Zaklady večnosti

JE

PDF vytvorené pomocou open source sady nástrojov mwlib. Ďalšie informácie nájdete na http://code.pediapress.com/ PDF generated at: Thu, 08 Sep 2011 04:30:03 UTC

Obsah
Články
HVIEZDA Vývoj
Vývoj hviezdy Vznik hviezdy Hviezda pred hlavnou postupnosťou Hlavná postupnosť Horizontálna vetva Asymptotická vetva obrov Dredge-up Nestabilný pruh Červená skupina Planetárna hmlovina Wolfova-Rayetova hviezda Supernova impostor Supernova Hypernova Hertzsprungov-Russellov diagram 1 2 2 4 6 7 9 10 12 13 14 15 20 21 21 28 28 34 34 35 39 40 40 41 41 43 45 45 46 48 50

Protohviezdy
Molekulárny mrak Herbigov-Harov objekt Hayashiho čiara Henyeyho stopa Premenná hviezda typu T Tauri

Typy
Podtrpaslík Podtrpaslík typu B Trpaslík (hviezda) Modrý trpaslík Oranžový trpaslík Červený trpaslík Žltý trpaslík

Podobor Obor (hviezda) Modrý obor Červený obor Jasný obor Nadobor Modrý nadobor Červený nadobor Žltý nadobor Hyperobor Žltý hyperobor Modrý tulák (hviezda) CH hviezda Hviezda typu S Premenná hviezda Nepravidelná premenná hviezda Polopravidelná premenná hviezda

51 52 54 54 55 57 58 59 60 61 62 63 64 64 65 69 69 70 70 72 72 73 74 75 75 76 77 78 78 80 80 81 81 82 83

Pozostatky
Biely trpaslík Čierny trpaslík Neutrónová hviezda Pulzar Magnetar

Specialna kompaktna hviezda
Q-hviezda Bozónová hviezda Gravahviezda

Spadnute hviezdy
Hnedý trpaslík

Struktura hviezdy
Jadro Slnka Konvektívna zóna Oblasť žiarivej rovnováhy Fotosféra Chromosféra

Koróna Slnečný vietor

83 85 87 87 88 89 90 92 92 112 112 113 113 117 118 118 118 120 120 121 122 128 129 129 132 132 133 134 135 135 136 139 139

Nukleosynteza
3-alfa reakcia Protón-protónový cyklus Héliový záblesk Uhlíkový cyklus

Vlastnosti
Spektrálna klasifikácia Vlastný pohyb Radiálna rýchlosť Hviezdna veľkosť Absolútna hviezdna veľkosť Zdanlivá hviezdna veľkosť Hmotnosť Slnka Metalicita Planetárna sústava Hviezdna sústava Dvojhviezda Kontaktná dvojhviezda Viacnásobná hviezda UBV systém

GALAXIA
galaxia

Hubblova schema
Eliptická galaxia Šošovková galaxia Špirálová galaxia Špirálová galaxia s priečkou Nepravidelná galaxia Trpasličia galaxia

Struktura
Supermasívna čierna diera

Aktivna galaxia
Aktívna galaxia Rádiová galaxia Seyfertova galaxia Blazar Kvazar

140 140 140 141 141 142 143 143 144 145 145 148 148 151 152 152 154 154 155 157 158 158 160 162 171 173 175 175 176 178 180 184 186 189 190

Interakcia
Interagujúca galaxia Satelitná galaxia Skupina galaxií Prázdnota (astronómia)

Zoznam galaxii
Zoznam galaxií Zoznam najbližších galaxií Zoznam kvazarov Absolútne čierne teleso Biela diera Chandrasekharova medza Dejiny astronómie Dilatácia času Fermión Fotón Hubblova schéma Hviezda Index lomu Infračervené žiarenie Kalibračný bozón Kerrova čierna diera Kozmológia Lorentzova transformácia Maxwellove rovnice Medzihviezdna hmota Metafyzika Occamova britva Priestoročas

Protohviezda Rýchlosť svetla Schwarzschildov polomer Schwarzschildova metrika Svetelný tok Svetlo Tachyón Teória relativity Teória strún Ultrafialové žiarenie Vesmír Všeobecná teória relativity Červia diera Čierna diera Špeciálna teória relativity Žiarenie gama 192 193 201 201 203 203 205 206 207 226 227 232 242 243 252 260 Referencie Zdroje článkov a prispievatelia Zdroje obrázkov. licencie a prispievatelia 263 266 Licencie článkov Licencia 270 .

1 HVIEZDA .

Čím je hviezda viac hmotná. Hviezda sa začína zmršťovať. začne sa termojadrová fúzia vzniknutého hélia na kyslík a uhlík. Málo hmotné hviezdy Najmenej hmotné hviezdy.hviezda Betelgeuse Stredne hmotné hviezdy Hviezdy s hmotnosťou približne hmotnosti Slnka (do 1. Vo vonkajších vrstvách hviezdy pokračuje syntéza vodíka. NGC 604. pričom mení aj svoju farbu a z bieleho trpaslíka sa pomaly stáva hnedý trpaslík.prócia na hélium. od svojho vzniku až po zánik. nakoľko však už v jadre nie sú zásoby vodíka. zrednú. Jadro opäť pokračuje v gravitačnej kontrakcii a zmení sa na malého a hustého bieleho trpaslíka. Hovoríme. Nie všetky hviezdy však skončia rovnako. planetárnej hmloviny a bieleho trpaslíka. Keď vo hviezde prestane prebiehať jadrová fúzia. červený obor . hmotné studené teleso .4 násobku hmotnosti Slnka) končia fázou červeného obra. V tomto čase má hviezda pomerne rovnovážny stav. Nakoniec sa z nej stane malé. . Tento proces trvá milióny alebo miliardy rokov. Vonkajšie vrstvy hviezdy sa znova začnú rozpínať. ochladnú a zmenia farbu na červenú. Hviezdy hlavnej postupnosti vyžarujú svoju energiu rovnomerne a v ich jadre dochádza k premene ľahkého vodíka . Z hviezdy sa stane biely trpaslík. Jadro hviezdy sa začne zmršťovať.2 Vývoj Vývoj hviezdy Vývoj hviezd je proces zmien. Biely trpaslík postupne vychladne a zhasne a planetárna hmlovina sa rozptýli a stane sa súčasťou medzihviezdnej hmoty. Ukončenie života hviezdy opäť závisí od jej hmotnosti. že hviezda je na hlavnej postupnosti. až sa napokon oddelia od hviezdy a vytvoria planetárnu hmlovinu. končí jej produktívna časť života a nastáva pomalé uhasínanie. tým búrlivejšie prebiehajú termojadrové reakcie v jej vnútri a tým rýchlejšie spáli zásoby vodíka vo svojom jadre. Ak nastane stav. Vonkajšie vrstvy sa nafúknu. oblasť vzniku hviezd v galaxii M33. Po spálení všetkých zásob vodíka v jadre sa hviezda začína dramaticky meniť. Hviezda má tak malý polomer a pomaly chladne. N a S neprejdú nijakým dramatickým gravitačným kolapsom. Vzrastajúca teplota a tlak v jadre si vynúti opätovné zapálenie termojadrových reakcií. keď sa gravitačná sila opäť vyrovná s tlakovou. ktorými hviezda prejde počas svojej existencie. že hviezda môže skončiť v jednom zo štyroch štádií. hnedí trpaslíci a hviezdy spektrálneho typu R. Z hviezdy sa stane červený obor. počas ktorých hviezda emituje žiarenie. Napokon sa však minú aj zásoby hélia. To sa skončí. Všeobecne sa dá povedať. je porušená hydrostatická rovnováha a nastáva kontrakcia. Po spálení zásob vodíka jednoducho termojadrové reakcie prestanú prebiehať.čierny trpaslík. V takomto ustálenom stave hviezda vydrží ďalšie milióny rokov. že nemá dostatočnú hmotnosť na vytváranie ťažších prvkov.

ako v predchádzajúcom prípade. Slnko je už hviezdou druhej alebo tretej generácie. Okolitá hmlovina sa niekedy tiež nazýva planetárna hmlovina. pretože v jeho chemickom zložení sa objavujú (hoci len v stopových množstvách) prvky ako kyslík. prípadne pulzar. až prekročí kritickú hranicu a nastáva zrútenie sa hmoty samej do seba a vznikne singularita. sa naďalej rozpínajú a postupne splynú s medzihviezdnou hmotou. Stanú sa súčasťou hmlovín. Obohacovanie medzihviezdnej hmoty Vonkajšie odhodené vrstvy hviezdy. alebo pozostatok po supernove.4 do 3 hmotností Slnka.Vývoj hviezdy 3 Hmotnejšie hviezdy Tretí typ smrti sa týka hviezd s hmotnosťou od 1. Po výbuchu supernovy sa jadro dostane do štádia neutrónovej hviezdy. ako u bieleho trpaslíka. kontrakciou. pri ktorom hviezda rozmetá približne 95 percent svojej hmoty a vytvorí sa hmlovina. že jadro hviezdy nevydrží obrovskú teplotu a nastáva jav zvaný supernova. že časť hmoty Slnka a telies slnečnej sústavy pochádza z dávno zaniknutej hviezdy. Znamená to. kontrakcia pokračuje. Preto sa tento stav nazýva aj čierna diera. či už ako planetárna hmlovina. Takto vznikne neutrónová hviezda. ktorá má vo svojom okolí tak zakrivený časopriestor. ktoré pokračuje v kontrakcii. Najhmotnejšie hviezdy Najhmotnejšie hviezdy začnú svoje posledné štádium vývoja podobne. že ani rýchlosť svetla nestačí na uniknutie z tohto priestoru. z ktorých sa znova môžu sformovať hviezdy. Prvé hviezdy vo vesmíre boli zložené výlučne z vodíka a hélia. Ak má táto neutrónová hviezda stále hmotnosť viac ako 3 hmotnosti Slnka. ak hviezda rotuje a emituje žiarenie. Elektróny sú postupne obrovským tlakom „vtlačené“ do protónov a vzniká látka zložená prevažne z neutrónov. Tá však pokračuje až do takej miery. zvyšných 5 percent ostane v podobe maličkého jadra hmloviny. Táto druhá generácia hviezd však má na rozdiel od tej predchádzajúcej už väčšie zastúpenie ťažkých prvkov. Takto sa medzihviezdna hmota obohacuje a ťažšie prvky. uhlík a železo. Pozri aj • vznik hviezdy • záverečné štádium vývoja hviezdy Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy . alebo ako pozostatok supernovy. ktoré sú nevyhnutné pre vznik pevných (terestriálnych) planét a prípadného života. Začína sa podobne. Explózia hviezdy sa v takomto prípade nazýva supernova (prípadne hypernova ak je hmotnosť hviezdy výnimočne veľká).

Teplota protohviezdy sa postupne zvyšuje. že sa priťahujú a pomaly hýbu.Takáto guľa ešte nežiari vo viditeľnom svetle. ktorú nazývame protohviezda. v skutočnosti sú tieto mračná nesmierne riedke a predstavujú lepšie vákuum. niečo cez dvetisíc stupňov na povrchu. ktorý však môže byť vonkajšími vplyvmi urýchlený. ich hustota býva iba niekoľko atómov na centimeter kubický. Jednotlivé molekuly tohto mračna na seba pôsobia gravitačnou silou. Hmlovina M42 . Každé pôvodné kondenzačné centrum nabaľuje na seba ďalší okolitý materiál.hviezdotvorná hmlovina Globuly v hmlovine IC 2944 mladé hviezdy vzniknuté v hmlovine v Orióne Po dosiahnutí takejto veľkosti sa začne jadro protohviezdy ohrievať. v ktorých vznikajú hviezdy. pri ktorom sa teplota na povrchu mení len málo. Toto štádium predstavuje zárodok budúcej hviezdy. Je na to príliš chladná. Ide prevažne o emisné hmloviny. kde sú zhluky najväčšie.Vznik hviezdy 4 Vznik hviezdy Tento článok sa zaoberá procesom vzniku hviezd. Vznik hviezdy Hviezdy vznikajú z chladných a riedkych prachových a plynových mračien. Hviezda sa nachádza v tzv. V oboch prípadoch sa dajú častice do pohybu a v miestach. Mračnom nemyslíme čosi ako pozemské oblaky. Príkladom takých hmlovín. Ohriata látka zo stredu stúpa k okrajom. Tieto gravitačné centrá sa nazývajú globuly. Tieto mračná sa nazývajú tiež hviezdotvorné hmloviny. Kvôli veľmi malej hmotnosti jednotlivých častíc a obrovským vzdialenostiam medzi nimi je to veľmi dlhodobý dej. Typickým príkladom globuly sú napríklad Thackerayove globuly v hmlovine IC 2944. Alebo v jeho blízkosti vybuchne supernova a tlaková vlna opäť mračno premieša. ktoré priťahujú ďalší materiál. utvoria sa jednotlivé gravitačné centrá. pričom tento dej sa veľaráz opakuje. zistili by sme pravý opak: životný cyklus hviezd je dynamický a často až neuveriteľne dramatický proces. až sa za z astronomického hľadiska krátky čas z každého takéhoto chuchvalca hmoty vytvorí guľa zhruba o veľkosti slnečnej sústavy. pričom jednotlivými zrážkami a premiešavaním molekúl vzrastá aj teplota látky. ktorého je však v hmlovine stále menej. aby mohla žiariť v infračervenom obore. Napríklad sa môže stať. pretože jednak sa míňa ako ho na seba priťahujú budúce hviezdy a . Hviezdy ľudia dlhé tisícročia považovali za stálice. postupne ohrieva aj okolitú látku a premiešava ju. čo má za následok. Hyashiho štádiu. Je to ale dosť na to. že popri takomto oblaku medzihviezdnej hmoty prejde nejaká hviezda a svojou gravitáciou spôsobí pohyb molekúl v mračne. Hmota okolo každého z týchto zhlukov do nich postupne padá. K tomuto názoru dospeli kvôli tomu. Tá rastie spolu s veľkosťou zhlukov. je Veľká hmlovina v Orióne. že ich mali možnosť pozorovať iba počas nepatrného zlomku ich hviezdneho života. tu sa ochladí a klesá k jadru. Ak by sme však začali vnímať čas v merítku života hviezd. alebo Orlia hmlovina. aké sme schopní na Zemi vytvoriť. Ide o chladné a v porovnaní s okolitým priestorom husté tmavé prachoplynové hmloviny približne guľatého tvaru. kde sa znova ohreje.

kým nevyčerpajú svoje obmedzené zdroje. vlastnou váhou sa stláča. keď zvyšujúca sa teplota v jadre dosiahne niekoľko miliónov stupňov. aby stlačili svoje jadro tak. Životnosť protoplanetárneho disku je ohrozená. Preto sa palivo spaľuje čoraz rýchlejšie. aj inertných plynov ako napríklad neónu. čím sa zvyšuje jeho teplota. Menej hmotné protohviezdy nie sú schopné kontrakciou zahriať svoje centrálne časti na takú teplotu. Takýmto spôsobom sa spaľuje vodík a popolom tejto reakcie je hélium. Takýmto spôsobom postupne dochádza k fúziám stále ťažších prvkov. pretože energia vznikajúca termonukleárnymi reakciami vyrovná gravitačný tlak a zabezpečí na dlhé obdobie rovnovážny stav hviezdy. kde sa hromadí. Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy . Je to disk zvyškového materiálu. aby došlo k jadrovej premene prvkov. berýlium či bór. každú hodinu a hviezda sa začína podobať cibuli. že hviezda je v hydrostatickej rovnováhe. uhlíka. aby v nich mohlo dôjsť k jadrovej fúzii a stanú sa z nich tzv. lítium. Vytvorením nového prvku sa uvoľňuje energia potrebná pre život hviezdy. 5 Životný cyklus hviezdy Celý životný cyklus hviezdy závisí od jej hmotnosti. z ktorého sa môžu (ale nemusia) utvoriť planéty. Pozorovania naznačujú.085 hmotnosti Slnka. vystúpi na scénu ďalší zdroj: termojadrová reakcia. To znamená. Začína sa spotrebúvať vodík z okolitého plášťa a celý proces sa postupne posúva smerom k povrchu. kyslíka. ak je v okolí viacero mladých hviezd. Doteraz bola zdrojom energie iba gravitačná kontrakcia. že aj najväčšie protohviezdy nemajú viac ako zhruba 60-násobok hmotnosti Slnka. koľkokrát sa začne spaľovať popol z predchádzajúcich reakcií. v ktorej sa uplatňuje protón-protónová reakcia (PP cyklus). až sa postupne začínajú pretvárať jednotlivé prvky každý mesiac. Gravitačná kontrakcia protohviezdy sa zastaví. To sa však podarí len protohviezdam s hmotnosťou väčšou ako 0. ktorá sa „usadí“ na hlavnej postupnosti H-R diagramu. v gravitačnej kontrakcii a s tým spojeným zahrievaním jadra však ďalej pokračuje. Proti tlaku energie vyžarovanej hviezdou pôsobí v opačnom smere jej gravitačná sila. ktorý z novovznikajúcich hviezd začína prúdiť. kde jednotlivé vrstvy predstavujú chemické prvky tak. aby táto reťaz za sebou idúcich jadrových reakcií pokračovala vznikom stále ťažších prvkov. hnedí trpaslíci žiariaci prevažne v infračervenom obore. Po dostatočnom zvýšení teploty sa začne ďalšia jadrová reakcia. Medzihviezdny materiál sa teda časom nabalí alebo odfúkne a budúca hviezda stratí možnosť zväčšovať svoju hmotnosť. Celý proces začína v jadre. pričom sa začnú vytvárať ďalšie prvky. Najprv dochádza k premene ľahších prvkov. Z energetického hľadiska je najvýdatnejším palivom vodík. že teplota a tlak v jadre sú dostatočne silné na to. To. Veľmi hmotní veľobri môžu dosiahnuť až záverečnú reakciu. Časom sa však všetok vodík v jadre minie. Pretože héliové hviezdne jadro je ťažšie ako vodíkové. Tento okamih sa považuje za okamih vzniku hviezdy. Pri asi 50% až 70% mladých hviezd sú nepriame dôkazy o existencii protoplanetárneho disku. Málo hmotné hviezdy môžu skončiť iba pri spaľovaní vodíka na hélium a už nebudú dostatočne hmotné. hovoríme. ako deutérium. klesá aj energia uvoľnená ich vytváraním. Po celý ten čas klesá ťažšie hélium smerom k jadru. Vtedy sa centrálna časť hviezdy trochu stlačí a načnú aj vyššie vrstvy.Vznik hviezdy jednak je odfukovaný hviezdnym vetrom. Pri dosiahnutí teploty okolo 10 miliónov stupňov dôjde k jadrovej reakcii. V určitom štádiu. Tie môžu svojím hviezdnym vetrom spôsobiť eróziu a postupný zánik disku. že v ňom začnú spaľovať hélium. Ako hviezda postupne tvorí ťažšie prvky. Ťažšie atómy už jadrovou fúziou nevznikajú. závisí od hmotnosti hviezdy. Hmotná hviezda môže postupne zahriať svoje jadro na potrebnú teplotu. pri ktorej vzniká železo. dusíka. ako boli postupne vytvorené. Dochádza k vytváraniu jadier hélia z jadier vodíka. napr. každý deň.

tak takáto sa považuje za hviezdu pred hlavnou postupnosťou. Ak okolitá hmota padá do centrálnej kondenzácie. premenená hviezda typu FU Orionis (menej ako 2-násobok hmoty Slnka) alebo hviezda typu Herbig Ae/Be (2-8 násobok hmoty Slnka). Predpokladá sa. Referencie [1] http:/ / en.5 násobok hmoty Slnka sa posúva na Hayashiho stopu (takmer vertikálne smerom nadol) a neskôr na Henyeyho stopu (takmer horizontálne doprava naproti hlavnej postupnosti). ktorý je miestom vzniku planét. Na Hertzsprungov-Russellovom diagrame. Takéto hviezdy sa stávajú opticky viditeľnými už po ich vzniku. Zdrojom energie týchto objektov je gravitačné zmršťovanie. V štádiu pred hlavnou postupnosťou existujú po dobu asi 1 % dĺžky života hviezdy (80 % existencie sú vo forme hviezd hlavnej postupnosti). PMS hviezda bude mať väčší polomer ako hviezda hlavnej postupnosti a tým pádom bude mať menšiu hustotu a povrchovú gravitáciu. Ak okolitý plynový a prachový obal rozptyľuje a tým sa zastavuje rast hviezdy. Hviezda T Tauri Pozri aj • Protoplanetárny disk • Protohviezda • Hertzsprungov-Russellov diagram Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Pre-main sequence star [1] na anglickej Wikipédii. org/ wiki/ En%3Apre-main_sequence_star?oldid=374750001 . tak takáto hviezda je považovaná za protohviezdu. wikipedia. Môže tu patriť premenná hviezda typu T Tauri.Hviezda pred hlavnou postupnosťou 6 Hviezda pred hlavnou postupnosťou Hviezda pred hlavnou postupnosťou (PMS hviezda alebo PMS objekt) je hviezda v štádiu. štádium hviezdy pred hlavnou postupnosťou s hmotou väčšou ako 0. že všetky hviezdy v tomto štádiu majú hustý protoplanetárny disk. keď ešte nedosiahla hlavnú postupnosť. PMS hviezdy môžu byť odlíšené od trpaslíkov hlavnej postupnosti použitím hviezdneho spektra pri meraní korelácie medzi gravitáciou a teplotou.

Hlavná postupnosť 7 Hlavná postupnosť Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

zväčší sa a stane sa z neho červený obor. Keď sa v jadre minú zásoby vodíka.200 6.35 1.6 1.6 1.000 46.000 750 63 24 9.5 miliárd rokov. a takto vyznačujú dolnú hranicu neostrosti hlavnej postupnosti zásluhou chemického zloženia. Hodnoty svietivosti. Skutočné hodnoty jednotlivých hviezd sa môžu meniť v rozmedzí 20-30%.400 6. Spektrálna trieda Polomer Hmotnosť Svietivosť Teplota R/R☉ O2 O5 B0 B5 A0 A5 F0 F5 G0 G2 16 14 5. okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd. Astronómovia občas hovoria o hlavnej postupnosti nultej éry (alebo ZAMS). Naše Slnko je hviezda hlavnej postupnosti už asi 4. rotácia alebo magnetické polia a ďalšie. Farby hviezdnych tried udávajú približnú reprezentáciu fotografickej farby hviezdy. Existuje veľa dôvodov pre túto neostrosť. rovnako ako blízke spoločnice. Chemické zloženie spojené so stupňom vývoja tiež mierne posúvajú hviezdu po hlavnej postupnosti. Dokonca aj dokonalé pozorovania by viedli k neostrej hlavnej Hertzsprungov-Russellov diagram postupnosti. Údaje hlavnej postupnosti Uvedená tabuľka uvádza typické hodnoty hviezdy hlavnej postupnosti.5 1.05 1.4 2.8 1.0 1. ktorá je ovplyvňovaná predovšetkým vzdialenosťou daných hviezd.000 29. keď začínajú vlastnú vodíkovú fúziu.000 15. ktorí sa nachádzajú hneď pod hlavnou postupnosťou. ak spaľuje vodík – čím takmer všetky hviezdy trávia väčšinu svojho „aktívneho“ života. Hviezdy zvyčajne vstúpia na hlavnú postupnosť a vystúpia z nej v momente ich zrodu.5 miliardy rokov a zostane ňou ďalších 4.08 1. Najchladnejší trpaslíci sú červení trpaslíci.3 1. polomeru a hmotnosti sú v jednotkách Slnka. V skutočnosti existujú hviezdy s veľmi nízkym obsahov kovov (podtrpaslíci).000 5.0 L/L☉ K 54.7 2.900 . ako aj svietivosť závisia na hmotnosti hviezdy iba v nultom rade.0 4. najdôležitejším z nich je stále nespoľahlivosť pozorovaní. Pri bližšom pohľade sa dá spozorovať.Hlavná postupnosť 8 Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka.700 7.600 8. ale na ktorú majú dopad aj na nevysvetlené dvojhviezdy.9 1. pretože tak spektrálny typ.2 1.0 16. že hlavná postupnosť nie je presná čiara. resp. kde sa nachádzajú hviezdy.7 3. Hviezdy umiestnené na tomto páse sa nazývajú hviezdy hlavnej postupnosti alebo trpasličie hviezdy. aj keď spaľujú vodík. Táto línia je zdôrazňovaná. Je to čiara vypočítaná počítačovými modelmi.45 1. začiatku ich zániku.200 9. ale že je trochu rozptýlená.0 M/M☉ 158 58 16 5. pretože hmotnosť napokon nie je jedinou hviezdnou vlastnosťou.

89 0.36 0.83 0.850 3.25 0.47 0. Mnohé hviezdy tejto vetvy pulzujú a tým sú známe ako RR Lyrae hviezdy.450 3.62 0.200 Pozri aj • • • • • • • Hviezda typu O hlavnej postupnosti Hviezda typu B hlavnej postupnosti Hviezda typu A hlavnej postupnosti Hviezda typu F hlavnej postupnosti Hviezda typu G hlavnej postupnosti Hviezda typu K hlavnej postupnosti Hviezda typu M hlavnej postupnosti Zdroj • Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Main sequence [1] na anglickej Wikipédii.075 5. Je pomenovaná podľa HB hviezd. . ktoré nasleduje hneď po vetve červených obrov u hviezd. Horizontálna vetva hviezd je poháňaná héliovou fúziou v jadre cez 3-alfa reakciu a vodíkovou fúziou v plášti okolo jadra.18 0. ktorých množstvo hmoty je podobné Slnku. wikipedia.98 0.70 0.150 4.36 0.Hlavná postupnosť 9 G5 K0 K5 M0 M5 0. Referencie [1] http:/ / en. org/ wiki/ En%3Amain_sequence?oldid=13090953 Horizontálna vetva Horizontálna vetva je štádium vývoja hviezd.64 0.500 5.75 0. ktoré sa nachádzajú v približne horizontálnej línii na Hertzsprungov–Russellovom diagrame.95 0. Príbuznou triedou hviezd sú hviezdy známe ako červená skupina. ktoré sú relatívne mladé (populácia I) a sú náprotivkom HB hviezd (populácia II).

čím sa vytvára hélium (horenie vodíka) a veľmi veľkým obalom z materiálu. Vo vnútornej štruktúre je charakteristická centrálnym a nehybným jadrom z uhlíka a kyslíka. čoho výsledkom je tvorba uhlíka (známe ako horenie hélia). čím nasleduje trasu vedúcu do pravého horného rohu HR diagramu. Svietivosť sa zvýši podstatne a z hviezdy sa stáva červený obor. Hertzsprungov-Russellov diagram znázorňujúci vývoj hviezd rozdielnej hmoty. jadro sa zmenší a jeho teplota sa zvýši. Prudký začiatok horenia hélia v jadre zastaví ochladzovanie hviezdy a zvýši svietivosť a hviezda sa presunie nazad smerom doľava na HR diagrame. Toto je horizontálna vetva (populácia II hviezd) alebo červená skupina (populácia I hviezd). čoho výsledkom je expanzia a ochladenie vonkajších vrstiev. začína prebiehať horenie hélia. Hviezda asymptotickej vetvy obrov (AGB) je červený obor. org/ wiki/ En%3Ahorizontal_branch?oldid=361707322 Asymptotická vetva obrov Asymptotická vetva obrov je oblasť na Hertzsprungov-Russellovom diagrame obsadená malými až stredne veľkými hviezdami. pričom pri tejto ceste sa pohybuje .[2] Eventuálne.Horizontálna vetva 10 Pozri aj • Červená skupina • Metalicita • Asymptotická vetva obrov Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Horizontal branch [1] na anglickej Wikipédii. Týmto štádiom vývoja hiezd prechádzajú všetky malé až stredne veľké hviezdy (0. Po ukončení horenia hélia v jadre sa hviezda zase začína posúvať doprava po HR diagrame. Asymptotická vetva obrov je označená AGB pre prípad hviezd s dvojnásobnou hmotou Slnka.6-10 násobok hmoty Slnka) v neskoršom období svojej existencie. wikipedia. kde vodík vstupuje do fúzie. až teplota v jadre dosiahne hranicu 3x108 K. ďalšou zónou. Vývoj hviezdy Keď hviezda spotrebuje zásobu vodíka pri jadrovej syntéze v jadre. ktorý zložením pripomína normálne [1] hviezdy. Referencie [1] http:/ / en. vrstvou hélia podstupujúceho fúziu.

termodynamická rovnováha pulzujúci hviezdny obal zóna formovania prachu chemicky neaktívna oblasť medzihviezdna UV radiácia . Hviezda môže v AGB fáze stratiť 50-70 % svojej hmoty. Vďaka týmto impulzom.. Novosformovaný prach takmer okamžite napomáha pri povrchových reakciách.) presúvajú z fázy prachu do prachových zrniečok. Polomer hviezdy môže mať veľkosť astronomickej jednotky. kde vzniká vietor a strata hmoty je rozhodujúca. skorá AGB (E-AGB) a tepelne pulzujúca AGB (TP-AGB). ale klesá so zväčšujúcou sa radiálnou vzdialenosťou od fotosféry s teplotou 2000-3000 K. tak sa vyvinú do krátko existujúcich protoplanetárnych hmlovín. H2O. ktoré prebiehajú iba niekoľko tisíc rokov. Si. Protoplanetárne obaly AGB hviezd Obrovská strata hmoty AGB hviezd vytvára v ich okolí rozšírený protoplanetárny obal. že nie je žiaden rozdiel rýchlostí medzi hviezdou a medzihviezdnou hmotou. Teplota obalu je daná zahrievacími a ochladzujúcimi procesmi pre plyn a prach. Tento procesa sa nazýva dredge-up. . Ďalšie dredge-upy môžu viesť k vzniku uhlíkatej hviezdy. AGB hviezdy majú prvky S-reakcie vo svojich spektrách. že môžu byť hlavnými centrami tvorby prachu vo vesmíre.Asymptotická vetva obrov takmer po rovnakej trase ako bola jej trasa červeného obra. 3. AGB hviezdy sú typické dlhoperiodické premenné hviezdy. čím znova nahradí zónu vodíka. . Mg. Počas E-AGB hlavným zdrojom energie je fúzia hélia v oblasti okolo jadra skladajúcej sa hlavne z uhlíka a kyslíka. Tento proces sa nazýva héliový záblesk alebo teplotný impulz. Zloženie obalu: 1. Keď v oblasti fúzie dôjde hélium začína TP-AGB fáza. Počas tejto fázy sa hviezda zväčšuje do veľkosti obra a stáva sa z nej červený obor. Hviezdne vetry z AGB hviezd sú centrami vytvárania medziplanetárneho prachu. pričom strácajú obrovské množstvá hmoty vo forme hviezdneho vetra. čím mení ich zloženie. 11 AGB fáza AGB fáza je rozdelená na dve časti. Maserové molekuly sú SiO. Avšak počas doby 10000-100000 rokov oblasť začne byť zase aktívna. Dynamicky najzaujímavejšia činnosť vznika v blízkosti hviezdy. sa materiál z jadra zamiešava do vonkajších vrstiev.. Vďaka dredge-up. Hviezdne vetry AGB hviezd sú často zdrojom maserového žiarenia. 4. V tejto fáze hviezda uvoľňuje svoju energiu z fúzie vodíka v tenkej zóne. refrakčné prvky (Fe. jej maximálny polomer môže byť vypočítaný približne na 3×1014 km (30 svetelných rokov). keď sa materiál vďaka vetru začne miešať s medzihviezdnou hmotou na veľmi veľkom polomere. Hviezdy v tejto fáze svojho vývoja sú známe ako AGB hviezdy. a OH. pričom sa predpokladá. vo vnútri ktorej leží teraz už neaktívna oblasť hélia. 5. a predpokladá sa. Avšak vo vonkajších vrstvách protoplanetárneho obalu prebiehajú zaujímavé reakcie a vďaka veľkosti a malej optickej hrúbke sú jednoduchšie na pozorovanie. Toto je maximálna hodnota.fotolýza molekúl V zóne formovania prachu sa tzv. Pri stanovení dĺžky života AGB hviezdy jeden Myr (1 milión rokov) a vonkajšej rýchlosti 10 km/s. Po tom ako tieto hviezdy stratia takmer celý svoj obal a ostáva iba jadro. Konečným osudom AGB obalu je fáza planetárnej hmloviny. Odtiaľ pochádza názov asymptotická vetva obrov. fotosféra . 2.

Výsledkom je zvýšenie prebytku uhlíka v pomere ku kyslíku. 92–109.[1] Tento druhý dredge-up vyvrcholí vo zvýšení prebytku povrchového 4He a 14N. Takéto nuklidy sa môžu objaviť v spektre hviezdy. Pozri aj Astronomický portál • • • • Červený obor Uhlíkatá hviezda Mira Planetárna hmlovina Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Asymptotic giant branch (http:/ / en.Asymptotická vetva obrov 12 Referencie [1] Lattanzio J. Habing. (1998). uhlíka a produktov s-reakcie na povrch hviezdy. Tento dredge-up spôsobuje vystupovanie hélia. [2] KWOK. University of Cambridge. “Observational Effects of Nucleosynthesis in Evolved Stars”.[2] Tretí dredge-up nastane po vstupe masívnej hviezdy do asymptotickej vetvy obrov. čoho vyvrcholením je druhý dredge-up. ktorý môže vytvoriť uhlíkatú hviezdu. Výsledkom tohto konvektívneho mixovania je atmosféra indikujúca spektrálne stopy vodíkovej fúzie: 12C/13C a C/N pomery sú zmenšené a povrchový nadbytok lítia a berýlia môže byť znížený. M. Cambridge University Press. wikipedia. D. J. Hans Olofsson.[2] Referencie [1] LAMBERT. U hviezd 4 až 8-krát hmotnejších ako Slnko. Montpellier [2] H. prúdenie premieša produkty uhlíkového cyklu. Sun (2000). zatiaľ čo množstvo 12C a 16O sa zníži. org/ wiki/ En:dredge-up?oldid=375238766) na anglickej Wikipédii. org/ wiki/En:asymptotic_giant_branch?oldid=375419852) na anglickej Wikipédii. (1992). IAU Symposium on AGB Stars. keď hviezdy hlavnej postupnosti prechádzajú do vetvy červených obrov. keď sa fúzia hélia v jadre blíži ku koncu. ISBN 0-387-00880-2. The origin and evolution of planetary nebulae. Nucleosynthesis in AGB Stars. v ktorom prebieha nukleosyntéza. Prvý dredge-up nastáva. Výsledkom je zamiešanie produktov fúzie do vonkajších vrstiev atmosféry hviezdy. Dredge-up Dredge-up je perióda vo vývoji hviezdy. and Forestini. pričom prebehne héliový záblesk zároveň s horením hélia. kde sa povrchová konvektívna zóna rozširuje nadol do vrstiev s materiálom. Elements and the Cosmos. wikipedia. Springer (2004). Pozri aj • Uhlíkový cyklus • Nuklid Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Dredge-up (http:/ / en. Asymptotic Giant Branch Stars. L. ISBN 052141475X. ISBN 0521623138. .

premenná hviezda typu RV Tauri. premenná hviezda typu W Virginis. premenná hviezda typu Delta Scuti. . He II sa začína transformovať na He III (druhá ionizácia). Keď sa hviezda sťahuje. Pulzácie Hviezdy v nestabilnom pruhu pulzujú vďaka He III (dvojito ionizované hélium). Hlbšie pod fotosférou v teplote 25000-30000 K začína vrstva He II (prvá ionizácia He). premenná hviezda typu SX Phoenicis a rýchlo oscilujúce Ap hviezdy). hustota a teplota vrstvy He II sa zväčšuje.[1] Nestabilný pruh pretína hlavnú postupnosť v oblasti hviezd A a F (1-2 násobok hmoty Slnka) a rozširuje sa vertikálne nahor do vyšších svetelností. Fázový posun medzi radiálnou rýchlosťou hviezdy a jasnosťou závisí od vzdialenosti medzi zónou He II a hviezdnym povrchom vo hviezdnej atmosfére. Zvyšuje sa opacita a únik energie z vnútra hviezdy je efektívne absorbovaný. Druhá ionizácia (He III) začína pri teplote 35000-50000 K. Vonkajšie vrstvy sa sťahujú a cyklus začína odznova.Nestabilný pruh 13 Nestabilný pruh Nestabilný pruh je takmer vertikálna oblasť na Hertzsprungov-Russellovom diagrame. Zvyšuje sa teplota vrstvy a tým sa začína zväčšovať. pulzujúci biely trpaslík. U normálnych A-F-G hviezd je vo hviezdnej fotosfére He neutrálne. Cefeida. Po zväčšení teplota a hustota klesá a He III sa začína rekombinovať na He II. Dolná časť pruhu sa javí ako Hertzsprungova medzera na HR diagrame. v ktorej sa nachádzajú pulzujúce premenné hviezdy (patria sem aj premenná hviezda typu RR Lyrae.

v okolitých galaxiách a hviezdokopách. prístup: 28-03-2010. encyclopedia. Červená skupina Červená skupina je útvarom v Hertzsprungovom-Russellovom diagrame hviezd. wikipedia. Toto štádium vývoja hviezdy je fázou horenia hélia. takže slúžia ako štandardné sviečky na odhadovanie astronomických vzdialeností vo vnútri našej Galaxie. org/ wiki/ En:instability_strip?oldid=366153271) na anglickej Wikipédii. . com/ doc/ 1O80-Cepheidinstabilitystrip. Na Hertzsprungovom-Russellovom diagrame sa nachádzajú vpravo.Nestabilný pruh 14 Referencie [1] Cepheid instability strip (http:/ / www. zatiaľ čo hlavná postupnosť je fázou horenia vodíka. encyclopedia. A Dicionary of Astronomy. Teoreticky sú absolútne svietivosti hviezd červenej skupiny značne nezávislé od zloženia alebo veku hviezdy. čo je protikladom horizontálnej vetvy. Zaraďujú sa sem jasnejšie hviezdy ako hviezdy hlavnej postupnosti pri rovnakej alebo vyššej povrchovej teplote (alebo chladnejšie hviezdy pri porovnateľnej svietivosti).com. Pozri aj • Hertzsprungova medzera • Opacita Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Instability strip (http:/ / en. html). Považuje sa za bohatú na kovy. ktorá znázorňuje vývoj hviezdy s dvojnásobkom hmotnosti Slnka. Hertzsprungov-Russellov diagram znázorňujúci vývoj hviezd rozdielnej hmoty. Červená skupina je označená RC na zelenej čiare.

NGC 6543. Jav netrvá dlho. Mechanizmus vzniku takej širokej palety tvarov a rysov dosiaľ nebol celkom objasnený. Referencie [1] http:/ / cfa-www. Vracajú totiž materiál do medzihviezdneho priestoru a obohacujú ho tak o ťažké prvky. že sa M27 a iné hmloviny podobajú plynovým obrom. V iných galaxiách sú planetárne hmloviny jedinými pozorovateľnými objektami poskytujúcimi informácie o chemickom zložení. žiadna nie je viditeľná voľným okom. Povaha planetárnych hmlovín nebola známa až do prvých spektroskopických pozorovaní v polovici 19. ktoré odhalili. . Neskôr zistil. že majú spojité spektrá s mnohými tmavými čiarami na nich navrstvenými. iba niekoľko tisíc rokov z typického života hviezdy dosahujúceho niekoľko miliárd rokov. William Huggins bol jedným z prvých pozorovateľov ich optického spektra. preto William Herschel. Pre rozklad svetla používal optický hranol. že mnoho planetárnych hmlovín má veľmi zložitú a rôznorodú morfológiu.využívanie červenej skupiny pri odhade vzdialeností [1] (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Red clump [2] na anglickej Wikipédii. Planetárne hmloviny sú dôležitými astronomickými objektami. Pozorovania Planetárne hmloviny sú zvyčajne slabo viditeľné objekty. nemajú s planétami nič spoločné. harvard. ako teraz vieme.Červená skupina 15 Pozri aj • Asymptotická vetva obrov Externé odkazy • Krzystof Stanek . produkty nukleárnej syntézy. pre nich presadil termín planetárna hmlovina. aj keď. Prvá objavená planetárna hmlovina bola hmlovina Činka v súhvezdí Líšky. Tento pojem nemá žiadnu súvislosť s planétami: názov pochádza z v minulosti predpokladanej podobnosti so vzhľadom obrích planét. V našej Galaxii poznáme asi 1 500 týchto objektov. edu/ ~kstanek/ RedClump/ [2] http:/ / en. Prvým objaviteľom so slabými ďalekohľadmi sa zdalo. objaviteľ Uránu. org/ wiki/ En%3Ared_clump?oldid=366286858 Planetárna hmlovina Planetárna hmlovina je astronomický objekt skladajúci sa z približne guľovej žiariacej zmesi plynov tvorenej niektorými typmi hviezd na konci ich života. že mnoho hmlovín ako hmlovina Andromeda majú spektrá podobné hviezdnym – tieto hmloviny sa neskôr ukázali byť galaxiami. pretože hrajú kľúčovú úlohu v chemickom vývoji galaxie. wikipedia. pozorovaná Charlesom Messierom v roku 1764 a zapísaná ako M27 v jeho katalógu hmlovín. Jeho pozorovania hviezd ukázali. hmlovina Mačacie oko V posledných rokoch priniesol Hubblov vesmírny ďalekohľad snímky. storočia.

oproti predchádzajúcim možnostiam. že planetárne hmloviny sú vonkajšie vrstvy hviezdy odhodené do priestoru na konci jej života. storočia fyzici ukázali. keď hviezda vyčerpá všetko svoje nukleárne palivo. Hmlovina Prstenec M57 v súhvezdí Lýra . Hubbleov teleskop tiež ukázal. ktorá premieňa vodík na hélium v jej jadre. Ako je vysvetlené ďalej. 16 Pôvod Planetárne hmloviny sú konečným štádiom vývoja väčšiny hviezd. Infračervené a ultrafialové štúdie planetárnych hmlovín dovolili omnoho presnejšie určenie teploty.Planetárna hmlovina Naopak. Zatiaľ čo hélium sa skoro po objave v slnečnom spektru podarilo izolovať aj na Zemi. že skôr ako neznámy prvok. ktorá by mohla brániť tlaku vonkajších vrstiev. vyžaruje s vlnovou dĺžkou 500. Jadro hviezdy pokračuje v zmršťovaní a zahrievaní. že na tejto dĺžke vyžaruje dosiaľ neznámy prvok. sa môže zmrštiť do tak malej veľkosti.7 nm známy prvok. ktorý nazval nebulium — podobná úvaha viedla k objavu hélia v slnečnom spektre v roku 1868. ktoré by inak pri vyšších hustotách boli veľmi rýchlo deexcitované zrážkami [2] . hustoty a početnosti výskytu hmlovín. videl veľmi odlišné spektrum[1] . Tieto spektrálne čiary. nebulium nie. no hneď ako vyčerpá svoj vodík. Jadro sa preto zmršťuje a zahrieva. Spektroskopické pozorovania ukazujú. Naše Slnko je veľmi priemernou hviezdou a iba malé množstvo hviezd má omnoho väčšiu hmotnosť ako ono. Technológia CCD umožňuje. Vonkajšie vrstvy hviezdy sa naopak vďaka veľmi vysokej teplote predávanej z jadra začnú enormne rozpínať a potom sa stanú oveľa chladnejšími. neviditeľné z pozemských observatórií. Hubbleov teleskop umožnil astronómom študovať svetelné emisie mimo viditeľného svetla. centrálne hviezdy planetárnych hmlovín sú veľmi horúce. Najjasnejšia z nich má vlnovú dĺžku 500. že aj keď sa mnoho hmlovín zo Zeme zdá byť jednoduchými a pravidelnými. Typická hviezda vážiaca menej ako dvojnásobok hmotnosti Slnka strávi väčšinu svojho života žiarením produkovaným nukleárnou fúziou. V 20.7 nanometrov. z čoho vyplýva. jadrá hélia sa začnú spájať a vzniká tak uhlík a kyslík. Ich jasnosť je ale veľmi malá. Na konci 20. Planetárne hmloviny teda možno chápať ako záverečnú fázu vývoja hviezdy. na hneď ako teplota dosiahne 100 miliónov K.7 nm. Hviezdy majúce viac ako niekoľko hmotností Slnka končia svoj život pri dramatickej explózií supernovy. Po niekoľkých miliardách rokov hviezda vyčerpá svoje zásoby vodíka a v jadre už nie je dosť energie. omnoho presnejšie merania aj veľmi slabých spektrálnych čiar. ale priemerné a menej hmotné hviezdy na konci vytvárajú planetárnu hmlovinu. ktoré je možno uvidieť iba pri plynoch s veľmi nízkou hustotou. Prechody elektrónov z týchto hladín dávajú pri kyslíku hodnotu 500. čo vyvoláva myšlienku. že musia byť veľmi malé. že hmloviny sú tvorené extrémne zriedeným plynom. iba za dovtedy neznámych podmienok. že v plyne s extrémne nízkou hustotou môžu elektróny obsadiť excitované metastabilné energetické úrovne v atómoch a iontoch. Na začiatku 20. pri veľmi vysokom optickom rozlíšení dosiahnuteľnom nad zemskou atmosférou boli odhalené aj veľmi zložité štruktúry. Iba v okamihu. čo nezodpovedalo čiare žiadneho známeho prvku. Energia uvoľňovaná fúznymi reakciami zabraňuje gravitačnému kolapsu hviezdy a hviezda je preto stabilná. že všetky planetárne hmloviny expandujú. pri pozorovaní hmloviny Mačacie oko. rokoch 20. Najskôr si vytvoril hypotézu. Skôr ako súvislé spektrum s navrstvenými absorpčnými čiarami vykazuje hmlovina Mačacie oko a iné podobné objekty iba malý počet emisných čiar. sa nazývajú zakázané čiary. storočia Henry Norris Russell predložil hypotézu. storočia technologický pokrok rozšíril štúdium planetárnych hmlovín. Spektoskopické pozorovania teda ukazujú. Hviezda sa zmení na červeného obra. zmršťovanie jadra zvýši teplotu asi na 100 miliónov K. Dnešné slnečné jadro má teplotu 15 miliónov K.

 generácie). astronómami súhrnne nazývanými kovy. Horenie hélia skoro vytvorí inertné jadro hviezdy z uhlíka a kyslíka obklopené šupkou hélia. To zapríčiňuje. obohacujú ho o ťažšie prvky. To znamená.[3] Vyvrhnuté plyny sa sformujú do mraku materiálov okolo teraz už odhaleného jadra hviezdy. obsahovali už od počiatku ťažšie prvky. sa centrálna hviezda ochladzuje. Mrak sa stane planetárnou hmlovinou. Hviezdy vytvorené veľmi skoro po začiatku vesmíru. . Aj keď sú tieto ťažšie prvky iba malou časťou hviezdy. aby došlo k ionizácii vyvrhnutej atmosféry. Raný vesmír bol zložený takmer výlučne iba z vodíka a hélia. V rovnakej chvíli. aby udržala vzďaľujúce sa plyny ionizované. Fúzia hélia je extrémne citlivá na teplotu s reakčnou rýchlosťou úmernou T40. sú odhaľované stále hlbšie a hlbšie vrstvy s vyššou a vyššou teplotou. aby dosiahla teplotu jadra potrebnú pre fúziu uhlíka a kyslíka. Héliová horiaca šupka rýchlo expanduje a ochladí sa. keď plyny expandujú. čo opäť zníži rýchlosť reakcií. dusík a kyslík. že nie je schopná vydávať dosť ultrafialového žiarenia. Detail plantárnej hmloviny M27 (Činka) . Plyny z planetárnych hmlovín obsahujú veľký podiel prvkov ako uhlík. čo spôsobí jej svit. že iba 2 % nárast teploty viac ako zdvojnásobí rýchlosť reakcií. Len čo obnažený povrch dosiahne teplotu 30 000 K. ktoré sa časom stanú dostatočne mohutnými na to. Nakoniec sa ochladí natoľko. čím sa pre nás stanú neviditeľnými. Ako sa stále väčšia a väčšia časť atmosféry vzďaľuje od hviezdy. zatiaľ čo mladšie hviezdy s vyšším podielom ťažších prvkov sú známe ako hviezdy populácie I (hviezdy 2. že hviezda sa stáva veľmi nestabilnou – malé zvýšenie teploty vedie k prudkému nárastu rýchlosti reakcií. ťažšie prvky je možné vytvoriť pomocou nukleárnej fúzie iba vo hviezdach. aby odhodili celú hviezdnu atmosféru do priestoru.útvary nazývané kometárne uzly Galaktická recyklácia Planetárne hmloviny hrajú veľmi dôležitú úlohu v galaktickej evolúcii. pretože hviezda nie je dostatočne hmotná. ktoré sa sformovali. ako vyžaruje svoju energiu — fúzne reakcie sa zastavujú. sú známe ako hviezdy populácie II (hviezdy 1.Planetárna hmlovina Obnovenie fúznych reakcií zastaví kontrakciu jadra hviezdy. obsahujúce extrémne malé množstvá ťažších prvkov. začne sa uvoľňovať dosť ultrafialových fotónov. majú významný dopad na jej vývoj. Nasledujúce generácie hviezd. a len čo sa dostatočne rozplynú a dostanú do medzihviezdneho priestoru. 17 Životnosť hmlovín Plyny planetárnych hmlovín sa pohybujú od centrálnej hviezdy rýchlosťou niekoľkých kilometrov za sekundu. Hviezda sa stane bielym trpaslíkom a atómy a molekuly plynného mraku sa rekombinujú. čo uvoľní veľké množstvá energie ďalej zvyšujúce teplotu. generácie). To vytvára mohutné pulzácie.

Jedna je takmer pravouhlá. Iba veľmi výnimočne je možné ich vidieť v hviezdokopách. V druhom prípade vyžaruje centrálna hviezda dosť ultrafialového žiarenia. Vo vonkajších objemnejších častiach hmloviny sú nízkoenergetické fotóny už pohltené a zostávajúce vysokoenergetické fotóny dávajú oveľa vyššie teploty. Čím energetickejší je fotón. Druhou možnosťou je narušovanie toku materiálu planétami vzdialenejšími od hviezdy vo chvíli. keď sa hmlovina formuje. používali film Kodak Technical Pan spolu s veľmi kvalitným filtrom izolujúcim najsvetlejšie emisné čiary vodíka. je však možné pozorovať široké spektrum tvarov a zložitých foriem. ktoré významne zvýšili počet známych planetárnych hmlovín. Približne 10 % planetárnych hmlovín sú prísne bipolárne a malé množstvo je asymetrické. Hmloviny možno popisovať ako ohraničené žiarením alebo ohraničené hmotou. že všetky jej ultrafialové fotóny sú absorbované a viditeľná hmlovina je obklopená množstvom neionizovaného plynu. . Ako hmlovina starne. V prvom prípade je okolo hviezdy toľko hmoty. Počet a rozdelenie V súčasnosti v našej galaxii. Mladšie planetárne hmloviny majú väčšiu hustotu. ktoré sú absorbované. aby ionizovala všetok okolitý plyn. iba v jednom alebo dvoch prípadoch. Žiarenie z centrálnej hviezdy ohrieva plyny na teploty asi 10 000 K.Planetárna hmlovina 18 Vlastnosti Fyzikálne vlastnosti Typická planetárna hmlovina má dĺžku zhruba jeden svetelný rok a obsahuje extrémne zriedený plyn s hustotou zvyčajne okolo 1000 častíc v cm3 – takže je asi biliarda-krát redší ako zemská atmosféra. planetárne hmloviny by mali byť symetrické alebo takmer guľové. tým je horšie absorbovateľný a preto sú nízkoenergetické fotóny prvými. ak je centrálna hviezda zložkou dvojhviezdy. jej rozpínanie spôsobuje znižovanie hustoty. ktoré silno emitujú takmer všetky planetárne hmloviny. ale môže to byť spôsobené gravitačnými interakciami s hviezdnym sprievodcom. niekedy aj vyššiu ako 106 častíc na cm3. Príčiny tak veľkého množstva foriem nie sú celkom objasnené.[4] Morfológia Všeobecne povedané. Ich vzácnosť je daná ich veľmi krátkym životom v porovnaní s celkovou dĺžkou života hviezdy. Nachádzajú sa väčšinou pri rovine Mliečnej cesty s najväčšou koncentráciou blízko galaktického centra. posledné prieskumy. ktorá sa skladá z viac ako 200 miliárd hviezd. Motýlia hmlovina Aj keď CCD prvky v modernej astronómii takmer úplne nahradili fotografický film. Napriek intuícii sa teplota plynov so vzrastajúcou vzdialenosťou od centrálnej hviezdy zvyšuje. poznáme asi 1500 planetárnych hmlovín.

D.Planetárna hmlovina 19 Súčasné témy štúdia planetárnych hmlovín Dlho pretrvávajúcim problémom štúdia planetárnych hmlovín je. Storey P. ku ktorým sa vzťahujú rôzne typy spektrálnych čiar. (1927).R. Why every bipolar planetary nebula is 'unique'. Planetary Nebulae: Their Evolution and Role in the Universe.[5] Problém vytvárania širokého spektra rozmanitých tvarov hmlovín je kontroverznou témou. Russeil D. zatiaľ čo stroboskopické pozorovania Dopplerovho posunu odhalia rýchlosť expanzie v línii pohľadu. 118. Michael Dopita. On the Spectra of some of the Nebulae. iní tvrdia. Proceedings of the 131st symposium of the IAU. Torres-Peimbert. Väčšinou sa predpokladá. and Ralph Sutherland. 2430 [6] Soker N. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. A.. a občas sa vyskytujú veľké nezrovnalosti medzi výsledkami odvodenými z týchto dvoch metód. rovnako ako v mnohých iných prípadoch. (1864). Ed S. 330. že dvojica centrálnych hviezd je zodpovedná za prinajmenšom niektoré z najzložitejších planetárnych hmlovín extrémnych tvarov. et al (2003) A Rich New Vein of Planetary Nebulae From the AAO/UKST Hα Survey. (2000).A.A. Niektorí astronómovia to pripisujú prítomnosti malých teplotných fluktuácií vo vnútri planetárnych hmlovín. Hartley M. (1987). 437 [2] Bowen.W. Aj keď žiadne takéto chuchvalce doteraz neboli pozorované. Publications of the Astronomical Society of the Pacific. aby mohli byť vysvetlené pomocou teplotných vplyvov. 25 [5] Reed. Sun Kwok. 391 [4] Parker Q. 585 . že interakcie medzi vyvrhnutými materiálmi pohybujúcimi sa rozdielnymi rýchlosťami vysvetľujú väčšinu pozorovaných tvarov. The Origin of the Chief Nebular Lines.. že ich vzdialenosti nie sú presne určené. a pre vysvetlenie predpokladajú existenciu studených chuchvalcov obsahujúcich veľmi malé množstvo vodíka. 312. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. Iba pre veľmi málo blízkych planetárnych hmlovín je možné určiť vzdialenosti zmeraním ich expanznej paralaxy: pozorovania s vysokým rozlíšením po niekoľkých rokoch ukážu expanziu hmloviny kolmo na líniu pohľadu. B. et al (1999). 295 [3] Renzini. 154. Philosophical Transactions of the Royal Society of London.J. že nezrovnalosti sú príliš veľké na to. Barlow M. I. Miller W. 39.S. 481 [7] Liu X. Porovnanie uhlovej expanzie s odvodenou rýchlosťou odhalí vzdialenosť hmloviny. NGC 6153: a super-metal-rich planetary nebula?. Thermal pulses and the formation of planetary nebula shells. Hajian. (2002)... Hubble Space Telescope Measurements of the Expansion of NGC 6543: Parallax Distance and Nebular Evolution. Astronomical Journal.[7] Pozri aj • • • • Hmlovina Medziplanetárny priestor Vývoj hviezdy Biely trpaslík Referencie [1] Huggins W. Aj tak niektorí astronómovia veria. A.[6] Detail hmloviny NGC 6302 z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu Existujú dve odlišné cesty určovania početnosti kovov v hmlovinách... Balick. Eds.S.

Planetárna hmlovina 20 Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Planetárna hmlovina.cz/astrofyzika/ mlhoviny/nebul_3.aldebaran. V našej Galaxii poznáme okolo 150 takýchto hviezd. Je to vývojové štádium veľmi hmotných hviezd.html) (po anglicky) • Planetární mlhoviny (http://www.cz/mlhoviny/planetarnimlhovinygalaxie.seds.html). Externé odkazy • Server http://www.cz/fotografie/nebulae_planet_1.edu/photo/cycle1/ 1220/index.org/messier/planetar.html).html) (po česky) • Tlačová správa o posledných pozorovaniach hmloviny Mačacie oko (http://chandra. fotografie (http://www. stránky SEDS Messier (po anglicky) Wolfova-Rayetova hviezda Wolfova-Rayetova hviezda je hmotná hviezda s veľmi silným hviezdnym vetrom.html) (po česky) • Planetárne hmloviny v galaxiách (http://objekty.astro.aldebaran.cz: popis planetárnych hmlovín (http://www.aldebaran.harvard. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wolfova-Rayetova hviezda Umelcova predstava Wolf-Rayetovej hviezdy .

Supernova impostor 21 Supernova impostor Supernova impostor je hviezdny výbuch. Príklady Príkladom takéhoto výbuchu môže byť výbuch Eta Carinae v roku 1843. SN 1604 Explózia uvádza do pohybu nárazovú vlnu. ktorá vo svojom jadre vyčerpala zásoby paliva pre fúziu a začala sa zmršťovať pod silou svojej vlastnej gravitácie. V oboch prípadoch výsledná explózia supernovy rozmetá obrovskou silou väčšinu alebo všetku hmotu hviezdy. Je považovaný za extra silnú triedu nov. pôvod a strata hmoty Supernova impostor sa javí ako mimoriadne slabá supernova typu vV. Predpokladá sa.[chýba zdroj] Supernova Termín supernova sa vzťahuje na niekoľko typov hviezdnych explózií. K tomuto koncu vedú dve možné cesty: alebo ide o masívnu hviezdu. čím stratí veľké množstvo hmotnosti. SN 1961 V a iné. Tieto výbuchy sú jasnejšie ako najjasnejšie hviezdy viditeľné voľným okom. alebo o bieleho trpaslíka. Explózie supernov sú hlavným zdrojom všetkých prvkov ťažších ako kyslík a pri mnohých dôležitých . ktorý vyzerá ako supernova. ktorá má vo svojom spektre vodík a úzke spektrálne čiary ukazujú relatívne nízku rýchlosť plynu. že príčinou môže byť porušenie limitu svietivosti hviezdy. Najznámejším príkladom tohto procesu sú zvyšky SN 1604 (na obrázku vpravo). ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov či mesiacov opäť o mnoho radov klesá. ktorá sa šíri do okolitého priestoru a formuje zvyšky supernovy. Vzhľad. ale kmeňovú hviezdu nezničí. Zvyšky Keplerovej supernovy. ďalej P Cygni. Pôvod výbuchov nie je dosiaľ známy. kde kmeňová hviezda prežila. ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy. dosiahol Chandrasekharovu medzu a prešiel termonukleárnou explóziou. ktorý nahromadil materiál od svojho hviezdneho sprievodcu.

ktorou je tiež pomenovaná hviezda. Dobrý popis týchto tried poskytuje anglická publikácia „Optické spektrá supernov“ od Filipenka (Annual Review of Astronomy and Astrophysics. pp. Napriek tomu je však zavádzajúce považovať supernovu za novú hviezdu. že sa objavuje ako veľmi jasná nová hviezda na nebeskej sfére.Supernova 22 prvkoch zdrojom jediným. ako ho poznáme. 309-355 [1]) Základným prvkom rozdelenia je prítomnosť alebo neprítomnosť čiary vodíka. ktoré sú dejiskom tvorby nových hviezd. ale na menšom priestore a odlišným mechanizmom.0 nm Typ Ib Čiara He I na 587. prefix „super“ ju odlišuje od obyčajnej novy. pretože v skutočnosti ide o zánik hviezdy (alebo prinajmenšom jej radikálnu transformáciu na niečo odlišného). Výbuch supernovy je sprevádzaný obrovskými teplotami a za istých podmienok môžu fúzne reakcie počas vrcholnej fázy vyprodukovať niektoré z najťažších prvkov. ktorá zvýšila svoju jasnosť. klasifikovali ich podľa čiar rôznych chemických prvkov objavujúcich sa v ich spektre.6 nm Typ Ic Slabé alebo žiadne čiary hélia Typ II Má Balmerove čiary vodíka Typ II-P Plochá svetelná krivka Typ II-L Lineárny pokles svetelnej krivky (závislosť magnitúdy na čase) . 1997. inak ide o typ I. Činnosť supernov významne ovplyvnila zloženie slnečnej sústavy a umožnila tak nakoniec chémiu života na Zemi. Ak spektrum supernovy obsahuje čiaru vodíka. Zhrnutie Typ I Žiadne Balmerove čiary vodíka Typ Ia Čiara Si II na 615. tá je klasifikovaná ako typ II. Napríklad všetok vápnik v našich kostiach a všetko železo v hemoglobíne boli syntetizované pri explózii supernov pred miliardami rokov. Okrem týchto skupín existujú podrobnejšie delenia podľa prítomnosti iných čiar alebo tvaru svetelnej krivky. SN1994D „Nova“ znamená po latinsky „nový.“ čo sa vzťahuje na tomu. Supernovy vnášajú do medzihviezdnej hmoty ťažké prvky a obohacujú tak molekulové mračná. ako je kalifornium. Klasifikácia Keď sa astronómovia snažili porozumieť explóziám supernov. Volume 35.

Dramatickému zrýchľovaniu šírenia plameňa napomáha Rayleighova-Taylorova nestabilita a interakcia s turbulentnými prúdmi. Detaily jeho vzniku. Nezdá sa. Teória zaoberajúca sa týmto typom supernov je podobná teórii nov. umiestnenie a počet bodov. v ktorých začne. Nárast tlaku zvýši teplotu v okolí centra a začne perióda konvekcie dlhá asi 100 rokov. Najvzdialenejší jednoduchý objekt. spôsobí prudkú explóziu hviezdy a vznik nárazovej vlny. na rozdiel od nich pôvodcovia typov Ib a Ic stratili väčšinu svojich obálok následkom silných hviezdnych vetrov alebo interakciou so svojím sprievodcom. Typ Ib a Ic Ranné spektrá typov Ib a Ic neobsahujú čiary vodíka ani výraznú kremíkovú absorpciu blízko 615 nanometrov. Za udalosťami ako sú supernovy typu II stojí pravdepodobne masívne hviezdy. V okamihu maximálnej jasnosti obsahuje spektrum čiary stredne ťažkých prvkov od kyslíka po vápnik. Energia uvoľnená pri explózii spôsobí tiež extrémne zvýšenie jasnosti. že by uprednostňovali nejakú oblasť dnešných hviezdnych formácií. Schematický nákres vzniku supernovy typu Ia Energia. sú stále neznáme. že sa stanú priehľadnými. V prípade novy zapríčiní dopadajúca hmota fúznu reakciu materiálu blízko povrchu.Supernova 23 Typ Ia Supernovám typu Ia chýba hélium a obsahujú vo svojom spektre absorpčnú čiaru kremíku blízko svetelného vrcholu. aký bol kedy vo vesmíre detegovaný (galaxie a guľové hviezdokopy sa nepočítajú). ktorá sa uvoľní termonukleárnym zážihom (~1044 J). ktoré dominujú energetickému výstupu vyvrhnutej hmoty v strednodobom aj dlhodobom horizonte. vrátane eliptických. sú to hlavné produkty fúzie vo vonkajších vrstvách hviezdy. Mesiace po explózii. najvýznamnejšími sú prvky skupiny železa. ktoré vyčerpali palivo vo svojich centrách. Podobnosť tvarov profilov jasnosti všetkých známych supernov typu Ia vedie k ich používaniu ako štandardných sviečok v extragalaktickej astronómii. pri ktorom uhlíko-kyslíkový biely trpaslík zhromažďuje hmotu z blízkeho hviezdneho sprievodcu. zvyčajne červeného obra. začne v spektre dominovať svetlo emitované materiálom blízko jadra hviezdy: ťažké prvky syntetizované pri explózii. Podľa najširšie akceptovanej teórie je tento typ supernov výsledkom procesu. Predmetom veľkých debát je stále otázka premeny podzvukového šírenia plameňa (deflagrácia) do nadzvukovej detonácie. ktorou je vyvrhovaná hmota urýchľovaná na rýchlosť rádovo 10000 km/s. že supernovy typu Ib sú výsledkom zrútenia Wolfových-Rayetových hviezd. bola práve supernova SN 1997ff typu Ia vzdialená viac ako 11 miliárd svetelných rokov (viac ako 100 yottametrov). Rádioaktívny rozpad 56Ni cez 56Co na 56Fe produkuje vysokoenergetické fotóny. keď vonkajšie vrstvy expandujú natoľko. V roku 1998 dali pozorovania supernov typu Ia neočakávaný výsledok — vyzerá to. Supernovy typu Ia majú charakteristickú svetelnú krivku (graf jasnosti po explózii ako funkcia času). nespôsobí však kolaps hviezdy. až nakoniec dosiahne Chandrasekharovu medzu. supernovy typu Ia možno spravidla nájsť vo všetkých typoch galaxií. Typ supernov Ia uvoľňuje najväčšie množstvo energie medzi všetkými ostatnými známymi triedami supernov. V istom bode tejto fázy slabého vrenia sa zapáli deflagračný plameň živený jadrovou fúziou. v ktorej biely trpaslík naberá hmotu oveľa pomalšie a nedosiahne Chandrasekharovu medzu. že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje. že supernovy typu Ic môžu byť pôvodcovia niektorých typov . Na rozdiel od iných typov supernov. Existujú isté dôkazy. Sú prakticky jediným nástrojom umožňujúcim meranie veľkých intergalaktických vzdialeností. Uvažuje sa.

Nakoniec sa vodík v jadre premenou na hélium a postupným rozriedením vznikajúcim héliovým „popolom“ vyčerpá. masívna štruktúra veľkosti Slnka. že ich môže druhotne spôsobiť akákoľvek supernova v závislosti na geometrii explózie. horčík na kremík a kremík na železo. Ako sa hustota zmršťujúceho sa jadra prudko zvyšuje. je elektrón vtlačený do protónu. pri prechode medzi nimi sa jadro zmršťuje. hélium na uhlík tri alfa reakciou. aj keď sa zároveň usudzuje. náhle začínajú naopak energiu pohlcovať. Zmršťujúce sa jadro produkuje vysokoenergetické gama lúče. môže ju iba absorbovať. Predstavuje „dno údolia nuklidov. Aj v priebehu jedného štádia sa jasnosť hviezdy nepravidelne mení — každý nový zážih fúzie vytláča prvky z fúzujúceho jadra do toho. ktorá bude hrať úlohu menej ako 10 % života hviezdy. ktoré sú stále tesnejšie zviazané silnou interakciou. že sa začne kratšia fáza fúzie hélia. a novouvoľňovaná energia opäť nastolí rovnováhu medzi tlakom plynu a gravitáciou. Keď sa v jadre hviezdy začne hromadiť železný „popol. Limitujúcim faktorom v tomto procese je množstvo energie uvoľnenej fúziou.“ ľahšie prvky uvoľňujú energiu pri fúzii a ťažšie pri štiepení. jadrá týchto masívnych hviezd nadobúdajú vrstevnatú štruktúru podobnú cibuli. tvorí sa degenerovaný elektrónový plyn a vzniká biely trpaslík. takže sa jadro. v procese známom ako fotodisociácia. dokiaľ ich elektrické priťahovanie neprekoná vzájomné vnútorné jadrové odpudzovanie. ktorá postupne prejde všetkými stupňami fúzie: vodík na hélium protón-protónovým cyklom. Najtesnejšie väzby v celom atómovom jadre má železo. ktorá je vyžiarená do priestoru. ktoré závisí na väzobnej energii v atómových jadrách. fúzia sa spomalí. vrstva uhlíka a vrstva uhlíka meniaceho sa fúziou na ťažšie prvky. dovolí gravitácii vtlačiť hmotu naspät do aktívneho jadra a začať tak nový cyklus. ako by uvoľňovali ľahšie jadrá. čo znamená. Únik neutrína z jadra a odčerpávanie energie ďalej urýchľuje kolaps. chemickou značkou Fe. ako to bolo popísané vyššie. Postupne ako sa v centre vytvárajú ťažšie a ťažšie atómové jadrá. Tieto hviezdy prechádzajú postupnými štádiami vývoja.“ gravitácia do aktívnej oblasti tlačí viac a viac hmoty. nemôže ako zvyčajne vzdorovať tlakom plynu. Ešte väčšie hviezdy majú gravitáciu dostatočne silnú na vytvorenie teplôt a tlakov umožňujúcich fúziu uhlíka v jadre potom. čo nazývame „hviezdna obálka. pri ktorej sa presiahne degeneračný tlak. Pri tejto reakcii. dokiaľ sa teplota v jadre nezvýši na úroveň. vrstva hélia. uvoľní sa neutríno a vznikne neutrón. Bieli trpaslíci sa môžu neskôr stať supernovou typu I. obrátenom beta rozpade. neón na horčík. uhlík s héliom na kyslík. Aj keď reakcie v jadre milióny rokov vyžarovali energiu von a udržovali hviezdu v rovnováhe proti gravitácii.3 miliónov ton je premenený na čistú energiu. v zlomku sekundy zrúti. Každý následný krok produkuje postupne ťažšie a ťažšie prvky. elektróny a protóny sú tlačené k sebe. Zmršťovanie jadra zvýši teplotu natoľko. kyslík na neón. 24 Typ II Vyčerpanie paliva pre fúziu Hviezdy oveľa hmotnejšie ako Slnko sa vyvíjajú o dosť zložitejšími spôsobmi ako naša hviezda. Žiadna jadrová reakcia s jadrom železa však nemôže uvoľniť energiu. čo sa začne zmršťovať. Vo hviezdach menších ako 10 hmotností Slnka sa uhlík produkovaný fúziou hélia ďalej nespaľuje a hviezda sa potom postupne ochladzuje. Zrútenie jadra Železné (Fe) jadro hviezdy je pod obrovským gravitačným tlakom a pretože tu už nie je ďalšia fúzia. ktorých fúzia bola predtým nemožná. železné jadro sa začne rúcať. ktorá dovolí fúziu hélia.“ reakcia sa stlmí. následkom čoho trvá oddelenie hviezdneho jadra od vonkajších vrstiev a dosiahnutie hustoty . a miesto toho nastupuje tlak elektrónovej degenerácie — odpor elektrónov proti stlačovaniu k iným elektrónom. Hélium vyprodukované v jadre sa tu hromadí. gravitácia získa prevahu a začne jadro stláčať. pod ňou je vrstva vodíka spájajúceho sa fúziou do hélia. Vonkajšia vrstva obsahuje vodíkový plyn. Ak sa dosiahne Chandrasekharova medza. V jadre Slnka sa každú sekundu premení 589 miliónov ton vodíka na 584 miliónov ton hélia. ktoré rozbíjajú niektoré železné jadra na 13 He a 4 neutróny. rozdiel hmotnosti 4. pomáhajú gravitácii.Supernova gama zábleskov. že uvoľňujú pri fúzii menej energie. až začne vytvárať atómové jadrá. vrstva hélia spájajúceho sa fúziou do uhlíka.

že pri vysokých hustotách vo vnútri supernovy vznikajú neočakávané efekty. Niekoľko súbežne pracujúcich detektorov neutrín založilo SNEWS. že iba neutrína sú schopné ju v tej chvíli opustiť. ktorej neutrónový plyn bol stlačením ďalej degenerovaný a neutróny vybudené do stavu hyperónov. Väčšina gravitačnej potenciálnej energie kolapsu je premenená na 10 sekundový záblesk neutrín. Ďalšou rozhodujúcou oblasťou výskumov je magnetohydrodynamika plazmy (MHD). ako bola hviezda. Ak ani degeneračný tlak hyperónovej plazmy nie je schopný odolať gravitácii.“ kedy a ako sa „zastaví“ a znova načerpá energiu. astrofyzici sú schopní detailne predpovedať prvky produkované supernovou a ich očakávanú svetelnú krivku. V tomto okamihu je neutrónový degeneračný tlak dostatočný k vyrovnaniu gravitácie. či už neutrín zvnútra. že základný obraz kolapsu je v princípe správny. tieto experimenty však zahŕňajú iba jednotlivé častice interagujúce s inými jednotlivými časticami. Zvyšné jadro hviezdy sa môže v závislosti na svojej hmotnosti stať alebo neutrónovou hviezdou. asi 1044 J je reabsorbovaná explodujúcou hviezdou. z ktorej je vytvorená umierajúca hviezda. Hlavným nevyriešeným problémom supernov typu II je. dokončí proces deštrukcie pôvodnej hviezdy. Takým prechodom môže byť hypotetická hyperónová hviezda. pri ktorej sú výpočtové modely oveľa zložitejšie. ktorých energia je oveľa vyššia. ale objasniť jeho získanie sa ukazuje byť veľmi ťažké. jej chovanie počas zmršťovania jadra. kde predpokladal. ako záblesky neutrín prenášajú energiu na zvyšok hviezdy a vytvárajú nárazovú vlnu. Neutrínová fyzika. je preto možné. Prenos energie kolapsu do explózie Vieme. Pozemské urýchľovače sú schopné vytvoriť interakcie častíc. Časť tejto energie. pretože však mechanizmu kolapsu 25 . Energia častíc je pomerne malá. ktorý má zabezpečiť včasné upozornenie komunity astronómov na prichádzajúcu explóziu supernovy v našej Galaxii. systém varovania pred supernovami (Supernova Early Warning System). založená na štandardnom modeli. môže sa kolaps zastaviť ešte v štádiu kvarkovej hviezdy skladajúcej sa z kvark-gluónovej plazmy.Supernova atómového jadra iba milisekundy. Pri tejto hustote bráni ďalšiemu stlačovaniu vzájomný odpor neutrónov spôsobený ich kvantovými vlastnosťami (ide o fermióny podliehajúce vylučovaciemu princípu). keď je nárazová vlna už vytvorená. takže štandardný model časticovej fyziky sa zdá byť v zásade v poriadku. že konvekcia. Kvarky sú opäť fermióny a vďaka Pauliho vylučovaciemu princípu by mali byť schopné vyrovnať gravitačný tlak vytvorením degenerovaného plynu podobne ako elektróny v prípade bielych trpaslíkov a neutróny v neutrónových hviezdach. ako aj padajúcej hmoty zhora. čiernou dierou. však zatiaľ nebola dostatočne podložená pozorovaním. Počas explózie sú zachytávaním neutrónov vytvárané prvky ťažšie ako železo a vďaka tlaku neutrín na okraje „neutrínosféry“ je okolitý priestor obohatený oblakmi plynu a prachu bohatšími na ťažšie prvky. Ak je zárodok neutrónovej hviezdy. Ak ignorujeme prvú sekundu explózie a predpokladáme. pokračuje v kolapse a skončí alebo priamo ako čierna diera alebo sa v závislosti na hmotnosti kolaps zastaví v niektorom z teóriou predpovedaných stabilných medzistavov. je na pochopenie tohto procesu kľúčová. Interakcie medzi neutrínami a inými časticami vo vnútri supernovy sú určované slabou interakciou. že explózia už začala. ktoré narážajú do kolabujúcich vonkajších vrstiev hviezdy. Počítačové modely sú úspešné vo výpočtoch chovania supernov typu II iba od chvíle. pri ktorom sa uvoľní 1046 J. Energia pripadajúca na časticu v supernove je typicky desiatky až stovky MeV (1 až 150 pJ). mechanizmom zvrátenej konvekcie. spôsobujúcu jej explóziu. že na vznik explózie je nutné iba jedno percento vyžiarenej energie. Neutrína produkované supernovou boli skutočne pozorované v prípade supernovy 1987A a ubezpečili astronómov. ako bola pozorovaná pri supernovách. Existencia kvarkových hviezd. vytvárajúc nárazové vlny. i. ktorý sa z jadra sformoval. V roku 1990 jeden z modelov vysvetľoval tento fakt o. prípadne aj doteraz iba hypotetickou hyperónovou alebo kvarkovou hviezdou. že nerozumieme. z ktorej pôvodne pochádzali. dostatočne masívny. Oproti tomu interakcie medzi protónmi a neutrónmi sú ovplyvňované najmä silnou interakciou. vyššie hustoty si však môžu vynútiť jeho korekcie. že fáza kolapsu jadra hviezdy je tak rýchla a energetická. Z predchádzajúceho vyplýva. jadro však v skutočnosti presiahne bod rovnováhy a podlieha nepatrnému pruženiu. ktorej modelovanie je dobre zvládnuté. ako sa vytvára „nárazová vlna.

Iraku. Prvých 26 supernov v roku dostáva písmena od A po Z. narrow). Supernovy typu II je možné tiež ďalej rozdeliť podľa ich spektra. AB. .Supernova supernovy rozumieme málo. • 1572 – SN 1572 – supernova v Kasiopeji. sa zdá. ktorého kniha De Nova Stella dala podobným objektom názov „nova“. kde „n“ znamená „úzky“ (ang. záznamy dokladajú pozorovania v Egypte. atď.“ Ide pravdepodobne o masívne hviezdy. vodíková vrstva sa rýchlo stane opticky priesvitnou a odhalí hlbšie vrstvy. hraničné hmotnosti nepoznáme. Typ II-P obsahuje vo svojej svetelnej krivke „plošinu“ (ang. že zmenili typ: spočiatku vykazovali čiary vodíka. že roky tu uvedené predstavujú okamih prvého pozorovania na Zemi. 26 Pomenovanie supernov Objavy supernov sú oznamované na Centrálu astronomických telegramov [2] Medzinárodnej astronomickej únie. Švajčiarsku. Supernovy Typu II-P majú veľkú vodíkovú obálku. Pre popis tejto kombinácie rysov typov II a Ib sa používa termín „typ IIb. Existujú špekulácie. • 1006 – SN 1006 – extrémne jasná supernova. pozorovaná Tychom Brahem. Významné supernovy Je potrebné si uvedomiť. ale nie všetok vodíkový obal. • 1054 – SN 1054 – začiatok formovania Krabej hmloviny.“ V navrhnutom mechanizme hypernovy sa jadro extrémne masívnej hviezdy zrúti priamo do čiernej diery a dva extrémne energetické výtrysky plazmy sú vymrštené takmer svetelnou rýchlosťou z pólov jej rotácie. zaznamenaný čínskymi astronómami a možno aj pôvodnými obyvateľmi Ameriky. nazývame ich typ IIn. Krabia hmlovina je expandujúci oblak plynu vytvorený supernovou z roku 1054. ktorá vydá obežník s prideleným názvom. ktorú muselo svetlo na prekonanie tejto vzdialenosti prejsť. Názov sa skladá z roku objavu a jedno alebo dvojpísmenového označenia. ktorá zachytí energiu vyslanú vo forme gama lúčov a pomaly ju uvoľňuje. v priebehu týždňov či mesiacov. Číne. plateau). exponenciálny v závislosti jasnosti na čase). potom však. že toto rozdielne chovanie má pôvod v obálke týchto hviezd. Pri niekoľkých supernovách. Kým väčšina supernov typu II sa vyznačuje veľmi širokými emisnými čiarami. jej pozostatkom je pravdepodobne divná hviezda 3C 58. Udalosť samotná nastala vo vzdialenostiach stoviek alebo tisícok svetelných rokov od Zeme a tomu zodpovedá doba. • 1181 – SN 1181 – zaznamenaná čínskymi a japonskými astronómami. supernova v Kasiopeji. ako napríklad SN 1987K a 1993J. lineárny v závislosti magnitúdy na čase. ktoré stratili takmer celý. Predpokladá sa. Ako zvyšky supernovy expandujú. zatiaľ čo II-L v nej má „lineárny“ pokles (ang. že niektoré výnimočne veľké hviezdy môžu miesto toho pred svojím zánikom vytvoriť „hypernovu. Potom sa začína s AA. začali dominovať čiary hélia. Taliansku. linear. Podtypy supernov typu II Supernovy typu II možno ešte rozdeliť podľa tvaru ich svetelných kriviek na typy II-P a II-L. čo môže byť spôsobené interakciou obálky s medzihviezdnym materiálom. niektoré z nich majú relatívne úzke rysy. čo znamená expanznú rýchlosť mnoho tisíc km/s. Tieto výtrysky emitujú intenzívne gama lúče a patria medzi niekoľko kandidátov na vysvetlenie gama zábleskov. zatiaľ čo pri type II-L sa predpokladajú oveľa menšie obálky premeňujúce menej gama žiarenia do viditeľného svetla. Japonsku a pravdepodobne aj vo Francúzsku a Sýrii.

edu/ iau/ lists/ Supernovae. • 1987 – Supernova 1987A vo Veľkom Magelanovom mračne. osel. že je ~300 rokov stará.Supernova • 1604 – SN 1604 – supernova v Hadonosovi. org/ abs/ hep-ph/ 9901300 . edu/ iau/ cbat. nepozorovaná zo Zeme. posledná supernova pozorovaná v Mliečnej ceste. 35.db_key=AST& amp. gov/ [5] http:/ / www. • 1885 – S Andromeda v galaxii Andromeda. štúdiom týchto objektov získavame o nich ďalšie vedomosti. . Supernovu v roku 1604 použil Galileo ako dôkaz neplatnosti aristotelovskej dogmy o nemennosti nebies. html [3] http:/ / cfa-www. bnl. html [4] http:/ / snews. . edu/ cgi-bin/ nph-bib_query?bibcode=1997ARA%26A. predstavovala prvú možnosť otestovania moderných teórií formovania supernov. org/ abs/ astro-ph/ 0212054 [7] http:/ / arxiv. Supernovy po sebe často nechávajú zvyšky. pozorovaná Johannesom Keplerom. 27 Pozri aj Energetickú bilanciu výbuchu supernovy prekonáva iba málo javov vo vesmíre • kvazar • hypernova • gama záblesky Externé odkazy • • • • • Zoznam supernov [3] (po anglicky) SNEWS [4]. systém varovania pred supernovami (po anglicky) Zvukové vlny rozmetajú supernovu [5] článok o prielome v modelovaní supernov na servere OSEL. arxiv. objavená Ernstom Hartwigom. • Cassiopeia A – supernova v Kasiopeji. odhaduje sa však.high=3f6510b0d828671 [2] http:/ / cfa-www.CZ (po česky) Vedecký článok [6] o mechanizme explózie supernov Typu Ia (po anglicky) Vedecký článok [7] o spojení neutrín a supernov (po anglicky) Referencie [1] http:/ / adsabs. Je to najjasnejší zvyšok supernovy v rádiovom obore. bola pozorovaná hodinu po hodine od svojho začiatku. php?clanek=1565 [6] http:/ / www. cz/ index. harvard. 309F& amp. harvard. harvard.

V hypernove sa jadro rúti priamo do čiernej diery a z pólov jej rotácie vytrysknú dva extrémne energetické prúdy plazmy dosahujúce takmer rýchlosť svetla. Hertzsprungov-Russellov diagram Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry . Tieto výtrysky emitujú intenzívne gama žiarenie a predpokladá sa. že práve ony spôsobujú gama záblesky.Hypernova 28 Hypernova Hypernova je teoreticky predpokladaný typ supernovy vznikajúci kolapsom na konci životného cyklu výnimočne hmotnej hviezdy.

Na hlavnej postupnosti ostávajú hviezdy 90% obdobia svojho života a všetky spaľujú ľahký vodík na hélium. Diagram opisuje dva ekvivalentné pohľady. Presná transformácia z jednej osi na druhú nie je triviálna a závisí na použitých modeloch a ich parametroch (ako vek a zloženie). zaznačuje teplotu hviezdy na jednej osi a svietivosť hviezdy na osi druhej. vedúcej z ľavého horného rohu (horúce a jasné) do dolného pravého rohu (chladnejšie a menej jasné). pohľad teoretika. Tieto dve veličiny môžu byť odvodené z pozorovaní. hviezdnou klasifikáciou a povrchovou teplotou hviezdy. Vľavo . Hlavná postupnosť je tiež označovaná rímskou číslicou V. H-R diagram sa používa na definovanie rozdielnych typov hviezd a na porovnanie teoretických predpovedí hviezdneho vývoja pomocou počítačových modelov so skutočnými pozorovaniami hviezd. svietivosťou. 29 Hertzsprung-Russellov diagram. ktoré zaznamenáva vzťah farebným indexom hviezdy na jednej osi a absolútnou hviezdnou veľkosťou na druhej osi. Bol navrhnutý približne v roku 1910 Ejnarom Hertzsprungom a Henrym Russellom. Pohľad na diagram odhaľuje. Hertzsprungov-Russellov diagram je sústava pravouhlých súradníc v rovine. Druhý. Jedným je hľadisko pozorovateľa.Hertzsprungov-Russellov diagram absolútna hviezdna veľkosť (MV) V stelárnej astronómii Hertzsprungov-Russellov diagram (zvyčajne označovaný skrátene ako H-R diagram alebo HRD) zobrazuje matematický vzťah medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou. Bol vytvorený z údajov pre 22 000 hviezd z katalógu Hipparchos a 1000 z Glieseho katalógu blízkych hviezd. nazývanej hlavná postupnosť. že hviezdy majú tendenciu spadať iba do určitých oblastí diagramu. Tieto dve veličiny je možné vypočítať z počítačových modelov. Pozri napríklad práce Sekiguchiho a Fukugitu ohľadom transformácií medzi B-V farebným indexom a teplotou. Najsilnejšie sú hviezdy zastúpené na diagonále.

V tom čase sa „odfúkne“ väčšina zostávajúceho zárodočného oblaku. ktoré zvyšuje teplotu protohviezdy. Stabilná hviezda na hlavnej postupnosti strávi väčšinu svojho aktívneho života. V tejto dobe je . V tejto fáze sa nachádza Slnko. preto ostáva stále na rovnakom mieste približne v blízkosti stredu diagramu. Slnko sa nachádza na hlavnej postupnosti so svietivosťou 1. Hyashiho línii (bod 2).Hertzsprungov-Russellov diagram dole v diagrame možno nájsť bielych trpaslíkov. viacnásobné hviezdy či dokonca hviezdokopy). Pokiaľ sa vnútorná stavba nemení. Hviezdy malých hmotností V bode 1 sa v mezihviezdnom zárodočnom mračne začína tvoriť hviezda (často sa blízko seba rodí viac hviezd a vznikajú tak dvojhviezdy. Hviezdy s najväčšou absolútnou magnitúdou ako napríklad Rigel alebo Deneb sa nachádzajú v ľavom hornom rohu. z ktorého sa za niekoľko sto miliónov rokov môžu vytvoriť planéty. ktoré tu zotrvá ešte približne 5 miliárd rokov. na hlavnej postupnosti. Hviezda sa tým opäť rozopne a ochladne (bod 4). Táto fáza trvá najviac niekoľko sto miliónov rokov. že čím je hviezda hmotnejšia. Avšak z dôvodu pomalého pohybu fotónu od Hviezda s hmotnosťou M = 1 MS stredu hviezdy k povrchu sa prvé žiarenie dostane na povrch až za niekoľko miliónov rokov. Toto je typické pre hviezdy hlavnej postupnosti. tým rýchlejšie spaľuje svoju hmotu a jej život je kratší. Slnko sa v tomto diagrame nachádza v blízkosti stredu. Červení nadobri predstavujú záverečné vývojové štádiá hviezd hlavnej postupnosti a v ich jadrách je typické spaľovanie hélia na uhlík a kyslík. Keď hviezda spáli všetky svoje zásoby jadrového paliva (vodíka). ak práve z hľadiska vývoja prechádzajú do inej oblasti. Vo hviezde sa postupne vyrovnáva tlak plynu a gravitácia a zostupuje na hlavnú postupnosť (bod 3). Sú to vyhasínajúce degenerované jadrá hviezd s nízkou svietivosťou. Mimo týchto vymedzených oblastí sa hviezdy nachádzajú len vtedy. čo predstavuje absolútnu hviezdnu veľkosť (magnitúdu) približne 5. Čím je hmotnejšia. 30 Vývoj hviezd na HR diagrame Povrchová teplota hviezdy a tým pádom aj jej umiestnenie na H-R diagrame závisí od vnútornej stavby hviezdy. začne sa vplyvom vlastnej gravitácie rútiť. posunuté k jeho pravému spodnému okraju. ktorých teplota aj svietivosť ostávajú počas dlhého obdobia takmer nemenné. tým je jej teplota a žiarivosť väčšia a tým je hviezda bližšie k ľavému hornému koncu hlavnej postupnosti. K tejto premene dochádza na tzv. jej bod na diagrame zostáva stále na rovnakom mieste. Aj Slnko je na hlavnej postupnosti. Vývojové zmeny sa prejavujú posuvom pozdĺž takzvanej vývojovej dráhy. málo žiarivé hviezdy ako Proxima Centauri alebo Barnardova hviezda v pravom spodnom rohu. Nad hlavnou postupnosťou sú červení obri a nadobri. Naberaním hmoty zo zárodočného mračna dochádza k gravitačnému zmršťovaniu. Vďaka tomu sa začnú jadrové reakcie a protohviezda sa stáva hviezdou. Žiarivý výkon hviezdy je úmerný tretej mocnine hmotnosti – to znamená. Zahrievaním sa v jadre opäť zapália jadrové reakcie a začne sa spaľovať hélium. Väčší povrch však preváži úbytok teploty a hviezda žiari s omnoho väčšou intenzitou – žiarivý výkon v tomto období hviezdy je úmerný štvrtej mocnine hmotnosti. čo zapríčiní ďalšie zvýšenie teploty.

Naberaním hmoty zo zárodočného mračna dochádza ku gravitačnému zmršťovaniu. tým rýchlejšie spaľuje svoju hmotu a jej život je kratší. a preto hviezdy v tomto stave zostávajú bezo zmeny bilióny rokov. Hviezda sa tým opäť rozopne. Hviezda zväčší svoje rozmery a žiarivosť a v HR diagrame sa dostáva do oblasti nadobrov (bod 5). Biely trpaslík chladne veľmi pomaly. Hyashiho línii (bod 2). Avšak z dôvodu pomalého pohybu fotónov od stredu hviezdy (kde Hviezda s hmotnosťou M = 10 MS vznikli) k povrchu sa prvé žiarenie dostane von až za niekoľko miliónov rokov. väčšinu svojho aktívneho života. sa zvýši hustota a teplota a biely trpaslík preto dlhý čas žiari aj bez priebehu jadrových reakcií. čo zapríčiní ďalšie zvýšenie teploty. Hviezda odhodí svoje vonkajšie vrstvy a v jej zvyšných častiach dôjde ku gravitačnému zrúteniu do tzv. podobne ako v predchádzajúcom prípade. z ktorého sa za niekoľko sto miliónov rokov môžu vytvoriť planéty. že čím je hviezda hmotnejšia. Žiarivý výkon hviezdy je úmerný tretej mocnine hmotnosti – to znamená. Po vyčerpaní všetkého hélia už v hviezde nemôžu pre jej nízku hmotnosť začať ďalšie jadrové reakcie a hviezda sa začne gravitačne zmršťovať. . Väčší povrch však preváži úbytok teploty a hviezda žiari s oveľa väčšou intenzitou – žiarivý výkon v tomto období hviezdy je úmerný štvrtej mocnine hmotnosti. viacnásobné hviezdy či dokonca hviezdokopy). že sa všetka zostávajúca hmota hviezdy zrúti do priemeru maximálne len niekoľko tisíc kilometrov. Následkom toho sa zapáli ďalšie jadrové palivo – uhlík. Stabilná hviezda na hlavnej postupnosti strávi.Hertzsprungov-Russellov diagram hviezda o hmotnosti 1 MS stará približne 10 miliárd rokov a ďalších asi 5 miliárd rokov v tejto fáze zostane. Tým. Keď hviezda spáli všetky svoje zásoby jadrového paliva (vodík). začne pod vplyvom vlastnej gravitácie kolabovať. Poznámka: • MS je hmotnosť Slnka • Príklad je uvedený pre hviezdu o hmotnosti Slnka 31 Hviezdy stredných a veľkých hmotností V bode 1 sa v medzihviezdnom zárodečnom mračne začína tvoriť hviezda (často sa rodí viac hviezd a vznikajú tak dvojhviezdy. bieleho trpaslíka (bod 5). Tato fáza trvá najviac niekoľko sto miliónov rokov. Zahrievaním sa v jadre opäť zažnú jadrové reakcie a začne sa spaľovať hélium. V tom čase sa „odfúkne“ väčšina zostávajúceho zárodočného oblaku. jej povrch ochladne a dostane sa do oblasti obrov (bod 4). K tejto premene dochádza na tzv. V tejto fáze hviezda s hmotnosťou 10 MS zotrvá maximálne rádovo desiatky miliónov rokov. Po vyčerpaní všetkého hélia hviezda v dôsledku svojej hmotnosti opäť začne kolabovať a tým aj zvyšovať teplotu v jadre. ktoré zvyšuje teplotu protohviezdy. Vďaka tomu sa zažnú termojadrové reakcie a protohviezda sa stáva hviezdou. Hviezda s hmotnosťou 10 MS zotrvá na hlavnej postupnosti približne 150 miliónov rokov. Vo hviezde sa postupne vyrovnáva tlak plynu a gravitácia a hviezda zostupuje na hlavnú postupnosť (bod 3).

supernovou (bod 6) intenzitou žiarenia rovnej niekoľkým miliónom sĺnk. Následkom toho sa zapáli ďalšie jadrové palivo – uhlík. Po niekoľkých rokoch zostane na mieste hviezdy zrútené jadro s veľkosťou len niekoľko kilometrov s hmotnosťou minimálne 1. začne pod vplyvom vlastnej gravitácie kolabovať. Poznámka: • MS je hmotnosť Slnka • Príklad je uvedený pre hviezdu s hmotnosťou M = 10 MS 32 Najhmotnejšie hviezdy V bode 1 sa v medzihviezdnom zárodočnom mračne začína tvoriť hviezda (často sa rodí viac hviezd a vznikajú tak dvojhviezdy.Hertzsprungov-Russellov diagram Po vyčerpaní uhlíkového jadrového paliva hviezda začne znova gravitačne kolabovať.4 MS. Po vyčerpaní uhlíkového jadrového paliva hviezda začne znova gravitačne kolabovať. pozostatkom supernovy. Takáto obrovská hustota rozdrví aj jadrá atómov a vzniká tak tzv. Hviezda zväčší svoje rozmery a žiarivosť a v HR diagrame sa dostáva do oblasti nadobrov (bod 5). Rázová vlna však narazí na malé jadro a odrazí sa späť. Pretože hmotnosť hviezdy je veľká. Väčší povrch však preváži úbytok teploty a hviezda žiari s oveľa väčšou intenzitou – žiarivý výkon v tomto období hviezdy je úmerný štvrtej mocnine hmotnosti. Tento stav nastáva pre hviezdu s hmotnosťou 50 MS vo veku približne 180 miliónov rokov. Tato fáza trvá najviac niekoľko sto miliónov rokov. Zahrievaním sa v jadre opäť zažnú jadrové reakcie a začne sa spaľovať hélium. Hviezda s hmotnosťou 50 MS zotrvá na hlavnej postupnosti približne 100 miliónov rokov. . Kým od zrodu hviezdy do tejto fázy uplynulo približne 250 miliónov rokov. Hviezda sa tým opäť rozopne. Naberaním hmoty sa zvyšuje teplota protohviezdy až napokon dôjde k zapáleniu termojadrových reakcií (bod 2) a hviezda zostúpi na hlavnú postupnosť (bod 3). Ďalší vývoj je rovnaký ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch. ktoré bolo v predchádzajúcich fázach rozmetané do okolia. zažnú sa ďalšie jadrové reakcie ťažších prvkov. V tejto fáze hviezda s hmotnosťou 10 MS zotrvá maximálne rádovo desiatky miliónov rokov. Hviezda s hmotnosťou M = 50 MS Keď hviezda spáli všetky svoje zásoby jadrového paliva (vodík). Obrovské sily rozmetajú plynnú atmosféru hviezdy a hviezda opúšťa hranice HR diagramu a stáva sa tzv. Niektoré neutrónové hviezdy s veľkým magnetickým poľom a vysokými otáčkami sú pozorovatelné ako tzv. Po vyčerpaní všetkého hélia hviezda v dôsledku svojej hmotnosti opäť začne kolabovať a tým aj zvyšovať teplotu v jadre. jej povrch ochladne a dostane sa do oblasti obrov (bod 4). ako je uhlík. Hviezda ešte zväčší svoj objem a posúva sa na HR diagrame do bodu 6. Kolobeh jadrových reakcií prestane až vznikom železného jadra (železné jadro má totiž najúspornejšie riešenú stavbu atómového jadra a nemôže byť zapojené do žiadnej termojadrovej reakcie). neutrónová hviezda zostane v tomto stave niekoľko triliónov rokov. čo zapríčiní ďalšie zvýšenie teploty. pulzary. neutrónová hviezda obklopená medzihviezdnym mračnom. Hustota takéhoto jadra je obrovská – rádovo 1017 kg/m3. viacnásobné hviezdy či dokonca hviezdokopy).

html .Hertzsprungov-Russellov diagram Gravitačný kolaps. uchicago. edu/ AJ/ journal/ issues/ v120n2/ 990160/ 990160. ktorý nasleduje po vypálení všetkého jadrového paliva. než je predpokladaná dĺžka existencie vesmíru). journals. AJ 120. Kvôli obrovskej hmotnosti hviezdy prevážia gravitačné sily nad ostatnými silami držiacimi hmotu pohromade a hviezda sa zrúti sama do seba a opúšťa HR diagram ako čierna diera (bod 7). teoreticky až do chvíle. 1072 (2000) [1] (v angličtine) Referencie [1] http:/ / www. V tejto fáze čierna diera vydrží mnoho miliárd rokov. je ukončený približne po ďalších 20 miliónoch rokov. kým za Hawkingovým procesom úplne nevyparí (čo by však nastalo za oveľa dlhšiu dobu. Poznámky: • MS je hmotnosť Slnka • Príklad je uvedený pre hviezdu s hmotnosťou M = 50 MS • Ešte hmotnejšie hviezdy (viac ako 120 MS hmotností Slnka) by boli nestabilné a vo vesmíre sa nevyskytujú 33 Pozri aj • • • • • Hviezda Hviezdna klasifikácia Hlavná postupnosť Obor (hviezda) Nadobor • Vznik hviezdy • Vývoj hviezd Externé odkazy • Sekiguchi and Fukugita.

ktoré vyplývajú z pozorovaní niektorých galaxií. hoci existujú dôvody pochybovať o tomto predpoklade. Hmlovina Eta Carinae . Tieto molekuly sú ťažko detekovateľné a na zistenie ich prítomnosti sa používajú molekuly oxidu uhoľnatého. ktorého hustota a veľkosť umožňuje vznik molekúl.34 Protohviezdy Molekulárny mrak Molekulárny mrak (bohemizmus molekulárny oblak) alebo molekulárne mračno je typ medzihviezdneho oblaku. hlavne molekulárneho vodíka H2. Pomer medzi svietivosťou molekúl CO a hmotnosťou molekúl molekulárneho vodíka je približne konštantný.

len niekoľko tisíc rokov trvajúcej etapy života mladej hviezdy. Päťdesiat rokov po Burnhamovom objave bolo objavených niekoľko podobných hmlovín. Tvoria sa. ako ich časti tmavnú. ktoré vznikli v dôsledku krátkej. keď hviezda z oblastí pólov vyvrhuje plyn s hmotnosťou niekoľkých Zemí pri rýchlosti niekoľko stoviek kilometrov za sekundu rovnobežne s rotačnou osou. Zistilo sa však. Haro aj Herbig urobili nezávislé pozorovania niekoľkých z týchto telies v priebehu štyridsiatych rokov. neskôr sa stala známou ako Burnhamova hmlovina. že T Tauri je veľmi mladá a premenlivá hviezda a je prototypom triedy podobných telies známych ako T Tauri hviezdy. storočí Burnham. Objekty prvýkrát pozoroval v neskorom 19. Bol však katalogizovaný iba ako emisná hmlovina.Herbigov-Harov objekt 35 Herbigov-Harov objekt Herbigove-Harove objekty sú malé hmlovinám podobné objekty. ktorí ich podrobne študovali boli George Herbig a Guillermo Haro. že sú vedľajším produktom procesu tvorby hviezd. že všetky objekty tohto typu sú neviditeľné v infračervenej časti spektra. Mierka predstavuje 1 000 AU. Objav a história pozorovaní Prvý Herbigov-Harov objekt pozoroval v neskorom 19. . Herbigove-Harove objekty sa hojne vyskytujú v oblastiach tvorby hviezd a okolo jednej hviezdy je často vidno viac ako jeden. keď prvý krát analyzovali Herbigove-Harove onjekty a zistili. že takmer vyzerali ako hviezdy. trvajú najviac niekoľko stoviek rokov. nezaradili ju teda do odlišnej triedy objektov. Herbigov-Harov objekt HH47. kým iné zosvetlievajú počas kolízií s koncentrovaným materiálom v medzihviezdnom médiu. storočí Sherburne Wesley Burnham. Viditeľne sa vyvíjajú počas pomerne krátkych časových období ako sa pohybujú ďalej od svojej rodičovskej hviezdy do oblakov plynu a medzihviezdneho priestoru (medzihviezdne médium). po ktorých boli pomenované. odfotený pomocou HST. Herbig a Haro pracovali nezávisle na štúdiách tvorby hviezd. Haro zistil. ktoré boli také malé. keď sa pozrel na hviezdu T Tauri pomocou 36-palcového refrakčného teleskopu na Lickovom observatóriu a všimol si malý útržok hmloviny neďaleko. Pozorovania Hubbleovho vesmírneho teleskopu odhaľujú komplexný vývoj HH objektov v priebehu niekoľkých rokov. Herbig sa tiež pozeral na Burnhamovu hmlovinu a zistil. ekvivalent asi 20-násobku veľkosti našej slnečnej sústavy alebo 1 000-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka. síry a kyslíka. Prví astronómovia. že vyžarovala nezvyčajné elektromagnetické spektrum s výraznými emisnými čiarami vodíka. ktoré ešte len dosiahnu stav rovnováhy medzi gravitačným kolapsom a tvorbou energie jadrovou fúziou v jadre. HH objekty sú prechodným javom. ale do štyridsiatych rokov neboli rozpoznané ako samostatný typ emisnej hmloviny .

ale emisné čiary spektra HH objektov sú príliš slabé na to. Teploty pozorované v HH objektoch sú typicky okolo 8 000-12 000 K. HH objekty pozostávajú prevažne z vodíka a hélia. Menej ako 1 % hmotnosti HH objektov je tvorené ťažšími chemickými prvkami a ich množstvo je vo všeobecnosti podobné ako pri mladých hviezdach [4]. že HH objekty sú vysoko ionizované a raní teoretici špekulovali. symetricky oproti mladej hviezde. Neskoršie štúdie naznačovali. že do nich padá plyn. Zvyčajne sú celkom husté s hustotou od niekoľko tisíc do niekoľko desiatok tisíc častíc na cm3.Herbigov-Harov objekt 36 Následne po ich nezávislých objavoch sa Herbig a Haro stretli na astronomickej konferencii v Tucsone v Arizone. ale keď sa dopočul o Harovych zisteniach. aby mohli byť vytvorené pri kolíziách s takou vysokou rýchlosťou. v porovnaní s priemerne 1 000/cm3 v oblastiach H II a planetárnych hmlovinách [5]. Štúdie ukázali. V raných osemdesiatych rokoch 20. ktorý sa tvorí tým. Toto viedlo k pochopeniu. pretože tieto by hojne vyžarovali infračervené svetlo. To pravdepodobne znamená. že nejaký z materiálov s ktorým kolidujú sa tiež pohybuje smerom preč. ktoré tvoria 75 % a 25 % ich hmotnosti. že by mohli predstavovať rané štádium tvorby hviezd typu T Tauri. čo je veľmi malé množstvo materiálu v porovnaní so ktorá vyvrhuje materiál pozdĺž svojej polárnej osi samotnou hmotou hviezdy [4]. keďže sa primárne zaoberal blízkymi hviezdami. pričom výsledné rázové vlny tvoria viditeľné svetlo [1]. . ale ich pohyby sú zložité. že hmloviny môžu obsahovať protohviezdy. urobil podrobnejšie štúdie. ktoré vznikajú kolíziou s medzihviezdnym médiom. HH objekty HH1 a HH2 ležia od seba asi jeden Celková vyvrhnutá hmota typického HH objektu sa odhaduje na 1-20 svetelný rok. hoci menšou rýchlosťou [3]. sú príčinou vzniku malých útržkov svetlého žiarenia. Spektroskopické pozorovania ich Dopplerovho posunu hovoria o rýchlosti niekoľko stoviek kilometrov za hodinu. Hviezdy sú často obkolesené akrečnými diskami počas prvých niekoľkých stoviek tisícov rokov svojej Schematický diagram vzniku HH objektov existencie. ale nakoniec HH objekty boli pochopené ako materiál vyvrhnutý blízkymi mladými hviezdami a kolidujúci pri nadzvukovej rýchlosti s medzihviezdnym médiom. podobne ako tie. hmotností Zeme. podobne ako teploty iných ionizovaných hmlovín ako Oblasť H II a planetárne hmloviny. ktoré sú známe ako polárne výtrysky. Rýchla rotácia vnútorných častí týchto diskov vedie k emisii úzkych zväzkov čiastočne ionizovanej plazmy kolmo na rovinu disku. že vyvrhnutý materiál HH objektov je koncentrovaný do úzkych tryskajúcich zväzkov. ktoré objavil. Keď tieto zväzky kolidujú s medzihviezdnym médiom. Avšak absencia infračerveného žiarenia z hmlovín znamenala. že v nich nemohli byť hviezdy. storočia pozorovania odhalili prvýkrát tryskovitú podstatu väčšiny HH objektov. že môžu obsahovať horúce hviezdy s vysokou svietivosťou. Fyzikálna charakteristika Emisia z HH objektov je spôsobená rázovými vlnami. Sovietsky astronóm Viktor Ambartsumian telesá pomenoval a na základe ich výskytu v blízkosti mladých hviezd (starých niekoľko stoviek tisíc rokov) navrhol. ktoré tvorí HH objekty [2]. Herbig spočiatku neprikladal veľký význam telesám.

Obrázky v odstupe piatich rokov odhaľujú pohyb materiálu v HH objekte HH47. Pulzy môžu tvoriť výtrysky plynu pohybujúce sa rovnakým smerom. takmer ako jediný zdroj energie. zobraz detail. Odhady hovoria o počte do 150 000 [6]. ale stále sa považuje za veľmi malý v porovnaní s celkovým počtom hviezd v Galaxii. len veľmi málo ich je vzdialených 1 pc. Niektoré sú však viditeľné vo vzdialenosti niekoľko parsekov. Jednotlivé uzly v rámci objektu môžu zvyšovať alebo znižovať jas či sa dokonca celkom stratiť. Tieto pozorovania tiež umožnili odhad vzdialeností niektorých HH objektov pomocou metódy expanzívnej paralaxy. že sa pohybujú od rodičovských hviezd rýchlosťami približne 100-1 000 km/s. V posledných rokoch pozorovania pri vysokom optickom rozlíšení Hubbleovho vesmírneho teleskopu odhalili vlastný pohyb mnohých HH objektov pozorovaných v odstupe niekoľkých rokov. . Zvyčajne je možné ich pozorovať blízko Bokovej globule (tmavá hmlovina obsahujúca veľmi mladé hviezdy) a často z nich žiaria. Často možno pozorovať niekoľko HH objektov. To znamená. čo sa prejavuje ako svetlé „čapičky“ na konci trysiek. Popri zmenách spôsobených interakciami s medzihviezdnym médiom spôsobujú variácie aj interakcie medzi výtryskami pohybujúcimi sa rozličnými rýchlosťami v rámci HH objektu. zatiaľčo sa objavujú nové uzly. Pri svojom pohybe od rodičovskej hviezdy sa HH objekty výrazne vyvíjajú a ich jasnosť sa v priebehu niekoľkých rokov mení. čo by mohlo naznačovať.Herbigov-Harov objekt V blízkosti zdrojovej hviezdy je okolo 20-30 % plynu HH objektov ionizovaného. ale rozličnými rýchlosťami a interakcie medzi rozličnými tryskami vytvárajú tzv. kde sa stretávajú prúdy plynov a tvoria nové razové vlny. že medzihviezdne médium v ich blízkosti nie je veľmi husté a tak im umožňuje cestovať ďalej od zdroja predtým. Počet známych HH objektov sa v posledných rokoch rýchlo zvyšoval. Erupcie výtryskov z rodičovskej hviezdy nastávajú skôr v pulzoch ako v stabilnom prúde. Sú prevažne prítomné v oblastiach tvorby hviezd H II a často sa vyskytujú vo veľkých skupinách. z čoho väčšina je príliš ďaleko aby boli rozlíšiteľné pri technických schopnostiach súčasných ďalekohľadov. Nárazy na konci trysky však môžu znova ionizovať časť materiálu. že materiál je ionizovaný v polárnych výtryskoch a rekombinuje sa pohybom od hviezdy namiesto aby bol ionizovaný pri neskorších kolíziách. „pracovné povrchy“. Väčšina HH objektov leží do 1/2 parseku od svojej rodičovskej hviezdy. ako sa rozptýlia. tvoriacich reťazec objektov pozdĺž polárnej osi rodičovskej hviezdy. 37 Množstvo a rozloženie Dnes je známych viac ako 400 jednotlivých HH objektov alebo ich skupín. ale tento pomer sa znižuje nepriamo úmerne so vzdialenosťou. Vlastný pohyb a variabilita Spektroskopické pozorovania HH objektov ukazujú.

117-138 5. D. J. najmladšie z nich sú ešte protohviezdy v procese formovania sa z okolitého plynu. 63. Astronomy and Astrophysics. (1995). a dôkazy nasvedčujú. p. L.J. IAU Symposium No. ale plyn a prach ešte stále padajú na ich povrch z okolitej hmloviny.. ale ešte stále ich obklopuje disk plynu a prachu. Štúdie ukázali. Boehm K.717-735 6. D. Astronómovia delia tieto hviezdy do tried 0. Kluwer Academic Publishers. vol.W. Star formation . 1-17 .. Science with the Hubble Space Telescope -. Morse J. že binárne systémy pravdepodobnejšie spôsobujú výtrysky tvoriace HH objekty. Tokio.342. vol. vol. A. (1978). Eislöffel J. On a connection between Herbig-Haro objects and flare stars in the neighborhood of the sun. 237-241 4. Japan. že najväčšie HH výtoky sa môžu tvoriť pri dezintegrácii viacerých systémov. Reipurth B. Sú vo všeobecnosti stále zoskupené v hustých oblakoch prachu a plynu. Edited by Bo Reipurth and Claude Bertout. Triedy sú číslované preto. Reidel Publishing Co. From discovery to HST. že sa stále zráža. ↑  Lada C. Referencie 1. p. 1984. 1987. Objekty triedy 0 sú staré iba niekoľko tisíc rokov. Nov. ↑  Brugel E. 20. II a III. 277-281 7.. ↑  Bally J. M. ktorá sa uvoľňuje ako do nich najjasnejších HH objektov padá materiál [8]. p.-Apr. 182. Mar. ↑  Giulbudagian. Feb. Proceedings of the Symposium. 1997. Predpokladá sa. že sú pozorovateľné iba na infračervených a rádiových frekvenciách.. v.. Benvenuti. Namiesto toho ich energia Herbigov-Harov objekt HH32 je jedným z pochádza iba z gravitačného potenciálu.From OB associations to protostars. Emission line spectra of Herbig-Haro objects. The Herbig-Haro objects in the GUM Nebula. (1981)..H. Astronomy and Astrophysics. p. (1997). p. and E. 1-2. čo je omnoho vyšší pomer ako sa vyskytuje pri hviezdach hlavnej postupnosti s nižšími hmotnosťami. Astrofizika. Astrophysical Journal Supplement Series. Dordrecht. Schreier 3.Herbigov-Harov objekt 38 Rodičovské hviezdy Hviezdy stojace v pozadí tvorby Herbigových-Harových objektov sú všetky veľmi mladé.II. Padanie plynu a prachu už do veľkej miery ustalo v objektoch triedy II. F. Herbig-Haro Flows and the Birth of Stars. Eds: P. Väčšie množstvo infračerveného žiarenia znamená väčšie množstvo horúceho materiálu obklopujúceho hviezdu. 1985 (A87-45601 20-90). ↑  Reipurth B. 3-18 2. (1987). (1999). Macchetto. 11-15. že v ich jadrách ešte nenastala jadrová fúzia. podľa množstva vyžarovaného infračerveného žiarenia [7]. 50 Years of Herbig-Haro Research. že okolo 80 % hviezd. ktoré produkujú HH objekty sú v skutočnosti binárne alebo viacnásobné hviezdne systémy (dve alebo viac hviezd navzájom sa obiehajúcich). (1984). že väčšina hviezd vzniká formou viachviezdnych systémov. Jadrová fúzia začala v jadrách objektov triedy I.. kým objekty triedy III majú už iba stopové pozostatky pôvodného akrečného disku. také mladé. Ionization and density along the beams of Herbig-Haro jets. To môže naznačovať. čo naznačuje. I. ↑  Dopita.. 1978. no. The Birth of Stars: Herbig-Haro Jets. p. ktoré zakrývajú všetko ich viditeľné svetlo a spôsobujú. II a III už boli definované. lebo objekty triedy 0 (najmladšie) ešte neboli objavené. Mannery E. Heathcote S. Accretion and Proto-Planetary Disks. ale že väčšia časť sa rozbije predtým ako dosiahnu hlavnú postupnosť gravitačnými interakciami s blízkymi hviezdami a hustými mrakmi plynu [9]. in Star forming regions. ↑  Bacciotti F. 47. kým triedy I.

colorado. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Reipurth http:/ / en. Hayashiho stopa. rice. Hayashiho vývojová stopa. Chushiro Hayashi ju (v r. p. p. (2004). 406. Ward-Thompson D. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Andre [9] http:/ / en. wikipedia. edu/ ~hartigan/ movies. wikipedia. wikipedia. 122-141 9. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Brugel http:/ / en. Referencie Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Hayashiho stopa [1] na českej Wikipédii.. 1965) počítal pre hviezdy. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Giuldbudagian http:/ / en. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Lada [8] http:/ / en. pričom s kontrakciou rýchlo klesá. wikipedia. Svietivosť na počiatku Hayashiho čiary je veľmi vysoká. wikipedia. wikipedia. Astronomical Journal. info/ encyclopedia/ H/ Herbig-Haro_object.. Bally J. Radio Continuum Jets from Protostellar Objects. html [12] http:/ / sparky.Herbigov-Harov objekt 8. wikipedia. Submillimeter continuum observations of Rho Ophiuchi A The candidate protostar VLA 1623 and prestellar clumps. Anglada G. edu/ hhcat/ [11] http:/ / www. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_reipurth2 [10] http:/ / casa. (1993). wikipedia. Astronomy. je takmer zvislá čiara v Hertzsprungovom-Russelovom diagrame. avšak povrchová teplota stúpa. 127. ktoré sú celkom v rovnováhe – čo protohviezdy sú. v. wikipedia. wikipedia.F.. ↑  Reipurth B. html Hayashiho čiara Hayashiho čiara (Hayashiho medza. Barsony M. Astronomický portál Referencie [1] http:/ / en. daviddarling. org/ wiki/ Cs%3Ahayashiho_stopa?oldid=6649973 . Astrophysical Journal. ↑  Andre P. ktorá predstavuje vývoj svietivosti a teploty protohviezdy pri kontrakcii smerom k hlavnej postupnosti. and Spaceflight [11] • Animations of HH object jets from HST observations [12] Referencie [1] [2] [3] [4] [5] [6] [7] http:/ / en. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Bally http:/ / en. Oddeľuje oblasť vznikajúcich nestabilných protohviezd (na diagame vpravo od Hayasiho čiary) od oblasti už vzniknutých stabilných hviezd v mechanickej rovnováhe (vľavo od Hayasiho čiary). org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Dopita http:/ / en. 1736-1746 39 Externé odkazy • Comprehensive catalogue of HH objects at the University of Colorado [10] • HH objects in the Encyclopedia of Astrobiology.. Hayashiho dráha) fázy vzniku hviezdy. vol.. Rodríguez L. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Bacciotti http:/ / en.

No. pretože majú väčší polomer. kým sa hviezda neustáli na hlavnej postupnosti. G. D. Ich centrálna teplota je príliš nízka na spaľovanie vodíka. The Early Phases of Stellar Evolution. wikipedia. R. Je známe. Levée. Premenná hviezda typu T Tauri Hviezdy typu T Tauri sú triedou premenných hviezd pomenovaných po ich prototype. Nachádzajú sa v blízkosti molekulárnych mrakov a sú identifikované ich optickou premenlivosťou a silnými chromosférickými čiarami. ale sú viditeľne jasnejšie. Henyey a jeho kolegovia v 50-tych rokoch 20. Približne polovica hviezd typu T Tauri má protoplanetárne disky a väčšina týchto hviezd sa nachádza v dvojhviezdach. org/ wiki/ En:henyey_track?oldid=333356312) na anglickej Wikipédii. 67.. R. Podľa ich spektra sa usudzuje. Referencie [1] Henyey. Typicky rotujú v perióde 1 . To trvá asi 100 miliónov rokov. storočia zistili.. T Tauri. Lelevier.154-160 Pozri aj • Hayashiho stopa Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Henyey track (http:/ / en. Sú veľmi aktívne a premenlivé. Astronóm Louis G.Henyeyho stopa 40 Henyeyho stopa Henyeyho stopa je stopa hviezd pred hlavnou postupnosťou s hmotou menšou ako polovica hmoty Slnka na Hertzsprungov-Russellovom diagrame na konci Hayashiho stopy. . (1955). p. 396. Väčšinou majú veľmi silný hviezdny vietor. Prechádza na hlavnú postupnosť v takmer horizontálnom smere na Hertzsprungov-Russellovom diagrame (svietivosť ostáva takmer konštantná). Vlastnosti Sú to najmladšie viditeľné hviezdy. ktoré sú približne 1000-krát silnejšie ako Slnko. čo je v porovnaní so Slnkom (27 dní) veľmi málo. že na nich existujú veľké oblasti hviezdnych škvŕn a vykazujú intenzívne a premenlivé gama žiarenie a rádiové vlny. že hviezdy pred hlavnou postupnosťou môžu ostať v rádioaktívnej rovnováhe v priebehu určitej doby pri prechode do hlavnej postupnosti.12 dní. Ich povrchová teplota je podobná ako teplota hviezd hlavnej postupnosti rovnakej hmotnosti.[1] Henyeyho stopa je charakteristická pomalým kolapsom pri takmer hydrostatickej rovnováhe. L. energiu však získavajú z gravitačnej kontrakcie. pretože lítium sa ničí pri teplote okolo 2 500 000 K. Publications of the Astronomical Society of the Pacific. Vol. že majú väčší prebytok lítia ako Slnko a iné hviezdy hlavnej postupnosti.

41 Typy Podtrpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť .

ale pri vzájomnom pôsobení hviezd pri dvojhviezdach sa predpokladá. čoho dôsledkom je malá.5 až 2 magnitúdy nižšou ako hviezdy hlavnej postupnosti rovnakého spektrálneho typu. Podtrpaslíci typu B (majú väčšiu jasnosť ako bieli trpaslíci) sú významnou zložkou populácie horúcich hviezd starých hviezdnych systémov ako sú guľové hviezdokopy a eliptické galaxie. Vysvetlenie ich slabej jasnosti sa nachádza v ich metalicite. v Yerkesovej spektrálnej klasifikácii. že ide o jeden z hlavných mechanizmov. niekedy označovaný ako "sd" je hviezda triedy svietivosti VI. teplejšia hviezda danej hmoty. Označenie podtrpaslík vytvoril v roku 1939 Gerard Peter Kuiper. ako u hviezd hlavnej postupnosti. Je definovaná ako hviezda so svietivosťou o 1.[6] Dôležité podtrpaslíky • • • • • • Kapteynova hviezda Groombridge 1830 Mu Cassiopeiae 2MASS J05325346+8246465[7] 2MASS 0532+8246 SSSPM J1549-3544 . Sú to väčšinou hviezdy populácie II.[3] Doteraz nebol objavený žiaden podtrpaslík. Dôvody tejto predčasnej straty hmoty zatiaľ nie sú známe. Podtriedy chladných trpaslíkov:[4] • chladný podrtpaslík: Príklad: SSSPM J1930-4311 (sdM7) • extrémny podtrpaslík: Príklad: APMPM J0559-2903 (esdM7)[5] Horúce podtrpaslíky Horúci podtrpaslíci spektrálnych typov O a B sú úplne inou skupinou objektov ako chladní podtrpaslíci. chladní podtrpaslíci (spektrálne typy od G do M) vytvárajú svoju energiu z vodíkovej fúzie. Tieto hviezdy reprezentujú neskoré štádium evolúcie niektorých hviezd. tento jav sa nazýva ultrafialový prebytok. Nižšia metalicita znižuje opacitu vonkajších vrstiev a tlak radiácie. čo je spôsobené nižšou metalicitou.Podtrpaslík (MV) Podtrpaslík. Vznikajú vtedy.[1] 42 Chladné podtrpaslíky Ako štandardné hviezdy hlavnej postupnosti. ktorý by mal okolo seba obiehajúce planéty. tieto hviezdy neobsahujú prvky ťažšie ako hélium. keď červený obor začne strácať vonkajšie vodíkové vrstvy ešte predtým ako jeho jadro začne spotrebovávať hélium.[2] Nižšia opacita tiež emituje vyžarovanie väčšieho množstva ultrafialového žiarenia pre rovnaký spektrálny typ príbuzný hviezde populácie I. pričom sa odvolával na sériu hviezd s neprirodzeným spektrom. ktoré boli predtým označované ako "prechodní bieli trpaslíci".

doi. Hviezdy a ich spektrum. harvard. C. wikipedia. html)". . org/ 10. Burgasser. (Cambridge: Cambridge UP. Journal of Astrophysics and Astronomy 26: 261. . Objav extrémne chladných trpaslíkov (http:/ / adsabs. Adam J. . J.1007/BF02702334 (http:/ / dx.. et al. in/ jaa/ junsep2005/ index. DOI: 10. Burgasser. pdf) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Subdwarf star (http:/ / en. Podtrpaslík typu B Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky . harvard. The Alchemy of the Heavens. Davy. 1989). 2006. org/ wiki/ En:subdwarf_star?oldid=320157301) na anglickej Wikipédii. 87-92. S. (New York: Oxford UP. Ibid. ac. 122.Podtrpaslík 43 Pozri aj • Spektrálna klasifikácia Referencie [1] [2] [3] [4] Ken Croswell. 2003 (http:/ / research. . amnh. & Kirkpatrick. org/ ~adam/ papers/ apj592_1186. 62S) [6] Jeffery. " Pulsations in Subdwarf B Stars (http:/ / www. . 1995). edu/ abs/ 1999A& A. 87. Adam J. [7] The First Substellar Subdwarf? Discovery of a Metal-Poor L Dwarf with Halo Kinematics. ias. 350L. 1485B). 1007/ BF02702334). 645. (2005). edu/ / abs/ 2006ApJ. James Kaler. [5] APMPM J0559-2903: Najchladnejší známy extrémny podtrpaslík (http:/ / adsabs.

Osamelí podtrpaslíci môžu byť výsledkom splynutia dvoch bielych trpaslíkov. ac. Tieto hviezdy patria do horizontálnej vetvy hviezd Hertzsprungov-Russellovho diagramu a reprezentujú skorý stupeň vo vývoji niektorých hviezd. DOI: 10. html)". . S. C. Do tejto skupiny patria napríklad V391 Pegasi. jadrá špirálových a eliptických galaxií. Dôvody tejto predčasnej straty hmoty sú neznáme. Podtrpaslíci typu B. ktorí sú jasnejší ako bieli trpaslíci. Predpokladá sa. doi. 44 Pozri aj • Podtrpaslík • Biely trpaslík Referencie [1] Jeffery. Hmota týchto hviezd je približne polovica hmoty Slnka. (2005). 1007/ BF02702334). pričom obsahujú iba 1 % vodíka a zvyšok tvorí hélium.25 slnečného priemeru a teplota od 20000 do 40000 K. že sdB hviezdy sa stanú bielymi trpaslíkmi bez prechodu na obrov.Podtrpaslík typu B Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Podtrpaslík typu B je typ hviezdy podtrpaslíka so spektrom typu B. ale jedným zo základných mechanizmov tohto deja môže byť interakcia hviezd v systémoch dvojhviezd. HW Virginis a V1093 Herculis.1007/BF02702334 (http:/ / dx. sú významnou súčasťou populácií horúcich hviezd starých hviezdnych systémov ako sú guľové hviezdokopy. " Pulzácia v podtrpaslíkoch typu B (http:/ / www. ias. Journal of Astrophysics and Astronomy 26: 261.[1] Prevládajú na ultrafialových fotografiách. org/ wiki/ En:subdwarf_b_star?oldid=371870562) na anglickej Wikipédii. ktorý vzniká ak červený obor stratí vonkajšie vodíkové vrstvy ešte predtým ako v jadre začne prebiehať fúzia hélia. Ich priemer je od 0. Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Subdwarf B star (http:/ / en.15 do 0. org/ 10. in/ jaa/ junsep2005/ index. wikipedia.

[1] Svietivosť hviezd sa zvyšuje s ich vekom a najjasnejšie hviezdy musia vyžarovať viac energie na udržanie rovnováhy. Jeho veľkosť je približne 0. • • • • • • • • Červený trpaslík je malá hviezda hlavnej postupnosti. • Trpaslík je vo všeobecnosti ktorákoľvek hviezda hlavnej postupnosti triedy svietivosti V. Referencie [1] Adams.. Astronomische Nachrichten 326 (10): 913–919.5 až 0. G. Hnedý trpaslík je subhviezdny objekt nedostatočnej veľkosti na fúziu vodíka na hélium. ktoré nie sú dostatočne masívne aby sa z nich vytvorila supernova typu II. že už nevyžaruje žiadne viditeľné svetlo. ktorá sa vyvinie z červeného trpaslíka po spotrebovaní väčšiny jeho vodíkového paliva. Zatiaľ čo pri červených trpaslíkoch prebieha vodíková fúzia pomaly a vyžaruje sa teplo. Keď sa vodíkové palivo modrých trpaslíkov úplne vyčerpá. Predpoklad ich existencie je založený len na teoretických modeloch. prístup: 2008-06-28. patria tu hviezdy do 9-násobku hmoty Slnka. interscience. Modrý trpaslík Modrý trpaslík je hypotetická trieda hviezd. Čierny trpaslík je biely trpaslík dostatočne ochladený tak.P. C. Červené trpaslíky zväčšujú svoju intenzitu vyžarovania zvýšením ich povrchovej teploty čím sa zmenia na „modré“. modré trpaslíky pravdepodobne ešte vo vesmíre neexistujú. com/ cgi-bin/ abstract/ 112210517/ ?CRETRY=1& SRETRY=0). Hviezdy väčšie ako červené trpaslíky dosahujú rovnováhu pomocou zväčšenia svojej veľkosti. wiley. F. čím sa z nich stávajú červené obry s väčšou plochou povrchu. pretože vesmír nie je dostatočne starý. oranžový trpaslík je hviezda 0. Slnko je žltý trpaslík. "M dwarfs: planet formation and long term evolution" (http:/ / www3. Modrý trpaslík je malá hviezda. Biely trpaslík je konečným štádiom evolúcie hviezd.8 násobku hmoty Slnka.Trpaslík (hviezda) 45 Trpaslík (hviezda) Trpaslík je súhrnné označenie pre odlišné triedy hviezd. podtrpaslík Ide o hviezdy s relatívne malým priemerom a nízkou absolútnou jasnosťou. aby sa mohli vytvoriť. Povrchové vrstvy červených trpaslíkov sa nestávajú viac priehľadnými pri zvýšení teploty. zmenia sa na biele trpaslíky.08 násobok veľkosti Slnka. . Žltý trpaslík je hviezda hlavnej postupnosti s hmotou porovnateľnou so Slnkom. Bodenheimer. ktorá je hypotetickým štádiom červeného trpaslíka po hlavnej postupnosti. Laughlin (2005).

Oranžový trpaslík 46 Oranžový trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

. . fr/ simbad/ sim-id?Ident=Epsilon Indi). fr/ simbad/ sim-id?Ident=Alpha Centauri B) and Epsilon Indi (http:/ / simbad. H. J. Pokiaľ sa na obežných dráhach okolo nich sformujú planéty. 46. 2009. 193H). com/ article/ dn17084-orange-stars-are-just-right-for-life. Astronomy and Astrophysics Supplement 46 (November 1981).5 do 0. . Ich hmotnosti dosahujú 0. W. harvard.[2] Tieto hviezdy sú zaujímavé z hľadiska mimozemského života. .30 miliárd rokov.[1] Patrí sem napríklad Alfa Centauri B a Epsilon Indi. u-strasbg. M.9 hmotnosti Slnka a povrchovú teplotu od 4000 do 5200 stupňov Celzia. 193–237. u-strasbg. obe jej zložky sú oranžové trpaslíky Pozri aj • Červený trpaslík Referencie [1] Empirical bolometric corrections for the main-sequence (http:/ / adsabs. pretože sú to stabilné hviezdy hlavnej postupnosti veľmi dlho. okolo 15 . edu/ abs/ 1981A& AS. entries for Alpha Centauri B (http:/ / simbad. retrieved on May 6. Habets and J.Oranžový trpaslík 47 Oranžový trpaslík je hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu K. na rozdiel od 10 miliárd rokov v prípade Slnka. 2007. pp. html). R. v takýchto podmienkach by mal život dosť času na vznik a vývoj. Heintze.[3] Dvojhviezda 61 Cygni. accessed on line June 19. newscientist. Veľkosť týchto hviezd je medzi veľkosťou červených trpaslíkov triedy M a žltých trpaslíkov triedy G (napríklad ako Slnko). [2] SIMBAD. G. [3] (http:/ / www.

O komediálnom seriáli pozri Červený trpaslík (seriál) Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .Červený trpaslík 48 Červený trpaslík Toto je článok o type hviezdy.

Vyžarujú len málo svetla. Od okamihu Veľkého tresku ešte neuplynulo dosť času. až kým nespotrebujú všetok vodík. Pozri aj • trpaslík (hviezda) • červený obor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený trpaslík . umelcova predstava extrasolárnej planéty Proxima Centauri napriek svojej veľkej blízkosti Zemi dosahuje jasnosť obiehajúcej okolo červeného trpaslíka len 11 magnitúd a preto ju nemožno pozorovať voľným okom ani triédrom.Červený trpaslík 49 Červený trpaslík je malá a relatívne chladná hviezda hlavnej postupnosti neskorého spektrálneho typu K alebo M. Jedným z najznámejších červených trpaslíkov je aj naša najbližšia hviezda . Medzi červených trpaslíkov patrí aj hviezda s najväčším známym vlastným pohybom. Červené trpaslíky nikdy nezažihnú jadrovú fúziu hélia. Červené trpaslíky tak patria medzi najchladnejšie. pohybuje sa od niekoľkých desiatok miliárd až po bilióny rokov. Barnardova hviezda. Červené trpaslíky tvoria väčšinu všetkých hviezd. Umelcova predstava červeného trpaslíka. Je to najmenej hmotné teleso. často dosahujú len 1/10 000 žiarivého výkonu Slnka. Z našich 20 najbližších hviezd (vrátane Slnka) je až 13 červených trpaslíkov. Vďaka pomalému spaľovaniu vodíka majú enormne dlhú odhadovanú životnosť. takže sa nemôžu stať červenými obrami. vo vnútri ktorého môžu ešte prebiehať termojadrové reakcie zlučovania prócia na hélium. Lalande 21185 je štvrtý najbližší hviezdny systém Slnku a zároveň obsahuje planetárnu sústavu. aby ktorýkoľvek červený trpaslík stihol opustiť hlavnú postupnosť. Na Hertzsprungovom-Russelovom diagrame sa nachádzajú v pravom dolnom rohu. Pre porovnanie. najmenej hmotné a najmenej svietivé hviezdy vo vesmíre. Na rozdiel od bielych trpaslíkov sú červené trpaslíky normálne plazmové hviezdy vytvárajúce vlastné elektromagnetické žiarenie. aj keď ich pozorovanie je pre ich malý žiarivý výkon ťažké.Proxima Centauri. zvoľna sa zmršťujú a zahrievajú. Ide o najčastejšie sa vyskytujúce hviezdy v Galaxii.

1. Najznámejším žltým trpaslíkom je Slnko. .4 hmotnosti Slnka) hlavnej postupnosti v procese spaľovania vodíka na hélium vo svojom jadre vplyvom jadrovej fúzie.Žltý trpaslík 50 Žltý trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Žltý trpaslík je malá žltá hviezda (1 .

ktoré prestali spaľovať vodík na hélium v jadre a stávajú sa z nich obry. Predpokladá sa. že sú to hviezdy. ktoré sú jasnejšie ako hviezdy hlavnej postupnosti alebo trpaslíky. ale nie také jasné ako obry. V Yerkesovej .Podobor 51 Podobor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Podobor je trieda hviezd. Podobry majú väčší priemer a nižšiu teplotu ako hviezdy podobnej hmotnosti v hlavnej postupnosti.

Podobor spektrálnej klasifikácii je ich trieda svietivosti IV. 52 Pozri aj • • • • • Žltý podobor Biely podobor Oranžový podobor Modrobiely podobor Žltobiely podobor Obor (hviezda) Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry .

najjasnejšia hviezda Plejád • Thuban (α Draconis): biely obor typu A • σ Octantis: žltobiely obor typu F. v ktorej sa zastavili termonukleárne reakcie premeny vodíka na hélium v jej jadre. Medzi najznámejšie obry patria: • Regor (γ Velorum): modrý obor typu O • Alcyone (η Tauri): modrobiely obor typu B. Obry patria do triedy svietivosti III Yerkesovej spektrálnej klasifikácie. Z masívnejších hviezd sa stanú omnoho jasnejšie jasné obry alebo nadobry.Obor (hviezda) Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Obor je hviezda. Hviezdy malej hmotnosti ostanú na rovnakej jasnosti. HST 53 Pozri aj • • • • Hlavná postupnosť Červený obor Modrý obor Podobor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obor (hviezda) . južná polárka • Capella (α Aurigae): žltý obor typu G • Pollux (β Geminorum): oranžový obor typu K • Mira (ο Ceti): červený obor typu M Betelgeuze. kým sa z nich stanú biele trpaslíky.

okolo jadra však pokračuje spaľovanie vodíka.planetárnej hmloviny. V jadre sa spaľuje nahromandené hélium na uhlík a kyslík. Spaľujú vodík bližšie k okraju hviezdy. majú veľkú absolútnu magnitúdu a emitujú modré viditeľné svetlo. Patrí sem napríklad Aldebaran a Arktúr. Niektoré červené obry sú zahalené do prachového mraku. Absolútna hviezdna veľkosť červených obrov je väčšia než 0 a môže za ňu veľký rozmer hviezdy. Často sú premennými hviezdami. červenej farby.Modrý obor 54 Modrý obor Modrý obor je hviezda spektrálneho typu O alebo B s hmotnosťou aspoň 18 hmotností Slnka.až 100násobný v porovnaní so Slnkom. tým je tento proces kratší. Oveľa častejšie sú zastúpení v guľových hviezdokopách ako v otvorených hviezdokopách. ktorý ich jasnosť znižuje.000 až 10. lebo zväčšovanie hviezdy narastá rýchlejšie ako zväčšovanie jasnosti a tým hviezda chladne a jej farba sa posúva k červenému okraju spektra. Modrým obrom je napríklad hviezda Adara. Týmto sa veľmi zvýši jasnosť hviezdy. približne 1. Je to preto. Čím je hviezda hmotnejšia. najmä pulzujúcimi. Je to jedno zo záverečných štádií vývoja hviezd do 1.4 hmotnosti Slnka. Ich polomer je 10. Pulzujú len vrchné vrstvy hviezdy. Po odhodení vonkajších vrstiev prechádzajú červené obry do ďalšieho štádia . Povrchová teplota červeného obra sa pohybuje len od 2 000 do 4 000°C. . Pozri aj • Modrý nadobor Modrý obor Zeta Orionis (Alnitak) Červený obor Červený obor je veľká hviezda mimo hlavnej postupnosti typu K alebo M. Predpokladá sa. Porovnanie veľkosti červeného obra Aldebarana so Slnkom Hviezdam s hmotnosťou Slnka trvá prechod do štádia obra približne 100 miliónov rokov. že červenými obrami sa stanú hviezdy o približne hmotnosti Slnka po vyčerpaní zásob vodíka v jadre.000-krát a tiež znižuje efektívna teplota. Tieto hviezdy sú veľmi horúce. Červený obor má malé husté jadro a veľmi riedku rozsiahlu atmosféru. čím sa zväčšujú a chladnú.

Červený obor 55 Pozri aj • • • • Modrý obor Červený trpaslík Nadobor Červený nadobor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený obor Jasný obor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry .

Jasný obor Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Jasné obry sú hviezdy triedy svietivosti II Yerkesovej klasifikácie. Medzi najznámejšie jasné obry patria: • • • • • • Adara (ε Canis Majoris): modrobiely jasný obor typu B Pherkad (γ Ursae Minoris): biely jasný obor typu A Sargas (θ Scorpii): žltobiely jasný obor typu F Dabih (β¹ Capricornis): žltý jasný obor typu G Alphard (α Hydrae): oranžový jasný obor typu K Rasalgethi (α¹ Herculis): červený jasný obor typu M 56 Pozri aj • • • • Nadobor Obor (hviezda) Červený obor Spektrálna klasifikácia . Sú to hviezdy prechodného typu medzi obrami a nadobrami.

Nadobor 57 Nadobor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

Tieto hviezdy sú extrémne horúce a jasné. . a Slnka. s povrchovou teplotou od 20 000 do 50 000 °C. Algol. Ich hmotnosť je obyčajne od 10 do 50 hmotností Slnka na HRD a ich priemer dosahuje 1000 priemerov Slnka. Počítačom vygenerovaný obrázok hviezdy Rigel zo vzdialenosti 1 AU Pozri aj • Modrý obor • Červený nadobor Porovnanie veľkostí Gamma Orionis. hviezda spektrálneho typu O. Sú to veľmi zriedkavé hviezdy a patria medzi najhorúcejšie. Pozri aj • Červený nadobor • Modrý nadobor • Hyperobor Poloha nadobrov v H-R diagrame Modrý nadobor Modrý nadobor je obor. najväčšie a najjasnejšie v známom vesmíre.Nadobor 58 Nadobor je veľmi veľká hviezda s hmotnosťou 10 – 50 hmotností Slnka. Z modrého nadobra sa môže stať červený nadobor. ak sa jadrová reakcia z akéhokoľvek dôvodu spomalí.

Betelgeuze Pozri aj • Modrý nadobor • Červený obor • Nadobor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený nadobor . Príkladom červeného nadobra je Antares. pričom hviezda najprv prejde do štádia červeného obra a až potom do štádia nadobra. Nadobry nakoniec zanikajú ako supernovy. Je jedným zo záverečných štádií vývoja veľmi hmotných hviezd. Kvôli nízkej povrchovej teplote svieti červeným svetlom. V jadre nadobra môže prebiehať spaľovanie ťažších prvkov až po železo. Po vyhorení vodíka sa povrchové vrstvy týchto hviezd začnú rozpínať. ale jeho vonkajšie vrstvy sú extrémne riedke.Červený nadobor 59 Červený nadobor Červený nadobor je obrovská hviezda spektrálneho typu M. Červené nadobry vznikajú z hmotných hviezd hlavnej postupnosti po vyhorení vodíkových zásob v ich jadrách. Nadobor má priemer niekoľkostonásobne väčší než Slnko.

. Bibcode:  1986ARA&A.001553 (http://dx. s. In: Annual review of astronomy and astrophysics 24 (1986). . ktoré sa spotrebúvajú v ich jadrách.001553).329C (http:/ / adsabs.1146/annurev. Podobne.24.aa. Referencie [1] Chiosi. edu/ abs/ 1986ARA& A.24. DOI: 10.z väčšiny nadobrov sa stáva supernova v modrej (horúcej) fáze alebo červenej (studenej) fáze. 366.090186. Cesare – Maeder. že iba málo nadobrov strávi dlhý čas v prechodnej žltej fáze. Pozri aj Astronomický portál • Nadobor • Supernova • Spektrálna klasifikácia Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Yellow supergiant (http:/ / en. wikipedia. Tieto systémy môžu byť pôvodcami vzácnych supernov prepojených so žltými nadobrami. harvard.Žltý nadobor 60 Žltý nadobor Žltý nadobor je hviezda nadobor spektrálneho typu F alebo G. . Až doteraz sa predpokladalo. 24. .24. org/ wiki/ En:yellow_supergiant?oldid=348601852) na anglickej Wikipédii..doi. Andre: The evolution of massive stars with mass loss. 329C) . ako každý iný nadobor.org/10.090186.[1] Tieto hviezdy sú zvyčajne 15 až 20-násobne hmotnejšie ako Slnko.aa. Boli zistené iba dve takéto supernovy . aj hviezdy tohto typu sú staršie a kolíšu medzi modrou a červenou fázou v závislosti od chemických prvkov.1146/annurev.

Hyperobor 61 Hyperobor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

ktoré pozostávajú z rádioaktívneho jadra obklopeného konvektívnou zónou. ako vybuchnú ako supernova alebo hypernova. ktorý poskytuje možnosť vzniku planetárnych sústav okolo týchto hviezd. s hmotnosťou do 100 hmotností Slnka. prípadne celé jadro je tvorené z degenerovaného plynu. navyše so silným magnetickým poľom a veľkým uvoľňovaním energie.500 do 35. väčšia ako nadobor. Kvôli veľkej rýchlosti spotrebovania jadrového paliva. ktorá môže byť klasifikovaná od neskorých A do K.Hyperobor 62 Hyperobor je masívna hviezda. Porovnanie Slnka a VY Canis Majoris. V509 Cas)[2] HR 8752 IRC+10420 . s hmotou približne 20 až 50-násobku hmoty Slnka. Niekedy je možné identifikovať disk prachu a plynu. Predpokladá sa. ich jasnosť dosahuje miliardy svietivostí Slnka a ich teplota od 3. časti jadra. že by došlo k jej rozpadu. je masívna hviezda z rozšírenou atmosférou. Vnútorná štruktúra Vzhľadom na súčasné fyzikálne modely hviezd. Existujú 1 až 3 milióny rokov predtým. čo je 120 hmotností Slnka. rozšírenú atmosféru. Javia sa ako extrémne zriedkavé hviezdy vo vesmíre.[1] Vďaka extrémne vysokému tlaku v jadrách žltých hyperobrov. žlté hyperobry sú menej efektívne v udržiavaní povrchového materiálu ako iné druhy hviezd. Žlté hyperobry.000 K. boli pozorované kvôli periodickým erupciám. Chromosféra Vďaka absolútnej veľkosti týchto hviezd. že po výbuchu hyperobra ako supernova alebo hypernova zo zvyšku hviezdy ostane čierna diera. Hyperobri sú najsvietivejšie hviezdy. vo všeobecnosti. podobne ako Ró Cassiopeiae v súhvezdí Kasiopeja. väčšinou zostávajú v hlavnej postupnosti niekoľko miliónov rokov predtým ako sa sami zničia a zmenia na masívnu supernovu alebo hypernovu. čo je najväčšia známa hviezda Žltý hyperobor Žltý hyperobor. čo je protikladom hviezd veľkosti Slnka. Z toho dôvodu majú veľmi veľkú. ktorých výsledkom bolo periodické alebo pokračujúce zahmlievanie hviezdy. Známe žlté hyperobry • • • • • Ró Cassiopeiae V382 Carinae HD 217476 (tiež v súhvezdí Kasiopeja. žltý hyperobor môže obsahovať konvektívne jadro obklopené rádioaktívnou zónou. dosahujúcou teoretickú hranicu hmotnosti hviezdy. pretože pri väčšej hmotnosti už nie je možné dosiahnuť rovnováhu hviezdy a hviezda by produkovala toľko energie.

aas. Modrý tulák (hviezda) Modrý tulák je hviezda typu modrý obor. Tým získala potrebnú hmotnosť a teplotu.org/publications/baas/v34n4/aas201/1007. Astronomy: The Solar System and Beyond. co.htm) (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Yellow hypergiant (http:/ / en.Žltý hyperobor 63 Referencie [1] Seeds.h2g2 . org/ wiki/ En:yellow_hypergiant?oldid=326042116) na anglickej Wikipédii. bbc. Michael A. Tá svojou gravitáciou jednu pritiahla. ktorá vysokou rýchlosťou opúšťa našu Galaxiu. . ktorý prechádzal blízko centrálnej čiernej diery. uk/ dna/ h2g2/ A27746869) Pozri aj Astronomický portál • Hyperobor Externé odkazy • Miléniový výbuch hviezdy Ró Cassiopeiae (http://www. Opustenie Galaxie Je predpoklad. že takáto hviezda bola súčasťou trojitého hviezdneho systému.. wikipedia. aby mohla opustiť Galaxiu. a tým dodala zvyšným dvom veľkú rýchlosť. Brooks/Cole 2005 [2] BBC . pričom posledná hviezda zrýchlila viac a „zhltla“ predchádzajúcu.Constellations: Cassiopeia 'the Boastful Queen' (http:/ / www.

04 pc od centrálnej čiernej diery. z toho dôvodu je možné pozorovať aj zmenu rýchlosti. Tento typ hviezd má veľkú orbitálnu rýchlosť a obieha po relatívne malých dráhach. Patria tu hviezdy populácie II. čo znamená že ich vek je v porovnaní s inými hviezdami priemerný. Pôvod S-hviezd je nejasný. Nie sú to jasné červené ani modré obry. Tým sa získa informácia potrebná na spočítanie dráhy pozorovanej hviezdy. že v tesnej blízkosti centrálnej čiernej diery nemohli vzniknúť štandardnou cestou. Sú to totiž najbližšie pozorované hviezdy blízko centrálnej čiernej diery. Astronómovia sú schopní namerať priamym pozorovaním dve zložky polohy S-hviezd. Pozri aj • Biely trpaslík Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku CH star [1] na anglickej Wikipédii. že sú to obyčajné hviezdy hlavnej postupnosti prevažne spektrálneho typu B0 – B9 MS. ktorá sa vyznačuje prítomnosťou veľmi silných CH absorpčných čiar v svojom spektre. Referencie [1] http:/ / en. typické pre centrum Galaxie. že všetky CH hviezdy môžu byť dvojhviezdami. tretia zložka sa dá získať meraním dopplerovského posunu spektra. ale modré hviezdy hlavnej postupnosti. pričom z orbitálnych elementov ich dráh sa dá vypočítať hmotnosť centrálnej čiernej diery. Podobne ako báriové hviezdy.04 pc od centra našej Galaxie. zhoda panuje iba v tom. S-hviezdy nepatria svojím spektrálnym typom do zvyšnej hviezdnej populácie.CH hviezda 64 CH hviezda CH hviezda je hviezda. Oblasť výskytu týchto hviezd je zhruba vymedzená polomermi niekoľkých svetelných hodín a 0. Pozorovaním v čase je možné vypozorovať dve zložky rýchlosti. wikipedia. Určovanie hmotnosti centrálnej čiernej diery S-hviezdy hrajú hlavnú rolu pri určovaní hmotnosti centrálnej čiernej diery. obsahujú málo kovov a ich jas v porovnaní s C-N uhlíkatými hviezdami je podpriemerný. sú pravdepodobne výsledkom premiestnenia hmoty z bývalej klasickej uhlíkatej hviezdy. org/ wiki/ En%3Ach_star?oldid=333976158 Hviezda typu S Hviezdy typu S (alebo S-hviezdy) sú hviezdy za hranicou 0. Mnohé známe CH hviezdy patria medzi dvojhviezdy a predpokladá sa. Z fotometrických a spektroskopických meraní sa zistilo. z ktorej sa stal biely trpaslík. .

Hviezda Algol bola známa ešte skôr. prípadne sa menia len medzi viacerými vybranými hodnotami. Pulzujúce premenné Cefeidy Jedným z najvýznamnejších typov premenných hviezd sú cefeidy. zatiaľ čo najnižšie hodnoty krivky sú známe ako minimá. a práve takéto hviezdy sa nazývajú premenné hviezdy. znamená to. Naše Slnko je dobrým príkladom hviezdy. Základnou charaketristikou premennej hviezdy je krivka svetelných zmien. prvej objavenej premmennej hviezdy tohto typu. Zmeny jasnosti môžu byť rádovo len v desatinách magnitúdy. Táto kategória môže byť ďalej rozdelená na podskupiny: pulzujúcich a kataklizmatických (alebo eruptívnych) premenných. kde dochádza k relatívne malým odchýlkam jasnosti (zvyčajne okolo 0. ktorej jasnosť a prípadne aj spektrum sa mení v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch. U veľkého počtu hviezd však dochádza k významným zmenám svetelnosti. tým jasnejšia býva hviezda. Vrcholy jasnosti na svetelnej krivke sa nazývajú maximá. ktorú pozoroval v roku 1596 David Fabricius. že pozorovaním periódy cefeíd. no pri nej sa premenlivosť potvrdila až v roku 1667. ktoré sú porovnávané s nepremennými hviezdami známych hviezdnych veľkostí. Príklady typov spomedzi týchto tried sú uvedené nižšie. Zmeny jasnosti môžu mať príčinu vo fyzikálnych zmenách na samotnej hviezde (fyzikálne premenné). Pozorovaniami ich jasností. že hviezda sama sa stáva jasnejšou a tmavšou. Vačšina hviezd má takmer konštantnú svetelnosť. Medzi premenné hviezdy patrí aj jedna z najznámejších hviezd na nočnej oblohe. pretože sú typom tzv. pre veľa premených hviezd sa však tieto veličiny časom pomaly menia. Fyzikálne premenné Fyzikálne premenné sú hviezdy. priamo . Sú pomenované podľa δ Cephei. štandardných sviec. Pre pravidelné premmené hviezdy môže byť perióda premeny a jej amplitúda veľmi presne stanovená. je možné vytvoriť svetelnú krivku. Keď sa pre cefeidu vykalibruje vzťah medzi periódou a svietivosťou. žltí obri. tiež s malou závislosťou na metalicite. Interval zmien môže byť od desaťtisícin sekundy (pulzary) po celé roky až desaťročia (rekurentné novy). a majú periódy od jedného dňa až po niekoľko týždňov. to znamená. ale môžu byť aj väčšie ako 10 magnitúd. Čím dlhšia je pulzačná perióda. ktorí pulzujú vo veľmi pravidelných periódach. Ich svietivosť je priamo závislá na ich perióde premennosti. alebo môže ísť len o následok zákrytu v sústave dvojhviezd či natáčanie rôznych nepravidelných štruktúr na hviezde smerom k pozorovateľovi (geometrické premenné). Polárka Pozorovanie premenných hviezd Premenné hviezdy sú vo všeobecnosti analyzované pomocou fotometrie a fotospektrometrie.Premenná hviezda 65 Premenná hviezda Premenná hviezda je hviezda. vnútornú povahu premennosti svojej svetelnosti. Prvá známa premenná hviezda je Mira Ceti. ktoré majú intrinzickú. Cefeidy sú dôležité.1% počas 11-ročného slnečného cyklu).

sa môžu zjasniť o niekoľko magnitúd pred ich ďalším pokračujúcim slabnutím. Sú staršie ako cefeidy. Nepravidelné premenné Zvyčajne ide o červených nadobrov.Premenná hviezda dostávame aj ich svietivosť. ale trochu slabšie a s kratšími periódami. Samotná Mira Ceti. Niekedy majú náznak periodicity. tiež známa ako ο (Omikron) Ceti. Znásobením tejto premenlivosti môžu nastať dlhodobé zmeny periód počas niekoľkých rokov. ale patria do populácie II a tak majú nižšiu metalicitu a preto nepatrne iný vzťah perióda-svietivosť. ktorej zdanlivá hviezdna veľkosť sa mení od 0. Premenné typu RV Tauri Tieto premenný hviezdy sú žltí nadobri. ale nie sú tak svietivé. ktorí majú meniace sa hlboké a plytké minimá. a v minulosti boli niekedy označované ako kopové cefeidy. Najznámejší známy príklad je polopravidelná premenná Betelgeuse.2 do 1. Majú tiež veľmi dobre stanovený vzťah perióda-svietivosť.2. Skupina týchto premenných môže občas vykazovať jednoznačnú periódu. Obvykle sa vyskytujú v guľových hviezdokopách. a teda sú vhodné indikátory pre vzdialenosti. Niekedy sa označujú ako Cefeidy typu II. Počas periód zvyčajne niekoľkých mesiacov. Premenné typu RR Lyrae Tieto hviezdy sú mierne podobné cefeidám. Toto kolísanie dvojakých vrcholov má typicky periódu medzi 30 až 100 dňami. ale taktiež prechádzať cez periódy nepravidelných premien. ktorí sa podrobujú veľmi veľkým pulzáciám. patria do populácie II. Ich vzdialenosť je potom ľahko dopočítateľná zo zdanlivej hviezdnej veľkosti. ktoré vytvárajú veľmi zložité svetelné krivky. Premenné typu W Virginis Tieto premenné sú veľmi podobné cefeidám. Často sa vyznačujú znásobenými periódami. Kedysi boli nazývané ako trpaslíčie cefeidy. Polopravidelné premenné Polopravidelnými premennými sú zvyčajne červení nadobri. ktorá prepožičala celej skupine názov. Pozorovania cefeíd sú veľmi dôležité pre stanovovanie vzdialeností galaxií vnútri našej lokálnej skupiny galaxií. Premenné typu Mira Ceti Premenné typu Mira Ceti sú veľmi chladní červení nadobri. 66 Mira na zábere z Hublovho vesmírneho teleskopu . kolíše v jasnosti z takmer druhej magnitúdy a slabne až po deviatu magnitúdu. Premenné typu δ Scuti Premenné typu δ Scuti sú podobné cefeidám.

takže tieto supernovy môžu pomôcť pri zisťovaní vzdialeností iných galaxií. ale po nepravidelných intervaloch náhle zoslabnú o mnoho magnitúd. Hviezdy typu R Coronae Borealis Aj keď sú klasifikované ako eruptívne premenné hviezdy. čo sa vytvorí prach a premiestni sa ďalej od hviezdy. namiesto toho udržujú väčšinu času maximálnu jasnosť. kde pri prenose hmoty medzi komponentami dochádza k pravidelným vzplanutiam. trvajúce dobu niekoľkých normálnych periód. Nova Cygni 1975 bola ostatnou veľmi jasnou novou v našej galaxii. pomalé alebo veľmi pomalé. že pokles jasnosti pozorovanej hviezdy. Vytvárajú sa v blízkych binárnych sústavách a výbuchy sa môžu opakovať s periódov od dekád do storočia. sú to jedny z najenergetickejších udalostí vo vesmíre. Supernova môže v krátkom čase uvoľniť toľko energie ako celá galaxia. eventuálne ochladne pod teplotu kondenzácie prachu. mnohonásobne hmotnejších ako Slnko. zavisí to na správaní ich svetelnej krivky. a hviezdy typu SU Ursae Majoris. Supernovy môžu byť následkom zániku mimoriadne masívnych hviezd. . dosiahla jasnosť až druhej magnitúdy. čo rokov získavajú naspäť pôvodnú maximálnu jasnosť. v bode ktorom sa potom vytvorí mračno nepriesvitného prachu. Absolútna svietivosť neskoršie menovaného spôsobu je závislá na vlastnostiach svojej svetelnej krivky. ale na rozdiel od Supernova na pokraji galaxie NGC 4526 supernov nemajú za následok deštrukciu pôvodnej hviezdy. no takisto aj zriedkavejšie veľké výbuchy. ktoré majú výbuchy trvajúce zhruba 5-20 dní nasledované tichou periódou typicky niekoľkosto rokov. u týchto hviezd nedochádza k periodickým zjasneniam. pri ktorých sú pozorované frekventované malé výbuchy. Poznáme tri typy trpaslíčich nov: hviezdy typu U Geminorum. Za zdroj tohto kolísania jasnosti sú považované epizódy formovania prachu v atmosfére hviezdy. Novy sú kategorizované ako rýchle. niekde na ceste medzi maximom a minimom jasnosti. pri ktorých boli pozorované občasné plošiny zjasnenia (na svetelnej krivke) nazývané zastávky.Premenná hviezda 67 Kataklizmatické (eruptívne) premenné Supernovy Supernovy sú kataklizmatické (eruptívne) premenné hviezdy. Novy Novy sú takisto výsledkom dramatických explózií. čo spôsobí. či tisícročia. Takisto môžu vzniknúť pri prenose hmoty na bielych trpaslíkov. hviezdy typu Z Camelopardalis. Trpaslíčie novy Trpaslíčie novy sú dvojhviezdy. Po tom. Pomaly potom v pribehu niekoľkých mesiacov.

Premenné hviezdy typu T Tauri Ide o mladé hviezdy s protoplanetárnymi diskami. Ak Hviezda T Tauri sú tieto pozorované z určitých uhlov. napr. čím zapríčiní zníženie ich spoločnej vizuálnej jasnosti. premenné sú označené podľa poradia objavu a priradí sa im prefix V. Rotujúce hviezdy Hviezdy s rozmernými slnečnými škvrnami môžu vykazovať značné rozdiely v jasnosti pri rotácii a do zorného poľa sa dostávajú striedavo jasnejšie a tmavšie (škvrny) oblasti. ktorá pred ňou prechádza. ináč nazývaný aj β Persei. napr. že obidve spolu vytvárajú dvojhviezdu.) Až sa minú jednotlivé písmená. V1500 Cygni.Premenná hviezda Vzplanujúce hviezdy Známe tiež ako hviezdy typu UV Ceti sú tieto veľmi slabé hviezdy hlavnej postupnosti. jedna hviezda môže zakryje druhú. ktorý si všimol. RR Lyrae. použijú sa pre označenie ďalších objavených premenných v danom súhvezdí dvojice RR až RZ. Zvyšujú svoju jasnosť až o dve magnitúdy v priebehu niekoľkých sekúnd a potom oslabujú na normálu jasnosť v priebehu polhodiny alebo menej. napr. Tieto zmeny sú oveľa menšie ako the s hviezdnymi spoločnicami a sú detekovateľné iba pri mimoriadne presných pozorovaniach. ktorých premennosť je pravdepodobne spôsobená rôznymi nestabilitami v disku ako aj v ich atmosfére. u ktorých dochádza k pravidelným zábleskom. . ktorej jas je dočasne znížený kvôli reflexnej hmlovine. Pomenovanie premenných hviezd Hlavný článok: Označenie premenných hviezd V danom súhvezdí je prvým objaveným premenným hviezdam priradené označenie písmenami R až Z. sú vyvolané externými zdrojmi. 68 Geometrické premenné Zákrytové dvojhviezdy Zmeny jasností u geometrických premenných hviezd. Neskoršie objavy používajú nepoužité dvojice AA až AZ. ak sa ich planéty dostanú medzi Zem a danú hviezdu. Planetárne zákryty Hviezdy s planetárnymi sústavami sa môžu takisto prejavovať zmenami jasnosti. R Andromedae. SS až SZ. BB až BZ. že veľa premenných hviezd je červených a preto začal označovať premenné hviezdy od písmena R ako rot (červený). (Tento systém pomenovania bol vyvinutý Friedrichom Argelanderom. Zaclonené premenné Veľmi zriedkavým typom premennej hviezdy býva hviezda. Jedna z najznámejších zákrytových premenných dvojhviezd je Algol. ako sú pozorované pozemskými pozorovateľmi. Až sa vyčerpá týchto 334 kombinácií. a tak ďalej až po ZZ . Jednou z najbežnejších príčin býva prítomnosť druhej hviezdnej spoločnice tak. a postupne po QQ až QZ (J sa vynecháva).

Perióda sa pohybuje v rozsahu od 20 do viac ako 2000 dní.Premenná hviezda 69 Pozri aj • Označenie premenných hviezd • Zoznam známych premenných hviezd. • Eruptívne premenné hviezdy • Pulzujúce premenné hviezdy Polopravidelná premenná hviezda Polopravidelné premenné hviezdy je typ pulzujúcich premenných hviezd. Tieto premenné hviezdy sa delia na dve skupiny. aavso. . Amplitúda zmien môže dosahovať od niekoľko stotín magnitúd do niekoľkých magnitúd. org Nepravidelná premenná hviezda Nepravidelná premenná hviezda je typ premennej hviezdy. sprevádzanú alebo niekedy prerušovanú rôznymi nepravidelnosťami. Externé odkazy • Americká asociácia pozorovateľov premenných hviezd [1] (po anglicky) Referencie [1] http:/ / www. ktorej zmeny jasnosti nevykazujú žiadnu periodicitu. Sú to obry alebo nadobry prechodného a neskorého spektrálneho typu vykazujúce značnú periodicitu v zmenách ich jasnosti. zatiaľ čo tvar svetelných kriviek môže byť odlišný v každom cykle. obyčajne však 1 – 2 magnitúdy vo V filtri.

70 Pozostatky Biely trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť .

nahromadených v predchádzajúcich štádiách svojho vývoja. preto je v mn. ich hrúbka však nepresahuje niekoľko desať metrov. že v celej Galaxii je asi 10 mld. ktorá dosahuje približne 1.3 až 1.cm-3. s-2. Tieto hviezdy nemajú dostatočnú hmotnosť na zapálenie termonukleárnej reakcie na spaľovanie uhlíka. počtom 3-10% hviezd Galaxie.4 M☉ (Chandrasekharova medza). Sírius A a Sírius B V planétarnych hmlovinách (ako napríklad v tejto NGC 246) je často vo vnútri biely trpaslík Z nízkej svietivosti a vysokej hustoty vyplýva. celkový čas chladnutia trvá okolo 1 mld.25m. K a je bez jadrových zdrojov energie. nie bieli trpaslíci) je astronomický objekt. Hmotnosť známych bielych trpaslíkov je 0. Sirius B je tiež našim najbližším bielym trpaslíkom vo vzdialenosti 8. stredná hustota 2. vzhľadom na jeho nízku svietivosť.6 svetelného roka od Slnka.2 M☉. Biely trpaslík žiari najmä zo zásob tepelnej energie. bielych trpaslíkov. Jeho teplota trvale klesá. ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou. svojimi rozmermi sa blížia skôr k planétam než k hviezdam. s-2. Výskyt Biely trpaslík je záverečným štádiom vývoja obyčajných hviezd pomerne malej hmotnosti.5.2 M☉. odhodia svoje vonkajšie vrstvy a zostane z nich inertné jadro zložené prevažne z uhlíka a kyslíka.5. vo veľkých vzdialenostiach sa dá. Známych je niekoľko tisíc pomerne blízkych bielych trpaslíkov. že vo vnútorných oblastiach bieleho trpaslíka sa už všetky jadrá vodíka premenili termonukleárnymi reakciami na hélium. . povrchová teplota 32 000 K. 71 Fyzikálne charakteristiky Je to hviezda malých rozmerov a vysokej povrchovej teploty. t. s-1.85 polomeru Zeme). gravitačné zrýchlenie na povrchu 4. Biely trpaslík tak patrí medzi degenerované hviezdy. Rovnováha sa udržuje tým. 106 g. j. uhlík a ťažšie prvky a že vodík môže byť už len v jeho tenkej atmosfére. spektrálneho typu B až G. stanú sa z nich červené obry. Polomery bielych trpaslíkov dosahujú obyčajne iba stotinu až tisícinu polomeru Slnka. hmotnosť 1. tým je jeho polomer menší. ťažko objaviť. Odhaduje sa.108 cm. Gravitačné zrýchlenie na povrchu dosahuje 108 cm. dosahujúca 106 g. čísle biele trpaslíky. Z malého rozmeru pri uvedenej hmotnosti vyplýva mimoriadne vysoká hustota. s absolútnou jasnosťou o 8-12m slabšou v porovnaní s absolútnou jasnosťou normálnych hviezd hlavnej postupnosti rovnakého spektrálneho typu. Vnútro bieleho trpaslíka má teplotu okolo 10 mil. Prvým známym bielym trpaslíkom je Sírius B (sprievodca hviezdy Sírius) s charakteristikami: polomer 5 400 km (0. Biely trpaslík predstavuje práve toto obnažené jadro hviezdy.Biely trpaslík (MV) Biely trpaslík (trpaslík je tu neživotné slovo. v centrálnych častiach bieleho trpaslíka musí byť hustota ešte 5 až 10-násobne vyššia. úniková rýchlosť z povrchu je okolo 4 000 km. absolútna vizuálna jasnosť 11. Medzi polomerom a hmotnosťou bielych trpaslíkov je jednoznačný vzťah: čím je hmotnosť bieleho trpaslíka väčšia. Z tohto vzťahu vyplýva teoretická odvodená horná hranica hmotnosti bielych trpaslíkov.cm-3. Atmosféra a fotosféra takej hviezdy sú veľmi husté. že jeho ionizovaný plyn sa stal pri vysokých hustotách degenerovaným plynom s výnimkou tenkej povrchovej vrstvy (hĺbka degenerácie). rokov.

72 Pozri aj • • • • Hnedý trpaslík Červený trpaslík Spektrálna klasifikácia vývoj hviezd Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. silnou gravitáciou neutrónovej hviezdy je z nej strhávaná plazma a vytvára okolo neutrónovej hviezdy akréčny disk s . prevažne z neutrónov. Neutrónové hviezdy majú priemer 10-30 kilometrov. záverečné štádium vývoja hmotných hviezd. ale menšia. ktorá dosahuje väčšie hodnoty než 1014 g/cm3. pretože majú len veľmi malý povrch a to z nich robí veľmi slabé objekty. Tlak degenerovaného neutrónového plynu pôsobí proti obrovskej vlastnej gravitácii a zabraňuje ďalšiemu gravitačnému kolapsu. aby nejaký vznikol. Pokiaľ je druhý člen dvojhviezdy plazmová hviezda. Jej hmotnosť je väčšia. by gravitačný kolaps hviezdy pokračoval až do vzniku čiernej diery. ktorý vznikne po výbuchu supernovy. pričom jedna zo zložiek je neutrónová hviezda. hovoríme o pulzare. ktorý spôsobí zatlačenie elektrónov do atómových jadier a následnou premenou protónov na neutróny. Ak neutrónová hviezda rotuje a vysiela pritom rýchle záblesky žiarenia. z ktorej ostal biely trpaslík a postupne sa ochladil na teleso. Je to degenerovaná hviezda z neutrónového plynu. Obrovská hmotnosť hviezdy stlačená do takého malého objemu znamená obrovskú hustotu. Prierez neutrónovou hviezdou Výskyt Umelecká predstava dvojhviezdy.4 hmotnosti Slnka. že v našej Galaxii sa nachádza okolo 30 miliónov neutrónových hviezd. pretože vesmír neexistuje dostatočne dlhú dobu na to.Biely trpaslík K bielym trpaslíkom patrí pravdepodobne aj skupina DC trpaslíkov. Po prekročení 4-násobku hmotnosti Slnka (táto hranica je známa ako Oppenheimerova-Volkoffova medza. na ktorú dopadá hmota druhej zložky Odhaduje sa. než 4 hmotnosti Slnka. ako 1. Čierny trpaslík Čierny trpaslík je zvyšok hviezdy o veľkosti Slnka. ktoré emituje iba žiarenie čierneho telesa. Neutrónová hviezda Neutrónová hviezda je vesmírny objekt. Častejšie sú pozorované ako zložky neutrónovej dvojhviezdy. Pozorovanie osamotených neutrónových hviezd je ťažké. V súčasnosti nie je známy žiadny čierny trpaslík v našom vesmíre. Zloženie Neutrónové hviezdy sú zložené z materiálu s extrémnou hustotou. Tento materiál vzniká pri výbuchu supernovy extrémnym tlakom.

PSR B1913+16. Intenzita žiarenia sa mení s pravidelnou periódou. ktoré môžeme pozorovať ako zdroje elektromagnetického žiarenia. ktorých kužely nás pri otáčaní zasahujú. ktoré pravidelne. čo sa zdôvodňuje rotáciou hviezdy. Aj medzi nimi však existujú spojenia. ako maják. Z toho dovodu nemôžeme vidieť všetky existujúce pulzary. • Prvý dvojitý pulzar. ktoré už stratili väčšinu svojej energie a stali sa znova viditeľné po tom. potvrdzuje všeobecnú teóriu relativity a dokazuje existenciu gravitačných vĺn. Za túto prácu dostal Hewish v roku 1974 Nobelovu cenu.4-3658. • Magnetary. ktoré hviezda emituje. • Prvý milisekundový Röntgenový pulzar. Proces nahromadenia hmoty môže následne preniesť dostatok uhlovej hybnosti na neutrónovú hviezdu a „recyklovať“ ju na rotáciou poháňaný milisekundový pulzar. Zložený.Neutrónová hviezda vysokým uhlovým momentom. bol objavený v roku 1967. PSR B1937+21. ktoré sú rozvírené pôsobením magnetického poľa a žiarenia pulzaru. Hoci všetky tri triedy tvoria neutrónové hviezdy. Astronómovia dnes poznajú tri triedy pulzarov. ich pozorovateľné správanie a základná fyzika sú odlišné. 73 Pulzar Pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy. aj keby boli pomerne blízko. Napríklad röntgenové pulzary sú pravdepodobne staré pulzary poháňané rotáciou. ale len tie. • Röntgenové pulzary. pri ktorých je zdrojom energie gravitačná potenciálna energia nahromadenej hmoty. Pulzary po prvýkrát odhalili na rádiových vlnových dĺžkach Jocelyn Bell a Antony Hewish v roku 1967. pri ktorých dodáva energiu žiareniu strata rotačnej energie hviezdy. Obrázok nazvaný „100 postupných pulzov z pulzaru CP 1919“ sa objavil na prednej strane albumu Unknown Pleasures skupiny Joy Division. • Prvý Röntgenový pulzar. ktorý dodáva energiu ich žiareniu: • Pulzary poháňané rotáciou. že odstredivá sila tvaruje žiarenie.04 sekundy. Plazma dopadajúca na povrch disku prípadne až na povrch samotnej neutrónovej hviezdy sa prejavuje emisiou röntgenového žiarenia a systém sa prejavuje ako röntgenová dvojhviezda. zasahujú určitú časť vesmíru. Pulzar v súhvezdí Plachty Významné pulzary • Prvý rádiový pulzar. čo ich sprievodné hviezdy expandovali a začali presúvať hmotu na neutrónovú hviezdu. • Prvý milisekundový pulzar. ktorý ukazuje okolité plyny v hmlovine. do kuželov pri rovníku. ktoré sa odlišujú zdrojom energie. no odvtedy už boli nájdené aj v röntgenovom a gama žiarení. SAX J1808. opticko/röntgenový obrázok pulzaru Krabia hmlovina. s pulzovou periódou 1. . Cen X-3.337 sekundy a pulzom 0. Neutrónová hviezda sa totiž točí tak rýchlo. CP 1919 (dnes známy ako PSR B1919+21). pri ktorých je zdrojom energie rozpad extrémne silného magnetického poľa.

• Prvý dvojitý pulzarový binárny systém. decembra 2004. . 74 Pozri aj • Zoznam pulzarov • Zoznam röntgenových pulzarov Magnetar Magnetar je neutrónová hviezda. najmä röntgenových lúčov a gama žiarenia. PSR B1257+12. ktorej hlavným prejavom je extrémne silné magnetické pole. PSR J0737-3039. 27. Vplyv extrémne silného magnetického pola Magnetické pole magnetaru silné cca 10 GT (Giga Tesla) dokáže na vzdialenosť 1000 km zdeformovať atómy v živej hmote. Počas desaťročia bola magnetarová hypotéza akceptovaná ako možné fyzikálne vysvetlenie pozorovaných objektov ako sú SGR (Soft gamma repeater) a AXP (Anomalous X-Ray Pulsar). Rozpad nestabilnej kôry magnetaru doprevádza mohutné vysokoenergetické výboje. • Magnetar SGR 1806-20 vyprodukoval najväčší výbuch energie v Mliečnej ceste. teda zapríčiniť smrť akéhokoľvek živého organizmu. aký bol kedy experimentálne zaznamenaný.Pulzar • Prvý pulzar s planétami. Tieto objekty predpovedali Robert Duncan a Christopher Thompson v roku 1992.

2006 Pozri aj • Čierna diera • Hviezdna čierna diera • Quarkova hviezda Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Q star (http:/ / en. ťažkej neutrónovej hviezdy so špeciálnym typom hmoty. gov/ abs/ hep-ph/ 0612159). Existujú v neutrónových hviezdach. Názov Q-hviezda neznamená quarkovú hviezdu a často sa zamieňa s hviezdnou čiernou dierou. wikipedia.75 Specialna kompaktna hviezda Q-hviezda Q-hviezda (tiež známa ako sivá diera) je hypotetický typ kompaktnej. . Kandidátom na takýto kompaktný objekt je V404 Cyg. Alexander Kusenko. lanl. ktoré absorbovali Q-ball. org/ wiki/ En:q_star?oldid=355256965) na anglickej Wikipédii. je stála Q-ball s veľkým baryónovým číslom B. Typy Q-hviezd: • Q-ball[1] • B-ball.[1] Referencie [1] Properties and signatures of supersymmetric Q-balls (http:/ / xxx.

Bozónová hviezda 76 Bozónová hviezda Bozónová hviezda je hypotetický astronomický objekt sformovaný z častíc nazývaných bozóny (bežné hviezdy sú sformované z fermiónov). musí existovať stabilný typ bozónu s malým obsahom hmoty. G. S. prístup: 2009-04-22. (2003). Boson star and dark matter (http:/ / adsabs. Od roku 2002 neexistuje žiaden významnejší dôkaz. Lambiase. 1103/ PhysRevD. Diego F. edu/ abs/ 2008arXiv0812.1103/PhysRevD. Liddle.77. (2000). teoreticky sa dajú zistiť pomocou pozorovania gravitačnej radiácie vyžarovanej dvojicou navzájom sa obiehajúcich bozónových hviezd. Cambridge University Press. Bernard F. 1016/ 0370-2693(90)90788-8). (1990). Mukherjee. (2008). doi. 1103/ PhysRevD.. Physical Review D 62 (10): 104012. harvard. DOI: 10. Capozziello.1016/0370-2693(90)90788-8 (http:/ / dx. Andrew R. Physics Letters B 251 (4): 507. L. C. supermasívna bozónová hviezda môže existovať v jadre galaxie a tým sa môžu vysvetliť mnohé vlastnosti aktívnych galaktických jadier.. Liebling.[4] Tieto hviezdy boli tiež navrhnuté ako kandidáti na objekty tmavej hmoty. org/ 10. 044036).. "The cosmological formation of boson stars". Physical Review D 77 (4): 044036. S. ISBN 0521455065. org/ 10.1103/PhysRevD. 77. Avšak.. Lehner.. R.62. "Supermassive boson star at the galactic center?". 3470S).. Karmakar. L.. [2] Palenzuela.. Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Boson star (http:/ / en. DOI: 10. 62.[5] Pozri aj • Tmavá hmota Referencie [1] SCHUTZ. org/ 10. doi. arXiv. S. DOI: 10. 3rd. [4] Torres.104012 (http:/ / dx. ktorý by podporoval existenciu takýchto hviezd. [5] Sharma. S. org/ wiki/ En:boson_star?oldid=361551704) na anglickej Wikipédii.[1] [2] Bozónové hviezdy mohli vznikať pri gravitačnom zrútení v prvotných fázach veľkého tresku. Mark S. Gravity from the ground up. Aby mohol takýto typ hviezdy existovať. .[3] Prinajmenšom v teórii. doi. [3] Madsen. wikipedia.044036 (http:/ / dx. 104012). "Orbital dynamics of binary boson star systems".

ale pritom prináša iba obmedzené výhody oproti teórii čiernych dier. ktoré je čiernym dieram prisudzované (čierna diera má zjavne biliónkrát viac entropie. Predpokladá sa. zabraňujúcim ďalšiemu zrúteniu a transformuje sa do podoby sférického prázdna obklopeného určitým druhom extrémne hustej hmoty. ale ani ju nevyžaduje. in Theory [1] www. pt/ pessoas/ luis. Teória gravahviezd predpokladá.február 2004 (PDF) Referencie [1] http:/ / www.com. gravastar) je hypotetický astronomický objekt. Táto teória je pomerne nová. up. • Stable gravastars – an alternative to black holes? [2] Visser. ako predpokladajú Mazur s Mottolou – podľa dostupných informácií teda teória kvantovej gravitácie teóriu gravahviezd síce nevylučuje. Nedostatok záujmu súvisí s tým. nachádzajúcej sa vo fáze Bose-Einsteinovho kondenzátu. fc. že tento koncept vyžaduje prijatie veľmi špekulatívnej teórie kvantovej gravitácie. predpovedaný astrofyzikálnou teóriou. ako hviezda. z ktorej sa sformovala). Zrod gravahviezd by mohol byť príčinou pozorovaných zábleskov gama žiarenia. space. pdf . aby sa hviezda zrútila do jediného priestorového bodu s nekonečnou hustotou.apríl 2002. Nikde vo vnútri čiernej diery pritom nevieme nájsť miesto. Teória veľmi blízka teórii gravahviezd (alebo možno dokonce iba iná formulácia tej istej teórie) je teória „hviezd z tmavej energie“. prejde priestor ako taký fázovým prechodom. že pozorovateľný vesmír by sa celý mohol nachádzať vo vnútri jedinej obrovskej gravahviezdy. kde by táto entropia mohla existovať. Mazur a Mottola dokonca prišli s myšlienkou. html [2] http:/ / www.space. V tejto podobe možno teóriu gravahviezd zaradiť aj medzi alternatívne kozmologické teórie. com/ scienceastronomy/ astronomy/ gravastars_020423. 10. že gravahviezdy by boli riešením informačného paradoxu: zatiaľ neexistuje vysvetlenie pre obrovské množstvo entropie. ktorá je tvorená GRAvitačným VÁkuom. že priestor vo vnútri gravahviezdy by bol extrémne zakrivený a obklopený bublinou neuveriteľne hustej a odolnej hmoty. čím sa teória gravahviezd stáva ďalšou z mnohých špekulatívnych teórií. ktorú v apríli 2005 navrhol kalifornský fyzik George Chapline. Pôvod označenia je jednoduchý: Hviezda. ktoré sa tento fenomén snažia vysvetliť. a zatiaľ vzbudila medzi astrofyzikmi iba malý záujem. Wiltshire. Predpokladá sa. David L. navrhnutou Pawlom Mazurom a Emilom Mottolom. čo tento problém rieši. 23. aby sa priestor správal presne tak.Gravahviezda 77 Gravahviezda Gravahviezda (angl. Táto teória by mohla nahradiť teóriu čiernych dier. A okrem toho ani v rámci kvantovej teórie gravitácie neexistuje žiadny nevyhnutný dôvod na to. že gravahviezdy majú veľmi malé množstvo entropie. že namiesto toho. Mazur s Mottolou si všimli. Matt. Externé odkazy • Thick-Skinned Gravastars Vie to Replace Black Holes. beca/ phisky/ PhiSky%20Wiltshire.

78 Spadnute hviezdy Hnedý trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť .

Hnedý trpaslík (MV) Hnedý trpaslík je substelárny objekt. jeho objem sa však na rozdiel od objemu starnúcej hviezdy nemení. táto metóda však nie je spoľahlivá. 79 Vznik a vývoj Hnedé trpaslíky vznikajú podobným procesom ako hviezdy. Hnedý trpaslík vzniknutý z protohviezdy sa považuje za prechod medzi planétou a hviezdou. ktorý nevyžaruje energiu vďaka termonukleárnym reakciám ako hviezdy hlavnej postupnosti. Tlak v jadre hnedého trpaslíka sa ustáli približne na hodnote 1016 Pa. Odlíšenie hnedých trpaslíkov od málo hmotných hviezd a od obrovských planét je ťažké. Jeho hmotnosť sa pohybuje medzi 13-násobkom hmnotnosti Jupitera a 0. Hnedý trpaslík vzniká z protohviezdy. teplota sa pohybuje okolo 3 000 000 kelvinov a hustota dosahuje hodnoty približne 104 až 107 kg/m3. Hnedý trpaslík vyžaruje vlastné rádiové a infračervené. ale je bežný v atmosférach obrovských planét. iné naopak vznikli osamotene. Ich ďalším poznávacím znakom je výskyt metánu. ktorý sa nenachádza vo hviezdach. Hustota a teplota protohviezdy sa neustále zväčšuje. Na začiatku roku 2000 bolo známych asi 100 hnedých trpaslíkov. Tým sa jej zmršťovanie zastaví ešte predtým. nie však veľkosťou. sa formuje protohviezda. v tejto súvislosti sa s ním však možno stretnúť len zriedkavo. až napokon jej hmota prejde do stavu elektrónovej degenerácie. ako sa dosiahol tlak a teplota v jadre potrebný na zapálenie termojadrových reakcií. ale teplota a tlak nie sú postačujúce na to. Niekedy sa označuje za hviezdu spektrálneho typu L. čím ho možno rozoznať od hviezd. Na počiatku je chladný plynoprachový mrak. V jeho jadre prebieha po určitú dobu nukleosyntéza deutéria.08 násobkom hmotnosti Slnka. ktorý sa postupne zmršťuje a zahrieva. V jadre začne prebiehať fúzia deutéria a lítia. bol objavený 27. ktorá nemá dostatočnú hmotnosť Hnedý trpaslík Gliese 229B (menší objekt vpravo na začatie termonukleárnych reakcií. niekedy aj viditeľné svetlo nízkych vlnových dĺžok (červené svetlo). Podľa predbežného odhadu je ich celkový počet v našej Galaxii porovnateľný s počtom hviezd. Gliese 229b. ako svietivosť Slnka. Postupne sa premení na takmer nežiariaceho čierneho trpaslíka. ktorá však v porovnaní s termojadrovými reakciami hviezd hlavnej postupnosti prebieha pomerne krátko – nanajvýš 10 miliónov rokov. V strede oblaku. aby mohla prebehnúť aj nukleosyntéza ľahkého vodíka (prócia). Jeho svietivosť je miliónkrát slabšia. Prvý hnedý trpaslík. Hnedý trpaslík sa väčšinou vyznačuje prítomnosťou lítia. Po ukončení jadrových reakcií hnedý trpaslík postupne chladne a jeho žiarivý výkon sa znižuje. Od planét sa zase hnedé trpaslíky odlišujú povrchovou teplotou a žiarivosťou. kde je hustota najväčšia. pretože tá je u obidvoch typov objektov probližne rovnaká. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hnedý trpaslík . ale má plne vodivý povrch a vnútro. októbra 1994 na observatóriu Mount Palomar. Niektoré hnedé trpaslíky sú sprievodcovia hviezd. Niekedy sa pojem hnedý trpaslík od materskej hviezdy Gliese 229A používa aj na chladnúceho bieleho trpaslíka.

Jeho teplota v strede sa odhaduje na 14 000 000 až 20 000 000 K. Zo štyroch jadier vodíka vzniká jedno jadro hélia. 10-27 kg hmoty sa premení na energiu. 0.80 Struktura hviezdy Jadro Slnka Jadro Slnka je centrálna časť Slnka. Vzniká tu všetka energia Slnka.10 miliárd stupňov Celzia. Nie je presne známe. že každú sekundu sa na energiu premení 5 miliónov ton hmoty. Umožňuje im to princíp neurčitosti. Jedna teória hovorí. kým vo vnútornej časti je to až 150 g/cm3. že doba rotácie môže byť 11 dní. hélia a elektróny.048 . V skutočnosti temrojadrové reakcie prebiehajú už pri oveľa nižšej teplote. nakoľko Slnko má diferenciálnu rotáciu. rokoch 20. Jadro Slnka siaha od stredu do vzdialenosti asi 175 tisíc kilometrov. Jadrové reakcie prebiehajúce vo vnútri Slnka môžeme zjednodušene zapísať takto: 1 2 3 H + 1H = 2H + elektrónové neutríno H + 1H = 3He + fotón gama žiarenia He + 3He = 4He + 1H + 1H Energia vzniká vo forme fotónov gama žiarenia. aká by musela byť v jadre Slnka na to. Počet reakcií prebiehajúcich v jadre Slnka každú sekundu je 1038. vyšla im nereálne vysoká hodnota . To znamená. Jeho tlak sa odhaduje na 150×109 atmosfér. v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie. akou rýchlosťou jadro Slnka rotuje. vnútorná stavba Slnka a jeho jadro Jadro Slnka je zdrojom jeho energie. Hustota vonkajšej časti jadra je asi 20 g/cm3. storočia fyzici vypočítali teplotu. na okraji asi 7 000 000 kelvinov. aby bola prekonaná odpudivá sila mezdi dvoma protónmi. To je vyžarované do okolitej vrstvy žiarivej rovnováhy. Keď v 20. . Prebieha tu jadrová fúzia jadier ľahkého vodíka (prócia) na hélium. Tvoria ho hlavne voľné jadrá vodíka. Takáto reakcia je typická pre všetky hviezdy hlavnej postupnosti. Tlak žiarenia takto vznikajúceho pôsobí proti tlaku vznikajúceho pod vplyvom veľkej hmotnosti vonkajších vrstiev Slnka.

ktorú tieto fotóny strácajú sa mení na tepelnú energiu častíc vrstvy žiarivej rovnováhy. Hmota počas stúpania expanduje a ochladzuje sa. aby dochádzalo k termojadrovým reakciám. Tento prenos energie je veľmi pomalý. väčšie útvary sú supergranuly.. Oblasť žiarivej rovnováhy je tvorená slnečnou plazmou. preto je tvorená plazmou. Hustota na dne tejto vrstvy je 20 g/cm3.) sú vďaka nízkej teplote schopné fotóny pohltiť a neemitovať ich ďalej. dusíka.. Vrcholky výstupných prúdov z konvektívnej zóny možno pozorovať vo fotosfére ako granuly. vápnika. Od oblasti žiarivej rovnováhy ju oddeľuje tenká styčná vrstva. bolo celé prestúpené konvekciou. Je to najvrchnejšia z vnútorných častí Slnka. pretože niektoré ióny (uhlíka. Množstvo energie obsiahnutej vo vrstve žiarivej rovnováhy je také veľké. Oblasť žiarivej rovnováhy Oblasť žiarivej rovnováhy alebo vrstva žiarivej rovnováhy je vnútorná časť Slnka. Neustálym pohlcovaním a absorbovaním zároveň klesá ich vlnová dĺžka. Do vrstvy žiarivej rovnováhy všetky fotóny vstupujú vo forme gama žiarenia. kým cez túto oblasť prejdú. svetlo. železa. Ostatné sa počas prechodu touto vrstvou zmenia na röntgenové žiarenie. Po zapálení termojadrových reakcií v jadre Slnka sa energia vo väčšine jeho častí začala šíriť radiáciou a konvekcia ako spôsob šírenia energia zostala už len v konvektívnej zóne. V Slnku zaberá približne 30% jeho vnútorného priestoru. kyslíka. ktorá leží medzi jadrom a konvektívnou vrstvou. V tejto oblasti už nijaké žiarenie nevzniká. neustále sú absorbované a emitované okolitou hmotou. Jej teplota je v rozsahu približne 7 .2 g/cm 3 . Energia. Má hrúbku asi 200 tisíc kilometrov a teplotu na dne okolo 2 miliónov Kelvinov.. ale prenáša sa od jadra smerom k povrchu Slnka.2 milióny Kelvinov. V tejto časti Slnka už nie sú teplota a tlak dostačujúce na to. Preto trvá tisíce až milióny rokov. Konvektívne prúdy vynášali na jeho povrch teplo spôsobené jeho gravitačnou kontrakciou. infračervené žiarenie alebo rádiové žiarenie. Slnko by ostalo svietiť ešte niekoľko miliónov rokov. že fotóny sa pohybujú rýchlosťou svetla. ultrafialové žiarenie. Kým bolo Slnko ešte len protohviezdou. že keby aj termojadrové reakcie Slnka zrazu prestali. Tak ďaleko od jadra Slnka sa už prenos tepla žiarením stáva málo účinným. Napriek tomu. na hornej hranici je to asi 0.Konvektívna zóna 81 Konvektívna zóna Konvektívna zóna je vrstva Slnka (prípadne akejkoľvek inej hviezdy hlavnej postupnosti) nachádzajúca sa medzi oblasťou žiarivej rovnováhy a fotosférou. Rozprestiera sa vo vzdialenosti od 175 tisíc až po 490 tisíc kilometrov od stredu Slnka. Zahriata hmota spôsobuje v slnečnej plazme turbulenciu a ďalší prenos energie sa preto deje konvekciou. ale len veľmi málo sa ich vo forme gama žiarenia „pretlačí“ až na povrch.

Hneď pod ňou sa nachádza konvektívna zóna a nad ňou chromosféra. obrie cely a fakuly. že sú vzbudené zvukovými osciláciami Slnka. . Rozmer stúpajúcich a klesajúcich oblastí nie je celkom presne stanovený. v chromosfére so stúpajúcou vzdialenosťou od stredu Slnka stúpa. prestáva byť priehľadný. 2% pripadajú na iné prvky. veľmi tenká vrstva. Príčina vzniku oscilácii tiež nie je úplne známa. horčík. dusík. v porovnaní s inými časťami Slnka. Tento jav sa nazýva granulácia. v ktorej plyn prestáva byť priehľadný pre fotóny a táto oblasť je pozorovateľná ako povrch hviezdy. Názov fotosféra pochádza z gréckeho photos. Chemické zloženie fotosféry tvorí 90% vodíka. avšak existuje hĺbka. Oscilácie Časti slnečného povrchu striedavo stúpajú a klesajú so strednou periódou okolo 300 sekúnd. Celý jej povrch pokrývajú stúpajúce a klesajúce prúdy plazmy. čiže je to najchladnejšia vrstva Slnka. Pretože hviezdy sú plynné gule. najmä kyslík. uhlík. predpokladá sa. Najlepšie preskúmaná je slnečná fotosféra. napríklad hviezda.Fraunhoferove čiary. v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej. Fotosféra Slnka so skupinou slnečných škvŕn Vo fotosfére teplota smerom od stredu Slnka klesá. V oblastiach slnečných škvŕn to môže byť len 4 000 Kelvinov. Oscilácie sa dajú zistiť z posunu spektrálnych čiar v dôsledku Dopplerovho javu. 8% hélia.Fotosféra 82 Fotosféra Fotosféra je oblasť hviezdy. kremík a železo. Jej spektrum je spojité a nachádzajú sa v ňom tmavé čiary . je to teda. je to oblasť. Preto chladnejšie škvrny vyzerajú v porovnaní s okolitou fotosférou tmavšie. Priemerná teplota fotosféry sa pohybuje od 5 500 do 6 000 Kelvinov. Vo fotosfére sa okrem slnečných škvŕn a granúl vyskytujú aj supergranuly. v ktorom objekt. Inými slovami. alebo pri meraní intenzity žiarenia. Slnečná fotosféra má hrúbku (podľa rôznych zdrojov) 200 až 500 km. nemajú pevný povrch. Fotosféra skutočne emituje až 99% žiarenia Slnka. pravdepodobne sa pohybuje okolo 10 000 km v priemere. čo znamená svetlo. Tento jav sa nazýva slnečná oscilácia.

Koróna je teda veľmi horúca. ale aj veľmi riedka.7 nanometrov. Typická hustota častíc v koróne je 5 x 1017 častíc na cm3. Je viac transparentná ako fotosféra. pretože maximum jej žiarenia sa nachádza vo vodíkovej čiare H-alfa. Koróna Koróna je jasná plazmová slnečná atmosféra siahajúca milióny kilometrov do vesmíru. Hmota koróny neustále . pretože nie je taká výrazná ako fotosféra. milióny kilometrov do kozmu. široká asi 10 000 km. Už v tridsiatych rokoch 20. fibrily. chromosféry. Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku 1999 Toto tepelné rozhranie. Nad chromosférou sa nachádza koróna.Chromosféra 83 Chromosféra Chromosféra je tenká vrstva slnečnej atmosféry hneď nad fotosférou. je však pozorovateľná pri úplnom zatmení Slnka alebo pomocou spektroskopu. Je stokrát teplejšia než fotosféra. Od spodnejšej vrstvy slnečnej atmosféry. Za normálnych okolností nie je pozorovateľná. storočia sa na základe tvaru koróny pozorovanej pri zatmeniach objavili úvahy. Teplota chromosféry sa pohybuje od 6 000 do 20 000 Kelvinov. oddeľuje korónu tzv. čomu zodpovedá vlnová dĺžka 656. najľahšie viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu. Chromosféra Slnka (ružový kruh okolo mesačného kotúča) pozorovaná pri úplnom zatmení. Má červenkastú farbu. Jej hrúbka je 2 000 až 10 000 kilometrov. kde sa teplota náhle mení z asi milióna Kelvinov v spodnej koróne na asi 20 000 Kelvinov vo vrchnej chromosfére je práve prechodová oblasť. V chromosfére sa vyskytujú spikuly. Preto prúdenie tepla nastáva smerom z koróny do nižších oblastí Slnka. závisí od polohy a od fázy slnečného cyklu. erupcie a protuberancie. Podľa niektorých zdrojov je hranicou vrchnej koróny až heliopauza. že koróna musí mať teplotu milióny stupňov. Príčina takejto vysokej teploty koróny dodnes nebola nájdená. flokuly. Siaha do vzdialenosti niekoľkých slnečných polomerov. Tento predpoklad bol o niekoľko rokov potvrdený spektroskopicky. Pri prechode svetla chromosférou sa tvoria absorpčné čiary. teda približne ako priemer Zeme. Jej názov pochádza z gréckeho slova chromos – farba. prechodová oblasť. Koróna je najteplejšia vrstva slnečnej atmosféry.

zelená čiara (530. Koronálna kondenzácia je veľmi husté miesto v koróne. Štruktúry Charakteristické štruktúry pre korónu sú koronálne lúče. Vo vnútornej koróne sa vyskytujú približne 100 000 km vysoké koronálne slučky. Koronálne lúče vznikajú vtedy.4 nm). že trvá len veľmi krátko. aby násilne otvorila uzavreté slučky magnetického poľa do tvaru neutrálneho prúdu. Najvýraznejšie spektrálne čiary. Sú približne radiálne a rozprestierajú sa do vzdialeností 0. v ktorých sa pozoruje koróna sú červená čiara (637. Toto množstvo sa zvyšuje až na miliardy ton pri slnečných erupciách. 84 Zložky žiarenia Korónu možno rozdeliť na niekoľko zložiek s odlišným pôvodom: • Koróna K (elektrónová koróna alebo koróna spojitého spektra) . • Koróna E (emisná koróna) . Ideálne podmienky na pozorovanie koróny vytvára úplne zatmenie Slnka. Takéto náhle úniky hmoty sa nazývajú výrony koronálnej hmoty alebo ejekcia koronálnej hmoty (po anglicky coronal mass ejection. koronálnych kondenzáciách. V jej spektre sa vyskytujú Fraunhoferove čiary. pozorovať ju možno iba pri jeho zaclonení. Jej priemerná hustota v pokojných častiach je rádovo 108/cm3. ktoré sa nazývajú jasné koronálne body. Účinné je pozorovanie Slnka z umelej družice alebo slnečnej sondy pomocou koronografu. Mesiac zatemňujúci Slnko možno čiastočne nahradiť koronografom.Koróna uniká do okolitého priestoru rýchlosťou asi milión ton každú sekundu. Hustota častíc v nich je oproti priemernej hustote K koróny zvýšená 3-10 krát. oblúky.0 násobne a najvyššie hodnoty (okolo 1010 častíc na cm3) dosahuje v tzv. Sú dobre pozorovateľné v polárnych oblastiach Slnka a majú krátku životnosť.5 až viac ako 10 slnečných polomerov. • Koróna F (Fraunbhoferova koróna alebo prachová koróna) . ale pravdepodobne majú rovnakú základnú štruktúru.vzniká rozptylom svetla fotosféry na voľných elektrónoch. skratka CME). V K koróne nad koronálnymi dierami boli pozorované trhliny. Delia sa na niekoľko typov. Tieto výrony majú za následok zvýšený tok častíc slnečného vetra a s tým spojené následky ako magnetické búrky alebo polárnu žiaru.vzniká emisiou iónou koronálneho plynu. úzke tmavé pruhy. Pozorovanie koróny Keďže intenzita žiarenia koróny je miliónkrát nižšia. Na röntgenových snímkach boli objavené objekty s krátkou životnosťou. ako napríklad lúče. ktorým sa však kvôli svetlu rozptýlenému v zemskej atmosfére nedajú pozorovať slabšie časti koróny.vzniká rozptylom žiarenia na relatívne ťažších časticiach medziplanetárneho prachu. v rôznych štruktúrach vzrastá 5. Nachádzajú sa v nej rôzne štruktúry. ako žiarenie slnečného disku. Polárne lúče sa v koróne vyskytujú pri minime slnečnej aktivity. ktorého nevýhoda však spočíva v tom. Rozptýlené žiarenie F koróny nie je polarizované a jej pokračovaním v medziplanetárnom priestore je zvieratníkové svetlo. Oblasti koróny s veľmi nízkou hustotou a nižšou teplotou sa nazývajú koronálne diery. Jej spektrum je spojité. polárne lúče a tenké lúče.4 nm).4 nm) a žltá čiara (569. . keď sa plazma v koronálnej kondenzácii stáva dostatočne horúcou na to.

polárnu žiaru (známu aj ako auróra). je takým dobrým vodičom tepla. Parker si uvedomil. V 60-tych rokoch bola táto hypotéza potvrdená cez priame satelitné pozorovania slnečného vetra. Približne v 30. ktorú poslal do Astrophysics Journal v roku 1958.Slnečný vietor 85 Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma. jej chvost vždy mieri od Slnka. ktorý musí byť predĺžený ďaleko do vesmíru. dvaja recenzenti odmietli. vonkajšia koronálna atmosféra uniká do medzihviezdneho priestoru. Biermann predpokladal. že je ide o supervodič tepla. že teplota slnečnej koróny musí byť milión stupňov Celzia. pretože Slnko vyžaruje stabilný prúd častíc. storočia vedci vypočítali. Je zložený väčšinou z vysokoenergetických elektrónov a protónov ~ 500 keV). až po vytváranie vzdialených hviezd. rokoch 20. ktorý zaplňuje lokálny medziplanetárny Slnečný vietor priestor ionizovaným plynom (plazmou). Zachránil ju však vydavateľ Subrahmanyan Chandrasekhar (ktorý neskôr v roku 1983 dostal Nobelovu cenu za fyziku). že je stále veľmi horúca aj pri veľkých vzdialenostiach. že aj keď slnečná koróna je silne priťahovaná gravitáciou Slnka. ktoré vyraďujú vedenia elektrických sietí na Zemi. Odpor voči Parkerovej domnienke o slnečnom vetre bol silný. že nezáleží či kométa mieri k alebo od Slnka. kvôli spôsobu akým vystupuje do vesmíru (videné počas úplných slnečných zatmení). A pretože gravitácia slabne. Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme História V roku 1958. Parker ukázal. . ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka. polárnu žiaru a iné slnečno-pozemské javy. ktorá vyraďuje elektrickú rozvodnú sieť na Zemi. Práca. až za obežnú dráhu Zeme. ktoré unikajú hviezdnej gravitácii vďaka ich veľkej termálnej energii. čo tiež umožnilo vysvetliť magnetické búrky. V polovici 50-tych rokov britský matematik Sydney Chapman spočítal vlastnosti plynu pri takých teplotách a zistil. že od Slnka vanie neprestajne silný tuhý vietor. ktoré neustále posúvajú chvost kométy ďalej. Slnečným vetrom možno vysvetliť mnoho javov. ako geomagnetické búrky. že sa to deje. Pred týmto objavom vedci považovali vesmír za čisté vákuum. Objav navždy zmenil u vedcov vnímanie vesmíru a pomohol vysvetliť mnohé javy od geomagnetickej búrky. Eugene Parker objavil. chvosty komét mieriace vždy od Slnka a vytváranie vzdialených hviezd. sa môže nazývať hviezdny vietor). Tiež v 50-tych rokoch nemeckého vedca menom Ludwig Biermann zaujal fakt. Dômyselná detektívna práca potvrdila spektroskopickými meraniami túto neobyčajnú teplotu. že žiara prúdiaca zo Slnka v Chapmanovom modeli a kometárny chvost odfukovaný od Slnka v Biermannovej hypotéze musia byť výsledkom toho istého javu. keď sa vzdialenosť od Slnka zvyšuje.

Približne 1 milión ton hmoty za sekundu sa stráca zo Slnka vytryskovanej ako slnečný vietor. aby zatlačila na medzihviezdnu látku sa nazýva heliopauza a je často považovaný za vonkajšiu „hranicu“ slnečnej sústavy. bola však poškodená tvrdým pristátím. Keďže slnečný vietor je plazma. Čiastočky slnečného vetra zachytené v zemskom magnetickom poli majú tendenciu sústrediť sa vo van Allenovom radiačnom páse a zapríčiňovať tak polárnu žiaru. Až do vzdialenosti približne 160 Gm (160 000 000 km). keď dopadajú do Zemskej atmosféry blízko pólov. Neobvykle energetické výbuchy slnečného vetra spôsobené slnečnými protuberanciami a ďalšími podobnými javmi slnečného počasia sú známe ako „solárne búrky“ a môžu vystaviť vesmírne sondy a satelity silným dávkam radiácie. Vzdialenosť k heliopauze nie je presne známa a pravdepodobne sa značne mení podľa aktuálnej rýchlosti slnečného vetra a lokálnej hustoty medzihviezdnej látky. že leží ďaleko za obežnou dráhou Neptúna. ktorými je galaxia presiaknutá). Genesis vesmírna misia so zachytenými vzorkami sa vrátila na Zem v roku 2004 a jej vzorky sú analyzované. v ktorom už nie je sila slnečného vetra dostatočne silná. V blízkosti Zeme sa rýchlosť slnečného vetra mení od 200 do 889 km/s. Bod. slnečná rotácia zakrúca slnečný vietor do špirálovitého vzoru a ťahá so sebou jeho magnetické čiary.5 Tg (4. Slnečný vietor vydúva „bublinu“ v medzihviezdnej látke (zriedené plyny vodíka a hélia. html . nationalgeographic. com/ news/ 2003/ 08/ 0827_030827_kyotoprizeparker. 25% hélia a zvyškové nečistoty. Priemer je 450 km/s. Presné zloženie nebolo doteraz odmerané. no za touto vzdialenosťou sa slnečný vietor pohybuje smerom von bez ďalších vplyvov priamo zo Slnka. ktorý zodpovedá približne 4. nesie so sebou magnetické pole Slnka.Slnečný vietor 86 Vlastnosti V slnečnej sústave je zloženie slnečného vetra identické slnečnej koróne. Ostatné planéty s magnetickými poľami podobnými tomu zemskému majú tiež vlastné polárne žiary.5×109 kg) hmoty konvertovanej na energiu každú sekundu. čo je zanedbateľné množstvo oproti svietivému výkonu Slnka. keď sa jej neotvorili padáky pri návrate do zemskej atmosféry. ale je známe. 73% vodíka. Pozri aj • • • • • • Magnetopauza Magnetosféra Ionosféra Tlaková vlna Wolf-Rayetova hviezda Slnečná plachetnica Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slnečný vietor Externé odkazy • Objaviteľ slnečného vetra [1] (po anglicky) Referencie [1] http:/ / news.

Pri tomto procese trvajúcom niekoľko sekúnd a nazývanom héliový záblesk dôjde ku spáleniu 60 . Predchádzajúca reakcia však prebieha dostatočne rýchlo. U hviezd s hmotnosťou do 2. aby mohli prejsť coulombovou bariérou a spojením dvoch héliových jadier dochádza k vzniku jadra berýlia. Referencie [1] Hviezdy. aby v jadre hviezdy bolo stále trochu jadier berýlia. Celková energia uvoľnená pri týchto dvoch reakciách je 7. 3α reakcia.87 Nukleosynteza 3-alfa reakcia 3-alfa reakcia (3 alfa reakcia. cz/ hvezdy. Salpeterov proces[1] ) je rad niekoľkých reakcií. V tomto okamihu majú héliové jadrá dostatočnú kinetickú energiu. K tejto reakcii dochádza v starších hviezdach. . Tie sa môžu zlúčiť s ďalším héliovým jadrom za vzniku stabilného jadra uhlíka. (http:/ / astroarrow.25 hmotnosti Slnka dochádza po spálení vodíka v jadre k elektrónovej degenerácii plynu. Schéma 3-alfa reakcie (reakcia energiu spotrebúva) Toto berýliove jadro je nestabilné a samovoľne by sa rozpadlo späť na dva héliové jadrá.80 % hélia v jadre. ktoré opúšťajú hlavnú postupnosť a už nemajú dostatok vodíka pre udržanie protón-protónového cyklu vo svojom jadre. wikipedia. Dochádza ku kolapsu jadra a nárastu teploty v centrálnej časti až radovo na ~100 × 106 K. org/ wiki/ Cs:3-alfa_reakce?oldid=6612339) na českej Wikipédii. Zapálenie 3-alfa reakcie vedie k prudkému rozšíreniu tejto reakcie po celom jadre a celkovému zvýšeniu jeho teploty.275 MeV. ic. pri ktorých z troch héliových jadier (Alfa častíc) vzniká jadro uhlíka. html) Pozri aj Astronomický portál • Protón-protónový cyklus • Uhlíkový cyklus • Jadro Slnka Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku 3-alfa reakce (http:/ / en.

2. p-p cyklus) je cyklus jadrových reakcií.86 MeV) alebo .10-12 J (zvyšok sa uvoľní vo forme elektrónových neutrín νe).86 MeV) ... Prebieha postupne nasledujúcimi čiastkovými reakciami (v zátvorke sa uvádza množstvo energie uvoľnenej pri jednotlivých reakciách): Schéma prvej možnosti priebehu protón-protónového cyklu začína zrážkou dvoch protónov (H).... Protón-protónový reťazec sa uplatňuje v centrálnych oblastiach hviezd pri teplotách 6... (+5. . Pri zrážke deutéria s ďalším protónom vzniká izotop hélia 3He a fotón gama žiarenia.5-16 miliónov K.49 MeV) ..13 MeV) .. (+0.. (+1. pri ktorých sa v konečnom dôsledku premenia jadrá vodíka 1H na jadrá hélia 4He. ktoré môžu vstúpiť do ďalšej reakcie.Protón-protónový cyklus 88 Protón-protónový cyklus Protón-protónový cyklus (protónovo-protónová reakcia.. 4He. .09 MeV) Pri vzniku jedného atómu hélia (He) sa uvoľní vo forme gama žiarenia celková energia okolo 26...44 MeV) . elektrónové neutríno (νe) a pozitrón (e+).... (+0. ktorých hmotnosť veľmi nepresahuje hmotnosť Slnka. pričom sa uvoľňujú dva protóny.. (+1.98 MeV) . pričom jeden z nich sa mení na neutrón a vzniká deutérium (D)... (+12...... (+0.. čo je približne 4.. Protón-protónový cyklus je základným zdrojom žiarivej energie vo hviezdach. Zrážkou dvoch takýchto izotopov vzniká výsledný produkt...... (+17..59 MeV) . (+17...2 MeV.35 MeV) alebo ...

môže tento materiál prechádzať z tejto hviezdy za vzniku akréčneho disku na povrch bieleho trpaslíka. Reakcia priebeh mnohonásobne rýchlejšie než pri normálnej produkcii energie. Z materiálu v jadre sa stáva degenerovaný plyn. Hviezda se stane hviezdou tzv. Pretože degenerovaný plyn je dobrý vodič tepla. Toto hélium môže vytvoriť povrchovú šupku a pokiaľ sa stane dostatočne silnou. ktorých hmotnosť je menšia ako 2. Navonok sa zapálenie héliovej fúzie prejaví náhlym zjasnením hviezdy.Protón-protónový cyklus 89 Pozri aj • Uhlíkový cyklus • Jadro Slnka Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. môže dôjsť k héliovému záblesku. horizontálnej vetvy. To vedie k rýchlemu rozšíreniu oblasti. dochádza k rýchlemu zahriatiu ďalších oblastí jadra.25 násobok hmotnosti Slnka nastáva héliový záblesk po spálení všetkého vodíka v jadre. K héliovému záblesku taktiež môže dôjsť na povrchu bielych trpaslíkov. v ktorej prebieha héliová fúzia.6 miliárd rokov. U Slnka dôjde k héliovému záblesku asi za 5 . U hviezd o hmotnosti vyššej než 2. ak je ich materiál doplňovaný z inej hviezdy.25 hmotnosti Slnka nedochádza k vzniku héliového záblesku. Vplyvom teploty dôjde k expanzii vonkajších vrstiev a z hviezdy sa stáva červený obor. keď tlak plynu už nemôže ďalej vyrovnávať gravitačné pôsobenie horných vrstiev. než zvýšená teplota vyrovná vzniknutý tlak a materiál v jadre prestane byť degenerovaný. Akréčny disk okolo bieleho trpaslíka v binárnom hviezdnom systéme. Héliové jadrá vzniknuté počas protón-protónového cyklu sa začnú počas 3-alfa procesu spájať počas vzniku jadier uhlíka. dôjde k zapáleniu héliovej fúzie v jadre. Rýchla produkcia energie pokračuje do tej doby. Vplyvom gravitačného kolapsu dôjde k zmršteniu hviezdy. .25 násobok hmotnosti . pretože ich jadro neprechádza stavom degenerovaného plynu. Jadro potom expanduje a dôjde k ochladeniu a reakcie pokračujú stabilným spaľovaním hélia. ktorá obsahuje dostatok hélia. Keď teplota v jadre vystúpi na rádovo 100 x 106 K. Héliový záblesk Héliový záblesk je názov pre náhle zapálenie héliovej fúzie v jadre hviezd. Héliový záblesk na povrchu bieleho trpaslíka Pokiaľ sa biely trpaslík nachádza v binárnej alebo viacnásobnej sústave s hviezdou. ktorých hmotnosť nepresahuje 2. Héliový záblesk v jadre hviezdy U hviezd. ktorý sa prejaví ako nova. nárastu teploty a tlaku v jadre. Objem jadra sa však v tejto chvíli nemení a tlak v jadre neklesá.

(+1. Prebieha postupne nasledujúcimi čiastkovými reakciami (v zátvorke množstvo energie uvoľnenej pri jednotlivých reakciách): Schéma priebehu CNO cyklu . K. (+4.76 MeV) ..0.. . (+1.22 MeV) ...Héliový záblesk 90 Referencie Astronomický portál Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Heliový záblesk [1] na českej Wikipédii.. čím sa uhlíkový cyklus premení na dvojitý uhlíkový cyklu: . zvyšok energie sa uvoľní vo forme neutrín νe...76 MeV) ... uhlíkovo-dusíkovo-kyslíkový cyklus...30 MeV) . (+7.13 MeV) ... Referencie [1] http:/ / en.. že väčšina dusíka 14 N pozorovaného v prírode sa utvorila uhlíkovým cyklom.94 MeV) .. (+12... pri ktorých sa za účasti uhlíka C..1012 J).19 MeV) Je možné. ktoré sa uvoľní pri vzniku jedného jadra hélia vo forme γ žiarenia je 25.. (+2...... wikipedia.. dusíka N a kyslíka O premenia v konečnom dôsledku jadrá vodíka H na jadrá hélia He.97 MeV) Celkové množstvo energie. Uhlíkový cyklus je základným zdrojom žiarivej energie hviezd s hmotnosťou presahujúcou hmotnosť Slnka.. Okrem uvedených reakcií sa môžu zachytiť i ďalšie jadrá vodíka. Cyklus sa uplatňuje v centrálnych oblastiach hviezd pri teplotách 16-50 mil.. CNO cyklus alebo Betheho-Weizsäckerov cyklus je cyklus jadrových reakcií.. (+7.55 MeV) .60 MeV) .. (+2... (+0... org/ wiki/ Cs%3Aheliov%C3%BD_z%C3%A1blesk?oldid=6469513 Uhlíkový cyklus Uhlíkový cyklus.0 MeV (4.. (+2.

Uhlíkový cyklus 91 Pozri aj • Protón-protónový cyklus Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. .

be a fine girl /guy. . Svetlo z fotosféry hviezd sa v prípade mriežkového spektrografu (typ štrbinového spektrografu) analyzuje Slnko má v Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii označenie triedy G2V. Ak bola teplota hviezdy určená väčšinou z absorpčných čiar. aká teplota panuje na povrchu hviezdy.92 Vlastnosti Spektrálna klasifikácia Spektrálna klasifikácia je klasifikácia hviezd založená na teplote hviezdneho povrchu – fotosfére. G žlté. ktoré vyjadrujú šírku určitej absorpcie čiar v hviezdnom spektre. Preskok elektrónu na vyššiu hladinu (excitácia) až úplne odtrhnutie elektrónu od atómu (ionizácia) nastáva u rôznych chemických prvkov pri rôznych teplotách. K a M. A. F. A biele. ale A2 predstavuje 2 desatiny plného rozsahu od A0 do F0. V súčasnej klasifikácii hviezd. v ktorom sa atómy nachádzajú. B. V prípade spektrálnej klasifikácie ide o analýzu absorbčných čiar vytvorených atómami v hviezdnej atmosfére. Túto teplotu možno zistiť na základe absorbčných spektrálnych čiar. IV a V. III. Ďalšou veličinou zahrnutou v Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii je svietivosť triedy vyjadrená rímskymi číslicami I. K oranžové a M červené. čo sú tmavé čiary v obraze získanom prístrojom zvaným štrbinový spektrograf. V súčasnosti sa väčšina hviezd označuje písmenami O. Poloha a intenzita absorbčných spektrálnych čiar závisí od toho. je spektrálne písmeno rozšírené o číslo 0 až 9. Tá svetlo rozdelí na zväzky rôznych vlnových dĺžok. čím sa vytvoria jednofarebné (monochromatické) obrazy vstupnej štrbiny nazývané spektrum. Skutočná farba hviezdy určitého typu sa pri pozorovaní môže líšiť od týchto farieb v závislosti od optických podmienok a zdanlivej hviezdnej veľkosti. F žlto-biele. Vlnové dĺžky sa odlišujú svojimi smermi. kiss me". ktoré označuje desatinu rozsahu medzi dvoma hviezdnymi triedami. nezvyčajné absencie čiar alebo širšie čiary môžu znamenať nezvyčajné chemické zloženie časti hviezdnej atmosféry . II. G.chromosféry. takže A5 je 5 desatín medzi triedami A0 a F0. Na zapamätanie si poradia tried sa niekedy využíva anglická mnemonika "Oh. Objektív spektrografu sústredí tieto jednofarebné zväzky do ohniskovej roviny. Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii. štiepením optickou mriežkou. predovšetkým vo fotosfére. ktoré energetické hladiny atómov rôznych prvkov sú obsadené a obsadenie energetických hladín zase priamo závisí od teploty prostredia. Neformálne sa hviezdam jednotlivých spektrálnych typov prisudzujú takéto farby: O modré. čiže rozličných farieb.[1] V spektre každá čiara predstavuje atóm alebo ión chemického prvku. Nájdenie "otlačku" určitého excitovaného atómu alebo iónu v podobe spektrálnej čiary preto naznačuje. kde trieda O označuje najteplejšie hviezdy a trieda M najchladnejšie. B modro-biele.

200–6. kiss me". ktorá môže mať viac podôb. keď sa vzťahy medzi teplotami hviezd objasnili a niekoľko tried sa vynechalo. Po roku 1890 sa táto klasifikácia postupne nahradila Harvardovou klasifikáciou. ale triedy hviezd boli preskupené do dnešnej podoby.1% M ≤ 3.6% 1.500 K 5. ktorá používala písmená A až O.6 L☉ ≤ 0. Spektrálne triedy od O do M sa ďalej rozdeľujú arabskými číslicami 0 až 9.08 L☉ veľmi slabé veľmi slabé 12.45–0. • Trieda II: žlté hviezdy so slabšou čiarou 21 cm s viditeľnými kovovými čiarami. Táto neabecedná schéma bola vytvorená z predchádzajúcej schémy.4 M☉ 0.6 R☉ 1.200 K oranžová žltooranžová 0.[5] V roku 1868 objavil karbónové hviezdy.15 R☉ 0.[2] [3] [4] • Trieda I: biele a modré hviezdy so širokou ťažkou čiarou 21 cm ako Vega a Altair.04 M☉ 0. pretože boli duplicitné s inými triedami. Slnko je klasifikované ako G2.8–1. Hviezdy sú rozdelené podľa teploty povrchu od 2 000 do 40 000 kelvinov. ktoré zaradil do odlišnej triedy: • Trieda IV: červené hviezdy s význačnými uhlíkovými pásmi a čiarami. V roku 1866 vytvoril tri triedy hviezdneho spektra.000 K biela až modrobiela 7.08–0.6–1.96 R☉ 0.[6] V roku 1877 pridal piatu triedu: • Trieda V: hviezdy so spektrálnou čiarou ako sú Cih a Sheliak.4 R☉ 1.000 K 6.04–1.000 L☉ 25–30. Triedy udávajú teplotu atmosféry hviezdy a zoradené sú od najteplejších po najchladnejšie. V súčasnej terminológii je táto trieda zhodná so skorou triedou hviezd B. kňaz Angelo Secchi vytvoril tzv. Napríklad A0 je označenie najhorúcejších hviezd v A skupine a A9 najchladnejších v tejto skupine.5 L☉ K 3.Spektrálna klasifikácia 93 Secchiove triedy Medzi rokmi 1860 a 1870 pioniersky spektroskopista.000 L☉ 5–25 L☉ slabé stredné 10.1 M☉ 1. V súčasnej terminológii je táto trieda zhodná so súčasnou triedou hviezd M.8 R☉ ≥ 30.[7] [8] Harvardova spektrálna klasifikácia Harvardova spektrálna klasifikácia je jednorozmerná schéma.45 M☉ ≥ 6. secchiove triedy pre klasifikáciu pozorovaného spektra.8 M☉ ≤ 0. • Trieda I. be a fine girl /guy. Teplota (kelvin) Dohodnutá farba Zdanlivá farba [10] [11] [9] [12] Hmotnosť (hmotnosť Slnka) Polomer (polomer Slnka) Svietivosť (bolometrická) Čiara 21 cm Úlomky každého hlavná postupnosť ~0.45% Hmotnosť. Tieto zahŕňajú súčasné triedy G a K ako aj neskoršiu triedu F.500–10.000–7. polomer a svietivosť uvedené pri každej triede sú vhodné iba pre hviezdy hlavnej postupnosti a nie pre červené obry. Na ľahké zapamätanie sa používa anglická mnemonika "Oh.000–30.13% Trieda O B ≥ 30.5–5 L☉ 0.4–1. tieto zahŕňajú súčasnú triedu A a počiatočnú triedu F.7 R☉ ≤ 0.700 K červená oranžovočervená 76.000 K biela žltobiela žltá A F G biela až modrobiela biela žltobiela silné stredné slabé 0.00003% 0. podtyp Orion: podtyp triedy I s úzkymi čiarami v miestach širokých pásov ako sú Rigel a Bellatrix.96–1. Arcturus a Capella.15–1.7–0.700–5. ako je Slnko.6% 3% 7.1–16 M☉ 1.6 R☉ 1.000 K modrá modrá modrobiela ≥ 16 M☉ 2. • Trieda III: oranžové až červené hviezdy s komplexným pásom spektra ako sú Betelgeuze a Antares. .8–6.4–2.

avšak vyhodila všetky písmená okrem O. ktorých spektrum vykazuje široké pásy (trieda III) a karbónové hviezdy (trieda IV). Tento katalóg využíval schému predtým používanú pri Secchiových triedach (I až IV). B5A. umiestnila podtyp Orion Secchiovej triedy I dopredu ako pozostatok Secchiovej triedy I. a M. čím umiestnila súčasný typ B pred typ A. storočia rozdelila hviezdy na tie s významnými čiarami z vodíkových Balmerových sérií (trieda I s podtypom reprezentujúcim mnohé hviezdy zo súhvezdia Orión).[18] [19] V roku 1912 Cannonová zmenila typy B. Zaviedlo sa päť tried svietivosti: I. K. 94 Klasifikácia Draperovho katalógu hviezdnych spektier Secchi I II III IV Draper A. I. Použila tiež typy ako B5A pre hviezdy v polovici medzi typmi B a A. F2G pre hviezdy jednu pätinu cesty z F do G a podobne. D E. ktoré sa nedali zaradiť do žiadnej inej triedy.Spektrálna klasifikácia Pri zavedení Harvardskej klasifikácie bolo jasné. A0. ktoré. IV a V. vykazujú vápnikové a sodíkové čiary (trieda II). K. Jasnejšia hviezda Sírius má typ A1V. rokov 19.[13] V 80. trieda III obry. L M N O P Q Neobjavilo sa v katalógu. trieda II jasné obry. podobne ako Slnko. B. Williamina Flemingová zaradila do tohto katalógu väčšinu druhov spektier. F2G. ktoré použila v tomto poradí. Napríklad Slnko je hviezda G2V.[20] [21] Toto je v podstate moderná forma Harvardovej spektrálnej klasifikácie. Bola prvou čo takto urobila.[16] [17] V roku 1901 sa Annie Jump Cannonová vrátila k označovaniu písmenami. Planetárne hmloviny. Ďalšie spektrá. III. poznámka Prevládajú vodíkové čiary. Prvým výsledkom jeho práce bol Draperov katalóg hviezdneho spektra publikovaný v roku 1890. Wolf-Rayetovo spektrum so svetlými čiarami. A. dve desatiny k oranžovému trpaslíku". F2 a tak ďalej. O pre hviezdy. G. farebné hviezdy. História Raná spektrálna klasifikácia od Angela Secchiho zo 60. . ktoré sa rozdelili do viacerých špecifických tried označených písmenami A až N.. ako aj P pre planetárne hmloviny a Q pre zvláštne spektrá. tie so spektrom. Antonia Mauryová. ktorých spektrum sa skladalo prevažne zo svetlých čiar. C. ďalšia pracovníčka Harvardu. P a Q. rokoch 19. B5. na B0. G. Zistilo sa. Boli použité aj písmená O. čo sa môže interpretovať ako "žltá hviezda. že hviezdy určitej triedy môžu mať rôznu svietivosť.[14] [15] V roku 1897. F. ale sériu 22 očíslovaných typov od I po XXII. H. P pre planetárne hmloviny a Q pre hviezdy. F. B. II.. A. hoci nepoužívala na označovanie spektrálnych tried písmená. trieda IV podobry a trieda V trpaslíky. storočia astronóm Edward Charles Pickering začal s mapovaním hviezdneho spektra na Harvard College Observatory. Trieda I sa vo všeobecnosti nazýva nadobry. že svietivosť je základným meradlom veľkosti hviezd.

Spektrá Harvardovej spektrálnej klasifikácie Dohodnuté a zdanlivé farby Dohodnuté farby sú v astronómii tradičné. že ide o teplotnú postupnosť. Niekedy je nazývané žltou hviezdou. Slnko patrí medzi hviezdy typu G. zatiaľ čo K a M zase „neskorými typmi“. ale to je spôsobené tým. Astronomické obrázky často používajú množstvo prehnaných farieb. ktoré nie sú rozdelené žiadnym druhom matematického vyjadrenia intervalov. storočia. svietivosti a povrchovej teploty hviezd. Pretože postupnosť klasifikácie antedatovala ľudské pochopenie. že je príliš jasné na rozoznanie akýchkoľvek farieb. Výsledkom sú podtypy. prípadne s ďalekohľadom. rozdelenie spektier medzi podtypy ako B3 alebo A7 záviselo od odhadu sily absorpcie vo hviezdnom spektre.Spektrálna klasifikácia 95 Indikácia Harvardovej spektrálnej klasifikácie cez povrchovú teplotu bola pochopená až po jej vytvorení. B a A sú niekedy chybne nazývané „skorými typmi“. pretože pri pozorovaní cez atmosféru sa javí ako žlté alebo červené. V 20-tych rokoch 20. Pri priamom pozorovaní sa javí ako biele. Harvardská astronómka Cecilia Helena Paynová dokázala. Slnko je biele. reprezentujú farby porovnateľné s hlavnou farbou hviezd triedy A. s výnimkou tých najjasnejších. Táto teória bola prvýkrát použitá na slnečnú chromosféru. Tieto zaradenia pochádzajú z modelov zo začiatku 20. Zdanlivá farba je farba hviezdy. Diagram absolútnej hviezdnej veľkosti. ktorú vidí pozorovateľ. v ktorých je možné pozorovanie voľným okom. storočia indický fyzik Megh Nad Saha odvodil teóriu ionizácie rozšírením známych myšlienok fyzikálnej chémie rozkladu molekúl ionizáciou atómov. že spektrálna postupnosť OBAFGKM je v skutočnosti postupnosťou teploty. avšak skutočná farba Slnka je biela (okrem slnečných škvŕn) bez rozlišovania iných farieb a veľmi sa podobá absolútnemu čiernemu telesu s teplotou 5 780 K (farebná teplota). keď sa snaží opísať hviezdu na pozadí čiernej oblohy bez pozorovacej pomôcky. za ktorú je považovaná biela farba. a potom na hviezdne spektrá. Hviezdy O. pretože sú príliš matné pre rozoznanie farieb. sa javí ako biela alebo modrobiela pri pozorovaní voľným okom bez pomôcok.[22] Väčšina hviezd na oblohe. . Používané tabuľkové farby sú štandardné farby D65.

Spektrálna klasifikácia 96 Yerkesova spektrálna klasifikácia Yerkesova klasifikácia. je založená na spektrálnych čiarach závislých od gravitácie na povrchu hviezdy. ktorá súvisí so svietivosťou. Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna . Tieto rozdiely sú viditeľné vo forme svietivostných javov. Túto klasifikáciu predstavili v roku 1943 William Wilson Morgan.[23] V roku 1953. bola schéma označená ako MK (William Wilson Morgan a Phillip C. hustota plynu a tlak na povrchu obrov sú oveľa menšie ako u trpaslíkov. po úpravách štandardov hviezd a kritérií klasifikácie. na rozdiel od Harvardovej klasifikácie. Phillip C. Keenan a Edith Kellman z observatória Yerkes Observatory. ktorá je založená na povrchovej svietivosti. Keenan).[24] Ak je polomer obrov oveľa väčší ako polomer trpaslíkov pri rovnakej hmotnosti – gravitácia. ktoré ovplyvňujú šírku a intenzitu nameraných spektrálnych čiar. nazývaná aj MKK systém (iniciály autorov).

Medzné symboly + / Príklad G2 I-II Vysvetlenie Hviezda sa nachádza medzi nadobrom a jasným obrom. príklad: Epsilon Reticuli (spektrum K1-2 IVa-III) • IVb. . napríklad trieda Ia0-Ia bude veľmi jasný nadobor hraničiaci s hyperobrom. príklad: Betelgeuze (spektrum M2 Ib) • II jasné obry • IIa. príklad: LH10 : 3102 (spektrum O7 Vz). 97 O9. Spektrálny typ hviezdy nie je faktorom. príklad: APMPM J0559-2903 (spektrum esdM7) • VII biele trpaslíky (používané zriedkavo) Existujú aj okrajové triedy. príklad: HR 6902 (spektrum G9 IIb) • III obyčajné obry • IIIa. príklad: 85 Pegasi A (spektrum G5 Vb) • Vz. sú väčšinou označované predpísaním sd alebo esd(extrémny podtrpaslík) pred spektrom • sd.5 IVb) • V hviezdy hlavnej postupnosti (trpaslíky) • Va. Príklady v tabuľke dole. príklad: SSSPM J1930-4311 (spektrum sdM7) • esd. príklad: HR 672 A (spektrum G0. príklad: Pollux (spektrum K2 IIIb) • IV podobry. príklad: AD Leonis (spektrum M4Vae) • Vab[25] • Vb. príklad: Eta Carinae (spektrum – vlastné) • Ia (jasné nadobry). nachádza sa vo Veľkom Magellanovom mraku[26] • VI podtrpaslíky (používané zriedkavo). alebo trpaslík. M2 IV/V Hviezda je buď podobor.Spektrálna klasifikácia hviezdna veľkosť (MV) Rozoznávajú sa nasledovné triedy svietivosti: • 0 hyperobry • I nadobry • Ia-0 (hyperobry alebo veľmi jasné nadobry (pridané neskôr)). príklad: HR 8752 (spektrum G0 Iab) • IIb. príklad: δ Reticuli (spektrum M2 IIIab) • IIIb. príklad: Gorgonea Tertia (spektrum M4 IIIa) • IIIab.5 Ia+ Hviezda je hyperobor. príklad: Deneb (spektrum A2 la) • Iab (stredne jasné nadobry) • Ib (menej jasné nadobry). príklad: β Scuti (HD 173764) (spektrum G4 IIa) • IIab. • IVa.

Približne jedna z každých troch miliónov hviezd patrí do tejto skupiny. Theta¹ Orionis C. Majú dominantné čiary absorpcie a niekedy emisie pre He II čiary. z ktorých najvýznamnejšie sú v podtriede B2. a mierne vodíkové čiary. O III. ktoré sa nazývajú OB asociácie.Spektrálna klasifikácia 98 Spektrálne typy Nasledujúca ilustrácia predstavuje triedy hviezd s farbami. zosilnené z O5 na O9 a významné vodíkové Balmerove čiary. jedinými podtypmi triedy O boli O5 až O9. ktoré nie sú až také silné ako neskoršie typy. Často sa zhlukujú do hviezdokôp. Približne 1 z každých 800 hviezd v galaxii je typu B. významne ionizované (Si IV. . modrej farby a väčšina ich vyžarovania sa nachádza v ultrafialovom rozsahu. Hviezdy triedy O sú príliš horúce a majú zložité okolie. Nedávne pozorovania Spitzerovým vesmírnym ďalekohľadom naznačujú. O3 a O3. v akých ich vidí ľudské oko. N III. Trieda O Hviezdy triedy O sú veľmi horúce a jasné. kde vznikli.[31] Príklady: Zeta Orionis.[28] Keď bola v roku 1943 prvýkrát popísaná MKK klasifikácia. Lambda Orionis.[27] Niektoré z najmasívnejších hviezd sa nachádzajú v špeciálnej triede. čo je dôvodom prečo sa nachádzajú v blízkosti miesta. Zeta Puppis. Ich spektrum má neutrálne hélium. Orion OB1 zoskupenie sa nachádza vo veľkej časti špirálového ramena našej galaxie a obsahuje veľa najjasnejších hviezd súhvezdia Orión. tieto hviezdy ako prvé opúšťajú hlavnú postupnosť. C III) a neutrálne He čiary. Ionizované kovové čiary zahŕňajú Mg II. ktoré sú pridružené k veľkým molekulárnym mrakom. Delta Orionis. Morgan-Keenanova spektrálna klasifikácia.5. Relatívne veľkosti sú pre hlavnú postupnosť trpasličích hviezd. čo komplikuje pozorovanie ich spektier.[27] Vlastný pohyb mladých modrých hviezd spektrálnych tried B a A na oblohe.[29] V roku 1978 bola MKK rozšírená o O4[30] a postupne boli pridávané ďalšie typy O2. Tieto hviezdy majú vyžarovanie približne miliónnásobne silnejšie ako je vyžarovanie Slnka. Si II. najvzácnejšie hviezdy hlavnej postupnosti. Zobrazené sú hviezdy do 8 mag.5. ktoré spaľujú svoje vodíkové palivo veľmi rýchlo. Hviezdy typu O a B sú veľmi silné a existujú iba krátky čas. Pretože ide o veľmi masívne hviezdy s extrémne horúcimi jadrami. HD 93129A Trieda B Do triedy B patria veľmi jasné a modré hviezdy. že v okolí týchto hviezd sa nenachádzajú planetárne systémy kvôli fotoodparovaciemu efektu. Sú to Spektrum O5 V hviezdy.

Majú silné vodíkové čiary s maximom na A0. Do skupiny A patrí približne 1 z každých 160 hviezd hlavnej postupnosti. Canopus. Otvorená hviezdokopa Plejády s mnohými jasnými hviezdami typu B (vľavo). [32] Hviezdy triedy F majú zosilnené H a K čiary pre Ca II. sú biele alebo modrobiele.[27] Príklady: Arrakis. Altair Trieda F Canopus. Prítomnosť čiar Ca II je zosilnená. tiež čiary ionizovaných kovov (Fe II. Neutrálne kovy (Fe I. Si II) s maximom na A5. Na prezeranie obrázka sú potrebné červeno-zelené 3D okuliare.Spektrálna klasifikácia 99 Príklady: Rigel. Približne jedna z každých 33 hviezd hlavnej postupnosti patrí do triedy F.[27] Príklady: Vega. Prokyón . hviezda triedy F (vpravo). najjasnejšie Plejády 3D zobrazenie (pre červeno-zelené okuliare) vlastného pohybu mladých modrých hviezd spektrálnych tried B a A na oblohe. Ch I) sa podobajú ionizovaným kovovým čiaram neskorších typov F. Spica. Ich farba je biela. Trieda A Hviezdy triedy A patria medzi najčastejšie hviezdy pozorovateľné voľným okom. Sirius. Mg II. Pre ich spektrum sú typické slabšie vodíkové čiary a ionizované kovy. Deneb.

[27] Existuje predpoklad. Do tejto triedy patrí približne každá trinásta hviezda hlavnej postupnosti. Alfa Centauri A. Fe I. Epsilon Eridani. Capella. . už len z toho dôvodu. Do tejto skupiny patrí približne každá ôsma hviezda hlavnej postupnosti. Niektoré K hviezdy sú obry a nadobry ako Arcturus. Si I). Najdôležitejšou hviezdou triedy G pre ľudstvo je Slnko. Aldebaran 3D zobrazenie (pre červeno-zelené okuliare) vlastného pohybu hviezd spektrálnej triedy G na oblohe za -/+ 200 000 rokov. Príklady: Slnko. Tau Ceti Trieda K Do triedy K patria oranžové hviezdy. Vlastný pohyb hviezd spektrálnej triedy G na oblohe za -/+ 200 000 rokov. Prítomné sú aj molekulové zoskupenia oxidov titánu. ktoré sú najvýznamnejšie na G2. že medzi ne patrí aj Slnko. Arcturus.[27] Najdôležitejšie sú Ca II čiary H a K.[33] Majú slabšie vodíkové čiary ako skupina F a neutrálne kovy.Spektrálna klasifikácia 100 Trieda G Hviezdy triedy G sú pravdepodobne najznámejšie. Majú veľmi slabé alebo žiadne vodíkové čiary a väčšinou neutrálne kovy (Mn I.[34] Príklady: Alfa Centauri B. že spektrum hviezd triedy K je veľmi vhodné pre život. ktoré sú trochu chladnejšie ako Slnko.

Spektrum hviezd triedy M obsahuje čiary patriace medzi molekulové a neutrálne kovy.[37] • Rozsah WR spektier: WR [37] Umelcova predstava Wolfovej-Rayetovej hviezdy WNE (WN2 až WN5 s nejakými WN6) WNL (WN7 až WN9 s nejakými WN6) . že ide o umierajúce nadobry s ich vodíkovými vrstvami odfúknutými hviezdnym vetrom. Antares (nadobry) Príklady: Proxima Centauri. alebo niekedy aj kyslíka. WCL neskorý typ a rozšírenú triedu WO). ktoré sú veľmi nezvyčajné kvôli ich atmosfére tvorenej hlavne z hélia namiesto vodíka.[27] Väčšina týchto hviezd sú červené trpaslíky. čím priamo odhaľuje ich héliové vrstvy. Oxidy titánu môžu byť veľmi silné. ktoré majú spektrum väčšie ako L. Triedy horúcich modrých vyžarujúcich hviezd Spektrá niektorých veľmi horúcich modrých hviezd dokazujú vyžarovanie emisií uhlíka a dusíka. Trieda W: Wolf-Rayet Trieda W alebo WR predstavuje superjasné Wolfove-Rayetové hviezdy. Betelgeuse a Mira.5 a M9.Spektrálna klasifikácia 101 Trieda M Trieda M je najbežnejšou triedou hviezd. vodíkové čiary väčšinou chýbajú. jedna z najväčších známych hviezd. Príklady: Betelgeuse. ktorý sa vytvára pri ich vysokej teplote. Oxidy vanádu sa vyskytujú v neskorších M. To sa nachádza v rozhraní medzi M6. GSC 08047-00232 B[36] (hnedý trpaslík – spoločník) Betelgeuse je červený nadobor. Fotografia z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Gliese 581 (červený trpaslík) Príklady: LEHPM 2-59[35] . Do neskoršej M triedy patria aj teplejšie hnedé trpaslíky.5. Predpokladá sa. Rozšírené spektrálne typy Mnohé nové spektrálne typy sa začali používať po objavení nových typov hviezd. Barnardova hviezda. Približne 76 % všetkých hviezd hlavnej postupnosti patrí do tejto triedy. SSSPM J1930-4311 (podtrpaslík) Príklady: APMPM J0559-2903 (extrémny podtrpaslík) Príklady: Teide 1 (hnedý trpaslík). zvyčajne prevyšujúce nad M5. ale patria sem aj obry a nadobry ako Antares. vzhľadom na prevahu dusíkových a uhlíkových emisných čiar v ich spektrách (a vonkajších vrstvách). Trieda W je ďalej rozdelená na podtriedy WN (WNE skorý typ (early) a WNL neskorý typ (late)) a WC (WCE skorý typ.

Magnetické hviezdy typu O Sú hviezdy typu O so silným magnetickým poľom. ale patrí do OB zoskupenia. Nachádzajú sa vo Veľkom Magellanovom mraku a ich označenie je Ofpe/WN9. ale ukazovateľ. Príklad: HD 152249 (OC) Príklad: HD 105056 (ON) Príklad: HD 2905 (BC) Príklad: HD 163181 (BN) „Rozrezané“ hviezdy Rozrezané hviezdy sú hviezdy so spektrom typu O a WN sekvenciou ich spektier.[37] WN/C stredná trieda medzi WR hviezdami bohatými na dusík a WR hviezdami bohatými na uhlík. ON.[37] WC[37] WCE (WC4 až WC6) WCL (WC7 až WC9) WO (WO1 až WO4) • W: do 70000 K Príklady: WR124 (WN) Príklady: Regor (WC) Príklady: WR93B (WO) Triedy OC. takže pravdepodobne ide o hviezdu typu O alebo B. „Trieda“ OB V zozname spektier sa nachádza aj spektrum OB. prípadne o veľmi horúcu hviezdu triedy A“. chladnejšia prechodná skupina. že „spektrum tejto hviezdy je neznáme. Ich označenie je Of?p[26] (za ? sa dosadzuje číslo prislúchajúce danej hviezde). Predstavujú krátke kontinuum od Wolfových-Rayetových hviezd po obyčajné OB hviezdy. Názov rozrezané pochádza z ich spektier s prierezom. BC. ON. BC a BN. ktorý znamená. Príklad spektra: Of/WNL[26] Je tu aj druhá skupina s týmto spektrom. 102 . BN: Hviezdy O a B príbuzné Wolfovým-Rayetovým hviezdam Prechodom medzi pravými Wolfovými-Rayetovými hviezdami a obyčajnými horúcimi hviezdami tried O a B sú triedy OC. V skutočnosti to nie je spektrum.Spektrálna klasifikácia Rozšírená WN trieda (WN10 až WN11) bola vytvorená pre zaradenie hviezd typu Ofpe/WN9.

Niektoré z týchto objektov majú dostatočne veľkú hmotnosť na podporu jadrovej syntézy.[39] [40] Kvôli nízkej gravitácii veľkých hviezd. Tu sa zaraďujú červené a hnedé trpaslíky. Ich atmosféra je dostatočne chladná pre výskyt kovových hydrátov a alkalických kovov v ich spektrách. . Majú veľmi tmavočervenú farbu a najsvetlejšie infračervené žiarenie.Spektrálna klasifikácia 103 Triedy chladných červených a hnedých trpaslíkov Neobvyklé spektrálne typy L a T boli vytvorené pre klasifikáciu infračervených spektier chladných hviezd. Veľké hviezdy typu L sa nemôžu sformovať v izolovanom prostredí. ktoré majú veľmi slabé optické spektrum. V ich spektrách prevláda metán. Hypotetický spektrálny typ Y bol zarezervovaný pre objekty chladnejšie ako trpaslíky typu T.a VO-obsahujúce kondenzáty. nadobry typu L sa môžu sformovať po hviezdnej kolízii.[39] [40] • T. Príklady: SIMP 0136 (najjasnejší trpaslík typu T objavený na severnej pologuli)[43] Príklady: Epsilon Indi Ba & Epsilon Indi Bb Ak je súčasný výskum správny. tak triedy T a L môžu byť oveľa bežnejšie ako sa predpokladá. nie L hviezdy. ~700 –  1300 K. chladné hnedé trpaslíky s metánom v spektre. Umelcova predstava trpaslíka typu T.[38] Trieda L Trpaslíky triedy L dostali svoje označenie preto. Avšak. sa tu nikdy nevytvoria TiO. • L. Umelcova predstava trpaslíka typu L. takže celkovo sa tieto objekty môžu označovať ako L trpaslíky. že sú chladnejší ako hviezdy typu M a L je posledné písmeno abecedne najbližšie ku písmenu M. ktoré majú spektrum kvalitatívne odlišné od L trpaslíkov. 1300-200 K s kovovými hydrátmi a alkalickými kovmi prevládajúcimi v ich spektrách. Príkladom takejto hviezdy je V838 Monocerotis. pretože väčšina týchto hviezd nemá vo svojich spektrách lítium. Zo skúmania mnohých Protoplanetárnych diskov a mnohých hviezd v Galaxii môže byť niekoľko rádových veľkostí väčších ako sa v skutočnosti predpokladá. Príklady: VW Hyi Príklady: 2MASSW J0746425+2000321 binárny[41] zložka A je trpaslíčia hviezda typu L zložka B je hnedý trpaslík typu L Príklady: LSR 1610-0040 (podtrpaslík)[42] Príklady: V838 Monocerotis (nadobor) Trieda T: metánové trpaslíky Trpaslíky triedy T sú chladné hnedé trpaslíky s povrchovou teplotou približne 700 až 1 300 K. L neznamená lítiový trpaslík.

[49] Je známych len niekoľko uhlíkatých trpasličích hviezd. ktorých spektrum indikuje produkciu uhlíka pomocou héliového tri-alfa procesu. U obrov medzi týmito hviezdami sa predpokladá ich vlastná produkcia uhlíka. <600 K. Sú to červené obry na konci ich života. neexistuje zatiaľ žiadna definícia prototypu ich spektrálnej sekvencie a žiadni predstavitelia tejto skupiny zatiaľ neboli pozorovaní. Predpokladá sa. • C: uhlíkaté hviezdy • C-R: pôvodne trieda reprezentujúca uhlíkaté hviezdy ekvivalentné neskorým G a skorým K hviezdam. Neskôr boli prepracované do jednoznačného uhlíkatého klasifikátora C s N0 začínajúcim približne na C6. Hoci boli takéto trpaslíky modelované [44] . So zvyšujúcim sa nadbytkom uhlíka a s nejakým súbežným S-procesom produkcie ťažkých prvkov sa spektrum týchto hviezd stáva stále viac odlišné od neskorších typov G.[46] [47] Avšak túto vlastnosť je zložité odlíšiť od absorpcie vody a metánu[46] a iní vedci označili typ YO ako unáhlený. s nadbytkom uhlíka v atmosfére. Príklad: La Superba. Trieda C: uhlíkaté hviezdy Hviezdy pôvodne klasifikované ako R a N sú teraz známe ako uhlíkaté hviezdy.77−005206.[45] • Y.3. • C-H: populácia II analogická s C-R hviezdami.45+113005. . Ďalšou podskupinou chladných uhlíkatých hviezd sú hviezdy typu J. Staré R a N triedy boli zaradené do normálneho systému klasifikácie.90-011401. Príklad: R Leporis. K a M. Príklad: S Camelopardalis. najchladnejšie hnedé trpaslíky majú odhadovanú teplotu medzi 500 až 600 K a boli označené ako spektrálna trieda T9. ktoré sú charakteristické veľkým výskytom molekúl 13 CN a tiež 12CN.Spektrálna klasifikácia Trieda Y Spektrálna trieda Y bola navrhnutá pre hnedé trpaslíky. ktorých neobvyklá atmosféra bola prevzatá z bývalej sprievodnej uhlíkatej hviezdy. • C-J: podtyp chladných hviezd typu C s vysokým obsahom 13CN.[46] Spektrá týchto objektov vykazujú absorpciu okolo 1.7.2 a ULAS J003402. veľmi chladné hnedé trpaslíky (teoretické) Od roku 2009. ULAS J133553.55 mikrometrov. ktoré sú chladnejšie ako trpaslíky typu T a majú kvalitatívne rozdielne spektrum. prevyšujúcu väčšinu uhlíkatých hviezd tvoria obry a nadobry.[50] • C-Hd: vodíkovo-deficitné uhlíkaté hviezdy podobné ako neskoré G nadobry s pridanými CH a C2 zoskupeniami. Príklad: HD 137613. že táto charakteristická vlastnosť je spôsobená vďaka absorpcii z amoniaku a že by to malo byť chápané ako označenie prechodu medzi T-Y. • C-N: pôvodne trieda reprezentujúca uhlíkaté hviezdy ekvivalentné neskorým K až M hviezdam. čím by sa tieto objekty mohli označovať ako typ YO.[46] Delorme s kolektívom navrhol.[48] 104 Triedy uhlíkatých obrov Uhlíkaté hviezdy sú hviezdy. že viaceré hviezdy tejto triedy môžu byť dvojitými hviezdami. Príklady: V Ari. z ktorej je teraz biely trpaslík. TT CVn. Tri príklady týchto hnedých trpaslíkov sú CFBDS J005910.

Príklady: Sirius B (DA2). Podobne existuje hraničná trieda medzi triedou S a C-N. spektrálnymi čiarami. • DQ: atmosféra bohatá na uhlík. kde Teff je efektívna teplota meraná v kelvinoch. BH Crucis (SC) 105 Klasifikácia bielych trpaslíkov Trieda D je modernou triedou používanou pre klasifikáciu bielych trpaslíkov. Sírius A a B (biely trpaslík typu DA2). HR 1105 Triedy MS a SC: uhlíkato-prepojené triedy Medzi triedou M a triedou S sa nachádza hraničná trieda MS hviezd. DX. Príklady: R Serpentis.[53] Rozšírené spektrálne typy bielych trpaslíkov:[53] • DAB: Biely trpaslík bohatý na vodík a hélium. hviezd s nízkou hmotnosťou. ktorá sa označuje SC alebo CS. ST Monocerotis (MS) Príklady: CY Cygni.[53] [54] Na označenie bieleho trpaslíka. • DZ: atmosféra bohatá na kovy. • DC: silné spektrálne čiary indikujúce jednu z horeuvedených kategórií. Podobne ako uhlíkaté hviezdy. He I. Písmeno V sa používa na označenie pulzujúcich bielych trpaslíkov. Trieda D je ďalej rozdelená na spektrálne typy DA. indikované silnými Balmerovými vodíkovými spektrálnymi čiarami. DO. He II. DC. aj hviezdy typu S sú prevažne obry a nadobry.Spektrálna klasifikácia Trieda S Hviezdy typu S majú čiary oxidu zirkoničitého popri (zriedkavo namiesto) oxidoch titánu a nachádzajú sa medzi hviezdami typu M a uhlíkatými hviezdami. pričom sa pomaly ochladzujú. u ktorých už neprebieha jadrová syntéza a ktoré sa zmenšili na planetárnu veľkosť. a DZ. • DO: atmosféra bohatá na hélium. a ich nadbytok uhlíka a kyslíka je porovnateľný s hviezdami typu M. indikované atómovými alebo molekulovými uhlíkovými spektrálnymi čiarami. spektrálnymi čiarami. vykazujúci neutrálne héliové spektrálne čiary. DB. indikované neutrálnymi héliovými. ktorý vykazuje viac ako jednu spektrálnu štruktúru. indikované kovovými spektrálnymi čiarami (fúzia absolútnych spektrálnych typov bielych trpaslíkov DG. indikované ionizovanými héliovými. ale namiesto toho udávajú zloženie vonkajších vrstiev atmosféry bieleho trpaslíka. že sekvencia M → MS → S → SC → C-N je sekvenciou narastajúceho nadbytku uhlíka. Tieto písmená sa netýkajú písmen používaných pri klasifikácii ostatných typov hviezd. Prokyón B (DA4). . Van Maanenova hviezda (DZ7)[52] Postupnosť typov bielych trpaslíkov:[53] • DA: atmosféra alebo vonkajšie vrstvy bohaté na vodík. DQ. ale neskôr sa začali používať zlomkové hodnoty podobne ako hodnoty pod 1 a nad 9. Pôvodne bolo toto číslo zaokrúhľované na jednu z cifier 1 až 9. DK a DM).[51] Tieto hviezdy majú nadbytok zirkónia a ďalších prvkov vytváraných pri S-procese. • DB: atmosféra bohatá na hélium. Číslo je zaokrúhleným tvarom formy 50400/Teff. Predpokladá sa. môžu byť použité dve alebo viac písmen. Uhlík a kyslík sa viaže do molekúl oxidu uhoľnatého. • DX: spektrálne čiary sú nedostatočne jasné pre klasifikáciu do jednej z horeuvedených kategórií. Príklady: S Ursae Majoris. Za typom nasleduje číslo udávajúce povrchovú teplotu bieleho trpaslíka.

λ4640Å. Spektrálne zvláštnosti Dodatočná nomenklatúra vo forme malých písmen môže nasledovať za spektrálnym typom kvôli určeniu zvláštnych štruktúr v spektre. pozri Spektrálna čiara) NIV λ4058Å je silnejší ako NIII λ4634Å.[57] [58] [59] Tieto hviezdy sa vo všeobecnosti zaraďujú medzi PG 1159 hviezdy. ! comp e [e] er ep eq ev f f* f+ (f) ((f)) ((f*)) ((f+)) h ha He wk k Spektrálne zvláštnosti hviezd Zmiešané a/alebo nejasné spektrálne hodnoty Existujú neznáme spektrálne zvláštnosti Spektrálna zvláštnosť Zložené spektrum Prítomné čiary emisií Prechod zakázanej čiary Centrum čiar emisií je slabšie ako okraje Čiary emisií so zvláštnosťou Čiary emisií s profilom P Cygni Spektrálne emisie dokazujúce variabilitu Emisie N III a He II ( chemický prvok.[56] • GW Vir. avšak niektorí autori do tejto triedy nezahŕňajú PG 1159 hviezdy.Spektrálna klasifikácia • DAO: Biely trpaslík bohatý na vodík a hélium. Objekty typu P sú planetárne hmloviny a objekty typu Q sú novy. • DBZ: Kovový biely trpaslík bohatý na hélium..[57] [60] 106 Nehviezdne spektrálne typy: trieda P & Q Triedy P a Q sa občas používajú pre určité nehviezdne objekty. Variabilné hviezdne označenia: • DAV alebo ZZ Ceti: pulzujúci biely trpaslík bohatý na vodík. niekedy rozdelená na DOV a PNNV: horúci pulzujúci biely trpaslík bohatý na hélium. & λ4642Å čiary [62] SiIV λ4089Å & λ4116Å sú emisie ku N III čiare Slabé čiary emisií pre He Zobrazuje silnú He II absorpciu sprevádzajú slabou N III emisiou [26] [26] WR hviezdy s emisnými čiarami kvôli vodíku [37] [37] [63] [62] WR hviezdy s vodíkovými emisiami viditeľné aj pri absorpcii aj pri emisii Slabé He čiary Spektrum s medzihviezdnymi absorpčnými štruktúrami . • DAZ: Kovový biely trpaslík bohatý na vodík. vykazujúci ionizované héliové spektrálne čiary.[61] Kód : . po ktorom nasledujú rímske číslice.[55] • DBV alebo V777 Her: pulzujúci biely trpaslík bohatý na hélium..

Spektrálna klasifikácia 107 Rozšírené kovové štruktúry [26] [26] Široká ("hmlovinová") absorpcia kvôli otáčaniu Veľmi široká absorpčná štruktúra kvôli veľmi rýchlemu otáčaniu Primiešané spektrum hmloviny Nešpecifikovaná zvláštnosť. Je tu niekoľko základných tried chemicky atypických hviezd. . podobné spektru novy Prítomnosť červených a modrých posunov čiar Úzke "ostré" absorpčné čiary Veľmi úzke čiary Štruktúra lastúrovitých hviezd Rôznorodé spektrálne štruktúry (tiež "var") Slabé čiary (tiež "wl" a "wk") Typy A a F obrov so slabými vápnikovými H a K čiarami. kde sa spektrálne čiary počtu prvkov javia abnormálne silné. atypická hviezda. Alioth (alebo Epsilon Ursae Majoris) má označenie spektrálneho typu A0pCr. ako prototyp Delta Delphini Typy A a F hviezd so spektrom podobným krátkodobým nestálym hviezdam ako Delta Scuti Ak spektrum obsahuje rozšírené kovové štruktúry Abnormálne silné bárium Abnormálne silný vápnik Abnormálne silný chróm Abnormálne silné európium Abnormálne silné hélium Abnormálne silná ortuť Abnormálne silný mangán Abnormálne silný kremík Abnormálne silné stroncium Abnormálne silné technécium Spektrálne zvláštnosti bielych trpaslíkov Neisté označenie klasifikácie Magnetický biely trpaslík s detekovateľnou polarizáciou Prítomnosť čiar emisií Magnetický biely trpaslík bez detekovateľnej polarizácie Variablita Prítomnosť spektrálnych zvláštností m (n) [n] n nn neb p pq q s ss sh v w d Del d Sct Kód Ba Ca Cr Eu He Hg Mn Si Sr Tc Kód : P E H V PEC Napríklad. indikujúca základná klasifikácia A0 so silnými emisnými čiarami pre prvok chróm. Atypické spektrum.

[9] The Guinness book of astronomy facts & feats.193H (http:/ / adsabs.75.27. Hearnshaw. Bibcode:  1897AnHar. prístup 19. ISBN 0-521-25548-1. edu/ abs/ 1912AnHar. Stars and Their Spectra: An Introduction to the Spectral Sequence. P. Pickering. 46. UK: Cambridge University Press.. . 62–63. edu/ abs/ 1897AnHar. W. Hearnshaw 1986. [11] What color are the stars? (http:/ / www. storočia americkí astronómovia Harold Lester Johnson a William Wilson Morgan. Annals of Harvard College Observatory 28. Pickering. Secchi. B a V znamenajú ultrafialové. Mitchell Charity.129C (http:/ / adsabs. Hearnshaw 1986. B.46. bnf. Systém zaviedli v 50. The Analysis of Starlight: One Hundred and Fifty Years of Astronomical Spectroscopy. #5 (1912). Antonia C. Astronomy and Astrophysics Supplement Series 46 (november 1981). . 27. . Pickering. Referencie [1] Josip Klezcek (2002). Hearnshaw 1986.115C (http:/ / adsabs. 623–625. fr/ ark:/ 12148/ bpt6k30204/ f364. 1992.. [5] s. [2] Analyse spectrale de la lumière de quelques étoiles. Voľba farieb je preto práve takáto.688 southern stars by means of their spectra.28. VIII.. au/ education/ senior/ astrophysics/ photometry_colour. — Vysvetľuje dôvod rozdielnosti vnímania farby. s. s.. 28. Empirical bolometric corrections for the main-sequence. pretože fotografický film je citlivý na tieto farby. part 1 (1897). s. [17] Spectra of bright stars photographed with the 11-inch Draper Telescope as part of the Henry Draper Memorial. Velká encyklopedie vesmíru. 134. 129C) pozri strany 139–143. [7] Classification of Stellar Spectra: Some History (http:/ / www. Comptes Rendus des Séances de l'Académie des Sciences 63 (júl – december 1866). 56. Maury and Edward C. Cannon and Edward C. Kaler. table). harvard. rokoch 20. harvard. s. 621–628. fr/ ark:/ 12148/ bpt6k30204/ f623. 60. harvard. html). 0-900424-76-1 [10] The Colour of Stars (http:/ / outreach. P. table). edu/ ~gott/ AST1002/ Additional_Notes/ Add_notes. [6] s. UBV systém UBV systém alebo Johnsonov systém (prípadne Johnsonov-Morganov systém) je širokopásmový fotometrický systém na klasifikáciu hviezd podľa ich farby. . .28... Najpresnejšie určovanie vychádza z merania spektier. vendian. part 2 (1901). Cambridge: Cambridge University Press. M. . Academia. Fotometrické systémy s viacerými farbami umožňujú precíznejšie určovanie hviezdnych tried a fyzikálnych parametrov. Hearnshaw 1986. astro. R. harvard.1P (http:/ / adsabs. 117–119. Bibcode:  1981A&AS. 60. 1997. week5) [8] s. Cambridge. Patrick Moore.. s. edu/ abs/ 1901AnHar. J.. [3] Nouvelles recherches sur l'analyse spectrale de la lumière des étoiles (http:/ / gallica. 193H) . Annals of Harvard College Observatory 28.. James B. Svietivosti sú odvodené od Mbol s použitím Mbol(☉)=4. ISBN 0-521-58570-8. marec 2008. 28. Annie J. edu/ abs/ 1981A& AS. . Hearnshaw 1986. Annals of Harvard College Observatory 56. . 1M) pozri Tabuľku I. 193–237. 115C) . . Annie Jump Cannon and Edward C. et nouvelles observations sur les taches solaires (http:/ / gallica. Bibcode:  1912AnHar. [13] s. modré (blue) a vizuálne magnitúdy.. [18] Spectra of bright southern stars photographed with the 13-inch Boyden telescope as part of the Henry Draper Memorial. s. [19] s. ktoré sa merajú na hviezde na klasifikáciu v tomto systéme. Písmená U.Spektrálna klasifikácia 108 Fotometrická klasifikácia Hviezdy môžu byť klasifikované aj podľa ich fotometrických dát podľa nejakého fotometrického systému.. Annals of Harvard College Observatory 27 (1890). H. harvard. bnf. [12] Tables VII. ufl. Bibcode:  1901AnHar. 106–108. Pozri strany 1–4.1M (http:/ / adsabs. 129–263. 62–63. Bibcode:  1890AnHar. Je to prvý známy štandardizovaný fotometrický systém. Pickering. Heinze. . ISBN 80-200-0906-X. prístup: 2007-09-26. . atnf. [20] Classification of 1.. 364–368.. [16] s. 115–164. Secchi 1866.. [14] The Draper Catalogue of stellar spectra photographed with the 8-inch Bache telescope as a part of the Henry Draper memorial. Habets and J. . Napríklad UBV systém určuje triedy podľa spektra a svetelnosti. Australia Telescope Outreach and Education: (2004-12-21). . Comptes Rendus des Séances de l'Académie des Sciences 63 (júl – december 1866). 111–112. 1–128. J. edu/ abs/ 1890AnHar. Edward C. 1986. strany: 472-473. [15] s. [4] s. 60–63.. G. Hearnshaw 1986. . .56. 1P) . org/ mncharity/ dir3/ starcolor/ ). s. csiro. Secchi.

harvard. Journal of the Royal Astronomical Society of Canada. lanl.000333 (http:/ / dx.1522.. 1051/ 0004-6361:200810038). DOI: 10. edu/ abs/ 2008A& A. 121–122. harvard. " Dwarfs Cooler than M: the Definition of Spectral Type L Using Discovery from the 2-µ ALL-SKY Survey (2MASS) (http:/ / www. Morgan... and predictions for detection of Y-type dwarfs. u-strasbg. . Keenan and E. . 2007 [38] Outstanding Issues in Our Understanding of L. Song... Centre de Données astronomiques de Strasbourg. Kellman. 1517–1526. 090173. Barry.R. 053102. 2004 [37] Physical Properties of Wolf-Rayet Stars (http:/ / adsabs. 2006 (http:/ / xxx. . Vol. aa. ISSN: 0004-637X.1088/0004-637X/695/2/1517 (http:/ / dx. org/ 10. org/ 10. Don C. doi. 353. spitzer. . org/ 10. 123.. doi. DOI: 10. 1051/ 0004-6361:20079317). .1146/annurev. lanl. 961–971. The University of Chicago press [24] Phillip C. The Astronomical Journal 123.1086/339831 (http:/ / dx. Kellman. W. J. with an outline of spectral classification". Lépine et al. J. W. doi. 686. Zuckerman and I. 591L. and J. doi. lanl. [46] The Physical Properties of Four ~600 K T Dwarfs.1086/307414 (http:/ / dx. DOI: 10.482. Morgan. február 2001). org/ 10. 695. gov/ abs/ astro-ph/ 0412548). Kirkpatrick. edu/ abs/ 1970BAAS. html). Nolan R. #3 (January 2009). W. [31] A New Spectral Classification System for the Earliest O Stars: Definition of Type O2. 1978.1149Z (http:/ / adsabs. W. . u-strasbg. [41] Ultra-cool Diminutive Star Weighs In (http:/ / hubblesite. C. . No. W. Chauvin et al. org/ mncharity/ dir3/ starcolor/ ). . 2007 (http:/ / xxx. s. 32L). with an outline of spectral classification (http:/ / nedwww. . T. org/ newscenter/ archive/ releases/ 2004/ 51/ image/ a) [42] LSR 1610-0040: The First Early-Type L Subdwarf (http:/ / adsabs. Annual Reviews of Astronomy and Astrophysics 43 (1): 195–246. edu/ abs/ 2009ApJ. S. 163N& db_key=AST& data_type=HTML& format=) [34] On a cosmological timescale. journals. Davy (2005). [39] Kirkpatrick et al. and Y Dwarfs (http:/ / adsabs. .1051/0004-6361:20079317 (http:/ / dx. . 2754W) 109 .3: reaching the T-Y brown dwarf transition?. harvard. caltech. . 5W). 2003c [43] Discovery of the brightest T dwarf in the northern hemisphere. Yerkes Observatory. pp. 2754–2771. "New Spectral Types L and T". ISSN: 0066-4146. K. . [33] Checking the yellow evolutionary void. 2008 [27] LeDrew. [32] SIMBAD Object query : CCDM J02319+8915 (http:/ / simbad. Abt. The Earth's period of habitability is nearly over (http:/ / spacefellowship. Philip Childs. unit=arcmin& submit=submit+ id). ipac. Tapscott. Adam J. Chicago. [40] Kirkpatrick. 1517L) . caltech. org/ 10. doi. gov/ abs/ astro-ph/ 0609419) [44] Y-Spectral class for Ultra-Cool Dwarfs. com/ 2009/ 08/ 10/ on-a-cosmological-timescale-the-earths-period-of-habitability-is-nearly-over/ ) august 2009 [35] Optical Spectroscopy of 2MASS Color-Selected Ultracool Subdwarfs (http:/ / xxx. DOI: 10. Edith (1943). s. . " Spectral Classification (http:/ / cdsads. Crowther. Walborn. [25] A Low-Dispersion Luminosity Indicator for Solar-Type Dwarfs (http:/ / adsabs.. DOI: 10. . Chicago: The University of Chicago Press. #5 (máj 2002). G. 49).. harvard. DOI: 10. .493. 1970 [26] Multiwavelength Systematics of OB Spectra (http:/ / adsabs. Three evolutionary critical Hypergiants: HD 33579. D. The Astrophysical Journal 695. B. Bibcode:  2009ApJ. H. 1086/ 307414)". 1149Z) . .astro. html). DOI: 10. .Spektrálna klasifikácia . s.. edu/ cgi-bin/ nph-bib_query?bibcode=2000A& A.. 32–33.123. #3 (máj 2008).. The Astrophysical Journal 519 (2): 802–833. harvard. prístup: 2006-05-13.2754W (http:/ / adsabs. harvard. R.1146/annurev. prístup: 2010-06-10. University of Chicago and Kitt Peak National Observatory.695.053102. 482. ipac. fr/ cgi-bin/ nph-bib_query?bibcode=1973ARA& A. . edu/ Media/ happenings/ 20061003/ ) [29] An atlas of stellar spectra. G. 2007. Bibcode:  2002AJ.. edu/ / abs/ 2007ARA& A. Astronomy and Astrophysics 482. 33. 1149–1154. 42. Ill.. . 1522K).1051/0004-6361:200810038 (http:/ / dx. 95.11.. Leggett et al. Astronomy and Astrophysics 493.090173. harvard. 29M& db_key=AST& data_type=HTML& format=& high=449aa1cc7c02014)".. Mitchell. A. 95. org/ 10.. 1086/ 339831). . harvard. . 2006 [36] Astrometric and Spectroscopic Confirmation of a Brown Dwarf Companion to GSC 08047-00232 (http:/ / xxx. J. N. edu/ abs/ 2009A& A. org/ 10. 294B).. .. brown dwarf companion IMF.42.90-011401. Hearnshaw 1986. Keenan. vendian.. . . Davy (July 10. harvard. . 2Q. April 2007. 493. 11. doi. Walborn et al. . 1999). Annual Reviews of Astronomy and Astrophysics 11: 29–50. 961D) . astro. . [21] s. Burgasser et al. edu/ abs/ 2007arXiv0704. 1146/ annurev. The Real Starry Sky (http:/ / adsabs.961D (http:/ / adsabs. 1943. edu/ doi/ full/ 10.C. lanl. edu/ abs/ 2003ApJ. harvard.aa. 1088/ 0004-637X/ 695/ 2/ 1517). "An atlas of stellar spectra. harvard. 000333). . [22] Charity. s. P. William Wilson. edu/ level5/ ASS_Atlas/ frames. 11. Poznámka: Tabuľka 2 obsahuje chybu a tak sa pre potreby tohto článku používa 824 ako predpokladaný správny počet hlavnej skupiny hviezd [28] Planets Prefer Safe Neighborhoods (http:/ / www. doi. edu/ level5/ March02/ Morgan/ Morgan_contents.. William Wilson Morgan (1973). fr/ simbad/ sim-id?Ident=CCDM+ J02319+ 8915& NbIdent=1& Radius=2& Radius. . Bibcode:  2009A&A. uchicago. 1 (celé No. edu/ / abs/ 2008RMxAC. gov/ abs/ astro-ph/ 0607305) [45] The minimum Jeans mass. . arXiv:0704. gov/ abs/ astro-ph/ 0610096). caltech. Accessed online September 18. 177C). 134017). N. #2 (apríl 2009). [23] Morgan. HR 8752 & IRC +10420 (http:/ / adsabs. 45. Paul A.Deacon and N. 1146/ annurev. Delorme et al.Hambly. [30] Revised MK Spectral Atlas for Stars Earlier than the Sun (http:/ / nedwww. P.134017 (http:/ / dx. edu/ abs/ 2001JRASC.1517L (http:/ / adsabs. Bibcode:  2008A&A. edu/ abs/ 2002AJ. [47] CFBDS J005910. . 1086/ 307414). What color are the stars? (http:/ / www. Keenan.

[55] Physics of white dwarf stars (http:/ / adsabs. . edu/ abs/ 2000ApJ. edu/ abs/ 2008MNRAS. gov/ abs/ astro-ph/ 0612622). R. s. 17. 45N). . 1–130.Spektrálna klasifikácia . Astrophysical Journal 532. org/ 10. #1 (marec 1999). html?showAll=y) [62] Pismis 24-1: The Stellar Upper Mass Limit Preserved (http:/ / xxx. jún 1983).-O. P. astro. 532.1365-2966. L45–L48. s. s.1111/j. C. Sion. Bristol and Philadelphia: Institute of Physics Publishing and London. J. H. . 512–518.484 [52] A Determination of the Local Density of White Dwarf Stars (http:/ / adsabs. a G. harvard. Ziegler. L. M. doi. . [54] A Catalog of Spectroscopically Identified White Dwarfs (http:/ / adsabs. 512H). . Nagel and K. 219–248. 171. L. G. Holberg. harvard. s. Koester and G. lanl. s. . Werner. 269. 2009 [61] SkyTonight: The Spectral Types of Stars (http:/ / skytonight. Fontaine. Oswalt and E. Sion. [60] UV spectroscopy of the hybrid PG 1159-type central stars of the planetary nebulae NGC 7094 and Abell 43 (http:/ / adsabs. 2006 [63] Early-type stars in the core of the young open cluster Westerlund2 (http:/ / xxx. DOI: 10. harvard. Landstreet. Liebert. p. Quirion. Paul Murdin. com/ howto/ basics/ 3305876. harvard.x (http:/ / dx. Astronomy and Astrophysics 426 (2004). [56] White dwarfs. M. edu/ / abs/ 2009CoAst. 426L. Brassard. B. 253S). 107Z). Astrophysical Journal Supplement Series 171 (2007). 1954. Ben Burningham et al. harvard. Maíz Apellániz et al. P. D. J. .. [59] The Extent and Cause of the Pre-White Dwarf Instability Strip (http:/ / adsabs. . harvard. #1 (1. Shipman. . . s. 837K). The Astrophysical Journal Supplement Series 121. lanl. J. J. 104 [50] Spectral Atlas of Carbon Stars (Barnbaum+ 1996) (http:/ / adc. O'Brien. G. #1 (máj 2002). P. McCook and Edward M. A. Detection of non-radial g-mode pulsations in the newly discovered PG 1159 star HE 1429–1209 (http:/ / adsabs. New York and Tokyo: Nature Publishing Group. 2008. 1365-2966. 320B) 110 pozri abstrakt. 2006 Pozri aj Astronomický portál • • • • • • • • • • • • • • • • Absolútne čierne teleso Absolútna hviezdna veľkosť Astrograf Balmerova séria Farebná teplota Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hviezdna kinematika Ionizácia Metalicita Spektrálna čiara Spektrálny typ UBV systém Vývoj hviezdy Wolfova-Rayetova hviezda Zakázaná čiara . . 219Q). harvard. . 1078–1088. J. 159. 253–257. . 13885.. 121. The Astrophysical Journal 571. [58] §1. pl?/ journal_tables/ ApJS/ 105/ 419/ ) [51] Keenan. 1954 Astrophysical Journal. edu/ abs/ 1999ApJS. s. et al. ed. 2001. Sion. s. . Wegner. . umd. T. . edu/ abs/ 1990RPPh. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 391.2008.320B (http:/ / adsabs. . M. gov/ abs/ astro-ph/ 0612012). [57] Mapping the Instability Domains of GW Vir Stars in the Effective Temperature-Surface Gravity Diagram (http:/ / adsabs. ISBN 0-333-75088-8. edu/ adc-cgi/ cat.391. The Astrophysical Journal 269. x). . edu/ abs/ 2002ApJ. edu/ abs/ 2004A& A.13885. Terry D. S. Gilles Fontaine and François Wesemael. 571. edu/ abs/ 1983ApJ.. M. E. Vol. 391. 320–333. 53. #1 (November 2008). Annales d'Astrophysique. D. 1111/ j.. #2 (apríl 2000). in Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics.Rauw et al. 1M). . George P. [48] Exploring the substellar temperature regime down to ~550K. s. Reports on Progress in Physics 53 (1990). . Chanmugam. Greenstein. . harvard.. 1078O). edu/ abs/ 2007ApJS. . 837–915. [49] Bouigue. harvard. 120. [53] A proposed new white dwarf spectral classification system (http:/ / adsabs. Bibcode:  2008MNRAS. vol.

org/ wiki/En:stellar_classification?oldid=334926042) na anglickej Wikipédii.es/info/Astrof/invest/actividad/spectra.Spektrálna klasifikácia 111 Externé odkazy • Knižnice hviezdnych spektier.edu/abs/1997ApJ. wikipedia. Althaus (http://xxx. Corbally (http://www1. . G..htm) (po anglicky) • K-skupina spektrálneho atlasu Wolfových-Rayetových hviezd (http://adsabs.pdf) (po anglicky) • Svetelné podskupiny (http://personal.lanl..html) (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Stellar classification (http:/ / en.ssl.edu/~mfanelli/imastro/The Hertsprung-Russell (HR) Diagram..tcu.420F) (po anglicky) • Vlastnosti WO Wolfových-Rayetových hviezd (http://adsabs..gov/abs/ astro-ph/0511462) (po anglicky) • Hviezdna spektrálna klasifikácia.u-strasbg.486.edu/dept/ physics/MK/MKbook. Montes.html) (po anglicky) • Rozdelenie a kinematika chladných kovových bielych trpaslíkov (http://www. html) (po anglicky) • Intenzita periodických zmien pulzujúcich DB bielych trpaslíkov.75K) (po anglicky) • Spektrálne typy katalógu Hipparcos (http://vizier. Richard O. D. 2MASS J01415823-4633574 (http://xxx.fr/ftp/cats/more/HIP/cdroms/docs/vol11sp. H. Gray a Christopher J...org/publications/baas/ v31n3/aas194/688. .berkeley.htm) (po anglicky) • Objav veľmi mladého zoskupenia trpaslíkov typu L.appstate.aas. UCM (http://www.lanl. Corsico. A.harvard.edu/~euve/sci/Resources_pubs_abstracts_j0720_burle. gov/abs/astro-ph/0408237) (po anglicky) • Blízke DAO+dM binárne RE J0720-318: Rozvrstvený biely trpaslík s H vrstvou a možným otáčavým diskom (http://www.edu/abs/1995A&A.harvard. L.ucm.295.

v km/s zo vzorca Vt = 4. .003" za rok. asi 100 hviezd má vlastný pohyb väčší ako 0. Vlastný pohyb sa zisťuje presným meraním polôh hviezd v dostatočne dlhých časových odstupoch Vlastný pohyb hviezd spektrálných tried (minimálne 20-50 rokov) s presnosťou až na 0. Ak sa uvádza iba celkový vlastný pohyb.34" za rok). J. Výsledky OBAFGKM na oblohe za -/+ 200 000 rokov. ktorá sa dostane z pozorovaného vlastného pohybu po vylúčení vplyvu pohybu Slnka. Vlastný pohyb sa rozkladá obyčajne na zložky v ekvatoreálnych súradniciach μα a μβ. zväčša s veľmi malou presnosťou.1" za rok. Zložka vlastného pohybu. meraní sa uvádzajú v katalógoch vlastných pohybov. Radiálna rýchlosť Radiálna rýchlosť je rýchlosť objektu v smere línie spojenej s pozorovateľom. typický vlastný pohyb je niekoľko stotín oblúkovej sekundy za rok. v niektorých prípadoch v oblúkových sekundách za 100 r. sa nazýva pekuliárny pohyb hviezdy. Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. μ je zdanlivý uhlový pohyb hviezdy na oblohe vyjadrený v oblúkových sekundách za jeden rok. počítaný v stupňoch od S cez V. treba uviesť aj smer pohybu hviezdy .Vlastný pohyb 112 Vlastný pohyb Vlastný pohyb.pozičný uhol. Pozorovaný vlastný pohyb je daný skutočným pohybom hviezdy a pohybom Slnka. možno vypočítať z vlastného pohybu a paralaxy π tangenciálnu rýchlosť hviezdy V.μ.74. Najväčší známy vlastný pohyb má Barnardova hviezda (10. Vlastný pohyb sa určil pre viac ako 300 000 hviezd.π-1. Svetlo objektu s nenulovou radiálnou rýchlosťou bude ovplyvnené Dopplerovým javom a vlnová dĺžka svetla sa zväčší pri vzďaľujúcich objektoch (červený posun) alebo zmenší pri približujúcich sa objektoch (modrý posun). Ak je známa vzdialenosť hviezdy. Z k S.

ktoré by mohli mať rovnaký názov. aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu. aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak. prosíme Vás. Rozlišuje sa: • zdanlivá hviezdna veľkosť • absolútna hviezdna veľkosť Toto je rozlišovacia stránka – navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov. ktorú autor článku myslel.Hviezdna veľkosť 113 Hviezdna veľkosť Hviezdna veľkosť alebo magnitúda je fotometrická veličina udávajúca jasnosť' hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále. Absolútna hviezdna veľkosť Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry . Ak vás na túto stránku odkázal článok.

Absolútne magnitúdy pre hviezdy sú vo všeobecnosti v rozsahu od -10 do +17. Výpočet Ak poznáme vzdialenosť a zdanlivú hviezdnu veľkosť hviezdy. správne je pomenovanie bolometrická magnitúda. . Sírius má obsolútnu magnitúdu 1. Umožňuje porovnávať celkové jasnosti objektov bez ohľadu na ich vzdialenosti. možno vypočítať jej absolútnu hviezdnu veľkosť takto: kde je 10 parsekov (≈ 32. Rigel (-7.4 a Slnko má absolútnu vizuálnu magnitúdu 4. tým vyššia je ich absolútna hviezdna veľkosť.Absolútna hviezdna veľkosť Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Absolútna hviezdna veľkosť alebo absoltútna magnitúda (značka mag alebo M) je v astronómii zdanlivá hviezdna veľkosť (m). 114 Absolútna hviezdna veľkosť pre hviezdy a galaxie (M) V stelárnej a galaktickej astronómii je štandardizovanou vzdialenosťou 10 parsekov (1 parsek je približne 3. Čím nižšia je absolútna magnitúda objektu.616 svetelných rokov) a je hviezdna vzdialenosť.0). alebo: kde je paralaxa hviezdy a je 1 oblúková sekunda (arcsec). Keď hovoríme o celkovom výdaji energie. tým je väčšia jeho svetelnosť. Pri definovaní absolútnej hviezdnej veľkosti je potrebné presne určiť typ elektromagnetického žiarenia. keby bol pozorovaný zo štandardizovanej vzdialenosti. Absolútne hviezdne veľkosti pre galaxie môžu dosahovať oveľa nižšie (jasnejšie) hodnoty. Naos (-7.3) a Betelgeuze (-5.2616 svetelných rokov alebo 3×1013 kilometrov).1" (100 oblúkových milisekúnd). Deneb (-7. Napríklad obrovská eliptická galaxia M87 má absolútnu hviezdnu veľkosť -22. Hviezda vo vzdialenosti desať parsekov má paralaxu 0.2). Čím temnejšie by objekty (zo vzdialenosti 10 parsekov) vyzerali.6). ktorá by bola schopná zo vzdialenosti 10 parsekov vrhať tiene. ktoré odmeriavame.83 (slúži nám ako referenčný bod). Pre porovnanie. matematická rovnica uvádza vzťah zdanlivej magnitúdy s absolútnou magnitúdou cez paralaxu. ktorú by mal objekt. Veľa hviezd viditeľných voľným okom má absolútnu hviezdnu veľkosť.

6 Gm). Je to fyzikálne nemožná situácia.750)) = +4.65 Alfa Centauri má paralaxu 0. ktorú by mal daný objekt. MVRigel = 0. V tomto prípade je absolútna hviezdna veľkosť definovaná ako zdanlivá hviezdna veľkosť.7 Vega má paralaxu 0.750" a zdanlivú magnitúdu -0.18 vo vzdialenosti asi 773 svetelných rokov. = 3476/2 km = 1738 km Zdanlivá hviezdna veľkosť Absolútnu hviezdnu veľkosť možno použiť pri výpočte zdanlivej magnitúdy telesa pri rôznych podmienkach.37 115 Zdanivá hviezdna veľkosť Ak je daná absolútna magnitúda .01 + 5*(1 + log10(0.03 MVVega = 0. Výpočet Vzorec pre H: (absolútna magnitúda) kde 0 a 1). ale je vhodná na účely výpočtov. uhol medzi priamkami telesom-Slnko a teleso-pozorovateľ. podľa kosínusového pravidla dostávame: je fázový integrál (integrácia odrazeného svetla. je geometrické albedo telesa (číslo medzi = 0. kométy a planétky (asteroidy) sa používa iná definícia absolútnej magnitúdy. číslo v rozsahu medzi 0 a 1) Príklad: (Ideálna difúzna zrkadlová sféra) .01 MVα Cen = -0.133)) = +0.616/773) = -6.73).03 + 5*(1 + log10(0. je možné tiež vypočítať zdanlivú magnitúdu z akejkoľvek vzdialenosti : Absolútna hviezdna veľkosť pre planéty (H) Pre planéty. ak by sa nachádzal vo vzdialenosti jednej astronomickej jednotky (au) od Slnka a Zeme zároveň pri fázovom uhle nula stupňov.18 + 5*log10(32.rozumná prvá aproximácia pre planetárne telesá . je fázový uhol. kde je 1 au. Príklad Mesiac: je zdanlivá magnitúda Slnka zo vzdialenosti 1 au (-26. je jeho polomer a je 1 au (≈149. ktorá je zmysluplnejšia pre nehviezdne objekty.Absolútna hviezdna veľkosť Príklady Rigel má vizuálnu magnitúdu mV=0.133" a zdanlivú hviezdnu veľkosť +0.12.

5 Mm = 2.0) Vzorec pre difúzne zrkadlo funguje lepšie pre menšie fázy. . Pozri aj • Hertzsprung-Russellov diagram opisuje vzťah medzi absolútnou magnitúdou alebo svietivosťou oproti spektrálnemu typu alebo povrchovej teplote.7) Mesiac v splne odráža o 30% viac svetla než predpovedá dokonalé difúzne zrkadlo.57 mau Aký jasný je Mesiac zo Zeme? Spln: = 0.25 = = 1 au = 384.Absolútna hviezdna veľkosť 116 Celofázová difúzna guľa odráža 2/3 z celkového svetla. Prvá štvrť: = 90°. (použitím dífúzneho zrkadla) (v skutočnosti približne -11. ( ≈ 2/3) (v skutočnosti -12. ktoré by odrážal difúzny disk rovnakého priemeru Vzdialenosti: je vzdialenosť medzi pozorovateľom a telesom je vzdialenosť medzi Slnkom a telesom je vzdialenosť medzi pozorovateľom a Slnkom Príklady Mesiac = +0.

4 −2.7 0 3.Pogsonova rovnica Škála zdanlivých hviezdnych veľkostí Zdanl. hv.Zdanlivá hviezdna veľkosť 117 Zdanlivá hviezdna veľkosť Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť. Vzťah pre zdanlivú magnitúdu dvoch objektov .6 −4. ktorá je o päť väčšia.73 −12.6 27 30 38 Slnko Mesiac v splne Maximálna jasnosť Venuše Maximálna jasnosť Marsu Najjasnejšia hviezda vo viditeľnom spektre: Sírius Druhá najjasnešia hviezda: Canopus Nulový bod podľa definície: Tým bola kedysi Vega Najslabšie hviezdy viditeľné z mestských oblastí Najslabšie hviezdy pozorovateľné voľným okom Najjasnejší kvazar Najslabšie objekty pozorovateľné vo viditeľnom svetle s 8m pozemskými ďalekohľadmi Najslabšie objekty pozorovateľné vo viditeľnom svetle s Hubblovým teleskopom Najslabšie objekty pozorovateľné vo viditeľnom svetle s plánovaným OWL (2020) Nebeský objekt (pozri aj Zoznam najjasnejších hviezd) Tieto sú iba približné hodnoty vo viditeľných vlnových dĺžkach (v skutočnosti tieto hodnoty závisia od presnej použitej pásmovej priepustnosti). zdanlivá jasnosť. Je to teda množstva svetla prijatého z objektu.0 6. veľ.5 −0. značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť' hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa (porovnaj absolútna hviezdna veľkosť). .0 12. −26.8 −1. zdanlivá magnitúda. toho istého objektu v desaťnásobne väčšej vzdialenosti) zodpovedá zdanlivej hviezdnej veľkosti. Stokrát menšia jasnosť (napr.

Niektoré rané teórie hovorili o pôsobení ďalšej hviezdy. Pretože najväčšie zastúpenie vo vesmíre má vodík a hélium.Hmotnosť Slnka 118 Hmotnosť Slnka Hmotnosť Slnka je jednotka hmotnosti používaná v astronómii na vyjadrenie hmotnosti hviezd a hmotnejších objektov. Naša vlastná planetárna sústava. Pulzary vznikajú pri silných explóziách supernov. Planetárna sústava Planetárna sústava je sústava zložená z aspoň jednej hviezdy a rôznych obiehajúcich telies (ako asteroidy.05 až do 150 (nadobri). . Dnes akceptované teórie hovoria o vzniku planetárnych sústav zo slnečnej hmloviny. kométy. že planetárne sústavy okolo hviezd najpreskúmanejšej planetárnej sústavy. hmotnosť celej galaxie vrátane koróny je 3 – 6 biliónov Pozri aj Zoznam najťažších hviezd Metalicita Metalicita je pomer hmotnosti astronomického objektu prvkov iných ako vodík a hélium. pretože planetárne sústavy boli objavené napríklad aj okolo pulzarov a to z jemných odchýliek v periódach pulzov elektromagnetického žiarenia. ktorý sa potom zhlukne do formy planét. Veľkosti podobných Slnku vznikajú ako časť toho istého procesu. Hmotnosť centrálnej časti našej Galaxie je približne 200 miliárd . (hnedí trpaslíci) . ktorá prechádza extrémne blízko slnka a vytiahne za sebou materiál. v ktorej sa nachádza Zem a Slnko.planéty by sa buď vyparili. hoci uhlík sa inak za kov nepovažuje. ktorý končí sú v správnej mierke. mesiace a planéty). že pravdepodobnosť takejto „kolízie“ je príliš malá na to. astronómovia všetky ostatné prvky volajú kovy. Niektoré planetárne sústavy sa na našu vôbec nepodobajú. ktoré by žiadna normálna planetárna sústava neprežila . Vo všeobecnosti sa predpokladá. Pôvod a vývoj planetárnych sústav Hlavné telesá slnečnej sústavy. napríklad galaxií. Hmotnosť hviezd sa pohybuje od 0. Je ekvivalentná hmotnosti Slnka. sa nazýva slnečná sústava. Napríklad hmlovina bohatá na uhlík sa nazýva bohatá na kovy. Hmotnosť Slnka je približne 333 000 hmotností Zeme. Avšak je dnes známe. aby tento model bol realizovateľný. vznikom hviezd.

V pravom spodnom rohu je zväčšený záber planéty Fomalhaut b.prvá objavená extrasolárna planetárna sústava. prvá objavená viacnásobná planetárna sústava pri pulzaroch • Upsilon Andromedae . že existujúce hviezdne spoločnice pulzarov sa výbuchom skoro úplne vyparili. ktorý obklopuje pulzary.dosiaľ najväčšia objavená extrasolárna planetárna sústava (4 planéty.prvá objavená planetárna sústava okolo viacnásobnej hviezdy • 55 Cancri . objavená v Apríl 1999 • PSR B1620-26 . prvá objavená planetárna sústava pri pulzaroch.Planetárna sústava 119 alebo by náhlou stratou väčšiny hmoty centrálnej hviezdy unikli jej gravitačnému pôsobeniu. pričom samotná hviezda je na obrázku odtienená. prvá objavená viacnásobná planetárna sústava • PSR 1257+12 .prvá viacnásobná extrasolárna planetárna sústava okolo hviezdy hlavnej postupnosti. Významné planetárne sústavy • Slnečná sústava . extrasolar. Jedna z teórií hovorí. prvá objavená planetárna sústava. net/ . ktorá sa stala prvou vyfotografovanou exoplanétou. pričom zanechali za sebou iba telesá veľkosti planét. Planéty sa prípadne mohli vytvoriť v akréčnom disku. prvá objavená viacnásobná exoplanetárna sústava. August 2004) Pozri aj • Extrasolárna planéta • Zoznam hviezd s planétami Externé odkazy • Extrasolárne planetárne systémy [1] (po anglicky) Referencie [1] http:/ / www.naša planetárna sústava. Disk materiálu okolo hviezdy Fomalhaut.

že majú spoločnú atmosféru. keď je hmotnosť jednej hviezdy oveľa väčšia. Ak vás na túto stránku odkázal článok. takáto sústava sa môže stať novou.Sírius A a B ťažisko obehu ležať pod povrchom hmotnejšej hviezdy. fyzickú dvojhviezdu jej zložky k sebe fyzicky patria. ktorú môžeme rozoznať aj voľným okom je Mizar a Alcor v súhvezdí Veľkej medvedice (Veľkého voza). aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak. Pokiaľ sa dvojhviezdy z našeho pohľadu pri svojom vzájomnom obehu pravidelne zakrývajú. Najjasnejšou dvojhviezdou na oblohe je sústava Sírius v súhvezdí Veľkého psa. Vizuálne dvojhviezdy dokážeme rozoznať ďalekohľadom. ktoré sú na seba gravitačne naviazané • sústava (aspoň dvoch) hviezd. V prvom prípade ide o tzv. Zložky dvojhviezdy obiehajú ťažisko. Dvojhviezda Dvojhviezda je • hviezdna sústava zložená z dvoch hviezd. prosíme Vás. ako uhlová vzdialenosť zložiek fyzickej dvojhviezdy. Ak sa napríklad v sústave nachádza obor alebo nadobor a biely trpaslík. ale v skutočnosti sú od seba ďaleko. spektroskopické nie. ktoré spravidla leží mimo vnútra každej z nich. jedna hviezda s planétami) Toto je rozlišovacia stránka – navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov. Katalogizovaných je viac ako 78 000 dvojíc hviezd. Fyzické dvojhviezdy delíme na vizuálne a spektroskopické. ktorú autor článku myslel.Hviezdna sústava 120 Hviezdna sústava Hviezdna sústava alebo zriedkavo hviezdny systém (angl. Poznáme však aj dvojhviezdy. Sú to takzvané tesné dvojhviezdy. Zložky dvojhviezdy zvyčajne obiehajú spoločné ťažisko. stellar system. hviezdokopa). alebo dvojhviezdy. ako hmotnosť druhej. ktorých zložky sú k sebe natoľko blízko. ktoré sú svojimi slapovými silami výrazne deformované do tvaru elipsoidov. star system) môže byť: • súhrnné označenie pre (gravitačne viazanú) dvojhviezdu a viacnásobnú hviezdu. Medzi najznámejšie zákrytové premenné hviezdy patrí Algol. môže Najjasnejšia dvojhviezda na oblohe . hovoríme o optickej dvojhviezde. j. Uhlová vzdialenosť zložiek optickej dvojhviezdy je spravidla väčšia. Najznámejšou optickou dvojhviezdou. ktorú sú na seba gravitačne naviazané • neodborne: planetárna sústava (t. pozri dvojhviezda a viacnásobná hviezda • galaxia • galaxia alebo podobne veľká skupina hviezd (napr. ktoré by mohli mať rovnaký názov. Hoci sú zložky sústavy dvojhviezdy približne rovnako staré. . Jeho zložky sú takmer guľatého tvaru. ktoré sú gravitačne viazané alebo • dvojica hviezd na oblohe v tesnej blízkosti pri sebe a nie sú gravitačne viazané. aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu. hovoríme o zákrytových premenných hviezdach. nemusia sa nachádzať na rovnakom vývojovom stupni. Pokiaľ sa hviezdy nachádzajú iba v zdanlivej blízkosti. iba vo výnimočných prípadoch.

Pozri aj • Dvojhviezda • Binárna sústava (astronómia) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Contact binary (http:/ / en. [3] pp. čo je odvodené od podobného typu hviezdy W Ursae Majoris. 2007. Stellar Rotation.Dvojhviezda 121 Pozri aj • Binárna sústava (astronómia) Kontaktná dvojhviezda Kontaktná dvojhviezda je dvojhviezda. [2] overcontact binary (http:/ / www. info/ encyclopedia/ O/ overcontact_binary. 2006. html). Accessed on line November 4. daviddarling. UK. David Darling. Stephen P. Thompson. 231. ISBN 1-86094-615-1. Accessed on line November 4. The Internet Encyclopedia of Science. Binárny systém. London: Imperial College Press. Douglas Lin. Cambridge. wikipedia. ktorého hviezdy majú spoločný plynový obal sa môže nazývať aj nadkontaktná dvojhviezda. ktorej hviezdy sa nachádzajú tak blízko pri sebe. 51–53. 2000. . Michael J. An Introduction to Astrophysical Fluid Dynamics.[4] Takéto kontaktné dvojhviezdy sú známe ako W Ursae Majoris hviezdy. info/ encyclopedia/ C/ contact_binary. Jean Louis Tassoul. Andrew King. že sa dotýkajú alebo zdieľajú spoločný plynový obal.[1] [2] [3] Takmer všetky známe kontaktné dvojhviezdy patria medzi navzájom sa zatemňujúce dvojhviezdy (jedna druhej spôsobujú zatmenie). and Martin Ward. ISBN 0-521-77218-4. Maran. Referencie [1] contact binary (http:/ / www. 2007. New York: Cambridge University Press. Jim Pringle. The Internet Encyclopedia of Science. html). David Darling. daviddarling. org/ wiki/ En:contact_binary?oldid=364751478) na anglickej Wikipédii. [4] p.

Trojhviezda HD 188753. s dvoma hviezdami na stabilných obežných dráhach a otvorenými hviezdokopami.[1] [2] [3] Fyzické viacnásobné hviezdy sa vo všeobecnosti nazývajú aj viacnásobnými hviezdnymi sústavami. Toto usporiadanie sa nazýva hierarchické. ktoré sa zo Zeme javia pri sebe blízko na oblohe. vtedy ide o optický systém. pričom podobne ako u dvojhviezd sú stabilné. Toto môže byť dôsledkom fyzickej blízkosti hviezd a ich vzájomného gravitačného pôsobenia.[10] Trojhviezda. nestabilné systémy. že ak veľkosti vnútorných a vonkajších obežných dráh sú porovnateľne veľké. vtedy je viacnásobná hviezda považovaná za fyzickú. označované ako trapezia. že vznikli vo hviezdnych "škôlkach" a rýchlo sa oddelili do stabilnej viacnásobnej hviezdy. Príkladom takého systému je Trapéz v hmlovine Orión. Väčšina týchto systémov sú trojhviezdy často označované ako trinary alebo temary. Zvyčajne. dve hviezdy vytvoria uzatvorený dvojhviezdny systém a tretia hviezda obieha tento pár vo vzdialenosti oveľa väčšej ako sú obežné dráhy prvých dvoch hviezd. Predpokladá sa. môže obsahovať fyzickú dvojhviezdu a ďalšiu optickú hviezdu (spoločníka). ktoré majú komplexnejšiu dynamiku a obsahujú od 100 do 1000 hviezd. päťhviezdy. Väčšie systémy ako sú štvorhiezdy. čo vedie k vyvrhnutiu hviezdy z takéto systému. akou je napríklad Alfirk. šesťhviezdy a tak ďalej sa štatisticky vyskytujú menej. v ktorej nie sú všetky hviezdy gravitačne spojené.[6] [7] Hierarchia Systémy trojhviezd Vo fyzickom systéme trojhviezd. Väčšina viacnásobných hviezd je usporiadaná hierarchickým spôsobom s menšou obežnou dráhou umiestnenou vo vnútri väčšej obežnej dráhy.[4] Môžu byť rozdelené do dvoch tried. alebo zriedkavo.Viacnásobná hviezda 122 Viacnásobná hviezda Viacnásobná hviezda je systém pozostávajúci z troch alebo viacerých hviezd. sú veľmi mladé. systém sa môže stať dynamicky nestálym. ktoré odpovedajú týmto dvom extrémom. príklad viacnásobnej hviezdy (umelcova predstava) Veľkosť systému viacnásobnej hviezdy sa pohybuje v strede medzi systémom dvojhviezdy. každá hviezda obieha okolo ťažiska systému. V takýchto systémoch je málo interakcií medzi obežnými dráhami. V druhom prípade môže byť ich blízkosť iba domnelá. .[8] [9] Dôvodom pre takéto usporiadanie je. čisto optická trojhviezda akou je Gamma Serpentis.[2] [5] Ďalšie viacnásobné hviezdy.

Môže byť aj štvorhviezdou hierarchie 2.[12] Maximálnou hierarchiou v A. (e) simplex. Skladá sa z viditeľnej dvojhviezdy (javí sa tak). (f) simplex. ale často sa vyskytujú v blízkosti alebo vo vnútri jasných hmlovín.[9] [15] Väčšina týchto hierarchií sú buď stále systémy alebo trpia vnútornými poruchami. (c) simplex. štvorhviezda hierarchie 3. Jednoduchý diagram hierarchie 3 môže popisovať systémy od štyroch do ôsmych hviezd.multiplex. ktoré môžu byť znázornené na tzv.[13] Napríklad.[19] [20] Trapézia Druhá známa trieda viacnásobných hviezd pozostáva z mladých trapézií. Tokovininovom katalógu viacnásobných hviezd y roku 1999 je 4. Týmto spôsobom bz y nej bola šesťhviezda hierarchie 3. päťhviezda hierarchie 4 Skutočným príkladom systému hierarchie 3 je Kastor. alebo štvorhviezdy ako je d.[21] Takéto hviezdy sa nakoniec upokoja a vytvoria blízku . Tento systém má vzdialenú viditeľnú obiehajúcu hviezdu Gliese 643 a ešte vzdialenejšiu Gliese 644C.Viacnásobná hviezda 123 Vyššia početnosť Hierarchické viacnásobné hviezdne systémy s viac ako troma hviezdami môžu vytvoriť viac komplikovaných usporiadaní.[6] Takéto systémy nie sú vzácne. tiež známy ako Alpha Geminorum alebo α Gem. Mobilný diagram e znázorňuje príklad štvorhiezdneho systému hierarchie 3 skladajúceho sa z jednej vzdialenej hviezdy obiehajúcej okolo blízkej dvojhviezdy. pomenovaných podľa viacnásobnej hviezdy známej ako Trapéz v srdci hmloviny Orión. ale pohybuje sa ako hviezdy menia svoje spoločné pozície.[16] [17] [18] Ostatné komplexné viacnásobné hviezdy sa časom teoreticky rozdrobia na menej komplexné systémy ako sú častejšie pozorované trojhviezdy. kde centrum gravitácie nie je pevne fixované na jeden bod. A. Tento vzťah sa nazýva Interplay (súhra). Počet úrovní v diagrame sa nazýva hierarchia. (d) simplex. takže ide o trojhviezdny systém. ktorá sa javí ako červená trpaslíčia dvojhviezda. popisuje systém dvojhviezdy. Mobilné diagramy: (a) mnohonásobný . podobne ako d. Tento systém. (b) simplex. zatiaľ čo Gliese 644B je spektroskopickou dvojhviezdou. ako je znázornené v b. prípadne aj štvorhviezdy. štvorhviezda hierarchie 2. ktorá po bližšom preskúmaní môže pozostávať z dvoch spektroskopických dvojhviezd. Tieto hviezdy na seba gravitačne pôsobia. pričom jedna zložka dvojhviezdy je zároveň ešte bližšou dvojhviezdou. Každá úroveň diagramu znázorňuje rozklad systému na dva alebo viac systémov s menšou veľkosťou. Na obrázku vľavo sú znázornené niektoré príklady. Tieto hviezdy nemajú štandardné hierarchické vzťahy. hviezdy Gliese 644A a Gliese 644B sú sformované do blízkej viditeľnej dvojhviezdy.[14] Vyššie hierarchie sú tiež možné.[11] Jednoduchý diagram hierarchie 1. trojhviezda. okolo ktorej obieha ďalšia nejasná hviezda. ale kompletné pre stabilné obežné dráhy. Takto vzniká päťhviezda s hierarchiou 4 podobne ako v f. Jednoduchý diagram hierarchie 2 môže popisovať systém trojhviezdy ako je c. mobilnom diagrame. dvojhviezda.

Viacnásobná hviezda dvojhviezdu so vzdialeným spoločníkom. . a r2 = a . (a. ďalšou hviezdou.[22] [23] 124 Obežný pohyb viacnásobných hviezd Vypočítanie ťažiska dvojhviezd V prípade jednoduchej dvojhviezdy (r1). Mu Columbae a 53 Arietis. ale bola vyvrhnutá svojou veľkou rýchlosťou do medzihviezdneho priestoru. Ťažiská hmoty Obrázky sú reprezentačné a nie simulované.[21] Príkladom takýchto vyvrhnutých hviezd môžu byť AE Aurigae. (b. ktorá bola kedysi súčasťou systému. Ak sa centrum hmoty nachádza vo vnútri masívnejšieho telesa. (c.r1 bude veľká polos obežnej dráhy druhého telesa. vzdialenosť od ťažiska prvej hviezdy k ťažisku hmoty je daná: kde: a je vzdialenosť medzi dvoma hviezdnzmi stredmi m1 and m2 sú hmoty oboch hviezd Ak a je veľká polos obežnej dráhy na elipse jedného telesa okolo druhého.) Dve telesá s podobnou hmotou obiehajúce po elipse okolo spoločného barycentra.) Dve telesá rovnakej hmoty obiehajú okolo spoločného ťažiska hmoty alebo barycentra.) Dve telesá s rozdielnou hmotou obiehajú okolo spoločného barycentra. ktoré sa dostali do Trapéza v hmlovine Orión pred niekoľkými miliónmi rokov. potom r1 bude veľká polos obežnej dráhy prvého telesa okolo ťažiska hmoty alebo barycentra.) Dve telesá s extrémne veľkým rozdielom v hmote obiehajú okolo spoločného barycentra (podobne ako systém Slnko-Zem) (e. Pozícia červeného kríža označuje centrum gravitácie systému. tak toto teleso sa bude javiť ako rozkmitané s postrehnuteľnou obežnou dráhou.) Dve telesá s veľkým rozdielom v hmote obiehajú okolo spoločného barycentra (podobne ako systémZem-Mesiac) (d. podobne ako systém Cháron-Pluto.

• Metóda označovania Urban/Corbin .nehierarchická desatinná schéma. v ktorom každý podsystém v mobilnom diagrame je kódovaný postupnosťou číslic. napríklad. označenia pri objavení optických dvojhviezd a označenia dvojhviezd v zatmení. Súčasné názvoslovie dvojhviezd a viacnásobných hviezd môže pôsobiť zmätočne pri rôznych spôsoboch rozdielneho označovania novoobjavených dvojhviezd. Tokovininov hviezdny katalóg viacnásobných hviezd používa systém.C atď. identifikovanie hierarchie vo vnútri systému je výhodnejšie pri identifikovaní podsystémov a vypočítavaní ich vlastností.[29] • WMC.[24] [25] Postupnosť písmen B. systém s tromi optickými komponentami A. V tomto prípade. štyrmi alebo viacerými číslicami. kde dva komponenty a podsystémy sú označené číslami podľa postupnosti objavenia. B. V mobilnom diagrame d (na obrázku hore). Pre systém označovania. v závislosti od rôznych autorov (jeden dá A a druhý dá C). A. Tokovininovom hviezdnom katalógu viacnásobných hviezd. najširšiemu systému sa priradí číslo 1.[27] Rokovania začaté v roku 1999 vyústili do štyroch navrhovaných schém na riešenie tohto problému:[27] • KoMa . bude mať dva podsystémy označené číslom 1 označujúcim dve dvojhviezdy AB a AC. Ba atď.hierarchická schéma. napríklad. Prípony AB môžu byť použité na označenie páru skladajúceho sa z A a B. Keď sa touto metódou popisuje nie-hierarchický systém. rovnaké číslo podsystému sa použije viac ako raz. Komponenty objavené v blízkosti už existujúceho komponentu môžu byť označované Aa.hierarchická číselná schéma podobná ako Deweyov desatinný systém.hierarchická schéma využívajúca veľké a malé písmená a arabské a rímske číslice. B a C. ak B a C boli potom spojené do dvojhviezd. napríklad. A. pričom žiadne dva z nich nemôžu byť zoskupené do podsystému. Washingtonský katalóg viacnásobných hviezd . ktoré sa objavia pod tým v mobilnom diagrame budú očíslované tromi.[30] .[28] • Postupný desatinný systém . čísla komponentov môžu byť udávané rôzne. C atď. zatiaľ čo podsystémy obsahujúce jeho základné komponenty budú označené ako 11 a podsystémy obsahujúce jeho druhotné komponenty budú označené ako 12.[26] Budúce názvoslovie systémov viacnásobných hviezd Záznam podsystémov v A.. A. a horšie. tak tieto budú mať označenie podsystémov 12 a 13. môže poukazovať na odlúčenie od komponentu A. do označenia systémov.[25] Názvoslovie v katalógu viacnásobných hviezd A. kde prípony použité vo Washingtonskom katalógu dvojhviezd sú rozšírené o dodatočné pripojenie písmen a čísel. Podsystémy.Viacnásobná hviezda 125 Označenia a názvoslovie Označenia viacnásobných hviezd Komponenty viacnásobných hviezd môžu byť špecifikované pripojením prípon.

[31] Stredne necentrálna obežná dráha dvojhviezdy spôsobuje najmenšiu vzdialenosť medzi hviezdami 11 AU a najväčšiu 36 AU.161K (http:/ / adsabs. harvard. 75T). Princeton University Press. Tzevi Mazeh et al. Proxima je od nich vzdialená približne 15 000 AU. and Alejandro Hernández-Alcántara. 267. 2007. harvard. kde najbližšia hviezda je extrémne blízko k hlavnej hviezde .. Eggleton. 67–68. Tokovinin. #1 (March 1994). zatiaľ čo C sa javí ako optická. Extrasolárna planéta typu Horúci Jupiter pravdepodobne obieha okolo hlavnej hviezdy HD 188753A. A. [5] HEINTZ. HR 3617B. Bibcode:  1994MNRAS. (1968). D. D. W. web page. že sa dala zistiť iba vďaka gravitačným vplyvom na Polárke A (α UMi A). A. esa. oranžového trpaslíka HD 188753B. pp. harvard. . (1968). 1987. Bibcode:  2006RMxAC. int/ index. 75–84. Astronomy and Astrophysics Supplement Series 124 (July 1997). Referencie [1] Hipparcos: Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy (http:/ / www.a catalogue of physical multiple stars. Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society 9: 388–400. Arcadio Poveda. " Hviezdy o vyššej početnosti (http:/ / adsabs. edu/ abs/ 1968QJRAS. L. Evans. • HD 188753 je fyzická trojhviezda nachádzajúca sa vo vzdialenosti približne 149 ly od Zeme v súhvezdí Labuť. 161K) . [12] HEINTZ. . [3] Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy (http:/ / www. . . [14] Štúdia viacnásobných hviezdnych systémov . P.7 rokov. D. and Subtrapezia. James Binney and Scott Tremaine. [8] HEINTZ. W. D. Bibcode:  2001MNRAS. A. The triple-lined spectroscopic system Gliese 644. [13] MSC . D. 388E)". 1. P. Galaktická dynamika.325. ISBN 9027708851.343M (http:/ / adsabs. 1997–1999. Dordrecht. α Cen AB. Revista Mexicana de Astronomía y Astrofísica (Serie de Conferencias) 25 (2006). B a C obehnú okolo seba každých 156 dní a ako skupina obehnú okolo A každých 25. rssd. org/ messier/ bina. W. " Hviezdy o vyššej početnosti (http:/ / adsabs. . . David S.IV. Reidel Publishing Company. fr/ viz-bin/ Cat?J/ A+ AS/ 124/ 75). Dordrecht. [4] p. P. harvard. edu/ abs/ 1997A& AS. Kiseleva. edu/ abs/ 2006RMxAC. Dvojhviezdy. php?project=HIPPARCOS& page=Double_stars). seds..267. [10] A Note on the Stability of Hierarchical Triple Stars with Initially Circular Orbits. 66–67.katalóg fyzických viacnásobných hviezd (http:/ / adsabs. edu/ abs/ 1994MNRAS.13A (http:/ / adsabs. . Reidel Publishing Company. 388E)". accessed May 26. Double Stars.[32] HD 98800 je štvorhviezdny systém nachádzajúci sa v TW Hydrae asociácii. (1978). ISBN 0-691-08445-9. . D. pp. 25. u-strasbg. G. Dordrecht. A a B tvoria fyzickú dvojhviezdu. Dordrecht. pp. D.[33] ale jeho existencia je spochybnená nedávnymi výskumami. edu/ abs/ 1968QJRAS. (1978). A aj B tvoria fyzickú dvojhviezdu označovanú ako Alfa Centauri AB. harvard. a HR 3617C. Tokovinin. [9] Evans. Double Stars. (1978). 9. pp. Reidel Publishing Company. Obežná doba Proximy okolo α Cen AB je viac ako 500 000 rokov a nie je isté či na seba gravitačne pôsobia. kým nebola v roku 2006 vyfotografovaná Hubbleovym vesmírnym ďalekohľadom. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 267.. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 325. 2007. [7] Runaway Stars.. accessed October 31. Centre de Données astronomiques de Strasbourg ID J/A+AS/124/75 (http:/ / cdsarc.. Christine Allen. alebo RHD 1 AB. 343–357. html). 24. . W. Anosova. and J. ISBN 9027708851. [6] HEINTZ. 393–394. • Alfa Centauri je trojhviezda tvorená párom žltých trpaslíkov (Alfa Centauri A a Alfa Centauri B) a vzdialeným červeným trpaslíkom Proxima Centauri.. [2] MSC . HR 3617A. Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society 9: 388–400. . A. 161–166. 9. Trapezia. (1978). ISBN 9027708851. Skladá sa zo žltého trpaslíka HD 188753A. harvard.tak blízko.25. web page.[34] • severná hviezda Polárka alebo Alfa Ursa Minoris (α UMi) je systémom trojhviezdy. 13A) . ISBN 9027708851. Double Stars. a červeného trpaslíka HD 188753C.Viacnásobná hviezda 126 Príklady • HR 3617 je viacnásobná hviezda s tromi hviedami. [11] pp. David S. D. Reidel Publishing Company. . 13–15. . . 124. Táto vzdialenosť je aj tak porovnateľne malá s medzihviezdnymi vzdialenosťami. edu/ abs/ . 1 (July 2001).

H. Washington Visual Double Star Catalog. doi. mil/ wds/ wmc/ uc. usno. ISBN 9027708851. Dordrecht. Pozri aj • Dvojhviezda • Trojhviezda • Hviezdna sústava Externé odkazy • Knižnica dvojhviezd (http://ad. .Naval Observatory. 04419. V..D. Tokovinin. D. doi. A. Jeremy G. R. edu/ abs/ 2006POBeo. org/ 10. 343M) 127 . doplnok 124 (Júl 1997).4. A. a William I. W. Y. . mil/ wds/ wdsweb_format. M.. T. 155-160. Washingtonský katalóg dvojhviezd (http:/ / ad. D. PMID 16015323. Segal. DOI: 10.Viacnásobná hviezda 2001MNRAS. pp. Francis C. 48. Vistas in Astronomy.. W. edu/ abs/ 1987VA. Hartkopf. harvard. 155Z). Double Stars. V.html) (po anglicky) . A. (1978). Zhuchkov. . Astronomy and Astrophysics 466 (3): 1179–1183.space. 80. org/ 10. Dordrecht. A. [21] HEINTZ. "Vesmírne pohyby AE Aurigae a Mu Columbae v hmlovine Orión". 155-160. [18] (http:/ / adsabs. [19] (http:/ / adsabs. [20] (http:/ / adsabs. pp. Astrofis 3 (1977). Oddelenie astrometrie. txt).1051/0004-6361:20066835 (http:/ / dx. [24] HEINTZ. 69F). harvard. 69-76-118. doi. D. harvard. Wycoff. 209H).C. Harrington. Morgan. . (1978). 75T). . 75 (1970). DOI: 10. V. (1954).1086/145866 (http:/ / dx. A. . 75–84.1038/nature03856 (http:/ / dx. . Mason.. de Zeeuw. [26] §2. 1995W). . 75. Nature 436 (7048): 230–233.. 3. txt). mil/ wds/ ). see §7–8 for a discussion of the quintuple system.1365-8711. MSC . [16] (http:/ / adsabs.30 (1987). 45R). navy. navy. .. org/ 10. Námorné observatórium USA. On the designation of multiple stars (http:/ / ad. P. Gregory Laughlin. . Double Stars. usno. Reidel Publishing Company.. [28] Urban/Corbin Designation Method (http:/ / ad...com/searchforlife/ 090319-seti-planet-nomenclature. (2008). Udry. txt).usno. harvard. [29] Sequential Designation Method (http:/ / ad.5 (WDS) (http:/ / ad. Hartkopf & Brian D.2001.T (2000).. P. . Astrophysical Journal 544: 133–136. Brian D. usno. Publications of the Astronomical Observatory of Belgrade.katalóg fyzických viacnásobných hviezd (http:/ / adsabs. Wycoff. txt). United States Naval Observatory. Dvojhviezdy. Ya. Hartkopf. Astron. usno.114-118. J.I. edu/ abs/ 1997A& AS. W. edu/ abs/ 2004ARep. 2001. Orlov. 1365-8711. . Astronomical Journal 132. Zmätok v názvosloví dvojhviezd: The Washington Multiplicity Catalog (http:/ / ad. DOI: 10. (2007). pp.L. html).. Dordrecht: D. navy. "Pôvod vyvrhnutých hviezd". pp. x).. . harvard. "An extrasolar giant planet in a close triple-star system".J. edu/ abs/ 2006AJ. usno. navy. org/ 10. . 30. Mex. [27] William I. . A. Reidel Publishing Company. 132. ISBN 9027708851. R. Astronomical Journal.1046/j. doi. D. [22] Blaauw.html) (po anglicky) • Pomenovávanie nových extrasolárnych planét (http://www. prístup: 2008-09-12. DOI: 10. edu/ abs/ 1977RMxAA. navy.80 (2006).T.. . usno. [33] Konacki. Wertheimer. Reidel Publishing Company. 2006.04419. [15] HEINTZ. 2008. . R..1086/317315 (http:/ / dx. 1086/ 145866). G. 2000).. U. . . harvard. mil/ wds/ wmc/ wmc_post191. [31] Mason. org/ 10. 1995–1997. navy.. de Bruijne.. Rubinov. harvard. . DOI: 10. (2005). "No evidence of a hot Jupiter around HD 188753 A". pp.W. 1086/ 317315). 1046/ j. Mason. doi. (1978). S. D. . [34] Eggenberger. S. 65–66. S. Accessed on line August 20. [17] (http:/ / adsabs. W. Astronomy Reports 48 (2004). [25] Format. 124. prístup: 2008-09-12. W. edu/ abs/ 1970AJ.. 1051/ 0004-6361:20066835). Astronómia a astrofyzika. United States Naval Observatory. 1038/ nature03856). #5 (November 2006). pp. ISBN 9027708851. 1140H). Mazeh. 325. [23] Hoogerwerf. Rubinov. .mil/wds/dsl. Fekel. Námorné observatórium USA.x (http:/ / dx. [32] Are Proxima and α Centauri Gravitationally Bound? (http:/ / adsabs. . pp. V. 209. Astrophysical Journal 119: 625. M. Harrington. B. prístup: 2008-09-12. [30] A. . prístup: 2008-09-12. Mayor.S. mil/ wds/ wmc/ seq.navy. Tokovinin (April 18. mil/ wds/ wmc/ toko_hwds. . I. Rev. Washington D. . Gary L. R.

Voľba farieb je preto práve takáto. rokoch 20. Filtre sa vyberajú takým spôsobom.gov/apod/ap020911. 442 nm pre B a 540 nm pre V.gov/apod/ap030323.nasa. modré (blue) a vizuálne magnitúdy. To znamená.html) (po anglicky) • Alpha Centauri. APOD. . wikipedia. storočia americkí astronómovia Harold Lester Johnson a William Wilson Morgan. Je to prvý známy štandardizovaný fotometrický systém. vrátanie mnohých jasných hviezd. APOD (http://apod. Napriek tomu veľké množstvo meraní bolo vykonaných práve týmto systémom.nasa. APOD (http://apod. 25. Nulový bod farebných indexov B-V a U-B bol definovaný ako nula pre hviezdy A0 V neovplyvnené medzihviedznym sčervenaním. že hodnota tejto zložky ako aj pozorovaná magnitúda sa môže meniť s nadmorskou výškou a atmosférickými podmienkami. Systém zaviedli v 50.html) (po anglicky) Iné projekty Astronomický portál • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viacnásobná hviezda Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Multiple star (http:/ / en.html) (po anglicky) • Systém Alfa Centauri.edu.pl/apod/ap020425. ako samotnou hviezdou. pretože fotografický film je citlivý na tieto farby.oa.uj. Písmená U. org/ wiki/ En:multiple_star?oldid=366492374) na anglickej Wikipédii. UBV systém UBV systém alebo Johnsonov systém alebo aj Johnsonov-Morganov systém je širokopásmový fotometrický systém na klasifikáciu hviezd podľa ich farby. B a V znamenajú ultrafialové. UBV systém má aj nevýhody. že stredné vlnové dĺžky funkcií citlivosti sú 364 nm pre U.Viacnásobná hviezda 128 Individuálne ukážky • Trojhviezdny systém. Krátky rozsah vlnovej dĺžky pre filter U je definovaný hlavne zemskou atmosférou. ktoré sa merajú na hviezde na klasifikáciu v tomto systéme. apríl 2002 (http://apod.

Obsahuje viac ako 150 miliárd hviezd a jej celková hmotnosť dosahuje zhruba hmotnosť bilióna Sĺnk (1 bilión = 1 000 000 000 000). okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina. anagalaktická hmlovina.s malým g. asi 10 – 20 % hmotnosti galaxie tvoria hviezdy. Galaxie držia pokope pôsobením gravitačnej príťažlivosti a jednotlivé galaktické zložky obiehajú spoločný stred. hviezdokôp. . plyny a prach. Galaxie vznikajú z protogalaxií. umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd. medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty. Existuje niekoľko dôkazov. spolu s plynmi. že vo väčšine galaxií sa nachádzajú superhmotné čierne diery. hmlovín. iné názvy: (veľká) hviezdna sústava. Naša vlastná galaxia – Galaxia (s veľkým G) alebo nepresne Mliečna cesta – je rozsiahla špirálová galaxia s priemerom 100 000 svetelných rokov a šírkou 25000 svetelných rokov. nazývaných galaxie. Trochu rozsiahlejší popis typov galaxií poskytuje Hubblova schéma. Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky Typy galaxií Špirálová galaxia s priečkou NGC 1300 Galaxie existujú v troch základných typoch: eliptické. Hviezdy sa takmer vždy nachádzajú v skupinách. špirálové a nepravidelné. medzihviezdnym prachom a "tmavou hmotou". ktorej názov sa začína na veľké G pozri Galaxia (naša hviezdna sústava) Galaxia (.129 GALAXIA galaxia O našej galaxii. Slovo galaxia bolo odvodené z gréckeho názvu našej vlastnej Galaxie – Mliečna cesta Κύκλος γαλακτικός (Κyklos galaktikos).

usporiadaných v klastroch. Kant sa tiež domnieval. obsahujúce do 50 galaxií. Ku koncu 18. Väčšie štruktúry. že hviezdy vstupujú a vystupujú do/z špirálových ramien. Nový typ galaxie. avšak oveľa väčšieho rozsahu. s výnimkou Nepravidelná galaxia NGC 6745 Len niekoľko galaxií existuje osamotene.galaxia 130 V špirálových galaxiách sú špirálové ramená približne tvaru logaritmickej špirály. V roku 1845 skonštruoval William Parsons nový ďalekohľad. sa nazývajú galaktické skupiny. zhromaždený Williamom Herschelom. Hoagov objekt Štruktúry na väčšej škále Priestor medzi galaxiami je relatívne prázdny. držaných pokope gravitačnými silami. obsahujúce tisícky galaxií natlačených do relatívne malej oblasti sa nazývajú galaktické hviezdokopy (klastre). Dejiny V roku 1610 použil Galileo Galilei ďalekohľad na štúdium svetlého pásu nočnej oblohy známeho ako Mliečna cesta a objavil. tiež známeho pod názvom Virgo Superklaster. spomalí sa a tým ešte zvýši hustotu. storočia zostavil Charles Messier katalóg. vychádzajúc zo skoršej práce Thomasa Wrighta. aj špirálové ramená rotujú okolo stredu. ultra kompaktná trpasličia galaxia. podobne ako Slnečná sústava. Štruktúry.Aj kvazary a blazary patria medzi galaxie. Výsledný hviezdny disk by bol z nášho pohľadu z jeho vnútra videný ako pás na nebi. . že galaxia by mohla byť rotujúce teleso obrovského počtu hviezd. Väčšina galaxií je gravitačne spojená s množstvom iných galaxií. medzigalaktických oblakov. Predpokladá sa. celkovo obsahuje Lokálna skupina asi 30 galaxií v priestore širokom 1 megaparsek. pomocou ktorého bol schopný rozlišovať medzi eliptickými a špirálovitými hmlovinami. Superklastre sú gigantické množiny obsahujúce desiatky tisíc galaxií. Keď sa hviezda pohybuje smerom do ramena. obsahujúci 110 najjasnejších hmlovín a hviezdokôp. V roku 1755 sa Immanuel Kant vo svojej úvahe. To znamená. by mohli byť samostatné galaxie. toto je podobné vlne spomalení. Prstencová galaxia. že tento vzor vznikol narušením jednotne rotujúcej hviezdnej hmoty. viditeľných na nočnej oblohe. objavil v roku 2003 Dr Michael Drinkwater z Univerzity v Queenslande. Tak ako hviezdy. Naša galaxia je členom Lokálnej skupiny a spolu s galaxiou Androméda jej dominuje. že niektoré z hmlovín. skupinách a niekedy aj osamotene.plynu a tmavej hmoty. (správne) domnieval. že špirálové ramená sú oblasti s vysokou hustotou alebo s vlnami hustoty. ktorá sa pohybuje pozdĺž diaľnice preplnenej vozidlami. neskôr nasledovaný katalógom 5000 hmlovín. avšak robia tak s konštantnou uhlovou rýchlosťou. tieto sú známe ako poľné galaxie. Teoreticky sa dá ukázať. Lokálna skupina je časťou Lokálneho superklastra. že pozostával z obrovského počtu matných hviezd.

V roku 1944 predpovedal Hendrik van de Hulst mikrovlnné žiarenie vlnovej dĺžky 21 centimetrov. ktorý sa používa dodnes. až keď v roku 1930 Robert Julius Trumpler vyčíslil tento jav študovaním otvorených hviezdokôp. keďže nie je ovplyvnené pohlcovaním prachu. až pokým záležitosť nevyriešil Edwin Powell Hubble na začiatku 20. S použitím vylepšených ďalekohľadov bolo tiež možné sledovať vodíkový plyn aj v iných galaxiách. storočia. V roku 1936 vytvoril klasifikačný systém pre galaxie. založená na katalogizovaní guľových hviezdokôp. 131 Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Galaxia. Iná metóda. Bol schopný rozlíšiť vonkajšie časti niektorých špirálovitých hmlovín ako množiny samostatných hviezd a tiež umožnil odhadnutie vzdialeností k hmlovinám: boli príliš ďaleko na to. pochádzajúce z medzihviezdneho atómového vodíkového plynu. . V roku 2004 bola objavená galaxia Abell 1835 IR1916. čo ich viedlo k postulátu temnej hmoty. Súčasný obrázok našej galaxie sa objavil. ktorú použil Harlow Shapley. Obe analýzy zlyhali na nebratí do úvahy absorpcie svetla medzihviezdnym prachom. storočia si vedci uvedomili.galaxia Tiež sa mu v niektorých hmlovinách podarilo rozpoznať individuálne bodové zdroje. tzv. V 70. ktorá sa stala najvzdialenejšou galaxiou pozorovanou človekom. V roku 2000 bola objavená tmavá galaxia VIRGOHI21 (jej tmavosť bola verifikovaná a zverejnená až v súčasnosti (2005)). Tieto pozorovania viedli k postulátu (požiadavka) rotujúcej pruhovej štruktúry v strede Galaxie. viedla k úplne odlišnému obrázku: plochý disk s priemerom 70kpc a Slnkom ďaleko od stredu. Použitím prepracovaného prístupu dospel Jacobus Kapteyn v roku 1920 k obrázku malej (priemer 15 kiloparsekov) elipsoidnej galaxie so Slnkom blízko stredu. použitím nového ďalekohľadu. tým pádom sa Dopplerov jav dá použiť na zmapovanie pohybu plynu v Galaxii. Napriek tomu neboli hmloviny všeobecne uznané ako vzdialené samostatné galaxie. Prvý pokus opísať tvar Mliečnej cesty a pozíciu Slnka v nej uskutočnil William Herschel v roku 1785 dôkladným spočítaním počtu hviezd v rôznych oblastiach oblohy. aby boli súčasťou Mliečnej cesty. rokov 20. čím potvrdil Kantovu skoršiu domnienku. že všetka viditeľná hmota galaxií (z hviezd a plynu) patrične nezodpovedá rýchlosti rotujúceho plynu. rokov 20. Hubblova schéma. Toto žiarenie bolo pozorované v roku 1951 a umožnilo a umožňuje oveľa vylepšené štúdium Galaxie.

pri ktorom sa niekoľko menších galaxií ľubovoľného typu zrazilo a zlúčilo do jednej väčšej. nazývaných Populácia II. modré hviezdokopy.132 Hubblova schema Eliptická galaxia Eliptická galaxia je typ galaxie v Hubblovej schéme. Tento tradičný portrét vylíčil eliptické galaxie ako galaxie. Tento proces zlučovania môže v niektorých prípadoch pokračovať až do súčasnosti a nie je limitovaný len na gigantické eliptické galaxie. žiadne mladé hviezdy. Nedávne pozorovania objavili vo vnútri niekoľkých eliptických galaxií popri iných štruktúrach mladé Gigantická eliptická galaxia NGC 4881 (guľovitá žiara v ľavom hornom rohu) leží na okraji klasteru galaxií s názvom Coma. • Väčšie eliptické galaxie majú spravidla systém guľových hviezdokôp. Podľa novej predstavy (stále celkom pokusnej) je eliptická galaxia výsledkom dlhého procesu. charakterizovaný nasledovnými fyzikálnymi vlastnosťami: • Nemá žiadne alebo len bezvýznamné množstvo uhlovej hybnosti. . Napríklad naša vlastná Mliečna cesta práve teraz „trávi“ niekoľko malých galaxií. čo sa dá vysvetliť zlučovaním galaxií. Nepredpokladala sa žiadna významná evolúcia. • Nemá žiadne alebo len bezvýznamné množstvo medzihviezdnej hmoty. žiadne otvorené hviezdokopy. v ktorých sa po počiatočnej explózii skončil proces tvorenia hviezd a ktoré svietia len svojimi starnúcimi hviezdami. • Pozostáva zo starých hviezd.

Pozostávajú väčšinou zo starých hviezd (podobne ako eliptické galaxie). môžu byť rozdelené do niekoľkých podtried podľa vzhľadu. Niektoré tieto variácie sú popísané nižšie. wikipedia. • Označenie SB0 sa dáva pri veľmi slabo viditeľnom jadre. Referencie [1] http:/ / en. prachový prstenec v blízkosti jadra galaxie NGC 1553 Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Lenticular galaxy [1] na anglickej Wikipédii. Šošovkové galaxie patria medzi diskové galaxie (podobne ako špirálové galaxie). Nakoľko tieto označenia boli priate pre špirálovité galaxie. niektoré majú dočastné označenie (S0(rs)). Morfologické variácie Aj napriek tomu. je ich niekedy ťažké rozoznať od eliptických galaxií. ktoré reprezentujú niektoré z týchto tried je veľmi obtiažne. Kvôli ich špirálovitým ramenám a ak sú natočené tvárou. • Označenie SA0 sa dáva šošovkovým galaxiám bez zjavného jadra. Šošovková galaxia NGC 5866 sa nachádza v súhvezdí Draka Guľatina Podľa de Vaucouleurs systému klasifikácie môžu byť šošovkovité galaxie rozdelené do troch podskupín založených na prítomnosti alebo absencii centrálnej guľovej štruktúry. org/ wiki/ En%3Alenticular_galaxy?oldid=297793523 . tým pádom majú veľmi malý počet novovznikajúcich hviezd. ktoré už využili alebo stratili väčšinu zo svojej medzihviezdnej hmoty. je hľadanie objektov.Šošovková galaxia 133 Šošovková galaxia Šošovková galaxia je prechodný typ galaxie medzi eliptickou galaxiou a špirálovitou galaxiou v Hubblovej schéme. avšak v jej disku chýbajú náznaky špirálovej štruktúry. Má tvar šošovky s vypuklým jadrom a tenším diskom. Prach sa vo väčšine šošovkovitých galaxií nachádza v blízkosti jadra a sleduje svetelnú stopu galaktického jadra. Vnútorné prstence a podtypy s vykrojením S Niektoré šošovkové galaxie obsahujú vnútorné prstence (S0(r)) a S-vykrojenie (S0(s)). že šošovkovité galaxie nemajú toľko rôznych zmien ako špirálovité galaxie.

Disky špirálovitých galaxií majú tendenciu byť obklopené veľkými svetelnými kruhmi. Kedže rýchlosť rotácie galaktického disku sa mení v závislosti od vzdialenosti od stredu galaxie. napr. ktorí majú diskovú štruktúru. na ktorom ich vidíme. to znamená. že by omotalo galaxiu ešte pevnejšie. obklopenej diskom. C. lúčovité rameno (idúce od stredu po okraj ako v kolese) by sa pôsobením rotácie rýchlo zakrivilo. Pôvod špirálovitej štruktúry Prvým priekopníkom štúdií vytvárania špirálovitých ramien bol Bertil Lindblad. bulge). Toto však odporuje vykonaným pozorovaniam. Z toho dôvodu Vysvetlenie ramien špirálovej galaxie neostávajú hviezdy na tom mieste.zhruba logaritmicky . je špirálová galaxia. Hoci sú niekedy ťažko rozoznateľné. vo vločkovitých špirálach. ale posúvajú sa z ramena do ramena tým. V týchto ramenách sa tvoria nové hviezdy. Navrhli. Špirálovité galaxie boli pomenované podla svetlých ramien vo vnútri disku. aby špirálovité ramená boli prejavom špirálovitých vĺn hustoty. Mliečna cesta. obsahuje veľa starých hviezd. Uvedomil si. ako sa pohybujú po svojich obežných dráhach. mladých hviezd.Špirálová galaxia 134 Špirálová galaxia Špirálová galaxia je typ galaxie v Hubblovej schéme. rotujúce teleso. ktoré sa tiahnu . zložené z medzihviezdnej hmoty. • Disk je ploché. nazývaných Populácia I. navždy. tvorenými hviezdami Populácie II. winding dilemma). Prvú akceptovateľnú teóriu vymysleli C. čiže špirálová s priečkou) podľa Hubbleovej postupnosti. Lin a Frank Shu v roku 1964. a typicky aj supermasívnu čiernu dieru vo svojom strede. že elipsy sa plynule odlišujú v sklone so vzrastajúcou vzdialenosťou od stredu galaxie. že myšlienka hviezd usporiadaných permanentne v špirálovitom tvare bola neudržatelná kvôli „ohybovému dilema“ (angl. Domnievali sa. a otvorených hviezdokôp. z ktorých je mnoho sústredených do guľovitých klastrov. avšak žiadnu evidentnú špirálu. klasifikovaná ako Sbc (prípadne SBb. charakterizovaný nasledovnými fyzikálnymi vlastnosťami: • Značný celkový moment hybnosti.z vypukliny. Po niekoľkých otočeniach galaxie by sa rameno zakrivilo natoľko. • Zložená z centrálnej vypukliny (angl. ktoré odlišujú špirálovité galaxie od ich šošovkových náprotivkov. Je jasné. že hviezdy sa pohybujú po mierne eliptických obežných dráhach a že orientácie týchto obežných dráh sú vo vzájomnom vzťahu. Naša Galaxia. ktoré obiehajú stred galaxie. nazývaných Populácia II. Toto je znázornené na obrázku. . že eliptické obežné dráhy sú v niektorých oblastiach tesne vedľa seba a vytvárajú tak efekt ramien. sú to ramená. • Vypuklina pripomína eliptickú galaxiu.

Niektoré nepravidelné galaxie sú špirálové galaxie zničené gravitáciou väčšieho suseda. Hubblov vesmírny ďalekohľad rozvinutia ramien rozoznávame ešte podtypy SBa . Sú veľmi podobné galaxiám z počiatku Vesmíru. Z priečky vzchádza jedno alebo viacero ramien. Tvar týchto galaxií je rôzny. SBa má na jadre najtesnejšie navinuté ramená a SBc má zase ramená najviac otvorené. ktorej špirálové ramená vychádzajú nie z jadra galaxie. Špirálové galaxie s priečkou patria do jednej zo štyroch tried Hubblovej klasifikácie galaxií. SBb a SBc. ktorá nevyhovuje žiadnemu typu Hubblovej klasifikácie galaxií. Existujú dva hlavné typy nepravidelných galaxií: • Irr-I galaxia (Irr-I) je nepravidelná galaxia. Väčšina týchto galaxií boli kedysi špirálovými alebo eliptickými galaxiami. . chýba im jadro a špirálovitá štruktúra ramien. priečky. Magellanove mraky boli kedysi klasifikované ako nepravidelné galaxie. Treťou klasifikáciou nepravidelných galaxií sú nepravidelní trpaslíci. ale až z koncov tzv. ktorá neobsahuje žiadne typy štruktúr. označovaní ako dl alebo dlrrs. ktorá obsahuje niektoré typy štruktúr. často chaotický. štvrtý typ špirálovej galaxie s priečkou. Galaktická priečka je pritom približne obdĺžnikovité pásmo jasných hiezd. Označujú sa ako SB a podľa stupňa NGC 1300. ale odkedy boli u nich objavené špirálové štruktúry. Naša Galaxia je podľa najnovších výskumov takisto špirálová galaxia s priečkou. nepodobá sa ani špirálovej galaxii. príklad nepravidelnej galaxie. pretože často majú nízku metalicitu a relatívne nízke množstvo plynu.Špirálová galaxia s priečkou 135 Špirálová galaxia s priečkou Špirálová galaxia s priečkou je špirálová galaxia. ktoré ale nie sú dostatočné na to aby bola zaradená k niektorému typu galaxií Hubblovej schémy. Nepravidelná galaxia Nepravidelná galaxia je galaxia. • irr-II galaxia (Irr-II) je nepravidelná galaxia. v ktorej strede je jadro galaxie. ani eliptickej galaxii. Tento typ galaxií je dôležitý pri chápaní celkového vývoja galaxií. NGC 1427A. ktoré sa vďaka gravitačným silám zdeformovali. boli preklasifikované ako SBm. Často obsahuje niektoré špirálové štruktúry Sm. Nepravidelné galaxie obsahujú veľké množstvo plynu a prachu.

pričom ich obklopuje halo temnej hmoty. ktorá obieha okolo tej našej. Tieto galaxie sa nachádzajú v prstenci Leva. ide o malé galaxie. wikipedia. . Prúdy glaktického materiálu sú odnášané od pôvvodných galaxií.Nepravidelná galaxia 136 Pozri aj • Trpasličia galaxia Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nepravidelná galaxia Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Irregular galaxy [1] na anglickej Wikipédii. vrátane trpasličích. obsahujúci vyše 30 miliárd hviezd. Najnovšie štúdie poukázali. ktoré často objehajú okolo väčšej galaxie akou je aj Mliečna cesta. org/ wiki/ En%3Airregular_galaxy?oldid=302211678 Trpasličia galaxia Trpasličia galaxia je malá galaxia zložená z niekoľkých miliárd hviezd. čo je malý počet v porovnaní s Mliečnou cestou. že mnohé trpasličie galaxie vznikli slapovými silami počas evolúcie Mliečnej cesty a galaxie Androméda. ktorá obsahuje 200 až 400 miliárd hviezd. Medzi trpasličie galaxie sa niekedy zaraďuje aj Veľký Magellanov mrak. sa sformovala sa spolupôsobenia tmavej hmoty alebo z plynu obsahujúceho kovy. zatiaľ čo iní ho pokladajú za normálnu galaxiu. Referencie [1] http:/ / en. Nakoľko. Trpasličie galaxie Podľa Hubblovej schémý je niekoľko typov trpaslíčich galaxií: • Eliptická galaxia: trpasličia eliptická galaxia (dE) a jej podtyp trpasličia sférická galaxia (dSph) • Nepravidelná galaxia: trpasličia nepravidelná galaxia (dI) • Špirálová galaxia: trpasličia špirálová galaxia Hobitie galaxie Nedávno vytvorený názov Hobitia galaxia sa používa na oznaćenie galaxií menších ako trpasličie galaxie. Vznik Súčasná teória predpokladá. oblaku vodíka a hélia okolo dvoch masívnych galaxií v Súhvezdí Leva. Miestni trpaslíci V Miestnej skupine galaxií sa nachádza veľký počet trpasličích galaxií. vesmírna sonda Galaxy Evolution Explorer objavila novo sa formujúce trpasličie galaxie z plynu obsahujúceho kovy. Galaxia Androméda alebo Galaxia v Trojuholníku. Slapové trpasličie galaxie vznikajú pri zrážke galaxií a interakcii ich gravitačných más. že väčšina galaxií.

Trpasličia galaxia 137 Ultra pevní trpaslíci Ultra pevní trpaslíci (UCD) sú nedávno objavenou triedou vysoko kompaktných galaxií s veľkým počtom hviezd. kope galaxií Coma a ďalšie. Čiastočný zoznam trpasličích galaxií • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • Trpasličia galaxia Vodnár Trpasličia galaxia Veľký pes I Zwicky 18 IC 10 Veľký Magellanov mrak NGC 1569 NGC 1705 Trpasličia galaxia Pegas Trpasličia galaxia Fénix Trpasličia galaxia Strelec Trpasličia nepravidelná galaxia Strelec Trpasličia galaxia Sochár Trpasličia nepravidelná galaxia Sochár Sextans A Trpasličia galaxia Sextant Malý Magellanov mrak Trpasličia galaxia Tukan Trpasličia galaxia Malý voz Willman 1 Trpasličia galaxia Kýl Trpasličia galaxia Drak Trpasličia galaxia Pec Trpasličia galaxia Lev II Pozri aj • Hubblova schéma • Zoznam najbližších galaxií Externé odkazy • Satelitné galaxie Miečnej cesty [1] (po anglicky) • Hobitie galaxie [2] (po anglicky) • Veda . Jedným z predpokladov je. kope galaxií Pec. ktoré prišli o plyn a okolité hviezdy vplyvom slapových interakcií pri prechode cez veľké kopy galaxií.Hobitie galaxie [3] (po anglicky) . Naprieč majú dĺžku približne 200 svetelných rokov a 100 miliónov hviezd. že ide o jadrá trpasličích eliptických galaxií. Abell 1689. Tieto typy galaxií boli nájdené v kope galaxií Panna.

html http:/ / www. wikipedia. org/ cgi/ content/ full/ 2007/ 109/ 1 http:/ / en. Referencie [1] [2] [3] [4] http:/ / www. se/ ~ns/ mwsat. astro. sciencemag. org/ wiki/ En%3Adwarf_galaxy?oldid=295586700 .Trpasličia galaxia 138 Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Dwarf galaxy [4] na anglickej Wikipédii. com/ scienceastronomy/ 070115_mm_hobbit_galaxies. uu. space. html http:/ / sciencenow.

Následne. Jediný v súčasnosti známy objekt. pretože polomer čiernej diery sa so zväčšujúcou hmotnosťou lineárne predlžuje. ktorá poháňa motor aktívnej galaxie. je čierna diera. Pretože je stredová singularita veľmi ďaleko od horizontu. Prvý spôsob si vyžaduje dlhý čas a veľké množstvá dostupnej hmoty pre rast čiernej diery. Ich objav tiež naznačil. ktorá si priťahuje hmotu z neďalekej hviezdy. Vedci sa domnievajú.harvard. až pokým by sa nedostal do čiernej diery veľmi hlboko. že existuje aspoň dvakrát viac týchto čiernych dier. akými sú napríklad seyfertove galaxie a kvazary. Priame Dopplerove merania hmoty. . Predpokladá sa. v skutočnosti môže byť nižšia ako hustota vody. že Mliečna cesta má v galaktickom strede jednu takúto supermasívnu čiernu dieru Sagittarius A*. hustota sa so štvorcom hmotnosti zmenšuje. že šírka spektrálnych čiar je spojená s hmotnosťou čiernej diery.edu/photo/2004/rxj1242/ Čierne diery takejto veľkosti môžu vzniknúť len dvomi spôsobmi: pomalým prírastkom hmoty (začínajúc z hviezdnej veľkosti) alebo nepriamo pôsobením vonkajšieho tlaku v prvých momentoch Veľkého tresku. ak nie všetky galaxie majú vo svojom strede supermasívnu čiernu dieru. Stránka: chandra. Hore: umelcova predstava supermasívnej čiernej diery.139 Struktura Supermasívna čierna diera Supermasívna čierna diera je čierna diera. Väčšina. odhalili veľmi rýchly pohyb. že takéto supermasívne čierne diery v stredoch mnohých galaxií sú „motormi“ aktívnych objektov. ktorými sa líši od svojej menej hmotnej sesternice: • Priemerná hustota supermasívnej čiernej diery môže byť veľmi nízka. ktorý by cestoval smerom do stredu čiernej diery by nepociťoval významnú slapovú silu. hypotetický astronaut. Sagittarius A* je pravdepodobne supermasívna čierna diera v strede našej Mliečnej cesty (nachádza sa v súhvezdí Strelca). ktorá zhltáva hviezdu v galaxii RXJ 1242-11. • Slapové sily v blízkosti horizontu udalostí sú podstatne slabšie. Vľavo: röntgenová snímka. o ktorých sa predpokladá. V máji 2004 oznámil Paolo Padovani a iní významní astronómovia svoj objav 30 predtým skrytých supermasívnych čiernych dier mimo Mliečnej cesty. Supermasívna čierna diera má niektoré zaujímavé vlastnosti. ktorý môže zaplniť tak malý priestor dostatočným množstvom hmoty. Je tomu tak. Dole: obrázky. ktorá obklopuje jadro blízkych galaxií. Pre ďaleké aktívne galaxie sa predpokladá. ktorej hmotnosť je v rozmedzí miliónov alebo miliárd hmotností Slnka. ako sa predtým predpokladalo. Vpravo: optická snímka. že zobrazujú supermasívnu čiernu dieru. ktorý je možný len za pomoci vysokej koncentrácie hmoty v strede.

. Seyfertové galaxie a rádiové galaxie. Aktívna galaxia M87 Rádiová galaxia Rádiová galaxia je galaxia. röntgenovej a gama oblasti. prach a medzihviezdny plyn. Sú to vlastne aktívne galaxie.140 Aktivna galaxia Aktívna galaxia Aktívna galaxia je galaxia. ktorá je intenzívnym zdrojom rádiového žiarenia. Galaxia sa môže stať aktívnou vtedy keď sa zrazí s inou galaxiou pretože pred zrážkou okolo čiernej diery nie je už žiadna hmota takže galaxia nie je aktívna ale po zrážke sa do okolia čiernej diery dostanú hviezdy. Žiarenie pochádza pravdepodobne zo supermasívnej čiernej diery ktorá pohlcuje hmotu v jej okolí a vydáva Hawkingovo žiarenie. ultrafialovej. prach plyn ktoré začne "požierať" a emitovať žiarenie. rádiovej. Táto energia v závislosti od typu galaxie môže byť emitovaná cez väčšinu elektromagnetického spektra. Astronómovia našli prvé rádiové vlny asi pred 50-timi rokmi. napríklad v infračervenej. keď začali hladať rôzne typy energie prichádzajúcich z vesmírnych objektov. ktorej veľká časť energie nie je emitovaná obyčajnými zložkami galaxie. Aktívne galaxie delíme podľa smeru výtrisku a intenzity na: Kvazary. blazary. ako sú hviezdy. ktoré vyžarujú silné rádiové vlny. Typická rádiová galaxia sa vyznačuje dvoma obrovskými mrakmi hmoty ďaleko od hlavnej časti galaxie.

ktorý ich intenzívne študoval v 40-tych rokoch 20. Niekedy hovoríme o nadsvetelných výtryskoch. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Seyfertova galaxia Galaxia Kružidlo Blazar Blazar je galaxia s veľmi kompaktným a veľmi premenlivým rádiovým zdrojom v strede galaxie. Z pólov čiernej diery vychádzajú tzv. Sú pomenované po astronómovi menom Carl Seyfert.Seyfertova galaxia 141 Seyfertova galaxia Seyfertova galaxia je súhrnné označenie špirálovej alebo nepravidelnej galaxie obsahujúcej extrémne jasné jadro. Rádiovým zdrojom je pravdepodobne čierna diera uprostred galaxie. čo znamená. Svetlo z centrálnej oblasti sa mení v intervaloch kratších ako rok. Je to iba optický klam spôsobený tým. ako je rýchlosť svetla. že oblasť emisie musí byť v priemere menšia ako jeden svetelný rok. kedy sa nám zdá. že výtrysky sa pohybujú rýchlosťou väčšou. že výtrysky sa pohybujú rýchlosťou asi 99% rýchlosti svetla. ktoré končia v rádiových lalokoch. Sú podtriedou aktívnych galaxií. výtrysky. pravdepodobne kvôli prítomnosti supermasívnej čiernej diery. . storočia.

keď sa vesmír ešte len formoval do súčasnej podoby. to znamená. pretože všetky známe pozorované kvazary sú veľmi vzdialené od našej galaxie. Pozri aj • Zoznam kvazarov Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kvazar .Kvazar 142 Kvazar Kvazar je kozmický objekt veľmi vysokej hmotnosti. že ho vysvetľujeme ako dôsledok rozpínania vesmíru. Astronómovia sa domnievajú. veľmi silným červeným posunom a silným elektromagnetickým žiarením najmä v röntgenovej oblasti spektra. že existovali pred miliardami rokov. ktorú by museli kvazary vyžarovať. ak by sa skutočne nachádzali v takej vzdialenosti ako vyplýva z ich červeného posunu za predpokladu. Pri kvazaroch však niektorí vedci s týmto vysvetlením nesúhlasia kvôli obrovskej energii. pravdepodobne veľmi vzdialený a je charakterizovaný silným gravitačným poľom. ktorý je väčšinou priamo úmerný vzdialenosti. Fotografia kvazaru. ktoré sú zdrojom silného röntgenového žiarenia. Usudzuje sa tak na základe neobvykle veľkého červeného posuvu. NASA Vlastnosti kvazarov Kvazary pravdepodobne v strede obsahujú masívne čierne diery. že kvazary sú staré galaxie.

Interagujúce galaxie sú aj prstencové galaxie. IC 3483 spojená mostom. uverejnil v roku 1977. NGC 4676 V kopách galaxií dosahuje počet interagujúcich galaxií v priemere 7 %. W 172 a W 165. j. reťazce galaxií. Voroncov-Veľaminov v roku 1959 na základe fotografií palomarského atlasu oblohy (Atlas i katalog vzaimodejstvujuščich galaktik). že majú rovnaké zloženie ako špirálové ramená galaxií. že rozličné typy deformácií môžu vznikať vplyvom vzájomného slapového pôsobenia galaxií pri ich tesnom vzájomnom priblížení. ktoré vzájomným pôsobením zapríčiňujú deformitu svojho tvaru a štruktúry. napríklad W 16. obsahujúcu 1 500 ďalších identifikovaných interagujúcich galaxií. Pri niektorých interagujúcich galaxiách sa pozoruje zvýšenie rádiového žiarenia. Typické prípady interagujúcich galaxií: Wilsonova dvojica galaxií W 34 v súhvezdí Ryby s mostom a protiramenom. resp. Aj keď mechanizmus a príčina vzájomných interakcií nie sú jednoznačne objasnené. galaxia NGC 7135 s dlhým chvostom. Interakcia galaxií sa prejavuje rozličnými formami: deformáciou tvaru galaxií. Chvosty sú častejšie ako mosty. Spektrá týchto útvarov ukazujú. často sú iba predĺžením špirálových ramien galaxií. s celkovou dĺžkou vyše 230 000 ly. široké a jasné v prípade galaxií typu E a S0. druhú časť tohto katalógu. trojica galaxií IC 3481. Interagujúce galaxie sa v katalógu označujú písmenami W a poradovým číslom. z teoretických výpočtov vyplýva. W 226 a W 237 so silnými prejavmi vzájomných porúch. Pozri aj • pekuliárna galaxia Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. utváraním chvostov alebo protiramien galaxií. A. niekedy však vychádzajú priamo z jadra galaxií. t. Anon. mostov alebo priečok medzi susednými galaxiami atď. pozostávajú z medzihviezdnej hmoty a hviezd. Mosty medzi galaxiami sú obyčajne krátke. pri špirálových galaxiách sú dlhé a úzke.143 Interakcia Interagujúca galaxia Interagujúce galaxie sú tesné páry alebo skupiny galaxií. v niektorých prípadoch dosahujú dĺžku až 100 000 ly. napr. niekedy až 30 %. Prvý katalóg 356 integarujúcich galaxií vydal B. . tri dvojice VV 224.

ktorého Mliečna cesta gravitačne deformuje a časom zrejme úplne pohltí. oddeliť časť z tej druhej alebo presunúť niektoré z objektov. Pozri aj • Interagujúca galaxia • Trpasličia galaxia Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Satellite galaxy [1] na anglickej Wikipédii. satelit Mliečnej cesty. Galaxie. sa môžu zraziť. Kolízie medzi galaxiami nemusia nutne znamenať aj kolízie medzi jednotlivými objektami. sa väčšia označuje ako primárna a menšia je satelitom. Príkladom takejto gravitačne pozmenenej galaxie je trpasličia galaxia Strelec. spojiť. Veľký Magellanov mrak. V páre objehajúcich galaxií. ktoré reprezentuje vážený priemer (podľa hmotnosti) z pozície každého jednotlivého objektu. Tento systém sa dá prirovnať k telesám. Satelitné galaxie Mliečnej cesty. ktoré sa skladajú z jednotlivých atómov. wikipedia. kde jedna galaxia končí a druhá začína. ktoré sa stretnú. Aj napriek tomu je tento typ galaxie tvorený množstvom objektom (hviezdy. org/ wiki/ En%3Asatellite_galaxy?oldid=288266851 . najväčšia satelitná galaxia našej Mliečnej cesty. planéty. V týchto prípadoch je niekedy ťažké zistiť. Ak sú obidve galaxie približne rovnakej veľkosti. Mierka v hornej časti obrázku je 100 000 svetelných rokov. ktorá obieha väčšiu galaxiu vďaka gravitačnej príťažlivosti. Referencie [1] http:/ / en.Satelitná galaxia 144 Satelitná galaxia Satelitná galaxia je galaxia. našej vlastnej galaxie. Galaxia má svoje ťažisko. ak je jedna porovnateľne väčšia ako druhá. hmloviny). pretože galaxie sú väčšinou tvorené prázdnym priestorom. a majú svoje ťažisko. ktoré nie sú navzájom prepojené. tak hovoríme o binárnom systéme.

Prázdnoty majú väčšinou priemer od 11 do 150 megaparsekov. Prázdnoty. ktoré sú gravitačne viazané a môžu vytvárať menšie skupinky trpaslíčích galaxií okolo obrích galaxií. # 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 Boötesova prázdnota (Veľká prázdnota) 21 Južná miestna superprázdnota Názov Vzdialenosť (h-1Mpc) Priemer (h-1Mpc) 134 207 216 241 129 236 248 201 96 246 160 227 246 167 241 222 216 119 119 216 88 96 72 86 92 72 100 76 112 144 92 106 94 68 98 74 94 102 108 78 143 116 . satelitných. väčšinou trpaslíčích eliptických alebo nepravidelných galaxií. Jednotlivé veľké prázdnoty. ktoré sa nachádzajú v hustom prostredí.Skupina galaxií 145 Skupina galaxií Skupina galaxií je fyzické zoskupenie obyčajne niekoľkých desiatok galaxií. Zoznam prázdnot Zoznam z roku 1994 obsahuje 27 super prázdnot do vzdialenosti 740 Mpc. pričom je druhá najväčšia v Miestnej skupine po Galaxii Androméda. Prázdnota (astronómia) Prázdnota je v astronómii prázdne miesto medzi vláknami galaxie. ktorá obsahuje veľmi málo alebo žiadne galaxie. definované absenciou superhviezdokôp. je to najväčšia štruktúra vo vesmíre. sa občas nazývajú superprázdnoty. sú menšie ako tie v redšom prostredí. Tieto dve galaxie majú okolo seba veľa menších. Naša Galaxia patrí do Miestnej skupiny galaxií.

bude oveľa väčšia ako ostatné prázdnoty. augusta 2007 observatóriom National Radio Astronomy Observatory. Prázdnoty Názov Rozmery Poloha Informácie Poznámky Prázdnota Eridanus Mikroskopická prázdnota Prázdnota Kozorožec Prázdnota Sochár Južná Prázdnota Eridanus Táto prázdnota je oddelená od prázdnoty Sochár skupinou galaxií. Táto prázdnota. Trhlina medzi galaxiami oddeľujúca prázdnotu Sochár a Mikroskopickú prázdnotu červeným posunom 1250km/s. Mapa Vesmír do vzdialenosti 500 miliónov ly. s priemerom 300 h-1Mpc a vo vzdialenosti 1800–3000 h-1 Mpc. ak je skutočná. . Táto prázdnota je oddelená od prázdnoty Eridanus skupinou galaxií Južná Prázdnota Eridanus je prepojená s prázdnotou Eridanus dierou. ktorá oddeľuje dve galaxie. zobrazenie vláken galaxie. Má približne 1/2 veľkosti Mikroskopickej prázdnoty.Prázdnota (astronómia) 146 22 23 246 219 96 72 104 74 80 70 24 Severná miestna superprázdnota 61 25 26 27 198 246 241 Nenachádzajú sa vo vyššie zobrazenej tabuľke: • Prázdnota Kozorožec • Prázdnota Eridanus alebo "Veľká prázdnota" objavená 24.

nl/ ~strous/ AA/ en/ boom/ bel.Prázdnota (astronómia) 147 Pozri aj • Kozmológia Externé odkazy • Vesmír .Prázdnoty [1] (po anglicky) • Animácie prázdnôt [2] (po anglicky) • Vizualizácia blízkych veľkých štruktúr [3] (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Void (astronomy) [4] na anglickej Wikipédii. astro. phsx. uu. edu/ Voids/ http:/ / adsabs. ku. . . 21F http:/ / en. harvard. . 67. org/ wiki/ En%3Avoid_%28astronomy%29?oldid=283548916 . edu/ full/ 1994ASPC. . wikipedia. Referencie [1] [2] [3] [4] http:/ / www. html http:/ / tatania.

eliptická galaxia M61 (NGC 4303) .eliptická galaxia M51 (NGC 5194) M58 . • • • • • • • • • • Abell 1835 IR1916 AM 0644-741 Androméda I Trpasličia galaxia Vodnár Trpasličia galaxia Veľký pes Trpasličia galaxia Kýl Centaurus A Galaxia Kružidlo Trpasličia galaxia Drak Dwingeloo 1 Galaxia Androméda • Dwingeloo 2 • Trpasličia galaxia Pec • • • • • • • • • • • • • • • • • • Hoagov objekt .špirálová galaxia M59 .148 Zoznam galaxii Zoznam galaxií Zoznamy galaxií [1] • • • • Galaxie Najbližšie galaxie Skupiny a kopy galaxií Kvazary Toto je zoznam galaxií.prstencová galaxia Šošovka Huchra HVC 127-41-330 IC 10 IC 1613 I Zwicky 18 Veľký Magellanov mrak Leo I LGS 3 M31 .eliptická galaxia M60 .špirálová Galaxia v Trojuholníku (NGC 598) M49 .špirálová Galaxia Androméda (NGC 224) M32 (NGC 221) M33 . ktoré majú alebo by mali mať vlastnú stránku vo Wikipédii.špirálová galaxia .

šošovková galaxia M87 (Virgo A) .špirálová galaxia M109 .šošovková galaxia M86 .epiltická galaxia M106 .špirálová galaxia M99 .špirálová galaxia M77 .špirálová galaxia M74 (NGC 628) .špirálová galaxia M100 (NGC 4321) M101 (Galaxia Veterník/NGC 5457) M102 (NGC 1275) M104 (Sombrérová galaxia) M105 .špirálová galaxia M66 .špirálová galaxia M108 .špirálová galaxia M89 .špirálová galaxia M98 .špirálová galaxia NGC 147 NGC 185 NGC 300 NGC 404 NGC 891 .špirálová galaxia M95 .špirálová galaxia NGC 3 NGC 55 .eliptická galaxia M88 .špirálová galaxia NGC 1275 NGC 1569 149 • NGC 1705 • NGC 2043 .šošovková galaxia M85 .špirálová galaxia M81 (Bodeho galaxia/NGC 3031) M82 (Galaxia Cigara/NGC 3034) M83 (Galaxia Južný veterník/NGC 5236) M84 .špirálová galaxia M110 (NGC 205) Maffei I Maffei II Galaxia (Mliečna cesta) NGC 1 .eliptická galaxia M90 .špirálová galaxia M94 .špirálová galaxia NGC 2 .špirálová galaxia M96 .Zoznam galaxií • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • M63 (Galaxia Slnečnica) M64 (Čiernooká galaxia/NGC 4826) M65 .špirálová galaxia M91 .

Zoznam galaxií • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • NGC 2403 . wikipedia.nepravidelná galaxia NGC 5866 NGC 6240 NGC 6822 (Barnardova galaxia) NGC 7331 NGC 7742 Trpasličia galaxia Pegas Trpasličia galaxia Fénix RXJ1242-11 Trpasličia galaxia Strelec Trpasličia galaxia Sochár Sextans A Trpasličia galaxia Sextant Malý Magellanov mrak ESO 269-57 . org/ wiki/ Template:Zoznamy .špirálová galaxia NGC 3628 .špirálová galaxia NGC 3109 NGC 3184 .špirálová galaxia Trpasličia galaxia Tukan VIRGOHI21 Trpasličia galaxia Malý voz Willman 1 Wolf-Lundmark-Melotte (WLM) 150 Referencie [1] http:/ / en.šošovková galaxia NGC 5195 .špirálová galaxia NGC 3982 NGC 4038 NGC 4039 NGC 4395 NGC 4555 NGC 4565 NGC 4881 NGC 5078 .

Poradie 1. 22. 17. 6. 19. 11. 4. 12. 9. 20. 26.Zoznam najbližších galaxií 151 Zoznam najbližších galaxií Zoznamy galaxií [1] • • • • Galaxie Najbližšie galaxie Skupiny a kopy galaxií Kvazary Toto je zoznam najbližších galaxií zoradených podľa vzdialenosti vzostupne. 18. Galaxia Trpasličia galaxia Veľký pes Trpasličia galaxia Strelec Veľký Magellanov mrak (LMC) Malý Magellanov mrak (SMC) Trpasličia galaxia Malý voz Trpasličia galaxia Drak Trpasličia galaxia Sochár Trpasličia galaxia Sextant Trpasličia galaxia Kýl Trpasličia galaxia Veľký voz Trpasličia galaxia Pec Trpasličia galaxia Lev II Trpasličia galaxia Lev I Trpasličia galaxia Fénix Barnardova galaxia (NGC 6822) NGC 185 NGC 147 Galaxia Androméda (M31) Galaxia M32 (NGC 221) Galaxia M110 (NGC 205) Androméda I Androméda II Androméda III LGS 3 IC 1613 Galaxia v Trojuholníku (M33) Trpasličia galaxia Vodnár Názov Vzdialenosť od Slnka 0 25 000 ly 81 000 ly 160 000 ly 190 000 ly 205 500 ly 248 000 ly 254 000 ly 257 500 ly 283 500 ly 330 000 ly 427 000 ly 701 000 ly 890 000 ly 1 271 000 ly 1 760 000 ly 2 021 000 ly 2 152 000 ly 2 363 000 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 477 500 ly 2 494 000 ly 2 592 000 ly 2 608 000 ly Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie v Trojuholníku Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Poznámka Naša galaxia Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie . 8. 24. 7. 5. 25. 15. 14. Vzdialenosti sú udávané vo svetelných rokoch. 3. 16. 28. 27. 2. 13. 21. Mnohé vzdialenosti sú len odhadované a niektoré sa môžu líšiť od skutočnosti až o 50 % alebo i viac. 10. teda aj poradie je len približné. 23.

ktoré úplne pohlcuje žiarenie všetkých vlnových dĺžok dopadajúce na jeho povrch. Absorpčný koeficient absolútne čierneho telesa je 1 pre všetky vlnové dĺžky. Trpasličia galaxia Tukan Wolf-Lundmark-Melotte (WLM) 3 064 500 ly Zoznam kvazarov Zoznamy galaxií [1] • • • • Galaxie Najbližšie galaxie Skupiny a kopy galaxií Kvazary Toto je zoznam známych kvazarov. ako do okolia odovzdáva.7 K. čím je teplota telesa vyššia. ktoré sa vyžiari z povrchu absolútne čierneho telesa za jednotku času a rozloženie intenzity žiarenia podľa vlnových dĺžok závisí len od jeho teploty. ktoré z dutiny uniká cez malý otvor má vlastnosti žiarenia absolútne čierneho telesa. zostáva v dutine a postupne je stenami dutiny pohltené. že množstvo vyžiarenej energie závisí od teploty a je tým väčšie. Experimentálne sa zistilo. • • • • • 3C48 3C212 3C273 QSO J1819+3845 Q0957+561 Absolútne čierne teleso Absolútne čierne teleso alebo čierne teleso alebo čierny žiarič je idealizované teleso.Zoznam najbližších galaxií 152 2 836 000 ly 29. 30. teda získava pohlcovaním energie od okolia rovnaké množstvo energie. Absolútne čierne teleso možno aproximovať dutým telesom s veľmi malým otvorom. zo všetkých možných telies tej istej teploty vysiela najväčšie množstvo žiarivej energie. reliktové žiarenie zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou 2. Žiarenie Slnka pomerne dobre zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou približne 5800 K. Absolútne čierne teleso je súčasne ideálny žiarič. pretože teleso pri konštantnej teplote je v termodynamickej rovnováhe so svojím okolím. Steny dutiny neustále vysielajú a pohlcujú žiarenie a žiarenie. Všetko žiarenie. Experimentálna aproximácia absolútne čierneho telesa Schopnosť telesa vysielať elektromagnetické žiarenie úzko súvisí s jeho schopnosťou pohlcovať žiarenie. Celkové množstvo energie. Vysielané žiarenie obsahuje elektromagnetické vlny rôznej vlnovej dĺžky a S rastúcou teplotou telesa sa vrchol intenzity žiarenia posúva ku kratším vlnovým dĺžkam . ktoré vniká do dutiny.

. ale nemusí to byť pravdivé. Vyslovil hypotézu. pričom . podľa ktorej si harmonický oscilátor môže vymieňať energiu s okolím iba nespojite po istých kvantách hodnoty kde je frekvencia oscilátora a je Planckova konštanta. definovanej ako množstvo energie pripadajúcej na jednotkový interval vlnovej dĺžky. Pri znižovaní λ k hodnotám ultrafialovej časti spektra. že príčinou zlyhania teórie bude niečo. 153 Wienov posuvný zákon Maximum I(λ) je pri istej hodnote λ(max). Kvantový zákon žiarenia absolútne čierneho telesa Nemecký fyzik Max Planck sa zaoberal problémom žiarenia absolútne čierneho telesa a uvažoval. Množstvo vysielanej energie sa hodnotí pomocou spektrálnej hustoty žiarenia I(λ). b=2. čo bolo v príkrom rozpore s experimentom. ktorej hodnota je Na základe predstavy. odvodil zákon žiarenia absolútne čierneho telesa Ten istý zákon pre frekvenciu kde • • • • • je množstvo energie na jednotku plochy za jednotku času vyžiarenej v jednotkovom priestorovom uhle vo frekvenčnom intervale a je teplota absolútne čierneho telesa je Planckova konštanta je rýchlosť svetla je Boltzmannova konštanta Na základe tohoto zákona Albert Einstein odvodil teóriu fotoelektrického javu. storočia Rayleigh a Jeans odvodili zákon žiarenia absolútne čierneho telesa v tvare: Tento vzťah sa nazýva Rayleighov-Jeansov zákon. že teleso sa skladá z veľkého množstva takýchto oscilátorov. Pre malé a veľké hodnoty vlnovej dĺžky klesá k nule. že relatívne množstvo energie žiarenia s istou vlnovou dĺžkou sa tiež mení. by I smerovalo k nekonečnu.897 768 5(51) × 10–3 m K Tento empirický vzťah sa nazýva Wienov posuvný zákon. čo sa pokladá za samozrejmé. Zákon žiarenia absolútne čierneho telesa podľa klasickej fyziky Zo zákonov klasickej fyziky koncom 19.Absolútne čierne teleso experimentálne sa zistilo. Tento nesúlad klasickej teórie s experimentom sa vo fyzikálnej literatúre nazýval ultrafialová katastrofa.

Ak biely trpaslík túto hmotnosť prekročí. tak váha horných vrstiev prekoná tlak degenerovaného plynu a dôjde k jeho zrúteniu do neutrónovej hviezdy. kým čierna diera je v ňom na konci gravitačného kolapsu. teda 1. Je rovná 2. že sa nachádza pod svojím gravitačným polomerom na začiatku explozívneho procesu. Túto konštantu odvodil Subrahmanyan Chandrasekhar v roku 1930. a zrazu sa stalo viditeľným pre pozorovateľa v okolitom priestore. začne v ňom prebiehať gravitačný kolaps a teleso sa opäť dostane pod gravitačný polomer. Z hľadiska pozorovaní účinky bielej diery nemožno odlíšiť od účinkov čiernej diery. ale explozívnym procesom rozširovania s dostatočnou energiou (procesom opačným ako gravitačný kolaps) dostalo sa nad gravitačný polomer. Chandrasekharova medza Chandrasekharova medza je maximálna hmotnosť bieleho trpaslíka (jedno z konečných štádií života hviezdy). Biela diera a sivá diera majú teoretický význam v kozmológii pri vysvetľovaní niektorých dôsledkov veľkého tresku. Takéto teleso (sivú dieru) vzdialený pozorovateľ nemôže vidieť. . pri ktorej ešte zostáva stabilný.9 × 1030 kg.44 hmotnosti Slnka. Ak energia explozívneho procesu nie je dostatočná a prevládne nad ňou gravitačná sila telesa. Existencia žiadnej bielej diery zatiaľ nebola potvrdená. len čo sa teleso dostane nad horizont udalostí.Biela diera 154 Biela diera Biela diera je hypotetické kozmické teleso. Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. ktoré bolo pôvodne pod svojím gravitačným polomerom (pod horizontom udalostí). Biela diera sa odlišuje od čiernej diery tým.

žatva). Staroveká astronómia Astronómia v staroveku sa zameriavala prevažne na zistenie presnej polohy nebeských objektov a na zavedenie vhodného kalendára najmä pre hospodárske úkony (siatie. 365-dňový rok a 24-hodinový deň ostali po starovekých Egypťanoch až dodnes. ich polohu (aj polohu Mesiaca) vzhľadom ku hviezdam. Babylončania zaviedli aj zvieratníkový systém 12 súhvezdí. Egypťania spočiatku používali lunárny kalendár. z ich blízkeho ale aj vzdialenejšieho okolia. Níl sa rozvodňoval. Babylonský nový rok nezačínal v zime. cez ktoré prechádza Slnko a pomenovali niekoľko hviezd. Historikom astronómie pomáha aj astroarcheológia zaoberajúca sa datovaním. ale na deň jarnej alebo jesennej rovnodennosti. V astronómii tohto národa hralo veľkú úlohu náboženstvo. Neskôr prešiel viacerými úpravami. Ich poznatky prevzali všetky národy. Škorpión). Väčšina babylonských astronomických textov bola napísaná v rokoch 650-50 pred Kr. Najdôležitejšiu úlohu hrala hviezda Sírius. Zapisovali do nich východy a západy Slnka a Mesiaca. ktorí zostavili kalendár. Na pozorovanie ľuďom slúžili vztýčené kamene alebo kamenné kruhy známe ako Henge. planét a Mesiaca po oblohe. ich mená sa používajú dodnes. Astronómia patrí medzi najstaršie vedné odbory v histórii ľudstva. Egypťania poznali málo súhvezdí. Sumerská astronómia Praveké observatórium Stonehenge neďaleko O astronomických poznatkoch Sumerov je pomerne málo správ. Od Sumerov prevzali mytologické predstavy bohov putujúcich po nebi aj ostatné národy.Dejiny astronómie 155 Dejiny astronómie Dejiny astronómie sú opisom vývoja astronómie od jej počiatkov až do dnešných čias. Babylončania prevzali kalendár od Sumerov. Mnohí astronómovia boli totiž aj astrológmi. keď vychádzala nad obzor. tisícročia pred Kr. Vieme Salisbury vo Veľkej Británii že pred viac ako 5000 rokmi pomenovali už niektoré súhvezdia zvieratníka (napr. záznamy o počasí a rôzne významné udalosti. Boli pravdepodobne prvými. ale neskôr prešli k solárnemu. ktoré sa zaujímali o prírodné vedy. Všimli si. jej počiatky treba hľadať už v starovekom Sumere na Blízkom východe. východy a západy Síria. Babylonská astronómia Babylončania boli skvelými astronómami. Staroegyptská astronómia Staroegyptská civilizácia uzrela svetlo sveta na sklonku 4. slnko) považovali za bohov. dátumy slnovratov a rovnodenností. Začínalo obdobie záplav a staroegyptský nový rok. a skatalogizovali najjasnejšie hviezdy. Oblohu mali rozdelenú na severnú a južnú časť. Niektoré významné nebeské objekty (napr. Boli vryté do hlinených tabuliek a nazývajú sa astronomické diáre. ktorých mená sa zachovali dodnes. analýzou a kritikou archeologických nálezov týkajúcich sa astronómie. významné body v obehoch planét. že sa cez ne premieta pohyb Slnka. Vždy. . Spolu s astronómiou mala veľký význam aj astrológia.

kométach. pozostáva zo 14 stavieb. mučenia a obetovania sa.Dejiny astronómie 156 Čínska astronómia Prvé záznamy o astronomických pozorovaniach v Číne pochádzajú už zo 4. hviezdy a planéty. škrupina je prazemou. Mayovia verili. Mayovia verili. Každú neobvyklú udalosť mali povinne hlásiť cisárovi (zatmenie Slnka. že niektoré zo spoločných znakov. Nad vzájomným ovplyvňovaním oboch kultúr sa vznáša mnoho otáznikov. Mesiac. Indická astronómia Niektoré tradície indickej kultúry v Indii naznačujú. že pohyb Slnka a Mesiaca po oblohe riadia dobrí bohovia a aj počas tmavej noci ich vedú podsvetím. Tak dokázali predpovedať napr. je jej zaradenie vo väčšom rámci ťažké. snažiaci sa zastaviť ich postup. dráhy planét prebiehali medzi slnkom a polárnou hviezdou. Bola to cena za pokračujúce pretrvávanie vesmíru. Jantar Mantar v Jaipure (na obrázku). že nebeské telesá potrebujú ľudskú pomoc. že svojimi rituálmi ovplyvňujú beh vesmíru. Mayská astronómia Astronómia mayskej civilizácie bola spolu s matematikou na vysokej úrovni. storočí v Dillí a Jaipure. tisícročia pred Kr. i. Slnko (ktoré starovekí Indovia považovali za žiariacu hviezdu). aby sa v určitý deň dali pozorovať východy a západy nebeských telies. Pozorovali zložený pohyb Slnka po oblohe. vznika detailná Kozmológia s božskými prírodnými silami: nebo. Vypracovali niekoľko kozmologických teorií. Polohu telies a všetky iné informácie si zaznamenávali do kroník a kódexov. Oblohu mali rozdelenú na 28 nerovnakých častí (siou) a vytvorili 290 súhvezdí. V ich záznamoch nájdeme zmienky o supernovách. pretože pól považovali za sídlo samotného nebeského cisára. meteorických rojoch. Mesiaca alebo objavenie kométy). Mayovia zostavili viacero paralelných kalendárov: občiansky (haab). najmä Venušu. Vo všeobecnosti je védska astronomia však veľmi podobná babylonskej. Z týchto dôvodov si mysleli. tzv. Je charakteristický tým. V oboch sa dajú nájsť veľmi podobné veci. .solárny. v ktorých sa pozorovalo a merali sa astronomické fenomény.4 hodinami). Ich kalendár bol najzložitejší. Obradné budovy stavali tak. keď žil astronóm Arjabháta. ktorí sa obetovali. Pretože védska astronómia je zašifrovaná vo veršoch. no zároveň je možné. U Číňanov hrala veľkú úlohu polárna hviezda. Obetovanie a smrť počas rituálov bola veľkým privilégiom a zabezpečovala nesmrteľnosť pre všetkých. Známych je tiež 5 observatórií. ktorú im môžu poskytnúť ľudia počas slávnostných rituálov formou utrpenia. Najväčšie z nich. že Zem je guľatá. Na riešenie astronomických problémov používali narozdiel od Grékov viac algebru než geometriu.6 až 14. Od roku 1000 pred Kr. ktoré nechal založiť Jai Singh II. ako delenie zverokruhu do 360 stupňov s 12 znameniami odvodili aj priamo z prírody. dlhý počet a. hviezdnou oblohou a vzdušným obalom medzi nimi. posvätný (tzolkin). Jupiter spolu so svojimi mesiačikmi a Mesiac. Používali lunisolárny kalendár. Deň mal v každom ročnom období rôzne dĺžky (muhurtas s 9. Čínski astronómovia zároveň aj astrológovia pracovali na cisárskom dvore. oheň a osem nebeských smerov. z ktorých boli najvplyvnejšie Chun-tchien. ale aj o precesii a slnečných škvrnách. mesiace sa však rátajú rovnako ako dnes. kde sú zlí bohovia. Podobne sa rok zaokrúhľuje na 360 dní. že je cyklický a riadi sa pohybom Zeme okolo Slnka . no súčasne aj najpresnejší. že astronomické pozorovania sa vykonávali už okolo roku 4500 pred Kr. Sväté vajce je pôvodom sveta. ktorému sa pripisuje koncept číslice nula. zatmenia Slnka. Kchaj-tchien a Süan Jie. Pozoruhodná podoba s kresťanstvom. zem. Vedeli tiež. v 18. Observatórium Jantar Mantar v Jaipure Druhý rozmach zažila indická astronómia okolo roku 500.

ale aj všetky fyzikálne procesy. vyplývajúci z Lorentzových transformácií. vzhľadom na ktorú sú udalosti v stave pokoja. Podľa teórie relativity je dilatácia času vlastnosťou samého času. kt. Z toho sa niekedy robí pochybný záver. ktorá sa vzhľadom na pozorovateľa v pokoji pohybuje určitou konštantnou rýchlosťou. bude určený výrazom kde c je rýchlosť svetla. preto sa so vzrastajúcou rýchlosťou nespomaľujú len pohybujúce sa hodiny. . Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. sa vzhľadom na pozorovateľa pohybuje rovnomerne rýchlosťou v (súradnicový čas).Dejiny astronómie 157 Stredoveká astronómia Astronómia v stredoveku bola šieste zo siedmych slobodných umení. že čas plynie relatívne pomalšie v sústave. Pozri aj • Chronologický prehľad dejín astronómie • Dejiny výskumu slnečnej sústavy Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy Dilatácia času Dilatácia času alebo spomaľovanie času je experimentálne overený poznatok špeciálnej teórie relativity. že napríklad kozmonauti v kozmickej lodi pohybujúcej sa rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla budú starnúť pomalšie a po návrate na Zem budú mladší ako ich vrstovníci (paradox dvojčiat). Časový interval medzi dvoma udalosťami je preto najmenší v tej súradnicovej sústave. spočívajúci v tom. Ak sa časový interval Δt medzi dvoma udalosťami meria hodinami v súradnicovej sústave pevne spojenej s pozorovateľom (vlastný čas). časový interval Δt medzi tými istými udalosťami meraný hodinami v inerciálnej sústave.

tzn. ale nie je ani vlnou. od rádiových vĺn po gama žiarenie. žiarenie sa prejavuje ako vlnenie. Životnosť fotónu je nekonečná. Môžu vznikať a zanikať pri interakciách. . svetlo) je vo fyzike elementárna častica.Fermión 158 Fermión Fermióny sú trieda elementárnych častíc s poločíselným spinom pomenovaná podľa talianskeho fyzika Enrica Fermiho. ktorý vysvetlil experimentálne pozorovania. Avšak častice zložené z párneho počtu fermiónov sa chovajú ako bozóny (napr. energia a hybnosť. aj vlnové vlastnosti. Vo vákuu sa všetky fotóny pohybujú rýchlosťou svetla c. aj fotón sa riadi kvantovou mechanikou. ktoré sprostredkúvajú sily ako fotón či gluón). Fotón je teda stabilná častica. Častice zložené z nepárneho počtu fermiónov sa chovajú tiež ako fermióny (napr. Moderná koncepcia fotónu bola rozvinutá Albertom Einsteinom.elektrón. v opačnom prípade prevažujú vlnové vlastnosti elektromagnetického žiarenia. ani časticou. Má aj časticové. frekvencia. je kvantované na fotóny. tauón. mezóny skladajúce sa z dvoch kvarkov). protón a neutrón. Príklady fermiónov • • • • Leptóny . Časticové vlastnosti elektromagnetického žiarenia sa prejavujú predovšetkým pri vysokých frekvenciách (teda pri vysokých energiách fotónu). platí pre nich Pauliho vylučovací princíp a Fermiho-Diracovo rozdelenie (štatistika). Fotón má spin 1 a jeho elektrický náboj je nulový. Fermióny majú antisymetrickú vlnovú funkciu. neutríno Kvarky Protón Neutrón Fotón Fotón (z gréckeho: φως (fos). Fotón je jedným z kalibračných bozónov. ktorá je rovná 299 792 458 metrov za sekundu. Vlastnosti Všetko elektromagnetické vlnenie. Ako všetky elementárne častice. Má nulovú hmotnosť v pokoji a šíri sa rýchlosťou svetla. ktoré sú zložene z troch kvarkov a majú celkový spin 1/2). mión. ktoré popisuje vlnová dĺžka. kvantum elektromagnetického poľa a základná "jednotka" svetla a všetkých ostatných foriem elektromagnetického žiarenia. v zmysle nekonečného polčasu rozpadu. Všetky elementárne častice sú buď fermióny (kvarky a leptóny vrátane elektrónu) alebo bozóny (častice. Fotóny sa pôvodne nazývali „kvantá energie“. ktoré sa nezhodovali s klasickým vlnovým modelom svetla.

kde je Planckova konštanta. je možné fotónu priradiť tiež Na základe relativistického vzťahu ekvivalencie energie a hmotnosti. či pri anihilácii častíc. ktorá je nulová. môžeme určiť jeho relativistickú hmotnosť z predchádzajúceho vzťahu. je rýchlosť svetla vo vákuu a je vlnová dĺžka. Dôsledkom jeho neustáleho pohybu je však nenulová energia. že pokojová hmotnosť fotónu je nulová. že vyjadriť nasledujúcim spôsobom: Napriek tomu. že na fotón pôsobi gravitácia podľa všeobecnej teórie relativity a on sám gravitačne pôsobi na okolie.Fotón 159 Energia. Pokiaľ uvážime. ktorá sa prejavuje zotrvačnými a gravitačnými vlastnosťami. . pričom sa vždy (v súlade s postulátom špeciálnej teórie relativity) pohybuje rýchlosťou svetla. . Táto energia (a teda aj hmotnosť) spôsobuje. tzn. Má preto nulovú pokojovú hmotnosť. ale o pohybovú hmotnosť). že . určitú hmotnosť (nejde však o pokojovú hmotnosť. napríklad vyžarovaním pri prechode elektrónu medzi orbitálnymi hladinami. . Hybnosť fotónu Pomocou relativistického vzťahu pre energiu pohybujúcej sa častice pokojová hmotnosť fotónu je nulová. platí: Vznik Fotóny vznikajú mnohými spôsobmi. pozorovanie ohybu žiarenia okolo kozmických telies). ktorá je definovaná vzťahom: . Špeciálne prístroje ako maser a laser môžu vytvoriť koherentný zväzok žiarenia. Tieto javy boli potvrdené pozorovaním (napr. je frekvencia. je možné hybnosť fotónu a zo skutočnosti. tzn. hmotnosť Fotón existuje iba v pohybe.

Hubblova schéma 160 Hubblova schéma Hubblova schéma alebo Hubblova klasifikácia galaxií rozdeľuje galaxie podľa ich tvaru. Každý z typov je ďalej rozdelený na ďalšie podtypy podľa tvarov. Špirálové galaxie sa označujú písmenom S za ktorým nasleduje písmeno a. b alebo c. . • Sc – málo výrazné jadro s ramenami ďaleko odvinutými. Ide iba o grafické vyjadrenie tejto klasifikácie a nie o vývojové štádiá galaxií. Graficky je táto klasifikácia znázornená ako Hubblova ladička. ktoré vychádzajú z galaktického jadra. Zaviedol ju v roku 1925 americký astronóm Edwin Hubble. Číslo je určené z veľkej (a) a malej osi (b) elipsy zo vzťahu 10(a-b)/a. Typickým predstaviteľom špirálovej galaxie je napríklad voľným okom viditeľná Galaxia Androméda alebo Galaxia Veterník. Typy galaxií Eliptické galaxie Sú to galaxie v tvare elipsoidu (sféroidu). Medzi eliptické galaxie patrí napríklad Messier 32 v súhvezdí Androméda alebo galaxia Virgo A v súhvezdí Panna. Tieto písmená určujú veľkosť jadra a rozvinutie ramien galaxie: • Sa – mohutné jadro s tesne navinutými ramenami. E7 galaxia s najväčším sploštením (galaxie s väčšou elipticitou neboli objavené). Ich priemet na oblohu je elipsa alebo kruh. Hubblova ladička .grafické znázornenie Hubblovej schémy Špirálová galaxia Pre tento druh galaxií sú typické výrazné špirálové ramená. EO je galaxia kruhového tvaru. ako predpokladal Hubble. Označujú sa písmenom E ku ktorému je pripojené číslo 0–7 vyjadrujúce elipticitu galaxie (sploštenosť elipsy). • Sb – menšie jadro s ramenami viac otvorenými.

ale vybiehajú z koncov galaktickej priečky. Označujú sa SO. ale oveľa menšie ako špirálové galaxie. Označujú sa písmenami SB a podľa otvorenia ramien sa (podobne ako špirálové galaxie) delia na tri podskupiny: • SBa – tesne navinuté ramená. • SBb – viac otvorené ramená. ktorému však chýba špirálová štruktúra.Hubblova schéma 161 Špirálové galaxie s priečkou Majú tvar podobný špirálovým galaxiám. • Irr II – narušené galaxie – napríklad interagujúce galaxie. Šošovkovité galaxie Podľa Hubblovej schémy tvoria prechodový typ medzi eliptickou a špirálovou galaxiou (nie sú ale vývojovým prechodom týchto typov). Označujú sa písmenami Irr a delia sa na dve skupiny: • Irr I – nepravidelné galaxie. ale špirálové ramená pri nich nevychádzajú z galaktického jadra. Majú síce tiež jadro. Tieto galaxie sa podobajú špirálovým galaxiám s výrazným jadrom a diskom. Špirálová galaxia s priečkou je napríklad galaxia M91 v súhvezdí Vlasy Bereniky. Nepravidelná galaxia je napríklad Galaxia Cigara v súhvezdí Veľká medvedica. • SBc – ramená ďaleko odvinuté. Pozri aj • • • • Galaxia Eliptická galaxia Špirálová galaxia Edwin Hubble . K predstaviteľom galaxií v tieto kategórii patrí galaxia M86 v súhvezdí Panna Nepravidelné galaxie Nepravidelným galaxiám chýba výrazná štruktúra. Ich disk má nepravidelnú štruktúru aj keď v ňom môže byť nezreteľná priečka.

Hviezda

162

Hviezda
O iných významoch výrazu Hviezda pozri Hviezda (rozlišovacia stránka).

Hviezda (nesprávne tiež stálica) je plynné (plazmové), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj žiarenia, ktoré drží pokope jeho vlastná gravitácia a ktoré má hmotnosť 0,02 až 100 hmotností Slnka. Vo hviezdach je sústredená väčšina pozorovateľnej hmoty vesmíru. Pod pojmom hviezda sa v starom chápaní myslel takmer každý objekt na nočnej oblohe ako planéta, kométa atď okrem Mesiaca. V užšom astronomickom význame sú hviezdy plynové guľovité objekty, ktoré majú vlastný zdroj žiarenia. V minulosti patrili k hviezdam len objekty, ktoré sa na nočnej oblohe zdanlivo nepohybujú (preto stálice) na rozdiel od bludíc (planét). Dôsledkom tejto zdanlivej nehybnosti utvárajú veľmi výrazné konfigurácie hviezd na oblohe, ktoré poznáme ako súhvezdia. V skutočnosti sa vo vesmíre pohybujú hviezdy obrovskou rýchlosťou až niekoľko sto kilometrov za sekundu, ale vzhľadom na ich obrovskú vzdialenosť sa voľným okom pozorovateľné zmeny v polohách hviezd prejavia až za storočia až tisícročia.

Hviezdy v otvorenej hviezdokope M41

Hviezdy patria medzi najpočetnejšie a najľahšie pozorovateľné vesmírne objekty aj bez optických prístrojov. Väčšinu ostatných telies vo vesmíre vidíme len preto, lebo odrážajú svetlo hviezd (napr. planéty), alebo sú budené k svojmu žiareniu žiarením hviezd (napr. emisné hmloviny). Hviezdy môžu byť centrami planetárnych sústav.

Vzdialenosti
Najbližšou hviezdou k Zemi je Slnko, vzdialené približne 149 597 871 km. Keďže vzdialenosti ostatných hviezd od Zeme sú obrovské, nemá zmysel vyjadrovať ich v kilometroch. Často sa vzdialenosti uvádzajú v jednotkách času, za ktorý priletí svetlo z hviezd na Zem. V tomto ohľade je Slnko od Zeme vzdialené asi 8,5 svetelných minút. Druhou je Proxima Centauri, vzdialená 4,3 svetelných rokov. Ďalšou používanou jednotkou na určenie vzdialenosti hviezd je tzv. parsek, ktorý má hodnotu asi 3,26 svetelného roka. Vzdialenosť jednotlivých hviezd od seba vo vesmíre je rôzna. Môže byť od niekoľkých svetelných hodín až po milióny svetelných rokov.

Hviezda

163

Chemické zloženie
Do objavu spektroskopie v 19. storočí sa nevedelo, z čoho sa hviezdy skladajú. Gustavovi Robertovi Kirchhoffovi sa v druhej polovici 19. storočia podarilo dokázať, že istá tmavá čiara v slnečnom spektre je spôsobená rozžeraveným sodíkom. Bola to prvá indícia objavu, že hviezdy sa skladajú z rovnakých chemických prvkov, ako telesá na Zemi. Nakoľko však zároveň všetko napovedalo tomu, že hviezdy sú veľmi horúce, tieto prvky sa vyskytujú väčšinou voľne a teda nie sú viazané v početných chemických zlúčeninách ako to poznáme na Zemi. Len najchladnejšie hviezdy majú na svojom povrchu niektoré jednoduché chemické zlúčeniny, napríklad TiO, CH a CN (na Slnku napr. OH, MgH, SiH). V dôsledku vysokej teploty je veľa atómov tiež ionizovaných. Zmes elektricky voľných nabitých častíc (iónov) a neutrálnych častíc sa nazýva plazma.

V jadrách hviezd, kde je teplota najvyššia a dosahuje minimálne 7 miliónov stupňov, je existencia akejkoľvek chemickej zlúčeniny nemožná. Hmota hviezd v týchto častiach je v stave atómových jadier a voľných leptónov. Niektoré záverečné štádiá hviezd nie sú zložené z plazmy, ale z tzv. degenerovaného plynu. Najzastúpenejší chemický prvok vo všetkých plazmových hviezdach je vodík. Po ňom nasleduje hélium. Ostatné prvky tvoria oproti vodíku a héliu len nepatrnú prímes, ktorej množstvo nie je pri všetkých hviezdach rovnaké. Závisí od veku hviezdy a od toho, koľkú generáciu hviezd od vzniku vesmíru hviezda predstavuje. Staršie hviezdy majú menšie zastúpenie ťažších chemických prvkov ako mladšie. Chemické zloženie hviezd sa časom mení v dôsledku termonukleárnych reakcií.

Slnko, naša najbližšia hviezda a zároveň z pohľadu Zeme najjasnejšia hviezda oblohy je logicky najlepšie preskúmanou hviezdou

Vlastnosti
Hviezdy majú rôzne fyzikálne vlastnosti, ktoré sa v určitých hraniciach líšia. Vlastnosti hviezd sú hmotnosť, svietivosť, polomer, teplota, spektrálny typ, hustota, premennosť.

Hmotnosť
Najvýznamnejšou charakteristikou hviezd je ich hmotnosť, ktorá určuje ich štruktúru a vývoj. Stredná hmotnosť hviezd je polovica hmotnosti Slnka. Prepdokladá sa, že v mladšom vesmíre vznikali hmotnejšie hviezdy, než pozorujeme dnes. Súčasné hmotnosti pozorovaných hviezd sa riadia tzv. Salpeterovym zákonom pomenovanom po astronómovi Edwinovi Salpeterovi, ktorý ho sformuloval. Zákon hovorí, že hviezdy s nízkou hmotnosťou sú oveľa početnejšie než hviezdy s vysokou hmotnosťou. Hviezdy s nízkou hmotnosťou sa totiž v súčasných podmienkach v galaxiách ľahšie formujú a ich život je oproti hmotnejším hviezdam tiež dlhší, pretože termojadrové reakcie v nich prebiehajú menej intenzívne a ich jadrové palivo teda dlhšie vydrží.

Hviezda

164

Určiť hmotnosť hviezdy pokiaľ tá nie je zložkou hviezdnej sústavy, je náročné. Jedna z metód je analýza jej spektra, ďalšia meranie svietivosti, ktorá je priamo závislá od hmotnosti hviezdy. V prípade dvojhviezdy astronómovia určia jej hmotnosť pozorovaním vzájomného obehu zložiek pomocou Keplerovych a Newtonovych zákonov. Hraničná hmotnosť Množstvo hmoty tvoriacej hviezdy je fyzikálnymi zákonmi obmedzené. Najmenšie hviezdy majú asi 8 % hmotnosti Slnka. Hviezdy s menšou hmotnosťou ako tento limit nemôžu existovať, Betelgeuze, jedna z najväčších známych hviezd pretože teplota a tlak v ich jadre by boli príliš nízke na zapálenie termojadrových reakcií. Na hornom hmotnostnom limite sa však teoretici nevedia zjednotiť. Väčšina odhadov sa pohybuje okolo 100-120 hmotností Slnka, pretože sa predpokladá, že väčšiu hviezdu by silný tlak žiarenia v jej vnútri roztrhal skôr, ako by dosiahla hlavnú postupnosť. Tomuto zodpovedajú aj pozorovania - pokiaľ sa niekedy pozorovala "hviezda" s väčšou hmotnosťou, podrobnejší rozbor ukázal, že ide minimálne o dvojhviezdu alebo hviezdokopu. Iné odhady horného limitu hovoria o 130-170 hmotnostiach Slnka. Niektorí stelárnici však nevylučujú ani hviezdu, ktorá by mohla byť 1000-krát hmotnejšia než Slnko. Najhmotnejšie hviezdy sú nadobri spektrálnych typov O2 a O3. Príkladom extrémne hmotnej hviezdy je hviezda éta Carinae.

Hustota
Priemerná hustota hmoty v hviezdach sa pohybuje od 1 / 10 000 000 (červení nadobri) až do 1 000 000 gramov (jednej tony) na cm3; (bieli trpaslíci). Objekty ako neutrónové hviezdy sú ešte podstatne hmotnejšie. Ich hustota hmoty dosahuje až 100 miliónov ton na cm³. Teplota a hustota plynov smerom do vnútra hviezdy rýchlo narastá. Povrchové teploty hviezd kolíšu rádovo od tisíc stupňov až po milión stupňov (neutrónové hviezdy). V jadrách hviezd pri obrovskom tlaku a teplote prebiehajú termonukleárne reakcie, ktoré sú zdrojom žiarenia hviezd. Aj rýchlosť rotácie a intenzity magnetického poľa hviezd je rôzna.

Veľkosť
Veľkosť hviezd kolíše v rozhraní od veľkosti desiatok kilometrov (neutrónové hviezdy) až do veľkosti tisícnásobkov priemeru Slnka (nadobri - napríklad Polárka). Polomery hviezd môžu byť 3000-krát väčšie než je polomer Slnka, na druhej strane najmenšia hviezda by sa zmestila do Liptovskej Mary. Vo všeobecnosti platí, že so vzrastajúcim priemerom hviezdy klesá jej hustota.

Jasnosť
Hviezdy na oblohe majú rôznu jasnosť, ktorá závisí jednak od žiarivosti hviezdy a jednak od jej vzdialenosti. Rôzna vzdialenosť hviezd od nás spôsobuje, že niektoré hviezdy sú pri pozorovaní zo Zeme jasnejšie (Vega, Sírius...) ako iné hviezdy, ktoré sú oveľa žiarivejšie, ale nachádzajú sa vo väčšej vzdialenosti (Rigel, Antares...). Jasnosť hviezd na oblohe určujeme tzv. vizuálnymi magnitúdami. Čím má vizuálna magnitúda menšie číslo, tým je hviezda jasnejšia. Najjasnejšia hviezda Sírius má magnitúdu -1,43, Vega 0,03, Polárka 2,13 a Slnko -26,7. Najslabšie hviezdy, ktoré vidíme ešte voľným okom, majú magnitúdu 6 a najslabšie hviezdy zachytené ďalekohľadmi na fotografických doskách majú magnitúdu až do 30. Hranica najslabších pozorovateľných hviezd sa so zdokonaľovaním pozorovacej techniky neustále posúva k vyšším magnitúdam.

Hviezda

165

Premennosť
Nijaká hviezda nežiari od svojho vzniku až po zánik konštantne. Tie hviezdy, ktoré však menia svoju jasnosť rýchlo (rádovo počas hodín až desaťročí) alebo o výrazné hodnoty sa označujú ako premenné. Príčina premennosti je u rôznych hviezd rôzna. Je to spôsobené buď tým, že ich zakrýva temnejší objekt (zákrytové hviezdy) alebo má premenlivosť fyzikálne príčiny od samotnej hviezdy, napr. pulzujúce hviezdy menia svoj priemer v určitom rozpätí a časovom úseku. Expandujúce hviezdy menia svoj priemer náhle obrovskými výbuchmi (supernovy pri výbuchoch zvýšia svoju jasnosť až 100-miliónkrát). Väčšina zmien jasností však nebýva taká dramatická, mnohé zmeny sú voľným okom nezachytiteľné. Hviezdy majú väčšie sklony k fyzikálnym zmenám jasnosti na začiatku (hviezdy typu T-Tauri) a na konci (Cefeidy, Miridy, supernovy...) svojho vývoja.

Mira Ceti, premenná hviezda v súhvezdí Veľryby s dlhým chvostom materiálu, ktorý uvoľnuje

Vnútorná stavba hviezdy
Hviezdy hlavnej postupnosti majú vo svojom vnútri veľmi podobnú stavbu. Rozdiely sú len v teplotách, od ktorých závisí aj to, aký typ jadrovej reakcie v hviezde prebieha. Vrstvy hviezdy smerom z vnútra von sú: • Jadro - najhorúcejšia a najhustejšia časť hviezdy. Jadrá sú zdroje energie hviezd, ktorá sa rôznymi spôsobmi prenáša na povrch hviezd a stadiaľ do okolitého prostredia. • Vrstva žiarivej rovnováhy - veľmi hrubá vrstva plazmy, ktorá obklopuje jadro. Fotóny elektromagnetického žiarenia, ktoré vznikli v jadre, prechádzajú touto vrstvou veľmi pomaly a ich vlnová dĺžka klesá. Kvôli veľkej hustote prostredia je fotón neustále pohlcovaný a vyžarovaný okolitou hmotou.

Porovnanie vnútornej stavby u hviezdy slnečného typu (vľavo) v červeným obrom (vpravo)

• konvektívna zóna - ešte chladnejšia vrstva hviezdy, v ktorej sa energia prenáša prúdením. Vrcholky zostupných a vzostupných prúdov môžeme vidieť na povrchu hviezdy ako útvary zvané granuly. • fotosféra - viditeľný (nie však pevný) povrch hviezdy. Je to najchladnejšia časť hviezdy, pri veľmi chladných hviezdach alebo v oblasti hviezdnych škvŕn (slnečných škvŕn) sa tam dokonca udržia chemické zlúčeniny. • Chromosféra - spodná časť atmosféry hviezdy. Teplota v chromosfére opäť začína stúpať. • koróna - najvrchnejšia, najhorúcejšia a najmenej hustá vonkajšia atmosféra hviezdy, ktorá sa postupne rozplýva do medzihviezdneho priestoru.

Hviezda

166

Vznik energie
Na to aby sa teleso dalo charakterizovať ako hviezda, musia v jeho vnútri prebiehať termojadrové reakcie alebo muselo fázou termojadrových reakcií prejsť v minulosti. Termojadrová reakcia je reakcia, pri ktorej sa jadrá atómov ľahkých chemických prvok zlúčia za vzniku ťažšieho prvku. Keďže jadrá atómov sú kladne nabité a navzájom sa silne odpudzujú, na spustenie temrojadrovej reakcie je potrebná veľmi vysoká teplota a tlak, ktoré tieto odpudivé sily prekonajú. U veľkej väčšiny hviezd (tzv. hlavnej postupnosti) vstupujú do reakcie jadrá najľahšieho známeho chemického prvku vodíka a výsledným produktom je hélium. Premena ľahkého vodíka na hélium môže prebiehať dvoma odlišnými spôsobmi a to protón-protónovým cyklom, alebo uhlíkovo-dusíkovo-kyslíkovým cyklom (nazývaným aj CNO cyklus podľa chemických značiek prvkov, ktoré sa ho účastnia). Na to, ktorý z týchto cyklov v jadre hviezdy prevláda má vplyv hlavne teplota v jadre. Do 16 miliónov stupňov je dominantný protón-protónový cyklus, nad touto hranicou prevláda CNO cyklus. Pre fungovanie CNO cyklu je nevyhnutná tiež prítomnosť týchto troch prvkov v jadre hviezdy. Pri obidvoch cykloch sa zhruba 1/140 hmoty premení na čistú energiu v súlade s Einsteinovou rovnicou E = mc².

Schéma protón-protónového cyklu

Hviezdy spaľujú vo svojich jadrách aj iné chemické prvky ako vodík. V protohviezdach počas ich vzniku postupne so vzrastajúcou teplotou a tlakom dochádza najprv k spaľovaniu ťažkého vodíka (deutéria), lítia, berýlia a bóru s vodíkom, kým dôjde na spaľovanie čistého ľahkého vodíka, ktorého je v jadre najviac. Výsledným produktom všetkých týchto reakcií je hélium. V starších hviezdach, ktoré sú blízko svojho zániku, však nastáva spaľovanie hélia a ďalších prvkov, ktorého výsledkom sú iné produkty (rôzne chemické prvky až po železo). Prvky ťažšie ako železo vznikajú v supernovách. Tieto druhy reakcií Schéma CNO cyklu majú veľký význam z hľadiska vzniku života vo vesmíre a terestrických planét vôbec, pretože jadrá starších hviezd sú jediným miestom, kde tieto chemické prvky vznikajú (nepočítajúc prvky, ktoré sú produktom samovoľného rozpadu ťažších jadier). Mladé hviezdy predtým, než dosiahnu hlavnú postupnosť (pozri nižšie) získavajú energiu gravitačnou kontrakciou podobne ako niektoré veľké planéty alebo hnedí trpaslíci. Gravitačná kontrakcia umožní vznikajúcej hviezde zvýšiť teplotu a tlak vo svojom vnútri natoľko, aby sa spustili termojadrové reakcie. Staré hviezdy po ukončení fázy jadrových reakcií môžu svietiť z nažiarených zásob. V oboch prípadoch (nedospelá aj stará hviezda) však tieto hviezdy vo viditeľnom spektre dosahujú len malý zlomok žiarivého výkonu, ktorý majú hviezdy s prebiehajúcimi termojadrovými reakciami.

Keď sa mračno zahreje natoľko. červení trpaslíci. hviezda sa prestane ďalej zmenšovať a usadí sa na hlavnej postupnosti. že sa zapália termojadrové reakcie. hovoríme o emisnej hmlovine. Ďalší vývoj To. Najhmotnejšie hviezdy ukončujú svoj život mohutnou explóziou supernovy. Ich životnosť však bola krátka. ako dlho hviezda zotrvá v pomerne stabilnej fáze hlavnej postupnosti.menia sa na červených obrov. že začne žiariť.. Napokon Protohviezda teplota a tlak v jadre protohviezdy vzrastú natoľko. V mračne sa začínajú tvoriť hustejšie oblasti. Postupne začína voľnému gravitačnému rúteniu brániť vnútorný tlak. . búrlivé nestabilné objekty. v šošovkových a nepravidelných galaxiách. Jednalo sa o nesmierne hmotné a žiarivé objekty s hmotnosťami od 15 do 500 hmotností Slnka. Prvé hviezdy taktiež neobsahovali prvky ťažšie než hélium. zrážka s iným mračnom. Život hviezdy s hmotnosťou Slnka trvá celé miliardy rokov. ale veľmi husté degenerované objekty . boli pravdepodobne dosť odlišné od súčasných. Vznikajú protohviezdy. zárodky samotných hviezd. ktorá je hviezdou vyvrhnutá v podobe planetárnej hmloviny alebo zvyškov po výbuchu supernovy sa neustále rozpína. takže o nejaký čas z nej môžu vzniknúť nové hviezdy. ktoré vznikali vo vesmíre. ktoré sa naďalej scvrkávajú.) zmršťovať. Najpočetnejšie hviezdy vo vesmíre..neutrónové hviezdy alebo čierne diery. zanikajú nenápadne . Prvé hviezdy. Tieto zárodky s hmotnosťou až desať tisíc slnečných hmotností ďalej kolabujú. najbežnejší typ hviezdy v svoje vonkajšie obálky. Gravitačná sila sa vyrovná s tlakom žiarenia prichádzajúceho z jadra. alebo dokonca hypernovy a ich jadrá sa menia na maličké. Najvyšší vek hviezd sa odhaduje rádovo na niekoľko miliárd rokov. paradoxne žijú kratšie. závisí od jej počiatočnej hmotnosti. Hmotnejšie hviezdy. Hmota. Zároveň postupne stúpa jeho teplota a rýchlosť rotácie. riedkych a studených mračien medzihviezdnej hmoty. necelý milión rokov.Hviezda 167 Vznik a vývoj Vznik hviezdy Hviezdy vznikajú z pôvodne chladných. pretože tieto prvky ešte neexistovali. Tieto mračná sa nachádzajú hlavne v ramenách špirálových galaxií. ktoré sa stanú planetárnou hmlovinou a ich našej Galaxii malé skolabované jadrá ešte dlho svietia z nažiarených zásob ako bieli trpaslíci. Práve v týchto miestach je preto hviezdotvorba najpočetnejšia. pretože termojadrové reakcie v ich jadrách prebiehajú omnoho búrlivejšie ako v málo hmotných hviezdach. Potom odhodia červeného trpaslíka. Hviezdy vznikajú aj v súčasnosti. Chladné. Hviezdy s hmotnosťou Slnka sa po vyhorení zásob Umelecká predstava o blízkom pohľade na vodíka začnú rozpínať . život oveľa hmotnejších obrov a nadobrov len milióny alebo dokonca len státisíce rokov.po vyhorení všetkého paliva pozvoľna chladnú až napokon úplne zhasnú. prachoplynové mračno sa začne väčšinou pod vplyvom nejakého vonkajšieho faktoru (výbuch supernovy. mieša sa s medzihviezdnou hmotou a vracia sa tým do obehu.

že až 70% všetkých hviezd vo vesmíre je viazaných v dvojhviezdnych systémoch. Gravitačne tesne viazaných hviezd môže byť aj viac ako štyri. . Hviezdy v rámci hviezdokôp. Hviezdne systémy s viac ako dvoma zložkami sa označujú súhrnným názvom viacnásobné hviezdy.Hviezda 168 Skupiny hviezd V molekulárnych mračnách vznikajú hviezdy v skupinách. Hviezdy v guľových hviezdokopách sú silnejšie gravitačne viazané ako členovia otvorených hviezdokôp a často zostávajú spolu až do svojho zániku. že jedna zložka je oveľa hmotnejšia ako druhá. menej hmotná zložka obieha okolo hmotnejšej podobne ako planéty obiehajú okolo Slnka. Ak spoločné ťažisko obiehajú štyri hviezdy. Príkladom štvorhviezdy je Epsilon Lyrae. Aj hviezdy zdanlivo vytrhnuté z galaxií (napríklad pri vzájomných kolíziách galaxií) spadajú pod gravitačný vplyv nejakej galaxie. Odhaduje sa. To sú takzvané spektroskopické dvojhviezdy. ktoré sa časom rozpadajú. Známou viacnásobnou hviezdou je napríklad Trapéz v súhvezdí Orióna. v súčasnosti však guľové hviezdokopy v Mliečnej ceste už nevznikajú. V minulosti v našej galaxii vznikali hviezdy aj v oveľa hustejších a kompaktnejších útvaroch obsahujúcich až milióny hviezd. alebo.galaxie. ktoré obiehajú spoločné ťažisko a okolo nich v oveľa väčšej vzdialenosti obieha menej hmotná tretia zložka. V okolí Slnka vznikajú hviezdy v útvaroch. Tieto zoskupenia sa nazývajú guľové hviezdokopy. ale aj hviezdy. Všetky hviezdy tvoria spolu s medzihviezdnou hmotou a obrovskými množstvami tmavej hmoty gigantické kompaktné systémy . Každá hviezda je súčasťou nejakej galaxie a obieha okolo jej jadra. hovoríme o štvorhviezde. sa nazýva hviezdna asociácia. Najčastejším prípadom je dvojhviezda. ktoré zostávajú minimálne po určitý čas gravitačne viazané. ktoré sa už v hviezdokopách nenachádzajú väčšinou vytvárajú oveľa bližšie a stabilnejšie konfigurácie. Priestorovo ohraničená skupina určitého typu hviezd spoločného pôvodu. Otvorená hviezdokopa (v ľavom spodnom okraji snímky) Niekedy obiehajú spoločné ťažisko tri hviezdy. niektoré len mohutnejšími prístrojmi a niektoré sú pri sebe tak blízko. v prípade. Niektoré dvojhviezdy možno rozlíšiť už malými ďalekohľadmi. Všetky hviezdy viditeľné na oblohe voľným okom a menšími ďalekohľadmi patria do našej Galaxie – Mliečnej cesty. Sú to pomerne voľné skupiny desiatok až stoviek mladých hviezd. že nevytvára dvojhviezdny ani viacnásobný systém a nie je ani členom nijakej hviezdokopy. Voľným okom vidíme na oblohe takúto dvojicu ako jeden bod. ktoré nazývame otvorené hviezdokopy. voľnejšia ako otvorená hviezdokopa. kedy dve približne rovnako staré hviezdy obiehajú okolo spoločného centra. Slnko tvorí pomerne zriedkavú výnimku medzi hviezdami tým. že ani pri najvyššom dostupnom rozlíšení a ich nepodarí pozorovať ako dve oddelené hviezdy. Najčastejšie tvorí trojhviezdnu formáciu centrálna dvojica hmotnostne viac-menej vyrovnaných hviezd. ktorú tvoria dve dvojice hviezd obiehajúce okolo spoločného ťažiska. V takomto prípade hovoríme o trojhviezde. Takýto systém utvára napríklad Slnku najbližšia hviezda Alfa Centauri.

C. Ide o bielych trpaslíkov. B. N. B. a to hlavnej vetvy a vetvy obrov. Hertzsprungov-Russellov diagram ukazuje. S). A. Umelcova predstava hviezd Sírius A (plazmová hviezda) a Sírius B (degenerovaná hviezda) . R. Patria sem bieli trpaslíci. nadobri a hviezdy hlavnej postupnosti.hviezdy. K a M) a 4 zriedkavých tried (Q. Hertzsprungov-Russellov diagram. Podľa spektra čiže teploty delíme hviezdy do ôsmich hlavných tried (W. O. S). Sprievodné telesá Okolo niektorých hviezd sa zistila a dokázala existencia temných sprievodcov. prípadne nežiaria vôbec.sú to hviezdy.-tych rokov 20. V poslednom desaťročí sa však začalo objavovať množstvo planét obiehajúcich okolo iných hviezd a v súčasnosti ich poznáme už viac ako 300. neutrónové hviezdy. Hertzsprungov-Russellov diagram ukazuje aj vývojovú cestu hviezd. K. V tomto diagrame je zreteľné delenie hviezd na: • • • • • nadobrov jasných obrov obrov podobrov hviezd hlavnej postupnosti (najpočetnejšia skupina) Éta Carinae. Tieto hviezdy žiaria iba z nažiarených zásob. Charakter spektra hviezdy určuje predovšetkým teplota hviezdnej atmosféry. čo sú buď hnedí trpaslíci alebo planéty. Patria sem obri. neutrónové hviezdy a čierne diery. F. či aj iné hviezdy majú planéty. A) a hviezdy pozdného spektrálneho typu (G. M. v ktorých prebiehajú termojadrové reakcie a generujú si teda vlastné žiarenie. alebo čierne diery. Všetky hviezdy viditeľné na oblohe voľným okom sú plazmové hviezdy.Hviezda 169 Triedenie hviezd Podľa teploty a svietivosti Hlavným zdrojom informácií o hviezdach je svetlo rozložené do spektra. Napriek tomu títo neviditeľní spoločníci gravitačne pôsobia na hviezdu. storočia astronómovia nevedeli. v ktorých už neprebiehajú termojadrové reakcie a ich hmota je v degenerovanom stave. že hviezdy sa zoskupujú do dvoch vetiev. • degenerované hviezdy . V rámci tejto klasifikácie rozoznávame hviezdy ranného spektrálneho typu O. Podľa zdroju energie • plazmové hviezdy . jedna z najhmotnejších a najžiarivejších známych hviezd • trpaslíkov a • podtrpaslíkov. Iné hviezdy majú zase oveľa menej hmotných spoločníkov. ktorí sa nedajú pozorovať ďalekohľadmi a nie sú ani spektroskopickými dvojhviezdami. G. Až do 90. ktoré sa stali malými degenerovanými hviezdami a preto sú nepozorovateľné. Môžu nimi byť bývalé plazmové hviezdy. Hviezdy zakreslené do grafu podľa spektrálnej triedy a absolútnej veľkosti (svietivosti) dávajú tzv.

storočí. Pre najjasnejšie hviezdy oblohy sa zvyčajne používa Bayerovo označenie. Ich nehybnosť na oblohe je len zdanlivá. Zhruba každá šiesta hviezda viditeľná voľným okom na oblohe má svoje vlastné meno. Čísla v týchto katalógoch majú síce pridelené všetky hviezdy do určitej limitnej magnitúdy. ale v prípade jasných hviezd sa na označenie väčšinou používa vlastné meno či jedno z vyššie uvedených označení. Novodobé pomenovanie hviezd vlastným menom je zriedkavé. Prvé samostatné hviezdy boli v cudzích galaxiách pozorované až v 20. . Autorom prvého hviezdneho katalógu bol Hipparchos. Polohu hviezd na oblohe určujeme súradnicami. k extinkcii a refrakcii. Polárka C je tretia najhmotnejšia hviezda systému Polárka. Osobitný princíp označenia platí pre hviezdy vo viacnásobných systémoch. Pozorovanie Za jasnej noci môžeme voľným okom vidieť pri ideálnom rovnom horizonte asi 3 000 hviezd. gréčtiny. používa sa väčšinou Flamsteedovo označenie. Už malým ďalekohľadom ich uvidíme oveľa viac. ale bežne sa používa len okolo 100 mien. Kritériom. prípadne z latinčiny. pretože hviezdy vo svetovom priestore vykonávajú vlastné pohyby. časť súhvezdia (Phacd . podľa ktorého sú hviezdy s Flamsteedovym označením zoradené nie je ich jasnosť ale rektascenzia. Vzhľad hviezdy na oblohe je vždy bodový. HD a iné. menej hmotná B a tak ďalej.jedna z mýtických Plejád).Hviezda 170 Názvy a označenie Už v minulosti dávali ľudia hviezdam rôzne mená. Hviezdy sú označené od alfy až po omegu zvyčajne (nie však vždy) od najjasnejšej (alfa) až po najslabšiu (omega). a to aj v najväčších ďalekohľadoch (výnimkou sa v nedávnej Mladé hviezdy otvorenej hviezdokopy Plejády minulosti stali hviezdy Betelgeuze a Mira). ktorý zaviedol aj hviezdnu veľkosť (magnitúdu). že namiesto písmena gréckej abecedy je číslica. Pokiaľ jasná hviezda viditeľná voľným okom nemá meno ani Bayerovo označenie. Prechodom svetla hviezdy atmosférou Zeme dochádza ku scintilácii (trblietaniu hviezd). u ktorých k scintilácii nedochádza. Je podobné Bayerovmu s tým rozdielom. Vďaka scintilácii bezpečne môžeme rozoznať hviezdy od planét. Gliese 165 B je druhá najhmotnejšia hviezda systému Gliese 165. Pozostáva z gréckeho písmena za ktorým nasleduje genitív latinského názvu súhvezdia. Napríklad Alfa Centauri A je najhmotnejšia hviezda systému (v tomto prípade trojhviezdneho) Alfa Centauri. Všetky hviezdy viditeľné voľným okom alebo malým ďalekohľadom patria do našej Galaxie.žltkastý). v ktorom sa hviezda nachádza. SAO.stehno) alebo ich úlohu v mytológii (Alcyone . Najhmotnejšia zložka systému má za svojim katalógovým označením písmeno A. S objavom ďalekohľadu sa zvyšovalo množstvo pozorovateľných hviezd a tak sa začali vytvárať a používať rôzne hviezdne katalógy. ktoré popisovali ich vzhľad (napríklad Rutilicus . Jednou z novodobo pomenovaných hviezd je napríklad Regor. Dnes používané mená pochádzajú väčšinou zo staroarabčiny. Slabšie hviezdy nepozorovateľné voľným okom majú pridelené čísla v rozličných katalógoch napr.

ale závisí od frekvencie. • Najmasívnejšia hviezda sa ešte nenašla. 2003. definovaná vzťahom . z ktorého pôvodne čerpal tento článok. podľa ktorého index lomu druhého prostredia voči prvému sa vyjadruje podielom sinusu uhla dopadu na rozhranie týchto prostredí k sinusu uhla lomu v druhom prostredí pri prechode svetla z jedného prostredia do druhého: . XLI. 5. html Index lomu Index lomu (n) je veličina charakterizujúca optické prostredie. Keď sa potom táto guľa roztrhla a rozdelila do rozličných kruhovitých pásov. Anna Lališová Vesmír 2 Hviezdy . ktoré môže byť označené symbolom RI. Eduard Pittich. Kozmos. Z tejto definície vyplýva. kde je rýchlosť svetla vo vákuu a rýchlosť svetla určitej frekvencie v danom opt. index lomu vody je 1. uniba. ISBN 80-200-0906-X. Meranie indexu lomu Princíp merania Pre meranie indexu lomu sa najčastejšie využíva Snellov zákon lomu. fmph. ak n prostredia x > n prostedia y. vyrástla akási ohnivá guľa ako kôra okolo stromu.63). október 2010. 9-12. vznikli slnko. že vo vákuu je n=1. sk/ ~filit/ fvh/ hviezdy_anaximandros-e. roč. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava.Hviezda 171 Pohľady filozofov Anaximandros Anaximandros tvrdí. Academia. Jednotka Index lomu je bezrozmerná veličina. sírouhlíka 1. čís.33. ktorý obklopuje zem. Index lomu nie je pre svetlá všetkých farieb konštantný. Pozri aj disperzia. Iné projekty • • Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Hviezda Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hviezda Zdroje • FILIT [1] – zdroj. Referencie [1] http:/ / dent. že prostredie x je opticky hustejšie ako prostredie y.Galaxie. s. • Róbert Čeman. že sa látka plodiaca od večnosti teplo a chlad pri vzniku tohto sveta oddelila a že z nej okolo vzduchu. Index lomu je bezrozmerná veličina. číslo. mesiac a hviezdy. Alexandra Fuknová. prostredí. ii. Definícia Index lomu prostredia je podiel rýchlosti svetla vo vákuu k rýchlosti svetla v prostredí. ISBN 80-8067-074-9. • Josip Klezcek (2002). Vo všetkých prostrediach okrem vákua je vždy n>1 {napr. V tejto súvislosti sa zavádza aj pojem optická hustota definovaný tak. Velká encyklopedie vesmíru.

71.Pulfrichovho refraktometra s V-blokom .46 do 1.84.5 . Hodnoty ich indexu lomu sú v rozsahu od 1. Kalibrácia pracovných etalónov 2. Kalibrácia stupnice Kalibrácia sady pracovných etalónov primárneho etalonážneho rádu sa vykonáva meraním ich indexu lomu spektrogoniometrickou metódou minimálnej deviácie na goniometri Askania. Hodnoty ich indexu lomu sú v rozsahu od 1. 10-5.3 . 10-6. Sada kvapalných referenčných materiálov ( RM ) – štyri certifikované Slovenské RM – pracovné etalóny 2. Sú zmerané pre dve vlnové dĺžky ?D a ?e s kombinovanou štandardnou neistotou uc = 4 . Sú zmerané pre dve vlnové dĺžky ?D a ?e s kombinovanou štandardnou neistotou uc = 1. rádu .sa vykonáva metódou odchýlky svetelného lúča pri prechode troma hranolmi porovnaním hodnoty použitého pracovného etalónu primárneho etalonážneho rádu a hodnoty nameranej kalibrovaným refraktometrom. rádu. rádu sa vykonáva na pracovnom etalóne 1. Kalibrácia stupnice pracovných meradiel – refraktometrov – sa vykonáva metódou hraničného uhla porovnaním hodnoty použitého pracovného etalónu príslušného rádu a hodnoty nameranej kalibrovaným meradlom. Nadväznosť SMÚ vlastní dve sady hranolov a sadu kvapalných referenčných materiálov.39 do 1.je nadviazaná na Slovenský národný etalón. . Hodnoty ich indexu lomu sú v rozsahu od 1.je nadviazaná na pracovný etalón 1.66. 10-5. ktorých geometria. Kalibrácia stupnice pracovného etalónu 1. rádu . rádu je nadviazaná na pracovný etalón 1.Index lomu 172 Realizácia stupnice Stupnica indexu lomu sa realizuje prostredníctvom hranolov z optického skla a kvapalných referenčných materiálov. Sú zmerané pre vlnovú dĺžku ?D s kombinovanou štandardnou neistotou uc = 1. rádu. vlastnosti materiálu a časová stabilita sú uvedené v TPM 7352-94. Sada hranolov – deväť pracovných etalónov primárneho etalonážneho rádu . Sada hranolov – šesť pracovných etalónov 2. rádu meraním ich indexu lomu metódou odchýlky svetelného lúča pri prechode troma hranolmi.43 do 1.

Infračervené žiarenie 173 Infračervené žiarenie Infračervené žiarenie je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie. 3–8 µm LWIR dlhovlnné IR žiarenie (long wave) IR-C podľa DIN. Iné živočíchy (napr.4–3 µm.0012 a 1. resp. V roku 1800 meral teplotu oblasti priliehajúcej k červenej oblasti spektra.63 eV. Názov znamená „pod červenou“. IR-B podľa DIN. energiu fotónov medzi 0. Hranica medzi viditeľným spektrom a IR žiarením nie je presne definovaná. IIR). Herschel dal aj pomenovanie tomuto žiareniu. Rozdelenie Infračervené žiarenie sa delí na pásma. vlnová dĺžka 0. vlnová dĺžka 1. prípadne sa orientujú len podľa žiarenia v tomto spektre. 8–15 µm FIR ďaleké (far) infračervené žiarenie 15–1000 µm . IR-A podľa normy DIN. Nazýva sa tiež tepelné žiarenie. je definované podľa vodnej absorpcie SWIR krátkovlnné IR žiarenie (short wave). pričom červená je farba viditeľného svetla s najdlhšou vlnovou dĺžkou. had) však majú spektrum „viditeľného svetla“ posunuté. nakoľko vychádza z citlivosti ľudského oka. kedy značne narastá vodná absorpcia. Delenie CIE International Commission on Illumination (CIE) odporúča delenie na tri pásma • • • • • • • • • NIR blízke (near) infračervené žiarenie. Zdrojom infračerveného žiarenia je každý predmet v našom okolí. Termografický obrázok psa Za objaviteľa infračerveného žiarenia sa považuje sir William Herschel. Toto delenie nie je jednoznačne dané. pri 1450 nm. Zemská atmosféra na veľké vzdialenosti infračervené žiarenie pohlcuje. Infračervené žiarenie zaberá v spektre 3 dekády a má vlnovú dĺžku medzi 760 nm a 1 mm.4 µm.76–1. MWIR strednovlnné IR žiarenie (medium wave) IR-C podľa DIN. živé organizmy a všetky vesmírne objekty. tiež prostredné IR (intermediate IR. alebo rozšírené. Všetky telesa s teplotu menšou než 4000 Kelvinov vysielajú maximum svojho žiarenia v infračervenej oblasti.

Infračervené žiarenie sa používa ako zdroj vyžarujúceho tepla (infračervené ohrievače. niekedy 5 .7-1) . Využitie • Telekomunikácie Infračervené žiarenie sa často používa na prenos informácií na krátku vzdialenosť.Infračervené žiarenie 174 Astronomické delenie • blízke IR žiarenie (0. niekedy (0. Rôzne molekulárne väzby pohlcujú žiarenie rôznych vlnových dĺžok. alebo aktívne – osvetlenie priestoru v IR oblasti a sledovanie odrazeného žiarenia • Meranie teplôt na diaľku analýzou frekvencie IR žiarenia. Využíva sa hlavne na liečenie zápalov. Takto sa analyzujú chladnejšie (teplejšie) miesta na ľudskom tele.260 . avšak faktom je že povrchy telies zahrievajú takmer všetky druhy elektromagnetického žiarenia. na varenie a pečenie a pod. čo môže signalizovať zdravotné problémy. odmrazovanie lietadiel. sledujúce tepelnú emisiu nahriatych telies. Za týmto účelom sa používa pásmo 1.0 µm SWIR 1. • Liečebné účely – nahrievanie tela pomocou IR žiarenia – využíva sa prenikavosť IR žiarenia (schopnosť preniknúť tkanivom do určitej hĺbky). opravy asfaltových povrchov.(200-350) µm Delenie podľa citlivosti detektorov • • • • • NIR 0.1. sauny.(25-40) µm • dlhé IR žiarenie (30–1000 µm) .5 µm • stredné IR žiarenie (5–30 µm).5 µm LWIR 8 -12 (7 – 14) µm VLWIR 12 .675 µm.7–5 µm). že objekty pri izbovej teplote emitujú najviac žiarenia v pásme IR 8–12 µm.1.7 . tepelné snímky budov slúžia na účely detekcie úniku tepla a pod.30 µm Tepelné žiarenie Infračervené žiarenie je často zamieňané za tepelné žiarenie (podľa citlivosti ľudského tela). O pásmo (Original) 1260–1360 nm E pásmo (Extended) 1360–1460 nm S pásmo (Short wavelength) 1460–1530 nm C pásmo (Conventional) 1530–1565 nm L pásmo (Long wavelength) 1565–1625 nm U pásmo (Ultralong wavelength) 1625–1675 nm C-pásmo je dominantné pre spojenia pomocou IR na dlhšie vzdialenosti. vypaľovanie farieb. niekedy (25-40) . ktoré vyžaruje teleso • Astronomické ďalekohľady skúmajúce vesmír v oblasti IR žiarenia • Termografia je oblasť skúmania teplôt povrchov. • Nahrievanie . pričom sa jednotlivým vlnovým dĺžkam vyžarovaným z telies prideľujú farby z viditeľného spektra.0 – 3 µm MWIR 3 . čím sa ohrievajú problémové miesta „pod kožou“. . Je však pravdou. • Vojenské aplikácie – detekcia IR žiarenia motorov za účelom navedenia rakiet a zameriavania pre zbraňové systémy Zameriavacie systémy • Nočné videnie – pasívne. • Spektroskopia slúži na detekciu vlastností materiálu (obvykle organických zlúčenín) na základe prenikania IR žiarenia vzorkou materiálu.

Infračervené žiarenie • Infračervené lasery hlavne ako vysielače komunikačného lúča do optického kábla • Meteorológia – meteorologické satelity sú vybavené kamerami snímkujúcimi povrch zeme v IR oblasti. Po kolapse hviezdy do čiernej diery. Pomocou týchto snímok sú schopné rozlíšiť typ a hrúbku mrakov. Jej horizont udalostí je menší a nie je totožný s medzou nekonečne veľkého červeného posunu. globálnych predpovedí pre zemeguľu • Archeológia a história – kontrola umeleckých diel . ktorý prenáša gravitačnú silu Kerrova čierna diera Kerrova čierna diera alebo rotujúca čierna diera je čierna diera. že čierna diera prestane byť čiernou dierou a exploduje. ktoré prenášajú silnú interakciu (jadrová sila) • fotón. . Pomenovaná je je podľa Roya Kerra. ako aj tepelné pomery a prúdenia. Ak pôvodná hviezda pomaly rotovala. táto môže rotovať až niekoľko tisíckrát za sekundu. 175 Kalibračný bozón Výmenná častica alebo kalibračný bozón alebo častica poľa je (podľa tzv. ktorý matematicky popísal jej vlastnosti. Po istom čase sa preto rotácia čiernej diery zastaví.pomocou IR žiarenia sa dá pozrieť „do obrazu“. dajú sa vidieť jednotlivé vrstvy a štruktúry v rôznej hĺbke. ktoré zodpovedá až 29 % pôvodnej hmotnosti čiernej diery. ktorý prenáša elektromagnetickú interakciu (elektromagnetická sila) • 2 bozóny W a 1 bozón Z. Má ergosféru. Úbytok hmotnosti však môže spôsobiť. Delia sa podľa prenášanej interakcie na: • 8 gluónov. ktoré prenášajú slabú interakciu (rádioaktivita) • gravitón (len hypotetický). ktorá „tvorí“ (teda prenáša) interakcie medzi časticami. • Globálne skenovanie tepelných pomerov a prúdení v oceáne z hľadiska globálneho otepľovania. pri zmršťovaní sa rotácia postupne zrýchľuje. Dovtedy sa však môže z rotujúcej čiernej diery uvoľniť také množstvo energie. resp. z ktorej sa Penrosovým procesom kinetická energia čiernej diery postupne uvoľňuje do okolitého priestoru. podobne ako krasokorčuliar pri piruete. ako nerotujúca. Oblasť medzi týmito dvoma medzami je ergosféra. ktorá rotuje. štandardného modelu) istý druh častice. Rotujúca čierna diera spôsobuje zložitejšiu štruktúru priestoročasu vo svojom okolí.

že sa môže oprieť aj o bohaté pozorovania vesmíru[chýba zdroj]. teoretickej fyziky a filozofie.Kozmológia 176 Kozmológia Kozmológia je odbor astronómie zaoberajúci sa tými vzťahmi. Dnes sa vo vede prevažne uznávajú[chýba zdroj] modely utvorené v 20. musí kozmológia pracovať na základe vytvorenia určitých predpokladov. Ani relativistická kozmológia však nie je bez ťažkostí[chýba zdroj]. Dnešná kozmológia sa zaoberá predovšetkým rozdelením hmoty vo vesmíre. kde je arénou boja materializmu a idealizmu[chýba zdroj]. geocentrická sústava. kozmologické problémy. Dôležitá je najmä súvislosť s filozofiou. Dospelo sa k nej akumuláciou pozorovaní [chýba zdroj] a na základe antického presvedčenia. stacionárny a pod. Veľkoškálové štruktúry vesmíru podľa hindskej kozmológie Kolorovaná verzia anonymnej Flammarionovej rytiny Dejiny Prvé naivné kozmologické predstavy vznikli už v staroveku. čiže trvania kozmu Keďže zatiaľ [chýba zdroj] vesmír ešte úplne nepoznáme (pozorujeme iba jeho časť). vývoja a zákonitostí vesmíru • zaoberá sa konečnosťou či nekonečnosťou priestoru a času. že za viditeľným. založené na teórii relativity. vedy a náboženstva[chýba zdroj]. Časom vznikla v Európe tzv. Rôzne ťažkosti. v ktorých sa vesmír prejavuje ako celok. rokoch fyzikom A. nekonečný. A. vyplývajúce z tohto chápania vesmíru odstránila relativistická kozmológia (čiže kozmológia založená na Einsteinovej teórii relativity). Výhodou dnešnej kozmológie je. tzv. Friedmannom. ani nepoznáme všetky zákonitosti a vlastnosti hmoty či vesmírnych objektov. pulzujúci. má charakter samostatnej vedy na hraniciach astronómie. . Po objavení Newtonovho všeobecného zákona príťažlivosti sa kozmologický problém dal definovať ako fyzikálna úloha o správaní nekonečnej sústavy priťahujúcich sa hmotných telies. jej vzájomným pôsobením a pohybom. Úlohy Hlavné predmety činnosti: • zaoberá sa všeobecnými problémami štruktúry. zložitým pohybom planét musia byť skryté zákonité pravé pohyby[chýba zdroj] . konečný . Hoci sa považuje za súčasť astronómie.) a overuje ich na základe výsledkov pozorovaní mimogalaktickej astronómie a rádioastronómie. Vytvára preto len modely vesmíru (rozpínajúci sa. Tento systém bol po boji s cirkvou a scholastikou nahradený heliocentrickou sústavou. podľa ktorej je nehybná Zem stredom vesmíru. ďalej premenou energie vo vesmíre a geometrickými vlastnosťami priestoru.

že počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. že zem spočíva na vode. že nič nevzniká. Pohybuje sa vraj ako čln a pohyblivosťou vody sa potom otriasa. sk/ ~filit/ fvk/ kozmologia_talesova-e. že zem. z čoho sú všetky veci a z čoho ako z prvého vznikajú a do čoho ako posledného zanikajú. že semená všetkých vecí majú vlhkú podstatu. ani nič nezaniká. že zem spočíva na vode). Lebo to. Pozri aj • Kozmogónia • Planetárna kozmogónia Externé odkazy • FILIT [1] – zdroj. uniba. domnievajúc sa. pričom podstata ostáva a menia sa len jej stavy. Táles však. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. pokiaľ ide o počet a druh takého počiatku. fmph. a vtedy ľudia hovoria. Väčšina tých. je počiatkom všetkého). vyhlasujú za prvok a počiatok (arché) vecí. a to. nie sú všetci rovnakej mienky. lebo sú tej mienky. pôvodca takejto filozofie. Pravda. že potrava všetkých vecí je vlhká a že z vlhka vzniká a ním sa živí aj samo teplo (to však. že je zemetrasenie. čo sa prví zaoberali filozofiou. si myslela. Zem je nesená vodou. Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy Referencie [1] http:/ / dent. ostáva na povrchu vody ako drevo alebo niečo takého druhu. alebo viaceré. túto domnienku mal teda z tohto i z toho. Toto učenie sme prevzali akonajstaršie. html . Možno čerpal túto domnienku z pozorovania. hovorí. veria preto.Kozmológia 177 Tálesov názor na kozmológiu Tálesov názor na kozmológiu je takýto: Iní sa domnievali. že sa takáto podstata (fysis) vždy zachováva… Teda musí byť určitá podstata. z ktorých všetko ostatné vzniká. zatiaľ čo ona sama ostáva zachovaná. z čoho všetko vzniká. ktoré vraj zastával Táles Milétsky. ii. buď jediná. že je to voda (preto tiež hlásal. keďže je schopná plávať.

t) a O' používa (x'. Vzťah medzi referenčnou súradnicovou sústavou a jej Lorentzovou Obaja používajú svoju vlastnú karteziánsku transformáciou. potom môžeme jednoducho vyvodiť nasledujúce hodnoty kontrakcie dĺžky a dilatácie času súradnicovej sústavy pozorovateľa O' vzhľadom k súradnicovej sústave pozorovateľa O: . Pri nízkych rýchlostiach sa táto transformácia blíži ku Galileovej transformácii z klasickej fyziky: . Lorentzova transformácia sa zapisuje v maticovej forme ako: kde sa nazýva Lorentzov faktor a . Predpokladajme. O Lorentzovej transformácii sa môže uvažovať aj ako o rotácii v Minkowského priestoročase. Vytvorili matematickú bázu pre Einsteinovu špeciálnu teóriu relativity.y'. O používa (x. Všeobecnejšia množina transformácií zahrňujúca tiež transláciu aj priestorovú rotáciu súradnicových ôs sa nazýva Poincarého grupa.Lorentzova transformácia 178 Lorentzova transformácia Lorentzova transformácia vo fyzike znamená množinu štyroch rovníc používaných na prepočet súradníc priestoru a času pri prechode medzi inerciálnymi súradnicovými sústavami za predpokladu konštantnej rýchlosti svetla vo všetkých inerciálnych sústavách. súradnicovú sústavu na meranie časových a priestorových intervalov.z'.t'). že máme dvoch pozorovateľov O a O'. že rýchlosť svetla je konštantná vzhľadom na akúkoľvek inerciálnu súradnicovú sústavu (potvrdený v roku 1887 v Michelsonovom-Morleyovom experimente). Ak vezmeme do úvahy fakt. že obaja pozorovatelia sú vzhľadom na seba v stave rovnomerného priamočiareho pohybu v smere osi x.y.z. Teraz predpokladajme. V roku 1905 pomenoval Henri Poincaré Lorentzovu transformáciu po nemeckom fyzikovi a matematikovi Hendrikovi Antoonovi Lorentzovi (1853-1928). Rýchlosť v smere osi y aj z je nulová a v čase merania sa os x pozorovateľa O prekrýva s osou x' pozorovateľa O'.

Lorentzova transformácia . Lorentzova transformácia bola poprvýkrát objavená a publikovaná Josephom Larmorom v roku 1897. V poradí prvá verzia transformácie bola ale publikovaná už v roku 1890 Hendrikom Lorentzom. Svoju konečnú verziu publikoval ten istý autor v roku 1899 a 1904. Larmorove a Lorentzove konečné rovnice neboli zapísané v modernej symbolike a forme, ale boli algebraicky ekvivalentné tým, ktoré publikoval v roku 1905 Henri Poincaré, francúzsky matematik, ktorý ich upravil, aby dal týmto štyrom rovniciam koherentnú a konzistentnú formu, v ktorej ich poznáme dnes. Obaja, Larmor aj Lorentz, objavili, že transformácia rešpektuje Maxwellove rovnice elektromagnetizmu. Prírodné zákony sú symetrické vzhľadom k Lorentzovej transformácii, to znamená, že ak na ne aplikujeme Lorentzovu transformáciu, nezmenia sa.

179

Web odkazy
• Interaktívny Java Applet [1] (kliknúť na červený obdlžnik)

Referencie
[1] http:/ / www. mathe-online. at/ mathint/ struct/ applet_b_lorentz. html

Maxwellove rovnice

180

Maxwellove rovnice

Elektromagnetizmus Elektrina · Magnetizmus Elektrostatika Elektrický náboj Coulombov zákon Elektrické pole Gaussov zákon Elektrický potenciál Magnetostatika Ampérov zákon Magnetické pole Magnetický moment Elektrodynamika Elektrický prúd Lorentzova sila Elektromotorická sila Elektromagnetická indukcia Faradayov-Lenzov zákon Posuvný prúd Maxwellove rovnice Elektromagnetické pole Elektromagnetické žiarenie Elektrický obvod Elektrická vodivosť Elektrický odpor Elektrická kapacita Elektrická indukčnosť Elektrická impedancia Elektrická rezonancia

Maxwellove rovnice sú základné zákony v makroskopickej teórii elektromagnetického poľa. Možno ich zapísať buď v integrálnom alebo diferenciálnom tvare. V integrálnom tvare opisujú elektromagnetické pole v istej oblasti a v diferenciálnom tvare v určitom bode tejto oblasti.

Maxwellove rovnice

181

Formulácia Maxwellových rovníc
Nižšie uvedený zápis je platný v jednotkách sústavy SI. V iných sústavách sa v zápise objavujú navyše konštanty ako napr. rýchlosť svetla c a (Ludolfovo číslo) v sústave CGS.

Prvá Maxwellova rovnica (zákon celkového prúdu, zovšeobecnený Ampérov zákon)
integrálny tvar

Cirkulácia vektoru H po ľubovolnej orientovanej uzavretej krivke c je rovná súčtu celkového vodivého prúdu I a posuvného prúdu , uzavretého krivkou c, Krivka c a ľubovolná plocha S, ktorú krivka vymedzuje sú navzájom

pravotočivo orientované. diferenciálny tvar

Rotácia vektoru intenzity magnetického poľa H je rovná hustote vodivého prúdu j a hustote posuvného (Maxwellovho) prúdu

Druhá Maxwellova rovnica (Zákon elektromagnetickej indukcie, Faradayov indukčný zákon)
integrálny tvar

Cirkulácia vektoru E po ľubovolnej orientovanej uzavretej krivke c je rovná záporne vzatej časovej derivácii magnetického indukčného toku prechádzajúceho plochou S, ktorá je ohraničená krivkou c. Krivka c a ľubovolná plocha S, ktorú krivka obopína, sú vzájomne orientované pravotočivo. diferenciálny tvar

Rotácia vektoru intenzity elektrického poľa E je rovná záporne vzatej derivácii magnetickej indukcie B.

Tretia Maxwellova rovnica (Gaussov zákon elektrostatiky)
integrálny tvar

Elektrický indukčný tok ľubovolnou von orientovanou plochou S je rovný celkovému voľnému náboju v priestorovej oblasti V ohraničenej plochou S. diferenciálny tvar

Divergencia vektoru elektrickej indukcie D je rovná objemové hustote voľného náboja ρ. Ekvivalentná formulácia: siločiary elektrickej indukcie začínajú alebo končia tam, kde je prítomný elektrický náboj.

Maxwellove rovnice

182

Štvrtá Maxwellova rovnica (Zákon spojitosti magnetického indukčného toku)
integrálny tvar

Magnetický indukčný tok ľubovolnou uzavrenou orientovanou plochou S je rovný nule. diferenciálny tvar

Divergencia vektoru magnetickej indukcie B je rovná nule. Ekvivalentná formulácia: neexistujú magnetické monopóly (neexistujú magnetické náboje). Fyzikálne premenné použité v Maxwellových rovniciach zhŕňa nasledujúca tabuľka
Označenie Význam intenzita elektrického poľa Jednotka SI V/m

intenzita magnetického poľa A/m elektrická indukcia magnetická indukcia hustota voľného náboja hustota prúdu C/m² T C/m³ A/m²

Materiálové vzťahy pre materiály s lineárnou závislosťou
Pre širokú triedu materiálov možno predpokladať, že sú veličiny hustota polarizácie P (C/m2) a hustota magnetizácie M (A/m) vyjadrené ako:

a že pole D a B sú s E a H sú zviazané vzťahmi:

kde: je elektrická susceptibilita materiálu, je magnetická susceptibilita materiálu, ε je elektrická permitivita materiálu a μ je magnetická permeabilita materiálu V nedisperznom izotropnom prostredí sú ε a μ skaláry nezávislé na čase, takže Maxwellove rovnice prejdú na tvar:

V homogénnom prostredí sú ε a μ konštanty nezávislé na polohe a možno teda ich polohu zameniť s parciálnymi deriváciami podľa súradníc.

Maxwellove rovnice Všeobecne môžu byť ε a μ tenzormi druhého stupňa, ktoré potom odpovedajú popisu dvojlomových (anizotropných) materiálov. Nehľadiac na tieto priblíženia však každý reálny materiál vykazuje istú materiálovú disperziu, kvôli ktorej ε alebo μ závisí na frekvencii. Pre väčšinu typov vodičov platí medzi prúdom a elektrickou intenzitou Ohmov zákon v tvare

183

kde γ je merná vodivosť daného materiálu.

Maxwellove rovnice ako vlnové rovnice potenciálov
Ekvivalentne (a často s výhodou) možno vyjadriť Maxwellove rovnice pomocou skalárneho a vektorového potenciálu a , ktoré sú definované tak, aby platilo

a

sa pritom nezmenia, ak od potenciálu

odčítame ľubovolnú

, alebo k

pričítame

, kde

je

ľubovolná skalárna funkcia. Preto pre jednoduchosť výsledných rovníc môžeme navyše zvoliť tzv. Lorentzovu kalibračnú podmienku

Maxwellove rovnice potom majú tvar vlnových rovníc v časopriestore

kde

je d’Alembertov operátor.

Zdroj
• Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Maxwellovy rovnice [1] na českej Wikipédii.

Referencie
[1] http:/ / en. wikipedia. org/ wiki/ Cs%3Amaxwellovy_rovnice?oldid=830204

−25 oblakoch medzihviezdnej hmoty je rôzna (od 10 g. obyčajne v komplexoch plynovo-prachovej medzihviezdnej hmoty. atómových a molekulových iónov a voľných elektrónov. najhustejšie oblasti sú chladné a najhorúcejšie sú málo husté. čo je niekoľko tisíc častíc na 1 cm³). síra. Infračervené žiarenie však takýmito oblakmi prechádza.Medzihviezdna hmota 184 Medzihviezdna hmota Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom. Môžu ho ionizovať a zahriať na teplotu až niekoľko miliónov K. Tmavý mrak. preto je tlak medzihviezdnej hmoty v rozličných oblastiach takmer rovnaký. hélia (28%) a ostatných ťažších chemických prvkov (kyslík. ktorých priemer môže dosiahnuť až 40 pc a hmotnosť okolo 3.cm−3. preto medzihviezdny prach absorbuje viditeľné svetlo hviezd. ktoré prachom prechádza. Hustota v teraz rodia hviezdy. Tieto mračná potom supernovy "rozfukujú" a tvoria tzv. čo je 0. Tieto 4 zložky sú navzájom úplne premiešané. dusík. . Kým v jednej oblasti je teplota len niekoľko Kelvinov. pravdepodobne kremičitanovými alebo grafitovými zrniečkami predĺženého tvaru. Fyzikálne podmienky medzihviezdneho plynu v rôznych oblastiach Galaxie sa navzájom veľmi odlišujú. v ktorom sa inej môže dosahovať až milióny Kelvinov. po 10−20. Existujú v dvoch formách: svietiace a tmavé. Medzihviezdny plyn s hustotou okolo 10−23 g. prachovými časticami. argón). žiarením a magnetickými poľami. Najchladnejšie a najhustejšie oblasti sú v blízkosti galaktickej roviny. Práve v takýchto mrakoch vznikajú hviezdy. molekúl.cm−3 (10 častíc na 1 cm³) a s teplotou 60 – 80 K tvorí mračná s priemerom 10 pc. rázové vlny. neón. uhlík. Difúzne hmloviny sú typickým príkladom optického prejavu medzihviezdnej hmoty. V hustejších mrakoch dosahuje hodnota 10−9 na 1 cm³. s rozmermi 10−4 až 10−5 cm. Najhustejšie oblasti medzihviezdnej hviezdy takmer sférického tvaru sa nazývajú globuly.1 častice na 1 cm³. a skladajú sa z medzihviezdneho plynu a prachu. Tieto rozmery sú blízke vlnovej dĺžke viditeľného svetla. Medzihviezdny plyn tvorí 99% celkovej hmotnosti medzihviezdnej hmoty. Skladá sa z atómov.105 hmotností Slnka. v Hmlovina B 33 známa aj ako Konská hlava. Hustota prachových častíc v medzihviezdnom priestore je 10−13 častíc na 1 cm³. Medzihviezdny prach tvorí približne 1% celkovej hmotnosti medzihviezdnej hmoty a tvorený je drobnými. alebo v ionizovanom stave (oblasť H II). Pozostáva najmä z vodíka (70%). Vodík sa nachádza v plynovo-prachových hmlovinách v neutrálnom stave (vtedy hovoríme o oblasti H I).

V eliptických galaxiách sa naopak medzihviezdna hmota takmer vôbec nevyskytuje (max. 0. Podobné zastúpenie ako v našej Galaxii má aj v iných špirálových galaxiách (1 – 10 %). zoslabením a sčervenaním svetla hviezd. Svetlo hviezd. A. ktoré prechádza mrakmi medzihviezdnej hmoty.Medzihviezdna hmota 185 Medzihviezdna absorpcia svetla sa prejavuje medzihviezdnymi absorpčnými čiarami v spektrách hviezd. Svietenie reflexných hmlovín zapríčiňuje rozptyl svetla na prachových časticiach medzihviezdnej hmoty. čo možno vysvetliť tým.1 %). že predĺžené prachové častice s určitými magnetickými vlastnosťami sú orientované pozdĺž siločiar medzihviezdneho magnetického poľa. Pôvodný prameň Hajduk. Encyklopédia Astronómie. Štohl. Na výskum špirálovej štruktúry celej Galaxie sa ako najvhodnejší prostriedok používa medzihviezdny neutrálny vodík. Obzor Bratislava. Medzihviezdna hmota je v našej Galaxii sústredená do tenkej vrstvy v jej základnej rovine s hrúbkou Otvorená hviezdokopa M45 obklopená reflexnou hmlovinou. Tvorí 2% z celkovej hmotnosti Galaxie. a kol. str. približne 200 – 300 pc. v Malom Magellanovom mraku je to 32 % jeho celkovej hmotnosti. je polarizované... napr. ktorý žiari v rádiovej oblasti na vlnovej dĺžke 21 cm. V nepravidelných galaxiách je zastúpenie medzihviezdnej hmoty vyššie. 371 – 372 . Za súčasť medzihviezdnej hmoty v širšom zmysle môžeme považovať aj kozmické žiarenie. sústreďuje sa v nej predovšetkým do špirálových ramien. J. 1987.

esencia. Metafyziku zvyknú členiť podľa nemeckého osvietenského filozofa Christana Wolffa na filozofiu bytia (ontológia). tak ich založil za Fyziku. • transcendentálna metóda . Aristoteles používal na označenie takéhoto skúmania termín „prvá filozofia“ (gr. Poznáme dve hypotézy. systematický výklad reality. preto sa ich postulovanie stalo cieľom v rámci úplnej metodickej skepsy napr. proté philosophia). [2] Etymológia pomenovania Autorom pojmu metafyzika je grécky filozof a predstaviteľ antickej peripatetickej školy Andronikos z Rodu z 1. 2. Ten ako jeden z prvých vydavateľov a komentátorov Aristotelových spisov systematicky zoradil diela svojho majstra. ale v rámci metafyziky aj v antickej klasike (napr. René Descarta. takže usúdil. v ktorej korenia všetky filozofické disciplíny. pretože z formulovanej axiómy filozof následne vyvodzuje (dedukuje) mnoho ďalších tvrdení. Andronikos ako stúpenec aristotelovského peripatetizmu veľmi dobre poznal Aristotelovo dielo. Predpona μετὰ (meta-) teda znamená „za“ alebo „poza“. Takto sa témam „za Fyzikou“ začalo vravieť ako metá-Physiká. v pôvodnej gréčtine τὰ μετὰ τὰ φυσικὰ βιβλία (tá metá tá physiká biblía – „knihy. preto ich celkom úmyselne a výstižne nazval „metafyzičnom“ a daný súbor kníh Metafyzikou. filozofiu človeka (filozofická antropológia. založené na konštrukcii myšlienok a myšlienkových systémov bez jasného opierania sa o empirické dáta. Pojem vznikol ako výsledok Andronikovej bezradnosti. prečo Andronikos z Rodu takto knihy zaradil a pomenoval: 1. kde toto súcno od neho bytostne a podstatne závisí. Axiomatická metóda je jednoznačne naviazaná na logickú dedukciu. storočia pr. čo mu ako takému prináleží. • axiomatická metóda Axiómy sú postuláty. filozofia existencie) a filozofiu Boha (filozofická teológia). μετὰ čiže meta-) bežné. Stanovenie axióm je často v metafyzike vecou apriórnej samozrejmosti. ktoré zase pojednávajú o hmotnej realite. pričom písomnosti. ktoré ako základné vety myšlienkovej konštrukcie slúžia ako východiská. vysvetliť.) chápaných ako stále. keďže písomnosti o všeobecných a nehmotných skutočnostiach nevedel zaradiť pod konkrétny výstižný názov. nemenné a večné entity alebo princípy. Takto sa týmto písomnostiam začalo hovoriť Metafyzika. že témy o duchovných a nehmotných skutočnostiach v na prvý pohľad ťažko zaraditeľných spisoch siahajú poza (gr. ktoré sú za Fyzikou“ ). ktoré sa usiluje uchopiť bytie ako také a to. zlo atď. ktoré pojednávajú o duchovných a nehmotných skutočnostiach. nasledujúce po Fyzike“ resp. zaradil za traktáty o fyzike (Fyzika). zmyslovou empíriou postihnuteľné „fyzično“. kozmológiu. nesmrteľnosť.Metafyzika 186 Metafyzika Metafyzika je také zameranie filozofie. „knihy. Tradičné metódy metafyziky Tradičnými výskumnými metódami metafyziky sú: • špekulatívna metóda Špekulatívna metóda sa usiluje o komplexné nazeranie a úplný. ktoré sa snažia interpretovať vznik pojmu resp. a to tak pokiaľ ide o svoje jestvovanie.[1] Metafyzika sa postupne vyvinula do osobitnej filozofickej disciplíny o nadzmyslových. Budovanie axiomaticko-deduktívneho systému sa neosvedčilo nielen v geometrii. Boh. Platón) alebo v novovekej klasike trebárs u Barucha Spinozu. Kr. resp. Metafyzika je základná filozofická oblasť skúmania. Jedná sa o teoretické a racionálne postihovanie pravdy. bytie jestvujúce poza empiricky okúsiteľné súcno (jestvujúcno). len rozumom postihnuteľných (inteligibilných) veciach (substancia. ako aj pokiaľ ide o jeho účel. duša.

čo umožňuje a podmieňuje ľudské poznanie. priam až axiomatických príčin zabezpečuje tejto. • deskriptívna metóda Táto metóda sa zameriava na najvšeobecnejší opis vzťahov a javov reality ako takej. Takto sa podľa Tomáša Boh rozhodol zjaviť tzv. metaphysica generalis (všeobecná metafyzika) – tá sa zaoberá bytím a súcnom ako takým. Týmto zjavením je kresťanská Biblia a u Tomáša aj kresťanská (katolícka) Tradícia. dlho pretrvávajúce členenie metafyziky pochádza z pera nemeckého filozofa Christiana Wolffa. Transcendentálnu metódu teda ako prvý používa Kant. Tomáš však argumentuje. sophía). Preto sa rozumovo budovaná metafyzika dá chápať ako postačujúca veda aj pre kresťana. vede istý teologický rozmer. ale by aj poskytla exkluzívnejšie informácie o metafyzične. ktorý pôsobisko metafyziky redukuje na skúmanie apriórnych štruktúr nášho vedomia. že aj to je možné (na základe stvorenstva). . celej metafyziky. ale sa rôznorodo miesili. v ktorého kontexte Tomáš dichotómiu rieši. múdrosť (gr. pričom určite nemožno obísť Aristotelovo chápanie „múdrosti“ (gr. keď obhajuje relevanciu kresťanskej teológie (alebo v jeho slovníku – tzv. transcendere – presahovať) v období scholastiky sa. 187 Klasické členenie Klasické. ktorý s využitím prvkov scholastickej špekulácie a metodickej skepsy René Descarta nadviazal na Leibniza a stal sa tak významným systematikom nemeckej metafyzickej terminológie. takpovediac. nadprirodzenú alebo zjavenú posvätnú náuku. aby sám svojím rozumom dospel k poznaniu božstva. Celé toto poznanie sa nadobúda realizáciou čisto rozumovej mohutnosti človeka vrátane logických. keďže ho presahujú. Otázkou sa teda stáva: „Je potrebná akási ďalšia (kresťanská) teológia. že nie každý človek má prirodzenú vlohu alebo čas pre venovanie sa filozofii. Podľa neho sa metafyzika člení na dve oblasti: 1. V prospech dostatočnosti prirodzenej teológie resp. predkritickom období. resp. na ktoré rozum sám prísť nemôže. Aristotelova teória vedeckého poznania vníma ako najdokonalejšie a najvyššie vedenie práve tzv. metaphysica specialis (špeciálna metafyzika) a. takže ju možno konkretizovať ako ontológiu 2.[3] Vzťah metafyziky a kresťanskej teológie Základný rozdiel medzi metafyzikou a kresťanskou teológiou sa rysuje predovšetkým u stredovekého scholastika Tomáša Akvinského v jeho diele Suma teologická. metafyziky (u Aristotela sophía) hovorí učenie. „Sophía“ ako múdrosť sa takto u Aristotela jednoznačne predstavuje ako vyvrcholenie celej „prvej filozofie“ (gr. hoci nevylučuje. racionálna kozmológia (predmetom je svet ako taký) b. význam tohto pojmu ustálil a transcendentálnym sa začalo nazývať to. racionálna psychológia (predmetom je duša človeka) c. že ona sama je v kontexte aristotelizmu vrchol ľudského poznania a dokonca i samotná blaženosť v kresťanskom zmysle znamená rozumové nazeranie Boha. deduktívne odvodených myšlienkových konštrukcií. sophía). Jeho rozlíšenie je reprezentatívne. kedy mu bol Wolff ešte vzorom. keď metafyzika rozumom skúma absolútne metafyzično a tým nadobúda sama teologický rozmer?“ K tejto otázke sa dostáva Tomáš Akvinský na začiatku Teologickej sumy. Jej predmetom sú najvšeobecnejšie príčiny jestvujúcna a bytia ako takého. racionálna teológia (predmetom je Boh či božstvo) Takéto delenie je známe už v období scholastiky a preberá ho aj Immanuel Kant vo svojom tzv. keďže skúmanie prvotnej príčiny je totožné so skúmaním absolútneho metafyzična resp.Metafyzika Po prvotnom synonymnom zamieňaní s pojmom „transcendentný“ (lat. posvätnej náuky). božstva. Tieto metódy nikdy neboli používané v čistej podobe. počnúc Immanuelom Kantom. ktorá by tento problém nielenže riešila. proté philosophía). Poznanie týchto úplne prvých.

čo môžem vedieť. sk/ ~filit/ fvm/ metafyzika_-_nazory_na_nu. Kol. neu bearbeitet von G. zv. J. r. Základy doxografie. Obzor 1972. 304 s. Metafyzika teda vylučuje všetky výpovede. autorov: Filosofický slovník.: Prehľad dejín filozofie. uniba. autorov: Filosofický slovník. Zdroje • Kol. ktorý vedel využívať skúsenosť i experiment. hľadanie odpovede na otázku. Metafyzika má prednostné miesto pred ontológiou. Olomouc : Nakladatelství Olomouc s. o.[4] [6] • Podľa Kanta je metafyzika skúmanie toho. 668. ešte pred ontológiou.[4] [5] • Roger Bacon stotožňuje filozofiu s vedou vôbec. Bratislava. html) Metafyzika. 656 s. ktoré ju ovládajú. Anzenbacher.. fmph. Schischkoff) Stuttgart Kr"ner 1991. ktoré nepochádzajú z číreho rozumu. uniba. ISBN 80-7182-064-4 • FILIT [7] – zdroj. SPN 1990. A. 2002. fmph. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Metafyzika nemôže byť však vedou. z čoho pochádzajú tzv. dáva miesto etike. http:/ / dent.[4] [5] • Metafyzika je podľa Rudolfa Carnapa výraz určitého životného pocitu. Bratislava. 188 Názory na metafyziku • Podľa Aristotela je metafyzika prvá filozofia. Za najväčšiu autoritu v oblasti filozofie považuje Aristotela. Tak filozofia prírody. o. pretože sa otvára k možnej skúsenosti nekonečného a zároveň. ktorý by sa mohol legitímným spôsobom prejavovať v náboženstve a umení. Cení si v ňom predovšetkým prírodovedca a mysliteľa.[4] [6] • Metafyzika je podľa Levina transcendencia k druhému.: Úvod do filozofie. (Begrndet von H. 444.Metafyzika Vytýčený rozdiel medzi metafyzikou s teologickým rozmerom (u Aristotela sophía) a kresťanskou teológiou sa teda rysuje práve v kontexte zdroja ich informácií. čo môžem vedieť. 2002. Olomouc : Nakladatelství Olomouc s. ktorý by sa dal popísať ako úsilie o elimináciu všetkej prípadnej vnútornej kontradikcie. zatiaľ čo kresťanská teológia sa inšpiruje aj kresťanským zjavením. (22. Schmidt. z čoho vznikajú tzv. III. Veda 1979.) Encyklopédia Slovenska. ako aj metafyzika a etika patria podľa jeho mienky k prírodovedným a empirickým disciplínam. Toto rozlíšenie je totožné s rozlíšením filozofickej (prirodzenej) teológie a kresťanskej teológie. Z FILITu (http:/ / ii. časť teoretickej filozofie. s. html . pravdy z viery. pravdy z rozumu. K-M. r. názory na ňu Legowicz. Praha. Lebo úlohou filozofie je podľa Bacona skúmanie skutočnosti a odhaľovanie zákonov. ii. sk/ ~filit/ fvm/ metafyzika. ktorej by chcel vrátiť podľa možností čo najúplnejšiu autoritu. Referencie [1] [2] [3] [4] [5] [6] [7] Philosophisches Wörterbuch.. Metafyzika sa buduje len rozumom. Aufl. zatiaľ čo kresťanská filozofia si dogmatickým spôsobom stanovuje axiómy zo spomínaného zjavenia a k rozumu má vzťah. pretože jej výroky nemožno verifikovať.

Roger (1976). na ktorých úspešne stavia i súčasná veda. je lepšie uprednostniť to najmenej komplikované.) (Charlesworth 1956). že gravitačná sila je v skutočnosti polovičná než podľa Newtonova zákona. do teórie nepatrí. ktorá vraví. (1918). ktorí telesá postrkujú tak. najpopulárnejšia verzia "britvy" nebola napísaná ním. M. Occamova britva sa dá interpretovať dvoma mierne odlišnými spôsobmi. ak to nie je nevyhnutné (Entia non sunt multiplicanda praeter necessitatem). Z toho vyplýva. ktorý žiadnych trpaslíkov nepotrebuje. História Korene toho. Occamova britva rieši problém nekonečnej rozmanitosti teórií. aby sa zdanlivo chovali podľa Newtonovho zákona. University of Illinois. ktoré vedú k rovnakým výsledkom. Použitie vo vede Occamova britva je jedným zo základných princípov či postupov. A hoci formuloval princíp rôznymi spôsobmi. . M. 1225–1274) a dokonca Aristoteles (384–322 pred Kr. Ockham's Razor: A Historical and Philosophical Analysis of Ockham's Principle of Parsimony. J. • Charlesworth. "The Myth of Occam's Razor [1]". čo bude znamenať koniec známych fyzikálnych zákonov. a zvyšok spôsobujú inak neviditeľní a nemerateľní trpaslíci. Tomáš Akvinský (c. Philosophical Studies (Ireland) 6: 105–112. Champaign-Urbana. (1956). podľa ktorého sa súcna nemajú zmnožovať. Trpaslíci však s postrkovaním prestanú v roku 2042. Termín Occamova britva sa prvý krát objavil v roku 1852 v prácach Sira Williama Rowana Hamiltona (1805–1865). Occamova britva z nespočetného množstva takýchto alternatívnych teórií vyberá práve Newtonov zákon. pretože poznanie sa vytvára len na základe skúsenosti a logiky. Užšie chápanie Occamovej britvy sa týka časti jednej teórie: Ak nejaká časť teórie nie je pre dosiahnutie výsledkov nevyhnutná.Occamova britva 189 Occamova britva Occamova britva (Viliam z Ockhamu) je princíp ekonómie myslenia. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Zdroje • ARIEW. Napríklad k Newtonovmu gravitačnému zákonu možno sformulovať alternatívnu teóriu. W. • Thorburn. Occam nevymyslel termín "britva". Prvý možno popísať takto: Ak pre nejaký jav existuje viacero vysvetlení. možno sledovať v prácach filozofov ako John Duns Scotus (1265–1308). že esencie (podstaty) sú zbytočné a iluzórne súcna. čo sa stalo známym ako Occamova britva. ale človekom menom John Ponce z Corku v roku 1639 (Thorburn 1918). Mind 27 (107): 345-353. Externé odkazy • FILIT [2] – zdroj. dávno po Occamovej smrti približne v roku 1349. "Aristotle's Razor". takže jeho asociácia s ním môže byť daná frekvenciou a efektívnosťou s akou ju využíval (Ariew 1976).

zaznamenávame udalosti. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať. že takáto myšlienka dávať dokopy priestor a čas. Všetky udalosti. (pozri obr. ii. is/ ~sveinbt/ files/ papers/ MythOfOccamsRazor. Navyše v teórii relativity (v špeciálnej. nikdy nie osobitne v priestore a osobitne v čase. Alebo by sme mohli povedať skrátene v priestoročase (alebo v časopriestore). Vlastnosti priestoročasu Pri popise pohybu musíme zaznamenať nielen polohu. resp. Záznam o každej udalosti sa skladá vždy zo štyroch čísel. kde tri z nich udávajú polohu udalosti v priestore a jeden údaj udáva čas jej nastatia.). Výpočet Výpočet vzdialenosti bodov v priestore Ak je vzdialenosť medzi bodmi A a B je . ale aj v čase“. Ukázalo sa však. Body priestoročasu zodpovedajú bodovým udalostiam. len tým. ale aj všeobecnej) je dokonca nevyhnutné uvažovať vždy dianie v rámci priestoročasu. že v relativite je to jedna z klúčových myšlienok. Priestoročas zaviedol Herman Minskowski v rokoch 1907 . že sme vymysleli akurát nový skrátený názov. dianie okolo nás. hi. fmph. ale aj vo vesmíre sa odohráva v „aréne“ nazývanej priestoročas. Túto skutočnosť môžeme povedať aj inými slovami: „všetky objekty aj my sa pohybujeme nielen v priestore. html Priestoročas Priestoročas alebo časopriestor je štvorrozmerný priestor zjednocujúci trojrozmerný fyzikálny priestor a čas.Occamova britva 190 Referencie [1] http:/ / www. ale priestoročas je na pozorovateľovi nezávislý a tvorí základný rámec pre možnosť realizácie fyzikálnych zákonov nezávislych na vzťažnej sústave vo vesmíre. potom podľa Pytagorovej vety v dvojrozmernom priestore bude táto vzdialenosť: Výpočet vzdialenosti dvoch bodov v priestoročase Ak by ľubovoľný iný pozorovateľ použil svoje súradnice (označme ich s čiarkou) a vypočítal by: . sk/ ~filit/ fvo/ occamova_britva.1908 (Einsteinov profesor matematiky). Vnímanie času a priestoru ako nezávislých pojmov je závislé na pozorovateľovi. uniba. ale aj čas. neprinesie nič nového. pdf [2] http:/ / dent.

Ak ľubovoľný iný pozorovateľ použije svoje súradnice (označme ich s čiarkou) a výpočíta . sk/ ~tuleja/ vscience/ relativita/ Relativita. Priestoročasový Interval vypočítame: .priestoročasový interval. Inak by sa interval nezachoval. Pozri aj Teória relativity Externé zdroje Učebný text pre gymnázium: Jozef Hanc. ktoré sa líšia o o . Na obrázku sú znázornené udalosti A a B. Ak sú pre dvoch pozorovateľov rôzne priestorové vzdialenosti a medzi danými udalosťami. upjs. nemení sa. dostane aj ten istý výsledok. aj priestor . je invariantom: Z nemennosti tohto intervalu vidíme okamžite prekvapujúci dôsledok – jednu z najväcších inovácii a zmien v našom chápaní času. Výpočet vzdialenosti medzi udalosťami Aj medzi dvoma udalosťami (bodmi v priestoročase). Udalosti v reálnom svete sú však odelené nielen v priestore ale aj v čase. resp. existuje istý druh vzdialenosti.Priestoročas potom 191 Obdobný vzorec platí aj pre trojrozmerný priestor. Inými slovami čas nebeží rovnako pre všetkých pozorovateľov. musia byť rôzne aj doby a medzi ich nastatiami (pričom je konštantná rýchlosť svetla ). Výpočet vzdialenosti dvoch udalostí v priestoročase Tento vzorec je pre vzdialenosť danú Pytagorovou vetou veľmi podobný výpočtu vzdialenosti medzi dvoma bodmi. Interval je pre všetkých pozorovateľov rovnaký. pdf . Slavomír Tuleja [1] Referencie [1] http:/ / vk. Vo výpočte vzdialenosti medzi udalosťami vystupuje aj čas.

ako hviezda dosiahla hlavnú postupnosť. . Spolu s teplotou narastá v strede protohviezdy aj tlak. nahliadnuť pod tmavú hmlovinu. Ide predovšetkým o málo ďalekohľadom v oblasti spektra blízkeho infračervenému žiareniu. ktoré mala v štádiu globule až po niekoľko miliónov Kelvinov. Hayashiho stope. z ktorého môžu vzniknúť planéty. Počas svojho vývoja sa protohviezda posúva po Hertzsprungovom–Russellovom diagrame zhora nadol po tzv. Protohviezdam s hmotnosťou 15 hmotností Slnka to trvá kratšie. ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje. okolo 100 000 rokov. Protohviezda vzniká z globuly. Okolo protohviezdy sa niekedy môže vytvoriť protoplanetárny disk. malej. hneď ako v jadre protohviezdy začnú prebiehať termojadrové reakcie. Protohviezdam s hmotnosťami blízkymi hmotnosti Slnka obyčajne trvá 10 miliónov rokov. Teplota v centrálnej oblasti postupne narastá od 10 Kelvinov. Podarilo sa tak energetické rádiové a infračervené žiarenie. kým sa z nich vyvinú hviezdy hlavnej postupnosti. ktoré však predstavuje len zlomok žiarenia uvoľňovaného neskôr termojadrovými Fotografia objektu Herbig-Haro 46/47 získaná Spitzerovým vesmírnym reakciami. ako oblaky vodíka a hélia začali kontrakciu a predtým. Jej gravitačná energia sa mení na elektromagnetické žiarenie. Vďaka gravitačnej kontrakcii sa globula zmršťuje a zahrieva. tmavej. približne guľatej hmloviny gravitačnou kontrakciou. Gravitačná kontrakcia sa zastavuje.Protohviezda 192 Protohviezda Protohviezda alebo prahviezda je obdobie vývoja hviezdy po tom.

Ak by sa informácia mohla šíriť rýchlejšie ako c v jednej vzťažnej sústave. nakoľko samotná jednotka meter je definovaná z hľadiska rýchlosti svetla a sekundy. že je to konštanta c. Kvôli dilatácii času špeciálnej relativity sa pomer medzi časom vnímaným vonkajším pozorovateľom a časom vnímaným pozorovateľom pohybujúcim sa bližšie a bližšie rýchlosti svetla blíži k nule. Osoba cestujúca rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla by videla. že vzdialenosti a časy sú zdeformované („dilatované“) v súlade s Lorentzovými transformáciami. takže "príčina" by bola pozorovaná po "následku". všeobecne známou ako rýchlosť svetla. Rýchlosť svetla v inom prostredí (teda nie vo vákuu) je menšia ako c (čo definuje index lomu prostredia). energia a hybnosť svetla zmení. že rýchlosť svetla zostáva konštantná. Takéto porušenie kauzality nebolo nikdy pozorované. tak to priamo neovplyvní špeciálnu teóriu relativity. preto ak je svetlo nejako upravené aby sa šírilo rýchlosťou menšou ako c. čo je základom špeciálnej relativity. Ak sa skombinuje pozorovanie s princípom relativity. Preto sa na c môže pozerať ako na fyzikálnu konštantu a tento fakt je základom špeciálnej teórie relativity. Pozorovatelia cestujúci veľkými rýchlosťami zistia. Ak by sa niečo mohlo pohybovať rýchlejšie ako svetlo. Elektromagnetické zákony (ako sú Maxwellove rovnice) hovoria. čo znamená rýchlosť). . Vo všeobecnej teórii relativity je rýchlosť c tiež rýchlosť šírenia sa gravitácie. ale definíciou. Táto presná hodnota nie je určená meraním. že farba svetla vpredu (v smere pohybu) by bola s modrým posunom a farba vzadu s červeným. všetci pozorovatelia namerajú rovnakú rýchlosť svetla vo vákuu. Rýchlosť svetla sa značí písmenom c (údajne z latinského celeritas. že rýchlosť elektromagnetického žiarenia c nezávisí od rýchlosti objektu vyžarujúceho žiarenie.8 km/h). frekvencia. hoci podľa relativistického Dopplerovho javu sa farba. tak by sa porušila kauzalita: v nejakých iných vzťažných sústavách by bola informácia doručená skôr ako by bola vyslaná. nie samotné svetlo. preto napríklad svetlo vyžarujúce z rýchlo pohybujúceho sa zdroja sa šíri rovnakou rýchlosťou ako svetlo vyžarované zo statického zdroja. nezávisle od vzťažnej sústavy pozorovateľa alebo rýchlosti objektu vyžarujúceho svetlo. Táto fyzikálna konštanta je označovaná písmenom c. Prehľad Podľa štandardnej fyzikálnej teórie sa všetko elektromagnetické žiarenie vrátane viditeľného svetla šíri (alebo pohybuje) vo vákuu konštantnou rýchlosťou. tak by nebol tento pomer reálnym číslom. Je dôležité poznamenať. transformácie však deformujú vzdialenosti a časy takým spôsobom.Rýchlosť svetla 193 Rýchlosť svetla Rýchlosť svetla vo vákuu sa presne rovná 299 792 458 metrov za sekundu (1079252848.

aj keď astronauti odpovedali okamžite. Hoci tu existujú súradnicové systémy.18 sekundy. Podľa súčasne bežnej definície. To znamená. Svetelný rok je vzdialenosť. Interval AC v diagrame je „priestorový“. ale aj kvôli zdržaniam v sieťových prepínačoch (switchoch) a opakovačoch. potom A predchádza B vo všetkých sústavách súradníc. Konečná rýchlosť svetla bola napríklad dosť zreteľná pri komunikácii pozemného centra Houston a Neila Armstronga.46 × 1012 kilometrov). Interval AB na diagrame vpravo je „časový“.) Podobne je nemožné aj okamžité diaľkové ovládanie medziplanetárnej kozmickej lode. Preto tu nemôže existovať žiadna príčinná súvislosť medzi A a C. Napríklad pokiaľ si pozemná kontrola uvedomí problém a vesmírna loď prijme signál z pozemného centra môže trvať aj niekoľko hodín. ktorú prejde svetlo za jeden rok. v ktorej sa udalosť A a udalosť C udiali súčasne. Sčasti je to spôsobené tým. Rýchlosť svetla sa však môže prejaviť aj pri malých vzdialenostiach. ktoré sú resp. Hypoteticky je možné premiestňovanie hmoty (alebo informácie) z A do B a môže tu nastávať príčinný vzťah (kde A je príčina a B je následok). Rýchlosť svetla navyše ovplyvňuje návrh bezdrôtovej komunikácie. Ak pracuje procesor s frekvenciou 1 GHz tak sa signál počas jedného cyklu dostane iba do vzdialenosti 300 mm. prijatej v roku 1983. nie sú v kauzálnom kontakte. Preto musia byť procesory na obmedzenie latencie umiestnené tesne vedľa seba. Napríklad pre daný rovníkový obvod Zeme (40075 km) a najkratšou dobou na prenesenie informácie na druhú stranu Zeme 0. je rýchlosť svetla presne 299 792 458 metrov za sekundu (približne 3 × 108 metrov za sekundu alebo 30 centimetrov za nanosekundu). ktoré popisujú elektromagnetizmus: Astronomické jednotky sú niekedy (obzvlášť v popularizovaných textoch) udávané v svetelných rokoch. t. že tu máme sústavu súradníc. približne 9. j. okrem cestovania nadsvetelnou rýchlosťou nie je možné pre žiadne teleso (ani informáciu) cestovať z A do C alebo z C do A. (Pozri animáciu (pohyb svetla zo Zeme na Mesiac). informácia sa šíri do a z bodov z oblastí definovanými svetelným kužeľom. V superpočítačoch obmedzuje rýchlosť svetla posielania dát medzi procesormi. . v ktorej udalosť A a udalosť B nastávajú na rovnakom mieste v priestore a líšia sa iba v čase. rýchlosť svetla sa napokon stane obmedzujúcim faktorom aj pri návrhu procesora samotného. To znamená. Komunikácia Rýchlosť svetla je dôležitá v komunikácii. oddelené iba priestorom. keď sa stal prvým človekom na Mesiaci: Na každú odpoveď musel Houston čakať takmer 3 sekundy.067 sekundy. že sa svetlo v optickom vlákne šíri asi o 30 % pomalšie a priame spojenia sú zriedkavé v globálnej komunikácii. Ak A predchádza B v tejto sústave súradníc. v ktorých A predchádza C (ako je to vyznačené) a súradnicové systémy. Typický čas odozvy (ping) počítača medzi Austráliou a USA je v súčasnosti asi 0. Tieto konštanty sa objavujú v Maxwellových rovniciach. Svetelný kužeľ definuje miesta. je teoreticky Skutočný čas prenosu však trvá dlhšie. Ak budú procesory pracovať na vyšších frekvenciách. Hodnota definuje permitivitu vákua ( ) v jednotkách SI ako: permeabilita vákua ( ) nezávisí od a v SI jednotkách je definovaná ako: . kde C predchádza A.Rýchlosť svetla 194 Inými slovami. že tu máme sústavu súradníc.

vzorec sčítania rýchlostí. že rýchlosť daná Maxwellovou teóriou je platná relatívne k svetlonosnému éteru. preto sa vytvára dojem.5 % rýchlosti svetla. nemohol nájsť tento éter. Rýchlosť svetla priamo daná Maxwellovými rovnicami musí byť rovnaká pre každého pozorovateľa – dôsledok znejúci fyzikom 19. namiesto toho vnímajú vzájomné približovanie pri rýchlosti mierne nižšej ako je 99. Rovnica uvedená vyššie je odvodená Albertom Einsteinom z jeho špeciálnej teórie relativity. Výsledok je daný Einsteinovým vzorcom sčítania rýchlostí: kde v a w sú rýchlosti pozorované tretím pozorovateľom.Rýchlosť svetla 195 Fyzika Rovnaká rýchlosť zo všetkých vzťažných sústav Je dôležité si uvedomiť. chápuc to ako znovupotvrdenie Galileiho princípu relativity. V určitom zmysle sa svetlo šíri iba cez vákuum medzi týmito atómami. Tento jav sa nazýva lom svetla alebo refrakcia. stratilo rýchlosť) medzi vstupom a výstupom z média. predpokladajúc. Toto spomaľovanie svetla je zodpovedné aj za vychýlenie svetla na styčnej ploche dvoch prostredí s rôznymi indexmi lomu. Namiesto toho ukazoval. ktorou sa jeden pozorovateľ približuje k inému. V mikroskopickom meradle. nezávisle od relatívnej rýchlosti. Hoci nie je isté. ktorá vychádza z princípu relativity. každé z nich idúce rýchlosťou 50 km/h. a u je rýchlosť vzájomného sa približovania. To vedie k neobyčajným dôsledkom pre rýchlosti. nevnímajú približovanie rýchlosťou 90 % + 90 % = 180 % rýchlosti svetla. Proces pohlcovania a následného vysielania trvá istý čas. že toto pravidlo neplatí. pravdepodobne najznámejší a najužitočnejší neúspešný experiment v histórii fyziky. V protiklade so všeobecnou intuíciou. Všimnite si. Keďže rýchlosť svetla v materiáli závisí od indexu lomu a ten závisí od frekvencie svetla. že rýchlosť svetla nie je „rýchlostným obmedzením“ v tradičnom vnímaní. storočia zjavne ako nesprávny. Tento princíp (pôvodne navrhnutý Galileim) vyžaduje správanie sa fyzikálnych zákonov rovnako vo všetkých vzťažných sústavách. Tí sa domnievali. To môže spôsobiť deformáciu elektromagnetických vĺn pozostávajúcich z rôznych frekvencií. že sa elektromagnetické žiarenie správa ako častice (vlnovo-časticová dualita). j. obe letiace relatívnou rýchlosťou 90 % rýchlosti svetla z hľadiska pre nich nezávislého tretieho pozorovateľa medzi nimi. Rýchlosť svetla vo vzduchu je iba o málo menšia ako c. ktorú vnímajú oproti sebe letiace vesmírne lode. Odvodil dôsledky dnes známe ako špeciálna teória relativity. intuícii odporujúci. atómami alebo molekulami cez ktoré prechádza. či Einstein poznal výsledky Michelson-Morleyho experimentu. Vzájomné pôsobenie s priehľadnými materiálmi Svetlo je pri prechádzaní materiálov spomaľované na rýchlosť menšiu ako c v pomere daným indexom lomu materiálu. bral konštantnú rýchlosť svetla za fakt. je lom svetla spôsobený opakovaným pohlcovaním a následným vysielaním fotónov. Avšak pri rýchlostiach približujúcich sa rýchlosti svetla sa z výsledkov experimentov stalo jasné. že rýchlosť svetla je konštantná vo všetkých vzťažných sústavách. že zmieňovaná rýchlosť svetla je pozorovaná alebo meraná rýchlosť v nejakom médiu a nie skutočná rýchlosť svetla (ako je pozorovaná vo vákuu). Dve vesmírne lode letiace proti sebe. ako napríklad voda a sklo. Pozorovateľ prenasledujúci svetelný lúč nameria rovnakú rýchlosť vzďaľovania sa od neho ako pozorovateľ v pokoji. Mnohí sú zvyknutí. Hustejšie média. z ktorých sa skladá svetlo. že každé z áut bude vnímať to druhé približujúce sa celkovou rýchlosťou 50 + 50 = 100 km/h. svetlo rôznych frekvencií prechádza v tom istom materiáli rôznymi rýchlosťami. ktoré obsahujú vyššie uvedený. obaja namerajú rýchlosť prichádzajúceho svetla ako konštantnú hodnotu rovnajúcu sa rýchlosti svetla. . že rýchlosti sa sčítavajú: ak idú dve autá proti sebe. očakáva sa. môžu spomaliť svetlo oveľa viac – na hodnoty 3/4 a 2/3 c. že sa svetlo zdržalo (t. Michelson-Morleyho experiment. čo sa nazýva disperzia alebo rozptýlenie svetla.

Napríklad kvantové stavy dvoch častíc môžu byť prepojené. 196 „Rýchlejšie-ako-svetlo“ pozorovania a experimenty Experimentálne dôkazy vykonané v poslednej dobe ukazujú. nárazové vlny je možné vytvoriť elektromagnetickým žiarením. Táto teória sa nazýva premenlivá rýchlosť svetla. Niektorí fyzici. Prechádzaním nabitej častice cez izolátor sa naruší jeho lokálne elektromagnetické pole. Jej podporovatelia tvrdia. Keďže však nie je možné ovplyvniť.Rýchlosť svetla Svetlo sa po opustení média šíri opäť svojou pôvodnou rýchlosťou bez získania dodatočnej energie. potom fotóny konštruktívne interferujú a zosilňujú pozorovanú radiáciu. jedna musí mať spin +½ a druhá −½). pri ktorej sa prvý nadnulový pulz pohne dopredu) a súčin skupinovej a prednej rýchlosti je rovný druhej mocnine normálnej rýchlosti svetla v materiáli. že fázová rýchlosť nestálych vĺn môže prekonať c. Až do pozorovania sú častice v superpozícii dvoch kvantových stavoch (+½. nazývané tachyóny. Táto teória však ešte . že kvantový stav druhej častice sa získa svoj kvantový stav okamžite po vykonaní prvého pozorovania. narážanie do atómov (hlavne elektrónov) interferuje s elektrickými a magnetickými poľami žiarenia. avšak aj v tomto prípade skupinová a predná rýchlosť neprekoná c. predpokladajúc. Experimenty naznačujú. Ani v tomto prípade sa však prúdy nepohybujú rýchlosťou prekračujúcou rýchlosť svetla: zdanlivý supersvetelný pohyb je projekcia javu spôsobená objektami pohybujúcimi sa rýchlosťami blízkymi rýchlosti svetla v malom uhle vzhľadom na vzdialenosť pozorovaného objektu. ktorý kvantový stav získa prvá častica pri jej pozorovaní. Ak sa však toto rušenie šíri rýchlejšie ako je rýchlosť fotónov. stav druhej častice je automaticky známy. ale neboli ešte pozorované. Takzvaný supersvetelný pohyb (angl. V jednom experimente bola dosiahnutá skupinová rýchlosť laserových lúčov na extrémne krátkej vzdialenosti cez atómy cézia 300-krát c. spôsobuje spomalenie jeho šírenia. tunelovanie sa môže zdať. Zdá sa. že skupinová rýchlosť svetla môže prekročiť c. podporujú teóriu. že sa elektromagnetické žiarenie správa ako vlna. V niektorých interpretáciách kvantovej mechaniky môžu byť kvantové javy prenášané rýchlosťami vyššími ako c (v skutočnosti bola interakcia dvoch telies oddelených priestorom bez známeho sprostredkovateľa interakcie dlho vnímaná ako problém kvantovej mechaniky: pozri EPR paradox). Možnosť komunikovať alebo cestovať rýchlejšie ako svetlo je obľúbenou témou vedecko-fantastických diel.) Za normálnych okolností tieto fotóny vzájomne deštrukčne interferujú a nie je zistené žiadne žiarenie. pokiaľ budú počuť prechádzajúcu osobu. Ich úlohou by bolo zakričať „Som tu!“ jeden po druhom v krátkych intervaloch meraných hodinkami s tým. ako je to v niektorých interpretáciách kvantovej mechaniky. Častice cestujúce rýchlejšie ako svetlo. potom je z toho možné vydedukovať. boli síce popísané časticovými fyzikmi. Elektróny v atómoch izolátora sú vytlačené a polarizované poľom nabitej častice a pri obnovení rovnováhy elektrónov v médiu po skončení narušenia sa emitujú fotóny. Výsledok (analogický k aerodynamickému tresku) je známy ako Čerenkov jav. že je prekonaná rýchlosť svetla. Ak sa častice oddelia a jedná z nich sa podrobí pozorovaniu na zistenie jej kvantového stavu. Táto technika ale nemôže byť použitá na prenos informácií rýchlosťou vyššou ako c: rýchlosť prenosu informácie závisí od prednej rýchlosti (rýchlosti. Ak sa predpokladá. že fyzikálne zákony nedovoľujú prenášať informácie dômyselnejšie. Alebo inak. Hoci to môže znieť paradoxne. že svetlo sa šírilo v minulosti omnoho rýchlejšie ako je jeho súčasná rýchlosť. že vysvetľuje veľa kozmologických záhad lepšie ako jej konkurenčná teória rozpínania vesmíru. Pri niektorých ďalších experimentoch súvisiacich s nestálymi vlnami ako napr. nedá sa informácia týmto spôsobom prenášať. superluminal motion) je tiež pozorovateľný pri niektorých astronomických objektoch ako napríklad prúd rádiových galaxií a kvazarov. (Vo vodiči môže byť táto rovnováha obnovená bez emitovania fotónov. +½). predovšetkým João Magueijo a John Moffat. −½) a (−½. že nemusia čakať. že informácia o kvantovom stave častice je lokálna. čo viedlo k formulácii pravidiel ako no-cloning teoréma. To môže znamenať iba jediné – rýchlosť svetla sa nikdy nezmenila. takže stav jednej častice určuje stav druhej častice (napr. takže opäť nie je možné preniesť informáciu rýchlejšie ako c. Prekonanie skupinovej rýchlosti svetla týmto spôsobom je porovnateľné s prekonaním rýchlosti zvuku usporiadaním ľudí do dlhého radu s veľkými odstupmi.

že svetlo je vyžarované z oka a nie odrážané z iného zdroja do oka. Meranie rýchlosti svetla Isaac Beeckman. že rýchlosť svetla je nekonečná. Aristoteles tvrdil „nápor na silu našej viery je príliš veľký“ aby sme tomu verili. že svetlo putuje neobmedzenou rýchlosťou. Okrem toho. Z tejto teórie odvodil Heron z Alexandrie argument. kde by sa rýchlosť svetla merala pozorovaním oneskorenia medzi odkrytím lampáša a jeho vnímania z určitej vzdialenosti. Podobne za konečnú považovala rýchlosť svetla aj aryanská škola filozofie v starovekej Indii. Keďže žiadne podobné odchýlky neboli pozorované. bol negatívny. že svetlo je niečo v pohybe a preto musí cestovanie trvať určitý čas. V roku 2003 uspel Michail Lukin s vedcami Harvardskej univerzity a Lebedevovým inštitútom v Moskve v úplnom zastavení svetla. ktorý mal lepšie predpoklady na zistenie konečnej rýchlosti. navrhol experiment (1629) pri ktorom by sa pozoroval záblesk z kanóna odrazený zo zrkadla vzdialeného asi míľu. Tento experiment uskutočnila Accademia del Cimento z Florencie až v roku 1667 s lampášmi vzdialenými asi 1 míľu. vyvodil. Niektoré materiály však majú neobyčajne vysoký index lomu: obzvlášť vysoká je napríklad optická hustota Bose-Einsteinovho kondenzátu. Empedokles zastával názor. pretože vo voľnom priestore mu nestoja v ceste žiadne prekážky. Žiadne oneskorenie však nebolo pozorované. ale nie je to pohyb“. tak by sa zrútil celý systém filozofie.Rýchlosť svetla nezískala širokú podporu. Dokonca bol Descartes presvedčený. Robert Hooke nevysvetľoval negatívny výsledok Galileovho experimentu ako potvrdenie nekonečnej rýchlosti svetla. To bolo dosiahnuté jeho nasmerovaním do masy horúceho rubídiového plynu. že „svetlo je kvôli prítomnosti niečoho. že ak by bola rýchlosť svetla konečná. ak by malo svetlo konečnú rýchlosť. Aristoteles naopak povedal. Zem a Mesiac viditeľne nezarovnané počas zatmenia Mesiaca. 197 Experimenty so spomaľovaním svetla V istom zmysle sa každé svetlo prechádzajúce cez iné médium ako vákuum šíri kvôli refrakcii pomalšie ako c. boli by Slnko. keďže môže existovať pohyb príliš rýchly na to. že rýchlosť svetla musí byť nekonečná. že svetlo má konečnú rýchlosť. musela by byť veľmi veľká. keďže vzdialené objekty ako napríklad hviezdy sa zjavia hneď ako sa otvorí oko. že to nemusí byť pravda. ale iba ako to. vďaka zasahovaniu dvoch „riadiacich“ lúčov. Prejavy lomu svetla ako je napríklad dúha sú spôsobené pomalšou rýchlosťou svetla v médiu (v tomto prípade vody). aby sme to mohli vnímať. . Skupina vedcov pod vedením Lena Haua bola v roku 1999 schopná spomaliť svetelný lúč na rýchlosť asi 17 metrov za sekundu a v roku 2001 dokonca na okamih zastaviť lúč. História Až do nedávnej minulosti bola rýchlosť svetla z veľkej časti iba otázkou dohadov. Galileo odporučil experiment (1638). aj keď väčšina ostatných filozofov súhlasila v tomto bode s Aristotelom. ktorého atómy sa podľa Lukinových slov správali „ako miniatúrne zrkadlá“. Stredoveké a rano-moderné teórie Islamskí filozofi Avicenna a Alhazen verili. René Descartes tvrdil. Descartesov priateľ. keďže experiment počas zatmenia Mesiaca. Descartes tento experiment kritizoval ako zbytočný. Francis Bacon tvrdil. že svetlo sa musí pohybovať veľmi rýchlo. že ak by bola rýchlosť svetla konečná. Johannes Kepler veril. Jednou zo starovekých teórií videnia je.

ktorú sám vyvodil (nie je známe či to bolo z Rømerových dát alebo inak). asi o pol roka neskôr. Pretože Io vchádza/vychádza z tieňu Jupitera v pravidelných intervaloch. že výstupným „signálom“ trvalo dlhšie pokiaľ dosiahli Zem. V jeho knihe „Opticks“ dokonca publikoval presnejšiu hodnotu rýchlosti svetla – 16 minút za priemer. Christiaan Huygens vyrátal z tejto astronomickej jednotky a Rømerovho odhadu času rýchlosť svetla na 1 000 priemerov obežnej dráhy za minútu. Takisto pozoroval. keďže sa Zem a Jupiter približovali. Na základe týchto pozorovaní Rømer odhadoval. Rovnaký úkaz bol následne pozorovaný Rømerom na rotujúcej „škvrne“ na povrchu Jupitera. tak mal Io orbitálny prevrat okolo Jupitera každých 42. Približne v tom istom čase bola veľkosť astronomickej jednotky odhadovaná na 140 miliónov kilometrov.Rýchlosť svetla Prvý kvantitatívny odhad rýchlosti svetla bol v roku 1676 spravený Rømerom. Táto hodnota je oveľa menšia ako je súčasne uznávaná hodnota. ktorá sa naakumulovala medzi dvoma po sebe nasledujúcimi signálmi. Dokonca ani tieto pozorovania a dôkazy konečnej rýchlosti svetla neuspokojili každého (predovšetkým Jean-Dominiqua Cassina). počtu zárezov (resp. je možné zmerať trvanie orbitálneho prevratu. ktorý sa dá vypočítať porovnaním rýchlosti Zeme na jej obežnej dráhe k rýchlosti svetla. nedostane sa naspäť. že ak je Jupiter najbližšie k Zemi. Avšak po pozorovaniach Jamesa Bradleyho (1728) bola hypotéza nekonečnej rýchlosti svetla definitívne odmietnutá. Michelsonom. ale je stále oveľa vyššia ako akýkoľvek fyzikálny jav známy v tej dobe. Prvé úspešné meranie rýchlosti svetla pozemným prístrojom vykonal Hippolyte Fizeau v roku 1849. Na ceste od zdroja svetla ku zrkadlu prešiel lúč rotujúcim diskom so zárezmi. Výsledkom týchto meraní bola relatívne presne určená rýchlosť svetla na 198 . To je iba o málo nižšia hodnota ako je v súčasnosti uznávaná hodnota. Aj neskoršie pozorovania javu s troma inými Galileovymi mesiacmi. boli vstupy mesiaca Io do tieňa Jupitera o niečo častejšie. ktorý bol potrebný pre svetlo na prekonanie dodatočnej vzdialenosti medzi planétami. Michelson použil v roku 1926 rotujúce zrkadlá na zmeranie času potrebného pre svetlo na prejdenie vzdialenosti od Mount Wilson k Mount San Antonio a späť. že svetlo hviezd dopadajúce na Zem musí dopadať z mierneho uhla. V prípade čo i len malého zrýchlenia resp. že ako sa Jupiter a Zem od seba vzďaľovali. Rýchlosť svetla sa dá vypočítať zo známej vzdialenosti zdroja a zrkadla. Leon Foucault vylepšil Fizeauovu metódu nahradením disku so zárezmi rotujúcim zrkadlom. Podobne. Bolo jasné. ktorý študoval teleskopom pohyb Jupiterovho mesiaca Io. potvrdili predchádzajúce zistenia. Io vychádzal z tieňa Jupiteru postupne neskôr. Túto metódu zdokonalil v roku 1872 Marie Alfred Cornu a v neskôr v roku 1900 Joseph Perrotin. ako sa Zem a Jupiter vzďaľovali. Rømer si všimol. zubov) na disku a rýchlosti rotácie. Lúč svetla bol namierený na zrkadlo umiestnené vo vzdialenosti niekoľkých kilometrov. spomalenia rotácie disku. Foucaultova metóda bola taktiež použitá Simonom Newcombom a Albertom A. Foucaultov odhad publikovaný v 1862 bol 298 000 kilometrov za sekundu. Pri určitej rýchlosti rotácie disku prejde lúč smerom od zdroja jedným zárezom a pri návrate nasledujúcim zárezom. že na prejdenie priemeru obežnej dráhy Zeme by svetlo potrebovalo 22 minút (čo je dvojnásobok astronomickej jednotky). kde to bolo ťažšie pozorovať. zasiahne lúč samotný disk (jeho zub) a Diagram Fizeau-Foucaultovho prístroja. Táto pozorovaná „aberácia“ bola asi 1/200 stupňa. Taktiež Isaac Newton akceptoval konečnú rýchlosť svetla. Aberácia bola rozsiahlo skúmaná počas nasledujúcich storočí. Rýchlosť svetla publikovaná Fizeauom bola 313 000 kilometrov za sekundu. čo je asi 220 000 kilometrov za sekundu. Bradley vyvodil. Bradleym vypočítaná rýchlosť svetla bola 298 000 kilometrov za sekundu. To bolo spôsobené dodatočným časom. predovšetkým Friedrichom von Struve a Magnusom Nyrenom.5 hodiny. Fizeauov experiment bol koncepčne podobný návrhom Beeckmana a Galilea.

Výsledok experimentu bol negatívny. bolo meranie rýchlosti Zeme pohybujúcou sa „svetlonosným éterom“ – médiom. (Rømerova práca z 1676 v angličtine a francúzštine ako bitmapa: [1]. Philosophical Transactions XVIII. Referencie Historické referencie • Ole Rømer. 132. reduced to the Julian Stile and Meridian of London“. Philosophical Transactions of the Royal Society no. že je potrebné na šírenie sa svetla. his New and Exact Tables for the Eclipses of the First Satellite of Jupiter. Pokrok v oblasti teoretickej fyziky v tom čase už ponúkal alternatívnu teóriu. 1694. Nie je isté. ktorá ponúkala aj vysvetlenie negatívneho výsledku Michelson-Morleyho experimentu. Ernst Mach bol jeden z prvých fyzikov. 7 Décembre 1676. že rýchlosť elektromagnetického žiarenia je konštanta definovaná elektromagnetickými vlastnosťami vákua (permitivitou a permeabilitou). ale jeho negatívny výsledok veľmi pomohol všeobecnému prijatiu jeho teórie relativity. ako bol niekoľkokrát medzi zrkadlami – aby prešli oba lúče použitý pre Michelson-Morleyho experiment rovnakú vzdialenosť je počet odrazov pre oba lúče rovnaký (počas skutočného Michelson-Morleyho experimentu bolo použitých viac zrkadiel ako je to znázornené na obrázku).L. 893–894. 1677. 223–236. na rozdelenie lúča monochromatického svetla (t. Aj malá zmena rýchlosti svetla v oboch ramenách interferometra (kvôli tomu. Einsteinova teória bola úplne v súlade s výsledkom experimentu: éter neexistoval a rýchlosť svetla bola rovnaká v každom smere. 199 Relativita Vďaka práci Jamesa Clerka Maxwella bolo známe. pp. nazvaného Michelson-Morleyho experiment. June 25. 136. Lorentz-Fitzgeraldovu kontrakciu. o ktorom sa predpokladalo. Fizeau. Comptes Rendus 29. že experiment vlastne vyvrátil teóriu éteru. pp. „Sur une experience relative a la vitesse de propogation de la lumiere“. „Démonstration touchant le mouvement de la lumière“. j. Ako je to znázornené na nákrese Michelsonovho interferometra. 1849. a vo francúzštine ako text: [2]) • Edmund Halley. No. pp 237–256.. „Monsieur Cassini. ktorú lúč potrebuje na prekonanie vzdialenosti. čo sa prejaví ako zmena vzorky interferencie.–Dec. Journal des Sçavans.Rýchlosť svetla 299 796 kilometrov za sekundu. Cieľom tohto experimentu. majúceho iba jednu vlnovú dĺžku) do dvoch v pravom uhle sa od seba šíriacich lúčov bolo použité zrkadlo s tenkou vrstvou striebra. Po ich následnom zlúčení vznikne vzorka konštruktívnej a deštruktívnej interferencie. Nov. že sa prístroj pohyboval so Zemou cez predpokladaný „éter“) zmení dobu. ktorý tvrdil. . 90–92. V roku 1887 bol uskutočnený fyzikmi Albertom Michelsonom a Edwardom Morleyom významný experiment na meranie relatívnej rýchlosti svetla k pohybu Zeme. Po opustení tohto zrkadla sa oba lúče odrážajú schématická reprezentácia Michelsonovho interferometra. či Albert Einstein poznal výsledok Michelson-Morleyho experimentu. 214. Konštantná rýchlosť svetla je jeden zo základných postulátov špeciálnej teórie relativity. • H.

. 1975. Oldford. „Experimental Determination of the Velocity of Light“. Proceedings of the American Association for the Advancement of Science 27. Statistical Science 15(3):254–278. MacKay and R. (Prístupne aj on-line: [5]) Referencie [1] [2] [3] [4] [5] http:/ / dbhs. k12. Wave propagation and group velocity. Foucault. ca/ ~rwoldfor/ papers/ sci-method/ paperrev . 2000.G. Classical electrodynamics. • John David Jackson. Academic Press Inc. „Scientific Method. Pease. 501–503. wvusd. 792–796. Statistical Method and the Speed of Light“. 1935.J. USL Press. John Wiley & Sons. Prístupné ako e-print physics/9804020 [4] na arXiv.L. In T. pp 29–32. Computing Science in Ancient India. Michelson. Kak. org/ etext/ 11753 http:/ / uk.Rýchlosť svetla • J. 731–734.A. 1998. org/ abs/ physics/ 9804020 http:/ / www. ISBN 0-471-30932-X • Subhash Kak. 1998. Nature. fr/ histoire/ roemer. (Projekt Gutenberg Etext [3]) • Simon Newcomb. Michelson. Comptes Rendus 131. and F. uwaterloo. campus. ca. 1886. 71–77. 1862.N. „Measurement Of The Velocity Of Light In A Partial Vacuum“. arxiv. 1878. 200 Moderné referencie • Léon Brillouin. Pearson. The Speed of Light and Purāṇic Cosmology. Rao and S. 1960. 3rd edition. stats. • R. • A. • Joseph Perrotin.A. „The Velocity of Light“. 26–61.W. 1900.R. ecp. html http:/ / astro. • A. 2nd edition. „Sur la vitesse de la lumiere“. html http:/ / www. F. „Determination experimentale de la vitesse de la lumiere: parallaxe du Soleil“. strany 80–90. Comptes Rendus 55. May 13. gutenberg. Astrophysical Journal 82. Lafayette. us/ webdocs/ Chem-History/ Roemer-1677/ Roemer-1677.

Zaviedol ho v roku 1916 Karl Schwarzschild. hlavne v teórii gravitácie a všeobecnej teórii relativity. je interpretované ako hmotnosť centrálneho objektu a je tzv. Hoci je väčšina týchto relativistických objektov dnes považovaná za (často veľmi rýchle) rotujúce objekty. Súvis s horizontom udalostí a gravitačným polomerom Pre nerotujúce a elektricky nenabité teleso (čiernu dieru) je horizont udalostí povrch gule so stredom v centrálnej singularite. bb Schwarzschildova metrika Schwarzschildova metrika je najvšeobecnejšie statické. j. Schwarzschildova metrika teda opisuje časopriestor generovaný statickým (nerotujúcim) guľovým telesom. hodí sa táto metrika na maximálne zjednodušenie opisu fyzikálnych procesov. Schwarzschildov (alebo gravitačný) polomer. vákuové riešenie Einsteinových rovníc gravitácie bez elektrického náboja. ktorá by mala generovať Schwarzschildov časopriestor je hmotnou guľou. sféricky symetrické. Čierna diera. Svoj zmysel však získava až pri opise kompaktných objektov typu neutrónových hviezd alebo čiernych dier (v tejto súvislosti sa tiež hovorí o Schwarzschildovej čiernej diere). Pre rotujúce alebo elektricky nabité teleso (čiernu dieru) je horizont udalostí povrch elipsoidu so stredom v centrálnej singularite. ktorý možno vyjadriť ako . gravitačný polomer) je v tomto prípade polomer tejto gule. Túto metriku možno použiť aj na opis pomaly rotujúcich objektov ako sú hviezdy alebo planéty. Tento termín sa používa vo fyzike a astronómii. pri ktorom prechádza teleso danej hmotnosti v čiernu dieru. Pre teleso s hmotnosťou M je daný vzťahom kde G je gravitačná konštanta a c je rýchlosť svetla. Geometria časopriestoru je potom označovaná ako Schwarzschildova. Metrika Schwarzschildova metrika zapísaná v Boyerovo-Lindquistových súradniciach má tvar kde je gravitačná konštanta.Schwarzschildov polomer 201 Schwarzschildov polomer Schwarzschildov polomer (nepresne gravitačný polomer — pozri nižšie) je kritický polomer. Schwarzschildov polomer (t. ktorá sa neprejavuje žiadnou rotáciou ani nábojom. Dve hlavné osi tohto elipsoidu sú potom Schwarzschildov polomer a gravitačný polomer. Inými slovamia: Objekt menší ako jeho Schwarzschildov polomer sa nazýva čierna diera.

Takáto singularita je označovaná ako súradnicová. Pozri aj • • • • • • Metrika Gravitačná singularita Kerrova metrika Reissner-Nordströmova metrika Kerrova-Newmanova metrika Kruskalove-Szekeresove súradnice . Singularitu v bode nie je možné odstrániť inou voľbou súradníc a jedná sa teda o fyzikálnu singularitu geometrie časopriestoru. potom vydelením dostaneme Deriváciou tohoto vzťahu a aplikáciou podmienky dostaneme pre polomer fotónovej sféry vyjadrujúcu rovnomernosť kruhového pohybu Fotónová sféra teda leží vo vzdialenosti existovať žiadne kruhové orbity. Ak položíme vo Schwarzschildovej metrike . na ktorej vykonávajú fotóny rovnomerný kruhový pohyb okolo čiernej diery. fotónová sféra. Schwarzschildova metrika je singulárna pre . Singularita na Schwarzschildovej sfére je však dôsledkom nevhodnej voľby súradníc a môže byť odstránená prechodom k inému súradnicovému systému. ktorý býva v prípade Schwarzschildovej metriky označovaný taktiež ako Schwarzschildova sféra.Schwarzschildova metrika 202 Vlastnosti Schwarzschildova čierna diera sa vyznačuje existenciou horizontu udalostí. že pod touto sférou už nemôžu a taktiež na Schwarzschildovej sfére . Okrem Schwarzschildovej sféry existuje okolo Schwarzschildovy čiernej diery tzv. Je to taká sféra. Fotónová sféra je význačná tým. Schwarzschildova sféra leží na gravitačnom polomere . a .

frekvencia (f alebo ν). Rømer vyrátal rýchlosť svetla na 227 000 km/s. že v oblasti viditeľného svetla je maximum elektromagnetického žiarenia zo Slnka dopadajúceho na zemský povrch.Svetelný tok 203 Svetelný tok Svetelný tok je fotometrická fyzikálna veličina. naopak niektoré plazy vnímajú ako viditeľné aj to. alebo všeobecnejšie elektromagnetické vlnenie od infračerveného po ultrafialové. značka jednotky: lm Svetlo O svetle vo filozofii pozri svetlo (filozofia) Svetlo je elektromagnetické žiarenie. Viditeľné svetlo Viditeľné svetlo je časť elektromagnetického spektra s frekvenciou 7. Prvé úspešné meranie pozemskými prostriedkami vykonal Hippolyte Fizeau v roku 1849. Vlnová dĺžka viditeľného svetla vo vákuu. ktorú zdroj vyžiari za časovú jednotku. Pozoroval pohyb planéty Jupiter a jeho mesiaca Io teleskopom a spozoroval odchýlku v zdanlivej dobe obehu Io. farba (frekvencia) a polarizácia (uhol vlnenia). Pri známej rýchlosti otáčania kolesa vyrátal rýchlosť svetla na 313 000 km/s. Presné merania určili rýchlosť svetla na 299 792 458 m/s. Rýchlosť svetla Rýchlosť svetla bola v histórii veľakrát meraná. že v tomto rozsahu je najlepšie vidieť. Kvôli dualite častice a vlnenia má svetlo vlastnosti ako vlnenia. • Symbol veličiny: Φ • Základná jednotka: lúmen. Niektoré druhy živočíchov vnímajú rozsah iný napríklad včely ho majú posunutý smerom ku kratším vlnovým dĺžkam (ultrafialové svetlo).8×1014 Hz. ktoré je vďaka svojej vlnovej dĺžke viditeľné okom. čo je pre človeka už infračervené žiarenie. Fizeau poslal zväzok svetla na zrkadlo vložiac mu do cesty točiace sa ozubené koleso. . a vlnová dĺžka (λ) zachovávajú vzťah: a rýchlosť svetla vo vákuu c0 je konštanta. Tri základné vlastnosti svetla (a elektromagnetického vlnenia vôbec) sú svietivosť (amplitúda). Presnejšie povedané tento rozsah je viditeľným svetlom pre človeka. Rozsah vnímaných vlnových dĺžok je daný predovšetkým tým. tak aj častice. Rýchlosť svetla je vo všetkých smeroch vo vákuu rovnaká a nezávisí od vzájomného pohybu zdroja a pozorovateľa. kde rýchlosť (c). Prvé presné meranie vykonal Dán Ole Rømer v roku 1676. ktorá označuje svetelnú energiu. Je to však energia posudzovaná z hľadiska citlivosti oka na rôzne vlnové dĺžky svetla.5×1014 Hz (hertz) až 3. je teda 380 nm (fialová zložka) až 780 nm (červená zložka). v tomto prípade za 1 sekundu. to znamená.

Svetlo

204

Lom svetla
V rôznych prostrediach sa svetlo šíri rôznou rýchlosťou. Keď svetlo prechádza rozhraním medzi takmito dvomi rôznymi prostrediami, spomaľuje sa (alebo zrýchľuje) a podlieha lomu. Spomalenie v danom prostredí oproti vákuu vyjadruje jeho index lomu n, kde

kde je rychlosť svetla vo vákuu a prostredí n > 1.

rýchlosť svetla v danom prostredí. Index lomu vo vákuu je n = 1 a v inom

Keď svetlo prechádza z vákua/materiálu do iného materiálu/vákua, frekvencia zostáva rovnaká, ale mení sa vlnová dĺžka. Keď lúč nedopadá kolmo na rozhranie, zmení sa aj uhol šírenia. Lom na šošovke sa využíva v okuliaroch, lupách, kontaktných šošovkách, mikroskopoch či refrakčných teleskopoch.

Optika
Veda zaoberajúca sa štúdiom svetla a jeho interakcií s materiálom sa nazýva optika.

Farba a vlnová dĺžka
Rôzne vlnové dĺžky mozog interpretuje ako farby, od červenej s najväčšou vlnovou dĺžkou (780 nm), po fialovú s najmenšou vlnovou dĺžkou (380 nm). Hneď vedľa viditeľného svetla sa nachádza ultrafialové (UV), smerom do kratších vlnových dĺžok, a infračervené žiarenie (IR), smerom do dlhších vlnových dĺžok. Napriek tomu, že ľudia nevidia infračervené žiarenie, môžu ho cítiť receptormi v pokožke ako teplo.

Meranie svetla
Nasledujúcimi veličinami popisujeme svetlo: • • • • jas osvetlenie (jednotka: lux) svetelný tok (jednotka SI: lúmen) svietivosť (jednotka SI: kandela)

Svetlo tiež popisujú: • amplitúda, • farba (alebo frekvencia), a • polarizácia.

Zdroje svetla
• sálanie tepla (žiarenie čierneho telesa) • žiarenie žiarovky • slnečné svetlo • žeravé pevné častice v plameňoch (oheň) • atómová spektrálna emisia (emisie môžu byť stimulované alebo spontánne) • laser a maser (stimulovaná emisia) • LED • plynové výbojky • urýchlenie voľného nosiče prúdu (zvyčajne elektrónu)

Svetlo • chemiluminiscencia • fluorescencia • fosforencia • • • • • • katódové žiarenie bioluminiscencia sonoluminiscencia triboluminiscencia radioaktivný rozpad anihilácia páru častica-antičastica

205

Iné projekty
• • • Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Svetlo Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svetlo Wikislovník ponúka heslo slovníka svetlo

Tachyón
Tachyón (gr.) je hypotetická, doteraz nedokázaná častica pohybujúca sa iba nadsvetelnou rýchlosťou, ktorá sa vyskytovala v bozónovej teórii superstrún. Oproti klasickým časticiam by sa tachyóny správali paradoxne - so zväčšujúcou sa energiou by sa spomaľovali a so zmenšujúcou zrýchľovali. Z hľadiska matematického formalizmu sú takéto častice prípustné, ale žiadna všeobecnejšie prijímaná súčasná fyzikálna teória ich neobsahuje, nie sú potrebné k vysvetleniu žiadneho pozorovaného javu. Podľa princípu Occamovej britvy sa teda predpokladá, že neexistujú.

Externé odkazy
• FILIT [1] – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Referencie
[1] http:/ / dent. ii. fmph. uniba. sk/ ~filit/ fvt/ tachyon. html

Teória relativity

206

Teória relativity
Teória relativity Alberta Einsteina je dvojica fyzikálnych teórií: špeciálna teória relativity a všeobecná teória relativity. Tieto teórie boli zostavené, aby vysvetlili fakt, že elektromagnetické vlny nepodliehajú Newtonovským pohybovým zákonom. Bolo dokázané, že sa pohybujú konštantnou rýchlosťou, nezávisle na pohybe pozorovateľa. Základnou myšlienkou je, že dvaja pozorovatelia, ktorí sú vo vzájomnom pohybe, odmerajú odlišné časové a priestorové intervaly tých istých udalostí, ale fyzikálna podstata pozorovaného javu bude pre oboch rovnaká.

Pozri aj
Podrobné spracovanie sa nachádza v článkoch: • všeobecná teória relativity • špeciálna teória relativity

Historicko-filozofické vplyvy
Pre väčšinu ľudí, ktorým bola newtonovská fyzika so svojimi priamkami a pravými uhlami dokonale zrozumiteľná, sa relativita stala len neurčitým zdrojom znepokojenia. Chápali ju tak, že absolútny čas a absolútna dĺžka už ((9-10)) neplatia, že pohyb je krivočiary. V kozmickom dianí odrazu prestala existovať istota. 'Doba sa vymkla z kĺbov,' poznamenal kedysi smutne Hamlet. Teraz to bolo tak, ako keby sa zemská os vymkla z ložísk a Zem sa potácala vesmírom bez uznávaných meradiel a pravidiel. Začiatkom dvadsiatych rokov sa po prvý raz medzi obyčajnými ľuďmi objavil názor, že niet nijakých absolútnych hodnôt. A že to platí nielen o čase a priestore, ale aj o dobre a zle a vedení a vôbec o všetkých hodnotách. Relativita sa začala omylom - a možno osudovo - zamieňať za relativizmus. Toto nepochopenie verejnosti neskľučovalo nikoho viac než samotného Einsteina.

Iné projekty
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Teória relativity

Teória strún

207

Teória strún
Teória strún je jednou z teórií všetkého. Teória strún predpokladá, že základnými stavebnými kameňmi hmoty nie sú bezrozmerné častice, ale jednorozmerné struny, ktoré vibrujú rôznymi spôsobmi, zodpovedajúcimi rôznym druhom častíc. Všetky interakcie sa redukujú na spájanie a rozpájanie strún. Teória strún zjednocuje všeobecnú teóriu relativity a kvantovú mechaniku, ktoré sú inak nezlúčiteľné. Podľa M-teórie má vesmír namiesto štyroch rozmerov jedenásť rozmerov, z toho jeden časový a 10 priestorových. Dodatočné rozmery sú však zvinuté do malej veľkosti, preto unikajú priamemu pozorovaniu. V súčasnosti existuje päť konzistentných, ale vzájomne sa odlišujúcich teórií strún. Tieto teórie sú však pevne zviazané dualitami, objavenými v druhej strunovej revolúcii v roku 1995. Pomocou týchto dualít zjednocuje tieto teórie tzv. M-teória. Táto teória môže existovať v 11 rozmeroch priestoročasu. Mnoho vlastností M-teórie ešte nie je vysvetlených. V súčasnosti je teória strún najrozvinutejším pokusom svetových fyzikov vysvetliť pojmy ako sú hmota, priestor a čas. Struny a superstruny sú podľa tejto teória tým, čo je základom reality týchto troch pojmov. Povedané kvantitatívnou logikou, struna je základnou jednotkou, ktorá umožňuje to, že priestor existuje. Je to vibrujúca forma energie, pričom existujú struny uzavreté a struny otvorené, s oboma koncami ukotvenými v "našom" časopriestore. Práve existencia uzavretých strún je podľa niektorých fyzikov príčinou toho, že gravitácia je tak slabá sila v porovnaní napríklad s elektromagnetickou silou, je totiž slabšia rádovo 10−36 krát. Uzavreté struny, z ktorých sú niektoré (čo je dané ich vibrovaním) nositeľmi gravitácie majú schopnosť uniknúť z nášho rozmeru do iného a tým sa dramaticky znižuje gravitačný efekt v našej realite.

Princíp
V podstate hmota - rôzne atómy, či presnejšie ich stavebné prvky je vlastne to, ako struny vibrujú. Teória hovorí, že struny sú tak malé, že pokiaľ by sme si predstavili atóm ako našu slnečnú sústavu, struna je veľká len asi ako strom. Na mikroúrovni, v tzv. kvantovom svete bolo potrebné vyriešiť hlavne problém neurčitosti (Heisenbergov princíp neurčitosti). Prepojenie týchto dvoch svetov umožnila teória strún, ktorá hovorí, že všetko vo vesmíre je vyplnené extrémne malými vibrujúcimi strunami energie, pričom však struny môžu taktiež nadobúdať extrémne veľké rozmery, kedy sa hovorí už o membránach, či rovno bránach, ktoré môžu byť priamo vesmírom samotným, čiže pri uznaní možnosti paralelných vesmírov je táto úvaha v množnom čísle. Popularizátorom teórie strún je americký astrofyzik Brian Greene. Greene stručne uvádza, že struna je vlastne tým, čo priamo prepája kvantový svet a makrosvet tým, že kvantovú neurčitosť a chaotičnosť "stlmuje" svojou imanentnou integračnou charakteristikou, pričom vytvára akési tunely ustáleneho stavu a práve tieto tunely sú vlastne podstatou superstrún, membrán či brán, ktoré v konečnom dôsledku tvoria vlastne vesmír ako celok nachádzajúci sa v nejakej vyššej štruktúre. Teória strún vychádza z fyzikálne overených vlastností vesmíru - aspoň na úrovni teoretickej fyziky - ako aj zo schopnosti vysvetliť prepojenie veľmi malého a veľmi veľkého priestoru v tzv. kvantovej teórii vesmíru a gravitáciu, ktorá je inak len obecne vysvetľovaná ako zakrivenie priestoru hmotnými subjektami, pričom bez strún ako základného pletiva vesmíru by bol prenos gravitačnej či akejkoľvek inej energie v podstate nemožný, resp. teoreticky by zostával len popísaný, no nie vysvetlený. Teória strún, či teória všetkého založená na akceptácii existencie strún spája tzv. Štandardný model vyvinutý americkým fyzikom Stevenom Weinbergom a vysvetľujúci fungovanie troch základných samostatných síl elekromagnetickej, silnej jadrovej sily a slabej jadrovej sily s pôsobením gravitácie, v jadre ktorej je struna ako nositeľ gravitácie, nahrádzajúca dovtedy hypotetickú nehmotnú časticu. Ďalším významným vedcom v oblasti teórie strún je Edward Witten , americký teoretický fyzik. Witten pri skúmaní tzv. superstrún navrhol jednotiacu teóriu strún, tzv. M-teóriu, kde vysvetľuje problém nezrovnalostí v rôznych nezávislých teóriách všetkého, ktorých bolo pôvodne päť. Rozpracoval teorém pozitívnej energie , ktorý hovorí, že

Teória strún za predpokladu dominantnej energetickej podmienky, masa asymptoticky plochého priestoročasu je ne-negatívna, vrátane problematiky spinorov vo všeobecnej teórii relativity. Venuje sa otázkam supersymetrie a Morseho teórii, ktorá analyzuje topológiu mnohosti štúdiom diferenciálnych funkcií . Supersymetria hovorí, že každá elementárna častica má vždy svoju partnerskú časticu, ktorá sa od svojho partnera líši polovicou spinu (tzv. superpartneri), t. j. pre každý bozón existuje vždy korešpondujúci fermión . Samotná M-teória v súlade s teóriou strún predpokladá, že existuje až 11 dimenzií priestoru, a hovorí o dynamike nízkej entropie, t. j. o interakcii supergravitácie , s dvoj- a päťdimenzionálnymi membránami. Podrobný výklad (preklad z anglickej Wikipedia) Teória strún je teória vo vývoji v oblasti časticovej fyziky, ktorá sa pokúša zjednotiť kvantovú mechaniku a všeobecnú relativitu.[1] Teória strún hovorí, že elektróny a kvarky vnútri atómov nie sú objektami s nulovými dimenziami, ale skôr jednorozmerné oscilujúce linky ("struny"), ktoré majú len dĺžku, avšak nie výšku či šírku. Teória tvrdí, že tieto struny môžu vibrovať, čím dávajú pozorovaným časticiam ich vôňu, náboj, hmotnosť a spin. Najranejší strunový model, bozónické struny, zahŕňal len bozóny, hoci tento pohľad sa vyvinul do teórie superstrún, ktorá tvrdí, že spojenie je ("supersymetrické"), t. j. že existuje medzi bozónmi a fermiónmi, dvomi fundamentálnymi rozdielnymi typmi častíc. Teória strún si taktiež vyžaduje existenciu niekoľkých dodatočných, nepozorovateľných dimenzií vesmíru, ktoré sa pridávajú k našim trom priestorovým dimenziám (výška, šírka a dĺžka) a štvrtej dimenzii času. M teória napríklad vyžaduje, aby priestoročas mal jedenásť dimenzií.[2] Teória má svoj pôvod v duálnom rezonančnom modeli - prvýkrát navrhnutom v r. 1969 Gabrielom Venezianom, ktorý popísal silne interagujúce hadróny ako struny. Odvtedy sa pojem teória strún rozvinul, aby zahrnul akúkoľvek zo skupín príbuzných teórií superstrún. Dá sa povedať, že "struny" už nie sú viac považované za fundamentálne pre teóriu, ktorú je možné formulovať taktiež ako body alebo povrchy. Bolo rozvinutých päť veľkých teórií strún, každá s inou matematickou štruktúrou, pričom každá svojím spôsobom najlepšie popisovala iné fyzikálne okolnosti. Hlavnými rozdielmi medzi jednotlivými teóriami boli principiálne počty dimenzií v ktorých sa struny vyvíjali, ako aj ich charakteristiky (niektoré boli otvorené slučky, iné uzavreté slučky, ap.), avšak všetky tieto teórie sa zdali byť správne. V polovici 90-tych rokov, strunový teoretický fyzik Edward Witten z Institute for Advanced Study usúdil, že päť veľkých verzií teórie strún v skutočnosti mohli popisovať jeden a ten istý fenomén z rôznej perspektívy. Wittenova výsledná M-teória, navrhnutá ako zjednotenie všetkých predchádzajúcich superstrunových teórií tvrdí, že struny sú jednodimenzionálne "krajce" dvojdimenzionálnych membrán vibrujúcich v 11-dimenzionálnom priestore. Ako výsledok mnohých vlastností a princípov zdieľaných týmito prístupmi (ako je holografický princíp), ich vzájomnou logickou konzistenciou a faktom, ktorý niektorí zahrnuli do štandardného modelu časticovej fyziky, mnoho veľkých žijúcich fyzikov (ako sú Edward Witten, Juan Maldacena a Leonard Susskind) je presvedčených, že teória strún je krokom smerom k správnemu fundamentálnemu popisu vesmíru.[3] [4] [5] [6] Teória strún je prvým kandidátom pre teóriu všetkého (TOE), spôsob popisu známych fundamentálnych síl (gravitačnej, elektromagnetizmu, slabej sily, silnej sily), hmoty (kvarkov a leptónov) v matematicky úplnom systéme. Avšak prominentní fyzici ako sú Richard Feynman a Sheldon Lee Glashow kritizovali teóriu strún za to, že neposkytla žiadne kvantitatívne experimentálne predpovede.[7] [8] Ako akákoľvek iná teória gravitácie, všeobecne sa predpokladá, že testovanie teórie priamo by si vyžadovalo extrémne drahé technické riešenia. Hoci priame experimentálne testovanie Teórie strún zahŕňa veľké výskumy a vývoj systémov, existuje niekoľko nepriamych experimentov, ktoré môže čiastočne potvrdiť Teóriu strún. Supersymetria (myšlienka rozvinutá začiatkom 70. rokov počas výskumov na Teórii strún) je teoreticky ustanovená prostredníctvom Teórie strún a zdá sa, že sa rozvíja do súčasnej experimentálne pochopenej Fyziky vysokých energií (Časticová fyzika) (Supersymetria by snáď mohla byť objavená v CERNe, kde sú skúmané energie, ktoré by mohli motivovať objavenie sa supersymetrických častíc). Taktiež existencia dodatočných kompaktifikovaných dimenzií (Calabi-Yau priestorovosť) by pravdepodobne mohla byť objavená v CERNe permeáciou gravitónu do vyššieho dimenzionálneho priestoru (Membrána (M-Teória)).

208

Slovo brána. podľa ktorého teória strún vyberá svoj vákuový stav. Nie je zatiaľ známe. strunová dynamika sa riadi napätím a kinetickou energiou. že je konzistentná s kvantovou gravitáciou. Subatomic level -. Macroscopic level . spinom a nábojom určeným strunovou dynamikou. buď ako Nambu-Gotova akcia alebo Polyakovovova akcia.[13] Existujú tiež iné konfigurácie s odlišnými hodnotami kozmologickej konštanty. Keďže o teórii strún sa všeobecne predpokladá. náboj. Existujú známe konfigurácie. Molecular level 3. Tieto struny sa môžu pohybovať a vibrovať. dávajúc pozorovaným časticiam ich vôňu. ktoré sú nabitými zdrojmi pre diferenciálnu formu zovšeobecnenia vektorového potenciálu elektromagnetického poľa. ale 1-dimenzionálne struny. každý oscilačný mód sa správa ako rozdielny druh častice. Rozdeľovanie a spájanie strún korešponduje s emisiami a absorpciou častice. koľko voľnosti teória ponecháva pre výber detailov. Teórie strún taktiež zahŕňajú objekty všeobecnejšie ako len struny. čo vytvára interakcie medzi časticami. Kvantová mechanika strún implikuje tieto oscilácie ako diskrétne vibračné módy. so svojou hmotnosťou. avšak dlhotrvajúce. kde sa môžu otvoriť do 1-dimenzionálnych liniek. že sa jedná o správny popis nášho vesmíru. odvodené od "membrána". čím sa táto teória stáva teóriou všetkého. Čierna diera-ako čierne p-brány sú identifikované s D-bránami. avšak môžu sa okolo nej kĺzať. Výskum v tejto ekvivalencii viedol k novým poznatkom ohľadom kvantovej chromodynamiky. Kompletná kvantová mechanika brán vyššej dimenzie sa nedefinuje ľahko a vlastnosti teórie strún pokiaľ ide o kozmologické usporiadanie (časovo-závislé prostredie) ešte nie sú plne vypracované. ktoré v kombinácii produkujú osciláciu. sa odkazuje na varietu vzájomne prepojených objektov. Atomic level -. ktorá obsahuje tmavú hmotu a priechodný mechanizmus pre kozmickú infláciu. String level Pri vzdialenostiach presahujúcich rádium strún. ktorá určuje vlastnosti nášho vesmíru (pozri topológia teórie strún). Koncové body strún sa nemôžu odtrhnúť od D-brány. Základné vlastnosti Teória strún môže byť formulovaná pokiaľ ide o akčný princíp. priestoročasovú konfiguráciu. Ide o rozšírené objekty. nazývané brány. ako sú D-brány. či teória strún má takéto riešenie.Protons.Quarks 6.[9] [10] [11] [12] Struny vytvárajú uzavreté slučky. Pri absencii externých interakcií. ktorá popisuje. čierne p-brány a Neveu-Schwarzove 5-násobné brány. spektrum teórie. keďže struny sú najpriamočiarejšie definované prostredníctvom perturbačnej teórie. Toto vedie mnohých vedcov k presvedčeniu. ktoré sú koncovými bodmi pre struny a táto identifikácia sa nazýva kalibračno-gravitačná dualita. že existuje najmenej jedno metastabilné riešenie. ktoré je kvantitatívne identické so štandardným modelom. . ako sa struny pohybujú v priestore a čase. Tieto objekty sú vzájomne prepojené prostredníctvom systému dualít. metastabilné. až kým sa nestretnú s D-bránami.Teória strún 209 Prehľad Teória strún tvrdí.Electron 5. taktiež nie je jasné. mnoho vedcov dúfa. Úplná teória zatiaľ nemá uspokojivé definície pre všetky okolnosti. hmotnosť a spin. ktoré popisujú všetky pozorované základné sily a hmotu. základnej teórie silnej jadrovej sily. že elektróny a kvarky vnútri atómu nie sú 0-rozmerné objekty.Matter 2. s malou kozmologickou konštantou. či existuje nejaký princíp. Subatomic level . ako ani to. and electrons 4. ktoré sú tzv. avšak s nulovou kozmologickou konštantou a niektorými novými poľami. Levels of magnification: 1. neutrons.

struna (jednorozmerný objekt — linka) sleduje povrch (dvojrozmerného priestoru). akúkoľvek kalibračnú teóriu). častice ktoré sa. spektrum častíc obsahuje len bozóny. ako napríklad fotón. Stručne povedané. bez hrán). Výsledný obrázok popisuje svetovú linku častice (jej 'históriu') v priestoročase. ktorá je tvorená fermiónmi. podobný popis grafom je možný pre postup struny v čase. Uvažujme o uzavretej strune. Pretože dva konce otvorenej struny sa môžu vždy stretnúť a spojiť. že častice by sa mohli pohybovať nielen v našej dimenzii. Jediným rozdielom je. ako napríklad fotón (alebo. a tak je svetová obálka vyzerá ako prúžok. Klasická intuícia hovorí. všeobecnejšie. ktoré obsahujú fermionické vibrácie sú známe ako superstrunové teórie. alebo. strunové teórie bez uzavretých strún neexistujú. . a jedným otvoreným strunovým módom fotón. všeobecnejšie. ale aj v iných dimenziách. ktorá ju zmenšuje a efektom neurčitosti. Napríklad. niekoľko rôznych druhov bolo popísaných. Niektoré kvalitatívne vlastnosti kvantových strún možno pochopiť jednoduchým spôsobom. ale toto by porušilo Heisenbergov princíp neurčitosti. Analogicky. ako môže teória strún obsahovať fermióny je vo svojom základe vedené objavením supersymetrie. Zisťovanie toho. veľmi podobné bežným strunám urobených z dvojvlákna. známeho ako obálka sveta. ktoré tvoria kompletnú slučku. kvantové struny majú napätie. všeobecnejšie. Napríklad. Tieto dva rôzne typy strún sa správajú mierne odlišným spôsobom. kvantovo-gravitačnú teóriu. vo väčšine teórií strún. Rôzne módy struny (reprezentujúce rôzne častice ako sú fotón alebo gravitón) sú povrchové vlny tohto priestoru. avšak všetky sa dnes považujú za rôzne limity M-teórie. Analogicky. a tak ich svetová obálka vyzerá ako rúrka. Riemannov povrch. Uzavreté struny vyzerajú ako malé slučky. Najranejší strunový model bozónických strun. Teórie strún. ale nie hmoty. a to v dôsledku rozkladu (prinajmenšom čiastočne) priestoročasu samotného. čo dáva dve odlišné spektrá.Teória strún Analógiou pre módy strún je gitarová struna produkujúca množstvo rozličných hudobných tónov. bozóny sú príčinou radiácie. matematických vzťahov medzi bozónmi a fermiónmi. tento model nie je bez problémov. tak uzavreté struny. Otvorená struna vyzerá ako krátka linka. riadia istými vymedzenými pravidlami správania. V dôsledku toho. alebo. Riemannov povrch (2-dimenzionálne orientovaný priestor bez hraníc (t. 210 Obálka sveta Pohyb bodovej častice je možné popísať náčrtom grafu jej pozície (v jednej alebo dvoch dimenziách) oproti času. ktorý je ohraničený. zahŕňal iba bozóny. Charakteristická veľkosť strunovej slučky bude rovnováha medzi silou napätia. Napätie kvantovej struny je úzko prepojené na jej veľkosť. toto napätie sa považuje za fundamentálny parameter teórie. j. Tento model popisuje. minimálna veľkosť struny je v závislosti na strunovom napätí. Avšak. Navyše. V skutočnosti by gitarové struny boli každou dimenziou a struny by mohli vibrovať akýmkoľvek smerom. v dostatočne nízkych energiách. ako vyplýva z názvu. že by sa mohlo scvrknúť na bod. rôzne tóny korešpondujú s rôznymi časticami. Na dôvažok. ktorú majú dva samostatné koncové body. vytvoriac uzavretú strunu. Teória strún obsahuje ako otvorené struny. ktorá sa pohybuje v priestore bez externých síl. Jej napätie bude mať tendenciu ku kontrakcii na stále menšiu slučku. ktorý ju udržiava "napnutú". jedným uzavretým strunovým módom je gravitón. čo by znamenalo. teória je zásadne nestabilná. ktorá taktiež zahŕňa (ak sú obsiahnuté aj otvorené struny) kalibračné polia. že gitarová struna je len 2-dimenzionálna a môžete ňou pohybovať nahor a nadol.

ak sa uzavretá struna rozpojí. Mierky veľkých a malých vzdialeností. sa struny môžu deliť a spájať v opačnom smere ako v Möbiusovom prúžku alebo u Kleinovej fľaše). V niektorých strunových teóriách (a to pre uzavreté struny v type I a niektorých verziách bozónických strún). silným a slabým a takto sa týchto päť veľmi odlišných teórií strún mohlo vzájomne prepojiť. U-duality prepájajú T-duality a S-duality. kde sa delí. tieto dve teórie sú matematicky odlišné popisy tohto istého javu. sú kvantity. že prvá teória sa nejakým spôsobom môže transformovať tak aby vyzerala ako druhá teória. uzavretá typ IIB. Dve teórie sú potom duálne vzájomne pokiaľ ide o ich transformáciu. svetová obálka vyzerá rovnako všade a nie je možné určiť jeden bod svetovej obálky. napravo). že z týchto piatich teórií len jedna je správna teória všetkého. svetová obálka u týchto teórií je ne-orientovateľným povrchom. Tieto teórie sa nazývajú neorientované. znamená to. čo tiež vyzerá ako torus napojený na dve rúrky (jedna predstavujúca vchádzajúcu strunu a druhá vychádzajúcu).Teória strún 211 Struny sa môžu rozpájať a spájať. jej svetová obálka bude vyzerať ako jednoduchá rúrka rozdelená na dve neskôr spojené. Napríklad. že sú nezávislé.[14] Myslelo sa. Otvorená struna robiaca to isté bude mať svetovú obálku vyzerajúcu ako kruh pripojený na dva prúžky. Povedané ináč. a že táto teória bola teóriou s nízkym energetickým limitom. Interaction in the subatomic world: world lines of point-like particles in the Standard Model or a world sheet swept up by closed strings in string theory Proces deliacej sa struny (alebo spájajúcej sa struny) je globálny a nie lokálny proces svetovej obálky: lokálne. akokeby išlo o špeciálne prípady nejakej fundamentálnejšej teórie (ktorá sa považuje za M-teóriu). T-duality sa týkajú rozdielov u veľkých a malých vzdialeností. a teória pre dve vône heterotickej struny (SO(32) a E8×E8). rokov boli strunoví teoretici presvedčení. Dnes panuje názor. uzavretá typ IIA. o ktorých sa tiež myslelo. Tieto teórie sú prepojené prostredníctvom transformácií nazývaných duality. uzavretá typ I. Ak sa rozpojí uzavretá struna a jej dve časti sa neskôr spoja. . čo sa rovnalo fyzike pozorovanej v našom dnešnom svete. v jej topológii). Tieto duality prepájajú kvantity. Duality Koncom 80. s desiatimi priestoročasovými dimenziami kompaktifikovanými na štyri. Preto tieto procesy sú integrálnou súčasťou teórie a sú popísané rovnakou dynamikou ako kontrola strunových módov. že tento obrázok nebol správny a že týchto päť teórií strún je vzájomne prepojených. ktoré boli vždy poznačené veľmi rozdielnymi limitami správania sa fyzikálneho systému ako v klasickej teórii poľa. tak v kvantovej časticovej fyzike. Toto sa odráža vo forme ich svetovej obálky (presnejšie. Avšak struny môžu zastrieť rozdiely medzi veľkým a malým. Formálne. ako aj silná a slabá sila. jej svetová obálka bude vyzerať ako jednoduchá rúrka rozpojená na dve (často nazývaná nohavice — pozri obr. kým S-duality sa týkajú rozdielov medzi silnou a slabou silou. Ak sú dve teórie prepojené dualitnou trasformáciou. že existuje päť rôznych teórií strún: otvorená typ I.

nie hmota. hlavný nedostatok: častica s imaginárnou hmotnosťou. vrátane časového smerovania). Táto energia zahŕňa príspevok z Casimirovho efektu. Technicky. 3. A tak pojem priestoročasu nie je fixovaný strunovou teóriou: najlepšie je ho myslieť ako rôzny v rôznych okolnostiach.a ľavotočivé struny sa líšia. toto sa deje kvôli tomu. Veľkosť tohto príspevku závisí na počte dimenzií. častica nesúca náboj vzťahujúci sa na neporušenú kalibračnú symetriu) musí byť nehmotná. j. že typ IIA a typ IIB teórií strún umožňujú pohyb cez 10-dimenzionálny priestoročas (nazývaný jadro). skupinová symetria je SO(32) Supersymetria medzi silami a hmotou. prečo sú možné riešenia plochého priestoročasu. a kalibračná anomália môže byť vyvážená zahrnutím netriviálnej potenciálnej energie do rovnice pre riešenie pohybu. pravo. tieto teórie vyžadujú vloženie dodatočných dimenzií "oboma rukami". len sily. absencia potenciálnej energie v "kritickej dimenzii" vysvetľuje. Teória strún dovoľuje vztiahnuť počet rozmerov na skalár potenciálnej energie. ktorá požaduje. 2. bez tachyónov. Ďalej. Pôvodné teórie strún z 80-tych rokov popisujú špeciálne prípady M-teórie. skupinová symetria je SO(32) Supersymetria medzi silami a hmotou. fotón v plochom priestoročase .[16] Nič v Maxwellovej teórii elektromagnetizmu alebo Einsteinovej teórii relativity nedáva tento druh predpovedí. Kozmologické riešenia existujú v širšej variete dimenzionalít a tieto sa líšia rôznymi dimenziami—presnejšie rôznymi hodnotami "efektíveho centrálneho náboja". ktorá je predpovedaná teóriou strún závisí od energie strunového módu. so štyrmi pozorovateľnými dimenziami. že obsahuje predpovede o extra dimenziách. že fotón zahrnutý v konzistentnej teórii (technicky. kým otvorené struny majú konce pripojené na D-brány. ako aj vesmíry až s desiatimi plochými priestorovými rozmermi a taktiež prípady. j. a tento počet je fixný a nezávislý na potenciálnej energii. 6 or 8 — v type IIB. Počet dimenzií nie je fixovaný žiadnym konzistentným kritériom. bez tachyónov. skupinová symetria je E8×E8 IIA 10 IIB 10 HO 10 HE 10 Všimnite si. že priestoročas musí mať 11 dimenzií. "kritických dimenziách".a ľavotočivé struny sa líšia. bez tachyónov. kde jedenásta dimenzia je veľmi malý kruh alebo priamka a ak sú tieto formulácie považované za základné. nehmotné fermióny sú ne-chirálne Supersymetria medzi silami a hmotou. potom teória strún požaduje desať rozmerov. ktorý reprezentuje fotón. t.[2] v protiklade k obyčajným trom priestorovým dimenziám a štvrtej dimenzii času. nie fermióny. ako s otvorenými tak s uzatvorenými strunami. nehmotné fermióny sú ne-chirálne Supersymetria medzi silami a hmotou. t.Teória strún 212 Strunové teórie Typ Časopriestorové dimenzie 26 Bozónické Detaily len bozóny. t. Extra dimenzie Zaujímavou črtou teórie strún je. len uzavreté struny. ako s otvorenými tak s uzatvorenými strunami. pravo. 4. bez tachyónov. nazvaná tachyón. keďže pre väčší počet dimenzií existuje viac možných fluktuácií v strunovej pozícii. Avšak teória taktiež popisuje vesmíry ako je ten náš. kedy pozícia v niektorých z dimenzií nie je popísané reálnym číslom. len uzavreté struny viazané na D-brány. a to z kvantovej fluktuácie v strune. 7 or 9 — v type IIA a párne — 0.heterotická. bez tachyónov. heterotic. že pre každý samostatný počet predpovedaných dimenzií existuje kalibračná anomália. avšak riešenia plochého priestoročasu predsa len existujú v tzv. Preto. ktoré sú membránami nižšej dimenzionality (ich rozmery sú nepárne — 1. Hmotnosť fotónu. ktoré sa redukujú na dimenzionalitu v slabo zakrivených režimoch—sú prepojené dynamickými vzťahmi. Toto je možné pochopiť lepšie konštatovaním. 5. I 10 Supersymetria medzi silami a hmotou.[15] Jednou z takýchto teórií je 12-rozmerová M-teória. j. predstavujúca nestabilitu v teórii. len uzavreté struny viazané na D-brány. ale úplne iným typom matematickej kvantity. len uzavreté struny viazané na D-brány. rátajúcim stupne voľnosti.

zvláštny prípad (beztorznosti). že má len jeden rozmer. že sme "uväznení" v dimenzionálnom (t. kde sa susedný priestor významne líši od výnimočného podpriestoru samotného. čo v kvantovej mechanike znamená veľmi vysoké enerie (pozri dualita vlnovej častice). mravec idúci vnútri nej by sa pohyboval v dvoch dimenziách (a mucha vletiaca doň v troch). že sú nezistiteľné súčasnými experimentami. čiastočne v dôsledku Calabi-Yau manifold (3D projection) výpočtovej jednoduchosti. Avšak. Scenár univerzálnej svetovej brány Ďalšom možnosťou je. Skutočne. je nevyhnutné uvažovať. alebo ak do nej "vhodíme" dostatočne malé objekty.Teória strún bude nehmotný—a teória konzistentná—len pre konkrétny počet dimenzií. Prvým je kompaktifikovať extra dimenzie t. Pre zachovanie vysokého stupňa supersymetrie.[19] Tieto "výnimočné súbory" sú v Calabi-Yauovom priestore n-množiny a môžu byť popísané ako podpriestory bez lokálnych deformácií. Takéto priestory boli študované pri pokusoch prirovnať teóriu strún k 4-rozmernému štandardnému modelu. jednoduchý priestor. potom typicky existujú vhodne umiestnená hmota a Yang-Millsove kalibračné polia. zdá sa. ich dôkaz je. Ak sú takéto podmnožiny výnimočnými sústavami v rámci priestoru s väčším počtom dimenzií. Avšak. ktorá je SU(3) holonómiou. Neskorší pokrok bol urobený konštruovaním realistickejších kompaktifikácií bez stupňa voľnosti Calabi-Yau alebo bez G2 priestorovostí.[21] Takéto 213 . tieto kompaktifikácie musia byť veľmi špeciálne. U bozónických strunových teórií. zisťuje. Ak je hadica nazeraná z dostatočnej vzdialenosti. čím sa stáva Calabi-Yauovým priestorom. že takýto kozmický scenár je realistický. 26 dimenzií pochádza od Polyakovovej rovnice. j. ako sa tieto redukujú na štvor-dimenzionálny priestoročas. Strunové teórie plochého priestoročasu sú 26-dimenzionálne v bozónickom prípade. Kompaktné dimenzie Na vyriešenie tohto očividného nesúladu boli navrhnuté dva spôsoby. s G2 holonómiou. aby sme mohli obývať 3+1 dimenzionálnu vrstvu. až do práce Randalla a Sundruma. ako je reflektované v ich holonómii. kritická dimenzionalita nie je štyri ako by sme sa mohli domnievať (tri osi priestoru a jedna času). kým superstrunové teórie a M-teórie zahŕňajú 10 alebo 11 dimenzií pre ploché riešenia. 6-dimenzionálna priestorovosť musí mať SU(3) štruktúru. j. Navyše. takéto geometrie sa vyskytujú prirodzene ako Calabi-Yauove kompaktifikácie. A tak. že gravitácia tiež môže byť vhodne lokalizovaná na podpriestor. Táto "extra dimenzia" je viditeľná len z relatívnej blízkosti hadice. šesť alebo sedem extra dimenzii. Hodiac takúto guľu do hadice. priestoročas môže byť taktiež stratifikovaný. ako sa človek približuje k hadici. priemer. v akomkoľvek experimente. tri dimenzie priestoru plus dimenzia času) podpriestore plného vesmíru.[18] Počínajúc akoukoľvek dimenziou väčšou ako štyri. obsahujúc straty (vrstvy) rôznych dimenzií. ktoré sú tak malé. Podobne. extra kompaktné dimenzie sú "viditeľné" len pri extrémne malých vzdialenostiach. a 7-dimenzionálna priestorovosť musí mať štruktúru G2i. podobné prasklinám na kuse papiera alebo v kryštáli. aby sa vošla do hadice. ktorá je dostatočne malá. a to pozdĺžne.[20] nebolo známe. dĺžku. táto by sa viac-menej pohybovala len jedným smerom. ktorá je opäť špecifický. alebo experimenovaním s častiacami s extrémne malou vlnovou dĺžkou (rádu polomeru kompaktnej dimenzie). predstame si guľu. že obsahuje aj ďalší rozmer.[17] Keď sa urobí prepočet. ktorá bola možná predpokladom o supersymetrii. Štandardnou analógiou pre toto je uvažovanie o viacrozmernom priestore ako o hadici. ktorý robíme hádzaním gúľ do hadice by jediný dôležitý pohyb bol jednorozmerný. Podsúčet X sa rovná vzťahu fotónovej fluktuácie v lineárnej dimenzii.

Kalibračno-gravitačná dualita Kalibračno-gravitačná dualita je v istých prípadoch zbiehajúca sa dualita medzi kvantovou teóriou gravitácie a kalibračná teória v nižšom počte dimenzií. na ktorých je postavená kalibračná teória. Ako je popísané vyššie. 3-dimenzionálne objemy atď). Je tiež možné extrahovať informácie týkajúce sa skrytých dimenzií testami precíznosti gravitácie. že všeobecná relativita v piatich dimenziách v zásade predpovedá existenciu elektromagnetizmu. D-brány sú definované faktom. preto môžu mať hmotnosť (keďže emitujú gravitóny) a — v superstrunových teóriách — tiež náboj (keďže môžu emitovať uzavreté struny. D-bránami. no ich tvar má zásadný vplyv na to. ku ktorým sú pripojené konce otvorených strún. Z pohľadu otvorených strún. že sú k nim pripojené hranice svetovej obálky. V týchto prípadoch. ktorú sú kalibračnými bozónmi). Táto kalibračná teória je prepojená na gravitáciu (ktorá údajne existuje v zhluku).Teória strún podpriestory sú tzv. Z pohľadu otvorených strún. že gravitačná teória priestoročasu s vhodnými poľami pozadia je duálna (t. takže obyčajne je každý z týchto dvoch rôznych uhlov pohľadu neúplný. Hovorí sa. Efekt skrytých dimenzií V každom prípade. Takáto situácia sa nazýva rozpojovací limit. a preto takéto modely sú známe ako teórie bránového sveta. Preto v takýchto prípadoch je často uvádzané. A tak D-brány môžu emitovať a absorbovať uzavreté struny. D-brány sú tak gravitačnými zdrojmi. Ak existuje viacero paralelných D-brán. Kaluzova raná práca demonštrovala. Avšak. potom bude existovať viacero typov kalibračných bozónov. j. žiadne nové sily sa neobjavujú z malých vzdialeností. D-brány majú dva nezávislé alternatívne popisy. gravitácia pôsobiaca v skrytých dimenziách oplyvňuje ostatné negravitačné sily ako je elektromagnetizmus. kvôli povahe Calabi-Yauovej rozmanitosti. avšak doposiaľ tieto len udali horné obmedzenia ohľadom veľkosti takýchto skrytých dimenzií. Ide o membrány rozličnej dimenzionality (od nula dimenziálnej membrány — čo je fakticky bod — cez 2-dimenzionálne membrány. táto dualita nebola v žiadnom z prípadov dokázaná. fyzikálne ekvivalentná) ku kalibračnej teórii hranice tohto priestoročasu (keďže podpriestor naplnený s D-bránami je hranicou tohto priestoročasu). so "slovníkom" prekladajúcim jednu teóriu do druhej. 214 D-brány Ďalšou kľúčovou črtou teórie strún je existencia of D-brán. D-brány sú gravitačné zdroje. Doteraz. V prípade D-brány tu bude jeden typ kalibračného bozónu a budeme mať Abeliansku kalibračnú teóriu (s kalibračným bozónom fotónom). ako sa sily medzi strunami javia v našom štvorrozmernom vesmíre. To znamená. fyzika D-brán je popísaná vhodnou kalibračnou teóriou. ibaže toto zatiaľ nie je praktická možnosť. Opis duality V istých prípadoch kalibračná teória ohľadom D-brán je rozpojenie od gravitácie nachádzajúcej sa v zhluku. . že otvorené struny pripojené na D-bránu na nej "existujú". a tak máme gravitačnú teóriu priestoročasu s poľami pozadia. z pohľadu uzavretých strún. a dávajú dôvod na kalibračné teórie "existujúce" na nej (keďže jeden z módov otvorených strún je kalibračný bozón ako je fotón). ktoré sú príčinou vzniku Neabelianskej kalibračnej teórie. a tak otvorené struny pripojené k D-bránam neinteragujú s uzavretými strunami. D-brány sú objektami. že každý predpovedaný fenomén a kvantita v jednej teórii má analógiu v inej teórii. takže panuje taktiež nezhoda medzi strunovými teoretikmi pokiaľ ide o duality aplikované na rôzne modely. V zásade je preto možné dedukovať povahu týchto extra dimenzií požadovaním konzistencie so štandardným modelom.

a N = 4 supersymmetrickou Yang-Millsovovou teóriou na štvor-dimenzionálnej hranici Anti de Sitterovho priestoru (buď v plochom štvor-dimenzionálnom priestoročase R3. je v priestoročase identickom k hranici horizontu udalosti gravitačnej teórie).[24] Keď sú častice veľmi vzdialené od tohto zdroja. Stavy v škrupine v gravitačnej teórii horizontu udalosti je možné myslieť ako popisujúce len častice prichádzajú zo zhluku do oblasti horizontu udalosti. j. tým bližšie ku zdroju musia častice byť. a tak nezahŕňa radiálny smer: je v priestoročase s o jednou dimenziou menej v porovnaní s gravitačnou teóriou (v skutočnosti. j.Teória strún 215 Príklady a intuícia Najznámejším príkladom a prvým. takže častice. interagujúce medzi sebou navzájom. V gravitačnej teórii. stále ich alternatívne možné popísať prostredníctvom uzavretých strún. A tak uhol medzi prichádzajúcimi časticami v gravitačnej teórii sa prekladá do škálovej vzdialenosti medzi kvantovou fluktuáciou v kalibračnej teórii. jedným zo smerov v priestoročase je radiálny smer.[29] Matematická technika od tejto strunovej teórie (the AdS/CFT correspondence) bola použitá na popis kvalitatívnych vlastností kvark-gluónovej plazmy v relativistických kolíziách ťažkých iónov.[25] Struny v Seiberg-Dualovej teórii]"</ref>[26] [27] . škála vzdialenosti medzi kvantovými fluktuáciami v kvantovej teórii poľa má vzťah (inverzný) k energetickej škále v tejto teórii. j. Na druhej strane. Táto druhá oblasť (blízko zdroja) sa nazýva limit blízko horizontu . resp. Bolo by ňou objavenie veľkých kozmických strún v priestore. jeho napojenie sa bude zoslabovať vo vysokých energiách. kým teória poľa zahŕňa tiež korelačnú funkciu mimo škrupinu. že bude objavená gravitačná teória duálna ku kvantovej chromodynamike. j. Uhol medzi prichádzajúcimi časticami v gravitačnej teórii sa vzťahuje k radiálnej vzdialenosti od gravitačného zdroja. ktoré sú zložené z kalibračných bozónov (gluónov) a ostatných stupňov voľnosti kalibračnej teórie. keďže obyčajne existuje horizont udalosti okolo (alebo v) gravitačnom zdroji. ktorý ide od gravitačného zdroja preč (smerom od zhluku). kalibračnej teórie s jej fundamentálnou teóriou silnej jadrovej sily. avšak. ktorá bola kvantitatívne modelovaná lattice QCD metódami s dobrými výsledkami. že ak v gravitačnej teórii existuje nastavenie. názov často používaný pre kalibračno-gravitačnú dualitu vo všeobecnosti. Predstavme si teraz. ak je možné (pri rozpojovacom limite) popísať gravitačný systém ako dve samostatné oblasti — jedna (zhluk) veľmi vzdialené od zdroja. kým častice prichádzajúce k zdroju takmer z rovnakej vzdialenosti budú mať (mimo škrupinovú) kvantovú fluktuáciu navzájom blízko k sebe. sú popísané uzavretými strunami (t. keď Big Bang "rozšíril" niektoré struny do astronomických rozmerov. napríklad extrémna čierna diera. V kalibračnej teórii sú tieto "projektované" na hranicu. Túto dualitu si možno predstaviť nasledovne: predpokladajme. Ako sa častice približujú ku gravitačnému zdroju. gravitačnou teóriou. Toto je známe ako AdS/CFT correspondence[22] [23] . Kontakt s experimentom Matematika strunovej teórie môže viesť k novým poznatkom ohľadom kvantovej chromodynamiky.[30] Bola navrhnutá tiež ďalšia potenciálna forma dôkazu pre teóriu strún. Ostatné teórie však predpovedajú kozmické struny s . Panuje presvedčenie. objektami podobnými QCD strunami. ktoré prídu do zdroja z rôznych smerov budú mať v tejto teórii kvantovú fluktuáciu (mimo škrupiny) ďaleko navzájom od seba. že existuje priestoročas s gravitačným zdrojom. Jednoduchý príklad tohto princípu je. alebo obyčajne supergravitáciou).[9] [10] [11] [12] the physics. ide výlučne o štandardnú kvantovú chromodynamiku. ako sú tieto dve teórie ekvivalentné: Fyzika gravitačnej teórie horizontu udalosti zahŕňa len stavy v škrupine (obvyklé v teórii strún). v ktorom dilatačné pole (určujúce silu napojenia) klesá s polomerom. IR režim teórie poľa). sformovaných. ktorý budeme študovať je dualita medzi Typom IIB superstruny na AdS5 S5 ( produktovom priestore päť-dimenzionality Anti de Sitterov priestor päť-sféry na jednej strane. potom jeho teória poľa bude asymptoticky voľná. a tak malý polomer v gravitačnej teórii sa prekladá na nízkoenergetickú škálu v kalibračnej teórii (t. aby mohli interagovať navzájom.[28] Takže. v ktorej častice interagujú: čím väčší je uhol. t. Kalibračná teória existuje len na D-bráne samotnej. a druhá blízko zdroja — potom druhá oblasť môže byť tiež popísaná kalibračnou teóriou D-brán. kým veľký polomer v gravitačnej teórii sa prekladá na vysokoenergetickú škálu v kalibračnej teórii (t. UV režim teórie poľa).1 alebo troj-sfére s časom S3 R).

Sem patria Peter Woit. fyzici naháňali výhonok zvaný teória strún. keďže supersymetria by mohla existovať. táto teória má toľko verzií.[34] [35] . Nový fenomén konzistentný s verziami o teórii strún môže byť pozorovaný s novobudovaným Veľkým Hadrónovým urýchľovačom. Začiatok tohto znamenal koniec toho. ako vysoké sú tieto energie. Mali by existovať ťažšie kópie všetkých častíc korešpondujúce s vyššími vibračnými stavmi struny. Jedným z takýchto unikátnych predpokladov je strunová harmómia: pri dostatočne vysokých energiách—pravdepodobne blízko kvantovo gravitačne škály—strunag-ako prirodzenosť častíc by začala byť zrejmá. hoci sú aj iné teórie. čo znamenalo trištvrte storočia pokroku. napriek všetkej tejto aktivite. že jej v súčasnosti netestovateľný status znamená.[46] A tak teória strún je falzifikovateľná a vyhovuje definícii vedeckej teórie podľa Popperovských kritérií. kde jeden komentátor vyjadril svoj názor takto: "Počas obdobia vyše jednej generácie. Avšak. ani jedna testovateľná predpoveď.[32] [33] Toto viedlo k verejnej debate v roku 2007.[36] Je teória strún prediktívna? Teória strún ako teória všetkého bola kritizovaná ako nevedecká. niektorí teoretickí fyzici postavili otázku. LHC. ktoré môžeme pozorovať pri nižších energiách. Lorentzove invarianty. Tucty konferencií o teórii strún. kvôli čomu sú tieto predpovede netestovateľné akýmkoľvek časticovým urýchľovačom v dohľadnej budúcnosti. Absencia supersymetrických častíc na energetických hladinách prístupných pre LHC by nemusela znamenať koniec teórie strún. Philip Warren Anderson.[39] [40] Pretože je tak ťažké teóriu testovať.[44] Všetko modely strunových teórií sú kvantovo mechanické.[43] and Carlo Rovelli. keďže teória strún bola prvou teóriou. .[31] Niektorí idú ešte ďalej a hovoria. Ak sú tieto vlastnosti správne." -. Lorentzove invariancie alebo všeobecnú relativitu. 1. neexistuje žiadna iná teória. Kontrovezie sa týkajú dvoch vlastností: #Všeobecne je rozšírená predstava. stovky doktorátov. či je vôbec možné ju volať vedeckou teóriou. ktoré obsahujú supersymetriu. že teória môže byť pravdivá. ani jedna teoretická hádanka nebola vyriešená. unitárne a obsahujúce Einsteinovu všeobecnú relativitu ako nízkoenergetický limit. ak aj je. ktoré sú dnes prístupné pre urýchľovač častíc.Jim Holt. zvaných strunové vákuá. ktorá ho požadovala. ako je v súčasnosti chápaná.Teória strún rozdielnymi fyzikálnymi danosťami (topologické defekty v rôznych poliach. V najpravdepodobnejšom prípade by boli 1014 times vyššie ako tie. že akákoľvek teória kvantovej gravitácie by si vyžadovala extrémne vysoké energie na priame overenie. ktorá by bola tak rozsiahlym súborom kalkulácií naznačujúcich. A.[41] Sheldon Glashow.[42] Lawrence Krauss.[38] a tieto vákuá by mohli byť dostačne rozdielne na vysvetlenie takmer všetkých fenoménov. čo by bolo v súlade s bránami interagujúcimi medzi extra dimenziami prostredníctvom unikania gravitónov z jednej do druhej. vyššie ako rozsahy pri ktorých sa robia súčasné experimenty ako Veľký hadrónový urýchľovač[37] môže dosiahnuť. Avšak nie je jasné. Lee Smolin. niektorí fyzici tvrdia. má veľké množstvo rovnako možných riešení. Boli by ním indikácie o anomálne veľkej sile gravitácie na mikroskopickej úrovni. 216 Problémy a rozpory Hoci teória strún pochádza z fyziky. avšak mimo dosah akcelerátoru. Avšak. Teória strún. teória strún ako teória všetkého by mala malú alebo žiadnu schopnosť predpovedať v porovnaní s fyzikálnymi experimentami častíc nižších energií. Objav supersymetrie by tiež mohol byť považovaný za dôkaz. že teória strún ako teória všetkého je zlyhaním. že jej praktické použitie je vylúčené: Teória ničoho. že by mala byť skôr klasifikovaná ako systematická sústava pre budovanie modelov v protiklade k fyzikálnej teórii. tisíce štúdií. V skutočnosti.[45] Preto pre falzifikáciu teórie strún by stačilo falzifikovať kvantovú mechaniku. pretože je tak ťažké ju experimentálne testovať. pre ustanovenie presvedčivého potenciálu pre verifikovanie teórie strún. predpoveď by mala byť špecifická a nie zdieľaná akýmkoľvek teoretickým modelom kvantového poľa alebo všeobecnou relativitou.

vysokou planckovou škálou. Prerušenie supersymetrie Centrálnym problémom pre aplikovanie je. Dôvodom je. ako divergentné série aproximácií. Niektorí dúfajú.[38] Aký princíp. rokoch) a má formuláciu nezávislú na pozadí. že je kompatibilná so všetkým. nazvaná Rozloženie strunovej teórie. ktoré by mohli byť pravdivé. kalibračnými skupimai a chirálnymi fermiónmi. Cumrun Vafa a ďalší spochybnili myšlienku teórie strún. aby pravdepodobnejšie teória fyziky nízkych energií bola v močarinách. že M-teória. To preto. Hoci teória má istú nezávislosť na pozadí — topologická zmena je v nej započatý proces a výmena gravitónov je ekvivalentná k zmene na pozadí — matematické kalkulácie v teórii závisia na výbere pozadia ako počiatočného bodu. ktorý je podobný tomu nášmu — so štyrmi dimenziami. Rozloženie strunovej teórie Vákuová štruktúra teórie. ktoré je ťažké zakomponovať do nestrunovej teórie kvantovej gravitácie. Kým neexistujú . Strunová teória obsahuje nekonečný počet samostatných metastabilných vákuí a možno až 10500 alebo viac ich korešponduje s vermírom. ak vôbec nejaký. Močariny sú súborom teórií . mnoho teórií strún je stále formulovaných perturbačne. Toto jediné platí vnútri teórie strún—neexistujú žiadne obmedzenia v teórii kvantového poľa. aby štandardný model nebol močarinou. Hoci neperturbačné techniky značne pokročili — vrátane konjektúrnych kompletných definícií v priestoročase uspokojujúc isté asymptoty — plná neperturbačná definícia teórie stále chýba. aby tento predpoklad platil pre akúkoľvek konzistentnú holografickú teóriu kvantovej gravitácie. že všetky základné črty štandardného modelu môžu byť zakomponované do teórie strún. ak by nebol problém s gravitáciou. Avšak bolo navrhnutých niekoľko modelov na vysvetlenie prerušenia supersymetrie. najzaujímavejší je KKLT model. Štúdiom príkladov a z analýzy vyparovanie čiernej diery sa teraz akceptuje. ktorý zahŕňa brány a fluktuácie na vytvorenie metastabilnej kompaktifikácie. že strunová teória je závislá na pozadí — strunová teória popisuje perturbačné expanzie na fixnom pozadí priestoročasu. čo má za výsledok časovo invariantný priestoročas: v súčasnosti sa teória nedokáže vysporiadať s časovo podmieneným kozmologickým pozadím. Niektorí vidia nezávislosť na základe ako fundamentálnu požiadavku teórie kvantovej graviácie. čo zahraňuje rôznym hypotetickým variantám alebo zvyškom (aby sa mohli sformovať).[38] . a to obzvlášť keďže všeobecná relativita je už sama na základe nezávislá. Keďže tento argument je veľmi obecný—spočívajúci len na vyparovaní čiernej diery a holografickom princípe. Nezávislosť na pozadí Ďalšia. v momente. Toto obsahuje črty ako neabelianske kalibračné skupiny a chirálne fermióny. nie je dobre pochopená. že dve takto nabité masívne častice sa budú vzájomne priťahovať viac ako elektrostaticky odpudzovať a mohli by byť použité na výrobu čiernej diery. Ak neexistujú žiadne ľahko nabité častice. že objav novej kalibračnej skupiny s malým kvantom náboja a len ťažko nabitými častiacami by mohli sfalzifikovať strunovú teóriu. teória sa stáva nekonzistentnou. že najlepšie pochopené základy strunovej teórie používajú veľa zo supersymetrického základu teórie. Príklad teórie v močiari je kvantová elektrodynamika v limite veľmi malého elektrónového náboja. bolo navrhnuté. je možné použiť na výber spomedzi týchto vákuí je otvorenou otázkou. Je treba poznamenať. staršia forma kritiky je. s inými súborom častíc a síl. Každá z nich korešponduje s iným možným vesmírom. že teórie s malým nábojovým kvantom musia pochádzať z ľahko nabitých častíc. kedy náboj najľahšej častice začne mať menšiu hmotnosť ako je hmotnosť v prirodzených jednotkách. tieto čierne diery by sa nemohli efektívne rozkladať. To znamená. hoci fráza "konzistentná holografickú teóriu kvantovej gravitácie" by rovnako mohla byť synonymická s "teóriou strún". Navrhujú. Tento limit dokonale vyhovuje teórii kvantového poľa — v tomto limite sa teória prenikania vlastne stále zlepšuje. Avšak v teórii strún.Teória strún 217 Močarina Na odpoveď na tieto obavy. avšak ktoré nie sú kompatibilné so strunovou teóriou. alebo a neperturbačné ošetrenie strunovej teórie (teória strunového poľa bolo myslené neperturbačne v 80. že ako mnoho teórií kvantového poľa.

218 Ďalšie kritériá testovateľnosti Mnoho fyzikov silne oponuje myšlienke. Dolen.je zabalená do malého kruhu. Strunová teória bola pôvodne vyvinutá počas 60-tych a začatkom 70-tych rokov ako nikdy nie úplne úspešná teória hadrónov.[50] LHC bude použitý jednak pre testovanie AdS/CFT. iný dávajú maximálne stavy pri istých . Horn a C. ktorý obhajoval ideálne vyhovoval pre teóriu kvantovej gravitácie. že gravitácia v piatich dimenziách popisuje ako gravitáciu. no je zdieľaný veľkými unifikačnými teóriami. 1919. keď budú požadované konzistenčnými podmienkami. avšak nie je obmedzený len na strunovú teóriu. Chew obhajoval vytvorenie teórie pre interakcie týchto trajektórií. ak vám niekto povie. kozmologická verzia antropického prinícpu zostáva vysoko kontroverzná. aby vytvorili dočasné prechodné stavy. virtuálne častice sa môžu vymeniť dvomi kvalitatívne rozdielnymi spôsobmi. pretože to môže umožniť prirodzené antropické vysvetlenie pozorovaných hodnôt fyzikálnych konštánt.Teória strún žiadne kontinuálne parametre v teórii samotnej. ktoré sa od seba môžu vzájomne radikálne odlišovať.. 1926. Schmid[52] rozvinuli niektoré sumárne pravidlá pre výmenu hadrónov. prístup. ktoré sa očakávajú od rotujúcich strún.[47] [48] Tvrdí sa. ako aj pre kontrolu. že väčšina vesmírov obsahuje hodnoty pre fyzikálne konštanty. a tak pravdepodobne žijeme v "najpriateľskejšom" vesmíre. medzi nimi Sylvester James Gates: "A tak. dve častice annihilujú. Kým škála bola mimo o mnoho stupňov rozsahu. V 60-tych rokoch. pretože by bolo ťažké ak nie nemožné pre Poppera ju falzifikovať. dva príspevky sa zrátajú. kto pridal piatu dimenziu ku všeobecnej relativite bol nemecký matematik Theodor Kaluza v r. švédsky fyzik Oskar Klein podal fyzikálnu interpretáciu nepozorovateľnej dimenzie--. Avšak. kedy existujú strunové teórie všetkého (hoci pred 20 rokmi to bolo naopak). R. ktorá sa nespolieha na lokálne pojmy priestoru a času. Pracujúc s experimentálnymi údajmi. a tak mnohí to neuznávajú za vedecký podložené. ktoré nevedú k obývateľným vesmírom (prinajmenšom pre ľudí). Prvý. S-maticový prístup započal Werner Heisenberg v 1940-tych rokoch ako spôsob konštruovania teórie. existuje veľký súbot možných vesmírov. ktorý popisuje len silné interakcie. Einstein zaviedol nesymetrický geometrický tenzor. AdS/CFT spojenie ..[51] História Niektoré zo štruktúr opätovne zavedených do strunovej teórie vznikli po prvý raz oveľa skôr ako časť programu klasickej unifikácie započatej Albertom Einsteinom. obzvlášť malej hodnoty kozmologickej konštanty. že by mali byť zložené zo nejakých fundamentálnych častíc. Gates poznamenáva. je oveľa menej kontroverzný dnes. či nedochádza k elektroslabosilnej unifikácii. V r. ktoré nepredpokladajú. ale boli by konštruované svojimi interakciami z vlastnými podmienkami konzistencie na S-matici. V s-kanáli. ktorý neskôr pochopili Yoichiro Nambu. s hmotnosťami vztiahnutými na spiny spôsobom. Na dôvažok. že mezóny vytvárajú rodiny zvané Reggeho trajektórie. tak elektromagnetizmus v štyroch. subatomických častíc ako sú protón a neutrón. nabudúce. ako bol Heisenberg presvedčený. D. V t-kanáli si častice vymieňajú stavy emisiami a absorpciou. Tieto myšlienky by sa mali v rámci strunovej teórie oživiť. Tento typu strunovej teórie. pripomeňte im. jeden dávajúci kontinuálny príspevok pozadia. Niektorí fyzici sú presvedčení."[49] AdS/CFT vzťahuje strunovú teóriu na kalibračnú teóriu a umožňuje kontakt s experimentami nízkych energií v kvantovej chromodynamike. že teória strún nie je falzifikovateľná. ktoré sú podriadené silnej interakcii. zatiaľ čo omnoho neskôr Brans a Dicke pridali skalárny komponent ku gravitácii. že strunová teória nie je testovateľná. Toto je tiež falzifikovateľný argument. že veľká unifikačná prirodzenosť v strunových teóriách všetkého vyžaduje. ktorý poznamenal. Tento princíp je už zakomponovaný na vysvetlenie existencie života na Zemi ako výsledku pre život priaznivej orbity okolo slnka strednej veľkosti spomedzi nekonečného počtu možných orbít (ako aj relatívne stabilného umiestnenia v galaxii). ktoré sa rozpadajú do konečných stavov častícs. rozdeľujú na jadrovú škálu. Holger Bech Nielsen a Leonard Susskind ako vzťahy. aby sa prepájacie konštanty všetkých štyroch síl stretávali v jednom bode renormalizácie preškálovania skupiny. ktoré sa. že je to dobrá vec. ako sa to predpovedá. Keď sa častica a antičastica rozídu. V teórii poľa. Geoffrey Chew a Steven Frautschi objavili.

autori to interpretovali tak. že. Výsledok bol široko publikovaný Murray Gell-Mannom.svetovej obálky. ktorá sa správala podľa správnych Wardových identít a nazvali ju gravitón. John Schwarz a André Neveu pridali ďalší sektor do fermiónovej teórie o niečo neskôr. zrejmá podmienkami sebakonzistencie.Teória strún energiách. V r. Veneziano dokázal nájsť konzistentnú amplitúdu rozdelenia s pólmi na priamych líniách. Napriek tomu. že všetky známe strunové teórie zahŕňali nehmotnú časticu spinu dva. ktorá mala vlastnosti Dolen-Horn-Schmidovej duality. že oba popisovali celú amplitúdu a zahŕňali druhý. 1974. a poznamenal. že neexistujú žiadne nesprávne prestupujúce stavy v dimenzii menšej či rovnej 26.Gama funkcia--. a rozsiahle pokračoval v rozvoji konformnej teórie poľa. a David Olive si v roku 1976 uvedomili. zavedené Venezianom a Fubinim a geometrickú interpretáciu pre Virasorove podmienky. V rovnakom roku. Joel Scherk. stovky fyzikov pracovala s skompletizovanie základného programu pre tento model. posunúc tak pozornosť fyzikov a očividne ponechajúc zavádzací program v smetnom koši histórie. Výsledná teória nemala tachyón. 1981. kým Ziro Koba a Holger Nielsen zovšeobecnili Venezianove integrálne zastúpenie multičasticového rozdelenia. Tamiaki Yoneya objavil. Daniel Friedan ukázal. V r. Miguel Virasoro a Joel Shapiro našli inú amplitúdu. Veneziano a Sergio Fubini zaviedli operátorový formalizmus pre výpočet amplitúdy rozdelenia. kvantová chromodynamika bola uznaná ako správna teória hadrónov. že t-kanálový príspevok bol duálny pre s-kanál jeden. ktoré by mohlo byť použité pre zovšeobecnenie. s nekonečným počtom časticových typov a s poľami preberajúcimi hodnoty nie na bodoch. pričom udali priestoročasový rámec pre uhlové operátory. najľahšia častica musí byť tachyón. čo znamenalo. Počas nasledovných rokov. neskôr premenovanej na dualitu svetovej obálky. V údajoch bolo jasné. že existuje inkonzistencia pokiaľ dimenzia teórie nie je 26. V r. Manipuláciou kombinácií Gamma funkcií. dnes chápanú ako uzatvorené struny. Michio Kaku a Keiji Kikkawa podali inú formuláciu bozónických strún. Amplitúda potrebovala póly. s väčšinou pozitívnymi reziduami. ako aj inými Reggeho typom. Strunová teória sa dostala z koša. ako teóriu strunového poľa. čo ho viedlo k sformulovaniu dvoj-dimenzionálnej supersymetrie na zrušenie nevhodných stavov. objavených z rovníc 219 .ktorá bola široko použitá v Reggeho teórii. ktorý rozvinuli Peter Goddard. ktoré poslúchali dualitu a mali vhodné Reggeho škálovanie pri vysokých energiách. čím vytvoril teoretický integrál cesty dvoj-dimenzionálneho poľa na vygenerovanie operátorového formalizmu. V rovnakom čase. kde sa častice objavujú. Stanley Mandelstam formuloval konformnú teóriu svetovej obálky ako pre bozón tak fermión. na priamych trajektóriách. že teória by mohla byť popísaná v priestore a čase pojmami strún. že rovnice pohybu strunovej teórie. 1970. kritická dimenzia bola 10. s mnohými prekvapeniami. Pierre Ramond pridal k modelu fermióny. ako odstrániť póly s nesprávnymi reziduami za použitia obmedzené stavov. Charles Thorn. avšak počas nasledujúcej dekády všetky práce teórie boli úplne ignorované. Claud Lovelace vypočítal slučkovú amplitúdu. 1979. Opätovne zaviedli Kaluza–Kleinovú teóriu ako spôsob zreálnenia extra dimenzií. Veneziano sám objavil. [[Alexander Markovich PolyakovAlexander Polyakov dal teórii modernú smeromo integrálnu formuláciu. Peter Goddard a Richard Brower ďalej dokázali. že vrcholy uberali pozadiu--. Amplitúda by mohla vyhovovať takmer lúčovému rozmiestneniu dát. ale na slučkách a krivkách. že originálne Ramondove a Neveu Schwarzove strungy boli samostatne inkonzistentné a bolo treba ich skombinovať. ktorá sa objavuje v teórii. a mali navrhnuté integrálne zastúpenie. kým Virasoro pochopil. čo viedlo Gabriele Veneziano pre skonštruovanie amplitúdy rozdelenia. Jeffrey Goldstone. a bola preukázaná ako priestoročasová supersymetria Johnom Schwarzom a Michaelom Greenom v r. že strunová teória je teóriou gravitácie a nie teóriou hadrónov. Vo fermiónových teóriách. 1969 Yoichiro Nambu. Claudio Rebbi a Charles Thorn. John Schwarz a Joel Scherk prišli k rovnakému záveru a urobili smelý skok k návrhu. ktoré sú zovšeobecneniami Einsteinových rovníc všeobecnej relativity. V r. teória pokračovala v rozvoji stabilným tempom vďaka práci niekoľkých zanietencov. Holger Bech Nielsen a Leonard Susskind zistili. Ferdinando Gliozzi. ktorý bol predchodcom konformnej teórie. Amplitúdy rozdelenia boli odvodené systematicky od akčného princípu. že pre amplitúdu rozdelenia častice. ktorej póly sú rovnomerne umiestnené na polovici reálnej línie--. a existuje špeciálna matematická funkcia.

Ako bolo navrhnuté 't Hooftom. ktorý Witten a Alvarez-Gaumé nepostrehli. stovky fyzikov začalo pracovať na tomto poli a toto sa niekedy nazýva prvá superstrunová revolúcia. že orbitály riešia problém chirality. David Gross. ktorý naznačoval. čím sa zrodila nová 11-dimenzionálna teória zvaná M-teória. Začiatkom 80-tych rokov. V rokoch 1984 až 1986. ale taktiež všetkých blízkych objektov. Rýchlo sa stalo zrejmým. kým Lance Dixon a ostatní vypracovali fyzikálne vlastnosti orbitálov. Schwarz a Green objavili T-dualitu a skonštruovali dve rôzne superstrunové teórie--. Pri postupnom chápaní výpočtov. je rovnako dobre popísaná prostredníctvom nízkoenergetickej limitujúcej kalibračnej teórie. Witten poznamenal. ktorú on a Nathan Seiberg objavili už skôr pokiaľ ide o umiestnenie brán. A tak teoretizoval. V 90-tych rokoch. 1995. V r. že celá teória bol takmer úplne deterministická. 1997 Juan Maldacena poznamenal. zvané D-brány a identifikoval ich s riešeniami supergravitácie čierne diery. Emil Martinec. Jeffrey Harvey. V r. Tom Banks. nielen struny. Andrew Strominger a Edward Witten zistili. ktoré v tom čase existovali. a Ryan Rohm objavili heterotické struny. vytvoriac matematické pole zrkadlovej symetrie. Horúčkovitá aktivita. Konzistenčné podmienky boli tak silné. že strunové teórie typu I sú nekonzistné. Cumrun Vafa zovšeobecnil T-dualitu od kruhov po arbitrárne dimenzie. len s niekoľkými distrétnymi možnosťami. Leonard Susskind zahrnul holografický princíp Gerardus ’t Hoofta do strunovej teórie. že efektívny popis fyziky D-brán za nízkych energií je prostredníctvom supersymetrickej kalibračnej teórie. ktorá bola plne neperturbačná a bola konkrétnou matematickou realizáciou holografického princípu. Toto ho viedlo k spolupráci s Luis Alvarez-Gauméom na štúdium porušení zákonov konzervácie v gravitačných teóriách s anomáliami.IIA a IIB korelované podľa T-duality. tvoria hmotný obsah strunových teórií. Edward Witten objavil. Willy Fischler Stephen Shenker a Leonard Susskind formulovali úplný holografický popis M-teórie ohľadom IIA D0 brán. anti-deSitterov priestoročas krát sféra s fluktuáciou. že v tomto limite kalibračná teória popisuje strunovú excitáciu blízko brán. Počas tohto obdobia. že D-brány a ostatné p-brány. že teória potrebuje vyššiedimenzionálne objekty. špecifické geometrické singularity dovolené v strunovej teórii. že strunová perturbačná teória je divergentná spôsobom. a ktorákoľvek z nich mohla ľahko a prirodzene zahrnúť štandardný model. že strunová teória je naozaj konzistentnou teóriou gravitácie. že excitácie nízkych energií v teórii blízko čiernej diery pozostávajú z objektov blízkych k horizontu. David Gross a Vipul Periwal objavili. že väčšina teórií kvantovej gravitácie nebola schopná zakomponovať chiralitu fermiónov ako je neutríno. čo pre extrémne nabité čierne diery vyzerá ako anti de Sitterov priestor. Philip Candelas. a bola objavená fyzikálna interpretácia strún a brán--.Teória strún Renormalizačnej skupiny pre teóriu dvoj-dimenzionálneho poľa. že strunová teória na horizonte blízko geometrie extrémne nabitej čiernej diery. uzatvárajúc. Edward Witten začal byť presvedčený. a otvorili nové pole pre bohatú matematickú štruktúru. Tieto boli pochopené ako nové objekty navrhnuté perturbačnými divergenciami. teória svetovej obálky alebo svetového objemu. fluktuácie horizontu čiernej diery. Joseph Polchinski zistil. že nové neperturbačné objekty chýbali. a teórie typu I s otvorenými strunami. na výročnej konferencii strunových teoretikov na University of Southern California (USC). ktorý v zásade zjednotil päť strunoých teórií. M-teória bola tiež predchodcom v práci Paula Townsenda približne v rovnakom čase.sú typom čiernej diery. Green a Schwarz objavili príspevok k anomálii. Edward Witten predniesol prejav o strunovej teórii. a položil geometrické interpretácie matematických štruktúr v kalibračnej teórii. ktoré chránia realistický objem supersymetrie. ktorá v tom čase začala sa tiež niekedy nazýva druhá superstrunová revolúcia. Počas tohto obdobia.[53] prvá definícia strunovej teórie. identifikujúc dlhé vysokoexcitované strunové stavy s obyčajnými termálnymi stavmi čiernych dier. a stal sa jej známym obhajcom. Gary Horowitz. že Calabi-Yauove priestory sú kompaktifikácie. Poznamenal. N=4 supersymetrickej 220 . a ukázali. ktorý obmedzil kalibračnú skupinu strunovej teórie typu I na (32). popisuje nielen stupne voľnosti čiernej diery. Kalibračnou skupinou týchto uzavretých strún boli dve skupiny E8. Andrew Strominger a Cumrun Vafa vypočítali entropiu istých konfigurácií D-brán a našli zhodu a poloklasickou odpoveďou pre extrémne nabité čierne diery. Petr Horava a Edward Witten stanovili 11-dimenzionálnu formuláciu heterotických strunových teórií.

arXiv:hep-th/0501068. Avšak. Igorom Klebanovom a Alexandrom Polyakovom. že je prepojená s kalibračnými teóriami ako kvantová chromodynamika a toto viedlo ku kvantitatívnejšiemu pochopeniu správania sa hadrónov. pdf]". Wiedemann. Nastase. Americký vedec. The New Yorker. čo priviedli strunovú teóriu späť k jej koreňom. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 0612/ 0612031v2. [15] Simeon Hellerman and Ian Swanson(2006): " Dimension-changing exact solutions of string theory (http:/ / arxiv. March 2006. a výsledná teória nie je Lorentzov invariant. Minasian Eleven Dimensional Origin of String/String Duality: A One Loop Test (http:/ / arxiv. uk/ story. pdf) Center for Theoretical Physics. SUSY 96 Conference. Ofer Aharony and Eva Silverstein(2006):"[Supercritical stability. Hübsch. James Gates. pbs. [17] Kalkuláciu počtu dimenzií možno obísť pridaním stupňov voľnosti. com/ nature/ journal/ v439/ n7072/ full/ 439010a. timeshighereducation. Volume 18 . in Proc. Nature. cbpf. pdf)". James T. a má iné charakteristiky. 0:21:00. Táto hypotéza. Department of Physics. 2006 (http:/ / www. Mohapatra and A. Ph. ktorý má ďalekosiahle dôsledky čierne diery. Frontline. tifr. 10-12 (5 January 2006) | doi:10. Phys. Duff. Joseph (1998).Rev. lokalitu a informácie vo fyzike. 0:04:54. bola ďalej rozvinutá Edwardom Wittenom. 2001 (http:/ / www. Je to konkrétny výsledok holografického princípu. Rajagopal. Liu. asp?storyCode=204991& sectioncode=26) [6] Geoff Brumfiel. U. An AdS/CFT Calculation of Screening in a Hot Wind. [16] Polchinski.) 52A (1997) 347-351 . Nastase. html) [8] Jim Holt. 03 . ktoré sa neobjavujú v reálnom svete. Liu and R. aspx?cid=1284) "Lecture 23 .D. ktoré kompenzujú "chýbajúcu" kvantovú fluktuáciu. Interview with Professor Edward Witten. pdf)". (Proc.2006 arXiv:hep-ph/0605178 [13] Burt A. ako aj pre povahu gravitačných interakcií. [18] "Quantum Geometry of Bosonic Strings – Revisited" (ftp:/ / ftp2. 221 Pozri aj • • • • • • • • • Zoznam tém o strunovej teórii Konformná teória poľa F-teória Nejasné gule Malá strunová teória Slučková kvantová gravitácia Vzťahy medzi strunovými teóriami a teóriou kvantového poľa Strunová kozmológia Supergravitácia • Normalizácia Zeta funkcie • Sloní vesmír Referencie [1] Sunil Mukhi(1999)" Teória strún: Detailný úvod (http:/ / theory. "Our Universe: Outrageous fortune". a Stevenom Gubserom.. 1 (http:/ / www. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 9506/ 9506126v2. com/ thubsch/ HSProc. BROWN-HET-1439. com/ fline/ fl1803/ 18030830. " A Hitchhiker’s Guide to Superstring Jump Gates and Other Worlds (http:/ / homepage.Teória strún Yang-Millsovaej teórie. arXiv:hep-th/0603176. co. String Theory.Lett. Phys. MIT-CTP-3757. Január-Február 2007 Volume 95. [12] H. Liu. Calculating the Jet Quenching Parameter from AdS/CFT. R. newyorker. Fortschritte der Physik 54-(2-3): 160–164. biblioteca. res. Ovrut (2006). teach12. org/ bookshelf/ pub/ all-strung-out) [4] "On the right track. Published online 4 January 2006 (http:/ / www. "A Heterotic Standard Model".vydanie 03. Cambridge University Press. tento stupeň voľnosti sa správa rovnako k priestoročasovým dimenziám len v niektorých aspektoch.. 25 August 2006 (http:/ / www. arXiv:hep-ph/0607062 July 2006. Nature 439. nature. transitions and (pseudo)tachyons http:/ / arxiv. org/ wgbh/ nova/ elegant/ view-glashow. Rajagopal.). Superstring Theory: The DNA of Reality (http:/ / www. com/ ttcx/ coursedesclong2. br/ pub/ apub/ 1999/ nf/ nf_zip/ nf04299. BROWN-HET-1466. [11] H. January 2005. October 2.The elegant Universe" (http:/ / www. "Zadrž! Toto plavidlo sa len vydalo na cestu.".Can I Have that Extra Dimension in the Window?".1038/439010a. html) [7] "NOVA . K. hinduonnet. [10] H. The RHIC fireball as a dual black hole. mac. Wiedemann.. Supl. A. Rasin (eds. "Unstrung". org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 0612/ 0612051v3. com/ archive/ 2006/ 10/ 02/ 061002crat_atlarge) [9] H.16. A. J.97:182301. Prostredníctvom tohto vzťahu strunová teória ukázala.. Toto je známe ako lineárna dilatácia alebo nekritická struna. More on the RHIC fireball and dual black holes. U. americanscientist. ktorá sa nazýva AdS/CFT korešpondencia. Texas A&M University [3] Joseph Polchinski. html)" [2] M. in/ ~mukhi/ Physics/ string2. pdf) [19] Pozri napríklad T. Feb.". č. Jr. [14] S. K. Times Higher Education. "Všetko je v strunách?". htm) [5] Leonard Susskind. Nucl.. a je dnes široko akceptovaná.

0:24:05-0:26-24. org/ 10. ktorá je robená predbaconianskym spôsobom. com) [34] e. Maldacena. edu/ home/ baez/ week246. Oz (2000). cf. " Large N Field Theories. Lett. H. String Theory and Gravity (http:/ / arxiv. Gubser. Veľký N limit superkonformných teórií poľa a supergravitácie. "Lecture 19 . 1016/ S0370-1573(99)00083-6). Linde and S. February 2003 [49] S. Kachru. kyoto-u. arXiv:hep-th/0310077) [45] J. edu/ ~woit/ wordpress/ ?cat=2) [33] Lee Smolin's The Trouble With Physics webpage (http:/ / www.Phys... edu/ PS_cache/ arxiv/ pdf/ 0706/ 0706. Freeman & Co. O. Phys. arXiv:hep-th/0412141. library. 2005v1. pdf)" [28] Piljin Yi(2007)" Príbeh o baryónoch v gravitácii duálnej QCD (http:/ / www2. indiana. org/ abs/ hep-th/ 9905111)" (subscription required).2005. Kachru. Jr.Erik Verlinde a Herman Verlinde(1997)" 5D Čierne diery a matrixové struny (http:/ / arxiv.th/9610043v3 . physics. " Alternatíva ku kompaktifikácii (http:/ / arXiv. W. utexas. S. Predictive Landscapes and New Physics at a TeV. SLAC-PUB-10928. columbia. B416 (1994) 414-480 [22] J. html) [31] David Gross. Greene. Superstrunová teória: DNA realita "Prednáška 21 .Koji Hashimoto a Seiji Terashima(2007)]" QCD String as Vortex (http:/ / arxiv1. arXiv:hep-th/0302219. 83 (1999) 4690-4693 [21] P. com/ archive/ 2006/ 10/ 02/ 061002crat_atlarge) [37] Elias Kiritsis(2007)" String Theory in a Nutshell (http:/ / press. ktoré by ukázali. S. 0:26:06-0:26:21. Randall and R.1016/S0370-1573(99)00083-6 (http:/ / dx.Ooguri. pdf)" [29] For example: T.Meyer(2005)" Zakrivenia svetovej obálky QCD struny (http:/ / arxiv.org/pdf/hep-th/9309097)". Arkani-Hamed. Objav vesmíru: Od hviezd po planéty. James Gates. Comins. ac. Susskind Antropické zloženie strunej teórie. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 0506/ 0506034v1. yukawa. Kallosh. Prog.Do-See-Do and Swing your Superpartner Part II" 0:16:05-0:24:29. Lecture 21. edu/ ~woit/ testable. String Theory: Achievements and Perspectives . Horn. newyorker. Sundrum. ucr. pdf) INFN Rome March 2007 [41] "strunová teória je prvou vedou za stovky rokov. columbia. Teória je v bezpečí. org/ pdf/ hep-th/ 9906064)" Phys. Je teória strún testovateľná? (http:/ / www. Teória strún.113:843-882.Môžu 4D sily (bez graviácie) mať rady struny?". edu/ ~sg/ milc/ results. org/ wgbh/ nova/ elegant/ view-glashow.A conference [32] Peter Woit's Not Even Wrong weblog (http:/ / www.. Rept. il/ Lectures/ Exact_Sciences/ Physics/ stringfest/ OnDemand. arXiv:hep-th/0501082. Sugimoto. math. 222 Aspinwall. zrkadliaci mnohosť a priestorovo-časovú topologickú zmenu v strunovej teórii (http://arXiv. Rev.arXiv:hep-th/9711200 [23] Aharony. Shenker and Susskind "M Teória ako Matrix Model: Splývanie" http:/ / arxiv. edu/ chapters/ s8456. ´mýlite sa'. princeton. Cambridge.Teória strún [20] L.Theor. 4 January 2005 [42] "Pokiaľ neexistuje žiaden experiment. Trivedi. yukawa. Y. W.D. Woit (Columbia University). A. jp/ ~gc2007/ pdf/ yi. 323: 183–386.February 2001. Ph. doi.g. January 2005 [48] L. Phys. pdf)" [38] S. kyoto-u. pdf) z MILC výskumného programu na MILC Collaboration homepage (http:/ / www. arXiv:physics/0102051 [40] P. arXiv:hep-th/0301240 [39] P. math. Fischler. pdf)" [27] Koji Hashimoto(2007)" Cosmic Strings. 0:20:10-0:21:20. December 2004 [30] Pozri napríklad Recent Results (http:/ / www.S. org/ abstract/ PR/ v166/ i5/ p1768_1 [53] Banks. edu/ category/ 2007/ 02/ this_weeks_finds_in_mathematic_7. p.. de Sitter Vacua in String Theory. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 9704/ 9704018v2. ac. 357 (2008) [47] N. tau. [50] Idem. P. UK (1998) [46] N. ac. physics. org/ abs/ hep. html)) [43] "Strunová teória ešte len musí dosiahnuť svoj prvý úspech vo vysvetlení alebo predikcii čohokoľvek merateľného" New York Times. cornell. jp/ ~kiasyk2/ slides/ hashimoto. Kaufmann. Schmid "Finite-Energy Sum Rules and Their Application to ?N Charge exchange" http:/ / prola. html) [36] Unstrung: The New Yorker (http:/ / www. html) [35] John Baez weblog (http:/ / math. John Baez a odpovede na skupinovom weblogu The n-Category Cafe (http:/ / golem. html?11). Dimopoulos and S. edu/ ~sg/ milc. String theory: An Evaluation. Nucl. New York Times. v permanentnom bezpečí" NOVA interview (http:/ / pbs. Woit. Polchinski. ani žiadne pozorovania. Cambridge University Press. bez adekvátnych experimentálnych ukazovateľov". pdf) [26] Harvey B. indiana.2003. " Calabi-Yauov moduli priestor. Perspectives (http:/ / video. [24] Robbert Dijkgraaf. Hadrónová fyzika nízkych energií vholografike QCD.H. Morrison and B. ktorý by bolo možné urobiť. R. [52] Dolen. pdf)" [25] Minoru Eto. DOI: 10. Sakai and S. HUTP-05-A0001. D. QCD Strings and D-branes (http:/ / www2. thetroublewithphysics. aps.Rev. [51] Idem. J. SU-ITP-04-44. ph. Phys. Maldacena.D68:046005. 8 November 2005) [44] see his Dialog on Quantum Gravity..

* HALPERN. probably the first ever written. (Popular article. and What Comes Next. Superstrings (http:/ / www.* SUSSKIND. John (1998). New York: W.* Taubes. Superstrings: A Theory of Everything?. Solving Quantum Field Theories via Curved Spacetimes (http://ptonline. New Jersey: John Wiley & Sons. The Cosmic Landscape: String Theory and the Illusion of Intelligent Design. ISBN 0-521-43775-X. Michael (September 1986).Teória strún 223 Further reading Popular books and articles • DAVIES. (PDF) Astronomy Magazine. and the Tenth Dimension. ISBN 978-1-59-257702-6.* WOIT.*Green. Oxford: Oxford University Press. • GRIBBIN. and the Quest for the Ultimate Theory. Reissue.sns.) (July 31 1992).org/journals/doc/PHTOAD-ft/vol_62/iss_1/28_1. 2005.* KAKU. Parallel Universes. New York: Alfred A. [[New Scientist]]. and the Theory of Everything. ISBN 0-06-053108-8. Is string theory in trouble? (http://www. Dark Cosmos: In Search of Our Universe's Missing Mass and Energy. Edward (June 2002). Brian (October 20 2003). 2005. New York: Houghton Mifflin Co.. html?full=true). ISBN 978-0-06-113032-8.*Gefter. Symmetry.aip. Cambridge: Cambridge University Press. edu/~witten/papers/string. Time.ias. prístup: December 19.pdf). Knopf.. Hidden Dimensions.800-is-string-theory-in-trouble. Igor and Maldacena. prístup: December 19. Inc. Many Worlds in One: The Search for Other Universes. ISBN 0-375-41288-3. • HOOPER.* MUSSER. Paul (2004). Paul. uk/ user/ mbg15/ superstrings/ superstrings. cam. Physics Today. The Universe on a String (http://www. Brian (2004). Leonard (December 2006).* RANDALL.* GREENE. on the first superstring revolution. ISBN 0-471-46595-X. The Fabric of the Cosmos: Space. ISBN 0-8090-9523-8.*Klebanov.shtml). The Search for Superstrings. . New York: Ecco Press. damtp. ISBN 0-224-07605-1 & ISBN 978-0-465-09275-8. Dan (2006). the theoretical physicist who discovered that string theory is based on one-dimensional objects and now is promoting the idea of multiple universes. New York: Hill and Wang. Time Warps.| GREENE. New York: HarperCollins. Indianapolis: Alpha. Peter (2006). London: Little Brown and Company. The Elegant Universe: Superstrings. Reprint. The Great Beyond: Higher Dimensions. Warped Passages: Unraveling the Mysteries of the Universe's Hidden Dimensions. Lisa (September 1 2005). London: Jonathan Cape &: New York: Basic Books. 2005. ISBN 0-316-01333-1. ISBN 0-19-508514-0. Scientific American. Lee (2006). Alex (2006). George (2008). Amanda (December 2005). New York: Hachette Book Group/Back Bay Books. The Complete Idiot's Guide to String Theory. Gary (November 1986).)* VILENKIN. ac. and the Extraordinary Search for a Theory of Everything. html). and the Texture of Reality.*Witten. ISBN 0-618-55105-0. the Fall of a Science. Michio (April 1994).W. "Everything's Now Tied to Strings" Discover Magazine vol 7. The Trouble with Physics: The Rise of String Theory. Not Even Wrong The Failure of String Theory And the Search for Unity in Physical Law. – An interview with Leonard Susskind. Brown(Eds.com/article/mg18825305. Hyperspace: A Scientific Odyssey Through Parallel Universes. prístup: December 19.newscientist. – An easy nontechnical article on the very basics of the theory. Julian R. Juan (January 2009). Norton & Company. ISBN 0-316-32975-4.Two nontechnical books that are critical of string theory: • SMOLIN. Hoboken. #11. ISBN 0-393-05858-1.

ISBN 0-521-80912-6. (2004). Knopf. presented at the NATO Advanced Study Institute on Techniques and Concepts of High Energy Physics. Barton (2004) A First Course in String Theory. Frampton (1974). • Ajay.com/). prístup: December 22. arXiv.org e-Print archive. ISBN 0-679-45443-8. Virgin Islands.ucsb. ISBN 0-521-35752-7. Cambridge: Cambridge University Press. • Zwiebach. • Woit. Kavli Institute for Theoretical Physics.Technical and critical: • PENROSE.org/abs/hep-ex/0008017). Online materiál • Schwarz. ISBN 0-521-63303-6. Peter (2002). Oxford University Press. – A criticism of string theory. ISBN 0-521-86069-5 • Binétruy. 2005. prístup: December 16. Cumbria. Cambridge University Press. • Kiritsis. Richard J. Wieland et al. Pierre (2007) Supersymmetry: Theory. • Dine. The original textbook. Clifford (2003). Contact author for errata. ISBN 0-521-63304-4.americanscientist. 1: An introduction to the bosonic string. from 10 to 17 September 2004. prístup: December 16. Duality. Cambridge University Press. The nth dimension (http://thenthdimension. survey basic concepts in string theory.itp. • Vol. (2000). prístup: December 16. Dual Resonance Models. ISBN 0-521-83143-1. Croix.org e-Print archive.org/issues/pub/ is-string-theory-even-wrong).Teória strún 224 Učebnice • Becker. Roger (February 22 2005). Introduction to Superstring Theory (http://arxiv. ISBN 978-0-521-86875-4. 2005. Katrin. ISBN 978-1-86094-427-7. – A comprehensive compilation of materials concerning string theory. Resource Letter NSST-1: The Nature and Status of String Theory (http://arxiv. Joseph (1998) String Theory. Don (2004). Schwarz and Edward Witten (1987) Superstring theory. – A guide to the string theory literature. ISBN 0-805-32581-6. • Vol. – Four lectures.edu/online/ plecture/witten/). Princeton University Press. 2005. • Polchinski. Becker. ISBN 0-521-35753-5. Elias (2007) String Theory in a Nutshell. 1: Introduction. Spacetime and Quantum Mechanics (http://online. 2: Loop amplitudes. Edward (1998). • Szabo. • JOHNSON. Michael (2007) Supersymmetry and String Theory: Beyond the Standard Model. John H. ISBN 0-521-85841-0. in June 2000. Cambridge University Press. prístup: December 16. anomalies and phenomenology. ISBN 978-0-691-12230-4. . • Vol. arXiv. – Slides and audio from an Ed Witten lecture where he introduces string theory and discusses its challenges. 2005. Cambridge University Press. • Vol. John H. and John H. 2: Superstring theory and beyond. Experiment. Schwarz (2007) String Theory and M-Theory: A Modern Introduction . Cosmic strings reborn? (http://arxiv. Is string theory even wrong? (http://www. • Marolf. prístup: December 16.org/abs/astro-ph/0410073/). Imperial College Press. St. United Kingdom. The Road to Reality: A Complete Guide to the Laws of the Universe. 2005. • Witten.org/abs/ hep-th/0311044/). • Kibble. Cambridge University Press. Tom (2004). (Reprinted 2007) An Introduction to String Theory and D-brane Dynamics. American Scientist. Frontiers in Physics. Created by an international team of students.org e-Print archive. 2005. • Paul H. arXiv. – Invited Lecture at COSLAB 2004. Shakeeb. held at Ambleside. Cambridge University Press. and addressed to an audience of graduate students in experimental high energy physics. Maurizio (2007) Elements of String Cosmology. ISBN 978-0-19-850954-7. • Michael Green. Melanie. • Gasperini. and Cosmology. D-branes.

youtube. Robin.Gabriele Veneziano. John (2001). videos and animations explaining string theory. Physics World (http://physicsworld. • Woit.physics. • Spinning the Superweb: Essays on the History of Superstring Theory (http://www.com) – A Science Studies' approach to the history of string theory (an elementary knowledge of string theory is required)..php?storyId=6377252).sciam.com/ watch?v=Zl4W3DYTIKw) • Interview s Edwardom Wittenom (http://www. Leonard Susskind.' String Theorists Accused of Nothing (http://www. Short of 'All. prístup: 2007-03-05. prístup: July 17.mathpages. 8-10 p.Teória strún • Veneziano.htm)". • Not Even Wrong (http://www. — An up-to-date and thorough review of string theory in a popular way.org/wgbh/nova/elegant/) – A Three-Hour Miniseries with Brian Greene by NOVA (original PBS Broadcast Dates: October 28. (http://banyancollege.sciam.sukidog. cfm?chanId=sa003&articleId=1475A684-E7F2-99DF-355B95296BE6031C)". and November 4. Richard (2006-11-07).com/watch?v=E7FV9aaiwKQ&feature=related) • Dialogue on the Foundations of String Theory (http://www. blogspot.ca/en/Outreach/What_We_Research/Superstring_Theory/ ) • (http://www.xoom.com/home/kmath632/kmath632.hindu. 2003). Peter. • Chalmers.itp. R.edu/~sps/) – A moderated newsgroup for discussion of string theory (a theory of quantum gravity and unification of forces) and related fields of high-energy physics.npr.com/watch?v=3ey8_fh6100&NR=1) Understanding the Standard Model Perimeter Institute for Theoretical Physics • The Official String Theory Web Site (http://superstringtheory. Gabriele. " A Prediction from String Theory. prístup: September 6.harvard. 8-9 p. Not Even Wrong: The Failure of String Theory & the Continuing Challenge to Unify the Laws of Physics. J.it//stringtheory/) • Minkel. Steven Weinberg. Various images. Matthew (2007-09-03). • Beyond String Theory (http://www.edu/~woit/blog/) – A blog critical of string theory. 2006. ISBN 0-224-07605-1 (Jonathan Cape). • Superstring Theory (http://www. " The Myth of the Beginning of Time (http://www. with Strings Attached (http://www.fr/~troost/beyondstringtheory/) – A project by a string physicist explaining aspects of string theory to a broad audience.pbs. May 2004.spinningthesuperweb.youtube.org/scriblerus/) • An Italian Website with various papers in English language concerning the mathematical connections between String Theory and Number Theory.youtube. 2006-10-09. texts.stručný výklad s komentárom od Briana Greena od začiatkov po súčasnosť s prezentáciami súčasných najznámejších teoretických fyzikov . 225 Externé odkazy • Prednáška Stevena Weinberga o CERN experimente .edu/ online/colloq/schwarz1/). 2007.ens.com/article.com/watch?v=iLZKqGbNfck&feature=channel_page) • Teória strún ..math.perimeterinstitute. Stringscape (http://physicsworld. " Setback as string theory of the universe is de-bunked (http://www.com/cws/article/indepth/30940).com/article.com/jpierre/strings/) – Online tutorial • CI.m.m.youtube. • A website dedicated to creative writing inspired by string theory. ISBN 0-465-09275-6 (Basic Books) • Schwarz. .org/ templates/story/story.htm) at MathPages • Superstrings! String Theory Home Page (http://www.com/) • The Elegant Universe (http://www.com/thehindu/ holnus/008200610091240. National Public Radio. STRINGS newsgroup (http://schwinger.LHC (http://www.com). 2006-03-02. Early History of String Theory: A Personal Perspective (http://online. • McKie. Edward Witten (http://www.phys. cfm?chanID=sa006&articleID=00042F0D-1A0E-1085-94F483414B7F0000)".ucsb. (http://nardelli.columbia. • Harris. 2009.

Niektoré živočíchy sú naň citlivejšie ako iné. Na každých 300 m výšky rastie intenzita UV žiarenia o 4 %. Ožiarenie ultrafialovými lúčmi vyvoláva inaktiváciu vnútrobunkových enzýmov. Ultrafialová oblasť sa delí na UVA s vlnovou dĺžkou 315 nm až 400 nm. Delí sa na blízke (380-200 nm). napríklad pre niektoré (dážďovky – Lumbricidae) má až smrtelné účinky.Ultrafialové žiarenie 226 Ultrafialové žiarenie Ultrafialové žiarenie (UV) je elektromagnetické žiarenie o vlnovej dĺžke od 100 nm do 400 nm. ktoré majú konjugované dvojné väzby. Nadmerné vystavovanie kože vplyvom UVA a UVB žiarenia vedie k jej poškodeniu. Na vytvorenie potrebného množstva postačuje niekoľko desiatok minút denne. kratšej ako viditeľné svetlo. 200-10 nm) a extrémne (EUV alebo XUV. Pretože prenikavosť UV žiarenia je pomerne malá. Vo výške 1 500 m je o 20 % vyššia ako pri hladine mora. Najcitlivejšie reagujúce stavebné látky živých organizmov na UV žiarenie sú nenasýtené organické zlúčeniny a z nich najviac tie. spomaľuje delenie buniek a navodzuje vznik mutácií. UVB s vlnovou dĺžkou 280 nm až 315 nm a UVC s vlnovou dĺžkou 100 nm až 280 nm. Pri intenzívnom a dlhodobom pôsobení môže viesť až k nádorom kože. UVA žiarenie zapríčiňuje starnutie kože a negatívne ovplyvňuje imunitný systém. Zemská atmosféra účinne pohlcuje väčšinu tohto žiarenia. 1-31 nm). v oblasti UV-B je to len 50-60 % a v UV-A 30 %. Jedným zo spôsobov. UV žiarenie a koža človeka UV žiarenie je pre človeka potrebné kvôli syntéze vitamínu D. ako ochrániť kožu pred negatívnym vplyvom UV žiarenia je používanie ochranných prípravkov pred slnečným žiarením. Nukleové kyseliny absorbujú UV žiarenie podstatne viac ako bielkoviny. Účinnosť pohlcovania klesá s jeho klesajúcou vlnovou dĺžkou: zatiaľ čo v oblasti UV-C pohlcuje prakticky 100 %. Sú to hlavne bielkoviny (v rámci nich zvlášť aminokyseliny tyrozín a tryptofán). ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie. Nadmerné vystavovanie kože UVB žiareniu (opaľovanie) vyvoláva spálenie kože (začervenanie). UV spektrum dopadajúce na povrch Zeme je tvorené z 90–99 % žiarením UV-A a 1–10 % žiarenia UV-B. ďaleké alebo vákuové (FUV. Vplyv na živé organizmy Ultrafialové žiarenie pôsobí na bunky mnohými mechanizmami. Pre organizmy na Zemi je najintenzívnejším zdrojom UV žiarenia Slnko. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ultrafialové žiarenie . zasahuje len povrchové vrstvy ľudského organizmu a prejavuje sa na koži a oku. Objavené bolo v roku 1801 nemeckým fyzikom Ritterom a anglickým fyzikom Wollastom. nukleové kyseliny (predovšetkým ich dusíkaté bázy)a niektoré pigmenty.

Coloration : Heikenwaelder Hugo. . universe) používalo na pomenovanie všetkého. ale tiež nemusí zhodovať s realitou. Flammarion. prebieha v ňom ten istý evolučný proces.Vesmír 227 Vesmír V prvej polovici 20. Všetka viditeľná hmota je vytvorená zo subatomárnych častíc a všetky interakcie medzi týmito základnými súčasťami riadia rovnaké základné sily. prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. storočia viedol vznik pozorovacej kozmológie. Tí. pochádza z pozorovaní červených posunov a bol vyčíslený Hubbleovým zákonom. k rozdeleniu významu slova vesmír medzi pozorovacích kozmológov a teoretických kozmológov. Woodcut. v ktorom existujeme. ktorá je dnes dominantným modelom kozmológie. ktorí neveria v možnosť pozorovať celé kontinuum môžu používať pojem náš vesmír. Pojmy známy vesmír. odvolávajúc sa tak len na tú časť. ktorú môžeme vidieť alebo inak pozorovať. čo znamená Wilkinsonova mikrovlnná anizotropná sonda). veda. Vek vesmíru bol odhadnutý na približne 13. tiež známej ako fyzikálna kozmológia. Beckwith (STScI) a HUDF tím. vek a teória Veľkého tresku Najdôležitejší výsledok kozmológie. Obrázok z viditeľného svetla. pozorovateľný vesmír alebo viditeľný vesmír sú často používané na opísanie časti vesmíru. princípmi a konštantami. navzdory extrémnym ťažkostiam v určení si empirických (založených na skúsenosti) obmedzení týchto špekulácií a vyhnúť sa tak skĺznutiu do metafyziky. že vesmír sa rozpína. Vesmír podľa mimogalaktickej astronómie je nestacionárny. Autor: NASA. Universum . čiže Wilkinson Microwave Anisotropy Probe. Wien 1998 Rozpínanie/kolaps. pretože stále sa formuje.) Extrapolovaním (vyvodením) tohto rozpínania späť v čase sa dostaneme až ku gravitačnej singularite. Vyvíjajú sa jednotlivé kozmické objekty a ich sústavy i celý vesmír v jeho najširších známych meradlách. ktoré ho riadia. Čo je to vesmír? Vesmír je všetko čo existuje všetok priestor a čas aj hmota a energia v ňom.C. Počas druhej polovice 20. Paris 1888. ktorá sa môže. čo je skôr abstraktná matematická idea. O porozumenie vesmíru v najväčších možných mierkach sa snaží kozmológia.7 miliárd ( ) rokov s presnosťou na 200 miliónov rokov (podľa projektu NASA s názvom WMAP. čo fyzikálne existuje: celého kontinua časopriestoru. spolu so všetkou energiou a hmotou v ňom a všetkými fyzikálnymi zákonmi. ktorá vznikla z fyziky a astronómie. tí druhí sa o to stále pokúšajú v snahe nájsť najlogickejšie domnienky na vymodelovanie celého časopriestoru. ESA. ktorá je známa ľuďom. (Albert Einstein vo svojej teórii relativity predpovedal podľa svojich výsledkov rozpínanie sa vesmíru. To dalo vzniknúť teórii Veľkého tresku. storočia sa slovo vesmír (ang. rozpína a niektoré veľmi vzdialené oblasti navždy ostanú mimo zraku astronómov. aký je vesmír rozsiahly. tí prví opustili snahy pozorovať celé časopriestorové kontinuum. S. Nevie sa.

comoving distance) k okraju pozorovateľného vesmíru je väčšia. ktoré je najviac zoslabnuté žiarenie. že pozorovateľný vesmír je takmer plochý s lokálnymi ohybmi. To je z toho dôvodu. . Okraj vesmírneho horizontu je 13. Súčasná vzdialenosť (nazývaná tiež spolupohybujúca sa vzdialenosť. ktoré ukazujú. zoskupených v približne 125 miliardách galaxií. Napríklad. V prvom rade. že svetlo sa nešíri nekonečnou rýchlosťou a my robíme pozorovania minulosti. v zjavnom rozpore s Kopernikovým princípom. ktorá nasledovala po Veľkom tresku. čo je dané konečnou rýchlosťou svetla. že sa nevie. Táto teória sa nazýva Veľký kolaps. ktoré vytvárajú klastre a superklastre galaxií. ktoré môžeme chápať a preto účinne neexistujú). Iné metódy odhadnutia veku vesmíru dávajú rozdielne hodnoty. nie je známe. čo je založené na pozorovaniach Hubbleovho temného poľa (ang. Môžeme ho tiež vidieť v žiarení kozmického mikrovlnného pozadia. ako aj profesionálne vedecké články v kozmológii často používajú pojem „vesmír“. že populárne. ktoré vzniklo krátko po Veľkom tresku. je odhadovaná na približne 78 miliárd svetelných rokov ( km). A keďže sa svetlo šíri rovnakou rýchlosťou vo všetkých smeroch k nám. čo sa kozmológovia pokúšali vysvetliť počiatočným obdobím prudkej inflácie. tým rýchlejšie sa od nás vzďaľujú. Tvar Vesmíru Dôležitou otvorenou otázkou kozmológie je tvar vesmíru. Avšak niektoré objekty mimo pozorovateľného vesmíru môžu byť v princípe pozorované nepriamo. či platia alebo neplatia pravidlá Euklidovskej geometrie. 228 Veľkosť Vesmíru a pozorovateľného vesmíru Nejestvuje zhoda. Pozorovateľný vesmír obsahuje približne hviezd. vidíme veci z dôb bližších a bližších času nula modelu Veľkého tresku. Podľa štandardného modelu Veľkého tresku nemá vesmír žiadne priestorové hranice. To by znamenalo. Svedčia o tom tieto isté dôkazy. Deje sa tak preto. a predsa má konečnú plochu ( ). že nemôžu ovplyvniť udalosti. Je to dvojdimenzionálny povrch s konštantným zakrivením v tretej dimenzii. vykonaných Hubbleovým vesmírnym ďalekohľadom. Toto reliktové žiarenie je pozoruhodne rovnomerné vo všetkých smeroch. Počet galaxií môže byť oveľa väčší. lebo nepozorovateľné fyzikálne javy sú vedecky bezvýznamné (to znamená. že základný model použitý pre analýzu dát je správny. že vesmír je viac alebo menej uniformný (rovnaký) a nemá rozoznateľný stred.7 miliárd svetelných rokov vzdialený. ale naopak kolabuje. je určite konečný. nakoľko sa vesmír rozpína. Trojdimenzionálnym ekvivalentom je neohraničený „guľovitý priestor“. ktorá skúmala „akustické oscilácie“ v kolísaní teploty žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia. Avšak pozorovateľný vesmír. že spolupohybujúci sa objem známeho vesmíru je rovný svetelných rokov kubických (za predpokladu. Dá sa to pochopiť použitím dvojdimenzionálnej analógie: povrch gule nemá žiaden okraj. že vesmír sa nerozpína. no jednako môže byť priestorovo konečný. Hubble Deep Field). To znamená. kde masívne objekty narúšajú časopriestor. V súčasnosti väčšina kozmológov verí. Čím sa pozeráme ďalej a ďalej. Žijeme v strede vesmíru. či je vesmír plochý alebo nie. aj keď v skutočnosti myslia „pozorovateľný vesmír“. Po druhé. ktoré nás mohli od Veľkého tresku ovplyvniť. nevie sa. žijeme v strede nami pozorovateľného vesmíru. ktorý hovorí. ktorý v minulosti pozoroval niektoré galaxie. Fundamentálny aspekt Veľkého tresku môžeme aj dnes vidieť v pozorovaniach. tak ako jazero je skoro ploché. ang. či je Vesmír konečný alebo nekonečný v priestorovej rozlohe a objeme. Na druhej strane je tiež možné. ktorý pozorujeme. Čitateľ by si mal uvedomiť. ktoré opustili nami pozorovateľný vesmír kvôli rozpínaniu. Tento názor bol upevnený najnovšími údajmi zo sondy WMAP. ktorý pozostáva zo všetkých oblastí. či je vesmír hromadne spojený. že je táto oblasť dokonale guľovitá). že čím ďalej od nás galaxie sú.Vesmír Avšak celé je to založené na predpoklade. je teoreticky možné stretnúť pozorovateľa na okraji nami pozorovateľného vesmíru.

V ňom sú všetky tri dimenzie konštante zakrivené v štvrtej. že všetky body na nej sú geometricky podobné. 4. že cestovateľ by sa po prejdení dráhy rovnajúcej sa obvodu vesmíru nakoniec dostal späť na miesto. boli by súčasťou jediného vesmíru. Multiverzum Existujú špekulácie. alebo by boli vzájomne prepojené (napríklad červou dierou). že nielen že neexistuje dostatočné množstvo hmoty/energie. V súčasnosti dôkazy naznačujú. bubliny. mali by sme hviezdy a galaxie nazývať „obrazmi“ hviezd a galaxií. pretože je možné. Avšak guľa má jedinečnú a možno aj viac estetickú vlastnosť. 2. ak by sa dva „vesmíry“ mohli vzájomne ovplyvňovať. V každom z týchto vesmírov sa preto odohráva iná história. keď dochádza k rozpadu vlnovej funkcie nejakej konkrétnej častice zo superponovaného stavu. v okamihu. . ako všetkého. Osud Vesmíru V závislosti od priemernej hustoty hmoty a energie vo vesmíre sa tento bude ďalej navždy rozpínať alebo sa rozpínanie pôsobením gravitácie spomalí a nakoniec vesmír skolabuje naspäť do seba. Teória chaotickej inflácie (označovaná tiež ako teória bublinových vesmírov) navrhnutá fyzikom Andreiom Lindeom popisuje model kvantových fluktuácií na úrovni inflácií.) Ak je tomu tak. čo fyzikálne existuje. skutočný počet fyzicky odlišných hviezd a galaxií by bol menší ako sa myslí. V modeli opisujúcom náš vesmír ako prienik Euklidovej sféry a Lorentzovej deSitterovej metriky môže dochádzať k tunelovaniu vlnovej funkcie a k vzniku nových vesmírov mimo priestoročas toho nášho Vesmíru. Príklady teórií zavádzajúcich pojem multiverzum sú napríklad nasledujúce: 1. Jedným z týchto vesmírov je náš Vesmír. ktorý má konečný objem ( 229 ). že viacnásobné vesmíry by mohli existovať vo vyššom multiverze (tiež známom ako megaverzum). dochádza k vzniku „paralelných vesmírov“. že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje a bude sa zrýchľovať po celú večnosť. možno zložený tvar). Hoci táto možnosť nebola zatiaľ vylúčená. výsledky posledných výskumov kozmického mirovlnného pozadia ju robia veľmi nepravdepodobnou. avšak priestorovo konečný. ktoré by spôsobilo opätovný kolaps. s rôznym počtom rozmerov. izolované oblasti. pričom náš vesmír by bol jedným z nich. (Iné možnosti zahŕňajú podobný „eliptický priestor“ a „valcovitý priestor“. avšak bez ohnutia valca. Bubliny s vyššou mierou inflácie sa rozrastajú rýchlejšie a môžu tak vytvoriť samostatné. pričom v každom z týchto vesmírov je častica v inom stave. potom by cestovanie po „priamej“ dráhe v ľubovoľnom smere teoreticky spôsobilo. Big Crunch). možno aj vo všetkých smeroch. Presnejšie povedané. rôznymi hodnotami fyzikálnych konštánt a rôznymi fyzikálnymi zákonmi. multiply-connected) a dostatočne malý (a má primeraný. že vesmír je hromadne spojený (ang. odkiaľ vyštartoval (čo je v našom súčasnom chápaní vesmíru nemožné. Na pozadí priestoročasovej „peny“ môže dôjsť ku kvantovým fluktuáciám v zakrivení tohto priestoročasu a k vzniku falošného vákua. ako by jeden z týchto vesmírov mohol ovplyvniť ďalšie. takže môžeme vidieť okolo neho raz alebo aj viackrát v rôznych. Podľa mnohosvetovej interpretácie kvantovej mechaniky formulovanej Hughom Everettom a rozpracovanej a spopularizovanej Bryceom Seligmanom DeWittom. Definícia multiverza takto pozmeňuje definíciu vesmíru. čo sa nazýva „Veľké zmrštenie“ (ang. ako bolo opísané. pretože jeho veľkosť je oveľa väčšia ako veľkosť pozorovateľného vesmíru).Vesmír objavený Bernhardom Riemannom. ktoré spôsobí nový „Veľký tresk“ a odštartuje tak iný vesmír izolovaný od toho nášho. nastáva rozštiepenie geometrie priestoročasu. (Predstavte si dom plný zrkadiel. 3. ale sa aj zdá. Podľa definície. Tieto sú tiež dvojdimenzionálne priestory s konečnými plochami. tzv. nie je spôsob.) Ak je vesmír skutočne neohraničený. V okamih vzniku čiernej diery s vhodnou hmotnosťou a rotáciu môže dôjsť k takému zakriveniu priestoročasu v jej vnútri. takých existuje nespočetne veľa. kde sú v rozpore s klasickou geometriou dva konce valca spojené dohromady.

Podľa bránovej kozmológie inšpirovanej teoretickými objavmi v superstrunovej teórii a M-teórii je náš viditeľný. Človek je mikrokozmos. prvky sublunárneho sveta a z nich zložené nerasty. Podľa ekpyrotickej teórie má dokonca náš vesmír pôvod v zrážke dvoch paralelných brán. zahŕňajúc ekvivalenty vo viacerých jazykoch. Skladá sa z mnohých sústredených nebeských sfér. svetová duša (an-nafs al-kullíja) a prasubstancia (al-hajúlá al-úlá). ktorého dodatočné rozmery sú zvinuté. ktoré štandardná kozmológia nedokáže predpovedať. čo existuje. ktorý sa v náboženstve označuje ako zmŕtvychvstanie. Duše. ďalej sféra Slnka a ostatných planét a najďalej od Zeme (súčasne najbližšie k prvému hýbateľovi) je sféra nehybných hviezd. ktoré zostávajú na nižšom stupni. Zem sa mení a je v pokoji. v ktorých sa pohybujú jednotlivé hviezdy. Najbližšie k Zemi je sféra Mesiaca. rastliny a živočíchy. 230 Iné pojmy Počas histórie sa používali rozličné pojmy na vyjadrenie „celého priestoru“. To čo sa nachádza od mesačnej sféry smerom k Slnku. ktorú Aristoteles označuje ako sublunárnu. ktoré sú napospol duchovnej podstaty. podobu gule. Smrť jedinca je obdobou budúceho zániku tohto sveta.[1] Pytagoras Vesmír má podľa Pytagora umiestnenú vo svojom strede guľatú Zem. Podľa tejto teórie môžu ďalšie brány mimo nášho Vesmíru interagovať s týmto viacrozmerným priestorom aj medzi sebou navzájom a vyvolať tak v našej bráne javy. s ktorou je spojené na tomto svete vznikanie a zanikanie. k Bohu. je vyplnené éterom (AITHÉR). Hoci slová ako svet a jeho ekvivalenty dnes v ostatných jazykoch skoro vždy odkazujú na planétu Zem. vzduchu a ohňa). planétam. hmota. Všetky tieto teórie sú v súčasnosti považované viac-menej len za hypotézy. ktoré sa povzniesli na vyšší stupeň. ktorá je jeho stredom. Stupeň tohto povznesenia nad hmotu však nie pri všetkých ľuďoch rovnaký. „kozmos“ a „svet“. štvorrozmerný vesmír obmedzený bránou existujúcou vnútri viacrozmerného priestoru. je vyplnené látkou. zeme. Filozofické názory na vesmír Aristoteles Vesmír alebo kozmos podľa Aristotela má rovnako ako Zem. Boha: z tejto prapríčiny vznikol emanáciou postupne tvorivý rozum (al-`akl al-fá`il). ktoré znamenajú „nebesá“. [3] . Po nich pristúpením formy priestoru a času vznikla druhotná substancia (al-hajúlá ath-thánija).Vesmír 5. z ktorej sa skladajú nebeské sféry. Všetko. látkou nadmesačných sfér. Táto sa skladá zo štyroch živlov (vody. piatym prvkom. Ale cieľ tohto poznania a povznesenia nad hmotu je ten istý. sú odkázané na náboženstvo. pevným hviezdam až k hranici vesmíru. tie. ktorá je obdobou a emanáciou svetovej duše. predtým odkazovali na všetko. čo sa nachádza od mesačnej sféry smerom k Zemi. dospievajú k poznaniu filozofiou. a síce víťazstvo nad hmotou. Z nej vytvorené telesá sú nemenné a nachádzajú sa v neustálom kruhovom pohybe. sa poznaním povznáša nad hmotu. filozoficky povedané to bude návrat svetovej duše k prapríčine. Jeho duša. ktoré dosahuje svoj vrchol smrťou.[2] Bratia čistoty Vesmír podľa Bratov čistoty je emanácia prapríčiny všetkého súcna.

ii. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. fmph. Tomuto zákonu podlieha nielen svet prírody. spojil bohov a ľudí do jedného kozmického štátu. html) – zdroj. Obzor 1972. J. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_bratia_cistoty. ako najvyššia vesmírna sila. [5] Vesmír (novokynizmus) FILIT (http:/ / dent. Základy doxografie. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_pytagoras. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_aristoteles. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_novokynizmus. ii. uniba. Práca ako božský zákon a kozmická povinnosť oslobodí človeka z biedy. a síce životom práce. uniba. Z toho vyplýva požiadavka prinavrátiť práci úctu. lebo len vtedy sa stane práca šťastím nielen pre chudáka. ii.Vesmír 231 Novokynizmus Vesmír je z pohľadu novokynizmu pod vládou jedného spoločného zákona. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. html) – zdroj. ale aj človek a bohovia.[4] [5] Referencie [1] Vesmír (aristoteles) FILIT (http:/ / dent. fmph. Z kozmického pokoja vesmíru vyplýva harmónia a pokoj medzi ľuďmi. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. 668. [3] Vesmír (bratia čistoty) FILIT (http:/ / dent. Bratislava. Preto treba žiť v zhode s prírodou.: Prehľad dejín filozofie. uniba. Zeus. ktorú zapríčinila mylne chápaná civilizácia. v ktorom má každá pozemská spoločnosť primerané miesto a z ktorého si má brať vzor každý pozemský štát. fmph. ii. [2] Vesmír (pytagoras) FILIT (http:/ / dent. ale pre každého človeka vôbec. uniba. html) – zdroj. [4] Legowicz. html) – zdroj. Iné projekty • • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vesmír Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Vesmír . z ktorého pôvodne čerpal tento článok. fmph. Teda vesmír spolu s človekom tvorí jednu univerzálnu kozmickú monarchiu.

na ktorý nepôsobí žiadna sila. čase a gravitácii. Všeobecná teória relativity je rozšírením špeciálnej teórie relativity a pre dostatočne malé oblasti časopriestoru sa s ňou stáva identickou. Opisuje vzájomné pôsobenie (interakciu) priestoru a času na jednej strane a hmoty (vrátane polí) na strane druhej. Už štvorrozmerný časopriestor špeciálnej teórie relativity sa dá ťažko názorne predstaviť . existuje však pre ňu dostatočné množstvo experimentálnych dôkazov. • Predmet. čo zistil už Galileo Galilei. Dvojrozmerné zobrazenie zakrivenia časopriestoru. presnejšie: Hmotné telesá sú zdrojom gravitačného poľa. sa pohybuje medzi dvoma miestami časopriestoru vždy po najpriamočiarejšiej trajektórii. či je v stave beztiaže . že medzi dvomi vozidlami existuje príťažlivá sila. Napríklad v prípade dvojrozmernej zakrivenej krajiny zodpovedá najpriamejšiej trajektórii. ktorý týmto vlastne všeobecnú teóriu relativity vysvetľuje. Prvá výpoveď opisuje pôsobenie energie a hybnosti na časopriestor. Jej hlavná výpoveď je. Presnejšie možno povedať. ktorá zas naopak spätne ovplyvňuje stav a pohyb telies v danej oblasti. V porovnaní so špeciálnou teóriou relativity je pre laika oveľa ťažšie zrozumiteľná. Prítomnosť hmoty mení geometriu časopriestoru a táto (zakrivená) geometria je interpretovaná ako gravitácia. že gravitácia vlastne nie je nič iné ako geometrický jav v zakrivenom štvorrozmernom časopriestore. druhá naopak – ide teda o vzájomné pôsobenie (interakciu) v pravom slova zmysle. by z toho vyvodil. Niektoré vlastnosti: • Teória aplikuje princíp relativity na oblasti. že pozorovateľ v uzavretom priestore bez pozorovania okolia nedokáže z pohybu predmetov v priestore zistiť. Gravitácia a zakrivenie priestoru Všeobecná teória relativity vyvodzuje gravitáciu z geometrického javu v zakrivenom časopriestore. V záujme predstavivosti si však možno pozrieť situácie so zníženým počtom rozmerov. Gravitačné sily sa preto niekedy označujú aj ako zdanlivé sily. ktorú by prešlo vozidlo s riadením zafixovaným na jazdu rovno vpred. že z klasického princípu ekvivalencie vyplýva. V skutočnosti ide o geometrický jav (guľatosť Zeme). Princíp ekvivalencie Keďže najpriamejšia dráha časopriestorom prirodzene nezávisí od hmotnosti. Ak by dve takéto vozidlá odštartovali na rovníku paralelne smerom na sever. ktoré určuje metriku (vlastnosti) časopriestoru v danej oblasti. ktorý by nevedel o guľovom tvare Zeme. padajú všetky telesá v gravitačnom poli rovnako rýchlo. takzvanej geodetickej čiare.pri zakrivenom časopriestore je to o to ťažšie. • Jej základom je princíp ekvivalencie. stretli by sa na severnom póle. pretože konštatuje: • Hmota (presnejšie jej energia a hybnosť) zakrivuje časopriestor vo svojom okolí.Všeobecná teória relativity 232 Všeobecná teória relativity Všeobecná teória relativity je teória o priestore. v ktorých má rozhodujúcu úlohu gravitácia. Túto okolnosť vysvetľuje newtonovská mechanika princípom ekvivalencie (= gravitačná hmotnosť a zotrvačná hmotnosť telesa sú si rovné). Pozorovateľ. ktorú sformuloval Albert Einstein v rokoch 1911 až 1916 (zverejnená bola v roku 1916).

Sú to diferenciálne rovnice tenzorového poľa s desiatimi zložkami. kozmologickou konštantou. a ktorý možno chápať aj ako začiatok priestoru a času.Všeobecná teória relativity alebo voľného pádu. Einsteinovi sa myšlienka čiernych dier vôbec nepozdávala a bol presvedčený. Zakrivený časopriestor sa opisuje pomocou metód diferenciálnej geometrie. Tento efekt je síce v pozemskom gravitačnom poli veľmi slabo badateľný. ktorý sa podľa posledných výskumov udial pred 13. primerane opisujú friedmannovské riešenia einsteinovských rovníc poľa v kombinácii s tzv. aby sa zabránilo chybám pri určovaní polohy.riešiteľné len v špeciálnych prípadoch. Tieto deformácie sú však také malé. Podľa súčasných pozorovaní však takéto objekty vo vesmíre skutočne existujú. zaobíde sa všeobecná teória relativity bez tohto obmedzenia. že musí existovať mechanizmus. 233 Hodiny v gravitačnom poli Vo všeobecnej teórii relativity nezávisí chod hodín len od ich relatívnej rýchlosti. Kozmológia Kým špeciálna teória relativity platí za prítomnosti hmotných telies len v oblastiach časopriestoru. ale napríklad navigačný systém GPS ho zohľadňuje príslušnou úpravou frekvencie signálu. 1. ktorý zabraňuje vzniku takýchto objektov. Túto príležitosť storočia sme však prepásli. že zakrivenie možno zanedbať. ktorá nahradila euklidovskú geometriu nám známeho plochého priestoru. Aspoň nepriamo sa gravitačné vlny podarilo dokázať z pozorovaní na sústavách dvojhviezd s pulzarmi. Možno ju teda aplikovať aj na celý vesmír – preto hrá centrálnu úlohu v kozmológii. pretože v dôsledku chýbajúcej predchádzajúcej dohody boli všetky detektory gravitačných vĺn na celom svete v rozhodujúcich sekundách vypnuté z dôvodu údržby. a to ako konečné štádium vývinu hviezd pri veľmi hmotných hviezdach a v centrách väčšiny galaxií. . je všeobecná teória relativity podstatne náročnejšia. Celý vesmír bol pritom skoncentrovaný na priestorovú oblasť s priemerom Planckovej dĺžky (cca.61624·10-35 m). Napríklad rozpínanie vesmíru. ale aj od ich polohy (miesta) v gravitačnom poli. Hodiny na kopci idú pomalšie ako hodiny v údolí. že sa ich dodnes nepodarilo priamo dokázať. ktoré sa šíria svetelnou rýchlosťou. či je v stave beztiaže alebo nie. Čierne diery Ďalšou predikciou všeobecnej teórie relativity sú čierne diery. Vznikať majú pri zrýchlení hmotných telies. ktoré sú analyticky – čiže pomocou matematickej rovnice . Einstein tento princíp zovšeobecnil takto: Pozorovateľ v uzavretom priestore bez informácií zvonku nemôže vôbec žiadnym pokusom zistiť.7 miliardami rokov. čiže lokálnych deformácií časopriestoru. Matematická štruktúra teórie Kým špeciálnu teóriu relativity možno pochopiť aj s pomerne slabými znalosťami matematiky. ktoré pozorujú astronómovia. Gravitačné vlny A napokon zo všeobecnej teórie relativity vyplýva existencia gravitačných vĺn. Explózia supernovy v roku 1987 mala vytvoriť dokázateľné gravitačné vlny. Podľa nich začalo rozpínanie vesmíru veľkým treskom. ktoré sú také malé. Vznik zakrivenia sa opisuje pomocou einsteinovských rovníc poľa.

Všeobecná teória relativity 234 Matematická formulácia všeobecnej teórie relativity Všeobecná teória relativity (VTR) je teória gravitácie. že pozorovateľ voľne padajúci v gravitačnom poli necíti zotrvačné sily a platí pre neho zákon zotrvačnosti. Túto krivku budeme nazývať . Znamená to. inerciálnych aj zrýchlene sa pohybujúcich. je matematická formulácia princípu ekvivalencie. aby mali fyzikálne zákony rovnaký matematický tvar pre všetkých pozorovateľov. Filozofický základ VTR V špeciálnej teórii relativity (ŠTR) sa postuluje rovnocennosť inerciálnych vzťažných sústav. na ktorej je možné zaviesť globálne kartézske súradnice . alebo sa pohybujú rovnomerne priamočiaro). ktorí sa pohybujú len zotrvačnosťou (stoja.-). Nami používaná signatúra (+ . času a priestoru. Pretože všetky merania je nutné robiť lokálne. že Minkowského priestoročas je plochý. že metrický tenzor sa dá lokálne previesť na diagonálny kanonický tvar platí vo všeobecnosti na každej hladkej variete. ktoré sú voči tomuto pozorovateľovi v pokoji. Táto požiadavka vedie k invariantnosti fyzikálnych zákonov voči Poincarého grupe. že v priestoročase bude mať signatúru (+ . že v skutočnosti je priestoročas hladká varieta s nejakým všeobecným metrickým tenzorom. že princíp ekvivalencie platí len lokálne.+ + +). ale jeho signatúra z nich nevyplýva. že fyzikálne zákony majú rovnaký matematický tvar pre všetkých pozorovateľov. pretože pri nelokálnych meraniach sa uplatňujú nehomogenity gravitačného poľa. Veľkým skokom v Einsteinových úvahách bolo uvedomenie si. Albert Einstein tento súvis geniálne rozoznal a popísal. To znamená. predpokladáme. že tieto pojmy by mali byť opisované jedinou teóriou. Na prvý pohľad nie je zrejmé. To znamená. ktorá si pri zmene súradnicovej sústavy transformujú rovnako. že fyzikálne zákony musia mať tvar rovnosti dvoch veličín. Toto tvrdenie je známe ako princíp ekvivalencie. takže rovnica si podrží svoju platnosť v každej sústave. prečo by mala príroda preferovať inerciálne sústavy. a preto musia byť zákony rovnaké pre všetkých pozorovateľov. že pozorovateľ voľne padajúci v gravitačnom poli sa cíti byť inerciálny. Dôležité je. Postuláty VTR Princíp relativity požaduje. Einsteinove rovnice gravitačného poľa sú diferenciálne rovnice pre metrický tenzor. Podstatné je len to. ktorý ukazujú hodiny.. Snažil sa preto zovšeobecniť ŠTR tak. Pozorovateľ voľne padajúci v gravitačnom poli zistí. aby mali fyzikálne zákony rovnaký tvar vo všetkých sústavách. Pri svojom pohybe v priestore opisuje pozorovateľ istú krivku v časopriestore. Signatúry s touto vlastnosťou sa nazývajú lorentzovské. Na všeobecnej variete nemusia existovať vôbec žiadne globálne súradnice. Ako uvidíme. že lokálne platia zákony ŠTR. V ŠTR je priestoročas hladkou varietou dimenzie 4. že komponenty metrického tenzora sú v jednom bode dané diagonálnou maticou . Často sa používa opačná signatúra (. že časová zložka musí mať opačné znamienko ako priestorové. Každej vzťažnej sústave zodpovedá vhodná súradnicová sústava v priestoročase. tobôž nie kartézske. čo znamená. v ktorých má metrický tenzor tvar To je zmysel tvrdenia. že každý priestoročas je lokálne plochý. Predpokladajme teraz. To je základná myšlienka princípu relativity. táto signatúra prirodzene vyplýva zo spinorovej formulácie teórie relativity. v kvantovej teórii poľa a má niekoľko výhod. Čo je však dôležitejšie. že poloha pozorovateľa a poloha hodín splývajú. Tejto požiadavke všeobecnej kovariancie vyhovujú tenzory a spinory. alebo (+ + + -).. To. Zároveň si aj odpovedal: príroda sa o naše sústavy nestará.-) je bežne používaná napr. Einstein si položil otázku. Vlastným časom pozorovateľa nazývame čas. To. Metrický tenzor vyjadrený v ľubovoľných lokálnych súradniciach má tvar Podľa princípu ekvivalencie sa však vhodnou súradnicovou transformáciou dá dosiahnuť.

Jeho zložky sú Jeho norma je daná vzťahom Pritom je rozdiel súradníc dvoch bodov na svetočiare vzdialených o infinitezimálnu parametrickú vzdialenosť .Všeobecná teória relativity 235 svetočiara. Svetočiaru je možné ľubovoľne parametrizovať. že sú súradnice pozorovateľa voľne padajúceho v gravitačnom poli. v ktorých sú fundamentálne konštanty ( ) rovné jednej. teda a pre ostatné súradnice Z toho Vidíme. Niekedy sa však aj slovo "geodetika" prekladá ako svetočiara. môžeme svetočiaru rovnako dobre parametrizovať jej dĺžkou. čo je doslovný preklad anglického slova "worldline". . a preto ju môžeme vyčísliť v ľubovoľných súradniciach. Norma štvorrýchlosti je potom Pretože interval a vlastný čas sa líšia len o multiplikatívnu konštantu. V tom prípade je štvorrýchlosť bezrozmerná a normovaná na jednotku: V diferenciálnej geometrii sa takémuto parametru hovorí normálny. kým v tomto texte pojmom geodetika označujeme isté špeciálne svetočiary. Predpokladajme. Potom časopriestorový interval a vlastný čas môžeme stotožniť. V teoretickej fyzike sa často volia jednotky. Dĺžka svetočiary na tomto úseku je tzv. pohyb pozorovateľa je V ľubovoľných lokálnych súradniciach Vektor dotykový k svetočiare označme . zvoľme však ako parameter vlastný čas pozorovateľa . priestoročasový interval a teda Táto veličina je invariant. Potom časová súradnica je totožná s jeho vlastným časom. Ak svetočiaru označíme . že dĺžka svetočiary (priestoročasový interval) je len c-násobkom vlastného času.

j. To znamená. jej súradnice sú Sústava spojená s touto časticou je (lokálne) inerciálna. . ako sa bude v takomto priestoročase pohybovať pokusná častica. že máme daný priestoročas s ľubovoľným fixným metrickým tenzorom. že spojené s časticou. Prv. že naše úvahy zostanú správne. tento 4-vektor je tiež paralelne prenášaný pozdĺž geodetiky. že voľná častica sa pohybuje po geodetike. preto jej derivácia vo všeobecnom smere nemá zmysel. Nech je geodetika. koherentný prach. predpokladajme. Ako ale uvidíme. Toto pravidlo je technicky opisované lineárnou konexiou . Odmeria nejakú veličinu reprezentovanú 4-vektorom. Nech svetočiara častice voľne padajúcej v gravitačnom poli je parametrizovaná jej vlastným časom. že kovariantná súradnica sa v geodetických súradniciach redukuje na obyčajnú parciálnu deriváciu. V tejto súvislosti musíme urobiť jednu poznámku. Štvorrýchlosť má v týchto súradniciach zložky sú lokálne geodetické súradnice pretože vlastný čas je totožný s časopriestorovým intervalom. podobne ako pole rýchlosti v hydrodynamike. tento fakt je dôsledkom Einsteinových rovníc. Geometria časopriestoru je zakódovaná v metrickom tenzore . Je preto prirodzené požadovať. aby jeho norma ostala pri geodetickom pohybe konštantná. Požadujeme. po ktorej sa častica pohybuje. j. než budeme skúmať aký je presný vzťah medzi hmotou a geometriou. tzv. že jej 4-rýchlosť (ktorá je vlastne dotykovým vektorom ku svetočiare) je paralelne prenášaná pozdĺž svetočiary. Je preto užitočnejšie namiesto bodovej častice uvažovať kontinuum. Takto budeme 4-rýchlosť naďalej chápať. a hovorí. teda látky aj polí). že jeho dĺžka sa nezmení. Uvidíme neskôr. Pre bodovú časticu má bezsúradnicové vyjadrenie rovnice geodetiky dobre definovaný zmysel. že voľná častica sa pohybuje po geodetike. Na tejto úrovni sme teda postulovali. Pretože sústava spojená s časticou je inerciálna. že 4-rýchlosť musí byť paralelne prenášaná pozdĺž svetočiary. prítomnosť tejto častice tiež ovplyvňuje výslednú geometriu. To však ešte nezaručuje. Predpokladajme. Zaujíma nás. hoci budeme pre jednoduchosť naďalej hovoriť o častici. čo znamená. Súradnicové vyjadrenie ale zahŕňa kovariantnú deriváciu vo všeobecnom smere . ale tento spätný vplyv predbežne zanedbajme. t. t. aby sa dĺžky všetkých paralelne prenášaných 4-vektorov zachovávali. že geodetický pozorovateľ sa nachádza v nejakom (infinitezimálne malom) laboratóriu a robí v ňom experimenty. j. a určuje ju rozloženie hmoty (všetkých jej foriem. v ktorom jednotlivé "objemové elementy" neinteragujú. t. lokálne Toto nie je tenzorová rovnica.Všeobecná teória relativity 236 Pohyb pokusnej častice v zadanom gravitačnom poli a lineárna konexia Základná idea VTR je. pretože konexia je v princípe od metriky nezávislá. t. Pretože celé laboratórium sa aj s pozorovateľom pohybuje po geodetike. a platí len v uvažovaných súradniciach. že priestoročas je hladká varieta s lorentzovskou signatúrou. Nech je 4-vektor paralelne prenášaný pozdĺž geodetiky. . a teda sa chovajú ako voľné častice. Samozrejme. t. Je preto prirodzené postulovať pre voľnú časticu pohybovú rovnicu alebo bezsúradnicovo Je to rovnica geodetiky. Vieme však. Dospeli sme zatiaľ k tomu. Štvorrýchlosť bodovej častice je však definovaná len na svetočiare. j. Sústavu spojenú s voľnou časticu nazývame geodetická sústava. že je kovariantne konšatný pri pohybe po geodetike. j. Doposiaľ sme nešpecifikovali pravidlo paralelného prenosu. 4-rýchlosť častice sa pri pohybe pozdĺž svetočiary nemení. Predstavme si. Veličina je potom vlastne pole 4-rýchlosti kontinua. a musíme ho opäť postulovať.

Ale aj v plochom priestore sú nenulové v iných. j. Je nutné poznamenať. rádu. Napriek tomu budeme túto konvenciu používať. Zdôrazňujeme. sférických. Geometrický význam Christoffelových symbolov je mnohoraký. alebo kompatibilná s metrikou. Symbol deriváciu vektora v smere bázového vektora . napr. Je však možné z nich skonštruovať Riemannov tenzor krivosti. bežne používanú. Aby sme sa vyhli vypisovaniu zátvoriek. A naopak. Postulujeme preto Ak navyše predpokladáme. že konexia je symetrická. a to ani lokálne. t. V tomto zmysle sú Christoffelove symboly mierou krivočiarosti súradnicového systému. Predpoklad nulovosti torzie zdôvodníme za chvíľu. ak samotný metrický tenzor bude kovariantne konštantný v ľubovoľnom smere. sú identicky nulové v kartézskom súradnicovom systéme v plochom priestore. Pre aparát VTR je dôležité. že prísne vzaté znamená kovariantnú -ta žložka je . Tento tenzor je nulový v plochom priestore a nenulový v zakrivenom. konvenciu. Výsledkom tejto operácie je vektor. nulový tenzor ostáva nulový v každej sústave. že Christoffelove symboly RLC konexie majú nasledovné vyjadrenie: Prechodom k lokálne geodetickej súradnicovej sústave možno docieliť. Nech je súradnicová báza vektorových polí. žiadnou transformáciou ho na zakrivenom priestore nemožno vynulovať. že táto skutočnosť je jedným z prejavov toho. bez doplnkového člena s Christoffelovými symbolmi. Lineárna konexia je určená Christoffelovými symbolmi. že Christoffelove symboly definujú pravidlo paralelného prenosu. a to cez kovariantnú deriváciu.Všeobecná teória relativity 237 To bude splnené pre ľubovoľnú geodetiku len vtedy. budeme jednoducho písať Problém s týmto zápisom je ten. Aký je fyzikálny význam Christoffelových symbolov? Nech opäť časom. podmienka konštantnosti metrického tenzora už konexiu definuje jednoznačne. než kartézskych súradniciach. alebo RLC (Riemannova-Levi-Civitova). že Christoffelove symboly napriek trom indexom netvoria tenzor 3. Takáto konexia sa nazýva metrická. že všetky Christoffelove symboly budú v danom bode priestoročasu nulové. V prvom rade. Christoffelove symboly sú definované vzťahom Dá sa ľahko ukázať. ktorého je skalárna funkcia (hoci označkovaná indexom) a jej kovariantná derivácia sa preto redukuje na parciálnu deriváciu. pričom súradnicové vyjadrenie rovnice geodetiky je . že priamo nesvedčia o zakrivenosti priestoru samotného. Pretože je to tenzor. nech 4-rýchlosť je Rovnica geodetiky je potom je geodetika parametrizovaná vlastným Ak zavedieme ľubovoľné súradnice . bez torzie. Tá je pre vektorové pole daná nasledovne: Pre zjednodušenie zápisu zavedieme nasledujúcu. Nenulový tenzor totiž nie je možné súradnicovou transformáciou vynulovať.

že pozorovateľ vo voľne padajúcej sústave nepociťuje gravitačnú silu. Je zaujímavé. Už preto nie. spojitú množinu geodetík takú. ktorým sú geodetiky parametrizované. že integrálne krivky vektorového poľa . Vieme. že v tetrádnom formalizme (spolu s Bianchiho identitou) nahradzuje Einsteinove rovnice poľa (napr. Krivosť je charakterizovaná Riemannovým tenzorom krivosti (niekedy Riemannovým-Christoffelovým). keďže bázové vektorové polia indukované súradnicami komutujú. Je zrejmé. j. kým newtonovská gravitačná sila závisí len od polohy. že každým bodom priestoročasu prechádza práve jedna geodetika. tzv. t. Ak sa však pozrú jeden na druhého. že aj keď sú obaja pozorovatelia inerciálni. Tretí člen na pravej strane je nutný. V skutočnosti v súradnicovej báze vypadne. do rovnice geodetiky vstupujú aj zložky 4-rýchlosti. Avšak. vidíme. že popisuje nehomogenity gravitačného poľa. Je to tenzor štvrtého rádu. j. Pretože sú zostavené z derivácií metrického tenzora.Všeobecná teória relativity Ak túto rovnicu porovnáme s klasickou Newtonovou pohybovou rovnicou 238 kde je gravitačná sila. Tento jav súvisí samozrejme s krivosťou variety. že zložky metrického tenzora hrajú úlohu gravitačných potenciálov. pole vektorov dotykových k tejto kongruencii. že Christoffelove symboly netvoria komponenty tenzora. Presná definícia znie. Ukážeme. voči sebe sa nepohybujú rovnomerne zrýchľujú a spomaľujú. Riemannov tenzor teda udáva komutátor kovariantných derivácií pri pôsobení na vektorové pole. slapové sily. že Christoffelove symboly hrajú v tejto analógii úlohu gravitačnej sily. Táto interpretácia je založená na Jacobiho rovnici pre deviáciu blízkych geodetík. že Christoffelove symboly naozaj reprezentujú gravitačnú silu. teda tieto vektorové polia komutujú. lineárna konexia (reprezentovaná Christoffelovými symbolmi) priamo nepopisuje krivosť priestoru. Christoffelove symboly sú v takejto sústave nulové. Pre nami uvažovanú metrickú konexiu sú komponenty Riemannovho tenzora voči súradnicovej báze nasledovné: Riemmanov tenzor (so spusteným indexom) spĺňa nasledovné identity: Pozrime sa teraz na fyzikálny význam tenzora krivosti. že sa najprv vzďaľujú (až po rovník). geodetiky sa nekrižujú (kongruenciu kriviek môžeme chápať ako zovšeobecnenie pojmu prúdnice v kvapaline). A skutočne. Newmanov-Penroseov formalizmus). a potom sa približujú (až po južný pól). Uvažujme kongruenciu geodetík. Tieto úvahy nás oprávňujú tvrdiť. Tenzor krivosti Ako sme už vysvetlili. Súradnicovo potom posledná rovnica vyzerá nasledovne: Táto rovnosť sa nazýva aj Ricciho identita. aby bol tenzor lineárny vo všetkých argumentoch. môžeme povedať. a je definovaný vzťahom V tomto definičnom vzťahu je Riemannov tenzor. Platí . a preto by mal byť nejako opísaný Riemannovým tenzorom. Predstavme si dvoch pozorovateľov na povrchu gule po geodetikách štartujúcich zo severného pólu a končiacich v južnom póle. sú ľubovoľné vektorové polia. prechádzajú tými bodmi kongruencie geodetík. teda z pohľadu každého z nich sa pohybujú rovnomerne priamočiaro. zistia. Obaja títo pozorovatelia sú inerciálni. nech je vektorové pole "spájajúce" susedné geodetiky. Nech je pole 4-rýchlostí. t. na ktorých má rovnakú hodnotu parameter.

Tenzor energie-hybnosti však možno zovšeobecniť aj na . že tento vzťah musí byť vyjadrený ako rovnosť tenzora energie hybnosti. využijúc nulovosť komutátora polí . v ktorej sa vyskytuje Laplaceov operátor pôsobiaci na gravitačný potenciál. Symetrický Ricciho tenzor druhého rádu definujeme ako Jeho stopa sa nazýva skalárna krivosť: Kontrakciou Bianchiho identít dostávame dôležitý vzťah pre kovariantnú divergenciu Ricciho tenzora Ricciho tenzor je pre VTR dôležitý z týchto dôvodov. Efektívne to zodpovedá existencii slapových síl. ktorý popisuje rozloženie hmoty v priestoročase. Ak si predstavíme fyzikálne laboratórium konečných rozmerov. Preto sa VTR musí v klasickej limite redukovať na Poissonovu rovnicu pre metrický tenzor. Kontrakcia cez dvojicu indexov. nenulové kontrakcie sa líšia len znamienkom. pričom je lineárny v druhých deriváciách. Ricciho tenzor je zjavne veľmi dobrým kandidátom. a to lineárne. rovnako ako tenzor energie-hmotnosti. v ktorých je tento tenzor antisymetrický dáva nulu. Vieme už. Využijeme ešte znovu. posledný člen je nulový.Všeobecná teória relativity Uvažujme blízke geodetiky na ľubovoľnej variete spojené vektorom sa líšia o veličinu . že analógiou gravitačného potenciálu vo VTR sú komponenty metrického tenzora. Je to tenzor druhého rádu. dostávame Pretože uvažované krivky sú geodetiky. že obe polia komutujú. čo zodpovedá nehomogenite poľa. teda nie infinitezimálne. takže dostaneme Teda relatívne zrýchlenie blízkych geodetík je dané Riemannovým tenzorom krivosti. že geometria priestoročasu je daná rozložením hmoty. takže môžeme definovať relatívne zrýchlenie ako . a je jeho trojrozmerný tenzor napätia známy z elementárnej mechaniky kontinua. znamená to. Geodetiky jednotlivých častí laboratória sa totiž vyznačujú relatívnym zrýchlením. ktorú môžeme nazvať relatívnou rýchlosťou pozorovateľov pohybujúcich sa po týchto geodetikách. Dotykové vektory týchto blízkych geodetík 239 Z definície Riemannovho tenzora. zistíme. a nejakého tenzora druhého rádu. Ricciho tenzor Riemannov tenzor pripúšťa tri možné kontrakcie. Newtonov gravitačný zákon je ekvivalentný Poissonovej rovnici. Je funkciou metrického tenzora a jeho derivácií. voľne padajúce v gravitačnom poli. Ak predpokladáme. že gravitačná sila je v rôznych bodoch laboratória rôzna. ktorý obsahuje druhé derivácie metrického tenzora. Tenzor energie-hybnosti tenzor energie-hybnosti je známy už zo ŠTR. Od novej teórie musíme požadovať. Je to tenzor charakterizujúci kontinuum a má nasledovnú štruktúru: V tomto zápise je hustota štvorhybnosti kontinua. Táto rýchlosť sa pri pohybe mení. aby v klasickej limite dávala rovnaké výsledky ako stará úspešná teória. a prvý člen na pravej strane je nami definované zrýchlenie.

Podotýkame. Takisto je jedno. takže izolovaná sústava musí byť invariantná voči translácii v čase. Účinok sústavy je invariantný voči transformácii generovanej vektorom uvedenom vyššie. môžeme konštatovať. To je invariantnosť voči translácii v priestore. že nazáleží ani na tom. Je zrejmé. Napr. či nádobu skúma jeden inerciálny pozorovateľ. Požiadavka invariancie účinku voči transláciám vedie k rovnici kde . To ale znamená. že izolovaná sústava musí byť invariantná voči Lorentzovým transformáciám. tzv. Tým sme vyčerpali translácie. To. v ktorom mieste priestoru sa nachádza. že nezáleží na tom. Fyzikálne zákony sa (veríme) nemenia s časom. teda gradientu. že Minkowského priestor je invariantný voči Poincarého grupe znamená. alebo v sobotu popoludní. že jeho najvšeobecnejší Killingov vektor je . Pozrime sa. že akákoľvek izolovaná sústava musí mať tie isté symetrie. alebo takú istú nádobu vo svojej rakete iný pozorovateľ. Lorentzova grupa). Lorentzova grupa pozosáva z priestorových trojrozmerných rotácií a z tzv. že Minkowského priestor je homogénny (invariantný voči transláciám) a izotropný (invariantný voči rotáciám). že sú to operátory momentu hybnosti a hybnosti (až na faktor ). Táto invariancia sa slovne formuluje tak. boostov (niekedy hyperbolickýc rotácií). že tento objemový element je invariantný voči Poincarého transformáciám. Sformulujme to matematicky. V kvantovej mechanike by sme povedali. teda na polia. či experiment budeme robiť v pondelok. či v súhvezdí Andromédy (ak zanedbáme pôsobenie gravitácie). Ak si navyše uvedomíme. kde je antisymetrická matica a sú generátory rotácií (hyperbolických aj priestorových) a translácií. a ako vyplýva z definície Lorentzovej matice. Lagrangián je funkciou samotného poľa a všetkých jeho derivácií.Všeobecná teória relativity nelátkové kontinuum. ani na tom. Všeobecná Poincarého transformácia má tvar 240 kde je translačný 4-vektor a je matica Lorentzovej transformácie. pretože do diferenciálu nevstupuje konštantný translačný vektor. ako nádobu v priestore natočíme. ako sa definuje tento tenzor v ŠTR vo všeobecnosti. ktoré pre jednoduchosť nevypisujeme. jej determinant je v absolútnej hodnote rovný jednej. Symbolom sme tu označili objemový element časopriestoru v kartézskych súradniciach. Pre dobrú predstavu uvažujme izolovanú mechanickú sústavu. plyn uzavretý v nádobe s danou vnútornou energiou bude mať rovnaký tlak na Zemi. jej časový vývoj musí byť rovnaký. Je to matica. Táto grupa pozostáva z translácií (nehomogénna časť Poincarého grupy) a Lorentzových transformácií (homogénna časť. Nech je hustota lagrangiánu sústavy charakterizovanej poľom . Boosty sú rotácie v rovine určenej jedným časupodobným a jedným priestorupodobným vektorom. Minkowského plochý priestoročas sa vyznačuje symetriou voči Poincarého grupe transformácií. Toto pole v skutočnosti môže mať viac komponentov. pre ktorú platí kde je kanonický Minkowského metrický tenzor.

že je symetrický. Definujme formu objemu asociovanú s metrickým tenzorom . jeho kovariantná divergencia bude nulová. kanonický tenzor energie-hybnosti. pričom tranformačný zákon je formálne úplne rovnaký ako pri súradnicovej zámene. definujeme tým súradnicový systém. že difeomorfné variety popisujú presne ten istý priestoročas. definujeme druhý súradnicový systém. Je však zrejmé. Túto požiadavku teraz sformulujeme matematicky. ako ho pozorujeme. V ŠTR je objemový element invariantný voči Poincarého transformáciám. Vo VTR sme spočiatku nevideli nejakú preferovanú grupu. pri ktorých nemeníme skúmanú štruktúru. a záleží len na interpretácii v tom-ktorom konkrétnom prípade. Keďže podľa princípu relativity všetky súradnicové systémy sú fyzikálne rovnako dobré. ktorý popisujeme. t. Zobrazenie samej na seba. Tým sa transformujú aj všetky tenzorové polia. a bez detailného odvodenia (viac pozri v hlavnom článku Tenzor energie-hybnosti) ukážeme. Riešenie je prekvapivo elegantné a hlboké. a tranformácia z jedných súradníc do druhých nemá nijaký vplyv na vlastnosti priestoročasu samotného. len v iných súradniciach. znamená to. Súradnicová zámena na variete je zjavne typická pasívna transformácia. že vedie k zachovaniu veličiny. že teória musí byť invariantná voči difeomorfizmom. Navyše.Všeobecná teória relativity je tzv. Fyzikálne výsledky musia byť rovnaké pre všetky difeomorfné priestoročasy. lokálny zákon zachovania. V tejto oblasti pod súradnicovou . Akonáhle si zvolíme jedného konkrétneho pozorovateľa. ale transformujeme objekt. Preto dve difeomorfné variety považujeme vo VTR za ekvivalentné (relácia "byť difeomorfný" je reláciou ekvivalencie v matematickom zmysle). j. Zvolíme si druhého pozorovateľa. ale transformuje sa cez Jacobián príslušnej transformácie. pretože povolené sú všetky súradnicové transformácie. že samotný priestoročas na súradniciach nezávisí. Môžeme ju interpretovať tak. vôbec nie je zrejmé. Nulovosť jeho štvordivergencie predstavuje rovnicu kontinuity. ktorá zobrazí bod so súradnicami môžeme chápať ako transformáciu (difeomorfizmus) variety do bodu so súradnicami . ale súradnicovú sústavu. požiadavka invariancie účinku voči Lorentzovým transformáciám vedie k zachovaniu tenzora momentu hybnosti 241 Kanonický tenzor energie-hybnosti nie je vhodný pre VTR. V teórii (akýchkoľvek) transformácií býva zmienka o rozdieli medzi aktívnymi a pasívnymi transformáciami. To. Z jeho definície napr. Oba pohľady sú úplne ekvivalentné. Realita je len jedna. v ktorej ju opisujeme. čo potrebujeme. Nech sú dva súradnicové systémy majúce spoločnú oblasť platnosti. Pri aktívnych transformáciách naopak nemeníme súradnice. Vo VTR neexistuje preferovaná grupa transformácií. toto vyjadrenie sa nedá priamočiaro zovšeobecniť pre zakrivený priestor. ku ktorému existuje zobrazenie inverzné zámenou rozumieme zobrazenie Pravidlo pre transformáciu zložiek vektorového poľa nájdeme jednoducho: Aj tu je ale možná aktívna interpretácia. ale nie je invariantný voči ľubovoľnej súradnicovej transformácii. ktorý sa bude zachovávať. ktorú nazveme tenzor energie-hybnosti. Pasívne sú tie. ale rôzni pozorovatelia ju môžu vnímať rôzne. že priestoročas (skúmaný objekt) je objektívny a nezávislý na tom. ale teraz vieme. je získať z účinku pre hmotu symetrický tenzor druhého rádu. V ŠTR sme zákony zachovania formulovali na základe invariancie voči Poincarého grupe. Podobne. Tomuto tvrdeniu (alebo iným jeho formám) sa hovorí princíp všeobecnej kovariancie.

Jej význam je nasledovný: ak za jej argumenty dosadíme ľubovoľné 4 vektory z dotykového priestoru. ale je to tenzor voči ľubovoľným transformáciám. čo je však iba jeden z hypotetických možných druhov červých dier. Lagrangián je funkciou metrického tenzora. Vo fyzike a fikcii. nepohybuje sa teda dvojrozmerne po povrchu. ktorý by v zásade mohol byť "skratkou" cez časopriestor. červia diera je hypotetickým topologickým fenoménom časopriestoru. Forma objemu predstavuje to. Podľa teórie možno prepojiť dva veľmi vzdialené body vo vesmíre s využitím zakrivenia priestoročasu. čo sa bežne nazýva 242 objemový element. si skúsme predstviť časopriestor ako dvoj-rozmernú (2-D) plochu (pozri Červia diera analogicky znázornená v dvoj-dimenzionálnom priestore . ale používa trojrozmernú stratku práve červou dierou. jej hodnota predstavuje objem rovnobežnostena natiahnutého na tieto vektory. Účinok negravitačnej hmoty má tvar kde je 4-rozmerná oblasť s hranicou . Tento fenomén po prvýkrát opísali v roku 1935 Albert Einstein a Nathan Rosen ako tzv. Pozorovateľ prechádzajúci červou dierou nikdy neprekračuje rýchlosť svetla.Všeobecná teória relativity Symbolom tu označujeme determinant metrického tenzora. Einsteinov-Rosenov most. Invariantnosť teórie voči difeomorfizmom vyžaduje platnosť rovnosti Definujeme teraz tenzor energie-hybnosti ako funkcionálnu deriváciu účinku podľa metrického tenzora nasledovne: Pozri aj • Špeciálna teória relativity Červia diera Červia diera je hypotetický fyzikálny objekt umožnený schopnosťou priestoročasu vytvoriť skratku cez priestor a čas. Označme Nech je difeomorfizmus variety samej na seba. Názov červia diera sa vysvetľuje na základe analógie k červovi. ktorý sa z jedného bodu povrchu jablka prehrýza samotným jablkom na iný bod na jeho povrchu. no vzdialenosť medzi štartom a cieľom prekonáva podstatne rýchlejšie ako svetelný lúč letiaci priamo. Nech negravitačná hmota (látka a negravitačné polia) je popísaná poľom . Pre jednoduchú vizuálnu predstavu červej diery. pretože sa v ňom vyskytujú rôzne kontrakcie.

čo do čiernej diery padlo v minulosti. Napríklad nie je možné dostať von žiadnu z jej častí. jej gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc s výnimkou efektu nazývaného kvantové tunelovanie. z ktorej nič neunikne. ale oblasť vesmíru. Kvantovomechanické efekty však dovoľujú látke energiu vyžarovať z čiernych dier v podobe röntgenového žiarenia. každý v oddelených bodoch časopriestoru. V tom čase bola Newtonovská teória gravitácie a pojem únikovej rýchlosti už dobre známe.Červia diera 243 obrázok vpravo). Podľa klasickej všeobecnej relativity. že nič. podobne ako tunel s dvoma koncami. ani svetlo nemôže uniknúť gravitácii čiernej diery. ani odrazené svetlo od zdroja podobného fotografickému blesku. Diera váži 10 hmotností slnka a vzdialená je približne 600 km. že žiarenie nezávisí od toho. Čierna diera Čierna diera alebo gravitačný kolapsar je koncentráciou hmoty so skoro nekonečnou hustotou. aj keď sa predpokladá. (Prosím berte do úvahy. alebo získať akúkoľvek informáciu o látke. pričom časť hmoty je vytryskovaná vysokoenergetickými polárnymi prúdmi .) Červia diera je teoretická. preto sa nazýva „čierna“. röntgenového žiarenia z aktívneho galaktického jadra a správania hmoty a žiarenia okolo nej. Diagram Schwarzschildovej červej diery. Dovnútra padajúca hmota formuje akréčny disk. navrhol anglický geológ John Michell v roku 1783 v práci zaslanej do Kráľovskej spoločnosti. Existencia čiernych dier vo vesmíre je dobre podložená astronomickými pozorovaniami. Pojem čierna diera sa stal zaužívaným. Simulovaný pohľad na čiernu dieru v blízkosti Mliečnej cesty. Ak tento povrch "preložíme" pozdĺž (neexistujúceho) tretieho rozmeru. ktorá umožňuje obrazne sprostredkovať v podstate nezobraziteľnú štruktúru existujúcu v 4-och alebo viacerých rozmeroch. Z toho vyplýva. História Predstavu telesa takého masívneho. Existenciu čiernych dier predpokladá Einsteinova teória relativity. vytvorí to jednoduchý obraz červej diery "mostu". ktorá vstúpila do čiernej diery. Michell Umelcova predstava čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou. ktorá presahuje jej Rocheovu medzu. že z neho ani svetlo nedokáže uniknúť. žiadna hmota ani informácia nemôže prúdiť z vnútra čiernej diery k vonkajšiemu pozorovateľovi.. hlavne zo štúdia supernov. že tento obrázok je len vizualizácia. aj keď teória nespomína žiadnu „dieru“ v normálnom slova zmysle.

rokoch 20. najmä preto. V roku 1939 Robert Oppenheimer a H. pretože by neexistovalo nič. že by niečo nevyhnutne kolapsu zabránilo. že teleso. že špeciálna relativita ukázala. Proti jeho argumentom sa postavil Arthur Eddington. Schwarzschildov polomer je dnes známy ako polomer nerotujúcej čiernej diery. ale v tom čase nebol dobre pochopený. že by boli špecifickou vlastnosťou silne symetrických riešení opísanom Schwarzschildom a že prírodný gravitačne kolabujúci objekt by sa nestal čiernou dierou. ktorého polomer je 500-krát väčší ako polomer Slnka a zároveň má rovnakú hustotu. ktoré nie je možné vidieť. spôsobilo by to. že niektorí ľudia považovali termín „čierna diera“ za obscénny po preložení napríklad do francúzštiny alebo ruštiny. by malo na povrchu únikovú rýchlosť rovnú rýchlosti svetla. storočia. že nevyžarujúce teleso nad istou hmotnosťou. a ak následne predpokladáme. Michell uvažoval o možnosti. že svetlo je priťahované k jej povrchu rovnakou silou v pomere k svojej vis inertiae (zotrvačnej hmotnosti). V roku 1796. môže skutočne teoreticky existovať. . čo dnes voláme čiernou dierou. O niekoľko mesiacov neskôr Karl Schwarzschild ponúkol riešenie pre gravitačné pole bodovej hmoty. že veľa takých objektov. Väčšina fyzikov si totiž myslela. Ďalší príklad čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou. Krátko nato teoretický fyzik John Wheeler zaviedol výraz čierna diera. že by sa. V roku 1915 Einstein vyvinul teóriu gravitácie nazývanú Všeobecná teória relativity. Stephen Hawking dokázal. čo by tomu mohlo zabrániť. Sám Schwarzschild ho nepovažoval za fyzikálny. Myšlienke sa v 19. francúzsky matematik Pierre-Simon Laplace podporil tú istú myšlienku v prvom a druhom vydaní svojej knihy Exposition du Système du Monde. Obrázok bol vytvorený v programe Adobe Photoshop Aj keď to nepovažoval za pravdepodobné.Čierna diera 244 vypočítal. spolu s ostatnými telesami. pretože sa predpokladalo. ktorý sa domnieval. Dovtedy bol príležitostne použitý termín čierna hviezda. Snyder predpovedali. môže vo vesmíre existovať. dnes známou ako Chandrasekharova medza. teda neovplyvňované gravitáciou. Čierne diery by mohli prirodzene vzniknúť. storočí venovalo len málo pozornosti. rokov 20. svetlo vyžarované z takého telesa k nemu vrátilo vďaka jeho príťažlivosti. Tieto hypotetické objekty však neboli predmetom väčšieho záujmu až do neskorých 60. že čierne diery sú všeobecnou vlastnosťou Einsteinovej teórie gravitácie a nie je možné sa im vyhnúť pri kolabovaní niektorých objektov. že niečo. a dokázal. Záujem o čierne diery znovu vzplanul v roku 1967 s pokrokom v oblasti teórie a pokusov. Predtým ukázal. V 20. potom by teleso padajúce smerom k sfére z takmer nekonečnej výšky získalo na jej povrchu rýchlosť väčšiu ako rýchlosť svetla . Termín sa objavil v prvých častiach seriálu Star Trek a príležitostne sa používal po roku 1967.len opticky. Také objekty boli krátky čas nazývané zmrznuté hviezdy. keďže zrútenie by bolo pozorované rapídne spomaľované a so silne sčervenaným spektrom v blízkosti Schwarzschildovho polomeru. storočia Subrahmanyan Chandrasekhar dokazoval. Parafrázujúc jeho slová: Ak by polomer gule rovnakej hustoty ako Slnko prevýšil slnečný polomer v pomere 500:1. že svetlo je vlnenie bez hmotnosti. že gravitácia ovplyvňuje svetlo. Záujem sa v astronomickej komunite obnovil s objavom pulzarov. že masívne hviezdy by sa mohli stať obeťami dramatického gravitačného zrútenia. a preto by bolo neviditeľné. Táto podpora však zmizla v ďalších vydaniach. by sa zrútilo do seba.

a že na priblíženie sa k singularite musia do hry vstúpiť nové fenomény. kde je zakrivenie časopriestoru nekonečné a gravitačné sily sú nekonečne veľké. že naznačujú nekompletnosť súčasnej teórie. že v strede čiernej diery. Objekty v gravitačnom poli sú predmetom spomalenia času. že čierne diery nemajú žiadne pozorovateľné vlastnosti. v ktorom prekročí horizont udalostí a z jeho pohľadu sa tak stane v konečnom čase: je to len vlastnosť svetla opúšťajúceho blízkosť čiernej diery. uniknúť cez horizont udalostí. nazývaného dilatácia času. Singularita Všeobecná relativita predpovedá. na hranici ktorého má svetlo vychádzajúce z objektu pre pozorovateľa spektrálny červený posun rovný nekonečnu. Väčšina teoretikov interpretuje matematickú singularitu rovníc tak. a nie je možný návrat svetočiary von cez horizont udalostí. Očakáva sa. ktoré by boli použiteľné na objasnenie ich výzoru vo vnútri. Horizont udalostí „Povrch“ čiernej diery sa označuje ako horizont udalostí. že objekt nikdy horizont udalostí nedosiahne. Samotný objekt nemusí ani spozorovať bod. že je tu konceptuálna nezrovnalosť v nerelativistických poňatiach čiernej diery ako bolo pôvodne navrhované Johnom Michellom v roku 1783. Vzdialenému pozorovateľovi sa zdá. miesto. akoby objektu trvalo nekonečne dlhý čas priblížiť sa k horizontu udalostí. uhlový moment a elektrický náboj. . Častice spoza tejto oblasti sa môžu prepadnúť cez horizont udalostí. Preto neobyčajne silné gravitačné pole bráni všetkému vnútri horizontu udalostí. Všeobecne sa predpokladá. existuje singularita. Na úrovni horizontu udalostí je úniková rýchlosť rovná rýchlosti svetla. V blízkosti horizontu udalostí sa dilatácia času zvyšuje veľmi rýchlo. jeho vlastná časová os obsahuje koniec času samotného. Keďže vnútro horizontu udalostí nemôžu opustiť žiadne častice. za horizontom udalostí. vrátane fotónov. nikdy však neuniknú. Tento princíp je zhrnutý frázou „čierne diery nemajú vlasy“. neexistuje možnosť poslať žiadnu informáciu zvnútra čiernej diery pozorovateľovi mimo nej. že objekt padá stále pomalšie. Všeobecná relativita takéto medzery eliminuje. V Michellovej teórii sa úniková rýchlosť rovnala rýchlosti svetla. že budúce zjemnenia alebo zovšeobecnenia všeobecnej relativity (predovšetkým kvantovej gravitácie) zmenia pohľad na podstatu vnútra čiernych dier. že všetky častice vnútri horizontu udalostí sa pohybujú neúprosne v smere k nej (Penrose a Hawking ). ale nikdy nedosiahne horizont udalostí. pri ktorej to vyzerá. že singularita je v každej z pozorovateľových budúcností. približuje sa. ale bolo napríklad stále teoreticky možné vytiahnuť objekt z čiernej diery použitím lana. Podľa klasickej všeobecnej relativity možno čierne diery úplne charakterizovať troma parametrami: hmota. a teda.Čierna diera 245 Kvalitatívna fyzika Teória čiernych dier je závislá od všeobecno-relativitistickej predstavy o zakrivení časopriestoru: ich najpozoruhodnejšie vlastnosti závisia od zakrivenia geometrie vesmíru okolo nich. pretože len čo je objekt za horizontom udalostí. Časopriestor za horizontom udalostí je špecifický v tom. Tento fenomén bol potvrdený experimentálne pri pokuse s raketou Scout v roku 1976[1] a berie sa do úvahy napríklad pri GPS systéme. zdanlivý guľovitý povrch obklopujúci hmotu čiernej diery. To znamená. Z pohľadu externého pozorovateľa to vyzerá tak.

že čierne diery sú objekty s maximálnou entropiou. Blízko singularity sa gradient stane dostatočne veľkým na roztrhanie atómov. Čím bližšie sa dostane k horizontu udalostí. V skutočnosti sa predpovedá. gradient gravitačného poľa od hlavy k chodidlám sa značne zväčší. Naopak pre malé čierne diery sa tieto slapové efekty môžu stať osudnými oveľa skôr ako sa astronaut priblíži k horizontu udalostí. Vzdialený pozorovateľ uvidí astronautov spomaľujúci sa zostup pri približovaní k horizontu udalostí. Tento proces je známy ako špagetizácia. keď prekročí horizont udalostí. aby spadli dovnútra čiernej diery. tým dlhšie trvá fotónom. že jeho chodidlá. že čierna diera má uhlový moment otáčania (zdedený od hviezdy. pretože je tepelné. ktorá už nemôže pohlcovať ďalšiu hmotu. Z toho dôvodu má každá čierna diera. až kým sa nestanú neviditeľnými. Tento rotujúci priestor obklopujúci horizont udalostí sa nazýva ergosféra a má elipsoidný tvar. je pre objekty nemožné zotrvať v pevnej pozícii. horizont udalostí nerotujúcej čiernej diery je guľový a jej singularita predstavuje (neformálne povedané) jeden bod. začína naťahovať časopriestorové okolie obklopujúce horizont udalostí efektom známym ako Lense-Thirringov efekt. Aj keď sú tieto efekty zanedbateľné pre astronomické čierne diery. ktorá rotovala v čase jej gravitačného kolapsu). Pre veľmi veľké čierne diery ako napríklad tie v stredoch galaxií. pretože je schopná vykonávať prácu. pri ktorom sa slapové sily stanú zhubnými. V prípade. V čase pádu by si všimol. potom kolená a tak ďalej sa dostávajú do zväčšujúceho sa červeného posunu. Toto prirodzene viedlo k holografickému princípu. Toto tvrdenie sa príliš podobalo na druhý termodynamický zákon. čo znamená. že entropia čiernej diery sa rovná štvrtine plochy horizontu. známe ako Hawkingovo žiarenie. ktorá sa do oblasti zmestí. Neskôr bolo navrhnuté. Preto Jacob Bekenstein navrhol. sú významné pre hypotetické veľmi malé čierne diery. V momente. ktorý zdanlivo nikdy nedosiahne. že čierne diery nie sú úplne čierne: dôsledkom je. že vo všeobecnej relativite neexistujú holé singularity: všetky singularity sú schované za horizontom udalostí a nemôžu byť skúmané. objekty v nej môžu existovať bez toho. takže astronaut ho môže bezbolestne prekročiť a žiť. Hawkingovo žiarenie vzniká hneď za horizontom udalostí a v súčasnom ponímaní nenesie žiadnu informáciu o vnútre čiernej diery. Keďže sa ergosféra nachádza mimo horizontu udalostí. ktoré vyžaruje. To však znamená. kde dominujú účinky kvantovej mechaniky. Entropia a Hawkingovo žiarenie V roku 1971 Stephen Hawking dokázal. Z prvého zákona mechaniky čiernych dier vyplýva. konečnú dĺžku života priamo závislú od jej . Pretože sa však sám časopriestor v ergosfére pohybuje. Rotujúce čierne diery Podľa teórie.Čierna diera Otázka môže byť príliš akademická. Bod. No z jeho vlastného uhla pohľadu astronaut prekročí horizont udalostí a dosiahne singularitu v konečnom čase. že čierne diery môžu emitovať tepelné žiarenie. Objekty pohybujúce sa v ergosfére môžu byť za istých okolností katapultované von veľmi vysokou rýchlosťou vďaka energii (a uhlovému momentu) dodanej čiernou dierou. bude sa cítiť natiahnutý a nakoniec roztrhnutý slapovými silami: v jeho chodidlách bude cítiť omnoho väčšiu gravitáciu ako v úrovni hlavy. V roku 1975 Hawking aplikoval teóriu kvantového poľa na zakrivený časopriestor okolo horizontu udalostí a objavil. Odtiaľ pochádza aj názov ergosféra („pracujúca sféra“). uniknúť gravitačnému poľu čiernej diery. závisí od veľkosti čiernej diery. ho nebude možné pozorovať z vonkajšieho vesmíru. že hmota čiernej diery sa časom pomaly vyparuje. pričom plocha hrá v tomto prípade úlohu entropie. že maximálna entropia oblasti vesmíru je entropia najväčšej čiernej diery. bude tento bod ležať dosť ďaleko od horizontu udalostí. keďže hypotéza kozmickej cenzúry predpokladá. Keď sa približuje k singularite. že celková plocha horizontov udalostí akejkoľvek skupiny čiernych dier sa nikdy nezmenší. 246 Pád dovnútra Predstavte si nešťastného astronauta padajúceho nohami napred smerom do stredu jednoduchej čiernej diery Schwarzschildovho typu (nerotujúca). Toto je všeobecný výsledok a je aplikovateľný na kozmologické horizonty ako de Sitterov časopriestor. že entropia čiernej diery je skutočne úmerná ploche jej horizontu udalostí. že malé čierne diery sú vystavené vyparovaniu a prípadne môžu zaniknúť pri výbuchu žiarenia.

že obrovské tlaky potrebné pre takého zrútenie existovali vo veľmi raných štádiách vývoja vesmíru a možno pomáhali vytvoriť prvotné čierne diery. že hviezda okolo trojnásobku hmotnosti Slnka na konci svojho vývoja (zvyčajne ako neutrónová hviezda). obsahujúce od miliónov po miliardy slnečných hmôt. Keď do budúcej čiernej diery pribúda hmota. v jazyku relativity – zakrivenie priestoru v okolí sa zväčšuje. že sú vytvárané prirodzene. . ale v skutočnosti priamo predpovedajú. kedykoľvek sa dostatočné množstvo hmoty zhustí v danom priestore vo vesmíre. vďaka procesu nazývanému gravitačné zrútenie (gravitačný kolaps). ktoré by mohli mať hmotnosti menšie ako Slnko. Navrhol. Ak úniková rýchlosť v nejakej vzdialenosti od stredu dosiahne rýchlosť svetla. že potrebné podmienky existujú v centrách niektorých (ak nie väčšiny) galaxií. jej gravitácia sa zvyšuje – alebo. v rozpore so svojimi predchádzajúcimi zisteniami. Keď tento proces začne. čo pohlcujú. môžu byť vytvorené v prípade. že bude prijatá. nie je možné ho zastaviť žiadnou fyzikálnou silou a vytvorí sa čierna diera. júla 2004 Stephen Hawking. Predpokladá sa. že čierne diery predsa len emitujú informáciu o tom. Kvantitatívna analýza tejto myšlienky viedla k predpovedi. avšak v prípade. 247 Čierne diery v skutočnosti Vytvorenie Všeobecná relativita (rovnako ako iné metrické teórie gravitácie) tvrdia nielen to. že sa niekde vo vesmíre tesní veľký počet hviezd v relatívne malom priestore alebo s veľkými množstvami hmoty kolabujúcej do „jadra“ čiernej diery alebo opakovanými fúziami menších čiernych dier. Predpokladá sa. Medzičasom oznámenie o tejto novej teórii pritiahlo nebývalú pozornosť médií. Umelcova predstava akréčneho disku horúcej plazmy obiehajúcej okolo čiernej diery (zdroj: NASA). Táto teória ešte nebola prediskutovaná vo vedeckej komunite. vytvorí sa horizont udalostí vnútri ktorého musí hmota nevyhnutne prepadávať do jedného bodu vytvárajúc tak singularitu. Čierne diery menšie než tento limit môžu byť vytvorené iba vtedy. sa takmer nevyhnutne zmrští na kritickú veľkosť potrebnú na naštartovanie gravitačného zrútenia. prezentoval nový argument. 21. Kolaps hviezdy vytvorí čiernu dieru aspoň trikrát hmotnejšiu než Slnko.Čierna diera veľkosti. že čierne diery môžu existovať. že kvantové pertuberácie horizontu udalostí by mohli dovoliť informáciám uniknúť z čiernej diery a ovplyvniť vyvolané Hawkingovo žiarenie[2] . že vyrieši informačný paradox čiernych dier. je pravdepodobné. Supermasívne čierne diery. ak je ich hmota pod dostatočným tlakom z nejakého zdroja iného ako vlastná gravitácia. vrátane našej Mliečnej cesty.

že nemôžeme objaviť čierne diery podľa svetla vyžarovaného alebo odrazeného od hmoty v ich vnútri. Čím je potom diera menšia tým rýchlejšie z nej častice unikajú a tým sa zmenšuje až nakoniec z nej nezostane nič. rokoch 20. na ktorý by hmota náhle narazila. Taktiež existuje pár dôkazov o čiernych dierach so strednou hmotnosťou. Dynamika telies okolo týchto atraktorov. s hmotnosťou typickej hviezdy (4–15 hmotností Slnka) • supermasívne čierne diery s hmotnosťou asi 1% hmotnosti typickej galaxie. Väčšina astrofyzikov pripúšťa. ktoré sú očakávané pri akréčnych diskoch pri ostatných kompaktných objektoch. Výkonná premena hmoty na energiu trením v akréčnych . Pozorovanie Teória hovorí. Preto aj platí. ktorá (ako voda tečúca do odtoku) sa podľa predpovedí sústreďuje do extrémne horúcich a rýchlo sa točiacich akréčnych diskov okolo objektu. objavenými rádioastronómami v 60. ktoré pochádzajú z hmoty rútiacej sa do čiernej diery. Identifikácia objektu ako čierna diera vyžaduje ďalšie predpoklady.preto keď je diera dosť veľká tak z nej začnú častice unikať a aj celá diera sa začne zmenšovať. ktorá dokáže konvertovať iba niekoľko málo percent hmoty na energiu. Za najviditeľnejšie efekty sú považované tie. bez nepravidelných vzplanutí.Čierna diera 248 Uniknutie Uniknúť z čiernej diery sa dá jedine vo forme Hawkingovho žiarenia. Jedným z možných laických vysvetlení je teória pingpongovej loptičky. ktoré nie sú čiernymi dierami. že akákoľvek kolabujúca hmota. Akréčne disky. Preto nedostatok takýchto vzplanutí okolo kompaktnej koncentrácie hmoty sa považuje za dôkaz. že žiadny iný objekt (alebo spojený systém objektov) nemôže byť taký hmotný a kompaktný. vyvolá nepravidelné intenzívne vzplanutia röntgenového žiarenia a iné ťažké žiarenie. prúdy a obiehajúce objekty sa však nenachádzajú len okolo čiernych dier. ako napríklad jav gravitačnej šošovky a hviezd. Kandidáti na masívnejšie čierne diery boli najprv poskytnutí aktívnymi galaktickými jadrami a kvazarmi. je veľmi podobná dynamike telies v blízkosti čiernych dier a v súčasnosti je veľmi komplexným a aktívnym predmetom výskumu zahŕňajúcim magnetické polia a plazmovú fyziku. neutrónová hviezda. že objekt je čierna diera bez povrchu. medzi ktoré patrí napr. ale aj okolo iných objektov. v protiklade s nukleárnou fúziou. kde nie je viditeľná žiadna hmota. Ďalšie predpokladané efekty sú úzke prúdy častíc v relativistických rýchlostiach vystrekujúce popri osiach disku. Kandidáti na čierne diery hviezdnej hmotnosti boli identifikovaní hlavne prítomnosťou akréčnych diskov správnej veľkosti a rýchlosti. keďže podľa všeobecnej relativity sa musí akákoľvek koncentrácia hmoty dostatočnej hustoty nutne zrútiť do čiernej diery. Našli sme ich? Dnes evidujeme veľmi veľa nepriamych dôkazov astronomických pozorovaní čiernych dier v dvoch hmotnostných pásmach: • čierne diery hviezdnej hmotnosti. Čierne diery hmotnosti hviezd by mohli zapríčiňovať výbuchy gama žiarenia. Toto zahrievanie je výnimočne výkonné a môže premeniť okolo 50% hmoty na žiarenie. Jeden dôležitý pozorovateľný rozdiel medzi čiernymi dierami a inými kompaktnými hmotnými objektami je. kým je ním pohltená. že sa prehrieva a vyžaruje veľké množstvá röntgenových lúčov. ktorá napokon narazí na takýto kompaktný hmotný objekt v relativistických rýchlostiach. Trenie medzi priľahlými zónami disku spôsobuje. storočia. ktoré zdanlivo obiehajú okolo priestoru. aj keď pozorovania takýchto výbuchov v spojení so supernovami alebo inými objektami. že pozorovania akréčnych diskov a obežných pohybov väčšinou iba indikujú existenciu kompaktného objektu s určitou hmotou a hovoria len veľmi málo o jeho podstate. že z týchto čiernych dier vznikajú supermasívne čierne diery. ktoré nie sú čiernymi dierami [3] znížili pravdepodobnosť tohto spojenia. s hmotou približne niekoľko tisíc hmotností Slnka. Predpokladá sa. Tieto objekty však môžu byť predpovedané z pozorovania javov v ich blízkosti. že toto je taký prípad.

a že táto čierna diera pohlcuje plyn a prach v strede galaxií. Toto riešenie opisuje zakrivenie časopriestoru v okolí nehybného a sféricky symetrického objektu. že každý svetelný lúč vyžarovaný z tejto oblasti. rokoch. až kým nepohltí všetku okolitú hmotu a proces sa zastaví. priťahovaný objekt sa zrúti do čiernej diery. kde je štandardný člen priestorového uhla. generujúc tak obrovské množstvá žiarenia. Predovšetkým sa vyskytujú vo Schwarzschildovej metrike. objavených Karlom Schwarzschildom v roku 1915. že rast čiernych dier je dôverne prepojený s rastom guľovitej časti — eliptická galaxia alebo vypuklina špirálovej galaxie — v ktorej existuje. Táto predstava tiež pekne vysvetľuje prečo neexistujú žiadne k nám blízke kvazary. ak je jeho polomer menší ako charakteristická vzdialenosť. Nakoľko relativita zakazuje čomukoľvek sa pohybovať rýchlejšie ako svetlo. 249 Prúd vytryskovaný galaxiou M87 na tomto obrázku je údajne spôsobený supermasívnou čiernou dierou v jej galaktickom strede Mikro čierne diery Vznik mikro čiernych dier na Zemi v časticovom urýchľovači bolo trochu neisto ohlasované[4] . dnes existuje všeobecná predstava. vrátane našej vlastnej Mliečnej cesty. že supermasívne čierne diery existujú v centrách väčšiny galaxií. dosiaľ však nebolo potvrdené. oblasť s teoreticky nekonečnou hustotou. V skutočnosti uvedenie tejto teórie v 70. Schwarzschildov polomer je iba 9 milimetrov. m je hmotnosť objektu a c je rýchlosť svetla. všetko pod Schwarzschildovym polomerom – vrátane základných čiastočiek priťahovaného objektu – sa zrúti do stredu. Pod týmto polomerom je časopriestor tak silno zakrivený. Do dnešných čias nie je známy žiadny pozorovaný kandidát na prvotnú čiernu dieru. ktorým smerom bol vyžiarený. Schwarzschildov polomer je daný pričom G je gravitačná konštanta. . že žiadny fyzikálny mechanizmus nemôže generovať také množstvo energie. Z pozorovaní pohybov hviezd okolo galaktických centier v 80. rokoch odstránilo hlavnú námietku pre domnienku. že neexistuje dôkaz pre masívne čierne diery v stredoch uzavretých hviezdokôp. čo ukazuje na ich fundamentálnu odlišnosť od galaxií. jednej z najskorších a najjednoduchších riešení Einsteinových rovníc. Podľa Schwarzschildovho riešenia. Pretože dokonca ani svetlo nemôže uniknúť z vnútra Schwarzschildovho polomeru. že všetky galaxie by mohli mať supermasívnu čiernu dieru v ich stredoch. vyzerá to.Čierna diera diskoch okolo čiernych dier je zrejme jediným vysvetlením pre výdatné množstvá energie generovanej týmito objektami. pričom jeho metrika je . známa ako Schwarzschildov polomer. Matematická fyzika Čierne diery sú predpovedané Einsteinovou teóriou všeobecnej relativity. Pre objekt s hmotnosťou Zeme. nezáležiac. Je zaujímavé. V tomto bode sa vytvorí gravitačná singularita. Súčasná predstava je. že kvazary sú vzdialenými galaxiami — totiž. klasická čierna diera by sa skutočne zdala čierna. Sagittarius A* je dnes zhodne považovaný za vierohodného kandidáta pre polohu supermasívnej čiernej diery v strede galaxie Mliečna cesta. sa bude pohybovať do stredu celého systému. Aj keď detaily ešte stále nie sú úplne jasné.

Vo všeobecnosti sú čierne diery predpovedané aj inými riešeniami Einsteinových rovníc. ktorá má kruhovú singularitu. Medzinárodnej skupine vedcov sa po prvý raz podarilo s veľkou presnosťou namerať vzdialenosť čiernej diery od Zeme. v strede vzdialenej galaxie v súhvezdí Veľká medvedica (Ursa Major). že existuje len . ktorá susedí s umierajúcou hviezdou V404 a zmerali jej rádiové emisie. ktorý je asi 700000 km. Na to. Hoci je spomínaná technika už stará. opúšťajúci Mliečnu cestu dvojnásobkom únikovej rýchlosti (0. keďže sú omnoho zložitejšie a neprinášajú žiadne pozorovateľné rozdiely od čiernych dier (pozri Occamova britva).systém. čo je takmer o polovicu menej. Nedávne objavy V roku 2004 bola objavená kopa čiernych dier. Je tiež významne menší ako polomer. na takýto účel sa aplikovala po prvý raz. Hmotnejšie hviezdy sa však môžu zrútiť ako čierne diery na konci ich životností. Svoje závery čerpá z kvantovomechanických analýz. V júli 2004 astronómovia objavili obrovskú čiernu dieru Q0906+6930. Aj keď jeho návrh má v súčasnosti len malú podporu vo fyzikálnej obci.0022 rýchlosti svetla). Toto viedlo vedcov k významnej revízii predstáv. takže kým čierna diera s hmotnosťou Zeme by mala hustotu 2 × 1030 kg/m3. Vďaka objavom v roku 2004 sa predpokladá. ako napríklad Kerrova metrika pre rotujúce čierne diery. než súčasný polomer Slnka. ktorý berie do úvahy zmenu v pozícii hviezdy počas celého roka.Čierna diera Stredná hustota vnútri Schwarzschildovho polomeru sa zmenšuje so zväčšovaním hmotnosti čiernej diery. S použitím novej metódy a bez potreby klasických matematických výpočtov astronómov prišli vedci k záveru. ktorá bola roztrhaná Galaktickým stredom [6] . do ktorého sa Slnko napokon zmrští po vyčerpaní jeho nukleárneho paliva. použili takzvaný paralaktický uhol . že čierna diera situovaná v súhvezdí Labuť sa nachádza vo vzdialenosti 7 800 svetelných rokov. Alternatívne modely V súčasnej dobe je posudzovaných niekoľko alternatívnych modelov. jej objem by musel byť zmenšený 4 × 1026 krát. V novembri 2004 tím astronómov oznámil objav prvej čiernej diery so strednou hmotnosťou v našej galaxii. obiehajúcej približne tri svetelné roky od Sagittarius A*. V marci 2005 fyzik George Chapline z Národného laboratória Lawrencea Livermora v Kalifornii navrhol myšlienku. pravdepodobne ako zostatok masívnej skupiny hviezd. aký je vlastne počet čiernych dier v našom vesmíre. Trajektóriu hviezdy je možné vystopovať až späť ku galaktickému jadru. omnoho menší. čo je niekoľko tisíc kilometrov.0+24507. Vysoká rýchlosť tejto hviezdy podporuje hypotézu existencie supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie. ako dôsledok obiehania Zeme okolo Slnka. čo rozšírilo naše pochopenie rozdelenia čiernych dier vo vesmíre. že supermasívne čierne diery sa zväčšujú pohlcovaním blízkych menších čiernych dier a hviezd. Odhadnúť hmotnosť a vek čiernych dier nám môže pomôcť určiť vek vesmíru[5] . ale bez singularity. ako sa doteraz predpokladalo. Vedci uviedli. Pre teleso hmotnosti Slnka je Schwarzschildov polomer približne 3 km. Posledná Kerr-Newmanova metrika je pre prípad nabitých a rotujúcich čiernych dier. Potom máme Reissner-Nordstrømovu metriku pre nabité čierne diery. že počet čiernych dier je blízko päťnásobku pôvodných odhadov. supermasívna čierna diera s 109 slnečnými hmotnosťami by mala hustotu okolo 20 kg/m3. Väčšina vedcov však považuje tieto predstavy za neprirodzené. Tento objav môže podporiť myšlienku. aby zistili vzdialenosť. aby sa zrútil do čiernej diery. Táto stredná čierna diera s hmotnosťou asi 1300 Sĺnk sa nachádza vnútri kopy siedmich hviezd. teda menej ako voda! Stredná hustota je daná 250 Keďže Zem má stredný polomer 6378 km. ktoré sa správajú ako čierna diera. Vo februári 2005 bol objavený modrý obor SDSS J090745. že čierne diery neexistujú a že objekty v súčasnosti považované za čierne diery sú v skutočnosti hviezdy z tmavej energie. je značne citovaný v médiách[7] [8] . Najvýznamnejšia z týchto teórií je Gravahviezda (Gravastar). Výskumníci z Holandského inštitútu pre vesmírny výskum (SRON) sa zamerali na čiernu dieru.

Čierna diera 6-percentná pravdepodobnosť chyby, pričom u predchádzajúcich typov meraní dosahuje až 50 percent. Vedcom sa vďaka meraniam podarilo zistiť aj to, že čierna diera sa vyvinula z explózie supernovy a jej rýchlosť pohybu po vesmíre dosahuje až 40 kilometrov za sekundu. Informáciu zverejnil internetový portál abc.es.

251

Referencie
[1] Gravitational Red Shift [online]. . Dostupné online. (http:/ / hyperphysics. phy-astr. gsu. edu/ hbase/ relativ/ gratim. html) (po anglicky) [2] Hawking changes his mind about black holes [online]. www.nebulaawards.com, 15. júl 2004. Dostupné online. (http:/ / www. nature. com/ news/ 2004/ 040712/ full/ news040712-12. html) (po anglicky) [3] http:/ / www. wkap. nl/ prod/ b/ 0-7923-3784-0 [4] Lab fireball 'may be black hole' [online]. 2005. Dostupné online. (http:/ / news. bbc. co. uk/ 2/ hi/ science/ nature/ 4357613. stm) (po anglicky) [5] TARIQ, Malik. Massive Black Hole Stumps Researchers [online]. www.nebulaawards.com, 28. jún 2004. Dostupné online. (http:/ / www. space. com/ scienceastronomy/ heavy_blazar_040628. html) (po anglicky) [6] Second black hole found at the centre of our Galaxy [online]. 8. november 2004. (nature news) Dostupné online. (http:/ / www. nature. com/ news/ 2004/ 041108/ full/ news041108-2. html#B2) (po anglicky) [7] Black holes 'do not exist' [online]. 31. marec 2005. Dostupné online. (http:/ / www. nature. com/ news/ 2005/ 050328/ full/ news050328-8. html) (po anglicky) [8] Dark Energy Stars [online]. . Dostupné online. (http:/ / arxiv. org/ abs/ astro-ph/ 0503200) (po anglicky)

Ďalšia literatúra
V angličtine
• Thorne, Kip S. (1995). Black Holes and Time Warps • Wald, Robert M. (1992). Space, Time, and Gravity: The Theory of the Big Bang and Black Holes ISBN 0-226-87029-4 • Chandrasekhar, Subrahmanyan (1998). The Mathematical Theory of Black Holes • Hawking, Stephen (1988). A Brief History of Time—And later editions. ISBN 0-553-38016-8 • Clifford A. Pickover (1996), Black Holes: A Traveler's Guide • More than 12,000 publicly available research articles on black holes (http://arxiv.org/find/astro-ph/1/ti:+ AND+black+hole*/0/1/0/all/0/1)

Pozri aj
• • • • • • • Teória relativity • Supermasívna čierna diera Červia diera Schwarzschildove červie diery Teória strún Mikro čierna diera Gravahviezda Schwarzschildova metrika • Schwarzschildov polomer • Rotujúca čierna diera Kompaktné hviezdy Biela diera Neutrónová hviezda • • •

Čierna diera

252

Iné projekty
Astronomický portál

• •

Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Čierna diera Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierna diera

Externé odkazy
• BOINC (http://www.boinc.sk)

V angličtine
• • • • FAQ on black holes (http://antwrp.gsfc.nasa.gov/htmltest/gifcity/bh_pub_faq.html) Schwarzschild Geometry (http://casa.colorado.edu/~ajsh/schwp.html) An extensive look at the formation & life of a Black Hole (http://www.armageddononline.org/blackhole.php) Tufts University: Student Project (Great Kid's Section) (http://hepguru.com/blackholes/)

• Hong Kong University: Some information about Space (http://www.lcsd.gov.hk/CE/Museum/Space/ EducationResource/Universe/framed_e/index.html) • Jilian’s Guide to Black Holes (http://www.dragonweave.com/gothos/html/black_holes/index.html) • Supermassive Black Holes (http://csep10.phys.utk.edu/astr162/lect/active/smblack.html) • Universe Today (http://www.universetoday.com/am/publish/blackholes.html) Black hole news stories

Špeciálna teória relativity
Špeciálna teória relativity (ŠTR) je fyzikálna teória publikovaná v roku 1905 Albertom Einsteinom. Nahradzuje Newtonove predstavy o priestore a čase a zahŕňa teóriu elektromagnetického poľa reprezentovanú Maxwellovými rovnicami. Teória sa nazýva špeciálnou, lebo opisuje iba zvláštny prípad Einsteinovho princípu relativity, kde sa vplyv gravitácie môže zanedbať. O desať rokov neskôr publikoval Einstein všeobecnú teóriu relativity, ktorá zahrnuje aj gravitáciu.

Motivácia pre špeciálnu teóriu relativity
Princíp relativity zaviedol už Galileo Galilei. Prekonal starý absolutistický pohľad Aristotela a zastával názor, že pohyb, alebo minimálne rovnomerný priamočiary pohyb, má zmysel iba relatívne (pomerne) k niečomu inému. Ďalej tvrdil, že neexistuje absolútne referenčné teleso, oproti ktorému by všetky ostatné veci mohli byť merané. Galileo zaviedol aj sadu transformácií nazývaných Galileove transformácie, ktoré sa používajú dodnes a definoval 5 pohybových zákonov. Keď Newton konštruoval svoju mechaniku, prevzal Galileiho princíp relativity a zredukoval počet základných pohybových zákonov na tri.

E=mc²

Hoci sa zdalo, že Newtonova klasická mechanika funguje pre všetky javy zahrňujúce pevné telesá, svetlo bolo stále problematické. Newton veril, že svetlo má časticovú povahu, neskôr sa však zistilo, že model svetla ako priečneho vlnenia vysvetľuje jeho vlastnosti omnoho lepšie. Mechanické vlnenie sa šíri v médiu, a to isté bolo predpokladané pre svetlo. Toto hypotetické médium bolo pomenované „svetlonosný éter“. Zdalo sa, že mal mať niektoré

Špeciálna teória relativity nezlučiteľné vlastnosti, ako napríklad byť extrémne tuhý s ohľadom na vysokú rýchlosť svetla, na druhej strane takmer nehmotný, aby nespomaľoval Zem pri jej pohybe v ňom. Predstava éteru vzkriesila myšlienku absolútnej vzťažnej sústavy, ktorou by bola tá, ktorá je v vzhľadom k éteru v pokoji. Na začiatku 19. storočia začali byť svetlo, elektrina a magnetizmus považované za rôzne aspekty elektromagnetického poľa. Maxwellove rovnice ukazovali, že elektromagnetické žiarenie vysielané urýchľovaným elektrickým nábojom sa vždy šíri rýchlosťou svetla. Tieto rovnice boli založené na myšlienke existencie éteru, v ktorom sa rýchlosť žiarenia nemení v závislosti na rýchlosti pohybu zdroja. Tieto vlastnosti sú analogické klasickému mechanickému vlneniu. Naproti tomu by sa mala v závislosti na rýchlosti pozorovateľa, meniť rýchlosť žiarenia. Fyzici sa pokúsili využiť túto myšlienku na zmeranie rýchlosti Zeme vo vzťahu k éteru. Najznámejší z týchto pokusov bol Michelson-Morleyho experiment. Pretože tieto pokusy boli neúspešné, vyšlo najavo, že rýchlosť svetla sa nemení s rýchlosťou pozorovateľa, a pretože – podľa Maxwellových rovníc – sa nemení ani s meniacou sa rýchlosťou zdroja, musí byť nemenná (invariantná) pre všetkých pozorovateľov. Ešte pred teóriou relativity si Hendrik Lorentz a iní všimli, že elektromagnetické sily sa líšia v závislosti od umiestnenia pozorovateľa. Napríklad jeden pozorovateľ nemusel pozorovať žiadne magnetické pole v určitej oblasti, zatiaľ čo iný, pohybujúci sa smerom k prvému áno. Lorentz navrhol teóriu éteru, v ktorej objekty a pozorovatelia pohybujúci sa vzhľadom k nehybnému éteru podliehajú fyzickému skracovaniu (Lorentz-Fitzgeraldova kontrakcia). Ukázalo sa, že táto teória by bola v úplne zhode s výsledkami experimentov, ak by podliehal zmene navyše aj čas (dilatácia času). Zdalo sa, že jeho teória umožňuje zladiť teóriu elektromagnetického poľa a klasickú Newtonovu fyziku nahradením Galileiho transformácie. Pri práci s rýchlosťami omnoho menšími ako je rýchlosť svetla bolo možné Lorentzove transformácie zanedbať a výsledné zákony zjednodušiť do Galileiho transformácie. Lorentz navrhol platnosť tejto teórie pre všetky sily, vtedy si však neuvedomil celú silu jeho teórie. Táto teória, dnes nazývaná Lorentzova teória éteru, bola kritizovaná dokonca i Lorentzom samotným, pre jej zrejmú ad hoc podstatu. Zatiaľ čo Lorentz navrhol rovnice Lorentzovej transformácie, Einsteinovým prínosom bolo vysvetlenie a odvodenie týchto rovníc zo základnejších princípov a bez predpokladu existencie éteru. Einstein chcel zistiť, čo je nemenné (invariantné) pre všetkých pozorovateľov. V špeciálnej teórii relativity sa zdanlivo zložité Lorentzove a Fitzgeraldove transformácie jasne odvodzujú z jednoduchej geometrie a Pytagorovej vety. Pôvodný názov teórie bol „O elektrodynamike pohybujúcich sa telies“ (v nemeckom origináli – „Zur Elektrodynamik bewegter Körper“). Bol to Max Planck, kto odporučil termín „relativita“, ktorý zdôrazňuje predstavu transformácie zákonov fyziky medzi pozorovateľmi relatívne sa pohybujúcimi jeden k druhému. Špeciálna teória relativity sa obvykle zaoberá chovaním objektov a pozorovateľov, ktorí zostávajú v pokoji alebo sa pohybujú konštantnou rýchlosťou. V tomto prípade hovoríme, že pozorovateľ je v inerciálnej vzťažnej sústave. Umiestnenie a časy udalostí zaznamenané pozorovateľmi v rôznych inerciálnych vzťažných sústavách je možné porovnať pomocou rovníc Lorentzovej transformácie. O špeciálnej teórii relativity (ďalej ŠTR) sa často nesprávne uvádza, že nemôže byť použitá na objekty a pozorovateľov, ktorých pohyb nie je rovnomerný ale zrýchlený (neinerciálne vzťažné sústavy). Dokazuje to napríklad problém „relativistickej rakety“, kde ŠTR správne predpovedá chovanie zrýchľovaných telies (tiel) v prítomnosti konštantného alebo nulového gravitačného poľa alebo tých v rotujúcej vzťažnej sústave. Táto teória iba nie je schopná opísať presne pohyb v gravitačných poliach, pri ktorom sa teleso dostáva do miest s rôznym gravitačným potenciálom.

253

Špeciálna teória relativity

254

Postuláty špeciálnej teórie relativity
Einsteinova zásluha je v tom, že sa dokázal správne zorientovať v zmätku viacerých protichodných poznatkov vtedajšej doby, a že fyziku (aplikovanú na inerciálne sústavy) postavil na dvoch základných postulátoch: • Prvý postulát (Princíp relativity) – Všetky fyzikálne zákony musia byť vo všetkých inerciálnych sústavách invariantne vyjadrené. • Druhý postulát (konštantná rýchlosť svetla c) – Rýchlosť svetla vo vákuu je vo všetkých inerciálnych sústavách rovnaká; alebo rýchlosť svetla je rovnaká pre všetkých inerciálnych pozorovateľov, vo všetkých smeroch a nezávisí na rýchlosti objektu vyžarujúceho svetlo.

Matematická formulácia postulátov
V prísne matematickej formulácii špeciálnej teórie relativity predpokladajme, že vesmír existuje v štvorrozmernom časopriestore M. Jednotlivé body v časopriestore sú udalosťami; fyzikálne objekty v časopriestore opíšeme ako svetočiary (ak predpokladáme, že objekt je bodový) alebo svetoplochy (ak predpokladáme, že objekt je väčší ako bodový). Svetočiary alebo svetoplochy opisujú iba pohyb objektu; objekt však môže mať aj iné fyzikálne charakteristiky ako energiu, hybnosť, hmotnosť, elektrický náboj, atď. Okrem udalostí a fyzikálnych objektov majme navyše triedu inerciálnych pozorovateľov (ktorí môžu alebo nemusia zodpovedať vlastnému fyzikálnemu objektu). Každý inerciálny pozorovateľ je spojený s nejakou inerciálnou vzťažnou sústavou. Táto vzťažná sústava poskytuje súradnicový systém so súradnicami pre udalosti v časopriestore M. Navyše táto vzťažná sústava poskytuje súradnice pre všetky ostatné charakteristiky objektu v časopriestore, napríklad poskytuje súradnice pre hybnosť a energiu objektu, súradnice pre elektromagnetické pole a pod. Predpokladajme, že pre akýchkoľvek dvoch inerciálnych pozorovateľov existuje transformácia súradníc, ktorá prevádza súradnice zo vzťažnej sústavy jedného pozorovateľa do vzťažnej sústavy druhého pozorovateľa. Táto transformácia nestanovuje iba prevod časopriestorových súradníc , ale zaisťuje aj prevod všetkých ostatných fyzikálnych súradníc, ako napr. pravidlá prevodu pre hybnosť a energiu , atď. (V praxi je možné s týmito prevodnými pravidlami efektívne pracovať pomocou matematiky tenzorov.) Ďalej predpokladajme, že vesmír sa riadi množstvom fyzikálnych zákonov. Matematicky sa dá každý fyzikálny zákon vyjadriť vzhľadom k súradnici niektorej inerciálnej vzťažnej sústavy rovnicou (napríklad diferenciálnou), ktorá sa týka rôznych súradníc rôznych objektov v časopriestore. Typickými príkladmi sú Maxwellove rovnice a Newtonove pohybové zákony.

Prvý postulát (princíp relativity)
Žiadny fyzikálny zákon sa nemení transformáciou súradníc z jednej inerciálnej vzťažnej sústavy do druhej. Preto, ak sa objekt v časopriestore riadi matematickými rovnicami popisujúce fyzikálny zákon v jednej inerciálnej sústave, musí sa riadiť tými istými rovnicami pri použití v ľubovoľnej inej inerciálnej vzťažnej sústave.

Druhý postulát (konštantná rýchlosť svetla c)
Existuje základná konštanta a v s nasledujúcou vlastnosťou. Pokiaľ A, B sú dve udalosti majúce súradnice inerciálnej vzťažnej potom, vtedy . Neformálne, druhý postulát stanovuje, že objekty pohybujúce sa rýchlosťou svetla c v jednej vzťažnej sústave sa budú nutne pohybovať rýchlosťou svetla c vo všetkých vzťažných sústavách. Ukázalo sa, že druhý postulát sa dá a len vtedy, ak sústave , a súradnice a

v inej inerciálnej vzťažnej sústave

Špeciálna teória relativity matematicky odvodiť z prvého postulátu a Maxwellových rovníc, v prípade, že rýchlosť svetla c je daná permeabilita a

255 , kde

je permitivita vákua. Pretože sa Maxwellovými rovnicami riadi šírenie elektromagnetického žiarenia,

akým je napríklad svetlo, označujeme bežne c ako rýchlosť svetla a druhý postulát sa dá interpretovať jednoducho ako tvrdenie, že elektrodynamika tak, ako bola popísaná Maxwellovými rovnicami, je správna, v protiklade so skoršou teóriou Galileovej relativity, ktorá bola v rozpore s Maxwellovými rovnicami (ak nepredpokladáme existenciu éteru). Formulácia druhého postulátu tak, ako je daná vyššie, však nevyžaduje existenciu elektromagnetického poľa ani Maxwellových rovníc. Z druhého postulátu je možné vyvodiť jeho silnejšiu verziu -- časopriestorový interval je invariantný pri zmenách v inerciálnej vzťažnej sústave. V predchádzajúcej notácii to znamená, že

pre ľubovoľné dve udalosti A, B. Tento vzťah sa dá využiť na odvodenie transformačných zákonov medzi vzťažnými sústavami, pozri Lorentzova transformácia. Postuláty špeciálnej teórie relativity sa dajú vyjadriť veľmi stručne použitím matematického jazyka pseudo-Riemannových variet. Druhý postulát je potom tvrdením, že štvordimenzionálny časopriestor M je pseudo-Riemannovou varietou vybavenou Lorentzovou metrikou g signatúry (3,1), ktorá je daná rovinnou Minkowského metrikou v každej inerciálnej vzťažnej sústave. Táto metrika sa považuje za jednu z fyzikálnych veličín teórie, pretože sa istým spôsobom mení, ak zmeníme vzťažnú sústavu, a je ju možné preto využiť na opis fyzikálnych zákonov. Prvý postulát tvrdí, že zákony fyziky sú invariantné, pokiaľ sú prezentované vo vzťažnej sústave, pre ktorú g je dané Minkowského metrikou. Výhodou tejto formulácie je jednoduché porovnanie špeciálnej teórie relativity so všeobecnou teóriou relativity, ktorá obsahuje tiež dva postuláty, ale je vynechaná požiadavka, aby metrika bola Minkowského metrikou. Galileiho princíp relativity je limitným prípadom špeciálnej teórie relativity v nerelativistickej limite tomto prípade zostáva prvý postulát nezmenený, ale druhý postulát sa zmení nasledovne: Ak A, B sú dve udalosti majúce súradnice a súradnice . Ak navyše a a , potom: . Fyzikálna teória daná klasickou mechanikou a Newtonovou gravitačnou teóriou je v súlade s Galileovým princípom relativity, ale nie so špeciálnou teóriou relativity. Naopak, Maxwellove rovnice nie sú v súlade s Galileovým princípom relativity, ak nepredpokladáme existenciu éteru. V prekvapivom množstve prípadov sa dajú odvodiť fyzikálne zákony v špeciálnej teórii relativity (ako napríklad známa rovnica ) kombináciou postulátov špeciálnej teórii relativity s hypotézou, že fyzikálne zákony v špeciálnej teórii relativity sa blížia zákonom klasickej mechaniky v nerelativistickej limite. v jednej inerciálnej sústave .V ,

v inej inerciálnej vzťažnej sústave

, potom

Postavenie špeciálnej teórie relativity
Špeciálna teória relativity je presná iba vtedy, ak sú gravitačné účinky zanedbateľné alebo veľmi malé. V ostatných prípadoch musí byť nahradená všeobecnou teóriou relativity. Vo veľmi malých mierkach (ako napríklad Planckova dĺžka a menšie) je možné, že špeciálna teória relativity neplatí kvôli efektom kvantovej gravitácie. Avšak v makroskopických mierkach a pri neprítomnosti silných gravitačných polí špeciálnu teóriu relativity všeobecne prijala celá fyzikálna verejnosť a výsledky pokusov, ktoré sa ju zdajú vyvracať, sú pripisované nereprodukovateľným experimentálnym chybám. Naproti tomu všeobecná teória relativity nie je stále dostatočne experimentálne preverená a dokonca doteraz neboli vyvrátené alternatívne teórie gravitácie ako napríklad Brans-Dickeova teória.

Špeciálna teória relativity 256 Dôsledky špeciálnej teórie relativity Špeciálna teória relativity má niekoľko dôsledkov. dostaneme nenulový energetický zvyšok: . Jedinou ich možnou záchranou je urobiť malé zmeny v definíciách. Nasledujúce nové definície boli prijaté ako správne pre hybnosť a energiu v ŠTR. Aby tieto zákony zostali platné v ŠTR. Keď sa vráti. • Dve súčasné udalosti na dvoch rôznych miestach v jednej vzťažnej sústave nemusia byť súčasnými v druhej vzťažnej sústave. že Okrem prvého výrazu vo vyjadrení energie (diskutovaného nižšie) sú tieto vzorce presne v súlade so štandardnými definíciami newtonovskej kinetickej energie. musia platiť v každej inerciálnej sústave. zistíme. ktoré sa uplatnia iba pri relativistických rýchlostiach. ktoré sú dôležitými pojmami Newtonovej mechaniky. (Dá sa povedať. lebo pri nízkych rýchlostiach musí ŠTR súhlasiť s newtonovskou mechanikou. Ak sa pozrieme na predchádzajúce vzorce pre energiu. ale závisí na relatívnych rýchlostiach medzi ich vzťažnými sústavami (pozri Lorentzova transformácia). Jeho energia a hybnosť sú dané vzťahmi: kde γ (Lorentzov faktor) je daný vzťahom: a c je rýchlosť svetla. Výraz γ. ktoré zostalo na Zemi starlo omnoho rýchlejšie (alebo prvé dvojča starlo pomalšie). ktorý sa v ŠTR často vyskytuje. a pre γ → ∞ sa zvýrazňujú relativistické javy. Ak by sme však urobili jednoduchý myšlienkový experiment s Newtonovými definíciami hybnosti a energie. Hmotnosť. ktoré sa môžu zdať mnohým ako bizarné. Existuje niekoľko rovnocenných ciest ako definovať hybnosť a energiu v ŠTR. že pokiaľ je objekt v pokojovom stave (v = 0 a γ = 1). že druhé dvojča. ktorá je menšia. Pre rýchlosti omnoho menšie ako je rýchlosť svetla sa γ aproximuje použitím Taylorovho rozvoja a dá sa zistiť. Jedna z metód používa zákony zachovania. • Rozmery (napr. z nich jedno odletí v kozmickej lodi letiacou rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla. Pre γ = 1 sa teleso správa úplne newtonovsky. • Rebríkový paradox. že tieto veličiny v ŠTR nie su zachovávané. ako veľmi sa chovanie telesa líši od klasickej mechaniky. pochádza z rovníc Lorentzovej transformácie. Majme objekt o hmotnosti m pohybujúci sa rýchlosťou v. hybnosť a energia Okrem zrevidovaní predstáv o priestore a čase vyžaduje špeciálna teória relativity takisto aj nový pohľad na koncept hmoty. Podobne ako špeciálna relativita dala do vzájomného vzťahu priestor a čas. jeden z nich vyzerá.) Vzťah energie a hybnosti vyjadruje vzorec . dĺžka) objektu zmerané jedným pozorovateľom sa môžu líšiť od výsledkov merania toho istého objektu inými pozorovateľmi (pozri Lorentzova transformácia). i u týchto ukazuje. kde rebrík letiaci rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla je v garáži. že prakticky ide o rôzne aspekty tej istej fyzikálnej veličiny. • Paradox dvojčiat sa týka dvojčiat. To je ako požadované. zistí. hybnosti a energie. medzi ktorými sú: • Doba medzi dvoma udalosťami nie je medzi užívateľmi nemenná. že jeho hodnota zhruba opisuje.

Naopak. O žiadnej z týchto definícií sa nedá povedať. Inou definíciou hmotnosti je relativistická hmotnosť. ktoré sú platné vo všetkých vzťažných sústavách. ktorá je daná vzťahom Pretože γ rastie s rýchlosťou. pretože sa mení v Lorentzovej transformácii. ako je napísaný.Špeciálna teória relativity Táto energia je nazývaná pokojová energia. Veľa fyzikov preto jednoducho hovorí o hmotnosti. že hmotnosť je iba ďalšou formou energie. Porovnaním rozdielov hmotností je možné predpovedať. vidíme. ale v ŠTR existujú dve rôzne predstavy hmotnosti. je podstatný iba rozdiel v energii. relativistická a pokojová hmotnosť sú si rovné. hlavne v staršej literatúre a v úvodných kurzoch fyziky. Predchádzajúca rovnica hovorí o tzv. Tento vzorec sa stáva dôležitým napríklad pri meraní hmotnosti rôznych atómových jadier. že v teórii relativity platí. a dávajú prednosť vo formulovaní ŠTR invariantnými veličinami. Toto tvrdenie sa opiera o jednu definíciu hmotnosti. hoci majú na mysli pokojovú hmotnosť. Táto hmotnosť je nemennou veličinou v tom zmysle. Táto definícia je konzistentnejšia s (relativistickou) dĺžkou a časom a je vhodná pre viacero účelov. Tieto dáta poskytli dôležité informácie pri konštrukcii atómovej bomby. že podľa špeciálnej teórie relativity so zvyšujúcou sa rýchlosťou vzrastá hmotnosť telesa. sa uvádza. Avšak mnohí fyzici nemajú radi koncept relativistickej hmotnosti. a čo sa kinetickej energie týka. storočí z neho urobili jednu z najznámejších vedeckých rovníc. že je rovnaká pre všetkých inerciálnych pozorovateľov. že je správna alebo nesprávna. ktorá môže byť uvoľnená jadrovými reakciami. pokojovej hmotnosti. pretože je konštantná. Pokojová energia nie je v rozpore s Newtonovou teóriou. Pokiaľ je rýchlosť rovná nule. Ak vezmeme vzorec tak. Súčasnosť a kauzalita . pokojová hmotnosť sa stala dôležitou veličinou vo všeobecnej teórii relativity a v kvantovej teórii polí. takisto rastie aj relativistická hmotnosť. Predovšetkým sa pokojová hmotnosť nezvyšuje s rýchlosťou telesa. Predovšetkým je možné jednoducho odvodiť rovnice pre energiu a hybnosť . ktoré atómové jadrá ukrývajú veľkú vnútornú energiu. 257 O hmotnosti Často. Dopady tohto vzorca na život v 20.

môžeme reprezentovať fyzikálny svet trojrozmerným priestorom: Vidíme. že nulové (svetelné) geodetiky ležia pozdĺž dvojkužeľa . Svetelný kužeľ Geometria časopriestoru v špeciálnej teórii relativity ŠTR používa „rovný“ štvorrozmerný Minkowského priestor. kde polomer = vzdialenosť c · ±čas. Hypoteticky je možné premiestňovanie hmoty (alebo informácie) z A do B a môže tu nastávať príčinný vzťah (kde A je príčina a B je následok). Ak to rozšírime do troch priestorových dimenzií. Interval AC na diagrame je „priestorový“. Tento priestor je však veľmi podobný štandardnému trojrozmernému Euklidovskému priestoru a vďaka tomu sa s ním veľmi jednoducho pracuje. koncové body nulových geodetik budú sústredenými guľovými plochami. V takom prípade je v predchádzajúcej rovnici nahradené a metrika sa zmení na: Pokiaľ pre zjednodušenie zmeníme počet priestorových dimenzií na dve. . Preto tu nemôže existovať žiadna príčinná súvislosť. kde C predchádza A. Interval AB na diagrame vpravo je „časový“. alebo a sú definované rovnicou Čo dáva rovnicu kružnice o polomere r = c · dt. Ak A predchádza B v tejto sústave súradníc. To znamená. Diferenciál vzdialenosti (ds) v karteziánskom trojrozmernom priestore je definovaný ako: . takže rovnica pre diferenciál vzdialenosti sa zmení na: V mnohých situáciách môže byť užitočné považovať čas za imaginárny (napríklad to môže zjednodušiť rovnice). V geometrii ŠTR je pridaná štvrtá dimenzia – čas – s jednotkou c. ktoré sú súčasné v jednej vzťažnej sústave. že tu máme sústavu súradníc. To znamená. nemusia byť súčasné v inej vzťažnej sústave. v ktorých A predchádza C (ako je to vyznačené) a súradnicové systémy. že udalosti. Hoci tu existujú súradnicové systémy. Kde sú diferenciály troch priestorových dimenzií.Špeciálna teória relativity 258 Špeciálna teória relativity pripúšťa. potom A predchádza B vo všetkých sústavách súradníc. v ktorej udalosť A a udalosť B nastávajú na rovnakom mieste v priestore a líšia sa iba v čase. že tu máme sústavu súradníc. obvykle označovaný ako časopriestor. v ktorej sa udalosť A a udalosť B udiali súčasne. oddelené iba priestorom. okrem cestovania nadsvetelnou rýchlosťou nie je možné pre žiadne teleso (ani informáciu) cestovať z A do C alebo z C do A.

ktoré bod „vysiela“. tak sa práve pozeráme pozdĺž línie pohľadu. Z tohto dôvodu je prázdny svetelný dvojkužeľ známy takisto ako aj „svetelný kužel“. keď sledujeme hviezdy a povieme „Svetlo tejto hviezdy.meranie pohybu éteru vzhľadom k Zemi. Overovanie postulátu špeciálnej teórie relativity • Michelson-Morleyho experiment . test smerovej invariantnosti rýchlosti svetla • Hamarov experiment .“.) Kužeľ v oblasti −t sú informácie. že rýchlosť svetla je nezávislá na rýchlosti vyžarujúceho zdroja. (Bod v ľavom dolnom rohu znázorňuje hviezdu. pozdĺž nulové geodetiky.moment sily na kondenzátore • Kennedy-Thorndike experiment – časová kontrakcia • Experimenty na testovanie vyžarovacej teórie dokázali. Pozeráme sa na udalosť vzdialenú metrov a d/c sekúnd v minulosti. počiatok súradnicového systému znázorňuje pozorovateľa a čiara ku hviezde znázorňuje nulovú geodetiku „líniu pohľadu“. ktore bod „prijíma“.bránenie v pohybe éteru • Trouton-Noble experiment . Príbuzne témy • Ľudia: Arthur Eddington | Albert Einstein | Hendrik Lorentz | Hermann Minkowski | Bernhard Riemann | Henri Poincaré | Alexander MacFarlane | Harry Bateman | James Clerk Maxwell • Relativita: Všeobecná teória relativity | Einsteinov princíp relativity | Galileiho princíp relativity | sústava súradníc | inerciálna vzťažná sústava | Lorentzove transformácie • Fyzika: Newtonova mechanika | časopriestor | rýchlosť svetla | Dopplerov jav • Matematika: Minkowského priestor | svetočiara | svetoplocha | Lorentzova grupa | tenzor . ktoré mi dopadá do oka. Vtedy. zatiaľ čo kužeľ v oblasti +t sú informácie. je X rokov staré.Špeciálna teória relativity 259 Tento prázdny dvojkužeľ reprezentuje „líniu pohľadu“ z bodu v priestore.

Rozdiel je v tom. resp.online učebnica (po česky) • Astrofyzika [3] (po česky) Referencie [1] http:/ / vscience. Žiarenie gama je často definované ako žiarenie s energiou fotónov nad 10 keV. cz/ relativita/ [2] http:/ / martin184. pri beta rozpade irídia-192 192Ir na platinu-192 192Pt. pri ktorom v prvom stupni najprv jadro kobaltu vyšle časticu β (teda elektrón e-) a elektrónové antineutríno νe a premení sa na jadro niklu v excitovanom stave: Potom sa novo vzniknuté excitované jadro zbaví prebytočnej energie vyžiarením kvanta žiarenia gama: Vyžiarené kvantá žiarenia gama majú v tomto prípade energiu buď 1. alebo beta (korpuskulárne neelektromagnetické žiarenia).33 MeV.Špeciálna teória relativity 260 Externé odkazy • Učebný text [1] (po česky) • Teória relativity [2] . ktorý je podobne ako predchádzajúci sprevádzaný vyžiarením gama kvánt.42 EHz. Žiarenie gama je druh ionizujúceho žiarenia. Iným príkladom môže byť alfa rozpad amerícia-241 241Am na Neptúnium-237 237Np. cz/ [3] http:/ / www. Fyzikálny rozdiel medzi gama žiarením a röntgenovým žiarením nejestvuje. nové jadro môže byť v excitovanom stave. Do tohto spektra patrí aj röntgenové žiarenie. čo zodpovedá frekvenciám nad 2. euweb. Príkladom môže byť beta rozpad kobaltu-60 60Co na nikel-60 60Ni. rovnako ako napr. Keď jadro vyžiari časticu α alebo β. žiarenia sa líšia len svojim zdrojom. webpark.17 MeV alebo 1. γ) je vysoko energetické elektromagnetické žiarenie vznikajúce pri rádioaktívnych a iných jadrových dejoch. že teraz majú vyžiarené kvantá omnoho viac rôznych energií. Do materiálov preniká lepšia ako žiarenie alfa.. Žiarenie gama Zdroj žiarenia Gama žiarenie často vzniká spolu s alfa či beta žiarením pri rádioaktívnom rozpade jadier atómov. aldebaran. vlnovej dĺžke kratšej ako 124 pm. . Do nižšieho energetického stavu môže prejsť vyžiarením fotónu gama žiarenia podobne ako elektrón v obale atómu vyžiarením kvanta ultrafialového žiarenia. cz/ astrofyzika/ Žiarenie gama Žiarenie gama (často písané ako grécky znak gama.

že vysoké dávky žiarenia poškodia embryo alebo fétus v matkinom tele. Ožiarenie živočícha alebo osoby nad 1 Gy spôsobuje akútny radiačný syndróm alebo akútnu chorobu z ožiarenia. Behom asi 10-8 s anihiluje s voľným elektrónom pri vyžiarení dvoch gama fotónov s energiou po 511 keV. tým hrubší materiál na tienenie je potrebný. Comptonov jav nazývaný tiež Comptonov rozptyl či Compton-Debyeov jav je interakcia fotónu s voľným. Fotoelektrickým javom. najvhodnejšie sú materiály s vysokým atómovým číslom a vysokou hustotou. To je zárodočné a krvotvorné tkanivo a potom epitelová výstelka tenkého čreva a epidermis. ktoré sa intenzívne delia. t. zvracaním a malabsorpsiou. rakovinu. Dávky sa merajú v Grayoch (1 Gy = J/kg). keď fotón γ interaguje s elektrónom na orbite atómu a odovzdá mu všetku energiu. Comptonov jav je relatívne nezávislý na atómovom čísle interagujúceho materiálu. prudko znížia hladiny erytrocytov. epiláciu (stratu vlasov) a dermatitídu. Spôsobuje podobné poškodenia ako röntgenové žiarenie: popáleniny. Napríklad žiarenie γ. Fotoelektrický jav vzniká. s intenzitou 1 cm olova zredukuje na 50 %. Prejavuje sa poškodením tkanív a buniek v tele. pri jadrovom výbuchu je v tomto rozsahu energií vyžiarená väčšina fotónov žiarenia gama. alebo slabo viazaným orbitálnym elektrónom. hrúbkou cez ktorú prejdené žiarenie gama zníži svoju intenzitu na polovicu. čo elektrónu umožní popustiť atóm. Fotoelektrický jav je dominantný mechanizmus výmeny energie pre rontgenové žiarenie a gama žiarenie s energiou pod 50 keV. .02 MeV. Z toho vyplýva. Poškodzuje orgány živých organizmov pri zvýšených dávkach. u energetickejších prevažujú iné formy výmeny. Energia fotónu je využitá na vznik páru elektrón-pozitrón. Kinetická energia uvoľneného elektrónu sa rovná energii fotónu γ znížené o väzobnú energiu elektrónu ktorou bol pôvodne viazaný v atóme. Črevná forma sa prejavuje nauzeou.Žiarenie gama 261 Fyziologické účinky Aj keď je žiarenie gama menej ionizujúce ako α i β. Comptonovým javom a vznikom elektrón-pozitrónového páru. Čím energetickejšie je žiarenie. mutácie. eventuálne poškodený epitel predstavuje výborné miesto na osídlenie mikroorganizmami. Pozitrón má veľmi krátky čas rozpadu. leukocytov a trombocytov v krvi (= tzv. Tento jav je dominantný pre fotóny γ o energiách 100 keV až 10 MeV. Preto je nutné sa pred účinkami gama žiarenia chrániť. je pre živé organizmy vrátane človeka nebezpečné. j. Na vznik týchto častíc je potrebné 1. Na koži pozorujeme erytém. Vznik elektron-pozitronového páru nastáva pri prelete fotónu v dosahu coulombovskej sily jadra. Schopnosť materiálu pohlcovať žiarenie spravidla vyjadrujeme polohrúbkou materiálu. Z nich prvé dva spôsobujú ionizáciu atómov s ktorými sa kvantá dostanú do interakcie. (čo je energetický ekvivalent dvoch pokojových hmotností elektrónu). bude mať polovičnú intenzitu tiež po prechode cez 6 cm betónu. pri ktorom časť energie fotónu umožní únik elektrónu z atómu a zvyšok energie je vyžiarený v podobe menej energetického fotónu. zvyšná energie sa zmení na kinetickú energiu vznikajúceho páru a jadra. Tienenie gama žiarenia Na pohltenie žiarenia γ je potrebné veľkú masu materiálu. Interakcia s hmotou Žiarenie gama reaguje s materiálmi troma hlavnými spôsobmi. Žiarenie gama by pri prípadnom nukleárnom konflikte spôsobilo najviac úmrtí. krvná forma radiačného syndrómu).

ktorú si sám postavil. 1914 Ernest Rutherford a Edward Andrade dokázali zmeraním jeho vlnovej dĺžky pomocou röntgenovej kryštálografie. technécium-99m. Britský fyzik William Henry Bragg v roku 1910 ukázal jeho vlnový charakter tým. rovnako ako α a β. Dejiny Žiarenie gama objavil francúzsky chemik a fyzik Paul Ulrich Villard v roku 1900 pri štúdiu uránu. Aj keď žiarenie gama samo osebe spôsobuje rakovinu. Prístroj gama nôž využíva niekoľko nízkoenergetických lúčov z rôznych smerov. že ionizuje plyn obdobne ako röntgenové žiarenie. S výhodou sa používa tiež na červotočom napadnuté staré drevené umelecké diela. ktorý dokáže zničiť napadnutú bunku. Nízkoenergetický lúč samotný pritom bunky nezničí.Žiarenie gama 262 Použitie Vysokoenergetická povaha žiarenia gama z neho vytvára účinný prostriedok na hubenie baktérii a plesní. pozoroval. keď nebol známy rozdiel vo fyzikálnej podstate týchto druhov žiarenia. ktoré sa pretnú v mieste nádoru a tým vytvoria vysokoenergetický bod. ktoré by chemikálie mohli poškodiť. čo sa využíva pri sterilizácii lekárskych nástrojov. že žiarenie γ má časticovú povahu. alebo pri ošetrovaní potravín. používa sa aj pri jej liečení. že žiarenie gama je druh elektromagnetického žiarenia. že žiarenie nie je ohýbané magnetickým poľom. Pomenovanie „žiarenie gama“ zaviedol Ernest Rutherford ako obdobu alfa a beta žiarenia ešte v dobe. Spočiatku sa myslelo. Využíva sa tiež v nukleárnej medicíne pre diagnostické účely. . V r. Pomocou aparatúry. Ako zdroj žiarenia sa používajú rádioizotopy napr.

wikipedia.php?oldid=3766701  Prispievatelia: Neutrónová hviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3753358  Prispievatelia: Obor (hviezda)  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3691275  Prispievatelia: Červený trpaslík  Zdroj: http://sk.php?oldid=3783450  Prispievatelia: Žltý trpaslík  Zdroj: http://sk.php?oldid=3887807  Prispievatelia: Modrý trpaslík  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3843813  Prispievatelia: Trpaslík (hviezda)  Zdroj: http://sk.php?oldid=3866264  Prispievatelia: Hertzsprungov-Russellov diagram  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3870540  Prispievatelia: Jasný obor  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3645173  Prispievatelia: Podobor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3856197  Prispievatelia: Henyeyho stopa  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3878607  Prispievatelia: Supernova impostor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3732878  Prispievatelia: Biely trpaslík  Zdroj: http://sk.php?oldid=3796593  Prispievatelia: Modrý obor  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3654719  Prispievatelia: Herbigov-Harov objekt  Zdroj: http://sk.Zdroje článkov a prispievatelia 263 Zdroje článkov a prispievatelia Vývoj hviezdy  Zdroj: http://sk.php?oldid=3898036  Prispievatelia: Hypernova  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3837568  Prispievatelia: Nestabilný pruh  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3448246  Prispievatelia: Podtrpaslík  Zdroj: http://sk.php?oldid=3746834  Prispievatelia: Nepravidelná premenná hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3564578  Prispievatelia: - .php?oldid=3899853  Prispievatelia: Horizontálna vetva  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3891108  Prispievatelia: Modrý tulák (hviezda)  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3625183  Prispievatelia: Hviezda pred hlavnou postupnosťou  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3835462  Prispievatelia: Planetárna hmlovina  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3703721  Prispievatelia: Žltý nadobor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3732952  Prispievatelia: Červený nadobor  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3883444  Prispievatelia: Podtrpaslík typu B  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3835506  Prispievatelia: Hyperobor  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3799590  Prispievatelia: Molekulárny mrak  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3195738  Prispievatelia: Dredge-up  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3895356  Prispievatelia: Hviezda typu S  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3893845  Prispievatelia: CH hviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3084243  Prispievatelia: Červená skupina  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3689612  Prispievatelia: Modrý nadobor  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3887711  Prispievatelia: Premenná hviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3887497  Prispievatelia: Nadobor  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3846102  Prispievatelia: Vznik hviezdy  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3536396  Prispievatelia: Červený obor  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3882575  Prispievatelia: Magnetar  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3786911  Prispievatelia: Hlavná postupnosť  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3852117  Prispievatelia: Hayashiho čiara  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3695686  Prispievatelia: Polopravidelná premenná hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3813658  Prispievatelia: Supernova  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3885250  Prispievatelia: Čierny trpaslík  Zdroj: http://sk.php?oldid=3889800  Prispievatelia: Žltý hyperobor  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3828108  Prispievatelia: Premenná hviezda typu T Tauri  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3792767  Prispievatelia: Asymptotická vetva obrov  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3883542  Prispievatelia: Oranžový trpaslík  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3883163  Prispievatelia: Wolfova-Rayetova hviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3783406  Prispievatelia: Pulzar  Zdroj: http://sk.

php?oldid=3807637  Prispievatelia: Uhlíkový cyklus  Zdroj: http://sk.php?oldid=3783477  Prispievatelia: Supermasívna čierna diera  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3757912  Prispievatelia: Zoznam galaxií  Zdroj: http://sk.php?oldid=3883067  Prispievatelia: Hviezdna sústava  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3771313  Prispievatelia: Kvazar  Zdroj: http://sk.php?oldid=3801149  Prispievatelia: Satelitná galaxia  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3788516  Prispievatelia: Metalicita  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3553830  Prispievatelia: Dvojhviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3842152  Prispievatelia: Skupina galaxií  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3746566  Prispievatelia: Vlastný pohyb  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3592728  Prispievatelia: Protón-protónový cyklus  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3782292  Prispievatelia: Šošovková galaxia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3806045  Prispievatelia: Eliptická galaxia  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3771813  Prispievatelia: Biela diera  Zdroj: http://sk.php?oldid=3881022  Prispievatelia: Kontaktná dvojhviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3635615  Prispievatelia: Blazar  Zdroj: http://sk.php?oldid=3658928  Prispievatelia: Planetárna sústava  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3459292  Prispievatelia: Prázdnota (astronómia)  Zdroj: http://sk.php?oldid=3690300  Prispievatelia: Spektrálna klasifikácia  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3775629  Prispievatelia: Zoznam kvazarov  Zdroj: http://sk.php?oldid=3783438  Prispievatelia: Jadro Slnka  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3598191  Prispievatelia: Hmotnosť Slnka  Zdroj: http://sk.php?oldid=3592772  Prispievatelia: Héliový záblesk  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3782293  Prispievatelia: Špirálová galaxia s priečkou  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=1673094  Prispievatelia: Absolútne čierne teleso  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.Zdroje článkov a prispievatelia Q-hviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3777341  Prispievatelia: Oblasť žiarivej rovnováhy  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3844777  Prispievatelia: Seyfertova galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3833407  Prispievatelia: Aktívna galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3034488  Prispievatelia: galaxia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3780914  Prispievatelia: Zdanlivá hviezdna veľkosť  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3787568  Prispievatelia: 3-alfa reakcia  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3769988  Prispievatelia: UBV systém  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3076181  Prispievatelia: Absolútna hviezdna veľkosť  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3529069  Prispievatelia: Chromosféra  Zdroj: http://sk.php?oldid=3777393  Prispievatelia: Fotosféra  Zdroj: http://sk.php?oldid=3597887  Prispievatelia: Viacnásobná hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3783463  Prispievatelia: Zoznam najbližších galaxií  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3783473  Prispievatelia: Nepravidelná galaxia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3755225  Prispievatelia: Interagujúca galaxia  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3682283  Prispievatelia: Špirálová galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3533469  Prispievatelia: Konvektívna zóna  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3458198  Prispievatelia: Slnečný vietor  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3592124  Prispievatelia: Hviezdna veľkosť  Zdroj: http://sk.php?oldid=3531379  Prispievatelia: Koróna  Zdroj: http://sk.php?oldid=3806632  Prispievatelia: Gravahviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3683057  Prispievatelia: Trpasličia galaxia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3780915  Prispievatelia: Rádiová galaxia  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3807980  Prispievatelia: Radiálna rýchlosť  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3408307  Prispievatelia: Bozónová hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3033219  Prispievatelia: Hnedý trpaslík  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3845451  Prispievatelia: - 264 .org/w/index.

php?oldid=3749997  Prispievatelia: Teória strún  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3316138  Prispievatelia: Infračervené žiarenie  Zdroj: http://sk.php?oldid=3686394  Prispievatelia: Kozmológia  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3805732  Prispievatelia: Fotón  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3762614  Prispievatelia: Lorentzova transformácia  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3695586  Prispievatelia: Maxwellove rovnice  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3788245  Prispievatelia: - 265 .org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3833985  Prispievatelia: Protohviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3878668  Prispievatelia: Všeobecná teória relativity  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3886287  Prispievatelia: Dilatácia času  Zdroj: http://sk.org/w/index.Zdroje článkov a prispievatelia Chandrasekharova medza  Zdroj: http://sk.php?oldid=3584052  Prispievatelia: Dejiny astronómie  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3773671  Prispievatelia: Červia diera  Zdroj: http://sk.php?oldid=3843986  Prispievatelia: Hubblova schéma  Zdroj: http://sk.php?oldid=3545935  Prispievatelia: Rýchlosť svetla  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3879800  Prispievatelia: Ultrafialové žiarenie  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3889451  Prispievatelia: Kalibračný bozón  Zdroj: http://sk.php?oldid=3877942  Prispievatelia: Priestoročas  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3787518  Prispievatelia: Teória relativity  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3899161  Prispievatelia: Tachyón  Zdroj: http://sk.php?oldid=3783459  Prispievatelia: Metafyzika  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3867880  Prispievatelia: Index lomu  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3801267  Prispievatelia: Svetelný tok  Zdroj: http://sk.php?oldid=3785110  Prispievatelia: Žiarenie gama  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3726039  Prispievatelia: Schwarzschildova metrika  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3784489  Prispievatelia: Kerrova čierna diera  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3870114  Prispievatelia: Occamova britva  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3777236  Prispievatelia: Fermión  Zdroj: http://sk.php?oldid=3882566  Prispievatelia: Schwarzschildov polomer  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3882828  Prispievatelia: Hviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3657684  Prispievatelia: Čierna diera  Zdroj: http://sk.php?oldid=2956940  Prispievatelia: Svetlo  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3835518  Prispievatelia: Vesmír  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3875741  Prispievatelia: Medzihviezdna hmota  Zdroj: http://sk.php?oldid=3892524  Prispievatelia: Špeciálna teória relativity  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.

ESA.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/Walt Feimer Súbor:RedDwarfPlanet. European Southern Observatory Image:Disambig.Sankrit & W.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Orion_Nebula_-_Hubble_2006_mosaic_18000.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: User:Spacepotato Súbor:H-R diagram.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Keplers_supernova.org/w/index.php?title=Súbor:M27_Knots.org/w/index. Robberto (Space Telescope Science Institute/ESA) and the Hubble Space Telescope Orion Treasury Project Team Súbor:Bok globules in IC2944.wikipedia. Hester et al. and others (see "source") Súbor:Sun and VY Canis Majoris.wikipedia.gif: Jesusmaiz Image:Portal.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Stellar_evolutionary_tracks-en.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Obrázok:HH47_animation.org/w/index.php?title=Súbor:RedDwarfPlanet.org/w/index.php?title=Súbor:Accretion_Disk_Binary_System.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia. licencie a prispievatelia 266 Zdroje obrázkov.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Obrázok:HH object diagram.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.arp. ESA and G.sk.0 Unported  Prispievatelia: w:cs:Wikipedista:VitecekVít Hněvkovský Súbor:HR-diagram_03.0 Unported  Prispievatelia: w:cs:Wikipedista:VitecekVít Hněvkovský image:molecular.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/ESA/JHU/R.org/w/index.wikipedia.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Chandra-crab.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: C.wikipedia Súbor:HR-diagram_01.org/w/index.svg  Licencia: logo  Prispievatelia: SVG version was created by User:Grunt and cleaned up by 3247.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia.sk.org/w/index.Hubble 2006 mosaic comparison.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:1e9m comparison.gif  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Bok_globules_in_IC2944.jpg  Zdroj: http://sk.0 Unported  Prispievatelia: Portal.php?title=Súbor:Neutronova-hvezda-vyrez.wikipedia. G.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Orion_Nebula_-_Hubble_2006_mosaic_comparison.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Nursery_of_New_Stars_-_GPN-2000-000972.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Patrick Hartigan Obrázok:Herbig-Haro object HH32.php?title=Súbor:Crab_Nebula_1959.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:NGC6543.php?title=Súbor:HR-diagram_02.jpg  Zdroj: http://sk.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.wikipedia.wikipedia.php?title=Súbor:M2-9.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.php?title=Súbor:Wolf-rayet.php?title=Súbor:61-cygni.png  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/ESA/HST.org/w/index.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?title=Súbor:H-R_diagram.wikipedia.org/w/index.png  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:T Tauri.wikipedia.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.cloud.0  Prispievatelia: derivative work: Rursus (talk) Stellar_evolutionary_tracks-en.0  Prispievatelia: Súbor:Progenitor of type Ia supernova sk.php?title=Súbor:Sirius_A_and_B_Hubble_photo.org/w/index.Zdroje obrázkov.S Stellar_evolutionary_tracks.php?title=Súbor:HH47_animation. Súbor:Vela Pulsar jet.php?title=Súbor:Herbig-Haro_object_HH32.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?title=Súbor:H-R_diagram.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/CXC/PSU/G.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Obrázok:M57 The Ring Nebula.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Margarita Karovska (Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics) and NASA Súbor:Sirius A and B Hubble photo.Hubble 2006 mosaic 18000.jpg  Zdroj: http://sk. licencie a prispievatelia Súbor:Nursery_of_New_Stars_-_GPN-2000-000972.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: File:NGC 6302HST.PNG: *derivative work: G.A.php?title=Súbor:NGC_6302HST.0  Prispievatelia: CWitte Súbor:Aldebaran-Sun comparison-en.gif  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:Accretion Disk Binary System.wikipedia.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Crystal_Project_konquest. O'Dell (Vanderbilt University) Obrázok:M2-9.JPG  Licencia: Public domain  Prispievatelia: The Hubble Heritage Team (AURA/STScI/NASA) Obrázok:M27 Knots.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: w:User:MysidUser:Mysid Súbor:Polaris_system.org/w/index.wikipedia. .org/w/index.png  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.1.wikipedia.0.wikipedia. M.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:HH_object_diagram.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:61-cygni.wikipedia.php?title=Súbor:HR-diagram_03.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:HH1_and_HH2_imaged_by_WFPC2.R.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?title=Súbor:HRDiagram.php?title=Súbor:Portal. Bond (STScI) and M.org/w/index.wikipedia. see below) Súbor:RedDwarfNASA.0 Unported  Prispievatelia: w:cs:Wikipedista:Vitecek Súbor:HR-diagram_02.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: w:User:MysidMysid Súbor:H-R diagram.wikipedia Súbor:Mira 1997.5. created by Reidab.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.php?title=Súbor:NGC_246.JPG  Zdroj: http://sk.svg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:HR-diag-instability-strip.wikipedia.cloud.0.svg  Zdroj: http://sk.2.wikipedia.php?title=Súbor:HR-diagram_01.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.svg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.png  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Súbor:Neutronova-hvezda-vyrez.750pix.php?title=Súbor:Progenitor_of_type_Ia_supernova_sk.wikipedia.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.wikipedia. Manchester.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Aldebaran-Sun_comparison-en.php?title=Súbor:Molecular.wikipedia.Zijlstra (UMIST.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:HST_HH47_image.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Vela_Pulsar_jet.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:HR-diag-no-text-2. Súbor:Wolf-rayet.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Keplers supernova.org/w/index.png  Licencia: neznámi  Prispievatelia: User:Paul Stansifer.wikipedia.php?title=Súbor:Chandra-crab.php?title=Súbor:Polaris_system.org/w/index.org/w/index.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Original uploader was Bebe at sk.php?title=Súbor:RedDwarfNASA.5  Prispievatelia: Stephan Baum (converted to SVG by different users.sk.jpg  Zdroj: http://sk.svg: Pepetps derivative work: Bitplane (talk) Súbor:HR-diag-instability-strip.org/w/index.org/w/index.750pix.php?title=Súbor:Betelgeuse_star_(Hubble).wikipedia. X-Ray: NASA/CXC/ASU/J.png  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.php?title=Súbor:Commons-logo.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Mira_1997.wikipedia.php?title=Súbor:SN1994D.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Alnitak_sun_comparision.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Image:HR-diag-no-text-2. ESA Credit: H.wikipedia.php?title=Súbor:T_Tauri.php?title=Súbor:Sun_and_VY_Canis_Majoris. Bacon (STScI) Original uploader was Hurricane Devon at en.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) Súbor:Orion Nebula .org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:Rigel_blue_supergiant.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Redaktor:Adrian Súbor:Crab Nebula 1959.org/w/index.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:Rigel blue supergiant.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk. Barstow (University of Leicester) Súbor:NGC 246.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:Orion Nebula .org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Optical: NASA/HST/ASU/J.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.jpg  Zdroj: http://sk.arp.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Obrázok:HST HH47 image.php?title=Súbor:Disambig.wikipedia. Hui Yang University of Illinois ODNursery of New Stars Súbor:Betelgeuse star (Hubble).wikipedia.Pavlov et al. Hester et al.org/w/index. ESA and A.wikipedia. Bacon (STScI) Súbor:Alnitak sun comparision.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Rursus Obrázok:NGC6543.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Bebe at sk.org/w/index.0  Prispievatelia: ESO.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.2. UK) Image:Commons-logo.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:HRDiagram.php?title=Súbor:M57_The_Ring_Nebula.org/w/index. based on the earlier PNG version.org/w/index.wikipedia Súbor:Stellar evolutionary tracks-en.php?title=Súbor:1e9m_comparison.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Obrázok:HH1 and HH2 imaged by WFPC2.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Obrázok:Crystal Project konquest.Blair Súbor:SN1994D.

wikipedia.php?title=Súbor:Orbit4.org/w/index. Krist (NASA Jet Propulsion Laboratory) Súbor:HD188753 orbit.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: w:NASANASA Súbor:Voyager 1 entering heliosheath region.svg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: File:Accretion Disk Binary System.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Astro_4d_stars_proper_radial_ba_rg_8mag_big.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk. ESA.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?title=Súbor:Brown_Dwarf_Gliese_229B.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?title=Súbor:HD188753_orbit.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.php?title=Súbor:M87_jet. licencie a prispievatelia Súbor:Brown Dwarf Gliese 229B.php?title=Súbor:Voyager_1_entering_heliosheath_region.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Spacepotato.org/w/index.org/w/index. Hurt/NASA Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_obafgkm_b_7mag_big.php?title=Súbor:Pleiades-comet-Machholz.php?title=Súbor:Accretion_Disk_Binary_System._2008.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: File:CNO Cycle.wikipedia. Berkeley).wikipedia.php?title=Súbor:Orbit2.php?title=Súbor:Morgan-Keenan_spectral_classification.php?title=Súbor:T-dwarf-nasa-hurt.org/w/index.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: R.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit3.org/w/index.wikipedia.wikipedia. and K.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:NGC_6745.wikipedia.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA Goddard Space Flight Center NASA-GSFC Súbor:NGC4881_HST_1995-07.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/Walt Feimer Súbor:Triple-Alpha_Process.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia. STScI Obrázok:Ngc5866 hst big.png  Zdroj: http://sk.svg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Orbit3. M.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Pleiades-comet-Machholz.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit2.wikipedia Obrázok:Spiral galaxy arms diagram.jpeg  Licencia: Attribution  Prispievatelia: Rochus Hess Súbor:Canopus.php?title=Súbor:Planets2008.png  Zdroj: http://sk. and The Hubble Heritage Team STScI/AURA) Súbor:Hoag's object. Chiang. and later an anonymous edit re-credited it to "zaria mayers" .svg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Hoag's_object.jpg  Zdroj: http://sk. ESA.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300.php?title=Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_obafgkm_b_7mag_big.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_b_8mag_big.php?title=Súbor:Astro_4d_stars_proper_radial_ba_rg_8mag_big.png  Zdroj: http://sk. NASA/ESA. ESA. Súbor:orbit1. E.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.php?title=Súbor:Solar_prominence_from_STEREO_spacecraft_September_29.svg  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpeg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.0 Unported  Prispievatelia: User:SiriusB Súbor:Solar eclips 1999 5.php?title=Súbor:Canopus.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_rb_8mag_big.gif  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index. J.wikipedia.wikipedia.gif  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.5  Prispievatelia: Stephan Baum (converted to SVG by different users.org/w/index.php?title=Súbor:HD_98800.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk. Source image on English Wikipedia credited by original uploader to "Martin Kornmesser".org/w/index.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Sun920607.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:Fomalhaut_with_Disk_Ring_and_extrasolar_planet_b.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit5.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Vrstvy Slnka.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_rb_8mag_big.gif  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Solar_eclips_1999_5.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: User:Dbenbenn / User:Mysid Image:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300. and The Hubble Heritage Team STScI/AURA) Obrázok:Irregular_galaxy_NGC_1427A_(captured_by_the_Hubble_Space_Telescope).org/w/index.png  Zdroj: http://sk. Kalas.php?title=Súbor:Orbit1.org/w/index.php?title=Súbor:NGC4881_HST_1995-07.wikipedia.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.php?title=Súbor:H-R_diagram.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.0 Unported  Prispievatelia: Súbor:FusionintheSun.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) 267 .php?title=Súbor:NGC_1553_Hubble. Graham.wikipedia.org/w/index.php?title=Súbor:Magnetosphere_rendition.png  Zdroj: http://sk.gif  Zdroj: http://sk._2008.org/w/index.0 Unported  Prispievatelia: Luc Viatour Súbor:Solar_eclips_1999_4.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Sun projection with spotting-scope large.php?title=Súbor:FusionintheSun.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.gif  Zdroj: http://sk. ESA.org/w/index.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk. and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) Obrázok:NGC 1553 Hubble.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.wikipedia Súbor:Ba_b_do8mag_c6_big.gif  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Mobile-diagrams.php?title=Súbor:Irregular_galaxy_NGC_1427A_(captured_by_the_Hubble_Space_Telescope).jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Edits by Farry.org/w/index. P.svg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Súbor:Solar_prominence_from_STEREO_spacecraft_September_29.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA Headquarters Greatest Images of NASA (NASA-HQ-GRIN) Súbor:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Spacepotato Súbor:HD 98800.gif  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Disambig.org/w/index.php?title=Súbor:Solar_eclips_1999_4.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.php?title=Súbor:Obafgkm_noao_big.php?title=Súbor:Triple-Alpha_Process.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk. Fitzgerald (Lawrence Livermore National Laboratory).jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?title=Súbor:NGC_4414_(NASA-med).jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Sun_projection_with_spotting-scope_large.org/w/index.php?title=Súbor:CNO_Cycle.org/w/index. ESA.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Original uploader was Friendlystar at en.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:Tokovinin-multiple-star-notation.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Medium69 Súbor:M87 jet. Pyle (SSC) Súbor:NGC 4414 (NASA-med).0 Unported  Prispievatelia: Luc Viatour Súbor:Magnetosphere rendition.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Sun920607. Clampin (NASA Goddard Space Flight Center).jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:Orbit5. Kite (University of California.org/w/index.Zdroje obrázkov.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:H-R diagram.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/JPL-Caltech/T.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Disambig.php?title=Súbor:NGC_6745.org/w/index.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Mobile-diagrams.php?title=Súbor:L-dwarf-nasa-hurt.php?title=Súbor:Ngc5866_hst_big.php?title=Súbor:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Gypaete at fr. see below) Súbor:Planets2008.php?title=Súbor:Tokovinin-multiple-star-notation.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Robert Nemiroff (MTU) & Jerry Bonnell (USRA) Súbor:Morgan-Keenan spectral classification.org/w/index.org/w/index.wikipedia.gif  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index. E.org/w/index.gif  Zdroj: http://sk.wikipedia.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: R.jpg  Zdroj: http://sk. and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) Súbor:rxj1242_comp.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.wikipedia.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit4.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Rursus Súbor:Obafgkm noao big.org/w/index.php?title=Súbor:Ba_b_do8mag_c6_big. Stapelfeldt and J.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?title=Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_b_8mag_big. Hurt/NASA Súbor:T-dwarf-nasa-hurt.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Hubble Space Telescope WFPC Team.php?title=Súbor:Rxj1242_comp. M.wikipedia.gif  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Vrstvy_Slnka.wikipedia.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:O5v-spectre.php?title=Súbor:O5v-spectre. Súbor:Fomalhaut with Disk Ring and extrasolar planet b.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:L-dwarf-nasa-hurt.php?title=Súbor:Spiral_galaxy_arms_diagram.

JPG  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia. Súbor:spacetime_curvature.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk. ESA.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Original uploader was Adrian at sk.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Kurochka.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.mc.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Spacetime_curvature.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:Messier_041_2MASS.php?title=Súbor:Priestorocas_vzdialenost_dvoch_udalosti.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Súbor:Natal Microcosm.JPG  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.wikipedia.gif  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Infrared_dog.php?title=Súbor:Priestorocas_vzdialenost_dvoch_bodov.php?title=Súbor:Satellite_Galaxies.wikipedia. Austria.wikipedia.org/w/index.org/w/index.arp.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:CNO_Cycle.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:NGC4676. ESA.galaxy.User Maros on sk.750pix.5  Prispievatelia: Richard Powell Image:Nearsc.wikipedia. a joint project of the University of Massachusetts and the Infrared Processing and Analysis Center/California Institute of Technology.png  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Panzi Súbor:LorentzianWormhole.wikipedia.wikipedia.png  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.php?title=Súbor:Pleiades_large.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index. Hartig (STScI).org/w/index.wikipedia Súbor:Interferometer slk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Jantar Mantar at Jaipur.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?title=Súbor:Jantar_Mantar_at_Jaipur. Súbor:Mira.jpg  Zdroj: http://sk.JPG  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Jankaka Súbor:Protostar Herbig-Haro 46 47.0 Unported  Prispievatelia: Maros M r a z .php?title=Súbor:Large.org/w/index.php?title=Súbor:World_lines_and_world_sheet. M.wikipedia. Palomar Observatory Image:Wikiquote-logo.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: helix84 Súbor:Stonehenge Wide Angle.wikipedia.png  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Satellite Galaxies.org/w/index.wikipedia. AURA/Caltech.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:QuasarStarburst.5  Prispievatelia: Heikenwaelder Hugo.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:Hubbleova_ladicka.org/w/index.php?title=Súbor:Blackbody_sk.wikipedia.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia. Ford (JHU).wikipedia.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Original uploader was Maros at sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Safo at sk.php?title=Súbor:Horsehead-Hubble.wikipedia.org/w/index.0 Unported  Prispievatelia: ~~helix84 Image:Wiktionary-ico-de.php?title=Súbor:Solenoid.jpg  Zdroj: http://sk.mc.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA. Email : heikenwaelder@aon.wikipedia.org/w/index.php?title=Súbor:LorentzT_paused. AURA/Caltech.org/w/index.php?title=Súbor:Pleiades_large.org/w/index.php?title=Súbor:Sirius_A_and_B_artwork.User Maros on sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.php?title=Súbor:BlackHole.org/w/index.php?title=Súbor:Mira.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.at.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Wiktionary-ico-de.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:light cone sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk. and ESA Súbor:large.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/IPAC Súbor:Universum.png  Zdroj: http://sk. G.php?title=Súbor:TakakkawFalls2. G.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Two Micron All Sky Survey (2MASS).php?title=Súbor:Eta_Carinae_(captured_by_the_Hubble_Space_Telescope).gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2. Palomar Observatory Súbor:Priestorocas vzdialenost dvoch bodov.php?title=Súbor:Stonehenge_Wide_Angle.Clampin (STScI).0  Prispievatelia: AllenMcC.wikipedia 268 .jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Súbor:LorentzianWormhole.wikipedia.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.php?title=Súbor:Universum.php?title=Súbor:Čierna_diera.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Infrared dog.0 Unported  Prispievatelia: Maros M r a z .png  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Interferometer_slk.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:Albert_Einstein_1979_USSR_Stamp.jpg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:Speed of light (Fizeau).php?title=Súbor:Hinducosm_Map1.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.svg  Zdroj: http://sk. ESA.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Black_Hole_Milkyway.org/w/index.JPG  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Obrázok:Solenoid.5  Prispievatelia: Richard Powell Image:Andromeda galaxy.JPG  Zdroj: http://sk.wikipedia Image:Horsehead-Hubble.php?title=Súbor:Cierna_diera.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.wikipedia.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.750pix.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia. svg version by Actam Súbor:Calabi-Yau.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.wikipedia Súbor:BlackHole.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:Čierna diera.png  Licencia: logo  Prispievatelia: Súbor:Albert Einstein 1979 USSR Stamp.wikipedia.wikipedia.0  Prispievatelia: Súbor:Accretion disk.wikipedia Súbor:Cierna diera.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Nearsc.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: User:Johnstone Súbor:Wormhole-demo.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.JPG  Zdroj: http://sk.JPG  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: The Hubble Heritage Team (AURA / STScI / NASA) Súbor:Eta Carinae (captured by the Hubble Space Telescope).org/w/index.heikenwaelder.org/w/index.php?title=Súbor:QuasarStarburst. ESA and The Hubble Heritage Team STScI/AURA Image:Pleiades large. funded by the National Aeronautics and Space Administration and the National Science Foundation.php?title=Súbor:Protostar_Herbig-Haro_46_47.org/w/index.org/w/index. ESA Credit: G.org/w/index. licencie a prispievatelia Obrázok:Circinus.php?title=Súbor:Hubble_sequence_photo.org/w/index.0 Unported  Prispievatelia: Súbor:LorentzT paused.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Light_cone_sk.php?title=Súbor:Tarantula_nebula_detail.org/w/index.php?title=Súbor:Accretion_disk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA and the European Space Agency.php?title=Súbor:Wormhole-demo.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Calabi-Yau.wikipedia.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Adrian at sk.org/w/index.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk. Illingworth (UCSC/LO).jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: П. Bacon (STScI) Súbor:Pleiades large.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:light_cone_sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?title=Súbor:Messier_041_2MASS.php?title=Súbor:Red_Giant_convective_zone.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia Súbor:Hubble sequence photo.wikipedia Súbor:TakakkawFalls2.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.wikipedia. Бендель Súbor:String theory.wikipedia.org/w/index.php?title=Súbor:Hubbleova_ladicka.php?title=Súbor:Speed_of_light_(Fizeau). NOAO.svg  Zdroj: http://sk.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.750pix.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:Red Giant convective zone.0  Prispievatelia: MissMJ Súbor:World lines and world sheet. the ACS Science Team.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index. H.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?title=Súbor:Natal_Microcosm.galaxy.wikipedia.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/JPL/California Institute of Technology Obrázok:Blackbody_sk.jpg  Zdroj: http://sk. Súbor:Black Hole Milkyway.org/w/index.php?title=Súbor:String_theory. and the Hubble SM4 ERO Team Súbor:Sirius A and B artwork.Zdroje obrázkov.JPG  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Jankaka Súbor: Priestorocas vzdialenost dvoch udalosti.php?title=Súbor:Wikiquote-logo.at Súbor:Hinducosm Map1.php?title=Súbor:NGC4676.org/w/index.php?title=Súbor:Light_cone_sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/JPL-Caltech Súbor:Tarantula nebula detail.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.750pix. www.org/w/index.php?title=Súbor:Hubble_ultra_deep_field.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?title=Súbor:Circinus.svg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.wikipedia.php?title=Súbor:Andromeda_galaxy.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User Nmnogueira on en.wikipedia.wikipedia.wikipedia.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: ESO Súbor:CNO Cycle.arp.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.5  Prispievatelia: en:User:Lunch Súbor:Hubble ultra deep field.

php?title=Súbor:Sr1.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: w:en:user:Kevin Baasuser:Kevin Baas Súbor:Gammadecay-1.wikipedia.php?title=Súbor:Gammadecay-1.Zdroje obrázkov.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Sr3.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution 2.org/w/index.org/w/index.org/w/index. licencie a prispievatelia Súbor:sr1.5  Prispievatelia: - 269 .wikipedia.jpg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:sr3.wikipedia.

org/ licenses/ by-sa/ 3.Licencia 270 Licencia Creative Commons Attribution-Share Alike 3.0 Unported http:/ / creativecommons. 0/ .

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful