Chemia niektorých drog a ich úcinky na centralnu nervovu sustavu a organizmus cloveka

Uvod. Ako drogy byvaju oznacovane latky, schopne po uziti pozmenit niektore funkcie organizmu tak, ako si uzivatel zela. Daju sa tak oznacit najroznejsie latky, prevazne vsak tie, ktore sposobuju uzivatelom vyhladavane ucinky na psychicke funkcie, ako su zmeny vnimania, prezivania, vykonnosti, povzbudenie ci uvolnenie, utlm. Drogami su jednak latky bezne uzivane vacsinou populacie a vseobecne tolerovane, ako napriklad alkohol, kofeinove napoje a tabakove vyrobky, dalej niektore rastlinne latky, ako napriklad konopne drogy, rozne alkaloidy a ine, polo- alebo i plne synteticke chemicke latky a aj niektore pomerne jednoduche chemikalie, ako rozne rozpustadla. Mnohe, aj ked nie vsetky, sa vyznacuju navykovostou, schopnostou sposobit pri opakovanom uzivani, ci zneuzivani psychicku alebo aj somaticku (t.j. telesnu) zavislost. Uzivanie, ci zneuzivanie akychkolvek drog moze viest k roznym zdravotnym problemom ci ochoreniam, psychickym i telesnym. Vacsina drog su v podstate jedy a mozu aj preto byt znacne nebezpecne. V tejto praci budem pojednavat o chemizme a zakladnych ucinkoch nasledujucich drog: -kanabinoidy (psychotropne latky konope, zastupene tu latkou delta9-tetrahydrokanabinol) -kokaín (lokalne umrtvujuco a psychotropne posobiaci alkaloid koky) -MDMA (skratka zo stareho nazvu 3,4-metyléndioxymetamfetamin, podla noveho názvoslovia 1-(benzo[d][1,3]dioxol-5-yl)-N-metylpropán-2-amín, ucinna latka ecstasy) -meskalín (psychotropný alkaloid stredoamerických kaktusov rodu Anhalonium) a -LSD (skratka z nemeckeho nazvu Lysergsaeurediethylamid, polosynteticky (=ziskany chemickym spracovanim prirodnych chemickych latok) derivat alkaloidov namelu so silnymi psychotropnymi ucinkami) Slovnik pouzitych pojmov alkaloidy – zasadite organicke latky, obsahujuce amínový dusík, vacsinou rastlinneho povodu a so silnym ucinkom na zive organizmy agonista, agonisticky – ligand (vid dalej), vyvolavajuci na receptore (vid dalej) rovnaky ucinok, ako prirodzeny ligand (vid dalej) antagonista, antagonisticky – ligand, „blokujuci“ na receptore ucinok prirodzeneho ligandu CNS – centralna nervova sustava (mozog a predlzena miecha) derivát – v chémii zlucenina, odvodená od chemickej struktury inej, zakladnej látky ligand – vo farmakochemii molekula, alebo ión, ktorý sa dokaze nekovalentne (intermolekularne, nie kovalentnymi väzbami) viazat na receptor a vyvolat na nom reakciu. lipofilita – vlastnost nepolarnej latky, rozpustnost v tukoch. Obvykle znamena i malu rozpustnost vo vode.

Je to nepolarna. hormonalne ucinky. az 80% hmotnosti drogy. ziskanych extrakciou moze tvorit tato latka vacsinu. Δ9-THC (delta9-tetrahydrokanabinol) Δ9-THC je jedným z tzv. Canabis spp.. skoro bezfarebna sklovita latka. kanabinoidy su skupinou terpenickych latok rastlinneho povodu (hlavne v rastlinach konope. analgeticke. Ucinok sa pri fajceni dostavuje takmer okamzite (behom 10 sekund. odtial ich nazov). podla koncentracie THC v droge. Obvykle davky fajcenim sa pohybuju medzi 5 a 30 alebo viac mg THC. jeho strukturálny vzorec je: Droga sa vacsinou uziva fajcenim. brania rastu niektorych bakterii atd.10atetrahydro-6H-benzo[c]chromén-1-ol. lipofilna (v tukoch rozpustna) latka.7. ohrievanim mäkkne az sa topi.Jednotlivé drogy 1. pestovane velmi intenzivne za ucelom produkcie drogy). v niektorych formach drogy.2% (technicke. Δ9-THC je hlavnou psychotropnou latkou konopnych drog. alebo pozitim.6. maximalne do 10 . uhlovodikoch a acetone. dive konope) az po vyse 15% (niektore specialne slachtene.10aR)-6. imunomodulacne. ci geneticky modifikovane kultivary konope. v spracovanych drogach. kanabinoidov. Obsah tejto latky v prirodnom materiale kolise od menej ako 0. lepsie v etanole a vyssich alkoholoch.). Chemicky je delta9-tetrahydrokanabinol (6aR.8. ktore maju vacsinou roznu biologicku ucinnost (psychotropne. prakticky nerozpustna vo vode. podobna konzistenciou kolofonii. ako hasis (lisovana zivica subtropickych a azijskych kultivarov konope) moze obsah tejto psychotropnej latky dosiahnut az okolo 30 a viac %. V cistom stave je to tuha amorfna.9-trimetyl-3-pentyl-6a. ine cesty aplikacie su neobvykle.

afektivne reakcie. „tvrde drogy“ (vid napriklad kokain). tlmive ucinky na prebiehajuce vzruchy medzi neuronmi CNS a aj medzi CNS a ostatnym organizmom. s odoznenim ucinku drogy postupne odoznievaju tiez (aj ked niektore. Po uplynuti pociatocnych stadii intoxikacie sa dostavuju casto stavy unavy a vycerpanosti. v sucasnosti sa za primarny mechanizmus ucinku povazuje agonisticky ucinok molekuly na endokanabinoidnych receptoroch typu CB1 (prirodzene ligandy: tzv. pseudohalucinacie (poruchy vnemov. zmeny plynulosti a tempa reci. konopne drogy su do istej miery psychicky navykove. odlisujuce sa od nich tym. vnimanie (subjektivne rozsirenie vnimania urcitych podnetov. statisticky je vsak vyskyt psychoz medzi pravidelnymi. poruchy pamati a nezriedka bizarne asociacie).j. cim znizuje influx (tok smerom dovnutra bunky) vapenatych kationov do postsynaptickeho neuronu. zvyseny apetit. obsahujuce rozne. Tento efekt ma za dosledok utlm excitacnych glutamergnych drah v castiach CNS. lebo pri horeni rastlinneho materialu. kedy vodic pod vplyvom tychto drog ma podobne spomalene reakcie a usudok. ako pri fajceni cigariet. psychomotoriku (spomalenie reakcii. casto navyse miesanej s tabakom. vznikaju. potom ustupuje. podobne. ci zivice. t. ucinok obvykle vrcholi po 2 az 4 hodinach a moze pretrvavat i 8 az 12 hodin. pocit uzkosti. riadiacich prezivanie (povznesena nalada. najma na sladkosti. ale niekedy aj uzkostlivost). ale aj kognitivne-mnesticke funkcie (rozostrenie vnimania. dobru naladu). chronickym psychickym porucham. objektivne meratelne zuzenie vnimania). ako anadamid a 2-arachidonylglycerol) v roznych castiach CNS. zvysene potenie. Mechanizmus ucinkov THC nie je plne objasneny. Nie zanedbatelne riziko vyplyva i z fajcenia drogy. co je alarmujuce. vratna. Ci samotny konzum konopnych drog skutocne moze psychozu vyvolat u inak psychicky zdraveho cloveka bez dedicnej zataze je sporne. najma u chronckych uzivatelov. cuchovych a chutovych. pretrvavaju dlhsie. niekedy dokonca dlhsie. Nedá sa tvrdit. podobne halucinaciam. „amotivacny syndrom“ (lahostajnost k dianiu a osudu seba i okolia). CNS). aj ked nie natolko. ze intoxikovany clovek vacsinou rozpozna. jednak existuje iste riziko. Vacsina tychto ucinkov je reverzibilna. euforia. napriklad sluchovych. neobvykle asociacie. silnymi uzivatelmi konopnych drog vyssi. zriedka nepokoj a stihomam. prezivania (neprimerane emocne. apetitu (hlad). ktorych aktivacia posobi proti excitacnym ucinkom L-glutamátu na glutamergnych receptoroch. endokanabinoidy. podobne napriklad schizofrenii. logickeho uvazovania. ze konzum konopnych drog moze vyvolat vaznejsiu psychicku reakciu ako napriklad panický zachvat alebo v horsich pripadoch psychozu (vazna psychicke ochorenie. zasnenost. jednak tlmive ucinky konopnych drog mozu predstavovat riziko napriklad v doprave. niekedy paradoxnu nevolnost a zvracanie (v malych davkach posobi THC skor antiemeticky. potencialne skodlive az karcinogenne latky. subjektivne zlepsene vnimanie hudby. najma sluchove). ze uzivanie konopnych drog povedie automaticky k tazkym. napatia a ohrozenia) a myslenia (bludy. zacervenanie spojiviek. pomalsie a postupne. Hlavne rizika uzivania konopnych drog su psychicke: jednak. najma chronicki. Po poziti drogy sa ucinok dostavuje s oneskorenim. ktore niekedy konzument drogy kompenzuje spankom. prve symptomy intoxikacie sa objavuju najskor behom 30 minut. niektori. uzkosti. pravidelni uzivatelia konopnych drog vykazuju niekedy tzv. Akutne ucinky intoxikacie THC (resp. ze sa jedna o vnemovy klam). ako lahko opity vodic. . smiech. dechty. ako napriklad paranoia) a v tazkych pripadoch aj celkovy rozpad osobnosti). mierne rozsirenie zrenic. ako strnulost. konopnymi drogami) zahrnaju euforiu (povznesenu. dalej.minut) a pretrvava okolo 3 az 4 hodiny. riziko ich vyskytu je vsak statisticky vyssie. spojene s vaznymi poruchami vnimania (halucinacie. mierny az vyrazny psychomotoricky utlm so zvysenou pohyblivostou („vlacnost pohybov“). nez vlastne posobenie drogy na organizmus resp. uvolnenie psychickeho tempa). ako tzv. látka má teda vseobecne povedane. proti zvracaniu). obzvlast pri opakovanej konzumacii drogy. niekedy aj menej subjektivne prijemne priznaky.

ziskaným z kríkovitej rastliny koka (Erythroxylon coca). resp. v tele pretrvavaju ich stopy pomerne dlhu dobu a tieto sa daju dokazat i mnoho dni po konzume drogy. tento ucinok nasiel uplatnenie v medicine. metyl-(1R. Pre .THC a ine kanabinoidy sa vyznacuju vysokou lipofilitou (rozpustnostou a afinitou k tukom). po dlhodobejsom pravidelnom uzivani je dokonca mozno napriklad v moci tieto stopy detekovat este tyzdne po poslednej aplikacii drogy. kde bol kokain pouzity ako prve lokalne anestetikum pri malych chirurgickych zakrokoch ci vysetreniach na oku. v cistom stave biely. v hrdle ci na malych otvorenych ranach.3S)-3benzoyloxytropán-2-karboxylát. Ako cistú látku ho izoloval roku 1860 Albert Niemann.5S)-3-benzoyloxy-8-metyl-8azabicyklo[3. 2.2. ktora behom niekolko sekund prejde do znecitlivenia jazyku (lokalne-anesteticky ucinok). rastucej a pestovanej v tropoch juznej Ameriky a v malej miere i juhovychodnej Azie. silne horkej chuti. chemický vzorec je: Najcastejsimi konzumnymi formami tejto drogy su hydrochlorid kokainu (kokaíniumchlorid).1]oktán-2-karboxylát.3S. Chemicky je to metyl-(2R. jemne krystalicky prasok bez zapachu. Kokaín Kokaín je prirodzenym alkaloidom.2R.

vycerpanost. podozrievavost. ktore nezriedka konci smrtou. ze prvokonzument si nemusi vacsinu ucinkov na sebe vsimnut a aj prijemne pocity opojenia sa mozu zacat dostavovat az po opakovanom uziti drogy. crack. Intoxikovany ma pocity velikasstva. v ktorych sa konzument snazi drogu zahrievat plamenom zapalovaca bez toho. ktora nasleduje. Slangovo sa praskova droga s obsahom kokainiumchloridu nazyva „koks“. Jedntlive konzumne davky kokainu sa podla cistoty a davky drogy pohybuju medzi ca. je depresivna nalada. vaporizacia). spojeny s pocitom psychickeho i fyzickeho povzbudenia a bystrosti. Crack sa vacinou fajci v jednotlivych davkach („hit“) okolo 25 – 50 mg. Tato forma drogy (jemny biely prasok. riedena („sekana“) roznymi tzv. ako aj CNS a moze viest az k zivot ohrozujucim stavom ako napriklad hypertenzna kriza (kriticky zvyseny systolicky i diastolicky krvny tlak s rizikom porazky alebo infarktu). ktore by vyvolali lokalnu anesteziu bez euforizujucich a inych psychotropnych ucinkov. prchave haluciancie az stihomam. zrychluje sa pulz a krvny tlak. ci „kacko“. lahko moze dojst k predavkovaniu. po injekcii alebo fajceni cracku omnoho rychlejsie. tzv. kombinacia kokainu s inymi drogami. podla cistoty to moze byt 15 – 80. Druhou. s pridavkom slabej kyseliny rozpusti za varu na lyzicke vo vode a vzniknuty. neobvyklych az nadludskych schopnosti a byva celkovo so sebou mimoriadne spokojny. obvykle znecisteny roztok sa aplikuje injekciou do zily (intravenozne). po injekcii ci fajceni cracku uz po 15 – 20 minutach.jeho vysoku toxicitu a aj navykovost sa od konca 19. paranoia).15 sekund. ako napriklad s opioidmi (kokaín + heroín = „Speedball“). pocity uzkosti. zvyraznuju sa reflexy. Rohypnol a i. Charakteristicky je silne euforizujuci ucinok. Tieto neprijemne priznaky sa dostavuju takmer s takou pravidelnostou. lidokain. ked ucinok predoslej davky zacina vyprchavat. uzivat dalsi kokain. Opakovana konzumacia kokainu znacne zatazuje obehovy system a srdce. ked si na jej ucinky mozog a organizmus „zvykne“.) alebo aj s alkoholom („kokaetylén“) su este nebezpecnejsie . podobne ako heroin. Ucinky trvaju vo vseobecnosti kratko. Treba poznamenat. adulterantmi (najcastejsie laktoza. co ma spolu so znecitlivujucim ucinkom niekedy za nasledok „zachripnutost“ hlasu. charakteristicke pre fazu intoxikacie. Pri snupani je obvykla davka. ci potieranim sliznic. „sneh“. je vsak mimoriadne nebezpecne. obvykle do 10 . po snupani drogy vyprchaju behom priblizne 30 – 45 minut. charakteristickeho zapachu. storocia hladali nahrady. u toxikomanov s navykom i viac. Zvysuje sa komunikativnost. ale aj injekciami vodneho roztoku latky. ako pociatocne euforizujuce a stimulacne ucinky kokainu a mnoho konzumentov. s benzodiazepinovymi trankvilizermi (Diazepam. na dotyk trochu mastna latka svetlozltej farby a slabeho. „puder“. docasne sa prejasnuje nalada. velmi dobre rozpustny vo vode) byva podla povodu rozne koncentrovana (obsah kokainiumchloridu moze kolisat medzi 10 a vyse 90%. Crack je rozsireny najma v Severnej Amerike. srdcove arytmie a epieltpoidne (epilepsii podobne) zachvaty krcov. aby drogu spalil (tzv. chinin. Vnimanie sa zostruje. „linka“ kokainu priblizne 80 – 100 alebo i viac mg. podrazdenost. ktore okrem lokalneanestetickeho ucinku a jazykoveho zakladu nazvov nemaju s kokainom spolocne nic. Xanax. ale i paracetamol. vztahovacnost a niekedy az kratke psychoticke ci bludne fenomeny (chorobna ziarlivost. alebo i viac mg kokainu. Docasne ustupuje pocit hladu a smadu. takmer nerozpustna vo vode. pripadne aj kombinaciami s inymi drogami. neprijemne pocity. v Europe menej beznou konzumnou formou tejto drogy je volna baza. fyzicka aktivita aj libido. Niekedy sa crack. manitol. 25 a 150 mg. co sa podarilo okolo roku 1900 syntezou latok benzokaín a prokaín (Novocain). rychlost myslienok. Je to tuha. Uziva sa najma fajcenim cez specificke sklenene fajky. sadra a rozne podrvene tablety) a uziva sa najcastejsie snupanim. silne sa rozsiruju zrenice. pokial prvokonzument nepocituje silne ucinky po prvej davke. v strednej Europe sa tato droga zatial prilis nesiri. ci kokainistov (toxikomani s navykom na kokain) ich zahana opakovanou aplikaciou kokainu. z coho vyplyva riziko predavkovania). Ucinok drogy sa pri snupani dostavuje circa behom 2 minut. sliznice lahko vysychaju.

Dopamin posobi aktivujuco. v skutocnosti vsak jeho uzivanie vedie casto k silnej psychickej zavislosti. „predbehol ho“ len heroin. Psychotropne ucinky kokainu byvaju vysvetlovane jednak jeho naviazanim na presynapticke dopaminove autoreceptory neuronov v urcitych castiach CNS (najma limbicky system a mezolimbicke drahy). ze niektori kokainisti si kvoli tomu museli dat implantovat protezu nosnej prepazky. Kokain byva povazovany za „modnu drogu vysokej spolocnosti“. perikarditida (zapal vonkajsich srdcovych blan). zrychlenie dychania. Charakteristicka je tzv. ako tromboflebitida (zapal zil). podrazdeny a depresivny. Pri snupani kokainu je mozny prenos roznych infekcnych ochoreni. Extáza . hlavne vplyvom ischemie (nedostatocnej vyzivy obehom) v dosledku stiahnutia krvych ciev. Pri injekcii drogy okrem toho hrozia rizika septicke. pri castom snupani kokainu dochadza k tvorbe vredov az perforacii (prederaveniu) nosnej prepazky. v istej casti limbickeho systemu okrem toho sposobuje zvysena dostupnost dopaminu i aktivaciu „centra odmeny“. polytoxikomanie) a nezriedka vedie taketo kombinovanie tvrdych drog k vaznym otravam. Zdravotne rizika siahaju od skod na srdcovocievnom systeme cez riziko zachvatov. HIV az po sepsu (otrava krvi. chatraniu organizmu a porucham osobnosti. tieto dva efekty maju za dosledok prudke zvysenie dostupnosti neurotransmiteru dopamin na synapsiach v tych castiach mozgu. ze pozicanim si „rurky“ na snupanie sa mozu nakazit napriklad virusovou hepatitidou). kde sa produkuje i vo vyspelych krajinach. co ma za nasledok pocity silnej euforie (toto centrum byva aktivovane napriklad pri orgazme alebo prekvapivom zazitku stastia s velkou afektivnou odozvou). vedu casto k tazkym kombinovanym zavislostiam (tzv. Vsetky tieto infekcne komplikacie mozu koncit smrtelne. Podla studie. MDMA. syndromu nahlej smrti („sudden death syndrome“) v dosledku zlyhania srdca. ktore riadia bdelost. zverejnenej v marci 2007 v renomovanom britskom lekarskom casopise The Lancet skupina expertov ohodnotila kokain ako druhu najnebezpecnejsiu drogu v Britanii. Ecstasy. co ma dalsi dopad najma na stimulacnom a euforickom ucinku. ktori ho beru. vratane tzv. Kokain je i v malych davkach zdravotne rizikovejsi. vazokonstrikcia (stiahnutie krvnych ciev) a zvysenie krvneho tlaku (ucinky. „re-uptake“) i neurotransmiterov noradrenalinu a serotoninu. naladu a psychomotoriku cloveka. deplécia („vyplytvanie“) rezerv neurotransmiterov pocas kokainovej euforie. z necistych povrchov (verejne zachody apod. Rizika zneuzivania kokainu vyplyvaju jednak z jemu vlastnych ucinkov. Ilegalne produkovany a predavany kokain predstavuje jeden z najvacsich problemov v krajinach tretieho sveta. vie. mozu sa objavit i myslienky na samovrazdu. kde sa ho vacsina konzumuje. 3. Okrem toho. podobne ucinkom adrenalinu). mozna je i priama kontaminacia drogy choroboplodnymi mikrobmi.). kolapsu ci prasknutia cievy vplyvom vysokeho krvneho tlaku. ktore mozu skoncit trvalym zdravotnym alebo mentalnym postihnutim alebo aj smrtou. ak sa droga snupe spolocne jednou rurkou (vela ludi nevie. infekcia siriaca sa celym krvnym obehom). V mensom rozsahu blokuje spatný transport (angl. ci predavkovaniam. Je zname.nez jednotlive drogy samy o sebe. endokarditida (zapal vnutornych srdecnych blan). Clovek je mrzuty. cim sposobuje zvysene uvolnovanie dopaminu z presynaptickej membrany do synaptickej strbiny a dalej blokadou spatnych transporterov dopaminu. co sa prejavuje vegetativne: zrychlenie tepu. hepatitid (infekcne zltacky). Okrem tychto ucinkov na spravanie a prezivanie ma kokain i centralne sympatomimeticky (stimulujuci sympathicus) ucinok. co ma za nasledok zu spominane depresivne a uzkostne priznaky po vyprchani euforickej fazy intoxikacie kokainom. psychiatrickych poruch az po zivot ohrozujuce stavy a ochorenia. nez vacsina ludi. z ucinkov primesi v droge a jednak zo sposobu uzivania drogy.

alebo zlocincov („serum pravdy“) narazily na pozoruhodny.3]dioxol-5-yl)-Nmetylpropán-2-amín. zdalo sa. Vysledky tychto vyskumov vsak boli pochopitelne tajne a vacsina odbornej ani laickej verejnosti o tychto vyskumoch a latkach vtedy nic nevedela. Jeho entuziazmus pri pokusoch s uplne novo syntetizovanymi halucinogenmi a inymi psychotropnymi latkami na sebe a svojich blizkych mu sice zabezpecili status symbolu a nekriticky obdiv u casti verejnosti. Tato latka po podani zdravemu cloveku nielen zvysila jeho komunikativnost s inymi osobami. Zaciatkom 60. rokov MDMA „znovuobjavil“ americky chemik Dr. obsoletneho nazvu 3. ktory zverejnil v serii knih sirokej verejnosti. biochemie a chemie psychotropnych latok. rozporuplnym vyskumom roznych psychotropnych latok zo skupin fenetylaminov. Alexander Shulgin.Tato skratka oznacuje jednu z najpopularnejsich syntetickych drog poslednych 20 rokov. Toto terapeuticke uplatnenie vsak nikdy nenasla a takmer 50 rokov bola tato molekula zabudnuta v archivoch. avsak jeho odborna kompetencia tym neutrpela a je dodnes povazovany v odbornej verejnosti za jedneho z veducich expertov v oblastiach organickej syntezy. amfetaminov a tryptaminov. izosafrol alebo piperonal. ktory neskor dostal prezyvku „otec extázy“ a svojim. Koncom 50. sucasna nomenklatura IUPAC pomenuva tuto zluceninu ako 1-(benzo[d][1. Jej strukturny vzorec je: . komplexny psychotropny ucinok chemicky velmi blizko pribuznej latky MDA (lisi sa od MDMA len absenciou jednej metylskupiny). znamu aj ako Ecstasy. ktory sa prejavoval takmer uplnym vymiznutim agresivity subjektu pocas ucinku drogy. pre stimulanty (MDA i MDMA su derivaty amfetaminu) neobvykly „pacifizujuci“ ucinok. Je to plne synteticka latka. ktory pojednaval o derivatoch amfetaminu s potencialnym vyuzitim ako anorektika (lieciva na potlacenie chuti do jedla pri liecbe obezity). storocia nemeckymi chemikmi. rokov tajne sluzby pocas hladania latok. ktore by mohli byt napomocne vo vypocuvani cudzich agentov. ze zvysovala i schopnost vcitit sa do prezivania inej osoby (empatie) a javila zvlastny. bola sucastou patentu nemeckej farmaceutickej firmy Merck z roku 1912. Prvy krat syntetizovana bola pravdepodobne zaciatkom 20. si vysluzil poziciu najvyssej odbornej autority v oblasti syntetickych „psychedelik“. syntetizovana obvykle z latok ako safrol. Chemicky je MDMA skratkou starsieho.4-metylendioxymetamfetamin.

ze MDMA sposobuje s limbickom systeme a inych castiach mozgu zvysene uvolnovanie neurotransmiteru serotonin. cista forma drogy predstavuje biele krystaliky hydrochloridu MDMA. Okrem toho sa da pozorovat -silne rozsirenie zrenic (mydriaza) -zintenzivnene vnimanie zmyslami (vizualne. Po odozneni ucinkov sa dostavuju: -skleslost. vrcholia za 1 – 2 hodiny a trvaju 3 az 6 hodin. velmi dobre vo vriacej vode. majuci v molekule jedno achiralne centrum a existuje preto v dvoch enantiomeroch: (R)-MDMA a (S)-MDMA. malo v alkoholoch a skoro vobec v nepolarnych rozpustadlach. ale len v intenzite jednotlivych efektov. akusticke. Deplécia (vyplytvania) transmiterov.Je to pomerne jednoduchy bicyklicky sekundarny amin. ako bolo popisane pri kokaine. tj. vzacne po vyssich davkach vizualne pseudohalucinacie -mierny az vyrazny narast telesnej teploty. -depresivne nalady -niekedy az paranoidne stavy Mechanizmus ucinkov MDMA na molekularnej/bunecnej urovni nie je plne objasneny. Ilegalne vyrobena a distribuovana extáza obvykle obsahuje racemat. Po peroralnom prijme drogy sa prve ucinky dostavia obvykle behom 30 – 60 minut po uziti. s ktorou sa uzivatel stretava. rozne psychofarmaka a dokonca aj metamfetamin (Pervitín). oba enantiomery. kofein. Ich ucinky na organizmus a CNS sa mierne odlisuju.5 mg/kg) latky peroralne (zhltnutim tablety. Charakteristicka je po uplynuti ucinkov drogy tzv. su obvykle rozne velke tablety roznych farieb a s roznymi emblemami. ze tablety extazy casto okrem hydrochloridu MDMA obsahuju i ine. centralne sympatomimeticky. Bezne byvaju uzivane davky okolo 80 – 150 mg (respektive 1 – 1. MDMA zaroven ma ucinok (aj ked slabsi) i na dopaminove a noradrenalinove receptory a posobi preto. niektore psychotropne a dokonca toxicke latky. co moze mat za nasledok neprijemne psychicke stavy po uplynuti bezprostrednych ucinkov drogy. -vycerpanost. ci prezivanie -zvysena potreba pohybu. v dosledku neselektivnej syntezy drogy. taktilne. Ucinky zahrnaju -zosilene prezivanie pozitivnych emocii -zvysenu sociabilitu s pocitmi blizkosti inych ludi a zvysenim empatie (empatogenny a entaktogenny ucinok) -pocit blaha -euforia -pocit lahsieho nahladu a vhladu -znizene negativne reakcie na stresujuce a traumatizujuce zazitky. pomerne dobre rozpustne vo vode. . niekedy i snupanim. ktoreho ucinky na psychicku a chovanie ciastocne vysvetluju pozorovane ucinky. niekedy naopak klud a uvolnenost -krc zuvacieho svalstva (trizmus). Dolozene je. senzoricke) -znizenie chuti do jedla -niekedy psychomotoricky nepokoj. podobne. Je nutne poznamenat. paracetamol. ako napriklad 1-(3-chlorfenyl-)piperazin. efedrin. resp. podobne ako kokain a amfetaminy. prasku). z tohto efektu vychadza psychostimulacny ucinok MDMA. veduci k skripaniu zubami (bruxizmus) -narast krvneho tlaku a pulzu -zvysene potenie -narusenie rovnovahy hladin elektrolytov (hlavne sodika) -nespavost -poruchy videnia. Aj ked najbeznejsia konzumna forma drogy.

napriklad alkoholom. rozvrat vnutorneho prostredia organizmu az smrt. Pri otrave vodou hrozi kolaps a v extremnom pripüade i smrt. Dalsim vegetativnym neziaducim ucinkom MDMA je zvysovanie telesnej teploty. ale i niektorymi liekmi (psychofarmaka. Prvy krát izolovany bol roku 1896 nemeckym chemikom Arthurom Heffterom z kaktusu Lophophora wiliamsii („Peyote“). Skutocnu davku MDMA v tablete pozna uzivatel len velmi vynimocne. Chemicky je to 2(3. tzv. niektorymi rastlinnymi drogami (harmala). svalove tkanivo zacina odumierat a rozpadat sa. co spochybnuje vysledky studie. rokov poukazovali na mozne morfologicke a funkcne skody na tkanive CNS. len to nie je zatial dostatocne dolozene. vysoka horucka velmi zatazuje srdce a mozu sa dostavit i zachvaty krcov. mozna je psychicka zavislost. Ludia s navykom vsak mavaju velke tazkosti drogu prestat uzivat. avsak minimalne v jednej studii bola skumana latka miesto MDMA zamenena za metamfetamin. ze opakovane uzivanie MDMA nesposobuje chronicke skody. bez chiralnych centier. ze tablety mozu obsahovat ine latky. Neliecena maligna hypertermia ma vysoku umrtnost.5 – 41°C. regulaciu telesnej teploty a serotonergnych ucinkov latky. ktore obsahovali malo alebo ziadny MDMA. lieky proti Parkinsonovej chorobe. zvracanie a bolesti hlavy. vacsinou len malo vyznamnemu. komplikaciou je tzv. serotoninovy syndrom. koma. MDMA je navykovy. tazsie formy su spojene s motorickym nepokojom. Dalsim problemom je. do obehu sa dostava volny myoglobin zo svalovych buniek. niektore studie z 90. obvykle vobec.4. svalovymi zasklbmi a zahmlenym vedomim. Tazsie sa preto predchadza predavkovaniu. tazke formy sprevadzaju okrem uvedenych priznakov zachvaty krcov. ale obsahovali metamfetamin (pervitin) a rozne piperazinove derivaty ako napriklad 1-(3chlorfenyl-)piperazin alebo 1-(3-trifluormetylfenyl-)piperazin.5-trimetoxyfenyl-)-etánamín. Chronicka toxicita po opakovanom uzivani MDMA je diskutabilna. kolapsove stavy. Pri malígnej hypertermii stupa telesna teplota nad 40. niekedy este toxickejsie nez MDMA. poruchy srdecneho rytmu a pri piti vela vody i tzv. horucka. Boli zadrzane tablety extazy. somaticka (telesna) zavislost nebyva obvykle pozorovana a aj abstinencne symptomy su vacsinou mierne. Jedna sa v podstate o toxicitu prilis vysokych hladin serotoninu v CNS a ostatnom organizme. poruchy obehu. niektore lieky na tuberkulozu atd. Nebezpecna moze byt kombinacia MDMA s inymi drogami.). aj ked zriedkavou. Rovnovaha elektrolytov je aj po obvyklych davkach narusena. ktory poskodzuje oblicky (rabdomyolýza). Hladina sodiku v plazme moze klesnut (hyponatrémia) i stupnut (hypernatrémia) pod/nad fyziologicke hodnoty. Neda sa vsak vychadzat z toho. Lahke formy syndromu prebiehaju s menej zavaznymi priznakmi ako nevolnost.Rizika spojene s uzivanim extázy vyplyvaju hlavne z pofidernej kvality a zlozenia tabliet. chemicka struktura je: . obeh. To moze mat za nasledok dehydrataciu. neznameho obsahu MDMA alebo aj inych ucinnych latok a z ucinkov MDMA na rovnovahu elektrolytov. Malígnej hypertermie. Tieto latky su toxickejsie nez MDMA v porovnatelnych davkach. Syntezu prvy krat vykonal Ernst Späth roku 1919. Meskalín Meskalin je halucinogenny alkaloid niektorych stredoamerickych kaktusov rodu Lophophora. k tomu dochadza na zaklade zmien vylucovania hormonov adiuretin (vazopresin) a aldosteron. 4. preto by mala pri zacinajucich naznakoch byt v kazdom pripade privolana zachranna sluzba. ale niekedy ustiacemu do nebezpecneho stavu. dokonca i niektorymi bylinami (napriklad lubovnik bodkovany). pokial sa nahodou na trhu objavia tablety extazy s vysokym obsahom MDMA a tieto su uzite ako obvyle. “otravu vodou” (pri hyponatrémii). Jedna sa o jednoduchy alkaloid s fenyletylaminovou kostrou. Dalsou.

Volna baza meskalinu je biela. mydriaza (rozsirenie zrenic). vanilin. kde bezne rastu meskalinove kaktusy (Mexiko. potom -masivny halucinogenny ucinok. nakolko je struktura jednoducha. Napriek tomu ale jeho hlavny efekt spociva pravdepdobne v ucinkoch na serotoninove drahy a receptory (vid dalej). Chemicky sa meskalin podoba do istej miery transmiterom dopamin. noradrenalin a hormonu adrenalin. nez pozivanie rastlinnej drogy (susenych kaktusov) alebo vyvaru z nej. pohyblivymi a premenlivymi obrazcami a viziami. V oblastiach. s velmi zivymi. Davkovanie cistej soli meskalinu je presnejsie. ktora je uzivana je siran meskalínia (meskalíniumhemisulfát). pocit „brnenia“ koncatin. po poziti sa prve ucinky dostavuju behom 1 – 3 hodin. juhozapad USA) sa niekedy meskalin extrahuje z rastlinnej drogy rozpustadlami.o. zavrate. nevolnost... niekedy az neprijemne a rusive. plny ucinok trva 6 – 12 hodin a potom odoznieva. pier a jazyka.Droga sa obvykle vyraba synteticky. ziskana neutralizaciou volnej bazy meskalinu kyselinou sirovou a krystalizaciou soli. bodu varu 180°C. -silne vizualne pseudohalucinacie az halucinacie.o. ked nie je znamy presny obsah meskalinu. synteza je nenarocna a da sa vykonat z roznych latok. pocit „stratenia sa“ v priestore.t. Ako ucinne davky sa uvádzajú davky 3 – 5 mg/kg oralne. syringaldehyd. na vzduchu pohlcuje vlhkost a oxid uhlicity a tvori tak krystalicky uhlicitan meskalínia. nakolko ucinok sa dostavuje az po niekolkych hodinach a davka sa tak da tazko odhadnut pocas uzitia drogy. silne zasadita. zlta az nahnedla (oxidaciou vzduchom) krystalicka masa lahko sa topiaca na olejovitu kvapalinu (b. ako kyselina gallová. 35 – 36°C). -strata pojmu casu. Davky nad 700 mg byvaju uz znacne toxicke. ktory vsak nebyva vacsinou pocitovany uzkostlivo ci stiesnujuco -velke az extremne zosilenie vnimania vsetkych zvukov. Ucinky zahrnaju: -spociatku nepokoj. Droga je najcastejsie uzivana oralne. trimetoxybenzaldehyd alebo aj para-krezol. Bezna forma drogy. subjektivne zdanlive spomalenie priebehu udalosti (minuty sa mozu zdat hodiny) . charakteristckeho zapachu. menej bezny je hydrochlorid meskalínu (meskalíniumchlorid). prehlbenie a zrychlenie dychu. to zodpoveda zhrube davke 200 – 600 mg meskalínsulfátu p. silne halucinogenne davky su 300 a viac mg p.

Dietylamid kyseliny (R)-lysergovej) LSD (dalej lysergid) je zrejme najznamejsi halucinogen. ze sa male mnozstvo latky pri praci vstrebalo kozou. niekedy stavy podobne katatonii (=psychoticka neaktivita. co viedlo k silnym psychotropnym ucinkom s mimoriadne intenzivnym halucinaciam a viziam. „magicke vedomie“.o. LSD je na davku asi 1.) stimulacia psychomotoriky. vo vyssich davkach (ca. Pri praci s touto latkou roku 1943 Hofmann pocitil neobvykle ucinky. u predisponovanych jedincov (ochorenie v rodine) moze sposobit az manifestaciu schizofrenie. respektive ich kyselinoveho zvysku. jej „splynutie“ s prostredim. prefrontalnom kortexe a inaych strukturach vyvolava mnohe z priznakov meskalinoveho opojenia. pasivita. Sandoz) a pocas celych 50. ako vsetky halucinogeny. skoro vo vsetkych krajinach vyspeleho sveta. docasnej aj dlhodobej -silne znizena schopnost usudku a logickeho jednania. a 60. prechodnu alebo dlhodobu. kde sa prve vyskumy lysergidu uskutocnili uz zaciatkom 50. meskalin. Predpoklada sa. Navykovy v povodnom zmysle (psychicka a/alebo somaticka zavislost na latke) meskalin nie je. 200 – 400 mg p. zazitky depersonalizacie („odputanie sa“ od vlastnej osobnosti.25 mg = 0. jeho uzivanie vsak moze sposobit rozne psychicke poruchy. co sa intenzity ucinku tyka. Lysergid. v davkach. Firma Sandoz robila vyskum tejto latky v spolupraci s psychiatrami a psychologmi najskor v Svajciarsku. napatie. ale predovsetkym psychicke. ale niekedy aj uzkosti az panicke stavy -v halucinogennych davkach potlaca hlad. Mechanizmus ucinku meskalinu nie je plne objasneny.) sa mu pripisuje isty afrodiziacny ucinok -riziko „bad trip“ (subjektivne zle sa vyvijajuca intoxikacia s psychopatologickymi fenomenmi ako strach. ktore sa mimo intoxikacie nejavia vobec -redukcia vlastnych. prirodzenych emocii -euforia.o. Prvy krat ho syntetizoval A.-v nizsich davkach (ca. avsak 5 rokov si nikto nevsimol neobvykle silne psychotropne ucinky tejto latky. psychoticke reakcie) -riziko indukcie (vyvolania. vratane Ceskoslovenska. respektive osobnostou „kolektivnou“. Davkovo je menej potentny. vnimanie skrytych asociacii a vztahov. uzkost.) skor inhibicia. ze v roznych castiach mozgu posobi agonisticky (aktivujuco) na postsynapticke serotoninove receptory subtypu 5HT2A. rokov sa tento vyskum . az strnulost. strata zabran. Je to jeden z najsilnejsich halucinogenov. -po uplynuti primarneho ucinku drogy je clovek casto vycerpany. apríla 1943 pokusne uzil 250 µg (0. smad (neklesa vsak potreba tekutin!) aj libido. spolocnou celku) a derealizacie („odputanie sa od vnimanej reality“) -zrycheny pulz a kolisavy krvny tlak. od 400 – 600 mg p. ktore pripisoval tomu.000 25 g) vínanu lysergidu. 5.o. navodenia) psychozy. spojena s ochudobnenim az ustatim myslienkoveho toku a telesnou rigiditou) -vizionarske zazitky. asi od roku 1944. rozvolnenie asociacii. Je to polosynteticka latka. po druhej svetovej vojne i mimo Svajciarska. Hlavne rizika uzivania meskalinu su jednak poruchy srdecneho rytmu. O tri dni neskor. Depresivne stavy az poruchy po uziti/uzivani meskalinu sa vyskytuju tiez. moze vyvolat psychozu. silne narusene reakcie -zmeny vnemu vlastneho tela a osoby. rokov (vtedy este importovany svajciarsky preparat Delysid od fy. kyseliny (R)-lysergovej. odvodena chemicky od alkaloidov namelu (ergotove alkaloidy). ale trpi napriek tomu nespavostou. Hofmann v roku 1938 v laboratoriach svajciarskej farmaceutickej firmy Sandoz. jednak mozne toxicke poskodenie pecene (aktivne davky su pomerne velke a z velkej casti je latka odburavana v peceni).000 – 5. LSD (LSD-25. nizsich ako obvykle halucinogenne davky (napriklad 25 – 100 mg p.000 nasobne ucinnejsi. 19. Aktivacia tychto receptorov v limbickom systeme.

Chemicky je LSD/lysergid N. skutocny rozmach jeho uzivania na „rekreacne ucely“ sa dostavil koncom 60.6a.3-fg]chinolín-9-karboxamid. chemická struktura je: . vedeny CIA v 50.6.7. v dosledku coho bola statnym farmaceutickym monopolom SPOFA zapocata vyroba vlastneho.9R)-N.rozsiroval a zintenzivnoval. rokov lysergid pouzivali takmer vylucne len vedci. Vyskum halucinogenov vratane lysergidu prebiehal aj v tajnych programoch informacnych sluzieb (napriklad projekt MKULTRA. psychologovia. systematicky nazov je (6aR. rokov v zavode v Roztokách u Prahy. psychiatri a umelci. a 60. rokoch).8.Ndietyl-7-metyl-4.N-Dietyl-(R)-lysergamid. a zaciatkom 60. zhruba od roku 1965 sa lysergid zacal dostavat medzi beznu populaciu. Pocas 50. ceskoslovenskeho lysergidu zaciatkom 60. rokov.9-hexahydroindolo[4.

Preto. „bad trip“. zelatinovy stvorcek („zele“. vysoke davky su viac ako 250 µg lysergidu p. DOM. na rozdiel od napriklad extázy. priestorova distorzia („pokrivenie“) predmetov. t. stredne davky su okolo 150 – 250 µg lysergidu p. silne a vyrazne obmedzenie usudku. zriedka viac). bohate farebne vizie a obrazce so zavretymi a neskor i s otvorenymi ocami. psychoticke reakcie. logickeho jednania a primeranych reakcii (riziko naprikladv doprave. tryptaminy atd. od spokojnej euforie cez uzkost az po (relativne zriedka) agresivitu a depresivne ladenie (castejsie. tvarov a objektov -zmeny nalady.). Ako ucinky sa prejavuju: -najprv pocit lahkej zavrate.5 – 1. casu a priestoru -lahka premenlivost nalady. asi 30 – max. bezne uzivane davky byvaju dnes okolo 50 – 100 µg (jeden papierovy „trip“ obvykle obsahuje 35 – 50 µg lysegidu. ako uzkost. krvny tlak mierne kolise. pomaly odoznievaju pocas dalsich ca.o. niekedy ale i steisnena nalada s naznakmi uzkosti -zmeny vnimania seba: depersonalizacie. agitovanost (nepokoj s napatim). „zelatina“). casto euforicka nalada so sklonom k smiechu. -psychostimulacny ucinok (povzbudivy) -zvysene asociativne a kreativne myslenie. tepla.o. Najnizsie este psychotropne davky lysergidu sa pohybuju okolo 25 – 30 µg (0.03 mg). Za nizke mozno povazovat dávky okolo 0. paranoie. „papier“). zosilene vnimanie hudby a vizualneho umenia -mysticke a spiritualne zazitky. 150 µg lysergidu p. ze v koncentraciach.. „magicke myslenie“ -rozsirenie zrenic (mydriaza) -bizarne asociacie a recove spojitosti -zvysena produkcia slin -neobvykle vnimanie vlastneho tela. kde posobi plnu aktivaciu (agonista). kysliku. Mechanizmus ucinku lysergidu nie je plne objasneny. naopak obmedzene logicke a precizne myslenie -zostrenie zmyslov.j.. Periferne posobi . kde posobi ciastocnu aktivaciu (parcialny agonista) a na subtyp 5HT2A.o. cuchovych a hlavne vizualnych a sluchovych). ktore vznikaju v CNS po uziti beznych konzumnych davok sa viaze na serotoninove receptory subtyp 5HT1A. kolisajuca nalada. manicke alebo depresivne stavy. alebo napusteny na savy papier („trip“. ze su dosledkom intoxikacie) ale aj halucinacie (clovek ich vnima ako „realitu“). Prave aktivacii serotoninovych receptorov subtypu 5HT2A v istych castiach mozgu sa pripisuje hlavny podiel na halucinogennych ucinkoch lysergidu. Lysergid je velmi citliva latka.Droga v cistej podobe obvykle predstavuje biele lesknuce sa krystáliky lysergidtartratu (vinan LSD). derealizacie. vrcholia medzi 1. chloru vo vodovodnej vode. Okrem toho aktivuje v mensej miere i dopaminove receptrory subtypu D2. D3 a D4. bezne su -vizualne (opticke) pseudohalucinacie (clovek si uvedomuje. chutovych. obvykle ale ako vodny ci alkoholovy roztok. a 5. afektivneho rozpolozenia. zvyraznenie vnemov (dotykovych. alebo minitabletku („microdot“. nez agresivita) -mierny narast telesnej teploty a pulzu. lysergid obsahujuce drogy casom stracaju aktivitu.5 µg/kg. pri konfliktnych situaciach s inymi ludmi) atd. podobne ako ine „klasicke“ halucinogeny (meskalin. potom nastupuje -halucinogenny ucinok. cim vyssia davka bola uzita. alebo zaciatok „pravej psychozy“ z okruhu schizofrenie a podobne). 5 – 6 hodin. az sa stanu neucinne. Ucinky strednych davok lysergidu sa prejavuju behom 20 – 60 minut po uziti drogy. zeny citlivosti na dotyk. ktory sa predava bud v malych ampulkach. ktory je tym vyraznejsi. vlhkosti a prilis nizkeho alebo vysokeho pH. hodinou po uziti a postupne. DOB. znehodnocuje sa posobenim svetla. Celkova doba bezprostrednych ucinkov jednej davky lysergidu je tak asi 10 – 12 hodin. mziky pred ocami.025 – 0.. -riziko iniciacie ci indukcie psychozy (docasna. iste je. alebo sa nemeni -rozne neprijemne az nebezpecne psychicke reakcie. „drogova psychoza“. „krystal“).

rokoch predpokladane mutagenne ucinky lysergidu neboli potvrdene a nie su dokazy. jednak moze i jednorazove uzitie lysergidu vyvolat rozne psychicke poruchy. ale v dosledku je to jedno: clovek so schizofreniou trpi na velmi vazne ochorenie. ze by lysergid poskodzoval priamo geneticky material alebo zvysoval riziko genetickych defektov u potomstva. pokial nebol uzivany zenou pocas tehotenstva. . cievy a organy) a uterotonicky (zvysuje napatie a sposobuje kontrakcie svalov maternice). telesne rizika su v porovnani s inymi drogami relativne nizke. „bad trip“ – intoxikacia spojena s neprijemnymi az nebezpecnymi psychickymi priznakmi. ktore ma nepriaznivu prognozu a tazko sa lieci). a 70. V 60. je predsa vyssie riziko. lebo lysergid je psychotropne ucinny uz v davkach. okolnost veduca k uzivaniu drog. Hlavne rizika uzivania lysergidu su psychicke: jednak. priebeh ucinku drogy nemozno s istotou predvidat a moze sa vyvinut tzv. riziko je u tehotnych zien. alebo proces „nastartovany“ drogou nie je celkom jasne.mierne adrenolyticky (ciastocne blokuje ucinky adrenalinu a noradrenalinu na periferne nervy. Somaticke. ktore vyvolavaju minimum somatickych reakcii. nez u celej populacie. co moze byt velmi nebezpecne ked lysergid uzije tehotna zena. kde moze dojst ucinkom lysergidu na maternicu az k predcasnemu porodu ci potratu. od paniky cez depresivne reakcie az po „drogovu psychozu“ a pravu schizofreniu (aj ked vyskyt tejto poruchy je radovo „len“ v percentach u uzivatelov LSD. ci je to dosledok uzivania drogy.