Chemia niektorých drog a ich úcinky na centralnu nervovu sustavu a organizmus cloveka

Uvod. Ako drogy byvaju oznacovane latky, schopne po uziti pozmenit niektore funkcie organizmu tak, ako si uzivatel zela. Daju sa tak oznacit najroznejsie latky, prevazne vsak tie, ktore sposobuju uzivatelom vyhladavane ucinky na psychicke funkcie, ako su zmeny vnimania, prezivania, vykonnosti, povzbudenie ci uvolnenie, utlm. Drogami su jednak latky bezne uzivane vacsinou populacie a vseobecne tolerovane, ako napriklad alkohol, kofeinove napoje a tabakove vyrobky, dalej niektore rastlinne latky, ako napriklad konopne drogy, rozne alkaloidy a ine, polo- alebo i plne synteticke chemicke latky a aj niektore pomerne jednoduche chemikalie, ako rozne rozpustadla. Mnohe, aj ked nie vsetky, sa vyznacuju navykovostou, schopnostou sposobit pri opakovanom uzivani, ci zneuzivani psychicku alebo aj somaticku (t.j. telesnu) zavislost. Uzivanie, ci zneuzivanie akychkolvek drog moze viest k roznym zdravotnym problemom ci ochoreniam, psychickym i telesnym. Vacsina drog su v podstate jedy a mozu aj preto byt znacne nebezpecne. V tejto praci budem pojednavat o chemizme a zakladnych ucinkoch nasledujucich drog: -kanabinoidy (psychotropne latky konope, zastupene tu latkou delta9-tetrahydrokanabinol) -kokaín (lokalne umrtvujuco a psychotropne posobiaci alkaloid koky) -MDMA (skratka zo stareho nazvu 3,4-metyléndioxymetamfetamin, podla noveho názvoslovia 1-(benzo[d][1,3]dioxol-5-yl)-N-metylpropán-2-amín, ucinna latka ecstasy) -meskalín (psychotropný alkaloid stredoamerických kaktusov rodu Anhalonium) a -LSD (skratka z nemeckeho nazvu Lysergsaeurediethylamid, polosynteticky (=ziskany chemickym spracovanim prirodnych chemickych latok) derivat alkaloidov namelu so silnymi psychotropnymi ucinkami) Slovnik pouzitych pojmov alkaloidy – zasadite organicke latky, obsahujuce amínový dusík, vacsinou rastlinneho povodu a so silnym ucinkom na zive organizmy agonista, agonisticky – ligand (vid dalej), vyvolavajuci na receptore (vid dalej) rovnaky ucinok, ako prirodzeny ligand (vid dalej) antagonista, antagonisticky – ligand, „blokujuci“ na receptore ucinok prirodzeneho ligandu CNS – centralna nervova sustava (mozog a predlzena miecha) derivát – v chémii zlucenina, odvodená od chemickej struktury inej, zakladnej látky ligand – vo farmakochemii molekula, alebo ión, ktorý sa dokaze nekovalentne (intermolekularne, nie kovalentnymi väzbami) viazat na receptor a vyvolat na nom reakciu. lipofilita – vlastnost nepolarnej latky, rozpustnost v tukoch. Obvykle znamena i malu rozpustnost vo vode.

imunomodulacne.6.. Δ9-THC (delta9-tetrahydrokanabinol) Δ9-THC je jedným z tzv.10atetrahydro-6H-benzo[c]chromén-1-ol. hormonalne ucinky. Ucinok sa pri fajceni dostavuje takmer okamzite (behom 10 sekund. jeho strukturálny vzorec je: Droga sa vacsinou uziva fajcenim.8. ktore maju vacsinou roznu biologicku ucinnost (psychotropne. ine cesty aplikacie su neobvykle. ziskanych extrakciou moze tvorit tato latka vacsinu. V cistom stave je to tuha amorfna.Jednotlivé drogy 1. ako hasis (lisovana zivica subtropickych a azijskych kultivarov konope) moze obsah tejto psychotropnej latky dosiahnut az okolo 30 a viac %. v niektorych formach drogy. az 80% hmotnosti drogy. prakticky nerozpustna vo vode. analgeticke. uhlovodikoch a acetone. kanabinoidov. skoro bezfarebna sklovita latka.2% (technicke. odtial ich nazov). podla koncentracie THC v droge.9-trimetyl-3-pentyl-6a. Obvykle davky fajcenim sa pohybuju medzi 5 a 30 alebo viac mg THC. v spracovanych drogach. kanabinoidy su skupinou terpenickych latok rastlinneho povodu (hlavne v rastlinach konope.10aR)-6. ohrievanim mäkkne az sa topi. lipofilna (v tukoch rozpustna) latka. Canabis spp. ci geneticky modifikovane kultivary konope. maximalne do 10 . dive konope) az po vyse 15% (niektore specialne slachtene. Je to nepolarna. Δ9-THC je hlavnou psychotropnou latkou konopnych drog. pestovane velmi intenzivne za ucelom produkcie drogy). Chemicky je delta9-tetrahydrokanabinol (6aR. lepsie v etanole a vyssich alkoholoch. Obsah tejto latky v prirodnom materiale kolise od menej ako 0.). alebo pozitim. brania rastu niektorych bakterii atd.7. podobna konzistenciou kolofonii.

obsahujuce rozne. poruchy pamati a nezriedka bizarne asociacie). látka má teda vseobecne povedane. proti zvracaniu). logickeho uvazovania. riadiacich prezivanie (povznesena nalada. podobne. podobne napriklad schizofrenii. najma na sladkosti. Vacsina tychto ucinkov je reverzibilna. najma sluchove). Nedá sa tvrdit. prve symptomy intoxikacie sa objavuju najskor behom 30 minut. uzkosti. podobne halucinaciam. chronickym psychickym porucham. pravidelni uzivatelia konopnych drog vykazuju niekedy tzv. Hlavne rizika uzivania konopnych drog su psychicke: jednak. ako anadamid a 2-arachidonylglycerol) v roznych castiach CNS. v sucasnosti sa za primarny mechanizmus ucinku povazuje agonisticky ucinok molekuly na endokanabinoidnych receptoroch typu CB1 (prirodzene ligandy: tzv. napriklad sluchovych. cim znizuje influx (tok smerom dovnutra bunky) vapenatych kationov do postsynaptickeho neuronu. tlmive ucinky na prebiehajuce vzruchy medzi neuronmi CNS a aj medzi CNS a ostatnym organizmom. dalej. Po poziti drogy sa ucinok dostavuje s oneskorenim. vnimanie (subjektivne rozsirenie vnimania urcitych podnetov. jednak existuje iste riziko. vznikaju. casto navyse miesanej s tabakom. dobru naladu). zvysene potenie. euforia. Po uplynuti pociatocnych stadii intoxikacie sa dostavuju casto stavy unavy a vycerpanosti. mierny az vyrazny psychomotoricky utlm so zvysenou pohyblivostou („vlacnost pohybov“). potom ustupuje. potencialne skodlive az karcinogenne latky. „amotivacny syndrom“ (lahostajnost k dianiu a osudu seba i okolia). zacervenanie spojiviek. afektivne reakcie. jednak tlmive ucinky konopnych drog mozu predstavovat riziko napriklad v doprave. Akutne ucinky intoxikacie THC (resp. lebo pri horeni rastlinneho materialu. co je alarmujuce. zmeny plynulosti a tempa reci. zriedka nepokoj a stihomam. CNS). dechty. aj ked nie natolko. zvyseny apetit. uvolnenie psychickeho tempa). ci zivice. ucinok obvykle vrcholi po 2 az 4 hodinach a moze pretrvavat i 8 az 12 hodin. Nie zanedbatelne riziko vyplyva i z fajcenia drogy. vratna. subjektivne zlepsene vnimanie hudby. pocit uzkosti. kedy vodic pod vplyvom tychto drog ma podobne spomalene reakcie a usudok. nez vlastne posobenie drogy na organizmus resp. t. Mechanizmus ucinkov THC nie je plne objasneny. pretrvavaju dlhsie. riziko ich vyskytu je vsak statisticky vyssie. . mierne rozsirenie zrenic. ktore niekedy konzument drogy kompenzuje spankom.j. najma u chronckych uzivatelov. apetitu (hlad). prezivania (neprimerane emocne. najma chronicki. ze sa jedna o vnemovy klam).minut) a pretrvava okolo 3 az 4 hodiny. pseudohalucinacie (poruchy vnemov. spojene s vaznymi poruchami vnimania (halucinacie. ako napriklad paranoia) a v tazkych pripadoch aj celkovy rozpad osobnosti). konopne drogy su do istej miery psychicky navykove. niekedy paradoxnu nevolnost a zvracanie (v malych davkach posobi THC skor antiemeticky. Ci samotny konzum konopnych drog skutocne moze psychozu vyvolat u inak psychicky zdraveho cloveka bez dedicnej zataze je sporne. zasnenost. endokanabinoidy. ale niekedy aj uzkostlivost). ako lahko opity vodic. ze intoxikovany clovek vacsinou rozpozna. pomalsie a postupne. ako strnulost. odlisujuce sa od nich tym. obzvlast pri opakovanej konzumacii drogy. „tvrde drogy“ (vid napriklad kokain). ze uzivanie konopnych drog povedie automaticky k tazkym. konopnymi drogami) zahrnaju euforiu (povznesenu. napatia a ohrozenia) a myslenia (bludy. smiech. objektivne meratelne zuzenie vnimania). Tento efekt ma za dosledok utlm excitacnych glutamergnych drah v castiach CNS. ale aj kognitivne-mnesticke funkcie (rozostrenie vnimania. niekedy dokonca dlhsie. niekedy aj menej subjektivne prijemne priznaky. silnymi uzivatelmi konopnych drog vyssi. niektori. ze konzum konopnych drog moze vyvolat vaznejsiu psychicku reakciu ako napriklad panický zachvat alebo v horsich pripadoch psychozu (vazna psychicke ochorenie. statisticky je vsak vyskyt psychoz medzi pravidelnymi. psychomotoriku (spomalenie reakcii. cuchovych a chutovych. ktorych aktivacia posobi proti excitacnym ucinkom L-glutamátu na glutamergnych receptoroch. ako pri fajceni cigariet. neobvykle asociacie. ako tzv. s odoznenim ucinku drogy postupne odoznievaju tiez (aj ked niektore.

silne horkej chuti. Kokaín Kokaín je prirodzenym alkaloidom. kde bol kokain pouzity ako prve lokalne anestetikum pri malych chirurgickych zakrokoch ci vysetreniach na oku. Pre . v cistom stave biely. tento ucinok nasiel uplatnenie v medicine. v tele pretrvavaju ich stopy pomerne dlhu dobu a tieto sa daju dokazat i mnoho dni po konzume drogy. jemne krystalicky prasok bez zapachu. metyl-(1R. po dlhodobejsom pravidelnom uzivani je dokonca mozno napriklad v moci tieto stopy detekovat este tyzdne po poslednej aplikacii drogy. v hrdle ci na malych otvorenych ranach. resp. ktora behom niekolko sekund prejde do znecitlivenia jazyku (lokalne-anesteticky ucinok). ziskaným z kríkovitej rastliny koka (Erythroxylon coca).THC a ine kanabinoidy sa vyznacuju vysokou lipofilitou (rozpustnostou a afinitou k tukom). chemický vzorec je: Najcastejsimi konzumnymi formami tejto drogy su hydrochlorid kokainu (kokaíniumchlorid).5S)-3-benzoyloxy-8-metyl-8azabicyklo[3. Ako cistú látku ho izoloval roku 1860 Albert Niemann.1]oktán-2-karboxylát.3S)-3benzoyloxytropán-2-karboxylát.2R.2.3S. Chemicky je to metyl-(2R. 2. rastucej a pestovanej v tropoch juznej Ameriky a v malej miere i juhovychodnej Azie.

Uziva sa najma fajcenim cez specificke sklenene fajky. ze prvokonzument si nemusi vacsinu ucinkov na sebe vsimnut a aj prijemne pocity opojenia sa mozu zacat dostavovat az po opakovanom uziti drogy. manitol. docasne sa prejasnuje nalada. podobne ako heroin. ktore by vyvolali lokalnu anesteziu bez euforizujucich a inych psychotropnych ucinkov. Ucinok drogy sa pri snupani dostavuje circa behom 2 minut. pokial prvokonzument nepocituje silne ucinky po prvej davke. ked ucinok predoslej davky zacina vyprchavat. Rohypnol a i. sliznice lahko vysychaju. kombinacia kokainu s inymi drogami. v ktorych sa konzument snazi drogu zahrievat plamenom zapalovaca bez toho. vaporizacia). podozrievavost. na dotyk trochu mastna latka svetlozltej farby a slabeho. ale aj injekciami vodneho roztoku latky. Niekedy sa crack. Ucinky trvaju vo vseobecnosti kratko. aby drogu spalil (tzv. v strednej Europe sa tato droga zatial prilis nesiri. prchave haluciancie az stihomam. po snupani drogy vyprchaju behom priblizne 30 – 45 minut. Docasne ustupuje pocit hladu a smadu. Charakteristicky je silne euforizujuci ucinok. je vsak mimoriadne nebezpecne. neprijemne pocity. riedena („sekana“) roznymi tzv. podla cistoty to moze byt 15 – 80. Tato forma drogy (jemny biely prasok. adulterantmi (najcastejsie laktoza. ci „kacko“. Treba poznamenat. „puder“. zrychluje sa pulz a krvny tlak. crack. co ma spolu so znecitlivujucim ucinkom niekedy za nasledok „zachripnutost“ hlasu. neobvyklych az nadludskych schopnosti a byva celkovo so sebou mimoriadne spokojny. velmi dobre rozpustny vo vode) byva podla povodu rozne koncentrovana (obsah kokainiumchloridu moze kolisat medzi 10 a vyse 90%. po injekcii alebo fajceni cracku omnoho rychlejsie. po injekcii ci fajceni cracku uz po 15 – 20 minutach. Crack sa vacinou fajci v jednotlivych davkach („hit“) okolo 25 – 50 mg. „sneh“. fyzicka aktivita aj libido. ci kokainistov (toxikomani s navykom na kokain) ich zahana opakovanou aplikaciou kokainu. ktore okrem lokalneanestetickeho ucinku a jazykoveho zakladu nazvov nemaju s kokainom spolocne nic. s pridavkom slabej kyseliny rozpusti za varu na lyzicke vo vode a vzniknuty. ako napriklad s opioidmi (kokaín + heroín = „Speedball“). obvykle do 10 . Vnimanie sa zostruje. chinin. je depresivna nalada. ci potieranim sliznic. Intoxikovany ma pocity velikasstva. Je to tuha. „linka“ kokainu priblizne 80 – 100 alebo i viac mg. ktore nezriedka konci smrtou. ako pociatocne euforizujuce a stimulacne ucinky kokainu a mnoho konzumentov. uzivat dalsi kokain. pripadne aj kombinaciami s inymi drogami. co sa podarilo okolo roku 1900 syntezou latok benzokaín a prokaín (Novocain). obvykle znecisteny roztok sa aplikuje injekciou do zily (intravenozne). sadra a rozne podrvene tablety) a uziva sa najcastejsie snupanim. Crack je rozsireny najma v Severnej Amerike. ale i paracetamol. Zvysuje sa komunikativnost. 25 a 150 mg. s benzodiazepinovymi trankvilizermi (Diazepam. Slangovo sa praskova droga s obsahom kokainiumchloridu nazyva „koks“. v Europe menej beznou konzumnou formou tejto drogy je volna baza. u toxikomanov s navykom i viac. Druhou. storocia hladali nahrady. podrazdenost. Opakovana konzumacia kokainu znacne zatazuje obehovy system a srdce. tzv. zvyraznuju sa reflexy. Jedntlive konzumne davky kokainu sa podla cistoty a davky drogy pohybuju medzi ca. paranoia).) alebo aj s alkoholom („kokaetylén“) su este nebezpecnejsie . lidokain. Tieto neprijemne priznaky sa dostavuju takmer s takou pravidelnostou. spojeny s pocitom psychickeho i fyzickeho povzbudenia a bystrosti. alebo i viac mg kokainu. silne sa rozsiruju zrenice. srdcove arytmie a epieltpoidne (epilepsii podobne) zachvaty krcov. Pri snupani je obvykla davka. takmer nerozpustna vo vode. ako aj CNS a moze viest az k zivot ohrozujucim stavom ako napriklad hypertenzna kriza (kriticky zvyseny systolicky i diastolicky krvny tlak s rizikom porazky alebo infarktu). rychlost myslienok.jeho vysoku toxicitu a aj navykovost sa od konca 19. ked si na jej ucinky mozog a organizmus „zvykne“. ktora nasleduje. Xanax. charakteristickeho zapachu. pocity uzkosti. z coho vyplyva riziko predavkovania). charakteristicke pre fazu intoxikacie. vztahovacnost a niekedy az kratke psychoticke ci bludne fenomeny (chorobna ziarlivost.15 sekund. vycerpanost. lahko moze dojst k predavkovaniu.

Clovek je mrzuty. V mensom rozsahu blokuje spatný transport (angl. cim sposobuje zvysene uvolnovanie dopaminu z presynaptickej membrany do synaptickej strbiny a dalej blokadou spatnych transporterov dopaminu. co ma za nasledok zu spominane depresivne a uzkostne priznaky po vyprchani euforickej fazy intoxikacie kokainom. pri castom snupani kokainu dochadza k tvorbe vredov az perforacii (prederaveniu) nosnej prepazky. kde sa ho vacsina konzumuje. Charakteristicka je tzv. v istej casti limbickeho systemu okrem toho sposobuje zvysena dostupnost dopaminu i aktivaciu „centra odmeny“. Je zname. psychiatrickych poruch az po zivot ohrozujuce stavy a ochorenia. vratane tzv. infekcia siriaca sa celym krvnym obehom). vazokonstrikcia (stiahnutie krvnych ciev) a zvysenie krvneho tlaku (ucinky. syndromu nahlej smrti („sudden death syndrome“) v dosledku zlyhania srdca. Pri snupani kokainu je mozny prenos roznych infekcnych ochoreni. z ucinkov primesi v droge a jednak zo sposobu uzivania drogy. co ma za nasledok pocity silnej euforie (toto centrum byva aktivovane napriklad pri orgazme alebo prekvapivom zazitku stastia s velkou afektivnou odozvou). ktori ho beru.). ako tromboflebitida (zapal zil). zverejnenej v marci 2007 v renomovanom britskom lekarskom casopise The Lancet skupina expertov ohodnotila kokain ako druhu najnebezpecnejsiu drogu v Britanii. ci predavkovaniam. Psychotropne ucinky kokainu byvaju vysvetlovane jednak jeho naviazanim na presynapticke dopaminove autoreceptory neuronov v urcitych castiach CNS (najma limbicky system a mezolimbicke drahy). Zdravotne rizika siahaju od skod na srdcovocievnom systeme cez riziko zachvatov. MDMA. polytoxikomanie) a nezriedka vedie taketo kombinovanie tvrdych drog k vaznym otravam. zrychlenie dychania. co sa prejavuje vegetativne: zrychlenie tepu. Okrem tychto ucinkov na spravanie a prezivanie ma kokain i centralne sympatomimeticky (stimulujuci sympathicus) ucinok. Extáza . z necistych povrchov (verejne zachody apod. Ilegalne produkovany a predavany kokain predstavuje jeden z najvacsich problemov v krajinach tretieho sveta. ze pozicanim si „rurky“ na snupanie sa mozu nakazit napriklad virusovou hepatitidou). mozna je i priama kontaminacia drogy choroboplodnymi mikrobmi. Ecstasy. Rizika zneuzivania kokainu vyplyvaju jednak z jemu vlastnych ucinkov. „re-uptake“) i neurotransmiterov noradrenalinu a serotoninu. vie. chatraniu organizmu a porucham osobnosti. vedu casto k tazkym kombinovanym zavislostiam (tzv. Kokain je i v malych davkach zdravotne rizikovejsi. Pri injekcii drogy okrem toho hrozia rizika septicke. nez vacsina ludi. deplécia („vyplytvanie“) rezerv neurotransmiterov pocas kokainovej euforie. HIV az po sepsu (otrava krvi. ak sa droga snupe spolocne jednou rurkou (vela ludi nevie. Vsetky tieto infekcne komplikacie mozu koncit smrtelne. mozu sa objavit i myslienky na samovrazdu. endokarditida (zapal vnutornych srdecnych blan). ze niektori kokainisti si kvoli tomu museli dat implantovat protezu nosnej prepazky. perikarditida (zapal vonkajsich srdcovych blan). podobne ucinkom adrenalinu). podrazdeny a depresivny. Kokain byva povazovany za „modnu drogu vysokej spolocnosti“. tieto dva efekty maju za dosledok prudke zvysenie dostupnosti neurotransmiteru dopamin na synapsiach v tych castiach mozgu. ktore mozu skoncit trvalym zdravotnym alebo mentalnym postihnutim alebo aj smrtou. hlavne vplyvom ischemie (nedostatocnej vyzivy obehom) v dosledku stiahnutia krvych ciev. kolapsu ci prasknutia cievy vplyvom vysokeho krvneho tlaku. Podla studie. Dopamin posobi aktivujuco. naladu a psychomotoriku cloveka.nez jednotlive drogy samy o sebe. kde sa produkuje i vo vyspelych krajinach. „predbehol ho“ len heroin. ktore riadia bdelost. Okrem toho. 3. v skutocnosti vsak jeho uzivanie vedie casto k silnej psychickej zavislosti. co ma dalsi dopad najma na stimulacnom a euforickom ucinku. hepatitid (infekcne zltacky).

ktory pojednaval o derivatoch amfetaminu s potencialnym vyuzitim ako anorektika (lieciva na potlacenie chuti do jedla pri liecbe obezity). rozporuplnym vyskumom roznych psychotropnych latok zo skupin fenetylaminov. syntetizovana obvykle z latok ako safrol. biochemie a chemie psychotropnych latok. Alexander Shulgin. zdalo sa. sucasna nomenklatura IUPAC pomenuva tuto zluceninu ako 1-(benzo[d][1. si vysluzil poziciu najvyssej odbornej autority v oblasti syntetickych „psychedelik“. Toto terapeuticke uplatnenie vsak nikdy nenasla a takmer 50 rokov bola tato molekula zabudnuta v archivoch. ktory neskor dostal prezyvku „otec extázy“ a svojim.Tato skratka oznacuje jednu z najpopularnejsich syntetickych drog poslednych 20 rokov. Koncom 50. ktory zverejnil v serii knih sirokej verejnosti. Chemicky je MDMA skratkou starsieho. ktory sa prejavoval takmer uplnym vymiznutim agresivity subjektu pocas ucinku drogy. rokov tajne sluzby pocas hladania latok. znamu aj ako Ecstasy. Jej strukturny vzorec je: . komplexny psychotropny ucinok chemicky velmi blizko pribuznej latky MDA (lisi sa od MDMA len absenciou jednej metylskupiny). obsoletneho nazvu 3. storocia nemeckymi chemikmi. Jeho entuziazmus pri pokusoch s uplne novo syntetizovanymi halucinogenmi a inymi psychotropnymi latkami na sebe a svojich blizkych mu sice zabezpecili status symbolu a nekriticky obdiv u casti verejnosti. rokov MDMA „znovuobjavil“ americky chemik Dr. alebo zlocincov („serum pravdy“) narazily na pozoruhodny. ktore by mohli byt napomocne vo vypocuvani cudzich agentov. amfetaminov a tryptaminov. Vysledky tychto vyskumov vsak boli pochopitelne tajne a vacsina odbornej ani laickej verejnosti o tychto vyskumoch a latkach vtedy nic nevedela.4-metylendioxymetamfetamin. izosafrol alebo piperonal. Prvy krat syntetizovana bola pravdepodobne zaciatkom 20. Tato latka po podani zdravemu cloveku nielen zvysila jeho komunikativnost s inymi osobami. Zaciatkom 60. pre stimulanty (MDA i MDMA su derivaty amfetaminu) neobvykly „pacifizujuci“ ucinok.3]dioxol-5-yl)-Nmetylpropán-2-amín. ze zvysovala i schopnost vcitit sa do prezivania inej osoby (empatie) a javila zvlastny. Je to plne synteticka latka. bola sucastou patentu nemeckej farmaceutickej firmy Merck z roku 1912. avsak jeho odborna kompetencia tym neutrpela a je dodnes povazovany v odbornej verejnosti za jedneho z veducich expertov v oblastiach organickej syntezy.

5 mg/kg) latky peroralne (zhltnutim tablety. Deplécia (vyplytvania) transmiterov. Je nutne poznamenat. MDMA zaroven ma ucinok (aj ked slabsi) i na dopaminove a noradrenalinove receptory a posobi preto. Po odozneni ucinkov sa dostavuju: -skleslost. taktilne. podobne. prasku). malo v alkoholoch a skoro vobec v nepolarnych rozpustadlach. veduci k skripaniu zubami (bruxizmus) -narast krvneho tlaku a pulzu -zvysene potenie -narusenie rovnovahy hladin elektrolytov (hlavne sodika) -nespavost -poruchy videnia. Dolozene je. paracetamol. -vycerpanost. Charakteristicka je po uplynuti ucinkov drogy tzv. ze MDMA sposobuje s limbickom systeme a inych castiach mozgu zvysene uvolnovanie neurotransmiteru serotonin. akusticke. z tohto efektu vychadza psychostimulacny ucinok MDMA. niektore psychotropne a dokonca toxicke latky. ale len v intenzite jednotlivych efektov. co moze mat za nasledok neprijemne psychicke stavy po uplynuti bezprostrednych ucinkov drogy. rozne psychofarmaka a dokonca aj metamfetamin (Pervitín). pomerne dobre rozpustne vo vode. -depresivne nalady -niekedy az paranoidne stavy Mechanizmus ucinkov MDMA na molekularnej/bunecnej urovni nie je plne objasneny. velmi dobre vo vriacej vode. Ilegalne vyrobena a distribuovana extáza obvykle obsahuje racemat. resp. Ucinky zahrnaju -zosilene prezivanie pozitivnych emocii -zvysenu sociabilitu s pocitmi blizkosti inych ludi a zvysenim empatie (empatogenny a entaktogenny ucinok) -pocit blaha -euforia -pocit lahsieho nahladu a vhladu -znizene negativne reakcie na stresujuce a traumatizujuce zazitky. podobne ako kokain a amfetaminy. ci prezivanie -zvysena potreba pohybu. su obvykle rozne velke tablety roznych farieb a s roznymi emblemami. ze tablety extazy casto okrem hydrochloridu MDMA obsahuju i ine. .Je to pomerne jednoduchy bicyklicky sekundarny amin. vzacne po vyssich davkach vizualne pseudohalucinacie -mierny az vyrazny narast telesnej teploty. ako napriklad 1-(3-chlorfenyl-)piperazin. centralne sympatomimeticky. niekedy naopak klud a uvolnenost -krc zuvacieho svalstva (trizmus). ktoreho ucinky na psychicku a chovanie ciastocne vysvetluju pozorovane ucinky. vrcholia za 1 – 2 hodiny a trvaju 3 az 6 hodin. s ktorou sa uzivatel stretava. ako bolo popisane pri kokaine. oba enantiomery. kofein. cista forma drogy predstavuje biele krystaliky hydrochloridu MDMA. Okrem toho sa da pozorovat -silne rozsirenie zrenic (mydriaza) -zintenzivnene vnimanie zmyslami (vizualne. niekedy i snupanim. senzoricke) -znizenie chuti do jedla -niekedy psychomotoricky nepokoj. Aj ked najbeznejsia konzumna forma drogy. Po peroralnom prijme drogy sa prve ucinky dostavia obvykle behom 30 – 60 minut po uziti. tj. Ich ucinky na organizmus a CNS sa mierne odlisuju. v dosledku neselektivnej syntezy drogy. majuci v molekule jedno achiralne centrum a existuje preto v dvoch enantiomeroch: (R)-MDMA a (S)-MDMA. efedrin. Bezne byvaju uzivane davky okolo 80 – 150 mg (respektive 1 – 1.

Tieto latky su toxickejsie nez MDMA v porovnatelnych davkach.4. ale obsahovali metamfetamin (pervitin) a rozne piperazinove derivaty ako napriklad 1-(3chlorfenyl-)piperazin alebo 1-(3-trifluormetylfenyl-)piperazin. Chemicky je to 2(3. Chronicka toxicita po opakovanom uzivani MDMA je diskutabilna. “otravu vodou” (pri hyponatrémii). ktory poskodzuje oblicky (rabdomyolýza). somaticka (telesna) zavislost nebyva obvykle pozorovana a aj abstinencne symptomy su vacsinou mierne. Tazsie sa preto predchadza predavkovaniu. len to nie je zatial dostatocne dolozene. Ludia s navykom vsak mavaju velke tazkosti drogu prestat uzivat. preto by mala pri zacinajucich naznakoch byt v kazdom pripade privolana zachranna sluzba. rozvrat vnutorneho prostredia organizmu az smrt. obeh. MDMA je navykovy. vacsinou len malo vyznamnemu. niektore lieky na tuberkulozu atd. 4. ale i niektorymi liekmi (psychofarmaka. mozna je psychicka zavislost. serotoninovy syndrom. To moze mat za nasledok dehydrataciu. avsak minimalne v jednej studii bola skumana latka miesto MDMA zamenena za metamfetamin. poruchy obehu. k tomu dochadza na zaklade zmien vylucovania hormonov adiuretin (vazopresin) a aldosteron. bez chiralnych centier. Hladina sodiku v plazme moze klesnut (hyponatrémia) i stupnut (hypernatrémia) pod/nad fyziologicke hodnoty. obvykle vobec. pokial sa nahodou na trhu objavia tablety extazy s vysokym obsahom MDMA a tieto su uzite ako obvyle. tazke formy sprevadzaju okrem uvedenych priznakov zachvaty krcov. ktore obsahovali malo alebo ziadny MDMA. zvracanie a bolesti hlavy. Jedna sa o jednoduchy alkaloid s fenyletylaminovou kostrou. Pri otrave vodou hrozi kolaps a v extremnom pripüade i smrt. ze opakovane uzivanie MDMA nesposobuje chronicke skody. Lahke formy syndromu prebiehaju s menej zavaznymi priznakmi ako nevolnost. koma. niektorymi rastlinnymi drogami (harmala). svalove tkanivo zacina odumierat a rozpadat sa. svalovymi zasklbmi a zahmlenym vedomim. Nebezpecna moze byt kombinacia MDMA s inymi drogami. komplikaciou je tzv. Rovnovaha elektrolytov je aj po obvyklych davkach narusena. Jedna sa v podstate o toxicitu prilis vysokych hladin serotoninu v CNS a ostatnom organizme. ze tablety mozu obsahovat ine latky. regulaciu telesnej teploty a serotonergnych ucinkov latky. vysoka horucka velmi zatazuje srdce a mozu sa dostavit i zachvaty krcov. tazsie formy su spojene s motorickym nepokojom. kolapsove stavy. Prvy krát izolovany bol roku 1896 nemeckym chemikom Arthurom Heffterom z kaktusu Lophophora wiliamsii („Peyote“). Syntezu prvy krat vykonal Ernst Späth roku 1919. chemicka struktura je: . niekedy este toxickejsie nez MDMA. poruchy srdecneho rytmu a pri piti vela vody i tzv. niektore studie z 90. tzv.). Dalsim problemom je. co spochybnuje vysledky studie. Boli zadrzane tablety extazy. Neda sa vsak vychadzat z toho. horucka. Meskalín Meskalin je halucinogenny alkaloid niektorych stredoamerickych kaktusov rodu Lophophora. neznameho obsahu MDMA alebo aj inych ucinnych latok a z ucinkov MDMA na rovnovahu elektrolytov. Dalsim vegetativnym neziaducim ucinkom MDMA je zvysovanie telesnej teploty. Malígnej hypertermie. Neliecena maligna hypertermia ma vysoku umrtnost. lieky proti Parkinsonovej chorobe.Rizika spojene s uzivanim extázy vyplyvaju hlavne z pofidernej kvality a zlozenia tabliet. dokonca i niektorymi bylinami (napriklad lubovnik bodkovany). Skutocnu davku MDMA v tablete pozna uzivatel len velmi vynimocne.5 – 41°C. napriklad alkoholom.5-trimetoxyfenyl-)-etánamín. Dalsou. do obehu sa dostava volny myoglobin zo svalovych buniek. ale niekedy ustiacemu do nebezpecneho stavu. aj ked zriedkavou. Pri malígnej hypertermii stupa telesna teplota nad 40. rokov poukazovali na mozne morfologicke a funkcne skody na tkanive CNS.

Chemicky sa meskalin podoba do istej miery transmiterom dopamin. niekedy az neprijemne a rusive. -strata pojmu casu. nakolko je struktura jednoducha. pocit „brnenia“ koncatin.t. nevolnost. mydriaza (rozsirenie zrenic).o. bodu varu 180°C. zavrate. kde bezne rastu meskalinove kaktusy (Mexiko. silne halucinogenne davky su 300 a viac mg p. Ucinky zahrnaju: -spociatku nepokoj. Napriek tomu ale jeho hlavny efekt spociva pravdepdobne v ucinkoch na serotoninove drahy a receptory (vid dalej).. ktory vsak nebyva vacsinou pocitovany uzkostlivo ci stiesnujuco -velke az extremne zosilenie vnimania vsetkych zvukov.. pohyblivymi a premenlivymi obrazcami a viziami. ziskana neutralizaciou volnej bazy meskalinu kyselinou sirovou a krystalizaciou soli. ked nie je znamy presny obsah meskalinu. prehlbenie a zrychlenie dychu. Davky nad 700 mg byvaju uz znacne toxicke. Ako ucinne davky sa uvádzajú davky 3 – 5 mg/kg oralne. nakolko ucinok sa dostavuje az po niekolkych hodinach a davka sa tak da tazko odhadnut pocas uzitia drogy. ktora je uzivana je siran meskalínia (meskalíniumhemisulfát). to zodpoveda zhrube davke 200 – 600 mg meskalínsulfátu p. charakteristckeho zapachu. 35 – 36°C). V oblastiach. trimetoxybenzaldehyd alebo aj para-krezol. s velmi zivymi. Volna baza meskalinu je biela. po poziti sa prve ucinky dostavuju behom 1 – 3 hodin. na vzduchu pohlcuje vlhkost a oxid uhlicity a tvori tak krystalicky uhlicitan meskalínia. Droga je najcastejsie uzivana oralne.o. -silne vizualne pseudohalucinacie az halucinacie. menej bezny je hydrochlorid meskalínu (meskalíniumchlorid). Bezna forma drogy. subjektivne zdanlive spomalenie priebehu udalosti (minuty sa mozu zdat hodiny) . ako kyselina gallová. silne zasadita. vanilin. nez pozivanie rastlinnej drogy (susenych kaktusov) alebo vyvaru z nej. syringaldehyd. zlta az nahnedla (oxidaciou vzduchom) krystalicka masa lahko sa topiaca na olejovitu kvapalinu (b. pocit „stratenia sa“ v priestore. potom -masivny halucinogenny ucinok.Droga sa obvykle vyraba synteticky. synteza je nenarocna a da sa vykonat z roznych latok. juhozapad USA) sa niekedy meskalin extrahuje z rastlinnej drogy rozpustadlami. noradrenalin a hormonu adrenalin. pier a jazyka. Davkovanie cistej soli meskalinu je presnejsie. plny ucinok trva 6 – 12 hodin a potom odoznieva.

docasnej aj dlhodobej -silne znizena schopnost usudku a logickeho jednania.000 25 g) vínanu lysergidu. ze sa male mnozstvo latky pri praci vstrebalo kozou. jednak mozne toxicke poskodenie pecene (aktivne davky su pomerne velke a z velkej casti je latka odburavana v peceni). ale niekedy aj uzkosti az panicke stavy -v halucinogennych davkach potlaca hlad. skoro vo vsetkych krajinach vyspeleho sveta. jeho uzivanie vsak moze sposobit rozne psychicke poruchy. meskalin. po druhej svetovej vojne i mimo Svajciarska. ktore pripisoval tomu. asi od roku 1944. smad (neklesa vsak potreba tekutin!) aj libido. strata zabran. LSD je na davku asi 1.) stimulacia psychomotoriky. Sandoz) a pocas celych 50. ktore sa mimo intoxikacie nejavia vobec -redukcia vlastnych.000 – 5. pasivita. vnimanie skrytych asociacii a vztahov. avsak 5 rokov si nikto nevsimol neobvykle silne psychotropne ucinky tejto latky. 19.o. silne narusene reakcie -zmeny vnemu vlastneho tela a osoby. spojena s ochudobnenim az ustatim myslienkoveho toku a telesnou rigiditou) -vizionarske zazitky. Hofmann v roku 1938 v laboratoriach svajciarskej farmaceutickej firmy Sandoz. Prvy krat ho syntetizoval A. 5. odvodena chemicky od alkaloidov namelu (ergotove alkaloidy). rokov sa tento vyskum . navodenia) psychozy. apríla 1943 pokusne uzil 250 µg (0. v davkach. Je to polosynteticka latka. az strnulost. „magicke vedomie“. O tri dni neskor. vo vyssich davkach (ca. jej „splynutie“ s prostredim.) sa mu pripisuje isty afrodiziacny ucinok -riziko „bad trip“ (subjektivne zle sa vyvijajuca intoxikacia s psychopatologickymi fenomenmi ako strach. niekedy stavy podobne katatonii (=psychoticka neaktivita. prirodzenych emocii -euforia.25 mg = 0. prechodnu alebo dlhodobu. uzkost.o. Davkovo je menej potentny. Dietylamid kyseliny (R)-lysergovej) LSD (dalej lysergid) je zrejme najznamejsi halucinogen. spolocnou celku) a derealizacie („odputanie sa od vnimanej reality“) -zrycheny pulz a kolisavy krvny tlak. respektive osobnostou „kolektivnou“. co viedlo k silnym psychotropnym ucinkom s mimoriadne intenzivnym halucinaciam a viziam. ze v roznych castiach mozgu posobi agonisticky (aktivujuco) na postsynapticke serotoninove receptory subtypu 5HT2A. Hlavne rizika uzivania meskalinu su jednak poruchy srdecneho rytmu. Je to jeden z najsilnejsich halucinogenov. prefrontalnom kortexe a inaych strukturach vyvolava mnohe z priznakov meskalinoveho opojenia.-v nizsich davkach (ca. ale predovsetkym psychicke. Navykovy v povodnom zmysle (psychicka a/alebo somaticka zavislost na latke) meskalin nie je. Predpoklada sa. -po uplynuti primarneho ucinku drogy je clovek casto vycerpany. napatie. 200 – 400 mg p. u predisponovanych jedincov (ochorenie v rodine) moze sposobit az manifestaciu schizofrenie. Depresivne stavy az poruchy po uziti/uzivani meskalinu sa vyskytuju tiez. Mechanizmus ucinku meskalinu nie je plne objasneny. rozvolnenie asociacii. kyseliny (R)-lysergovej. respektive ich kyselinoveho zvysku. Pri praci s touto latkou roku 1943 Hofmann pocitil neobvykle ucinky. moze vyvolat psychozu. ale trpi napriek tomu nespavostou. ako vsetky halucinogeny. psychoticke reakcie) -riziko indukcie (vyvolania.o. kde sa prve vyskumy lysergidu uskutocnili uz zaciatkom 50. Firma Sandoz robila vyskum tejto latky v spolupraci s psychiatrami a psychologmi najskor v Svajciarsku. od 400 – 600 mg p. Lysergid.) skor inhibicia. rokov (vtedy este importovany svajciarsky preparat Delysid od fy. vratane Ceskoslovenska. a 60. Aktivacia tychto receptorov v limbickom systeme. zazitky depersonalizacie („odputanie sa“ od vlastnej osobnosti. co sa intenzity ucinku tyka.000 nasobne ucinnejsi. LSD (LSD-25. nizsich ako obvykle halucinogenne davky (napriklad 25 – 100 mg p.

7.9R)-N.9-hexahydroindolo[4.Ndietyl-7-metyl-4. skutocny rozmach jeho uzivania na „rekreacne ucely“ sa dostavil koncom 60. Vyskum halucinogenov vratane lysergidu prebiehal aj v tajnych programoch informacnych sluzieb (napriklad projekt MKULTRA. rokov v zavode v Roztokách u Prahy. rokov. psychiatri a umelci.8. Pocas 50.6. a 60. a zaciatkom 60. rokoch). psychologovia. rokov lysergid pouzivali takmer vylucne len vedci.6a. chemická struktura je: . systematicky nazov je (6aR.N-Dietyl-(R)-lysergamid. ceskoslovenskeho lysergidu zaciatkom 60. vedeny CIA v 50. zhruba od roku 1965 sa lysergid zacal dostavat medzi beznu populaciu.rozsiroval a zintenzivnoval. Chemicky je LSD/lysergid N. v dosledku coho bola statnym farmaceutickym monopolom SPOFA zapocata vyroba vlastneho.3-fg]chinolín-9-karboxamid.

niekedy ale i steisnena nalada s naznakmi uzkosti -zmeny vnimania seba: depersonalizacie. tepla. podobne ako ine „klasicke“ halucinogeny (meskalin..03 mg). afektivneho rozpolozenia. kysliku.5 – 1. bezne su -vizualne (opticke) pseudohalucinacie (clovek si uvedomuje. Okrem toho aktivuje v mensej miere i dopaminove receptrory subtypu D2. kde posobi ciastocnu aktivaciu (parcialny agonista) a na subtyp 5HT2A. tvarov a objektov -zmeny nalady. Najnizsie este psychotropne davky lysergidu sa pohybuju okolo 25 – 30 µg (0. zelatinovy stvorcek („zele“.. 5 – 6 hodin. nez agresivita) -mierny narast telesnej teploty a pulzu. iste je. cim vyssia davka bola uzita. derealizacie.). kde posobi plnu aktivaciu (agonista). a 5. alebo napusteny na savy papier („trip“.. Za nizke mozno povazovat dávky okolo 0. vysoke davky su viac ako 250 µg lysergidu p. az sa stanu neucinne. zeny citlivosti na dotyk. silne a vyrazne obmedzenie usudku. priestorova distorzia („pokrivenie“) predmetov. „zelatina“). ktory je tym vyraznejsi. vlhkosti a prilis nizkeho alebo vysokeho pH. Prave aktivacii serotoninovych receptorov subtypu 5HT2A v istych castiach mozgu sa pripisuje hlavny podiel na halucinogennych ucinkoch lysergidu. alebo zaciatok „pravej psychozy“ z okruhu schizofrenie a podobne). bezne uzivane davky byvaju dnes okolo 50 – 100 µg (jeden papierovy „trip“ obvykle obsahuje 35 – 50 µg lysegidu. mziky pred ocami. pri konfliktnych situaciach s inymi ludmi) atd. cuchovych a hlavne vizualnych a sluchovych). 150 µg lysergidu p. psychoticke reakcie. agitovanost (nepokoj s napatim). chloru vo vodovodnej vode. lysergid obsahujuce drogy casom stracaju aktivitu. bohate farebne vizie a obrazce so zavretymi a neskor i s otvorenymi ocami. logickeho jednania a primeranych reakcii (riziko naprikladv doprave.Droga v cistej podobe obvykle predstavuje biele lesknuce sa krystáliky lysergidtartratu (vinan LSD). kolisajuca nalada. Ako ucinky sa prejavuju: -najprv pocit lahkej zavrate. tryptaminy atd.o. paranoie. alebo sa nemeni -rozne neprijemne az nebezpecne psychicke reakcie. hodinou po uziti a postupne. „bad trip“. ze su dosledkom intoxikacie) ale aj halucinacie (clovek ich vnima ako „realitu“). znehodnocuje sa posobenim svetla. Lysergid je velmi citliva latka. Preto. stredne davky su okolo 150 – 250 µg lysergidu p. D3 a D4. obvykle ale ako vodny ci alkoholovy roztok. Mechanizmus ucinku lysergidu nie je plne objasneny. alebo minitabletku („microdot“. na rozdiel od napriklad extázy. potom nastupuje -halucinogenny ucinok. ze v koncentraciach. „magicke myslenie“ -rozsirenie zrenic (mydriaza) -bizarne asociacie a recove spojitosti -zvysena produkcia slin -neobvykle vnimanie vlastneho tela. naopak obmedzene logicke a precizne myslenie -zostrenie zmyslov. casu a priestoru -lahka premenlivost nalady. Periferne posobi . DOB.j. zriedka viac). manicke alebo depresivne stavy. vrcholia medzi 1. casto euforicka nalada so sklonom k smiechu. ktore vznikaju v CNS po uziti beznych konzumnych davok sa viaze na serotoninove receptory subtyp 5HT1A. zvyraznenie vnemov (dotykovych. „papier“). chutovych.5 µg/kg. krvny tlak mierne kolise. ktory sa predava bud v malych ampulkach. asi 30 – max. DOM.o. zosilene vnimanie hudby a vizualneho umenia -mysticke a spiritualne zazitky. -psychostimulacny ucinok (povzbudivy) -zvysene asociativne a kreativne myslenie.025 – 0. „drogova psychoza“. pomaly odoznievaju pocas dalsich ca. od spokojnej euforie cez uzkost az po (relativne zriedka) agresivitu a depresivne ladenie (castejsie. -riziko iniciacie ci indukcie psychozy (docasna. ako uzkost. „krystal“). t. Ucinky strednych davok lysergidu sa prejavuju behom 20 – 60 minut po uziti drogy.o. Celkova doba bezprostrednych ucinkov jednej davky lysergidu je tak asi 10 – 12 hodin.

riziko je u tehotnych zien.mierne adrenolyticky (ciastocne blokuje ucinky adrenalinu a noradrenalinu na periferne nervy. priebeh ucinku drogy nemozno s istotou predvidat a moze sa vyvinut tzv. „bad trip“ – intoxikacia spojena s neprijemnymi az nebezpecnymi psychickymi priznakmi. ktore vyvolavaju minimum somatickych reakcii. okolnost veduca k uzivaniu drog. jednak moze i jednorazove uzitie lysergidu vyvolat rozne psychicke poruchy. od paniky cez depresivne reakcie az po „drogovu psychozu“ a pravu schizofreniu (aj ked vyskyt tejto poruchy je radovo „len“ v percentach u uzivatelov LSD. kde moze dojst ucinkom lysergidu na maternicu az k predcasnemu porodu ci potratu. Hlavne rizika uzivania lysergidu su psychicke: jednak. rokoch predpokladane mutagenne ucinky lysergidu neboli potvrdene a nie su dokazy. cievy a organy) a uterotonicky (zvysuje napatie a sposobuje kontrakcie svalov maternice). . V 60. pokial nebol uzivany zenou pocas tehotenstva. alebo proces „nastartovany“ drogou nie je celkom jasne. a 70. Somaticke. je predsa vyssie riziko. ze by lysergid poskodzoval priamo geneticky material alebo zvysoval riziko genetickych defektov u potomstva. nez u celej populacie. ci je to dosledok uzivania drogy. lebo lysergid je psychotropne ucinny uz v davkach. telesne rizika su v porovnani s inymi drogami relativne nizke. ale v dosledku je to jedno: clovek so schizofreniou trpi na velmi vazne ochorenie. ktore ma nepriaznivu prognozu a tazko sa lieci). co moze byt velmi nebezpecne ked lysergid uzije tehotna zena.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful