Chemia niektorých drog a ich úcinky na centralnu nervovu sustavu a organizmus cloveka

Uvod. Ako drogy byvaju oznacovane latky, schopne po uziti pozmenit niektore funkcie organizmu tak, ako si uzivatel zela. Daju sa tak oznacit najroznejsie latky, prevazne vsak tie, ktore sposobuju uzivatelom vyhladavane ucinky na psychicke funkcie, ako su zmeny vnimania, prezivania, vykonnosti, povzbudenie ci uvolnenie, utlm. Drogami su jednak latky bezne uzivane vacsinou populacie a vseobecne tolerovane, ako napriklad alkohol, kofeinove napoje a tabakove vyrobky, dalej niektore rastlinne latky, ako napriklad konopne drogy, rozne alkaloidy a ine, polo- alebo i plne synteticke chemicke latky a aj niektore pomerne jednoduche chemikalie, ako rozne rozpustadla. Mnohe, aj ked nie vsetky, sa vyznacuju navykovostou, schopnostou sposobit pri opakovanom uzivani, ci zneuzivani psychicku alebo aj somaticku (t.j. telesnu) zavislost. Uzivanie, ci zneuzivanie akychkolvek drog moze viest k roznym zdravotnym problemom ci ochoreniam, psychickym i telesnym. Vacsina drog su v podstate jedy a mozu aj preto byt znacne nebezpecne. V tejto praci budem pojednavat o chemizme a zakladnych ucinkoch nasledujucich drog: -kanabinoidy (psychotropne latky konope, zastupene tu latkou delta9-tetrahydrokanabinol) -kokaín (lokalne umrtvujuco a psychotropne posobiaci alkaloid koky) -MDMA (skratka zo stareho nazvu 3,4-metyléndioxymetamfetamin, podla noveho názvoslovia 1-(benzo[d][1,3]dioxol-5-yl)-N-metylpropán-2-amín, ucinna latka ecstasy) -meskalín (psychotropný alkaloid stredoamerických kaktusov rodu Anhalonium) a -LSD (skratka z nemeckeho nazvu Lysergsaeurediethylamid, polosynteticky (=ziskany chemickym spracovanim prirodnych chemickych latok) derivat alkaloidov namelu so silnymi psychotropnymi ucinkami) Slovnik pouzitych pojmov alkaloidy – zasadite organicke latky, obsahujuce amínový dusík, vacsinou rastlinneho povodu a so silnym ucinkom na zive organizmy agonista, agonisticky – ligand (vid dalej), vyvolavajuci na receptore (vid dalej) rovnaky ucinok, ako prirodzeny ligand (vid dalej) antagonista, antagonisticky – ligand, „blokujuci“ na receptore ucinok prirodzeneho ligandu CNS – centralna nervova sustava (mozog a predlzena miecha) derivát – v chémii zlucenina, odvodená od chemickej struktury inej, zakladnej látky ligand – vo farmakochemii molekula, alebo ión, ktorý sa dokaze nekovalentne (intermolekularne, nie kovalentnymi väzbami) viazat na receptor a vyvolat na nom reakciu. lipofilita – vlastnost nepolarnej latky, rozpustnost v tukoch. Obvykle znamena i malu rozpustnost vo vode.

imunomodulacne. V cistom stave je to tuha amorfna. ohrievanim mäkkne az sa topi. kanabinoidy su skupinou terpenickych latok rastlinneho povodu (hlavne v rastlinach konope. ziskanych extrakciou moze tvorit tato latka vacsinu. podobna konzistenciou kolofonii.Jednotlivé drogy 1.10aR)-6.). Obsah tejto latky v prirodnom materiale kolise od menej ako 0. az 80% hmotnosti drogy. prakticky nerozpustna vo vode.. brania rastu niektorych bakterii atd.6. ci geneticky modifikovane kultivary konope. ako hasis (lisovana zivica subtropickych a azijskych kultivarov konope) moze obsah tejto psychotropnej latky dosiahnut az okolo 30 a viac %. Chemicky je delta9-tetrahydrokanabinol (6aR. maximalne do 10 . lipofilna (v tukoch rozpustna) latka. ktore maju vacsinou roznu biologicku ucinnost (psychotropne. v spracovanych drogach. podla koncentracie THC v droge. v niektorych formach drogy. kanabinoidov. alebo pozitim. ine cesty aplikacie su neobvykle. analgeticke. hormonalne ucinky. Ucinok sa pri fajceni dostavuje takmer okamzite (behom 10 sekund. uhlovodikoch a acetone. Δ9-THC je hlavnou psychotropnou latkou konopnych drog. pestovane velmi intenzivne za ucelom produkcie drogy).8. Obvykle davky fajcenim sa pohybuju medzi 5 a 30 alebo viac mg THC. odtial ich nazov).9-trimetyl-3-pentyl-6a. dive konope) az po vyse 15% (niektore specialne slachtene. Δ9-THC (delta9-tetrahydrokanabinol) Δ9-THC je jedným z tzv.7. lepsie v etanole a vyssich alkoholoch. skoro bezfarebna sklovita latka.2% (technicke.10atetrahydro-6H-benzo[c]chromén-1-ol. jeho strukturálny vzorec je: Droga sa vacsinou uziva fajcenim. Canabis spp. Je to nepolarna.

Po uplynuti pociatocnych stadii intoxikacie sa dostavuju casto stavy unavy a vycerpanosti. podobne. vnimanie (subjektivne rozsirenie vnimania urcitych podnetov. ci zivice. ako lahko opity vodic. podobne halucinaciam. dalej. ako napriklad paranoia) a v tazkych pripadoch aj celkovy rozpad osobnosti). najma sluchove). pomalsie a postupne. pretrvavaju dlhsie. statisticky je vsak vyskyt psychoz medzi pravidelnymi. ze sa jedna o vnemovy klam). proti zvracaniu). potencialne skodlive az karcinogenne latky. endokanabinoidy. spojene s vaznymi poruchami vnimania (halucinacie. niekedy paradoxnu nevolnost a zvracanie (v malych davkach posobi THC skor antiemeticky. Nedá sa tvrdit. podobne napriklad schizofrenii. . casto navyse miesanej s tabakom. euforia. v sucasnosti sa za primarny mechanizmus ucinku povazuje agonisticky ucinok molekuly na endokanabinoidnych receptoroch typu CB1 (prirodzene ligandy: tzv. psychomotoriku (spomalenie reakcii.minut) a pretrvava okolo 3 az 4 hodiny. co je alarmujuce. silnymi uzivatelmi konopnych drog vyssi. vratna. dobru naladu). zvysene potenie. neobvykle asociacie. konopnymi drogami) zahrnaju euforiu (povznesenu. ale niekedy aj uzkostlivost). prve symptomy intoxikacie sa objavuju najskor behom 30 minut. kedy vodic pod vplyvom tychto drog ma podobne spomalene reakcie a usudok. ako pri fajceni cigariet. uvolnenie psychickeho tempa). lebo pri horeni rastlinneho materialu. ucinok obvykle vrcholi po 2 az 4 hodinach a moze pretrvavat i 8 az 12 hodin. cuchovych a chutovych. Vacsina tychto ucinkov je reverzibilna. tlmive ucinky na prebiehajuce vzruchy medzi neuronmi CNS a aj medzi CNS a ostatnym organizmom. mierne rozsirenie zrenic. niektori. ze konzum konopnych drog moze vyvolat vaznejsiu psychicku reakciu ako napriklad panický zachvat alebo v horsich pripadoch psychozu (vazna psychicke ochorenie. subjektivne zlepsene vnimanie hudby. uzkosti. jednak tlmive ucinky konopnych drog mozu predstavovat riziko napriklad v doprave. odlisujuce sa od nich tym. Hlavne rizika uzivania konopnych drog su psychicke: jednak. ako anadamid a 2-arachidonylglycerol) v roznych castiach CNS. „tvrde drogy“ (vid napriklad kokain). s odoznenim ucinku drogy postupne odoznievaju tiez (aj ked niektore. zasnenost. napriklad sluchovych. mierny az vyrazny psychomotoricky utlm so zvysenou pohyblivostou („vlacnost pohybov“). objektivne meratelne zuzenie vnimania). niekedy aj menej subjektivne prijemne priznaky. apetitu (hlad). „amotivacny syndrom“ (lahostajnost k dianiu a osudu seba i okolia). najma chronicki. niekedy dokonca dlhsie. napatia a ohrozenia) a myslenia (bludy. chronickym psychickym porucham. Mechanizmus ucinkov THC nie je plne objasneny. obzvlast pri opakovanej konzumacii drogy. smiech. cim znizuje influx (tok smerom dovnutra bunky) vapenatych kationov do postsynaptickeho neuronu. konopne drogy su do istej miery psychicky navykove. Tento efekt ma za dosledok utlm excitacnych glutamergnych drah v castiach CNS. zacervenanie spojiviek. ze uzivanie konopnych drog povedie automaticky k tazkym. riziko ich vyskytu je vsak statisticky vyssie. pocit uzkosti. najma na sladkosti. logickeho uvazovania. nez vlastne posobenie drogy na organizmus resp. Po poziti drogy sa ucinok dostavuje s oneskorenim. pravidelni uzivatelia konopnych drog vykazuju niekedy tzv. Ci samotny konzum konopnych drog skutocne moze psychozu vyvolat u inak psychicky zdraveho cloveka bez dedicnej zataze je sporne. pseudohalucinacie (poruchy vnemov. najma u chronckych uzivatelov. Akutne ucinky intoxikacie THC (resp. t. ako tzv. zriedka nepokoj a stihomam. aj ked nie natolko. zvyseny apetit. vznikaju. jednak existuje iste riziko.j. ktorych aktivacia posobi proti excitacnym ucinkom L-glutamátu na glutamergnych receptoroch. ktore niekedy konzument drogy kompenzuje spankom. prezivania (neprimerane emocne. poruchy pamati a nezriedka bizarne asociacie). ze intoxikovany clovek vacsinou rozpozna. dechty. zmeny plynulosti a tempa reci. afektivne reakcie. obsahujuce rozne. CNS). riadiacich prezivanie (povznesena nalada. látka má teda vseobecne povedane. ale aj kognitivne-mnesticke funkcie (rozostrenie vnimania. ako strnulost. potom ustupuje. Nie zanedbatelne riziko vyplyva i z fajcenia drogy.

2R. jemne krystalicky prasok bez zapachu. po dlhodobejsom pravidelnom uzivani je dokonca mozno napriklad v moci tieto stopy detekovat este tyzdne po poslednej aplikacii drogy.2. resp. v tele pretrvavaju ich stopy pomerne dlhu dobu a tieto sa daju dokazat i mnoho dni po konzume drogy. silne horkej chuti. tento ucinok nasiel uplatnenie v medicine. kde bol kokain pouzity ako prve lokalne anestetikum pri malych chirurgickych zakrokoch ci vysetreniach na oku.THC a ine kanabinoidy sa vyznacuju vysokou lipofilitou (rozpustnostou a afinitou k tukom). rastucej a pestovanej v tropoch juznej Ameriky a v malej miere i juhovychodnej Azie. Kokaín Kokaín je prirodzenym alkaloidom. Chemicky je to metyl-(2R. v hrdle ci na malych otvorenych ranach.3S)-3benzoyloxytropán-2-karboxylát. chemický vzorec je: Najcastejsimi konzumnymi formami tejto drogy su hydrochlorid kokainu (kokaíniumchlorid).1]oktán-2-karboxylát. v cistom stave biely. metyl-(1R. ktora behom niekolko sekund prejde do znecitlivenia jazyku (lokalne-anesteticky ucinok). 2. Pre .3S.5S)-3-benzoyloxy-8-metyl-8azabicyklo[3. ziskaným z kríkovitej rastliny koka (Erythroxylon coca). Ako cistú látku ho izoloval roku 1860 Albert Niemann.

je vsak mimoriadne nebezpecne. vaporizacia). ako aj CNS a moze viest az k zivot ohrozujucim stavom ako napriklad hypertenzna kriza (kriticky zvyseny systolicky i diastolicky krvny tlak s rizikom porazky alebo infarktu). ci „kacko“. vycerpanost. ktore nezriedka konci smrtou. docasne sa prejasnuje nalada. silne sa rozsiruju zrenice. lahko moze dojst k predavkovaniu. Treba poznamenat. rychlost myslienok. Crack je rozsireny najma v Severnej Amerike. Charakteristicky je silne euforizujuci ucinok. charakteristickeho zapachu. ked si na jej ucinky mozog a organizmus „zvykne“. Crack sa vacinou fajci v jednotlivych davkach („hit“) okolo 25 – 50 mg. „sneh“. ako pociatocne euforizujuce a stimulacne ucinky kokainu a mnoho konzumentov. ze prvokonzument si nemusi vacsinu ucinkov na sebe vsimnut a aj prijemne pocity opojenia sa mozu zacat dostavovat az po opakovanom uziti drogy. „linka“ kokainu priblizne 80 – 100 alebo i viac mg. kombinacia kokainu s inymi drogami. 25 a 150 mg. Ucinok drogy sa pri snupani dostavuje circa behom 2 minut. aby drogu spalil (tzv. ktore okrem lokalneanestetickeho ucinku a jazykoveho zakladu nazvov nemaju s kokainom spolocne nic. podrazdenost. Docasne ustupuje pocit hladu a smadu. ale aj injekciami vodneho roztoku latky. manitol. neprijemne pocity. Tieto neprijemne priznaky sa dostavuju takmer s takou pravidelnostou. je depresivna nalada. Druhou. obvykle znecisteny roztok sa aplikuje injekciou do zily (intravenozne). „puder“. Je to tuha. Slangovo sa praskova droga s obsahom kokainiumchloridu nazyva „koks“. ci kokainistov (toxikomani s navykom na kokain) ich zahana opakovanou aplikaciou kokainu. Intoxikovany ma pocity velikasstva. velmi dobre rozpustny vo vode) byva podla povodu rozne koncentrovana (obsah kokainiumchloridu moze kolisat medzi 10 a vyse 90%. v ktorych sa konzument snazi drogu zahrievat plamenom zapalovaca bez toho. podobne ako heroin. Tato forma drogy (jemny biely prasok. ktora nasleduje. alebo i viac mg kokainu. podla cistoty to moze byt 15 – 80. prchave haluciancie az stihomam. vztahovacnost a niekedy az kratke psychoticke ci bludne fenomeny (chorobna ziarlivost. v strednej Europe sa tato droga zatial prilis nesiri. obvykle do 10 . spojeny s pocitom psychickeho i fyzickeho povzbudenia a bystrosti. chinin. co sa podarilo okolo roku 1900 syntezou latok benzokaín a prokaín (Novocain). sliznice lahko vysychaju. co ma spolu so znecitlivujucim ucinkom niekedy za nasledok „zachripnutost“ hlasu. ci potieranim sliznic. neobvyklych az nadludskych schopnosti a byva celkovo so sebou mimoriadne spokojny. zvyraznuju sa reflexy. ako napriklad s opioidmi (kokaín + heroín = „Speedball“). Xanax. z coho vyplyva riziko predavkovania). Pri snupani je obvykla davka. podozrievavost. Jedntlive konzumne davky kokainu sa podla cistoty a davky drogy pohybuju medzi ca. Uziva sa najma fajcenim cez specificke sklenene fajky. tzv. v Europe menej beznou konzumnou formou tejto drogy je volna baza.jeho vysoku toxicitu a aj navykovost sa od konca 19. Ucinky trvaju vo vseobecnosti kratko. u toxikomanov s navykom i viac. adulterantmi (najcastejsie laktoza. takmer nerozpustna vo vode. Vnimanie sa zostruje. pripadne aj kombinaciami s inymi drogami.) alebo aj s alkoholom („kokaetylén“) su este nebezpecnejsie . Zvysuje sa komunikativnost. zrychluje sa pulz a krvny tlak. Rohypnol a i.15 sekund. lidokain. paranoia). s pridavkom slabej kyseliny rozpusti za varu na lyzicke vo vode a vzniknuty. crack. po injekcii ci fajceni cracku uz po 15 – 20 minutach. ale i paracetamol. fyzicka aktivita aj libido. ked ucinok predoslej davky zacina vyprchavat. pocity uzkosti. uzivat dalsi kokain. srdcove arytmie a epieltpoidne (epilepsii podobne) zachvaty krcov. sadra a rozne podrvene tablety) a uziva sa najcastejsie snupanim. Niekedy sa crack. po snupani drogy vyprchaju behom priblizne 30 – 45 minut. riedena („sekana“) roznymi tzv. s benzodiazepinovymi trankvilizermi (Diazepam. na dotyk trochu mastna latka svetlozltej farby a slabeho. Opakovana konzumacia kokainu znacne zatazuje obehovy system a srdce. charakteristicke pre fazu intoxikacie. pokial prvokonzument nepocituje silne ucinky po prvej davke. ktore by vyvolali lokalnu anesteziu bez euforizujucich a inych psychotropnych ucinkov. po injekcii alebo fajceni cracku omnoho rychlejsie. storocia hladali nahrady.

kde sa produkuje i vo vyspelych krajinach. v istej casti limbickeho systemu okrem toho sposobuje zvysena dostupnost dopaminu i aktivaciu „centra odmeny“. vratane tzv. Charakteristicka je tzv. Okrem tychto ucinkov na spravanie a prezivanie ma kokain i centralne sympatomimeticky (stimulujuci sympathicus) ucinok. Vsetky tieto infekcne komplikacie mozu koncit smrtelne. „predbehol ho“ len heroin. Extáza . co ma dalsi dopad najma na stimulacnom a euforickom ucinku. pri castom snupani kokainu dochadza k tvorbe vredov az perforacii (prederaveniu) nosnej prepazky. deplécia („vyplytvanie“) rezerv neurotransmiterov pocas kokainovej euforie. podrazdeny a depresivny. ak sa droga snupe spolocne jednou rurkou (vela ludi nevie. z necistych povrchov (verejne zachody apod.nez jednotlive drogy samy o sebe. Clovek je mrzuty. ze pozicanim si „rurky“ na snupanie sa mozu nakazit napriklad virusovou hepatitidou). infekcia siriaca sa celym krvnym obehom). perikarditida (zapal vonkajsich srdcovych blan). v skutocnosti vsak jeho uzivanie vedie casto k silnej psychickej zavislosti. vie. Kokain byva povazovany za „modnu drogu vysokej spolocnosti“. psychiatrickych poruch az po zivot ohrozujuce stavy a ochorenia. hlavne vplyvom ischemie (nedostatocnej vyzivy obehom) v dosledku stiahnutia krvych ciev. cim sposobuje zvysene uvolnovanie dopaminu z presynaptickej membrany do synaptickej strbiny a dalej blokadou spatnych transporterov dopaminu. ktore mozu skoncit trvalym zdravotnym alebo mentalnym postihnutim alebo aj smrtou. co sa prejavuje vegetativne: zrychlenie tepu. ako tromboflebitida (zapal zil). Podla studie. V mensom rozsahu blokuje spatný transport (angl. hepatitid (infekcne zltacky). vazokonstrikcia (stiahnutie krvnych ciev) a zvysenie krvneho tlaku (ucinky. polytoxikomanie) a nezriedka vedie taketo kombinovanie tvrdych drog k vaznym otravam. Kokain je i v malych davkach zdravotne rizikovejsi. kde sa ho vacsina konzumuje. Dopamin posobi aktivujuco. zverejnenej v marci 2007 v renomovanom britskom lekarskom casopise The Lancet skupina expertov ohodnotila kokain ako druhu najnebezpecnejsiu drogu v Britanii. Je zname.). Zdravotne rizika siahaju od skod na srdcovocievnom systeme cez riziko zachvatov. Ilegalne produkovany a predavany kokain predstavuje jeden z najvacsich problemov v krajinach tretieho sveta. 3. Pri injekcii drogy okrem toho hrozia rizika septicke. ze niektori kokainisti si kvoli tomu museli dat implantovat protezu nosnej prepazky. kolapsu ci prasknutia cievy vplyvom vysokeho krvneho tlaku. vedu casto k tazkym kombinovanym zavislostiam (tzv. nez vacsina ludi. ktore riadia bdelost. Ecstasy. naladu a psychomotoriku cloveka. syndromu nahlej smrti („sudden death syndrome“) v dosledku zlyhania srdca. Pri snupani kokainu je mozny prenos roznych infekcnych ochoreni. Psychotropne ucinky kokainu byvaju vysvetlovane jednak jeho naviazanim na presynapticke dopaminove autoreceptory neuronov v urcitych castiach CNS (najma limbicky system a mezolimbicke drahy). ci predavkovaniam. „re-uptake“) i neurotransmiterov noradrenalinu a serotoninu. endokarditida (zapal vnutornych srdecnych blan). chatraniu organizmu a porucham osobnosti. zrychlenie dychania. mozna je i priama kontaminacia drogy choroboplodnymi mikrobmi. Okrem toho. co ma za nasledok zu spominane depresivne a uzkostne priznaky po vyprchani euforickej fazy intoxikacie kokainom. podobne ucinkom adrenalinu). tieto dva efekty maju za dosledok prudke zvysenie dostupnosti neurotransmiteru dopamin na synapsiach v tych castiach mozgu. z ucinkov primesi v droge a jednak zo sposobu uzivania drogy. MDMA. mozu sa objavit i myslienky na samovrazdu. co ma za nasledok pocity silnej euforie (toto centrum byva aktivovane napriklad pri orgazme alebo prekvapivom zazitku stastia s velkou afektivnou odozvou). HIV az po sepsu (otrava krvi. Rizika zneuzivania kokainu vyplyvaju jednak z jemu vlastnych ucinkov. ktori ho beru.

ktory pojednaval o derivatoch amfetaminu s potencialnym vyuzitim ako anorektika (lieciva na potlacenie chuti do jedla pri liecbe obezity). ktory neskor dostal prezyvku „otec extázy“ a svojim. amfetaminov a tryptaminov. rokov MDMA „znovuobjavil“ americky chemik Dr. Chemicky je MDMA skratkou starsieho. Zaciatkom 60. avsak jeho odborna kompetencia tym neutrpela a je dodnes povazovany v odbornej verejnosti za jedneho z veducich expertov v oblastiach organickej syntezy. obsoletneho nazvu 3. Je to plne synteticka latka. ktory sa prejavoval takmer uplnym vymiznutim agresivity subjektu pocas ucinku drogy. Koncom 50. ktory zverejnil v serii knih sirokej verejnosti. alebo zlocincov („serum pravdy“) narazily na pozoruhodny. Alexander Shulgin. syntetizovana obvykle z latok ako safrol. znamu aj ako Ecstasy. biochemie a chemie psychotropnych latok.Tato skratka oznacuje jednu z najpopularnejsich syntetickych drog poslednych 20 rokov. rozporuplnym vyskumom roznych psychotropnych latok zo skupin fenetylaminov. Jeho entuziazmus pri pokusoch s uplne novo syntetizovanymi halucinogenmi a inymi psychotropnymi latkami na sebe a svojich blizkych mu sice zabezpecili status symbolu a nekriticky obdiv u casti verejnosti. izosafrol alebo piperonal. ktore by mohli byt napomocne vo vypocuvani cudzich agentov. rokov tajne sluzby pocas hladania latok.3]dioxol-5-yl)-Nmetylpropán-2-amín. Toto terapeuticke uplatnenie vsak nikdy nenasla a takmer 50 rokov bola tato molekula zabudnuta v archivoch. bola sucastou patentu nemeckej farmaceutickej firmy Merck z roku 1912. sucasna nomenklatura IUPAC pomenuva tuto zluceninu ako 1-(benzo[d][1. storocia nemeckymi chemikmi. si vysluzil poziciu najvyssej odbornej autority v oblasti syntetickych „psychedelik“. pre stimulanty (MDA i MDMA su derivaty amfetaminu) neobvykly „pacifizujuci“ ucinok. zdalo sa. komplexny psychotropny ucinok chemicky velmi blizko pribuznej latky MDA (lisi sa od MDMA len absenciou jednej metylskupiny). Jej strukturny vzorec je: .4-metylendioxymetamfetamin. ze zvysovala i schopnost vcitit sa do prezivania inej osoby (empatie) a javila zvlastny. Vysledky tychto vyskumov vsak boli pochopitelne tajne a vacsina odbornej ani laickej verejnosti o tychto vyskumoch a latkach vtedy nic nevedela. Prvy krat syntetizovana bola pravdepodobne zaciatkom 20. Tato latka po podani zdravemu cloveku nielen zvysila jeho komunikativnost s inymi osobami.

velmi dobre vo vriacej vode. ze tablety extazy casto okrem hydrochloridu MDMA obsahuju i ine. vrcholia za 1 – 2 hodiny a trvaju 3 az 6 hodin. paracetamol. tj. Ilegalne vyrobena a distribuovana extáza obvykle obsahuje racemat. Bezne byvaju uzivane davky okolo 80 – 150 mg (respektive 1 – 1. vzacne po vyssich davkach vizualne pseudohalucinacie -mierny az vyrazny narast telesnej teploty. ze MDMA sposobuje s limbickom systeme a inych castiach mozgu zvysene uvolnovanie neurotransmiteru serotonin. Charakteristicka je po uplynuti ucinkov drogy tzv. resp. ale len v intenzite jednotlivych efektov. s ktorou sa uzivatel stretava. pomerne dobre rozpustne vo vode. ako napriklad 1-(3-chlorfenyl-)piperazin. -vycerpanost. su obvykle rozne velke tablety roznych farieb a s roznymi emblemami. Dolozene je. -depresivne nalady -niekedy az paranoidne stavy Mechanizmus ucinkov MDMA na molekularnej/bunecnej urovni nie je plne objasneny. cista forma drogy predstavuje biele krystaliky hydrochloridu MDMA. Deplécia (vyplytvania) transmiterov. centralne sympatomimeticky. oba enantiomery. Po peroralnom prijme drogy sa prve ucinky dostavia obvykle behom 30 – 60 minut po uziti. podobne ako kokain a amfetaminy. co moze mat za nasledok neprijemne psychicke stavy po uplynuti bezprostrednych ucinkov drogy. majuci v molekule jedno achiralne centrum a existuje preto v dvoch enantiomeroch: (R)-MDMA a (S)-MDMA. niekedy i snupanim. v dosledku neselektivnej syntezy drogy. prasku). ci prezivanie -zvysena potreba pohybu. Okrem toho sa da pozorovat -silne rozsirenie zrenic (mydriaza) -zintenzivnene vnimanie zmyslami (vizualne. niektore psychotropne a dokonca toxicke latky. z tohto efektu vychadza psychostimulacny ucinok MDMA. Aj ked najbeznejsia konzumna forma drogy. taktilne. niekedy naopak klud a uvolnenost -krc zuvacieho svalstva (trizmus). Je nutne poznamenat. akusticke. Po odozneni ucinkov sa dostavuju: -skleslost. ktoreho ucinky na psychicku a chovanie ciastocne vysvetluju pozorovane ucinky.5 mg/kg) latky peroralne (zhltnutim tablety. Ich ucinky na organizmus a CNS sa mierne odlisuju. rozne psychofarmaka a dokonca aj metamfetamin (Pervitín). veduci k skripaniu zubami (bruxizmus) -narast krvneho tlaku a pulzu -zvysene potenie -narusenie rovnovahy hladin elektrolytov (hlavne sodika) -nespavost -poruchy videnia. MDMA zaroven ma ucinok (aj ked slabsi) i na dopaminove a noradrenalinove receptory a posobi preto. efedrin. malo v alkoholoch a skoro vobec v nepolarnych rozpustadlach.Je to pomerne jednoduchy bicyklicky sekundarny amin. . ako bolo popisane pri kokaine. podobne. Ucinky zahrnaju -zosilene prezivanie pozitivnych emocii -zvysenu sociabilitu s pocitmi blizkosti inych ludi a zvysenim empatie (empatogenny a entaktogenny ucinok) -pocit blaha -euforia -pocit lahsieho nahladu a vhladu -znizene negativne reakcie na stresujuce a traumatizujuce zazitky. kofein. senzoricke) -znizenie chuti do jedla -niekedy psychomotoricky nepokoj.

Boli zadrzane tablety extazy. Dalsim problemom je. svalove tkanivo zacina odumierat a rozpadat sa. niektorymi rastlinnymi drogami (harmala). somaticka (telesna) zavislost nebyva obvykle pozorovana a aj abstinencne symptomy su vacsinou mierne. Rovnovaha elektrolytov je aj po obvyklych davkach narusena. Neda sa vsak vychadzat z toho. regulaciu telesnej teploty a serotonergnych ucinkov latky. len to nie je zatial dostatocne dolozene. Tieto latky su toxickejsie nez MDMA v porovnatelnych davkach. Ludia s navykom vsak mavaju velke tazkosti drogu prestat uzivat. niektore lieky na tuberkulozu atd. ale i niektorymi liekmi (psychofarmaka. Nebezpecna moze byt kombinacia MDMA s inymi drogami. dokonca i niektorymi bylinami (napriklad lubovnik bodkovany). rozvrat vnutorneho prostredia organizmu az smrt. do obehu sa dostava volny myoglobin zo svalovych buniek. preto by mala pri zacinajucich naznakoch byt v kazdom pripade privolana zachranna sluzba. svalovymi zasklbmi a zahmlenym vedomim. avsak minimalne v jednej studii bola skumana latka miesto MDMA zamenena za metamfetamin.5-trimetoxyfenyl-)-etánamín. ze opakovane uzivanie MDMA nesposobuje chronicke skody. Tazsie sa preto predchadza predavkovaniu. komplikaciou je tzv. pokial sa nahodou na trhu objavia tablety extazy s vysokym obsahom MDMA a tieto su uzite ako obvyle. Malígnej hypertermie. Dalsim vegetativnym neziaducim ucinkom MDMA je zvysovanie telesnej teploty. “otravu vodou” (pri hyponatrémii). ktory poskodzuje oblicky (rabdomyolýza). Jedna sa o jednoduchy alkaloid s fenyletylaminovou kostrou.5 – 41°C. Chemicky je to 2(3. Jedna sa v podstate o toxicitu prilis vysokych hladin serotoninu v CNS a ostatnom organizme. rokov poukazovali na mozne morfologicke a funkcne skody na tkanive CNS. tzv. tazke formy sprevadzaju okrem uvedenych priznakov zachvaty krcov. kolapsove stavy. koma. neznameho obsahu MDMA alebo aj inych ucinnych latok a z ucinkov MDMA na rovnovahu elektrolytov. aj ked zriedkavou. Prvy krát izolovany bol roku 1896 nemeckym chemikom Arthurom Heffterom z kaktusu Lophophora wiliamsii („Peyote“). bez chiralnych centier. co spochybnuje vysledky studie. To moze mat za nasledok dehydrataciu. Meskalín Meskalin je halucinogenny alkaloid niektorych stredoamerickych kaktusov rodu Lophophora. ktore obsahovali malo alebo ziadny MDMA. MDMA je navykovy. 4. Lahke formy syndromu prebiehaju s menej zavaznymi priznakmi ako nevolnost. ale obsahovali metamfetamin (pervitin) a rozne piperazinove derivaty ako napriklad 1-(3chlorfenyl-)piperazin alebo 1-(3-trifluormetylfenyl-)piperazin. obeh. poruchy obehu. ale niekedy ustiacemu do nebezpecneho stavu.Rizika spojene s uzivanim extázy vyplyvaju hlavne z pofidernej kvality a zlozenia tabliet. Chronicka toxicita po opakovanom uzivani MDMA je diskutabilna. vysoka horucka velmi zatazuje srdce a mozu sa dostavit i zachvaty krcov. niektore studie z 90. chemicka struktura je: . horucka. tazsie formy su spojene s motorickym nepokojom. poruchy srdecneho rytmu a pri piti vela vody i tzv. Hladina sodiku v plazme moze klesnut (hyponatrémia) i stupnut (hypernatrémia) pod/nad fyziologicke hodnoty. Pri otrave vodou hrozi kolaps a v extremnom pripüade i smrt.4. Dalsou. Skutocnu davku MDMA v tablete pozna uzivatel len velmi vynimocne. k tomu dochadza na zaklade zmien vylucovania hormonov adiuretin (vazopresin) a aldosteron. Syntezu prvy krat vykonal Ernst Späth roku 1919. lieky proti Parkinsonovej chorobe. zvracanie a bolesti hlavy. mozna je psychicka zavislost. ze tablety mozu obsahovat ine latky. Pri malígnej hypertermii stupa telesna teplota nad 40. serotoninovy syndrom. Neliecena maligna hypertermia ma vysoku umrtnost. niekedy este toxickejsie nez MDMA. obvykle vobec.). napriklad alkoholom. vacsinou len malo vyznamnemu.

Ako ucinne davky sa uvádzajú davky 3 – 5 mg/kg oralne. noradrenalin a hormonu adrenalin.o. Chemicky sa meskalin podoba do istej miery transmiterom dopamin. kde bezne rastu meskalinove kaktusy (Mexiko. vanilin. plny ucinok trva 6 – 12 hodin a potom odoznieva. silne zasadita. V oblastiach. ktory vsak nebyva vacsinou pocitovany uzkostlivo ci stiesnujuco -velke az extremne zosilenie vnimania vsetkych zvukov. to zodpoveda zhrube davke 200 – 600 mg meskalínsulfátu p. s velmi zivymi. zavrate. Bezna forma drogy. Droga je najcastejsie uzivana oralne. ako kyselina gallová. silne halucinogenne davky su 300 a viac mg p. syringaldehyd. na vzduchu pohlcuje vlhkost a oxid uhlicity a tvori tak krystalicky uhlicitan meskalínia. pohyblivymi a premenlivymi obrazcami a viziami. 35 – 36°C). bodu varu 180°C. ktora je uzivana je siran meskalínia (meskalíniumhemisulfát). nevolnost. menej bezny je hydrochlorid meskalínu (meskalíniumchlorid). charakteristckeho zapachu. ked nie je znamy presny obsah meskalinu. nez pozivanie rastlinnej drogy (susenych kaktusov) alebo vyvaru z nej.. pocit „brnenia“ koncatin. mydriaza (rozsirenie zrenic). nakolko ucinok sa dostavuje az po niekolkych hodinach a davka sa tak da tazko odhadnut pocas uzitia drogy. juhozapad USA) sa niekedy meskalin extrahuje z rastlinnej drogy rozpustadlami. Volna baza meskalinu je biela. -silne vizualne pseudohalucinacie az halucinacie. Napriek tomu ale jeho hlavny efekt spociva pravdepdobne v ucinkoch na serotoninove drahy a receptory (vid dalej). niekedy az neprijemne a rusive. -strata pojmu casu.t. ziskana neutralizaciou volnej bazy meskalinu kyselinou sirovou a krystalizaciou soli. pocit „stratenia sa“ v priestore. potom -masivny halucinogenny ucinok. prehlbenie a zrychlenie dychu. pier a jazyka. subjektivne zdanlive spomalenie priebehu udalosti (minuty sa mozu zdat hodiny) . trimetoxybenzaldehyd alebo aj para-krezol. synteza je nenarocna a da sa vykonat z roznych latok.o.. Davkovanie cistej soli meskalinu je presnejsie. zlta az nahnedla (oxidaciou vzduchom) krystalicka masa lahko sa topiaca na olejovitu kvapalinu (b.Droga sa obvykle vyraba synteticky. Ucinky zahrnaju: -spociatku nepokoj. nakolko je struktura jednoducha. Davky nad 700 mg byvaju uz znacne toxicke. po poziti sa prve ucinky dostavuju behom 1 – 3 hodin.

Sandoz) a pocas celych 50. kde sa prve vyskumy lysergidu uskutocnili uz zaciatkom 50. ktore sa mimo intoxikacie nejavia vobec -redukcia vlastnych. Hlavne rizika uzivania meskalinu su jednak poruchy srdecneho rytmu. smad (neklesa vsak potreba tekutin!) aj libido.000 25 g) vínanu lysergidu.000 – 5. navodenia) psychozy. jej „splynutie“ s prostredim. prefrontalnom kortexe a inaych strukturach vyvolava mnohe z priznakov meskalinoveho opojenia. Je to jeden z najsilnejsich halucinogenov. apríla 1943 pokusne uzil 250 µg (0. strata zabran. ako vsetky halucinogeny. Predpoklada sa. meskalin.o. rokov (vtedy este importovany svajciarsky preparat Delysid od fy. 19.000 nasobne ucinnejsi.o. ale niekedy aj uzkosti az panicke stavy -v halucinogennych davkach potlaca hlad. co viedlo k silnym psychotropnym ucinkom s mimoriadne intenzivnym halucinaciam a viziam. silne narusene reakcie -zmeny vnemu vlastneho tela a osoby. ale predovsetkym psychicke. uzkost. Dietylamid kyseliny (R)-lysergovej) LSD (dalej lysergid) je zrejme najznamejsi halucinogen. Mechanizmus ucinku meskalinu nie je plne objasneny. Je to polosynteticka latka. pasivita. vnimanie skrytych asociacii a vztahov. prirodzenych emocii -euforia. od 400 – 600 mg p. 5. co sa intenzity ucinku tyka. avsak 5 rokov si nikto nevsimol neobvykle silne psychotropne ucinky tejto latky. ze v roznych castiach mozgu posobi agonisticky (aktivujuco) na postsynapticke serotoninove receptory subtypu 5HT2A. Depresivne stavy az poruchy po uziti/uzivani meskalinu sa vyskytuju tiez. Pri praci s touto latkou roku 1943 Hofmann pocitil neobvykle ucinky. po druhej svetovej vojne i mimo Svajciarska. odvodena chemicky od alkaloidov namelu (ergotove alkaloidy).) sa mu pripisuje isty afrodiziacny ucinok -riziko „bad trip“ (subjektivne zle sa vyvijajuca intoxikacia s psychopatologickymi fenomenmi ako strach. niekedy stavy podobne katatonii (=psychoticka neaktivita. docasnej aj dlhodobej -silne znizena schopnost usudku a logickeho jednania. a 60. jeho uzivanie vsak moze sposobit rozne psychicke poruchy.) stimulacia psychomotoriky.25 mg = 0. LSD je na davku asi 1. -po uplynuti primarneho ucinku drogy je clovek casto vycerpany. u predisponovanych jedincov (ochorenie v rodine) moze sposobit az manifestaciu schizofrenie. rozvolnenie asociacii. spolocnou celku) a derealizacie („odputanie sa od vnimanej reality“) -zrycheny pulz a kolisavy krvny tlak. prechodnu alebo dlhodobu. Aktivacia tychto receptorov v limbickom systeme. Lysergid. ze sa male mnozstvo latky pri praci vstrebalo kozou. asi od roku 1944. jednak mozne toxicke poskodenie pecene (aktivne davky su pomerne velke a z velkej casti je latka odburavana v peceni). respektive ich kyselinoveho zvysku. zazitky depersonalizacie („odputanie sa“ od vlastnej osobnosti. Prvy krat ho syntetizoval A. O tri dni neskor. skoro vo vsetkych krajinach vyspeleho sveta. az strnulost. ale trpi napriek tomu nespavostou. vratane Ceskoslovenska. Hofmann v roku 1938 v laboratoriach svajciarskej farmaceutickej firmy Sandoz. v davkach. psychoticke reakcie) -riziko indukcie (vyvolania. Firma Sandoz robila vyskum tejto latky v spolupraci s psychiatrami a psychologmi najskor v Svajciarsku. rokov sa tento vyskum . kyseliny (R)-lysergovej. 200 – 400 mg p. vo vyssich davkach (ca. respektive osobnostou „kolektivnou“. moze vyvolat psychozu. napatie. ktore pripisoval tomu. spojena s ochudobnenim az ustatim myslienkoveho toku a telesnou rigiditou) -vizionarske zazitky. LSD (LSD-25.) skor inhibicia.-v nizsich davkach (ca. nizsich ako obvykle halucinogenne davky (napriklad 25 – 100 mg p. Davkovo je menej potentny. „magicke vedomie“.o. Navykovy v povodnom zmysle (psychicka a/alebo somaticka zavislost na latke) meskalin nie je.

ceskoslovenskeho lysergidu zaciatkom 60.7. Vyskum halucinogenov vratane lysergidu prebiehal aj v tajnych programoch informacnych sluzieb (napriklad projekt MKULTRA. psychiatri a umelci. Pocas 50. skutocny rozmach jeho uzivania na „rekreacne ucely“ sa dostavil koncom 60.8.rozsiroval a zintenzivnoval. chemická struktura je: . rokoch). systematicky nazov je (6aR.3-fg]chinolín-9-karboxamid. rokov. a zaciatkom 60.6a. a 60. v dosledku coho bola statnym farmaceutickym monopolom SPOFA zapocata vyroba vlastneho. rokov v zavode v Roztokách u Prahy. vedeny CIA v 50.N-Dietyl-(R)-lysergamid.6. Chemicky je LSD/lysergid N.Ndietyl-7-metyl-4.9R)-N. psychologovia. rokov lysergid pouzivali takmer vylucne len vedci. zhruba od roku 1965 sa lysergid zacal dostavat medzi beznu populaciu.9-hexahydroindolo[4.

chloru vo vodovodnej vode. 150 µg lysergidu p. Mechanizmus ucinku lysergidu nie je plne objasneny. hodinou po uziti a postupne. pomaly odoznievaju pocas dalsich ca. D3 a D4. vlhkosti a prilis nizkeho alebo vysokeho pH. Periferne posobi . casto euforicka nalada so sklonom k smiechu. lysergid obsahujuce drogy casom stracaju aktivitu.o. tepla.. potom nastupuje -halucinogenny ucinok. cim vyssia davka bola uzita. t. logickeho jednania a primeranych reakcii (riziko naprikladv doprave. zriedka viac). „papier“). 5 – 6 hodin. kde posobi plnu aktivaciu (agonista). asi 30 – max. krvny tlak mierne kolise. kolisajuca nalada. tryptaminy atd. od spokojnej euforie cez uzkost az po (relativne zriedka) agresivitu a depresivne ladenie (castejsie. ze v koncentraciach. podobne ako ine „klasicke“ halucinogeny (meskalin. az sa stanu neucinne. ktore vznikaju v CNS po uziti beznych konzumnych davok sa viaze na serotoninove receptory subtyp 5HT1A. stredne davky su okolo 150 – 250 µg lysergidu p. kysliku. „krystal“). psychoticke reakcie. kde posobi ciastocnu aktivaciu (parcialny agonista) a na subtyp 5HT2A.. „zelatina“). zosilene vnimanie hudby a vizualneho umenia -mysticke a spiritualne zazitky.o.5 – 1. vrcholia medzi 1. tvarov a objektov -zmeny nalady. znehodnocuje sa posobenim svetla. Prave aktivacii serotoninovych receptorov subtypu 5HT2A v istych castiach mozgu sa pripisuje hlavny podiel na halucinogennych ucinkoch lysergidu. a 5. alebo zaciatok „pravej psychozy“ z okruhu schizofrenie a podobne).03 mg). „bad trip“. Najnizsie este psychotropne davky lysergidu sa pohybuju okolo 25 – 30 µg (0. ze su dosledkom intoxikacie) ale aj halucinacie (clovek ich vnima ako „realitu“). naopak obmedzene logicke a precizne myslenie -zostrenie zmyslov.Droga v cistej podobe obvykle predstavuje biele lesknuce sa krystáliky lysergidtartratu (vinan LSD).025 – 0. „magicke myslenie“ -rozsirenie zrenic (mydriaza) -bizarne asociacie a recove spojitosti -zvysena produkcia slin -neobvykle vnimanie vlastneho tela. pri konfliktnych situaciach s inymi ludmi) atd.5 µg/kg. paranoie. chutovych. priestorova distorzia („pokrivenie“) predmetov. Okrem toho aktivuje v mensej miere i dopaminove receptrory subtypu D2. -riziko iniciacie ci indukcie psychozy (docasna. alebo napusteny na savy papier („trip“. derealizacie. bohate farebne vizie a obrazce so zavretymi a neskor i s otvorenymi ocami. Ako ucinky sa prejavuju: -najprv pocit lahkej zavrate.j. zelatinovy stvorcek („zele“. ako uzkost. silne a vyrazne obmedzenie usudku. Ucinky strednych davok lysergidu sa prejavuju behom 20 – 60 minut po uziti drogy. alebo minitabletku („microdot“. casu a priestoru -lahka premenlivost nalady. Za nizke mozno povazovat dávky okolo 0. zvyraznenie vnemov (dotykovych. niekedy ale i steisnena nalada s naznakmi uzkosti -zmeny vnimania seba: depersonalizacie. iste je. DOB. vysoke davky su viac ako 250 µg lysergidu p.o. Preto. obvykle ale ako vodny ci alkoholovy roztok. ktory sa predava bud v malych ampulkach. manicke alebo depresivne stavy. bezne uzivane davky byvaju dnes okolo 50 – 100 µg (jeden papierovy „trip“ obvykle obsahuje 35 – 50 µg lysegidu. zeny citlivosti na dotyk. mziky pred ocami.. -psychostimulacny ucinok (povzbudivy) -zvysene asociativne a kreativne myslenie. na rozdiel od napriklad extázy. ktory je tym vyraznejsi. Celkova doba bezprostrednych ucinkov jednej davky lysergidu je tak asi 10 – 12 hodin. DOM. bezne su -vizualne (opticke) pseudohalucinacie (clovek si uvedomuje. Lysergid je velmi citliva latka. nez agresivita) -mierny narast telesnej teploty a pulzu.). agitovanost (nepokoj s napatim). alebo sa nemeni -rozne neprijemne az nebezpecne psychicke reakcie. afektivneho rozpolozenia. cuchovych a hlavne vizualnych a sluchovych). „drogova psychoza“.

riziko je u tehotnych zien. Hlavne rizika uzivania lysergidu su psychicke: jednak. ktore vyvolavaju minimum somatickych reakcii. telesne rizika su v porovnani s inymi drogami relativne nizke. ze by lysergid poskodzoval priamo geneticky material alebo zvysoval riziko genetickych defektov u potomstva. pokial nebol uzivany zenou pocas tehotenstva. „bad trip“ – intoxikacia spojena s neprijemnymi az nebezpecnymi psychickymi priznakmi. nez u celej populacie. rokoch predpokladane mutagenne ucinky lysergidu neboli potvrdene a nie su dokazy. cievy a organy) a uterotonicky (zvysuje napatie a sposobuje kontrakcie svalov maternice). ktore ma nepriaznivu prognozu a tazko sa lieci). . jednak moze i jednorazove uzitie lysergidu vyvolat rozne psychicke poruchy. okolnost veduca k uzivaniu drog. lebo lysergid je psychotropne ucinny uz v davkach. je predsa vyssie riziko. priebeh ucinku drogy nemozno s istotou predvidat a moze sa vyvinut tzv. Somaticke. V 60. a 70.mierne adrenolyticky (ciastocne blokuje ucinky adrenalinu a noradrenalinu na periferne nervy. alebo proces „nastartovany“ drogou nie je celkom jasne. kde moze dojst ucinkom lysergidu na maternicu az k predcasnemu porodu ci potratu. ale v dosledku je to jedno: clovek so schizofreniou trpi na velmi vazne ochorenie. co moze byt velmi nebezpecne ked lysergid uzije tehotna zena. ci je to dosledok uzivania drogy. od paniky cez depresivne reakcie az po „drogovu psychozu“ a pravu schizofreniu (aj ked vyskyt tejto poruchy je radovo „len“ v percentach u uzivatelov LSD.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful