Jozef Sabol a kolektv

DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KOLSKOM KLUBE DET

2000-2004
Hra sa znamen ma monos vyska si sm seba v rznych situcich, naerpa nov sily a rados. Hra prina slobodu konania, nov monosti, tvoriv realizciu, humor, pocit spolupatrinosti. Hra sa je pre loveka prirodzen. iaci by mali pozna, e ivot sa sklad z jednotlivch rol, a e hra patr k ich ivotu.

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

Hry mu zapja iakov do vchovno-vzdelvacieho procesu vemi intenzvne a printi ich k takmu sstredeniu, ak nemono dosiahnu pomocou iadnej inej metdy. Vo vchove maj hry a hern aktivity pre iakov nezastupiten miesto. Aby hra splnila n zmer a aby obe strany mali z hry rados a itok, mus by pedagogick pracovnk schopn hru o najlepie uvies a jej dopad o najefektvnejie vyui. Medzi hlavn zsady pri uvdzan hier patr: o hrou sledujeme, ak je n cie, ak je n dramaturgick zmer? Chceme podpori v iakoch tvorivos, vedomosti alebo saivos? Ide nm o spoluprcu vetkch alebo o to, da ancu vynikn jednotlivcovi? Chceme, aby sa iaci zamysleli alebo pohdali nad nejakou tmou? Ktor hra, hern aktivita sa pre n zmer hod najlepie? Dleit je tie premyslie si primeranos hry, uvedomi si, pre koho hru chystme, a na zklade tejto vahy njs sprvnu hrsku hranicu monost. Odporame ahko sa pohybova nad ou, aby sme iakov mohli dra v stave mylienkovho naptia. Pokia by sme dali latku prli vysoko, zvl ak ide o intelektulne schopnosti, stva sa, e iaci rchle rezignuj, pretoe pociuj bezradnos. Naopak, pokia mme nroky prli nzke, meme sa stretn s neochotou, nechuou. Kad hern aktivita vyaduje pecifick motivciu. Motivciu nepodceujeme a nebojme sa zapoji svoju fantziu. Existuj rozlin spsoby ako hru aj iakov namotivova: legenda je predtan, vykladan, prehrvan sm atraktvny nzov hry, ktor vzbudzuje v iakoch dopredu zvedavos a podnecuje fantziu zaujatie, nadenie pedagogickho pracovnka pri uvdzan hry priame navodenie atmosfry, iaci sa ocitaj v cirkuse, v divadle, v elektrike v rodine, v lese, na ihrisku a podobne Atmosfre hry, aktivity asto pomu aj zdanliv detaily, ako naprklad oznaenie hrov pri speriacich drustvch, vhodn pomenovanie astnkov hry. majte vopred dobre premyslen pravidl pre hru vykladajte ich strune, jasne (zdhavm a nejasnm vkladom vyvolvate v iakoch pocity ospalosti, otrvenosti) dodrujte ich logick postupnos postupujte od zkladnch pravidiel, z ktorch by malo vyplyn, o o vlastne v hre pjde, m hra zana a m a kedy kon Rozdelenie hrov do skupn je len zdanlivo jednoduch zleitos. Pokazen a niekokokrt opakovan delenie aj po tej najlepie navodenej atmosfre spoahlivo zni stupe motivanej rovne takmer na bod mrazu. Odporame preto, aby ste si vopred premysleli: akm spsobom budete iakov rozdeova do jednotlivch skupn (losovanm, priamou vobou, rozpotavanm, nhodnm vberom...) ak zloenie hrov podpor spen priebeh hry (koko skupn, po koko iakoch v skupine, ak pomer bud ma chlapci a ak dievat...) koho vytipujete a nasadte ako vodcu v skupine tak, aby boli skupiny pokia mono vkonovo vyven Poas hry bute neustle pripraven iakov povzbudi, pochvli alebo aj vyprovokova, pri zaobchdzan s hrmi a prejavovanm cty k nm, ktor im patr, nezahujte ich rozhodnutia, realizciu, nebute nervzni, ke sa hra nebude vyvja poda vaich predstv, muste by neustle v obraze hry,

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

nemono sedie a dva sa, ako sa hr sna, iaci by mali ma pocit, e hrte s nimi, Kad hra m svoje zakonenie. Niektor zver bude vyadova z vaej strany humorn a ahk vyznenie, in vnos, diskusiu, alia toleranciu a citliv prstup . A pokia sa niektorm iakom pri prve ukonenej hre prli nedarilo, naznate im, e ich anca prde urite inokedy, prpadne e by mali svedomitejie pristupova k domcej prprave na vyuovanie i na samotnom vyuovan. V mimokolskch i kolskch zariadeniach vznamn lohu zohrvaj didaktick hry, pod ktormi rozumieme tak innos, ktorej cieom je poskytn iakom urit poznatky a vedomosti pri osvojovan si novho uiva, ale predovetkm s vhodnou metdou pri upevovan uiva, s dobrm prostriedkom proti zabdaniu a formlnym vedomostiam. Didaktick hry s spojenm detskej hry a vyuovania, lebo obohacuj, prehlbuj a skvalituj vedomosti zskan na vyuovan. V hrch sa spja myslenie s poznanm, reou a innosou, o napomha rozvoju psychiky a pracovnch schopnost. S tie prostriedkom mravnej vchovy, pretoe iaci sa v nich uia hra estne a utvra sprvne medziudsk vzahy. Hry s priamym prejavom detskej tby po innosti, a preto sa do nich rady zapjaj. Zkladom kadej hry je hrav, na uritom mieste sa rozvjajca, nieo napodobujca innos, vo vej i menej miere urovan pravidlami. Naou lohou je venova pozornos tm hrm, ktor s vymedzen pravidlami a umouj systematick cvienia, dleit z hadiska fyzickho a rozumovho vvinu, z hadiska formovania charakteru a vle. Pomocou didaktickej hry meme docvii nov uivo, ktor iaci prve v kole preberaj alebo upevova a prehlbova starie uivo. V didaktickej hre nm nejde o originalitu, ale predovetkm o premyslen pouitie hry v svislosti s vyuovacou ltkou. Ak spojme uenie s hrou, vytvrame didaktick hru, ktor je najdleitejm doplnkom zkladnch vyuovacch metd. Uivo sa m opakova formou hier pravidelne. Potrebn je spoluprca vychovvateky s uitekou a napomc jej iakom ahie zvldnu prve preberan uivo. Tieto hry nemaj trva prli dlho, aby sme deti neunavili. Vhodn je rozdeli iakov do skupn, a to tak aby tie boli vedomostne rovnocenn. Dba na to, aby sme k lepm iakom priradili aj slabch, ktor nedoku vdy vyriei lohu samostatne. Tu sa uiteom pre tchto iakov stva kolektv skupiny. Pri vbere didaktickch hier musme repektova celkov ivotn sksenos iakov a predtm osvojen poznatky. Hra je pre diea ivotnou potrebou tak ako pre dospelho prca. Sprevdza ho celm jeho detstvom, je druhom innosti, pri ktorej prejavuje aktivitu, tvorivos a vlastn iniciatvu. Hrou mono upta pozornos det, vtepova im nov poznatky, zrunosti, stupova poiadavky na ich tvoriv innos, rozvja fantziu i etick princpy. Dobrm pomocnkom pri didaktickej hre je hodnotenie - nikdy vak nehodnotme znmkou.

SLOVENINA

HLSKY
o had?

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

Vo vrecku s kartiky s psmenami malej abecedy. iak jednu vytiahne. Uite sa ho pta: -o had ? iak odpovie: -Hadm pero. Vytiahol kartiku s hlskou p. ah al iak a povie: -Pero tu nie je, hadm hodinky. Druh si vytiahol kartiku s hlskou h.

Hlsky na cestch Vychovvate rozd iakom lstky s hlskami a ur na nich, na ktorej koaji bude ktor vlak st. Hlsky sa pohybuj po perne. Vychovvate hovor: -Vlak so samohlskami stoj na 3.koaji, vlak s mkkmi spoluhlskami stoj na 2. koaji, vlak s tvrdmi spoluhlskami stoj na 1.koaji. Hlsky nastupuj do svojich vlakov. Kto sa pomli, mus vystpi a hada svoj vlak. Hlsky v dadi Vychovvate rozmiestni hlsky na magnetickej tabuli. Vyvol skupinu iakov. Kad z nich si zoberie jednu hlsku. iaci sa medzi sebou poradia, ak slovo zloia. Na zvolanie vychovvatea: -Pr! sa hlsky postavia veda seba tak, aby vytvorili slovo. Hra na irok Vychovvate hovor rzne slov. iaci za kadm slovom zatlieskaj. Ak je v slove netlieskaj. Kto sa pomli, me sa vykpi tm, e povie slovo, v ktorom je Hra na uitea Vychovvate ur hlsku, na ktor iaci tvoria slov. Vyvol prvho iaka. Ak sprvne a rchlo povie slovo, stva sa uiteom a vyvol alieho iaka. Pri pomlen vychovvate ur in hlsku a hra pokrauje. Obrzok hlska iaci maj pripraven psmen zo skladacej abecedy. Uite uke obrzok, na ktorom je naprklad bubon. iaci zdvihn hlsku b. Pridaj sprvne psmeno iaci s rozdelen do skupn a kad m niekoko obrzkov, ktor sa zanaj znmymi hlskami a rovnak poet kartiiek s tmi istmi hlskami. Vychovvate povie naprklad slovo auto. V skupine, v ktorej je obrzok auta vstane jeden iak a druh k obrzku prilo hlsku a. Prila lo Uite hovor: -Prila lo a priviezla nm hlsku z. Hod mal loptiku niektormu iakovi. Ten ju chyt a hne povie slovo, ktor zana hlskou z a loptiku hod sp vychovvateovi. Vychovvate ju hod aliemu iakovi. Reaz Vychovvate povie slovo, naprklad lopta. Vyvolan iak povie slovo, ktor sa zana hlskou a a sm vyvol alieho iaka. Obmena: Nov slov na posledn slabiku. Rovnak hlska Vychovvate ur, ktor psmeno sa bude v slovch opakova a na ktorom mieste v porad bude. Naprklad hlska k bude tretia v porad. Vyhrva iak (dvojica, skupina), ktor za uren as nape najviac slov (mak, makovnk, rakyta, hukot, hk, akujem). Spme iaci maj hlavy poloen na laviciach spia. Vychovvate ur hlsku, na ktor sa vetci prebudia. Ak v slove uren hlska nie je, iaci ostan spa. Obmena: - uren hlska je na zaiatku slova - uren hlska je v strede slova - uren hlska je na konci slova Zvedav obrzok Vychovvate vytla na kartiky obrzky a iaci napu hlsku, ktorou sa dan obrzok zana. iv abeceda Vychovvate rozd iakom lstky s hlskami. Potom povie nejak slovo a iaci, ktor maj na lstkoch hlsky z danho slova sa postavia pred lavice.

SLOVENINA

LITERRNA VCHOVA
4

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

Bude z teba spisovate? iaci v skupinch maj vymyslie prhodu, naprklad o pskovi a maike. Najikovnej iak zo skupiny ju povie ostatnm. o nebolo v rozprvke Vychovvate preta iakom vemi krtku rozprvku. ta ju ete raz a pri druhom tan prid slov, ktor maj iaci uhdnu. Dokon rozprvku Vychovvate preta iakom krtku rozprvku, ale nedokon ju. Ako by si dokonil rozprvku ty? Pta sa viacerch iakov. Ktor dokonenie sa vm najviac pilo? A takto ju dokonil spisovate dota rozprvku. Hdaj poda obrzkov! Vychovvate d na magnetick tabuu niekoko obrzkov a iaci maj uri, z ktorej s rozprvky. Hadaj rm! Na uren slov tvoria iaci rm. mamika - Anika, nohy - rohy, pero - Fero, palica - lavica, nky - roky, kvet - svet ...

Hra na hercov iak povie vetu a vychovvate ju nape na tabuu. Povedz vetu - milo, nahnevane, veselo, smutne, plalivo, detsky, dospelo... Hra na spisovatea
Ak nzov by si dal rozprvke Zlatovlska, Popoluka ...

Kto ak je Vychovvate preta iakom krtku rozprvku alebo ryvok. iaci maj zapsa vlastnosti urenej postavy. Literrny kvz Vychovvate priprav ukky z literrnych textov, ktor sa iaci uili. Preta niekoko ukok a iaci v skupinch napu meno spisovatea a nzov diela. Papagj Vychovvate ta krtke vety z rozprvok a iaci ich presne opakuj po uiteovi. Postavy z rozprvok Vychovvate preta 10 postv, ktor vystupuj v rznych rozprvkach. lohou iakov je zapsa o najv poet postv, ktor si zapamtali a zaradi ich do rozprvky. Pozn rozprvky? Z ktorej rozprvky je veta: Zrkadielko, zrkadielko, kto je najkraj na svete? (Snehulienka s sedem trpaslkov) Kad deva v krovstve si musela vyska drobn rieviku. (Popoluka) Pravdiv nepravdiv Vychovvate preta iakom rozprvku. iaci v skupinch maj napsa o je pravdiv a o nepravdiv. Spisovate Vychovvate nape na tabuu niekoko osb, zvierat a vec. iaci maj napsa krtku rozprvku, v ktorej bud menovan osoby, zvierat a veci. V galrii Vychovvate d na magnetick tabuu niekoko obrzkov a iaci maj vymyslie ku kadmu vhodn text, nadpis...
SLOVENINA

PREDLOKY

Ukryt predmet Jeden iak odde z triedy a ostatn ukryj napr. kriedu. Ke sa iak vrti do triedy, pta sa: -Je krieda ukryt po stolom? Za lavicami? Pri okne? iaci odpovedaj NO / NIE. Obmena: iaci iastone prezradia, kde je ukryt vec, napr. krieda je za ...

ZUJMOV INNOS

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

ROZVOJ HMATU
Spojenie konch a pohybovch pocitov, ktor vznikaj pri ohmatan predmetov, t.j. pri dotknut sa pohybujcou sa rukou, nazvame hmatom. Vemi dobrm pomocnkom pre mladch iakov s v tomto smere zmyslov hry pre rozvoj hmatu. Zvod potrov Vychovvate si prinesie rzne mince. Deti pristupuj po jednom so zaviazanmi oami k stolu, na ktorom le hromada minc a snaia sa ich hmatom sta (ich nominlnu hodnotu). Ke ukonia stanie, odstrnia si atky z o a ihne napu hrnn set na papier, ktor odovzdaj vychovvateke. Boduje sa rchlos a presnos stania. Mono sa hra ako sa jednotlivcov, alebo drun, poprpade ich zstupcov. Lo v hmle Diea m zaviazan oi a predstavuje lo v hmle, ktor m preplva medzi skalm do prstavu. Po herni sa rozostavia rzne predmety (lavice, stl, stoliky, k, aktovky a podobne). Pri cieli stoj in diea, ktor predstavuje prstavn sirnu a trbi obas na signl do hmly. Diea lo hmat okolo seba, aby do nioho nenarazilo a priplvalo o najskr do prstavu. Boduje sa as priplvania a za nrazy sa strhvaj body. Osveduj sa predmety pre kadho in rozostavan. Poznvanie so zaviazanmi oami Skupiny stoja v rade oproti sebe. Kad vyle proti stojacej skupine jednho svojho zstupcu. Kapitn protistojacej skupiny mu zaviae atkou oi a lenovia skupiny si vymenia miesto. Hr so zaviazanmi oami pristpi ku skupine a sna sa hmatom njs niektorho hra. Ke ho njde, zska pre svoju skupinu bod. Na nosia Jeden z hrov predstavuje nosia. Zaviau sa mu oi a jeden z hrov ho vod po miestnosti. Ostatn mu poukladaj rzne predmety, ktorch sa mus dotkn. Jeho lohou je uhdnu, o je to? Ke neuhdne, mus predmet nosi. Tak sa mu naloia predmety na chrbt a do rk. Potom sa mu odkryj oi, aby si predmety prehliadol a hr si vol novho nosia. Hru treba asovo obmedzi na 2 minty. Ta kad neuren predmet hr dostane trestn bod. Vyhrva ten, kto m najmenej trestnch bodov...
ZUJMOV INNOS

ROZVOJ PREDSTV
o znamen moje slo?

Na rozvjanie predstavy iakov uvdzame niekoko didaktickch hier. Hri stoja v kruhu. Na papieriky napeme sla poda potu hrov. Potom ich zamieame a rozdelme. Organiztor hry hod loptu niektormu z hrov. Ten mus poveda, ak m slo a o to slo vyjadruje. Naprklad: Moje slo je 11. Jedens je hrov vo futbalovom mustve. Potom op hod loptu organiztorovi. Kto sa pomli, vypadne z hry. Vaz je posledn.

Kresliar
Jeden z hrov je kresliar. Ide ku stene a ukazovtkom napodobn kresbu. Vetci pozoruj kad pohyb a snaia sa zisti o kresl.
SLOVENINA

SLABIKY

Dve priateky Z jednho kta triedy ide iak a dr v ruke kartiku s hlskou napr. m. Oproti nemu ide druh iak a dr kartiku s hlskou a. Vychovvate hovor: -Dve priateky M a A sa vybrali na prechdzku. Ke sa stretli, podali si ruky a spolu sa prechdzali ako slabika ma. Vystrieda viac slabk. Kzelnk Na magnetickej tabuli s slabiky. Na pokyn vychovvatea iaci zaspia. Vychovvate zatia zmen samohlsky v niektorej slabike a povie: -Bol tu kzelnk a zmenil nm slabiky. lohou iakov je slabiku opravi. Dop

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

Vychovvate vytla kadmu iakovi obrzok a iaci pu prv slabiku

Loky Vychovvate nakresl na magnetick tabuu obrysy jazera a na hladinu pripevn loky so slabikami. iaci zo slabk tvoria slov. Njdi sprvnu slabiku Vychovvate pripne na magnetick tabuu rzne slabiky. lohou iakov je utvori z vybranch slabk nov slovo. Obmena: - uite ur prv slabiku a iaci k nej hadaj alie, ktor by tvorili s prvou slabikou plnovznamov slovo. Smutn slabika Vychovvate nape na tabuu slabiku, naprklad la a hovor: -Slabika la je vemi smutn , lebo je sama. Dokonite ju! iaci hovoria slov, ktor sa zanaj slabikou la lampa, lavica, lastovika... Straten slabika Na magnetickej tabuli je niekoko slabk. iaci spia a uite jednu slabiku zoberie, stratila sa. iaci maj poveda straten slabiku. Vlik Kartiky tvoria lokomotvu a vozne. Na kadom vozni je napsan hlska. Pripjanm vozov k lokomotve vznikne slabika, slovo.
SLOVENINA

SLOV (1)

arovn kok Na stole je kok a v om kartiky so slovami. iak si so zatvorenmi oami jednu vyberie, preta nahlas a vyvol iaka, ktor povie vetu na dan slovo. sla a slov Uren iak hod kocku a koko bodiek je na vrchnej strane kocky, toko slov musia iaci napsa na dan hlsku. taj spredu aj odzadu Oco, oko, madam, kolok, korok, krk, mm, Oto, radar, Anna, rotor, kukuk, ded, mm, pochop Doplovaka Vychovvate nape na tabuu prv a posledn psmeno slova a urob medzi ne toko pomliek, koko psmen chba a iaci dopluj. Naprklad: k - - - - a (kytica) Fantastick odpovede Vychovvate dva iakom otzky, na ktor musia pohotovo a nepravdivo odpoveda. Naprklad: -o rob Eva? Nepravdiv odpove iaka je: -Eva sp v psej bde. Alebo -Eva je na Mesiaci.
SLOVENINA

SLOV (2)

Kto je najlep Vychovvate alebo iak ur hlsku. iaci saia, kto za uren as nape v slovch najviac danch hlsok. Potaj sa hlsky, nie slov, naprklad je uren hlska e a slov - Peter, meter, sveter, Elene, reze. Poet hlsok e je 11. Ktor slovo tu nepatr? Vychovvate povie skupinu slov, naprklad piesok, lopta, Vianoce, kuraciu, stl. Ktor slovo nepatr do skupiny slov? Slovo lopta lebo v om nie je dvojhlska. M dobr pam?
Uite preta pomaly asi 20 slov, potom ich preta ete raz rchlejie. Na pokyn iaci zan psa slov, ktor si zapamtali. Vyhrva iak, ktor za uren as napsal najviac sprvnych slov. Mates Vychovvate nape na tabuu 10 slov a osluje ich naprklad 1 (pes), 2 (auto), 3 (jablko), 4 (zhrada), 5 (bda), 6 (hruky), 7 (cesta), 8 (maka), 9 (ujo), 10 (mlieko). V katuli na stole s sla od 1 10. Vyvolan iak si vytiahne aspo tri sla a utvor na ne vetu. Naprklad vytiahne si sla 9, 2, 8. Veta bude znie: Ujo videl z auta maku.

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

Na detektva Vychovvate nape na tabuu slov do tyroch riadkov. Vyvol k tabuli chlapca a dieva a hovor: -Zavolal som si detektvov, lebo sa mi stratilo slovo (povie jedno z napsanch slov). Kto ho skr njde? Nov slov Utvor nov slov naprklad od slova BRATISLAVA brat, brav, Tisa, Iva, bar, bas, list, sliva, Rita, Larisa, larisa, barla, satira, rasa, riava, Ilava, libra, vata, vlas, Vlasta, sila, britva, tis, astra, strava a in. Oveky Vychovvate nape na tabuu aspo 10 slov a vyvol k tabuli dvoch iakov. Povie niektor z napsanch slov. Vyhrva iak, ktor uren slovo skr njde a d ho do krku koiara. tafeta Kad rad dostane papier a na pokyn iak v prvej lavici zane psa slovo na dan hlsku alebo slabiku. Po napsan d iakovi veda seba, ten po napsan d iakovi za sebou... Vyhrva rad, ktor prv skonil. V kadom rade mus by rovnak poet iakov. Obmena: iaci nepu na papier, ale na tabuu a podvaj si kriedu (fixku). Zlat brna Dvaja iaci urobia zlat brnu, ostatn utvoria zstup a v ruke maj kartiku so slovom. Koho chytia do brny, mus slovo preta, rozloi na slabiky a hlsky. Kto to urob sprvne, sadne si. Kto sa pomli, postav sa na koniec zstupu.
ZUJMOV INNOS

SLUCH A NAHLUCHLOS (1)

Sluch a sluchov nahluchlos me vychovvate zisti u iakov aj formou hry.

Koko ich prelo? Jeden hr si sadne na stoliku v strede miestnosti a zaviau sa mu oi. Ostatn hri na znamenie prichdzaj popri sediacom, a to po jednom alebo po dvoch. Mu prechdza potichu alebo hlunm krokom. Povajci m zisti, koko hrov prelo. Za kadho hra, ktorho sluchom nezist dostane zl bod. Hra m trva najviac tri minty. Mte dobr sluch? Opatria sa tieto predmety hrebe, obyajn ceruzka, pendlk, pratko, kovov minca a guma. Skanmu zaviaeme oi a zo vzdialenosti asi 4 metrov pame jednotliv predmety v ubovonom porad asi z vky 7 cm na hrub knihu. Pred kadm pustenm povieme: Pozor! a trikrt po tomto nepustme ni. Za sprvnu odpove dme jeden bod.
ZUJMOV INNOS

SLUCH A NAHLUCHLOS (2)

Morsk priechod Dvaja hri s na stri. Stoja so zaviazanmi oami pri otvorench dverch dvoch susednch miestnost po stranch proti sebe. Ostatn deti sa striedavo snaia prekznu z jednej miestnosti do druhej. Je im dovolen zohn sa, liez po podlahe. Ke stre pouj podozriv ramot, zdvihn ruku na znak prehradenia cesty. Ak sa strnik pomli, strca bod, ak sa nepomli, chyten diea zostva v zajat a nezastn sa viac hry. Povan
lohou je pribli sa potichu k hrovi, ktor m zaviazan oi a dotkn sa ho rukou. Akonhle hr so zaviazanmi oami zauje hluk, uke rukou smerom, odkia hluk pouje. Hri, ktor boli pristihnut pri pohybe, vypadn z hry. Komu sa podar, neujne pribli sa k hrovi a dotkn sa ho rukou, ten vaz. Hru je dobre hra tam, kde vzga podlaha.
SLOVENINA

VETY (1)

Hra s slami Vychovvate vlo do katule kartiky s slami. Vyvolan iak vytiahne slo a pohotovo mus poveda vetu s danm slom. Naprklad 3, Veta: Kr m tri dcry. Hra s slami a kockou iak hod kocku. Ak slo je na vrchnej strane kocky, utvor vetu s tokm potom slov.

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

Lovme v rybnku Vychovvate d na magnetick tabuu slov ako naprklad pekn, Milan, Viera, kola, voz, naa. Na pokyn vychovvatea prichdzaj iaci, vyberaj z rybnka slov a zostavuj vety. Naprklad: Milan voz Vieru. Naa kola je pekn. Na potra iak potr rozna iakom lstky so slovami. Ostatn iaci tlieskaj a spievaj piese -Nie je chlapa nad potra. iaci s lstkom vystpia pred lavice a postavia sa tak, aby utvorili vetu so sprvnym slovosledom. Polepetko Na magnetickej tabuli s poprehadzovan slov a vychovvate hovor: -iaci, bol tu Polepetko a na tabuli nm poprehadzoval vetko. Kto ide napravi to, o Polepetko pokazil? -Vyvolan iak ide sprvne usporiada slov vo vete a ostatn iaci ju pretaj. Premaj Vymysli vetu na dan poet hlsok v slove! - - - - - - - - - - - - - -. Joko pe lohu. Pridaj slov! Vychovvate povie naprklad slovo Miko. Prv iak pokrauje pekne Druh iak pokrauje pe Tret iak pokrauje do tvrt iak pokrauje zoita Veta znie: Miko pekne pe do zoita. Rozsypan slov Vychovvate m na stole rozhdzan slov a hovor: -Janke sa rozsypali slov, pomme jej ich pozbiera. Vyvolan iaci prdu k stolu, zostavia vetu, pripn ju na magnetick tabuu a ostatn iaci ju pretaj. Telefn Pred lavicami s dva zstupy iakov. Vychovvate kadmu zstupu poepky povie rovnak vetu. Prv ju poepky povie druhmu, druh tretiemu... Posledn povie vetu nahlas. Vyhrva zstup, ktor povie vetu najpresnejie.
SLOVENINA

VETY (2)

Tvorenie viet Vychovvate d kadej skupine lstok, na ktorom je 10 slov. Na pokyn zan iaci psa z danch slov vety. Vyhrva skupina, ktor nape najviac viet. ak loha Uite nape na tabuu slov, napr.: mamika, kole, chutn. Utvori vetu, v ktorej bud vetky slov, napr.: Moja mamika vie piec chutn kole. Zaujmav veta iak hod kockou. Ak slo je na vrchnej strane kocky, toko slov mus ma veta. Podmienka: Vetky slov vo vete sa musia zana rovnakou hlskou. Naprklad iak hodil slo 5. Veta znie: Mika Mikov mala mal maku.
ZUJMOV INNOS

VNMANIE FARIEB

Diea pri vstupe do koly rozoznva okrem bielej a iernej farby tyri zkladn farby: erven, modr, lt a zelen. Je mnostvo didaktickch hier pre rozvoj vnmania farieb. Uvdzame len niekoko.
Akej farby je predmet? Hri sedia v kruhu. Jeden hr menuje farbu a uke na inho hra.. Ten mus ihne menova predmet, ktor je v tej istej farbe. Potom povie tento hr in farbu a uke op na alieho hra at.Kto sa pomli alebo nedoke odpoveda, vypadne z hry.Posledn vyhrva.

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

Koho je tto farba?

Vychovvate m v ruke debniku, v ktorej je niekoko prkov z rznofarebnho papiera (vdy viac ako je hrov alebo skupn). Deti si sadn okolo neho a kad dostane jedno slo a farbu. Naprklad hr, ktor sed na pravej strane vedceho dostane slo 1 a erven farbu, jeho sused slo 2 a modr farbu, at. Potom zane vychovvate rchle vyahova z debniky papiere a hra, ktorho farbu vytiahne, mus poveda svoje slo. Ak sa nehlsi k svojej farbe, alebo povie in slo, dostane trestn bod. Kto m menej trestnch bodov, vyhrva.
ZUJMOV INNOS

VNMANIE OBRAZOV

Vek akosti maj iaci s chpanm priestorovch vzahov na obrzku, kresbe. Vnmanie obrazu je dejom psychologicky dleitejm. Ve obraz nie je opakovanm skutonho predmetu, ale jeho plonm spodobenm pomocou zvltnych prostriedkov. Vnmanie obrzkov u iakov je saen aj tm, e mlad iaci nevedia sa plnovite dva a zriadi svoj zrak. iaci si obyajne vimn drobnosti a podstata im unik. Niekedy s iaci vemi dobrmi pozorovatemi, avak mnostvo nimi postihnutch detailov a ich akos je nepodstatn vzhadom na celkov vznam a charakter vnmanho predmetu. Toto vetko upozoruje vychovvatea, aby nauil iakov sprvne vnma obraz a kresby. Monosti cvienia v tomto smere poskytuj aj didaktick hry.
Zmenen kresba Vychovvate nakresl pred prchodom iakov na tabuu obrzok. Deti si ho prehliadnu a potom sa otoia chrbtom k tabuli. Vychovvate urob mal zmenu naprklad dokresl alebo zotrie nejak malikos a deti maj uhdnu, o sa na obrzku zmenilo (me sa poui aj fotografia). Vyhrva ten, kto prv uhdne. Obrazy slvnych ud Dve skupiny pozoruj obrazy, obrzky slvnych ud z histrie, ktor im ukazuje vychovvate najdlhie 10-20 seknd. Deti si potichu znaia men tchto ud a napokon pozbieraj odpovede a odovzdaj ich vedcemu speriacej skupiny na ohodnotenie. Vychovvate nape alebo preta men osb ukazovanch na podobizniach a zistia sa sprvne typy. Zvaz jednotlivec (skupina), ktor uhdol najviac podobizn slvnych ud.
ZUJMOV INNOS

VNMANIE REI

iak si m v kole vypestova aj citlivos zvukovej strnky rei. Vnmavos iakov k fonetickej strnke rei me vychovvate inne rozvja aj didaktickmi hrami.
Kto prehovoril? Hri utvoria kruh. V prostriedku stoj jeden so zaviazanmi oami. Vedci uke na niekoho v kruhu a ten povie Kto prehovoril Prostredn ho m pozna po hlase a oznai menom. Ak prostredn hr uhdne, ide do kruhu ten, kto prehovoril. So zaviazanmi oami
Jednmu hrovi sa zaviau oi a ostatn hri sa pochytaj za ruky a urobia kruh. Slep baba je v kruhu. Vetci astnci chodia po kruhu. Slep baba m v ruke paliku. Na znamenie vkrikom Slep baba, stoj! vetci hri zastan. Vtedy Slep baba vystr paliku a koho zasiahne, ten sa jej mus chyti. Slep baba sa pta: Kto sa dr mojej paliky? Chyten hr mus poveda jednm slovom (hlasno) - Slep baba. Poda hlasu hda, kto je to. Me sa 3 razy opta a tri razy hda. Ak ani na tret raz neuhdne, ostane alej Slepou babou. Ak uhdne, vymen sa s tm hrom, ktor sa dral paliky a uhdol jeho meno.

Na kukuku Hr sa v laviciach alebo pri stoloch. Jeden z hrov ide za dvere. Ostatn sa dohovoria kto ako prv zakuk, kto po om... uria cel poradie. Ke s takto pripraven, sklonia hlavu nad stl, alebo lavicu tak, e si obliaj skryj do zloench rk. Hra, ktor je za dverami pozv dnu a hra zana. Prv zakuk a hda m uhdnu kto to bol. Ak uhdne jeho meno, zakuk al, pri uhdnut ide za dvere ten, ktorho meno uhdol.

10

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

ZUJMOV INNOS

VNMANIE TNOV

Sksenosti nm ukazuj, e iaci sa v nejednom prpade ostchaj sami spieva. A vychovvate neraz po dlhom ase objav dobrho spevka. Spevcku ostchavos iakov meme ahko odstrni aj vhodnmi didaktickmi hrami.

Spevcky festival
Hri sa dohodn, e bud spieva niektor znmu pesniku. Sadn si do kruhu a niektor zane, ale spieva len prv tri slov a pokrauje al, ktor spieva tie len tri slov. Takto sa pokrauje dotia, pokia sa piese neskon. Hra je na prv pohad jednoduch, akos je v tom, e treba dodra presne text piesne, tie meldiu a dva pozor, aby piese la plynule. Hra je zbavn, meme vyska spevcke vlohy vetkch iakov.

Odpoveda alebo spieva

Vedci si priprav lstoky s rznymi oblkami. Naprklad m sa pozer kukuka? alebo Ak m kukuka perie? alebo o kukuka najradej erie?... Otzky vdy zameriavame uritej tme, uivu. Deti stoja v kruhu. Uprostred stoj jeden hr spievajci ubovon piese. Deti si za spevu podvaj krabiku, koek, v ktorom s uloen lstoky s otzkami. Ak prestane prostredn spieva, zastav sa aj podvanie. Hr driaci krabiku, si mus vytiahnu lstoek a otzku sprvne zodpoveda. Ak zodpovie, pod lstoek prostrednmu a hra pokrauje. Prostredn spieva a krabika sa podva aliemu. Ke ten nezodpovie sprvne ide do kruhu a spieva on stva sa prostrednm hrom pokia ho nevystrieda al nespene odpovedajci hr...
ZUJMOV INNOS

VNMANIE VEKOSTI A VZDIALENOSTI

lohou vychovvatea je urchli a spresni deom vnmanie aj z hadiska individulnej sksenosti. Vek monosti v tomto smere m vychovvateka na exkurzich, vletoch, vychdzkach, v herach, kde vade mono s demi odhadova, porovnva vzdialenos rznych objektov v terne. Sprvny odhad mono u det cvii aj spoloenskmi hrami. Kto m lepie oko?
Vedci polo na kraj stola ceruzku alebo in predmet s vyzve dvoch astnkov, aby urili od oka, koko rz mono poloi tto ceruzku po dke stola. Vyhrva ten, kto odhadne presnejie. Pretoe sasne mu sai aj in dvojice, treba pre kad z nich zmeni trochu lohy. Hry mono obmeni aj tm, e vezmeme ni alebo pagt uritej dky a odhadujeme, kokokrt mono ni alebo pagt otoi okolo stola alebo nejakho okrhleho predmetu.

Prasaie oko Zrun kresliar nakresl na tabuu alebo na podlahu jednoduchmi ahmi kriedy prasiatko. Jedno oko mu chba. lohou hrov je prs k uritej vzdialenosti so zaviazanmi oami a oko zakresli na sprvne miesto. Vyhrva ten, kto najsprvnejie oko zakresl. Je mono tie namaova obrysy hlavy a da hrom dokresli oi, nos, sta a ui. tyri krky Z ohybnch prtov alebo drtov spletieme tyri krky o priemere 15 cm. Jednu stoliku obrtime hore nohami a polome ju na in stoliku. Hri spolu saia, komu sa z presne stanovenej vzdialenosti podar najmenm potom bodov nahodi vetky tyri krky na vetky nohy stoliky, ten vyhrva.
SLOVENINA

VYBRAN SLOV

Kto je najikovnej Na tabuli s napsan slov sprvne aj nesprvne. lohou iakov je o v najkratom ase vyhada sprvne napsan slov. Tajomn vrecko Uite vyber z vrecka slov, v ktorch chba i y. iaci poda toho dvhaj kartiky, na ktorch je i y. Vynechan i - y

11

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

iak rozna po triede lstky so slovami, na ktorch je vynechan i y. iak na list odpoved: Potr mi priniesol lstok, na ktorom je slovo r ba. Musm doplni y .
SLOVENINA

PODSTATN MEN

M dobr pam? Vychovvate zaves na tabuu na 1 mintu obraz a potom ho oto. iaci maj napsa (poveda), ktor osoby, zvierat a veci boli na obraze. Nap o najviac! Vychovvate sa dohodne so iakmi na uritej hlske. Sledoval si pozorne? Vychovvate pomaly ta ryvok, iaci si zapisuj podstatn men. Vyhrva iak, ktor ich zapsal vetky. Uk svoju ikovnos Dvojica iakov dostane lstky, na ktorch s napsan dve podstatn men. lohou iakov je napsa vetu, v ktorej bud obidve podstatn men.
2

SLOVENINA

ABECEDA

Doke to? Vychovvate nape na tabuu vetu, napr.: Skorka m lt bruko. iaci maj vypsa psmen v abecednom porad rieenie a b k l m o r s t u . Hra s abecedou iaci alebo vychovvate na tvoreky papiera nape vetky psmen abecedy. Jeden iak pomiea tvoreky a na pokyn vychovvatea ich iaci zan zoraova poda abecedy. Vyhrva skupina, ktor skr zorad psmen poda abecedy. Meno, mesto, zviera, vec iak potichu hovor abecedu a uren iak ho zastav slovom Stop! Pri ktorej hlske sa zastavil, iaci povedia meno, mesto, zviera, vec. Naprklad v Vlado, Vranov, vlk, vlasy. Menoslov iakov Ktor skupina nape prv poda abecedy zoznam iakov v triede?
MATEMATIKA

SELN OKO

Rozostavte slice od 1 9 v obrazci znzorujci kruh tak, aby jedna slica bola v strede kruhu a ostatn na konci kadho priemeru a aby set troch sel na kadom priemere bol 15. (5-3-7, 5-6-4, 5-1-9,...)
VTVARN VCHOVA

DVAJ SA POZORNE

Vedci si pripravuje obrazy o de skr a k nim otzky. Uke deom obraz, alebo obrzok, pohadnicu, fotografiu... Chvu ich nech pozorova a potom obraz schov. Vedci sa pta otzkami, naprklad: -Koko tam bolo budov, osb, vojakov, ktor farby vystupuj v priestore? Ak technika vytvra dej obrazu? Pre ktorho maliara, ilustrtora s typick tieto vrazov prostriedky, lnia, farba, tvar, svetlos, dynamika at. Zamera sa na maliarov ijcich na Orave, Liptove, Detve, vchode Slovenska... Rozirova poznatky det aj o ostatnch slovenskch maliaroch v inch ktoch Slovenska, pozna aj alch ilustrtorov, grafikov... Kto odpoved najpresnejie zskava bod. Meme sa pta aj otzkami, ktor nie s typick pre dan obraz.
ZUJMOV INNOS

HDZANIE KRUHMI

Pre tto hru si musme dopredu pripravi kruhy o priemere 15-20 cm. V miestnosti si pripravme dve stoliky. Postavme ich na seba tak, aby vrchn stolika mala nohy obrten dohora. Hri hdu kruhy na nohy stoliky. Drustvo, ktor nahde viac kruhov, zvaz.
ZUJMOV INNOS

HONBA NA ZAJACA

Na zemi nakreslme niekoko kruhov. Do kadho kruhu sa postav jeden hr zajac. Dvaja hri s mimo kruhu. S to lka a zajac. Aby lka nechytila zajaca mus sa tento

12

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

uchli do jednho z kruhov. Akonhle prenasledovan hr prestpi kruh, mus ten hr, o bol v kruhu tento rchlo opusti. Teraz prenasleduje lka op inho zajaca nechyt. Chyten hr mus potom by lkou.
MATEMATIKA

HRA NA POKLADNKA

K tejto hre potrebujeme v poet drobnch minc (pdesiathaliernik, koruna, dve koruny, p korn, desa korn). Hr sa o najikovnejieho potra. Hri pristupuj jeden po druhom k stolu, kde je pripraven hromada minc. So zaviazanmi oami sa snaia spota o najv poet minc v urenom asovom limite pri mnostve okolo 35 minc je limit dve minty. Celkov iastku si zapu hne po odstrnen atky z o a papier odovzdaj. Vyhrva hr, ktor sa v priemere najviac priblil ku skutonej iastke.
SLOVENINA

HRA SO SLOVAMI
ad ha ber zber rez drez

Utvor nov slovo tak, e na zaiatok prid hlsku: rad raj rak tak len mor tri hrad kraj zrak vtk blen Amor utri
ZUJMOV INNOS

KTO VIACEJ

Pripravme si pdesiat rznofarebnch lstkov a ukryjeme ich v miestnosti tak, e z kadho lstka ksok vynieva. Ke sme hru pripravili, vojd do miestnosti kolskho klubu det. Na povel zan hada a zbiera lstoky. Skupina, ktor ich njde v stanovenom ase viac, vyhrva. Hru meme obmeni tak, e kad skupina m za lohu hada in farbu. Z kadej farby je po 10 lstkov. Vaz skupina, ktor pozbiera v urenom ase viacej lstokov svojej farby.
PORTOV A ZUJMOV INNOS

LOPTA V KRUHU

Hri stoja v kruhu rozkromo tvrou dnu. V strede kruhu stoj vedci a sna sa prehodi loptu pomedzi nohy niektorho hra, ktor tomu me zabrni rchlym prinoenm. Hr, ktor loptu neustriehne alebo zraz nohy u vtedy, ke vedci hod len nazna dostva zl bod. Vaz hr, ktor m po urenom ase najmenej zlch bodov.
ZUJMOV INNOS

MDNY SALN

Pre tto sa potrebujeme troch chlapcov a tri dievat. Vytvorme z nich tri zmiean dvojlenn drustv. alej si pripravme noviny vekho formtu (3 kusy), nonice (3 kusy), pendlky (10 kusov pre jednu dvojicu). Kad dvojica dostane jedny noviny, desa pendlkov, nonice a lohu vytvori v najkratom ase tylizovan obleenie pre partnera. Dvojice sa mu spolu radi, ale vlastn prcu na vstroji a vyhotoven modelu mus urobi partner. Hodnotme as, za ktor model zhotovia a jeho realizciu.
SLOVENINA

MYSLEN PSMENO

Jeden z hrov ur nejak psmeno a ostatn ho maj uhdnu. Preto kad povie nejak slovo. Ak je v slove myslen psmeno hr, ktor dva hda povie no. Ak nie je v slove myslen psmeno, povie nie. Nesm sa hovori slov obsahujce menej ako 5 psmen.
MATEMATIKA

MATEMATICK HRA

Koko hrn m nezastrhan ceruzka? Predpokladan vina povie 6, v skutonosti vak m 18 a to 6 bonch a po 6 na oboch zkladch.
LITERRNA VCHOVA

NA BSNIKOV

Hri sedia za stolom a kad m pripraven ceruzku alebo pero. Prv hr nape na prok papiera jeden riadok ubovonho textu. Posledn slovo nape na przdny riadok. Papier zlo tak, aby bolo vidie iba posledn slovo. Potom ho pod susedovi. Ten si preta posledn slovo a nape riadok (ver), ktor sa s uvedenm slovom rmuje. Posledn slovo op nape na przdny riadok, papier zlo a pod alej. Obsah bsne je teda vetkm

13

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

bsnikom tajn : kad pozn iba posledn slovo hra, od ktorho preber papier. Tto hra sa d hra aj tak, e hri vopred dohovoria, na ak tmu bud psa.

ZUJMOV INNOS

PODIVN DARY

Vychovvate povie potichu svojmu pomocnkovi po pravej ruke ak darek mu posiela k narodeninm. Naprklad klavr. Hr si darek zapamt a vymysl in pre svojho suseda. Naprklad kvet. Ten si vymysl tie, at... Tak sa kad hr dozvie, o dostal. Vychovvate potom povie susedovi po avej ruke o m s darekom robi, naprklad kmi. av hr si pokyn zapamt a povie, o m av sused s darekom robi. Tak sa kad hr dozvie, o m s darekom robi. V zvere hry kad hr povie o dostal a o m s darekom robi. Poujeme, e niekto m da bicykel do porka, at. Hra je teda vtipn tm, e dar a loha sa k sebe nehodia.
ZUJMOV INNOS

POTR

Hri sedia v kruhu. Kad si vyberie meno niektorho mesta. Uprostred je potr, ktor m zaviazan oi. Oznamuje, e vezie potu z Leningradu do Moskvy, z Bratislavy do Brna a podobne. Iskry, ktor si zvolili mesto s tmto menom, si rchle vymenia miesta. Potr sa usiluje niektorho chyti. Ak sa mu to podar, vystriedaj sa.
ZUJMOV INNOS

PRETEKY S PAPIEROM

Pre kadho saiaceho si pripravme dva kusy papiera vekosti 60 x 60 cm (ak nemme papier, staia i noviny). Jeho loha bude dosta sa o najrchlejie z jasnho konca miestnosti (javiska, pdia) na druh, resp. tam a sp. Nesmie vak stpi na zem. Pohybuje sa takm spsobom, e si striedavo podklad pod nohy obidva kusy papiera (dleit je tvrd papier, vkres, v rys, kartnov podloka a podobne).Kadmu meriame as a poet stpan na zem za kad dostane jeden trestn bod.
SLOVENINA

PREMYKY
ruka Nitra hlava kali kahan Ali, ni rm kata cibua Hanka ilina kamart ubica rtal ske popuk koral tral sek pupok Karol obor drevo in lska Robo vedro na skala

kura natri vlaha lka MATEMATIKA

ROVNAK SLA

Napte slo 28 piatimi dvojkami, slo 1000 smimi osmikami. Meme pritom poui aj stanie ( 22+2+2+2).
LITERRNA VCHOVA

SETONOV HRA

Vychovvate preta alebo rozd krtku sprvu o malom pote slov. Po pretan pok urit dobu. Potom si deti vezm papier a ceruzku a usiluj sa prvne napsa pokia mono doslova o pouli. Bodovanie je mono uskutoni hne, a to tak, e si hri vymenia papieriky a navzjom sa boduj.
ZUJMOV INNOS

SFKNETE ICH ?

Pri tejto hre mu za kad drustvo sai traja hri. Na stole sa zaplia dve tri svieky. Prvmu hrovi sa zaviau oi. Vychovvate ho odvedie tri kroky od stola a niekokokrt ho oto. Hr m za lohu fkanm zhasn horiace svieky. M prvo na viac pokusov. Koko svieok sa mu podar zhasn, toko bodov zskava pre svoje drustvo. Postupne sa vystriedaj vetci hri. Drustvo ktor najviac zhasne svieky vyhrva.
ZUJMOV INNOS

SKRVAKY
anans citrn hruka slivka orech

Janka na ns zabudla. Nslednci trnu boli princovia. Mm vhru katuu pogov. T sprvu priniesli v kadch novinch. Veer more chladlo.

14

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

S tu haldy dreva. Kzla to boli krsne. Krajan tra. uba nnos preskoila. Grfi gazdovali zle. Mal bradu doktor? Urob ruskmu dievau bbiku. Pekne bolo v parku. Miko, lavicu si utri! Doma mali zmrzlinu. Jemu chalupa zhorela? Ivo dal Petrovi gatan? Postavili chlapci trn. Moja iaky pekne spievaj. Psmeno e sa ahko pe. Vela lietala nad kvetom. Na veeru sme mali na chlebe syr. Nemali na predaj nunice. Robo, Boris s dvojat. Radz mi jablko zjedol. Bolia ma kolienka. Miro, pohroz, no nebi sa! Amerika je aleko. To je ale ak robota! Delfn skoil do vody. Cez les tiekol potok. Pivo m penu. Mamika nevarila pagety.
SLOVENSK JAZYK

tuha zlato jantr bann figa dudok obrus nebo kola mama mucha voda citrn je meno Ela malina Predajn, malina bobor zmija lienka hrozno Erika Robo Fnsko Oto Ivo Eva

VETY
o sa ukrva v balniku
- - - - - - - - - - - - - - - - - -. Lucia m rada prvouku.

ZUJMOV INNOS

ZAME JEDNO PSMENO

matka brav vrav lep kola my jeda krach doba zoit oblok oblik ps sed hlad me noha atka brat mrav les koda m jedla hrach doga zoi oblak oblik ns sad had mae nora Katka let latka lev

prach doma oblk oblik vs hrad

Dora

15

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

drak mlok

mrak blok

vrak

frak

MATEMATIKA

ZAPAMTANIE SLIC

Vedci hry uke 12 napsanch slic. Doba exponovania sel je jedna minta. Potom sla zakryje a hri maj napsa sla na svoj papier v uvedenom porad. Listy odovzdaj a vedci ich oboduje poda sprvnosti sel a sprvnosti umiestnenia. slo dobre napsan a umiestnen 2 body, sprvne slo zle umiestnen 1 bod.
ZUJMOV INNOS

ZEM, VODA, VZDUCH

Hri sedia v kruhu. Vedci hry po jednom vyvolva a hovor hesl zem, voda, vzduch hr mus hne poveda nejak slovo, ktor svis s niektorm heslom. Ke organiztor povie heslo zem- hr me odpoveda: kola, strom, dom, krk, auto a podobne. Pri hesle voda me hr poui slov: ryba, rak, most, d, priehrada, breh, veslo, lo a podobne. Pri hesle vzduch me hr poveda slov: vietor, lietadlo, vtk, letec, vzducholo, brka a podobne. Hr, ktor ihne nezareaguje, prpadne povie neprimeran slovo z hry vypad. Hra kon vyradenm nespench hrov a ostane nakoniec v hre len jeden, ktor sa stva vazom.

MATEMATIKA

BOJ O SLA
Cibrenie postrehu. Papier, ceruza. Hr sa v dvojiciach. Obidvaja iaci si napu na svoj papier zkladn rad sel od 1-10. Pod sla zan psa ubovon slice. Najprv nape hr A niektor slo od 1-10. Pri psan si papier zakrva rukou. Sper ho pozoruje a sna sa poda pohybu ceruzky uhdnu, ktor slicu protivnk napsal. Ak sper neuhdne, hr A vyhad v zkladnom rode slo, ktor napsal a ozna ho krkom. Potom nape jednu slicu hr B a hr A hda. Kad slo sa me zakrkova 2-krt. Boj o sla pokrauje tak dlho, pokia si hri nerozober vetky sla. Kto m viac zakrkovanch sel vyhrva. Poznmka: Psa vek tvary.

Cie: Pomcky: Postup:

MATEMATIKA

BYSTREJ
Sitovanie a oditovanie do 20. Prklady na stanie a odtanie do 20.

Cie: Pomcky:

16

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

Postup:

iakov rozdelme na dve skupiny a zadvame im prklady na sitovanie a oditovanie. Odpovedaj iaci, ktor stoja vpredu. Ten, ktor skr sprvne odpovie ide si sadn. Vyhrva t skupina, ktor bude skr cel sedie.

PORTOV A ZUJMOV INNOS

O JE KDE

Cie: Pomcky: Postup:

Orientcia v priestore pojmy vpredu, vzadu, nad, pred, na, medzi... Farebn pastelky, vkres, nakreslen domek. Vychovvateka postupne zadva lohy. Dokresli: pred dom cestu na strechu komn veda domu strom medzi dom a strom kvietok Obmena: pojmy vpravo, vavo, vpredu, hore, dole, at. Napr.: Na magmetick tabuu pripevn auto vpravo hore.

SLOVENINA

O SA ZMENILO
Cvienie postrehu, pamti a sprvneho pouvania predloiek Hraky a in predmety Deti sedia v polkruhu. Pred nimi je stolk, na om i okolo neho a pod nm s uloen rzne predmety a hraky. Hra je rozdelen na dve asti. V prvej asti deti uruj polohu predmetov vzhadom k stolku. (Na stole, pod stolom, pred stolom, za stolom...). V druhej asti jedno diea ide za dvere a vychovvateka zatia predmety premiestni. Diea m za lohu uri polohu predmetu po premiestnen a vrti ho na pvodn miesto. (Auto je na stole a bolo za stolom.)

Cie: Pomcky: Postup:

MATEMATIKA

DOBRE POUVAJ A POTAJ

Potame po jednom Karty s slami, mal bubon (paliky, triangel, inely) Vychovvate udiera na mal bubon (triangel, inely ...) iaci dery potaj. Uite vyzve iakov: -Ukte kartu s slicou udvajcou poet derov.

Cie: Pomcky: Postup:

MATEMATIKA

DOMINO
Orientcia v selnom rade Dominov karty pre uitea, pre iakov Vychovvateka zadva iakom lohy: -Uk dominov kartu, na ktorej je men poet prvkov ako 10 (9, 6, 6, 7...) - Uk dominov kartu, na ktorej je v poet prvkov ako 4 ( 3, 7, 5, 6 ...) Obmena: - Uk slo, ktor znzoruje viac prvkov ako vid na dominovej karte. - Uk slo, ktor znzoruje menej prvkov ako vid na dominovej karte.

Cie: Pomcky: Postup:

MATEMATIKA

DOMINO S KVETMI / DOMINO S BODKAMI

Priraova predmety, k bodkm priraova kvety, ku kvetom bodky. Kvety - makety Na magnetick tabuu upevni 5 kvetov. - Nakresli prve toko bodiek, koko je kvetov. 17

Cie: Pomcky: Postup:

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

- Nakresli menej kvetov, ako je bodiek. - Vyzna dvojice.

ZUJMOV INNOS

DVOJICE SLOV

Cie: Pomcky: Postup:

Utvranie dvojc poda vznamu. Papier, pero. Pripravme na tabuu slov. iaci z nich utvoria dvojice poda vznamu, Napr.: hokej, jedlo, port, vtk, nbytok, mso, lastovika, kvetina, stl, nezbudka, kov, elma, nerast vlk. iaci pracuj takto: hokej port jedlo mso vtk lastovika nbytok stl kvetina nezbudka, at...

MATEMATIKA

GEOMETRICK TVARY (1)

Rozvoj predstavy, fantzie a zrunosti. Geometrick tvary z farebnho papiera. Njs geometrick tvary a obkresli kad inou farbou. (Na liste sa geometrick tvary prelnaj.) Geometrick tvary vystrihn a posklada postavu chlapca z geometrickch tvarov, rozli farebne.

Cie: Pomcky: Postup:

MATEMATIKA

GEOMETRICK TVARY (2)

Rozliova a presne pomenova geometrick tvary. Geometrick tvary. Deti so zaviazanmi oami ohmatvaj geometrick tvar, ktor sme im podali. Vychovvateka vyzve: - zdvihnite trojuholnk (tvorec, kruh, obdnk) - obkreslite trojuholnky ervenou ... kruhy modrou.. obdnky ltou ... tvorce zelenou

Cie: Pomcky: Postup:

MATEMATIKA

HDZANIE KOCIEK
Psomn sitovanie. Papier, ceruzka. Kad hr m papier a ceruzku. Hdu postupne hracou kockou. slo, ktor mu padlo, si zape. Pri alom hode zape set doteraz zapsanho sla s slom naposledy hodenm. Vaz ten, kto najskr dosiahne 100. Obmeny: a) iak nape slo 100 a potom slo odtava. b) iaci hdu s kockami a sla medzi sebou nsobia a po 1000. c) iaci prvho ronka mu obidve sla sta a zapisova len vsledky, vychovvateka ur poet kl a na konci hry im vypota set.

Cie: Pomcky: Postup:

PRRODOVEDN VCHOVA

HMATAKA

Cie: Pomcky:

Poznvanie ponohospodrskych plodn. Vrecka, oovica, hrach, fazua, tekvica, klineky, rya, ... 18

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

Postup:

Deti rozdelme do dvoch drustiev. Pred kad drustvo postavme rovnak poet vrecok. Hrom rozviaeme oi. Ich lohou je v urenom ase poveda, o je v ktorom vrecku. Bodujeme poda potu sprvne uhdnutch obsahov vrecka.

MATEMATIKA

HRA S ISLAMI
Precviovanie pojmov men, v. Karty s slami iaci maj rozdan karty s slami. Navzjom o svojich slach nevedia. Hadajci sa pta: -Kde s sla vie ako 7 ? Vystpia iaci s slami vmi ako uren slo a uku svoje kartiky. Hadajci vyrad nesprvne slo. Podobn postup je aj pri precviovan pojmu je men.

Cie: Pomcky: Postup:

SLOVENINA

HRA S KARTAMI
Cvienie pravopisu vybranch slov. Kartiky s psmenami Y, , I, I. Hovorm slov s Y, I po obojakch spoluhlskach a iaci pomocou kartiiek uruj pravopis po obojakej spoluhlske zdvihnutm karty. Napr.: obilie, misa, umvadlo, skria, at ...Ak sa iak pomli, povie vetky vybran slov po danej obojakej vybranej spoluhlske.

Cie: Pomcky: Postup:

MATEMATIKA

KMIME ZVIERATK
Precviovanie matematickch pojmov priraovanm prvkov viac, menej rovnako. Rzne makety zvierat, zeleniny, ovocia a pod.. - Toko jabk, koko je jekov. - Jekov bude menej, ako jabk. - Jekov bude viac, ako jabk. - My bude rovnako, ako maiek.

Cie: Pomcky: Postup:

PRRODOVEDN VCHOVA

KTO VIE, ODPOVIE

Cie: Pomcky: Postup:

Poznvanie zvierat, ovocia a zeleniny. Rozvoj myslenia a rozvoj rei. Opisy zvierat (ovocia, zeleniny) Jedno diea je za dverami. Ostatn deti sa dohodn na zvieratku, ktor m uhdnu. Na zavolanie prde diea spoza dver a kladie otzky. 19

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

Naprklad: Kde ije? m sa iv? m m pokryt telo?... Otzky kladie deom, ktor si vyberie samo. Ktor diea odpovie na otzku, pri ktorej zviera uhdne, ide potom za dvere. Takto sa hra opakuje. Podobne sa mono hra aj na poznvanie ovocia, zeleniny ...

MATEMATIKA

KTO ZSKA SKR 25 ?

Sitovanie spamti. Kocka. Dvaja hri hraj s jednou hracou kockou. Prv hr zvol ubovon slo od jedna do es. Druh hde kockou. slo si pripota k zvolenmu slu prvho hra. alej u hri hdu kocku tak, aby pripotanm zskanch sel zskali set 25.

Cie: Pomcky: Postup:

ZUJMOV INNOS

MESTO

Cie: Pomcky: Postup:

Pozna mestom, v ktorom ijeme. Papier, pero. Kad iak dostane list papiera, na ktorom je v kruh. Kruh predstavuje nae mesto. lohou iakov je napsa do kruhu vetky vznamn stavby, ktor sa v meste nachdzaj. iaci, ktor urobia vyerpvajci zpis vyhrvaj. Hru je vhodn zaradi po vychdzke.

MATEMATIKA

MYSLM SI SLO
Rchlos a pohotovos pri potovch vkonoch. Karty s prkladmi. Vychovvate hovor: Myslm si slo. Ak k nemu pripotam p dostanem 15.. Ktor slo som si myslel? (iaci si lohu matematicky zapu napr.: x+5 = 15.) Prklady dvame rchlo. V nich ronkoch prklady na stanie a odtanie. Vo vych aj na nsobenie a delenie. Vyhrva ten, ktor m najviac vypotanch prkladov.

Cie: Pomcky: Postup:

MATEMATIKA

NA BRNKY
Precviovanie stania, odtania, nsobenia, delenia. Brnky, body. Na dosku z polystyrnu si urobme 2 brnky z farebnho papiera. Pripravme si farebn kolieska body. Deti rozdelme na dve skupiny. iaci dostvaj prklady a hovoria vsledky. iak, ktor povie nesprvnu odpove, jeho skupina dostva gl. Vyhrva t skupina, ktor dostva menej glov. Hru mono vyui na jazyk slovensk a prrodovedu. A B o ooooo oooo o o

Cie: Pomcky: Postup:

SLOVENINA

NJDITE CHYBU
Precviovanie pravopisu vlastnch podstatnch mien.

Cie:

20

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

Pomcky:

Pripraven tabua s chybne napsanm textom, farebn krieda, prpadne fixka Postup / text: Strko Boris repk vzal vlada na Przdniny. Cestovali zo iliny do koc. Videli Rieky vh, Hornd i vrchy Cho, kriva najvy gerlach. Pilo sa mu i mesto poprad. Cesta rchlo ubehla ... loha iaka je farebnou kriedou (fixkou) opravi text a zdvodni pravopis.

ZUJMOV INNOS

NAJLEPIA PAM

Cie: Pomcky: Postup:

Rozvoj mechanickej pamti. Papier, ceruza. Deti sedia pri stole. Vedca im preta 10-30 slov, najskr pomaly, potom rchlo. D hrom 3 minty na to, aby napsali slov, ktor si zapamtali. Kto ich nape najviac, vyhrva.

ZUJMOV INNOS

NJDI SKRYT VYBRAN SLOV

Cie: Pomcky: Postup:

Precviovanie vybranch slov po b, m, p, r, s, v, z. Pripraven text na tabuli. Vychovvateka nape na tabuu dvojice (trojice slov). lohou det je vybra z nich niektor hlsky (slabiky) tak, aby vytvorili zkladn slov po b, m, p, r, s, v, z. Naprklad: kraby ad = by rast kov skoby koleso nbytok sila mapy losy sti hska skrti ruka kormidlo kabt eny pomaran rchly rytier topo ajnk = = = = = = = = strc koryto obyaj kobyla pysk syr skorka syn, syr

MATEMATIKA

NJDI SVOJU ZNAKU

Precviovanie geometrickch tvarov. Obrzky s geometrickmi tvarmi, vek i na kartikch. Vychovvateka vyves na stenu geometrick tvary vekch rozmerov, rovnakch farieb. Tvary sa musia odliova od pozadia steny. Kad astnk m kartiku, na ktorej je nakreslen nejak geometrick tvar. Geometrick tvary s rznych farieb. Kartiky, na ktorch je vyobrazen znaka maj rozmer 8 x 8 cm. Deti sa postavia dozadu poda naznaenej iary, vo vzdialenosti 10 a 20 cm od steny. (V miestnosti sa postavia k protiahlej stene.) Deti, ktor maj znaku TVOREC beia k tvorcu, deti, ktor maj TROJUHOLNK beia k trojuholnku a podobne. Deti tvoria skupinky poda rovnakch geometrickch tvarov. Vyhrva skupina, v ktorej sa iaci ani raz nepomlili.

Cie: Pomcky: Postup:

ZUJMOV INNOS

NJDI SKRYT SLOV

Cie: Pomcky:

Precviovanie tania, rozvoj myslenia. Pripraven text s ukrytmi slovami. 21

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

Postup:

Vo vetch s ukryt slov s nzvami zloiek potravy. Jedn sa o mliene vrobky, mso, zeleninu... Vety pretaj 3-krt potichu a jedenkrt nahlas. Vo vyznaench dvojiciach slov s ukryt slov. Njdi ich a nap! 1. V lekrnike mm liek, o ktorom viem, e je proti boleniu hlavy. 2. Janko, nedr drozda doma, slobodu mu dopraj! 3. V zhrade nestra, na povery by si veril? 4. Na stanicu ma zavez. Elenina priateka pricestuje. Poznmka: Ak sa iakom nepodar samostatne njs ukryt slov, odporame vyznaovanie krkom pri spolonom rieen.
PRRODOVEDN VCHOVA

NA KVETY

Cie: Rozvoj pohybovch schopnost, poznvanie lnych a zhradnch kvetov. Pomcky: Mu by elenky s kvetinami, CD-prehrva (gramofn, magnetofn) na hranie meldie k tancu. Postup: Jedno dieva je krovnou kvetov. Ostatn s kvetmi mu ma na hlave elenky s obrzkami kvetov. Krovn sed a okolo nej tancuj kvety ubovone. Po tanci sa usadia na zem. Krovn smutne zves hlavu a narieka. o sa ti stalo? spytuj sa kvety. Je mi smutno. odpovie krovn. Za km? Za konvalinkou. odpovie krovn. Ak je medzi demi konvalinka vstane, poklon sa krovnej, zakrti sa s ou a sadne si na jej miesto. Hra sa opakuje.
ZUJMOV INNOS

NA RYBROV

Cie: Pomcky: Postup:

Upevovanie preberanch psmen. Papierov rybky oznaen psmenami. Psmenk zo labikra utiekli do rybnka, kde ich pojedli rybky. Vychovvateka riekankou aktivizuje deti, aby hadali a urovali psmenk. Riekanka: Chodm, hadm, o mm zna, Po mi Joko ukza. K rybnku Ty zjdi, vek A mi njdi. A deti odpovedaj: -no, no, je to tak, meme ho domov vzia. ...a zober uren psmenko.

MATEMATIKA

NSOBILKA
Precviovanie nsobilky Karty s prkladmi. Uite diktuje iakom prklady na stanie, odtanie, nsobenie a delenie v rozsahu prebratho uiva. iaci si pamtaj iaston vsledky a konen vsledok potom napu, alebo uku na karte. Naprklad: 0 . 3 + 2 . 1 . 3 + 12 : 2 =
VSLEDOK

Cie: Pomcky: Postup:

Vyhrva ten, kto m sprvne najviac konench vsledkov

PRRODOVEDN VCHOVA

NA ZHRADNKA
22

Cie:

Urova charakteristick znaky rastln, zeleniny, kvetov

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

Pomcky: Postup:

Obrzky kvetov, zeleniny, ovocia Deti sedia okolo stola, na ktorom s obrzky opakom hore. Jedno diea je zhradnkom. S kanvikou alebo inou typickou pomckou pre zhradnka obchdza deti a hovor: Mm ja vek zhradu, poznm v nej kad kt, po si ku mne Anika, nieo odtrhn. Diea, ktor zhradnk pozve k stolu, vyberie si obrzok, pozrie si ho a potom opisuje tak, aby deti uhdli o si odtrhol. Potom je zhradnkom diea, ktor bolo vyvolen a hra sa opakuje.

SLOVENINA

OBLKA PLN POPLETENCH VIET

Vies deti k sprvnemu slovosledu. V oblkach rozstrihan vety na slov, magnetick tabua, magnetky. Vychovvateka rozd oblky so slovami a vyzve iakov, aby z nich utvorili vetu so sprvnym slovosledom. Naprklad: - s loptou, sa, hraj, Deti ( - Deti sa hraj s loptou.)

Cie: Pomcky: Postup:

PRRODOVEDN VCHOVA

OPIS ZVIERAT

Cie: Pomcky: Postup:

Pozna domce i lesn zvierat. Obrzky zvierat. iakov rozdelme na dve drustv. V kadom drustve urme velitea. Vychovvate m v krabike pripraven obrzky zvierat, o ktorch sa iaci uili. Najprv vytiahne obrzok velite 1. drustva. Uke ho deom a tie maj za lohu po jednom hovori jednou vetou nieo o tom zvierati. Prednos v rozprvan maj lenovia 1. drustva. Kto zo iakov nevie ni poveda, jeho drustvo dostva 3 trestn body. Hra pokrauje tm, e po vyerpan odpoved o jednom zvierati, ah kartiku s obrzkom zvieraa velite 2. drustva. Teraz jeho lenovia maj prednos v odpovediach. Nakoniec sa trestn body staj a drustvo s ich menm potom vyhrva.

PRRODOVEDN VCHOVA

OVOCIE A ZELENINA

Cie: Poznvanie ovocia a zeleniny Pomcky: Rzne druhy ovocia a zeleniny Postup: Na lavici s poloen rzne druhy ovocia a zeleniny. Ovocie so zeleninou pomiea. Vychovvateka povie: -Ke ukem zeleninu ruky polote vone na lavicu. Ke ukem ovocie zatlieskajte.
SLOVENINA

PAMTAJ SI PSMEN
Rozvjanie vizulnej pamti. Karty s abecedou, papier, ceruza. iaci sa posadia tak, aby videli dobre na vedceho, ale nemohli odpisova. Kad m pripraven papier a ceruzu. Vedci uke iakom dve karty z abecedy (jednu po druhej). Ke ich skryje, iaci si na prv riadok napu psmen v tom porad, ako ich vedci ukazoval. Potom ukazuje postupne tri psmen, ke ich odlo, iaci ich zaznaia na druh riadok. Hra pokrauje poda vyspelosti iakov. Vedci si tie zapisuje poradie ukazovanch psmen kontrola! Sa porovna, zhodnoti.

Cie: Pomcky: Postup:

PRRODOVEDN VCHOVA

POLOHOVKA
23

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

Cie: Pomcky: Postup:

Poznvanie stromov poda tvaru listov. Listy stromov. Na stl ulome do 3 radov 9 listov. Hri 1 mintu pozoruj listy. Snaia sa zapamta si polohu listov a uria o ak strom ide. Potom listy prikryjeme. Kad hr m 5 mint na zapsanie rieenia, v ktorom sa sna zachyti vzjomn polohu listov, ich nzov. (Naprklad: v druhom rade tret list je z brezy.) Za kad sprvny daj je 1 bod. U kadho listu mono zska maximlne 3 body.

VLASTIVEDA

POZNVAME SVOJU VLAS

Precvii vlastivedn uivo, orientcia na mape. Karty s nzvami krajov, kartiky s nzvami miest v oblke, mapa Vychovvateka upevn na magnetick tabuu karty s nzvami krajov. Deti s rozdelen na san drustv. Kapitni drustiev vyberaj z oblky kartiky s nzvami miest. Po porade s ostatnmi lenmi drustva ich prikladaj k nzvu kraja, do ktorho patria. Za sprvne urenie zskava drustvo bod. Vaz drustvo s najvym bodovm ziskom. Pri kontrole pracova s mapou.

Cie: Pomcky: Postup:

Poznmka:

ZUJMOV INNOS

PRVE TOKO

Cie: Pomcky: Postup:

Precviovanie pojmov rovnako, viac, prve toko, priraovanie. Predmety, geometrick tvary, hudobn nstroje ... - Nakresli toko trojuholnkov, koko je tvorcov. - Nakresli toko obdnkov, koko je v triede okien. - Nakresli toko kvetov, koko derov pouje. - Nakresli viac motov, ako je kvetov. - Nakresli viac mrkiev ako zajacov.

SLOVENINA

PRERUEN ABECEDA
Rozvjanie slovnej zsoby. Psacie potreby, papier. iaci s rozdelen do skupn. Organiztor hry hovor v duchu abecedu. Vedci prvej skupiny povie: Dos! Organiztor hry povie nahlas psmeno, pri ktorom bol zastaven. iaci z kadej skupiny pu slov na toto psmeno 1 mintu. Za kad slovo sa zarta 10 bodov.

Cie: Pomcky: Postup:

ZUJMOV INNOS

PRSTY

Cie: Pomcky: Postup:

Cvienie vizulnej pamti. Papiere, ceruzky. Drustv sedia na stolikch. Kapitni pol po jednom hrovi pred speriace drustvo. Tento hr m ruky skryt za chrbtom. Len na p seknd uke niekokokrt urit poet prstov (2, 4, 7, ...) poda veku iakov. Ke skon, ostatn iaci drustva sa poksia na svoj papier napsa poet ukazovanch prstov a to v takom porad, ako boli ukazovan. V kadom drustve je jeden zapisovate, ktor pri ukazovan zaznamenva pre kontrolu poradie ukazovanch siel. Po ukonen sae si drustv vymenia papiere a spolu so zapisovateom vyhodnotia hru. Poznmka: Namiesto prstov sa daj poui karty s slami.

SLOVENINA

RYBIKY
Precviovanie skloovania. Magnetick tabua, kartiky s podstatnmi menami rybiky. Na kartiky v tvare ryby napeme podstatn men v 1. pde jednotnho sla. Pripevnme ich na magnetick tabuu pod seba. S to rybiky nezbednky, ktor neposlchli a preto ich rieny vldca poslal za trest na pevninu.

Cie: Pomcky: Postup:

24

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

Aby sa mohli vrti do vody, musia svoju neposlunos odpyka. Musia sa premeni na tvar 2. pdu mnonho sla (alebo 3. pdu jednotnho sla, 7. pdu jednotnho sla, 4. pdu jednotnho sla). Ak vyvolen diea povie sprvny tvar, nape to na tabuu a rybiku presunie do vody. Ak nie, rybika zostva na pevnine.
SLOVENINA

SLABIKOV PEXESO

Cie: Utvrdzovanie gramatickho uiva. Pomcky: Kartiky so slabikami. Postup: Na kartikch m vychovvateka napsan rzne slabiky. iaci hraj v skupine a karty maj naopak obrten na kpke. Kad iak si vdy obrti len dve karty. Sna sa z danch slabk utvori dvojslabin slovo. Ak sa ned, vrti karty nasp a ide hra al hr. Takto sa postupuje, pokia na kpke nezostane ani jedna karta. Kto m utvorench najviac slov vyhrva.
PRRODOVEDN VCHOVA

SAME

Cie: Pomcky:

Poznvanie listov stromov. Oblky s vylisovanmi listami stromov (gatan, javor, lipa, breza, orech, jablo, hruka, broskya...) Postup: Deti s rozdelen do skupn. Kad skupina m svojho kapitna. Kapitni vyberaj oblky a uria, kto bude za skupinu odpoveda. lohou odpovedajcich je uri poda listu strom kde rastie, ak je z neho itok. Za vyerpvajcu odpove me doplni in skupina za bodov zisk. Vaz skupina s najvym bodovm ziskom. Obmena tejto didaktickej hry: V oblkach s lieiv rastliny. lohou saiacich je poveda, ktor as rastliny sa zbiera, kedy a ak je z nej lieiv inok.
ZUJMOV INNOS

SSTRE SA A VYRIE!

Cie: Pomcky: Postup:

Text:

Poznvanie Slovenska, precviovanie tania, orientcia na mape. Pripraven text s ukrytmi slovami. Vychovvate priprav text na tabuu, v ktorom s ukryt nzvy miest. Pre mench iakov treba v texte farebne vyznai slov, v ktorch s ukryt nzvy miest. iaci si vety mu najskr potichu preta 2-3 krt. Po tichom tan me nasledova hlasn tanie. Po pretan viet deti vypu ukryt nzvy miest. Pozri, o som naiel na povale v koi. Celkom dobr plecniak. Toto je u celkom star pre, ovocie dobre nespracuje. Ty si v robote pln nezmar, Tina. o mysl, Peter, il i na naom zem kedysi pralovek? Ako si poradm? Ten balvan je tak ak, e ani traja chlapi nm nepohn. Musme zavola posilu.

ZUJMOV INNOS

TVORENIE SLOV

Cie: Pomcky: Postup:

Rozirovanie slovnej zsoby. ist kartiky papiera. iakom rozdm papiere. Na tabuu napem slov, ktor iaci nahradia: - s podobnm vznamom, napr.: pulover sveter vola kria boles utrpenie pekn krsny letie uteka - s opanm vznamom, napr.: de ierny biely dlh zky irok pekn noc krtky kared

ZUJMOV INNOS

UHDNITE PREDMET

Cie: Pomcky: Postup:

Odhad vhy predmetov Przdne krabiky, rzne predmety Deti sedia okolo stola, na ktorom s rozloen przdne krabiky. Do kadej krabiky vlome pred demi rzne predmety (gumu, pendlk, k, odznak...) Deti sa na chvu otoia k stolu chrbtom a vychovvateka krabiky premiea. Hda obsah krabiky poda vhy, zvuku m ten hr, ktor hod kockou slo 6. Za sprvnu odpove zskava bod.

25

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

PRRODOVEDN VCHOVA

UKRYT ZELENINA

Cie: Pomcky: Postup:

Poznmka:
MATEMATIKA

Precviovanie tania, rozvoj myslenia, zhrnutie poznatkov o zelenine. Text na tabuli s ukrytmi slovami. Vieme, e v zelenine je vea vitamnov, ktor s potrebn pre zdrav vvoj. Nemono si bez nej predstavi sprvnu vivu. Tentokrt sa niekoko druhov zeleniny skrylo do nasledujcich viet. Pokste sa ich po pretan vyhada. 1. Na kraji lesa stla chalpka pust. 2. Star lipa pri katieli vyschla. 3. Naej Vierke len rozprvky sa pia. 4. Netraj, i naa obec nie je pekn? 5. Mj brat gymnazista, m v triede na obraze Lermontova. Tvoriv vychovvate njde rzne spsoby ako pracova s textom.

VANDROVKA
Sitovanie a oditovanie spamti. Rozvoj pamti. Makety zvierat myka, lka, vlk, tabua, krieda. Deti sedia v kruhu na koberci. Uprostred je tabua, alebo nieo in na om mono kresli. (Baliaci papier, asfalt.) Kad diea si zvol jedno zvieratko my, lka, vlk, ktorho obrzok m pripevnen na prsiach. Deti hovoria presne uren text. Kto ho popletie dva zlohu. MYKA: -Ja, myka-Hryzka, vybrala som sa na vandrovku. Vzala som si so sebou tri bbiky (nakresl ich). Idem, idem stretnem lku... LKA: (vysko) Kame, kam sestrika? MYKA: -Na vandrovku. LKA: -Ak ma vezme so sebou, dm ti p guliek (polo guku na tabuu). MYKA: -Tak po. LKA: (stane si pred myku) My dve zvieratk, lka a myka, vybrali sme sa na vandrovku. Vzali sme si so sebou 8 vec. Ideme, ideme... stretneme vlka. VLK: (vysko) Kame, kam braekovci? LKA: -Na vandrovku. VLK: -Ak ma vezmete so sebou, dm vm 4 hruky (jednu polo a tri nakresl na tabuu). LKA: -Tak po. VLK: (stane si pred lku) My tri zvieratk, myka, lka a vlk vybrali sme sa na vandrovku... Ako vidte, zkladn mylienka hry je prevzat zo znmych hier riekankovho typu (Mechrik Korik). Pridali sme potov vkony, ktor vak pri hre neuprednostujeme . Omyl pri stan povaujeme za rovnak, ako ten ke diea zabudne vyskoi po vyvolan svojho mena. asom si aj deti bud hru saova pridvanm vieho potu predmetov. Predstava mnohosti je reprezentovan obrzkami a predmetmi poloenmi na tabuu. Odporame pripravi si makety zvierat na hodine vtvarnej vchovy.

Cie: Pomcky: Postup:

MATEMATIKA

VLIK
Precviovanie nsobenia. Terk, karty s prkladmi na nsobenie. 26

Cie: Pomcky:

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

Postup:

Deti vytvoria lokomotvu a vagniky vlika. Vychovvateka nelnk stanice pomocou terka zastav vlak a ruovodi mus vyriei zadan matematick lohu. Ak odpovie sprvne, me v ceste pokraova ako posledn vagnik vlika. Ak neodpovie sprvne, mus na zastvke vystpi. Vyhrvaj deti, ktor sa vez vo vliku cel cestu.

ZUJMOV INNOS

V OBCHODE

Cie:

Sprvanie sa v obchode, upevni poznatky o predmetoch, ktor sa predstavuj v obchode Pomcky: Potraviny ak predvaj v obchode mka, cukor, so, ovocie, chlieb... Postup: Deti v lohe zkaznka nakupuj v obchode. Ptaj si nejak tovar. Naprklad: -Prosm si cukor. Obchodnk sa pta vdy na vlastnos. Naprklad: -Ak je cukor? Odpove: -Biely a sladk. Len ke diea ur takto vlastnos iadanho predmetu, me ho obchodnk obsli. Vyhrva ten, kto m najviac predmetov i z druhch obchodov.
MATEMATIKA

VON MIESTO
seln rad od 1-20 Hri sa postavia do kruhu a rozpotaj sa od jedniky. Do stredu kruhu vychovvateka ur jednho hra. Tento pristpi ku ktormukovek hrovi a spta sa: -M von miesto? Opytovan hr odpovie -Nie. Von miesto je druh a piate. Hri, ktorch sla s vysloven si vymenia medzi sebou miesta. Hr v strede sa sna dosta na niektor z uvonench miest. Ke sa mu to podar, do kruhu ide hr, ktor zostane bez miesta a preberie slo strednho. Ak si vyvolen vymenia miesta a stredn zostane v kruhu, obrti sa s otzkou na alch hrov.

Cie: Postup:

ZUJMOV INNOS

ZLO OBRZOK

Cie: Pomcky: Postup:

Rozvoj fantzie, predstv. Oblky, rozstrihan obrzky. iaci dostan oblku, ktor na povel otvoria. Kad si obsah polo na lavicu a sklad obrzok, ktor je postrihan na rzne geometrick tvary. Prv piati vdy boduj. Hra sa opakuje niekokokrt.

VLASTIVEDA

ZNAKY NA MAPE

Cie: Precviovanie vlastivednho uiva. Pomcky: Kartiky s mapovmi znakami, potacie drievka. Postup: Na pracovnom vyuovan (prpadne aj doma) si iaci nastrihaj z vkresov 20 tvorcov (20x20 mm) a na kad namauj in mapov znaku. iaci si sadn okolo stola. V prostriedku je katua. Kad m pred sebou sadu znaiek a 10 potacch drievok. Vedci pomenuje niektor znaku naprklad POMNK. Hri maj o najrchlejie medzi svojimi znakami njs znaku pomnka a hodia ju o najrchlejie do katule. Kto ju tam m prv dostane 1 potacie drievko od toho, kto d znaku pomnka do katule ako posledn. Potacie drievko mus da najrchlejiemu aj ten, kto sa zmli a d nesprvnu znaku. Vedci vyvol aliu znaku. Hra pokrauje, a zostane pred hrom len jedna znaka. Kto m najviac potacch drievok vaz.
MATEMATIKA

ZVEDAV KOHTI
Precviovanie zkladnch potovch vkonov. Karty s prkladmi na stanie, odtanie, nsobenie, delenie. Hraj vdy dvaja iaci. Na chrbte maj kartiku s prkladom. V kohom zpase sa snaia pozrie jeden druhmu na chrbt 27

Cie: Pomcky: Postup:

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

a prklad vyriei. 7x8 = 7x6 = 15:3 = 19-7 = 8+9 = 24:8 =

Futbal
Cie: Pomcky: Postup: Precviovanie numerickho potania a logickho myslenia. Tabule, kriedy (flipcharty a fixky) Deti rozdelme do dvoch alebo viac drustiev. Kad drustvo m na tabuli nakreslen brnku s brankrom. Vychovvate dva jednotlivm drustvm prklady precviovanho uiva. Chybn odpove znamen pre drustvo gl, ktor sa zakresl krkom do ich brnky. Vyhrva drustvo s najmenm potom glov. Tto hru je potrebn obmedzi asom, potom prkladov alebo glov. Mono precviova akkovek numerick slovn lohy i jednoduch slovn lohy. Hodnotenie: V hre vaz hr alebo skupina hrov, ktor m vo svojej brnke zakreslen men poet krkov.

ahk
Cie: Pomcky: Postup: Precviovanie numerickho potania a logickho myslenia. prky papiera Pri hre potrebujeme zky prok papiera, ktor popeme slicami od O do 20 (poda precviovania). Hrme v dvojiciach. Jeden z dvojice vytiahne ahk potom, o druh povie dos. Zapamtaj si slo z ahka - a to ist urob aj druh hr. Teraz maj Teraz maj uri o koko je jedno slo menie alebo vie ako druh. Sprvna odpove = bod. Obmena: Me sa hra aj priamo so stanovenmi prkladmi. Tu sta poveda sprvny vsledok. Meme sai porovnvanm vsledkov. Hodnotenie: Kad sprvna odpove sa rovn jednmu bodu. Vaz hr s vm potom bodov.

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20

28

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

ZUJMOV INNOS

HDANKY
Sed pani v krku, v ervenom runku, m ostr zbok pln brucho krpok. (PKA) o pli a nie je ohe. (PHAVA)

Najprv aty zelen potom nos erven, a ke u belas m, s dobrou chuou jes sa d. (SLIVKA) Let, dudre, pska a dverami plieska. (VIETOR)

Ide potr neposlan V kamennej kapsike nesie lstok nepsan. chutn chlebk le. Nik sa na nepta, (ORECH) ani ho nik neta. (VIETOR NESIE LST ZO STROMU) Sed pani v okne, suknika jej mokne, prde pn kapitn, hlaviku jej zotne. o je to? (KAPUSTA) tyri mm nohy a tyri rohy, nekram nohami, nekolem rohami. o na ma nalo, musm nies, zo ma ije a mne ned jes. o je to? (STL) Ake to krsavica stoj prostred izbice? Zlat vlasy pa z hlavy v nich zelen ihlice. A v tom zlate a v tom striebre sam sladk dobroty. A vkol nej kde det poskakuje do nty. (VIANON JEDLIKA) Zavtal k nm tak hos, o cez potok spravil most, z okna spravil zhradku zahtal nm vyhliadku. (MRZ) Po oblohe v noci let, ako zlat dukt svieti. Noe, deti, uhdnite, o je to za dukt zlat, ktor cez de svetlo strat? (MESIAC) Ke sa smejem, smeje sa i ono, ke plaem, plae i ono, ke jem, je i ono, vo vetkom ma nasleduje. o je to? (ZRKADLO) Rastie to na jabloni a predsa sa to neje. o je to? (LISTY) Letia, letia hviezdy biele, ako z ipiek tkan cel! Plno ich je na strni. Chyt voda na dlani. (SNEHOV VLOKA) Visia, visia ostr mee, vkol strechy, vkol vrt, iba slnko doke ich potichuky odopia.
(CENC)

Dve kukuky veda seba sedia, a jedna druh nevid. (O) Zelen vlik po pltne ske. Konopn chvostk za sebou vli. (IHLA)

Ke je pran cesta, nepohn sa z miesta, a ke sa ad zatrblieta kad ako strela lieta. (KORULE) Neerie, nesp, ke to chyt vret. (REAZ) Do vody padne a neblnkne. (SLNKO) Pridaj, menie je, vezmi vie je. (JAMA) Vo dne i v noci vytriea oi. (OKNO) Hrebe m a neee sa, ale rob krik za svitu, ke snva chce sa. (KOHT)

29

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

Troku vody, k tomu zem a vol to necho sem! (BLATO) Bol to krsny biely dom, osi udn bolo v om. Ozval sa raz z neho zvuk, uky, uky, uk. Rozbil sa a udo zlat vyskoil, ppernat! i ho deti nepoznte? (KURIATKO)

Ke to vyhod je biele a ke spadne je to lt. (VAJCE) Chod po zemi, ale hlavu nos nad hviezdami. (DSTOJNK) Nem sta, pery, ale zuby cer. Jes jej vemi, vemi chut, ale tenia je jak prtik. (PLA)

Do pece ma zamykaj, Nie je rapk, rapk, z lesa ma vdy vyhaj. boj sa ho abka. Kto ma chyt, trpie mus, Ve ten iv rapk, km ma voda nezadus. je aj dobr papk. (OHE) (BOCIAN) Let ierna mrkava, Hdaj, ktor harmonika Let ierny mrak. nevie hra, vie len hria. Mrkava je krkav, (RADITOR) vek ierne krk. (KDE HAVRANOV)

Rstlo v lese, lstie malo, v dedine to zabualo. (BASA) Dolu dedinkou kvapka za kvapkou bln bln blnk. (POTOK) Vyrstli sme na komne, na aby sa lakomme. (BOCIANY) Dlh ui, dlh chvost, v lete hojnos, v zime pst. (ZAJAC) U ns doma pod hriadkami ryje dvoma lopatkami. (KRT)

Papierov hlava, malikov chvost pod oblohou plva deom pre rados. (ARKAN) Schrme horu kost, hlasno vta host, na maky sa zlost. (PES) Pri plote sa rozzelen, popli a bez plamea. (IHAVA) Lezie okolo plota, a ke sa do klbka zmot ani ert ho nerozmot.

(JE)
Nos hlavu na stoiari, koruna jej na nej iari. (IRAFA)

Poznaj ho z vs u mnoh, jedna gua to s nohy. druh gua to je driek, Tu m metlu, nerob priek! tretia gua to je hlava, na hrniec si pozor dva. Fajku cmaj, veru tak! Pekn je ten - - - - - - - - - . (SNEHULIAK)

30

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

LITERATRA
Bartokov, Vlastimila et al.: Didaktick hry z matematiky. Mini Vychovvate. ro. 1987-1988, . 8, s.4 Didaktick hry pre vychovvateov D a K. Senica: Metodick oddelenie kolskej sprvy, 1992, 20 str. Didaktick hry v kolskej druine. Bansk Bystrica: Okresn pedagogick stredisko, 1982. 13 str. Didaktick hry v kolskch druinch a detskch domovoch. Doln Kubn: Okresn pedagogick stredisko Dzsov, Katarna Sobolov, Ldia : Hry radosti. Okresn konferencia v Martine tvoriv diela. Martin: KD Vala, 2001. 3 str. Hankov, Eva - Krajoviov, Eva : Gramatick hry, aktivity a sae pre 1.4.ronk Z, vhodn na motivciu a precviovanie uiva. Bansk Bystrica: Metodick oddelenie S I., Tulsk .39 Majorov, Jaroslava: Tvoriv diela. Zbavno-vedomostn hry pre iakov 1. a 2. stupa Z v rmci KD. Vrtky: KD pri Z ul. M.R.tefnika, 2001, 3 str. Matisov, Tatiana: Hrme sa s abecedou. Vyuitie prvkov tvorivej dramatiky v prprave na vyuovanie. Turany: kolsk klub det. 5 str. Vavrkov, Jozefa : Didaktick hry pre iakov 1.-4.ronka Z. Bansk Bystrica: Metodick oddelenie S I., Tulsk .39, 1998. 25 str.

31

Jozef Sabol a kolektv - DIDAKTICK A ZBAVN HRY V KD

________________________________________________________________________

V rokoch 2000-2004 na vzdelvacch podujatiach v MPC Bansk Bystrica zozbieral a zostavil s vychovvatekami v KD stredoslovenskho reginu PhDr. Jozef Sabol

32