z keramického materiálu. spájanie plastických hmôt. Mechanizmus úberu materiálu je založený na princípe krehkého vylamovania čiastočiek materiálu vplyvom vysokofrekvenčného kmitania diamantového nástroja.1. Princíp opracovania je znázornený na obr. Proces bol vyvinutý prednostne pre opracovanie krehkých a veľmi tvrdých materiálov ako sklo a keramika. rezane a vŕtanie kompozitných materiálov a vlákien KEVLAR.3. Obr. • zváranie .

.

Doporučený maximálny priemer nástroja je 38 mm. Určujúcim ukazovateľom hospodárnosti procesu RUM je výkon opracovania vyjadrený cez intenzitu objemového úberu materiálu VRR (mm 3 /s). Pri opracovaní sa neprivádza abrazívna suspenzia.05mm.3. ale nástroj okrem rotačného pohybu má aj vlastnú frekvenciu. Amplitúda kmitov je okolo 0.46 Progresívne technológie Technológia jc podobná konvenčnému vŕtaniu skla nástrojmi z diamantu. = Vysoko­ frekvenčné kmitanie i 20kHz} Otáčky nástroja Otáčanie obrohkí. ale do oblasti rezu sa privádza chladiaca kvapalina obyčajne voda.3.b. Ako ukazujú výsledky porovnávacieho hodnotenia oboch procesov. intenzita úberu materiálu závisí prednostne od amplitúdy kmitania. limitujúca hmotnosť jc okolo 40 g [11]. pri klasickom USM nástroj koná len vibračný pohyb.21. Použitie technológie rotačného ultrazvukového obrábania RUM je limitované veľkosťou prierezu a hmotnosti nástroja. vysokofrekvenčný a zároveň axiálny rotačný.025 . priemeru diamantových zŕn a koncentrácie diamantových zŕn. dosahovaná drsnosť povrchu a nominálna odchýlka rozmerov určená kruhovitosťou pre rôzne druhy materiálov. statického prítlaku nástroja. ilustruje obr.c. excentrický ku osi nástroja Upnutie abrobku v skľučovadle s p o h y b o m v X a Y osi Obr. prítlak a usmernenie toku suspenzie a nie je v priamom kontakte s obrobkom. ktorá sa udáva ako počet diamantových zŕn na jednotku plochy kotúča. • • . Veľká hmotnosť nástroja môže tlmiť amplitúdu kmitov. [13].22a.23. ktorá odplavuje častice materiálu triesky.. na uber materiálu sa používajú abrazívne častice diamantového nástroja. Porovnanie charakteristických parametrov obidvoch procesov ako je intenzita objemového úberu -VRR (volumetric rentoval rate). kým pri rotačnom ultrazvukovom obrábaní nástroj je v priamom kontakte s obrobkom. Priebehy jednotlivých závislostí sú znázornené na obr. USM proces používa nástroj na prenos kmitania. ktorý zároveň dáva predstavu o vhodností jednej alebo druhej technológie. a ako to uvádza Pei et al.3.21 Rotačné ultrazvukové obrábanie príklad rezania vnútorného závitu (podľa: Metal Handbook Machining) Základné rozdiely medzi „klasickou" technológiou ultrazvukového opracovania a technológiou rotačného ultrazvukového obrábania sú: • pohyb diamantového nástroja pri rotačnom USM je axiálny. Nástroj s nástavcom musia mať rezonančnú frekvenciu 20kHz. obr. • rotačné ultrazvukové obrábanie používa diamantové nástroje v tvare klasických brúsnych kotúčov. ktorou kmitá.0.3. rotačné ultrazvukové obrábanie dáva lepšie výsledky z hľadiska kvality opracovaného povrchu hodnoteného drsnosťou a odchýlkou kruhovitosti a zároveň umožňuje väčší uber materiálu pre sledované druhy materiálov obrobkov.

1 I Jl í Porcelán äKl ° suo r l 8.28 2.3.87 AIA 1.1 13.26 (x 10-6) Obr.3.23 Závislosť výkonu procesu rotačného ultrazvukového opracovania od parametrov procesu: amplitúdy kmitov.05mm.CZ Karbid | B RUM Ferit ' 2. prítiak nástroja 600N. 0 01 . (spracované podľa Pei et al. amplitúda kmitov 0.5 0 Porcelán .28 2.025mm.26 (x10-6) Pomer tvrdosti H a modulu pružnosti E H/E 1.1 Pomer t/rdosf H a modulu pružnosť E H/E(x1u~6) a) 13. otáčky nástroja 1000 ot/min.36 3. 3.87 8. priemer zrna Q. [13]) .1 Obrábanie ultrazvukom USM 47 2 Q USM Skto Ferrt E Z 3 i u] 1.22 Porovnanie účinku pomeru tvrdosti a modulu pružnosti materiálu obrobku na: a) drsnosť povrchu b) odchýlku kruhovitosti c) uber materiálu -VRR pre konvenčné USM a rotačné ultrazvukové obrábanie RUM (spracované podľa Tlioe.35 3.28 • USM 1 0. fr2 FtierrtT Q 3 Q4 .87 8.5 H RUM AIA _ 7^ 13. Wise[14]) c) Pomer tvrdosti H a modulu pružnosti E H/E Konštantné podmienky procesu. are 05 [nrrj 0 100 200 300 400 5D 0 E l a t i l : k as ä a • P rillak lNl O b r . Aspinwall.36 J 3.26 50 I 40 "e É 30 BÉ g 20 1 10 1 lj) 0 Karbid 1. statického prítlaku nástroja. priemeru zrna brusiva a počtu zŕn.

.

.H. Dam. Figúra. 48. 1 . Warsaw. 6.: Ultrazvuk v technológii. D.. S. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. K.vyd. Int. ofMat. Békéš. 3. B. l. D. March. Moisan. C. R. D. 187 Buda.Metals Handbook .: Principles of Machining by Culling. Ferreira.: On the Mechanism of Material Removal in USM. 7. p. J. p. (1995). J. Chapman and Hall. Z.ed. J. Ghabrial. 2. No 4. J..Machining.: Preliminary Study of Ultrasonic Drilling of Fiber Reinforced Plastics.: Teoretické základy obrábania kovov. opracovanie plazmovo striekaných povlakov. J. Alfa Bratislava. Singh. Vol. Snocys. na výrobu prototypov s požiadavkou na vysokú presnosť výroby. Z.Technol. 142-151 14. C: Kohls. J.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.. S.L.35/2... Thoc. J. Švehla. pre materiály na jadrové reaktory.:Saleh. London.G.Too Des. J..: Špeciálne metódy zvárania. Nandy.: A Mechanistic Approach to the Prediction of Material Removal Rates in Rotary Ultrasonic Machining.. 1983 12.ed.Proc. K. 1 . Bratislava. A. karbidy kovov. B.Mech. ASME lournal of Engineering for Industry. pp. (1979) pp.: Productivity. P.: Advanced Methods of Machining.. .. M. vŕtanie kompozitných materiálov pre letecký priemysel. J.30/1 (1981). Bellows. 33-41 Pei. vŕtanie hlbokých otvorov malých priemerov do veľmi tvrdých materiálov. opracovanie AI : 0_i substrátov pre mikroelektronické obvody. March. Dearborne. P. J. 13. (1976). ofMat.. 107-110 McGeough. Schreiber. Staelens. Prabhakar. Annals of the CIRP.358-368 Hocheng. Tools Manufact.cd. 4. F. kde sa používajú krehké a vysokotvrdé materiály ako keramika. Dekkyser.255-266 Kaczmarek. SVTL.: Review on Utrasonic Machining.. pp 239-255. ASM . Aspinwall. 5. Vol 117.Technol. Vol 38.Proc.: The State of the An of Ultrasonic Machining. Haselkom. 9. Kainth.. (1995). H.448-462 Kremer. 15]: • • • • • • • pre opracovanie keramických materiálov a feritov. S.. R. ASM International. M. Hsu.vyd. M. Quist. Vol. And Res. (1988) I. Š. 6. Abrasion and Erosion. p. (1986). Vol. Special Report 743. 19.M. ďalej pri výrobe rozmerovo malých predmetov s požiadavkou na vysokú presnosť rozmerov a akosť obrobeného povrchu: [ I I . SME. Int.48 Progresívne technológie Rotačné ultrazvukové obrábanie sa efektívne využíva najmä v tých priemyselných oblastiach. 13.H. Annals of the CIRP Vol. Surface Quality and Tolerances in Ultrasonic Machining of Ceramics. (1989). L i t e r a t ú r a ku kapitole 3. (1982). 9.1 Machining. American Machinist. M.: Drilling without Drills. (1967) l. 51. May (1995) pp. P. Alfa Bratislava. 1984. 11.1: 1.. 8.p. sklo.: Wise. T. p.vyd. W. (1997). Turňa. 468 10.C. A. A. Wydawnictwo naukowotechniczne. 15.. M.

Podobne Venkatesh [6] charakterizuje AJM proces ako proces odvodený od konvenčného tryskania. ako proces odvodený od konvenčného tryskania (sand blasting).opracovanie lúčom abraziva obsiahnutom v prúde vysokorýchlostného stlačeného plynu. . Aj napriek podobnému mechanizmu úberu však oba procesy AJM aj USM majú viac odlišností ako podobností. preto budú ďalej v texte pre tieto technológie používané medzinárodne zaužívané skratky. Ako je známe.opracovanie prúdením abraziva. V ostatnom čase sa do popredia pozornosti dostávajú progresívne technológie a medzi nimi dve modifikácie opracovania voľným brusivom. Z toho dôvodu sa hľadajú technológie. kým AJM sa používa na uber materiálu. Kaczmarek [9] uvádza podobný proces pod názvom abrasive blast treatmen. kde k úberu materiálu dochádza po dopade vysokorýchlostného prúdu abrazívnych častíc. brúsnym účinkom dopadajúcej častice brusiva s vysokou kinetickou energiou. Náklady na dokončovacic operácie činia asi 15% celkových nákladov na obrábanie.AFM 3 .princíp úberu a zariadenie AJM je opracovanie povrchu mechanickým nárazom častice . pre AJM sa používajú prášky s veľkosťou častíc medzi 10 50 pm. • Opracovanie prúdom abraziva . nie je v slovenskom jazyku pre nc jednoznačne určený jednoduchý názov.impact machining process. známe ako: • Opracovanie abrazívnym lúčom .2. mikrorytie a mikrozahladzovanie. Popisný názov z anglického prekladu je pomerne dlhý. (ALA). iii) AJM umožňuje uzavreté riadenie vysokorýchlostného prúdu častíc.AJM Abrasive Jet Machining' . ii) zrná abraziva používané pre tryskanie sú väčšie.j. proces predstavuje tvarovanie povrchu a hrán pretláčaním polotuhého abrazívneho média cez zúžený priechod tvorený kombináciou prípravok/obrobok. 2 Technológie abrazívneho lúča pre uber materiálu Opracovanie povrchov voľným abrazivom (známe pod anglickým názvom Abrasive Jet Machining AJM a Abrasive Flow Machining AFM) patrí k dokončovacim metódam vo výrobnom procese. platia aj pre ne základné zákonitosti abrazívneho deja ako je mikrorezanie.1 A J M . Pretože tieto procesy sú charakterizované ako procesy odstraňovania materiálu pomocou voľného brusiva. ktoré spĺňajú vysoké nároky na kvalitu opracovaného povrchu. dokončovacie procesy predstavujú kritickú a nákladnú fázu vo výrobe. 3. V odbornej literatúre je pomerne málo poznatkov o uvedených procesoch a sústreďujú sa na kvalitatívny popis metód s dôrazom na aplikačné možnosti. Keďže tieto procesy nie sú bežne používané. zároveň sú ekonomicky menej náročné a dajú sa jednoducho automatizovať.3. od ktorého sa odlišuje v troch základných bodoch: i) tryskanic sa používa na čistenie povrchu súčiastok.AFM Abrasive Flow Machining . Veľmi málo prameňov podáva kvantifikované poznatky o mechanizme úberu materiálu a kvalite opracovaného povrchu. Princíp úberu materiálu je podobný ako pri ultrazvukovom opracovaní (USM) t.2 AJM .

.

Najčastejšie používané prášky sú na báze taveného oxidu hlinitého Al20} a karbidu kremíka SiC.kde každá časť má vymedzenú funkciu a napomáha tvorbe vysokorýchlostného a vysokotlakového abrazívneho lúča. podľa navrhnutej konštrukcie pre priemyselné zariadenie vyrobené ako prototyp na Univerzite v Singapore [6].25.3. z ktorej prúdi abrazívna zmes sa skladá z troch častí . Pred prívodom do zmiešavača je plyn filtrovaný za účelom odstránenia nežiadúcich prímeskov ako voda a olej.27. Dôležitou súčasťou zariadenia je odsávač prachu a ochranný príklop.brúsny prášok je uskladňovaný v zásobníku a odtiaľ posúvaný do vibračného zmiešavača. generuje menej tepla.24 Princíp opracovania abrazívnym lúčom (spracované podľa [3-5]) Obr.3. Detail abrazívneho deja pre abrazívne obrábanie ukazuje obr. LÍSM proces je rýchlejší s vyššou rýchlosťou úberu materiálu. Materiál je pri AJM metóde odstraňovaný mechanickým pôsobením zmesi stlačeného vzduchu alebo iného priemyselného plynu s veľmi jemnými brúsnymi časticami vo forme brúsnych práškov uvádzaným pod názvom ahrasive.3. Abraziv . kde sa rovnomerne mieša so stlačeným vzduchom alebo iným plynom. Základný princíp AJM zariadenia je znázornený na obr. v zóne rezu sa tvorí teplo a je zároveň ekonomicky náročnejší. ktorý chráni pracovníka a pracovné prostredie pred zvýšenou prašnosťou. Zariadenie využíva zdroj priemyselného plynu stlačeného na tlak okolo S00 kPa. .vstupnej. Rýchlosť vytekajúceho lúča je medzi 150 -f 300 m/s. Odtiaľ je potom prúd zmesi vedený k dýze.26.50 Progresívne technológie Ako uvádza Venkatesk. zmiešavacej a výstupnej.14 • Z mm] obrobok vzdialenosť dýza/obrabok Obr. . kompresor 5MPa ]—7/—I pf'^d 1 \fi7 1 m^ u [Al¡0).24. Pri USM procese sa miera opotrebenia nástroja považuje za hlavný ukazovateľ hospodárnosti. ktorú proces produkuje. slovenský ekvivalent abrazív. AJM proces je proces pomalého úberu materiálu.25 Detail procesu abrazívneho lúča (zdroj Venkatesh ¡6}) Dýza pre AJM proces. z toho dôvodu neoddeliteľnou súčasťou zriadenia sú rôzne filtre a separátory.3. Jednotlivé komponenty priemyselného zariadenia sú znázornené na obr. Ukazovateľom hospodárnosti procesu je intenzita úberu materiálu. keďže sa použiva stlačený vzduch ako nosné médium pre brusný prášok a je to proces lacnejší. SiC —*\— 1 vzduchu vstupný veni il zmiešavacia komora detail irazivni deja abrazívny «\ \ dej obrobok ^ !• 1 prívod zmesi * plynu a brusiva otvor dýzy "(0.3. Vnútorný prierez a tvar jednotlivých komponentov používanej dýzy znázorňuje obr.3.

18 -r 3. • brusivo .27 Zobrazenie tvarov výstupnej dýzy. 7]. uhličitan horečnatý Mg : COj sa doporučuje pre ľahké čistenie a leptanie a pieskovanie. 3 . a okolo 20 -H 35 hodín pre brúsny prášok z oxidu hlinitého ( A b 0 3 ) Priemerná prevádzková doba zafírovej dýzy je okolo 300 hodín [1. filtre regulátor zdroj a zmiešava č íl L*.2 Technológie abrazívneho lúča AJM.08 -f 0.8].3. Prevádzková doba pre dýzu na báze karbidov sa udáva na 8 * 1 5 hodín pri použití brúsneho prášku z karbidu kremíka (SiC).1 Charakteristika abrazívneho lúča . Množstvo odoberaného materiálu za jednotku času je okolo 10 g/min.abrazív: A1:0 3 . V prípade požiadaviek na vyššiu intenzitu úberu sa používajú dýzy s priemerom okolo 3. Životnosť dýz závisí vo veľkej miere na druhu abraziva a pracovnom tlaku zmesi. Každý výrobca zariadenia bližšie špecifikuje používané rozsahy.3.A J M Technologické a prevádzkové charakteristiky abrazívneho lúča sú kvantitatívne určené nasledujúcimi doporučenými rozsahmi parametrov [1. a tiež.5 mm [6]. SiC sa používajú pre čistenie.13 až po 2. drvené sklo a sklenené guličky pre leštenie. rezanie a odihľovanie. • .—íi—s 1 m odsávač S/ .5 mm do 0. AFM 51 Dýzy pre AJM sa vyrábajú z karbidu wolfrámu (WC) alebo syntetického zafíru. Vyrába sa s priemerom od 0.2.26 Princíp priemyselného zariadenia pre ručné opracovanie abrazívnym lúčom (spracované podľa ¡3+5]) Výhodou dýzy na báze karbidu wolfrámu je.8 mm. priemer zrna práškov sa pohybuje od 10 do 60 um. že do značnej miery redukuje rozptyl lúča pri rezaní. hydrouhličítan sodný NaCO} pre tvarové rezanie mäkkých materiálov. prerušovač adiaca klar klapka Obr.25 mm J1. ktoré spolu tvoria dýzu pre AJM proces (zdroj Venkatesh ¡6}) 3. Zafírová dýza má dlhšiu životnosť a je drahšia.3. že okrem kruhového otvoru môže mať aj obdĺžnikový otvor s rozmermi od 0. konvergentná dýza zvyšuje tlak zmesi konvergentno-divergentá dýza zvyšuje rýchlosť lúča Obr. ale lacný v porovnaní napr. výstupná zmiešavacia vstupná ftfP>lJ777)JtH. AJM proces sa charakterizuje ako proces pomalý. s procesom USM alebo abrazívnym vodným lúčom AWJ.1.5. 8]. zmiešavacej komory a vstupnej dýzy.

.

oxid uhličitý ( C 0 2 ) . alebo iný priemyselný plyn s .03 0. • úbcr materiálu sa zvyšuje so zväčšovaním zrna brúsneho prášku. pre sklo sa udáva 16 mmVmin.29. 3.2 7 um . * • rýchlosť posuvu lúča: 0. pre účinok veľkosti častíc na uber materiálu.5 MPa sa z hľadiska efektívneho uberú materiálu neodporúčajú. • druhom a veľkosťou abrazívnych častíc.75 mm. • uber materiálu sa zvyšuje väčšou výtokovou rýchlosťou lúča. pre jemné dokončovanie povrchov 3 • 5 g/min.20 mm/s. použitý plyn: stlačený vzduch.1. tok abraziva: 10 * 20 g/min. platia základné zákonitosti procesu abrazívneho opracovania voľným brúsivom: • uber materiálu sa zvyšuje so zvyšovaním jeho tvrdosti. • vzdialenosťou medzi obrobkom a dýzou. rýchlosť pohybu lúča: 1 5 0 ^ 3 0 0 m / s vzdialenosť medzi ústím dýzy a obrobkom: 0.3. pre kovy od 1. pre účinok rýchlosti prúdenia abraziva.3. Kvantifikácia týchto poznatkov je zhrnutá graficky na obr.6 do 4. 3. intenzita úberu materiálu sa udáva v priemere okolo 10 mg/min.1 mnrVmin. a na obr.28. • rýchlosťou prúdenia abraziva. Pre uber materiálu. tlaky nižšie ako 4. —•—50 um • .8 -í. vysokou čistotou bez cudzích prímeskov ako sú olej a voda. podľa tvaru otvoru v dýze a požiadavky na koherentný nerozptýlený lúč.o . dusík (N 2 ).52 Progresívne technológie • • • • • • • výstupný tlak zmesi vzduchu a abraziva: od 5 do 8 MPa.1 0 um ] Bi E E [>—A J 2 4 6 8 10 12 I 14 < < ? 16 18 20 Rýchlosť toku abraziva [g/s] O b r .28 Účinok veľkosti častíc abraziva na uber materiálu pri opracovaní tabuľového skla (zdroj [1]) .2 Vplyv p a r a m e t r o v A J M procesu na uber materiálu intenzita úberu materiálu a kvalita opracovaného povrchu je ovplyvnená: • druhom obrábaného materiálu.2. ako už bolo spomenuté v úvode.o . a je závislá na mernej hmotnosti materiálu.

5mm.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. na veľkosti zma brúsneho prášku.30.3. Prúd abrazívnej zmesi má obyčajne cylindrický tvar. pretože kontaminované prášky so zvyškami opracovaného materiálu zanášajú dýzy.6]) .6 mm po opustení dýzy. vo väčšej vzdialenosti sa lúč diverguje do kužeľovitého tvaru a šírka jeho rozptýlenia je závislá na tlaku systému. obrobok tvrdené sklo 2 4 6 8 10 12 14 16 18 20 Vzdialenosť obrobok/dýza jmm] I . Pre likvidáciu použitých práškov platia príslušné bezpečnostné predpisy.zdroj [1] —•— zdroj Venkatesh [6] a) (zdroj [1]) pri opracovaní tabuľového skla (iné parametre neudané) b) (zdroj [6]) veľkosť zrna 40um. Optimálna hodnota intenzity úberu materiálu závisí na vzdialenosti obrobok/dýza. 3. ktorý sa zachováva iba do krátkej vzdialenosti asi 1. Prášky by sa nemali recyklovať a znovu používať. ako to ilustruje obr. kým vzdialenosť od 13 do 75 mm sa aplikuje pre operácie s menším vplyvom na povrch. ako aj rýchlosti toku lúča [1. Komerčne dostupné stupne označovania veľkosti zrna brúsnych práškov nie sú vhodné pre AJM. Vzdialenosť medzi obrobkon a dýzou sa mení so spôsobom aplikácie lúča. Podľa údajov [ I ] . Literatúra neudáva kvantifikované údaje. sa volí podľa aplikácie. Pre čistenie a mechanické spevňovanie povrchu sa doporučuje vzdialenosť 5 + 1 3 mm. pre čistenie a leštenie povrchov menšia veľkosť zrna práškov [1. pretože ich veľkosť nieje dosť dobre klasifikovaná [1]. 1—i k — 1 1 — 1 / t /— Obr. 8].30 Účinok vzdialenosti obrobok/dýza na mieru úberu materiálu (spracované podľa [1.29 Účinok rýchlosti toku abrazívneho prášku na uber materiálu pri opracovaní tabuľového skla (zdroj [lj) 0 2 4 6 fi 10 12 14 16 16 20 22 24 26 Rýchlosť toku aSraziva [g/s] Vzdialenosť medzi obrobkom a výstupom lúča z dýzy ovplyvňuje intenzitu úberu materiálu pri AJM procese.6].3. AFM 53 Veľkosť brúsnych zŕn používaných v procese AJM. ktorý je zdraviu škodlivý. priemer otvoru dýzy 3. Požiadavka vysokej presnosti opracovania a eliminácie tvorenia úkosov sa dosahuje veľmi malou vzdialenosťou dýzy od povrchu asi 0. 3. Pre rezanie sa doporučujú väčšie zrná. okrem toho obchodné prášky môžu obsahovať kremíkový prach.8 mm.* . O b r .

.

43-0. 3. 3. podľa výsledkov ktoré publikoval Venkatesh [6].50 0. vzdialenosť dýza/obrobok 5mm.25-0. Tab.^ Obr. a drsnosť povrchu (spracované podľa [6]) Parametre procesu: konštantná vďkosf zrna 85pm (zrnitosť 180). tvrdené sklo .31a.b. 3.% Oxid hliníka AlsOa Karbid kremíka SiC Sklenené guličky Zároveň na kvalitu opracovaného povrchu vyjadrenú cez parameter drsnosti povrchu Ra.3.20-0.15 -ŕ 1. Tepelné pôsobenie procesu je minimálne. J u.i m ^ p .30-0.13 -¿-0.5 um a je ovplyvnená veľkosťou zrna a druhom použitého prášku. Pri procese nedochádza k výraznej deformácii obrobku. Dosahované tolerancie rozmerov sú udávané v rozsahu 0. priemer otvoru dýzy 3. r posjv j i. vplývajú tie isté charakteristiky procesu AJM ako na intenzitu úberu materiálu (viď kap.3 Charakteristika povrchu po AJM procese Progresívne technológie AJM proces tvorí povrch s granulovanou matnou Štruktúrou.) Porovnávacie hodnotenie grafických priebehov závislosti úberu materiálu. obrobok.2. keďže sily pôsobiace na obrobok sú malé.05 mm.30-0.50 0.1.38-0.86 0.5.54 3.5mm. dosahovanej drsnosti povrchu na zmene veľkosti brúsnej častice a rýchlosti posuvu lúča znázorňuje obr.31 Účinok veľkosti použitého brúsneho zrna a posuvu lúča na mieru úberu materiálu. povrch nie ovplyvnený teplotou. 3. Vefkrar abrazívnych iastlc [mm] V.1.53 0.2. Dosahovaná stredná drsnosť povrchu je v rozsahu Ra 0.2.96 0. pozri tab. uhol dopadu lúča 90*.5 Dosahovaná drsnosť povrchu pre rozdielnu veľkosťou zrna abraziva pri opracovaní nehrdzavejúcej ocele AISI 316 (DIN X5CrNiMol8 10) (spracované podľa Druh abraziva Veľkosť zrna [um] 10 25 50 20 50 50 Drsnosť povrchu Ra [um] 0.

3. povrchu alebo pieskovania keramiky. Vytvára vysokú úroveň dokončeného povrchu a úzke tolerancie geometrického tvaru.32 Schematické znázornenie zariadenia pre AFM proces. • odihľovanie a odstraňovanie ostrapov na kovových a plastových komponentoch. spekaného karbidu. tvarov a otvorov na pomerne malých plochách. hydraulických piestov. Obr. Konkrétne rozšírenie našla AJM technológia predovšetkým pre: • opracovanie otvorov v elektrotechnickom priemysle.2 Technológie abrazívneho lúča AJM. plastických komponentov a tvrdených automobilov. skla. • gravírovanie registračných čísel motorov v automobilovom priemysle.1 horný valec s piestom /riadiaca jednotka stroja dolný valec S piestom stojan Obr.1. oporný stojan upinael prípravok obrobok upínacia doska \ / n Q . odihľovania. skiel 3. Hlavné oblasti aplikácie predstavujú technológie rezania. spevňovania tvrdených liatin a plastov. (zdroj [7]) .2.charakteristika princípu úberu a zariadenie Opracovanie prúdom abraziva AFM predstavuje pokrokový proces dokončovania povrchov pomocou polotuhého viskózneho abrazívneho média.4 Oblasti použitia procesu A J M AJM lúč sa uplatňuje pri opracovaní ťažkoobrábateľných a keramika. Doporučuje sa pre jemné dokončovanie povrchov. Abrázia (brúsny účinok) sa vyskytuje len v mieste. Odstraňuje malé množstvo materiálu prúdom polotuhého abrazívneho média. AFM 3. • vŕtanie a rezanie malých otvorov a tvarov v skle. plastických komponentov. prípravok a brúsne médium. keramike a tvrdených liatinách. ktoré je pretláčané cez priechod medzi obrobkom a prípravkom. Hlavnými prvkami zariadenia sú stroj na pretláčanie média. • matovanie skla. • odihľovanie chirurgických ihiel. Postup opracovania je podobný ako pri brúsení a lapovaní. • pieskovanie čísel (označenia) do kovov.2.3. kde je obmedzené prúdenie média.2 A F M . 55 krehkých materiálov ako je sklo a pre vyrezávanie a vŕtanie plytkých čistenia.3.32 znázorňuje základnú zostavu AFM procesu. kde brusivo mierne leští povrch alebo hrany.

.

Pracovný cyklus je daný počtom dvojzdvihov piestov. So zvyšovaním teploty viskozita klesá.34 ukazuje príklad konštrukcie prípravku.56 Progresívne technológie Detail pracovnej zóny ilustruje obr. ktorú nieje potrebné upraviť. horná upi nad a doska stroja horní diel prípravku dolný áel prípravku dolná uplnacia doska stroja Obr. Tok brúsneho média cez priechod v uzavretom opornom stojane zabezpečujú piesty v dolnom a hornom valci zariadenia. Prípravok slúži na obmedzenie prúdenia medzi vonkajšou časťou obrobku a vnútornou časťou prípravku. (zdroj [1 ]) P r í p r a v o k slúži na upínanie súčiastky.3. Zmena viskozity brúsneho média sa docieľuje aj zmenou teploty.3. Zmenou vzájomnej koncentrácie brusiva a nosného média sa mení jeho viskozita. ako uvádza Williams a Rajurkar [7].34 Príklad konštrukcie prípravku pre dokončovanie povrchu lopatiek. Prietok média závisí od tlaku. . Proces si vyžaduje len jednoduché prípravky. Obr. Prípravok zároveň zamedzuje prúdeniu média v oblasti.33. čo umožňuje rovnaký druh média použiť pre rôzne prierezy priechodov medzi obrobkom a prípravkom. zároveň zabezpečujú prietok abrazívneho média až do 380 l/min [1].3.3.33 Detail pracovného procesu . viskozity média a konfigurácie pn'pravok/obrobok. Nosič je zmes polymérov na báze kaučuku a kvapalného maziva.brúsne médium v dolnom valci pred pracovným cyklom a následné rozloženie média po pretlačení cez priechod medzi prípravkom a súčiastkou. Stroje pre AFM zabezpečujú tlaky v rozsahu používanom pre pretláčacie stroje od 700 do 22 000 kPa. ktoré je nosičom abrazívnych zŕn. predovšetkým v oblasti prvých 8 cyklov. (zdroj (U) Abrazívne médium je zložené z polotuhého polymérového prostriedku. Počet cyklov ovplyvňuje mieru úberu materiálu. Medzi počtom cyklov a veľkosťou zaoblenia hrany je lineárna závislosť. na usmernenie toku média a pomáha pri vytváraní vhodného priechodu média. Obr.

(zdroj [1.3. Médium prúdi rýchlejšie cez priechod než okolo hrán.2 vysoká 6.4 1. v prípade brúsneho média pre AFM sa jedná o viskoelastickú látku na báze polymérov.36 znázorňujú vplyv viskozity média na jeho tok cez priechod.7]) Obr. odpor) je reologická vlastnosť látok. . AFM 57 Viskozita* média a rýchlosť jeho prúdenia majú podobný účinok na intenzitu úberu materiálu a na veľkosť zaoblenia hrán. pre zaobľovanie hrán vyššia rýchlosť. okolo hrán otvoru Obr. pre elastické pevné látky zase deformácia závisí len aa veľkosti napätia.2 25 — •- i nízka 0.2 Technológie abrazívneho lúča AJM.6 Doporučená viskozita média pre priechod s pomerom dĺžky ku Širke 2:1 (podľa [S]) Rozmer priechodu [mm] minimálny maximálny Kvalitatívna charakteristika viskozity média stredná nizka až stredná až stredná vysoká 0. Obr.3.3.4 50 Podľa zaužívaných pravidiel a odporúčaní sa používa médium s vyššou viskozitou pre leštenie alebo obrusovanie stien veľkých priechodov. pre zaobľovanie hrán a pre malé priechody sa doporučuje nižšia viskozita.8 6.35 a 3. vlastnosti takej látky sa popisujú kombináciou vlastností viskóznej kvapaliny a elastickej tuhej látky (pozn. Tab. v ktorej sa pomer deformácie k napätiu časom meni. Kinemaúcká viskozita je podiel dynamickej viskozity a hustoty kvapalnej látky (m'/s). autora).35 Priebeh prúdových čiar pri prúdení vysoko viskózneho média cez priechod. (zdroj [1.6 ukazuje niektoré pravidlá pre výber vhodnej viskozity abrazívneho média v závislosti od rozmerov priechodu a vzájomného pomeru dĺžky/šírky priechodu. 3. Vyššia rýchlosť prúdenia pri nižšej viskozite média cez priechod spôsobuje. Dynamická viskozita má jednotku Pa. Hodnoty viskozity abrazívneho média pre každé zariadenie a technológiu špecifikuje výrobca. Pri špatnom prietoku (jeden uzavretý cyklus) sa obrusuje aj druhá hrana.36 Prúdenie nízko-viskózneho média. Pre rovnomernú intenzitu úberu materiálu sa doporučuje nízka rýchlosť prúdenia. Pri hodnotení vplyvu 'Viskozita (z lat. Prevrátená hodnota viskozity je tekutosť.3.7]) Tab. že za pôsobenia napätia deformácia s časom lineárne rastie.4 3.6 13 3.s i pasca!sekunda). vnútorné trenie resp. že hrany sa obrusujú rýchlejšie ako steny priechodu. väzkosť.3. kde pre kvapaliny platí. v dostupnej literatúre nie je kvanťiftkovaná.

.

Jain.2. Počet pracovných cyklov piesta. Mikrorytie a mikrorezanie sú dominantné mechanizmy úberu pre húževnaté materiály a samotné mikroreznie je podľa [2] významné pre krehké materiály. alebo viacerých častíc naraz. Pre veľkosť zrna platí. pretláčací tlak.5 mm. 3. Materiál jc časticou vyrývaný a posúvaný do strán.05 um. rycieho efektu (ploughing effect) pôsobenia viacerých častic naraz.5 mm. Zrnitosť brusiva ovplyvňuje kvalitu opracovaného povrchu.5. Mechanizmus úberu častic z povrchu pevného materiálu je pri AFM definovaný ako jednosmerný posuvný dej diskrétnych Častíc po povrchu iného materiálu. Mikrorytie vzniká následkom jednoduchého prechodu jednej brúsnej častice. čím väčšie zrno.025 mm do 1.S' Progresívne technológie viskozity média na uber materiálu a akosť opracovaného povrchu sa udávajú kvalitatívne ukazovatele. Ako brusivo sa používajú zmá karbidu kremíka SiC. zrnitosť a koncentrácia brusiva a konštrukcia prípravku sú hlavné parametre procesu.mikrotriesky. • rozmery zaoblenia hrán od 0. ktorým jednotlivé častice sprevádzajú proces úberu je len čiastočne pochopený. vyžaduje si systematickú analýzu a pozorovanie procesu prúdenia viskózneho média. Vzťah medzi parametrami procesu a prevádzkovými charakteristikami nie je doposiaľ úplne známy. Presný mechanizmus.005 4 1. Dosahované parametre akosti opracovaného povrchu a presnosti rozmerového opracovania sú udávané podľa [2. 7. K úbytku materiálu vo väčšom objeme dochádza postupne. na základe tzv. tým je uber materiálu vyšší. • tolerancie rozmerov ± 5 pm. pre jemné dokončovanie povrchu sa doporučuje veľmi jemná zrnitosť. . Brúsny účinok média na materiál závisí od: * veľkosti zrna • koncentrácie brúsneho prášku v polotuhom médiu • pretláčacieho tlaku • tvrdosti obrábaného materiálu. 8] v nasledujúcich rozsahoch: • drsnosť povrchu Ra okolo 0. Čisté mikrorezanie odstraňuje materiál vo forme triesky malého rozmeru . sa materiál vo forme malej Častice oddeľuje v dôsledku nízkocyklického únavového lomu (microfittigue). Po opakovanom prechode jednej častice. karbidu bóru B^C. Jain a Dixit [2] popisujú interakciu medzi brúsnym médiom a pevným povrchom dielca ako proces postupného mikrorytia (microploughing) a mikrorezania (microcutľing). Na modelovanie prúdenia sa v ostatnom čase veľmi úspešne používa metóda konečných prvkov [2]. • najmenší opracovaný rozmer otvor s priemerom 0.2. Mechanizmus brúsneho účinku uvádzaný tiež ako mechanizmus abrázie (obrusovania) je popisovaný ako proces abrazívneho opotrebenia pri kontakte brúsnych zŕn s povrchom obrobku. oxidu hliníka AI2O3 a diamantu s rozmermi zrna od 0. pričom nedochádza k oddeľovaniu materiálu. alebo opakovaného pôsobenia jednej častice po rovnakej dráhe. ktoré vplývajú na uber materiálu a kvalitu opracovaného povrchu pri AFM.2 mm.1 Mechanizmus úberu materiálu Veľmi málo literárnych prameňov pojednáva a podáva teoretickú analýzu mechanizmu úberu materiálu pri AFM procese.

- (3. (m) vypočíta podľa rovnice (3. ktorý vytvorí brúsna častica za predpokladu.16) ako uber materiálu pre jedno zrno: 2 ^ Va = -i-. Takýto idealizovaný klasický model abrazívneho opotrebenia je teoretickým základom pre kvantifikáciu úberu materiálu pri AFM. Jain a Dixit [2] odvodili rovnice pre výpočet normálovej sily pôsobiacej na zrno rovnica (3. Hĺbka vrypu zrna t (m) pre danú tvrdosť obrábaného materiálu H w sa určí podľa vzťahu: t =- H (3. .9) kde o r (N/m 2 ) je normálové napätie pôsobiace na zrno guľového tvaru s priemerom d g (m). Intenzitu objemového úberu materiálu. tvorí iba jednu reznú hranu s negatívnym uhlom čela a sila pôsobiaca na každú časticu je konštantná a rovná priemernej zaťažujúcej sile v procese. ako je počet aktívnych zŕn. Okrem toho.(d g -t> ŕdg 2 V = 2. Uber materiálu najviac ovplyvňujú zrnitosť. AFM 59 Pri AFM procese sa podľa [2] uber modeluje podobne ako pri brúsení a lapovaní. ich tvar a hĺbka vytvoreného vrypu. Ich priebeh je znázornený na obr.. podľa výsledkov publikovaných v [2]. R w polomer obrobku (m). R„ ^-. Normálová sila pôsobiaca na hĺbku prieniku zrna guľového tvaru do povrchu je daná vzťahom: Jtdí F n =cr .11) Celková intenzita objemového úberu materiálu V (m 3 ) vychádza z predpokladu./t.10) „ .12). je potom možné určiť podľa takých hodnôt. priemer zma d g = 0. i. Potom pre celkový uber v závislosti na počte zŕn v procese: Z.12) kde: R v je polomer valca pre médium (m). koncentrácia abrazŕva K b = 45%. 3. 7 1 Po odvodení prierezu vytvoreného žliabku sa objem odobratého materiálu pre jedno zrno V a (m 3 ) pre dĺžku kontaktu zma s obrobkom L.152 mm. rovnica (3. že má guľovitý tvar. ako vryp (scratch).2 Technológie abrazívneho lúča AJM.sin"1 (3. počet cyklov 50.9) a pre výpočet intenzity úberu materiálu. každá častica preniká do rovnakej hĺbky v materiále a všetky častice majú rovnakú veľkosť.NÍ. že v skutočnosti k odobratiu častíc materiálu dochádza cez množstvo podobných procesov ako pri jednom zme. tlak piesta a rýchlosť jeho posuvu a koncentrácia brusiva. zrnitosť 100.sin" 1 -vH-o (3.37 pre AFM opracovanie mosadze s tvrdosťou 1500 HV. dĺžka záberu zma (m). Na základe uvedených úvah Jain.3.7i. kde sú porovnané experimentálne získané výsledky s teoretickými výpočtami podľa modelových závislosti.

60

Progresívne

technológie

Koncentrácia abrazívnej zmesi K b = A b /C je daná objemovým pomerom obsahu brúsnych častic A b v zmesi ku množstvu nosného média C.

Obr.3.37 Závislosť úberu materiálu na parametroch AFM procesu a) zrnitosť brusiva b) rýchlosť posuvu piesta c) koncentrácia brusiva v médiu (zdroj Jean, Jain, Dixit [2])

29
c)

33

37

41

45

43

Koncentrácia brusiva [%]

3.2.2.2 Kvalita opracovaného povrchu pri AFM Ako už bolo uvedene v úvode, AFM proces patrí k dokončovacim metódam opracovania povrchov. Povrch má lesklý vzhľad a vysokú kvalitu dokončovacicho opracovania. Keďže úbcr materiálu zmámi je rovnomerný, nemôžu sa odstrániť rozmerové nepresnosti a defekty po predchádzajúcich operáciách. Dosahovaná drsnosť vyjadrená ako stredná aritmetická odchýlka profilu Ra je okolo 0,5 pm. Vplyv parametrov procesu na drsnosť povrchu je znázornená podľa výsledkov, ktoré uvádzajú Jain, Jain, a Dixit na obr.3.38 a 3.39. Podmienky pre sledovanie drsnosti povrchu boli rovnaké ako pre uber materiálu. Zákonitosti úberu materiálu a akosti opracovaného povrchu pri brúsení a lapovaní sú v zhode s výsledkami AFM procesu. So zvyšovaním zrnitosti brusiva (väčšie rozmery zrna) stúpa rýchlosť úberu materiálu a klesá akosť opracovaného povrchu. Hodnoty drsnosti povrchu klesajú so zvyšujúcou sa rýchlosťou posuvu piesta, so stúpajúcim tlakom piesta, percentuálnou koncentráciou brusiva a zrnitosťou brusiva pre daný počet cyklov. Účinok viskozity média na drsnosť povrchu skúmal Williams a Rajurkar [7]. Podľa ich zistení stredná aritmetická odchýlka profilu Ra jc najvyššia pre nizko viskózne médium (označenie viskozity média L V), najlepšia drsnosť povrchu bola pozorovaná pre stredne vysokú viskozitu

3.2 Technológie abrazívneho lúča AJM, AFM

67

média s označením MHV. Obr.3.40 ukazuje dosiahnuté hodnoty drsnosti povrchu. Hodnoty viskozity boli označené iba kvalitatívne ako LV - nízkoviskózne médium, MV - stredne viskózne a MHV — stredne vysoko viskózne. Podľa údajov v literatúre výrobcovia zariadení udávajú kvantifikované hodnoty viskozity iba ako súčasť technológie.

Rýchlosť piesta [cm/s]

Tlak

P i e s t a IMPal

Obr.3.38 Závislosť zmeny drsnosti povrchu na rýchlosti posuvu piesta a na tlaku piesta (zdroj. Jain, Jain, Dixit [2])

Koncentrácia brusiva [ ] %

Zrnitosť brusiva podľa ISO

Obr.3.39 Závislosť zmeny drsnosti povrchu na koncentrácii brusiva v médiu a jeho zrnitosti (zdroj. Jain, Jain, Dixit [2])

3.2.2.3 Oblasti použitia A F M technológie Z hľadiska použitia je AFM charakterizované ako flexibilná metóda na dosiahnutie presných a rovnomerných povrchov. Použi v a sa pre odihľovanie, zaobľovanie, na presné rozmerové opracovanie, na odstraňovanie deformačné pretvorených vrstiev na ťažko dostupných plochách a na leštenie v širokom rozsahu rozmerov súčiastok - od malých ozubených kolies s priemerom 1,5 mm, alebo otvorov dýz s rozmerom 0,15 mm až po drážkované hriadele a disky turbín s priemerom do 1,2 m. Pôvodne bola technológia AFM vyvinutá pre odihľovanie dielcov v leteckom priemysle, postupne pre svoju vysokú flexibilitu a nízke výrobné náklady bola aplikovaná v ďalších

62

Progresívne

technológie

odvetviach hromadnej a veľkosériovej výroby ako automobilový priemysel, výroba polovodičov a dokončovanie presných lekárskych komponentov. Podľa [1] kapacita AFM procesu je 100 až 1000 dielcov za hodinu, operačný Čas pre paletu výrobkov 1 až 3 minúty.

2

Obr.3.40 Závislosť drsnosti povrchu na viskozite média (zdroj Williams, Rajurkar [7]J L V- nízka viskozita, MV stredná, MHV stredne vysoká Podmienky A F M : 10 cyklov, brusivo SiC, zrnitosť 70, koncentrácia 65%, prietok média 1147cm3/ dvojzdvih

LV

MV

MHV

Viskozita média

Týmto procesom môžu byť dokončované rôzne materiály so širokým rozpätím tvrdosti ako napr, mäkký hliník a húževnaté zliatiny na báze niklu, tiež keramika a produkty práškovej metalurgie na báze karbidov. Ďalšie konkrétne známe oblasti použitia sú [1, 2, 7, 8]: • odihľovanie, zaobľovanie a leštenie ložiskových klietok • odihľovanie a leštenie vstrekovacích foriem pre dielce v automobilovom a leteckom priemysle • dokončovanie implantátov pre potreby humánnej medicíny • odihľovanie palivových dýz • dokončovanie tvámiacich nástrojov pre tlačenie, ťahanie, kovanie • odstraňovanie deformačné pretvorených vrstiev na povrchoch krehkých obrobkov • dokončovanie lopatiek rotorov, obežných kolies kompresorov a ozubených kolies.

L i t e r a t ú r a ku kapitole 3.2: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. ASM- Metals Handbook-Machining, Vol. 16, ASM International, March, (1997), 9 .ed. Jain, R.K.: Jain, V.K.; Dixit, P.M.: Modeling of Material Remobval and Surface Roughness in Abrasive Flow Machining Process. Int. J. Machine Tools and Man., 39,1999 p. 1903-23 van Lultervclt. C.A.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials, Annals of the CIRP Vol.39/2 (1989), pp.587-07 McGeough, J. A.: Advanced Methods of Machining, Chapman and Hall, London, (1988), Led Snoeys, R.; Staelens, F.; Dekkyser, W.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes, Annals oftheCJRP Vol.35/2/ ( 1986), pp.467 -^480 Venkatesh, V.C.: Parametric Studies on Abrasive Jet Machining., Annals of the CIRP Vol.33/1 (1984), pp.109 - 112 Williams,R.E.; Rajurkar, K.P.: Stochastic Modeling and Analysis of Abrasive Flow Machining, ASME Journal of Engineering for Industry, Vol 114, Feb (1992) pp. 142-151 Tool and Manufacturing Engineers Handbook, Vol. 1 Machining, SME, Dearbome, 1983 Kaczmarek, J.: Principles of Machining by Cutting, Abrasion and Erosion. Wydawniclwo naukowotcchniczne, Warsaw, (1976), Led. pp.448-462

3 . 3 W J M - A W J

3 . 3 Vodný lúč a abrazívny vodný lúč pre obrábanie
Rezanie a delenie materiálov pomocou vodného lúča pod názvom hydrodynamické obrábame je známe už niekoľko desaťročí, avšak spoľahlivý, stabilný a účinný vodný lúč na opracovanie sa začal používať začiatkom roku 1970 pre delenie dreva a plastov. Technologický proces využíva úzky vysokotlakový a vysoko-rýchlostný prúd vody {tlak vody okolo 400 MPa) ako rezný nástroj. Pridanie jemného brusiva zvýšilo účinnosť rezania, čo rozšírilo možnosti využitia vodného lúča. Táto technológia prezentovaná ako abrazívny vodný lúč (Abrasive Waterjet Machining AWJ) bola komerčne zavedená roku 1983 pre rezanie skla [13], AWJ nachádza široké uplatnenie pri obrábaní a opracovaní kovových a nekovových materiálov ako napr. liatiny, antikorózne ocele, legované uhlíkové ocele, nástrojové ocele, hliník, meď, titán a ich zliatiny, betón, keramika, kompozitné materiály s kovovou matricou a ďalšie. Z hľadiska použitého pracovného média sa rozlišujú dve základné metódy: • WJM - Water Jet Machining - čistý vodný lúč alebo tzv. hydrodynamické obrábanie, • AWJ - Abrasive Waterjet Machining - obrábanie abrazívnym vodným lúčom - vodný lúč s prísadou jemného brusiva . Abrazívny vodný lúč ako moderná technológia vhodná pre XXI. storočie sa vyznačuje viacerými prednosťami, z ktorých najdôležitejšie sú [13, 14, 16, 23]: • vysoká rýchlosť rezania, • schopnosť rezať rovinné, ale aj tvarovo zložité plochy v úzkych toleranciách, • minimálne tepelné ovplyvnenie povrchu, • malé deformačné napätia v opracovanom povrchu, • možnosť rezať v rôznych smeroch bez straty účinnosti lúča, • možnosť riadiť dráhu lúča počítačom. Univerzálnosť technológie abrazívneho lúča nachádza široké uplatnenie nielen pri vyrezávaní tvarov, ale aj pri technológii obrábania ako sústruženie, frézovanie, vŕtanie a rezanie závitov [13, 18,24], Vzhľadom na širšie uplatnenie procesu abrazívneho vodného lúča (AWJ) v praxi, sú poznatky prezentované v knihe prednostne vzťahované k tejto technológii.

3,3.1 Princíp rezania vodným lúčom Rezanie vodným lúčom spočiva v odoberaní materiálu mechanickým účinkom dopadu úzkeho vodného prúdu s vysokou rýchlosťou a kinetickou energiou na jednotku plochy. Abrazivo ako prísada znásobuje mechanický účinok dopadu. Lúč alebo prúd vody je generovaný vysokým tlakom vody, ktorá prechádza cez medzeru dýzy s priemerom okolo 0,3 mm [25]. Lúč vody preniká do obrobku, postupne stráca svoju kinetickú energiu a vychyľuje sa. Obr.3.41 ilustruje priebeh dráhy vodného lúča a jeho vychýlenie. Lúč sa v každom bode materiálu pohybuje po zaoblenej dráhe, ktorej polomer sa mení s predchádzajúcou dĺžkou oblúka. Wilkins a Graham [25] popisujú vychyľovanie a zároveň spomaľovanie lúča v reze ako dôsledok trenia medzi povrchom vodného lúča a povrchom materiálu obrobku.

uhol vychýlenia lúča medzi skutočným smerom lúča v reze a východiskovým smerom 3. 3. 11.44. 3.3.42 schematicky znázorňuje tento rozdiel. filtre.dĺžka stopy lúča podľa čelnej plochy rezu [m] 0 . Detail princípu zariadenia a jeho popis je znázornený na obr. ktorú prejde lúč za čas t r .1 Zariadenie pre vodný lúč Hlavné prvky zariadenia. Ukážka zostavy komerčne ponúkaného priemyselného zariadenia pre rezanie vodným lúčom je na obr.42 Zjednodušený model principiálneho rozdielu medzi technológiou čistého vodného lúča a abrazívneho vodného lúča [26] Hydraulická j e d n o t k a slúži na vyvodenie vysokého tlaku vodného lúča pomocou systému hydraulických púmp.45. O b r J .3. dýza. potrubie na rozvod vody. Vysokotlakový vodný lúč sa potom generuje hydraulickým zariadenim . kde abrazívne rezné médium je usmernené do úzkeho lúča s vysokou reznou účinnosťou [10. dvojcestný priepustný ventil. vysokotlakový vodný lúč s abrazivom Obr.43 sú hydraulická jednotka.3. Graham [25]) N .3.64 Progresívne technológie Rozdiel medzi Čistým vodným lúčom a abrazívnym vodným lúčom je v pridávaní jemného brusiva do prúdu vody.1. multiplikátor. akumulátor. Obr. ktoré ilustruje obr. Rezanie vodným a abrazívnym vodným lúčom je definované ako vysoko-rýchlostný erozivny proces [1] alebo ako riadený proces erozivneho opotrebenia.vzdialenosť vo zvislom smere. nádoba na zachytávanie vody (lapač vody).polomer zaoblenia lúča S. 4 1 Schematické znázornenie procesu rezania vodným lúčom a dráhy lúča (zdroj: Wilkins. 12]. prísady na úpravu vody.

J9J) I 1 výslupi vodného lúča do lapača Multiplikátor je časťou hydraulickej jednotky a používa sa na zvýšenie tlaku vody obyčajne na 380 MPa. zároveň chránia štrbinu v dýze pred možným poškodením cudzími prímeskami. ktorá tlmí rázy v kvapaline vyvolané vznikom pulzácie lúča ako následok stlačenia vody. 3 elektromotor dej T olejové čerpado dvoj cestný ventil I vstup vody Obr. Znásobenie tlaku vody závisí od pomeru pracovných plôch dvoch vzájomne spojených piestov [14]. A WJM 65 s multipltkátorom alebo triplexovým plunžerom.:T'.2 až 0. druhý druh presadzujú japonské firmy [14].44 Princíp abrazívneho vodného lúča [17] .3. Filtre ako neoddeliteľná súčasť zariadenia. vysokotlakový vodný lúč. filtrujú kvapalinu a odplavujú nečistoty do veľkosti 1.43 Hlavné komponenty zariadenia pre opracovanie vodným lúčom (spracované podľa [2.vstup vysokorychlostný vodný lúfi-výstup abrazrvo vodná rania V a is orientovaný abrazívny lúfi obrôd ok zbefna nádoba Obr. A k u m u l á t o r tlaku je vysokotlaková nádoba.SÍC' liq^multilikaiofeciJ i .3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Úlohou akumulátora je udržiavať rovnaký tlak a rýchlosť prúdiacej vody. ók!. Zariadenia s multiplikatarom dodáva americká firma Flow Systems [26].3.5 um. Druh konštrukcie zariadenia závisi od výrobcu.3.

.

3.46 Príklad konštrukcie dýzy pre čistý vodný lúč [21] Základný rozdiel medzi štandartným čistým vodným lúčom a abrazívnym lúčom spočiva v pridávam'jemného brusiva do prúdu vody cez rôzne systémy prívodných mechanizmov. v ktorej je úzky výtokový otvor (štrbina) s priemerom od 0.075 mm sa vyrába zo zafíru alebo spekaného karbidu. že sa diamantová štrbina môže viackrát prečistiť. V súčasnosti sa zafirové časti dýzy nahrádzajú diamantom. čo je výhodné z hľadiska údržby. Príklad konštrukcie dýzy pre čistý vodný lúč je na obr.66 Progresívne technológie 1. 17. liilrač na jednotka 4 chladiaca jednotka 5 elektrorozvádzač 6 7 B 9 10 rezactstola lapač grafické pracovisko radiaci systém násypka a daukovač abra:rva odkalovaci syslem W S3Í O b r. po tomto čase sa štrbina dýzy zanesie nečistotami a minerálnymi usadeninami z vody.3. zastavením prívodu prúdu kvapaliny.3.46. Priemerná doba práce zaíirovej dýzy je okolo 200 hodín. ovplyvňuje kvalitu rezného lúča aj kvalitu rezu. 14. V súčasnosti sú tieto komponenty normalizované a štandardizované. Časť dýzy. Potrubie je prispôsobené flexibilnému pohybu rezacej hlavice. vysokolrakove čerpadla 2 zmakčovacia |ednnlka 3. 21].46. Dýza je základná a najdôležitejšia Časť zariadenia. Výhodou diamantovej dýzy je.3.45 Rezací systém (porf/'aponukyfy AWAC [27J ) Potrubie na rozvod vody pozostáva z rôznych druhov armatúr a spojovacích elementov vyrobených z nehrdzavejúcej ocele obyčajne s priemerom 6 14 mm [19]. . ktorý má 10 násobne vyššiu pracovnú životnosť. Dvojcestný ventil riadi postup rezania prívodom resp. a po prečistení bude produkovať rovnako koherentný vysokotlakový prúd. pri vodné vysokotlakové potrubie teleso vodná dýza vylokova štrbina Obr. pretože sa predlžuje doba medzi údržbami. k Čomu sú prispôsobené aj konštrukčné riešenia dýz. obr. Cena diamantovej dýzy je 7 až 10 násobne vyššia ako korundovej alebo zafírovej [2.

• systém s priamym vstrekovaním brusiva (ASJ abrasive slurry^jet).5 mm [28]. energia koncentrovanejšia a lúč si zachováva kompaktné jadro (polyméry zabraňujú nadmernej turbulencii .3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. ktorej priemer je 0. Z kvalitatívneho porovnania oboch druhov technológií abrazívneho lúča vychádza. Používané brusivo je granát.75 -r 2. Podľa poznatkov [2.47a. Konštrukcia podľa obr. Úprava vody ovplyvňuje aj rýchlosť rezania. (zdroj: van Luttervelt{17j) a) Dýza s jednoduchým vodným lúčom a radiálnym prívodom brusiva.3. 28] najvýhodnejšia je demineralizovaná a deionizovaná voda. že ASJ systém má vyššiu účinnosť a vyššiu prúdovú hustotu narážajúcich častíc ako AWJ. Aditíva (prísady) do vody sú prídavky rôznych polymérov s lineárnymi molekulami. b ukazuje typy dýz pre abrazívny vodný lúč s rôznymi typmi prívodu brusiva a jeho zmĺešavania š vodou [17]. tesnení a ventilov.075 mm. Výhodou dýzy podľa schémy na obr. v ktorej je vysokotlakovým vodným lúčom strhávané a urýchľované. Kvalita pracovného média resp. Úprava vody je ďalší veľmi dôležitý faktor z hľadiska zanášania otvoru dýzy.47 Dýzy pre AWJ. prietok suspenzie je okolo 20 kg/min [5]. Dodržanie kvality vody ovplyvňuje životnosť dýzy. Preferujú sa dve hlavné technológie abazívneho vodného lúča: • systém s priamym prívodom brusiva (AWJ abrasive waterjet). Používané tlaky sú do 100 MPa. pre presné rezanie sa udáva 1 -ŕ 3 kg/min [14]. Lúč jc potom pri rezani účinnejší. b) Dýza so zmiešaným lúčom a axiálnym prívodom brusiva Podľa konštrukcie dýzy sa rozlišujú aj spôsoby rezania abrazívnym vodným lúčom. abraziva prívod vodv Obr. 19.47a predstavuje ľahko vyrábateľný typ dýzy s jednoduchým vodným lúčom a radiálnym prívodom brusiva s možnosťou použitia aj pre čistý vodný lúč.3. Tento systém používa vysokorýchlostný vodný lúč na zmiešavame a následné tvorenie abrazívneho lúča. minerálny piesok a v špeciálnych prípadoch kremíkový piesok. ktorej otvor (štrbina) má priemer v rozmedzí od 0.3. Otvor dýzy musí byť chránený pred rôznymi primeskami vo vode. AWJM 67 Obr. pri ktorom je brusivo vedené zo zásobníka do zmiešavacej komory. ktoré majú tendenciu usádzať sa v štrbine.3.47b je axiálny prívod brusiva. 14. Výkon vodného lúča sa pohybuje od 7 do 45 kW. zároveň ASJ systém umožňuje použite užšieho priemeru lúča a dýzu kompaktnej konštrukcie. Podrobné hodnotenie oboch technológií z hľadiska výkonnosti podáva Hashish [9]. Roztok vody s polymérmi typu PAA (polyakrylamid) alebo PEO (polyeryloxid) vytvára súvislý lúč a ani po styku s materiálom sa lúč neroztriešti. kvalitu finálneho opracovania a celkové prevádzkové náklady. V zmiešavacej komore sa brusivo ľubovoľne zmiešava s vysokotlakovou vodou a potom prechádza cez sekundárnu dýzu. 3. každá firma si uvádza svoje požiadavky. prietok abraziva je v rozmedzí 1 ~ 20 kg/min [9]. úprava vody závisí od výrobcu zariadenia. tento spôsob prívodu brusiva zlepšuje jeho zmiešavame s vodou a tým zmenšuje opotrebenie obvodu dýzy. Brusivo je privádzané cez zmiešavaciu komoru do vysokotlakového prúdu vody. v závislosti od dodávaného zariadenia. Používané tlaky vody sú 7 * 400 MPa. v tomto prípade sa do dýzy privádza stlačená suspenzia zmiešaná s vodou v tlakovej nádobe.

.

oceľová drvina.9 0 0 m/s.1. Úprava vody polymérmi sa vyžaduje napr. karbid wolfrámu.5 mm (pre AWJ 1. Lapač vody je nádoba na zachytávanie vodného lúča.3 mm väčšia než priemer otvoru dýzy. rýchlosť lúča: 6 0 0 . 28]: • • • • • • • pracovný tlak vody: 300 •Ť 400 MPa. spotreba vody: je rozdielna podľa parametrov zariadeni. Podľa možností zariadenia. pre delenie kovov čistým vodným lúčom až 690 MPa. rýchlosť prúdenia a rozmery otvoru dýzy • vzdialenosť medzi dýzou a obrobkom • uhol sklonu lúča • druh a veľkosť brusiva (ak sa používa) . lámanie a drvenie homin.2 •* 2.68 Progresívne technológie prúdenia). diamant. používa sa pri rezaní prakticky všetkých druhov materiálov. vzdialenosť medzi dýzou a obrobkom (často používaný anglicky výraz stand off) .4. 3. Hladina hluku pri použití AWJ lúča je vysoká a môže dosahovať hodnoty viac ako 105 dB.3.2 U b e r materiálu Prevádzkové charakteristiky vodného lúča a abrazívneho vodného lúča. aby bolo zabezpečené lámanie lúča ešte pred dosiahnutím dna. minerálny piesok. požadovaná hĺbka nádoby je 300 • 600 mm * • [2]. ktorý prechádza cez materiál. širka lúča 0. uplatnenie v banskej ťažbe.5 do 6. Druhy používaných lúčov.35 mm alebo 10 ~ 25 mm. nehrdzavejúca oceľ. oxid hlinitý. kremičitý piesok.3 Charakteristika vodného a abrazívneho vodného lúča Technologické a prevádzkové charakteristiky vodného a abrazívneho vodného lúča sú kvantitatívne určené doporučenými rozsahmi parametrov [2. karbid a nitrid bóru. brusivo: . 14. pre vytváranie ostrých hrán na delených dielcoch. Vpripade nedostatku priestoru sa môžu použiť aj nižšie nádoby napinenč kovovými guľôčkami. jeho konštrukcie a požiadaviek na použitie existujú tri najčastejšie využívané druhy lúčov: • Systém pulzujúceho Lúča používa opakované a krátkodobé trvanie impulzu lúča. vznik tlakových špičiek. 19. materiál dýzy: zafír. Metóda je vhodná pre vŕtanie. • Systém kavitačného lúča pracuje na princípe javu lokálneho porušenia materiálu deštrukčnou silou kavitačných bublín.3. Lapač musi byť dostatočne hlboký.1 * l . • System kontinuálneho lúča je charakterizovaný stálou energiou hladiny lúča počas procesu.5 mm).od 2. tiež slúži na tlmenie hluku a zároveň zachytáva triesku. 3.prírodný granát. je to najviac rozšírená metóda pre delenie materiálov. kvalitu opracovaného povrchu a účinnosť procesu sú: • tlak vody. pre priemer dýzy 0.9. spekaný karbid. pre WJM 60 ~ 415 MPa. rezanie. 21. ktoré ovplyvňujú u b e r materiálu. • šírka rezu: pre tenké materiály je šírka rezu asi o 0. kavitujúci lúč je lúč kontinuálny s obsahom kavitačných bubliniek. ktoré urýchľujú rozširovanie reznej medzery.127 mm sa udáva približne 26 l/hodinu.

m.70.7 uvádza používané tlaky vody a dosahované rýchlosti prúdenia pre výtokový koeficient 0.00 Rýchlosť prúdenia a tlak vodného lúča majú rôzny vplyv na rezanie.15 0. p je tlak kvapaliny (MPa). Z toho vyplýva.13) sa rýchlosť prúdenia určí objemom pretekajúcej kvapaliny (volume flow rate) ako objemový koeficient prúdenia Q 5 vzťahom: Qs =24CD.15 0. potom intenzita úberu materiálu je určená koeficientom prúdenia.64 2. ale ovplyvňuje aj mechanizmus rezania.20 0.22. p hustota kvapalného média (kg/m 3 ).3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.je výtokový koeficient dýzy. Následkom toho tlak vodného lúča určuje presnú kinetickú energiu častice vo vodnom lúči.15 0.8 čistý vodný lúč umožňuje rezanie a delenie nekovových materiálov. Pre delenie a rezanie kovových materiálov je vhodnejší vodný lúč s pridaním abraziva (brúsi va). Ak je tlak vody adekvátny pre rezanie a pre daný materiál a zároveň jc udržiavaný ako koherentný. Tab. Typický výtokový koeficient pre zafírovú alebo diamantovú dýzu má hodnotu 0. ktorý je proporcionálny ku kinetickej energii (1/2.v") častice o hmotnosti m. Pri vyšších tlakoch priemerná kinetická energia molekúl vody je vyššia a oveľa jednoduchšie porušuje molekulárne väzby v materiále obrobku. Na základe rovnice (3.3.7 (podľa ¡2}) Tlak vody [MPa] 380 275 200 Priemer štrbiny [mm] 0.7. Tlak kvapaliny je v procese vodného lúča určený Bernoulliho rovnicou pre prúdenie nestlačenej kvapaliny: 2 2p v" = — (3.14) kde C D .3. ktoré .17 2.7 Rýchlosť prúdenia pre výtokový koeficient dýzy 0.p/p (3.7 [2 ].3. Tabuľka 3.priemer štrbiny v dýze (mm).13) kde v je rýchlosť prúdenia (m/s).30 0. Tab. AWJM 69 Hydraulické parametre technológie vysokotlakového lúča vychádzajú z teórie mechaniky tekutín. Tlak kvapaliny je priamoúmerný štvorcu reznej rýchlosti. 3. D . Rýchlosť prúdenia ovplyvňuje intenzitu úberu materiálu. Ako vyplýva z tab.D2. kým tlak lúča vplýva nielen na uber.49 2.30 0.60 0. že tlak čistého vodného lúča potrebný pre rezanie sa musi zvyšovať so zvyšovaním tvrdosti materiálu obrobku. V súčasnosti najvyššie hodnoty tlaku vody použité pre rezanie kovových materiálov dosiahli hodnotu 690 MPa J13] pre čistý vodný lúč.8 uvádza typické parametre rezania rôznych materiálov čistým vodným lúčom.30 Rýchlosť prúdenia (l/min) 0.

.

50 0.10 0.025 0.010 0.10 0.13 0.30 0.10 0.15 0.60 0.9 uvádza rýchlosť rezania AWJ lúčom pre vybrané kovové a nekovové materiály s vyššou tvrdosťou. čím sa vytvárajú predpoklady pre rezanie hrubších materiálov.6 13 50 180 5 13 25 1. zvyšuje sa celková energia v dýze. Tab.15]) Materiál Hrúbka [mm] 1.13 0. Rovnako vyšší tlak vody zvyšuje rýchlosť lúča a jeho prienik do materiálu (hĺbku rezu).50 0.50 0.3.6 1.038 0.40 0.076 1.13 0.75 1.3 0. Zvýšenie tlaku vody vyvolá vyššiu rýchlosť prúdenia.20 0.6 6 25 100 3 6 12 13 19 25 50 250 Rezná rýchlosť [m/min] 0.7 Rezná rýchlosť [mm/s] 1520 150 420 60 600 300 10 40 (spracovanépodľa [2]J19].10 1.3.15 0. Zvýšenie tlaku vody zároveň zlepšuje kvalitu rezných hrán pri rezaní. Na druhej strane zvýšenie tlaku vody vyžaduje výkonnejšie zariadenia.9 Rýchlosť rezania AWJ lúčom (spracovanépodľa [10.20 Tab.15 0.40 0. Tab.70 Progresívne technológie zvyšuje jeho účinnosť pri rezani materiálov s vyššou tvrdosťou.8 Rýchlosť rezania vodným lúčom bez brusiva Materiál Azbestový obklad Gumová dlaždica Sklo Polypropylen Polyester Polyvinylchlorid Uhlíkový kompozit Sklolaminát Hrúbka [mm] 18 3 300 2 12 0.025 Mäkká oceľ Nehrdzavejúca oceľ Hliník Titán Sklo Mramor Betón .) Pracovný tlak [MPa] 190 380 350 380 380 380 380 385 Priemer dýzy [mm] 0.3.40 0.15 0.

49 Závislosť výkonu lúča na rýchlosti lúča pre rôzne priemery otvoru dýzy pre čistý vodný lúč (zdroj [28] ) Obr.2.3.51 ilustruje vplyv . pre čistý vodný lúč (28]. :0.5niTi _ :2r í-IT.3. Lineárne stúpajúci vzťah medzi rýchlosťou lúča a jeho výkonom pre rôzne priemery otvorov dýzy ilustruje obr.3.3.49.. | Priemer dýzy] — / '-.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom IVJM.1 Model zóny rezania AWJ lúčom Z tribologického hľadiska základným princípom rezania a oddeľovania materiálu vodným lúčom a abrazívnym vodným lúčom je spolupôsobenie dvoch médií.48 Závislosť rýchlosti lúča na tlaku vody v dýze pre čistý vodný lúč (spracované podľa {28}) Prwmer Obr.3. Erózny proces závisí na uhle nárazu a.50.3.50 Závislosť sily pôsobiacej na obrobok na rýchlosti lúča pre rôzne priemery otvoru dýzy pre čistý vodný lúč (Zdroj ¡28}) 0 300 600 900 Rýchlosť lúča |m/s] 3.3. Jav erózie predstavuje proces opotrebenia. Obr.3.j • 3. A WJM Informatívne hodnoty závislosti medzi tlakom vody a rýchlosťou vodného lúča sú graficky znázornené na obr. kde uber materiálu sa uskutočňuje ako výsledok opotrebenia procesom erózie.48.1 rrrnj nakvdyielMPa] Rydibsťkii3[rrŕsJ Obr. ktorý je spojený s nárazom pevnej častice na povrch pevného materiálu.3. Stúpanie hodnoty sily je tiež závislé na priemere otvoru dýzy podľa exponenciálnej závislosti na obr. častice na povrch a na pevnostných vlastnostiach materiálu. Zvyšovanie tlaku vody zvyšuje aj silu pôsobiacu na materiál obrobku pri rezaní.

.

vyrýva v nej trajektóriu a odráža sa resp. ktorý navrhol Hashish (1987) [8] .9 popisuje tzv.9 Reakcia materiálu na rôzne uhly dopadu uhla dopadu Častice (zdroj: Bhushan {3j) materiál <20° tvárny krehký maximálne rezné opotrebenie veľmi malá erózia uhol nárazu a 45» zmiešaný režim stredná erózia 90" maximálne deformačné opotrebenie maximálna erózia Hashish (1987) [5] na základe Finnicho modelu navrhol analytický model erózie častice. že materiál je rezaný alebo mikrorezaný. Pre malý uhol nárazu častice (vodného lúča) bol použitý pojem zóna opotrebovania rezaním (ciming wearzone).72 Progresívne technológie uhla dopadu samostatnej častice na povrch krehkého (keramika . erózny proces pre tvárne materiály nastáva pri uhle OÍQ okolo 20 -f. ktorý navrhol Finnie (1967) [3. vychádza zo záberu.3. V slovenskej odbornej terminológii sa používa aj pojem rezné opotrebovanie. obr. ktorý popísal Finnie et al. Tab. rýchlosť 152m/s Obr. zrnitosť 120.mikrorytie materiálu brúsnymi časticami. ploughing ejfect . podľa ktorého zóna rezu. 8] častica SiC.52. Pre rezanie vodným lúčom je uhol nárazu určený medzi lúčom a rovinou obrobku. V tomto prípade rezania je uhol nárazu menší alebo sa rovná kritickému uhlu cto Ako uvádza Bhushan [3].30°.51 Typická erózna charakteristika tvárneho a krehkého materiálu podľa modelu. (1967) [3]. Termín zdôrazňuje skutočnosť.oxid hliníka) a tvárneho materiálu (hliník).3. Tab. 3.3. V zóne vzniká tzv. sa delí na dve zóny podľa prevládajúceho mechanizmu oddeľovania materiálu. ktorá je ovplyvnená uhlom nárazu a Častice lúča.52 Zóny rezania abrazívnym vodným lúčom podľa modelu. Definuje sa ako uhol sklonu medzi vektorom rýchlostí lúča a normálou vektora pozdĺžnej rýchlosti posuvu [8].3. Častica naráža na materiál. kým pre krehké materiály je maximálna erózia pri Obr. „kritické" uhly nárazu pre tvárny a krehký materiál a udáva prevládajúci mechanizmus erozívneho opotrebenia.

C experimentálne stanovená konštanta reprezentujúca Časť lúča v reze.dj. Ý 15 [mm] (3. ktoré sa rýchlo šíria.3.priemer lúča AWJ (mm). čo má za následok vylamovanie čiastočiek materiálu a následne ich úber vyplavením. — v„ kde: v e je maximálna rýchlosť pohybu abrazívnych častíc. ktorá jc len výsledkom elastickej deformácie. do ktorej môže vodný alebo abrazívny vodný lúč preniknúť a rezať bez výraznej straty účinnosti rezania. u .3. C f . E d . Celková hĺbka rezu h je súčtom hc a hd a predstavuje hĺbku.koeficient trenia.charakteristická rýchlosť. =• 2. p a .dJ j v kde: v. kým lúč dosiahne . obr.špecifická energia pre deformačné opotrebenie. v c . .hustota abrazívneho materiálu. A WJM 73 Zóna rezného opotrebenia sa vyskytuje do určitej hĺbky tie.53. ilustrované na obr. dj .15) 7t4Vu. HÍbka zóny deformačného opotrebenia hj sa určí analyticky podľa vzťahu: [8] 1 Tt.16) 2(l-c)ma. Podľa vyššie uvedeného modelu sa zóna rezania abrazívnym vodným lúčom deli na rôzne úseky. V tejto oblasti nadmerná deformácia narážajúcej častice spôsobuje spevnenie materiálu a jeho následné štiepenie/vydrobovanie a/alebo vylamovanie (chipping) nárazom nasledujúcej častice. Pri krehkých materiáloch sa v tejto zóne tvoria trhliny. je po dobu.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. ktorá sa výpočtom určí podľa vzťahu [8]: Cd. Počiatočný (vstupný) stav x<. h . je to energia potrebná pre úber jednotky objemu materiálu (používa sa hodnota medze sklzu materiálu [14]). Ak je uhol dopadu veľký zaviedol sa termín zóna opotrebenia deformáciou alebo deformačné opotrebenie (deformation wear zóne).rýchlosť posuvu (mm/s). 3.E.-U : + C f va [mm] (3.m.(va-ve)2 di v .rýchlosť pohybu abrazívnych častíc (m/s).5 14.52.

.

Existencia dvoch odlišných zón pri rezaní AWJ lúčom svedči aj o tom.80° ku maximálnej hodnote pri a = 60°.54 znázorňuje možné spôsoby zmeny uhla rezania a ich vplyv na zmenu hĺbky rezu. (zdroj Hashish [8}) Niektoré výsledky. že vlastnosti materiálu určované predovšetkým jeho tvrdosťou (HV) n i e j e možné celkom zanedbať. V porovnaní s „klasickým" rezaním nástrojom s definovanou geometriou reznej hrany je AWJ proces menej citlivý na tvrdosť materiálov. Táto nepravidelnosť je citlivá na také parametre lúča ako uhol rezania.74 Progresívne technológie maximálnu hĺbku rezu h. rozrezávanie materiálu. Ustálený stav je do hrúbky h^ v hornej časti rezu. 3. Pomer hĺbok h/h sa mení od minimálnej hodnoty pri a . Ako vyplýva z grafu na obr. kde rýchlosť úberu materiálu je rovná rýchlosti posuvu lúča. 3. kým lúč nedosiahne hĺbku h.3. To sa dosiahne použitím vhodného uhla skionu lúča 0.54. ktorá dokazuje. . ovplyvňuje prienik lúča do materiálu a tým aj hĺbku rezu. z čoho Hashish [8]odvodzuje zmenu spôsobu erozívneho opotrebenia v jednotlivých zónach rezania. obr. Uhol 0 o je uhol medzi vektorom lúča a dotyčnicou k Čiare rezu v bode 0. posuv lúča a vzdialenosť medzi lúčom a obrobkom [8]. vytvára sa rez s nepravidelnou hĺbkou následkom vychyľovania lúča a jeho nestability v doinej časti rezu. vplyv tvrdosti materiálu na hĺbku rezu je rozdielny pre materiály s rozdielnou tvrdosťou. Pri vychádzaní lúča z rezu vzniká zóna neodrezaného materiálu v tvare trojuholníka. charakterizovaná ako zóna ustáleného procesu. Je to zóna opotrebovania rezanim. Obr. Na druhej strane svoj vplyv okrem tvrdosti materiálu zohráva aj jeho húževnatosť. Ak sa materiál AWJ lúčom nedelí. ako sú relatívne mäkký hliník a veľmi tvrdý oxid hliníka. Z toho vyplýva požiadavka pre delenie. že rezný proces je ustálený iba počas určitej hĺbky h c . ktorý je označovaný ako uhol rezania. Tvrdosť materiálu. Za vzdialenosťou x 0 rezanie postupuje cyklickým spôsobom. Čím sa mení aj uhol dopadu častíc.55. Zároveň sa pod hranicou hc lúč postupnými krokmi zaobľuje a meni smer.54 Zmena hĺbky rezu vplyvom zmeny uhla rezania 8 0 Všetky krivky znázorňujúce rozhranie rezu sú identické pre rôzne uhly rotácie okolo nuly. Obr. Pod hranicou h c sa materiál odrezáva postupnými krokmi vplyvom nárazu. ktoré publikoval Hashish [10] pre materiály s odlišnými vlastnosťami znázorňuje obr.3.55. aby hĺbka h c bola väčšia ako hrúbka deleného materiálu. ale iba reže.3.

E = 7 H 7 3 G P a uhlíková oceľ. '.647 1.457mm.dm=1.3. R. AWJM 25 Titán 6AL-4V Liatna 6WS-12 Uhlíková Licei Ciid hlinika 100 150 200 Tlak [MPaj 250 Obr. ako je karbid wolfrámu (WC). dn=0.3. Rm = 448MPa.14mm.5 7 WCJK 701 0.5 SiC r 0. u= 1.7g/s.dm=1.3.847 1.693 mm/s granát zrnitosť 80 Granát . lm=50mm. obr.647 1.3.55 HÍbka rezu pre rôzne m a teriál y (zdroj.693 Rycnlosf posuvu lúča [ranVsj 6 WC/C-2 BTC Obr. ako vyššie uvedené materiály SiC a B 4 C. ako karbid kremíka (SiC) a karbid bóru (B 4 C). E= 113GPa liatina. zrnitosť 60 j 'M Hĺbka rezu a/alebo zárezu je čiastočne ovplyvnená mechanickými vlastnosťami materiálov. p=311MPa.7g/s. ma=12.693 Obr.457mm.693 0. Pri rezaní materiálov s vysokou tvrdosťou. sa dosahujú väčäic hĺbky rezu v porovnaní s materiálmi rovnako tvrdými.50Bmm.54m/s brusivo granát.R nl 33t-^386MPa.„= 441MPa titán.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.847 1.52mm.14mm. ich tvrdosťou a húževnatosťou.56. E = 165GP Podmienky rezania. r n 0.3. Karbid wolfrámu pri konštantných podmienkach rezania vykazuje až 4 krát menšiu hĺbku rezu. Im^SOmm.693 0.57 Porovnanie dosahovanej hĺbky rezu pre materiály obrobkov s odlišnou tvrdosťou a húževnatosťou pre odlišné druhy používaných brusív (zdroj: Hashish [10)) Podmienky rezania: - - WC/C-2 B4C I I Granát AÍ203 Materiál tmsiva do=0. p=311MPa. u=2. brusivo granát zrnitosť 80 I H f ~ 1 . R m = 1035MPa. dm=1.ma=12. Hashish [10]) hliník .56 Hĺbka rezu pre materiály s odlišnou tvrdosťou a húževnatosťou (zdroj: Hashish [10]) Podmienky rezania: dn=0. ale zároveň húževnatými.

.

Pri použití oxidu hliníka ako brusiva je tento trend opačný. ktorých kvantifikácia závisí na druhu použitého priemyselného zariadenia: • brusiva s nižšou účinnosťou sú lacnejšie.3.17) kde: A. ovplyvní to významne intenzitu úberu materiálu. vykazuje menšiu hĺbku rezu asi o 2/3 ako tvrdý karbid bóru. Pri výpočte hĺbky rezu h je potrebné uvažovať aj s vlastnosťami materiálov a potom hĺbku rezu je možné určiť podľa vzťahu [10]: h J M E+C (3.57 [10]. použitie kremíkového piesku je v tomto prípade ekonomickejšie. C sú konštanty závislé na parametroch AWJ rezania a na rýchlosti posuvu lúča.^ G c e ľ o v é zrná f E 9 Obr.60 Účinok druhu brusiva na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7\) Podmienky rezania: dn = 0.u = 4.508 mm. kde sú porovnané najčastejšie používané druhy brusív. relatívne mäkký granát a tvrdý oxid hliníka. ako to znázorňuje závislosť na ob. Je zaujímavé. Účinok týchto brusív závisí tiež na materiále.1 mm/s Oceľ AISI 4340 ( D I N 35CrNiMo6) 18 I o -o •— kremíkový piesok A sklenená d rana 10 M 14 16 Intenzita toku abraziva [g/s] Voľbu druhu brusiva ovplyvňuje niekoľko faktorov [7]. E je modul pružnosti materiálu a HV je tvrdosť podľa Vickersa.76 Progresívne technológie Samozrejme na hĺbku rezu má vplyv aj druh použitého brusiva a jeho tvrdosť.3. že ak sa prekročí určitá hranica pomeru tvrdosti medzí materiálom obrobku a použitým brusivom. B. napr. než pri použití tvrdšieho a drahšieho granátu alebo oxidu hliníka. že karbid wolfrámu je pri rezaní s použitím granátového brusiva odolnejši.60. • opotrebenie dýzy je nižšie. teda v závislosti na ostatných parametroch procesu rezania. ktorý sa opracováva. ale cena (náklady na brusivo) nie sú v lineárnom vzťahu k jeho prevádzkovým charakteristikám. To znamená. p=207 MPa. N granáty ^ _ ^ . . Pri rczani hliníka alebo skla však použitie kremíkového piesku namiesto granátu spomaľuje proces rezania iba o 20 + 40%.57 mm. cena kremíkového piesku je asi o 20—40% nižšia ako granátu. dm = 1. Vplyv rôznych druhov brusív na dosahovanú hĺbku rezu je názorne ukázaný na grafickej závislosti pre AWJ rezanie nízko legovanej konštrukčnej ocele AISI 4340 na obr.3. ak sa použije mäkšie a tým aj lacnejšie brusivo ako je kremíkový piesok..

61 Účinok veľkosti zrna brusiva na na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7']) Parametre rezania: u=3. u=2.14mm j. betónu [6]. pri ktorých sa minimalizuje lom častice. 36 23 d„=0. recyklácia brusív. na druhej strane oceľová drvina. technicky a ekonomicky vhodné materiály nie sú vždy priaznivé pre svoje okolie.zrnitosť 36 —o— zrnitosť 16 I 16 O b r .62 znázorňuje účinok tlaku vody a priemeru lúča určeného veľkosťou priemeru štrbiny dýzy na hĺbku rezu [4]. Okrem vyššie uvedených parametrov (uhol dopadu lúča.19mm 20 d„=0. Ako stúpa rýchlosť výtoku vody pre dané množstvo brusiva. oceľové broky ako alternatívne abrazívne materiály svojimi magnetickými vlastnosťami predurčujú aj spôsob separácie v prípade opracovania nekovových materiálov napr.5g/s.62 Účinok tlaku vody a priemeru lúča na hĺbku rezu (zdroj Hashish [7]) dm . klasické druhy brusív ako granát a kremičitý piesok sa v procese menia na prášok a sú nevhodné na recykláciu [6]. Obr. intenzita zvyšovania hĺbky rezu klesá.19mm 12 120 160 200 240 280 320 360 Tlak vodného lúča [MPa] O b r . 3. Brusivá je potrebné voliť s ohľadom na bezpečnostné požiadavky a zdravotné požiadavky nezávadnosti brusív. čo je požiadavka pre ekonomickú a environmentálnu výrobu. A WJM * 77 • výber materiálu brusiva má vplyv na životné prostredie.priemer štrbiny dýzy (priemer lúča) Parametre rezania: ma=4.3. 3. dn=0. Stredná veľkosť zrna (zrnitosť 60 podľa ISO) je oveľa účinnejšia pri delení ocele ako jemné zrná (zrnitosť 100 a 150) alebo hrubšie zrná (zrnitosť 36 a 16). Veľkosť použitého brusiva určovaná jeho zrnitosťou (zrnitosť uvádzaná podľa ISO 525-75) je ovplyvnená vlastnosťami obrábaného materiálu a so stúpajúcou intenzitou toku brusiva zrnitosť mení hĺbku rezania. vyžaduje orientáciu na voľbu zvláštnych druhov brúsnych častíc. obrobok: nehrdzavejúca oceľ AISI 304 (DINX5CrNI189) I 12 4 0 10 20 • 30 40 Intenzita toku abrazlva [g/s] I rj„=0.61 podľa [7]. Hashish podal kvantitatívne vysvetlenie pre tento jav svojim modelom erózie častíc.3. 24 20 —(t—zrnitosť BO — Q — zmitost 100 —•—zrnitosť 150 — * .254mm d m =1. vlastnosti materiálu obrobku atď.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.39mm/s. p= 221 MPa.305mm d m =1.5mm/s granát.457 mm.priemer zmiešavacej trubice dn .) na hĺbku rezu majú vplyv aj prevádzkové parametre procesu.=1. Závislosť účinku zrnitosti brusiva na hĺbke rezu dokumentuje obr. brusivo: granát. zrnitosť 80 obrobok: hliník 6061-T6 .3.356mm d„.

.

24]. bez viditeľnej tepelne ovplyvnenej zóny.1 až 0. 18. 10. povrch po rezaní pozostáva z dvoch rôznych oblastí: z hladkej zóny a z drsnej. čo nepriaznivo ovplyvňuje prostredie. Podľa doterajších poznatkov. 6.3. ktorá začína v určitej hĺbke pod povrchom.18. Obr. v hornej časti rezu. 3. ktorú podrobne popísal Hashish [3. ktoré menia aj textúru povrchu na dve zreteľné oblasti pozdĺž steny rezu. tým tvorí dve typické zóny. 22]: • studený rez. širka reznej medzery 0. na reznej ploche sa nevyskytujú trhlinky. vznikajú vyššie tlakové straty. obr. nie sú pozorované tepelné zmeny v štruktúre materiálu. Ako všetky vysokoenergetické lúčové technológie aj AWJ lúč zanecháva viditeľné ryhovanie na obrobenej ploche. sklo. keď lúč preniká do materiálu. ktorý umožňuje rezať materiály s nedostatočným odvodom tepla ako sú plasty. • • • • Topografia povrchu po rezaní AWJ lúčom je málo preskúmaná oblasť [10]. Toto výrazne ovplyvňuje rozmerovú presnosť obrobkov a kvalitu dokončeného povrchu.3 Vlastnosti opracovaného povrchu Technológia abrazívneho vodného lúča dovoľuje rezať a deliť prakticky všetky konštrukčné materiály. Z hľadiska technológie rezania a jej vplyvu na opracovaný materiál je WJM a AWJ proces charakterizovaný kvalitatívnymi prednosťami ako [4.3. 18. 7. pri klasickom rezaní materiálov ako je azbest. skoro bez straty materiálu v reze a odpadu. stráca postupne svoju kinetickú energiu a vychyľuje sa. vznikajú vyššie náklady na filtráciu a úpravu vody [4. nikel. 10]. 11. kobalt a ich zliatiny. proces je bezprašný a pri rezaní sa neuvoľňujú žiadne plyny ani iné látky z materiálu. 28].78 Progresívne technológie Zvyšovanie tlaku vody nad určitý limit má nepriaznivé účinky na ekonomickú účinnosť rezania. jedovaté a prašné látky. je výsledkom zóny rezného opotrebenia a druhá . sklotextil. čo je výhodné pre drahé materiály.63 Dve zóny vznikajúce po rezaní AWJ lúčom Ako je známe z teórie rezania abrazívnym vodným lúčom. ktoré uvoľňujú karcinogénne. rezná hrana bez otrepov.3 mm. sendvičové kompozitné materiály.63 [4. vzniká vyšší hluk. ryhovanej zóny. Relatívne hladká oblasť.3. dobrá kvalita rezu. materiály citlivé na oxidáciu ako titán. ako napr.

čo sa vysvetľuje mechanizmom tvorenia povrchu pri náraze abrazívnej častice [11]. hladkú a ryhovanú.stand off • uhol sklonu lúča. • vzdialenosť .3.3. Parametre drsnosti Ra a Rq vykazujú iba slabú závislosť na reznej rýchlosti a sú takmer nezávislé na hĺbke rezu pre hladkú zónu. hladká oblasť je charakterizovaná ako homogénna s náhodným profilom a s mierne izotropnou textúrou. rezaná hrúbka 12. priemer dýzy 0.5g/min. Z poznatkov vyplýva.. 20 40 60 60 100 120 140 20 40 60 30 100 120 140 Rýchlosť posuvu lúča [mm/min] Rýchlosť posuvu lúda jmmfminl Obr. vlnitosťou. kde hodnoty Ra3 a Rq3 predstavujú drsnosť zaznamenanú v zóne deformačného opotrebenia.67. • tlak vody.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.. Podľa autorov Chao. ovplyvňujú zároveň kvalitu rezu a to: • priemer dýzy. vzdialenosť stand off 1. AWJM 79 ryhovaná oblasť v spodnej časti rezu vzniká ako dôsledok deformačného opotrebenia pri rezaní AWJ lúčom. že parametre.fíl]) Podmienky rezania: tlak vody 317. • aditíva vo vode.3.5mm . 13. ktorý obsahuje hrubšie zrno (zrnitosť 60 podľa ISO) reže rýchlejšie.64 a 3. kým pod touto hĺbkou je ryhovanie povrchu výrazné a zóna rezu sa viditeľne delí na dve časti.64 Závislosť drsnosti povrchu na zmene rýchlosti posuvu lúča Ral a Rql pre hornú časť rezu Ra2 a Rq2 pre stred reznej plochy a Ra3 a Rq3 pre spodnú časť rezu (zdroj: Chao ei al. • druh abraziva. ktoré vplývajú na uber materiálu.66 účinok zrnitosti brusiva na drsnosť povrchu má lineárny priebeh.3. Podobný mierne rastúci lineárny priebeh uvádza aj Hashish [7] pre rôznu zrnitosť brusiva.65. Grafické znázornenie týchto zmien je na obr. zŕn i to í brusiva 80 granát. Podľa obr.4MPa.7mm.obr. Z uvedeného vyplýva. Zhou. že do určitej hĺbky rezu je opracovaný povrch hladký s nevýrazným ryhovaním resp.3. Väčšina výskumných prác [11. kde lúč. 24] kvalifikuje stav povrchu cez parametre drsnosti v závislosti na rezných parametroch. • rýchlosť prúdenia. Pre oblasť ryhovanej zóny však charakteristiky drsnosti Ra a Rq prudko stúpajú s nárastom hĺbky rezu a rýchlosti posuv lúča. Podľa týchto poznatkov sa drsnosť povrchu mení lineárne so zvyšovaním hĺbky rezu v oblasti hladkej zóny. Leu a Geskin [11]. ale dosahovaná drsnosť Ra je horšia.286mm. rýchlosť toku brusiva 199.

.

Toto tvrdenie je založené na poznaní. ako jedného z prevádzkových charakteristík procesu.[Jlj) Význam hodnôt Ra a Rq je rovnaký ako na obr.3. 21]. Podmienky rezania: tlak vody 317. Obr. vzdialenosť stand off 1.286mm.[Jl}) 100 150 200 250 300 350 400 Veľkosť zrna brusiva [mm] WJM a AWJ procesy sa považujú za procesy studené. So zvyšovaním rýchlosti prúdenia sa drsnosť Ra mierne znižuje. obr. zrnitosť brusiva 80 granát. Zvyšovaním tlaku vody sa znižuje vlnitosť povrchu. ktorá je typická pre rezanie vodným lúčom. ktoré sú výsledkom vzniku vibrácií v mechanických prvkoch. Lineárny priebeh drsnosti povrchu je aj pri zmene tlaku vodného lúča.Progresívne technológie š 0 | O | 10 20 30 40 50 Htoka rezu (mm] D l O 10 20 30 40 SD Hĺbka rezu [mm| Obr.64. bez tepelného ovplyvňovania zóny rezu [17.65 Drsnosti povrchu v závislosti na hĺbke rezu (zdroj: Chao etal. ktoré riadia pohyb lúča v AWJ rezacom systéme [8. rýchlosť toku brusiva 199. rýchlosť posuvu lúča 20. Na druhej strane však.66 Zmena charakteristík drsnosti povrchu v závislosti na veľkosti zrna brusiva (zdroj: Chao et al. pozorovanie .3. 19.3. Avšak lúč s malými časticami brusiva reže pomalšie.5g/min. čo môže mať za následok zvýšenie vlnitosti rezaného povrchu a zníženie intenzity rezania. 7] Vplyv rýchlosti prúdenia je v oblasti rezného opotrebenia nelineárna.68.4MPa. Vyššie tlaky vody vytvárajú hladšie povrchy a zároveň urýchľujú uber materiálu aj v oblasti deformačného opotrebenia [2. od 150 vyššie podľa ISO.3mm/min1 priemer zafírovej dýzy 0. Svoju úlohu pri hodnotení akosti povrchu a jeho vlastnosti majú vibrácie lúča. 9].štruktúry a vlastností.5mm Podľa toho sa pre jemné opracovanie povrchu (pre jemné rezy) doporučuje malá zrnitosť.3. lebo stráca rýchlejšie svoju kinetickú energiu pri výtoku z dýzy. že pre väčšinu kovových a keramických materiálov zvýšenie teploty o niekoľko stupňov oproti teplote okolia alebo teplote ľudského tela nepredstavuje výrazné ovplyvnenie . Kovacevic [12] použil monitorovanie priebehu normálovej sily ako vhodný parameter pre sledovanie stavu povrchu v procese rezania AWJ.

až po využívanie vodného lúča ako rezného nástroja pre operácie sústruženia.762 mm. Percentuálny podiel tepla odovzdaného obrobku nebol doposiaľ kvantifikovaný. AWJM 81 iskier a odparovanie vody v zóne rezania.5g/s. V porovnaní s inými vysokoenergetickými lúčovými metódami ako laser však takéto zvýšenie teploty rezania je naozaj bez významu. tepelne citlivých materiálov ako polykarbonátové plasty.6g/s. Vznik teploty v zóne rezania sa vysvetľuje nasledovne: AWJ rezanie je proces erozívneho mikrorezania a u b e r materiálu je vo forme triesok s mikroskopickým prierezom.68 Drsnosť povrchu v závislosti od zmeny tlaku (zdroj Hashish \7}) Podmienky rezania: ma=4. Práca vynaložená na lokálny uber materiálu sa mení na tepelnú energiu. Uvedené nevýrazné zvýšenie je podkladom pre kategorizáciu AWJ rezania ako studeného rezania. 3. obrobok: Inconel 718 Tento tepelný účinok môže byť kritický pri rezaní mäkkých. frézovania. Časť ktorej prechádza do obrobku a zostávajúca časť je odvádzaná abrazívnym vodným lúčom.4 Oblasti využívania vodného a abrazívneho vodného lúča Vysokotlakový vodný a abrazívny vodný lúč nachádzajú stále širšie použitie v rôznych priemyselných odvetviach. vŕtania a rezania závitov. (zdroj Haslush ¡7]) Podmienky rezania. dn = 0. upozorňuje na prítomnosť zvýšenej teploty v bezprostrednej blízkosti lúča a identifikuje to lokálnu tepelne ovplyvnenú zónu pre určité druhy materiálov. V zóne rezania vzniká lokálna deformácia.67 Vp!yv veľkosti častice brusiva na drsnosť povrchu.330 mm dm = 1.i 3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. . ocele. niektoré kompozitné materiály a biomateriály. obrobok: Inconef 718 a Obr. aj pre materiál samotnej dýzy zvýšenie teploty predstavuje nárast erozívneho opotrebenia a zvýšenie turbulencie zmiešavanej zmesi. pri ktorých zvýšenie teploty o niekoľko stupňov môže spôsobiť štrukturálne deformácie a tvorenie trhlín [13]. zmitosf 60 zrnitosť 90 zrnitosť 100 zrnitosť 150 5 7 9 11 13 15 17 19 Rýchlosť posuvu lúča [mmís) 1 3 S 7 9 11 13 Rýchlosť POSUVU lúča [mm/sj O b r . 3. p = 311MPa granát. sklo. dn = 0. bez tepelného ovplyvnenia povrchu. od delenia plochých ale aj tvarových materiálov ako sklo. hliník. m =7. že zvýšenie teploty povrchu materiálu na konci rezania je asi O 20°C oproti teplote okolia. Okrem uvedených zistení. liatiny.17 mm. titán.3. Im = 51 mm granát zmitosf 100. 3. [20] poukázal na to. Ohadi et al.229 mm dm = 0. kompozitné a keramické materiály.

.

čokoláda. uránu. potravinársky priemysel . vŕtanie do skla. . tvarové rezy. obuvnícky a galanterský . elektrotechnický a elektronický .delenie ovocia a zeleniny v surovom a zmrazenom stave (mäso. Obr. vlákien KEVLAR.69. keramiky. amorfných látok. wolfrámu. matovanie a delenie skla všetkých druhov až do hrúbky cca 200 mm. čistenie a odstraňovanie usadenín. polystyrén. papierenský priemysel . dlaždice. syr a iné). plastov. bez nebezpečia elektrostatických výbojov). tuhé palivá do raketových motorov). keramika. lopatiek a dielov tryskových a raketových motorov. jadrový priemysel .3. torty.dekontaminácia a odstraňovanie ochranných železobetónových vrstiev v zariadeniach pre jadrové elektáme. plastbetón. izolačných materiálov.rezanie. sklársky priemysel . samostatná doska • • • • • • Obr. tantalu. ako to uvádza Momber [14.delenie plastov ako polyuretán. obr. permanentných magnetov.rezanie pravej a umelej kože. skla. Pri sústružení obrobok rotuje a AWJ lúč sa posúva v smere osi obrobku. extrémne tvrdých a ťažkoobrábateľných materiálov. plošných spojov.82 Progresívne technológie Skoro neobmedzené možnosti využitia WJM a AWJ metód ilustruje nasledujúci prehľad. frézovanie. 26]) 3. • • • " chemický priemysel . strojárenský priemysel . stavebný priemysel . 18]. turbín a kompresorov. Uber materiálu je zabezpečený radiálnym posuvom lúča do požadovanej hĺbky rezu.delenie výbušných látok (dynamit. kompozitov. gumárenský priemysel . 3.4. čadičová vata. skiel.rezanie a delenie feritov. dosiek plošných spojov. vŕtanie a rezanie závitov predovšetkým pre ťažkoobrábateľné materiály. fólie.papier.69 Príklad rezania dosky plošného spoja AWJ lúčom (podľa [1. 3. 19.1 Abrazívny vodný lúč pre operácie obrábania Ako už bolo spomenuté.rezanie gumy. buničina (bezprašné pracoviská. okrem tradičného delenia materiálov abrazívnym lúčom sa v poslednom čase vyvíja a začína používať AWJ lúč pre operácie obrábania ako je sústruženie.70 ukazuje základnú schému sústruženía AWJ lúčom.delenie titánu. výroba tvarovo zložitých súčiastok. široké uplatnenie v kozmickom. leteckom a lodiarenskom odvetví. rezanie vláknitých materiálov.3. plastické hmoty. azbest.

vŕtanie rotujúcim lúčom alebo vibrujúcim lúčom so stacionárnym obrobkom tzv. ktoré sú ovplyvňované posuvom lúča a vzdialenosťou medzi obrobkom a lúčom (stand off).73. V súčasnosti je vyvinutých niekoľko spôsobov vŕtania otvorov charakterizovaných vzájomným pohybom lúča a obrobku. Frézovanie AWJ lúčom je proces. Pre obrábanie AWJ lúčom sa použiva tvar dýzy podľa obr.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. Obr. ale nie delenie materiálu.71 znázorňuje niektoré metódy vŕtania. Ukazovateľmi efektívnosti procesu pri obrábaní abrazívnym vodným lúčom (či už je to sústruženic.3. A WJM 83 Obr. ako je to znázornené na obr. 3.71 Spôsoby vŕtania pomocou AWJ (zdroj: Momber [18]) a) pre v n á vanie b) vyrezávanie c) frézovanie otvorov . niklové zliatiny používané pre plynové turbíny.3. Pri frézovaní sa jedná o rezanie.. sa využitím AWJ lúča dostáva do popredia záujmu ako perspektívna technológia.3. Cp O J i i • a) b) c) Obr. Frézovanie pomocou AWJ lúča sa využíva pre tvarovo zložité obrobky.3. ktorá produkuje vysoko rýchlostný koherentný abrazívny vodný lúč s typickou rýchlosťou okolo 300 až 600 m/s a prietokom brúsnej zmesi 10 g/s. Zvyšovanie rýchlosti posuvu lúča redukuje uber materiálu a hĺbku rezu.74. 18]. uber materiálu klesá so zvyšovaním vzdialenosti. so zreteľne viditeľnými reznými stupňami.72. Najčastejšie sa používa vŕtanie so stacionárnym lúčom a obrobkom. pri ktorom lúč viacnásobne prechádza po obrábanej ploche a postupne tvorí tvar blizky konečnému tvaru (near-nei shape). Obr.3.70 Sústruženic abrazívnym vodným lúčom (zdroj [18]) Vŕtanie ťažko obrob i teľných materiálov ako keramika. Vhodnú aplikáciu nachádza AWJ frézovanie pri výrobe tvárniacich nástrojov. 3.75 ukazuje zmenu tvaru výrezu v závislosti na posuve a vzdialenosti medzi obrobkom a dýzou (stand off).3. sklo. vyrezávaním stredu otvoru (tiež trepanácia) [13. Rezný cyklus frézovania znázorňuje obr. vŕtanie alebo frézovanie) je uber materiálu a topografia povrchu.

.

72 Príklady frézovania rôznych geometrických tvarov AWJ lúčom (zdroj: Momber [18]) Obr.3. vodorovný smer. b) stabilizovaná stopa rezu s viditeľnými stupňami posuvu lúča c) pokračujúci posuv lúča a vyrovnanie stupňovitosti rezu abrazívny vodný lúč Obr.75 Ilustrácia závislosti tvaru výrezu na zmene vzdialenosti medzi obrobkom a dýzou.3. v závislosti na zvyšovaní rýchlostí posuvu lúča.74 Rezný cyklus pri frézovaní abrazívnym vodným lúčom (zdroj: Momber [ 18]) a) začiatok tvorenia stopy rezu. zvislý smer (zdroj: Hashish [5]) .3.3.73 Koncept dýzy pre obrábanie AWJ lúčom (zdroj: Hashish [5]) Obr.84 Progresívne technológie vysokotlaková bica na vodj prívod brusiva výtoková štrbina (oriľice) bI c} Obr.

3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. A WJM S5 Pre ekonomické a efektívne využitie AWJ lúča pri sústružení. spevnenie povrchu. v rozsahu 9.3. obr. Pri obrábaní AWJ lúčom je potrebné venovať pozornosť predovšetkým opotrebeniu zmiešavacej trubice. materiál abraziva. Opotrebenie je určované zmenou výsledného priemeru výstupu lúča z trubice. Ansari a Hashish [1.charakterizujúce samotný AWJ proces : • hydraulické parametre. Rýchlosť rezania je okrem toho ovplyvnená aj tlakom abrazívnej zmesi ako to ilustruje graf na obr. Priemer zmiešavacej trubice d m a priemer štrbiny d„ vo veľkej miere ovplyvňujú maximálnu reznú rýchlosť a zároveň majú vplyv na účinnosť procesu. abrazívne parametre sa môžu voliť nezávisle na hydraulických parametroch.2.3. najmä z hľadiska údržby. 5. vrátane nákladov na údržbu pre AWJ proces.2. Náklady spojené s opotrebením zmiešavacej trubice majú výrazný vplyv na prevádzkovanie AWJ rezacieho systému. ktoré určujú hydraulický výkon AWJ . vŕtaním • posuv lúča • počet prechodov lúča • vzdialenosť .2 a 3.týkajú sa priamo procesu rezania sústružením.90 až 2.VRR (volume removal rate) . ktoré sa ďalej rozdeľujú na: • primárne parametre . kým pre čistý vodný lúč sú tieto náklady asi 10 násobne menšie okolo 0. . Prevádzkové náklady pri AWJ sú ovplyvnené.74 USD/ hodinu.objemový uber materiálu.9 USDTiodinu. výtokový koeficient (C d ).76.pri sústruženi • vedľajší prídavok posuvu pri fŕézovani závislé. rýchlosť prúdenia abraziva (m a ).3. ktoré sú dané výsledkami obrábania a sú spoločné pre všetky operácie: • kvantitatívne parametre . stav abraziva (suché. Zvyšovaním hydraulického tlaku zmesi sa zvyšuje aj opotrebenie zmiešavacej trubice. pevnosť.98 až 29.tepelne ovplyvnená zóna. 3. topografia povrchu • kvalitatívne parametre . frézovaní a vŕtaní je potrebné vhodne určiť technologické parametre. hustota. • • druhom a množstvom brusiva Životnosťou dýzy a zmiešavacej trubice.priemer zmiešavacej trubice (d m ). dižka zmiešavacej trubice (l ra ) • sekundárne parametre . 7] delia tieto parametre pre optimalizáciu procesu na: • nezávisle. priemer Štrbiny (d n ). a rýchlosť prúdenia (u).tlak vody (p). modul pružnosti.77. • abrazívne parametre určujúce vlastnosti brusiva závislé na vlastnostiach obrábaného materiálu ako tvrdosť. • • zmiešavacie parametre . Labus [15] uvádza priemerné prevádzkové náklady.stand off (s) • rýchlosť rotácie . suspenzia). tieto parametre sú pre AWJ obrábanie kovových materiálov nevýznamné Vplyv hydraulických a abrazívnych parametrov na u b e r materiálu a akosť opracovaného povrchu je uvedený v kapitolách 3. veľkosť abrazívnych častíc.

.

77 Účinok tlaku abrazívnej zmesi na opotrebenie zmiešavacej trubice pri obrábaní Inconelu (zdroj: Hashish [9]) Podmienky rezania. Relatívna významnosť AWJ parametrov na výsledky obrábania je kvalitatívne zhodnotená v tab 3.299mm. Kvalitatívnym ukazovateľom účinnosti AWJ obrábania je.762mm + dn-0.76 Účinok priemeru lúča na reznú rýchlosť pre rozdielne tlaky lúča pri obrábaní Inconelu (Zdroj: Hashish [9J) I 4 Intenzita toku abrasiva [g/s] I* 1. pre konštantné podmienky lúča existuje optimálna hodnota rýchlosti prúdenia abraztva a zvýšenie rýchlosti neovplyvňuje zvýšenie úberu.86 Progresívne technológie 1 S 16 % 13 È 10 1 9 ^ 0 310MPA "ITÍMPA 172MPA ir ^ ^ ^ ^ 1 •n o dn=0.229mm dm-0. VRR sa mení približne lineárne v pracovnom rozsahu tlaku vodného lúča a rýchlosti prúdenia abraziva.3.10.457mm dm=1. .3 -*- Obr.SBmm Obr. = 3. 3.78 g/s. m. DN '='o. Q? 40 tx C*[RRIN] 180 2L1 »0 Minimalizácia množstva spotrebovaného brusiva a zvýšenie životnosti zmiešavacej trubice má podstatný význam pre ekonomickú účinnosť procesu.7 -»-241R»FA S 1. brusivo: granát. Významnosť účinku prevádzkových charakteristík zariadenia na parametre AWJ procesu uvádza tab. intenzita objemového úberu materiálu (volume removal rate . • rýchlosti prúdenia abrazívneho lúča.VRR).3. ktorá je závislá: • na tlaku vodného lúča. ako u väčšiny progresívnych technológií.11 podľa údajov [7]. zrnitosť 100. materiál trubice WC/C2 •S.

ktoré predurčujú rozsah jeho použitia. • veľmi významný • • • •• o • • o 3.3.3.* . 21.3.11 Významnosť AWJ parametrov na výsledky obrábania [7] AWJ parametre Výsledky obrábania Tlak Priemer vodného štrbiny lúča du P Objemový uber materiálu Hĺbka rezu Šírka zárezu Vlnitosť povrchu Drsnosť povrchu Prevádzkové náklady na rezanie Dĺžka zmiešavacej trubice Priemer zmiešavacej trubice • •• • •• • •• o I m o a • dm Rýchlosť prúdenia abrazíva ma • • •• • o o •• o • ••• •• • • •* •• Priemer častice Ma­ abrazíva teriál dp •• 0 •• 0 • o -nevýznamný.málo významný -významný. rezné hrany nevykazujú tepelnú a mechanickú deformáciu.10 Hodnotenie vplyvu prevádzkových charakteristík zariadenia na parametre AWJ [7] AWJ parametre Prevádzkové charakteristiky Tlak vodného lúča Priemer štrbiny d„ Dĺžka zmiešavacej trubice I m Priemer zmiešavac­ ej trubice dm 0 S7 Hydraulická účinnosť Výtokový koeficient Rozptyl vodného lúča AWJ koherencla Fragmentada častíc Opotrebenie zmiešavacej trubice Cena zariadenia Enviromentálne faktory Komponenty pre vysoký tlak Konštrukcia a montáž dýzy Pracovná spoľahlivosť Účinnosť zmiešavania • • • 0 P •• 0 o Q 0 Rýchlosť prúdenia abrazíva ma o O Priemer častice Materiál abrazíva abrazíva dp o o o o 0 o o 0 o 0 • •• • •• • • • •• * • • • • • • •• o 0 o o o o • •• o • •• • •• o o 0 O 0 0 • • • o 0 0 0 o o o o o • o .3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM.3. .5 Prednosti technológie vodného lúča a perspektívy využitá Prednosti technológie vodného a abrazívneho vodného lúča v porovnaní s ostatnými netradičnými technológiami. 22]: • • • " energetická účinnosť cca 80% (8 x viac ako laser). sa môže zhrnúť nasledovne [17. ktorý umožňuje rezať materiály citlivé na teplotu. relatívne studený rez.nevýznamný. v reze nevznikajú zvyškové napätia a mikrotrhliny. A WJM Tab. •••-veľmi významný • • • • o 0 Tab. • -málo významný významný.

.

Sú porovnávané hodnoty intenzity objemového úberu materiálu. kryogénne technológie alebo obrábanie prúdom ľadových kryštálikov (IJM Ice Jet Machining) [13]. ktoré podáva Hashish [5]. ako sú sieťované materiály. žc sa obrába trojrozmerná drážka (rozmery nešpecifikované). rezanie závitov a 3D obrábanie [Hashish. malá citlivosť na vzdialenosť dýzy od materiálu (napr. nie je potrebné pevné upínanie obrobkov. identifikáciu energetických strát a charakter vznikajúceho povrchu (Hashish. Mohan.0. jedným vysokotlakovým čerpadlom je možné napájať až 70 súčasne pracujúcich dýz vodného lúča alebo 8 dýz abrazívneho lúča. storočia bola v oblasti AWJM orientovaná na: • popis mechanizmu úberu. mimoriadna prevádzková spoľahlivosť a jednoduchosť obsluhy. mechanizmu opotrebenia a erózie. životnosť abrazívnych dýz je cca 50 hodín. kde sa namiesto jemného brusiva rozptýleného vo vode.1 . storočie. Množstvo publikovaných prác poukazuje na perspektívy predovšetkým AWJ lúča ako technológie pre XXI. skratka U M ) je technológia vyvinutá v Inštitúte of Technology New Yersey — USA. vysoká flexibilita dokonca aj pri zložitej geometrii výrezu (výstrižku). možnosť rezania aj pod hladinou vody. zmenou tlaku je možné v priebehu niekoľkých sekúnd materiál oplachovať. vata a iné. Geskin. životnosť kvapalinových dýz je cca 100 hod. ideálne pre automatizáciu riadenia pohybu lúča.25 mm.8 . Labus. Chung. Základná vedecko-výskumná orientácia v poslednej dekáde XX. Technologické možnosti opracovania vodným a abrazívnym vodným lúčom zďaleka nie sú preskúmané a využité.. vŕtanie aj rezanie jedným nástrojom. tvaroch a úkosoch. keďže tvrdosť ľadových Častíc je oveľa menšia ako brúsnych častíc. Opracovanie prúdom zmesi ľadových kryštálikov a vody (z angl. Kovacevic. Ďalšie porovnanie technológie abrazívneho vodného lúča s ostatnými netradičnými technológiami. použili Častice ľadu.Progresívne • • • • • • • • • • • • • • • • technológie vlastný proces rezania je bezprašný a nevznikajú pri ňom žiadne plyny a pary. Porovnanie vychádza z predpokladu. je uvedené vtab. Zang) • vývoj nových aplikácii pre širšie využitie technológie so zameraním na tzv. otryskávať. obrysoch. rezať je možné bez obmedzenia vo všetkých smeroch. hospodárnosť odpadu materiálu cez úzku štrbinu rezu. možnosť rezať vlnité materiály. malé straty materiálu v reze. presné leštenie a Čistenie povrchov ťažkoobrob i teľných materiálov. monitorovanie a riadenie procesu (Kovacevic. dosahovanej kvality povrchu vyjadrenej cez drsnosť Ra a popisne uvádzané základné požiadavky na výkon zariadenia. abrazívny lúč 0. Účinnosť procesu rezania UM lúčom j c nižšia ako AWJ. pri mechanickom spôsobe rezania. sústruženie.3. Na druhej strane prednosti technológie sú predstavené na báze: . keramika. Ansari) • prevádzku systémov pre vŕtanie. ktoré sú výsledkom priemeru ústia výtokovej štrbiny v dýze vodný lúč 0.2 mm. ako napr.12. Momber) • sledovanie. rezanie a delenie strešných krytín) rezanie problémových materiálov. ako napr. Čistiť a rezať.

napätie do 400V 4000V.: Effect of Abrasive Watcrjet parameters on Volume Removal Trends in Turning. M. Bhushan. 2. A WJM • • 89 zníženia nákladov na proces (náklady na brusivo predstavujú pri AWJ percentuálne najvyššiu položku) ochrany životného prostredia (eliminácia hluku a kontaminácie produktov a odpadu). Nov.8 1:10 obrábanie prúdom abraziva USM obrábanie ultrazvukom AWJ obrábanie vodným lúčom Literatúra ku kapitole 3. ASME J. B.. 3. do 1 mma/s 4 -. Vol. S O m OO A 0. S.9. Vol 117. B. 475^484 ASM.12 Porovnanie technológie abrazívneho vodného lúča (AWJ) a ostatných netradičných metód obrábanie podľa typických charakteristík procesov ako je intenzita úberu materiálu a kvalita povrchu (spracované podľa [5]) PROCES INTENZITA ÚBERU MATERIÁLU POŽIADAVKY NA VÝKON DOSAHOVANÁ DRSNOSŤ POVRCHU Ra [um] j (VRR) ECM elektrochemické obrábanie CHM chemické obrábanie EDM elektroiskrové obrábanie IBM obrábanie laserom PAM obrábanie plazmou EBM obrábanie elektrónovým lúčom AJM 33mm /s na 1 0 0 0 A (pre ocele) okolo 0. A. D ad vand i pour. ale predovšetkým technológia abrazívneho vodného lúča predstavuje v priemyselnej výrobe vysoko flexibilné prostredie.K. 4.Metals Handbook. Ansari.30 mm3/s pre ocele v závislosti od plochy okolo 7 mm3/s nejednotné údaje bez údajov okolo 1 0 0 0 mm3/s do 5 mm3/s 3 jednosmerné napätie do 30 V prúd do10 000A bez údajov prúd do 20A. ASM International. Tab. Miskolc. Doterajšie poznatky ukazujú.8-5-6.8-5-6. Led. (1995) pp.Egyeiemváros. 6.3 Opracovanie abrazívnym vodným lúčom WJM. March.3000 J za ms 200kW 130V. (1997). Hashish.: Water Jet Curling.: Handbook of Tribology (pan 2.3 bez údajov 0.3.3: 1. Tieto prednosti predurčujú technológiu UM pre zvýšené uplatnenie v potravinárskom priemysle a elektronike.3 bez údapv 3412 0.ed. of Engineering for Industry. L.Machining. 1996 .3. New York 1991. McGraw-Hill.2 Wear). Gupta.Inc.4-6. Interné materiály Bay-Zoltán Foundation for Applied Research.3 .3ŤO.60 mm3/s i 5 0 Ť 200 mm3/s typický výkon 2-f 5 kW bez údajov 10Ť50kW bez údapv 0. že technológia vodného lúča.

.

C. 67-73 21. R. M. ASME J. Vol 113..... Technická práca . Zhou. of Engineering for Industry. Kovacevic. (1991)s. 4 0 2 . of Engineering for Industry. ASME J. (1992) pp. Wilkins. Vol 111.D. ISBN 80-8057-091^* Bratislava. 44-50 10. (1995) pp. ASME J. Annals of the CIRP Vol.. Firemné materiály AWAC spol. E. 269-281 Hashish.C. Feb.: Vodný lúč v praxi .: An Investigation of Milling with Abrasive -Watcrjet.39/2 (1989). 425-429 25. of Engineering for Industry. M. Feb. Dearborne.. F. of Engineering for Industry. T. Hashish. Chao. ASME J. (1997) pp. wt Werkstaitstechnik 81. R. Leu. ASME J.. of Engineering for Industry. T. Z. (19989) pp. of Engineering for Industry. M. J. McGeough. 57-61 26.. 1998 15. V. 28. 1983 .. A.z ind. ASME J. (1985). j . Vol 115. J. Aug. Hashish.90 Progresívne technológie 5.: Rezaní materiálu vysokotlakým kapalinovým paprskem.: Akruelle Probléme der Abrasiv-Wasserstrahl-Bcarbeitung. (1995) pp. a kol. Optimisation Factors in Abrasive Waterjet Machining.: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. E. of Engineering for Industry. W.. M. Firemné materiály Flow Systems.: Eintgraten durch Hochdruckwasscrstrahlen. Lipták. Ohadi. 3 4 0 .A. ASME J. Ansari.: Cutting Force Dynamics as a Tool for Surface profile Monitoring in AWJ ASME J.3 5 0 13. 516-525 12.C. ASME J. Vol 117.. G. of Engineering for Industry . epos.. Y. J. van Luttervek. A. Kim.. of Engineering for Industry. Aug. Mohan. Vasilko. 27.: Abrasive Waterjet Deep Kerfing and Waterjet Surface Cleaning for Nuclear Facilities.7 8 4 14. Inc.. K.35/2/ (1986). Chapman and Hall.Echert. K. Alberts. (1991) pp.. Gores. (1993) pp.4 1 0 16. Dekkyser. R. M. 17. Geskin. Graham.WJM. Vol 117. Warnecke. 437^*41 19. M.. 24. Pr/yklenk. Snoeys. ASME J. SME. S. Vol 119. Modrák. 51-56 Hashish.Fertig. May. Kovacevic. Staelens. H. Vol 115. s.: State of the Art of Research and Development in Abrasive Waterjet Machining ASME J.. (1995) pp. Labus. Vol 115.I. wt. R.s r. of Engineering for Industry. R. Vol 113. ASME J. 9. Vol 117. 6. Neusen. 75.: Nové materiály a technológie ich spracovania. 8.. (1988). J. Alfa Bratislava 1990 l. Mohan.5 8 3 11.. Nov..F.vyd. Nov. pp. M.M.: An Erosion Model of Waterjet Cutting.: Material properties in Abrasive Waterjet Machining. K.587 -607 18. A. Liška.: Factors Influencing the Particle Size Distribution in an Abrasive Waterjet. Schaltter.: Rezanie vodným lúčom. o..1 Machining. Momber. Feb. Schwarz. Ramulu. Nov. Nov. (1993) pp. M. 158-166 Hashish.: Advanced Methods of Machining.Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Comaprative Evaluation of Abrasive Liquid Jet Machining Systems. M. of Engineering for Industry. Led 20. Vol 111.4-8 23. 29-37 Hashish. of Manufacturing Science and Engineering. E. Hashish. J. J. The Effect of Beam Angle in Abrasive-Waterjet Machining. 776 .: Thermal Energy Distribution in the Workpieee during Cutting with AVIl. (1989) pp. R.. M.. dec. M. Vol. Zhang.467 -480 22.. Krajný. E. (1991) pp. G. . M. Annals oftheCIRP Vol. London. Aug. pp. J. 7. Tool and Manufacturing Engineers Handbook.1988. Geskin. 5 5 7 8 . Vol 114. T. (1993) pp.J.1990 s.: Characteristics of Abrasive Waterjet Generated Surfaces and Effects of Cutting parameters and Structure Vibration. Hashish. D. Feb. Strojírenská výroba. M..

ktoré tvoria zároveň obsahovú náplň kapitoly 4. ktorými sú atómy a molekuly materiálu obrobku kombinované s reagujúcou látkou (chemická zlúčenina. cnergoiúčových technológií. alebo prúdenie tepla. ale nie sú v nasledujúcej kapitole rozoberané. Aj keď sú zvyčajne uvádzané spoločne tvoria dve veľké skupiny procesov. 111 definuje tieto procesy ako postupy. využiva na tvarovanie dielcov poznatky fotografickej techniky. ktoré okrem chemických dejov. rozšírené pod názvom chemické frézovanie fotochemické obrábanie. Do tejto skupiny sú zaradené nasledujúce procesy. Chemické obrábanie je proces. kde primárny zdroj energie je elektrická energia a jej pôsobenie na kvapalinový vodič . Taniguchi (19SlJ) [kap. v závislosti na primárnom zdroji energie používanej na uber materiálu. • termické odstraňovanie ostrapov.i. kde primárny zdroj energie je chemický dej rozpúšťania materiálu. Elektrochemické procesy úberu materiálu využívajú riadené anodické rozpúšťanie materiálov prechodom jednosmerného elektrického prúdu elektrolytom Elektrochemické obrábanie využiva . ktoré využíva tepelný účinok chemickej reakcie. aby chemická reakcia rozpúšťania bola vždy aktívna. Pri úbere materiálu.1: chemické obrábanie (CM Chemical Machining). • • K chemickým procesom patria aj procesy leštenia a Čistenia povrchov. a to: • • chemické procesy. ktorý využiva chemickú reakciu ako primárny zdroj energie na uber (odstránenie) materiálu.4 CHEMICKÉ A ELEKTROCHEMICKÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU 4 Chemické a elektrochemické procesy úberu materiálu využívajú chemické a elektrochemické reakcie v plynnom alebo kvapalnom prostredí na odstránenie Častíc (atómov alebo molekúl) materiálu a vytvorenie požadovaného tvaru dielca. sú odstraňované z povrchu prúdom plynu alebo kvapaliny. clektrolyt). Tieto procesy využívajú jav elektrolýzy na uber materiálu. Chemické a elektrochemické procesy úberu materiálu patria do skupiny tzv. produkty reakcie. Na odstránenie rozpusteného materiálu je potrebné použiť nútenú cirkuláciu elektrolytu. Elektrické a/alebo elektrochemické procesy úberu materiálu.elektrolyt. Chemické procesy úberu materiálu. elektrické a/alebo elektrochemické procesy. ktoré prebiehajú pomocou lúča chemicky alebo elektrochemický reagujúcej látky v plynnom alebo kvapalnom prostredí. Nútená cirkulácia sa nepoužíva iba v procesoch leštenia a elektrochemického označovania.

.

že materiál obrobku je elektricky vodivý. • elektrochemické odstraňovanie ostrapov. kde je zaradené elektrochemické sústruženie. Najmä elektrochemické obrábanie sa môže použiť na opracovanie materiálov nezávisle na ich tvrdosti. Chemické a elektrochemické obrábanie má svoje zvláštne podmienky použitia pri výrobe kovových (vodivých) predmetov. nástroj ako geometrické teleso určitého tvaru.92 • Progresívne technológie na vytváranie požadovaného tvaru dielca. ale vyvolali vývoj a použitie kombinovaných procesov elektrochemického a elektroiskrového procesu pre tvarovanie nevodivých alebo čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov. • elektrochemické brúsenie a honovanie. Do tejto skupiny patrí široké spektrum procesov ako je: elektrochemické obrábanie. ale uber materiálu sa realizuje chemickým rozpúšťaním materiálu v podmienkach elektrolýzy. húževnatosti a iných fyzikálnych vlastnostiach za predpokladu. • elektrochemické leštenie a morenie. frézovanie. hĺbenie a tvarovanie. vŕtanie. Požiadavky priemyslu. Chemické a nanotechnológií. elektrochemické procesy sa uplatňujú v procesoch mikroopracovania a .

1 4. ktorý v roku 1953 vyriešil problém znižovania hmotnosti leteckých dielcov technológiou postupného odleptávania prebytočného materiálu. Sanz. je to technológia chemického leptania tvarových otvorov do veľmi tenkých materiálov a do fólii. odstraňovanie tenkých vrstiev v malosériovej výrobe.1 Chemické obrábanie C M Chemické obrábanie (CH Chemical Machining) tiež známe pod názvom chemické frézovanie. chemického frézovania (licencia pod názvom Chem-Mill).4. proces vyvinutý a používaný na odstraňovanie ostrapov (delmrring). Za priekopníka v tejto oblasti jc považovaný Manuel C. Jeho široké priemyselné využívanie však začína iba krátko po II. svetovej vojne v leteckom priemysle. Chemické obrábanie sa využíva v nasledujúcich oblastiach výroby: • • • • • • presné modelovanie tvarových súčiastok. je proces leptania povrchu kovových materiálov postupným rozpúšťaním vrstiev materiálu do hĺbky niekoľkých milimetrov. tvarovanie rozmerných rovinných plôch. ktorý využíva tepelný účinok chemickej reakcie. ktorá využíva poznatky fotografickej techniky. tiež zaužívaný názov fotochemické leptanie . chemické leštenie a čistenie. Termické odstraňovanie materiálu (TEM Thennal Energy Meihod). ale výhoda chemického obrábania spočíva v energetickej nenáročnosti. ktoré využívajú účinky chemickej reakcie na tvarovanie dielcov: • • Chemické obrábanie (CM Chemical Machining).photo etching). ktoré využiva účinok leptania kyselinami alebo zásadami. Je variantom chemického obrábania. redukcia hmotnosti krídlových panelov lietadiel plošným odleptaním nadbytočného kovu z vyznačenej oblasti. • • Medzi hlavné nevýhody procesu chemického obrábania patri skutočnosť. tzv. V súčasnosti existujú tri smery. nie je potrebné elektrické napätie na priebeh chemickej reakcie) leptanie kremíkových platní v rôznych smeroch kryštalickej mriežky. chemické leptanie elektronických súčiastok. anizotropické leptanie. ktorý rozšíril využívanie chemického obrábania v sériovej a veľkosériovej výrobe [9]. V tom istom roku bol podaný prvý patent na proces tzv. Fotochemické obrábanie (Phowchemical machining alebo blanking. opracovanie objemovo a plošne veľkých dielcov z ťažkoobrábateľných materiálov (v tejto oblasti sa uplatňuje aj elektrochemické obrábanie. . Uber materiálu chemickým pôsobením patrí k najstarším procesom tvarovania povrchov. Do tejto skupiny patria chemické frézovanie. že výsledok procesu leptania (úberu materiálu) je závislý na experimentálnych skúsenostiach a vyžaduje vysokú zručnosť a odbornosť personálu.

.

Masky sa nanášajú na povrch buď náterom alebo nástrekom ochranného povlaku. Zloženie zlúčeniny sa mení v závislosti od materiálu opracovaného dielca. Z technologického hľadiska najväčšiu pozornosť je potrebné venovať materiálom pre masky a pre reaktívne prostredie. Koncentrácia používaných leptadiel nebola udaná. ktoré tvora kyseliny alebo zásady.0 HF.0 1. 7 5 Ť 1.94 4. obrobku o hrúbke niekoľkých desatín milimetrov až niekoľko milimetrov (udáva sa celková hĺbka odleptanej vrstvy okolo 10 -f 12. Riadené odleptávanie je založené na chemickej reakcii medzí obrábaným materiálom a reaktívnym prostredím.4 mm [6].75 1. maskami. Pre leptanie ocele a hliníka sa používajú kyseliny. 0 0 . chemicky odolnými látkami alebo špeciálnymi povlakmi. Niektoré druhy doporučených leptadiel sú uvedené v tab. Reaktívne prostredie alebo leptadlo. je chemická zlúčenina štandartne dostupných chemikálií so špeciálnymi prísadami pre zvýšenie zmáčavosti. [7]). Masky sú vyrobené z chemicky odolných materiálov ako sú guma a plasty. Miesta.5 0. ktorá musí byť ľahko odstrániteľná pred a po leptaní. kým zásady sú vhodné pre nikel a med'. Hrúbka masky sa pohybuje v rozmedzí 0.7 mm [6]. Masky tvoria chemicky odolnú vrstvu. HNQj H2SO4 t ŕ 1. Druhy doporučených materiálov pre masky a spôsob ich nanášania je dodávaný obvykle výrobcami zariadení pre chemické obrábanie spolu s technológiou.2 4 0. regenerácia a neutralizácia leptacieho roztoku) viii) hospodárnosť úberu materiálu (náklady na chemikálie) ix) podmienky tepelného ovplyvnenia materiálu.1 Vybrané druhy materiálov pre leptanie a doporučené leptadlá (spracované podľa [9]) materiál hliník a jeho zliatiny nizkolegované ocele korozivzdomó ocele ( A I S I 3 0 4 ) titánové zliatiny horníka jeho zliatiny druh íeptacia NaOH + Na2S HNOÍ HN03 drsnosť Ra [um] 2.4.1 spolu s dosahovanými drsnosťami opracovaného povrchu. Tab.5 Voľba druhu leptadla je závislá od množiny parametrov ako sú: i) ii) iii) iv) v) druh materiálu obrobku druh materiálu masky hĺbka leptania a jej rovnomernosť požadovaná kvalita chemicky dokončovaného povrchu potenciálne možnosti poškodenia alebo zmeny metalurgických vlastností materiálu (napr. leptací roztok (etchant).0 Ť 2 . ktoré majú zostať neporušené sa zakrývajú tzv.1 Princíp technológie úberu materiálu Progresívne technológie Princíp chemického obrábania spočíva v riadenom odstraňovaní (odleptávaní) materiálu z povrchu. 4. Technológia nanášania týchto látok sa nazýva maskovanie. pri leptaní titánu a jeho zliatin je potrebné sledovať absorpciu vodíka do povrchových vrstiev) vi) intenzita úberu materiálu vii) prípustné prevádzkové prostredie (bezpečnosť obsluhy. .5 í 4.1.5 1.

4.1 Chemické obrábanie CM 95 wsm miesac.3 Ukážka postupu chemického frézovania drážky a vytvorenie prechodovej zóny po jednotlivých krokoch leptania. chemického obrábania [6] : n • '•à-'ii. 4.v.-. • í leptadlo t&HsS&g [Žeraviaca t———° c h ladiaca * Obr.2 Princíp chemického obrábania cievka podrezanie obrobok maska Ň j'en j 1 u * pooiezanie pre druhé leptanie •dslrartenia masky odstránenie masky pŕs prvé leptanie] leptanie prechodová zòna Obr. c) vytvorenie prechodovej zóny medzi jednotlivými susednými krokmi (zdroj [6]) . b) druhé leptanie. a) jednoduché frézovanie. podrezanie a polomer zaoblenia R1 sa rovná približne odleptanej hĺbke odleptanej vrstvy d.4.

.

Tieto defekty charakterizuje norma ASTM M1L-C81769 [6] používaná v leteckom priemysle a rozdeľuje ich podľa typov na: a) b) c) d) c) žliabky alebo ryhy. Z kryštalografie je známe. Po postupnom odleptaní materiálu vzniká tzv. Toto podrezanie vzniká najmä v dôsledku predĺženia doby pôsobenia lcptadla na povrch.1 Kvalita opracovaného povrchu Kvalita chemicky opracovaného povrchu je určená vstupnou kvalitou povrchu polovýrobku a hĺbkou odleptanej vrstvy. kde konči maska.1. obr. Pre leptanie sú vhodné povrchy bez rýh. ktoré zahrňuje polomer R1 a R2.5b.4. postupné stenčovanie steny smerujúce od krajov do stredu dielca.5e. Obr. tým je horšia „leptateľnosť" materiálu (pojem podobný obrobiteľnosti. obr.4.7 x 15 m [8]. pájkované a odlievané povrchy v dôsledku ich pórovitej a nehomogénnej štruktúry. 4. jamiek a iných povrchových porúch a vád materiálov. „podrezanie" t. odleptanie materiálu v oblastí za prekrytím maskou. previsy zostávajúce v hornej časti zaoblenia v oblasti. hlboké a úzke drážky v dielcoch. ktoré vznikajú v oblasti zaoblenia. 4. Hĺbka odleptanej vrstvy sa kontroluje počas procesu vždy v určitých Časových cykloch. obr. Obyčajne je podrezanie približne rovné hĺbke odleptanej vrstvy. obr. Podľa rozmeru a tvaru sú menšie a tvarovo zložitejšie dielce umiestnené v ľahko manipulovateľných košoch. Dielce po očistení a odmastení sú ponorené do nádrže s leptavou kvapalinou.3 ukazuje postupné podrezávanie pri chemickom frézovaní stupňovitej drážky.5c.4. zvislé drážky alebo ryhy ako výsledok pôsobenia plynových bublín pri leptaní.5 ukazuje možné defekty a poškodenia povrchu po chemickom leptaní. Kapacita nádrže je daná jej rozmermi.4. Lcptaný dielec sa po určitej dobe vyberie a premeria sa hĺbka odleptanej vrstvy.2. obr. Typickým javom pri chemickom obrábaní je tzv.3a.násobkom hĺbky rezu a pre ostatné materiály až 10-násobok hĺbky rezu [6]. Obr. a veľké plošne rozmerné dielce zavesené na závesoch. Obr.96 ProRresívne technológie Jednoduchý princíp metódy chemického opracovania povrchu je znázornený na obr. Intenzita úberu materiálu sa pohybuje okolo 0. Čím je vyššia hustota rozloženia atómov.4. obr.4. Ako výsledok nehomogénnosti povrchu pred leptaním a náhodných vplyvov pri procese leptania môžu vznikať rôzne defekty a poškodenia povrchu.4. Rozmery môžu byť až 3.75 Ť-3.4.4 ukazuje výsledný účinok leptania na tvar povrchu ako dôsledok nerovnomernej hustoty rozloženia atómov v povrchovej vrstve materiálu. Pokiaľ hĺbka odleptanej vrstvy nieje dostatočná. Prípustná dĺžka prechodovej zóny je pre zliatiny hliníka 4 .4. prehnutie. jamky alebo miestne priehlbeniny. ktorá je charakterizovaná polomerom zaoblenia R.5d. V prvom kroku je podrezanie u takmer rovne hĺbke odleptanej vrstvy d (u ~ d) a tiež polomeru zaoblenia R1.1.5a. Pri druhom kroku leptania sa predpokladá podrezanie v šírke u1.025 mm/min a dosahovaná sa drsnosť Ra je v rozsahu 0.j. . dielec sa opäť ponorí do nádrže. Nerovnomerný uber je typický pre zvárané. Rovnako nie sú vhodné ostré rohy. Všetky tieto poruchy a nevhodné tvary môžu spôsobiť nerovnomerné odleptanie materiálu. stlačenie. prechodová zóna. že jednotlivé roviny kryštalografickcj mriežky majú rôznu hustotu rozloženia atómov. je v tomto prípade vzťahovaný na schopnosť materiálu reagovať chemicky s koncentrovanými roztokmi kyselín a zásad za určitých podmienok).75 pm v závislosti na materiále leptaného povrchu [5].4.1. obr.

• * 1 • .5g. obr. obr. . .4.1.7 . príčina vzniku je rovnaká ako v prípade h).5 Typické defekty na povrchu chemicky frézovaných dielcov (zdroj: Langworthy [6]) Dosahovaná drsnosť povrchu po chemickom obrábaní sa mení podľa druhu leptaného materiálu. vrub v mieste pred zaoblením.1 Chemické obrábanie CM í) g) h) 91 i) ostrovčeky. tento druh vrubu je neprípustný. 4.5i.5h. obr. orientačné hodnoty sú uvedené v tab. tesná m e d z e r a široká medziatómová jnedzera ^£S povrch mechanicky medzi atómami opracovaný V jf^ • . • y . • hranice zrn • štruktúra pred chemickým opracovaním štrukúra po chemickom opracovaní Obr. vrub v mieste pred zaoblením. . 4. obr. \. < • • • • / • • A« *. tento typ vrubu je klasifikovaný ako prípustný. miestami vystupujúce časti neodleptaného materiálu. Vo všeobecnosti neexistuje jednotnosť v dostupných v informačných zdrojoch.4.4. vyvýšeniny. .4.4. vzniká v dôsledku rýh na pôvodnom neleptanom povrchu alebo ako stopa po nevhodne hlbokom orysovaní tvaru pred leptaním. (zdroj: Langworthy ¡6}) povrch vytvorený po leptaní Obr.4.4 Účinok leptania na povrchovú vrstvu z mikroskopického hľadiska.5f.

.

2 Chemické frézovanie Chemické frézovanie je proces ieptania používaný na presné modelovanie kovových dielcov.15 -ŕ 2 mm. neoprén. V dnešnej dobe sa stále viac využíva laser na nanášanie vrstiev.025 mm/min. polyetylén. Bežne používané leptadlá sú roztoky rôznej koncentrácie. napr. Hrúbka ochrannej vrstvy býva v rozmedzí 0. čo urýchľuje a automatizuje proces maskovania. b) . ktoré nemajú byť odstránené. polyvinylchlorid. Pre horčík a jeho zliatiny je dosahovaná drsnosť lesklého povrchu v rozmedzí 0. Materiál masiek je guma. c) Plochy.70 * 1.38 -f 1.78 pm [6]. živíc. morenia a oplachovania vo vodnom kúpeli a napokon zo sušenia. Tým sa odstráni oxidický film Al 3 Oj. ktorý je najčastejšie chemicky opracovaným materiálom. miešaním. d) Nechránené oblasti povrchu sa leptajú ponorením dielca do leptadia. Obvyklý postup pri chemickom frézovaní pozostáva z nasledujúcich krokov [8]: a) Čistenie povrchu pre zabezpečenie dobrej priľnavosti masky a rovnomerného úberu materiálu. že kov je odoberaný v množstve asi 0. Jeho zloženie a koncentrácia sú volené tak. Z uvedeného dôvodu je dobre známa technologická postupnosť leptania a používané chemikálie. sa udáva dosahovaná drsnosť Ra v rozmedzí 0. Proces čistenia pozostáva z odmastenia. gumy.78 pm. Proces čistenia dielcov vyrobených z hliníkových zliatin začína odmastením obyčajne v trichlóretyléne. polystyrén a iné. Kal. plastov. Obr. ktoré obvykle trvá 2 -ŕ 8 hodín. Pre rovnomerný uber materiálu je potrebné zabezpečiť vhodnú teplotu leptacieho roztoku a jeho plynulý pohyb napr. hĺbky odoberaného materiálu a druhu použitého leptadla.76 ~ 4. Hliník a jeho zliatiny používané v leteckom priemysle sú najčastejšie opracované technológiou chemického frézovania. Hladký a lesklý povrch titánu a titánových zliatin má Ra v rozsahu 0. sú chránené vhodným materiálom tzv. 4.57 um v závislosti od druhu hliníkovej zliatiny. Pre zvýšenie priľnavosti masky sa dielce moria ešte v kyseline sírovej H2SO4. Morenie prebieha v 5% roztoku NaOH (hydroxid sodný) pri teplote asi 40° C. maskou sú to materiály na báze lakov. roztok kyseliny chlorečnej a kyseliny dusičnej pre ocele a chlorid železitý pre korozivzdorné ocele. hydroxid sodný sa používa pre leptanie hliníka a jeho zliatin. ktoré budú leptané sa orysujú podľa požadovaného tvaru a prebytočná maska sa odstráni postupným olupovaním. ktorý vznikne na povrchu sa odstráni ponorením do 15 30% roztoku kyseliny dusičnej HNOj. 4. Odporúča sa dielec klásť do roztoku pod 45° uhlom.1. aby nedošlo k nahromadeniu vodíka pod maskou. odstránenie oxidickej povrchovej vrstvičky. Časti.6 je typickou a najčastejšie používanou ukážkou procesu maskovania rozmerovo veľkých dielcov pomocou lasera. Obrábané časti sú ponorené do leptacieho roztoku alebo ním striekané.9S < Progresívne technológie Pre hliník a jeho zliatiny. Po očistení povrchu pokračuje proces nasledujúco: Nanášanie ochrannej masky na miesta. Po nanesení masky nasleduje jej sušenie. ktoré nemajú byť leplané.

ale je úmerná hĺbke odoberanej vrstvy materiálu. obr. Rýchlosť rozpúšťania sa udáva okolo 0.4 mm/min. Opakovaný postup sa používa pre tzv. na chladenie I D n t maska Obr. Corlaser optka piivod plynu ^v*-1. môžu sa vytvárať veľmi Úzke prierezy. í Chemické obrábame CM 9Q Doba leptania nie je závislá na ploche.7 Postupnosť krokov pri chemickom frézovaní smpňovitej drážky [8] obrabok Výhody chemického frézovania je možné zhrnúť nasledovne: uber materiálu nespôsobuje vznik vnútorných napätí v hotových dielcoch. zabezpečuje sa rovnomerné tvarovanie zložitých profilov.4. ktorú je potrebné opracovať.6 Nanášanie ochrannej masky pomocou lasera na veľkoplošné dielce.01 4 0. 4. postupné odpletávanie stupňovitej drážky. f) Nasledujúce kroky procesu sú: odstránenie ochrannej masky. • • • • . Po ukončení procesu nasleduje čistenie a kontrola. Detail hlavice lasera pri nanášaní masky (zdroj: Snoeys etal.4. -1—! 2 m U— . rxjslupnosf krokov pn leptaní slupfi ovite] drážky 3. odolnosti ochrannej masky. [8]) e) Po opracovaní sú plochy omývané a zbavované zvyškov leptadla. Po odlcptaní jednej časti sa odstráni časť masky a odkrytá časť je ďalej leptaná.vrstva podrezavanie hrana masky 4 hrúbka Obr.4. čistenie a kontrola kvality povrchu dielca. chemickým účinkom prostredia a vznikajúcich splodín. opracovať je možné väčšinu ocelí a zliatin. g) Po chemickom frézovaní môžu byť dielce dokončované d'alšimi postupmi mechanického opracovania.7.

.

titánové zliatiny vyžadujú špeciálne leptadlá. aby sa obmedzila hydrogenizácia povrchových vrstiev. neodporúča sa vyrábať drážky s menšou šírkou ako je dvojnásobok hĺbky rezu. zvary a náliatky sa leptajú obtiažne. (zdroj: (8J) Chemické frézovanie sa využíva pre opracovanie častí plášťov a krídiel lietadiel. ktorá môže spôsobiť vznik tzv.8 Príklad úpravy prierezu panela plášťa lietadla chemickým frézovaním za účelom zníženia hmotnosti. " • • • • • • • • • Obr. najmä za účelom zníženia hmotnosti dielcov. Obr.8 ilustruje príklad postupného tvarovania a odleptania prebytočného materiálu plášťa lietadla. Medzi hlavné nevýhody procesu patria: vznik tzv. 4. v prípade ak jc materiál homogénny). tvrdosť a krehkosť materiálu nepredstavujú významné vlastnosti z hľadiska chemického opracovania. . rozmery dielca sú limitované iba rozmermi nádrže. vytváranie veľmi hlbokých tvarov nieje hospodárne. pre zabezpečenie rovnomernosti odlcptanej vrstvy sa vyžaduje homogénna štruktúra ocelí.25 mm. najväčšiu nákladovú položku tvorí cena chemikálii. náklady na proces sú nízke v porovnaní s ostatnými procesmi ako ECM alebo EDM. po chemickom frézovaní sa niekedy vyžaduje mechanické leštenie povrchu. nie je možné vytvárať ostré hrany. pretože majú rôznorodú štruktúru. jamkovitého povrchu.4. nekontrolovateľného podrezávania.J 00 • • • • • Progresívne technológa- chemické frézovanie. alebo stopy po korózii spôsobujú nerovnomerné odleptávanie a vznik rôznych vád). pričom polomer zaoblenia je približne rovný hĺbke rezu (hĺbke odleptancj vrstvy. vrypy na povrchu. skúšobných laminátov a kovových Časti z tenkých plechov a fólií. dovoľuje použiť jednoduchšie tvárniace postupy. dosahujú sa veľmi úzke tolerancie rozmerov okolo ± 0. pretože pri leptaní sa vytvára zaoblenie. do ktorej sa ponára. nutnosť zvýšenej pozornosti na bezpečnosť práce spojená s manipuláciou s chemickými látkami. náklady na proces závisia od kvality povrchu východiskového dielca (napr. Široké uplatnenie nachádza chemické frézovanie vo výrobe dosiek plošných obvodov. zneškodňovaním chemikálii a problémy so znečisťovaním ovzdušia. ako operácia nasledujúca po tvárnení.

kde by mechanické obrábanie mohlo spôsobiť poškodenie (lom. Fotorezist nanášaný ponorením do kúpeľa alebo striekaním. Podľa grafickej predlohy sa pripraví tzv.1 Chemické obrábanie CM 101 Veľmi výhodná je táto metóda pri výrobe tvarových otvorov do jemných súčastí z tenkých kovových fólii. výroba mikrokomponentov a využitie v oblasti nanotechnológií. Použitie PCM technológie je vhodné pre relatívne tenké materiály s hrúbkami v rozsahu 0.003 * 1. opracovanie tvrdých a krehkých materiálov. Vlastnosťou týchto látok je. „podrezania".27 mm [2].1. pri chemickom frézovaní. kompenzácia tzv. čisté prostredie a potrebujú zložitejší postup spracovania ako ostatné maskovacie techniky používané napr. Vyžadujú starostlivú manipuláciu. Foto rez i s tí v ne látky sú fotografické ochranné masky.3 Fotochemické obrábanie Fotochemické obrábanie alebo leptanie (PCM Photochemical Machining) je modifikácia chemického frézovania. Vytvárajú veľmi tenké ochranné vrstvy a sú citlivé na svetlo. vznik pnutia v tenkých vrstvách a ostrapy. Čo by mohlo spôsobiť ich deformáciu. výroba dielcov. ktorý' sa redukuje na rozmery požadovanej veľkosti hotového dielca. Je vhodné pre presné tvarovanie kovových aj nekovových materiálov pre svoje osobitné výhody ako: • • • • • • tvarovanie mimoriadne tenkých materiálov (fólií). Faktory. V súčasnosti sú zložité tvary navrhované pomocou CAD systémov. Obmedzenie hrúbky materiálu je spojené s požadovanými toleranciami rozmerov. výroba mimoriadne zložitých tvarov. Doba ožiarenia závisí na intenzite svetelného žiarenia a na použitom druhu materiálu masky. fotonegatív. Vytvrdené vrstvy fotorezistívnej látky pôsobia ako bariéry pri leptaní. ktoré ovplyvňujú presnosť rozmerov pri fotochemickom obrábaní sú: • • • • • druh opracovaného materiálu predpísané rozmery hotového dielca presnosť tvaru zhotoveného fotonegatívu. .4. d) Pripravený negatív požadovaného tvaru sa položí na materiál polovýrobku a vystaví sa ultrafialovému žiareniu. že po ožiarení svetlom vhodnej vlnovej dĺžky sa vytvrdzujú. pri ktorom je materiál odoberaný z povrchu fotografickou technikou.9 je možné popísať nasledujúcimi krokmi: a) Príprava grafického návrhu tvaru a jeho niekoľkonásobné zväčšenie. presnosť procesu maskovania a leptania. 4. 4. Postup fotochemického leptania znázornený na obr. ktoré musia byť bez ostrapov. ktoré vytvárajú vrstvy odolné leptaniu pomocou fotografickej techniky. b) Polotovar je chemicky očistený. koncentrácia napätí v podp o v rohových vrstvách). c) Na očistený materiál sa nanáša fotosenzitívna látka (nazývaná fotorezist). kde je potrebné rýchle a lacné zhotovenie modelov (uplatnenie pri technológií Rapid Prototyping). Typická doba expozície ožiarenia je 10 30 sekúnd. ktoré by sa inak vyrábali lisovaním. výroba vývojových prototypov a modelov.

.

• mimoriadne tenké kovové fólie nie sú ovplyvnené deformáciou z upnutia a mechanického pôsobenia síl a napätí. . pretože sa mení len predloha (negatív). ktoré rozpúšťa nechránené miesta a vytvára požadovaný tvar dielca. Uber materiálu je v rozsahu 0. očistený povrch kovu obojstranne nanesená fotorezislivna látka ultrafialové svetlo foto negativ tvaru obojstranné ožiarenie fotorezistivnej látky ZZZZEZi VZZZZZZ2ZZ2ZZÜ odstránenie masky H 5= parciálne leptanie tvaru Obr. Po odleptaní sa dielec umýva.9 Účinok leptania na povrchovú vrstvu z mikroskopického hľadiska. • proces umožňuje veľkú flexibilitu navrhovaných tvarov.01 -í 0. Pre hliník a jeho zliatiny sa obvykle používa 20% roztok hydroxidu sodného (NaOH). tvrdosť a iné fyzikálno-mechanické vlastnosti kovov sa nemenia vplyvom procesu. 4. (spracované podľa : Friedman ¡2]. Bellow a Koni [1]) rozdelenie obrob ku leptaním Medzi hlavné výhody fotochemického obrábania patria: • mimoriadne nízke náklady na zariadenie. čisti od ochrannej masky a kontroluje kvalita leptania. ktorá sa v súčasnosti pripravuje pomocou CAD systémov. Najčastejšie používaným druhom leptadla pre kovové materiály je chlorid železitý (FeCľj) v rôznej koncentrácii Bauméovej stupnice (°Be). • krátke časové úseky potrebné pre zhotovenie novonavrhnutých dielcov od zadania návrhu. presnosť tvarov sa zvyšuje so znižujúcou sa hrúbkou materiálu.05 mm/min. • minimálne náklady na nové aj vysoko zložité tvary. Teplota leptacieho roztoku sa udržiava okolo 55°C. • hotové dielce sú vysoko presné a bez ostrapov.102 e) Progresívne technológie f) Po tomto prípravnom spracovaní sa polotovar ponorí do reakčného kúpeľa podobne ako pri chemickom frézovaní alebo je striekaný leptadlom.

bronz. ktoré vychádza z empirických skúseností [2]. pretože výpary lcptadiel sú vysoko korozívne.1 Chemické obrábanie CM 103 Nevýhody sú: • požiadavka pomerne vysokého stupňa zručnosti obsluhy. mangán.10 Doporučené obmedzenia rozmerov dielcov pre fotochemické obrábanie z hľadiska vyrobiteľnosti a presnosti požadovaného t v am.4. striebro. tantal.11. titán. mosadz. olovo. • nie je možné vytvárať ostré hrany. 4. Fotochemické leptanie je nenáročné na použité zariadenie a neovplyvňuje mechanickými deformáciami opracovaný povrch.4. leptacie náradie a zariadenie musí byť oddelené od ostatných zariadení.4. korozivzdomé ocele. chróm.75 h 1.6 mm.0025 mm.4. nikel.10 [2]. hliník. Inconel. maximálna hrúbka materiálu doporučená pre dierovanie jc okolo 1. (zdroj: [2]) Väčšina bežne dostupných kovov a zliatin.0038 ŕ 1. « obmedzenie hrúbky materiálu vhodného pre dierovanie zložitých tvarov.2. Lcptateľnosť je charakterizovaná kvalitatívnym hodnotením.52 mm a pre dielce. limitné hodnoty rozmerov dielca h 0. Široké uplatnenie našlo PCM vo veľkosériovej výrobe tvarovo zložitých a rozmerovo malých otvorov do fólií o hrúbkach 0. vanád. uhlíková oceľ. Pre razenie a dierovanie je potrebné vyrobiť vysoko presný nástroj z pevného a húževnatého materiálu.13 mm. Podľa schopnosti kovov a zliatin reagovať s leptadlom je ich možné rozdeliť do štyroch základných skupín. ako to ukazuje tab.2 Kvalitatívne hodnotenie leptateľnosti vybraných druhov materiálov [2] Materiál elektrolytická me o". Tab. zirkón wolfräm. PCM je vhodné pre opracovanie tenkých materiálov s hrúbkou okolo 0. Monel. niektoré ďalšie rozmerové obmedzenia znázorňuje obr. zlato. zinok. niob Kvalitatívne hodnotenie leptateľnosti dobrá dobrá až uspokojivá uspokojivá až slabá slabá V súčasnosti fotochemické obrábanie predstavuje alternativu ku klasickému dierovaniu (blanking) a razeniu (stamping) zložitých tvarov do tenkých plechov a fólii. Hastelloy molybdén. horčík. .2 h h O b r . kde sa požadujú úzke tolerancie rozmerov okolo 0. • zvýšené bezpečnostné požiadavky pri manipulácii s chemikáliami. ktoré sa používajú vo forme tenkých plechov je vhodná pre fotochemické obrábanie. Typické príklady fotochemického dierovania rôznych tvarov sú znázornené na obr.4.

.

Tepelná vlna vzniká pri vznietení zmesi vodíka a kyslíka. • matrice elektronických kontaktov vyrábaných z niklových zliatin. ktoré po . výronkov a ostrin (zaužívané medzinárodné označovanie TEM Thermal Energy Method) bola prvýkrát zavedená v roku 1970.4. odkiaľ sa odstraňujú vodným roztokom. • masky pre obrazovku farebnej televízie • optické zameriavače pre vysokorýchlostné kamery. Tento chemicko-tepclný proces odstraňuje ostrapy z obrobkov. Zapálenie zmesi je elektrickou iskrou. obyčajne v pomere 2:1 alebo l: l a pôsobí veľmi krátku dobu asi 2 až 3 milisekúndy. • doštičky elektrických motorov. že sa za veľmi krátky čas ohrejú na reakčnú teplotu a spolu s prebytočným kyslíkom zhoria na oxidy kovov. ktoré sú uložené v uzavretej komore.104 Progresívne technológie s vysokou Typické použitie fotochemického obrábania (leptania) predstavujú výrobky presnosťou a rôznorodosťou tvarov ako: • dosky plošných spojov. Ocele. že majú malý pomer hmotnosti k povrchu v porovnaní s celým obrobkom.4 Termické odstraňovanie ostrú p o v Metóda termického (tepelného) odihľovania a odstraňovania ostrapov. To umožňuje.1.12. Vznikajúce oxidy kovov sa usadzujú na stenách komory alebo aj na povrchu obrobkov. obr. Pre ostrapy je charakteristické. 4. účinkom jednorázovej tepelnej vlny o teplote 3 000 až 3 300UC [3].

Izotropicky leptané otvory v kremíkovom kryštály sú charakteristické mierne zaobleným tvarom v spodnej časti otvoru. obr. Tieto látky spôsobujú rozdielne rozpúšťanie kremíka v jednotlivých rovinách jeho kryštalickej mriežky.14 b. Ukladajú sa do tlakovej komory. Termické odstraňovanie ostrapov je široko použiteľný proces. alebo vyparia zo všetkých časti. matrice piezoelektrických akcelerometrov. aby ohriatie povrchu obrobku počas procesu nepresiahlo teplotu 100 "C Dielce môžu byť kovové i nekovové materiály. rovinu 100 je rozpúšťanie pomalšie a v smere kolmo na rovinu 111 je skoro nulové.1.13. c. ktoré by podstatne ovplyvnilo jeho mechanické i tvarové parametre. Jeden variant je využívaný pri odstraňovaní zalomených nástrojov v otvoroch alebo zapadnutých kovových častí. Ako leptacie látky sa používajú alkalické roztoky ohriate na vysokú teplotu. Ani zinok. bronzy a hliníkové zliatiny nieje potrebné po procese TEM oplachovať. 4.4. ktoré reagujú s kryštalickým kremíkom. obr. • spoľahlivosť pri odihľovaní dutín a hlbokých otvorov. kde sa ostrapy dokonale odtavia. Na základe * tejto anizotropickej vlastnosti vznikajú pri rozpúšťaní kremíka rôzne otvory. Medzi hlavné výhody procesu patrí: • vysoká automatizácia procesu.1 Chemické obrábame CM 105 odstránení ostrapov budú ďalej tepelne spracované.4. • flexibilita pri prestavovaní na iný tvar dielca. Krernik kryštalizuje v kubickej plošne centrovanej mriežke. Anizotropické leptanie sa využíva pri výrobe optických komponentov. 4.14a. Pôvodné vlastnosti materiálu i tvar zostávajú zachované. Fisher [3] uvádza. ktoré sa Anizotropické leptanie [7. • chemické obrábanie pomocou aktívneho plynu • chemické obrábanie aktívnou hmotou (gélom) technologické operácie. Plynové o b r á b a n i e [10] sa využíva vo veľmi malom merítku pre zvláštne účely pri miestnom obrábaní jednoduchých tvarov. pretože obrobok v tak krátkom čase nie je schopný absorbovať také množstvo tepla. ale nemožno ho považovať za univerzálnu náhradu mechanického odihľovania. ukazuje smery rovín s výbornou a so zhoršenou leptateľnosťou kremíkového kryštálu. • minimalizácia ľudského faktora na kvalitu výroby. Obrábací postup využíva riadené vstrekovanie . komponentov atramentových tlačiarní a iné.5 Špeciálne postupy chemického opracovania Medzi špeciálne postupy chemického opracovania sa zaraďujú používajú na zvláštne účely ako je: • anizotropické leptanie kryštalického kremíka. 9] sa využíva pri výrobe mikroelektronických komponentov a pri riadenom leptaní kryštalického kremíka.4. nieje potrebné oplachovať. ktoré sú ohraničené pomalšie rozpustnými kryštalografickými rovinami. že pri oceľových materiáloch stúpne pri procese teplota povrchu asi na 180°C a pri neželezných asi na 70°C. Pre správnu funkciu procesu TEM je nutné zachovať rozdiel v pomeroch medzi povrchom a hmotnosťou obrobku a ostrapu. V smere kolmo na. Obr. Intenzívne rozpúšťanie prebieha v smere kolmo na rovinu 110 (označenie podľa Millerových indexov rovín). tiež plasty a guma. Okrem anizotropického leptania využíva sa aj proces izotropického leptania.

.

Snoeys. Vol. (1997). March.p. J.technický prúvodce SNTL Praha 1987. 9.35/2. (1988). B.Machining. 9. Kov je odstraňovaný kyselinou obsiahnutou v povlaku. 16. Týmto spôsobom je možné vytvárať odstupňované a obrysové rezy až do hĺbky 10 mm. 1983 10.1: Bellows. 1 Machining. 16. Warsaw. J.: Manufacturing Engineering and Technology. Dckkyser.586 7. sa prikladá na obrábaný povrch.: Obrábéní .Metals Handbook .: On the Selecúon of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.. ASM . Langworthy.13 Znázornenie rovín v kryštalickej mriežke kremíka s dobrou [110] a horšou [100] leptateľnosťou (zdroj: Snoeys et al [8J) Obr. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. kryštál kremíka Obr. F. March. Vol.448-462 5. Tolerancie sa pohybujú v rozsahu ± 0. Wydawniclwo naukowolechniczne. Kalpakjian. (1986).: Advanced Methods of Machining. G.592 6. pp 577 . (1976). 580 . Chapman and Hall. 468 9.cd.Machining. Polotuhá hmota z celulózy a octanu. 4. ASM International. Friedman. l. 4.Inc.ed.587 -607 1. March.Metals Handbook . Dcarbome. (1989) * pp.l87 2.ed. Z. Vol. Annals of the CIRP Vol. Special Report 743. T. 9. vyvinutého pre tieto účely na postupné odleptávanie zalomeného nástroja. C. obsahujúca kyselinu. (1997). Fisher. Kaczmarek.: Chemical milling.. 8.39/2 (1989). .ed.: Photochemical machining. ASM .106 Progresívne technológie reaktívneho plynu (napr.vyd.. American Machinist. March. ASM .: Drilling without Drills. Táto technika je zvlášť výhodná pre tvarovanie plastových kompozitných materiálov. ASM International. (1982). p. Staelens.M. H. pp.Metals Handbook . c) Ieptaných otvorov do kremíka (zdroj: McGeough [7]) Obrábanie aktívnou hmotou [7. van Luttervelt.A. pp 579 . 11. pp 587 . 16. Abrasion and Erosion. Celulózová hmota môže byť úplne odliata v tvare požadovaného dielca. ASM International. 10. Annals of the CIRP Vol. Z. 11/ (Electrogel machining) sa využíva pre miestne tvarové obrábanie alebo obrábanie celých plôch kovových súčastí. pp. W. J.: Thermal Energy Method. SME.025 až 0. A.14 Príklady izotropicky (a) a anizotropicky (b. E. London. Literatúra ku kapitole 4.. Kohls. McGeough.Comp. R. Led.l. ktoré majú byť opracované. (1997). Vigner. S. Addison-Weslev Pub. chlorinu).593 3. Prikryl.075 mm.Machining. Vol. odkiaľ sa odstránia (vyrežú) miesta.578 4.: Principles of Machining by Cutting.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.

Je to bezsilové opracovanie.Electrochemical Grinding) * elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou (STEM Shaped Tube Electrolytic Machining) • elektrolytické vŕtanie prúdom elektrolytu (ES Electrostream Drilling. teória elektrolytov.2 Elektrochemické obrábanie Elektrochemické obrábanie (medzinárodne zaužívaný názov ECM . Známe Faradayove zákony. • v špeciálnej výrobe. označovanie (značkovanie). Používa sa predovšetkým: • v automobilovom priemysle. • pri výrobe prístrojov. Základom procesu je elektrolýza. elektródovej polarizácie a termodynamika galvanických článkov tvoria základy pre technológiu elektrochemického obrábania. pri ktorom nevznikajú napätia pod obrobeným povrchom a opracovaný povrch je bez ostrapov. Prvý patent na elektrochemické obrábanie podal v roku 1929 Gusjev. Metódy i) + iii) sú označované za ECM obrábanie s núteným odstraňovaním produktov elektrochemickej reakcie. tiež obrábanie prúdiaci elektrolytom. Širší záujem a vývoj zariadení začal okolo roku 1950 pre potreby tvarovania vysokopevných a žiaruvzdorných zliatin. ktoré boli vyvinuté ako špeciálne postupy výroby a to: • elektrochemické brúsenie (ECG . Procesy iv) * v) patria k povrchovému elektrochemickému obrábaniu bez odstraňovania produktov reakcie počas procesu. V súčasnosti patrí ECM obrábanie medzi bežné progresívne metódy opracovania ťažkoobrobiteľných materiálov a predmetov zložitých tvarov. ktorej teoretické zdôvodnenie spracoval v roku 1834 Faraday. . Okrem základnej technológie elektrochemického obrábania sa využívajú rôzne modifikácie tohoto procesu. V porovnaní s chemickými postupmi úberu materiálu majú elektrolytické metódy ďaleko väčšie úbery. (ECSM Electrochemical Spark Machining) Z technologického hľadiska sa princíp elektrochemického úberu materiálu používa pre: i) ii) iii) iv) v) elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické hĺbenie tvarov a otvorov. väčšiu presnosť tvarov a rozmerov. (ECDM Electrochemical Discharge Machining). • pri výrobe tvárniacich nástrojov. implantátov a protéz pre humánnu medicínu. leštenie. • v leteckom priemysle pri výrobe lopatiek turbín motorov.4.2 ECM 4. pri ktorom sa uber materiálu dosahuje elektrochemickým rozpúšťaním anodicky polarizovaného obrobku. odstraňovanie ostrapov. CD Capillary Drilling) * kombinované metódy elektrochemického a elektroerozívneho úberu materiálu (ECAM Electrochemical Arc Machining).Elektrochemical Machining) je proces. delenie materiálov.

.

4.108 Progresívne technológie 4. Princíp úberu materiálu . nedochádza k výraznej zmene tvaru nástrojovej elektródy. malá medzilektródová vzdialenosť (gap). katóda • nastroj (mosadz) smer posuvu (0.nastáva počas elektrolýzy.15. žc opotrebenie (úbytok) nástrojovej elektródy (katódy) je nepatrný.1 Princíp elektrochemického ú ber u materiálu Elektrochemické obrábanie je riadený lokalizovaný uber materiálu jeho anodickým rozpúšťaním v elektrolyte. ktorej tvar sa kopíruje na obrábanú plochu. Elektrolyt preteká v medzere (gap) medzi elektródami (nástroj a obrobok) zapojenými do obvodu jednosmerného napätia. čo je 1000 krát viac ako sa používa pri galvanizácii (elektrolytické nanášanie povlakov). Charakteristickými znakmi ECM obrábania sú vysoká hodnota prúdovej hustoty. pomerne vysoká rýchlosť prúdenia elektroiytu a často používaný členitý tvar elektród.obrobok na začiatku procesu a na konci procesu.2. anóda -obrobok prúd e le k tónov anóda katóda rozpúšťanie^ železa T-~ na anóde _ — . kde predmet (obrobok) ponorený do elektroiytu je zapojený na anódu.- —— _ —_• \ nerozpustny hydroxid železitý tvorenie vodíkových iónov na katóde Obr. relatívny posuv elektród. 4.15 Základný princíp elektrochemického obrábania a konfigurácia nástroj . ECM proces sa Často vysvetľuje ako obrátený proces galvanického pokovovania.4. ktorá môže dosahovať až 500 A/cm". Charakteristickým javom je.16 Príklad elektrolýzy železa vo vode . Základný pracovný princíp ECM obrábania znázorňuje obr. kde obrobok je anóda a nástroj je katóda.anodické rozpúšťanie materiálu .02 m/s) Obr.

12]: V = qt. Tab. privádza prúd do elektrolytu vo forme elektrónov. 7. ako základný jav elektrochemického obrábania je chemický proces rozkiadu elektrolytu pôsobením elektrického prúdu. že elektrolýza patrí k dejom. t je čas (s) procesu. Z tohto dôvodu budú ďalej uvedené iba vybrané závislosti používané pre výpočet produktivity ECM obrábania. Na obr. Teoretické základy a popis procesu v medzielektródovom priestore je v súčasnosti dobre prepracovaný a prístupný vo viacerých zdrojoch [3. Táto reakcia nie je časťou elektrolýzy: 4 Fe(OH). Na katóde prebieha dej chemickej redukcie (vylučuje sa vodík) na anóde prebieha oxidačný dej (vylučujú sa elektronegativne zložky).4. že železo v reakcii s vodou vytvára hydroxid železnatý podľa reakcie: Fe + 2 H .4. 0 -4 Fe(OH) 2 + H 2 Ako sekundárny dej prebieha reakcia hydroxidu železnatého s vodou a vytvára sa ťažkorozpustný hydroxid železitý vo forme kalu. 18].1) je I prúd (A) pretekajúci obvodom. 12. Tieto deje (redukcia a oxidácia) nemôžu prebiehať izolovane. Sekundárne deje vytvárajú odpadové produkty elektrolýzy.s) ako množstvo látky V (g). Ako už bolo spomenuté vyššie. ktorý' sa usadzuje na dne nádrže. t (4.3 uvádza hodnoty elektrochemického ekvivalentu pre vybrané kovové materiály. ako tzv. primárne deje. Dej na anóde je vyjadrený anodickým rozpúšťaním železa: Fe -4 Fe ** + 2e Na katóde dochádza k tvorbe vodíka a hydroxidových iónov: 2 H : 0 + 2e -» H : + 2 OH Výsledkom týchto elektrochemických reakcií je.16. Sekundárne deje vznikajú ak sú produkty primárnych dejov nestále. Elektrochemický ekvivalent je premenlivý parameter a mení sa dokonca aj s mocenstvom kovu v zlúčenine.2 Elektrochemické obrábanie ECM 109 Elektrolýza. Katóda.16 je znázornený elektrochemický dej.I. Základný teoretický vzťah. Elektrochemický ekvivalent závisí od druhu materiálu. ktoré prebiehajú na atomárnej úrovni. Katóda prijíma elektróny a z anódy sa elektróny uvoľňujú. ktoré sa vylúči prúdom 1 A za jednotku Času (s).1) kde q c je elektrochemický ekvivalent (g/A.4. Z chemického hľadiska na katóde prebiehajú redukčné deje a na anóde dochádza k oxidácii iónov alebo molekúl. záporne nabitá elektróda. ktorý prechádza medzi dvoma kovovými elektródami. Prenos elektrického náboja je pohybom iónov a elektrónov. ktorý určuje produktivitu elektrochemického obrábania je vyjadrený rovnicou [7. Priebeh elektrolýzy kvantitatívne popisujú Faradayove elektrolytické zákony. Ako príklad je rozpúšťanie železa vo vode podľa znázornenia na obr. V elektrolyte prenášajú elektrický náboj ióny a z anódy je odvádzaný opäť elektrónmi.4. Je potrebné poznamenať. . + 2 H 2 0 + 0 : -> 4 Fe(OH). elektrochemické deje sa riadia Faradayovými zákonmi. Z toho vyplýva potom aj nerovnomerná rýchlosť rozpúšťania jednotlivých zložiek kovových konštrukčných materiálov. ale prebiehajú súčasne. V rovnici (4.

.

2) i=I Pre elektrochemické hĺbenie materiálov má význam rýchlosť posuvu nástrojovej elektródy (mm/min).179.s] 0.3) vyplýva.02 mm/s) • vodivosť resp.10 3 0.316.86 B. Veľkosť prúdu je hodnota.30 V jednosmerné napätie) • medzera (gap) medzi nástrojom a obrobkom.50 Mecénstvo Al3+ W6* Fe . 12]: • pracovné napätie (5 -ŕ.203. 10-3 0.16 4.123. Rovnica (4.193.4) Tab. Fc 3Co2> Co3* Cr3* Cr* Ti 4 + Elektrochemický ekvivalent [g/A.71 19.cm' 1 ) * rýchiosť prúdenia elektrolytu (3 + 30 m/s) • materiál obrobku.103 0.2 7. ktorou sa pri ECM obrábaní môže zvyšovať výkon. lO* Uber materiálu sa pri ECM obrábam' riadi Faradayovými zákonmi a je funkciou prúdovej hustoty.86 7.4. ktorej hodnotu je možné v procese riadiť. j (4. . že lineárna intenzita úberu materiálu z anódy je úmerná prúdovej hustote. Premenné.£q (4.093 . 10-3 0. celková produktivita je daná súčtom elektrochemických ekvivalentov jednotlivých zložiek. Pri opracovaní zliatin pozostávajúcich z dvoch alebo viacerých zložiek.10"3 0. ktoré ovplyvňujú prúdovú hustotu a tým aj úber materiálu sú [9.10-3 0.1) vyplýva. • rýchlosť posuvu elektródy (okolo 0.090.289.380.10-3 0.305. že uber materiálu je úmerný intenzite prúdu a času.2 íl' 1 .103 0. kde zje počet zložiek: V =Lt. odpor a zloženie elektrolytu (merná vodivosť okolo 0.110 Progresívne technológie 2 rovnice (4.1) platí pre elektrochemický uber Čistých kovov. ktorá je daná súčinom prúdovej hustoty j {A/mm2} a elektrochemického ekvivalentu [7]: Vi = q c . . 10'3 0. S (4.3) m c i Z rovnice (4.3 Elektrochemický ekvivalent vybraných kovov v závislosti na ich mocenstve v zlúčeninách Materiál hliník wolfrám železo kobalt chróm titán Merná hmotnosť [g/cm3] 2. Zároveň objemový uber materiálu Q v (mm 3 /min) je možné zjednodušene vyjadriť ako súčin rýchlosti posuvu nástrojovej elektródy a veľkosti obrobenej plochy S (mm 1 ) [7]: Qv = v .

aby clektrolytom začal prechádzať trvalý prúd.2. zachovávala by sa rovnomerná medzera medzi nástrojom a obrobkom a výsledkom opracovania (hĺbenia) by bola úplná zhoda vyrobeného tvaru s tvarom nástroja. Bočná medzera je medzi katódou a bokom obrobku t. Hodnoty pracovného napätia sa pohybujú v rozmedzí 5 Ť. Veľkosť medzery a jej dodržiavanie počas procesu je jeden z najdôležitejších parametrov ECM strojov. pretože sa počas procesu mení vplyvom teploty a vznikajúcich plynov. Výsledný tvar obrobku je závislý na veľkosti medzery a spôsobe jej kontroly. Obr. Kým plyny pri prúdení elektrolytu zvyšujú jeho odpor. Správna voľba elektrolytu je základným ukazovateľom optimalizácie procesu. x celková hĺbka otvoru J I N Si Ao j obrobok 4.j. Pri ECM hĺbení sa rozlišuje Čelná a bočná medzera medzi elektródami. Tieto podmienky sú ideálne a je ich náročné dodržiavať.30 V. Voľba elektrolytu musi zohľadňovať maximálny uber materiálu z anódy (obrobku). Na bočných plochách dochádza pri ECM hĺbení mnohokrát k zvýšenému úberu materiálu (overeut). vodivosť elektrolytu je najmenej stabilným parametrom v tejto konfigurácii.8 mm a bočnej 0.2 Elektrochemické obrábanie ECM 111 Pracovné napätie je základnou veličinou ovplyvňujúcou pracovný proces a konečný výsledok obrábania. predpísanú kvalitu .17 znázorňuje parametre medzery.4. S r veľkosť čelnej medzery. čo je možné upraviť vhodnou korekciou tvaru nástroja. Veľkosť čelnej medzery býva okolo 0. S s veľkosť bočnej medzery v polohe h. Čelná medzera jc medzi povrchom obroku a čelnou stranou katódy.4. nástrojf'katóda í i ! f í Obr. • odvádza vzniknuté teplo. Pri konštantnom posuve nástroja so zmenšujúcou sa rýchlosťou úberu dochádza k zmenšovaniu pracovnej medzery. 4.1 Elektrolyt a j e h o funkcia Elektrolyt má tri dôležité funkcie v pracovnom priestore: • zaisťuje vedenie elektrického prúdu. teda aj na rýchlosti rozpúšťania materiálu v závislosti od prúdovej hustoty.1 * 0. A0 plocha čela nástroja.5 * 1. • odplavuje splodiny elektrochemickej reakcie.3 mm. a tým aj ku skratu. Jeho minimálna hodnota musí zabezpečiť. vznikajúce teplo ho redukuje. alebo izolačnou vrstvou na nástroji. Pokiaľ by uvedené parametre zostali počas procesu konštantné.17 Parametre medzery pri ECM obrábaní jednoduchým nástrojom valcového tvaru s polomerom r. Odpor resp. Veľkosť medzery je priamoúmerná napätiu a nepriamo úmemá posuvu elektródy a odporu elektrolytu. Šírka medzery medzi nástrojom a obrobkom závisí na rýchlosti posuvu nástroja smerom do materiálu.1. na plochách v smere posuvu nástrojovej elektródy.

.

4 Elektrolyty používané pre elektrochemické obrábanie a ich kvalitatívne hodnotenie (spracované podľa [18. Základnou požiadavkou na elektrolyt je jeho agresivita voči chemickému zloženiu obrábaného materiálu tak. kyslosťou pH. Najčastejšie sa používajú vodné roztoky NaCI a NaNOj. hliníka.I 12 Progresívne technológie opracovaného povrchu a ďalšie faktory ako je cena elektrolytu.4. Roztok chloridu sodného (NaCI) zabezpečuje vyšší uber ako roztok dusičnanu sodného (NaNOi. zásady alebo soľné roztoky. 4. n e j e d o v a t ý . n e b e z p e č n á m a n i p u l á c i a sklon k vznieteniu s k l o n k pasivácii u ocelí. kobaltu dobrá kvalita p o v r c h u . Tab. ale je drahší a ľahšie spôsobuje pasivitu na niektorých kovových povrchoch. náklady na likvidáciu chemikálii a bezpečnosť práce.). Najpoužívanejšie elektrolyt} ukazuje tab. silný k o r ó z n y účinok. c h r ó m u a kobaltu d o 10 wolfrám a molybdén s p o t r e b a elektrolytu. ktorá je ovplyvnená jeho hustotou. nedráždi p o k o ž k u . zliatiny niklu. n e p r í j e m n á m a n i p u l á c i a 10 zliatiny medi len pre š p e c i á l n e účely d o 12 zliatiny medi j e d o v a t ý . nástrojové o c e l e legované a nelegované ocele. malý p a s i v a č n ý účinok O b r á b a n ý materiál Kvalitatívne h o d n o t e n i e Roztoky kyselín sa používajú menej. v e ľ m i j e m n é povrchy. v e ľ k é úbery. ale 2ároveň sa dosahuje menšia presnosť a väčšie zaoblenie hrán. udržuje hodnotu pH. NaCI je viac korózne agresívny a vytvára viac nečistôt vo forme kalu. lacný.4. Hustota elektrolytu sa môže pri . žieravina žieravina. zliatiny niklu kobaltu. ktoré sa usadzujú na dne nádrže a ľahšie sa pri čistení elektrolytu odstraňujú. Snahou pri voľbe elektrolytu pre priemyselné použitie je. univerzálne použitie. 22]} Koncentrácia [%] Druh elektrolytu (hmotnostný pomer vo v o d n o m roztoku) NaCI chlorid s o d n ý NaClOs chlorečnan sodný NaNOs dusičnan sodný 10* 20 20-ŕ 45 ocele. je menej korózne agresívny. lebo sa rýchlejšie znehodnocujú a je nutné ich často meniť alebo regenerovať. Ukazovateľom vhodnosti elektrolytu je jeho merná elektrická vodivosť y ( Í T ' . c m 1 ). aby elektrolyt umožňoval rozpúšťať všetky komponenty kovovej zliatiny. Napríklad v roztoku kyseliny sírovej sa pri obrábaní ocele tvoria rozpustné sírany železa a ubúda kyselina sirová. teplotou a čistotou. m é d i a zinku NaNOi dusitan s o d n ý NasS04 síran s o d n ý HCI kyselina c h l o r o v o d í k o v á kyselina sírová NaOH hydroxid sodný d o 10 pre špeciálne účely zliatiny niklu. náročné na b e z p e č n o s ť m a n i p u l á c i u . Pre kovy ako wolfrám a čistý titán roztok NaCI nie je vhodný Roztok NaNO. len pre špeciálne účely 5ŕ20 legované a nelegované ocele. netvorí n e r o z p u s t n é hydroxldy. Elektrolyty môžu byť kyseliny. aby sekundárne reakcie tvorili ťažkorozpustné zlúčeniny.

Javy pasivácie sú známe a ich vysvetlenie vychádza z polarizačnej krivky.ce-o. i.pasivačný potenciál.4.B aktívna oblasť B . Rastúcou prúdovou hustotou rastie rozpúšťanie kovu na anóde.18.D oblasť pasivácie D . V pasivačnom stave je anodický dej .E transpasívna oblasť Prechodom elektrického prúdu medzi dvoma elektródami vytvára sa medzi nimi potenciálny spád. Stabilizácia elektrolytu pridaním kyseliny dusičnej upravuje pH na hodnotu 6 až 8. Zvyšovanie prúdovej hustoty je však obmedzené sekundárnymi javmi. aby nedochádzalo k rozdielnemu rozpúšťaniu na rôznych miestach povrchu vplyvom zmeny vodivosti. Intenzita rozpúšťania kovu a uber sú závislé na prúdovej hustote.5 až 11 sa účinnosť anodického rozpúšťania kovu znižuje O 18 až 20%. Merná elektrická vodivosť elektrolytu ovplyvňuje intenzitu a stabilitu elektrochemického rozpúšťania kovu anódy. obr. pretože vodivosť je základným faktorom ovplyvňujúcim veľkosť úberu. V priebehu elektrochemického obrábania sa mení kyslosť elektrolytu.18. anodická prúdová hustota sa v aktívnej oblasti zvyšuje až do istej maximálnej hodnoty. niklu a ich zliatin. Zvýšenie pH ovplyvňuje proces anodického rozpúšťania kovu tým. teplote a stupni nasýtenosti plynom. tým rýchlejší je uber.4. žc zvyšuje sklon k pasivácii kovov. podľa jeho druhu a materiálu obrobku. jeho koncentrácii. A . závislosti prúdovej hustoty na potenciáli.j. Efektívna vodivosť elektrolytu závisí na jeho teplote.18 Polarizačná krivka závislosti prúdovej hustoty na potenciáli f I I ] A — kritická pasivačná prúdová hustota B . Ďalším zvyšovaním potenciálu prúdová hustota klesá a pri prekročení pasivačného potenciálu prechádza kov do pasivačného stavu. t. tvarovú i rozmerovú presnosť a prípadne i vznik skratu medzi nástrojom a obrob kom.2 Elektrochemické obrábanie ECM 113 základnej teplote 20°C pohybovať. Cím vyššia je merná elektrická vodivosť elektrolytu y. Merná elektrická vodivosť y je závislá na druhu elektrolytu. Ako uvádza Vigner [18]. uvoľňovaním iónov vodíka na katóde sa hromadia velektrolyte hydroxilové skupiny OH. čistote a obsahu vodíka (vzniká na katóde).3 na 10. ktorá je obšfme popísaná v príslušnej odbornej literatúre pre jednotlivé kovy.4. do kritickej pasivačnej prúdovej hustoty. Je však dôležité udržiavať jej veľkosť na konštantnej hodnote. pri zvyšovaní pH elektrolytu z 6. Potenciál E [V] Obr. v rozmedzí 10 až 20%. Pre presné obrábanie je nevyhnutná kontrola vodivosti. ktorá zabraňuje ďalšiemu rozpúšťaniu kovu. ku ktorými pri elektrochemických dejoch dochádza pri zvyšovaní prúdovej hustoty. najmä železa. a tým ku vzniku skratu. hodnota pH rastie pomerne rýchle a môže dosiahnuť hodnoty pH 10 11. pasivaria. obr. a preto je pri elektrochemickom obrábaní nežiaducim javom.transpasivačný potenciál D . K tomuto javu dochádza vplyvom rozkladu vody pri elektrolýze. Prevádzková teplota elektrolytu je vyššia a pohybuje sa medzi 35 ^50 °C [ 2 2 ] .4. Čím umožňuje pri elektrolýze podstatne zvýšiť účinnosť rozpúšťania kovu a predĺžiť životnosť elektrolytu. Je to tzv.

.

tým sa zamedzí vzniku pasivačnej vrstvy na povrchu anódy (obrobku). Vznik pasivnej vrstvy je ďalej ovplyvnený rýchlosťou prúdenia elektrolytu. zapojenými do pracovného okruhu stroja. . je teda obmedzená kritickou pasivačnou prúdovou hustotou. alebo nepasivačný. 4. selektívnej schopností elektrolytu a stupni jeho chemickej aktivity voči materiálu obrobku.1.2 Vplyv materiálu obrobku na uber Zloženie obrábaného materiálu vyžaduje starostlivú voľbu elektrolytu. roztok Na N 0 3 } . takže pri svojej malej hrúbke majú len malý ohmický odpor. filtráciou alebo odstredivým čistením. tým sa urýchli doba čistenia. spolu s prúdovou hustotou a účinnosťou anodickčho rozpúšťania. pri takmer 100% . Podobne ako pri chemickom opracovaní. a teda schopnosťou odstrániť rozpustený kov. Pb majú dobrú elektrickú vodivosť. je potrebné voľbu elcktrolytu a jeho zloženie zvážiť. celkový uber materiálu pri elektrolýze. ktorou možno obrábať pri ECM. Rýchle. charakteristickou pre daný kov a dané prostredie (elektrolyt). pri nej sa ešte netvorí pasívna vrstva (napr.2 až 0. Rýchlosť prúdenia elektrolytu sa volí až do 30 m/s a tomu zodpovedajúca hustota prúdu 100 až 230 A/cm" prípadne až 1 000 A/cm 3 . Ni. Se a vrstvy iné než vrstvy oxidu sú málo vodivé alebo dokonale izolačné. Ti. Pt. Pri staticky prebiehajúcom procese je možné použiť maximálnu prúdovú hustotu 0. ale nezastavuje sa celkom a ustáli sa na určitej hodnote prúdu v pasívnom stave. Znečistenie elektrolytu ovplyvňuje uber a drsnosť opracovanej plochy tým. Vplyv na pasiváciu majú elektrolyty. Maximálna rýchlosť. mi kro š tni k túra materiálu má vplyv na výslednú kvalitu povrchu posudzovanú cez drsnosť povrchu. roztok NaCl). Lievestro [9] uvádza. Pretože pri rozpúšťaní prebieha viac reakcii súčasne.5 A/cm 2 . Vrstvy oxidov niektorých kovov ako Fe.I 14 Progresívne technológie spravidla veľmi spomalený v porovnaní s maximálnou rýchlosťou v aktívnom stave. ale menej dokonalé je čistenie špeciálnymi odstredivkami. Pasívne vrstvy na iných kovoch Al. nerozpustné vtrúseniny v materiále. V procesoch s prúdením elektrolytu sa ionizované Častice kovu anódy odvádzajú.nej účinnosti úberu (napr. Ta. Pasívna vrstva. ako základnú veľmi dôležitú otázku [18]. ktoré môžu mať pri elektrochemickom rozpúšťaní účinok pasivačný. Elektrolyt je potrebné počas procesu čistiť. že zmenšuje elektrickú vodivosť elektrolytu. pri elektrochemickom leštení. má niektoré charakteristické vlastnosti. elektrochemickom odstraňovaní ostrapov). kedy je prúdová účinnosť nižšia než 100 % (napr. Aj keď táto oblasť nie je dostatočne preskúmaná a je založená viac na skúsenostiach z oblasti elektrochemického leštenia. ktorá sa vytvorí na obrábanom povrchu pri prekročení pasívnej prúdovej hustoty. Podľa Faradayovho zákona určuje elektrochemický ekvivalent každého kovu.2. zmena 2loženia materiálu vplyvom tepelného spracovania a iné. Plynulé čistenie elektrolytu počas procesu umožňuje použitie menšej nádrže na elektrolyt a jeho menej častú výmenu. že na vznik drsnosti vplýva veľkosť zrna. pretože rôzne kovy a jednotlivé komponenty zliatin majú rôznu chemickú aktivitu a ich schopnosť pasivácie závisí na zložení elektrolytu. Najlepšie sa Čistí pomocou špeciálnych látok spôsobujúcich koaguláciu (zhlukovanie) usadeniny. Znečistenie elektrolytu sa vyjadruje pomerom hmotnosti nečistôt k hmotnosti roztoku. ktoré závisia predovšetkým na elektrickej vodivosti tejto vrstvy. Čistenie sa zabezpečuje usadzovaním.

19.2 Elektrochemické obrábame ECM 115 Mechanické vlastnosti materiálov ako tvrdosť. Prevádzkové parametre zariadenia majú rôzny rozsah. Vylúčený uhlík je silne adhézny.95 l/min. Tieto zliatiny majú rovnaký uber v roztoku chloridu sodného i v roztoku dusitanu sodného. filtráciou alebo odstreďovaním resp. Titánové zliatiny sa v roztoku síranu sodného pasivujú a na ich povrchu sa tvorí film oxidov.2 Zariadenie a nástroje pre ECM obrábanie Schéma zariadenia pre elektrochemické opracovanie je znázornená na obr. v akej sa v materiále nachádza. Rýchlosť posuvu nástroja do materiálu býva v rozsahu 0.2 ~ 3 A/mm' pri maximálnom jednosmernom napätí okolo 30 V. Stroje môžu byť dokonca vybavené monitorizačným systémom na kontrolu rovnomernej medzery a stability elektrických parametrov procesu [17].25 + 20 mm/min. Elektrický prúd sa mení od 50 do 20 000 A s prúdovou hustotou 0. Následkom toho obrábanie zliatin niklu V roztokoch s pH > 9 je prakticky nemožné. Kovy ako nikel a titán majú silný sklon k pasivácii. vlákno po ťahaní. a tým spôsobuje nerovnomerný uber a zhoršenie drsnosti povrchu. Ako uvádza Vigner a Prikryl [18]. . pretože sa v ňom rozpúšťajú len veľmi pomaly.4. Pri oceliach triedy 19 a pri cementačnej oceli je vrstva usadeného uhlíka značná.025 + 1. tvorí povlak na anóde. Medzera (gap) medzi nástrojom a obrobkom môže byť pre uvedené parametre v rozsahu 0. Sily vznikajú v dôsledku hydraulického tlaku elektrolytu prúdiaceho v medzere. Pri ECM opracovaní akejkoľvek zliatiny je potrebné brať do úvahy. Pri opracovaní materiálov s obsahom uhlíka vzniká problém s jeho usadzovaním na anóde.65 °C. húževnatosť nemajú výrazný vplyv na opracovanie ECM metódami. Naopak. Praktické skúsenosti poukazujú na skutočnosť. ale povaha anodického rozpúšťania titánových zliatin v týchto roztokoch je rôzna. Na usadzovanie uhlíka nemá vplyv jeho množstvo. Pre ťažko o b rob i teľné kovy ako molybdén a wolfrám sa nedoporučuje použitie roztoku chloridu sodného.4. Prevádzková teplota elektrolytu sa pohybuje od 24 -. Zariadenie zabezpečuje prúdenie elektrolytu v medzere rýchlosťou 30 + 60 mm/s a tlakom od 70 do 2 800 kPa. Podľa [9] minimálna rýchlosť prúdenia elektrolytu pri prúde 100 A pri obrábaní ocele v roztoku NaCl je 0.2. Súčasné ECM hĺbiace stroje majú NC alebo CNC riadenie procesu a pohyb nástroja je zabezpečený v dvoch alebo až v piatich smeroch.3 mm. 4.43 % C väčšie množstvo usadeného uhlíka než oceľ triedy 14 100 s obsahom 0. tvrdosť povrchovej vrstvy zakaleného materiálu spomaľuje rýchlosť úberu [9]. technológia ECM sa používa prednostne pre tvrdé a tvrdené materiály (kalené ocele). ich kombináciou v závislosti od druhu zariadenia. Zvýšenú pozornosť pri ECM zariadeniach vyžaduje tuhosť a stabilita stroja.9 % C. ale forma. že sa nedá takmer vôbec elektrochemický opracovať. stopy po kovaní) [4]. za rovnakých pracovných podmienok má oceľ triedy 1 1 600 s obsahom 0. Rovnako usadzovanie uhlíka pri obrábaní sivej liatiny je tak veľké. Tuhosť stroja je potrebná na zabezpečenie prenosu vysokých tlakov a síl pre dodržanie rovnomernej medzery medzí nástrojom a obrobkom a pre zabezpečenie plynulého prúdenia elektrolytu. prúdová hustota) môže dôjsť k nerovnomernému leptaniu povrchu obrobku. že každá zložka má svoj špecifický uber a pri nevhodnej voľbe elektrolytu a nevhodných prevádzkových podmienkach (posuv. že napriek vyššie uvedenému. Vylúčené nerozpustné produkty f elektrolýzy sú odstraňované usadzovaním. Pri elektrochemickom obrábaní sa prejavujú všetky vady materiálu a tiež predchádzajúca história spracovania (napr.

.

Týmto požiadavkám zodpovedajú materiály ako mosadz. obrobok katóda le snení e obrobok prívod -**"ľJVU elektrolytu obrobok a] priame prúdenie b] spätné prúdenie c) priečne prúdenie Obr. . alebo hliník. titán. Používajú sa tiež nehrdzavejúce ocele. väčšinou v kyselinových elektrolytoch.116 Prosresívne technológie Obr. Nástroje sa vyrábajú klasickými procesmi obrábania.20 Rôzne spôsoby prívodu elektrolytu do medzery pri elektrochemickom obrábaní [22] Dobrá tepelná a elektrická vodivosť. meď. bronz.19 Schéma zariadenia pre elektrochemické obrábanie [12] Súčasťou zariadenia musia byť samozrejme filtračné zariadenia na čistenie elektrolytu a komponenty na ohrev elektrolytu na konštantnú prevádzkovú teplotu napr.4. Nerovnosti povrchu nástroja sa kopírujú na opracovaný povrch. Monel. Kritickým bodom ECM obrábania je katóda (nástroj). Titán sa používa pre zvláštne účely. katóda prívod ""elektrolytu katoda prívod privod etektrolyfiJ elektrolytu . Presnosť rozmerov katódy a jej povrch (drsnosť) priamo ovplyvňujú presnosť vyrobenej plochy a jej kvalitu.4. Vyžaduje sa leštený povrch katódy. 30 "C [12]. chemická odolnosť v elektrolytoch a vyhovujúca mechanická obrobiteľnosť sú základné požiadavky na vlastností nástrojových materiálov pre ECM obrábanie.

elektrolyt je privádzaný cez predvŕtaný otvor obrobku. . vytvoriť vhodné podmienky pre rovnomerný a dostatočný prietok medzere pri danom úbere materiálu. Obr. Nástroj v procese nieje v priamom kontakte s obrobkom. predmetu.21 Typy nástrojov pre elektrochemické obrábanie [9] a) celistvý nástroj pre priečne prúdenie elektrolytu na hĺbenie hlbokých úzkych otvorov. Obr. d) nástroj na tvorenie kužeľových tvarov do predvŕtaných otvorov.20 znázorňuje tri základné tzv spätné prúdenie a napokon priečne prúdenie elektrolytu.4.2 Elektrochemické obrábanie ECM 117 Tvar nástroja pri ECM by mal byť zrkadlový obraz opracovaného povrchu resp. Je niekoľko spôsobov prívodu medzere medzi nástrojom a obrobkom. g) špeciálny dvojitý nástroj na vŕtanie na jadro.4. fj nástroj pre hĺbenie odstupňovaného otvoru. e) nástroj na rozširovanie vnútorných profilov. c) dvojica nástrojov pre opracovanie vonkajších tvarov. Úlohou nástroja je elektrolytu v stabilnej a prúdenia elektrolytu v spôsoby: priamy prívod. mnohokrát však je potrebné prispôsobiť jeho tvar podmienkam obrábania. b) nástroj pre hĺbenie s priamym prúdením elektrolytu. 4.

.

mikroštruktúra . teplota. Mechanické vlastnosti materiálu neovplyvňujú proces elektrochemického opracovania. pretože pod povrchom nevznikajú zvyškové napätia.2) • na type elektrolytu (zloženie elektrolytu.4. Typické dosahované presnosti rozmerov sú okolo ± 0.13 -r 0.2.63 Ť 1. Systém spätného prúdenia zabezpečuje hladší povrch a rovnomernejší uber materiálu v porovnaní s priamym prúdením elektrolytu. V porovnaní s mechanicky opracovanými povrchmi. podrezanie (overeut). Kým v nedávnej minulosti patrila výroba tvarových nástrojov pre ECM hĺbenie k prácam vysoko náročným na ručné dokončovanie a vyžadujúcim dlhoročné skúsenosti. kované povrchy s okujami. prietok . Dosahovaná drsnosť povrchu Ra je závislá na type materiálu obrobku. Z uvedeného dôvodu pre dielce pracujúce v podmienkach vyššieho zaťaženia je potrebné kombinovať EC opracovanie s mechanickým opracovaním napr. ktoré zvyšujú medzu únavy. Rozloženie elektrických prúdových čiar vytvára zaoblené hrany na obrobkoch a pri hĺbení vzniká zle kontrolovateľné odleptanie materiálu na bočných stenách tzv. V súčasnej dobe využitie CAD/CAM systémov a ich napojenie na CNC stroje umožňuje vyrábať nástroje s vysokou tvarovou a rozmerovou presnosťou a s nižšimi nákladmi za kratši čas.25 um [22].21 sú znázornené niektoré typy nástrojov pre elektrochemické tvarovanie a hĺbenie. Na druhej strane EC obrábanie znižuje medzu únavy materiálu.11S Progresívne technológie Každý zo spôsobov má svoje prednosti a nevýhody. rovnomerná hodnota medzery (gap) medzi nástrojom a obrobkom. kde Ra je v rozmedzí 0.13 mm) sa dosahujú pomocou špeciálnych podmienok. Tesnenie okolo obrábanej plochy má za úlohu obmedziť tlak elektrolytu na plochy priliehajúce k obrábanej ploche. opracované dielce sú bez ostrapov.1). kinematická viskozita. Vlastnosti elektrochemický opracovaného povrchu sú závislé na: • vlastnostiach opracovaného materiálu (zloženie. • na prevádzkových parametroch procesu (prúdová hustota až do 1 000 A/cm2. obvykle býva okolo 0..38 um v porovaní s bežnými oceľami a zliatinami na báze železa. Na rovnomernosť opracovania povrchu pôsobí zloženie a štruktúra materiálu.).2.1. kobaltu a nehrdzavejúce ocele dosahujú po ECM opracovaní hladší povrch s drsnosťou Ra okolo 0.pozri kap. Jamkovitý a nerovnomerne rozpustený (odleptaný) povrch vzniká ako dôsledok nehomogénnej štruktúry povrchových vrstiev a tiež ako dôsledok predošlého mechanického a tepelného spracovania (napr. brúsením alebo tryskanim za účelom vyvolania tlakových zvyškových napätí. pretože v procese ECM vznikajú rádovo veľmi malé sily.2. Klasické ECM procesy nepatria medzi vysokopresné procesy. Štruktúra.pozri kap. 4.1.. 4. V súčasnosti sú zásady pre navrhovanie nástrojov pre ECM obrábanie dobre prepracované. 4. Na obr. Vyššie presnosti (okolo 0.1 mm). . treniu a koróznemu napadnutiu.3 Vlastnosti opracovaného povrchu Elektrochemický opracované povrchy v porovnaní s povrchmi opracovanými mechanicky nevykazujú stopy deformácie od mechanického namáhania. rýchlosť posuvu nástrojovej elektródy. elektrochemický opracované povrchy vykazujú lepšie funkčné vlastnosti a to vyššiu odolnosť voči opotrebeniu. podobne ako pri chemickom frézovaní. Povrchy nie sú tepelne ovplyvnené a neobsahujú zvyškové napätia.127 mm. Priečne prúdenie sa voíí pre celistvé nástroje bez otvorov. Zliatiny na báze niklu.

udáva sa v širokom rozsahu 5 -ŕ30 V.2 Elektrochemické obrábanie ECM 119 Najnovšie poznatky hovoria o mikro-ECM procesoch. Túto zmenu je možné vyjadriť závislosťou: d n A d —v.22 znázorňuje vplyv druhu elektrolytu na presnosť rozmerov. ktorá sa používa pre ECM procesy hĺbenia a tvarovania.v.p • IA &\ (4. Medzi procesy mikro-ECM patria postupy hĺbenia otvorov a tvarov s priemerom menším ako 1 mm. Z je mocenstvo iónov.4.2. Zmenšenie medzery môže mať za následok skrat obvodu.6) j {ZF. elektrolyt . Obr.4. kde sa dosahujú vysoké presnosti opracovania pomocou tienenia a izolácie častí nástroja. Šírka medzery sa mení v závislosti na rýchlosti posuvu. vyššie napätie môže spôsobiť výboj medzi elektródami. šírka medzery nadobudne ustálenú hodnotu vyjadrenú vzťahom [12]: A. nižšie zas môže byť príčinou prerušenia procesu elektrolýzy.cm" 1 ).3. = (4.p.1. . ovplyvňuje rovnomernosť úberu a teda aj presnosť vytváraného tvaru. Najčastejšie používané druhy elektrolytu vodný roztok NaCl a NaNOj pôsobia nerovnomerne na intenzitu rozpúšťania materiálu a následne na tvarovú presnosť hĺbeného profilu. p je memá hmotnosť materiálu anódy. j je prúdová hustota (A/mm"). Pre konštantnú rýchlosť posuvu.4.1.K„U h. Presnosť elektrochemický opracovaného povrchu ovplyvňujú prevádzkové parametre procesu: » napätie . v závislosti na parametroch zariadenia. posuv nástroja a medzera (gap) . —= 1 dt Z. kde u je napätie (V) a je merná vodivosť elektrolytu (íľ'.jeho vlastnosti.je veľmi dôležité udržiavať konštantný posuv nástroja do rezu. ako už bolo spomenuté v kapitole 4. aby sa dodržala optimálna medzera medzi nástrojom a obrobkom. ale bežne sa doporučuje medzi 6 12 V. ktoré nemajú byť aktívne v procese tvarovania. ES a CD popísané v kapitole 4.F. zväčšenie medzery nad stanovenú hodnotu zase prerušenie procesu elektrolýzy.5) kde A je atómová hmotnosť. F je Faradayova konštanta. Zmena koncentrácie elektrolytu. teplota a koncentrácia. Pre rovnomerný uber materiálu je potrebné udržiavať konštantnú teplotu elektrolytu a tiež jeho koncentráciu. kde sa používajú postupy STEM.2.

120

Progresívne

technológie

medzera a]

b)

čelná [hlavná) medzera

Obr.4.22 Vplyv použitého clcktrolytu na rozmerovú presnosť tvaru [12] a) dusičnan sodný b) chlorid sodný Ťažiska konštrukčného a technologického riešenia presnosti tvarov pri elektrochemickom opracovaní dielcov sú sústredené do oblastí [12]: • • • predikcie výsledného tvaru tvaru dielca s určenými odchýlkami rozmeru, prikladom toho je vŕtanie (hĺbenie) otvorov, obr.4.23, riadenia tvarovania anódy (dielca) postupným vyhladzovaním nerovností povrchu katódou rovinného tvaru, obr.4.24, riadenia rovnomernej pracovnej medzery (gap) medzi elektródami pri tvarovaní zložitých dielcov, obr.4.25.

Obr.4.23 Východiskový a) konečný tvar b) profdu anódy pre daný tvar katódy - nástroja (zdroj McGeouglt [12])

Obr.4.24 Zmena tvaru profilu anódy v závislosti od doby opracovania (Zdroj McGeough ¡12])

4.2 Elektrochemické obrábanie ECM

121

posuv katódy

prietok, elektrolylu

počiatočný tvar anódy posuv katódy

Obr.4.25 Hĺbenie profilu tvarovou katódou (nástrojom). Konštrukcia nástroja musi zabezpečiť plynulé prúdenie elektrolytu vo všetkých fázach procesu (počiatočnej aj konečnej) pre zabezpečenie rovnomerného Lvarovania dielca (anódy) (zdroj McGeottgh {12})

konštatná rovnovniemá medzera

konečný tvar anódy

4.2.4 Oblasti použitia elektrochemického obrábania Ako už bolo v úvode uvedené, priemyselné použitie elektrochemického obrábania je široké a z technologického hľadiska sa používa pre: • • • • • elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické elektrochemické hĺbenie tvarov a otvorov, delenie materiálov, odstraňovanie ostrapov, leštenie, označovanie (značkovanie).

Elektrochemické opracovanie je vhodné pre opakovanú výrobu tvarovo zložitých dielcov s vysokou kvalitou dokončeného povrchu pre elektricky vodivé, tvrdé a ťažkoobrobiteľné materiály. Príklady typických tvarovo zložitých dielcov sú na obr.4.26. Ekonomicky výhodné je použitie ECM procesu pre viacnásobné vŕtanie rotačných a nerotačných otvorov. Medzi prednosti technológie ECM patri, že nástrojové elektródy nepodliehajú opotrebeniu, majú dlhú životnosť, koncentrácia prúdovej hustoty na hrotoch nástroja zaobľuje hrany a vhodne odstraňuje ostrapy. ECM opracovanie sa doporučuje pre: • materiály obrobkov s vysokou tvrdosťou, • tvarovanie zložitých profilov, • opracovanie, kde je nežiadúce mechanické a tepelné poškodenie povrchových vrstiev, • dielce, kde jc nežiadúci vznik spevnenia a zvyškových napätí pod opracovaným povrchom, • opracovanie bez ostrapov, • opracovanie s vysokou kvalitou povrchu.

122

Progresívne

technológie

Obr.4.26 Príklady typických dielcov tvarovaných ECM procesmi [22]

4.2.4.1 Elektrochemické hĺbenie Elektrochemické hĺbenie je charakterizované tým. že: • ktorýkoľvek vodivý materiál je možné odoberať elektrolytickou reakciou, • tvar obrobku je určený tvarom nástroja (katódy) a ich vzájomným relatívnym pohybom v priebehu procesu úberu materiálu. Keď prechádza prúd elektrolytickým článkom (tvarovou katódou a rovnou plochou obrobku), obr. 4.27, je veľkosť prúdovej hustoty daná po\Tchom obrobku, t.j. väčšia bude v bodoch tesnejšieho priblíženia nástroja a obrobku. Pri posunutí nástroja smerom k obrobku sa bude najviac rozpúšťať anóda v miestach najväčšej prúdovej hustoty, za určitú dobu sa vyrovná tvar povrchu obrobku tvaru nástroja a prúdová hustota bude konštantná v celej medzere. nástroj

n n ITIllľlT
obrobak

nástroj

77777777777777777777. 77777777777777777777 77. 7777777777777777777,
Obr.4.27 Schéma procesu elektrochemického hĺbenia Intenzita úberu materiálu pri hĺbení je približne 1,5 až 2 cm 3 /min na každých 100 A prúdu. Elektrochemické procesy tvarovania a hĺbenia sa v porovnaní s klasickými procesmi považujú za nákladné jednak z hľadiska zriaďovania prevádzky (vysoké náklady na zariadenie), jednak z hľadiska prevádzkovania. Sú charakteristické vysokou spotrebou energie. Ako udáva Vigner a Prikryl [ 18], spotreba energie je približne 1 kWh na uber 4 až 6 cm 3 kovu, kým pri konvenčnom (klasickom) obrábaní je to približne 0,1 + 0,3 kWh. Samozrejme pre prípady, ak materiál obrobku

-| t

p c n T i m t m-rí^-i obrobok *

4.2 Elektrochemické obrábanie ECM

123

nie je možné opracovať inak ako elektrochemický, je toto porovnanie energetickej náročnosti nevýznamné. Naopak spotreba energie bude pri ECM nižšia, pretože komplikované tvary možno obrábať naraz, zatiaľ čo pri opracovani konvenčným spôsobom musi nasledovať niekoľko operácií za sebou, čím sa predlžuje výrobný čas. Elektrochemické hĺbenie sa používa v niekoľkých rozličných spôsoboch obrábania, ako je vŕtanie, tvarové (dutinové) hĺbenie vonkajších a vnútorných drážok, frézovanie, pílenie a delenie materiálov. Príklady elektrochemického hĺbenia a delenia materiálov sú znázornené na obr.4.28, 4.29,4.30,4.31 a 4.32.

Obr.4.28 Príklady tvarovania vonkajších a vnútorných drážok do rotačných dielcov a príklad hĺbenia drážky na rovinnej ploche [7, 22]

obrobok
d) e]

Obr.4.29 Príklady hĺbenia a vŕtania (spracované podľa [7, 12]) a) hĺbenie dutín tvárniacich nástrojov, b) vŕtanie na jadro tzv. trepanačné vŕtanie, c) vŕtanie d) detail presného vŕtania s izoláciou nástroja e) vŕtanie nerotačného otvoru

• Postup tvarovania lopatky turbíny leteckého motora L titánovej zliatiny. [7] východiskový pcwiovar E M —EDM C • smer tvarovania - .124 Progresívne technológie Obr.4.32 A Detail tvarovania profilu lopatky kompresora | 7 ] . kde po predošlom mechanickom tvarovaní preťahovaním upinacej éasti je samotný tvar lopatky tvorený ECM postupom a dokončovaný EDM postupom (tento postup je používaný vo firme Rolls-Royce).

6 cnWrnin dosahovaná drsnosť povrchu Ra 0. Vreteno a kotúč sú elektricky odizolované od ostatných časti stroja. smer posuvu obrobku Obr.2 Elektrochemické dokončovanie povrchov K operáciám elektrochemického dokončovania povrchov možno zaradiť metódy. Väčšina materiálu pri ECG brúsení je odstraňovaná elektrolyticky a len malá Časť (5 až 10%) abrazívnymi účinkami brusných zŕn. Typické rozsahy prevádzkových parametrov sú prúdová hustota 100 až 240 A .4.2 * 0. honovanie. pretože uľahčuje výrobu tvarového kotúča mechanickými procesmi obrábania (rezaním a brúsením).4.2. Elektrolyt je privádzaný do priestoru medzi kotúč a obrobok. ktorú udržiavajú konštantnú počas procesu a nedovoľujú priame spojenie kovového pojiva kotúča a povrchu materiálu. Proces elektrolytického brúsenia (ECG) bol vyvinutý okolo roku 1950 v bývalom Sovietskom zväze.0 : „ prípadne SiC brusivo).025 mm. Uber kovu je podľa pracovných podmienok asi 1. c m " a napätie 4 až 8 V.33. Konštantná medzera býva asi 0. . popri vývoji a prevádzkovaní procesu elektroiskrového obrábania [15]. Na vreteno stroja je upnutý kovový brúsny kotúč s nevodivým brusivom (diamantové alebo A1.4. Niekedy sa elektrolyt privádza do tohto priestoru otvormi alebo štrbinami v kotúči. ktoré využívajú prúdiaci clektrolyt a to je brúsenie voľným a viazaným brusivom.4.125 mm [12. Voľné brusivo v clektrolyte vytvára vhodnú izolačnú medzeru medzi plochou kotúča a obrobkom.3 um a presnosť tvaru a rozmeru okolo ±0. ale aj postupy bez odstraňovania produktov elektrolýzy a to elektrochemické leštenie. morenie a odstraňovanie ostrapov.33 Elektrochemické brúsenie viazaným brusivom Pri elektrolytickom brúseni s voľným brusivom sa medzi kovový kotúč (katódu) a obrobok (anóda) privádza zmes elektrolytu a brusiva s dostatočnou koncentráciou brusiva. ktoré je viazané vodivým obyčaje kovovým pojivom. 18]. Vyčnievajúce brusné zrná v kotúči sú ako izolanty a tvoria medzeru (gap) medzi nástrojom a obrobkom. Základný princíp elektrolytického brúsenia s viazaným brusivom je znázornený na obr.2 Elektrochemické obrábanie ECM J 25 4. Elektrolytické alebo elektrochemické brúsenie (medzinárodná skratka ECG Electrolytical Grinding) využíva na uber materiálu účinok elektrolytu a len veľmi malá časť materiálu je uberaná brúsnymi zrnami. Elektrochemické brúsenie voľnými brusivom je veľmi výhodný spôsob tvarového brúsenia.

.

Účinok elektrolýzy možno využiť k dvojnásobnému až trojnásobnému zvýšeniu úberu. medzi ktoré patrí: • vyššie kapitálové náklady v porovnaní s klasickým brúsením. kde sa kotúč najskôr stretáva s obrobkom.tm v závislosti na materiále obrobku. • drsnosť Ra okolo 0. • pri obrábaní súčiastok z ťažko obrobiteľných materiálov. • tolerancie rozmeru ± 0. Kremičitan sodný (vodné sklo) sa používa pri požiadavke na zachovanie ostrých hrán. Proces ECG sa používa: • v leteckom priemysle pri výrobe lopatiek turbín motorov. Elektrolytické brúsenie najviac ovplyvňujú parametre ako sú brúsny kotúč. • požiadavky na filtráciu elektrolytu a jeho zneškodňovanie podľa platných hygienických a bezpečnostných predpisov. zlepSí sa drsnosť povrchu bežne o 0. že medzi elektródami a obrobkom vznikne medzera 0.025 mm.0025 mm. Honovacie kamene konvenčného honovania sa odizolujú a prúd prechádza cez elektródy namontované medzi kamene a umiestnené tak. (opotrebenie kotúča pri ECG závisí od parametrov procesu a to: rýchlosti posuvu. ktoré nespôsobujú koróziu. Výhody ECG procesu v porovnaní s klasickým brúsením možno zhrnúť nasledovne [12. čo vyžaduje umiestnenie zariadenia mimo ostatných strojov. 23]: • nedochádza k spevneniu povrchu.125 4 1. " obmedzenie len na vodivé materiály. dusičnanu sodného alebo dusitanu sodného. pre špeciálne podmienky brúsenia až ± 0. Ďalej sa znížia tepelné účinky. pri ktorom sa dosahuje vysoká kvalita povrchu. kým dusičnan sodný má opačný účinok. • nižšie opotrebenie kotúča. " pre ostrenie nástrojov zo spekaného karbidu. koncentrácie a zrnitosti brusŕva. vytvára zaoblené hrany. intenzity prietoku elektrolytu). 22. Roztoky sa obyčajne používajú v hmotnostnom pomere l : 10. kde použitím nízkych napätí sa dosahujú ostré hrany bez ostrapov. 22]. ale nevýhodou je čiastočné zaobľovanie ostrých hrán v miestach. • vzniká povrch bez ostrapov.075 až 0. Často sa používa zmes dusičnanu sodného adusitanu sodného. Proces predstavuje kombináciu mechanického honovania s elektrochemickým úberom materiálu. Elektrolytické honovanie [18.1 pm i viac. • nedochádza k porušeniu (poškodeniu) tenkých. • dlhšia životnosť nástroja. Samozrejme proces ECG má aj svoje nevýhody. . vlastnostiach kotúča a rýchlosti úberu.126 Progresívne techwlósie Oproti konvenčnému spôsobu brúsenia sa pri ECG podstatne zvýši uber kovu (pri brúsení wolfrámových nástrojov až 10 krát) znížia sa náklady na brúsenie. • korózna povaha elektrolytu. Používajú sa najmä roztoky uhličitanu draselného. • eliminuje sa iskrenie. 15. (8 -s-10 násobne oproti klasickému brúseniu). privádzaný elektrolyt a prúdová hustota. • pri priemyselnej výrobe kuchynských nožov z korozivzdomej ocele. krehkých alebo na teplo citlivých materiálov. Elektrolyty pri elektrolytickom brúsení sa volia podľa materiálu obrobku a ďalej také. Vysokopruduktívny spôsob dokončovania elektricky vodivých materiálov.125 mm. • pre výrobu lekárskych prístrojov a hypodermických ihiel pre humánnu medicínu. ktoré majú vysokú vodivosť.0 .

Výhody elektrolytického honovania sa uplatnia pri opracovaní tvrdých materiálov. vedľajší produkt elektrolýzy. teplota elektród (nástroja a obrobku) je hlboko pod 100 °C. Elektrochemické leštenie sa používa tiež pre prípravu metal o grafických vzoriek. pred ukončením procesu sa vypne prúd a povrch sa dokončí bežným postupom. zníženie mechanickej sily pôsobiacej na povrch obrobku. pri ktorom nevznikajú ostrapy a v dôsledku veľkej prúdovej hustoty na ostrých hranách obrobkov je odstraňovanie ostrapov veľmi účinné. znižuje sa hlučnosť. Vhodnou voľbou elektrolytu a prúdovej hustoty je možné vytvárať lesklé povrchy. Elektrolytické odstraňovanie ostrapov [7. Elektrochemické odhrotovanie je veľmi účinná a progresívna metóda. ECM proces je vôbec proces. obrobky sú bez ostrapov. to znamená. opracovanie prebieha pri nízkych napätiach zdroja okolo 30 V. • • • • • • • V prípade. a prúdová hustota musí byť prispôsobená k množstvu difundujúcich iónov anódy (jej rozpúšťaniu). pričom osobitosti procesu elektrolytického honovania sú: • až 90 % materiálu sa uberá elektrochemickým rozpúšťaním. a tým skrátená doba procesu. zníženie deformácie tenkostenných dielcov. Použiva sa najmä na čistenie kovových časti a na elektrolytickú oxidáciu alebo dezoxidáciu korozivzdorných ocelí. sa ľahko odstraňuje. uber za Časovú jednotku je takmer nezávislý od doby opracovania. závisí od rýchlosti rozpúšťania materiálu. že medzera medzi anódou a katódou musí byť veľká v pomere k veľkosti nepravidelností povrchu. Elektrolytické leštenie [18]. tým sa obmedzí tepelné ovplyvnenie povrchových vrstiev. pretože nemá za následok žiadnu zmenu tvaru.2 Elektrochemické obrábanie ECM 127 Elektródy nepodliehajú opotrebeniu a môžu byť využité ako pneumatické snímače pre plynulú kontrolu procesu. . čo má za následok menšie tlaky medzí kameňmi. 18]. Aby sa získal lesklý povrch. Obrobok je zapojený na anódu elektrolytického článku. pretože odstraňuje veľký podiel manuálnej práce a umožňuje v krátkych časových intervaloch odstraňovať ostrapy aj z ťažko dostupných miest. Morenie kovových časti ponorením do kyselinových alebo zásadových roztokov odstraňuje oxidy a zlepšuje elektrolytické reakcie. anodické rozpúšťanie neopotrebovala nástroj. Elektrolytické morenie nie je proces obrábania. V tomto prípade môže byť zvýšená prúdová hustota na ostrapoch 2 až 3 krát. ktoré majú byť odstránené. Pri odstraňovaní ostrapov sa súčiastka zavesí do nádoby s elektrolytom blízko plochej katódy. ak je potrebný povrch s typickými krížovými ryhami (bežný pre klasické honovanie).4. Konvenčný i elektrolytický uber materiálu prebieha súčasne na jednotlivých častiach obrobku. musí byť riadená miestna prúdová hustota na povrchu anódy koncentráciou gradientov roztoku blízko anódy. Rovnomernosť úberu zaisťuje vzájomný priamočiary a rotačný pohyb nástroja relatívne k obrobku. Elektrolytické morenie [18]. kedy má katóda tvar súčiastky. Najúčinnejšie odhrotovanie sa dosiahne s elektrolytom prúdiacim v prípravku. nerozpustný hydroxid kovu. Elektrolyt je privádzaný pod tlakom cez rad otvorov medzi kameňmi.

.

možno vŕtať súčasne viac Otvorov.4.85 mm [2]. STEM predstavuje alternatívu k EDM vŕtaniu dlhých a úzkych otvorov a tiež slepých otvorov. Umožňuje vytvárať hlboké otvory s pomerom hĺbky k priemeru až 300:1 [2]. pracovné napätie asi 10 V [14]. rýchlorezné ocele. CD Cupiliary Driliing) kombinované metódy elektrochemického a elektroerozívneho úberu materiálu (ECAM Electrvchemical Arc Machining). opatrená z vonkajšej strany izolačnou keramickou vrstvou. Hasteloy. Využíva sa pre vŕtanie chladiacich otvorov do lopatiek turbín.1 mm. Elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou S T E M (Shaped -lube electrolyie machining). Elcktrolyt je vtláčaný pod tlakom 270 + 500 kPa cez dutinu nástroja a spätne vytláčaný úzkou medzerou medzi stenou otvoru a izoláciou nástroja. Obr. STEM sa používa na vŕtanie rotačných a tvarových otvorov do vodivých. .5 4. Nástroj katóda je dutá obvykle kovová trubica s priemerom 0.128 4. vysokolegované ocele. otvory pre palivové dýzy a iné. možno vŕtať slepé otvory. nevytvára sa tepelne ovplyvnená povrchová vrstva.34 znázorňuje schému zariadenia s detailom zóny úberu materiálu. Medzi prednosti procesu STEM patrí.2.trubky. (ECDM Eiecirocbemical Discharge Machining) alebo (ECSM Elearomedianical Spark Machining).4. ktoré odolávajú kyselinám do určitých teplôt ako sú plasty a keramika pre vonkajšiu izoláciu a titánové zliatiny ako vodivá časť nástroja . Prietok clektrolytu je okolo 1 l/min.3 Špeciálne postupy ECM opracovania Progresívne technológie Medzi Špeciálne postupy ECM opracovania patria postupy vŕtania malých otvorov a kombinované postupy elektrochemického a elektroiskrového úberu materiálu ako sú: • • • elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou (STEM Shaped Tube Electmlytk Machining) elektrolytické vŕtanie prúdom clektrolytu (ES Eiectrostream Drílling.75 t 3 mm/min je elektróda posúvaná do obrobku a rýchlosť posuvu ovplyvňuje rýchlosť rozpúšťania materiálu. superzliatiny ako Inconel. Postupy vŕtania sa používajú najmä pre malé otvory s priemerom pod 1 mm a pomerne veľkou hĺbkou. Konštantným posuvom v rozsahu 0. Táto operácia je špeciálnym postupom ECM vŕtania malých hlbokých otvorov pomocou clektrolytov na báze kyselín. Tieto procesy sú vhodné pre vŕtanie vodivých a korózne odolných materiálov. Kombinované postupy boli vyvinuté pre tvarovanie a opracovanie nevodivých alebo Čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov. Je možné vŕtať viac otvorov súčasne s rôznym priemerom alebo odlišným tvarom. Efektívne je najmä vŕlanie viacerých otvorov súčasne. Pre nástroje sa používajú materiály. ťažkoobrobiteľných materiálov ako sú korozivzdomé ocele. vŕtanie mazacích otvorov v ložiskách. Priemer vŕtaných otvorov je v rozsahu 0. Ako elcktrolyt sa používa 10% roztok kyseliny sírovej pre niklové zliatiny a ostatné korozívzdomé materiály. že: • • • • • tvrdosť materiálu nieje limitujúcim faktorom procesu vŕtania.05 * 0. Stellit.6 mm s toleranciami ± 0. možno vŕtať materiály vyrobené práškovou metalurgiou.

pre vŕtanie zakrivených otvorov. použitým tvarom nástroja.4. nemôže sa opracovať bežne dostupný Čistý titán a žiaruvzdorné ocele. ale CD proces má nástroj v strede sklenenej trubice kovový (obyčajne platinový) drôt. V tomto prípade sú vyvinuté dva procesy s veľmi podobným postupom. pre ES sú prevádzkové napätia ešte vyššie až 400 600 V. ES (Electrostream Drilling).36 ukazuje detail zóny úberu materiálu pre proces CD.CM • • • proces je vhodný aj pre vŕtanie tvarových otvorov. možno vŕtať úzke Štrbiny a drážky.4. ES nástroj má ukončenie v tvare dýzy. • je potrebné zabezpečiť zvýšené bezpečnostné a hygienické požiadavky.34 Elektrolytické obrábanie tvarovou trubkou STEM K nevýhodám procesu sa radia nasledujúce obmedzenia: • proces sa môže použiť len pre korózne odolne materiály. ktorý zaviedla a využíva tý Rolls Royce. pretože sa používajú kyselinové elektrolyty. Obr. ktorý' zabezpečuje elektrický kontakt medzi elektródami. Napätia sú pre obidva procesy až 10 násobne vyššie ako pri klasickom ECM a STEM. kde je umiestnená kovová katóda. • vyžaduje sa zložitý systém stroja a nástroja. CD (Capilaiy Drilling) Elektrolytické vŕtanie prúdom eiektrolytu predstavuje ďalší špeciálny proces vŕtania malých otvorov v kyselinovom elektrolyte pri vysokom napätí.2 Elektrochemické obrábanie F. • je potrebné zvýšiť požiadavky na ochranu životného prostredia spojené s toxickými odpadmi a ich Odstraňovaním.4. • je to pomalý proces. ktorý' patentovala a prevádzkuje firma General Electric a CD (Capilary Drilling).35 je schéma zariadenia pre ES spolu s detailom zóny úberu materiálu. Elektrolytické vŕtanie p r ú d o m eiektrolytu ES (Electrostream Drilling). prúd eiektrolytu 129 kovová trubica oNevač upi nan le O br. Tieto procesy sa líšia: • rozsahom použitého prevádzkového napätia.4. ak sa vŕta iba jeden otvor. oba procesy používajú tenké sklenené trubice ako nástroj. . Pre CD je to medzi 70 4 100 V. " Na obr.

.

Nedoporučuje sa pre titán a jeho zliatiny.05 mm do pomeru hĺbky otvoru k priemeru 40 : 1. 22] M Obr.15 do 0.4. pre nehrdzavejúce ocele. Elektrolytické vŕtanie prúdom elektrolytu umožňuje vŕtať otvory s veľmi malými rozmermi od 0. tlak a koncentráciu elektrolytu a riadenie procesu prúdenia elektrolytu. Proces umožňuje vŕtať otvory aj pod sklonom 10° [2].35 Schéma zariadenia pre ES vŕtanie malých otvorov s detailom zóny úberu materiálu [2. pretože v roztokoch kyselín má titán silný sklon k pasivácii.36 Elektrolytické vŕtanie s prúdom elektrolytu CD . Medzi ďalšie obmedzujúce faktory použitia možno zaradiť: • nizku produktivitu pri vŕtaní iba jedného otvoru. niklové a kobaltové zliatiny a superzliatiny typu Hasteloy sa používa roztok kyseliny sírovej s teplotou 2 0 ° C. Procesy ES a CD je možné použiť iba pre korózne odolne materiály a zároveň elektricky vodivé materiály ako sú zliatiny niklu a kobaltu.4. Pre hlinik a jeho zliatiny roztok kyseliny chlorovodíková s prevádzkovou teplotou 40 " C. Pre optimálne vŕtanie otvorov je potrebné udržiavať konštantnú teplotu.130 Progresívne technológie Ako elektrolyty sa používajú roztoky kyselín s koncentráciou 15 20%. pripravok A Obr.025 -K). čo je zabezpečované zložitým systémom výrobného zariadenia.25 mm a s toleranciami ± 0.Capilary Drilling 112] . • tvorbu škodlivých odpadov a výparov z kyselinových clektrolytov. • požiadavku na pomerne zložitý systém zabezpečenia prúdenia elektrolytu.

dosahuje sa nevyhovujúca drsnosť povrchu a jeho integrita.37 porovnáva jednotlivé procesy z hľadiska presnosti hĺbeného otvoru. Na druhej strane. Proces (ECAM. úzkych štrbín a rôznych zložených tvarov) zložitú úlohu. že uber je výsledkom spolupôsobenia tavenia. únave.5. pri vŕtaní otvorov je pre postupy EDM uber okolo 0. tieto procesy nie vždy vyhovujú svojimi parametrami požiadavkám. 19]. Proces úberu materiálu pri ECSM nie je ešte dostatočne preskúmaný a teoreticky vysvetlený.2 Elektrochemické obrábanie ECM K výhodám procesov patrí. Predpokladá sa. 22]. Obr. Základnou prednosťou kombinovaného procesu je veľmi vysoká intenzita úberu materiálu (dosahovaná kombinovaným účinkom výboja a elektrochemického rozpúšťania materiálu) v porovnaní s „klasickými" procesmi elektroiskrového (EDM) a elektrochemického (ECM) opracovania. pretože ako dôsledok technologickej operácie vzniká tepelne poškodenie a veľká tepelne ovplyvnená zónu (HAZ). 12. dischage je (elektrický) výboj . [12]. nie je ujednotený názov. je možné vŕtať slepé otvory. pričom elektrochemický proces napomáha vzniku kladne nabitých častíc plynu (vodíka) a následne vzniká výboj medzi nástrojom a obrobkom [1. ECDM. spark je iskra. predovšetkým pre svoje vlastnosti ako je odolnosť voči korózii.4. že: • • • • • 131 tvrdosť materiálu nieje limitujúcim faktorom použitia procesov ES a CD. ktoré sa v odborných publikáciách vyskytujú popisujú rovnaký princíp procesu úberu materiálu a sa rozlišujú podľa toho. arc je oblúk. Aj keď na opracovanie nevodivých materiálov sa môžu použiť iné progresívne technológie ako AWJ. že procesy kombinovaného opracovania sú v štádiu extenzívneho vývoja a výskumu. tieto materiály prestavujú pri výrobe dielcov klasickým mechanickým opracovaním (vŕtanie priechodzích a slepých otvorov. " z angl. Vzhľadom na to. či sa pre elektrický výboj použije oblúk ECAM {Electrochemical Arc' Machining) [12]. Kombinované procesy elektrochemického opracovania. 19].0 mm/min. pri výrobe strojov. 4.1 mm/min. elektrotechnickom a elektronickom priemysle. Názvy. pre ECM 5. Vývoj kombinovaných procesov vychádza v ústrety požiadavkám priemyslu pri opracovaní týchto materiálov. alebo nizka intenzita úberu materiálu. pre kombinovaný spôsob ECSM je to 15 f 40 mm/min. resp sa nazývajú elektrochemické opracovanie pomocou elektrického výboja E C D M (Electrochemical Discharge Machining) [t. ktoré využívajú zložený účinok elektrochemickej reakcie (ECM) a elektrického výboja ( E D M ) na uber materiálu vo vodných a m o k o c h hydroxidu sodného (NaOH) a dusičnanu sodného (NaNOj). alebo iskra ECSM (Electrochemical Spark Machining) [5. súčasne je možné vŕtať viac otvorov. USM. tepelnému namáhaniu. ECSM) bol vyvinutý pre opracovanie nevodivých a čiastočne vodivých keramických a kompozitných materiálov ako piezoelektrická keramika (PZT) a polymérové kompozity s uhlíkovými alebo Kevlarovými vláknami. odparovania a mechanickej erózie materiálu. Sú to procesy. povrch nie je tepelne ovplyvnený a proces nespôsobuje metalurgické zmeny v povrchovej vrstve sa môžu vŕtať otvory aj do dielcov vyrobených práškovou metalurgiou. LBM. Tieto materiály nachádzajú široké uplatnene v leteckom priemysle. tvarovanie drážok. Kým napr.

.

Na miesta dotyku nástroja a obrobku sa privádza v dostatočnom množstve špeciálna kvapalina.medenou katódou (nástroj) a anódou (pomocná medená elektróda s veľkou plochou) sa uvoľňuje plynný vodík na katóde. Obrábaný materiál je spojený s kladným pólom jednosmerného prúdu a je pritláčaný malou silou k otáčajúcemu sa kotúču. je pre kombinované procesy z hľadiska nízkej intezity úberu materiálu menej vhodný 11]. ktorý je spojený so záporným pólom. anódového filmu. ktorý sa dotýka nástroja . Vzdialenosť medzi katódou (nástrojom) a anódou (pomocnou elektródou) je 25 + 50 mm. ktorá vytvára na obrábanom predmete ochranný film. ktoré svojim tepelným účinkom rozrušujú anódový film a vytvárajú na povrchu .132 Progresívni' technológie prúdenie elektrolytu M| j u nástrojová elektrolyt äeleKtrikum ECM EM D ECA M Obr. Častice odpareného materiálu sa usadzujú na dne nádoby s elektrolytom. Anódovo-mechanickč obrábanie kovov je založené na tepelnom a elektrochemickom pôsobení na obrábaný predmet. ktorý sa dotýka nástoja. Roztok NaCl bežne využívaný pre ECM. ktorá prebieha medzi elektródami ponorenými v elektrolyte . Obrobok. katódy a obrobku. Výboj vzniká v mikromedzere danej mikronerovnosťami obidvoch povrchov. Za určitých riadených podmienok a ako dôsledok vysokého potenciálového gradientu následkom generovania vodíkových bublín. je ponorený v elektrolyte tak. Ako elektrolyty sa používajú 20 * 3 0 % vodné roztoky NaOH a N a N 0 3 . anódomechanické rezanie ťažkoob rob i teľných materiálov.katódy). tvarovanie drážok pre nevodívé alebo čiastočne vodivé keramické a kompozitné materiály [1]. Film bráni priamemu kontaktu obrobku s nástrojom. Kombinované procesy EC sa využívajú pre vŕtanie otvorov. Doloi a Sorkhel [1] zjednodušene popisujú úbcru nasledovne: Pri elektrolýze. Teplo vyvolá natavenie a následné odparenie materiálu. Pre tento proces bolo vyvinuté a úspešne používané zariadenie v bývalom Československu [18]. Elektrický výboj spôsobuje vznik koncentrovaného tepla v malom lokalizovanom priestore na povrchu obrobku. že jeho vrchná časť je pokrytá 2 -ŕ 3 mm vrstvou roztoku.37 Porovnanie presností hĺbenia otvorov „klasickými" ECM a EDM procesmi a kombinovaným procesom ECAM (zdroj [12J) Bhattacharyya.4. vzniká električka? vylioj medzi kafiídou fl Ďbrobkom (neyodivý rnateriáJ napr keramika). Do skupiny kombinovaných procesov patrí aj tzv. Súčasne vznikajú v miestach mikrovyvýšenín na ploche ohrábanej súčiastky iskrové výboje. Účinkom elektrického prúdu v kvapaline odlučuje sa kov z anódy a prechádza do tzv. Zdrojom napájania eklektického obvodu je jednosmerné pulzujúce napätie v rozsahu 70 * 90 V.

tým viac na nákladoch. Z uvedeného dôvodu ekonomická efektívnosť elektrochemického procesu spočíva čim ďalej. 4. chromáty. od tlaku nástroja na opracovaný predmet. prebrusovanie a leštenie nástrojov.1 anódy malé krátciy. ' . pokožky a vdychovania výparov. superfinišovanie vonkajších valcových plôch.2. V závislosti od zloženia materiálu obrobku sa pri elektrochemickom opracovaní vytvárajú toxické zlúčeniny šesťmocného chrómu.—— - _—s 1 = sa V . od druhu obrábaného materiálu.38 znázorňuje jednotlivé riziká spojené s ECM procesmi. . Ako pracovná kvapalina sa najčastejšie používa roztok vodného skla. vzniku elektrochemického kalu ako odpadového produktu.Elektrochemické obrábanie ECM 1. dusičnany a čpavok a k o p r o d u k t y elektrolýzy •4 nástrojová elektoda toxické výpary Obrobok L .1._ A -•• podráždenie pokožky.5 Vplyv E C M procesov na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Hlavné riziká vplyvu ECM technológií na životné prostredie vychádzajú z: • • používania elektrolytu (vodné roztoky solí a kyselin). ktoré je potrebné investovať do detoxikácie a zneškodňovania odpadu (kalu). o č i a d ý c h a c í c h ciest ~ 3^ . Obr. Množstvo odobratého materiálu za minútu závisi od napätia a intenzity prúdu. od druhu použitej pracovnej kvapaliny. Z hľadiska technologických vlastností anódovo-mechanické obrábanie možno rozdeliť na dve hlavné skupiny. spojené . dusičnany a čpavok. Do prvej skupiny patrí rezanie materiálov. 4. Príkladom týchto operácii je honovanie vnútorných otvorov (valce spaľovacích motorov.— — ~7* Eiaktrolyt Baktroiyt O b r . vložky valcov) a lapovanie resp. Do druhej skupiny patria operácie.— " ^ f f l manipulácia s elektrolytom . 4.38 Rizikové faktory pri elektrochemickom opracovaní (spracovanépodľa [21]) Pri práci je potrebné dodržiavať predpísané bezpečnostné a hygienické predpisy s ochranou očí. Tieto chemické zlúčeniny sa absorbujú do hydroxidov kovov v elektrochemickom kale. ktorý' sa usadzuje na spodku nádrže. ktoré sa vykonávajú pomocou nevodivých nástrojov (brúsne kotúče a kamene).

.

Led. 13.134 Literatúra ku kapitole 4..: Experimental Investigation into Traveling Wire Electrochemical Spark machining (TW-ECSM) of Composites. 32/2/1983 pp. Choudhary. R. Warsaw. S.: Electrochemical Machining. 17.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1981 McGeough. ASM .: Obrábéní . T. 21. C : Machining piezolelciric ceramics an electrochemical spark machining (ECSM) process.A. Agrawal. Doloi. 18.N. of Engineering for Industry. B. 6.39/2/1975.: Shaped Tube Electrolytic Machinig ASM .ed.Metals Handbook . Egger. 4. 14. Annals of the CIRP Vol. R. Buda.K. Storer. ASME J.P. R. March.: Experimental investigation into electrochemical discharge machining (ECDM) of non-conductive ceramic materials. Wei. pp. 20.1996 pp. Vol 115. K.5 4 1 9. R. Progresívne technológie 2. W. 75 -82 Ilhan.vyd. Vol.M e t a l s Handbook .: Principles of Machining by Cuiting. (1997). 16. K.cd. Schnacker..573-582 Tônshoff.E.vyd. H.technický prñvodce SNTL Praha 1987. N.. Vi.1 Machining. 10. ASM International. Wydawnictwo naukowotechniczne... Abrasion and Erosion. (1989) Lievestro.Machining.l87 Buda. R..: On the Selection of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. Bhattacharyya. (Písomná práca k ašpirantske skúške . Annals of the CIRP Vo1.K.. 9. March. F. 5.39/2 (1989). (1982). 9.665-672 Jain..stream and Capillary drilling A S M .P. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Proccsesses Annals of the CIRP / Keynote Papers 1997. Staelens. Y. Chapman and Hall. BékéŠ..ed. 6. Vol 113. Bratislava. SVTL. E. B. SME.L. May (1993) pp. ASM International. 6. ASM International. J. (1976). of Engineering for Industry. R.. pp . Vol 58. (1997). Anals of the CIRP Vol.p.: Advanced Methods of Machining.P. Annals of the CIRP Vol.B. Feb (1992) pp. Jain.Machining.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov.: Electro.: Drilling without Drills. 82 -93 Kaczmarek. Singh.9. Vol. J. P.Led Newton.Metals Handbook . C. March. 6. London. 11. of Engineering for Industry. March. pp. Rajurkar. and Future Trends of.. 468 Rajurkar. J. 1983 . pp. 8. A.24-31 Taniguchi.. C. Srecnívasa Rao.E. Vol 114. A. Vol. 19. Monitoring and Control of Electrochemical Machining (ECM) ASME J. 15. D . Phillips. (1997). pp 145-154 1999 Bellows. K.Metals Handbook .2: 1. Snoeys. March.Machining. J.448-462 Kalpakjian. P. Journal of Material Processing Technoogy Vol 95. (1986).553-568 Tool and Manufacturing Engineers Handbook.Machining. Vol. Klocke. J. pp 542-547. 216-223 Vigner.: Current Slatus in. American Machinist. Dearborne. l. V. Journal of Materials Processing Technology..35/2. G. J.587 -607 Maňková. S. (1967) l.. J. p.. 12. S. Sathyanarayanan. Ultraprccison Machining and Ultrafine Materials Processing. Kohls.: Electrochemical Grinding ASM .M. A. Kumar. 3. 9. Vol. Prikryl.. (1988).: Manufacturing Engineering and Technology.Comp.H. Sorkhel. 22. pp 5 3 3 . Z. 7.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Phillips.M. (1997). B. K.: A Study of Wheel Wear in Electrochemical Surface Grinding. Newton. Dckkyser. Feb (1991) pp.: Teoretické základy obrábania kovov. ASME J.ed. Z.L. Special Report 743. K. van Luttervelt. Búza.. Addison-We s ley Pub.Inc. G. I. ASM International.. 6.

ktorú poskytujú vysokoenergetické lúče elektrónov. 3. čo obsahuje. je tepelný proces úberu materiálu prebiehajúci na vzduchu pomocou úzkeho bodovo fokusovaného lúča alebo širokého lúča. spracovanie lúčom plazmy (plasma beam processing) je tepelný proces prebiehajúci na vzduchu alebo v ochrannej atmosfére. skupín: 1. ECM) alebo dynamické (IBM) prebiehajúce na atomárnej úrovni. 2. 6. EDM). elektrón ión. Procesy spracovania sú realizované ako tepelné (LBM.2. Charakteristické pre energolúčové procesy je. 5. Podľa typu častíc sa energolúčové procesy delia do 6. • elektrónový lúč (EBM) • iónový lúč (IBM). 4.1 a 4. uber materiálu sa deje chemickým rozpúšťaním.. Podrobne sú tieto procesy popísané v kapitole 4.zaužívaný názov laserový lúč. ktorá sa zhoduje s potenciálnou bariérou . Technickej verejnosti je tento názov známy. Podstatou procesov. spracovanie lúčom iónov (ion beam processing) je dynamický alebo reaktívny proces prebiehajúci vo vákuu. Opracovanie lúčom elektrónov použiva elektrónový lúč s vysokým urýchľovacím napätím pri nízkom prúde (10 kV. že energia potrebná na odstránenie atómu z povrchu obrobku musi byť väčšia ako energia mriežkovej väzby E b a musí existovať prebytok energie povrchovej bariéry Es. spracovanie lúčom atómov alebo molekúl (atom or molecole beam processing) použiva široký lúč častíc (atómy alebo molekuly) najčastejšie pre naparovanie tenkých vrstiev. spracovanie lúčom fotónov (photon energy beam processing) . elektróny. PAM. 1 mA). že úber materiálu sa deje zvyšovaním vnútornej energie atómov v povrchu obrobku.. Taniguchi (1989) ako prvý nazval tieto procesy ako energolúčové procesy. ióny. a EDM používa iskrový výboj s vysokou prúdovou hustotou a nízkym urýchľovacím napätím (100A v špičke impulzu a napätie niekoľko voltov). • plazmový lúč (PAM). plazma alebo chemicky a elektrochemický reaktívne atómy. spracovanie lúčom chemicky a elektrochemický reagujúcich (reaktívnych) látok (ebemical and eleetrochemical beam processing). spracovanie lúčom elektrónov (electron beam processing) zahrňuje: • lúč elektrického výboja (EDM) usmemý pomocou nástroja v dielektrickom prostredí • lúč elektrónov vo vákuu (EBM). Odoberanie materiálu je výsledkom reakcie elementárnej častice energetického lúča (atóm.) na časticu (atóm) materiálu alebo účinkom zhluku častíc (atómov) na zhluk častíc (atómov). ako sú fótony. fotónov iónov a plazmy. ktoré prebiehajú na atomárnej úrovni je. reaktívne (CM. široký alebo úzky fokusovaný lúč obidva procesy sú tepelné procesy úberu materiálu. Do tejto skupiny patrí: • elektroerozívne spracovanie (EDM) • laserový lúč (LBM). Energetický lúč je definovaný ako usmernený tok extrémne malých energetických častíc. aj keď niekedy nieje celkom jasné. EBM.5 ELEKTROTEPELNÉ PROCESY ÚBERU MATERIÁLU 5 Elektrotepelné a/alebo tepelne procesy využívajú na uber materiálu ako primárny zdroj tepelnú energiu.

.

Dôležitými výkonovými ukazovateľmi energolúčových procesov sú príkon P m . ktroých jc možné určiť orientačne rýchlosť úberu materiálu. venované v úvode vymenovaným energolúčovým technológiám.1.1 0 " 10"-.4 nm) až po hodnoty veľkosti zrna materiálu. T a b .8 v 1 0 7 CH a ECM A F M .6. Pre procesy tepelného natavenia. Pre hrúbku vrstvy 1 pm (čo zodpovedá brúseniu) je T s = 1. 2 / 1 0 9 v 1 0 1 0 10. So zmenšujúcou sa hrúbkou odrezávanej vrstvy hodnota strižného napätia stúpa. l Vstupná hustota energie (W/nr) na makro a mikro úrovni {spracované podľa Taniguchi (1989)) proces m a k r o s k o p i c k á Pm ľW/m . Hodnota minimálnej špecifickej energie potrebnej pre odobratie materiálu musí byť väčšia ako suma väzbovej energie mriežky.. LBM. Nasledujúca tabuľka uvádza orientačné hodnoty týchto veličín. krehký a húževnatý l o m m í k r o o b r á b a n i e / brúsenie tavenie EBM. Potom minimálna Špecifická energia Ô (J/m ) potrebná pre uber jednotkového množstva materiálu je vyjadrená vzťahom: 5 = (Eb+Es) N A / V A N A je Avogardovo číslo 6.EDM. ] (na a t o m á r n e j úrovni) na j e d n o t k o v ý r o z m e r častice 10"-.: 1 0 1 10. čo zodpovedá oblasti presného frézovania.10 J MN/m 2 .136 3 Progresívne technológie povrchu. na jednotkový rozmer častice na mikroskopickej alebo atomárnej úrovni. Významom zodpovedá strižnému napätiu t s pri obrábaní rezaním alebo brúsením. IBM IBM Nasledujúce kapitoly.(). Minimálna Špecifická energia 5 je dôležitá hodnota v procesoch energolúčového spracovania. 1 0 n 10=-ŕ 1 0 6 1G 9 mikroskopická P ä [W/m . je strižné napätie T s = 0.lu': 1 0 " -. Pri energolúčových procesoch sa rozmery odoberanej vrstvy pohybujú od úrovne vzdialenosti atómov v mriežke kovu (asi 0.10 23 (atom/mol). 10"' 9 J). PAU odparovanie EBM. pre chemické a elektrochemické opracovanie.1 0 " ( p r e f ulzujúcl zdroj) 10" Ť 10. a príkon P 3 .3. pomocou. že hrúbka odoberanej vrstvy sa pohybuje rozmedzí 10"J -ŕ 10"3 um. Pre hrúbku odoberaného materiálu v oblasti atómovej mriežky. odparenia a napravovania je špecifická energia 5 = 1 0 ° -^105 MJ/m 3 vyššia. . vo vysokom vákuu asi 1 cV.1 0 . táto hodnota sa blíži k hodnote teoretického strižného napätia i 5 . Pre väčšiu hrúbku odrezávanej vrstvy. Energia väzby atómov pri atmosferickom tlaku je okolo 10 eV (1. ] (stredná hodnota) na p l o c h u . Tieto veličiny sú tiež označované ako hustota energie (W/nr).. na jednotku plochy na makroskopickej úrovni.^ 10J MJ/nr.3 +• 0. minimálna špecifická energia potrebná pre odrezanie hrúbky vrstvy 1 pm ocele je okolo ô = 10 3 MJ/m 3 . to znamená. pretože na vypudenie atómu z mriežky do okolia jc potrebné vyvinúť viac energie. 1013 rýchlosť úberu materiálu [m/s] v=PmŕÔ 10/ 7 Ť 1 0 * široko meniteľné široko meniteľná 10-' Ť 1 0 ° 10. Pre porovnanie. = G/2tt= 1. udáva Taniguchi (1989) hodnoty potrebnej minimálnej energie ó = 10.104 MN/m : .0. (pre pulzujúci zdroj) 101*-. sú prednostne zamerané na procesy úberu a delenia materiálov. okolo 10 um. V A je molárny objem materiálu obrobku (m /mol).022.1010 N / m . Hodnota strižného napätia je závislá na hrúbke odrezávanej vrstvy. k d e d o p a d á lúč 1 0 * Ť -o10« Ť 1 0 9 106Ť 1 0 7 / 1 0 H 10ä-ŕ 10'J 1 0 3 -ŕ 1 0 Ä 1010 4.

iskra a/alebo oblúk.1 EDM 5. storočia. V závislosti od druhu elektrického výboja. .mikročastice} vo forme dutých guličiek sú odstraňované z materiálu tavením a odparením.5. Lazarenknvová [15]. takže len ťažko ho možno nazývať netradičným. ktoré sú posúvané smerom do obrobku a vytvárajú požadovaný profil. /. používaným zariadením a oblasťou priemyselného využitia. jedna z elektród. Druhá elektróda (nástroj).1. od parametrov obrábania a zdrojov impulzného toku existuje niekoľko spôsobov elekiroerozívneho obrábania.1 Princíp technológie elektroerozívneho obrábania FJektroerozivne a/alebo elektroiskrové obrábanie je technologický proces. na ktorú sa premení elektrický výboj vznikajúci medzi elektródami (nástroj a obrobok). pomocou rýchlo sa opakujúcich periodických impulzov iskrového výboja za prítomnosti dielektriká (kvapalne médium). ale sa klasifikuje podľa jeho technologických možností [1.5. keď prvý patent a teoretické základy elektroerozívneho procesu vypracovali roku 1943 B. Z medzery (gap) medzi nástrojom a obrobkotn sú produkty elektrolýzy odnášané pomocou dielektrickej kvapaliny. keď zaznamenal vznik kráterov na plochách kovov oproti vodivým elektródam. ako dôsledok elektrického výboja. 11. tým sa dosahuje trojrozmerné obrábanie (3D). Začiatok širšieho priemyselného využitia sa datuje do rokov 1950 až 1954. kedy sa objavili prvé eleklroiskrové obrábacie stroje. ktorý popisal jav clektroerózie. ako výsledok výskumu opotrebenia kontaktov elektrických spínačov. V 70-tych rokoch sa zaviedlo delenie elektroerozívneho obrábania na [5. Obrobok. ktorá medzi nimi prúdi. V súčasnosti sa elektroerozivne obrábanie nerozlišuje podľa vyššie uvedeného delenia. obr. medzi ktorými prebieha výboj. 30]: • etektroiskrové • elektroimpulzné • e lektrokon taktné • anodomechnické. pri ktorom k úberu materiálu dochádza elektricky. R. musí byť z elektricky vodivého materiálu. je umiestnená v tesnej blízkosti obrobku. 26]: • hĺbenie. Každá metóda sa líši počiatočnými technologickými charakteristikami. 13. tiež z vodivého materiálu.1 Elektroerozívne obrábanie FJektroerozivne obrábanie (medzinárodné označenie EDM Electricai Discharge Machining) patrí v súčasnosti k dobre zavedeným progresívnym výrobným procesom.1. Lazarertko a /V. Elektroerozivne metódy obrábania vodivých materiálov sú založené na využití tepelnej energie. Veľmi malé častice (voľným okom neviditeľné častice . 5. alebo tvarové elektroerozivne obrábanie (EDM Sinking) • drôtové rezanie (WEDM Wťre Electricai Discharge Machining) • brúsenie (EDG Electricai Discharge Grinding). ale n i e j e s n í m v kontakte. Pre technológiu hĺbenia sa používajú ako nástroje tvarové elektródy. Priemyselne bol tento jav použitý až v prvej polovici XX. Základy pre elektroerozívne obrábanie (niekedy používaný názov eleklroiskrové obrábanie) položil už v roku 1768 Sír Joseph Priestley.

.

V ideálnom prípade každý impulz vyvolá iskrový výboj. klasický Lazarenkov RC obvod) vytvára v krátkych impulzoch výboj medzi katódou a anódou.5. OBR.5.1 Princíp zariadenia pre elektroerozívne obrábanie [3] Proces vzniku elektrického výboja medzi dvoma elektródami. ktoré sú ponorené v kvapalnom médiu (dielektriku).5.doba deionizácie. d .zvyškový čas. b .138 Progresívne technológie servopohon posuvu JJJJJI držiak . Úbytok materiálu z elektródy prebieha počas ionizácie .T — F zapnutý cyklus 1— čas —*• X- ipiíkový prúd Obr. Vzdialenosť medzi elektródami potrebná pre vznik výboja býva v rozmedzí 0. Jednosmerné napätie privádzané do obvodu s odporom R a kapacitou kondenzátora C (tzv.3 Profil jediného impulzu pri EDM a . zapnutý vypnutý cyklus —\ vypnutý cyklus -M—v prúd . ktoré sú v určitej vzdialenosti od seba. c .01 až 0. p r í v o d dielektriká ' i s krovy výboj " f c •R n a d r ž L : : prípravok obrobok Obr.2 Typický priebeh impulzov pri E D M Zapnutý cyklus a špičkový prúd určujú energiu výboja prúd JV J čas.doba výboja.4 mm [1].doba ionizácie.5.^-"nastroja .2 znázorňuje typický priebeh impulzov. je komplexný jav. Obr.

Profil priebehu impulzu napätia a prúdu v závislosti na čase na obr.výsledný impulzu a frekvencia výboja. V elektroiskrových zariadeniach sa používa kondenzátor s kapacitou 0. Parametre. Doba prerušenia napätia musí byť dlhšia ako doba deionizácie.3 ukazuje dĺžku trvania ionizácie častic. trvanie výboja (0. • • Tvorenie výboja t. produktmi erózie.jej chemické a fyzikálne vlastnosti. natavenie a dokonca odparenie kovu z anódy. tvar a elektródy sú z vodivých materiálov. stupeň kontaminácie . ich princíp a odlišnosti sú stručne charakterizované v ďalšom. • Technické a ekonomické ukazovatele EDM procesu: • • • • Intenzita objemového úberu materiálu. V takom obvode vzniká pri určitej vzdialenosti elektród elektrický oblúk a nie iskrový výboj.5.001 až 0.jeho chemické a ťyzikálne vlastnosti. riadiaci systém a stupeň automatizácie. .5. aby sa zabránilo plynulému iskreniu v jednom bode.jej chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti. vznik vysokej teploty v bezprostrednej blízkosti výboja.1 s až 0. tiež označovaný ako jamka (pil alebo meniscus). pričom ich tvrdosť môže byť opracovaného materiálu. používajú sa ešte systémy elektroimpulzného obrábania a elektrokontaktného obrábania. sú: • Zariadenie pre EDM (stroj) . energia rozmery. Elektrický oblúk dosiahne teplotu 3 600 až 4 000°C za 0.j. ale aj katódy. čím sa zaručuje určitý pomer medzi kapacitou a hodnotou intenzity prúdu.jeho tuhosť a stabilita. výsledný tvar a tvar výboja. ktoré charakterizujú proces elektroerozívneho obrábania.1 ms až 0. Intenzita prúdu má vplyv na výkonnosť procesu. Obvod s kondenzátorom tvorí základ pre elektroiskrové opracovanie kovov.01 ms [30]. Kráter tvorený jediným výbojom sa považuje za guľový segment a charakterizuje sa priemerom a hĺbkou. Prúdová intenzita nabíjaného prúdu sa meni s odporom. Čas obrábania. Geometria a vlastnosti povrchovej vrstvy po opracovaní. ktorá sa vybije vo forme silného iskrového výboja. • Dielektrická kvapalina . Jeho úlohou je akumulácia elektrickej energie. Relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy. Používajú sa aj obvody bez kondenzátora. intenzita a spôsob prúdenia dielektrickej kvapaliny. pracovná vzdialenosť medzi elektródami. kapacita prietoku dielektriká.0001 sekundy). Nástrojové menšia ako tvrdosť rozmery. V mieste výboja sa tvorí charakteristický kráter (crater).. ktorého princíp je popísaný vyššie a v ďalších kapitolách. Elektrodynamické sily a spád vnútorných napätí následkom teplotného poľa zapríčiňujú. Základom klasického elektrického RC obvodu je kondenzátor. kým iskrový výboj teplotu 10 000 °C za 0. elektrické podmienky vzniku výboja .1 ms. Okrem elektroiskrového obrábania. Prerušenie (pokles) napätia umožní nataveným časticiam ich vymrštenie z krátera a odplavenie prúdiacim diclelctrikom. Pojem elekíroerozívne obrábanie a elektroiskrové obrábanie sa pri vysvetľovaní bude používať ekvivalentne. Nástrojová elektróda .25 až 600 mikrofaradov (pF). Prítomnosť dielektriká napomáha ionizácii toku nabitých častic. Materiál obrobku . vznik výboja a deionizáciu častíc. J Elekíroerozívne obrábanie EDM-WEDM i 39 Výsledkom výboja je krátkotrvajúca koncentrácia elektrickej a mechanickej energie elektrónov na anóde. že natavený kov je vymršťovaný do dielektriká.

.

frézovaniu a v menšej miere i rozrezávaniu. kde sú vysoké náklady na nástrojové elektródy (napr. mmVmin alebo 500 kg/h [30]. Elektrokontaktné obrábanie je tiež spôsob elektroiskrového obrábania. 5. doba trvania impulzu. ktorý zabezpečuje dodržanie vzdialenosti (medzery) potrebnej pre vznik výboja. pretože napr.140 Progresívne technológie Elektroimpulzné obrábanie je spôsob elektroiskrového obrábania. Jeho podstatou je odporové odtavovanie materiálu obrobku. tomuto účelu sa používajú zvlášť skonštruované impulzné nezávislé generátory. Dôležitú úlohu v zariadeniach pre elektroiskrové obrábanie má systém riadenia. pôsobia hydraulické sily zabezpečujúce plynulé prúdenie dielektriká medzi nástrojom a obrobkom. čistiacimi filtrami a s chladiacim zariadením je uložený obvykle v základoch stroja. Maximálna rýchlosť úberu pri elektrokontaktnom frézovaní je vysoká a môže dosahovať hodnoty až I mil. Tlak dielektriká závisí na veľkosti plochy pracovných elektród. K. R á m stroja. ktorý využíva oblúkový výboj vhodného tvaru a časového priebehu. Zdrojom energie býva obvykle transformátor o výkone desiatok až stoviek kW. suportu s nástrojom. Na druhej strane. Nositeľom energie sú ióny. pri výrobe tvárniacich nástrojov). pre elektródu s celkovou plochou 645 cm". pracovného stola pre upnutie obrobku. Tento spôsob obrábania je označovaný tiež ako „no-wear EDM" t. Uber materiálu nastáva rozmerovým roztavovanim. Používa sa pre obrábanie podobné sústruženiu. Zapojenie nástrojovej elektródy je na plus (+) pól a obrobku na mínus (-) pól. sa pri tomto spôsobe 3 dosahujú podstatne vyššie úbery. Využíva oblúkový výboj a malý počet impulzov v rozmedzí 50 až 500 Hz.1. ale drsnosť a presnosť rozmerov je pri kvalitatívnom porovnani horšia. kde amplitúda.5. na oddeľovanie polotovarov a k podobným hrubým operáciám. s minimálnym opotrebením nástrojovej elektródy. Zdrojom pracovného prúdu je impulzný generátor. nádrže s dielektrickou kvapalinou a príslušným čerpacím a chladiacim systémom a z generátora na tvorenie elektrických impulzov. V porovnaní s elektroiskrovým spôsobom. musí mať dostatočnú geometrickú presnosť. pri tlaku dielektrickej kvapaliny 138 kPa a vzdialenosti elektród do 0. Pre zabezpečenie stabilnej Šírky medzery sa používajú servomechanizmy na báze jednosmerných krokovacích motorov alebo elektrohydraulických servovcntilov. potrubím. Táto technológia sa používa tam.1 Zariadenie p r e elektroiskrové opracovanie Zariadenie (stroj) pre elektroiskrové obrábanie podľa obr. V ráme stroja sú uložené všetky ostatné časti ako: pracovný suport s nástrojom. Elektroimpulzné obrábanie je vhodné pre opracovanie rozmerných obrobkov a pre hrubovacie operácie. na odstraňovanie nečistôt z povrchu ingotov pred valcovaním. že v procese nepôsobia mechanické sily a zaťaženie.j. je potrebné vyvinúť silu okolo 8 900 N.03 mm [26]. čo spolu s nutnosťou rotácie nástroja obmedzuje použitie tejto metódy. a tým sa vytvára mechanické budenie alternujúcich impulzov. až 25 000 mm /min. Opotrebenie nástrojovej elektródy je menej ako 1 %. napr. Nástrojová elektróda (kotúč alebo disk) sa otáča. zodpovedajúca veľkému výkonu. To je dôležité najmä pri jemnom dokončovacom obrábaní.1. ktorý má obvykle tvar písmena C.4 sa skladá z rámu. tuhosť a stabilitu aj napriek tomu. ktoré vyžadujú dostatočnú tuhosť stroja. pracovný stôl na upínanie obrobku a manipuláciu s ním a tiež nádrž na dielektrickú kvapalinu. frekvencia a tvar impulzu nie sú závislé na dobe obrábania a na fyzikálnom stave eróznej medzery [30]. Regulácia popritom zabezpečuje najmenšie . polarita. Zásobník dielektrickej kvapaliny spolu s čerpadlom. Rozmerová i tvarová presnosť je nízka. Mechanizmus regulácie pohybu elektródy umožňuje dodržať medzi elektródami veľmi úzku medzeru a je schopný ju rýchle rozšíriť.

Každé prerušenie potrebného na dokončenie danej operácie.5.5. regulovaný elektronický.tranzistor PC . c) obvod s transformátorom pre elektroimpulzné generátory. ktorý určuje a ovplyvňuje hlavné technologické a kvalitatívne parametre elektroerozívneho obrábania. 0 • obrobok C . generátory na relaxačnom princípe s vyššou frekvenciou výbojov.f r e k v e n č n ý oscilátor Tr .z d r o j D.kondenzátor.5. b) obvod s frekvenčným oscilátorom. (zdroj:[26J) . hydraulický valec . Podľa charakteru zaťaženia a reakcie generátora na zaťaženie sa delia na: generátory' s nízkou frekvenciu výbojov. T • transformátor Ose . napájanie eleklrohydraulický servoventll upinacia doska nástrojová elektróda Čerpadlo o b r o b o k (+) JsmerP0SUVU základy stroja zásobník dielektriká 1 zásobník hydraulickej kvapaliny Obr.d i ó d a . e) obvod riadený mikropočítačom.m i k r o p o č í t a č Obr.4 Prvky zariadenia pre elektroiskrové obrábanie [26] N -nástroj. mikropočítač riadi všetky parametre výboja.1 Elekiroerozívne obrábanie EPM-WEDM znamená zodpovedajúce predĺženie 141 času prerušovanie sledu výbojov. Z . d) obvod s tranzistorom.5 Druhy elektrických obvodov generátorov impulzov pre elektroiskrové zariadenia a) jednoduchý obvod z kondenzátorom C. Najdôležitejšou časťou stroja je generátor elektrických impulzov.

.

musi byť stála. 5. a preto je potrebné venovať pozornosť jej voľbe. AEG.5. pri relaxačných obvodoch býva 60 + 300 V. • Musí byť chemicky neutrálna. 5. ktoré je spravidla elektricky ne vodivé ako petrolej. Výbojové napätie je variabilné podľa typu obvodu. ktorý umožňuje dobrú kontrolu výboja.1. Locamo a Charmilles Ženeva (Švajčiarsko). Pevnofázové zdroje napájania umožnili používať rôznu polaritu na elektródach tak ako je to v systéme elektroimpulzného obrábania. Mikropočítačom riadený obvod umožňuje riadenie všetkých parametrov výboja. Silikónový olej a jeho zmesy s petrolejom dávajú vynikajúce výsledky pri obrábaní titánu. 26]: • Musí zabezpečovať potrebnú vzdialenosť medzi elektródami (môže byť menšia než 0. ktorá je vhodná z hľadiska požiarnej bezpečnosti. • Musí zabezpečovať dobrý odvod (odplavenie) eróznych splodín zo zóny úberu materiálu. Elektroerozívne stroje sa vyrábajú asi v 13 štátoch sveta. nízkej ceny a nízkej viskozity a zároveň chemicky nereaguje s uhlíkom. Pracovné prostredie. zníženie opotrebenia nástroja a vyššiu akosť povrchu. polarita. Deionizovaná voda má nízku vodivosť okolo 2 až 5. aby sa rýchle obnovovala izolácia po výboji. Najznámejšie európske firmy sú AGIE. Používa sa tiež kerozín. Wickmantd Coventry (Veľká Británia).1. kaolínová emulzia a rôzne soľné roztoky. ako vodné sklo. olej a vzduch. Skoro všetky tieto vlastnosti majú ľahké strojné alebo transformátorovč oleje.2 Dielektrická kvapalina Elektroiskrový výboj medzi elektródami prebieha v rôznom pracovnom prostredí. Na kvapalinu sú kladené nasledujúce požiadavky [1. Najnovšie sa používa deionizovaná destilovaná voda. Dielektrická kvapalina má dôležitý vplyv na celý erozívny proces. Obr. najmä obyčajný petrolej.142 Progresívne technológii' Najnovšie sa používajú impulzné generátory nazývané ako nezávislé generátory. Krupp a Siemens (NSR). potrebné pre zabezpečenie obrábania a zároveň monitorizáciu podmienok obrábania elektroiskrovým výbojom. pri ktorých amplitúda doby trvania impulzov. ľahko vyrobiteľná a lacná. g. aby nedochádzalo k vzplanutiu. silikónový olej a dielektriká na báze vody. • Pri práci nesmú vznikať jedovaté a výpary a nepríjemný zápach. má vplyv na vznik elektroiskrového výboja. . • Musí mať malú viskozitu (32 34 SSU) [26] a dobrú zmáčavosť. a. frekvencia a tvar impulzov nezávisí na dobe obrábania a na zaťažení.01 mm) aby prechod prúdu medzi obidvoma elektródami vyústil do výboja. • Musí mať dostatočne vysokú teplotu horenia. • Nesmie podliehať chemickým zmenám.m'1 a doporučuje sa pre jemné obrábanie [22]. ktoré prevažne tvorí kvapalina nazývaná dielektrikum. aby zamedzovala vzniku korózie. 22. V bývalom Československu ich vývojom a výrobou sa zaoberal Vývojový ústav mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom (VUMA).10"' 6 S. ako aj pri požiadavkách na vyššiu intenzitu úberu materiálu.5 ilustruje typy používaných zdrojov elektrických impulzov (generátory impulzov) od jednoduchšieho elektronického regulačného obvodu až po mikropočítačom riadený obvod. Druh prostredia pôsobiaci na povrch obrábaného materiálu má niekedy aj chemické účinky. • Musí zabezpečovať ochladzovanie elektród a odoberaných mikročastíc triesky. Z hľadiska rôznorodosti druhov priemyselne používaných strojov existuje asi 85 až 110 rôznych typov. a polo vodivé. V priemyselných zariadeniach sa však najviac využíva petrolej.

02 0 q < 0. majú rovnaký účinok. alebo cez nástroj. obr.5. — 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 Teplota T [°C] 0 5 10 15 20 Stupeň znečistenia dielektriká [ % J Obr. Medzi najrozšírenejšie patri: • systém prúdenia kvapaliny nasávaním cez obrobok.3 0. kde vytvárajú izolačnú vrstvu a zabraňujú elektroerozivnemu procesu.5. krivka 2 pre 3. Teplota dielektriká pri elektroískrovom obrábaní dosahuje 60 až 80°C. Krivka 1 je pre energiu výboja 0. Nevýhodou tohto systému je vznik kužeľovilosti stien (overení) vytváraného profilu. v niektorých prameňoch [ 1.ivne obrábanie EPM-WEDM 143 Na obr.2 0. 5. najmä pri malej energii výboja (krivka 1). Krivka I je pre petrolej.6 je diagram závislosti úbem materiálu na druhu dielektrickej kvapaliny pri rôznej teplote. je zaznamenaný pokles o 30 až 40% normálnej účinností.3 0. ktoré zachytávajú častice veľkosti 2-^-5 um.5. pokiaľ nie sú rýchle odstraňované.4 ransformatrovy otej I E . 26] popisovaný ako reverzný systém prúdenia.6 Vplyv teploty dielektriká na uber materiálu (zdroj: ¡30}) Obr.b. 5.5. Dôležitou podmienkou stabilizácie erozivneho procesu je rýchle odplavovanie produktov erózie a zároveň obnovovanie čistoty dielektrickej tekutiny v oblasti opracovania. Na obr.33 L Diagram ukazuje všeobecnú povahu tohto vplyvu. že s pribúdajúcou energiou výboja sa medzera medzi elektródami zväčšuje.7 je vplyv znečistenia dielektrickej kvapaliny na účinnosť procesu. .7 Vplyv stupňa znečistenia na hodnom úberu materiálu pre rôznu vybíjaciu energiu Wi (zdroj: [30]) Úlohou dielektriká je aj odplavovanie produktov erózie. . Stabilizácia teploty sa vyžaduje pri presnom obrábaní.5.33 J.53 V w 3.b. Plyny. J Elektroeroz. Pevné odpadové produkty bývajú zachytené na opracovanom materiále alebo pracovnej elektróde. Vhodné prúdenie je zabezpečované rôznymi čerpacími systémami.04 0. takže odpad je možné ľahšie odstraňovať a dielektrikum sa v mieste výbojov natoľko neznečistí.08 0. • systém vstrekovania a prúdenie kvapaliny zo spodnej časti alebo z hornej časti obrobku. Prúdenie dielektrickej kvapaliny hrá z vyššie uvedených dôvodov významnú úlohu v procese EDM.8a.06 0. Pri hrubovaní a opracovaní rozmerovo veľkých dielcov sú pevné častice odplavované dielektrickou kvapalinou a zachytávané v spodnej časti nádrže ako kal.9a. najmä pri hĺbení hlbokých a tvarovo zložitých profilov. Pri 2 až 4% -nom znečistení. Jpeiroiei — j 0. Vysvetľuje sa to tým.1 v * strojov v m 1 olei y i = 033 J -—• . krivka 2 pre transformátorový olej a krivka 3 pre strojový olej. Pri znečistení do 2% sa účinnosť výrazne nemení. (v obrobku musí byť predvŕtaný otvor) obr.1 0. Tieto odpadové produkty môžu byť vo forme kompaktnej látky alebo plynu. Obnovovanie čistoty je obyčajne zabezpečené filtráciou dielektrickej kvapaliny cez kazetové filtre. jeho chladenie však nieje vždy podmienkou.

.

používa sa pri obrábaní plytkých profilov a tvarov. 5.5. Náklady na elektródy predstavujú podstatnú časť prevádzkových . Moderné elektroerozívne stroje využívajú na zlepšenie účinnosti odplavenia eróznych produktov z medzery medzi elektródami vysokofrekvenčné vibrácie [8].10.144 • Progresívne technológie systém prúdenia ponorením. obi. aj keď nie je v priamom kontakte s obrobkom. nástroj . (zdroj: McGeotigh[22]) Spôsoby prúdenia dielektrickej kvapaliny klasifikoval Benger.8 Prúdenie dielektrickej kvapaliny systémom nasávania cez a) obrobok b) nástroj. ale na optimálnu prevádzku stači ponorenie dielca do dielektrickej kvapaliny [26]. má aktívnu úlohu v procese elektroiskrového obrábania.3 Nástrojové elektródy a ich opotrebenie Nástrojová elektróda. (J973) [26] slovným označením á diagramom vzájomnej polohy a tvaru elektród. nepriaznivé až po veľmi nepriaznivé alebo obzvlášť nepriaznivé prúdenie.1. priemerné. Chladenie elektród a odplavovanie splodín erózie je zabezpečené pri relatívnom vzájomnom pohybe elektród vibráciou alebo cyklickým prerušovaním impulzov. dobré. ako veľmi dobré.5.1.elektróda Obr. kde nie je potrebné zabezpečiť výrazné prúdenie kvapaliny.

Je vhodný pre opracovanie ocelí. Pri brúsení a rezaní sa používajú elektródy / liatiny. ktorá sa obvykle pripája na záporný pól obvodu. veľmi d o b r é dobré priemerne nepriaznivé veľmi nepriaznivé Obr. znečisťujú zariadenie. a pre jemné dokončovanie povrchov s drsnosťou Ra pod 0. Grafit je dobre obrobiteľný materiál a má vhodné charakteristiky pre EDM obrábanie. ocele. Pri opracovaní otvorov sa používajú elektródy z medi. ktoré vznikajú jeho opotrebovaním. Najviac rozšíreným materiálom elektród je grafit pre elektroiskrové a elektroimpulzné technológie. mosadze a med* .grafitovej kompozície (lisovaný prášok grafitu medi a olova). . údržbu a obnovu opotrebovaných elektród.! F. že erózne splodiny. Nástrojová elektróda.grafitovej kompozície. meď . ktoré odporúčal Beiiger (1973) [26] obzvlášť nepriaznivé Hje>ako 10 x D Základné požiadavky na nástrojové materiály elektród sú: • • • elektrická a tepelná vodivosť. je z rôznych materiálov.10 Diagram pre klasifikáciu prúdenia dielektrickej kvapaliny pri elektroiskrovom obrábaní.lektroeru7. Odporúča sa pre obrábanie karbidov.5.ťvne obráboniľ EPM -WEDM 145 nákladov. jednoduchá vyrobiteľnosť aj tvarovo zložitejších profilov konvenčnými technológiami. predovšetkým vysokú teplotu tavenia okolo 3000"C. tiež sa používajú elektródy z hliníka a mosadze. M e ď ako materiál elektród jc dobre odolná voči erozívnemu opotrebeniu a jej použitie jc hospodárne. Jeho nevýhodou jc. liatiny. najmä karbidu volfrámu. spôsob výroby. vysoký bod tavenia. pretože zahrňujú náklady na materiál elektródy.5.5 pm [26].

.

pre jemné práce s obzvlášť nepriaznivými podmienkami prúdenia dielektrickej kvapaliny. kým v súčasnosti na moderných hibiacich strojoch dosahuje menej ako 1%. Obr. tepelnú vodivosť. Relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy vyjadrené v percentách je dané pomerom úbytku objemu elektródy VE k úbytku objemu obrábaného materiálu V m [11]: . kde opotrebenie elektródy neovplyvňuje výrazne rozmerovú presnosť.2 0.5. podľa tvarovej zložitosti. vhodný pre elektródy. Opotrebenie nástrojovej elektródy pri EDM technológiách je dôležitý faktor. V počiatkoch priemyselného používania EDM technológie (v rokoch 1950 .9 124 351 186 I 96.5.3 94.11 znázorňuje charakteristické oblasti opotrebenia a používanú terminológiu pre hodnotenie. ale v porovnaní s medenými alebo grafitovými elektródami sa rýchlejšie opotrebováva. Určuje sa tiež celkové opotrebenie nástrojovej elektródy ako intenzita úbytku objemu.3 29. pri ktorom hodnoty úbytku elektródy sú menšie ako 1 %. Vhodným spôsobom výroby sa javí aj drôtové rezanie (Wire EDM). elektroiskrové opracovanie bez opotrebenia. Meď . Tab. môžu vyrábať niektorým z obvyklých spôsobov. Použiva sa pre hĺbenie úzkych otvorov a pre vŕtanie. frézovaním alebo brúsením. Wolfrám sa používa pre špeciálne účely hĺbenia veľmi malých otvorov s priemerom do 0. tým je jeho odolnosť voči opotrebeniu vyššia. kým pri opracovaní spekaného karbidu (materiál s nízkou tepelnou vodivosťou) dosahuje opotrebenie tej istej elektródy až 80 % [30]. ich cena je však v porovnaní s medenou elektródou 18 až 100 krát vyššia (ak cenový faktor medenej elektródy je hodnotený čislom 1) [1]. a dokončovať na požadovaný tvar sústruženim.3 275 Pri kvantitatívnom a kvalitatívnom hodnotení opotrebenia nástroja sa určujú hodnoty úbytku materiálu z kľúčových miest tvarových elektród ako je hrot. u nás sa používa označenie elektroimpulzné obrábanie. Čím má materiál vyšší bod tavenia.1 16. ako je presné liatie a liatie pod tlakom. bočná strana a hrany. Jednu z technologických obmien EDM charakterizovanú malým opotrebením nástroja. ktorý ovplyvňuje ekonomické hľadisko rozhodovania ojej použití.2 mm.wolfrámové materiálové kompozície sa používajú pre špeciálne účely hĺbenia úzkych drážok a otvorov.1 Fyzikálne vlastnosti vybraných materiálov pre nástrojové elektródy (podľa [26]) Materiál Grafit Meď Wolfrám Železo Bod tavenia B o d varu Tepelná vodivosť (Ag = 100%) Elektrická v o d i v o s ť (Ag = 100%) Pevnosť [N/mm ] 5 M o d u l pružnosti [ M / m m 2 x 103] = 3 000 1 083 3 390 1 535 m [°C: >4 000 2 580 > 5 930 >2 800 30. Poissonovo číslo a čim nižši koeficient lineárnej tepelnej rozťažnosti. Samozrejme za predpokladu optimálnej voľby dvojice materiálu nástroj/obrobok. Napríklad pri obrábaní kalenej ocele môže opotrebenie medenej elektródy dosahovať až 30 % z úbytku materiálu obroboku.55) opotrebenie nástrojovej elektródy predstavovalo 40 -ŕ 60 % z celkového objemu.1 34 241 5. uvádzané v anglickej literatúre ako no-wear EDM [26].146 Progresívne technológie Mosadz je dobre obrobiteľný materiál.1. Opotrebenie sa objavuje najskôr na hranách elektród. ak sa obrába oceľ grafitovou elektródou [11].2 41.5. Elektródy pre EDM sa.6 16.wolfrámové a striebro . tvorí aj tzv. Youngov modul pružnosti. Hodnoty fyzikálnych vlastností vybraných materiálov pre nástrojové elektródy sú v tab.5 48. Odolnosť nástrojového materiálu voči opotrebeniu je daná jeho fyzikálnymi vlastnosťami. Najmä v prípadoch.

1) K opotrebeniu elektród dochádza jednak vplyvom pôsobenia erozívnych impulzov a jednak vlastnosťami materiálu elektród [ 11. časovej dĺžky impulzu a špičkových hodnôt prúdu. iii) v dôsledku termických vplyvov (vysoká teplota pri výboji. To znamená. že čím vyššia je intenzita pretekajúceho prúdu vo výboji. 1 0 0 % (5.12 ukazuje vplyv zmeny elektrických parametrov.2 Mechanizmus ú b e r u materiálu Pri elektroiskrovom spôsobe obrábania dochádza k úberu materiálu vplyvom teploty a erózie pri vzniku rýchleho sledu iskrových výbojov. ktoré sa tvoria v ľubovoľnom bode medzii) .5.13. čo je znázornené na obr. Dauw. že podľa vzťahu (5. v) v dôsledku mechanických nárazov Čiastočiek oddelených od obrábaného materiálu. vysoká hustota prúdu a pod. na priebeh relatívneho opotrebenia nástrojovej medenej elektródy.11 Charakteristiky opotrebenia nástrojovej elektródy. i v) v dôsledku mechanických nárazov spôsobených kavitáciou. ii) v dôsledku kolísania prúdu výboja alebo vplyvom polarity výboja sa rozrušuje povrch elektródy. obr.1. tým menšie je relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy.14. Obr.).5. Levy a Panien [13. Zo závislostí vyplýva. vii) chyby v materiále elektródy (pórovitosť alebo štruktúra). 5. vi) v dôsledku nepriaznivých pracovných podmienok (nepriaznivé prúdenie dielektriká. 30] a to z nasledujúcich dôvodov : v dôsledku vysokej hustoty elektrónov vo výbojovom povrchu dochádza k oddeľovaniu jednotlivých iónov alebo celých čiastočiek kovu.5. (zdroj: Metals Handbook s t u p e ň o p o t r e b e n i a hrotu = ap/Lv s t u p e ň o p o t r e b e n i a hrany = ap/U s t u p e ň o p o t r e b e n i a b o č n e j strany = aa/U hĺbka rezu a P mv = ^ . 14]. / Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 147 \y nastroj (elektróda) opotrebenie hrotu L.1) dochádza k zvýšeniu úbytku materiálu z obrobku a nepriamo aj k zhoršeniu drsnosti opracovaného povrchu. nepravidelný ohrev elektród v priebehu výboja).5. Podobné výsledky hodnotenia opotrebenia nástrojovej elektródy pri EDM obrábaní keramických materiálov uvádzajú König.5. opotrebenie bočnej strany L opotrebenie hrany U konečná hrana nástroja počiatočná hrana nástroja hrubovanie štvorcového otvoru Obr.

.

10 jdc iv á äfíčka 5D A 30 A -1 15 A M - / f // *' 7/ .15 je znázornený princíp vzniku výboja a jeho účinok na povrch materiálu. V určitej vzdialenosti A (0. Materiál je natavený a následne odparený zo zóny výboja. Existuje viacero teórií.12 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy (zdroj McGeough [22]) Obr. ktoré vychádzajú z rôznych prístupov. ktoré sú urýchľované smerom k anóde. Levy.5.5. kde je najsilnejšie elektrické pole. Záporne nabité elektróny narážajú na neutrálne atómy dielektriká a vyvolávajú jeho ionizáciu. Obyčajne základom vysvetlenia úberu materiálu je popis vzniku výboja medzi elektródami a jeho elektrické a tepelné účinky na povrch materiálu.5.148 Progresívne technológie elektródového priestoru. ktorá v konečnej fáze spojí katódu a anódu kanálom výboja. Duuw. nie je ešte stále jednoznačné a spoľahlivé.5.s] 1000 1 10 100 Dĺžka impulzu ľjjsj 1000 Obr.0.13 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na priebeh dosahovanej drsnosti povrchu (zdroj McGeough [22]) Obr. U 1 10 100 Dľžka impulzu [u.001-f.14 Účinok časovej dĺžky impulzu a zmeny prúdovej špičky na relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy pri elektroiskrovom hĺbení keramického materiálu (zdroj: König. V kanále výboja odovzdávajú elektróny a . Panien [13]) 10 100 1000 Trvanie impulzu t [LIS] Vysvetlenie mechanizmu úberu materiálu elektrickým výbojom aj napriek širokému priemyselnému využívaniu EDM metód. Na obr. ŕ -'/ y _' ' j| / 1G A T' jt l / \ ' s / -ti |5.1 mm) dochádza medzi elektródami vplyvom pulzujúceho elektrického poľa k výboju. Na katóde vzniká lavína elektrónov. Pri opakovanom procese sa zvyšuje intenzita výboja a vzniká sekundárna lavína elektrónov.

I 5 Mechanizmus vzniku výboja pri eiektrocrozivnom opracovaní a jeho účinok na uber materiálu (spracované podľa [15. . Vznikajúci tepelný tok nadobúda hodnoty |: 1 okolo I 0 W. ktorá natavuje a odparuje čiastočky kovu. / Elektroeroz. ktoré sú od seba vzdialené veľmi úzkou medzerou A.1 * 2 000 ps). V mieste výboja vzniká plazmový kanál zložený z ionizovaných častíc.5.m' vo veľmi krátkom časovom intervale (0.5. 21. A) a) doporučená vzdialenosť medzi elektródami b) vznik i s k r o v é h o v ý b o j a c) vznik elektrónovej lavíny d) vy m rš tenie č i a s t o č i e k kovu z p o v r c h u a vznik krátera B) a) vznik lavíny e l e k t r ó n o v na k a t ó d e b) ionizácia prostredia v medzere medzi elektródami c) vznik sekundárnej laviny d) vznik k a n á l u v ý b o j a katóda O b r . Okolo osi sa hustota iónov zvyšuje. Keď polarizácia dosiahne určitú hladinu nasýtenia. kladných iónov. pár nataveného kovu oboch elektród a plynov chemického rozkladu dielektriká.16 ukazuje detail troch základných fáz. ktoré priťahuje ióny k osi kanála výboja.ívne obrábanie EDMm-\VEDM 149 kladne nabité ióny svoju kinetickú energiu vo forme tepla časticiam povrchu anódy a katódy. tlak v kanále takisto náhle poklesne a žeravé čiastočky kovu sú vymrštené z povrchu. ktoré sprevádzajú elektroiskrový výboj a uber materiálu. Vysoko intenzívny prietok prúdu ďalej ionizuje výbojový kanál a vytvorí sa silné magnetické pole. Detail vzniku výboja a priebehu napätiu medzi elektródami ukazuje obr. Toto vymrštenie alebo odparenie je sprevádzané vznikom plynových bubliniek a charakteristického kráteru na mieste výboja. vyvolá to v elektrickom poli snahu o usporiadanie kladných a záporných Častíc v prúde výboja.22]. 5 . Lokálna teplota povrchu elektród dosahuje hodnoty vyššie ako bod tavenia materiálu [1. Toto usporiadanie má za následok pokics odporu dielektrickej kvapaliny a nárast prietoku prúdu až na hodnoty 10 7 -f 10B A/s [26]. keď napätie klesne. Intenzívne elektrické pole medzi dvoma elektródami ponorenými v dielektrickej kvapaline. voľných elektrónov. Teplota vkanále dosahuje hodnoty 8 000 -ŕl2 000 "C.J7. vyvolá polarizáciu molekúl a iónov dielektrickej kvapaliny. 5. 22]) Takýto vysoký tlak obmedzuje odparovanie žeravého kovu. Obr. V dôsledku vysokej teploty a následného odparovania dielektriká narastá v plazmovom kanále výboja tlak až na hodnoty 2 000 MPa. Po prerušení impulzu. následkom čoho vzniká vysoká teplota.

.

© .© . natavenie a odpareníe čiastočiek kovu e) tepelný účinok výboja spôsobí vypudeníe(výstreľovanie) natavených čiastočiek kovu z povrchu f) v mieste oddeľovania častíc vzniká na povrchu anódy a katódy kráter —s t i Plazma ohiasr vysokej teploty katóda ©--©-©-€>- oblasť vysokej teploty anóda —»-© .17 Detail vzniku výboja a priebeh napätia v priestore medzi elektródami [26].5. Kráter (úbytok materiálu) vzniká na obidvoch elektródach. ale netermické vplyvy ako elektrodynamické a mechanické účinky majú svoje nezanedbateľné miesto v komplexnom jave elektroerózie. Obyčajne nástrojová elektróda jc . uzavrie sa jeden cyklus spôsobujúci úbcr materiálu. V dolnej časti obrázku je znázornený pokles napätia medzi elektródami v závislosti od vzdialenosti medzi nimi a tiež priebeh úbytku plazmy. Tepelný účinok výboja je síce hlavným faktorom procesu erózie. Erózne produkty. ale s rôznou veľkosťou a intenzitou. že tepelné procesy a tavenie kovu na anóde sú určujúce javy procesu erózie elektrickým výbojom. ktoré priťahuje ióny k osi kanála výboja. Keď sa energia výboja vyčerpá.© úbytok na anóde 0-40 V UDyron na Kaiooe / 12-25 V / vzdialenosť úbytok plazmy Obr.150 Progresívne technológie e 0 Obr. z pár kovu oboch elektród a plynov z chemického rozkladu dielektriká d) vytvorenie silného magnetického poľa.© . vznik vysokej teploty. Vypudené čiastočky kovu opúšťajú povrch po okraji vznikajúceho krátera. čo je spojené s opotrebením nástrojovej elektródy a intenzitou úberu materiálu. Polarita elektród má dôležitú úlohu pri úbytku častíc materiálu z elektród.* • © ) .© © 0 ^ © .16 Postupné štádiá vzniku výboja pri EDM [26] a) polarizácia molekúl a iónov dielektrickej kvapaliny b) usporiadanie kladných a záporných častíc v prúde výboja a nárast intenzity p r ú d u 107 Ť 108 A/s e © a) e b) © SUP 0 0 d) c) c) vytvorenie kanála ionizovaných častíc. So zväčšujúcim sa kráterom v dôsledku odparenia materiálu zvyšuje sa aj vzdialenosť medzi elektródami.5. vznik plazmy zloženej z kladných iónov a voľných elektrónov. medzi ktorými prevládajú guľovité častice nataveného kovu potvrdzujú.®1 ©^ . Postupne tepelný účinok výboja spôsobí vypudenie a/alebo vystreľovanie (ejection) natavených čiastočiek kovu z povrchu.© .

6 mm7min [13]. Intenzita úberu materiálu má vplyv na dosahovanú drsnosť a presnosť povrchu. Obr.18 Závislosť intenzity úberu materiálu na dobe trvania impulzov pre premenlivé parametre prúdu výboja od 5 do 20 A. pretože pokles napätia na anóde je v tomto prípade minimálny.18 ukazuje vplyv parametrov elektrického obvodu na intenzitu úberu materiálu. doba trvania impulzu. Na intenzitu úberu majú vplyv parametre elektrického obvodu (pretekajúci prúd. Porovnávané sú dva typy najčastejšie používaných nástrojových elektród. že za daných podmienok nevznikajú významné rozdiely v dosahovanej maximálnej intenzite úberu materiálu. obrobok katóda (-). Grafické závislosti ukazujú.) a tepelná vodivosť materiálu.2. Levy a Ponten f \4\) 1 10 100 1000 Trvanie impulzu \ [p...5. ktoré uvádzajú König. Dauw. grafitová a medená.17.1.19 ukazuje priebeh vplyvu nástrojového materiálu na intenzitu úberu. relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy a dosahovanú drsnosť povrchu.s] Obr.. intenzitu opotrebenia nástrojovej elektródy a relatívne opotrebenie nástrojovej elektródy pri EDM hĺbení rôznych druhov materiálov na báze keramiky s rozdielnou elektrickou vodivosťou. Pri tomto zapojení sa reguláciou prúdu riadi proces úbytku materiálu na anóde a tiež kvalita opracovaného povrchu. Obr. Dauw. Vzťah medzi parametrami procesu (prúd výboja. (zdroj: König.) je závislý na type použitého zariadenia. čo vyplýva z porovnania materiálov SiSiC(l) a SiSiC(2). opotrebenie nástoja. .20 porovnáva intenzitu úberu materiálu. Pre obe elektródy dosahuje uber približne 3. ale pochádzajú od rôznych výrobcov. dosahuje sa vyššia rýchlosť úberu a prakticky nulové opotrebenie nástroja. Materiál obrobku má svoj podiel na priebehu sledovaných závislostí.5. Zvyšovaním intenzity úberu materiálu sa zhoršuje drsnosť povrchu.) a výsledkami obrábania (drsnosť povrchu. má mínus (-) pól. Levy a Ponten [14].1 Prevádzkové charakteristiky procesu Prevádzkové charakteristiky procesu elektroiskrovčho obrábania sú vždy závislé na parametroch stroja.5. nástroj anóda (+). frekvencia výboja. Tento princíp obrábania sa používa pre metódu „no-wear EDM" alebo elektroimpulzné obrábanie a jedná sa o hrubovacie opracovanie. ak sa použije opačná polarita elektród. Obr. Úbytok napätia na anóde býva 0 * 40 V.1 Elektroerozívne obrábanie EDM-WEDM 151 katódou t. maximálna hodnota intenzity úberu materiálu je 7 mnrVmin pre rôzne dĺžky trvania impulzov v rozsahu 2 -ŕ 235 us a zmeny prúdu výboja od 5 do 20 A..j. Na druhej strane. frekvencia impulzov a pod.5.5. napätie.5. obr. 5. pre podmienky hrubovania (väčší uber materiálu a pre podmienky jemného dokončovania povrchu (nižšia intenzita úberu materiálu). ktoré sú rovnaké. Podľa výsledkov.

.

Dostupné literárne zdroje a prospektový materiál firiem vyrábajúcich zaradenia pre elektroerozívne obrábanie [1. • čas nabíjania 10'2 -ŕ 10'5 s.013^0.01 Ť 0. . I I .5. ale umožňuje reguláciu operačných parametrov (v súčasnosti cez CNC riadenie) a tým ovplyvňuje výsledok obrábania.8 mm alebo 0. 26J poskytujú prevádzkové charakteristiky. ktorá jc závislá na použitom type elektrického obvodu (kapacitný obvod. Každá technológia. Levy a Panien [ 14]) Trvanie impulzu t [u.19 Závislosť intenzity Uberú materiálu.13 mm. a prúdová hustota do 10S A/cm". • čas vybíjania 10"9 Ť 1 0 5 s.4 mmVhod. • priemerná hodnota prúdu výboja okolo 300 A. Uvádzané prevádzkové charakteristiky. jemné dokončovanie povrchov a delenie materiálov sa používa rozsah 10 * 70 V.152 Progresívne technológie O 500 1000 5500 10 100 T 1000 1C0OO Trvanie impulzu t [us] ™*w impulz" t \j$ Obr. • frekvencia výboja až do 100 kHz. ktoré sú však z vyššie uvedených dôvodov viac menej len orientačné: • napätie prúdového zdroja 60 * 250 V.6 A. poskytujú orientačné poznatky. 8. pulzný generátor). • intenzita úberu materiálu až do 16. Dauw. podľa druhu vykonávanej práce sa mení napätie (pre obrábanie otvorov jc 80 + 120 V. • vzdialenosť medzi elektródami (gap) závisí od druhu použitého generátora a pohybuje sa v rozsahoch 0. relatívneho opotrebenia nástrojovej elektródy a dosahovanej drsnosti povrchu na dĺžke trvania impulzu pre clektroiskrové hĺbenie profilov do keramického materiálu SiSiC [13] prúd výboja 8.s] Každý stroj pre elcktroerozívne obrábanie má vlastnú špecifickú technológiu. z vyššie uvedených dôvodov. pre brúsenie. napätie 180 (zdroj: König.

5.1 Elektroerozívne obrábame EPM-WEPM

153

• kužeľov i to s ť stien otvorov sa pohybuje okolo 0,005 * 0,51 mm; podľa aplikovanej technológie; • dosahovaná drsnosť Rz povrchu: pre hrubovacie operácie 12,5 pm, pre dokončovacie operácie je v rozsahu 0,2 ~ 6.3 um, pre vysokopresne opracovanie a špeciálne požiadavky na presnosť až 0,05 -0,1 pm.

16

E E E

• intenzita úberu • intenzita opotrebenia • relativ ne opotrebenie

16 - 12
fi

E E 12

B í, -P S i

=:;"

ô

4

4 - 0 SiSiC[1] SiSiC(2) Syalon 5-501

B0

M

1

:•:

• intenzita úberu • intenzita opotrebenia • relatívne opotrebenie

O.Ofl e" E J j6 I L 3 iJ

E

Ohr.5.20 Porovnanie intenzity úberu materiálu, intenzity opotrebenia nástrojovej elektródy a relatívneho opotrebenia nástrojovej elektródy pri EDM hĺbení A pre hrubovanie T pre dokončovanie nástroj: meď (+) pretekajúci prúd: 16 A dĺžka trvania impulzu: lOOps (zdroj: König, Danw, Levy a Panien

S I

2 o

rťl
SiSiC(1)

r ŕ l SiSiC(2)

Ik
Syalon S-501

0.04 g 0,02 o

ä
| 1

h

a
1 ?

[14])

o

5.1.3 Kvalita opracovaného povrchu Povrch po eicktroiskrovom obrábaní má náhodný izotropný profil, ktorý je tvorený charakteristickými krátermi, s pomerom hĺbky krátera k priemeru krátera 5 až 50 [21,22]. Typická hĺbka krátera býva okolo 2,5 um a priemer 12,5 um [26]. Hĺbka krátera a j /ho priemer sa zväčšuje so zvyšujúcou sa energiou iskrového výboja až na hodnoty 12 pm hĺbka, 60 um priemer. Na obr. 5.21 sú znázornené typické profily kráterov pre rôzne materiály pri rovnakých podmienkach výboja. Tvorenie kráterov je výsledkom iskrového výboja a ich rozmery sú ovplyvnené použitou dielektrickou kvapalinou a materiálom elektródy. Povrch má matný vzhľad. Vznik kráterov na povrchu je spojený s lokálnym natavením povrchu (teploty sa pohybujú v rozsahu 8 000 až 12 000 u Ch tepelne ovplyvnenou zónou a plastickou deformáciou vo vnútri krátera a v jeho okolí. Povrch jc zároveň rýchlo ochladený a zakalený účinkom dielektrickej kvapaliny. Natavcná vrstva ľahko reaguje s materiálom elektródy a produktmi pyrolýzy pri chemickom rozklade dielektriká. Takto sa na povrchu ocele tvorí stabilná austenitická vrstva .i napr. na povrchu titánu tvrdé zlúčeniny karbidu titánu TiC alebo oxidu titánu TiO : .

154

Progresívne

techno losie

horčik

molybdén

Obr.5.21 Profily vznikajúcich kráterov pre rôzne materiály za rovnakých podmienok výboja (zdroj: Lloyda Warren [19])

Účinok vysokých lokálnych teplôt spôsobuje metalurgické zmeny v povrchovej vrstve a vznik porúch, ako sú trhliny na hraniciach zŕn, dvojčatenie, štiepenie a vznik tzv. charakteristickej bielej vrstvy. Vysoká rýchlosť ochladzovania povrchu má za následok poruchy kryštalickej mriežky, fázové zmeny a vznik zvyškových napätí v povrchovej vrstve. Tieto zmeny nie sú zhodné a stále, ale menia sa od jedného stroja k druhému, pretože závisia na parametroch výboja, na dielektriku, materiále elektródy a medzere medzi nástrojom a obrobkom, Lloyd a Warren [19].

Obr.5.22 Typický charakter povrchu po elektroiskrovom opracovaní A - vrstva roztaveného kovu 10-ŕ 40 um B — oblasť vykazujúca znečistenie spôsobené difúziou materiálu elektródy do hĺbky asi 250 um C — tepelne ovplyvnená vrstva menej ako 400 um

Charakter natavenom a o hrúbke asi elektródy, jej

ovplyvnenej povrchovej vrstvy pri EDM opracovaní znázorňuje obr.5.22. Na rýchlo zakalenom povrchu materiálu sa tvorí tenká pretavená epitaxiálna vrstva 10 4 40 um. Za pretavenou vrstvou je oblasť kontaminovaná materiálom pracovnej hrúbka býva okolo 0,025 mm. Pod touto vrstvou vzniká tzv. biela vrstva, silne

5.1

Elektroeroztvne

obrábanie

EPM-WEDM

155

nauhličená stuhnutá tavenina s vysokou tvrdosťou okolo 60 HRC, je zároveň súčasťou tepelne ovplyvnenej vrstvy. Hrúbka bielej vrstvy priamo závisí na vybíjacej energii impulzov. Táto vrstva sa javí pri metalografickom skúmaní ako dokonale homogénna a pri väčšom zväčšení je vidieť jej laminárny charakter. Hrúbka bielej vrstvy môže byť pri hrubom opracovaní i niekoľko desatín milimetra, pri strednom niekoľko mikrometrov a po jemnom opracovaní je celkom nepatrná. Obyčajne tepelne ovplyvnená oblasť siaha do hĺbky 400 pm až 1 000 um v závislosti na energii impulzov. Elektroiskrovo opracované povrchy sú charakterizované vznikom ťahových zvyškových napätí v povrchovej vrstve v dôsledku tepelného pôsobenia. Lloyd a Warren [19] udávajú, že veľkosť vznikajúcich ťahových zvyškových napätí sa môže blížiť až k hodnotám medze pevnosti v ťahu. Zvyškové napätia v povrchovej vrstve ovplyvňujú funkčné vlastnosti obrobku. Ťahové napätia znižujú medzu únavy a uľahčujú rozrušovanie povrchových vrstiev pri vzájomnom spolupôsobení povrchov. Z uvedeného dôvodu, povrchy opracované elektroiskrovým obrábaním majú zníženú životnosť v podmienkach ťahového pracovného zaťaženia. Naopak v podmienkach tlakového zaťaženia povrchov by mohlo dôjsť k zvýšeniu ich životnosti. Z uvedeného dôvodu sa v mnohých prípadoch doporučuje po EDM procese klasické mechanické dokončovanie povrchov spojené s odstránením ovplyvnenej a spevnenej vrstvy. Ako už bolo vyššie uvedené dosahovaná drsnosť povrchu závisí na intenzite úberu materiálu, na spôsobe opracovania (hrubovanie, dokončovanie alebo jemné dokončovanie povrchov), na druhu a čistote dielektrickej kvapaliny a na parametroch elektrického výboja. Určujúcim ukazovateľom sa javí intenzita úberu materiálu za jednotku času. Na obr.5.23 a 5.24 sú znázornené grafické závislosti dosahovanej drsnosti povrchu v závislosti na intenzite úberu materiálu (VRR volume removal raie). V prvom prípade (obr.5.23) sa mení prúd výboja. V druhom prípade sú znázornené dosahované drsnosti pri hrubovaní rôznych druhov materiálov na báze keramiky. Dĺžka trvania impulzov tiež ovplyvňuje dosahovanú drsnosť povrchu. So zvyšujúcim sa časom trvania impulzu drsnosť povrchu mierne stúpa. Pri vyšších prúdoch výboja, nad 15 A, je zhoršenie drsnosti povrchu výraznejšie, obr.5.13. Presnosť rozmerov elektroiskrovo opracovaných predmetov závisí od technologickej presnosti, ktorú tvorí presnosť kinematických celkov stroja, presnosť výroby nástrojovej elektródy, presnosť nastavenia elektródy voči obrobku, presnosť výmeny nástrojovej elektródy a spôsob prúdenia dielektriká v pracovnom priestore. Presnosť zhotovenia elektródy nástroja kladie vysoké požiadavky na zručnosť nástrojárov. Presnosť a kvalita EDM opracovaného povrchu závisí vo veľkej miere od medzery medzi elektródou a predmetom. Rozmery obrábaného predmetu sa od rozmerov elektródy líšia vôľou, ktorú predstavuje medzera. Pri určovaní potrebného zväčšenia alebo zmenšenia rozmeru elektródy je rozhodujúci tvar špecifických rozmerov. Veľkosť medzery závisí od pracovných charakteristík použitého elektroiskrového stroja a od pracovných podmienok, ktoré sa používajú na dokončovacie obrábanie. Pri hrubovaní je spravidla šírka medzielektródovej medzery väčšia ako pri dokončovaní. Nepresnosti vznikajúce v procese EDM hĺbenia sú kužeľovitosť otvorov, úkosovitosť, úbytok nástrojovej elektródy, veľká makronerovnosť obrobenej plochy. Výbojový priestor (medzera) medzi elektródami (nástrojom a predmetom/obrobkom) je veľmi malý a jeho veľkosť je závislá na elektrických parametroch pracovného okruhu, teda je úmerná energii jednotlivých výbojov.

156

Progresívne
3

tecfmolóeie

Pri jemnom opracovaní, keď sa používa výboj o veľkosti 10' J (povrchy vysokej kvality), zmena výbojovej energie asi o 10% vyžaduje zmenu elektródovej medzery asi o 0,001 mm [30]. Modeme elektroiskrové stroje majú výbojové napätie dostatočne stabilizované tak, aby zaisťovali aj minimálnu zmenu presnosti. Podľa toho sa predpokladá, že presnosť rozmerov elektroiskrového obrábania sa pohybuje v rozmedzí ± 0,001 mm. K uvedenej nepresnosti sa pripočítavajú chyby spôsobené nesprávnou polohou pracovnej elektródy napr. vplyvom vôle v pohybových mechanizmoch, nepresným upnutím, nízkou tuhosťou stroja a pod. Na presnosť má ďalej vplyv čistota dielektrickej kvapaliny a hromadenie kovového odpadu v medzielektródovej medzere.

1000

4
r OJ

Obr.5.23 Dosahovaná drsnosť povrchu v závislosti na zmene prúdu výboja pri opracovaní nástrojovej ocele grafitovou elektródou (zdroj: McGeough [22])

JZ1

0

2

4

6

8

10

12

_^
• Intenzita úberu materiálu ^Drsnosť povrchu Rz 60 %. & •n

I
O 20 ¡5
L/i

TiBŕ

ALjOj+TiC

Si^+TiC

S1ALON

Ti(CN)+TiBj Ti(CN)*Cr3r>.

lIIJ

Obr.5.24 Intenzita úberu materiálu a dosahovaná drsnosť povrchu pri EDM hĺbení foriem z rôznych druhov keramických materiálov pre medenou elektródou (zdroj: Koni g, Dauw, Levy a Panien [N])

5,1.4 Použitie EDM technológií V súčasnosti nachádza EDM opracovanie široké uplatnenie v rôznych priemyselných oblastiach. Z pohľadu využitia sa rozdeľuje na dve dominantné oblastí, obr.5.25 a to: • hĺbenie, • drôtové rezanie.

5.1

Elektroerozh-ne obrábanie EPM - WEDM

157

Samostatnú skupinu tvorí elektroiskrové brúsenie. V praxi je využitie elektroískrového obrábania veľmi široké a rôznorodé. Používa sa: na zhotovovanie otvorov najrôznejších tvarov do kalených materiálov, spekaných karbidov, na zhotovovanie ostrihovacích razníc, pri zhotovovaní otvorov do výrobkov a súčiastok strojov, ako sú: vstrekovacie dýzy. plynové horáky, dýzy na výrobu syntetických vlákien, jemné prievlaky. jemné lekárske prístroje, aj prístroje jemnej mechaniky, na vyiskrovanie súčiastok z korozivzdorných plechov, znakov, písmen fnápisov), rôznych pomocných technologických otvorov, na odstraňovanie zalomených nástrojov, skrutiek, vodiacich kolikov, zalomené nástroje alebo iné súčiastky sa vyberajú pomocou EDM vyiskrovacieho stroja bez ich demontáže (priamo na mieste), čo je veľmi vhodné pri opravách väčších a zložitých súčiastok, použiva sa v opravovniach automobilových a iných motorov, montážnych dielňach všetkých strojárskych závodov, nástrojáriíach, opravovniach stavebných a zemných strojov, opravovniach poľnohospodárskych strojov, na obrábanie materiálov vysokej pevnosti. na vŕtanie malých otvorov od priemeru 0.05 mm, do tvrdých a húževnatých materiálov, na mikrodierovanie, na elektroiskrové hĺbenie zápustiek, opravu zápustiek a lisovacích foriem, pri opravách zápustky sa postupuje lak, že tvarovými elektródami, ktorými bola zhotovená dobrá zápustka, sa prehĺbi opotrebená zápustka, pritom sa zápustka neohreje. takže ju netreba znova tepelne spracovať.

• • •

• •

• • • •

na nanášanie a spevňovanie povrchu súčiastok. Aby účinok iskry bol čo najväčší a aby sa uvoľnené čiastočky materiálu dobre odstraňovali z pracovného miesta. 5. Produktivita obrábania a akosť obrobeného povrchu závisia od energie výboja a od ich frekvencií. čo priamo vplýva na veľkosť kráterov vznikajúcich na mieste pôsobenia iskry. počtu a tvaru impulzov za sekundu. nástroj .4. a tým aj na kvalitu povrchu. Uber pri elektroiskrovom hĺbení závisí najmä od parametrov elektrického prúdu.5. pričom sa elektróda čiastočne opotrebováva.elekl/óda ai b) Obr.1. katóda sa ochladzuje. obr.5.26 Konfigurácia elektród pri hĺbení a) Východiskový tvar nástrojovej elektródy bez známok opotrebenia a východiskový tvar obrobku. materiálu nástroja a od pracovnej kvapaliny. Jedna iskra nasleduje za druhou a nástroj pomaly vniká do obrábaného materiálu. Zvyšovaním napätia zdroja Ut a kapacity C v obvode možno uber zväčšovať. ako napr. Zvyšovanie intenzity úberu materiálu zhoršuje kvalitu povrchu. Priebeh elektroiskrového hĺbenia možno popísať nasledovne: približovaním pracovných elektród (nástroj . na rezanie malých súčiastok. medzi ktorým je dielektrické prostredie.1 Elektroiskrové hĺbenie Elektricky vodivý materiál sa obrába iskrovými výbojmi medzi elektródou zapojenou na záporný pól a obrábaným predmetom zapojeným na kladný pól. Nástrojová elektróda sa pri obrábaní automaticky posúva a udržuje sa nastavená hodnota medzery. Tým sa však zväčšuje mohutnosť výboja. Q na obrábanie malých otvorov v dýzach v streková c í ch čerpadiel pod uhlom od 0 do 90°. Tvar elektródy sa kopíruje do obrobku. Kapacita kondenzátora ovplyvňuje povahu práce .158 Progresívne technológie • • • • • • • na výrobu drážok do valcov. na ostrenie a lapovanie nástrojov. filtre. na obrábanie vajcovitých a kužeľovitých súčiastok menších rozmerov s malými otvormi. na vyrezanie úzkych drážok v strojových dielcoch. na prerezanie piestnych krúžkov vysokotlakových kompresorov.26. od obrábaného materiálu.obrobok) preskočí medzi nimi iskra (výboj) a z obrábaného predmetu sa uvoľní malá časť roztaveného materiálu. b) Konečný tvar obrobku a nástrojovej elektródy po hĺbení.

aby bol povrch jemnejší. Pri hĺbení priebežných otvorov sa používajú dlhšie elektródy a otvor sa kalibruje nepoškodenou (neopotrebenou) časťou nástroja. závislosť presnosti a kvality procesu od mnohých faktorov. • • • Najvýznamnejšiu oblasť použitia elektroiskrového hĺbenia predstavuje v súčasnosti výroba otvorov rôznych tvarov a výroba tvárniacich nástrojov. .2) kde D je priemer odtavených Čiastočiek materiálu. krehkosti. potrebu ponoriť obrobok i nástroj do kvapaliny počas procesu. deformácia).2 do 40 A [30]. znižuje sa prácnosť pri výrobe zložitých tvarov. pričom intenzita prúdu sa pohybuje od 0. Pri procese je potrebné zachovávať túto vzdialenosť. • pomerne nízku produktivitu pri obrábaní materiálov malej tvrdosti. Pri dokončovaní sa volí malá kapacita. vzniká menší odpad ako pri klasickom mechanickom obrábaní.5. cez ktorú v čistej kvapaline preskočí iskra. (sily. čo umožňuje dosahovať rôznu kvalitu opracovaného povrchu. ktoré sa nedajú inými metódami obrábania uskutočniť. veľký rozsah pracovných parametrov. pomerne jednoduchá výroba nástrojových elektród. Príklad hĺbenia vnútornej skrutkovicovej drážky ilustruje obr. Obrábaný povrch sa od čela nástrojovej elektródy vzdiaľuje. lj je minimálna vzdialenosť. Podmienkou kvalitného elektroiskrového hĺbenia je dokonalé čistenie dielektrickej kvapaliny. Medzera t závisí predovšetkým od napätia a intenzity prúdu vo vybíjanom obvode a od účinného odstraňovania odtavených čiastočiek z pracovnej medzery. výrobný proces možno automatizovať. takže za určitý čas medzera (vzdialenosť) vzrastie tak. tvrdosti.2 do 600 uF (mikrofarad). (5. Pri hĺbení otvorov sa cez otvor v nástroji vedie pracovná kvapalina. čo znižuje opotrebenie elektród a stabilizuje podmienky obrábania. že iskra už nemôže preskočiť. húževnatosti. Prednosti elektroiskrového hĺbenia sú: možnosť obrábať vodivé materiály ľubovoľnej mechanickej pevností. že na vyhubenie tvarového otvoru sa používa viac elektród.5.27. Opotrebenie sa kompenzuje tým.1 Eiektroerozívne obrábanie EPM -WEDM 159 (dokončovanie alebo hrubovanie) a obyčajne sa volí v rozsahu od 0. ktoré sa nedajú vopred spoľahlivo určiť. možnosť obrábať dielce zložitých tvarov a vykonať operácie. Vytvorený otvor však bude vždy väčší ako nástroj o medzeru: t= D + /. Najväčším nedostatkom elektroiskrového hĺbenia je rýchle opotrebenie nástroja. na obrábaný predmet nepôsobia žiadne mechanické účinky. • • • • • • • • • Medzi nevýhody je možné zaradiť: nepriamu úmeru medzi produktivitou a kvalitou obrobeného povrchu. aby sa vyplachovali odtavené čiastočky z medzery. pri hĺbení nevznikajú ostrapy.

.

dodržuje všetky zákonitosti procesu elektrickej erózie.EDM) je progresívnou zavedenie znamenalo výrazný pokrok vo výrobe lisovacích nástrojov.EDM) Elektroiskrové drôtové rezanie (medzinárodné WEDM.4.. (spracované podľa materiálovfy Agie) (elektóda) 5.160 Progresívne technológie Ohr. prívod r (20 .4 0 k H z ) ! = 200 . popisuje sa tiež ako Traveling Wire modifikáciou elektroiskrového obrábania. Postupné odvíjanie drôtu je potrebné pre vylúčenie jeho opotrebovania.5. Jeho tvámiacich nástrojov.1. Nástrojová elektróda jc tenký drôt. Technológia zavedená fy Agie.400 A 11 drel Princíp metódy elektroiskrového drôtového rezania je znázornený na obr. Drôt sa použije iba raz.2 Elektroiskrové drôtové rezanie ( W I R E . predovšetkým strižných a cievka .28. Pohyb drôtu je pomalý a je .5.zásobnik s drôtom označovanie Wire Electrical Discharge Machining EDM skrátene WIRE .27 Elektroiskrové hĺbenie vnútornej skrutkovicovej drážky rotujúcou elektródou. ktorý sa postupne odvíja pomocou špeciálneho zariadenia.

EDG) využíva princíp elektroerózie pre úber materiálu. Presnosť polohy drôtu až do 0.013 mm.4. Vynikajú výbornými vlastnosťami.0. Ako diclektrikum sa používa deionizovaná voda alebo iné nízkoviskózne kvapaliny. Obrábaný predmet tvorí elektródu opačnej polarity ako je drôt. Priemer drôtu sa pohybuje V rozmedzí 0.3 mm. Výsledkom nevhodného prúdenia dielektriká býva pretrhnutie drôtovej elektródy. Druh povlaku možno voliť podľa požiadaviek použitia drôtového rezania. Rýchlosť posuvu drôtu je v rozmedzí 2.3 Elekroiskrové brúsenie Elcktroiskrové brúsenie (Electrical Discharge Grinding . Spôsob zapojenia závisí od typu použitého výboja a druhu konštrukcie stroja.03 -h 0. 22. Vysokoefektívne využitie predstavuje integrácia technológie WEDM do systémov CAD/CAM. kubického nitridu bóru mikroobrábanie . Tvrdosť a húževnatosť materiálov nemá významný účinok. 26J. [14.003 mm [1]. podľa požadovaného tvaru vyrábaného predmetu. podľa druhu zariadenia. tiež ľahké oleje. oceľové drôty povlakované meďou pre zlepšenie elektrickej vodivosti alebo povlakované grafitom za účelom zvýšenia rýchlosti odvíjania drôtu (nízky koeficient trenia). Drôt sa odvíja a pohybuje vo vertikálnom smere podľa vopred určenej dráhy. • • • • • delenie a opracovanie platničiek so spekaných karbidov. WEDM vyžaduje plynulé prúdenie dielektriká do oblasti rezu. Pre presné obrábanie je rovnako dôležité dôsledné dodržiavanie vzdialeností medzi elektródami (gap). ZrB2. novšie typy strojov zabezpečujú desať a viac násobne vyšší úber materiálu.uplatňuje sa v oblasti výroby mikroelektronických elementov [33].76 -f 1.1 Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 161 riadený NC alebo CNC systémom stroja. Podrezanie (overeut) sa pri tejto technológii pohybuje v rozmedzí 0. a poly kryštalického diamantu [30]. Povrch materiálov po opracovaní vykazuje typické stopy po tepelnom ovplyvnení. Rýchlosť úberu materiálu je udávaná ako objemový úber za časovú jednotku a pre staršie typy strojov býva 1 300 mm /hod.2 mm. .03 mm. ako jc pevnosť v ťahu a elektrická vodivosť a sú vhodné pre ťahanie s vysokou presnosťou prierezu.5 150 mm/s [1. Najrozšírenejším materiálom elektródy sú mosadzné a medené drôty. Dosahovaná pracovná presnosť sa udáva okolo 0. pričom nástrojová elektróda je rotujúci kotúč vyrobený z grafitu alebo mosadze. Q"' cm"1.1. Samozrejme rýchlosť úberu závisí na druhu materiálu a jeho elektrickej vodivosti.27 pm [18]. Dielektrická kvapalina musí zabezpečovať dostatočné chladenie oblasti obrobku a drôtovej elektródy a odplavovanie eróznych splodín z miesta rezu. SÍ3N4 . Elektródové drôtové rezanie nachádza široké uplatnenie v nasledujúcich oblastiach: opracovanie vysokotvrdých elektricky vodivých keramických materiálov ako SiC. 20]. 5. TiN.5. pretože sa nevytvorí elektrický oblúk medzi nástrojom a obrobkom. • obrábanie tvárniacich nástrojov [7.05 mm [26]. Štandartný priemer býva okolo 0.16]. Obrábaný predmet jc upnutý' na stole stroja a môže sa pohybovať v horizontálnom smere alebo nemusí vykonávať žiaden pohyb. výroba prototypov (Rapid Tooling). Najnovšie trendy využívajú povlakované drôty napr.02 -f. pre účinné WEDM rezanie vodivosť materiálov nesmie byť nižšia ako 2 x 10 : . Dosahujú sa drsnosti okolo 0. Používa sa tiež molybdén a pre mikroobrábanie aj wolfrám. Medzera býva okolo 0. opracovanie predmetov malých rozmerov okolo 45 pm [32].

.

Tolerancie rozmerov sa pohybujú okolo £ 0. Obr. 5.001 mm [26]. V bežných podmienkach EDG brúsenia sa dosahuje drsnosť povrchu okolo Ra 0. Elektroiskrové brúsenie sa používa pri požiadavkách na zvýšenú presnosť obrobkov.25 pm.5. Kotúče (nástroje) sú vyrábané z nizko pórovitého materiálu ako je grafit. Výhodou týchto brúsnych kotúčov je ich nenáročné orovnávanie pomocou orovnávačov z rýchloreznej ocele. Používané napätia sa pohybujú od 30 do 400V. Od veľkosti pretekajúceho prúdu v obvode závisí spôsob úberu materiálu. Zvýšenie kapacity obvodu dovoľuje zvyšovať rýchlosť rezania.1:1. brúsení na Čisto a jemnom dokončovaní) operácie brúsenia.30 ukazuje závislosť drsnosti povrchu od veľkosti prúdu. elektricky elektrický obvod grafitový b r ú s n y k o t ú č pracovná nádoba d i elektrík u m —W pohon pracovného stola smer pohybu pracovného stola Obr. Intenzita opotrebenia (úbytku) kotúča je závislá na prúdovej hustote. Rýchlosť rotácie kotúčov je 30 180 m/min.2 v 260 kHz [ 26]. Nástroj (rotujúci kotúč) nikdy nie je v kontakte s obrobkom. Rýchlosť úberu materiálu výrazne ovplyvňuje dosahovanú drsnosť.37 mm). Pre jemné opracovanie s vyššou presnosťou a menším ovplyvnením povrchu sa používa nižši prúd v obvode. Dosahované úbery materiálu sú malé a sú udávané v rozsahu 160 -f 2 500 mnvVh. kým pri úbere 2 500 mm^/h iba 3. alebo keď nie je možné zabezpečiť výdatné prúdenie dielektriká. [26]) Zdroj elektrického výboja a druh použitej dielektrickej kvapaliny sú pre EDG rovnaké ako pre „klasické" elektroiskrové obrábanie.29 ukazuje princíp elektroiskrového brúsenia. najmä pri brúsení spekaných karbidov.5. v niektorých prípadoch veľmi pomalým úberom je možné dosiahnuť presnosť až ± 0. materiále obrobku a dielektrickej kvapaline. Uber materiálu je v dôsledku elektrického výboja v medzere (gap) medzi nástrojom (kotúčom) a obrobkom. Udáva sa [26]. Mosadzné kotúče sa použivajú pre prípady rezania (delenia) veľmi tenkých materiálov (okolo 0. .2 pm.162 Progresívne lechno logie Obrobok zapojený na kladný pól je ponorený do dielektriká a posúvaný k záporne nabitej nástrojovej elektróde (rotujúci kotúč) pomocou servopohonu. Orovnávanie kotúčov sa musí vykonávať po každom úseku (po hrubovaní. materiále nástroja. aie dosahovaný povrch je drsnejäí a viac ovplyvnený procesom. Technológia úberu a nastavenie podmienok obrábania je súčasťou zariadenia.005 mm. Obr.08 mm.38 pm. Veľkosť kráterov rastie proporcionálne s energiou výboja. Pomer úberu materiálu k úbytku/opotrebeniu kotúča sa udáva vo veľmi širokom intervale obvykle od 100:1 po 0. prúd okolo 100 A. Vyššie frekvencie impulzov výboja umožňujú získať hladký povrch.29 Princíp elektroiskrového brúsenia (EDG) (zdroj. frekvencia elektrických impulzov je v rozsahu 0. že pri úbere 200 mnrrVri je drsnosť 0. So zväčšujúcim sa prúdom rastie rýchlosť úberu. Vzdialenosť medzi elektródami je 0. Priemerný pomer úberu materiálu k opotrebeniu kotúča je okolo 3:1 [26].013 0.

30 Účinok prevádzkových parametrov na drsnosť povrchu pri elektoiskrovom brúsení spekaných karbidov. dielektrikum: petrolej teplota dielektriká 38 °CT materiál kotúča: grafit (zdroj: [26)) i 6 8 10 Prúd [A) • • • • Použitie EDG procesu spadá do oblastí: brúsenia vysokopevných ocelí a karbidov. pretože vtrúseniny piesku môžu poškodzovať grafitový brúsny kotúč.1 Elektroerozívne obrábanie EPM-WEDM 163 2. 30] ako aj výskumov BIA (Berufssenossenschaftliches Inštitút fúr Arbeitssicherheit) proces elektioiskrového obrábania (EDM) nepredstavuje v kvalitatívnom porovnaní väčšie nebezpečenstvá (riziká spojené s bezpečnosťou práce) ako klasický proces. kde použitie diamantových kotúčov je vysoko nákladné. ktorá je určená individuálne pre každé zariadenie veľkosťou obrobku a bezpečnostným faktorom. ktoré vznikajú počas procesu. že EDM opracovanie v porovnaní s klasickým obrábaním patrí k bezpečnejším spôsobom. pokiaľ existuje vhodný systém ochrany. pretože sa pri ňom nevyskytuje rotácia upnutého obrobku alebo nástroja a ostré triesky. Používané nízke napätia v procese EDM znižujú aj nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom. 5. brúsenie krehkých a lámavých materiálov. ktoré ale nemusia byť reálne nebezpečné. 5. ale nie je bez nebezpečenstva. Najväčšie riziko je spojené so vznikom požiaru. 25. tvarové brúsenie materiálov. Zariadenia musia byť z toho dôvodu opatrené automatickým vypínaním v prípade.5. Podmienky brúsenia: Napätie: 60 V. kde klasické rozbrusovanie môže spôsobiť deformáciu. Vo všeobecnosti sa uznáva. Zároveň bezobslužné systémy musia byť vybavené automatickými hasiacimi prístrojmi. Na obr.31 sú znázornené rizikové oblasti.1. brúsenia a delenia tenkých materiálov.5 3^kH^. Na druhej strane EDM proces. . Sú to potenciálne možné riziká. ktorého príčinou môže byť dielektrikum s nevhodným bodom vzplanutia.5 Vplyv technológie EDM na životné prostredie a riziká bezpečnosti práce Podľa viacerých zdrojov [1. Nie je vhodné pre brúsenie obrobkov z liatiny.5. Obvykle sa používa pre brúsenie tvarových nástrojov zo spekaného karbidu a brúsenie kalených ocelí. Základné rizikové faktory pri EDM predstavujú: • vznik požiaru • zdraviu škodlivé látky.4^F| o o 2 Obr. keď hladina dielektriká klesne pod kritickú úroveň.

.

5. ktoré sa tvoria rozkladom olejov a ich prísad. Dielektrikum a častice odpareného kovu.31 Rizikové faktory pri elektroiskrovom obrábaní (spracovanepodľa [25]) Riziká ohrozenia zdravia sú spojené so vznikom škodlivých výparov a plynov.obrobok). V súčasnosti sa deionizovaná voda používa najmä pre procesy drôtového rezania. predstavujú možnosť poškodenia pokožky. Z hľadiska ochrany životného prostredia je najviac prijateľná deionizovaná voda ako dielektrikum pre elektroiskrové obrábanie.^ a n ä l výboja plazma ^- VÝBUŠNÁ ZMES RIZIKO POŽIARU F-' QDMAStOVACl ÚČINOK ELEKTROMAGNETICKÉ ŽIARENIE O STROH RANN É ČASTICE Obr. Dielektrikum s nízkou viskozitou tvorí menej výparov a pár. ktoré vznikajú v dôsledku teploty v pracovnej medzere medzi elektródami (nástroj . Ak sa používajú dielektriká na báze vodného roztoku ako napr. pri drôtovom rezaní (WEDM) vznikajúce rizikové látky sú: • • • • oxid uhoľnatý (CO) oxid dusný (NO) ozón nebezpečné aerosóly. Pri EDM sa výpary a aerosóly tvoria v závislosti od i) druhu dielektriká ii) druhu materiálu nástroja a obrobku iii) princípu úberu materiálu (elektrický výboj). Bezpečnostné predpisy doporučujú použitie krémov na ruky a zabezpečenie ventilácie miestnosti a odsávanie výparov a dymu. Vysoké teploty v zóne výboja majú za následok vznik nebezpečných výparov a aerosólov. Dielektrické kvapaliny na báze minerálnych olejov alebo organickej kvapaliny používané pre elektroiskrové hĺbenie a rezanie tvoria nasledujúce nebezpečné výpary: • polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) • benzény. So zvyšujúcimi sa požiadavkami na ochranu životného prostredia jej používanie preniká aj do oblasti EDM hĺbenia. . • vedľajšie produkty.164 Progresívne technológie AEROSÓLY t v a r o m nastroj ŤAŽKÉ K V V K L OY AE dielektrikum VEDĽAJŠIE PRODUKTY PLYNOV Í R . • pary minerálnych olejov • minerálne aerosóly. Druh použitého dielektriká je dôležitý z pohľadu rizikových nebezpečných látok. Zloženie dielektriká a jeho viskozita vplýva na tvorenie výparov a pár.

Okrem výparov z dielektriká vznikajú rozkladom materiálu elektród ďalšie výpary. Li. SVTL.. Sú to odparené kovové častice materiálu a oxidy kovov.5. alebo len za vybraných podmienok. 5. J. Ďalšie potenciálne nebezpečenstvo predstavuje elektrický výboj a s ním spojený vznik elektromagnetického žiarenia. 2. 5. bárium (Ba). ale rozsiahle výskumné aktivity v ostatných rokoch majú za cieľ určiť či tzv. B. J.2 Prvky obsiahnuté v dielektrickom kale a/alebo usadené vo fihrovacích médiách pri elektroiskrovom opracovaní tvámiacich nástrojov (zdroj: Tbnsboff ei a!. karcinogénny nikel. pp. Spccial Rcport 743. A : Efficient nnd precision grinding oľ small hard and brittle cylindrickí parts by thc cemerlcss grinding process combined Journal of Materiál Processing Technology. keď obsahuje toxické alebo zdraviu škodlivé zložky napr. Tento výskum jc prednostne spojený predovšetkým s využívaním spotrebnej elektroniky. Oblasť bezpečnostných predpisov a ochrany životného prostredia je dobre prepracovaná vzhľadom na široké priemyselné využitie EDM procesov a platia pre ňu prísne normy a pravidlá. ako sú bezkáblové telefóny. 98 (3) Feb 2000. Materiál a jeho zloženie je zaujímavé predovšetkým v prípade. (1967) l. Pre výpary a pary sú obmedzenia dané technickými pravidlami pre nebezpečné (rizikové) materiály. chróm. pri EDM výrobe tvámiacich nástrojov.l87 4. 1 5 m g / l c h r ó m (Cr) < 0. Literatúra ku kapitole 5. a obvykle sa odstraňujú filtrovaním. ¡25]} produkty rozkladu materiálu o b r o b k u a nástrojovej elektródy • • • • • • železo (Fe) 09 mg/l olovo(Pb) < 0 . March. G.: Teoretické základy obrábania kovov. Bratislava.2 uvádza rozbor produktov rozkladu.665-o72 . elektromagnetický smog je nebezpečný vôbec.25 mg/l molybdén (Mo) titán (Ti) tvrdé prímesy Spôsob úberu materiálu obsahuje riziká spojené s množstvom vznikajúcich vedľajších produktov a odpadov. J.322-327.5 m g / ! v a n á d (V) uhlík (C) zinok (Zn) 4 8 0 mg/l m e d (Cu) 18 mg/l • • * • « • • k a d m i u m (Cd) < 0.: Annals ofthe C1RP Vol. fíohls. American Maclunist. B. J. Produkty rozkladu (najmä ťažké kovy) sa hromadia v dielektriku a vytvárajú kal. Tab. Bandyopadhyay. Makinouchí. W.: Békés. Bellows. J.vyd.. Buúa. ASM . Odparovaním materiálu elektród vznikajú anorganické látky napr. ASM International.1 Elektroerozívni' obrábanie EPM -WEDM 165 Výsledkom vysokej teploty v zóne rezu je tavenie a odparovanie materiálu nástroja a obrobku.39/2/1975. Tab. 9.: Drilling wiihoui Drills.ed. Ohmori. March. 6. ktoré sa usadzujú v dielektriku ako kal. ktoré sa uvoľňujú z materiálu a kondenzujú na vzduchu vo forme častíc veľmi malých rozmerov. nikel (Ni).Metals Handbook . H. Škodlivý účinok elektromagnetického žiarenia nebol ešte úplne preskúmaný.Machining. P. karbid wolfrámu (WC). (Cr). Obvykle hrubovacic hĺbenie vytvára viac výparov a aerosólov ako jemné drôtové rezanie (WEDM). pp.5. pričom dochádza k rozkladu kovových materiálov. (I9S2). karbid titánu (TiC). molybdén (Mo). Buza. 3. (1997). Vol.1: 1.p.3 mg/l w o l f r a m (W) nikel (Ni) 1 m g / l kobalt (CO) 0.: Buda.

.

Jour. N. (1-3). pp. T. 2. T. Yun. Nol 1990.39/2/1990. Apr 2000.C. W.166 6. 29. 24. pp. C. Industrial Diamond Review. 2).: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov. Led. 34. (1-3). Z. 30.: A new application of discharge phenomena for machining of insulating ceramics Ceramic Interfaces: Properties and Applications 1998. 4/97. Slaclens. pp.L. D.: Machining of New Materials.. 14.: Heat Conduction Model for the Calculation of the Volume of Molten Metal in Electric Discharge.: Integration of EDM within a CIM Environment. M.Cosmacini) Udine. (1976). Jan 1997 .. Huang.. 1773-1781. W.: Obrábčni . Investigation on Machining Conditions for WEDM of Nikel Base Superalloys.. Maňková. 1998.T. S. C.. Dekkyser. H. Su. Huang.. 15. Progresívne technológie 33. of Machine Tools and Manufacture 40. Li. Ponten. J.: A study on the machining paramètres optimization of wire electrical discharge machining.: Principles of Machining by Cutting.1 Machining. pp 73-79. May (1995) pp. n 5. Werstati und Betrieb. Z. Jan 1998. D. Warsaw. J.673 -680 König. 17.Y.I. pp.K.. Zhang. 20. C. a kol. 8. 253-258 Spur...A. Y. Y. 11. L. J. G.: Advanced Methods of Machining. L.A.. Wang. Jan 1997. T. 1994 pp 050-1 -0050-7 Kaczmarek. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesscs Annals of the CIRP Keynote Papers 1997. Lazarenko. pp.463-513 König.Psys. C. Ohmori. Wydawnictwo naukowotechniczne. H.: Elekirojiskrové obrábčni kovu. 22..H.39/2/1990. H. De Vnes. N. Y. Dauw..J. Appel. B.. D. T. Kruth. pp. VanDijk. H.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. Vol. pp. (1988). pp487-493 LIoyd. (1986).M. H. 31. G. F.130 Yan.: Cronjager. Materials und manufacturing Processes 13. 10.: Digital Gap Monitor and Adaptive Integral Control for AutoJumping in EDM.K. Jour. W. Vigner. 397-405.: Wire EDM cutting of PCD. 238-247 Lok. Abrasion and Erosion. Annals of the CIRP Vol. Dauw. Gatto. Lee. Huddlesion. : Surface treatment of wire electro-discharge machined engineering ceramics by abrasive blasting. Annals of the CIRP Vol.H. T. I.: Precision shaping of small diameter wheels using micro electric discharge truing (MEDT) and hole-machining of A1203 material.vyd.vyd.. Vol. C. U.553-568 Tool and Manufacturing Engineers Handbook. Annals of the CÍRP Vol. C: Electrical discharge machining of aluminium oxide matrix composites containing titanium carbide as a conductive second phase..: Tani. Processing and Fabrication of Advanced Materials VI. 18.. pp. 27.: Metalurgy of Spark Machined Surfaces Journal of the iron and steel Institute.: EDM. 19. C. M: Zdcblick. : Machining of engineering ceramics by ultrasonic vibration assisted EDM method. M. March 1965. Schumacher. pp... Material removal by spalling during EDM of ceramics. 139-145.F. London..117-118. Dcarbome. Iuliano. K. J. (1). p. Klocke. C: Processing of advanced ceramics using the wire-cut EDM process. (6) June 1998. K. R.. Go. Panten.: Akamatsu.: Nové materiály a technológie ich spracovania. W. Vigneau. {ed. H.technický prùvodce SNTL Praha 1987. Tsai. Zhang. N. W.R. Ahn. R. of Material Processing Technology 87. Warren. Jour. Praha 1952 l. Tonshoľf. J . S. of Engineering for Industry. 661-674. 23.. I. 32. G. 13.F. british CeramicProceedings 60 (Vol. pp 124 .. Journal of Adhesion Science and Technology 12. Led.G. B. Zhang. 25. B. H. pp. pp . Journal of Material Processing Technology 63.. Y. S. Int. Y. H. 12. J. Journal of Materials Processing Technoogy.. pp. F.: Funkerosives Schneiden und Senken technischer Keramik..665-672 Firemné materiály Hitachi Europe GmbH Fukuzawa.S. Levy. 123. Vol 71 1977. R. Mohri. Rajukar. 16. Alfa Bratislava 1990 l. Liao. D. ASMEJ. 839-843. W. H. (1-3). In:Eurometalworking.. 7. W. W.35/2. F. Mar 1999. J. 21.37/2/1988. 468 Tönshoff. 26. Egger.Fururc Step towards the Machining of Ceramics Annals of the CIRP Vol. June 1999. W. P.. J. Duffie. (Písomná práca k ašpirantske skúške . l.. Levy. Lau. SME. H. pp. Lee.J. 133-146. W. Prikryl. 1983 Trueman. A.K. S.623 -631 König.. 28..F. Phys.. Lau. Lee.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1981 McGeough.F. J. Zhang. 585-592.vyd. Vol 7 1974 pp899909 Vasilko. U. 9. Spur. of Material Processing Technology 63. pp.K. Lazarenková. Dauw.D Appl. Wang.: Study on tbe electro-discharge machining of a hot pressed aluminium oxide based ceramic.: Micro-hole machining of carbide by electric discharges machining. Dulré ..: Lee. Snoeys. Vol 117.P. Chow. K. Chapman and Hall.S.

1 Definícia lasera a základné vlastnosti laserového lúča Princíp funkcie lasera je možné objasniť na základe pojmov kvantovej fyziky a planetárneho modelu atómu. Postupne boli realizované ďalšie laserové zariadenia na báze pevných.5. rokov boli položené základy nového odboru . Avšak až začiatkom 50. V roku 1961 Javan. Prvý projekt lasera navrhli C. Patel experimentoval s plynovým C O i laserom. angl. 54]. ktoré podal Albert Einstein v roku 1917. Bennet a Heriot odskúšali plynový hélium-neónový (He-Ne) laser vo vývojových laboratóriách v USA. .zosilenie poskytuje v úzkom zväzku lavínu fotónov (kvantá elektromagnetického žiarenia). Laser Beam Machining . povrchové natavenie. ktorý našiel v súčasnosti najširšie uplatnenie v priemyselnej výrobe. Laser je vhodný pre opracovanie materiálov ako sú kompozity. H. keramika. plynných a kvapalných aktívnych látok. • • • • • 5. LASER je akronym anglického názvu Ltghi Ampllficatlon bySiimulated Emission of Radiation v preklade .2. Towens a A. z Western Electric Co. tvarovanie. príprava kovových sústav v amorfnom stave. v roku 1966. pre vŕtanie otvorov do diamantových kalibrov (súčasť nástroja pre ťahanie drôtov) pomocou rubínového lasera. 41.2 LBM 5.kvantovej elektroniky a boli realizované zariadenia generujúce a zosilňujúce elektromagnetické žiarenie na princípe stimulovanej emisie žiarenia.2 Opracovanie laserom Obrábanie laserom (z. legovanie. O dva roky neskôr v roku 1960 T. sklo. L Shawlow v roku 1958. ťažkoobrobiteľné ocele. V súčasnosti nachádza laser široké použite v rôznych oblastiach.LBM) patrí k jednému z mnohých priemyselných aplikácii laserového lúča. tepelné spracovanie povrchov. Najznámejšie sú: • priemyselné aplikácie lasera ako rezanie. plasty. vŕtanie. H. Maiman skonštruoval a prevádzkoval prvý rubínový laser [32. Prvé zmienky o kvapalinovom laseri sú z roku 1966. obrábanie. ktorá pojednáva o jednotlivých druhoch lasera. nanášanie povlakov. V tom istom roku C. diamant.2. Pevnolátkový laser na báze neodým (Nd)-sklo použil prvýkrát Snitzer tiež v roku 1961. nedeštruktívne metódy skúšania meracie systémy v metrológii CD prehrávače (kompakt disk) informačná a telekomunikačná technológia (prenos a uchovávanie informácií) humánna medicína („laserový skalpel"). Prvé praktické priemyselné použitie lasera uvádza Epperson et al. zváranie.zosilenie svetla pomocou vybudenej emisie žiarenia . ' Skratky používané pre označovanie laserov sú vysvetlené v kapitole 5. 46. Obyčajne sa pre označovanie typu lasera používa chemická značka aktívnej látky. Polovodičový laser bol objavený v roku 1962.2. Argónový iónový laser a pevnolátkový neodým (Nd-YAG)* laser boli prvýkrát prevádzkované v roku 1964. H. Od roku 1971 bol zaznamený enormný rozvoj laserovej technológie. Historický vývoj poznatkov o laserovom lúči začína popisom teoretických základov vynútenej emisie žiarenia. naváranie a tepelné spracovanie (kalenie).

.

Spontánna (samovoľná) emisia žiarenia vzniká. ktoré sa šíri všetkými smermi. Laserové svetlo vzniká v prostredí určitého stimulujúceho elektromagnetického žiarenia potlačením spontánnej emisie na úkor vynútenej emisie žiarenia.626. 54 ]: E:-E. pričom emituje nový kvánt s takou istou frekvenciou ako mal predchádzajúci kvánt.5.f po stimulovanej emisii hladina 2 absorpcia emisia hladina 2 r-. pričom vzniká energia vo forme žiarenia. Í& 34 — — hladina 3 j—^—hladina 4 H—hladina 3 absorpcia pred stimulovanou emisiou -•.Nd-YAG laser EJ fotón aaaHI prechod vanta El Q£1 ele K Irò n Obr. Prechod elektrónov zo základnej hladiny na vyššiu energetickú hladinu sprevádza absorbcia a prechod z vyššej hladiny na základnú jc emisia.=h.5.s je Planckova konštanta. V závislosti od rozdielu týchto hladín vzniká infračervené. majú tendenciu zaujať hladinu s nižšou energiou E.v (5. ultrafialové alebo viditeľné svetelné žiarenie.hladina 2 •h.3 I ilustruje javy absorbcie.neón Pri bežných podmienkach sa atóm nachádza v základnom stave. ktorá sa urči z rovnice [32. en s a hladina 2 á] ' hladina 1 hladina 1 i hladina 1 hladina 1 Obr.rubínový laser b) laser so štyrmi hladinami .. ako tretí proces nasledujúci po absorpcii a spontánnej .3) kde h = 6.32 (zäroj:MčGeougfi ¡32}) Absorpcia a emisia pre: Podmienky stimulovanej emisie a) laser s troma hladinami . J. Obr.33 Zdroje vybudenia atómov a vznik inverzie populácie [41 j a) čerpanie pomocou fotónov typické pre rubínový laser b) priania excitácia elektrónov pri plynovom argónovom laseri c) vzájomná kolízia atómov A a B pre plynový laser typu hélium . Tento spôsob emisie sa nazýva stimulovaná (vynútená) emisia žiarenia. Vplyvom vonkajšieho podnetu sa vybudený atóm vracia do základného stavu.5.168 Bežne svetelne žiarenie je vlnenie. emisie a jav stimulovanej emisie žiarenia. ak vybuďerié atómy s energetickou hladinou E. a pri tom emitujú kvantum svetelného žiarenia s frekvenciou v.

svetlo v laserovom lúči má prakticky len jednu vlnovú dĺžku.5.2 Opracovanie laserom LBM 169 emisii.32]) intenzita šošovka hĺbka ostrosti má minimálnu divergenciu (rozbiehavosť) 0. stimulovanú emisiu žiarenia na produkciu svetelného lúča.35. Dodanie príslušnej energie na dosiahnutie vybudeného stavu sa nazýva čerpanie. každá farba má inú ohniskovú vzdialenosť od šošovky.5.4) .5. obr.5. charakterizovanú polovičnou hodnotou vrcholového uhla kužeľa. priestorový profil a fokusácia charakteristického laserového lúča (zdroj: [43.35 Rozbiehavosť. ktorý' má tieto základné vlastnosti [30]: • • je vysoko monochromatický . ktoré sa používajú v laseroch znázorňuje obr. V časovo koherenčnom lúči kmitajú s rovnakou fázou všetky častice svetelnej vlny v smere šírenia sa lúča. obr.34 Porovnanie fokusácie bieleho a laserového svetla. Využíva tzv. ktorý vystupuje z rovinného okienka lasera s priemerom 2ru. Atóm možno prinútiť k emisii žiarenia vybudením.34.5. Laser je teda kvantovo elektronický zosilňovač a generátor svetelných vín.33. pričom divergencia laserového lúča s vlnovou dĺžkou X* je daná vzťahom: 0 =- Jt. Spôsoby vybudenia atómov. má vysoký stupeň priestorovej a časovej koherencie. (zdroj: Powel [41]) a) ak je fokusované biele svetlo. modrá červená toe le svetlo Obr. 5. preto ho možno sústrediť do intenzívneho úzkeho bodového zväzku priemer ohniska 2n Zr laser Obr.r„ (5. b) ak je fokusované neparalelné svetlo ohnisková vzdialenosť závisí od uhla dopadu častíc pôvodného lúča c) laserové svetlo je monochromatické a rovnobežné. V priestorovo koherenčnom lúči kmitajú všetky častice svetelnej vlny s rovnakou fázou v rovine kolmej na smer šírenia sa lúča.

Najvyššie hustoty energie pri danej výstupnej energii lasera možno dosiahnuť lasermi pracujúcimi v základnom móde označovanom T E M q o (index charakterizuje symetriu elektromagnetického poľa v rovine kolmej na smer šírenia lúča). pre rezanie. v ktorom je intenzita redukovaná zo strednej hodnoty faktorom e 2 .exp(-2r/r02) (5. r 0 je polomer.crrf2 ]. kalenie) TEMíi m®©® TEMľ © ®©© (málo používané) mullimôd (rezanie) multimód (nevhodné pre rezanie) y \ < Obr. ktoré sú dosiahnuteľné rôznymi zdrojmi energie. ktorá nieje limitovaná zákonmi žiarenia absolútne čierneho telesa a pre intenzitu žiarenia laserového lúča platí vzťah [32]: I = I0. Je to dané tým.5.transverse electromagnetic mode. obr. čo má za následok natavenie až odparenie materiálu.5. v priečnom priereze lúč vytvára buď iba jednoduchú stopu . ako napr.alebo zložitejšie obrazce pravouhlo alebo kruhovo symetrické. Pre porovnanie. označenie TEM (použitie) prierez A v rovine kolmej na smer lúča prierez B kolmý na A 1 2 AA AA 'AAA 5 A 6 A A AA AAA AAAA A ® ® © (D © © © ©®©® pôdorys # ^ > TEMoc Gauss (rezanie) TEMoi (zváranie. tab. Mód lasera určuje jeho vhodnosť pre priemyselné použitie. zváranie a ďalšie technológie. ich TEM označenie a niektoré doporučenia pre použitie (zdroj: Powel \4\\) Uvedené vlastnosti laserového lúča umožňujú pri jeho fokusácii (vhodnou optickou sústavou) sústrediť do malého bodu mimoriadne vysokú hustotu energie v mieste dopadu lúča.36. • má módovú štruktúru (TEM .36 Ukážky módovej štruktúry laserov. .• má vysokú výstupnú intenzitu I [W.5) kde I 0 j e intenzita žiarenia v strede lúča.v závislosti na okrajových podmienkach rezonátora.základný mód .3 uvádza rádové hodnoty hustoty toku energie (hustoty výkonu).5. že vo vnútri laserového rezonátora získava elektromagnetické pole generované stimulovanou emisiou žiarenia určitú konfiguráciu .mód . čim sa dosiahne požadovaný efekt spracovania.

Vhodne sfokusovaný lúč pre rezanie C O i laserom s výkonom do I kW má priemer okolo 0.9) Aby sa dosiahla vysoká hustota toku energie lúča [W/cm : ] v mieste jeho dopadu. n je index lomu svetla. =f.4 MW/cm ) [461. Zároveň je nutné materiál udržiavať voči lúču v relatívne presnej pozícii.10» 1.zúžená časť lúča) a vzdialenosť dm tohoto bodu od Šošovky sú dané [46]: (d.?^/ro. obr. =•7Lr„ f X.3 Hustoty výkonov rôznych energetických zdrojov [31.5.2 Opracovanie laserom LBM 171 Priemer nesfokusovaného lúča býva rádovo niekoľko milimetrov. kde sa vyžaduje malá tepelne ovplyvnená oblasť ako sú technológie rezania a zvárania.23.10 1. aby sa nedostal pod hĺbku ostrosti Zf. kde intenzita žiarenia je (l/e 2 ) násobkom jeho osovej intenzity za predpokladu.104.6 (5.4.6) r í - (5.10 1 4 Priemer sfokusovaného lúča sa meria a vypočítava v mieste.crrr2 ] 5. kde hustota toku energie klesá. sfokusovaného lúča je [46]: h* je vlnová dĺžka laserového svetla. laser c w N d laser p w D o s a h o v a n á hustota v ý k o n u [W. Tab.7) kde fH " n. Potom polomer ľ.54] Zdroj energie Slnko (šošovka 1 =50mm) Elektrický o b l ú k Acetylén-kyslikový plameň P l a z m o v ý lúč E l e k t r ó n o v ý lúč C O . Polomer ľf lúča v ohnisku (najužšom bode nazývanom ako beam waist .10 5 1. Nie je vhodný pre aplikácie.10'" W/mm (1. r.102 1. vlnovej dĺžke lasera a nepriamoúmerná polomeru lúča r 0 Pre multimódový lúč je polomer sfokusovaného lúča daný vzťahom podľa [46]. .f.3 mm a môže dosahovať hustotu energie okolo 2 ? 1.-f): d„ . (5. pretože je potrebné sústrediť laserový lúč do úzkeho zväzku.8) Veľkosť stopy lúča je priamoúmemá ohniskovej vzdialenosti Šošovky f. je potrebné !úč čo najlepšie fokusovať. kde 0 je uhol divergencie lúča v radiánoch.5.5. že lúč má Gaussovo rozloženie v základnom móde.10" 1.f + (5.

.

Nové vysokovýkonné lasery. že hĺbka ostrosti rastie so štvorcom polomeru jeho stopy v ohnisku. Rubínový laser bol používaný ako vôbec prvý. Čiastočne sa používajú ešte rubínový a sklenený laser. Alexandritový laser sa javí perspektívny pre . = odkiaľ vyplýva. skupenstva materiálu. je potrebná určitá systematická kategorizácia a rozdelenie druhov laserov.m Progresívne technológie HÍbka ostrosti je definovaná ako vzdialenosť medzi dvoma priečnymi rovinami pred a za ohniskovou vzdialenosťou. 54]. ďalej plynové lasery C O .sklo.1. ktoré sa používa na generovanie žiarenia vlnovej dĺžky druhu lúča resp.YAG laserom. svetelné žiarenie f . (5. teda podľa skupenstva aktívnej látky na: • pevné (tuhé niekedy označované ako tuhofázové alebo dielektrické) • plynové • kvapalinové • polovodičové.fop[ ultrafialové žiarenie (UV) f > f^ rontgenové RTG a gama žiarenie f » fop[i. . argónový.4.. ale v súčasnosti sa nahrádza Nd . alexandrit.10) 5.j.2. Charakteristiky jednotlivých typov laserov podľa vlnovej dĺžky. na ktorej je efektívny polomer stopy lúča o 5% väčší ako v ohniskovej rovine [3.YAG a CO. Zároveň sa tieto látky líšia aj vlnovou dĺžkou svetelného žiarenia a frekvenciou vysielaného žiarenia.5. ktorý má lepšie tepelné charakteristiky. Nd . druhov lúča a oblasti aplikácie sú v tab. ad i a ii) Lasery sa delia do tried podľa skupenstva materiálov. He . ktoré sa používajú na generovanie žiarenia. ako chemický laser a laser na báze kovových pár sú predmetom intenzívneho štúdia pre praktické využitie v blízkej budúcnosti. Hlavné druhy laserov používané pre tepelné aplikácie v strojárskom priemysle sú pevné lasery na báze rubínu. Nd . Podľa frekvencie vysielaného žiarenia sa rozoznávajú: infračervené žiarenie (IR) f < fcpt optožiarenie. dosahovaných výkonov ako aj oblasti použitia.Ne. režimu lúča výkonu konštrukcie laserového zariadenia použitia.YAG.1 Druhy laserov a ich delenie Vzhľadom na rozmanitosť dostupných laserov. excimerový a čiastočne kvapalinový laser. Vypočíta sa podľa vzťahu : Z. rozdielnosť ich vlastností. Najviac používané typy laserov pre spracovanie materiálov sú Nd . Lasery je možné rozdeliť podľa: i) ii) iii) iv) v) vi) aktívneho prostredia t. 30.

0. spektroskopia Kontinuálny a l e b o pulzný pulzný 1 až 5 OOOW 20W3Ž 250W Fotolitografia. 27. 3.5.7-0. 13 Tab. 32.switched režim je výsledkom zvyšovania činiteľa akosti optického rezonátora pri kontinuálnom čerpaní energie do dutiny lasera.cw) pulznom režime (pulsed wave .switched ( Q s ) režime . Lasery môžu pracovať v rozdielnych časovo závislých režimoch a to v: • • * kontinuálnom režime (cominuous wove .2 Opracovanie laserom LBM 173 spracovanie nekovových materiálov v blízkej budúcnosti.15.pw) tz.5. metanol 0.jc to zvláštny kontinuálny režim s vysokou energiou i m p u l z u .6 0.308 0. geodézia.248 0. Q .6328.34-1.6943 1. Pulzný režim vzniká prerušovaním budiaceho elektrického výboja v dutine lasera.4 Rozdelenie laserov (spracovanépodľa [2. holografia Ar Ar 0.818 pulzný kontinuálny pulzný pulzný pulzný 5W 100 a ž 1 200W 2mW 10W Informačné POLOVODIČOVÝ GaAs 0. Pri Qs režime sa dosahuje najvyššia hustota výkonov lúča. 51}) Vlnová dĺžka D r u h lasera A k t i v n a látka Rubín PEVNÝ Nd-YAG Nd-sklo alexandrit [pm] T y p lúča Výkon lasera Cr** Nd3Nd3' 0.5145 E x c i m e r (ArCI) (XeCI) íXeF) (KrF) KVAPALINOVÝ Farbivo Rhodamine 6 Etanol. Obr.90 pulzný 2 až 10mW C02 technológie optoelektronika Strojársky priemysel Metrológia. L a s e r o v á chirurgia Strojárstvo L a s e r o v á chirurgia Holografia Strojársky priemysel Oblasti a p l i k á c i e (Ns + He. kontinuálny a l e b o pulzný kontinuálny 5 0 0 až 15 0OOW 20mW He-Ne PLYNOVÝ .5. Do popredia pozornosti sa dostáva excimerový laser pre keramické B kompozitné materiály.46.4764. 0. Špičkové výkony lasera v kontinuálnom režime sú rádovo I0 J 105 W.170 0.064 1.37 znázorňuje časové závislosti prevádzkových režimov lasera.488. Q . alebo častejšie používaný termín je režim lúča. ad iii) Druhy lúčov.v. v pulznom režime 10 -r 10 W.351 0. 3.) CO* Ne 10.175 pulzný 100W Fotochémia.39 1.064 0.80-0.

Q-spinaC Obr. na ktorom je upnutý obrobok. c) . Obr.5. plastických hmôt. rýchlosti lúča a požadovanej presnosti: a) b) Systém pevného laser a pohyblivého stola. kvality lúča. Výhodou systému je minimálne obmedzenie tvaru a hmotnosti obrobku.desatiny W až stovky W. Využíva sa pri požiadavke na vysoké rezné rýchlosti a úsporu priestoru. Tento systém je vysoko flexibilný.38 Základné typy konštrukčného riešenia vzájomného pohybu laserového lúča a obrobku (zdroj: [43]) c) Systém pohyblivého lúča. hlavné oblasti použitia sú zváranie. Nevýhodou je jeho vysoká citlivosť na vibrácie a presnosť nastavenia. Existujú tri základné konštrukčné typy.37 Druhy prevádzkového režimu laserového lúča (zdroj: [43]) ad v) Z hľadiska konštrukcie laserového zariadenia dôležitú úlohu má prenos laserového lúča od oscilátora k pracovnému stolu a zabezpečenie vzájomného relatívneho pohybu medzi lúčom a dielcom.¡74 ad iv) Podľa dosahovaného výkonu sa delia lasery n a : • Progresívne technológie nizkovýkonové . • vysokovýkonné . Obmedzujúcim parametrom použitia je tvar.5.l kW .38 [43]. Výber typu závisí od veľkosti opracovaného predmetu. veľkosť a hmotnosť obrobku. vŕtanie rubínov.30 k W. obr. Pri tomto systéme sa používa malá a ľahká laserová hlavica s nizkym výkonom a pomerne nizkou reznou rýchlosťou. tepelné spracovanie kľukových hriadeľov.5. doporučené použitie pre rezanie a vŕtanie keramiky. kým laserová hlavica a obrobok sú stacionárne. ktorý'je zabezpečený zrkadlami. skríň prevodoviek a iné. čo môže spôsobovať väčší rozptyl lúča. Pohyblivý laserový systém a nepohyblivý obrobok.

ktorú zaviedol Taniguchi [46]: uber materiálu.prazdroj). že technológie spracovania materiálu laserom klasifikuje norma DíN 8580 do šiestich základných skupín [2. gravírovanie a rytie. Ako uvádza Taniguchi [46].539 Klasifikácia laserových technologických operácii podľa DIN 8580 Aj keď je táto klasifikácia pomerne podrobná. Použite optických káblov je veľmi vhodné pri požiadavke na rozdelenie laserového lúča a jeho odoslanie do viacerých pracovných staníc. značkovanie. pretože pri procesoch dochádza k úberu materiálu. Čistenie je odstraňovanie tenkej povrchovej vrstvy kontaminovanej olejmi a plynmi. ktoré zabezpečia pohyb lúča v 5. obr. do tejto oblasti spadá rezanie. vŕtanie. General Electric Co.v odbornej nemčine základný význam pre zlievanie.8 cm do vzdialenosti 25 m optickým káblom. osiach. ktorá sa využiva v postupoch rýchleho zhotovenia prototypov . orezávanie. prvotný (napr.Uríormen)' TVAROVANIE TVARNENIE Tvárnenie Stereolitografia laserovým ohrevom (ohýbanie) Spekanie -tavné Vŕtanie REZANIE SPÁJANIE POVLAKOVANIE TEPELNÉ SPRACOVANIE Rezanie .2 Opracovanie laserom LBM 175 V súčasnosti sú vyvinuté systémy plynulého riadenia pohybu lúča pomocou CNC systémov a tiež laserová hlavica môže byť súčasťou chápadla robotov.významovo znamená pra . ad vi) Oblasti použitia lasera sú široké a zasahujú do mnohých oblasti. liatie: kde predpona Ur . ale má svoje nezastupitcľné miesto vo výrobnom procese. míkroobrábanie a čistenie pomocou lasera. svedčí skutočnosť. Preklad primárne tvarovanie vyplýva z anglického slovného spojenia primáry shaping a zo súvislosti s modernou technológiou ste reo litografi e. . Míkroobrábanie zahŕňa v sebe technológie ako pri s tri h o vani e. (USA) úspešne realizovali prenos lúča s výkonom 400kW s priemerom 1.5.sublimačné . 'Urformen . Urquell . 47]. V ďalšom pojedani je kategorizácia laserov urobená podľa oblastí priemyselného využitia pre procesy spracovania materiálov. autora).resp. Najnovšie sa prenos laserového lúča zabezpečuje optickými vláknami. O tom.s aktívnym plynom Spájkovanie Plazma C V D Žlhanle S p e v ň ovanie Zváranie Povrchové legovanie Kalenie Gravírovanie L A M (laser assisted machining) Označovanie Obr. ako to už bolo spomenuté v úvode tejto kapitoly. ktoré môžu pracovať súčasne. TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA MATERIÁLOV LASEROM PODĽA D I N 8 5 8 0 PRÍM AH NE (z nem. prednostne pri Nd-YAG laseroch.39. renovácia masiek. Tieto systémy sa používajú prednostne pre rezanie a vyrezávanie zložitých tvarov a pre zváranie. že laser nepatri už len k zriedkavo používaným technológiám. z hľadiska jednoduchosti je viac zaužívaná štvorstupňová klasifikácia podľa základného mechanizmu technológie spracovania materiálov.Rapid Proryping (pozn.5.

je vyjadrená Hagen-Rubcnsovým vzťahom [32. Absorbované lúče ohrievajú materiál. rekryštalizácia polovodičových kryštálov po iónovej implantácii a tiež povlakovanie metódami CVD (chemieat vapour deposition . reflektivita (cmgi reflectance) kovového povrchu. pre vlnovú dĺžku väčšiu ako 10 um. Časť sa absorbuje do materiálu a časť prejde materiálom.2. delenie skla a keramiky kontrolovaným lomom. dôležité pre použitie laserového lúča. ktoré sú závislé od vlastnosti materiálov a ich schopnosti pohlcovať a odrážať laserové žiarenie.40 Účinok laserového lúča pri jeho dopade na povrch materiálu < zdroj [27]. spájkovanie. {43}) n a t a v e i é rozhranie Po dopade lúča na materiál sa časť lúčov odrazí. povlakovanie a tvrdé spájkovanie. t e p e l n é spracovanie povrchu ako kalenie.2 Účinok laserového lúča na materiál a uber materiálu Pri styku laserového lúča s materiálom. Množstvo odrazených lúčov závisí od odrazivosti materiálu. farbenie.odrazívosť povrchu absorbcia . povrchové legovanie. Odrazivosť R [%] resp. ktorý sa ohrevom nataví a následne odparí zohriatej oblasti. nové procesy.40. Faktory. sú: reflektivita .11) Reflexia aj (5. ako to ilustruje obr. Absorbcia A [%] svetelného žiarenia spôsobuje ohriatie povrchovej vrstvy. 5.1. žíhanie.Progresívne technológie s p á j a n i e a spevňovanie zahrňuje zváranie.nanášanie povlakov vo vákuu) pomocou laserového zdroja ohrevu. 5. ťahanie optických vlákien. 5. napokon procesy laserom podporovaného obrábania ako j c sústruženie a iné kombinované procesy využívajúce laser. absorbcia sú komplexné javy a ich vzájomné pôsobenie vyjadruje vzťah [32]: R + A = 100% (5.m" 1 J. 54]: R=l-^f/<T0 kde o n je elektrická d i vosť kovu [ÍX'.pohlcovanie laserového žiarenia tepelná vodivosť tavenie povrchovej vrstvy odparovanie. roz(avená fáza T ^ ^tepelný ohrev p adsorbcia O b r .chemické nanášanie povlakov z plynnej fázy) a PVD (physical vupour deposition .12) . dochádza k ich vzájomnej interakcii a efektom. ktoré boli nedávno vyvinuté na základe požiadaviek priemyslu ako rast zaflrových kryštálov.

7 96. Pre rezanie týchto materiálov sa doporučujú lasery s výkonmi nad 2 kW [41]. Tieto hodnoty platia pre leštené povrchy. Vychádza sa . ako aj zvyškové napätia pod povrchom.7 99 96. striebro (Ag).YAG laser (vlnová dĺžka 1.46]) REFLEKTIVITA R [ %] Kov Zlato Striebro Hliník Med Železo Nikel Zinok Chróm Kremík Oceľ (l%uhlika) Uhlík (grafit) Vlnová dĺžka [um] 0.4 73.9 93.06 um) a CO. s rozmermi sfokusovaného lúča. viď tab.5.5 Odrazivosť vybraných materiálov ( spracovane podľa [32. So zvyšovaním teploty povrchu odrazivosť klesá a minimálnu hodnotu dosahuje pri teplote tavenia kovov.6 pm) uvádza tab.-X2 Opracovanie laserom LBM 177 Odrazivosť infračerveného svetla od kovových povrchov je veľmi vysoká.9 98. do povrchovej vrstvy a do vnútra materiálu za určitých okrajových podmienok.1 26.1 93 28 93-96 59 Absorpcia svetelného žiarenia a následný ohrev kovového povrchu. Absorpcia svetelných lúčov do materiálu závisí od tepelného gradientu kovového povrchu a mení sa s drsnosťou povrchu. Vedenie tepla z lasera do materiálu je komplikovaný jav. 32. Niektoré hodnoty odrazivosti pre Nd . Kovy s vysokou odrazivosťou a vysokou tepelnou vodivosťou.1 65 72 49 57 28 63.1 94. hliník (Al). Odrazivosť lúčov sa dá znížiť napr. ohriatím materiálu na teplotu blízku teplote tavenia. napr.6 98. meď (Cu).5. literatúra neudáva kvantifikované hodnoty drsnosti. Tak isto to platí aj o zvyškových napätiach v povrchovej vrstve po predchádzajúcej mechanickej operácii. sa pri spracovaní lasermi s nižšími výkonmi javia ako problematické. Pary roztaveného kovu výrazne absorbujú laserový lúč. Tab. pretože prestup tepla je veľmi rýchly. zlato (Au).12.5. že so zvyšovaním vlnovej dĺžky svetelného žiarenia reflektivita kovov stúpa. V súčasnosti nie je odpovedajúca teória pre vyjadrenie tepelnej vodivosti a výpočet teploty. zdrsnením povrchu. Vo všeobecnosti platí. ale aj iných materiálov závisí na tepelnej vodivosti materiálov.8 95. utvorením krycej nekovovej vrstvy.12. S rastúcou drsnosťou povrchu klesá schopnosť absórbele lúčov. Predstavuje riešenie parciálnej diferenciál nej rovnice pre vedenie tepla od zdroja. 46]. takže reálne hodnoty odrazivosti môžu byť v skutočnosti iné. Pri ožiarení povrchu kovov C O : laserom je odrazivosť lúčov pri izbovej teplote veľmi vysoká.3 90. Na vyjadrenie prestupu tepla pre pohyblivý tepelný zdroj s rýchlosťou v [m/s] sa používa postup. porušením oxidickej vrstvy ožiarením povrchu laserovým lúčom s vysokou energiou. ktorý navrhli Carslaw-Jaeger [9. laser (vlnová dĺžka 10.9-1. V skutočnosti na odrazivosť pôsobí prítomnosť oxidickej vrstvy na povrchu.8 9-11 97.

kde t > 0. riešením rovnice (5. ako to už bolo spomenuté vyššie. Je potrebné uviesť. pre vŕtanie kovov na báze železa Taniguchi [46] a pre tvorenie drážok v kompozitných materiáloch Chryssolouris.nf'. t čas (s). A L je relatívne predĺženie. že materiál obrobku je izotropný a prestup tepla sa môže popísať rovnicou difúzie [32. 46].16) o o Pri dostatočnom ohreve sa povrch materiálu natavuje. za určitých definovaných ideálnych podmienok pre konkrétny materiál sa na vyjadrenie prestupu tepla pre pohyblivý tepelný zdroj používa. T (5.17) . tab. Potom pre stúpanie teploty následkom tepelného toku na povrchu materiálu. t ) | 1 = 0 =[2. sú uvedené iba vzťahy.kg _ l .6. p je hustota materiálu (kg.rn" 3 ).178 Progresívne technológie zo zjednodušeného predpokladu. = l . postup podľa Carslaw-Jaegera [9. pretože to už zasahuje do oblasti laserovej fyziky a termodynamiky. platí vzťah takisto vyplývajúci z riešenia podľa postupu Carslaw-Jaegera [32]: T ( x .K _ 1 ) tuhého materiálu (kovového resp.13). Väčšina zdrojov sa orientuje na technologické možnosti laserového nástroja bez hlbších teoretických analýz. 2 (5.e r f z = 2/VŤrľ|e"^d^ a potom erf : = 2 / V r t .15) erfe . difuzivita. c je špecifické teplo (J.t) = T 0 erfc(x/2Vät") kde funkcia chyby erfe je určená (5. pre rezanie skla Vrbánek a Fašková [55].K .14) kde k je koeficient tepelnej vodivosti (W. Potom pre východiskové podmienky. 55]: | p a i . Odvodenie prestupu tepla pri spracovaní materiálov laserovým lúčom uvádza viacero prác napr. teplota tavenia.1 ). Pretože nie je účelom tejto kapitoly podrobne rozoberať prestup tepla pri laserovom rezaní. že v súčasnosti sa len veľmi málo prác sústreďuje na teóriu termodynamických javov v zóne rezania laserom. Podľa vzťahu (5. 5.13) L kde T je absolútna teplota (° K).c (5. nekovového).F 0 / k ] ( a t / T t ) " 2 kde F 0 je konštantný tepelný tok (J. Sheng a Anastasia [18].13) je: T(x.s"'. ktoré sú najviac prezentované v odbornej literatúre.cm ) pre x = 0. keď počiatočná teplota v celom materiále je nulová a spolu s povrchom na úrovni x = 0 sa udržiava na hodnote T0 počas určitého času t. o tepelná difuzivita daná vzťahom: a = k/p. Pri riešení rovnice (5. a x je bod na povrchu. na ktorom sa zjednotila väčšina autorov vo svete. J e ~kd% (5.17) McGeough [32] uvádza vypočítané časy pre natavenie povrchu niektorých materiálov a udáva ich tepelné charakteristiky ako tepelná vodivosť.

Tepelne ovplyvnená oblasť je na obidvoch stenách a tiež v spodnej časti drážky a oblasť vedenia tepla je trojrozmerná. hĺbenie drážok).r ] í 1 TEPLOTA TAVENIA [°K] ČAS TAVEN A [S] V NÀHCONOM TOKU 10« W. absorbované lúče lokálne ohrievajú častice materiálu až na teplotu tavenia.45x10^ 5 2 Pôsobením intenzívneho sfokusovaného laserového lúča na materiál dochádza k jeho nataveniu.5. Prierez natavenej vrstvy je znázornený na obr.14 1.41 [46].082 933 2176 1356 1336 1234 1941 4.4x10-* 6 5 0. Sheng a Anastasia [18]. Ak žiarenie prestane.45x1 Or 1 2.11 4.71 0. alebo ak sa laserový lúč posúva dopredu.22 x10-s 1.18 0.5. rezanie.5.41 a ukazuje. pretože Čelo erózie je stacionárne vzhľadom k osi pohybu lasera.2 Opracovanie laserom LBM 179 Tab. a) Obr.87 4.15X10" 1.20 1 DlFUZIVITA [cm . pri ktorom sa tepelne ovplyvnená zóna tvorí iba na stenách zárezu.0 3. V pozdĺžnom priereze obr.22x10-' 1.crrr s 2 10« W. Povrch natavenej oblasti sa rýchlo rozširuje a materiál sa ďalšim intenzívnym pôsobením lúča začne odparovať.03 X1Q-' 1. tepelne ovplyvnená zóna môže byť dvoj alebo trojrozmerná.. Vŕtanie pomocou lasera sa charakterizuje ako proces nestacionárny.5.20 1.4 X1D-' 2.41 Správanie sa materiálu pri pôsobení laserového lúča (zdroj: Taniguchi [46]) a) v priečnom smere b) v pozdĺžnom smere b) Obr. rezanie laserom sa charakterizuje ako ustálený proces.38 0. Keď laserový lúč s určitou hustotou výkonu ožiari povrch materiálu.5. že roztavený materiál je tlačený na obidve strany. Priečny prierez na obr.5. tavenina začína tuhnúť alebo rekryštalizovať a v tuhnúcej tavenine vznikajú a zostávajú zvyškové napätia. V závislosti od použitej technológie obrábania (vŕtanie.40.24x10" 1.] Hliník Chróm Med Zlato Striebro Titán 2.cm-'. Ako uvádzajú Chryssolouris.6 Teoretický čas pre nábeh natavenia povrchu kovov pri konštantnom tepelnom toku [32] MATEA t AL MATEA t AL TEPELNA VODIVOSŤ [W. v prípade ak ide o priebežný otvor. V mieste dopadu lúča sa následkom toho vytvára malý otvor a laserový lúč môže prenikať hlbšie do otvoru. V natavenej zóne pri odparovaní častic materiálu vznikajú pomerne vysoké tlaky a tavenina je premiestňovaná a vytláčaná zo vznikajúceho otvoru tlakom pary.5.42 Schematické znázornenie prierezu oblasti po aplikácii laserového lúča pre oceľ s obsahom uhlíka 1 % (zdroj: Taniguchi [46]) .91 0.24 x101.41 b je tlačený dozadu za pohybujúci sa lúč.crrr 4. Hĺbenie drážok alebo tvarovanie profilov laserom je takisto ustálený proces..03x10" 1.18 1.15x10-5 1. pretože čelo erózie sa pohybuje s ohľadom na pevný laserový lúč a tepelne ovplyvnená zóna sa tvorí na stenách otvoru.5.K. obr.

Vrchná oxidická vrstva o hrúbke asi 0.5 1.6 4.275 mm (zdroj: McGeough [32J) .0 1.25 2.40 0.7 3.44 Účinok zmeny priemeru otvoru dýzy v laserovej hlavici na priemernú hĺbku HAZ pri rezaní titánovej zliatiny s hrúbkou 1.5 0. Analýza [46] ukázala. 5.0 4. sú na obr.0 1.5.5 4.6 0.27 7.2 0.25 0.2 0.0 8.7 4.5 5 7. Za ňou je svetlá ľahko leptatcľná zóna III s priemerom asi 2.40 0.0 [mm] 0.1 mm prekrýva bielu vrstvu v oblasti I.180 Progresívne technológie Zmeny.5 Papler Kryštál Sklotextil Sklotextil Preglejka Nástrojové oceľ Oceľ pre zušľachťovanie Korozivdomá oceľ Titán 3.25 0.4 mm.40 20. ktorá sa smerom do základného materiálu zužuje. S 0.40 0.7 Údaje o hodnotách tepelne ovplyvnenej zóny [ 32.. ktorej hrúbka je asi 30pm.7 25.pre železo s obsahom 1% uhlíka pri ožiarení C O t laserom s výkonom 150 W.40 0.5 12.43 Účinok rýchlosti posuvu na lúča na hĺbku HAZ pri rezaní titánovej zliatiny s hrúbkou 1.3 2.13 0.0 1.0 0.275 mm (zdroj: McGeough /Í2/J Obr„5.4 | m/m in] >600 1.6 1. Tvrdosť tejto vrstvy sa pohybuje okolo 850 950 HV a má prevažne spevnenú martenzitickú štruktúru. Na povrchu materiálu sa vytvorí plytký' kráter. že pretavená vrstva sa skladá z niekoľkých vrstiev I až IV. ktoré vznikajú v štruktúre kovových materiálov po ožiarení laserovým lúčom.žele2a.63 1.5 0.25 0 2.25 0.60 \ \ \ \ \ \ „ E 1. Veľkosť krátera sa zvyšuje proporcionálne s časom radiácie.0 1.42 . Tab. Vrstva II tvorí pretavenú oblasť v tvare polmesiaca s tvrdosťou okolo 350 + 550 HV a je zložená z o .5 1 .40 20. Míkrotvrdosť vrstvy je 700-800 HV a je tvorená martenzitom a austenitom.2 1.0 0.5 0.27 1.40 0. 46] MATERIAL HRÚBKA MATERIÁLU RÝCHLOSŤ HAZ VÝKON [KW! [mm] ako noviny 2.75 Rýchlosť posuvu [rrVnin] Priemer hlavice dýzy [mm] Obr. 5.2 0.

smer šírenia.44. C O : a excimerový laser.5. alebo schopnosť lasera zosilovať alebo generovať koherentné žiarenie. tým menšia je hrúbka tepelne ovplyvnenej zóny.2 Zariadenie pre laserové opracovanie Základná štruktúra laserového zariadenia znázornená na obr. Fabry-Pero to v j | laserové médium Obr. preletia znova cez aktívnu látku k polo-priepustnému zrkadlu (priepustnosť 40 cez ktoré vychádzajú von ako koherentný monochromatický laserový lúč. vlnovej dĺžky a absorbčných vlastnosti materiálu. ohr.5. 5.2 Opracovanie laserom LBM !_8J_ Tepelne ovplyvnená zóna HAZ (heat affeaed zóne).5. vzájomným porovnaním charakteristík a využitím sa zaoberajú nasledujúce kapitoly.42. so 100% . Ich popisom. Po načerpaní aktivna látka (laserové médium) samovoľne (spontánne) emituje svoju vnútornú prebytočnú energiu vo forme fotónov. ktoré majú iný smer šírenia a inú frekvenciu sa nezosilnia. Priemer laserovej hlavice a vzdialenosť medzi povrchom a hlavicou vplýva na priemernú hĺbku HAZ. 35. je rôzna pre rozdielne materiály a závisí od posuvu lúča. zvyšuje sa počet atómov. Fotóny sa zostávajú v rezonátore počas extrémne krátkeho Času. Najčastejšie použivané druhy laserov v strojárskej výrobe sú Nd-YAG. iónov a molekúl na vyššej energetickej hladine. viditeľné svetlo (výbojka). rýchlosti posuvu lúča a priemeru laserovej hlavice sú spracované v tab. Čim vyššia je rýchlosť posuvu lúča.43 aobr. Optický rezonátor si vyberie iba fotóny. Odborná literatúra udáva priemernú šírku tepelne ovplyvnenej zóny pod pretavenou zónou okolo 0.45 Základná zostava lasera zdroj excitačnej energie Ako zdroje čerpania (zdroj excitačnej energie) sa používajú: elektrický výboj.45 je vlastná každému typu lasera a pozostáva z iaserového média (aktívna látka). ktoré môžu mať odlišnú frekvenciu. fázu a polarizáciu. teplo a iné. ultrafialové svetlo. pomocou ktorého sa časť stimulovanej emisie žiarenia neustále vracia do laserovej dutiny. Následkom toho vzniká tzv. Od nepriepustného zrkadla (plnoodrazového.5.2. chemická reakcia. 5.nou odrazívosťou) sa odrazia. fCeď je laserové médium vybudené (načerpané z vonkajšieho zdroja). elektrónový lúč.05mm [ 1. zvýšenie množstva atómov a molekúl na vyšších energetických hladinách. 50]. 50]. zdroja excitačnej energie (Čerpanie).7 a v grafoch na obr. Fotóny sa pohybujú obvykle pozdĺž osi rezonátora tak. Niektoré vybrané údaje o vplyve rýchlosti rezania. +80%). Intenzita absorpcie laserových lúčov do materiálu sa zvyšuje so zväčšovaním vlnovej dĺžky žiarenia [1.5. 32. ktoré majú rovnakú frekvenciu ako je jeho rezonančná frekvencia. FabryPerotovho optického rezonátora. že dopadajú kolmo na zrkadlá. .j.5. inverzia populácie t. ale vyžiaria sa vonkajšími stenami aktívnej látky. Ostatné fotóny. 36.

odpor zdroj napätia —I CO. veľmi rýchlo a účelne meniť vibračná energia molekúl. N.6 pm.5. čo je zaisťované zrážkami s molekulami hélia. obr.c. na ktoré sa privádza vysoké napätie z generátora vysokého napätia. aby teplota v dutine neprekročila asi 400°K. a dusíka (N. Hélium je pre tento účel zvlášť vhodné pre relatívne veľký koeficient tepelnej vodivosti. Potrebný nízky tlak plynu zaručujúci vznik tlejivého výboja v laserovej trubici je udržovaný pomocou vývevy. je potrebné ju jednak neustále dopĺňať (čerpať do systému energiu vo forme tlejivého výboja) a jednak je potrebné účinne depopulovať dolnú laserovú úroveň. v ktorej sa nachádza zmes plynov CO. lasera.energetické prechody súvisiace s osciláciou molekúl CO. najviac požívaný typ. tým že CO.. hr chladiaca M výveva voda plyn He • N í • CO.46 je laserová trubica. na nižšiu hladinu.46 Princíp C 0 2 lasera (zdroj ¡27.. prechádzajú zo svojich asymetrických vibrácií na symetrické vibrácie energetickým preskokom z vyššej energetickej hladiny E. Energia potrebná na excitáciu je vytváraná vo forme tlejivého výboja medzi elektródami. V tlejivom výboji sú molekuly dusíka N' : zrážkami s elektrónmi excitované zo svojho základného energetického stavu Eo do prvého vibračného stavu na určitej energetickej hladine Ej.).2. Plyn môže byť po prechode trubicou vedený na regeneráciu a prípadne znovu používaný v okruhu. čo vedie k poklesu výkonu lasera. lasery sa podľa usporiadania toku plynu vzhľadom k opúckej osi lasera delia na : • axiálne . 50]) Teplo je zo systému odvádzané chladiacim médiom (najčastejšie vodou). obr..). Molekuly CO.1 C 0 2 laser Progresívne technológie C 0 2 (oxid uhličitý) laser na vznik stimulovanej emisie žiarenia využiva kvantovo . CO. 5.5. Hlavnou časťou CO. a hélia (He). obr.47a. obrobok Obr. sa čiastočne rozkladá na CO (oxid uhoľnatý) a kyslík (O.2.5.182 5. laseri trvalo zaistená inverzia populácie na hornej hladine E.plyn prúdi v smere optickej osi lasera. Chladenie musí byť natoľko účinné. ktoré prijatú energiu odvádzajú do systému vo forme tepla. Preto sa môže nepružnými zrážkami excitovaných molekúl N. • transverzálne . s molekulami CO. Aby bola v CO. Plyn sa totiž počas procesu v laserovej dutine postupne znehodnocuje.plyn prúdi kolmo na smer optickej osi a väčšinou taktiež kolmo na smer elektrického výboja v duune. čo je sprevádzané vyžiarením kvanta energie s vlnovou dĺžkou 10.47b. pomocou chladiaceho agregátu. tento druh oscilátorov (zdroj vybudenia) sa delí na . ktorá sa blíži k energii asymetrických vibrácií molekúl oxidu uhličitého E.

31]. pohyb lúča v oboch prípadoch je možný v X a Y osiach Generovaný laserový lúč vystupuje z rezonátora polopriepustným zrkadlom a do laserovej hlavice je privádzaný systémom zrkadiel.2 Opracovanie laserom LBM 183 dvojosový a trojosový podľa vzťahu medzi prietokom plynu a výbojom medzi elektródami. Ge (germánium). alebo naopak oxidačnú. Šošovka je chladená chladiacim prstencom. Optika týchto laserov je upravovaná rôznymi prímeskami ako ZnSe (zinok/selén).5.48 Základné mechanizmy usporiadania dýzy (zdroj :Poweil [41 J) a) pohyblivá dýza b) pohyblivé Šošovky.47 Typy oscilátorov pre C 0 2 lasery (zdroj Powell[4Jj) a) axiálny b) ortogonálny dvojosový c) ortogonálny trojosový Obr. V hlavici sa nachádza fokusačná šošovka. Výkon axiálnych laserov je daný dĺžkou laserovej trubice (obyčajne 60 ^ 70 W na 1 m dlžky). dosahujú sa nimi vyššie výkony na jednotku objemu dutiny.5. či inak vhodne agresívnu atmosféru. .5. b) môže vytvárať v mieste dopadu laserového lúča na materiál ochrannú. Niekedy je tento účinok ešte zosilňovaný vákuovým odsávaním produktov interakcie laserového lúča s materiálom. ktorý z nej vystupuje spolu s fokusovaným lúčom. Pomocný plyn má viacero funkcií: a) chráni optiku pred produktmi rozkladu materiálu opracovaného laserom. čim prispieva k čistejšiemu a rýchlejšiemu priebehu opracovania materiálu. GaAs (gálium/arzén). vysoko-výkonové axiálne lasery majú trubice dlhé až 10 m [41. c) odstraňuje z obrábaného materiálu ohrevom vznikajúcu taveninu a/alebo pary. a) b) c) Obr. Do laserovej hlavice je zavádzaný taktiež pomocný plyn. NaCl (chlorid sodný).

6 ms (milisekunda).2. Obr. + ) tvoria oscilačné médium (lusing médium). ohnisková vzdialenosť zdroj svetelného impulzu eliptický dutinový odrazový rezoná lor obrobok chladiaci systém zdroj NC. 5. Tento kryštál vyvinul roku 1962 Geus'tc et al.5.49 Ilustrácia konštrukcie typického pevnolátkového lasera (podľafl. ktorej hlavným účelom je privádzať pomocný plyn do zóny rezania. Svetlo odrazom od rezonátora aktivuje oscilačné médium.48 ukazuje dva typy najčastejšie používaných usporiadaní. ale pre oblasť mikroobrábania napr. ktorý obsahuje asi 1% iónov neodýmu (Nd 3 t ) . alebo v kontinuálnom Qs režime s energiou impulzov 1 až 5 mj (miliJoule) s rýchlosťou Q spínania od I do 50 kHz. Jeho tepelná vodivosť je 10 krát lepšia ako skla.5. ktoré sa používa v Nd-sklo laseri.49.184 Progresívne technolóeie Pre rezanie pomocou lasera sa využíva laserová hlavica. Výkonová hladina lasera je niekoľko stoviek wattov.2. Princíp zariadenia pre pevnofázové lasery je znázornený na obr. Laserová hlavica má rôznu konštrukciu podľa usporiadania a uloženia dýzy na prívod stlačeného plynu.5. CNC riadenie polohy pohohovaci stôl Obr.2 Nd-YAG laser Nd-YAG laser pozostáva z pevného Y 3 AljOi. tiež aktívne prostredie. Ióny neodýmu (Nd . 4]) . Pracuje v pulznom režime s energiou impulzu 1 až 50 J. pri ultrapresnom odstraňovaní tenkých vrstiev z keramických materiálov sa používajú veľmi krátko trvajúce impulzy v nano a píkosekundách s vysokou výkonovou hustotou (5xl0 i : W/cm : ) sfokusovaného lúča s priemerom 10 pm [60j. Trvanie impulzu v pulznom režime pre priemyselné využite je 0. Zdrojom budenia {optického Čerpania) jc svetelný impulz z kryplónovej alebo xenónovej oblúkovej lampy. (ytrium/hliník/kyslík) izometrického kryštálu.

nastavenie Dobrá absorpcia štruktúra lúča Bezpečnosť R koeficient odrazívostí [%] . Tepelné spracovanie Manuálna.6 CO2 plyn výboj Odrazové zrkadlá. vŕtanie. Cu.2 Opracovanie laserom LBM 185 du ti nový odrazový rezonátor (elipsoid) ^oblúková lampa cylindrický dutinový odrazový rezonátor YAG tyč YAG tyč eliptický dutinový odrazový rezonátor* oblúková lampa " YAG tyč oblúková lampa špirálová výbojka dvojitý eliptický dutinový odrazový re zo nàto r- YAG tyč Obr. zváranie.5. optická Kovy. CriN.50 Typické zlatom plátované odrazové zrkadlá odrazového rezonátora rôznej konštrukcie pre Nd-YAG laser [32.Ti. pevné šošovky 10. kapacitná.46] Tab.doporučenia Nd-YAG 1. oceľ 70 C02 10.8 Porovnanie základných charakteristík laserových zariadení (spracovanépodľa [5$ j) Zdroj lúča Vlnová dĺžka [um] Aktívne médium Zdroj excitácie Riadenie pohybu lúča Max. hustota toku energie [W/cm2] Priemer lúča [um] Šírka rezu [pm] Elektrická účinnosť [%] Stredný výkon lúča [W] Mód Kvalita lúča Presnosť Druh opracovania . plasty nie kompaktný Ochranné okuliare. ZrOa.cw Gs Slabne pri vysokom výkone vysoká Rezanie.5.5 0 000 Základný mód TEMao pw.Al S 03. úplná ochrana Al 90. oceľ 98 Fokusácia lúča .cw optimálna stredná Rezanie. kapacitná Neelegované ocele. sklo Objemový Ochrana oči nutná Al 93.PMMA. PE. zváranie tepelné spracovanie povrchu a iné povrchové úpravy Manulálna.5.TaC. mechanická. TiC. zrkadlá optické káble 10.9 15 30 3 do 4 2 0 . Al.3 000 Multlmódový pw.06 YAG kryštál Magnézlové svetlo Flexibilné cez šošovky.7 100 2000 8až10 5 0 .

lepenka hrúbka 1flmm ekwQvarrý tM hrúbka 2mm j 1 I I Ô 2 E u ä i 2000 - .5. Pracuje v pulznom režime s energiou impulzu okolo 2 -ŕ 8 J/cm2. na odstraňovanie nadbytočného materiálu na plošných spojoch bez súčasného poškodenia okolia. pri mikrorezaní mäkkých a tvrdých biologických tkanív v humánnej medicíne. Koeficient odrazivosti týchto kovov je veľmi vysoký až 98 * 99 %. 12. 25.3 Excimerové lasery Použitie excimerových laserov pre strojárske účely začalo len v poslednej dekáde XX. 4. a/alebo W (wolfrám). obvykle so zlúčeninou KrF (fluorid kryptónu) ako aktívnou látkou. 46.2000 5 . a Nd-YAG laserom 5. Vzhľadom na široké priemyselné využívanie CO.5. pre označovanie kovových predmetov. Obr. / V oceľSl 1203 3000 r hrúbka 2mm P M M A plexisklo hrúbka 6mm drevo. vysoko-rýchlych laserov s ullrakrátkym . a Nd-YAG laserov vzájomné porovnanie ich parametrov je predmetom viacerých publikácií [2. 41.2. 38. ktoré majú vysokú tepelnú vodivosť ako Cu (meď). 24.2.51 podľa [2] ilustruje doporučené rýchlosti posuvov lúča pre rôzne druhy materiálov s rôznou hrúbkou (označenie materiálov na obrázku je podľa DIN). 58. Excimerový laser patrí medzi plynové lasery s krátkou vlnovou dĺžkou a vytvára svetelné žiarenie v ultrafialovej oblasti a čiastočne aj v oblasti mäkkého rôntgenového žiarenia. Niektoré konštrukčné riešenia odrazového rezonátora používaného v Nd-YAG laseroch sú znázornené na obr. 40]: spracovanie keramických a kompozitných materiálov. 32. Povrch rezonátora je dokončovaný leštením alebo obrábaním diamantovým nástrojom a je povlakovaný tenkou vrstvou zlata alebo striebra.51 Porovnanie rýchlosti posuvu pri rezaní rôznych materiálov CO. Be-Cu (berýlium/ meď). predovšetkým pre[5. 33.5. 35. V tabuľke 5.50. Patrí do kategórie tzv. pre oblasť mikroobrábania tenkých kovových profilov. 13.8 sú spracované dostupné kvantitatívne a kvalitatívne parametre.186 Progresívne technológie Odrazový rezonátor má spravidla tvar dutiny cylindrického alebo eliptického prierezu. 59J a zároveň je podkladom pre vhodnú voľbu.1000 _ ti ÍL 1000 • oceľSl 37 hrúbka 6mm oceľ St 1430 O u < E- vPN - hrúbka 4mm 0 - J 0 Obr. storočia. ktoré umožňujú porovnávacie hodnotenie oboch laserov. je vyrobený z kovov. 50. toho ktorého zaradenia pre príslušnú operáciu.

stredný výkon Prierez lúča Divergencia lúča Mód lúča Pul zná frekvencia Trvanie impulzu Účinnosť Rýchlosť posuvu pri rezani kompozitných materiálov 10.4 Prevádzkové charakteristiky priemyselne používaných laserov Prevádzkové charakteristiky sú závislé od typu lasera a líšia sa podľa použitej technológie zváranie.5. Posúdenie prevádzkových charakteristík excimerového lasera je možné porovnaním s dnes už klasickým typom C 0 2 lasera ako to ukazuje tab. Obr. Nd-YAG a excimerový). ktoré sa používajú pre spracovanie materiálov.10 3 W 250mm2 1.1W COa Výkon Rezná rýchlosť Vlnová dĺžka Hrúbka reznej vrstvy Šírka zárezu Presnosť operácie a presnosť zariadenia Nd-YAG Excimer < 4 < < • > Obr. 5. T a b .8 kHz 1 0 . Patri medzi lasery s najkratšimi možnými impulzmi elektromagnetického žiarenia.6pm < 1 500W <5.5.9.8 0 ns 1% 0.2.52 ukazuje kvalitatívne porovnanie popisovaných laserov { C O i .5.107W 100mm2 < 5 mrad Multimódový < 0.2. vŕtanie a iné.2 Opracovanie laserom LBM 12 187 15 trvaním impulzu udávaným v piko-sekundách (Ips =10~ s) alebo femto-sekundách (lfs =10~ s). Tab. rezanie.4. Základné charakteristické vlastnosti excimerového lasera sú uvedené v tab.9 mm/min 1.10 udáva rozsahy doporučených výkonov C 0 2 a Nd .5 mrad TEMoo < 2.52 Kvalitatívne porovnanie troch najviac používaných typov laserov pre rezanie materiálov 5.stredný výkon Pulzný režim .5 kHz 10 LIS 10-15% 9 m/mín pre 500W 3 m/min pre 1000W Excimerový laser 1 9 3 . .5.YAG laserov pre technologické procesy spracovania materiálov.3 5 1 nm < 150W <.9 Porovnanie základných charakteristík laserov (spracovanépodľa [51}) COa laser Vlnová dĺžka Kontinuálny režim .5.5.

Podrobný popis zvárania laserovým lúčom uvádza Turňa [54]. P A O A I GLAZOVANIE L T V NE rozsahy potrebných výkonov výkon[W] MIKROZVÁRANIE.05 mm. zárezov.3 f 0. hrúbka [mm] VŔTANIE max.013 mm Nd-sklo 0.25 mm.3 ÁNO 6.0 5. • rezná rýchlosť.0 38 38 - - Obrábanie laserom je erozivne tvarovanie otvorov. že materiál sa neodstraňuje.0 3. hrúbka [mm] SPRACOVANIE POVRCHU.4 19.30 ÁNO hĺbka ovplyvnenej vrstvy [mm] ŽiHANIE. Zváranie sa od obrábania liši tým. 54]: Priemer fokusovaného lúča typicky v rozsahu 0. prienik [mm] REZANIE max.27 mm sa vŕtajú technológiou vyvrtávania resp. dutín.¡88 Progresívne technológie Tab. OZNAČOVANIE BOBOVÉ ZVÁRANIE < 100 ANO Nd .YAG laser 9. pozri tab.03 'f 0. Laser našiel široké uplatnenie pri zváraní predovšetkým v automobilovej výrobe. Tepelne ovplyvnená vrstva HAZ okolo 0. niekedy až 0. 8 .2 í 0.0 >3.020 mm C02 0.05 mm pod pretavenou vrstvou Priemerná rýchlosť úberu materiálu 8.20 mmVhod.5. 0. vŕtania na jadro (trepanning) Šírka pretavenej vrstvy sa udáva v rozsahu 0.5 1.5 0.7 1.11 Priemery nad 1. laser výkon [kWj B D V ZÁ A I O O É V R NE max.3 5. • tepelne ovplyvnená vrstva HAZ.5 t 3.5 1.2 12.0 1.0 0.75 1.30 mm.0 19. • reflektivita materiálu a ďalšie charakteristiky spojené s vplyvom lúča na povrch materiálu.5. Obyčajne sa pre metódy obrábania udávajú kvanlifikované údaje: • výkon lasera. konkrétne pre jednodivé druhy laserov: rubínový laser.18 -f 0. 1 2 . • • • • • • . ale pôsobením laserového lúča sú nahrievané styčné plochy zváraných dielcov. Nd-YAG 0. • ohnisková vzdialenosť. drážok a rezanie a vŕtanie.75 ÁNO 1 5 0 ť 200 W 200^400 max.3 0.3 5.5 ± 0 .10 Rozsahy doporučených výkonov pre technologické procesy spracovania materiálov {[spracované podľa Metals Handbook}) CO.3 ÁNO 0. • maximálna hrúbka materiálu pre rezanie a delenie. 3. hrúbka [mm] - 1. • šírka zárezu. prienik [mm] REZANIE max. 4 1 .5 0. hibka vŕtaného otvoru 23 mm v závislosti od vŕtaného materiálu.005 mm ± 5%.8 -f 1. 8 2. Vybrané prevádzkové charakteristiky rezania a vŕtania laserom [I.0 2.076 mm Minimálny priemer vŕtania 0.0 <25 1.

h r ú b k a vŕtania [ m m ] 189 * optimálny prídavný plyn pre v ŕ t a n i e • • Trvanie impulzu pre priemyselné využitie je 0.až femto.54 3.18 3.32 1. v závislosti na druhu materiálu. Výber typu lasera pre daný materiál závisí od vlnovej dĺžky laserového svetla a jeho absorpcie do materiálu.11 Parametre vŕtania otvorov s priemerom (0.2) Meď(2) Mosadz(1.2) Legované oceie(i. 5.2) Hliník(1.2) čistéželezo(1.2) N á s t r o j o v é o c e l e (1.sekundy [33.5 Ar 169 0. • Obr. pre vŕtanie a mikroobrábanie n a n o .05 1.55 znázorňuje doporučenia pre výber lasera.64 2.99 0.b.3) Kryštál(1) K e r a m i k a T i C ( l .2) Spekané karbidy(2) PA. pre materiály tenšie ako 1. AljOa.S3 3.54 3.6 mm zárez môže byť 0.2 Opracovanie laserom LBM T a b . 31 42 4.3) TaC.2) 2inok(1.10 2.28* 1.2.65 0.84 2. bežne používaná rýchlosť posuvu pre oceľ hrúbky 2 mm je okolo 6 m/min. KOVOVÉ MATERIÁLY PLASTY PRÍRODNÉ A UMELÉ MATERIÁLY Ž e l e z n é kovy(1.5.3) Sľuda(1.34 Veľmi d l h o 0.54 mm. takýto úzky zárez sa tvorí vyššími rýchlosťami.44a.2i K o r o z i v z d o m é ocele(1.27' 1. Doporučenia pre vzájomný výber materiálu a druhu lasera . ZrOs. 40] Šírka zárezu (reznej škáry .3) Sklotextil(l) Siiikon(1.2) Kadmium(1.kerf) sa udáva v závislosti od hrúbky materiálu v rozsahu 0. obr.5.3) PU(1.33* 0.6 ms (mi l i sekunda).5. laserom.piko.c znázorňuje priebehy závislosti rýchlostí rezania na hrúbke materiálu pre rôzne druhy materiálov ako nízkolegované a korozivzdomé ocele a plasty (polyakrylát).63 Veľmi dlho vzduch 1.3) P U M A 11.13 mm. (1. 2 ) Drevotrieska(l) L-COA • Nd-YAG laser 3 • EXCIMEROVÝ LASER Obr.36' 31 31 3'.5. obr.46 Veľmi dlho 0.2) 8ronz(1.31 PE(1.12 Čas rezania [min] Priemerný v ý k o n [W] Max.12 1. 5. výkon 1 kW).01* 12. pre polyakrylát 12 m/min (rezanie CO.2) Preglejka ( 1 .3) PS(1.55.13 mm) Nd-YAG laserom Hrúbka MATERIÁL Korozivzdomá oceľ Zliatiny hliníka Woílrám Med Zliatiny h o r i í k a materiálu [ m m ] 02 3.1 -f 0.53 ukazuje zmenu maximálnej šírky zárezu v závislosti od hrúbky materiálu Rýchlosť rezania závisí od druhu lasera a jeho výkonu a liež od hrúbky rezaného materiálu. Drevo(1) Grafiti 1) Textil (1) K o m p o z i t n é materiály(2.3) PVC(1.

ktoré Kónig a van Luttervelt [24.3 Kritériá hodnotenia kvality povrchu po obrábaní laserovým lúčom Podobne ako pri klasickom rezaní nástrojom s určitou geometriou reznej hrany. pri posudzovaní kvality rezania/delenia a vŕtania laserom je potrebné brať do úvahy spektrum vplyvov.53 Zmena Šírky zárezu (škáry) v závislosti od hrúbky pri rezaní kovových materiálov CO> laserom s výkonom 250W [50] Pozn: druh materiálu nešpecifikovaný 1 2 3 4 5 6 7 S Hrúbka materiálu [mm] 300 0 1 2 3 4 5 6 7 Hrúbka materiálu [mm] 5. 27] rozdelili do troch skupín: .190 Progresívne techno losie Obr.2.5.

• uhol vychýlenia lúča a. • geometrickými vlastnosťami. ako predstavitelia americkej technologickej školy. • šírka tepelne ovplyvnenej vrstvy (poškodenej vrstvy). ktorý je dôsledkom prechodu lúča materiálom. sa sústreďuje pri hodnotení na jeden alebo dva určujúce prevádzkové parametre.). lúč sa odchyľuje od pôvodného smeru (a = 75 80°). • typom materiálu (plech. Parametre materiálu a komplexnosť vytvoreného profilu sú charakterizované: • fyzikálno . ktoré sa zaoberajú kvalitou rezaného povrchu. Väčšina literárnych prameňov [26..chemickými vlastnosťami materiálu. hrúbkou HAZ a tvorením povrchových mikrotrhlín.5. reflektivita).56 ilustruje zónu po rezaní laserom a doporučené veličiny používané pre kvantitatívne hodnotenie kvality rezu.5. ako sú drsnosť povrchu. 191 Parametre procesu pri rczani laserom zahrňujú : • výkon lúča. uvádzajú redukovaný počet parametrov a kvalitu rezu určujú: • charakteristikou materiálu. • nepravidelnosť hrany. absorbcia. ktorú reprezentuje najmä König. frekvencia a amplitúda ryhovatosti povrchu. • zvyškové napätia. Steen a Kamalu (1983). viskozita taveniny.2 Opracovanie laserom LBM i) ii) iii) parametre procesu parametre materiálu produktu kvalita rezu. • priemer fokusovaného lúča. • úbytok materiálu. • šírku vytvorenej škáry (zárezu). • zmena štruktúry povrchu materiálu. Kým nemecká škola. • geometriou obrobku. keramika. • spevnenie. tlak plynu). 34. zaoblenie hornej a dolnej reznej hrany. • rýchlosť posuvu lúča (rezná rýchlosť). ako sú . • ohniskovú vzdialenosť. Obr. • šírka krátera.. • termofyzikálnymi vlastnosťami (tepelná vodivosť. ktoré zároveň môžu slúžiť ako kritériá pre hodnotenie laserom rezaného povrchu: • šírka rezu (reznej škáry) • zaoblenie hrany vplyvom rezania. • prídavný plyn (druh plynu. povrchové napätie. uvádza široké spektrum kritérií ovplyvňujúcich kvalitu rezu. 37. • druh lúča a jeho mód.56. kompozit. • kužeľovitosť rezaného otvoru (rozdiel medzi širkou vstupu a výstupu lúča) • tvorenie trhlín. prítomnosť kvapiek a stlačenej vrstvy. Pri sledovaní samotnej kvality rezu je potrebné brať do úvahy parametre zóny rezania laserom. 57]. sklon rezaného povrchu. 27. sklo. • vychýlenie lúča.

Vysvetlenie a popis vzniku tejto oblasti podali Arata a Miyamoto. Niemeyer. Pre jednotlivé druhy materiálov (mäkká oceľ. titán. a . 5. korozivdomé ocele. Vychádzajú z toho. 0!. Obr. S .45]) Obyčajne jc teda kvalita rezu určená v spojitosti s tromi základnými parametrami a to s reznou rýchlosťou. As . Smith a Kaminski [37] študovali vplyv výkonu lúča. tvorením ryhovanej (striace) stopy rezu.192 Progresívne technológie výkon lúča a rýchlosť posuvu.56. M . rezaného C 0 2 laserom s podporou prídavného plynu.šírka r e z u .uhol vychýlenie l ú č a .z a o b l e n i e v p l y v o m rezania. Vznik ryhovanej oblasti je schematicky znázornený na obr. u .n e p r a v i d e l n o s ť škáry. keramika.h r ú b k a materiálu. Podmienkou určenia optimálnej drsnosti po rezaní/delení materiálu laserom bola požiadavka. a takisto na jeden alebo dva parametre kvality rezu. po rezaní určenou parametrami drsnosti Ra podľa STN a ISOa/?z podľa D1N. (1979) [41j. ktorá vzniká pri laserovom tavnom rezaní ako výsledok cyklickej povahy energetického lúča pri interakcii s materiálom v dôsledku oscilácie prúdenia taveniny.0 . Analýza literárnych zdrojov poukazuje na skutočnosť. podobne ako skoro všetky vysokoenergetické technológie rezania. že prevažná väčšina autorov nehodnotí kvalitu povrchu po rezaní laserom drsnosťou povrchu. Oblasť rezania laserom je charakterizovaná. tlaku prídavného plynu a hrúbky rezaného materiálu na drsnosť povrchu pri rezaní mäkkej ocele. šírkou zárezu. . plasty) charakterizuje Powel [41] kvalitu povrchu. nasledujúcimi veličinami: • • • množstvom zostávajúcich okovín vo forme kvapiek (dross) nataveného a stuhnutého materiálu na spodnej časti rezu. drsnosťou povrchu. U.m e r a n á o b l a s ť pre u r č e n i e hodnôt Rz. ale sa sústreďuje na HAZ a šírku škáry ako primárne ukazovatele kvality rezu.v ý š k a nerovnosti. reznej rýchlosti. 2 m m podľa hrúbky materiálu). že drsnosť má byť menšia ako pri delení pásovou pílou. w. šírkou zárezu (škáry) s požiadavkou. laserov/ lúč R z . Kritériá pre hodnotenie povrchu po rezaní laserom (podľa [27. kompozitné materiály. ktorá by mala byť čo najvyššia. aby bola čo najužšia a napokon kvalitou povrchu. r . že pri hodnotení kvality rezu a optimalizácii laserového rezania je spektrum vyššie uvedených kritérií veľmi široké. 5.1 .n á b e h o v á a v ý b e h o v á o b l a s ť pri rezaní (0. obyčajne HAZ a šírku škáry.57.

0. Ich vplyv na drsnosť Ra znázorňuje graf na obr. záleží od konštrukcie lasera) a tlak prídavného plynu sú významnými určujúcimi ukazovateľmi drsnosti povrchu.75mm 6. ako to ilustruje obr. šírkou vytvorenej reznej škáry a drsnosťou povrchu v závislostí na prietokovom množstve prídavného plynu.2 Opracovanie laserom LBM 193 Pri rezaní C O i laserom prídavný plyn 0 3 urýchľuje oxidačný proces pri nižšich rýchlostiach posuvu.25mm 1.60a.76 mm Materiál: oceľ 11020 Hrúbka materiálu 2. Na druhej strane hrúbka obrobku vykazuje iba malý vplyv na drsnosť. obr. že rýchlosť posuvu (či uz ide o posuv obrobku alebo posuv lúča. (zdroj: Niemeyer.59. je charakterizovaná širokou.5. je možné rezanie laserom pomocou prídavného plynu bližšie charakterizovať nasledujúcimi oblasťami: 1. materiál posuv lúč ohrev natavenie zárez opakovanie postupu A.5.58 Účinok rýchlosti posuvu na drsnosť povrchu pre rôzne hrúbky materiálu. Avšak so zvyšovaním rýchlosti prúdenia prídavného plynu (vyššie tlaky) sa drsnosť povrchu tvorením výrazného ryhovania zhoršuje.B. Naopak.5. priehľadnou a veľmi drsnou reznou škárou v spodnej časti rezu.4 16 16 20 22 Rýchlosť posuvu [mmís] Obr. Podľa toho.5. ohrev povrchu je plynulejší a dosahuje sa hladší povrch. pre daný rozsah prevádzkových parametrov. ako rovnomerne sa vytvára rezná škára a jej profil v priereze kolmom na os lúča.58.b. ak sa zvyšuje rýchlosť posuvu lúča.49mm 3.5.5. Autori konštatujú.C tvorba ryhovania A 6 C D E Obr. Množstvo privádzaného prídavného plynu do zóny rezu vplýva na kvalitu rezu a profil prierezu. Smith a Kaminski [37]) Taniguchi [46] charakterizuje kvalitu rezu šírkou tepelne ovplyvnenej zóny. . oblasť tvorenia kovového oparu (gauzing) vzniká pri prietoku plynu do 20 dmVmin.57 Model tvorenie rýh v zóne tavného rezania laserom [41] Podmienky rezania: Výkon CO2 lasera -800W Mód lúča -TEMm Priemer dýzy .

3. čo umožňuje opracovať aj veľmi krehké materiály bez mechanického namáhania. 28. oblasť jemného rezu s úzkou a pravidelnou reznou škárou (rozdiel rozmerov medzi vrchnou a spodnou časťou rezu je minimálny) a nízkou drsnosťou (35 + 45 dm 3 /min). výkon 2kW. 61]: • tepelnú energiu možno koncentrovať na veľmi malé plochy bez použitia mechanických síl. v strede a v spodnej časti. 7 tu s.5 :-. pri využití laserov pre účely opracovania materiálov treba ešte zdôrazniť ďalšie špecifické možnosti a prednosti technológie [17. Smith a Kaminski [37]) j.60 Vzťah medzi kvalitou rezu a prietokom prídavného plynu (zdroj: Taniguchi [46]) Podmienky: C O 2 laser. ale pravidelnou reznou škárou (50 + 65 dm 3 /min).¡94 Progresívne technológie 2. hrúbka materiálu 5mm.5. vzniká pri prietoku plynu nad 70 dm /min).46 (zdroj: Niemeyer. je charakterizovaná nepravidelnou škárou rozšírenou v spodnej časti rezu.j o.14mmfs[hore) Ľ H 1 0 k P a : 2 v m m / s Idole) • 410kPa. v spodnej časti rezu je typická pre prietok v rozsahu 20-*-35 dmVmin. 19. Podmienky ako na obr. 5.{ Hrúbka obrcbku [cm] 300 • 200 1 40 60 1 • spodok d síed • povrch 5 100 5 I/f 0 20 ao 20 40 BO BO Prietok prídavného plynu [drrŕyrrin] Prietok prídavného plynu [dm /min] Obr. .4 Použite laserového lúča p r e opracovanie materiálov Hoci základné vlastnosti laserového lúča boli uvedené v predchádzajúcich kapitolách.2. oblasť v ktorej dochádza k horeniu materiálu v reze. 5 9 Vplyv hrúbky materiálu na drsnosť povrchu pre rôzne tlaky prídavného plynu. ohnisková vzdialenosť 127 mm Pozn. rýchlosť rezania 1m/min. oblasť hrubého rezu so širokou.4 o.5. oblasť tvorenia drobných kvapiek vo forme peny (dross) stuhnutého materiálu. 4. :: _ 15 J o 2 B 0 * P a : l'mm/s(dole) A280kPa.2Qmm/s (hore) 2 o 9 O O b r J . 5.: merané hodnoty sú uvádzané pre tri miesta v škáre rezu pod povrchom.

keramika.5. čoho výsledkom je úspora materiálu.Laser Machining). nasledujúce kapitoly sú členené podľa obsahového zamerania na technológiu rezania. plasty) sú rozoberané v súvislosti s príslušnou technológiou. Pri obrábaní s podporou lasera.Laser Assisted Machining). alebo svetelnovodivý kábel . Zvláštnosti a rozdiely v pôsobeni lúča na rôzne druhy materiálov (kovy. Rezanie a gravírovanie (vyrývanie tvarov. tvorenie drážky na povrchu materiálu a potom jeho lom (kontrolovaný lom).1 Rezanie a delenie materiálov laserom (LM) Laser možno považovať za univerzálny nástroj pre technológiu rezania (tepelné delenie materiálov). kompozity.5.2 Opracovanie laserom LBM • • • 195 • • • • • možno opracovať miesta inými nástrojmi nedostupné (na prenos laserového zväzku lúčov na ťažko prístupné miesta možno použiť zrkadlo. 61]: • laserové obrábanie/opracovanie (LM .55. čím umožňuje rezanie všetkými smermi. vzhľadom na jeho izotropný charakter. ale laser sa používa ako intenzívny tepelný zdroj na zmenu deformačného správania sa materiálu a jeho „premenu" z krehkého na tvárny. vŕtania a mikroobrábania.61. obr. čo umožňuje započatie rezu bez pred vŕta n Í a. aplikuje sa na krehké materiály ako sklo a keramika. 5. ktoré predstavuje alternatívu k procesu rezania a brúsenia tvrdých kalených materiálov a keramiky. rezací účinok laserového zväzku je v rovine kolmej k osi zväzku izotropný. V súčasnosti sa laserové technológie v procesoch úberu materiálu (obrábania) delia podľa spôsobu použitia do dvoch skupin [17. dekorovanie) patria medzi najviac využívané procesy laserového obrábania.2. môže byť vysoko produktívne. Z technologického hľadiska existujú dve metódy LM rezania: rezanie/delenie materiálov (obyčajne sa používa pre plechy a iné tenké materiály). ktoré predstavuje alternatívu k tradičnému opracovaniu a používa sa pre rezanie. 5. Pri technológii LAM materiál nie je natavený a následne odparený. keď je spojené s numerickým riadením. • laserom podporované obrábanie (LAM . a) b) . použitie fôkusovaného laserového lúča umožňuje vytvárať mimoriadne úzku reznú škáru. opracovanie materiálov laserovým lúčom. Vzhľadom na to. a tiež zmenu smeru rezu a ľubovoľný uhol rezu. čo umožňuje opracovanie bez znečistenia materiálu. obr. obmedzenie poškodenia či ovplyvnenia okolitého materiálu. vŕtanie a tvarové opracovanie rôznych materiálov. lúč ako nástroj je chemicky čistý. vhodný pre sériovú a malosériovú výrobu. pre dodávky JIT (Just in Time) a tiež pre výrobu v dávkach. laserový zväzok môže byť zapínaný alebo vypínaný vysokými rýchlosťami a s veľkou presnosťou.optický kábel). priemer ohniska laserového zväzku sa môže vhodnou optikou meniť v širokom rozsahu. vo väčšine prípadov sa dá lúč vnoriť (vpichnúť) do materiálu. slúži laserový lúč na ohrev povrchu obrobku a jeho následné rezanie alebo brúsenie v „plastickom" stave. že laserový lúč má široké použitie pri spracovaní materiálov.4. čo umožňuje ovládať výkonovú hustotu lúča.

Rezanie/delenie laserom je odstraňovanie materiálu postupným pôsobením lúča a prúdu plynu. • • • Rez vzniká v tavenine strihom/šmykom. . lasery. Doporučuje sa len pre veľmi malé hrúbky materiálu.). 6 2 Schéma laserovej rezacej hlavy |41] Vlastný proces rezania závisí na druhu materiálu a použitom plyne. Hlavný mechanizmus úberu pri rezaní laserom pozostáva: erozívneho účinku vysokoenergetických častíc fotónov na povrch materiálu.196 Progresívne technológie Na rezanie sa najviac používajú CO. vzduch a inertné plyny sa používajú pre nekovy a plasty (plexisklo. argónu (Ar) a/alebo hélia (He). väčšinou v kontinuálnom režime. textil apod.61 Metóda delenia materiálov kontrolovaným lomom (podľa [32]) O b r . Môže sa uskutočňovať niekoľkými spôsobmi: • laserové sublimačné rezanie . odstránenia taveniny odparenim a/alebo pomocou prídavného stlačeného plynu. pôsobením tlaku prídavného plynu.62. fokusovaný laserový lúč Obr. vysoká akosť povrchu jc závislá na povrchovom napätí materiálov. Dusík chráni rezné plochy pred spálením a vznietením. Hoci väčšia časť taveniny je vytláčaná zo zárezu (reznej škáry). lokálneho natavenia povrchu.5. Okrem inertných plynov a kyslíka sa používa tiež dusík. Vzniká úzky rez s vysokou kvalitou reznej plochy. obyčajne kyslíka ( 0 2 ) . rezacou hlavicou obr.5. polypropylén). najmä pre rezanie nekovových materiálov (PVC. Pre kovy a uhlíkové ocele sa používa kyslík. 5 . Pre rezanie je laser vybavený tzv. Voľba prídavného plynu závisí od materiálu dielca. ktorá chráni optiku pred poškodením a zároveň privádza pomocný alebo ochranný plyn do zóny rezania.laserový lúč ohrieva povrch materiálu na teplom odparovania a privádzaný inertný plyn odstraňuje vznikajúcu paru na čele rezu. stlačeného vzduchu. ktorý tlakom odstraňuje (doslovne vyfukuje) natavené častice materiálu zo zóny rezania. ktorý je vedený koaxiálne s laserovým lúčom. dusíka ( N i ) .

keď hrúbka materiálu L sa rovná hrúbke rezu h (L = h). a to v rovine čela rezania a čela m á n i a . kap. vyššia rýchlosť rezania s kvalitným povrchom rezu • Model mechanizmu rezania materiálu laserom závisi od toho.5. reflektivita povrchu. Mechanizmus úberu materiálu je v druhom prípade oveľa komplikovanejší.používa sa väéšinou kyslík. materiál vo forme kvapôčiek vymršťovaný zo zóny rezu. tepelná vodivosť. obr. ako aj na rozdielnosť vlastnosti materiálov pri styku s laserovým lúčom (absorbcia. ktoré ovplyvňujú kvalitu rezania (viď. nie je možné stanoviť jednoznačne optimálne podmienky pre rezanie na základe doporučení výrobcov.63. laserové rezanie s aktívnym plynom . Sú založené na skutočnosti. laserový smer posuvu roztavený materiál laserový luc ^ .silný prúd inertného plynu odstraňuje roztavený materiál zo zóny rezu. 5. je pokryté tenkou vrstvou roztaveného kovu. Nevýhodou je zhoršená akosť rezu. ale vo vertikálnej rovine.3). V prípade slepého rezania sa proces úberu materiálu deje v dvoch rovinách obyčajne kolmých na seba. Vypudeniu materiálu napomáha aj prídavný plyn. Povrch materiál sa ohrieva len na teplom tavenia. slepé rezanie {blind cutting). tým sa dosahuje rýchlejší ohrev.197 • laserové tavné rezanie . Vzhľadom na široký záber parametrov. ktoré platia pre rezanie materiálu. . éi ide o delenie/rozrezanie alebo rezanie/tvarovanie. 5. Obyčajne sa vyžaduje vytvoriť si vlastnú základňu údajov pre používané druhy materiálov. Celo erózie. spôsobená tuhnúcimi kvapkami taveniny na spodnom okraji rezu. vypudením roztaveného kovu v spodnej časti rezu po Čele erózie. 5. ktoré sú v súčasnosti najprijateľnejšie. V prípade priebežného rezania materiálu k jeho úberu dochádza. (táto rovina sa nazýva čelo erózie). je v dôsledku tlaku nataveného materiálu v oblasti čela vŕtania. [61J) Delenie materiálu je najrozšírenejšia a najviac využívaná laserová technológia pre takmer všetky druhy konštrukčných materiálov. V slovenskej terminológii možno hovoriť o priebežnom rezaní/delení materiálu alebo v druhom prípade o nepriebežnom rezaní. [61 ] definuje druhý prípad ako tzv. Obr. V prípade „slepého" rezania. j smer posuvu čelo erózie T • Čeío e r ó z i e n a t a v e n ä vrstva roztaveného materiálu O b r . keďže všetok natavený materiál sa musí odstrániť cez existujúcu škáru. takže je potrebná menšia energia na jednotkovú dĺžku rezu.63 Model zóny rezania laserovým lúčom pre priebežné L= h a nepriebežné „slepé" rezanie L>h (zdroj: Chryssolouris et al. že k erózii a úberu materiálu nedochádza v rovine rovnobežnej s povrchom. teplota tavenia). Chryssolouris et al. Rezanie/tvarovanie materiálu nastáva pri hrúbke materiálu väčšej ako hrúbka rezu L > h. Delenie/rozrezanie nastáva. ktorý vyvoláva exotermickú reakciu pri spaľovaní základného materiálu. pritom je však možné vychádzať z určitých zovšeobecnení.2.63 znázorňuje spomínané modely rezania.

46 Šírka z á r e z u [mm] 1.18 4.5 12.12 Doporučené paramete pre rezanie CO? laserom (spracované podľa (l.16 0. kontaminované produkty.2 0.05 ť Výkon [kW] 20 0.0 15 0.4 0.0 3. korózne splodiny a tvrdé oxidické vrstvy. rýchlosť rezania a šírka reznej škáry.1 ŕ 0. 50]) Materiál Hrúbka [mm] Sklo Kryštál Betón 9. tryskané povrchy plechov. .2 2 0. Tab.4 0.5.75 Nástrojová o c e ľ Titán T i t á n o v é zliatiny Hliník 3. 31.2 0.18 6.3 ! 0.8 1.46 t 0.3 8 0.1 ť 0. Pri delení oceľových materiálov sa rozlišuje druh ocele (mäkká. keramických materiálov a kompozitných materiálov sú uvedené v nasledujúcich kapitolách. 45. 3.0 0. avšak technicky je možné rezať aj väčšie hrúbky až do 20 mm. 46.4 0. korozivzdorná a iné).2 6.4 0.45 Korozivzdorná oceľ 1.9 0.8 1.0 0. Tab.0 1. 54.5 1. Oxidické vrstvy spomaľujú rýchlosť rezania a zhoršujú kvalitu rezu tvorením otrepov vo forme stuhnutých kvapiek materiálu v spodnej časti rezu. za studená) a dodatočné úpravy (povrchovo upravené plechy.4 15 0. 41.7 Rýchlosť [mm/min] 1520 600 50 6 000 4 500 4 900 840 2 300 635 760 5 080 1 270 1 700 200 3 300 4 000 2 500 2 300 0.35 0.2 0. legovaná.51 0.2 2.92 0.5.4 0.1 0.9 38 0. pozinkované a iné).1 0. nízko legovaná. kde ako určujúce ukazovatele figurujú výkon lúča.0 Mäkká oceľ 2. Pre rezanie a delenie ocelí sa prednostne používajú C O i lasery.12 uvádza doporučené prevádzkové parametre rezania vybraných materiálov C 0 2 laserom.I9H Rezanie kovových materiálov Progresívne technológie Vybrané poznatky pre rezanie vybraných typov kovových materiálov. 50.5 20 0. ktoré môžu spôsobovať pri rezaní znečistenie prostredia.0 Stav povrchu po predchádzajúcej operácii ovplyvní aplikáciu laserového delenia rovnako ako zvyšky olejov a mazív.3 1.0 0. ktoré je potrebné brať do úvahy pri návrhu použitia laserovej technológie.5 1. 56]. podrobnejšie informácie sú dostupné v mnohých publikáciách ako [1. história spracovania (plechy valcované za tepla.5 5 5 1.0 t 0.27 3. ktoré sú najhospodárnejšie pre hrúbky 6 až 7 mm.

tvorením kvapiek roztaveného a stuhnutého materiálu v spodnej časti rezu. tryskané možno rezať laserom za určitých obmedzujúcich podmienok. avšak jeho výpary sú jedovaté a oveľa nebezpečnejšie pre zdravie a okolie. výpary zinku sú zdraviu škodlivé. ocele 1 430°C). Poškodenie môže byť eliminované použitím chladiaceho média.2 Opracovanie laserom ĹBM 199 Povrchovo upravené plechy ako sú pozinkované.5. poškodenie je spôsobené odvodom tepla zo zóny rezania. čo degraduje väzbu medzi povlakom a plechom. ktoré sa tiež používa na povrchovú úpravu je pri laserovom rezaní menej problematické.1mm 1.5. lasera so zohľadnením zmeny tlaku prídavného plynu . Kadmium. ktoré zostali v zóne rezu. farbené. Tryskané povrchy plechov vykazujú pri rezaní nízku kvalitu rezu v dôsledku usadených tvrdých častic tryskacieho prostriedku v roztavenom materiále. čo zhoršuje kvalitu rezu.6mm pňamerdýzy . maximálna hrúbka rezaných korozivzdorných materiálov je pri rovnakom výkone nižšia než u ocelí nízkolegovaných.5.64 Doporučené rýchlosti rezania mäkkej nízkolegovanej ocele pre rôzne výkony lasera. Doporučené hrúbky pre rezanie korozivzdorných ocelí pre výkony lasera od 500 do 1 500 W sú v rozsahu od 1 do 9 mm. takže musí byť zabezpečené dostatočné odsávanie.64. • • 10 •= r ^ v Y 6 | 1500V 1 1000V % •- se i 0 / soov í 2 6 B 10 12 14 16 Hrúbka plechu [mm] W 1. Okrem toho. Obr.5. Rezanie pozinkovaných plechov je sprevádzané natavením a odparením zinku v zóne rezu (bod tavenia zinku 420°C. (zdroj: Poweli ¡41 J) 1.64 ukazuje doporučené podmienky pre rezanie nízkolegovanej ocele pre daný rozsah hrúbok materiálu a rôzne výkony CO. pri rezaní korozivzdorných ocelí sa ťažšie odstraňuje tavenina zo zárezu. ktorá bráni ďalšej oxidácii pri rezaní). Niektoré zásady rezania korozivzdorných ocelí a ich kvalitatívne porovnanie s rezaním nízkolegovaných ocelí podrobne uvádzajú Šiman [45] a Powell [41]: • korozivzdomé ocele je potrebné rezať v závislosti na obsahu chrómu až o 40% pomalšie ako nízkolegované ocele (chróm má siiný sklon k tvorbe oxidačnej vrstvičky.3mm tok plynu t ^ M P a ] Obr. ale pri rezaní dochádza k poškodeniu povlaku v oblasti rezu.kyslíka a priemeru laserovej hlavice. Plastované a farbené plechy je možné rezať laserom. Priebeh závislosti reznej rýchlosti na hrúbke materiálu je podobný ako na obr. Oxid chrómu bráni úniku taveniny z rezu a tá zostáva vo forme otrepu na spodnej strane rezu. premenlivé parametre tlaku prídavného plynu ( kyslíka) a zmenu priemeru dýzy pre prídavný plyn.

Tieto kovy majú silný sklon k oxidácii a pri rezaní vyžadujú niekedy aj vákuovú atmosféru. Obr. aby hrana rezu nebola zoxidovaná a aby mala striebornú farbu.65 ukazuje doporučené rezné rýchlosti pri delení titánu C O : laserom v závislosti na druhu prídavného plynu a výkonu lasera.65 Doporučenia pre rezanie titánu C O 2 laserom 10O0W a rôznymi prídavnými plynmi (zdroj: Powell [41]) Obr. Použitie kyslíka ako prídavného plynu je pri rezaní titánu nebezpečné a môže viesť k nekontrolovanému vzplanutiu. Proces rezania je menej efektívny ako pri delení ocelí. hliník. Žltá alebo modrá farba hrany rezu svedči o prítomnosti oxidickej vrstvy. anodizovaný povrch umožňuje rezanie hliníka až o 30% rýchlejšie. Doporučené rezné rýchlosti a rezané hrúbky hliníkových plechov ilustruje obr. Iskry. najmä ak sa delia veľmi tenké hrúbky materiálu. Na druhej strane aj kovy.200 Progresívne technológie Aj napriek uvedeným nedostatkom je rezanie korozivzdomých ocelí technologicky úspešnejšie než nízkolegovaných ocelí.66 [41]. \ \ J 1 500W •9 •ŕ ~ ' 1 000 VT i P s T 1 \ Argón B" jgfe V Z d u c h • 0 1 2 3 4 5 6 0 1 2 3 4 Hrúbka plechu [mm] H nJbka plechu [mmj Obr. lebo môžu spôsobiť požiar v odsávacom systéme. Sú charakteristické vznikom otrepov (stuhnutých kvapiek materiálu). ktorý zaručí. ktoré tvorí nizkoviskózny ľahko odstrániteľný oxid železa a zároveň v tom istom časovom okamžiku sa tvorí rezná zóna s veľkým podielom tepla. táto redukcia nastáva v dôsledku vyššej tepelnej vodivosti a reflektivity týchto kovov a tiež nižšej účinnosti oxidačnej reakcie pri rezaní. ktoré pn rezani môžu vznikať. Rezanie titánu vysokým tlakom plynu (0.66 Typické rezné rýchlosti pre rezanie hliníkových zliatin pre výkon C 0 3 lasera 1000 a 1500W.2-^0. 5.6 MPa ako prídavný plyn (zdroj: Powell ¡41]) . ktoré nie sú silne reaktívne s kyslíkom. Rezanie nízkolegovaných ocelí jc veľmi účinné následkom dobrej exotermickej reakcie železa. Iba titán z vyššie uvedených neželezných kovov reaguje podobne ako ocele a môže byť rezaný s podobnou účinnosťou. Neželezné kovy ako titán. čo jc spôsobené inými termickými a chemickými procesmi. nikel a meď sú vhodné pre rezanie C O : laserom iba s určitým obmedzením. Rýchlosť rezania neželezných kovových materiálov je nižšia v porovnaní s oceľami. kyslík s tlakom 0.5. ako nikel. 5. obyčajne inertného plynu ako argón. sú tiež nebezpečné.5. sa doporučuje rezať laserom pomocou ochranného prídavného plynu. Hliník a jeho zliatiny sa doporučuje rezať až po vytvorení anodickej vrstvy. Pretože titán je náchylný na tvorenie výraznej oxidickej vrstvy.3 až 1 MPa) zaručuje kvalitnú reznú hranu bez otrepov. pre rezanie sa doporučuje používať argón ako prídavný plyn.

ktorý má za následok uvoľňovanie vlákien z matrice. ako polyvinylchlorid (PVC). polyacetát. pri rezaní vplyvom vysokej teploty (nad teplotu tavenia) dochádza k zmene fázy materiálu. nie na vlastnosti matrice. Obr. 25].5. Matrice a vlákna majú rozdielne teploty odparovania a teda aj časy natavenia materiálov. Hhrany po rezaní sú rovné a povrch rezu je hladký. Ďaľšim parametrom je sklon rezaného povrchu tg a medzi vstupom a výstupom lúča pre danú hrúbku materiálu.2 Opracovanie laserom LBM Rezanie nekovových materiálov 201 Rezný proces nekovových materiálov (keramika. Tento mechanizmus je typický pre rezanie produktov na báze dreva.68. alebo úbytok z materiálu matrice jej tepelnou degradáciou.5.5. a Pashby [52. a Lee.53] a ďaľší.67 Rezanie polymérového kompozitu na báze epoxidovej matrice s aramidovými vláknami (Kevlar vlákna) o hrúbke 6 mm excimerovým laserom (500W) Prídavný plyn: argón Rýchlosť rezania: 3m/min (zdroj: Konig Trasser [24]) . Rezanie a delenie kompozitných materiálov laserom je v ostatnom období v strede záujmu výskumu a praxe (König a Trasser [24. • odparovaním (vaporisaríon) natavením a následným odparením materiálu v zóne rezu vzniká vysokokvalitná rezná Škára. • chemická degradácia. obr. C. Yue. Vysoký výkon potrebný pre rezanie vlákien chemicky degraduje predovšetkým polymérové matrice. ale je pokrytý jemnou vrstvou zvyškového uhlíkového prachu [56]. Laserová energia láme chemické väzby a integritu materiálu. Mechanizmus rezania je typický pre plexisklo. ktorá vzniká vplyvom vysokej teploty a nerovnorodosti zloženia materiálu. Kvantifikácia parametrov kvality zahrňuje šírku reznej škáry pri vstupe W| a výstupe W n lúča. tepelný vplyv lúča. z pevnej na kvapalnú a následne na paru. Niektoré fázy materiálu zaznamenávajú chemické zmeny. Pri rezaní kompozitných materiálov sa doporučuje výkon lasera voliť s ohľadom na vlastnosti použitých vlákien (sklenené. T. plasty a kompozitné materiály) zahrňuje tri dominantné mechanizmy: • delenie tavením a následným šmykom/strihom (meli shearingjje veľmi rýchly spôsob rezania s vysokou kvalitou rezu a je typický pre termoplasty (polypropylén. Lee.). 35].5. acryl. Murray a Tyrer [34.. plocha rezu je hladká akoby leštená. veľkosť HAZ zóny W d . nylon. Obr. Tepelná vodivosť kompozitných materiálov je anizotrópna.67 znázorňuje zmeny štruktúry kompozitného materiálu po rezaní laserom. polystyrén.. ale aj niektorých plastov. B. polyetylén) a pre keramické materiály. kompozitných materiálov. Terminológiu a identifikáciu pre hodnotenie kvality rezu kompozitných materiálov zaviedol Tagliafferí 1990 [62]. uhlíkové. Hoult. aramidové . polyuretán (novodur). [26]) Tuerslet. W. Lau.

takže vhodnejším parametrom pre sledovanie hĺbky rezu je energia impulzu. a Lee. T. 1 m m E £ 30 I — " — • 0 20 CD (zdroj: Lau. 35] menšou tepelne ovplyvnenou oblasťou v porovnám s rezaním CO. 80 70 (5. W.T.C. [26] uvádzajú výsledky štúdia dosahovanej hrúbky rezu pri rezaní a vŕtani pomocou Nd-YAG a excimérového lasera pre rôzne kompozitné materiály.5.71 a.W.5.69 Účinok rýchlosti posuvu na uber materiálu pri rezaní CFC kompozitu Nd-YAG laserom (120W) Energia i m p u l z u U . p r i e m e r lúča 0 .W. X-Z krátery Wa x-z deJaminácia vlákien Obr.5. ako polymérové kompozity s uhlíkovým vláknom (CFC .5. 5.Ue. obr. Energiu impulzov Obr.69 a vzťah medzi energiou impulzu a hĺbkou rezu. Sledovali účinok rýchlosti posuvu na uber materiálu. jeho zložením a šírkou škáry.70 a tiež intenzita impulzu Rýchlosť posuvu je počítaná podľa vzťahu: vSdo/O/fp-ti). kvalita rezu úbytok matrice sklon rezu tg«= =(Wi .4 m s . laserom. Frekvencia i m p u l z u fp = 30 Hz S ° 40 ! 40 . Autori Laa.)/2s y-z HAZ tepelne ovplyvnená zóna GO •C" x-z W.70 a 5. a Lee. obr. Yue. B. t. obr. Lee.5. fpje frekvencia impulzu.69 vplyv posuvu na u b e r materiálu je pomerne nizky.68 Tenninológia pre hodnotenie kvality povrchu polymérových kompozitných materiálov po rezaní laserom (zdroj: Tagliqfferi[62j) Vhodnosť Nd -YAG lasera pre rezanie kompozitov dokladujú Murray a Tyrer [34. je potrebné stanoviť v súlade s hrúbkou materiálu.c. Trvanie impulzu ti =1.carbon fibre composite) kompozit s kovovou matricou (MMC . čas trvania impulzu.[26j) Rýchlosť posuvu [mm/min] .V ostatnom období sa pre rezanie a delenie kompozitných materiálov najviac doporučujú a využívajú Nd-YAG lasery a excimerové lasery na báze KrF.b. Ako vyplýva zobr. Yue.metal matrix composite) a kompozitnú keramiku. 60 1 80 — 100 1 120 o h n i s k o v á vzdialenosť = 80 m m . C.18) kde d o j e priemer lúča v ohnisku.

66 0. Po rezaní vzniká ryhovaný povrch.6 0.71a. 8 6 0. vznikom kráterov na povrchu reznej škáry. že excimerový laser má nižšie tepelné deštrukčné účinky ako Nd -YAG. delamináciou vlákien a ich ich lomom.70 Účinok energie impulzu NdYAG lasera na dosahovanú hĺbku rezu pre kompozitné materiály (120W) Trvanie i m p u l z u ti =1.71 t "ŕ S 3.1 m m (zdroj: Lau. Lee.48 i i " 2 priemer lúča 0 .b.5 i f 1.32 ľ 2.T. Frekvencia impulzu f p = 45 Hz o h n i s k o v á vzdialenosť 8 0 m m .44 0. W.64 1.08 Ľ 1.45 I jmpozitMMC Š 2. Frekvencia i m p u l z u f p = 30 Hz o h n i s k o v á vzdialenosť 8 0 m m .2 1.c Účinok intenzity impulzu na maximálnu hĺbku rezu pre kompozitné materiály pri rezaní Nd-YAG laserom (120W).3 C} 0.5. Pri porovnávaní účinku Nd—YAG a excimerového lasera na degradáciu povrchu sa ukazuje.i 5 E « 2.5 2 2 3 4 5 I 0.C.72 0.[26}) Intenzita impulzu E/ti [kW] Pre elimináciu veľkosti HAZ pri rezaní drážok (nepriechodzie resp. Yue.4 0. < f 3 0 . a Lee.4 1. argón ako prídavný plyn _ kompoz tná keram ka Trvanie i m p u l z u ti =1.34 i * š 2.T.6 • 0. š. priemer lúča 0.2 (zdroj: Lau.4 m s . „slepé" rezanie) do kompozitných materiálov navrhli Chryssolouris. tzv.02 1.Lee.4 m s .56 0.C. Yue.3 0.97 3.W.5.5. tepelnou rozťažnosťou uhlíkových vlákien (pre CFC kompozity). 1 m m I 0.[26j Energia impulzu [J] Laserový lúč spôsobuje poškodenie kompozitných materiálov tavením matrice. a Lee.1í E 1 Intenzita impulzu EJli [kW] Obr.8 1 1.23 1. Sheng a Anastasia [18] využitie vodného lúča .6 Intenzita impulzu E/ti [kW] / k r-' _ kompou t CFC b) ¡0 1.2 Opracovanie laserom LEM 203 Obr.

5.4.2 Vŕtanie laserom Pri vŕtaní lúč zohrieva povrch materiálu rýchlosťou 10'° °C/s. Bola preukázaná až 70% redukcia oblasti HAZ ako dôsledok použitia vodného lúča. ktoré vznikajú pri vŕtaní laserom. ktorý môže dosahovať hodnoty 10 3 -ŕ 10 4 MPa spôsobí. vŕtania laserovým lúčom [4] Obr. za predpokladu. 5.73 Typický tvar vŕtaného otvoru . že prúd na taveného kovu prúdi von z otvoru rýchlosťou ultrazvuku. Laser Machining with the Aid of Water Jet) a bez prídavného chladenia vodným lúčom.5.204 Progresívne technológie ako doplnkového zdroja.72. nesusosy privad vodného prúdu 1 / v o d n ý lúč drážka vzdialenosť medzi lúčmi d o p a d v o d n é h o lúča laserový lúč koaxiálny p r í v o d hélia p o v r c h máíéľlalu dopad laserového lúča Obr. V tomto prípade sa jedná o rezanie pomocou prídavného inertného plynu.angl. pre technológiu s vodným lúčom (označovanú skratkou L M W J z. 5.5.Laser Machining with the Aid of Water Jet) {zdroj: Chryssolouris. Zmena priemeru otvoru sa pohybuje v rozmedzí ± 5 až ± 20 % v závislosti od optického systému lasera. materiál sa odparí a umožní prienik lúča hlbšie do povrchu.73 ukazuje typický tvar otvoru pri vŕtaní laserom. kým vodný lúč je naklonený pod uhlom. ktorý je privádzaný do zóny rezu koaxiálne. že táto technológia rezania by mohla nájsť širšie uplatnenie práve pre nekovové materiály. že ohnisko lúča je na povrchu. V priebehu vŕtania sa natavený materiál akumuluje v otvore.72 Osadenie dýzy so stlačeným prúdom vody pre metódu rezania laserom pomocou vodného lúča {LMWJ .2. Obr. vhodným pre ochladzovanie taveniny. Ukazuje sa teda. Obr. Porovnávacou analýzou prestupu tepla pri rezaní drážok bola určená veľkosť HAZ oblasti. Sheng Anastasia[18j) 5. obr. vplyvom erózie častíc sa rozstrekuje po stenách otvoru a tlak v otvore.74 ilustruje zmeny.

03 0.41. Počet impulzov a ich intenzita určuje hĺbku prieniku lúča do materiálu. laser až do 100 Hz.75 Závislosť hĺbky prieniku lúča od počtu impulzov a vznikajúceho priemeru otvoru pri vŕtani vysokolegovanej ocele [4] 0. angl.1 Priemer otvoru [mm] Obr.75.0001 0. Z hľadiska tepelne ovplyvnenej zóny je vŕtanie otvoru pulzujúcim hičom výhodnejšie.05 0. ako aj intenzita úberu materiálu je silne ovplyvnená ohniskovou vzdialenosťou.04 0. mechanickým rozrušovaním. Dĺžka impulzu býva v rozsahu 0. ablácie' (ablation) t.5.5 až 2 ms. sa používa postup tzv. Závislosť hĺbky otvoru od priemeru otvoru pri vŕtaní pulzným laserom je lineárna len po určitú maximálnu hodnotu.j. ablation) . S narastajúcou hrúbkou materiálu a hĺbkou otvoru sa musi ohnisková vzdialenosť predlžovať. Z uvedeného dôvodu sa doporučuje používať laser na vŕtanie plytkých otvorov a experimentálne stanoviť maximálnu resp. kde je maximálna hustota výkonu. 5. polohou ohniska vzhľadom k povrchu obrobku a energiou impulzu. ale aj pulznom režime. " Ablácia (z. sa odstraňuje vyparovaním resp.termín používaný v geológií (napr.76. lebo ovplyvnená zóna je menšia ako pri kontinuálnom lúči.vyparovanie materiálu a strhávanie kvapiek z jeho roztaveného povrchu. hoci priemer otvoru sa rozširuje. kritickú hodnotu hĺbky otvoru od prípadu k prípadu.06 0. zmenšovanie hmotnosti tavením.2 Opracovanie laserom LBM 205 Pri vŕtaní. obr. pri laseroch je používaný v zmysle . postupného rýchleho odstraňovania materiálu z rezu bez jeho ohriatia nad odparovaciu teplotu. Termin používaný v nanoteehnológii pre spôsob úberu materiálu (pozn . za touto hodnotou nie je možné zvyšovať hĺbku otvoru.5. odnášaním čiastočiek prúdom vzduchu.76 Závislosť hĺbky otvoru od jeho priemeru pri vŕtaní laserovým lúčom [4] Hĺbka otvoru a jeho tvar. 50]. Na vŕtanie otvorov sa používa lúč v kontinuálnom. Profil a hibka otvoru sú závislé na relativnej polohe medzi ohniskom laserového lúča a povrchom obrobku. Iba malá časť materiálu v strede lúča.autora).01 0. .07 Priemer otv oru [mm] Obr. Pri vŕtani pulzujúcim lúčom vzniká postupne dostatočne hlboký otvor iba po opakovaných impulzoch. odparovaním (evaporation). Materiál je teda pri vŕtaní odstraňovaný predovšetkým vo forme kvapaliny relatívne vysokou rýchlosťou a len malá časť aj odparcním. Stanovenie optimálnych podmienok pre vŕtanie musí byť od pripadu ku prípadu s ohľadom na druh materiálu obrobku a profil vŕtaného otvoru. Doporučená ohnisková vzdialenosť býva v rozsahu od 100 do 250 mm [1. obr.001 0.01 0. frekvencia impulzov pre Nd-YAG je v rozsahu 5 až 20 Hz.01 0. 0.5. povrchové roztopenie ľadovca). pre CO. podobne ako pri procesoch rezania a raikrorezania.02 0.5.

08 mm.0008 5 0. trepanačné vŕtanie pulzným alebo kontinuálnym lúčom. a Nd-YAG lasery podľa druhu vŕtaného materiálu. Ako už bolo spomenuté pre vŕtanie sa používajú CO. bez podpory prídavného plynu. kovov s vysokým bodom tavenia a nehrdzavejúcej ocele.206 Progresívne technológie Presnosť fokusácie lúča je veľmi významná pri vŕtaní materiálov s vysokým bodom tavenia.5. Energia impulzov 40J materiál Inconel 718 (spracované podľa Metals Handbook) 0 5 10 15 20 25 Hrúbka materiálu [mm] Z technologického hľadiska možno laserom vŕtať priebežné otvory.28 s 0. .51 mm [1].5.zliatiny Oxid hliníka wolfrám 3.4.CW Čas vŕtania 10 impulzov 0.8 ms 7.2. Ako príklad možnou uviesť.7 5.77 Casy vŕtania Nd-YAG laserom. C O : laser sa doporučuje používať pre nekovové materiály. kým pre titán rovnakej hrúbky stačí 0.13 Podmienky pre vŕtanie rôznych materiálov (spracovanépodľa [I.5 ms 3s Obr. Táto sa hodnotí jeho kruhovitosťou. zafírov. keramiky.65 1. Niektoré prevádzkové parametre pre vŕtanie sú uvedené aj v kap.33 s 0. 5.27 s Podmienky vŕtania Energia impulzu U 16J 2J 100W.84 Stredný výkon [ W] Plyn 31 vzduch 2xirjs 31 argón 31 vzduch Čas vŕtania 1. CO: laser materiál Nehrdzavejúca oceľ N H zliatiny Oxid hliníka Kryštál Hrúbka [mm] 0.5mm.5 mm do wolfrámu s hrúbkou 0.2. Tab. ale tiež pre dodržanie kvality otvoru. keramiku a plasty. Nd-YAG laser sa používa na vŕtanie otvorov do diamantu.8 Nd-YAG laser Hrúbka [mm] Nehrdzavejúca oceľ N i. Priemerné výrobné lasery pre vŕtanie majú výkon okolo 500 W. presnosť fokusácie musí byť ± 0. slepé otvory ako aj tzv.05 1.75 1.65 0. 50}).75 0. Vzdialenosť dýzy od materiálu je v rozsahu od 4 do 40 mm. sklo. Vŕtanie laserom je možné s podporou resp. Pri vŕtaní s podporou prídavného plynu sa používajú podobné podmienky ako pri rezaní. že pri vŕtaní otvoru laserom s ohniskovou vzdialenosťou 63. množstvom vznikajúcich trhlin na stene reznej äkáry a hrúbkou pretavenej vrstvy.

• hypodermické ihly. Avšak obidve technológie používajú na opracovanie nástroje.5. po mechanickom strihaní.5. 5. stačí počítačový program v CAD systéme pre daný tvar. v porovnaní s ultrazvukom a . aj keď tieto nie sú v priamom kontakte s dielcom. • chladiace otvory pre lopatky prúdových motorov a iné.2 Opracovanie laserom LBM 207 Tab. Za výhody laserového mikroobrábania.4.2. 1 3 .5.78. 4 4 ] : • na rezanie nie je potrebný rezný plán. • otvory pre bezpečnostné matice. • tepelné ovplyvnená oblasť. obr. • karburátorové dýzy. ako sú otvory pre: • palivové filtre. • povrchy majú vysokú akosť a nevyžadujú ďalšie úpravy. Obr.5.5.77 ukazuje grafickú závislosť doby vŕtania otvorov rôznych hrúbok s rozličnými výkonmi laserového lúča.13 porovnáva vybrané podmienky vŕtania rovnakých materiálov lasermi s rôznou vlnovou dĺžkou ( C 0 3 a Nd-YAG ). Donedávna sa na mikroobrábanie tvrdých materiálov používali postupy elektroiskrového obrábania (EDM) a ultrazvukového obrábania (USM). Typické oblasti použitia laserového vŕtania sú orientované na vŕtanie veľmi malých otvorov a otvorov so zakrivenou osou súmernosti. opotrebenie týchto nástrojov z hľadiska požiadavky na vysokú presnosť predstavuje výrazné obmedzenie ich použitia pre mikroobrábanie.79 Príklad renovácie masky pre plošné spoje Výhody laserového rezania a vŕtania je možné zhrnúť do niekoľkých významných bodov [3.5. ktorá vzniká za rezom je nižšia a užšia než napr. 4 . • je možné vytvárať profily s malým zaoblením hrán (závisí od priemeru lúča).78 Príklad vŕtania otvoru pre bezpečnostný drôt v matici používanej v leteckom priemysle [3] Obr.3 M i k r o o b r á b a n i e Stále rastúcim požiadavkám na niimaturizáciu rozmerov dielcov a na ich vysokú presnosť v y c h á d z a v ústnjtj aj laserové obrábanie. • dosahujú sa vysoké rezné rýchlosti. Obr.

i n rj. Wiedmaier ¡34]) 3 4 O b r . Obr. v « 0. Dausinger. Obyčajne sa mikroobrábanie používa na: • opracovanie elektronických súčiastok.U 0 . ktoré sa používajú v elektrotechnickom priemysle a elektronike. 11]. v = 1 mŕmin O t= 0.5ms.80 ukazuje rýchlosť ablácie (úberu materiálu) ako funkciu energie impulzu pre rôzne časy trvania impulzu a pre konštantný posuv lúča. že čím vyššia je energia impulzu a čim kratší je čas trvania impulzu.5. • na označovanie dielcov výrobnými číslami.81.5 ms.80 Intenzita úberu materiálu Si N v závislosti na energii impulzu pri tvorení drážok Nd-YAG laserom s ohniskovou vzdialenosťou EOOmm (Meiners.3 m/mín o—1= 0.208 Progresívne technológie elcktroiskrovou technológiou. 34. rýchlosť úberu materiálu závisí od energie impulzu a výkonu lúča.£m/min -1 = 1 ms.bodový lúč) a technológia ablácie sa ukazuje ako perspektívna práve pre oblasť mikroobrábania. Ukazuje sa. 38. 5. lasera.0. v= 1 m/min .5 2 0 50 100 150 200 250 300 350 400 Výkon lúča [W] Energia impulzu [J] Obr. 3 ms. . Označovanie laserom je vhodný nástroj v systéme kontroly kvality napr.v = 2 mŕmin . Výskumné práce v ostatných rokoch [33. 34.t= 0. . v = 0.A — t = 0. Možnosť fokusácie laserového lúča do bodu (spot beam . Pritom technológia ablácie bez použitia prídavného plynu sa javí ako vhodný postup pre tvorenie plytkých drážok a stôp pre vodivé obvody na keramickom podklade na báze nitridu kremíka (Si 3 N 4 ) a oxidu hliníka (A1 : 0 3 ). sa považuje vyššia rýchlosť procesu a tvorenie ľubovoľnej geometrie bez výmeny nástroja [33. Wiedmaier [34]) Na mikroobrábanie sa používajú excimerové a Nd-YAG lasery spulzným režimom lúča s ultrakrátkym trvaním impulzov v oblasú femtosekúnd. že pri mikroobrábaní materiálu na báze Si 3 N 4 postupom ablácie bez prídavného plynu. 5. preto výkon lúča môže byť určujúci parameter pre rýchlosť úberu materiálu. kvantitatívne vyjadrená hodnotou úberu materiálu 70 mm 3 /min na každých 100 W výkonu lúča [34]. Dausinger.6 m/min t= 1 ms. ale nezávisí na čase trvania impulzu. obr. 38].81 Intenzita úberu materiálu Si 3 N 4 v závislosti na výkone lúča pri tvorení drážok Nd-YAG laserom s ohniskovou vzdialenosťou lOOmm (Meiners. v automobilovom priemysle. 59] sa sústreďujú na využitie CO. Meiners. Zvyšovaním rýchlosti posuvu lúča na jednotkový impulz sa lineárne zvyšuje aj rýchlosť ablácie. na automatické Čítanie vyrytých značiek [10. 5. Dausinger a Wiedmaier [34] konštatujú.3mŕmin 250 5 " 200 "E & J 150 100 •c 1 1. Nd-YAG a predovšetkým excimerového lasera s ultrakrátkymi impulzmi. tým je úber materiálu vyšší a zároveň sa dosahuje dobrá akosť povrchu Rz <10 pm.15ms.t " 0. v = 2 m/min . Perspektívnym postupom je mikroobrábanie keramických materiálov. v .15 ms.3ms.

Hotový dielec prestavuje rotačný segment oddelený z povrchu polotovaru.5. jednu z nich predstavuje aj jeho využitie pre sústruženie.5. ako sú kalené ocele a keramika. povrch dielca je .5. ako to popísal Chryssolouris e t al. Keď sa pretnú rezné škáry. [17. tento lúč reže predpísanú šírku dielca.5. 5. Laserový lúč vychádza z jedného zdroja a je rozdelený na dva lúče. Na obr. jeden na povrch v smere kolmo na os rotácie obrobku a druhý na jeho čelnú plochu rovnobežne s osou.82. ktoré eliminuje problémy spojené s chvením obrábacieho stroja a s opotrebením nástroja. Na druhej strane jeho nevýhodou je malá intenzita úberu materiálu v porovnaní s klasickým sústružením. Tým sa odstraňuje zložitosť upínania súčiastok. obr. obrobok X 1 / C U nástroj f\ obrobok ::: laser Obr. Táto koncepcia sústruženia sa charakterizuje ako trojrozmerné tvarovanie dielcov označované tiež ako 3-D shaping. pretože laserový lúč nepôsobí silou na obrobok. Posuv laserového lúča umiestneného kolmo na os rotácie súčiastky je radiálny. 61] uber materiálu sa dosahuje interakciou dvoch na seba kolmých lúčov.5. Pri sústružení výhodou lasera je. druhý lúč umiestený rovnobežne s osou vyrezáva medzikružic. Najväčšou výhodou laserového nástroja je možnosť presného obrábania tažkoobrobiteľných materiálov.2 Opracovanie laserom LBM • 209 na opravu a renováciu zvyškových defektov na maske pre integrované obvody (IC) priamym ožiarením a následným odstránením defektu pomocou pulzného lasera.83 ' znázorňuje konfiguráciu laserového lúča pre sústruženie rotačných dielcov. ktoré vytvorili lúče. teda kolmo na os rotácie.2.82 sú porovnané laserová a konvenčná technológia sústruženia.4.4 Sústruženie laserovým lúčom Laser ako „univerzálny" nástroj nachádza stále širšie oblasti použitia. upínacieho zariadenia a prípravkov. Lúče sú smerované v dvoch rôznych osiach rotačného obrobku. ktorý je fokusovaný do kolmého tvaru.79 [46]. obr. a teda ide o bezkontaktné obrábanie.83 Konfigurácia obrobku pre laserové sústruženia krúžkov (medzikružia) s rovnakými rozmermi [61] Pri sústružení laserovým lúčom. je hotový dielec v tvare medzikružia. že na obrobok pôsobi iba laserový lúč. Obr.5.82 Porovnanie zostavy konvenčného sústružení a a laserovej technológie sústruženia [61] < 0 ' U O b r. 5.

ktoré sú postupne uberané z povrchu.3 04 30 0.2 Q. lúč lasera stena reznej škáry \ n—• d interakcia povrchu s plynom smer ^posuvu DOSUVL spodok reznej škáry Obr. pri širenl tepla v zóne rezania sa pri danej rýchlosti posuvu tvoria štyri oblasti (1.5 .5. 3 .5. kde sa teplo rozptyľuje.2 0.5 . laserom s výkonom IkW. ako je to znázornené na obr. 4 .4). viď obr. 40 0. hĺbka [cm| L'd í ľ bez dýzy V s dýzou 0.82. Mechanizmus úberu materiálu pri sústruženi laserovým lúčom je rovnaký ako pre rezanie nepri ech odži ch (slepých) otvorov.85 Ukážky profilu reznej škáry pri sústruženi CO. Oblasť 5 predstavuje oblasť najvyššej kumulácie tepla [61] 3.1 0.5.6 .6 • hĺbka [cm] 10 20 30 40 Ľd stijpanie rýchlosti "V Obr.za lúčom. Na charakter profilu a kvalitu reznej Škáry pri sústruženi vplývajú nasledujúce faktory [61]: • priestorový profil lúča • polarizácia lúča • priemer lúča v ohnisku • poloha ohniska vzhľadom na povrch obrobku . 0. časť sa roztaví.3 1 04 • 0.2.210 Progresívne technológie rozdelený na segmenty. Použitie prídavného plynu s vysokou rýchlosťou uľahčí odvádzanie taveniny z dna reznej škáry (označovanej tiež ako Čelo vŕtania) a zlepší kvalitu rezaného povrchu. 1 . buď vo forme odpadu (triesky) alebo hotového dielca. časť materiálu sa odparí. ak sa používa prídavný plyn (sústruženie s dýzou a bez dýzy) a vplyv zmeny rýchlosti posuvu lúča na kvalitu reznej škáry (rýchlosť posuvu 2 + 20 cm/s) (spracované podľa [61]) Pre priemyselné využitie laserového sústruženia je potrebné optimalizovať rozmerovú presnosť a kvalitu povrchu.84.3.1 • 0.84 Zóna rezania pri laserovom sústruženi a oblasti šírenia tepla Okolo bodového lúča s priemerom d sa materiál taví do určitej hĺbky h.v priamom smere posuvu lúča. 2 . 5. Základom pre optimalizáciu sú požiadavky formulované na vytvorenie čo najužšej reznej Škáry a zabezpečenie rovnobežnosti stien rezu.bočné k posuvu.

4. . krehkosť) požiadavkami na komplexnosť tvaru a veľkosť rozmerov dokončovaných dielcov a tiež na zabezpečenie vhodných. dostatočne presných a tuhých prípravkov na upínanie. 211 5.86 znázorňuje konvenčný proces brúsenia a pôsobenie laserového lúča pri dokončovaní povrchov.86 Porovnanie interakcie nástroja a obrobku pri konvenčnej technológii a laserovej technológii dokončovania povrchov Technológia dokončovania povrchov pomocou laserového lúča.85. čím dochádza k zahladzovaniu mikronerovností (výstupkov povrchu) po predchádzajúcej operácii a znižovaniu hodnoty Rmax (maximálnej drsnosti). Ak lúč dopadá na povrch obrobku v tangenciálnom smere. Kolísanie rýchlosti posuvu obrobku a jeho rotácie majú oveľa menäi vplyv na hĺbku prieniku lúča do materiálu.15 ~ 2.5. Ko— Wang Liu [42]. najmä brúsením. hĺbka rezu závisi na výkone lúča. rýchlostí posuvu obrobku a rýchlosti jeho rotácie.5 um.S. ktorú popisujú Skeng.5.2.2 Opracovanie laserom LBM • • • flexibilita polohovania ohniska so vzrastajúcou hĺbkou rezu vonkajšie faktory pre uber materiálu ako použitie prídavného plynu.5.5. obr. honovacie kamene).87a. ponúka pôsobenie laserového lúča tangenciálne na povrch rotujúceho obrobku.5. honovanie a lapovanie) sú založené na viacnásobnom bodovom kontakte brúsneho zrna viazaného v nástroji {brúsny kotúč. Každé zrno uberá častice materiálu v tvare triesky s mikroskopickými rozmermi a dosahuje sa drsnosť povrchu okolo Ra 0. Kolísanie týchto parametrov spôsobuje premenlivú hĺbku rezu. alebo v tuhom či kvapalinovom médiu (lapovacia pasta) s povrchom obrobku. Pri „klasickom" dopade laserového lúča na povrch materiálu. Pritom na kvalitne dokončený povrch. uvedenými technológiami. obr. Hĺbka rezu je ovplyvnená predovšetkým výstupnou intenzitou lúča. obr. nástroj podlieha opotrebeniu a v neposlednom rade je použitie limitované aj vlastnosťami obrábaného materiálu (tvrdosť.5 Laser pri dokončovaní povrchov Konvenčné dokončovacie procesy v obrábaní (brúsenie.85 rýchlosť rezania daná rýchlosťou posuvu obrobku alebo lúča. Obr. hĺbka rezu (hĺbka prieniku lúča do materiálu) je stabilizovaná relatívnou polohou lúča k povrchu obrobku. obr.87b. smer rotácie brúsneho kotúča pojivo uber materiálu natavemm a odparení m profil laserového lúča povrch obr smer rotácie obrobku triesky smer rotácie obrobku Ob. je potrebné vynaložiť pomerne veľkú energiu. V procese vznikajú vysoké hodnoty zaťažujúcej sily a jej zložiek. K úberu materiálu laserovým lúčom dochádza odparením (plastické materiály a kompozitné materiály) alebo natavením a následným odstránením taveniny prúdom prídavného plynu (kovy a keramické materiály).5.

15 Ť 2. je možné znížením posuvu lúča alebo použitím obecného uhla dopadu lúča na povrch. ktorá je porovnaná cez výpočet špecifickej energie potrebnej na odstránenie jednotkového množstva častíc materiálu.1 J/mm 3 . Zvyšovaním posuvu drsnosť povrchu parabolický rastie.5. čo je rozdiel až jedného rádu. rovnaké hodnoty je možné dosiahnuť aj laserovým dokončovaním povrchov [42]. Pri rovnakom posuve vzniká medzi povrchom materiálu a lúčom väčšia styčná plocha. ale lúč dopadá na povrch pod určitým uhlom./? podľa vzťahu [42]: d f /z 1f'. obr. a je uhol dopadu lúča na povrch.5. priemer sfokusovaného luta — Uber materiálu v dôsledku nestálosti procesu phsmer sfokusovanéhc selektívna hĺbka rezu i -nini lue i m i ü - laseravyN HJJÍK / zmena hbky rezu_ vplyvom zmien v procese Líča a) hĺbky rezu vplyvom zmien v procese 1 uber materiálu v dôsledku nestálosti procesu Obr.212 Progresívne technológie Pri o r t o g o n á l n o i T i d o p a d e laserového lúča na povrch sa tvorí ryhovaná zóna a drsnosť povrchu vzniká ako výsledok priemetu kruhovej stopy lúča na povrch obrobku na základe geometrickej podobnosti. Ak uhol dopadu lúča na povrch nie kolmý. Za predpokladu.87 Účinok dopadu lúča na povrch materiálu a) ortogonálne. Napriek tejto nevýhode je uvedený .5 pm. a teda možnosť odstrániť nepresnosti tvaru po predchádzajúcich operáciách. b) tangenciálne (zdroj: Sheng. 2r f j 2 > 1/2 1 (5. Ko-Wang Liu [42]) Nevýhodou dokončovania povrchov laserovým lúčom jc vyššia energetická náročnosť procesu. že polomer lúča je väčší ako drsnosť povrchu. Zlepšiť vznikajúcu drsnosť povrchu. Výhodou klasických metód dokončovania povrchov je vyšší uber materiálu v porovnaní s laserovým lúčom.COStt (5.88a.19) kde Tf je polomer sfokusovaného lúča. tento jav je dokumentovaný menšími hodnotami drsnosti Ra. to má za následok zníženie drsnosti povrchu. obr. strednú aritmetickú drsnosť Ra je možné vypočítať podľa vzťahu. Kým pri brúsení materiálu PMMA udávajú autori Sheng. Ko-Wang Liu [42]) hodnotu 0. Pre zvolený posuv lúča f je možné vypočítať hĺbku rezu d. Ako bolo spomenuté v úvode kapitoly dosahované drsnosti povrchu pri klasickom brúsení sú v rozsahu Ra 0. 1- ' ť cosa ^ . potom priemet lúča na povrch obrobku môže byť v tvare elipsy.135/cos a (mm na otáčku): Ra l fii f 11. v tomto prípade.5.88b.20) ) Pre závislosť drsnosti povrchu na posuve piati podobný priebeh ako pre klasické rezanie. pre laserové dokončovanie toho istého materiálu je hodnota špecifickej energie 5 J / m m 3 . ktorý piati pre posuv lúča do 0.

odpadajú problémy s vibráciou stroja. • nedochádza k opotrebeniu nástroja (laserového lúča). • nieje potrebná špecifikácia vlastnosti lúča ako v prípade brúsneho kotúča. . nástroja. Ko-Wang Liu [42]) Medzi prednosti laserového dokončovania v porovnaní s brúsením patrí: • jeden druh nástroja (laserový' lúč) je možné použiť pre rôzne materiály. tvrdosť kotúča. tvaru rezania a plánovanie výroby je veľmi jednoduché s podporou PC. kde je potrebné okrem rozmerov určiť druh brusiva. ii) šírka zárezu je úzka a získavajú sa ostré hrany.5. ktoré pre klasické spôsoby brúsenia predstavujú rad technologických problémov. druh pojiva.88 Profil dokončovaného povrchu laserovým lúčom pri dopade lúča na povrch a) ortogonálne b) pod obecným uhlom (zdroj: Sheng. • laserové dokončovanie povrchov je vysoko flexibilná technológia v hodná pre dokončovanie dielcov v širokom rozsahu komplexnosti geometrického tvaru a rôznorodosti materiálov. Vo všeobecnosti je možné doterajšie poznatky a výhody laserového nástroja v procesoch obrábania (Laser Machining) zhrnúť nasledovne: i) laserom sa obrábajú všetky druhy materiálov bez ohľadu na tvrdosť. 3 otafcka 1 OTÁČKA PNEMER LÚČA R. vii) zmena tvaru obrobku. ix) spoľahlivé a veľmi vysokokvalitné rezanie v automatickom cykle.2 Opracovanie laserom LBM 213 spôsob dokončovania povrchov vhodný najmä pre plasty a keramické materiály. vi) bezkontaktné opracovanie materiálov. A) 2 oiačla 1 otáčka 3 01áaia h) Obr. iv) tvar rezu môže byť riadený NC a CNC. pevnosť.5. zrnitosť brusiva a Štruktúru kotúča. v) deformácia rezaných častí je veľmi malá. odpadá zložitosť upínacieho zariadenia. iii) vysoká rýchlosť a presné rezanie je možné zabezpečiť vhodnou voľbou prídavného plynu. krehkosť. viii) na obrobok pôsobí iba laserový lúč.

Nahriatím povrchu pred. na zvýšenie účinnosti procesu a najmä na uľahčenie rezania ťažkoobrobileľných materiálov (podpora lámania triesky pri obrábaní keramických materiálov a legovaných ocelí s nízkou obrobiteľnosťou). Charakteristické parametre procesu pre LAM technológiu sú výkon lasera. Chryssolouris. ako prídavného energetického zdroja. iba k jej nahriatiu do určitej hĺbky. Laser Assisted Machining).90 Zóna rezanie pre sústruženie a brúsenie pomocou lasera ako prídavného energetického zdroja. tepelne ovplyvnená zóna . trieska laserový lúč rezný nástroj tepelne ovplyvnená zóna A Obr. Zaboklicki (1993) [23]. ktoré sa aplikuje pre klasické technológie sústruženia alebo brúsenia tažkoob rob i teľných materiálov a predstavuje altenatívu k procesu brúsenia tvrdých materiálov a k procesom rezania diamantovým nástrojom. Laserový lúč zohrieva povrch obrobku tesne pred hrotom sústružníckeho noža alebo pred plochou brúsneho kotúča. Použitím fokusovaného laserového lúča.6 O b r á b a n i e podporované laserom (LAM) Progresívne technológie Obrábanie podporované laserom (z angl. aby nedošlo k poškodeniu povrchovej vrstvy vplyvom tepla.4. stáva sa poddajnejšou a tvámejšou.5. alebo počas rezania povrchová vrstva materiálu mäkne. Ako zdroje sa používajú CO.89 Zostava pre laserom podporované sústruženie (LAM) < Obr. je zaraďované medzi postupy obrábania s prídavným zdrojom ohrevu povrchu materiálu a poukazuje tiež na univerzálnosť použitia laserového nástroja.89. obr.5. Parametre procesu rezania sa volia v podobných rozsahoch ako pri klasikom postupe.5. Energia laserového lúča sa absorbuje do povrchu a mení sa na teplo.5. Laserový lúč sa používa v tomto prípade ako nástroj na podporu rezného procesu. Intenzita lúča a doba interakcie lúča s povrchom sa volia tak. ale s ohľadom na stabilitu laserového lúča.214 5. Teplota povrchu obrobku závisí na jeho tepelnej vodivosti. Rozsah zmeny vlastností povrchu závisí na dosiahnutej teplote a jej gradiente. LAM predstavuje obrábanie pomocou prídavného energetického zdroja. priemer fokusovaného lúča a rezná rýchlosť. stráca svoje pôvodné mechanické vlastnosti. Nd-YAG lasery s výkonom do 4 kW. ovplyvňuje sa p o v T c h materiálu bezprostredne pred rezným nástrojom. Karagiannis (1997) [17] a König. Anifantis.2. obr..90.

je možné zhrnúť nasledovne [17]: i) prúdenie tepla a radiácia žiarenia z obrobku do okolia.5. tým že sa znižuje jeho opotrebenie.1 kW. LAM technológia ponúka zaujímavé výhody oproti tradičnému obrábaniu.COs (zdroj: König.91 Priebeh zložiek reznej sily v závislosti na reznej rýchlosti pri LAM Podmienky: Obrobok: nitridická keramika SbN* Nástroj: kubický nitrid bóru (KN8) Rýchlosť posuvu vi= 6 mm/min Výkon lasera :1. Obrábanie týchto materiálov predstavuje ešte stále problematický proces.1 kW. axiálne a obvodové vedenie tepla v obrobku. Použitím lasera ako prídavného energetického zdroja sa v procese rezania [17. Zaboklicki ¡23}) Obr.5. vysokopevné ocele a nitridická keramika.5. ii) žiarenie lasera a hĺbka prieniku absorbovaného tepelného toku do povrchovej vrstvy.91. obr. obr. i v) tvorenie ďalšieho zdroja tepla následkom deformácie pri vzniku triesky. • zvyšuje sa životnosť nástroja. viii) opotrebenie nástroja následkom difúzie pri vyšších teplotách a následkom abrazívneho účinku. iii) radiálne. Stroje aj nástroje nie sú ešte dostatočne prispôsobené týmto materiálom a vyžadujú vysoké náklady pri opracovaní. LAM je alternatívny proces pre ťažkoobrobiteľné materiály ako sú zliatiny titánu a niklu.92 Priebeh opotrebenia chrbtovej plochy nástroja pri LAM sústruženi Podmienky: Obrobok: nitridická keramika S Í í N j Nástroj: polykryštalický diamant (PKD) Rýchlosť posuvu vi = 6 mm/min Hĺbka rezu :1 mm Rezná rýchlosť: 50 m/min Výkon lasera :1. 23]: • redukuje rezná sila. vii) prenos energie trenia do systému nástroja. v) odvod tepla zo systému ohriatou trieskou.92 a 5. vi) prenos tepla medzi trieskou a nástrojom následkom trenia a ohriatia.2 Opracovanie laserom LBM 215 Sprievodné javy pri sledovanom procese sú predmetom výskumných aktivít s cieľom vytvoriť vhodnú štruktúru pre priame (on-line) riadenie procesu.5. CO2 (zdroj: König.5. Zaboklicki ¡23}) .93 • zvyšuje sa uber pri rezaní ťažko obrob i teľných materiálov. 30 40 50 60 70 20 40 60 S O 100 Rezná rýchlosť vc [nVrrin] Dráha rezania L [m] Obr.

povrchové kalenie. ako to uvádza Chryssolouris. ktoré sú neprípustné pre obrobky z ocelí" a keramických materiálov. [17]) L A M PROCES Korozivzdomá oceľ Legovaná chróm-molybdénová oceľ (DIN35CrNÍMo6) Stelit (zliatina na báze kobaltu) Inconel 7 1 8 Ti zliatina (ASTTÍA6V) Jemné sústruženie namiesto tradičného brúsenia Frézovanie Frézovanie sústruženie Jemné sústruženie namiesto tradičného brúsenia Frézovanie Sústruženie. tab. • bez lasera [v = 60 m/min) -LAM (v = 170rrĽmln] 5 10 15 Doba frézovania [min] Tab. Pri rezaní sa redukuje rezná sila a sa znižuje opotrebenie nástroja. Povrch SiC vo vodnom prostredí sa ožiari laserom. Fotochemickou reakciou zmäknutá povrchová vrstva je .2 mm Výkon lasera 3 kW (zdroj: Chryssolouris et ai. Samotné ohriatie môže spôsobiť zmeny v mi k ro štruktúre povrchovej vrstvy a podporovať procesy ako napr.93 Porovnanie opotrebenia nástroja pre klasické frézovanie a LAM postup frézovania Podmienky: Obrobok chróm-molybdénová oceľ (DfN35CrNiMo6) Nástroj: spekaný karbid Hĺbka rezu 1 mm Posuv :0. ktoré môže spôsobiť rozklad materiálu v povrchovej vrstve. obr. 5.93 [17].14.216 Progresívne technológie Medzi ďalšie prednosti procesii LAM patrí.14 Aplikácie LAM procesu [17] OBRÁBANÝ MATERIÁL Obr. Použitie LAM technológie je stále vo vývoji a orientuje sa na obrábanie tvrdých materiálov. Táto technológia uvádzaná pod názvom ELACM (Excimer Laser Assisted Chemical Machining) [17] sa používa pre sústruženie karbidu kremíka (SiC) v kvapalnom prostredí (obyčajne voda). LAM má tiež nevýhody. ale sú potrebné pri obrábaní tvrdých kalených materiálov a diamantu [14]. napr. lokálne natavenic materiálu. čím sa vytvorí mäkká vodnatá oxidická vrstva.5. Anifantis. Použitie sústruženia s laserom ako prídavným energetickým zdrojom.5. redukuje náklady na proces v rozsahu 60 ~ 80%. pretože tieto materiály pri pôsobení laserového lúča na povrch výrazne menia svoje mechanické vlastnosti a tým sú vhodnejšie pre rezanie. frézovanie Nltridická keramika V ostatnom čase bola pre obrábanie keramických materiálov vyvinula Špeciálna technológia využívajúca excimerový laser. ako uvádza Kônig a Zaboklicki [23] zníženie strojového času na jeden obrobok a zvýšenie trvanlivosti nástroja. Karagiannis [17]. pre keramické materiály. temperovanie a mikroštiepenie materiálu. namiesto brúsenia. Zvýšenie trvanlivosti nástroja zvyšuje schopnosť presnejšieho riadenia vytváranej geometrie obrobku. 5.

V oblasti obrábania posúva hranice možnosti opracovania ťažkoobrobiteľných materiálov. ale komerčne dostupné zariadenia umožňujú rezať nasledujúce hrúbky pre C 0 2 laser s výkonom 2kW: Nízkolegované ocele 18 mm Nehrdzavejúce ocele 12mm Hliník 6 mm Meď 4 mm . hoci v laboratórnych podmienkach. ktorú možno rezať/deliť: pre laser je veľmi malá v porovnaní s ostatnými procesmi. ktoré majú podobné využitie (najmä abrazívny vodný lúč. Laser sa v súčasnosti používa prednostne na rezanie/delenie materiálov. Laser v synergii s klasickým procesom vŕtania a sústruženia [17. spĺňa vysoké požiadavky strojárskej výroby na flexibilitu. Medzi základné nevýhody patrí vysoká finančná náročnosť pri zavádzaní do výroby.1 + l. 41. ako uvádza Powell [41] boli rezané hrúbky 30 + 40mm. 13.2. • Širka reznej škáry: je pri laseri veľmi úzka (0. obr. Kvalitatívne prednosti lasera v priemyselných technologických aplikáciách v porovnaní s inými zdrojmi energie (inými technológiami) je možné zhrnúť nasledovne [44]: i) extrémna koncentrácia energie na plochu. 19. ú) jednoduchá regulácia výkonu lasera a jeho energetického účinku na materiál.5. a l e j e to rýchlo a ľahko regulovateľný proces. Pri vzájomnom porovnávaní uvedených technológií sa hodnotí [8. v) nevzniká rtg žiarenie v interakcii s inými látkami.5 Porovnávacie hodnotenie laserovej technológie Laser podobne ako abrazívny vodný lúč je v strede záujmu technológie spracovania materiálov pre svoju flexibilitu a univerzálnosť.Omm) a preto sa môžu robiť rôzne tvary a detaily profilu.44]: • Rozsah materiálov: rozsah materiálov pre rezanie laserom jc veľmi široký' (iba AWJ proces poskytuje väčšie možnosti). čo však nie je dané samotnou cenou laserového zariadenia. vi) nie je potrebné vákuum. iii) ľahké ovládanie lúča. Náklady na laser pokrývajú 15 -f 20 % celkových nákladov na vybavenie laserového pracoviska. presnosť a kvalitu. 5. Nepredstavuje síce technológiu s vysokou intenzitou úberu materiálu (not mass materiál removal process). 5. Zároveň umožňuje spojiť proces zvárania a tepelného spracovania do jedného výrobného sledu s obrábaním na jednom obrábacom centre. ktorý je „ekvivalentný" klasickému postupu spracovania materiálov. Je bezkontaktný. bez opotrebenia nástroja a s minimálnymi požiadavkami na upínanie materiálov. iv) „neprítomnosť „ opotrebenia nástroja. Laserový proces sa môže považovať za postup.2 Opracovanie laserom LBM 217 potom opracovaná sústružením diamantovým nástrojom a takto opracovaný povrch má vysoký zrkadlový lesk. 14]. z toho dôvodu sa kvalitatívne porovnávania lasera vzťahujú k technológiám. plazmový lúč a rezanie kyslíkovým plameňom). • Maximálna hrúbka materiálu. ale aj ohýbania a strihania [2. vysoká hustota energie a výkonu. 18. 62].94.

15 Kvalitatívne porovnanie štyroch alternatívnych technológií rezania/delenia materiálov (spracované podľa [41]) Nd Y A G R R KOVOVÉ MATERIALV Rýchlosť Kvalita reznej š k á r y Maximálna hrúbka HAZ Šírka zárezu S R ŕ D q-D RŤD R D VS VD VS VS NEKOVOVÉ MATERIÁLY VS VD VD VD VS S S VD S VS PLAZMA AWJ R R KYSLIKOVÝ PA E LMŇ Kapitálové náklady P r e v á d z k p v é náklady D VD D KRM A EA I K Rýchlosť Kvalita reznej š k á r y Maximálna hrúbka Sirka zárezu Rýchlosť Kvalita r e z n e j škáry Maximálna hrúbka Š irka z á r e z u S N/A N/A N/A N/A POLYMÉRY N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A R R D S N/A WA N/A N/A s D VD S N/A N/A N/A N/A flvD RŤD RŤD Kvalitatívne ukazovatele charakterizujúce hodnotenú technológiu v porovnaní s C O j laserom N/A. abrazívnym vodným lúčom a Nd-YAG laserom.15.94 Porovnanie Šírky reznej škáry pre rôzne technológie [41] Tab.5. VD . S . laser Nd-YAG laser plazmový luč abrazívny vodný lúč kysl i kovy plameň Obr. 553^ CO.slabé. VS . plazmou.veľmi slabé . Ukazovatele charakterizujúce hodnotenú technológiu sú vzťahované k technológii rezania C O . je v tab.5.218 Progresívne technológie Kvalitatívne porovnanie alternatívnych technológií rezania/delenia materiálov.podobné (rovnaké). ako je rezanie kyslíkovým plameňom.5.dobre. D .ve/mi dobre.nepouziteľné. laserom. R .

2. Obr. Tônshajf. AEROSÓLY Obr. ii) in) laserový lúč LASEROVÝ PLYN ROZPLÝLENÉ SVETLO HLUK. znečistenia životného prostredia a bezpečnosti práce. • regionálny účinok sprevádzaný okysličovaním a vznikom jedovatých výparov a splodín. ktorý je charakterizovaný hlukom. Lasery ako vysoko-energetické zdroje pracujú s vysokými teplotami a energetickými hladinami. ako dôsledok produkcie tepla. VIBRÁCIE SEKUNDÁRNE ŽIARENIE PRÍDAVNÉ PLYNY obrobok DROBNÉ ČIASTOČKY. Hľadisko surovinových zdrojov ako je spotreba energie a materiálu.1 Bezpečnosť práce a vplyv lasera na životné prostredie Možnosti lasera ako univerzálneho nástroja ho na jednej strane predurčujú na široké využitie. aby výrobní inžinieri boli oboznámení s potenciálnym zdrojom nebezpečenstva. kritickým stupňom toxicity prostredia a zápachom. Egger.5. Zo všeobecného pohľadu je možné vplyv lasera na životné prostredie posudzovať z troch základných hľadísk. Egger. Ich vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia a na životné prostredie. ale na druhej strane je potrebné poznať riziká spojené sprevádzkovaním laserových zariadení. ktoré je spojené s chemicko-fyzikálnym ohrozením zamestnancov a rizikom spojeným s výparmi.95 ukazuje možné riziká spojené s laserovým spracovaním materiálov.5.95 Laser . Klocke [47]: i) Environmentálne hľadisko. Zdravotné hľadisko zamestnancov. 5. hlukom a svetelným ožiarením sekundárneho charakteru v bezprostrednej blízkosti prevádzky laserového zariadenia.5. kvapalných a plynných vedľajších produktov a možného rizika ohrozenia svetelným žiarením.riziká bezpečnosti práce a vplyvy na životné prostredie (zdroj: Tänshoff. ktoré je možné posudzovať ako: • globálny účinok lasera na ozónovú vrstvu a vznik skleníkového efektu. • lokálny účinok. Klocke [47]) . čoho dôsledkom je vznik pevných. le preto dôležité. emisiou žiarenia.

ii) polyméry so strednou emisiou aerosólov v rozsahu 40f80 mg/m3. sú spojené s ohrozovaním životného prostredia. . PP). či sú to kovové materiály. V napájačom zdroji elektrickej jednotky a tiež komore laserovej výkonovej jednotky je vysoké napätie (jednosmerné okolo striedavé 380V).16 uvádza limitné hodnoty koncentrácie vybraných kovových prvkov. polyméry alebo kompozitné materiály. Nebezpečenstvo vzniku požiaru hrozi pri zásahu zápalných materiálov. fenolov a aerosólové látky.medzinárodná skratka pre limitné hodnoty toxických látok v (mg/m 3 ).220 Progresívne technológie Pre praktické použitie sú lasery zatriedené do 4 tried (J * IV). pár alebo aerosólových látok. Britská norma BS 4803:83 stanovuje hodnotu TLV (Toxic Limit Values) . preto musi byť oblasť. preto musí byť laserové pracovisko opatrené nátermi alebo materiálmi s nizkou schopnosťou odrážať laserové svetlo s danou vlnovou dĺžkou.5 W [47]. s ktorou laser prichádza do styku obklopená tepelnou bariérou schopnou zamedziť Šírenie laserového lúča mimo prevádzkovanú oblasť. v pracovnej 2 000V a pravidelnú 343 100 - • vznik požiaru. následky sú o to nepriaznivejšie. sa zvyšuje číslo triedy. ktoré vzniká dopadom lúča na materiály v okolí. oči je potrebné vždy chrániť ochrannými okuliarami). aby nehrozil zásah elektrickým prúdom (STN Bezpečnostné predpisy pre obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach). Toxické výpary. a toto žiarenie môže spôsobiť vážne poškodenie zasiahnutej časti tela. pretože ich energia fotónov prevyšuje hodnotu 0. Okrem priameho zásahu laserovým žiarením existuje možnosť zásahu tzv. toxické výpary. sem patria polyolefíny (PE. aby sa znížilo riziko ohrozenia výparmi. Pre všetky je stanovená hraničná hodnota koncentrácie výparov v objeme vzduchu. produkujú toxické výpary kyanovodíka. iii) polyméry s nízkou emisiou aerosólov menej ako 10 mg/m 3 . Aj keď priamy zásah laserovým lúčom je bezbolestný. ktorý uvoľňuje škodlivé a nebezpečné výpary. ale je potrebné zabezpečiť kontrolu elektrickej inštalácie. okrem hľadiska bezpečnosti práce a zdravia. stupňa) a očí (hrozí nebezpečenstvo popálenia rohovky. ktoré majú schopnosť odraziť lúč nekontrolovane. Produkuje svetelné žiarenie so silnou koncentráciou. Polyméry podľa chemického zloženia a pod vplyvom ohrevu laserovým lúčom. Laser neprodukuje žiarenie atomárneho typu. to sú polystyrény (PS. Polyméry používané pre laserové metódy spracovania sa podľa množstva produkovaných škodlivých látok delia do troch skupin [47]: i) polyméry s vysokou emisiou aerosólov medzi 140-^130 mg/m 3 . triedy.5. Laserové zariadenie musi byť vybavené výkonným odsávacím systémom. Okrem kovov. Podľa zvyšujúceho sa potenciálu rizika pre prácu a životné prostredie. PS/NB) a polyvinylchlorid. pri práci s materiálmi so sklonom k samovznieteniu. Bezpečnostné riziká laserového zariadenia stanovené podľa britskej normy BS 4803:83 (British Standard) zahrňujú: • vplyv lúča . Lasery používané pre spracovanie materiálov sú zaradené do IV. Tab. • zásah elektrickým p r ú d o m . Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať laserovým zariadeniam na zváranie. pol vami d y a pol y karbonáty. polymetylmetalakrylát (PMMA plexisko). podľa typu lasera. predstavujú aj polyméry riziká pre životné prostredie a človeka. podľa účinkov jednotlivých prvkov na organizmus Človeka. či už vo forme plynov.ožiarenie. tieto jednotky sú síce krytované. sekundárnym žiarením. najmä pokožky (popáleniny až III. • Vysoké teploty v procese laserového obrábania natavujú a odparujú materiál.

Preto je nutné dodržiavať pri prevádzkovaní laserového zariadenia prísne bezpečnostné predpisy. ktoré obsahujú chróm.5. C O : .96.2 m g / m 3 5.0 m g / m 3 3 3 Účinky na zdravie S p ô s o b u j e v á ž n e p o š k o d e n i e zdravia. kobalt. že vytvárajú veľmi jemný a ťažký prach z keramických čiastočiek a silikonu. pôsobí systematicky Pľúcny k a r c i n o g é n Výpary k o v u vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť Výpary k o v u vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť 0. d u s e n i e Vysoko toxické Dražai pľúca Výpary kovu vyvolávajú h o r ú č k u a n e v o ľ n o s ť V ý p a r y kovu pôsobia n a pľúca Spôsobuje anémiu.05 m g / m 0. pre tri druhy najviac používaných laserov pre spracovanie materiálov. • energetickej hustoty alebo intenzity žiarenia. Ďalšie možnosti vzniku rizika pri používaní priemyselných laserov sa posudzujú podľa: • vlnovej dĺžky produkovaného svetelného žiarenia. nikel meď a iné škodlivé materiály.05 m g / m 3 Polyméry s vysokou koncentráciou aerosólov produkujú iba malé množstvo plynných výparov.5.16 Limitné hodnoty koncentrácie vybraných kovových prvkov (zdroj: Powell \4lJ) KOV B e r ý l i u m (Be) Kadmium (Cd K o b a l t (Co) M e d (Cu) Železo (Fe) O l o v o (Pb) Nikel (Ni) Titán (Ti) Zinok {Zn) TLV 0. . Veľkosť Častíc v aerosóle sa pohybuje od 10 nm do 16 um.97 Pri obrábaní a zváraní ocelí. Keramika a sklo sú charakteristické tým.15 m g / m 1. Tieto parametre sa posudzujú podľa energie impulzu a doby trvania impulzu pre daný typ lasera.0 m g / m 3 5.0 m g / m 3 10.5.1 m g / m 3 0. • doby ožiarenia. Doba ožiarenta [s] Európska norma EN 60 825 určuje maximálne prípustné hodnoty ožiarenia MPE (Maximum Permissible Exposure). obr.Tab.0 m g / m 3 0. ako aj pri obrábaní polymérov sa tvoria nebezpečné výpary a ďalšie riziká ohrozujúce bezpečnosť práce a životné prostredie. obr. excimerový laser a Nd-YAG laser.

222 Progresívne technológie 1. ASME J. Kmeger.vyd Dilthey. L i t e r a t ú r a pre kapitolu 5. Wie sc he mann. vysokoencrgctické svetelné žiarenie). A.36 Buda. Egger. Klocke í47J) Doba impulzu i [s] Pružnosť a mnohostrannosť lasera je na jednej strane jeho veľkou výhodou. Inc. 16. Aug.Assisted Laser Cutting of 6. Compact Sources and New Applications.: Off-Axial. ASM International.12.pp. Geiger. J. s. ale na druhej strane je jeho použitie spojené s rizikami bezpečnosti práce a znečistenia životného prostredia (emisia aerosólov a plynov.: Ultafast Lasers: Mature. Laser Group 11.26-27 Engst.Ncnci.00E-10 1. 32. 11/1996 p.. Luder. Bellows. (1997). 9.. 4. Bčkcš. Muller.5.ed. 8. M. D. Firemné matreiály MedíCom.. May (1995) pp.O0E+O5 1.: Modeme Blechumformung . 6..M. Kohls. (1982). Special Report 743. Bratislava. Coremans. J. Foerster.00E+01 Obr. A. Thermal Design and experimental Analysis of Laser and Electron Beam Hardening.97 Rozsahy energie impulzov a doby impulzov pre priemyselné lasery 1. Baibach. R. American Machinist.5.offen für neue fachübergreifende Denkansätze. s 431-^36 15. M..s. 309 -313 10. R. J. SVTL. Die Anwendung des Lasers in der Fertigung..l87 Bengtsson. of Engineering for Industry. M.'.No5. G.: The Industrial Laser Annual Handbook.Jet. March.0QE-02 1. M. Blech Rohre Profile 42. P. (1993) pp.0QE+02 1. 12.J.Machining. Technica 15/16 (1996) s 41-49 13.35 mm Thick Stainless Steel ASME J.00E-06 1. SV 1 0 . O. 9. Naso. F. M.: Technische und wirtschaftliche Randbedingungen der Lasermaterialbearbeitung. 18-29 Belforte. U.: Bänder Bleche Rohre.2000. Levitt.. a.A.0OE+O6 (zdroj: Tänshoff. Werkzeuge. (1967) l. (1991).Metals Handbook . A.F. Vol.329 14. Firemné materiály Coherent.O0E-01 1.: Simulation des Laserstrahl S c h e i d e n s von Kunststoffen... V. Nov (1991).2: 1. Geiger. (1992) Festa. ASM . (1995) No.. s. March.00E+03 I 1. 2. 272-276 . J.. wiWerkstaustechnik 81.: Drilling without Drills. Form. ofEngineering for Industry. P.p. Hsu. A. 5.. (1988) Ediúon SV 1989. B. 7. 3. American Laboratory.W.: Teoretické základy obrábania kovov.: Je možný technologický pokrok bez laseru. Gas . Molian.1 1 . Manca. Vol 115. Vol 117.

(1995) pp..T. of Engineering for Industry. Plansee Proceedings.34.. Condc.2. Industrie-Anzeiger 43/44. Warsaw. Anifantis.Vol 97. F..F. Powell. 1. R. 2000. Lasers in Engineering. No 1-3. M. 28-30 20. Journal of Laser Application.(1993).. Vol 117. Lukoviö. (1995) pp. (1976). CA. O. 62-72 19. 157-163 32.. M. pp. D. Ono. pp 23-37 36. Klocke.448-462 21.: Study on the relationship between laser processing sound and material removal charakteristics. Chen. Oliviera.W. König. W.of Material Processing Technology . Jirka.3 s. (1987).216-230 23.5.-J. J. Karagiannis. V. (1984).. 33.W. Interceram 45. Niemeyer. No 5. Kurita. ASMEJ.. Vačkáŕ. Bienhorn. König.211-215 34. J. V. Lau. R. ASME J. VDI-Z 135.. M... London. pp. In.: C 0 2 Laser Cutting. pp. Vol 119. 766-769 18. F. S. 1999. č. Murray . Nr. Abrasion and Erosion.2. Kaczmarek. Chmelík.: Schneiden und Abtragen mit dem C O : Laser. TyrerJ. s. Zborník s konferencie laserové spracovanie materiálov. pp. Un-Conventional Machining Composite Materials. 1998. Conde.C. (19S8). Brožek. Vol. T. Kaminski. Lotsha.l. pp 179-184 37. (1984).1998 pp.3mm thick STZ. J. No.: Laser Assited Hot Machinihg Processes technological Potentials. A.: Opracovaní skla laserem.5. Vol.A. MatuSek. (1993) pp.. No A 1999.. Dausinger. M. M. Aug. NewYork. M. Sheng. Trasser.B. Murray.: Laser Grooving of Composite Materials with the Aid of a Water Jet Steel ASM E J. Chryssolouris.. P.část Sklár a keramík 34. 629-636 .: Effect of Operating Parameters on Surface Quality for Laser Cutting of Mild Steel.R. Mar-Apr. Ihleman. Wydawnictwo naukowotechniczne.. 2.J.T. R. Sheng. Industrie-Anzeiger 97. Journal of Laser Apll i cation.A.: Advanced Methods of Machining.: Pulsed C 0 2 and Nd-YAG laser drilling of PSTZ.587 -607 28. 57-58 26. pp. König. F. N. s...N.. No. Smith. J.5. May 1997.: Zváraní e-S varovaní 48. ICALED'97. of Engineering for Industry. s.131 31.. T.3 6 2 38.M.J. 34-39 24. Marinescu.2 Opracovanie laserom LBM 16.část Sklár a keramik 34. Morita. Fondrek. W. F.: Principles of Machining by Cutting. Kolenič.. E. Cemented Carbides and Hard Materials 1997.A. D. Tyrer.: Maching of composites with high intensity solid lasers. May (1993) p. van Luttervelt. of Manufacturing Science and Engineering. 125..Trasser.J. (1987). R.: Läse runterstutzte Dreh be arbeitung von Siliziumnitrid-Keramik. Laser Materials Processing. 3 5 9 . Vol 115. V. Revista de matalurgia Vol. McGcough. KoseČek.206-209 39. T. S. Lee. of Materials Processing Technology 48. Zaboklicki.: Rezaní laserem.: Opracovaní skla laserem. Nov. G. čis. Anastasia.N. Annals of the CIRP Vol. J.. Strojírenská výroba čis.. (1995). P.: Micromachining of A L 1 O 3 Ceramics by Excimer Laser. pp.-J.: Schnittflächen beim Laserstrah Ischeiden von faserverstärkten Kunsttstoffen. Plenum Press.1997 pp. 1993 Led. et aL: Ultras hon pulse laser machining. 85.169-173 40. G. Košice 1988 s 181 29. 1999.. Wiedmaier.M.. Led.. W. Čis. 18-21 25.0. Chapman and Hall.. Matušek. M.. Vol 11..: Micro Machining of Hard Materials Using Nd:YAG Laser. D.. X.K. Bergs. Vol 9. of Engineering for Industry. Ko-Wang Liu: Laser Machinig for secondary Finishing Applications.: On the Selection of Manufacturing Methods Illusuated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials. 1 .Kl-22 41. s.39/2 (1989).: Nd-YAG laser drilling of 8. Meiners. eial.: Femtosecond ultraviolet laser micromachining of A1 2 0 3 ceramics. Ou'viera. P. Wehner. Vol 115. 35. I.205 27. Chryssolouris.Lee. Perry. I«. Vilar. Mendes. pp.. 42. Yue. W..R. 199 .: Laser Assisted Machining: An Overview. Vol..314—316 30.T. Vol 11. No.F. I.6.S. ASME /. 5/6.: Obrobitelnost materiálu laserem. M.83.4 1999 s 81-85 22. Laser Materials processing. part 1 1998. Vilar. Nov (1997) pp. Oct. J. J. A.ed.: Laser assisted grinding of ceramics.E123-E127 223 17. N.

Vol 29A. Hesencr. M. Brcdt. Tönshoff. Dearbome. (1986). pp. (1988) pp. 53. Kordas. In: TECHNOLÓGIA 95. R.P. N.: Laser Cutting of Reinforced Materials. E. Zhang. C: Nach CO? . Turfía. Annals of the CIRP Vol.I996 57. l. SME. SV 8/9. 468 45.P. H. Applied Science and Manufacturing. CD media. Rinke. Snoeys.AI14-A121 49.K.. of Engineering for industry. April 2000..M.R. Oct. Tönshoff. 1989 47. 17í 175 56.C.8 1998. Taniguchi.: Application an Safety of Industrial Lasers.5. N.: Nd-YAG Laser Machining SiC fibre Porosilicate Glas Composites. 33 č. p. 1998 pp. Z. Dekkyser. TR Transfer Nr. W. Tagliaferri. 65-73 62. Vol 110. R.. Wais. . pp 955-964 54. Maňková. Overmeyer.W. Urbänek. Annals of the CIRP Vol.H. Fašková. Klocke..nun Nd:YAG-Laser fur Blechbearbeitung.25. Clarendon Press Oxford.1 Marcel Dekker New York. Part I.1 Machining. Vol. J. A.: New Machining Concepr for Manufacturing Microstmctures with Excimer Laser.R. Chryssolouris. Part II. 451-467 i3.. and Nd-YAG Laser Machining.I. 10 No..M. lasera pri rezaní oxidickej keramiky.6.8 1998. H.vyd. Kreutz.: Schittflächen beim Laserstrah I sc h ne i den von faserverstärkerten Kunststoffen. Feb. STU Bratislava.J.1983 s. Košice . Alfa Bratislava. 1998 pp. 1989 46..83.l.445 58... 153-162 50. E: Theoretical Aspects of Laser Machine Tool. Jandeleit.: Improved surface quality of rotation symetrie structure by excimer laser micromachining.1-15 44..T.553-568 48.l Aug... Hanbook of ceramics and Composites Vol. Wilson.K. et al. I.K. F: Environmental and Safety Aspects of Electrophysical and Electrochemical Procesesses. R.F. E. I.okt. 1990 pp. 885-891.: Fundamental Investigation of Micromachining by nano-and picosecond Laser Radiation. Vol. 1983 51.: Application of High Lasers in Manufacturing. A. Trassser. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. Grauman. Sklár a keramík... pp .. R. Hoult. Modest. 11.. Wehner. M. ASME J. M.. roč.R. Applied Science and Manufacturing.. Staelens.: Špeciálne metódy zvárania. Tuersley.28/2/1979. J.P. Vol 29A. H.: Energy Requirements for Ablation or Decomposition of Ceramics during CO.P.l995 s.. 7.. F. pp.. Presentation in TEMPUS Project 12310/97.: Nd-YAG Laser Machining SiC fibre Porosilicate Glas Composites. Applied Surface Science 127-129.20/23 59. Schachrai.No. PashbyJ.212-218 60. G.I.57-58 52. L. Wijers. Hoult. Šiman. 55.: Technologie laserového delení materiálu. M.-J. Industrie Anzeiger 43/44/1987 pp. ICALED'97 Laser Materials processing.224 Progresívne technológie 43. 1997. Vol. Varga. (1989). F. Ostendorf.P... A. Varga. J. Annals of the CIRP I Keynote Papers 1997.: Dekorácia skla laserom. Maňková. N.: Energy Beam Processing of Materials. Castellani Longo.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes.T. S. Jo urn al of Laser Application. L: Aplikácia CO.997 pp.V.: Použitie C 0 2 lasera pri delení keramiky In: LNTERANTIKOR 96 Košice 24.. 1/2 (1996) s. Tönshoff. pp 947-954.sept.35/2. I. No. Machining Science and Technology.V. Poprawe. Egger. Tuersley. Vol. Weichenhain. Lonerga.. V. Horn. 61. Zavanella. Pashby. L.

teplota úplne ionizovanej asi 100 000 °K [6].1 Vznik plazmy a plazmové zariadenia Plazma je pojem zavedený pre osobitný stav plynov. Vzniká ionizáciou plynu pri vysokých teplotách nad 20 000"C. Môže byť čiastočne alebo úplne ionizovaná. ktoré prestavuje pomerne širokú oblasť použitia plazmy [6]. Ako zdroj tepla pre ionizáciu plynov sa v technickej praxi najviac používa elektrický oblúk. Plazma je elektricky vodivá a podlieha účinkom elektrického a magnetického poľ. je elektricky vodivý stav plynu. Teplota čiastočne ionizovanej plazmy je 5 000-^ 15 000 "K. elektrónov) bez pevnej vzájomnej väzby. . rezanie tenkých plechov. ktorý sa na Zemi vyskytuje len výnimočne.tých rokov XX. • obrábanic/sústruženie pomocou plazmového lúča jednak ako zdroja lokálneho ohrevu materiálu pred odrezaním triesky (princíp je podobný ako pri technológii LAM . Ako celok je plazma v ustálenom stave elektricky neutrálna. napr. rezanie hliníkových platní. Prvé priemyselné zariadenia používajúce plazmu na rezania boli prevádzkované okolo roku 1955 [7]. zaviedol /. Samotný elektrický oblúk je plazmou s nízky stupňom ionizácie [6].'. napr. Langmuir v roku 1923 fyzikálny pojem plazma.3 Obrábanie lúčom plazmy Plazmové spôsoby rezania (medzinárodne zaužívané označovanie PBM Plasma BeamMachining alebo PAM Plasma Arc Machining) sa začali používať začiatkom 50 . prípadne mechanicky kompenzovaným iónovým zväzkom.5. Termín plazma sa používa pre označenie veľkého počtu častíc (atómov. a väčšinou aj je.3 PAM 5. Prvé teoretické práce z problematiky plazmového oblúka stabilizovaného vodou uverejnili v roku 1922 Gerdien a Lotz [6]. storočia ako alternatívne spôsoby rezania hliníkových a iných neželezných materiálov namiesto rezania kyslíkovým plameňom. • 5. • zváranie. Plazma. rezanie korozivzdorných ocelí o hrúbke až 25 mm [3]. ktorá môže byť. Hlavné oblasti aplikácie plazmového lúča sú: nanášanie povlakov plazmovým lúčom. ako štvrté skupenstvo látky.. Je to zmes elektrónov a kladných iónov. vysokokvalitné kovové a keramické povlaky o hrúbke 0. z ktorých aspoň niektoré majú elektrický náboj a v dostatočne veľkom objeme je súčet kladných a záporných elektrických nábojov nulový. jednak ako priameho úberu materiálu jeho postupným odtavením. pri ktorom sa plyny stávajú vodivými.laserom podporované sústruženie). • rezanie/delenie materiálov. alebo ako elektrický výboj medzi anódou a katódou.3. molekúl iónov.1 mm odolné voči korózii. Pre zvláštny stav plynov. Plazma sa najčastejšie môže tvoriť ohriatím látky na vysokú teplotu alebo elektricky oblúkovým výbojom medzi dvoma uhlíkovými elektródami. teplote a opotrebeniu. pri ktorom sa stávajú vodivými ionizáciou atómov. rozložená vo vnútri plynu z neutrálnych častíc.

ako argón (Ar). • vodou. hélium (He). argón a vodík (Ar + H 2 ) . • fokusačné plyny. ktoré sa podľa funkcie delia na: • plazmové plyny. • priemer lúča. ktoré sú privádzané priamo do oblúka. ktoré obklopujú plazmový lúč a oblasť tavenia materiálu a chránia ich pred účinkami atmosféry. ktorý horí medzi netaviacou sa elektródou (obvykle zápornou woífrámovou katódou) a rezaným materiálom (kladnou anódou). • prúdiacim plynom. • hustom prúdu plazmy. Záporne nabitá elektróda a kladne nabitý obrobok tvoria oblúk.98 Základná konfigurácia horáka pre plazmový oblúk. argón a vodík (Ar + H 2 ). C O 2 . Plazma sa vytvára rozkladom molekúl týchto plynov za vysokého vývinu tepla. Stabilizácia oblúka znamená udržanie lúča plazmy v určitom požadovanom kontrahovanom (zúženom) tvare a to je možné zabezpečiť: • tvarom dýzy plazmového horáka. • Na vlastnosti plazmy vplývajú vlastnosti používaných plynov. I I prívod primárneho (plazmového} plynu prívod sekundárneho plynu alebo vody vonkajši plášť luč plazmy Obr. Plazmový (primárny plyn) je ionizovaný a ohrievaný na vysokú teplotu.5.98 znázorňuje základnú konfiguráciu plazmového horáka. vzduch. • ochranné plyny.226 Progresívne technológie Na vytvorenie vhodného stavu plazmového oblúka sa zaužíval názov stabilizácia oblúka. ktoré slúžia na zužovania lúča pri jeho výstupe z dýzy plazmového horáka. najčastejšie sa používajú argón (Ar). Na dosiahnutie technicky kvalitnej plazmy je potrebné sledovať parametre tvoriacej sa plazmy: teplotu a elektrickú vodivosť {zvyšovaním veľkosti prúdu sa zvyšuje teplota a elektrická vodivosť plazmy).5. Sekundárny prívod plynu chráni oblasť tavenia materiálu. kde sú ionizované. Obr. dusík ( N 2 ) . kde výboj vniká medzi záporne nabitou elektródou a kladne nabitým materiálom. Takto konštruovaný horák sa nazýva transferovaný horák. pri prechode elektrickým oblúkom. (zdroj: [7]) V/A otrobek (+) . • stupeň fokusácie lúča po výstupe z dýzy. argón a dusík (Ar + N 2 ) . dusík (N 2 ). obyčajne sa používa argón.

Netransférovaný (tiež neprenesený) oblúk sa tvorí iba v samotnom plazmovom horáku medzi dvoma elektródami. plazmového horáka a riadiacej jednotky (obvykle NC alebo CNC riadenie).5. spôsobu chladenia (priame chladenie vodou. ktoré používajú prenesený (transfcrovaný) a neprenesený (netransférovaný) oblúk. plazmu sa zaužívalo označenie plazmový lúč (plasma jet). chladenie plynom). b ilustruje vyššie popísané základné typy plazmy. 5. Používa sa pre nevodivé materiály. Obr. Pre takýto plazmový lúč sa zaužívalo označenie plazmový oblúk (plasma arc).100 Netransférovaný plazmový oblúk (zdroj: [3]) ELEKTRÓDA ZÚŽENIE Obvykle sa pre plazmové obrábanie používa v tomto prípade označenie PAM Plasma Arc Machining. tvarovanie plazmového oblúka. nepriame chladenie vodou. medzinárodná skratka pre opracovanie plazmovým lúčom je PBM Plasma Beam Machining. ktoré musia zabezpečovať: prívod prúdu na elektródu (obyčajne wolfrámovú). Plazmové horáky je možné rozčleniť podľa: výkonu (výkon je udaný súčinom prúdu a napätia oblúka). na obr. fokusačného a ochranného.100 netransférovaného oblúka. V prvom prípade sa elektrický oblúk tvorí medzi elektródou vo vnútri plazmového horáka a materiálom. vysokofrekvečný ohrev 1 Ä elektróda < Obr. .99 je schéma zapojenia transferovaného oblúka.j. • • • • Dôležitou časťou plazmového zariadenia sú plazmové horáky. prívod pracovných plynov t.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 227 Plazmové zariadenie pozostáva zo zdroja energie.5.99 Transferovaný plazmový oblúk (zdroj: [3]) vysokofrekvefný ohrev • Obr.5. Používa sa pre vodivé materiály. Na obr. ionizátora. V tomto plazmovom horáku je dýza menej tepelne namáhaná. Pre ionizovaný plyn resp.5.101a. plazmového. 5. Plazmové zariadenia sa delia na dva základné typy. usmernenie lúča na miesto rezania.

Výtoková dýza je odizolovaná od vodivých častí horáka. vstrekovania vody a iné). Najčastejšie používaný plazmový plyn je zmes argónu. b. dusíka. zirkón. vodíka a stlačeného vzduchu. obr.5.5. hluku a UV žiarenia. Rezanie plynom stabilizovanou plazmou je ekonomicky nákladné (používanie inertných plynov) a doporučuje sa pre rezanie materiálov ako sú korozivzdomé ocele. ktoré je zabezpečené konštrukciou plazmových horákov.102 sú znázornené používane druhy klasických plazmových horákov s priamym a nepriamym chladením vodou. obr. hlinik a neželezné kovy. druhu materiálu katódy (wolfrám.228 • • • • Progresívne technológie zloženia plazmového plynu (oxidačný. obyčajne vodou. prachu. Rezanie pomocou plynom stabilizovanej plazmy je často sprevádzané vznikom dymu.5.5.102c. ktoré sú ekonomicky menej nákladné a sú vhodné aj pre rezanie nízko legovaných ocelí. Pre plazmové rezanie sa používajú plazmové oblúky stabilizované vodou (staršie konštrukcie) alebo zmesou plynov [6]. pracovného systému horákov (na princípe stlačeného vzduch.101 a) Plazmový oblúk -plasmaarc b) plazmový lúč -plasmajet (zdroj: [5]) Na dosiahnutie úzkeho zväzku plazmy s vysokou teplotou je nevyhnutné intenzívne chladenie. Tieto zariadenia umožňujú rezať ocele až do hrúbok 150 mm [3]. ktoré musia byť odsávané. použitia.102 a. wolfrämová elektróda (katóda) i woífrámová elektróda (katóda) I Obr. chladením pomocou prietoku plynu. Na obr. Horák je chladený chladiacou kvapalinou. na horáky pre ručné alebo strojné rezanie. neoxidačný). alebo chladiacim plynom. Súčasné rezacie plazmové zariadenia pracujú na princípe plynovej stabilizácie. V ostatnom období sa do popredia záujmu dostáva plazmové rezanie so stlačeným vzduchom (air piasma systém) a plazmové horáky so vstrekovaním vody (water -injected plasma). . haŕhíum). Dochádza k vzniku veľkého množstva zdraviu škodlivých oxidov dusika.

I02 Druhy plazmových horákov s rozdielnym chladením: a) priame chladenie vodou b) nepriame chladenie vodou c) chladenie plynom (zdroj: [8] podľa ponuky fy Linde) Obr. že pri vysokých teplotách okolo 50 000 K.5.53 Obrábanie lúčom plazmy PAM chladiaca voda plazmový plyn chladiaca voda plazmový plyn 229 chladiaci plyn plazmový plyn Obr.103 Systém plazmového horáka so vstrekovaním vody (zdroj: [3]) Chladenie vodou priaznivo ovplyvňuje šírku rezu a samotnú kvalitu rezu. • zvýšenie rýchlosti rezania a dosahované pracovné prúdy okolo 600 A. Ochrannú clonu okolo zóny rezu tvorí opäť voda. zbytok vody asi 90% vychádza z dýzy vo forme kužeľa (vodná clona) a má chladiaci účinok na povrch materiálu a zároveň zabraňuje tvoreniu oxidov v zóne rezu. ktorá je vstrekovaná cez prídavné radiálne kanáliky dýzy do plazmového lúča. Výhody tohto typu horáka v porovnaní s horákmi na princípe plynnej stabilizácie sú : zvýšeniestabilityoblúka. • zvýšenie trvanlivosti dýz. 1 . zniženie tepelného ovplyvnenia povrchu. aby sa odparovala [3J. takmer pravouhlé hrany rezu. Obr. " vysoká kvalita rezu. voda vytvorí okolo oblúka tenký film namiesto toho.5. Ako plazmový plyn sa používa dusík a fokusačný plyn nahradzuje voda. V novšich konštrukčných prevedeniach týchto typov horákov sa používa vírivé vstrekovanie vody do plazmového oblúka.5. čo spôsobí.103 znázorňuje princíp plazmového horáka so vstrekovaním vody. Pri tomto spôsobe sa odparuje asi 10% vody.

čím sa znižuje hluk a výpary zo zóny rezu a rezanie menej znečisťuje životné prostredie. hliník a jeho zliatiny. meď a jej zliatiny. ktoré sú považované za typy horákov redukujúce znečisťovanie životného prostredia. zároveň sa zvyšuje rýchlosť rezania o 2 5 % [3]. (zdroj: [8] podľa ponuky fy Linde) a) plazmový horák so vstrekovaním vody a vírivým prstencom b) plazmové rezanie pod vodou {horák je ponorený asi do 80 mm hĺbky) Obr. napríklad korozivzdorné ocele. rezať možno aj pod hladinou vody.2S0 Progresívne technológie • • menej výparov a dymu. Kvantitatívne a kvalitatívne porovnanie prevádzkových charakteristík jednotlivých typov vyššie popísaných plazmových horákov uvádza tab.5. chróm-niklové legované ocele. Obr.104 znázorňuje druhy plazmových horákov so vstrekovaním vody. znižuje prašnosť a vplyv ultrafialového žiarenia.5. Obr.104 Druhy plazmových horákov so zníženým pôsobením na znečisťovanie životného prostredia.105 ukazuje systém plazmového rezania so stlačeným vzduchom. ktorý sa pôsobením vysokých teplôt v elektrickom oblúku rozkladá na svoje elementárne zložky.5.5. Kyslík ako jedna zložka stlačeného vzduchu je v prostredí plazmy vysoko reaktívny a pôsobí oxidačné pri rezaní väčšiny kovových materiálov. Ako plazmový plyn sa používa stlačený vzduch.Hf) nakoľko woífrám ľahšie reaguje s kyslíkom. Pre plazmové rezanie so stlačeným vzduchom sú vhodné elektricky vodivé materiály. Okrem chladenia oblasti rezu použitie plazmového rezania pod vodou (obr.17 [3]. .5.104b) znižuje výrazne hladinu hluku pod 80 dB. Pracovná wolfrámová elektróda je v tomto prípade nahradená elektródou zirkónovou (Zr) alebo meď-hafniovou (Cu .

2 106 49 200 2. rezania materiálov alebo tvorenia povlakov. s laserom.2 106 15 150 1.4 64 70 350 4.105 Systém plazmového rezania so stlačeným vzduchom (zdroj: [3]) vzdia enost (standoff) obrobok Tab.9 32 15 150 1.9 114 3. Teoretické základy úberu materiálu pri plazmovom rezaní nie sú dostatočne rozpracované v porovnaní napr.4 95 58 235 2. 7 MW/m 2 ) charakterizujú prednosti plazmového rezania v porovnaní s rezaním plameňom.4 51 15 150 1. Pri vysvetľovaní princípu úberu sa využíva teória. odtekanie.3. - Lineárna intenzita m/h rezania 229 107 331 343 114 5. zvárania. ktorú v 70-tych .1 Ť 68.9 381 6. Tieto javy sa potom využívajú na technologické procesy tavenia. odparovanie.2 Mechanizmus plazmového rezania materiálov Princíp plazmového rezania spočíva v tavení deleného materiálu extrémne vysokými teplotami. 3. Ako udáva McGeough [3].7 5.8 6. maximálna intenzita prenosu tepla je v rozmedzí 8 -ŕ 19 MW/m".9 183 15. odstrekovanie.5. teplota kyslíkovo acetylénového plameňa jc okolo 2 900"C.7 5.7 5. sublimácía alebo rozprašovanie.5.9 32 64 250 2.17 Porovnanie prevádzkových charakteristík jednotlivých systémov plazmového rezania [3] Rozmer Parameter Plynom stabilizovaný systém Systém so vstrekovaním vody Systém so stlačeným vzduchom Hrúbka materiálu Rezná rýchlosť Výkon Prúdová intenzita Prietok vzduchu Prietok dusíka Prietok COa mm mm/s kW rrŕ/h m3/h m3/h 3.7 . ktoré sa tvoria vznikom plazmy.8 _ .8 15. čo je oveľa nižšie než pre plazmový oblúk. Pri styku plazmy s povrchom tuhého materiálu nastáva vplyvom vysokej teploty tavenie materiálu.2 74 58 300 4. Vysoké teploty (17 000 Ť 33 000 "C podľa [3]) a vysoká intenzita prenosu tepla do materiálu (24.9 34 89 400 4.7 267 | 6.3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 231 chladiaca voda elektróda (med -ílärniurŕif plazmový plyn tesniaci uzáver Obr.5. | 15.7 .

232 Progresívne technológie rokoch publikovali Moss a Sheward (1970) [3]. v. Uber materiálu nastáva jeho tavením a následným odplavením vo forme jemne rozprášenej tekutiny. na dosiahnutie čo najvyššej teploty je potrebný veľmi malý priemer dýzy. L je celková energia potrebná pre proces rezania na natavenie jednotkového množstva materiálu (J/kg 1 ). Rýchlosť rezania sa lineárne zvyšuje so zvyšovanim výkonu plazmového horáka. vzdialenosť medzi horákom a materiálom (stand off). b) zvyšovanie vzdialenosti zvyšuje nároky na výkon lúča. Proces úberu materiálu (rezanie/delenie) plazmou je ovplyvnený nasledujúcimi parametrami: • priemer dýzy. t. rýchlosť rezania a životnosť dýz. p merná hmotnosť materiálu (kg/m 3 ). vplýva na kvalitu reznej Škáry. rýchlosť rezania. hélium. V (5. Pre vzdialenosť medzi materiálom a horákom. Plazmové plyny svojou cenou ovplyvňujú náklady na proces. ktorá zahrňuje straty a V je rýchlosť prúdenia plazmy (mVs).101b). ktorú plazma uvoľňuje pri styku materiálom. Potrebný výkon sa mení v závislosti od druhu a hrúbky materiálu. zdroj výkonu pre oblúk. a napätia 100 Ť 250 V. použité plazmové plyny: argón. že materiál obrobku absorbuje všetku tepelnú energiu. p. platí: a) kvalita reznej škáry sa zlepšuje so znižovaním vzdialenosti a zvyšovaním intenzity tepla. Kvalita rezu závisi na tepelnej intenzite. alebo odparením materiálu.H 2 .4 * 76. Užitočný výkon pre rezanie plazmou je okolo 250 kW. Z vyššie uvedeného predpokladu Moss a Shetvard [3] odvodili vzťah pre energiu potrebnú na rezanie/delenie materiálu: E = c. Malé priemery dýz zružujú ich životnosť (zvyšuje sa sklon k opáleniu výtokového otvoru dýzy). potom intenzita prenosu energie sa určí ako: E = K. Platí to pre • • • • .21) kde K je konštanta (<1). L (5.h| . Intenzita prenosu energie E z plazmového oblúka do materiálu je daná rozdielom energie medzi dopadajúcim lúčom plazmy a energiou potrebnou na tavenie materiálu. Zaužívané priemery otvoru dýzy sú udávané v rozsahu 0 . 3 5 mm [7].6 . Rovnako ovplyvňujú kvalitu rezu. t hrúbka materiálu. natavený a odtekajúci kov má teplotu Tj (°K) a absorbovaný 3 obsah tepla H 2 (J/m ). So zvyšovaním hrúbky materiálu rýchlosť rezania klesá. 7 9 . prípadne chemickou reakciou medzi materiálom a plazmou. pre prúdy v rozsahu 50 ~ 1000 A. dusík a ďalšie. ktorá sa môže meniť v rozsahu 6. Je dôležitá pri rezaní plazmovým lúčom stípovitého tvaru (pozri obr.2 mm. v rýchlosť rezania. Je založená na predpoklade. na dosahovanú drsnosť.5. na veľkosť tepelne ovplyvnenej oblasti (HAZ).22) kde: c je šírka reznej škáry. Ak lúč plazmy o C teplote Ti ( K) má energiu h[ (J/s).

107. V prípade. 5. 5. 10000 O b r .108. pre skosenie hrán materiálov pred zváraním pri výrobe koľajových podvozkov pre vagóny). Obr. Chan [1J) 30 40 50 60 rýchlosť rezania [mm/s] šírka reznej škáry a kolmosť h r á n .93).3 Obrábanie lúčom plazmy PAM 233 procesy. kde šírka reznej škáry môže byť v hornej časti až 7 mm a v spodnej okolo 4. Taktiež výrazným zošikmením hrán v rozsahu 2 + 10° vo zvislom smere (pozri obr. Pashby.5.106 Porovnanie závislosti rýchlosti rezania na hrúbke materiálu pre rôzne technológie rezania/delenia materiál S7 1 3 (zdroj: van Luttervelt [2]) 10 100 Hrúbka materiálu [mm] Na obr.5 g f m 1.5.106 ilustruje túto závislosť pre laserový lúč. 5.3 E N 1P1 ' (U O b r . Obidva druhy materiálov sú považované za ťažkoobrobiteľnč materiály. 5. plazmu a kyslíkový plameň. 7 0 . šírka rezu. HAZ) na zmene reznej rýchlosti pre dva druhy materiálov najčastejšie používaných v leteckom priemysle.5. ktoré využívajú tepelnú energiu na natavenie materiálu pri jeho spracovaní.kompozitMMU 1 J ~ 1 _ 1.109 a 5..5.5 mm [4]. ide o vysoko čistú zliatinu hliníka a medi (AA2124 podľa ASTM) a kompozitný materiál s kovovou matricou na báze hliníka (MMC metal matrix composite). ak sa rozdelené kusy použijú pre zváranie zošikmenie hrán je výhodou (plazmové rezanie sa používa napr. Rezná škára po rezaní plazmou je charakterizovaná výraznou šírkou až niekoľko milimetrov v porovnaní s rezaním laserom alebo kyslíkovým plameňom. Ako príklad možno uviesť rezanie platne o hrúbke 25 mm.107 Závislosť šírky reznej škáry na rýchlosti rezania systémom plazmového oblúka HTPAC (High tolerance plasma arc machining) (zdroj: Moult.4 11 hliníková zliatina J-IE 7 1 . 1.110 sú znázornené niektoré vybrané závislosti kvalitatívnych parametrov rezania {drsnosť.

109 Zmena hĺbky tepelne ovplyvnenej oblasti (HAZ) na rýchlostí rezania systémom HTPAC Sledovaná bola samostatne spodná a horná časť reznej škáry (zdroj: Hoult. Chán [1}) 30 rýchlosť rezaná [mm/s] 70 140 120 Obr. Tento jav je spôsobený vírivým pohybom plynu v smere proti pohybu hodinových ručičiek. 5. . Ľavá strana dosahuje sklon niekedy až 15° [3].234 Progresívne technológie Zaujímavosťou pri plazmovom rezaní je skutočnosť. Že tvar hrán po rezaní je odlišný na pravej a ľavej strane (relatívne v smere pohybu materiálu). Pashby. Chan 1 j) 30 rýchlosť rezaná [mm/s] Natavený materiál z miesta rezu je obyčajne odvádzaný plynom s vysokou prietokovou rýchlosťou. 5. . pravá strana ( M M C ) pravá stana (Al zliatina) ľavá strana ( M M C ) ľ3vástrana(Alzliaína] Obr. 5.60 rýchlosť rezaná [mm/s] 70 Obr. Pod touto .110 Tepelne ovplyvnená plocha na pravej a ľavej časti rozrezaného materiálu v závislosti na zmene rýchlosti rezania systémom HTPAC (zdroj: Hoidt.108 Závislosť dosahovanej drsnosti povrchu na pravej a ľavej strane deleného materiálu na rýchlosti rezania systémom plazmového oblúka HTPAC (zdroj: Hadí. . Pashby. Pravá strana má obyčajne menší sklon..Al Zii3trei n B » .110.Al zliaf na 40 20 0 horná Čast rezu -MMC § 8 40 . Dokumentujú to aj grafy na obr. 5. Chán [i]) 100 -MMC ssodná iasf rezu [ . . asi 3°. 8D.108 a 5. Pashby. Čo má za následok tvorenie čistého hladkého povrchu na ľavej strane rezu.

Pričom pojL-m machining sa používa v tomto prípade pre popis odstraňovania materiálu z povrchu. éasto až do hĺbky 1. nanášania povlakov na báze keramiky. horčík meď.5.3. ako bolo spomenuté v úvode. Do kategórie metód plazmového obrábania (Plastna Arc Machining ') sa zahrňuje: rezanie/delenie materiálu a vyrezávanie profilov do platní a plechov rôznej prípustnej hrúbky. uhlíkové ocele a iné. • pre rezanie tenkých plechov je lacnejšia ako laser.6 mm [3].25 -ŕ 1. hliník. . Medzí nevýhody sa radia: • vyššie náklady ako pre rezanie plameňom • menej kvalitné hrany v porovnaní s laserom. Z pohľadu obrábania je využitie plazmového lúča veľmi malé a v iba začiatkoch. sústruženie plazmovým lúčom. • rýchlejšie rezanie ako pri rezani plameňom.18 porovnáva parametre plazmového rezania s laserovým rezaním. termické vŕtanie. bronz. Proces plazmového rezania nepatrí k presným procesom. a pojem cutting pre rozrezávanie (delenie) materiálov. je alternatívou rezania/delenia plameňom. Plazmové rezanie. materiálov uvedených laserového materiálov Medzi výhody plazmového rezania v porovnaní s rezaním plameňom a laserom patrí: • lepšia kvalita rezu pri rezani hrubých materiálov (v porovnaní s plameňom). molybdén. 5. ktorej hrúbka sa udáva v rozsahu 0. Inconel. Obr. sivá liatina. tvorenie plytkých drážok do hĺbky asi 2 mm. korozivdorné ocele.3 Použitie plazmového lúča p r e opracovanie materiálov Ako už bolo v úvode spomenuté plazma ako nástroj pre spracovanie materiálov nachádza v súčasnosti široké využitie v oblasti zvárania. Výrazné chladenie zóny rezu vplýva na tvorenie a šírenie jemných trhlín za tepelne ovplyvnenou oblasťou.25 mm. nikel wolfrám. rezanie a vyrezávanie profilov rôznych tvarov. monel. ak sa neuvažuje s technológiou rezania/delenia materiálov. mnohokrát je potrebné takto vytvorené povrchy dokončovať ešte inými operáciami obrábania.111 ukazuje vhodnosť konštrukčných kovových materiálov pre rezanie plameňom a plazmou. Vhodnosť materiálu pre rezanie je označená prebratou terminológiou z klasického v anglickej terminológii sa rozlišuje pojem rezanie/delenie (cutting) a obrábanie uber prebytočného materiálu (machining). Patri medzi procesy využívajúce tepelnú energiu na uber materiálu. titán. Z dôvodov sa pri hodnotení procesu porovnávajú jeho prednosti a nevýhody s procesom a plameňového delenia materiálov. dierovanie.3 Obrábame lúčom plazmy P AM ?35 hladkou povrchovou vrstvou sa nachádza tepelne ovplyvnená oblasť (HA2). Proces delenia sa využíva pre rôzne operácie ako delenie. zrážanie hrán. • • • Technológia rezania/delenia je najviac rozšírená a je vhodná pre elektricky vodivé materiály ako sú mosadz. rezania/delenia materiálov.5. Tab. 5. razenie. tvorenie plytkých drážok.

cuttability).236 Progresívne technológie obrábania ako relatívna obrobiteľnosť (machinability. plasty s ú n e v h o d n é d o s t a t o č n e a b s o r b č n é .3 m/min nie je m o ž n é v y t v á r a ť malé zaoblenia reznej h r a n y ani ú z k e d r á ž k y hladina h l u k u rastie so z v y š o v a n í m p r ú d u hrúbka h = 2 m m h = 6mm h = 1 0 mm OBMEDZENIA PRE NAVRHOVANIE PRODUKTOV 6m/min 1. t e p e l n e o v p l y v n e n á zóna je p o d 0..3m/min 0. hoci tento pojem nie je odpovedajúci pojmu používanému pri klasickom rezani nástrojmi s určitou reznou hranou. Je pravdou to.18 Kvalitatívne porovnanie parametrov plazmy a lasera pre rezanie/delenie (spracované podľa {2 j) PLAZMA DOPORUČENÉ MATERIÁLY LA S EH p r e d n o s t n e elektricky v o d i v é materiály. Natavený a odparovaný materiál produkuje škodlivé výpary nebezpečných a rizikových látok vo ťorme jemne rozptýlených Častíc alebo plynov. plazma. plameň) výrazne ovplyvňuje pracovné prostredie.) zatiaľ nieje zavedený a používaný iný pojem.5 m m INTEGRITA POVRCHU NA HRANE PO REZANÍ d o s a h u j e sa d o b r á d r s n o s ť p o v r c h u pre ocele a korozívzdorné o c e l e .5 m m pre h r ú b k u h > 6 mm 3 Ť4 m m obidve strany sú prijateľné. n e v y h o v u j ú c a strana j e o d p a d p r e h r ú b k u b < 6 mm 2. v ý h o d a je lepšie využitie materiálu ŠÍRKA REZU 0.1 mm REZNÄ RÝCHLOSŤ MENÍ SA V ZÁVISLOSTÍ NA HRÚBKE MATERIÁLU 7. Tab.1 -f 0. pre rezanie . h r d z a v e n i e hrán k o r o z i v z d o r n ý c h o c e l i min0.3 m/min 3. n a s t a v e n i e veľkosti p r ú d u a napínania p á s u ^ zmena fokusácie. | nastaviteľný v ý k o n a frekvencia = n a s t a v i t e ľ n á r ý c h l o s ť rezania KVALITA HRÁN PO REZANÍ/ DELENl ^ _ ^ _ = rozlišuje sa v y h o v u j ú c a a n e v y h o v u j ú c a s t r a n a . Niektoré prípustné koncentrácie škodlivín podľa nemeckých technických pravidiel pre rizikové materiály TRGS 404 [8].7 m/min skoro žiadne obmedzenia HLUČNOSt malá n e b e z p e č n é výpary pri rezaní plastov p r e tenšie h r ú b k y materiálov a v y š š i u p o ž i a d a v k u na kvalitu a p r e s n o s ť h r á n P R A C O V N Í PROSTREDIE m a l ý vplyv p r e hrubšie p l e c h y s o s t r e d n o u p o ž i a d a v k o u n a kvalitu h r a n a ich p r e s n o s ľ DOPORUČENIA PRE POUŽITIE REZANIA/DELENIE PLECHOV Plazma rovnako ako ostatné termické procesy (laser.5.5mm maxIOmm") ') v závislosti na t y p e zariadenia == MOŽNOSTI ZARIADENIA N A PRISPÔSOBENIE S A HRÚBKE MATERIÁLU v ý m e n a dýzy. že pre označenie vhodnosti materiálov pre rezanie termickými zdrojmi (laser. ž i a d n e ušľachtilé materiály.20 Ť 3.. o b m e d z e n é m o ž n o s t i pre m e d .5 m/min 4. hliník.2mm max80mm') HRÚBKA DELENÉHO MATERIÁLU min1. z h o r š e n á p r e hliník. m o s a d z .

T a b . laser pre ocele povlakované materiály povlakované materiály vy so kolegova n é ocele vysoko legované ocele kyslíkový plameň kyslíkový plameň plazma plazma. Technische Richtkonzentration.111 Porovnanie vhodnosti materiálov pre rezanie plazmou a plameňom {zdroj: van Luttervelt [2]) C Si Mo Cr Ni W Mn 5. laserom a kyslíkovo-acetylénovým plameňom.2 mg/m3 30 mg/m3 9 mg/m3 0. laser.5. ii) ako samostatný nástroj pre uber materiálu. Technical recommendation concentration).19. plameň rezanie plastov PVC. laser. uvádza tab. 5. Kvalita pracovného ovzdušia je posudzovaná podľa maximálnej prípustnej koncentrácie škodlivín v ovzduší MAX (nem.3.5.05 mg/m3 0.015 mg/m3 0.19 Najdôležitejšie prípustné koncentrácie podľa MAK/TRK (spracované podľa [8]) škodlivá latka oxidy hliníka oxidy železa oxid zirkónu oxidy kadmia chróm (4-mocný) oxid niklu CO CO. na zvýšenie účinnosti procesu a najmä na uľahčenie rezania ťažkoobrobiteľných . angl. plameň plazma. ad i) Plazmový lúč (Plasma Arc Machining) sa používa v tomto prípade ako nástroj na podporu rezného procesu. ozón NO NOs fosgén účinok dráždi pľúca dráždi prúca toxický karcinogénny karcinogénny karcinogénny toxický toxický toxický toxický toxický toxický proces/druh materiálu plazma.5 mg/m3 33 mg/m3 9000 mg/m3 0. Maximum workplace concentration) a technicky prípustnou koncetráciou TRK (nem. ktoré tieto pravidlá používajú. 5. laser pre Al zliatiny plazma.4 m c/m5 ČASTICE OXIDOV KOVOV VZNIKAJÚCE PLYNY O b r . prípustná hodnota B mg/m3 6 mg/m3 5 mg/m3 0.3. Maximale Arbeistplatzkonzentration.3 Obrábanie lúčom vlazmv PAM 237 plazmou. angl.1 Sústruženie plazmovým lúčom Plazmový lúč sa pre obrábanie využíva v dvoch základných modifikáciách: i) ako prídavný nástroj a zdroj lokálneho ohrevu povrchu obrobku pre zlepšenie obrobiteľnosti materiálu a lámania triesky.

plazmový horák O b r . V tomto prípade sa plazmový lúč používa pre obrábanie (úber materiálu) rotačných plôch.113 a) bokorys b) nárys vzájomnej polohy rotačnej plochy a nástroja . ad ií) Sústruženie plazmovým lúčom bez prítomnosti klasického nástroja. Ohrev pomocou plazmového lúča je dobre regulovateľný a nastaviteľný do oblasti pred reznú hranu nástroja a rým je obmedzený vplyv tepla na prípadné Štrukturálne zmeny v povrchu obrobku. Ako rezný nástroj sa používajú keramické rezné platničky Medzi základné prínosy tohto spôsobu obrábania patrí zvýšenie trvanlivosti nástroja.lúč dopadá na povrch v tangenciálnom smere a uberá povrchovú vrstvu materiálu. 5. Pri rotačnom pohybe obrobku sa plazmový horák sa posúva paralelne s osou obrobku. Lokálne teplo pôsobí iba na tvarovanie triesky.113 a. Ako nástroje sa používajú vymeniteľné platničky z reznej keramiky na báze oxidov hliníka. Plazmový lúč spolu s rotujúcim obrobkom simulujú klasické sústruženie.114 ukazuje vzájomnú polohu plazmového horáka a obrobku pri PAM opracovaní bez . Obr.112 ukazuje konfiguráciu sústruženia pomocou plazmového prídavného zdroja.112 Sústruženie s prídavným ohrevom. Obr. Obrobok vykonáva rotačný pohyb ako pri klasickom sústruženi (rýchlosť pohybu asi 2m/min). obrobok obrobok plazmový horák O b r . 5. 5. 5. obr. udáva sa až 400% [11] a zvýšenie rýchlosti úberu materiálu až o 60 % [5]. b.plazmového horáka pri sústruženi pomocou plazmového lúča Plazmový.5. Medzi nevýhody procesu sa radi vznik dlhej plynulej triesky. Lokálny ohrev zabezpečuje plazmový lúč. ktorá je nevhodná z hľadiska bezpečnosti práce a možnosti automatizácie procesu rezania.238 Progresívne technológie materiálov ako mangánové austenitické ocele. žiarupevné ocele a zliatiny (priamy ohrev koreňa triesky v oblasti primárnej plastickej deformácie). (rýchlosť posuvu 5 mm) [3].

aby neovplyvnil opracovávaný povrch.7 mm. Natavený materiál musi byť odvádzaný (odplavovaný) zo zóny rezania takým smerom.prítomnosti klasického nastroja. alebo vysoko hladký. húževnatosť) a nie potrebné zabezpečiť vysokospoľahlivé upínanie rotujúceho obrobku. Profil vytvoreného povrchu závisí od rýchlosti posuvu lúča a môže byť tvorený výraznými stopami po plazmovom lúči. K nevýhodám procesu sa radia metalurgické zmeny v povrchovej vrstve. Hĺbka odoberanej vrstvy je ovplyvnená výkonom plazmového horák a a/alebo rýchlosťou rotácie obrobku. Medzi výhody plazmového opracovania patrí až 10 násobne rýchlejší uber pri hrubovaní ťažkoob rob i teľných materiálov [3.20 mm [7] v závislosti od druhu materiálu. Celková hrúbka ovplyvnenej vrstvy môže byť až do 1. 7]. . ak sa používa chladenie zóny rezu. Plazmové sústruženie je proces hrubovania. ocele typu Incone! a Hastelloy. Opracovanie nie je obmedzené mechanickými vlastnosťami materiálu (tvrdosť. precipitačne tvrdené korozivdomé ocele. Hospodárne využitie predstavuje pri obrábaní ťažkoobrobitcľných materiálov ako sú žiaruvzdorné ocele. Vo všeobecnosti je sústruženie pomocou plazmového lúča vhodné pre všetky druhy kovových materiálov. hriadcle z tvrdených materiálov a pri hĺbení drážok do kladiek. v porovnaní s klasickým sústružením nástrojmi so spekaného karbidu. po ktorom musi nasledovať opracovanie na Čisto a dokončovanie povrchov. Na obrobok nepôsobí rezná sila a deformácia vplyvom mechanického zaťaženia. spevnenie povrchu do významnej hĺbky. udáva sa až 0. Hladký povrch sa dosiahne. Oxidáciu povrchovej vrstvy možno eliminovať používaním vhodnej ochrannej atmosféry. Uplatnenie nachádza PAM proces pri hrubovnl rozmerovo veľkých predmetov ako sú valce pre valcovacie stolice.

J. M.W.35/2. Powell. 2.: On the Selecdon of Manufacturing Methods Illustrated by an Overview of Separation Techniques for Sheet Materials.offen für neue fachübergreifendc Denkansätze. 11. l. I Machining. Stadens.: Das Plasmaschneiden.. pp.. LR.Proc.: Moderne Blech u m formu n g . Chapman and Hall. (1986). Vol. 1993 L e d Snocys. R. F. 51.: Fine Plasma Cutting of Advanced Aerospace Materials. Theory and Application. Pashby.: Advanced Methods of Machining. Dckkyser. Dearbome. 3. . Blande Bleche Rohre.: Plasma Spraying. 8. J. (1989). 35/87 SNTL Praha 1987. ofMat.329 10.825-831 van Luttervelt. K. (1988J..vyd. Annals of the CIRP Vol. pp 50-61 Geiger. London.240 Progresívne technológie L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. Suryanarayanan.A.. SME. s. Blech Rohre Profde 42. Pae Pyo Sop: Obrábanie ťažkoobrobiteľných materiálov za tepla.: Špeciálne metódy zvárania. (1995). CNRS London 1993 Led. M.587 -607 McGeough. 5. J.. R. Strojírenská výroba. Chan. April 1999. (1995) No.: C 0 2 Laser Cutting. 6. C. Plenum Press. 7. Coremans. 1983 V ansehen. Kazimír.P. A. 468 Turňa. 9. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. NewYork. A.Led. Annals of the CIRP Vol.5. 1. A.3: 1.Technol. p. W. Alfa Bratislava.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. p. Hoult.39/2 (1989). 4.

Proces prebieha vo vákuu. Široké uplatnenie nachádza táto technológia v leteckom a kozmickom priemysle a je na poprednom mieste v oblasti výroby polovodičov a mikroelektronických prvkov.autora). Str William Crookes v roku 1879 popisuje tavenie platinovej anódy pri bombardovaní zväzkom elektrónov. Princíp elektrónového lúča sa využíva aj v ďalších oblastiach. Čo sa týka ucelených poznatkov z oblasti aplikácie elektrónového lúča. Na Slovensku sa poznatky o * literárne pramene sa rozchádzajú v udávaní roku a pohybujú sa v rozmedzí rokov 1947 [McGeough] 1949 [Kaczmarekl a 1953 fTaniguchi et al. V roku 1957 Stohr použil elektrónový lúč pre zváranie. žíhanie. .4 EBM 5. Odtiaľ bol len malý krok k širšiemu priemyselnému využitiu. O jeho prácu sa opierajú aj ďalší európski autori napr. ktorá sa pri zrážke s materiálom premení na tepelnú energiu schopnú nataviť a odpariť materiál v mieste dopadu. Hlavné oblasti aplikácie prestavuje mikroobrábanic tenkých materiálov. ktorý sa venuje progresívnym technológiám v oblasti obrábania. zváranie. O jeho prácu sa opierajú aj ďalšie zdroje z tejto oblasti Snoeys et o/. Obrábanie lúčom elektrónov sa do priemyselnej praxe dostáva v poslednom desaťročí XX. storočia. do ktorých boli vŕtané otvory pomocou elektrónového lúča. Opracovanie zväzkom elektrónov využíva kinetickú energiu urýchlených elektrónov. reaktívne procesy: elektrónová litotografia. Proces sa môže použiť pre všetky druhy kovových a nekovových materiálov. napríklad elektrónová míkroskopia. tepelná vodivosť a bod tavenia) nie sú limitujúce. elektrónová spektroskopia a iné. tepelné spracovanie. Používanie koncentrovaného zväzku elektrónového lúča pre procesy spracovania materiálov sa v súčasnosti uberá dvoma smermi: • • tepelné procesy: obrábanie.] (pozn. vrstiev (povlakovanie). gravírovanie a vŕtanie otvorov.4 Opracovanie zväzkom elektrónov Opracovanie zväzkom elektrónov (medzinárodne zaužívaný názov EBM Electron Beam Machining) patrí medzi progresívne výrobné procesy predovšetkým v oblasti mikroobrábania. elektrická vodivosť.5. pričom ich vlastnosti (tvrdosť. McGeough [8]. Prvú aplikáciu elektrónového lúča pre obrábanie a zároveň prvý prototyp zariadenia pre opracovanie elektrónovým lúčom navrhol Steigerwald v roku 1947'. Vzhľadom na vysokú špecifickosť tejto technológie budú v nasledujúcej kapitole uvedené iba niektoré vybrané aplikácie z oblasti vŕtania a rezania a niektoré aplikácie z oblasti výroby elektronických prvkov. Prvú priemyselnú aplikáciu a zároveň americký patent na tavenie pomocou elektrónového lúča podal v roku 1907 Pirani.[10] Bellows a Khols [1]. Vzhľadom na intenzívny rozvoj v tejto oblasti aktualizované poznatky prinášajú japonské a americké zdroje. ťažnosť. nanášanie tenkých polymerizácia a depolymerizácia elektrónovým lúčom. Fyzikálne základy emisie elektrónov sa pripisujú viacerým významným fyzikom. Nové poznatky z oblasti EBM opracovania v ucelenej forme podáva Taniguchi a Miyazaki v monografii [13]. V roku 1897 Thomson popísal katódový lúč ako tok elektrónov. Medzi prvé predmety obrábané elektrónovým lúčom patria díafragmy pre elektrónové mikroskopy. dobre prepracovanú teóriu z oblasti vŕtania elektrónovým lúčom podáva vo svojej monografii Kaczmarek [4].

dopdajúci elektrón Obr.115 Účinok dopadu elektrónov na povrch materiálu Obr.602. Výstupná práca je množstvo energie. tok elektrónov) sa hovorí o termoemisii. Výstupná práca je teda rozdiel medzi energiami voľného elektrónu E c a Fermiho energiou E F a určuje zákonitosti emisie elektrónov z kovu pri daných fyzikálnych podmienkach [7. Energia elektrónov môže nadobúdať . ak dosiahnu aspoň energiu rovnú výstupnej práci. 5. tok fotónov. 9].5. Priebežné a aktualizované poznatky uverejňujú aj pracovníci Výskumného ústavu zváračského. Emisia elektrónov je výstup elektrónov z povrchu pevných látok a kvapalín.prostredie. 109. Na prekonanie tejto bariéry je potrebné dodať elektrónom energiu. K emisii elektrónov dochádza. fokusovať a ovládať.10"19 C.5. Elektróny sa uvoľňujú vtedy. Elektrón je časťou atómu a množstvo elektrónov v atóme je závislé na chemickom prvku a je udané atómovým číslom v periodickej sústave prvkov. Voľné elektróny sa môžu vplyvom elektrického alebo magnetického poľa premiestňovať.10~31 kg a záporným nábojom s hodnotou e = 1. Teoretické a praktické poznatky o zváraní elektrónovým lúčom podáva vo svojej monografii Turňa [14]. ktorý vlastní zariadenie na zváranie elektrónovým lúčom [6]. Pre vznik toku elektrónov potrebných pre EBM technológiu sa využiva jav termoemisie. fotoelektrónovej emisii alebo sekundárnej emisii.116 Mechanizmus prenosu energie elektrónov na atómy materiálu Vzhľadom k ich malej hmotnosti môžu pri pohybe dosiahnuť veľké zrýchlenie. Podľa dodaného druhu energie (tepelná. ktoré treba dodať elektrónu.1 Princíp opracovania elektrónovým lúčom a zariadenie Elektrón je elementárna častica s hmotnosťou im. ak sa prekoná potenciálna bariéra na rozhraní kov . = 9. Rýchlosť elektrónu spolu s jeho hmotnosťou určujú energiu častice.242 Progresívne technológie využívaní elektrónového lúča sústreďujú na oblasť zvárania.4. aby prešiel z Fermiho hladiny na hladinu vákua alebo okolia obklopujúceho povrch do vzdialenosti 10"* cm. ktorá sa nazýva výstupná práca.

Prúd lúča možno regulovať v rozmedzí 1. čo j c sprevádzané zvýšením teploty v okolí prieniku. p merná hmotnosť materiálu obrobku (kg/m 3 ). pre oceľ 7 pm a hliník 10 um.elektrónvolt ( l e V = 1. je určená urýchľovacím napätím a mernou hmotnosťou kovu (materiálu) a možno ju vyjadriť vzťahom. Elektrónové delo pracuje na princípe triódy pozostávajúcej z katódy. Pri dopade elektrónov na povrch materiálu sa ich rýchlosť prudko zníži v dôsledku zrážok s atómami kovu. O b r á b a n i e elektrónovým lúčom je proces natavenia a odparenia materiálu zväzkom elektrónov emitovaných žeravenou elektródou vo vákuu. Pri zrážke odovzdávajú svoju kinetickú energiu atómom materiálu.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 19 243 vysoké hodnoty niekoľko sto eV . nasmerovaný a urýchľovaný smerom k cieľovému predmetu (obrobku). Koncentrovaný vysokoenergetický zväzok elektrónov pri dopade na materiál vyvoláva jeho lokálny ohrev nad teplom tavenia a materiál sa intenzívne odparuje (evaporate). Taniguchi [13] uvádza hodnoty hĺbky prieniku elektrónov Rp s energiou 50 keV. Pomocou magnetického poľa je možné tok voľných elektrónov usmerniť do jemného lúča s priemerom niekoľko mikrometrov. Elektrónový lúč je ale považovaný za tepelný (termický) nástroj používaný na opracovanie materiálov. Žeravená elektróda (katóda) obvykle wolfrámový drôt emituje elektróny.23) kde V je urýchľovacie napätie. Elektrónové delo produkuje elektrónové lúče malého priemeru s veľkou hustotou energie a urýchľuje voľné elektróny na rýchlosť blízku rýchlosti svetla.10" J) a závisí od rozdielu potenciálov urýchľujúceho poľa. Vysoký záporný potenciál na katóde (až 150 kV) urýchľuje emitované elektródy smerom k anóde. Obr. ktorý odvodil Whiddington [13]: Rp = 2. Je potrebné zdôrazniť. mriežky a anódy. Katóda pri ohreve na žeraviacu teplom (okolo 2 500 -K3 000 °C) emituje elektróny.5. zdroja energie a riadiaceho systému.0 * 80 mA. Schneider [11] uvádza. Pozostáva z elektronového dela.116 ilustruje mechanizmus prenosu energie z elektrónov na atómy materiálu. Elektrónové delo koncentruje vytvorený tok . usmerňovacicho systému (fokusačná a vychyľovacia cievka). Podľa oblasti použitia býva priemer sfokusovaného lúča býva 0. Zariadenie pre opracovanie zväzkom elektrónov je znázornené na obr.025 + 1 mm. Hĺbka prieniku elektrónov do povrchu nie je veľká.602 19. pracovnej komory. Najjednoduchší zdroj elektrónov (katóda) je žeravený wolfrámový drôt. vákuového odsávacieho systému (rotačné a difúzne vývevy). Wehneltova elektróda umiestnená medzi anódou a katódou má úlohu mriežky a riadi množstvo urýchlených elektrónov (prúd lúča). V súvislosti s teóriou úberu materiálu erozívnym pôsobením je v prípade elektrónového lúča uber materiálu považovaný za eróziu odparcnim (erosion by evaporation) [4].2.5.5. ktoré sú urýchľované vysokým napätím (30 * 180 kV). Pomocou magnetického poľa alebo vysokofrekvenčného elektrického poľa je zväzok letiacich elektrónov skoncentrovaný. Na obr. cez ktorú prechádzajú do usmerňovacieho systému.115 je schematický diagram účinku dopadu elektrónov na povrch materiálu. Princíp elektrónového dela s priamo žeravenou katódou je znázornený na obr.118. na ktorý dopadajú. 1 0 " V2/p [m] (5. Tento proces prebieha len vo vákuu.117.5. Jeho konštrukcia je podobná elektrónovému mikroskopu. že energia elektrónov sa absorbuje iba do hĺbky ich prieniku a nie do celého povrchu materiálu. žc letiace elektróny dosahujú rýchlosti okolo 60% rýchlosti svetla.

ktorý je spojený s manipulátorom zabezpečujúcim posuv stola obvykle v dvoch osiach x a y. Obrobokje umiestnený na stole. 13] Usmerňovači systém v samotnom zariadení {elektromagentické pole alebo vysokofrekvenčné elektrické pole) koncentruje. Rýchlosť toku elektrónov je udržiavaná urýchľovacím napätím. 4 m m ) y k |^__ í elektrónové deio v á k u u m 10 + 10 Pa -izolátor zdroj a n ó d a {•> • elektrónový lúč elektromagnetické šošovky vákuová výveva elektrostatická vychyľovacia elektróda pracovná komora ^ manipulátor S-(x. v druhom prípade je potrebný lúč vysokou hustotou energie. Tam sa kinetická energia elektrónov rýchle mení na teplo.150 k V ( .55 MW. ktoré vyvolá prudký lokálny ohrev materiálu nad teplotu tavenia a následne nastáva jeho odparenie.120 sú znázornené deje pri hĺbkovom prieniku lúča do materiálu charakteristické pre procesy vŕtanie a zvárania.119 znázorňuje modely jednoduchého tavenia povrchu elektrónovým lúčom a uber materiálu elektrónovým lúčom. V prvom prípade postačuje lúč s nízkou hustotou energie elektrónov. usmerňuje a riadi tok elektrónov smerom k obrobku cez pomocnú vychyľovaciu elektródu. Pre tento účel slúžia stigmátor. obr. Obr. Vákuum sa dosahuje systémom rotačných a difúznych vákuových vývev.5. Hustota energie koncentrovaného lúča je 1.5. Vychýlenie lúča býva do vzdialenosti 4 mm. 5 0 . 10.5.117 Zariadenie na opracovanie zväzkom elektrónov [ 8. diafragma a fokusačná cievka.244 Progresívne technológie voľných elektrónov do lúča s vysokou hustotou energie a malým bodovým prierezom.) n Wehneltova elektróda woífrámový drôt p r i e m e r 0. Na obr. V pracovnej komore je vákuum okolo 10'1 Pa. ktorá umožňuje manipuláciu s lúčom. .118.mm" 2 .5. až kým nenarazia na povrch materiálu. Vákuum v oblasti elektrónového dela je 10"2 až 10"3 Pa.1 • 0 .y) Pa obrobok z e m nenie v á k u u m 10 Obr.

i) ii) iii) iv) v) . Výhody (i) + (iv) a nevýhody (v) -r (vii) tohto procesu možno jednoducho zhrnúť do niekoľkých bodov: možnosť jemnej fokusácie lúča do bodu. možnosť meniť energiu lúča zmenou urýchľovacieho napätia a riadiť hranice prieniku lúča.118 Detail elektrónového dela používaného na vŕtanie [15] Obr.120 Model tavenia materiálu elektrónovým lúčom a model úberu materiálu [13] Opracovanie zväzkom elektrónov je definované ako postup zmeny tvaru alebo vlastností materiálu alebo obrobku použitím elektrónového lúča [13].5.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 245 katóda s priamožeraviacirr vláknom priemer lúča elektrónový L-túe obrobok hranice natavenej vrstvy ochladzovanie hĺbka prieniku natavená zóna rtg lúče dutiny (bubliny) ochladzovanie hranice na tavenej vrstvy rtg lúče fokusačná cievka 1 3 cievka Obr. vii) problémy pri spracovaní elektricky nevodivých materiálov (izolátorov) a diamantu.5.119 Javy vznikajúce pri hĺbkovom prieniku elektrónového lúča do materiálu [13] elektrónový lúč ŕrozstrek elektrónový lúč í RP H\ "f" ii L \ ^ nenatavený materiál natavená zóna odparená oblasť (dutina) vysokoenergetickým lúčom s vysokou hustotou toku elektrónov žeravená oblasť vysokoenergetickým lúčom a nizkou hustotou toku elektónov Obr.5. nutnosť vysokého vákua pri generovaní elektrónov a nutnosť práce vo vákuu (výnimku tvoria niektoré procesy ako zváranie mimo vákua a využívanie toku elektrónov na zmenu vlastnosti ožarovaním). schopnosť rýchlo a presne vychyľovať lúč elektrónov. vi) vznik škodlivého rtg (rôntgen) žiarenia. možnosť generovať vysoko energetický lúč.

5. otvory v dýzach pre plynové prietokometre. dierovanie polymérov. výroba hybridných obvodov. napríklad vytvarovať otvory presne definovaných rozmerov vo vrstve SiO . Značkovanie. V porovnaní s fotónovou litografiou (použitie laserového lúča). napr. ozdobovanie a gravírovanie. meniť jeho parametre. nehrdzavejúca oceľ). otvory do nástrojov na ťahanie tenkých drôtov. že elektrónové procesy patria k tzv. čistým technológiám šetriacim životné prostredie. vŕtanie otvorov do materiálov používaných v chemickom priemysle na filtre (titán.2 Použitie technológie opracovania elektrónovým lúčom Najdôležitejšie oblasti využitia technológie elektrónového lúča a doporučené výkonové hustoty lúča pre danú oblasť aplikácie sú [I. výkonová hustota používaného lúča je ÍO* W/cm 2 . má vyššiu presnosť a rýchlosť ako laser. Elektrónový lúč je možné ľahšie prevádzkovať t.246 Progresívne technológie Nedostatky alebo nevýhody bodov (v) a (vi) sa však z iného pohľadu javia ako prednosti technológie. Je to metóda prenosu veľmi jemných vzorov (pattern) na povrch polovodičových doštičiek. otvory o priemere 50 um pre tryskové motory. Práca vo vákuu znamená. Výkonová hustota používaného lúčajel0sW/cm2.j. Pri opracovaní tenkých fólií sa dosahuje vysoká rýchlosť obrábania. Vychyľovanie lúča umožňuje opracovanie komplexného tvaru s vysokou presnosťou. elektrónový lúč je schopný tvoriť extrémne jemné vzory/stopy s vysokou presnosťou. Elektrónová litografia' (Electron Beam Lithography) je proces používaný pri výrobe integrovaných obvodov (výroba Čipov až s 200 000 odlišnými štrukturálnymi detailmi. výkonová hustota používaného lúča je 107 -f 10 9 W/cm". vzorov (patteni) a otvorov. Doposiaľ však je používanie tohoto procesu v priemysle obmedzené. Ako príklad možno uviesť delenie (rezanie) chrómniklovej ocele hrúbky 8 mm. Mikroopracovanie. výroba LSI a VLSI obvodov). 10. ktoré sú povlakované tenkým polymérovým filmom. Tento proces je limitovaný veľkosťou vákuovej komory a pracovného stola. . 12]: • Vŕtanie otvorov. . Delenie materiálov elektrónovým lúčom sa môže použiť rovnako ako laser alebo plazma. Pod týmto pojmom sa myslí tvorenie tenkých štrbín. Ale na druhej strane v porovnani s laserom predstavuje elektrónový lúč komplikovanejší systém a vyžaduje vyššie vstupné kapitálové náklady na zariadenie a nie je tak široko priemyselne využívaný systém. ktorý umožňuje tvarovať tenké vrstvy. výroba stôp vo vzdialenosti 40 um. Pre tieto operácie sa dokonca javí výhodnejší ako laser. maximálna hrúbka materiálu a jeho správanie sa vo vákuu) a ekonomickými (náklady na proces a jeho dostupnosť v porovnaní s inými procesmi) možnosťami procesu EBM delenia.6 kW a rýchlosti rezania I20mm/min [13].4. Ak sa opracovávajú fólie s hrúbkou menšou ako hĺbka prieniku lúča do materiálu R p clektróny s vyššou energiou môžu prechádzať cez fóliu [13]. pri výkone lúča 1. opracovanie (obrábanie) tenkých materiálov (fólií). ako aj technologickými (výkon lúča. Dierovanie (perforation) textilu používaného v odevnom a obuvníckom priemysle (až 5 000 dier za sekundu). Vznikajúce rtg lúče možno použiť ako senzor na in-procesnú monitorizáciu technológie elektrónového lúča. molybdén. odleptať prebytočný materiál. pretože ekvivalentná vlnová dĺžka elektrónového lúča je kratšia ako vlnová dĺžka • • • • • ' Litografia je technologický proces. Hrúbka fólie má výrazný vplyv na parametre procesu.

cez ktoré lúč ľahšie preniká do hlbších vrstiev. letecký priemysel. že sa . gravírovanie. jednak sa usadzuje na stene otvoru. Okrem opracovania kovových materiálov sa elektrónový lúč môže použiť prakticky pre všetky druhy nekovových materiálov. obr. Podrobne je tento 2 3 proces popísaný v monografii [13]. elektrické odpory. používa aj pomocný (prídavný) materiál. alebo na zmenu vlastností povrchovej vrstvy jej pretavením a následným zakalením. Samozrejme. obr.122. Používa sa na zváranie tenkých plechov.1 Vŕtanie elektrónovým lúčom Vŕtanie vysoko-energetickým elektrónovým lúčom je proces natavenia a odparenia materiálu vo vákuu. • vysoký tlak pár pomocného materiálu vymrští natavený materiál na steny a zanecháva po sebe otvor a v pomocnom materiále sa dutinu. v ktorom sa otvor tvorí. Výkonová hustota používaného lúča je 10 -ŕ 10 W/cnr Zváranie. ako wolfram a tantal. natavuje a postupne odparuje. odparovanie je vo forme erupcie čiastočiek materiálu. chemický priemysel. Výhodou naparovania pomocou elektrónového lúča je možnosť priameho tavenia materiálov a automatická regulácia parametrov lúča.5.121b. používa sa na lokálne spevňovanie povrchu dielcov . Výkonová hustota používaného lúča je I 0 2 ~ 10 3 W7cm2. elektroniku a nástroje. ale tiež povlakovanie keramických materiálov. Typický prierez otvoru vŕtaného elektrónovým lúčom je znázornený na obr. Používa sa na tvorenie tenkých vrstiev na polovodičové prvky. vŕtania znázornenú na obr. alebo vrstiev zložených z viacerých prvkov. podrobne je proces zvárania elektrónovým lúčom popísaný v monografii [14]. zváranie špeciálnych materiálov pre kozmický.5. spájanie a zváranie časti strojov pre automobily. ktorý. ako FeCr a FeNi vrstvy. • pri natavovani vznikajú v materiále bubliny.121d.121. materiál sa ohrieva. prednosťou zvárania je vytvorenie úzkeho a hlbokého zvarového spoja. Zo širokého spektra využitia EBM technológie sa nasledujúca kapitola podrobnejšie venuje technológii vŕtania pomocou elektrónového lúča ako typického predstaviteľa obrábania. kde sa elektrónový lúč používa na značkovanie. Tepelné spracovanie.I21c. Naparovanie (tvorenie tenkých vrstiev) (Electron-beam vapour deposition) používa sa na tvorenie tenkých vrstiev z materiálov s vysokým bodom tavenia. V poslednom období sa do popredia záujmu dostávajú keramické materiály.4. 12] a tvorenie korozivzdomých a dekoratívnych vrstiev z hliníka na oceľovom substráte [7]. 5 2 Výkonová hustota používaného lúča je 10 Ť 10" VWcm . Jeho úlohou je podporovať erupciu taveniny z otvoru. obr. Postupnosť procesu.5.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 247 • " • lúča fotónov.kalením bez pretavenia materiálu. keď lúč začne prenikať do pomocného materiálu zvyšuje sa tlak pár nataveného kovu (pomocný materiál sa používa na vymrštenie nataveného materiálu z otvoru pomocou vysokého tlaku pary.5.5. možno rozdeliť do Štyroch krokov: • pulzujúci bodový lúč vyvolá lokálny ohrev a natavenic materiálu a následne odparenie malého množstva ohriateho materiálu.5. obr. Okolo ústia otvoru zostáva stuhnutá vrstva materiálu ako zaoblený okraj. ktorý jednak vystrekuje cez vznikajúci otvor. na povlakovanie skiel a zrkadiel v optickom priemysle [2. • cez úzky vytvorený kanálik lúč preniká hlbšie do materiálu.121a. Pri vŕtaní sa okrem základného materiálu.2. čoho výsledkom je jeho vysoká rozlišovacia schopnosť. je možné odstrániť bežnými mechanickými procesmi dokončovania. ktorá vzniká pri jeho tavení). ak sa vyžadujú ostré hrany otvoru. 5.

S prehlbujúcim sa otvorom natavený materiál zužuje spodnú časť otvoru a jeho hromadenie môže spôsobiť tvorenie zvareného spoja.I21 Postupnosť vŕtania pomocou elektrónového lúča ztuhnuta Obr.19.5.124 ukazuje závislosť hibky otvoru na dobe trvania impulzu pre rôzne materiály.122 Typický prierez vyvŕtaného otvoru technológiou EBM [11] Maximálna povolená vzdialenosť medzi otvormi a je približne 2d Priemer vŕtaného otvoru závisi na priemere sfokusovaného lúča a jeho výkonovej hustote. 5. Typické prevádzkové parametre vŕtania sú: záporné napätie na katóde. Graf na obr.05 •Ť 100 ms). V tejto fáze sa na stenách otvoru usadzuje značne veľké množstvo pretaveného materiálu. Doba trvania impulzu a počet impulzov ovplyvňujú proces vŕtania. doba trvania impulzu (0. Vŕtanie EBM technológiou prebieha pomocou pulzujúceho lúča.5. Pomocný materiál sa volí s ohľadom na vlastnosti materiálu obrobku a geometriu otvoru. ktorej hrúbka býva do 0. Vybrané prevádzkové parametre EBM vŕtania do rôznych materiálov sú spracované v tab. obr.248 Progresívne technológie vyskytuje tepelne ovplyvnená povrchová vrstva vo forme tenkej pretavenej vrstvy a tepelne ovplyvnenej zóny (HAZ). Použitie pomocného materiálu pri vŕtani je potrebné z dvoch dôvodov: • pomáha pri vymršteni nataveného materiálu z otvoru v záverečnej fáze vŕtania. V počiatočnom štádiu vŕtania sa hĺbka otvoru zväčšuje s dobou trvania impulzu. Obr.123. Z uvedeného dôvodu pri vŕtaní otvorov jc potrené dodržať určitú prahovú hodnom doby trvania impulzu. Používajú sa materiály Špeciálneho zloženia. pričom prahová hodnota bola stanovená na i us (mikrosekunda) [13] . Najčastejšie používaný materiál je označovaný ako HM/S a skladá sa z troch dielov mosadzného prášku a jedného dielu silikónového kaučuku. • chráni pracovnú komoru a pracovný stôl pred možným poškodením prenikajúcim lúčom. 15]. prúd lúča a jeho priemer.5. až kým nedosiahne určitú „hladinu nasýtenia".025 mm [8. Na obr.5.124 je znázornený popísaný jav. čo bráni jeho erupcii z otvoru. 5.

prúd: 40 mA.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 249 Tab.125 ukazuje vzájomný vzťah týchto parametrov pri vŕtaní ocele a niklových zliatin.13 0.54 3.13 0.19 Parametre procesu EBM vŕtania (spracované podľa [15]) Materiál hrúbka [mm] o x i d hliníka wolfrám wolfrám tantal . že „rezné" podmienky vŕtania musia rešpektovať rozmery otvoru. HÍbka vŕtaného otvoru. výkonová hustota lúča 3 x l 0 i n W 7 m 2 (zdroj: Taniguchi [ 13]) 0. To znamená.03 urýchľovacie napätie [kV] 125 140 130 140 140 140 140 140 60 50 100 100 100 100 100 10 prúd lúča &1A] dĺžka impulzu frekvencia impulzu [Hz] 50 50 50 50 50 50 50 50 N SO 20 80 80 80 80 80 12 natavený. ale na dobe trvania impulzov.30 0.w o l f r á m (90:10) n e h r d z a v e j ú c a oceľ nehrdzavejúca oceľ hliník kryštál priemer otvoru [mm) 0. .25 0. používajú sa viacnásobné impulzy.5.13 0. ale má podobný priebeh ako závislosť hĺbky otvoru na dĺžke impulzu a tiež má tendenciu dosahovať prahovú hodnom.j intenzita vŕtania (obyčajne sa berie do úvahy počet otvorov za sekundu) sú určujúce parametre technológie ĽBM. Priemer otvoru nieje závislý na počte impulzov.124 Závislosť hĺbky vŕtaného otvoru na dobe trvania jediného impulzu pre rôzne materiály: podmienky vŕtania: napätie: 150 kV.123 Postup EBM vŕtania otvorov do kovov (zdroj: Taniguchi [ 13]) Obr.5.41 1.03 0.02 10.13 0.5. Obr. kov na tav en y kov Obr.18 0. jeho priemer a počet otvorov vytvorených za určitý čas t.1 1 Dĺžka impulzu [ms] Ak sa požadovaná hĺbka vŕtania nedosiahne jediným impulzom.54 2.08 0.76 0. Počet impulzov v závislosti na hĺbke otvoru nerastie lineárne.5.1 2.

125 Intenzita vŕtania ako funkcia priemeru otvoru a hrúbky vŕtaného materiálu pre oceľ a niklové zliatiny (spracovanépodľa [8.5. technológie Obr. .126 Typický príklad vŕtania otvorov elektrónovým lúčom (podľa f 8J) Kvalita vŕtaného otvoru posudzovaná cez drsnosť povrchu závisí od druhu vŕtaného materiálu. Energia impulzu elektrónu (náboj impulzu) ovplyvňuje vznikajúcu drsnosť. Zatiaľ existuje pomerne málo informácii o kvantitatívnych hodnotách drsnosti povrchu po EBM vŕtaní. 13]) Obr.250 Progresívne Ako uvádza Taniguchi [13] prakticky využiteľné oblasti v súčasnosti sú: • pomer hĺbka/priemer otvoru je okolo 40:1 niekedy až 100:1.5. obr.5.127 Drsnosť povrchu pri vŕtani elektrónovým lúčom (spracované podľa [4.5. Dosahované tolerancie sa pohybujú od 5 do 20% minimálneho priemeru alebo šírky otvoru. / / /' t > ^ Titán Nikel j? s' _^--***^ •• Warfrám Zlab Uhík Obr. ako to uvádza Kaczmarek [4] •áMcGeough [8]. 8]) 0 50 100 150 N á b o j impulzu ¡10-9 As] 200 Priemer vŕtaného otvoru je asi o 10% väčší ako priemer lúča.126.127 ukazuje priebeh drsnosti povrchu pre vybrané materiály.5. Obr.

5. elektrické vlastnosti alebo vlastnosti povrchu (odrazivosť) nie sú limitujúce faktory pri EBM vŕtaní.02 mm 0. ťažnosť. • neproduktívny čas pri odsávaní vákuovej komory.06 d -ŕ 0.02 d 0. ktoré sa používajú pre vŕtanie malých otvorov.01 mm > 0.1 d • D 1 • Obr. • nevyskytujú sa problémy s ostrými uhlami na predmete. parametre vŕtania je možné jednoducho meniť od procesu k procesu. . vlastnosti dokončeného povrchu sú v porovnaní s inými procesmi kvalitatívne lepšie. obvykle odsávanie trvá 10 + 20 minút. tepelný účinok lúča na materiál je obmedzený.1 mm a priemeru otvoru ± 5%. pretože na vytvorenie otvoru je obvykle potrebný iba jeden impulz a doba impulzu je veľmi krátka.05 d Ť 0.128 Porovnanie rôznych technológií vŕtania malých otvorov z aspektu dosahovanej presnosti [zdroj: Snoeys et al.8. DOSAHOVANÁ PRESNOSŤ RÝCHLOSŤ OBRÁBANIA • • • • • EDM mechanické vŕtanie STEM (ECM vŕtanie) Laser EBM 0.5. možnosť vŕtania v rozličných usporiadaniach otvorov. jednoduchou reguláciou energie lúča a dĺžkou časového impulzu v porovnaní s podobne vysokocnergetickým lúčom lasera.128. • požiadavky na zručnosť a vzdelanie personálu. pretože nevznikajú žiadne sily počas procesu vŕtania. • nutnosť používať prídavný materiál. schopnosť zachovať vysokú presnosť a opakovateľnosť polohy otvoru ± 0. homogénny lúč s vysokou prienikovou schopnosťou.1 d 0. vysoká účinnosť lúča až 95 %. 11.Opracovanie zväzkom elektrónov EBM 25i Výhody vŕtania elektrónovým lúčom možno zhrnúť nasledovne [1 . opotrebenie nástroja neexistuje. 13]: rýchlosť vŕtania až 4 000 otvorov za sekundu. • prítomnosť malej pretavenej vrstvy. • • • • • • • nedochádza k mechanickej deformácii. pohyb lúča je riadený počítačom. porovnanie dosahovanej presnosti a kvalitatívne porovnanie rýchlosti procesu pre metódy vŕtania malých otvorov uvádza obr. ktorú je potrebné brať do úvahy pri niektorých aplikáciách. elektrónový lúč je termický proces. krehkosť). relatívne nízke prevádzkové náklady v porovnaní s inými procesmi. mechanické vlastnosti materiálov (tvrdosť.[I0J) Medzi nevýhody procesu EBM vŕtania sa radia: • vysoké kapitálové náklady na zariadenie.

.vyd.1 1 Priemer otyoru [mm] L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. Fodrek.573-582 13. J.: Electron Beam Machining. 4. Chapman and Hall. W. 0.5.l. Werkzeuge Nov.Comp. Manca.. Snoeys. Kohls.252 Obr. S. Abrasion and Erosion. Staelens.01 0. 6.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal . (1991). M. 8. p. Led.: Current Status in and Future Trends of.F. ASM International. Dekkyser.5. Addison-Wesley Pub. 1993 Vol 115. Bellows. American Machinist. Anals of the CIRP Vol. R. 7. Warsaw. 9. B.ed.: Laseorvý a elektrónový lúč-modemý mnohoúčelový nastroj na spracovanie kovov. 6. pp.: The Chemical Physics of Surfaces.l87 Ballhause. R. Clarendon Press Oxford. (1989). I.: Drilling without Drills.Metals Handbook . Kolcnič. J.: Advanced Methods of Machining. (1976). Morison. F. Special Report 743. 1. 2. 15. Plenum Press New York.p.Machining. l. London. Annals of the C1RP Vol. Aug. N.316 Kaczmarek. s. 32/2/1983 pp. Dearbome. N. A.. Schneider.: Špeciálne metódy zvárania. Taniguchi. Alfa Bratislava. Ultraprecison Machining and Ultrafinc Materials Processing.1 Machining.129 ukazuje možnosti EBM vŕtania malých otvorov Progresívne technológie v porovnaní klasickým mechanickým vŕtaním a inými progresívnymi technológiami používanými pre vŕtanie otvorov s malými priemermi. Taniguchi.4: 1. 1977.129 Porovnanie možností jednotlivých technológií používaných pre vŕtanie malých otvorov.V. 9. 1989 14. G.O. (1989) KoscčekJvL. P.R. SME. Zváranie-Svafováni 48(1999)Č. F. 5. Obr.ed.: Manufacturing Engineering and Technology. Nenci.P.: Nové smery v strojárskej výrobe v klasifikácii vplyvu technologického režimu na stav kovových povrchov (Písomná práca k odbornej kandidátskej skúške) VŠT Košice 1985 McGeough. Tool and Manufacturing Engineers Handbook. March.4. March. Led.35/2. ASME Journal of Engineering for industry. (1986).448-462 Kalpakjian. Turňa..Inc. ASM .pp568-571 12.: Energy Beam Processing of Materials. (1988). s 8 1.85 Maŕtková.: Thermal Design and Experimental Analysis of Laser and Electron Beam Hardening. 1983 10 10]) 10.309 . (spracované podľa [I.: Verschleissschutzschichten durch Sputter-imd lonenstrahltechnik. (1982).. W. pp. 468 11.70-75 Festa. Vol.. Wydawnictwo naukowotechniczne. 3. Naso. P. Vol. Processes. (1997).: Principles of Machining by Cutting.

ktorého mechanizmus prvýkrát publikoval v roku 1852 Grove [9]. Ziskom elektrónu vzniká záporný ión (anión) migrujúci ku kladne nabitej anóde. Neskôr sa tento mechanizmus. Reaktívne procesy sú rýchlejšie ako chemické metódy spracovania (CH). Technológia iónového lúča sa používa v troch významných oblastiach spracovania materiálov a to pre: • uber materiálu. Atómy kovu sa uvoľňovali z povrchu elektródy a následne sa usadzovali na stenách kovovej trubice. (im plating) iónové plátovanie. Stratou elektrónu vzniká ión s kladným nábojom (katión). Reaktívnym procesom sa venuje len okrajovo. reaktívne procesy. kde jedným z predstaviteľov je PVD (Physical Vapour Deposition) proces iónového plátovania (ion plating IP) • modifikáciu povrchu. IBM proces pracuje podobne ako proces opracovania zväzkom elektrónov.5 Technológia iónového lúča Technológia iónového lúča alebo proces spracovania zväzkom iónov (zaužívané medzinárodné označenie IBM lon Beam Machining) zaznamenáva prudký rozvoj v súvislosti s výrobou polovodičov a integrovaných obvodov v elektrotechnickom priemysle. ale svoje miesto má v ostatných rokoch aj v čisto strojárskej výrobe. ktorý sa v elektrickom poli pohybuje ku zápornej elektróde (katóde). leptania (ion etching) a rozprašovania (ion sputter machining) • nanášanie tenkých vrstiev. ktorý objavil Grove. • • Medzi dynamické procesy patria (ion sputtering) rozprašovanie (ion mixing) zmiešovanie. kde nabité atómy (ióny*) zo zdroja iónov ostreľujú (bombardujú) povrch cieľa (obrobku) pomocou urýchľovacieho napätia. pretože proces je urýchlený aktivačnou energiou dopadajúcich iónov. Táto kapitola je prednostne venovaná dynamickým procesom technológie iónového lúča. (ion assisted chemical etching) chemické leptanie pomocou iónového lúča. ale mechanizmus úberu materiálu pri IBM je celkom odlišný. ktorá stratila alebo ziskala naviac jeden alebo viac elektrónov. leätenia (ion rubbing). stal základom metód uvoľňovania atómov z povrchu pomocou ich bombardovania iónmi iných prvkov. IBM proces je úzko spojený s pojmom naprašovanie. ión (atóm alebo skupina atómov) jc častica. napríklad CCU pre hliník a jeho zliatiny a C F 4 pre čistý kremík používaný v elektronike. Technológia iónového lúča (ďalej používaná skratka IBM) je proces. (ion deposition) nanášanie vrstiev. . rozprašovanie znamená vyrážanie atómov z tuhej látky (terča) následkom bombardovania povrchu látky urýchlenými časticami (pozn. v ktorej prebehol tlejivý výboj. kde patria iónová implantácia (ion impialation U) a kombinované procesy tzv. ktorý prebieha vo vákuu. rozprašovanie" (sputtering). (ion rubbing) leštenie a hladenie. kde patrí technológia iónového frézovania (ion milling). Pri výskume elektrickej vodivosti plynov objavil. procesy zmiešavania (ion beam mixing alebo 1BAD ion beam assisted deposition).5. že kovové látky sa usadzujú na stenách sklenenej trubice.5 IBM 5. autora). IBM procesy orientované na spracovanie materiálov sú klasifikované ako [12]: dynamické procesy. Reaktívne procesy používajú na spracovanie materiálov chemicky aktívne ióny.

Následkom toho. 5. Čo je príčinou ich vypudenia z povrchu. že urýchľované ióny plynu. vakancia nahradený atóm pramiestený atóm náhradný ión (miesto v mriežke) presunutý atom 1 sekundárny keV (Ar ión) rozprášené \[/atómy TV 5 nm hibka prieniku iónov ióny argónu O Ä presunuté alebo W rozprášené atómy @ atómy v mriežke ión usadený v mriežkovej medzere Obr.130.1 nm a vzdialenosť medzi atómami v mriežke kovov je okolo 0. najčastejšie sa používa všeobecnejšie označenie ion beam machining). kryptón (Kŕ) a xenón (Xe). .130 spočíva v tom. obr. ku ktorej dochádza pri dopade iónov na povrch cieľa. dopadajúce ióny často kolidujú s atómami povrchu a vyrážajú alebo rozprašujú ich do okolia.130 Model iónového rozprašovania ako základného procesu spracovania iónovým lúčom (zdroj: Taniguchi [12}) Na rozdiel od technológie elektrónového lúča. obvykle argónu s priemernou energiou 10 eV (energia zodpovedá rýchlosti asi 200 km/s) [12]. dopadajú vo vysokom vákuu asi 1. Iónové rozprašovanie znázornené modelom na obr. Taniguchi [12] udáva hĺbku prieniku asi 5 nm. Niektoré ióny s nižšou energiou sa .3 nm [12].obrobku (tiež sa hovorí o bombardovaní p o v T c h u ) vyvolá emisiu elektrónov z povrchu následkom pružnej zrážky medzi dopadajúcimi iónmi a atómami cieľa. Princíp rozprašovania je prenos hybnosti z iónu plynu na časticu materiálu. ktoré môžu byť ľahko urýchľované a riadené elektrickým poľom.5. väčšina dopadajúcich iónov naráža (interfere) do atómov povrchu cieľa.tuhej látky (obrobku) elektroelastickou kolíziou (zrážkou a odrazením). Výsledkom kolízie môže byť posunutie susedných atómov z ich miesta alebo ich vypudenie (rozprášenie) z povrchu.1 Princíp iónového lúča a zariadenia Progresívne techno! á nie Iónový lúč je zväzok vysoko energetických iónov inertného plynu ako argón (Ar). 5. Kinetická energia iónov pri rozprašovaní prekračuje energiu väzby atómov alebo molekúl v materiále.3. Popísaný proces je uskutočňovaný pôsobením atómu na atóm a nazýva sa obrábanie (opracovanie) iónovým rozprašovaním alebo iónovým leptaním (zaužívané označenie ton sputter machining alebo ion sputter etching.254 5.10"* Pa v rôznych smeroch na povrch cieľa (obrobku) a prenikajú do povrchu alebo sa od neho odrážajú. Dynamický proces opracovania iónovým lúčom je založený na vyrazení atómov z povrchu cieľa . Dopad iónov na povrch cieľa . pretože priemer argónových iónov je asi 0. Hĺbka prieniku dopadajúcich argónových iónov s energiou lOeV je približne niekoľko nanometrov alebo niekoľko atómových vrstiev. primárny rozprášený atóm Ar tón dopadajúci Ar ión odrazený atóm / asfový povrch Q. Atóm v dôsledku zrážky opúšťa svoje rovnovážne miesto v mriežke a koliduje so susednými atómami. Toto sa nazýva iónové rozprašovanie (sputtering).5.

5.Technológia iónového lúča IBM 255 odrážajú z povrchu späť do okolia. . Rozpad týchto elektrónov má za následok emisiu fotónov alebo v niektorých prípadoch ďalšiu emisiu sekundárnych elektrónov. Pri bombardovaní povrchu vysokoenergetickými iónmi dochádza k excitácii (vybudeniu) elektrónov cieľových atómov nepružnou zrážkou. kolidujú s atómami mriežky kovu (materiálu) a vyrážajú ich z miesta v mriežke. alebo vytvorí prázdne miesto (vakanciu). Ióny. aby bol vyrazený z povrchu.131 Účinok dopadu iónu na povrch cieľa (zdroj: McGeough [10]) a) ión s nízkou energiou b) ión s vysokou energiou Ióny plynu s vyššou energiou. obr. Obr. Ióny s vyššou energiou zostávajú v mriežke materiálu ako implantované ióny.131 ilustruje účinok dopadu iónu s nízkou a vysokou energiou na povrch cieľa.5. pričom môžu vyraziť atómy z povrchu.5. preto zostáva v mriežke ako intersticiálny atóm.130. Bombardovanie povrchu má za následok vznik mriežkových porúch v povrchových vrstvách kovu. postupne strácajúc svoju energiu. 5.132 Emisia elektrónov a fotónov z povrchu cieľa (obrobku) bombardovaného iónovým lúčom (zdroj: Taniguchi [12]) Výsledkom tohto javu je poškodenie mriežkovej štruktúry cieľového povrchu a emisia rôznych elementárnych častíc. rozprášené atómy cieľového povrchu. ktorá nastáva počas kaskádovitej kolízie častíc. rn folon elektrón O b r .132.5. ako sú spätne rozptýlené ióny. pretože ľahšie prejdú cez mriežku atómu. elektron kaskáda atómov O o o o a) O o o o o o o o o o implantovaný ión o O b) O O O O Obr. Atóm materiálu vo väčších hĺbkach už nemá takú energiu. obr. okolo 100 eV a viac. prenikajú hlbšie do materiálu. ktoré prenikli hlbšie do materiálu.

substrátu). potrebný príkon pre vyrazenie atómu z povrchu je asi 10' W/atóm s 2 a výkonová hustota je v tomto prípade 10 MVVVm .132.1 Zariadenia pre technológiu iónového lúča Klasické zariadenie pre technológiu iónového lúča pozostáva obvykle z troch hlavných častí: • • • zdroj iónov. * Ionizácia znamená odtriimuie jedného alebo viacerých elektrónov z atómu. s prúdom argónových iónov asi 2 mA a vysokou energiou iónov okolo 20 keV a viac. Augerove elektróny. Energia potrebná na vyrazenie alebo odprášenie atómu ls 6 z povrchu je asi ! 0 " J/atóm. obr. • Kaufmanov zdroj je iónový zdroj. viditeľné svetlo alebo rontgcnové (rtg) žiarenie.5. nárazom urýchlených časíic (nárazová ionizácia) a fotónov (foloioni/. takže výsledkom „obrábania" je veľmi jemné spracovanie povrchu s malým úberom. obrobku.1. V prevádzkových podmienkach je potrebné dodržiavať príslušné bezpečnostné predpisy týkajúce sa práce v nízko radiačnom prostredí (rtg žiarenie a tok fotónov). Energia iónov je v rozsahu 500 v 2000 eV. ale najviac sú rozšírené a používané dva typy [1. ktorý generuje ióny. Pružná zrážka medzi iónmi a cieľovými atómami trvá asi 10"'" s. vstupná makroskopická výkonová hustota je pomerne nízka asi 10" W/m".20. Elektróny z tepelného zdroja (obvykle žeravený wolfrámový drôt) sú urýchľované ku anóde a ionizované (termická ionizácia) pomocou prídavného plynu. V súčasnosti existuje viacero typov iónových zdrojov.256 Progresívne technológie sekundárne a tzv. žc intenzita úberu alebo hĺbka odstráneného materiálu je závislá na dobe trvania procesu iónového rozprašovania. ale mikroskopická výkonová hustota (na atomárnej úrovni) je naopak extrémne vysoká. ktoré využívajú vyššie energie iónov sa používajú pre iónovú implantáciu a pre kombinované procesy modifikácie vlastností povrchovej vrstvy. vzniká ionizácia* nárazom. procesy. termická ionizácia. Ióny sa tvoria z plynných molekúl zrážkami s elektrómni. kde rýchlosť úberu je asi 1 pm/s.3 mm. v ktorom sa vytvára vysokointenzívny úzky iónový lúč s priemerom okolo 0. 12]. 5. ktorá odoberá ióny z plazmy a urýchľuje ich ďalej smerom k cieľu (vzorke. ktorý produkuje Široký prúd iónov. . Dynamický proces je charakterizovaný ako proces s vysokou hustotou energie. Kinetická energia cieľových atómov stúpa následkom tejto zrážky. Ionizácia nastáva vzájomnými zrážkami pri zvýšenej pohybovej energii (teplote) tzv. 5. Nevýhodou procesu je. Tento jav spôsobuje radiačné poškodenie povrchových vrstiev materiálu a v mnohých prípadoch je nežiadúci.5. Z uvedeného popisu vyplýva. Zdroj Iónov je funkčný celok na riadenú tvorbu iónov. Základné charakteristiky jednodivých iónových zdrojov sú uvedené v tab. iónový separátor alebo extrakčná (odoberacia) mriežka. stôl na uloženie vzorky.ácia). Obvykle. ktorým býva vo väčšine prípadov argón (Ar). samozrejme v závislosti na silách súdržnosti v mriežkovej väzbe [9. Elektróny sú produkované elektrickým poľom medzi anódou a katódou.10]: • Duoplazmatron. že pri technológii IBM je uber materiálu založený na odstraňovaní atómu atómom.

133 znázorňuje iónové zariadenie využívajúce úzky fokusovaný lúč na princípe duoplazmatronu. spŕškovýfion shower) Široký iónový lúč.133. Ióny sa tvoria v komore. obvykle argón. K jeho ionizácii dochádza termickou emisiou zo . do ktorej je privádzaný inertný plyn. 5.135.0 257 m 10 v 5 0 d o 10 f o k u s o v a n ý do 0. • tzv.5. ktorý sa používa pre výrobu asférických šošoviek. 5. obr. asférický povrch šošovky polomer šošovky motorček pre rotačný pohyb. analýzu povrchu a litografiu. sprškový typ zariadení sa používajú pre obrábanie. iónový lúč I obrobok (sférická šošovka} -stred roviny pohybu ft prúd . 5.3 mm Podľa použitia na spracovanie materiálov sa iónové zariadenia delia na zariadenia používajúce: • fokusovaný iónový lúč. 5. leptanie a nanášanie tenkých vrstiev.5 ŕ 2 0 Ť 25 priemer lúča [cm] 5.85 pri 1kV 1000 napätie fV kJ 0.5.lsl. difúzna výveva pracovná komora regiiàc ä polohy O b r .133 -4 Iónové zariadenie s fokusovaným lúčom používaný pri spracovaní optických šošoviek Adetail polohovania sférickej šošovky pri jej úprave na asférickú (zdroj: (12}) Obr. Zariadenie s fokusovaným úzkym lúčom sa využíva najmä pre jemné obrábanie. • vysokofrekvenčný plazmový zdroj iónov. obr. iónovú implantáciu. komora iónového zdroja katóda (žeravený volfrámový drôt) pomocná elektróda magnet N plazma izolácia anóda komora výveva vzdialenosť usmerňovacía mriežka uhol dopadu iónov \ rozkmit rotaci. Vysokofrekvenčný a tzv.20 Charakteristiky používaných iónových zdrojov [9] zdroj K a u f m a n ov duoplazmatron prúd lúča prúdová hustota lúča (mA/cm 2 ] 0.Technológia iónového lúča IBM Tab. obr.134.írc"^ .

ktorá emituje elektróny.svetlá oblasť (plazma) elektrón O b r.258 Progresívne technológie žeravenej wolfrámovej katódy. . Obvykle má jedna elektróda potenciál zeme a druhá má vysoký záporný potenciál. Priemer sfokusovaného lúča môže byť až 1 pm [12]. spŕškového typu [10] zemnense Zariadenie využívajúce vysokofrekvenčný iónový zdroj plazmového typu je znázornené na obr. vzniká výboj. tvoria sa voľné elektróny.5 M Hz komora iónového zdroja 0. potom je cez ihlový ventil vpúšťaný do komory inertný plyn. Pracovná komora je z korozivzdornej ocele.5. Počas procesu je tlak v komore udržiavaný na hodnote 10"1 Pa. Medzi dvoma rovinnými paralelnými elektródami. ktorým sa usmerňuje a urýchľuje tok častíc.134 Vysoko frekvenčný zdroj plazmového typu [12] iónový výveva obrobok "vysokú— frekvenčný voltmeter urýchlený ión tmavá oblasť "cieľová elektróda . ktoré sa zrážajú s atómmi . z ktorých jedna je napojená na vysokofrekvenčný zdroj.1 Pa + 10kV anóda prívod vr j.5. pohyb vzorky (obrobku) je rotačný a priamočiary. Pomocou urýchľovacej elektródy je úzky iónový lúč s vysokou prúdovou hustotou vedený z komory iónového zdroja ku vzorke. žeravená katóda magnetická cievka • detektror loku iónov izolácia zdroj emisie elektrónov detektor napätia na obrobku elektrónová optika perforovaná mriežka komora odsávanie Obr. v pomocnej elektróde a v anóde do urýchľovacej komory. Pomocná elektróda a anóda sú z mäkkého magnetického železného materiálu a sú súčasťou magnetického obvodu. základná elektróda deponovaná vrtsva . s priemerom 1 mm. argón. ktorá je umiestnená v pracovnej komore mimo oblasti plazmy. Vznikajúca plazma je pomocou magnetických cievok usmerňovaná a vedená otvormi.5.135 Iónové zariadenie tzv. Po prívode inertného plynu tlak v komore stúpne na 10"2 Pa. Medzi katódou a anódou vzniká výboj. Je odsávaná difúznou a rotačnou vývevou na vákuum v rozsahu 10"3 -f 10"4 Pa. Pohyb lúča je zabezpečovaný v osiach x a y. V pracovnej komore jc iónový lúč usmerňovaný fokusačnými elektrostatickými šošovkami. zemnenie . kondenzátor oscilátor 13.134.

Tvar otvoru a vzdialenosť medzi mriežkami predstavujú významné prvky iónového zdroja. kde sa používa inertný plyn na ionizáciu. IBM proces patrí k chemicky „čistým" procesom. Cieľová elektróda má záporný potenciál a ióny z plazmy dopadajú kolmo na jej povrch a rozprašujú z neho atómy. používajúce široký iónový lúč spŕškového typu znázornené na obr. ktoré sa používajú na uber materiálu patria iónové rozprašovanie ISM (lon Sputter Machining) a iónové leptanie I B E (lon Beam Etching). ktorý nereaguje chemicky s povrchom cieľa. Zariadenie. keramika. 5.2 Iónový lúč na uber materiálu K technológiám iónového lúča IBM.1 Pa. Medzi plazmovým (iónovým) zdrojom a pracovnou komorou. možno zhrnúť nasledovne: • proces IBM prebieha vo vákuu.5.135. ióny dopadajú na povrch vzorky v rôznych smeroch.5 2 kV a prúdová hustota okolo 2 mA/cm". ktoré sú vyrobené z uhlíka (grafit) alebo molybdénu.5. Jej úlohou je oddeľovať ióny z plazmy a vytvoriť široký iónový lúč. Vzniká termická ionizácia. že perforácia (dierovanie) každej mriežky je jedna nad druhou. Ióny v plazme sú príliš ťažké a zostávajú v strede medzi elektródami. Separačné napätie na mriežke je 0. R1BE a IBAE (Reactive lon Etching. Elektróny v plazme sa pohybujú ľahko podľa meniaceho sa elektrického poľa. • proces nieje citlivý k mechanickým a fyzikálnym vlastnostiam opracovaného materiálu.Technológia iónového lúča IBM 259 plynu a ionizujú ho. extrakčnej mriežky a pracovnej komory so vzorkou. Môže sa použiť na spracovanie tvrdých a krehkých materiálov ako je diamant. pozostáva zo zdroja plazmy. výhody a nevýhody technológie iónového lúča. Reactive lon Beam Etching) a reaktívne leptanie s podporou iónového lúča (lon Beam Assisted Etching). na výrobu ultra jemných dielcov pre elektrické. optické a mechanické prístroje. V plazmovom zdroji Kaufamnovho typu sa tvorí plazma z argónových iónov a elektróny sa tvoria v elektrickom výboji vo vákuu pri tlaku okolo 0. ktorý sa používa pre uber materiálu. Jednotlivé mriežky sú uložené tak. na depozíciu povlakov alebo na reaktívne iónové leptanie. . Tretia vnútorná mriežka má potenciál anódy a cez ňu prechádzajú už len separované ióny do pracovnej časti zariadenia. Uber materiálu pri dynamickom procese prebieha rozprášením atómov z povrchu v dôsledku pružnej zrážky medzi dopadajúcimi iónmi a atómami cieľa (obrobku). Separačná mriežka pozostáva z troch pevných perforovaných platní. Tento typ zariadenia vytvára široký iónový lúč vhodný pre leptanie kremíkových platní pre polovodiče. ako iné energolúčové technológie (laser. Charakteristické znaky. Tieto materiály odolávajú erózii pôsobiacich iónov. Stredná mriežka má záporné predpätie a jej úlohou je brániť úniku elektrónov z plazmy. ktoré sa môžu usadzovať na povrchu základnej elektródy a vytvárať tenkú vrstvu. Vonkajšia mriežka má záporný potenciál a vytvára negatívne pole potrebné na separáciu iónov z plazmy. ako sú komerčne dostupné procesy reaktívneho leptania iónovým lúčom RLE. Vzorka (obrobok) je upevnený na vodou chladenom stole a je mimo oblasti plazmy. je extrakčná (separačná) mriežka. Na uber materiálu sa používajú aj reaktívne procesy. pretože široký iónový lúč nie je v pracovnej komore usmerňovaný. elektrónový lúč). kde zdrojom tepla je žeravený wolfrámový drôt. Tieto procesy patria k dynamickým procesom. Z fyzikálneho pohľadu je proces rozprašovania dynamický proces prebiehajúci na atomárnej úrovni a nieje tepelný. kde je tlak okolo 10 mPa.

môžu byť jednoducho riadené pomocou elektrických veličín. nepodlieha opotrebeniu a deformácii. iónový lúč. proces nezanecháva žiadne zvyškové napätia pod povrchom. Dosahovaná presnosť tvaru a profilu je závislá na štruktúre materiálu. • na uhle dopadu iónov na povrch. Samozrejme okrem mnohých výhod má aj technológia iónového lúča používaná na uber materiálu svoje nevýhody. • na hmotnosti dopadajúcich iónov. najmä pri výrove VLSI obvodov je toto poškodenie nežiadúce. čím sa dosiahne vyššia presnosť.260 • • • • • • Progresívne technológie prevádzkové podmienky procesu. ako nástroj. špecifická rýchlosť rozprašovania. v porovnaní s klasickými metódami rezania a brúsenia. IBM proces nie je tepelný proces. Medza rozprašovania S je závislá [9. energia a uhol rozprášenia atómov povrchu cieľa (obrobku). • na hmotnosti cieľových atómov.136 ukazuje závislosť počtu rozprášených atómov cieľa (pol y kryštalického medeného materiálu) od energie . ktoré je potrebné brať do úvahy pri volne spôsobu spracovania. monokryštalické materiály a kompoudné materiály sa opracovávajú iónovým lúčom veľmi dobre. zliatiny a spekané materiály sa spracovávajú nerovnomerne. Profil povrchov pri IBM procese môže byť ovplyvnený ešte podrezaním. spätným naprášením cieľového materiálu. Iónové bombardovanie povrchu spôsobuje jeho radiačné poškodenie do malej hĺbky. pretože intenzita rozprašovania je rôzna pre rozličné zrná a kryštály materiálu. • na teplote povrchu počas spracovania. Parametre procesu úberu. proces umožňuje anizotropické spracovanie. Nevýhody IBM procesov pri výrobe presných mechanických a optických dielcov a výrobe elektronických prístrojov spočívajú v radiačnom poškodení povrchu a dosahovanej presnosti profilu a tvaru. • na parciálnom tlaku kyslíka vo zvyškových plynoch v komore. pre tvorenie zložitejších profilov dielca sa použiva systém masiek. Hodnota medze rozprašovania stúpa s energiou dopadajúcich iónov. Obr. tvorením fazetky na ostrých hraných alebo jamiek v spodnej časti drážky. • • • Medza rozprašovania S (počet rozprášených atómov/na dopadajúci ión) (sputtering yield) je definovaná ako stredné (priemerné) množstvo atómov rozprášených z povrchu cieľa na dopadajúci ión. Polykryštalické kovy. " na kryštalickej štruktúre a orientácii cieľového povrchu. ale proces umožňuje aj zložitejšie riadenie modelovaním tvaru a profilu.5. ktoré ovplyvňujú ekonomické a technologické ukazovatele sú: medza rozprašovania (sputtering yield). V mnohých prípadoch. ako je rýchlosť pohybu lúča. prúdová hustota a urýchľovacie napätie. ale je založený na pružnej zrážke častíc (dynamický proces). 12]: • na energii dopadajúcich iónov. Homogénne. Pre minimalizáciu hrúbky poškodenej vrstvy sa doporučuje bombardovanie povrchu iónmi s nízkou energiou a uhlom dopadu iónov nad 60°. Je to najdôležitejšia charakteristika obrábania (IBM) a depozície (nanášania vrstiev) pomocou iónového lúča.

5.Technológia iónového lúča IBM 261 E O b r . 5. ako to ukazuje rovnica (5. Plyny s nízkou atómovou hmotnosťou (dusík. neón) aj pri pomerne vysokej energii. m ono kryštalický kremík. Argón. Tento pokles sa zdôvodňuje tým. energia dopadajúcich iónov 1 keV (zdroj: Miyamoto [12]) Uhol dopadu iónov z f] Špecifická rýchlosť rozprašovania V s j e definovaná ako pomer rýchlosti úberu materiálu (do hĺbky d) k prúdovej intenzite iónového lúča .24) [12]: V > ( 7 7 ^ [l/aj (5. xenón).136 Zmena medze rozprašovania v závislosti na hmotnosti a energii dopadajúcich iónov na cieľový povrch polykryštalickú meď (zdroj: Taniguchi f 13]) 10 20 30 40 50 Energia iónu E [keVj a hmotnosti dopadajúcich iónov. je v strednej oblasti uvádzanej závislosti (pozri obr. ktorý sa pre svoju dostupnosť najviac využíva.24) . Miyamoto [12] uvádza príklad závislosti zmeny medze rozprašovania na uhle dopadu iónov. že pri vyšších uhloch dopadu nad 60° majú dopadajúce ióny tendenciu odraziť sa od povrchu. ako ióny plynov s vyššou hmotnosťou (kryptón. alebo pokiaľ majú vyššiu energiu zostávajú ukotvené v povrchu.136). bez toho aby rozprášili z povrchu atómy. 5.5. rozprašujú z povrchu menej atómov. obr.137 Zmena medze rozprašovania v závislosti na uhle dopadu iónov na cieľový povrch polykryštalickú meď. Svoju úlohu na intenzite úberu materiálu má aj uhol dopadu vysokoenergetických iónov na povrch.137. 30 60 90 O b r . Medza rozprašovania monotónne stúpa s uhlom dopadu iónov do maximálnej hodnoty nad 60" a potom náhle klesá.

Množstvo rozprášených atómov v danom smere je úmerný dĺžke vektora PO na obr.138.138 Schéma pre výpočet špecifickej rýchlosti rozprašovania. £j elementárny náboj (C/ión). Obr. Z . I prúd iónového lúča.262 S = A s .25) kde A s je opracovaná plocha (cm 3 ).Z. Z. A s plocha dopadajúceho lúča (cm") d hĺbka úberu (cm) Z uhol dopadu iónov (zdroj: Miyamoto [12]) uberaný objem Energia a uhol rozprášenia atómov povrchu cieľa (obrobku). 5. (5.p N . M Progresívne technológie kde T je doba rozprašovania (min). V závislosti na energii dopadajúcich iónov v kolmom smere sa mení uhol rozprášenia cieľových atómov. I (A).5.139 ukazuje rôzne uhly rozprášenia atómov pre rozdielne energie dopadajúcich iónov. Potom medza rozprašovania môže byť vyjadrená vzťahom: UlO *J (5. 5. Hmotnosťou ľahké ióny s vyššou energiou (nad 10 keV) pri dopade na cieľ vyrážajú atómy . po dopade iónu s rôznou primárnou energiou. a s prierez iónového lúča.139 Tvar rozloženia rozprášených atómov cieľa z bodu P. p merná hmotnosť materiálu (g/cm 3 ).139. Vzťah medzi špecifickou rýchlosťou rozprašovania a medzou rozprašovania je daný rovnicou: S. M molekulová hmotnosť.26) opracovaný povrch Obr. N Avogadrovo číslo. a a (cm 3 ) sú definované podľa obr. d (cm).d.5.M. Množstvo rozprášených atómov v danom smere je proporcionálne dĺžke vektora PO (zdroj: Miyamoto f 12]) Ióny s vyššou hmotnosťou (ťažké ióny) a pomerne nízkou energiou blízkou prahovej energii rozprašovania (pod 1 keV) pri dopade na cieľový povrch rozprašujú atómy pod väčším uhlom. d o p a d a j ú c i ión Obr.5. je atómové číslo cieľového materiálu.N. cos Z p£..

molybdénu a platiny CTiSi2. kde sa tvorí široký iónový lúč (obr. Charakteristické črty procesu RIE a RIBE sú: • procesy sú vhodné pre anizotropické leptanie a ultrapresné vzorkovanie a značenie povrchov. napríklad kremík (Si). Cl + ) a chemickej reakcie. Úlohou tekutého dusíka je odčerpať nepoužitý reaktívny plyn a zvyškové produkty chemickej reakcie.I39. gálium arzén (GaAs).Technológia iónového lúča IBM 263 väčšinou v kolmom smere. kde namiesto inertného plynu sú do komory iónového zdroja privádzané reaktívne plyny. LSI (large scale integration) sú označenia hustoty integrácie. 5. Proces je charakterizovaný vysokou rýchlosťou leptania.5. ktoré sú privádzané do vákuovej komory cez ihlový ventil. sa pohybuje v rozsahu 10 -ŕ 40 eV [12].140 je znázornený princíp zariadenia pre technológiu IBAE. jedného alebo viacerých ventilov na prívod reaktívneho plynu. ktorá prebieha medzi cieľovými atómami a reaktívnymi iónmi. Kritériom hustoty integrácie je počet tranzistorov alebo ekvivalentných hradiel na čipe. obr. • povrch bez zvyškových napätí. Podstatou úberu materiálu pri reaktívnom iónovom leptám je fyzikálna a chemická reakcia medzi dopadajúcimi reaktívnymi iónmi a povrchom leptaného materiálu. CH 4 ) je privádzaný do komory pod tlakom 0. ktorý sa získa z inertného plynu a chemickú aktivitu reaktívnych plynov na základe chloridov a fluoridov (CU. pre leptanie keramiky na báze oxidov kremíka a hliníka. ako je chlór a flór.5. . MoSi 2 PtSi). Proces využíva energiu iónového lúča.1 -f10 Pa. Kinetická energia rozprášených atómov. ktorú získali po zrážke s iónom. 5. XeF 2 ). ako dôsledok izolácie vzorky (dielca) od plazmového zdroja. CCL. Technológie RIE a RIBE sa používajú pri výrobe VSLI" obvodov. Kaufmanov zdroj sa používa na generovanie širokého iónového lúča. ktoré sa používajú pre charakterizovanie zložitosti integrovaného obvodu. Uber materiálu je výsledkom rozprašovania atómov pomocou reaktívnych iónov (F*. • jednoduchá automatizácia a riadenie procesu. 5. ktoré sa používajú v mikroelektronike. CC\2. a chladiacich nádob s kvapalným dusíkom. oxid kremičitý (Si0 2 ). a povrchom leptaného materiálu.2.2. Chemická reakcia prebieha medzi reaktívnymi radikálmi. silicidy titánu. titán.134).2 Leptanie pomocou iónového lúča IBAE Leptanie pomocou iónového lúča IBAE (lon Beam Assisted Etching) je pomerne rozšírený proces spracovania materiálov. molybdén. integrovaných obvodov a tranzistorov. • vysoká rýchlosť procesu leptania. ako sú C F 4 a CCL.1 Reaktívne leptanie iónovým lúčom Reaktívne leptanie iónovým lúčom RIBE (Reactive lon Beam Etching) využíva zariadenie spŕškového typu. Reaktívne iónové leptanie RľE (Reactive lon Etching) používa vysokofrekvenčný plazmový zdroj. *VLSI (very large scale integration). Na obr.5. Zariadenie pozostáva zo zdroja iónov. • minimálne poškodenie povrchu vplyvom radiácie a rovnomerné leptanie povrchu. pri výrobe polovodičových prvkov. Reaktívny plyn (obvykle CF 4 .5. VLSI označenie znamená integráciu 300 000 tranzistorov.

140 Systém pre proces IBAE (zdroj [12}) 5.5.5. 12]: • Hladenie a vyhladzovanie povrchov (ion smoothing. ion rubbing) sa používa pre výrobu zrkadiel pre lasery. thinning) má široké oblasti využitia. elektroniky a polovodičovej techniky.141). ako sú oxidické filmy a absorbované vrstvy na povrchu. pri výrobe magnetických bublinových pamätí (obr. • Tvarovanie. Svoje miesto. nehrdzavejúce ocele a oxidická keramika. ako sú dotykové hroty pre snímače. 9. modifikáciu hrúbky membrány bez ovplyvnenie dokončeného povrchu. IBM leštenie sa využíva pre jemné lícovanie základných rovnobežných mierok. akustických filtrov. Jednotlivé operácie technológie iónového lúča majú nasledovné oblasti využitia [1. . hroty (ihlany) tvrdomerov. • Struktúrovanie a tvorenie textúry (ion beam texturing) sa využíva pri úprave povrchu a chemickom čisteni biologických implantátov pre v humánnu medicínu. pásových lamiel. holografických masiek (obr. Pre biologické implantáty sa používajú dva druhy materiálov: mäkké tkanivá na základe polyuretánov a polyolefínov a tvrdé implantáty. ostrenie a leštenie (shapping. Iónovým leštením sa dosahuje drsnosť dokončeného povrchu Rmax = 0. modifikáciu hrúbky tenkých filmov. Dobré uplatnenie nachádza pri ostrení diamantového náradia. Používa sa pri výrobe integrovaných obvodov. Iónové čistenie odstraňuje nečistoty.5. polishing. rydla. a na tvorenie vzoriek pre transmisné elektrónové mikroskopy. za účelom zvýšenia ich životnosti a biokompaktibility. ako je titán a titánové zliatiny.02 pm.264 prívod Ar Progresívne technológie prívod reaktívneho plynu ióny argónu tekutý dusík substrat (obrobok) Obr.142). ale nachádza aj v strojárskej výrobe. kobalt. ktoré sa vyrábajú z kalenej ocele a nástrojovej ocele s vysokým obsahom wolfrámu. Zvyčajne sa robi pred nanášaním tenkých vrstiev za účelom zvýšenia priľnavosti vrstiev. piczolelektrických meničov.3 Použitie technológie IBM Použitie technológie iónového lúča na úbcr materiálu je sústredené na oblasti optiky. • Iónové čistenie (ion beam cleaning) používa sa na bombardovanie povrchu iónmi argónu pre získanie chemicky Čistého povrchu.5. chróm.

5. 3 * 1. obr.5. Uber materiálu iónovým lúčom mení pôvodný tvar sférickej šošovky na asférickú [9] D ) polomer r = 0.0 um presnosť 0.141 Príklad prípravy holografickej masky [9] ON polomer y r = 0.12] a) ostrenie diamantového hrom pre mikrotvrdomer b) ostrenie reznej hrany monokryštalického diamantového nástroja pre mikrorezanie YA^//////////////A Obr. Frézovanie sa robí pomocou masiek. stred sférickej šošovky a sférický tvar šošovky Obr.čiary o hrúbke 8 nm (80 Ä) do uhlíkovej membrány s hrúbkou 20 nm (200 Ä).133 spolu so schémou iónového zariadenia. 10] ion ion ion p ó v o ď i ý tvar . O jemnosti technológie hovorí príklad.5.I42 Príprava výroby magnetickej bublinovej pamäte [9.143b. 1 I Ľ iónový lúč OUPL/VNENA| ZÒNA Obr.5.01 NM I. a pri ostrení a preostrovaní monokryštaiických diamantových sústružníckych nožov pre mikroobrábanie.143 Príklad ostrenia diamantového náradia technológiou iónového lúča [9.5.144 Príklad výroby asférickej šošovky. Spôsob ustavenia a polohovania šošovky pri jej úprave je znázornený na obr.ošovky odoberaná vrstva materiálu pred úpravou konečný tvar ión.14S Príklad tvorenie drážok pomocou maskovania povrchu.5.I45.SUM permaloy chróm 2 0 1 0.143a. ktorý uvádza McGeough [9]. Môžu sa tvoriť pravidelné drážky so šírkou od 5 * 200 pm a hĺbkou okolo 1 mm [9]. obr.6 N M Obr. Obr. ktorý nemá byť ovplyvnený iónovým lúčom .Technológia iónového lúča IBM 265 obr.02 um O/. fotorezistivny 20 um ^JERMAMURR 0 . • Iónové frézovanie (ion milling) sa použiva na tvorenie plytkých drážok.01 u m Obr. Iónové rozprašovanie leptanie sa ako proces tvarovania používa pri výrobe asférických šošoviek.5.!44 ukazuje detail odoberanej vrstvy.5. frézovanie drážky .5.S.

2 . tvorenie vrstvy na substráte (PVD Physical Vapour Deposition) 2.1 Iónové plátovanie Proces vákuového nanášania kovu formou pary v tlejivom výboji.266 5. ako aj ostatných metód tvorenia tenkých vrstiev. karbidy a iné zlúčeniny [8]. IB-PVD). Atómy a molekuly odparovanej látky sa prechodom cez plazmu tlejivého výboja ionizujú a po dopade na katódu (substrát) vytvárajú výborne priľnavý povlak.5.5. Medzi PVD procesy (Physical Vapour Deposition) t.4. RIAC. V súčasnosti nie je zavedený jednotný názov pre kombinované technológie. a na iónové plátovanie iónovým lúčom (1B-IP ion beam ion plating). Kladne nabité ióny inertného plynu sú v plazme urýchľované elektrickým poľom smerom ku katóde. ktoré prebieha v podmienkach vysokého vákua (10' 5 T I0' 2 Pa). Delí sa do dvoch skupín [ l ]: na proces odparovania v tlejivom výboji (plazme) v podmienkach nízkeho vákua (0. kombinácia techniky tvorenia vrstiev a modifikácie povrchu (IBAD. Iónové plátovanie je kombináciou metód odparovania a rozprašovania vo vákuu.10"1 -f 10 Pa). tiež ÍVD (lon Vapour Deposhion) a IBAD (lon Beam Assisted Deposition). Ionizácia inertného plynu a odparovaného materiálu sa zvyšuje pridaním pomocných elektród (mriežok). Technológie tvorenia tenkých vrstiev pomocou iónového lúča sa delia do troch skupín: 1.j. ako je iónová implantácia. Je to metóda tvorenia tenkých vrstiev (rádové 1 -f 20 um) nanášaných vo vákuu rýchlosťou 0. nevytvárajú poviak v klasickom slova zmysle. iónového plátovania (Ión Plating) a ich modifikácie. Procesy modifikácie vlastností povrchovej vrstvy. ako základ iónového plátovania. Táto sa nadchádza v plazme tlejivého výboja udržovanej pomocou jednosmerného alebo striedavého vysokofrekvenčného poľa. V niektorej odbornej literatúre je proces rB-IP nazývaný ako IVD (lon Vapour Deposition). Tieto okrem .4 Tvorenie tenkých vrstiev iónovým tufom Progresívne technológie Technológia iónového lúča našla široké uplatnenie v procesoch tvorenia tenkých vrstiev z plynnej fázy (vapour deposition). Materiál na povlakovanie je odparovaný z odparovacicho zdroja. popísal prvýkrát Berghaus v roku 1938. 5. ktorý môže byť buď odporový tepelný zdroj alebo elektrónové delo. v novšej odbornej literatúre niektorí autori uprednostňujú označenie IBAD (lon Beam Assisied Deposition). ktoré používajú ionizáciu a iónový lúč pri tvorení vrstvy. modifikácia povrchovej vrstvy bombardovaním povrchu urýchlenými Časticami (iónová implantácia) 3. kde povlakovaný materiál (substrát) má funkciu katódy. fyzikálne procesy povlakovania patria postupy naprašovania (Evaporation). Podrobný popis PVD procesov. 5 ].. Kombinované techniky sú známe ako procesy tvorenia tenkých vrstiev iónovým lúčom IAC (Ión Assisied Coatings).1 um/min. Pre základnú formu kombinovaného procesu sa používa aj názov lon Beam Mixing IBM. Ióny bombardujú a kontinuálne čistia povrch pred následným povlakovaním. pričom vrstvy môžu byť tvorené jedným chemickým prvkom alebo ťažkotaviteľnými zlúčeninami (chemickou reakciou odparovaného kovu vo vákuu za prítomnosti reaktívnych plynov). ako sú nitridy. je v dostupnej odbornej literatúre [ 1 . ktoré sa používajú pri tvorení tenkých vrstiev a modifikácii povrchu. Iónové plátovanie v tlejivom výboji je popisované ako jednoduché odparovanie vo vákuu. oxidy.5. Nasledujúce kapitoly sú venované vybraným postupom technológie iónového lúča. katódového rozprašovania (Sputtering). ale menia (modifikujú) vlastnosti povrchovej vrstvy. Názov iónové plátovanie a podrobný popis technológie publikoval prvýkrát roku 1964 Matíox [5].

Technológia iónového lúča IBM Iónové platová nie diódový system 1 0 + 5kV 267 Obr.146 Schematický diagram modifikácii iónového plátovania [5] 1 . 20 A 1 0 + 5W 5-20V 100 A výveva 5 .tiejivý výboj 7-vákuum = 1 Pa 8 .20 V 100 A .termokatóda (tendróda) výveva 5 + 20V 100 A tonové plálovanie trioobvý systém 9 40 V.5.tienenie 4 .vysokonapäťová elektróda 2 .prívod inertného plynu 3 .prídavná elektróda (trióda) 10 . 20 A 1 0 + 5 kV Iónové putovanie tendrodový syslém 9 40 V.vákuová komora 6 .vzorka (substrát) 5 .odparovací zdroj 9 .

5. piraniho mieria • Obr. ktorý produkuje vysokoenergetické ióny. dosahujú energiu okolo 3 keV [5].148 Schéma zariadenia pre iónové plátovanie s iónovým lúčom.268 Progresívne technológie zvýšenia intenzity ionizácie.147. usmerňujú častice v ich pohybe a umožňujú zvýšiť prúdovú hustotu na pokovovanej ploche. tendródovom systémy (stvorelektródový systém). . Na obr. zdroj iónovje Kaufmanovho typu. Ako externý iónový zdroj je použitý Kaufmanov zdroj. .5.5.147 Schéma zariadenia pre iónové plátovanie v tlejivom výboji [5] : katóda chladená vodou vysoké napätie rj-Skv Ar pri vod plynu .5. mriežka stredná ( 2 0 0 v > | spodná . Typické zariadenie pre iónové plátovanie iónovým lúčom je na obr. anóda^ žeravená katóda vrchná separátna ( 2 0 0 + 2000 V ) . Proces IB-1P použiva na bombardovanie povrchu externý iónový zdroj.146 je znázornený princíp diódového.vyrovnávacie vlákno y ocfcarovacia vlákno substrát 4 Obr. Klasické zariadenie pre iónové plátovanie je znázornené na obr. Ionizované častice v tzv.148. Účelom použitia triódového a tendródového systému je zvýšenie ionizačnej účinnosti procesu. odparovanie materiálu je pomocou žeraveného vlákna [1] prúdovej hustoty Proces tvorenia vrstvy iónovým plátovaním je charakterizovaný nasledujúcimi parametrami [5]: • tlak vo vákuovej komore 10" -ŕ 10"* Pa.5. triódového a tendródového systému modifikácie iónového plátovania.

• kolízia medzi povrchom substrátu a časticami (atómami a iónmi) inertného plynu alebo reaktívneho plynu. za účelom zníženia trenia v tribologických sústavách (mäkké kovové filmy prvkov india (In). ktoré ostrovčeky oddeľujú. NbN. Ionizačná účinnosť pri iónovom plátovaní spôsobuje. Nukleaácia vzniká prednostne v miestach porúch. tlejivý výboj medzi substrátom a zemnenou časťou aparatúry. Ide o proces reaktívneho iónového plátovania (RIP). že atómy prichádzajúce na povrch majú široký rozsah energií. medi (Cu). kde nie je možné použiť konvenčné mazadlá (vo vákuu. hustota toku pár kovu (výkon odparovača). 8 ] : • Tvorba tenkých vrstiev. potenciál na substráte. Pri použití reaktívneho plynu sa tvoria vrstvy zlúčeninového typu. • rast zárodkov a vytváranie väčších ostrovčekov. " prienik vysoko-energetických častíc do povrchu a ich ukotvenie. sprevádzané postupným zaplňovaním kanálikov. vzdialenosť odparovací zdroj . • urýchľovanie kladne nabitých častíc k zápornej elektróde. striebra (Ag). SiC. (TiAl)N). viacvrstvové povlaky na rýchlorezných nástrojoch pre výrobu ozubenia a platničkách zo spekaného karbidu) a vysokoexponovaných dynamicky . ZrO) a iných zlúčenín (TiCN. Počas procesu naparovania a rozprašovania natavcných častíc kovu dochádza k nasledujúcim javom: • ionizácia častíc (asi 1 T 4 % zo všetkých molekúl a atómov). WC. ktoré ovplyvňujú vlastnosti vytvorenej vrstvy. TaN. v jadrovej energetike atd'. Si 3 N 4 . sú tlak (pri ktorom prebieha tlejivý výboj). Parametre procesu. stupeň ionizácie pár kovu. negatívny potenciál na substráte v rozsahu 1 -Ť 5 kV. použitie ťažšieho kryptónu zabezpečuje dobré čistenie povrchu aj pri pomerne nízkom tlaku. • Tvrdé oteruvzdomé vrstvy tvorené reaktívnym spôsobom (RIP) na báze nitridov (TiN. Mo 2 C. stabilizácia prúdu výboja a následné natavcnie odparovaného prvku elektrónovým lúčom. • spätné rozprášenie atómov a iónov z povrchu substrátu. olova (Pb). • zrastanie (koalescencia) ostrovčekov. alebo zliatin typu Cu-Pb. alebo spätne do okolia. ktoré sú náhodne rozložené na povrchu substrátu.Technológia iónového lúča • IBM 269 • • • pracovný tlak v komore po prívode inertného plynu 1 -ŕ 1 0 " ' Pa: zvyčajne sa používa argón. ktoré sa používajú na povlakovanie rezných nástrojov (jednoduché TiN vrstvy na rýchlorezných oceliach.substrát. Mechanizmus tvorenia iónovo plátovaných vrstiev je charakterizovaný vzájomne na seba naväzujúcimi štádiami [4. Taktiež vplývajú na tvorbu nukleačných zárodkov. dáva však nižšiu kvalitu čistenia povrchu. Častice s nízkou energiou sú rozprašované po povrchu. Využitie iónovo plátovaných povlakov s a uberá troma základnými smermi [ 1 . pri použití ľahšieho hélia je potrebný vyšší tlak (pre udržanie výboja). A1N. karbidov (TiC. jeho použitie je limitované vysokou cenou.). Ag-In na tvrdých materiáloch). Častice s vysokou energiou sa implantujú do povrchu v lokálnych bodoch a majú za následok vznik mriežkových porúch v povrchových vrstvách. geometria dielca a jeho počiatočná teplota. 6]: • nukleácia kryštalických zárodkov. Ag-Pb. ktoré môžu mať charakter celistvých kryštálikov. oxidov (A1 2 0 3 . 7 . Používajú sa tam. CrC). HfN). charakteru tuhých mazadiel.

hustota toku 10 17 ión/cm 1 ). Takýmto bombardovaním možno meniť elektrické. Prednosti iónovo plátovaných vrstiev sú vysoká homogenita hrúbky vrstvy. s nízkou hmotnosťou a vysokými úžitkovými vlastnosťami. titáne. Obr. 5. vynikajúca priľnavosť a nízka pórovitosť. rámy okuliarov. mechanické.4. (TiN. Obr. do ktorých implantované častice počas procesu prenikli.149 A a) Schéma procesu iónovej implantácie •4 b) hĺbka prieniku a koncentrácia iónov v povrchu (spracované podľa [J.01 + 0. t u h á látka ^(substrát) ión implantované skupina Iónov 00 0 atómy * substrátu oooooaoo! ooooooo*: • oo*oo*o. Reflexné vrstvy na paraboly reflektorov automobilov.5. TiC vrstvy na durale.5.). vysokopevných materiáloch a nízkouhlíkovej rýchlokorodujúcej oceli.149a ilustruje dej. bižutériu a iné. ktorý prebieha pri iónovej implantácii.Progresívne technológie namáhaných dielcov (ozubené kolesá. zrkadlá. presnejšie podpovrchových a povrchových vrstiev. J3J) tí*35 .1 mikrometer 100 nanmstsr 1 000 Angslrom Obr. brzdné systémy. ako náhrada za klasické procesy (žiarové alebo elektrolytické) na spojovacích elementoch.1 pm).2 Iónová implantácia Iónová implantácia je proces modifikácie fyzikálnych alebo chemických vlastností tuhej látky bombardovaním jej povrchu zväzkom častíc urýchlených na energiu I0 l -ŕ 10 3 keV. leteckom priemysle. kombinované materiály. pružinách. • Tvorba ochranných a dekoratívnych povlakov na báze hliníka (Al). tribologické. Ochranné hliníkové povlaky. ktoré pritom prenikajú pod povrch látky (do hĺbky 0. typicky okolo 0. optické. oo o o o o o •"o5 atómy N » Ojp modili kovaná Štruktúra implantácia iónov dusíka ao ocele EFLÍFTU 0.5.149b znázorňuje rozloženie (koncentráciu) iónov v oceli bombardovenej dusíkom (energia iónov 100 keV. nízkouhiíkových oceliach) používané v textilnom.. tlmiče rázov. Iónové plátovanie dovoľuje nanášať vrstvy najrôznejších kombinácii odparovaného kovu a základného materiálu (substrát). a tým dosiahnuť požadovaný stav povrchu a jeho úžitkové vlastnosti. korózne a ďalšie vlastnosti pevných látok. Dekoratívne vrstvy na plášte hodiniek.. 5. hliníku. Iónová implantácia / . chrómu (Cr).5 pm.5. cínu (Sn). Tvorenie tvrdých vrstiev pre tzv. kobaltu (Co) a titánu (Ti).

implantovať je možné aj leštené povrchy bez zmeny ich vzhľadu. medzivrstvy. Počas brzdenia v tuhej látke vyvolávajú urýchlené častice rad zmien trvalej povahy. • je priamo aplikovateľná na dokončené dielce. dislokačné čiary a slučky. Čisté technológie. intersticial ne atómy a vakancie. obr. Implantáciou sa takto mení štruktúra vrstvy. pretože nemá vplyv na tvarové zmeny. Od okamihu vstupu urýchlených častíc (iónov) do tuhej látky až po ich zabrzdenie prejdú určitú dráhu. . proces šetrí drahé a kritické materiály. Výhody procesu iónovej implantácie možno zhrnúť: • každý ión môže byť implantovaný do každého materiálu. nepôsobí škodlivo na životné prostredie. a od migrácie týchto porúch. V súčasnosti sa používa na zvýšenie odolnosti rezných. neskôr sa implantácia dusíkových iónov do kalených ocelí začala využívať na zvýšenie ich prevádzkovej životnosti. jednak na úrovni atomámej (mriežkovc poruchy.150). • implantovaná vrstva je spojená s materiálom bez tzv. pretože sa modifikuje len tenká povrchová vrstva (asi 100 nm). jednak na úrovni makroskopickej (zmeny fyzikálnych vlastností ovplyvnených povrchov). Množstvo a povaha porúch v štruktúre tuhej látky. pre zvýšenie koróznej odolnosti titánových protéz v humánnej medicíne. • • • proces prebieha vo vákuu.5. implantované povrchy môžu byť následne spracované tepelnou úpravou napr. obr. druhu energie urýchlených častíc. ktoré takto vznikajú závisí od druhu látky.150. ktorá sa nazýva dolet. do ktorej prenikajú urýchlené častice.Technológia iónového lúča IBM Obr. Je dôležité.5. žihaním. že takto vznikajúci nový materiál (povrchová vrstva) sa netvorí na základe termodynamických zákonov rovnováhy. Implantácia umožňuje obísť pravidlá chemickej rozpustnosti. ktoré môžu za istých podmienok zanikať.5. a tiež teplota v procese nespôsobuje metalurgické zmeny základného materiálu. Pri implantácii iónov prvku do kovu nastávajú v základnom materiále dva druhy zmien: • premiestňovanie atómov a vytváranie porúch a deformácia štruktúry kovu. ktoré sa metalurgickými metódami dosiahnuť nedajú.150 Poruchy kryštalickej mriežky kovu v dôsledku jeho bombardovania vysokoenergetickými iónmi a) poškodenie pravidelnosti mriežky atómy iného prvku b) mriežka s dislokačnými poruchami Iónová implantácia sa začala priemyselne využívať okolo roku 1970 v polovodičovej výrobe. difúziou. a rým sa menia aj vlastnosti látok. a tým dosiahnuť také koncentrácie prímesí v základnom materiále. ale najmä tvárniacich nástrojov voči opotrebeniu. patrí medzi tzv. • postupná zmena jeho chemického zloženia spôsobená zabudovaním príme s í (implantovaných iónov) do základného materiálu.

integrovaných obvodov a Špeciálnych súčiastok. Implantácia dusíkových iónov do povrchu tvárniacich nástrojov zvyšuje 2 -r 5 násobne ich životnosť. napríklad stelitovč nástroje na ťahanie medených drôtov. Obr.149b. ako je odolnosť voči opotrebeniu — implantácia dusíkových iónov (N*) do hliníkovej zliatiny.a zlepšenie lomovej húževnatosti keramických materiálov. terčovej komory a vákuového čerpacieho systému. • Strojárska výroba: na prípravu tzv. optickej a rastrovacej časti. povrchových zliatin za účelom zlepäenia funkčných vlastností povrchov. ako sú veľmi plytké PN priechody polovodičov.dusíkové ióny do medi a jeho zliatin -. ale aj rýchlorezné nástroje pre výrobu ozubených kolies. tvárniace a rezné nástroje pre spracovanie plastov a papiera.10 ión/cm ) hĺbka prieniku (asi 100 nm) a koncentrácia implantovaných iónov v povrchovej vrstve (má tvar normálneho rozloženia).implatácia (N*) a Av*) iónov do guličkových ložísk. 5]: • Elektrotechnický a elektronický priemysel: na výrobu mikroelektronických elementov. bronzu a diamantu -. na výrobu unipolámych a bipolarnych tranzistorov. implantovaná dávka 17 2 (1 f 10 .151 Priemyselné zariadenie pre iónovú implantáciu (podľa prospektov fy Tecvac [ 14]) Oblasti použitia iónovej implantácie [2. korózii . hmotnostného separátora iónov. nástroje pre pretláčanie plastov. nástroje zo spekaného karbidu na hlboké ťahanie.272 Progresívne technológie Medzi hlavné nevýhody procesu sa radia vysoké náklady na zariadenie a náročnosť vysokého stupňa technológie. Zariadenie pozostáva zo zdroja iónov. .151 ukazuje priemyselne dostupné zariadenie na iónovú implantáciu. zvýšenie l únavovej životnosti povrchových vrstiev . urýchľujúcej.5.5. Obr. 5. ktoré pracujú v nepriaznivých koróznych a škodlivých prostrediach . obr. Typické prevádzkové parametre pri implantácii dusíkových iónov sú energia iónov (50 -e-150 keV).

napríklad nitridáciou . postupné zmiešavame Častíc.5.5. kde vznikajú požiadavky na také vlastnosti povrchu.IBAD Kombinovaný proces alebo tzv. . iónové zmiešavame je proces tvorenia povrchových zliatin zmiešavaním častíc tenkej nanesenej vrstvy s atómami substrátu pomocou bombardovania povrchu vysokoenergetickými iónmi. ale využívajú sa tam. Zároveň teplota povrchu substrátu je oveľa nižšia v porovnaní s klasickým termochemickým spracovaním povrchu.152 Kombinovaný proces iónové zmiešavanie (ion beam mixing) [H tenká vrstva substrát Kombinované procesy využivajú výhody procesu implantácie a procesu nanášania tenkej vrstvy vo vákuu. Okrem procesu iónového zmiešavania (lon Beam Mixixng) a procesu depozície pomocou iónového lúča IBAD (lon Beam Assisted Deposition).152 schematicky ilustruje proces zmiešavania. Tieto procesy nepatria k Štandartným technológiám. ktoré bežnými procesmi nie je možné dosiahnuť alebo je to neekonomické (povlaky neobvyklého chemického zloženia. Niektoré modifikácie procesu sú charakterizované plynulým bombardovaním povrchu a súčasným nanášaním vrstvy. Implantácia iónov bóru a chrómu sa využíva na zvýšenie únavovej pevnosti materiálov. alomv substrátu Obr. kde sa namiesto iónov inertného plynu používajú reaktívne radikály 0 + .Technológia iónového lúča IBM 273 Implantácia dusíkových iónov do nástrojových ocelí. Zvučajne sa pri procesoch zmiešavania postupuje nasledovne: Najprv sa nanesie tenká vrstva povlaku konvenčným spôsobom vo vákuu. spekaných karbidov titánových zliatin a legovaných oceli zvyšuje ich odolnosť voči abrazívnemu a adhéznemu opotrebeniu. modifikácia fyzikálnych vlastností povrchovej vrstvy). 5. . atómy tenkej vrstvy i.4 J Kombinované procesy . Táto medzivrstva nieje vrstva v klasickom zmysle. po nanesení vrstvy je povrch substrátu bombardovaný vysokoenergetickými iónmi chemických prvkov (energia 100 . bez požiadavky vzájomnej chemickej rozpustnosti alebo kompaktibility reagujúcich materiálov. ktoré používajú obvykle inertný plyn na tvorenie iónov. radiačná difúzia častíc a tepelné impulzy. využívajú sa tzv. ale sú to tenké (niekoľko atómových vrstiev) vrstvy ovplyvnené prienikom vysokoenergetických iónov inertného alebo reaktívneho plynu do vrstvy a substrátu.5. Ióny prenikajú cez nanesený film do povrchu substrátu a zároveň atómy vrstvy bombardované iónmi difundujú do základného substrátu a vytvárajú akoby medzivrstvu. Počas procesu dochádza k nasledujúcim javom: spätné zmiešavame častíc vrstvy a substrátu. CT a N\ Tieto procesy dovoľujú vytvárať nové druhy povlakov zlúčeninového typu s rôznou koncentráciou prvkov.500 keV). reaktívne modifiácie RIAC (Reactive lon Assisted Coating) a RJBAC {Reactive lon Beam Assisted Coating). Táto kombinácia dovoľuje vytvárať ovplyvnené vrstvy tenšie ako pri procese priamej implantácie. Obr.

5. ložiská v plynových turbínach a iné. 0 3 ) keramike. A1 . Obr. Kombinované procesy sa používajú pre tvorenie špeciálnych vrstiev.153 ukazuje niektoré spôsoby kombinovaného procesu depozície pomocou iónového lúča (IAC).152 Princíp rôznych zostáv zariadenia pre kombinované procesy [ 15] . ktorá má zvýšenú koróznu odolnosť a je vhodná pre použitie v kozmickom a leteckom priemysle. môže sa meniť stochiometrický pomer vzniknutej zlúčeniny. TiC.274 Progresívne technológie Obr. Tieto vrstvy zlepšujú ich trecie charakteristiky a otvárajú nové možnosti použitia týchto materiálov v extrémnych podmienkach vysokých teplôt bez mazania ako sú piestové krúžky v adiabatických motoroch. napríklad pre lepšie zakotvenie povlaku do povrchu. ako sú tepelne rovnovážne vrstvy. Implantácia dusíkových (N ) iónov do tej istej TiN nanovrstvy zvyšuje priľnavosť vrstvy a odolnosť povrchu voči opotrebeniu [2]. sa menia chemické a mechanické vlastnosti vrstvy. ako už bolo viackrát spomenuté. vytvorením implantovanej „medzivrstvy" na + keramickom substráte [I j.) na nitridickej (Si 3 N 4 ) a oxidickej (ZrO. Bombardovaním povrchu. Nanesenie nanovrstvy TiN o hrúbke 50 nm a bombardovanie povrchu iónmi Ar sa využíva. 5.zlúčeninové vrstvy (TiN. Implantáciou iónov fosforu (P + ) do niklovej (Ni) vrstvy vzniká zlúčenina typu Ni/P. metastabilné vrstvy a epitaxiálne vrstvy. Ako uvádza Bhushan [1] procesy zmiešavania predstavujú perspektívnu oblasť pri použití keramických materiálov . Implantáciou dusíkových (N + ) iónov do vrstvy bóru (B) j c možné vytvoriť nové koncentrácie zlúčenín nitridu bóru (BN).

3. 33/1987 pp. M. 11. 9. Ultraprecison Machining and Ultrafine Materials Processing. s. I.: Current Status in.. (Kandidátska dizertačná práca . I. J. Král. Interný materiál fy Tecvac. Frellcr. l. Ferdinandy. G. J. Annals of the CIRP Vol. Liska. č. Bhushah. H.: Aplikácia tenkých iónovo plátovaných vrstiev pre rezné nástroje. Annals of the CIRP Vol. 1989 Vasilko.Technológia iónového lúča IBM 275 L i t e r a t ú r a ku kapitole 5. K. 7.progresívna technológia tvorby povlakov.O. a kol. -Búza.. . Chapman and Hall.645 -655 Král. Maňková.47-49 McGeough.:Ochranné vlastnosti hliníkových ionovo plátovaných vrstiev v roztokoch s obsahom Cl iónov.1991. London. (1986).: Trends in Ion Implantation and Ion-Assisted Coatings. časť IV. I. R. (I988).45-52 Maňková. J..453-467 GLinther. K.l . 12. Prospekty Fy Tecvac Lcgg. 14. Led..vyd. 13.: Advanced Methods of Machining. 3/1999..l. A.38/2/1989. and Future Trends of. 4. I.. 15. časť III. M. 1990.ed Snoeys.: Advanced Coatings by Vapour Phase Processes. N. F. G..52-61 Maňková. N.: Developments in Ion-asisted Coatings. McGraw. 1-2. Wisscnschaft und Technik. č. 2. 468 Taniguchi.hilI New York. roč. Acta Mechanica Slovaca. Clarendon Press Oxford. č.: Využitie vákuovo depozičných metód v strojárskej výrobe. 32/2/1983 pp.2. 135-138 Maňková.: Energy Beam Processing of Materials. D. 1. Anals of the CIRP Vol. 1986 s. K.573-582 Taniguchi. W. Staelens. Solnik-Legg.školiteľ Ján Búza) VŠT Košice 1985 Maňková. 8. 6.. D. B. 1999.: Current Trends in Non-Conventional Material Removal Processes. IH Wismar 1986 p.: Dekkyser.: Nové materiály a technologic ich spracovania Alfa Bratislava.: Verbesserung der Oberflächcnschichten Metallischer Bauteile durch Ionenplaúeren. 1990. Surface and Coatings technology. str. Líška. J. p.: Handbook of Tribology. 5. pp.5 : 1. Oceľové plechy XVII. H. Deamalcy.: Ionovc plátovanie . 3. Ferdinandy.35/2. Oceľové plechy XIII. 10.

Ing. vydanie. Hdikó Maňková. vydavateľstvo a tlačiareň Košice Tlač: Vienala Návrh obálky: © Jaroslav Jar e ma 275 strán.Strojnícka fakulta TU Košice . CSc. 45 tabuliek. 276 obrázkov. 14 AH 1. náklad 250 výtlačkov ISBN 80-7099-430-4 .edfcia vedeckej a odbornej hteiatury doc. ADVANCED METHODS OF MATERIAL REMOVAL PROGRESÍVNE TECHNOLÓGIE Vydala Vienala.