Zaklady večnosti

JE

PDF vytvorené pomocou open source sady nástrojov mwlib. Ďalšie informácie nájdete na http://code.pediapress.com/ PDF generated at: Thu, 08 Sep 2011 04:30:03 UTC

Obsah
Články
HVIEZDA Vývoj
Vývoj hviezdy Vznik hviezdy Hviezda pred hlavnou postupnosťou Hlavná postupnosť Horizontálna vetva Asymptotická vetva obrov Dredge-up Nestabilný pruh Červená skupina Planetárna hmlovina Wolfova-Rayetova hviezda Supernova impostor Supernova Hypernova Hertzsprungov-Russellov diagram 1 2 2 4 6 7 9 10 12 13 14 15 20 21 21 28 28 34 34 35 39 40 40 41 41 43 45 45 46 48 50

Protohviezdy
Molekulárny mrak Herbigov-Harov objekt Hayashiho čiara Henyeyho stopa Premenná hviezda typu T Tauri

Typy
Podtrpaslík Podtrpaslík typu B Trpaslík (hviezda) Modrý trpaslík Oranžový trpaslík Červený trpaslík Žltý trpaslík

Podobor Obor (hviezda) Modrý obor Červený obor Jasný obor Nadobor Modrý nadobor Červený nadobor Žltý nadobor Hyperobor Žltý hyperobor Modrý tulák (hviezda) CH hviezda Hviezda typu S Premenná hviezda Nepravidelná premenná hviezda Polopravidelná premenná hviezda

51 52 54 54 55 57 58 59 60 61 62 63 64 64 65 69 69 70 70 72 72 73 74 75 75 76 77 78 78 80 80 81 81 82 83

Pozostatky
Biely trpaslík Čierny trpaslík Neutrónová hviezda Pulzar Magnetar

Specialna kompaktna hviezda
Q-hviezda Bozónová hviezda Gravahviezda

Spadnute hviezdy
Hnedý trpaslík

Struktura hviezdy
Jadro Slnka Konvektívna zóna Oblasť žiarivej rovnováhy Fotosféra Chromosféra

Koróna Slnečný vietor

83 85 87 87 88 89 90 92 92 112 112 113 113 117 118 118 118 120 120 121 122 128 129 129 132 132 133 134 135 135 136 139 139

Nukleosynteza
3-alfa reakcia Protón-protónový cyklus Héliový záblesk Uhlíkový cyklus

Vlastnosti
Spektrálna klasifikácia Vlastný pohyb Radiálna rýchlosť Hviezdna veľkosť Absolútna hviezdna veľkosť Zdanlivá hviezdna veľkosť Hmotnosť Slnka Metalicita Planetárna sústava Hviezdna sústava Dvojhviezda Kontaktná dvojhviezda Viacnásobná hviezda UBV systém

GALAXIA
galaxia

Hubblova schema
Eliptická galaxia Šošovková galaxia Špirálová galaxia Špirálová galaxia s priečkou Nepravidelná galaxia Trpasličia galaxia

Struktura
Supermasívna čierna diera

Aktivna galaxia
Aktívna galaxia Rádiová galaxia Seyfertova galaxia Blazar Kvazar

140 140 140 141 141 142 143 143 144 145 145 148 148 151 152 152 154 154 155 157 158 158 160 162 171 173 175 175 176 178 180 184 186 189 190

Interakcia
Interagujúca galaxia Satelitná galaxia Skupina galaxií Prázdnota (astronómia)

Zoznam galaxii
Zoznam galaxií Zoznam najbližších galaxií Zoznam kvazarov Absolútne čierne teleso Biela diera Chandrasekharova medza Dejiny astronómie Dilatácia času Fermión Fotón Hubblova schéma Hviezda Index lomu Infračervené žiarenie Kalibračný bozón Kerrova čierna diera Kozmológia Lorentzova transformácia Maxwellove rovnice Medzihviezdna hmota Metafyzika Occamova britva Priestoročas

licencie a prispievatelia 263 266 Licencie článkov Licencia 270 .Protohviezda Rýchlosť svetla Schwarzschildov polomer Schwarzschildova metrika Svetelný tok Svetlo Tachyón Teória relativity Teória strún Ultrafialové žiarenie Vesmír Všeobecná teória relativity Červia diera Čierna diera Špeciálna teória relativity Žiarenie gama 192 193 201 201 203 203 205 206 207 226 227 232 242 243 252 260 Referencie Zdroje článkov a prispievatelia Zdroje obrázkov.

1 HVIEZDA .

Hovoríme. končí jej produktívna časť života a nastáva pomalé uhasínanie. červený obor . Hviezdy hlavnej postupnosti vyžarujú svoju energiu rovnomerne a v ich jadre dochádza k premene ľahkého vodíka . NGC 604. Vzrastajúca teplota a tlak v jadre si vynúti opätovné zapálenie termojadrových reakcií. Jadro opäť pokračuje v gravitačnej kontrakcii a zmení sa na malého a hustého bieleho trpaslíka. že nemá dostatočnú hmotnosť na vytváranie ťažších prvkov. Napokon sa však minú aj zásoby hélia. je porušená hydrostatická rovnováha a nastáva kontrakcia. Nakoniec sa z nej stane malé. . Všeobecne sa dá povedať.4 násobku hmotnosti Slnka) končia fázou červeného obra. Biely trpaslík postupne vychladne a zhasne a planetárna hmlovina sa rozptýli a stane sa súčasťou medzihviezdnej hmoty. Vonkajšie vrstvy hviezdy sa znova začnú rozpínať. planetárnej hmloviny a bieleho trpaslíka. ktorými hviezda prejde počas svojej existencie. že hviezda je na hlavnej postupnosti. hmotné studené teleso . Po spálení všetkých zásob vodíka v jadre sa hviezda začína dramaticky meniť. že hviezda môže skončiť v jednom zo štyroch štádií. oblasť vzniku hviezd v galaxii M33. Z hviezdy sa stane červený obor. V takomto ustálenom stave hviezda vydrží ďalšie milióny rokov. To sa skončí. až sa napokon oddelia od hviezdy a vytvoria planetárnu hmlovinu. pričom mení aj svoju farbu a z bieleho trpaslíka sa pomaly stáva hnedý trpaslík. Vo vonkajších vrstvách hviezdy pokračuje syntéza vodíka. nakoľko však už v jadre nie sú zásoby vodíka. zrednú. Z hviezdy sa stane biely trpaslík. od svojho vzniku až po zánik. Po spálení zásob vodíka jednoducho termojadrové reakcie prestanú prebiehať. Hviezda sa začína zmršťovať. hnedí trpaslíci a hviezdy spektrálneho typu R. Vonkajšie vrstvy sa nafúknu. počas ktorých hviezda emituje žiarenie. Málo hmotné hviezdy Najmenej hmotné hviezdy. Tento proces trvá milióny alebo miliardy rokov.hviezda Betelgeuse Stredne hmotné hviezdy Hviezdy s hmotnosťou približne hmotnosti Slnka (do 1. ochladnú a zmenia farbu na červenú.čierny trpaslík. N a S neprejdú nijakým dramatickým gravitačným kolapsom. Keď vo hviezde prestane prebiehať jadrová fúzia. V tomto čase má hviezda pomerne rovnovážny stav. Čím je hviezda viac hmotná.prócia na hélium. Nie všetky hviezdy však skončia rovnako. Hviezda má tak malý polomer a pomaly chladne. tým búrlivejšie prebiehajú termojadrové reakcie v jej vnútri a tým rýchlejšie spáli zásoby vodíka vo svojom jadre. Ak nastane stav. Jadro hviezdy sa začne zmršťovať. keď sa gravitačná sila opäť vyrovná s tlakovou. Ukončenie života hviezdy opäť závisí od jej hmotnosti. začne sa termojadrová fúzia vzniknutého hélia na kyslík a uhlík.2 Vývoj Vývoj hviezdy Vývoj hviezd je proces zmien.

že ani rýchlosť svetla nestačí na uniknutie z tohto priestoru. sa naďalej rozpínajú a postupne splynú s medzihviezdnou hmotou. pretože v jeho chemickom zložení sa objavujú (hoci len v stopových množstvách) prvky ako kyslík. Takto vznikne neutrónová hviezda. Začína sa podobne. Takto sa medzihviezdna hmota obohacuje a ťažšie prvky.4 do 3 hmotností Slnka. alebo ako pozostatok supernovy. kontrakcia pokračuje. Explózia hviezdy sa v takomto prípade nazýva supernova (prípadne hypernova ak je hmotnosť hviezdy výnimočne veľká). alebo pozostatok po supernove. uhlík a železo. Najhmotnejšie hviezdy Najhmotnejšie hviezdy začnú svoje posledné štádium vývoja podobne. ako v predchádzajúcom prípade. prípadne pulzar. ak hviezda rotuje a emituje žiarenie. až prekročí kritickú hranicu a nastáva zrútenie sa hmoty samej do seba a vznikne singularita. zvyšných 5 percent ostane v podobe maličkého jadra hmloviny. že jadro hviezdy nevydrží obrovskú teplotu a nastáva jav zvaný supernova. Obohacovanie medzihviezdnej hmoty Vonkajšie odhodené vrstvy hviezdy. z ktorých sa znova môžu sformovať hviezdy. ktoré pokračuje v kontrakcii. Pozri aj • vznik hviezdy • záverečné štádium vývoja hviezdy Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy . ktorá má vo svojom okolí tak zakrivený časopriestor. Po výbuchu supernovy sa jadro dostane do štádia neutrónovej hviezdy. Preto sa tento stav nazýva aj čierna diera. Elektróny sú postupne obrovským tlakom „vtlačené“ do protónov a vzniká látka zložená prevažne z neutrónov. Okolitá hmlovina sa niekedy tiež nazýva planetárna hmlovina. ako u bieleho trpaslíka. Slnko je už hviezdou druhej alebo tretej generácie. Znamená to. že časť hmoty Slnka a telies slnečnej sústavy pochádza z dávno zaniknutej hviezdy. Táto druhá generácia hviezd však má na rozdiel od tej predchádzajúcej už väčšie zastúpenie ťažkých prvkov. či už ako planetárna hmlovina. Tá však pokračuje až do takej miery. pri ktorom hviezda rozmetá približne 95 percent svojej hmoty a vytvorí sa hmlovina. Stanú sa súčasťou hmlovín. Ak má táto neutrónová hviezda stále hmotnosť viac ako 3 hmotnosti Slnka. Prvé hviezdy vo vesmíre boli zložené výlučne z vodíka a hélia.Vývoj hviezdy 3 Hmotnejšie hviezdy Tretí typ smrti sa týka hviezd s hmotnosťou od 1. ktoré sú nevyhnutné pre vznik pevných (terestriálnych) planét a prípadného života. kontrakciou.

Teplota protohviezdy sa postupne zvyšuje. Hviezda sa nachádza v tzv. Každé pôvodné kondenzačné centrum nabaľuje na seba ďalší okolitý materiál. ktorý však môže byť vonkajšími vplyvmi urýchlený.Vznik hviezdy 4 Vznik hviezdy Tento článok sa zaoberá procesom vzniku hviezd.Takáto guľa ešte nežiari vo viditeľnom svetle. Napríklad sa môže stať. ktorú nazývame protohviezda. aby mohla žiariť v infračervenom obore. Tieto mračná sa nazývajú tiež hviezdotvorné hmloviny. až sa za z astronomického hľadiska krátky čas z každého takéhoto chuchvalca hmoty vytvorí guľa zhruba o veľkosti slnečnej sústavy. niečo cez dvetisíc stupňov na povrchu. pretože jednak sa míňa ako ho na seba priťahujú budúce hviezdy a .hviezdotvorná hmlovina Globuly v hmlovine IC 2944 mladé hviezdy vzniknuté v hmlovine v Orióne Po dosiahnutí takejto veľkosti sa začne jadro protohviezdy ohrievať. Tieto gravitačné centrá sa nazývajú globuly. pri ktorom sa teplota na povrchu mení len málo. Toto štádium predstavuje zárodok budúcej hviezdy. alebo Orlia hmlovina. kde sa znova ohreje. Hviezdy ľudia dlhé tisícročia považovali za stálice. Hmota okolo každého z týchto zhlukov do nich postupne padá. V oboch prípadoch sa dajú častice do pohybu a v miestach. Mračnom nemyslíme čosi ako pozemské oblaky. tu sa ochladí a klesá k jadru. Ohriata látka zo stredu stúpa k okrajom. Jednotlivé molekuly tohto mračna na seba pôsobia gravitačnou silou. Ide o chladné a v porovnaní s okolitým priestorom husté tmavé prachoplynové hmloviny približne guľatého tvaru. Ak by sme však začali vnímať čas v merítku života hviezd. Je to ale dosť na to. zistili by sme pravý opak: životný cyklus hviezd je dynamický a často až neuveriteľne dramatický proces. Hmlovina M42 . Je na to príliš chladná. že ich mali možnosť pozorovať iba počas nepatrného zlomku ich hviezdneho života. ktorého je však v hmlovine stále menej. aké sme schopní na Zemi vytvoriť. v skutočnosti sú tieto mračná nesmierne riedke a predstavujú lepšie vákuum. Typickým príkladom globuly sú napríklad Thackerayove globuly v hmlovine IC 2944. Vznik hviezdy Hviezdy vznikajú z chladných a riedkych prachových a plynových mračien. ich hustota býva iba niekoľko atómov na centimeter kubický. Hyashiho štádiu. ktoré priťahujú ďalší materiál. Tá rastie spolu s veľkosťou zhlukov. Alebo v jeho blízkosti vybuchne supernova a tlaková vlna opäť mračno premieša. Kvôli veľmi malej hmotnosti jednotlivých častíc a obrovským vzdialenostiam medzi nimi je to veľmi dlhodobý dej. utvoria sa jednotlivé gravitačné centrá. že popri takomto oblaku medzihviezdnej hmoty prejde nejaká hviezda a svojou gravitáciou spôsobí pohyb molekúl v mračne. kde sú zhluky najväčšie. čo má za následok. Ide prevažne o emisné hmloviny. postupne ohrieva aj okolitú látku a premiešava ju. že sa priťahujú a pomaly hýbu. Príkladom takých hmlovín. je Veľká hmlovina v Orióne. K tomuto názoru dospeli kvôli tomu. pričom tento dej sa veľaráz opakuje. v ktorých vznikajú hviezdy. pričom jednotlivými zrážkami a premiešavaním molekúl vzrastá aj teplota látky.

vlastnou váhou sa stláča. aby došlo k jadrovej premene prvkov. vystúpi na scénu ďalší zdroj: termojadrová reakcia. Takýmto spôsobom postupne dochádza k fúziám stále ťažších prvkov. ktorý z novovznikajúcich hviezd začína prúdiť. že hviezda je v hydrostatickej rovnováhe. Doteraz bola zdrojom energie iba gravitačná kontrakcia. To znamená. Tento okamih sa považuje za okamih vzniku hviezdy. Gravitačná kontrakcia protohviezdy sa zastaví. aby v nich mohlo dôjsť k jadrovej fúzii a stanú sa z nich tzv. Vtedy sa centrálna časť hviezdy trochu stlačí a načnú aj vyššie vrstvy. aby táto reťaz za sebou idúcich jadrových reakcií pokračovala vznikom stále ťažších prvkov. Po dostatočnom zvýšení teploty sa začne ďalšia jadrová reakcia. že v ňom začnú spaľovať hélium. kde jednotlivé vrstvy predstavujú chemické prvky tak. aj inertných plynov ako napríklad neónu. uhlíka. Menej hmotné protohviezdy nie sú schopné kontrakciou zahriať svoje centrálne časti na takú teplotu. lítium. Pozorovania naznačujú. z ktorého sa môžu (ale nemusia) utvoriť planéty. klesá aj energia uvoľnená ich vytváraním. pretože energia vznikajúca termonukleárnymi reakciami vyrovná gravitačný tlak a zabezpečí na dlhé obdobie rovnovážny stav hviezdy. Hmotná hviezda môže postupne zahriať svoje jadro na potrebnú teplotu. Proti tlaku energie vyžarovanej hviezdou pôsobí v opačnom smere jej gravitačná sila. hnedí trpaslíci žiariaci prevažne v infračervenom obore. Dochádza k vytváraniu jadier hélia z jadier vodíka. Vytvorením nového prvku sa uvoľňuje energia potrebná pre život hviezdy. až sa postupne začínajú pretvárať jednotlivé prvky každý mesiac. Časom sa však všetok vodík v jadre minie. Z energetického hľadiska je najvýdatnejším palivom vodík. Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy . Pri asi 50% až 70% mladých hviezd sú nepriame dôkazy o existencii protoplanetárneho disku. ako boli postupne vytvorené. kde sa hromadí. Pri dosiahnutí teploty okolo 10 miliónov stupňov dôjde k jadrovej reakcii. Medzihviezdny materiál sa teda časom nabalí alebo odfúkne a budúca hviezda stratí možnosť zväčšovať svoju hmotnosť. že teplota a tlak v jadre sú dostatočne silné na to. Takýmto spôsobom sa spaľuje vodík a popolom tejto reakcie je hélium. každý deň. Veľmi hmotní veľobri môžu dosiahnuť až záverečnú reakciu.Vznik hviezdy jednak je odfukovaný hviezdnym vetrom. kým nevyčerpajú svoje obmedzené zdroje. To sa však podarí len protohviezdam s hmotnosťou väčšou ako 0. keď zvyšujúca sa teplota v jadre dosiahne niekoľko miliónov stupňov. ak je v okolí viacero mladých hviezd. ktorá sa „usadí“ na hlavnej postupnosti H-R diagramu. kyslíka. Po celý ten čas klesá ťažšie hélium smerom k jadru. pri ktorej vzniká železo. Celý proces začína v jadre. koľkokrát sa začne spaľovať popol z predchádzajúcich reakcií. berýlium či bór. hovoríme. Ako hviezda postupne tvorí ťažšie prvky. 5 Životný cyklus hviezdy Celý životný cyklus hviezdy závisí od jej hmotnosti. pričom sa začnú vytvárať ďalšie prvky. Preto sa palivo spaľuje čoraz rýchlejšie. každú hodinu a hviezda sa začína podobať cibuli. napr. v gravitačnej kontrakcii a s tým spojeným zahrievaním jadra však ďalej pokračuje. že aj najväčšie protohviezdy nemajú viac ako zhruba 60-násobok hmotnosti Slnka. dusíka. V určitom štádiu. aby stlačili svoje jadro tak. Najprv dochádza k premene ľahších prvkov. Životnosť protoplanetárneho disku je ohrozená. Pretože héliové hviezdne jadro je ťažšie ako vodíkové. závisí od hmotnosti hviezdy. Málo hmotné hviezdy môžu skončiť iba pri spaľovaní vodíka na hélium a už nebudú dostatočne hmotné. Ťažšie atómy už jadrovou fúziou nevznikajú. ako deutérium. Je to disk zvyškového materiálu. Začína sa spotrebúvať vodík z okolitého plášťa a celý proces sa postupne posúva smerom k povrchu. v ktorej sa uplatňuje protón-protónová reakcia (PP cyklus).085 hmotnosti Slnka. To. Tie môžu svojím hviezdnym vetrom spôsobiť eróziu a postupný zánik disku. čím sa zvyšuje jeho teplota.

Môže tu patriť premenná hviezda typu T Tauri. Hviezda T Tauri Pozri aj • Protoplanetárny disk • Protohviezda • Hertzsprungov-Russellov diagram Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Pre-main sequence star [1] na anglickej Wikipédii. ktorý je miestom vzniku planét. tak takáto sa považuje za hviezdu pred hlavnou postupnosťou. org/ wiki/ En%3Apre-main_sequence_star?oldid=374750001 . štádium hviezdy pred hlavnou postupnosťou s hmotou väčšou ako 0. Ak okolitá hmota padá do centrálnej kondenzácie. že všetky hviezdy v tomto štádiu majú hustý protoplanetárny disk. PMS hviezda bude mať väčší polomer ako hviezda hlavnej postupnosti a tým pádom bude mať menšiu hustotu a povrchovú gravitáciu. Referencie [1] http:/ / en. Ak okolitý plynový a prachový obal rozptyľuje a tým sa zastavuje rast hviezdy. tak takáto hviezda je považovaná za protohviezdu. premenená hviezda typu FU Orionis (menej ako 2-násobok hmoty Slnka) alebo hviezda typu Herbig Ae/Be (2-8 násobok hmoty Slnka). Takéto hviezdy sa stávajú opticky viditeľnými už po ich vzniku.5 násobok hmoty Slnka sa posúva na Hayashiho stopu (takmer vertikálne smerom nadol) a neskôr na Henyeyho stopu (takmer horizontálne doprava naproti hlavnej postupnosti).Hviezda pred hlavnou postupnosťou 6 Hviezda pred hlavnou postupnosťou Hviezda pred hlavnou postupnosťou (PMS hviezda alebo PMS objekt) je hviezda v štádiu. wikipedia. keď ešte nedosiahla hlavnú postupnosť. Na Hertzsprungov-Russellovom diagrame. V štádiu pred hlavnou postupnosťou existujú po dobu asi 1 % dĺžky života hviezdy (80 % existencie sú vo forme hviezd hlavnej postupnosti). Zdrojom energie týchto objektov je gravitačné zmršťovanie. PMS hviezdy môžu byť odlíšené od trpaslíkov hlavnej postupnosti použitím hviezdneho spektra pri meraní korelácie medzi gravitáciou a teplotou. Predpokladá sa.

Hlavná postupnosť 7 Hlavná postupnosť Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

Hlavná postupnosť 8 Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka. Hviezdy umiestnené na tomto páse sa nazývajú hviezdy hlavnej postupnosti alebo trpasličie hviezdy. zväčší sa a stane sa z neho červený obor. ak spaľuje vodík – čím takmer všetky hviezdy trávia väčšinu svojho „aktívneho“ života. Dokonca aj dokonalé pozorovania by viedli k neostrej hlavnej Hertzsprungov-Russellov diagram postupnosti.5 miliardy rokov a zostane ňou ďalších 4. Farby hviezdnych tried udávajú približnú reprezentáciu fotografickej farby hviezdy. začiatku ich zániku.0 4. okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd. Najchladnejší trpaslíci sú červení trpaslíci. Existuje veľa dôvodov pre túto neostrosť.05 1. Astronómovia občas hovoria o hlavnej postupnosti nultej éry (alebo ZAMS).2 1. resp. aj keď spaľujú vodík. kde sa nachádzajú hviezdy. pretože tak spektrálny typ. polomeru a hmotnosti sú v jednotkách Slnka.7 2. Táto línia je zdôrazňovaná.4 2. že hlavná postupnosť nie je presná čiara. Údaje hlavnej postupnosti Uvedená tabuľka uvádza typické hodnoty hviezdy hlavnej postupnosti. Je to čiara vypočítaná počítačovými modelmi. pretože hmotnosť napokon nie je jedinou hviezdnou vlastnosťou.0 1.7 3. rovnako ako blízke spoločnice. Skutočné hodnoty jednotlivých hviezd sa môžu meniť v rozmedzí 20-30%. ale na ktorú majú dopad aj na nevysvetlené dvojhviezdy.0 L/L☉ K 54.000 5.400 6. ktorí sa nachádzajú hneď pod hlavnou postupnosťou.35 1.0 M/M☉ 158 58 16 5.600 8. V skutočnosti existujú hviezdy s veľmi nízkym obsahov kovov (podtrpaslíci).000 15.6 1. Chemické zloženie spojené so stupňom vývoja tiež mierne posúvajú hviezdu po hlavnej postupnosti. Spektrálna trieda Polomer Hmotnosť Svietivosť Teplota R/R☉ O2 O5 B0 B5 A0 A5 F0 F5 G0 G2 16 14 5. ale že je trochu rozptýlená. Hodnoty svietivosti.900 .700 7.000 46.8 1.000 29.45 1. a takto vyznačujú dolnú hranicu neostrosti hlavnej postupnosti zásluhou chemického zloženia. Naše Slnko je hviezda hlavnej postupnosti už asi 4.9 1.200 9. najdôležitejším z nich je stále nespoľahlivosť pozorovaní.3 1. rotácia alebo magnetické polia a ďalšie. Hviezdy zvyčajne vstúpia na hlavnú postupnosť a vystúpia z nej v momente ich zrodu. ako aj svietivosť závisia na hmotnosti hviezdy iba v nultom rade.5 miliárd rokov. keď začínajú vlastnú vodíkovú fúziu.08 1.200 6.000 750 63 24 9.5 1. ktorá je ovplyvňovaná predovšetkým vzdialenosťou daných hviezd. Keď sa v jadre minú zásoby vodíka.6 1.0 16. Pri bližšom pohľade sa dá spozorovať.

47 0.075 5. Je pomenovaná podľa HB hviezd.Hlavná postupnosť 9 G5 K0 K5 M0 M5 0.850 3.500 5. ktorých množstvo hmoty je podobné Slnku.83 0. Mnohé hviezdy tejto vetvy pulzujú a tým sú známe ako RR Lyrae hviezdy. wikipedia.36 0. Referencie [1] http:/ / en.25 0.95 0.98 0.64 0.150 4. Príbuznou triedou hviezd sú hviezdy známe ako červená skupina. ktoré nasleduje hneď po vetve červených obrov u hviezd.450 3.89 0.200 Pozri aj • • • • • • • Hviezda typu O hlavnej postupnosti Hviezda typu B hlavnej postupnosti Hviezda typu A hlavnej postupnosti Hviezda typu F hlavnej postupnosti Hviezda typu G hlavnej postupnosti Hviezda typu K hlavnej postupnosti Hviezda typu M hlavnej postupnosti Zdroj • Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Main sequence [1] na anglickej Wikipédii.18 0. ktoré sú relatívne mladé (populácia I) a sú náprotivkom HB hviezd (populácia II).70 0.62 0. org/ wiki/ En%3Amain_sequence?oldid=13090953 Horizontálna vetva Horizontálna vetva je štádium vývoja hviezd. ktoré sa nachádzajú v približne horizontálnej línii na Hertzsprungov–Russellovom diagrame. . Horizontálna vetva hviezd je poháňaná héliovou fúziou v jadre cez 3-alfa reakciu a vodíkovou fúziou v plášti okolo jadra.36 0.75 0.

Horizontálna vetva 10 Pozri aj • Červená skupina • Metalicita • Asymptotická vetva obrov Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Horizontal branch [1] na anglickej Wikipédii. Hertzsprungov-Russellov diagram znázorňujúci vývoj hviezd rozdielnej hmoty. Prudký začiatok horenia hélia v jadre zastaví ochladzovanie hviezdy a zvýši svietivosť a hviezda sa presunie nazad smerom doľava na HR diagrame. Svietivosť sa zvýši podstatne a z hviezdy sa stáva červený obor. Asymptotická vetva obrov je označená AGB pre prípad hviezd s dvojnásobnou hmotou Slnka. čoho výsledkom je tvorba uhlíka (známe ako horenie hélia). čím sa vytvára hélium (horenie vodíka) a veľmi veľkým obalom z materiálu. Referencie [1] http:/ / en. začína prebiehať horenie hélia. ktorý zložením pripomína normálne [1] hviezdy. Vo vnútornej štruktúre je charakteristická centrálnym a nehybným jadrom z uhlíka a kyslíka. čím nasleduje trasu vedúcu do pravého horného rohu HR diagramu. kde vodík vstupuje do fúzie. vrstvou hélia podstupujúceho fúziu. Týmto štádiom vývoja hiezd prechádzajú všetky malé až stredne veľké hviezdy (0. ďalšou zónou. jadro sa zmenší a jeho teplota sa zvýši. Vývoj hviezdy Keď hviezda spotrebuje zásobu vodíka pri jadrovej syntéze v jadre. org/ wiki/ En%3Ahorizontal_branch?oldid=361707322 Asymptotická vetva obrov Asymptotická vetva obrov je oblasť na Hertzsprungov-Russellovom diagrame obsadená malými až stredne veľkými hviezdami. wikipedia.[2] Eventuálne. čoho výsledkom je expanzia a ochladenie vonkajších vrstiev.6-10 násobok hmoty Slnka) v neskoršom období svojej existencie. až teplota v jadre dosiahne hranicu 3x108 K. Po ukončení horenia hélia v jadre sa hviezda zase začína posúvať doprava po HR diagrame. Toto je horizontálna vetva (populácia II hviezd) alebo červená skupina (populácia I hviezd). Hviezda asymptotickej vetvy obrov (AGB) je červený obor. pričom pri tejto ceste sa pohybuje .

čím mení ich zloženie. Avšak počas doby 10000-100000 rokov oblasť začne byť zase aktívna.Asymptotická vetva obrov takmer po rovnakej trase ako bola jej trasa červeného obra. Vďaka týmto impulzom. Počas E-AGB hlavným zdrojom energie je fúzia hélia v oblasti okolo jadra skladajúcej sa hlavne z uhlíka a kyslíka. fotosféra . Mg. tak sa vyvinú do krátko existujúcich protoplanetárnych hmlovín. Hviezdne vetry AGB hviezd sú často zdrojom maserového žiarenia. Hviezda môže v AGB fáze stratiť 50-70 % svojej hmoty. Dynamicky najzaujímavejšia činnosť vznika v blízkosti hviezdy. Ďalšie dredge-upy môžu viesť k vzniku uhlíkatej hviezdy. AGB hviezdy sú typické dlhoperiodické premenné hviezdy. 2. a OH. Tento procesa sa nazýva dredge-up. že nie je žiaden rozdiel rýchlostí medzi hviezdou a medzihviezdnou hmotou. AGB hviezdy majú prvky S-reakcie vo svojich spektrách. Novosformovaný prach takmer okamžite napomáha pri povrchových reakciách. Si.) presúvajú z fázy prachu do prachových zrniečok. Zloženie obalu: 1. vo vnútri ktorej leží teraz už neaktívna oblasť hélia. že môžu byť hlavnými centrami tvorby prachu vo vesmíre. 11 AGB fáza AGB fáza je rozdelená na dve časti. Po tom ako tieto hviezdy stratia takmer celý svoj obal a ostáva iba jadro. Hviezdne vetry z AGB hviezd sú centrami vytvárania medziplanetárneho prachu. Teplota obalu je daná zahrievacími a ochladzujúcimi procesmi pre plyn a prach. Protoplanetárne obaly AGB hviezd Obrovská strata hmoty AGB hviezd vytvára v ich okolí rozšírený protoplanetárny obal. Vďaka dredge-up. Pri stanovení dĺžky života AGB hviezdy jeden Myr (1 milión rokov) a vonkajšej rýchlosti 10 km/s. . Odtiaľ pochádza názov asymptotická vetva obrov. 3. pričom sa predpokladá. Keď v oblasti fúzie dôjde hélium začína TP-AGB fáza. . Tento proces sa nazýva héliový záblesk alebo teplotný impulz. Konečným osudom AGB obalu je fáza planetárnej hmloviny. a predpokladá sa. ktoré prebiehajú iba niekoľko tisíc rokov. keď sa materiál vďaka vetru začne miešať s medzihviezdnou hmotou na veľmi veľkom polomere. Počas tejto fázy sa hviezda zväčšuje do veľkosti obra a stáva sa z nej červený obor. kde vzniká vietor a strata hmoty je rozhodujúca. jej maximálny polomer môže byť vypočítaný približne na 3×1014 km (30 svetelných rokov). čím znova nahradí zónu vodíka. H2O. Avšak vo vonkajších vrstvách protoplanetárneho obalu prebiehajú zaujímavé reakcie a vďaka veľkosti a malej optickej hrúbke sú jednoduchšie na pozorovanie.termodynamická rovnováha pulzujúci hviezdny obal zóna formovania prachu chemicky neaktívna oblasť medzihviezdna UV radiácia . 4. pričom strácajú obrovské množstvá hmoty vo forme hviezdneho vetra. V tejto fáze hviezda uvoľňuje svoju energiu z fúzie vodíka v tenkej zóne. sa materiál z jadra zamiešava do vonkajších vrstiev. Toto je maximálna hodnota. skorá AGB (E-AGB) a tepelne pulzujúca AGB (TP-AGB).. Hviezdy v tejto fáze svojho vývoja sú známe ako AGB hviezdy. 5.. refrakčné prvky (Fe. Maserové molekuly sú SiO. Polomer hviezdy môže mať veľkosť astronomickej jednotky. ale klesá so zväčšujúcou sa radiálnou vzdialenosťou od fotosféry s teplotou 2000-3000 K.fotolýza molekúl V zóne formovania prachu sa tzv.

pričom prebehne héliový záblesk zároveň s horením hélia. Habing. ISBN 0-387-00880-2. Cambridge University Press. Pozri aj • Uhlíkový cyklus • Nuklid Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Dredge-up (http:/ / en. (1998). ISBN 052141475X. M. Montpellier [2] H. org/ wiki/ En:dredge-up?oldid=375238766) na anglickej Wikipédii. wikipedia. kde sa povrchová konvektívna zóna rozširuje nadol do vrstiev s materiálom.[2] Referencie [1] LAMBERT. and Forestini. Nucleosynthesis in AGB Stars. . Výsledkom je zamiešanie produktov fúzie do vonkajších vrstiev atmosféry hviezdy. “Observational Effects of Nucleosynthesis in Evolved Stars”. IAU Symposium on AGB Stars. ISBN 0521623138. Springer (2004). ktorý môže vytvoriť uhlíkatú hviezdu. zatiaľ čo množstvo 12C a 16O sa zníži.[1] Tento druhý dredge-up vyvrcholí vo zvýšení prebytku povrchového 4He a 14N. uhlíka a produktov s-reakcie na povrch hviezdy. (1992). org/ wiki/En:asymptotic_giant_branch?oldid=375419852) na anglickej Wikipédii. U hviezd 4 až 8-krát hmotnejších ako Slnko. v ktorom prebieha nukleosyntéza. Asymptotic Giant Branch Stars. prúdenie premieša produkty uhlíkového cyklu. Výsledkom je zvýšenie prebytku uhlíka v pomere ku kyslíku. Sun (2000). Výsledkom tohto konvektívneho mixovania je atmosféra indikujúca spektrálne stopy vodíkovej fúzie: 12C/13C a C/N pomery sú zmenšené a povrchový nadbytok lítia a berýlia môže byť znížený. Tento dredge-up spôsobuje vystupovanie hélia. J. keď sa fúzia hélia v jadre blíži ku koncu. Dredge-up Dredge-up je perióda vo vývoji hviezdy. University of Cambridge. D. čoho vyvrcholením je druhý dredge-up. [2] KWOK. Elements and the Cosmos. keď hviezdy hlavnej postupnosti prechádzajú do vetvy červených obrov. 92–109.Asymptotická vetva obrov 12 Referencie [1] Lattanzio J. L. Hans Olofsson. wikipedia.[2] Tretí dredge-up nastane po vstupe masívnej hviezdy do asymptotickej vetvy obrov. Prvý dredge-up nastáva. Takéto nuklidy sa môžu objaviť v spektre hviezdy. The origin and evolution of planetary nebulae. Pozri aj Astronomický portál • • • • Červený obor Uhlíkatá hviezda Mira Planetárna hmlovina Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Asymptotic giant branch (http:/ / en.

Hlbšie pod fotosférou v teplote 25000-30000 K začína vrstva He II (prvá ionizácia He).Nestabilný pruh 13 Nestabilný pruh Nestabilný pruh je takmer vertikálna oblasť na Hertzsprungov-Russellovom diagrame. Fázový posun medzi radiálnou rýchlosťou hviezdy a jasnosťou závisí od vzdialenosti medzi zónou He II a hviezdnym povrchom vo hviezdnej atmosfére. . pulzujúci biely trpaslík. Keď sa hviezda sťahuje. premenná hviezda typu Delta Scuti. Druhá ionizácia (He III) začína pri teplote 35000-50000 K. Zvyšuje sa opacita a únik energie z vnútra hviezdy je efektívne absorbovaný. Po zväčšení teplota a hustota klesá a He III sa začína rekombinovať na He II. He II sa začína transformovať na He III (druhá ionizácia). Cefeida. premenná hviezda typu W Virginis. Vonkajšie vrstvy sa sťahujú a cyklus začína odznova. Pulzácie Hviezdy v nestabilnom pruhu pulzujú vďaka He III (dvojito ionizované hélium). premenná hviezda typu SX Phoenicis a rýchlo oscilujúce Ap hviezdy). Zvyšuje sa teplota vrstvy a tým sa začína zväčšovať.[1] Nestabilný pruh pretína hlavnú postupnosť v oblasti hviezd A a F (1-2 násobok hmoty Slnka) a rozširuje sa vertikálne nahor do vyšších svetelností. v ktorej sa nachádzajú pulzujúce premenné hviezdy (patria sem aj premenná hviezda typu RR Lyrae. Dolná časť pruhu sa javí ako Hertzsprungova medzera na HR diagrame. U normálnych A-F-G hviezd je vo hviezdnej fotosfére He neutrálne. hustota a teplota vrstvy He II sa zväčšuje. premenná hviezda typu RV Tauri.

čo je protikladom horizontálnej vetvy. Považuje sa za bohatú na kovy. com/ doc/ 1O80-Cepheidinstabilitystrip. ktorá znázorňuje vývoj hviezdy s dvojnásobkom hmotnosti Slnka. Na Hertzsprungovom-Russellovom diagrame sa nachádzajú vpravo. A Dicionary of Astronomy. wikipedia.Nestabilný pruh 14 Referencie [1] Cepheid instability strip (http:/ / www. v okolitých galaxiách a hviezdokopách. Toto štádium vývoja hviezdy je fázou horenia hélia. html).com. Pozri aj • Hertzsprungova medzera • Opacita Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Instability strip (http:/ / en. prístup: 28-03-2010. . zatiaľ čo hlavná postupnosť je fázou horenia vodíka. encyclopedia. Červená skupina Červená skupina je útvarom v Hertzsprungovom-Russellovom diagrame hviezd. org/ wiki/ En:instability_strip?oldid=366153271) na anglickej Wikipédii. Červená skupina je označená RC na zelenej čiare. Hertzsprungov-Russellov diagram znázorňujúci vývoj hviezd rozdielnej hmoty. encyclopedia. Zaraďujú sa sem jasnejšie hviezdy ako hviezdy hlavnej postupnosti pri rovnakej alebo vyššej povrchovej teplote (alebo chladnejšie hviezdy pri porovnateľnej svietivosti). Teoreticky sú absolútne svietivosti hviezd červenej skupiny značne nezávislé od zloženia alebo veku hviezdy. takže slúžia ako štandardné sviečky na odhadovanie astronomických vzdialeností vo vnútri našej Galaxie.

žiadna nie je viditeľná voľným okom. že majú spojité spektrá s mnohými tmavými čiarami na nich navrstvenými. iba niekoľko tisíc rokov z typického života hviezdy dosahujúceho niekoľko miliárd rokov. ako teraz vieme. Jeho pozorovania hviezd ukázali. aj keď. Neskôr zistil. wikipedia. Jav netrvá dlho. preto William Herschel. . že mnoho planetárnych hmlovín má veľmi zložitú a rôznorodú morfológiu. Pre rozklad svetla používal optický hranol. Referencie [1] http:/ / cfa-www.Červená skupina 15 Pozri aj • Asymptotická vetva obrov Externé odkazy • Krzystof Stanek . nemajú s planétami nič spoločné. Povaha planetárnych hmlovín nebola známa až do prvých spektroskopických pozorovaní v polovici 19. NGC 6543. objaviteľ Uránu. pretože hrajú kľúčovú úlohu v chemickom vývoji galaxie. V našej Galaxii poznáme asi 1 500 týchto objektov. Prvá objavená planetárna hmlovina bola hmlovina Činka v súhvezdí Líšky. Prvým objaviteľom so slabými ďalekohľadmi sa zdalo.využívanie červenej skupiny pri odhade vzdialeností [1] (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Red clump [2] na anglickej Wikipédii. org/ wiki/ En%3Ared_clump?oldid=366286858 Planetárna hmlovina Planetárna hmlovina je astronomický objekt skladajúci sa z približne guľovej žiariacej zmesi plynov tvorenej niektorými typmi hviezd na konci ich života. že sa M27 a iné hmloviny podobajú plynovým obrom. Pozorovania Planetárne hmloviny sú zvyčajne slabo viditeľné objekty. V iných galaxiách sú planetárne hmloviny jedinými pozorovateľnými objektami poskytujúcimi informácie o chemickom zložení. storočia. pre nich presadil termín planetárna hmlovina. produkty nukleárnej syntézy. edu/ ~kstanek/ RedClump/ [2] http:/ / en. Vracajú totiž materiál do medzihviezdneho priestoru a obohacujú ho tak o ťažké prvky. William Huggins bol jedným z prvých pozorovateľov ich optického spektra. Planetárne hmloviny sú dôležitými astronomickými objektami. ktoré odhalili. hmlovina Mačacie oko V posledných rokoch priniesol Hubblov vesmírny ďalekohľad snímky. Mechanizmus vzniku takej širokej palety tvarov a rysov dosiaľ nebol celkom objasnený. pozorovaná Charlesom Messierom v roku 1764 a zapísaná ako M27 v jeho katalógu hmlovín. že mnoho hmlovín ako hmlovina Andromeda majú spektrá podobné hviezdnym – tieto hmloviny sa neskôr ukázali byť galaxiami. Tento pojem nemá žiadnu súvislosť s planétami: názov pochádza z v minulosti predpokladanej podobnosti so vzhľadom obrích planét. harvard.

ktorá premieňa vodík na hélium v jej jadre. Hmlovina Prstenec M57 v súhvezdí Lýra . neviditeľné z pozemských observatórií. Skôr ako súvislé spektrum s navrstvenými absorpčnými čiarami vykazuje hmlovina Mačacie oko a iné podobné objekty iba malý počet emisných čiar. Energia uvoľňovaná fúznymi reakciami zabraňuje gravitačnému kolapsu hviezdy a hviezda je preto stabilná. že musia byť veľmi malé.7 nanometrov. Na konci 20. Planetárne hmloviny teda možno chápať ako záverečnú fázu vývoja hviezdy. videl veľmi odlišné spektrum[1] . Najskôr si vytvoril hypotézu. pri pozorovaní hmloviny Mačacie oko. Najjasnejšia z nich má vlnovú dĺžku 500. Hviezda sa zmení na červeného obra. čo vyvoláva myšlienku. Po niekoľkých miliardách rokov hviezda vyčerpá svoje zásoby vodíka a v jadre už nie je dosť energie. Technológia CCD umožňuje. Vonkajšie vrstvy hviezdy sa naopak vďaka veľmi vysokej teplote predávanej z jadra začnú enormne rozpínať a potom sa stanú oveľa chladnejšími. Hviezdy majúce viac ako niekoľko hmotností Slnka končia svoj život pri dramatickej explózií supernovy. ktorý nazval nebulium — podobná úvaha viedla k objavu hélia v slnečnom spektre v roku 1868. Hubbleov teleskop tiež ukázal. Zatiaľ čo hélium sa skoro po objave v slnečnom spektru podarilo izolovať aj na Zemi. omnoho presnejšie merania aj veľmi slabých spektrálnych čiar. na hneď ako teplota dosiahne 100 miliónov K.7 nm známy prvok. nebulium nie. no hneď ako vyčerpá svoj vodík. keď hviezda vyčerpá všetko svoje nukleárne palivo. oproti predchádzajúcim možnostiam. 16 Pôvod Planetárne hmloviny sú konečným štádiom vývoja väčšiny hviezd. Na začiatku 20. ktorá by mohla brániť tlaku vonkajších vrstiev. ktoré je možno uvidieť iba pri plynoch s veľmi nízkou hustotou. z čoho vyplýva. ale priemerné a menej hmotné hviezdy na konci vytvárajú planetárnu hmlovinu. Jadro sa preto zmršťuje a zahrieva. sa nazývajú zakázané čiary. Hubbleov teleskop umožnil astronómom študovať svetelné emisie mimo viditeľného svetla. storočia technologický pokrok rozšíril štúdium planetárnych hmlovín. Tieto spektrálne čiary. čo nezodpovedalo čiare žiadneho známeho prvku. jadrá hélia sa začnú spájať a vzniká tak uhlík a kyslík. ktoré by inak pri vyšších hustotách boli veľmi rýchlo deexcitované zrážkami [2] . vyžaruje s vlnovou dĺžkou 500.7 nm.Planetárna hmlovina Naopak. centrálne hviezdy planetárnych hmlovín sú veľmi horúce. Jadro hviezdy pokračuje v zmršťovaní a zahrievaní. Spektoskopické pozorovania teda ukazujú. že všetky planetárne hmloviny expandujú. sa môže zmrštiť do tak malej veľkosti. Prechody elektrónov z týchto hladín dávajú pri kyslíku hodnotu 500. rokoch 20. Ako je vysvetlené ďalej. Infračervené a ultrafialové štúdie planetárnych hmlovín dovolili omnoho presnejšie určenie teploty. Ich jasnosť je ale veľmi malá. storočia Henry Norris Russell predložil hypotézu. zmršťovanie jadra zvýši teplotu asi na 100 miliónov K. iba za dovtedy neznámych podmienok. storočia fyzici ukázali. že hmloviny sú tvorené extrémne zriedeným plynom. pri veľmi vysokom optickom rozlíšení dosiahnuteľnom nad zemskou atmosférou boli odhalené aj veľmi zložité štruktúry. že v plyne s extrémne nízkou hustotou môžu elektróny obsadiť excitované metastabilné energetické úrovne v atómoch a iontoch. že planetárne hmloviny sú vonkajšie vrstvy hviezdy odhodené do priestoru na konci jej života. Spektroskopické pozorovania ukazujú. Dnešné slnečné jadro má teplotu 15 miliónov K. že skôr ako neznámy prvok. hustoty a početnosti výskytu hmlovín. Naše Slnko je veľmi priemernou hviezdou a iba malé množstvo hviezd má omnoho väčšiu hmotnosť ako ono. Iba v okamihu. Typická hviezda vážiaca menej ako dvojnásobok hmotnosti Slnka strávi väčšinu svojho života žiarením produkovaným nukleárnou fúziou. že aj keď sa mnoho hmlovín zo Zeme zdá byť jednoduchými a pravidelnými. V 20. že na tejto dĺžke vyžaruje dosiaľ neznámy prvok.

ktoré sa sformovali.Planetárna hmlovina Obnovenie fúznych reakcií zastaví kontrakciu jadra hviezdy. sa centrálna hviezda ochladzuje. Nakoniec sa ochladí natoľko. pretože hviezda nie je dostatočne hmotná.útvary nazývané kometárne uzly Galaktická recyklácia Planetárne hmloviny hrajú veľmi dôležitú úlohu v galaktickej evolúcii. obsahujúce extrémne malé množstvá ťažších prvkov. zatiaľ čo mladšie hviezdy s vyšším podielom ťažších prvkov sú známe ako hviezdy populácie I (hviezdy 2. Detail plantárnej hmloviny M27 (Činka) . dusík a kyslík. začne sa uvoľňovať dosť ultrafialových fotónov. obohacujú ho o ťažšie prvky. Fúzia hélia je extrémne citlivá na teplotu s reakčnou rýchlosťou úmernou T40. generácie). sú známe ako hviezdy populácie II (hviezdy 1.[3] Vyvrhnuté plyny sa sformujú do mraku materiálov okolo teraz už odhaleného jadra hviezdy. aby dosiahla teplotu jadra potrebnú pre fúziu uhlíka a kyslíka. Len čo obnažený povrch dosiahne teplotu 30 000 K. Plyny z planetárnych hmlovín obsahujú veľký podiel prvkov ako uhlík. . astronómami súhrnne nazývanými kovy. aby došlo k ionizácii vyvrhnutej atmosféry. že hviezda sa stáva veľmi nestabilnou – malé zvýšenie teploty vedie k prudkému nárastu rýchlosti reakcií. Aj keď sú tieto ťažšie prvky iba malou časťou hviezdy. Hviezdy vytvorené veľmi skoro po začiatku vesmíru. čo opäť zníži rýchlosť reakcií. aby odhodili celú hviezdnu atmosféru do priestoru. a len čo sa dostatočne rozplynú a dostanú do medzihviezdneho priestoru. že nie je schopná vydávať dosť ultrafialového žiarenia. ktoré sa časom stanú dostatočne mohutnými na to. Ako sa stále väčšia a väčšia časť atmosféry vzďaľuje od hviezdy. čím sa pre nás stanú neviditeľnými. To znamená. majú významný dopad na jej vývoj. Héliová horiaca šupka rýchlo expanduje a ochladí sa. 17 Životnosť hmlovín Plyny planetárnych hmlovín sa pohybujú od centrálnej hviezdy rýchlosťou niekoľkých kilometrov za sekundu. Mrak sa stane planetárnou hmlovinou. Hviezda sa stane bielym trpaslíkom a atómy a molekuly plynného mraku sa rekombinujú. Horenie hélia skoro vytvorí inertné jadro hviezdy z uhlíka a kyslíka obklopené šupkou hélia. ako vyžaruje svoju energiu — fúzne reakcie sa zastavujú. keď plyny expandujú. V rovnakej chvíli. Nasledujúce generácie hviezd. To zapríčiňuje. Raný vesmír bol zložený takmer výlučne iba z vodíka a hélia. aby udržala vzďaľujúce sa plyny ionizované. čo spôsobí jej svit. sú odhaľované stále hlbšie a hlbšie vrstvy s vyššou a vyššou teplotou. že iba 2 % nárast teploty viac ako zdvojnásobí rýchlosť reakcií. generácie). obsahovali už od počiatku ťažšie prvky. čo uvoľní veľké množstvá energie ďalej zvyšujúce teplotu. ťažšie prvky je možné vytvoriť pomocou nukleárnej fúzie iba vo hviezdach. To vytvára mohutné pulzácie.

že všetky jej ultrafialové fotóny sú absorbované a viditeľná hmlovina je obklopená množstvom neionizovaného plynu. Iba veľmi výnimočne je možné ich vidieť v hviezdokopách. ktoré významne zvýšili počet známych planetárnych hmlovín. Nachádzajú sa väčšinou pri rovine Mliečnej cesty s najväčšou koncentráciou blízko galaktického centra. Hmloviny možno popisovať ako ohraničené žiarením alebo ohraničené hmotou. jej rozpínanie spôsobuje znižovanie hustoty. Jedna je takmer pravouhlá. keď sa hmlovina formuje.[4] Morfológia Všeobecne povedané. Motýlia hmlovina Aj keď CCD prvky v modernej astronómii takmer úplne nahradili fotografický film. Približne 10 % planetárnych hmlovín sú prísne bipolárne a malé množstvo je asymetrické. ale môže to byť spôsobené gravitačnými interakciami s hviezdnym sprievodcom. Druhou možnosťou je narušovanie toku materiálu planétami vzdialenejšími od hviezdy vo chvíli. iba v jednom alebo dvoch prípadoch. ktorá sa skladá z viac ako 200 miliárd hviezd.Planetárna hmlovina 18 Vlastnosti Fyzikálne vlastnosti Typická planetárna hmlovina má dĺžku zhruba jeden svetelný rok a obsahuje extrémne zriedený plyn s hustotou zvyčajne okolo 1000 častíc v cm3 – takže je asi biliarda-krát redší ako zemská atmosféra. V druhom prípade vyžaruje centrálna hviezda dosť ultrafialového žiarenia. ak je centrálna hviezda zložkou dvojhviezdy. Žiarenie z centrálnej hviezdy ohrieva plyny na teploty asi 10 000 K. Napriek intuícii sa teplota plynov so vzrastajúcou vzdialenosťou od centrálnej hviezdy zvyšuje. je však možné pozorovať široké spektrum tvarov a zložitých foriem. Ako hmlovina starne. Čím energetickejší je fotón. používali film Kodak Technical Pan spolu s veľmi kvalitným filtrom izolujúcim najsvetlejšie emisné čiary vodíka. ktoré sú absorbované. poznáme asi 1500 planetárnych hmlovín. niekedy aj vyššiu ako 106 častíc na cm3. V prvom prípade je okolo hviezdy toľko hmoty. planetárne hmloviny by mali byť symetrické alebo takmer guľové. ktoré silno emitujú takmer všetky planetárne hmloviny. aby ionizovala všetok okolitý plyn. . posledné prieskumy. Ich vzácnosť je daná ich veľmi krátkym životom v porovnaní s celkovou dĺžkou života hviezdy. tým je horšie absorbovateľný a preto sú nízkoenergetické fotóny prvými. Mladšie planetárne hmloviny majú väčšiu hustotu. Vo vonkajších objemnejších častiach hmloviny sú nízkoenergetické fotóny už pohltené a zostávajúce vysokoenergetické fotóny dávajú oveľa vyššie teploty. Počet a rozdelenie V súčasnosti v našej galaxii. Príčiny tak veľkého množstva foriem nie sú celkom objasnené.

. 154. Niektorí astronómovia to pripisujú prítomnosti malých teplotných fluktuácií vo vnútri planetárnych hmlovín. že dvojica centrálnych hviezd je zodpovedná za prinajmenšom niektoré z najzložitejších planetárnych hmlovín extrémnych tvarov. 312. A. Thermal pulses and the formation of planetary nebula shells. ku ktorým sa vzťahujú rôzne typy spektrálnych čiar.W. 295 [3] Renzini.S. 39. I. Sun Kwok.[6] Detail hmloviny NGC 6302 z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu Existujú dve odlišné cesty určovania početnosti kovov v hmlovinách. and Ralph Sutherland. že nezrovnalosti sú príliš veľké na to. 585 . (1864). 118. Väčšinou sa predpokladá. (1987). et al (2003) A Rich New Vein of Planetary Nebulae From the AAO/UKST Hα Survey..Planetárna hmlovina 19 Súčasné témy štúdia planetárnych hmlovín Dlho pretrvávajúcim problémom štúdia planetárnych hmlovín je. Publications of the Astronomical Society of the Pacific.A. Barlow M. Hartley M. Why every bipolar planetary nebula is 'unique'. 2430 [6] Soker N. Michael Dopita. (1927). a pre vysvetlenie predpokladajú existenciu studených chuchvalcov obsahujúcich veľmi malé množstvo vodíka. Storey P. Porovnanie uhlovej expanzie s odvodenou rýchlosťou odhalí vzdialenosť hmloviny.A. 330. Iba pre veľmi málo blízkych planetárnych hmlovín je možné určiť vzdialenosti zmeraním ich expanznej paralaxy: pozorovania s vysokým rozlíšením po niekoľkých rokoch ukážu expanziu hmloviny kolmo na líniu pohľadu. Eds. (2002).. Balick. Philosophical Transactions of the Royal Society of London. NGC 6153: a super-metal-rich planetary nebula?. B. Torres-Peimbert. Aj keď žiadne takéto chuchvalce doteraz neboli pozorované. Proceedings of the 131st symposium of the IAU. Hajian.. 25 [5] Reed.. 391 [4] Parker Q. (2000).. On the Spectra of some of the Nebulae. že interakcie medzi vyvrhnutými materiálmi pohybujúcimi sa rozdielnymi rýchlosťami vysvetľujú väčšinu pozorovaných tvarov. Hubble Space Telescope Measurements of the Expansion of NGC 6543: Parallax Distance and Nebular Evolution. Russeil D. Astronomical Journal. že ich vzdialenosti nie sú presne určené. iní tvrdia. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.R.J. 437 [2] Bowen. rovnako ako v mnohých iných prípadoch. zatiaľ čo stroboskopické pozorovania Dopplerovho posunu odhalia rýchlosť expanzie v línii pohľadu.S. Aj tak niektorí astronómovia veria. Ed S.[7] Pozri aj • • • • Hmlovina Medziplanetárny priestor Vývoj hviezdy Biely trpaslík Referencie [1] Huggins W. et al (1999).[5] Problém vytvárania širokého spektra rozmanitých tvarov hmlovín je kontroverznou témou. The Origin of the Chief Nebular Lines. Miller W. Planetary Nebulae: Their Evolution and Role in the Universe. D. 481 [7] Liu X. a občas sa vyskytujú veľké nezrovnalosti medzi výsledkami odvodenými z týchto dvoch metód. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. aby mohli byť vysvetlené pomocou teplotných vplyvov. A.

html). V našej Galaxii poznáme okolo 150 takýchto hviezd.html) (po česky) • Tlačová správa o posledných pozorovaniach hmloviny Mačacie oko (http://chandra.cz/mlhoviny/planetarnimlhovinygalaxie.seds.html) (po anglicky) • Planetární mlhoviny (http://www.aldebaran.edu/photo/cycle1/ 1220/index. fotografie (http://www.astro.Planetárna hmlovina 20 Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Planetárna hmlovina. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wolfova-Rayetova hviezda Umelcova predstava Wolf-Rayetovej hviezdy .harvard.org/messier/planetar.cz/fotografie/nebulae_planet_1. stránky SEDS Messier (po anglicky) Wolfova-Rayetova hviezda Wolfova-Rayetova hviezda je hmotná hviezda s veľmi silným hviezdnym vetrom. Je to vývojové štádium veľmi hmotných hviezd. Externé odkazy • Server http://www.html).aldebaran.aldebaran.cz: popis planetárnych hmlovín (http://www.html) (po česky) • Planetárne hmloviny v galaxiách (http://objekty.cz/astrofyzika/ mlhoviny/nebul_3.

Je považovaný za extra silnú triedu nov. SN 1961 V a iné. kde kmeňová hviezda prežila. že príčinou môže byť porušenie limitu svietivosti hviezdy. ktorý vyzerá ako supernova. ktorý nahromadil materiál od svojho hviezdneho sprievodcu. Vzhľad. Tieto výbuchy sú jasnejšie ako najjasnejšie hviezdy viditeľné voľným okom. ďalej P Cygni. ktorá sa šíri do okolitého priestoru a formuje zvyšky supernovy. ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy. K tomuto koncu vedú dve možné cesty: alebo ide o masívnu hviezdu. ale kmeňovú hviezdu nezničí. Pôvod výbuchov nie je dosiaľ známy. čím stratí veľké množstvo hmotnosti. alebo o bieleho trpaslíka. ktorá vo svojom jadre vyčerpala zásoby paliva pre fúziu a začala sa zmršťovať pod silou svojej vlastnej gravitácie.[chýba zdroj] Supernova Termín supernova sa vzťahuje na niekoľko typov hviezdnych explózií. V oboch prípadoch výsledná explózia supernovy rozmetá obrovskou silou väčšinu alebo všetku hmotu hviezdy. ktorá má vo svojom spektre vodík a úzke spektrálne čiary ukazujú relatívne nízku rýchlosť plynu.Supernova impostor 21 Supernova impostor Supernova impostor je hviezdny výbuch. dosiahol Chandrasekharovu medzu a prešiel termonukleárnou explóziou. Zvyšky Keplerovej supernovy. Predpokladá sa. Príklady Príkladom takéhoto výbuchu môže byť výbuch Eta Carinae v roku 1843. Najznámejším príkladom tohto procesu sú zvyšky SN 1604 (na obrázku vpravo). pôvod a strata hmoty Supernova impostor sa javí ako mimoriadne slabá supernova typu vV. ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov či mesiacov opäť o mnoho radov klesá. SN 1604 Explózia uvádza do pohybu nárazovú vlnu. Explózie supernov sú hlavným zdrojom všetkých prvkov ťažších ako kyslík a pri mnohých dôležitých .

Napríklad všetok vápnik v našich kostiach a všetko železo v hemoglobíne boli syntetizované pri explózii supernov pred miliardami rokov. prefix „super“ ju odlišuje od obyčajnej novy. klasifikovali ich podľa čiar rôznych chemických prvkov objavujúcich sa v ich spektre. ktorá zvýšila svoju jasnosť. ktoré sú dejiskom tvorby nových hviezd. pretože v skutočnosti ide o zánik hviezdy (alebo prinajmenšom jej radikálnu transformáciu na niečo odlišného). Činnosť supernov významne ovplyvnila zloženie slnečnej sústavy a umožnila tak nakoniec chémiu života na Zemi.0 nm Typ Ib Čiara He I na 587. 1997. Napriek tomu je však zavádzajúce považovať supernovu za novú hviezdu. SN1994D „Nova“ znamená po latinsky „nový. ktorou je tiež pomenovaná hviezda. Volume 35. 309-355 [1]) Základným prvkom rozdelenia je prítomnosť alebo neprítomnosť čiary vodíka. Supernovy vnášajú do medzihviezdnej hmoty ťažké prvky a obohacujú tak molekulové mračná. Dobrý popis týchto tried poskytuje anglická publikácia „Optické spektrá supernov“ od Filipenka (Annual Review of Astronomy and Astrophysics. Výbuch supernovy je sprevádzaný obrovskými teplotami a za istých podmienok môžu fúzne reakcie počas vrcholnej fázy vyprodukovať niektoré z najťažších prvkov. ako ho poznáme. tá je klasifikovaná ako typ II.“ čo sa vzťahuje na tomu. inak ide o typ I. ale na menšom priestore a odlišným mechanizmom.Supernova 22 prvkoch zdrojom jediným. Ak spektrum supernovy obsahuje čiaru vodíka. pp. Klasifikácia Keď sa astronómovia snažili porozumieť explóziám supernov. Okrem týchto skupín existujú podrobnejšie delenia podľa prítomnosti iných čiar alebo tvaru svetelnej krivky. Zhrnutie Typ I Žiadne Balmerove čiary vodíka Typ Ia Čiara Si II na 615. ako je kalifornium. že sa objavuje ako veľmi jasná nová hviezda na nebeskej sfére.6 nm Typ Ic Slabé alebo žiadne čiary hélia Typ II Má Balmerove čiary vodíka Typ II-P Plochá svetelná krivka Typ II-L Lineárny pokles svetelnej krivky (závislosť magnitúdy na čase) .

ktoré dominujú energetickému výstupu vyvrhnutej hmoty v strednodobom aj dlhodobom horizonte. ktoré vyčerpali palivo vo svojich centrách. že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje. spôsobí prudkú explóziu hviezdy a vznik nárazovej vlny. Sú prakticky jediným nástrojom umožňujúcim meranie veľkých intergalaktických vzdialeností. keď vonkajšie vrstvy expandujú natoľko. najvýznamnejšími sú prvky skupiny železa. v ktorej biely trpaslík naberá hmotu oveľa pomalšie a nedosiahne Chandrasekharovu medzu. umiestnenie a počet bodov. sú stále neznáme. Rádioaktívny rozpad 56Ni cez 56Co na 56Fe produkuje vysokoenergetické fotóny. Energia uvoľnená pri explózii spôsobí tiež extrémne zvýšenie jasnosti. Predmetom veľkých debát je stále otázka premeny podzvukového šírenia plameňa (deflagrácia) do nadzvukovej detonácie. pri ktorom uhlíko-kyslíkový biely trpaslík zhromažďuje hmotu z blízkeho hviezdneho sprievodcu. Existujú isté dôkazy. vrátane eliptických. Za udalosťami ako sú supernovy typu II stojí pravdepodobne masívne hviezdy. Uvažuje sa. aký bol kedy vo vesmíre detegovaný (galaxie a guľové hviezdokopy sa nepočítajú).Supernova 23 Typ Ia Supernovám typu Ia chýba hélium a obsahujú vo svojom spektre absorpčnú čiaru kremíku blízko svetelného vrcholu. Podľa najširšie akceptovanej teórie je tento typ supernov výsledkom procesu. Na rozdiel od iných typov supernov. nespôsobí však kolaps hviezdy. V istom bode tejto fázy slabého vrenia sa zapáli deflagračný plameň živený jadrovou fúziou. V roku 1998 dali pozorovania supernov typu Ia neočakávaný výsledok — vyzerá to. Dramatickému zrýchľovaniu šírenia plameňa napomáha Rayleighova-Taylorova nestabilita a interakcia s turbulentnými prúdmi. v ktorých začne. Typ supernov Ia uvoľňuje najväčšie množstvo energie medzi všetkými ostatnými známymi triedami supernov. Podobnosť tvarov profilov jasnosti všetkých známych supernov typu Ia vedie k ich používaniu ako štandardných sviečok v extragalaktickej astronómii. na rozdiel od nich pôvodcovia typov Ib a Ic stratili väčšinu svojich obálok následkom silných hviezdnych vetrov alebo interakciou so svojím sprievodcom. Teória zaoberajúca sa týmto typom supernov je podobná teórii nov. že sa stanú priehľadnými. že supernovy typu Ib sú výsledkom zrútenia Wolfových-Rayetových hviezd. až nakoniec dosiahne Chandrasekharovu medzu. V okamihu maximálnej jasnosti obsahuje spektrum čiary stredne ťažkých prvkov od kyslíka po vápnik. Najvzdialenejší jednoduchý objekt. Nárast tlaku zvýši teplotu v okolí centra a začne perióda konvekcie dlhá asi 100 rokov. Nezdá sa. ktorá sa uvoľní termonukleárnym zážihom (~1044 J). Mesiace po explózii. že by uprednostňovali nejakú oblasť dnešných hviezdnych formácií. že supernovy typu Ic môžu byť pôvodcovia niektorých typov . sú to hlavné produkty fúzie vo vonkajších vrstvách hviezdy. Detaily jeho vzniku. ktorou je vyvrhovaná hmota urýchľovaná na rýchlosť rádovo 10000 km/s. Typ Ib a Ic Ranné spektrá typov Ib a Ic neobsahujú čiary vodíka ani výraznú kremíkovú absorpciu blízko 615 nanometrov. V prípade novy zapríčiní dopadajúca hmota fúznu reakciu materiálu blízko povrchu. začne v spektre dominovať svetlo emitované materiálom blízko jadra hviezdy: ťažké prvky syntetizované pri explózii. zvyčajne červeného obra. bola práve supernova SN 1997ff typu Ia vzdialená viac ako 11 miliárd svetelných rokov (viac ako 100 yottametrov). Supernovy typu Ia majú charakteristickú svetelnú krivku (graf jasnosti po explózii ako funkcia času). supernovy typu Ia možno spravidla nájsť vo všetkých typoch galaxií. Schematický nákres vzniku supernovy typu Ia Energia.

Zrútenie jadra Železné (Fe) jadro hviezdy je pod obrovským gravitačným tlakom a pretože tu už nie je ďalšia fúzia. ktoré závisí na väzobnej energii v atómových jadrách. pomáhajú gravitácii. rozdiel hmotnosti 4. Limitujúcim faktorom v tomto procese je množstvo energie uvoľnenej fúziou. v procese známom ako fotodisociácia. ako to bolo popísané vyššie.Supernova gama zábleskov. že uvoľňujú pri fúzii menej energie. dokiaľ ich elektrické priťahovanie neprekoná vzájomné vnútorné jadrové odpudzovanie. uhlík s héliom na kyslík. ktorá je vyžiarená do priestoru. Ak sa dosiahne Chandrasekharova medza. náhle začínajú naopak energiu pohlcovať. jadrá týchto masívnych hviezd nadobúdajú vrstevnatú štruktúru podobnú cibuli. Najtesnejšie väzby v celom atómovom jadre má železo. pri ktorej sa presiahne degeneračný tlak. dovolí gravitácii vtlačiť hmotu naspät do aktívneho jadra a začať tak nový cyklus. a miesto toho nastupuje tlak elektrónovej degenerácie — odpor elektrónov proti stlačovaniu k iným elektrónom. neón na horčík. gravitácia získa prevahu a začne jadro stláčať. masívna štruktúra veľkosti Slnka. Ako sa hustota zmršťujúceho sa jadra prudko zvyšuje. a novouvoľňovaná energia opäť nastolí rovnováhu medzi tlakom plynu a gravitáciou. ktorá bude hrať úlohu menej ako 10 % života hviezdy. môže ju iba absorbovať. horčík na kremík a kremík na železo. vrstva hélia. fúzia sa spomalí. Zmršťujúce sa jadro produkuje vysokoenergetické gama lúče. Ešte väčšie hviezdy majú gravitáciu dostatočne silnú na vytvorenie teplôt a tlakov umožňujúcich fúziu uhlíka v jadre potom. Vo hviezdach menších ako 10 hmotností Slnka sa uhlík produkovaný fúziou hélia ďalej nespaľuje a hviezda sa potom postupne ochladzuje. Postupne ako sa v centre vytvárajú ťažšie a ťažšie atómové jadrá. kyslík na neón. ako by uvoľňovali ľahšie jadrá. Hélium vyprodukované v jadre sa tu hromadí. čo sa začne zmršťovať. vrstva uhlíka a vrstva uhlíka meniaceho sa fúziou na ťažšie prvky. Každý následný krok produkuje postupne ťažšie a ťažšie prvky. Bieli trpaslíci sa môžu neskôr stať supernovou typu I.“ reakcia sa stlmí. Vonkajšia vrstva obsahuje vodíkový plyn. vrstva hélia spájajúceho sa fúziou do uhlíka. železné jadro sa začne rúcať. Pri tejto reakcii. hélium na uhlík tri alfa reakciou. pod ňou je vrstva vodíka spájajúceho sa fúziou do hélia.“ ľahšie prvky uvoľňujú energiu pri fúzii a ťažšie pri štiepení.“ gravitácia do aktívnej oblasti tlačí viac a viac hmoty. že ich môže druhotne spôsobiť akákoľvek supernova v závislosti na geometrii explózie. chemickou značkou Fe. takže sa jadro. Keď sa v jadre hviezdy začne hromadiť železný „popol. je elektrón vtlačený do protónu. Aj v priebehu jedného štádia sa jasnosť hviezdy nepravidelne mení — každý nový zážih fúzie vytláča prvky z fúzujúceho jadra do toho. pri prechode medzi nimi sa jadro zmršťuje. ktoré sú stále tesnejšie zviazané silnou interakciou. v zlomku sekundy zrúti. tvorí sa degenerovaný elektrónový plyn a vzniká biely trpaslík. elektróny a protóny sú tlačené k sebe.3 miliónov ton je premenený na čistú energiu. Nakoniec sa vodík v jadre premenou na hélium a postupným rozriedením vznikajúcim héliovým „popolom“ vyčerpá. obrátenom beta rozpade. nemôže ako zvyčajne vzdorovať tlakom plynu. Predstavuje „dno údolia nuklidov. ktoré rozbíjajú niektoré železné jadra na 13 He a 4 neutróny. ktorá postupne prejde všetkými stupňami fúzie: vodík na hélium protón-protónovým cyklom. Aj keď reakcie v jadre milióny rokov vyžarovali energiu von a udržovali hviezdu v rovnováhe proti gravitácii. uvoľní sa neutríno a vznikne neutrón. Únik neutrína z jadra a odčerpávanie energie ďalej urýchľuje kolaps. ktorá dovolí fúziu hélia. Tieto hviezdy prechádzajú postupnými štádiami vývoja. následkom čoho trvá oddelenie hviezdneho jadra od vonkajších vrstiev a dosiahnutie hustoty . Zmršťovanie jadra zvýši teplotu natoľko. Žiadna jadrová reakcia s jadrom železa však nemôže uvoľniť energiu. čo znamená. že sa začne kratšia fáza fúzie hélia. 24 Typ II Vyčerpanie paliva pre fúziu Hviezdy oveľa hmotnejšie ako Slnko sa vyvíjajú o dosť zložitejšími spôsobmi ako naša hviezda. čo nazývame „hviezdna obálka. dokiaľ sa teplota v jadre nezvýši na úroveň. až začne vytvárať atómové jadrá. V jadre Slnka sa každú sekundu premení 589 miliónov ton vodíka na 584 miliónov ton hélia. aj keď sa zároveň usudzuje. ktorých fúzia bola predtým nemožná.

tieto experimenty však zahŕňajú iba jednotlivé častice interagujúce s inými jednotlivými časticami. Oproti tomu interakcie medzi protónmi a neutrónmi sú ovplyvňované najmä silnou interakciou. ako sa vytvára „nárazová vlna. ktorej modelovanie je dobre zvládnuté. kde predpokladal. Niekoľko súbežne pracujúcich detektorov neutrín založilo SNEWS. asi 1044 J je reabsorbovaná explodujúcou hviezdou.Supernova atómového jadra iba milisekundy. Energia častíc je pomerne malá. či už neutrín zvnútra. môže sa kolaps zastaviť ešte v štádiu kvarkovej hviezdy skladajúcej sa z kvark-gluónovej plazmy. Existencia kvarkových hviezd. Ak je zárodok neutrónovej hviezdy. pokračuje v kolapse a skončí alebo priamo ako čierna diera alebo sa v závislosti na hmotnosti kolaps zastaví v niektorom z teóriou predpovedaných stabilných medzistavov. prípadne aj doteraz iba hypotetickou hyperónovou alebo kvarkovou hviezdou. Zvyšné jadro hviezdy sa môže v závislosti na svojej hmotnosti stať alebo neutrónovou hviezdou. čiernou dierou. Energia pripadajúca na časticu v supernove je typicky desiatky až stovky MeV (1 až 150 pJ). Počas explózie sú zachytávaním neutrónov vytvárané prvky ťažšie ako železo a vďaka tlaku neutrín na okraje „neutrínosféry“ je okolitý priestor obohatený oblakmi plynu a prachu bohatšími na ťažšie prvky. spôsobujúcu jej explóziu. Takým prechodom môže byť hypotetická hyperónová hviezda.“ kedy a ako sa „zastaví“ a znova načerpá energiu. systém varovania pred supernovami (Supernova Early Warning System). Ak ani degeneračný tlak hyperónovej plazmy nie je schopný odolať gravitácii. že na vznik explózie je nutné iba jedno percento vyžiarenej energie. z ktorej je vytvorená umierajúca hviezda. takže štandardný model časticovej fyziky sa zdá byť v zásade v poriadku. Neutrína produkované supernovou boli skutočne pozorované v prípade supernovy 1987A a ubezpečili astronómov. že pri vysokých hustotách vo vnútri supernovy vznikajú neočakávané efekty. Neutrínová fyzika. ale objasniť jeho získanie sa ukazuje byť veľmi ťažké. ktorý sa z jadra sformoval. Väčšina gravitačnej potenciálnej energie kolapsu je premenená na 10 sekundový záblesk neutrín. Ďalšou rozhodujúcou oblasťou výskumov je magnetohydrodynamika plazmy (MHD). ktoré narážajú do kolabujúcich vonkajších vrstiev hviezdy. ktorých energia je oveľa vyššia. ako aj padajúcej hmoty zhora. ako bola pozorovaná pri supernovách. jadro však v skutočnosti presiahne bod rovnováhy a podlieha nepatrnému pruženiu. ako záblesky neutrín prenášajú energiu na zvyšok hviezdy a vytvárajú nárazovú vlnu. Prenos energie kolapsu do explózie Vieme. V roku 1990 jeden z modelov vysvetľoval tento fakt o. Časť tejto energie. Z predchádzajúceho vyplýva. však zatiaľ nebola dostatočne podložená pozorovaním. že explózia už začala. ktorý má zabezpečiť včasné upozornenie komunity astronómov na prichádzajúcu explóziu supernovy v našej Galaxii. jej chovanie počas zmršťovania jadra. astrofyzici sú schopní detailne predpovedať prvky produkované supernovou a ich očakávanú svetelnú krivku. je na pochopenie tohto procesu kľúčová. Hlavným nevyriešeným problémom supernov typu II je. že iba neutrína sú schopné ju v tej chvíli opustiť. je preto možné. mechanizmom zvrátenej konvekcie. založená na štandardnom modeli. ako bola hviezda. dostatočne masívny. Počítačové modely sú úspešné vo výpočtoch chovania supernov typu II iba od chvíle. pri ktorej sú výpočtové modely oveľa zložitejšie. keď je nárazová vlna už vytvorená. že základný obraz kolapsu je v princípe správny. V tomto okamihu je neutrónový degeneračný tlak dostatočný k vyrovnaniu gravitácie. pri ktorom sa uvoľní 1046 J. pretože však mechanizmu kolapsu 25 . Pozemské urýchľovače sú schopné vytvoriť interakcie častíc. i. že nerozumieme. ktorej neutrónový plyn bol stlačením ďalej degenerovaný a neutróny vybudené do stavu hyperónov. Pri tejto hustote bráni ďalšiemu stlačovaniu vzájomný odpor neutrónov spôsobený ich kvantovými vlastnosťami (ide o fermióny podliehajúce vylučovaciemu princípu). dokončí proces deštrukcie pôvodnej hviezdy. vytvárajúc nárazové vlny. z ktorej pôvodne pochádzali. Ak ignorujeme prvú sekundu explózie a predpokladáme. že fáza kolapsu jadra hviezdy je tak rýchla a energetická. Interakcie medzi neutrínami a inými časticami vo vnútri supernovy sú určované slabou interakciou. Kvarky sú opäť fermióny a vďaka Pauliho vylučovaciemu princípu by mali byť schopné vyrovnať gravitačný tlak vytvorením degenerovaného plynu podobne ako elektróny v prípade bielych trpaslíkov a neutróny v neutrónových hviezdach. že konvekcia. vyššie hustoty si však môžu vynútiť jeho korekcie.

jej pozostatkom je pravdepodobne divná hviezda 3C 58. • 1054 – SN 1054 – začiatok formovania Krabej hmloviny. Číne. niektoré z nich majú relatívne úzke rysy.“ Ide pravdepodobne o masívne hviezdy. hraničné hmotnosti nepoznáme. plateau). že zmenili typ: spočiatku vykazovali čiary vodíka. čo znamená expanznú rýchlosť mnoho tisíc km/s. zatiaľ čo II-L v nej má „lineárny“ pokles (ang. atď. ktorú muselo svetlo na prekonanie tejto vzdialenosti prejsť. kde „n“ znamená „úzky“ (ang.Supernova supernovy rozumieme málo. • 1006 – SN 1006 – extrémne jasná supernova. pozorovaná Tychom Brahem. Ako zvyšky supernovy expandujú. zatiaľ čo pri type II-L sa predpokladajú oveľa menšie obálky premeňujúce menej gama žiarenia do viditeľného svetla. čo môže byť spôsobené interakciou obálky s medzihviezdnym materiálom. nazývame ich typ IIn. Pri niekoľkých supernovách. Významné supernovy Je potrebné si uvedomiť. Supernovy typu II je možné tiež ďalej rozdeliť podľa ich spektra. Prvých 26 supernov v roku dostáva písmena od A po Z. Potom sa začína s AA. AB. Existujú špekulácie. Supernovy Typu II-P majú veľkú vodíkovú obálku. záznamy dokladajú pozorovania v Egypte. Iraku. ako napríklad SN 1987K a 1993J. v priebehu týždňov či mesiacov. zaznamenaný čínskymi astronómami a možno aj pôvodnými obyvateľmi Ameriky. Japonsku a pravdepodobne aj vo Francúzsku a Sýrii. že roky tu uvedené predstavujú okamih prvého pozorovania na Zemi.“ V navrhnutom mechanizme hypernovy sa jadro extrémne masívnej hviezdy zrúti priamo do čiernej diery a dva extrémne energetické výtrysky plazmy sú vymrštené takmer svetelnou rýchlosťou z pólov jej rotácie. Tieto výtrysky emitujú intenzívne gama lúče a patria medzi niekoľko kandidátov na vysvetlenie gama zábleskov. . Typ II-P obsahuje vo svojej svetelnej krivke „plošinu“ (ang. ktorého kniha De Nova Stella dala podobným objektom názov „nova“. potom však. supernova v Kasiopeji. že toto rozdielne chovanie má pôvod v obálke týchto hviezd. narrow). ktoré stratili takmer celý. linear. ktorá zachytí energiu vyslanú vo forme gama lúčov a pomaly ju uvoľňuje. začali dominovať čiary hélia. Pre popis tejto kombinácie rysov typov II a Ib sa používa termín „typ IIb. lineárny v závislosti magnitúdy na čase. • 1572 – SN 1572 – supernova v Kasiopeji. Udalosť samotná nastala vo vzdialenostiach stoviek alebo tisícok svetelných rokov od Zeme a tomu zodpovedá doba. Švajčiarsku. Predpokladá sa. Názov sa skladá z roku objavu a jedno alebo dvojpísmenového označenia. exponenciálny v závislosti jasnosti na čase). Podtypy supernov typu II Supernovy typu II možno ešte rozdeliť podľa tvaru ich svetelných kriviek na typy II-P a II-L. ale nie všetok vodíkový obal. ktorá vydá obežník s prideleným názvom. vodíková vrstva sa rýchlo stane opticky priesvitnou a odhalí hlbšie vrstvy. sa zdá. Krabia hmlovina je expandujúci oblak plynu vytvorený supernovou z roku 1054. 26 Pomenovanie supernov Objavy supernov sú oznamované na Centrálu astronomických telegramov [2] Medzinárodnej astronomickej únie. Kým väčšina supernov typu II sa vyznačuje veľmi širokými emisnými čiarami. Taliansku. • 1181 – SN 1181 – zaznamenaná čínskymi a japonskými astronómami. že niektoré výnimočne veľké hviezdy môžu miesto toho pred svojím zánikom vytvoriť „hypernovu.

• 1885 – S Andromeda v galaxii Andromeda. edu/ cgi-bin/ nph-bib_query?bibcode=1997ARA%26A. bnl. • 1987 – Supernova 1987A vo Veľkom Magelanovom mračne. arxiv. 309F& amp. edu/ iau/ lists/ Supernovae. nepozorovaná zo Zeme.CZ (po česky) Vedecký článok [6] o mechanizme explózie supernov Typu Ia (po anglicky) Vedecký článok [7] o spojení neutrín a supernov (po anglicky) Referencie [1] http:/ / adsabs. systém varovania pred supernovami (po anglicky) Zvukové vlny rozmetajú supernovu [5] článok o prielome v modelovaní supernov na servere OSEL. Je to najjasnejší zvyšok supernovy v rádiovom obore.db_key=AST& amp. že je ~300 rokov stará. org/ abs/ astro-ph/ 0212054 [7] http:/ / arxiv. • Cassiopeia A – supernova v Kasiopeji. . harvard. html [4] http:/ / snews. org/ abs/ hep-ph/ 9901300 . edu/ iau/ cbat. cz/ index. odhaduje sa však. posledná supernova pozorovaná v Mliečnej ceste. . Supernovy po sebe často nechávajú zvyšky.Supernova • 1604 – SN 1604 – supernova v Hadonosovi. štúdiom týchto objektov získavame o nich ďalšie vedomosti. pozorovaná Johannesom Keplerom. 35. bola pozorovaná hodinu po hodine od svojho začiatku. Supernovu v roku 1604 použil Galileo ako dôkaz neplatnosti aristotelovskej dogmy o nemennosti nebies. objavená Ernstom Hartwigom. php?clanek=1565 [6] http:/ / www.high=3f6510b0d828671 [2] http:/ / cfa-www. gov/ [5] http:/ / www. 27 Pozri aj Energetickú bilanciu výbuchu supernovy prekonáva iba málo javov vo vesmíre • kvazar • hypernova • gama záblesky Externé odkazy • • • • • Zoznam supernov [3] (po anglicky) SNEWS [4]. harvard. harvard. osel. html [3] http:/ / cfa-www. predstavovala prvú možnosť otestovania moderných teórií formovania supernov.

že práve ony spôsobujú gama záblesky. Hertzsprungov-Russellov diagram Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry . V hypernove sa jadro rúti priamo do čiernej diery a z pólov jej rotácie vytrysknú dva extrémne energetické prúdy plazmy dosahujúce takmer rýchlosť svetla.Hypernova 28 Hypernova Hypernova je teoreticky predpokladaný typ supernovy vznikajúci kolapsom na konci životného cyklu výnimočne hmotnej hviezdy. Tieto výtrysky emitujú intenzívne gama žiarenie a predpokladá sa.

Druhý. svietivosťou. Pohľad na diagram odhaľuje. H-R diagram sa používa na definovanie rozdielnych typov hviezd a na porovnanie teoretických predpovedí hviezdneho vývoja pomocou počítačových modelov so skutočnými pozorovaniami hviezd. ktoré zaznamenáva vzťah farebným indexom hviezdy na jednej osi a absolútnou hviezdnou veľkosťou na druhej osi. Bol vytvorený z údajov pre 22 000 hviezd z katalógu Hipparchos a 1000 z Glieseho katalógu blízkych hviezd. Diagram opisuje dva ekvivalentné pohľady. že hviezdy majú tendenciu spadať iba do určitých oblastí diagramu. Tieto dve veličiny môžu byť odvodené z pozorovaní. Hlavná postupnosť je tiež označovaná rímskou číslicou V. vedúcej z ľavého horného rohu (horúce a jasné) do dolného pravého rohu (chladnejšie a menej jasné). Jedným je hľadisko pozorovateľa. nazývanej hlavná postupnosť. Pozri napríklad práce Sekiguchiho a Fukugitu ohľadom transformácií medzi B-V farebným indexom a teplotou. Hertzsprungov-Russellov diagram je sústava pravouhlých súradníc v rovine. 29 Hertzsprung-Russellov diagram. Vľavo . Presná transformácia z jednej osi na druhú nie je triviálna a závisí na použitých modeloch a ich parametroch (ako vek a zloženie). pohľad teoretika. Na hlavnej postupnosti ostávajú hviezdy 90% obdobia svojho života a všetky spaľujú ľahký vodík na hélium. Tieto dve veličiny je možné vypočítať z počítačových modelov. Bol navrhnutý približne v roku 1910 Ejnarom Hertzsprungom a Henrym Russellom.Hertzsprungov-Russellov diagram absolútna hviezdna veľkosť (MV) V stelárnej astronómii Hertzsprungov-Russellov diagram (zvyčajne označovaný skrátene ako H-R diagram alebo HRD) zobrazuje matematický vzťah medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou. zaznačuje teplotu hviezdy na jednej osi a svietivosť hviezdy na osi druhej. hviezdnou klasifikáciou a povrchovou teplotou hviezdy. Najsilnejšie sú hviezdy zastúpené na diagonále.

Pokiaľ sa vnútorná stavba nemení. Táto fáza trvá najviac niekoľko sto miliónov rokov. že čím je hviezda hmotnejšia. ak práve z hľadiska vývoja prechádzajú do inej oblasti. Zahrievaním sa v jadre opäť zapália jadrové reakcie a začne sa spaľovať hélium. preto ostáva stále na rovnakom mieste približne v blízkosti stredu diagramu. Vo hviezde sa postupne vyrovnáva tlak plynu a gravitácia a zostupuje na hlavnú postupnosť (bod 3). Červení nadobri predstavujú záverečné vývojové štádiá hviezd hlavnej postupnosti a v ich jadrách je typické spaľovanie hélia na uhlík a kyslík. V tom čase sa „odfúkne“ väčšina zostávajúceho zárodočného oblaku. 30 Vývoj hviezd na HR diagrame Povrchová teplota hviezdy a tým pádom aj jej umiestnenie na H-R diagrame závisí od vnútornej stavby hviezdy. z ktorého sa za niekoľko sto miliónov rokov môžu vytvoriť planéty. V tejto dobe je . Avšak z dôvodu pomalého pohybu fotónu od Hviezda s hmotnosťou M = 1 MS stredu hviezdy k povrchu sa prvé žiarenie dostane na povrch až za niekoľko miliónov rokov. tým rýchlejšie spaľuje svoju hmotu a jej život je kratší. málo žiarivé hviezdy ako Proxima Centauri alebo Barnardova hviezda v pravom spodnom rohu. Žiarivý výkon hviezdy je úmerný tretej mocnine hmotnosti – to znamená. Mimo týchto vymedzených oblastí sa hviezdy nachádzajú len vtedy. ktoré tu zotrvá ešte približne 5 miliárd rokov. K tejto premene dochádza na tzv. Hviezdy malých hmotností V bode 1 sa v mezihviezdnom zárodočnom mračne začína tvoriť hviezda (často sa blízko seba rodí viac hviezd a vznikajú tak dvojhviezdy. Slnko sa nachádza na hlavnej postupnosti so svietivosťou 1. Vďaka tomu sa začnú jadrové reakcie a protohviezda sa stáva hviezdou. čo zapríčiní ďalšie zvýšenie teploty. Slnko sa v tomto diagrame nachádza v blízkosti stredu. Keď hviezda spáli všetky svoje zásoby jadrového paliva (vodíka). Čím je hmotnejšia. Vývojové zmeny sa prejavujú posuvom pozdĺž takzvanej vývojovej dráhy. Hviezda sa tým opäť rozopne a ochladne (bod 4). Naberaním hmoty zo zárodočného mračna dochádza k gravitačnému zmršťovaniu. ktorých teplota aj svietivosť ostávajú počas dlhého obdobia takmer nemenné. čo predstavuje absolútnu hviezdnu veľkosť (magnitúdu) približne 5. V tejto fáze sa nachádza Slnko.Hertzsprungov-Russellov diagram dole v diagrame možno nájsť bielych trpaslíkov. Aj Slnko je na hlavnej postupnosti. začne sa vplyvom vlastnej gravitácie rútiť. Stabilná hviezda na hlavnej postupnosti strávi väčšinu svojho aktívneho života. Väčší povrch však preváži úbytok teploty a hviezda žiari s omnoho väčšou intenzitou – žiarivý výkon v tomto období hviezdy je úmerný štvrtej mocnine hmotnosti. ktoré zvyšuje teplotu protohviezdy. tým je jej teplota a žiarivosť väčšia a tým je hviezda bližšie k ľavému hornému koncu hlavnej postupnosti. Nad hlavnou postupnosťou sú červení obri a nadobri. posunuté k jeho pravému spodnému okraju. jej bod na diagrame zostáva stále na rovnakom mieste. Sú to vyhasínajúce degenerované jadrá hviezd s nízkou svietivosťou. Hyashiho línii (bod 2). Hviezdy s najväčšou absolútnou magnitúdou ako napríklad Rigel alebo Deneb sa nachádzajú v ľavom hornom rohu. viacnásobné hviezdy či dokonca hviezdokopy). Toto je typické pre hviezdy hlavnej postupnosti. na hlavnej postupnosti.

Žiarivý výkon hviezdy je úmerný tretej mocnine hmotnosti – to znamená. Hviezda sa tým opäť rozopne. Poznámka: • MS je hmotnosť Slnka • Príklad je uvedený pre hviezdu o hmotnosti Slnka 31 Hviezdy stredných a veľkých hmotností V bode 1 sa v medzihviezdnom zárodečnom mračne začína tvoriť hviezda (často sa rodí viac hviezd a vznikajú tak dvojhviezdy. Hviezda s hmotnosťou 10 MS zotrvá na hlavnej postupnosti približne 150 miliónov rokov. že čím je hviezda hmotnejšia. Hyashiho línii (bod 2). väčšinu svojho aktívneho života. že sa všetka zostávajúca hmota hviezdy zrúti do priemeru maximálne len niekoľko tisíc kilometrov. Naberaním hmoty zo zárodočného mračna dochádza ku gravitačnému zmršťovaniu. Zahrievaním sa v jadre opäť zažnú jadrové reakcie a začne sa spaľovať hélium. V tom čase sa „odfúkne“ väčšina zostávajúceho zárodočného oblaku. sa zvýši hustota a teplota a biely trpaslík preto dlhý čas žiari aj bez priebehu jadrových reakcií. Po vyčerpaní všetkého hélia hviezda v dôsledku svojej hmotnosti opäť začne kolabovať a tým aj zvyšovať teplotu v jadre. Následkom toho sa zapáli ďalšie jadrové palivo – uhlík. Avšak z dôvodu pomalého pohybu fotónov od stredu hviezdy (kde Hviezda s hmotnosťou M = 10 MS vznikli) k povrchu sa prvé žiarenie dostane von až za niekoľko miliónov rokov. Vďaka tomu sa zažnú termojadrové reakcie a protohviezda sa stáva hviezdou. jej povrch ochladne a dostane sa do oblasti obrov (bod 4). tým rýchlejšie spaľuje svoju hmotu a jej život je kratší. podobne ako v predchádzajúcom prípade. Po vyčerpaní všetkého hélia už v hviezde nemôžu pre jej nízku hmotnosť začať ďalšie jadrové reakcie a hviezda sa začne gravitačne zmršťovať. Hviezda zväčší svoje rozmery a žiarivosť a v HR diagrame sa dostáva do oblasti nadobrov (bod 5). V tejto fáze hviezda s hmotnosťou 10 MS zotrvá maximálne rádovo desiatky miliónov rokov. Biely trpaslík chladne veľmi pomaly. Väčší povrch však preváži úbytok teploty a hviezda žiari s oveľa väčšou intenzitou – žiarivý výkon v tomto období hviezdy je úmerný štvrtej mocnine hmotnosti. Keď hviezda spáli všetky svoje zásoby jadrového paliva (vodík). K tejto premene dochádza na tzv. . viacnásobné hviezdy či dokonca hviezdokopy). čo zapríčiní ďalšie zvýšenie teploty. Vo hviezde sa postupne vyrovnáva tlak plynu a gravitácia a hviezda zostupuje na hlavnú postupnosť (bod 3). Tým. z ktorého sa za niekoľko sto miliónov rokov môžu vytvoriť planéty. začne pod vplyvom vlastnej gravitácie kolabovať. Stabilná hviezda na hlavnej postupnosti strávi. ktoré zvyšuje teplotu protohviezdy.Hertzsprungov-Russellov diagram hviezda o hmotnosti 1 MS stará približne 10 miliárd rokov a ďalších asi 5 miliárd rokov v tejto fáze zostane. Hviezda odhodí svoje vonkajšie vrstvy a v jej zvyšných častiach dôjde ku gravitačnému zrúteniu do tzv. bieleho trpaslíka (bod 5). a preto hviezdy v tomto stave zostávajú bezo zmeny bilióny rokov. Tato fáza trvá najviac niekoľko sto miliónov rokov.

pulzary. začne pod vplyvom vlastnej gravitácie kolabovať. Hviezda s hmotnosťou M = 50 MS Keď hviezda spáli všetky svoje zásoby jadrového paliva (vodík).4 MS.Hertzsprungov-Russellov diagram Po vyčerpaní uhlíkového jadrového paliva hviezda začne znova gravitačne kolabovať. Kým od zrodu hviezdy do tejto fázy uplynulo približne 250 miliónov rokov. supernovou (bod 6) intenzitou žiarenia rovnej niekoľkým miliónom sĺnk. V tejto fáze hviezda s hmotnosťou 10 MS zotrvá maximálne rádovo desiatky miliónov rokov. Hviezda zväčší svoje rozmery a žiarivosť a v HR diagrame sa dostáva do oblasti nadobrov (bod 5). čo zapríčiní ďalšie zvýšenie teploty. Po niekoľkých rokoch zostane na mieste hviezdy zrútené jadro s veľkosťou len niekoľko kilometrov s hmotnosťou minimálne 1. zažnú sa ďalšie jadrové reakcie ťažších prvkov. Kolobeh jadrových reakcií prestane až vznikom železného jadra (železné jadro má totiž najúspornejšie riešenú stavbu atómového jadra a nemôže byť zapojené do žiadnej termojadrovej reakcie). ako je uhlík. Hviezda sa tým opäť rozopne. Hviezda ešte zväčší svoj objem a posúva sa na HR diagrame do bodu 6. Hviezda s hmotnosťou 50 MS zotrvá na hlavnej postupnosti približne 100 miliónov rokov. viacnásobné hviezdy či dokonca hviezdokopy). ktoré bolo v predchádzajúcich fázach rozmetané do okolia. jej povrch ochladne a dostane sa do oblasti obrov (bod 4). Niektoré neutrónové hviezdy s veľkým magnetickým poľom a vysokými otáčkami sú pozorovatelné ako tzv. Pretože hmotnosť hviezdy je veľká. Zahrievaním sa v jadre opäť zažnú jadrové reakcie a začne sa spaľovať hélium. Tato fáza trvá najviac niekoľko sto miliónov rokov. Hustota takéhoto jadra je obrovská – rádovo 1017 kg/m3. neutrónová hviezda obklopená medzihviezdnym mračnom. Po vyčerpaní uhlíkového jadrového paliva hviezda začne znova gravitačne kolabovať. Rázová vlna však narazí na malé jadro a odrazí sa späť. Tento stav nastáva pre hviezdu s hmotnosťou 50 MS vo veku približne 180 miliónov rokov. pozostatkom supernovy. Po vyčerpaní všetkého hélia hviezda v dôsledku svojej hmotnosti opäť začne kolabovať a tým aj zvyšovať teplotu v jadre. Takáto obrovská hustota rozdrví aj jadrá atómov a vzniká tak tzv. . Poznámka: • MS je hmotnosť Slnka • Príklad je uvedený pre hviezdu s hmotnosťou M = 10 MS 32 Najhmotnejšie hviezdy V bode 1 sa v medzihviezdnom zárodočnom mračne začína tvoriť hviezda (často sa rodí viac hviezd a vznikajú tak dvojhviezdy. Obrovské sily rozmetajú plynnú atmosféru hviezdy a hviezda opúšťa hranice HR diagramu a stáva sa tzv. Následkom toho sa zapáli ďalšie jadrové palivo – uhlík. neutrónová hviezda zostane v tomto stave niekoľko triliónov rokov. Naberaním hmoty sa zvyšuje teplota protohviezdy až napokon dôjde k zapáleniu termojadrových reakcií (bod 2) a hviezda zostúpi na hlavnú postupnosť (bod 3). Ďalší vývoj je rovnaký ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch. Väčší povrch však preváži úbytok teploty a hviezda žiari s oveľa väčšou intenzitou – žiarivý výkon v tomto období hviezdy je úmerný štvrtej mocnine hmotnosti.

1072 (2000) [1] (v angličtine) Referencie [1] http:/ / www. edu/ AJ/ journal/ issues/ v120n2/ 990160/ 990160. teoreticky až do chvíle. uchicago. AJ 120. než je predpokladaná dĺžka existencie vesmíru). Kvôli obrovskej hmotnosti hviezdy prevážia gravitačné sily nad ostatnými silami držiacimi hmotu pohromade a hviezda sa zrúti sama do seba a opúšťa HR diagram ako čierna diera (bod 7). Poznámky: • MS je hmotnosť Slnka • Príklad je uvedený pre hviezdu s hmotnosťou M = 50 MS • Ešte hmotnejšie hviezdy (viac ako 120 MS hmotností Slnka) by boli nestabilné a vo vesmíre sa nevyskytujú 33 Pozri aj • • • • • Hviezda Hviezdna klasifikácia Hlavná postupnosť Obor (hviezda) Nadobor • Vznik hviezdy • Vývoj hviezd Externé odkazy • Sekiguchi and Fukugita. je ukončený približne po ďalších 20 miliónoch rokov.Hertzsprungov-Russellov diagram Gravitačný kolaps. V tejto fáze čierna diera vydrží mnoho miliárd rokov. kým za Hawkingovým procesom úplne nevyparí (čo by však nastalo za oveľa dlhšiu dobu. journals. ktorý nasleduje po vypálení všetkého jadrového paliva. html .

Pomer medzi svietivosťou molekúl CO a hmotnosťou molekúl molekulárneho vodíka je približne konštantný. hoci existujú dôvody pochybovať o tomto predpoklade. hlavne molekulárneho vodíka H2. ktoré vyplývajú z pozorovaní niektorých galaxií. ktorého hustota a veľkosť umožňuje vznik molekúl. Hmlovina Eta Carinae .34 Protohviezdy Molekulárny mrak Molekulárny mrak (bohemizmus molekulárny oblak) alebo molekulárne mračno je typ medzihviezdneho oblaku. Tieto molekuly sú ťažko detekovateľné a na zistenie ich prítomnosti sa používajú molekuly oxidu uhoľnatého.

ktoré ešte len dosiahnu stav rovnováhy medzi gravitačným kolapsom a tvorbou energie jadrovou fúziou v jadre. keď prvý krát analyzovali Herbigove-Harove onjekty a zistili. trvajú najviac niekoľko stoviek rokov. keď hviezda z oblastí pólov vyvrhuje plyn s hmotnosťou niekoľkých Zemí pri rýchlosti niekoľko stoviek kilometrov za sekundu rovnobežne s rotačnou osou. kým iné zosvetlievajú počas kolízií s koncentrovaným materiálom v medzihviezdnom médiu. Bol však katalogizovaný iba ako emisná hmlovina. Objav a história pozorovaní Prvý Herbigov-Harov objekt pozoroval v neskorom 19. nezaradili ju teda do odlišnej triedy objektov. ktoré vznikli v dôsledku krátkej. Haro zistil. že sú vedľajším produktom procesu tvorby hviezd. Herbigov-Harov objekt HH47. Tvoria sa. že vyžarovala nezvyčajné elektromagnetické spektrum s výraznými emisnými čiarami vodíka. ako ich časti tmavnú. storočí Burnham. storočí Sherburne Wesley Burnham. ktoré boli také malé. ktorí ich podrobne študovali boli George Herbig a Guillermo Haro. po ktorých boli pomenované. Päťdesiat rokov po Burnhamovom objave bolo objavených niekoľko podobných hmlovín. Herbig a Haro pracovali nezávisle na štúdiách tvorby hviezd. Herbig sa tiež pozeral na Burnhamovu hmlovinu a zistil. odfotený pomocou HST. Pozorovania Hubbleovho vesmírneho teleskopu odhaľujú komplexný vývoj HH objektov v priebehu niekoľkých rokov. neskôr sa stala známou ako Burnhamova hmlovina. ale do štyridsiatych rokov neboli rozpoznané ako samostatný typ emisnej hmloviny . že všetky objekty tohto typu sú neviditeľné v infračervenej časti spektra. len niekoľko tisíc rokov trvajúcej etapy života mladej hviezdy. Haro aj Herbig urobili nezávislé pozorovania niekoľkých z týchto telies v priebehu štyridsiatych rokov. Prví astronómovia. Viditeľne sa vyvíjajú počas pomerne krátkych časových období ako sa pohybujú ďalej od svojej rodičovskej hviezdy do oblakov plynu a medzihviezdneho priestoru (medzihviezdne médium).Herbigov-Harov objekt 35 Herbigov-Harov objekt Herbigove-Harove objekty sú malé hmlovinám podobné objekty. Mierka predstavuje 1 000 AU. HH objekty sú prechodným javom. Zistilo sa však. Herbigove-Harove objekty sa hojne vyskytujú v oblastiach tvorby hviezd a okolo jednej hviezdy je často vidno viac ako jeden. ekvivalent asi 20-násobku veľkosti našej slnečnej sústavy alebo 1 000-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka. že takmer vyzerali ako hviezdy. že T Tauri je veľmi mladá a premenlivá hviezda a je prototypom triedy podobných telies známych ako T Tauri hviezdy. keď sa pozrel na hviezdu T Tauri pomocou 36-palcového refrakčného teleskopu na Lickovom observatóriu a všimol si malý útržok hmloviny neďaleko. síry a kyslíka. Objekty prvýkrát pozoroval v neskorom 19. .

Herbig spočiatku neprikladal veľký význam telesám. že v nich nemohli byť hviezdy. urobil podrobnejšie štúdie. ktoré sú známe ako polárne výtrysky. keďže sa primárne zaoberal blízkymi hviezdami. že nejaký z materiálov s ktorým kolidujú sa tiež pohybuje smerom preč. ktorý sa tvorí tým. ktoré tvorí HH objekty [2]. ktoré objavil. hmotností Zeme. sú príčinou vzniku malých útržkov svetlého žiarenia. ale keď sa dopočul o Harovych zisteniach. že HH objekty sú vysoko ionizované a raní teoretici špekulovali.Herbigov-Harov objekt 36 Následne po ich nezávislých objavoch sa Herbig a Haro stretli na astronomickej konferencii v Tucsone v Arizone. Teploty pozorované v HH objektoch sú typicky okolo 8 000-12 000 K. že hmloviny môžu obsahovať protohviezdy. že vyvrhnutý materiál HH objektov je koncentrovaný do úzkych tryskajúcich zväzkov. Menej ako 1 % hmotnosti HH objektov je tvorené ťažšími chemickými prvkami a ich množstvo je vo všeobecnosti podobné ako pri mladých hviezdach [4]. Spektroskopické pozorovania ich Dopplerovho posunu hovoria o rýchlosti niekoľko stoviek kilometrov za hodinu. storočia pozorovania odhalili prvýkrát tryskovitú podstatu väčšiny HH objektov. HH objekty HH1 a HH2 ležia od seba asi jeden Celková vyvrhnutá hmota typického HH objektu sa odhaduje na 1-20 svetelný rok. Zvyčajne sú celkom husté s hustotou od niekoľko tisíc do niekoľko desiatok tisíc častíc na cm3. pretože tieto by hojne vyžarovali infračervené svetlo. v porovnaní s priemerne 1 000/cm3 v oblastiach H II a planetárnych hmlovinách [5]. Avšak absencia infračerveného žiarenia z hmlovín znamenala. Keď tieto zväzky kolidujú s medzihviezdnym médiom. hoci menšou rýchlosťou [3]. Fyzikálna charakteristika Emisia z HH objektov je spôsobená rázovými vlnami. že do nich padá plyn. ktoré tvoria 75 % a 25 % ich hmotnosti. To pravdepodobne znamená. ktoré vznikajú kolíziou s medzihviezdnym médiom. pričom výsledné rázové vlny tvoria viditeľné svetlo [1]. Štúdie ukázali. ale nakoniec HH objekty boli pochopené ako materiál vyvrhnutý blízkymi mladými hviezdami a kolidujúci pri nadzvukovej rýchlosti s medzihviezdnym médiom. . Rýchla rotácia vnútorných častí týchto diskov vedie k emisii úzkych zväzkov čiastočne ionizovanej plazmy kolmo na rovinu disku. ale emisné čiary spektra HH objektov sú príliš slabé na to. podobne ako tie. Sovietsky astronóm Viktor Ambartsumian telesá pomenoval a na základe ich výskytu v blízkosti mladých hviezd (starých niekoľko stoviek tisíc rokov) navrhol. čo je veľmi malé množstvo materiálu v porovnaní so ktorá vyvrhuje materiál pozdĺž svojej polárnej osi samotnou hmotou hviezdy [4]. že by mohli predstavovať rané štádium tvorby hviezd typu T Tauri. Neskoršie štúdie naznačovali. ale ich pohyby sú zložité. V raných osemdesiatych rokoch 20. symetricky oproti mladej hviezde. aby mohli byť vytvorené pri kolíziách s takou vysokou rýchlosťou. Hviezdy sú často obkolesené akrečnými diskami počas prvých niekoľkých stoviek tisícov rokov svojej Schematický diagram vzniku HH objektov existencie. podobne ako teploty iných ionizovaných hmlovín ako Oblasť H II a planetárne hmloviny. HH objekty pozostávajú prevažne z vodíka a hélia. že môžu obsahovať horúce hviezdy s vysokou svietivosťou. Toto viedlo k pochopeniu.

čo by mohlo naznačovať.Herbigov-Harov objekt V blízkosti zdrojovej hviezdy je okolo 20-30 % plynu HH objektov ionizovaného. Tieto pozorovania tiež umožnili odhad vzdialeností niektorých HH objektov pomocou metódy expanzívnej paralaxy. že medzihviezdne médium v ich blízkosti nie je veľmi husté a tak im umožňuje cestovať ďalej od zdroja predtým. ale rozličnými rýchlosťami a interakcie medzi rozličnými tryskami vytvárajú tzv. ako sa rozptýlia. Počet známych HH objektov sa v posledných rokoch rýchlo zvyšoval. Sú prevažne prítomné v oblastiach tvorby hviezd H II a často sa vyskytujú vo veľkých skupinách. Niektoré sú však viditeľné vo vzdialenosti niekoľko parsekov. že materiál je ionizovaný v polárnych výtryskoch a rekombinuje sa pohybom od hviezdy namiesto aby bol ionizovaný pri neskorších kolíziách. . čo sa prejavuje ako svetlé „čapičky“ na konci trysiek. ale tento pomer sa znižuje nepriamo úmerne so vzdialenosťou. takmer ako jediný zdroj energie. Väčšina HH objektov leží do 1/2 parseku od svojej rodičovskej hviezdy. Vlastný pohyb a variabilita Spektroskopické pozorovania HH objektov ukazujú. „pracovné povrchy“. V posledných rokoch pozorovania pri vysokom optickom rozlíšení Hubbleovho vesmírneho teleskopu odhalili vlastný pohyb mnohých HH objektov pozorovaných v odstupe niekoľkých rokov. 37 Množstvo a rozloženie Dnes je známych viac ako 400 jednotlivých HH objektov alebo ich skupín. Pri svojom pohybe od rodičovskej hviezdy sa HH objekty výrazne vyvíjajú a ich jasnosť sa v priebehu niekoľkých rokov mení. len veľmi málo ich je vzdialených 1 pc. Nárazy na konci trysky však môžu znova ionizovať časť materiálu. Často možno pozorovať niekoľko HH objektov. z čoho väčšina je príliš ďaleko aby boli rozlíšiteľné pri technických schopnostiach súčasných ďalekohľadov. Erupcie výtryskov z rodičovskej hviezdy nastávajú skôr v pulzoch ako v stabilnom prúde. Popri zmenách spôsobených interakciami s medzihviezdnym médiom spôsobujú variácie aj interakcie medzi výtryskami pohybujúcimi sa rozličnými rýchlosťami v rámci HH objektu. Pulzy môžu tvoriť výtrysky plynu pohybujúce sa rovnakým smerom. Jednotlivé uzly v rámci objektu môžu zvyšovať alebo znižovať jas či sa dokonca celkom stratiť. tvoriacich reťazec objektov pozdĺž polárnej osi rodičovskej hviezdy. To znamená. ale stále sa považuje za veľmi malý v porovnaní s celkovým počtom hviezd v Galaxii. Odhady hovoria o počte do 150 000 [6]. Zvyčajne je možné ich pozorovať blízko Bokovej globule (tmavá hmlovina obsahujúca veľmi mladé hviezdy) a často z nich žiaria. že sa pohybujú od rodičovských hviezd rýchlosťami približne 100-1 000 km/s. kde sa stretávajú prúdy plynov a tvoria nové razové vlny. zobraz detail. Obrázky v odstupe piatich rokov odhaľujú pohyb materiálu v HH objekte HH47. zatiaľčo sa objavujú nové uzly.

1984. Mar.342... (1987). v. kým objekty triedy III majú už iba stopové pozostatky pôvodného akrečného disku.From OB associations to protostars. Tokio.H. Astrofizika. čo naznačuje. Astronomy and Astrophysics. 1997. Astronomy and Astrophysics. ktoré produkujú HH objekty sú v skutočnosti binárne alebo viacnásobné hviezdne systémy (dve alebo viac hviezd navzájom sa obiehajúcich). From discovery to HST. Japan. podľa množstva vyžarovaného infračerveného žiarenia [7]. ↑  Dopita. J.II. Astrophysical Journal Supplement Series. 11-15. The Birth of Stars: Herbig-Haro Jets. že v ich jadrách ešte nenastala jadrová fúzia.. Objekty triedy 0 sú staré iba niekoľko tisíc rokov. Kluwer Academic Publishers. 63.. ↑  Giulbudagian. IAU Symposium No. vol. 1987. (1997). Dordrecht. Feb. 237-241 4. (1999). (1978).W. kým triedy I. To môže naznačovať. Štúdie ukázali. Ionization and density along the beams of Herbig-Haro jets. a dôkazy nasvedčujú. ktoré zakrývajú všetko ich viditeľné svetlo a spôsobujú. II a III. že sa stále zráža. p. 1-17 .-Apr. L. Science with the Hubble Space Telescope -. Macchetto. Edited by Bo Reipurth and Claude Bertout. (1981). 1-2. vol. no. p. (1995). že väčšina hviezd vzniká formou viachviezdnych systémov. také mladé. Eds: P. Proceedings of the Symposium. Emission line spectra of Herbig-Haro objects. in Star forming regions.Herbigov-Harov objekt 38 Rodičovské hviezdy Hviezdy stojace v pozadí tvorby Herbigových-Harových objektov sú všetky veľmi mladé. II a III už boli definované. Jadrová fúzia začala v jadrách objektov triedy I. p. že sú pozorovateľné iba na infračervených a rádiových frekvenciách. D. p. 182. ↑  Brugel E. and E. Star formation . ↑  Bacciotti F. 1978. čo je omnoho vyšší pomer ako sa vyskytuje pri hviezdach hlavnej postupnosti s nižšími hmotnosťami. Padanie plynu a prachu už do veľkej miery ustalo v objektoch triedy II. ale plyn a prach ešte stále padajú na ich povrch z okolitej hmloviny. Astronómovia delia tieto hviezdy do tried 0. že najväčšie HH výtoky sa môžu tvoriť pri dezintegrácii viacerých systémov.J. Sú vo všeobecnosti stále zoskupené v hustých oblakoch prachu a plynu. ↑  Lada C. 50 Years of Herbig-Haro Research.. F. najmladšie z nich sú ešte protohviezdy v procese formovania sa z okolitého plynu. On a connection between Herbig-Haro objects and flare stars in the neighborhood of the sun. Schreier 3. Eislöffel J. Morse J.. M. ale ešte stále ich obklopuje disk plynu a prachu. Reidel Publishing Co. 47. ale že väčšia časť sa rozbije predtým ako dosiahnu hlavnú postupnosť gravitačnými interakciami s blízkymi hviezdami a hustými mrakmi plynu [9]. lebo objekty triedy 0 (najmladšie) ešte neboli objavené. Herbig-Haro Flows and the Birth of Stars. Accretion and Proto-Planetary Disks. A. (1984). ↑  Reipurth B. 1985 (A87-45601 20-90). ktorá sa uvoľňuje ako do nich najjasnejších HH objektov padá materiál [8]. Mannery E. D. Heathcote S. p. 20. Nov. Triedy sú číslované preto. 277-281 7. Referencie 1. Väčšie množstvo infračerveného žiarenia znamená väčšie množstvo horúceho materiálu obklopujúceho hviezdu. že okolo 80 % hviezd.. Reipurth B. 117-138 5. 3-18 2. ↑  Bally J. Predpokladá sa.. p. Benvenuti. že binárne systémy pravdepodobnejšie spôsobujú výtrysky tvoriace HH objekty. Boehm K.717-735 6. vol. Namiesto toho ich energia Herbigov-Harov objekt HH32 je jedným z pochádza iba z gravitačného potenciálu. I. The Herbig-Haro objects in the GUM Nebula.

Bally J. je takmer zvislá čiara v Hertzsprungovom-Russelovom diagrame. wikipedia. wikipedia.. Hayashiho vývojová stopa. ktorá predstavuje vývoj svietivosti a teploty protohviezdy pri kontrakcii smerom k hlavnej postupnosti. colorado. vol.F.. (1993). 1736-1746 39 Externé odkazy • Comprehensive catalogue of HH objects at the University of Colorado [10] • HH objects in the Encyclopedia of Astrobiology. avšak povrchová teplota stúpa. daviddarling. 406. p. Astrophysical Journal. wikipedia. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Brugel http:/ / en. Submillimeter continuum observations of Rho Ophiuchi A The candidate protostar VLA 1623 and prestellar clumps. Rodríguez L. 1965) počítal pre hviezdy. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Giuldbudagian http:/ / en. Ward-Thompson D. Astronomical Journal. Astronomy. ↑  Andre P. Radio Continuum Jets from Protostellar Objects. html Hayashiho čiara Hayashiho čiara (Hayashiho medza. Anglada G. info/ encyclopedia/ H/ Herbig-Haro_object. html [12] http:/ / sparky. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Andre [9] http:/ / en.. pričom s kontrakciou rýchlo klesá. (2004). org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Reipurth http:/ / en. Oddeľuje oblasť vznikajúcich nestabilných protohviezd (na diagame vpravo od Hayasiho čiary) od oblasti už vzniknutých stabilných hviezd v mechanickej rovnováhe (vľavo od Hayasiho čiary). Astronomický portál Referencie [1] http:/ / en.. 127. wikipedia. ktoré sú celkom v rovnováhe – čo protohviezdy sú. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_reipurth2 [10] http:/ / casa. edu/ hhcat/ [11] http:/ / www. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Bally http:/ / en. p. Referencie Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Hayashiho stopa [1] na českej Wikipédii. wikipedia. Hayashiho dráha) fázy vzniku hviezdy. ↑  Reipurth B. Hayashiho stopa. wikipedia. wikipedia. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Lada [8] http:/ / en. edu/ ~hartigan/ movies. Barsony M. and Spaceflight [11] • Animations of HH object jets from HST observations [12] Referencie [1] [2] [3] [4] [5] [6] [7] http:/ / en. 122-141 9. Svietivosť na počiatku Hayashiho čiary je veľmi vysoká. v. org/ wiki/ Cs%3Ahayashiho_stopa?oldid=6649973 . wikipedia. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Bacciotti http:/ / en. rice.. wikipedia. wikipedia. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Dopita http:/ / en.Herbigov-Harov objekt 8. Chushiro Hayashi ju (v r.

Väčšinou majú veľmi silný hviezdny vietor. The Early Phases of Stellar Evolution. Publications of the Astronomical Society of the Pacific. Podľa ich spektra sa usudzuje. org/ wiki/ En:henyey_track?oldid=333356312) na anglickej Wikipédii. kým sa hviezda neustáli na hlavnej postupnosti. Približne polovica hviezd typu T Tauri má protoplanetárne disky a väčšina týchto hviezd sa nachádza v dvojhviezdach. To trvá asi 100 miliónov rokov. Je známe. Vol. Astronóm Louis G. čo je v porovnaní so Slnkom (27 dní) veľmi málo. R. Prechádza na hlavnú postupnosť v takmer horizontálnom smere na Hertzsprungov-Russellovom diagrame (svietivosť ostáva takmer konštantná). že na nich existujú veľké oblasti hviezdnych škvŕn a vykazujú intenzívne a premenlivé gama žiarenie a rádiové vlny. Levée. že hviezdy pred hlavnou postupnosťou môžu ostať v rádioaktívnej rovnováhe v priebehu určitej doby pri prechode do hlavnej postupnosti.154-160 Pozri aj • Hayashiho stopa Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Henyey track (http:/ / en. . 67. D. 396. pretože lítium sa ničí pri teplote okolo 2 500 000 K.. Henyey a jeho kolegovia v 50-tych rokoch 20.[1] Henyeyho stopa je charakteristická pomalým kolapsom pri takmer hydrostatickej rovnováhe.Henyeyho stopa 40 Henyeyho stopa Henyeyho stopa je stopa hviezd pred hlavnou postupnosťou s hmotou menšou ako polovica hmoty Slnka na Hertzsprungov-Russellovom diagrame na konci Hayashiho stopy. wikipedia. Vlastnosti Sú to najmladšie viditeľné hviezdy. T Tauri. Ich centrálna teplota je príliš nízka na spaľovanie vodíka. Sú veľmi aktívne a premenlivé. Lelevier. G. (1955). storočia zistili. energiu však získavajú z gravitačnej kontrakcie. Referencie [1] Henyey. Typicky rotujú v perióde 1 . No. Ich povrchová teplota je podobná ako teplota hviezd hlavnej postupnosti rovnakej hmotnosti. L. Nachádzajú sa v blízkosti molekulárnych mrakov a sú identifikované ich optickou premenlivosťou a silnými chromosférickými čiarami.. pretože majú väčší polomer. že majú väčší prebytok lítia ako Slnko a iné hviezdy hlavnej postupnosti. ktoré sú približne 1000-krát silnejšie ako Slnko.12 dní. ale sú viditeľne jasnejšie. R. Premenná hviezda typu T Tauri Hviezdy typu T Tauri sú triedou premenných hviezd pomenovaných po ich prototype. p.

41 Typy Podtrpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť .

[2] Nižšia opacita tiež emituje vyžarovanie väčšieho množstva ultrafialového žiarenia pre rovnaký spektrálny typ príbuzný hviezde populácie I. Dôvody tejto predčasnej straty hmoty zatiaľ nie sú známe. Tieto hviezdy reprezentujú neskoré štádium evolúcie niektorých hviezd. ktoré boli predtým označované ako "prechodní bieli trpaslíci". Vznikajú vtedy. Sú to väčšinou hviezdy populácie II. tento jav sa nazýva ultrafialový prebytok. Podtriedy chladných trpaslíkov:[4] • chladný podrtpaslík: Príklad: SSSPM J1930-4311 (sdM7) • extrémny podtrpaslík: Príklad: APMPM J0559-2903 (esdM7)[5] Horúce podtrpaslíky Horúci podtrpaslíci spektrálnych typov O a B sú úplne inou skupinou objektov ako chladní podtrpaslíci. Podtrpaslíci typu B (majú väčšiu jasnosť ako bieli trpaslíci) sú významnou zložkou populácie horúcich hviezd starých hviezdnych systémov ako sú guľové hviezdokopy a eliptické galaxie.[3] Doteraz nebol objavený žiaden podtrpaslík. Označenie podtrpaslík vytvoril v roku 1939 Gerard Peter Kuiper. Vysvetlenie ich slabej jasnosti sa nachádza v ich metalicite. že ide o jeden z hlavných mechanizmov.[6] Dôležité podtrpaslíky • • • • • • Kapteynova hviezda Groombridge 1830 Mu Cassiopeiae 2MASS J05325346+8246465[7] 2MASS 0532+8246 SSSPM J1549-3544 .Podtrpaslík (MV) Podtrpaslík.[1] 42 Chladné podtrpaslíky Ako štandardné hviezdy hlavnej postupnosti. v Yerkesovej spektrálnej klasifikácii. ktorý by mal okolo seba obiehajúce planéty. tieto hviezdy neobsahujú prvky ťažšie ako hélium. chladní podtrpaslíci (spektrálne typy od G do M) vytvárajú svoju energiu z vodíkovej fúzie.5 až 2 magnitúdy nižšou ako hviezdy hlavnej postupnosti rovnakého spektrálneho typu. teplejšia hviezda danej hmoty. keď červený obor začne strácať vonkajšie vodíkové vrstvy ešte predtým ako jeho jadro začne spotrebovávať hélium. pričom sa odvolával na sériu hviezd s neprirodzeným spektrom. ale pri vzájomnom pôsobení hviezd pri dvojhviezdach sa predpokladá. niekedy označovaný ako "sd" je hviezda triedy svietivosti VI. Je definovaná ako hviezda so svietivosťou o 1. Nižšia metalicita znižuje opacitu vonkajších vrstiev a tlak radiácie. ako u hviezd hlavnej postupnosti. čoho dôsledkom je malá. čo je spôsobené nižšou metalicitou.

ias. S. doi. pdf) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Subdwarf star (http:/ / en. Ibid. harvard. 1007/ BF02702334). (New York: Oxford UP. . Burgasser. ac. 350L. 2006. DOI: 10. org/ wiki/ En:subdwarf_star?oldid=320157301) na anglickej Wikipédii. amnh.. Hviezdy a ich spektrum. " Pulsations in Subdwarf B Stars (http:/ / www. html)". Adam J. Burgasser. & Kirkpatrick.Podtrpaslík 43 Pozri aj • Spektrálna klasifikácia Referencie [1] [2] [3] [4] Ken Croswell. Journal of Astrophysics and Astronomy 26: 261. 87-92. edu/ abs/ 1999A& A. Adam J. Objav extrémne chladných trpaslíkov (http:/ / adsabs. . The Alchemy of the Heavens. edu/ / abs/ 2006ApJ. (Cambridge: Cambridge UP. J. 2003 (http:/ / research. 62S) [6] Jeffery. wikipedia. [5] APMPM J0559-2903: Najchladnejší známy extrémny podtrpaslík (http:/ / adsabs. 1485B). [7] The First Substellar Subdwarf? Discovery of a Metal-Poor L Dwarf with Halo Kinematics. James Kaler. in/ jaa/ junsep2005/ index. (2005). org/ 10. 645. harvard. 122. Davy. . 1989). 1995). . org/ ~adam/ papers/ apj592_1186.1007/BF02702334 (http:/ / dx. Podtrpaslík typu B Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky . C. et al. . 87.

. ktorí sú jasnejší ako bieli trpaslíci. HW Virginis a V1093 Herculis. 1007/ BF02702334). S.1007/BF02702334 (http:/ / dx. wikipedia. Hmota týchto hviezd je približne polovica hmoty Slnka. C. Journal of Astrophysics and Astronomy 26: 261. 44 Pozri aj • Podtrpaslík • Biely trpaslík Referencie [1] Jeffery. Tieto hviezdy patria do horizontálnej vetvy hviezd Hertzsprungov-Russellovho diagramu a reprezentujú skorý stupeň vo vývoji niektorých hviezd. (2005). jadrá špirálových a eliptických galaxií. že sdB hviezdy sa stanú bielymi trpaslíkmi bez prechodu na obrov. Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Subdwarf B star (http:/ / en. Dôvody tejto predčasnej straty hmoty sú neznáme.Podtrpaslík typu B Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Podtrpaslík typu B je typ hviezdy podtrpaslíka so spektrom typu B. Podtrpaslíci typu B. org/ wiki/ En:subdwarf_b_star?oldid=371870562) na anglickej Wikipédii. ac. in/ jaa/ junsep2005/ index. " Pulzácia v podtrpaslíkoch typu B (http:/ / www. pričom obsahujú iba 1 % vodíka a zvyšok tvorí hélium. Ich priemer je od 0. ias. org/ 10. doi. Predpokladá sa. ktorý vzniká ak červený obor stratí vonkajšie vodíkové vrstvy ešte predtým ako v jadre začne prebiehať fúzia hélia. ale jedným zo základných mechanizmov tohto deja môže byť interakcia hviezd v systémoch dvojhviezd.[1] Prevládajú na ultrafialových fotografiách. html)".25 slnečného priemeru a teplota od 20000 do 40000 K. Do tejto skupiny patria napríklad V391 Pegasi.15 do 0. sú významnou súčasťou populácií horúcich hviezd starých hviezdnych systémov ako sú guľové hviezdokopy. DOI: 10. Osamelí podtrpaslíci môžu byť výsledkom splynutia dvoch bielych trpaslíkov.

G. wiley. Modrý trpaslík Modrý trpaslík je hypotetická trieda hviezd. Čierny trpaslík je biely trpaslík dostatočne ochladený tak. Zatiaľ čo pri červených trpaslíkoch prebieha vodíková fúzia pomaly a vyžaruje sa teplo. Keď sa vodíkové palivo modrých trpaslíkov úplne vyčerpá.Trpaslík (hviezda) 45 Trpaslík (hviezda) Trpaslík je súhrnné označenie pre odlišné triedy hviezd. F. ktorá je hypotetickým štádiom červeného trpaslíka po hlavnej postupnosti. pretože vesmír nie je dostatočne starý. prístup: 2008-06-28. • Trpaslík je vo všeobecnosti ktorákoľvek hviezda hlavnej postupnosti triedy svietivosti V. ktorá sa vyvinie z červeného trpaslíka po spotrebovaní väčšiny jeho vodíkového paliva. interscience. "M dwarfs: planet formation and long term evolution" (http:/ / www3. Astronomische Nachrichten 326 (10): 913–919.08 násobok veľkosti Slnka. Slnko je žltý trpaslík. C. podtrpaslík Ide o hviezdy s relatívne malým priemerom a nízkou absolútnou jasnosťou. Žltý trpaslík je hviezda hlavnej postupnosti s hmotou porovnateľnou so Slnkom. oranžový trpaslík je hviezda 0.[1] Svietivosť hviezd sa zvyšuje s ich vekom a najjasnejšie hviezdy musia vyžarovať viac energie na udržanie rovnováhy. Červené trpaslíky zväčšujú svoju intenzitu vyžarovania zvýšením ich povrchovej teploty čím sa zmenia na „modré“.P. čím sa z nich stávajú červené obry s väčšou plochou povrchu. Hnedý trpaslík je subhviezdny objekt nedostatočnej veľkosti na fúziu vodíka na hélium. Biely trpaslík je konečným štádiom evolúcie hviezd. • • • • • • • • Červený trpaslík je malá hviezda hlavnej postupnosti. Povrchové vrstvy červených trpaslíkov sa nestávajú viac priehľadnými pri zvýšení teploty. že už nevyžaruje žiadne viditeľné svetlo. Hviezdy väčšie ako červené trpaslíky dosahujú rovnováhu pomocou zväčšenia svojej veľkosti.5 až 0. patria tu hviezdy do 9-násobku hmoty Slnka. . Jeho veľkosť je približne 0.8 násobku hmoty Slnka. zmenia sa na biele trpaslíky. com/ cgi-bin/ abstract/ 112210517/ ?CRETRY=1& SRETRY=0). Bodenheimer. modré trpaslíky pravdepodobne ešte vo vesmíre neexistujú. Predpoklad ich existencie je založený len na teoretických modeloch. Laughlin (2005). Referencie [1] Adams. ktoré nie sú dostatočne masívne aby sa z nich vytvorila supernova typu II. aby sa mohli vytvoriť.. Modrý trpaslík je malá hviezda.

Oranžový trpaslík 46 Oranžový trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

pretože sú to stabilné hviezdy hlavnej postupnosti veľmi dlho. Veľkosť týchto hviezd je medzi veľkosťou červených trpaslíkov triedy M a žltých trpaslíkov triedy G (napríklad ako Slnko). obe jej zložky sú oranžové trpaslíky Pozri aj • Červený trpaslík Referencie [1] Empirical bolometric corrections for the main-sequence (http:/ / adsabs. . .[1] Patrí sem napríklad Alfa Centauri B a Epsilon Indi. G. fr/ simbad/ sim-id?Ident=Epsilon Indi). . retrieved on May 6. okolo 15 . 193–237. na rozdiel od 10 miliárd rokov v prípade Slnka.[3] Dvojhviezda 61 Cygni. pp. com/ article/ dn17084-orange-stars-are-just-right-for-life. 46. html).30 miliárd rokov. edu/ abs/ 1981A& AS. Ich hmotnosti dosahujú 0.5 do 0. 193H). R. fr/ simbad/ sim-id?Ident=Alpha Centauri B) and Epsilon Indi (http:/ / simbad. newscientist.Oranžový trpaslík 47 Oranžový trpaslík je hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu K. harvard. 2007. Heintze. entries for Alpha Centauri B (http:/ / simbad. Pokiaľ sa na obežných dráhach okolo nich sformujú planéty. J.[2] Tieto hviezdy sú zaujímavé z hľadiska mimozemského života. Astronomy and Astrophysics Supplement 46 (November 1981). u-strasbg. Habets and J. W. [2] SIMBAD. v takýchto podmienkach by mal život dosť času na vznik a vývoj. H. [3] (http:/ / www. M.9 hmotnosti Slnka a povrchovú teplotu od 4000 do 5200 stupňov Celzia. accessed on line June 19. 2009. u-strasbg. .

O komediálnom seriáli pozri Červený trpaslík (seriál) Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .Červený trpaslík 48 Červený trpaslík Toto je článok o type hviezdy.

najmenej hmotné a najmenej svietivé hviezdy vo vesmíre. umelcova predstava extrasolárnej planéty Proxima Centauri napriek svojej veľkej blízkosti Zemi dosahuje jasnosť obiehajúcej okolo červeného trpaslíka len 11 magnitúd a preto ju nemožno pozorovať voľným okom ani triédrom. Na Hertzsprungovom-Russelovom diagrame sa nachádzajú v pravom dolnom rohu. Lalande 21185 je štvrtý najbližší hviezdny systém Slnku a zároveň obsahuje planetárnu sústavu. Medzi červených trpaslíkov patrí aj hviezda s najväčším známym vlastným pohybom. Jedným z najznámejších červených trpaslíkov je aj naša najbližšia hviezda . Vyžarujú len málo svetla. aby ktorýkoľvek červený trpaslík stihol opustiť hlavnú postupnosť. aj keď ich pozorovanie je pre ich malý žiarivý výkon ťažké. Pre porovnanie. Červené trpaslíky nikdy nezažihnú jadrovú fúziu hélia. Umelcova predstava červeného trpaslíka. Červené trpaslíky tvoria väčšinu všetkých hviezd.Proxima Centauri.Červený trpaslík 49 Červený trpaslík je malá a relatívne chladná hviezda hlavnej postupnosti neskorého spektrálneho typu K alebo M. takže sa nemôžu stať červenými obrami. až kým nespotrebujú všetok vodík. Z našich 20 najbližších hviezd (vrátane Slnka) je až 13 červených trpaslíkov. Na rozdiel od bielych trpaslíkov sú červené trpaslíky normálne plazmové hviezdy vytvárajúce vlastné elektromagnetické žiarenie. Vďaka pomalému spaľovaniu vodíka majú enormne dlhú odhadovanú životnosť. často dosahujú len 1/10 000 žiarivého výkonu Slnka. pohybuje sa od niekoľkých desiatok miliárd až po bilióny rokov. Od okamihu Veľkého tresku ešte neuplynulo dosť času. Pozri aj • trpaslík (hviezda) • červený obor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený trpaslík . Je to najmenej hmotné teleso. Barnardova hviezda. Červené trpaslíky tak patria medzi najchladnejšie. Ide o najčastejšie sa vyskytujúce hviezdy v Galaxii. zvoľna sa zmršťujú a zahrievajú. vo vnútri ktorého môžu ešte prebiehať termojadrové reakcie zlučovania prócia na hélium.

4 hmotnosti Slnka) hlavnej postupnosti v procese spaľovania vodíka na hélium vo svojom jadre vplyvom jadrovej fúzie.Žltý trpaslík 50 Žltý trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Žltý trpaslík je malá žltá hviezda (1 . Najznámejším žltým trpaslíkom je Slnko. .1.

ktoré sú jasnejšie ako hviezdy hlavnej postupnosti alebo trpaslíky. V Yerkesovej . ale nie také jasné ako obry. Podobry majú väčší priemer a nižšiu teplotu ako hviezdy podobnej hmotnosti v hlavnej postupnosti. ktoré prestali spaľovať vodík na hélium v jadre a stávajú sa z nich obry. Predpokladá sa.Podobor 51 Podobor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Podobor je trieda hviezd. že sú to hviezdy.

Podobor spektrálnej klasifikácii je ich trieda svietivosti IV. 52 Pozri aj • • • • • Žltý podobor Biely podobor Oranžový podobor Modrobiely podobor Žltobiely podobor Obor (hviezda) Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry .

HST 53 Pozri aj • • • • Hlavná postupnosť Červený obor Modrý obor Podobor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obor (hviezda) . južná polárka • Capella (α Aurigae): žltý obor typu G • Pollux (β Geminorum): oranžový obor typu K • Mira (ο Ceti): červený obor typu M Betelgeuze. kým sa z nich stanú biele trpaslíky. Hviezdy malej hmotnosti ostanú na rovnakej jasnosti. Z masívnejších hviezd sa stanú omnoho jasnejšie jasné obry alebo nadobry. najjasnejšia hviezda Plejád • Thuban (α Draconis): biely obor typu A • σ Octantis: žltobiely obor typu F. v ktorej sa zastavili termonukleárne reakcie premeny vodíka na hélium v jej jadre.Obor (hviezda) Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Obor je hviezda. Medzi najznámejšie obry patria: • Regor (γ Velorum): modrý obor typu O • Alcyone (η Tauri): modrobiely obor typu B. Obry patria do triedy svietivosti III Yerkesovej spektrálnej klasifikácie.

Povrchová teplota červeného obra sa pohybuje len od 2 000 do 4 000°C. Porovnanie veľkosti červeného obra Aldebarana so Slnkom Hviezdam s hmotnosťou Slnka trvá prechod do štádia obra približne 100 miliónov rokov. Oveľa častejšie sú zastúpení v guľových hviezdokopách ako v otvorených hviezdokopách.Modrý obor 54 Modrý obor Modrý obor je hviezda spektrálneho typu O alebo B s hmotnosťou aspoň 18 hmotností Slnka. čím sa zväčšujú a chladnú. že červenými obrami sa stanú hviezdy o približne hmotnosti Slnka po vyčerpaní zásob vodíka v jadre. Modrým obrom je napríklad hviezda Adara. Je to preto. Ich polomer je 10. najmä pulzujúcimi. lebo zväčšovanie hviezdy narastá rýchlejšie ako zväčšovanie jasnosti a tým hviezda chladne a jej farba sa posúva k červenému okraju spektra. červenej farby. Tieto hviezdy sú veľmi horúce. tým je tento proces kratší. Predpokladá sa. približne 1. Pulzujú len vrchné vrstvy hviezdy. Pozri aj • Modrý nadobor Modrý obor Zeta Orionis (Alnitak) Červený obor Červený obor je veľká hviezda mimo hlavnej postupnosti typu K alebo M. Po odhodení vonkajších vrstiev prechádzajú červené obry do ďalšieho štádia .000-krát a tiež znižuje efektívna teplota. Často sú premennými hviezdami. ktorý ich jasnosť znižuje. Červený obor má malé husté jadro a veľmi riedku rozsiahlu atmosféru. Je to jedno zo záverečných štádií vývoja hviezd do 1. majú veľkú absolútnu magnitúdu a emitujú modré viditeľné svetlo. Niektoré červené obry sú zahalené do prachového mraku. Spaľujú vodík bližšie k okraju hviezdy. Patrí sem napríklad Aldebaran a Arktúr. V jadre sa spaľuje nahromandené hélium na uhlík a kyslík.4 hmotnosti Slnka. Týmto sa veľmi zvýši jasnosť hviezdy. Absolútna hviezdna veľkosť červených obrov je väčšia než 0 a môže za ňu veľký rozmer hviezdy. okolo jadra však pokračuje spaľovanie vodíka.000 až 10. Čím je hviezda hmotnejšia. .až 100násobný v porovnaní so Slnkom.planetárnej hmloviny.

Červený obor 55 Pozri aj • • • • Modrý obor Červený trpaslík Nadobor Červený nadobor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený obor Jasný obor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry .

Jasný obor Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Jasné obry sú hviezdy triedy svietivosti II Yerkesovej klasifikácie. Medzi najznámejšie jasné obry patria: • • • • • • Adara (ε Canis Majoris): modrobiely jasný obor typu B Pherkad (γ Ursae Minoris): biely jasný obor typu A Sargas (θ Scorpii): žltobiely jasný obor typu F Dabih (β¹ Capricornis): žltý jasný obor typu G Alphard (α Hydrae): oranžový jasný obor typu K Rasalgethi (α¹ Herculis): červený jasný obor typu M 56 Pozri aj • • • • Nadobor Obor (hviezda) Červený obor Spektrálna klasifikácia . Sú to hviezdy prechodného typu medzi obrami a nadobrami.

Nadobor 57 Nadobor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

a Slnka. najväčšie a najjasnejšie v známom vesmíre. Tieto hviezdy sú extrémne horúce a jasné. Počítačom vygenerovaný obrázok hviezdy Rigel zo vzdialenosti 1 AU Pozri aj • Modrý obor • Červený nadobor Porovnanie veľkostí Gamma Orionis. Pozri aj • Červený nadobor • Modrý nadobor • Hyperobor Poloha nadobrov v H-R diagrame Modrý nadobor Modrý nadobor je obor. ak sa jadrová reakcia z akéhokoľvek dôvodu spomalí. Ich hmotnosť je obyčajne od 10 do 50 hmotností Slnka na HRD a ich priemer dosahuje 1000 priemerov Slnka. s povrchovou teplotou od 20 000 do 50 000 °C. Algol.Nadobor 58 Nadobor je veľmi veľká hviezda s hmotnosťou 10 – 50 hmotností Slnka. hviezda spektrálneho typu O. Z modrého nadobra sa môže stať červený nadobor. . Sú to veľmi zriedkavé hviezdy a patria medzi najhorúcejšie.

Kvôli nízkej povrchovej teplote svieti červeným svetlom. Betelgeuze Pozri aj • Modrý nadobor • Červený obor • Nadobor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený nadobor . Nadobry nakoniec zanikajú ako supernovy.Červený nadobor 59 Červený nadobor Červený nadobor je obrovská hviezda spektrálneho typu M. Nadobor má priemer niekoľkostonásobne väčší než Slnko. Červené nadobry vznikajú z hmotných hviezd hlavnej postupnosti po vyhorení vodíkových zásob v ich jadrách. Príkladom červeného nadobra je Antares. Je jedným zo záverečných štádií vývoja veľmi hmotných hviezd. pričom hviezda najprv prejde do štádia červeného obra a až potom do štádia nadobra. V jadre nadobra môže prebiehať spaľovanie ťažších prvkov až po železo. Po vyhorení vodíka sa povrchové vrstvy týchto hviezd začnú rozpínať. ale jeho vonkajšie vrstvy sú extrémne riedke.

329C) . . s.aa.001553 (http://dx. 366.z väčšiny nadobrov sa stáva supernova v modrej (horúcej) fáze alebo červenej (studenej) fáze.24. Boli zistené iba dve takéto supernovy . Referencie [1] Chiosi. Pozri aj Astronomický portál • Nadobor • Supernova • Spektrálna klasifikácia Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Yellow supergiant (http:/ / en. .090186. Cesare – Maeder.24. Až doteraz sa predpokladalo. .001553). org/ wiki/ En:yellow_supergiant?oldid=348601852) na anglickej Wikipédii.329C (http:/ / adsabs.. harvard.090186. wikipedia.[1] Tieto hviezdy sú zvyčajne 15 až 20-násobne hmotnejšie ako Slnko.org/10. Podobne.aa. DOI: 10.1146/annurev. 24. ako každý iný nadobor.1146/annurev. Tieto systémy môžu byť pôvodcami vzácnych supernov prepojených so žltými nadobrami. ktoré sa spotrebúvajú v ich jadrách.24. edu/ abs/ 1986ARA& A.Žltý nadobor 60 Žltý nadobor Žltý nadobor je hviezda nadobor spektrálneho typu F alebo G.doi.. aj hviezdy tohto typu sú staršie a kolíšu medzi modrou a červenou fázou v závislosti od chemických prvkov. Andre: The evolution of massive stars with mass loss. že iba málo nadobrov strávi dlhý čas v prechodnej žltej fáze. In: Annual review of astronomy and astrophysics 24 (1986). Bibcode:  1986ARA&A.

Hyperobor 61 Hyperobor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

čo je najväčšia známa hviezda Žltý hyperobor Žltý hyperobor. žlté hyperobry sú menej efektívne v udržiavaní povrchového materiálu ako iné druhy hviezd. V509 Cas)[2] HR 8752 IRC+10420 . časti jadra. pretože pri väčšej hmotnosti už nie je možné dosiahnuť rovnováhu hviezdy a hviezda by produkovala toľko energie. ako vybuchnú ako supernova alebo hypernova. Žlté hyperobry.Hyperobor 62 Hyperobor je masívna hviezda.500 do 35. že po výbuchu hyperobra ako supernova alebo hypernova zo zvyšku hviezdy ostane čierna diera. že by došlo k jej rozpadu. čo je protikladom hviezd veľkosti Slnka. je masívna hviezda z rozšírenou atmosférou. s hmotnosťou do 100 hmotností Slnka. Predpokladá sa. boli pozorované kvôli periodickým erupciám. žltý hyperobor môže obsahovať konvektívne jadro obklopené rádioaktívnou zónou. ich jasnosť dosahuje miliardy svietivostí Slnka a ich teplota od 3. čo je 120 hmotností Slnka. s hmotou približne 20 až 50-násobku hmoty Slnka. ktorá môže byť klasifikovaná od neskorých A do K. Chromosféra Vďaka absolútnej veľkosti týchto hviezd. Javia sa ako extrémne zriedkavé hviezdy vo vesmíre. Existujú 1 až 3 milióny rokov predtým.000 K.[1] Vďaka extrémne vysokému tlaku v jadrách žltých hyperobrov. väčšinou zostávajú v hlavnej postupnosti niekoľko miliónov rokov predtým ako sa sami zničia a zmenia na masívnu supernovu alebo hypernovu. ktorý poskytuje možnosť vzniku planetárnych sústav okolo týchto hviezd. Niekedy je možné identifikovať disk prachu a plynu. Známe žlté hyperobry • • • • • Ró Cassiopeiae V382 Carinae HD 217476 (tiež v súhvezdí Kasiopeja. vo všeobecnosti. Z toho dôvodu majú veľmi veľkú. Porovnanie Slnka a VY Canis Majoris. prípadne celé jadro je tvorené z degenerovaného plynu. väčšia ako nadobor. Vnútorná štruktúra Vzhľadom na súčasné fyzikálne modely hviezd. Kvôli veľkej rýchlosti spotrebovania jadrového paliva. podobne ako Ró Cassiopeiae v súhvezdí Kasiopeja. ktoré pozostávajú z rádioaktívneho jadra obklopeného konvektívnou zónou. ktorých výsledkom bolo periodické alebo pokračujúce zahmlievanie hviezdy. rozšírenú atmosféru. dosahujúcou teoretickú hranicu hmotnosti hviezdy. navyše so silným magnetickým poľom a veľkým uvoľňovaním energie. Hyperobri sú najsvietivejšie hviezdy.

Michael A. Modrý tulák (hviezda) Modrý tulák je hviezda typu modrý obor. wikipedia. Opustenie Galaxie Je predpoklad. Brooks/Cole 2005 [2] BBC .Constellations: Cassiopeia 'the Boastful Queen' (http:/ / www.. pričom posledná hviezda zrýchlila viac a „zhltla“ predchádzajúcu.aas.Žltý hyperobor 63 Referencie [1] Seeds. ktorá vysokou rýchlosťou opúšťa našu Galaxiu. co. uk/ dna/ h2g2/ A27746869) Pozri aj Astronomický portál • Hyperobor Externé odkazy • Miléniový výbuch hviezdy Ró Cassiopeiae (http://www.h2g2 . Tým získala potrebnú hmotnosť a teplotu. aby mohla opustiť Galaxiu.org/publications/baas/v34n4/aas201/1007. ktorý prechádzal blízko centrálnej čiernej diery. a tým dodala zvyšným dvom veľkú rýchlosť. Tá svojou gravitáciou jednu pritiahla. .htm) (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Yellow hypergiant (http:/ / en. bbc. org/ wiki/ En:yellow_hypergiant?oldid=326042116) na anglickej Wikipédii. že takáto hviezda bola súčasťou trojitého hviezdneho systému. Astronomy: The Solar System and Beyond.

04 pc od centrálnej čiernej diery. že sú to obyčajné hviezdy hlavnej postupnosti prevažne spektrálneho typu B0 – B9 MS. že v tesnej blízkosti centrálnej čiernej diery nemohli vzniknúť štandardnou cestou. tretia zložka sa dá získať meraním dopplerovského posunu spektra. Tento typ hviezd má veľkú orbitálnu rýchlosť a obieha po relatívne malých dráhach. Referencie [1] http:/ / en. wikipedia. zhoda panuje iba v tom. Podobne ako báriové hviezdy. z ktorej sa stal biely trpaslík. Pôvod S-hviezd je nejasný. . Tým sa získa informácia potrebná na spočítanie dráhy pozorovanej hviezdy. Určovanie hmotnosti centrálnej čiernej diery S-hviezdy hrajú hlavnú rolu pri určovaní hmotnosti centrálnej čiernej diery. Pozorovaním v čase je možné vypozorovať dve zložky rýchlosti. org/ wiki/ En%3Ach_star?oldid=333976158 Hviezda typu S Hviezdy typu S (alebo S-hviezdy) sú hviezdy za hranicou 0. čo znamená že ich vek je v porovnaní s inými hviezdami priemerný. sú pravdepodobne výsledkom premiestnenia hmoty z bývalej klasickej uhlíkatej hviezdy. Oblasť výskytu týchto hviezd je zhruba vymedzená polomermi niekoľkých svetelných hodín a 0. Nie sú to jasné červené ani modré obry. S-hviezdy nepatria svojím spektrálnym typom do zvyšnej hviezdnej populácie. typické pre centrum Galaxie. ale modré hviezdy hlavnej postupnosti. že všetky CH hviezdy môžu byť dvojhviezdami. Z fotometrických a spektroskopických meraní sa zistilo. Sú to totiž najbližšie pozorované hviezdy blízko centrálnej čiernej diery.04 pc od centra našej Galaxie. Astronómovia sú schopní namerať priamym pozorovaním dve zložky polohy S-hviezd. pričom z orbitálnych elementov ich dráh sa dá vypočítať hmotnosť centrálnej čiernej diery. z toho dôvodu je možné pozorovať aj zmenu rýchlosti. Patria tu hviezdy populácie II. Mnohé známe CH hviezdy patria medzi dvojhviezdy a predpokladá sa. ktorá sa vyznačuje prítomnosťou veľmi silných CH absorpčných čiar v svojom spektre.CH hviezda 64 CH hviezda CH hviezda je hviezda. obsahujú málo kovov a ich jas v porovnaní s C-N uhlíkatými hviezdami je podpriemerný. Pozri aj • Biely trpaslík Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku CH star [1] na anglickej Wikipédii.

ktorej jasnosť a prípadne aj spektrum sa mení v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch. že hviezda sama sa stáva jasnejšou a tmavšou. tiež s malou závislosťou na metalicite. Hviezda Algol bola známa ešte skôr. Keď sa pre cefeidu vykalibruje vzťah medzi periódou a svietivosťou. Medzi premenné hviezdy patrí aj jedna z najznámejších hviezd na nočnej oblohe.Premenná hviezda 65 Premenná hviezda Premenná hviezda je hviezda. a práve takéto hviezdy sa nazývajú premenné hviezdy. Polárka Pozorovanie premenných hviezd Premenné hviezdy sú vo všeobecnosti analyzované pomocou fotometrie a fotospektrometrie. priamo . Zmeny jasnosti môžu mať príčinu vo fyzikálnych zmenách na samotnej hviezde (fyzikálne premenné). Pre pravidelné premmené hviezdy môže byť perióda premeny a jej amplitúda veľmi presne stanovená. Základnou charaketristikou premennej hviezdy je krivka svetelných zmien. pre veľa premených hviezd sa však tieto veličiny časom pomaly menia. Zmeny jasnosti môžu byť rádovo len v desatinách magnitúdy. Pozorovaniami ich jasností. Príklady typov spomedzi týchto tried sú uvedené nižšie. pretože sú typom tzv. Naše Slnko je dobrým príkladom hviezdy. alebo môže ísť len o následok zákrytu v sústave dvojhviezd či natáčanie rôznych nepravidelných štruktúr na hviezde smerom k pozorovateľovi (geometrické premenné). Fyzikálne premenné Fyzikálne premenné sú hviezdy.1% počas 11-ročného slnečného cyklu). žltí obri. prípadne sa menia len medzi viacerými vybranými hodnotami. a majú periódy od jedného dňa až po niekoľko týždňov. že pozorovaním periódy cefeíd. no pri nej sa premenlivosť potvrdila až v roku 1667. znamená to. zatiaľ čo najnižšie hodnoty krivky sú známe ako minimá. ktoré majú intrinzickú. je možné vytvoriť svetelnú krivku. ktorú pozoroval v roku 1596 David Fabricius. vnútornú povahu premennosti svojej svetelnosti. Cefeidy sú dôležité. Interval zmien môže byť od desaťtisícin sekundy (pulzary) po celé roky až desaťročia (rekurentné novy). prvej objavenej premmennej hviezdy tohto typu. Vačšina hviezd má takmer konštantnú svetelnosť. Sú pomenované podľa δ Cephei. Táto kategória môže byť ďalej rozdelená na podskupiny: pulzujúcich a kataklizmatických (alebo eruptívnych) premenných. štandardných sviec. Vrcholy jasnosti na svetelnej krivke sa nazývajú maximá. ale môžu byť aj väčšie ako 10 magnitúd. ktoré sú porovnávané s nepremennými hviezdami známych hviezdnych veľkostí. kde dochádza k relatívne malým odchýlkam jasnosti (zvyčajne okolo 0. ktorí pulzujú vo veľmi pravidelných periódach. Ich svietivosť je priamo závislá na ich perióde premennosti. Čím dlhšia je pulzačná perióda. Pulzujúce premenné Cefeidy Jedným z najvýznamnejších typov premenných hviezd sú cefeidy. Prvá známa premenná hviezda je Mira Ceti. tým jasnejšia býva hviezda. to znamená. U veľkého počtu hviezd však dochádza k významným zmenám svetelnosti.

Sú staršie ako cefeidy. ale taktiež prechádzať cez periódy nepravidelných premien. Majú tiež veľmi dobre stanovený vzťah perióda-svietivosť. ktorá prepožičala celej skupine názov. a teda sú vhodné indikátory pre vzdialenosti. Premenné typu Mira Ceti Premenné typu Mira Ceti sú veľmi chladní červení nadobri. ktorej zdanlivá hviezdna veľkosť sa mení od 0. 66 Mira na zábere z Hublovho vesmírneho teleskopu .2 do 1. ktorí majú meniace sa hlboké a plytké minimá. patria do populácie II. Často sa vyznačujú znásobenými periódami. ale trochu slabšie a s kratšími periódami. Toto kolísanie dvojakých vrcholov má typicky periódu medzi 30 až 100 dňami. Ich vzdialenosť je potom ľahko dopočítateľná zo zdanlivej hviezdnej veľkosti. ale nie sú tak svietivé. Polopravidelné premenné Polopravidelnými premennými sú zvyčajne červení nadobri. Niekedy sa označujú ako Cefeidy typu II. Nepravidelné premenné Zvyčajne ide o červených nadobrov. Najznámejší známy príklad je polopravidelná premenná Betelgeuse. Premenné typu RV Tauri Tieto premenný hviezdy sú žltí nadobri. Skupina týchto premenných môže občas vykazovať jednoznačnú periódu. kolíše v jasnosti z takmer druhej magnitúdy a slabne až po deviatu magnitúdu. Pozorovania cefeíd sú veľmi dôležité pre stanovovanie vzdialeností galaxií vnútri našej lokálnej skupiny galaxií.Premenná hviezda dostávame aj ich svietivosť. sa môžu zjasniť o niekoľko magnitúd pred ich ďalším pokračujúcim slabnutím. Znásobením tejto premenlivosti môžu nastať dlhodobé zmeny periód počas niekoľkých rokov. Niekedy majú náznak periodicity. Obvykle sa vyskytujú v guľových hviezdokopách. ale patria do populácie II a tak majú nižšiu metalicitu a preto nepatrne iný vzťah perióda-svietivosť. Premenné typu δ Scuti Premenné typu δ Scuti sú podobné cefeidám.2. Kedysi boli nazývané ako trpaslíčie cefeidy. ktorí sa podrobujú veľmi veľkým pulzáciám. Samotná Mira Ceti. Premenné typu W Virginis Tieto premenné sú veľmi podobné cefeidám. Premenné typu RR Lyrae Tieto hviezdy sú mierne podobné cefeidám. Počas periód zvyčajne niekoľkých mesiacov. tiež známa ako ο (Omikron) Ceti. a v minulosti boli niekedy označované ako kopové cefeidy. ktoré vytvárajú veľmi zložité svetelné krivky.

hviezdy typu Z Camelopardalis. Hviezdy typu R Coronae Borealis Aj keď sú klasifikované ako eruptívne premenné hviezdy. Poznáme tri typy trpaslíčich nov: hviezdy typu U Geminorum. že pokles jasnosti pozorovanej hviezdy. takže tieto supernovy môžu pomôcť pri zisťovaní vzdialeností iných galaxií. . či tisícročia. kde pri prenose hmoty medzi komponentami dochádza k pravidelným vzplanutiam. pri ktorých sú pozorované frekventované malé výbuchy. pri ktorých boli pozorované občasné plošiny zjasnenia (na svetelnej krivke) nazývané zastávky. niekde na ceste medzi maximom a minimom jasnosti. Absolútna svietivosť neskoršie menovaného spôsobu je závislá na vlastnostiach svojej svetelnej krivky. pomalé alebo veľmi pomalé. ktoré majú výbuchy trvajúce zhruba 5-20 dní nasledované tichou periódou typicky niekoľkosto rokov. u týchto hviezd nedochádza k periodickým zjasneniam. Novy sú kategorizované ako rýchle. zavisí to na správaní ich svetelnej krivky. čo spôsobí. Vytvárajú sa v blízkych binárnych sústavách a výbuchy sa môžu opakovať s periódov od dekád do storočia. a hviezdy typu SU Ursae Majoris. čo rokov získavajú naspäť pôvodnú maximálnu jasnosť. sú to jedny z najenergetickejších udalostí vo vesmíre. ale po nepravidelných intervaloch náhle zoslabnú o mnoho magnitúd. Po tom. Novy Novy sú takisto výsledkom dramatických explózií. Takisto môžu vzniknúť pri prenose hmoty na bielych trpaslíkov. no takisto aj zriedkavejšie veľké výbuchy. mnohonásobne hmotnejších ako Slnko. Nova Cygni 1975 bola ostatnou veľmi jasnou novou v našej galaxii. Supernovy môžu byť následkom zániku mimoriadne masívnych hviezd. eventuálne ochladne pod teplotu kondenzácie prachu. Trpaslíčie novy Trpaslíčie novy sú dvojhviezdy. namiesto toho udržujú väčšinu času maximálnu jasnosť. dosiahla jasnosť až druhej magnitúdy. Pomaly potom v pribehu niekoľkých mesiacov.Premenná hviezda 67 Kataklizmatické (eruptívne) premenné Supernovy Supernovy sú kataklizmatické (eruptívne) premenné hviezdy. Za zdroj tohto kolísania jasnosti sú považované epizódy formovania prachu v atmosfére hviezdy. trvajúce dobu niekoľkých normálnych periód. čo sa vytvorí prach a premiestni sa ďalej od hviezdy. ale na rozdiel od Supernova na pokraji galaxie NGC 4526 supernov nemajú za následok deštrukciu pôvodnej hviezdy. Supernova môže v krátkom čase uvoľniť toľko energie ako celá galaxia. v bode ktorom sa potom vytvorí mračno nepriesvitného prachu.

Rotujúce hviezdy Hviezdy s rozmernými slnečnými škvrnami môžu vykazovať značné rozdiely v jasnosti pri rotácii a do zorného poľa sa dostávajú striedavo jasnejšie a tmavšie (škvrny) oblasti. Zvyšujú svoju jasnosť až o dve magnitúdy v priebehu niekoľkých sekúnd a potom oslabujú na normálu jasnosť v priebehu polhodiny alebo menej. Jedna z najznámejších zákrytových premenných dvojhviezd je Algol. .) Až sa minú jednotlivé písmená. Planetárne zákryty Hviezdy s planetárnymi sústavami sa môžu takisto prejavovať zmenami jasnosti. použijú sa pre označenie ďalších objavených premenných v danom súhvezdí dvojice RR až RZ. RR Lyrae. Jednou z najbežnejších príčin býva prítomnosť druhej hviezdnej spoločnice tak. ak sa ich planéty dostanú medzi Zem a danú hviezdu. že obidve spolu vytvárajú dvojhviezdu. BB až BZ. napr. ináč nazývaný aj β Persei. ktorej jas je dočasne znížený kvôli reflexnej hmlovine. Tieto zmeny sú oveľa menšie ako the s hviezdnymi spoločnicami a sú detekovateľné iba pri mimoriadne presných pozorovaniach. sú vyvolané externými zdrojmi. 68 Geometrické premenné Zákrytové dvojhviezdy Zmeny jasností u geometrických premenných hviezd. Pomenovanie premenných hviezd Hlavný článok: Označenie premenných hviezd V danom súhvezdí je prvým objaveným premenným hviezdam priradené označenie písmenami R až Z. jedna hviezda môže zakryje druhú. Ak Hviezda T Tauri sú tieto pozorované z určitých uhlov. premenné sú označené podľa poradia objavu a priradí sa im prefix V. a postupne po QQ až QZ (J sa vynecháva). R Andromedae. ktorá pred ňou prechádza. že veľa premenných hviezd je červených a preto začal označovať premenné hviezdy od písmena R ako rot (červený). Neskoršie objavy používajú nepoužité dvojice AA až AZ. u ktorých dochádza k pravidelným zábleskom. Premenné hviezdy typu T Tauri Ide o mladé hviezdy s protoplanetárnymi diskami. čím zapríčiní zníženie ich spoločnej vizuálnej jasnosti. ktorý si všimol. a tak ďalej až po ZZ . Zaclonené premenné Veľmi zriedkavým typom premennej hviezdy býva hviezda. napr.Premenná hviezda Vzplanujúce hviezdy Známe tiež ako hviezdy typu UV Ceti sú tieto veľmi slabé hviezdy hlavnej postupnosti. ako sú pozorované pozemskými pozorovateľmi. V1500 Cygni. SS až SZ. ktorých premennosť je pravdepodobne spôsobená rôznymi nestabilitami v disku ako aj v ich atmosfére. napr. Až sa vyčerpá týchto 334 kombinácií. (Tento systém pomenovania bol vyvinutý Friedrichom Argelanderom.

• Eruptívne premenné hviezdy • Pulzujúce premenné hviezdy Polopravidelná premenná hviezda Polopravidelné premenné hviezdy je typ pulzujúcich premenných hviezd.Premenná hviezda 69 Pozri aj • Označenie premenných hviezd • Zoznam známych premenných hviezd. Sú to obry alebo nadobry prechodného a neskorého spektrálneho typu vykazujúce značnú periodicitu v zmenách ich jasnosti. Tieto premenné hviezdy sa delia na dve skupiny. . Amplitúda zmien môže dosahovať od niekoľko stotín magnitúd do niekoľkých magnitúd. obyčajne však 1 – 2 magnitúdy vo V filtri. aavso. sprevádzanú alebo niekedy prerušovanú rôznymi nepravidelnosťami. Externé odkazy • Americká asociácia pozorovateľov premenných hviezd [1] (po anglicky) Referencie [1] http:/ / www. org Nepravidelná premenná hviezda Nepravidelná premenná hviezda je typ premennej hviezdy. ktorej zmeny jasnosti nevykazujú žiadnu periodicitu. Perióda sa pohybuje v rozsahu od 20 do viac ako 2000 dní. zatiaľ čo tvar svetelných kriviek môže byť odlišný v každom cykle.

70 Pozostatky Biely trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť .

že vo vnútorných oblastiach bieleho trpaslíka sa už všetky jadrá vodíka premenili termonukleárnymi reakciami na hélium. odhodia svoje vonkajšie vrstvy a zostane z nich inertné jadro zložené prevažne z uhlíka a kyslíka. vzhľadom na jeho nízku svietivosť. Gravitačné zrýchlenie na povrchu dosahuje 108 cm. čísle biele trpaslíky. že jeho ionizovaný plyn sa stal pri vysokých hustotách degenerovaným plynom s výnimkou tenkej povrchovej vrstvy (hĺbka degenerácie). spektrálneho typu B až G. gravitačné zrýchlenie na povrchu 4. Hmotnosť známych bielych trpaslíkov je 0. ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou. Z malého rozmeru pri uvedenej hmotnosti vyplýva mimoriadne vysoká hustota.cm-3. stredná hustota 2.85 polomeru Zeme).108 cm. Medzi polomerom a hmotnosťou bielych trpaslíkov je jednoznačný vzťah: čím je hmotnosť bieleho trpaslíka väčšia. počtom 3-10% hviezd Galaxie. 71 Fyzikálne charakteristiky Je to hviezda malých rozmerov a vysokej povrchovej teploty.4 M☉ (Chandrasekharova medza). Biely trpaslík tak patrí medzi degenerované hviezdy. úniková rýchlosť z povrchu je okolo 4 000 km. K a je bez jadrových zdrojov energie. s-2. t. povrchová teplota 32 000 K. Vnútro bieleho trpaslíka má teplotu okolo 10 mil. bielych trpaslíkov.Biely trpaslík (MV) Biely trpaslík (trpaslík je tu neživotné slovo. svojimi rozmermi sa blížia skôr k planétam než k hviezdam. Rovnováha sa udržuje tým. . hmotnosť 1. Tieto hviezdy nemajú dostatočnú hmotnosť na zapálenie termonukleárnej reakcie na spaľovanie uhlíka. Atmosféra a fotosféra takej hviezdy sú veľmi husté. vo veľkých vzdialenostiach sa dá. preto je v mn. Sirius B je tiež našim najbližším bielym trpaslíkom vo vzdialenosti 8. tým je jeho polomer menší. uhlík a ťažšie prvky a že vodík môže byť už len v jeho tenkej atmosfére. že v celej Galaxii je asi 10 mld. 106 g.6 svetelného roka od Slnka.2 M☉. stanú sa z nich červené obry.2 M☉. Známych je niekoľko tisíc pomerne blízkych bielych trpaslíkov. Polomery bielych trpaslíkov dosahujú obyčajne iba stotinu až tisícinu polomeru Slnka. Odhaduje sa. Jeho teplota trvale klesá.3 až 1. j.25m. ktorá dosahuje približne 1. Prvým známym bielym trpaslíkom je Sírius B (sprievodca hviezdy Sírius) s charakteristikami: polomer 5 400 km (0. s-2. ich hrúbka však nepresahuje niekoľko desať metrov. absolútna vizuálna jasnosť 11. v centrálnych častiach bieleho trpaslíka musí byť hustota ešte 5 až 10-násobne vyššia. Sírius A a Sírius B V planétarnych hmlovinách (ako napríklad v tejto NGC 246) je často vo vnútri biely trpaslík Z nízkej svietivosti a vysokej hustoty vyplýva. nie bieli trpaslíci) je astronomický objekt. nahromadených v predchádzajúcich štádiách svojho vývoja. ťažko objaviť. celkový čas chladnutia trvá okolo 1 mld. Výskyt Biely trpaslík je záverečným štádiom vývoja obyčajných hviezd pomerne malej hmotnosti.5. Z tohto vzťahu vyplýva teoretická odvodená horná hranica hmotnosti bielych trpaslíkov. Biely trpaslík predstavuje práve toto obnažené jadro hviezdy. Biely trpaslík žiari najmä zo zásob tepelnej energie. dosahujúca 106 g. rokov. s absolútnou jasnosťou o 8-12m slabšou v porovnaní s absolútnou jasnosťou normálnych hviezd hlavnej postupnosti rovnakého spektrálneho typu. s-1.cm-3.5.

ktorá dosahuje väčšie hodnoty než 1014 g/cm3.4 hmotnosti Slnka. Častejšie sú pozorované ako zložky neutrónovej dvojhviezdy. na ktorú dopadá hmota druhej zložky Odhaduje sa. Jej hmotnosť je väčšia.Biely trpaslík K bielym trpaslíkom patrí pravdepodobne aj skupina DC trpaslíkov. ako 1. Pozorovanie osamotených neutrónových hviezd je ťažké. ktorý spôsobí zatlačenie elektrónov do atómových jadier a následnou premenou protónov na neutróny. ktoré emituje iba žiarenie čierneho telesa. Po prekročení 4-násobku hmotnosti Slnka (táto hranica je známa ako Oppenheimerova-Volkoffova medza. Ak neutrónová hviezda rotuje a vysiela pritom rýchle záblesky žiarenia. Neutrónová hviezda Neutrónová hviezda je vesmírny objekt. že v našej Galaxii sa nachádza okolo 30 miliónov neutrónových hviezd. Zloženie Neutrónové hviezdy sú zložené z materiálu s extrémnou hustotou. pretože vesmír neexistuje dostatočne dlhú dobu na to. V súčasnosti nie je známy žiadny čierny trpaslík v našom vesmíre. Je to degenerovaná hviezda z neutrónového plynu. Obrovská hmotnosť hviezdy stlačená do takého malého objemu znamená obrovskú hustotu. ktorý vznikne po výbuchu supernovy. pretože majú len veľmi malý povrch a to z nich robí veľmi slabé objekty. Čierny trpaslík Čierny trpaslík je zvyšok hviezdy o veľkosti Slnka. silnou gravitáciou neutrónovej hviezdy je z nej strhávaná plazma a vytvára okolo neutrónovej hviezdy akréčny disk s . 72 Pozri aj • • • • Hnedý trpaslík Červený trpaslík Spektrálna klasifikácia vývoj hviezd Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. pričom jedna zo zložiek je neutrónová hviezda. Tento materiál vzniká pri výbuchu supernovy extrémnym tlakom. ale menšia. by gravitačný kolaps hviezdy pokračoval až do vzniku čiernej diery. Pokiaľ je druhý člen dvojhviezdy plazmová hviezda. Neutrónové hviezdy majú priemer 10-30 kilometrov. aby nejaký vznikol. záverečné štádium vývoja hmotných hviezd. prevažne z neutrónov. z ktorej ostal biely trpaslík a postupne sa ochladil na teleso. než 4 hmotnosti Slnka. Tlak degenerovaného neutrónového plynu pôsobí proti obrovskej vlastnej gravitácii a zabraňuje ďalšiemu gravitačnému kolapsu. hovoríme o pulzare. Prierez neutrónovou hviezdou Výskyt Umelecká predstava dvojhviezdy.

4-3658. Intenzita žiarenia sa mení s pravidelnou periódou. Pulzary po prvýkrát odhalili na rádiových vlnových dĺžkach Jocelyn Bell a Antony Hewish v roku 1967. Za túto prácu dostal Hewish v roku 1974 Nobelovu cenu. ktorých kužely nás pri otáčaní zasahujú. CP 1919 (dnes známy ako PSR B1919+21). ktoré už stratili väčšinu svojej energie a stali sa znova viditeľné po tom. Obrázok nazvaný „100 postupných pulzov z pulzaru CP 1919“ sa objavil na prednej strane albumu Unknown Pleasures skupiny Joy Division. potvrdzuje všeobecnú teóriu relativity a dokazuje existenciu gravitačných vĺn. ktoré hviezda emituje. Cen X-3. PSR B1913+16. ktoré pravidelne. pri ktorých je zdrojom energie rozpad extrémne silného magnetického poľa. • Prvý Röntgenový pulzar. ako maják. • Prvý milisekundový Röntgenový pulzar. bol objavený v roku 1967. • Röntgenové pulzary. Aj medzi nimi však existujú spojenia. ktoré môžeme pozorovať ako zdroje elektromagnetického žiarenia. Pulzar v súhvezdí Plachty Významné pulzary • Prvý rádiový pulzar. Neutrónová hviezda sa totiž točí tak rýchlo. • Prvý milisekundový pulzar. čo sa zdôvodňuje rotáciou hviezdy. no odvtedy už boli nájdené aj v röntgenovom a gama žiarení.337 sekundy a pulzom 0. ale len tie. pri ktorých dodáva energiu žiareniu strata rotačnej energie hviezdy. ktoré sú rozvírené pôsobením magnetického poľa a žiarenia pulzaru. PSR B1937+21. pri ktorých je zdrojom energie gravitačná potenciálna energia nahromadenej hmoty. aj keby boli pomerne blízko. Hoci všetky tri triedy tvoria neutrónové hviezdy.Neutrónová hviezda vysokým uhlovým momentom. . opticko/röntgenový obrázok pulzaru Krabia hmlovina. čo ich sprievodné hviezdy expandovali a začali presúvať hmotu na neutrónovú hviezdu. ktorý ukazuje okolité plyny v hmlovine. • Magnetary. SAX J1808. ktorý dodáva energiu ich žiareniu: • Pulzary poháňané rotáciou. Astronómovia dnes poznajú tri triedy pulzarov. Napríklad röntgenové pulzary sú pravdepodobne staré pulzary poháňané rotáciou. Zložený.04 sekundy. 73 Pulzar Pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy. ich pozorovateľné správanie a základná fyzika sú odlišné. Z toho dovodu nemôžeme vidieť všetky existujúce pulzary. ktoré sa odlišujú zdrojom energie. do kuželov pri rovníku. zasahujú určitú časť vesmíru. že odstredivá sila tvaruje žiarenie. Plazma dopadajúca na povrch disku prípadne až na povrch samotnej neutrónovej hviezdy sa prejavuje emisiou röntgenového žiarenia a systém sa prejavuje ako röntgenová dvojhviezda. Proces nahromadenia hmoty môže následne preniesť dostatok uhlovej hybnosti na neutrónovú hviezdu a „recyklovať“ ju na rotáciou poháňaný milisekundový pulzar. s pulzovou periódou 1. • Prvý dvojitý pulzar.

decembra 2004. Počas desaťročia bola magnetarová hypotéza akceptovaná ako možné fyzikálne vysvetlenie pozorovaných objektov ako sú SGR (Soft gamma repeater) a AXP (Anomalous X-Ray Pulsar). • Magnetar SGR 1806-20 vyprodukoval najväčší výbuch energie v Mliečnej ceste. • Prvý dvojitý pulzarový binárny systém. ktorej hlavným prejavom je extrémne silné magnetické pole. Vplyv extrémne silného magnetického pola Magnetické pole magnetaru silné cca 10 GT (Giga Tesla) dokáže na vzdialenosť 1000 km zdeformovať atómy v živej hmote. PSR J0737-3039. najmä röntgenových lúčov a gama žiarenia. aký bol kedy experimentálne zaznamenaný. .Pulzar • Prvý pulzar s planétami. Tieto objekty predpovedali Robert Duncan a Christopher Thompson v roku 1992. Rozpad nestabilnej kôry magnetaru doprevádza mohutné vysokoenergetické výboje. PSR B1257+12. 74 Pozri aj • Zoznam pulzarov • Zoznam röntgenových pulzarov Magnetar Magnetar je neutrónová hviezda. teda zapríčiniť smrť akéhokoľvek živého organizmu. 27.

75 Specialna kompaktna hviezda Q-hviezda Q-hviezda (tiež známa ako sivá diera) je hypotetický typ kompaktnej. lanl. gov/ abs/ hep-ph/ 0612159). ktoré absorbovali Q-ball. Alexander Kusenko. Typy Q-hviezd: • Q-ball[1] • B-ball. ťažkej neutrónovej hviezdy so špeciálnym typom hmoty. 2006 Pozri aj • Čierna diera • Hviezdna čierna diera • Quarkova hviezda Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Q star (http:/ / en. org/ wiki/ En:q_star?oldid=355256965) na anglickej Wikipédii. . wikipedia. je stála Q-ball s veľkým baryónovým číslom B. Existujú v neutrónových hviezdach. Názov Q-hviezda neznamená quarkovú hviezdu a často sa zamieňa s hviezdnou čiernou dierou. Kandidátom na takýto kompaktný objekt je V404 Cyg.[1] Referencie [1] Properties and signatures of supersymmetric Q-balls (http:/ / xxx.

[5] Pozri aj • Tmavá hmota Referencie [1] SCHUTZ. [2] Palenzuela. Mark S. [4] Torres. Lambiase. Karmakar. Cambridge University Press.. Od roku 2002 neexistuje žiaden významnejší dôkaz. (2008). "The cosmological formation of boson stars".Bozónová hviezda 76 Bozónová hviezda Bozónová hviezda je hypotetický astronomický objekt sformovaný z častíc nazývaných bozóny (bežné hviezdy sú sformované z fermiónov). R. L. "Orbital dynamics of binary boson star systems". [5] Sharma.62. G. Avšak. 044036). [3] Madsen. .104012 (http:/ / dx.. Liddle. doi. supermasívna bozónová hviezda môže existovať v jadre galaxie a tým sa môžu vysvetliť mnohé vlastnosti aktívnych galaktických jadier. Aby mohol takýto typ hviezdy existovať. arXiv. DOI: 10. (1990).1103/PhysRevD.[1] [2] Bozónové hviezdy mohli vznikať pri gravitačnom zrútení v prvotných fázach veľkého tresku. 62. L. Boson star and dark matter (http:/ / adsabs.[3] Prinajmenšom v teórii. Mukherjee.. Andrew R. Capozziello. edu/ abs/ 2008arXiv0812.. 3rd.77. 1103/ PhysRevD. org/ wiki/ En:boson_star?oldid=361551704) na anglickej Wikipédii.. teoreticky sa dajú zistiť pomocou pozorovania gravitačnej radiácie vyžarovanej dvojicou navzájom sa obiehajúcich bozónových hviezd. ISBN 0521455065... Liebling. S. org/ 10. Diego F. (2000).[4] Tieto hviezdy boli tiež navrhnuté ako kandidáti na objekty tmavej hmoty. DOI: 10. 1103/ PhysRevD. 1016/ 0370-2693(90)90788-8). DOI: 10. prístup: 2009-04-22.1103/PhysRevD. 3470S). doi. Lehner. Gravity from the ground up. "Supermassive boson star at the galactic center?". org/ 10.1016/0370-2693(90)90788-8 (http:/ / dx. 104012). S. Bernard F.044036 (http:/ / dx. Physics Letters B 251 (4): 507. S. Physical Review D 77 (4): 044036. S. ktorý by podporoval existenciu takýchto hviezd. harvard.. musí existovať stabilný typ bozónu s malým obsahom hmoty. Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Boson star (http:/ / en. Physical Review D 62 (10): 104012. 77. wikipedia. org/ 10. (2003). C. doi.

čím sa teória gravahviezd stáva ďalšou z mnohých špekulatívnych teórií.Gravahviezda 77 Gravahviezda Gravahviezda (angl.space. beca/ phisky/ PhiSky%20Wiltshire. že priestor vo vnútri gravahviezdy by bol extrémne zakrivený a obklopený bublinou neuveriteľne hustej a odolnej hmoty. in Theory [1] www. že namiesto toho. Predpokladá sa. ktorú v apríli 2005 navrhol kalifornský fyzik George Chapline. Táto teória by mohla nahradiť teóriu čiernych dier. že gravahviezdy by boli riešením informačného paradoxu: zatiaľ neexistuje vysvetlenie pre obrovské množstvo entropie. space.com. Predpokladá sa. že pozorovateľný vesmír by sa celý mohol nachádzať vo vnútri jedinej obrovskej gravahviezdy. • Stable gravastars – an alternative to black holes? [2] Visser. V tejto podobe možno teóriu gravahviezd zaradiť aj medzi alternatívne kozmologické teórie. Teória gravahviezd predpokladá. com/ scienceastronomy/ astronomy/ gravastars_020423. pt/ pessoas/ luis. navrhnutou Pawlom Mazurom a Emilom Mottolom. Matt. Nedostatok záujmu súvisí s tým. Táto teória je pomerne nová. ale ani ju nevyžaduje. fc. ako predpokladajú Mazur s Mottolou – podľa dostupných informácií teda teória kvantovej gravitácie teóriu gravahviezd síce nevylučuje. Teória veľmi blízka teórii gravahviezd (alebo možno dokonce iba iná formulácia tej istej teórie) je teória „hviezd z tmavej energie“. Externé odkazy • Thick-Skinned Gravastars Vie to Replace Black Holes. že gravahviezdy majú veľmi malé množstvo entropie. up. Pôvod označenia je jednoduchý: Hviezda.apríl 2002. nachádzajúcej sa vo fáze Bose-Einsteinovho kondenzátu. ktorá je tvorená GRAvitačným VÁkuom.február 2004 (PDF) Referencie [1] http:/ / www. z ktorej sa sformovala). čo tento problém rieši. ale pritom prináša iba obmedzené výhody oproti teórii čiernych dier. pdf . prejde priestor ako taký fázovým prechodom. Zrod gravahviezd by mohol byť príčinou pozorovaných zábleskov gama žiarenia. 10. 23. zabraňujúcim ďalšiemu zrúteniu a transformuje sa do podoby sférického prázdna obklopeného určitým druhom extrémne hustej hmoty. ktoré je čiernym dieram prisudzované (čierna diera má zjavne biliónkrát viac entropie. aby sa hviezda zrútila do jediného priestorového bodu s nekonečnou hustotou. A okrem toho ani v rámci kvantovej teórie gravitácie neexistuje žiadny nevyhnutný dôvod na to. že tento koncept vyžaduje prijatie veľmi špekulatívnej teórie kvantovej gravitácie. Mazur s Mottolou si všimli. gravastar) je hypotetický astronomický objekt. David L. Mazur a Mottola dokonca prišli s myšlienkou. html [2] http:/ / www. Wiltshire. aby sa priestor správal presne tak. kde by táto entropia mohla existovať. a zatiaľ vzbudila medzi astrofyzikmi iba malý záujem. ktoré sa tento fenomén snažia vysvetliť. Nikde vo vnútri čiernej diery pritom nevieme nájsť miesto. ako hviezda. predpovedaný astrofyzikálnou teóriou.

78 Spadnute hviezdy Hnedý trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť .

ale má plne vodivý povrch a vnútro. Niekedy sa pojem hnedý trpaslík od materskej hviezdy Gliese 229A používa aj na chladnúceho bieleho trpaslíka. táto metóda však nie je spoľahlivá. Odlíšenie hnedých trpaslíkov od málo hmotných hviezd a od obrovských planét je ťažké. Po ukončení jadrových reakcií hnedý trpaslík postupne chladne a jeho žiarivý výkon sa znižuje. ako sa dosiahol tlak a teplota v jadre potrebný na zapálenie termojadrových reakcií. bol objavený 27. Niektoré hnedé trpaslíky sú sprievodcovia hviezd. Od planét sa zase hnedé trpaslíky odlišujú povrchovou teplotou a žiarivosťou. Tým sa jej zmršťovanie zastaví ešte predtým. ale je bežný v atmosférach obrovských planét. ktorá nemá dostatočnú hmotnosť Hnedý trpaslík Gliese 229B (menší objekt vpravo na začatie termonukleárnych reakcií. Podľa predbežného odhadu je ich celkový počet v našej Galaxii porovnateľný s počtom hviezd. pretože tá je u obidvoch typov objektov probližne rovnaká. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hnedý trpaslík . V jeho jadre prebieha po určitú dobu nukleosyntéza deutéria. Ich ďalším poznávacím znakom je výskyt metánu. Tlak v jadre hnedého trpaslíka sa ustáli približne na hodnote 1016 Pa. iné naopak vznikli osamotene. V jadre začne prebiehať fúzia deutéria a lítia. Hnedý trpaslík sa väčšinou vyznačuje prítomnosťou lítia.Hnedý trpaslík (MV) Hnedý trpaslík je substelárny objekt. ktorý sa postupne zmršťuje a zahrieva. Hnedý trpaslík vyžaruje vlastné rádiové a infračervené. jeho objem sa však na rozdiel od objemu starnúcej hviezdy nemení. niekedy aj viditeľné svetlo nízkych vlnových dĺžok (červené svetlo). ktorá však v porovnaní s termojadrovými reakciami hviezd hlavnej postupnosti prebieha pomerne krátko – nanajvýš 10 miliónov rokov. sa formuje protohviezda. Niekedy sa označuje za hviezdu spektrálneho typu L. Gliese 229b. ktorý sa nenachádza vo hviezdach. ale teplota a tlak nie sú postačujúce na to. aby mohla prebehnúť aj nukleosyntéza ľahkého vodíka (prócia). teplota sa pohybuje okolo 3 000 000 kelvinov a hustota dosahuje hodnoty približne 104 až 107 kg/m3. Na začiatku roku 2000 bolo známych asi 100 hnedých trpaslíkov. Hnedý trpaslík vzniknutý z protohviezdy sa považuje za prechod medzi planétou a hviezdou.08 násobkom hmotnosti Slnka. 79 Vznik a vývoj Hnedé trpaslíky vznikajú podobným procesom ako hviezdy. októbra 1994 na observatóriu Mount Palomar. Postupne sa premení na takmer nežiariaceho čierneho trpaslíka. Na počiatku je chladný plynoprachový mrak. čím ho možno rozoznať od hviezd. ktorý nevyžaruje energiu vďaka termonukleárnym reakciám ako hviezdy hlavnej postupnosti. Prvý hnedý trpaslík. kde je hustota najväčšia. ako svietivosť Slnka. Jeho svietivosť je miliónkrát slabšia. V strede oblaku. nie však veľkosťou. v tejto súvislosti sa s ním však možno stretnúť len zriedkavo. až napokon jej hmota prejde do stavu elektrónovej degenerácie. Hustota a teplota protohviezdy sa neustále zväčšuje. Hnedý trpaslík vzniká z protohviezdy. Jeho hmotnosť sa pohybuje medzi 13-násobkom hmnotnosti Jupitera a 0.

kým vo vnútornej časti je to až 150 g/cm3. Keď v 20. Tvoria ho hlavne voľné jadrá vodíka. Takáto reakcia je typická pre všetky hviezdy hlavnej postupnosti. akou rýchlosťou jadro Slnka rotuje.048 . vnútorná stavba Slnka a jeho jadro Jadro Slnka je zdrojom jeho energie. Prebieha tu jadrová fúzia jadier ľahkého vodíka (prócia) na hélium. Jeho tlak sa odhaduje na 150×109 atmosfér. vyšla im nereálne vysoká hodnota . Tlak žiarenia takto vznikajúceho pôsobí proti tlaku vznikajúceho pod vplyvom veľkej hmotnosti vonkajších vrstiev Slnka. aká by musela byť v jadre Slnka na to. To znamená. nakoľko Slnko má diferenciálnu rotáciu. Jeho teplota v strede sa odhaduje na 14 000 000 až 20 000 000 K. V skutočnosti temrojadrové reakcie prebiehajú už pri oveľa nižšej teplote. Hustota vonkajšej časti jadra je asi 20 g/cm3. že každú sekundu sa na energiu premení 5 miliónov ton hmoty. hélia a elektróny. na okraji asi 7 000 000 kelvinov. že doba rotácie môže byť 11 dní. To je vyžarované do okolitej vrstvy žiarivej rovnováhy. Jedna teória hovorí. Vzniká tu všetka energia Slnka. Jadro Slnka siaha od stredu do vzdialenosti asi 175 tisíc kilometrov. Počet reakcií prebiehajúcich v jadre Slnka každú sekundu je 1038. Zo štyroch jadier vodíka vzniká jedno jadro hélia. v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie. aby bola prekonaná odpudivá sila mezdi dvoma protónmi. Jadrové reakcie prebiehajúce vo vnútri Slnka môžeme zjednodušene zapísať takto: 1 2 3 H + 1H = 2H + elektrónové neutríno H + 1H = 3He + fotón gama žiarenia He + 3He = 4He + 1H + 1H Energia vzniká vo forme fotónov gama žiarenia. rokoch 20. 10-27 kg hmoty sa premení na energiu. storočia fyzici vypočítali teplotu. .10 miliárd stupňov Celzia. Nie je presne známe.80 Struktura hviezdy Jadro Slnka Jadro Slnka je centrálna časť Slnka. Umožňuje im to princíp neurčitosti. 0.

. ktorú tieto fotóny strácajú sa mení na tepelnú energiu častíc vrstvy žiarivej rovnováhy. Oblasť žiarivej rovnováhy Oblasť žiarivej rovnováhy alebo vrstva žiarivej rovnováhy je vnútorná časť Slnka. bolo celé prestúpené konvekciou. Ostatné sa počas prechodu touto vrstvou zmenia na röntgenové žiarenie. Napriek tomu. Do vrstvy žiarivej rovnováhy všetky fotóny vstupujú vo forme gama žiarenia. kým cez túto oblasť prejdú. Hustota na dne tejto vrstvy je 20 g/cm3. vápnika. väčšie útvary sú supergranuly. ale prenáša sa od jadra smerom k povrchu Slnka. Neustálym pohlcovaním a absorbovaním zároveň klesá ich vlnová dĺžka. Preto trvá tisíce až milióny rokov. Rozprestiera sa vo vzdialenosti od 175 tisíc až po 490 tisíc kilometrov od stredu Slnka.) sú vďaka nízkej teplote schopné fotóny pohltiť a neemitovať ich ďalej. Hmota počas stúpania expanduje a ochladzuje sa.. Zahriata hmota spôsobuje v slnečnej plazme turbulenciu a ďalší prenos energie sa preto deje konvekciou. Oblasť žiarivej rovnováhy je tvorená slnečnou plazmou. že keby aj termojadrové reakcie Slnka zrazu prestali. ktorá leží medzi jadrom a konvektívnou vrstvou. Je to najvrchnejšia z vnútorných častí Slnka. na hornej hranici je to asi 0. Slnko by ostalo svietiť ešte niekoľko miliónov rokov. Má hrúbku asi 200 tisíc kilometrov a teplotu na dne okolo 2 miliónov Kelvinov. dusíka.2 g/cm 3 .2 milióny Kelvinov. kyslíka. neustále sú absorbované a emitované okolitou hmotou. Po zapálení termojadrových reakcií v jadre Slnka sa energia vo väčšine jeho častí začala šíriť radiáciou a konvekcia ako spôsob šírenia energia zostala už len v konvektívnej zóne.. Množstvo energie obsiahnutej vo vrstve žiarivej rovnováhy je také veľké.Konvektívna zóna 81 Konvektívna zóna Konvektívna zóna je vrstva Slnka (prípadne akejkoľvek inej hviezdy hlavnej postupnosti) nachádzajúca sa medzi oblasťou žiarivej rovnováhy a fotosférou. Kým bolo Slnko ešte len protohviezdou. V Slnku zaberá približne 30% jeho vnútorného priestoru. ale len veľmi málo sa ich vo forme gama žiarenia „pretlačí“ až na povrch. aby dochádzalo k termojadrovým reakciám. železa. infračervené žiarenie alebo rádiové žiarenie. Vrcholky výstupných prúdov z konvektívnej zóny možno pozorovať vo fotosfére ako granuly. že fotóny sa pohybujú rýchlosťou svetla. V tejto oblasti už nijaké žiarenie nevzniká. preto je tvorená plazmou. pretože niektoré ióny (uhlíka. Jej teplota je v rozsahu približne 7 . V tejto časti Slnka už nie sú teplota a tlak dostačujúce na to. svetlo. Energia. Tento prenos energie je veľmi pomalý. ultrafialové žiarenie. Tak ďaleko od jadra Slnka sa už prenos tepla žiarením stáva málo účinným. Konvektívne prúdy vynášali na jeho povrch teplo spôsobené jeho gravitačnou kontrakciou. Od oblasti žiarivej rovnováhy ju oddeľuje tenká styčná vrstva.

napríklad hviezda. veľmi tenká vrstva. Pretože hviezdy sú plynné gule. pravdepodobne sa pohybuje okolo 10 000 km v priemere. Oscilácie sa dajú zistiť z posunu spektrálnych čiar v dôsledku Dopplerovho javu. obrie cely a fakuly. Oscilácie Časti slnečného povrchu striedavo stúpajú a klesajú so strednou periódou okolo 300 sekúnd. čo znamená svetlo. horčík. Najlepšie preskúmaná je slnečná fotosféra. v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej. v ktorom objekt. Vo fotosfére sa okrem slnečných škvŕn a granúl vyskytujú aj supergranuly.Fraunhoferove čiary. V oblastiach slnečných škvŕn to môže byť len 4 000 Kelvinov. v ktorej plyn prestáva byť priehľadný pre fotóny a táto oblasť je pozorovateľná ako povrch hviezdy. je to teda. je to oblasť. avšak existuje hĺbka.Fotosféra 82 Fotosféra Fotosféra je oblasť hviezdy. uhlík. dusík. v porovnaní s inými časťami Slnka. Priemerná teplota fotosféry sa pohybuje od 5 500 do 6 000 Kelvinov. najmä kyslík. Fotosféra Slnka so skupinou slnečných škvŕn Vo fotosfére teplota smerom od stredu Slnka klesá. čiže je to najchladnejšia vrstva Slnka. Inými slovami. predpokladá sa. Jej spektrum je spojité a nachádzajú sa v ňom tmavé čiary . že sú vzbudené zvukovými osciláciami Slnka. nemajú pevný povrch. alebo pri meraní intenzity žiarenia. Slnečná fotosféra má hrúbku (podľa rôznych zdrojov) 200 až 500 km. Chemické zloženie fotosféry tvorí 90% vodíka. 8% hélia. prestáva byť priehľadný. Celý jej povrch pokrývajú stúpajúce a klesajúce prúdy plazmy. kremík a železo. 2% pripadajú na iné prvky. Preto chladnejšie škvrny vyzerajú v porovnaní s okolitou fotosférou tmavšie. Rozmer stúpajúcich a klesajúcich oblastí nie je celkom presne stanovený. Fotosféra skutočne emituje až 99% žiarenia Slnka. . Tento jav sa nazýva granulácia. Názov fotosféra pochádza z gréckeho photos. Tento jav sa nazýva slnečná oscilácia. v chromosfére so stúpajúcou vzdialenosťou od stredu Slnka stúpa. Hneď pod ňou sa nachádza konvektívna zóna a nad ňou chromosféra. Príčina vzniku oscilácii tiež nie je úplne známa.

7 nanometrov. fibrily. ale aj veľmi riedka. erupcie a protuberancie. pretože nie je taká výrazná ako fotosféra. že koróna musí mať teplotu milióny stupňov. Tento predpoklad bol o niekoľko rokov potvrdený spektroskopicky. Pri prechode svetla chromosférou sa tvoria absorpčné čiary. je však pozorovateľná pri úplnom zatmení Slnka alebo pomocou spektroskopu. Podľa niektorých zdrojov je hranicou vrchnej koróny až heliopauza.Chromosféra 83 Chromosféra Chromosféra je tenká vrstva slnečnej atmosféry hneď nad fotosférou. Siaha do vzdialenosti niekoľkých slnečných polomerov. pretože maximum jej žiarenia sa nachádza vo vodíkovej čiare H-alfa. Jej hrúbka je 2 000 až 10 000 kilometrov. Koróna je teda veľmi horúca. V chromosfére sa vyskytujú spikuly. Je stokrát teplejšia než fotosféra. Chromosféra Slnka (ružový kruh okolo mesačného kotúča) pozorovaná pri úplnom zatmení. čomu zodpovedá vlnová dĺžka 656. Teplota chromosféry sa pohybuje od 6 000 do 20 000 Kelvinov. oddeľuje korónu tzv. flokuly. Jej názov pochádza z gréckeho slova chromos – farba. Koróna je najteplejšia vrstva slnečnej atmosféry. Nad chromosférou sa nachádza koróna. Príčina takejto vysokej teploty koróny dodnes nebola nájdená. Typická hustota častíc v koróne je 5 x 1017 častíc na cm3. Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku 1999 Toto tepelné rozhranie. Má červenkastú farbu. Už v tridsiatych rokoch 20. chromosféry. Hmota koróny neustále . Od spodnejšej vrstvy slnečnej atmosféry. Je viac transparentná ako fotosféra. Koróna Koróna je jasná plazmová slnečná atmosféra siahajúca milióny kilometrov do vesmíru. Preto prúdenie tepla nastáva smerom z koróny do nižších oblastí Slnka. široká asi 10 000 km. kde sa teplota náhle mení z asi milióna Kelvinov v spodnej koróne na asi 20 000 Kelvinov vo vrchnej chromosfére je práve prechodová oblasť. závisí od polohy a od fázy slnečného cyklu. storočia sa na základe tvaru koróny pozorovanej pri zatmeniach objavili úvahy. milióny kilometrov do kozmu. prechodová oblasť. Za normálnych okolností nie je pozorovateľná. teda približne ako priemer Zeme. najľahšie viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu.

v ktorých sa pozoruje koróna sú červená čiara (637. Koronálne lúče vznikajú vtedy. • Koróna E (emisná koróna) . Sú dobre pozorovateľné v polárnych oblastiach Slnka a majú krátku životnosť. ktorého nevýhoda však spočíva v tom. ktoré sa nazývajú jasné koronálne body. Mesiac zatemňujúci Slnko možno čiastočne nahradiť koronografom. polárne lúče a tenké lúče. že trvá len veľmi krátko. 84 Zložky žiarenia Korónu možno rozdeliť na niekoľko zložiek s odlišným pôvodom: • Koróna K (elektrónová koróna alebo koróna spojitého spektra) .5 až viac ako 10 slnečných polomerov. Nachádzajú sa v nej rôzne štruktúry. zelená čiara (530. Jej spektrum je spojité.Koróna uniká do okolitého priestoru rýchlosťou asi milión ton každú sekundu.4 nm) a žltá čiara (569. Hustota častíc v nich je oproti priemernej hustote K koróny zvýšená 3-10 krát. oblúky. Pozorovanie koróny Keďže intenzita žiarenia koróny je miliónkrát nižšia. Rozptýlené žiarenie F koróny nie je polarizované a jej pokračovaním v medziplanetárnom priestore je zvieratníkové svetlo. V K koróne nad koronálnymi dierami boli pozorované trhliny. Delia sa na niekoľko typov. Vo vnútornej koróne sa vyskytujú približne 100 000 km vysoké koronálne slučky. Ideálne podmienky na pozorovanie koróny vytvára úplne zatmenie Slnka.vzniká rozptylom svetla fotosféry na voľných elektrónoch. Polárne lúče sa v koróne vyskytujú pri minime slnečnej aktivity. . keď sa plazma v koronálnej kondenzácii stáva dostatočne horúcou na to. ako žiarenie slnečného disku. V jej spektre sa vyskytujú Fraunhoferove čiary. v rôznych štruktúrach vzrastá 5. úzke tmavé pruhy. ako napríklad lúče. aby násilne otvorila uzavreté slučky magnetického poľa do tvaru neutrálneho prúdu.0 násobne a najvyššie hodnoty (okolo 1010 častíc na cm3) dosahuje v tzv. pozorovať ju možno iba pri jeho zaclonení. Toto množstvo sa zvyšuje až na miliardy ton pri slnečných erupciách.vzniká emisiou iónou koronálneho plynu. skratka CME). Jej priemerná hustota v pokojných častiach je rádovo 108/cm3. Účinné je pozorovanie Slnka z umelej družice alebo slnečnej sondy pomocou koronografu. Oblasti koróny s veľmi nízkou hustotou a nižšou teplotou sa nazývajú koronálne diery.vzniká rozptylom žiarenia na relatívne ťažších časticiach medziplanetárneho prachu. Sú približne radiálne a rozprestierajú sa do vzdialeností 0. ale pravdepodobne majú rovnakú základnú štruktúru. Najvýraznejšie spektrálne čiary.4 nm). Štruktúry Charakteristické štruktúry pre korónu sú koronálne lúče.4 nm). ktorým sa však kvôli svetlu rozptýlenému v zemskej atmosfére nedajú pozorovať slabšie časti koróny. Takéto náhle úniky hmoty sa nazývajú výrony koronálnej hmoty alebo ejekcia koronálnej hmoty (po anglicky coronal mass ejection. koronálnych kondenzáciách. Tieto výrony majú za následok zvýšený tok častíc slnečného vetra a s tým spojené následky ako magnetické búrky alebo polárnu žiaru. • Koróna F (Fraunbhoferova koróna alebo prachová koróna) . Na röntgenových snímkach boli objavené objekty s krátkou životnosťou. Koronálna kondenzácia je veľmi husté miesto v koróne.

Slnečný vietor 85 Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. že žiara prúdiaca zo Slnka v Chapmanovom modeli a kometárny chvost odfukovaný od Slnka v Biermannovej hypotéze musia byť výsledkom toho istého javu. V 60-tych rokoch bola táto hypotéza potvrdená cez priame satelitné pozorovania slnečného vetra. že od Slnka vanie neprestajne silný tuhý vietor. jej chvost vždy mieri od Slnka. ktorú poslal do Astrophysics Journal v roku 1958. Zachránil ju však vydavateľ Subrahmanyan Chandrasekhar (ktorý neskôr v roku 1983 dostal Nobelovu cenu za fyziku). až za obežnú dráhu Zeme. keď sa vzdialenosť od Slnka zvyšuje. polárnu žiaru (známu aj ako auróra). že aj keď slnečná koróna je silne priťahovaná gravitáciou Slnka. Práca. že sa to deje. chvosty komét mieriace vždy od Slnka a vytváranie vzdialených hviezd. Tiež v 50-tych rokoch nemeckého vedca menom Ludwig Biermann zaujal fakt. rokoch 20. že teplota slnečnej koróny musí byť milión stupňov Celzia. až po vytváranie vzdialených hviezd. ako geomagnetické búrky. Objav navždy zmenil u vedcov vnímanie vesmíru a pomohol vysvetliť mnohé javy od geomagnetickej búrky. ktoré vyraďujú vedenia elektrických sietí na Zemi. je takým dobrým vodičom tepla. že je ide o supervodič tepla. Pred týmto objavom vedci považovali vesmír za čisté vákuum. pretože Slnko vyžaruje stabilný prúd častíc. čo tiež umožnilo vysvetliť magnetické búrky. Slnečným vetrom možno vysvetliť mnoho javov. Odpor voči Parkerovej domnienke o slnečnom vetre bol silný. Dômyselná detektívna práca potvrdila spektroskopickými meraniami túto neobyčajnú teplotu. Biermann predpokladal. že nezáleží či kométa mieri k alebo od Slnka. Parker si uvedomil. kvôli spôsobu akým vystupuje do vesmíru (videné počas úplných slnečných zatmení). plazma. Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme História V roku 1958. Približne v 30. polárnu žiaru a iné slnečno-pozemské javy. . ktorý musí byť predĺžený ďaleko do vesmíru. Parker ukázal. A pretože gravitácia slabne. ktoré unikajú hviezdnej gravitácii vďaka ich veľkej termálnej energii. storočia vedci vypočítali. ktorý zaplňuje lokálny medziplanetárny Slnečný vietor priestor ionizovaným plynom (plazmou). vonkajšia koronálna atmosféra uniká do medzihviezdneho priestoru. Eugene Parker objavil. ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka. dvaja recenzenti odmietli. ktoré neustále posúvajú chvost kométy ďalej. ktorá vyraďuje elektrickú rozvodnú sieť na Zemi. sa môže nazývať hviezdny vietor). V polovici 50-tych rokov britský matematik Sydney Chapman spočítal vlastnosti plynu pri takých teplotách a zistil. Je zložený väčšinou z vysokoenergetických elektrónov a protónov ~ 500 keV). že je stále veľmi horúca aj pri veľkých vzdialenostiach.

Ostatné planéty s magnetickými poľami podobnými tomu zemskému majú tiež vlastné polárne žiary. ktorými je galaxia presiaknutá). ale je známe.Slnečný vietor 86 Vlastnosti V slnečnej sústave je zloženie slnečného vetra identické slnečnej koróne. no za touto vzdialenosťou sa slnečný vietor pohybuje smerom von bez ďalších vplyvov priamo zo Slnka. V blízkosti Zeme sa rýchlosť slnečného vetra mení od 200 do 889 km/s.5 Tg (4. Bod. Keďže slnečný vietor je plazma.5×109 kg) hmoty konvertovanej na energiu každú sekundu. Priemer je 450 km/s. aby zatlačila na medzihviezdnu látku sa nazýva heliopauza a je často považovaný za vonkajšiu „hranicu“ slnečnej sústavy. Neobvykle energetické výbuchy slnečného vetra spôsobené slnečnými protuberanciami a ďalšími podobnými javmi slnečného počasia sú známe ako „solárne búrky“ a môžu vystaviť vesmírne sondy a satelity silným dávkam radiácie. ktorý zodpovedá približne 4. Presné zloženie nebolo doteraz odmerané. 73% vodíka. Čiastočky slnečného vetra zachytené v zemskom magnetickom poli majú tendenciu sústrediť sa vo van Allenovom radiačnom páse a zapríčiňovať tak polárnu žiaru. com/ news/ 2003/ 08/ 0827_030827_kyotoprizeparker. nationalgeographic. keď sa jej neotvorili padáky pri návrate do zemskej atmosféry. html . slnečná rotácia zakrúca slnečný vietor do špirálovitého vzoru a ťahá so sebou jeho magnetické čiary. že leží ďaleko za obežnou dráhou Neptúna. keď dopadajú do Zemskej atmosféry blízko pólov. čo je zanedbateľné množstvo oproti svietivému výkonu Slnka. Pozri aj • • • • • • Magnetopauza Magnetosféra Ionosféra Tlaková vlna Wolf-Rayetova hviezda Slnečná plachetnica Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slnečný vietor Externé odkazy • Objaviteľ slnečného vetra [1] (po anglicky) Referencie [1] http:/ / news. Až do vzdialenosti približne 160 Gm (160 000 000 km). nesie so sebou magnetické pole Slnka. v ktorom už nie je sila slnečného vetra dostatočne silná. Približne 1 milión ton hmoty za sekundu sa stráca zo Slnka vytryskovanej ako slnečný vietor. Slnečný vietor vydúva „bublinu“ v medzihviezdnej látke (zriedené plyny vodíka a hélia. Vzdialenosť k heliopauze nie je presne známa a pravdepodobne sa značne mení podľa aktuálnej rýchlosti slnečného vetra a lokálnej hustoty medzihviezdnej látky. Genesis vesmírna misia so zachytenými vzorkami sa vrátila na Zem v roku 2004 a jej vzorky sú analyzované. 25% hélia a zvyškové nečistoty. bola však poškodená tvrdým pristátím.

Schéma 3-alfa reakcie (reakcia energiu spotrebúva) Toto berýliove jadro je nestabilné a samovoľne by sa rozpadlo späť na dva héliové jadrá. wikipedia. U hviezd s hmotnosťou do 2. Tie sa môžu zlúčiť s ďalším héliovým jadrom za vzniku stabilného jadra uhlíka. Celková energia uvoľnená pri týchto dvoch reakciách je 7.25 hmotnosti Slnka dochádza po spálení vodíka v jadre k elektrónovej degenerácii plynu. Zapálenie 3-alfa reakcie vedie k prudkému rozšíreniu tejto reakcie po celom jadre a celkovému zvýšeniu jeho teploty. ic. (http:/ / astroarrow. K tejto reakcii dochádza v starších hviezdach. ktoré opúšťajú hlavnú postupnosť a už nemajú dostatok vodíka pre udržanie protón-protónového cyklu vo svojom jadre. aby v jadre hviezdy bolo stále trochu jadier berýlia. html) Pozri aj Astronomický portál • Protón-protónový cyklus • Uhlíkový cyklus • Jadro Slnka Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku 3-alfa reakce (http:/ / en. Pri tomto procese trvajúcom niekoľko sekúnd a nazývanom héliový záblesk dôjde ku spáleniu 60 . pri ktorých z troch héliových jadier (Alfa častíc) vzniká jadro uhlíka. cz/ hvezdy.275 MeV. . Dochádza ku kolapsu jadra a nárastu teploty v centrálnej časti až radovo na ~100 × 106 K. V tomto okamihu majú héliové jadrá dostatočnú kinetickú energiu. Predchádzajúca reakcia však prebieha dostatočne rýchlo. Salpeterov proces[1] ) je rad niekoľkých reakcií. aby mohli prejsť coulombovou bariérou a spojením dvoch héliových jadier dochádza k vzniku jadra berýlia.80 % hélia v jadre. Referencie [1] Hviezdy.87 Nukleosynteza 3-alfa reakcia 3-alfa reakcia (3 alfa reakcia. 3α reakcia. org/ wiki/ Cs:3-alfa_reakce?oldid=6612339) na českej Wikipédii.

... ktoré môžu vstúpiť do ďalšej reakcie. (+12.49 MeV) . (+1. pričom jeden z nich sa mení na neutrón a vzniká deutérium (D).86 MeV) alebo .5-16 miliónov K... (+0.. pri ktorých sa v konečnom dôsledku premenia jadrá vodíka 1H na jadrá hélia 4He..13 MeV) ..2 MeV. (+1.35 MeV) alebo ........ čo je približne 4... pričom sa uvoľňujú dva protóny. Pri zrážke deutéria s ďalším protónom vzniká izotop hélia 3He a fotón gama žiarenia.44 MeV) .. ktorých hmotnosť veľmi nepresahuje hmotnosť Slnka...86 MeV) .... elektrónové neutríno (νe) a pozitrón (e+)...Protón-protónový cyklus 88 Protón-protónový cyklus Protón-protónový cyklus (protónovo-protónová reakcia... (+5. . (+0.. (+0.....09 MeV) Pri vzniku jedného atómu hélia (He) sa uvoľní vo forme gama žiarenia celková energia okolo 26.10-12 J (zvyšok sa uvoľní vo forme elektrónových neutrín νe).98 MeV) . Protón-protónový cyklus je základným zdrojom žiarivej energie vo hviezdach. (+17... 4He. p-p cyklus) je cyklus jadrových reakcií.59 MeV) . (+17. Zrážkou dvoch takýchto izotopov vzniká výsledný produkt... . Protón-protónový reťazec sa uplatňuje v centrálnych oblastiach hviezd pri teplotách 6. Prebieha postupne nasledujúcimi čiastkovými reakciami (v zátvorke sa uvádza množstvo energie uvoľnenej pri jednotlivých reakciách): Schéma prvej možnosti priebehu protón-protónového cyklu začína zrážkou dvoch protónov (H).2.

Héliové jadrá vzniknuté počas protón-protónového cyklu sa začnú počas 3-alfa procesu spájať počas vzniku jadier uhlíka. Héliový záblesk Héliový záblesk je názov pre náhle zapálenie héliovej fúzie v jadre hviezd. Pretože degenerovaný plyn je dobrý vodič tepla. Hviezda se stane hviezdou tzv. ak je ich materiál doplňovaný z inej hviezdy. dochádza k rýchlemu zahriatiu ďalších oblastí jadra.25 násobok hmotnosti . Héliový záblesk na povrchu bieleho trpaslíka Pokiaľ sa biely trpaslík nachádza v binárnej alebo viacnásobnej sústave s hviezdou. pretože ich jadro neprechádza stavom degenerovaného plynu. Rýchla produkcia energie pokračuje do tej doby. Reakcia priebeh mnohonásobne rýchlejšie než pri normálnej produkcii energie.25 hmotnosti Slnka nedochádza k vzniku héliového záblesku. K héliovému záblesku taktiež môže dôjsť na povrchu bielych trpaslíkov. Vplyvom gravitačného kolapsu dôjde k zmršteniu hviezdy. horizontálnej vetvy.6 miliárd rokov. v ktorej prebieha héliová fúzia. Keď teplota v jadre vystúpi na rádovo 100 x 106 K. Vplyvom teploty dôjde k expanzii vonkajších vrstiev a z hviezdy sa stáva červený obor. To vedie k rýchlemu rozšíreniu oblasti. Toto hélium môže vytvoriť povrchovú šupku a pokiaľ sa stane dostatočne silnou.25 násobok hmotnosti Slnka nastáva héliový záblesk po spálení všetkého vodíka v jadre. než zvýšená teplota vyrovná vzniknutý tlak a materiál v jadre prestane byť degenerovaný. ktorý sa prejaví ako nova. Jadro potom expanduje a dôjde k ochladeniu a reakcie pokračujú stabilným spaľovaním hélia. U hviezd o hmotnosti vyššej než 2. Héliový záblesk v jadre hviezdy U hviezd. ktorá obsahuje dostatok hélia. nárastu teploty a tlaku v jadre. ktorých hmotnosť je menšia ako 2. Navonok sa zapálenie héliovej fúzie prejaví náhlym zjasnením hviezdy. keď tlak plynu už nemôže ďalej vyrovnávať gravitačné pôsobenie horných vrstiev. môže dôjsť k héliovému záblesku. . U Slnka dôjde k héliovému záblesku asi za 5 . Akréčny disk okolo bieleho trpaslíka v binárnom hviezdnom systéme. Objem jadra sa však v tejto chvíli nemení a tlak v jadre neklesá.Protón-protónový cyklus 89 Pozri aj • Uhlíkový cyklus • Jadro Slnka Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. dôjde k zapáleniu héliovej fúzie v jadre. ktorých hmotnosť nepresahuje 2. môže tento materiál prechádzať z tejto hviezdy za vzniku akréčneho disku na povrch bieleho trpaslíka. Z materiálu v jadre sa stáva degenerovaný plyn.

Referencie [1] http:/ / en.. (+4... (+1.. ktoré sa uvoľní pri vzniku jedného jadra hélia vo forme γ žiarenia je 25.... že väčšina dusíka 14 N pozorovaného v prírode sa utvorila uhlíkovým cyklom.. .76 MeV) . (+12.30 MeV) .. org/ wiki/ Cs%3Aheliov%C3%BD_z%C3%A1blesk?oldid=6469513 Uhlíkový cyklus Uhlíkový cyklus.. Cyklus sa uplatňuje v centrálnych oblastiach hviezd pri teplotách 16-50 mil. Uhlíkový cyklus je základným zdrojom žiarivej energie hviezd s hmotnosťou presahujúcou hmotnosť Slnka. pri ktorých sa za účasti uhlíka C.19 MeV) Je možné..1012 J).0.76 MeV) . Okrem uvedených reakcií sa môžu zachytiť i ďalšie jadrá vodíka.... (+2..0 MeV (4.. (+7. zvyšok energie sa uvoľní vo forme neutrín νe.. (+7.13 MeV) .60 MeV) .. uhlíkovo-dusíkovo-kyslíkový cyklus.. čím sa uhlíkový cyklus premení na dvojitý uhlíkový cyklu: ... (+0.. CNO cyklus alebo Betheho-Weizsäckerov cyklus je cyklus jadrových reakcií.. wikipedia.. Prebieha postupne nasledujúcimi čiastkovými reakciami (v zátvorke množstvo energie uvoľnenej pri jednotlivých reakciách): Schéma priebehu CNO cyklu ...97 MeV) Celkové množstvo energie. dusíka N a kyslíka O premenia v konečnom dôsledku jadrá vodíka H na jadrá hélia He... (+2.... (+2.22 MeV) . K.. (+1.Héliový záblesk 90 Referencie Astronomický portál Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Heliový záblesk [1] na českej Wikipédii.55 MeV) ...94 MeV) .

.Uhlíkový cyklus 91 Pozri aj • Protón-protónový cyklus Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.

G žlté. Ďalšou veličinou zahrnutou v Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii je svietivosť triedy vyjadrená rímskymi číslicami I. Ak bola teplota hviezdy určená väčšinou z absorpčných čiar. V súčasnej klasifikácii hviezd. Nájdenie "otlačku" určitého excitovaného atómu alebo iónu v podobe spektrálnej čiary preto naznačuje. III.92 Vlastnosti Spektrálna klasifikácia Spektrálna klasifikácia je klasifikácia hviezd založená na teplote hviezdneho povrchu – fotosfére. v ktorom sa atómy nachádzajú. takže A5 je 5 desatín medzi triedami A0 a F0. Svetlo z fotosféry hviezd sa v prípade mriežkového spektrografu (typ štrbinového spektrografu) analyzuje Slnko má v Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii označenie triedy G2V. Preskok elektrónu na vyššiu hladinu (excitácia) až úplne odtrhnutie elektrónu od atómu (ionizácia) nastáva u rôznych chemických prvkov pri rôznych teplotách. A. nezvyčajné absencie čiar alebo širšie čiary môžu znamenať nezvyčajné chemické zloženie časti hviezdnej atmosféry . be a fine girl /guy. Skutočná farba hviezdy určitého typu sa pri pozorovaní môže líšiť od týchto farieb v závislosti od optických podmienok a zdanlivej hviezdnej veľkosti. IV a V.[1] V spektre každá čiara predstavuje atóm alebo ión chemického prvku. V súčasnosti sa väčšina hviezd označuje písmenami O. Objektív spektrografu sústredí tieto jednofarebné zväzky do ohniskovej roviny. G. Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii. II. je spektrálne písmeno rozšírené o číslo 0 až 9. . A biele. ktoré energetické hladiny atómov rôznych prvkov sú obsadené a obsadenie energetických hladín zase priamo závisí od teploty prostredia. predovšetkým vo fotosfére. B. Tá svetlo rozdelí na zväzky rôznych vlnových dĺžok. F žlto-biele. kde trieda O označuje najteplejšie hviezdy a trieda M najchladnejšie. čím sa vytvoria jednofarebné (monochromatické) obrazy vstupnej štrbiny nazývané spektrum. Vlnové dĺžky sa odlišujú svojimi smermi. Túto teplotu možno zistiť na základe absorbčných spektrálnych čiar. štiepením optickou mriežkou. B modro-biele. F. ale A2 predstavuje 2 desatiny plného rozsahu od A0 do F0. aká teplota panuje na povrchu hviezdy. ktoré vyjadrujú šírku určitej absorpcie čiar v hviezdnom spektre. K a M.chromosféry. kiss me". Na zapamätanie si poradia tried sa niekedy využíva anglická mnemonika "Oh. ktoré označuje desatinu rozsahu medzi dvoma hviezdnymi triedami. V prípade spektrálnej klasifikácie ide o analýzu absorbčných čiar vytvorených atómami v hviezdnej atmosfére. Poloha a intenzita absorbčných spektrálnych čiar závisí od toho. K oranžové a M červené. čiže rozličných farieb. Neformálne sa hviezdam jednotlivých spektrálnych typov prisudzujú takéto farby: O modré. čo sú tmavé čiary v obraze získanom prístrojom zvaným štrbinový spektrograf.

[6] V roku 1877 pridal piatu triedu: • Trieda V: hviezdy so spektrálnou čiarou ako sú Cih a Sheliak.96–1. Po roku 1890 sa táto klasifikácia postupne nahradila Harvardovou klasifikáciou.1% M ≤ 3. Teplota (kelvin) Dohodnutá farba Zdanlivá farba [10] [11] [9] [12] Hmotnosť (hmotnosť Slnka) Polomer (polomer Slnka) Svietivosť (bolometrická) Čiara 21 cm Úlomky každého hlavná postupnosť ~0.700 K červená oranžovočervená 76. polomer a svietivosť uvedené pri každej triede sú vhodné iba pre hviezdy hlavnej postupnosti a nie pre červené obry.8 R☉ ≥ 30.6% 1.00003% 0.500–10. kňaz Angelo Secchi vytvoril tzv. V súčasnej terminológii je táto trieda zhodná so skorou triedou hviezd B.6 R☉ 1.000 L☉ 5–25 L☉ slabé stredné 10. • Trieda I. Triedy udávajú teplotu atmosféry hviezdy a zoradené sú od najteplejších po najchladnejšie.5 L☉ K 3.04–1. Spektrálne triedy od O do M sa ďalej rozdeľujú arabskými číslicami 0 až 9. • Trieda III: oranžové až červené hviezdy s komplexným pásom spektra ako sú Betelgeuze a Antares.15–1.45% Hmotnosť. tieto zahŕňajú súčasnú triedu A a počiatočnú triedu F.5–5 L☉ 0.1–16 M☉ 1.96 R☉ 0.04 M☉ 0. Na ľahké zapamätanie sa používa anglická mnemonika "Oh. ktorá môže mať viac podôb. ktorá používala písmená A až O.700–5.500 K 5. Arcturus a Capella.8 M☉ ≤ 0.000–7. Slnko je klasifikované ako G2. V roku 1866 vytvoril tri triedy hviezdneho spektra.4–1.1 M☉ 1.08–0.13% Trieda O B ≥ 30.4 R☉ 1. • Trieda II: žlté hviezdy so slabšou čiarou 21 cm s viditeľnými kovovými čiarami. secchiove triedy pre klasifikáciu pozorovaného spektra.6 L☉ ≤ 0.000–30. ale triedy hviezd boli preskupené do dnešnej podoby.7–0.000 K biela až modrobiela 7. Táto neabecedná schéma bola vytvorená z predchádzajúcej schémy.000 K biela žltobiela žltá A F G biela až modrobiela biela žltobiela silné stredné slabé 0.000 K 6. podtyp Orion: podtyp triedy I s úzkymi čiarami v miestach širokých pásov ako sú Rigel a Bellatrix.Spektrálna klasifikácia 93 Secchiove triedy Medzi rokmi 1860 a 1870 pioniersky spektroskopista.6–1. Napríklad A0 je označenie najhorúcejších hviezd v A skupine a A9 najchladnejších v tejto skupine.4–2.45–0. Tieto zahŕňajú súčasné triedy G a K ako aj neskoršiu triedu F. pretože boli duplicitné s inými triedami. kiss me".6 R☉ 1.45 M☉ ≥ 6.4 M☉ 0.[7] [8] Harvardova spektrálna klasifikácia Harvardova spektrálna klasifikácia je jednorozmerná schéma.200 K oranžová žltooranžová 0. .000 L☉ 25–30. Hviezdy sú rozdelené podľa teploty povrchu od 2 000 do 40 000 kelvinov. be a fine girl /guy.[2] [3] [4] • Trieda I: biele a modré hviezdy so širokou ťažkou čiarou 21 cm ako Vega a Altair. ktoré zaradil do odlišnej triedy: • Trieda IV: červené hviezdy s význačnými uhlíkovými pásmi a čiarami. keď sa vzťahy medzi teplotami hviezd objasnili a niekoľko tried sa vynechalo.8–1.[5] V roku 1868 objavil karbónové hviezdy.7 R☉ ≤ 0.08 L☉ veľmi slabé veľmi slabé 12.8–6. V súčasnej terminológii je táto trieda zhodná so súčasnou triedou hviezd M.000 K modrá modrá modrobiela ≥ 16 M☉ 2.200–6.6% 3% 7.15 R☉ 0. ako je Slnko.

ako aj P pre planetárne hmloviny a Q pre zvláštne spektrá. trieda II jasné obry. Trieda I sa vo všeobecnosti nazýva nadobry. Ďalšie spektrá. ktoré. F. L M N O P Q Neobjavilo sa v katalógu. že hviezdy určitej triedy môžu mať rôznu svietivosť. ktoré sa nedali zaradiť do žiadnej inej triedy. B. Napríklad Slnko je hviezda G2V.[20] [21] Toto je v podstate moderná forma Harvardovej spektrálnej klasifikácie. IV a V. Zaviedlo sa päť tried svietivosti: I.[14] [15] V roku 1897. na B0. C. A. storočia rozdelila hviezdy na tie s významnými čiarami z vodíkových Balmerových sérií (trieda I s podtypom reprezentujúcim mnohé hviezdy zo súhvezdia Orión). 94 Klasifikácia Draperovho katalógu hviezdnych spektier Secchi I II III IV Draper A. História Raná spektrálna klasifikácia od Angela Secchiho zo 60.. Planetárne hmloviny. III. Tento katalóg využíval schému predtým používanú pri Secchiových triedach (I až IV). že svietivosť je základným meradlom veľkosti hviezd. Použila tiež typy ako B5A pre hviezdy v polovici medzi typmi B a A. O pre hviezdy. II. Prvým výsledkom jeho práce bol Draperov katalóg hviezdneho spektra publikovaný v roku 1890. D E.[16] [17] V roku 1901 sa Annie Jump Cannonová vrátila k označovaniu písmenami. rokov 19. ktoré sa rozdelili do viacerých špecifických tried označených písmenami A až N.[18] [19] V roku 1912 Cannonová zmenila typy B. farebné hviezdy. umiestnila podtyp Orion Secchiovej triedy I dopredu ako pozostatok Secchiovej triedy I. B. P a Q. ktorých spektrum sa skladalo prevažne zo svetlých čiar. B5. avšak vyhodila všetky písmená okrem O. ale sériu 22 očíslovaných typov od I po XXII. G. F2 a tak ďalej. poznámka Prevládajú vodíkové čiary. Antonia Mauryová. čo sa môže interpretovať ako "žltá hviezda. ďalšia pracovníčka Harvardu. Zistilo sa.[13] V 80. H.Spektrálna klasifikácia Pri zavedení Harvardskej klasifikácie bolo jasné. F. A0.. A. tie so spektrom. Williamina Flemingová zaradila do tohto katalógu väčšinu druhov spektier. I. K. F2G pre hviezdy jednu pätinu cesty z F do G a podobne. Boli použité aj písmená O. F2G. hoci nepoužívala na označovanie spektrálnych tried písmená. trieda III obry. Bola prvou čo takto urobila. K. a M. Jasnejšia hviezda Sírius má typ A1V. podobne ako Slnko. . G. čím umiestnila súčasný typ B pred typ A. ktoré použila v tomto poradí. storočia astronóm Edward Charles Pickering začal s mapovaním hviezdneho spektra na Harvard College Observatory. ktorých spektrum vykazuje široké pásy (trieda III) a karbónové hviezdy (trieda IV). dve desatiny k oranžovému trpaslíku". P pre planetárne hmloviny a Q pre hviezdy. rokoch 19. Wolf-Rayetovo spektrum so svetlými čiarami. B5A. vykazujú vápnikové a sodíkové čiary (trieda II). trieda IV podobry a trieda V trpaslíky.

prípadne s ďalekohľadom. Používané tabuľkové farby sú štandardné farby D65. v ktorých je možné pozorovanie voľným okom. že ide o teplotnú postupnosť. svietivosti a povrchovej teploty hviezd. Astronomické obrázky často používajú množstvo prehnaných farieb. že je príliš jasné na rozoznanie akýchkoľvek farieb. rozdelenie spektier medzi podtypy ako B3 alebo A7 záviselo od odhadu sily absorpcie vo hviezdnom spektre. ale to je spôsobené tým. sa javí ako biela alebo modrobiela pri pozorovaní voľným okom bez pomôcok. . Spektrá Harvardovej spektrálnej klasifikácie Dohodnuté a zdanlivé farby Dohodnuté farby sú v astronómii tradičné. reprezentujú farby porovnateľné s hlavnou farbou hviezd triedy A. Harvardská astronómka Cecilia Helena Paynová dokázala. ktorú vidí pozorovateľ. Slnko patrí medzi hviezdy typu G. s výnimkou tých najjasnejších. pretože pri pozorovaní cez atmosféru sa javí ako žlté alebo červené. Pretože postupnosť klasifikácie antedatovala ľudské pochopenie. pretože sú príliš matné pre rozoznanie farieb. že spektrálna postupnosť OBAFGKM je v skutočnosti postupnosťou teploty. V 20-tych rokoch 20. Táto teória bola prvýkrát použitá na slnečnú chromosféru. avšak skutočná farba Slnka je biela (okrem slnečných škvŕn) bez rozlišovania iných farieb a veľmi sa podobá absolútnemu čiernemu telesu s teplotou 5 780 K (farebná teplota). Pri priamom pozorovaní sa javí ako biele.Spektrálna klasifikácia 95 Indikácia Harvardovej spektrálnej klasifikácie cez povrchovú teplotu bola pochopená až po jej vytvorení. storočia indický fyzik Megh Nad Saha odvodil teóriu ionizácie rozšírením známych myšlienok fyzikálnej chémie rozkladu molekúl ionizáciou atómov. keď sa snaží opísať hviezdu na pozadí čiernej oblohy bez pozorovacej pomôcky. a potom na hviezdne spektrá. za ktorú je považovaná biela farba. Diagram absolútnej hviezdnej veľkosti. B a A sú niekedy chybne nazývané „skorými typmi“.[22] Väčšina hviezd na oblohe. Zdanlivá farba je farba hviezdy. Hviezdy O. zatiaľ čo K a M zase „neskorými typmi“. Niekedy je nazývané žltou hviezdou. Výsledkom sú podtypy. ktoré nie sú rozdelené žiadnym druhom matematického vyjadrenia intervalov. storočia. Tieto zaradenia pochádzajú z modelov zo začiatku 20. Slnko je biele.

na rozdiel od Harvardovej klasifikácie.[24] Ak je polomer obrov oveľa väčší ako polomer trpaslíkov pri rovnakej hmotnosti – gravitácia. je založená na spektrálnych čiarach závislých od gravitácie na povrchu hviezdy. Túto klasifikáciu predstavili v roku 1943 William Wilson Morgan. Tieto rozdiely sú viditeľné vo forme svietivostných javov.[23] V roku 1953. Phillip C. Keenan). bola schéma označená ako MK (William Wilson Morgan a Phillip C. ktorá je založená na povrchovej svietivosti. Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna . ktorá súvisí so svietivosťou. nazývaná aj MKK systém (iniciály autorov). po úpravách štandardov hviezd a kritérií klasifikácie. Keenan a Edith Kellman z observatória Yerkes Observatory. hustota plynu a tlak na povrchu obrov sú oveľa menšie ako u trpaslíkov. ktoré ovplyvňujú šírku a intenzitu nameraných spektrálnych čiar.Spektrálna klasifikácia 96 Yerkesova spektrálna klasifikácia Yerkesova klasifikácia.

Spektrálny typ hviezdy nie je faktorom. alebo trpaslík. príklad: HR 6902 (spektrum G9 IIb) • III obyčajné obry • IIIa. príklad: SSSPM J1930-4311 (spektrum sdM7) • esd. príklad: Gorgonea Tertia (spektrum M4 IIIa) • IIIab. M2 IV/V Hviezda je buď podobor. príklad: Pollux (spektrum K2 IIIb) • IV podobry. Medzné symboly + / Príklad G2 I-II Vysvetlenie Hviezda sa nachádza medzi nadobrom a jasným obrom. Príklady v tabuľke dole. príklad: AD Leonis (spektrum M4Vae) • Vab[25] • Vb. príklad: β Scuti (HD 173764) (spektrum G4 IIa) • IIab. 97 O9. príklad: Deneb (spektrum A2 la) • Iab (stredne jasné nadobry) • Ib (menej jasné nadobry).5 IVb) • V hviezdy hlavnej postupnosti (trpaslíky) • Va. príklad: Eta Carinae (spektrum – vlastné) • Ia (jasné nadobry). príklad: δ Reticuli (spektrum M2 IIIab) • IIIb. nachádza sa vo Veľkom Magellanovom mraku[26] • VI podtrpaslíky (používané zriedkavo). napríklad trieda Ia0-Ia bude veľmi jasný nadobor hraničiaci s hyperobrom. príklad: 85 Pegasi A (spektrum G5 Vb) • Vz.Spektrálna klasifikácia hviezdna veľkosť (MV) Rozoznávajú sa nasledovné triedy svietivosti: • 0 hyperobry • I nadobry • Ia-0 (hyperobry alebo veľmi jasné nadobry (pridané neskôr)). príklad: LH10 : 3102 (spektrum O7 Vz). príklad: Betelgeuze (spektrum M2 Ib) • II jasné obry • IIa. príklad: Epsilon Reticuli (spektrum K1-2 IVa-III) • IVb. .5 Ia+ Hviezda je hyperobor. • IVa. príklad: HR 672 A (spektrum G0. príklad: HR 8752 (spektrum G0 Iab) • IIb. sú väčšinou označované predpísaním sd alebo esd(extrémny podtrpaslík) pred spektrom • sd. príklad: APMPM J0559-2903 (spektrum esdM7) • VII biele trpaslíky (používané zriedkavo) Existujú aj okrajové triedy.

HD 93129A Trieda B Do triedy B patria veľmi jasné a modré hviezdy. Theta¹ Orionis C. Približne jedna z každých troch miliónov hviezd patrí do tejto skupiny. Často sa zhlukujú do hviezdokôp. . Majú dominantné čiary absorpcie a niekedy emisie pre He II čiary. Relatívne veľkosti sú pre hlavnú postupnosť trpasličích hviezd. z ktorých najvýznamnejšie sú v podtriede B2. čo komplikuje pozorovanie ich spektier. významne ionizované (Si IV. čo je dôvodom prečo sa nachádzajú v blízkosti miesta.[28] Keď bola v roku 1943 prvýkrát popísaná MKK klasifikácia. v akých ich vidí ľudské oko.5. ktoré sa nazývajú OB asociácie. najvzácnejšie hviezdy hlavnej postupnosti. Trieda O Hviezdy triedy O sú veľmi horúce a jasné. Zeta Puppis. Sú to Spektrum O5 V hviezdy. ktoré spaľujú svoje vodíkové palivo veľmi rýchlo. O III. Zobrazené sú hviezdy do 8 mag.[31] Príklady: Zeta Orionis. Pretože ide o veľmi masívne hviezdy s extrémne horúcimi jadrami. N III. tieto hviezdy ako prvé opúšťajú hlavnú postupnosť.[27] Vlastný pohyb mladých modrých hviezd spektrálnych tried B a A na oblohe. zosilnené z O5 na O9 a významné vodíkové Balmerove čiary.[27] Niektoré z najmasívnejších hviezd sa nachádzajú v špeciálnej triede. Morgan-Keenanova spektrálna klasifikácia.[29] V roku 1978 bola MKK rozšírená o O4[30] a postupne boli pridávané ďalšie typy O2. Nedávne pozorovania Spitzerovým vesmírnym ďalekohľadom naznačujú. Si II.Spektrálna klasifikácia 98 Spektrálne typy Nasledujúca ilustrácia predstavuje triedy hviezd s farbami. Hviezdy typu O a B sú veľmi silné a existujú iba krátky čas. modrej farby a väčšina ich vyžarovania sa nachádza v ultrafialovom rozsahu. ktoré nie sú až také silné ako neskoršie typy. že v okolí týchto hviezd sa nenachádzajú planetárne systémy kvôli fotoodparovaciemu efektu. jedinými podtypmi triedy O boli O5 až O9. O3 a O3. Orion OB1 zoskupenie sa nachádza vo veľkej časti špirálového ramena našej galaxie a obsahuje veľa najjasnejších hviezd súhvezdia Orión. ktoré sú pridružené k veľkým molekulárnym mrakom. a mierne vodíkové čiary. kde vznikli. Ich spektrum má neutrálne hélium. Približne 1 z každých 800 hviezd v galaxii je typu B. Hviezdy triedy O sú príliš horúce a majú zložité okolie. Delta Orionis. Lambda Orionis.5. Ionizované kovové čiary zahŕňajú Mg II. C III) a neutrálne He čiary. Tieto hviezdy majú vyžarovanie približne miliónnásobne silnejšie ako je vyžarovanie Slnka.

Canopus. hviezda triedy F (vpravo). Ch I) sa podobajú ionizovaným kovovým čiaram neskorších typov F. Si II) s maximom na A5.[27] Príklady: Arrakis. Sirius. tiež čiary ionizovaných kovov (Fe II. Majú silné vodíkové čiary s maximom na A0. Spica. Na prezeranie obrázka sú potrebné červeno-zelené 3D okuliare. Do skupiny A patrí približne 1 z každých 160 hviezd hlavnej postupnosti. najjasnejšie Plejády 3D zobrazenie (pre červeno-zelené okuliare) vlastného pohybu mladých modrých hviezd spektrálnych tried B a A na oblohe. Pre ich spektrum sú typické slabšie vodíkové čiary a ionizované kovy. Prokyón . sú biele alebo modrobiele. Prítomnosť čiar Ca II je zosilnená. Deneb. [32] Hviezdy triedy F majú zosilnené H a K čiary pre Ca II.[27] Príklady: Vega.Spektrálna klasifikácia 99 Príklady: Rigel. Ich farba je biela. Trieda A Hviezdy triedy A patria medzi najčastejšie hviezdy pozorovateľné voľným okom. Približne jedna z každých 33 hviezd hlavnej postupnosti patrí do triedy F. Neutrálne kovy (Fe I. Altair Trieda F Canopus. Mg II. Otvorená hviezdokopa Plejády s mnohými jasnými hviezdami typu B (vľavo).

Do tejto skupiny patrí približne každá ôsma hviezda hlavnej postupnosti. Capella.[33] Majú slabšie vodíkové čiary ako skupina F a neutrálne kovy. Si I). Niektoré K hviezdy sú obry a nadobry ako Arcturus. Príklady: Slnko. Fe I. Prítomné sú aj molekulové zoskupenia oxidov titánu. Do tejto triedy patrí približne každá trinásta hviezda hlavnej postupnosti.[27] Existuje predpoklad. už len z toho dôvodu. že medzi ne patrí aj Slnko. že spektrum hviezd triedy K je veľmi vhodné pre život. Tau Ceti Trieda K Do triedy K patria oranžové hviezdy.[34] Príklady: Alfa Centauri B. Alfa Centauri A. Aldebaran 3D zobrazenie (pre červeno-zelené okuliare) vlastného pohybu hviezd spektrálnej triedy G na oblohe za -/+ 200 000 rokov. Epsilon Eridani. Majú veľmi slabé alebo žiadne vodíkové čiary a väčšinou neutrálne kovy (Mn I. Arcturus.[27] Najdôležitejšie sú Ca II čiary H a K. . ktoré sú najvýznamnejšie na G2. ktoré sú trochu chladnejšie ako Slnko. Najdôležitejšou hviezdou triedy G pre ľudstvo je Slnko.Spektrálna klasifikácia 100 Trieda G Hviezdy triedy G sú pravdepodobne najznámejšie. Vlastný pohyb hviezd spektrálnej triedy G na oblohe za -/+ 200 000 rokov.

Rozšírené spektrálne typy Mnohé nové spektrálne typy sa začali používať po objavení nových typov hviezd. Barnardova hviezda.[27] Väčšina týchto hviezd sú červené trpaslíky.5. že ide o umierajúce nadobry s ich vodíkovými vrstvami odfúknutými hviezdnym vetrom. Antares (nadobry) Príklady: Proxima Centauri. ktorý sa vytvára pri ich vysokej teplote. čím priamo odhaľuje ich héliové vrstvy. Do neskoršej M triedy patria aj teplejšie hnedé trpaslíky. Trieda W je ďalej rozdelená na podtriedy WN (WNE skorý typ (early) a WNL neskorý typ (late)) a WC (WCE skorý typ. ktoré sú veľmi nezvyčajné kvôli ich atmosfére tvorenej hlavne z hélia namiesto vodíka. ale patria sem aj obry a nadobry ako Antares. Trieda W: Wolf-Rayet Trieda W alebo WR predstavuje superjasné Wolfove-Rayetové hviezdy. zvyčajne prevyšujúce nad M5. Fotografia z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Triedy horúcich modrých vyžarujúcich hviezd Spektrá niektorých veľmi horúcich modrých hviezd dokazujú vyžarovanie emisií uhlíka a dusíka. Oxidy vanádu sa vyskytujú v neskorších M. Približne 76 % všetkých hviezd hlavnej postupnosti patrí do tejto triedy. Betelgeuse a Mira. Oxidy titánu môžu byť veľmi silné. vodíkové čiary väčšinou chýbajú. Príklady: Betelgeuse. Gliese 581 (červený trpaslík) Príklady: LEHPM 2-59[35] . GSC 08047-00232 B[36] (hnedý trpaslík – spoločník) Betelgeuse je červený nadobor. WCL neskorý typ a rozšírenú triedu WO). Predpokladá sa. SSSPM J1930-4311 (podtrpaslík) Príklady: APMPM J0559-2903 (extrémny podtrpaslík) Príklady: Teide 1 (hnedý trpaslík). jedna z najväčších známych hviezd. vzhľadom na prevahu dusíkových a uhlíkových emisných čiar v ich spektrách (a vonkajších vrstvách). Spektrum hviezd triedy M obsahuje čiary patriace medzi molekulové a neutrálne kovy. ktoré majú spektrum väčšie ako L. To sa nachádza v rozhraní medzi M6.[37] • Rozsah WR spektier: WR [37] Umelcova predstava Wolfovej-Rayetovej hviezdy WNE (WN2 až WN5 s nejakými WN6) WNL (WN7 až WN9 s nejakými WN6) .5 a M9.Spektrálna klasifikácia 101 Trieda M Trieda M je najbežnejšou triedou hviezd. alebo niekedy aj kyslíka.

chladnejšia prechodná skupina. ktorý znamená. Predstavujú krátke kontinuum od Wolfových-Rayetových hviezd po obyčajné OB hviezdy. 102 . Príklad spektra: Of/WNL[26] Je tu aj druhá skupina s týmto spektrom. takže pravdepodobne ide o hviezdu typu O alebo B. že „spektrum tejto hviezdy je neznáme. Príklad: HD 152249 (OC) Príklad: HD 105056 (ON) Príklad: HD 2905 (BC) Príklad: HD 163181 (BN) „Rozrezané“ hviezdy Rozrezané hviezdy sú hviezdy so spektrom typu O a WN sekvenciou ich spektier. Nachádzajú sa vo Veľkom Magellanovom mraku a ich označenie je Ofpe/WN9. ON. BC. „Trieda“ OB V zozname spektier sa nachádza aj spektrum OB. ON. V skutočnosti to nie je spektrum.Spektrálna klasifikácia Rozšírená WN trieda (WN10 až WN11) bola vytvorená pre zaradenie hviezd typu Ofpe/WN9. ale ukazovateľ. BN: Hviezdy O a B príbuzné Wolfovým-Rayetovým hviezdam Prechodom medzi pravými Wolfovými-Rayetovými hviezdami a obyčajnými horúcimi hviezdami tried O a B sú triedy OC. BC a BN. Ich označenie je Of?p[26] (za ? sa dosadzuje číslo prislúchajúce danej hviezde).[37] WC[37] WCE (WC4 až WC6) WCL (WC7 až WC9) WO (WO1 až WO4) • W: do 70000 K Príklady: WR124 (WN) Príklady: Regor (WC) Príklady: WR93B (WO) Triedy OC. Názov rozrezané pochádza z ich spektier s prierezom. ale patrí do OB zoskupenia.[37] WN/C stredná trieda medzi WR hviezdami bohatými na dusík a WR hviezdami bohatými na uhlík. prípadne o veľmi horúcu hviezdu triedy A“. Magnetické hviezdy typu O Sú hviezdy typu O so silným magnetickým poľom.

Niektoré z týchto objektov majú dostatočne veľkú hmotnosť na podporu jadrovej syntézy. L neznamená lítiový trpaslík. že sú chladnejší ako hviezdy typu M a L je posledné písmeno abecedne najbližšie ku písmenu M.a VO-obsahujúce kondenzáty. Príklady: VW Hyi Príklady: 2MASSW J0746425+2000321 binárny[41] zložka A je trpaslíčia hviezda typu L zložka B je hnedý trpaslík typu L Príklady: LSR 1610-0040 (podtrpaslík)[42] Príklady: V838 Monocerotis (nadobor) Trieda T: metánové trpaslíky Trpaslíky triedy T sú chladné hnedé trpaslíky s povrchovou teplotou približne 700 až 1 300 K. Príkladom takejto hviezdy je V838 Monocerotis.[39] [40] • T. Príklady: SIMP 0136 (najjasnejší trpaslík typu T objavený na severnej pologuli)[43] Príklady: Epsilon Indi Ba & Epsilon Indi Bb Ak je súčasný výskum správny.[39] [40] Kvôli nízkej gravitácii veľkých hviezd. Zo skúmania mnohých Protoplanetárnych diskov a mnohých hviezd v Galaxii môže byť niekoľko rádových veľkostí väčších ako sa v skutočnosti predpokladá.Spektrálna klasifikácia 103 Triedy chladných červených a hnedých trpaslíkov Neobvyklé spektrálne typy L a T boli vytvorené pre klasifikáciu infračervených spektier chladných hviezd. 1300-200 K s kovovými hydrátmi a alkalickými kovmi prevládajúcimi v ich spektrách. pretože väčšina týchto hviezd nemá vo svojich spektrách lítium. Majú veľmi tmavočervenú farbu a najsvetlejšie infračervené žiarenie. Veľké hviezdy typu L sa nemôžu sformovať v izolovanom prostredí. V ich spektrách prevláda metán. Umelcova predstava trpaslíka typu T. Ich atmosféra je dostatočne chladná pre výskyt kovových hydrátov a alkalických kovov v ich spektrách. nadobry typu L sa môžu sformovať po hviezdnej kolízii. . • L. Avšak. nie L hviezdy.[38] Trieda L Trpaslíky triedy L dostali svoje označenie preto. Hypotetický spektrálny typ Y bol zarezervovaný pre objekty chladnejšie ako trpaslíky typu T. ktoré majú veľmi slabé optické spektrum. Umelcova predstava trpaslíka typu L. ~700 –  1300 K. tak triedy T a L môžu byť oveľa bežnejšie ako sa predpokladá. chladné hnedé trpaslíky s metánom v spektre. Tu sa zaraďujú červené a hnedé trpaslíky. sa tu nikdy nevytvoria TiO. takže celkovo sa tieto objekty môžu označovať ako L trpaslíky. ktoré majú spektrum kvalitatívne odlišné od L trpaslíkov.

Staré R a N triedy boli zaradené do normálneho systému klasifikácie. s nadbytkom uhlíka v atmosfére. • C: uhlíkaté hviezdy • C-R: pôvodne trieda reprezentujúca uhlíkaté hviezdy ekvivalentné neskorým G a skorým K hviezdam. • C-J: podtyp chladných hviezd typu C s vysokým obsahom 13CN. TT CVn. ktoré sú charakteristické veľkým výskytom molekúl 13 CN a tiež 12CN.[50] • C-Hd: vodíkovo-deficitné uhlíkaté hviezdy podobné ako neskoré G nadobry s pridanými CH a C2 zoskupeniami. Príklad: S Camelopardalis.[49] Je známych len niekoľko uhlíkatých trpasličích hviezd.55 mikrometrov. z ktorej je teraz biely trpaslík. veľmi chladné hnedé trpaslíky (teoretické) Od roku 2009. neexistuje zatiaľ žiadna definícia prototypu ich spektrálnej sekvencie a žiadni predstavitelia tejto skupiny zatiaľ neboli pozorovaní.2 a ULAS J003402. ktoré sú chladnejšie ako trpaslíky typu T a majú kvalitatívne rozdielne spektrum. Príklad: HD 137613.[46] [47] Avšak túto vlastnosť je zložité odlíšiť od absorpcie vody a metánu[46] a iní vedci označili typ YO ako unáhlený. • C-N: pôvodne trieda reprezentujúca uhlíkaté hviezdy ekvivalentné neskorým K až M hviezdam.[46] Spektrá týchto objektov vykazujú absorpciu okolo 1. Sú to červené obry na konci ich života. ULAS J133553.[46] Delorme s kolektívom navrhol. Ďalšou podskupinou chladných uhlíkatých hviezd sú hviezdy typu J. Hoci boli takéto trpaslíky modelované [44] .[45] • Y.77−005206.45+113005. • C-H: populácia II analogická s C-R hviezdami. prevyšujúcu väčšinu uhlíkatých hviezd tvoria obry a nadobry.90-011401. čím by sa tieto objekty mohli označovať ako typ YO.7. K a M. Príklad: La Superba. ktorých neobvyklá atmosféra bola prevzatá z bývalej sprievodnej uhlíkatej hviezdy.3. že viaceré hviezdy tejto triedy môžu byť dvojitými hviezdami. So zvyšujúcim sa nadbytkom uhlíka a s nejakým súbežným S-procesom produkcie ťažkých prvkov sa spektrum týchto hviezd stáva stále viac odlišné od neskorších typov G. že táto charakteristická vlastnosť je spôsobená vďaka absorpcii z amoniaku a že by to malo byť chápané ako označenie prechodu medzi T-Y. Predpokladá sa. <600 K. U obrov medzi týmito hviezdami sa predpokladá ich vlastná produkcia uhlíka.Spektrálna klasifikácia Trieda Y Spektrálna trieda Y bola navrhnutá pre hnedé trpaslíky. Príklady: V Ari. . Príklad: R Leporis. Neskôr boli prepracované do jednoznačného uhlíkatého klasifikátora C s N0 začínajúcim približne na C6. Tri príklady týchto hnedých trpaslíkov sú CFBDS J005910. Trieda C: uhlíkaté hviezdy Hviezdy pôvodne klasifikované ako R a N sú teraz známe ako uhlíkaté hviezdy. najchladnejšie hnedé trpaslíky majú odhadovanú teplotu medzi 500 až 600 K a boli označené ako spektrálna trieda T9. ktorých spektrum indikuje produkciu uhlíka pomocou héliového tri-alfa procesu.[48] 104 Triedy uhlíkatých obrov Uhlíkaté hviezdy sú hviezdy.

Podobne ako uhlíkaté hviezdy.[53] Rozšírené spektrálne typy bielych trpaslíkov:[53] • DAB: Biely trpaslík bohatý na vodík a hélium. u ktorých už neprebieha jadrová syntéza a ktoré sa zmenšili na planetárnu veľkosť. indikované kovovými spektrálnymi čiarami (fúzia absolútnych spektrálnych typov bielych trpaslíkov DG. BH Crucis (SC) 105 Klasifikácia bielych trpaslíkov Trieda D je modernou triedou používanou pre klasifikáciu bielych trpaslíkov. DB. • DQ: atmosféra bohatá na uhlík. Tieto písmená sa netýkajú písmen používaných pri klasifikácii ostatných typov hviezd. ale neskôr sa začali používať zlomkové hodnoty podobne ako hodnoty pod 1 a nad 9. DK a DM). Prokyón B (DA4). Uhlík a kyslík sa viaže do molekúl oxidu uhoľnatého. Písmeno V sa používa na označenie pulzujúcich bielych trpaslíkov.[53] [54] Na označenie bieleho trpaslíka. ktorý vykazuje viac ako jednu spektrálnu štruktúru. ale namiesto toho udávajú zloženie vonkajších vrstiev atmosféry bieleho trpaslíka. že sekvencia M → MS → S → SC → C-N je sekvenciou narastajúceho nadbytku uhlíka. • DZ: atmosféra bohatá na kovy. Predpokladá sa. • DX: spektrálne čiary sú nedostatočne jasné pre klasifikáciu do jednej z horeuvedených kategórií. Van Maanenova hviezda (DZ7)[52] Postupnosť typov bielych trpaslíkov:[53] • DA: atmosféra alebo vonkajšie vrstvy bohaté na vodík. • DO: atmosféra bohatá na hélium.[51] Tieto hviezdy majú nadbytok zirkónia a ďalších prvkov vytváraných pri S-procese. indikované silnými Balmerovými vodíkovými spektrálnymi čiarami. indikované ionizovanými héliovými. . aj hviezdy typu S sú prevažne obry a nadobry. Pôvodne bolo toto číslo zaokrúhľované na jednu z cifier 1 až 9. spektrálnymi čiarami. indikované atómovými alebo molekulovými uhlíkovými spektrálnymi čiarami. Za typom nasleduje číslo udávajúce povrchovú teplotu bieleho trpaslíka. He II. spektrálnymi čiarami.Spektrálna klasifikácia Trieda S Hviezdy typu S majú čiary oxidu zirkoničitého popri (zriedkavo namiesto) oxidoch titánu a nachádzajú sa medzi hviezdami typu M a uhlíkatými hviezdami. a ich nadbytok uhlíka a kyslíka je porovnateľný s hviezdami typu M. Sírius A a B (biely trpaslík typu DA2). • DB: atmosféra bohatá na hélium. DX. ST Monocerotis (MS) Príklady: CY Cygni. DQ. kde Teff je efektívna teplota meraná v kelvinoch. Číslo je zaokrúhleným tvarom formy 50400/Teff. a DZ. ktorá sa označuje SC alebo CS. hviezd s nízkou hmotnosťou. môžu byť použité dve alebo viac písmen. • DC: silné spektrálne čiary indikujúce jednu z horeuvedených kategórií. Trieda D je ďalej rozdelená na spektrálne typy DA. vykazujúci neutrálne héliové spektrálne čiary. HR 1105 Triedy MS a SC: uhlíkato-prepojené triedy Medzi triedou M a triedou S sa nachádza hraničná trieda MS hviezd. DC. DO. Príklady: S Ursae Majoris. He I. Podobne existuje hraničná trieda medzi triedou S a C-N. pričom sa pomaly ochladzujú. Príklady: Sirius B (DA2). Príklady: R Serpentis. indikované neutrálnymi héliovými.

[56] • GW Vir.[57] [58] [59] Tieto hviezdy sa vo všeobecnosti zaraďujú medzi PG 1159 hviezdy. avšak niektorí autori do tejto triedy nezahŕňajú PG 1159 hviezdy. po ktorom nasledujú rímske číslice. ! comp e [e] er ep eq ev f f* f+ (f) ((f)) ((f*)) ((f+)) h ha He wk k Spektrálne zvláštnosti hviezd Zmiešané a/alebo nejasné spektrálne hodnoty Existujú neznáme spektrálne zvláštnosti Spektrálna zvláštnosť Zložené spektrum Prítomné čiary emisií Prechod zakázanej čiary Centrum čiar emisií je slabšie ako okraje Čiary emisií so zvláštnosťou Čiary emisií s profilom P Cygni Spektrálne emisie dokazujúce variabilitu Emisie N III a He II ( chemický prvok. niekedy rozdelená na DOV a PNNV: horúci pulzujúci biely trpaslík bohatý na hélium. Objekty typu P sú planetárne hmloviny a objekty typu Q sú novy. & λ4642Å čiary [62] SiIV λ4089Å & λ4116Å sú emisie ku N III čiare Slabé čiary emisií pre He Zobrazuje silnú He II absorpciu sprevádzajú slabou N III emisiou [26] [26] WR hviezdy s emisnými čiarami kvôli vodíku [37] [37] [63] [62] WR hviezdy s vodíkovými emisiami viditeľné aj pri absorpcii aj pri emisii Slabé He čiary Spektrum s medzihviezdnymi absorpčnými štruktúrami . Variabilné hviezdne označenia: • DAV alebo ZZ Ceti: pulzujúci biely trpaslík bohatý na vodík. • DBZ: Kovový biely trpaslík bohatý na hélium. Spektrálne zvláštnosti Dodatočná nomenklatúra vo forme malých písmen môže nasledovať za spektrálnym typom kvôli určeniu zvláštnych štruktúr v spektre.[55] • DBV alebo V777 Her: pulzujúci biely trpaslík bohatý na hélium. • DAZ: Kovový biely trpaslík bohatý na vodík. λ4640Å.Spektrálna klasifikácia • DAO: Biely trpaslík bohatý na vodík a hélium.. pozri Spektrálna čiara) NIV λ4058Å je silnejší ako NIII λ4634Å..[57] [60] 106 Nehviezdne spektrálne typy: trieda P & Q Triedy P a Q sa občas používajú pre určité nehviezdne objekty.[61] Kód : . vykazujúci ionizované héliové spektrálne čiary.

ako prototyp Delta Delphini Typy A a F hviezd so spektrom podobným krátkodobým nestálym hviezdam ako Delta Scuti Ak spektrum obsahuje rozšírené kovové štruktúry Abnormálne silné bárium Abnormálne silný vápnik Abnormálne silný chróm Abnormálne silné európium Abnormálne silné hélium Abnormálne silná ortuť Abnormálne silný mangán Abnormálne silný kremík Abnormálne silné stroncium Abnormálne silné technécium Spektrálne zvláštnosti bielych trpaslíkov Neisté označenie klasifikácie Magnetický biely trpaslík s detekovateľnou polarizáciou Prítomnosť čiar emisií Magnetický biely trpaslík bez detekovateľnej polarizácie Variablita Prítomnosť spektrálnych zvláštností m (n) [n] n nn neb p pq q s ss sh v w d Del d Sct Kód Ba Ca Cr Eu He Hg Mn Si Sr Tc Kód : P E H V PEC Napríklad. Je tu niekoľko základných tried chemicky atypických hviezd. kde sa spektrálne čiary počtu prvkov javia abnormálne silné. atypická hviezda. Atypické spektrum. .Spektrálna klasifikácia 107 Rozšírené kovové štruktúry [26] [26] Široká ("hmlovinová") absorpcia kvôli otáčaniu Veľmi široká absorpčná štruktúra kvôli veľmi rýchlemu otáčaniu Primiešané spektrum hmloviny Nešpecifikovaná zvláštnosť. Alioth (alebo Epsilon Ursae Majoris) má označenie spektrálneho typu A0pCr. podobné spektru novy Prítomnosť červených a modrých posunov čiar Úzke "ostré" absorpčné čiary Veľmi úzke čiary Štruktúra lastúrovitých hviezd Rôznorodé spektrálne štruktúry (tiež "var") Slabé čiary (tiež "wl" a "wk") Typy A a F obrov so slabými vápnikovými H a K čiarami. indikujúca základná klasifikácia A0 so silnými emisnými čiarami pre prvok chróm.

Pickering. 1P) . . Mitchell Charity. [2] Analyse spectrale de la lumière de quelques étoiles.1P (http:/ / adsabs... [6] s. edu/ abs/ 1897AnHar. harvard. VIII. 115C) . . edu/ ~gott/ AST1002/ Additional_Notes/ Add_notes. [16] s. Annie J. 60–63. Hearnshaw 1986. G. harvard. Annie Jump Cannon and Edward C. 1–128. 621–628.28. Bibcode:  1912AnHar. Svietivosti sú odvodené od Mbol s použitím Mbol(☉)=4. atnf.27. B. part 2 (1901). 129–263.56. [17] Spectra of bright stars photographed with the 11-inch Draper Telescope as part of the Henry Draper Memorial. Bibcode:  1981A&AS. [11] What color are the stars? (http:/ / www. Systém zaviedli v 50. 62–63. UK: Cambridge University Press. 1992. 1M) pozri Tabuľku I. s. edu/ abs/ 1981A& AS. 28. Hearnshaw 1986. Astronomy and Astrophysics Supplement Series 46 (november 1981). Fotometrické systémy s viacerými farbami umožňujú precíznejšie určovanie hviezdnych tried a fyzikálnych parametrov. P. Cannon and Edward C. Comptes Rendus des Séances de l'Académie des Sciences 63 (júl – december 1866). . Pickering. The Analysis of Starlight: One Hundred and Fifty Years of Astronomical Spectroscopy. astro.28. Annals of Harvard College Observatory 28. Cambridge: Cambridge University Press. Hearnshaw. [7] Classification of Stellar Spectra: Some History (http:/ / www. J. s... csiro... Bibcode:  1890AnHar.1M (http:/ / adsabs. 56. 111–112. . Secchi. html). . marec 2008. Edward C. Hearnshaw 1986. 62–63. Patrick Moore. Hearnshaw 1986. .75.. [14] The Draper Catalogue of stellar spectra photographed with the 8-inch Bache telescope as a part of the Henry Draper memorial. Secchi.. Annals of Harvard College Observatory 27 (1890). edu/ abs/ 1912AnHar. week5) [8] s. rokoch 20. [5] s. [9] The Guinness book of astronomy facts & feats. [15] s. P. Velká encyklopedie vesmíru. . Pozri strany 1–4. 46. Antonia C. ufl.688 southern stars by means of their spectra. Pickering. Cambridge. table). ISBN 0-521-58570-8.. harvard. strany: 472-473. . bnf. s. 193H) . [19] s. harvard. Referencie [1] Josip Klezcek (2002). org/ mncharity/ dir3/ starcolor/ ).Spektrálna klasifikácia 108 Fotometrická klasifikácia Hviezdy môžu byť klasifikované aj podľa ich fotometrických dát podľa nejakého fotometrického systému. 27. Kaler. [12] Tables VII. 1997. 115–164. Písmená U. 106–108. 60. . Hearnshaw 1986. [13] s. Hearnshaw 1986. 60. Comptes Rendus des Séances de l'Académie des Sciences 63 (júl – december 1866). W. ISBN 80-200-0906-X. J. 364–368. s. prístup 19. B a V znamenajú ultrafialové. UBV systém UBV systém alebo Johnsonov systém (prípadne Johnsonov-Morganov systém) je širokopásmový fotometrický systém na klasifikáciu hviezd podľa ich farby. Heinze. Australia Telescope Outreach and Education: (2004-12-21). 134. vendian.. . Bibcode:  1897AnHar. James B..46. s. Annals of Harvard College Observatory 28. edu/ abs/ 1890AnHar. Habets and J. Empirical bolometric corrections for the main-sequence.115C (http:/ / adsabs. storočia americkí astronómovia Harold Lester Johnson a William Wilson Morgan. Je to prvý známy štandardizovaný fotometrický systém. part 1 (1897). [3] Nouvelles recherches sur l'analyse spectrale de la lumière des étoiles (http:/ / gallica. . [18] Spectra of bright southern stars photographed with the 13-inch Boyden telescope as part of the Henry Draper Memorial. Bibcode:  1901AnHar. 0-900424-76-1 [10] The Colour of Stars (http:/ / outreach. Napríklad UBV systém určuje triedy podľa spektra a svetelnosti. Pickering.193H (http:/ / adsabs.. 623–625. #5 (1912). . Secchi 1866. fr/ ark:/ 12148/ bpt6k30204/ f364. Annals of Harvard College Observatory 56. prístup: 2007-09-26. . [4] s. . 129C) pozri strany 139–143. ISBN 0-521-25548-1. H. 193–237. et nouvelles observations sur les taches solaires (http:/ / gallica.. bnf. . fr/ ark:/ 12148/ bpt6k30204/ f623. R. Academia. s. ktoré sa merajú na hviezde na klasifikáciu v tomto systéme. [20] Classification of 1.. 117–119. Najpresnejšie určovanie vychádza z merania spektier. M. Maury and Edward C.129C (http:/ / adsabs. s. table). Voľba farieb je preto práve takáto. 28. — Vysvetľuje dôvod rozdielnosti vnímania farby. 1986. au/ education/ senior/ astrophysics/ photometry_colour. harvard. modré (blue) a vizuálne magnitúdy. edu/ abs/ 1901AnHar. pretože fotografický film je citlivý na tieto farby. Stars and Their Spectra: An Introduction to the Spectral Sequence..

. DOI: 10. html). Astronomy and Astrophysics 482. fr/ simbad/ sim-id?Ident=CCDM+ J02319+ 8915& NbIdent=1& Radius=2& Radius. org/ 10. 5W). .. uchicago. . Mitchell.493. Edith (1943). org/ 10. . 1517–1526. doi. . lanl. 294B). 45. Davy (July 10.1149Z (http:/ / adsabs. caltech. org/ 10. gov/ abs/ astro-ph/ 0412548). Keenan. 1970 [26] Multiwavelength Systematics of OB Spectra (http:/ / adsabs. . edu/ / abs/ 2007ARA& A. 123. 961D) . Poznámka: Tabuľka 2 obsahuje chybu a tak sa pre potreby tohto článku používa 824 ako predpokladaný správny počet hlavnej skupiny hviezd [28] Planets Prefer Safe Neighborhoods (http:/ / www. edu/ abs/ 2001JRASC. [32] SIMBAD Object query : CCDM J02319+8915 (http:/ / simbad. R. doi. 2004 [37] Physical Properties of Wolf-Rayet Stars (http:/ / adsabs. aa. W. . edu/ level5/ ASS_Atlas/ frames. [23] Morgan. 1146/ annurev. #5 (máj 2002). [47] CFBDS J005910. org/ 10. D. 1051/ 0004-6361:20079317). . Accessed online September 18. What color are the stars? (http:/ / www.90-011401. William Wilson. K.. W. journals. Kellman.. . ipac. The University of Chicago press [24] Phillip C. The Earth's period of habitability is nearly over (http:/ / spacefellowship.1088/0004-637X/695/2/1517 (http:/ / dx. " Spectral Classification (http:/ / cdsads. Tapscott.11. Keenan. " Dwarfs Cooler than M: the Definition of Spectral Type L Using Discovery from the 2-µ ALL-SKY Survey (2MASS) (http:/ / www. gov/ abs/ astro-ph/ 0607305) [45] The minimum Jeans mass. doi.. edu/ cgi-bin/ nph-bib_query?bibcode=2000A& A. Astronomy and Astrophysics 493. harvard.1146/annurev. doi. ISSN: 0066-4146. and J. arXiv:0704. The Astrophysical Journal 519 (2): 802–833. with an outline of spectral classification (http:/ / nedwww. . . edu/ level5/ March02/ Morgan/ Morgan_contents. .123. harvard. doi. html). Song. H. 32L). . William Wilson Morgan (1973). Leggett et al.1086/339831 (http:/ / dx. The Astrophysical Journal 695.090173. edu/ abs/ 2003ApJ. . u-strasbg. Morgan. G. . The Real Starry Sky (http:/ / adsabs. S. Chicago. edu/ abs/ 2008A& A. 29M& db_key=AST& data_type=HTML& format=& high=449aa1cc7c02014)". C.1517L (http:/ / adsabs. Crowther. lanl. N. 1086/ 339831). 2007 [38] Outstanding Issues in Our Understanding of L.1051/0004-6361:200810038 (http:/ / dx. DOI: 10. Kirkpatrick. 2006 [36] Astrometric and Spectroscopic Confirmation of a Brown Dwarf Companion to GSC 08047-00232 (http:/ / xxx. DOI: 10. B. .. [46] The Physical Properties of Four ~600 K T Dwarfs. lanl. #2 (apríl 2009). DOI: 10.1086/307414 (http:/ / dx. . Lépine et al. N. edu/ doi/ full/ 10. [33] Checking the yellow evolutionary void. org/ newscenter/ archive/ releases/ 2004/ 51/ image/ a) [42] LSR 1610-0040: The First Early-Type L Subdwarf (http:/ / adsabs. harvard. 1943. . Vol. Bibcode:  2002AJ. Yerkes Observatory. 2754W) 109 . edu/ / abs/ 2008RMxAC. . University of Chicago and Kitt Peak National Observatory.2754W (http:/ / adsabs. Adam J. 95. 2008 [27] LeDrew. edu/ abs/ 2009A& A. 134017). 695. 1088/ 0004-637X/ 695/ 2/ 1517). W. gov/ abs/ astro-ph/ 0609419) [44] Y-Spectral class for Ultra-Cool Dwarfs. W. 1149–1154. Delorme et al. [25] A Low-Dispersion Luminosity Indicator for Solar-Type Dwarfs (http:/ / adsabs. Abt. edu/ abs/ 2007arXiv0704. prístup: 2006-05-13. . fr/ cgi-bin/ nph-bib_query?bibcode=1973ARA& A. 11. s. 1051/ 0004-6361:200810038). Kellman. . .3: reaching the T-Y brown dwarf transition?. P. Davy (2005). [22] Charity. A. G. harvard. 591L. edu/ abs/ 2002AJ.. harvard. . 1086/ 307414). . Journal of the Royal Astronomical Society of Canada. astro. 33. 121–122.Hambly. edu/ Media/ happenings/ 20061003/ ) [29] An atlas of stellar spectra. April 2007. Nolan R. Walborn et al. Zuckerman and I. Philip Childs. ISSN: 0004-637X. . harvard. . P. 1086/ 307414)".. brown dwarf companion IMF. harvard. vendian.000333 (http:/ / dx. DOI: 10. pp. 961–971.. org/ 10. február 2001). . 2007 (http:/ / xxx. #3 (máj 2008). Paul A. .. W. Annual Reviews of Astronomy and Astrophysics 11: 29–50. 1517L) .. [31] A New Spectral Classification System for the Earliest O Stars: Definition of Type O2. 353.1051/0004-6361:20079317 (http:/ / dx. Burgasser et al. s. Don C. 2003c [43] Discovery of the brightest T dwarf in the northern hemisphere. [40] Kirkpatrick.. Bibcode:  2008A&A.. HR 8752 & IRC +10420 (http:/ / adsabs. Bibcode:  2009ApJ. 000333). doi. unit=arcmin& submit=submit+ id).42. [39] Kirkpatrick et al. spitzer. lanl.134017 (http:/ / dx. 2007.aa. edu/ abs/ 2009ApJ. Chicago: The University of Chicago Press. 1146/ annurev. . Hearnshaw 1986. edu/ abs/ 1970BAAS. "An atlas of stellar spectra. 163N& db_key=AST& data_type=HTML& format=) [34] On a cosmological timescale. and Y Dwarfs (http:/ / adsabs.482. Keenan and E. caltech.. 1 (celé No. 177C). with an outline of spectral classification". Bibcode:  2009A&A. doi. ipac. J. Chauvin et al. Centre de Données astronomiques de Strasbourg. harvard. harvard. "New Spectral Types L and T". gov/ abs/ astro-ph/ 0610096). [30] Revised MK Spectral Atlas for Stars Earlier than the Sun (http:/ / nedwww. 493. [41] Ultra-cool Diminutive Star Weighs In (http:/ / hubblesite. harvard.R. The Astronomical Journal 123. DOI: 10. J.Spektrálna klasifikácia . 95.. 42. 090173. caltech. 053102. harvard. 32–33. s. Barry. org/ mncharity/ dir3/ starcolor/ ). #3 (January 2009). 1999). 11. .1146/annurev. u-strasbg. Ill.053102.. . org/ 10.. . 2Q. 2006 (http:/ / xxx.astro..695. DOI: 10. Annual Reviews of Astronomy and Astrophysics 43 (1): 195–246. org/ 10. 686. com/ 2009/ 08/ 10/ on-a-cosmological-timescale-the-earths-period-of-habitability-is-nearly-over/ ) august 2009 [35] Optical Spectroscopy of 2MASS Color-Selected Ultracool Subdwarfs (http:/ / xxx. prístup: 2010-06-10. 1978.C. T.961D (http:/ / adsabs. Three evolutionary critical Hypergiants: HD 33579. and predictions for detection of Y-type dwarfs. s. 1149Z) . Walborn. 49). 1522K). J.1522. 482. No..Deacon and N... 2754–2771. [21] s. Morgan.

M. [60] UV spectroscopy of the hybrid PG 1159-type central stars of the planetary nebulae NGC 7094 and Abell 43 (http:/ / adsabs. Bristol and Philadelphia: Institute of Physics Publishing and London. s. 512–518. New York and Tokyo: Nature Publishing Group.Rauw et al. Sion. s. . 171. #1 (máj 2002). 53. Shipman. The Astrophysical Journal 269. Werner. pl?/ journal_tables/ ApJS/ 105/ 419/ ) [51] Keenan. . Astronomy and Astrophysics 426 (2004). . O'Brien. edu/ abs/ 1983ApJ. J. harvard. lanl. Liebert. Ben Burningham et al. .320B (http:/ / adsabs. html?showAll=y) [62] Pismis 24-1: The Stellar Upper Mass Limit Preserved (http:/ / xxx. R. [49] Bouigue. p.. edu/ abs/ 2002ApJ. 107Z). 2006 [63] Early-type stars in the core of the young open cluster Westerlund2 (http:/ / xxx. J. C. #1 (1. #2 (apríl 2000). edu/ abs/ 2008MNRAS. 2001. edu/ adc-cgi/ cat. 1111/ j. edu/ abs/ 2000ApJ. 837K)..1111/j. George P. 219–248. 1078–1088. ed. jún 1983). . harvard.x (http:/ / dx. harvard. s.1365-2966. 121. doi. s. 391.13885. 571. S. harvard. edu/ abs/ 1999ApJS. 17. M. 253–257.391.. J. . edu/ abs/ 1990RPPh. 45N). 532. Bibcode:  2008MNRAS. vol. DOI: 10. L45–L48.484 [52] A Determination of the Local Density of White Dwarf Stars (http:/ / adsabs. 1365-2966. . [57] Mapping the Instability Domains of GW Vir Stars in the Effective Temperature-Surface Gravity Diagram (http:/ / adsabs. [54] A Catalog of Spectroscopically Identified White Dwarfs (http:/ / adsabs. harvard. [48] Exploring the substellar temperature regime down to ~550K. 2006 Pozri aj Astronomický portál • • • • • • • • • • • • • • • • Absolútne čierne teleso Absolútna hviezdna veľkosť Astrograf Balmerova séria Farebná teplota Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hviezdna kinematika Ionizácia Metalicita Spektrálna čiara Spektrálny typ UBV systém Vývoj hviezdy Wolfova-Rayetova hviezda Zakázaná čiara . . The Astrophysical Journal 571. Paul Murdin. . astro. P. gov/ abs/ astro-ph/ 0612012). harvard. Astrophysical Journal 532. edu/ abs/ 2007ApJS. s. McCook and Edward M. L. A. Landstreet. G. . s. gov/ abs/ astro-ph/ 0612622).2008.. Terry D. 512H). 120. s. L. . . 1954 Astrophysical Journal. harvard. . Koester and G. . 1078O). [55] Physics of white dwarf stars (http:/ / adsabs. D. Brassard. x). Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 391. ISBN 0-333-75088-8. . 1M). 1–130. Reports on Progress in Physics 53 (1990). #1 (marec 1999).. 2009 [61] SkyTonight: The Spectral Types of Stars (http:/ / skytonight. in Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. E. Annales d'Astrophysique. 13885. P. B. 426L. Maíz Apellániz et al. Quirion. 253S). . M. Gilles Fontaine and François Wesemael. et al. Sion. 2008. Sion. M.-O. com/ howto/ basics/ 3305876. J. P. edu/ / abs/ 2009CoAst. . . 159. [56] White dwarfs. Holberg. Astrophysical Journal Supplement Series 171 (2007). J. D. H. s. 837–915. . Wegner. Ziegler. Nagel and K. 1954. . a G. [58] §1. Chanmugam.Spektrálna klasifikácia . 219Q). The Astrophysical Journal Supplement Series 121. [59] The Extent and Cause of the Pre-White Dwarf Instability Strip (http:/ / adsabs. harvard. G. Oswalt and E. org/ 10. 269. 104 [50] Spectral Atlas of Carbon Stars (Barnbaum+ 1996) (http:/ / adc. #1 (November 2008). 320–333. harvard. Detection of non-radial g-mode pulsations in the newly discovered PG 1159 star HE 1429–1209 (http:/ / adsabs. 320B) 110 pozri abstrakt. s. edu/ abs/ 2004A& A. Fontaine. Greenstein. umd. lanl. T. Vol. . [53] A proposed new white dwarf spectral classification system (http:/ / adsabs. .

htm) (po anglicky) • K-skupina spektrálneho atlasu Wolfových-Rayetových hviezd (http://adsabs. gov/abs/astro-ph/0408237) (po anglicky) • Blízke DAO+dM binárne RE J0720-318: Rozvrstvený biely trpaslík s H vrstvou a možným otáčavým diskom (http://www.edu/abs/1995A&A.lanl.org/publications/baas/ v31n3/aas194/688.ssl.295. G. . L..gov/abs/ astro-ph/0511462) (po anglicky) • Hviezdna spektrálna klasifikácia.appstate. wikipedia.. A.es/info/Astrof/invest/actividad/spectra.harvard.html) (po anglicky) • Rozdelenie a kinematika chladných kovových bielych trpaslíkov (http://www.edu/dept/ physics/MK/MKbook. Corbally (http://www1. D.aas. H.pdf) (po anglicky) • Svetelné podskupiny (http://personal.tcu. 2MASS J01415823-4633574 (http://xxx..htm) (po anglicky) • Objav veľmi mladého zoskupenia trpaslíkov typu L.75K) (po anglicky) • Spektrálne typy katalógu Hipparcos (http://vizier.edu/abs/1997ApJ. Richard O.486.u-strasbg. org/ wiki/En:stellar_classification?oldid=334926042) na anglickej Wikipédii.berkeley.lanl. html) (po anglicky) • Intenzita periodických zmien pulzujúcich DB bielych trpaslíkov..edu/~euve/sci/Resources_pubs_abstracts_j0720_burle. Althaus (http://xxx.420F) (po anglicky) • Vlastnosti WO Wolfových-Rayetových hviezd (http://adsabs. UCM (http://www.html) (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Stellar classification (http:/ / en. Corsico.ucm.Spektrálna klasifikácia 111 Externé odkazy • Knižnice hviezdnych spektier.. .. Montes.fr/ftp/cats/more/HIP/cdroms/docs/vol11sp. Gray a Christopher J.harvard.edu/~mfanelli/imastro/The Hertsprung-Russell (HR) Diagram.

ktorá sa dostane z pozorovaného vlastného pohybu po vylúčení vplyvu pohybu Slnka. Svetlo objektu s nenulovou radiálnou rýchlosťou bude ovplyvnené Dopplerovým javom a vlnová dĺžka svetla sa zväčší pri vzďaľujúcich objektoch (červený posun) alebo zmenší pri približujúcich sa objektoch (modrý posun). Najväčší známy vlastný pohyb má Barnardova hviezda (10. možno vypočítať z vlastného pohybu a paralaxy π tangenciálnu rýchlosť hviezdy V. zväčša s veľmi malou presnosťou. meraní sa uvádzajú v katalógoch vlastných pohybov. Vlastný pohyb sa zisťuje presným meraním polôh hviezd v dostatočne dlhých časových odstupoch Vlastný pohyb hviezd spektrálných tried (minimálne 20-50 rokov) s presnosťou až na 0. Z k S. .74. Výsledky OBAFGKM na oblohe za -/+ 200 000 rokov. asi 100 hviezd má vlastný pohyb väčší ako 0. v niektorých prípadoch v oblúkových sekundách za 100 r. Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. J. Ak je známa vzdialenosť hviezdy.Vlastný pohyb 112 Vlastný pohyb Vlastný pohyb. Pozorovaný vlastný pohyb je daný skutočným pohybom hviezdy a pohybom Slnka.1" za rok. počítaný v stupňoch od S cez V. Vlastný pohyb sa rozkladá obyčajne na zložky v ekvatoreálnych súradniciach μα a μβ.34" za rok). treba uviesť aj smer pohybu hviezdy . v km/s zo vzorca Vt = 4. Zložka vlastného pohybu. Vlastný pohyb sa určil pre viac ako 300 000 hviezd. sa nazýva pekuliárny pohyb hviezdy. Radiálna rýchlosť Radiálna rýchlosť je rýchlosť objektu v smere línie spojenej s pozorovateľom.003" za rok. typický vlastný pohyb je niekoľko stotín oblúkovej sekundy za rok.μ.π-1.pozičný uhol. μ je zdanlivý uhlový pohyb hviezdy na oblohe vyjadrený v oblúkových sekundách za jeden rok. Ak sa uvádza iba celkový vlastný pohyb.

aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak. Absolútna hviezdna veľkosť Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry . prosíme Vás. Rozlišuje sa: • zdanlivá hviezdna veľkosť • absolútna hviezdna veľkosť Toto je rozlišovacia stránka – navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov.Hviezdna veľkosť 113 Hviezdna veľkosť Hviezdna veľkosť alebo magnitúda je fotometrická veličina udávajúca jasnosť' hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále. aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu. ktorú autor článku myslel. Ak vás na túto stránku odkázal článok. ktoré by mohli mať rovnaký názov.

Umožňuje porovnávať celkové jasnosti objektov bez ohľadu na ich vzdialenosti.4 a Slnko má absolútnu vizuálnu magnitúdu 4. možno vypočítať jej absolútnu hviezdnu veľkosť takto: kde je 10 parsekov (≈ 32.1" (100 oblúkových milisekúnd).616 svetelných rokov) a je hviezdna vzdialenosť. Deneb (-7. Veľa hviezd viditeľných voľným okom má absolútnu hviezdnu veľkosť. . Rigel (-7.3) a Betelgeuze (-5. správne je pomenovanie bolometrická magnitúda. ktorá by bola schopná zo vzdialenosti 10 parsekov vrhať tiene. Naos (-7. Pre porovnanie. Absolútne hviezdne veľkosti pre galaxie môžu dosahovať oveľa nižšie (jasnejšie) hodnoty. Čím temnejšie by objekty (zo vzdialenosti 10 parsekov) vyzerali. tým je väčšia jeho svetelnosť. Hviezda vo vzdialenosti desať parsekov má paralaxu 0.2).6). Sírius má obsolútnu magnitúdu 1. 114 Absolútna hviezdna veľkosť pre hviezdy a galaxie (M) V stelárnej a galaktickej astronómii je štandardizovanou vzdialenosťou 10 parsekov (1 parsek je približne 3. Keď hovoríme o celkovom výdaji energie. ktorú by mal objekt. Pri definovaní absolútnej hviezdnej veľkosti je potrebné presne určiť typ elektromagnetického žiarenia. matematická rovnica uvádza vzťah zdanlivej magnitúdy s absolútnou magnitúdou cez paralaxu. Absolútne magnitúdy pre hviezdy sú vo všeobecnosti v rozsahu od -10 do +17. Čím nižšia je absolútna magnitúda objektu. alebo: kde je paralaxa hviezdy a je 1 oblúková sekunda (arcsec).0). Výpočet Ak poznáme vzdialenosť a zdanlivú hviezdnu veľkosť hviezdy.2616 svetelných rokov alebo 3×1013 kilometrov). Napríklad obrovská eliptická galaxia M87 má absolútnu hviezdnu veľkosť -22. ktoré odmeriavame.Absolútna hviezdna veľkosť Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Absolútna hviezdna veľkosť alebo absoltútna magnitúda (značka mag alebo M) je v astronómii zdanlivá hviezdna veľkosť (m). keby bol pozorovaný zo štandardizovanej vzdialenosti. tým vyššia je ich absolútna hviezdna veľkosť.83 (slúži nám ako referenčný bod).

01 MVα Cen = -0. Výpočet Vzorec pre H: (absolútna magnitúda) kde 0 a 1).750" a zdanlivú magnitúdu -0. uhol medzi priamkami telesom-Slnko a teleso-pozorovateľ.7 Vega má paralaxu 0. V tomto prípade je absolútna hviezdna veľkosť definovaná ako zdanlivá hviezdna veľkosť.616/773) = -6. je jeho polomer a je 1 au (≈149. je možné tiež vypočítať zdanlivú magnitúdu z akejkoľvek vzdialenosti : Absolútna hviezdna veľkosť pre planéty (H) Pre planéty.73). je fázový uhol.6 Gm).Absolútna hviezdna veľkosť Príklady Rigel má vizuálnu magnitúdu mV=0.12.01 + 5*(1 + log10(0. ak by sa nachádzal vo vzdialenosti jednej astronomickej jednotky (au) od Slnka a Zeme zároveň pri fázovom uhle nula stupňov.37 115 Zdanivá hviezdna veľkosť Ak je daná absolútna magnitúda .18 vo vzdialenosti asi 773 svetelných rokov. Je to fyzikálne nemožná situácia. kde je 1 au.18 + 5*log10(32. ktorá je zmysluplnejšia pre nehviezdne objekty. ale je vhodná na účely výpočtov.rozumná prvá aproximácia pre planetárne telesá .03 + 5*(1 + log10(0. podľa kosínusového pravidla dostávame: je fázový integrál (integrácia odrazeného svetla. ktorú by mal daný objekt. MVRigel = 0.65 Alfa Centauri má paralaxu 0.133)) = +0. Príklad Mesiac: je zdanlivá magnitúda Slnka zo vzdialenosti 1 au (-26. číslo v rozsahu medzi 0 a 1) Príklad: (Ideálna difúzna zrkadlová sféra) .133" a zdanlivú hviezdnu veľkosť +0. = 3476/2 km = 1738 km Zdanlivá hviezdna veľkosť Absolútnu hviezdnu veľkosť možno použiť pri výpočte zdanlivej magnitúdy telesa pri rôznych podmienkach.750)) = +4. je geometrické albedo telesa (číslo medzi = 0.03 MVVega = 0. kométy a planétky (asteroidy) sa používa iná definícia absolútnej magnitúdy.

0) Vzorec pre difúzne zrkadlo funguje lepšie pre menšie fázy. ( ≈ 2/3) (v skutočnosti -12.5 Mm = 2.Absolútna hviezdna veľkosť 116 Celofázová difúzna guľa odráža 2/3 z celkového svetla. Prvá štvrť: = 90°. ktoré by odrážal difúzny disk rovnakého priemeru Vzdialenosti: je vzdialenosť medzi pozorovateľom a telesom je vzdialenosť medzi Slnkom a telesom je vzdialenosť medzi pozorovateľom a Slnkom Príklady Mesiac = +0. .25 = = 1 au = 384. Pozri aj • Hertzsprung-Russellov diagram opisuje vzťah medzi absolútnou magnitúdou alebo svietivosťou oproti spektrálnemu typu alebo povrchovej teplote. (použitím dífúzneho zrkadla) (v skutočnosti približne -11.57 mau Aký jasný je Mesiac zo Zeme? Spln: = 0.7) Mesiac v splne odráža o 30% viac svetla než predpovedá dokonalé difúzne zrkadlo.

0 6.0 12. toho istého objektu v desaťnásobne väčšej vzdialenosti) zodpovedá zdanlivej hviezdnej veľkosti. ktorá je o päť väčšia. značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť' hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa (porovnaj absolútna hviezdna veľkosť).5 −0. zdanlivá magnitúda. hv.6 27 30 38 Slnko Mesiac v splne Maximálna jasnosť Venuše Maximálna jasnosť Marsu Najjasnejšia hviezda vo viditeľnom spektre: Sírius Druhá najjasnešia hviezda: Canopus Nulový bod podľa definície: Tým bola kedysi Vega Najslabšie hviezdy viditeľné z mestských oblastí Najslabšie hviezdy pozorovateľné voľným okom Najjasnejší kvazar Najslabšie objekty pozorovateľné vo viditeľnom svetle s 8m pozemskými ďalekohľadmi Najslabšie objekty pozorovateľné vo viditeľnom svetle s Hubblovým teleskopom Najslabšie objekty pozorovateľné vo viditeľnom svetle s plánovaným OWL (2020) Nebeský objekt (pozri aj Zoznam najjasnejších hviezd) Tieto sú iba približné hodnoty vo viditeľných vlnových dĺžkach (v skutočnosti tieto hodnoty závisia od presnej použitej pásmovej priepustnosti). Je to teda množstva svetla prijatého z objektu. Vzťah pre zdanlivú magnitúdu dvoch objektov . .Zdanlivá hviezdna veľkosť 117 Zdanlivá hviezdna veľkosť Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť. veľ.8 −1.6 −4. Stokrát menšia jasnosť (napr.4 −2.73 −12. zdanlivá jasnosť.Pogsonova rovnica Škála zdanlivých hviezdnych veľkostí Zdanl. −26.7 0 3.

Planetárna sústava Planetárna sústava je sústava zložená z aspoň jednej hviezdy a rôznych obiehajúcich telies (ako asteroidy. v ktorej sa nachádza Zem a Slnko. napríklad galaxií.planéty by sa buď vyparili. Hmotnosť centrálnej časti našej Galaxie je približne 200 miliárd . vznikom hviezd. Je ekvivalentná hmotnosti Slnka. hmotnosť celej galaxie vrátane koróny je 3 – 6 biliónov Pozri aj Zoznam najťažších hviezd Metalicita Metalicita je pomer hmotnosti astronomického objektu prvkov iných ako vodík a hélium. mesiace a planéty). Pôvod a vývoj planetárnych sústav Hlavné telesá slnečnej sústavy. že planetárne sústavy okolo hviezd najpreskúmanejšej planetárnej sústavy. hoci uhlík sa inak za kov nepovažuje. Niektoré rané teórie hovorili o pôsobení ďalšej hviezdy. Veľkosti podobných Slnku vznikajú ako časť toho istého procesu. astronómovia všetky ostatné prvky volajú kovy.05 až do 150 (nadobri). aby tento model bol realizovateľný. (hnedí trpaslíci) . pretože planetárne sústavy boli objavené napríklad aj okolo pulzarov a to z jemných odchýliek v periódach pulzov elektromagnetického žiarenia. ktorý končí sú v správnej mierke. Napríklad hmlovina bohatá na uhlík sa nazýva bohatá na kovy. sa nazýva slnečná sústava. Vo všeobecnosti sa predpokladá. Hmotnosť Slnka je približne 333 000 hmotností Zeme. Avšak je dnes známe. že pravdepodobnosť takejto „kolízie“ je príliš malá na to. Pretože najväčšie zastúpenie vo vesmíre má vodík a hélium. kométy. ktorá prechádza extrémne blízko slnka a vytiahne za sebou materiál. ktorý sa potom zhlukne do formy planét. ktoré by žiadna normálna planetárna sústava neprežila . Hmotnosť hviezd sa pohybuje od 0. Pulzary vznikajú pri silných explóziách supernov. Niektoré planetárne sústavy sa na našu vôbec nepodobajú. Naša vlastná planetárna sústava.Hmotnosť Slnka 118 Hmotnosť Slnka Hmotnosť Slnka je jednotka hmotnosti používaná v astronómii na vyjadrenie hmotnosti hviezd a hmotnejších objektov. Dnes akceptované teórie hovoria o vzniku planetárnych sústav zo slnečnej hmloviny. .

prvá objavená extrasolárna planetárna sústava.Planetárna sústava 119 alebo by náhlou stratou väčšiny hmoty centrálnej hviezdy unikli jej gravitačnému pôsobeniu. objavená v Apríl 1999 • PSR B1620-26 .prvá viacnásobná extrasolárna planetárna sústava okolo hviezdy hlavnej postupnosti. prvá objavená planetárna sústava. net/ . ktorá sa stala prvou vyfotografovanou exoplanétou. Disk materiálu okolo hviezdy Fomalhaut.naša planetárna sústava. prvá objavená planetárna sústava pri pulzaroch. prvá objavená viacnásobná planetárna sústava pri pulzaroch • Upsilon Andromedae . extrasolar. Planéty sa prípadne mohli vytvoriť v akréčnom disku. pričom samotná hviezda je na obrázku odtienená. Významné planetárne sústavy • Slnečná sústava . August 2004) Pozri aj • Extrasolárna planéta • Zoznam hviezd s planétami Externé odkazy • Extrasolárne planetárne systémy [1] (po anglicky) Referencie [1] http:/ / www. Jedna z teórií hovorí. že existujúce hviezdne spoločnice pulzarov sa výbuchom skoro úplne vyparili. pričom zanechali za sebou iba telesá veľkosti planét. prvá objavená viacnásobná planetárna sústava • PSR 1257+12 . prvá objavená viacnásobná exoplanetárna sústava. V pravom spodnom rohu je zväčšený záber planéty Fomalhaut b. ktorý obklopuje pulzary.prvá objavená planetárna sústava okolo viacnásobnej hviezdy • 55 Cancri .dosiaľ najväčšia objavená extrasolárna planetárna sústava (4 planéty.

Dvojhviezda Dvojhviezda je • hviezdna sústava zložená z dvoch hviezd. ktorú autor článku myslel. Pokiaľ sa dvojhviezdy z našeho pohľadu pri svojom vzájomnom obehu pravidelne zakrývajú. ktoré sú na seba gravitačne naviazané • sústava (aspoň dvoch) hviezd. stellar system. Ak vás na túto stránku odkázal článok. V prvom prípade ide o tzv. j. Fyzické dvojhviezdy delíme na vizuálne a spektroskopické. Zložky dvojhviezdy obiehajú ťažisko. hovoríme o optickej dvojhviezde. ktoré spravidla leží mimo vnútra každej z nich. Jeho zložky sú takmer guľatého tvaru. prosíme Vás. Poznáme však aj dvojhviezdy. Katalogizovaných je viac ako 78 000 dvojíc hviezd. .Sírius A a B ťažisko obehu ležať pod povrchom hmotnejšej hviezdy. ktorých zložky sú k sebe natoľko blízko. Najznámejšou optickou dvojhviezdou. Ak sa napríklad v sústave nachádza obor alebo nadobor a biely trpaslík. Sú to takzvané tesné dvojhviezdy. že majú spoločnú atmosféru. pozri dvojhviezda a viacnásobná hviezda • galaxia • galaxia alebo podobne veľká skupina hviezd (napr. ktoré sú svojimi slapovými silami výrazne deformované do tvaru elipsoidov. hviezdokopa). Zložky dvojhviezdy zvyčajne obiehajú spoločné ťažisko. hovoríme o zákrytových premenných hviezdach. keď je hmotnosť jednej hviezdy oveľa väčšia. Vizuálne dvojhviezdy dokážeme rozoznať ďalekohľadom. jedna hviezda s planétami) Toto je rozlišovacia stránka – navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov. Medzi najznámejšie zákrytové premenné hviezdy patrí Algol. nemusia sa nachádzať na rovnakom vývojovom stupni. ako uhlová vzdialenosť zložiek fyzickej dvojhviezdy. Uhlová vzdialenosť zložiek optickej dvojhviezdy je spravidla väčšia. môže Najjasnejšia dvojhviezda na oblohe . takáto sústava sa môže stať novou. Najjasnejšou dvojhviezdou na oblohe je sústava Sírius v súhvezdí Veľkého psa. Pokiaľ sa hviezdy nachádzajú iba v zdanlivej blízkosti. star system) môže byť: • súhrnné označenie pre (gravitačne viazanú) dvojhviezdu a viacnásobnú hviezdu. iba vo výnimočných prípadoch.Hviezdna sústava 120 Hviezdna sústava Hviezdna sústava alebo zriedkavo hviezdny systém (angl. ktoré sú gravitačne viazané alebo • dvojica hviezd na oblohe v tesnej blízkosti pri sebe a nie sú gravitačne viazané. aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu. ktorú môžeme rozoznať aj voľným okom je Mizar a Alcor v súhvezdí Veľkej medvedice (Veľkého voza). Hoci sú zložky sústavy dvojhviezdy približne rovnako staré. alebo dvojhviezdy. ktorú sú na seba gravitačne naviazané • neodborne: planetárna sústava (t. fyzickú dvojhviezdu jej zložky k sebe fyzicky patria. ako hmotnosť druhej. ktoré by mohli mať rovnaký názov. ale v skutočnosti sú od seba ďaleko. spektroskopické nie. aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak.

The Internet Encyclopedia of Science.[1] [2] [3] Takmer všetky známe kontaktné dvojhviezdy patria medzi navzájom sa zatemňujúce dvojhviezdy (jedna druhej spôsobujú zatmenie). 2000. html). London: Imperial College Press. 2007. Pozri aj • Dvojhviezda • Binárna sústava (astronómia) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Contact binary (http:/ / en. . and Martin Ward. Thompson. [4] p. Stephen P. wikipedia. UK. čo je odvodené od podobného typu hviezdy W Ursae Majoris. org/ wiki/ En:contact_binary?oldid=364751478) na anglickej Wikipédii. daviddarling. ktorého hviezdy majú spoločný plynový obal sa môže nazývať aj nadkontaktná dvojhviezda. Maran. Michael J. ISBN 1-86094-615-1. Accessed on line November 4. ISBN 0-521-77218-4. An Introduction to Astrophysical Fluid Dynamics. Jean Louis Tassoul. Douglas Lin. 2006. Jim Pringle.Dvojhviezda 121 Pozri aj • Binárna sústava (astronómia) Kontaktná dvojhviezda Kontaktná dvojhviezda je dvojhviezda. info/ encyclopedia/ C/ contact_binary. Binárny systém. David Darling. 2007. David Darling. ktorej hviezdy sa nachádzajú tak blízko pri sebe.[4] Takéto kontaktné dvojhviezdy sú známe ako W Ursae Majoris hviezdy. Accessed on line November 4. [2] overcontact binary (http:/ / www. [3] pp. 51–53. html). info/ encyclopedia/ O/ overcontact_binary. daviddarling. 231. Cambridge. že sa dotýkajú alebo zdieľajú spoločný plynový obal. Stellar Rotation. Referencie [1] contact binary (http:/ / www. New York: Cambridge University Press. Andrew King. The Internet Encyclopedia of Science.

[1] [2] [3] Fyzické viacnásobné hviezdy sa vo všeobecnosti nazývajú aj viacnásobnými hviezdnymi sústavami. systém sa môže stať dynamicky nestálym. čo vedie k vyvrhnutiu hviezdy z takéto systému.[4] Môžu byť rozdelené do dvoch tried. nestabilné systémy. V takýchto systémoch je málo interakcií medzi obežnými dráhami. akou je napríklad Alfirk. v ktorej nie sú všetky hviezdy gravitačne spojené. alebo zriedkavo. vtedy ide o optický systém. čisto optická trojhviezda akou je Gamma Serpentis.Viacnásobná hviezda 122 Viacnásobná hviezda Viacnásobná hviezda je systém pozostávajúci z troch alebo viacerých hviezd. že ak veľkosti vnútorných a vonkajších obežných dráh sú porovnateľne veľké. šesťhviezdy a tak ďalej sa štatisticky vyskytujú menej.[8] [9] Dôvodom pre takéto usporiadanie je. Zvyčajne. Príkladom takého systému je Trapéz v hmlovine Orión. ktoré odpovedajú týmto dvom extrémom. dve hviezdy vytvoria uzatvorený dvojhviezdny systém a tretia hviezda obieha tento pár vo vzdialenosti oveľa väčšej ako sú obežné dráhy prvých dvoch hviezd. . V druhom prípade môže byť ich blízkosť iba domnelá.[2] [5] Ďalšie viacnásobné hviezdy. Väčšina viacnásobných hviezd je usporiadaná hierarchickým spôsobom s menšou obežnou dráhou umiestnenou vo vnútri väčšej obežnej dráhy. môže obsahovať fyzickú dvojhviezdu a ďalšiu optickú hviezdu (spoločníka). ktoré sa zo Zeme javia pri sebe blízko na oblohe. ktoré majú komplexnejšiu dynamiku a obsahujú od 100 do 1000 hviezd. sú veľmi mladé. vtedy je viacnásobná hviezda považovaná za fyzickú.[10] Trojhviezda. Trojhviezda HD 188753. Toto usporiadanie sa nazýva hierarchické. Predpokladá sa. že vznikli vo hviezdnych "škôlkach" a rýchlo sa oddelili do stabilnej viacnásobnej hviezdy. pričom podobne ako u dvojhviezd sú stabilné. Väčšina týchto systémov sú trojhviezdy často označované ako trinary alebo temary. päťhviezdy. príklad viacnásobnej hviezdy (umelcova predstava) Veľkosť systému viacnásobnej hviezdy sa pohybuje v strede medzi systémom dvojhviezdy. každá hviezda obieha okolo ťažiska systému. Väčšie systémy ako sú štvorhiezdy.[6] [7] Hierarchia Systémy trojhviezd Vo fyzickom systéme trojhviezd. Toto môže byť dôsledkom fyzickej blízkosti hviezd a ich vzájomného gravitačného pôsobenia. označované ako trapezia. s dvoma hviezdami na stabilných obežných dráhach a otvorenými hviezdokopami.

Mobilný diagram e znázorňuje príklad štvorhiezdneho systému hierarchie 3 skladajúceho sa z jednej vzdialenej hviezdy obiehajúcej okolo blízkej dvojhviezdy. Skladá sa z viditeľnej dvojhviezdy (javí sa tak). Tento vzťah sa nazýva Interplay (súhra). Tento systém má vzdialenú viditeľnú obiehajúcu hviezdu Gliese 643 a ešte vzdialenejšiu Gliese 644C. (b) simplex.[14] Vyššie hierarchie sú tiež možné. Tento systém. ale kompletné pre stabilné obežné dráhy. zatiaľ čo Gliese 644B je spektroskopickou dvojhviezdou. (f) simplex.multiplex. pomenovaných podľa viacnásobnej hviezdy známej ako Trapéz v srdci hmloviny Orión. štvorhviezda hierarchie 2. ako je znázornené v b. hviezdy Gliese 644A a Gliese 644B sú sformované do blízkej viditeľnej dvojhviezdy. (c) simplex. podobne ako d.[13] Napríklad. okolo ktorej obieha ďalšia nejasná hviezda.[19] [20] Trapézia Druhá známa trieda viacnásobných hviezd pozostáva z mladých trapézií. (e) simplex. ktoré môžu byť znázornené na tzv. pričom jedna zložka dvojhviezdy je zároveň ešte bližšou dvojhviezdou. Tieto hviezdy nemajú štandardné hierarchické vzťahy. ale často sa vyskytujú v blízkosti alebo vo vnútri jasných hmlovín. Týmto spôsobom bz y nej bola šesťhviezda hierarchie 3. kde centrum gravitácie nie je pevne fixované na jeden bod.Viacnásobná hviezda 123 Vyššia početnosť Hierarchické viacnásobné hviezdne systémy s viac ako troma hviezdami môžu vytvoriť viac komplikovaných usporiadaní. (d) simplex. mobilnom diagrame. päťhviezda hierarchie 4 Skutočným príkladom systému hierarchie 3 je Kastor.[16] [17] [18] Ostatné komplexné viacnásobné hviezdy sa časom teoreticky rozdrobia na menej komplexné systémy ako sú častejšie pozorované trojhviezdy.[12] Maximálnou hierarchiou v A. popisuje systém dvojhviezdy. štvorhviezda hierarchie 3. A. Tieto hviezdy na seba gravitačne pôsobia. alebo štvorhviezdy ako je d.[6] Takéto systémy nie sú vzácne. ale pohybuje sa ako hviezdy menia svoje spoločné pozície. ktorá po bližšom preskúmaní môže pozostávať z dvoch spektroskopických dvojhviezd. takže ide o trojhviezdny systém.[11] Jednoduchý diagram hierarchie 1. Počet úrovní v diagrame sa nazýva hierarchia. Jednoduchý diagram hierarchie 3 môže popisovať systémy od štyroch do ôsmych hviezd. Jednoduchý diagram hierarchie 2 môže popisovať systém trojhviezdy ako je c. Takto vzniká päťhviezda s hierarchiou 4 podobne ako v f. Na obrázku vľavo sú znázornené niektoré príklady. Mobilné diagramy: (a) mnohonásobný . dvojhviezda. Tokovininovom katalógu viacnásobných hviezd y roku 1999 je 4. trojhviezda.[9] [15] Väčšina týchto hierarchií sú buď stále systémy alebo trpia vnútornými poruchami.[21] Takéto hviezdy sa nakoniec upokoja a vytvoria blízku . Môže byť aj štvorhviezdou hierarchie 2. tiež známy ako Alpha Geminorum alebo α Gem. prípadne aj štvorhviezdy. ktorá sa javí ako červená trpaslíčia dvojhviezda. Každá úroveň diagramu znázorňuje rozklad systému na dva alebo viac systémov s menšou veľkosťou.

(a.) Dve telesá s veľkým rozdielom v hmote obiehajú okolo spoločného barycentra (podobne ako systémZem-Mesiac) (d. Pozícia červeného kríža označuje centrum gravitácie systému.) Dve telesá s extrémne veľkým rozdielom v hmote obiehajú okolo spoločného barycentra (podobne ako systém Slnko-Zem) (e. . ale bola vyvrhnutá svojou veľkou rýchlosťou do medzihviezdneho priestoru. ďalšou hviezdou.) Dve telesá s rozdielnou hmotou obiehajú okolo spoločného barycentra. Mu Columbae a 53 Arietis. a r2 = a . ktoré sa dostali do Trapéza v hmlovine Orión pred niekoľkými miliónmi rokov. tak toto teleso sa bude javiť ako rozkmitané s postrehnuteľnou obežnou dráhou.[22] [23] 124 Obežný pohyb viacnásobných hviezd Vypočítanie ťažiska dvojhviezd V prípade jednoduchej dvojhviezdy (r1). Ak sa centrum hmoty nachádza vo vnútri masívnejšieho telesa. vzdialenosť od ťažiska prvej hviezdy k ťažisku hmoty je daná: kde: a je vzdialenosť medzi dvoma hviezdnzmi stredmi m1 and m2 sú hmoty oboch hviezd Ak a je veľká polos obežnej dráhy na elipse jedného telesa okolo druhého.[21] Príkladom takýchto vyvrhnutých hviezd môžu byť AE Aurigae.) Dve telesá rovnakej hmoty obiehajú okolo spoločného ťažiska hmoty alebo barycentra. ktorá bola kedysi súčasťou systému. potom r1 bude veľká polos obežnej dráhy prvého telesa okolo ťažiska hmoty alebo barycentra. podobne ako systém Cháron-Pluto.r1 bude veľká polos obežnej dráhy druhého telesa. (c.) Dve telesá s podobnou hmotou obiehajúce po elipse okolo spoločného barycentra. Ťažiská hmoty Obrázky sú reprezentačné a nie simulované.Viacnásobná hviezda dvojhviezdu so vzdialeným spoločníkom. (b.

hierarchická schéma využívajúca veľké a malé písmená a arabské a rímske číslice. štyrmi alebo viacerými číslicami. V mobilnom diagrame d (na obrázku hore).hierarchická schéma. označenia pri objavení optických dvojhviezd a označenia dvojhviezd v zatmení. napríklad. najširšiemu systému sa priradí číslo 1. tak tieto budú mať označenie podsystémov 12 a 13. napríklad. B a C. ktoré sa objavia pod tým v mobilnom diagrame budú očíslované tromi. Keď sa touto metódou popisuje nie-hierarchický systém. Súčasné názvoslovie dvojhviezd a viacnásobných hviezd môže pôsobiť zmätočne pri rôznych spôsoboch rozdielneho označovania novoobjavených dvojhviezd. a horšie. v závislosti od rôznych autorov (jeden dá A a druhý dá C). Washingtonský katalóg viacnásobných hviezd . Tokovininovom hviezdnom katalógu viacnásobných hviezd. kde prípony použité vo Washingtonskom katalógu dvojhviezd sú rozšírené o dodatočné pripojenie písmen a čísel. Ba atď. C atď. zatiaľ čo podsystémy obsahujúce jeho základné komponenty budú označené ako 11 a podsystémy obsahujúce jeho druhotné komponenty budú označené ako 12. bude mať dva podsystémy označené číslom 1 označujúcim dve dvojhviezdy AB a AC. do označenia systémov. B.. Komponenty objavené v blízkosti už existujúceho komponentu môžu byť označované Aa. • Metóda označovania Urban/Corbin .[30] .C atď. kde dva komponenty a podsystémy sú označené číslami podľa postupnosti objavenia. Pre systém označovania. napríklad.Viacnásobná hviezda 125 Označenia a názvoslovie Označenia viacnásobných hviezd Komponenty viacnásobných hviezd môžu byť špecifikované pripojením prípon. systém s tromi optickými komponentami A.[26] Budúce názvoslovie systémov viacnásobných hviezd Záznam podsystémov v A.[24] [25] Postupnosť písmen B. Prípony AB môžu byť použité na označenie páru skladajúceho sa z A a B. A. v ktorom každý podsystém v mobilnom diagrame je kódovaný postupnosťou číslic.hierarchická číselná schéma podobná ako Deweyov desatinný systém.[28] • Postupný desatinný systém . V tomto prípade. Podsystémy. A. Tokovininov hviezdny katalóg viacnásobných hviezd používa systém. pričom žiadne dva z nich nemôžu byť zoskupené do podsystému. môže poukazovať na odlúčenie od komponentu A. ak B a C boli potom spojené do dvojhviezd. rovnaké číslo podsystému sa použije viac ako raz. čísla komponentov môžu byť udávané rôzne.[27] Rokovania začaté v roku 1999 vyústili do štyroch navrhovaných schém na riešenie tohto problému:[27] • KoMa . identifikovanie hierarchie vo vnútri systému je výhodnejšie pri identifikovaní podsystémov a vypočítavaní ich vlastností.[29] • WMC.nehierarchická desatinná schéma. A.[25] Názvoslovie v katalógu viacnásobných hviezd A.

• Alfa Centauri je trojhviezda tvorená párom žltých trpaslíkov (Alfa Centauri A a Alfa Centauri B) a vzdialeným červeným trpaslíkom Proxima Centauri. fr/ viz-bin/ Cat?J/ A+ AS/ 124/ 75)..[34] • severná hviezda Polárka alebo Alfa Ursa Minoris (α UMi) je systémom trojhviezdy. (1978). 1997–1999. ISBN 9027708851. W. [4] p. D. Obežná doba Proximy okolo α Cen AB je viac ako 500 000 rokov a nie je isté či na seba gravitačne pôsobia.343M (http:/ / adsabs. [13] MSC . L.[32] HD 98800 je štvorhviezdny systém nachádzajúci sa v TW Hydrae asociácii. 9. Centre de Données astronomiques de Strasbourg ID J/A+AS/124/75 (http:/ / cdsarc. Christine Allen. . 393–394. A. web page. 1 (July 2001). že sa dala zistiť iba vďaka gravitačným vplyvom na Polárke A (α UMi A). org/ messier/ bina. D. kým nebola v roku 2006 vyfotografovaná Hubbleovym vesmírnym ďalekohľadom. Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society 9: 388–400. . 1987.. Referencie [1] Hipparcos: Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy (http:/ / www. 25. [2] MSC . 1. harvard. Tokovinin. . a červeného trpaslíka HD 188753C. D.[31] Stredne necentrálna obežná dráha dvojhviezdy spôsobuje najmenšiu vzdialenosť medzi hviezdami 11 AU a najväčšiu 36 AU. W. 9. seds. (1978). ISBN 0-691-08445-9. Tzevi Mazeh et al. . [11] pp. and J. 161K) .a catalogue of physical multiple stars. edu/ abs/ 2006RMxAC. HR 3617A.. P. Reidel Publishing Company. Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society 9: 388–400. A aj B tvoria fyzickú dvojhviezdu označovanú ako Alfa Centauri AB.. ISBN 9027708851. . 13–15. oranžového trpaslíka HD 188753B. pp. HR 3617B. edu/ abs/ 1968QJRAS. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 325. u-strasbg. harvard. . Evans.Viacnásobná hviezda 126 Príklady • HR 3617 je viacnásobná hviezda s tromi hviedami. (1968). . [9] Evans. accessed October 31. (1978). 388E)". edu/ abs/ 1968QJRAS. David S. ..267. Trapezia. rssd. . Dordrecht. int/ index. . Bibcode:  2001MNRAS. [14] Štúdia viacnásobných hviezdnych systémov . Dordrecht. 67–68. Dordrecht. Princeton University Press. Kiseleva. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 267. Astronomy and Astrophysics Supplement Series 124 (July 1997). harvard.161K (http:/ / adsabs. php?project=HIPPARCOS& page=Double_stars). Reidel Publishing Company. esa. [5] HEINTZ. 267. Tokovinin. . • HD 188753 je fyzická trojhviezda nachádzajúca sa vo vzdialenosti približne 149 ly od Zeme v súhvezdí Labuť. Double Stars. " Hviezdy o vyššej početnosti (http:/ / adsabs. (1968). 388E)". A. a HR 3617C. and Alejandro Hernández-Alcántara. 75T). P. 66–67. Revista Mexicana de Astronomía y Astrofísica (Serie de Conferencias) 25 (2006). Dordrecht.katalóg fyzických viacnásobných hviezd (http:/ / adsabs. zatiaľ čo C sa javí ako optická. [7] Runaway Stars.7 rokov.IV.325. Eggleton.[33] ale jeho existencia je spochybnená nedávnymi výskumami. harvard. html). Reidel Publishing Company. #1 (March 1994). Proxima je od nich vzdialená približne 15 000 AU. kde najbližšia hviezda je extrémne blízko k hlavnej hviezde . 124. A. [6] HEINTZ. 75–84. Reidel Publishing Company. harvard. 13A) . D. ISBN 9027708851. W. pp.25. [12] HEINTZ. [8] HEINTZ. 2007. James Binney and Scott Tremaine. D. edu/ abs/ 1997A& AS. harvard. P. G. 161–166. edu/ abs/ . accessed May 26. A a B tvoria fyzickú dvojhviezdu. B a C obehnú okolo seba každých 156 dní a ako skupina obehnú okolo A každých 25. W. D. Galaktická dynamika. 24. [3] Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy (http:/ / www. Bibcode:  2006RMxAC. The triple-lined spectroscopic system Gliese 644. pp. David S.. . Double Stars. Skladá sa zo žltého trpaslíka HD 188753A. Double Stars. alebo RHD 1 AB. and Subtrapezia. Dvojhviezdy. Arcadio Poveda. 343–357.tak blízko. 2007. web page.13A (http:/ / adsabs. D. [10] A Note on the Stability of Hierarchical Triple Stars with Initially Circular Orbits. Extrasolárna planéta typu Horúci Jupiter pravdepodobne obieha okolo hlavnej hviezdy HD 188753A. D. pp. Táto vzdialenosť je aj tak porovnateľne malá s medzihviezdnymi vzdialenosťami. (1978). . ISBN 9027708851. A. α Cen AB. Anosova. edu/ abs/ 1994MNRAS. " Hviezdy o vyššej početnosti (http:/ / adsabs. Bibcode:  1994MNRAS.

navy.mil/wds/dsl. Tokovinin (April 18. MSC .usno. 75T). pp. Rev. 209H). 04419. navy.1046/j.. org/ 10. . . txt). Brian D. [29] Sequential Designation Method (http:/ / ad. R. Washington Visual Double Star Catalog.5 (WDS) (http:/ / ad. United States Naval Observatory. usno. 1086/ 145866). [21] HEINTZ.1086/317315 (http:/ / dx. . R. PMID 16015323. [25] Format. Francis C. .. 1038/ nature03856). . . . [24] HEINTZ. usno. 1995W). 80.T. [32] Are Proxima and α Centauri Gravitationally Bound? (http:/ / adsabs. W. harvard. Námorné observatórium USA. Hartkopf. Dordrecht.. [30] A. Tokovinin.. Fekel. A. de Bruijne. DOI: 10.30 (1987). (1978). "An extrasolar giant planet in a close triple-star system". [16] (http:/ / adsabs. Dordrecht: D. W. Vistas in Astronomy. Mex. ..katalóg fyzických viacnásobných hviezd (http:/ / adsabs. harvard. org/ 10. . . DOI: 10. navy. . 69-76-118. usno. . org/ 10. Astrofis 3 (1977). prístup: 2008-09-12. navy. 75 (1970). usno.navy. S. Dordrecht. . Gregory Laughlin. Rubinov.D.S. A.1365-8711. "Vesmírne pohyby AE Aurigae a Mu Columbae v hmlovine Orión". pp. mil/ wds/ wmc/ toko_hwds.114-118. G.T (2000). . DOI: 10. doplnok 124 (Júl 1997). edu/ abs/ 2006AJ. harvard. . Mason.80 (2006). . 1051/ 0004-6361:20066835).2001. 124. S. Astronomy and Astrophysics 466 (3): 1179–1183. 209. S. A... usno. [22] Blaauw. prístup: 2008-09-12.J. Segal. Zmätok v názvosloví dvojhviezd: The Washington Multiplicity Catalog (http:/ / ad. 2001.L. txt). Double Stars.. A. 75. ISBN 9027708851. Pozri aj • Dvojhviezda • Trojhviezda • Hviezdna sústava Externé odkazy • Knižnica dvojhviezd (http://ad. Hartkopf & Brian D. U. . V. txt). Dvojhviezdy. mil/ wds/ ).4. (2005). Orlov. Astronomical Journal 132.. 2008. [31] Mason. edu/ abs/ 2006POBeo. Jeremy G. [34] Eggenberger.. org/ 10. Astronomical Journal. Astrophysical Journal 544: 133–136. V. "No evidence of a hot Jupiter around HD 188753 A". [15] HEINTZ. mil/ wds/ wmc/ seq. Washingtonský katalóg dvojhviezd (http:/ / ad. see §7–8 for a discussion of the quintuple system. doi. R. Double Stars.com/searchforlife/ 090319-seti-planet-nomenclature. .Naval Observatory.W. [20] (http:/ / adsabs. harvard. edu/ abs/ 2004ARep. 65–66. Udry. 1995–1997. Wertheimer. ISBN 9027708851. [27] William I. [33] Konacki. . . D. 155-160. . mil/ wds/ wdsweb_format. . Rubinov. [26] §2. Ya.. pp. Y.. prístup: 2008-09-12. P.html) (po anglicky) • Pomenovávanie nových extrasolárnych planét (http://www. 1046/ j. [19] (http:/ / adsabs. doi. Accessed on line August 20. United States Naval Observatory. Wycoff. navy. edu/ abs/ 1970AJ. Reidel Publishing Company. 48.space. 30. 343M) 127 .. 2000). edu/ abs/ 1997A& AS. navy.1038/nature03856 (http:/ / dx. Námorné observatórium USA. P. Astronomy Reports 48 (2004). A. DOI: 10. Morgan. (2008). mil/ wds/ wmc/ wmc_post191. 45R). pp. Gary L. 132. [18] (http:/ / adsabs.. I. org/ 10. Washington D. mil/ wds/ wmc/ uc. Nature 436 (7048): 230–233. . Wycoff. 1365-8711.. W. 75–84. Mayor.H. 1086/ 317315). Harrington. On the designation of multiple stars (http:/ / ad. Mason. Mazeh.Viacnásobná hviezda 2001MNRAS. harvard. pp. ISBN 9027708851. Zhuchkov. Hartkopf. usno.C. M. [17] (http:/ / adsabs. (1978). 2006. (2007). D. Reidel Publishing Company. 1140H). harvard. V. Oddelenie astrometrie. doi. 155-160. V. html).. T.html) (po anglicky) . D. [23] Hoogerwerf. doi. edu/ abs/ 1987VA. DOI: 10.I. Astrophysical Journal 119: 625. (1954). edu/ abs/ 1977RMxAA. Publications of the Astronomical Observatory of Belgrade. Astron. "Pôvod vyvrhnutých hviezd". . 69F). Harrington. pp. B. (1978). D. A.04419. x). #5 (November 2006). txt). 325. prístup: 2008-09-12. Reidel Publishing Company. 155Z).x (http:/ / dx. W. doi. R. a William I. W. de Zeeuw. Astronómia a astrofyzika. . M. [28] Urban/Corbin Designation Method (http:/ / ad. D.. 3. harvard. J.1051/0004-6361:20066835 (http:/ / dx. pp. .1086/145866 (http:/ / dx..

APOD. ako samotnou hviezdou.html) (po anglicky) Iné projekty Astronomický portál • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viacnásobná hviezda Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Multiple star (http:/ / en. wikipedia. pretože fotografický film je citlivý na tieto farby.uj. . 442 nm pre B a 540 nm pre V.pl/apod/ap020425. Systém zaviedli v 50. Písmená U. Voľba farieb je preto práve takáto. že stredné vlnové dĺžky funkcií citlivosti sú 364 nm pre U. Krátky rozsah vlnovej dĺžky pre filter U je definovaný hlavne zemskou atmosférou.edu. vrátanie mnohých jasných hviezd. APOD (http://apod. storočia americkí astronómovia Harold Lester Johnson a William Wilson Morgan.nasa. UBV systém má aj nevýhody.html) (po anglicky) • Alpha Centauri. že hodnota tejto zložky ako aj pozorovaná magnitúda sa môže meniť s nadmorskou výškou a atmosférickými podmienkami. apríl 2002 (http://apod. APOD (http://apod. rokoch 20.Viacnásobná hviezda 128 Individuálne ukážky • Trojhviezdny systém. org/ wiki/ En:multiple_star?oldid=366492374) na anglickej Wikipédii.gov/apod/ap030323. Nulový bod farebných indexov B-V a U-B bol definovaný ako nula pre hviezdy A0 V neovplyvnené medzihviedznym sčervenaním. Je to prvý známy štandardizovaný fotometrický systém. UBV systém UBV systém alebo Johnsonov systém alebo aj Johnsonov-Morganov systém je širokopásmový fotometrický systém na klasifikáciu hviezd podľa ich farby. modré (blue) a vizuálne magnitúdy. Filtre sa vyberajú takým spôsobom.gov/apod/ap020911. ktoré sa merajú na hviezde na klasifikáciu v tomto systéme.html) (po anglicky) • Systém Alfa Centauri. 25. B a V znamenajú ultrafialové.oa. To znamená. Napriek tomu veľké množstvo meraní bolo vykonaných práve týmto systémom.nasa.

hviezdokôp. Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky Typy galaxií Špirálová galaxia s priečkou NGC 1300 Galaxie existujú v troch základných typoch: eliptické. umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd. spolu s plynmi. Slovo galaxia bolo odvodené z gréckeho názvu našej vlastnej Galaxie – Mliečna cesta Κύκλος γαλακτικός (Κyklos galaktikos). že vo väčšine galaxií sa nachádzajú superhmotné čierne diery. Obsahuje viac ako 150 miliárd hviezd a jej celková hmotnosť dosahuje zhruba hmotnosť bilióna Sĺnk (1 bilión = 1 000 000 000 000). medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty. nazývaných galaxie. medzihviezdnym prachom a "tmavou hmotou". Trochu rozsiahlejší popis typov galaxií poskytuje Hubblova schéma. hmlovín. Existuje niekoľko dôkazov. . špirálové a nepravidelné. ktorej názov sa začína na veľké G pozri Galaxia (naša hviezdna sústava) Galaxia (.129 GALAXIA galaxia O našej galaxii. asi 10 – 20 % hmotnosti galaxie tvoria hviezdy. Galaxie vznikajú z protogalaxií. Galaxie držia pokope pôsobením gravitačnej príťažlivosti a jednotlivé galaktické zložky obiehajú spoločný stred. plyny a prach. okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina. Naša vlastná galaxia – Galaxia (s veľkým G) alebo nepresne Mliečna cesta – je rozsiahla špirálová galaxia s priemerom 100 000 svetelných rokov a šírkou 25000 svetelných rokov. anagalaktická hmlovina. iné názvy: (veľká) hviezdna sústava.s malým g. Hviezdy sa takmer vždy nachádzajú v skupinách.

medzigalaktických oblakov. že tento vzor vznikol narušením jednotne rotujúcej hviezdnej hmoty. že špirálové ramená sú oblasti s vysokou hustotou alebo s vlnami hustoty. obsahujúce do 50 galaxií. že niektoré z hmlovín. aj špirálové ramená rotujú okolo stredu. Lokálna skupina je časťou Lokálneho superklastra. toto je podobné vlne spomalení. že pozostával z obrovského počtu matných hviezd. by mohli byť samostatné galaxie. objavil v roku 2003 Dr Michael Drinkwater z Univerzity v Queenslande. držaných pokope gravitačnými silami. Štruktúry. Predpokladá sa. Väčšina galaxií je gravitačne spojená s množstvom iných galaxií. tiež známeho pod názvom Virgo Superklaster. Väčšie štruktúry. avšak robia tak s konštantnou uhlovou rýchlosťou. pomocou ktorého bol schopný rozlišovať medzi eliptickými a špirálovitými hmlovinami. Kant sa tiež domnieval. že galaxia by mohla byť rotujúce teleso obrovského počtu hviezd. To znamená. celkovo obsahuje Lokálna skupina asi 30 galaxií v priestore širokom 1 megaparsek. usporiadaných v klastroch.galaxia 130 V špirálových galaxiách sú špirálové ramená približne tvaru logaritmickej špirály. zhromaždený Williamom Herschelom. skupinách a niekedy aj osamotene. Superklastre sú gigantické množiny obsahujúce desiatky tisíc galaxií. s výnimkou Nepravidelná galaxia NGC 6745 Len niekoľko galaxií existuje osamotene. viditeľných na nočnej oblohe. že hviezdy vstupujú a vystupujú do/z špirálových ramien. Ku koncu 18. Hoagov objekt Štruktúry na väčšej škále Priestor medzi galaxiami je relatívne prázdny. Výsledný hviezdny disk by bol z nášho pohľadu z jeho vnútra videný ako pás na nebi. vychádzajúc zo skoršej práce Thomasa Wrighta. storočia zostavil Charles Messier katalóg. Naša galaxia je členom Lokálnej skupiny a spolu s galaxiou Androméda jej dominuje. podobne ako Slnečná sústava. V roku 1755 sa Immanuel Kant vo svojej úvahe. ktorá sa pohybuje pozdĺž diaľnice preplnenej vozidlami. spomalí sa a tým ešte zvýši hustotu.plynu a tmavej hmoty. Prstencová galaxia. obsahujúci 110 najjasnejších hmlovín a hviezdokôp. neskôr nasledovaný katalógom 5000 hmlovín. sa nazývajú galaktické skupiny. (správne) domnieval. Dejiny V roku 1610 použil Galileo Galilei ďalekohľad na štúdium svetlého pásu nočnej oblohy známeho ako Mliečna cesta a objavil. . Keď sa hviezda pohybuje smerom do ramena. Tak ako hviezdy. Nový typ galaxie. V roku 1845 skonštruoval William Parsons nový ďalekohľad. ultra kompaktná trpasličia galaxia. obsahujúce tisícky galaxií natlačených do relatívne malej oblasti sa nazývajú galaktické hviezdokopy (klastre). tieto sú známe ako poľné galaxie. Teoreticky sa dá ukázať.Aj kvazary a blazary patria medzi galaxie. avšak oveľa väčšieho rozsahu.

rokov 20. až keď v roku 1930 Robert Julius Trumpler vyčíslil tento jav študovaním otvorených hviezdokôp. ktorú použil Harlow Shapley. storočia. Súčasný obrázok našej galaxie sa objavil. Bol schopný rozlíšiť vonkajšie časti niektorých špirálovitých hmlovín ako množiny samostatných hviezd a tiež umožnil odhadnutie vzdialeností k hmlovinám: boli príliš ďaleko na to. tzv. Toto žiarenie bolo pozorované v roku 1951 a umožnilo a umožňuje oveľa vylepšené štúdium Galaxie. ktorý sa používa dodnes. . keďže nie je ovplyvnené pohlcovaním prachu. V roku 2000 bola objavená tmavá galaxia VIRGOHI21 (jej tmavosť bola verifikovaná a zverejnená až v súčasnosti (2005)). viedla k úplne odlišnému obrázku: plochý disk s priemerom 70kpc a Slnkom ďaleko od stredu. použitím nového ďalekohľadu. Prvý pokus opísať tvar Mliečnej cesty a pozíciu Slnka v nej uskutočnil William Herschel v roku 1785 dôkladným spočítaním počtu hviezd v rôznych oblastiach oblohy. že všetka viditeľná hmota galaxií (z hviezd a plynu) patrične nezodpovedá rýchlosti rotujúceho plynu. S použitím vylepšených ďalekohľadov bolo tiež možné sledovať vodíkový plyn aj v iných galaxiách. V roku 2004 bola objavená galaxia Abell 1835 IR1916. V roku 1936 vytvoril klasifikačný systém pre galaxie. pochádzajúce z medzihviezdneho atómového vodíkového plynu. Napriek tomu neboli hmloviny všeobecne uznané ako vzdialené samostatné galaxie. čo ich viedlo k postulátu temnej hmoty. 131 Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Galaxia. Použitím prepracovaného prístupu dospel Jacobus Kapteyn v roku 1920 k obrázku malej (priemer 15 kiloparsekov) elipsoidnej galaxie so Slnkom blízko stredu. V roku 1944 predpovedal Hendrik van de Hulst mikrovlnné žiarenie vlnovej dĺžky 21 centimetrov. tým pádom sa Dopplerov jav dá použiť na zmapovanie pohybu plynu v Galaxii. čím potvrdil Kantovu skoršiu domnienku. založená na katalogizovaní guľových hviezdokôp. Hubblova schéma. V 70. až pokým záležitosť nevyriešil Edwin Powell Hubble na začiatku 20. Iná metóda. Tieto pozorovania viedli k postulátu (požiadavka) rotujúcej pruhovej štruktúry v strede Galaxie. aby boli súčasťou Mliečnej cesty. rokov 20.galaxia Tiež sa mu v niektorých hmlovinách podarilo rozpoznať individuálne bodové zdroje. storočia si vedci uvedomili. ktorá sa stala najvzdialenejšou galaxiou pozorovanou človekom. Obe analýzy zlyhali na nebratí do úvahy absorpcie svetla medzihviezdnym prachom.

Napríklad naša vlastná Mliečna cesta práve teraz „trávi“ niekoľko malých galaxií. čo sa dá vysvetliť zlučovaním galaxií. • Väčšie eliptické galaxie majú spravidla systém guľových hviezdokôp. • Nemá žiadne alebo len bezvýznamné množstvo medzihviezdnej hmoty. v ktorých sa po počiatočnej explózii skončil proces tvorenia hviezd a ktoré svietia len svojimi starnúcimi hviezdami. Nepredpokladala sa žiadna významná evolúcia. modré hviezdokopy. nazývaných Populácia II.132 Hubblova schema Eliptická galaxia Eliptická galaxia je typ galaxie v Hubblovej schéme. pri ktorom sa niekoľko menších galaxií ľubovoľného typu zrazilo a zlúčilo do jednej väčšej. Tento proces zlučovania môže v niektorých prípadoch pokračovať až do súčasnosti a nie je limitovaný len na gigantické eliptické galaxie. charakterizovaný nasledovnými fyzikálnymi vlastnosťami: • Nemá žiadne alebo len bezvýznamné množstvo uhlovej hybnosti. Podľa novej predstavy (stále celkom pokusnej) je eliptická galaxia výsledkom dlhého procesu. Tento tradičný portrét vylíčil eliptické galaxie ako galaxie. žiadne mladé hviezdy. žiadne otvorené hviezdokopy. . Nedávne pozorovania objavili vo vnútri niekoľkých eliptických galaxií popri iných štruktúrach mladé Gigantická eliptická galaxia NGC 4881 (guľovitá žiara v ľavom hornom rohu) leží na okraji klasteru galaxií s názvom Coma. • Pozostáva zo starých hviezd.

Prach sa vo väčšine šošovkovitých galaxií nachádza v blízkosti jadra a sleduje svetelnú stopu galaktického jadra. Morfologické variácie Aj napriek tomu. avšak v jej disku chýbajú náznaky špirálovej štruktúry. môžu byť rozdelené do niekoľkých podtried podľa vzhľadu. Nakoľko tieto označenia boli priate pre špirálovité galaxie. wikipedia. je hľadanie objektov. Šošovkové galaxie patria medzi diskové galaxie (podobne ako špirálové galaxie). Pozostávajú väčšinou zo starých hviezd (podobne ako eliptické galaxie). Šošovková galaxia NGC 5866 sa nachádza v súhvezdí Draka Guľatina Podľa de Vaucouleurs systému klasifikácie môžu byť šošovkovité galaxie rozdelené do troch podskupín založených na prítomnosti alebo absencii centrálnej guľovej štruktúry. Kvôli ich špirálovitým ramenám a ak sú natočené tvárou. ktoré reprezentujú niektoré z týchto tried je veľmi obtiažne. že šošovkovité galaxie nemajú toľko rôznych zmien ako špirálovité galaxie. niektoré majú dočastné označenie (S0(rs)).Šošovková galaxia 133 Šošovková galaxia Šošovková galaxia je prechodný typ galaxie medzi eliptickou galaxiou a špirálovitou galaxiou v Hubblovej schéme. • Označenie SB0 sa dáva pri veľmi slabo viditeľnom jadre. • Označenie SA0 sa dáva šošovkovým galaxiám bez zjavného jadra. Niektoré tieto variácie sú popísané nižšie. Vnútorné prstence a podtypy s vykrojením S Niektoré šošovkové galaxie obsahujú vnútorné prstence (S0(r)) a S-vykrojenie (S0(s)). ktoré už využili alebo stratili väčšinu zo svojej medzihviezdnej hmoty. Referencie [1] http:/ / en. je ich niekedy ťažké rozoznať od eliptických galaxií. org/ wiki/ En%3Alenticular_galaxy?oldid=297793523 . Má tvar šošovky s vypuklým jadrom a tenším diskom. tým pádom majú veľmi malý počet novovznikajúcich hviezd. prachový prstenec v blízkosti jadra galaxie NGC 1553 Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Lenticular galaxy [1] na anglickej Wikipédii.

mladých hviezd. je špirálová galaxia. lúčovité rameno (idúce od stredu po okraj ako v kolese) by sa pôsobením rotácie rýchlo zakrivilo. že myšlienka hviezd usporiadaných permanentne v špirálovitom tvare bola neudržatelná kvôli „ohybovému dilema“ (angl. winding dilemma). V týchto ramenách sa tvoria nové hviezdy. Prvú akceptovateľnú teóriu vymysleli C. ako sa pohybujú po svojich obežných dráhach. Mliečna cesta. ale posúvajú sa z ramena do ramena tým. tvorenými hviezdami Populácie II. že hviezdy sa pohybujú po mierne eliptických obežných dráhach a že orientácie týchto obežných dráh sú vo vzájomnom vzťahu. charakterizovaný nasledovnými fyzikálnymi vlastnosťami: • Značný celkový moment hybnosti. že eliptické obežné dráhy sú v niektorých oblastiach tesne vedľa seba a vytvárajú tak efekt ramien. Špirálovité galaxie boli pomenované podla svetlých ramien vo vnútri disku. napr. C. ktoré odlišujú špirálovité galaxie od ich šošovkových náprotivkov. • Disk je ploché. z ktorých je mnoho sústredených do guľovitých klastrov. na ktorom ich vidíme. Navrhli. Domnievali sa.z vypukliny. ktoré obiehajú stred galaxie. bulge). Z toho dôvodu Vysvetlenie ramien špirálovej galaxie neostávajú hviezdy na tom mieste. že by omotalo galaxiu ešte pevnejšie. Toto však odporuje vykonaným pozorovaniam. aby špirálovité ramená boli prejavom špirálovitých vĺn hustoty. sú to ramená. obklopenej diskom. Naša Galaxia. Je jasné. nazývaných Populácia II. Toto je znázornené na obrázku. nazývaných Populácia I. Disky špirálovitých galaxií majú tendenciu byť obklopené veľkými svetelnými kruhmi. Uvedomil si. . čiže špirálová s priečkou) podľa Hubbleovej postupnosti. • Vypuklina pripomína eliptickú galaxiu. ktorí majú diskovú štruktúru. ktoré sa tiahnu . obsahuje veľa starých hviezd. a typicky aj supermasívnu čiernu dieru vo svojom strede. že elipsy sa plynule odlišujú v sklone so vzrastajúcou vzdialenosťou od stredu galaxie. vo vločkovitých špirálach. • Zložená z centrálnej vypukliny (angl. Lin a Frank Shu v roku 1964. navždy. zložené z medzihviezdnej hmoty. Hoci sú niekedy ťažko rozoznateľné.zhruba logaritmicky .Špirálová galaxia 134 Špirálová galaxia Špirálová galaxia je typ galaxie v Hubblovej schéme. rotujúce teleso. Pôvod špirálovitej štruktúry Prvým priekopníkom štúdií vytvárania špirálovitých ramien bol Bertil Lindblad. to znamená. Po niekoľkých otočeniach galaxie by sa rameno zakrivilo natoľko. Kedže rýchlosť rotácie galaktického disku sa mení v závislosti od vzdialenosti od stredu galaxie. avšak žiadnu evidentnú špirálu. a otvorených hviezdokôp. klasifikovaná ako Sbc (prípadne SBb.

ktoré sa vďaka gravitačným silám zdeformovali. Tento typ galaxií je dôležitý pri chápaní celkového vývoja galaxií. Niektoré nepravidelné galaxie sú špirálové galaxie zničené gravitáciou väčšieho suseda. Označujú sa ako SB a podľa stupňa NGC 1300. priečky. . označovaní ako dl alebo dlrrs. NGC 1427A. Galaktická priečka je pritom približne obdĺžnikovité pásmo jasných hiezd. Väčšina týchto galaxií boli kedysi špirálovými alebo eliptickými galaxiami. ale až z koncov tzv. SBa má na jadre najtesnejšie navinuté ramená a SBc má zase ramená najviac otvorené.Špirálová galaxia s priečkou 135 Špirálová galaxia s priečkou Špirálová galaxia s priečkou je špirálová galaxia. ani eliptickej galaxii. Z priečky vzchádza jedno alebo viacero ramien. ktoré ale nie sú dostatočné na to aby bola zaradená k niektorému typu galaxií Hubblovej schémy. Hubblov vesmírny ďalekohľad rozvinutia ramien rozoznávame ešte podtypy SBa . Treťou klasifikáciou nepravidelných galaxií sú nepravidelní trpaslíci. Magellanove mraky boli kedysi klasifikované ako nepravidelné galaxie. štvrtý typ špirálovej galaxie s priečkou. ktorá neobsahuje žiadne typy štruktúr. príklad nepravidelnej galaxie. Špirálové galaxie s priečkou patria do jednej zo štyroch tried Hubblovej klasifikácie galaxií. Nepravidelná galaxia Nepravidelná galaxia je galaxia. ktorá obsahuje niektoré typy štruktúr. Nepravidelné galaxie obsahujú veľké množstvo plynu a prachu. Existujú dva hlavné typy nepravidelných galaxií: • Irr-I galaxia (Irr-I) je nepravidelná galaxia. v ktorej strede je jadro galaxie. SBb a SBc. Naša Galaxia je podľa najnovších výskumov takisto špirálová galaxia s priečkou. ktorej špirálové ramená vychádzajú nie z jadra galaxie. nepodobá sa ani špirálovej galaxii. • irr-II galaxia (Irr-II) je nepravidelná galaxia. pretože často majú nízku metalicitu a relatívne nízke množstvo plynu. chýba im jadro a špirálovitá štruktúra ramien. boli preklasifikované ako SBm. Sú veľmi podobné galaxiám z počiatku Vesmíru. často chaotický. Často obsahuje niektoré špirálové štruktúry Sm. ktorá nevyhovuje žiadnemu typu Hubblovej klasifikácie galaxií. ale odkedy boli u nich objavené špirálové štruktúry. Tvar týchto galaxií je rôzny.

oblaku vodíka a hélia okolo dvoch masívnych galaxií v Súhvezdí Leva. wikipedia. Trpasličie galaxie Podľa Hubblovej schémý je niekoľko typov trpaslíčich galaxií: • Eliptická galaxia: trpasličia eliptická galaxia (dE) a jej podtyp trpasličia sférická galaxia (dSph) • Nepravidelná galaxia: trpasličia nepravidelná galaxia (dI) • Špirálová galaxia: trpasličia špirálová galaxia Hobitie galaxie Nedávno vytvorený názov Hobitia galaxia sa používa na oznaćenie galaxií menších ako trpasličie galaxie. org/ wiki/ En%3Airregular_galaxy?oldid=302211678 Trpasličia galaxia Trpasličia galaxia je malá galaxia zložená z niekoľkých miliárd hviezd.Nepravidelná galaxia 136 Pozri aj • Trpasličia galaxia Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nepravidelná galaxia Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Irregular galaxy [1] na anglickej Wikipédii. že mnohé trpasličie galaxie vznikli slapovými silami počas evolúcie Mliečnej cesty a galaxie Androméda. čo je malý počet v porovnaní s Mliečnou cestou. Referencie [1] http:/ / en. vesmírna sonda Galaxy Evolution Explorer objavila novo sa formujúce trpasličie galaxie z plynu obsahujúceho kovy. Prúdy glaktického materiálu sú odnášané od pôvvodných galaxií. sa sformovala sa spolupôsobenia tmavej hmoty alebo z plynu obsahujúceho kovy. že väčšina galaxií. Galaxia Androméda alebo Galaxia v Trojuholníku. ktorá obieha okolo tej našej. pričom ich obklopuje halo temnej hmoty. Medzi trpasličie galaxie sa niekedy zaraďuje aj Veľký Magellanov mrak. . ide o malé galaxie. Miestni trpaslíci V Miestnej skupine galaxií sa nachádza veľký počet trpasličích galaxií. ktoré často objehajú okolo väčšej galaxie akou je aj Mliečna cesta. vrátane trpasličích. zatiaľ čo iní ho pokladajú za normálnu galaxiu. ktorá obsahuje 200 až 400 miliárd hviezd. Slapové trpasličie galaxie vznikajú pri zrážke galaxií a interakcii ich gravitačných más. Vznik Súčasná teória predpokladá. Tieto galaxie sa nachádzajú v prstenci Leva. obsahujúci vyše 30 miliárd hviezd. Najnovšie štúdie poukázali. Nakoľko.

kope galaxií Pec. ktoré prišli o plyn a okolité hviezdy vplyvom slapových interakcií pri prechode cez veľké kopy galaxií. Naprieč majú dĺžku približne 200 svetelných rokov a 100 miliónov hviezd. Tieto typy galaxií boli nájdené v kope galaxií Panna. Čiastočný zoznam trpasličích galaxií • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • Trpasličia galaxia Vodnár Trpasličia galaxia Veľký pes I Zwicky 18 IC 10 Veľký Magellanov mrak NGC 1569 NGC 1705 Trpasličia galaxia Pegas Trpasličia galaxia Fénix Trpasličia galaxia Strelec Trpasličia nepravidelná galaxia Strelec Trpasličia galaxia Sochár Trpasličia nepravidelná galaxia Sochár Sextans A Trpasličia galaxia Sextant Malý Magellanov mrak Trpasličia galaxia Tukan Trpasličia galaxia Malý voz Willman 1 Trpasličia galaxia Kýl Trpasličia galaxia Drak Trpasličia galaxia Pec Trpasličia galaxia Lev II Pozri aj • Hubblova schéma • Zoznam najbližších galaxií Externé odkazy • Satelitné galaxie Miečnej cesty [1] (po anglicky) • Hobitie galaxie [2] (po anglicky) • Veda .Trpasličia galaxia 137 Ultra pevní trpaslíci Ultra pevní trpaslíci (UCD) sú nedávno objavenou triedou vysoko kompaktných galaxií s veľkým počtom hviezd. Abell 1689. Jedným z predpokladov je. že ide o jadrá trpasličích eliptických galaxií.Hobitie galaxie [3] (po anglicky) . kope galaxií Coma a ďalšie.

sciencemag. com/ scienceastronomy/ 070115_mm_hobbit_galaxies. astro. space. html http:/ / www. se/ ~ns/ mwsat. org/ cgi/ content/ full/ 2007/ 109/ 1 http:/ / en. uu. wikipedia. org/ wiki/ En%3Adwarf_galaxy?oldid=295586700 . html http:/ / sciencenow.Trpasličia galaxia 138 Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Dwarf galaxy [4] na anglickej Wikipédii. Referencie [1] [2] [3] [4] http:/ / www.

je čierna diera. ktorá zhltáva hviezdu v galaxii RXJ 1242-11. ktorý je možný len za pomoci vysokej koncentrácie hmoty v strede. ktorá poháňa motor aktívnej galaxie. že Mliečna cesta má v galaktickom strede jednu takúto supermasívnu čiernu dieru Sagittarius A*. ktorý môže zaplniť tak malý priestor dostatočným množstvom hmoty. Vedci sa domnievajú. Vpravo: optická snímka. Je tomu tak. že šírka spektrálnych čiar je spojená s hmotnosťou čiernej diery. odhalili veľmi rýchly pohyb. Sagittarius A* je pravdepodobne supermasívna čierna diera v strede našej Mliečnej cesty (nachádza sa v súhvezdí Strelca). o ktorých sa predpokladá. pretože polomer čiernej diery sa so zväčšujúcou hmotnosťou lineárne predlžuje. Ich objav tiež naznačil. akými sú napríklad seyfertove galaxie a kvazary. Hore: umelcova predstava supermasívnej čiernej diery. ktorý by cestoval smerom do stredu čiernej diery by nepociťoval významnú slapovú silu. ktorej hmotnosť je v rozmedzí miliónov alebo miliárd hmotností Slnka. Väčšina. Supermasívna čierna diera má niektoré zaujímavé vlastnosti.edu/photo/2004/rxj1242/ Čierne diery takejto veľkosti môžu vzniknúť len dvomi spôsobmi: pomalým prírastkom hmoty (začínajúc z hviezdnej veľkosti) alebo nepriamo pôsobením vonkajšieho tlaku v prvých momentoch Veľkého tresku. Pretože je stredová singularita veľmi ďaleko od horizontu.harvard. že zobrazujú supermasívnu čiernu dieru. Jediný v súčasnosti známy objekt. V máji 2004 oznámil Paolo Padovani a iní významní astronómovia svoj objav 30 predtým skrytých supermasívnych čiernych dier mimo Mliečnej cesty. v skutočnosti môže byť nižšia ako hustota vody. • Slapové sily v blízkosti horizontu udalostí sú podstatne slabšie. že existuje aspoň dvakrát viac týchto čiernych dier. Následne. hypotetický astronaut. Predpokladá sa. Priame Dopplerove merania hmoty. Vľavo: röntgenová snímka.139 Struktura Supermasívna čierna diera Supermasívna čierna diera je čierna diera. Pre ďaleké aktívne galaxie sa predpokladá. ak nie všetky galaxie majú vo svojom strede supermasívnu čiernu dieru. Dole: obrázky. Prvý spôsob si vyžaduje dlhý čas a veľké množstvá dostupnej hmoty pre rast čiernej diery. že takéto supermasívne čierne diery v stredoch mnohých galaxií sú „motormi“ aktívnych objektov. ktorými sa líši od svojej menej hmotnej sesternice: • Priemerná hustota supermasívnej čiernej diery môže byť veľmi nízka. až pokým by sa nedostal do čiernej diery veľmi hlboko. ako sa predtým predpokladalo. . hustota sa so štvorcom hmotnosti zmenšuje. ktorá obklopuje jadro blízkych galaxií. ktorá si priťahuje hmotu z neďalekej hviezdy. Stránka: chandra.

prach a medzihviezdny plyn.140 Aktivna galaxia Aktívna galaxia Aktívna galaxia je galaxia. ktoré vyžarujú silné rádiové vlny. Sú to vlastne aktívne galaxie. blazary. ultrafialovej. Aktívna galaxia M87 Rádiová galaxia Rádiová galaxia je galaxia. Táto energia v závislosti od typu galaxie môže byť emitovaná cez väčšinu elektromagnetického spektra. Galaxia sa môže stať aktívnou vtedy keď sa zrazí s inou galaxiou pretože pred zrážkou okolo čiernej diery nie je už žiadna hmota takže galaxia nie je aktívna ale po zrážke sa do okolia čiernej diery dostanú hviezdy. Astronómovia našli prvé rádiové vlny asi pred 50-timi rokmi. prach plyn ktoré začne "požierať" a emitovať žiarenie. napríklad v infračervenej. . Aktívne galaxie delíme podľa smeru výtrisku a intenzity na: Kvazary. Seyfertové galaxie a rádiové galaxie. ktorá je intenzívnym zdrojom rádiového žiarenia. rádiovej. röntgenovej a gama oblasti. ako sú hviezdy. Žiarenie pochádza pravdepodobne zo supermasívnej čiernej diery ktorá pohlcuje hmotu v jej okolí a vydáva Hawkingovo žiarenie. Typická rádiová galaxia sa vyznačuje dvoma obrovskými mrakmi hmoty ďaleko od hlavnej časti galaxie. ktorej veľká časť energie nie je emitovaná obyčajnými zložkami galaxie. keď začali hladať rôzne typy energie prichádzajúcich z vesmírnych objektov.

Svetlo z centrálnej oblasti sa mení v intervaloch kratších ako rok. že oblasť emisie musí byť v priemere menšia ako jeden svetelný rok. Sú podtriedou aktívnych galaxií. že výtrysky sa pohybujú rýchlosťou asi 99% rýchlosti svetla. ako je rýchlosť svetla. kedy sa nám zdá. Sú pomenované po astronómovi menom Carl Seyfert. ktoré končia v rádiových lalokoch. Je to iba optický klam spôsobený tým. Rádiovým zdrojom je pravdepodobne čierna diera uprostred galaxie. pravdepodobne kvôli prítomnosti supermasívnej čiernej diery. výtrysky.Seyfertova galaxia 141 Seyfertova galaxia Seyfertova galaxia je súhrnné označenie špirálovej alebo nepravidelnej galaxie obsahujúcej extrémne jasné jadro. čo znamená. Z pólov čiernej diery vychádzajú tzv. storočia. . ktorý ich intenzívne študoval v 40-tych rokoch 20. že výtrysky sa pohybujú rýchlosťou väčšou. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Seyfertova galaxia Galaxia Kružidlo Blazar Blazar je galaxia s veľmi kompaktným a veľmi premenlivým rádiovým zdrojom v strede galaxie. Niekedy hovoríme o nadsvetelných výtryskoch.

pretože všetky známe pozorované kvazary sú veľmi vzdialené od našej galaxie. že kvazary sú staré galaxie.Kvazar 142 Kvazar Kvazar je kozmický objekt veľmi vysokej hmotnosti. to znamená. ktorú by museli kvazary vyžarovať. ktoré sú zdrojom silného röntgenového žiarenia. Usudzuje sa tak na základe neobvykle veľkého červeného posuvu. Pri kvazaroch však niektorí vedci s týmto vysvetlením nesúhlasia kvôli obrovskej energii. Astronómovia sa domnievajú. keď sa vesmír ešte len formoval do súčasnej podoby. že ho vysvetľujeme ako dôsledok rozpínania vesmíru. Pozri aj • Zoznam kvazarov Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kvazar . že existovali pred miliardami rokov. ak by sa skutočne nachádzali v takej vzdialenosti ako vyplýva z ich červeného posunu za predpokladu. pravdepodobne veľmi vzdialený a je charakterizovaný silným gravitačným poľom. NASA Vlastnosti kvazarov Kvazary pravdepodobne v strede obsahujú masívne čierne diery. ktorý je väčšinou priamo úmerný vzdialenosti. Fotografia kvazaru. veľmi silným červeným posunom a silným elektromagnetickým žiarením najmä v röntgenovej oblasti spektra.

W 226 a W 237 so silnými prejavmi vzájomných porúch. mostov alebo priečok medzi susednými galaxiami atď. trojica galaxií IC 3481. z teoretických výpočtov vyplýva. Prvý katalóg 356 integarujúcich galaxií vydal B. široké a jasné v prípade galaxií typu E a S0. IC 3483 spojená mostom. Interakcia galaxií sa prejavuje rozličnými formami: deformáciou tvaru galaxií. Pozri aj • pekuliárna galaxia Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Chvosty sú častejšie ako mosty. Interagujúce galaxie sú aj prstencové galaxie. pozostávajú z medzihviezdnej hmoty a hviezd. Spektrá týchto útvarov ukazujú. Voroncov-Veľaminov v roku 1959 na základe fotografií palomarského atlasu oblohy (Atlas i katalog vzaimodejstvujuščich galaktik). druhú časť tohto katalógu. uverejnil v roku 1977. j. Mosty medzi galaxiami sú obyčajne krátke. napríklad W 16. tri dvojice VV 224. často sú iba predĺžením špirálových ramien galaxií. obsahujúcu 1 500 ďalších identifikovaných interagujúcich galaxií. niekedy však vychádzajú priamo z jadra galaxií. galaxia NGC 7135 s dlhým chvostom. niekedy až 30 %. NGC 4676 V kopách galaxií dosahuje počet interagujúcich galaxií v priemere 7 %. Aj keď mechanizmus a príčina vzájomných interakcií nie sú jednoznačne objasnené. napr. W 172 a W 165. v niektorých prípadoch dosahujú dĺžku až 100 000 ly. pri špirálových galaxiách sú dlhé a úzke. . t. s celkovou dĺžkou vyše 230 000 ly. Pri niektorých interagujúcich galaxiách sa pozoruje zvýšenie rádiového žiarenia. utváraním chvostov alebo protiramien galaxií. Typické prípady interagujúcich galaxií: Wilsonova dvojica galaxií W 34 v súhvezdí Ryby s mostom a protiramenom. že majú rovnaké zloženie ako špirálové ramená galaxií.143 Interakcia Interagujúca galaxia Interagujúce galaxie sú tesné páry alebo skupiny galaxií. Anon. reťazce galaxií. A. že rozličné typy deformácií môžu vznikať vplyvom vzájomného slapového pôsobenia galaxií pri ich tesnom vzájomnom priblížení. resp. Interagujúce galaxie sa v katalógu označujú písmenami W a poradovým číslom. ktoré vzájomným pôsobením zapríčiňujú deformitu svojho tvaru a štruktúry.

Mierka v hornej časti obrázku je 100 000 svetelných rokov. oddeliť časť z tej druhej alebo presunúť niektoré z objektov. tak hovoríme o binárnom systéme. Referencie [1] http:/ / en. najväčšia satelitná galaxia našej Mliečnej cesty. Satelitné galaxie Mliečnej cesty. Veľký Magellanov mrak. ktorá obieha väčšiu galaxiu vďaka gravitačnej príťažlivosti. V páre objehajúcich galaxií. ktorého Mliečna cesta gravitačne deformuje a časom zrejme úplne pohltí. satelit Mliečnej cesty. wikipedia. planéty. V týchto prípadoch je niekedy ťažké zistiť. pretože galaxie sú väčšinou tvorené prázdnym priestorom. a majú svoje ťažisko. Tento systém sa dá prirovnať k telesám. ak je jedna porovnateľne väčšia ako druhá. spojiť. sa môžu zraziť. ktoré nie sú navzájom prepojené. hmloviny). Galaxia má svoje ťažisko. kde jedna galaxia končí a druhá začína. Ak sú obidve galaxie približne rovnakej veľkosti. sa väčšia označuje ako primárna a menšia je satelitom. ktoré reprezentuje vážený priemer (podľa hmotnosti) z pozície každého jednotlivého objektu. Kolízie medzi galaxiami nemusia nutne znamenať aj kolízie medzi jednotlivými objektami.Satelitná galaxia 144 Satelitná galaxia Satelitná galaxia je galaxia. ktoré sa stretnú. Galaxie. Príkladom takejto gravitačne pozmenenej galaxie je trpasličia galaxia Strelec. ktoré sa skladajú z jednotlivých atómov. našej vlastnej galaxie. Pozri aj • Interagujúca galaxia • Trpasličia galaxia Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Satellite galaxy [1] na anglickej Wikipédii. org/ wiki/ En%3Asatellite_galaxy?oldid=288266851 . Aj napriek tomu je tento typ galaxie tvorený množstvom objektom (hviezdy.

Skupina galaxií 145 Skupina galaxií Skupina galaxií je fyzické zoskupenie obyčajne niekoľkých desiatok galaxií. Naša Galaxia patrí do Miestnej skupiny galaxií. definované absenciou superhviezdokôp. satelitných. Jednotlivé veľké prázdnoty. Prázdnota (astronómia) Prázdnota je v astronómii prázdne miesto medzi vláknami galaxie. ktoré sú gravitačne viazané a môžu vytvárať menšie skupinky trpaslíčích galaxií okolo obrích galaxií. # 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 Boötesova prázdnota (Veľká prázdnota) 21 Južná miestna superprázdnota Názov Vzdialenosť (h-1Mpc) Priemer (h-1Mpc) 134 207 216 241 129 236 248 201 96 246 160 227 246 167 241 222 216 119 119 216 88 96 72 86 92 72 100 76 112 144 92 106 94 68 98 74 94 102 108 78 143 116 . je to najväčšia štruktúra vo vesmíre. Tieto dve galaxie majú okolo seba veľa menších. ktoré sa nachádzajú v hustom prostredí. Prázdnoty. väčšinou trpaslíčích eliptických alebo nepravidelných galaxií. Prázdnoty majú väčšinou priemer od 11 do 150 megaparsekov. ktorá obsahuje veľmi málo alebo žiadne galaxie. Zoznam prázdnot Zoznam z roku 1994 obsahuje 27 super prázdnot do vzdialenosti 740 Mpc. pričom je druhá najväčšia v Miestnej skupine po Galaxii Androméda. sú menšie ako tie v redšom prostredí. sa občas nazývajú superprázdnoty.

ktorá oddeľuje dve galaxie. Táto prázdnota. Prázdnoty Názov Rozmery Poloha Informácie Poznámky Prázdnota Eridanus Mikroskopická prázdnota Prázdnota Kozorožec Prázdnota Sochár Južná Prázdnota Eridanus Táto prázdnota je oddelená od prázdnoty Sochár skupinou galaxií. Má približne 1/2 veľkosti Mikroskopickej prázdnoty. Mapa Vesmír do vzdialenosti 500 miliónov ly. Táto prázdnota je oddelená od prázdnoty Eridanus skupinou galaxií Južná Prázdnota Eridanus je prepojená s prázdnotou Eridanus dierou. bude oveľa väčšia ako ostatné prázdnoty. s priemerom 300 h-1Mpc a vo vzdialenosti 1800–3000 h-1 Mpc. .Prázdnota (astronómia) 146 22 23 246 219 96 72 104 74 80 70 24 Severná miestna superprázdnota 61 25 26 27 198 246 241 Nenachádzajú sa vo vyššie zobrazenej tabuľke: • Prázdnota Kozorožec • Prázdnota Eridanus alebo "Veľká prázdnota" objavená 24. augusta 2007 observatóriom National Radio Astronomy Observatory. zobrazenie vláken galaxie. Trhlina medzi galaxiami oddeľujúca prázdnotu Sochár a Mikroskopickú prázdnotu červeným posunom 1250km/s. ak je skutočná.

Referencie [1] [2] [3] [4] http:/ / www. . . org/ wiki/ En%3Avoid_%28astronomy%29?oldid=283548916 . uu. . html http:/ / tatania. edu/ full/ 1994ASPC. 67.Prázdnota (astronómia) 147 Pozri aj • Kozmológia Externé odkazy • Vesmír . 21F http:/ / en. ku. astro. phsx. edu/ Voids/ http:/ / adsabs. .Prázdnoty [1] (po anglicky) • Animácie prázdnôt [2] (po anglicky) • Vizualizácia blízkych veľkých štruktúr [3] (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Void (astronomy) [4] na anglickej Wikipédii. nl/ ~strous/ AA/ en/ boom/ bel. harvard. wikipedia.

ktoré majú alebo by mali mať vlastnú stránku vo Wikipédii. • • • • • • • • • • Abell 1835 IR1916 AM 0644-741 Androméda I Trpasličia galaxia Vodnár Trpasličia galaxia Veľký pes Trpasličia galaxia Kýl Centaurus A Galaxia Kružidlo Trpasličia galaxia Drak Dwingeloo 1 Galaxia Androméda • Dwingeloo 2 • Trpasličia galaxia Pec • • • • • • • • • • • • • • • • • • Hoagov objekt .špirálová Galaxia Androméda (NGC 224) M32 (NGC 221) M33 .špirálová galaxia M59 .148 Zoznam galaxii Zoznam galaxií Zoznamy galaxií [1] • • • • Galaxie Najbližšie galaxie Skupiny a kopy galaxií Kvazary Toto je zoznam galaxií.špirálová galaxia .eliptická galaxia M61 (NGC 4303) .eliptická galaxia M51 (NGC 5194) M58 .prstencová galaxia Šošovka Huchra HVC 127-41-330 IC 10 IC 1613 I Zwicky 18 Veľký Magellanov mrak Leo I LGS 3 M31 .špirálová Galaxia v Trojuholníku (NGC 598) M49 .eliptická galaxia M60 .

špirálová galaxia M96 .špirálová galaxia M77 .epiltická galaxia M106 .špirálová galaxia M99 .eliptická galaxia M90 .špirálová galaxia M109 .špirálová galaxia M110 (NGC 205) Maffei I Maffei II Galaxia (Mliečna cesta) NGC 1 .špirálová galaxia M98 .Zoznam galaxií • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • M63 (Galaxia Slnečnica) M64 (Čiernooká galaxia/NGC 4826) M65 .špirálová galaxia M66 .špirálová galaxia NGC 147 NGC 185 NGC 300 NGC 404 NGC 891 .špirálová galaxia M94 .špirálová galaxia M100 (NGC 4321) M101 (Galaxia Veterník/NGC 5457) M102 (NGC 1275) M104 (Sombrérová galaxia) M105 .špirálová galaxia M95 .šošovková galaxia M86 .eliptická galaxia M88 .špirálová galaxia NGC 2 .špirálová galaxia M81 (Bodeho galaxia/NGC 3031) M82 (Galaxia Cigara/NGC 3034) M83 (Galaxia Južný veterník/NGC 5236) M84 .špirálová galaxia NGC 1275 NGC 1569 149 • NGC 1705 • NGC 2043 .špirálová galaxia M91 .šošovková galaxia M85 .špirálová galaxia NGC 3 NGC 55 .špirálová galaxia M74 (NGC 628) .špirálová galaxia M108 .špirálová galaxia M89 .šošovková galaxia M87 (Virgo A) .

wikipedia.šošovková galaxia NGC 5195 .Zoznam galaxií • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • NGC 2403 .špirálová galaxia NGC 3982 NGC 4038 NGC 4039 NGC 4395 NGC 4555 NGC 4565 NGC 4881 NGC 5078 .špirálová galaxia NGC 3109 NGC 3184 .nepravidelná galaxia NGC 5866 NGC 6240 NGC 6822 (Barnardova galaxia) NGC 7331 NGC 7742 Trpasličia galaxia Pegas Trpasličia galaxia Fénix RXJ1242-11 Trpasličia galaxia Strelec Trpasličia galaxia Sochár Sextans A Trpasličia galaxia Sextant Malý Magellanov mrak ESO 269-57 .špirálová galaxia NGC 3628 . org/ wiki/ Template:Zoznamy .špirálová galaxia Trpasličia galaxia Tukan VIRGOHI21 Trpasličia galaxia Malý voz Willman 1 Wolf-Lundmark-Melotte (WLM) 150 Referencie [1] http:/ / en.

Vzdialenosti sú udávané vo svetelných rokoch. Galaxia Trpasličia galaxia Veľký pes Trpasličia galaxia Strelec Veľký Magellanov mrak (LMC) Malý Magellanov mrak (SMC) Trpasličia galaxia Malý voz Trpasličia galaxia Drak Trpasličia galaxia Sochár Trpasličia galaxia Sextant Trpasličia galaxia Kýl Trpasličia galaxia Veľký voz Trpasličia galaxia Pec Trpasličia galaxia Lev II Trpasličia galaxia Lev I Trpasličia galaxia Fénix Barnardova galaxia (NGC 6822) NGC 185 NGC 147 Galaxia Androméda (M31) Galaxia M32 (NGC 221) Galaxia M110 (NGC 205) Androméda I Androméda II Androméda III LGS 3 IC 1613 Galaxia v Trojuholníku (M33) Trpasličia galaxia Vodnár Názov Vzdialenosť od Slnka 0 25 000 ly 81 000 ly 160 000 ly 190 000 ly 205 500 ly 248 000 ly 254 000 ly 257 500 ly 283 500 ly 330 000 ly 427 000 ly 701 000 ly 890 000 ly 1 271 000 ly 1 760 000 ly 2 021 000 ly 2 152 000 ly 2 363 000 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 477 500 ly 2 494 000 ly 2 592 000 ly 2 608 000 ly Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie v Trojuholníku Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Poznámka Naša galaxia Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie . 27. Poradie 1. 21. 23.Zoznam najbližších galaxií 151 Zoznam najbližších galaxií Zoznamy galaxií [1] • • • • Galaxie Najbližšie galaxie Skupiny a kopy galaxií Kvazary Toto je zoznam najbližších galaxií zoradených podľa vzdialenosti vzostupne. 15. 22. 16. 12. 20. 6. 17. 2. teda aj poradie je len približné. Mnohé vzdialenosti sú len odhadované a niektoré sa môžu líšiť od skutočnosti až o 50 % alebo i viac. 5. 3. 24. 19. 11. 7. 10. 4. 8. 25. 26. 28. 9. 18. 13. 14.

Experimentálna aproximácia absolútne čierneho telesa Schopnosť telesa vysielať elektromagnetické žiarenie úzko súvisí s jeho schopnosťou pohlcovať žiarenie. Celkové množstvo energie. ako do okolia odovzdáva. Žiarenie Slnka pomerne dobre zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou približne 5800 K. zo všetkých možných telies tej istej teploty vysiela najväčšie množstvo žiarivej energie. že množstvo vyžiarenej energie závisí od teploty a je tým väčšie. reliktové žiarenie zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou 2. Absolútne čierne teleso možno aproximovať dutým telesom s veľmi malým otvorom. • • • • • 3C48 3C212 3C273 QSO J1819+3845 Q0957+561 Absolútne čierne teleso Absolútne čierne teleso alebo čierne teleso alebo čierny žiarič je idealizované teleso. ktoré vniká do dutiny. Všetko žiarenie.7 K. 30. Trpasličia galaxia Tukan Wolf-Lundmark-Melotte (WLM) 3 064 500 ly Zoznam kvazarov Zoznamy galaxií [1] • • • • Galaxie Najbližšie galaxie Skupiny a kopy galaxií Kvazary Toto je zoznam známych kvazarov.Zoznam najbližších galaxií 152 2 836 000 ly 29. ktoré sa vyžiari z povrchu absolútne čierneho telesa za jednotku času a rozloženie intenzity žiarenia podľa vlnových dĺžok závisí len od jeho teploty. Vysielané žiarenie obsahuje elektromagnetické vlny rôznej vlnovej dĺžky a S rastúcou teplotou telesa sa vrchol intenzity žiarenia posúva ku kratším vlnovým dĺžkam . zostáva v dutine a postupne je stenami dutiny pohltené. Experimentálne sa zistilo. ktoré z dutiny uniká cez malý otvor má vlastnosti žiarenia absolútne čierneho telesa. teda získava pohlcovaním energie od okolia rovnaké množstvo energie. čím je teplota telesa vyššia. Absolútne čierne teleso je súčasne ideálny žiarič. Steny dutiny neustále vysielajú a pohlcujú žiarenie a žiarenie. Absorpčný koeficient absolútne čierneho telesa je 1 pre všetky vlnové dĺžky. ktoré úplne pohlcuje žiarenie všetkých vlnových dĺžok dopadajúce na jeho povrch. pretože teleso pri konštantnej teplote je v termodynamickej rovnováhe so svojím okolím.

definovanej ako množstvo energie pripadajúcej na jednotkový interval vlnovej dĺžky. Pre malé a veľké hodnoty vlnovej dĺžky klesá k nule. že príčinou zlyhania teórie bude niečo. pričom . Kvantový zákon žiarenia absolútne čierneho telesa Nemecký fyzik Max Planck sa zaoberal problémom žiarenia absolútne čierneho telesa a uvažoval. že relatívne množstvo energie žiarenia s istou vlnovou dĺžkou sa tiež mení. že teleso sa skladá z veľkého množstva takýchto oscilátorov. podľa ktorej si harmonický oscilátor môže vymieňať energiu s okolím iba nespojite po istých kvantách hodnoty kde je frekvencia oscilátora a je Planckova konštanta. ale nemusí to byť pravdivé. ktorej hodnota je Na základe predstavy.897 768 5(51) × 10–3 m K Tento empirický vzťah sa nazýva Wienov posuvný zákon. 153 Wienov posuvný zákon Maximum I(λ) je pri istej hodnote λ(max).Absolútne čierne teleso experimentálne sa zistilo. storočia Rayleigh a Jeans odvodili zákon žiarenia absolútne čierneho telesa v tvare: Tento vzťah sa nazýva Rayleighov-Jeansov zákon. Tento nesúlad klasickej teórie s experimentom sa vo fyzikálnej literatúre nazýval ultrafialová katastrofa. Množstvo vysielanej energie sa hodnotí pomocou spektrálnej hustoty žiarenia I(λ). by I smerovalo k nekonečnu. čo bolo v príkrom rozpore s experimentom. . odvodil zákon žiarenia absolútne čierneho telesa Ten istý zákon pre frekvenciu kde • • • • • je množstvo energie na jednotku plochy za jednotku času vyžiarenej v jednotkovom priestorovom uhle vo frekvenčnom intervale a je teplota absolútne čierneho telesa je Planckova konštanta je rýchlosť svetla je Boltzmannova konštanta Na základe tohoto zákona Albert Einstein odvodil teóriu fotoelektrického javu. b=2. Vyslovil hypotézu. Pri znižovaní λ k hodnotám ultrafialovej časti spektra. Zákon žiarenia absolútne čierneho telesa podľa klasickej fyziky Zo zákonov klasickej fyziky koncom 19. čo sa pokladá za samozrejmé.

kým čierna diera je v ňom na konci gravitačného kolapsu. že sa nachádza pod svojím gravitačným polomerom na začiatku explozívneho procesu.44 hmotnosti Slnka. len čo sa teleso dostane nad horizont udalostí. a zrazu sa stalo viditeľným pre pozorovateľa v okolitom priestore. tak váha horných vrstiev prekoná tlak degenerovaného plynu a dôjde k jeho zrúteniu do neutrónovej hviezdy. Túto konštantu odvodil Subrahmanyan Chandrasekhar v roku 1930. pri ktorej ešte zostáva stabilný. Chandrasekharova medza Chandrasekharova medza je maximálna hmotnosť bieleho trpaslíka (jedno z konečných štádií života hviezdy).Biela diera 154 Biela diera Biela diera je hypotetické kozmické teleso. Ak biely trpaslík túto hmotnosť prekročí. ale explozívnym procesom rozširovania s dostatočnou energiou (procesom opačným ako gravitačný kolaps) dostalo sa nad gravitačný polomer. Biela diera a sivá diera majú teoretický význam v kozmológii pri vysvetľovaní niektorých dôsledkov veľkého tresku. Existencia žiadnej bielej diery zatiaľ nebola potvrdená. teda 1. Ak energia explozívneho procesu nie je dostatočná a prevládne nad ňou gravitačná sila telesa. začne v ňom prebiehať gravitačný kolaps a teleso sa opäť dostane pod gravitačný polomer. ktoré bolo pôvodne pod svojím gravitačným polomerom (pod horizontom udalostí).9 × 1030 kg. Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Biela diera sa odlišuje od čiernej diery tým. Je rovná 2. Takéto teleso (sivú dieru) vzdialený pozorovateľ nemôže vidieť. Z hľadiska pozorovaní účinky bielej diery nemožno odlíšiť od účinkov čiernej diery. .

Spolu s astronómiou mala veľký význam aj astrológia. že sa cez ne premieta pohyb Slnka.Dejiny astronómie 155 Dejiny astronómie Dejiny astronómie sú opisom vývoja astronómie od jej počiatkov až do dnešných čias. Na pozorovanie ľuďom slúžili vztýčené kamene alebo kamenné kruhy známe ako Henge. Níl sa rozvodňoval. Mnohí astronómovia boli totiž aj astrológmi. Babylonský nový rok nezačínal v zime. Väčšina babylonských astronomických textov bola napísaná v rokoch 650-50 pred Kr. slnko) považovali za bohov. cez ktoré prechádza Slnko a pomenovali niekoľko hviezd. Boli vryté do hlinených tabuliek a nazývajú sa astronomické diáre. a skatalogizovali najjasnejšie hviezdy. žatva). ich mená sa používajú dodnes. Staroveká astronómia Astronómia v staroveku sa zameriavala prevažne na zistenie presnej polohy nebeských objektov a na zavedenie vhodného kalendára najmä pre hospodárske úkony (siatie. Babylončania zaviedli aj zvieratníkový systém 12 súhvezdí. . Vieme Salisbury vo Veľkej Británii že pred viac ako 5000 rokmi pomenovali už niektoré súhvezdia zvieratníka (napr. Ich poznatky prevzali všetky národy. Egypťania spočiatku používali lunárny kalendár. planét a Mesiaca po oblohe. dátumy slnovratov a rovnodenností. ktorých mená sa zachovali dodnes. Zapisovali do nich východy a západy Slnka a Mesiaca. keď vychádzala nad obzor. Vždy. Sumerská astronómia Praveké observatórium Stonehenge neďaleko O astronomických poznatkoch Sumerov je pomerne málo správ. Egypťania poznali málo súhvezdí. 365-dňový rok a 24-hodinový deň ostali po starovekých Egypťanoch až dodnes. Všimli si. Začínalo obdobie záplav a staroegyptský nový rok. analýzou a kritikou archeologických nálezov týkajúcich sa astronómie. Babylončania prevzali kalendár od Sumerov. z ich blízkeho ale aj vzdialenejšieho okolia. Historikom astronómie pomáha aj astroarcheológia zaoberajúca sa datovaním. Babylonská astronómia Babylončania boli skvelými astronómami. záznamy o počasí a rôzne významné udalosti. Neskôr prešiel viacerými úpravami. tisícročia pred Kr. ktorí zostavili kalendár. ktoré sa zaujímali o prírodné vedy. Niektoré významné nebeské objekty (napr. Od Sumerov prevzali mytologické predstavy bohov putujúcich po nebi aj ostatné národy. Boli pravdepodobne prvými. Staroegyptská astronómia Staroegyptská civilizácia uzrela svetlo sveta na sklonku 4. jej počiatky treba hľadať už v starovekom Sumere na Blízkom východe. Oblohu mali rozdelenú na severnú a južnú časť. V astronómii tohto národa hralo veľkú úlohu náboženstvo. Škorpión). Astronómia patrí medzi najstaršie vedné odbory v histórii ľudstva. ale neskôr prešli k solárnemu. významné body v obehoch planét. východy a západy Síria. ale na deň jarnej alebo jesennej rovnodennosti. ich polohu (aj polohu Mesiaca) vzhľadom ku hviezdam. Najdôležitejšiu úlohu hrala hviezda Sírius.

mučenia a obetovania sa. Pozoruhodná podoba s kresťanstvom. Observatórium Jantar Mantar v Jaipure Druhý rozmach zažila indická astronómia okolo roku 500. kde sú zlí bohovia. Obradné budovy stavali tak. Vo všeobecnosti je védska astronomia však veľmi podobná babylonskej. Známych je tiež 5 observatórií. keď žil astronóm Arjabháta. Mayovia verili. vznika detailná Kozmológia s božskými prírodnými silami: nebo. Vypracovali niekoľko kozmologických teorií. Od roku 1000 pred Kr. Deň mal v každom ročnom období rôzne dĺžky (muhurtas s 9. V ich záznamoch nájdeme zmienky o supernovách. storočí v Dillí a Jaipure. Používali lunisolárny kalendár. zem.Dejiny astronómie 156 Čínska astronómia Prvé záznamy o astronomických pozorovaniach v Číne pochádzajú už zo 4. ktorú im môžu poskytnúť ľudia počas slávnostných rituálov formou utrpenia. Jantar Mantar v Jaipure (na obrázku). že astronomické pozorovania sa vykonávali už okolo roku 4500 pred Kr. ako delenie zverokruhu do 360 stupňov s 12 znameniami odvodili aj priamo z prírody. posvätný (tzolkin). že svojimi rituálmi ovplyvňujú beh vesmíru. Bola to cena za pokračujúce pretrvávanie vesmíru. Vedeli tiež. . najmä Venušu. Mesiaca alebo objavenie kométy). ktorí sa obetovali. z ktorých boli najvplyvnejšie Chun-tchien. Indická astronómia Niektoré tradície indickej kultúry v Indii naznačujú. že nebeské telesá potrebujú ľudskú pomoc. ktorému sa pripisuje koncept číslice nula. U Číňanov hrala veľkú úlohu polárna hviezda. Každú neobvyklú udalosť mali povinne hlásiť cisárovi (zatmenie Slnka. ale aj o precesii a slnečných škvrnách. Pozorovali zložený pohyb Slnka po oblohe. že pohyb Slnka a Mesiaca po oblohe riadia dobrí bohovia a aj počas tmavej noci ich vedú podsvetím. Je charakteristický tým. že je cyklický a riadi sa pohybom Zeme okolo Slnka . Mesiac. tzv. Sväté vajce je pôvodom sveta.solárny. Nad vzájomným ovplyvňovaním oboch kultúr sa vznáša mnoho otáznikov. Slnko (ktoré starovekí Indovia považovali za žiariacu hviezdu). Tak dokázali predpovedať napr. i. snažiaci sa zastaviť ich postup. kométach. dráhy planét prebiehali medzi slnkom a polárnou hviezdou. že Zem je guľatá. Jupiter spolu so svojimi mesiačikmi a Mesiac. pozostáva zo 14 stavieb. Obetovanie a smrť počas rituálov bola veľkým privilégiom a zabezpečovala nesmrteľnosť pre všetkých. Podobne sa rok zaokrúhľuje na 360 dní. mesiace sa však rátajú rovnako ako dnes. meteorických rojoch. Oblohu mali rozdelenú na 28 nerovnakých častí (siou) a vytvorili 290 súhvezdí. Mayovia zostavili viacero paralelných kalendárov: občiansky (haab). dlhý počet a. v 18. hviezdy a planéty. hviezdnou oblohou a vzdušným obalom medzi nimi. Mayovia verili. aby sa v určitý deň dali pozorovať východy a západy nebeských telies. V oboch sa dajú nájsť veľmi podobné veci. Ich kalendár bol najzložitejší. Pretože védska astronómia je zašifrovaná vo veršoch.4 hodinami).6 až 14. že niektoré zo spoločných znakov. oheň a osem nebeských smerov. je jej zaradenie vo väčšom rámci ťažké. no zároveň je možné. Najväčšie z nich. v ktorých sa pozorovalo a merali sa astronomické fenomény. no súčasne aj najpresnejší. pretože pól považovali za sídlo samotného nebeského cisára. Polohu telies a všetky iné informácie si zaznamenávali do kroník a kódexov. zatmenia Slnka. Na riešenie astronomických problémov používali narozdiel od Grékov viac algebru než geometriu. škrupina je prazemou. Z týchto dôvodov si mysleli. ktoré nechal založiť Jai Singh II. Mayská astronómia Astronómia mayskej civilizácie bola spolu s matematikou na vysokej úrovni. Kchaj-tchien a Süan Jie. tisícročia pred Kr. Čínski astronómovia zároveň aj astrológovia pracovali na cisárskom dvore.

preto sa so vzrastajúcou rýchlosťou nespomaľujú len pohybujúce sa hodiny. Ak sa časový interval Δt medzi dvoma udalosťami meria hodinami v súradnicovej sústave pevne spojenej s pozorovateľom (vlastný čas). Z toho sa niekedy robí pochybný záver.Dejiny astronómie 157 Stredoveká astronómia Astronómia v stredoveku bola šieste zo siedmych slobodných umení. Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Pozri aj • Chronologický prehľad dejín astronómie • Dejiny výskumu slnečnej sústavy Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy Dilatácia času Dilatácia času alebo spomaľovanie času je experimentálne overený poznatok špeciálnej teórie relativity. bude určený výrazom kde c je rýchlosť svetla. spočívajúci v tom. že čas plynie relatívne pomalšie v sústave. vzhľadom na ktorú sú udalosti v stave pokoja. ktorá sa vzhľadom na pozorovateľa v pokoji pohybuje určitou konštantnou rýchlosťou. časový interval Δt medzi tými istými udalosťami meraný hodinami v inerciálnej sústave. vyplývajúci z Lorentzových transformácií. sa vzhľadom na pozorovateľa pohybuje rovnomerne rýchlosťou v (súradnicový čas). kt. Časový interval medzi dvoma udalosťami je preto najmenší v tej súradnicovej sústave. Podľa teórie relativity je dilatácia času vlastnosťou samého času. ale aj všetky fyzikálne procesy. že napríklad kozmonauti v kozmickej lodi pohybujúcej sa rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla budú starnúť pomalšie a po návrate na Zem budú mladší ako ich vrstovníci (paradox dvojčiat). .

v opačnom prípade prevažujú vlnové vlastnosti elektromagnetického žiarenia. Časticové vlastnosti elektromagnetického žiarenia sa prejavujú predovšetkým pri vysokých frekvenciách (teda pri vysokých energiách fotónu). Má aj časticové. Životnosť fotónu je nekonečná. neutríno Kvarky Protón Neutrón Fotón Fotón (z gréckeho: φως (fos). mión. platí pre nich Pauliho vylučovací princíp a Fermiho-Diracovo rozdelenie (štatistika). ktorá je rovná 299 792 458 metrov za sekundu. protón a neutrón. Fotóny sa pôvodne nazývali „kvantá energie“. Fotón je teda stabilná častica. Avšak častice zložené z párneho počtu fermiónov sa chovajú ako bozóny (napr. Vo vákuu sa všetky fotóny pohybujú rýchlosťou svetla c. ktoré popisuje vlnová dĺžka.Fermión 158 Fermión Fermióny sú trieda elementárnych častíc s poločíselným spinom pomenovaná podľa talianskeho fyzika Enrica Fermiho. žiarenie sa prejavuje ako vlnenie. kvantum elektromagnetického poľa a základná "jednotka" svetla a všetkých ostatných foriem elektromagnetického žiarenia. Môžu vznikať a zanikať pri interakciách. ani časticou. aj fotón sa riadi kvantovou mechanikou. Moderná koncepcia fotónu bola rozvinutá Albertom Einsteinom. Všetky elementárne častice sú buď fermióny (kvarky a leptóny vrátane elektrónu) alebo bozóny (častice. je kvantované na fotóny. . Fotón má spin 1 a jeho elektrický náboj je nulový. ale nie je ani vlnou. Ako všetky elementárne častice. v zmysle nekonečného polčasu rozpadu. tzn. ktoré sú zložene z troch kvarkov a majú celkový spin 1/2). tauón. ktoré sprostredkúvajú sily ako fotón či gluón). energia a hybnosť. aj vlnové vlastnosti.elektrón. Fermióny majú antisymetrickú vlnovú funkciu. ktoré sa nezhodovali s klasickým vlnovým modelom svetla. Má nulovú hmotnosť v pokoji a šíri sa rýchlosťou svetla. ktorý vysvetlil experimentálne pozorovania. Častice zložené z nepárneho počtu fermiónov sa chovajú tiež ako fermióny (napr. Fotón je jedným z kalibračných bozónov. Príklady fermiónov • • • • Leptóny . Vlastnosti Všetko elektromagnetické vlnenie. od rádiových vĺn po gama žiarenie. frekvencia. mezóny skladajúce sa z dvoch kvarkov). svetlo) je vo fyzike elementárna častica.

. ktorá sa prejavuje zotrvačnými a gravitačnými vlastnosťami. . Táto energia (a teda aj hmotnosť) spôsobuje. pričom sa vždy (v súlade s postulátom špeciálnej teórie relativity) pohybuje rýchlosťou svetla. napríklad vyžarovaním pri prechode elektrónu medzi orbitálnymi hladinami. je frekvencia. Dôsledkom jeho neustáleho pohybu je však nenulová energia. že . je možné fotónu priradiť tiež Na základe relativistického vzťahu ekvivalencie energie a hmotnosti. Hybnosť fotónu Pomocou relativistického vzťahu pre energiu pohybujúcej sa častice pokojová hmotnosť fotónu je nulová. Špeciálne prístroje ako maser a laser môžu vytvoriť koherentný zväzok žiarenia. platí: Vznik Fotóny vznikajú mnohými spôsobmi. Má preto nulovú pokojovú hmotnosť. určitú hmotnosť (nejde však o pokojovú hmotnosť. ktorá je definovaná vzťahom: . . je možné hybnosť fotónu a zo skutočnosti. tzn.Fotón 159 Energia. ktorá je nulová. tzn. je rýchlosť svetla vo vákuu a je vlnová dĺžka. môžeme určiť jeho relativistickú hmotnosť z predchádzajúceho vzťahu. pozorovanie ohybu žiarenia okolo kozmických telies). že pokojová hmotnosť fotónu je nulová. že na fotón pôsobi gravitácia podľa všeobecnej teórie relativity a on sám gravitačne pôsobi na okolie. hmotnosť Fotón existuje iba v pohybe. ale o pohybovú hmotnosť). že vyjadriť nasledujúcim spôsobom: Napriek tomu. Tieto javy boli potvrdené pozorovaním (napr. kde je Planckova konštanta. Pokiaľ uvážime. či pri anihilácii častíc.

. ktoré vychádzajú z galaktického jadra. ako predpokladal Hubble. • Sc – málo výrazné jadro s ramenami ďaleko odvinutými. Tieto písmená určujú veľkosť jadra a rozvinutie ramien galaxie: • Sa – mohutné jadro s tesne navinutými ramenami. Každý z typov je ďalej rozdelený na ďalšie podtypy podľa tvarov. E7 galaxia s najväčším sploštením (galaxie s väčšou elipticitou neboli objavené). b alebo c. Typickým predstaviteľom špirálovej galaxie je napríklad voľným okom viditeľná Galaxia Androméda alebo Galaxia Veterník. Ich priemet na oblohu je elipsa alebo kruh. Typy galaxií Eliptické galaxie Sú to galaxie v tvare elipsoidu (sféroidu). Zaviedol ju v roku 1925 americký astronóm Edwin Hubble. Číslo je určené z veľkej (a) a malej osi (b) elipsy zo vzťahu 10(a-b)/a. Hubblova ladička . Označujú sa písmenom E ku ktorému je pripojené číslo 0–7 vyjadrujúce elipticitu galaxie (sploštenosť elipsy). Graficky je táto klasifikácia znázornená ako Hubblova ladička. Medzi eliptické galaxie patrí napríklad Messier 32 v súhvezdí Androméda alebo galaxia Virgo A v súhvezdí Panna. EO je galaxia kruhového tvaru. Špirálové galaxie sa označujú písmenom S za ktorým nasleduje písmeno a.grafické znázornenie Hubblovej schémy Špirálová galaxia Pre tento druh galaxií sú typické výrazné špirálové ramená.Hubblova schéma 160 Hubblova schéma Hubblova schéma alebo Hubblova klasifikácia galaxií rozdeľuje galaxie podľa ich tvaru. • Sb – menšie jadro s ramenami viac otvorenými. Ide iba o grafické vyjadrenie tejto klasifikácie a nie o vývojové štádiá galaxií.

Pozri aj • • • • Galaxia Eliptická galaxia Špirálová galaxia Edwin Hubble . ale oveľa menšie ako špirálové galaxie. Špirálová galaxia s priečkou je napríklad galaxia M91 v súhvezdí Vlasy Bereniky. K predstaviteľom galaxií v tieto kategórii patrí galaxia M86 v súhvezdí Panna Nepravidelné galaxie Nepravidelným galaxiám chýba výrazná štruktúra. Označujú sa písmenami SB a podľa otvorenia ramien sa (podobne ako špirálové galaxie) delia na tri podskupiny: • SBa – tesne navinuté ramená. Ich disk má nepravidelnú štruktúru aj keď v ňom môže byť nezreteľná priečka. Označujú sa SO. • SBb – viac otvorené ramená. Majú síce tiež jadro.Hubblova schéma 161 Špirálové galaxie s priečkou Majú tvar podobný špirálovým galaxiám. Šošovkovité galaxie Podľa Hubblovej schémy tvoria prechodový typ medzi eliptickou a špirálovou galaxiou (nie sú ale vývojovým prechodom týchto typov). • Irr II – narušené galaxie – napríklad interagujúce galaxie. ktorému však chýba špirálová štruktúra. • SBc – ramená ďaleko odvinuté. Tieto galaxie sa podobajú špirálovým galaxiám s výrazným jadrom a diskom. ale vybiehajú z koncov galaktickej priečky. Nepravidelná galaxia je napríklad Galaxia Cigara v súhvezdí Veľká medvedica. Označujú sa písmenami Irr a delia sa na dve skupiny: • Irr I – nepravidelné galaxie. ale špirálové ramená pri nich nevychádzajú z galaktického jadra.

Hviezda

162

Hviezda
O iných významoch výrazu Hviezda pozri Hviezda (rozlišovacia stránka).

Hviezda (nesprávne tiež stálica) je plynné (plazmové), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj žiarenia, ktoré drží pokope jeho vlastná gravitácia a ktoré má hmotnosť 0,02 až 100 hmotností Slnka. Vo hviezdach je sústredená väčšina pozorovateľnej hmoty vesmíru. Pod pojmom hviezda sa v starom chápaní myslel takmer každý objekt na nočnej oblohe ako planéta, kométa atď okrem Mesiaca. V užšom astronomickom význame sú hviezdy plynové guľovité objekty, ktoré majú vlastný zdroj žiarenia. V minulosti patrili k hviezdam len objekty, ktoré sa na nočnej oblohe zdanlivo nepohybujú (preto stálice) na rozdiel od bludíc (planét). Dôsledkom tejto zdanlivej nehybnosti utvárajú veľmi výrazné konfigurácie hviezd na oblohe, ktoré poznáme ako súhvezdia. V skutočnosti sa vo vesmíre pohybujú hviezdy obrovskou rýchlosťou až niekoľko sto kilometrov za sekundu, ale vzhľadom na ich obrovskú vzdialenosť sa voľným okom pozorovateľné zmeny v polohách hviezd prejavia až za storočia až tisícročia.

Hviezdy v otvorenej hviezdokope M41

Hviezdy patria medzi najpočetnejšie a najľahšie pozorovateľné vesmírne objekty aj bez optických prístrojov. Väčšinu ostatných telies vo vesmíre vidíme len preto, lebo odrážajú svetlo hviezd (napr. planéty), alebo sú budené k svojmu žiareniu žiarením hviezd (napr. emisné hmloviny). Hviezdy môžu byť centrami planetárnych sústav.

Vzdialenosti
Najbližšou hviezdou k Zemi je Slnko, vzdialené približne 149 597 871 km. Keďže vzdialenosti ostatných hviezd od Zeme sú obrovské, nemá zmysel vyjadrovať ich v kilometroch. Často sa vzdialenosti uvádzajú v jednotkách času, za ktorý priletí svetlo z hviezd na Zem. V tomto ohľade je Slnko od Zeme vzdialené asi 8,5 svetelných minút. Druhou je Proxima Centauri, vzdialená 4,3 svetelných rokov. Ďalšou používanou jednotkou na určenie vzdialenosti hviezd je tzv. parsek, ktorý má hodnotu asi 3,26 svetelného roka. Vzdialenosť jednotlivých hviezd od seba vo vesmíre je rôzna. Môže byť od niekoľkých svetelných hodín až po milióny svetelných rokov.

Hviezda

163

Chemické zloženie
Do objavu spektroskopie v 19. storočí sa nevedelo, z čoho sa hviezdy skladajú. Gustavovi Robertovi Kirchhoffovi sa v druhej polovici 19. storočia podarilo dokázať, že istá tmavá čiara v slnečnom spektre je spôsobená rozžeraveným sodíkom. Bola to prvá indícia objavu, že hviezdy sa skladajú z rovnakých chemických prvkov, ako telesá na Zemi. Nakoľko však zároveň všetko napovedalo tomu, že hviezdy sú veľmi horúce, tieto prvky sa vyskytujú väčšinou voľne a teda nie sú viazané v početných chemických zlúčeninách ako to poznáme na Zemi. Len najchladnejšie hviezdy majú na svojom povrchu niektoré jednoduché chemické zlúčeniny, napríklad TiO, CH a CN (na Slnku napr. OH, MgH, SiH). V dôsledku vysokej teploty je veľa atómov tiež ionizovaných. Zmes elektricky voľných nabitých častíc (iónov) a neutrálnych častíc sa nazýva plazma.

V jadrách hviezd, kde je teplota najvyššia a dosahuje minimálne 7 miliónov stupňov, je existencia akejkoľvek chemickej zlúčeniny nemožná. Hmota hviezd v týchto častiach je v stave atómových jadier a voľných leptónov. Niektoré záverečné štádiá hviezd nie sú zložené z plazmy, ale z tzv. degenerovaného plynu. Najzastúpenejší chemický prvok vo všetkých plazmových hviezdach je vodík. Po ňom nasleduje hélium. Ostatné prvky tvoria oproti vodíku a héliu len nepatrnú prímes, ktorej množstvo nie je pri všetkých hviezdach rovnaké. Závisí od veku hviezdy a od toho, koľkú generáciu hviezd od vzniku vesmíru hviezda predstavuje. Staršie hviezdy majú menšie zastúpenie ťažších chemických prvkov ako mladšie. Chemické zloženie hviezd sa časom mení v dôsledku termonukleárnych reakcií.

Slnko, naša najbližšia hviezda a zároveň z pohľadu Zeme najjasnejšia hviezda oblohy je logicky najlepšie preskúmanou hviezdou

Vlastnosti
Hviezdy majú rôzne fyzikálne vlastnosti, ktoré sa v určitých hraniciach líšia. Vlastnosti hviezd sú hmotnosť, svietivosť, polomer, teplota, spektrálny typ, hustota, premennosť.

Hmotnosť
Najvýznamnejšou charakteristikou hviezd je ich hmotnosť, ktorá určuje ich štruktúru a vývoj. Stredná hmotnosť hviezd je polovica hmotnosti Slnka. Prepdokladá sa, že v mladšom vesmíre vznikali hmotnejšie hviezdy, než pozorujeme dnes. Súčasné hmotnosti pozorovaných hviezd sa riadia tzv. Salpeterovym zákonom pomenovanom po astronómovi Edwinovi Salpeterovi, ktorý ho sformuloval. Zákon hovorí, že hviezdy s nízkou hmotnosťou sú oveľa početnejšie než hviezdy s vysokou hmotnosťou. Hviezdy s nízkou hmotnosťou sa totiž v súčasných podmienkach v galaxiách ľahšie formujú a ich život je oproti hmotnejším hviezdam tiež dlhší, pretože termojadrové reakcie v nich prebiehajú menej intenzívne a ich jadrové palivo teda dlhšie vydrží.

Hviezda

164

Určiť hmotnosť hviezdy pokiaľ tá nie je zložkou hviezdnej sústavy, je náročné. Jedna z metód je analýza jej spektra, ďalšia meranie svietivosti, ktorá je priamo závislá od hmotnosti hviezdy. V prípade dvojhviezdy astronómovia určia jej hmotnosť pozorovaním vzájomného obehu zložiek pomocou Keplerovych a Newtonovych zákonov. Hraničná hmotnosť Množstvo hmoty tvoriacej hviezdy je fyzikálnymi zákonmi obmedzené. Najmenšie hviezdy majú asi 8 % hmotnosti Slnka. Hviezdy s menšou hmotnosťou ako tento limit nemôžu existovať, Betelgeuze, jedna z najväčších známych hviezd pretože teplota a tlak v ich jadre by boli príliš nízke na zapálenie termojadrových reakcií. Na hornom hmotnostnom limite sa však teoretici nevedia zjednotiť. Väčšina odhadov sa pohybuje okolo 100-120 hmotností Slnka, pretože sa predpokladá, že väčšiu hviezdu by silný tlak žiarenia v jej vnútri roztrhal skôr, ako by dosiahla hlavnú postupnosť. Tomuto zodpovedajú aj pozorovania - pokiaľ sa niekedy pozorovala "hviezda" s väčšou hmotnosťou, podrobnejší rozbor ukázal, že ide minimálne o dvojhviezdu alebo hviezdokopu. Iné odhady horného limitu hovoria o 130-170 hmotnostiach Slnka. Niektorí stelárnici však nevylučujú ani hviezdu, ktorá by mohla byť 1000-krát hmotnejšia než Slnko. Najhmotnejšie hviezdy sú nadobri spektrálnych typov O2 a O3. Príkladom extrémne hmotnej hviezdy je hviezda éta Carinae.

Hustota
Priemerná hustota hmoty v hviezdach sa pohybuje od 1 / 10 000 000 (červení nadobri) až do 1 000 000 gramov (jednej tony) na cm3; (bieli trpaslíci). Objekty ako neutrónové hviezdy sú ešte podstatne hmotnejšie. Ich hustota hmoty dosahuje až 100 miliónov ton na cm³. Teplota a hustota plynov smerom do vnútra hviezdy rýchlo narastá. Povrchové teploty hviezd kolíšu rádovo od tisíc stupňov až po milión stupňov (neutrónové hviezdy). V jadrách hviezd pri obrovskom tlaku a teplote prebiehajú termonukleárne reakcie, ktoré sú zdrojom žiarenia hviezd. Aj rýchlosť rotácie a intenzity magnetického poľa hviezd je rôzna.

Veľkosť
Veľkosť hviezd kolíše v rozhraní od veľkosti desiatok kilometrov (neutrónové hviezdy) až do veľkosti tisícnásobkov priemeru Slnka (nadobri - napríklad Polárka). Polomery hviezd môžu byť 3000-krát väčšie než je polomer Slnka, na druhej strane najmenšia hviezda by sa zmestila do Liptovskej Mary. Vo všeobecnosti platí, že so vzrastajúcim priemerom hviezdy klesá jej hustota.

Jasnosť
Hviezdy na oblohe majú rôznu jasnosť, ktorá závisí jednak od žiarivosti hviezdy a jednak od jej vzdialenosti. Rôzna vzdialenosť hviezd od nás spôsobuje, že niektoré hviezdy sú pri pozorovaní zo Zeme jasnejšie (Vega, Sírius...) ako iné hviezdy, ktoré sú oveľa žiarivejšie, ale nachádzajú sa vo väčšej vzdialenosti (Rigel, Antares...). Jasnosť hviezd na oblohe určujeme tzv. vizuálnymi magnitúdami. Čím má vizuálna magnitúda menšie číslo, tým je hviezda jasnejšia. Najjasnejšia hviezda Sírius má magnitúdu -1,43, Vega 0,03, Polárka 2,13 a Slnko -26,7. Najslabšie hviezdy, ktoré vidíme ešte voľným okom, majú magnitúdu 6 a najslabšie hviezdy zachytené ďalekohľadmi na fotografických doskách majú magnitúdu až do 30. Hranica najslabších pozorovateľných hviezd sa so zdokonaľovaním pozorovacej techniky neustále posúva k vyšším magnitúdam.

Hviezda

165

Premennosť
Nijaká hviezda nežiari od svojho vzniku až po zánik konštantne. Tie hviezdy, ktoré však menia svoju jasnosť rýchlo (rádovo počas hodín až desaťročí) alebo o výrazné hodnoty sa označujú ako premenné. Príčina premennosti je u rôznych hviezd rôzna. Je to spôsobené buď tým, že ich zakrýva temnejší objekt (zákrytové hviezdy) alebo má premenlivosť fyzikálne príčiny od samotnej hviezdy, napr. pulzujúce hviezdy menia svoj priemer v určitom rozpätí a časovom úseku. Expandujúce hviezdy menia svoj priemer náhle obrovskými výbuchmi (supernovy pri výbuchoch zvýšia svoju jasnosť až 100-miliónkrát). Väčšina zmien jasností však nebýva taká dramatická, mnohé zmeny sú voľným okom nezachytiteľné. Hviezdy majú väčšie sklony k fyzikálnym zmenám jasnosti na začiatku (hviezdy typu T-Tauri) a na konci (Cefeidy, Miridy, supernovy...) svojho vývoja.

Mira Ceti, premenná hviezda v súhvezdí Veľryby s dlhým chvostom materiálu, ktorý uvoľnuje

Vnútorná stavba hviezdy
Hviezdy hlavnej postupnosti majú vo svojom vnútri veľmi podobnú stavbu. Rozdiely sú len v teplotách, od ktorých závisí aj to, aký typ jadrovej reakcie v hviezde prebieha. Vrstvy hviezdy smerom z vnútra von sú: • Jadro - najhorúcejšia a najhustejšia časť hviezdy. Jadrá sú zdroje energie hviezd, ktorá sa rôznymi spôsobmi prenáša na povrch hviezd a stadiaľ do okolitého prostredia. • Vrstva žiarivej rovnováhy - veľmi hrubá vrstva plazmy, ktorá obklopuje jadro. Fotóny elektromagnetického žiarenia, ktoré vznikli v jadre, prechádzajú touto vrstvou veľmi pomaly a ich vlnová dĺžka klesá. Kvôli veľkej hustote prostredia je fotón neustále pohlcovaný a vyžarovaný okolitou hmotou.

Porovnanie vnútornej stavby u hviezdy slnečného typu (vľavo) v červeným obrom (vpravo)

• konvektívna zóna - ešte chladnejšia vrstva hviezdy, v ktorej sa energia prenáša prúdením. Vrcholky zostupných a vzostupných prúdov môžeme vidieť na povrchu hviezdy ako útvary zvané granuly. • fotosféra - viditeľný (nie však pevný) povrch hviezdy. Je to najchladnejšia časť hviezdy, pri veľmi chladných hviezdach alebo v oblasti hviezdnych škvŕn (slnečných škvŕn) sa tam dokonca udržia chemické zlúčeniny. • Chromosféra - spodná časť atmosféry hviezdy. Teplota v chromosfére opäť začína stúpať. • koróna - najvrchnejšia, najhorúcejšia a najmenej hustá vonkajšia atmosféra hviezdy, ktorá sa postupne rozplýva do medzihviezdneho priestoru.

Hviezda

166

Vznik energie
Na to aby sa teleso dalo charakterizovať ako hviezda, musia v jeho vnútri prebiehať termojadrové reakcie alebo muselo fázou termojadrových reakcií prejsť v minulosti. Termojadrová reakcia je reakcia, pri ktorej sa jadrá atómov ľahkých chemických prvok zlúčia za vzniku ťažšieho prvku. Keďže jadrá atómov sú kladne nabité a navzájom sa silne odpudzujú, na spustenie temrojadrovej reakcie je potrebná veľmi vysoká teplota a tlak, ktoré tieto odpudivé sily prekonajú. U veľkej väčšiny hviezd (tzv. hlavnej postupnosti) vstupujú do reakcie jadrá najľahšieho známeho chemického prvku vodíka a výsledným produktom je hélium. Premena ľahkého vodíka na hélium môže prebiehať dvoma odlišnými spôsobmi a to protón-protónovým cyklom, alebo uhlíkovo-dusíkovo-kyslíkovým cyklom (nazývaným aj CNO cyklus podľa chemických značiek prvkov, ktoré sa ho účastnia). Na to, ktorý z týchto cyklov v jadre hviezdy prevláda má vplyv hlavne teplota v jadre. Do 16 miliónov stupňov je dominantný protón-protónový cyklus, nad touto hranicou prevláda CNO cyklus. Pre fungovanie CNO cyklu je nevyhnutná tiež prítomnosť týchto troch prvkov v jadre hviezdy. Pri obidvoch cykloch sa zhruba 1/140 hmoty premení na čistú energiu v súlade s Einsteinovou rovnicou E = mc².

Schéma protón-protónového cyklu

Hviezdy spaľujú vo svojich jadrách aj iné chemické prvky ako vodík. V protohviezdach počas ich vzniku postupne so vzrastajúcou teplotou a tlakom dochádza najprv k spaľovaniu ťažkého vodíka (deutéria), lítia, berýlia a bóru s vodíkom, kým dôjde na spaľovanie čistého ľahkého vodíka, ktorého je v jadre najviac. Výsledným produktom všetkých týchto reakcií je hélium. V starších hviezdach, ktoré sú blízko svojho zániku, však nastáva spaľovanie hélia a ďalších prvkov, ktorého výsledkom sú iné produkty (rôzne chemické prvky až po železo). Prvky ťažšie ako železo vznikajú v supernovách. Tieto druhy reakcií Schéma CNO cyklu majú veľký význam z hľadiska vzniku života vo vesmíre a terestrických planét vôbec, pretože jadrá starších hviezd sú jediným miestom, kde tieto chemické prvky vznikajú (nepočítajúc prvky, ktoré sú produktom samovoľného rozpadu ťažších jadier). Mladé hviezdy predtým, než dosiahnu hlavnú postupnosť (pozri nižšie) získavajú energiu gravitačnou kontrakciou podobne ako niektoré veľké planéty alebo hnedí trpaslíci. Gravitačná kontrakcia umožní vznikajúcej hviezde zvýšiť teplotu a tlak vo svojom vnútri natoľko, aby sa spustili termojadrové reakcie. Staré hviezdy po ukončení fázy jadrových reakcií môžu svietiť z nažiarených zásob. V oboch prípadoch (nedospelá aj stará hviezda) však tieto hviezdy vo viditeľnom spektre dosahujú len malý zlomok žiarivého výkonu, ktorý majú hviezdy s prebiehajúcimi termojadrovými reakciami.

ktoré vznikali vo vesmíre. zárodky samotných hviezd. pretože tieto prvky ešte neexistovali. Hviezdy vznikajú aj v súčasnosti. Najvyšší vek hviezd sa odhaduje rádovo na niekoľko miliárd rokov. Zároveň postupne stúpa jeho teplota a rýchlosť rotácie.po vyhorení všetkého paliva pozvoľna chladnú až napokon úplne zhasnú. život oveľa hmotnejších obrov a nadobrov len milióny alebo dokonca len státisíce rokov.menia sa na červených obrov. najbežnejší typ hviezdy v svoje vonkajšie obálky. Ich životnosť však bola krátka. v šošovkových a nepravidelných galaxiách. ale veľmi husté degenerované objekty . hovoríme o emisnej hmlovine. Prvé hviezdy taktiež neobsahovali prvky ťažšie než hélium. Ďalší vývoj To. boli pravdepodobne dosť odlišné od súčasných. mieša sa s medzihviezdnou hmotou a vracia sa tým do obehu.) zmršťovať. že začne žiariť. Keď sa mračno zahreje natoľko. Najpočetnejšie hviezdy vo vesmíre. Hmota. hviezda sa prestane ďalej zmenšovať a usadí sa na hlavnej postupnosti. Gravitačná sila sa vyrovná s tlakom žiarenia prichádzajúceho z jadra. Hviezdy s hmotnosťou Slnka sa po vyhorení zásob Umelecká predstava o blízkom pohľade na vodíka začnú rozpínať . ktorá je hviezdou vyvrhnutá v podobe planetárnej hmloviny alebo zvyškov po výbuchu supernovy sa neustále rozpína. Tieto mračná sa nachádzajú hlavne v ramenách špirálových galaxií. Jednalo sa o nesmierne hmotné a žiarivé objekty s hmotnosťami od 15 do 500 hmotností Slnka. Tieto zárodky s hmotnosťou až desať tisíc slnečných hmotností ďalej kolabujú. pretože termojadrové reakcie v ich jadrách prebiehajú omnoho búrlivejšie ako v málo hmotných hviezdach. Potom odhodia červeného trpaslíka. zrážka s iným mračnom. Postupne začína voľnému gravitačnému rúteniu brániť vnútorný tlak. V mračne sa začínajú tvoriť hustejšie oblasti. Napokon Protohviezda teplota a tlak v jadre protohviezdy vzrastú natoľko. búrlivé nestabilné objekty. Hmotnejšie hviezdy. Chladné. Najhmotnejšie hviezdy ukončujú svoj život mohutnou explóziou supernovy. Vznikajú protohviezdy. Život hviezdy s hmotnosťou Slnka trvá celé miliardy rokov.. ako dlho hviezda zotrvá v pomerne stabilnej fáze hlavnej postupnosti. prachoplynové mračno sa začne väčšinou pod vplyvom nejakého vonkajšieho faktoru (výbuch supernovy. ktoré sa naďalej scvrkávajú. Prvé hviezdy. závisí od jej počiatočnej hmotnosti. červení trpaslíci. že sa zapália termojadrové reakcie. Práve v týchto miestach je preto hviezdotvorba najpočetnejšia. alebo dokonca hypernovy a ich jadrá sa menia na maličké. riedkych a studených mračien medzihviezdnej hmoty. ktoré sa stanú planetárnou hmlovinou a ich našej Galaxii malé skolabované jadrá ešte dlho svietia z nažiarených zásob ako bieli trpaslíci.neutrónové hviezdy alebo čierne diery. necelý milión rokov.Hviezda 167 Vznik a vývoj Vznik hviezdy Hviezdy vznikajú z pôvodne chladných. .. zanikajú nenápadne . paradoxne žijú kratšie. takže o nejaký čas z nej môžu vzniknúť nové hviezdy.

Ak spoločné ťažisko obiehajú štyri hviezdy. alebo. ktoré zostávajú minimálne po určitý čas gravitačne viazané. Voľným okom vidíme na oblohe takúto dvojicu ako jeden bod. ktoré sa už v hviezdokopách nenachádzajú väčšinou vytvárajú oveľa bližšie a stabilnejšie konfigurácie. Hviezdy v rámci hviezdokôp. Všetky hviezdy viditeľné na oblohe voľným okom a menšími ďalekohľadmi patria do našej Galaxie – Mliečnej cesty. Otvorená hviezdokopa (v ľavom spodnom okraji snímky) Niekedy obiehajú spoločné ťažisko tri hviezdy. ktoré obiehajú spoločné ťažisko a okolo nich v oveľa väčšej vzdialenosti obieha menej hmotná tretia zložka. Sú to pomerne voľné skupiny desiatok až stoviek mladých hviezd. že ani pri najvyššom dostupnom rozlíšení a ich nepodarí pozorovať ako dve oddelené hviezdy. ktoré nazývame otvorené hviezdokopy. Priestorovo ohraničená skupina určitého typu hviezd spoločného pôvodu. Všetky hviezdy tvoria spolu s medzihviezdnou hmotou a obrovskými množstvami tmavej hmoty gigantické kompaktné systémy . . V takomto prípade hovoríme o trojhviezde. ktorú tvoria dve dvojice hviezd obiehajúce okolo spoločného ťažiska. menej hmotná zložka obieha okolo hmotnejšej podobne ako planéty obiehajú okolo Slnka. kedy dve približne rovnako staré hviezdy obiehajú okolo spoločného centra. niektoré len mohutnejšími prístrojmi a niektoré sú pri sebe tak blízko. že nevytvára dvojhviezdny ani viacnásobný systém a nie je ani členom nijakej hviezdokopy. v prípade. Niektoré dvojhviezdy možno rozlíšiť už malými ďalekohľadmi. Najčastejšie tvorí trojhviezdnu formáciu centrálna dvojica hmotnostne viac-menej vyrovnaných hviezd. že jedna zložka je oveľa hmotnejšia ako druhá. To sú takzvané spektroskopické dvojhviezdy. Najčastejším prípadom je dvojhviezda. Aj hviezdy zdanlivo vytrhnuté z galaxií (napríklad pri vzájomných kolíziách galaxií) spadajú pod gravitačný vplyv nejakej galaxie. hovoríme o štvorhviezde. Hviezdne systémy s viac ako dvoma zložkami sa označujú súhrnným názvom viacnásobné hviezdy.galaxie.Hviezda 168 Skupiny hviezd V molekulárnych mračnách vznikajú hviezdy v skupinách. Hviezdy v guľových hviezdokopách sú silnejšie gravitačne viazané ako členovia otvorených hviezdokôp a často zostávajú spolu až do svojho zániku. Slnko tvorí pomerne zriedkavú výnimku medzi hviezdami tým. Takýto systém utvára napríklad Slnku najbližšia hviezda Alfa Centauri. voľnejšia ako otvorená hviezdokopa. Gravitačne tesne viazaných hviezd môže byť aj viac ako štyri. ktoré sa časom rozpadajú. sa nazýva hviezdna asociácia. Tieto zoskupenia sa nazývajú guľové hviezdokopy. Odhaduje sa. že až 70% všetkých hviezd vo vesmíre je viazaných v dvojhviezdnych systémoch. Každá hviezda je súčasťou nejakej galaxie a obieha okolo jej jadra. Príkladom štvorhviezdy je Epsilon Lyrae. V okolí Slnka vznikajú hviezdy v útvaroch. ale aj hviezdy. v súčasnosti však guľové hviezdokopy v Mliečnej ceste už nevznikajú. V minulosti v našej galaxii vznikali hviezdy aj v oveľa hustejších a kompaktnejších útvaroch obsahujúcich až milióny hviezd. Známou viacnásobnou hviezdou je napríklad Trapéz v súhvezdí Orióna.

V tomto diagrame je zreteľné delenie hviezd na: • • • • • nadobrov jasných obrov obrov podobrov hviezd hlavnej postupnosti (najpočetnejšia skupina) Éta Carinae. prípadne nežiaria vôbec. K. neutrónové hviezdy a čierne diery. O. nadobri a hviezdy hlavnej postupnosti. Hertzsprungov-Russellov diagram ukazuje aj vývojovú cestu hviezd. Podľa spektra čiže teploty delíme hviezdy do ôsmich hlavných tried (W. Charakter spektra hviezdy určuje predovšetkým teplota hviezdnej atmosféry. Patria sem obri. Napriek tomu títo neviditeľní spoločníci gravitačne pôsobia na hviezdu. jedna z najhmotnejších a najžiarivejších známych hviezd • trpaslíkov a • podtrpaslíkov.hviezdy. Ide o bielych trpaslíkov. v ktorých prebiehajú termojadrové reakcie a generujú si teda vlastné žiarenie. • degenerované hviezdy . Iné hviezdy majú zase oveľa menej hmotných spoločníkov. neutrónové hviezdy. v ktorých už neprebiehajú termojadrové reakcie a ich hmota je v degenerovanom stave. R. G. že hviezdy sa zoskupujú do dvoch vetiev. a to hlavnej vetvy a vetvy obrov. N.Hviezda 169 Triedenie hviezd Podľa teploty a svietivosti Hlavným zdrojom informácií o hviezdach je svetlo rozložené do spektra. Tieto hviezdy žiaria iba z nažiarených zásob. B. C. ktoré sa stali malými degenerovanými hviezdami a preto sú nepozorovateľné. Môžu nimi byť bývalé plazmové hviezdy. F. S). V rámci tejto klasifikácie rozoznávame hviezdy ranného spektrálneho typu O. K a M) a 4 zriedkavých tried (Q. V poslednom desaťročí sa však začalo objavovať množstvo planét obiehajúcich okolo iných hviezd a v súčasnosti ich poznáme už viac ako 300. Podľa zdroju energie • plazmové hviezdy . či aj iné hviezdy majú planéty. B. Umelcova predstava hviezd Sírius A (plazmová hviezda) a Sírius B (degenerovaná hviezda) . storočia astronómovia nevedeli. Všetky hviezdy viditeľné na oblohe voľným okom sú plazmové hviezdy. A) a hviezdy pozdného spektrálneho typu (G. Hviezdy zakreslené do grafu podľa spektrálnej triedy a absolútnej veľkosti (svietivosti) dávajú tzv. alebo čierne diery. Patria sem bieli trpaslíci. čo sú buď hnedí trpaslíci alebo planéty. Hertzsprungov-Russellov diagram ukazuje. ktorí sa nedajú pozorovať ďalekohľadmi a nie sú ani spektroskopickými dvojhviezdami. Hertzsprungov-Russellov diagram.-tych rokov 20. Až do 90. S). M.sú to hviezdy. Sprievodné telesá Okolo niektorých hviezd sa zistila a dokázala existencia temných sprievodcov. A.

Najhmotnejšia zložka systému má za svojim katalógovým označením písmeno A. ale v prípade jasných hviezd sa na označenie väčšinou používa vlastné meno či jedno z vyššie uvedených označení. . Gliese 165 B je druhá najhmotnejšia hviezda systému Gliese 165. storočí. Polohu hviezd na oblohe určujeme súradnicami.stehno) alebo ich úlohu v mytológii (Alcyone . Je podobné Bayerovmu s tým rozdielom. menej hmotná B a tak ďalej. S objavom ďalekohľadu sa zvyšovalo množstvo pozorovateľných hviezd a tak sa začali vytvárať a používať rôzne hviezdne katalógy. Pre najjasnejšie hviezdy oblohy sa zvyčajne používa Bayerovo označenie. u ktorých k scintilácii nedochádza. Novodobé pomenovanie hviezd vlastným menom je zriedkavé. Slabšie hviezdy nepozorovateľné voľným okom majú pridelené čísla v rozličných katalógoch napr. Zhruba každá šiesta hviezda viditeľná voľným okom na oblohe má svoje vlastné meno. Dnes používané mená pochádzajú väčšinou zo staroarabčiny. Jednou z novodobo pomenovaných hviezd je napríklad Regor. Prechodom svetla hviezdy atmosférou Zeme dochádza ku scintilácii (trblietaniu hviezd). Čísla v týchto katalógoch majú síce pridelené všetky hviezdy do určitej limitnej magnitúdy. ktoré popisovali ich vzhľad (napríklad Rutilicus . Kritériom. podľa ktorého sú hviezdy s Flamsteedovym označením zoradené nie je ich jasnosť ale rektascenzia. Vďaka scintilácii bezpečne môžeme rozoznať hviezdy od planét. Polárka C je tretia najhmotnejšia hviezda systému Polárka.Hviezda 170 Názvy a označenie Už v minulosti dávali ľudia hviezdam rôzne mená.žltkastý). Pozostáva z gréckeho písmena za ktorým nasleduje genitív latinského názvu súhvezdia. pretože hviezdy vo svetovom priestore vykonávajú vlastné pohyby. gréčtiny. časť súhvezdia (Phacd . Osobitný princíp označenia platí pre hviezdy vo viacnásobných systémoch. Hviezdy sú označené od alfy až po omegu zvyčajne (nie však vždy) od najjasnejšej (alfa) až po najslabšiu (omega). Ich nehybnosť na oblohe je len zdanlivá. Vzhľad hviezdy na oblohe je vždy bodový. prípadne z latinčiny. že namiesto písmena gréckej abecedy je číslica. a to aj v najväčších ďalekohľadoch (výnimkou sa v nedávnej Mladé hviezdy otvorenej hviezdokopy Plejády minulosti stali hviezdy Betelgeuze a Mira). Pozorovanie Za jasnej noci môžeme voľným okom vidieť pri ideálnom rovnom horizonte asi 3 000 hviezd.jedna z mýtických Plejád). k extinkcii a refrakcii. v ktorom sa hviezda nachádza. Prvé samostatné hviezdy boli v cudzích galaxiách pozorované až v 20. SAO. Už malým ďalekohľadom ich uvidíme oveľa viac. používa sa väčšinou Flamsteedovo označenie. Autorom prvého hviezdneho katalógu bol Hipparchos. Pokiaľ jasná hviezda viditeľná voľným okom nemá meno ani Bayerovo označenie. ale bežne sa používa len okolo 100 mien. HD a iné. ktorý zaviedol aj hviezdnu veľkosť (magnitúdu). Všetky hviezdy viditeľné voľným okom alebo malým ďalekohľadom patria do našej Galaxie. Napríklad Alfa Centauri A je najhmotnejšia hviezda systému (v tomto prípade trojhviezdneho) Alfa Centauri.

ISBN 80-200-0906-X. html Index lomu Index lomu (n) je veličina charakterizujúca optické prostredie. 5. 2003. Alexandra Fuknová. index lomu vody je 1. Definícia Index lomu prostredia je podiel rýchlosti svetla vo vákuu k rýchlosti svetla v prostredí.Hviezda 171 Pohľady filozofov Anaximandros Anaximandros tvrdí. kde je rýchlosť svetla vo vákuu a rýchlosť svetla určitej frekvencie v danom opt. uniba. ktoré môže byť označené symbolom RI. prostredí. Z tejto definície vyplýva. Eduard Pittich. • Josip Klezcek (2002). Anna Lališová Vesmír 2 Hviezdy . Pozri aj disperzia. • Najmasívnejšia hviezda sa ešte nenašla. mesiac a hviezdy. Iné projekty • • Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Hviezda Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hviezda Zdroje • FILIT [1] – zdroj. • Róbert Čeman. s. že vo vákuu je n=1.33. Referencie [1] http:/ / dent. Kozmos. podľa ktorého index lomu druhého prostredia voči prvému sa vyjadruje podielom sinusu uhla dopadu na rozhranie týchto prostredí k sinusu uhla lomu v druhom prostredí pri prechode svetla z jedného prostredia do druhého: . Index lomu je bezrozmerná veličina. Index lomu nie je pre svetlá všetkých farieb konštantný. Jednotka Index lomu je bezrozmerná veličina. Velká encyklopedie vesmíru. roč. Academia. že sa látka plodiaca od večnosti teplo a chlad pri vzniku tohto sveta oddelila a že z nej okolo vzduchu. Vo všetkých prostrediach okrem vákua je vždy n>1 {napr. čís. sk/ ~filit/ fvh/ hviezdy_anaximandros-e. že prostredie x je opticky hustejšie ako prostredie y. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava. číslo. ii. vznikli slnko.Galaxie. vyrástla akási ohnivá guľa ako kôra okolo stromu. 9-12. z ktorého pôvodne čerpal tento článok.63). ktorý obklopuje zem. XLI. Keď sa potom táto guľa roztrhla a rozdelila do rozličných kruhovitých pásov. definovaná vzťahom . ISBN 80-8067-074-9. fmph. V tejto súvislosti sa zavádza aj pojem optická hustota definovaný tak. ak n prostredia x > n prostedia y. sírouhlíka 1. ale závisí od frekvencie. Meranie indexu lomu Princíp merania Pre meranie indexu lomu sa najčastejšie využíva Snellov zákon lomu. október 2010.

Sada hranolov – šesť pracovných etalónov 2. Sada kvapalných referenčných materiálov ( RM ) – štyri certifikované Slovenské RM – pracovné etalóny 2. rádu.46 do 1.je nadviazaná na pracovný etalón 1. vlastnosti materiálu a časová stabilita sú uvedené v TPM 7352-94. Kalibrácia pracovných etalónov 2. Hodnoty ich indexu lomu sú v rozsahu od 1. Kalibrácia stupnice pracovného etalónu 1. rádu sa vykonáva na pracovnom etalóne 1.je nadviazaná na Slovenský národný etalón. ktorých geometria. Hodnoty ich indexu lomu sú v rozsahu od 1. .71.66. Kalibrácia stupnice pracovných meradiel – refraktometrov – sa vykonáva metódou hraničného uhla porovnaním hodnoty použitého pracovného etalónu príslušného rádu a hodnoty nameranej kalibrovaným meradlom. Sada hranolov – deväť pracovných etalónov primárneho etalonážneho rádu .Index lomu 172 Realizácia stupnice Stupnica indexu lomu sa realizuje prostredníctvom hranolov z optického skla a kvapalných referenčných materiálov. rádu. 10-5. rádu meraním ich indexu lomu metódou odchýlky svetelného lúča pri prechode troma hranolmi. Nadväznosť SMÚ vlastní dve sady hranolov a sadu kvapalných referenčných materiálov.39 do 1.3 .Pulfrichovho refraktometra s V-blokom . Hodnoty ich indexu lomu sú v rozsahu od 1. 10-5. rádu je nadviazaná na pracovný etalón 1. Kalibrácia stupnice Kalibrácia sady pracovných etalónov primárneho etalonážneho rádu sa vykonáva meraním ich indexu lomu spektrogoniometrickou metódou minimálnej deviácie na goniometri Askania. rádu .sa vykonáva metódou odchýlky svetelného lúča pri prechode troma hranolmi porovnaním hodnoty použitého pracovného etalónu primárneho etalonážneho rádu a hodnoty nameranej kalibrovaným refraktometrom. 10-6.84.5 . Sú zmerané pre dve vlnové dĺžky ?D a ?e s kombinovanou štandardnou neistotou uc = 1.43 do 1. Sú zmerané pre dve vlnové dĺžky ?D a ?e s kombinovanou štandardnou neistotou uc = 4 . Sú zmerané pre vlnovú dĺžku ?D s kombinovanou štandardnou neistotou uc = 1. rádu .

Infračervené žiarenie 173 Infračervené žiarenie Infračervené žiarenie je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie. Termografický obrázok psa Za objaviteľa infračerveného žiarenia sa považuje sir William Herschel. 3–8 µm LWIR dlhovlnné IR žiarenie (long wave) IR-C podľa DIN. Zemská atmosféra na veľké vzdialenosti infračervené žiarenie pohlcuje.0012 a 1. prípadne sa orientujú len podľa žiarenia v tomto spektre. alebo rozšírené. Toto delenie nie je jednoznačne dané. vlnová dĺžka 1. IR-A podľa normy DIN. tiež prostredné IR (intermediate IR.4–3 µm. 8–15 µm FIR ďaleké (far) infračervené žiarenie 15–1000 µm . Delenie CIE International Commission on Illumination (CIE) odporúča delenie na tri pásma • • • • • • • • • NIR blízke (near) infračervené žiarenie. IR-B podľa DIN. V roku 1800 meral teplotu oblasti priliehajúcej k červenej oblasti spektra. je definované podľa vodnej absorpcie SWIR krátkovlnné IR žiarenie (short wave). Infračervené žiarenie zaberá v spektre 3 dekády a má vlnovú dĺžku medzi 760 nm a 1 mm.4 µm. nakoľko vychádza z citlivosti ľudského oka. kedy značne narastá vodná absorpcia. Rozdelenie Infračervené žiarenie sa delí na pásma. živé organizmy a všetky vesmírne objekty. Nazýva sa tiež tepelné žiarenie. IIR). Herschel dal aj pomenovanie tomuto žiareniu. pri 1450 nm. energiu fotónov medzi 0. MWIR strednovlnné IR žiarenie (medium wave) IR-C podľa DIN.63 eV. Hranica medzi viditeľným spektrom a IR žiarením nie je presne definovaná. vlnová dĺžka 0. resp. Všetky telesa s teplotu menšou než 4000 Kelvinov vysielajú maximum svojho žiarenia v infračervenej oblasti. Iné živočíchy (napr. Zdrojom infračerveného žiarenia je každý predmet v našom okolí. had) však majú spektrum „viditeľného svetla“ posunuté.76–1. Názov znamená „pod červenou“. pričom červená je farba viditeľného svetla s najdlhšou vlnovou dĺžkou.

alebo aktívne – osvetlenie priestoru v IR oblasti a sledovanie odrazeného žiarenia • Meranie teplôt na diaľku analýzou frekvencie IR žiarenia. tepelné snímky budov slúžia na účely detekcie úniku tepla a pod. že objekty pri izbovej teplote emitujú najviac žiarenia v pásme IR 8–12 µm.(200-350) µm Delenie podľa citlivosti detektorov • • • • • NIR 0. Rôzne molekulárne väzby pohlcujú žiarenie rôznych vlnových dĺžok.675 µm. odmrazovanie lietadiel. niekedy (0. • Nahrievanie . Je však pravdou. Takto sa analyzujú chladnejšie (teplejšie) miesta na ľudskom tele. Za týmto účelom sa používa pásmo 1.(25-40) µm • dlhé IR žiarenie (30–1000 µm) . opravy asfaltových povrchov. pričom sa jednotlivým vlnovým dĺžkam vyžarovaným z telies prideľujú farby z viditeľného spektra. sledujúce tepelnú emisiu nahriatych telies. . čím sa ohrievajú problémové miesta „pod kožou“.1. avšak faktom je že povrchy telies zahrievajú takmer všetky druhy elektromagnetického žiarenia. Využíva sa hlavne na liečenie zápalov.Infračervené žiarenie 174 Astronomické delenie • blízke IR žiarenie (0. O pásmo (Original) 1260–1360 nm E pásmo (Extended) 1360–1460 nm S pásmo (Short wavelength) 1460–1530 nm C pásmo (Conventional) 1530–1565 nm L pásmo (Long wavelength) 1565–1625 nm U pásmo (Ultralong wavelength) 1625–1675 nm C-pásmo je dominantné pre spojenia pomocou IR na dlhšie vzdialenosti.1. Využitie • Telekomunikácie Infračervené žiarenie sa často používa na prenos informácií na krátku vzdialenosť. ktoré vyžaruje teleso • Astronomické ďalekohľady skúmajúce vesmír v oblasti IR žiarenia • Termografia je oblasť skúmania teplôt povrchov. vypaľovanie farieb.7 .7–5 µm).0 µm SWIR 1. na varenie a pečenie a pod.7-1) . sauny. • Vojenské aplikácie – detekcia IR žiarenia motorov za účelom navedenia rakiet a zameriavania pre zbraňové systémy Zameriavacie systémy • Nočné videnie – pasívne.260 . niekedy 5 .Infračervené žiarenie sa používa ako zdroj vyžarujúceho tepla (infračervené ohrievače.5 µm LWIR 8 -12 (7 – 14) µm VLWIR 12 . niekedy (25-40) .5 µm • stredné IR žiarenie (5–30 µm). čo môže signalizovať zdravotné problémy.30 µm Tepelné žiarenie Infračervené žiarenie je často zamieňané za tepelné žiarenie (podľa citlivosti ľudského tela). • Spektroskopia slúži na detekciu vlastností materiálu (obvykle organických zlúčenín) na základe prenikania IR žiarenia vzorkou materiálu. • Liečebné účely – nahrievanie tela pomocou IR žiarenia – využíva sa prenikavosť IR žiarenia (schopnosť preniknúť tkanivom do určitej hĺbky).0 – 3 µm MWIR 3 .

ktorá rotuje. pri zmršťovaní sa rotácia postupne zrýchľuje. ktoré prenášajú slabú interakciu (rádioaktivita) • gravitón (len hypotetický). štandardného modelu) istý druh častice. že čierna diera prestane byť čiernou dierou a exploduje. Po istom čase sa preto rotácia čiernej diery zastaví. z ktorej sa Penrosovým procesom kinetická energia čiernej diery postupne uvoľňuje do okolitého priestoru. Úbytok hmotnosti však môže spôsobiť. Ak pôvodná hviezda pomaly rotovala. • Globálne skenovanie tepelných pomerov a prúdení v oceáne z hľadiska globálneho otepľovania. Rotujúca čierna diera spôsobuje zložitejšiu štruktúru priestoročasu vo svojom okolí. ktorá „tvorí“ (teda prenáša) interakcie medzi časticami. ktoré zodpovedá až 29 % pôvodnej hmotnosti čiernej diery. ktoré prenášajú silnú interakciu (jadrová sila) • fotón. Má ergosféru. Dovtedy sa však môže z rotujúcej čiernej diery uvoľniť také množstvo energie. dajú sa vidieť jednotlivé vrstvy a štruktúry v rôznej hĺbke.Infračervené žiarenie • Infračervené lasery hlavne ako vysielače komunikačného lúča do optického kábla • Meteorológia – meteorologické satelity sú vybavené kamerami snímkujúcimi povrch zeme v IR oblasti. globálnych predpovedí pre zemeguľu • Archeológia a história – kontrola umeleckých diel . Delia sa podľa prenášanej interakcie na: • 8 gluónov. Pomocou týchto snímok sú schopné rozlíšiť typ a hrúbku mrakov. Oblasť medzi týmito dvoma medzami je ergosféra. ako nerotujúca. ako aj tepelné pomery a prúdenia. táto môže rotovať až niekoľko tisíckrát za sekundu. Pomenovaná je je podľa Roya Kerra. . ktorý prenáša gravitačnú silu Kerrova čierna diera Kerrova čierna diera alebo rotujúca čierna diera je čierna diera. podobne ako krasokorčuliar pri piruete. resp. ktorý matematicky popísal jej vlastnosti. Jej horizont udalostí je menší a nie je totožný s medzou nekonečne veľkého červeného posunu. 175 Kalibračný bozón Výmenná častica alebo kalibračný bozón alebo častica poľa je (podľa tzv. ktorý prenáša elektromagnetickú interakciu (elektromagnetická sila) • 2 bozóny W a 1 bozón Z. Po kolapse hviezdy do čiernej diery.pomocou IR žiarenia sa dá pozrieť „do obrazu“.

Po objavení Newtonovho všeobecného zákona príťažlivosti sa kozmologický problém dal definovať ako fyzikálna úloha o správaní nekonečnej sústavy priťahujúcich sa hmotných telies. Dnešná kozmológia sa zaoberá predovšetkým rozdelením hmoty vo vesmíre. Úlohy Hlavné predmety činnosti: • zaoberá sa všeobecnými problémami štruktúry. má charakter samostatnej vedy na hraniciach astronómie. Časom vznikla v Európe tzv. Ani relativistická kozmológia však nie je bez ťažkostí[chýba zdroj].Kozmológia 176 Kozmológia Kozmológia je odbor astronómie zaoberajúci sa tými vzťahmi. v ktorých sa vesmír prejavuje ako celok. čiže trvania kozmu Keďže zatiaľ [chýba zdroj] vesmír ešte úplne nepoznáme (pozorujeme iba jeho časť). ďalej premenou energie vo vesmíre a geometrickými vlastnosťami priestoru. musí kozmológia pracovať na základe vytvorenia určitých predpokladov. zložitým pohybom planét musia byť skryté zákonité pravé pohyby[chýba zdroj] . Hoci sa považuje za súčasť astronómie. Dospelo sa k nej akumuláciou pozorovaní [chýba zdroj] a na základe antického presvedčenia. Friedmannom. Dnes sa vo vede prevažne uznávajú[chýba zdroj] modely utvorené v 20. stacionárny a pod. . Výhodou dnešnej kozmológie je. teoretickej fyziky a filozofie. jej vzájomným pôsobením a pohybom. ani nepoznáme všetky zákonitosti a vlastnosti hmoty či vesmírnych objektov. založené na teórii relativity. A. vedy a náboženstva[chýba zdroj]. Vytvára preto len modely vesmíru (rozpínajúci sa. konečný . Tento systém bol po boji s cirkvou a scholastikou nahradený heliocentrickou sústavou. pulzujúci.) a overuje ich na základe výsledkov pozorovaní mimogalaktickej astronómie a rádioastronómie. podľa ktorej je nehybná Zem stredom vesmíru. kde je arénou boja materializmu a idealizmu[chýba zdroj]. Veľkoškálové štruktúry vesmíru podľa hindskej kozmológie Kolorovaná verzia anonymnej Flammarionovej rytiny Dejiny Prvé naivné kozmologické predstavy vznikli už v staroveku. nekonečný. rokoch fyzikom A. geocentrická sústava. tzv. kozmologické problémy. že sa môže oprieť aj o bohaté pozorovania vesmíru[chýba zdroj]. Rôzne ťažkosti. Dôležitá je najmä súvislosť s filozofiou. vývoja a zákonitostí vesmíru • zaoberá sa konečnosťou či nekonečnosťou priestoru a času. vyplývajúce z tohto chápania vesmíru odstránila relativistická kozmológia (čiže kozmológia založená na Einsteinovej teórii relativity). že za viditeľným.

Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy Referencie [1] http:/ / dent. pôvodca takejto filozofie. vyhlasujú za prvok a počiatok (arché) vecí. Toto učenie sme prevzali akonajstaršie. a to. z čoho sú všetky veci a z čoho ako z prvého vznikajú a do čoho ako posledného zanikajú. a vtedy ľudia hovoria. že semená všetkých vecí majú vlhkú podstatu. že zem spočíva na vode. že potrava všetkých vecí je vlhká a že z vlhka vzniká a ním sa živí aj samo teplo (to však. uniba. hovorí. čo sa prví zaoberali filozofiou. z ktorých všetko ostatné vzniká. že nič nevzniká. si myslela. Väčšina tých. zatiaľ čo ona sama ostáva zachovaná. domnievajúc sa. ii. že sa takáto podstata (fysis) vždy zachováva… Teda musí byť určitá podstata. pričom podstata ostáva a menia sa len jej stavy. Pozri aj • Kozmogónia • Planetárna kozmogónia Externé odkazy • FILIT [1] – zdroj. túto domnienku mal teda z tohto i z toho. Táles však. Pravda. alebo viaceré. veria preto. že je zemetrasenie.Kozmológia 177 Tálesov názor na kozmológiu Tálesov názor na kozmológiu je takýto: Iní sa domnievali. fmph. Lebo to. keďže je schopná plávať. z čoho všetko vzniká. ostáva na povrchu vody ako drevo alebo niečo takého druhu. že počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. buď jediná. že zem spočíva na vode). z ktorého pôvodne čerpal tento článok. že je to voda (preto tiež hlásal. sk/ ~filit/ fvk/ kozmologia_talesova-e. že zem. nie sú všetci rovnakej mienky. html . pokiaľ ide o počet a druh takého počiatku. je počiatkom všetkého). ktoré vraj zastával Táles Milétsky. ani nič nezaniká. Možno čerpal túto domnienku z pozorovania. Zem je nesená vodou. lebo sú tej mienky. Pohybuje sa vraj ako čln a pohyblivosťou vody sa potom otriasa.

z'.t) a O' používa (x'. Všeobecnejšia množina transformácií zahrňujúca tiež transláciu aj priestorovú rotáciu súradnicových ôs sa nazýva Poincarého grupa.t'). Vytvorili matematickú bázu pre Einsteinovu špeciálnu teóriu relativity. Teraz predpokladajme.z. O Lorentzovej transformácii sa môže uvažovať aj ako o rotácii v Minkowského priestoročase. Pri nízkych rýchlostiach sa táto transformácia blíži ku Galileovej transformácii z klasickej fyziky: . že rýchlosť svetla je konštantná vzhľadom na akúkoľvek inerciálnu súradnicovú sústavu (potvrdený v roku 1887 v Michelsonovom-Morleyovom experimente). potom môžeme jednoducho vyvodiť nasledujúce hodnoty kontrakcie dĺžky a dilatácie času súradnicovej sústavy pozorovateľa O' vzhľadom k súradnicovej sústave pozorovateľa O: . O používa (x. Ak vezmeme do úvahy fakt. Rýchlosť v smere osi y aj z je nulová a v čase merania sa os x pozorovateľa O prekrýva s osou x' pozorovateľa O'. Predpokladajme. že obaja pozorovatelia sú vzhľadom na seba v stave rovnomerného priamočiareho pohybu v smere osi x. že máme dvoch pozorovateľov O a O'. Vzťah medzi referenčnou súradnicovou sústavou a jej Lorentzovou Obaja používajú svoju vlastnú karteziánsku transformáciou.Lorentzova transformácia 178 Lorentzova transformácia Lorentzova transformácia vo fyzike znamená množinu štyroch rovníc používaných na prepočet súradníc priestoru a času pri prechode medzi inerciálnymi súradnicovými sústavami za predpokladu konštantnej rýchlosti svetla vo všetkých inerciálnych sústavách.y'. V roku 1905 pomenoval Henri Poincaré Lorentzovu transformáciu po nemeckom fyzikovi a matematikovi Hendrikovi Antoonovi Lorentzovi (1853-1928). súradnicovú sústavu na meranie časových a priestorových intervalov. Lorentzova transformácia sa zapisuje v maticovej forme ako: kde sa nazýva Lorentzov faktor a .y.

Lorentzova transformácia . Lorentzova transformácia bola poprvýkrát objavená a publikovaná Josephom Larmorom v roku 1897. V poradí prvá verzia transformácie bola ale publikovaná už v roku 1890 Hendrikom Lorentzom. Svoju konečnú verziu publikoval ten istý autor v roku 1899 a 1904. Larmorove a Lorentzove konečné rovnice neboli zapísané v modernej symbolike a forme, ale boli algebraicky ekvivalentné tým, ktoré publikoval v roku 1905 Henri Poincaré, francúzsky matematik, ktorý ich upravil, aby dal týmto štyrom rovniciam koherentnú a konzistentnú formu, v ktorej ich poznáme dnes. Obaja, Larmor aj Lorentz, objavili, že transformácia rešpektuje Maxwellove rovnice elektromagnetizmu. Prírodné zákony sú symetrické vzhľadom k Lorentzovej transformácii, to znamená, že ak na ne aplikujeme Lorentzovu transformáciu, nezmenia sa.

179

Web odkazy
• Interaktívny Java Applet [1] (kliknúť na červený obdlžnik)

Referencie
[1] http:/ / www. mathe-online. at/ mathint/ struct/ applet_b_lorentz. html

Maxwellove rovnice

180

Maxwellove rovnice

Elektromagnetizmus Elektrina · Magnetizmus Elektrostatika Elektrický náboj Coulombov zákon Elektrické pole Gaussov zákon Elektrický potenciál Magnetostatika Ampérov zákon Magnetické pole Magnetický moment Elektrodynamika Elektrický prúd Lorentzova sila Elektromotorická sila Elektromagnetická indukcia Faradayov-Lenzov zákon Posuvný prúd Maxwellove rovnice Elektromagnetické pole Elektromagnetické žiarenie Elektrický obvod Elektrická vodivosť Elektrický odpor Elektrická kapacita Elektrická indukčnosť Elektrická impedancia Elektrická rezonancia

Maxwellove rovnice sú základné zákony v makroskopickej teórii elektromagnetického poľa. Možno ich zapísať buď v integrálnom alebo diferenciálnom tvare. V integrálnom tvare opisujú elektromagnetické pole v istej oblasti a v diferenciálnom tvare v určitom bode tejto oblasti.

Maxwellove rovnice

181

Formulácia Maxwellových rovníc
Nižšie uvedený zápis je platný v jednotkách sústavy SI. V iných sústavách sa v zápise objavujú navyše konštanty ako napr. rýchlosť svetla c a (Ludolfovo číslo) v sústave CGS.

Prvá Maxwellova rovnica (zákon celkového prúdu, zovšeobecnený Ampérov zákon)
integrálny tvar

Cirkulácia vektoru H po ľubovolnej orientovanej uzavretej krivke c je rovná súčtu celkového vodivého prúdu I a posuvného prúdu , uzavretého krivkou c, Krivka c a ľubovolná plocha S, ktorú krivka vymedzuje sú navzájom

pravotočivo orientované. diferenciálny tvar

Rotácia vektoru intenzity magnetického poľa H je rovná hustote vodivého prúdu j a hustote posuvného (Maxwellovho) prúdu

Druhá Maxwellova rovnica (Zákon elektromagnetickej indukcie, Faradayov indukčný zákon)
integrálny tvar

Cirkulácia vektoru E po ľubovolnej orientovanej uzavretej krivke c je rovná záporne vzatej časovej derivácii magnetického indukčného toku prechádzajúceho plochou S, ktorá je ohraničená krivkou c. Krivka c a ľubovolná plocha S, ktorú krivka obopína, sú vzájomne orientované pravotočivo. diferenciálny tvar

Rotácia vektoru intenzity elektrického poľa E je rovná záporne vzatej derivácii magnetickej indukcie B.

Tretia Maxwellova rovnica (Gaussov zákon elektrostatiky)
integrálny tvar

Elektrický indukčný tok ľubovolnou von orientovanou plochou S je rovný celkovému voľnému náboju v priestorovej oblasti V ohraničenej plochou S. diferenciálny tvar

Divergencia vektoru elektrickej indukcie D je rovná objemové hustote voľného náboja ρ. Ekvivalentná formulácia: siločiary elektrickej indukcie začínajú alebo končia tam, kde je prítomný elektrický náboj.

Maxwellove rovnice

182

Štvrtá Maxwellova rovnica (Zákon spojitosti magnetického indukčného toku)
integrálny tvar

Magnetický indukčný tok ľubovolnou uzavrenou orientovanou plochou S je rovný nule. diferenciálny tvar

Divergencia vektoru magnetickej indukcie B je rovná nule. Ekvivalentná formulácia: neexistujú magnetické monopóly (neexistujú magnetické náboje). Fyzikálne premenné použité v Maxwellových rovniciach zhŕňa nasledujúca tabuľka
Označenie Význam intenzita elektrického poľa Jednotka SI V/m

intenzita magnetického poľa A/m elektrická indukcia magnetická indukcia hustota voľného náboja hustota prúdu C/m² T C/m³ A/m²

Materiálové vzťahy pre materiály s lineárnou závislosťou
Pre širokú triedu materiálov možno predpokladať, že sú veličiny hustota polarizácie P (C/m2) a hustota magnetizácie M (A/m) vyjadrené ako:

a že pole D a B sú s E a H sú zviazané vzťahmi:

kde: je elektrická susceptibilita materiálu, je magnetická susceptibilita materiálu, ε je elektrická permitivita materiálu a μ je magnetická permeabilita materiálu V nedisperznom izotropnom prostredí sú ε a μ skaláry nezávislé na čase, takže Maxwellove rovnice prejdú na tvar:

V homogénnom prostredí sú ε a μ konštanty nezávislé na polohe a možno teda ich polohu zameniť s parciálnymi deriváciami podľa súradníc.

Maxwellove rovnice Všeobecne môžu byť ε a μ tenzormi druhého stupňa, ktoré potom odpovedajú popisu dvojlomových (anizotropných) materiálov. Nehľadiac na tieto priblíženia však každý reálny materiál vykazuje istú materiálovú disperziu, kvôli ktorej ε alebo μ závisí na frekvencii. Pre väčšinu typov vodičov platí medzi prúdom a elektrickou intenzitou Ohmov zákon v tvare

183

kde γ je merná vodivosť daného materiálu.

Maxwellove rovnice ako vlnové rovnice potenciálov
Ekvivalentne (a často s výhodou) možno vyjadriť Maxwellove rovnice pomocou skalárneho a vektorového potenciálu a , ktoré sú definované tak, aby platilo

a

sa pritom nezmenia, ak od potenciálu

odčítame ľubovolnú

, alebo k

pričítame

, kde

je

ľubovolná skalárna funkcia. Preto pre jednoduchosť výsledných rovníc môžeme navyše zvoliť tzv. Lorentzovu kalibračnú podmienku

Maxwellove rovnice potom majú tvar vlnových rovníc v časopriestore

kde

je d’Alembertov operátor.

Zdroj
• Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Maxwellovy rovnice [1] na českej Wikipédii.

Referencie
[1] http:/ / en. wikipedia. org/ wiki/ Cs%3Amaxwellovy_rovnice?oldid=830204

v Hmlovina B 33 známa aj ako Konská hlava. Skladá sa z atómov. obyčajne v komplexoch plynovo-prachovej medzihviezdnej hmoty. Medzihviezdny plyn tvorí 99% celkovej hmotnosti medzihviezdnej hmoty. V hustejších mrakoch dosahuje hodnota 10−9 na 1 cm³. síra. Vodík sa nachádza v plynovo-prachových hmlovinách v neutrálnom stave (vtedy hovoríme o oblasti H I).Medzihviezdna hmota 184 Medzihviezdna hmota Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom. preto medzihviezdny prach absorbuje viditeľné svetlo hviezd. neón. Tieto rozmery sú blízke vlnovej dĺžke viditeľného svetla. Najhustejšie oblasti medzihviezdnej hviezdy takmer sférického tvaru sa nazývajú globuly. Difúzne hmloviny sú typickým príkladom optického prejavu medzihviezdnej hmoty.105 hmotností Slnka. hélia (28%) a ostatných ťažších chemických prvkov (kyslík. dusík. v ktorom sa inej môže dosahovať až milióny Kelvinov. čo je niekoľko tisíc častíc na 1 cm³). Práve v takýchto mrakoch vznikajú hviezdy. žiarením a magnetickými poľami. Fyzikálne podmienky medzihviezdneho plynu v rôznych oblastiach Galaxie sa navzájom veľmi odlišujú. Pozostáva najmä z vodíka (70%). najhustejšie oblasti sú chladné a najhorúcejšie sú málo husté. Medzihviezdny prach tvorí približne 1% celkovej hmotnosti medzihviezdnej hmoty a tvorený je drobnými. Najchladnejšie a najhustejšie oblasti sú v blízkosti galaktickej roviny. a skladajú sa z medzihviezdneho plynu a prachu. Hustota prachových častíc v medzihviezdnom priestore je 10−13 častíc na 1 cm³. ktoré prachom prechádza. Kým v jednej oblasti je teplota len niekoľko Kelvinov. argón). Môžu ho ionizovať a zahriať na teplotu až niekoľko miliónov K. uhlík. rázové vlny.1 častice na 1 cm³. alebo v ionizovanom stave (oblasť H II). prachovými časticami. Tieto mračná potom supernovy "rozfukujú" a tvoria tzv. Existujú v dvoch formách: svietiace a tmavé. molekúl. pravdepodobne kremičitanovými alebo grafitovými zrniečkami predĺženého tvaru. po 10−20. Tmavý mrak. ktorých priemer môže dosiahnuť až 40 pc a hmotnosť okolo 3. čo je 0. −25 oblakoch medzihviezdnej hmoty je rôzna (od 10 g. . Tieto 4 zložky sú navzájom úplne premiešané. preto je tlak medzihviezdnej hmoty v rozličných oblastiach takmer rovnaký.cm−3 (10 častíc na 1 cm³) a s teplotou 60 – 80 K tvorí mračná s priemerom 10 pc. Hustota v teraz rodia hviezdy. Medzihviezdny plyn s hustotou okolo 10−23 g.cm−3. Infračervené žiarenie však takýmito oblakmi prechádza. s rozmermi 10−4 až 10−5 cm. atómových a molekulových iónov a voľných elektrónov.

v Malom Magellanovom mraku je to 32 % jeho celkovej hmotnosti.. Tvorí 2% z celkovej hmotnosti Galaxie.1 %). Obzor Bratislava. Na výskum špirálovej štruktúry celej Galaxie sa ako najvhodnejší prostriedok používa medzihviezdny neutrálny vodík.. V eliptických galaxiách sa naopak medzihviezdna hmota takmer vôbec nevyskytuje (max. sústreďuje sa v nej predovšetkým do špirálových ramien. A. ktoré prechádza mrakmi medzihviezdnej hmoty. Podobné zastúpenie ako v našej Galaxii má aj v iných špirálových galaxiách (1 – 10 %). J. zoslabením a sčervenaním svetla hviezd. Svietenie reflexných hmlovín zapríčiňuje rozptyl svetla na prachových časticiach medzihviezdnej hmoty. Encyklopédia Astronómie. je polarizované. 1987. Svetlo hviezd. že predĺžené prachové častice s určitými magnetickými vlastnosťami sú orientované pozdĺž siločiar medzihviezdneho magnetického poľa. a kol. str. 371 – 372 . Pôvodný prameň Hajduk. V nepravidelných galaxiách je zastúpenie medzihviezdnej hmoty vyššie. Štohl. 0. napr. ktorý žiari v rádiovej oblasti na vlnovej dĺžke 21 cm. čo možno vysvetliť tým. približne 200 – 300 pc. Medzihviezdna hmota je v našej Galaxii sústredená do tenkej vrstvy v jej základnej rovine s hrúbkou Otvorená hviezdokopa M45 obklopená reflexnou hmlovinou. Za súčasť medzihviezdnej hmoty v širšom zmysle môžeme považovať aj kozmické žiarenie.Medzihviezdna hmota 185 Medzihviezdna absorpcia svetla sa prejavuje medzihviezdnymi absorpčnými čiarami v spektrách hviezd.

Poznáme dve hypotézy.) chápaných ako stále. μετὰ čiže meta-) bežné. Budovanie axiomaticko-deduktívneho systému sa neosvedčilo nielen v geometrii. prečo Andronikos z Rodu takto knihy zaradil a pomenoval: 1. Jedná sa o teoretické a racionálne postihovanie pravdy. Metafyzika je základná filozofická oblasť skúmania. Andronikos ako stúpenec aristotelovského peripatetizmu veľmi dobre poznal Aristotelovo dielo. Platón) alebo v novovekej klasike trebárs u Barucha Spinozu. keďže písomnosti o všeobecných a nehmotných skutočnostiach nevedel zaradiť pod konkrétny výstižný názov. a to tak pokiaľ ide o svoje jestvovanie. Pojem vznikol ako výsledok Andronikovej bezradnosti. ako aj pokiaľ ide o jeho účel. nasledujúce po Fyzike“ resp. čo mu ako takému prináleží. ktoré sa usiluje uchopiť bytie ako také a to. zmyslovou empíriou postihnuteľné „fyzično“. nesmrteľnosť. zlo atď. v pôvodnej gréčtine τὰ μετὰ τὰ φυσικὰ βιβλία (tá metá tá physiká biblía – „knihy. duša. ale v rámci metafyziky aj v antickej klasike (napr. René Descarta. filozofiu človeka (filozofická antropológia. Tradičné metódy metafyziky Tradičnými výskumnými metódami metafyziky sú: • špekulatívna metóda Špekulatívna metóda sa usiluje o komplexné nazeranie a úplný. pričom písomnosti. bytie jestvujúce poza empiricky okúsiteľné súcno (jestvujúcno).[1] Metafyzika sa postupne vyvinula do osobitnej filozofickej disciplíny o nadzmyslových. založené na konštrukcii myšlienok a myšlienkových systémov bez jasného opierania sa o empirické dáta. tak ich založil za Fyziku.Metafyzika 186 Metafyzika Metafyzika je také zameranie filozofie. • transcendentálna metóda . takže usúdil. storočia pr. Takto sa témam „za Fyzikou“ začalo vravieť ako metá-Physiká. ktoré pojednávajú o duchovných a nehmotných skutočnostiach. resp. [2] Etymológia pomenovania Autorom pojmu metafyzika je grécky filozof a predstaviteľ antickej peripatetickej školy Andronikos z Rodu z 1. ktoré sa snažia interpretovať vznik pojmu resp. Boh. pretože z formulovanej axiómy filozof následne vyvodzuje (dedukuje) mnoho ďalších tvrdení. Aristoteles používal na označenie takéhoto skúmania termín „prvá filozofia“ (gr. preto ich celkom úmyselne a výstižne nazval „metafyzičnom“ a daný súbor kníh Metafyzikou. nemenné a večné entity alebo princípy. vysvetliť. zaradil za traktáty o fyzike (Fyzika). Stanovenie axióm je často v metafyzike vecou apriórnej samozrejmosti. Kr. filozofia existencie) a filozofiu Boha (filozofická teológia). systematický výklad reality. ktoré zase pojednávajú o hmotnej realite. ktoré ako základné vety myšlienkovej konštrukcie slúžia ako východiská. kozmológiu. Ten ako jeden z prvých vydavateľov a komentátorov Aristotelových spisov systematicky zoradil diela svojho majstra. ktoré sú za Fyzikou“ ). kde toto súcno od neho bytostne a podstatne závisí. Predpona μετὰ (meta-) teda znamená „za“ alebo „poza“. 2. v ktorej korenia všetky filozofické disciplíny. len rozumom postihnuteľných (inteligibilných) veciach (substancia. • axiomatická metóda Axiómy sú postuláty. esencia. proté philosophia). „knihy. Takto sa týmto písomnostiam začalo hovoriť Metafyzika. Axiomatická metóda je jednoznačne naviazaná na logickú dedukciu. Metafyziku zvyknú členiť podľa nemeckého osvietenského filozofa Christana Wolffa na filozofiu bytia (ontológia). že témy o duchovných a nehmotných skutočnostiach v na prvý pohľad ťažko zaraditeľných spisoch siahajú poza (gr. preto sa ich postulovanie stalo cieľom v rámci úplnej metodickej skepsy napr.

racionálna psychológia (predmetom je duša človeka) c. resp. božstva. význam tohto pojmu ustálil a transcendentálnym sa začalo nazývať to. múdrosť (gr. metaphysica generalis (všeobecná metafyzika) – tá sa zaoberá bytím a súcnom ako takým. 187 Klasické členenie Klasické. ktorý s využitím prvkov scholastickej špekulácie a metodickej skepsy René Descarta nadviazal na Leibniza a stal sa tak významným systematikom nemeckej metafyzickej terminológie. kedy mu bol Wolff ešte vzorom. • deskriptívna metóda Táto metóda sa zameriava na najvšeobecnejší opis vzťahov a javov reality ako takej. ktorá by tento problém nielenže riešila. Tomáš však argumentuje. v ktorého kontexte Tomáš dichotómiu rieši. vede istý teologický rozmer. že nie každý človek má prirodzenú vlohu alebo čas pre venovanie sa filozofii. pričom určite nemožno obísť Aristotelovo chápanie „múdrosti“ (gr. metafyziky (u Aristotela sophía) hovorí učenie. . Jej predmetom sú najvšeobecnejšie príčiny jestvujúcna a bytia ako takého. sophía). racionálna kozmológia (predmetom je svet ako taký) b. aby sám svojím rozumom dospel k poznaniu božstva. Takto sa podľa Tomáša Boh rozhodol zjaviť tzv. Poznanie týchto úplne prvých. hoci nevylučuje. Podľa neho sa metafyzika člení na dve oblasti: 1. že ona sama je v kontexte aristotelizmu vrchol ľudského poznania a dokonca i samotná blaženosť v kresťanskom zmysle znamená rozumové nazeranie Boha. Otázkou sa teda stáva: „Je potrebná akási ďalšia (kresťanská) teológia. Celé toto poznanie sa nadobúda realizáciou čisto rozumovej mohutnosti človeka vrátane logických. priam až axiomatických príčin zabezpečuje tejto. Aristotelova teória vedeckého poznania vníma ako najdokonalejšie a najvyššie vedenie práve tzv. čo umožňuje a podmieňuje ľudské poznanie. V prospech dostatočnosti prirodzenej teológie resp. sophía). transcendere – presahovať) v období scholastiky sa. posvätnej náuky). ktorý pôsobisko metafyziky redukuje na skúmanie apriórnych štruktúr nášho vedomia. takže ju možno konkretizovať ako ontológiu 2. „Sophía“ ako múdrosť sa takto u Aristotela jednoznačne predstavuje ako vyvrcholenie celej „prvej filozofie“ (gr. Jeho rozlíšenie je reprezentatívne.Metafyzika Po prvotnom synonymnom zamieňaní s pojmom „transcendentný“ (lat. keď metafyzika rozumom skúma absolútne metafyzično a tým nadobúda sama teologický rozmer?“ K tejto otázke sa dostáva Tomáš Akvinský na začiatku Teologickej sumy. že aj to je možné (na základe stvorenstva). Transcendentálnu metódu teda ako prvý používa Kant. nadprirodzenú alebo zjavenú posvätnú náuku. racionálna teológia (predmetom je Boh či božstvo) Takéto delenie je známe už v období scholastiky a preberá ho aj Immanuel Kant vo svojom tzv. takpovediac. Tieto metódy nikdy neboli používané v čistej podobe. Preto sa rozumovo budovaná metafyzika dá chápať ako postačujúca veda aj pre kresťana. deduktívne odvodených myšlienkových konštrukcií. keď obhajuje relevanciu kresťanskej teológie (alebo v jeho slovníku – tzv. keďže skúmanie prvotnej príčiny je totožné so skúmaním absolútneho metafyzična resp. metaphysica specialis (špeciálna metafyzika) a. počnúc Immanuelom Kantom.[3] Vzťah metafyziky a kresťanskej teológie Základný rozdiel medzi metafyzikou a kresťanskou teológiou sa rysuje predovšetkým u stredovekého scholastika Tomáša Akvinského v jeho diele Suma teologická. celej metafyziky. na ktoré rozum sám prísť nemôže. predkritickom období. ale sa rôznorodo miesili. ale by aj poskytla exkluzívnejšie informácie o metafyzične. proté philosophía). dlho pretrvávajúce členenie metafyziky pochádza z pera nemeckého filozofa Christiana Wolffa. Týmto zjavením je kresťanská Biblia a u Tomáša aj kresťanská (katolícka) Tradícia. keďže ho presahujú.

z čoho vznikajú tzv. čo môžem vedieť. zatiaľ čo kresťanská teológia sa inšpiruje aj kresťanským zjavením.[4] [6] • Metafyzika je podľa Levina transcendencia k druhému. J. 2002. Kol. fmph. (Begrndet von H. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Obzor 1972.Metafyzika Vytýčený rozdiel medzi metafyzikou s teologickým rozmerom (u Aristotela sophía) a kresťanskou teológiou sa teda rysuje práve v kontexte zdroja ich informácií. zv. ktoré nepochádzajú z číreho rozumu. K-M. Za najväčšiu autoritu v oblasti filozofie považuje Aristotela. Aufl. pravdy z viery. pravdy z rozumu. A. Anzenbacher. Bratislava.: Prehľad dejín filozofie. III. Bratislava. uniba. http:/ / dent. ktoré ju ovládajú. Metafyzika teda vylučuje všetky výpovede. o. sk/ ~filit/ fvm/ metafyzika. 444. autorov: Filosofický slovník. Lebo úlohou filozofie je podľa Bacona skúmanie skutočnosti a odhaľovanie zákonov. čo môžem vedieť. ktorý by sa dal popísať ako úsilie o elimináciu všetkej prípadnej vnútornej kontradikcie. Metafyzika nemôže byť však vedou. r. Praha. hľadanie odpovede na otázku. pretože sa otvára k možnej skúsenosti nekonečného a zároveň. názory na ňu Legowicz. ešte pred ontológiou. Metafyzika má prednostné miesto pred ontológiou. Schmidt. 304 s. html) Metafyzika. Cení si v ňom predovšetkým prírodovedca a mysliteľa. 668... zatiaľ čo kresťanská filozofia si dogmatickým spôsobom stanovuje axiómy zo spomínaného zjavenia a k rozumu má vzťah. Metafyzika sa buduje len rozumom. ktorý by sa mohol legitímným spôsobom prejavovať v náboženstve a umení. 188 Názory na metafyziku • Podľa Aristotela je metafyzika prvá filozofia. s. autorov: Filosofický slovník. html .[4] [6] • Podľa Kanta je metafyzika skúmanie toho. o. dáva miesto etike. uniba.[4] [5] • Metafyzika je podľa Rudolfa Carnapa výraz určitého životného pocitu. Zdroje • Kol. ako aj metafyzika a etika patria podľa jeho mienky k prírodovedným a empirickým disciplínam.[4] [5] • Roger Bacon stotožňuje filozofiu s vedou vôbec. ktorý vedel využívať skúsenosť i experiment. sk/ ~filit/ fvm/ metafyzika_-_nazory_na_nu. Veda 1979. z čoho pochádzajú tzv. (22. 2002.: Úvod do filozofie. Referencie [1] [2] [3] [4] [5] [6] [7] Philosophisches Wörterbuch. Základy doxografie. SPN 1990. Z FILITu (http:/ / ii. r. 656 s. Toto rozlíšenie je totožné s rozlíšením filozofickej (prirodzenej) teológie a kresťanskej teológie. Tak filozofia prírody.) Encyklopédia Slovenska. fmph. ktorej by chcel vrátiť podľa možností čo najúplnejšiu autoritu. Schischkoff) Stuttgart Kr"ner 1991. časť teoretickej filozofie. pretože jej výroky nemožno verifikovať. ii. neu bearbeitet von G. Olomouc : Nakladatelství Olomouc s. ISBN 80-7182-064-4 • FILIT [7] – zdroj. Olomouc : Nakladatelství Olomouc s.

z ktorého pôvodne čerpal tento článok. J. W. Occamova britva rieši problém nekonečnej rozmanitosti teórií. čo bude znamenať koniec známych fyzikálnych zákonov. Napríklad k Newtonovmu gravitačnému zákonu možno sformulovať alternatívnu teóriu. a zvyšok spôsobujú inak neviditeľní a nemerateľní trpaslíci. Ockham's Razor: A Historical and Philosophical Analysis of Ockham's Principle of Parsimony. najpopulárnejšia verzia "britvy" nebola napísaná ním. Mind 27 (107): 345-353. • Charlesworth. Occamova britva sa dá interpretovať dvoma mierne odlišnými spôsobmi. aby sa zdanlivo chovali podľa Newtonovho zákona. že esencie (podstaty) sú zbytočné a iluzórne súcna. Occamova britva z nespočetného množstva takýchto alternatívnych teórií vyberá práve Newtonov zákon. Užšie chápanie Occamovej britvy sa týka časti jednej teórie: Ak nejaká časť teórie nie je pre dosiahnutie výsledkov nevyhnutná. Champaign-Urbana. možno sledovať v prácach filozofov ako John Duns Scotus (1265–1308). História Korene toho. Philosophical Studies (Ireland) 6: 105–112. že gravitačná sila je v skutočnosti polovičná než podľa Newtonova zákona. takže jeho asociácia s ním môže byť daná frekvenciou a efektívnosťou s akou ju využíval (Ariew 1976). . podľa ktorého sa súcna nemajú zmnožovať. "The Myth of Occam's Razor [1]". University of Illinois.) (Charlesworth 1956). Použitie vo vede Occamova britva je jedným zo základných princípov či postupov. Roger (1976). je lepšie uprednostniť to najmenej komplikované. ktoré vedú k rovnakým výsledkom. Occam nevymyslel termín "britva". na ktorých úspešne stavia i súčasná veda. Trpaslíci však s postrkovaním prestanú v roku 2042. dávno po Occamovej smrti približne v roku 1349. ak to nie je nevyhnutné (Entia non sunt multiplicanda praeter necessitatem). • Thorburn. Zdroje • ARIEW. (1918). Prvý možno popísať takto: Ak pre nejaký jav existuje viacero vysvetlení. do teórie nepatrí. Termín Occamova britva sa prvý krát objavil v roku 1852 v prácach Sira Williama Rowana Hamiltona (1805–1865). ale človekom menom John Ponce z Corku v roku 1639 (Thorburn 1918). A hoci formuloval princíp rôznymi spôsobmi. pretože poznanie sa vytvára len na základe skúsenosti a logiky. 1225–1274) a dokonca Aristoteles (384–322 pred Kr. Z toho vyplýva. Tomáš Akvinský (c.Occamova britva 189 Occamova britva Occamova britva (Viliam z Ockhamu) je princíp ekonómie myslenia. ktorí telesá postrkujú tak. M. ktorá vraví. (1956). "Aristotle's Razor". M. čo sa stalo známym ako Occamova britva. Externé odkazy • FILIT [2] – zdroj. ktorý žiadnych trpaslíkov nepotrebuje.

Vnímanie času a priestoru ako nezávislých pojmov je závislé na pozorovateľovi. html Priestoročas Priestoročas alebo časopriestor je štvorrozmerný priestor zjednocujúci trojrozmerný fyzikálny priestor a čas. Záznam o každej udalosti sa skladá vždy zo štyroch čísel. zaznamenávame udalosti. Body priestoročasu zodpovedajú bodovým udalostiam. neprinesie nič nového. dianie okolo nás. že v relativite je to jedna z klúčových myšlienok. nikdy nie osobitne v priestore a osobitne v čase. Navyše v teórii relativity (v špeciálnej. Alebo by sme mohli povedať skrátene v priestoročase (alebo v časopriestore). ale aj v čase“. ii. že takáto myšlienka dávať dokopy priestor a čas. Výpočet Výpočet vzdialenosti bodov v priestore Ak je vzdialenosť medzi bodmi A a B je . hi. uniba. Priestoročas zaviedol Herman Minskowski v rokoch 1907 . resp.Occamova britva 190 Referencie [1] http:/ / www. ale aj všeobecnej) je dokonca nevyhnutné uvažovať vždy dianie v rámci priestoročasu. ale priestoročas je na pozorovateľovi nezávislý a tvorí základný rámec pre možnosť realizácie fyzikálnych zákonov nezávislych na vzťažnej sústave vo vesmíre.). ale aj vo vesmíre sa odohráva v „aréne“ nazývanej priestoročas. sk/ ~filit/ fvo/ occamova_britva.1908 (Einsteinov profesor matematiky). ale aj čas. (pozri obr. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať. is/ ~sveinbt/ files/ papers/ MythOfOccamsRazor. kde tri z nich udávajú polohu udalosti v priestore a jeden údaj udáva čas jej nastatia. Všetky udalosti. Túto skutočnosť môžeme povedať aj inými slovami: „všetky objekty aj my sa pohybujeme nielen v priestore. Vlastnosti priestoročasu Pri popise pohybu musíme zaznamenať nielen polohu. pdf [2] http:/ / dent. že sme vymysleli akurát nový skrátený názov. len tým. fmph. potom podľa Pytagorovej vety v dvojrozmernom priestore bude táto vzdialenosť: Výpočet vzdialenosti dvoch bodov v priestoročase Ak by ľubovoľný iný pozorovateľ použil svoje súradnice (označme ich s čiarkou) a vypočítal by: . Ukázalo sa však.

Ak ľubovoľný iný pozorovateľ použije svoje súradnice (označme ich s čiarkou) a výpočíta . Výpočet vzdialenosti dvoch udalostí v priestoročase Tento vzorec je pre vzdialenosť danú Pytagorovou vetou veľmi podobný výpočtu vzdialenosti medzi dvoma bodmi. ktoré sa líšia o o . Slavomír Tuleja [1] Referencie [1] http:/ / vk.priestoročasový interval. upjs. Udalosti v reálnom svete sú však odelené nielen v priestore ale aj v čase. nemení sa. Interval je pre všetkých pozorovateľov rovnaký. Inak by sa interval nezachoval. Pozri aj Teória relativity Externé zdroje Učebný text pre gymnázium: Jozef Hanc. musia byť rôzne aj doby a medzi ich nastatiami (pričom je konštantná rýchlosť svetla ). Inými slovami čas nebeží rovnako pre všetkých pozorovateľov. je invariantom: Z nemennosti tohto intervalu vidíme okamžite prekvapujúci dôsledok – jednu z najväcších inovácii a zmien v našom chápaní času. existuje istý druh vzdialenosti. pdf . aj priestor . Ak sú pre dvoch pozorovateľov rôzne priestorové vzdialenosti a medzi danými udalosťami. Na obrázku sú znázornené udalosti A a B. sk/ ~tuleja/ vscience/ relativita/ Relativita. Vo výpočte vzdialenosti medzi udalosťami vystupuje aj čas.Priestoročas potom 191 Obdobný vzorec platí aj pre trojrozmerný priestor. dostane aj ten istý výsledok. Výpočet vzdialenosti medzi udalosťami Aj medzi dvoma udalosťami (bodmi v priestoročase). resp. Priestoročasový Interval vypočítame: .

z ktorého môžu vzniknúť planéty. Jej gravitačná energia sa mení na elektromagnetické žiarenie. ktoré však predstavuje len zlomok žiarenia uvoľňovaného neskôr termojadrovými Fotografia objektu Herbig-Haro 46/47 získaná Spitzerovým vesmírnym reakciami. približne guľatej hmloviny gravitačnou kontrakciou.Protohviezda 192 Protohviezda Protohviezda alebo prahviezda je obdobie vývoja hviezdy po tom. Protohviezdam s hmotnosťou 15 hmotností Slnka to trvá kratšie. ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje. Protohviezdam s hmotnosťami blízkymi hmotnosti Slnka obyčajne trvá 10 miliónov rokov. ako oblaky vodíka a hélia začali kontrakciu a predtým. malej. . Okolo protohviezdy sa niekedy môže vytvoriť protoplanetárny disk. Ide predovšetkým o málo ďalekohľadom v oblasti spektra blízkeho infračervenému žiareniu. okolo 100 000 rokov. Spolu s teplotou narastá v strede protohviezdy aj tlak. Gravitačná kontrakcia sa zastavuje. ktoré mala v štádiu globule až po niekoľko miliónov Kelvinov. Vďaka gravitačnej kontrakcii sa globula zmršťuje a zahrieva. Hayashiho stope. Protohviezda vzniká z globuly. kým sa z nich vyvinú hviezdy hlavnej postupnosti. nahliadnuť pod tmavú hmlovinu. tmavej. Podarilo sa tak energetické rádiové a infračervené žiarenie. Počas svojho vývoja sa protohviezda posúva po Hertzsprungovom–Russellovom diagrame zhora nadol po tzv. Teplota v centrálnej oblasti postupne narastá od 10 Kelvinov. ako hviezda dosiahla hlavnú postupnosť. hneď ako v jadre protohviezdy začnú prebiehať termojadrové reakcie.

Táto presná hodnota nie je určená meraním. že farba svetla vpredu (v smere pohybu) by bola s modrým posunom a farba vzadu s červeným. tak to priamo neovplyvní špeciálnu teóriu relativity.8 km/h). že rýchlosť svetla zostáva konštantná. Táto fyzikálna konštanta je označovaná písmenom c. . že rýchlosť elektromagnetického žiarenia c nezávisí od rýchlosti objektu vyžarujúceho žiarenie. že je to konštanta c. tak by sa porušila kauzalita: v nejakých iných vzťažných sústavách by bola informácia doručená skôr ako by bola vyslaná. takže "príčina" by bola pozorovaná po "následku". Ak by sa informácia mohla šíriť rýchlejšie ako c v jednej vzťažnej sústave. Preto sa na c môže pozerať ako na fyzikálnu konštantu a tento fakt je základom špeciálnej teórie relativity. Vo všeobecnej teórii relativity je rýchlosť c tiež rýchlosť šírenia sa gravitácie. Ak sa skombinuje pozorovanie s princípom relativity. nezávisle od vzťažnej sústavy pozorovateľa alebo rýchlosti objektu vyžarujúceho svetlo. frekvencia. všetci pozorovatelia namerajú rovnakú rýchlosť svetla vo vákuu. Kvôli dilatácii času špeciálnej relativity sa pomer medzi časom vnímaným vonkajším pozorovateľom a časom vnímaným pozorovateľom pohybujúcim sa bližšie a bližšie rýchlosti svetla blíži k nule. ale definíciou. Ak by sa niečo mohlo pohybovať rýchlejšie ako svetlo. preto ak je svetlo nejako upravené aby sa šírilo rýchlosťou menšou ako c. hoci podľa relativistického Dopplerovho javu sa farba. čo je základom špeciálnej relativity. že vzdialenosti a časy sú zdeformované („dilatované“) v súlade s Lorentzovými transformáciami. Prehľad Podľa štandardnej fyzikálnej teórie sa všetko elektromagnetické žiarenie vrátane viditeľného svetla šíri (alebo pohybuje) vo vákuu konštantnou rýchlosťou. preto napríklad svetlo vyžarujúce z rýchlo pohybujúceho sa zdroja sa šíri rovnakou rýchlosťou ako svetlo vyžarované zo statického zdroja. tak by nebol tento pomer reálnym číslom. Elektromagnetické zákony (ako sú Maxwellove rovnice) hovoria. transformácie však deformujú vzdialenosti a časy takým spôsobom. všeobecne známou ako rýchlosť svetla. Je dôležité poznamenať. Rýchlosť svetla v inom prostredí (teda nie vo vákuu) je menšia ako c (čo definuje index lomu prostredia). Osoba cestujúca rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla by videla. nie samotné svetlo. Rýchlosť svetla sa značí písmenom c (údajne z latinského celeritas.Rýchlosť svetla 193 Rýchlosť svetla Rýchlosť svetla vo vákuu sa presne rovná 299 792 458 metrov za sekundu (1079252848. Pozorovatelia cestujúci veľkými rýchlosťami zistia. Takéto porušenie kauzality nebolo nikdy pozorované. nakoľko samotná jednotka meter je definovaná z hľadiska rýchlosti svetla a sekundy. energia a hybnosť svetla zmení. čo znamená rýchlosť).

Konečná rýchlosť svetla bola napríklad dosť zreteľná pri komunikácii pozemného centra Houston a Neila Armstronga. Tieto konštanty sa objavujú v Maxwellových rovniciach. . Podľa súčasne bežnej definície. j.18 sekundy. informácia sa šíri do a z bodov z oblastí definovanými svetelným kužeľom.067 sekundy. ktorú prejde svetlo za jeden rok. Hoci tu existujú súradnicové systémy. v ktorej sa udalosť A a udalosť C udiali súčasne. (Pozri animáciu (pohyb svetla zo Zeme na Mesiac). Ak A predchádza B v tejto sústave súradníc. že tu máme sústavu súradníc. v ktorej udalosť A a udalosť B nastávajú na rovnakom mieste v priestore a líšia sa iba v čase. ale aj kvôli zdržaniam v sieťových prepínačoch (switchoch) a opakovačoch. Ak budú procesory pracovať na vyšších frekvenciách. Hodnota definuje permitivitu vákua ( ) v jednotkách SI ako: permeabilita vákua ( ) nezávisí od a v SI jednotkách je definovaná ako: . To znamená. Napríklad pokiaľ si pozemná kontrola uvedomí problém a vesmírna loď prijme signál z pozemného centra môže trvať aj niekoľko hodín. Interval AC v diagrame je „priestorový“. ktoré sú resp. keď sa stal prvým človekom na Mesiaci: Na každú odpoveď musel Houston čakať takmer 3 sekundy. Hypoteticky je možné premiestňovanie hmoty (alebo informácie) z A do B a môže tu nastávať príčinný vzťah (kde A je príčina a B je následok). kde C predchádza A. Sčasti je to spôsobené tým. Ak pracuje procesor s frekvenciou 1 GHz tak sa signál počas jedného cyklu dostane iba do vzdialenosti 300 mm. Komunikácia Rýchlosť svetla je dôležitá v komunikácii. nie sú v kauzálnom kontakte. je rýchlosť svetla presne 299 792 458 metrov za sekundu (približne 3 × 108 metrov za sekundu alebo 30 centimetrov za nanosekundu). okrem cestovania nadsvetelnou rýchlosťou nie je možné pre žiadne teleso (ani informáciu) cestovať z A do C alebo z C do A. Preto tu nemôže existovať žiadna príčinná súvislosť medzi A a C. že tu máme sústavu súradníc. oddelené iba priestorom. prijatej v roku 1983. V superpočítačoch obmedzuje rýchlosť svetla posielania dát medzi procesormi. Typický čas odozvy (ping) počítača medzi Austráliou a USA je v súčasnosti asi 0. ktoré popisujú elektromagnetizmus: Astronomické jednotky sú niekedy (obzvlášť v popularizovaných textoch) udávané v svetelných rokoch. v ktorých A predchádza C (ako je to vyznačené) a súradnicové systémy. To znamená. aj keď astronauti odpovedali okamžite.Rýchlosť svetla 194 Inými slovami. Svetelný kužeľ definuje miesta. Rýchlosť svetla navyše ovplyvňuje návrh bezdrôtovej komunikácie. približne 9. potom A predchádza B vo všetkých sústavách súradníc. rýchlosť svetla sa napokon stane obmedzujúcim faktorom aj pri návrhu procesora samotného. Preto musia byť procesory na obmedzenie latencie umiestnené tesne vedľa seba.) Podobne je nemožné aj okamžité diaľkové ovládanie medziplanetárnej kozmickej lode. Interval AB na diagrame vpravo je „časový“. Rýchlosť svetla sa však môže prejaviť aj pri malých vzdialenostiach.46 × 1012 kilometrov). že sa svetlo v optickom vlákne šíri asi o 30 % pomalšie a priame spojenia sú zriedkavé v globálnej komunikácii. je teoreticky Skutočný čas prenosu však trvá dlhšie. t. Svetelný rok je vzdialenosť. Napríklad pre daný rovníkový obvod Zeme (40075 km) a najkratšou dobou na prenesenie informácie na druhú stranu Zeme 0.

že sa svetlo zdržalo (t. z ktorých sa skladá svetlo. je lom svetla spôsobený opakovaným pohlcovaním a následným vysielaním fotónov. Rovnica uvedená vyššie je odvodená Albertom Einsteinom z jeho špeciálnej teórie relativity. nemohol nájsť tento éter. že rýchlosť daná Maxwellovou teóriou je platná relatívne k svetlonosnému éteru. Všimnite si. storočia zjavne ako nesprávny. Dve vesmírne lode letiace proti sebe. stratilo rýchlosť) medzi vstupom a výstupom z média.5 % rýchlosti svetla. chápuc to ako znovupotvrdenie Galileiho princípu relativity. čo sa nazýva disperzia alebo rozptýlenie svetla. môžu spomaliť svetlo oveľa viac – na hodnoty 3/4 a 2/3 c. obe letiace relatívnou rýchlosťou 90 % rýchlosti svetla z hľadiska pre nich nezávislého tretieho pozorovateľa medzi nimi. ktoré obsahujú vyššie uvedený. že sa elektromagnetické žiarenie správa ako častice (vlnovo-časticová dualita). Pozorovateľ prenasledujúci svetelný lúč nameria rovnakú rýchlosť vzďaľovania sa od neho ako pozorovateľ v pokoji. V protiklade so všeobecnou intuíciou. Mnohí sú zvyknutí. nevnímajú približovanie rýchlosťou 90 % + 90 % = 180 % rýchlosti svetla. Odvodil dôsledky dnes známe ako špeciálna teória relativity. Tento jav sa nazýva lom svetla alebo refrakcia. vzorec sčítania rýchlostí. preto sa vytvára dojem.Rýchlosť svetla 195 Fyzika Rovnaká rýchlosť zo všetkých vzťažných sústav Je dôležité si uvedomiť. že toto pravidlo neplatí. Keďže rýchlosť svetla v materiáli závisí od indexu lomu a ten závisí od frekvencie svetla. To môže spôsobiť deformáciu elektromagnetických vĺn pozostávajúcich z rôznych frekvencií. . To vedie k neobyčajným dôsledkom pre rýchlosti. Michelson-Morleyho experiment. ktorá vychádza z princípu relativity. Hoci nie je isté. namiesto toho vnímajú vzájomné približovanie pri rýchlosti mierne nižšej ako je 99. V určitom zmysle sa svetlo šíri iba cez vákuum medzi týmito atómami. že rýchlosť svetla nie je „rýchlostným obmedzením“ v tradičnom vnímaní. že zmieňovaná rýchlosť svetla je pozorovaná alebo meraná rýchlosť v nejakom médiu a nie skutočná rýchlosť svetla (ako je pozorovaná vo vákuu). intuícii odporujúci. Avšak pri rýchlostiach približujúcich sa rýchlosti svetla sa z výsledkov experimentov stalo jasné. že každé z áut bude vnímať to druhé približujúce sa celkovou rýchlosťou 50 + 50 = 100 km/h. bral konštantnú rýchlosť svetla za fakt. Rýchlosť svetla priamo daná Maxwellovými rovnicami musí byť rovnaká pre každého pozorovateľa – dôsledok znejúci fyzikom 19. Hustejšie média. Toto spomaľovanie svetla je zodpovedné aj za vychýlenie svetla na styčnej ploche dvoch prostredí s rôznymi indexmi lomu. j. ktorou sa jeden pozorovateľ približuje k inému. každé z nich idúce rýchlosťou 50 km/h. pravdepodobne najznámejší a najužitočnejší neúspešný experiment v histórii fyziky. Tí sa domnievali. nezávisle od relatívnej rýchlosti. predpokladajúc. Proces pohlcovania a následného vysielania trvá istý čas. očakáva sa. ktorú vnímajú oproti sebe letiace vesmírne lode. obaja namerajú rýchlosť prichádzajúceho svetla ako konštantnú hodnotu rovnajúcu sa rýchlosti svetla. Výsledok je daný Einsteinovým vzorcom sčítania rýchlostí: kde v a w sú rýchlosti pozorované tretím pozorovateľom. Rýchlosť svetla vo vzduchu je iba o málo menšia ako c. atómami alebo molekulami cez ktoré prechádza. že rýchlosti sa sčítavajú: ak idú dve autá proti sebe. že rýchlosť svetla je konštantná vo všetkých vzťažných sústavách. ako napríklad voda a sklo. svetlo rôznych frekvencií prechádza v tom istom materiáli rôznymi rýchlosťami. Namiesto toho ukazoval. a u je rýchlosť vzájomného sa približovania. či Einstein poznal výsledky Michelson-Morleyho experimentu. V mikroskopickom meradle. Vzájomné pôsobenie s priehľadnými materiálmi Svetlo je pri prechádzaní materiálov spomaľované na rýchlosť menšiu ako c v pomere daným indexom lomu materiálu. Tento princíp (pôvodne navrhnutý Galileim) vyžaduje správanie sa fyzikálnych zákonov rovnako vo všetkých vzťažných sústavách.

podporujú teóriu. že kvantový stav druhej častice sa získa svoj kvantový stav okamžite po vykonaní prvého pozorovania. nazývané tachyóny. že fyzikálne zákony nedovoľujú prenášať informácie dômyselnejšie. že je prekonaná rýchlosť svetla. ale neboli ešte pozorované. Zdá sa. superluminal motion) je tiež pozorovateľný pri niektorých astronomických objektoch ako napríklad prúd rádiových galaxií a kvazarov. Elektróny v atómoch izolátora sú vytlačené a polarizované poľom nabitej častice a pri obnovení rovnováhy elektrónov v médiu po skončení narušenia sa emitujú fotóny. Pri niektorých ďalších experimentoch súvisiacich s nestálymi vlnami ako napr. že skupinová rýchlosť svetla môže prekročiť c.Rýchlosť svetla Svetlo sa po opustení média šíri opäť svojou pôvodnou rýchlosťou bez získania dodatočnej energie. takže opäť nie je možné preniesť informáciu rýchlejšie ako c. Táto teória však ešte . Možnosť komunikovať alebo cestovať rýchlejšie ako svetlo je obľúbenou témou vedecko-fantastických diel. Alebo inak. pokiaľ budú počuť prechádzajúcu osobu. čo viedlo k formulácii pravidiel ako no-cloning teoréma. Niektorí fyzici. Táto teória sa nazýva premenlivá rýchlosť svetla. +½). potom je z toho možné vydedukovať. tunelovanie sa môže zdať. ktorý kvantový stav získa prvá častica pri jej pozorovaní. potom fotóny konštruktívne interferujú a zosilňujú pozorovanú radiáciu. že svetlo sa šírilo v minulosti omnoho rýchlejšie ako je jeho súčasná rýchlosť. narážanie do atómov (hlavne elektrónov) interferuje s elektrickými a magnetickými poľami žiarenia. Experimenty naznačujú. Ak sa však toto rušenie šíri rýchlejšie ako je rýchlosť fotónov. Napríklad kvantové stavy dvoch častíc môžu byť prepojené. spôsobuje spomalenie jeho šírenia. Hoci to môže znieť paradoxne. predovšetkým João Magueijo a John Moffat. predpokladajúc. 196 „Rýchlejšie-ako-svetlo“ pozorovania a experimenty Experimentálne dôkazy vykonané v poslednej dobe ukazujú. že informácia o kvantovom stave častice je lokálna. V niektorých interpretáciách kvantovej mechaniky môžu byť kvantové javy prenášané rýchlosťami vyššími ako c (v skutočnosti bola interakcia dvoch telies oddelených priestorom bez známeho sprostredkovateľa interakcie dlho vnímaná ako problém kvantovej mechaniky: pozri EPR paradox). Ani v tomto prípade sa však prúdy nepohybujú rýchlosťou prekračujúcou rýchlosť svetla: zdanlivý supersvetelný pohyb je projekcia javu spôsobená objektami pohybujúcimi sa rýchlosťami blízkymi rýchlosti svetla v malom uhle vzhľadom na vzdialenosť pozorovaného objektu. −½) a (−½. že nemusia čakať. Výsledok (analogický k aerodynamickému tresku) je známy ako Čerenkov jav. nedá sa informácia týmto spôsobom prenášať.) Za normálnych okolností tieto fotóny vzájomne deštrukčne interferujú a nie je zistené žiadne žiarenie. Táto technika ale nemôže byť použitá na prenos informácií rýchlosťou vyššou ako c: rýchlosť prenosu informácie závisí od prednej rýchlosti (rýchlosti. boli síce popísané časticovými fyzikmi. Keďže však nie je možné ovplyvniť. stav druhej častice je automaticky známy. Až do pozorovania sú častice v superpozícii dvoch kvantových stavoch (+½. že vysvetľuje veľa kozmologických záhad lepšie ako jej konkurenčná teória rozpínania vesmíru. nárazové vlny je možné vytvoriť elektromagnetickým žiarením. Ak sa častice oddelia a jedná z nich sa podrobí pozorovaniu na zistenie jej kvantového stavu. že fázová rýchlosť nestálych vĺn môže prekonať c. Prekonanie skupinovej rýchlosti svetla týmto spôsobom je porovnateľné s prekonaním rýchlosti zvuku usporiadaním ľudí do dlhého radu s veľkými odstupmi. Prechádzaním nabitej častice cez izolátor sa naruší jeho lokálne elektromagnetické pole. Takzvaný supersvetelný pohyb (angl. Jej podporovatelia tvrdia. avšak aj v tomto prípade skupinová a predná rýchlosť neprekoná c. že sa elektromagnetické žiarenie správa ako vlna. Častice cestujúce rýchlejšie ako svetlo. jedna musí mať spin +½ a druhá −½). pri ktorej sa prvý nadnulový pulz pohne dopredu) a súčin skupinovej a prednej rýchlosti je rovný druhej mocnine normálnej rýchlosti svetla v materiáli. (Vo vodiči môže byť táto rovnováha obnovená bez emitovania fotónov. Ak sa predpokladá. takže stav jednej častice určuje stav druhej častice (napr. Ich úlohou by bolo zakričať „Som tu!“ jeden po druhom v krátkych intervaloch meraných hodinkami s tým. ako je to v niektorých interpretáciách kvantovej mechaniky. To môže znamenať iba jediné – rýchlosť svetla sa nikdy nezmenila. V jednom experimente bola dosiahnutá skupinová rýchlosť laserových lúčov na extrémne krátkej vzdialenosti cez atómy cézia 300-krát c.

že „svetlo je kvôli prítomnosti niečoho. bol negatívny. že svetlo je niečo v pohybe a preto musí cestovanie trvať určitý čas. vďaka zasahovaniu dvoch „riadiacich“ lúčov. René Descartes tvrdil. Descartes tento experiment kritizoval ako zbytočný. aby sme to mohli vnímať. Keďže žiadne podobné odchýlky neboli pozorované. Prejavy lomu svetla ako je napríklad dúha sú spôsobené pomalšou rýchlosťou svetla v médiu (v tomto prípade vody). Stredoveké a rano-moderné teórie Islamskí filozofi Avicenna a Alhazen verili. Podobne za konečnú považovala rýchlosť svetla aj aryanská škola filozofie v starovekej Indii. pretože vo voľnom priestore mu nestoja v ceste žiadne prekážky. ktorého atómy sa podľa Lukinových slov správali „ako miniatúrne zrkadlá“. Francis Bacon tvrdil. že svetlo je vyžarované z oka a nie odrážané z iného zdroja do oka. Aristoteles naopak povedal. V roku 2003 uspel Michail Lukin s vedcami Harvardskej univerzity a Lebedevovým inštitútom v Moskve v úplnom zastavení svetla. Robert Hooke nevysvetľoval negatívny výsledok Galileovho experimentu ako potvrdenie nekonečnej rýchlosti svetla. ktorý mal lepšie predpoklady na zistenie konečnej rýchlosti. Tento experiment uskutočnila Accademia del Cimento z Florencie až v roku 1667 s lampášmi vzdialenými asi 1 míľu. musela by byť veľmi veľká. vyvodil. Johannes Kepler veril. To bolo dosiahnuté jeho nasmerovaním do masy horúceho rubídiového plynu. boli by Slnko. kde by sa rýchlosť svetla merala pozorovaním oneskorenia medzi odkrytím lampáša a jeho vnímania z určitej vzdialenosti. že to nemusí byť pravda. Galileo odporučil experiment (1638). že svetlo putuje neobmedzenou rýchlosťou. Z tejto teórie odvodil Heron z Alexandrie argument. Meranie rýchlosti svetla Isaac Beeckman. tak by sa zrútil celý systém filozofie.Rýchlosť svetla nezískala širokú podporu. navrhol experiment (1629) pri ktorom by sa pozoroval záblesk z kanóna odrazený zo zrkadla vzdialeného asi míľu. . 197 Experimenty so spomaľovaním svetla V istom zmysle sa každé svetlo prechádzajúce cez iné médium ako vákuum šíri kvôli refrakcii pomalšie ako c. Zem a Mesiac viditeľne nezarovnané počas zatmenia Mesiaca. Dokonca bol Descartes presvedčený. Aristoteles tvrdil „nápor na silu našej viery je príliš veľký“ aby sme tomu verili. že ak by bola rýchlosť svetla konečná. že ak by bola rýchlosť svetla konečná. ale iba ako to. Žiadne oneskorenie však nebolo pozorované. že rýchlosť svetla je nekonečná. že svetlo sa musí pohybovať veľmi rýchlo. ale nie je to pohyb“. Empedokles zastával názor. Skupina vedcov pod vedením Lena Haua bola v roku 1999 schopná spomaliť svetelný lúč na rýchlosť asi 17 metrov za sekundu a v roku 2001 dokonca na okamih zastaviť lúč. Niektoré materiály však majú neobyčajne vysoký index lomu: obzvlášť vysoká je napríklad optická hustota Bose-Einsteinovho kondenzátu. História Až do nedávnej minulosti bola rýchlosť svetla z veľkej časti iba otázkou dohadov. ak by malo svetlo konečnú rýchlosť. keďže vzdialené objekty ako napríklad hviezdy sa zjavia hneď ako sa otvorí oko. keďže môže existovať pohyb príliš rýchly na to. aj keď väčšina ostatných filozofov súhlasila v tomto bode s Aristotelom. Okrem toho. že svetlo má konečnú rýchlosť. Jednou zo starovekých teórií videnia je. Descartesov priateľ. keďže experiment počas zatmenia Mesiaca. že rýchlosť svetla musí byť nekonečná.

To bolo spôsobené dodatočným časom. Fizeauov experiment bol koncepčne podobný návrhom Beeckmana a Galilea. Na základe týchto pozorovaní Rømer odhadoval. Pri určitej rýchlosti rotácie disku prejde lúč smerom od zdroja jedným zárezom a pri návrate nasledujúcim zárezom. Foucaultova metóda bola taktiež použitá Simonom Newcombom a Albertom A. V prípade čo i len malého zrýchlenia resp. Leon Foucault vylepšil Fizeauovu metódu nahradením disku so zárezmi rotujúcim zrkadlom. Takisto pozoroval. Približne v tom istom čase bola veľkosť astronomickej jednotky odhadovaná na 140 miliónov kilometrov. Avšak po pozorovaniach Jamesa Bradleyho (1728) bola hypotéza nekonečnej rýchlosti svetla definitívne odmietnutá. potvrdili predchádzajúce zistenia. Taktiež Isaac Newton akceptoval konečnú rýchlosť svetla. Táto hodnota je oveľa menšia ako je súčasne uznávaná hodnota. boli vstupy mesiaca Io do tieňa Jupitera o niečo častejšie. že svetlo hviezd dopadajúce na Zem musí dopadať z mierneho uhla. ktorú sám vyvodil (nie je známe či to bolo z Rømerových dát alebo inak). Foucaultov odhad publikovaný v 1862 bol 298 000 kilometrov za sekundu. ktorý študoval teleskopom pohyb Jupiterovho mesiaca Io. Táto pozorovaná „aberácia“ bola asi 1/200 stupňa. V jeho knihe „Opticks“ dokonca publikoval presnejšiu hodnotu rýchlosti svetla – 16 minút za priemer. Michelson použil v roku 1926 rotujúce zrkadlá na zmeranie času potrebného pre svetlo na prejdenie vzdialenosti od Mount Wilson k Mount San Antonio a späť. Podobne. Aberácia bola rozsiahlo skúmaná počas nasledujúcich storočí. ktorý sa dá vypočítať porovnaním rýchlosti Zeme na jej obežnej dráhe k rýchlosti svetla. zasiahne lúč samotný disk (jeho zub) a Diagram Fizeau-Foucaultovho prístroja. Rovnaký úkaz bol následne pozorovaný Rømerom na rotujúcej „škvrne“ na povrchu Jupitera. ale je stále oveľa vyššia ako akýkoľvek fyzikálny jav známy v tej dobe. kde to bolo ťažšie pozorovať. To je iba o málo nižšia hodnota ako je v súčasnosti uznávaná hodnota. zubov) na disku a rýchlosti rotácie. Výsledkom týchto meraní bola relatívne presne určená rýchlosť svetla na 198 . počtu zárezov (resp. že ak je Jupiter najbližšie k Zemi. že výstupným „signálom“ trvalo dlhšie pokiaľ dosiahli Zem. tak mal Io orbitálny prevrat okolo Jupitera každých 42. Bolo jasné. že ako sa Jupiter a Zem od seba vzďaľovali. ktorý bol potrebný pre svetlo na prekonanie dodatočnej vzdialenosti medzi planétami. keďže sa Zem a Jupiter približovali. spomalenia rotácie disku. nedostane sa naspäť. Na ceste od zdroja svetla ku zrkadlu prešiel lúč rotujúcim diskom so zárezmi. Túto metódu zdokonalil v roku 1872 Marie Alfred Cornu a v neskôr v roku 1900 Joseph Perrotin. ktorá sa naakumulovala medzi dvoma po sebe nasledujúcimi signálmi. že na prejdenie priemeru obežnej dráhy Zeme by svetlo potrebovalo 22 minút (čo je dvojnásobok astronomickej jednotky). Prvé úspešné meranie rýchlosti svetla pozemným prístrojom vykonal Hippolyte Fizeau v roku 1849. Rýchlosť svetla sa dá vypočítať zo známej vzdialenosti zdroja a zrkadla. Michelsonom. Rýchlosť svetla publikovaná Fizeauom bola 313 000 kilometrov za sekundu.5 hodiny. Bradleym vypočítaná rýchlosť svetla bola 298 000 kilometrov za sekundu. Rømer si všimol. Christiaan Huygens vyrátal z tejto astronomickej jednotky a Rømerovho odhadu času rýchlosť svetla na 1 000 priemerov obežnej dráhy za minútu.Rýchlosť svetla Prvý kvantitatívny odhad rýchlosti svetla bol v roku 1676 spravený Rømerom. je možné zmerať trvanie orbitálneho prevratu. ako sa Zem a Jupiter vzďaľovali. Io vychádzal z tieňa Jupiteru postupne neskôr. Pretože Io vchádza/vychádza z tieňu Jupitera v pravidelných intervaloch. asi o pol roka neskôr. čo je asi 220 000 kilometrov za sekundu. predovšetkým Friedrichom von Struve a Magnusom Nyrenom. Lúč svetla bol namierený na zrkadlo umiestnené vo vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Dokonca ani tieto pozorovania a dôkazy konečnej rýchlosti svetla neuspokojili každého (predovšetkým Jean-Dominiqua Cassina). Bradley vyvodil. Aj neskoršie pozorovania javu s troma inými Galileovymi mesiacmi.

Philosophical Transactions of the Royal Society no. Fizeau.L. čo sa prejaví ako zmena vzorky interferencie. že experiment vlastne vyvrátil teóriu éteru. o ktorom sa predpokladalo. reduced to the Julian Stile and Meridian of London“. (Rømerova práca z 1676 v angličtine a francúzštine ako bitmapa: [1]. Comptes Rendus 29. his New and Exact Tables for the Eclipses of the First Satellite of Jupiter. pp. Konštantná rýchlosť svetla je jeden zo základných postulátov špeciálnej teórie relativity. Nov. ako bol niekoľkokrát medzi zrkadlami – aby prešli oba lúče použitý pre Michelson-Morleyho experiment rovnakú vzdialenosť je počet odrazov pre oba lúče rovnaký (počas skutočného Michelson-Morleyho experimentu bolo použitých viac zrkadiel ako je to znázornené na obrázku).–Dec. June 25. Nie je isté. na rozdelenie lúča monochromatického svetla (t. že je potrebné na šírenie sa svetla. Pokrok v oblasti teoretickej fyziky v tom čase už ponúkal alternatívnu teóriu. Journal des Sçavans. nazvaného Michelson-Morleyho experiment. Referencie Historické referencie • Ole Rømer. bolo meranie rýchlosti Zeme pohybujúcou sa „svetlonosným éterom“ – médiom. . 199 Relativita Vďaka práci Jamesa Clerka Maxwella bolo známe. Philosophical Transactions XVIII. 1694. j. ktorá ponúkala aj vysvetlenie negatívneho výsledku Michelson-Morleyho experimentu. „Démonstration touchant le mouvement de la lumière“. že rýchlosť elektromagnetického žiarenia je konštanta definovaná elektromagnetickými vlastnosťami vákua (permitivitou a permeabilitou). Po ich následnom zlúčení vznikne vzorka konštruktívnej a deštruktívnej interferencie. Aj malá zmena rýchlosti svetla v oboch ramenách interferometra (kvôli tomu. 132. majúceho iba jednu vlnovú dĺžku) do dvoch v pravom uhle sa od seba šíriacich lúčov bolo použité zrkadlo s tenkou vrstvou striebra. Ako je to znázornené na nákrese Michelsonovho interferometra. a vo francúzštine ako text: [2]) • Edmund Halley. 136. 1677. Einsteinova teória bola úplne v súlade s výsledkom experimentu: éter neexistoval a rýchlosť svetla bola rovnaká v každom smere.. No. Ernst Mach bol jeden z prvých fyzikov. Výsledok experimentu bol negatívny. pp. Cieľom tohto experimentu. 223–236. či Albert Einstein poznal výsledok Michelson-Morleyho experimentu.Rýchlosť svetla 299 796 kilometrov za sekundu. V roku 1887 bol uskutočnený fyzikmi Albertom Michelsonom a Edwardom Morleyom významný experiment na meranie relatívnej rýchlosti svetla k pohybu Zeme. 7 Décembre 1676. 90–92. „Monsieur Cassini. • H. Lorentz-Fitzgeraldovu kontrakciu. ale jeho negatívny výsledok veľmi pomohol všeobecnému prijatiu jeho teórie relativity. 214. Po opustení tohto zrkadla sa oba lúče odrážajú schématická reprezentácia Michelsonovho interferometra. ktorú lúč potrebuje na prekonanie vzdialenosti. 893–894. pp 237–256. 1849. že sa prístroj pohyboval so Zemou cez predpokladaný „éter“) zmení dobu. ktorý tvrdil. „Sur une experience relative a la vitesse de propogation de la lumiere“.

3rd edition. us/ webdocs/ Chem-History/ Roemer-1677/ Roemer-1677. Prístupné ako e-print physics/9804020 [4] na arXiv. The Speed of Light and Purāṇic Cosmology. k12. and F. stats. Statistical Science 15(3):254–278. (Prístupne aj on-line: [5]) Referencie [1] [2] [3] [4] [5] http:/ / dbhs. strany 80–90.A. Foucault. 1960. ISBN 0-471-30932-X • Subhash Kak. • Joseph Perrotin. 200 Moderné referencie • Léon Brillouin. Proceedings of the American Association for the Advancement of Science 27. Statistical Method and the Speed of Light“. (Projekt Gutenberg Etext [3]) • Simon Newcomb. org/ abs/ physics/ 9804020 http:/ / www. 1900. Astrophysical Journal 82. 2nd edition. „Experimental Determination of the Velocity of Light“. „Determination experimentale de la vitesse de la lumiere: parallaxe du Soleil“. Wave propagation and group velocity. html http:/ / www. Nature. ca/ ~rwoldfor/ papers/ sci-method/ paperrev . Lafayette. pp 29–32. May 13. John Wiley & Sons. MacKay and R. „Scientific Method. 1998. Michelson. Academic Press Inc. 2000. Comptes Rendus 55. uwaterloo.L. 501–503. USL Press. 1935.J. 1878. 731–734. 26–61. gutenberg. ca. html http:/ / astro. Classical electrodynamics.W. Michelson. 1886. Kak. • A. wvusd. F..A. 1998. org/ etext/ 11753 http:/ / uk. Rao and S. 71–77. • John David Jackson.Rýchlosť svetla • J. 792–796. „Sur la vitesse de la lumiere“. Pease.N. 1975. In T.R. Oldford. Comptes Rendus 131.G. • A. campus. Pearson. Computing Science in Ancient India. „The Velocity of Light“. • R. 1862. fr/ histoire/ roemer. arxiv. ecp. „Measurement Of The Velocity Of Light In A Partial Vacuum“.

Geometria časopriestoru je potom označovaná ako Schwarzschildova. Dve hlavné osi tohto elipsoidu sú potom Schwarzschildov polomer a gravitačný polomer. Pre teleso s hmotnosťou M je daný vzťahom kde G je gravitačná konštanta a c je rýchlosť svetla. hodí sa táto metrika na maximálne zjednodušenie opisu fyzikálnych procesov. Svoj zmysel však získava až pri opise kompaktných objektov typu neutrónových hviezd alebo čiernych dier (v tejto súvislosti sa tiež hovorí o Schwarzschildovej čiernej diere). je interpretované ako hmotnosť centrálneho objektu a je tzv. bb Schwarzschildova metrika Schwarzschildova metrika je najvšeobecnejšie statické. Súvis s horizontom udalostí a gravitačným polomerom Pre nerotujúce a elektricky nenabité teleso (čiernu dieru) je horizont udalostí povrch gule so stredom v centrálnej singularite. Schwarzschildov (alebo gravitačný) polomer. Schwarzschildova metrika teda opisuje časopriestor generovaný statickým (nerotujúcim) guľovým telesom. vákuové riešenie Einsteinových rovníc gravitácie bez elektrického náboja. Schwarzschildov polomer (t. Tento termín sa používa vo fyzike a astronómii.Schwarzschildov polomer 201 Schwarzschildov polomer Schwarzschildov polomer (nepresne gravitačný polomer — pozri nižšie) je kritický polomer. Pre rotujúce alebo elektricky nabité teleso (čiernu dieru) je horizont udalostí povrch elipsoidu so stredom v centrálnej singularite. Túto metriku možno použiť aj na opis pomaly rotujúcich objektov ako sú hviezdy alebo planéty. Metrika Schwarzschildova metrika zapísaná v Boyerovo-Lindquistových súradniciach má tvar kde je gravitačná konštanta. Inými slovamia: Objekt menší ako jeho Schwarzschildov polomer sa nazýva čierna diera. sféricky symetrické. Hoci je väčšina týchto relativistických objektov dnes považovaná za (často veľmi rýchle) rotujúce objekty. ktorý možno vyjadriť ako . ktorá by mala generovať Schwarzschildov časopriestor je hmotnou guľou. ktorá sa neprejavuje žiadnou rotáciou ani nábojom. Zaviedol ho v roku 1916 Karl Schwarzschild. pri ktorom prechádza teleso danej hmotnosti v čiernu dieru. gravitačný polomer) je v tomto prípade polomer tejto gule. hlavne v teórii gravitácie a všeobecnej teórii relativity. Čierna diera. j.

Je to taká sféra. Singularita na Schwarzschildovej sfére je však dôsledkom nevhodnej voľby súradníc a môže byť odstránená prechodom k inému súradnicovému systému. potom vydelením dostaneme Deriváciou tohoto vzťahu a aplikáciou podmienky dostaneme pre polomer fotónovej sféry vyjadrujúcu rovnomernosť kruhového pohybu Fotónová sféra teda leží vo vzdialenosti existovať žiadne kruhové orbity. že pod touto sférou už nemôžu a taktiež na Schwarzschildovej sfére . Singularitu v bode nie je možné odstrániť inou voľbou súradníc a jedná sa teda o fyzikálnu singularitu geometrie časopriestoru. Schwarzschildova metrika je singulárna pre . Okrem Schwarzschildovej sféry existuje okolo Schwarzschildovy čiernej diery tzv. a . Ak položíme vo Schwarzschildovej metrike . fotónová sféra. Schwarzschildova sféra leží na gravitačnom polomere . Pozri aj • • • • • • Metrika Gravitačná singularita Kerrova metrika Reissner-Nordströmova metrika Kerrova-Newmanova metrika Kruskalove-Szekeresove súradnice . ktorý býva v prípade Schwarzschildovej metriky označovaný taktiež ako Schwarzschildova sféra. Fotónová sféra je význačná tým. Takáto singularita je označovaná ako súradnicová.Schwarzschildova metrika 202 Vlastnosti Schwarzschildova čierna diera sa vyznačuje existenciou horizontu udalostí. na ktorej vykonávajú fotóny rovnomerný kruhový pohyb okolo čiernej diery.

Presné merania určili rýchlosť svetla na 299 792 458 m/s. Pri známej rýchlosti otáčania kolesa vyrátal rýchlosť svetla na 313 000 km/s. ktorá označuje svetelnú energiu. Tri základné vlastnosti svetla (a elektromagnetického vlnenia vôbec) sú svietivosť (amplitúda).5×1014 Hz (hertz) až 3. Viditeľné svetlo Viditeľné svetlo je časť elektromagnetického spektra s frekvenciou 7. Presnejšie povedané tento rozsah je viditeľným svetlom pre človeka. Kvôli dualite častice a vlnenia má svetlo vlastnosti ako vlnenia. Rýchlosť svetla je vo všetkých smeroch vo vákuu rovnaká a nezávisí od vzájomného pohybu zdroja a pozorovateľa. farba (frekvencia) a polarizácia (uhol vlnenia).8×1014 Hz. Rozsah vnímaných vlnových dĺžok je daný predovšetkým tým. frekvencia (f alebo ν). Niektoré druhy živočíchov vnímajú rozsah iný napríklad včely ho majú posunutý smerom ku kratším vlnovým dĺžkam (ultrafialové svetlo). . Vlnová dĺžka viditeľného svetla vo vákuu. Je to však energia posudzovaná z hľadiska citlivosti oka na rôzne vlnové dĺžky svetla. že v tomto rozsahu je najlepšie vidieť. a vlnová dĺžka (λ) zachovávajú vzťah: a rýchlosť svetla vo vákuu c0 je konštanta. Rýchlosť svetla Rýchlosť svetla bola v histórii veľakrát meraná. je teda 380 nm (fialová zložka) až 780 nm (červená zložka). Fizeau poslal zväzok svetla na zrkadlo vložiac mu do cesty točiace sa ozubené koleso. • Symbol veličiny: Φ • Základná jednotka: lúmen. v tomto prípade za 1 sekundu. ktorú zdroj vyžiari za časovú jednotku. ktoré je vďaka svojej vlnovej dĺžke viditeľné okom. Prvé presné meranie vykonal Dán Ole Rømer v roku 1676.Svetelný tok 203 Svetelný tok Svetelný tok je fotometrická fyzikálna veličina. že v oblasti viditeľného svetla je maximum elektromagnetického žiarenia zo Slnka dopadajúceho na zemský povrch. naopak niektoré plazy vnímajú ako viditeľné aj to. to znamená. alebo všeobecnejšie elektromagnetické vlnenie od infračerveného po ultrafialové. Prvé úspešné meranie pozemskými prostriedkami vykonal Hippolyte Fizeau v roku 1849. značka jednotky: lm Svetlo O svetle vo filozofii pozri svetlo (filozofia) Svetlo je elektromagnetické žiarenie. čo je pre človeka už infračervené žiarenie. kde rýchlosť (c). tak aj častice. Pozoroval pohyb planéty Jupiter a jeho mesiaca Io teleskopom a spozoroval odchýlku v zdanlivej dobe obehu Io. Rømer vyrátal rýchlosť svetla na 227 000 km/s.

Svetlo

204

Lom svetla
V rôznych prostrediach sa svetlo šíri rôznou rýchlosťou. Keď svetlo prechádza rozhraním medzi takmito dvomi rôznymi prostrediami, spomaľuje sa (alebo zrýchľuje) a podlieha lomu. Spomalenie v danom prostredí oproti vákuu vyjadruje jeho index lomu n, kde

kde je rychlosť svetla vo vákuu a prostredí n > 1.

rýchlosť svetla v danom prostredí. Index lomu vo vákuu je n = 1 a v inom

Keď svetlo prechádza z vákua/materiálu do iného materiálu/vákua, frekvencia zostáva rovnaká, ale mení sa vlnová dĺžka. Keď lúč nedopadá kolmo na rozhranie, zmení sa aj uhol šírenia. Lom na šošovke sa využíva v okuliaroch, lupách, kontaktných šošovkách, mikroskopoch či refrakčných teleskopoch.

Optika
Veda zaoberajúca sa štúdiom svetla a jeho interakcií s materiálom sa nazýva optika.

Farba a vlnová dĺžka
Rôzne vlnové dĺžky mozog interpretuje ako farby, od červenej s najväčšou vlnovou dĺžkou (780 nm), po fialovú s najmenšou vlnovou dĺžkou (380 nm). Hneď vedľa viditeľného svetla sa nachádza ultrafialové (UV), smerom do kratších vlnových dĺžok, a infračervené žiarenie (IR), smerom do dlhších vlnových dĺžok. Napriek tomu, že ľudia nevidia infračervené žiarenie, môžu ho cítiť receptormi v pokožke ako teplo.

Meranie svetla
Nasledujúcimi veličinami popisujeme svetlo: • • • • jas osvetlenie (jednotka: lux) svetelný tok (jednotka SI: lúmen) svietivosť (jednotka SI: kandela)

Svetlo tiež popisujú: • amplitúda, • farba (alebo frekvencia), a • polarizácia.

Zdroje svetla
• sálanie tepla (žiarenie čierneho telesa) • žiarenie žiarovky • slnečné svetlo • žeravé pevné častice v plameňoch (oheň) • atómová spektrálna emisia (emisie môžu byť stimulované alebo spontánne) • laser a maser (stimulovaná emisia) • LED • plynové výbojky • urýchlenie voľného nosiče prúdu (zvyčajne elektrónu)

Svetlo • chemiluminiscencia • fluorescencia • fosforencia • • • • • • katódové žiarenie bioluminiscencia sonoluminiscencia triboluminiscencia radioaktivný rozpad anihilácia páru častica-antičastica

205

Iné projekty
• • • Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Svetlo Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svetlo Wikislovník ponúka heslo slovníka svetlo

Tachyón
Tachyón (gr.) je hypotetická, doteraz nedokázaná častica pohybujúca sa iba nadsvetelnou rýchlosťou, ktorá sa vyskytovala v bozónovej teórii superstrún. Oproti klasickým časticiam by sa tachyóny správali paradoxne - so zväčšujúcou sa energiou by sa spomaľovali a so zmenšujúcou zrýchľovali. Z hľadiska matematického formalizmu sú takéto častice prípustné, ale žiadna všeobecnejšie prijímaná súčasná fyzikálna teória ich neobsahuje, nie sú potrebné k vysvetleniu žiadneho pozorovaného javu. Podľa princípu Occamovej britvy sa teda predpokladá, že neexistujú.

Externé odkazy
• FILIT [1] – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Referencie
[1] http:/ / dent. ii. fmph. uniba. sk/ ~filit/ fvt/ tachyon. html

Teória relativity

206

Teória relativity
Teória relativity Alberta Einsteina je dvojica fyzikálnych teórií: špeciálna teória relativity a všeobecná teória relativity. Tieto teórie boli zostavené, aby vysvetlili fakt, že elektromagnetické vlny nepodliehajú Newtonovským pohybovým zákonom. Bolo dokázané, že sa pohybujú konštantnou rýchlosťou, nezávisle na pohybe pozorovateľa. Základnou myšlienkou je, že dvaja pozorovatelia, ktorí sú vo vzájomnom pohybe, odmerajú odlišné časové a priestorové intervaly tých istých udalostí, ale fyzikálna podstata pozorovaného javu bude pre oboch rovnaká.

Pozri aj
Podrobné spracovanie sa nachádza v článkoch: • všeobecná teória relativity • špeciálna teória relativity

Historicko-filozofické vplyvy
Pre väčšinu ľudí, ktorým bola newtonovská fyzika so svojimi priamkami a pravými uhlami dokonale zrozumiteľná, sa relativita stala len neurčitým zdrojom znepokojenia. Chápali ju tak, že absolútny čas a absolútna dĺžka už ((9-10)) neplatia, že pohyb je krivočiary. V kozmickom dianí odrazu prestala existovať istota. 'Doba sa vymkla z kĺbov,' poznamenal kedysi smutne Hamlet. Teraz to bolo tak, ako keby sa zemská os vymkla z ložísk a Zem sa potácala vesmírom bez uznávaných meradiel a pravidiel. Začiatkom dvadsiatych rokov sa po prvý raz medzi obyčajnými ľuďmi objavil názor, že niet nijakých absolútnych hodnôt. A že to platí nielen o čase a priestore, ale aj o dobre a zle a vedení a vôbec o všetkých hodnotách. Relativita sa začala omylom - a možno osudovo - zamieňať za relativizmus. Toto nepochopenie verejnosti neskľučovalo nikoho viac než samotného Einsteina.

Iné projekty
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Teória relativity

Teória strún

207

Teória strún
Teória strún je jednou z teórií všetkého. Teória strún predpokladá, že základnými stavebnými kameňmi hmoty nie sú bezrozmerné častice, ale jednorozmerné struny, ktoré vibrujú rôznymi spôsobmi, zodpovedajúcimi rôznym druhom častíc. Všetky interakcie sa redukujú na spájanie a rozpájanie strún. Teória strún zjednocuje všeobecnú teóriu relativity a kvantovú mechaniku, ktoré sú inak nezlúčiteľné. Podľa M-teórie má vesmír namiesto štyroch rozmerov jedenásť rozmerov, z toho jeden časový a 10 priestorových. Dodatočné rozmery sú však zvinuté do malej veľkosti, preto unikajú priamemu pozorovaniu. V súčasnosti existuje päť konzistentných, ale vzájomne sa odlišujúcich teórií strún. Tieto teórie sú však pevne zviazané dualitami, objavenými v druhej strunovej revolúcii v roku 1995. Pomocou týchto dualít zjednocuje tieto teórie tzv. M-teória. Táto teória môže existovať v 11 rozmeroch priestoročasu. Mnoho vlastností M-teórie ešte nie je vysvetlených. V súčasnosti je teória strún najrozvinutejším pokusom svetových fyzikov vysvetliť pojmy ako sú hmota, priestor a čas. Struny a superstruny sú podľa tejto teória tým, čo je základom reality týchto troch pojmov. Povedané kvantitatívnou logikou, struna je základnou jednotkou, ktorá umožňuje to, že priestor existuje. Je to vibrujúca forma energie, pričom existujú struny uzavreté a struny otvorené, s oboma koncami ukotvenými v "našom" časopriestore. Práve existencia uzavretých strún je podľa niektorých fyzikov príčinou toho, že gravitácia je tak slabá sila v porovnaní napríklad s elektromagnetickou silou, je totiž slabšia rádovo 10−36 krát. Uzavreté struny, z ktorých sú niektoré (čo je dané ich vibrovaním) nositeľmi gravitácie majú schopnosť uniknúť z nášho rozmeru do iného a tým sa dramaticky znižuje gravitačný efekt v našej realite.

Princíp
V podstate hmota - rôzne atómy, či presnejšie ich stavebné prvky je vlastne to, ako struny vibrujú. Teória hovorí, že struny sú tak malé, že pokiaľ by sme si predstavili atóm ako našu slnečnú sústavu, struna je veľká len asi ako strom. Na mikroúrovni, v tzv. kvantovom svete bolo potrebné vyriešiť hlavne problém neurčitosti (Heisenbergov princíp neurčitosti). Prepojenie týchto dvoch svetov umožnila teória strún, ktorá hovorí, že všetko vo vesmíre je vyplnené extrémne malými vibrujúcimi strunami energie, pričom však struny môžu taktiež nadobúdať extrémne veľké rozmery, kedy sa hovorí už o membránach, či rovno bránach, ktoré môžu byť priamo vesmírom samotným, čiže pri uznaní možnosti paralelných vesmírov je táto úvaha v množnom čísle. Popularizátorom teórie strún je americký astrofyzik Brian Greene. Greene stručne uvádza, že struna je vlastne tým, čo priamo prepája kvantový svet a makrosvet tým, že kvantovú neurčitosť a chaotičnosť "stlmuje" svojou imanentnou integračnou charakteristikou, pričom vytvára akési tunely ustáleneho stavu a práve tieto tunely sú vlastne podstatou superstrún, membrán či brán, ktoré v konečnom dôsledku tvoria vlastne vesmír ako celok nachádzajúci sa v nejakej vyššej štruktúre. Teória strún vychádza z fyzikálne overených vlastností vesmíru - aspoň na úrovni teoretickej fyziky - ako aj zo schopnosti vysvetliť prepojenie veľmi malého a veľmi veľkého priestoru v tzv. kvantovej teórii vesmíru a gravitáciu, ktorá je inak len obecne vysvetľovaná ako zakrivenie priestoru hmotnými subjektami, pričom bez strún ako základného pletiva vesmíru by bol prenos gravitačnej či akejkoľvek inej energie v podstate nemožný, resp. teoreticky by zostával len popísaný, no nie vysvetlený. Teória strún, či teória všetkého založená na akceptácii existencie strún spája tzv. Štandardný model vyvinutý americkým fyzikom Stevenom Weinbergom a vysvetľujúci fungovanie troch základných samostatných síl elekromagnetickej, silnej jadrovej sily a slabej jadrovej sily s pôsobením gravitácie, v jadre ktorej je struna ako nositeľ gravitácie, nahrádzajúca dovtedy hypotetickú nehmotnú časticu. Ďalším významným vedcom v oblasti teórie strún je Edward Witten , americký teoretický fyzik. Witten pri skúmaní tzv. superstrún navrhol jednotiacu teóriu strún, tzv. M-teóriu, kde vysvetľuje problém nezrovnalostí v rôznych nezávislých teóriách všetkého, ktorých bolo pôvodne päť. Rozpracoval teorém pozitívnej energie , ktorý hovorí, že

Teória strún za predpokladu dominantnej energetickej podmienky, masa asymptoticky plochého priestoročasu je ne-negatívna, vrátane problematiky spinorov vo všeobecnej teórii relativity. Venuje sa otázkam supersymetrie a Morseho teórii, ktorá analyzuje topológiu mnohosti štúdiom diferenciálnych funkcií . Supersymetria hovorí, že každá elementárna častica má vždy svoju partnerskú časticu, ktorá sa od svojho partnera líši polovicou spinu (tzv. superpartneri), t. j. pre každý bozón existuje vždy korešpondujúci fermión . Samotná M-teória v súlade s teóriou strún predpokladá, že existuje až 11 dimenzií priestoru, a hovorí o dynamike nízkej entropie, t. j. o interakcii supergravitácie , s dvoj- a päťdimenzionálnymi membránami. Podrobný výklad (preklad z anglickej Wikipedia) Teória strún je teória vo vývoji v oblasti časticovej fyziky, ktorá sa pokúša zjednotiť kvantovú mechaniku a všeobecnú relativitu.[1] Teória strún hovorí, že elektróny a kvarky vnútri atómov nie sú objektami s nulovými dimenziami, ale skôr jednorozmerné oscilujúce linky ("struny"), ktoré majú len dĺžku, avšak nie výšku či šírku. Teória tvrdí, že tieto struny môžu vibrovať, čím dávajú pozorovaným časticiam ich vôňu, náboj, hmotnosť a spin. Najranejší strunový model, bozónické struny, zahŕňal len bozóny, hoci tento pohľad sa vyvinul do teórie superstrún, ktorá tvrdí, že spojenie je ("supersymetrické"), t. j. že existuje medzi bozónmi a fermiónmi, dvomi fundamentálnymi rozdielnymi typmi častíc. Teória strún si taktiež vyžaduje existenciu niekoľkých dodatočných, nepozorovateľných dimenzií vesmíru, ktoré sa pridávajú k našim trom priestorovým dimenziám (výška, šírka a dĺžka) a štvrtej dimenzii času. M teória napríklad vyžaduje, aby priestoročas mal jedenásť dimenzií.[2] Teória má svoj pôvod v duálnom rezonančnom modeli - prvýkrát navrhnutom v r. 1969 Gabrielom Venezianom, ktorý popísal silne interagujúce hadróny ako struny. Odvtedy sa pojem teória strún rozvinul, aby zahrnul akúkoľvek zo skupín príbuzných teórií superstrún. Dá sa povedať, že "struny" už nie sú viac považované za fundamentálne pre teóriu, ktorú je možné formulovať taktiež ako body alebo povrchy. Bolo rozvinutých päť veľkých teórií strún, každá s inou matematickou štruktúrou, pričom každá svojím spôsobom najlepšie popisovala iné fyzikálne okolnosti. Hlavnými rozdielmi medzi jednotlivými teóriami boli principiálne počty dimenzií v ktorých sa struny vyvíjali, ako aj ich charakteristiky (niektoré boli otvorené slučky, iné uzavreté slučky, ap.), avšak všetky tieto teórie sa zdali byť správne. V polovici 90-tych rokov, strunový teoretický fyzik Edward Witten z Institute for Advanced Study usúdil, že päť veľkých verzií teórie strún v skutočnosti mohli popisovať jeden a ten istý fenomén z rôznej perspektívy. Wittenova výsledná M-teória, navrhnutá ako zjednotenie všetkých predchádzajúcich superstrunových teórií tvrdí, že struny sú jednodimenzionálne "krajce" dvojdimenzionálnych membrán vibrujúcich v 11-dimenzionálnom priestore. Ako výsledok mnohých vlastností a princípov zdieľaných týmito prístupmi (ako je holografický princíp), ich vzájomnou logickou konzistenciou a faktom, ktorý niektorí zahrnuli do štandardného modelu časticovej fyziky, mnoho veľkých žijúcich fyzikov (ako sú Edward Witten, Juan Maldacena a Leonard Susskind) je presvedčených, že teória strún je krokom smerom k správnemu fundamentálnemu popisu vesmíru.[3] [4] [5] [6] Teória strún je prvým kandidátom pre teóriu všetkého (TOE), spôsob popisu známych fundamentálnych síl (gravitačnej, elektromagnetizmu, slabej sily, silnej sily), hmoty (kvarkov a leptónov) v matematicky úplnom systéme. Avšak prominentní fyzici ako sú Richard Feynman a Sheldon Lee Glashow kritizovali teóriu strún za to, že neposkytla žiadne kvantitatívne experimentálne predpovede.[7] [8] Ako akákoľvek iná teória gravitácie, všeobecne sa predpokladá, že testovanie teórie priamo by si vyžadovalo extrémne drahé technické riešenia. Hoci priame experimentálne testovanie Teórie strún zahŕňa veľké výskumy a vývoj systémov, existuje niekoľko nepriamych experimentov, ktoré môže čiastočne potvrdiť Teóriu strún. Supersymetria (myšlienka rozvinutá začiatkom 70. rokov počas výskumov na Teórii strún) je teoreticky ustanovená prostredníctvom Teórie strún a zdá sa, že sa rozvíja do súčasnej experimentálne pochopenej Fyziky vysokých energií (Časticová fyzika) (Supersymetria by snáď mohla byť objavená v CERNe, kde sú skúmané energie, ktoré by mohli motivovať objavenie sa supersymetrických častíc). Taktiež existencia dodatočných kompaktifikovaných dimenzií (Calabi-Yau priestorovosť) by pravdepodobne mohla byť objavená v CERNe permeáciou gravitónu do vyššieho dimenzionálneho priestoru (Membrána (M-Teória)).

208

dávajúc pozorovaným časticiam ich vôňu. Macroscopic level . taktiež nie je jasné. mnoho vedcov dúfa. Úplná teória zatiaľ nemá uspokojivé definície pre všetky okolnosti. či existuje nejaký princíp. Kvantová mechanika strún implikuje tieto oscilácie ako diskrétne vibračné módy. Subatomic level . Tieto objekty sú vzájomne prepojené prostredníctvom systému dualít. spinom a nábojom určeným strunovou dynamikou. ktoré sú koncovými bodmi pre struny a táto identifikácia sa nazýva kalibračno-gravitačná dualita. čím sa táto teória stáva teóriou všetkého. Výskum v tejto ekvivalencii viedol k novým poznatkom ohľadom kvantovej chromodynamiky. že elektróny a kvarky vnútri atómu nie sú 0-rozmerné objekty. buď ako Nambu-Gotova akcia alebo Polyakovovova akcia. s malou kozmologickou konštantou. ktoré popisujú všetky pozorované základné sily a hmotu. so svojou hmotnosťou. odvodené od "membrána". Rozdeľovanie a spájanie strún korešponduje s emisiami a absorpciou častice. Molecular level 3. kde sa môžu otvoriť do 1-dimenzionálnych liniek. . avšak s nulovou kozmologickou konštantou a niektorými novými poľami. keďže struny sú najpriamočiarejšie definované prostredníctvom perturbačnej teórie. ale 1-dimenzionálne struny. že je konzistentná s kvantovou gravitáciou.Quarks 6. Keďže o teórii strún sa všeobecne predpokladá. ktorá určuje vlastnosti nášho vesmíru (pozri topológia teórie strún). Levels of magnification: 1. až kým sa nestretnú s D-bránami. Slovo brána. že sa jedná o správny popis nášho vesmíru. ktoré sú nabitými zdrojmi pre diferenciálnu formu zovšeobecnenia vektorového potenciálu elektromagnetického poľa. Čierna diera-ako čierne p-brány sú identifikované s D-bránami. priestoročasovú konfiguráciu. Kompletná kvantová mechanika brán vyššej dimenzie sa nedefinuje ľahko a vlastnosti teórie strún pokiaľ ide o kozmologické usporiadanie (časovo-závislé prostredie) ešte nie sú plne vypracované. náboj. ako sú D-brány. čierne p-brány a Neveu-Schwarzove 5-násobné brány. avšak môžu sa okolo nej kĺzať. Základné vlastnosti Teória strún môže byť formulovaná pokiaľ ide o akčný princíp. ktoré sú tzv. sa odkazuje na varietu vzájomne prepojených objektov. neutrons.Protons. základnej teórie silnej jadrovej sily. hmotnosť a spin. Existujú známe konfigurácie. strunová dynamika sa riadi napätím a kinetickou energiou. and electrons 4. či teória strún má takéto riešenie. Atomic level -. Koncové body strún sa nemôžu odtrhnúť od D-brány. Teórie strún taktiež zahŕňajú objekty všeobecnejšie ako len struny. Nie je zatiaľ známe.Electron 5. Toto vedie mnohých vedcov k presvedčeniu. každý oscilačný mód sa správa ako rozdielny druh častice. Pri absencii externých interakcií.Matter 2. čo vytvára interakcie medzi časticami. nazývané brány. spektrum teórie. ktoré je kvantitatívne identické so štandardným modelom.Teória strún 209 Prehľad Teória strún tvrdí. ktoré v kombinácii produkujú osciláciu. ako ani to. metastabilné. že existuje najmenej jedno metastabilné riešenie. Ide o rozšírené objekty. koľko voľnosti teória ponecháva pre výber detailov.[13] Existujú tiež iné konfigurácie s odlišnými hodnotami kozmologickej konštanty. podľa ktorého teória strún vyberá svoj vákuový stav. String level Pri vzdialenostiach presahujúcich rádium strún. ako sa struny pohybujú v priestore a čase. Tieto struny sa môžu pohybovať a vibrovať. ktorá obsahuje tmavú hmotu a priechodný mechanizmus pre kozmickú infláciu. avšak dlhotrvajúce. Subatomic level -. ktorá popisuje.[9] [10] [11] [12] Struny vytvárajú uzavreté slučky.

struna (jednorozmerný objekt — linka) sleduje povrch (dvojrozmerného priestoru). známeho ako obálka sveta. Klasická intuícia hovorí. podobný popis grafom je možný pre postup struny v čase. ktorú majú dva samostatné koncové body. Pretože dva konce otvorenej struny sa môžu vždy stretnúť a spojiť. Otvorená struna vyzerá ako krátka linka. akúkoľvek kalibračnú teóriu). . jedným uzavretým strunovým módom je gravitón. ktorá taktiež zahŕňa (ak sú obsiahnuté aj otvorené struny) kalibračné polia. ale toto by porušilo Heisenbergov princíp neurčitosti. Teórie strún. rôzne tóny korešpondujú s rôznymi časticami. Tento model popisuje. že častice by sa mohli pohybovať nielen v našej dimenzii. Analogicky. Avšak. ktoré tvoria kompletnú slučku. Na dôvažok. Napätie kvantovej struny je úzko prepojené na jej veľkosť. Napríklad. teória je zásadne nestabilná. a jedným otvoreným strunovým módom fotón. ktoré obsahujú fermionické vibrácie sú známe ako superstrunové teórie. ktorý je ohraničený. strunové teórie bez uzavretých strún neexistujú. ako vyplýva z názvu. zahŕňal iba bozóny. minimálna veľkosť struny je v závislosti na strunovom napätí. Stručne povedané. ktorá je tvorená fermiónmi. Najranejší strunový model bozónických strun. všeobecnejšie. tento model nie je bez problémov. Napríklad. bozóny sú príčinou radiácie. Charakteristická veľkosť strunovej slučky bude rovnováha medzi silou napätia. Zisťovanie toho. vytvoriac uzavretú strunu. Jej napätie bude mať tendenciu ku kontrakcii na stále menšiu slučku. Uzavreté struny vyzerajú ako malé slučky. 210 Obálka sveta Pohyb bodovej častice je možné popísať náčrtom grafu jej pozície (v jednej alebo dvoch dimenziách) oproti času. ale nie hmoty. Navyše. a tak je svetová obálka vyzerá ako prúžok. ale aj v iných dimenziách. Uvažujme o uzavretej strune. Riemannov povrch. kvantové struny majú napätie. toto napätie sa považuje za fundamentálny parameter teórie. ako napríklad fotón (alebo. spektrum častíc obsahuje len bozóny. j. všeobecnejšie. alebo. ako môže teória strún obsahovať fermióny je vo svojom základe vedené objavením supersymetrie. čo dáva dve odlišné spektrá. alebo. a to v dôsledku rozkladu (prinajmenšom čiastočne) priestoročasu samotného.Teória strún Analógiou pre módy strún je gitarová struna produkujúca množstvo rozličných hudobných tónov. avšak všetky sa dnes považujú za rôzne limity M-teórie. Niektoré kvalitatívne vlastnosti kvantových strún možno pochopiť jednoduchým spôsobom. bez hrán). V dôsledku toho. Riemannov povrch (2-dimenzionálne orientovaný priestor bez hraníc (t. všeobecnejšie. ktorá ju zmenšuje a efektom neurčitosti. ktorá sa pohybuje v priestore bez externých síl. ako napríklad fotón. Výsledný obrázok popisuje svetovú linku častice (jej 'históriu') v priestoročase. ktorý ju udržiava "napnutú". Teória strún obsahuje ako otvorené struny. tak uzavreté struny. Rôzne módy struny (reprezentujúce rôzne častice ako sú fotón alebo gravitón) sú povrchové vlny tohto priestoru. Tieto dva rôzne typy strún sa správajú mierne odlišným spôsobom. že by sa mohlo scvrknúť na bod. V skutočnosti by gitarové struny boli každou dimenziou a struny by mohli vibrovať akýmkoľvek smerom. že gitarová struna je len 2-dimenzionálna a môžete ňou pohybovať nahor a nadol. riadia istými vymedzenými pravidlami správania. Analogicky. Jediným rozdielom je. vo väčšine teórií strún. častice ktoré sa. v dostatočne nízkych energiách. veľmi podobné bežným strunám urobených z dvojvlákna. niekoľko rôznych druhov bolo popísaných. a tak ich svetová obálka vyzerá ako rúrka. matematických vzťahov medzi bozónmi a fermiónmi. čo by znamenalo. kvantovo-gravitačnú teóriu.

a teória pre dve vône heterotickej struny (SO(32) a E8×E8). jej svetová obálka bude vyzerať ako jednoduchá rúrka rozdelená na dve neskôr spojené. Ak sú dve teórie prepojené dualitnou trasformáciou. Avšak struny môžu zastrieť rozdiely medzi veľkým a malým. . Mierky veľkých a malých vzdialeností. Toto sa odráža vo forme ich svetovej obálky (presnejšie. že sú nezávislé. uzavretá typ IIB. uzavretá typ I. T-duality sa týkajú rozdielov u veľkých a malých vzdialeností. napravo). jej svetová obálka bude vyzerať ako jednoduchá rúrka rozpojená na dve (často nazývaná nohavice — pozri obr. Dve teórie sú potom duálne vzájomne pokiaľ ide o ich transformáciu. tak v kvantovej časticovej fyzike. kým S-duality sa týkajú rozdielov medzi silnou a slabou silou. znamená to. čo tiež vyzerá ako torus napojený na dve rúrky (jedna predstavujúca vchádzajúcu strunu a druhá vychádzajúcu). Tieto teórie sú prepojené prostredníctvom transformácií nazývaných duality. Formálne. ak sa uzavretá struna rozpojí. silným a slabým a takto sa týchto päť veľmi odlišných teórií strún mohlo vzájomne prepojiť. že tento obrázok nebol správny a že týchto päť teórií strún je vzájomne prepojených. akokeby išlo o špeciálne prípady nejakej fundamentálnejšej teórie (ktorá sa považuje za M-teóriu). Otvorená struna robiaca to isté bude mať svetovú obálku vyzerajúcu ako kruh pripojený na dva prúžky. Tieto teórie sa nazývajú neorientované. Preto tieto procesy sú integrálnou súčasťou teórie a sú popísané rovnakou dynamikou ako kontrola strunových módov. Napríklad. uzavretá typ IIA. a že táto teória bola teóriou s nízkym energetickým limitom. o ktorých sa tiež myslelo. rokov boli strunoví teoretici presvedčení. sa struny môžu deliť a spájať v opačnom smere ako v Möbiusovom prúžku alebo u Kleinovej fľaše). Interaction in the subatomic world: world lines of point-like particles in the Standard Model or a world sheet swept up by closed strings in string theory Proces deliacej sa struny (alebo spájajúcej sa struny) je globálny a nie lokálny proces svetovej obálky: lokálne. U-duality prepájajú T-duality a S-duality. ako aj silná a slabá sila. tieto dve teórie sú matematicky odlišné popisy tohto istého javu. čo sa rovnalo fyzike pozorovanej v našom dnešnom svete. Duality Koncom 80. že z týchto piatich teórií len jedna je správna teória všetkého. že prvá teória sa nejakým spôsobom môže transformovať tak aby vyzerala ako druhá teória.Teória strún 211 Struny sa môžu rozpájať a spájať. ktoré boli vždy poznačené veľmi rozdielnymi limitami správania sa fyzikálneho systému ako v klasickej teórii poľa. Tieto duality prepájajú kvantity. že existuje päť rôznych teórií strún: otvorená typ I. svetová obálka u týchto teórií je ne-orientovateľným povrchom. Povedané ináč. V niektorých strunových teóriách (a to pre uzavreté struny v type I a niektorých verziách bozónických strún). s desiatimi priestoročasovými dimenziami kompaktifikovanými na štyri. Dnes panuje názor. sú kvantity. svetová obálka vyzerá rovnako všade a nie je možné určiť jeden bod svetovej obálky. kde sa delí. v jej topológii). Ak sa rozpojí uzavretá struna a jej dve časti sa neskôr spoja.[14] Myslelo sa.

skupinová symetria je SO(32) Supersymetria medzi silami a hmotou. nazvaná tachyón. len sily. hlavný nedostatok: častica s imaginárnou hmotnosťou. t. j. ktorá požaduje. častica nesúca náboj vzťahujúci sa na neporušenú kalibračnú symetriu) musí byť nehmotná.[16] Nič v Maxwellovej teórii elektromagnetizmu alebo Einsteinovej teórii relativity nedáva tento druh predpovedí. fotón v plochom priestoročase . keďže pre väčší počet dimenzií existuje viac možných fluktuácií v strunovej pozícii. prečo sú možné riešenia plochého priestoročasu. bez tachyónov. Teória strún dovoľuje vztiahnuť počet rozmerov na skalár potenciálnej energie. so štyrmi pozorovateľnými dimenziami. Toto je možné pochopiť lepšie konštatovaním. ako s otvorenými tak s uzatvorenými strunami. že typ IIA a typ IIB teórií strún umožňujú pohyb cez 10-dimenzionálny priestoročas (nazývaný jadro). Kozmologické riešenia existujú v širšej variete dimenzionalít a tieto sa líšia rôznymi dimenziami—presnejšie rôznymi hodnotami "efektíveho centrálneho náboja". "kritických dimenziách". Preto. bez tachyónov. j. Extra dimenzie Zaujímavou črtou teórie strún je.[15] Jednou z takýchto teórií je 12-rozmerová M-teória. kedy pozícia v niektorých z dimenzií nie je popísané reálnym číslom. ale úplne iným typom matematickej kvantity. Počet dimenzií nie je fixovaný žiadnym konzistentným kritériom. a kalibračná anomália môže byť vyvážená zahrnutím netriviálnej potenciálnej energie do rovnice pre riešenie pohybu. že priestoročas musí mať 11 dimenzií. kde jedenásta dimenzia je veľmi malý kruh alebo priamka a ak sú tieto formulácie považované za základné. nehmotné fermióny sú ne-chirálne Supersymetria medzi silami a hmotou. Veľkosť tohto príspevku závisí na počte dimenzií. t. len uzavreté struny viazané na D-brány. absencia potenciálnej energie v "kritickej dimenzii" vysvetľuje. ktorý reprezentuje fotón. nie fermióny. heterotic. nie hmota. I 10 Supersymetria medzi silami a hmotou. rátajúcim stupne voľnosti. skupinová symetria je SO(32) Supersymetria medzi silami a hmotou. pravo. 2. len uzavreté struny viazané na D-brány. že obsahuje predpovede o extra dimenziách. ktoré sa redukujú na dimenzionalitu v slabo zakrivených režimoch—sú prepojené dynamickými vzťahmi. vrátane časového smerovania). Technicky. predstavujúca nestabilitu v teórii. ktorá je predpovedaná teóriou strún závisí od energie strunového módu. j. avšak riešenia plochého priestoročasu predsa len existujú v tzv.heterotická. nehmotné fermióny sú ne-chirálne Supersymetria medzi silami a hmotou. a to z kvantovej fluktuácie v strune. 7 or 9 — v type IIA a párne — 0. kým otvorené struny majú konce pripojené na D-brány. že pre každý samostatný počet predpovedaných dimenzií existuje kalibračná anomália. t.a ľavotočivé struny sa líšia. ako aj vesmíry až s desiatimi plochými priestorovými rozmermi a taktiež prípady. bez tachyónov. 3. 4.a ľavotočivé struny sa líšia. 6 or 8 — v type IIB. A tak pojem priestoročasu nie je fixovaný strunovou teóriou: najlepšie je ho myslieť ako rôzny v rôznych okolnostiach.Teória strún 212 Strunové teórie Typ Časopriestorové dimenzie 26 Bozónické Detaily len bozóny.[2] v protiklade k obyčajným trom priestorovým dimenziám a štvrtej dimenzii času. len uzavreté struny. Pôvodné teórie strún z 80-tych rokov popisujú špeciálne prípady M-teórie. Hmotnosť fotónu. ako s otvorenými tak s uzatvorenými strunami. Ďalej. a tento počet je fixný a nezávislý na potenciálnej energii. skupinová symetria je E8×E8 IIA 10 IIB 10 HO 10 HE 10 Všimnite si. bez tachyónov. toto sa deje kvôli tomu. Avšak teória taktiež popisuje vesmíry ako je ten náš. ktoré sú membránami nižšej dimenzionality (ich rozmery sú nepárne — 1. Táto energia zahŕňa príspevok z Casimirovho efektu. pravo. bez tachyónov. len uzavreté struny viazané na D-brány. 5. že fotón zahrnutý v konzistentnej teórii (technicky. tieto teórie vyžadujú vloženie dodatočných dimenzií "oboma rukami". potom teória strún požaduje desať rozmerov.

čiastočne v dôsledku Calabi-Yau manifold (3D projection) výpočtovej jednoduchosti. Prvým je kompaktifikovať extra dimenzie t. že má len jeden rozmer. j. Avšak. Navyše. kritická dimenzionalita nie je štyri ako by sme sa mohli domnievať (tri osi priestoru a jedna času). že obsahuje aj ďalší rozmer. kým superstrunové teórie a M-teórie zahŕňajú 10 alebo 11 dimenzií pre ploché riešenia. Hodiac takúto guľu do hadice. ich dôkaz je. mravec idúci vnútri nej by sa pohyboval v dvoch dimenziách (a mucha vletiaca doň v troch). ktorá bola možná predpokladom o supersymetrii. je nevyhnutné uvažovať. že gravitácia tiež môže byť vhodne lokalizovaná na podpriestor. ako sa tieto redukujú na štvor-dimenzionálny priestoročas. tri dimenzie priestoru plus dimenzia času) podpriestore plného vesmíru. ktoré sú tak malé. priestoročas môže byť taktiež stratifikovaný. j. Kompaktné dimenzie Na vyriešenie tohto očividného nesúladu boli navrhnuté dva spôsoby. takéto geometrie sa vyskytujú prirodzene ako Calabi-Yauove kompaktifikácie.[21] Takéto 213 . alebo ak do nej "vhodíme" dostatočne malé objekty. Pre zachovanie vysokého stupňa supersymetrie. Ak je hadica nazeraná z dostatočnej vzdialenosti. Strunové teórie plochého priestoročasu sú 26-dimenzionálne v bozónickom prípade. podobné prasklinám na kuse papiera alebo v kryštáli. v akomkoľvek experimente. zisťuje. s G2 holonómiou. A tak. Podobne. ako sa človek približuje k hadici. potom typicky existujú vhodne umiestnená hmota a Yang-Millsove kalibračné polia. tieto kompaktifikácie musia byť veľmi špeciálne. že takýto kozmický scenár je realistický. ktorá je SU(3) holonómiou. až do práce Randalla a Sundruma. a 7-dimenzionálna priestorovosť musí mať štruktúru G2i. Scenár univerzálnej svetovej brány Ďalšom možnosťou je. že sme "uväznení" v dimenzionálnom (t. ktorá je dostatočne malá. 26 dimenzií pochádza od Polyakovovej rovnice. kde sa susedný priestor významne líši od výnimočného podpriestoru samotného. aby sme mohli obývať 3+1 dimenzionálnu vrstvu. alebo experimenovaním s častiacami s extrémne malou vlnovou dĺžkou (rádu polomeru kompaktnej dimenzie). dĺžku. Štandardnou analógiou pre toto je uvažovanie o viacrozmernom priestore ako o hadici. ktorý robíme hádzaním gúľ do hadice by jediný dôležitý pohyb bol jednorozmerný. predstame si guľu. Táto "extra dimenzia" je viditeľná len z relatívnej blízkosti hadice. že sú nezistiteľné súčasnými experimentami. extra kompaktné dimenzie sú "viditeľné" len pri extrémne malých vzdialenostiach. táto by sa viac-menej pohybovala len jedným smerom.[20] nebolo známe. priemer. ktorá je opäť špecifický. jednoduchý priestor. šesť alebo sedem extra dimenzii. Takéto priestory boli študované pri pokusoch prirovnať teóriu strún k 4-rozmernému štandardnému modelu. Neskorší pokrok bol urobený konštruovaním realistickejších kompaktifikácií bez stupňa voľnosti Calabi-Yau alebo bez G2 priestorovostí. ako je reflektované v ich holonómii. čo v kvantovej mechanike znamená veľmi vysoké enerie (pozri dualita vlnovej častice). obsahujúc straty (vrstvy) rôznych dimenzií. aby sa vošla do hadice. Podsúčet X sa rovná vzťahu fotónovej fluktuácie v lineárnej dimenzii.[17] Keď sa urobí prepočet. a to pozdĺžne. Skutočne. čím sa stáva Calabi-Yauovým priestorom.[18] Počínajúc akoukoľvek dimenziou väčšou ako štyri. Avšak. 6-dimenzionálna priestorovosť musí mať SU(3) štruktúru. Ak sú takéto podmnožiny výnimočnými sústavami v rámci priestoru s väčším počtom dimenzií.Teória strún bude nehmotný—a teória konzistentná—len pre konkrétny počet dimenzií. zdá sa.[19] Tieto "výnimočné súbory" sú v Calabi-Yauovom priestore n-množiny a môžu byť popísané ako podpriestory bez lokálnych deformácií. zvláštny prípad (beztorznosti). U bozónických strunových teórií.

že otvorené struny pripojené na D-bránu na nej "existujú". potom bude existovať viacero typov kalibračných bozónov. z pohľadu uzavretých strún. a tak máme gravitačnú teóriu priestoročasu s poľami pozadia. Doteraz. a tak otvorené struny pripojené k D-bránam neinteragujú s uzavretými strunami. táto dualita nebola v žiadnom z prípadov dokázaná. Z pohľadu otvorených strún. Efekt skrytých dimenzií V každom prípade. že gravitačná teória priestoročasu s vhodnými poľami pozadia je duálna (t. V prípade D-brány tu bude jeden typ kalibračného bozónu a budeme mať Abeliansku kalibračnú teóriu (s kalibračným bozónom fotónom). D-bránami. Ako je popísané vyššie. takže obyčajne je každý z týchto dvoch rôznych uhlov pohľadu neúplný. no ich tvar má zásadný vplyv na to. Takáto situácia sa nazýva rozpojovací limit. Táto kalibračná teória je prepojená na gravitáciu (ktorá údajne existuje v zhluku). 3-dimenzionálne objemy atď). ku ktorým sú pripojené konce otvorených strún. D-brány sú objektami. Kalibračno-gravitačná dualita Kalibračno-gravitačná dualita je v istých prípadoch zbiehajúca sa dualita medzi kvantovou teóriou gravitácie a kalibračná teória v nižšom počte dimenzií. Je tiež možné extrahovať informácie týkajúce sa skrytých dimenzií testami precíznosti gravitácie. Ide o membrány rozličnej dimenzionality (od nula dimenziálnej membrány — čo je fakticky bod — cez 2-dimenzionálne membrány. fyzika D-brán je popísaná vhodnou kalibračnou teóriou. ako sa sily medzi strunami javia v našom štvorrozmernom vesmíre.Teória strún podpriestory sú tzv. . j. ktorú sú kalibračnými bozónmi). gravitácia pôsobiaca v skrytých dimenziách oplyvňuje ostatné negravitačné sily ako je elektromagnetizmus. Avšak. D-brány sú definované faktom. D-brány majú dva nezávislé alternatívne popisy. ktoré sú príčinou vzniku Neabelianskej kalibračnej teórie. Hovorí sa. Ak existuje viacero paralelných D-brán. D-brány sú gravitačné zdroje. Preto v takýchto prípadoch je často uvádzané. 214 D-brány Ďalšou kľúčovou črtou teórie strún je existencia of D-brán. V týchto prípadoch. že sú k nim pripojené hranice svetovej obálky. že každý predpovedaný fenomén a kvantita v jednej teórii má analógiu v inej teórii. ibaže toto zatiaľ nie je praktická možnosť. so "slovníkom" prekladajúcim jednu teóriu do druhej. avšak doposiaľ tieto len udali horné obmedzenia ohľadom veľkosti takýchto skrytých dimenzií. takže panuje taktiež nezhoda medzi strunovými teoretikmi pokiaľ ide o duality aplikované na rôzne modely. V zásade je preto možné dedukovať povahu týchto extra dimenzií požadovaním konzistencie so štandardným modelom. kvôli povahe Calabi-Yauovej rozmanitosti. fyzikálne ekvivalentná) ku kalibračnej teórii hranice tohto priestoročasu (keďže podpriestor naplnený s D-bránami je hranicou tohto priestoročasu). na ktorých je postavená kalibračná teória. D-brány sú tak gravitačnými zdrojmi. a preto takéto modely sú známe ako teórie bránového sveta. žiadne nové sily sa neobjavujú z malých vzdialeností. a dávajú dôvod na kalibračné teórie "existujúce" na nej (keďže jeden z módov otvorených strún je kalibračný bozón ako je fotón). To znamená. A tak D-brány môžu emitovať a absorbovať uzavreté struny. Z pohľadu otvorených strún. preto môžu mať hmotnosť (keďže emitujú gravitóny) a — v superstrunových teóriách — tiež náboj (keďže môžu emitovať uzavreté struny. že všeobecná relativita v piatich dimenziách v zásade predpovedá existenciu elektromagnetizmu. Kaluzova raná práca demonštrovala. Opis duality V istých prípadoch kalibračná teória ohľadom D-brán je rozpojenie od gravitácie nachádzajúcej sa v zhluku.

Na druhej strane. kým teória poľa zahŕňa tiež korelačnú funkciu mimo škrupinu. a druhá blízko zdroja — potom druhá oblasť môže byť tiež popísaná kalibračnou teóriou D-brán. Ako sa častice približujú ku gravitačnému zdroju. Táto druhá oblasť (blízko zdroja) sa nazýva limit blízko horizontu . Panuje presvedčenie. alebo obyčajne supergravitáciou). jedným zo smerov v priestoročase je radiálny smer. j. gravitačnou teóriou. UV režim teórie poľa). Predstavme si teraz. V kalibračnej teórii sú tieto "projektované" na hranicu.[24] Keď sú častice veľmi vzdialené od tohto zdroja.1 alebo troj-sfére s časom S3 R). v ktorom dilatačné pole (určujúce silu napojenia) klesá s polomerom.[9] [10] [11] [12] the physics. názov často používaný pre kalibračno-gravitačnú dualitu vo všeobecnosti. ktorý budeme študovať je dualita medzi Typom IIB superstruny na AdS5 S5 ( produktovom priestore päť-dimenzionality Anti de Sitterov priestor päť-sféry na jednej strane. interagujúce medzi sebou navzájom. kým častice prichádzajúce k zdroju takmer z rovnakej vzdialenosti budú mať (mimo škrupinovú) kvantovú fluktuáciu navzájom blízko k sebe. tým bližšie ku zdroju musia častice byť. ktorý ide od gravitačného zdroja preč (smerom od zhluku). stále ich alternatívne možné popísať prostredníctvom uzavretých strún. aby mohli interagovať navzájom. Ostatné teórie však predpovedajú kozmické struny s . a tak nezahŕňa radiálny smer: je v priestoročase s o jednou dimenziou menej v porovnaní s gravitačnou teóriou (v skutočnosti. ktoré sú zložené z kalibračných bozónov (gluónov) a ostatných stupňov voľnosti kalibračnej teórie. t. Túto dualitu si možno predstaviť nasledovne: predpokladajme. ako sú tieto dve teórie ekvivalentné: Fyzika gravitačnej teórie horizontu udalosti zahŕňa len stavy v škrupine (obvyklé v teórii strún). resp. ak je možné (pri rozpojovacom limite) popísať gravitačný systém ako dve samostatné oblasti — jedna (zhluk) veľmi vzdialené od zdroja. Uhol medzi prichádzajúcimi časticami v gravitačnej teórii sa vzťahuje k radiálnej vzdialenosti od gravitačného zdroja. kým veľký polomer v gravitačnej teórii sa prekladá na vysokoenergetickú škálu v kalibračnej teórii (t. ide výlučne o štandardnú kvantovú chromodynamiku.Teória strún 215 Príklady a intuícia Najznámejším príkladom a prvým.[29] Matematická technika od tejto strunovej teórie (the AdS/CFT correspondence) bola použitá na popis kvalitatívnych vlastností kvark-gluónovej plazmy v relativistických kolíziách ťažkých iónov. sformovaných. potom jeho teória poľa bude asymptoticky voľná. A tak uhol medzi prichádzajúcimi časticami v gravitačnej teórii sa prekladá do škálovej vzdialenosti medzi kvantovou fluktuáciou v kalibračnej teórii. je v priestoročase identickom k hranici horizontu udalosti gravitačnej teórie). avšak. IR režim teórie poľa). ktoré prídu do zdroja z rôznych smerov budú mať v tejto teórii kvantovú fluktuáciu (mimo škrupiny) ďaleko navzájom od seba. Kalibračná teória existuje len na D-bráne samotnej. keď Big Bang "rozšíril" niektoré struny do astronomických rozmerov. Stavy v škrupine v gravitačnej teórii horizontu udalosti je možné myslieť ako popisujúce len častice prichádzajú zo zhluku do oblasti horizontu udalosti. V gravitačnej teórii. a tak malý polomer v gravitačnej teórii sa prekladá na nízkoenergetickú škálu v kalibračnej teórii (t.[28] Takže. Bolo by ňou objavenie veľkých kozmických strún v priestore. j. že existuje priestoročas s gravitačným zdrojom. kalibračnej teórie s jej fundamentálnou teóriou silnej jadrovej sily. Toto je známe ako AdS/CFT correspondence[22] [23] . jeho napojenie sa bude zoslabovať vo vysokých energiách.[25] Struny v Seiberg-Dualovej teórii]"</ref>[26] [27] . v ktorej častice interagujú: čím väčší je uhol. že bude objavená gravitačná teória duálna ku kvantovej chromodynamike. sú popísané uzavretými strunami (t. keďže obyčajne existuje horizont udalosti okolo (alebo v) gravitačnom zdroji. Kontakt s experimentom Matematika strunovej teórie môže viesť k novým poznatkom ohľadom kvantovej chromodynamiky. škála vzdialenosti medzi kvantovými fluktuáciami v kvantovej teórii poľa má vzťah (inverzný) k energetickej škále v tejto teórii. Jednoduchý príklad tohto princípu je. objektami podobnými QCD strunami. takže častice. napríklad extrémna čierna diera. j. že ak v gravitačnej teórii existuje nastavenie. ktorá bola kvantitatívne modelovaná lattice QCD metódami s dobrými výsledkami.[30] Bola navrhnutá tiež ďalšia potenciálna forma dôkazu pre teóriu strún. j. a N = 4 supersymmetrickou Yang-Millsovovou teóriou na štvor-dimenzionálnej hranici Anti de Sitterovho priestoru (buď v plochom štvor-dimenzionálnom priestoročase R3.

tisíce štúdií. Avšak.[46] A tak teória strún je falzifikovateľná a vyhovuje definícii vedeckej teórie podľa Popperovských kritérií.[43] and Carlo Rovelli. 1. že teória môže byť pravdivá. predpoveď by mala byť špecifická a nie zdieľaná akýmkoľvek teoretickým modelom kvantového poľa alebo všeobecnou relativitou. ani jedna teoretická hádanka nebola vyriešená. Lorentzove invarianty. teória strún ako teória všetkého by mala malú alebo žiadnu schopnosť predpovedať v porovnaní s fyzikálnymi experimentami častíc nižších energií.[36] Je teória strún prediktívna? Teória strún ako teória všetkého bola kritizovaná ako nevedecká. Tucty konferencií o teórii strún. V najpravdepodobnejšom prípade by boli 1014 times vyššie ako tie.[34] [35] . Kontrovezie sa týkajú dvoch vlastností: #Všeobecne je rozšírená predstava.[32] [33] Toto viedlo k verejnej debate v roku 2007. čo by bolo v súlade s bránami interagujúcimi medzi extra dimenziami prostredníctvom unikania gravitónov z jednej do druhej. ani jedna testovateľná predpoveď. ktoré obsahujú supersymetriu. Lorentzove invariancie alebo všeobecnú relativitu. zvaných strunové vákuá.Teória strún rozdielnymi fyzikálnymi danosťami (topologické defekty v rôznych poliach. hoci sú aj iné teórie. kvôli čomu sú tieto predpovede netestovateľné akýmkoľvek časticovým urýchľovačom v dohľadnej budúcnosti. čo znamenalo trištvrte storočia pokroku. keďže teória strún bola prvou teóriou. Absencia supersymetrických častíc na energetických hladinách prístupných pre LHC by nemusela znamenať koniec teórie strún. ktoré sú dnes prístupné pre urýchľovač častíc. Jedným z takýchto unikátnych predpokladov je strunová harmómia: pri dostatočne vysokých energiách—pravdepodobne blízko kvantovo gravitačne škály—strunag-ako prirodzenosť častíc by začala byť zrejmá.[31] Niektorí idú ešte ďalej a hovoria. Sem patria Peter Woit.[42] Lawrence Krauss." -. že by mala byť skôr klasifikovaná ako systematická sústava pre budovanie modelov v protiklade k fyzikálnej teórii. či je vôbec možné ju volať vedeckou teóriou. stovky doktorátov. Teória strún. Avšak. napriek všetkej tejto aktivite. fyzici naháňali výhonok zvaný teória strún. neexistuje žiadna iná teória.[39] [40] Pretože je tak ťažké teóriu testovať. kde jeden komentátor vyjadril svoj názor takto: "Počas obdobia vyše jednej generácie. Začiatok tohto znamenal koniec toho. má veľké množstvo rovnako možných riešení. niektorí teoretickí fyzici postavili otázku. Nový fenomén konzistentný s verziami o teórii strún môže byť pozorovaný s novobudovaným Veľkým Hadrónovým urýchľovačom.[38] a tieto vákuá by mohli byť dostačne rozdielne na vysvetlenie takmer všetkých fenoménov. ktoré môžeme pozorovať pri nižších energiách. LHC. unitárne a obsahujúce Einsteinovu všeobecnú relativitu ako nízkoenergetický limit. A. že akákoľvek teória kvantovej gravitácie by si vyžadovala extrémne vysoké energie na priame overenie. V skutočnosti. Mali by existovať ťažšie kópie všetkých častíc korešpondujúce s vyššími vibračnými stavmi struny. pre ustanovenie presvedčivého potenciálu pre verifikovanie teórie strún. že jej praktické použitie je vylúčené: Teória ničoho. Lee Smolin. . pretože je tak ťažké ju experimentálne testovať. ako vysoké sú tieto energie. 216 Problémy a rozpory Hoci teória strún pochádza z fyziky. avšak mimo dosah akcelerátoru. že jej v súčasnosti netestovateľný status znamená. že teória strún ako teória všetkého je zlyhaním. vyššie ako rozsahy pri ktorých sa robia súčasné experimenty ako Veľký hadrónový urýchľovač[37] môže dosiahnuť. Avšak nie je jasné. niektorí fyzici tvrdia. táto teória má toľko verzií. Objav supersymetrie by tiež mohol byť považovaný za dôkaz. keďže supersymetria by mohla existovať. ktorá by bola tak rozsiahlym súborom kalkulácií naznačujúcich. Philip Warren Anderson.[45] Preto pre falzifikáciu teórie strún by stačilo falzifikovať kvantovú mechaniku. ak aj je.[44] Všetko modely strunových teórií sú kvantovo mechanické. ako je v súčasnosti chápaná. ktorá ho požadovala.Jim Holt. Ak sú tieto vlastnosti správne. Boli by ním indikácie o anomálne veľkej sile gravitácie na mikroskopickej úrovni.[41] Sheldon Glashow.

nazvaná Rozloženie strunovej teórie. ak by nebol problém s gravitáciou. Hoci neperturbačné techniky značne pokročili — vrátane konjektúrnych kompletných definícií v priestoročase uspokojujúc isté asymptoty — plná neperturbačná definícia teórie stále chýba. Cumrun Vafa a ďalší spochybnili myšlienku teórie strún. najzaujímavejší je KKLT model. Štúdiom príkladov a z analýzy vyparovanie čiernej diery sa teraz akceptuje. že dve takto nabité masívne častice sa budú vzájomne priťahovať viac ako elektrostaticky odpudzovať a mohli by byť použité na výrobu čiernej diery. že všetky základné črty štandardného modelu môžu byť zakomponované do teórie strún. Strunová teória obsahuje nekonečný počet samostatných metastabilných vákuí a možno až 10500 alebo viac ich korešponduje s vermírom. kedy náboj najľahšej častice začne mať menšiu hmotnosť ako je hmotnosť v prirodzených jednotkách. Každá z nich korešponduje s iným možným vesmírom. Toto jediné platí vnútri teórie strún—neexistujú žiadne obmedzenia v teórii kvantového poľa. Keďže tento argument je veľmi obecný—spočívajúci len na vyparovaní čiernej diery a holografickom princípe. Navrhujú. Kým neexistujú . ktorý je podobný tomu nášmu — so štyrmi dimenziami. rokoch) a má formuláciu nezávislú na pozadí. že strunová teória je závislá na pozadí — strunová teória popisuje perturbačné expanzie na fixnom pozadí priestoročasu. ktoré by mohli byť pravdivé. čo má za výsledok časovo invariantný priestoročas: v súčasnosti sa teória nedokáže vysporiadať s časovo podmieneným kozmologickým pozadím. Prerušenie supersymetrie Centrálnym problémom pre aplikovanie je. To preto. bolo navrhnuté. Je treba poznamenať. Toto obsahuje črty ako neabelianske kalibračné skupiny a chirálne fermióny. Dôvodom je. kalibračnými skupimai a chirálnymi fermiónmi. Niektorí vidia nezávislosť na základe ako fundamentálnu požiadavku teórie kvantovej graviácie. Avšak v teórii strún. Rozloženie strunovej teórie Vákuová štruktúra teórie. teória sa stáva nekonzistentnou. Niektorí dúfajú. nie je dobre pochopená. alebo a neperturbačné ošetrenie strunovej teórie (teória strunového poľa bolo myslené neperturbačne v 80. a to obzvlášť keďže všeobecná relativita je už sama na základe nezávislá. aby tento predpoklad platil pre akúkoľvek konzistentnú holografickú teóriu kvantovej gravitácie. ktoré je ťažké zakomponovať do nestrunovej teórie kvantovej gravitácie. čo zahraňuje rôznym hypotetickým variantám alebo zvyškom (aby sa mohli sformovať). ak vôbec nejaký.[38] . Hoci teória má istú nezávislosť na pozadí — topologická zmena je v nej započatý proces a výmena gravitónov je ekvivalentná k zmene na pozadí — matematické kalkulácie v teórii závisia na výbere pozadia ako počiatočného bodu. že ako mnoho teórií kvantového poľa. To znamená. aby pravdepodobnejšie teória fyziky nízkych energií bola v močarinách. ako divergentné série aproximácií. mnoho teórií strún je stále formulovaných perturbačne. Nezávislosť na pozadí Ďalšia. Tento limit dokonale vyhovuje teórii kvantového poľa — v tomto limite sa teória prenikania vlastne stále zlepšuje. vysokou planckovou škálou. Avšak bolo navrhnutých niekoľko modelov na vysvetlenie prerušenia supersymetrie. je možné použiť na výber spomedzi týchto vákuí je otvorenou otázkou. že teórie s malým nábojovým kvantom musia pochádzať z ľahko nabitých častíc. Močariny sú súborom teórií . hoci fráza "konzistentná holografickú teóriu kvantovej gravitácie" by rovnako mohla byť synonymická s "teóriou strún". ktorý zahŕňa brány a fluktuácie na vytvorenie metastabilnej kompaktifikácie. že najlepšie pochopené základy strunovej teórie používajú veľa zo supersymetrického základu teórie.Teória strún 217 Močarina Na odpoveď na tieto obavy. že objav novej kalibračnej skupiny s malým kvantom náboja a len ťažko nabitými častiacami by mohli sfalzifikovať strunovú teóriu. aby štandardný model nebol močarinou. že M-teória. v momente. avšak ktoré nie sú kompatibilné so strunovou teóriou. Ak neexistujú žiadne ľahko nabité častice. s inými súborom častíc a síl. tieto čierne diery by sa nemohli efektívne rozkladať. Príklad teórie v močiari je kvantová elektrodynamika v limite veľmi malého elektrónového náboja. staršia forma kritiky je.[38] Aký princíp. že je kompatibilná so všetkým.

kto pridal piatu dimenziu ku všeobecnej relativite bol nemecký matematik Theodor Kaluza v r. Tieto myšlienky by sa mali v rámci strunovej teórie oživiť. aby sa prepájacie konštanty všetkých štyroch síl stretávali v jednom bode renormalizácie preškálovania skupiny. Prvý. že mezóny vytvárajú rodiny zvané Reggeho trajektórie. V r. pretože to môže umožniť prirodzené antropické vysvetlenie pozorovaných hodnôt fyzikálnych konštánt. Schmid[52] rozvinuli niektoré sumárne pravidlá pre výmenu hadrónov. Keď sa častica a antičastica rozídu. ako sa to predpovedá. ktorý popisuje len silné interakcie. že väčšina vesmírov obsahuje hodnoty pre fyzikálne konštanty. zatiaľ čo omnoho neskôr Brans a Dicke pridali skalárny komponent ku gravitácii. Horn a C. subatomických častíc ako sú protón a neutrón. medzi nimi Sylvester James Gates: "A tak. D. že by mali byť zložené zo nejakých fundamentálnych častíc. Na dôvažok. Geoffrey Chew a Steven Frautschi objavili. V 60-tych rokoch. a tak pravdepodobne žijeme v "najpriateľskejšom" vesmíre.[51] História Niektoré zo štruktúr opätovne zavedených do strunovej teórie vznikli po prvý raz oveľa skôr ako časť programu klasickej unifikácie započatej Albertom Einsteinom. Tento typu strunovej teórie. pretože by bolo ťažké ak nie nemožné pre Poppera ju falzifikovať. ktoré sa rozpadajú do konečných stavov častícs. nabudúce. keď budú požadované konzistenčnými podmienkami. dva príspevky sa zrátajú. existuje veľký súbot možných vesmírov. Holger Bech Nielsen a Leonard Susskind ako vzťahy. tak elektromagnetizmus v štyroch. R. Einstein zaviedol nesymetrický geometrický tenzor. ktorý obhajoval ideálne vyhovoval pre teóriu kvantovej gravitácie. ak vám niekto povie. avšak nie je obmedzený len na strunovú teóriu. Pracujúc s experimentálnymi údajmi. s hmotnosťami vztiahnutými na spiny spôsobom. a tak mnohí to neuznávajú za vedecký podložené."[49] AdS/CFT vzťahuje strunovú teóriu na kalibračnú teóriu a umožňuje kontakt s experimentami nízkych energií v kvantovej chromodynamike. ktoré sa od seba môžu vzájomne radikálne odlišovať. že veľká unifikačná prirodzenosť v strunových teóriách všetkého vyžaduje. S-maticový prístup započal Werner Heisenberg v 1940-tych rokoch ako spôsob konštruovania teórie. Dolen.Teória strún žiadne kontinuálne parametre v teórii samotnej. Niektorí fyzici sú presvedčení. ako aj pre kontrolu. že strunová teória nie je testovateľná. kedy existujú strunové teórie všetkého (hoci pred 20 rokmi to bolo naopak).. virtuálne častice sa môžu vymeniť dvomi kvalitatívne rozdielnymi spôsobmi. kozmologická verzia antropického prinícpu zostáva vysoko kontroverzná. že gravitácia v piatich dimenziách popisuje ako gravitáciu. V teórii poľa. Chew obhajoval vytvorenie teórie pre interakcie týchto trajektórií. Tento princíp je už zakomponovaný na vysvetlenie existencie života na Zemi ako výsledku pre život priaznivej orbity okolo slnka strednej veľkosti spomedzi nekonečného počtu možných orbít (ako aj relatívne stabilného umiestnenia v galaxii). ktoré nevedú k obývateľným vesmírom (prinajmenšom pre ľudí). ktoré nepredpokladajú. že je to dobrá vec. pripomeňte im.[50] LHC bude použitý jednak pre testovanie AdS/CFT. obzvlášť malej hodnoty kozmologickej konštanty.je zabalená do malého kruhu. 1926. V s-kanáli. V t-kanáli si častice vymieňajú stavy emisiami a absorpciou. rozdeľujú na jadrovú škálu. ktoré sú podriadené silnej interakcii. AdS/CFT spojenie . Kým škála bola mimo o mnoho stupňov rozsahu. ako bol Heisenberg presvedčený.. aby vytvorili dočasné prechodné stavy. jeden dávajúci kontinuálny príspevok pozadia. ktoré sa. ktoré sa očakávajú od rotujúcich strún. ale boli by konštruované svojimi interakciami z vlastnými podmienkami konzistencie na S-matici. 218 Ďalšie kritériá testovateľnosti Mnoho fyzikov silne oponuje myšlienke. no je zdieľaný veľkými unifikačnými teóriami. či nedochádza k elektroslabosilnej unifikácii. ktorá sa nespolieha na lokálne pojmy priestoru a času. Gates poznamenáva. iný dávajú maximálne stavy pri istých . dve častice annihilujú. Toto je tiež falzifikovateľný argument. Strunová teória bola pôvodne vyvinutá počas 60-tych a začatkom 70-tych rokov ako nikdy nie úplne úspešná teória hadrónov.[47] [48] Tvrdí sa. prístup. 1919. švédsky fyzik Oskar Klein podal fyzikálnu interpretáciu nepozorovateľnej dimenzie--. Avšak. je oveľa menej kontroverzný dnes. ktorý poznamenal. že teória strún nie je falzifikovateľná. ktorý neskôr pochopili Yoichiro Nambu.

ktoré poslúchali dualitu a mali vhodné Reggeho škálovanie pri vysokých energiách. zrejmá podmienkami sebakonzistencie. že vrcholy uberali pozadiu--. John Schwarz a André Neveu pridali ďalší sektor do fermiónovej teórie o niečo neskôr. že rovnice pohybu strunovej teórie. avšak počas nasledujúcej dekády všetky práce teórie boli úplne ignorované. ktorá sa správala podľa správnych Wardových identít a nazvali ju gravitón. Charles Thorn. teória pokračovala v rozvoji stabilným tempom vďaka práci niekoľkých zanietencov. a existuje špeciálna matematická funkcia. V rovnakom čase. čo viedlo Gabriele Veneziano pre skonštruovanie amplitúdy rozdelenia. s väčšinou pozitívnymi reziduami. V r. Peter Goddard a Richard Brower ďalej dokázali. že pre amplitúdu rozdelenia častice. Manipuláciou kombinácií Gamma funkcií. že teória by mohla byť popísaná v priestore a čase pojmami strún. že všetky známe strunové teórie zahŕňali nehmotnú časticu spinu dva. ako aj inými Reggeho typom. 1981. ako teóriu strunového poľa. že strunová teória je teóriou gravitácie a nie teóriou hadrónov. Claudio Rebbi a Charles Thorn. Veneziano sám objavil.ktorá bola široko použitá v Reggeho teórii. Amplitúda by mohla vyhovovať takmer lúčovému rozmiestneniu dát. na priamych trajektóriách. [[Alexander Markovich PolyakovAlexander Polyakov dal teórii modernú smeromo integrálnu formuláciu. Daniel Friedan ukázal. Amplitúda potrebovala póly. ktorej póly sú rovnomerne umiestnené na polovici reálnej línie--. ktorý rozvinuli Peter Goddard. ktorá mala vlastnosti Dolen-Horn-Schmidovej duality. a poznamenal. ktorý bol predchodcom konformnej teórie. Napriek tomu. Pierre Ramond pridal k modelu fermióny. že originálne Ramondove a Neveu Schwarzove strungy boli samostatne inkonzistentné a bolo treba ich skombinovať.Teória strún energiách.autori to interpretovali tak. stovky fyzikov pracovala s skompletizovanie základného programu pre tento model. že t-kanálový príspevok bol duálny pre s-kanál jeden. neskôr premenovanej na dualitu svetovej obálky. ktoré by mohlo byť použité pre zovšeobecnenie. objavených z rovníc 219 . Amplitúdy rozdelenia boli odvodené systematicky od akčného princípu. čím vytvoril teoretický integrál cesty dvoj-dimenzionálneho poľa na vygenerovanie operátorového formalizmu. zavedené Venezianom a Fubinim a geometrickú interpretáciu pre Virasorove podmienky. a rozsiahle pokračoval v rozvoji konformnej teórie poľa. dnes chápanú ako uzatvorené struny. Michio Kaku a Keiji Kikkawa podali inú formuláciu bozónických strún. Ferdinando Gliozzi. Joel Scherk. kde sa častice objavujú. John Schwarz a Joel Scherk prišli k rovnakému záveru a urobili smelý skok k návrhu.Gama funkcia--. Veneziano a Sergio Fubini zaviedli operátorový formalizmus pre výpočet amplitúdy rozdelenia. ktoré sú zovšeobecneniami Einsteinových rovníc všeobecnej relativity. posunúc tak pozornosť fyzikov a očividne ponechajúc zavádzací program v smetnom koši histórie. že oba popisovali celú amplitúdu a zahŕňali druhý. Strunová teória sa dostala z koša. Opätovne zaviedli Kaluza–Kleinovú teóriu ako spôsob zreálnenia extra dimenzií. kritická dimenzia bola 10. ako odstrániť póly s nesprávnymi reziduami za použitia obmedzené stavov. že neexistujú žiadne nesprávne prestupujúce stavy v dimenzii menšej či rovnej 26. V r. ktorá sa objavuje v teórii. a David Olive si v roku 1976 uvedomili.svetovej obálky. V údajoch bolo jasné. Vo fermiónových teóriách. V r. Tamiaki Yoneya objavil. V rovnakom roku. 1970. 1969 Yoichiro Nambu. Stanley Mandelstam formuloval konformnú teóriu svetovej obálky ako pre bozón tak fermión. a mali navrhnuté integrálne zastúpenie. najľahšia častica musí byť tachyón. že existuje inkonzistencia pokiaľ dimenzia teórie nie je 26. Výsledok bol široko publikovaný Murray Gell-Mannom. V r. 1979. čo znamenalo. že. s mnohými prekvapeniami. kým Ziro Koba a Holger Nielsen zovšeobecnili Venezianove integrálne zastúpenie multičasticového rozdelenia. 1974. Miguel Virasoro a Joel Shapiro našli inú amplitúdu. Holger Bech Nielsen a Leonard Susskind zistili. Claud Lovelace vypočítal slučkovú amplitúdu. s nekonečným počtom časticových typov a s poľami preberajúcimi hodnoty nie na bodoch. Veneziano dokázal nájsť konzistentnú amplitúdu rozdelenia s pólmi na priamych líniách. Počas nasledovných rokov. Výsledná teória nemala tachyón. ale na slučkách a krivkách. a bola preukázaná ako priestoročasová supersymetria Johnom Schwarzom a Michaelom Greenom v r. kvantová chromodynamika bola uznaná ako správna teória hadrónov. Jeffrey Goldstone. pričom udali priestoročasový rámec pre uhlové operátory. čo ho viedlo k sformulovaniu dvoj-dimenzionálnej supersymetrie na zrušenie nevhodných stavov. kým Virasoro pochopil.

1995. ktorá bola plne neperturbačná a bola konkrétnou matematickou realizáciou holografického princípu. že excitácie nízkych energií v teórii blízko čiernej diery pozostávajú z objektov blízkych k horizontu. V rokoch 1984 až 1986.Teória strún Renormalizačnej skupiny pre teóriu dvoj-dimenzionálneho poľa. a stal sa jej známym obhajcom. popisuje nielen stupne voľnosti čiernej diery. ale taktiež všetkých blízkych objektov. kým Lance Dixon a ostatní vypracovali fyzikálne vlastnosti orbitálov. Edward Witten objavil. ktorý v zásade zjednotil päť strunoých teórií. nielen struny. Horúčkovitá aktivita. a Ryan Rohm objavili heterotické struny. Toto ho viedlo k spolupráci s Luis Alvarez-Gauméom na štúdium porušení zákonov konzervácie v gravitačných teóriách s anomáliami.IIA a IIB korelované podľa T-duality. že teória potrebuje vyššiedimenzionálne objekty. Tieto boli pochopené ako nové objekty navrhnuté perturbačnými divergenciami. ktorý obmedzil kalibračnú skupinu strunovej teórie typu I na (32). že efektívny popis fyziky D-brán za nízkych energií je prostredníctvom supersymetrickej kalibračnej teórie. tvoria hmotný obsah strunových teórií. len s niekoľkými distrétnymi možnosťami. špecifické geometrické singularity dovolené v strunovej teórii. Počas tohto obdobia. N=4 supersymetrickej 220 . teória svetovej obálky alebo svetového objemu. že nové neperturbačné objekty chýbali. že D-brány a ostatné p-brány. Poznamenal. ktoré v tom čase existovali. ktorú on a Nathan Seiberg objavili už skôr pokiaľ ide o umiestnenie brán. čím sa zrodila nová 11-dimenzionálna teória zvaná M-teória. Petr Horava a Edward Witten stanovili 11-dimenzionálnu formuláciu heterotických strunových teórií. Cumrun Vafa zovšeobecnil T-dualitu od kruhov po arbitrárne dimenzie. že strunová perturbačná teória je divergentná spôsobom.sú typom čiernej diery. Andrew Strominger a Edward Witten zistili. Philip Candelas. Tom Banks. Gary Horowitz. ktorý Witten a Alvarez-Gaumé nepostrehli. je rovnako dobre popísaná prostredníctvom nízkoenergetickej limitujúcej kalibračnej teórie. že Calabi-Yauove priestory sú kompaktifikácie. uzatvárajúc. Pri postupnom chápaní výpočtov. Rýchlo sa stalo zrejmým. že v tomto limite kalibračná teória popisuje strunovú excitáciu blízko brán. že väčšina teórií kvantovej gravitácie nebola schopná zakomponovať chiralitu fermiónov ako je neutríno. zvané D-brány a identifikoval ich s riešeniami supergravitácie čierne diery. Witten poznamenal. Začiatkom 80-tych rokov. A tak teoretizoval. Počas tohto obdobia. Konzistenčné podmienky boli tak silné. V r. anti-deSitterov priestoročas krát sféra s fluktuáciou. že celá teória bol takmer úplne deterministická. a ktorákoľvek z nich mohla ľahko a prirodzene zahrnúť štandardný model. identifikujúc dlhé vysokoexcitované strunové stavy s obyčajnými termálnymi stavmi čiernych dier.[53] prvá definícia strunovej teórie. ktorá v tom čase začala sa tiež niekedy nazýva druhá superstrunová revolúcia. Joseph Polchinski zistil. Leonard Susskind zahrnul holografický princíp Gerardus ’t Hoofta do strunovej teórie. Jeffrey Harvey. Emil Martinec. M-teória bola tiež predchodcom v práci Paula Townsenda približne v rovnakom čase. že strunová teória na horizonte blízko geometrie extrémne nabitej čiernej diery. ktorý naznačoval. Schwarz a Green objavili T-dualitu a skonštruovali dve rôzne superstrunové teórie--. Edward Witten začal byť presvedčený. Kalibračnou skupinou týchto uzavretých strún boli dve skupiny E8. David Gross a Vipul Periwal objavili. a teórie typu I s otvorenými strunami. Edward Witten predniesol prejav o strunovej teórii. Green a Schwarz objavili príspevok k anomálii. že strunové teórie typu I sú nekonzistné. fluktuácie horizontu čiernej diery. Ako bolo navrhnuté 't Hooftom. že strunová teória je naozaj konzistentnou teóriou gravitácie. že orbitály riešia problém chirality. stovky fyzikov začalo pracovať na tomto poli a toto sa niekedy nazýva prvá superstrunová revolúcia. V r. vytvoriac matematické pole zrkadlovej symetrie. ktoré chránia realistický objem supersymetrie. a položil geometrické interpretácie matematických štruktúr v kalibračnej teórii. Andrew Strominger a Cumrun Vafa vypočítali entropiu istých konfigurácií D-brán a našli zhodu a poloklasickou odpoveďou pre extrémne nabité čierne diery. a ukázali. 1997 Juan Maldacena poznamenal. čo pre extrémne nabité čierne diery vyzerá ako anti de Sitterov priestor. a bola objavená fyzikálna interpretácia strún a brán--. V 90-tych rokoch. Willy Fischler Stephen Shenker a Leonard Susskind formulovali úplný holografický popis M-teórie ohľadom IIA D0 brán. na výročnej konferencii strunových teoretikov na University of Southern California (USC). David Gross. a otvorili nové pole pre bohatú matematickú štruktúru.

biblioteca. pdf) [19] Pozri napríklad T. asp?storyCode=204991& sectioncode=26) [6] Geoff Brumfiel. 10-12 (5 January 2006) | doi:10. Hübsch. James Gates. Január-Február 2007 Volume 95. 2006 (http:/ / www. Rasin (eds. Interview with Professor Edward Witten. com/ archive/ 2006/ 10/ 02/ 061002crat_atlarge) [9] H. html) [7] "NOVA .D. html)" [2] M. MIT-CTP-3757. teach12. 0:04:54. Ph. tento stupeň voľnosti sa správa rovnako k priestoročasovým dimenziám len v niektorých aspektoch. Nucl. U. in Proc.. Jr. com/ fline/ fl1803/ 18030830.. bola ďalej rozvinutá Edwardom Wittenom. Duff. Nastase. Frontline.Lett. [16] Polchinski. pdf) Center for Theoretical Physics. January 2005.Can I Have that Extra Dimension in the Window?". Prostredníctvom tohto vzťahu strunová teória ukázala. Nastase. Wiedemann. 2001 (http:/ / www. nature. a výsledná teória nie je Lorentzov invariant. a má iné charakteristiky. Calculating the Jet Quenching Parameter from AdS/CFT. htm) [5] Leonard Susskind. " A Hitchhiker’s Guide to Superstring Jump Gates and Other Worlds (http:/ / homepage. "Unstrung". March 2006.Rev. Times Higher Education. arXiv:hep-th/0501068.. že je prepojená s kalibračnými teóriami ako kvantová chromodynamika a toto viedlo ku kvantitatívnejšiemu pochopeniu správania sa hadrónov. Liu and R. arXiv:hep-ph/0607062 July 2006. org/ bookshelf/ pub/ all-strung-out) [4] "On the right track.97:182301. br/ pub/ apub/ 1999/ nf/ nf_zip/ nf04299. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 9506/ 9506126v2. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 0612/ 0612051v3. pdf]". com/ nature/ journal/ v439/ n7072/ full/ 439010a. 221 Pozri aj • • • • • • • • • Zoznam tém o strunovej teórii Konformná teória poľa F-teória Nejasné gule Malá strunová teória Slučková kvantová gravitácia Vzťahy medzi strunovými teóriami a teóriou kvantového poľa Strunová kozmológia Supergravitácia • Normalizácia Zeta funkcie • Sloní vesmír Referencie [1] Sunil Mukhi(1999)" Teória strún: Detailný úvod (http:/ / theory. transitions and (pseudo)tachyons http:/ / arxiv. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 0612/ 0612031v2. ktoré sa neobjavujú v reálnom svete. ktorá sa nazýva AdS/CFT korešpondencia. org/ wgbh/ nova/ elegant/ view-glashow. Ovrut (2006). String Theory.) 52A (1997) 347-351 . co. [15] Simeon Hellerman and Ian Swanson(2006): " Dimension-changing exact solutions of string theory (http:/ / arxiv. Wiedemann. [14] S. A. 03 . Liu. Rajagopal.. html) [8] Jim Holt. ako aj pre povahu gravitačných interakcií. "Zadrž! Toto plavidlo sa len vydalo na cestu. timeshighereducation. com/ thubsch/ HSProc. Texas A&M University [3] Joseph Polchinski. mac. č. More on the RHIC fireball and dual black holes.2006 arXiv:hep-ph/0605178 [13] Burt A. K. Mohapatra and A.". 1 (http:/ / www. Fortschritte der Physik 54-(2-3): 160–164. SUSY 96 Conference. 0:21:00. Superstring Theory: The DNA of Reality (http:/ / www. [17] Kalkuláciu počtu dimenzií možno obísť pridaním stupňov voľnosti. com/ ttcx/ coursedesclong2. Feb. Americký vedec. Published online 4 January 2006 (http:/ / www. Joseph (1998). October 2. "Všetko je v strunách?". Phys. cbpf. Igorom Klebanovom a Alexandrom Polyakovom. 25 August 2006 (http:/ / www. Táto hypotéza..". K. "Our Universe: Outrageous fortune". res.1038/439010a. Volume 18 . Nature. Avšak. U. James T. Department of Physics. Phys. newyorker. R. J. čo priviedli strunovú teóriu späť k jej koreňom. The New Yorker. ktorý má ďalekosiahle dôsledky čierne diery. pbs. aspx?cid=1284) "Lecture 23 . Supl. Toto je známe ako lineárna dilatácia alebo nekritická struna. ktoré kompenzujú "chýbajúcu" kvantovú fluktuáciu. Liu. (Proc.16. in/ ~mukhi/ Physics/ string2. BROWN-HET-1439. [10] H. uk/ story. A. [12] H. Nature 439. Minasian Eleven Dimensional Origin of String/String Duality: A One Loop Test (http:/ / arxiv. Ofer Aharony and Eva Silverstein(2006):"[Supercritical stability.vydanie 03. pdf)". pdf)". "A Heterotic Standard Model". hinduonnet. BROWN-HET-1466. Rajagopal.The elegant Universe" (http:/ / www. The RHIC fireball as a dual black hole. [18] "Quantum Geometry of Bosonic Strings – Revisited" (ftp:/ / ftp2. lokalitu a informácie vo fyzike. tifr.). a je dnes široko akceptovaná. An AdS/CFT Calculation of Screening in a Hot Wind. americanscientist. [11] H. a Stevenom Gubserom. arXiv:hep-th/0603176. Cambridge University Press.Teória strún Yang-Millsovaej teórie. Je to konkrétny výsledok holografického princípu.

Morrison and B. 83 (1999) 4690-4693 [21] P. December 2004 [30] Pozri napríklad Recent Results (http:/ / www. org/ abs/ hep. Phys. jp/ ~gc2007/ pdf/ yi.S. Maldacena. il/ Lectures/ Exact_Sciences/ Physics/ stringfest/ OnDemand. P. B416 (1994) 414-480 [22] J. ani žiadne pozorovania. Woit. library. Jr. " Alternatíva ku kompaktifikácii (http:/ / arXiv. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 9704/ 9704018v2. princeton. Maldacena.Meyer(2005)" Zakrivenia svetovej obálky QCD struny (http:/ / arxiv. S. arXiv:physics/0102051 [40] P. edu/ PS_cache/ arxiv/ pdf/ 0706/ 0706. String theory: An Evaluation.D. 0:24:05-0:26-24. yukawa.arXiv:hep-th/9711200 [23] Aharony. Shenker and Susskind "M Teória ako Matrix Model: Splývanie" http:/ / arxiv. html)) [43] "Strunová teória ešte len musí dosiahnuť svoj prvý úspech vo vysvetlení alebo predikcii čohokoľvek merateľného" New York Times. html) [35] John Baez weblog (http:/ / math. org/ 10. pdf) INFN Rome March 2007 [41] "strunová teória je prvou vedou za stovky rokov. edu/ ~sg/ milc.2005.Theor. Kallosh. Fischler. [52] Dolen.g..A conference [32] Peter Woit's Not Even Wrong weblog (http:/ / www.Ooguri.. arXiv:hep-th/0310077) [45] J. kyoto-u.Teória strún [20] L. SU-ITP-04-44. yukawa. pdf)" [38] S. ph. thetroublewithphysics. String Theory and Gravity (http:/ / arxiv. Kachru. Nucl. physics. pdf) z MILC výskumného programu na MILC Collaboration homepage (http:/ / www. math. 4 January 2005 [42] "Pokiaľ neexistuje žiaden experiment. pdf)" [29] For example: T. arXiv:hep-th/0302219. pdf)" [28] Piljin Yi(2007)" Príbeh o baryónoch v gravitácii duálnej QCD (http:/ / www2. Objav vesmíru: Od hviezd po planéty.D68:046005. aps. ac. String Theory: Achievements and Perspectives .org/pdf/hep-th/9309097)". [24] Robbert Dijkgraaf. org/ pdf/ hep-th/ 9906064)" Phys. arXiv:hep-th/0301240 [39] P. 2005v1. Prog. Cambridge University Press. pdf)" [27] Koji Hashimoto(2007)" Cosmic Strings.Erik Verlinde a Herman Verlinde(1997)" 5D Čierne diery a matrixové struny (http:/ / arxiv. February 2003 [49] S.H. edu/ chapters/ s8456. org/ abstract/ PR/ v166/ i5/ p1768_1 [53] Banks. UK (1998) [46] N. Predictive Landscapes and New Physics at a TeV. James Gates. Rev. v permanentnom bezpečí" NOVA interview (http:/ / pbs. pdf) [26] Harvey B. indiana.Koji Hashimoto a Seiji Terashima(2007)]" QCD String as Vortex (http:/ / arxiv1. Ph. com) [34] e. edu/ ~woit/ testable. org/ abs/ hep-th/ 9905111)" (subscription required). O. R. Sugimoto. Hadrónová fyzika nízkych energií vholografike QCD. ac. Randall and R. " Large N Field Theories. 1016/ S0370-1573(99)00083-6). John Baez a odpovede na skupinovom weblogu The n-Category Cafe (http:/ / golem. arXiv:hep-th/0412141. Veľký N limit superkonformných teórií poľa a supergravitácie. 0:20:10-0:21:20. edu/ home/ baez/ week246. html?11). " Calabi-Yauov moduli priestor. tau. org/ wgbh/ nova/ elegant/ view-glashow. math. zrkadliaci mnohosť a priestorovo-časovú topologickú zmenu v strunovej teórii (http://arXiv. Lecture 21. ktorý by bolo možné urobiť.1016/S0370-1573(99)00083-6 (http:/ / dx. indiana. [50] Idem. Comins. Oz (2000). J. bez adekvátnych experimentálnych ukazovateľov". utexas. de Sitter Vacua in String Theory. [51] Idem. cf. Kaufmann. New York Times. Polchinski. Cambridge. SLAC-PUB-10928. newyorker.Rev. Sundrum. S. pdf)" [25] Minoru Eto.113:843-882. jp/ ~kiasyk2/ slides/ hashimoto. 8 November 2005) [44] see his Dialog on Quantum Gravity. cornell. Woit (Columbia University). Trivedi. Teória je v bezpečí. ktoré by ukázali. D. QCD Strings and D-branes (http:/ / www2. Dimopoulos and S.Môžu 4D sily (bez graviácie) mať rady struny?". Superstrunová teória: DNA realita "Prednáška 21 .. H.Do-See-Do and Swing your Superpartner Part II" 0:16:05-0:24:29.. Schmid "Finite-Energy Sum Rules and Their Application to ?N Charge exchange" http:/ / prola. ucr. HUTP-05-A0001. kyoto-u. edu/ ~sg/ milc/ results. Susskind Antropické zloženie strunej teórie. edu/ category/ 2007/ 02/ this_weeks_finds_in_mathematic_7. html) [36] Unstrung: The New Yorker (http:/ / www. 323: 183–386. DOI: 10. 0:26:06-0:26:21. Y.Phys. com/ archive/ 2006/ 10/ 02/ 061002crat_atlarge) [37] Elias Kiritsis(2007)" String Theory in a Nutshell (http:/ / press. Linde and S. "Lecture 19 . columbia. 357 (2008) [47] N. ´mýlite sa'. Sakai and S. columbia. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 0506/ 0506034v1.February 2001. Greene. Je teória strún testovateľná? (http:/ / www. physics. W. Kachru. edu/ ~woit/ wordpress/ ?cat=2) [33] Lee Smolin's The Trouble With Physics webpage (http:/ / www. Teória strún.2003. Perspectives (http:/ / video.th/9610043v3 . Lett. ac. Horn. A. January 2005 [48] L.. Arkani-Hamed. Rept. html) [31] David Gross. Freeman & Co. arXiv:hep-th/0501082. Phys. ktorá je robená predbaconianskym spôsobom. doi. Gubser. Phys. p. W. 222 Aspinwall.

New York: HarperCollins. prístup: December 19. and the Extraordinary Search for a Theory of Everything. uk/ user/ mbg15/ superstrings/ superstrings.) (July 31 1992). and the Texture of Reality. ISBN 0-471-46595-X. Dan (2006).* SUSSKIND. edu/~witten/papers/string. "Everything's Now Tied to Strings" Discover Magazine vol 7. The Complete Idiot's Guide to String Theory. Cambridge: Cambridge University Press.)* VILENKIN. Michio (April 1994). The Great Beyond: Higher Dimensions. Norton & Company.*Gefter.* GREENE. ISBN 0-521-43775-X. and the Tenth Dimension. .| GREENE. John (1998). The Fabric of the Cosmos: Space. the theoretical physicist who discovered that string theory is based on one-dimensional objects and now is promoting the idea of multiple universes. Superstrings (http:/ / www. ISBN 0-618-55105-0. Brian (2004).newscientist. Hidden Dimensions. – An easy nontechnical article on the very basics of the theory. html?full=true). • HOOPER. George (2008).*Witten. Is string theory in trouble? (http://www. ac. Edward (June 2002). Juan (January 2009).Two nontechnical books that are critical of string theory: • SMOLIN. Lisa (September 1 2005). ISBN 0-393-05858-1. Dark Cosmos: In Search of Our Universe's Missing Mass and Energy.pdf). Parallel Universes. Peter (2006). Reissue. Julian R. Inc. Not Even Wrong The Failure of String Theory And the Search for Unity in Physical Law. The Universe on a String (http://www. The Cosmic Landscape: String Theory and the Illusion of Intelligent Design. ISBN 978-1-59-257702-6. Symmetry. Paul. Alex (2006). the Fall of a Science. prístup: December 19. Physics Today. ISBN 0-316-01333-1. and the Quest for the Ultimate Theory.* HALPERN.* RANDALL. probably the first ever written. ISBN 0-19-508514-0.800-is-string-theory-in-trouble. Time. • GRIBBIN. Michael (September 1986).*Green.* Taubes. Solving Quantum Field Theories via Curved Spacetimes (http://ptonline. ISBN 0-8090-9523-8. Superstrings: A Theory of Everything?. Gary (November 1986). cam.* MUSSER. html). ISBN 978-0-06-113032-8. Paul (2004). (PDF) Astronomy Magazine. ISBN 0-375-41288-3.org/journals/doc/PHTOAD-ft/vol_62/iss_1/28_1. ISBN 0-224-07605-1 & ISBN 978-0-465-09275-8. ISBN 0-06-053108-8.*Klebanov. The Search for Superstrings.Teória strún 223 Further reading Popular books and articles • DAVIES. prístup: December 19. Lee (2006). Many Worlds in One: The Search for Other Universes. Amanda (December 2005). on the first superstring revolution. 2005. [[New Scientist]]. New York: Ecco Press.* KAKU.sns.. Reprint. ISBN 0-316-32975-4. Warped Passages: Unraveling the Mysteries of the Universe's Hidden Dimensions. Igor and Maldacena. – An interview with Leonard Susskind.* WOIT. New York: Hachette Book Group/Back Bay Books. The Elegant Universe: Superstrings. London: Little Brown and Company.shtml). New Jersey: John Wiley & Sons. 2005. London: Jonathan Cape &: New York: Basic Books.ias.aip. Scientific American. New York: Alfred A. Hoboken. New York: Hill and Wang. #11. 2005. Knopf. Time Warps. New York: W. and the Theory of Everything.com/article/mg18825305.. Hyperspace: A Scientific Odyssey Through Parallel Universes. Brian (October 20 2003). Oxford: Oxford University Press. damtp. New York: Houghton Mifflin Co. (Popular article. Indianapolis: Alpha.W. The Trouble with Physics: The Rise of String Theory. Brown(Eds. Leonard (December 2006). and What Comes Next.

• Michael Green. • Woit. The original textbook. Peter (2002). St. ISBN 978-0-19-850954-7. John H. • Vol. • Paul H. 1: An introduction to the bosonic string. Melanie. • Ajay. • Kibble. • Polchinski. 2005. ISBN 0-679-45443-8. Cosmic strings reborn? (http://arxiv. Oxford University Press. The nth dimension (http://thenthdimension. ISBN 978-0-521-86875-4. Tom (2004). arXiv. presented at the NATO Advanced Study Institute on Techniques and Concepts of High Energy Physics. Is string theory even wrong? (http://www. Don (2004).org/issues/pub/ is-string-theory-even-wrong). Frontiers in Physics. prístup: December 16. prístup: December 16. ISBN 0-521-63303-6. and addressed to an audience of graduate students in experimental high energy physics. 2005. • Gasperini. ISBN 0-521-80912-6. ISBN 0-521-83143-1. from 10 to 17 September 2004. Cambridge University Press. – Slides and audio from an Ed Witten lecture where he introduces string theory and discusses its challenges. Joseph (1998) String Theory. Duality.ucsb. Roger (February 22 2005). Experiment. ISBN 0-521-35752-7.org e-Print archive. ISBN 0-521-35753-5. ISBN 0-805-32581-6. • Vol. Elias (2007) String Theory in a Nutshell. 2005. United Kingdom. Wieland et al. Cambridge: Cambridge University Press. American Scientist. Kavli Institute for Theoretical Physics.itp. prístup: December 16. in June 2000. Spacetime and Quantum Mechanics (http://online. Cambridge University Press. • Zwiebach. Becker. Online materiál • Schwarz. – A comprehensive compilation of materials concerning string theory. ISBN 0-521-86069-5 • Binétruy.org/abs/astro-ph/0410073/). Dual Resonance Models. • Szabo. (2004). prístup: December 16. Created by an international team of students. Richard J. 2005. Introduction to Superstring Theory (http://arxiv. Barton (2004) A First Course in String Theory. Pierre (2007) Supersymmetry: Theory. Shakeeb. Schwarz (2007) String Theory and M-Theory: A Modern Introduction . Virgin Islands. Cumbria. prístup: December 22. (2000). ISBN 978-1-86094-427-7. Cambridge University Press. Knopf. Edward (1998).org/abs/hep-ex/0008017). D-branes. arXiv. Schwarz and Edward Witten (1987) Superstring theory. John H.Teória strún 224 Učebnice • Becker. arXiv.Technical and critical: • PENROSE. – A guide to the string theory literature. Cambridge University Press. Katrin. Maurizio (2007) Elements of String Cosmology. • Dine. Croix. – Four lectures.org/abs/ hep-th/0311044/). Cambridge University Press. ISBN 978-0-691-12230-4. and Cosmology. (Reprinted 2007) An Introduction to String Theory and D-brane Dynamics.edu/online/ plecture/witten/). ISBN 0-521-63304-4. 1: Introduction. – Invited Lecture at COSLAB 2004. ISBN 0-521-85841-0. 2005. . 2: Superstring theory and beyond. prístup: December 16. The Road to Reality: A Complete Guide to the Laws of the Universe. – A criticism of string theory. • Kiritsis.org e-Print archive. • Vol.com/). anomalies and phenomenology. • JOHNSON. Imperial College Press. held at Ambleside. Cambridge University Press. 2005. Michael (2007) Supersymmetry and String Theory: Beyond the Standard Model. Frampton (1974). • Marolf. • Witten.americanscientist. and John H. 2: Loop amplitudes. survey basic concepts in string theory. Contact author for errata. Resource Letter NSST-1: The Nature and Status of String Theory (http://arxiv. Princeton University Press.org e-Print archive. Clifford (2003). • Vol.

com/thehindu/ holnus/008200610091240.htm)".spinningthesuperweb. — An up-to-date and thorough review of string theory in a popular way. Richard (2006-11-07).com/watch?v=3ey8_fh6100&NR=1) Understanding the Standard Model Perimeter Institute for Theoretical Physics • The Official String Theory Web Site (http://superstringtheory. Gabriele. 2006.physics.youtube.itp. cfm?chanID=sa006&articleID=00042F0D-1A0E-1085-94F483414B7F0000)".edu/~woit/blog/) – A blog critical of string theory. " The Myth of the Beginning of Time (http://www.ens. Matthew (2007-09-03). (http://banyancollege.edu/~sps/) – A moderated newsgroup for discussion of string theory (a theory of quantum gravity and unification of forces) and related fields of high-energy physics.columbia.com). • Superstring Theory (http://www.com/watch?v=iLZKqGbNfck&feature=channel_page) • Teória strún . " A Prediction from String Theory. 2009. Physics World (http://physicsworld. cfm?chanId=sa003&articleId=1475A684-E7F2-99DF-355B95296BE6031C)".Teória strún • Veneziano.youtube.fr/~troost/beyondstringtheory/) – A project by a string physicist explaining aspects of string theory to a broad audience. May 2004.youtube.com/watch?v=E7FV9aaiwKQ&feature=related) • Dialogue on the Foundations of String Theory (http://www. John (2001). Steven Weinberg.org/wgbh/nova/elegant/) – A Three-Hour Miniseries with Brian Greene by NOVA (original PBS Broadcast Dates: October 28.mathpages.perimeterinstitute. Leonard Susskind.phys.edu/ online/colloq/schwarz1/).sciam. • A website dedicated to creative writing inspired by string theory.. National Public Radio. Various images.com/home/kmath632/kmath632. 2003).' String Theorists Accused of Nothing (http://www.xoom.youtube.math. Robin. 225 Externé odkazy • Prednáška Stevena Weinberga o CERN experimente . with Strings Attached (http://www. 8-10 p. Not Even Wrong: The Failure of String Theory & the Continuing Challenge to Unify the Laws of Physics.m.Gabriele Veneziano. STRINGS newsgroup (http://schwinger. . 8-9 p. Peter. and November 4. 2007. Edward Witten (http://www.com/) • The Elegant Universe (http://www.htm) at MathPages • Superstrings! String Theory Home Page (http://www. prístup: September 6. ISBN 0-224-07605-1 (Jonathan Cape).harvard. • Chalmers.. Stringscape (http://physicsworld. (http://nardelli. prístup: July 17. prístup: 2007-03-05. • Harris.pbs. videos and animations explaining string theory.com/jpierre/strings/) – Online tutorial • CI. " Setback as string theory of the universe is de-bunked (http://www.npr.com) – A Science Studies' approach to the history of string theory (an elementary knowledge of string theory is required). blogspot. 2006-10-09.LHC (http://www.php?storyId=6377252). Short of 'All.com/ watch?v=Zl4W3DYTIKw) • Interview s Edwardom Wittenom (http://www.org/scriblerus/) • An Italian Website with various papers in English language concerning the mathematical connections between String Theory and Number Theory. Early History of String Theory: A Personal Perspective (http://online.it//stringtheory/) • Minkel. • McKie. J.com/article. • Spinning the Superweb: Essays on the History of Superstring Theory (http://www.com/article.hindu.org/ templates/story/story. • Not Even Wrong (http://www.ca/en/Outreach/What_We_Research/Superstring_Theory/ ) • (http://www. 2006-03-02. R. texts.sciam.ucsb.stručný výklad s komentárom od Briana Greena od začiatkov po súčasnosť s prezentáciami súčasných najznámejších teoretických fyzikov . • Beyond String Theory (http://www.com/cws/article/indepth/30940). • Woit. ISBN 0-465-09275-6 (Basic Books) • Schwarz.sukidog.m.

Nadmerné vystavovanie kože vplyvom UVA a UVB žiarenia vedie k jej poškodeniu. Na vytvorenie potrebného množstva postačuje niekoľko desiatok minút denne. Sú to hlavne bielkoviny (v rámci nich zvlášť aminokyseliny tyrozín a tryptofán). zasahuje len povrchové vrstvy ľudského organizmu a prejavuje sa na koži a oku. 1-31 nm). Pre organizmy na Zemi je najintenzívnejším zdrojom UV žiarenia Slnko. Vplyv na živé organizmy Ultrafialové žiarenie pôsobí na bunky mnohými mechanizmami. UV žiarenie a koža človeka UV žiarenie je pre človeka potrebné kvôli syntéze vitamínu D. kratšej ako viditeľné svetlo. napríklad pre niektoré (dážďovky – Lumbricidae) má až smrtelné účinky. Pretože prenikavosť UV žiarenia je pomerne malá. Vo výške 1 500 m je o 20 % vyššia ako pri hladine mora. Ožiarenie ultrafialovými lúčmi vyvoláva inaktiváciu vnútrobunkových enzýmov. Na každých 300 m výšky rastie intenzita UV žiarenia o 4 %. ďaleké alebo vákuové (FUV. Najcitlivejšie reagujúce stavebné látky živých organizmov na UV žiarenie sú nenasýtené organické zlúčeniny a z nich najviac tie. ako ochrániť kožu pred negatívnym vplyvom UV žiarenia je používanie ochranných prípravkov pred slnečným žiarením. UVB s vlnovou dĺžkou 280 nm až 315 nm a UVC s vlnovou dĺžkou 100 nm až 280 nm.Ultrafialové žiarenie 226 Ultrafialové žiarenie Ultrafialové žiarenie (UV) je elektromagnetické žiarenie o vlnovej dĺžke od 100 nm do 400 nm. 200-10 nm) a extrémne (EUV alebo XUV. Jedným zo spôsobov. Delí sa na blízke (380-200 nm). Objavené bolo v roku 1801 nemeckým fyzikom Ritterom a anglickým fyzikom Wollastom. Účinnosť pohlcovania klesá s jeho klesajúcou vlnovou dĺžkou: zatiaľ čo v oblasti UV-C pohlcuje prakticky 100 %. v oblasti UV-B je to len 50-60 % a v UV-A 30 %. Zemská atmosféra účinne pohlcuje väčšinu tohto žiarenia. Ultrafialová oblasť sa delí na UVA s vlnovou dĺžkou 315 nm až 400 nm. ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ultrafialové žiarenie . Nadmerné vystavovanie kože UVB žiareniu (opaľovanie) vyvoláva spálenie kože (začervenanie). Niektoré živočíchy sú naň citlivejšie ako iné. ktoré majú konjugované dvojné väzby. Pri intenzívnom a dlhodobom pôsobení môže viesť až k nádorom kože. Nukleové kyseliny absorbujú UV žiarenie podstatne viac ako bielkoviny. nukleové kyseliny (predovšetkým ich dusíkaté bázy)a niektoré pigmenty. UV spektrum dopadajúce na povrch Zeme je tvorené z 90–99 % žiarením UV-A a 1–10 % žiarenia UV-B. spomaľuje delenie buniek a navodzuje vznik mutácií. UVA žiarenie zapríčiňuje starnutie kože a negatívne ovplyvňuje imunitný systém.

čiže Wilkinson Microwave Anisotropy Probe. rozpína a niektoré veľmi vzdialené oblasti navždy ostanú mimo zraku astronómov. Wien 1998 Rozpínanie/kolaps.C. Paris 1888. ktorá vznikla z fyziky a astronómie. ktorá je dnes dominantným modelom kozmológie. (Albert Einstein vo svojej teórii relativity predpovedal podľa svojich výsledkov rozpínanie sa vesmíru. v ktorom existujeme. pretože stále sa formuje. Tí. aký je vesmír rozsiahly. Vyvíjajú sa jednotlivé kozmické objekty a ich sústavy i celý vesmír v jeho najširších známych meradlách. ale tiež nemusí zhodovať s realitou. ESA. k rozdeleniu významu slova vesmír medzi pozorovacích kozmológov a teoretických kozmológov. ktoré ho riadia. prebieha v ňom ten istý evolučný proces. Woodcut. Beckwith (STScI) a HUDF tím. prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. storočia viedol vznik pozorovacej kozmológie. pochádza z pozorovaní červených posunov a bol vyčíslený Hubbleovým zákonom. To dalo vzniknúť teórii Veľkého tresku.) Extrapolovaním (vyvodením) tohto rozpínania späť v čase sa dostaneme až ku gravitačnej singularite. ktorá je známa ľuďom. Vesmír podľa mimogalaktickej astronómie je nestacionárny. S. Obrázok z viditeľného svetla.7 miliárd ( ) rokov s presnosťou na 200 miliónov rokov (podľa projektu NASA s názvom WMAP. Pojmy známy vesmír. čo fyzikálne existuje: celého kontinua časopriestoru. že vesmír sa rozpína. storočia sa slovo vesmír (ang. Autor: NASA. princípmi a konštantami. Coloration : Heikenwaelder Hugo. čo znamená Wilkinsonova mikrovlnná anizotropná sonda). tiež známej ako fyzikálna kozmológia. Nevie sa. tí druhí sa o to stále pokúšajú v snahe nájsť najlogickejšie domnienky na vymodelovanie celého časopriestoru. . veda. Počas druhej polovice 20.Vesmír 227 Vesmír V prvej polovici 20. universe) používalo na pomenovanie všetkého. Čo je to vesmír? Vesmír je všetko čo existuje všetok priestor a čas aj hmota a energia v ňom. ktorí neveria v možnosť pozorovať celé kontinuum môžu používať pojem náš vesmír. navzdory extrémnym ťažkostiam v určení si empirických (založených na skúsenosti) obmedzení týchto špekulácií a vyhnúť sa tak skĺznutiu do metafyziky. tí prví opustili snahy pozorovať celé časopriestorové kontinuum. ktorú môžeme vidieť alebo inak pozorovať. Všetka viditeľná hmota je vytvorená zo subatomárnych častíc a všetky interakcie medzi týmito základnými súčasťami riadia rovnaké základné sily. odvolávajúc sa tak len na tú časť. ktorá sa môže. spolu so všetkou energiou a hmotou v ňom a všetkými fyzikálnymi zákonmi. Flammarion. O porozumenie vesmíru v najväčších možných mierkach sa snaží kozmológia. čo je skôr abstraktná matematická idea. Vek vesmíru bol odhadnutý na približne 13. pozorovateľný vesmír alebo viditeľný vesmír sú často používané na opísanie časti vesmíru. Universum . vek a teória Veľkého tresku Najdôležitejší výsledok kozmológie.

či je Vesmír konečný alebo nekonečný v priestorovej rozlohe a objeme. Svedčia o tom tieto isté dôkazy. Okraj vesmírneho horizontu je 13. či platia alebo neplatia pravidlá Euklidovskej geometrie. vykonaných Hubbleovým vesmírnym ďalekohľadom. je určite konečný. V prvom rade. že spolupohybujúci sa objem známeho vesmíru je rovný svetelných rokov kubických (za predpokladu. ktorá skúmala „akustické oscilácie“ v kolísaní teploty žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia. lebo nepozorovateľné fyzikálne javy sú vedecky bezvýznamné (to znamená. že sa nevie. je teoreticky možné stretnúť pozorovateľa na okraji nami pozorovateľného vesmíru. ktoré môžeme chápať a preto účinne neexistujú). zoskupených v približne 125 miliardách galaxií. nevie sa. že základný model použitý pre analýzu dát je správny. nie je známe. Čitateľ by si mal uvedomiť. nakoľko sa vesmír rozpína. vidíme veci z dôb bližších a bližších času nula modelu Veľkého tresku. ktorý v minulosti pozoroval niektoré galaxie. Počet galaxií môže byť oveľa väčší. To je z toho dôvodu. Fundamentálny aspekt Veľkého tresku môžeme aj dnes vidieť v pozorovaniach. Avšak niektoré objekty mimo pozorovateľného vesmíru môžu byť v princípe pozorované nepriamo. To by znamenalo. ktoré je najviac zoslabnuté žiarenie. . Je to dvojdimenzionálny povrch s konštantným zakrivením v tretej dimenzii. ktoré vytvárajú klastre a superklastre galaxií. či je vesmír plochý alebo nie. v zjavnom rozpore s Kopernikovým princípom. To znamená. ktoré vzniklo krátko po Veľkom tresku. Tvar Vesmíru Dôležitou otvorenou otázkou kozmológie je tvar vesmíru. kde masívne objekty narúšajú časopriestor. V súčasnosti väčšina kozmológov verí. ktorý hovorí. žijeme v strede nami pozorovateľného vesmíru. ktoré nás mohli od Veľkého tresku ovplyvniť. ktoré ukazujú. Tento názor bol upevnený najnovšími údajmi zo sondy WMAP. ktorý pozostáva zo všetkých oblastí. Táto teória sa nazýva Veľký kolaps. Čím sa pozeráme ďalej a ďalej. Iné metódy odhadnutia veku vesmíru dávajú rozdielne hodnoty. čo sa kozmológovia pokúšali vysvetliť počiatočným obdobím prudkej inflácie.Vesmír Avšak celé je to založené na predpoklade. Hubble Deep Field). že čím ďalej od nás galaxie sú. že vesmír sa nerozpína. Trojdimenzionálnym ekvivalentom je neohraničený „guľovitý priestor“. Deje sa tak preto. že je táto oblasť dokonale guľovitá). je odhadovaná na približne 78 miliárd svetelných rokov ( km). A keďže sa svetlo šíri rovnakou rýchlosťou vo všetkých smeroch k nám. čo je založené na pozorovaniach Hubbleovho temného poľa (ang. a predsa má konečnú plochu ( ). ako aj profesionálne vedecké články v kozmológii často používajú pojem „vesmír“. Na druhej strane je tiež možné. tým rýchlejšie sa od nás vzďaľujú. ktorá nasledovala po Veľkom tresku. Dá sa to pochopiť použitím dvojdimenzionálnej analógie: povrch gule nemá žiaden okraj. že svetlo sa nešíri nekonečnou rýchlosťou a my robíme pozorovania minulosti. no jednako môže byť priestorovo konečný. ang. že populárne. ktorý pozorujeme. Toto reliktové žiarenie je pozoruhodne rovnomerné vo všetkých smeroch. Napríklad. ktoré opustili nami pozorovateľný vesmír kvôli rozpínaniu. či je vesmír hromadne spojený. aj keď v skutočnosti myslia „pozorovateľný vesmír“. ale naopak kolabuje. tak ako jazero je skoro ploché. Avšak pozorovateľný vesmír. Podľa štandardného modelu Veľkého tresku nemá vesmír žiadne priestorové hranice. comoving distance) k okraju pozorovateľného vesmíru je väčšia. Po druhé.7 miliárd svetelných rokov vzdialený. Pozorovateľný vesmír obsahuje približne hviezd. Môžeme ho tiež vidieť v žiarení kozmického mikrovlnného pozadia. že nemôžu ovplyvniť udalosti. čo je dané konečnou rýchlosťou svetla. 228 Veľkosť Vesmíru a pozorovateľného vesmíru Nejestvuje zhoda. že vesmír je viac alebo menej uniformný (rovnaký) a nemá rozoznateľný stred. že pozorovateľný vesmír je takmer plochý s lokálnymi ohybmi. Žijeme v strede vesmíru. Súčasná vzdialenosť (nazývaná tiež spolupohybujúca sa vzdialenosť.

pričom náš vesmír by bol jedným z nich. Podľa definície. takže môžeme vidieť okolo neho raz alebo aj viackrát v rôznych. Big Crunch). ale sa aj zdá. že cestovateľ by sa po prejdení dráhy rovnajúcej sa obvodu vesmíru nakoniec dostal späť na miesto. Multiverzum Existujú špekulácie. Bubliny s vyššou mierou inflácie sa rozrastajú rýchlejšie a môžu tak vytvoriť samostatné. alebo by boli vzájomne prepojené (napríklad červou dierou). takých existuje nespočetne veľa. že viacnásobné vesmíry by mohli existovať vo vyššom multiverze (tiež známom ako megaverzum). (Iné možnosti zahŕňajú podobný „eliptický priestor“ a „valcovitý priestor“. s rôznym počtom rozmerov. V okamih vzniku čiernej diery s vhodnou hmotnosťou a rotáciu môže dôjsť k takému zakriveniu priestoročasu v jej vnútri. že nielen že neexistuje dostatočné množstvo hmoty/energie. ako bolo opísané. multiply-connected) a dostatočne malý (a má primeraný. izolované oblasti. Avšak guľa má jedinečnú a možno aj viac estetickú vlastnosť. keď dochádza k rozpadu vlnovej funkcie nejakej konkrétnej častice zo superponovaného stavu. ako všetkého. Príklady teórií zavádzajúcich pojem multiverzum sú napríklad nasledujúce: 1.) Ak je vesmír skutočne neohraničený. avšak bez ohnutia valca. ktoré by spôsobilo opätovný kolaps. ktorý má konečný objem ( 229 ). Hoci táto možnosť nebola zatiaľ vylúčená. že vesmír je hromadne spojený (ang. V modeli opisujúcom náš vesmír ako prienik Euklidovej sféry a Lorentzovej deSitterovej metriky môže dochádzať k tunelovaniu vlnovej funkcie a k vzniku nových vesmírov mimo priestoročas toho nášho Vesmíru. odkiaľ vyštartoval (čo je v našom súčasnom chápaní vesmíru nemožné. ako by jeden z týchto vesmírov mohol ovplyvniť ďalšie. Teória chaotickej inflácie (označovaná tiež ako teória bublinových vesmírov) navrhnutá fyzikom Andreiom Lindeom popisuje model kvantových fluktuácií na úrovni inflácií. skutočný počet fyzicky odlišných hviezd a galaxií by bol menší ako sa myslí. kde sú v rozpore s klasickou geometriou dva konce valca spojené dohromady. tzv. . 2. možno aj vo všetkých smeroch. dochádza k vzniku „paralelných vesmírov“.Vesmír objavený Bernhardom Riemannom. že všetky body na nej sú geometricky podobné. mali by sme hviezdy a galaxie nazývať „obrazmi“ hviezd a galaxií. výsledky posledných výskumov kozmického mirovlnného pozadia ju robia veľmi nepravdepodobnou. čo sa nazýva „Veľké zmrštenie“ (ang. nastáva rozštiepenie geometrie priestoročasu. pričom v každom z týchto vesmírov je častica v inom stave. čo fyzikálne existuje. že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje a bude sa zrýchľovať po celú večnosť. Na pozadí priestoročasovej „peny“ môže dôjsť ku kvantovým fluktuáciám v zakrivení tohto priestoročasu a k vzniku falošného vákua. boli by súčasťou jediného vesmíru. Jedným z týchto vesmírov je náš Vesmír. Presnejšie povedané. pretože je možné. nie je spôsob. ktoré spôsobí nový „Veľký tresk“ a odštartuje tak iný vesmír izolovaný od toho nášho. rôznymi hodnotami fyzikálnych konštánt a rôznymi fyzikálnymi zákonmi. V každom z týchto vesmírov sa preto odohráva iná história. potom by cestovanie po „priamej“ dráhe v ľubovoľnom smere teoreticky spôsobilo. 3. V súčasnosti dôkazy naznačujú. možno zložený tvar). pretože jeho veľkosť je oveľa väčšia ako veľkosť pozorovateľného vesmíru). v okamihu. ak by sa dva „vesmíry“ mohli vzájomne ovplyvňovať. Osud Vesmíru V závislosti od priemernej hustoty hmoty a energie vo vesmíre sa tento bude ďalej navždy rozpínať alebo sa rozpínanie pôsobením gravitácie spomalí a nakoniec vesmír skolabuje naspäť do seba. Tieto sú tiež dvojdimenzionálne priestory s konečnými plochami. Podľa mnohosvetovej interpretácie kvantovej mechaniky formulovanej Hughom Everettom a rozpracovanej a spopularizovanej Bryceom Seligmanom DeWittom.) Ak je tomu tak. (Predstavte si dom plný zrkadiel. avšak priestorovo konečný. bubliny. 4. V ňom sú všetky tri dimenzie konštante zakrivené v štvrtej. Definícia multiverza takto pozmeňuje definíciu vesmíru.

ďalej sféra Slnka a ostatných planét a najďalej od Zeme (súčasne najbližšie k prvému hýbateľovi) je sféra nehybných hviezd. Skladá sa z mnohých sústredených nebeských sfér. svetová duša (an-nafs al-kullíja) a prasubstancia (al-hajúlá al-úlá). Duše. k Bohu. Boha: z tejto prapríčiny vznikol emanáciou postupne tvorivý rozum (al-`akl al-fá`il). filozoficky povedané to bude návrat svetovej duše k prapríčine. a síce víťazstvo nad hmotou. ktorého dodatočné rozmery sú zvinuté. Stupeň tohto povznesenia nad hmotu však nie pri všetkých ľuďoch rovnaký. Všetky tieto teórie sú v súčasnosti považované viac-menej len za hypotézy. v ktorých sa pohybujú jednotlivé hviezdy. Najbližšie k Zemi je sféra Mesiaca. látkou nadmesačných sfér. Z nej vytvorené telesá sú nemenné a nachádzajú sa v neustálom kruhovom pohybe. planétam. sú odkázané na náboženstvo. pevným hviezdam až k hranici vesmíru. ktorá je jeho stredom. je vyplnené látkou. z ktorej sa skladajú nebeské sféry. [3] . Všetko. Podľa bránovej kozmológie inšpirovanej teoretickými objavmi v superstrunovej teórii a M-teórii je náš viditeľný. zeme. ktorá je obdobou a emanáciou svetovej duše. zahŕňajúc ekvivalenty vo viacerých jazykoch. Filozofické názory na vesmír Aristoteles Vesmír alebo kozmos podľa Aristotela má rovnako ako Zem. 230 Iné pojmy Počas histórie sa používali rozličné pojmy na vyjadrenie „celého priestoru“. je vyplnené éterom (AITHÉR). ktoré dosahuje svoj vrchol smrťou. ktorý sa v náboženstve označuje ako zmŕtvychvstanie. ktoré znamenajú „nebesá“. Hoci slová ako svet a jeho ekvivalenty dnes v ostatných jazykoch skoro vždy odkazujú na planétu Zem. čo sa nachádza od mesačnej sféry smerom k Zemi. sa poznaním povznáša nad hmotu. čo existuje. ktorú Aristoteles označuje ako sublunárnu. ktoré zostávajú na nižšom stupni.[1] Pytagoras Vesmír má podľa Pytagora umiestnenú vo svojom strede guľatú Zem. prvky sublunárneho sveta a z nich zložené nerasty. Smrť jedinca je obdobou budúceho zániku tohto sveta. Jeho duša. Podľa ekpyrotickej teórie má dokonca náš vesmír pôvod v zrážke dvoch paralelných brán. ktoré sú napospol duchovnej podstaty. predtým odkazovali na všetko. hmota. ktoré štandardná kozmológia nedokáže predpovedať. Podľa tejto teórie môžu ďalšie brány mimo nášho Vesmíru interagovať s týmto viacrozmerným priestorom aj medzi sebou navzájom a vyvolať tak v našej bráne javy. vzduchu a ohňa). Zem sa mení a je v pokoji. štvorrozmerný vesmír obmedzený bránou existujúcou vnútri viacrozmerného priestoru. To čo sa nachádza od mesačnej sféry smerom k Slnku. dospievajú k poznaniu filozofiou.[2] Bratia čistoty Vesmír podľa Bratov čistoty je emanácia prapríčiny všetkého súcna. „kozmos“ a „svet“. Človek je mikrokozmos. ktoré sa povzniesli na vyšší stupeň. piatym prvkom. Ale cieľ tohto poznania a povznesenia nad hmotu je ten istý. podobu gule. rastliny a živočíchy. s ktorou je spojené na tomto svete vznikanie a zanikanie. tie.Vesmír 5. Táto sa skladá zo štyroch živlov (vody. Po nich pristúpením formy priestoru a času vznikla druhotná substancia (al-hajúlá ath-thánija).

Bratislava. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_aristoteles. html) – zdroj. Iné projekty • • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vesmír Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Vesmír .[4] [5] Referencie [1] Vesmír (aristoteles) FILIT (http:/ / dent. [5] Vesmír (novokynizmus) FILIT (http:/ / dent.Vesmír 231 Novokynizmus Vesmír je z pohľadu novokynizmu pod vládou jedného spoločného zákona. ale pre každého človeka vôbec. a síce životom práce. Tomuto zákonu podlieha nielen svet prírody. ako najvyššia vesmírna sila.: Prehľad dejín filozofie. Zeus. Teda vesmír spolu s človekom tvorí jednu univerzálnu kozmickú monarchiu. [3] Vesmír (bratia čistoty) FILIT (http:/ / dent. ii. 668. ii. uniba. html) – zdroj. uniba. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. ktorú zapríčinila mylne chápaná civilizácia. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. fmph. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. fmph. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_bratia_cistoty. fmph. ale aj človek a bohovia. Základy doxografie. v ktorom má každá pozemská spoločnosť primerané miesto a z ktorého si má brať vzor každý pozemský štát. Z kozmického pokoja vesmíru vyplýva harmónia a pokoj medzi ľuďmi. html) – zdroj. J. fmph. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_novokynizmus. ii. Obzor 1972. [4] Legowicz. lebo len vtedy sa stane práca šťastím nielen pre chudáka. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Preto treba žiť v zhode s prírodou. html) – zdroj. Z toho vyplýva požiadavka prinavrátiť práci úctu. ii. Práca ako božský zákon a kozmická povinnosť oslobodí človeka z biedy. spojil bohov a ľudí do jedného kozmického štátu. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_pytagoras. uniba. [2] Vesmír (pytagoras) FILIT (http:/ / dent. uniba.

čo zistil už Galileo Galilei. ktorá zas naopak spätne ovplyvňuje stav a pohyb telies v danej oblasti. V porovnaní so špeciálnou teóriou relativity je pre laika oveľa ťažšie zrozumiteľná. Princíp ekvivalencie Keďže najpriamejšia dráha časopriestorom prirodzene nezávisí od hmotnosti. Gravitácia a zakrivenie priestoru Všeobecná teória relativity vyvodzuje gravitáciu z geometrického javu v zakrivenom časopriestore. Prítomnosť hmoty mení geometriu časopriestoru a táto (zakrivená) geometria je interpretovaná ako gravitácia. ktorú sformuloval Albert Einstein v rokoch 1911 až 1916 (zverejnená bola v roku 1916). ktorý by nevedel o guľovom tvare Zeme. Prvá výpoveď opisuje pôsobenie energie a hybnosti na časopriestor. ktorú by prešlo vozidlo s riadením zafixovaným na jazdu rovno vpred. Všeobecná teória relativity je rozšírením špeciálnej teórie relativity a pre dostatočne malé oblasti časopriestoru sa s ňou stáva identickou. stretli by sa na severnom póle.pri zakrivenom časopriestore je to o to ťažšie. takzvanej geodetickej čiare. Jej hlavná výpoveď je. čase a gravitácii. Gravitačné sily sa preto niekedy označujú aj ako zdanlivé sily. pretože konštatuje: • Hmota (presnejšie jej energia a hybnosť) zakrivuje časopriestor vo svojom okolí. že pozorovateľ v uzavretom priestore bez pozorovania okolia nedokáže z pohybu predmetov v priestore zistiť. či je v stave beztiaže . existuje však pre ňu dostatočné množstvo experimentálnych dôkazov. sa pohybuje medzi dvoma miestami časopriestoru vždy po najpriamočiarejšiej trajektórii. že gravitácia vlastne nie je nič iné ako geometrický jav v zakrivenom štvorrozmernom časopriestore. padajú všetky telesá v gravitačnom poli rovnako rýchlo. na ktorý nepôsobí žiadna sila.Všeobecná teória relativity 232 Všeobecná teória relativity Všeobecná teória relativity je teória o priestore. Dvojrozmerné zobrazenie zakrivenia časopriestoru. Niektoré vlastnosti: • Teória aplikuje princíp relativity na oblasti. druhá naopak – ide teda o vzájomné pôsobenie (interakciu) v pravom slova zmysle. presnejšie: Hmotné telesá sú zdrojom gravitačného poľa. • Predmet. V skutočnosti ide o geometrický jav (guľatosť Zeme). • Jej základom je princíp ekvivalencie. Ak by dve takéto vozidlá odštartovali na rovníku paralelne smerom na sever. Presnejšie možno povedať. v ktorých má rozhodujúcu úlohu gravitácia. Pozorovateľ. Túto okolnosť vysvetľuje newtonovská mechanika princípom ekvivalencie (= gravitačná hmotnosť a zotrvačná hmotnosť telesa sú si rovné). ktorý týmto vlastne všeobecnú teóriu relativity vysvetľuje. Opisuje vzájomné pôsobenie (interakciu) priestoru a času na jednej strane a hmoty (vrátane polí) na strane druhej. ktoré určuje metriku (vlastnosti) časopriestoru v danej oblasti. V záujme predstavivosti si však možno pozrieť situácie so zníženým počtom rozmerov. Napríklad v prípade dvojrozmernej zakrivenej krajiny zodpovedá najpriamejšiej trajektórii. by z toho vyvodil. že z klasického princípu ekvivalencie vyplýva. Už štvorrozmerný časopriestor špeciálnej teórie relativity sa dá ťažko názorne predstaviť . že medzi dvomi vozidlami existuje príťažlivá sila.

1. a to ako konečné štádium vývinu hviezd pri veľmi hmotných hviezdach a v centrách väčšiny galaxií. že sa ich dodnes nepodarilo priamo dokázať. je všeobecná teória relativity podstatne náročnejšia. primerane opisujú friedmannovské riešenia einsteinovských rovníc poľa v kombinácii s tzv. Gravitačné vlny A napokon zo všeobecnej teórie relativity vyplýva existencia gravitačných vĺn. 233 Hodiny v gravitačnom poli Vo všeobecnej teórii relativity nezávisí chod hodín len od ich relatívnej rýchlosti. kozmologickou konštantou. a ktorý možno chápať aj ako začiatok priestoru a času. Explózia supernovy v roku 1987 mala vytvoriť dokázateľné gravitačné vlny. Hodiny na kopci idú pomalšie ako hodiny v údolí. ktoré sa šíria svetelnou rýchlosťou. Podľa nich začalo rozpínanie vesmíru veľkým treskom. Celý vesmír bol pritom skoncentrovaný na priestorovú oblasť s priemerom Planckovej dĺžky (cca. že zakrivenie možno zanedbať. ktoré pozorujú astronómovia. či je v stave beztiaže alebo nie. zaobíde sa všeobecná teória relativity bez tohto obmedzenia. Zakrivený časopriestor sa opisuje pomocou metód diferenciálnej geometrie. Vznik zakrivenia sa opisuje pomocou einsteinovských rovníc poľa. . aby sa zabránilo chybám pri určovaní polohy. Tieto deformácie sú však také malé. Matematická štruktúra teórie Kým špeciálnu teóriu relativity možno pochopiť aj s pomerne slabými znalosťami matematiky. Einstein tento princíp zovšeobecnil takto: Pozorovateľ v uzavretom priestore bez informácií zvonku nemôže vôbec žiadnym pokusom zistiť.riešiteľné len v špeciálnych prípadoch. že musí existovať mechanizmus. Einsteinovi sa myšlienka čiernych dier vôbec nepozdávala a bol presvedčený. Aspoň nepriamo sa gravitačné vlny podarilo dokázať z pozorovaní na sústavách dvojhviezd s pulzarmi. ktorý sa podľa posledných výskumov udial pred 13. ale napríklad navigačný systém GPS ho zohľadňuje príslušnou úpravou frekvencie signálu. pretože v dôsledku chýbajúcej predchádzajúcej dohody boli všetky detektory gravitačných vĺn na celom svete v rozhodujúcich sekundách vypnuté z dôvodu údržby. ktorá nahradila euklidovskú geometriu nám známeho plochého priestoru. Napríklad rozpínanie vesmíru. ktoré sú analyticky – čiže pomocou matematickej rovnice . Čierne diery Ďalšou predikciou všeobecnej teórie relativity sú čierne diery. Možno ju teda aplikovať aj na celý vesmír – preto hrá centrálnu úlohu v kozmológii. ktoré sú také malé. Túto príležitosť storočia sme však prepásli. Kozmológia Kým špeciálna teória relativity platí za prítomnosti hmotných telies len v oblastiach časopriestoru. Sú to diferenciálne rovnice tenzorového poľa s desiatimi zložkami. ktorý zabraňuje vzniku takýchto objektov. čiže lokálnych deformácií časopriestoru. Tento efekt je síce v pozemskom gravitačnom poli veľmi slabo badateľný. Podľa súčasných pozorovaní však takéto objekty vo vesmíre skutočne existujú.61624·10-35 m).Všeobecná teória relativity alebo voľného pádu.7 miliardami rokov. Vznikať majú pri zrýchlení hmotných telies. ale aj od ich polohy (miesta) v gravitačnom poli.

táto signatúra prirodzene vyplýva zo spinorovej formulácie teórie relativity. Vlastným časom pozorovateľa nazývame čas. pretože pri nelokálnych meraniach sa uplatňujú nehomogenity gravitačného poľa. že pozorovateľ voľne padajúci v gravitačnom poli sa cíti byť inerciálny. čo znamená. predpokladáme. Zároveň si aj odpovedal: príroda sa o naše sústavy nestará. Nami používaná signatúra (+ . Čo je však dôležitejšie. Často sa používa opačná signatúra (. Pretože všetky merania je nutné robiť lokálne. Na prvý pohľad nie je zrejmé.-). alebo (+ + + -).Všeobecná teória relativity 234 Matematická formulácia všeobecnej teórie relativity Všeobecná teória relativity (VTR) je teória gravitácie. v ktorých má metrický tenzor tvar To je zmysel tvrdenia. aby mali fyzikálne zákony rovnaký tvar vo všetkých sústavách. To je základná myšlienka princípu relativity. času a priestoru. ale jeho signatúra z nich nevyplýva. že komponenty metrického tenzora sú v jednom bode dané diagonálnou maticou . že fyzikálne zákony majú rovnaký matematický tvar pre všetkých pozorovateľov. Táto požiadavka vedie k invariantnosti fyzikálnych zákonov voči Poincarého grupe.-) je bežne používaná napr. Ako uvidíme. prečo by mala príroda preferovať inerciálne sústavy. Signatúry s touto vlastnosťou sa nazývajú lorentzovské. Veľkým skokom v Einsteinových úvahách bolo uvedomenie si. Snažil sa preto zovšeobecniť ŠTR tak. Podstatné je len to. Na všeobecnej variete nemusia existovať vôbec žiadne globálne súradnice. Filozofický základ VTR V špeciálnej teórii relativity (ŠTR) sa postuluje rovnocennosť inerciálnych vzťažných sústav. To znamená. že metrický tenzor sa dá lokálne previesť na diagonálny kanonický tvar platí vo všeobecnosti na každej hladkej variete. Metrický tenzor vyjadrený v ľubovoľných lokálnych súradniciach má tvar Podľa princípu ekvivalencie sa však vhodnou súradnicovou transformáciou dá dosiahnuť. Tejto požiadavke všeobecnej kovariancie vyhovujú tenzory a spinory. že Minkowského priestoročas je plochý. Einsteinove rovnice gravitačného poľa sú diferenciálne rovnice pre metrický tenzor. Predpokladajme teraz. v kvantovej teórii poľa a má niekoľko výhod. Každej vzťažnej sústave zodpovedá vhodná súradnicová sústava v priestoročase. že poloha pozorovateľa a poloha hodín splývajú. ktorá si pri zmene súradnicovej sústavy transformujú rovnako. Pri svojom pohybe v priestore opisuje pozorovateľ istú krivku v časopriestore. Túto krivku budeme nazývať . aby mali fyzikálne zákony rovnaký matematický tvar pre všetkých pozorovateľov. Znamená to.. To znamená. je matematická formulácia princípu ekvivalencie. že tieto pojmy by mali byť opisované jedinou teóriou. že princíp ekvivalencie platí len lokálne.. ktorí sa pohybujú len zotrvačnosťou (stoja.+ + +). To. ktoré sú voči tomuto pozorovateľovi v pokoji. To. Einstein si položil otázku. Postuláty VTR Princíp relativity požaduje. Dôležité je. tobôž nie kartézske. V ŠTR je priestoročas hladkou varietou dimenzie 4. že pozorovateľ voľne padajúci v gravitačnom poli necíti zotrvačné sily a platí pre neho zákon zotrvačnosti. inerciálnych aj zrýchlene sa pohybujúcich. že v priestoročase bude mať signatúru (+ . ktorý ukazujú hodiny. na ktorej je možné zaviesť globálne kartézske súradnice . Albert Einstein tento súvis geniálne rozoznal a popísal. takže rovnica si podrží svoju platnosť v každej sústave. že časová zložka musí mať opačné znamienko ako priestorové. že v skutočnosti je priestoročas hladká varieta s nejakým všeobecným metrickým tenzorom. alebo sa pohybujú rovnomerne priamočiaro). a preto musia byť zákony rovnaké pre všetkých pozorovateľov. že lokálne platia zákony ŠTR. Pozorovateľ voľne padajúci v gravitačnom poli zistí. Toto tvrdenie je známe ako princíp ekvivalencie. že fyzikálne zákony musia mať tvar rovnosti dvoch veličín. že každý priestoročas je lokálne plochý.

že dĺžka svetočiary (priestoročasový interval) je len c-násobkom vlastného času. môžeme svetočiaru rovnako dobre parametrizovať jej dĺžkou. priestoročasový interval a teda Táto veličina je invariant. Predpokladajme. Jeho zložky sú Jeho norma je daná vzťahom Pritom je rozdiel súradníc dvoch bodov na svetočiare vzdialených o infinitezimálnu parametrickú vzdialenosť . Dĺžka svetočiary na tomto úseku je tzv. Ak svetočiaru označíme . pohyb pozorovateľa je V ľubovoľných lokálnych súradniciach Vektor dotykový k svetočiare označme .Všeobecná teória relativity 235 svetočiara. kým v tomto texte pojmom geodetika označujeme isté špeciálne svetočiary. a preto ju môžeme vyčísliť v ľubovoľných súradniciach. . zvoľme však ako parameter vlastný čas pozorovateľa . v ktorých sú fundamentálne konštanty ( ) rovné jednej. Niekedy sa však aj slovo "geodetika" prekladá ako svetočiara. V teoretickej fyzike sa často volia jednotky. čo je doslovný preklad anglického slova "worldline". V tom prípade je štvorrýchlosť bezrozmerná a normovaná na jednotku: V diferenciálnej geometrii sa takémuto parametru hovorí normálny. Norma štvorrýchlosti je potom Pretože interval a vlastný čas sa líšia len o multiplikatívnu konštantu. Potom časová súradnica je totožná s jeho vlastným časom. že sú súradnice pozorovateľa voľne padajúceho v gravitačnom poli. Potom časopriestorový interval a vlastný čas môžeme stotožniť. teda a pre ostatné súradnice Z toho Vidíme. Svetočiaru je možné ľubovoľne parametrizovať.

že geodetický pozorovateľ sa nachádza v nejakom (infinitezimálne malom) laboratóriu a robí v ňom experimenty. j. Je preto prirodzené požadovať. Nech je 4-vektor paralelne prenášaný pozdĺž geodetiky. ako sa bude v takomto priestoročase pohybovať pokusná častica. tzv. Štvorrýchlosť má v týchto súradniciach zložky sú lokálne geodetické súradnice pretože vlastný čas je totožný s časopriestorovým intervalom. To však ešte nezaručuje. Geometria časopriestoru je zakódovaná v metrickom tenzore . a určuje ju rozloženie hmoty (všetkých jej foriem. Odmeria nejakú veličinu reprezentovanú 4-vektorom.Všeobecná teória relativity 236 Pohyb pokusnej častice v zadanom gravitačnom poli a lineárna konexia Základná idea VTR je. j. tento 4-vektor je tiež paralelne prenášaný pozdĺž geodetiky. než budeme skúmať aký je presný vzťah medzi hmotou a geometriou. hoci budeme pre jednoduchosť naďalej hovoriť o častici. ale tento spätný vplyv predbežne zanedbajme. j. Nech svetočiara častice voľne padajúcej v gravitačnom poli je parametrizovaná jej vlastným časom. Prv. tento fakt je dôsledkom Einsteinových rovníc. Toto pravidlo je technicky opisované lineárnou konexiou . Je preto užitočnejšie namiesto bodovej častice uvažovať kontinuum. . a hovorí. koherentný prach. Vieme však. Pretože celé laboratórium sa aj s pozorovateľom pohybuje po geodetike. a teda sa chovajú ako voľné častice. 4-rýchlosť častice sa pri pohybe pozdĺž svetočiary nemení. Sústavu spojenú s voľnou časticu nazývame geodetická sústava. t. pretože konexia je v princípe od metriky nezávislá. Zaujíma nás. že je kovariantne konšatný pri pohybe po geodetike. Na tejto úrovni sme teda postulovali. . Samozrejme. j. t. t. Ako ale uvidíme. V tejto súvislosti musíme urobiť jednu poznámku. že jeho dĺžka sa nezmení. aby jeho norma ostala pri geodetickom pohybe konštantná. Súradnicové vyjadrenie ale zahŕňa kovariantnú deriváciu vo všeobecnom smere . že priestoročas je hladká varieta s lorentzovskou signatúrou. predpokladajme. Nech je geodetika. Doposiaľ sme nešpecifikovali pravidlo paralelného prenosu. že naše úvahy zostanú správne. Uvidíme neskôr. Štvorrýchlosť bodovej častice je však definovaná len na svetočiare. j. že máme daný priestoročas s ľubovoľným fixným metrickým tenzorom. a platí len v uvažovaných súradniciach. a musíme ho opäť postulovať. Predpokladajme. prítomnosť tejto častice tiež ovplyvňuje výslednú geometriu. To znamená. že kovariantná súradnica sa v geodetických súradniciach redukuje na obyčajnú parciálnu deriváciu. že 4-rýchlosť musí byť paralelne prenášaná pozdĺž svetočiary. Je preto prirodzené postulovať pre voľnú časticu pohybovú rovnicu alebo bezsúradnicovo Je to rovnica geodetiky. t. Predstavme si. podobne ako pole rýchlosti v hydrodynamike. že voľná častica sa pohybuje po geodetike. aby sa dĺžky všetkých paralelne prenášaných 4-vektorov zachovávali. Takto budeme 4-rýchlosť naďalej chápať. Veličina je potom vlastne pole 4-rýchlosti kontinua. čo znamená. t. po ktorej sa častica pohybuje. lokálne Toto nie je tenzorová rovnica. Dospeli sme zatiaľ k tomu. preto jej derivácia vo všeobecnom smere nemá zmysel. že voľná častica sa pohybuje po geodetike. Pretože sústava spojená s časticou je inerciálna. Požadujeme. Pre bodovú časticu má bezsúradnicové vyjadrenie rovnice geodetiky dobre definovaný zmysel. teda látky aj polí). v ktorom jednotlivé "objemové elementy" neinteragujú. že spojené s časticou. že jej 4-rýchlosť (ktorá je vlastne dotykovým vektorom ku svetočiare) je paralelne prenášaná pozdĺž svetočiary. jej súradnice sú Sústava spojená s touto časticou je (lokálne) inerciálna.

alebo kompatibilná s metrikou. že prísne vzaté znamená kovariantnú -ta žložka je . bez doplnkového člena s Christoffelovými symbolmi. ktorého je skalárna funkcia (hoci označkovaná indexom) a jej kovariantná derivácia sa preto redukuje na parciálnu deriváciu. Christoffelove symboly sú definované vzťahom Dá sa ľahko ukázať. Napriek tomu budeme túto konvenciu používať. a to ani lokálne. že konexia je symetrická. Tá je pre vektorové pole daná nasledovne: Pre zjednodušenie zápisu zavedieme nasledujúcu. Lineárna konexia je určená Christoffelovými symbolmi. Nenulový tenzor totiž nie je možné súradnicovou transformáciou vynulovať. Predpoklad nulovosti torzie zdôvodníme za chvíľu. konvenciu. bez torzie. podmienka konštantnosti metrického tenzora už konexiu definuje jednoznačne. Aký je fyzikálny význam Christoffelových symbolov? Nech opäť časom. Symbol deriváciu vektora v smere bázového vektora . Výsledkom tejto operácie je vektor. Je nutné poznamenať. Pretože je to tenzor. Postulujeme preto Ak navyše predpokladáme. Pre aparát VTR je dôležité. Nech je súradnicová báza vektorových polí. napr. V prvom rade. že táto skutočnosť je jedným z prejavov toho. že všetky Christoffelove symboly budú v danom bode priestoročasu nulové. t. Aby sme sa vyhli vypisovaniu zátvoriek. sú identicky nulové v kartézskom súradnicovom systéme v plochom priestore. Je však možné z nich skonštruovať Riemannov tenzor krivosti. Ale aj v plochom priestore sú nenulové v iných. že Christoffelove symboly definujú pravidlo paralelného prenosu. žiadnou transformáciou ho na zakrivenom priestore nemožno vynulovať. nulový tenzor ostáva nulový v každej sústave. budeme jednoducho písať Problém s týmto zápisom je ten. rádu. ak samotný metrický tenzor bude kovariantne konštantný v ľubovoľnom smere. V tomto zmysle sú Christoffelove symboly mierou krivočiarosti súradnicového systému. A naopak. nech 4-rýchlosť je Rovnica geodetiky je potom je geodetika parametrizovaná vlastným Ak zavedieme ľubovoľné súradnice . než kartézskych súradniciach. alebo RLC (Riemannova-Levi-Civitova). a to cez kovariantnú deriváciu. Zdôrazňujeme. j. že Christoffelove symboly napriek trom indexom netvoria tenzor 3. pričom súradnicové vyjadrenie rovnice geodetiky je . že Christoffelove symboly RLC konexie majú nasledovné vyjadrenie: Prechodom k lokálne geodetickej súradnicovej sústave možno docieliť. Tento tenzor je nulový v plochom priestore a nenulový v zakrivenom. Geometrický význam Christoffelových symbolov je mnohoraký. bežne používanú. že priamo nesvedčia o zakrivenosti priestoru samotného. sférických.Všeobecná teória relativity 237 To bude splnené pre ľubovoľnú geodetiku len vtedy. Takáto konexia sa nazýva metrická.

Tieto úvahy nás oprávňujú tvrdiť. slapové sily. na ktorých má rovnakú hodnotu parameter. že pozorovateľ vo voľne padajúcej sústave nepociťuje gravitačnú silu. Avšak. Platí . Riemannov tenzor teda udáva komutátor kovariantných derivácií pri pôsobení na vektorové pole. Tretí člen na pravej strane je nutný. ktorým sú geodetiky parametrizované. tzv. Nech je pole 4-rýchlostí. Tento jav súvisí samozrejme s krivosťou variety. voči sebe sa nepohybujú rovnomerne zrýchľujú a spomaľujú. lineárna konexia (reprezentovaná Christoffelovými symbolmi) priamo nepopisuje krivosť priestoru. Pretože sú zostavené z derivácií metrického tenzora. a potom sa približujú (až po južný pól). prechádzajú tými bodmi kongruencie geodetík. že Christoffelove symboly naozaj reprezentujú gravitačnú silu. že popisuje nehomogenity gravitačného poľa. že každým bodom priestoročasu prechádza práve jedna geodetika. Presná definícia znie. j. pole vektorov dotykových k tejto kongruencii. Je to tenzor štvrtého rádu. Vieme. teda z pohľadu každého z nich sa pohybujú rovnomerne priamočiaro. vidíme. a je definovaný vzťahom V tomto definičnom vzťahu je Riemannov tenzor. aby bol tenzor lineárny vo všetkých argumentoch. môžeme povedať. Tenzor krivosti Ako sme už vysvetlili. A skutočne. t. keďže bázové vektorové polia indukované súradnicami komutujú. Obaja títo pozorovatelia sú inerciálni. Je zrejmé. sú ľubovoľné vektorové polia. Súradnicovo potom posledná rovnica vyzerá nasledovne: Táto rovnosť sa nazýva aj Ricciho identita. Uvažujme kongruenciu geodetík. j. Christoffelove symboly sú v takejto sústave nulové. a preto by mal byť nejako opísaný Riemannovým tenzorom. Pre nami uvažovanú metrickú konexiu sú komponenty Riemannovho tenzora voči súradnicovej báze nasledovné: Riemmanov tenzor (so spusteným indexom) spĺňa nasledovné identity: Pozrime sa teraz na fyzikálny význam tenzora krivosti. kým newtonovská gravitačná sila závisí len od polohy. t. Newmanov-Penroseov formalizmus). Krivosť je charakterizovaná Riemannovým tenzorom krivosti (niekedy Riemannovým-Christoffelovým). do rovnice geodetiky vstupujú aj zložky 4-rýchlosti. že Christoffelove symboly hrajú v tejto analógii úlohu gravitačnej sily. spojitú množinu geodetík takú. Táto interpretácia je založená na Jacobiho rovnici pre deviáciu blízkych geodetík. že sa najprv vzďaľujú (až po rovník). že v tetrádnom formalizme (spolu s Bianchiho identitou) nahradzuje Einsteinove rovnice poľa (napr. V skutočnosti v súradnicovej báze vypadne. teda tieto vektorové polia komutujú. nech je vektorové pole "spájajúce" susedné geodetiky. Predstavme si dvoch pozorovateľov na povrchu gule po geodetikách štartujúcich zo severného pólu a končiacich v južnom póle. že Christoffelove symboly netvoria komponenty tenzora. že integrálne krivky vektorového poľa . Ukážeme. Už preto nie. Ak sa však pozrú jeden na druhého. zistia.Všeobecná teória relativity Ak túto rovnicu porovnáme s klasickou Newtonovou pohybovou rovnicou 238 kde je gravitačná sila. že aj keď sú obaja pozorovatelia inerciálni. geodetiky sa nekrižujú (kongruenciu kriviek môžeme chápať ako zovšeobecnenie pojmu prúdnice v kvapaline). Je zaujímavé. že zložky metrického tenzora hrajú úlohu gravitačných potenciálov.

a to lineárne. a prvý člen na pravej strane je nami definované zrýchlenie. že tento vzťah musí byť vyjadrený ako rovnosť tenzora energie hybnosti. Ricciho tenzor je zjavne veľmi dobrým kandidátom. Symetrický Ricciho tenzor druhého rádu definujeme ako Jeho stopa sa nazýva skalárna krivosť: Kontrakciou Bianchiho identít dostávame dôležitý vzťah pre kovariantnú divergenciu Ricciho tenzora Ricciho tenzor je pre VTR dôležitý z týchto dôvodov. Dotykové vektory týchto blízkych geodetík 239 Z definície Riemannovho tenzora. takže môžeme definovať relatívne zrýchlenie ako . takže dostaneme Teda relatívne zrýchlenie blízkych geodetík je dané Riemannovým tenzorom krivosti. pričom je lineárny v druhých deriváciách. Newtonov gravitačný zákon je ekvivalentný Poissonovej rovnici. Tenzor energie-hybnosti však možno zovšeobecniť aj na . Táto rýchlosť sa pri pohybe mení. Ak predpokladáme. znamená to. Efektívne to zodpovedá existencii slapových síl. zistíme. posledný člen je nulový. že gravitačná sila je v rôznych bodoch laboratória rôzna. ktorý popisuje rozloženie hmoty v priestoročase. rovnako ako tenzor energie-hmotnosti. Je to tenzor druhého rádu. Tenzor energie-hybnosti tenzor energie-hybnosti je známy už zo ŠTR. že analógiou gravitačného potenciálu vo VTR sú komponenty metrického tenzora. využijúc nulovosť komutátora polí . teda nie infinitezimálne. Vieme už. dostávame Pretože uvažované krivky sú geodetiky. Ricciho tenzor Riemannov tenzor pripúšťa tri možné kontrakcie. že obe polia komutujú. ktorý obsahuje druhé derivácie metrického tenzora. ktorú môžeme nazvať relatívnou rýchlosťou pozorovateľov pohybujúcich sa po týchto geodetikách. Využijeme ešte znovu. Je funkciou metrického tenzora a jeho derivácií. v ktorých je tento tenzor antisymetrický dáva nulu. Ak si predstavíme fyzikálne laboratórium konečných rozmerov. Od novej teórie musíme požadovať. voľne padajúce v gravitačnom poli. nenulové kontrakcie sa líšia len znamienkom. a nejakého tenzora druhého rádu. a je jeho trojrozmerný tenzor napätia známy z elementárnej mechaniky kontinua. Geodetiky jednotlivých častí laboratória sa totiž vyznačujú relatívnym zrýchlením. čo zodpovedá nehomogenite poľa. Je to tenzor charakterizujúci kontinuum a má nasledovnú štruktúru: V tomto zápise je hustota štvorhybnosti kontinua. že geometria priestoročasu je daná rozložením hmoty. Preto sa VTR musí v klasickej limite redukovať na Poissonovu rovnicu pre metrický tenzor. aby v klasickej limite dávala rovnaké výsledky ako stará úspešná teória. v ktorej sa vyskytuje Laplaceov operátor pôsobiaci na gravitačný potenciál. Kontrakcia cez dvojicu indexov.Všeobecná teória relativity Uvažujme blízke geodetiky na ľubovoľnej variete spojené vektorom sa líšia o veličinu .

V kvantovej mechanike by sme povedali. že Minkowského priestor je homogénny (invariantný voči transláciám) a izotropný (invariantný voči rotáciám). Lorentzova grupa pozosáva z priestorových trojrozmerných rotácií a z tzv. v ktorom mieste priestoru sa nachádza. Táto invariancia sa slovne formuluje tak. jej determinant je v absolútnej hodnote rovný jednej. Napr. či v súhvezdí Andromédy (ak zanedbáme pôsobenie gravitácie). Minkowského plochý priestoročas sa vyznačuje symetriou voči Poincarého grupe transformácií. To ale znamená. Tým sme vyčerpali translácie. ako sa definuje tento tenzor v ŠTR vo všeobecnosti. pre ktorú platí kde je kanonický Minkowského metrický tenzor. že jeho najvšeobecnejší Killingov vektor je . Požiadavka invariancie účinku voči transláciám vedie k rovnici kde . Podotýkame. alebo v sobotu popoludní. Je to matica. Sformulujme to matematicky. kde je antisymetrická matica a sú generátory rotácií (hyperbolických aj priestorových) a translácií. že tento objemový element je invariantný voči Poincarého transformáciám. Lagrangián je funkciou samotného poľa a všetkých jeho derivácií. teda na polia. Je zrejmé. či experiment budeme robiť v pondelok. môžeme konštatovať. Symbolom sme tu označili objemový element časopriestoru v kartézskych súradniciach. že nezáleží na tom. Ak si navyše uvedomíme. ako nádobu v priestore natočíme. alebo takú istú nádobu vo svojej rakete iný pozorovateľ. Táto grupa pozostáva z translácií (nehomogénna časť Poincarého grupy) a Lorentzových transformácií (homogénna časť. Účinok sústavy je invariantný voči transformácii generovanej vektorom uvedenom vyššie. Nech je hustota lagrangiánu sústavy charakterizovanej poľom . pretože do diferenciálu nevstupuje konštantný translačný vektor. Toto pole v skutočnosti môže mať viac komponentov. že izolovaná sústava musí byť invariantná voči Lorentzovým transformáciám. že sú to operátory momentu hybnosti a hybnosti (až na faktor ). Pozrime sa. či nádobu skúma jeden inerciálny pozorovateľ. ktoré pre jednoduchosť nevypisujeme. plyn uzavretý v nádobe s danou vnútornou energiou bude mať rovnaký tlak na Zemi. Všeobecná Poincarého transformácia má tvar 240 kde je translačný 4-vektor a je matica Lorentzovej transformácie. tzv. boostov (niekedy hyperbolickýc rotácií). Fyzikálne zákony sa (veríme) nemenia s časom. ani na tom. Pre dobrú predstavu uvažujme izolovanú mechanickú sústavu. takže izolovaná sústava musí byť invariantná voči translácii v čase. že Minkowského priestor je invariantný voči Poincarého grupe znamená. To. Lorentzova grupa). teda gradientu. jej časový vývoj musí byť rovnaký. a ako vyplýva z definície Lorentzovej matice. že nazáleží ani na tom. To je invariantnosť voči translácii v priestore. Takisto je jedno. Boosty sú rotácie v rovine určenej jedným časupodobným a jedným priestorupodobným vektorom. že akákoľvek izolovaná sústava musí mať tie isté symetrie.Všeobecná teória relativity nelátkové kontinuum.

ku ktorému existuje zobrazenie inverzné zámenou rozumieme zobrazenie Pravidlo pre transformáciu zložiek vektorového poľa nájdeme jednoducho: Aj tu je ale možná aktívna interpretácia. Z jeho definície napr. Pasívne sú tie. Tým sa transformujú aj všetky tenzorové polia. ktorá zobrazí bod so súradnicami môžeme chápať ako transformáciu (difeomorfizmus) variety do bodu so súradnicami . pričom tranformačný zákon je formálne úplne rovnaký ako pri súradnicovej zámene. že priestoročas (skúmaný objekt) je objektívny a nezávislý na tom. pri ktorých nemeníme skúmanú štruktúru. znamená to. Nech sú dva súradnicové systémy majúce spoločnú oblasť platnosti. Túto požiadavku teraz sformulujeme matematicky. Môžeme ju interpretovať tak. čo potrebujeme.Všeobecná teória relativity je tzv. že vedie k zachovaniu veličiny. V ŠTR sme zákony zachovania formulovali na základe invariancie voči Poincarého grupe. Preto dve difeomorfné variety považujeme vo VTR za ekvivalentné (relácia "byť difeomorfný" je reláciou ekvivalencie v matematickom zmysle). j. ale rôzni pozorovatelia ju môžu vnímať rôzne. Nulovosť jeho štvordivergencie predstavuje rovnicu kontinuity. jeho kovariantná divergencia bude nulová. a tranformácia z jedných súradníc do druhých nemá nijaký vplyv na vlastnosti priestoročasu samotného. Akonáhle si zvolíme jedného konkrétneho pozorovateľa. ale transformuje sa cez Jacobián príslušnej transformácie. t. Podobne. ale nie je invariantný voči ľubovoľnej súradnicovej transformácii. V ŠTR je objemový element invariantný voči Poincarého transformáciám. len v iných súradniciach. Zvolíme si druhého pozorovateľa. v ktorej ju opisujeme. ale teraz vieme. ktorú nazveme tenzor energie-hybnosti. Fyzikálne výsledky musia byť rovnaké pre všetky difeomorfné priestoročasy. Keďže podľa princípu relativity všetky súradnicové systémy sú fyzikálne rovnako dobré. Vo VTR sme spočiatku nevideli nejakú preferovanú grupu. pretože povolené sú všetky súradnicové transformácie. V teórii (akýchkoľvek) transformácií býva zmienka o rozdieli medzi aktívnymi a pasívnymi transformáciami. Súradnicová zámena na variete je zjavne typická pasívna transformácia. že teória musí byť invariantná voči difeomorfizmom. Tomuto tvrdeniu (alebo iným jeho formám) sa hovorí princíp všeobecnej kovariancie. ako ho pozorujeme. Navyše. že je symetrický. je získať z účinku pre hmotu symetrický tenzor druhého rádu. a záleží len na interpretácii v tom-ktorom konkrétnom prípade. ale transformujeme objekt. ale súradnicovú sústavu. kanonický tenzor energie-hybnosti. vôbec nie je zrejmé. lokálny zákon zachovania. To. ktorý popisujeme. Riešenie je prekvapivo elegantné a hlboké. Pri aktívnych transformáciách naopak nemeníme súradnice. a bez detailného odvodenia (viac pozri v hlavnom článku Tenzor energie-hybnosti) ukážeme. Realita je len jedna. ktorý sa bude zachovávať. Oba pohľady sú úplne ekvivalentné. že difeomorfné variety popisujú presne ten istý priestoročas. toto vyjadrenie sa nedá priamočiaro zovšeobecniť pre zakrivený priestor. že samotný priestoročas na súradniciach nezávisí. definujeme tým súradnicový systém. Definujme formu objemu asociovanú s metrickým tenzorom . V tejto oblasti pod súradnicovou . požiadavka invariancie účinku voči Lorentzovým transformáciám vedie k zachovaniu tenzora momentu hybnosti 241 Kanonický tenzor energie-hybnosti nie je vhodný pre VTR. Je však zrejmé. definujeme druhý súradnicový systém. Vo VTR neexistuje preferovaná grupa transformácií. Zobrazenie samej na seba.

Invariantnosť teórie voči difeomorfizmom vyžaduje platnosť rovnosti Definujeme teraz tenzor energie-hybnosti ako funkcionálnu deriváciu účinku podľa metrického tenzora nasledovne: Pozri aj • Špeciálna teória relativity Červia diera Červia diera je hypotetický fyzikálny objekt umožnený schopnosťou priestoročasu vytvoriť skratku cez priestor a čas. Názov červia diera sa vysvetľuje na základe analógie k červovi. Einsteinov-Rosenov most. nepohybuje sa teda dvojrozmerne po povrchu. ktorý by v zásade mohol byť "skratkou" cez časopriestor. Pozorovateľ prechádzajúci červou dierou nikdy neprekračuje rýchlosť svetla. Pre jednoduchú vizuálnu predstavu červej diery. červia diera je hypotetickým topologickým fenoménom časopriestoru. jej hodnota predstavuje objem rovnobežnostena natiahnutého na tieto vektory. čo je však iba jeden z hypotetických možných druhov červých dier. ktorý sa z jedného bodu povrchu jablka prehrýza samotným jablkom na iný bod na jeho povrchu. si skúsme predstviť časopriestor ako dvoj-rozmernú (2-D) plochu (pozri Červia diera analogicky znázornená v dvoj-dimenzionálnom priestore . Účinok negravitačnej hmoty má tvar kde je 4-rozmerná oblasť s hranicou . Nech negravitačná hmota (látka a negravitačné polia) je popísaná poľom . ale je to tenzor voči ľubovoľným transformáciám. Lagrangián je funkciou metrického tenzora.Všeobecná teória relativity Symbolom tu označujeme determinant metrického tenzora. ale používa trojrozmernú stratku práve červou dierou. Jej význam je nasledovný: ak za jej argumenty dosadíme ľubovoľné 4 vektory z dotykového priestoru. Označme Nech je difeomorfizmus variety samej na seba. Forma objemu predstavuje to. Tento fenomén po prvýkrát opísali v roku 1935 Albert Einstein a Nathan Rosen ako tzv. pretože sa v ňom vyskytujú rôzne kontrakcie. no vzdialenosť medzi štartom a cieľom prekonáva podstatne rýchlejšie ako svetelný lúč letiaci priamo. Podľa teórie možno prepojiť dva veľmi vzdialené body vo vesmíre s využitím zakrivenia priestoročasu. Vo fyzike a fikcii. čo sa bežne nazýva 242 objemový element.

aj keď sa predpokladá.Červia diera 243 obrázok vpravo). Diagram Schwarzschildovej červej diery. že žiarenie nezávisí od toho. preto sa nazýva „čierna“. V tom čase bola Newtonovská teória gravitácie a pojem únikovej rýchlosti už dobre známe. alebo získať akúkoľvek informáciu o látke. vytvorí to jednoduchý obraz červej diery "mostu". pričom časť hmoty je vytryskovaná vysokoenergetickými polárnymi prúdmi . navrhol anglický geológ John Michell v roku 1783 v práci zaslanej do Kráľovskej spoločnosti. že tento obrázok je len vizualizácia. ktorá umožňuje obrazne sprostredkovať v podstate nezobraziteľnú štruktúru existujúcu v 4-och alebo viacerých rozmeroch. Čierna diera Čierna diera alebo gravitačný kolapsar je koncentráciou hmoty so skoro nekonečnou hustotou. ktorá vstúpila do čiernej diery. ani odrazené svetlo od zdroja podobného fotografickému blesku. čo do čiernej diery padlo v minulosti. podobne ako tunel s dvoma koncami. žiadna hmota ani informácia nemôže prúdiť z vnútra čiernej diery k vonkajšiemu pozorovateľovi. (Prosím berte do úvahy. Diera váži 10 hmotností slnka a vzdialená je približne 600 km. Podľa klasickej všeobecnej relativity. aj keď teória nespomína žiadnu „dieru“ v normálnom slova zmysle. Pojem čierna diera sa stal zaužívaným. každý v oddelených bodoch časopriestoru. z ktorej nič neunikne. ale oblasť vesmíru. Ak tento povrch "preložíme" pozdĺž (neexistujúceho) tretieho rozmeru. Michell Umelcova predstava čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou. jej gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc s výnimkou efektu nazývaného kvantové tunelovanie. röntgenového žiarenia z aktívneho galaktického jadra a správania hmoty a žiarenia okolo nej. Simulovaný pohľad na čiernu dieru v blízkosti Mliečnej cesty. Napríklad nie je možné dostať von žiadnu z jej častí. hlavne zo štúdia supernov. Existenciu čiernych dier predpokladá Einsteinova teória relativity. ktorá presahuje jej Rocheovu medzu. Dovnútra padajúca hmota formuje akréčny disk. Z toho vyplýva. História Predstavu telesa takého masívneho. ani svetlo nemôže uniknúť gravitácii čiernej diery. že z neho ani svetlo nedokáže uniknúť..) Červia diera je teoretická. Existencia čiernych dier vo vesmíre je dobre podložená astronomickými pozorovaniami. Kvantovomechanické efekty však dovoľujú látke energiu vyžarovať z čiernych dier v podobe röntgenového žiarenia. že nič.

Michell uvažoval o možnosti. Ďalší príklad čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou. a preto by bolo neviditeľné. a ak následne predpokladáme. Myšlienke sa v 19. by malo na povrchu únikovú rýchlosť rovnú rýchlosti svetla. francúzsky matematik Pierre-Simon Laplace podporil tú istú myšlienku v prvom a druhom vydaní svojej knihy Exposition du Système du Monde. najmä preto. že špeciálna relativita ukázala. teda neovplyvňované gravitáciou. Dovtedy bol príležitostne použitý termín čierna hviezda. a dokázal. V 20. V roku 1915 Einstein vyvinul teóriu gravitácie nazývanú Všeobecná teória relativity. V roku 1796. Čierne diery by mohli prirodzene vzniknúť. že by niečo nevyhnutne kolapsu zabránilo. čo dnes voláme čiernou dierou. pretože by neexistovalo nič. Záujem o čierne diery znovu vzplanul v roku 1967 s pokrokom v oblasti teórie a pokusov. pretože sa predpokladalo. môže skutočne teoreticky existovať. Snyder predpovedali. Obrázok bol vytvorený v programe Adobe Photoshop Aj keď to nepovažoval za pravdepodobné. by sa zrútilo do seba. ktorý sa domnieval. že niečo. storočia Subrahmanyan Chandrasekhar dokazoval. Termín sa objavil v prvých častiach seriálu Star Trek a príležitostne sa používal po roku 1967. Sám Schwarzschild ho nepovažoval za fyzikálny. ale v tom čase nebol dobre pochopený. O niekoľko mesiacov neskôr Karl Schwarzschild ponúkol riešenie pre gravitačné pole bodovej hmoty. dnes známou ako Chandrasekharova medza. že masívne hviezdy by sa mohli stať obeťami dramatického gravitačného zrútenia. storočia. môže vo vesmíre existovať. spôsobilo by to. storočí venovalo len málo pozornosti. . Väčšina fyzikov si totiž myslela. keďže zrútenie by bolo pozorované rapídne spomaľované a so silne sčervenaným spektrom v blízkosti Schwarzschildovho polomeru. že svetlo je priťahované k jej povrchu rovnakou silou v pomere k svojej vis inertiae (zotrvačnej hmotnosti). ktorého polomer je 500-krát väčší ako polomer Slnka a zároveň má rovnakú hustotu. Tieto hypotetické objekty však neboli predmetom väčšieho záujmu až do neskorých 60. že niektorí ľudia považovali termín „čierna diera“ za obscénny po preložení napríklad do francúzštiny alebo ruštiny. že teleso.Čierna diera 244 vypočítal. že gravitácia ovplyvňuje svetlo. Schwarzschildov polomer je dnes známy ako polomer nerotujúcej čiernej diery. že nevyžarujúce teleso nad istou hmotnosťou. ktoré nie je možné vidieť. Predtým ukázal. Krátko nato teoretický fyzik John Wheeler zaviedol výraz čierna diera.len opticky. že veľa takých objektov. čo by tomu mohlo zabrániť. potom by teleso padajúce smerom k sfére z takmer nekonečnej výšky získalo na jej povrchu rýchlosť väčšiu ako rýchlosť svetla . Stephen Hawking dokázal. svetlo vyžarované z takého telesa k nemu vrátilo vďaka jeho príťažlivosti. V roku 1939 Robert Oppenheimer a H. rokoch 20. Záujem sa v astronomickej komunite obnovil s objavom pulzarov. že by boli špecifickou vlastnosťou silne symetrických riešení opísanom Schwarzschildom a že prírodný gravitačne kolabujúci objekt by sa nestal čiernou dierou. že by sa. Parafrázujúc jeho slová: Ak by polomer gule rovnakej hustoty ako Slnko prevýšil slnečný polomer v pomere 500:1. rokov 20. Také objekty boli krátky čas nazývané zmrznuté hviezdy. Proti jeho argumentom sa postavil Arthur Eddington. že čierne diery sú všeobecnou vlastnosťou Einsteinovej teórie gravitácie a nie je možné sa im vyhnúť pri kolabovaní niektorých objektov. spolu s ostatnými telesami. že svetlo je vlnenie bez hmotnosti. Táto podpora však zmizla v ďalších vydaniach.

ktoré by boli použiteľné na objasnenie ich výzoru vo vnútri. Tento fenomén bol potvrdený experimentálne pri pokuse s raketou Scout v roku 1976[1] a berie sa do úvahy napríklad pri GPS systéme. existuje singularita. V blízkosti horizontu udalostí sa dilatácia času zvyšuje veľmi rýchlo. že budúce zjemnenia alebo zovšeobecnenia všeobecnej relativity (predovšetkým kvantovej gravitácie) zmenia pohľad na podstatu vnútra čiernych dier. že všetky častice vnútri horizontu udalostí sa pohybujú neúprosne v smere k nej (Penrose a Hawking ). na hranici ktorého má svetlo vychádzajúce z objektu pre pozorovateľa spektrálny červený posun rovný nekonečnu. kde je zakrivenie časopriestoru nekonečné a gravitačné sily sú nekonečne veľké. ale bolo napríklad stále teoreticky možné vytiahnuť objekt z čiernej diery použitím lana. a nie je možný návrat svetočiary von cez horizont udalostí. miesto.Čierna diera 245 Kvalitatívna fyzika Teória čiernych dier je závislá od všeobecno-relativitistickej predstavy o zakrivení časopriestoru: ich najpozoruhodnejšie vlastnosti závisia od zakrivenia geometrie vesmíru okolo nich. ale nikdy nedosiahne horizont udalostí. že singularita je v každej z pozorovateľových budúcností. Vzdialenému pozorovateľovi sa zdá. akoby objektu trvalo nekonečne dlhý čas priblížiť sa k horizontu udalostí. Objekty v gravitačnom poli sú predmetom spomalenia času. nazývaného dilatácia času. Očakáva sa. a teda. uniknúť cez horizont udalostí. že objekt nikdy horizont udalostí nedosiahne. Tento princíp je zhrnutý frázou „čierne diery nemajú vlasy“. neexistuje možnosť poslať žiadnu informáciu zvnútra čiernej diery pozorovateľovi mimo nej. zdanlivý guľovitý povrch obklopujúci hmotu čiernej diery. Singularita Všeobecná relativita predpovedá. Na úrovni horizontu udalostí je úniková rýchlosť rovná rýchlosti svetla. pri ktorej to vyzerá. a že na priblíženie sa k singularite musia do hry vstúpiť nové fenomény. Samotný objekt nemusí ani spozorovať bod. Všeobecná relativita takéto medzery eliminuje. Všeobecne sa predpokladá. pretože len čo je objekt za horizontom udalostí. v ktorom prekročí horizont udalostí a z jeho pohľadu sa tak stane v konečnom čase: je to len vlastnosť svetla opúšťajúceho blízkosť čiernej diery. uhlový moment a elektrický náboj. Častice spoza tejto oblasti sa môžu prepadnúť cez horizont udalostí. vrátane fotónov. Preto neobyčajne silné gravitačné pole bráni všetkému vnútri horizontu udalostí. To znamená. . Podľa klasickej všeobecnej relativity možno čierne diery úplne charakterizovať troma parametrami: hmota. Z pohľadu externého pozorovateľa to vyzerá tak. Keďže vnútro horizontu udalostí nemôžu opustiť žiadne častice. že čierne diery nemajú žiadne pozorovateľné vlastnosti. jeho vlastná časová os obsahuje koniec času samotného. nikdy však neuniknú. že objekt padá stále pomalšie. že naznačujú nekompletnosť súčasnej teórie. že v strede čiernej diery. že je tu konceptuálna nezrovnalosť v nerelativistických poňatiach čiernej diery ako bolo pôvodne navrhované Johnom Michellom v roku 1783. za horizontom udalostí. približuje sa. Väčšina teoretikov interpretuje matematickú singularitu rovníc tak. Časopriestor za horizontom udalostí je špecifický v tom. Horizont udalostí „Povrch“ čiernej diery sa označuje ako horizont udalostí. V Michellovej teórii sa úniková rýchlosť rovnala rýchlosti svetla.

čo znamená. Keďže sa ergosféra nachádza mimo horizontu udalostí. keďže hypotéza kozmickej cenzúry predpokladá. sú významné pre hypotetické veľmi malé čierne diery. objekty v nej môžu existovať bez toho. Z toho dôvodu má každá čierna diera. bude sa cítiť natiahnutý a nakoniec roztrhnutý slapovými silami: v jeho chodidlách bude cítiť omnoho väčšiu gravitáciu ako v úrovni hlavy. Objekty pohybujúce sa v ergosfére môžu byť za istých okolností katapultované von veľmi vysokou rýchlosťou vďaka energii (a uhlovému momentu) dodanej čiernou dierou. pri ktorom sa slapové sily stanú zhubnými. Aj keď sú tieto efekty zanedbateľné pre astronomické čierne diery. konečnú dĺžku života priamo závislú od jej . No z jeho vlastného uhla pohľadu astronaut prekročí horizont udalostí a dosiahne singularitu v konečnom čase. že čierne diery sú objekty s maximálnou entropiou. že čierne diery nie sú úplne čierne: dôsledkom je. Čím bližšie sa dostane k horizontu udalostí. Entropia a Hawkingovo žiarenie V roku 1971 Stephen Hawking dokázal. pričom plocha hrá v tomto prípade úlohu entropie. ho nebude možné pozorovať z vonkajšieho vesmíru. ktorá už nemôže pohlcovať ďalšiu hmotu. Neskôr bolo navrhnuté. že jeho chodidlá. gradient gravitačného poľa od hlavy k chodidlám sa značne zväčší. pretože je schopná vykonávať prácu.Čierna diera Otázka môže byť príliš akademická. potom kolená a tak ďalej sa dostávajú do zväčšujúceho sa červeného posunu. 246 Pád dovnútra Predstavte si nešťastného astronauta padajúceho nohami napred smerom do stredu jednoduchej čiernej diery Schwarzschildovho typu (nerotujúca). ktoré vyžaruje. V čase pádu by si všimol. je pre objekty nemožné zotrvať v pevnej pozícii. že vo všeobecnej relativite neexistujú holé singularity: všetky singularity sú schované za horizontom udalostí a nemôžu byť skúmané. Odtiaľ pochádza aj názov ergosféra („pracujúca sféra“). V prípade. ktorý zdanlivo nikdy nedosiahne. že čierna diera má uhlový moment otáčania (zdedený od hviezdy. Bod. aby spadli dovnútra čiernej diery. že hmota čiernej diery sa časom pomaly vyparuje. Toto prirodzene viedlo k holografickému princípu. uniknúť gravitačnému poľu čiernej diery. Naopak pre malé čierne diery sa tieto slapové efekty môžu stať osudnými oveľa skôr ako sa astronaut priblíži k horizontu udalostí. začína naťahovať časopriestorové okolie obklopujúce horizont udalostí efektom známym ako Lense-Thirringov efekt. Tento proces je známy ako špagetizácia. Vzdialený pozorovateľ uvidí astronautov spomaľujúci sa zostup pri približovaní k horizontu udalostí. Tento rotujúci priestor obklopujúci horizont udalostí sa nazýva ergosféra a má elipsoidný tvar. že malé čierne diery sú vystavené vyparovaniu a prípadne môžu zaniknúť pri výbuchu žiarenia. ktorá sa do oblasti zmestí. V momente. keď prekročí horizont udalostí. Rotujúce čierne diery Podľa teórie. ktorá rotovala v čase jej gravitačného kolapsu). Blízko singularity sa gradient stane dostatočne veľkým na roztrhanie atómov. až kým sa nestanú neviditeľnými. že maximálna entropia oblasti vesmíru je entropia najväčšej čiernej diery. známe ako Hawkingovo žiarenie. Pre veľmi veľké čierne diery ako napríklad tie v stredoch galaxií. Preto Jacob Bekenstein navrhol. že celková plocha horizontov udalostí akejkoľvek skupiny čiernych dier sa nikdy nezmenší. že čierne diery môžu emitovať tepelné žiarenie. bude tento bod ležať dosť ďaleko od horizontu udalostí. kde dominujú účinky kvantovej mechaniky. To však znamená. Keď sa približuje k singularite. že entropia čiernej diery sa rovná štvrtine plochy horizontu. Z prvého zákona mechaniky čiernych dier vyplýva. takže astronaut ho môže bezbolestne prekročiť a žiť. V roku 1975 Hawking aplikoval teóriu kvantového poľa na zakrivený časopriestor okolo horizontu udalostí a objavil. že entropia čiernej diery je skutočne úmerná ploche jej horizontu udalostí. horizont udalostí nerotujúcej čiernej diery je guľový a jej singularita predstavuje (neformálne povedané) jeden bod. Hawkingovo žiarenie vzniká hneď za horizontom udalostí a v súčasnom ponímaní nenesie žiadnu informáciu o vnútre čiernej diery. Toto je všeobecný výsledok a je aplikovateľný na kozmologické horizonty ako de Sitterov časopriestor. Toto tvrdenie sa príliš podobalo na druhý termodynamický zákon. V skutočnosti sa predpovedá. tým dlhšie trvá fotónom. Pretože sa však sám časopriestor v ergosfére pohybuje. pretože je tepelné. závisí od veľkosti čiernej diery.

Kolaps hviezdy vytvorí čiernu dieru aspoň trikrát hmotnejšiu než Slnko. 21. Táto teória ešte nebola prediskutovaná vo vedeckej komunite. 247 Čierne diery v skutočnosti Vytvorenie Všeobecná relativita (rovnako ako iné metrické teórie gravitácie) tvrdia nielen to. môžu byť vytvorené v prípade. Supermasívne čierne diery. Kvantitatívna analýza tejto myšlienky viedla k predpovedi. Ak úniková rýchlosť v nejakej vzdialenosti od stredu dosiahne rýchlosť svetla. kedykoľvek sa dostatočné množstvo hmoty zhustí v danom priestore vo vesmíre. sa takmer nevyhnutne zmrští na kritickú veľkosť potrebnú na naštartovanie gravitačného zrútenia. že hviezda okolo trojnásobku hmotnosti Slnka na konci svojho vývoja (zvyčajne ako neutrónová hviezda).Čierna diera veľkosti. že čierne diery predsa len emitujú informáciu o tom. . avšak v prípade. že kvantové pertuberácie horizontu udalostí by mohli dovoliť informáciám uniknúť z čiernej diery a ovplyvniť vyvolané Hawkingovo žiarenie[2] . Medzičasom oznámenie o tejto novej teórii pritiahlo nebývalú pozornosť médií. je pravdepodobné. že bude prijatá. vďaka procesu nazývanému gravitačné zrútenie (gravitačný kolaps). že sa niekde vo vesmíre tesní veľký počet hviezd v relatívne malom priestore alebo s veľkými množstvami hmoty kolabujúcej do „jadra“ čiernej diery alebo opakovanými fúziami menších čiernych dier. že potrebné podmienky existujú v centrách niektorých (ak nie väčšiny) galaxií. Predpokladá sa. júla 2004 Stephen Hawking. Predpokladá sa. že čierne diery môžu existovať. ktoré by mohli mať hmotnosti menšie ako Slnko. že vyrieši informačný paradox čiernych dier. že obrovské tlaky potrebné pre takého zrútenie existovali vo veľmi raných štádiách vývoja vesmíru a možno pomáhali vytvoriť prvotné čierne diery. čo pohlcujú. Umelcova predstava akréčneho disku horúcej plazmy obiehajúcej okolo čiernej diery (zdroj: NASA). Keď do budúcej čiernej diery pribúda hmota. ale v skutočnosti priamo predpovedajú. prezentoval nový argument. Keď tento proces začne. nie je možné ho zastaviť žiadnou fyzikálnou silou a vytvorí sa čierna diera. ak je ich hmota pod dostatočným tlakom z nejakého zdroja iného ako vlastná gravitácia. Navrhol. jej gravitácia sa zvyšuje – alebo. v jazyku relativity – zakrivenie priestoru v okolí sa zväčšuje. obsahujúce od miliónov po miliardy slnečných hmôt. vrátane našej Mliečnej cesty. v rozpore so svojimi predchádzajúcimi zisteniami. že sú vytvárané prirodzene. vytvorí sa horizont udalostí vnútri ktorého musí hmota nevyhnutne prepadávať do jedného bodu vytvárajúc tak singularitu. Čierne diery menšie než tento limit môžu byť vytvorené iba vtedy.

na ktorý by hmota náhle narazila. Kandidáti na masívnejšie čierne diery boli najprv poskytnutí aktívnymi galaktickými jadrami a kvazarmi.Čierna diera 248 Uniknutie Uniknúť z čiernej diery sa dá jedine vo forme Hawkingovho žiarenia. Taktiež existuje pár dôkazov o čiernych dierach so strednou hmotnosťou. Ďalšie predpokladané efekty sú úzke prúdy častíc v relativistických rýchlostiach vystrekujúce popri osiach disku. Našli sme ich? Dnes evidujeme veľmi veľa nepriamych dôkazov astronomických pozorovaní čiernych dier v dvoch hmotnostných pásmach: • čierne diery hviezdnej hmotnosti. ktoré zdanlivo obiehajú okolo priestoru. kým je ním pohltená. bez nepravidelných vzplanutí. s hmotnosťou typickej hviezdy (4–15 hmotností Slnka) • supermasívne čierne diery s hmotnosťou asi 1% hmotnosti typickej galaxie. že žiadny iný objekt (alebo spojený systém objektov) nemôže byť taký hmotný a kompaktný. ktoré sú očakávané pri akréčnych diskoch pri ostatných kompaktných objektoch. vyvolá nepravidelné intenzívne vzplanutia röntgenového žiarenia a iné ťažké žiarenie. Čierne diery hmotnosti hviezd by mohli zapríčiňovať výbuchy gama žiarenia. že z týchto čiernych dier vznikajú supermasívne čierne diery. neutrónová hviezda. Čím je potom diera menšia tým rýchlejšie z nej častice unikajú a tým sa zmenšuje až nakoniec z nej nezostane nič. Trenie medzi priľahlými zónami disku spôsobuje. aj keď pozorovania takýchto výbuchov v spojení so supernovami alebo inými objektami. Dynamika telies okolo týchto atraktorov. Akréčne disky. ktoré nie sú čiernymi dierami. Preto aj platí. v protiklade s nukleárnou fúziou. prúdy a obiehajúce objekty sa však nenachádzajú len okolo čiernych dier. ako napríklad jav gravitačnej šošovky a hviezd. ktoré nie sú čiernymi dierami [3] znížili pravdepodobnosť tohto spojenia. Preto nedostatok takýchto vzplanutí okolo kompaktnej koncentrácie hmoty sa považuje za dôkaz. Kandidáti na čierne diery hviezdnej hmotnosti boli identifikovaní hlavne prítomnosťou akréčnych diskov správnej veľkosti a rýchlosti. že akákoľvek kolabujúca hmota. že nemôžeme objaviť čierne diery podľa svetla vyžarovaného alebo odrazeného od hmoty v ich vnútri. Toto zahrievanie je výnimočne výkonné a môže premeniť okolo 50% hmoty na žiarenie. Za najviditeľnejšie efekty sú považované tie. že objekt je čierna diera bez povrchu. storočia.preto keď je diera dosť veľká tak z nej začnú častice unikať a aj celá diera sa začne zmenšovať. že pozorovania akréčnych diskov a obežných pohybov väčšinou iba indikujú existenciu kompaktného objektu s určitou hmotou a hovoria len veľmi málo o jeho podstate. ktoré pochádzajú z hmoty rútiacej sa do čiernej diery. Jeden dôležitý pozorovateľný rozdiel medzi čiernymi dierami a inými kompaktnými hmotnými objektami je. je veľmi podobná dynamike telies v blízkosti čiernych dier a v súčasnosti je veľmi komplexným a aktívnym predmetom výskumu zahŕňajúcim magnetické polia a plazmovú fyziku. ale aj okolo iných objektov. Identifikácia objektu ako čierna diera vyžaduje ďalšie predpoklady. Predpokladá sa. objavenými rádioastronómami v 60. Väčšina astrofyzikov pripúšťa. kde nie je viditeľná žiadna hmota. ktorá (ako voda tečúca do odtoku) sa podľa predpovedí sústreďuje do extrémne horúcich a rýchlo sa točiacich akréčnych diskov okolo objektu. Výkonná premena hmoty na energiu trením v akréčnych . ktorá dokáže konvertovať iba niekoľko málo percent hmoty na energiu. Tieto objekty však môžu byť predpovedané z pozorovania javov v ich blízkosti. s hmotou približne niekoľko tisíc hmotností Slnka. rokoch 20. Pozorovanie Teória hovorí. keďže podľa všeobecnej relativity sa musí akákoľvek koncentrácia hmoty dostatočnej hustoty nutne zrútiť do čiernej diery. že toto je taký prípad. že sa prehrieva a vyžaruje veľké množstvá röntgenových lúčov. ktorá napokon narazí na takýto kompaktný hmotný objekt v relativistických rýchlostiach. Jedným z možných laických vysvetlení je teória pingpongovej loptičky. medzi ktoré patrí napr.

Do dnešných čias nie je známy žiadny pozorovaný kandidát na prvotnú čiernu dieru. rokoch. že žiadny fyzikálny mechanizmus nemôže generovať také množstvo energie. Súčasná predstava je. generujúc tak obrovské množstvá žiarenia. Predovšetkým sa vyskytujú vo Schwarzschildovej metrike. pričom jeho metrika je . vrátane našej vlastnej Mliečnej cesty. že neexistuje dôkaz pre masívne čierne diery v stredoch uzavretých hviezdokôp. klasická čierna diera by sa skutočne zdala čierna. Toto riešenie opisuje zakrivenie časopriestoru v okolí nehybného a sféricky symetrického objektu. známa ako Schwarzschildov polomer. Nakoľko relativita zakazuje čomukoľvek sa pohybovať rýchlejšie ako svetlo. Pretože dokonca ani svetlo nemôže uniknúť z vnútra Schwarzschildovho polomeru. sa bude pohybovať do stredu celého systému. že každý svetelný lúč vyžarovaný z tejto oblasti. Schwarzschildov polomer je daný pričom G je gravitačná konštanta. že rast čiernych dier je dôverne prepojený s rastom guľovitej časti — eliptická galaxia alebo vypuklina špirálovej galaxie — v ktorej existuje. Pre objekt s hmotnosťou Zeme. dnes existuje všeobecná predstava. priťahovaný objekt sa zrúti do čiernej diery. všetko pod Schwarzschildovym polomerom – vrátane základných čiastočiek priťahovaného objektu – sa zrúti do stredu. V tomto bode sa vytvorí gravitačná singularita. . Schwarzschildov polomer je iba 9 milimetrov. nezáležiac. čo ukazuje na ich fundamentálnu odlišnosť od galaxií. 249 Prúd vytryskovaný galaxiou M87 na tomto obrázku je údajne spôsobený supermasívnou čiernou dierou v jej galaktickom strede Mikro čierne diery Vznik mikro čiernych dier na Zemi v časticovom urýchľovači bolo trochu neisto ohlasované[4] . rokoch odstránilo hlavnú námietku pre domnienku. ktorým smerom bol vyžiarený. Matematická fyzika Čierne diery sú predpovedané Einsteinovou teóriou všeobecnej relativity.Čierna diera diskoch okolo čiernych dier je zrejme jediným vysvetlením pre výdatné množstvá energie generovanej týmito objektami. oblasť s teoreticky nekonečnou hustotou. až kým nepohltí všetku okolitú hmotu a proces sa zastaví. Sagittarius A* je dnes zhodne považovaný za vierohodného kandidáta pre polohu supermasívnej čiernej diery v strede galaxie Mliečna cesta. Táto predstava tiež pekne vysvetľuje prečo neexistujú žiadne k nám blízke kvazary. Z pozorovaní pohybov hviezd okolo galaktických centier v 80. m je hmotnosť objektu a c je rýchlosť svetla. jednej z najskorších a najjednoduchších riešení Einsteinových rovníc. Je zaujímavé. V skutočnosti uvedenie tejto teórie v 70. objavených Karlom Schwarzschildom v roku 1915. kde je štandardný člen priestorového uhla. a že táto čierna diera pohlcuje plyn a prach v strede galaxií. že kvazary sú vzdialenými galaxiami — totiž. dosiaľ však nebolo potvrdené. že supermasívne čierne diery existujú v centrách väčšiny galaxií. Pod týmto polomerom je časopriestor tak silno zakrivený. Podľa Schwarzschildovho riešenia. ak je jeho polomer menší ako charakteristická vzdialenosť. vyzerá to. Aj keď detaily ešte stále nie sú úplne jasné. že všetky galaxie by mohli mať supermasívnu čiernu dieru v ich stredoch.

že existuje len . Táto stredná čierna diera s hmotnosťou asi 1300 Sĺnk sa nachádza vnútri kopy siedmich hviezd. že supermasívne čierne diery sa zväčšujú pohlcovaním blízkych menších čiernych dier a hviezd. Je tiež významne menší ako polomer. Vo februári 2005 bol objavený modrý obor SDSS J090745. je značne citovaný v médiách[7] [8] . omnoho menší. Toto viedlo vedcov k významnej revízii predstáv. Vysoká rýchlosť tejto hviezdy podporuje hypotézu existencie supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie.systém. Najvýznamnejšia z týchto teórií je Gravahviezda (Gravastar). čo je takmer o polovicu menej. Potom máme Reissner-Nordstrømovu metriku pre nabité čierne diery. Vedci uviedli. V júli 2004 astronómovia objavili obrovskú čiernu dieru Q0906+6930. aby zistili vzdialenosť.Čierna diera Stredná hustota vnútri Schwarzschildovho polomeru sa zmenšuje so zväčšovaním hmotnosti čiernej diery. v strede vzdialenej galaxie v súhvezdí Veľká medvedica (Ursa Major). použili takzvaný paralaktický uhol . keďže sú omnoho zložitejšie a neprinášajú žiadne pozorovateľné rozdiely od čiernych dier (pozri Occamova britva). Hmotnejšie hviezdy sa však môžu zrútiť ako čierne diery na konci ich životností. pravdepodobne ako zostatok masívnej skupiny hviezd. aký je vlastne počet čiernych dier v našom vesmíre. obiehajúcej približne tri svetelné roky od Sagittarius A*.0+24507. Nedávne objavy V roku 2004 bola objavená kopa čiernych dier. ktorá susedí s umierajúcou hviezdou V404 a zmerali jej rádiové emisie. S použitím novej metódy a bez potreby klasických matematických výpočtov astronómov prišli vedci k záveru. ktorá bola roztrhaná Galaktickým stredom [6] . Výskumníci z Holandského inštitútu pre vesmírny výskum (SRON) sa zamerali na čiernu dieru. Aj keď jeho návrh má v súčasnosti len malú podporu vo fyzikálnej obci. ale bez singularity. V marci 2005 fyzik George Chapline z Národného laboratória Lawrencea Livermora v Kalifornii navrhol myšlienku. ktorá má kruhovú singularitu. Trajektóriu hviezdy je možné vystopovať až späť ku galaktickému jadru. než súčasný polomer Slnka. čo rozšírilo naše pochopenie rozdelenia čiernych dier vo vesmíre. Hoci je spomínaná technika už stará. Vďaka objavom v roku 2004 sa predpokladá. Svoje závery čerpá z kvantovomechanických analýz. V novembri 2004 tím astronómov oznámil objav prvej čiernej diery so strednou hmotnosťou v našej galaxii. ktoré sa správajú ako čierna diera. teda menej ako voda! Stredná hustota je daná 250 Keďže Zem má stredný polomer 6378 km. ako napríklad Kerrova metrika pre rotujúce čierne diery. do ktorého sa Slnko napokon zmrští po vyčerpaní jeho nukleárneho paliva. Alternatívne modely V súčasnej dobe je posudzovaných niekoľko alternatívnych modelov. supermasívna čierna diera s 109 slnečnými hmotnosťami by mala hustotu okolo 20 kg/m3. Odhadnúť hmotnosť a vek čiernych dier nám môže pomôcť určiť vek vesmíru[5] . ktorý je asi 700000 km. ktorý berie do úvahy zmenu v pozícii hviezdy počas celého roka. Posledná Kerr-Newmanova metrika je pre prípad nabitých a rotujúcich čiernych dier. ako dôsledok obiehania Zeme okolo Slnka. Medzinárodnej skupine vedcov sa po prvý raz podarilo s veľkou presnosťou namerať vzdialenosť čiernej diery od Zeme. že počet čiernych dier je blízko päťnásobku pôvodných odhadov. Vo všeobecnosti sú čierne diery predpovedané aj inými riešeniami Einsteinových rovníc. opúšťajúci Mliečnu cestu dvojnásobkom únikovej rýchlosti (0. Pre teleso hmotnosti Slnka je Schwarzschildov polomer približne 3 km. čo je niekoľko tisíc kilometrov. Tento objav môže podporiť myšlienku.0022 rýchlosti svetla). že čierna diera situovaná v súhvezdí Labuť sa nachádza vo vzdialenosti 7 800 svetelných rokov. jej objem by musel byť zmenšený 4 × 1026 krát. takže kým čierna diera s hmotnosťou Zeme by mala hustotu 2 × 1030 kg/m3. na takýto účel sa aplikovala po prvý raz. Na to. aby sa zrútil do čiernej diery. Väčšina vedcov však považuje tieto predstavy za neprirodzené. ako sa doteraz predpokladalo. že čierne diery neexistujú a že objekty v súčasnosti považované za čierne diery sú v skutočnosti hviezdy z tmavej energie.

Čierna diera 6-percentná pravdepodobnosť chyby, pričom u predchádzajúcich typov meraní dosahuje až 50 percent. Vedcom sa vďaka meraniam podarilo zistiť aj to, že čierna diera sa vyvinula z explózie supernovy a jej rýchlosť pohybu po vesmíre dosahuje až 40 kilometrov za sekundu. Informáciu zverejnil internetový portál abc.es.

251

Referencie
[1] Gravitational Red Shift [online]. . Dostupné online. (http:/ / hyperphysics. phy-astr. gsu. edu/ hbase/ relativ/ gratim. html) (po anglicky) [2] Hawking changes his mind about black holes [online]. www.nebulaawards.com, 15. júl 2004. Dostupné online. (http:/ / www. nature. com/ news/ 2004/ 040712/ full/ news040712-12. html) (po anglicky) [3] http:/ / www. wkap. nl/ prod/ b/ 0-7923-3784-0 [4] Lab fireball 'may be black hole' [online]. 2005. Dostupné online. (http:/ / news. bbc. co. uk/ 2/ hi/ science/ nature/ 4357613. stm) (po anglicky) [5] TARIQ, Malik. Massive Black Hole Stumps Researchers [online]. www.nebulaawards.com, 28. jún 2004. Dostupné online. (http:/ / www. space. com/ scienceastronomy/ heavy_blazar_040628. html) (po anglicky) [6] Second black hole found at the centre of our Galaxy [online]. 8. november 2004. (nature news) Dostupné online. (http:/ / www. nature. com/ news/ 2004/ 041108/ full/ news041108-2. html#B2) (po anglicky) [7] Black holes 'do not exist' [online]. 31. marec 2005. Dostupné online. (http:/ / www. nature. com/ news/ 2005/ 050328/ full/ news050328-8. html) (po anglicky) [8] Dark Energy Stars [online]. . Dostupné online. (http:/ / arxiv. org/ abs/ astro-ph/ 0503200) (po anglicky)

Ďalšia literatúra
V angličtine
• Thorne, Kip S. (1995). Black Holes and Time Warps • Wald, Robert M. (1992). Space, Time, and Gravity: The Theory of the Big Bang and Black Holes ISBN 0-226-87029-4 • Chandrasekhar, Subrahmanyan (1998). The Mathematical Theory of Black Holes • Hawking, Stephen (1988). A Brief History of Time—And later editions. ISBN 0-553-38016-8 • Clifford A. Pickover (1996), Black Holes: A Traveler's Guide • More than 12,000 publicly available research articles on black holes (http://arxiv.org/find/astro-ph/1/ti:+ AND+black+hole*/0/1/0/all/0/1)

Pozri aj
• • • • • • • Teória relativity • Supermasívna čierna diera Červia diera Schwarzschildove červie diery Teória strún Mikro čierna diera Gravahviezda Schwarzschildova metrika • Schwarzschildov polomer • Rotujúca čierna diera Kompaktné hviezdy Biela diera Neutrónová hviezda • • •

Čierna diera

252

Iné projekty
Astronomický portál

• •

Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Čierna diera Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierna diera

Externé odkazy
• BOINC (http://www.boinc.sk)

V angličtine
• • • • FAQ on black holes (http://antwrp.gsfc.nasa.gov/htmltest/gifcity/bh_pub_faq.html) Schwarzschild Geometry (http://casa.colorado.edu/~ajsh/schwp.html) An extensive look at the formation & life of a Black Hole (http://www.armageddononline.org/blackhole.php) Tufts University: Student Project (Great Kid's Section) (http://hepguru.com/blackholes/)

• Hong Kong University: Some information about Space (http://www.lcsd.gov.hk/CE/Museum/Space/ EducationResource/Universe/framed_e/index.html) • Jilian’s Guide to Black Holes (http://www.dragonweave.com/gothos/html/black_holes/index.html) • Supermassive Black Holes (http://csep10.phys.utk.edu/astr162/lect/active/smblack.html) • Universe Today (http://www.universetoday.com/am/publish/blackholes.html) Black hole news stories

Špeciálna teória relativity
Špeciálna teória relativity (ŠTR) je fyzikálna teória publikovaná v roku 1905 Albertom Einsteinom. Nahradzuje Newtonove predstavy o priestore a čase a zahŕňa teóriu elektromagnetického poľa reprezentovanú Maxwellovými rovnicami. Teória sa nazýva špeciálnou, lebo opisuje iba zvláštny prípad Einsteinovho princípu relativity, kde sa vplyv gravitácie môže zanedbať. O desať rokov neskôr publikoval Einstein všeobecnú teóriu relativity, ktorá zahrnuje aj gravitáciu.

Motivácia pre špeciálnu teóriu relativity
Princíp relativity zaviedol už Galileo Galilei. Prekonal starý absolutistický pohľad Aristotela a zastával názor, že pohyb, alebo minimálne rovnomerný priamočiary pohyb, má zmysel iba relatívne (pomerne) k niečomu inému. Ďalej tvrdil, že neexistuje absolútne referenčné teleso, oproti ktorému by všetky ostatné veci mohli byť merané. Galileo zaviedol aj sadu transformácií nazývaných Galileove transformácie, ktoré sa používajú dodnes a definoval 5 pohybových zákonov. Keď Newton konštruoval svoju mechaniku, prevzal Galileiho princíp relativity a zredukoval počet základných pohybových zákonov na tri.

E=mc²

Hoci sa zdalo, že Newtonova klasická mechanika funguje pre všetky javy zahrňujúce pevné telesá, svetlo bolo stále problematické. Newton veril, že svetlo má časticovú povahu, neskôr sa však zistilo, že model svetla ako priečneho vlnenia vysvetľuje jeho vlastnosti omnoho lepšie. Mechanické vlnenie sa šíri v médiu, a to isté bolo predpokladané pre svetlo. Toto hypotetické médium bolo pomenované „svetlonosný éter“. Zdalo sa, že mal mať niektoré

Špeciálna teória relativity nezlučiteľné vlastnosti, ako napríklad byť extrémne tuhý s ohľadom na vysokú rýchlosť svetla, na druhej strane takmer nehmotný, aby nespomaľoval Zem pri jej pohybe v ňom. Predstava éteru vzkriesila myšlienku absolútnej vzťažnej sústavy, ktorou by bola tá, ktorá je v vzhľadom k éteru v pokoji. Na začiatku 19. storočia začali byť svetlo, elektrina a magnetizmus považované za rôzne aspekty elektromagnetického poľa. Maxwellove rovnice ukazovali, že elektromagnetické žiarenie vysielané urýchľovaným elektrickým nábojom sa vždy šíri rýchlosťou svetla. Tieto rovnice boli založené na myšlienke existencie éteru, v ktorom sa rýchlosť žiarenia nemení v závislosti na rýchlosti pohybu zdroja. Tieto vlastnosti sú analogické klasickému mechanickému vlneniu. Naproti tomu by sa mala v závislosti na rýchlosti pozorovateľa, meniť rýchlosť žiarenia. Fyzici sa pokúsili využiť túto myšlienku na zmeranie rýchlosti Zeme vo vzťahu k éteru. Najznámejší z týchto pokusov bol Michelson-Morleyho experiment. Pretože tieto pokusy boli neúspešné, vyšlo najavo, že rýchlosť svetla sa nemení s rýchlosťou pozorovateľa, a pretože – podľa Maxwellových rovníc – sa nemení ani s meniacou sa rýchlosťou zdroja, musí byť nemenná (invariantná) pre všetkých pozorovateľov. Ešte pred teóriou relativity si Hendrik Lorentz a iní všimli, že elektromagnetické sily sa líšia v závislosti od umiestnenia pozorovateľa. Napríklad jeden pozorovateľ nemusel pozorovať žiadne magnetické pole v určitej oblasti, zatiaľ čo iný, pohybujúci sa smerom k prvému áno. Lorentz navrhol teóriu éteru, v ktorej objekty a pozorovatelia pohybujúci sa vzhľadom k nehybnému éteru podliehajú fyzickému skracovaniu (Lorentz-Fitzgeraldova kontrakcia). Ukázalo sa, že táto teória by bola v úplne zhode s výsledkami experimentov, ak by podliehal zmene navyše aj čas (dilatácia času). Zdalo sa, že jeho teória umožňuje zladiť teóriu elektromagnetického poľa a klasickú Newtonovu fyziku nahradením Galileiho transformácie. Pri práci s rýchlosťami omnoho menšími ako je rýchlosť svetla bolo možné Lorentzove transformácie zanedbať a výsledné zákony zjednodušiť do Galileiho transformácie. Lorentz navrhol platnosť tejto teórie pre všetky sily, vtedy si však neuvedomil celú silu jeho teórie. Táto teória, dnes nazývaná Lorentzova teória éteru, bola kritizovaná dokonca i Lorentzom samotným, pre jej zrejmú ad hoc podstatu. Zatiaľ čo Lorentz navrhol rovnice Lorentzovej transformácie, Einsteinovým prínosom bolo vysvetlenie a odvodenie týchto rovníc zo základnejších princípov a bez predpokladu existencie éteru. Einstein chcel zistiť, čo je nemenné (invariantné) pre všetkých pozorovateľov. V špeciálnej teórii relativity sa zdanlivo zložité Lorentzove a Fitzgeraldove transformácie jasne odvodzujú z jednoduchej geometrie a Pytagorovej vety. Pôvodný názov teórie bol „O elektrodynamike pohybujúcich sa telies“ (v nemeckom origináli – „Zur Elektrodynamik bewegter Körper“). Bol to Max Planck, kto odporučil termín „relativita“, ktorý zdôrazňuje predstavu transformácie zákonov fyziky medzi pozorovateľmi relatívne sa pohybujúcimi jeden k druhému. Špeciálna teória relativity sa obvykle zaoberá chovaním objektov a pozorovateľov, ktorí zostávajú v pokoji alebo sa pohybujú konštantnou rýchlosťou. V tomto prípade hovoríme, že pozorovateľ je v inerciálnej vzťažnej sústave. Umiestnenie a časy udalostí zaznamenané pozorovateľmi v rôznych inerciálnych vzťažných sústavách je možné porovnať pomocou rovníc Lorentzovej transformácie. O špeciálnej teórii relativity (ďalej ŠTR) sa často nesprávne uvádza, že nemôže byť použitá na objekty a pozorovateľov, ktorých pohyb nie je rovnomerný ale zrýchlený (neinerciálne vzťažné sústavy). Dokazuje to napríklad problém „relativistickej rakety“, kde ŠTR správne predpovedá chovanie zrýchľovaných telies (tiel) v prítomnosti konštantného alebo nulového gravitačného poľa alebo tých v rotujúcej vzťažnej sústave. Táto teória iba nie je schopná opísať presne pohyb v gravitačných poliach, pri ktorom sa teleso dostáva do miest s rôznym gravitačným potenciálom.

253

Špeciálna teória relativity

254

Postuláty špeciálnej teórie relativity
Einsteinova zásluha je v tom, že sa dokázal správne zorientovať v zmätku viacerých protichodných poznatkov vtedajšej doby, a že fyziku (aplikovanú na inerciálne sústavy) postavil na dvoch základných postulátoch: • Prvý postulát (Princíp relativity) – Všetky fyzikálne zákony musia byť vo všetkých inerciálnych sústavách invariantne vyjadrené. • Druhý postulát (konštantná rýchlosť svetla c) – Rýchlosť svetla vo vákuu je vo všetkých inerciálnych sústavách rovnaká; alebo rýchlosť svetla je rovnaká pre všetkých inerciálnych pozorovateľov, vo všetkých smeroch a nezávisí na rýchlosti objektu vyžarujúceho svetlo.

Matematická formulácia postulátov
V prísne matematickej formulácii špeciálnej teórie relativity predpokladajme, že vesmír existuje v štvorrozmernom časopriestore M. Jednotlivé body v časopriestore sú udalosťami; fyzikálne objekty v časopriestore opíšeme ako svetočiary (ak predpokladáme, že objekt je bodový) alebo svetoplochy (ak predpokladáme, že objekt je väčší ako bodový). Svetočiary alebo svetoplochy opisujú iba pohyb objektu; objekt však môže mať aj iné fyzikálne charakteristiky ako energiu, hybnosť, hmotnosť, elektrický náboj, atď. Okrem udalostí a fyzikálnych objektov majme navyše triedu inerciálnych pozorovateľov (ktorí môžu alebo nemusia zodpovedať vlastnému fyzikálnemu objektu). Každý inerciálny pozorovateľ je spojený s nejakou inerciálnou vzťažnou sústavou. Táto vzťažná sústava poskytuje súradnicový systém so súradnicami pre udalosti v časopriestore M. Navyše táto vzťažná sústava poskytuje súradnice pre všetky ostatné charakteristiky objektu v časopriestore, napríklad poskytuje súradnice pre hybnosť a energiu objektu, súradnice pre elektromagnetické pole a pod. Predpokladajme, že pre akýchkoľvek dvoch inerciálnych pozorovateľov existuje transformácia súradníc, ktorá prevádza súradnice zo vzťažnej sústavy jedného pozorovateľa do vzťažnej sústavy druhého pozorovateľa. Táto transformácia nestanovuje iba prevod časopriestorových súradníc , ale zaisťuje aj prevod všetkých ostatných fyzikálnych súradníc, ako napr. pravidlá prevodu pre hybnosť a energiu , atď. (V praxi je možné s týmito prevodnými pravidlami efektívne pracovať pomocou matematiky tenzorov.) Ďalej predpokladajme, že vesmír sa riadi množstvom fyzikálnych zákonov. Matematicky sa dá každý fyzikálny zákon vyjadriť vzhľadom k súradnici niektorej inerciálnej vzťažnej sústavy rovnicou (napríklad diferenciálnou), ktorá sa týka rôznych súradníc rôznych objektov v časopriestore. Typickými príkladmi sú Maxwellove rovnice a Newtonove pohybové zákony.

Prvý postulát (princíp relativity)
Žiadny fyzikálny zákon sa nemení transformáciou súradníc z jednej inerciálnej vzťažnej sústavy do druhej. Preto, ak sa objekt v časopriestore riadi matematickými rovnicami popisujúce fyzikálny zákon v jednej inerciálnej sústave, musí sa riadiť tými istými rovnicami pri použití v ľubovoľnej inej inerciálnej vzťažnej sústave.

Druhý postulát (konštantná rýchlosť svetla c)
Existuje základná konštanta a v s nasledujúcou vlastnosťou. Pokiaľ A, B sú dve udalosti majúce súradnice inerciálnej vzťažnej potom, vtedy . Neformálne, druhý postulát stanovuje, že objekty pohybujúce sa rýchlosťou svetla c v jednej vzťažnej sústave sa budú nutne pohybovať rýchlosťou svetla c vo všetkých vzťažných sústavách. Ukázalo sa, že druhý postulát sa dá a len vtedy, ak sústave , a súradnice a

v inej inerciálnej vzťažnej sústave

Špeciálna teória relativity matematicky odvodiť z prvého postulátu a Maxwellových rovníc, v prípade, že rýchlosť svetla c je daná permeabilita a

255 , kde

je permitivita vákua. Pretože sa Maxwellovými rovnicami riadi šírenie elektromagnetického žiarenia,

akým je napríklad svetlo, označujeme bežne c ako rýchlosť svetla a druhý postulát sa dá interpretovať jednoducho ako tvrdenie, že elektrodynamika tak, ako bola popísaná Maxwellovými rovnicami, je správna, v protiklade so skoršou teóriou Galileovej relativity, ktorá bola v rozpore s Maxwellovými rovnicami (ak nepredpokladáme existenciu éteru). Formulácia druhého postulátu tak, ako je daná vyššie, však nevyžaduje existenciu elektromagnetického poľa ani Maxwellových rovníc. Z druhého postulátu je možné vyvodiť jeho silnejšiu verziu -- časopriestorový interval je invariantný pri zmenách v inerciálnej vzťažnej sústave. V predchádzajúcej notácii to znamená, že

pre ľubovoľné dve udalosti A, B. Tento vzťah sa dá využiť na odvodenie transformačných zákonov medzi vzťažnými sústavami, pozri Lorentzova transformácia. Postuláty špeciálnej teórie relativity sa dajú vyjadriť veľmi stručne použitím matematického jazyka pseudo-Riemannových variet. Druhý postulát je potom tvrdením, že štvordimenzionálny časopriestor M je pseudo-Riemannovou varietou vybavenou Lorentzovou metrikou g signatúry (3,1), ktorá je daná rovinnou Minkowského metrikou v každej inerciálnej vzťažnej sústave. Táto metrika sa považuje za jednu z fyzikálnych veličín teórie, pretože sa istým spôsobom mení, ak zmeníme vzťažnú sústavu, a je ju možné preto využiť na opis fyzikálnych zákonov. Prvý postulát tvrdí, že zákony fyziky sú invariantné, pokiaľ sú prezentované vo vzťažnej sústave, pre ktorú g je dané Minkowského metrikou. Výhodou tejto formulácie je jednoduché porovnanie špeciálnej teórie relativity so všeobecnou teóriou relativity, ktorá obsahuje tiež dva postuláty, ale je vynechaná požiadavka, aby metrika bola Minkowského metrikou. Galileiho princíp relativity je limitným prípadom špeciálnej teórie relativity v nerelativistickej limite tomto prípade zostáva prvý postulát nezmenený, ale druhý postulát sa zmení nasledovne: Ak A, B sú dve udalosti majúce súradnice a súradnice . Ak navyše a a , potom: . Fyzikálna teória daná klasickou mechanikou a Newtonovou gravitačnou teóriou je v súlade s Galileovým princípom relativity, ale nie so špeciálnou teóriou relativity. Naopak, Maxwellove rovnice nie sú v súlade s Galileovým princípom relativity, ak nepredpokladáme existenciu éteru. V prekvapivom množstve prípadov sa dajú odvodiť fyzikálne zákony v špeciálnej teórii relativity (ako napríklad známa rovnica ) kombináciou postulátov špeciálnej teórii relativity s hypotézou, že fyzikálne zákony v špeciálnej teórii relativity sa blížia zákonom klasickej mechaniky v nerelativistickej limite. v jednej inerciálnej sústave .V ,

v inej inerciálnej vzťažnej sústave

, potom

Postavenie špeciálnej teórie relativity
Špeciálna teória relativity je presná iba vtedy, ak sú gravitačné účinky zanedbateľné alebo veľmi malé. V ostatných prípadoch musí byť nahradená všeobecnou teóriou relativity. Vo veľmi malých mierkach (ako napríklad Planckova dĺžka a menšie) je možné, že špeciálna teória relativity neplatí kvôli efektom kvantovej gravitácie. Avšak v makroskopických mierkach a pri neprítomnosti silných gravitačných polí špeciálnu teóriu relativity všeobecne prijala celá fyzikálna verejnosť a výsledky pokusov, ktoré sa ju zdajú vyvracať, sú pripisované nereprodukovateľným experimentálnym chybám. Naproti tomu všeobecná teória relativity nie je stále dostatočne experimentálne preverená a dokonca doteraz neboli vyvrátené alternatívne teórie gravitácie ako napríklad Brans-Dickeova teória.

Jedna z metód používa zákony zachovania. Jeho energia a hybnosť sú dané vzťahmi: kde γ (Lorentzov faktor) je daný vzťahom: a c je rýchlosť svetla. • Rebríkový paradox. (Dá sa povedať. že jeho hodnota zhruba opisuje. Ak by sme však urobili jednoduchý myšlienkový experiment s Newtonovými definíciami hybnosti a energie. že pokiaľ je objekt v pokojovom stave (v = 0 a γ = 1). Podobne ako špeciálna relativita dala do vzájomného vzťahu priestor a čas.) Vzťah energie a hybnosti vyjadruje vzorec . Nasledujúce nové definície boli prijaté ako správne pre hybnosť a energiu v ŠTR. Majme objekt o hmotnosti m pohybujúci sa rýchlosťou v. že prakticky ide o rôzne aspekty tej istej fyzikálnej veličiny. Výraz γ. ale závisí na relatívnych rýchlostiach medzi ich vzťažnými sústavami (pozri Lorentzova transformácia). ako veľmi sa chovanie telesa líši od klasickej mechaniky. dostaneme nenulový energetický zvyšok: . ktoré sú dôležitými pojmami Newtonovej mechaniky. Keď sa vráti. Hmotnosť. Jedinou ich možnou záchranou je urobiť malé zmeny v definíciách. Aby tieto zákony zostali platné v ŠTR. z nich jedno odletí v kozmickej lodi letiacou rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla. lebo pri nízkych rýchlostiach musí ŠTR súhlasiť s newtonovskou mechanikou. To je ako požadované.Špeciálna teória relativity 256 Dôsledky špeciálnej teórie relativity Špeciálna teória relativity má niekoľko dôsledkov. musia platiť v každej inerciálnej sústave. Pre γ = 1 sa teleso správa úplne newtonovsky. hybnosť a energia Okrem zrevidovaní predstáv o priestore a čase vyžaduje špeciálna teória relativity takisto aj nový pohľad na koncept hmoty. ktorý sa v ŠTR často vyskytuje. že druhé dvojča. • Rozmery (napr. Ak sa pozrieme na predchádzajúce vzorce pre energiu. ktoré sa uplatnia iba pri relativistických rýchlostiach. i u týchto ukazuje. zistí. pochádza z rovníc Lorentzovej transformácie. že Okrem prvého výrazu vo vyjadrení energie (diskutovaného nižšie) sú tieto vzorce presne v súlade so štandardnými definíciami newtonovskej kinetickej energie. hybnosti a energie. ktoré sa môžu zdať mnohým ako bizarné. jeden z nich vyzerá. Existuje niekoľko rovnocenných ciest ako definovať hybnosť a energiu v ŠTR. ktoré zostalo na Zemi starlo omnoho rýchlejšie (alebo prvé dvojča starlo pomalšie). • Paradox dvojčiat sa týka dvojčiat. medzi ktorými sú: • Doba medzi dvoma udalosťami nie je medzi užívateľmi nemenná. dĺžka) objektu zmerané jedným pozorovateľom sa môžu líšiť od výsledkov merania toho istého objektu inými pozorovateľmi (pozri Lorentzova transformácia). Pre rýchlosti omnoho menšie ako je rýchlosť svetla sa γ aproximuje použitím Taylorovho rozvoja a dá sa zistiť. zistíme. • Dve súčasné udalosti na dvoch rôznych miestach v jednej vzťažnej sústave nemusia byť súčasnými v druhej vzťažnej sústave. ktorá je menšia. kde rebrík letiaci rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla je v garáži. a pre γ → ∞ sa zvýrazňujú relativistické javy. že tieto veličiny v ŠTR nie su zachovávané.

že podľa špeciálnej teórie relativity so zvyšujúcou sa rýchlosťou vzrastá hmotnosť telesa. pretože je konštantná. storočí z neho urobili jednu z najznámejších vedeckých rovníc. Veľa fyzikov preto jednoducho hovorí o hmotnosti. sa uvádza. ako je napísaný. ale v ŠTR existujú dve rôzne predstavy hmotnosti. a dávajú prednosť vo formulovaní ŠTR invariantnými veličinami. Pokojová energia nie je v rozpore s Newtonovou teóriou. ktoré atómové jadrá ukrývajú veľkú vnútornú energiu. 257 O hmotnosti Často. Táto hmotnosť je nemennou veličinou v tom zmysle. Ak vezmeme vzorec tak.Špeciálna teória relativity Táto energia je nazývaná pokojová energia. O žiadnej z týchto definícií sa nedá povedať. ktorá je daná vzťahom Pretože γ rastie s rýchlosťou. Predchádzajúca rovnica hovorí o tzv. ktoré sú platné vo všetkých vzťažných sústavách. a čo sa kinetickej energie týka. relativistická a pokojová hmotnosť sú si rovné. Porovnaním rozdielov hmotností je možné predpovedať. vidíme. že je rovnaká pre všetkých inerciálnych pozorovateľov. ktorá môže byť uvoľnená jadrovými reakciami. pokojovej hmotnosti. takisto rastie aj relativistická hmotnosť. pretože sa mení v Lorentzovej transformácii. Dopady tohto vzorca na život v 20. Táto definícia je konzistentnejšia s (relativistickou) dĺžkou a časom a je vhodná pre viacero účelov. že je správna alebo nesprávna. Toto tvrdenie sa opiera o jednu definíciu hmotnosti. Predovšetkým je možné jednoducho odvodiť rovnice pre energiu a hybnosť . Naopak. Avšak mnohí fyzici nemajú radi koncept relativistickej hmotnosti. Predovšetkým sa pokojová hmotnosť nezvyšuje s rýchlosťou telesa. že hmotnosť je iba ďalšou formou energie. hlavne v staršej literatúre a v úvodných kurzoch fyziky. Súčasnosť a kauzalita . Inou definíciou hmotnosti je relativistická hmotnosť. že v teórii relativity platí. Pokiaľ je rýchlosť rovná nule. Tieto dáta poskytli dôležité informácie pri konštrukcii atómovej bomby. je podstatný iba rozdiel v energii. pokojová hmotnosť sa stala dôležitou veličinou vo všeobecnej teórii relativity a v kvantovej teórii polí. hoci majú na mysli pokojovú hmotnosť. Tento vzorec sa stáva dôležitým napríklad pri meraní hmotnosti rôznych atómových jadier.

potom A predchádza B vo všetkých sústavách súradníc. môžeme reprezentovať fyzikálny svet trojrozmerným priestorom: Vidíme. Preto tu nemôže existovať žiadna príčinná súvislosť. kde C predchádza A. ktoré sú súčasné v jednej vzťažnej sústave. okrem cestovania nadsvetelnou rýchlosťou nie je možné pre žiadne teleso (ani informáciu) cestovať z A do C alebo z C do A. V geometrii ŠTR je pridaná štvrtá dimenzia – čas – s jednotkou c. alebo a sú definované rovnicou Čo dáva rovnicu kružnice o polomere r = c · dt. koncové body nulových geodetik budú sústredenými guľovými plochami. V takom prípade je v predchádzajúcej rovnici nahradené a metrika sa zmení na: Pokiaľ pre zjednodušenie zmeníme počet priestorových dimenzií na dve. že tu máme sústavu súradníc. nemusia byť súčasné v inej vzťažnej sústave.Špeciálna teória relativity 258 Špeciálna teória relativity pripúšťa. Hoci tu existujú súradnicové systémy. v ktorej sa udalosť A a udalosť B udiali súčasne. obvykle označovaný ako časopriestor. kde polomer = vzdialenosť c · ±čas. To znamená. Hypoteticky je možné premiestňovanie hmoty (alebo informácie) z A do B a môže tu nastávať príčinný vzťah (kde A je príčina a B je následok). Svetelný kužeľ Geometria časopriestoru v špeciálnej teórii relativity ŠTR používa „rovný“ štvorrozmerný Minkowského priestor. . že udalosti. Interval AC na diagrame je „priestorový“. v ktorých A predchádza C (ako je to vyznačené) a súradnicové systémy. To znamená. takže rovnica pre diferenciál vzdialenosti sa zmení na: V mnohých situáciách môže byť užitočné považovať čas za imaginárny (napríklad to môže zjednodušiť rovnice). Interval AB na diagrame vpravo je „časový“. Diferenciál vzdialenosti (ds) v karteziánskom trojrozmernom priestore je definovaný ako: . Tento priestor je však veľmi podobný štandardnému trojrozmernému Euklidovskému priestoru a vďaka tomu sa s ním veľmi jednoducho pracuje. v ktorej udalosť A a udalosť B nastávajú na rovnakom mieste v priestore a líšia sa iba v čase. že nulové (svetelné) geodetiky ležia pozdĺž dvojkužeľa . oddelené iba priestorom. že tu máme sústavu súradníc. Kde sú diferenciály troch priestorových dimenzií. Ak A predchádza B v tejto sústave súradníc. Ak to rozšírime do troch priestorových dimenzií.

ktore bod „prijíma“. keď sledujeme hviezdy a povieme „Svetlo tejto hviezdy. tak sa práve pozeráme pozdĺž línie pohľadu. pozdĺž nulové geodetiky. zatiaľ čo kužeľ v oblasti +t sú informácie.moment sily na kondenzátore • Kennedy-Thorndike experiment – časová kontrakcia • Experimenty na testovanie vyžarovacej teórie dokázali. Vtedy. Príbuzne témy • Ľudia: Arthur Eddington | Albert Einstein | Hendrik Lorentz | Hermann Minkowski | Bernhard Riemann | Henri Poincaré | Alexander MacFarlane | Harry Bateman | James Clerk Maxwell • Relativita: Všeobecná teória relativity | Einsteinov princíp relativity | Galileiho princíp relativity | sústava súradníc | inerciálna vzťažná sústava | Lorentzove transformácie • Fyzika: Newtonova mechanika | časopriestor | rýchlosť svetla | Dopplerov jav • Matematika: Minkowského priestor | svetočiara | svetoplocha | Lorentzova grupa | tenzor . Overovanie postulátu špeciálnej teórie relativity • Michelson-Morleyho experiment .bránenie v pohybe éteru • Trouton-Noble experiment .“.meranie pohybu éteru vzhľadom k Zemi. ktoré mi dopadá do oka.Špeciálna teória relativity 259 Tento prázdny dvojkužeľ reprezentuje „líniu pohľadu“ z bodu v priestore. (Bod v ľavom dolnom rohu znázorňuje hviezdu.) Kužeľ v oblasti −t sú informácie. Pozeráme sa na udalosť vzdialenú metrov a d/c sekúnd v minulosti. je X rokov staré. počiatok súradnicového systému znázorňuje pozorovateľa a čiara ku hviezde znázorňuje nulovú geodetiku „líniu pohľadu“. test smerovej invariantnosti rýchlosti svetla • Hamarov experiment . ktoré bod „vysiela“. Z tohto dôvodu je prázdny svetelný dvojkužeľ známy takisto ako aj „svetelný kužel“. že rýchlosť svetla je nezávislá na rýchlosti vyžarujúceho zdroja.

33 MeV. Do tohto spektra patrí aj röntgenové žiarenie. webpark. Rozdiel je v tom. Do nižšieho energetického stavu môže prejsť vyžiarením fotónu gama žiarenia podobne ako elektrón v obale atómu vyžiarením kvanta ultrafialového žiarenia. Žiarenie gama je často definované ako žiarenie s energiou fotónov nad 10 keV. Iným príkladom môže byť alfa rozpad amerícia-241 241Am na Neptúnium-237 237Np.42 EHz.17 MeV alebo 1. aldebaran. γ) je vysoko energetické elektromagnetické žiarenie vznikajúce pri rádioaktívnych a iných jadrových dejoch. vlnovej dĺžke kratšej ako 124 pm. alebo beta (korpuskulárne neelektromagnetické žiarenia). . resp. rovnako ako napr. žiarenia sa líšia len svojim zdrojom. že teraz majú vyžiarené kvantá omnoho viac rôznych energií. Do materiálov preniká lepšia ako žiarenie alfa. Príkladom môže byť beta rozpad kobaltu-60 60Co na nikel-60 60Ni. Žiarenie gama Zdroj žiarenia Gama žiarenie často vzniká spolu s alfa či beta žiarením pri rádioaktívnom rozpade jadier atómov. cz/ astrofyzika/ Žiarenie gama Žiarenie gama (často písané ako grécky znak gama..online učebnica (po česky) • Astrofyzika [3] (po česky) Referencie [1] http:/ / vscience. Fyzikálny rozdiel medzi gama žiarením a röntgenovým žiarením nejestvuje. nové jadro môže byť v excitovanom stave. Keď jadro vyžiari časticu α alebo β.Špeciálna teória relativity 260 Externé odkazy • Učebný text [1] (po česky) • Teória relativity [2] . ktorý je podobne ako predchádzajúci sprevádzaný vyžiarením gama kvánt. Žiarenie gama je druh ionizujúceho žiarenia. pri beta rozpade irídia-192 192Ir na platinu-192 192Pt. pri ktorom v prvom stupni najprv jadro kobaltu vyšle časticu β (teda elektrón e-) a elektrónové antineutríno νe a premení sa na jadro niklu v excitovanom stave: Potom sa novo vzniknuté excitované jadro zbaví prebytočnej energie vyžiarením kvanta žiarenia gama: Vyžiarené kvantá žiarenia gama majú v tomto prípade energiu buď 1. euweb. cz/ [3] http:/ / www. čo zodpovedá frekvenciám nad 2. cz/ relativita/ [2] http:/ / martin184.

že vysoké dávky žiarenia poškodia embryo alebo fétus v matkinom tele. Fotoelektrickým javom. Na vznik týchto častíc je potrebné 1. ktoré sa intenzívne delia. Comptonov jav je relatívne nezávislý na atómovom čísle interagujúceho materiálu. Spôsobuje podobné poškodenia ako röntgenové žiarenie: popáleniny. s intenzitou 1 cm olova zredukuje na 50 %. u energetickejších prevažujú iné formy výmeny. Z toho vyplýva. Comptonov jav nazývaný tiež Comptonov rozptyl či Compton-Debyeov jav je interakcia fotónu s voľným. Comptonovým javom a vznikom elektrón-pozitrónového páru. Ožiarenie živočícha alebo osoby nad 1 Gy spôsobuje akútny radiačný syndróm alebo akútnu chorobu z ožiarenia. eventuálne poškodený epitel predstavuje výborné miesto na osídlenie mikroorganizmami. zvracaním a malabsorpsiou. Na koži pozorujeme erytém. Z nich prvé dva spôsobujú ionizáciu atómov s ktorými sa kvantá dostanú do interakcie. (čo je energetický ekvivalent dvoch pokojových hmotností elektrónu). mutácie. zvyšná energie sa zmení na kinetickú energiu vznikajúceho páru a jadra. najvhodnejšie sú materiály s vysokým atómovým číslom a vysokou hustotou. Napríklad žiarenie γ. epiláciu (stratu vlasov) a dermatitídu. Kinetická energia uvoľneného elektrónu sa rovná energii fotónu γ znížené o väzobnú energiu elektrónu ktorou bol pôvodne viazaný v atóme. Fotoelektrický jav vzniká. Poškodzuje orgány živých organizmov pri zvýšených dávkach. Fotoelektrický jav je dominantný mechanizmus výmeny energie pre rontgenové žiarenie a gama žiarenie s energiou pod 50 keV. Črevná forma sa prejavuje nauzeou. Pozitrón má veľmi krátky čas rozpadu. krvná forma radiačného syndrómu). Preto je nutné sa pred účinkami gama žiarenia chrániť.Žiarenie gama 261 Fyziologické účinky Aj keď je žiarenie gama menej ionizujúce ako α i β.02 MeV. pri ktorom časť energie fotónu umožní únik elektrónu z atómu a zvyšok energie je vyžiarený v podobe menej energetického fotónu. Tento jav je dominantný pre fotóny γ o energiách 100 keV až 10 MeV. keď fotón γ interaguje s elektrónom na orbite atómu a odovzdá mu všetku energiu. Čím energetickejšie je žiarenie. Tienenie gama žiarenia Na pohltenie žiarenia γ je potrebné veľkú masu materiálu. je pre živé organizmy vrátane človeka nebezpečné. čo elektrónu umožní popustiť atóm. tým hrubší materiál na tienenie je potrebný. leukocytov a trombocytov v krvi (= tzv. Vznik elektron-pozitronového páru nastáva pri prelete fotónu v dosahu coulombovskej sily jadra. prudko znížia hladiny erytrocytov. Behom asi 10-8 s anihiluje s voľným elektrónom pri vyžiarení dvoch gama fotónov s energiou po 511 keV. j. Energia fotónu je využitá na vznik páru elektrón-pozitrón. Dávky sa merajú v Grayoch (1 Gy = J/kg). t. . Schopnosť materiálu pohlcovať žiarenie spravidla vyjadrujeme polohrúbkou materiálu. bude mať polovičnú intenzitu tiež po prechode cez 6 cm betónu. hrúbkou cez ktorú prejdené žiarenie gama zníži svoju intenzitu na polovicu. alebo slabo viazaným orbitálnym elektrónom. To je zárodočné a krvotvorné tkanivo a potom epitelová výstelka tenkého čreva a epidermis. Interakcia s hmotou Žiarenie gama reaguje s materiálmi troma hlavnými spôsobmi. Žiarenie gama by pri prípadnom nukleárnom konflikte spôsobilo najviac úmrtí. pri jadrovom výbuchu je v tomto rozsahu energií vyžiarená väčšina fotónov žiarenia gama. Prejavuje sa poškodením tkanív a buniek v tele. rakovinu.

že žiarenie γ má časticovú povahu. Aj keď žiarenie gama samo osebe spôsobuje rakovinu. Pomenovanie „žiarenie gama“ zaviedol Ernest Rutherford ako obdobu alfa a beta žiarenia ešte v dobe. ktoré sa pretnú v mieste nádoru a tým vytvoria vysokoenergetický bod. pozoroval. ktorú si sám postavil. Dejiny Žiarenie gama objavil francúzsky chemik a fyzik Paul Ulrich Villard v roku 1900 pri štúdiu uránu. 1914 Ernest Rutherford a Edward Andrade dokázali zmeraním jeho vlnovej dĺžky pomocou röntgenovej kryštálografie.Žiarenie gama 262 Použitie Vysokoenergetická povaha žiarenia gama z neho vytvára účinný prostriedok na hubenie baktérii a plesní. čo sa využíva pri sterilizácii lekárskych nástrojov. rovnako ako α a β. Spočiatku sa myslelo. ktoré by chemikálie mohli poškodiť. ktorý dokáže zničiť napadnutú bunku. Pomocou aparatúry. S výhodou sa používa tiež na červotočom napadnuté staré drevené umelecké diela. technécium-99m. Nízkoenergetický lúč samotný pritom bunky nezničí. že ionizuje plyn obdobne ako röntgenové žiarenie. Využíva sa tiež v nukleárnej medicíne pre diagnostické účely. že žiarenie nie je ohýbané magnetickým poľom. . alebo pri ošetrovaní potravín. keď nebol známy rozdiel vo fyzikálnej podstate týchto druhov žiarenia. Prístroj gama nôž využíva niekoľko nízkoenergetických lúčov z rôznych smerov. Britský fyzik William Henry Bragg v roku 1910 ukázal jeho vlnový charakter tým. Ako zdroj žiarenia sa používajú rádioizotopy napr. používa sa aj pri jej liečení. V r. že žiarenie gama je druh elektromagnetického žiarenia.

wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3843813  Prispievatelia: Trpaslík (hviezda)  Zdroj: http://sk.php?oldid=3887497  Prispievatelia: Nadobor  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3852117  Prispievatelia: Hayashiho čiara  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3828108  Prispievatelia: Premenná hviezda typu T Tauri  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3882575  Prispievatelia: Magnetar  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3783406  Prispievatelia: Pulzar  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3695686  Prispievatelia: Polopravidelná premenná hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3835462  Prispievatelia: Planetárna hmlovina  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3703721  Prispievatelia: Žltý nadobor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3899853  Prispievatelia: Horizontálna vetva  Zdroj: http://sk.php?oldid=3813658  Prispievatelia: Supernova  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3564578  Prispievatelia: - .wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3898036  Prispievatelia: Hypernova  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3796593  Prispievatelia: Modrý obor  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3885250  Prispievatelia: Čierny trpaslík  Zdroj: http://sk.php?oldid=3856197  Prispievatelia: Henyeyho stopa  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3883163  Prispievatelia: Wolfova-Rayetova hviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3732878  Prispievatelia: Biely trpaslík  Zdroj: http://sk.php?oldid=3689612  Prispievatelia: Modrý nadobor  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3536396  Prispievatelia: Červený obor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3792767  Prispievatelia: Asymptotická vetva obrov  Zdroj: http://sk.Zdroje článkov a prispievatelia 263 Zdroje článkov a prispievatelia Vývoj hviezdy  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3783450  Prispievatelia: Žltý trpaslík  Zdroj: http://sk.php?oldid=3645173  Prispievatelia: Podobor  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3866264  Prispievatelia: Hertzsprungov-Russellov diagram  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3766701  Prispievatelia: Neutrónová hviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3625183  Prispievatelia: Hviezda pred hlavnou postupnosťou  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3891108  Prispievatelia: Modrý tulák (hviezda)  Zdroj: http://sk.php?oldid=3746834  Prispievatelia: Nepravidelná premenná hviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3887807  Prispievatelia: Modrý trpaslík  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3883542  Prispievatelia: Oranžový trpaslík  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3654719  Prispievatelia: Herbigov-Harov objekt  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3846102  Prispievatelia: Vznik hviezdy  Zdroj: http://sk.php?oldid=3448246  Prispievatelia: Podtrpaslík  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3878607  Prispievatelia: Supernova impostor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3195738  Prispievatelia: Dredge-up  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3835506  Prispievatelia: Hyperobor  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3893845  Prispievatelia: CH hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3753358  Prispievatelia: Obor (hviezda)  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3799590  Prispievatelia: Molekulárny mrak  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3889800  Prispievatelia: Žltý hyperobor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3837568  Prispievatelia: Nestabilný pruh  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3732952  Prispievatelia: Červený nadobor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3887711  Prispievatelia: Premenná hviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3870540  Prispievatelia: Jasný obor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3883444  Prispievatelia: Podtrpaslík typu B  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3786911  Prispievatelia: Hlavná postupnosť  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3084243  Prispievatelia: Červená skupina  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3691275  Prispievatelia: Červený trpaslík  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3895356  Prispievatelia: Hviezda typu S  Zdroj: http://sk.

wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3658928  Prispievatelia: Planetárna sústava  Zdroj: http://sk.php?oldid=3034488  Prispievatelia: galaxia  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3635615  Prispievatelia: Blazar  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3777393  Prispievatelia: Fotosféra  Zdroj: http://sk.php?oldid=3076181  Prispievatelia: Absolútna hviezdna veľkosť  Zdroj: http://sk.php?oldid=3783438  Prispievatelia: Jadro Slnka  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3755225  Prispievatelia: Interagujúca galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3844777  Prispievatelia: Seyfertova galaxia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3788516  Prispievatelia: Metalicita  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3746566  Prispievatelia: Vlastný pohyb  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3806045  Prispievatelia: Eliptická galaxia  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3807637  Prispievatelia: Uhlíkový cyklus  Zdroj: http://sk.php?oldid=3806632  Prispievatelia: Gravahviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3033219  Prispievatelia: Hnedý trpaslík  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3458198  Prispievatelia: Slnečný vietor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3592772  Prispievatelia: Héliový záblesk  Zdroj: http://sk.php?oldid=3771813  Prispievatelia: Biela diera  Zdroj: http://sk.php?oldid=3529069  Prispievatelia: Chromosféra  Zdroj: http://sk.php?oldid=3757912  Prispievatelia: Zoznam galaxií  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3459292  Prispievatelia: Prázdnota (astronómia)  Zdroj: http://sk.php?oldid=1673094  Prispievatelia: Absolútne čierne teleso  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3780914  Prispievatelia: Zdanlivá hviezdna veľkosť  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3592728  Prispievatelia: Protón-protónový cyklus  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3777341  Prispievatelia: Oblasť žiarivej rovnováhy  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3881022  Prispievatelia: Kontaktná dvojhviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3783477  Prispievatelia: Supermasívna čierna diera  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3775629  Prispievatelia: Zoznam kvazarov  Zdroj: http://sk.php?oldid=3883067  Prispievatelia: Hviezdna sústava  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3553830  Prispievatelia: Dvojhviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3690300  Prispievatelia: Spektrálna klasifikácia  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3782292  Prispievatelia: Šošovková galaxia  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3531379  Prispievatelia: Koróna  Zdroj: http://sk.php?oldid=3833407  Prispievatelia: Aktívna galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3783463  Prispievatelia: Zoznam najbližších galaxií  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3845451  Prispievatelia: - 264 .php?oldid=3783473  Prispievatelia: Nepravidelná galaxia  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.Zdroje článkov a prispievatelia Q-hviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3533469  Prispievatelia: Konvektívna zóna  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3682283  Prispievatelia: Špirálová galaxia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3780915  Prispievatelia: Rádiová galaxia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3842152  Prispievatelia: Skupina galaxií  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3769988  Prispievatelia: UBV systém  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3801149  Prispievatelia: Satelitná galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3683057  Prispievatelia: Trpasličia galaxia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3592124  Prispievatelia: Hviezdna veľkosť  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3597887  Prispievatelia: Viacnásobná hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3787568  Prispievatelia: 3-alfa reakcia  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3771313  Prispievatelia: Kvazar  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3408307  Prispievatelia: Bozónová hviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3807980  Prispievatelia: Radiálna rýchlosť  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3598191  Prispievatelia: Hmotnosť Slnka  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3782293  Prispievatelia: Špirálová galaxia s priečkou  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.

org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3316138  Prispievatelia: Infračervené žiarenie  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3879800  Prispievatelia: Ultrafialové žiarenie  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3695586  Prispievatelia: Maxwellove rovnice  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3787518  Prispievatelia: Teória relativity  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3882566  Prispievatelia: Schwarzschildov polomer  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3657684  Prispievatelia: Čierna diera  Zdroj: http://sk.php?oldid=3584052  Prispievatelia: Dejiny astronómie  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3788245  Prispievatelia: - 265 .php?oldid=3805732  Prispievatelia: Fotón  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3882828  Prispievatelia: Hviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3835518  Prispievatelia: Vesmír  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=2956940  Prispievatelia: Svetlo  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3875741  Prispievatelia: Medzihviezdna hmota  Zdroj: http://sk.php?oldid=3762614  Prispievatelia: Lorentzova transformácia  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3773671  Prispievatelia: Červia diera  Zdroj: http://sk.php?oldid=3867880  Prispievatelia: Index lomu  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3877942  Prispievatelia: Priestoročas  Zdroj: http://sk.php?oldid=3843986  Prispievatelia: Hubblova schéma  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3801267  Prispievatelia: Svetelný tok  Zdroj: http://sk.php?oldid=3899161  Prispievatelia: Tachyón  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.Zdroje článkov a prispievatelia Chandrasekharova medza  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3892524  Prispievatelia: Špeciálna teória relativity  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3545935  Prispievatelia: Rýchlosť svetla  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3889451  Prispievatelia: Kalibračný bozón  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3749997  Prispievatelia: Teória strún  Zdroj: http://sk.php?oldid=3833985  Prispievatelia: Protohviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3785110  Prispievatelia: Žiarenie gama  Zdroj: http://sk.php?oldid=3686394  Prispievatelia: Kozmológia  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3784489  Prispievatelia: Kerrova čierna diera  Zdroj: http://sk.php?oldid=3726039  Prispievatelia: Schwarzschildova metrika  Zdroj: http://sk.php?oldid=3886287  Prispievatelia: Dilatácia času  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3870114  Prispievatelia: Occamova britva  Zdroj: http://sk.php?oldid=3777236  Prispievatelia: Fermión  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3878668  Prispievatelia: Všeobecná teória relativity  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3783459  Prispievatelia: Metafyzika  Zdroj: http://sk.

png  Zdroj: http://sk. ESA.php?title=Súbor:Stellar_evolutionary_tracks-en.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/Walt Feimer Súbor:RedDwarfPlanet.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Obrázok:M57 The Ring Nebula.org/w/index.org/w/index.sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.0  Prispievatelia: CWitte Súbor:Aldebaran-Sun comparison-en.750pix.org/w/index.php?title=Súbor:Crystal_Project_konquest.php?title=Súbor:HH47_animation.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Rursus Obrázok:NGC6543.org/w/index.org/w/index.Sankrit & W.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Molecular.wikipedia.JPG  Zdroj: http://sk. ESA and A.org/w/index.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Obrázok:HH1 and HH2 imaged by WFPC2.png  Zdroj: http://sk.0 Unported  Prispievatelia: w:cs:Wikipedista:VitecekVít Hněvkovský image:molecular.0  Prispievatelia: Súbor:Progenitor of type Ia supernova sk.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:M27_Knots.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.svg: Pepetps derivative work: Bitplane (talk) Súbor:HR-diag-instability-strip.wikipedia.1.Hubble 2006 mosaic 18000.org/w/index.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Original uploader was Bebe at sk. Bacon (STScI) Súbor:Alnitak sun comparision.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.png  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:Crab_Nebula_1959.php?title=Súbor:Betelgeuse_star_(Hubble).php?title=Súbor:Aldebaran-Sun_comparison-en.wikipedia.php?title=Súbor:Polaris_system.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:T_Tauri. Manchester.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: C.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:RedDwarfNASA.php?title=Súbor:H-R_diagram.org/w/index.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.php?title=Súbor:HH_object_diagram.svg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/ESA/JHU/R.wikipedia.php?title=Súbor:Orion_Nebula_-_Hubble_2006_mosaic_18000.png  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Súbor:Neutronova-hvezda-vyrez.Pavlov et al.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:HH1_and_HH2_imaged_by_WFPC2.wikipedia.php?title=Súbor:NGC_246.php?title=Súbor:Progenitor_of_type_Ia_supernova_sk.JPG  Licencia: Public domain  Prispievatelia: The Hubble Heritage Team (AURA/STScI/NASA) Obrázok:M27 Knots.wikipedia.svg  Licencia: logo  Prispievatelia: SVG version was created by User:Grunt and cleaned up by 3247.gif: Jesusmaiz Image:Portal.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:1e9m comparison.sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/CXC/PSU/G.0.0  Prispievatelia: derivative work: Rursus (talk) Stellar_evolutionary_tracks-en. .jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:Orion Nebula .php?title=Súbor:Alnitak_sun_comparision.wikipedia.wikipedia.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:M57_The_Ring_Nebula.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:SN1994D.png  Zdroj: http://sk.org/w/index. Hui Yang University of Illinois ODNursery of New Stars Súbor:Betelgeuse star (Hubble).org/w/index.gif  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.0 Unported  Prispievatelia: w:cs:Wikipedista:Vitecek Súbor:HR-diagram_02.Zijlstra (UMIST.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:NGC_6302HST.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:Wolf-rayet.wikipedia.arp.wikipedia Súbor:HR-diagram_01.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: w:User:MysidUser:Mysid Súbor:Polaris_system.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Optical: NASA/HST/ASU/J.php?title=Súbor:H-R_diagram.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia Súbor:Mira 1997.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/ESA/HST.2.png  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.org/w/index.php?title=Súbor:Orion_Nebula_-_Hubble_2006_mosaic_comparison.jpg  Zdroj: http://sk. ESA Credit: H.wikipedia.wikipedia.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: User:Spacepotato Súbor:H-R diagram.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: w:User:MysidMysid Súbor:H-R diagram.php?title=Súbor:NGC6543.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?title=Súbor:Neutronova-hvezda-vyrez.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.Hubble 2006 mosaic comparison.php?title=Súbor:HRDiagram.php?title=Súbor:Chandra-crab.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Image:HR-diag-no-text-2.org/w/index.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:61-cygni.php?title=Súbor:Sun_and_VY_Canis_Majoris.S Stellar_evolutionary_tracks.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Rigel_blue_supergiant. O'Dell (Vanderbilt University) Obrázok:M2-9.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:Accretion Disk Binary System.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk. ESA and G.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk. see below) Súbor:RedDwarfNASA.wikipedia Súbor:Stellar evolutionary tracks-en.wikipedia.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:Rigel blue supergiant.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:HST_HH47_image.jpg  Zdroj: http://sk. licencie a prispievatelia Súbor:Nursery_of_New_Stars_-_GPN-2000-000972.php?title=Súbor:HR-diag-no-text-2.php?title=Súbor:Commons-logo.php?title=Súbor:Herbig-Haro_object_HH32.png  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.0 Unported  Prispievatelia: Portal.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Chandra-crab.php?title=Súbor:61-cygni.wikipedia.arp.org/w/index.php?title=Súbor:HR-diagram_02.0.wikipedia. based on the earlier PNG version.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Zdroj: http://sk.A.org/w/index.php?title=Súbor:Nursery_of_New_Stars_-_GPN-2000-000972.gif  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.0  Prispievatelia: ESO.php?title=Súbor:Mira_1997.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Obrázok:HH47_animation.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: File:NGC 6302HST. Bond (STScI) and M.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia. Súbor:Vela Pulsar jet. Hester et al.php?title=Súbor:RedDwarfPlanet.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.png  Zdroj: http://sk. licencie a prispievatelia 266 Zdroje obrázkov.wikipedia. and others (see "source") Súbor:Sun and VY Canis Majoris.Zdroje obrázkov.org/w/index. M.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Redaktor:Adrian Súbor:Crab Nebula 1959.svg  Zdroj: http://sk.750pix.png  Licencia: neznámi  Prispievatelia: User:Paul Stansifer.jpg  Zdroj: http://sk.5  Prispievatelia: Stephan Baum (converted to SVG by different users.org/w/index.wikipedia.0 Unported  Prispievatelia: w:cs:Wikipedista:VitecekVít Hněvkovský Súbor:HR-diagram_03.wikipedia.wikipedia.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Obrázok:HST HH47 image.Blair Súbor:SN1994D.org/w/index. Bacon (STScI) Original uploader was Hurricane Devon at en.wikipedia.PNG: *derivative work: G.wikipedia.wikipedia.php?title=Súbor:Vela_Pulsar_jet.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.org/w/index.php?title=Súbor:Portal.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Keplers supernova.svg  Zdroj: http://sk. Hester et al.jpg  Zdroj: http://sk.5.org/w/index.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:HRDiagram.jpg  Zdroj: http://sk.cloud.php?title=Súbor:M2-9.org/w/index.org/w/index.sk.php?title=Súbor:Bok_globules_in_IC2944.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Bebe at sk. Súbor:Wolf-rayet.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3. created by Reidab.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:HR-diag-instability-strip. G.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Patrick Hartigan Obrázok:Herbig-Haro object HH32.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) Súbor:Orion Nebula . Barstow (University of Leicester) Súbor:NGC 246.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Obrázok:Crystal Project konquest.wikipedia.wikipedia.php?title=Súbor:Disambig.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.sk.php?title=Súbor:Keplers_supernova.php?title=Súbor:Accretion_Disk_Binary_System.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:HR-diagram_03.2.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.org/w/index.wikipedia.org/w/index. European Southern Observatory Image:Disambig.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.png  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:T Tauri.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:1e9m_comparison.php?title=Súbor:Sirius_A_and_B_Hubble_photo.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Margarita Karovska (Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics) and NASA Súbor:Sirius A and B Hubble photo. UK) Image:Commons-logo.wikipedia.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution 3. Robberto (Space Telescope Science Institute/ESA) and the Hubble Space Telescope Orion Treasury Project Team Súbor:Bok globules in IC2944.wikipedia.org/w/index.php?title=Súbor:HR-diagram_01.org/w/index.cloud.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.jpg  Zdroj: http://sk.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.R.org/w/index. X-Ray: NASA/CXC/ASU/J.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Obrázok:HH object diagram.org/w/index.

svg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Súbor:Solar_prominence_from_STEREO_spacecraft_September_29.org/w/index.org/w/index.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit3.php?title=Súbor:Ba_b_do8mag_c6_big. M.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_b_8mag_big.php?title=Súbor:Rxj1242_comp.wikipedia Obrázok:Spiral galaxy arms diagram.php?title=Súbor:L-dwarf-nasa-hurt.wikipedia.php?title=Súbor:Planets2008.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/JPL-Caltech/T.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA Headquarters Greatest Images of NASA (NASA-HQ-GRIN) Súbor:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Sun projection with spotting-scope large.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.gif  Zdroj: http://sk.wikipedia.gif  Zdroj: http://sk. Kite (University of California.wikipedia.php?title=Súbor:Voyager_1_entering_heliosheath_region. ESA. E.php?title=Súbor:Orbit5.gif  Zdroj: http://sk.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.php?title=Súbor:T-dwarf-nasa-hurt.php?title=Súbor:Solar_eclips_1999_5.php?title=Súbor:Orbit3.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:Pleiades-comet-Machholz.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_b_8mag_big.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Rursus Súbor:Obafgkm noao big. M.php?title=Súbor:Triple-Alpha_Process. Hurt/NASA Súbor:T-dwarf-nasa-hurt. and The Hubble Heritage Team STScI/AURA) Súbor:Hoag's object.wikipedia.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Disambig.php?title=Súbor:Solar_eclips_1999_4.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Canopus.wikipedia.gif  Zdroj: http://sk.wikipedia.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit5.php?title=Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_rb_8mag_big.php?title=Súbor:NGC4881_HST_1995-07.php?title=Súbor:Obafgkm_noao_big.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: User:Dbenbenn / User:Mysid Image:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300.svg  Zdroj: http://sk. Graham.php?title=Súbor:Morgan-Keenan_spectral_classification. Kalas.jpg  Zdroj: http://sk.png  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.5  Prispievatelia: Stephan Baum (converted to SVG by different users.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Original uploader was Friendlystar at en.org/w/index.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3. NASA/ESA.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:Disambig.svg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: File:Accretion Disk Binary System.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Ngc5866_hst_big.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Spacepotato Súbor:HD 98800.php?title=Súbor:Sun_projection_with_spotting-scope_large. and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) Súbor:rxj1242_comp.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Edits by Farry.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:Tokovinin-multiple-star-notation. Súbor:Fomalhaut with Disk Ring and extrasolar planet b.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA. Berkeley).wikipedia.wikipedia.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.php?title=Súbor:HD188753_orbit. and The Hubble Heritage Team STScI/AURA) Obrázok:Irregular_galaxy_NGC_1427A_(captured_by_the_Hubble_Space_Telescope).org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:NGC_6745.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?title=Súbor:Solar_prominence_from_STEREO_spacecraft_September_29.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.wikipedia.org/w/index.gif  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:O5v-spectre. Hurt/NASA Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_obafgkm_b_7mag_big. ESA.wikipedia.wikipedia. Stapelfeldt and J.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.0 Unported  Prispievatelia: Súbor:FusionintheSun.0 Unported  Prispievatelia: Luc Viatour Súbor:Magnetosphere rendition.php?title=Súbor:Brown_Dwarf_Gliese_229B.org/w/index.org/w/index. ESA.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: File:CNO Cycle.php?title=Súbor:CNO_Cycle.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Vrstvy Slnka.org/w/index.org/w/index.gif  Zdroj: http://sk.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Mobile-diagrams.php?title=Súbor:H-R_diagram.org/w/index.wikipedia.org/w/index.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:Tokovinin-multiple-star-notation.php?title=Súbor:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300.php?title=Súbor:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300.wikipedia.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk. J.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Spacepotato.gif  Zdroj: http://sk. Clampin (NASA Goddard Space Flight Center).wikipedia. and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) Obrázok:NGC 1553 Hubble. Súbor:orbit1.wikipedia.wikipedia.php?title=Súbor:M87_jet.wikipedia.wikipedia. and K.php?title=Súbor:Sun920607. Krist (NASA Jet Propulsion Laboratory) Súbor:HD188753 orbit.wikipedia. Chiang.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Sun920607.wikipedia.org/w/index.jpeg  Licencia: Attribution  Prispievatelia: Rochus Hess Súbor:Canopus.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:NGC_6745.gif  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Magnetosphere_rendition.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Hubble Space Telescope WFPC Team.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_rb_8mag_big. ESA.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:Fomalhaut_with_Disk_Ring_and_extrasolar_planet_b.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:L-dwarf-nasa-hurt.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: w:NASANASA Súbor:Voyager 1 entering heliosheath region.wikipedia.png  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:H-R diagram.php?title=Súbor:NGC_1553_Hubble.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Pleiades-comet-Machholz.php?title=Súbor:Vrstvy_Slnka.php?title=Súbor:Irregular_galaxy_NGC_1427A_(captured_by_the_Hubble_Space_Telescope).org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Medium69 Súbor:M87 jet.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA Goddard Space Flight Center NASA-GSFC Súbor:NGC4881_HST_1995-07.0 Unported  Prispievatelia: User:SiriusB Súbor:Solar eclips 1999 5.org/w/index.php?title=Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_obafgkm_b_7mag_big.php?title=Súbor:HD_98800.php?title=Súbor:FusionintheSun. licencie a prispievatelia Súbor:Brown Dwarf Gliese 229B._2008. P.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) 267 ._2008.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Mobile-diagrams.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Robert Nemiroff (MTU) & Jerry Bonnell (USRA) Súbor:Morgan-Keenan spectral classification.wikipedia.gif  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk. Pyle (SSC) Súbor:NGC 4414 (NASA-med).wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:Astro_4d_stars_proper_radial_ba_rg_8mag_big.wikipedia.php?title=Súbor:Accretion_Disk_Binary_System.gif  Zdroj: http://sk.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: R.wikipedia.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit2.jpeg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Astro_4d_stars_proper_radial_ba_rg_8mag_big.org/w/index.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit4. and later an anonymous edit re-credited it to "zaria mayers" .0 Unported  Prispievatelia: Luc Viatour Súbor:Solar_eclips_1999_4.wikipedia.org/w/index.org/w/index. Source image on English Wikipedia credited by original uploader to "Martin Kornmesser".png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:O5v-spectre.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia.Zdroje obrázkov. ESA.png  Zdroj: http://sk.wikipedia. E.org/w/index.php?title=Súbor:Spiral_galaxy_arms_diagram.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:Hoag's_object.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia Súbor:Ba_b_do8mag_c6_big. Fitzgerald (Lawrence Livermore National Laboratory).org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Orbit4.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/Walt Feimer Súbor:Triple-Alpha_Process. see below) Súbor:Planets2008.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: R.php?title=Súbor:Orbit2.org/w/index.php?title=Súbor:Orbit1. STScI Obrázok:Ngc5866 hst big.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?title=Súbor:NGC_4414_(NASA-med).png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Gypaete at fr.

jpg  Zdroj: http://sk.Zdroje obrázkov. G.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia 268 .jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index. Palomar Observatory Súbor:Priestorocas vzdialenost dvoch bodov.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.arp.wikipedia.php?title=Súbor:Tarantula_nebula_detail.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA and the European Space Agency.wikipedia.wikipedia.User Maros on sk.wikipedia. ESA and The Hubble Heritage Team STScI/AURA Image:Pleiades large.wikipedia. NOAO.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?title=Súbor:Andromeda_galaxy.org/w/index.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Two Micron All Sky Survey (2MASS). Бендель Súbor:String theory. ESA.php?title=Súbor:Spacetime_curvature.galaxy.php?title=Súbor:Hubble_ultra_deep_field.org/w/index. Illingworth (UCSC/LO).org/w/index.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: ESO Súbor:CNO Cycle.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:BlackHole.org/w/index.php?title=Súbor:Large.php?title=Súbor:String_theory.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.heikenwaelder.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:light_cone_sk.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Súbor:Mira.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.php?title=Súbor:Hubbleova_ladicka.png  Zdroj: http://sk.png  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Jantar Mantar at Jaipur.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Panzi Súbor:LorentzianWormhole.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: helix84 Súbor:Stonehenge Wide Angle.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/JPL-Caltech Súbor:Tarantula nebula detail.0 Unported  Prispievatelia: ~~helix84 Image:Wiktionary-ico-de.org/w/index.php?title=Súbor:Wikiquote-logo.5  Prispievatelia: Richard Powell Image:Nearsc.JPG  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.org/w/index. Súbor:spacetime_curvature.php?title=Súbor:Sirius_A_and_B_artwork. funded by the National Aeronautics and Space Administration and the National Science Foundation.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:QuasarStarburst.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Kurochka.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.5  Prispievatelia: Richard Powell Image:Andromeda galaxy.org/w/index. H. AURA/Caltech.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.jpg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:Speed of light (Fizeau).svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.0  Prispievatelia: Súbor:Accretion disk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Satellite Galaxies.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/JPL/California Institute of Technology Obrázok:Blackbody_sk.wikipedia.php?title=Súbor:Red_Giant_convective_zone. licencie a prispievatelia Obrázok:Circinus.php?title=Súbor:Jantar_Mantar_at_Jaipur.php?title=Súbor:Light_cone_sk.org/w/index.gif  Zdroj: http://sk.JPG  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Jankaka Súbor: Priestorocas vzdialenost dvoch udalosti.php?title=Súbor:Wormhole-demo.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.php?title=Súbor:Infrared_dog.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.wikipedia.wikipedia.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:CNO_Cycle.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.png  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.wikipedia.php?title=Súbor:Natal_Microcosm. and the Hubble SM4 ERO Team Súbor:Sirius A and B artwork.php?title=Súbor:World_lines_and_world_sheet.wikipedia.php?title=Súbor:LorentzT_paused.wikipedia Súbor:Hubble sequence photo.wikipedia.php?title=Súbor:Interferometer_slk. Email : heikenwaelder@aon.wikipedia.php?title=Súbor:NGC4676.org/w/index.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:NGC4676.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Safo at sk.wikipedia.php?title=Súbor:Horsehead-Hubble.org/w/index.User Maros on sk.org/w/index. svg version by Actam Súbor:Calabi-Yau.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Black_Hole_Milkyway.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia. Hartig (STScI).jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:Hubbleova_ladicka.php?title=Súbor:Light_cone_sk.php?title=Súbor:Priestorocas_vzdialenost_dvoch_bodov.wikipedia.php?title=Súbor:Protostar_Herbig-Haro_46_47. the ACS Science Team. and ESA Súbor:large.wikipedia.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Blackbody_sk.png  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.Clampin (STScI).org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/IPAC Súbor:Universum.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: П.jpg  Zdroj: http://sk.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Adrian at sk. Bacon (STScI) Súbor:Pleiades large.php?title=Súbor:Stonehenge_Wide_Angle.0  Prispievatelia: MissMJ Súbor:World lines and world sheet.org/w/index.php?title=Súbor:LorentzianWormhole.org/w/index.php?title=Súbor:Circinus.at.wikipedia.wikipedia.5  Prispievatelia: Heikenwaelder Hugo.arp.wikipedia.php?title=Súbor:Cierna_diera.php?title=Súbor:Čierna_diera.wikipedia.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.wikipedia.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:Messier_041_2MASS.wikipedia Súbor:TakakkawFalls2.org/w/index. ESA Credit: G.JPG  Zdroj: http://sk.png  Zdroj: http://sk.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Messier_041_2MASS.org/w/index.php?title=Súbor:Priestorocas_vzdialenost_dvoch_udalosti.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:QuasarStarburst.php?title=Súbor:Calabi-Yau.php?title=Súbor:Albert_Einstein_1979_USSR_Stamp. G.php?title=Súbor:Wiktionary-ico-de.0 Unported  Prispievatelia: Maros M r a z .jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:Red Giant convective zone.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index. www.php?title=Súbor:Universum.png  Zdroj: http://sk.750pix.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Original uploader was Adrian at sk.wikipedia Image:Horsehead-Hubble.php?title=Súbor:Pleiades_large.750pix.5  Prispievatelia: en:User:Lunch Súbor:Hubble ultra deep field.org/w/index.mc.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:Čierna diera.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Infrared dog.jpg  Zdroj: http://sk. Súbor:Black Hole Milkyway.php?title=Súbor:Speed_of_light_(Fizeau).0 Unported  Prispievatelia: Maros M r a z .wikipedia.mc. ESA.wikipedia Súbor:Interferometer slk.org/w/index.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Original uploader was Maros at sk.php?title=Súbor:Accretion_disk.JPG  Zdroj: http://sk.wikipedia.png  Zdroj: http://sk.JPG  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Obrázok:Solenoid.wikipedia.750pix.org/w/index.php?title=Súbor:TakakkawFalls2.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:light cone sk.php?title=Súbor:Eta_Carinae_(captured_by_the_Hubble_Space_Telescope).svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User Nmnogueira on en.org/w/index.org/w/index.org/w/index.at Súbor:Hinducosm Map1.php?title=Súbor:Hinducosm_Map1.org/w/index.JPG  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Jankaka Súbor:Protostar Herbig-Haro 46 47.wikipedia.org/w/index.wikipedia Súbor:BlackHole.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: The Hubble Heritage Team (AURA / STScI / NASA) Súbor:Eta Carinae (captured by the Hubble Space Telescope).org/w/index. a joint project of the University of Massachusetts and the Infrared Processing and Analysis Center/California Institute of Technology.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.galaxy.php?title=Súbor:Pleiades_large.jpg  Zdroj: http://sk.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:Satellite_Galaxies. Súbor:Mira.png  Licencia: logo  Prispievatelia: Súbor:Albert Einstein 1979 USSR Stamp.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia. Ford (JHU).JPG  Zdroj: http://sk. M. Palomar Observatory Image:Wikiquote-logo.JPG  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Nearsc.wikipedia.0 Unported  Prispievatelia: Súbor:LorentzT paused.750pix.wikipedia Súbor:Cierna diera.php?title=Súbor:Hubble_sequence_photo.php?title=Súbor:Solenoid.wikipedia. ESA.org/w/index.org/w/index. Austria.0  Prispievatelia: AllenMcC.wikipedia. AURA/Caltech.org/w/index.wikipedia.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.svg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Súbor:Natal Microcosm.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: User:Johnstone Súbor:Wormhole-demo.wikipedia.

jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: w:en:user:Kevin Baasuser:Kevin Baas Súbor:Gammadecay-1.5  Prispievatelia: - 269 .wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:Sr3.jpg  Zdroj: http://sk.Zdroje obrázkov.php?title=Súbor:Gammadecay-1.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution 2.php?title=Súbor:Sr1.jpg  Zdroj: http://sk. licencie a prispievatelia Súbor:sr1.jpg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:sr3.

0/ . org/ licenses/ by-sa/ 3.0 Unported http:/ / creativecommons.Licencia 270 Licencia Creative Commons Attribution-Share Alike 3.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful