Chemia niektorých drog a ich úcinky na centralnu nervovu sustavu a organizmus cloveka

Uvod. Ako drogy byvaju oznacovane latky, schopne po uziti pozmenit niektore funkcie organizmu tak, ako si uzivatel zela. Daju sa tak oznacit najroznejsie latky, prevazne vsak tie, ktore sposobuju uzivatelom vyhladavane ucinky na psychicke funkcie, ako su zmeny vnimania, prezivania, vykonnosti, povzbudenie ci uvolnenie, utlm. Drogami su jednak latky bezne uzivane vacsinou populacie a vseobecne tolerovane, ako napriklad alkohol, kofeinove napoje a tabakove vyrobky, dalej niektore rastlinne latky, ako napriklad konopne drogy, rozne alkaloidy a ine, polo- alebo i plne synteticke chemicke latky a aj niektore pomerne jednoduche chemikalie, ako rozne rozpustadla. Mnohe, aj ked nie vsetky, sa vyznacuju navykovostou, schopnostou sposobit pri opakovanom uzivani, ci zneuzivani psychicku alebo aj somaticku (t.j. telesnu) zavislost. Uzivanie, ci zneuzivanie akychkolvek drog moze viest k roznym zdravotnym problemom ci ochoreniam, psychickym i telesnym. Vacsina drog su v podstate jedy a mozu aj preto byt znacne nebezpecne. V tejto praci budem pojednavat o chemizme a zakladnych ucinkoch nasledujucich drog: -kanabinoidy (psychotropne latky konope, zastupene tu latkou delta9-tetrahydrokanabinol) -kokaín (lokalne umrtvujuco a psychotropne posobiaci alkaloid koky) -MDMA (skratka zo stareho nazvu 3,4-metyléndioxymetamfetamin, podla noveho názvoslovia 1-(benzo[d][1,3]dioxol-5-yl)-N-metylpropán-2-amín, ucinna latka ecstasy) -meskalín (psychotropný alkaloid stredoamerických kaktusov rodu Anhalonium) a -LSD (skratka z nemeckeho nazvu Lysergsaeurediethylamid, polosynteticky (=ziskany chemickym spracovanim prirodnych chemickych latok) derivat alkaloidov namelu so silnymi psychotropnymi ucinkami) Slovnik pouzitych pojmov alkaloidy – zasadite organicke latky, obsahujuce amínový dusík, vacsinou rastlinneho povodu a so silnym ucinkom na zive organizmy agonista, agonisticky – ligand (vid dalej), vyvolavajuci na receptore (vid dalej) rovnaky ucinok, ako prirodzeny ligand (vid dalej) antagonista, antagonisticky – ligand, „blokujuci“ na receptore ucinok prirodzeneho ligandu CNS – centralna nervova sustava (mozog a predlzena miecha) derivát – v chémii zlucenina, odvodená od chemickej struktury inej, zakladnej látky ligand – vo farmakochemii molekula, alebo ión, ktorý sa dokaze nekovalentne (intermolekularne, nie kovalentnymi väzbami) viazat na receptor a vyvolat na nom reakciu. lipofilita – vlastnost nepolarnej latky, rozpustnost v tukoch. Obvykle znamena i malu rozpustnost vo vode.

8. uhlovodikoch a acetone. Δ9-THC je hlavnou psychotropnou latkou konopnych drog. lipofilna (v tukoch rozpustna) latka. ohrievanim mäkkne az sa topi. ziskanych extrakciou moze tvorit tato latka vacsinu. pestovane velmi intenzivne za ucelom produkcie drogy). Je to nepolarna. v niektorych formach drogy.9-trimetyl-3-pentyl-6a. podobna konzistenciou kolofonii. kanabinoidy su skupinou terpenickych latok rastlinneho povodu (hlavne v rastlinach konope. lepsie v etanole a vyssich alkoholoch. ine cesty aplikacie su neobvykle.10atetrahydro-6H-benzo[c]chromén-1-ol.Jednotlivé drogy 1. V cistom stave je to tuha amorfna. kanabinoidov. az 80% hmotnosti drogy. Δ9-THC (delta9-tetrahydrokanabinol) Δ9-THC je jedným z tzv. brania rastu niektorych bakterii atd. jeho strukturálny vzorec je: Droga sa vacsinou uziva fajcenim.). imunomodulacne. alebo pozitim. dive konope) az po vyse 15% (niektore specialne slachtene.6. analgeticke. hormonalne ucinky. ako hasis (lisovana zivica subtropickych a azijskych kultivarov konope) moze obsah tejto psychotropnej latky dosiahnut az okolo 30 a viac %.7. v spracovanych drogach. Canabis spp.10aR)-6. prakticky nerozpustna vo vode.2% (technicke. Chemicky je delta9-tetrahydrokanabinol (6aR. skoro bezfarebna sklovita latka. Obvykle davky fajcenim sa pohybuju medzi 5 a 30 alebo viac mg THC. ktore maju vacsinou roznu biologicku ucinnost (psychotropne. maximalne do 10 .. podla koncentracie THC v droge. Obsah tejto latky v prirodnom materiale kolise od menej ako 0. Ucinok sa pri fajceni dostavuje takmer okamzite (behom 10 sekund. odtial ich nazov). ci geneticky modifikovane kultivary konope.

podobne. napatia a ohrozenia) a myslenia (bludy. Mechanizmus ucinkov THC nie je plne objasneny. afektivne reakcie. potencialne skodlive az karcinogenne latky. tlmive ucinky na prebiehajuce vzruchy medzi neuronmi CNS a aj medzi CNS a ostatnym organizmom. pravidelni uzivatelia konopnych drog vykazuju niekedy tzv. mierny az vyrazny psychomotoricky utlm so zvysenou pohyblivostou („vlacnost pohybov“). Vacsina tychto ucinkov je reverzibilna. dobru naladu). riziko ich vyskytu je vsak statisticky vyssie. najma chronicki. zriedka nepokoj a stihomam. prezivania (neprimerane emocne. niektori. látka má teda vseobecne povedane. podobne halucinaciam. obsahujuce rozne. zacervenanie spojiviek. niekedy paradoxnu nevolnost a zvracanie (v malych davkach posobi THC skor antiemeticky. riadiacich prezivanie (povznesena nalada. chronickym psychickym porucham. ako lahko opity vodic. ako tzv. mierne rozsirenie zrenic.j. Akutne ucinky intoxikacie THC (resp. vznikaju. najma na sladkosti. dechty. casto navyse miesanej s tabakom. najma sluchove). dalej. logickeho uvazovania. zvysene potenie. neobvykle asociacie. „tvrde drogy“ (vid napriklad kokain). v sucasnosti sa za primarny mechanizmus ucinku povazuje agonisticky ucinok molekuly na endokanabinoidnych receptoroch typu CB1 (prirodzene ligandy: tzv. niekedy aj menej subjektivne prijemne priznaky. ze konzum konopnych drog moze vyvolat vaznejsiu psychicku reakciu ako napriklad panický zachvat alebo v horsich pripadoch psychozu (vazna psychicke ochorenie. ze uzivanie konopnych drog povedie automaticky k tazkym. smiech. ktore niekedy konzument drogy kompenzuje spankom. Ci samotny konzum konopnych drog skutocne moze psychozu vyvolat u inak psychicky zdraveho cloveka bez dedicnej zataze je sporne. pomalsie a postupne. objektivne meratelne zuzenie vnimania). Hlavne rizika uzivania konopnych drog su psychicke: jednak. t. Po uplynuti pociatocnych stadii intoxikacie sa dostavuju casto stavy unavy a vycerpanosti. silnymi uzivatelmi konopnych drog vyssi. ako napriklad paranoia) a v tazkych pripadoch aj celkovy rozpad osobnosti). ale aj kognitivne-mnesticke funkcie (rozostrenie vnimania. s odoznenim ucinku drogy postupne odoznievaju tiez (aj ked niektore. ako anadamid a 2-arachidonylglycerol) v roznych castiach CNS. poruchy pamati a nezriedka bizarne asociacie). pocit uzkosti. aj ked nie natolko. proti zvracaniu). konopnymi drogami) zahrnaju euforiu (povznesenu. ako pri fajceni cigariet. zvyseny apetit. apetitu (hlad). lebo pri horeni rastlinneho materialu. psychomotoriku (spomalenie reakcii. nez vlastne posobenie drogy na organizmus resp. cuchovych a chutovych. co je alarmujuce. ako strnulost. Nedá sa tvrdit. pretrvavaju dlhsie. niekedy dokonca dlhsie. zasnenost. podobne napriklad schizofrenii. Po poziti drogy sa ucinok dostavuje s oneskorenim.minut) a pretrvava okolo 3 az 4 hodiny. jednak tlmive ucinky konopnych drog mozu predstavovat riziko napriklad v doprave. prve symptomy intoxikacie sa objavuju najskor behom 30 minut. kedy vodic pod vplyvom tychto drog ma podobne spomalene reakcie a usudok. ktorych aktivacia posobi proti excitacnym ucinkom L-glutamátu na glutamergnych receptoroch. spojene s vaznymi poruchami vnimania (halucinacie. ze intoxikovany clovek vacsinou rozpozna. uvolnenie psychickeho tempa). ci zivice. potom ustupuje. Nie zanedbatelne riziko vyplyva i z fajcenia drogy. zmeny plynulosti a tempa reci. euforia. vratna. Tento efekt ma za dosledok utlm excitacnych glutamergnych drah v castiach CNS. . „amotivacny syndrom“ (lahostajnost k dianiu a osudu seba i okolia). ale niekedy aj uzkostlivost). cim znizuje influx (tok smerom dovnutra bunky) vapenatych kationov do postsynaptickeho neuronu. CNS). odlisujuce sa od nich tym. uzkosti. jednak existuje iste riziko. obzvlast pri opakovanej konzumacii drogy. statisticky je vsak vyskyt psychoz medzi pravidelnymi. ucinok obvykle vrcholi po 2 az 4 hodinach a moze pretrvavat i 8 az 12 hodin. ze sa jedna o vnemovy klam). konopne drogy su do istej miery psychicky navykove. endokanabinoidy. napriklad sluchovych. vnimanie (subjektivne rozsirenie vnimania urcitych podnetov. subjektivne zlepsene vnimanie hudby. najma u chronckych uzivatelov. pseudohalucinacie (poruchy vnemov.

Pre . v hrdle ci na malych otvorenych ranach.5S)-3-benzoyloxy-8-metyl-8azabicyklo[3. rastucej a pestovanej v tropoch juznej Ameriky a v malej miere i juhovychodnej Azie. silne horkej chuti. Chemicky je to metyl-(2R.THC a ine kanabinoidy sa vyznacuju vysokou lipofilitou (rozpustnostou a afinitou k tukom). Ako cistú látku ho izoloval roku 1860 Albert Niemann. ktora behom niekolko sekund prejde do znecitlivenia jazyku (lokalne-anesteticky ucinok). resp. metyl-(1R.2. jemne krystalicky prasok bez zapachu.1]oktán-2-karboxylát. tento ucinok nasiel uplatnenie v medicine. v tele pretrvavaju ich stopy pomerne dlhu dobu a tieto sa daju dokazat i mnoho dni po konzume drogy. Kokaín Kokaín je prirodzenym alkaloidom.3S. 2. po dlhodobejsom pravidelnom uzivani je dokonca mozno napriklad v moci tieto stopy detekovat este tyzdne po poslednej aplikacii drogy.2R.3S)-3benzoyloxytropán-2-karboxylát. kde bol kokain pouzity ako prve lokalne anestetikum pri malych chirurgickych zakrokoch ci vysetreniach na oku. chemický vzorec je: Najcastejsimi konzumnymi formami tejto drogy su hydrochlorid kokainu (kokaíniumchlorid). v cistom stave biely. ziskaným z kríkovitej rastliny koka (Erythroxylon coca).

Rohypnol a i. tzv. chinin. Zvysuje sa komunikativnost. prchave haluciancie az stihomam. storocia hladali nahrady. podozrievavost. obvykle znecisteny roztok sa aplikuje injekciou do zily (intravenozne). Crack sa vacinou fajci v jednotlivych davkach („hit“) okolo 25 – 50 mg. docasne sa prejasnuje nalada. pokial prvokonzument nepocituje silne ucinky po prvej davke. Slangovo sa praskova droga s obsahom kokainiumchloridu nazyva „koks“. ktora nasleduje. vycerpanost. co sa podarilo okolo roku 1900 syntezou latok benzokaín a prokaín (Novocain). Tato forma drogy (jemny biely prasok.) alebo aj s alkoholom („kokaetylén“) su este nebezpecnejsie . u toxikomanov s navykom i viac. Docasne ustupuje pocit hladu a smadu. charakteristickeho zapachu. co ma spolu so znecitlivujucim ucinkom niekedy za nasledok „zachripnutost“ hlasu. ktore nezriedka konci smrtou. Intoxikovany ma pocity velikasstva. ako pociatocne euforizujuce a stimulacne ucinky kokainu a mnoho konzumentov. velmi dobre rozpustny vo vode) byva podla povodu rozne koncentrovana (obsah kokainiumchloridu moze kolisat medzi 10 a vyse 90%. v ktorych sa konzument snazi drogu zahrievat plamenom zapalovaca bez toho.jeho vysoku toxicitu a aj navykovost sa od konca 19. zrychluje sa pulz a krvny tlak. Jedntlive konzumne davky kokainu sa podla cistoty a davky drogy pohybuju medzi ca. sliznice lahko vysychaju. silne sa rozsiruju zrenice. vztahovacnost a niekedy az kratke psychoticke ci bludne fenomeny (chorobna ziarlivost. Tieto neprijemne priznaky sa dostavuju takmer s takou pravidelnostou. Druhou. v Europe menej beznou konzumnou formou tejto drogy je volna baza. aby drogu spalil (tzv. s benzodiazepinovymi trankvilizermi (Diazepam. podrazdenost. Je to tuha. pripadne aj kombinaciami s inymi drogami. neobvyklych az nadludskych schopnosti a byva celkovo so sebou mimoriadne spokojny. ale aj injekciami vodneho roztoku latky. ked ucinok predoslej davky zacina vyprchavat. ako napriklad s opioidmi (kokaín + heroín = „Speedball“). zvyraznuju sa reflexy. ci potieranim sliznic. Vnimanie sa zostruje. pocity uzkosti. v strednej Europe sa tato droga zatial prilis nesiri. Niekedy sa crack. Ucinky trvaju vo vseobecnosti kratko. sadra a rozne podrvene tablety) a uziva sa najcastejsie snupanim. lahko moze dojst k predavkovaniu. Opakovana konzumacia kokainu znacne zatazuje obehovy system a srdce. „sneh“. neprijemne pocity. ze prvokonzument si nemusi vacsinu ucinkov na sebe vsimnut a aj prijemne pocity opojenia sa mozu zacat dostavovat az po opakovanom uziti drogy. alebo i viac mg kokainu. ci kokainistov (toxikomani s navykom na kokain) ich zahana opakovanou aplikaciou kokainu. „puder“. ale i paracetamol. ktore by vyvolali lokalnu anesteziu bez euforizujucich a inych psychotropnych ucinkov. je vsak mimoriadne nebezpecne. ci „kacko“. paranoia). fyzicka aktivita aj libido. Treba poznamenat. Charakteristicky je silne euforizujuci ucinok. Ucinok drogy sa pri snupani dostavuje circa behom 2 minut. s pridavkom slabej kyseliny rozpusti za varu na lyzicke vo vode a vzniknuty. lidokain. rychlost myslienok. Uziva sa najma fajcenim cez specificke sklenene fajky. po snupani drogy vyprchaju behom priblizne 30 – 45 minut. crack. „linka“ kokainu priblizne 80 – 100 alebo i viac mg. obvykle do 10 . je depresivna nalada. kombinacia kokainu s inymi drogami. manitol. uzivat dalsi kokain.15 sekund. vaporizacia). Crack je rozsireny najma v Severnej Amerike. ked si na jej ucinky mozog a organizmus „zvykne“. riedena („sekana“) roznymi tzv. charakteristicke pre fazu intoxikacie. podobne ako heroin. 25 a 150 mg. adulterantmi (najcastejsie laktoza. spojeny s pocitom psychickeho i fyzickeho povzbudenia a bystrosti. na dotyk trochu mastna latka svetlozltej farby a slabeho. podla cistoty to moze byt 15 – 80. po injekcii ci fajceni cracku uz po 15 – 20 minutach. Xanax. ako aj CNS a moze viest az k zivot ohrozujucim stavom ako napriklad hypertenzna kriza (kriticky zvyseny systolicky i diastolicky krvny tlak s rizikom porazky alebo infarktu). po injekcii alebo fajceni cracku omnoho rychlejsie. takmer nerozpustna vo vode. ktore okrem lokalneanestetickeho ucinku a jazykoveho zakladu nazvov nemaju s kokainom spolocne nic. srdcove arytmie a epieltpoidne (epilepsii podobne) zachvaty krcov. Pri snupani je obvykla davka. z coho vyplyva riziko predavkovania).

ako tromboflebitida (zapal zil).). Ecstasy. nez vacsina ludi. „predbehol ho“ len heroin. ak sa droga snupe spolocne jednou rurkou (vela ludi nevie. HIV az po sepsu (otrava krvi. co ma za nasledok zu spominane depresivne a uzkostne priznaky po vyprchani euforickej fazy intoxikacie kokainom. endokarditida (zapal vnutornych srdecnych blan). ktore mozu skoncit trvalym zdravotnym alebo mentalnym postihnutim alebo aj smrtou. mozu sa objavit i myslienky na samovrazdu. pri castom snupani kokainu dochadza k tvorbe vredov az perforacii (prederaveniu) nosnej prepazky. Ilegalne produkovany a predavany kokain predstavuje jeden z najvacsich problemov v krajinach tretieho sveta. naladu a psychomotoriku cloveka. z ucinkov primesi v droge a jednak zo sposobu uzivania drogy. chatraniu organizmu a porucham osobnosti. v istej casti limbickeho systemu okrem toho sposobuje zvysena dostupnost dopaminu i aktivaciu „centra odmeny“. Podla studie. mozna je i priama kontaminacia drogy choroboplodnymi mikrobmi. ze niektori kokainisti si kvoli tomu museli dat implantovat protezu nosnej prepazky. z necistych povrchov (verejne zachody apod. ze pozicanim si „rurky“ na snupanie sa mozu nakazit napriklad virusovou hepatitidou). kde sa ho vacsina konzumuje. deplécia („vyplytvanie“) rezerv neurotransmiterov pocas kokainovej euforie. hlavne vplyvom ischemie (nedostatocnej vyzivy obehom) v dosledku stiahnutia krvych ciev. Kokain byva povazovany za „modnu drogu vysokej spolocnosti“. zverejnenej v marci 2007 v renomovanom britskom lekarskom casopise The Lancet skupina expertov ohodnotila kokain ako druhu najnebezpecnejsiu drogu v Britanii. Vsetky tieto infekcne komplikacie mozu koncit smrtelne. Pri snupani kokainu je mozny prenos roznych infekcnych ochoreni. Pri injekcii drogy okrem toho hrozia rizika septicke. kolapsu ci prasknutia cievy vplyvom vysokeho krvneho tlaku. vratane tzv. ci predavkovaniam. Zdravotne rizika siahaju od skod na srdcovocievnom systeme cez riziko zachvatov. Dopamin posobi aktivujuco. ktore riadia bdelost. V mensom rozsahu blokuje spatný transport (angl. v skutocnosti vsak jeho uzivanie vedie casto k silnej psychickej zavislosti. cim sposobuje zvysene uvolnovanie dopaminu z presynaptickej membrany do synaptickej strbiny a dalej blokadou spatnych transporterov dopaminu. Okrem tychto ucinkov na spravanie a prezivanie ma kokain i centralne sympatomimeticky (stimulujuci sympathicus) ucinok. MDMA. ktori ho beru. Okrem toho. Rizika zneuzivania kokainu vyplyvaju jednak z jemu vlastnych ucinkov. Clovek je mrzuty. co ma dalsi dopad najma na stimulacnom a euforickom ucinku. co sa prejavuje vegetativne: zrychlenie tepu. zrychlenie dychania. kde sa produkuje i vo vyspelych krajinach. 3. Extáza . tieto dva efekty maju za dosledok prudke zvysenie dostupnosti neurotransmiteru dopamin na synapsiach v tych castiach mozgu. polytoxikomanie) a nezriedka vedie taketo kombinovanie tvrdych drog k vaznym otravam. hepatitid (infekcne zltacky). perikarditida (zapal vonkajsich srdcovych blan). vedu casto k tazkym kombinovanym zavislostiam (tzv. Kokain je i v malych davkach zdravotne rizikovejsi. psychiatrickych poruch az po zivot ohrozujuce stavy a ochorenia. podrazdeny a depresivny. Charakteristicka je tzv. Psychotropne ucinky kokainu byvaju vysvetlovane jednak jeho naviazanim na presynapticke dopaminove autoreceptory neuronov v urcitych castiach CNS (najma limbicky system a mezolimbicke drahy). „re-uptake“) i neurotransmiterov noradrenalinu a serotoninu. co ma za nasledok pocity silnej euforie (toto centrum byva aktivovane napriklad pri orgazme alebo prekvapivom zazitku stastia s velkou afektivnou odozvou). syndromu nahlej smrti („sudden death syndrome“) v dosledku zlyhania srdca. Je zname. infekcia siriaca sa celym krvnym obehom). vazokonstrikcia (stiahnutie krvnych ciev) a zvysenie krvneho tlaku (ucinky. vie. podobne ucinkom adrenalinu).nez jednotlive drogy samy o sebe.

Jej strukturny vzorec je: . rokov tajne sluzby pocas hladania latok. amfetaminov a tryptaminov.3]dioxol-5-yl)-Nmetylpropán-2-amín. znamu aj ako Ecstasy. rozporuplnym vyskumom roznych psychotropnych latok zo skupin fenetylaminov. ktory neskor dostal prezyvku „otec extázy“ a svojim.4-metylendioxymetamfetamin. alebo zlocincov („serum pravdy“) narazily na pozoruhodny. Prvy krat syntetizovana bola pravdepodobne zaciatkom 20. ktore by mohli byt napomocne vo vypocuvani cudzich agentov. Koncom 50. obsoletneho nazvu 3. storocia nemeckymi chemikmi. ktory zverejnil v serii knih sirokej verejnosti.Tato skratka oznacuje jednu z najpopularnejsich syntetickych drog poslednych 20 rokov. bola sucastou patentu nemeckej farmaceutickej firmy Merck z roku 1912. izosafrol alebo piperonal. ktory sa prejavoval takmer uplnym vymiznutim agresivity subjektu pocas ucinku drogy. syntetizovana obvykle z latok ako safrol. Alexander Shulgin. Jeho entuziazmus pri pokusoch s uplne novo syntetizovanymi halucinogenmi a inymi psychotropnymi latkami na sebe a svojich blizkych mu sice zabezpecili status symbolu a nekriticky obdiv u casti verejnosti. sucasna nomenklatura IUPAC pomenuva tuto zluceninu ako 1-(benzo[d][1. biochemie a chemie psychotropnych latok. Chemicky je MDMA skratkou starsieho. si vysluzil poziciu najvyssej odbornej autority v oblasti syntetickych „psychedelik“. rokov MDMA „znovuobjavil“ americky chemik Dr. Vysledky tychto vyskumov vsak boli pochopitelne tajne a vacsina odbornej ani laickej verejnosti o tychto vyskumoch a latkach vtedy nic nevedela. pre stimulanty (MDA i MDMA su derivaty amfetaminu) neobvykly „pacifizujuci“ ucinok. zdalo sa. komplexny psychotropny ucinok chemicky velmi blizko pribuznej latky MDA (lisi sa od MDMA len absenciou jednej metylskupiny). Zaciatkom 60. Toto terapeuticke uplatnenie vsak nikdy nenasla a takmer 50 rokov bola tato molekula zabudnuta v archivoch. Je to plne synteticka latka. Tato latka po podani zdravemu cloveku nielen zvysila jeho komunikativnost s inymi osobami. ktory pojednaval o derivatoch amfetaminu s potencialnym vyuzitim ako anorektika (lieciva na potlacenie chuti do jedla pri liecbe obezity). avsak jeho odborna kompetencia tym neutrpela a je dodnes povazovany v odbornej verejnosti za jedneho z veducich expertov v oblastiach organickej syntezy. ze zvysovala i schopnost vcitit sa do prezivania inej osoby (empatie) a javila zvlastny.

-depresivne nalady -niekedy az paranoidne stavy Mechanizmus ucinkov MDMA na molekularnej/bunecnej urovni nie je plne objasneny. podobne ako kokain a amfetaminy. vzacne po vyssich davkach vizualne pseudohalucinacie -mierny az vyrazny narast telesnej teploty. veduci k skripaniu zubami (bruxizmus) -narast krvneho tlaku a pulzu -zvysene potenie -narusenie rovnovahy hladin elektrolytov (hlavne sodika) -nespavost -poruchy videnia. su obvykle rozne velke tablety roznych farieb a s roznymi emblemami. z tohto efektu vychadza psychostimulacny ucinok MDMA. MDMA zaroven ma ucinok (aj ked slabsi) i na dopaminove a noradrenalinove receptory a posobi preto. ako bolo popisane pri kokaine. tj. ci prezivanie -zvysena potreba pohybu. Ucinky zahrnaju -zosilene prezivanie pozitivnych emocii -zvysenu sociabilitu s pocitmi blizkosti inych ludi a zvysenim empatie (empatogenny a entaktogenny ucinok) -pocit blaha -euforia -pocit lahsieho nahladu a vhladu -znizene negativne reakcie na stresujuce a traumatizujuce zazitky.5 mg/kg) latky peroralne (zhltnutim tablety. podobne. Ich ucinky na organizmus a CNS sa mierne odlisuju. ze tablety extazy casto okrem hydrochloridu MDMA obsahuju i ine. senzoricke) -znizenie chuti do jedla -niekedy psychomotoricky nepokoj. ako napriklad 1-(3-chlorfenyl-)piperazin. Je nutne poznamenat. ze MDMA sposobuje s limbickom systeme a inych castiach mozgu zvysene uvolnovanie neurotransmiteru serotonin. niekedy naopak klud a uvolnenost -krc zuvacieho svalstva (trizmus). vrcholia za 1 – 2 hodiny a trvaju 3 az 6 hodin. Bezne byvaju uzivane davky okolo 80 – 150 mg (respektive 1 – 1. kofein. majuci v molekule jedno achiralne centrum a existuje preto v dvoch enantiomeroch: (R)-MDMA a (S)-MDMA. ale len v intenzite jednotlivych efektov. s ktorou sa uzivatel stretava. niekedy i snupanim. Po peroralnom prijme drogy sa prve ucinky dostavia obvykle behom 30 – 60 minut po uziti. pomerne dobre rozpustne vo vode. v dosledku neselektivnej syntezy drogy. efedrin. velmi dobre vo vriacej vode. malo v alkoholoch a skoro vobec v nepolarnych rozpustadlach. -vycerpanost. Dolozene je. Aj ked najbeznejsia konzumna forma drogy. akusticke. cista forma drogy predstavuje biele krystaliky hydrochloridu MDMA. Deplécia (vyplytvania) transmiterov. centralne sympatomimeticky. ktoreho ucinky na psychicku a chovanie ciastocne vysvetluju pozorovane ucinky. resp. paracetamol. Ilegalne vyrobena a distribuovana extáza obvykle obsahuje racemat. co moze mat za nasledok neprijemne psychicke stavy po uplynuti bezprostrednych ucinkov drogy.Je to pomerne jednoduchy bicyklicky sekundarny amin. . taktilne. Charakteristicka je po uplynuti ucinkov drogy tzv. prasku). niektore psychotropne a dokonca toxicke latky. oba enantiomery. rozne psychofarmaka a dokonca aj metamfetamin (Pervitín). Okrem toho sa da pozorovat -silne rozsirenie zrenic (mydriaza) -zintenzivnene vnimanie zmyslami (vizualne. Po odozneni ucinkov sa dostavuju: -skleslost.

obvykle vobec.5-trimetoxyfenyl-)-etánamín. ktory poskodzuje oblicky (rabdomyolýza). Dalsim problemom je. rozvrat vnutorneho prostredia organizmu az smrt. To moze mat za nasledok dehydrataciu. k tomu dochadza na zaklade zmien vylucovania hormonov adiuretin (vazopresin) a aldosteron. lieky proti Parkinsonovej chorobe. preto by mala pri zacinajucich naznakoch byt v kazdom pripade privolana zachranna sluzba. Boli zadrzane tablety extazy. Meskalín Meskalin je halucinogenny alkaloid niektorych stredoamerickych kaktusov rodu Lophophora. Neda sa vsak vychadzat z toho. poruchy srdecneho rytmu a pri piti vela vody i tzv. Neliecena maligna hypertermia ma vysoku umrtnost. tazsie formy su spojene s motorickym nepokojom. Ludia s navykom vsak mavaju velke tazkosti drogu prestat uzivat. niekedy este toxickejsie nez MDMA. Dalsou. aj ked zriedkavou. vysoka horucka velmi zatazuje srdce a mozu sa dostavit i zachvaty krcov. ale i niektorymi liekmi (psychofarmaka. napriklad alkoholom. svalovymi zasklbmi a zahmlenym vedomim. avsak minimalne v jednej studii bola skumana latka miesto MDMA zamenena za metamfetamin. Tieto latky su toxickejsie nez MDMA v porovnatelnych davkach. svalove tkanivo zacina odumierat a rozpadat sa. niektore studie z 90. Tazsie sa preto predchadza predavkovaniu. ale obsahovali metamfetamin (pervitin) a rozne piperazinove derivaty ako napriklad 1-(3chlorfenyl-)piperazin alebo 1-(3-trifluormetylfenyl-)piperazin. somaticka (telesna) zavislost nebyva obvykle pozorovana a aj abstinencne symptomy su vacsinou mierne. Jedna sa o jednoduchy alkaloid s fenyletylaminovou kostrou. 4. Pri otrave vodou hrozi kolaps a v extremnom pripüade i smrt. co spochybnuje vysledky studie. Chemicky je to 2(3. niektorymi rastlinnymi drogami (harmala). Skutocnu davku MDMA v tablete pozna uzivatel len velmi vynimocne. horucka. Jedna sa v podstate o toxicitu prilis vysokych hladin serotoninu v CNS a ostatnom organizme. Rovnovaha elektrolytov je aj po obvyklych davkach narusena.4.). Lahke formy syndromu prebiehaju s menej zavaznymi priznakmi ako nevolnost. Malígnej hypertermie. ze opakovane uzivanie MDMA nesposobuje chronicke skody. Dalsim vegetativnym neziaducim ucinkom MDMA je zvysovanie telesnej teploty. obeh. zvracanie a bolesti hlavy. Nebezpecna moze byt kombinacia MDMA s inymi drogami. koma. “otravu vodou” (pri hyponatrémii). do obehu sa dostava volny myoglobin zo svalovych buniek. bez chiralnych centier. rokov poukazovali na mozne morfologicke a funkcne skody na tkanive CNS. len to nie je zatial dostatocne dolozene. vacsinou len malo vyznamnemu. MDMA je navykovy. ze tablety mozu obsahovat ine latky. regulaciu telesnej teploty a serotonergnych ucinkov latky. tzv. Prvy krát izolovany bol roku 1896 nemeckym chemikom Arthurom Heffterom z kaktusu Lophophora wiliamsii („Peyote“). Pri malígnej hypertermii stupa telesna teplota nad 40.5 – 41°C. niektore lieky na tuberkulozu atd. serotoninovy syndrom. Chronicka toxicita po opakovanom uzivani MDMA je diskutabilna. tazke formy sprevadzaju okrem uvedenych priznakov zachvaty krcov. Syntezu prvy krat vykonal Ernst Späth roku 1919. dokonca i niektorymi bylinami (napriklad lubovnik bodkovany). kolapsove stavy. chemicka struktura je: . ktore obsahovali malo alebo ziadny MDMA. ale niekedy ustiacemu do nebezpecneho stavu. mozna je psychicka zavislost. neznameho obsahu MDMA alebo aj inych ucinnych latok a z ucinkov MDMA na rovnovahu elektrolytov. pokial sa nahodou na trhu objavia tablety extazy s vysokym obsahom MDMA a tieto su uzite ako obvyle. Hladina sodiku v plazme moze klesnut (hyponatrémia) i stupnut (hypernatrémia) pod/nad fyziologicke hodnoty. poruchy obehu.Rizika spojene s uzivanim extázy vyplyvaju hlavne z pofidernej kvality a zlozenia tabliet. komplikaciou je tzv.

35 – 36°C). prehlbenie a zrychlenie dychu. menej bezny je hydrochlorid meskalínu (meskalíniumchlorid). ked nie je znamy presny obsah meskalinu. silne halucinogenne davky su 300 a viac mg p. silne zasadita. subjektivne zdanlive spomalenie priebehu udalosti (minuty sa mozu zdat hodiny) . vanilin. syringaldehyd. Volna baza meskalinu je biela. to zodpoveda zhrube davke 200 – 600 mg meskalínsulfátu p. -silne vizualne pseudohalucinacie az halucinacie.o. Droga je najcastejsie uzivana oralne. s velmi zivymi. nevolnost. nakolko ucinok sa dostavuje az po niekolkych hodinach a davka sa tak da tazko odhadnut pocas uzitia drogy. pohyblivymi a premenlivymi obrazcami a viziami. zavrate. noradrenalin a hormonu adrenalin. niekedy az neprijemne a rusive.o. Davky nad 700 mg byvaju uz znacne toxicke. Chemicky sa meskalin podoba do istej miery transmiterom dopamin. pocit „stratenia sa“ v priestore. Ucinky zahrnaju: -spociatku nepokoj. kde bezne rastu meskalinove kaktusy (Mexiko. mydriaza (rozsirenie zrenic). po poziti sa prve ucinky dostavuju behom 1 – 3 hodin. V oblastiach.Droga sa obvykle vyraba synteticky. plny ucinok trva 6 – 12 hodin a potom odoznieva. pier a jazyka. ako kyselina gallová. nez pozivanie rastlinnej drogy (susenych kaktusov) alebo vyvaru z nej.. zlta az nahnedla (oxidaciou vzduchom) krystalicka masa lahko sa topiaca na olejovitu kvapalinu (b. potom -masivny halucinogenny ucinok. ziskana neutralizaciou volnej bazy meskalinu kyselinou sirovou a krystalizaciou soli. Napriek tomu ale jeho hlavny efekt spociva pravdepdobne v ucinkoch na serotoninove drahy a receptory (vid dalej). juhozapad USA) sa niekedy meskalin extrahuje z rastlinnej drogy rozpustadlami. charakteristckeho zapachu. nakolko je struktura jednoducha. trimetoxybenzaldehyd alebo aj para-krezol. Bezna forma drogy. bodu varu 180°C. ktory vsak nebyva vacsinou pocitovany uzkostlivo ci stiesnujuco -velke az extremne zosilenie vnimania vsetkych zvukov. Davkovanie cistej soli meskalinu je presnejsie. ktora je uzivana je siran meskalínia (meskalíniumhemisulfát). synteza je nenarocna a da sa vykonat z roznych latok. na vzduchu pohlcuje vlhkost a oxid uhlicity a tvori tak krystalicky uhlicitan meskalínia.. -strata pojmu casu. pocit „brnenia“ koncatin.t. Ako ucinne davky sa uvádzajú davky 3 – 5 mg/kg oralne.

respektive osobnostou „kolektivnou“. O tri dni neskor. uzkost. avsak 5 rokov si nikto nevsimol neobvykle silne psychotropne ucinky tejto latky. ktore pripisoval tomu. niekedy stavy podobne katatonii (=psychoticka neaktivita. Davkovo je menej potentny. LSD (LSD-25. respektive ich kyselinoveho zvysku. Aktivacia tychto receptorov v limbickom systeme. Depresivne stavy az poruchy po uziti/uzivani meskalinu sa vyskytuju tiez. co viedlo k silnym psychotropnym ucinkom s mimoriadne intenzivnym halucinaciam a viziam. 5. od 400 – 600 mg p. Dietylamid kyseliny (R)-lysergovej) LSD (dalej lysergid) je zrejme najznamejsi halucinogen. 19.) skor inhibicia. Je to polosynteticka latka. psychoticke reakcie) -riziko indukcie (vyvolania. Pri praci s touto latkou roku 1943 Hofmann pocitil neobvykle ucinky. jeho uzivanie vsak moze sposobit rozne psychicke poruchy.000 – 5. navodenia) psychozy.o. vnimanie skrytych asociacii a vztahov. Prvy krat ho syntetizoval A. spolocnou celku) a derealizacie („odputanie sa od vnimanej reality“) -zrycheny pulz a kolisavy krvny tlak. apríla 1943 pokusne uzil 250 µg (0. Hofmann v roku 1938 v laboratoriach svajciarskej farmaceutickej firmy Sandoz. ze sa male mnozstvo latky pri praci vstrebalo kozou. ale predovsetkym psychicke. skoro vo vsetkych krajinach vyspeleho sveta. Firma Sandoz robila vyskum tejto latky v spolupraci s psychiatrami a psychologmi najskor v Svajciarsku. meskalin. strata zabran. vratane Ceskoslovenska. ale niekedy aj uzkosti az panicke stavy -v halucinogennych davkach potlaca hlad. ktore sa mimo intoxikacie nejavia vobec -redukcia vlastnych. zazitky depersonalizacie („odputanie sa“ od vlastnej osobnosti. rokov sa tento vyskum . kde sa prve vyskumy lysergidu uskutocnili uz zaciatkom 50. spojena s ochudobnenim az ustatim myslienkoveho toku a telesnou rigiditou) -vizionarske zazitky. v davkach. a 60. ale trpi napriek tomu nespavostou. co sa intenzity ucinku tyka.o.000 nasobne ucinnejsi.000 25 g) vínanu lysergidu. u predisponovanych jedincov (ochorenie v rodine) moze sposobit az manifestaciu schizofrenie. kyseliny (R)-lysergovej. prefrontalnom kortexe a inaych strukturach vyvolava mnohe z priznakov meskalinoveho opojenia. rokov (vtedy este importovany svajciarsky preparat Delysid od fy. docasnej aj dlhodobej -silne znizena schopnost usudku a logickeho jednania. prirodzenych emocii -euforia.) sa mu pripisuje isty afrodiziacny ucinok -riziko „bad trip“ (subjektivne zle sa vyvijajuca intoxikacia s psychopatologickymi fenomenmi ako strach. po druhej svetovej vojne i mimo Svajciarska.) stimulacia psychomotoriky.o. Mechanizmus ucinku meskalinu nie je plne objasneny. az strnulost. napatie.25 mg = 0. prechodnu alebo dlhodobu. Predpoklada sa. Je to jeden z najsilnejsich halucinogenov. ze v roznych castiach mozgu posobi agonisticky (aktivujuco) na postsynapticke serotoninove receptory subtypu 5HT2A. silne narusene reakcie -zmeny vnemu vlastneho tela a osoby. ako vsetky halucinogeny. 200 – 400 mg p. Sandoz) a pocas celych 50. LSD je na davku asi 1. asi od roku 1944. nizsich ako obvykle halucinogenne davky (napriklad 25 – 100 mg p. Lysergid. -po uplynuti primarneho ucinku drogy je clovek casto vycerpany. rozvolnenie asociacii. moze vyvolat psychozu.-v nizsich davkach (ca. „magicke vedomie“. Navykovy v povodnom zmysle (psychicka a/alebo somaticka zavislost na latke) meskalin nie je. vo vyssich davkach (ca. jednak mozne toxicke poskodenie pecene (aktivne davky su pomerne velke a z velkej casti je latka odburavana v peceni). odvodena chemicky od alkaloidov namelu (ergotove alkaloidy). Hlavne rizika uzivania meskalinu su jednak poruchy srdecneho rytmu. jej „splynutie“ s prostredim. pasivita. smad (neklesa vsak potreba tekutin!) aj libido.

6. zhruba od roku 1965 sa lysergid zacal dostavat medzi beznu populaciu. vedeny CIA v 50. v dosledku coho bola statnym farmaceutickym monopolom SPOFA zapocata vyroba vlastneho. skutocny rozmach jeho uzivania na „rekreacne ucely“ sa dostavil koncom 60.7.8. rokov. rokoch).9-hexahydroindolo[4. rokov v zavode v Roztokách u Prahy.9R)-N.rozsiroval a zintenzivnoval. a zaciatkom 60. psychologovia. a 60. rokov lysergid pouzivali takmer vylucne len vedci.3-fg]chinolín-9-karboxamid. chemická struktura je: .N-Dietyl-(R)-lysergamid.6a. Pocas 50. Vyskum halucinogenov vratane lysergidu prebiehal aj v tajnych programoch informacnych sluzieb (napriklad projekt MKULTRA. Chemicky je LSD/lysergid N.Ndietyl-7-metyl-4. psychiatri a umelci. systematicky nazov je (6aR. ceskoslovenskeho lysergidu zaciatkom 60.

asi 30 – max.o.). podobne ako ine „klasicke“ halucinogeny (meskalin. „drogova psychoza“. Najnizsie este psychotropne davky lysergidu sa pohybuju okolo 25 – 30 µg (0. „papier“). „bad trip“. pri konfliktnych situaciach s inymi ludmi) atd. casto euforicka nalada so sklonom k smiechu.Droga v cistej podobe obvykle predstavuje biele lesknuce sa krystáliky lysergidtartratu (vinan LSD).. „krystal“). iste je. bezne uzivane davky byvaju dnes okolo 50 – 100 µg (jeden papierovy „trip“ obvykle obsahuje 35 – 50 µg lysegidu.o. 150 µg lysergidu p. od spokojnej euforie cez uzkost az po (relativne zriedka) agresivitu a depresivne ladenie (castejsie. bohate farebne vizie a obrazce so zavretymi a neskor i s otvorenymi ocami. silne a vyrazne obmedzenie usudku. na rozdiel od napriklad extázy. Celkova doba bezprostrednych ucinkov jednej davky lysergidu je tak asi 10 – 12 hodin. Lysergid je velmi citliva latka. znehodnocuje sa posobenim svetla. ze v koncentraciach. chutovych. kde posobi plnu aktivaciu (agonista). a 5. alebo minitabletku („microdot“. DOM. psychoticke reakcie. casu a priestoru -lahka premenlivost nalady. zvyraznenie vnemov (dotykovych. potom nastupuje -halucinogenny ucinok. alebo napusteny na savy papier („trip“. 5 – 6 hodin.o.j. paranoie. vlhkosti a prilis nizkeho alebo vysokeho pH. Okrem toho aktivuje v mensej miere i dopaminove receptrory subtypu D2. obvykle ale ako vodny ci alkoholovy roztok. kde posobi ciastocnu aktivaciu (parcialny agonista) a na subtyp 5HT2A. „zelatina“). pomaly odoznievaju pocas dalsich ca. zelatinovy stvorcek („zele“. alebo sa nemeni -rozne neprijemne az nebezpecne psychicke reakcie.. chloru vo vodovodnej vode. zriedka viac). t. niekedy ale i steisnena nalada s naznakmi uzkosti -zmeny vnimania seba: depersonalizacie. zeny citlivosti na dotyk. derealizacie. ktory je tym vyraznejsi. kysliku. DOB. manicke alebo depresivne stavy. agitovanost (nepokoj s napatim). Ako ucinky sa prejavuju: -najprv pocit lahkej zavrate. nez agresivita) -mierny narast telesnej teploty a pulzu. D3 a D4. ako uzkost. cuchovych a hlavne vizualnych a sluchovych).025 – 0. vrcholia medzi 1. zosilene vnimanie hudby a vizualneho umenia -mysticke a spiritualne zazitky. vysoke davky su viac ako 250 µg lysergidu p. kolisajuca nalada. cim vyssia davka bola uzita. ze su dosledkom intoxikacie) ale aj halucinacie (clovek ich vnima ako „realitu“). Prave aktivacii serotoninovych receptorov subtypu 5HT2A v istych castiach mozgu sa pripisuje hlavny podiel na halucinogennych ucinkoch lysergidu. -psychostimulacny ucinok (povzbudivy) -zvysene asociativne a kreativne myslenie. az sa stanu neucinne. tryptaminy atd. ktory sa predava bud v malych ampulkach. mziky pred ocami. Za nizke mozno povazovat dávky okolo 0.5 – 1.. Periferne posobi . logickeho jednania a primeranych reakcii (riziko naprikladv doprave. alebo zaciatok „pravej psychozy“ z okruhu schizofrenie a podobne). -riziko iniciacie ci indukcie psychozy (docasna. „magicke myslenie“ -rozsirenie zrenic (mydriaza) -bizarne asociacie a recove spojitosti -zvysena produkcia slin -neobvykle vnimanie vlastneho tela. naopak obmedzene logicke a precizne myslenie -zostrenie zmyslov. tvarov a objektov -zmeny nalady. Preto. priestorova distorzia („pokrivenie“) predmetov. lysergid obsahujuce drogy casom stracaju aktivitu.03 mg). ktore vznikaju v CNS po uziti beznych konzumnych davok sa viaze na serotoninove receptory subtyp 5HT1A.5 µg/kg. afektivneho rozpolozenia. Ucinky strednych davok lysergidu sa prejavuju behom 20 – 60 minut po uziti drogy. krvny tlak mierne kolise. stredne davky su okolo 150 – 250 µg lysergidu p. Mechanizmus ucinku lysergidu nie je plne objasneny. hodinou po uziti a postupne. bezne su -vizualne (opticke) pseudohalucinacie (clovek si uvedomuje. tepla.

pokial nebol uzivany zenou pocas tehotenstva. . jednak moze i jednorazove uzitie lysergidu vyvolat rozne psychicke poruchy. a 70. cievy a organy) a uterotonicky (zvysuje napatie a sposobuje kontrakcie svalov maternice). ci je to dosledok uzivania drogy. nez u celej populacie. priebeh ucinku drogy nemozno s istotou predvidat a moze sa vyvinut tzv. V 60. rokoch predpokladane mutagenne ucinky lysergidu neboli potvrdene a nie su dokazy. od paniky cez depresivne reakcie az po „drogovu psychozu“ a pravu schizofreniu (aj ked vyskyt tejto poruchy je radovo „len“ v percentach u uzivatelov LSD. ktore vyvolavaju minimum somatickych reakcii. riziko je u tehotnych zien. lebo lysergid je psychotropne ucinny uz v davkach. ktore ma nepriaznivu prognozu a tazko sa lieci). „bad trip“ – intoxikacia spojena s neprijemnymi az nebezpecnymi psychickymi priznakmi. kde moze dojst ucinkom lysergidu na maternicu az k predcasnemu porodu ci potratu. je predsa vyssie riziko. ze by lysergid poskodzoval priamo geneticky material alebo zvysoval riziko genetickych defektov u potomstva.mierne adrenolyticky (ciastocne blokuje ucinky adrenalinu a noradrenalinu na periferne nervy. Somaticke. ale v dosledku je to jedno: clovek so schizofreniou trpi na velmi vazne ochorenie. Hlavne rizika uzivania lysergidu su psychicke: jednak. co moze byt velmi nebezpecne ked lysergid uzije tehotna zena. okolnost veduca k uzivaniu drog. alebo proces „nastartovany“ drogou nie je celkom jasne. telesne rizika su v porovnani s inymi drogami relativne nizke.