Chemia niektorých drog a ich úcinky na centralnu nervovu sustavu a organizmus cloveka

Uvod. Ako drogy byvaju oznacovane latky, schopne po uziti pozmenit niektore funkcie organizmu tak, ako si uzivatel zela. Daju sa tak oznacit najroznejsie latky, prevazne vsak tie, ktore sposobuju uzivatelom vyhladavane ucinky na psychicke funkcie, ako su zmeny vnimania, prezivania, vykonnosti, povzbudenie ci uvolnenie, utlm. Drogami su jednak latky bezne uzivane vacsinou populacie a vseobecne tolerovane, ako napriklad alkohol, kofeinove napoje a tabakove vyrobky, dalej niektore rastlinne latky, ako napriklad konopne drogy, rozne alkaloidy a ine, polo- alebo i plne synteticke chemicke latky a aj niektore pomerne jednoduche chemikalie, ako rozne rozpustadla. Mnohe, aj ked nie vsetky, sa vyznacuju navykovostou, schopnostou sposobit pri opakovanom uzivani, ci zneuzivani psychicku alebo aj somaticku (t.j. telesnu) zavislost. Uzivanie, ci zneuzivanie akychkolvek drog moze viest k roznym zdravotnym problemom ci ochoreniam, psychickym i telesnym. Vacsina drog su v podstate jedy a mozu aj preto byt znacne nebezpecne. V tejto praci budem pojednavat o chemizme a zakladnych ucinkoch nasledujucich drog: -kanabinoidy (psychotropne latky konope, zastupene tu latkou delta9-tetrahydrokanabinol) -kokaín (lokalne umrtvujuco a psychotropne posobiaci alkaloid koky) -MDMA (skratka zo stareho nazvu 3,4-metyléndioxymetamfetamin, podla noveho názvoslovia 1-(benzo[d][1,3]dioxol-5-yl)-N-metylpropán-2-amín, ucinna latka ecstasy) -meskalín (psychotropný alkaloid stredoamerických kaktusov rodu Anhalonium) a -LSD (skratka z nemeckeho nazvu Lysergsaeurediethylamid, polosynteticky (=ziskany chemickym spracovanim prirodnych chemickych latok) derivat alkaloidov namelu so silnymi psychotropnymi ucinkami) Slovnik pouzitych pojmov alkaloidy – zasadite organicke latky, obsahujuce amínový dusík, vacsinou rastlinneho povodu a so silnym ucinkom na zive organizmy agonista, agonisticky – ligand (vid dalej), vyvolavajuci na receptore (vid dalej) rovnaky ucinok, ako prirodzeny ligand (vid dalej) antagonista, antagonisticky – ligand, „blokujuci“ na receptore ucinok prirodzeneho ligandu CNS – centralna nervova sustava (mozog a predlzena miecha) derivát – v chémii zlucenina, odvodená od chemickej struktury inej, zakladnej látky ligand – vo farmakochemii molekula, alebo ión, ktorý sa dokaze nekovalentne (intermolekularne, nie kovalentnymi väzbami) viazat na receptor a vyvolat na nom reakciu. lipofilita – vlastnost nepolarnej latky, rozpustnost v tukoch. Obvykle znamena i malu rozpustnost vo vode.

Ucinok sa pri fajceni dostavuje takmer okamzite (behom 10 sekund. lipofilna (v tukoch rozpustna) latka. Canabis spp. kanabinoidy su skupinou terpenickych latok rastlinneho povodu (hlavne v rastlinach konope. ci geneticky modifikovane kultivary konope. podobna konzistenciou kolofonii.7. maximalne do 10 .9-trimetyl-3-pentyl-6a. prakticky nerozpustna vo vode. Δ9-THC (delta9-tetrahydrokanabinol) Δ9-THC je jedným z tzv. alebo pozitim. imunomodulacne.10aR)-6. dive konope) az po vyse 15% (niektore specialne slachtene. ziskanych extrakciou moze tvorit tato latka vacsinu. Obsah tejto latky v prirodnom materiale kolise od menej ako 0.8. uhlovodikoch a acetone.6. podla koncentracie THC v droge. ohrievanim mäkkne az sa topi.. kanabinoidov.10atetrahydro-6H-benzo[c]chromén-1-ol. jeho strukturálny vzorec je: Droga sa vacsinou uziva fajcenim. hormonalne ucinky. V cistom stave je to tuha amorfna.Jednotlivé drogy 1. lepsie v etanole a vyssich alkoholoch. Δ9-THC je hlavnou psychotropnou latkou konopnych drog. ako hasis (lisovana zivica subtropickych a azijskych kultivarov konope) moze obsah tejto psychotropnej latky dosiahnut az okolo 30 a viac %. analgeticke. Je to nepolarna. odtial ich nazov). pestovane velmi intenzivne za ucelom produkcie drogy). skoro bezfarebna sklovita latka. ktore maju vacsinou roznu biologicku ucinnost (psychotropne. v niektorych formach drogy. Obvykle davky fajcenim sa pohybuju medzi 5 a 30 alebo viac mg THC.). brania rastu niektorych bakterii atd. Chemicky je delta9-tetrahydrokanabinol (6aR. v spracovanych drogach.2% (technicke. ine cesty aplikacie su neobvykle. az 80% hmotnosti drogy.

nez vlastne posobenie drogy na organizmus resp. co je alarmujuce. ktore niekedy konzument drogy kompenzuje spankom. ako pri fajceni cigariet.minut) a pretrvava okolo 3 az 4 hodiny. podobne napriklad schizofrenii. zvyseny apetit. v sucasnosti sa za primarny mechanizmus ucinku povazuje agonisticky ucinok molekuly na endokanabinoidnych receptoroch typu CB1 (prirodzene ligandy: tzv. ze uzivanie konopnych drog povedie automaticky k tazkym. ako anadamid a 2-arachidonylglycerol) v roznych castiach CNS. proti zvracaniu). ako napriklad paranoia) a v tazkych pripadoch aj celkovy rozpad osobnosti). potencialne skodlive az karcinogenne latky. silnymi uzivatelmi konopnych drog vyssi. niekedy paradoxnu nevolnost a zvracanie (v malych davkach posobi THC skor antiemeticky. pretrvavaju dlhsie. lebo pri horeni rastlinneho materialu. vznikaju. zasnenost. subjektivne zlepsene vnimanie hudby. najma u chronckych uzivatelov. zmeny plynulosti a tempa reci. kedy vodic pod vplyvom tychto drog ma podobne spomalene reakcie a usudok. ze konzum konopnych drog moze vyvolat vaznejsiu psychicku reakciu ako napriklad panický zachvat alebo v horsich pripadoch psychozu (vazna psychicke ochorenie. obzvlast pri opakovanej konzumacii drogy. casto navyse miesanej s tabakom. euforia. pravidelni uzivatelia konopnych drog vykazuju niekedy tzv. spojene s vaznymi poruchami vnimania (halucinacie. niekedy dokonca dlhsie. ako lahko opity vodic. psychomotoriku (spomalenie reakcii. mierne rozsirenie zrenic. neobvykle asociacie. riadiacich prezivanie (povznesena nalada. „amotivacny syndrom“ (lahostajnost k dianiu a osudu seba i okolia). tlmive ucinky na prebiehajuce vzruchy medzi neuronmi CNS a aj medzi CNS a ostatnym organizmom. pocit uzkosti. Po poziti drogy sa ucinok dostavuje s oneskorenim. vnimanie (subjektivne rozsirenie vnimania urcitych podnetov. obsahujuce rozne. afektivne reakcie. konopne drogy su do istej miery psychicky navykove. najma chronicki. dechty. jednak tlmive ucinky konopnych drog mozu predstavovat riziko napriklad v doprave. dobru naladu). jednak existuje iste riziko. CNS). Akutne ucinky intoxikacie THC (resp. zvysene potenie. niekedy aj menej subjektivne prijemne priznaky. cuchovych a chutovych. vratna. podobne halucinaciam. zriedka nepokoj a stihomam. Nie zanedbatelne riziko vyplyva i z fajcenia drogy. smiech. Vacsina tychto ucinkov je reverzibilna. uvolnenie psychickeho tempa).j. . uzkosti. Ci samotny konzum konopnych drog skutocne moze psychozu vyvolat u inak psychicky zdraveho cloveka bez dedicnej zataze je sporne. konopnymi drogami) zahrnaju euforiu (povznesenu. ale aj kognitivne-mnesticke funkcie (rozostrenie vnimania. zacervenanie spojiviek. Nedá sa tvrdit. ci zivice. aj ked nie natolko. Tento efekt ma za dosledok utlm excitacnych glutamergnych drah v castiach CNS. „tvrde drogy“ (vid napriklad kokain). riziko ich vyskytu je vsak statisticky vyssie. Po uplynuti pociatocnych stadii intoxikacie sa dostavuju casto stavy unavy a vycerpanosti. pseudohalucinacie (poruchy vnemov. ale niekedy aj uzkostlivost). ze intoxikovany clovek vacsinou rozpozna. najma sluchove). chronickym psychickym porucham. ze sa jedna o vnemovy klam). apetitu (hlad). Mechanizmus ucinkov THC nie je plne objasneny. endokanabinoidy. ako strnulost. s odoznenim ucinku drogy postupne odoznievaju tiez (aj ked niektore. dalej. napatia a ohrozenia) a myslenia (bludy. odlisujuce sa od nich tym. statisticky je vsak vyskyt psychoz medzi pravidelnymi. cim znizuje influx (tok smerom dovnutra bunky) vapenatych kationov do postsynaptickeho neuronu. látka má teda vseobecne povedane. niektori. potom ustupuje. logickeho uvazovania. t. podobne. ucinok obvykle vrcholi po 2 az 4 hodinach a moze pretrvavat i 8 az 12 hodin. prezivania (neprimerane emocne. ako tzv. objektivne meratelne zuzenie vnimania). ktorych aktivacia posobi proti excitacnym ucinkom L-glutamátu na glutamergnych receptoroch. prve symptomy intoxikacie sa objavuju najskor behom 30 minut. mierny az vyrazny psychomotoricky utlm so zvysenou pohyblivostou („vlacnost pohybov“). najma na sladkosti. poruchy pamati a nezriedka bizarne asociacie). pomalsie a postupne. Hlavne rizika uzivania konopnych drog su psychicke: jednak. napriklad sluchovych.

metyl-(1R. tento ucinok nasiel uplatnenie v medicine. ziskaným z kríkovitej rastliny koka (Erythroxylon coca). jemne krystalicky prasok bez zapachu.3S. kde bol kokain pouzity ako prve lokalne anestetikum pri malych chirurgickych zakrokoch ci vysetreniach na oku.2R. ktora behom niekolko sekund prejde do znecitlivenia jazyku (lokalne-anesteticky ucinok). silne horkej chuti. Ako cistú látku ho izoloval roku 1860 Albert Niemann.THC a ine kanabinoidy sa vyznacuju vysokou lipofilitou (rozpustnostou a afinitou k tukom).5S)-3-benzoyloxy-8-metyl-8azabicyklo[3. v tele pretrvavaju ich stopy pomerne dlhu dobu a tieto sa daju dokazat i mnoho dni po konzume drogy. Kokaín Kokaín je prirodzenym alkaloidom. 2. v cistom stave biely. resp.2. Pre . v hrdle ci na malych otvorenych ranach. Chemicky je to metyl-(2R. chemický vzorec je: Najcastejsimi konzumnymi formami tejto drogy su hydrochlorid kokainu (kokaíniumchlorid). rastucej a pestovanej v tropoch juznej Ameriky a v malej miere i juhovychodnej Azie.1]oktán-2-karboxylát. po dlhodobejsom pravidelnom uzivani je dokonca mozno napriklad v moci tieto stopy detekovat este tyzdne po poslednej aplikacii drogy.3S)-3benzoyloxytropán-2-karboxylát.

Treba poznamenat. velmi dobre rozpustny vo vode) byva podla povodu rozne koncentrovana (obsah kokainiumchloridu moze kolisat medzi 10 a vyse 90%. Charakteristicky je silne euforizujuci ucinok. ktore nezriedka konci smrtou. silne sa rozsiruju zrenice. Intoxikovany ma pocity velikasstva. z coho vyplyva riziko predavkovania). riedena („sekana“) roznymi tzv. neobvyklych az nadludskych schopnosti a byva celkovo so sebou mimoriadne spokojny. manitol. Zvysuje sa komunikativnost. Tieto neprijemne priznaky sa dostavuju takmer s takou pravidelnostou. „sneh“. ale aj injekciami vodneho roztoku latky. ci kokainistov (toxikomani s navykom na kokain) ich zahana opakovanou aplikaciou kokainu. Je to tuha.) alebo aj s alkoholom („kokaetylén“) su este nebezpecnejsie . Crack sa vacinou fajci v jednotlivych davkach („hit“) okolo 25 – 50 mg. charakteristicke pre fazu intoxikacie. v ktorych sa konzument snazi drogu zahrievat plamenom zapalovaca bez toho. s benzodiazepinovymi trankvilizermi (Diazepam. rychlost myslienok.15 sekund. prchave haluciancie az stihomam. u toxikomanov s navykom i viac. ci „kacko“. adulterantmi (najcastejsie laktoza. vaporizacia). Tato forma drogy (jemny biely prasok. sadra a rozne podrvene tablety) a uziva sa najcastejsie snupanim. crack. pocity uzkosti. Ucinok drogy sa pri snupani dostavuje circa behom 2 minut. alebo i viac mg kokainu. vycerpanost. obvykle do 10 . neprijemne pocity. ako pociatocne euforizujuce a stimulacne ucinky kokainu a mnoho konzumentov. spojeny s pocitom psychickeho i fyzickeho povzbudenia a bystrosti. po injekcii ci fajceni cracku uz po 15 – 20 minutach. co sa podarilo okolo roku 1900 syntezou latok benzokaín a prokaín (Novocain). paranoia). ktore by vyvolali lokalnu anesteziu bez euforizujucich a inych psychotropnych ucinkov. ktore okrem lokalneanestetickeho ucinku a jazykoveho zakladu nazvov nemaju s kokainom spolocne nic. charakteristickeho zapachu. ktora nasleduje. docasne sa prejasnuje nalada. co ma spolu so znecitlivujucim ucinkom niekedy za nasledok „zachripnutost“ hlasu. s pridavkom slabej kyseliny rozpusti za varu na lyzicke vo vode a vzniknuty. podobne ako heroin. chinin. vztahovacnost a niekedy az kratke psychoticke ci bludne fenomeny (chorobna ziarlivost. Slangovo sa praskova droga s obsahom kokainiumchloridu nazyva „koks“. je vsak mimoriadne nebezpecne. „puder“. Docasne ustupuje pocit hladu a smadu. ked si na jej ucinky mozog a organizmus „zvykne“. Opakovana konzumacia kokainu znacne zatazuje obehovy system a srdce. Jedntlive konzumne davky kokainu sa podla cistoty a davky drogy pohybuju medzi ca. „linka“ kokainu priblizne 80 – 100 alebo i viac mg. Niekedy sa crack. srdcove arytmie a epieltpoidne (epilepsii podobne) zachvaty krcov. fyzicka aktivita aj libido. zvyraznuju sa reflexy. v Europe menej beznou konzumnou formou tejto drogy je volna baza. ako napriklad s opioidmi (kokaín + heroín = „Speedball“). uzivat dalsi kokain. Ucinky trvaju vo vseobecnosti kratko. Crack je rozsireny najma v Severnej Amerike. lidokain.jeho vysoku toxicitu a aj navykovost sa od konca 19. 25 a 150 mg. je depresivna nalada. zrychluje sa pulz a krvny tlak. po snupani drogy vyprchaju behom priblizne 30 – 45 minut. na dotyk trochu mastna latka svetlozltej farby a slabeho. obvykle znecisteny roztok sa aplikuje injekciou do zily (intravenozne). Xanax. sliznice lahko vysychaju. lahko moze dojst k predavkovaniu. aby drogu spalil (tzv. ked ucinok predoslej davky zacina vyprchavat. podrazdenost. v strednej Europe sa tato droga zatial prilis nesiri. ze prvokonzument si nemusi vacsinu ucinkov na sebe vsimnut a aj prijemne pocity opojenia sa mozu zacat dostavovat az po opakovanom uziti drogy. podla cistoty to moze byt 15 – 80. ako aj CNS a moze viest az k zivot ohrozujucim stavom ako napriklad hypertenzna kriza (kriticky zvyseny systolicky i diastolicky krvny tlak s rizikom porazky alebo infarktu). Rohypnol a i. Pri snupani je obvykla davka. tzv. kombinacia kokainu s inymi drogami. takmer nerozpustna vo vode. Vnimanie sa zostruje. Druhou. podozrievavost. ale i paracetamol. pokial prvokonzument nepocituje silne ucinky po prvej davke. Uziva sa najma fajcenim cez specificke sklenene fajky. pripadne aj kombinaciami s inymi drogami. storocia hladali nahrady. po injekcii alebo fajceni cracku omnoho rychlejsie. ci potieranim sliznic.

v skutocnosti vsak jeho uzivanie vedie casto k silnej psychickej zavislosti. HIV az po sepsu (otrava krvi. infekcia siriaca sa celym krvnym obehom). ktore mozu skoncit trvalym zdravotnym alebo mentalnym postihnutim alebo aj smrtou. vratane tzv. deplécia („vyplytvanie“) rezerv neurotransmiterov pocas kokainovej euforie. z ucinkov primesi v droge a jednak zo sposobu uzivania drogy. Okrem toho. endokarditida (zapal vnutornych srdecnych blan). podobne ucinkom adrenalinu). „re-uptake“) i neurotransmiterov noradrenalinu a serotoninu. ak sa droga snupe spolocne jednou rurkou (vela ludi nevie. psychiatrickych poruch az po zivot ohrozujuce stavy a ochorenia. ktori ho beru. ako tromboflebitida (zapal zil). Dopamin posobi aktivujuco. ze pozicanim si „rurky“ na snupanie sa mozu nakazit napriklad virusovou hepatitidou). hlavne vplyvom ischemie (nedostatocnej vyzivy obehom) v dosledku stiahnutia krvych ciev. polytoxikomanie) a nezriedka vedie taketo kombinovanie tvrdych drog k vaznym otravam. Je zname. kde sa produkuje i vo vyspelych krajinach. syndromu nahlej smrti („sudden death syndrome“) v dosledku zlyhania srdca. Okrem tychto ucinkov na spravanie a prezivanie ma kokain i centralne sympatomimeticky (stimulujuci sympathicus) ucinok.nez jednotlive drogy samy o sebe. co ma dalsi dopad najma na stimulacnom a euforickom ucinku. cim sposobuje zvysene uvolnovanie dopaminu z presynaptickej membrany do synaptickej strbiny a dalej blokadou spatnych transporterov dopaminu. zverejnenej v marci 2007 v renomovanom britskom lekarskom casopise The Lancet skupina expertov ohodnotila kokain ako druhu najnebezpecnejsiu drogu v Britanii. perikarditida (zapal vonkajsich srdcovych blan). nez vacsina ludi. co sa prejavuje vegetativne: zrychlenie tepu. „predbehol ho“ len heroin. vazokonstrikcia (stiahnutie krvnych ciev) a zvysenie krvneho tlaku (ucinky. zrychlenie dychania. 3. vie. mozna je i priama kontaminacia drogy choroboplodnymi mikrobmi. Kokain byva povazovany za „modnu drogu vysokej spolocnosti“. mozu sa objavit i myslienky na samovrazdu. V mensom rozsahu blokuje spatný transport (angl. ci predavkovaniam. ze niektori kokainisti si kvoli tomu museli dat implantovat protezu nosnej prepazky.). Vsetky tieto infekcne komplikacie mozu koncit smrtelne. kde sa ho vacsina konzumuje. co ma za nasledok zu spominane depresivne a uzkostne priznaky po vyprchani euforickej fazy intoxikacie kokainom. kolapsu ci prasknutia cievy vplyvom vysokeho krvneho tlaku. podrazdeny a depresivny. co ma za nasledok pocity silnej euforie (toto centrum byva aktivovane napriklad pri orgazme alebo prekvapivom zazitku stastia s velkou afektivnou odozvou). vedu casto k tazkym kombinovanym zavislostiam (tzv. Podla studie. Extáza . pri castom snupani kokainu dochadza k tvorbe vredov az perforacii (prederaveniu) nosnej prepazky. MDMA. chatraniu organizmu a porucham osobnosti. v istej casti limbickeho systemu okrem toho sposobuje zvysena dostupnost dopaminu i aktivaciu „centra odmeny“. Zdravotne rizika siahaju od skod na srdcovocievnom systeme cez riziko zachvatov. tieto dva efekty maju za dosledok prudke zvysenie dostupnosti neurotransmiteru dopamin na synapsiach v tych castiach mozgu. Ecstasy. Kokain je i v malych davkach zdravotne rizikovejsi. Psychotropne ucinky kokainu byvaju vysvetlovane jednak jeho naviazanim na presynapticke dopaminove autoreceptory neuronov v urcitych castiach CNS (najma limbicky system a mezolimbicke drahy). Clovek je mrzuty. Pri injekcii drogy okrem toho hrozia rizika septicke. naladu a psychomotoriku cloveka. hepatitid (infekcne zltacky). Charakteristicka je tzv. Pri snupani kokainu je mozny prenos roznych infekcnych ochoreni. ktore riadia bdelost. z necistych povrchov (verejne zachody apod. Ilegalne produkovany a predavany kokain predstavuje jeden z najvacsich problemov v krajinach tretieho sveta. Rizika zneuzivania kokainu vyplyvaju jednak z jemu vlastnych ucinkov.

4-metylendioxymetamfetamin.Tato skratka oznacuje jednu z najpopularnejsich syntetickych drog poslednych 20 rokov. pre stimulanty (MDA i MDMA su derivaty amfetaminu) neobvykly „pacifizujuci“ ucinok. Zaciatkom 60. sucasna nomenklatura IUPAC pomenuva tuto zluceninu ako 1-(benzo[d][1. znamu aj ako Ecstasy. ktore by mohli byt napomocne vo vypocuvani cudzich agentov. si vysluzil poziciu najvyssej odbornej autority v oblasti syntetickych „psychedelik“. alebo zlocincov („serum pravdy“) narazily na pozoruhodny. Toto terapeuticke uplatnenie vsak nikdy nenasla a takmer 50 rokov bola tato molekula zabudnuta v archivoch. rokov MDMA „znovuobjavil“ americky chemik Dr. ze zvysovala i schopnost vcitit sa do prezivania inej osoby (empatie) a javila zvlastny. biochemie a chemie psychotropnych latok. izosafrol alebo piperonal. Jeho entuziazmus pri pokusoch s uplne novo syntetizovanymi halucinogenmi a inymi psychotropnymi latkami na sebe a svojich blizkych mu sice zabezpecili status symbolu a nekriticky obdiv u casti verejnosti. Je to plne synteticka latka. Prvy krat syntetizovana bola pravdepodobne zaciatkom 20. syntetizovana obvykle z latok ako safrol. Alexander Shulgin.3]dioxol-5-yl)-Nmetylpropán-2-amín. ktory zverejnil v serii knih sirokej verejnosti. storocia nemeckymi chemikmi. ktory neskor dostal prezyvku „otec extázy“ a svojim. komplexny psychotropny ucinok chemicky velmi blizko pribuznej latky MDA (lisi sa od MDMA len absenciou jednej metylskupiny). ktory pojednaval o derivatoch amfetaminu s potencialnym vyuzitim ako anorektika (lieciva na potlacenie chuti do jedla pri liecbe obezity). rokov tajne sluzby pocas hladania latok. ktory sa prejavoval takmer uplnym vymiznutim agresivity subjektu pocas ucinku drogy. obsoletneho nazvu 3. rozporuplnym vyskumom roznych psychotropnych latok zo skupin fenetylaminov. Jej strukturny vzorec je: . Koncom 50. Tato latka po podani zdravemu cloveku nielen zvysila jeho komunikativnost s inymi osobami. amfetaminov a tryptaminov. Vysledky tychto vyskumov vsak boli pochopitelne tajne a vacsina odbornej ani laickej verejnosti o tychto vyskumoch a latkach vtedy nic nevedela. zdalo sa. bola sucastou patentu nemeckej farmaceutickej firmy Merck z roku 1912. avsak jeho odborna kompetencia tym neutrpela a je dodnes povazovany v odbornej verejnosti za jedneho z veducich expertov v oblastiach organickej syntezy. Chemicky je MDMA skratkou starsieho.

ako napriklad 1-(3-chlorfenyl-)piperazin. v dosledku neselektivnej syntezy drogy. Bezne byvaju uzivane davky okolo 80 – 150 mg (respektive 1 – 1. -depresivne nalady -niekedy az paranoidne stavy Mechanizmus ucinkov MDMA na molekularnej/bunecnej urovni nie je plne objasneny. majuci v molekule jedno achiralne centrum a existuje preto v dvoch enantiomeroch: (R)-MDMA a (S)-MDMA. efedrin. niektore psychotropne a dokonca toxicke latky. co moze mat za nasledok neprijemne psychicke stavy po uplynuti bezprostrednych ucinkov drogy. kofein. prasku). tj. ze MDMA sposobuje s limbickom systeme a inych castiach mozgu zvysene uvolnovanie neurotransmiteru serotonin. vrcholia za 1 – 2 hodiny a trvaju 3 az 6 hodin. malo v alkoholoch a skoro vobec v nepolarnych rozpustadlach. centralne sympatomimeticky. resp. ale len v intenzite jednotlivych efektov. niekedy naopak klud a uvolnenost -krc zuvacieho svalstva (trizmus). ci prezivanie -zvysena potreba pohybu. su obvykle rozne velke tablety roznych farieb a s roznymi emblemami. Ich ucinky na organizmus a CNS sa mierne odlisuju. z tohto efektu vychadza psychostimulacny ucinok MDMA. akusticke. . velmi dobre vo vriacej vode.Je to pomerne jednoduchy bicyklicky sekundarny amin. podobne. Po peroralnom prijme drogy sa prve ucinky dostavia obvykle behom 30 – 60 minut po uziti. MDMA zaroven ma ucinok (aj ked slabsi) i na dopaminove a noradrenalinove receptory a posobi preto. podobne ako kokain a amfetaminy. ze tablety extazy casto okrem hydrochloridu MDMA obsahuju i ine. paracetamol. Okrem toho sa da pozorovat -silne rozsirenie zrenic (mydriaza) -zintenzivnene vnimanie zmyslami (vizualne. rozne psychofarmaka a dokonca aj metamfetamin (Pervitín). niekedy i snupanim. Dolozene je. taktilne. cista forma drogy predstavuje biele krystaliky hydrochloridu MDMA. oba enantiomery. Ilegalne vyrobena a distribuovana extáza obvykle obsahuje racemat. ktoreho ucinky na psychicku a chovanie ciastocne vysvetluju pozorovane ucinky. Je nutne poznamenat. s ktorou sa uzivatel stretava. senzoricke) -znizenie chuti do jedla -niekedy psychomotoricky nepokoj. -vycerpanost. pomerne dobre rozpustne vo vode. Aj ked najbeznejsia konzumna forma drogy. Ucinky zahrnaju -zosilene prezivanie pozitivnych emocii -zvysenu sociabilitu s pocitmi blizkosti inych ludi a zvysenim empatie (empatogenny a entaktogenny ucinok) -pocit blaha -euforia -pocit lahsieho nahladu a vhladu -znizene negativne reakcie na stresujuce a traumatizujuce zazitky. veduci k skripaniu zubami (bruxizmus) -narast krvneho tlaku a pulzu -zvysene potenie -narusenie rovnovahy hladin elektrolytov (hlavne sodika) -nespavost -poruchy videnia. vzacne po vyssich davkach vizualne pseudohalucinacie -mierny az vyrazny narast telesnej teploty. ako bolo popisane pri kokaine. Charakteristicka je po uplynuti ucinkov drogy tzv. Po odozneni ucinkov sa dostavuju: -skleslost. Deplécia (vyplytvania) transmiterov.5 mg/kg) latky peroralne (zhltnutim tablety.

4. serotoninovy syndrom. “otravu vodou” (pri hyponatrémii). ale obsahovali metamfetamin (pervitin) a rozne piperazinove derivaty ako napriklad 1-(3chlorfenyl-)piperazin alebo 1-(3-trifluormetylfenyl-)piperazin. niektorymi rastlinnymi drogami (harmala). Prvy krát izolovany bol roku 1896 nemeckym chemikom Arthurom Heffterom z kaktusu Lophophora wiliamsii („Peyote“). poruchy srdecneho rytmu a pri piti vela vody i tzv. aj ked zriedkavou. Meskalín Meskalin je halucinogenny alkaloid niektorych stredoamerickych kaktusov rodu Lophophora. Tieto latky su toxickejsie nez MDMA v porovnatelnych davkach. tazke formy sprevadzaju okrem uvedenych priznakov zachvaty krcov. Lahke formy syndromu prebiehaju s menej zavaznymi priznakmi ako nevolnost. somaticka (telesna) zavislost nebyva obvykle pozorovana a aj abstinencne symptomy su vacsinou mierne. rozvrat vnutorneho prostredia organizmu az smrt. svalovymi zasklbmi a zahmlenym vedomim. Tazsie sa preto predchadza predavkovaniu. lieky proti Parkinsonovej chorobe.4. MDMA je navykovy. ze opakovane uzivanie MDMA nesposobuje chronicke skody.5-trimetoxyfenyl-)-etánamín. niekedy este toxickejsie nez MDMA. Malígnej hypertermie. Boli zadrzane tablety extazy. Dalsim vegetativnym neziaducim ucinkom MDMA je zvysovanie telesnej teploty. napriklad alkoholom. vacsinou len malo vyznamnemu. Hladina sodiku v plazme moze klesnut (hyponatrémia) i stupnut (hypernatrémia) pod/nad fyziologicke hodnoty. komplikaciou je tzv. Ludia s navykom vsak mavaju velke tazkosti drogu prestat uzivat. ze tablety mozu obsahovat ine latky. Jedna sa v podstate o toxicitu prilis vysokych hladin serotoninu v CNS a ostatnom organizme. Syntezu prvy krat vykonal Ernst Späth roku 1919. Skutocnu davku MDMA v tablete pozna uzivatel len velmi vynimocne. niektore studie z 90. Rovnovaha elektrolytov je aj po obvyklych davkach narusena. svalove tkanivo zacina odumierat a rozpadat sa. zvracanie a bolesti hlavy. Pri malígnej hypertermii stupa telesna teplota nad 40. obvykle vobec. Pri otrave vodou hrozi kolaps a v extremnom pripüade i smrt. horucka. poruchy obehu. regulaciu telesnej teploty a serotonergnych ucinkov latky. To moze mat za nasledok dehydrataciu. kolapsove stavy. ale niekedy ustiacemu do nebezpecneho stavu. vysoka horucka velmi zatazuje srdce a mozu sa dostavit i zachvaty krcov. tzv. chemicka struktura je: . niektore lieky na tuberkulozu atd.Rizika spojene s uzivanim extázy vyplyvaju hlavne z pofidernej kvality a zlozenia tabliet. mozna je psychicka zavislost. tazsie formy su spojene s motorickym nepokojom. Chronicka toxicita po opakovanom uzivani MDMA je diskutabilna.5 – 41°C. bez chiralnych centier. Dalsim problemom je. neznameho obsahu MDMA alebo aj inych ucinnych latok a z ucinkov MDMA na rovnovahu elektrolytov. avsak minimalne v jednej studii bola skumana latka miesto MDMA zamenena za metamfetamin. pokial sa nahodou na trhu objavia tablety extazy s vysokym obsahom MDMA a tieto su uzite ako obvyle. Jedna sa o jednoduchy alkaloid s fenyletylaminovou kostrou. Chemicky je to 2(3. dokonca i niektorymi bylinami (napriklad lubovnik bodkovany). Dalsou. len to nie je zatial dostatocne dolozene. do obehu sa dostava volny myoglobin zo svalovych buniek. rokov poukazovali na mozne morfologicke a funkcne skody na tkanive CNS. koma. ale i niektorymi liekmi (psychofarmaka. Nebezpecna moze byt kombinacia MDMA s inymi drogami. co spochybnuje vysledky studie. ktore obsahovali malo alebo ziadny MDMA. ktory poskodzuje oblicky (rabdomyolýza).). obeh. preto by mala pri zacinajucich naznakoch byt v kazdom pripade privolana zachranna sluzba. k tomu dochadza na zaklade zmien vylucovania hormonov adiuretin (vazopresin) a aldosteron. Neliecena maligna hypertermia ma vysoku umrtnost. Neda sa vsak vychadzat z toho.

trimetoxybenzaldehyd alebo aj para-krezol. 35 – 36°C). nakolko je struktura jednoducha. pocit „stratenia sa“ v priestore.o. pohyblivymi a premenlivymi obrazcami a viziami. ked nie je znamy presny obsah meskalinu. nevolnost. Bezna forma drogy. Chemicky sa meskalin podoba do istej miery transmiterom dopamin. silne zasadita. Davkovanie cistej soli meskalinu je presnejsie. kde bezne rastu meskalinove kaktusy (Mexiko. synteza je nenarocna a da sa vykonat z roznych latok.. silne halucinogenne davky su 300 a viac mg p. -silne vizualne pseudohalucinacie az halucinacie. subjektivne zdanlive spomalenie priebehu udalosti (minuty sa mozu zdat hodiny) .t. bodu varu 180°C. Napriek tomu ale jeho hlavny efekt spociva pravdepdobne v ucinkoch na serotoninove drahy a receptory (vid dalej). ktora je uzivana je siran meskalínia (meskalíniumhemisulfát). nakolko ucinok sa dostavuje az po niekolkych hodinach a davka sa tak da tazko odhadnut pocas uzitia drogy. V oblastiach. Davky nad 700 mg byvaju uz znacne toxicke. nez pozivanie rastlinnej drogy (susenych kaktusov) alebo vyvaru z nej. potom -masivny halucinogenny ucinok. Ucinky zahrnaju: -spociatku nepokoj. prehlbenie a zrychlenie dychu. mydriaza (rozsirenie zrenic). ziskana neutralizaciou volnej bazy meskalinu kyselinou sirovou a krystalizaciou soli. s velmi zivymi. to zodpoveda zhrube davke 200 – 600 mg meskalínsulfátu p. zavrate. na vzduchu pohlcuje vlhkost a oxid uhlicity a tvori tak krystalicky uhlicitan meskalínia.o. noradrenalin a hormonu adrenalin. pier a jazyka. menej bezny je hydrochlorid meskalínu (meskalíniumchlorid). Droga je najcastejsie uzivana oralne.. charakteristckeho zapachu.Droga sa obvykle vyraba synteticky. juhozapad USA) sa niekedy meskalin extrahuje z rastlinnej drogy rozpustadlami. po poziti sa prve ucinky dostavuju behom 1 – 3 hodin. syringaldehyd. zlta az nahnedla (oxidaciou vzduchom) krystalicka masa lahko sa topiaca na olejovitu kvapalinu (b. Volna baza meskalinu je biela. ako kyselina gallová. plny ucinok trva 6 – 12 hodin a potom odoznieva. Ako ucinne davky sa uvádzajú davky 3 – 5 mg/kg oralne. -strata pojmu casu. vanilin. ktory vsak nebyva vacsinou pocitovany uzkostlivo ci stiesnujuco -velke az extremne zosilenie vnimania vsetkych zvukov. niekedy az neprijemne a rusive. pocit „brnenia“ koncatin.

Navykovy v povodnom zmysle (psychicka a/alebo somaticka zavislost na latke) meskalin nie je. zazitky depersonalizacie („odputanie sa“ od vlastnej osobnosti. moze vyvolat psychozu. respektive osobnostou „kolektivnou“. ktore sa mimo intoxikacie nejavia vobec -redukcia vlastnych. spolocnou celku) a derealizacie („odputanie sa od vnimanej reality“) -zrycheny pulz a kolisavy krvny tlak. a 60. Hlavne rizika uzivania meskalinu su jednak poruchy srdecneho rytmu. ale predovsetkym psychicke. odvodena chemicky od alkaloidov namelu (ergotove alkaloidy). jej „splynutie“ s prostredim. jednak mozne toxicke poskodenie pecene (aktivne davky su pomerne velke a z velkej casti je latka odburavana v peceni). kyseliny (R)-lysergovej. pasivita. ze sa male mnozstvo latky pri praci vstrebalo kozou. Dietylamid kyseliny (R)-lysergovej) LSD (dalej lysergid) je zrejme najznamejsi halucinogen. vnimanie skrytych asociacii a vztahov.) sa mu pripisuje isty afrodiziacny ucinok -riziko „bad trip“ (subjektivne zle sa vyvijajuca intoxikacia s psychopatologickymi fenomenmi ako strach. navodenia) psychozy. co sa intenzity ucinku tyka. jeho uzivanie vsak moze sposobit rozne psychicke poruchy.) stimulacia psychomotoriky. skoro vo vsetkych krajinach vyspeleho sveta.000 nasobne ucinnejsi. Je to polosynteticka latka. prefrontalnom kortexe a inaych strukturach vyvolava mnohe z priznakov meskalinoveho opojenia. LSD (LSD-25. 19. napatie. prirodzenych emocii -euforia.25 mg = 0.000 25 g) vínanu lysergidu.-v nizsich davkach (ca.o. avsak 5 rokov si nikto nevsimol neobvykle silne psychotropne ucinky tejto latky. ako vsetky halucinogeny. ale niekedy aj uzkosti az panicke stavy -v halucinogennych davkach potlaca hlad. apríla 1943 pokusne uzil 250 µg (0. Hofmann v roku 1938 v laboratoriach svajciarskej farmaceutickej firmy Sandoz. niekedy stavy podobne katatonii (=psychoticka neaktivita.000 – 5. az strnulost. Mechanizmus ucinku meskalinu nie je plne objasneny. rozvolnenie asociacii. 5. Davkovo je menej potentny. rokov sa tento vyskum . asi od roku 1944. meskalin. v davkach. vo vyssich davkach (ca. „magicke vedomie“. kde sa prve vyskumy lysergidu uskutocnili uz zaciatkom 50. uzkost. respektive ich kyselinoveho zvysku.o. ktore pripisoval tomu. psychoticke reakcie) -riziko indukcie (vyvolania. rokov (vtedy este importovany svajciarsky preparat Delysid od fy. Pri praci s touto latkou roku 1943 Hofmann pocitil neobvykle ucinky. O tri dni neskor. strata zabran. co viedlo k silnym psychotropnym ucinkom s mimoriadne intenzivnym halucinaciam a viziam. Prvy krat ho syntetizoval A. Aktivacia tychto receptorov v limbickom systeme. nizsich ako obvykle halucinogenne davky (napriklad 25 – 100 mg p.o. prechodnu alebo dlhodobu. Firma Sandoz robila vyskum tejto latky v spolupraci s psychiatrami a psychologmi najskor v Svajciarsku.) skor inhibicia. docasnej aj dlhodobej -silne znizena schopnost usudku a logickeho jednania. silne narusene reakcie -zmeny vnemu vlastneho tela a osoby. Sandoz) a pocas celych 50. u predisponovanych jedincov (ochorenie v rodine) moze sposobit az manifestaciu schizofrenie. Depresivne stavy az poruchy po uziti/uzivani meskalinu sa vyskytuju tiez. Lysergid. LSD je na davku asi 1. vratane Ceskoslovenska. 200 – 400 mg p. ze v roznych castiach mozgu posobi agonisticky (aktivujuco) na postsynapticke serotoninove receptory subtypu 5HT2A. ale trpi napriek tomu nespavostou. smad (neklesa vsak potreba tekutin!) aj libido. Je to jeden z najsilnejsich halucinogenov. od 400 – 600 mg p. spojena s ochudobnenim az ustatim myslienkoveho toku a telesnou rigiditou) -vizionarske zazitky. Predpoklada sa. po druhej svetovej vojne i mimo Svajciarska. -po uplynuti primarneho ucinku drogy je clovek casto vycerpany.

ceskoslovenskeho lysergidu zaciatkom 60.9-hexahydroindolo[4. systematicky nazov je (6aR. chemická struktura je: . Vyskum halucinogenov vratane lysergidu prebiehal aj v tajnych programoch informacnych sluzieb (napriklad projekt MKULTRA. rokov lysergid pouzivali takmer vylucne len vedci. skutocny rozmach jeho uzivania na „rekreacne ucely“ sa dostavil koncom 60.6a.rozsiroval a zintenzivnoval. rokov v zavode v Roztokách u Prahy. rokov. a zaciatkom 60. vedeny CIA v 50. v dosledku coho bola statnym farmaceutickym monopolom SPOFA zapocata vyroba vlastneho.8.3-fg]chinolín-9-karboxamid. rokoch). zhruba od roku 1965 sa lysergid zacal dostavat medzi beznu populaciu. psychiatri a umelci. Pocas 50.6.N-Dietyl-(R)-lysergamid. psychologovia.9R)-N.Ndietyl-7-metyl-4. Chemicky je LSD/lysergid N. a 60.7.

Ucinky strednych davok lysergidu sa prejavuju behom 20 – 60 minut po uziti drogy. kde posobi ciastocnu aktivaciu (parcialny agonista) a na subtyp 5HT2A. Lysergid je velmi citliva latka. pomaly odoznievaju pocas dalsich ca. ktory je tym vyraznejsi. casto euforicka nalada so sklonom k smiechu. iste je. Najnizsie este psychotropne davky lysergidu sa pohybuju okolo 25 – 30 µg (0. lysergid obsahujuce drogy casom stracaju aktivitu. afektivneho rozpolozenia.. „papier“). t. -riziko iniciacie ci indukcie psychozy (docasna. mziky pred ocami.5 – 1. tryptaminy atd.. manicke alebo depresivne stavy. zvyraznenie vnemov (dotykovych. DOB. priestorova distorzia („pokrivenie“) predmetov. Mechanizmus ucinku lysergidu nie je plne objasneny. nez agresivita) -mierny narast telesnej teploty a pulzu. zosilene vnimanie hudby a vizualneho umenia -mysticke a spiritualne zazitky. Celkova doba bezprostrednych ucinkov jednej davky lysergidu je tak asi 10 – 12 hodin. az sa stanu neucinne.Droga v cistej podobe obvykle predstavuje biele lesknuce sa krystáliky lysergidtartratu (vinan LSD). Prave aktivacii serotoninovych receptorov subtypu 5HT2A v istych castiach mozgu sa pripisuje hlavny podiel na halucinogennych ucinkoch lysergidu. a 5. znehodnocuje sa posobenim svetla. na rozdiel od napriklad extázy. DOM. vrcholia medzi 1. tepla. cim vyssia davka bola uzita. Periferne posobi . cuchovych a hlavne vizualnych a sluchovych). ktore vznikaju v CNS po uziti beznych konzumnych davok sa viaze na serotoninove receptory subtyp 5HT1A. podobne ako ine „klasicke“ halucinogeny (meskalin. Ako ucinky sa prejavuju: -najprv pocit lahkej zavrate.. alebo napusteny na savy papier („trip“. zelatinovy stvorcek („zele“. zeny citlivosti na dotyk.03 mg). „zelatina“). vysoke davky su viac ako 250 µg lysergidu p. psychoticke reakcie. bohate farebne vizie a obrazce so zavretymi a neskor i s otvorenymi ocami. alebo minitabletku („microdot“. casu a priestoru -lahka premenlivost nalady. krvny tlak mierne kolise. ze su dosledkom intoxikacie) ale aj halucinacie (clovek ich vnima ako „realitu“).o. obvykle ale ako vodny ci alkoholovy roztok. derealizacie. „bad trip“. alebo zaciatok „pravej psychozy“ z okruhu schizofrenie a podobne). alebo sa nemeni -rozne neprijemne az nebezpecne psychicke reakcie. bezne su -vizualne (opticke) pseudohalucinacie (clovek si uvedomuje.5 µg/kg. paranoie. „krystal“).o.). ze v koncentraciach. naopak obmedzene logicke a precizne myslenie -zostrenie zmyslov. bezne uzivane davky byvaju dnes okolo 50 – 100 µg (jeden papierovy „trip“ obvykle obsahuje 35 – 50 µg lysegidu.o. ako uzkost. agitovanost (nepokoj s napatim). Okrem toho aktivuje v mensej miere i dopaminove receptrory subtypu D2. asi 30 – max. kolisajuca nalada. chloru vo vodovodnej vode. „magicke myslenie“ -rozsirenie zrenic (mydriaza) -bizarne asociacie a recove spojitosti -zvysena produkcia slin -neobvykle vnimanie vlastneho tela. logickeho jednania a primeranych reakcii (riziko naprikladv doprave.025 – 0. 5 – 6 hodin. od spokojnej euforie cez uzkost az po (relativne zriedka) agresivitu a depresivne ladenie (castejsie.j. 150 µg lysergidu p. Za nizke mozno povazovat dávky okolo 0. potom nastupuje -halucinogenny ucinok. niekedy ale i steisnena nalada s naznakmi uzkosti -zmeny vnimania seba: depersonalizacie. -psychostimulacny ucinok (povzbudivy) -zvysene asociativne a kreativne myslenie. kysliku. ktory sa predava bud v malych ampulkach. Preto. stredne davky su okolo 150 – 250 µg lysergidu p. D3 a D4. silne a vyrazne obmedzenie usudku. tvarov a objektov -zmeny nalady. hodinou po uziti a postupne. kde posobi plnu aktivaciu (agonista). zriedka viac). „drogova psychoza“. chutovych. pri konfliktnych situaciach s inymi ludmi) atd. vlhkosti a prilis nizkeho alebo vysokeho pH.

ci je to dosledok uzivania drogy. co moze byt velmi nebezpecne ked lysergid uzije tehotna zena. V 60. Somaticke. kde moze dojst ucinkom lysergidu na maternicu az k predcasnemu porodu ci potratu.mierne adrenolyticky (ciastocne blokuje ucinky adrenalinu a noradrenalinu na periferne nervy. rokoch predpokladane mutagenne ucinky lysergidu neboli potvrdene a nie su dokazy. priebeh ucinku drogy nemozno s istotou predvidat a moze sa vyvinut tzv. ale v dosledku je to jedno: clovek so schizofreniou trpi na velmi vazne ochorenie. jednak moze i jednorazove uzitie lysergidu vyvolat rozne psychicke poruchy. alebo proces „nastartovany“ drogou nie je celkom jasne. telesne rizika su v porovnani s inymi drogami relativne nizke. je predsa vyssie riziko. „bad trip“ – intoxikacia spojena s neprijemnymi az nebezpecnymi psychickymi priznakmi. ktore ma nepriaznivu prognozu a tazko sa lieci). okolnost veduca k uzivaniu drog. . cievy a organy) a uterotonicky (zvysuje napatie a sposobuje kontrakcie svalov maternice). pokial nebol uzivany zenou pocas tehotenstva. lebo lysergid je psychotropne ucinny uz v davkach. ktore vyvolavaju minimum somatickych reakcii. a 70. od paniky cez depresivne reakcie az po „drogovu psychozu“ a pravu schizofreniu (aj ked vyskyt tejto poruchy je radovo „len“ v percentach u uzivatelov LSD. riziko je u tehotnych zien. ze by lysergid poskodzoval priamo geneticky material alebo zvysoval riziko genetickych defektov u potomstva. nez u celej populacie. Hlavne rizika uzivania lysergidu su psychicke: jednak.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful