Chemia niektorých drog a ich úcinky na centralnu nervovu sustavu a organizmus cloveka

Uvod. Ako drogy byvaju oznacovane latky, schopne po uziti pozmenit niektore funkcie organizmu tak, ako si uzivatel zela. Daju sa tak oznacit najroznejsie latky, prevazne vsak tie, ktore sposobuju uzivatelom vyhladavane ucinky na psychicke funkcie, ako su zmeny vnimania, prezivania, vykonnosti, povzbudenie ci uvolnenie, utlm. Drogami su jednak latky bezne uzivane vacsinou populacie a vseobecne tolerovane, ako napriklad alkohol, kofeinove napoje a tabakove vyrobky, dalej niektore rastlinne latky, ako napriklad konopne drogy, rozne alkaloidy a ine, polo- alebo i plne synteticke chemicke latky a aj niektore pomerne jednoduche chemikalie, ako rozne rozpustadla. Mnohe, aj ked nie vsetky, sa vyznacuju navykovostou, schopnostou sposobit pri opakovanom uzivani, ci zneuzivani psychicku alebo aj somaticku (t.j. telesnu) zavislost. Uzivanie, ci zneuzivanie akychkolvek drog moze viest k roznym zdravotnym problemom ci ochoreniam, psychickym i telesnym. Vacsina drog su v podstate jedy a mozu aj preto byt znacne nebezpecne. V tejto praci budem pojednavat o chemizme a zakladnych ucinkoch nasledujucich drog: -kanabinoidy (psychotropne latky konope, zastupene tu latkou delta9-tetrahydrokanabinol) -kokaín (lokalne umrtvujuco a psychotropne posobiaci alkaloid koky) -MDMA (skratka zo stareho nazvu 3,4-metyléndioxymetamfetamin, podla noveho názvoslovia 1-(benzo[d][1,3]dioxol-5-yl)-N-metylpropán-2-amín, ucinna latka ecstasy) -meskalín (psychotropný alkaloid stredoamerických kaktusov rodu Anhalonium) a -LSD (skratka z nemeckeho nazvu Lysergsaeurediethylamid, polosynteticky (=ziskany chemickym spracovanim prirodnych chemickych latok) derivat alkaloidov namelu so silnymi psychotropnymi ucinkami) Slovnik pouzitych pojmov alkaloidy – zasadite organicke latky, obsahujuce amínový dusík, vacsinou rastlinneho povodu a so silnym ucinkom na zive organizmy agonista, agonisticky – ligand (vid dalej), vyvolavajuci na receptore (vid dalej) rovnaky ucinok, ako prirodzeny ligand (vid dalej) antagonista, antagonisticky – ligand, „blokujuci“ na receptore ucinok prirodzeneho ligandu CNS – centralna nervova sustava (mozog a predlzena miecha) derivát – v chémii zlucenina, odvodená od chemickej struktury inej, zakladnej látky ligand – vo farmakochemii molekula, alebo ión, ktorý sa dokaze nekovalentne (intermolekularne, nie kovalentnymi väzbami) viazat na receptor a vyvolat na nom reakciu. lipofilita – vlastnost nepolarnej latky, rozpustnost v tukoch. Obvykle znamena i malu rozpustnost vo vode.

ohrievanim mäkkne az sa topi. Δ9-THC je hlavnou psychotropnou latkou konopnych drog.10aR)-6. brania rastu niektorych bakterii atd.10atetrahydro-6H-benzo[c]chromén-1-ol. Obvykle davky fajcenim sa pohybuju medzi 5 a 30 alebo viac mg THC. prakticky nerozpustna vo vode. v niektorych formach drogy. ci geneticky modifikovane kultivary konope. pestovane velmi intenzivne za ucelom produkcie drogy). alebo pozitim. v spracovanych drogach. lipofilna (v tukoch rozpustna) latka.7. Obsah tejto latky v prirodnom materiale kolise od menej ako 0.Jednotlivé drogy 1.6. Canabis spp. dive konope) az po vyse 15% (niektore specialne slachtene. podobna konzistenciou kolofonii. jeho strukturálny vzorec je: Droga sa vacsinou uziva fajcenim. odtial ich nazov). maximalne do 10 . Δ9-THC (delta9-tetrahydrokanabinol) Δ9-THC je jedným z tzv. lepsie v etanole a vyssich alkoholoch. hormonalne ucinky. Chemicky je delta9-tetrahydrokanabinol (6aR. uhlovodikoch a acetone. podla koncentracie THC v droge.. ako hasis (lisovana zivica subtropickych a azijskych kultivarov konope) moze obsah tejto psychotropnej latky dosiahnut az okolo 30 a viac %. Ucinok sa pri fajceni dostavuje takmer okamzite (behom 10 sekund. V cistom stave je to tuha amorfna. imunomodulacne. az 80% hmotnosti drogy. ktore maju vacsinou roznu biologicku ucinnost (psychotropne. analgeticke. kanabinoidov. skoro bezfarebna sklovita latka. Je to nepolarna.2% (technicke.). ine cesty aplikacie su neobvykle.9-trimetyl-3-pentyl-6a. ziskanych extrakciou moze tvorit tato latka vacsinu.8. kanabinoidy su skupinou terpenickych latok rastlinneho povodu (hlavne v rastlinach konope.

uvolnenie psychickeho tempa). ale aj kognitivne-mnesticke funkcie (rozostrenie vnimania. ci zivice. proti zvracaniu). najma na sladkosti. silnymi uzivatelmi konopnych drog vyssi. Mechanizmus ucinkov THC nie je plne objasneny. ktore niekedy konzument drogy kompenzuje spankom. vnimanie (subjektivne rozsirenie vnimania urcitych podnetov. potom ustupuje. prezivania (neprimerane emocne. mierne rozsirenie zrenic. CNS). cuchovych a chutovych. odlisujuce sa od nich tym. obzvlast pri opakovanej konzumacii drogy. konopnymi drogami) zahrnaju euforiu (povznesenu. podobne halucinaciam. vznikaju. dalej. s odoznenim ucinku drogy postupne odoznievaju tiez (aj ked niektore. napriklad sluchovych. psychomotoriku (spomalenie reakcii. ze konzum konopnych drog moze vyvolat vaznejsiu psychicku reakciu ako napriklad panický zachvat alebo v horsich pripadoch psychozu (vazna psychicke ochorenie. zriedka nepokoj a stihomam. mierny az vyrazny psychomotoricky utlm so zvysenou pohyblivostou („vlacnost pohybov“). zvysene potenie. zacervenanie spojiviek. objektivne meratelne zuzenie vnimania). spojene s vaznymi poruchami vnimania (halucinacie. cim znizuje influx (tok smerom dovnutra bunky) vapenatych kationov do postsynaptickeho neuronu. pretrvavaju dlhsie. tlmive ucinky na prebiehajuce vzruchy medzi neuronmi CNS a aj medzi CNS a ostatnym organizmom. ako anadamid a 2-arachidonylglycerol) v roznych castiach CNS. ako strnulost. v sucasnosti sa za primarny mechanizmus ucinku povazuje agonisticky ucinok molekuly na endokanabinoidnych receptoroch typu CB1 (prirodzene ligandy: tzv. Po uplynuti pociatocnych stadii intoxikacie sa dostavuju casto stavy unavy a vycerpanosti. poruchy pamati a nezriedka bizarne asociacie). apetitu (hlad). Ci samotny konzum konopnych drog skutocne moze psychozu vyvolat u inak psychicky zdraveho cloveka bez dedicnej zataze je sporne. najma sluchove). látka má teda vseobecne povedane. statisticky je vsak vyskyt psychoz medzi pravidelnymi. nez vlastne posobenie drogy na organizmus resp. „amotivacny syndrom“ (lahostajnost k dianiu a osudu seba i okolia). ale niekedy aj uzkostlivost). konopne drogy su do istej miery psychicky navykove. ako tzv. zasnenost. niektori. . dobru naladu). ako pri fajceni cigariet. „tvrde drogy“ (vid napriklad kokain). kedy vodic pod vplyvom tychto drog ma podobne spomalene reakcie a usudok. pseudohalucinacie (poruchy vnemov. t. pomalsie a postupne. vratna.minut) a pretrvava okolo 3 az 4 hodiny. ako lahko opity vodic. niekedy aj menej subjektivne prijemne priznaky. ze sa jedna o vnemovy klam). podobne. riziko ich vyskytu je vsak statisticky vyssie. chronickym psychickym porucham. niekedy paradoxnu nevolnost a zvracanie (v malych davkach posobi THC skor antiemeticky. dechty. pocit uzkosti. napatia a ohrozenia) a myslenia (bludy. zmeny plynulosti a tempa reci. jednak existuje iste riziko. najma u chronckych uzivatelov. euforia. obsahujuce rozne. lebo pri horeni rastlinneho materialu. smiech. ako napriklad paranoia) a v tazkych pripadoch aj celkovy rozpad osobnosti). neobvykle asociacie. Tento efekt ma za dosledok utlm excitacnych glutamergnych drah v castiach CNS. ze uzivanie konopnych drog povedie automaticky k tazkym. prve symptomy intoxikacie sa objavuju najskor behom 30 minut. zvyseny apetit. Hlavne rizika uzivania konopnych drog su psychicke: jednak. uzkosti. Nie zanedbatelne riziko vyplyva i z fajcenia drogy. Vacsina tychto ucinkov je reverzibilna. ktorych aktivacia posobi proti excitacnym ucinkom L-glutamátu na glutamergnych receptoroch. pravidelni uzivatelia konopnych drog vykazuju niekedy tzv. najma chronicki. ucinok obvykle vrcholi po 2 az 4 hodinach a moze pretrvavat i 8 az 12 hodin. potencialne skodlive az karcinogenne latky. ze intoxikovany clovek vacsinou rozpozna. jednak tlmive ucinky konopnych drog mozu predstavovat riziko napriklad v doprave. Akutne ucinky intoxikacie THC (resp. co je alarmujuce. casto navyse miesanej s tabakom. logickeho uvazovania.j. podobne napriklad schizofrenii. niekedy dokonca dlhsie. subjektivne zlepsene vnimanie hudby. riadiacich prezivanie (povznesena nalada. endokanabinoidy. aj ked nie natolko. Nedá sa tvrdit. Po poziti drogy sa ucinok dostavuje s oneskorenim. afektivne reakcie.

2R. Kokaín Kokaín je prirodzenym alkaloidom.3S. v hrdle ci na malych otvorenych ranach. chemický vzorec je: Najcastejsimi konzumnymi formami tejto drogy su hydrochlorid kokainu (kokaíniumchlorid). tento ucinok nasiel uplatnenie v medicine. Pre . Chemicky je to metyl-(2R. rastucej a pestovanej v tropoch juznej Ameriky a v malej miere i juhovychodnej Azie. po dlhodobejsom pravidelnom uzivani je dokonca mozno napriklad v moci tieto stopy detekovat este tyzdne po poslednej aplikacii drogy.3S)-3benzoyloxytropán-2-karboxylát. resp. silne horkej chuti.2. ktora behom niekolko sekund prejde do znecitlivenia jazyku (lokalne-anesteticky ucinok). v cistom stave biely. 2. kde bol kokain pouzity ako prve lokalne anestetikum pri malych chirurgickych zakrokoch ci vysetreniach na oku. ziskaným z kríkovitej rastliny koka (Erythroxylon coca). metyl-(1R.THC a ine kanabinoidy sa vyznacuju vysokou lipofilitou (rozpustnostou a afinitou k tukom).5S)-3-benzoyloxy-8-metyl-8azabicyklo[3. v tele pretrvavaju ich stopy pomerne dlhu dobu a tieto sa daju dokazat i mnoho dni po konzume drogy. jemne krystalicky prasok bez zapachu.1]oktán-2-karboxylát. Ako cistú látku ho izoloval roku 1860 Albert Niemann.

podrazdenost. paranoia). silne sa rozsiruju zrenice.jeho vysoku toxicitu a aj navykovost sa od konca 19. Druhou. po injekcii ci fajceni cracku uz po 15 – 20 minutach. lidokain. Ucinky trvaju vo vseobecnosti kratko. ako pociatocne euforizujuce a stimulacne ucinky kokainu a mnoho konzumentov. Charakteristicky je silne euforizujuci ucinok. rychlost myslienok. je vsak mimoriadne nebezpecne. ako napriklad s opioidmi (kokaín + heroín = „Speedball“). ci „kacko“. ktore by vyvolali lokalnu anesteziu bez euforizujucich a inych psychotropnych ucinkov. v strednej Europe sa tato droga zatial prilis nesiri. uzivat dalsi kokain. adulterantmi (najcastejsie laktoza. Uziva sa najma fajcenim cez specificke sklenene fajky. podobne ako heroin. co ma spolu so znecitlivujucim ucinkom niekedy za nasledok „zachripnutost“ hlasu. Crack je rozsireny najma v Severnej Amerike. Pri snupani je obvykla davka. crack. ci potieranim sliznic. co sa podarilo okolo roku 1900 syntezou latok benzokaín a prokaín (Novocain). na dotyk trochu mastna latka svetlozltej farby a slabeho. v Europe menej beznou konzumnou formou tejto drogy je volna baza. sadra a rozne podrvene tablety) a uziva sa najcastejsie snupanim. chinin. alebo i viac mg kokainu. Intoxikovany ma pocity velikasstva. ked si na jej ucinky mozog a organizmus „zvykne“.) alebo aj s alkoholom („kokaetylén“) su este nebezpecnejsie . ale i paracetamol. podla cistoty to moze byt 15 – 80. ci kokainistov (toxikomani s navykom na kokain) ich zahana opakovanou aplikaciou kokainu. obvykle do 10 . takmer nerozpustna vo vode. Je to tuha. srdcove arytmie a epieltpoidne (epilepsii podobne) zachvaty krcov. vztahovacnost a niekedy az kratke psychoticke ci bludne fenomeny (chorobna ziarlivost. velmi dobre rozpustny vo vode) byva podla povodu rozne koncentrovana (obsah kokainiumchloridu moze kolisat medzi 10 a vyse 90%. charakteristicke pre fazu intoxikacie. Treba poznamenat. ktore okrem lokalneanestetickeho ucinku a jazykoveho zakladu nazvov nemaju s kokainom spolocne nic. pripadne aj kombinaciami s inymi drogami. riedena („sekana“) roznymi tzv. spojeny s pocitom psychickeho i fyzickeho povzbudenia a bystrosti. podozrievavost. docasne sa prejasnuje nalada. ktore nezriedka konci smrtou. Slangovo sa praskova droga s obsahom kokainiumchloridu nazyva „koks“. „puder“. „sneh“. Niekedy sa crack. Tieto neprijemne priznaky sa dostavuju takmer s takou pravidelnostou. ked ucinok predoslej davky zacina vyprchavat. Opakovana konzumacia kokainu znacne zatazuje obehovy system a srdce. zrychluje sa pulz a krvny tlak. v ktorych sa konzument snazi drogu zahrievat plamenom zapalovaca bez toho. aby drogu spalil (tzv. je depresivna nalada. fyzicka aktivita aj libido. po injekcii alebo fajceni cracku omnoho rychlejsie. lahko moze dojst k predavkovaniu. ako aj CNS a moze viest az k zivot ohrozujucim stavom ako napriklad hypertenzna kriza (kriticky zvyseny systolicky i diastolicky krvny tlak s rizikom porazky alebo infarktu). Rohypnol a i. sliznice lahko vysychaju. vaporizacia). zvyraznuju sa reflexy. pocity uzkosti. z coho vyplyva riziko predavkovania). Zvysuje sa komunikativnost. Vnimanie sa zostruje. storocia hladali nahrady. „linka“ kokainu priblizne 80 – 100 alebo i viac mg. charakteristickeho zapachu. 25 a 150 mg. Crack sa vacinou fajci v jednotlivych davkach („hit“) okolo 25 – 50 mg. prchave haluciancie az stihomam. ktora nasleduje. s pridavkom slabej kyseliny rozpusti za varu na lyzicke vo vode a vzniknuty. pokial prvokonzument nepocituje silne ucinky po prvej davke. u toxikomanov s navykom i viac. Jedntlive konzumne davky kokainu sa podla cistoty a davky drogy pohybuju medzi ca. Docasne ustupuje pocit hladu a smadu. neobvyklych az nadludskych schopnosti a byva celkovo so sebou mimoriadne spokojny. neprijemne pocity. kombinacia kokainu s inymi drogami. Xanax.15 sekund. Tato forma drogy (jemny biely prasok. obvykle znecisteny roztok sa aplikuje injekciou do zily (intravenozne). manitol. ze prvokonzument si nemusi vacsinu ucinkov na sebe vsimnut a aj prijemne pocity opojenia sa mozu zacat dostavovat az po opakovanom uziti drogy. Ucinok drogy sa pri snupani dostavuje circa behom 2 minut. ale aj injekciami vodneho roztoku latky. vycerpanost. s benzodiazepinovymi trankvilizermi (Diazepam. po snupani drogy vyprchaju behom priblizne 30 – 45 minut. tzv.

mozna je i priama kontaminacia drogy choroboplodnymi mikrobmi. podobne ucinkom adrenalinu). endokarditida (zapal vnutornych srdecnych blan). Okrem toho. tieto dva efekty maju za dosledok prudke zvysenie dostupnosti neurotransmiteru dopamin na synapsiach v tych castiach mozgu. ci predavkovaniam. nez vacsina ludi. Pri injekcii drogy okrem toho hrozia rizika septicke. kde sa ho vacsina konzumuje. „re-uptake“) i neurotransmiterov noradrenalinu a serotoninu. co ma za nasledok zu spominane depresivne a uzkostne priznaky po vyprchani euforickej fazy intoxikacie kokainom. Je zname. infekcia siriaca sa celym krvnym obehom). Rizika zneuzivania kokainu vyplyvaju jednak z jemu vlastnych ucinkov. Podla studie. ktore riadia bdelost. zrychlenie dychania. vie. co ma za nasledok pocity silnej euforie (toto centrum byva aktivovane napriklad pri orgazme alebo prekvapivom zazitku stastia s velkou afektivnou odozvou). Dopamin posobi aktivujuco. hlavne vplyvom ischemie (nedostatocnej vyzivy obehom) v dosledku stiahnutia krvych ciev. „predbehol ho“ len heroin. Kokain byva povazovany za „modnu drogu vysokej spolocnosti“. Pri snupani kokainu je mozny prenos roznych infekcnych ochoreni. vedu casto k tazkym kombinovanym zavislostiam (tzv. mozu sa objavit i myslienky na samovrazdu. psychiatrickych poruch az po zivot ohrozujuce stavy a ochorenia. v istej casti limbickeho systemu okrem toho sposobuje zvysena dostupnost dopaminu i aktivaciu „centra odmeny“. cim sposobuje zvysene uvolnovanie dopaminu z presynaptickej membrany do synaptickej strbiny a dalej blokadou spatnych transporterov dopaminu. chatraniu organizmu a porucham osobnosti. Psychotropne ucinky kokainu byvaju vysvetlovane jednak jeho naviazanim na presynapticke dopaminove autoreceptory neuronov v urcitych castiach CNS (najma limbicky system a mezolimbicke drahy). kde sa produkuje i vo vyspelych krajinach. ako tromboflebitida (zapal zil). ktori ho beru. vazokonstrikcia (stiahnutie krvnych ciev) a zvysenie krvneho tlaku (ucinky. z necistych povrchov (verejne zachody apod. 3. HIV az po sepsu (otrava krvi. podrazdeny a depresivny. z ucinkov primesi v droge a jednak zo sposobu uzivania drogy. co ma dalsi dopad najma na stimulacnom a euforickom ucinku. kolapsu ci prasknutia cievy vplyvom vysokeho krvneho tlaku. syndromu nahlej smrti („sudden death syndrome“) v dosledku zlyhania srdca. zverejnenej v marci 2007 v renomovanom britskom lekarskom casopise The Lancet skupina expertov ohodnotila kokain ako druhu najnebezpecnejsiu drogu v Britanii. Zdravotne rizika siahaju od skod na srdcovocievnom systeme cez riziko zachvatov. Vsetky tieto infekcne komplikacie mozu koncit smrtelne. ze niektori kokainisti si kvoli tomu museli dat implantovat protezu nosnej prepazky. Charakteristicka je tzv. vratane tzv.). naladu a psychomotoriku cloveka. v skutocnosti vsak jeho uzivanie vedie casto k silnej psychickej zavislosti. Okrem tychto ucinkov na spravanie a prezivanie ma kokain i centralne sympatomimeticky (stimulujuci sympathicus) ucinok. deplécia („vyplytvanie“) rezerv neurotransmiterov pocas kokainovej euforie. pri castom snupani kokainu dochadza k tvorbe vredov az perforacii (prederaveniu) nosnej prepazky. Kokain je i v malych davkach zdravotne rizikovejsi. ak sa droga snupe spolocne jednou rurkou (vela ludi nevie. Clovek je mrzuty. hepatitid (infekcne zltacky). co sa prejavuje vegetativne: zrychlenie tepu. MDMA. Ecstasy. ze pozicanim si „rurky“ na snupanie sa mozu nakazit napriklad virusovou hepatitidou). Extáza . polytoxikomanie) a nezriedka vedie taketo kombinovanie tvrdych drog k vaznym otravam. ktore mozu skoncit trvalym zdravotnym alebo mentalnym postihnutim alebo aj smrtou. perikarditida (zapal vonkajsich srdcovych blan). Ilegalne produkovany a predavany kokain predstavuje jeden z najvacsich problemov v krajinach tretieho sveta. V mensom rozsahu blokuje spatný transport (angl.nez jednotlive drogy samy o sebe.

si vysluzil poziciu najvyssej odbornej autority v oblasti syntetickych „psychedelik“. storocia nemeckymi chemikmi. Koncom 50. Je to plne synteticka latka. Tato latka po podani zdravemu cloveku nielen zvysila jeho komunikativnost s inymi osobami. ktory pojednaval o derivatoch amfetaminu s potencialnym vyuzitim ako anorektika (lieciva na potlacenie chuti do jedla pri liecbe obezity). izosafrol alebo piperonal. ktory neskor dostal prezyvku „otec extázy“ a svojim.3]dioxol-5-yl)-Nmetylpropán-2-amín. rokov MDMA „znovuobjavil“ americky chemik Dr. pre stimulanty (MDA i MDMA su derivaty amfetaminu) neobvykly „pacifizujuci“ ucinok. ktory sa prejavoval takmer uplnym vymiznutim agresivity subjektu pocas ucinku drogy.Tato skratka oznacuje jednu z najpopularnejsich syntetickych drog poslednych 20 rokov.4-metylendioxymetamfetamin. Jej strukturny vzorec je: . ze zvysovala i schopnost vcitit sa do prezivania inej osoby (empatie) a javila zvlastny. Vysledky tychto vyskumov vsak boli pochopitelne tajne a vacsina odbornej ani laickej verejnosti o tychto vyskumoch a latkach vtedy nic nevedela. Alexander Shulgin. biochemie a chemie psychotropnych latok. Jeho entuziazmus pri pokusoch s uplne novo syntetizovanymi halucinogenmi a inymi psychotropnymi latkami na sebe a svojich blizkych mu sice zabezpecili status symbolu a nekriticky obdiv u casti verejnosti. amfetaminov a tryptaminov. bola sucastou patentu nemeckej farmaceutickej firmy Merck z roku 1912. ktore by mohli byt napomocne vo vypocuvani cudzich agentov. rozporuplnym vyskumom roznych psychotropnych latok zo skupin fenetylaminov. sucasna nomenklatura IUPAC pomenuva tuto zluceninu ako 1-(benzo[d][1. Prvy krat syntetizovana bola pravdepodobne zaciatkom 20. zdalo sa. syntetizovana obvykle z latok ako safrol. alebo zlocincov („serum pravdy“) narazily na pozoruhodny. komplexny psychotropny ucinok chemicky velmi blizko pribuznej latky MDA (lisi sa od MDMA len absenciou jednej metylskupiny). obsoletneho nazvu 3. Zaciatkom 60. ktory zverejnil v serii knih sirokej verejnosti. rokov tajne sluzby pocas hladania latok. Chemicky je MDMA skratkou starsieho. avsak jeho odborna kompetencia tym neutrpela a je dodnes povazovany v odbornej verejnosti za jedneho z veducich expertov v oblastiach organickej syntezy. znamu aj ako Ecstasy. Toto terapeuticke uplatnenie vsak nikdy nenasla a takmer 50 rokov bola tato molekula zabudnuta v archivoch.

niekedy i snupanim. podobne. majuci v molekule jedno achiralne centrum a existuje preto v dvoch enantiomeroch: (R)-MDMA a (S)-MDMA. ale len v intenzite jednotlivych efektov. cista forma drogy predstavuje biele krystaliky hydrochloridu MDMA. Ich ucinky na organizmus a CNS sa mierne odlisuju. vrcholia za 1 – 2 hodiny a trvaju 3 az 6 hodin. Charakteristicka je po uplynuti ucinkov drogy tzv. ako napriklad 1-(3-chlorfenyl-)piperazin. v dosledku neselektivnej syntezy drogy. Okrem toho sa da pozorovat -silne rozsirenie zrenic (mydriaza) -zintenzivnene vnimanie zmyslami (vizualne. ci prezivanie -zvysena potreba pohybu. z tohto efektu vychadza psychostimulacny ucinok MDMA. -depresivne nalady -niekedy az paranoidne stavy Mechanizmus ucinkov MDMA na molekularnej/bunecnej urovni nie je plne objasneny. akusticke.Je to pomerne jednoduchy bicyklicky sekundarny amin. rozne psychofarmaka a dokonca aj metamfetamin (Pervitín). centralne sympatomimeticky. oba enantiomery. Deplécia (vyplytvania) transmiterov. -vycerpanost. niektore psychotropne a dokonca toxicke latky. su obvykle rozne velke tablety roznych farieb a s roznymi emblemami. s ktorou sa uzivatel stretava. tj. pomerne dobre rozpustne vo vode. Po odozneni ucinkov sa dostavuju: -skleslost. kofein. Aj ked najbeznejsia konzumna forma drogy. paracetamol. senzoricke) -znizenie chuti do jedla -niekedy psychomotoricky nepokoj. resp. Dolozene je.5 mg/kg) latky peroralne (zhltnutim tablety. Po peroralnom prijme drogy sa prve ucinky dostavia obvykle behom 30 – 60 minut po uziti. Je nutne poznamenat. malo v alkoholoch a skoro vobec v nepolarnych rozpustadlach. ze MDMA sposobuje s limbickom systeme a inych castiach mozgu zvysene uvolnovanie neurotransmiteru serotonin. ako bolo popisane pri kokaine. . prasku). taktilne. Bezne byvaju uzivane davky okolo 80 – 150 mg (respektive 1 – 1. ze tablety extazy casto okrem hydrochloridu MDMA obsahuju i ine. veduci k skripaniu zubami (bruxizmus) -narast krvneho tlaku a pulzu -zvysene potenie -narusenie rovnovahy hladin elektrolytov (hlavne sodika) -nespavost -poruchy videnia. Ilegalne vyrobena a distribuovana extáza obvykle obsahuje racemat. vzacne po vyssich davkach vizualne pseudohalucinacie -mierny az vyrazny narast telesnej teploty. efedrin. co moze mat za nasledok neprijemne psychicke stavy po uplynuti bezprostrednych ucinkov drogy. niekedy naopak klud a uvolnenost -krc zuvacieho svalstva (trizmus). velmi dobre vo vriacej vode. ktoreho ucinky na psychicku a chovanie ciastocne vysvetluju pozorovane ucinky. Ucinky zahrnaju -zosilene prezivanie pozitivnych emocii -zvysenu sociabilitu s pocitmi blizkosti inych ludi a zvysenim empatie (empatogenny a entaktogenny ucinok) -pocit blaha -euforia -pocit lahsieho nahladu a vhladu -znizene negativne reakcie na stresujuce a traumatizujuce zazitky. MDMA zaroven ma ucinok (aj ked slabsi) i na dopaminove a noradrenalinove receptory a posobi preto. podobne ako kokain a amfetaminy.

Meskalín Meskalin je halucinogenny alkaloid niektorych stredoamerickych kaktusov rodu Lophophora. len to nie je zatial dostatocne dolozene. niektore studie z 90. niekedy este toxickejsie nez MDMA. Chronicka toxicita po opakovanom uzivani MDMA je diskutabilna. lieky proti Parkinsonovej chorobe. koma. tazke formy sprevadzaju okrem uvedenych priznakov zachvaty krcov. Skutocnu davku MDMA v tablete pozna uzivatel len velmi vynimocne. somaticka (telesna) zavislost nebyva obvykle pozorovana a aj abstinencne symptomy su vacsinou mierne. Ludia s navykom vsak mavaju velke tazkosti drogu prestat uzivat. Rovnovaha elektrolytov je aj po obvyklych davkach narusena. rozvrat vnutorneho prostredia organizmu az smrt. “otravu vodou” (pri hyponatrémii). MDMA je navykovy. obeh. Lahke formy syndromu prebiehaju s menej zavaznymi priznakmi ako nevolnost. obvykle vobec. ktory poskodzuje oblicky (rabdomyolýza).4. Nebezpecna moze byt kombinacia MDMA s inymi drogami. Tieto latky su toxickejsie nez MDMA v porovnatelnych davkach.). vysoka horucka velmi zatazuje srdce a mozu sa dostavit i zachvaty krcov. tazsie formy su spojene s motorickym nepokojom.Rizika spojene s uzivanim extázy vyplyvaju hlavne z pofidernej kvality a zlozenia tabliet. neznameho obsahu MDMA alebo aj inych ucinnych latok a z ucinkov MDMA na rovnovahu elektrolytov. Pri malígnej hypertermii stupa telesna teplota nad 40. k tomu dochadza na zaklade zmien vylucovania hormonov adiuretin (vazopresin) a aldosteron. dokonca i niektorymi bylinami (napriklad lubovnik bodkovany). Syntezu prvy krat vykonal Ernst Späth roku 1919. Boli zadrzane tablety extazy.5 – 41°C. kolapsove stavy. avsak minimalne v jednej studii bola skumana latka miesto MDMA zamenena za metamfetamin. niektorymi rastlinnymi drogami (harmala). svalovymi zasklbmi a zahmlenym vedomim. rokov poukazovali na mozne morfologicke a funkcne skody na tkanive CNS. chemicka struktura je: . bez chiralnych centier. Jedna sa v podstate o toxicitu prilis vysokych hladin serotoninu v CNS a ostatnom organizme. Dalsim problemom je. zvracanie a bolesti hlavy. komplikaciou je tzv. vacsinou len malo vyznamnemu. napriklad alkoholom. ale i niektorymi liekmi (psychofarmaka. do obehu sa dostava volny myoglobin zo svalovych buniek. ze opakovane uzivanie MDMA nesposobuje chronicke skody. ktore obsahovali malo alebo ziadny MDMA. Prvy krát izolovany bol roku 1896 nemeckym chemikom Arthurom Heffterom z kaktusu Lophophora wiliamsii („Peyote“). serotoninovy syndrom. poruchy srdecneho rytmu a pri piti vela vody i tzv. ze tablety mozu obsahovat ine latky. To moze mat za nasledok dehydrataciu. pokial sa nahodou na trhu objavia tablety extazy s vysokym obsahom MDMA a tieto su uzite ako obvyle. preto by mala pri zacinajucich naznakoch byt v kazdom pripade privolana zachranna sluzba. 4. regulaciu telesnej teploty a serotonergnych ucinkov latky. Dalsou. mozna je psychicka zavislost. Dalsim vegetativnym neziaducim ucinkom MDMA je zvysovanie telesnej teploty. ale obsahovali metamfetamin (pervitin) a rozne piperazinove derivaty ako napriklad 1-(3chlorfenyl-)piperazin alebo 1-(3-trifluormetylfenyl-)piperazin. Jedna sa o jednoduchy alkaloid s fenyletylaminovou kostrou. Neda sa vsak vychadzat z toho. aj ked zriedkavou. Malígnej hypertermie. Neliecena maligna hypertermia ma vysoku umrtnost. tzv. svalove tkanivo zacina odumierat a rozpadat sa. ale niekedy ustiacemu do nebezpecneho stavu. Chemicky je to 2(3. niektore lieky na tuberkulozu atd. Pri otrave vodou hrozi kolaps a v extremnom pripüade i smrt. Hladina sodiku v plazme moze klesnut (hyponatrémia) i stupnut (hypernatrémia) pod/nad fyziologicke hodnoty. Tazsie sa preto predchadza predavkovaniu.5-trimetoxyfenyl-)-etánamín. poruchy obehu. co spochybnuje vysledky studie. horucka.

noradrenalin a hormonu adrenalin. trimetoxybenzaldehyd alebo aj para-krezol. syringaldehyd.Droga sa obvykle vyraba synteticky. ktory vsak nebyva vacsinou pocitovany uzkostlivo ci stiesnujuco -velke az extremne zosilenie vnimania vsetkych zvukov. silne zasadita. -silne vizualne pseudohalucinacie az halucinacie. pohyblivymi a premenlivymi obrazcami a viziami. po poziti sa prve ucinky dostavuju behom 1 – 3 hodin. bodu varu 180°C. pocit „stratenia sa“ v priestore. Ako ucinne davky sa uvádzajú davky 3 – 5 mg/kg oralne. 35 – 36°C). ako kyselina gallová. prehlbenie a zrychlenie dychu. synteza je nenarocna a da sa vykonat z roznych latok. Ucinky zahrnaju: -spociatku nepokoj. zavrate. mydriaza (rozsirenie zrenic). na vzduchu pohlcuje vlhkost a oxid uhlicity a tvori tak krystalicky uhlicitan meskalínia. niekedy az neprijemne a rusive. -strata pojmu casu. nez pozivanie rastlinnej drogy (susenych kaktusov) alebo vyvaru z nej. s velmi zivymi. nakolko ucinok sa dostavuje az po niekolkych hodinach a davka sa tak da tazko odhadnut pocas uzitia drogy. silne halucinogenne davky su 300 a viac mg p. pier a jazyka.t. menej bezny je hydrochlorid meskalínu (meskalíniumchlorid).o. to zodpoveda zhrube davke 200 – 600 mg meskalínsulfátu p. ked nie je znamy presny obsah meskalinu. ziskana neutralizaciou volnej bazy meskalinu kyselinou sirovou a krystalizaciou soli.o. zlta az nahnedla (oxidaciou vzduchom) krystalicka masa lahko sa topiaca na olejovitu kvapalinu (b. Bezna forma drogy. juhozapad USA) sa niekedy meskalin extrahuje z rastlinnej drogy rozpustadlami. Davkovanie cistej soli meskalinu je presnejsie. vanilin. kde bezne rastu meskalinove kaktusy (Mexiko. charakteristckeho zapachu. subjektivne zdanlive spomalenie priebehu udalosti (minuty sa mozu zdat hodiny) . pocit „brnenia“ koncatin. nakolko je struktura jednoducha. potom -masivny halucinogenny ucinok. Chemicky sa meskalin podoba do istej miery transmiterom dopamin. nevolnost. Davky nad 700 mg byvaju uz znacne toxicke. plny ucinok trva 6 – 12 hodin a potom odoznieva. Volna baza meskalinu je biela. ktora je uzivana je siran meskalínia (meskalíniumhemisulfát). Napriek tomu ale jeho hlavny efekt spociva pravdepdobne v ucinkoch na serotoninove drahy a receptory (vid dalej). Droga je najcastejsie uzivana oralne... V oblastiach.

apríla 1943 pokusne uzil 250 µg (0. jeho uzivanie vsak moze sposobit rozne psychicke poruchy. navodenia) psychozy. Hlavne rizika uzivania meskalinu su jednak poruchy srdecneho rytmu. po druhej svetovej vojne i mimo Svajciarska. 19. Sandoz) a pocas celych 50. Hofmann v roku 1938 v laboratoriach svajciarskej farmaceutickej firmy Sandoz. respektive osobnostou „kolektivnou“.000 nasobne ucinnejsi. skoro vo vsetkych krajinach vyspeleho sveta.) sa mu pripisuje isty afrodiziacny ucinok -riziko „bad trip“ (subjektivne zle sa vyvijajuca intoxikacia s psychopatologickymi fenomenmi ako strach. Navykovy v povodnom zmysle (psychicka a/alebo somaticka zavislost na latke) meskalin nie je.000 25 g) vínanu lysergidu. respektive ich kyselinoveho zvysku. rozvolnenie asociacii. Dietylamid kyseliny (R)-lysergovej) LSD (dalej lysergid) je zrejme najznamejsi halucinogen. co viedlo k silnym psychotropnym ucinkom s mimoriadne intenzivnym halucinaciam a viziam. u predisponovanych jedincov (ochorenie v rodine) moze sposobit az manifestaciu schizofrenie. vo vyssich davkach (ca. rokov sa tento vyskum . kde sa prve vyskumy lysergidu uskutocnili uz zaciatkom 50. napatie. Predpoklada sa. ako vsetky halucinogeny. Mechanizmus ucinku meskalinu nie je plne objasneny. spojena s ochudobnenim az ustatim myslienkoveho toku a telesnou rigiditou) -vizionarske zazitky. „magicke vedomie“. od 400 – 600 mg p. vnimanie skrytych asociacii a vztahov.o. prefrontalnom kortexe a inaych strukturach vyvolava mnohe z priznakov meskalinoveho opojenia. Je to polosynteticka latka. LSD je na davku asi 1.-v nizsich davkach (ca. ktore sa mimo intoxikacie nejavia vobec -redukcia vlastnych. Firma Sandoz robila vyskum tejto latky v spolupraci s psychiatrami a psychologmi najskor v Svajciarsku. zazitky depersonalizacie („odputanie sa“ od vlastnej osobnosti. kyseliny (R)-lysergovej. a 60. Je to jeden z najsilnejsich halucinogenov. LSD (LSD-25. silne narusene reakcie -zmeny vnemu vlastneho tela a osoby. Depresivne stavy az poruchy po uziti/uzivani meskalinu sa vyskytuju tiez. asi od roku 1944. odvodena chemicky od alkaloidov namelu (ergotove alkaloidy). niekedy stavy podobne katatonii (=psychoticka neaktivita. ale niekedy aj uzkosti az panicke stavy -v halucinogennych davkach potlaca hlad. Davkovo je menej potentny.o. ze v roznych castiach mozgu posobi agonisticky (aktivujuco) na postsynapticke serotoninove receptory subtypu 5HT2A.25 mg = 0. az strnulost. Pri praci s touto latkou roku 1943 Hofmann pocitil neobvykle ucinky. prechodnu alebo dlhodobu. -po uplynuti primarneho ucinku drogy je clovek casto vycerpany. ze sa male mnozstvo latky pri praci vstrebalo kozou. spolocnou celku) a derealizacie („odputanie sa od vnimanej reality“) -zrycheny pulz a kolisavy krvny tlak. co sa intenzity ucinku tyka.000 – 5. jednak mozne toxicke poskodenie pecene (aktivne davky su pomerne velke a z velkej casti je latka odburavana v peceni).o. moze vyvolat psychozu. avsak 5 rokov si nikto nevsimol neobvykle silne psychotropne ucinky tejto latky. psychoticke reakcie) -riziko indukcie (vyvolania. meskalin. v davkach. vratane Ceskoslovenska. jej „splynutie“ s prostredim. rokov (vtedy este importovany svajciarsky preparat Delysid od fy. ale predovsetkym psychicke. Prvy krat ho syntetizoval A. 200 – 400 mg p. nizsich ako obvykle halucinogenne davky (napriklad 25 – 100 mg p. O tri dni neskor. smad (neklesa vsak potreba tekutin!) aj libido. pasivita. ktore pripisoval tomu. docasnej aj dlhodobej -silne znizena schopnost usudku a logickeho jednania. uzkost. Lysergid. prirodzenych emocii -euforia. 5. ale trpi napriek tomu nespavostou. strata zabran. Aktivacia tychto receptorov v limbickom systeme.) skor inhibicia.) stimulacia psychomotoriky.

6a.7. rokov v zavode v Roztokách u Prahy. ceskoslovenskeho lysergidu zaciatkom 60. chemická struktura je: . systematicky nazov je (6aR.6. psychologovia. zhruba od roku 1965 sa lysergid zacal dostavat medzi beznu populaciu. skutocny rozmach jeho uzivania na „rekreacne ucely“ sa dostavil koncom 60. rokov. psychiatri a umelci. Pocas 50.Ndietyl-7-metyl-4. a zaciatkom 60.9-hexahydroindolo[4.rozsiroval a zintenzivnoval.3-fg]chinolín-9-karboxamid. rokov lysergid pouzivali takmer vylucne len vedci. a 60. v dosledku coho bola statnym farmaceutickym monopolom SPOFA zapocata vyroba vlastneho. vedeny CIA v 50. rokoch).9R)-N. Chemicky je LSD/lysergid N.8.N-Dietyl-(R)-lysergamid. Vyskum halucinogenov vratane lysergidu prebiehal aj v tajnych programoch informacnych sluzieb (napriklad projekt MKULTRA.

kde posobi plnu aktivaciu (agonista). priestorova distorzia („pokrivenie“) predmetov. Najnizsie este psychotropne davky lysergidu sa pohybuju okolo 25 – 30 µg (0. ze su dosledkom intoxikacie) ale aj halucinacie (clovek ich vnima ako „realitu“).03 mg). znehodnocuje sa posobenim svetla. silne a vyrazne obmedzenie usudku. agitovanost (nepokoj s napatim). alebo napusteny na savy papier („trip“. afektivneho rozpolozenia. lysergid obsahujuce drogy casom stracaju aktivitu.o. pomaly odoznievaju pocas dalsich ca. ktore vznikaju v CNS po uziti beznych konzumnych davok sa viaze na serotoninove receptory subtyp 5HT1A. Mechanizmus ucinku lysergidu nie je plne objasneny. Prave aktivacii serotoninovych receptorov subtypu 5HT2A v istych castiach mozgu sa pripisuje hlavny podiel na halucinogennych ucinkoch lysergidu. hodinou po uziti a postupne. podobne ako ine „klasicke“ halucinogeny (meskalin.Droga v cistej podobe obvykle predstavuje biele lesknuce sa krystáliky lysergidtartratu (vinan LSD)..o. ze v koncentraciach. tepla. -riziko iniciacie ci indukcie psychozy (docasna. alebo zaciatok „pravej psychozy“ z okruhu schizofrenie a podobne). stredne davky su okolo 150 – 250 µg lysergidu p. vlhkosti a prilis nizkeho alebo vysokeho pH. Okrem toho aktivuje v mensej miere i dopaminove receptrory subtypu D2. iste je. od spokojnej euforie cez uzkost az po (relativne zriedka) agresivitu a depresivne ladenie (castejsie. bezne uzivane davky byvaju dnes okolo 50 – 100 µg (jeden papierovy „trip“ obvykle obsahuje 35 – 50 µg lysegidu. psychoticke reakcie. Lysergid je velmi citliva latka. Ucinky strednych davok lysergidu sa prejavuju behom 20 – 60 minut po uziti drogy. obvykle ale ako vodny ci alkoholovy roztok.o. kolisajuca nalada. cuchovych a hlavne vizualnych a sluchovych).. Za nizke mozno povazovat dávky okolo 0. krvny tlak mierne kolise. ako uzkost. kysliku. logickeho jednania a primeranych reakcii (riziko naprikladv doprave.j. „krystal“). zvyraznenie vnemov (dotykovych. paranoie. kde posobi ciastocnu aktivaciu (parcialny agonista) a na subtyp 5HT2A. asi 30 – max. DOB. nez agresivita) -mierny narast telesnej teploty a pulzu. D3 a D4. na rozdiel od napriklad extázy.025 – 0. a 5. „drogova psychoza“. 5 – 6 hodin.5 µg/kg.. vrcholia medzi 1. Celkova doba bezprostrednych ucinkov jednej davky lysergidu je tak asi 10 – 12 hodin. zelatinovy stvorcek („zele“. „zelatina“). tvarov a objektov -zmeny nalady. chloru vo vodovodnej vode. „magicke myslenie“ -rozsirenie zrenic (mydriaza) -bizarne asociacie a recove spojitosti -zvysena produkcia slin -neobvykle vnimanie vlastneho tela.). derealizacie. pri konfliktnych situaciach s inymi ludmi) atd. casu a priestoru -lahka premenlivost nalady. az sa stanu neucinne. bezne su -vizualne (opticke) pseudohalucinacie (clovek si uvedomuje. zriedka viac). -psychostimulacny ucinok (povzbudivy) -zvysene asociativne a kreativne myslenie. alebo sa nemeni -rozne neprijemne az nebezpecne psychicke reakcie. potom nastupuje -halucinogenny ucinok. Ako ucinky sa prejavuju: -najprv pocit lahkej zavrate. cim vyssia davka bola uzita. naopak obmedzene logicke a precizne myslenie -zostrenie zmyslov. alebo minitabletku („microdot“. casto euforicka nalada so sklonom k smiechu. „papier“). zeny citlivosti na dotyk. manicke alebo depresivne stavy. Preto. chutovych. tryptaminy atd. Periferne posobi . zosilene vnimanie hudby a vizualneho umenia -mysticke a spiritualne zazitky. ktory je tym vyraznejsi. DOM. mziky pred ocami. vysoke davky su viac ako 250 µg lysergidu p. bohate farebne vizie a obrazce so zavretymi a neskor i s otvorenymi ocami. 150 µg lysergidu p.5 – 1. t. niekedy ale i steisnena nalada s naznakmi uzkosti -zmeny vnimania seba: depersonalizacie. „bad trip“. ktory sa predava bud v malych ampulkach.

ktore ma nepriaznivu prognozu a tazko sa lieci). jednak moze i jednorazove uzitie lysergidu vyvolat rozne psychicke poruchy. alebo proces „nastartovany“ drogou nie je celkom jasne. ze by lysergid poskodzoval priamo geneticky material alebo zvysoval riziko genetickych defektov u potomstva. kde moze dojst ucinkom lysergidu na maternicu az k predcasnemu porodu ci potratu. V 60. ale v dosledku je to jedno: clovek so schizofreniou trpi na velmi vazne ochorenie. telesne rizika su v porovnani s inymi drogami relativne nizke. pokial nebol uzivany zenou pocas tehotenstva. . priebeh ucinku drogy nemozno s istotou predvidat a moze sa vyvinut tzv. cievy a organy) a uterotonicky (zvysuje napatie a sposobuje kontrakcie svalov maternice). Hlavne rizika uzivania lysergidu su psychicke: jednak. „bad trip“ – intoxikacia spojena s neprijemnymi az nebezpecnymi psychickymi priznakmi. Somaticke. riziko je u tehotnych zien. a 70. co moze byt velmi nebezpecne ked lysergid uzije tehotna zena. ci je to dosledok uzivania drogy. rokoch predpokladane mutagenne ucinky lysergidu neboli potvrdene a nie su dokazy. od paniky cez depresivne reakcie az po „drogovu psychozu“ a pravu schizofreniu (aj ked vyskyt tejto poruchy je radovo „len“ v percentach u uzivatelov LSD. ktore vyvolavaju minimum somatickych reakcii. je predsa vyssie riziko.mierne adrenolyticky (ciastocne blokuje ucinky adrenalinu a noradrenalinu na periferne nervy. okolnost veduca k uzivaniu drog. nez u celej populacie. lebo lysergid je psychotropne ucinny uz v davkach.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful