P. 1
Chemia niektorých drog a ich úcinky na centralnu nervovu sustavu a organizmus cloveka

Chemia niektorých drog a ich úcinky na centralnu nervovu sustavu a organizmus cloveka

|Views: 624|Likes:
Published by norclozapine

More info:

Published by: norclozapine on Nov 07, 2011
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as DOC or read online from Scribd
See more
See less

08/07/2013

Chemia niektorých drog a ich úcinky na centralnu nervovu sustavu a organizmus cloveka

Uvod. Ako drogy byvaju oznacovane latky, schopne po uziti pozmenit niektore funkcie organizmu tak, ako si uzivatel zela. Daju sa tak oznacit najroznejsie latky, prevazne vsak tie, ktore sposobuju uzivatelom vyhladavane ucinky na psychicke funkcie, ako su zmeny vnimania, prezivania, vykonnosti, povzbudenie ci uvolnenie, utlm. Drogami su jednak latky bezne uzivane vacsinou populacie a vseobecne tolerovane, ako napriklad alkohol, kofeinove napoje a tabakove vyrobky, dalej niektore rastlinne latky, ako napriklad konopne drogy, rozne alkaloidy a ine, polo- alebo i plne synteticke chemicke latky a aj niektore pomerne jednoduche chemikalie, ako rozne rozpustadla. Mnohe, aj ked nie vsetky, sa vyznacuju navykovostou, schopnostou sposobit pri opakovanom uzivani, ci zneuzivani psychicku alebo aj somaticku (t.j. telesnu) zavislost. Uzivanie, ci zneuzivanie akychkolvek drog moze viest k roznym zdravotnym problemom ci ochoreniam, psychickym i telesnym. Vacsina drog su v podstate jedy a mozu aj preto byt znacne nebezpecne. V tejto praci budem pojednavat o chemizme a zakladnych ucinkoch nasledujucich drog: -kanabinoidy (psychotropne latky konope, zastupene tu latkou delta9-tetrahydrokanabinol) -kokaín (lokalne umrtvujuco a psychotropne posobiaci alkaloid koky) -MDMA (skratka zo stareho nazvu 3,4-metyléndioxymetamfetamin, podla noveho názvoslovia 1-(benzo[d][1,3]dioxol-5-yl)-N-metylpropán-2-amín, ucinna latka ecstasy) -meskalín (psychotropný alkaloid stredoamerických kaktusov rodu Anhalonium) a -LSD (skratka z nemeckeho nazvu Lysergsaeurediethylamid, polosynteticky (=ziskany chemickym spracovanim prirodnych chemickych latok) derivat alkaloidov namelu so silnymi psychotropnymi ucinkami) Slovnik pouzitych pojmov alkaloidy – zasadite organicke latky, obsahujuce amínový dusík, vacsinou rastlinneho povodu a so silnym ucinkom na zive organizmy agonista, agonisticky – ligand (vid dalej), vyvolavajuci na receptore (vid dalej) rovnaky ucinok, ako prirodzeny ligand (vid dalej) antagonista, antagonisticky – ligand, „blokujuci“ na receptore ucinok prirodzeneho ligandu CNS – centralna nervova sustava (mozog a predlzena miecha) derivát – v chémii zlucenina, odvodená od chemickej struktury inej, zakladnej látky ligand – vo farmakochemii molekula, alebo ión, ktorý sa dokaze nekovalentne (intermolekularne, nie kovalentnymi väzbami) viazat na receptor a vyvolat na nom reakciu. lipofilita – vlastnost nepolarnej latky, rozpustnost v tukoch. Obvykle znamena i malu rozpustnost vo vode.

2% (technicke. Chemicky je delta9-tetrahydrokanabinol (6aR.8. ako hasis (lisovana zivica subtropickych a azijskych kultivarov konope) moze obsah tejto psychotropnej latky dosiahnut az okolo 30 a viac %. jeho strukturálny vzorec je: Droga sa vacsinou uziva fajcenim. odtial ich nazov). ktore maju vacsinou roznu biologicku ucinnost (psychotropne. imunomodulacne. podla koncentracie THC v droge.10atetrahydro-6H-benzo[c]chromén-1-ol.10aR)-6. kanabinoidy su skupinou terpenickych latok rastlinneho povodu (hlavne v rastlinach konope. ziskanych extrakciou moze tvorit tato latka vacsinu. az 80% hmotnosti drogy. hormonalne ucinky.6. ine cesty aplikacie su neobvykle.9-trimetyl-3-pentyl-6a. V cistom stave je to tuha amorfna. v spracovanych drogach. lipofilna (v tukoch rozpustna) latka.. Obvykle davky fajcenim sa pohybuju medzi 5 a 30 alebo viac mg THC. Je to nepolarna. pestovane velmi intenzivne za ucelom produkcie drogy). v niektorych formach drogy. Canabis spp.7. prakticky nerozpustna vo vode.Jednotlivé drogy 1. ci geneticky modifikovane kultivary konope. Ucinok sa pri fajceni dostavuje takmer okamzite (behom 10 sekund. Δ9-THC (delta9-tetrahydrokanabinol) Δ9-THC je jedným z tzv. uhlovodikoch a acetone. analgeticke. kanabinoidov. dive konope) az po vyse 15% (niektore specialne slachtene. ohrievanim mäkkne az sa topi. lepsie v etanole a vyssich alkoholoch. podobna konzistenciou kolofonii. alebo pozitim. brania rastu niektorych bakterii atd. maximalne do 10 . skoro bezfarebna sklovita latka.). Δ9-THC je hlavnou psychotropnou latkou konopnych drog. Obsah tejto latky v prirodnom materiale kolise od menej ako 0.

„tvrde drogy“ (vid napriklad kokain). CNS). poruchy pamati a nezriedka bizarne asociacie). silnymi uzivatelmi konopnych drog vyssi. vnimanie (subjektivne rozsirenie vnimania urcitych podnetov. napriklad sluchovych. zvyseny apetit. v sucasnosti sa za primarny mechanizmus ucinku povazuje agonisticky ucinok molekuly na endokanabinoidnych receptoroch typu CB1 (prirodzene ligandy: tzv. Po uplynuti pociatocnych stadii intoxikacie sa dostavuju casto stavy unavy a vycerpanosti. zvysene potenie. podobne napriklad schizofrenii. ucinok obvykle vrcholi po 2 az 4 hodinach a moze pretrvavat i 8 az 12 hodin. . potencialne skodlive az karcinogenne latky. Nie zanedbatelne riziko vyplyva i z fajcenia drogy. kedy vodic pod vplyvom tychto drog ma podobne spomalene reakcie a usudok. dalej. zmeny plynulosti a tempa reci. obsahujuce rozne. Akutne ucinky intoxikacie THC (resp. jednak existuje iste riziko. odlisujuce sa od nich tym. afektivne reakcie. aj ked nie natolko. ci zivice. zasnenost. Hlavne rizika uzivania konopnych drog su psychicke: jednak. jednak tlmive ucinky konopnych drog mozu predstavovat riziko napriklad v doprave. niektori. pseudohalucinacie (poruchy vnemov. Po poziti drogy sa ucinok dostavuje s oneskorenim. objektivne meratelne zuzenie vnimania). ze uzivanie konopnych drog povedie automaticky k tazkym. euforia. Vacsina tychto ucinkov je reverzibilna. podobne halucinaciam. niekedy paradoxnu nevolnost a zvracanie (v malych davkach posobi THC skor antiemeticky. vratna. ktore niekedy konzument drogy kompenzuje spankom. pocit uzkosti. cuchovych a chutovych. zriedka nepokoj a stihomam. endokanabinoidy. logickeho uvazovania. mierny az vyrazny psychomotoricky utlm so zvysenou pohyblivostou („vlacnost pohybov“). prve symptomy intoxikacie sa objavuju najskor behom 30 minut. s odoznenim ucinku drogy postupne odoznievaju tiez (aj ked niektore. cim znizuje influx (tok smerom dovnutra bunky) vapenatych kationov do postsynaptickeho neuronu. látka má teda vseobecne povedane. pretrvavaju dlhsie. dechty. podobne. psychomotoriku (spomalenie reakcii. Ci samotny konzum konopnych drog skutocne moze psychozu vyvolat u inak psychicky zdraveho cloveka bez dedicnej zataze je sporne. ale aj kognitivne-mnesticke funkcie (rozostrenie vnimania. casto navyse miesanej s tabakom. potom ustupuje. nez vlastne posobenie drogy na organizmus resp. najma sluchove). neobvykle asociacie. t. pomalsie a postupne. ze intoxikovany clovek vacsinou rozpozna. ako tzv. vznikaju. „amotivacny syndrom“ (lahostajnost k dianiu a osudu seba i okolia). dobru naladu). riadiacich prezivanie (povznesena nalada. obzvlast pri opakovanej konzumacii drogy. najma u chronckych uzivatelov. zacervenanie spojiviek.j. pravidelni uzivatelia konopnych drog vykazuju niekedy tzv. riziko ich vyskytu je vsak statisticky vyssie. prezivania (neprimerane emocne. ktorych aktivacia posobi proti excitacnym ucinkom L-glutamátu na glutamergnych receptoroch. ako napriklad paranoia) a v tazkych pripadoch aj celkovy rozpad osobnosti). ako pri fajceni cigariet. Mechanizmus ucinkov THC nie je plne objasneny. spojene s vaznymi poruchami vnimania (halucinacie. ze sa jedna o vnemovy klam). apetitu (hlad). ze konzum konopnych drog moze vyvolat vaznejsiu psychicku reakciu ako napriklad panický zachvat alebo v horsich pripadoch psychozu (vazna psychicke ochorenie. statisticky je vsak vyskyt psychoz medzi pravidelnymi. smiech. uvolnenie psychickeho tempa). najma chronicki. chronickym psychickym porucham. Nedá sa tvrdit. niekedy dokonca dlhsie. ako lahko opity vodic. subjektivne zlepsene vnimanie hudby.minut) a pretrvava okolo 3 az 4 hodiny. tlmive ucinky na prebiehajuce vzruchy medzi neuronmi CNS a aj medzi CNS a ostatnym organizmom. mierne rozsirenie zrenic. Tento efekt ma za dosledok utlm excitacnych glutamergnych drah v castiach CNS. lebo pri horeni rastlinneho materialu. ako strnulost. co je alarmujuce. napatia a ohrozenia) a myslenia (bludy. konopnymi drogami) zahrnaju euforiu (povznesenu. proti zvracaniu). najma na sladkosti. ako anadamid a 2-arachidonylglycerol) v roznych castiach CNS. uzkosti. konopne drogy su do istej miery psychicky navykove. niekedy aj menej subjektivne prijemne priznaky. ale niekedy aj uzkostlivost).

ziskaným z kríkovitej rastliny koka (Erythroxylon coca). Chemicky je to metyl-(2R.1]oktán-2-karboxylát. Ako cistú látku ho izoloval roku 1860 Albert Niemann. v tele pretrvavaju ich stopy pomerne dlhu dobu a tieto sa daju dokazat i mnoho dni po konzume drogy. tento ucinok nasiel uplatnenie v medicine. chemický vzorec je: Najcastejsimi konzumnymi formami tejto drogy su hydrochlorid kokainu (kokaíniumchlorid). v cistom stave biely. rastucej a pestovanej v tropoch juznej Ameriky a v malej miere i juhovychodnej Azie. resp.3S)-3benzoyloxytropán-2-karboxylát. po dlhodobejsom pravidelnom uzivani je dokonca mozno napriklad v moci tieto stopy detekovat este tyzdne po poslednej aplikacii drogy.2. jemne krystalicky prasok bez zapachu. ktora behom niekolko sekund prejde do znecitlivenia jazyku (lokalne-anesteticky ucinok). 2. kde bol kokain pouzity ako prve lokalne anestetikum pri malych chirurgickych zakrokoch ci vysetreniach na oku.3S.5S)-3-benzoyloxy-8-metyl-8azabicyklo[3.THC a ine kanabinoidy sa vyznacuju vysokou lipofilitou (rozpustnostou a afinitou k tukom). Kokaín Kokaín je prirodzenym alkaloidom. v hrdle ci na malych otvorenych ranach. silne horkej chuti. Pre . metyl-(1R.2R.

na dotyk trochu mastna latka svetlozltej farby a slabeho. „puder“. sliznice lahko vysychaju. Tato forma drogy (jemny biely prasok. co sa podarilo okolo roku 1900 syntezou latok benzokaín a prokaín (Novocain). podozrievavost. silne sa rozsiruju zrenice. ako napriklad s opioidmi (kokaín + heroín = „Speedball“). podrazdenost. „sneh“. ako aj CNS a moze viest az k zivot ohrozujucim stavom ako napriklad hypertenzna kriza (kriticky zvyseny systolicky i diastolicky krvny tlak s rizikom porazky alebo infarktu). je depresivna nalada. vycerpanost. obvykle do 10 . riedena („sekana“) roznymi tzv. pripadne aj kombinaciami s inymi drogami. Crack sa vacinou fajci v jednotlivych davkach („hit“) okolo 25 – 50 mg. „linka“ kokainu priblizne 80 – 100 alebo i viac mg. podobne ako heroin. ze prvokonzument si nemusi vacsinu ucinkov na sebe vsimnut a aj prijemne pocity opojenia sa mozu zacat dostavovat az po opakovanom uziti drogy. lahko moze dojst k predavkovaniu. s benzodiazepinovymi trankvilizermi (Diazepam. rychlost myslienok. po injekcii alebo fajceni cracku omnoho rychlejsie.jeho vysoku toxicitu a aj navykovost sa od konca 19. ci kokainistov (toxikomani s navykom na kokain) ich zahana opakovanou aplikaciou kokainu. ktore nezriedka konci smrtou. alebo i viac mg kokainu. takmer nerozpustna vo vode. prchave haluciancie az stihomam. sadra a rozne podrvene tablety) a uziva sa najcastejsie snupanim. Xanax. ktore by vyvolali lokalnu anesteziu bez euforizujucich a inych psychotropnych ucinkov. ale aj injekciami vodneho roztoku latky. ktore okrem lokalneanestetickeho ucinku a jazykoveho zakladu nazvov nemaju s kokainom spolocne nic. zrychluje sa pulz a krvny tlak. po injekcii ci fajceni cracku uz po 15 – 20 minutach. z coho vyplyva riziko predavkovania). aby drogu spalil (tzv. v Europe menej beznou konzumnou formou tejto drogy je volna baza. Opakovana konzumacia kokainu znacne zatazuje obehovy system a srdce. neprijemne pocity. Zvysuje sa komunikativnost. Je to tuha. v ktorych sa konzument snazi drogu zahrievat plamenom zapalovaca bez toho. fyzicka aktivita aj libido. pokial prvokonzument nepocituje silne ucinky po prvej davke. Vnimanie sa zostruje. uzivat dalsi kokain. ci potieranim sliznic. Docasne ustupuje pocit hladu a smadu. Slangovo sa praskova droga s obsahom kokainiumchloridu nazyva „koks“. manitol. ci „kacko“. ale i paracetamol. Pri snupani je obvykla davka. Treba poznamenat. podla cistoty to moze byt 15 – 80. spojeny s pocitom psychickeho i fyzickeho povzbudenia a bystrosti. neobvyklych az nadludskych schopnosti a byva celkovo so sebou mimoriadne spokojny. Intoxikovany ma pocity velikasstva. Charakteristicky je silne euforizujuci ucinok. crack. ked si na jej ucinky mozog a organizmus „zvykne“. vztahovacnost a niekedy az kratke psychoticke ci bludne fenomeny (chorobna ziarlivost. v strednej Europe sa tato droga zatial prilis nesiri. Jedntlive konzumne davky kokainu sa podla cistoty a davky drogy pohybuju medzi ca. lidokain. po snupani drogy vyprchaju behom priblizne 30 – 45 minut. pocity uzkosti. ktora nasleduje. Ucinok drogy sa pri snupani dostavuje circa behom 2 minut. vaporizacia). chinin. storocia hladali nahrady. ako pociatocne euforizujuce a stimulacne ucinky kokainu a mnoho konzumentov. tzv. zvyraznuju sa reflexy. co ma spolu so znecitlivujucim ucinkom niekedy za nasledok „zachripnutost“ hlasu. ked ucinok predoslej davky zacina vyprchavat. charakteristickeho zapachu.) alebo aj s alkoholom („kokaetylén“) su este nebezpecnejsie . s pridavkom slabej kyseliny rozpusti za varu na lyzicke vo vode a vzniknuty. docasne sa prejasnuje nalada. u toxikomanov s navykom i viac. adulterantmi (najcastejsie laktoza.15 sekund. Tieto neprijemne priznaky sa dostavuju takmer s takou pravidelnostou. velmi dobre rozpustny vo vode) byva podla povodu rozne koncentrovana (obsah kokainiumchloridu moze kolisat medzi 10 a vyse 90%. paranoia). charakteristicke pre fazu intoxikacie. kombinacia kokainu s inymi drogami. srdcove arytmie a epieltpoidne (epilepsii podobne) zachvaty krcov. Ucinky trvaju vo vseobecnosti kratko. obvykle znecisteny roztok sa aplikuje injekciou do zily (intravenozne). Druhou. Uziva sa najma fajcenim cez specificke sklenene fajky. je vsak mimoriadne nebezpecne. 25 a 150 mg. Rohypnol a i. Niekedy sa crack. Crack je rozsireny najma v Severnej Amerike.

Extáza . chatraniu organizmu a porucham osobnosti. mozna je i priama kontaminacia drogy choroboplodnymi mikrobmi. Clovek je mrzuty. ktore riadia bdelost. Dopamin posobi aktivujuco.). zrychlenie dychania. z ucinkov primesi v droge a jednak zo sposobu uzivania drogy. HIV az po sepsu (otrava krvi. „re-uptake“) i neurotransmiterov noradrenalinu a serotoninu. kde sa produkuje i vo vyspelych krajinach. tieto dva efekty maju za dosledok prudke zvysenie dostupnosti neurotransmiteru dopamin na synapsiach v tych castiach mozgu. psychiatrickych poruch az po zivot ohrozujuce stavy a ochorenia. polytoxikomanie) a nezriedka vedie taketo kombinovanie tvrdych drog k vaznym otravam. Pri snupani kokainu je mozny prenos roznych infekcnych ochoreni. ak sa droga snupe spolocne jednou rurkou (vela ludi nevie. Kokain je i v malych davkach zdravotne rizikovejsi. ako tromboflebitida (zapal zil). Zdravotne rizika siahaju od skod na srdcovocievnom systeme cez riziko zachvatov. endokarditida (zapal vnutornych srdecnych blan). pri castom snupani kokainu dochadza k tvorbe vredov az perforacii (prederaveniu) nosnej prepazky. hlavne vplyvom ischemie (nedostatocnej vyzivy obehom) v dosledku stiahnutia krvych ciev. „predbehol ho“ len heroin. Je zname. hepatitid (infekcne zltacky). z necistych povrchov (verejne zachody apod. vie. v istej casti limbickeho systemu okrem toho sposobuje zvysena dostupnost dopaminu i aktivaciu „centra odmeny“. kolapsu ci prasknutia cievy vplyvom vysokeho krvneho tlaku. deplécia („vyplytvanie“) rezerv neurotransmiterov pocas kokainovej euforie. ktori ho beru. vedu casto k tazkym kombinovanym zavislostiam (tzv. v skutocnosti vsak jeho uzivanie vedie casto k silnej psychickej zavislosti. infekcia siriaca sa celym krvnym obehom). Okrem toho. podrazdeny a depresivny. syndromu nahlej smrti („sudden death syndrome“) v dosledku zlyhania srdca. Rizika zneuzivania kokainu vyplyvaju jednak z jemu vlastnych ucinkov. podobne ucinkom adrenalinu). Pri injekcii drogy okrem toho hrozia rizika septicke. ci predavkovaniam. naladu a psychomotoriku cloveka. vazokonstrikcia (stiahnutie krvnych ciev) a zvysenie krvneho tlaku (ucinky. Vsetky tieto infekcne komplikacie mozu koncit smrtelne. co ma za nasledok pocity silnej euforie (toto centrum byva aktivovane napriklad pri orgazme alebo prekvapivom zazitku stastia s velkou afektivnou odozvou). Ilegalne produkovany a predavany kokain predstavuje jeden z najvacsich problemov v krajinach tretieho sveta. Ecstasy. 3. Psychotropne ucinky kokainu byvaju vysvetlovane jednak jeho naviazanim na presynapticke dopaminove autoreceptory neuronov v urcitych castiach CNS (najma limbicky system a mezolimbicke drahy). co ma dalsi dopad najma na stimulacnom a euforickom ucinku. MDMA. mozu sa objavit i myslienky na samovrazdu. Kokain byva povazovany za „modnu drogu vysokej spolocnosti“. Podla studie. V mensom rozsahu blokuje spatný transport (angl. co ma za nasledok zu spominane depresivne a uzkostne priznaky po vyprchani euforickej fazy intoxikacie kokainom. zverejnenej v marci 2007 v renomovanom britskom lekarskom casopise The Lancet skupina expertov ohodnotila kokain ako druhu najnebezpecnejsiu drogu v Britanii.nez jednotlive drogy samy o sebe. Charakteristicka je tzv. Okrem tychto ucinkov na spravanie a prezivanie ma kokain i centralne sympatomimeticky (stimulujuci sympathicus) ucinok. vratane tzv. perikarditida (zapal vonkajsich srdcovych blan). ze niektori kokainisti si kvoli tomu museli dat implantovat protezu nosnej prepazky. nez vacsina ludi. co sa prejavuje vegetativne: zrychlenie tepu. cim sposobuje zvysene uvolnovanie dopaminu z presynaptickej membrany do synaptickej strbiny a dalej blokadou spatnych transporterov dopaminu. kde sa ho vacsina konzumuje. ze pozicanim si „rurky“ na snupanie sa mozu nakazit napriklad virusovou hepatitidou). ktore mozu skoncit trvalym zdravotnym alebo mentalnym postihnutim alebo aj smrtou.

Je to plne synteticka latka.3]dioxol-5-yl)-Nmetylpropán-2-amín. si vysluzil poziciu najvyssej odbornej autority v oblasti syntetickych „psychedelik“. sucasna nomenklatura IUPAC pomenuva tuto zluceninu ako 1-(benzo[d][1. Koncom 50. zdalo sa. ktore by mohli byt napomocne vo vypocuvani cudzich agentov. syntetizovana obvykle z latok ako safrol. rokov tajne sluzby pocas hladania latok. bola sucastou patentu nemeckej farmaceutickej firmy Merck z roku 1912. amfetaminov a tryptaminov.4-metylendioxymetamfetamin. ktory sa prejavoval takmer uplnym vymiznutim agresivity subjektu pocas ucinku drogy. biochemie a chemie psychotropnych latok. Zaciatkom 60. Alexander Shulgin. rokov MDMA „znovuobjavil“ americky chemik Dr. Toto terapeuticke uplatnenie vsak nikdy nenasla a takmer 50 rokov bola tato molekula zabudnuta v archivoch. Prvy krat syntetizovana bola pravdepodobne zaciatkom 20. Jej strukturny vzorec je: . izosafrol alebo piperonal.Tato skratka oznacuje jednu z najpopularnejsich syntetickych drog poslednych 20 rokov. Jeho entuziazmus pri pokusoch s uplne novo syntetizovanymi halucinogenmi a inymi psychotropnymi latkami na sebe a svojich blizkych mu sice zabezpecili status symbolu a nekriticky obdiv u casti verejnosti. Tato latka po podani zdravemu cloveku nielen zvysila jeho komunikativnost s inymi osobami. rozporuplnym vyskumom roznych psychotropnych latok zo skupin fenetylaminov. Chemicky je MDMA skratkou starsieho. ktory pojednaval o derivatoch amfetaminu s potencialnym vyuzitim ako anorektika (lieciva na potlacenie chuti do jedla pri liecbe obezity). ze zvysovala i schopnost vcitit sa do prezivania inej osoby (empatie) a javila zvlastny. alebo zlocincov („serum pravdy“) narazily na pozoruhodny. avsak jeho odborna kompetencia tym neutrpela a je dodnes povazovany v odbornej verejnosti za jedneho z veducich expertov v oblastiach organickej syntezy. storocia nemeckymi chemikmi. pre stimulanty (MDA i MDMA su derivaty amfetaminu) neobvykly „pacifizujuci“ ucinok. znamu aj ako Ecstasy. obsoletneho nazvu 3. ktory zverejnil v serii knih sirokej verejnosti. Vysledky tychto vyskumov vsak boli pochopitelne tajne a vacsina odbornej ani laickej verejnosti o tychto vyskumoch a latkach vtedy nic nevedela. komplexny psychotropny ucinok chemicky velmi blizko pribuznej latky MDA (lisi sa od MDMA len absenciou jednej metylskupiny). ktory neskor dostal prezyvku „otec extázy“ a svojim.

podobne. ze tablety extazy casto okrem hydrochloridu MDMA obsahuju i ine. tj. . Ich ucinky na organizmus a CNS sa mierne odlisuju. su obvykle rozne velke tablety roznych farieb a s roznymi emblemami. centralne sympatomimeticky. Ucinky zahrnaju -zosilene prezivanie pozitivnych emocii -zvysenu sociabilitu s pocitmi blizkosti inych ludi a zvysenim empatie (empatogenny a entaktogenny ucinok) -pocit blaha -euforia -pocit lahsieho nahladu a vhladu -znizene negativne reakcie na stresujuce a traumatizujuce zazitky. taktilne. -depresivne nalady -niekedy az paranoidne stavy Mechanizmus ucinkov MDMA na molekularnej/bunecnej urovni nie je plne objasneny. vrcholia za 1 – 2 hodiny a trvaju 3 az 6 hodin. cista forma drogy predstavuje biele krystaliky hydrochloridu MDMA. oba enantiomery. ako napriklad 1-(3-chlorfenyl-)piperazin. v dosledku neselektivnej syntezy drogy. vzacne po vyssich davkach vizualne pseudohalucinacie -mierny az vyrazny narast telesnej teploty. Charakteristicka je po uplynuti ucinkov drogy tzv. ale len v intenzite jednotlivych efektov. rozne psychofarmaka a dokonca aj metamfetamin (Pervitín). ci prezivanie -zvysena potreba pohybu. Je nutne poznamenat. paracetamol. Okrem toho sa da pozorovat -silne rozsirenie zrenic (mydriaza) -zintenzivnene vnimanie zmyslami (vizualne. resp. co moze mat za nasledok neprijemne psychicke stavy po uplynuti bezprostrednych ucinkov drogy. Po odozneni ucinkov sa dostavuju: -skleslost. -vycerpanost. niekedy i snupanim.5 mg/kg) latky peroralne (zhltnutim tablety. niekedy naopak klud a uvolnenost -krc zuvacieho svalstva (trizmus). z tohto efektu vychadza psychostimulacny ucinok MDMA. Ilegalne vyrobena a distribuovana extáza obvykle obsahuje racemat. ako bolo popisane pri kokaine. efedrin. Deplécia (vyplytvania) transmiterov. s ktorou sa uzivatel stretava. Bezne byvaju uzivane davky okolo 80 – 150 mg (respektive 1 – 1. ktoreho ucinky na psychicku a chovanie ciastocne vysvetluju pozorovane ucinky. Aj ked najbeznejsia konzumna forma drogy.Je to pomerne jednoduchy bicyklicky sekundarny amin. majuci v molekule jedno achiralne centrum a existuje preto v dvoch enantiomeroch: (R)-MDMA a (S)-MDMA. kofein. veduci k skripaniu zubami (bruxizmus) -narast krvneho tlaku a pulzu -zvysene potenie -narusenie rovnovahy hladin elektrolytov (hlavne sodika) -nespavost -poruchy videnia. podobne ako kokain a amfetaminy. malo v alkoholoch a skoro vobec v nepolarnych rozpustadlach. senzoricke) -znizenie chuti do jedla -niekedy psychomotoricky nepokoj. niektore psychotropne a dokonca toxicke latky. Dolozene je. akusticke. pomerne dobre rozpustne vo vode. ze MDMA sposobuje s limbickom systeme a inych castiach mozgu zvysene uvolnovanie neurotransmiteru serotonin. prasku). MDMA zaroven ma ucinok (aj ked slabsi) i na dopaminove a noradrenalinove receptory a posobi preto. Po peroralnom prijme drogy sa prve ucinky dostavia obvykle behom 30 – 60 minut po uziti. velmi dobre vo vriacej vode.

aj ked zriedkavou. preto by mala pri zacinajucich naznakoch byt v kazdom pripade privolana zachranna sluzba. Lahke formy syndromu prebiehaju s menej zavaznymi priznakmi ako nevolnost. poruchy srdecneho rytmu a pri piti vela vody i tzv.5-trimetoxyfenyl-)-etánamín. ze tablety mozu obsahovat ine latky. vacsinou len malo vyznamnemu. poruchy obehu. Jedna sa o jednoduchy alkaloid s fenyletylaminovou kostrou. pokial sa nahodou na trhu objavia tablety extazy s vysokym obsahom MDMA a tieto su uzite ako obvyle. rozvrat vnutorneho prostredia organizmu az smrt. Boli zadrzane tablety extazy. obvykle vobec.). Dalsou. Pri malígnej hypertermii stupa telesna teplota nad 40. niektorymi rastlinnymi drogami (harmala). Ludia s navykom vsak mavaju velke tazkosti drogu prestat uzivat. komplikaciou je tzv. Malígnej hypertermie. ale niekedy ustiacemu do nebezpecneho stavu.4. niektore studie z 90. co spochybnuje vysledky studie. napriklad alkoholom. tzv. svalove tkanivo zacina odumierat a rozpadat sa. niekedy este toxickejsie nez MDMA. Hladina sodiku v plazme moze klesnut (hyponatrémia) i stupnut (hypernatrémia) pod/nad fyziologicke hodnoty. Meskalín Meskalin je halucinogenny alkaloid niektorych stredoamerickych kaktusov rodu Lophophora. ze opakovane uzivanie MDMA nesposobuje chronicke skody. kolapsove stavy. Tazsie sa preto predchadza predavkovaniu. ktore obsahovali malo alebo ziadny MDMA. vysoka horucka velmi zatazuje srdce a mozu sa dostavit i zachvaty krcov. ktory poskodzuje oblicky (rabdomyolýza). “otravu vodou” (pri hyponatrémii). regulaciu telesnej teploty a serotonergnych ucinkov latky. svalovymi zasklbmi a zahmlenym vedomim. chemicka struktura je: . dokonca i niektorymi bylinami (napriklad lubovnik bodkovany). Pri otrave vodou hrozi kolaps a v extremnom pripüade i smrt. serotoninovy syndrom. bez chiralnych centier. zvracanie a bolesti hlavy. koma. do obehu sa dostava volny myoglobin zo svalovych buniek. neznameho obsahu MDMA alebo aj inych ucinnych latok a z ucinkov MDMA na rovnovahu elektrolytov. niektore lieky na tuberkulozu atd. lieky proti Parkinsonovej chorobe. Prvy krát izolovany bol roku 1896 nemeckym chemikom Arthurom Heffterom z kaktusu Lophophora wiliamsii („Peyote“). Chemicky je to 2(3. Rovnovaha elektrolytov je aj po obvyklych davkach narusena. ale obsahovali metamfetamin (pervitin) a rozne piperazinove derivaty ako napriklad 1-(3chlorfenyl-)piperazin alebo 1-(3-trifluormetylfenyl-)piperazin. obeh. k tomu dochadza na zaklade zmien vylucovania hormonov adiuretin (vazopresin) a aldosteron. To moze mat za nasledok dehydrataciu. Dalsim vegetativnym neziaducim ucinkom MDMA je zvysovanie telesnej teploty. Nebezpecna moze byt kombinacia MDMA s inymi drogami. avsak minimalne v jednej studii bola skumana latka miesto MDMA zamenena za metamfetamin. Tieto latky su toxickejsie nez MDMA v porovnatelnych davkach. Neliecena maligna hypertermia ma vysoku umrtnost. len to nie je zatial dostatocne dolozene. Skutocnu davku MDMA v tablete pozna uzivatel len velmi vynimocne. horucka.Rizika spojene s uzivanim extázy vyplyvaju hlavne z pofidernej kvality a zlozenia tabliet. Neda sa vsak vychadzat z toho. tazke formy sprevadzaju okrem uvedenych priznakov zachvaty krcov. MDMA je navykovy. Chronicka toxicita po opakovanom uzivani MDMA je diskutabilna. Syntezu prvy krat vykonal Ernst Späth roku 1919.5 – 41°C. Dalsim problemom je. Jedna sa v podstate o toxicitu prilis vysokych hladin serotoninu v CNS a ostatnom organizme. somaticka (telesna) zavislost nebyva obvykle pozorovana a aj abstinencne symptomy su vacsinou mierne. ale i niektorymi liekmi (psychofarmaka. tazsie formy su spojene s motorickym nepokojom. 4. rokov poukazovali na mozne morfologicke a funkcne skody na tkanive CNS. mozna je psychicka zavislost.

zlta az nahnedla (oxidaciou vzduchom) krystalicka masa lahko sa topiaca na olejovitu kvapalinu (b. silne zasadita. na vzduchu pohlcuje vlhkost a oxid uhlicity a tvori tak krystalicky uhlicitan meskalínia.t. plny ucinok trva 6 – 12 hodin a potom odoznieva.o. trimetoxybenzaldehyd alebo aj para-krezol. pohyblivymi a premenlivymi obrazcami a viziami. subjektivne zdanlive spomalenie priebehu udalosti (minuty sa mozu zdat hodiny) . nakolko je struktura jednoducha. ktora je uzivana je siran meskalínia (meskalíniumhemisulfát). Chemicky sa meskalin podoba do istej miery transmiterom dopamin. nevolnost. potom -masivny halucinogenny ucinok.. -strata pojmu casu. to zodpoveda zhrube davke 200 – 600 mg meskalínsulfátu p. charakteristckeho zapachu. mydriaza (rozsirenie zrenic). -silne vizualne pseudohalucinacie az halucinacie.. Bezna forma drogy. pocit „stratenia sa“ v priestore. Davky nad 700 mg byvaju uz znacne toxicke. po poziti sa prve ucinky dostavuju behom 1 – 3 hodin. Ucinky zahrnaju: -spociatku nepokoj. nakolko ucinok sa dostavuje az po niekolkych hodinach a davka sa tak da tazko odhadnut pocas uzitia drogy.o. Droga je najcastejsie uzivana oralne. ziskana neutralizaciou volnej bazy meskalinu kyselinou sirovou a krystalizaciou soli. syringaldehyd. noradrenalin a hormonu adrenalin. Ako ucinne davky sa uvádzajú davky 3 – 5 mg/kg oralne. synteza je nenarocna a da sa vykonat z roznych latok. menej bezny je hydrochlorid meskalínu (meskalíniumchlorid). pier a jazyka. 35 – 36°C). V oblastiach. juhozapad USA) sa niekedy meskalin extrahuje z rastlinnej drogy rozpustadlami. ked nie je znamy presny obsah meskalinu. bodu varu 180°C. prehlbenie a zrychlenie dychu. ktory vsak nebyva vacsinou pocitovany uzkostlivo ci stiesnujuco -velke az extremne zosilenie vnimania vsetkych zvukov. Napriek tomu ale jeho hlavny efekt spociva pravdepdobne v ucinkoch na serotoninove drahy a receptory (vid dalej). silne halucinogenne davky su 300 a viac mg p. pocit „brnenia“ koncatin. vanilin. ako kyselina gallová. nez pozivanie rastlinnej drogy (susenych kaktusov) alebo vyvaru z nej. kde bezne rastu meskalinove kaktusy (Mexiko. zavrate. Davkovanie cistej soli meskalinu je presnejsie. s velmi zivymi. niekedy az neprijemne a rusive.Droga sa obvykle vyraba synteticky. Volna baza meskalinu je biela.

u predisponovanych jedincov (ochorenie v rodine) moze sposobit az manifestaciu schizofrenie. moze vyvolat psychozu.) sa mu pripisuje isty afrodiziacny ucinok -riziko „bad trip“ (subjektivne zle sa vyvijajuca intoxikacia s psychopatologickymi fenomenmi ako strach. po druhej svetovej vojne i mimo Svajciarska. LSD (LSD-25. prechodnu alebo dlhodobu. vratane Ceskoslovenska.o. kyseliny (R)-lysergovej. vo vyssich davkach (ca. psychoticke reakcie) -riziko indukcie (vyvolania. pasivita. ze sa male mnozstvo latky pri praci vstrebalo kozou. Hlavne rizika uzivania meskalinu su jednak poruchy srdecneho rytmu. navodenia) psychozy. skoro vo vsetkych krajinach vyspeleho sveta. uzkost. avsak 5 rokov si nikto nevsimol neobvykle silne psychotropne ucinky tejto latky. odvodena chemicky od alkaloidov namelu (ergotove alkaloidy). Lysergid.) stimulacia psychomotoriky. niekedy stavy podobne katatonii (=psychoticka neaktivita.-v nizsich davkach (ca. ktore pripisoval tomu. -po uplynuti primarneho ucinku drogy je clovek casto vycerpany. Mechanizmus ucinku meskalinu nie je plne objasneny. apríla 1943 pokusne uzil 250 µg (0. rozvolnenie asociacii. kde sa prve vyskumy lysergidu uskutocnili uz zaciatkom 50. vnimanie skrytych asociacii a vztahov. jednak mozne toxicke poskodenie pecene (aktivne davky su pomerne velke a z velkej casti je latka odburavana v peceni). prirodzenych emocii -euforia. Predpoklada sa. Je to polosynteticka latka. co sa intenzity ucinku tyka. a 60. meskalin. ale trpi napriek tomu nespavostou. asi od roku 1944. Navykovy v povodnom zmysle (psychicka a/alebo somaticka zavislost na latke) meskalin nie je. od 400 – 600 mg p. 5. jej „splynutie“ s prostredim. O tri dni neskor. jeho uzivanie vsak moze sposobit rozne psychicke poruchy. rokov (vtedy este importovany svajciarsky preparat Delysid od fy. „magicke vedomie“. smad (neklesa vsak potreba tekutin!) aj libido. az strnulost. Prvy krat ho syntetizoval A. LSD je na davku asi 1. respektive osobnostou „kolektivnou“. ale niekedy aj uzkosti az panicke stavy -v halucinogennych davkach potlaca hlad.o. Firma Sandoz robila vyskum tejto latky v spolupraci s psychiatrami a psychologmi najskor v Svajciarsku. v davkach. spolocnou celku) a derealizacie („odputanie sa od vnimanej reality“) -zrycheny pulz a kolisavy krvny tlak. prefrontalnom kortexe a inaych strukturach vyvolava mnohe z priznakov meskalinoveho opojenia. rokov sa tento vyskum . Hofmann v roku 1938 v laboratoriach svajciarskej farmaceutickej firmy Sandoz. ze v roznych castiach mozgu posobi agonisticky (aktivujuco) na postsynapticke serotoninove receptory subtypu 5HT2A. co viedlo k silnym psychotropnym ucinkom s mimoriadne intenzivnym halucinaciam a viziam.000 25 g) vínanu lysergidu. ktore sa mimo intoxikacie nejavia vobec -redukcia vlastnych.o.000 nasobne ucinnejsi. Depresivne stavy az poruchy po uziti/uzivani meskalinu sa vyskytuju tiez. ako vsetky halucinogeny.000 – 5. spojena s ochudobnenim az ustatim myslienkoveho toku a telesnou rigiditou) -vizionarske zazitky. nizsich ako obvykle halucinogenne davky (napriklad 25 – 100 mg p. Aktivacia tychto receptorov v limbickom systeme. napatie. 200 – 400 mg p. Dietylamid kyseliny (R)-lysergovej) LSD (dalej lysergid) je zrejme najznamejsi halucinogen. silne narusene reakcie -zmeny vnemu vlastneho tela a osoby. docasnej aj dlhodobej -silne znizena schopnost usudku a logickeho jednania.) skor inhibicia. Pri praci s touto latkou roku 1943 Hofmann pocitil neobvykle ucinky. Je to jeden z najsilnejsich halucinogenov. strata zabran. ale predovsetkym psychicke.25 mg = 0. zazitky depersonalizacie („odputanie sa“ od vlastnej osobnosti. Sandoz) a pocas celych 50. 19. respektive ich kyselinoveho zvysku. Davkovo je menej potentny.

skutocny rozmach jeho uzivania na „rekreacne ucely“ sa dostavil koncom 60. rokov v zavode v Roztokách u Prahy.8. rokov lysergid pouzivali takmer vylucne len vedci. psychiatri a umelci. rokoch).N-Dietyl-(R)-lysergamid. ceskoslovenskeho lysergidu zaciatkom 60. Pocas 50.Ndietyl-7-metyl-4.6.9R)-N.7. a 60. Vyskum halucinogenov vratane lysergidu prebiehal aj v tajnych programoch informacnych sluzieb (napriklad projekt MKULTRA. a zaciatkom 60.3-fg]chinolín-9-karboxamid. zhruba od roku 1965 sa lysergid zacal dostavat medzi beznu populaciu.rozsiroval a zintenzivnoval. v dosledku coho bola statnym farmaceutickym monopolom SPOFA zapocata vyroba vlastneho. Chemicky je LSD/lysergid N. systematicky nazov je (6aR. rokov. psychologovia.9-hexahydroindolo[4. vedeny CIA v 50.6a. chemická struktura je: .

„zelatina“). ktory sa predava bud v malych ampulkach. paranoie. Za nizke mozno povazovat dávky okolo 0. ktory je tym vyraznejsi. cim vyssia davka bola uzita. zosilene vnimanie hudby a vizualneho umenia -mysticke a spiritualne zazitky. „magicke myslenie“ -rozsirenie zrenic (mydriaza) -bizarne asociacie a recove spojitosti -zvysena produkcia slin -neobvykle vnimanie vlastneho tela. casu a priestoru -lahka premenlivost nalady. krvny tlak mierne kolise. a 5. obvykle ale ako vodny ci alkoholovy roztok. chloru vo vodovodnej vode. ze v koncentraciach. kde posobi ciastocnu aktivaciu (parcialny agonista) a na subtyp 5HT2A. D3 a D4. -riziko iniciacie ci indukcie psychozy (docasna. vrcholia medzi 1. bezne uzivane davky byvaju dnes okolo 50 – 100 µg (jeden papierovy „trip“ obvykle obsahuje 35 – 50 µg lysegidu. zvyraznenie vnemov (dotykovych.o. Okrem toho aktivuje v mensej miere i dopaminove receptrory subtypu D2.o.o.025 – 0. zriedka viac). ze su dosledkom intoxikacie) ale aj halucinacie (clovek ich vnima ako „realitu“). tvarov a objektov -zmeny nalady. alebo sa nemeni -rozne neprijemne az nebezpecne psychicke reakcie. priestorova distorzia („pokrivenie“) predmetov. DOM. az sa stanu neucinne.j. cuchovych a hlavne vizualnych a sluchovych). Mechanizmus ucinku lysergidu nie je plne objasneny. hodinou po uziti a postupne. stredne davky su okolo 150 – 250 µg lysergidu p. vlhkosti a prilis nizkeho alebo vysokeho pH. tepla. Periferne posobi .03 mg). „papier“). kde posobi plnu aktivaciu (agonista). kysliku. Najnizsie este psychotropne davky lysergidu sa pohybuju okolo 25 – 30 µg (0. bohate farebne vizie a obrazce so zavretymi a neskor i s otvorenymi ocami. afektivneho rozpolozenia. od spokojnej euforie cez uzkost az po (relativne zriedka) agresivitu a depresivne ladenie (castejsie. potom nastupuje -halucinogenny ucinok. casto euforicka nalada so sklonom k smiechu. psychoticke reakcie. podobne ako ine „klasicke“ halucinogeny (meskalin. zeny citlivosti na dotyk. nez agresivita) -mierny narast telesnej teploty a pulzu. chutovych. manicke alebo depresivne stavy.Droga v cistej podobe obvykle predstavuje biele lesknuce sa krystáliky lysergidtartratu (vinan LSD). pomaly odoznievaju pocas dalsich ca. asi 30 – max. pri konfliktnych situaciach s inymi ludmi) atd. agitovanost (nepokoj s napatim).. znehodnocuje sa posobenim svetla. niekedy ale i steisnena nalada s naznakmi uzkosti -zmeny vnimania seba: depersonalizacie. Lysergid je velmi citliva latka. -psychostimulacny ucinok (povzbudivy) -zvysene asociativne a kreativne myslenie. alebo zaciatok „pravej psychozy“ z okruhu schizofrenie a podobne).. alebo napusteny na savy papier („trip“.). 5 – 6 hodin. ako uzkost. bezne su -vizualne (opticke) pseudohalucinacie (clovek si uvedomuje. derealizacie. na rozdiel od napriklad extázy. iste je. Ucinky strednych davok lysergidu sa prejavuju behom 20 – 60 minut po uziti drogy. kolisajuca nalada. Preto. vysoke davky su viac ako 250 µg lysergidu p. DOB. zelatinovy stvorcek („zele“. naopak obmedzene logicke a precizne myslenie -zostrenie zmyslov. tryptaminy atd.5 – 1. lysergid obsahujuce drogy casom stracaju aktivitu. t. mziky pred ocami. alebo minitabletku („microdot“. „drogova psychoza“.. Ako ucinky sa prejavuju: -najprv pocit lahkej zavrate. „krystal“). ktore vznikaju v CNS po uziti beznych konzumnych davok sa viaze na serotoninove receptory subtyp 5HT1A. silne a vyrazne obmedzenie usudku. „bad trip“. logickeho jednania a primeranych reakcii (riziko naprikladv doprave. Prave aktivacii serotoninovych receptorov subtypu 5HT2A v istych castiach mozgu sa pripisuje hlavny podiel na halucinogennych ucinkoch lysergidu.5 µg/kg. Celkova doba bezprostrednych ucinkov jednej davky lysergidu je tak asi 10 – 12 hodin. 150 µg lysergidu p.

a 70. kde moze dojst ucinkom lysergidu na maternicu az k predcasnemu porodu ci potratu. riziko je u tehotnych zien.mierne adrenolyticky (ciastocne blokuje ucinky adrenalinu a noradrenalinu na periferne nervy. nez u celej populacie. ze by lysergid poskodzoval priamo geneticky material alebo zvysoval riziko genetickych defektov u potomstva. . Hlavne rizika uzivania lysergidu su psychicke: jednak. ci je to dosledok uzivania drogy. V 60. rokoch predpokladane mutagenne ucinky lysergidu neboli potvrdene a nie su dokazy. ktore vyvolavaju minimum somatickych reakcii. telesne rizika su v porovnani s inymi drogami relativne nizke. „bad trip“ – intoxikacia spojena s neprijemnymi az nebezpecnymi psychickymi priznakmi. okolnost veduca k uzivaniu drog. jednak moze i jednorazove uzitie lysergidu vyvolat rozne psychicke poruchy. priebeh ucinku drogy nemozno s istotou predvidat a moze sa vyvinut tzv. ktore ma nepriaznivu prognozu a tazko sa lieci). ale v dosledku je to jedno: clovek so schizofreniou trpi na velmi vazne ochorenie. co moze byt velmi nebezpecne ked lysergid uzije tehotna zena. od paniky cez depresivne reakcie az po „drogovu psychozu“ a pravu schizofreniu (aj ked vyskyt tejto poruchy je radovo „len“ v percentach u uzivatelov LSD. je predsa vyssie riziko. pokial nebol uzivany zenou pocas tehotenstva. lebo lysergid je psychotropne ucinny uz v davkach. alebo proces „nastartovany“ drogou nie je celkom jasne. Somaticke. cievy a organy) a uterotonicky (zvysuje napatie a sposobuje kontrakcie svalov maternice).

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->