Chemia niektorých drog a ich úcinky na centralnu nervovu sustavu a organizmus cloveka

Uvod. Ako drogy byvaju oznacovane latky, schopne po uziti pozmenit niektore funkcie organizmu tak, ako si uzivatel zela. Daju sa tak oznacit najroznejsie latky, prevazne vsak tie, ktore sposobuju uzivatelom vyhladavane ucinky na psychicke funkcie, ako su zmeny vnimania, prezivania, vykonnosti, povzbudenie ci uvolnenie, utlm. Drogami su jednak latky bezne uzivane vacsinou populacie a vseobecne tolerovane, ako napriklad alkohol, kofeinove napoje a tabakove vyrobky, dalej niektore rastlinne latky, ako napriklad konopne drogy, rozne alkaloidy a ine, polo- alebo i plne synteticke chemicke latky a aj niektore pomerne jednoduche chemikalie, ako rozne rozpustadla. Mnohe, aj ked nie vsetky, sa vyznacuju navykovostou, schopnostou sposobit pri opakovanom uzivani, ci zneuzivani psychicku alebo aj somaticku (t.j. telesnu) zavislost. Uzivanie, ci zneuzivanie akychkolvek drog moze viest k roznym zdravotnym problemom ci ochoreniam, psychickym i telesnym. Vacsina drog su v podstate jedy a mozu aj preto byt znacne nebezpecne. V tejto praci budem pojednavat o chemizme a zakladnych ucinkoch nasledujucich drog: -kanabinoidy (psychotropne latky konope, zastupene tu latkou delta9-tetrahydrokanabinol) -kokaín (lokalne umrtvujuco a psychotropne posobiaci alkaloid koky) -MDMA (skratka zo stareho nazvu 3,4-metyléndioxymetamfetamin, podla noveho názvoslovia 1-(benzo[d][1,3]dioxol-5-yl)-N-metylpropán-2-amín, ucinna latka ecstasy) -meskalín (psychotropný alkaloid stredoamerických kaktusov rodu Anhalonium) a -LSD (skratka z nemeckeho nazvu Lysergsaeurediethylamid, polosynteticky (=ziskany chemickym spracovanim prirodnych chemickych latok) derivat alkaloidov namelu so silnymi psychotropnymi ucinkami) Slovnik pouzitych pojmov alkaloidy – zasadite organicke latky, obsahujuce amínový dusík, vacsinou rastlinneho povodu a so silnym ucinkom na zive organizmy agonista, agonisticky – ligand (vid dalej), vyvolavajuci na receptore (vid dalej) rovnaky ucinok, ako prirodzeny ligand (vid dalej) antagonista, antagonisticky – ligand, „blokujuci“ na receptore ucinok prirodzeneho ligandu CNS – centralna nervova sustava (mozog a predlzena miecha) derivát – v chémii zlucenina, odvodená od chemickej struktury inej, zakladnej látky ligand – vo farmakochemii molekula, alebo ión, ktorý sa dokaze nekovalentne (intermolekularne, nie kovalentnymi väzbami) viazat na receptor a vyvolat na nom reakciu. lipofilita – vlastnost nepolarnej latky, rozpustnost v tukoch. Obvykle znamena i malu rozpustnost vo vode.

V cistom stave je to tuha amorfna. hormonalne ucinky. podobna konzistenciou kolofonii. Δ9-THC (delta9-tetrahydrokanabinol) Δ9-THC je jedným z tzv.). kanabinoidov. ohrievanim mäkkne az sa topi.7. dive konope) az po vyse 15% (niektore specialne slachtene. prakticky nerozpustna vo vode. brania rastu niektorych bakterii atd.9-trimetyl-3-pentyl-6a. v spracovanych drogach.10aR)-6. maximalne do 10 .6. pestovane velmi intenzivne za ucelom produkcie drogy). lipofilna (v tukoch rozpustna) latka. odtial ich nazov). Chemicky je delta9-tetrahydrokanabinol (6aR. lepsie v etanole a vyssich alkoholoch. ktore maju vacsinou roznu biologicku ucinnost (psychotropne. imunomodulacne. analgeticke. Obvykle davky fajcenim sa pohybuju medzi 5 a 30 alebo viac mg THC.. Δ9-THC je hlavnou psychotropnou latkou konopnych drog. az 80% hmotnosti drogy. Je to nepolarna.Jednotlivé drogy 1. Obsah tejto latky v prirodnom materiale kolise od menej ako 0. Canabis spp. Ucinok sa pri fajceni dostavuje takmer okamzite (behom 10 sekund. ziskanych extrakciou moze tvorit tato latka vacsinu.2% (technicke. kanabinoidy su skupinou terpenickych latok rastlinneho povodu (hlavne v rastlinach konope. ci geneticky modifikovane kultivary konope. v niektorych formach drogy. skoro bezfarebna sklovita latka. uhlovodikoch a acetone. ako hasis (lisovana zivica subtropickych a azijskych kultivarov konope) moze obsah tejto psychotropnej latky dosiahnut az okolo 30 a viac %. jeho strukturálny vzorec je: Droga sa vacsinou uziva fajcenim. podla koncentracie THC v droge.10atetrahydro-6H-benzo[c]chromén-1-ol. ine cesty aplikacie su neobvykle.8. alebo pozitim.

neobvykle asociacie. mierny az vyrazny psychomotoricky utlm so zvysenou pohyblivostou („vlacnost pohybov“). ale aj kognitivne-mnesticke funkcie (rozostrenie vnimania. obsahujuce rozne. ale niekedy aj uzkostlivost). „tvrde drogy“ (vid napriklad kokain). riziko ich vyskytu je vsak statisticky vyssie. ktorych aktivacia posobi proti excitacnym ucinkom L-glutamátu na glutamergnych receptoroch. logickeho uvazovania. niekedy aj menej subjektivne prijemne priznaky. Nedá sa tvrdit. Po poziti drogy sa ucinok dostavuje s oneskorenim. „amotivacny syndrom“ (lahostajnost k dianiu a osudu seba i okolia). co je alarmujuce. podobne napriklad schizofrenii. niekedy paradoxnu nevolnost a zvracanie (v malych davkach posobi THC skor antiemeticky. aj ked nie natolko. v sucasnosti sa za primarny mechanizmus ucinku povazuje agonisticky ucinok molekuly na endokanabinoidnych receptoroch typu CB1 (prirodzene ligandy: tzv. casto navyse miesanej s tabakom. pravidelni uzivatelia konopnych drog vykazuju niekedy tzv.minut) a pretrvava okolo 3 az 4 hodiny. zvysene potenie. potom ustupuje. objektivne meratelne zuzenie vnimania). podobne halucinaciam. statisticky je vsak vyskyt psychoz medzi pravidelnymi. smiech. najma chronicki. prezivania (neprimerane emocne. pocit uzkosti. zvyseny apetit. chronickym psychickym porucham. obzvlast pri opakovanej konzumacii drogy. poruchy pamati a nezriedka bizarne asociacie). Vacsina tychto ucinkov je reverzibilna. Akutne ucinky intoxikacie THC (resp. nez vlastne posobenie drogy na organizmus resp. afektivne reakcie. Hlavne rizika uzivania konopnych drog su psychicke: jednak. dechty. silnymi uzivatelmi konopnych drog vyssi. euforia. Ci samotny konzum konopnych drog skutocne moze psychozu vyvolat u inak psychicky zdraveho cloveka bez dedicnej zataze je sporne. cim znizuje influx (tok smerom dovnutra bunky) vapenatych kationov do postsynaptickeho neuronu. Tento efekt ma za dosledok utlm excitacnych glutamergnych drah v castiach CNS. najma u chronckych uzivatelov. dalej. ako tzv. uzkosti. pseudohalucinacie (poruchy vnemov. ako anadamid a 2-arachidonylglycerol) v roznych castiach CNS.j. ze intoxikovany clovek vacsinou rozpozna. jednak existuje iste riziko. podobne. napatia a ohrozenia) a myslenia (bludy. odlisujuce sa od nich tym. ako pri fajceni cigariet. niekedy dokonca dlhsie. riadiacich prezivanie (povznesena nalada. dobru naladu). CNS). tlmive ucinky na prebiehajuce vzruchy medzi neuronmi CNS a aj medzi CNS a ostatnym organizmom. Po uplynuti pociatocnych stadii intoxikacie sa dostavuju casto stavy unavy a vycerpanosti. lebo pri horeni rastlinneho materialu. cuchovych a chutovych. . prve symptomy intoxikacie sa objavuju najskor behom 30 minut. vratna. zasnenost. ze konzum konopnych drog moze vyvolat vaznejsiu psychicku reakciu ako napriklad panický zachvat alebo v horsich pripadoch psychozu (vazna psychicke ochorenie. ucinok obvykle vrcholi po 2 az 4 hodinach a moze pretrvavat i 8 az 12 hodin. najma sluchove). mierne rozsirenie zrenic. konopnymi drogami) zahrnaju euforiu (povznesenu. pretrvavaju dlhsie. potencialne skodlive az karcinogenne latky. spojene s vaznymi poruchami vnimania (halucinacie. napriklad sluchovych. konopne drogy su do istej miery psychicky navykove. subjektivne zlepsene vnimanie hudby. látka má teda vseobecne povedane. niektori. ze sa jedna o vnemovy klam). ako napriklad paranoia) a v tazkych pripadoch aj celkovy rozpad osobnosti). kedy vodic pod vplyvom tychto drog ma podobne spomalene reakcie a usudok. zmeny plynulosti a tempa reci. zacervenanie spojiviek. ci zivice. ako lahko opity vodic. vznikaju. t. ako strnulost. jednak tlmive ucinky konopnych drog mozu predstavovat riziko napriklad v doprave. najma na sladkosti. zriedka nepokoj a stihomam. pomalsie a postupne. vnimanie (subjektivne rozsirenie vnimania urcitych podnetov. ktore niekedy konzument drogy kompenzuje spankom. Mechanizmus ucinkov THC nie je plne objasneny. Nie zanedbatelne riziko vyplyva i z fajcenia drogy. proti zvracaniu). psychomotoriku (spomalenie reakcii. s odoznenim ucinku drogy postupne odoznievaju tiez (aj ked niektore. endokanabinoidy. uvolnenie psychickeho tempa). ze uzivanie konopnych drog povedie automaticky k tazkym. apetitu (hlad).

5S)-3-benzoyloxy-8-metyl-8azabicyklo[3. po dlhodobejsom pravidelnom uzivani je dokonca mozno napriklad v moci tieto stopy detekovat este tyzdne po poslednej aplikacii drogy. v hrdle ci na malych otvorenych ranach. resp.THC a ine kanabinoidy sa vyznacuju vysokou lipofilitou (rozpustnostou a afinitou k tukom). silne horkej chuti. metyl-(1R. Chemicky je to metyl-(2R.3S. chemický vzorec je: Najcastejsimi konzumnymi formami tejto drogy su hydrochlorid kokainu (kokaíniumchlorid). Ako cistú látku ho izoloval roku 1860 Albert Niemann. kde bol kokain pouzity ako prve lokalne anestetikum pri malych chirurgickych zakrokoch ci vysetreniach na oku.3S)-3benzoyloxytropán-2-karboxylát. ktora behom niekolko sekund prejde do znecitlivenia jazyku (lokalne-anesteticky ucinok). v tele pretrvavaju ich stopy pomerne dlhu dobu a tieto sa daju dokazat i mnoho dni po konzume drogy. jemne krystalicky prasok bez zapachu.2. ziskaným z kríkovitej rastliny koka (Erythroxylon coca). rastucej a pestovanej v tropoch juznej Ameriky a v malej miere i juhovychodnej Azie. tento ucinok nasiel uplatnenie v medicine. 2. Kokaín Kokaín je prirodzenym alkaloidom.1]oktán-2-karboxylát. Pre . v cistom stave biely.2R.

Je to tuha. vycerpanost. uzivat dalsi kokain. charakteristickeho zapachu. ked ucinok predoslej davky zacina vyprchavat. sliznice lahko vysychaju. aby drogu spalil (tzv. Crack je rozsireny najma v Severnej Amerike. 25 a 150 mg. Ucinky trvaju vo vseobecnosti kratko. vaporizacia). Zvysuje sa komunikativnost. vztahovacnost a niekedy az kratke psychoticke ci bludne fenomeny (chorobna ziarlivost. Druhou. na dotyk trochu mastna latka svetlozltej farby a slabeho. alebo i viac mg kokainu. Jedntlive konzumne davky kokainu sa podla cistoty a davky drogy pohybuju medzi ca. Tieto neprijemne priznaky sa dostavuju takmer s takou pravidelnostou.) alebo aj s alkoholom („kokaetylén“) su este nebezpecnejsie . paranoia). Pri snupani je obvykla davka. Tato forma drogy (jemny biely prasok. v ktorych sa konzument snazi drogu zahrievat plamenom zapalovaca bez toho. ako pociatocne euforizujuce a stimulacne ucinky kokainu a mnoho konzumentov. s pridavkom slabej kyseliny rozpusti za varu na lyzicke vo vode a vzniknuty.jeho vysoku toxicitu a aj navykovost sa od konca 19. ktore by vyvolali lokalnu anesteziu bez euforizujucich a inych psychotropnych ucinkov. ktora nasleduje. s benzodiazepinovymi trankvilizermi (Diazepam. charakteristicke pre fazu intoxikacie. prchave haluciancie az stihomam. ked si na jej ucinky mozog a organizmus „zvykne“. rychlost myslienok. fyzicka aktivita aj libido. Charakteristicky je silne euforizujuci ucinok. Treba poznamenat. storocia hladali nahrady. obvykle do 10 . chinin. sadra a rozne podrvene tablety) a uziva sa najcastejsie snupanim. Xanax. zrychluje sa pulz a krvny tlak. lahko moze dojst k predavkovaniu. „puder“. co sa podarilo okolo roku 1900 syntezou latok benzokaín a prokaín (Novocain). Rohypnol a i. u toxikomanov s navykom i viac. ze prvokonzument si nemusi vacsinu ucinkov na sebe vsimnut a aj prijemne pocity opojenia sa mozu zacat dostavovat az po opakovanom uziti drogy. po injekcii alebo fajceni cracku omnoho rychlejsie. Slangovo sa praskova droga s obsahom kokainiumchloridu nazyva „koks“. spojeny s pocitom psychickeho i fyzickeho povzbudenia a bystrosti. ci „kacko“. Docasne ustupuje pocit hladu a smadu. je depresivna nalada. podobne ako heroin. Intoxikovany ma pocity velikasstva. crack. v strednej Europe sa tato droga zatial prilis nesiri. z coho vyplyva riziko predavkovania). srdcove arytmie a epieltpoidne (epilepsii podobne) zachvaty krcov. ale i paracetamol. Niekedy sa crack. ci potieranim sliznic.15 sekund. podrazdenost. pripadne aj kombinaciami s inymi drogami. kombinacia kokainu s inymi drogami. ktore okrem lokalneanestetickeho ucinku a jazykoveho zakladu nazvov nemaju s kokainom spolocne nic. ktore nezriedka konci smrtou. ako napriklad s opioidmi (kokaín + heroín = „Speedball“). je vsak mimoriadne nebezpecne. co ma spolu so znecitlivujucim ucinkom niekedy za nasledok „zachripnutost“ hlasu. ako aj CNS a moze viest az k zivot ohrozujucim stavom ako napriklad hypertenzna kriza (kriticky zvyseny systolicky i diastolicky krvny tlak s rizikom porazky alebo infarktu). takmer nerozpustna vo vode. lidokain. „linka“ kokainu priblizne 80 – 100 alebo i viac mg. po snupani drogy vyprchaju behom priblizne 30 – 45 minut. Uziva sa najma fajcenim cez specificke sklenene fajky. Vnimanie sa zostruje. obvykle znecisteny roztok sa aplikuje injekciou do zily (intravenozne). manitol. silne sa rozsiruju zrenice. pocity uzkosti. neobvyklych az nadludskych schopnosti a byva celkovo so sebou mimoriadne spokojny. ci kokainistov (toxikomani s navykom na kokain) ich zahana opakovanou aplikaciou kokainu. „sneh“. riedena („sekana“) roznymi tzv. Ucinok drogy sa pri snupani dostavuje circa behom 2 minut. podozrievavost. docasne sa prejasnuje nalada. neprijemne pocity. zvyraznuju sa reflexy. tzv. v Europe menej beznou konzumnou formou tejto drogy je volna baza. Crack sa vacinou fajci v jednotlivych davkach („hit“) okolo 25 – 50 mg. po injekcii ci fajceni cracku uz po 15 – 20 minutach. velmi dobre rozpustny vo vode) byva podla povodu rozne koncentrovana (obsah kokainiumchloridu moze kolisat medzi 10 a vyse 90%. adulterantmi (najcastejsie laktoza. ale aj injekciami vodneho roztoku latky. pokial prvokonzument nepocituje silne ucinky po prvej davke. Opakovana konzumacia kokainu znacne zatazuje obehovy system a srdce. podla cistoty to moze byt 15 – 80.

co ma za nasledok pocity silnej euforie (toto centrum byva aktivovane napriklad pri orgazme alebo prekvapivom zazitku stastia s velkou afektivnou odozvou). ze niektori kokainisti si kvoli tomu museli dat implantovat protezu nosnej prepazky. zrychlenie dychania. co ma za nasledok zu spominane depresivne a uzkostne priznaky po vyprchani euforickej fazy intoxikacie kokainom. cim sposobuje zvysene uvolnovanie dopaminu z presynaptickej membrany do synaptickej strbiny a dalej blokadou spatnych transporterov dopaminu. pri castom snupani kokainu dochadza k tvorbe vredov az perforacii (prederaveniu) nosnej prepazky. vie. Podla studie. MDMA. Vsetky tieto infekcne komplikacie mozu koncit smrtelne. ktori ho beru. ako tromboflebitida (zapal zil). endokarditida (zapal vnutornych srdecnych blan). 3. vratane tzv. vedu casto k tazkym kombinovanym zavislostiam (tzv. hepatitid (infekcne zltacky). psychiatrickych poruch az po zivot ohrozujuce stavy a ochorenia. mozna je i priama kontaminacia drogy choroboplodnymi mikrobmi. Extáza . podobne ucinkom adrenalinu). Pri snupani kokainu je mozny prenos roznych infekcnych ochoreni. vazokonstrikcia (stiahnutie krvnych ciev) a zvysenie krvneho tlaku (ucinky. Psychotropne ucinky kokainu byvaju vysvetlovane jednak jeho naviazanim na presynapticke dopaminove autoreceptory neuronov v urcitych castiach CNS (najma limbicky system a mezolimbicke drahy). ktore riadia bdelost. Rizika zneuzivania kokainu vyplyvaju jednak z jemu vlastnych ucinkov. nez vacsina ludi. ak sa droga snupe spolocne jednou rurkou (vela ludi nevie. „predbehol ho“ len heroin. ze pozicanim si „rurky“ na snupanie sa mozu nakazit napriklad virusovou hepatitidou). Dopamin posobi aktivujuco. co sa prejavuje vegetativne: zrychlenie tepu. v skutocnosti vsak jeho uzivanie vedie casto k silnej psychickej zavislosti. Okrem toho. Je zname. perikarditida (zapal vonkajsich srdcovych blan). Pri injekcii drogy okrem toho hrozia rizika septicke. Charakteristicka je tzv. Kokain je i v malych davkach zdravotne rizikovejsi. HIV az po sepsu (otrava krvi.nez jednotlive drogy samy o sebe. z ucinkov primesi v droge a jednak zo sposobu uzivania drogy. zverejnenej v marci 2007 v renomovanom britskom lekarskom casopise The Lancet skupina expertov ohodnotila kokain ako druhu najnebezpecnejsiu drogu v Britanii. kde sa produkuje i vo vyspelych krajinach. deplécia („vyplytvanie“) rezerv neurotransmiterov pocas kokainovej euforie. mozu sa objavit i myslienky na samovrazdu. Ecstasy. syndromu nahlej smrti („sudden death syndrome“) v dosledku zlyhania srdca. Ilegalne produkovany a predavany kokain predstavuje jeden z najvacsich problemov v krajinach tretieho sveta. Okrem tychto ucinkov na spravanie a prezivanie ma kokain i centralne sympatomimeticky (stimulujuci sympathicus) ucinok. kde sa ho vacsina konzumuje. chatraniu organizmu a porucham osobnosti. Kokain byva povazovany za „modnu drogu vysokej spolocnosti“. v istej casti limbickeho systemu okrem toho sposobuje zvysena dostupnost dopaminu i aktivaciu „centra odmeny“. ci predavkovaniam.). V mensom rozsahu blokuje spatný transport (angl. kolapsu ci prasknutia cievy vplyvom vysokeho krvneho tlaku. naladu a psychomotoriku cloveka. Zdravotne rizika siahaju od skod na srdcovocievnom systeme cez riziko zachvatov. polytoxikomanie) a nezriedka vedie taketo kombinovanie tvrdych drog k vaznym otravam. podrazdeny a depresivny. hlavne vplyvom ischemie (nedostatocnej vyzivy obehom) v dosledku stiahnutia krvych ciev. infekcia siriaca sa celym krvnym obehom). tieto dva efekty maju za dosledok prudke zvysenie dostupnosti neurotransmiteru dopamin na synapsiach v tych castiach mozgu. co ma dalsi dopad najma na stimulacnom a euforickom ucinku. ktore mozu skoncit trvalym zdravotnym alebo mentalnym postihnutim alebo aj smrtou. z necistych povrchov (verejne zachody apod. Clovek je mrzuty. „re-uptake“) i neurotransmiterov noradrenalinu a serotoninu.

rozporuplnym vyskumom roznych psychotropnych latok zo skupin fenetylaminov. Prvy krat syntetizovana bola pravdepodobne zaciatkom 20.4-metylendioxymetamfetamin. Je to plne synteticka latka. ktory sa prejavoval takmer uplnym vymiznutim agresivity subjektu pocas ucinku drogy. Tato latka po podani zdravemu cloveku nielen zvysila jeho komunikativnost s inymi osobami. Vysledky tychto vyskumov vsak boli pochopitelne tajne a vacsina odbornej ani laickej verejnosti o tychto vyskumoch a latkach vtedy nic nevedela. ktory neskor dostal prezyvku „otec extázy“ a svojim. Jeho entuziazmus pri pokusoch s uplne novo syntetizovanymi halucinogenmi a inymi psychotropnymi latkami na sebe a svojich blizkych mu sice zabezpecili status symbolu a nekriticky obdiv u casti verejnosti. Toto terapeuticke uplatnenie vsak nikdy nenasla a takmer 50 rokov bola tato molekula zabudnuta v archivoch. si vysluzil poziciu najvyssej odbornej autority v oblasti syntetickych „psychedelik“. izosafrol alebo piperonal. ktory zverejnil v serii knih sirokej verejnosti. alebo zlocincov („serum pravdy“) narazily na pozoruhodny. rokov tajne sluzby pocas hladania latok. sucasna nomenklatura IUPAC pomenuva tuto zluceninu ako 1-(benzo[d][1. obsoletneho nazvu 3. biochemie a chemie psychotropnych latok. Alexander Shulgin. komplexny psychotropny ucinok chemicky velmi blizko pribuznej latky MDA (lisi sa od MDMA len absenciou jednej metylskupiny). Zaciatkom 60. Koncom 50. amfetaminov a tryptaminov. syntetizovana obvykle z latok ako safrol.Tato skratka oznacuje jednu z najpopularnejsich syntetickych drog poslednych 20 rokov. bola sucastou patentu nemeckej farmaceutickej firmy Merck z roku 1912. ktory pojednaval o derivatoch amfetaminu s potencialnym vyuzitim ako anorektika (lieciva na potlacenie chuti do jedla pri liecbe obezity). znamu aj ako Ecstasy. Chemicky je MDMA skratkou starsieho. storocia nemeckymi chemikmi. rokov MDMA „znovuobjavil“ americky chemik Dr. ktore by mohli byt napomocne vo vypocuvani cudzich agentov. ze zvysovala i schopnost vcitit sa do prezivania inej osoby (empatie) a javila zvlastny. avsak jeho odborna kompetencia tym neutrpela a je dodnes povazovany v odbornej verejnosti za jedneho z veducich expertov v oblastiach organickej syntezy. zdalo sa.3]dioxol-5-yl)-Nmetylpropán-2-amín. Jej strukturny vzorec je: . pre stimulanty (MDA i MDMA su derivaty amfetaminu) neobvykly „pacifizujuci“ ucinok.

5 mg/kg) latky peroralne (zhltnutim tablety. akusticke. podobne ako kokain a amfetaminy. Po odozneni ucinkov sa dostavuju: -skleslost. Deplécia (vyplytvania) transmiterov. kofein. ako napriklad 1-(3-chlorfenyl-)piperazin. MDMA zaroven ma ucinok (aj ked slabsi) i na dopaminove a noradrenalinove receptory a posobi preto. efedrin. tj. podobne. veduci k skripaniu zubami (bruxizmus) -narast krvneho tlaku a pulzu -zvysene potenie -narusenie rovnovahy hladin elektrolytov (hlavne sodika) -nespavost -poruchy videnia. ktoreho ucinky na psychicku a chovanie ciastocne vysvetluju pozorovane ucinky. niekedy i snupanim. Dolozene je. ako bolo popisane pri kokaine. senzoricke) -znizenie chuti do jedla -niekedy psychomotoricky nepokoj. niekedy naopak klud a uvolnenost -krc zuvacieho svalstva (trizmus). -vycerpanost. Okrem toho sa da pozorovat -silne rozsirenie zrenic (mydriaza) -zintenzivnene vnimanie zmyslami (vizualne. prasku). vrcholia za 1 – 2 hodiny a trvaju 3 az 6 hodin. centralne sympatomimeticky. ze tablety extazy casto okrem hydrochloridu MDMA obsahuju i ine. v dosledku neselektivnej syntezy drogy. Po peroralnom prijme drogy sa prve ucinky dostavia obvykle behom 30 – 60 minut po uziti. taktilne. majuci v molekule jedno achiralne centrum a existuje preto v dvoch enantiomeroch: (R)-MDMA a (S)-MDMA. co moze mat za nasledok neprijemne psychicke stavy po uplynuti bezprostrednych ucinkov drogy. paracetamol. cista forma drogy predstavuje biele krystaliky hydrochloridu MDMA. resp. velmi dobre vo vriacej vode. . Bezne byvaju uzivane davky okolo 80 – 150 mg (respektive 1 – 1. niektore psychotropne a dokonca toxicke latky. su obvykle rozne velke tablety roznych farieb a s roznymi emblemami. malo v alkoholoch a skoro vobec v nepolarnych rozpustadlach. Aj ked najbeznejsia konzumna forma drogy. -depresivne nalady -niekedy az paranoidne stavy Mechanizmus ucinkov MDMA na molekularnej/bunecnej urovni nie je plne objasneny. ze MDMA sposobuje s limbickom systeme a inych castiach mozgu zvysene uvolnovanie neurotransmiteru serotonin. Charakteristicka je po uplynuti ucinkov drogy tzv. vzacne po vyssich davkach vizualne pseudohalucinacie -mierny az vyrazny narast telesnej teploty. ale len v intenzite jednotlivych efektov. z tohto efektu vychadza psychostimulacny ucinok MDMA. rozne psychofarmaka a dokonca aj metamfetamin (Pervitín). s ktorou sa uzivatel stretava. pomerne dobre rozpustne vo vode. Ilegalne vyrobena a distribuovana extáza obvykle obsahuje racemat. ci prezivanie -zvysena potreba pohybu. Je nutne poznamenat. Ich ucinky na organizmus a CNS sa mierne odlisuju.Je to pomerne jednoduchy bicyklicky sekundarny amin. Ucinky zahrnaju -zosilene prezivanie pozitivnych emocii -zvysenu sociabilitu s pocitmi blizkosti inych ludi a zvysenim empatie (empatogenny a entaktogenny ucinok) -pocit blaha -euforia -pocit lahsieho nahladu a vhladu -znizene negativne reakcie na stresujuce a traumatizujuce zazitky. oba enantiomery.

Meskalín Meskalin je halucinogenny alkaloid niektorych stredoamerickych kaktusov rodu Lophophora. pokial sa nahodou na trhu objavia tablety extazy s vysokym obsahom MDMA a tieto su uzite ako obvyle. niektorymi rastlinnymi drogami (harmala). Nebezpecna moze byt kombinacia MDMA s inymi drogami. Jedna sa o jednoduchy alkaloid s fenyletylaminovou kostrou. dokonca i niektorymi bylinami (napriklad lubovnik bodkovany). chemicka struktura je: . obeh. MDMA je navykovy. Dalsou. poruchy srdecneho rytmu a pri piti vela vody i tzv. niektore studie z 90. ze tablety mozu obsahovat ine latky. svalove tkanivo zacina odumierat a rozpadat sa. 4. Syntezu prvy krat vykonal Ernst Späth roku 1919. horucka.). preto by mala pri zacinajucich naznakoch byt v kazdom pripade privolana zachranna sluzba. bez chiralnych centier. Ludia s navykom vsak mavaju velke tazkosti drogu prestat uzivat. kolapsove stavy. ale niekedy ustiacemu do nebezpecneho stavu. Dalsim problemom je. niekedy este toxickejsie nez MDMA. rokov poukazovali na mozne morfologicke a funkcne skody na tkanive CNS. Chronicka toxicita po opakovanom uzivani MDMA je diskutabilna. Pri otrave vodou hrozi kolaps a v extremnom pripüade i smrt. obvykle vobec. “otravu vodou” (pri hyponatrémii). koma. Tieto latky su toxickejsie nez MDMA v porovnatelnych davkach. Neda sa vsak vychadzat z toho. ktore obsahovali malo alebo ziadny MDMA. regulaciu telesnej teploty a serotonergnych ucinkov latky. Lahke formy syndromu prebiehaju s menej zavaznymi priznakmi ako nevolnost.5 – 41°C.Rizika spojene s uzivanim extázy vyplyvaju hlavne z pofidernej kvality a zlozenia tabliet. somaticka (telesna) zavislost nebyva obvykle pozorovana a aj abstinencne symptomy su vacsinou mierne. Prvy krát izolovany bol roku 1896 nemeckym chemikom Arthurom Heffterom z kaktusu Lophophora wiliamsii („Peyote“).4. avsak minimalne v jednej studii bola skumana latka miesto MDMA zamenena za metamfetamin. ze opakovane uzivanie MDMA nesposobuje chronicke skody. tazsie formy su spojene s motorickym nepokojom. Pri malígnej hypertermii stupa telesna teplota nad 40. aj ked zriedkavou. rozvrat vnutorneho prostredia organizmu az smrt. vysoka horucka velmi zatazuje srdce a mozu sa dostavit i zachvaty krcov. poruchy obehu. Hladina sodiku v plazme moze klesnut (hyponatrémia) i stupnut (hypernatrémia) pod/nad fyziologicke hodnoty. Boli zadrzane tablety extazy. Dalsim vegetativnym neziaducim ucinkom MDMA je zvysovanie telesnej teploty. zvracanie a bolesti hlavy. ale obsahovali metamfetamin (pervitin) a rozne piperazinove derivaty ako napriklad 1-(3chlorfenyl-)piperazin alebo 1-(3-trifluormetylfenyl-)piperazin. lieky proti Parkinsonovej chorobe. len to nie je zatial dostatocne dolozene. Tazsie sa preto predchadza predavkovaniu.5-trimetoxyfenyl-)-etánamín. napriklad alkoholom. ktory poskodzuje oblicky (rabdomyolýza). svalovymi zasklbmi a zahmlenym vedomim. co spochybnuje vysledky studie. tzv. mozna je psychicka zavislost. Rovnovaha elektrolytov je aj po obvyklych davkach narusena. Skutocnu davku MDMA v tablete pozna uzivatel len velmi vynimocne. ale i niektorymi liekmi (psychofarmaka. vacsinou len malo vyznamnemu. komplikaciou je tzv. tazke formy sprevadzaju okrem uvedenych priznakov zachvaty krcov. k tomu dochadza na zaklade zmien vylucovania hormonov adiuretin (vazopresin) a aldosteron. Malígnej hypertermie. Chemicky je to 2(3. do obehu sa dostava volny myoglobin zo svalovych buniek. To moze mat za nasledok dehydrataciu. neznameho obsahu MDMA alebo aj inych ucinnych latok a z ucinkov MDMA na rovnovahu elektrolytov. niektore lieky na tuberkulozu atd. Neliecena maligna hypertermia ma vysoku umrtnost. Jedna sa v podstate o toxicitu prilis vysokych hladin serotoninu v CNS a ostatnom organizme. serotoninovy syndrom.

pohyblivymi a premenlivymi obrazcami a viziami. pocit „stratenia sa“ v priestore. ktory vsak nebyva vacsinou pocitovany uzkostlivo ci stiesnujuco -velke az extremne zosilenie vnimania vsetkych zvukov. po poziti sa prve ucinky dostavuju behom 1 – 3 hodin.t. 35 – 36°C). -silne vizualne pseudohalucinacie az halucinacie.. silne halucinogenne davky su 300 a viac mg p.Droga sa obvykle vyraba synteticky. vanilin.o. ked nie je znamy presny obsah meskalinu. Davkovanie cistej soli meskalinu je presnejsie. Ako ucinne davky sa uvádzajú davky 3 – 5 mg/kg oralne. prehlbenie a zrychlenie dychu. silne zasadita. Chemicky sa meskalin podoba do istej miery transmiterom dopamin. nevolnost. potom -masivny halucinogenny ucinok. V oblastiach. -strata pojmu casu. Volna baza meskalinu je biela. nakolko ucinok sa dostavuje az po niekolkych hodinach a davka sa tak da tazko odhadnut pocas uzitia drogy. to zodpoveda zhrube davke 200 – 600 mg meskalínsulfátu p. ziskana neutralizaciou volnej bazy meskalinu kyselinou sirovou a krystalizaciou soli. s velmi zivymi. menej bezny je hydrochlorid meskalínu (meskalíniumchlorid). pier a jazyka. trimetoxybenzaldehyd alebo aj para-krezol. synteza je nenarocna a da sa vykonat z roznych latok. Ucinky zahrnaju: -spociatku nepokoj. na vzduchu pohlcuje vlhkost a oxid uhlicity a tvori tak krystalicky uhlicitan meskalínia. ako kyselina gallová. syringaldehyd. kde bezne rastu meskalinove kaktusy (Mexiko. plny ucinok trva 6 – 12 hodin a potom odoznieva. noradrenalin a hormonu adrenalin. pocit „brnenia“ koncatin. Napriek tomu ale jeho hlavny efekt spociva pravdepdobne v ucinkoch na serotoninove drahy a receptory (vid dalej). nez pozivanie rastlinnej drogy (susenych kaktusov) alebo vyvaru z nej. niekedy az neprijemne a rusive. zavrate. ktora je uzivana je siran meskalínia (meskalíniumhemisulfát). bodu varu 180°C. Bezna forma drogy. mydriaza (rozsirenie zrenic). Davky nad 700 mg byvaju uz znacne toxicke. subjektivne zdanlive spomalenie priebehu udalosti (minuty sa mozu zdat hodiny) .o. juhozapad USA) sa niekedy meskalin extrahuje z rastlinnej drogy rozpustadlami. Droga je najcastejsie uzivana oralne. nakolko je struktura jednoducha.. zlta az nahnedla (oxidaciou vzduchom) krystalicka masa lahko sa topiaca na olejovitu kvapalinu (b. charakteristckeho zapachu.

19. Hlavne rizika uzivania meskalinu su jednak poruchy srdecneho rytmu. ktore sa mimo intoxikacie nejavia vobec -redukcia vlastnych. Pri praci s touto latkou roku 1943 Hofmann pocitil neobvykle ucinky. asi od roku 1944. prechodnu alebo dlhodobu. navodenia) psychozy. co sa intenzity ucinku tyka. ze v roznych castiach mozgu posobi agonisticky (aktivujuco) na postsynapticke serotoninove receptory subtypu 5HT2A. Je to jeden z najsilnejsich halucinogenov. niekedy stavy podobne katatonii (=psychoticka neaktivita. vo vyssich davkach (ca. prirodzenych emocii -euforia. meskalin.000 25 g) vínanu lysergidu. respektive osobnostou „kolektivnou“. rozvolnenie asociacii.o. rokov sa tento vyskum . ale trpi napriek tomu nespavostou. rokov (vtedy este importovany svajciarsky preparat Delysid od fy. Sandoz) a pocas celych 50. az strnulost. ale niekedy aj uzkosti az panicke stavy -v halucinogennych davkach potlaca hlad. respektive ich kyselinoveho zvysku. O tri dni neskor.) skor inhibicia. jej „splynutie“ s prostredim. Lysergid. jednak mozne toxicke poskodenie pecene (aktivne davky su pomerne velke a z velkej casti je latka odburavana v peceni).o. 200 – 400 mg p. Prvy krat ho syntetizoval A. uzkost. apríla 1943 pokusne uzil 250 µg (0. vratane Ceskoslovenska. -po uplynuti primarneho ucinku drogy je clovek casto vycerpany. kyseliny (R)-lysergovej.25 mg = 0. psychoticke reakcie) -riziko indukcie (vyvolania. u predisponovanych jedincov (ochorenie v rodine) moze sposobit az manifestaciu schizofrenie. Navykovy v povodnom zmysle (psychicka a/alebo somaticka zavislost na latke) meskalin nie je. Aktivacia tychto receptorov v limbickom systeme. moze vyvolat psychozu. jeho uzivanie vsak moze sposobit rozne psychicke poruchy. Hofmann v roku 1938 v laboratoriach svajciarskej farmaceutickej firmy Sandoz. nizsich ako obvykle halucinogenne davky (napriklad 25 – 100 mg p. vnimanie skrytych asociacii a vztahov. Davkovo je menej potentny. skoro vo vsetkych krajinach vyspeleho sveta. spojena s ochudobnenim az ustatim myslienkoveho toku a telesnou rigiditou) -vizionarske zazitky.o. avsak 5 rokov si nikto nevsimol neobvykle silne psychotropne ucinky tejto latky. 5. Mechanizmus ucinku meskalinu nie je plne objasneny. v davkach. strata zabran. smad (neklesa vsak potreba tekutin!) aj libido. Depresivne stavy az poruchy po uziti/uzivani meskalinu sa vyskytuju tiez. Dietylamid kyseliny (R)-lysergovej) LSD (dalej lysergid) je zrejme najznamejsi halucinogen. prefrontalnom kortexe a inaych strukturach vyvolava mnohe z priznakov meskalinoveho opojenia. LSD je na davku asi 1.) stimulacia psychomotoriky.000 nasobne ucinnejsi. a 60. ktore pripisoval tomu. zazitky depersonalizacie („odputanie sa“ od vlastnej osobnosti. po druhej svetovej vojne i mimo Svajciarska. docasnej aj dlhodobej -silne znizena schopnost usudku a logickeho jednania.) sa mu pripisuje isty afrodiziacny ucinok -riziko „bad trip“ (subjektivne zle sa vyvijajuca intoxikacia s psychopatologickymi fenomenmi ako strach. LSD (LSD-25. kde sa prve vyskumy lysergidu uskutocnili uz zaciatkom 50. ale predovsetkym psychicke. silne narusene reakcie -zmeny vnemu vlastneho tela a osoby. spolocnou celku) a derealizacie („odputanie sa od vnimanej reality“) -zrycheny pulz a kolisavy krvny tlak.000 – 5. odvodena chemicky od alkaloidov namelu (ergotove alkaloidy). ze sa male mnozstvo latky pri praci vstrebalo kozou. co viedlo k silnym psychotropnym ucinkom s mimoriadne intenzivnym halucinaciam a viziam. Firma Sandoz robila vyskum tejto latky v spolupraci s psychiatrami a psychologmi najskor v Svajciarsku. Predpoklada sa. ako vsetky halucinogeny.-v nizsich davkach (ca. „magicke vedomie“. od 400 – 600 mg p. pasivita. Je to polosynteticka latka. napatie.

6a.N-Dietyl-(R)-lysergamid. psychiatri a umelci. chemická struktura je: . vedeny CIA v 50. rokoch).3-fg]chinolín-9-karboxamid.9R)-N.8. Vyskum halucinogenov vratane lysergidu prebiehal aj v tajnych programoch informacnych sluzieb (napriklad projekt MKULTRA. psychologovia. a 60. systematicky nazov je (6aR. rokov v zavode v Roztokách u Prahy. a zaciatkom 60.9-hexahydroindolo[4.rozsiroval a zintenzivnoval. Chemicky je LSD/lysergid N. rokov.Ndietyl-7-metyl-4. Pocas 50. rokov lysergid pouzivali takmer vylucne len vedci. skutocny rozmach jeho uzivania na „rekreacne ucely“ sa dostavil koncom 60.7.6. zhruba od roku 1965 sa lysergid zacal dostavat medzi beznu populaciu. ceskoslovenskeho lysergidu zaciatkom 60. v dosledku coho bola statnym farmaceutickym monopolom SPOFA zapocata vyroba vlastneho.

od spokojnej euforie cez uzkost az po (relativne zriedka) agresivitu a depresivne ladenie (castejsie. Najnizsie este psychotropne davky lysergidu sa pohybuju okolo 25 – 30 µg (0. vysoke davky su viac ako 250 µg lysergidu p. bezne uzivane davky byvaju dnes okolo 50 – 100 µg (jeden papierovy „trip“ obvykle obsahuje 35 – 50 µg lysegidu. Lysergid je velmi citliva latka. zriedka viac). zeny citlivosti na dotyk. afektivneho rozpolozenia. „bad trip“. pomaly odoznievaju pocas dalsich ca. tepla. zosilene vnimanie hudby a vizualneho umenia -mysticke a spiritualne zazitky.03 mg). nez agresivita) -mierny narast telesnej teploty a pulzu. alebo sa nemeni -rozne neprijemne az nebezpecne psychicke reakcie. silne a vyrazne obmedzenie usudku. chloru vo vodovodnej vode.. „magicke myslenie“ -rozsirenie zrenic (mydriaza) -bizarne asociacie a recove spojitosti -zvysena produkcia slin -neobvykle vnimanie vlastneho tela. vlhkosti a prilis nizkeho alebo vysokeho pH. Ucinky strednych davok lysergidu sa prejavuju behom 20 – 60 minut po uziti drogy. vrcholia medzi 1. DOB. iste je.). paranoie. Mechanizmus ucinku lysergidu nie je plne objasneny. tryptaminy atd.j. zvyraznenie vnemov (dotykovych. 5 – 6 hodin. cim vyssia davka bola uzita. psychoticke reakcie. casto euforicka nalada so sklonom k smiechu. kde posobi plnu aktivaciu (agonista). logickeho jednania a primeranych reakcii (riziko naprikladv doprave. az sa stanu neucinne.5 µg/kg. pri konfliktnych situaciach s inymi ludmi) atd. ktory je tym vyraznejsi.025 – 0. kysliku. -psychostimulacny ucinok (povzbudivy) -zvysene asociativne a kreativne myslenie. priestorova distorzia („pokrivenie“) predmetov. asi 30 – max.5 – 1. hodinou po uziti a postupne. Ako ucinky sa prejavuju: -najprv pocit lahkej zavrate. kde posobi ciastocnu aktivaciu (parcialny agonista) a na subtyp 5HT2A. mziky pred ocami. bohate farebne vizie a obrazce so zavretymi a neskor i s otvorenymi ocami. alebo zaciatok „pravej psychozy“ z okruhu schizofrenie a podobne). -riziko iniciacie ci indukcie psychozy (docasna. Preto. kolisajuca nalada. naopak obmedzene logicke a precizne myslenie -zostrenie zmyslov. ze su dosledkom intoxikacie) ale aj halucinacie (clovek ich vnima ako „realitu“).o. casu a priestoru -lahka premenlivost nalady. „zelatina“). alebo minitabletku („microdot“. ktore vznikaju v CNS po uziti beznych konzumnych davok sa viaze na serotoninove receptory subtyp 5HT1A.. znehodnocuje sa posobenim svetla. Celkova doba bezprostrednych ucinkov jednej davky lysergidu je tak asi 10 – 12 hodin. a 5. cuchovych a hlavne vizualnych a sluchovych). krvny tlak mierne kolise. „drogova psychoza“. manicke alebo depresivne stavy. D3 a D4. na rozdiel od napriklad extázy. t. Za nizke mozno povazovat dávky okolo 0. podobne ako ine „klasicke“ halucinogeny (meskalin. zelatinovy stvorcek („zele“. DOM.o. ako uzkost. obvykle ale ako vodny ci alkoholovy roztok.o. potom nastupuje -halucinogenny ucinok.. „papier“). Prave aktivacii serotoninovych receptorov subtypu 5HT2A v istych castiach mozgu sa pripisuje hlavny podiel na halucinogennych ucinkoch lysergidu. agitovanost (nepokoj s napatim). stredne davky su okolo 150 – 250 µg lysergidu p. bezne su -vizualne (opticke) pseudohalucinacie (clovek si uvedomuje. „krystal“).Droga v cistej podobe obvykle predstavuje biele lesknuce sa krystáliky lysergidtartratu (vinan LSD). ktory sa predava bud v malych ampulkach. chutovych. derealizacie. ze v koncentraciach. Periferne posobi . niekedy ale i steisnena nalada s naznakmi uzkosti -zmeny vnimania seba: depersonalizacie. 150 µg lysergidu p. alebo napusteny na savy papier („trip“. Okrem toho aktivuje v mensej miere i dopaminove receptrory subtypu D2. lysergid obsahujuce drogy casom stracaju aktivitu. tvarov a objektov -zmeny nalady.

ci je to dosledok uzivania drogy.mierne adrenolyticky (ciastocne blokuje ucinky adrenalinu a noradrenalinu na periferne nervy. alebo proces „nastartovany“ drogou nie je celkom jasne. ale v dosledku je to jedno: clovek so schizofreniou trpi na velmi vazne ochorenie. cievy a organy) a uterotonicky (zvysuje napatie a sposobuje kontrakcie svalov maternice). okolnost veduca k uzivaniu drog. Hlavne rizika uzivania lysergidu su psychicke: jednak. je predsa vyssie riziko. priebeh ucinku drogy nemozno s istotou predvidat a moze sa vyvinut tzv. nez u celej populacie. od paniky cez depresivne reakcie az po „drogovu psychozu“ a pravu schizofreniu (aj ked vyskyt tejto poruchy je radovo „len“ v percentach u uzivatelov LSD. jednak moze i jednorazove uzitie lysergidu vyvolat rozne psychicke poruchy. a 70. co moze byt velmi nebezpecne ked lysergid uzije tehotna zena. riziko je u tehotnych zien. lebo lysergid je psychotropne ucinny uz v davkach. ktore vyvolavaju minimum somatickych reakcii. Somaticke. telesne rizika su v porovnani s inymi drogami relativne nizke. rokoch predpokladane mutagenne ucinky lysergidu neboli potvrdene a nie su dokazy. „bad trip“ – intoxikacia spojena s neprijemnymi az nebezpecnymi psychickymi priznakmi. ktore ma nepriaznivu prognozu a tazko sa lieci). V 60. kde moze dojst ucinkom lysergidu na maternicu az k predcasnemu porodu ci potratu. ze by lysergid poskodzoval priamo geneticky material alebo zvysoval riziko genetickych defektov u potomstva. pokial nebol uzivany zenou pocas tehotenstva. .

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful