Space

Zaklady večnosti

JE

PDF vytvorené pomocou open source sady nástrojov mwlib. Ďalšie informácie nájdete na http://code.pediapress.com/ PDF generated at: Thu, 08 Sep 2011 04:30:03 UTC

Obsah
Články
HVIEZDA Vývoj
Vývoj hviezdy Vznik hviezdy Hviezda pred hlavnou postupnosťou Hlavná postupnosť Horizontálna vetva Asymptotická vetva obrov Dredge-up Nestabilný pruh Červená skupina Planetárna hmlovina Wolfova-Rayetova hviezda Supernova impostor Supernova Hypernova Hertzsprungov-Russellov diagram 1 2 2 4 6 7 9 10 12 13 14 15 20 21 21 28 28 34 34 35 39 40 40 41 41 43 45 45 46 48 50

Protohviezdy
Molekulárny mrak Herbigov-Harov objekt Hayashiho čiara Henyeyho stopa Premenná hviezda typu T Tauri

Typy
Podtrpaslík Podtrpaslík typu B Trpaslík (hviezda) Modrý trpaslík Oranžový trpaslík Červený trpaslík Žltý trpaslík

Podobor Obor (hviezda) Modrý obor Červený obor Jasný obor Nadobor Modrý nadobor Červený nadobor Žltý nadobor Hyperobor Žltý hyperobor Modrý tulák (hviezda) CH hviezda Hviezda typu S Premenná hviezda Nepravidelná premenná hviezda Polopravidelná premenná hviezda

51 52 54 54 55 57 58 59 60 61 62 63 64 64 65 69 69 70 70 72 72 73 74 75 75 76 77 78 78 80 80 81 81 82 83

Pozostatky
Biely trpaslík Čierny trpaslík Neutrónová hviezda Pulzar Magnetar

Specialna kompaktna hviezda
Q-hviezda Bozónová hviezda Gravahviezda

Spadnute hviezdy
Hnedý trpaslík

Struktura hviezdy
Jadro Slnka Konvektívna zóna Oblasť žiarivej rovnováhy Fotosféra Chromosféra

Koróna Slnečný vietor

83 85 87 87 88 89 90 92 92 112 112 113 113 117 118 118 118 120 120 121 122 128 129 129 132 132 133 134 135 135 136 139 139

Nukleosynteza
3-alfa reakcia Protón-protónový cyklus Héliový záblesk Uhlíkový cyklus

Vlastnosti
Spektrálna klasifikácia Vlastný pohyb Radiálna rýchlosť Hviezdna veľkosť Absolútna hviezdna veľkosť Zdanlivá hviezdna veľkosť Hmotnosť Slnka Metalicita Planetárna sústava Hviezdna sústava Dvojhviezda Kontaktná dvojhviezda Viacnásobná hviezda UBV systém

GALAXIA
galaxia

Hubblova schema
Eliptická galaxia Šošovková galaxia Špirálová galaxia Špirálová galaxia s priečkou Nepravidelná galaxia Trpasličia galaxia

Struktura
Supermasívna čierna diera

Aktivna galaxia
Aktívna galaxia Rádiová galaxia Seyfertova galaxia Blazar Kvazar

140 140 140 141 141 142 143 143 144 145 145 148 148 151 152 152 154 154 155 157 158 158 160 162 171 173 175 175 176 178 180 184 186 189 190

Interakcia
Interagujúca galaxia Satelitná galaxia Skupina galaxií Prázdnota (astronómia)

Zoznam galaxii
Zoznam galaxií Zoznam najbližších galaxií Zoznam kvazarov Absolútne čierne teleso Biela diera Chandrasekharova medza Dejiny astronómie Dilatácia času Fermión Fotón Hubblova schéma Hviezda Index lomu Infračervené žiarenie Kalibračný bozón Kerrova čierna diera Kozmológia Lorentzova transformácia Maxwellove rovnice Medzihviezdna hmota Metafyzika Occamova britva Priestoročas

Protohviezda Rýchlosť svetla Schwarzschildov polomer Schwarzschildova metrika Svetelný tok Svetlo Tachyón Teória relativity Teória strún Ultrafialové žiarenie Vesmír Všeobecná teória relativity Červia diera Čierna diera Špeciálna teória relativity Žiarenie gama 192 193 201 201 203 203 205 206 207 226 227 232 242 243 252 260 Referencie Zdroje článkov a prispievatelia Zdroje obrázkov. licencie a prispievatelia 263 266 Licencie článkov Licencia 270 .

1 HVIEZDA .

Po spálení zásob vodíka jednoducho termojadrové reakcie prestanú prebiehať. Hviezda má tak malý polomer a pomaly chladne. Hviezdy hlavnej postupnosti vyžarujú svoju energiu rovnomerne a v ich jadre dochádza k premene ľahkého vodíka . že hviezda je na hlavnej postupnosti.4 násobku hmotnosti Slnka) končia fázou červeného obra. ochladnú a zmenia farbu na červenú. Biely trpaslík postupne vychladne a zhasne a planetárna hmlovina sa rozptýli a stane sa súčasťou medzihviezdnej hmoty. oblasť vzniku hviezd v galaxii M33.prócia na hélium. že nemá dostatočnú hmotnosť na vytváranie ťažších prvkov. Vzrastajúca teplota a tlak v jadre si vynúti opätovné zapálenie termojadrových reakcií. Hovoríme. planetárnej hmloviny a bieleho trpaslíka. je porušená hydrostatická rovnováha a nastáva kontrakcia. Jadro opäť pokračuje v gravitačnej kontrakcii a zmení sa na malého a hustého bieleho trpaslíka. Z hviezdy sa stane biely trpaslík. tým búrlivejšie prebiehajú termojadrové reakcie v jej vnútri a tým rýchlejšie spáli zásoby vodíka vo svojom jadre. To sa skončí. Z hviezdy sa stane červený obor. Vo vonkajších vrstvách hviezdy pokračuje syntéza vodíka. Keď vo hviezde prestane prebiehať jadrová fúzia.2 Vývoj Vývoj hviezdy Vývoj hviezd je proces zmien. hnedí trpaslíci a hviezdy spektrálneho typu R. Po spálení všetkých zásob vodíka v jadre sa hviezda začína dramaticky meniť. Napokon sa však minú aj zásoby hélia. Ukončenie života hviezdy opäť závisí od jej hmotnosti. ktorými hviezda prejde počas svojej existencie. počas ktorých hviezda emituje žiarenie.hviezda Betelgeuse Stredne hmotné hviezdy Hviezdy s hmotnosťou približne hmotnosti Slnka (do 1. V takomto ustálenom stave hviezda vydrží ďalšie milióny rokov. Jadro hviezdy sa začne zmršťovať. zrednú. Tento proces trvá milióny alebo miliardy rokov. až sa napokon oddelia od hviezdy a vytvoria planetárnu hmlovinu. Vonkajšie vrstvy sa nafúknu. N a S neprejdú nijakým dramatickým gravitačným kolapsom. že hviezda môže skončiť v jednom zo štyroch štádií. od svojho vzniku až po zánik. Hviezda sa začína zmršťovať. nakoľko však už v jadre nie sú zásoby vodíka. Čím je hviezda viac hmotná. . Nakoniec sa z nej stane malé. Nie všetky hviezdy však skončia rovnako. Vonkajšie vrstvy hviezdy sa znova začnú rozpínať. hmotné studené teleso . Ak nastane stav. Všeobecne sa dá povedať. pričom mení aj svoju farbu a z bieleho trpaslíka sa pomaly stáva hnedý trpaslík. keď sa gravitačná sila opäť vyrovná s tlakovou. začne sa termojadrová fúzia vzniknutého hélia na kyslík a uhlík. V tomto čase má hviezda pomerne rovnovážny stav. končí jej produktívna časť života a nastáva pomalé uhasínanie. Málo hmotné hviezdy Najmenej hmotné hviezdy. červený obor . NGC 604.čierny trpaslík.

Vývoj hviezdy 3 Hmotnejšie hviezdy Tretí typ smrti sa týka hviezd s hmotnosťou od 1. kontrakcia pokračuje. ak hviezda rotuje a emituje žiarenie. sa naďalej rozpínajú a postupne splynú s medzihviezdnou hmotou. až prekročí kritickú hranicu a nastáva zrútenie sa hmoty samej do seba a vznikne singularita. ako u bieleho trpaslíka. Okolitá hmlovina sa niekedy tiež nazýva planetárna hmlovina. Preto sa tento stav nazýva aj čierna diera. ako v predchádzajúcom prípade.4 do 3 hmotností Slnka. Takto vznikne neutrónová hviezda. Začína sa podobne. prípadne pulzar. Po výbuchu supernovy sa jadro dostane do štádia neutrónovej hviezdy. Tá však pokračuje až do takej miery. Znamená to. že časť hmoty Slnka a telies slnečnej sústavy pochádza z dávno zaniknutej hviezdy. Ak má táto neutrónová hviezda stále hmotnosť viac ako 3 hmotnosti Slnka. Slnko je už hviezdou druhej alebo tretej generácie. kontrakciou. Najhmotnejšie hviezdy Najhmotnejšie hviezdy začnú svoje posledné štádium vývoja podobne. alebo ako pozostatok supernovy. Elektróny sú postupne obrovským tlakom „vtlačené“ do protónov a vzniká látka zložená prevažne z neutrónov. zvyšných 5 percent ostane v podobe maličkého jadra hmloviny. pretože v jeho chemickom zložení sa objavujú (hoci len v stopových množstvách) prvky ako kyslík. Takto sa medzihviezdna hmota obohacuje a ťažšie prvky. ktoré pokračuje v kontrakcii. Prvé hviezdy vo vesmíre boli zložené výlučne z vodíka a hélia. pri ktorom hviezda rozmetá približne 95 percent svojej hmoty a vytvorí sa hmlovina. ktorá má vo svojom okolí tak zakrivený časopriestor. Obohacovanie medzihviezdnej hmoty Vonkajšie odhodené vrstvy hviezdy. že jadro hviezdy nevydrží obrovskú teplotu a nastáva jav zvaný supernova. alebo pozostatok po supernove. uhlík a železo. ktoré sú nevyhnutné pre vznik pevných (terestriálnych) planét a prípadného života. či už ako planetárna hmlovina. z ktorých sa znova môžu sformovať hviezdy. Pozri aj • vznik hviezdy • záverečné štádium vývoja hviezdy Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy . Explózia hviezdy sa v takomto prípade nazýva supernova (prípadne hypernova ak je hmotnosť hviezdy výnimočne veľká). že ani rýchlosť svetla nestačí na uniknutie z tohto priestoru. Táto druhá generácia hviezd však má na rozdiel od tej predchádzajúcej už väčšie zastúpenie ťažkých prvkov. Stanú sa súčasťou hmlovín.

Vznik hviezdy Hviezdy vznikajú z chladných a riedkych prachových a plynových mračien. že ich mali možnosť pozorovať iba počas nepatrného zlomku ich hviezdneho života. Toto štádium predstavuje zárodok budúcej hviezdy. Typickým príkladom globuly sú napríklad Thackerayove globuly v hmlovine IC 2944. Tieto mračná sa nazývajú tiež hviezdotvorné hmloviny. postupne ohrieva aj okolitú látku a premiešava ju. ktorého je však v hmlovine stále menej.hviezdotvorná hmlovina Globuly v hmlovine IC 2944 mladé hviezdy vzniknuté v hmlovine v Orióne Po dosiahnutí takejto veľkosti sa začne jadro protohviezdy ohrievať. Ohriata látka zo stredu stúpa k okrajom. čo má za následok. Je to ale dosť na to. aby mohla žiariť v infračervenom obore. utvoria sa jednotlivé gravitačné centrá. K tomuto názoru dospeli kvôli tomu. Hyashiho štádiu. že popri takomto oblaku medzihviezdnej hmoty prejde nejaká hviezda a svojou gravitáciou spôsobí pohyb molekúl v mračne. pretože jednak sa míňa ako ho na seba priťahujú budúce hviezdy a . ich hustota býva iba niekoľko atómov na centimeter kubický. Každé pôvodné kondenzačné centrum nabaľuje na seba ďalší okolitý materiál. Ide prevažne o emisné hmloviny. aké sme schopní na Zemi vytvoriť.Vznik hviezdy 4 Vznik hviezdy Tento článok sa zaoberá procesom vzniku hviezd. V oboch prípadoch sa dajú častice do pohybu a v miestach. že sa priťahujú a pomaly hýbu. Ide o chladné a v porovnaní s okolitým priestorom husté tmavé prachoplynové hmloviny približne guľatého tvaru. tu sa ochladí a klesá k jadru. Hmota okolo každého z týchto zhlukov do nich postupne padá.Takáto guľa ešte nežiari vo viditeľnom svetle. Tieto gravitačné centrá sa nazývajú globuly. Napríklad sa môže stať. Príkladom takých hmlovín. Hviezda sa nachádza v tzv. Ak by sme však začali vnímať čas v merítku života hviezd. ktorú nazývame protohviezda. je Veľká hmlovina v Orióne. Teplota protohviezdy sa postupne zvyšuje. pri ktorom sa teplota na povrchu mení len málo. ktoré priťahujú ďalší materiál. pričom jednotlivými zrážkami a premiešavaním molekúl vzrastá aj teplota látky. alebo Orlia hmlovina. v ktorých vznikajú hviezdy. pričom tento dej sa veľaráz opakuje. Hviezdy ľudia dlhé tisícročia považovali za stálice. Je na to príliš chladná. ktorý však môže byť vonkajšími vplyvmi urýchlený. v skutočnosti sú tieto mračná nesmierne riedke a predstavujú lepšie vákuum. Alebo v jeho blízkosti vybuchne supernova a tlaková vlna opäť mračno premieša. zistili by sme pravý opak: životný cyklus hviezd je dynamický a často až neuveriteľne dramatický proces. Kvôli veľmi malej hmotnosti jednotlivých častíc a obrovským vzdialenostiam medzi nimi je to veľmi dlhodobý dej. až sa za z astronomického hľadiska krátky čas z každého takéhoto chuchvalca hmoty vytvorí guľa zhruba o veľkosti slnečnej sústavy. niečo cez dvetisíc stupňov na povrchu. kde sa znova ohreje. kde sú zhluky najväčšie. Hmlovina M42 . Tá rastie spolu s veľkosťou zhlukov. Jednotlivé molekuly tohto mračna na seba pôsobia gravitačnou silou. Mračnom nemyslíme čosi ako pozemské oblaky.

lítium.Vznik hviezdy jednak je odfukovaný hviezdnym vetrom. koľkokrát sa začne spaľovať popol z predchádzajúcich reakcií. aby došlo k jadrovej premene prvkov. každú hodinu a hviezda sa začína podobať cibuli. Životnosť protoplanetárneho disku je ohrozená. Pozorovania naznačujú. Najprv dochádza k premene ľahších prvkov. To sa však podarí len protohviezdam s hmotnosťou väčšou ako 0. V určitom štádiu. Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy . že teplota a tlak v jadre sú dostatočne silné na to. v ktorej sa uplatňuje protón-protónová reakcia (PP cyklus). ktorý z novovznikajúcich hviezd začína prúdiť. pri ktorej vzniká železo. v gravitačnej kontrakcii a s tým spojeným zahrievaním jadra však ďalej pokračuje. Takýmto spôsobom sa spaľuje vodík a popolom tejto reakcie je hélium. Gravitačná kontrakcia protohviezdy sa zastaví. že v ňom začnú spaľovať hélium. Tento okamih sa považuje za okamih vzniku hviezdy. Málo hmotné hviezdy môžu skončiť iba pri spaľovaní vodíka na hélium a už nebudú dostatočne hmotné. Začína sa spotrebúvať vodík z okolitého plášťa a celý proces sa postupne posúva smerom k povrchu. keď zvyšujúca sa teplota v jadre dosiahne niekoľko miliónov stupňov. Doteraz bola zdrojom energie iba gravitačná kontrakcia. čím sa zvyšuje jeho teplota. Preto sa palivo spaľuje čoraz rýchlejšie. každý deň. že aj najväčšie protohviezdy nemajú viac ako zhruba 60-násobok hmotnosti Slnka. uhlíka. aj inertných plynov ako napríklad neónu. kým nevyčerpajú svoje obmedzené zdroje. kde jednotlivé vrstvy predstavujú chemické prvky tak. pričom sa začnú vytvárať ďalšie prvky. ktorá sa „usadí“ na hlavnej postupnosti H-R diagramu. až sa postupne začínajú pretvárať jednotlivé prvky každý mesiac. Tie môžu svojím hviezdnym vetrom spôsobiť eróziu a postupný zánik disku. aby stlačili svoje jadro tak. vystúpi na scénu ďalší zdroj: termojadrová reakcia. Pri asi 50% až 70% mladých hviezd sú nepriame dôkazy o existencii protoplanetárneho disku. Dochádza k vytváraniu jadier hélia z jadier vodíka. Po dostatočnom zvýšení teploty sa začne ďalšia jadrová reakcia. Z energetického hľadiska je najvýdatnejším palivom vodík. Pretože héliové hviezdne jadro je ťažšie ako vodíkové. Medzihviezdny materiál sa teda časom nabalí alebo odfúkne a budúca hviezda stratí možnosť zväčšovať svoju hmotnosť. závisí od hmotnosti hviezdy. Časom sa však všetok vodík v jadre minie. Veľmi hmotní veľobri môžu dosiahnuť až záverečnú reakciu. pretože energia vznikajúca termonukleárnymi reakciami vyrovná gravitačný tlak a zabezpečí na dlhé obdobie rovnovážny stav hviezdy. berýlium či bór. napr.085 hmotnosti Slnka. ako deutérium. Hmotná hviezda môže postupne zahriať svoje jadro na potrebnú teplotu. Vytvorením nového prvku sa uvoľňuje energia potrebná pre život hviezdy. z ktorého sa môžu (ale nemusia) utvoriť planéty. klesá aj energia uvoľnená ich vytváraním. vlastnou váhou sa stláča. hnedí trpaslíci žiariaci prevažne v infračervenom obore. Celý proces začína v jadre. 5 Životný cyklus hviezdy Celý životný cyklus hviezdy závisí od jej hmotnosti. Po celý ten čas klesá ťažšie hélium smerom k jadru. aby táto reťaz za sebou idúcich jadrových reakcií pokračovala vznikom stále ťažších prvkov. ako boli postupne vytvorené. Ťažšie atómy už jadrovou fúziou nevznikajú. To. Ako hviezda postupne tvorí ťažšie prvky. Pri dosiahnutí teploty okolo 10 miliónov stupňov dôjde k jadrovej reakcii. Takýmto spôsobom postupne dochádza k fúziám stále ťažších prvkov. To znamená. dusíka. kyslíka. že hviezda je v hydrostatickej rovnováhe. ak je v okolí viacero mladých hviezd. kde sa hromadí. hovoríme. Menej hmotné protohviezdy nie sú schopné kontrakciou zahriať svoje centrálne časti na takú teplotu. Je to disk zvyškového materiálu. Proti tlaku energie vyžarovanej hviezdou pôsobí v opačnom smere jej gravitačná sila. aby v nich mohlo dôjsť k jadrovej fúzii a stanú sa z nich tzv. Vtedy sa centrálna časť hviezdy trochu stlačí a načnú aj vyššie vrstvy.

org/ wiki/ En%3Apre-main_sequence_star?oldid=374750001 . Ak okolitý plynový a prachový obal rozptyľuje a tým sa zastavuje rast hviezdy. wikipedia. V štádiu pred hlavnou postupnosťou existujú po dobu asi 1 % dĺžky života hviezdy (80 % existencie sú vo forme hviezd hlavnej postupnosti). Referencie [1] http:/ / en. PMS hviezda bude mať väčší polomer ako hviezda hlavnej postupnosti a tým pádom bude mať menšiu hustotu a povrchovú gravitáciu. Zdrojom energie týchto objektov je gravitačné zmršťovanie. štádium hviezdy pred hlavnou postupnosťou s hmotou väčšou ako 0. Predpokladá sa. premenená hviezda typu FU Orionis (menej ako 2-násobok hmoty Slnka) alebo hviezda typu Herbig Ae/Be (2-8 násobok hmoty Slnka). tak takáto hviezda je považovaná za protohviezdu. ktorý je miestom vzniku planét. keď ešte nedosiahla hlavnú postupnosť.5 násobok hmoty Slnka sa posúva na Hayashiho stopu (takmer vertikálne smerom nadol) a neskôr na Henyeyho stopu (takmer horizontálne doprava naproti hlavnej postupnosti). Takéto hviezdy sa stávajú opticky viditeľnými už po ich vzniku. Ak okolitá hmota padá do centrálnej kondenzácie. Hviezda T Tauri Pozri aj • Protoplanetárny disk • Protohviezda • Hertzsprungov-Russellov diagram Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Pre-main sequence star [1] na anglickej Wikipédii. PMS hviezdy môžu byť odlíšené od trpaslíkov hlavnej postupnosti použitím hviezdneho spektra pri meraní korelácie medzi gravitáciou a teplotou. Na Hertzsprungov-Russellovom diagrame. tak takáto sa považuje za hviezdu pred hlavnou postupnosťou. Môže tu patriť premenná hviezda typu T Tauri. že všetky hviezdy v tomto štádiu majú hustý protoplanetárny disk.Hviezda pred hlavnou postupnosťou 6 Hviezda pred hlavnou postupnosťou Hviezda pred hlavnou postupnosťou (PMS hviezda alebo PMS objekt) je hviezda v štádiu.

Hlavná postupnosť 7 Hlavná postupnosť Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

ale na ktorú majú dopad aj na nevysvetlené dvojhviezdy.45 1.9 1. Naše Slnko je hviezda hlavnej postupnosti už asi 4. a takto vyznačujú dolnú hranicu neostrosti hlavnej postupnosti zásluhou chemického zloženia. Keď sa v jadre minú zásoby vodíka.000 15. zväčší sa a stane sa z neho červený obor.000 5. Hviezdy umiestnené na tomto páse sa nazývajú hviezdy hlavnej postupnosti alebo trpasličie hviezdy.000 29.8 1. Hviezdy zvyčajne vstúpia na hlavnú postupnosť a vystúpia z nej v momente ich zrodu. pretože tak spektrálny typ. najdôležitejším z nich je stále nespoľahlivosť pozorovaní. Existuje veľa dôvodov pre túto neostrosť.200 9. ale že je trochu rozptýlená. resp. Spektrálna trieda Polomer Hmotnosť Svietivosť Teplota R/R☉ O2 O5 B0 B5 A0 A5 F0 F5 G0 G2 16 14 5.2 1. aj keď spaľujú vodík. Astronómovia občas hovoria o hlavnej postupnosti nultej éry (alebo ZAMS).0 16.7 2.5 1.5 miliardy rokov a zostane ňou ďalších 4. Farby hviezdnych tried udávajú približnú reprezentáciu fotografickej farby hviezdy.08 1. Najchladnejší trpaslíci sú červení trpaslíci.700 7. rovnako ako blízke spoločnice. keď začínajú vlastnú vodíkovú fúziu. Je to čiara vypočítaná počítačovými modelmi.4 2.3 1.35 1. ktorá je ovplyvňovaná predovšetkým vzdialenosťou daných hviezd.000 750 63 24 9. rotácia alebo magnetické polia a ďalšie.7 3. Chemické zloženie spojené so stupňom vývoja tiež mierne posúvajú hviezdu po hlavnej postupnosti.0 1. okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd. polomeru a hmotnosti sú v jednotkách Slnka. ktorí sa nachádzajú hneď pod hlavnou postupnosťou. Údaje hlavnej postupnosti Uvedená tabuľka uvádza typické hodnoty hviezdy hlavnej postupnosti. Skutočné hodnoty jednotlivých hviezd sa môžu meniť v rozmedzí 20-30%. pretože hmotnosť napokon nie je jedinou hviezdnou vlastnosťou. V skutočnosti existujú hviezdy s veľmi nízkym obsahov kovov (podtrpaslíci).900 . Pri bližšom pohľade sa dá spozorovať.200 6.6 1.Hlavná postupnosť 8 Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka. ako aj svietivosť závisia na hmotnosti hviezdy iba v nultom rade. že hlavná postupnosť nie je presná čiara.0 M/M☉ 158 58 16 5.000 46.0 4. Hodnoty svietivosti. ak spaľuje vodík – čím takmer všetky hviezdy trávia väčšinu svojho „aktívneho“ života.05 1. začiatku ich zániku. Táto línia je zdôrazňovaná.0 L/L☉ K 54.5 miliárd rokov.400 6. Dokonca aj dokonalé pozorovania by viedli k neostrej hlavnej Hertzsprungov-Russellov diagram postupnosti.6 1. kde sa nachádzajú hviezdy.600 8.

ktoré nasleduje hneď po vetve červených obrov u hviezd.075 5.62 0.Hlavná postupnosť 9 G5 K0 K5 M0 M5 0.18 0. ktoré sa nachádzajú v približne horizontálnej línii na Hertzsprungov–Russellovom diagrame.500 5. ktorých množstvo hmoty je podobné Slnku.47 0.150 4.70 0. Je pomenovaná podľa HB hviezd.64 0.36 0.200 Pozri aj • • • • • • • Hviezda typu O hlavnej postupnosti Hviezda typu B hlavnej postupnosti Hviezda typu A hlavnej postupnosti Hviezda typu F hlavnej postupnosti Hviezda typu G hlavnej postupnosti Hviezda typu K hlavnej postupnosti Hviezda typu M hlavnej postupnosti Zdroj • Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Main sequence [1] na anglickej Wikipédii. Príbuznou triedou hviezd sú hviezdy známe ako červená skupina. .75 0.89 0.850 3.98 0.83 0. Referencie [1] http:/ / en. Mnohé hviezdy tejto vetvy pulzujú a tým sú známe ako RR Lyrae hviezdy.450 3. org/ wiki/ En%3Amain_sequence?oldid=13090953 Horizontálna vetva Horizontálna vetva je štádium vývoja hviezd.36 0.25 0. Horizontálna vetva hviezd je poháňaná héliovou fúziou v jadre cez 3-alfa reakciu a vodíkovou fúziou v plášti okolo jadra. ktoré sú relatívne mladé (populácia I) a sú náprotivkom HB hviezd (populácia II).95 0. wikipedia.

začína prebiehať horenie hélia.Horizontálna vetva 10 Pozri aj • Červená skupina • Metalicita • Asymptotická vetva obrov Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Horizontal branch [1] na anglickej Wikipédii. Referencie [1] http:/ / en. Týmto štádiom vývoja hiezd prechádzajú všetky malé až stredne veľké hviezdy (0. jadro sa zmenší a jeho teplota sa zvýši. vrstvou hélia podstupujúceho fúziu. pričom pri tejto ceste sa pohybuje .[2] Eventuálne. Prudký začiatok horenia hélia v jadre zastaví ochladzovanie hviezdy a zvýši svietivosť a hviezda sa presunie nazad smerom doľava na HR diagrame. čím sa vytvára hélium (horenie vodíka) a veľmi veľkým obalom z materiálu. kde vodík vstupuje do fúzie.6-10 násobok hmoty Slnka) v neskoršom období svojej existencie. Asymptotická vetva obrov je označená AGB pre prípad hviezd s dvojnásobnou hmotou Slnka. ktorý zložením pripomína normálne [1] hviezdy. Hertzsprungov-Russellov diagram znázorňujúci vývoj hviezd rozdielnej hmoty. wikipedia. Po ukončení horenia hélia v jadre sa hviezda zase začína posúvať doprava po HR diagrame. čoho výsledkom je tvorba uhlíka (známe ako horenie hélia). org/ wiki/ En%3Ahorizontal_branch?oldid=361707322 Asymptotická vetva obrov Asymptotická vetva obrov je oblasť na Hertzsprungov-Russellovom diagrame obsadená malými až stredne veľkými hviezdami. ďalšou zónou. čím nasleduje trasu vedúcu do pravého horného rohu HR diagramu. až teplota v jadre dosiahne hranicu 3x108 K. čoho výsledkom je expanzia a ochladenie vonkajších vrstiev. Hviezda asymptotickej vetvy obrov (AGB) je červený obor. Svietivosť sa zvýši podstatne a z hviezdy sa stáva červený obor. Vývoj hviezdy Keď hviezda spotrebuje zásobu vodíka pri jadrovej syntéze v jadre. Vo vnútornej štruktúre je charakteristická centrálnym a nehybným jadrom z uhlíka a kyslíka. Toto je horizontálna vetva (populácia II hviezd) alebo červená skupina (populácia I hviezd).

a predpokladá sa. Vďaka týmto impulzom. Hviezdy v tejto fáze svojho vývoja sú známe ako AGB hviezdy. Avšak vo vonkajších vrstvách protoplanetárneho obalu prebiehajú zaujímavé reakcie a vďaka veľkosti a malej optickej hrúbke sú jednoduchšie na pozorovanie. Protoplanetárne obaly AGB hviezd Obrovská strata hmoty AGB hviezd vytvára v ich okolí rozšírený protoplanetárny obal. ktoré prebiehajú iba niekoľko tisíc rokov. AGB hviezdy sú typické dlhoperiodické premenné hviezdy. Počas tejto fázy sa hviezda zväčšuje do veľkosti obra a stáva sa z nej červený obor. a OH.. keď sa materiál vďaka vetru začne miešať s medzihviezdnou hmotou na veľmi veľkom polomere. Dynamicky najzaujímavejšia činnosť vznika v blízkosti hviezdy.fotolýza molekúl V zóne formovania prachu sa tzv. Po tom ako tieto hviezdy stratia takmer celý svoj obal a ostáva iba jadro. Tento proces sa nazýva héliový záblesk alebo teplotný impulz. refrakčné prvky (Fe. V tejto fáze hviezda uvoľňuje svoju energiu z fúzie vodíka v tenkej zóne. Ďalšie dredge-upy môžu viesť k vzniku uhlíkatej hviezdy. 3.Asymptotická vetva obrov takmer po rovnakej trase ako bola jej trasa červeného obra. čím mení ich zloženie. Si. ale klesá so zväčšujúcou sa radiálnou vzdialenosťou od fotosféry s teplotou 2000-3000 K. že môžu byť hlavnými centrami tvorby prachu vo vesmíre. Zloženie obalu: 1. jej maximálny polomer môže byť vypočítaný približne na 3×1014 km (30 svetelných rokov). Teplota obalu je daná zahrievacími a ochladzujúcimi procesmi pre plyn a prach. vo vnútri ktorej leží teraz už neaktívna oblasť hélia. pričom sa predpokladá. Počas E-AGB hlavným zdrojom energie je fúzia hélia v oblasti okolo jadra skladajúcej sa hlavne z uhlíka a kyslíka. Hviezda môže v AGB fáze stratiť 50-70 % svojej hmoty. Pri stanovení dĺžky života AGB hviezdy jeden Myr (1 milión rokov) a vonkajšej rýchlosti 10 km/s. AGB hviezdy majú prvky S-reakcie vo svojich spektrách. Vďaka dredge-up. sa materiál z jadra zamiešava do vonkajších vrstiev. Hviezdne vetry AGB hviezd sú často zdrojom maserového žiarenia. pričom strácajú obrovské množstvá hmoty vo forme hviezdneho vetra. Maserové molekuly sú SiO. Polomer hviezdy môže mať veľkosť astronomickej jednotky. Novosformovaný prach takmer okamžite napomáha pri povrchových reakciách. čím znova nahradí zónu vodíka. 2. že nie je žiaden rozdiel rýchlostí medzi hviezdou a medzihviezdnou hmotou. 11 AGB fáza AGB fáza je rozdelená na dve časti. skorá AGB (E-AGB) a tepelne pulzujúca AGB (TP-AGB). kde vzniká vietor a strata hmoty je rozhodujúca. .termodynamická rovnováha pulzujúci hviezdny obal zóna formovania prachu chemicky neaktívna oblasť medzihviezdna UV radiácia . Tento procesa sa nazýva dredge-up. Hviezdne vetry z AGB hviezd sú centrami vytvárania medziplanetárneho prachu. Avšak počas doby 10000-100000 rokov oblasť začne byť zase aktívna. tak sa vyvinú do krátko existujúcich protoplanetárnych hmlovín. Odtiaľ pochádza názov asymptotická vetva obrov. fotosféra . H2O. 4. 5..) presúvajú z fázy prachu do prachových zrniečok. Mg. Toto je maximálna hodnota. Konečným osudom AGB obalu je fáza planetárnej hmloviny. Keď v oblasti fúzie dôjde hélium začína TP-AGB fáza. .

Pozri aj Astronomický portál • • • • Červený obor Uhlíkatá hviezda Mira Planetárna hmlovina Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Asymptotic giant branch (http:/ / en. Habing. ISBN 052141475X. org/ wiki/En:asymptotic_giant_branch?oldid=375419852) na anglickej Wikipédii. keď hviezdy hlavnej postupnosti prechádzajú do vetvy červených obrov. and Forestini. keď sa fúzia hélia v jadre blíži ku koncu. kde sa povrchová konvektívna zóna rozširuje nadol do vrstiev s materiálom. wikipedia. Takéto nuklidy sa môžu objaviť v spektre hviezdy. J. Výsledkom tohto konvektívneho mixovania je atmosféra indikujúca spektrálne stopy vodíkovej fúzie: 12C/13C a C/N pomery sú zmenšené a povrchový nadbytok lítia a berýlia môže byť znížený. “Observational Effects of Nucleosynthesis in Evolved Stars”. Tento dredge-up spôsobuje vystupovanie hélia. Asymptotic Giant Branch Stars. Montpellier [2] H. M. uhlíka a produktov s-reakcie na povrch hviezdy. L. Elements and the Cosmos. Sun (2000).[1] Tento druhý dredge-up vyvrcholí vo zvýšení prebytku povrchového 4He a 14N. Springer (2004). v ktorom prebieha nukleosyntéza. Dredge-up Dredge-up je perióda vo vývoji hviezdy. Výsledkom je zvýšenie prebytku uhlíka v pomere ku kyslíku. The origin and evolution of planetary nebulae.[2] Referencie [1] LAMBERT. (1992). ISBN 0-387-00880-2. Hans Olofsson. (1998). University of Cambridge. Nucleosynthesis in AGB Stars. [2] KWOK.Asymptotická vetva obrov 12 Referencie [1] Lattanzio J. Pozri aj • Uhlíkový cyklus • Nuklid Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Dredge-up (http:/ / en. 92–109. U hviezd 4 až 8-krát hmotnejších ako Slnko. Prvý dredge-up nastáva. D. Výsledkom je zamiešanie produktov fúzie do vonkajších vrstiev atmosféry hviezdy. wikipedia. ISBN 0521623138. prúdenie premieša produkty uhlíkového cyklu. Cambridge University Press.[2] Tretí dredge-up nastane po vstupe masívnej hviezdy do asymptotickej vetvy obrov. čoho vyvrcholením je druhý dredge-up. zatiaľ čo množstvo 12C a 16O sa zníži. . pričom prebehne héliový záblesk zároveň s horením hélia. org/ wiki/ En:dredge-up?oldid=375238766) na anglickej Wikipédii. IAU Symposium on AGB Stars. ktorý môže vytvoriť uhlíkatú hviezdu.

Keď sa hviezda sťahuje. Zvyšuje sa opacita a únik energie z vnútra hviezdy je efektívne absorbovaný. premenná hviezda typu W Virginis. He II sa začína transformovať na He III (druhá ionizácia). pulzujúci biely trpaslík. U normálnych A-F-G hviezd je vo hviezdnej fotosfére He neutrálne. v ktorej sa nachádzajú pulzujúce premenné hviezdy (patria sem aj premenná hviezda typu RR Lyrae. hustota a teplota vrstvy He II sa zväčšuje. Hlbšie pod fotosférou v teplote 25000-30000 K začína vrstva He II (prvá ionizácia He). Cefeida. Po zväčšení teplota a hustota klesá a He III sa začína rekombinovať na He II.[1] Nestabilný pruh pretína hlavnú postupnosť v oblasti hviezd A a F (1-2 násobok hmoty Slnka) a rozširuje sa vertikálne nahor do vyšších svetelností. Fázový posun medzi radiálnou rýchlosťou hviezdy a jasnosťou závisí od vzdialenosti medzi zónou He II a hviezdnym povrchom vo hviezdnej atmosfére. Dolná časť pruhu sa javí ako Hertzsprungova medzera na HR diagrame. Pulzácie Hviezdy v nestabilnom pruhu pulzujú vďaka He III (dvojito ionizované hélium). Druhá ionizácia (He III) začína pri teplote 35000-50000 K. Zvyšuje sa teplota vrstvy a tým sa začína zväčšovať. Vonkajšie vrstvy sa sťahujú a cyklus začína odznova. . premenná hviezda typu RV Tauri.Nestabilný pruh 13 Nestabilný pruh Nestabilný pruh je takmer vertikálna oblasť na Hertzsprungov-Russellovom diagrame. premenná hviezda typu Delta Scuti. premenná hviezda typu SX Phoenicis a rýchlo oscilujúce Ap hviezdy).

html). prístup: 28-03-2010. v okolitých galaxiách a hviezdokopách. Zaraďujú sa sem jasnejšie hviezdy ako hviezdy hlavnej postupnosti pri rovnakej alebo vyššej povrchovej teplote (alebo chladnejšie hviezdy pri porovnateľnej svietivosti). com/ doc/ 1O80-Cepheidinstabilitystrip. wikipedia. Toto štádium vývoja hviezdy je fázou horenia hélia.com. Teoreticky sú absolútne svietivosti hviezd červenej skupiny značne nezávislé od zloženia alebo veku hviezdy. takže slúžia ako štandardné sviečky na odhadovanie astronomických vzdialeností vo vnútri našej Galaxie. Na Hertzsprungovom-Russellovom diagrame sa nachádzajú vpravo. encyclopedia. A Dicionary of Astronomy. ktorá znázorňuje vývoj hviezdy s dvojnásobkom hmotnosti Slnka. Červená skupina je označená RC na zelenej čiare. čo je protikladom horizontálnej vetvy. Považuje sa za bohatú na kovy. Červená skupina Červená skupina je útvarom v Hertzsprungovom-Russellovom diagrame hviezd.Nestabilný pruh 14 Referencie [1] Cepheid instability strip (http:/ / www. org/ wiki/ En:instability_strip?oldid=366153271) na anglickej Wikipédii. encyclopedia. . zatiaľ čo hlavná postupnosť je fázou horenia vodíka. Hertzsprungov-Russellov diagram znázorňujúci vývoj hviezd rozdielnej hmoty. Pozri aj • Hertzsprungova medzera • Opacita Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Instability strip (http:/ / en.

V našej Galaxii poznáme asi 1 500 týchto objektov. Prvým objaviteľom so slabými ďalekohľadmi sa zdalo. Pozorovania Planetárne hmloviny sú zvyčajne slabo viditeľné objekty. William Huggins bol jedným z prvých pozorovateľov ich optického spektra. Planetárne hmloviny sú dôležitými astronomickými objektami. Jeho pozorovania hviezd ukázali. Mechanizmus vzniku takej širokej palety tvarov a rysov dosiaľ nebol celkom objasnený. pozorovaná Charlesom Messierom v roku 1764 a zapísaná ako M27 v jeho katalógu hmlovín. Jav netrvá dlho. V iných galaxiách sú planetárne hmloviny jedinými pozorovateľnými objektami poskytujúcimi informácie o chemickom zložení.Červená skupina 15 Pozri aj • Asymptotická vetva obrov Externé odkazy • Krzystof Stanek . že sa M27 a iné hmloviny podobajú plynovým obrom. nemajú s planétami nič spoločné. Referencie [1] http:/ / cfa-www. Vracajú totiž materiál do medzihviezdneho priestoru a obohacujú ho tak o ťažké prvky. že mnoho planetárnych hmlovín má veľmi zložitú a rôznorodú morfológiu. . Prvá objavená planetárna hmlovina bola hmlovina Činka v súhvezdí Líšky. pretože hrajú kľúčovú úlohu v chemickom vývoji galaxie. produkty nukleárnej syntézy. že majú spojité spektrá s mnohými tmavými čiarami na nich navrstvenými. objaviteľ Uránu. org/ wiki/ En%3Ared_clump?oldid=366286858 Planetárna hmlovina Planetárna hmlovina je astronomický objekt skladajúci sa z približne guľovej žiariacej zmesi plynov tvorenej niektorými typmi hviezd na konci ich života. wikipedia. ktoré odhalili. aj keď. že mnoho hmlovín ako hmlovina Andromeda majú spektrá podobné hviezdnym – tieto hmloviny sa neskôr ukázali byť galaxiami. hmlovina Mačacie oko V posledných rokoch priniesol Hubblov vesmírny ďalekohľad snímky. ako teraz vieme. NGC 6543. pre nich presadil termín planetárna hmlovina.využívanie červenej skupiny pri odhade vzdialeností [1] (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Red clump [2] na anglickej Wikipédii. preto William Herschel. Povaha planetárnych hmlovín nebola známa až do prvých spektroskopických pozorovaní v polovici 19. žiadna nie je viditeľná voľným okom. Pre rozklad svetla používal optický hranol. iba niekoľko tisíc rokov z typického života hviezdy dosahujúceho niekoľko miliárd rokov. harvard. edu/ ~kstanek/ RedClump/ [2] http:/ / en. storočia. Tento pojem nemá žiadnu súvislosť s planétami: názov pochádza z v minulosti predpokladanej podobnosti so vzhľadom obrích planét. Neskôr zistil.

čo vyvoláva myšlienku. Hviezda sa zmení na červeného obra. ktorá by mohla brániť tlaku vonkajších vrstiev. Zatiaľ čo hélium sa skoro po objave v slnečnom spektru podarilo izolovať aj na Zemi. no hneď ako vyčerpá svoj vodík. Hubbleov teleskop umožnil astronómom študovať svetelné emisie mimo viditeľného svetla. pri pozorovaní hmloviny Mačacie oko.7 nm. sa môže zmrštiť do tak malej veľkosti. vyžaruje s vlnovou dĺžkou 500. Technológia CCD umožňuje. na hneď ako teplota dosiahne 100 miliónov K. videl veľmi odlišné spektrum[1] . omnoho presnejšie merania aj veľmi slabých spektrálnych čiar. 16 Pôvod Planetárne hmloviny sú konečným štádiom vývoja väčšiny hviezd.Planetárna hmlovina Naopak. Spektroskopické pozorovania ukazujú. V 20. Typická hviezda vážiaca menej ako dvojnásobok hmotnosti Slnka strávi väčšinu svojho života žiarením produkovaným nukleárnou fúziou. čo nezodpovedalo čiare žiadneho známeho prvku. ktorý nazval nebulium — podobná úvaha viedla k objavu hélia v slnečnom spektre v roku 1868. Ako je vysvetlené ďalej. Planetárne hmloviny teda možno chápať ako záverečnú fázu vývoja hviezdy. z čoho vyplýva. neviditeľné z pozemských observatórií. Hviezdy majúce viac ako niekoľko hmotností Slnka končia svoj život pri dramatickej explózií supernovy. že skôr ako neznámy prvok. ale priemerné a menej hmotné hviezdy na konci vytvárajú planetárnu hmlovinu. Jadro sa preto zmršťuje a zahrieva. jadrá hélia sa začnú spájať a vzniká tak uhlík a kyslík. Na začiatku 20. storočia fyzici ukázali.7 nm známy prvok.7 nanometrov. nebulium nie. že musia byť veľmi malé. Na konci 20. Najjasnejšia z nich má vlnovú dĺžku 500. ktoré je možno uvidieť iba pri plynoch s veľmi nízkou hustotou. storočia Henry Norris Russell predložil hypotézu. Vonkajšie vrstvy hviezdy sa naopak vďaka veľmi vysokej teplote predávanej z jadra začnú enormne rozpínať a potom sa stanú oveľa chladnejšími. ktoré by inak pri vyšších hustotách boli veľmi rýchlo deexcitované zrážkami [2] . Skôr ako súvislé spektrum s navrstvenými absorpčnými čiarami vykazuje hmlovina Mačacie oko a iné podobné objekty iba malý počet emisných čiar. oproti predchádzajúcim možnostiam. Po niekoľkých miliardách rokov hviezda vyčerpá svoje zásoby vodíka a v jadre už nie je dosť energie. že v plyne s extrémne nízkou hustotou môžu elektróny obsadiť excitované metastabilné energetické úrovne v atómoch a iontoch. Najskôr si vytvoril hypotézu. keď hviezda vyčerpá všetko svoje nukleárne palivo. hustoty a početnosti výskytu hmlovín. ktorá premieňa vodík na hélium v jej jadre. sa nazývajú zakázané čiary. iba za dovtedy neznámych podmienok. Jadro hviezdy pokračuje v zmršťovaní a zahrievaní. Hmlovina Prstenec M57 v súhvezdí Lýra . centrálne hviezdy planetárnych hmlovín sú veľmi horúce. storočia technologický pokrok rozšíril štúdium planetárnych hmlovín. Naše Slnko je veľmi priemernou hviezdou a iba malé množstvo hviezd má omnoho väčšiu hmotnosť ako ono. že hmloviny sú tvorené extrémne zriedeným plynom. Iba v okamihu. Ich jasnosť je ale veľmi malá. že na tejto dĺžke vyžaruje dosiaľ neznámy prvok. Spektoskopické pozorovania teda ukazujú. že aj keď sa mnoho hmlovín zo Zeme zdá byť jednoduchými a pravidelnými. rokoch 20. Hubbleov teleskop tiež ukázal. Dnešné slnečné jadro má teplotu 15 miliónov K. Tieto spektrálne čiary. že planetárne hmloviny sú vonkajšie vrstvy hviezdy odhodené do priestoru na konci jej života. zmršťovanie jadra zvýši teplotu asi na 100 miliónov K. Energia uvoľňovaná fúznymi reakciami zabraňuje gravitačnému kolapsu hviezdy a hviezda je preto stabilná. Infračervené a ultrafialové štúdie planetárnych hmlovín dovolili omnoho presnejšie určenie teploty. Prechody elektrónov z týchto hladín dávajú pri kyslíku hodnotu 500. pri veľmi vysokom optickom rozlíšení dosiahnuteľnom nad zemskou atmosférou boli odhalené aj veľmi zložité štruktúry. že všetky planetárne hmloviny expandujú.

obsahovali už od počiatku ťažšie prvky. Nakoniec sa ochladí natoľko. . aby udržala vzďaľujúce sa plyny ionizované. dusík a kyslík. majú významný dopad na jej vývoj. aby dosiahla teplotu jadra potrebnú pre fúziu uhlíka a kyslíka. aby došlo k ionizácii vyvrhnutej atmosféry. To vytvára mohutné pulzácie.Planetárna hmlovina Obnovenie fúznych reakcií zastaví kontrakciu jadra hviezdy. Detail plantárnej hmloviny M27 (Činka) . ťažšie prvky je možné vytvoriť pomocou nukleárnej fúzie iba vo hviezdach. Fúzia hélia je extrémne citlivá na teplotu s reakčnou rýchlosťou úmernou T40. V rovnakej chvíli. keď plyny expandujú. čím sa pre nás stanú neviditeľnými. generácie). obsahujúce extrémne malé množstvá ťažších prvkov. To zapríčiňuje. Mrak sa stane planetárnou hmlovinou. čo uvoľní veľké množstvá energie ďalej zvyšujúce teplotu. pretože hviezda nie je dostatočne hmotná. a len čo sa dostatočne rozplynú a dostanú do medzihviezdneho priestoru. Raný vesmír bol zložený takmer výlučne iba z vodíka a hélia. Hviezdy vytvorené veľmi skoro po začiatku vesmíru. To znamená.[3] Vyvrhnuté plyny sa sformujú do mraku materiálov okolo teraz už odhaleného jadra hviezdy. že iba 2 % nárast teploty viac ako zdvojnásobí rýchlosť reakcií. ktoré sa časom stanú dostatočne mohutnými na to. ktoré sa sformovali. začne sa uvoľňovať dosť ultrafialových fotónov. generácie). aby odhodili celú hviezdnu atmosféru do priestoru. obohacujú ho o ťažšie prvky. Horenie hélia skoro vytvorí inertné jadro hviezdy z uhlíka a kyslíka obklopené šupkou hélia. ako vyžaruje svoju energiu — fúzne reakcie sa zastavujú. Nasledujúce generácie hviezd. Aj keď sú tieto ťažšie prvky iba malou časťou hviezdy. sa centrálna hviezda ochladzuje. Héliová horiaca šupka rýchlo expanduje a ochladí sa. astronómami súhrnne nazývanými kovy. sú odhaľované stále hlbšie a hlbšie vrstvy s vyššou a vyššou teplotou. Hviezda sa stane bielym trpaslíkom a atómy a molekuly plynného mraku sa rekombinujú. Plyny z planetárnych hmlovín obsahujú veľký podiel prvkov ako uhlík. Ako sa stále väčšia a väčšia časť atmosféry vzďaľuje od hviezdy. čo opäť zníži rýchlosť reakcií. že nie je schopná vydávať dosť ultrafialového žiarenia.útvary nazývané kometárne uzly Galaktická recyklácia Planetárne hmloviny hrajú veľmi dôležitú úlohu v galaktickej evolúcii. Len čo obnažený povrch dosiahne teplotu 30 000 K. zatiaľ čo mladšie hviezdy s vyšším podielom ťažších prvkov sú známe ako hviezdy populácie I (hviezdy 2. sú známe ako hviezdy populácie II (hviezdy 1. 17 Životnosť hmlovín Plyny planetárnych hmlovín sa pohybujú od centrálnej hviezdy rýchlosťou niekoľkých kilometrov za sekundu. čo spôsobí jej svit. že hviezda sa stáva veľmi nestabilnou – malé zvýšenie teploty vedie k prudkému nárastu rýchlosti reakcií.

Nachádzajú sa väčšinou pri rovine Mliečnej cesty s najväčšou koncentráciou blízko galaktického centra. aby ionizovala všetok okolitý plyn. používali film Kodak Technical Pan spolu s veľmi kvalitným filtrom izolujúcim najsvetlejšie emisné čiary vodíka. ktoré významne zvýšili počet známych planetárnych hmlovín. V druhom prípade vyžaruje centrálna hviezda dosť ultrafialového žiarenia. Iba veľmi výnimočne je možné ich vidieť v hviezdokopách. Mladšie planetárne hmloviny majú väčšiu hustotu. Ich vzácnosť je daná ich veľmi krátkym životom v porovnaní s celkovou dĺžkou života hviezdy. ktorá sa skladá z viac ako 200 miliárd hviezd. Čím energetickejší je fotón. Jedna je takmer pravouhlá. Hmloviny možno popisovať ako ohraničené žiarením alebo ohraničené hmotou. ktoré sú absorbované. . V prvom prípade je okolo hviezdy toľko hmoty. tým je horšie absorbovateľný a preto sú nízkoenergetické fotóny prvými. Motýlia hmlovina Aj keď CCD prvky v modernej astronómii takmer úplne nahradili fotografický film. jej rozpínanie spôsobuje znižovanie hustoty. poznáme asi 1500 planetárnych hmlovín. Napriek intuícii sa teplota plynov so vzrastajúcou vzdialenosťou od centrálnej hviezdy zvyšuje. Vo vonkajších objemnejších častiach hmloviny sú nízkoenergetické fotóny už pohltené a zostávajúce vysokoenergetické fotóny dávajú oveľa vyššie teploty.Planetárna hmlovina 18 Vlastnosti Fyzikálne vlastnosti Typická planetárna hmlovina má dĺžku zhruba jeden svetelný rok a obsahuje extrémne zriedený plyn s hustotou zvyčajne okolo 1000 častíc v cm3 – takže je asi biliarda-krát redší ako zemská atmosféra. ak je centrálna hviezda zložkou dvojhviezdy. ktoré silno emitujú takmer všetky planetárne hmloviny. Príčiny tak veľkého množstva foriem nie sú celkom objasnené. keď sa hmlovina formuje. niekedy aj vyššiu ako 106 častíc na cm3. posledné prieskumy. je však možné pozorovať široké spektrum tvarov a zložitých foriem.[4] Morfológia Všeobecne povedané. Počet a rozdelenie V súčasnosti v našej galaxii. Žiarenie z centrálnej hviezdy ohrieva plyny na teploty asi 10 000 K. Ako hmlovina starne. iba v jednom alebo dvoch prípadoch. Druhou možnosťou je narušovanie toku materiálu planétami vzdialenejšími od hviezdy vo chvíli. že všetky jej ultrafialové fotóny sú absorbované a viditeľná hmlovina je obklopená množstvom neionizovaného plynu. ale môže to byť spôsobené gravitačnými interakciami s hviezdnym sprievodcom. planetárne hmloviny by mali byť symetrické alebo takmer guľové. Približne 10 % planetárnych hmlovín sú prísne bipolárne a malé množstvo je asymetrické.

. 154. B. Publications of the Astronomical Society of the Pacific. (2002). Planetary Nebulae: Their Evolution and Role in the Universe. 312. 437 [2] Bowen. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. Balick. Thermal pulses and the formation of planetary nebula shells. aby mohli byť vysvetlené pomocou teplotných vplyvov. 295 [3] Renzini. 25 [5] Reed. že interakcie medzi vyvrhnutými materiálmi pohybujúcimi sa rozdielnymi rýchlosťami vysvetľujú väčšinu pozorovaných tvarov. (1864). Michael Dopita. Iba pre veľmi málo blízkych planetárnych hmlovín je možné určiť vzdialenosti zmeraním ich expanznej paralaxy: pozorovania s vysokým rozlíšením po niekoľkých rokoch ukážu expanziu hmloviny kolmo na líniu pohľadu. ku ktorým sa vzťahujú rôzne typy spektrálnych čiar. a občas sa vyskytujú veľké nezrovnalosti medzi výsledkami odvodenými z týchto dvoch metód. že ich vzdialenosti nie sú presne určené. The Origin of the Chief Nebular Lines.W.J. Sun Kwok.[5] Problém vytvárania širokého spektra rozmanitých tvarov hmlovín je kontroverznou témou. 39. Aj keď žiadne takéto chuchvalce doteraz neboli pozorované.S. Philosophical Transactions of the Royal Society of London. 585 . Torres-Peimbert. Proceedings of the 131st symposium of the IAU. Hartley M. rovnako ako v mnohých iných prípadoch.. NGC 6153: a super-metal-rich planetary nebula?. Porovnanie uhlovej expanzie s odvodenou rýchlosťou odhalí vzdialenosť hmloviny. A.A. Barlow M. Väčšinou sa predpokladá. A. že dvojica centrálnych hviezd je zodpovedná za prinajmenšom niektoré z najzložitejších planetárnych hmlovín extrémnych tvarov. Ed S. 2430 [6] Soker N. Hubble Space Telescope Measurements of the Expansion of NGC 6543: Parallax Distance and Nebular Evolution. Astronomical Journal. Miller W. iní tvrdia. et al (1999). Why every bipolar planetary nebula is 'unique'.. Storey P. (1987). Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.. Niektorí astronómovia to pripisujú prítomnosti malých teplotných fluktuácií vo vnútri planetárnych hmlovín. že nezrovnalosti sú príliš veľké na to.. 330. Eds. and Ralph Sutherland. Hajian.[6] Detail hmloviny NGC 6302 z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu Existujú dve odlišné cesty určovania početnosti kovov v hmlovinách. zatiaľ čo stroboskopické pozorovania Dopplerovho posunu odhalia rýchlosť expanzie v línii pohľadu. (1927). a pre vysvetlenie predpokladajú existenciu studených chuchvalcov obsahujúcich veľmi malé množstvo vodíka.S. 481 [7] Liu X.[7] Pozri aj • • • • Hmlovina Medziplanetárny priestor Vývoj hviezdy Biely trpaslík Referencie [1] Huggins W. Aj tak niektorí astronómovia veria.A. Russeil D. On the Spectra of some of the Nebulae. 118.R. I. (2000).. D.Planetárna hmlovina 19 Súčasné témy štúdia planetárnych hmlovín Dlho pretrvávajúcim problémom štúdia planetárnych hmlovín je. 391 [4] Parker Q. et al (2003) A Rich New Vein of Planetary Nebulae From the AAO/UKST Hα Survey.

astro.Planetárna hmlovina 20 Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Planetárna hmlovina.html) (po anglicky) • Planetární mlhoviny (http://www.cz/fotografie/nebulae_planet_1.aldebaran.aldebaran. V našej Galaxii poznáme okolo 150 takýchto hviezd.cz/astrofyzika/ mlhoviny/nebul_3. Externé odkazy • Server http://www.aldebaran.html) (po česky) • Planetárne hmloviny v galaxiách (http://objekty.edu/photo/cycle1/ 1220/index. fotografie (http://www. stránky SEDS Messier (po anglicky) Wolfova-Rayetova hviezda Wolfova-Rayetova hviezda je hmotná hviezda s veľmi silným hviezdnym vetrom.html).org/messier/planetar.html).harvard.seds.cz: popis planetárnych hmlovín (http://www.cz/mlhoviny/planetarnimlhovinygalaxie. Je to vývojové štádium veľmi hmotných hviezd. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wolfova-Rayetova hviezda Umelcova predstava Wolf-Rayetovej hviezdy .html) (po česky) • Tlačová správa o posledných pozorovaniach hmloviny Mačacie oko (http://chandra.

K tomuto koncu vedú dve možné cesty: alebo ide o masívnu hviezdu.[chýba zdroj] Supernova Termín supernova sa vzťahuje na niekoľko typov hviezdnych explózií. Pôvod výbuchov nie je dosiaľ známy. SN 1961 V a iné. Najznámejším príkladom tohto procesu sú zvyšky SN 1604 (na obrázku vpravo). Predpokladá sa. ktorá vo svojom jadre vyčerpala zásoby paliva pre fúziu a začala sa zmršťovať pod silou svojej vlastnej gravitácie.Supernova impostor 21 Supernova impostor Supernova impostor je hviezdny výbuch. ďalej P Cygni. čím stratí veľké množstvo hmotnosti. Vzhľad. V oboch prípadoch výsledná explózia supernovy rozmetá obrovskou silou väčšinu alebo všetku hmotu hviezdy. Príklady Príkladom takéhoto výbuchu môže byť výbuch Eta Carinae v roku 1843. ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov či mesiacov opäť o mnoho radov klesá. ktorá sa šíri do okolitého priestoru a formuje zvyšky supernovy. Explózie supernov sú hlavným zdrojom všetkých prvkov ťažších ako kyslík a pri mnohých dôležitých . ktorý vyzerá ako supernova. Zvyšky Keplerovej supernovy. ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy. kde kmeňová hviezda prežila. dosiahol Chandrasekharovu medzu a prešiel termonukleárnou explóziou. že príčinou môže byť porušenie limitu svietivosti hviezdy. ktorá má vo svojom spektre vodík a úzke spektrálne čiary ukazujú relatívne nízku rýchlosť plynu. SN 1604 Explózia uvádza do pohybu nárazovú vlnu. Je považovaný za extra silnú triedu nov. pôvod a strata hmoty Supernova impostor sa javí ako mimoriadne slabá supernova typu vV. Tieto výbuchy sú jasnejšie ako najjasnejšie hviezdy viditeľné voľným okom. ale kmeňovú hviezdu nezničí. alebo o bieleho trpaslíka. ktorý nahromadil materiál od svojho hviezdneho sprievodcu.

klasifikovali ich podľa čiar rôznych chemických prvkov objavujúcich sa v ich spektre. Zhrnutie Typ I Žiadne Balmerove čiary vodíka Typ Ia Čiara Si II na 615. Činnosť supernov významne ovplyvnila zloženie slnečnej sústavy a umožnila tak nakoniec chémiu života na Zemi. SN1994D „Nova“ znamená po latinsky „nový. Okrem týchto skupín existujú podrobnejšie delenia podľa prítomnosti iných čiar alebo tvaru svetelnej krivky. 1997. ale na menšom priestore a odlišným mechanizmom. ako je kalifornium. že sa objavuje ako veľmi jasná nová hviezda na nebeskej sfére. ktorá zvýšila svoju jasnosť. Napríklad všetok vápnik v našich kostiach a všetko železo v hemoglobíne boli syntetizované pri explózii supernov pred miliardami rokov.6 nm Typ Ic Slabé alebo žiadne čiary hélia Typ II Má Balmerove čiary vodíka Typ II-P Plochá svetelná krivka Typ II-L Lineárny pokles svetelnej krivky (závislosť magnitúdy na čase) . Supernovy vnášajú do medzihviezdnej hmoty ťažké prvky a obohacujú tak molekulové mračná. Dobrý popis týchto tried poskytuje anglická publikácia „Optické spektrá supernov“ od Filipenka (Annual Review of Astronomy and Astrophysics. ktorou je tiež pomenovaná hviezda. prefix „super“ ju odlišuje od obyčajnej novy. ako ho poznáme. pp. Klasifikácia Keď sa astronómovia snažili porozumieť explóziám supernov. Výbuch supernovy je sprevádzaný obrovskými teplotami a za istých podmienok môžu fúzne reakcie počas vrcholnej fázy vyprodukovať niektoré z najťažších prvkov. 309-355 [1]) Základným prvkom rozdelenia je prítomnosť alebo neprítomnosť čiary vodíka.Supernova 22 prvkoch zdrojom jediným. pretože v skutočnosti ide o zánik hviezdy (alebo prinajmenšom jej radikálnu transformáciu na niečo odlišného). inak ide o typ I.“ čo sa vzťahuje na tomu. tá je klasifikovaná ako typ II. Ak spektrum supernovy obsahuje čiaru vodíka. Napriek tomu je však zavádzajúce považovať supernovu za novú hviezdu. Volume 35.0 nm Typ Ib Čiara He I na 587. ktoré sú dejiskom tvorby nových hviezd.

na rozdiel od nich pôvodcovia typov Ib a Ic stratili väčšinu svojich obálok následkom silných hviezdnych vetrov alebo interakciou so svojím sprievodcom. že supernovy typu Ic môžu byť pôvodcovia niektorých typov . Uvažuje sa. keď vonkajšie vrstvy expandujú natoľko. Existujú isté dôkazy. V roku 1998 dali pozorovania supernov typu Ia neočakávaný výsledok — vyzerá to. sú stále neznáme. sú to hlavné produkty fúzie vo vonkajších vrstvách hviezdy. Sú prakticky jediným nástrojom umožňujúcim meranie veľkých intergalaktických vzdialeností. Najvzdialenejší jednoduchý objekt. Nárast tlaku zvýši teplotu v okolí centra a začne perióda konvekcie dlhá asi 100 rokov.Supernova 23 Typ Ia Supernovám typu Ia chýba hélium a obsahujú vo svojom spektre absorpčnú čiaru kremíku blízko svetelného vrcholu. Rádioaktívny rozpad 56Ni cez 56Co na 56Fe produkuje vysokoenergetické fotóny. Detaily jeho vzniku. supernovy typu Ia možno spravidla nájsť vo všetkých typoch galaxií. v ktorej biely trpaslík naberá hmotu oveľa pomalšie a nedosiahne Chandrasekharovu medzu. Teória zaoberajúca sa týmto typom supernov je podobná teórii nov. V okamihu maximálnej jasnosti obsahuje spektrum čiary stredne ťažkých prvkov od kyslíka po vápnik. Supernovy typu Ia majú charakteristickú svetelnú krivku (graf jasnosti po explózii ako funkcia času). pri ktorom uhlíko-kyslíkový biely trpaslík zhromažďuje hmotu z blízkeho hviezdneho sprievodcu. bola práve supernova SN 1997ff typu Ia vzdialená viac ako 11 miliárd svetelných rokov (viac ako 100 yottametrov). Energia uvoľnená pri explózii spôsobí tiež extrémne zvýšenie jasnosti. ktorou je vyvrhovaná hmota urýchľovaná na rýchlosť rádovo 10000 km/s. až nakoniec dosiahne Chandrasekharovu medzu. V prípade novy zapríčiní dopadajúca hmota fúznu reakciu materiálu blízko povrchu. že supernovy typu Ib sú výsledkom zrútenia Wolfových-Rayetových hviezd. Podobnosť tvarov profilov jasnosti všetkých známych supernov typu Ia vedie k ich používaniu ako štandardných sviečok v extragalaktickej astronómii. že sa stanú priehľadnými. Na rozdiel od iných typov supernov. aký bol kedy vo vesmíre detegovaný (galaxie a guľové hviezdokopy sa nepočítajú). ktoré vyčerpali palivo vo svojich centrách. v ktorých začne. spôsobí prudkú explóziu hviezdy a vznik nárazovej vlny. Typ Ib a Ic Ranné spektrá typov Ib a Ic neobsahujú čiary vodíka ani výraznú kremíkovú absorpciu blízko 615 nanometrov. zvyčajne červeného obra. začne v spektre dominovať svetlo emitované materiálom blízko jadra hviezdy: ťažké prvky syntetizované pri explózii. ktoré dominujú energetickému výstupu vyvrhnutej hmoty v strednodobom aj dlhodobom horizonte. Nezdá sa. Schematický nákres vzniku supernovy typu Ia Energia. Dramatickému zrýchľovaniu šírenia plameňa napomáha Rayleighova-Taylorova nestabilita a interakcia s turbulentnými prúdmi. Za udalosťami ako sú supernovy typu II stojí pravdepodobne masívne hviezdy. Predmetom veľkých debát je stále otázka premeny podzvukového šírenia plameňa (deflagrácia) do nadzvukovej detonácie. Mesiace po explózii. že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje. vrátane eliptických. najvýznamnejšími sú prvky skupiny železa. Typ supernov Ia uvoľňuje najväčšie množstvo energie medzi všetkými ostatnými známymi triedami supernov. ktorá sa uvoľní termonukleárnym zážihom (~1044 J). Podľa najširšie akceptovanej teórie je tento typ supernov výsledkom procesu. umiestnenie a počet bodov. nespôsobí však kolaps hviezdy. že by uprednostňovali nejakú oblasť dnešných hviezdnych formácií. V istom bode tejto fázy slabého vrenia sa zapáli deflagračný plameň živený jadrovou fúziou.

aj keď sa zároveň usudzuje. Ak sa dosiahne Chandrasekharova medza. Najtesnejšie väzby v celom atómovom jadre má železo. Zmršťovanie jadra zvýši teplotu natoľko. Každý následný krok produkuje postupne ťažšie a ťažšie prvky. V jadre Slnka sa každú sekundu premení 589 miliónov ton vodíka na 584 miliónov ton hélia. ktorá postupne prejde všetkými stupňami fúzie: vodík na hélium protón-protónovým cyklom. Aj keď reakcie v jadre milióny rokov vyžarovali energiu von a udržovali hviezdu v rovnováhe proti gravitácii.3 miliónov ton je premenený na čistú energiu. obrátenom beta rozpade.“ ľahšie prvky uvoľňujú energiu pri fúzii a ťažšie pri štiepení. ktorá je vyžiarená do priestoru. Predstavuje „dno údolia nuklidov. pri ktorej sa presiahne degeneračný tlak. že sa začne kratšia fáza fúzie hélia. vrstva hélia. nemôže ako zvyčajne vzdorovať tlakom plynu. horčík na kremík a kremík na železo. ktorá dovolí fúziu hélia.Supernova gama zábleskov. Zrútenie jadra Železné (Fe) jadro hviezdy je pod obrovským gravitačným tlakom a pretože tu už nie je ďalšia fúzia. čo sa začne zmršťovať. rozdiel hmotnosti 4. ktoré sú stále tesnejšie zviazané silnou interakciou. náhle začínajú naopak energiu pohlcovať. ako by uvoľňovali ľahšie jadrá. že uvoľňujú pri fúzii menej energie. ktoré rozbíjajú niektoré železné jadra na 13 He a 4 neutróny. dokiaľ sa teplota v jadre nezvýši na úroveň. čo nazývame „hviezdna obálka. vrstva uhlíka a vrstva uhlíka meniaceho sa fúziou na ťažšie prvky. Vo hviezdach menších ako 10 hmotností Slnka sa uhlík produkovaný fúziou hélia ďalej nespaľuje a hviezda sa potom postupne ochladzuje. ktoré závisí na väzobnej energii v atómových jadrách. Ako sa hustota zmršťujúceho sa jadra prudko zvyšuje. čo znamená. tvorí sa degenerovaný elektrónový plyn a vzniká biely trpaslík. môže ju iba absorbovať. hélium na uhlík tri alfa reakciou. vrstva hélia spájajúceho sa fúziou do uhlíka. Aj v priebehu jedného štádia sa jasnosť hviezdy nepravidelne mení — každý nový zážih fúzie vytláča prvky z fúzujúceho jadra do toho. Postupne ako sa v centre vytvárajú ťažšie a ťažšie atómové jadrá. Hélium vyprodukované v jadre sa tu hromadí.“ gravitácia do aktívnej oblasti tlačí viac a viac hmoty. Pri tejto reakcii. Ešte väčšie hviezdy majú gravitáciu dostatočne silnú na vytvorenie teplôt a tlakov umožňujúcich fúziu uhlíka v jadre potom. fúzia sa spomalí. masívna štruktúra veľkosti Slnka. Limitujúcim faktorom v tomto procese je množstvo energie uvoľnenej fúziou. že ich môže druhotne spôsobiť akákoľvek supernova v závislosti na geometrii explózie. a miesto toho nastupuje tlak elektrónovej degenerácie — odpor elektrónov proti stlačovaniu k iným elektrónom. chemickou značkou Fe.“ reakcia sa stlmí. Únik neutrína z jadra a odčerpávanie energie ďalej urýchľuje kolaps. v procese známom ako fotodisociácia. 24 Typ II Vyčerpanie paliva pre fúziu Hviezdy oveľa hmotnejšie ako Slnko sa vyvíjajú o dosť zložitejšími spôsobmi ako naša hviezda. pomáhajú gravitácii. takže sa jadro. Tieto hviezdy prechádzajú postupnými štádiami vývoja. ktorá bude hrať úlohu menej ako 10 % života hviezdy. následkom čoho trvá oddelenie hviezdneho jadra od vonkajších vrstiev a dosiahnutie hustoty . jadrá týchto masívnych hviezd nadobúdajú vrstevnatú štruktúru podobnú cibuli. Keď sa v jadre hviezdy začne hromadiť železný „popol. neón na horčík. uvoľní sa neutríno a vznikne neutrón. Zmršťujúce sa jadro produkuje vysokoenergetické gama lúče. pri prechode medzi nimi sa jadro zmršťuje. v zlomku sekundy zrúti. Nakoniec sa vodík v jadre premenou na hélium a postupným rozriedením vznikajúcim héliovým „popolom“ vyčerpá. elektróny a protóny sú tlačené k sebe. kyslík na neón. ako to bolo popísané vyššie. ktorých fúzia bola predtým nemožná. je elektrón vtlačený do protónu. Vonkajšia vrstva obsahuje vodíkový plyn. dokiaľ ich elektrické priťahovanie neprekoná vzájomné vnútorné jadrové odpudzovanie. dovolí gravitácii vtlačiť hmotu naspät do aktívneho jadra a začať tak nový cyklus. Žiadna jadrová reakcia s jadrom železa však nemôže uvoľniť energiu. gravitácia získa prevahu a začne jadro stláčať. železné jadro sa začne rúcať. a novouvoľňovaná energia opäť nastolí rovnováhu medzi tlakom plynu a gravitáciou. až začne vytvárať atómové jadrá. uhlík s héliom na kyslík. Bieli trpaslíci sa môžu neskôr stať supernovou typu I. pod ňou je vrstva vodíka spájajúceho sa fúziou do hélia.

tieto experimenty však zahŕňajú iba jednotlivé častice interagujúce s inými jednotlivými časticami. Počítačové modely sú úspešné vo výpočtoch chovania supernov typu II iba od chvíle. ktorej modelovanie je dobre zvládnuté. ktorej neutrónový plyn bol stlačením ďalej degenerovaný a neutróny vybudené do stavu hyperónov. že iba neutrína sú schopné ju v tej chvíli opustiť. ako záblesky neutrín prenášajú energiu na zvyšok hviezdy a vytvárajú nárazovú vlnu. môže sa kolaps zastaviť ešte v štádiu kvarkovej hviezdy skladajúcej sa z kvark-gluónovej plazmy. Interakcie medzi neutrínami a inými časticami vo vnútri supernovy sú určované slabou interakciou. ako bola pozorovaná pri supernovách. je preto možné. z ktorej pôvodne pochádzali. Neutrínová fyzika. však zatiaľ nebola dostatočne podložená pozorovaním. pretože však mechanizmu kolapsu 25 . vytvárajúc nárazové vlny. Ak je zárodok neutrónovej hviezdy. Ak ani degeneračný tlak hyperónovej plazmy nie je schopný odolať gravitácii. systém varovania pred supernovami (Supernova Early Warning System). že základný obraz kolapsu je v princípe správny. i. Energia pripadajúca na časticu v supernove je typicky desiatky až stovky MeV (1 až 150 pJ). že konvekcia. či už neutrín zvnútra. Hlavným nevyriešeným problémom supernov typu II je. spôsobujúcu jej explóziu. dostatočne masívny.“ kedy a ako sa „zastaví“ a znova načerpá energiu. je na pochopenie tohto procesu kľúčová. že nerozumieme. Energia častíc je pomerne malá. kde predpokladal. ktoré narážajú do kolabujúcich vonkajších vrstiev hviezdy. Zvyšné jadro hviezdy sa môže v závislosti na svojej hmotnosti stať alebo neutrónovou hviezdou. ako aj padajúcej hmoty zhora. Ďalšou rozhodujúcou oblasťou výskumov je magnetohydrodynamika plazmy (MHD). Takým prechodom môže byť hypotetická hyperónová hviezda. založená na štandardnom modeli. ale objasniť jeho získanie sa ukazuje byť veľmi ťažké. ktorý má zabezpečiť včasné upozornenie komunity astronómov na prichádzajúcu explóziu supernovy v našej Galaxii. Oproti tomu interakcie medzi protónmi a neutrónmi sú ovplyvňované najmä silnou interakciou. Pri tejto hustote bráni ďalšiemu stlačovaniu vzájomný odpor neutrónov spôsobený ich kvantovými vlastnosťami (ide o fermióny podliehajúce vylučovaciemu princípu). astrofyzici sú schopní detailne predpovedať prvky produkované supernovou a ich očakávanú svetelnú krivku. pri ktorom sa uvoľní 1046 J. Počas explózie sú zachytávaním neutrónov vytvárané prvky ťažšie ako železo a vďaka tlaku neutrín na okraje „neutrínosféry“ je okolitý priestor obohatený oblakmi plynu a prachu bohatšími na ťažšie prvky. že pri vysokých hustotách vo vnútri supernovy vznikajú neočakávané efekty. ktorý sa z jadra sformoval. V roku 1990 jeden z modelov vysvetľoval tento fakt o. dokončí proces deštrukcie pôvodnej hviezdy. z ktorej je vytvorená umierajúca hviezda. že fáza kolapsu jadra hviezdy je tak rýchla a energetická. prípadne aj doteraz iba hypotetickou hyperónovou alebo kvarkovou hviezdou. Niekoľko súbežne pracujúcich detektorov neutrín založilo SNEWS. Časť tejto energie. ako sa vytvára „nárazová vlna. ako bola hviezda. vyššie hustoty si však môžu vynútiť jeho korekcie. Väčšina gravitačnej potenciálnej energie kolapsu je premenená na 10 sekundový záblesk neutrín. keď je nárazová vlna už vytvorená. Prenos energie kolapsu do explózie Vieme. Pozemské urýchľovače sú schopné vytvoriť interakcie častíc. jadro však v skutočnosti presiahne bod rovnováhy a podlieha nepatrnému pruženiu. čiernou dierou. mechanizmom zvrátenej konvekcie. pri ktorej sú výpočtové modely oveľa zložitejšie. že na vznik explózie je nutné iba jedno percento vyžiarenej energie. ktorých energia je oveľa vyššia. jej chovanie počas zmršťovania jadra.Supernova atómového jadra iba milisekundy. Neutrína produkované supernovou boli skutočne pozorované v prípade supernovy 1987A a ubezpečili astronómov. Kvarky sú opäť fermióny a vďaka Pauliho vylučovaciemu princípu by mali byť schopné vyrovnať gravitačný tlak vytvorením degenerovaného plynu podobne ako elektróny v prípade bielych trpaslíkov a neutróny v neutrónových hviezdach. Ak ignorujeme prvú sekundu explózie a predpokladáme. Z predchádzajúceho vyplýva. takže štandardný model časticovej fyziky sa zdá byť v zásade v poriadku. Existencia kvarkových hviezd. V tomto okamihu je neutrónový degeneračný tlak dostatočný k vyrovnaniu gravitácie. že explózia už začala. pokračuje v kolapse a skončí alebo priamo ako čierna diera alebo sa v závislosti na hmotnosti kolaps zastaví v niektorom z teóriou predpovedaných stabilných medzistavov. asi 1044 J je reabsorbovaná explodujúcou hviezdou.

Supernova supernovy rozumieme málo. Japonsku a pravdepodobne aj vo Francúzsku a Sýrii. Supernovy typu II je možné tiež ďalej rozdeliť podľa ich spektra. ktorá zachytí energiu vyslanú vo forme gama lúčov a pomaly ju uvoľňuje. . jej pozostatkom je pravdepodobne divná hviezda 3C 58. linear. Iraku. Číne. čo znamená expanznú rýchlosť mnoho tisíc km/s. supernova v Kasiopeji. Existujú špekulácie. Kým väčšina supernov typu II sa vyznačuje veľmi širokými emisnými čiarami. Tieto výtrysky emitujú intenzívne gama lúče a patria medzi niekoľko kandidátov na vysvetlenie gama zábleskov. ale nie všetok vodíkový obal.“ Ide pravdepodobne o masívne hviezdy. ako napríklad SN 1987K a 1993J. že niektoré výnimočne veľké hviezdy môžu miesto toho pred svojím zánikom vytvoriť „hypernovu. AB. vodíková vrstva sa rýchlo stane opticky priesvitnou a odhalí hlbšie vrstvy. narrow). Pri niekoľkých supernovách. Názov sa skladá z roku objavu a jedno alebo dvojpísmenového označenia. Krabia hmlovina je expandujúci oblak plynu vytvorený supernovou z roku 1054. exponenciálny v závislosti jasnosti na čase). atď. Predpokladá sa. Významné supernovy Je potrebné si uvedomiť. lineárny v závislosti magnitúdy na čase. hraničné hmotnosti nepoznáme. kde „n“ znamená „úzky“ (ang. • 1572 – SN 1572 – supernova v Kasiopeji. Podtypy supernov typu II Supernovy typu II možno ešte rozdeliť podľa tvaru ich svetelných kriviek na typy II-P a II-L. Taliansku. 26 Pomenovanie supernov Objavy supernov sú oznamované na Centrálu astronomických telegramov [2] Medzinárodnej astronomickej únie. zaznamenaný čínskymi astronómami a možno aj pôvodnými obyvateľmi Ameriky. sa zdá. plateau). nazývame ich typ IIn. Typ II-P obsahuje vo svojej svetelnej krivke „plošinu“ (ang. v priebehu týždňov či mesiacov. čo môže byť spôsobené interakciou obálky s medzihviezdnym materiálom. ktoré stratili takmer celý. že toto rozdielne chovanie má pôvod v obálke týchto hviezd. že roky tu uvedené predstavujú okamih prvého pozorovania na Zemi. niektoré z nich majú relatívne úzke rysy. Prvých 26 supernov v roku dostáva písmena od A po Z. že zmenili typ: spočiatku vykazovali čiary vodíka. Supernovy Typu II-P majú veľkú vodíkovú obálku. Pre popis tejto kombinácie rysov typov II a Ib sa používa termín „typ IIb. • 1006 – SN 1006 – extrémne jasná supernova. potom však.“ V navrhnutom mechanizme hypernovy sa jadro extrémne masívnej hviezdy zrúti priamo do čiernej diery a dva extrémne energetické výtrysky plazmy sú vymrštené takmer svetelnou rýchlosťou z pólov jej rotácie. Švajčiarsku. zatiaľ čo pri type II-L sa predpokladajú oveľa menšie obálky premeňujúce menej gama žiarenia do viditeľného svetla. zatiaľ čo II-L v nej má „lineárny“ pokles (ang. pozorovaná Tychom Brahem. • 1181 – SN 1181 – zaznamenaná čínskymi a japonskými astronómami. ktorú muselo svetlo na prekonanie tejto vzdialenosti prejsť. ktorého kniha De Nova Stella dala podobným objektom názov „nova“. ktorá vydá obežník s prideleným názvom. Potom sa začína s AA. Udalosť samotná nastala vo vzdialenostiach stoviek alebo tisícok svetelných rokov od Zeme a tomu zodpovedá doba. Ako zvyšky supernovy expandujú. začali dominovať čiary hélia. • 1054 – SN 1054 – začiatok formovania Krabej hmloviny. záznamy dokladajú pozorovania v Egypte.

Supernovu v roku 1604 použil Galileo ako dôkaz neplatnosti aristotelovskej dogmy o nemennosti nebies. systém varovania pred supernovami (po anglicky) Zvukové vlny rozmetajú supernovu [5] článok o prielome v modelovaní supernov na servere OSEL. objavená Ernstom Hartwigom.CZ (po česky) Vedecký článok [6] o mechanizme explózie supernov Typu Ia (po anglicky) Vedecký článok [7] o spojení neutrín a supernov (po anglicky) Referencie [1] http:/ / adsabs. odhaduje sa však. že je ~300 rokov stará. 35.Supernova • 1604 – SN 1604 – supernova v Hadonosovi. php?clanek=1565 [6] http:/ / www.db_key=AST& amp. arxiv. harvard. • 1987 – Supernova 1987A vo Veľkom Magelanovom mračne. . predstavovala prvú možnosť otestovania moderných teórií formovania supernov. štúdiom týchto objektov získavame o nich ďalšie vedomosti. html [4] http:/ / snews. org/ abs/ astro-ph/ 0212054 [7] http:/ / arxiv. html [3] http:/ / cfa-www. edu/ iau/ cbat.high=3f6510b0d828671 [2] http:/ / cfa-www. gov/ [5] http:/ / www. harvard. edu/ cgi-bin/ nph-bib_query?bibcode=1997ARA%26A. posledná supernova pozorovaná v Mliečnej ceste. edu/ iau/ lists/ Supernovae. osel. harvard. • Cassiopeia A – supernova v Kasiopeji. bola pozorovaná hodinu po hodine od svojho začiatku. 309F& amp. nepozorovaná zo Zeme. 27 Pozri aj Energetickú bilanciu výbuchu supernovy prekonáva iba málo javov vo vesmíre • kvazar • hypernova • gama záblesky Externé odkazy • • • • • Zoznam supernov [3] (po anglicky) SNEWS [4]. Je to najjasnejší zvyšok supernovy v rádiovom obore. . pozorovaná Johannesom Keplerom. cz/ index. bnl. • 1885 – S Andromeda v galaxii Andromeda. Supernovy po sebe často nechávajú zvyšky. org/ abs/ hep-ph/ 9901300 .

Hypernova 28 Hypernova Hypernova je teoreticky predpokladaný typ supernovy vznikajúci kolapsom na konci životného cyklu výnimočne hmotnej hviezdy. že práve ony spôsobujú gama záblesky. V hypernove sa jadro rúti priamo do čiernej diery a z pólov jej rotácie vytrysknú dva extrémne energetické prúdy plazmy dosahujúce takmer rýchlosť svetla. Tieto výtrysky emitujú intenzívne gama žiarenie a predpokladá sa. Hertzsprungov-Russellov diagram Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry .

Najsilnejšie sú hviezdy zastúpené na diagonále. že hviezdy majú tendenciu spadať iba do určitých oblastí diagramu. Na hlavnej postupnosti ostávajú hviezdy 90% obdobia svojho života a všetky spaľujú ľahký vodík na hélium. Bol vytvorený z údajov pre 22 000 hviezd z katalógu Hipparchos a 1000 z Glieseho katalógu blízkych hviezd. Pohľad na diagram odhaľuje. Hlavná postupnosť je tiež označovaná rímskou číslicou V. 29 Hertzsprung-Russellov diagram. nazývanej hlavná postupnosť.Hertzsprungov-Russellov diagram absolútna hviezdna veľkosť (MV) V stelárnej astronómii Hertzsprungov-Russellov diagram (zvyčajne označovaný skrátene ako H-R diagram alebo HRD) zobrazuje matematický vzťah medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou. pohľad teoretika. vedúcej z ľavého horného rohu (horúce a jasné) do dolného pravého rohu (chladnejšie a menej jasné). svietivosťou. Tieto dve veličiny je možné vypočítať z počítačových modelov. Pozri napríklad práce Sekiguchiho a Fukugitu ohľadom transformácií medzi B-V farebným indexom a teplotou. Diagram opisuje dva ekvivalentné pohľady. Jedným je hľadisko pozorovateľa. Tieto dve veličiny môžu byť odvodené z pozorovaní. Hertzsprungov-Russellov diagram je sústava pravouhlých súradníc v rovine. zaznačuje teplotu hviezdy na jednej osi a svietivosť hviezdy na osi druhej. Presná transformácia z jednej osi na druhú nie je triviálna a závisí na použitých modeloch a ich parametroch (ako vek a zloženie). ktoré zaznamenáva vzťah farebným indexom hviezdy na jednej osi a absolútnou hviezdnou veľkosťou na druhej osi. H-R diagram sa používa na definovanie rozdielnych typov hviezd a na porovnanie teoretických predpovedí hviezdneho vývoja pomocou počítačových modelov so skutočnými pozorovaniami hviezd. Druhý. hviezdnou klasifikáciou a povrchovou teplotou hviezdy. Vľavo . Bol navrhnutý približne v roku 1910 Ejnarom Hertzsprungom a Henrym Russellom.

Červení nadobri predstavujú záverečné vývojové štádiá hviezd hlavnej postupnosti a v ich jadrách je typické spaľovanie hélia na uhlík a kyslík. Aj Slnko je na hlavnej postupnosti. Žiarivý výkon hviezdy je úmerný tretej mocnine hmotnosti – to znamená. Toto je typické pre hviezdy hlavnej postupnosti. Slnko sa nachádza na hlavnej postupnosti so svietivosťou 1. 30 Vývoj hviezd na HR diagrame Povrchová teplota hviezdy a tým pádom aj jej umiestnenie na H-R diagrame závisí od vnútornej stavby hviezdy. Väčší povrch však preváži úbytok teploty a hviezda žiari s omnoho väčšou intenzitou – žiarivý výkon v tomto období hviezdy je úmerný štvrtej mocnine hmotnosti. Pokiaľ sa vnútorná stavba nemení. Čím je hmotnejšia. Hviezdy malých hmotností V bode 1 sa v mezihviezdnom zárodočnom mračne začína tvoriť hviezda (často sa blízko seba rodí viac hviezd a vznikajú tak dvojhviezdy. V tejto fáze sa nachádza Slnko. Slnko sa v tomto diagrame nachádza v blízkosti stredu. Vďaka tomu sa začnú jadrové reakcie a protohviezda sa stáva hviezdou.Hertzsprungov-Russellov diagram dole v diagrame možno nájsť bielych trpaslíkov. čo predstavuje absolútnu hviezdnu veľkosť (magnitúdu) približne 5. ak práve z hľadiska vývoja prechádzajú do inej oblasti. Hyashiho línii (bod 2). viacnásobné hviezdy či dokonca hviezdokopy). jej bod na diagrame zostáva stále na rovnakom mieste. K tejto premene dochádza na tzv. málo žiarivé hviezdy ako Proxima Centauri alebo Barnardova hviezda v pravom spodnom rohu. Naberaním hmoty zo zárodočného mračna dochádza k gravitačnému zmršťovaniu. tým rýchlejšie spaľuje svoju hmotu a jej život je kratší. Hviezda sa tým opäť rozopne a ochladne (bod 4). Táto fáza trvá najviac niekoľko sto miliónov rokov. Zahrievaním sa v jadre opäť zapália jadrové reakcie a začne sa spaľovať hélium. posunuté k jeho pravému spodnému okraju. Sú to vyhasínajúce degenerované jadrá hviezd s nízkou svietivosťou. ktoré zvyšuje teplotu protohviezdy. čo zapríčiní ďalšie zvýšenie teploty. preto ostáva stále na rovnakom mieste približne v blízkosti stredu diagramu. Vývojové zmeny sa prejavujú posuvom pozdĺž takzvanej vývojovej dráhy. Keď hviezda spáli všetky svoje zásoby jadrového paliva (vodíka). z ktorého sa za niekoľko sto miliónov rokov môžu vytvoriť planéty. Vo hviezde sa postupne vyrovnáva tlak plynu a gravitácia a zostupuje na hlavnú postupnosť (bod 3). tým je jej teplota a žiarivosť väčšia a tým je hviezda bližšie k ľavému hornému koncu hlavnej postupnosti. Avšak z dôvodu pomalého pohybu fotónu od Hviezda s hmotnosťou M = 1 MS stredu hviezdy k povrchu sa prvé žiarenie dostane na povrch až za niekoľko miliónov rokov. Hviezdy s najväčšou absolútnou magnitúdou ako napríklad Rigel alebo Deneb sa nachádzajú v ľavom hornom rohu. V tom čase sa „odfúkne“ väčšina zostávajúceho zárodočného oblaku. ktoré tu zotrvá ešte približne 5 miliárd rokov. V tejto dobe je . Mimo týchto vymedzených oblastí sa hviezdy nachádzajú len vtedy. Nad hlavnou postupnosťou sú červení obri a nadobri. na hlavnej postupnosti. začne sa vplyvom vlastnej gravitácie rútiť. ktorých teplota aj svietivosť ostávajú počas dlhého obdobia takmer nemenné. Stabilná hviezda na hlavnej postupnosti strávi väčšinu svojho aktívneho života. že čím je hviezda hmotnejšia.

Hviezda s hmotnosťou 10 MS zotrvá na hlavnej postupnosti približne 150 miliónov rokov.Hertzsprungov-Russellov diagram hviezda o hmotnosti 1 MS stará približne 10 miliárd rokov a ďalších asi 5 miliárd rokov v tejto fáze zostane. Po vyčerpaní všetkého hélia hviezda v dôsledku svojej hmotnosti opäť začne kolabovať a tým aj zvyšovať teplotu v jadre. Zahrievaním sa v jadre opäť zažnú jadrové reakcie a začne sa spaľovať hélium. Poznámka: • MS je hmotnosť Slnka • Príklad je uvedený pre hviezdu o hmotnosti Slnka 31 Hviezdy stredných a veľkých hmotností V bode 1 sa v medzihviezdnom zárodečnom mračne začína tvoriť hviezda (často sa rodí viac hviezd a vznikajú tak dvojhviezdy. V tom čase sa „odfúkne“ väčšina zostávajúceho zárodočného oblaku. tým rýchlejšie spaľuje svoju hmotu a jej život je kratší. väčšinu svojho aktívneho života. Väčší povrch však preváži úbytok teploty a hviezda žiari s oveľa väčšou intenzitou – žiarivý výkon v tomto období hviezdy je úmerný štvrtej mocnine hmotnosti. začne pod vplyvom vlastnej gravitácie kolabovať. V tejto fáze hviezda s hmotnosťou 10 MS zotrvá maximálne rádovo desiatky miliónov rokov. Hviezda odhodí svoje vonkajšie vrstvy a v jej zvyšných častiach dôjde ku gravitačnému zrúteniu do tzv. Vo hviezde sa postupne vyrovnáva tlak plynu a gravitácia a hviezda zostupuje na hlavnú postupnosť (bod 3). čo zapríčiní ďalšie zvýšenie teploty. Hviezda sa tým opäť rozopne. Stabilná hviezda na hlavnej postupnosti strávi. a preto hviezdy v tomto stave zostávajú bezo zmeny bilióny rokov. podobne ako v predchádzajúcom prípade. viacnásobné hviezdy či dokonca hviezdokopy). Následkom toho sa zapáli ďalšie jadrové palivo – uhlík. ktoré zvyšuje teplotu protohviezdy. K tejto premene dochádza na tzv. Tato fáza trvá najviac niekoľko sto miliónov rokov. Hviezda zväčší svoje rozmery a žiarivosť a v HR diagrame sa dostáva do oblasti nadobrov (bod 5). Žiarivý výkon hviezdy je úmerný tretej mocnine hmotnosti – to znamená. Biely trpaslík chladne veľmi pomaly. jej povrch ochladne a dostane sa do oblasti obrov (bod 4). Tým. . Vďaka tomu sa zažnú termojadrové reakcie a protohviezda sa stáva hviezdou. Keď hviezda spáli všetky svoje zásoby jadrového paliva (vodík). že čím je hviezda hmotnejšia. Po vyčerpaní všetkého hélia už v hviezde nemôžu pre jej nízku hmotnosť začať ďalšie jadrové reakcie a hviezda sa začne gravitačne zmršťovať. Naberaním hmoty zo zárodočného mračna dochádza ku gravitačnému zmršťovaniu. bieleho trpaslíka (bod 5). sa zvýši hustota a teplota a biely trpaslík preto dlhý čas žiari aj bez priebehu jadrových reakcií. z ktorého sa za niekoľko sto miliónov rokov môžu vytvoriť planéty. Hyashiho línii (bod 2). že sa všetka zostávajúca hmota hviezdy zrúti do priemeru maximálne len niekoľko tisíc kilometrov. Avšak z dôvodu pomalého pohybu fotónov od stredu hviezdy (kde Hviezda s hmotnosťou M = 10 MS vznikli) k povrchu sa prvé žiarenie dostane von až za niekoľko miliónov rokov.

Zahrievaním sa v jadre opäť zažnú jadrové reakcie a začne sa spaľovať hélium. Kým od zrodu hviezdy do tejto fázy uplynulo približne 250 miliónov rokov. neutrónová hviezda obklopená medzihviezdnym mračnom. Niektoré neutrónové hviezdy s veľkým magnetickým poľom a vysokými otáčkami sú pozorovatelné ako tzv. Hviezda s hmotnosťou M = 50 MS Keď hviezda spáli všetky svoje zásoby jadrového paliva (vodík). Tato fáza trvá najviac niekoľko sto miliónov rokov. Hviezda s hmotnosťou 50 MS zotrvá na hlavnej postupnosti približne 100 miliónov rokov. Po vyčerpaní všetkého hélia hviezda v dôsledku svojej hmotnosti opäť začne kolabovať a tým aj zvyšovať teplotu v jadre. Po vyčerpaní uhlíkového jadrového paliva hviezda začne znova gravitačne kolabovať. Hviezda ešte zväčší svoj objem a posúva sa na HR diagrame do bodu 6. Po niekoľkých rokoch zostane na mieste hviezdy zrútené jadro s veľkosťou len niekoľko kilometrov s hmotnosťou minimálne 1. pulzary. Pretože hmotnosť hviezdy je veľká.Hertzsprungov-Russellov diagram Po vyčerpaní uhlíkového jadrového paliva hviezda začne znova gravitačne kolabovať. Takáto obrovská hustota rozdrví aj jadrá atómov a vzniká tak tzv. Tento stav nastáva pre hviezdu s hmotnosťou 50 MS vo veku približne 180 miliónov rokov. jej povrch ochladne a dostane sa do oblasti obrov (bod 4). ktoré bolo v predchádzajúcich fázach rozmetané do okolia.4 MS. zažnú sa ďalšie jadrové reakcie ťažších prvkov. . supernovou (bod 6) intenzitou žiarenia rovnej niekoľkým miliónom sĺnk. Obrovské sily rozmetajú plynnú atmosféru hviezdy a hviezda opúšťa hranice HR diagramu a stáva sa tzv. V tejto fáze hviezda s hmotnosťou 10 MS zotrvá maximálne rádovo desiatky miliónov rokov. začne pod vplyvom vlastnej gravitácie kolabovať. Ďalší vývoj je rovnaký ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch. Rázová vlna však narazí na malé jadro a odrazí sa späť. ako je uhlík. Hustota takéhoto jadra je obrovská – rádovo 1017 kg/m3. neutrónová hviezda zostane v tomto stave niekoľko triliónov rokov. Poznámka: • MS je hmotnosť Slnka • Príklad je uvedený pre hviezdu s hmotnosťou M = 10 MS 32 Najhmotnejšie hviezdy V bode 1 sa v medzihviezdnom zárodočnom mračne začína tvoriť hviezda (často sa rodí viac hviezd a vznikajú tak dvojhviezdy. Hviezda zväčší svoje rozmery a žiarivosť a v HR diagrame sa dostáva do oblasti nadobrov (bod 5). Väčší povrch však preváži úbytok teploty a hviezda žiari s oveľa väčšou intenzitou – žiarivý výkon v tomto období hviezdy je úmerný štvrtej mocnine hmotnosti. Kolobeh jadrových reakcií prestane až vznikom železného jadra (železné jadro má totiž najúspornejšie riešenú stavbu atómového jadra a nemôže byť zapojené do žiadnej termojadrovej reakcie). pozostatkom supernovy. Hviezda sa tým opäť rozopne. Naberaním hmoty sa zvyšuje teplota protohviezdy až napokon dôjde k zapáleniu termojadrových reakcií (bod 2) a hviezda zostúpi na hlavnú postupnosť (bod 3). Následkom toho sa zapáli ďalšie jadrové palivo – uhlík. čo zapríčiní ďalšie zvýšenie teploty. viacnásobné hviezdy či dokonca hviezdokopy).

je ukončený približne po ďalších 20 miliónoch rokov. teoreticky až do chvíle. uchicago. journals.Hertzsprungov-Russellov diagram Gravitačný kolaps. ktorý nasleduje po vypálení všetkého jadrového paliva. V tejto fáze čierna diera vydrží mnoho miliárd rokov. kým za Hawkingovým procesom úplne nevyparí (čo by však nastalo za oveľa dlhšiu dobu. Kvôli obrovskej hmotnosti hviezdy prevážia gravitačné sily nad ostatnými silami držiacimi hmotu pohromade a hviezda sa zrúti sama do seba a opúšťa HR diagram ako čierna diera (bod 7). AJ 120. 1072 (2000) [1] (v angličtine) Referencie [1] http:/ / www. html . než je predpokladaná dĺžka existencie vesmíru). edu/ AJ/ journal/ issues/ v120n2/ 990160/ 990160. Poznámky: • MS je hmotnosť Slnka • Príklad je uvedený pre hviezdu s hmotnosťou M = 50 MS • Ešte hmotnejšie hviezdy (viac ako 120 MS hmotností Slnka) by boli nestabilné a vo vesmíre sa nevyskytujú 33 Pozri aj • • • • • Hviezda Hviezdna klasifikácia Hlavná postupnosť Obor (hviezda) Nadobor • Vznik hviezdy • Vývoj hviezd Externé odkazy • Sekiguchi and Fukugita.

Pomer medzi svietivosťou molekúl CO a hmotnosťou molekúl molekulárneho vodíka je približne konštantný. hlavne molekulárneho vodíka H2.34 Protohviezdy Molekulárny mrak Molekulárny mrak (bohemizmus molekulárny oblak) alebo molekulárne mračno je typ medzihviezdneho oblaku. Tieto molekuly sú ťažko detekovateľné a na zistenie ich prítomnosti sa používajú molekuly oxidu uhoľnatého. hoci existujú dôvody pochybovať o tomto predpoklade. Hmlovina Eta Carinae . ktoré vyplývajú z pozorovaní niektorých galaxií. ktorého hustota a veľkosť umožňuje vznik molekúl.

HH objekty sú prechodným javom. Mierka predstavuje 1 000 AU. Herbigov-Harov objekt HH47. storočí Sherburne Wesley Burnham. že sú vedľajším produktom procesu tvorby hviezd. síry a kyslíka. ktoré vznikli v dôsledku krátkej. Prví astronómovia. len niekoľko tisíc rokov trvajúcej etapy života mladej hviezdy. po ktorých boli pomenované. ale do štyridsiatych rokov neboli rozpoznané ako samostatný typ emisnej hmloviny . ktoré boli také malé. storočí Burnham. Viditeľne sa vyvíjajú počas pomerne krátkych časových období ako sa pohybujú ďalej od svojej rodičovskej hviezdy do oblakov plynu a medzihviezdneho priestoru (medzihviezdne médium). . Objav a história pozorovaní Prvý Herbigov-Harov objekt pozoroval v neskorom 19. keď sa pozrel na hviezdu T Tauri pomocou 36-palcového refrakčného teleskopu na Lickovom observatóriu a všimol si malý útržok hmloviny neďaleko. ekvivalent asi 20-násobku veľkosti našej slnečnej sústavy alebo 1 000-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka. Päťdesiat rokov po Burnhamovom objave bolo objavených niekoľko podobných hmlovín. keď prvý krát analyzovali Herbigove-Harove onjekty a zistili. Herbig a Haro pracovali nezávisle na štúdiách tvorby hviezd. Haro aj Herbig urobili nezávislé pozorovania niekoľkých z týchto telies v priebehu štyridsiatych rokov. odfotený pomocou HST. že T Tauri je veľmi mladá a premenlivá hviezda a je prototypom triedy podobných telies známych ako T Tauri hviezdy. Tvoria sa. neskôr sa stala známou ako Burnhamova hmlovina. kým iné zosvetlievajú počas kolízií s koncentrovaným materiálom v medzihviezdnom médiu. Haro zistil. nezaradili ju teda do odlišnej triedy objektov. že vyžarovala nezvyčajné elektromagnetické spektrum s výraznými emisnými čiarami vodíka. Herbigove-Harove objekty sa hojne vyskytujú v oblastiach tvorby hviezd a okolo jednej hviezdy je často vidno viac ako jeden. Bol však katalogizovaný iba ako emisná hmlovina. ktorí ich podrobne študovali boli George Herbig a Guillermo Haro. že všetky objekty tohto typu sú neviditeľné v infračervenej časti spektra. Objekty prvýkrát pozoroval v neskorom 19. ktoré ešte len dosiahnu stav rovnováhy medzi gravitačným kolapsom a tvorbou energie jadrovou fúziou v jadre. že takmer vyzerali ako hviezdy.Herbigov-Harov objekt 35 Herbigov-Harov objekt Herbigove-Harove objekty sú malé hmlovinám podobné objekty. Herbig sa tiež pozeral na Burnhamovu hmlovinu a zistil. Pozorovania Hubbleovho vesmírneho teleskopu odhaľujú komplexný vývoj HH objektov v priebehu niekoľkých rokov. Zistilo sa však. trvajú najviac niekoľko stoviek rokov. keď hviezda z oblastí pólov vyvrhuje plyn s hmotnosťou niekoľkých Zemí pri rýchlosti niekoľko stoviek kilometrov za sekundu rovnobežne s rotačnou osou. ako ich časti tmavnú.

ktoré tvorí HH objekty [2]. ale emisné čiary spektra HH objektov sú príliš slabé na to. urobil podrobnejšie štúdie. ktoré objavil. ktoré sú známe ako polárne výtrysky. hoci menšou rýchlosťou [3]. Rýchla rotácia vnútorných častí týchto diskov vedie k emisii úzkych zväzkov čiastočne ionizovanej plazmy kolmo na rovinu disku. pretože tieto by hojne vyžarovali infračervené svetlo. Herbig spočiatku neprikladal veľký význam telesám. podobne ako teploty iných ionizovaných hmlovín ako Oblasť H II a planetárne hmloviny. Hviezdy sú často obkolesené akrečnými diskami počas prvých niekoľkých stoviek tisícov rokov svojej Schematický diagram vzniku HH objektov existencie. v porovnaní s priemerne 1 000/cm3 v oblastiach H II a planetárnych hmlovinách [5]. aby mohli byť vytvorené pri kolíziách s takou vysokou rýchlosťou. Fyzikálna charakteristika Emisia z HH objektov je spôsobená rázovými vlnami. Neskoršie štúdie naznačovali. keďže sa primárne zaoberal blízkymi hviezdami. ale nakoniec HH objekty boli pochopené ako materiál vyvrhnutý blízkymi mladými hviezdami a kolidujúci pri nadzvukovej rýchlosti s medzihviezdnym médiom. storočia pozorovania odhalili prvýkrát tryskovitú podstatu väčšiny HH objektov.Herbigov-Harov objekt 36 Následne po ich nezávislých objavoch sa Herbig a Haro stretli na astronomickej konferencii v Tucsone v Arizone. čo je veľmi malé množstvo materiálu v porovnaní so ktorá vyvrhuje materiál pozdĺž svojej polárnej osi samotnou hmotou hviezdy [4]. To pravdepodobne znamená. HH objekty HH1 a HH2 ležia od seba asi jeden Celková vyvrhnutá hmota typického HH objektu sa odhaduje na 1-20 svetelný rok. ktorý sa tvorí tým. hmotností Zeme. HH objekty pozostávajú prevažne z vodíka a hélia. ale keď sa dopočul o Harovych zisteniach. . Teploty pozorované v HH objektoch sú typicky okolo 8 000-12 000 K. V raných osemdesiatych rokoch 20. ktoré vznikajú kolíziou s medzihviezdnym médiom. že v nich nemohli byť hviezdy. že vyvrhnutý materiál HH objektov je koncentrovaný do úzkych tryskajúcich zväzkov. Štúdie ukázali. Zvyčajne sú celkom husté s hustotou od niekoľko tisíc do niekoľko desiatok tisíc častíc na cm3. že HH objekty sú vysoko ionizované a raní teoretici špekulovali. pričom výsledné rázové vlny tvoria viditeľné svetlo [1]. že do nich padá plyn. že hmloviny môžu obsahovať protohviezdy. Avšak absencia infračerveného žiarenia z hmlovín znamenala. Keď tieto zväzky kolidujú s medzihviezdnym médiom. podobne ako tie. Menej ako 1 % hmotnosti HH objektov je tvorené ťažšími chemickými prvkami a ich množstvo je vo všeobecnosti podobné ako pri mladých hviezdach [4]. že nejaký z materiálov s ktorým kolidujú sa tiež pohybuje smerom preč. Sovietsky astronóm Viktor Ambartsumian telesá pomenoval a na základe ich výskytu v blízkosti mladých hviezd (starých niekoľko stoviek tisíc rokov) navrhol. ale ich pohyby sú zložité. ktoré tvoria 75 % a 25 % ich hmotnosti. sú príčinou vzniku malých útržkov svetlého žiarenia. že by mohli predstavovať rané štádium tvorby hviezd typu T Tauri. že môžu obsahovať horúce hviezdy s vysokou svietivosťou. symetricky oproti mladej hviezde. Toto viedlo k pochopeniu. Spektroskopické pozorovania ich Dopplerovho posunu hovoria o rýchlosti niekoľko stoviek kilometrov za hodinu.

Pri svojom pohybe od rodičovskej hviezdy sa HH objekty výrazne vyvíjajú a ich jasnosť sa v priebehu niekoľkých rokov mení. . „pracovné povrchy“. že materiál je ionizovaný v polárnych výtryskoch a rekombinuje sa pohybom od hviezdy namiesto aby bol ionizovaný pri neskorších kolíziách. že sa pohybujú od rodičovských hviezd rýchlosťami približne 100-1 000 km/s. tvoriacich reťazec objektov pozdĺž polárnej osi rodičovskej hviezdy. že medzihviezdne médium v ich blízkosti nie je veľmi husté a tak im umožňuje cestovať ďalej od zdroja predtým. Často možno pozorovať niekoľko HH objektov. ale stále sa považuje za veľmi malý v porovnaní s celkovým počtom hviezd v Galaxii. V posledných rokoch pozorovania pri vysokom optickom rozlíšení Hubbleovho vesmírneho teleskopu odhalili vlastný pohyb mnohých HH objektov pozorovaných v odstupe niekoľkých rokov. zobraz detail. Vlastný pohyb a variabilita Spektroskopické pozorovania HH objektov ukazujú. z čoho väčšina je príliš ďaleko aby boli rozlíšiteľné pri technických schopnostiach súčasných ďalekohľadov. 37 Množstvo a rozloženie Dnes je známych viac ako 400 jednotlivých HH objektov alebo ich skupín. čo by mohlo naznačovať. To znamená.Herbigov-Harov objekt V blízkosti zdrojovej hviezdy je okolo 20-30 % plynu HH objektov ionizovaného. Erupcie výtryskov z rodičovskej hviezdy nastávajú skôr v pulzoch ako v stabilnom prúde. Tieto pozorovania tiež umožnili odhad vzdialeností niektorých HH objektov pomocou metódy expanzívnej paralaxy. Väčšina HH objektov leží do 1/2 parseku od svojej rodičovskej hviezdy. Počet známych HH objektov sa v posledných rokoch rýchlo zvyšoval. Sú prevažne prítomné v oblastiach tvorby hviezd H II a často sa vyskytujú vo veľkých skupinách. len veľmi málo ich je vzdialených 1 pc. ako sa rozptýlia. ale tento pomer sa znižuje nepriamo úmerne so vzdialenosťou. zatiaľčo sa objavujú nové uzly. Obrázky v odstupe piatich rokov odhaľujú pohyb materiálu v HH objekte HH47. Nárazy na konci trysky však môžu znova ionizovať časť materiálu. Niektoré sú však viditeľné vo vzdialenosti niekoľko parsekov. Popri zmenách spôsobených interakciami s medzihviezdnym médiom spôsobujú variácie aj interakcie medzi výtryskami pohybujúcimi sa rozličnými rýchlosťami v rámci HH objektu. kde sa stretávajú prúdy plynov a tvoria nové razové vlny. Odhady hovoria o počte do 150 000 [6]. Pulzy môžu tvoriť výtrysky plynu pohybujúce sa rovnakým smerom. čo sa prejavuje ako svetlé „čapičky“ na konci trysiek. takmer ako jediný zdroj energie. ale rozličnými rýchlosťami a interakcie medzi rozličnými tryskami vytvárajú tzv. Jednotlivé uzly v rámci objektu môžu zvyšovať alebo znižovať jas či sa dokonca celkom stratiť. Zvyčajne je možné ich pozorovať blízko Bokovej globule (tmavá hmlovina obsahujúca veľmi mladé hviezdy) a často z nich žiaria.

II. (1981).. 50 Years of Herbig-Haro Research. II a III už boli definované. Emission line spectra of Herbig-Haro objects.. 11-15. 182. a dôkazy nasvedčujú. že najväčšie HH výtoky sa môžu tvoriť pri dezintegrácii viacerých systémov. ktoré produkujú HH objekty sú v skutočnosti binárne alebo viacnásobné hviezdne systémy (dve alebo viac hviezd navzájom sa obiehajúcich). (1978). Astronomy and Astrophysics. Edited by Bo Reipurth and Claude Bertout. ↑  Giulbudagian. ale plyn a prach ešte stále padajú na ich povrch z okolitej hmloviny. Eds: P. 47. Kluwer Academic Publishers. A. Mannery E. The Herbig-Haro objects in the GUM Nebula. Dordrecht.. Mar. 1984. vol. ale že väčšia časť sa rozbije predtým ako dosiahnu hlavnú postupnosť gravitačnými interakciami s blízkymi hviezdami a hustými mrakmi plynu [9]. lebo objekty triedy 0 (najmladšie) ešte neboli objavené. ↑  Brugel E. ktorá sa uvoľňuje ako do nich najjasnejších HH objektov padá materiál [8]. vol. Science with the Hubble Space Telescope -. Astronómovia delia tieto hviezdy do tried 0. že sa stále zráža. Referencie 1. 20. podľa množstva vyžarovaného infračerveného žiarenia [7]. 1985 (A87-45601 20-90). The Birth of Stars: Herbig-Haro Jets. Objekty triedy 0 sú staré iba niekoľko tisíc rokov.. II a III. najmladšie z nich sú ešte protohviezdy v procese formovania sa z okolitého plynu. I. Triedy sú číslované preto. ↑  Dopita. že okolo 80 % hviezd. Astrofizika. (1984). Heathcote S.Herbigov-Harov objekt 38 Rodičovské hviezdy Hviezdy stojace v pozadí tvorby Herbigových-Harových objektov sú všetky veľmi mladé. Predpokladá sa. 1-17 . v. 1997. (1997). 1-2. p. (1987).342. 63. Feb. Jadrová fúzia začala v jadrách objektov triedy I. Herbig-Haro Flows and the Birth of Stars. p. (1995).J. Boehm K. vol. kým triedy I. Nov. Väčšie množstvo infračerveného žiarenia znamená väčšie množstvo horúceho materiálu obklopujúceho hviezdu. 1978. Ionization and density along the beams of Herbig-Haro jets. ↑  Bacciotti F. Astronomy and Astrophysics. D. 1987. 237-241 4.From OB associations to protostars. Štúdie ukázali. také mladé.717-735 6. D. IAU Symposium No.-Apr. Schreier 3. Star formation . 277-281 7. no. and E. p. že väčšina hviezd vzniká formou viachviezdnych systémov.. L.W. Sú vo všeobecnosti stále zoskupené v hustých oblakoch prachu a plynu.H. Benvenuti. ↑  Lada C. že sú pozorovateľné iba na infračervených a rádiových frekvenciách. p.. Astrophysical Journal Supplement Series. že v ich jadrách ešte nenastala jadrová fúzia. ktoré zakrývajú všetko ich viditeľné svetlo a spôsobujú. ale ešte stále ich obklopuje disk plynu a prachu. Accretion and Proto-Planetary Disks. kým objekty triedy III majú už iba stopové pozostatky pôvodného akrečného disku. M. p. To môže naznačovať. Eislöffel J. 117-138 5. čo je omnoho vyšší pomer ako sa vyskytuje pri hviezdach hlavnej postupnosti s nižšími hmotnosťami. Reipurth B. Japan. Padanie plynu a prachu už do veľkej miery ustalo v objektoch triedy II. in Star forming regions. F.. ↑  Bally J.. Namiesto toho ich energia Herbigov-Harov objekt HH32 je jedným z pochádza iba z gravitačného potenciálu. Tokio. Proceedings of the Symposium. p. Reidel Publishing Co. ↑  Reipurth B. Morse J. čo naznačuje. 3-18 2. J. Macchetto. From discovery to HST. že binárne systémy pravdepodobnejšie spôsobujú výtrysky tvoriace HH objekty. On a connection between Herbig-Haro objects and flare stars in the neighborhood of the sun. (1999).

. Astronomický portál Referencie [1] http:/ / en. Submillimeter continuum observations of Rho Ophiuchi A The candidate protostar VLA 1623 and prestellar clumps. wikipedia. p. je takmer zvislá čiara v Hertzsprungovom-Russelovom diagrame. ↑  Reipurth B. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Giuldbudagian http:/ / en. Ward-Thompson D. 406. 1736-1746 39 Externé odkazy • Comprehensive catalogue of HH objects at the University of Colorado [10] • HH objects in the Encyclopedia of Astrobiology.. ktorá predstavuje vývoj svietivosti a teploty protohviezdy pri kontrakcii smerom k hlavnej postupnosti. info/ encyclopedia/ H/ Herbig-Haro_object. 122-141 9. and Spaceflight [11] • Animations of HH object jets from HST observations [12] Referencie [1] [2] [3] [4] [5] [6] [7] http:/ / en. Astronomy. wikipedia.F.. Hayashiho dráha) fázy vzniku hviezdy. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Reipurth http:/ / en. edu/ ~hartigan/ movies. avšak povrchová teplota stúpa. colorado. wikipedia. Radio Continuum Jets from Protostellar Objects. org/ wiki/ Cs%3Ahayashiho_stopa?oldid=6649973 . 1965) počítal pre hviezdy. Hayashiho vývojová stopa. ktoré sú celkom v rovnováhe – čo protohviezdy sú. wikipedia. Chushiro Hayashi ju (v r. html [12] http:/ / sparky. Oddeľuje oblasť vznikajúcich nestabilných protohviezd (na diagame vpravo od Hayasiho čiary) od oblasti už vzniknutých stabilných hviezd v mechanickej rovnováhe (vľavo od Hayasiho čiary). wikipedia. wikipedia. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Andre [9] http:/ / en. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Bally http:/ / en. rice. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Dopita http:/ / en. wikipedia. daviddarling. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Brugel http:/ / en. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Lada [8] http:/ / en.. wikipedia. Bally J. Astronomical Journal. Astrophysical Journal. p. 127. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Bacciotti http:/ / en.Herbigov-Harov objekt 8. wikipedia. Anglada G. v. edu/ hhcat/ [11] http:/ / www. Referencie Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Hayashiho stopa [1] na českej Wikipédii. wikipedia. (2004). vol. ↑  Andre P. Hayashiho stopa. Rodríguez L. Svietivosť na počiatku Hayashiho čiary je veľmi vysoká. Barsony M.. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_reipurth2 [10] http:/ / casa. html Hayashiho čiara Hayashiho čiara (Hayashiho medza. pričom s kontrakciou rýchlo klesá. (1993).

Nachádzajú sa v blízkosti molekulárnych mrakov a sú identifikované ich optickou premenlivosťou a silnými chromosférickými čiarami. (1955). . Sú veľmi aktívne a premenlivé. kým sa hviezda neustáli na hlavnej postupnosti. L. Typicky rotujú v perióde 1 . To trvá asi 100 miliónov rokov. že na nich existujú veľké oblasti hviezdnych škvŕn a vykazujú intenzívne a premenlivé gama žiarenie a rádiové vlny. Ich centrálna teplota je príliš nízka na spaľovanie vodíka. 67. energiu však získavajú z gravitačnej kontrakcie. storočia zistili. Prechádza na hlavnú postupnosť v takmer horizontálnom smere na Hertzsprungov-Russellovom diagrame (svietivosť ostáva takmer konštantná). R. Referencie [1] Henyey. G... pretože lítium sa ničí pri teplote okolo 2 500 000 K. čo je v porovnaní so Slnkom (27 dní) veľmi málo. Publications of the Astronomical Society of the Pacific. že majú väčší prebytok lítia ako Slnko a iné hviezdy hlavnej postupnosti. 396. R. Lelevier. T Tauri. Henyey a jeho kolegovia v 50-tych rokoch 20. Ich povrchová teplota je podobná ako teplota hviezd hlavnej postupnosti rovnakej hmotnosti. No.Henyeyho stopa 40 Henyeyho stopa Henyeyho stopa je stopa hviezd pred hlavnou postupnosťou s hmotou menšou ako polovica hmoty Slnka na Hertzsprungov-Russellovom diagrame na konci Hayashiho stopy.154-160 Pozri aj • Hayashiho stopa Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Henyey track (http:/ / en. p. The Early Phases of Stellar Evolution. D. Väčšinou majú veľmi silný hviezdny vietor. Vol. Približne polovica hviezd typu T Tauri má protoplanetárne disky a väčšina týchto hviezd sa nachádza v dvojhviezdach. wikipedia. ale sú viditeľne jasnejšie. pretože majú väčší polomer. Premenná hviezda typu T Tauri Hviezdy typu T Tauri sú triedou premenných hviezd pomenovaných po ich prototype.12 dní.[1] Henyeyho stopa je charakteristická pomalým kolapsom pri takmer hydrostatickej rovnováhe. Astronóm Louis G. Je známe. Levée. ktoré sú približne 1000-krát silnejšie ako Slnko. Podľa ich spektra sa usudzuje. org/ wiki/ En:henyey_track?oldid=333356312) na anglickej Wikipédii. že hviezdy pred hlavnou postupnosťou môžu ostať v rádioaktívnej rovnováhe v priebehu určitej doby pri prechode do hlavnej postupnosti. Vlastnosti Sú to najmladšie viditeľné hviezdy.

41 Typy Podtrpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť .

[1] 42 Chladné podtrpaslíky Ako štandardné hviezdy hlavnej postupnosti. Podtrpaslíci typu B (majú väčšiu jasnosť ako bieli trpaslíci) sú významnou zložkou populácie horúcich hviezd starých hviezdnych systémov ako sú guľové hviezdokopy a eliptické galaxie. tento jav sa nazýva ultrafialový prebytok.[2] Nižšia opacita tiež emituje vyžarovanie väčšieho množstva ultrafialového žiarenia pre rovnaký spektrálny typ príbuzný hviezde populácie I. ktorý by mal okolo seba obiehajúce planéty. ale pri vzájomnom pôsobení hviezd pri dvojhviezdach sa predpokladá. Sú to väčšinou hviezdy populácie II. Podtriedy chladných trpaslíkov:[4] • chladný podrtpaslík: Príklad: SSSPM J1930-4311 (sdM7) • extrémny podtrpaslík: Príklad: APMPM J0559-2903 (esdM7)[5] Horúce podtrpaslíky Horúci podtrpaslíci spektrálnych typov O a B sú úplne inou skupinou objektov ako chladní podtrpaslíci. keď červený obor začne strácať vonkajšie vodíkové vrstvy ešte predtým ako jeho jadro začne spotrebovávať hélium. tieto hviezdy neobsahujú prvky ťažšie ako hélium. niekedy označovaný ako "sd" je hviezda triedy svietivosti VI. čoho dôsledkom je malá.Podtrpaslík (MV) Podtrpaslík. chladní podtrpaslíci (spektrálne typy od G do M) vytvárajú svoju energiu z vodíkovej fúzie. ktoré boli predtým označované ako "prechodní bieli trpaslíci".[3] Doteraz nebol objavený žiaden podtrpaslík. pričom sa odvolával na sériu hviezd s neprirodzeným spektrom. Vznikajú vtedy. čo je spôsobené nižšou metalicitou. teplejšia hviezda danej hmoty. Nižšia metalicita znižuje opacitu vonkajších vrstiev a tlak radiácie. že ide o jeden z hlavných mechanizmov. ako u hviezd hlavnej postupnosti.[6] Dôležité podtrpaslíky • • • • • • Kapteynova hviezda Groombridge 1830 Mu Cassiopeiae 2MASS J05325346+8246465[7] 2MASS 0532+8246 SSSPM J1549-3544 . Označenie podtrpaslík vytvoril v roku 1939 Gerard Peter Kuiper.5 až 2 magnitúdy nižšou ako hviezdy hlavnej postupnosti rovnakého spektrálneho typu. Vysvetlenie ich slabej jasnosti sa nachádza v ich metalicite. Dôvody tejto predčasnej straty hmoty zatiaľ nie sú známe. Tieto hviezdy reprezentujú neskoré štádium evolúcie niektorých hviezd. v Yerkesovej spektrálnej klasifikácii. Je definovaná ako hviezda so svietivosťou o 1.

. in/ jaa/ junsep2005/ index. 1485B). ac. 2006. 1995). ias. edu/ abs/ 1999A& A. org/ wiki/ En:subdwarf_star?oldid=320157301) na anglickej Wikipédii. 62S) [6] Jeffery. (Cambridge: Cambridge UP. & Kirkpatrick. 1989). harvard. DOI: 10.Podtrpaslík 43 Pozri aj • Spektrálna klasifikácia Referencie [1] [2] [3] [4] Ken Croswell. " Pulsations in Subdwarf B Stars (http:/ / www. org/ 10. . 1007/ BF02702334). (2005). Burgasser. [5] APMPM J0559-2903: Najchladnejší známy extrémny podtrpaslík (http:/ / adsabs. C. Burgasser. 2003 (http:/ / research. James Kaler. harvard. S. 350L. 645. Journal of Astrophysics and Astronomy 26: 261. Objav extrémne chladných trpaslíkov (http:/ / adsabs. 87-92. The Alchemy of the Heavens.1007/BF02702334 (http:/ / dx. et al. edu/ / abs/ 2006ApJ. wikipedia. 122. . pdf) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Subdwarf star (http:/ / en. . [7] The First Substellar Subdwarf? Discovery of a Metal-Poor L Dwarf with Halo Kinematics. . doi. 87. Ibid.. J. amnh. Adam J. Podtrpaslík typu B Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky . Adam J. html)". Davy. (New York: Oxford UP. org/ ~adam/ papers/ apj592_1186. Hviezdy a ich spektrum.

Tieto hviezdy patria do horizontálnej vetvy hviezd Hertzsprungov-Russellovho diagramu a reprezentujú skorý stupeň vo vývoji niektorých hviezd. 44 Pozri aj • Podtrpaslík • Biely trpaslík Referencie [1] Jeffery. " Pulzácia v podtrpaslíkoch typu B (http:/ / www. ktorý vzniká ak červený obor stratí vonkajšie vodíkové vrstvy ešte predtým ako v jadre začne prebiehať fúzia hélia. HW Virginis a V1093 Herculis. ale jedným zo základných mechanizmov tohto deja môže byť interakcia hviezd v systémoch dvojhviezd. Predpokladá sa. Hmota týchto hviezd je približne polovica hmoty Slnka. Journal of Astrophysics and Astronomy 26: 261. Osamelí podtrpaslíci môžu byť výsledkom splynutia dvoch bielych trpaslíkov. doi. Dôvody tejto predčasnej straty hmoty sú neznáme. (2005). ac. Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Subdwarf B star (http:/ / en.1007/BF02702334 (http:/ / dx. org/ wiki/ En:subdwarf_b_star?oldid=371870562) na anglickej Wikipédii. Podtrpaslíci typu B. jadrá špirálových a eliptických galaxií. C. pričom obsahujú iba 1 % vodíka a zvyšok tvorí hélium. S. že sdB hviezdy sa stanú bielymi trpaslíkmi bez prechodu na obrov. html)". 1007/ BF02702334).25 slnečného priemeru a teplota od 20000 do 40000 K. sú významnou súčasťou populácií horúcich hviezd starých hviezdnych systémov ako sú guľové hviezdokopy. org/ 10. .Podtrpaslík typu B Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Podtrpaslík typu B je typ hviezdy podtrpaslíka so spektrom typu B. Ich priemer je od 0. ias. ktorí sú jasnejší ako bieli trpaslíci. wikipedia.[1] Prevládajú na ultrafialových fotografiách. DOI: 10.15 do 0. Do tejto skupiny patria napríklad V391 Pegasi. in/ jaa/ junsep2005/ index.

čím sa z nich stávajú červené obry s väčšou plochou povrchu. Astronomische Nachrichten 326 (10): 913–919. • Trpaslík je vo všeobecnosti ktorákoľvek hviezda hlavnej postupnosti triedy svietivosti V.[1] Svietivosť hviezd sa zvyšuje s ich vekom a najjasnejšie hviezdy musia vyžarovať viac energie na udržanie rovnováhy. interscience. com/ cgi-bin/ abstract/ 112210517/ ?CRETRY=1& SRETRY=0).8 násobku hmoty Slnka. oranžový trpaslík je hviezda 0. . modré trpaslíky pravdepodobne ešte vo vesmíre neexistujú. ktorá sa vyvinie z červeného trpaslíka po spotrebovaní väčšiny jeho vodíkového paliva.Trpaslík (hviezda) 45 Trpaslík (hviezda) Trpaslík je súhrnné označenie pre odlišné triedy hviezd. Bodenheimer. pretože vesmír nie je dostatočne starý. ktorá je hypotetickým štádiom červeného trpaslíka po hlavnej postupnosti. • • • • • • • • Červený trpaslík je malá hviezda hlavnej postupnosti. Biely trpaslík je konečným štádiom evolúcie hviezd. Žltý trpaslík je hviezda hlavnej postupnosti s hmotou porovnateľnou so Slnkom. Predpoklad ich existencie je založený len na teoretických modeloch. Hnedý trpaslík je subhviezdny objekt nedostatočnej veľkosti na fúziu vodíka na hélium. Hviezdy väčšie ako červené trpaslíky dosahujú rovnováhu pomocou zväčšenia svojej veľkosti. G. C. Jeho veľkosť je približne 0. Čierny trpaslík je biely trpaslík dostatočne ochladený tak. Keď sa vodíkové palivo modrých trpaslíkov úplne vyčerpá. Povrchové vrstvy červených trpaslíkov sa nestávajú viac priehľadnými pri zvýšení teploty. zmenia sa na biele trpaslíky. Červené trpaslíky zväčšujú svoju intenzitu vyžarovania zvýšením ich povrchovej teploty čím sa zmenia na „modré“. Modrý trpaslík Modrý trpaslík je hypotetická trieda hviezd. ktoré nie sú dostatočne masívne aby sa z nich vytvorila supernova typu II. Laughlin (2005). aby sa mohli vytvoriť.08 násobok veľkosti Slnka. wiley. Modrý trpaslík je malá hviezda. Zatiaľ čo pri červených trpaslíkoch prebieha vodíková fúzia pomaly a vyžaruje sa teplo.P. prístup: 2008-06-28. "M dwarfs: planet formation and long term evolution" (http:/ / www3. že už nevyžaruje žiadne viditeľné svetlo. Referencie [1] Adams.. Slnko je žltý trpaslík.5 až 0. podtrpaslík Ide o hviezdy s relatívne malým priemerom a nízkou absolútnou jasnosťou. patria tu hviezdy do 9-násobku hmoty Slnka. F.

Oranžový trpaslík 46 Oranžový trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

Pokiaľ sa na obežných dráhach okolo nich sformujú planéty. Habets and J. retrieved on May 6. R.[3] Dvojhviezda 61 Cygni. okolo 15 . J. com/ article/ dn17084-orange-stars-are-just-right-for-life. M. v takýchto podmienkach by mal život dosť času na vznik a vývoj. Astronomy and Astrophysics Supplement 46 (November 1981). [3] (http:/ / www. entries for Alpha Centauri B (http:/ / simbad. u-strasbg. na rozdiel od 10 miliárd rokov v prípade Slnka. Ich hmotnosti dosahujú 0. 193H). pretože sú to stabilné hviezdy hlavnej postupnosti veľmi dlho. 2009. . pp. harvard. 46.Oranžový trpaslík 47 Oranžový trpaslík je hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu K. . u-strasbg. obe jej zložky sú oranžové trpaslíky Pozri aj • Červený trpaslík Referencie [1] Empirical bolometric corrections for the main-sequence (http:/ / adsabs. html). accessed on line June 19. G. Veľkosť týchto hviezd je medzi veľkosťou červených trpaslíkov triedy M a žltých trpaslíkov triedy G (napríklad ako Slnko). 2007. . 193–237.[1] Patrí sem napríklad Alfa Centauri B a Epsilon Indi. fr/ simbad/ sim-id?Ident=Epsilon Indi). W. fr/ simbad/ sim-id?Ident=Alpha Centauri B) and Epsilon Indi (http:/ / simbad. edu/ abs/ 1981A& AS.30 miliárd rokov. H.[2] Tieto hviezdy sú zaujímavé z hľadiska mimozemského života. newscientist. .9 hmotnosti Slnka a povrchovú teplotu od 4000 do 5200 stupňov Celzia.5 do 0. [2] SIMBAD. Heintze.

O komediálnom seriáli pozri Červený trpaslík (seriál) Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .Červený trpaslík 48 Červený trpaslík Toto je článok o type hviezdy.

zvoľna sa zmršťujú a zahrievajú. Pre porovnanie. Červené trpaslíky tak patria medzi najchladnejšie. Ide o najčastejšie sa vyskytujúce hviezdy v Galaxii. Je to najmenej hmotné teleso. Z našich 20 najbližších hviezd (vrátane Slnka) je až 13 červených trpaslíkov. až kým nespotrebujú všetok vodík. Na rozdiel od bielych trpaslíkov sú červené trpaslíky normálne plazmové hviezdy vytvárajúce vlastné elektromagnetické žiarenie. Od okamihu Veľkého tresku ešte neuplynulo dosť času. umelcova predstava extrasolárnej planéty Proxima Centauri napriek svojej veľkej blízkosti Zemi dosahuje jasnosť obiehajúcej okolo červeného trpaslíka len 11 magnitúd a preto ju nemožno pozorovať voľným okom ani triédrom. Vďaka pomalému spaľovaniu vodíka majú enormne dlhú odhadovanú životnosť. Červené trpaslíky tvoria väčšinu všetkých hviezd. Umelcova predstava červeného trpaslíka. Jedným z najznámejších červených trpaslíkov je aj naša najbližšia hviezda . aj keď ich pozorovanie je pre ich malý žiarivý výkon ťažké.Proxima Centauri. Červené trpaslíky nikdy nezažihnú jadrovú fúziu hélia. Vyžarujú len málo svetla. pohybuje sa od niekoľkých desiatok miliárd až po bilióny rokov. aby ktorýkoľvek červený trpaslík stihol opustiť hlavnú postupnosť. najmenej hmotné a najmenej svietivé hviezdy vo vesmíre. Medzi červených trpaslíkov patrí aj hviezda s najväčším známym vlastným pohybom.Červený trpaslík 49 Červený trpaslík je malá a relatívne chladná hviezda hlavnej postupnosti neskorého spektrálneho typu K alebo M. Barnardova hviezda. Lalande 21185 je štvrtý najbližší hviezdny systém Slnku a zároveň obsahuje planetárnu sústavu. takže sa nemôžu stať červenými obrami. Pozri aj • trpaslík (hviezda) • červený obor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený trpaslík . Na Hertzsprungovom-Russelovom diagrame sa nachádzajú v pravom dolnom rohu. vo vnútri ktorého môžu ešte prebiehať termojadrové reakcie zlučovania prócia na hélium. často dosahujú len 1/10 000 žiarivého výkonu Slnka.

4 hmotnosti Slnka) hlavnej postupnosti v procese spaľovania vodíka na hélium vo svojom jadre vplyvom jadrovej fúzie.Žltý trpaslík 50 Žltý trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Žltý trpaslík je malá žltá hviezda (1 . .1. Najznámejším žltým trpaslíkom je Slnko.

ale nie také jasné ako obry. že sú to hviezdy. Predpokladá sa. ktoré sú jasnejšie ako hviezdy hlavnej postupnosti alebo trpaslíky. Podobry majú väčší priemer a nižšiu teplotu ako hviezdy podobnej hmotnosti v hlavnej postupnosti.Podobor 51 Podobor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Podobor je trieda hviezd. V Yerkesovej . ktoré prestali spaľovať vodík na hélium v jadre a stávajú sa z nich obry.

52 Pozri aj • • • • • Žltý podobor Biely podobor Oranžový podobor Modrobiely podobor Žltobiely podobor Obor (hviezda) Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry .Podobor spektrálnej klasifikácii je ich trieda svietivosti IV.

Medzi najznámejšie obry patria: • Regor (γ Velorum): modrý obor typu O • Alcyone (η Tauri): modrobiely obor typu B. Hviezdy malej hmotnosti ostanú na rovnakej jasnosti. kým sa z nich stanú biele trpaslíky. HST 53 Pozri aj • • • • Hlavná postupnosť Červený obor Modrý obor Podobor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obor (hviezda) . najjasnejšia hviezda Plejád • Thuban (α Draconis): biely obor typu A • σ Octantis: žltobiely obor typu F. južná polárka • Capella (α Aurigae): žltý obor typu G • Pollux (β Geminorum): oranžový obor typu K • Mira (ο Ceti): červený obor typu M Betelgeuze. Obry patria do triedy svietivosti III Yerkesovej spektrálnej klasifikácie.Obor (hviezda) Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Obor je hviezda. v ktorej sa zastavili termonukleárne reakcie premeny vodíka na hélium v jej jadre. Z masívnejších hviezd sa stanú omnoho jasnejšie jasné obry alebo nadobry.

Po odhodení vonkajších vrstiev prechádzajú červené obry do ďalšieho štádia . ktorý ich jasnosť znižuje.až 100násobný v porovnaní so Slnkom. . Tieto hviezdy sú veľmi horúce. Predpokladá sa. Patrí sem napríklad Aldebaran a Arktúr.000 až 10. červenej farby. Niektoré červené obry sú zahalené do prachového mraku. Oveľa častejšie sú zastúpení v guľových hviezdokopách ako v otvorených hviezdokopách. Pozri aj • Modrý nadobor Modrý obor Zeta Orionis (Alnitak) Červený obor Červený obor je veľká hviezda mimo hlavnej postupnosti typu K alebo M. Absolútna hviezdna veľkosť červených obrov je väčšia než 0 a môže za ňu veľký rozmer hviezdy.Modrý obor 54 Modrý obor Modrý obor je hviezda spektrálneho typu O alebo B s hmotnosťou aspoň 18 hmotností Slnka. V jadre sa spaľuje nahromandené hélium na uhlík a kyslík. Ich polomer je 10. tým je tento proces kratší. čím sa zväčšujú a chladnú. Povrchová teplota červeného obra sa pohybuje len od 2 000 do 4 000°C. Často sú premennými hviezdami. majú veľkú absolútnu magnitúdu a emitujú modré viditeľné svetlo.planetárnej hmloviny. Pulzujú len vrchné vrstvy hviezdy.4 hmotnosti Slnka. Je to jedno zo záverečných štádií vývoja hviezd do 1. Červený obor má malé husté jadro a veľmi riedku rozsiahlu atmosféru. že červenými obrami sa stanú hviezdy o približne hmotnosti Slnka po vyčerpaní zásob vodíka v jadre. Je to preto. Modrým obrom je napríklad hviezda Adara. okolo jadra však pokračuje spaľovanie vodíka. približne 1. lebo zväčšovanie hviezdy narastá rýchlejšie ako zväčšovanie jasnosti a tým hviezda chladne a jej farba sa posúva k červenému okraju spektra. Týmto sa veľmi zvýši jasnosť hviezdy. Spaľujú vodík bližšie k okraju hviezdy.000-krát a tiež znižuje efektívna teplota. najmä pulzujúcimi. Porovnanie veľkosti červeného obra Aldebarana so Slnkom Hviezdam s hmotnosťou Slnka trvá prechod do štádia obra približne 100 miliónov rokov. Čím je hviezda hmotnejšia.

Červený obor 55 Pozri aj • • • • Modrý obor Červený trpaslík Nadobor Červený nadobor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený obor Jasný obor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry .

Sú to hviezdy prechodného typu medzi obrami a nadobrami.Jasný obor Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Jasné obry sú hviezdy triedy svietivosti II Yerkesovej klasifikácie. Medzi najznámejšie jasné obry patria: • • • • • • Adara (ε Canis Majoris): modrobiely jasný obor typu B Pherkad (γ Ursae Minoris): biely jasný obor typu A Sargas (θ Scorpii): žltobiely jasný obor typu F Dabih (β¹ Capricornis): žltý jasný obor typu G Alphard (α Hydrae): oranžový jasný obor typu K Rasalgethi (α¹ Herculis): červený jasný obor typu M 56 Pozri aj • • • • Nadobor Obor (hviezda) Červený obor Spektrálna klasifikácia .

Nadobor 57 Nadobor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

Pozri aj • Červený nadobor • Modrý nadobor • Hyperobor Poloha nadobrov v H-R diagrame Modrý nadobor Modrý nadobor je obor. hviezda spektrálneho typu O.Nadobor 58 Nadobor je veľmi veľká hviezda s hmotnosťou 10 – 50 hmotností Slnka. Ich hmotnosť je obyčajne od 10 do 50 hmotností Slnka na HRD a ich priemer dosahuje 1000 priemerov Slnka. a Slnka. Tieto hviezdy sú extrémne horúce a jasné. . najväčšie a najjasnejšie v známom vesmíre. ak sa jadrová reakcia z akéhokoľvek dôvodu spomalí. Počítačom vygenerovaný obrázok hviezdy Rigel zo vzdialenosti 1 AU Pozri aj • Modrý obor • Červený nadobor Porovnanie veľkostí Gamma Orionis. Z modrého nadobra sa môže stať červený nadobor. Sú to veľmi zriedkavé hviezdy a patria medzi najhorúcejšie. s povrchovou teplotou od 20 000 do 50 000 °C. Algol.

Kvôli nízkej povrchovej teplote svieti červeným svetlom. Nadobry nakoniec zanikajú ako supernovy. Betelgeuze Pozri aj • Modrý nadobor • Červený obor • Nadobor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený nadobor . ale jeho vonkajšie vrstvy sú extrémne riedke. pričom hviezda najprv prejde do štádia červeného obra a až potom do štádia nadobra. Červené nadobry vznikajú z hmotných hviezd hlavnej postupnosti po vyhorení vodíkových zásob v ich jadrách. Je jedným zo záverečných štádií vývoja veľmi hmotných hviezd.Červený nadobor 59 Červený nadobor Červený nadobor je obrovská hviezda spektrálneho typu M. Nadobor má priemer niekoľkostonásobne väčší než Slnko. Príkladom červeného nadobra je Antares. Po vyhorení vodíka sa povrchové vrstvy týchto hviezd začnú rozpínať. V jadre nadobra môže prebiehať spaľovanie ťažších prvkov až po železo.

001553). 329C) . 24. 366. Cesare – Maeder.[1] Tieto hviezdy sú zvyčajne 15 až 20-násobne hmotnejšie ako Slnko.Žltý nadobor 60 Žltý nadobor Žltý nadobor je hviezda nadobor spektrálneho typu F alebo G.org/10.1146/annurev. . harvard.24.090186. Tieto systémy môžu byť pôvodcami vzácnych supernov prepojených so žltými nadobrami. . Andre: The evolution of massive stars with mass loss. DOI: 10. ako každý iný nadobor. . Pozri aj Astronomický portál • Nadobor • Supernova • Spektrálna klasifikácia Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Yellow supergiant (http:/ / en. org/ wiki/ En:yellow_supergiant?oldid=348601852) na anglickej Wikipédii. edu/ abs/ 1986ARA& A.001553 (http://dx. Až doteraz sa predpokladalo.329C (http:/ / adsabs. wikipedia. Bibcode:  1986ARA&A.090186.. aj hviezdy tohto typu sú staršie a kolíšu medzi modrou a červenou fázou v závislosti od chemických prvkov.z väčšiny nadobrov sa stáva supernova v modrej (horúcej) fáze alebo červenej (studenej) fáze.doi. In: Annual review of astronomy and astrophysics 24 (1986).aa. ktoré sa spotrebúvajú v ich jadrách. Podobne.aa. Referencie [1] Chiosi.1146/annurev.24. že iba málo nadobrov strávi dlhý čas v prechodnej žltej fáze.24.. s. Boli zistené iba dve takéto supernovy .

Hyperobor 61 Hyperobor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

boli pozorované kvôli periodickým erupciám. ktoré pozostávajú z rádioaktívneho jadra obklopeného konvektívnou zónou. ktorých výsledkom bolo periodické alebo pokračujúce zahmlievanie hviezdy. podobne ako Ró Cassiopeiae v súhvezdí Kasiopeja. Predpokladá sa. ako vybuchnú ako supernova alebo hypernova.Hyperobor 62 Hyperobor je masívna hviezda. Žlté hyperobry. Porovnanie Slnka a VY Canis Majoris. navyše so silným magnetickým poľom a veľkým uvoľňovaním energie. Vnútorná štruktúra Vzhľadom na súčasné fyzikálne modely hviezd. Z toho dôvodu majú veľmi veľkú. dosahujúcou teoretickú hranicu hmotnosti hviezdy.500 do 35. väčšinou zostávajú v hlavnej postupnosti niekoľko miliónov rokov predtým ako sa sami zničia a zmenia na masívnu supernovu alebo hypernovu.[1] Vďaka extrémne vysokému tlaku v jadrách žltých hyperobrov. ktorá môže byť klasifikovaná od neskorých A do K. prípadne celé jadro je tvorené z degenerovaného plynu. s hmotnosťou do 100 hmotností Slnka. Kvôli veľkej rýchlosti spotrebovania jadrového paliva. Javia sa ako extrémne zriedkavé hviezdy vo vesmíre. časti jadra. žltý hyperobor môže obsahovať konvektívne jadro obklopené rádioaktívnou zónou. že by došlo k jej rozpadu. Hyperobri sú najsvietivejšie hviezdy. rozšírenú atmosféru. že po výbuchu hyperobra ako supernova alebo hypernova zo zvyšku hviezdy ostane čierna diera. čo je 120 hmotností Slnka. čo je najväčšia známa hviezda Žltý hyperobor Žltý hyperobor. je masívna hviezda z rozšírenou atmosférou. žlté hyperobry sú menej efektívne v udržiavaní povrchového materiálu ako iné druhy hviezd.000 K. Niekedy je možné identifikovať disk prachu a plynu. pretože pri väčšej hmotnosti už nie je možné dosiahnuť rovnováhu hviezdy a hviezda by produkovala toľko energie. V509 Cas)[2] HR 8752 IRC+10420 . vo všeobecnosti. Existujú 1 až 3 milióny rokov predtým. čo je protikladom hviezd veľkosti Slnka. s hmotou približne 20 až 50-násobku hmoty Slnka. Chromosféra Vďaka absolútnej veľkosti týchto hviezd. ktorý poskytuje možnosť vzniku planetárnych sústav okolo týchto hviezd. ich jasnosť dosahuje miliardy svietivostí Slnka a ich teplota od 3. Známe žlté hyperobry • • • • • Ró Cassiopeiae V382 Carinae HD 217476 (tiež v súhvezdí Kasiopeja. väčšia ako nadobor.

Modrý tulák (hviezda) Modrý tulák je hviezda typu modrý obor.org/publications/baas/v34n4/aas201/1007. wikipedia. a tým dodala zvyšným dvom veľkú rýchlosť. Tým získala potrebnú hmotnosť a teplotu. Astronomy: The Solar System and Beyond. Brooks/Cole 2005 [2] BBC .htm) (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Yellow hypergiant (http:/ / en. aby mohla opustiť Galaxiu.aas.. co.Constellations: Cassiopeia 'the Boastful Queen' (http:/ / www.Žltý hyperobor 63 Referencie [1] Seeds. Opustenie Galaxie Je predpoklad. uk/ dna/ h2g2/ A27746869) Pozri aj Astronomický portál • Hyperobor Externé odkazy • Miléniový výbuch hviezdy Ró Cassiopeiae (http://www. Michael A. ktorý prechádzal blízko centrálnej čiernej diery. org/ wiki/ En:yellow_hypergiant?oldid=326042116) na anglickej Wikipédii. že takáto hviezda bola súčasťou trojitého hviezdneho systému. bbc. Tá svojou gravitáciou jednu pritiahla.h2g2 . ktorá vysokou rýchlosťou opúšťa našu Galaxiu. pričom posledná hviezda zrýchlila viac a „zhltla“ predchádzajúcu. .

Určovanie hmotnosti centrálnej čiernej diery S-hviezdy hrajú hlavnú rolu pri určovaní hmotnosti centrálnej čiernej diery.CH hviezda 64 CH hviezda CH hviezda je hviezda.04 pc od centra našej Galaxie. Oblasť výskytu týchto hviezd je zhruba vymedzená polomermi niekoľkých svetelných hodín a 0. Podobne ako báriové hviezdy. Patria tu hviezdy populácie II. čo znamená že ich vek je v porovnaní s inými hviezdami priemerný.04 pc od centrálnej čiernej diery. Mnohé známe CH hviezdy patria medzi dvojhviezdy a predpokladá sa. . Tým sa získa informácia potrebná na spočítanie dráhy pozorovanej hviezdy. Pozorovaním v čase je možné vypozorovať dve zložky rýchlosti. pričom z orbitálnych elementov ich dráh sa dá vypočítať hmotnosť centrálnej čiernej diery. Referencie [1] http:/ / en. Nie sú to jasné červené ani modré obry. obsahujú málo kovov a ich jas v porovnaní s C-N uhlíkatými hviezdami je podpriemerný. že sú to obyčajné hviezdy hlavnej postupnosti prevažne spektrálneho typu B0 – B9 MS. Pôvod S-hviezd je nejasný. Tento typ hviezd má veľkú orbitálnu rýchlosť a obieha po relatívne malých dráhach. tretia zložka sa dá získať meraním dopplerovského posunu spektra. S-hviezdy nepatria svojím spektrálnym typom do zvyšnej hviezdnej populácie. ktorá sa vyznačuje prítomnosťou veľmi silných CH absorpčných čiar v svojom spektre. wikipedia. org/ wiki/ En%3Ach_star?oldid=333976158 Hviezda typu S Hviezdy typu S (alebo S-hviezdy) sú hviezdy za hranicou 0. zhoda panuje iba v tom. Pozri aj • Biely trpaslík Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku CH star [1] na anglickej Wikipédii. Astronómovia sú schopní namerať priamym pozorovaním dve zložky polohy S-hviezd. sú pravdepodobne výsledkom premiestnenia hmoty z bývalej klasickej uhlíkatej hviezdy. že všetky CH hviezdy môžu byť dvojhviezdami. typické pre centrum Galaxie. Sú to totiž najbližšie pozorované hviezdy blízko centrálnej čiernej diery. ale modré hviezdy hlavnej postupnosti. z ktorej sa stal biely trpaslík. Z fotometrických a spektroskopických meraní sa zistilo. z toho dôvodu je možné pozorovať aj zmenu rýchlosti. že v tesnej blízkosti centrálnej čiernej diery nemohli vzniknúť štandardnou cestou.

Hviezda Algol bola známa ešte skôr. pre veľa premených hviezd sa však tieto veličiny časom pomaly menia. Prvá známa premenná hviezda je Mira Ceti. je možné vytvoriť svetelnú krivku. Naše Slnko je dobrým príkladom hviezdy. Cefeidy sú dôležité. ktoré majú intrinzickú. Príklady typov spomedzi týchto tried sú uvedené nižšie. kde dochádza k relatívne malým odchýlkam jasnosti (zvyčajne okolo 0. Zmeny jasnosti môžu mať príčinu vo fyzikálnych zmenách na samotnej hviezde (fyzikálne premenné). Sú pomenované podľa δ Cephei. štandardných sviec. pretože sú typom tzv. znamená to. Interval zmien môže byť od desaťtisícin sekundy (pulzary) po celé roky až desaťročia (rekurentné novy). Ich svietivosť je priamo závislá na ich perióde premennosti. že hviezda sama sa stáva jasnejšou a tmavšou. a majú periódy od jedného dňa až po niekoľko týždňov. Pozorovaniami ich jasností. vnútornú povahu premennosti svojej svetelnosti. Fyzikálne premenné Fyzikálne premenné sú hviezdy.Premenná hviezda 65 Premenná hviezda Premenná hviezda je hviezda. Zmeny jasnosti môžu byť rádovo len v desatinách magnitúdy. tiež s malou závislosťou na metalicite. to znamená. U veľkého počtu hviezd však dochádza k významným zmenám svetelnosti. ktorej jasnosť a prípadne aj spektrum sa mení v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch. Pre pravidelné premmené hviezdy môže byť perióda premeny a jej amplitúda veľmi presne stanovená. zatiaľ čo najnižšie hodnoty krivky sú známe ako minimá. alebo môže ísť len o následok zákrytu v sústave dvojhviezd či natáčanie rôznych nepravidelných štruktúr na hviezde smerom k pozorovateľovi (geometrické premenné). prípadne sa menia len medzi viacerými vybranými hodnotami. Medzi premenné hviezdy patrí aj jedna z najznámejších hviezd na nočnej oblohe. ktorí pulzujú vo veľmi pravidelných periódach. Keď sa pre cefeidu vykalibruje vzťah medzi periódou a svietivosťou. Pulzujúce premenné Cefeidy Jedným z najvýznamnejších typov premenných hviezd sú cefeidy. Vrcholy jasnosti na svetelnej krivke sa nazývajú maximá. Čím dlhšia je pulzačná perióda. a práve takéto hviezdy sa nazývajú premenné hviezdy. ktoré sú porovnávané s nepremennými hviezdami známych hviezdnych veľkostí. ktorú pozoroval v roku 1596 David Fabricius. tým jasnejšia býva hviezda. Základnou charaketristikou premennej hviezdy je krivka svetelných zmien. že pozorovaním periódy cefeíd. Polárka Pozorovanie premenných hviezd Premenné hviezdy sú vo všeobecnosti analyzované pomocou fotometrie a fotospektrometrie. Vačšina hviezd má takmer konštantnú svetelnosť. no pri nej sa premenlivosť potvrdila až v roku 1667. ale môžu byť aj väčšie ako 10 magnitúd. Táto kategória môže byť ďalej rozdelená na podskupiny: pulzujúcich a kataklizmatických (alebo eruptívnych) premenných. priamo .1% počas 11-ročného slnečného cyklu). prvej objavenej premmennej hviezdy tohto typu. žltí obri.

Majú tiež veľmi dobre stanovený vzťah perióda-svietivosť. Často sa vyznačujú znásobenými periódami. Toto kolísanie dvojakých vrcholov má typicky periódu medzi 30 až 100 dňami. Počas periód zvyčajne niekoľkých mesiacov. Obvykle sa vyskytujú v guľových hviezdokopách. Premenné typu RV Tauri Tieto premenný hviezdy sú žltí nadobri. Premenné typu Mira Ceti Premenné typu Mira Ceti sú veľmi chladní červení nadobri.2. ktorá prepožičala celej skupine názov. kolíše v jasnosti z takmer druhej magnitúdy a slabne až po deviatu magnitúdu. Ich vzdialenosť je potom ľahko dopočítateľná zo zdanlivej hviezdnej veľkosti. Nepravidelné premenné Zvyčajne ide o červených nadobrov. ktorí majú meniace sa hlboké a plytké minimá. Premenné typu δ Scuti Premenné typu δ Scuti sú podobné cefeidám. ale taktiež prechádzať cez periódy nepravidelných premien. a v minulosti boli niekedy označované ako kopové cefeidy. ktoré vytvárajú veľmi zložité svetelné krivky. sa môžu zjasniť o niekoľko magnitúd pred ich ďalším pokračujúcim slabnutím. Skupina týchto premenných môže občas vykazovať jednoznačnú periódu. tiež známa ako ο (Omikron) Ceti. ale nie sú tak svietivé.2 do 1. ale patria do populácie II a tak majú nižšiu metalicitu a preto nepatrne iný vzťah perióda-svietivosť. 66 Mira na zábere z Hublovho vesmírneho teleskopu . Premenné typu RR Lyrae Tieto hviezdy sú mierne podobné cefeidám. ktorí sa podrobujú veľmi veľkým pulzáciám. Pozorovania cefeíd sú veľmi dôležité pre stanovovanie vzdialeností galaxií vnútri našej lokálnej skupiny galaxií. ktorej zdanlivá hviezdna veľkosť sa mení od 0. Niekedy majú náznak periodicity. Samotná Mira Ceti. Znásobením tejto premenlivosti môžu nastať dlhodobé zmeny periód počas niekoľkých rokov. Premenné typu W Virginis Tieto premenné sú veľmi podobné cefeidám.Premenná hviezda dostávame aj ich svietivosť. ale trochu slabšie a s kratšími periódami. Najznámejší známy príklad je polopravidelná premenná Betelgeuse. Kedysi boli nazývané ako trpaslíčie cefeidy. a teda sú vhodné indikátory pre vzdialenosti. patria do populácie II. Sú staršie ako cefeidy. Niekedy sa označujú ako Cefeidy typu II. Polopravidelné premenné Polopravidelnými premennými sú zvyčajne červení nadobri.

Absolútna svietivosť neskoršie menovaného spôsobu je závislá na vlastnostiach svojej svetelnej krivky. u týchto hviezd nedochádza k periodickým zjasneniam. Za zdroj tohto kolísania jasnosti sú považované epizódy formovania prachu v atmosfére hviezdy. čo rokov získavajú naspäť pôvodnú maximálnu jasnosť. či tisícročia. zavisí to na správaní ich svetelnej krivky. ale po nepravidelných intervaloch náhle zoslabnú o mnoho magnitúd. čo spôsobí. no takisto aj zriedkavejšie veľké výbuchy. pri ktorých boli pozorované občasné plošiny zjasnenia (na svetelnej krivke) nazývané zastávky. sú to jedny z najenergetickejších udalostí vo vesmíre. Po tom. čo sa vytvorí prach a premiestni sa ďalej od hviezdy. takže tieto supernovy môžu pomôcť pri zisťovaní vzdialeností iných galaxií. Pomaly potom v pribehu niekoľkých mesiacov. a hviezdy typu SU Ursae Majoris.Premenná hviezda 67 Kataklizmatické (eruptívne) premenné Supernovy Supernovy sú kataklizmatické (eruptívne) premenné hviezdy. hviezdy typu Z Camelopardalis. Novy Novy sú takisto výsledkom dramatických explózií. Takisto môžu vzniknúť pri prenose hmoty na bielych trpaslíkov. . v bode ktorom sa potom vytvorí mračno nepriesvitného prachu. Vytvárajú sa v blízkych binárnych sústavách a výbuchy sa môžu opakovať s periódov od dekád do storočia. pomalé alebo veľmi pomalé. mnohonásobne hmotnejších ako Slnko. kde pri prenose hmoty medzi komponentami dochádza k pravidelným vzplanutiam. že pokles jasnosti pozorovanej hviezdy. ktoré majú výbuchy trvajúce zhruba 5-20 dní nasledované tichou periódou typicky niekoľkosto rokov. dosiahla jasnosť až druhej magnitúdy. Novy sú kategorizované ako rýchle. Trpaslíčie novy Trpaslíčie novy sú dvojhviezdy. Poznáme tri typy trpaslíčich nov: hviezdy typu U Geminorum. pri ktorých sú pozorované frekventované malé výbuchy. Supernova môže v krátkom čase uvoľniť toľko energie ako celá galaxia. Hviezdy typu R Coronae Borealis Aj keď sú klasifikované ako eruptívne premenné hviezdy. Nova Cygni 1975 bola ostatnou veľmi jasnou novou v našej galaxii. niekde na ceste medzi maximom a minimom jasnosti. trvajúce dobu niekoľkých normálnych periód. Supernovy môžu byť následkom zániku mimoriadne masívnych hviezd. ale na rozdiel od Supernova na pokraji galaxie NGC 4526 supernov nemajú za následok deštrukciu pôvodnej hviezdy. eventuálne ochladne pod teplotu kondenzácie prachu. namiesto toho udržujú väčšinu času maximálnu jasnosť.

a postupne po QQ až QZ (J sa vynecháva). ktorých premennosť je pravdepodobne spôsobená rôznymi nestabilitami v disku ako aj v ich atmosfére. Jedna z najznámejších zákrytových premenných dvojhviezd je Algol.) Až sa minú jednotlivé písmená. Rotujúce hviezdy Hviezdy s rozmernými slnečnými škvrnami môžu vykazovať značné rozdiely v jasnosti pri rotácii a do zorného poľa sa dostávajú striedavo jasnejšie a tmavšie (škvrny) oblasti. SS až SZ.Premenná hviezda Vzplanujúce hviezdy Známe tiež ako hviezdy typu UV Ceti sú tieto veľmi slabé hviezdy hlavnej postupnosti. Planetárne zákryty Hviezdy s planetárnymi sústavami sa môžu takisto prejavovať zmenami jasnosti. napr. RR Lyrae. ktorý si všimol. (Tento systém pomenovania bol vyvinutý Friedrichom Argelanderom. V1500 Cygni. a tak ďalej až po ZZ . Pomenovanie premenných hviezd Hlavný článok: Označenie premenných hviezd V danom súhvezdí je prvým objaveným premenným hviezdam priradené označenie písmenami R až Z. použijú sa pre označenie ďalších objavených premenných v danom súhvezdí dvojice RR až RZ. ktorej jas je dočasne znížený kvôli reflexnej hmlovine. Zvyšujú svoju jasnosť až o dve magnitúdy v priebehu niekoľkých sekúnd a potom oslabujú na normálu jasnosť v priebehu polhodiny alebo menej. Ak Hviezda T Tauri sú tieto pozorované z určitých uhlov. Neskoršie objavy používajú nepoužité dvojice AA až AZ. . sú vyvolané externými zdrojmi. ináč nazývaný aj β Persei. Tieto zmeny sú oveľa menšie ako the s hviezdnymi spoločnicami a sú detekovateľné iba pri mimoriadne presných pozorovaniach. jedna hviezda môže zakryje druhú. ktorá pred ňou prechádza. že obidve spolu vytvárajú dvojhviezdu. napr. Zaclonené premenné Veľmi zriedkavým typom premennej hviezdy býva hviezda. Jednou z najbežnejších príčin býva prítomnosť druhej hviezdnej spoločnice tak. premenné sú označené podľa poradia objavu a priradí sa im prefix V. ak sa ich planéty dostanú medzi Zem a danú hviezdu. 68 Geometrické premenné Zákrytové dvojhviezdy Zmeny jasností u geometrických premenných hviezd. že veľa premenných hviezd je červených a preto začal označovať premenné hviezdy od písmena R ako rot (červený). R Andromedae. Premenné hviezdy typu T Tauri Ide o mladé hviezdy s protoplanetárnymi diskami. napr. Až sa vyčerpá týchto 334 kombinácií. BB až BZ. u ktorých dochádza k pravidelným zábleskom. ako sú pozorované pozemskými pozorovateľmi. čím zapríčiní zníženie ich spoločnej vizuálnej jasnosti.

Sú to obry alebo nadobry prechodného a neskorého spektrálneho typu vykazujúce značnú periodicitu v zmenách ich jasnosti. Perióda sa pohybuje v rozsahu od 20 do viac ako 2000 dní. ktorej zmeny jasnosti nevykazujú žiadnu periodicitu. • Eruptívne premenné hviezdy • Pulzujúce premenné hviezdy Polopravidelná premenná hviezda Polopravidelné premenné hviezdy je typ pulzujúcich premenných hviezd. Externé odkazy • Americká asociácia pozorovateľov premenných hviezd [1] (po anglicky) Referencie [1] http:/ / www. org Nepravidelná premenná hviezda Nepravidelná premenná hviezda je typ premennej hviezdy. sprevádzanú alebo niekedy prerušovanú rôznymi nepravidelnosťami. aavso. . Tieto premenné hviezdy sa delia na dve skupiny. zatiaľ čo tvar svetelných kriviek môže byť odlišný v každom cykle.Premenná hviezda 69 Pozri aj • Označenie premenných hviezd • Zoznam známych premenných hviezd. obyčajne však 1 – 2 magnitúdy vo V filtri. Amplitúda zmien môže dosahovať od niekoľko stotín magnitúd do niekoľkých magnitúd.

70 Pozostatky Biely trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť .

spektrálneho typu B až G. stredná hustota 2. Sirius B je tiež našim najbližším bielym trpaslíkom vo vzdialenosti 8.5.3 až 1. svojimi rozmermi sa blížia skôr k planétam než k hviezdam. že vo vnútorných oblastiach bieleho trpaslíka sa už všetky jadrá vodíka premenili termonukleárnymi reakciami na hélium. Medzi polomerom a hmotnosťou bielych trpaslíkov je jednoznačný vzťah: čím je hmotnosť bieleho trpaslíka väčšia. dosahujúca 106 g.2 M☉. Biely trpaslík žiari najmä zo zásob tepelnej energie.cm-3.cm-3. Sírius A a Sírius B V planétarnych hmlovinách (ako napríklad v tejto NGC 246) je často vo vnútri biely trpaslík Z nízkej svietivosti a vysokej hustoty vyplýva. s absolútnou jasnosťou o 8-12m slabšou v porovnaní s absolútnou jasnosťou normálnych hviezd hlavnej postupnosti rovnakého spektrálneho typu.6 svetelného roka od Slnka. Gravitačné zrýchlenie na povrchu dosahuje 108 cm. rokov. vzhľadom na jeho nízku svietivosť.108 cm. ťažko objaviť. s-1. Rovnováha sa udržuje tým. uhlík a ťažšie prvky a že vodík môže byť už len v jeho tenkej atmosfére. vo veľkých vzdialenostiach sa dá. celkový čas chladnutia trvá okolo 1 mld. čísle biele trpaslíky. odhodia svoje vonkajšie vrstvy a zostane z nich inertné jadro zložené prevažne z uhlíka a kyslíka. v centrálnych častiach bieleho trpaslíka musí byť hustota ešte 5 až 10-násobne vyššia.4 M☉ (Chandrasekharova medza).2 M☉. tým je jeho polomer menší. Z malého rozmeru pri uvedenej hmotnosti vyplýva mimoriadne vysoká hustota. Biely trpaslík predstavuje práve toto obnažené jadro hviezdy. povrchová teplota 32 000 K. absolútna vizuálna jasnosť 11.5. nie bieli trpaslíci) je astronomický objekt. Prvým známym bielym trpaslíkom je Sírius B (sprievodca hviezdy Sírius) s charakteristikami: polomer 5 400 km (0. Atmosféra a fotosféra takej hviezdy sú veľmi husté. Vnútro bieleho trpaslíka má teplotu okolo 10 mil. s-2. úniková rýchlosť z povrchu je okolo 4 000 km. počtom 3-10% hviezd Galaxie.Biely trpaslík (MV) Biely trpaslík (trpaslík je tu neživotné slovo. Jeho teplota trvale klesá. ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou. preto je v mn.25m. bielych trpaslíkov. Známych je niekoľko tisíc pomerne blízkych bielych trpaslíkov.85 polomeru Zeme). Z tohto vzťahu vyplýva teoretická odvodená horná hranica hmotnosti bielych trpaslíkov. 71 Fyzikálne charakteristiky Je to hviezda malých rozmerov a vysokej povrchovej teploty. že jeho ionizovaný plyn sa stal pri vysokých hustotách degenerovaným plynom s výnimkou tenkej povrchovej vrstvy (hĺbka degenerácie). t. Polomery bielych trpaslíkov dosahujú obyčajne iba stotinu až tisícinu polomeru Slnka. stanú sa z nich červené obry. Odhaduje sa. Hmotnosť známych bielych trpaslíkov je 0. Výskyt Biely trpaslík je záverečným štádiom vývoja obyčajných hviezd pomerne malej hmotnosti. . ich hrúbka však nepresahuje niekoľko desať metrov. 106 g. Biely trpaslík tak patrí medzi degenerované hviezdy. hmotnosť 1. j. nahromadených v predchádzajúcich štádiách svojho vývoja. s-2. ktorá dosahuje približne 1. Tieto hviezdy nemajú dostatočnú hmotnosť na zapálenie termonukleárnej reakcie na spaľovanie uhlíka. že v celej Galaxii je asi 10 mld. gravitačné zrýchlenie na povrchu 4. K a je bez jadrových zdrojov energie.

V súčasnosti nie je známy žiadny čierny trpaslík v našom vesmíre. Jej hmotnosť je väčšia. by gravitačný kolaps hviezdy pokračoval až do vzniku čiernej diery. že v našej Galaxii sa nachádza okolo 30 miliónov neutrónových hviezd. prevažne z neutrónov. Tento materiál vzniká pri výbuchu supernovy extrémnym tlakom. Zloženie Neutrónové hviezdy sú zložené z materiálu s extrémnou hustotou. ktorý spôsobí zatlačenie elektrónov do atómových jadier a následnou premenou protónov na neutróny. Obrovská hmotnosť hviezdy stlačená do takého malého objemu znamená obrovskú hustotu. ktorý vznikne po výbuchu supernovy. ktorá dosahuje väčšie hodnoty než 1014 g/cm3. pretože vesmír neexistuje dostatočne dlhú dobu na to. pretože majú len veľmi malý povrch a to z nich robí veľmi slabé objekty. Je to degenerovaná hviezda z neutrónového plynu. Pozorovanie osamotených neutrónových hviezd je ťažké. záverečné štádium vývoja hmotných hviezd. Po prekročení 4-násobku hmotnosti Slnka (táto hranica je známa ako Oppenheimerova-Volkoffova medza. na ktorú dopadá hmota druhej zložky Odhaduje sa. hovoríme o pulzare. Neutrónové hviezdy majú priemer 10-30 kilometrov. Prierez neutrónovou hviezdou Výskyt Umelecká predstava dvojhviezdy. silnou gravitáciou neutrónovej hviezdy je z nej strhávaná plazma a vytvára okolo neutrónovej hviezdy akréčny disk s . než 4 hmotnosti Slnka. Ak neutrónová hviezda rotuje a vysiela pritom rýchle záblesky žiarenia. 72 Pozri aj • • • • Hnedý trpaslík Červený trpaslík Spektrálna klasifikácia vývoj hviezd Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Tlak degenerovaného neutrónového plynu pôsobí proti obrovskej vlastnej gravitácii a zabraňuje ďalšiemu gravitačnému kolapsu.Biely trpaslík K bielym trpaslíkom patrí pravdepodobne aj skupina DC trpaslíkov. ako 1. aby nejaký vznikol. Neutrónová hviezda Neutrónová hviezda je vesmírny objekt. pričom jedna zo zložiek je neutrónová hviezda.4 hmotnosti Slnka. Častejšie sú pozorované ako zložky neutrónovej dvojhviezdy. Pokiaľ je druhý člen dvojhviezdy plazmová hviezda. Čierny trpaslík Čierny trpaslík je zvyšok hviezdy o veľkosti Slnka. ale menšia. z ktorej ostal biely trpaslík a postupne sa ochladil na teleso. ktoré emituje iba žiarenie čierneho telesa.

ktorý dodáva energiu ich žiareniu: • Pulzary poháňané rotáciou. ale len tie. s pulzovou periódou 1. . • Prvý milisekundový Röntgenový pulzar. Aj medzi nimi však existujú spojenia. Proces nahromadenia hmoty môže následne preniesť dostatok uhlovej hybnosti na neutrónovú hviezdu a „recyklovať“ ju na rotáciou poháňaný milisekundový pulzar. PSR B1937+21. Astronómovia dnes poznajú tri triedy pulzarov. SAX J1808. PSR B1913+16. • Prvý dvojitý pulzar. Hoci všetky tri triedy tvoria neutrónové hviezdy. Cen X-3. aj keby boli pomerne blízko. Z toho dovodu nemôžeme vidieť všetky existujúce pulzary. • Magnetary. zasahujú určitú časť vesmíru. Intenzita žiarenia sa mení s pravidelnou periódou. ktorý ukazuje okolité plyny v hmlovine. ktoré pravidelne. ktoré hviezda emituje. ich pozorovateľné správanie a základná fyzika sú odlišné. čo sa zdôvodňuje rotáciou hviezdy. Zložený. do kuželov pri rovníku. ktoré môžeme pozorovať ako zdroje elektromagnetického žiarenia. že odstredivá sila tvaruje žiarenie. Pulzary po prvýkrát odhalili na rádiových vlnových dĺžkach Jocelyn Bell a Antony Hewish v roku 1967. opticko/röntgenový obrázok pulzaru Krabia hmlovina. pri ktorých dodáva energiu žiareniu strata rotačnej energie hviezdy. Napríklad röntgenové pulzary sú pravdepodobne staré pulzary poháňané rotáciou. Neutrónová hviezda sa totiž točí tak rýchlo. no odvtedy už boli nájdené aj v röntgenovom a gama žiarení. Plazma dopadajúca na povrch disku prípadne až na povrch samotnej neutrónovej hviezdy sa prejavuje emisiou röntgenového žiarenia a systém sa prejavuje ako röntgenová dvojhviezda. bol objavený v roku 1967. 73 Pulzar Pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy. • Prvý Röntgenový pulzar. ako maják. pri ktorých je zdrojom energie rozpad extrémne silného magnetického poľa. Pulzar v súhvezdí Plachty Významné pulzary • Prvý rádiový pulzar. potvrdzuje všeobecnú teóriu relativity a dokazuje existenciu gravitačných vĺn. ktoré sa odlišujú zdrojom energie.4-3658. Obrázok nazvaný „100 postupných pulzov z pulzaru CP 1919“ sa objavil na prednej strane albumu Unknown Pleasures skupiny Joy Division. • Prvý milisekundový pulzar.04 sekundy. ktoré sú rozvírené pôsobením magnetického poľa a žiarenia pulzaru. ktorých kužely nás pri otáčaní zasahujú. ktoré už stratili väčšinu svojej energie a stali sa znova viditeľné po tom. čo ich sprievodné hviezdy expandovali a začali presúvať hmotu na neutrónovú hviezdu. pri ktorých je zdrojom energie gravitačná potenciálna energia nahromadenej hmoty. • Röntgenové pulzary. CP 1919 (dnes známy ako PSR B1919+21).Neutrónová hviezda vysokým uhlovým momentom.337 sekundy a pulzom 0. Za túto prácu dostal Hewish v roku 1974 Nobelovu cenu.

Vplyv extrémne silného magnetického pola Magnetické pole magnetaru silné cca 10 GT (Giga Tesla) dokáže na vzdialenosť 1000 km zdeformovať atómy v živej hmote. Počas desaťročia bola magnetarová hypotéza akceptovaná ako možné fyzikálne vysvetlenie pozorovaných objektov ako sú SGR (Soft gamma repeater) a AXP (Anomalous X-Ray Pulsar). Tieto objekty predpovedali Robert Duncan a Christopher Thompson v roku 1992. • Magnetar SGR 1806-20 vyprodukoval najväčší výbuch energie v Mliečnej ceste. decembra 2004. teda zapríčiniť smrť akéhokoľvek živého organizmu. • Prvý dvojitý pulzarový binárny systém. najmä röntgenových lúčov a gama žiarenia.Pulzar • Prvý pulzar s planétami. ktorej hlavným prejavom je extrémne silné magnetické pole. 27. Rozpad nestabilnej kôry magnetaru doprevádza mohutné vysokoenergetické výboje. 74 Pozri aj • Zoznam pulzarov • Zoznam röntgenových pulzarov Magnetar Magnetar je neutrónová hviezda. . PSR J0737-3039. aký bol kedy experimentálne zaznamenaný. PSR B1257+12.

je stála Q-ball s veľkým baryónovým číslom B.75 Specialna kompaktna hviezda Q-hviezda Q-hviezda (tiež známa ako sivá diera) je hypotetický typ kompaktnej.[1] Referencie [1] Properties and signatures of supersymmetric Q-balls (http:/ / xxx. ťažkej neutrónovej hviezdy so špeciálnym typom hmoty. Typy Q-hviezd: • Q-ball[1] • B-ball. ktoré absorbovali Q-ball. Existujú v neutrónových hviezdach. Kandidátom na takýto kompaktný objekt je V404 Cyg. Alexander Kusenko. wikipedia. gov/ abs/ hep-ph/ 0612159). org/ wiki/ En:q_star?oldid=355256965) na anglickej Wikipédii. lanl. . Názov Q-hviezda neznamená quarkovú hviezdu a často sa zamieňa s hviezdnou čiernou dierou. 2006 Pozri aj • Čierna diera • Hviezdna čierna diera • Quarkova hviezda Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Q star (http:/ / en.

Boson star and dark matter (http:/ / adsabs. [3] Madsen.77. Lambiase. DOI: 10..[5] Pozri aj • Tmavá hmota Referencie [1] SCHUTZ. ktorý by podporoval existenciu takýchto hviezd. (2003).. C. S. doi. supermasívna bozónová hviezda môže existovať v jadre galaxie a tým sa môžu vysvetliť mnohé vlastnosti aktívnych galaktických jadier.. teoreticky sa dajú zistiť pomocou pozorovania gravitačnej radiácie vyžarovanej dvojicou navzájom sa obiehajúcich bozónových hviezd. 1103/ PhysRevD. org/ 10.62.1103/PhysRevD.1016/0370-2693(90)90788-8 (http:/ / dx.. org/ 10.[3] Prinajmenšom v teórii.. harvard. 77. DOI: 10. R. org/ wiki/ En:boson_star?oldid=361551704) na anglickej Wikipédii.044036 (http:/ / dx. S. 62. 1016/ 0370-2693(90)90788-8). ISBN 0521455065. Mark S. Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Boson star (http:/ / en. 1103/ PhysRevD.. S. DOI: 10.. prístup: 2009-04-22. 044036). 3470S). Lehner. doi. (1990). Od roku 2002 neexistuje žiaden významnejší dôkaz. Capozziello. S. "Orbital dynamics of binary boson star systems". edu/ abs/ 2008arXiv0812. [4] Torres. Gravity from the ground up. L.1103/PhysRevD. Diego F.104012 (http:/ / dx. Karmakar. Andrew R. wikipedia.. arXiv. .[4] Tieto hviezdy boli tiež navrhnuté ako kandidáti na objekty tmavej hmoty. 3rd. G. 104012). Avšak. Physical Review D 77 (4): 044036. [2] Palenzuela. org/ 10. Bernard F. Liddle. Physics Letters B 251 (4): 507. Physical Review D 62 (10): 104012. [5] Sharma. doi. (2000). Aby mohol takýto typ hviezdy existovať. "The cosmological formation of boson stars". (2008). musí existovať stabilný typ bozónu s malým obsahom hmoty.[1] [2] Bozónové hviezdy mohli vznikať pri gravitačnom zrútení v prvotných fázach veľkého tresku.Bozónová hviezda 76 Bozónová hviezda Bozónová hviezda je hypotetický astronomický objekt sformovaný z častíc nazývaných bozóny (bežné hviezdy sú sformované z fermiónov). L. Mukherjee. Cambridge University Press. Liebling. "Supermassive boson star at the galactic center?".

Pôvod označenia je jednoduchý: Hviezda. beca/ phisky/ PhiSky%20Wiltshire.space. z ktorej sa sformovala). Zrod gravahviezd by mohol byť príčinou pozorovaných zábleskov gama žiarenia. space. Externé odkazy • Thick-Skinned Gravastars Vie to Replace Black Holes.apríl 2002. Táto teória je pomerne nová. že gravahviezdy by boli riešením informačného paradoxu: zatiaľ neexistuje vysvetlenie pre obrovské množstvo entropie. že pozorovateľný vesmír by sa celý mohol nachádzať vo vnútri jedinej obrovskej gravahviezdy.com. predpovedaný astrofyzikálnou teóriou. ako predpokladajú Mazur s Mottolou – podľa dostupných informácií teda teória kvantovej gravitácie teóriu gravahviezd síce nevylučuje. a zatiaľ vzbudila medzi astrofyzikmi iba malý záujem. Teória veľmi blízka teórii gravahviezd (alebo možno dokonce iba iná formulácia tej istej teórie) je teória „hviezd z tmavej energie“. ktoré sa tento fenomén snažia vysvetliť. Predpokladá sa. 23. Teória gravahviezd predpokladá. V tejto podobe možno teóriu gravahviezd zaradiť aj medzi alternatívne kozmologické teórie. pdf . nachádzajúcej sa vo fáze Bose-Einsteinovho kondenzátu. ktoré je čiernym dieram prisudzované (čierna diera má zjavne biliónkrát viac entropie. ale ani ju nevyžaduje. gravastar) je hypotetický astronomický objekt. aby sa hviezda zrútila do jediného priestorového bodu s nekonečnou hustotou. Predpokladá sa. kde by táto entropia mohla existovať. fc. pt/ pessoas/ luis. ktorú v apríli 2005 navrhol kalifornský fyzik George Chapline. A okrem toho ani v rámci kvantovej teórie gravitácie neexistuje žiadny nevyhnutný dôvod na to. Mazur s Mottolou si všimli.február 2004 (PDF) Referencie [1] http:/ / www. up. čím sa teória gravahviezd stáva ďalšou z mnohých špekulatívnych teórií. ale pritom prináša iba obmedzené výhody oproti teórii čiernych dier. David L. že namiesto toho. že gravahviezdy majú veľmi malé množstvo entropie. navrhnutou Pawlom Mazurom a Emilom Mottolom. aby sa priestor správal presne tak. html [2] http:/ / www. Mazur a Mottola dokonca prišli s myšlienkou. čo tento problém rieši. Matt. ako hviezda.Gravahviezda 77 Gravahviezda Gravahviezda (angl. Táto teória by mohla nahradiť teóriu čiernych dier. in Theory [1] www. že tento koncept vyžaduje prijatie veľmi špekulatívnej teórie kvantovej gravitácie. Nikde vo vnútri čiernej diery pritom nevieme nájsť miesto. • Stable gravastars – an alternative to black holes? [2] Visser. com/ scienceastronomy/ astronomy/ gravastars_020423. Wiltshire. prejde priestor ako taký fázovým prechodom. ktorá je tvorená GRAvitačným VÁkuom. že priestor vo vnútri gravahviezdy by bol extrémne zakrivený a obklopený bublinou neuveriteľne hustej a odolnej hmoty. zabraňujúcim ďalšiemu zrúteniu a transformuje sa do podoby sférického prázdna obklopeného určitým druhom extrémne hustej hmoty. 10. Nedostatok záujmu súvisí s tým.

78 Spadnute hviezdy Hnedý trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť .

v tejto súvislosti sa s ním však možno stretnúť len zriedkavo. Odlíšenie hnedých trpaslíkov od málo hmotných hviezd a od obrovských planét je ťažké. Hnedý trpaslík vzniknutý z protohviezdy sa považuje za prechod medzi planétou a hviezdou. nie však veľkosťou. čím ho možno rozoznať od hviezd. Gliese 229b. pretože tá je u obidvoch typov objektov probližne rovnaká. ako svietivosť Slnka. V jeho jadre prebieha po určitú dobu nukleosyntéza deutéria. teplota sa pohybuje okolo 3 000 000 kelvinov a hustota dosahuje hodnoty približne 104 až 107 kg/m3. sa formuje protohviezda. aby mohla prebehnúť aj nukleosyntéza ľahkého vodíka (prócia). ktorý nevyžaruje energiu vďaka termonukleárnym reakciám ako hviezdy hlavnej postupnosti. 79 Vznik a vývoj Hnedé trpaslíky vznikajú podobným procesom ako hviezdy. Hnedý trpaslík vzniká z protohviezdy. jeho objem sa však na rozdiel od objemu starnúcej hviezdy nemení. kde je hustota najväčšia. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hnedý trpaslík . Tým sa jej zmršťovanie zastaví ešte predtým. Postupne sa premení na takmer nežiariaceho čierneho trpaslíka. Ich ďalším poznávacím znakom je výskyt metánu. ktorá nemá dostatočnú hmotnosť Hnedý trpaslík Gliese 229B (menší objekt vpravo na začatie termonukleárnych reakcií. Na počiatku je chladný plynoprachový mrak. Niekedy sa pojem hnedý trpaslík od materskej hviezdy Gliese 229A používa aj na chladnúceho bieleho trpaslíka. niekedy aj viditeľné svetlo nízkych vlnových dĺžok (červené svetlo). ktorý sa nenachádza vo hviezdach. Hustota a teplota protohviezdy sa neustále zväčšuje. Hnedý trpaslík vyžaruje vlastné rádiové a infračervené. V jadre začne prebiehať fúzia deutéria a lítia. Po ukončení jadrových reakcií hnedý trpaslík postupne chladne a jeho žiarivý výkon sa znižuje. Tlak v jadre hnedého trpaslíka sa ustáli približne na hodnote 1016 Pa. Niektoré hnedé trpaslíky sú sprievodcovia hviezd.Hnedý trpaslík (MV) Hnedý trpaslík je substelárny objekt. ale je bežný v atmosférach obrovských planét. ale teplota a tlak nie sú postačujúce na to. októbra 1994 na observatóriu Mount Palomar. ako sa dosiahol tlak a teplota v jadre potrebný na zapálenie termojadrových reakcií. ktorá však v porovnaní s termojadrovými reakciami hviezd hlavnej postupnosti prebieha pomerne krátko – nanajvýš 10 miliónov rokov. až napokon jej hmota prejde do stavu elektrónovej degenerácie. Niekedy sa označuje za hviezdu spektrálneho typu L. iné naopak vznikli osamotene. Na začiatku roku 2000 bolo známych asi 100 hnedých trpaslíkov. Hnedý trpaslík sa väčšinou vyznačuje prítomnosťou lítia.08 násobkom hmotnosti Slnka. táto metóda však nie je spoľahlivá. Prvý hnedý trpaslík. ktorý sa postupne zmršťuje a zahrieva. V strede oblaku. Jeho hmotnosť sa pohybuje medzi 13-násobkom hmnotnosti Jupitera a 0. bol objavený 27. Jeho svietivosť je miliónkrát slabšia. Podľa predbežného odhadu je ich celkový počet v našej Galaxii porovnateľný s počtom hviezd. Od planét sa zase hnedé trpaslíky odlišujú povrchovou teplotou a žiarivosťou. ale má plne vodivý povrch a vnútro.

Zo štyroch jadier vodíka vzniká jedno jadro hélia. na okraji asi 7 000 000 kelvinov. v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie.10 miliárd stupňov Celzia. akou rýchlosťou jadro Slnka rotuje. rokoch 20. Jeho teplota v strede sa odhaduje na 14 000 000 až 20 000 000 K. Jedna teória hovorí. Tvoria ho hlavne voľné jadrá vodíka. že doba rotácie môže byť 11 dní. Jadrové reakcie prebiehajúce vo vnútri Slnka môžeme zjednodušene zapísať takto: 1 2 3 H + 1H = 2H + elektrónové neutríno H + 1H = 3He + fotón gama žiarenia He + 3He = 4He + 1H + 1H Energia vzniká vo forme fotónov gama žiarenia. Počet reakcií prebiehajúcich v jadre Slnka každú sekundu je 1038. nakoľko Slnko má diferenciálnu rotáciu. V skutočnosti temrojadrové reakcie prebiehajú už pri oveľa nižšej teplote. Jeho tlak sa odhaduje na 150×109 atmosfér. Hustota vonkajšej časti jadra je asi 20 g/cm3. aby bola prekonaná odpudivá sila mezdi dvoma protónmi. Umožňuje im to princíp neurčitosti. hélia a elektróny.048 . storočia fyzici vypočítali teplotu. 10-27 kg hmoty sa premení na energiu. Takáto reakcia je typická pre všetky hviezdy hlavnej postupnosti. vyšla im nereálne vysoká hodnota . Jadro Slnka siaha od stredu do vzdialenosti asi 175 tisíc kilometrov. Keď v 20. Nie je presne známe. aká by musela byť v jadre Slnka na to. 0. To znamená. vnútorná stavba Slnka a jeho jadro Jadro Slnka je zdrojom jeho energie. že každú sekundu sa na energiu premení 5 miliónov ton hmoty. Tlak žiarenia takto vznikajúceho pôsobí proti tlaku vznikajúceho pod vplyvom veľkej hmotnosti vonkajších vrstiev Slnka. Prebieha tu jadrová fúzia jadier ľahkého vodíka (prócia) na hélium.80 Struktura hviezdy Jadro Slnka Jadro Slnka je centrálna časť Slnka. Vzniká tu všetka energia Slnka. . kým vo vnútornej časti je to až 150 g/cm3. To je vyžarované do okolitej vrstvy žiarivej rovnováhy.

Preto trvá tisíce až milióny rokov. Zahriata hmota spôsobuje v slnečnej plazme turbulenciu a ďalší prenos energie sa preto deje konvekciou. dusíka. aby dochádzalo k termojadrovým reakciám. väčšie útvary sú supergranuly. svetlo. preto je tvorená plazmou. bolo celé prestúpené konvekciou. infračervené žiarenie alebo rádiové žiarenie. Neustálym pohlcovaním a absorbovaním zároveň klesá ich vlnová dĺžka. ultrafialové žiarenie. ktorá leží medzi jadrom a konvektívnou vrstvou.) sú vďaka nízkej teplote schopné fotóny pohltiť a neemitovať ich ďalej. Oblasť žiarivej rovnováhy Oblasť žiarivej rovnováhy alebo vrstva žiarivej rovnováhy je vnútorná časť Slnka. kyslíka.. pretože niektoré ióny (uhlíka. Tento prenos energie je veľmi pomalý.. Do vrstvy žiarivej rovnováhy všetky fotóny vstupujú vo forme gama žiarenia. že fotóny sa pohybujú rýchlosťou svetla. Tak ďaleko od jadra Slnka sa už prenos tepla žiarením stáva málo účinným. Ostatné sa počas prechodu touto vrstvou zmenia na röntgenové žiarenie.Konvektívna zóna 81 Konvektívna zóna Konvektívna zóna je vrstva Slnka (prípadne akejkoľvek inej hviezdy hlavnej postupnosti) nachádzajúca sa medzi oblasťou žiarivej rovnováhy a fotosférou. kým cez túto oblasť prejdú. Vrcholky výstupných prúdov z konvektívnej zóny možno pozorovať vo fotosfére ako granuly. Od oblasti žiarivej rovnováhy ju oddeľuje tenká styčná vrstva. že keby aj termojadrové reakcie Slnka zrazu prestali.2 g/cm 3 . vápnika. Hmota počas stúpania expanduje a ochladzuje sa. Napriek tomu. V tejto časti Slnka už nie sú teplota a tlak dostačujúce na to. Po zapálení termojadrových reakcií v jadre Slnka sa energia vo väčšine jeho častí začala šíriť radiáciou a konvekcia ako spôsob šírenia energia zostala už len v konvektívnej zóne. Hustota na dne tejto vrstvy je 20 g/cm3. železa. neustále sú absorbované a emitované okolitou hmotou. ale prenáša sa od jadra smerom k povrchu Slnka. Množstvo energie obsiahnutej vo vrstve žiarivej rovnováhy je také veľké. ale len veľmi málo sa ich vo forme gama žiarenia „pretlačí“ až na povrch. Kým bolo Slnko ešte len protohviezdou.2 milióny Kelvinov. V Slnku zaberá približne 30% jeho vnútorného priestoru. Rozprestiera sa vo vzdialenosti od 175 tisíc až po 490 tisíc kilometrov od stredu Slnka. V tejto oblasti už nijaké žiarenie nevzniká. Má hrúbku asi 200 tisíc kilometrov a teplotu na dne okolo 2 miliónov Kelvinov. Jej teplota je v rozsahu približne 7 . ktorú tieto fotóny strácajú sa mení na tepelnú energiu častíc vrstvy žiarivej rovnováhy. Konvektívne prúdy vynášali na jeho povrch teplo spôsobené jeho gravitačnou kontrakciou. Slnko by ostalo svietiť ešte niekoľko miliónov rokov. Energia.. Je to najvrchnejšia z vnútorných častí Slnka. Oblasť žiarivej rovnováhy je tvorená slnečnou plazmou. na hornej hranici je to asi 0.

v porovnaní s inými časťami Slnka. v chromosfére so stúpajúcou vzdialenosťou od stredu Slnka stúpa.Fraunhoferove čiary. Hneď pod ňou sa nachádza konvektívna zóna a nad ňou chromosféra. obrie cely a fakuly. Najlepšie preskúmaná je slnečná fotosféra. Vo fotosfére sa okrem slnečných škvŕn a granúl vyskytujú aj supergranuly. Oscilácie sa dajú zistiť z posunu spektrálnych čiar v dôsledku Dopplerovho javu. Tento jav sa nazýva granulácia. Priemerná teplota fotosféry sa pohybuje od 5 500 do 6 000 Kelvinov. horčík. Fotosféra Slnka so skupinou slnečných škvŕn Vo fotosfére teplota smerom od stredu Slnka klesá.Fotosféra 82 Fotosféra Fotosféra je oblasť hviezdy. dusík. Fotosféra skutočne emituje až 99% žiarenia Slnka. nemajú pevný povrch. je to oblasť. veľmi tenká vrstva. v ktorom objekt. v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej. Preto chladnejšie škvrny vyzerajú v porovnaní s okolitou fotosférou tmavšie. alebo pri meraní intenzity žiarenia. 8% hélia. 2% pripadajú na iné prvky. Chemické zloženie fotosféry tvorí 90% vodíka. čiže je to najchladnejšia vrstva Slnka. Slnečná fotosféra má hrúbku (podľa rôznych zdrojov) 200 až 500 km. pravdepodobne sa pohybuje okolo 10 000 km v priemere. prestáva byť priehľadný. čo znamená svetlo. Oscilácie Časti slnečného povrchu striedavo stúpajú a klesajú so strednou periódou okolo 300 sekúnd. Názov fotosféra pochádza z gréckeho photos. . uhlík. v ktorej plyn prestáva byť priehľadný pre fotóny a táto oblasť je pozorovateľná ako povrch hviezdy. Jej spektrum je spojité a nachádzajú sa v ňom tmavé čiary . že sú vzbudené zvukovými osciláciami Slnka. V oblastiach slnečných škvŕn to môže byť len 4 000 Kelvinov. Celý jej povrch pokrývajú stúpajúce a klesajúce prúdy plazmy. Príčina vzniku oscilácii tiež nie je úplne známa. predpokladá sa. Tento jav sa nazýva slnečná oscilácia. napríklad hviezda. kremík a železo. Inými slovami. avšak existuje hĺbka. je to teda. Rozmer stúpajúcich a klesajúcich oblastí nie je celkom presne stanovený. Pretože hviezdy sú plynné gule. najmä kyslík.

oddeľuje korónu tzv. je však pozorovateľná pri úplnom zatmení Slnka alebo pomocou spektroskopu. Koróna je teda veľmi horúca. široká asi 10 000 km.7 nanometrov. kde sa teplota náhle mení z asi milióna Kelvinov v spodnej koróne na asi 20 000 Kelvinov vo vrchnej chromosfére je práve prechodová oblasť. milióny kilometrov do kozmu. pretože nie je taká výrazná ako fotosféra. Je viac transparentná ako fotosféra. Hmota koróny neustále .Chromosféra 83 Chromosféra Chromosféra je tenká vrstva slnečnej atmosféry hneď nad fotosférou. pretože maximum jej žiarenia sa nachádza vo vodíkovej čiare H-alfa. Za normálnych okolností nie je pozorovateľná. Od spodnejšej vrstvy slnečnej atmosféry. Teplota chromosféry sa pohybuje od 6 000 do 20 000 Kelvinov. Koróna je najteplejšia vrstva slnečnej atmosféry. Typická hustota častíc v koróne je 5 x 1017 častíc na cm3. najľahšie viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu. teda približne ako priemer Zeme. Už v tridsiatych rokoch 20. fibrily. Podľa niektorých zdrojov je hranicou vrchnej koróny až heliopauza. Siaha do vzdialenosti niekoľkých slnečných polomerov. Pri prechode svetla chromosférou sa tvoria absorpčné čiary. V chromosfére sa vyskytujú spikuly. Jej hrúbka je 2 000 až 10 000 kilometrov. Má červenkastú farbu. Je stokrát teplejšia než fotosféra. erupcie a protuberancie. Chromosféra Slnka (ružový kruh okolo mesačného kotúča) pozorovaná pri úplnom zatmení. Preto prúdenie tepla nastáva smerom z koróny do nižších oblastí Slnka. chromosféry. Koróna Koróna je jasná plazmová slnečná atmosféra siahajúca milióny kilometrov do vesmíru. flokuly. Jej názov pochádza z gréckeho slova chromos – farba. čomu zodpovedá vlnová dĺžka 656. ale aj veľmi riedka. Príčina takejto vysokej teploty koróny dodnes nebola nájdená. prechodová oblasť. storočia sa na základe tvaru koróny pozorovanej pri zatmeniach objavili úvahy. že koróna musí mať teplotu milióny stupňov. Nad chromosférou sa nachádza koróna. Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku 1999 Toto tepelné rozhranie. závisí od polohy a od fázy slnečného cyklu. Tento predpoklad bol o niekoľko rokov potvrdený spektroskopicky.

Tieto výrony majú za následok zvýšený tok častíc slnečného vetra a s tým spojené následky ako magnetické búrky alebo polárnu žiaru.5 až viac ako 10 slnečných polomerov. ale pravdepodobne majú rovnakú základnú štruktúru. Sú približne radiálne a rozprestierajú sa do vzdialeností 0. Účinné je pozorovanie Slnka z umelej družice alebo slnečnej sondy pomocou koronografu. Mesiac zatemňujúci Slnko možno čiastočne nahradiť koronografom.0 násobne a najvyššie hodnoty (okolo 1010 častíc na cm3) dosahuje v tzv. Hustota častíc v nich je oproti priemernej hustote K koróny zvýšená 3-10 krát. • Koróna F (Fraunbhoferova koróna alebo prachová koróna) . v rôznych štruktúrach vzrastá 5. Takéto náhle úniky hmoty sa nazývajú výrony koronálnej hmoty alebo ejekcia koronálnej hmoty (po anglicky coronal mass ejection. Rozptýlené žiarenie F koróny nie je polarizované a jej pokračovaním v medziplanetárnom priestore je zvieratníkové svetlo. Nachádzajú sa v nej rôzne štruktúry. Oblasti koróny s veľmi nízkou hustotou a nižšou teplotou sa nazývajú koronálne diery. . Štruktúry Charakteristické štruktúry pre korónu sú koronálne lúče. Jej priemerná hustota v pokojných častiach je rádovo 108/cm3. ktorým sa však kvôli svetlu rozptýlenému v zemskej atmosfére nedajú pozorovať slabšie časti koróny. V jej spektre sa vyskytujú Fraunhoferove čiary. že trvá len veľmi krátko. Jej spektrum je spojité. Polárne lúče sa v koróne vyskytujú pri minime slnečnej aktivity. ako žiarenie slnečného disku. úzke tmavé pruhy. skratka CME). koronálnych kondenzáciách.vzniká emisiou iónou koronálneho plynu. pozorovať ju možno iba pri jeho zaclonení. ktorého nevýhoda však spočíva v tom. Na röntgenových snímkach boli objavené objekty s krátkou životnosťou. Vo vnútornej koróne sa vyskytujú približne 100 000 km vysoké koronálne slučky. keď sa plazma v koronálnej kondenzácii stáva dostatočne horúcou na to. Sú dobre pozorovateľné v polárnych oblastiach Slnka a majú krátku životnosť. Najvýraznejšie spektrálne čiary. polárne lúče a tenké lúče.4 nm) a žltá čiara (569.Koróna uniká do okolitého priestoru rýchlosťou asi milión ton každú sekundu.4 nm). • Koróna E (emisná koróna) . zelená čiara (530. Koronálna kondenzácia je veľmi husté miesto v koróne.vzniká rozptylom svetla fotosféry na voľných elektrónoch. v ktorých sa pozoruje koróna sú červená čiara (637. ktoré sa nazývajú jasné koronálne body.4 nm). aby násilne otvorila uzavreté slučky magnetického poľa do tvaru neutrálneho prúdu. ako napríklad lúče. Koronálne lúče vznikajú vtedy. Ideálne podmienky na pozorovanie koróny vytvára úplne zatmenie Slnka. Delia sa na niekoľko typov. V K koróne nad koronálnymi dierami boli pozorované trhliny. 84 Zložky žiarenia Korónu možno rozdeliť na niekoľko zložiek s odlišným pôvodom: • Koróna K (elektrónová koróna alebo koróna spojitého spektra) . oblúky. Pozorovanie koróny Keďže intenzita žiarenia koróny je miliónkrát nižšia. Toto množstvo sa zvyšuje až na miliardy ton pri slnečných erupciách.vzniká rozptylom žiarenia na relatívne ťažších časticiach medziplanetárneho prachu.

sa môže nazývať hviezdny vietor). ktoré unikajú hviezdnej gravitácii vďaka ich veľkej termálnej energii. Práca. V 60-tych rokoch bola táto hypotéza potvrdená cez priame satelitné pozorovania slnečného vetra. V polovici 50-tych rokov britský matematik Sydney Chapman spočítal vlastnosti plynu pri takých teplotách a zistil. že sa to deje. Je zložený väčšinou z vysokoenergetických elektrónov a protónov ~ 500 keV). pretože Slnko vyžaruje stabilný prúd častíc. vonkajšia koronálna atmosféra uniká do medzihviezdneho priestoru. ako geomagnetické búrky. že aj keď slnečná koróna je silne priťahovaná gravitáciou Slnka. ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka. chvosty komét mieriace vždy od Slnka a vytváranie vzdialených hviezd. ktoré neustále posúvajú chvost kométy ďalej. že nezáleží či kométa mieri k alebo od Slnka. jej chvost vždy mieri od Slnka. Pred týmto objavom vedci považovali vesmír za čisté vákuum. keď sa vzdialenosť od Slnka zvyšuje. Objav navždy zmenil u vedcov vnímanie vesmíru a pomohol vysvetliť mnohé javy od geomagnetickej búrky. Eugene Parker objavil. plazma. Parker ukázal. až po vytváranie vzdialených hviezd. A pretože gravitácia slabne. polárnu žiaru (známu aj ako auróra). rokoch 20. Slnečným vetrom možno vysvetliť mnoho javov. že je stále veľmi horúca aj pri veľkých vzdialenostiach. Biermann predpokladal. polárnu žiaru a iné slnečno-pozemské javy. Tiež v 50-tych rokoch nemeckého vedca menom Ludwig Biermann zaujal fakt. Zachránil ju však vydavateľ Subrahmanyan Chandrasekhar (ktorý neskôr v roku 1983 dostal Nobelovu cenu za fyziku).Slnečný vietor 85 Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. storočia vedci vypočítali. že od Slnka vanie neprestajne silný tuhý vietor. ktoré vyraďujú vedenia elektrických sietí na Zemi. ktorý zaplňuje lokálny medziplanetárny Slnečný vietor priestor ionizovaným plynom (plazmou). Dômyselná detektívna práca potvrdila spektroskopickými meraniami túto neobyčajnú teplotu. ktorý musí byť predĺžený ďaleko do vesmíru. dvaja recenzenti odmietli. Približne v 30. až za obežnú dráhu Zeme. je takým dobrým vodičom tepla. že teplota slnečnej koróny musí byť milión stupňov Celzia. Parker si uvedomil. Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme História V roku 1958. kvôli spôsobu akým vystupuje do vesmíru (videné počas úplných slnečných zatmení). že žiara prúdiaca zo Slnka v Chapmanovom modeli a kometárny chvost odfukovaný od Slnka v Biermannovej hypotéze musia byť výsledkom toho istého javu. Odpor voči Parkerovej domnienke o slnečnom vetre bol silný. že je ide o supervodič tepla. . čo tiež umožnilo vysvetliť magnetické búrky. ktorú poslal do Astrophysics Journal v roku 1958. ktorá vyraďuje elektrickú rozvodnú sieť na Zemi.

Keďže slnečný vietor je plazma. 25% hélia a zvyškové nečistoty. nationalgeographic. Až do vzdialenosti približne 160 Gm (160 000 000 km). aby zatlačila na medzihviezdnu látku sa nazýva heliopauza a je často považovaný za vonkajšiu „hranicu“ slnečnej sústavy. že leží ďaleko za obežnou dráhou Neptúna. Čiastočky slnečného vetra zachytené v zemskom magnetickom poli majú tendenciu sústrediť sa vo van Allenovom radiačnom páse a zapríčiňovať tak polárnu žiaru. ale je známe. Približne 1 milión ton hmoty za sekundu sa stráca zo Slnka vytryskovanej ako slnečný vietor. no za touto vzdialenosťou sa slnečný vietor pohybuje smerom von bez ďalších vplyvov priamo zo Slnka. com/ news/ 2003/ 08/ 0827_030827_kyotoprizeparker. V blízkosti Zeme sa rýchlosť slnečného vetra mení od 200 do 889 km/s. Neobvykle energetické výbuchy slnečného vetra spôsobené slnečnými protuberanciami a ďalšími podobnými javmi slnečného počasia sú známe ako „solárne búrky“ a môžu vystaviť vesmírne sondy a satelity silným dávkam radiácie. Presné zloženie nebolo doteraz odmerané.5×109 kg) hmoty konvertovanej na energiu každú sekundu. Pozri aj • • • • • • Magnetopauza Magnetosféra Ionosféra Tlaková vlna Wolf-Rayetova hviezda Slnečná plachetnica Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slnečný vietor Externé odkazy • Objaviteľ slnečného vetra [1] (po anglicky) Referencie [1] http:/ / news. Slnečný vietor vydúva „bublinu“ v medzihviezdnej látke (zriedené plyny vodíka a hélia. čo je zanedbateľné množstvo oproti svietivému výkonu Slnka. slnečná rotácia zakrúca slnečný vietor do špirálovitého vzoru a ťahá so sebou jeho magnetické čiary. nesie so sebou magnetické pole Slnka. html . keď dopadajú do Zemskej atmosféry blízko pólov. Priemer je 450 km/s. Ostatné planéty s magnetickými poľami podobnými tomu zemskému majú tiež vlastné polárne žiary. Vzdialenosť k heliopauze nie je presne známa a pravdepodobne sa značne mení podľa aktuálnej rýchlosti slnečného vetra a lokálnej hustoty medzihviezdnej látky. Bod. v ktorom už nie je sila slnečného vetra dostatočne silná. 73% vodíka. ktorými je galaxia presiaknutá). bola však poškodená tvrdým pristátím.5 Tg (4. keď sa jej neotvorili padáky pri návrate do zemskej atmosféry. ktorý zodpovedá približne 4. Genesis vesmírna misia so zachytenými vzorkami sa vrátila na Zem v roku 2004 a jej vzorky sú analyzované.Slnečný vietor 86 Vlastnosti V slnečnej sústave je zloženie slnečného vetra identické slnečnej koróne.

Tie sa môžu zlúčiť s ďalším héliovým jadrom za vzniku stabilného jadra uhlíka. html) Pozri aj Astronomický portál • Protón-protónový cyklus • Uhlíkový cyklus • Jadro Slnka Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku 3-alfa reakce (http:/ / en. Predchádzajúca reakcia však prebieha dostatočne rýchlo. V tomto okamihu majú héliové jadrá dostatočnú kinetickú energiu. aby v jadre hviezdy bolo stále trochu jadier berýlia. . K tejto reakcii dochádza v starších hviezdach. U hviezd s hmotnosťou do 2. org/ wiki/ Cs:3-alfa_reakce?oldid=6612339) na českej Wikipédii. ktoré opúšťajú hlavnú postupnosť a už nemajú dostatok vodíka pre udržanie protón-protónového cyklu vo svojom jadre. wikipedia.80 % hélia v jadre.87 Nukleosynteza 3-alfa reakcia 3-alfa reakcia (3 alfa reakcia. pri ktorých z troch héliových jadier (Alfa častíc) vzniká jadro uhlíka. cz/ hvezdy. ic. Zapálenie 3-alfa reakcie vedie k prudkému rozšíreniu tejto reakcie po celom jadre a celkovému zvýšeniu jeho teploty. Celková energia uvoľnená pri týchto dvoch reakciách je 7. (http:/ / astroarrow.25 hmotnosti Slnka dochádza po spálení vodíka v jadre k elektrónovej degenerácii plynu. Referencie [1] Hviezdy. Pri tomto procese trvajúcom niekoľko sekúnd a nazývanom héliový záblesk dôjde ku spáleniu 60 . aby mohli prejsť coulombovou bariérou a spojením dvoch héliových jadier dochádza k vzniku jadra berýlia. Salpeterov proces[1] ) je rad niekoľkých reakcií.275 MeV. 3α reakcia. Schéma 3-alfa reakcie (reakcia energiu spotrebúva) Toto berýliove jadro je nestabilné a samovoľne by sa rozpadlo späť na dva héliové jadrá. Dochádza ku kolapsu jadra a nárastu teploty v centrálnej časti až radovo na ~100 × 106 K.

..... (+0. . čo je približne 4. 4He.. pričom sa uvoľňujú dva protóny... Prebieha postupne nasledujúcimi čiastkovými reakciami (v zátvorke sa uvádza množstvo energie uvoľnenej pri jednotlivých reakciách): Schéma prvej možnosti priebehu protón-protónového cyklu začína zrážkou dvoch protónov (H)... Pri zrážke deutéria s ďalším protónom vzniká izotop hélia 3He a fotón gama žiarenia..49 MeV) .98 MeV) .13 MeV) .... elektrónové neutríno (νe) a pozitrón (e+).. p-p cyklus) je cyklus jadrových reakcií.59 MeV) ..44 MeV) .Protón-protónový cyklus 88 Protón-protónový cyklus Protón-protónový cyklus (protónovo-protónová reakcia..5-16 miliónov K..2. (+0... (+12... (+17. (+17. pričom jeden z nich sa mení na neutrón a vzniká deutérium (D). Protón-protónový cyklus je základným zdrojom žiarivej energie vo hviezdach. (+1...2 MeV.. pri ktorých sa v konečnom dôsledku premenia jadrá vodíka 1H na jadrá hélia 4He.09 MeV) Pri vzniku jedného atómu hélia (He) sa uvoľní vo forme gama žiarenia celková energia okolo 26... ktorých hmotnosť veľmi nepresahuje hmotnosť Slnka..35 MeV) alebo .86 MeV) alebo .86 MeV) . .... ktoré môžu vstúpiť do ďalšej reakcie..10-12 J (zvyšok sa uvoľní vo forme elektrónových neutrín νe).... (+5. Protón-protónový reťazec sa uplatňuje v centrálnych oblastiach hviezd pri teplotách 6. Zrážkou dvoch takýchto izotopov vzniká výsledný produkt. (+1.. (+0.

Navonok sa zapálenie héliovej fúzie prejaví náhlym zjasnením hviezdy. Hviezda se stane hviezdou tzv. Héliové jadrá vzniknuté počas protón-protónového cyklu sa začnú počas 3-alfa procesu spájať počas vzniku jadier uhlíka. Héliový záblesk na povrchu bieleho trpaslíka Pokiaľ sa biely trpaslík nachádza v binárnej alebo viacnásobnej sústave s hviezdou. Héliový záblesk v jadre hviezdy U hviezd. pretože ich jadro neprechádza stavom degenerovaného plynu. ktorá obsahuje dostatok hélia.6 miliárd rokov. dôjde k zapáleniu héliovej fúzie v jadre. keď tlak plynu už nemôže ďalej vyrovnávať gravitačné pôsobenie horných vrstiev. Vplyvom gravitačného kolapsu dôjde k zmršteniu hviezdy. Jadro potom expanduje a dôjde k ochladeniu a reakcie pokračujú stabilným spaľovaním hélia. môže tento materiál prechádzať z tejto hviezdy za vzniku akréčneho disku na povrch bieleho trpaslíka. U hviezd o hmotnosti vyššej než 2. nárastu teploty a tlaku v jadre. U Slnka dôjde k héliovému záblesku asi za 5 . Rýchla produkcia energie pokračuje do tej doby.Protón-protónový cyklus 89 Pozri aj • Uhlíkový cyklus • Jadro Slnka Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. ak je ich materiál doplňovaný z inej hviezdy. Objem jadra sa však v tejto chvíli nemení a tlak v jadre neklesá. ktorých hmotnosť nepresahuje 2. Pretože degenerovaný plyn je dobrý vodič tepla. Z materiálu v jadre sa stáva degenerovaný plyn. Keď teplota v jadre vystúpi na rádovo 100 x 106 K.25 násobok hmotnosti Slnka nastáva héliový záblesk po spálení všetkého vodíka v jadre. môže dôjsť k héliovému záblesku. horizontálnej vetvy. Vplyvom teploty dôjde k expanzii vonkajších vrstiev a z hviezdy sa stáva červený obor. Reakcia priebeh mnohonásobne rýchlejšie než pri normálnej produkcii energie. ktorý sa prejaví ako nova. než zvýšená teplota vyrovná vzniknutý tlak a materiál v jadre prestane byť degenerovaný. .25 násobok hmotnosti .25 hmotnosti Slnka nedochádza k vzniku héliového záblesku. To vedie k rýchlemu rozšíreniu oblasti. dochádza k rýchlemu zahriatiu ďalších oblastí jadra. Akréčny disk okolo bieleho trpaslíka v binárnom hviezdnom systéme. Héliový záblesk Héliový záblesk je názov pre náhle zapálenie héliovej fúzie v jadre hviezd. K héliovému záblesku taktiež môže dôjsť na povrchu bielych trpaslíkov. Toto hélium môže vytvoriť povrchovú šupku a pokiaľ sa stane dostatočne silnou. ktorých hmotnosť je menšia ako 2. v ktorej prebieha héliová fúzia.

(+7.1012 J).. org/ wiki/ Cs%3Aheliov%C3%BD_z%C3%A1blesk?oldid=6469513 Uhlíkový cyklus Uhlíkový cyklus..13 MeV) .. (+2. wikipedia.. zvyšok energie sa uvoľní vo forme neutrín νe. Okrem uvedených reakcií sa môžu zachytiť i ďalšie jadrá vodíka. (+2... ktoré sa uvoľní pri vzniku jedného jadra hélia vo forme γ žiarenia je 25... (+0..... čím sa uhlíkový cyklus premení na dvojitý uhlíkový cyklu: . (+4. uhlíkovo-dusíkovo-kyslíkový cyklus.Héliový záblesk 90 Referencie Astronomický portál Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Heliový záblesk [1] na českej Wikipédii.55 MeV) .76 MeV) .76 MeV) .. dusíka N a kyslíka O premenia v konečnom dôsledku jadrá vodíka H na jadrá hélia He.0 MeV (4....60 MeV) ... Referencie [1] http:/ / en. .... (+2.. (+12.. že väčšina dusíka 14 N pozorovaného v prírode sa utvorila uhlíkovým cyklom.0..94 MeV) . pri ktorých sa za účasti uhlíka C... Cyklus sa uplatňuje v centrálnych oblastiach hviezd pri teplotách 16-50 mil....19 MeV) Je možné. (+1. (+7. K.. (+1.22 MeV) ... Uhlíkový cyklus je základným zdrojom žiarivej energie hviezd s hmotnosťou presahujúcou hmotnosť Slnka.30 MeV) .97 MeV) Celkové množstvo energie.. CNO cyklus alebo Betheho-Weizsäckerov cyklus je cyklus jadrových reakcií. Prebieha postupne nasledujúcimi čiastkovými reakciami (v zátvorke množstvo energie uvoľnenej pri jednotlivých reakciách): Schéma priebehu CNO cyklu ..

.Uhlíkový cyklus 91 Pozri aj • Protón-protónový cyklus Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.

V súčasnej klasifikácii hviezd. Preskok elektrónu na vyššiu hladinu (excitácia) až úplne odtrhnutie elektrónu od atómu (ionizácia) nastáva u rôznych chemických prvkov pri rôznych teplotách. čo sú tmavé čiary v obraze získanom prístrojom zvaným štrbinový spektrograf. II. Túto teplotu možno zistiť na základe absorbčných spektrálnych čiar. štiepením optickou mriežkou. v ktorom sa atómy nachádzajú. K a M. Skutočná farba hviezdy určitého typu sa pri pozorovaní môže líšiť od týchto farieb v závislosti od optických podmienok a zdanlivej hviezdnej veľkosti. kde trieda O označuje najteplejšie hviezdy a trieda M najchladnejšie. je spektrálne písmeno rozšírené o číslo 0 až 9. ale A2 predstavuje 2 desatiny plného rozsahu od A0 do F0. čiže rozličných farieb. Poloha a intenzita absorbčných spektrálnych čiar závisí od toho. G žlté. F žlto-biele. Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii. be a fine girl /guy.[1] V spektre každá čiara predstavuje atóm alebo ión chemického prvku. Neformálne sa hviezdam jednotlivých spektrálnych typov prisudzujú takéto farby: O modré. B modro-biele. V súčasnosti sa väčšina hviezd označuje písmenami O.92 Vlastnosti Spektrálna klasifikácia Spektrálna klasifikácia je klasifikácia hviezd založená na teplote hviezdneho povrchu – fotosfére. Ďalšou veličinou zahrnutou v Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii je svietivosť triedy vyjadrená rímskymi číslicami I. kiss me". Objektív spektrografu sústredí tieto jednofarebné zväzky do ohniskovej roviny. aká teplota panuje na povrchu hviezdy. . takže A5 je 5 desatín medzi triedami A0 a F0. G. Svetlo z fotosféry hviezd sa v prípade mriežkového spektrografu (typ štrbinového spektrografu) analyzuje Slnko má v Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii označenie triedy G2V. III. Vlnové dĺžky sa odlišujú svojimi smermi. B. predovšetkým vo fotosfére. F. čím sa vytvoria jednofarebné (monochromatické) obrazy vstupnej štrbiny nazývané spektrum. IV a V. A biele. nezvyčajné absencie čiar alebo širšie čiary môžu znamenať nezvyčajné chemické zloženie časti hviezdnej atmosféry . Tá svetlo rozdelí na zväzky rôznych vlnových dĺžok. Nájdenie "otlačku" určitého excitovaného atómu alebo iónu v podobe spektrálnej čiary preto naznačuje. Ak bola teplota hviezdy určená väčšinou z absorpčných čiar. ktoré vyjadrujú šírku určitej absorpcie čiar v hviezdnom spektre. A. ktoré označuje desatinu rozsahu medzi dvoma hviezdnymi triedami. Na zapamätanie si poradia tried sa niekedy využíva anglická mnemonika "Oh. V prípade spektrálnej klasifikácie ide o analýzu absorbčných čiar vytvorených atómami v hviezdnej atmosfére. K oranžové a M červené.chromosféry. ktoré energetické hladiny atómov rôznych prvkov sú obsadené a obsadenie energetických hladín zase priamo závisí od teploty prostredia.

8–1.6–1.6% 1. be a fine girl /guy.6 L☉ ≤ 0. V súčasnej terminológii je táto trieda zhodná so skorou triedou hviezd B.45 M☉ ≥ 6. Slnko je klasifikované ako G2.000 K modrá modrá modrobiela ≥ 16 M☉ 2. Po roku 1890 sa táto klasifikácia postupne nahradila Harvardovou klasifikáciou.8 R☉ ≥ 30. Teplota (kelvin) Dohodnutá farba Zdanlivá farba [10] [11] [9] [12] Hmotnosť (hmotnosť Slnka) Polomer (polomer Slnka) Svietivosť (bolometrická) Čiara 21 cm Úlomky každého hlavná postupnosť ~0.04–1.15 R☉ 0.04 M☉ 0.00003% 0. pretože boli duplicitné s inými triedami.45–0.4 M☉ 0. Napríklad A0 je označenie najhorúcejších hviezd v A skupine a A9 najchladnejších v tejto skupine.1 M☉ 1. ktoré zaradil do odlišnej triedy: • Trieda IV: červené hviezdy s význačnými uhlíkovými pásmi a čiarami.96–1.[5] V roku 1868 objavil karbónové hviezdy.6 R☉ 1. ktorá používala písmená A až O.000 K biela až modrobiela 7.000 K biela žltobiela žltá A F G biela až modrobiela biela žltobiela silné stredné slabé 0. secchiove triedy pre klasifikáciu pozorovaného spektra.13% Trieda O B ≥ 30.000 L☉ 25–30.[7] [8] Harvardova spektrálna klasifikácia Harvardova spektrálna klasifikácia je jednorozmerná schéma.500–10. Triedy udávajú teplotu atmosféry hviezdy a zoradené sú od najteplejších po najchladnejšie. • Trieda III: oranžové až červené hviezdy s komplexným pásom spektra ako sú Betelgeuze a Antares.500 K 5. .45% Hmotnosť.Spektrálna klasifikácia 93 Secchiove triedy Medzi rokmi 1860 a 1870 pioniersky spektroskopista.700 K červená oranžovočervená 76.4–2. Na ľahké zapamätanie sa používa anglická mnemonika "Oh.4–1.200–6.8–6.08–0. • Trieda I.6% 3% 7. kňaz Angelo Secchi vytvoril tzv.[6] V roku 1877 pridal piatu triedu: • Trieda V: hviezdy so spektrálnou čiarou ako sú Cih a Sheliak. tieto zahŕňajú súčasnú triedu A a počiatočnú triedu F. ktorá môže mať viac podôb. ako je Slnko.08 L☉ veľmi slabé veľmi slabé 12. kiss me".200 K oranžová žltooranžová 0.000 K 6. V súčasnej terminológii je táto trieda zhodná so súčasnou triedou hviezd M. keď sa vzťahy medzi teplotami hviezd objasnili a niekoľko tried sa vynechalo. Hviezdy sú rozdelené podľa teploty povrchu od 2 000 do 40 000 kelvinov.15–1.5–5 L☉ 0. ale triedy hviezd boli preskupené do dnešnej podoby. Tieto zahŕňajú súčasné triedy G a K ako aj neskoršiu triedu F.8 M☉ ≤ 0.[2] [3] [4] • Trieda I: biele a modré hviezdy so širokou ťažkou čiarou 21 cm ako Vega a Altair.6 R☉ 1.7 R☉ ≤ 0.000–30.000 L☉ 5–25 L☉ slabé stredné 10.000–7. Spektrálne triedy od O do M sa ďalej rozdeľujú arabskými číslicami 0 až 9. • Trieda II: žlté hviezdy so slabšou čiarou 21 cm s viditeľnými kovovými čiarami. Arcturus a Capella.1% M ≤ 3.96 R☉ 0. polomer a svietivosť uvedené pri každej triede sú vhodné iba pre hviezdy hlavnej postupnosti a nie pre červené obry. V roku 1866 vytvoril tri triedy hviezdneho spektra.5 L☉ K 3. Táto neabecedná schéma bola vytvorená z predchádzajúcej schémy.4 R☉ 1. podtyp Orion: podtyp triedy I s úzkymi čiarami v miestach širokých pásov ako sú Rigel a Bellatrix.7–0.1–16 M☉ 1.700–5.

čo sa môže interpretovať ako "žltá hviezda. ktoré sa nedali zaradiť do žiadnej inej triedy. trieda II jasné obry. Použila tiež typy ako B5A pre hviezdy v polovici medzi typmi B a A. 94 Klasifikácia Draperovho katalógu hviezdnych spektier Secchi I II III IV Draper A. vykazujú vápnikové a sodíkové čiary (trieda II). podobne ako Slnko. trieda IV podobry a trieda V trpaslíky. dve desatiny k oranžovému trpaslíku".Spektrálna klasifikácia Pri zavedení Harvardskej klasifikácie bolo jasné. C. B. poznámka Prevládajú vodíkové čiary. Trieda I sa vo všeobecnosti nazýva nadobry. Wolf-Rayetovo spektrum so svetlými čiarami.[16] [17] V roku 1901 sa Annie Jump Cannonová vrátila k označovaniu písmenami. storočia rozdelila hviezdy na tie s významnými čiarami z vodíkových Balmerových sérií (trieda I s podtypom reprezentujúcim mnohé hviezdy zo súhvezdia Orión). F2 a tak ďalej. K. Bola prvou čo takto urobila. čím umiestnila súčasný typ B pred typ A.[13] V 80. F. G. Zaviedlo sa päť tried svietivosti: I. L M N O P Q Neobjavilo sa v katalógu. Prvým výsledkom jeho práce bol Draperov katalóg hviezdneho spektra publikovaný v roku 1890. F.[14] [15] V roku 1897. trieda III obry. Boli použité aj písmená O. ktoré. P pre planetárne hmloviny a Q pre hviezdy. avšak vyhodila všetky písmená okrem O. a M. A. Planetárne hmloviny. ktoré sa rozdelili do viacerých špecifických tried označených písmenami A až N. farebné hviezdy.[20] [21] Toto je v podstate moderná forma Harvardovej spektrálnej klasifikácie. umiestnila podtyp Orion Secchiovej triedy I dopredu ako pozostatok Secchiovej triedy I. ktorých spektrum vykazuje široké pásy (trieda III) a karbónové hviezdy (trieda IV). O pre hviezdy. IV a V. Tento katalóg využíval schému predtým používanú pri Secchiových triedach (I až IV). ktorých spektrum sa skladalo prevažne zo svetlých čiar. . H. Williamina Flemingová zaradila do tohto katalógu väčšinu druhov spektier. F2G pre hviezdy jednu pätinu cesty z F do G a podobne.[18] [19] V roku 1912 Cannonová zmenila typy B. že hviezdy určitej triedy môžu mať rôznu svietivosť. K. ale sériu 22 očíslovaných typov od I po XXII. Jasnejšia hviezda Sírius má typ A1V. ktoré použila v tomto poradí. D E. tie so spektrom. B5A. na B0. Zistilo sa. B5. ako aj P pre planetárne hmloviny a Q pre zvláštne spektrá. I. Napríklad Slnko je hviezda G2V. storočia astronóm Edward Charles Pickering začal s mapovaním hviezdneho spektra na Harvard College Observatory. rokoch 19. F2G. A0.. že svietivosť je základným meradlom veľkosti hviezd. História Raná spektrálna klasifikácia od Angela Secchiho zo 60. ďalšia pracovníčka Harvardu. rokov 19. B.. P a Q. II. G. Antonia Mauryová. A. hoci nepoužívala na označovanie spektrálnych tried písmená. Ďalšie spektrá. III.

ale to je spôsobené tým. Tieto zaradenia pochádzajú z modelov zo začiatku 20.Spektrálna klasifikácia 95 Indikácia Harvardovej spektrálnej klasifikácie cez povrchovú teplotu bola pochopená až po jej vytvorení. Pretože postupnosť klasifikácie antedatovala ľudské pochopenie. Pri priamom pozorovaní sa javí ako biele. svietivosti a povrchovej teploty hviezd. s výnimkou tých najjasnejších. keď sa snaží opísať hviezdu na pozadí čiernej oblohy bez pozorovacej pomôcky. že ide o teplotnú postupnosť. Používané tabuľkové farby sú štandardné farby D65. Astronomické obrázky často používajú množstvo prehnaných farieb. storočia. Výsledkom sú podtypy.[22] Väčšina hviezd na oblohe. storočia indický fyzik Megh Nad Saha odvodil teóriu ionizácie rozšírením známych myšlienok fyzikálnej chémie rozkladu molekúl ionizáciou atómov. Hviezdy O. Diagram absolútnej hviezdnej veľkosti. v ktorých je možné pozorovanie voľným okom. pretože pri pozorovaní cez atmosféru sa javí ako žlté alebo červené. za ktorú je považovaná biela farba. a potom na hviezdne spektrá. avšak skutočná farba Slnka je biela (okrem slnečných škvŕn) bez rozlišovania iných farieb a veľmi sa podobá absolútnemu čiernemu telesu s teplotou 5 780 K (farebná teplota). Spektrá Harvardovej spektrálnej klasifikácie Dohodnuté a zdanlivé farby Dohodnuté farby sú v astronómii tradičné. B a A sú niekedy chybne nazývané „skorými typmi“. prípadne s ďalekohľadom. Slnko patrí medzi hviezdy typu G. že spektrálna postupnosť OBAFGKM je v skutočnosti postupnosťou teploty. . rozdelenie spektier medzi podtypy ako B3 alebo A7 záviselo od odhadu sily absorpcie vo hviezdnom spektre. ktoré nie sú rozdelené žiadnym druhom matematického vyjadrenia intervalov. zatiaľ čo K a M zase „neskorými typmi“. Zdanlivá farba je farba hviezdy. reprezentujú farby porovnateľné s hlavnou farbou hviezd triedy A. V 20-tych rokoch 20. Harvardská astronómka Cecilia Helena Paynová dokázala. Slnko je biele. ktorú vidí pozorovateľ. pretože sú príliš matné pre rozoznanie farieb. Táto teória bola prvýkrát použitá na slnečnú chromosféru. Niekedy je nazývané žltou hviezdou. sa javí ako biela alebo modrobiela pri pozorovaní voľným okom bez pomôcok. že je príliš jasné na rozoznanie akýchkoľvek farieb.

po úpravách štandardov hviezd a kritérií klasifikácie. ktorá je založená na povrchovej svietivosti. hustota plynu a tlak na povrchu obrov sú oveľa menšie ako u trpaslíkov. Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna . Keenan a Edith Kellman z observatória Yerkes Observatory. ktorá súvisí so svietivosťou.[23] V roku 1953.[24] Ak je polomer obrov oveľa väčší ako polomer trpaslíkov pri rovnakej hmotnosti – gravitácia. Túto klasifikáciu predstavili v roku 1943 William Wilson Morgan. Tieto rozdiely sú viditeľné vo forme svietivostných javov. ktoré ovplyvňujú šírku a intenzitu nameraných spektrálnych čiar. nazývaná aj MKK systém (iniciály autorov). Keenan). bola schéma označená ako MK (William Wilson Morgan a Phillip C. na rozdiel od Harvardovej klasifikácie.Spektrálna klasifikácia 96 Yerkesova spektrálna klasifikácia Yerkesova klasifikácia. Phillip C. je založená na spektrálnych čiarach závislých od gravitácie na povrchu hviezdy.

Príklady v tabuľke dole. alebo trpaslík. sú väčšinou označované predpísaním sd alebo esd(extrémny podtrpaslík) pred spektrom • sd. Medzné symboly + / Príklad G2 I-II Vysvetlenie Hviezda sa nachádza medzi nadobrom a jasným obrom. . príklad: β Scuti (HD 173764) (spektrum G4 IIa) • IIab. príklad: Deneb (spektrum A2 la) • Iab (stredne jasné nadobry) • Ib (menej jasné nadobry). M2 IV/V Hviezda je buď podobor.5 IVb) • V hviezdy hlavnej postupnosti (trpaslíky) • Va. príklad: SSSPM J1930-4311 (spektrum sdM7) • esd. napríklad trieda Ia0-Ia bude veľmi jasný nadobor hraničiaci s hyperobrom. príklad: HR 672 A (spektrum G0. nachádza sa vo Veľkom Magellanovom mraku[26] • VI podtrpaslíky (používané zriedkavo). príklad: AD Leonis (spektrum M4Vae) • Vab[25] • Vb. 97 O9. príklad: HR 8752 (spektrum G0 Iab) • IIb. príklad: Pollux (spektrum K2 IIIb) • IV podobry. príklad: 85 Pegasi A (spektrum G5 Vb) • Vz. príklad: δ Reticuli (spektrum M2 IIIab) • IIIb. • IVa. Spektrálny typ hviezdy nie je faktorom.Spektrálna klasifikácia hviezdna veľkosť (MV) Rozoznávajú sa nasledovné triedy svietivosti: • 0 hyperobry • I nadobry • Ia-0 (hyperobry alebo veľmi jasné nadobry (pridané neskôr)).5 Ia+ Hviezda je hyperobor. príklad: Betelgeuze (spektrum M2 Ib) • II jasné obry • IIa. príklad: LH10 : 3102 (spektrum O7 Vz). príklad: Eta Carinae (spektrum – vlastné) • Ia (jasné nadobry). príklad: HR 6902 (spektrum G9 IIb) • III obyčajné obry • IIIa. príklad: APMPM J0559-2903 (spektrum esdM7) • VII biele trpaslíky (používané zriedkavo) Existujú aj okrajové triedy. príklad: Gorgonea Tertia (spektrum M4 IIIa) • IIIab. príklad: Epsilon Reticuli (spektrum K1-2 IVa-III) • IVb.

5. najvzácnejšie hviezdy hlavnej postupnosti. . C III) a neutrálne He čiary. a mierne vodíkové čiary. Tieto hviezdy majú vyžarovanie približne miliónnásobne silnejšie ako je vyžarovanie Slnka. ktoré nie sú až také silné ako neskoršie typy. Hviezdy triedy O sú príliš horúce a majú zložité okolie. HD 93129A Trieda B Do triedy B patria veľmi jasné a modré hviezdy. Pretože ide o veľmi masívne hviezdy s extrémne horúcimi jadrami. že v okolí týchto hviezd sa nenachádzajú planetárne systémy kvôli fotoodparovaciemu efektu.[28] Keď bola v roku 1943 prvýkrát popísaná MKK klasifikácia. čo komplikuje pozorovanie ich spektier. Približne jedna z každých troch miliónov hviezd patrí do tejto skupiny. Relatívne veľkosti sú pre hlavnú postupnosť trpasličích hviezd. Ich spektrum má neutrálne hélium. Theta¹ Orionis C.5. zosilnené z O5 na O9 a významné vodíkové Balmerove čiary. Často sa zhlukujú do hviezdokôp. O III. jedinými podtypmi triedy O boli O5 až O9. tieto hviezdy ako prvé opúšťajú hlavnú postupnosť. kde vznikli.[27] Vlastný pohyb mladých modrých hviezd spektrálnych tried B a A na oblohe. ktoré sú pridružené k veľkým molekulárnym mrakom. Delta Orionis. čo je dôvodom prečo sa nachádzajú v blízkosti miesta. významne ionizované (Si IV. z ktorých najvýznamnejšie sú v podtriede B2. ktoré sa nazývajú OB asociácie. modrej farby a väčšina ich vyžarovania sa nachádza v ultrafialovom rozsahu. Hviezdy typu O a B sú veľmi silné a existujú iba krátky čas. Lambda Orionis. Orion OB1 zoskupenie sa nachádza vo veľkej časti špirálového ramena našej galaxie a obsahuje veľa najjasnejších hviezd súhvezdia Orión. Majú dominantné čiary absorpcie a niekedy emisie pre He II čiary. Zeta Puppis. Trieda O Hviezdy triedy O sú veľmi horúce a jasné. Morgan-Keenanova spektrálna klasifikácia. Nedávne pozorovania Spitzerovým vesmírnym ďalekohľadom naznačujú. N III. Zobrazené sú hviezdy do 8 mag.Spektrálna klasifikácia 98 Spektrálne typy Nasledujúca ilustrácia predstavuje triedy hviezd s farbami.[31] Príklady: Zeta Orionis. Sú to Spektrum O5 V hviezdy.[27] Niektoré z najmasívnejších hviezd sa nachádzajú v špeciálnej triede.[29] V roku 1978 bola MKK rozšírená o O4[30] a postupne boli pridávané ďalšie typy O2. O3 a O3. Približne 1 z každých 800 hviezd v galaxii je typu B. ktoré spaľujú svoje vodíkové palivo veľmi rýchlo. Ionizované kovové čiary zahŕňajú Mg II. Si II. v akých ich vidí ľudské oko.

Neutrálne kovy (Fe I. Sirius. tiež čiary ionizovaných kovov (Fe II. Ch I) sa podobajú ionizovaným kovovým čiaram neskorších typov F. Prítomnosť čiar Ca II je zosilnená.Spektrálna klasifikácia 99 Príklady: Rigel. Altair Trieda F Canopus. Približne jedna z každých 33 hviezd hlavnej postupnosti patrí do triedy F. Spica. Pre ich spektrum sú typické slabšie vodíkové čiary a ionizované kovy.[27] Príklady: Vega. Trieda A Hviezdy triedy A patria medzi najčastejšie hviezdy pozorovateľné voľným okom. Na prezeranie obrázka sú potrebné červeno-zelené 3D okuliare. hviezda triedy F (vpravo). [32] Hviezdy triedy F majú zosilnené H a K čiary pre Ca II. sú biele alebo modrobiele. Mg II. Prokyón . Ich farba je biela. Otvorená hviezdokopa Plejády s mnohými jasnými hviezdami typu B (vľavo).[27] Príklady: Arrakis. najjasnejšie Plejády 3D zobrazenie (pre červeno-zelené okuliare) vlastného pohybu mladých modrých hviezd spektrálnych tried B a A na oblohe. Do skupiny A patrí približne 1 z každých 160 hviezd hlavnej postupnosti. Si II) s maximom na A5. Majú silné vodíkové čiary s maximom na A0. Canopus. Deneb.

Fe I. ktoré sú trochu chladnejšie ako Slnko.[27] Najdôležitejšie sú Ca II čiary H a K. Niektoré K hviezdy sú obry a nadobry ako Arcturus. Arcturus. Príklady: Slnko.[34] Príklady: Alfa Centauri B. ktoré sú najvýznamnejšie na G2. Majú veľmi slabé alebo žiadne vodíkové čiary a väčšinou neutrálne kovy (Mn I. Si I). už len z toho dôvodu. že spektrum hviezd triedy K je veľmi vhodné pre život. Najdôležitejšou hviezdou triedy G pre ľudstvo je Slnko. Vlastný pohyb hviezd spektrálnej triedy G na oblohe za -/+ 200 000 rokov. Do tejto triedy patrí približne každá trinásta hviezda hlavnej postupnosti. Tau Ceti Trieda K Do triedy K patria oranžové hviezdy. . Do tejto skupiny patrí približne každá ôsma hviezda hlavnej postupnosti. Alfa Centauri A.[27] Existuje predpoklad. Epsilon Eridani. že medzi ne patrí aj Slnko.Spektrálna klasifikácia 100 Trieda G Hviezdy triedy G sú pravdepodobne najznámejšie. Prítomné sú aj molekulové zoskupenia oxidov titánu.[33] Majú slabšie vodíkové čiary ako skupina F a neutrálne kovy. Aldebaran 3D zobrazenie (pre červeno-zelené okuliare) vlastného pohybu hviezd spektrálnej triedy G na oblohe za -/+ 200 000 rokov. Capella.

ktoré majú spektrum väčšie ako L. Trieda W: Wolf-Rayet Trieda W alebo WR predstavuje superjasné Wolfove-Rayetové hviezdy. SSSPM J1930-4311 (podtrpaslík) Príklady: APMPM J0559-2903 (extrémny podtrpaslík) Príklady: Teide 1 (hnedý trpaslík). jedna z najväčších známych hviezd. Spektrum hviezd triedy M obsahuje čiary patriace medzi molekulové a neutrálne kovy. zvyčajne prevyšujúce nad M5. Predpokladá sa. ale patria sem aj obry a nadobry ako Antares.5. WCL neskorý typ a rozšírenú triedu WO). vodíkové čiary väčšinou chýbajú. Do neskoršej M triedy patria aj teplejšie hnedé trpaslíky. Približne 76 % všetkých hviezd hlavnej postupnosti patrí do tejto triedy.[27] Väčšina týchto hviezd sú červené trpaslíky.Spektrálna klasifikácia 101 Trieda M Trieda M je najbežnejšou triedou hviezd. GSC 08047-00232 B[36] (hnedý trpaslík – spoločník) Betelgeuse je červený nadobor.[37] • Rozsah WR spektier: WR [37] Umelcova predstava Wolfovej-Rayetovej hviezdy WNE (WN2 až WN5 s nejakými WN6) WNL (WN7 až WN9 s nejakými WN6) . Oxidy vanádu sa vyskytujú v neskorších M. Fotografia z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Trieda W je ďalej rozdelená na podtriedy WN (WNE skorý typ (early) a WNL neskorý typ (late)) a WC (WCE skorý typ. ktorý sa vytvára pri ich vysokej teplote. alebo niekedy aj kyslíka. Betelgeuse a Mira.5 a M9. Rozšírené spektrálne typy Mnohé nové spektrálne typy sa začali používať po objavení nových typov hviezd. ktoré sú veľmi nezvyčajné kvôli ich atmosfére tvorenej hlavne z hélia namiesto vodíka. Barnardova hviezda. že ide o umierajúce nadobry s ich vodíkovými vrstvami odfúknutými hviezdnym vetrom. čím priamo odhaľuje ich héliové vrstvy. Gliese 581 (červený trpaslík) Príklady: LEHPM 2-59[35] . Antares (nadobry) Príklady: Proxima Centauri. Príklady: Betelgeuse. Triedy horúcich modrých vyžarujúcich hviezd Spektrá niektorých veľmi horúcich modrých hviezd dokazujú vyžarovanie emisií uhlíka a dusíka. Oxidy titánu môžu byť veľmi silné. vzhľadom na prevahu dusíkových a uhlíkových emisných čiar v ich spektrách (a vonkajších vrstvách). To sa nachádza v rozhraní medzi M6.

V skutočnosti to nie je spektrum. takže pravdepodobne ide o hviezdu typu O alebo B. Predstavujú krátke kontinuum od Wolfových-Rayetových hviezd po obyčajné OB hviezdy. Príklad spektra: Of/WNL[26] Je tu aj druhá skupina s týmto spektrom. ktorý znamená. že „spektrum tejto hviezdy je neznáme. chladnejšia prechodná skupina. ale ukazovateľ.Spektrálna klasifikácia Rozšírená WN trieda (WN10 až WN11) bola vytvorená pre zaradenie hviezd typu Ofpe/WN9.[37] WC[37] WCE (WC4 až WC6) WCL (WC7 až WC9) WO (WO1 až WO4) • W: do 70000 K Príklady: WR124 (WN) Príklady: Regor (WC) Príklady: WR93B (WO) Triedy OC. ON. „Trieda“ OB V zozname spektier sa nachádza aj spektrum OB. 102 . ON. Ich označenie je Of?p[26] (za ? sa dosadzuje číslo prislúchajúce danej hviezde). BC a BN. prípadne o veľmi horúcu hviezdu triedy A“. Magnetické hviezdy typu O Sú hviezdy typu O so silným magnetickým poľom. Nachádzajú sa vo Veľkom Magellanovom mraku a ich označenie je Ofpe/WN9. Názov rozrezané pochádza z ich spektier s prierezom. BN: Hviezdy O a B príbuzné Wolfovým-Rayetovým hviezdam Prechodom medzi pravými Wolfovými-Rayetovými hviezdami a obyčajnými horúcimi hviezdami tried O a B sú triedy OC.[37] WN/C stredná trieda medzi WR hviezdami bohatými na dusík a WR hviezdami bohatými na uhlík. ale patrí do OB zoskupenia. Príklad: HD 152249 (OC) Príklad: HD 105056 (ON) Príklad: HD 2905 (BC) Príklad: HD 163181 (BN) „Rozrezané“ hviezdy Rozrezané hviezdy sú hviezdy so spektrom typu O a WN sekvenciou ich spektier. BC.

[39] [40] • T. Umelcova predstava trpaslíka typu L. Príkladom takejto hviezdy je V838 Monocerotis. nie L hviezdy. 1300-200 K s kovovými hydrátmi a alkalickými kovmi prevládajúcimi v ich spektrách. Avšak. chladné hnedé trpaslíky s metánom v spektre. V ich spektrách prevláda metán. nadobry typu L sa môžu sformovať po hviezdnej kolízii.[39] [40] Kvôli nízkej gravitácii veľkých hviezd.Spektrálna klasifikácia 103 Triedy chladných červených a hnedých trpaslíkov Neobvyklé spektrálne typy L a T boli vytvorené pre klasifikáciu infračervených spektier chladných hviezd. takže celkovo sa tieto objekty môžu označovať ako L trpaslíky. L neznamená lítiový trpaslík. Príklady: SIMP 0136 (najjasnejší trpaslík typu T objavený na severnej pologuli)[43] Príklady: Epsilon Indi Ba & Epsilon Indi Bb Ak je súčasný výskum správny. ktoré majú veľmi slabé optické spektrum. Tu sa zaraďujú červené a hnedé trpaslíky. sa tu nikdy nevytvoria TiO. Zo skúmania mnohých Protoplanetárnych diskov a mnohých hviezd v Galaxii môže byť niekoľko rádových veľkostí väčších ako sa v skutočnosti predpokladá. tak triedy T a L môžu byť oveľa bežnejšie ako sa predpokladá. ~700 –  1300 K. Hypotetický spektrálny typ Y bol zarezervovaný pre objekty chladnejšie ako trpaslíky typu T. . Ich atmosféra je dostatočne chladná pre výskyt kovových hydrátov a alkalických kovov v ich spektrách. že sú chladnejší ako hviezdy typu M a L je posledné písmeno abecedne najbližšie ku písmenu M.[38] Trieda L Trpaslíky triedy L dostali svoje označenie preto. Veľké hviezdy typu L sa nemôžu sformovať v izolovanom prostredí. Niektoré z týchto objektov majú dostatočne veľkú hmotnosť na podporu jadrovej syntézy. Príklady: VW Hyi Príklady: 2MASSW J0746425+2000321 binárny[41] zložka A je trpaslíčia hviezda typu L zložka B je hnedý trpaslík typu L Príklady: LSR 1610-0040 (podtrpaslík)[42] Príklady: V838 Monocerotis (nadobor) Trieda T: metánové trpaslíky Trpaslíky triedy T sú chladné hnedé trpaslíky s povrchovou teplotou približne 700 až 1 300 K. Umelcova predstava trpaslíka typu T.a VO-obsahujúce kondenzáty. ktoré majú spektrum kvalitatívne odlišné od L trpaslíkov. pretože väčšina týchto hviezd nemá vo svojich spektrách lítium. Majú veľmi tmavočervenú farbu a najsvetlejšie infračervené žiarenie. • L.

2 a ULAS J003402. veľmi chladné hnedé trpaslíky (teoretické) Od roku 2009.[45] • Y.90-011401. prevyšujúcu väčšinu uhlíkatých hviezd tvoria obry a nadobry. Ďalšou podskupinou chladných uhlíkatých hviezd sú hviezdy typu J.Spektrálna klasifikácia Trieda Y Spektrálna trieda Y bola navrhnutá pre hnedé trpaslíky. Príklad: S Camelopardalis.[46] [47] Avšak túto vlastnosť je zložité odlíšiť od absorpcie vody a metánu[46] a iní vedci označili typ YO ako unáhlený. najchladnejšie hnedé trpaslíky majú odhadovanú teplotu medzi 500 až 600 K a boli označené ako spektrálna trieda T9. So zvyšujúcim sa nadbytkom uhlíka a s nejakým súbežným S-procesom produkcie ťažkých prvkov sa spektrum týchto hviezd stáva stále viac odlišné od neskorších typov G.45+113005. ktoré sú charakteristické veľkým výskytom molekúl 13 CN a tiež 12CN. Sú to červené obry na konci ich života. Trieda C: uhlíkaté hviezdy Hviezdy pôvodne klasifikované ako R a N sú teraz známe ako uhlíkaté hviezdy. • C-N: pôvodne trieda reprezentujúca uhlíkaté hviezdy ekvivalentné neskorým K až M hviezdam. že viaceré hviezdy tejto triedy môžu byť dvojitými hviezdami. Staré R a N triedy boli zaradené do normálneho systému klasifikácie.[46] Spektrá týchto objektov vykazujú absorpciu okolo 1. Príklad: HD 137613.77−005206. čím by sa tieto objekty mohli označovať ako typ YO. <600 K. neexistuje zatiaľ žiadna definícia prototypu ich spektrálnej sekvencie a žiadni predstavitelia tejto skupiny zatiaľ neboli pozorovaní. Predpokladá sa. Príklady: V Ari. Príklad: R Leporis. Neskôr boli prepracované do jednoznačného uhlíkatého klasifikátora C s N0 začínajúcim približne na C6.[50] • C-Hd: vodíkovo-deficitné uhlíkaté hviezdy podobné ako neskoré G nadobry s pridanými CH a C2 zoskupeniami. K a M. z ktorej je teraz biely trpaslík. ktoré sú chladnejšie ako trpaslíky typu T a majú kvalitatívne rozdielne spektrum. Hoci boli takéto trpaslíky modelované [44] . ktorých spektrum indikuje produkciu uhlíka pomocou héliového tri-alfa procesu. Príklad: La Superba. • C: uhlíkaté hviezdy • C-R: pôvodne trieda reprezentujúca uhlíkaté hviezdy ekvivalentné neskorým G a skorým K hviezdam.[49] Je známych len niekoľko uhlíkatých trpasličích hviezd. ktorých neobvyklá atmosféra bola prevzatá z bývalej sprievodnej uhlíkatej hviezdy. • C-H: populácia II analogická s C-R hviezdami. ULAS J133553. s nadbytkom uhlíka v atmosfére.55 mikrometrov.7. Tri príklady týchto hnedých trpaslíkov sú CFBDS J005910.[46] Delorme s kolektívom navrhol. TT CVn.[48] 104 Triedy uhlíkatých obrov Uhlíkaté hviezdy sú hviezdy.3. . • C-J: podtyp chladných hviezd typu C s vysokým obsahom 13CN. že táto charakteristická vlastnosť je spôsobená vďaka absorpcii z amoniaku a že by to malo byť chápané ako označenie prechodu medzi T-Y. U obrov medzi týmito hviezdami sa predpokladá ich vlastná produkcia uhlíka.

a ich nadbytok uhlíka a kyslíka je porovnateľný s hviezdami typu M.[53] [54] Na označenie bieleho trpaslíka. DB. Podobne existuje hraničná trieda medzi triedou S a C-N.Spektrálna klasifikácia Trieda S Hviezdy typu S majú čiary oxidu zirkoničitého popri (zriedkavo namiesto) oxidoch titánu a nachádzajú sa medzi hviezdami typu M a uhlíkatými hviezdami. Prokyón B (DA4). aj hviezdy typu S sú prevažne obry a nadobry. pričom sa pomaly ochladzujú. vykazujúci neutrálne héliové spektrálne čiary. indikované kovovými spektrálnymi čiarami (fúzia absolútnych spektrálnych typov bielych trpaslíkov DG. • DC: silné spektrálne čiary indikujúce jednu z horeuvedených kategórií. DX. ale neskôr sa začali používať zlomkové hodnoty podobne ako hodnoty pod 1 a nad 9. Príklady: Sirius B (DA2). ktorá sa označuje SC alebo CS. ST Monocerotis (MS) Príklady: CY Cygni. • DZ: atmosféra bohatá na kovy. Sírius A a B (biely trpaslík typu DA2). indikované ionizovanými héliovými. He I. HR 1105 Triedy MS a SC: uhlíkato-prepojené triedy Medzi triedou M a triedou S sa nachádza hraničná trieda MS hviezd. • DO: atmosféra bohatá na hélium. BH Crucis (SC) 105 Klasifikácia bielych trpaslíkov Trieda D je modernou triedou používanou pre klasifikáciu bielych trpaslíkov. • DX: spektrálne čiary sú nedostatočne jasné pre klasifikáciu do jednej z horeuvedených kategórií. Van Maanenova hviezda (DZ7)[52] Postupnosť typov bielych trpaslíkov:[53] • DA: atmosféra alebo vonkajšie vrstvy bohaté na vodík. indikované atómovými alebo molekulovými uhlíkovými spektrálnymi čiarami. Trieda D je ďalej rozdelená na spektrálne typy DA. He II. môžu byť použité dve alebo viac písmen. indikované silnými Balmerovými vodíkovými spektrálnymi čiarami. že sekvencia M → MS → S → SC → C-N je sekvenciou narastajúceho nadbytku uhlíka. Tieto písmená sa netýkajú písmen používaných pri klasifikácii ostatných typov hviezd. spektrálnymi čiarami. Číslo je zaokrúhleným tvarom formy 50400/Teff. Pôvodne bolo toto číslo zaokrúhľované na jednu z cifier 1 až 9. .[51] Tieto hviezdy majú nadbytok zirkónia a ďalších prvkov vytváraných pri S-procese. Príklady: R Serpentis. kde Teff je efektívna teplota meraná v kelvinoch. DQ. Uhlík a kyslík sa viaže do molekúl oxidu uhoľnatého. Podobne ako uhlíkaté hviezdy. a DZ. Príklady: S Ursae Majoris. Predpokladá sa. • DB: atmosféra bohatá na hélium. DO. hviezd s nízkou hmotnosťou. • DQ: atmosféra bohatá na uhlík. ktorý vykazuje viac ako jednu spektrálnu štruktúru. spektrálnymi čiarami. indikované neutrálnymi héliovými. Písmeno V sa používa na označenie pulzujúcich bielych trpaslíkov.[53] Rozšírené spektrálne typy bielych trpaslíkov:[53] • DAB: Biely trpaslík bohatý na vodík a hélium. DC. DK a DM). ale namiesto toho udávajú zloženie vonkajších vrstiev atmosféry bieleho trpaslíka. Za typom nasleduje číslo udávajúce povrchovú teplotu bieleho trpaslíka. u ktorých už neprebieha jadrová syntéza a ktoré sa zmenšili na planetárnu veľkosť.

Objekty typu P sú planetárne hmloviny a objekty typu Q sú novy.[61] Kód : . & λ4642Å čiary [62] SiIV λ4089Å & λ4116Å sú emisie ku N III čiare Slabé čiary emisií pre He Zobrazuje silnú He II absorpciu sprevádzajú slabou N III emisiou [26] [26] WR hviezdy s emisnými čiarami kvôli vodíku [37] [37] [63] [62] WR hviezdy s vodíkovými emisiami viditeľné aj pri absorpcii aj pri emisii Slabé He čiary Spektrum s medzihviezdnymi absorpčnými štruktúrami .[55] • DBV alebo V777 Her: pulzujúci biely trpaslík bohatý na hélium. vykazujúci ionizované héliové spektrálne čiary.. po ktorom nasledujú rímske číslice.[56] • GW Vir. Spektrálne zvláštnosti Dodatočná nomenklatúra vo forme malých písmen môže nasledovať za spektrálnym typom kvôli určeniu zvláštnych štruktúr v spektre.[57] [58] [59] Tieto hviezdy sa vo všeobecnosti zaraďujú medzi PG 1159 hviezdy. ! comp e [e] er ep eq ev f f* f+ (f) ((f)) ((f*)) ((f+)) h ha He wk k Spektrálne zvláštnosti hviezd Zmiešané a/alebo nejasné spektrálne hodnoty Existujú neznáme spektrálne zvláštnosti Spektrálna zvláštnosť Zložené spektrum Prítomné čiary emisií Prechod zakázanej čiary Centrum čiar emisií je slabšie ako okraje Čiary emisií so zvláštnosťou Čiary emisií s profilom P Cygni Spektrálne emisie dokazujúce variabilitu Emisie N III a He II ( chemický prvok.. λ4640Å. • DBZ: Kovový biely trpaslík bohatý na hélium. niekedy rozdelená na DOV a PNNV: horúci pulzujúci biely trpaslík bohatý na hélium. Variabilné hviezdne označenia: • DAV alebo ZZ Ceti: pulzujúci biely trpaslík bohatý na vodík. avšak niektorí autori do tejto triedy nezahŕňajú PG 1159 hviezdy. pozri Spektrálna čiara) NIV λ4058Å je silnejší ako NIII λ4634Å.[57] [60] 106 Nehviezdne spektrálne typy: trieda P & Q Triedy P a Q sa občas používajú pre určité nehviezdne objekty.Spektrálna klasifikácia • DAO: Biely trpaslík bohatý na vodík a hélium. • DAZ: Kovový biely trpaslík bohatý na vodík.

Spektrálna klasifikácia 107 Rozšírené kovové štruktúry [26] [26] Široká ("hmlovinová") absorpcia kvôli otáčaniu Veľmi široká absorpčná štruktúra kvôli veľmi rýchlemu otáčaniu Primiešané spektrum hmloviny Nešpecifikovaná zvláštnosť. indikujúca základná klasifikácia A0 so silnými emisnými čiarami pre prvok chróm. podobné spektru novy Prítomnosť červených a modrých posunov čiar Úzke "ostré" absorpčné čiary Veľmi úzke čiary Štruktúra lastúrovitých hviezd Rôznorodé spektrálne štruktúry (tiež "var") Slabé čiary (tiež "wl" a "wk") Typy A a F obrov so slabými vápnikovými H a K čiarami. . Atypické spektrum. Je tu niekoľko základných tried chemicky atypických hviezd. atypická hviezda. Alioth (alebo Epsilon Ursae Majoris) má označenie spektrálneho typu A0pCr. kde sa spektrálne čiary počtu prvkov javia abnormálne silné. ako prototyp Delta Delphini Typy A a F hviezd so spektrom podobným krátkodobým nestálym hviezdam ako Delta Scuti Ak spektrum obsahuje rozšírené kovové štruktúry Abnormálne silné bárium Abnormálne silný vápnik Abnormálne silný chróm Abnormálne silné európium Abnormálne silné hélium Abnormálne silná ortuť Abnormálne silný mangán Abnormálne silný kremík Abnormálne silné stroncium Abnormálne silné technécium Spektrálne zvláštnosti bielych trpaslíkov Neisté označenie klasifikácie Magnetický biely trpaslík s detekovateľnou polarizáciou Prítomnosť čiar emisií Magnetický biely trpaslík bez detekovateľnej polarizácie Variablita Prítomnosť spektrálnych zvláštností m (n) [n] n nn neb p pq q s ss sh v w d Del d Sct Kód Ba Ca Cr Eu He Hg Mn Si Sr Tc Kód : P E H V PEC Napríklad.

et nouvelles observations sur les taches solaires (http:/ / gallica. ufl. .. M. 106–108. Hearnshaw 1986. edu/ abs/ 1981A& AS. 1P) . [9] The Guinness book of astronomy facts & feats. . . Annals of Harvard College Observatory 27 (1890).Spektrálna klasifikácia 108 Fotometrická klasifikácia Hviezdy môžu byť klasifikované aj podľa ich fotometrických dát podľa nejakého fotometrického systému. UBV systém UBV systém alebo Johnsonov systém (prípadne Johnsonov-Morganov systém) je širokopásmový fotometrický systém na klasifikáciu hviezd podľa ich farby. Referencie [1] Josip Klezcek (2002). 28. s. 129C) pozri strany 139–143. 60.129C (http:/ / adsabs.. Najpresnejšie určovanie vychádza z merania spektier. Edward C. . 621–628. 117–119.46. Fotometrické systémy s viacerými farbami umožňujú precíznejšie určovanie hviezdnych tried a fyzikálnych parametrov. s. Cambridge. Pickering. 115C) . Pickering. P. table). harvard. 60–63. org/ mncharity/ dir3/ starcolor/ ). The Analysis of Starlight: One Hundred and Fifty Years of Astronomical Spectroscopy. . Hearnshaw. modré (blue) a vizuálne magnitúdy. harvard. s. 1–128. 27. VIII. Kaler.27. Empirical bolometric corrections for the main-sequence. 1M) pozri Tabuľku I. prístup: 2007-09-26. vendian. harvard. [3] Nouvelles recherches sur l'analyse spectrale de la lumière des étoiles (http:/ / gallica. [18] Spectra of bright southern stars photographed with the 13-inch Boyden telescope as part of the Henry Draper Memorial. Velká encyklopedie vesmíru. au/ education/ senior/ astrophysics/ photometry_colour. Cannon and Edward C. . edu/ abs/ 1890AnHar. fr/ ark:/ 12148/ bpt6k30204/ f364. [2] Analyse spectrale de la lumière de quelques étoiles. Annie Jump Cannon and Edward C. s. . James B. [15] s... 115–164. Hearnshaw 1986. Comptes Rendus des Séances de l'Académie des Sciences 63 (júl – december 1866). Hearnshaw 1986.. B a V znamenajú ultrafialové. . storočia americkí astronómovia Harold Lester Johnson a William Wilson Morgan. .. 193H) . edu/ abs/ 1912AnHar. Annie J.. Secchi. Australia Telescope Outreach and Education: (2004-12-21). Mitchell Charity. rokoch 20. [4] s.28. 1997. Stars and Their Spectra: An Introduction to the Spectral Sequence.193H (http:/ / adsabs. s. Bibcode:  1890AnHar. Pickering. Cambridge: Cambridge University Press. [13] s. Comptes Rendus des Séances de l'Académie des Sciences 63 (júl – december 1866). [7] Classification of Stellar Spectra: Some History (http:/ / www. Secchi 1866. [12] Tables VII. J. 193–237. Napríklad UBV systém určuje triedy podľa spektra a svetelnosti. Annals of Harvard College Observatory 56. Hearnshaw 1986. Patrick Moore. Habets and J.. 60.75. atnf. 56. bnf. Bibcode:  1912AnHar. 46. [11] What color are the stars? (http:/ / www. .1M (http:/ / adsabs. . Astronomy and Astrophysics Supplement Series 46 (november 1981). 111–112. table).. . part 2 (1901). R. . 62–63. 0-900424-76-1 [10] The Colour of Stars (http:/ / outreach. Je to prvý známy štandardizovaný fotometrický systém. [5] s. 1992. Písmená U... Pickering. J. . csiro. [17] Spectra of bright stars photographed with the 11-inch Draper Telescope as part of the Henry Draper Memorial. part 1 (1897). week5) [8] s. 364–368.688 southern stars by means of their spectra.. 28. fr/ ark:/ 12148/ bpt6k30204/ f623. [20] Classification of 1.. harvard. 623–625. G. Secchi. H. B.1P (http:/ / adsabs. prístup 19. 134. Annals of Harvard College Observatory 28. P.56. . ktoré sa merajú na hviezde na klasifikáciu v tomto systéme. Bibcode:  1897AnHar. s. — Vysvetľuje dôvod rozdielnosti vnímania farby. Voľba farieb je preto práve takáto. Annals of Harvard College Observatory 28.28. Systém zaviedli v 50. ISBN 0-521-58570-8. [19] s. astro.. Bibcode:  1901AnHar. Bibcode:  1981A&AS. Heinze. edu/ abs/ 1897AnHar. s. #5 (1912). [6] s. ISBN 0-521-25548-1. harvard. [14] The Draper Catalogue of stellar spectra photographed with the 8-inch Bache telescope as a part of the Henry Draper memorial. ISBN 80-200-0906-X. 1986. W. 62–63. Pozri strany 1–4. strany: 472-473. html). Hearnshaw 1986. edu/ abs/ 1901AnHar. marec 2008. Hearnshaw 1986. [16] s. pretože fotografický film je citlivý na tieto farby. Svietivosti sú odvodené od Mbol s použitím Mbol(☉)=4. Antonia C. edu/ ~gott/ AST1002/ Additional_Notes/ Add_notes. 129–263. UK: Cambridge University Press. bnf.115C (http:/ / adsabs. Academia.. Maury and Edward C.

William Wilson. harvard. edu/ abs/ 2002AJ. astro. aa. P. pp.123. Abt. org/ 10. [40] Kirkpatrick. fr/ simbad/ sim-id?Ident=CCDM+ J02319+ 8915& NbIdent=1& Radius=2& Radius. T. . 695.. 1978. Edith (1943). [32] SIMBAD Object query : CCDM J02319+8915 (http:/ / simbad. DOI: 10. harvard. 1051/ 0004-6361:20079317). doi. 2007 (http:/ / xxx. Delorme et al. 123. [47] CFBDS J005910. 95. caltech. brown dwarf companion IMF. org/ newscenter/ archive/ releases/ 2004/ 51/ image/ a) [42] LSR 1610-0040: The First Early-Type L Subdwarf (http:/ / adsabs.. Walborn. harvard. . #5 (máj 2002). Annual Reviews of Astronomy and Astrophysics 43 (1): 195–246.. 1 (celé No. doi. 686. [21] s. harvard. s. .1522. 2003c [43] Discovery of the brightest T dwarf in the northern hemisphere. The Earth's period of habitability is nearly over (http:/ / spacefellowship.1146/annurev. s. 2Q. ISSN: 0004-637X. and predictions for detection of Y-type dwarfs.11. H. gov/ abs/ astro-ph/ 0610096). The Astrophysical Journal 695. edu/ level5/ March02/ Morgan/ Morgan_contents. Chicago. . Davy (2005). harvard. The Astrophysical Journal 519 (2): 802–833.. 1149Z) . Bibcode:  2002AJ. 1146/ annurev. . 1522K). lanl. 294B).3: reaching the T-Y brown dwarf transition?.053102. . . Crowther.482. . vendian. doi. 1146/ annurev. Astronomy and Astrophysics 493. Centre de Données astronomiques de Strasbourg. DOI: 10. William Wilson Morgan (1973). 053102. 1517–1526. . journals. Chauvin et al. 29M& db_key=AST& data_type=HTML& format=& high=449aa1cc7c02014)". u-strasbg. . 482.1051/0004-6361:20079317 (http:/ / dx. G. doi. 11..1146/annurev. lanl.R.Spektrálna klasifikácia . Leggett et al. J. 961–971.. com/ 2009/ 08/ 10/ on-a-cosmological-timescale-the-earths-period-of-habitability-is-nearly-over/ ) august 2009 [35] Optical Spectroscopy of 2MASS Color-Selected Ultracool Subdwarfs (http:/ / xxx.1086/307414 (http:/ / dx. arXiv:0704.1149Z (http:/ / adsabs. 2007 [38] Outstanding Issues in Our Understanding of L.. 1149–1154. . 134017). edu/ cgi-bin/ nph-bib_query?bibcode=2000A& A. 2007. G. lanl. 2006 (http:/ / xxx.961D (http:/ / adsabs.1088/0004-637X/695/2/1517 (http:/ / dx. s. The Real Starry Sky (http:/ / adsabs. ISSN: 0066-4146. caltech. DOI: 10. edu/ abs/ 2003ApJ. Annual Reviews of Astronomy and Astrophysics 11: 29–50.. and Y Dwarfs (http:/ / adsabs. The Astronomical Journal 123. . W. [46] The Physical Properties of Four ~600 K T Dwarfs. 1943. DOI: 10. "New Spectral Types L and T". Zuckerman and I. harvard. Barry. W.493. C. 1051/ 0004-6361:200810038). Lépine et al. . Kirkpatrick. No. 2754W) 109 . [39] Kirkpatrick et al. [33] Checking the yellow evolutionary void.90-011401. edu/ doi/ full/ 10.134017 (http:/ / dx.. edu/ abs/ 1970BAAS. April 2007. . Kellman.695. ipac. K.000333 (http:/ / dx. 1086/ 339831). . A.. W. 353. . . harvard. spitzer. " Spectral Classification (http:/ / cdsads. 33. Bibcode:  2009ApJ. 1517L) .. What color are the stars? (http:/ / www. Kellman.Deacon and N. . Adam J.. Ill. 95. edu/ abs/ 2007arXiv0704. gov/ abs/ astro-ph/ 0412548).. edu/ level5/ ASS_Atlas/ frames. #2 (apríl 2009)..2754W (http:/ / adsabs. Don C. " Dwarfs Cooler than M: the Definition of Spectral Type L Using Discovery from the 2-µ ALL-SKY Survey (2MASS) (http:/ / www. 45. Morgan. edu/ abs/ 2009ApJ. gov/ abs/ astro-ph/ 0609419) [44] Y-Spectral class for Ultra-Cool Dwarfs. Philip Childs. Davy (July 10. Poznámka: Tabuľka 2 obsahuje chybu a tak sa pre potreby tohto článku používa 824 ako predpokladaný správny počet hlavnej skupiny hviezd [28] Planets Prefer Safe Neighborhoods (http:/ / www. 5W). #3 (January 2009). DOI: 10. J. .1517L (http:/ / adsabs. unit=arcmin& submit=submit+ id). Journal of the Royal Astronomical Society of Canada. edu/ Media/ happenings/ 20061003/ ) [29] An atlas of stellar spectra. Bibcode:  2008A&A.42. . J.aa. 1999). 32L). Song. . Keenan.C. 1970 [26] Multiwavelength Systematics of OB Spectra (http:/ / adsabs. Astronomy and Astrophysics 482. . org/ 10. harvard. . 493. lanl. University of Chicago and Kitt Peak National Observatory. harvard. "An atlas of stellar spectra. Hearnshaw 1986. . . s. with an outline of spectral classification". edu/ / abs/ 2008RMxAC. Bibcode:  2009A&A..1051/0004-6361:200810038 (http:/ / dx. 121–122. and J. . caltech. html). W. Paul A. prístup: 2010-06-10. . edu/ / abs/ 2007ARA& A. 11. Tapscott. 42. #3 (máj 2008). The University of Chicago press [24] Phillip C. 2008 [27] LeDrew. B. Keenan. . 1086/ 307414). u-strasbg. P.Hambly. Vol. [25] A Low-Dispersion Luminosity Indicator for Solar-Type Dwarfs (http:/ / adsabs. uchicago. 2004 [37] Physical Properties of Wolf-Rayet Stars (http:/ / adsabs. edu/ abs/ 2008A& A. N. 2754–2771.. 49). 1086/ 307414)". org/ mncharity/ dir3/ starcolor/ ). S. [31] A New Spectral Classification System for the Earliest O Stars: Definition of Type O2. edu/ abs/ 2001JRASC. . február 2001). Walborn et al. 1088/ 0004-637X/ 695/ 2/ 1517). ipac. harvard. Burgasser et al. org/ 10. with an outline of spectral classification (http:/ / nedwww. Three evolutionary critical Hypergiants: HD 33579.090173. R. .. org/ 10. prístup: 2006-05-13. Accessed online September 18. 591L. fr/ cgi-bin/ nph-bib_query?bibcode=1973ARA& A. [30] Revised MK Spectral Atlas for Stars Earlier than the Sun (http:/ / nedwww.. edu/ abs/ 2009A& A. harvard. N. [41] Ultra-cool Diminutive Star Weighs In (http:/ / hubblesite. . Mitchell. Chicago: The University of Chicago Press. 090173.astro. doi. Yerkes Observatory. doi. 000333). Nolan R. doi. .1086/339831 (http:/ / dx. Keenan and E.. 2006 [36] Astrometric and Spectroscopic Confirmation of a Brown Dwarf Companion to GSC 08047-00232 (http:/ / xxx. gov/ abs/ astro-ph/ 0607305) [45] The minimum Jeans mass. org/ 10. 163N& db_key=AST& data_type=HTML& format=) [34] On a cosmological timescale. D. [22] Charity.. 961D) . HR 8752 & IRC +10420 (http:/ / adsabs. 177C). 32–33. W. org/ 10. html). org/ 10. DOI: 10. [23] Morgan. DOI: 10. Morgan.

1111/j. George P. Quirion. New York and Tokyo: Nature Publishing Group. J. L45–L48. B. s. edu/ abs/ 2004A& A. J. org/ 10.. 120. a G. Ben Burningham et al. edu/ abs/ 1990RPPh. 320B) 110 pozri abstrakt. harvard. edu/ abs/ 1983ApJ. J. edu/ abs/ 2008MNRAS. com/ howto/ basics/ 3305876. M. Liebert. 17. M. Koester and G.Rauw et al. [56] White dwarfs. Werner. harvard. Bristol and Philadelphia: Institute of Physics Publishing and London. 512–518. 2009 [61] SkyTonight: The Spectral Types of Stars (http:/ / skytonight. edu/ adc-cgi/ cat.320B (http:/ / adsabs. . umd. 107Z). 532. 2006 [63] Early-type stars in the core of the young open cluster Westerlund2 (http:/ / xxx. Terry D. 269. [53] A proposed new white dwarf spectral classification system (http:/ / adsabs. 104 [50] Spectral Atlas of Carbon Stars (Barnbaum+ 1996) (http:/ / adc. 1–130. R. . Maíz Apellániz et al. Gilles Fontaine and François Wesemael. G. DOI: 10. T. 391. lanl. [54] A Catalog of Spectroscopically Identified White Dwarfs (http:/ / adsabs. Nagel and K. s. harvard. harvard. html?showAll=y) [62] Pismis 24-1: The Stellar Upper Mass Limit Preserved (http:/ / xxx. [57] Mapping the Instability Domains of GW Vir Stars in the Effective Temperature-Surface Gravity Diagram (http:/ / adsabs. Sion. Reports on Progress in Physics 53 (1990). harvard. harvard. jún 1983). gov/ abs/ astro-ph/ 0612622). . Paul Murdin. . doi. Detection of non-radial g-mode pulsations in the newly discovered PG 1159 star HE 1429–1209 (http:/ / adsabs. . Vol.484 [52] A Determination of the Local Density of White Dwarf Stars (http:/ / adsabs. M. #2 (apríl 2000). [59] The Extent and Cause of the Pre-White Dwarf Instability Strip (http:/ / adsabs. et al. The Astrophysical Journal Supplement Series 121.x (http:/ / dx. . vol. lanl. A. Wegner. 1078–1088. x). s. . . 53. 253–257. Greenstein. G. #1 (máj 2002). s. 1365-2966. Chanmugam. Brassard. J. Astronomy and Astrophysics 426 (2004). 1954 Astrophysical Journal. 45N). #1 (1. 2008. Sion. D. edu/ abs/ 2002ApJ.391. H. 837K). astro. S. p. [58] §1.2008. P. Bibcode:  2008MNRAS. Sion. 837–915. 2001. O'Brien. 1111/ j. . s. Landstreet. Astrophysical Journal Supplement Series 171 (2007).1365-2966. 512H). L. Annales d'Astrophysique. harvard. 253S). Astrophysical Journal 532. . #1 (November 2008). . 1M). Holberg. 13885. . in Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. s. 1954. edu/ abs/ 1999ApJS. E. . [55] Physics of white dwarf stars (http:/ / adsabs. L. harvard. . .13885. The Astrophysical Journal 571. .. 426L. Fontaine. . s. pl?/ journal_tables/ ApJS/ 105/ 419/ ) [51] Keenan. edu/ abs/ 2000ApJ. 320–333. 159. gov/ abs/ astro-ph/ 0612012). M. #1 (marec 1999). P.. 219–248. harvard. . edu/ abs/ 2007ApJS. s. ISBN 0-333-75088-8. P. 171. 121. . .. 219Q). [60] UV spectroscopy of the hybrid PG 1159-type central stars of the planetary nebulae NGC 7094 and Abell 43 (http:/ / adsabs.-O. [49] Bouigue. 1078O). 571. . [48] Exploring the substellar temperature regime down to ~550K. Oswalt and E. Shipman. C. McCook and Edward M. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 391.. Ziegler. s. D. ed. edu/ / abs/ 2009CoAst. The Astrophysical Journal 269. 2006 Pozri aj Astronomický portál • • • • • • • • • • • • • • • • Absolútne čierne teleso Absolútna hviezdna veľkosť Astrograf Balmerova séria Farebná teplota Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hviezdna kinematika Ionizácia Metalicita Spektrálna čiara Spektrálny typ UBV systém Vývoj hviezdy Wolfova-Rayetova hviezda Zakázaná čiara .Spektrálna klasifikácia . J. .

es/info/Astrof/invest/actividad/spectra.. G.ssl.pdf) (po anglicky) • Svetelné podskupiny (http://personal. UCM (http://www.fr/ftp/cats/more/HIP/cdroms/docs/vol11sp.295. Corsico.html) (po anglicky) • Rozdelenie a kinematika chladných kovových bielych trpaslíkov (http://www..lanl.aas. Richard O..htm) (po anglicky) • Objav veľmi mladého zoskupenia trpaslíkov typu L.htm) (po anglicky) • K-skupina spektrálneho atlasu Wolfových-Rayetových hviezd (http://adsabs.harvard. org/ wiki/En:stellar_classification?oldid=334926042) na anglickej Wikipédii.edu/abs/1995A&A. 2MASS J01415823-4633574 (http://xxx.berkeley.. Gray a Christopher J.appstate.Spektrálna klasifikácia 111 Externé odkazy • Knižnice hviezdnych spektier. H. A.gov/abs/ astro-ph/0511462) (po anglicky) • Hviezdna spektrálna klasifikácia.420F) (po anglicky) • Vlastnosti WO Wolfových-Rayetových hviezd (http://adsabs.u-strasbg.harvard..75K) (po anglicky) • Spektrálne typy katalógu Hipparcos (http://vizier..org/publications/baas/ v31n3/aas194/688.html) (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Stellar classification (http:/ / en. html) (po anglicky) • Intenzita periodických zmien pulzujúcich DB bielych trpaslíkov. L. wikipedia.edu/abs/1997ApJ.edu/~mfanelli/imastro/The Hertsprung-Russell (HR) Diagram. D.tcu. .lanl.486.edu/dept/ physics/MK/MKbook. Corbally (http://www1. Althaus (http://xxx.edu/~euve/sci/Resources_pubs_abstracts_j0720_burle. . gov/abs/astro-ph/0408237) (po anglicky) • Blízke DAO+dM binárne RE J0720-318: Rozvrstvený biely trpaslík s H vrstvou a možným otáčavým diskom (http://www.ucm. Montes.

003" za rok. Svetlo objektu s nenulovou radiálnou rýchlosťou bude ovplyvnené Dopplerovým javom a vlnová dĺžka svetla sa zväčší pri vzďaľujúcich objektoch (červený posun) alebo zmenší pri približujúcich sa objektoch (modrý posun). možno vypočítať z vlastného pohybu a paralaxy π tangenciálnu rýchlosť hviezdy V. Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Najväčší známy vlastný pohyb má Barnardova hviezda (10. . meraní sa uvádzajú v katalógoch vlastných pohybov.34" za rok). μ je zdanlivý uhlový pohyb hviezdy na oblohe vyjadrený v oblúkových sekundách za jeden rok. v niektorých prípadoch v oblúkových sekundách za 100 r. Vlastný pohyb sa určil pre viac ako 300 000 hviezd. sa nazýva pekuliárny pohyb hviezdy. zväčša s veľmi malou presnosťou. Z k S. typický vlastný pohyb je niekoľko stotín oblúkovej sekundy za rok. treba uviesť aj smer pohybu hviezdy .1" za rok. Radiálna rýchlosť Radiálna rýchlosť je rýchlosť objektu v smere línie spojenej s pozorovateľom. Zložka vlastného pohybu. počítaný v stupňoch od S cez V. Výsledky OBAFGKM na oblohe za -/+ 200 000 rokov. asi 100 hviezd má vlastný pohyb väčší ako 0. Pozorovaný vlastný pohyb je daný skutočným pohybom hviezdy a pohybom Slnka.π-1. Vlastný pohyb sa zisťuje presným meraním polôh hviezd v dostatočne dlhých časových odstupoch Vlastný pohyb hviezd spektrálných tried (minimálne 20-50 rokov) s presnosťou až na 0. ktorá sa dostane z pozorovaného vlastného pohybu po vylúčení vplyvu pohybu Slnka. Ak sa uvádza iba celkový vlastný pohyb.μ. Ak je známa vzdialenosť hviezdy.74. Vlastný pohyb sa rozkladá obyčajne na zložky v ekvatoreálnych súradniciach μα a μβ. v km/s zo vzorca Vt = 4.pozičný uhol.Vlastný pohyb 112 Vlastný pohyb Vlastný pohyb. J.

Hviezdna veľkosť 113 Hviezdna veľkosť Hviezdna veľkosť alebo magnitúda je fotometrická veličina udávajúca jasnosť' hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále. prosíme Vás. Rozlišuje sa: • zdanlivá hviezdna veľkosť • absolútna hviezdna veľkosť Toto je rozlišovacia stránka – navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov. ktoré by mohli mať rovnaký názov. aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak. ktorú autor článku myslel. aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu. Ak vás na túto stránku odkázal článok. Absolútna hviezdna veľkosť Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry .

2). Sírius má obsolútnu magnitúdu 1. Hviezda vo vzdialenosti desať parsekov má paralaxu 0.6). Umožňuje porovnávať celkové jasnosti objektov bez ohľadu na ich vzdialenosti. tým vyššia je ich absolútna hviezdna veľkosť. .1" (100 oblúkových milisekúnd). Pri definovaní absolútnej hviezdnej veľkosti je potrebné presne určiť typ elektromagnetického žiarenia.4 a Slnko má absolútnu vizuálnu magnitúdu 4. Výpočet Ak poznáme vzdialenosť a zdanlivú hviezdnu veľkosť hviezdy. matematická rovnica uvádza vzťah zdanlivej magnitúdy s absolútnou magnitúdou cez paralaxu. keby bol pozorovaný zo štandardizovanej vzdialenosti. tým je väčšia jeho svetelnosť. Rigel (-7. Absolútne hviezdne veľkosti pre galaxie môžu dosahovať oveľa nižšie (jasnejšie) hodnoty. ktorá by bola schopná zo vzdialenosti 10 parsekov vrhať tiene. Napríklad obrovská eliptická galaxia M87 má absolútnu hviezdnu veľkosť -22. 114 Absolútna hviezdna veľkosť pre hviezdy a galaxie (M) V stelárnej a galaktickej astronómii je štandardizovanou vzdialenosťou 10 parsekov (1 parsek je približne 3.Absolútna hviezdna veľkosť Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Absolútna hviezdna veľkosť alebo absoltútna magnitúda (značka mag alebo M) je v astronómii zdanlivá hviezdna veľkosť (m). Keď hovoríme o celkovom výdaji energie.616 svetelných rokov) a je hviezdna vzdialenosť.3) a Betelgeuze (-5. možno vypočítať jej absolútnu hviezdnu veľkosť takto: kde je 10 parsekov (≈ 32. Pre porovnanie.2616 svetelných rokov alebo 3×1013 kilometrov). Deneb (-7. Absolútne magnitúdy pre hviezdy sú vo všeobecnosti v rozsahu od -10 do +17. Čím temnejšie by objekty (zo vzdialenosti 10 parsekov) vyzerali. správne je pomenovanie bolometrická magnitúda.0). Čím nižšia je absolútna magnitúda objektu. Veľa hviezd viditeľných voľným okom má absolútnu hviezdnu veľkosť.83 (slúži nám ako referenčný bod). ktorú by mal objekt. alebo: kde je paralaxa hviezdy a je 1 oblúková sekunda (arcsec). Naos (-7. ktoré odmeriavame.

65 Alfa Centauri má paralaxu 0. ale je vhodná na účely výpočtov. je geometrické albedo telesa (číslo medzi = 0.133" a zdanlivú hviezdnu veľkosť +0. V tomto prípade je absolútna hviezdna veľkosť definovaná ako zdanlivá hviezdna veľkosť.73). ak by sa nachádzal vo vzdialenosti jednej astronomickej jednotky (au) od Slnka a Zeme zároveň pri fázovom uhle nula stupňov. je možné tiež vypočítať zdanlivú magnitúdu z akejkoľvek vzdialenosti : Absolútna hviezdna veľkosť pre planéty (H) Pre planéty.01 MVα Cen = -0. je jeho polomer a je 1 au (≈149.01 + 5*(1 + log10(0.37 115 Zdanivá hviezdna veľkosť Ak je daná absolútna magnitúda .rozumná prvá aproximácia pre planetárne telesá . kométy a planétky (asteroidy) sa používa iná definícia absolútnej magnitúdy.616/773) = -6.7 Vega má paralaxu 0.6 Gm). uhol medzi priamkami telesom-Slnko a teleso-pozorovateľ.18 + 5*log10(32. Výpočet Vzorec pre H: (absolútna magnitúda) kde 0 a 1).03 MVVega = 0.750)) = +4. je fázový uhol.750" a zdanlivú magnitúdu -0. Príklad Mesiac: je zdanlivá magnitúda Slnka zo vzdialenosti 1 au (-26. ktorú by mal daný objekt. podľa kosínusového pravidla dostávame: je fázový integrál (integrácia odrazeného svetla. = 3476/2 km = 1738 km Zdanlivá hviezdna veľkosť Absolútnu hviezdnu veľkosť možno použiť pri výpočte zdanlivej magnitúdy telesa pri rôznych podmienkach. MVRigel = 0. číslo v rozsahu medzi 0 a 1) Príklad: (Ideálna difúzna zrkadlová sféra) .03 + 5*(1 + log10(0. Je to fyzikálne nemožná situácia.133)) = +0. ktorá je zmysluplnejšia pre nehviezdne objekty.18 vo vzdialenosti asi 773 svetelných rokov.12.Absolútna hviezdna veľkosť Príklady Rigel má vizuálnu magnitúdu mV=0. kde je 1 au.

Pozri aj • Hertzsprung-Russellov diagram opisuje vzťah medzi absolútnou magnitúdou alebo svietivosťou oproti spektrálnemu typu alebo povrchovej teplote. ( ≈ 2/3) (v skutočnosti -12. .0) Vzorec pre difúzne zrkadlo funguje lepšie pre menšie fázy.57 mau Aký jasný je Mesiac zo Zeme? Spln: = 0.25 = = 1 au = 384.7) Mesiac v splne odráža o 30% viac svetla než predpovedá dokonalé difúzne zrkadlo. (použitím dífúzneho zrkadla) (v skutočnosti približne -11. Prvá štvrť: = 90°. ktoré by odrážal difúzny disk rovnakého priemeru Vzdialenosti: je vzdialenosť medzi pozorovateľom a telesom je vzdialenosť medzi Slnkom a telesom je vzdialenosť medzi pozorovateľom a Slnkom Príklady Mesiac = +0.Absolútna hviezdna veľkosť 116 Celofázová difúzna guľa odráža 2/3 z celkového svetla.5 Mm = 2.

toho istého objektu v desaťnásobne väčšej vzdialenosti) zodpovedá zdanlivej hviezdnej veľkosti. hv.6 27 30 38 Slnko Mesiac v splne Maximálna jasnosť Venuše Maximálna jasnosť Marsu Najjasnejšia hviezda vo viditeľnom spektre: Sírius Druhá najjasnešia hviezda: Canopus Nulový bod podľa definície: Tým bola kedysi Vega Najslabšie hviezdy viditeľné z mestských oblastí Najslabšie hviezdy pozorovateľné voľným okom Najjasnejší kvazar Najslabšie objekty pozorovateľné vo viditeľnom svetle s 8m pozemskými ďalekohľadmi Najslabšie objekty pozorovateľné vo viditeľnom svetle s Hubblovým teleskopom Najslabšie objekty pozorovateľné vo viditeľnom svetle s plánovaným OWL (2020) Nebeský objekt (pozri aj Zoznam najjasnejších hviezd) Tieto sú iba približné hodnoty vo viditeľných vlnových dĺžkach (v skutočnosti tieto hodnoty závisia od presnej použitej pásmovej priepustnosti). Stokrát menšia jasnosť (napr.4 −2. Je to teda množstva svetla prijatého z objektu. značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť' hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa (porovnaj absolútna hviezdna veľkosť).Zdanlivá hviezdna veľkosť 117 Zdanlivá hviezdna veľkosť Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť. .5 −0. zdanlivá jasnosť. zdanlivá magnitúda.Pogsonova rovnica Škála zdanlivých hviezdnych veľkostí Zdanl. −26. ktorá je o päť väčšia.0 12.8 −1.7 0 3.6 −4.0 6. Vzťah pre zdanlivú magnitúdu dvoch objektov . veľ.73 −12.

Dnes akceptované teórie hovoria o vzniku planetárnych sústav zo slnečnej hmloviny. ktoré by žiadna normálna planetárna sústava neprežila . aby tento model bol realizovateľný.Hmotnosť Slnka 118 Hmotnosť Slnka Hmotnosť Slnka je jednotka hmotnosti používaná v astronómii na vyjadrenie hmotnosti hviezd a hmotnejších objektov. (hnedí trpaslíci) . Vo všeobecnosti sa predpokladá. napríklad galaxií. mesiace a planéty). že pravdepodobnosť takejto „kolízie“ je príliš malá na to. Je ekvivalentná hmotnosti Slnka. Naša vlastná planetárna sústava. Hmotnosť Slnka je približne 333 000 hmotností Zeme. sa nazýva slnečná sústava. Pretože najväčšie zastúpenie vo vesmíre má vodík a hélium. Pôvod a vývoj planetárnych sústav Hlavné telesá slnečnej sústavy. hmotnosť celej galaxie vrátane koróny je 3 – 6 biliónov Pozri aj Zoznam najťažších hviezd Metalicita Metalicita je pomer hmotnosti astronomického objektu prvkov iných ako vodík a hélium. Hmotnosť hviezd sa pohybuje od 0. kométy. Niektoré planetárne sústavy sa na našu vôbec nepodobajú. ktorý sa potom zhlukne do formy planét. Napríklad hmlovina bohatá na uhlík sa nazýva bohatá na kovy. vznikom hviezd. Pulzary vznikajú pri silných explóziách supernov.planéty by sa buď vyparili. hoci uhlík sa inak za kov nepovažuje. astronómovia všetky ostatné prvky volajú kovy. pretože planetárne sústavy boli objavené napríklad aj okolo pulzarov a to z jemných odchýliek v periódach pulzov elektromagnetického žiarenia. Planetárna sústava Planetárna sústava je sústava zložená z aspoň jednej hviezdy a rôznych obiehajúcich telies (ako asteroidy. Veľkosti podobných Slnku vznikajú ako časť toho istého procesu. . že planetárne sústavy okolo hviezd najpreskúmanejšej planetárnej sústavy. ktorý končí sú v správnej mierke. ktorá prechádza extrémne blízko slnka a vytiahne za sebou materiál. v ktorej sa nachádza Zem a Slnko. Hmotnosť centrálnej časti našej Galaxie je približne 200 miliárd . Niektoré rané teórie hovorili o pôsobení ďalšej hviezdy. Avšak je dnes známe.05 až do 150 (nadobri).

prvá objavená viacnásobná exoplanetárna sústava.Planetárna sústava 119 alebo by náhlou stratou väčšiny hmoty centrálnej hviezdy unikli jej gravitačnému pôsobeniu. pričom samotná hviezda je na obrázku odtienená. August 2004) Pozri aj • Extrasolárna planéta • Zoznam hviezd s planétami Externé odkazy • Extrasolárne planetárne systémy [1] (po anglicky) Referencie [1] http:/ / www. Disk materiálu okolo hviezdy Fomalhaut. pričom zanechali za sebou iba telesá veľkosti planét. prvá objavená viacnásobná planetárna sústava pri pulzaroch • Upsilon Andromedae .prvá objavená planetárna sústava okolo viacnásobnej hviezdy • 55 Cancri . net/ . Významné planetárne sústavy • Slnečná sústava .naša planetárna sústava. Jedna z teórií hovorí.prvá objavená extrasolárna planetárna sústava. ktorý obklopuje pulzary. prvá objavená planetárna sústava pri pulzaroch. objavená v Apríl 1999 • PSR B1620-26 . že existujúce hviezdne spoločnice pulzarov sa výbuchom skoro úplne vyparili.prvá viacnásobná extrasolárna planetárna sústava okolo hviezdy hlavnej postupnosti. extrasolar. ktorá sa stala prvou vyfotografovanou exoplanétou. prvá objavená planetárna sústava.dosiaľ najväčšia objavená extrasolárna planetárna sústava (4 planéty. V pravom spodnom rohu je zväčšený záber planéty Fomalhaut b. prvá objavená viacnásobná planetárna sústava • PSR 1257+12 . Planéty sa prípadne mohli vytvoriť v akréčnom disku.

ktoré sú svojimi slapovými silami výrazne deformované do tvaru elipsoidov. nemusia sa nachádzať na rovnakom vývojovom stupni. pozri dvojhviezda a viacnásobná hviezda • galaxia • galaxia alebo podobne veľká skupina hviezd (napr. spektroskopické nie. ktoré spravidla leží mimo vnútra každej z nich. Zložky dvojhviezdy obiehajú ťažisko. Dvojhviezda Dvojhviezda je • hviezdna sústava zložená z dvoch hviezd.Sírius A a B ťažisko obehu ležať pod povrchom hmotnejšej hviezdy. ktorú sú na seba gravitačne naviazané • neodborne: planetárna sústava (t.Hviezdna sústava 120 Hviezdna sústava Hviezdna sústava alebo zriedkavo hviezdny systém (angl. že majú spoločnú atmosféru. Vizuálne dvojhviezdy dokážeme rozoznať ďalekohľadom. Katalogizovaných je viac ako 78 000 dvojíc hviezd. ako hmotnosť druhej. ako uhlová vzdialenosť zložiek fyzickej dvojhviezdy. iba vo výnimočných prípadoch. Ak sa napríklad v sústave nachádza obor alebo nadobor a biely trpaslík. prosíme Vás. Pokiaľ sa dvojhviezdy z našeho pohľadu pri svojom vzájomnom obehu pravidelne zakrývajú. . V prvom prípade ide o tzv. jedna hviezda s planétami) Toto je rozlišovacia stránka – navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov. Fyzické dvojhviezdy delíme na vizuálne a spektroskopické. j. ktorú môžeme rozoznať aj voľným okom je Mizar a Alcor v súhvezdí Veľkej medvedice (Veľkého voza). hovoríme o zákrytových premenných hviezdach. ale v skutočnosti sú od seba ďaleko. Uhlová vzdialenosť zložiek optickej dvojhviezdy je spravidla väčšia. Najjasnejšou dvojhviezdou na oblohe je sústava Sírius v súhvezdí Veľkého psa. Hoci sú zložky sústavy dvojhviezdy približne rovnako staré. môže Najjasnejšia dvojhviezda na oblohe . aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu. hovoríme o optickej dvojhviezde. keď je hmotnosť jednej hviezdy oveľa väčšia. takáto sústava sa môže stať novou. Najznámejšou optickou dvojhviezdou. Jeho zložky sú takmer guľatého tvaru. Poznáme však aj dvojhviezdy. Ak vás na túto stránku odkázal článok. ktoré sú gravitačne viazané alebo • dvojica hviezd na oblohe v tesnej blízkosti pri sebe a nie sú gravitačne viazané. stellar system. Sú to takzvané tesné dvojhviezdy. alebo dvojhviezdy. ktoré by mohli mať rovnaký názov. ktoré sú na seba gravitačne naviazané • sústava (aspoň dvoch) hviezd. star system) môže byť: • súhrnné označenie pre (gravitačne viazanú) dvojhviezdu a viacnásobnú hviezdu. Medzi najznámejšie zákrytové premenné hviezdy patrí Algol. ktorých zložky sú k sebe natoľko blízko. hviezdokopa). Zložky dvojhviezdy zvyčajne obiehajú spoločné ťažisko. Pokiaľ sa hviezdy nachádzajú iba v zdanlivej blízkosti. aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak. fyzickú dvojhviezdu jej zložky k sebe fyzicky patria. ktorú autor článku myslel.

Pozri aj • Dvojhviezda • Binárna sústava (astronómia) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Contact binary (http:/ / en. Michael J. info/ encyclopedia/ C/ contact_binary. info/ encyclopedia/ O/ overcontact_binary. Binárny systém. Stellar Rotation. Andrew King. and Martin Ward. . 2007. Cambridge. UK. Accessed on line November 4. The Internet Encyclopedia of Science.Dvojhviezda 121 Pozri aj • Binárna sústava (astronómia) Kontaktná dvojhviezda Kontaktná dvojhviezda je dvojhviezda. An Introduction to Astrophysical Fluid Dynamics.[1] [2] [3] Takmer všetky známe kontaktné dvojhviezdy patria medzi navzájom sa zatemňujúce dvojhviezdy (jedna druhej spôsobujú zatmenie). daviddarling. ktorého hviezdy majú spoločný plynový obal sa môže nazývať aj nadkontaktná dvojhviezda. The Internet Encyclopedia of Science. Jean Louis Tassoul.[4] Takéto kontaktné dvojhviezdy sú známe ako W Ursae Majoris hviezdy. že sa dotýkajú alebo zdieľajú spoločný plynový obal. html). London: Imperial College Press. [3] pp. David Darling. Douglas Lin. 51–53. ktorej hviezdy sa nachádzajú tak blízko pri sebe. ISBN 1-86094-615-1. New York: Cambridge University Press. 231. Referencie [1] contact binary (http:/ / www. 2000. Jim Pringle. org/ wiki/ En:contact_binary?oldid=364751478) na anglickej Wikipédii. Accessed on line November 4. html). ISBN 0-521-77218-4. 2006. David Darling. čo je odvodené od podobného typu hviezdy W Ursae Majoris. [4] p. daviddarling. wikipedia. Thompson. 2007. [2] overcontact binary (http:/ / www. Maran. Stephen P.

V druhom prípade môže byť ich blízkosť iba domnelá.[4] Môžu byť rozdelené do dvoch tried. Toto môže byť dôsledkom fyzickej blízkosti hviezd a ich vzájomného gravitačného pôsobenia. šesťhviezdy a tak ďalej sa štatisticky vyskytujú menej. akou je napríklad Alfirk. . nestabilné systémy. v ktorej nie sú všetky hviezdy gravitačne spojené. päťhviezdy.Viacnásobná hviezda 122 Viacnásobná hviezda Viacnásobná hviezda je systém pozostávajúci z troch alebo viacerých hviezd. sú veľmi mladé. Zvyčajne. Väčšina týchto systémov sú trojhviezdy často označované ako trinary alebo temary. môže obsahovať fyzickú dvojhviezdu a ďalšiu optickú hviezdu (spoločníka). čo vedie k vyvrhnutiu hviezdy z takéto systému. alebo zriedkavo. V takýchto systémoch je málo interakcií medzi obežnými dráhami. ktoré sa zo Zeme javia pri sebe blízko na oblohe. vtedy je viacnásobná hviezda považovaná za fyzickú. Väčšie systémy ako sú štvorhiezdy.[2] [5] Ďalšie viacnásobné hviezdy. že ak veľkosti vnútorných a vonkajších obežných dráh sú porovnateľne veľké. vtedy ide o optický systém. ktoré odpovedajú týmto dvom extrémom. príklad viacnásobnej hviezdy (umelcova predstava) Veľkosť systému viacnásobnej hviezdy sa pohybuje v strede medzi systémom dvojhviezdy.[10] Trojhviezda. Príkladom takého systému je Trapéz v hmlovine Orión. Toto usporiadanie sa nazýva hierarchické.[8] [9] Dôvodom pre takéto usporiadanie je. ktoré majú komplexnejšiu dynamiku a obsahujú od 100 do 1000 hviezd. systém sa môže stať dynamicky nestálym. že vznikli vo hviezdnych "škôlkach" a rýchlo sa oddelili do stabilnej viacnásobnej hviezdy. označované ako trapezia. dve hviezdy vytvoria uzatvorený dvojhviezdny systém a tretia hviezda obieha tento pár vo vzdialenosti oveľa väčšej ako sú obežné dráhy prvých dvoch hviezd.[1] [2] [3] Fyzické viacnásobné hviezdy sa vo všeobecnosti nazývajú aj viacnásobnými hviezdnymi sústavami. čisto optická trojhviezda akou je Gamma Serpentis. Väčšina viacnásobných hviezd je usporiadaná hierarchickým spôsobom s menšou obežnou dráhou umiestnenou vo vnútri väčšej obežnej dráhy. s dvoma hviezdami na stabilných obežných dráhach a otvorenými hviezdokopami. Predpokladá sa.[6] [7] Hierarchia Systémy trojhviezd Vo fyzickom systéme trojhviezd. Trojhviezda HD 188753. každá hviezda obieha okolo ťažiska systému. pričom podobne ako u dvojhviezd sú stabilné.

Skladá sa z viditeľnej dvojhviezdy (javí sa tak). Na obrázku vľavo sú znázornené niektoré príklady.Viacnásobná hviezda 123 Vyššia početnosť Hierarchické viacnásobné hviezdne systémy s viac ako troma hviezdami môžu vytvoriť viac komplikovaných usporiadaní. Jednoduchý diagram hierarchie 3 môže popisovať systémy od štyroch do ôsmych hviezd. Tieto hviezdy nemajú štandardné hierarchické vzťahy. Tento systém má vzdialenú viditeľnú obiehajúcu hviezdu Gliese 643 a ešte vzdialenejšiu Gliese 644C. Mobilný diagram e znázorňuje príklad štvorhiezdneho systému hierarchie 3 skladajúceho sa z jednej vzdialenej hviezdy obiehajúcej okolo blízkej dvojhviezdy. tiež známy ako Alpha Geminorum alebo α Gem. dvojhviezda. podobne ako d. pričom jedna zložka dvojhviezdy je zároveň ešte bližšou dvojhviezdou. štvorhviezda hierarchie 2. pomenovaných podľa viacnásobnej hviezdy známej ako Trapéz v srdci hmloviny Orión. Tento vzťah sa nazýva Interplay (súhra). ale kompletné pre stabilné obežné dráhy. Takto vzniká päťhviezda s hierarchiou 4 podobne ako v f.[11] Jednoduchý diagram hierarchie 1. päťhviezda hierarchie 4 Skutočným príkladom systému hierarchie 3 je Kastor. (f) simplex. hviezdy Gliese 644A a Gliese 644B sú sformované do blízkej viditeľnej dvojhviezdy. Týmto spôsobom bz y nej bola šesťhviezda hierarchie 3. Jednoduchý diagram hierarchie 2 môže popisovať systém trojhviezdy ako je c. trojhviezda. (d) simplex. Tento systém. takže ide o trojhviezdny systém. Každá úroveň diagramu znázorňuje rozklad systému na dva alebo viac systémov s menšou veľkosťou.multiplex.[19] [20] Trapézia Druhá známa trieda viacnásobných hviezd pozostáva z mladých trapézií. ale často sa vyskytujú v blízkosti alebo vo vnútri jasných hmlovín.[13] Napríklad. ktorá po bližšom preskúmaní môže pozostávať z dvoch spektroskopických dvojhviezd. popisuje systém dvojhviezdy. ktorá sa javí ako červená trpaslíčia dvojhviezda.[9] [15] Väčšina týchto hierarchií sú buď stále systémy alebo trpia vnútornými poruchami.[16] [17] [18] Ostatné komplexné viacnásobné hviezdy sa časom teoreticky rozdrobia na menej komplexné systémy ako sú častejšie pozorované trojhviezdy. Počet úrovní v diagrame sa nazýva hierarchia. Tieto hviezdy na seba gravitačne pôsobia.[6] Takéto systémy nie sú vzácne.[12] Maximálnou hierarchiou v A. Tokovininovom katalógu viacnásobných hviezd y roku 1999 je 4.[14] Vyššie hierarchie sú tiež možné. ale pohybuje sa ako hviezdy menia svoje spoločné pozície. prípadne aj štvorhviezdy. (c) simplex. štvorhviezda hierarchie 3. okolo ktorej obieha ďalšia nejasná hviezda. A. zatiaľ čo Gliese 644B je spektroskopickou dvojhviezdou. kde centrum gravitácie nie je pevne fixované na jeden bod. Môže byť aj štvorhviezdou hierarchie 2. alebo štvorhviezdy ako je d. ako je znázornené v b. (e) simplex. Mobilné diagramy: (a) mnohonásobný . ktoré môžu byť znázornené na tzv.[21] Takéto hviezdy sa nakoniec upokoja a vytvoria blízku . mobilnom diagrame. (b) simplex.

a r2 = a . Mu Columbae a 53 Arietis.Viacnásobná hviezda dvojhviezdu so vzdialeným spoločníkom. ale bola vyvrhnutá svojou veľkou rýchlosťou do medzihviezdneho priestoru.[21] Príkladom takýchto vyvrhnutých hviezd môžu byť AE Aurigae.) Dve telesá s veľkým rozdielom v hmote obiehajú okolo spoločného barycentra (podobne ako systémZem-Mesiac) (d. vzdialenosť od ťažiska prvej hviezdy k ťažisku hmoty je daná: kde: a je vzdialenosť medzi dvoma hviezdnzmi stredmi m1 and m2 sú hmoty oboch hviezd Ak a je veľká polos obežnej dráhy na elipse jedného telesa okolo druhého. Ak sa centrum hmoty nachádza vo vnútri masívnejšieho telesa.[22] [23] 124 Obežný pohyb viacnásobných hviezd Vypočítanie ťažiska dvojhviezd V prípade jednoduchej dvojhviezdy (r1).) Dve telesá s extrémne veľkým rozdielom v hmote obiehajú okolo spoločného barycentra (podobne ako systém Slnko-Zem) (e.) Dve telesá rovnakej hmoty obiehajú okolo spoločného ťažiska hmoty alebo barycentra. ktoré sa dostali do Trapéza v hmlovine Orión pred niekoľkými miliónmi rokov. (b. ďalšou hviezdou. ktorá bola kedysi súčasťou systému. tak toto teleso sa bude javiť ako rozkmitané s postrehnuteľnou obežnou dráhou. .r1 bude veľká polos obežnej dráhy druhého telesa.) Dve telesá s rozdielnou hmotou obiehajú okolo spoločného barycentra. potom r1 bude veľká polos obežnej dráhy prvého telesa okolo ťažiska hmoty alebo barycentra.) Dve telesá s podobnou hmotou obiehajúce po elipse okolo spoločného barycentra. Ťažiská hmoty Obrázky sú reprezentačné a nie simulované. (c. podobne ako systém Cháron-Pluto. (a. Pozícia červeného kríža označuje centrum gravitácie systému.

Komponenty objavené v blízkosti už existujúceho komponentu môžu byť označované Aa. C atď. Súčasné názvoslovie dvojhviezd a viacnásobných hviezd môže pôsobiť zmätočne pri rôznych spôsoboch rozdielneho označovania novoobjavených dvojhviezd. Tokovininov hviezdny katalóg viacnásobných hviezd používa systém. A. pričom žiadne dva z nich nemôžu byť zoskupené do podsystému.[24] [25] Postupnosť písmen B. Pre systém označovania. zatiaľ čo podsystémy obsahujúce jeho základné komponenty budú označené ako 11 a podsystémy obsahujúce jeho druhotné komponenty budú označené ako 12. Washingtonský katalóg viacnásobných hviezd . do označenia systémov. v ktorom každý podsystém v mobilnom diagrame je kódovaný postupnosťou číslic.Viacnásobná hviezda 125 Označenia a názvoslovie Označenia viacnásobných hviezd Komponenty viacnásobných hviezd môžu byť špecifikované pripojením prípon. tak tieto budú mať označenie podsystémov 12 a 13. Keď sa touto metódou popisuje nie-hierarchický systém. v závislosti od rôznych autorov (jeden dá A a druhý dá C).[29] • WMC. Podsystémy. čísla komponentov môžu byť udávané rôzne. V mobilnom diagrame d (na obrázku hore). rovnaké číslo podsystému sa použije viac ako raz. B. napríklad. môže poukazovať na odlúčenie od komponentu A. Tokovininovom hviezdnom katalógu viacnásobných hviezd.[30] .[25] Názvoslovie v katalógu viacnásobných hviezd A. V tomto prípade.[28] • Postupný desatinný systém . • Metóda označovania Urban/Corbin . ak B a C boli potom spojené do dvojhviezd.hierarchická číselná schéma podobná ako Deweyov desatinný systém.C atď. ktoré sa objavia pod tým v mobilnom diagrame budú očíslované tromi.nehierarchická desatinná schéma. Ba atď. A. a horšie. napríklad. kde dva komponenty a podsystémy sú označené číslami podľa postupnosti objavenia. Prípony AB môžu byť použité na označenie páru skladajúceho sa z A a B.. systém s tromi optickými komponentami A. najširšiemu systému sa priradí číslo 1.[27] Rokovania začaté v roku 1999 vyústili do štyroch navrhovaných schém na riešenie tohto problému:[27] • KoMa . kde prípony použité vo Washingtonskom katalógu dvojhviezd sú rozšírené o dodatočné pripojenie písmen a čísel. napríklad. označenia pri objavení optických dvojhviezd a označenia dvojhviezd v zatmení.[26] Budúce názvoslovie systémov viacnásobných hviezd Záznam podsystémov v A. identifikovanie hierarchie vo vnútri systému je výhodnejšie pri identifikovaní podsystémov a vypočítavaní ich vlastností.hierarchická schéma. B a C. štyrmi alebo viacerými číslicami. A. bude mať dva podsystémy označené číslom 1 označujúcim dve dvojhviezdy AB a AC.hierarchická schéma využívajúca veľké a malé písmená a arabské a rímske číslice.

The triple-lined spectroscopic system Gliese 644. accessed May 26. harvard. harvard. . . Arcadio Poveda. [7] Runaway Stars. pp. Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society 9: 388–400. 267. David S. Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society 9: 388–400. web page. [8] HEINTZ. pp. Astronomy and Astrophysics Supplement Series 124 (July 1997). [2] MSC . 1997–1999.. α Cen AB. 2007. Reidel Publishing Company.[33] ale jeho existencia je spochybnená nedávnymi výskumami. pp. . . [10] A Note on the Stability of Hierarchical Triple Stars with Initially Circular Orbits. 388E)". . D. D. Anosova. Proxima je od nich vzdialená približne 15 000 AU.. D. edu/ abs/ 1997A& AS. 25. 161K) . harvard. [11] pp. . org/ messier/ bina. ISBN 9027708851. HR 3617B. Eggleton. php?project=HIPPARCOS& page=Double_stars). HR 3617A. 75T). Táto vzdialenosť je aj tak porovnateľne malá s medzihviezdnymi vzdialenosťami. 161–166. Bibcode:  2006RMxAC. web page. D. že sa dala zistiť iba vďaka gravitačným vplyvom na Polárke A (α UMi A). kde najbližšia hviezda je extrémne blízko k hlavnej hviezde . Double Stars. A. Dordrecht. Extrasolárna planéta typu Horúci Jupiter pravdepodobne obieha okolo hlavnej hviezdy HD 188753A. pp. u-strasbg. html)..Viacnásobná hviezda 126 Príklady • HR 3617 je viacnásobná hviezda s tromi hviedami. (1978). Bibcode:  1994MNRAS. D. . [4] p. [9] Evans. . 124. Tzevi Mazeh et al. and Alejandro Hernández-Alcántara. Galaktická dynamika.25.tak blízko. 13–15. ISBN 9027708851. W. 9. 1. edu/ abs/ 1994MNRAS. B a C obehnú okolo seba každých 156 dní a ako skupina obehnú okolo A každých 25.IV. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 267. 67–68.a catalogue of physical multiple stars. Dordrecht. a červeného trpaslíka HD 188753C. • Alfa Centauri je trojhviezda tvorená párom žltých trpaslíkov (Alfa Centauri A a Alfa Centauri B) a vzdialeným červeným trpaslíkom Proxima Centauri.13A (http:/ / adsabs. Dordrecht. Evans. ISBN 0-691-08445-9. D. . 75–84. #1 (March 1994). • HD 188753 je fyzická trojhviezda nachádzajúca sa vo vzdialenosti približne 149 ly od Zeme v súhvezdí Labuť. 2007. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 325. Reidel Publishing Company. L.7 rokov. G.. " Hviezdy o vyššej početnosti (http:/ / adsabs. 13A) . edu/ abs/ 2006RMxAC. A a B tvoria fyzickú dvojhviezdu. A.[31] Stredne necentrálna obežná dráha dvojhviezdy spôsobuje najmenšiu vzdialenosť medzi hviezdami 11 AU a najväčšiu 36 AU. Revista Mexicana de Astronomía y Astrofísica (Serie de Conferencias) 25 (2006). P. (1968). W. Christine Allen. Bibcode:  2001MNRAS. Reidel Publishing Company.161K (http:/ / adsabs. harvard. kým nebola v roku 2006 vyfotografovaná Hubbleovym vesmírnym ďalekohľadom. 343–357. accessed October 31. ISBN 9027708851. P. seds. edu/ abs/ .katalóg fyzických viacnásobných hviezd (http:/ / adsabs. edu/ abs/ 1968QJRAS. James Binney and Scott Tremaine. and J. W. (1978). [3] Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy (http:/ / www. 1987. harvard. Double Stars. 66–67. Centre de Données astronomiques de Strasbourg ID J/A+AS/124/75 (http:/ / cdsarc.. [5] HEINTZ. (1978). Trapezia. Referencie [1] Hipparcos: Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy (http:/ / www. (1978). Dordrecht.[32] HD 98800 je štvorhviezdny systém nachádzajúci sa v TW Hydrae asociácii. fr/ viz-bin/ Cat?J/ A+ AS/ 124/ 75). 393–394. Reidel Publishing Company. harvard. ISBN 9027708851. Tokovinin. . [14] Štúdia viacnásobných hviezdnych systémov . . 388E)".325. W. [12] HEINTZ.267. Obežná doba Proximy okolo α Cen AB je viac ako 500 000 rokov a nie je isté či na seba gravitačne pôsobia. Dvojhviezdy. (1968). David S. edu/ abs/ 1968QJRAS. A. and Subtrapezia. A.. a HR 3617C. [6] HEINTZ. alebo RHD 1 AB. Kiseleva. " Hviezdy o vyššej početnosti (http:/ / adsabs. D. zatiaľ čo C sa javí ako optická. .[34] • severná hviezda Polárka alebo Alfa Ursa Minoris (α UMi) je systémom trojhviezdy. A aj B tvoria fyzickú dvojhviezdu označovanú ako Alfa Centauri AB. 1 (July 2001). D. Double Stars. Skladá sa zo žltého trpaslíka HD 188753A. int/ index. rssd. [13] MSC . 9. . P.343M (http:/ / adsabs. 24. Tokovinin. esa. Princeton University Press. oranžového trpaslíka HD 188753B.

U. 155-160. org/ 10. M.T (2000). Washingtonský katalóg dvojhviezd (http:/ / ad. [18] (http:/ / adsabs. . Dvojhviezdy. Hartkopf. A. mil/ wds/ wmc/ toko_hwds. DOI: 10. prístup: 2008-09-12.Viacnásobná hviezda 2001MNRAS. "Pôvod vyvrhnutých hviezd". (1978). usno.. [31] Mason. x).D. pp. [29] Sequential Designation Method (http:/ / ad. A. 65–66. txt). mil/ wds/ wmc/ uc. txt). usno. Tokovinin. .space. A. 45R). Pozri aj • Dvojhviezda • Trojhviezda • Hviezdna sústava Externé odkazy • Knižnica dvojhviezd (http://ad. Reidel Publishing Company. R. doi. W.. navy. DOI: 10. . de Zeeuw. D. [32] Are Proxima and α Centauri Gravitationally Bound? (http:/ / adsabs. edu/ abs/ 1997A& AS.x (http:/ / dx. Astronomical Journal 132. 75. (2005). de Bruijne. doplnok 124 (Júl 1997). Jeremy G. Hartkopf & Brian D.T. Publications of the Astronomical Observatory of Belgrade. [16] (http:/ / adsabs. [27] William I. 132. 75T). edu/ abs/ 2006POBeo.. Dordrecht: D. 2006. org/ 10. 1140H). #5 (November 2006). Double Stars. P. 2001. W. A. United States Naval Observatory. . Gary L. mil/ wds/ wdsweb_format.. Astron. T. R. txt). [22] Blaauw. V. S. P. 155-160. 343M) 127 . Wycoff. Mex.usno. Mason. . A. pp. Reidel Publishing Company. 209H). Astronomical Journal. navy.L. 124. edu/ abs/ 1977RMxAA. . (2008). . ISBN 9027708851. ISBN 9027708851. [21] HEINTZ. J. harvard.30 (1987). Námorné observatórium USA. D. DOI: 10... Astrophysical Journal 544: 133–136. 325.I.mil/wds/dsl. [33] Konacki. V. "An extrasolar giant planet in a close triple-star system". 75 (1970). org/ 10. 69-76-118. prístup: 2008-09-12. Reidel Publishing Company.1051/0004-6361:20066835 (http:/ / dx. Wycoff.html) (po anglicky) • Pomenovávanie nových extrasolárnych planét (http://www. [20] (http:/ / adsabs. navy. Mason. 48. harvard. Washington Visual Double Star Catalog. a William I. "No evidence of a hot Jupiter around HD 188753 A". 30. Zhuchkov.. harvard. navy.1365-8711. [15] HEINTZ. 80.katalóg fyzických viacnásobných hviezd (http:/ / adsabs.W. ..1086/145866 (http:/ / dx. Segal. Orlov. S. mil/ wds/ wmc/ seq. 3. PMID 16015323. Rubinov. Dordrecht. Nature 436 (7048): 230–233. United States Naval Observatory.. . (1978). W. . pp. Washington D.Naval Observatory. Astronomy and Astrophysics 466 (3): 1179–1183. Wertheimer. mil/ wds/ ). Morgan. mil/ wds/ wmc/ wmc_post191. pp. usno.. Astrophysical Journal 119: 625.. Námorné observatórium USA.4. prístup: 2008-09-12.S. Rev. Astronomy Reports 48 (2004). Rubinov. org/ 10. 2008. Double Stars. Hartkopf. Vistas in Astronomy. . DOI: 10. pp.. D. Y. edu/ abs/ 1970AJ.1086/317315 (http:/ / dx. usno. 2000).com/searchforlife/ 090319-seti-planet-nomenclature. edu/ abs/ 2006AJ. (1978).5 (WDS) (http:/ / ad.114-118. Accessed on line August 20. 69F). DOI: 10.. I.. html).. [28] Urban/Corbin Designation Method (http:/ / ad.2001. 1051/ 0004-6361:20066835). prístup: 2008-09-12. doi. 1038/ nature03856). doi. [17] (http:/ / adsabs. 1046/ j. . W.html) (po anglicky) . 1086/ 317315). V. Ya. ISBN 9027708851. 04419. navy.. .1046/j. . Fekel. . pp. A. [25] Format.C. Tokovinin (April 18. (2007). 1365-8711. [23] Hoogerwerf. txt).. org/ 10. . .04419. Harrington. MSC . doi. [34] Eggenberger.H.1038/nature03856 (http:/ / dx. Astronómia a astrofyzika. . Udry. S. M. Mazeh. On the designation of multiple stars (http:/ / ad. . Mayor. . "Vesmírne pohyby AE Aurigae a Mu Columbae v hmlovine Orión". harvard. . W. edu/ abs/ 1987VA. V. Gregory Laughlin.80 (2006). Francis C.navy. see §7–8 for a discussion of the quintuple system. 209. 1995W).J. G. harvard. Brian D. 155Z). harvard.. 75–84. . D. . usno. . pp. Zmätok v názvosloví dvojhviezd: The Washington Multiplicity Catalog (http:/ / ad. Oddelenie astrometrie. 1086/ 145866). . 1995–1997. (1954). Astrofis 3 (1977). doi. R. [26] §2. [30] A. harvard. usno. [19] (http:/ / adsabs. . Dordrecht. navy. edu/ abs/ 2004ARep. [24] HEINTZ. R. Harrington. D. B.

Je to prvý známy štandardizovaný fotometrický systém. vrátanie mnohých jasných hviezd. APOD. Písmená U. APOD (http://apod. Krátky rozsah vlnovej dĺžky pre filter U je definovaný hlavne zemskou atmosférou. Systém zaviedli v 50. Voľba farieb je preto práve takáto.edu. UBV systém UBV systém alebo Johnsonov systém alebo aj Johnsonov-Morganov systém je širokopásmový fotometrický systém na klasifikáciu hviezd podľa ich farby.Viacnásobná hviezda 128 Individuálne ukážky • Trojhviezdny systém. 442 nm pre B a 540 nm pre V. modré (blue) a vizuálne magnitúdy. ktoré sa merajú na hviezde na klasifikáciu v tomto systéme. ako samotnou hviezdou.html) (po anglicky) • Systém Alfa Centauri.html) (po anglicky) • Alpha Centauri.nasa. pretože fotografický film je citlivý na tieto farby.pl/apod/ap020425.gov/apod/ap020911. že stredné vlnové dĺžky funkcií citlivosti sú 364 nm pre U. .gov/apod/ap030323. Nulový bod farebných indexov B-V a U-B bol definovaný ako nula pre hviezdy A0 V neovplyvnené medzihviedznym sčervenaním. 25. UBV systém má aj nevýhody. org/ wiki/ En:multiple_star?oldid=366492374) na anglickej Wikipédii. Napriek tomu veľké množstvo meraní bolo vykonaných práve týmto systémom.html) (po anglicky) Iné projekty Astronomický portál • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viacnásobná hviezda Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Multiple star (http:/ / en. apríl 2002 (http://apod. B a V znamenajú ultrafialové. To znamená.uj.oa. Filtre sa vyberajú takým spôsobom. wikipedia. že hodnota tejto zložky ako aj pozorovaná magnitúda sa môže meniť s nadmorskou výškou a atmosférickými podmienkami. storočia americkí astronómovia Harold Lester Johnson a William Wilson Morgan.nasa. APOD (http://apod. rokoch 20.

Galaxie vznikajú z protogalaxií. asi 10 – 20 % hmotnosti galaxie tvoria hviezdy. špirálové a nepravidelné. nazývaných galaxie.129 GALAXIA galaxia O našej galaxii. Hviezdy sa takmer vždy nachádzajú v skupinách. Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky Typy galaxií Špirálová galaxia s priečkou NGC 1300 Galaxie existujú v troch základných typoch: eliptické. medzihviezdnym prachom a "tmavou hmotou". ktorej názov sa začína na veľké G pozri Galaxia (naša hviezdna sústava) Galaxia (. Obsahuje viac ako 150 miliárd hviezd a jej celková hmotnosť dosahuje zhruba hmotnosť bilióna Sĺnk (1 bilión = 1 000 000 000 000). Naša vlastná galaxia – Galaxia (s veľkým G) alebo nepresne Mliečna cesta – je rozsiahla špirálová galaxia s priemerom 100 000 svetelných rokov a šírkou 25000 svetelných rokov. medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty. Galaxie držia pokope pôsobením gravitačnej príťažlivosti a jednotlivé galaktické zložky obiehajú spoločný stred. hviezdokôp. spolu s plynmi. plyny a prach. Trochu rozsiahlejší popis typov galaxií poskytuje Hubblova schéma.s malým g. okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina. Slovo galaxia bolo odvodené z gréckeho názvu našej vlastnej Galaxie – Mliečna cesta Κύκλος γαλακτικός (Κyklos galaktikos). Existuje niekoľko dôkazov. hmlovín. umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd. . anagalaktická hmlovina. iné názvy: (veľká) hviezdna sústava. že vo väčšine galaxií sa nachádzajú superhmotné čierne diery.

vychádzajúc zo skoršej práce Thomasa Wrighta. Hoagov objekt Štruktúry na väčšej škále Priestor medzi galaxiami je relatívne prázdny. To znamená. aj špirálové ramená rotujú okolo stredu. Predpokladá sa. medzigalaktických oblakov. V roku 1845 skonštruoval William Parsons nový ďalekohľad. pomocou ktorého bol schopný rozlišovať medzi eliptickými a špirálovitými hmlovinami. neskôr nasledovaný katalógom 5000 hmlovín. tieto sú známe ako poľné galaxie.galaxia 130 V špirálových galaxiách sú špirálové ramená približne tvaru logaritmickej špirály. Kant sa tiež domnieval. ktorá sa pohybuje pozdĺž diaľnice preplnenej vozidlami. Štruktúry. Keď sa hviezda pohybuje smerom do ramena. by mohli byť samostatné galaxie. tiež známeho pod názvom Virgo Superklaster. s výnimkou Nepravidelná galaxia NGC 6745 Len niekoľko galaxií existuje osamotene. Dejiny V roku 1610 použil Galileo Galilei ďalekohľad na štúdium svetlého pásu nočnej oblohy známeho ako Mliečna cesta a objavil. avšak oveľa väčšieho rozsahu. Nový typ galaxie. storočia zostavil Charles Messier katalóg. Ku koncu 18. že špirálové ramená sú oblasti s vysokou hustotou alebo s vlnami hustoty. V roku 1755 sa Immanuel Kant vo svojej úvahe. Väčšina galaxií je gravitačne spojená s množstvom iných galaxií. objavil v roku 2003 Dr Michael Drinkwater z Univerzity v Queenslande. . ultra kompaktná trpasličia galaxia. obsahujúci 110 najjasnejších hmlovín a hviezdokôp. podobne ako Slnečná sústava. držaných pokope gravitačnými silami. toto je podobné vlne spomalení. že niektoré z hmlovín. že tento vzor vznikol narušením jednotne rotujúcej hviezdnej hmoty. Teoreticky sa dá ukázať. Väčšie štruktúry. celkovo obsahuje Lokálna skupina asi 30 galaxií v priestore širokom 1 megaparsek. obsahujúce tisícky galaxií natlačených do relatívne malej oblasti sa nazývajú galaktické hviezdokopy (klastre). že hviezdy vstupujú a vystupujú do/z špirálových ramien.Aj kvazary a blazary patria medzi galaxie. skupinách a niekedy aj osamotene. zhromaždený Williamom Herschelom. spomalí sa a tým ešte zvýši hustotu. sa nazývajú galaktické skupiny. avšak robia tak s konštantnou uhlovou rýchlosťou. Naša galaxia je členom Lokálnej skupiny a spolu s galaxiou Androméda jej dominuje. Lokálna skupina je časťou Lokálneho superklastra. obsahujúce do 50 galaxií. (správne) domnieval. že pozostával z obrovského počtu matných hviezd. Prstencová galaxia. že galaxia by mohla byť rotujúce teleso obrovského počtu hviezd.plynu a tmavej hmoty. Výsledný hviezdny disk by bol z nášho pohľadu z jeho vnútra videný ako pás na nebi. Tak ako hviezdy. viditeľných na nočnej oblohe. usporiadaných v klastroch. Superklastre sú gigantické množiny obsahujúce desiatky tisíc galaxií.

ktorú použil Harlow Shapley. Hubblova schéma. S použitím vylepšených ďalekohľadov bolo tiež možné sledovať vodíkový plyn aj v iných galaxiách. . ktorá sa stala najvzdialenejšou galaxiou pozorovanou človekom. Tieto pozorovania viedli k postulátu (požiadavka) rotujúcej pruhovej štruktúry v strede Galaxie. 131 Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Galaxia. tzv. Napriek tomu neboli hmloviny všeobecne uznané ako vzdialené samostatné galaxie. až pokým záležitosť nevyriešil Edwin Powell Hubble na začiatku 20. použitím nového ďalekohľadu.galaxia Tiež sa mu v niektorých hmlovinách podarilo rozpoznať individuálne bodové zdroje. Prvý pokus opísať tvar Mliečnej cesty a pozíciu Slnka v nej uskutočnil William Herschel v roku 1785 dôkladným spočítaním počtu hviezd v rôznych oblastiach oblohy. Toto žiarenie bolo pozorované v roku 1951 a umožnilo a umožňuje oveľa vylepšené štúdium Galaxie. rokov 20. V roku 1944 predpovedal Hendrik van de Hulst mikrovlnné žiarenie vlnovej dĺžky 21 centimetrov. Iná metóda. rokov 20. aby boli súčasťou Mliečnej cesty. Obe analýzy zlyhali na nebratí do úvahy absorpcie svetla medzihviezdnym prachom. Použitím prepracovaného prístupu dospel Jacobus Kapteyn v roku 1920 k obrázku malej (priemer 15 kiloparsekov) elipsoidnej galaxie so Slnkom blízko stredu. že všetka viditeľná hmota galaxií (z hviezd a plynu) patrične nezodpovedá rýchlosti rotujúceho plynu. čo ich viedlo k postulátu temnej hmoty. V roku 1936 vytvoril klasifikačný systém pre galaxie. tým pádom sa Dopplerov jav dá použiť na zmapovanie pohybu plynu v Galaxii. ktorý sa používa dodnes. V roku 2004 bola objavená galaxia Abell 1835 IR1916. V 70. Súčasný obrázok našej galaxie sa objavil. storočia si vedci uvedomili. až keď v roku 1930 Robert Julius Trumpler vyčíslil tento jav študovaním otvorených hviezdokôp. pochádzajúce z medzihviezdneho atómového vodíkového plynu. V roku 2000 bola objavená tmavá galaxia VIRGOHI21 (jej tmavosť bola verifikovaná a zverejnená až v súčasnosti (2005)). viedla k úplne odlišnému obrázku: plochý disk s priemerom 70kpc a Slnkom ďaleko od stredu. storočia. založená na katalogizovaní guľových hviezdokôp. Bol schopný rozlíšiť vonkajšie časti niektorých špirálovitých hmlovín ako množiny samostatných hviezd a tiež umožnil odhadnutie vzdialeností k hmlovinám: boli príliš ďaleko na to. keďže nie je ovplyvnené pohlcovaním prachu. čím potvrdil Kantovu skoršiu domnienku.

žiadne mladé hviezdy. Tento proces zlučovania môže v niektorých prípadoch pokračovať až do súčasnosti a nie je limitovaný len na gigantické eliptické galaxie. • Pozostáva zo starých hviezd. Napríklad naša vlastná Mliečna cesta práve teraz „trávi“ niekoľko malých galaxií. Tento tradičný portrét vylíčil eliptické galaxie ako galaxie. žiadne otvorené hviezdokopy.132 Hubblova schema Eliptická galaxia Eliptická galaxia je typ galaxie v Hubblovej schéme. charakterizovaný nasledovnými fyzikálnymi vlastnosťami: • Nemá žiadne alebo len bezvýznamné množstvo uhlovej hybnosti. . Podľa novej predstavy (stále celkom pokusnej) je eliptická galaxia výsledkom dlhého procesu. nazývaných Populácia II. Nedávne pozorovania objavili vo vnútri niekoľkých eliptických galaxií popri iných štruktúrach mladé Gigantická eliptická galaxia NGC 4881 (guľovitá žiara v ľavom hornom rohu) leží na okraji klasteru galaxií s názvom Coma. • Väčšie eliptické galaxie majú spravidla systém guľových hviezdokôp. Nepredpokladala sa žiadna významná evolúcia. v ktorých sa po počiatočnej explózii skončil proces tvorenia hviezd a ktoré svietia len svojimi starnúcimi hviezdami. modré hviezdokopy. pri ktorom sa niekoľko menších galaxií ľubovoľného typu zrazilo a zlúčilo do jednej väčšej. • Nemá žiadne alebo len bezvýznamné množstvo medzihviezdnej hmoty. čo sa dá vysvetliť zlučovaním galaxií.

môžu byť rozdelené do niekoľkých podtried podľa vzhľadu. wikipedia. avšak v jej disku chýbajú náznaky špirálovej štruktúry. prachový prstenec v blízkosti jadra galaxie NGC 1553 Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Lenticular galaxy [1] na anglickej Wikipédii. Pozostávajú väčšinou zo starých hviezd (podobne ako eliptické galaxie). niektoré majú dočastné označenie (S0(rs)). Referencie [1] http:/ / en. je ich niekedy ťažké rozoznať od eliptických galaxií. • Označenie SB0 sa dáva pri veľmi slabo viditeľnom jadre. je hľadanie objektov. Vnútorné prstence a podtypy s vykrojením S Niektoré šošovkové galaxie obsahujú vnútorné prstence (S0(r)) a S-vykrojenie (S0(s)). Šošovková galaxia NGC 5866 sa nachádza v súhvezdí Draka Guľatina Podľa de Vaucouleurs systému klasifikácie môžu byť šošovkovité galaxie rozdelené do troch podskupín založených na prítomnosti alebo absencii centrálnej guľovej štruktúry. Kvôli ich špirálovitým ramenám a ak sú natočené tvárou. že šošovkovité galaxie nemajú toľko rôznych zmien ako špirálovité galaxie. Nakoľko tieto označenia boli priate pre špirálovité galaxie. Má tvar šošovky s vypuklým jadrom a tenším diskom. org/ wiki/ En%3Alenticular_galaxy?oldid=297793523 . Prach sa vo väčšine šošovkovitých galaxií nachádza v blízkosti jadra a sleduje svetelnú stopu galaktického jadra. tým pádom majú veľmi malý počet novovznikajúcich hviezd. Niektoré tieto variácie sú popísané nižšie. Šošovkové galaxie patria medzi diskové galaxie (podobne ako špirálové galaxie). • Označenie SA0 sa dáva šošovkovým galaxiám bez zjavného jadra. ktoré reprezentujú niektoré z týchto tried je veľmi obtiažne. Morfologické variácie Aj napriek tomu. ktoré už využili alebo stratili väčšinu zo svojej medzihviezdnej hmoty.Šošovková galaxia 133 Šošovková galaxia Šošovková galaxia je prechodný typ galaxie medzi eliptickou galaxiou a špirálovitou galaxiou v Hubblovej schéme.

Lin a Frank Shu v roku 1964. • Disk je ploché. lúčovité rameno (idúce od stredu po okraj ako v kolese) by sa pôsobením rotácie rýchlo zakrivilo. to znamená. čiže špirálová s priečkou) podľa Hubbleovej postupnosti. charakterizovaný nasledovnými fyzikálnymi vlastnosťami: • Značný celkový moment hybnosti. avšak žiadnu evidentnú špirálu. Naša Galaxia. Kedže rýchlosť rotácie galaktického disku sa mení v závislosti od vzdialenosti od stredu galaxie. • Zložená z centrálnej vypukliny (angl. že eliptické obežné dráhy sú v niektorých oblastiach tesne vedľa seba a vytvárajú tak efekt ramien. že elipsy sa plynule odlišujú v sklone so vzrastajúcou vzdialenosťou od stredu galaxie. Toto však odporuje vykonaným pozorovaniam. . ako sa pohybujú po svojich obežných dráhach. V týchto ramenách sa tvoria nové hviezdy. Hoci sú niekedy ťažko rozoznateľné. Špirálovité galaxie boli pomenované podla svetlých ramien vo vnútri disku. obsahuje veľa starých hviezd. bulge).zhruba logaritmicky . mladých hviezd. a typicky aj supermasívnu čiernu dieru vo svojom strede. Z toho dôvodu Vysvetlenie ramien špirálovej galaxie neostávajú hviezdy na tom mieste. ktorí majú diskovú štruktúru. tvorenými hviezdami Populácie II. Mliečna cesta. Uvedomil si. rotujúce teleso. Po niekoľkých otočeniach galaxie by sa rameno zakrivilo natoľko. Pôvod špirálovitej štruktúry Prvým priekopníkom štúdií vytvárania špirálovitých ramien bol Bertil Lindblad. Disky špirálovitých galaxií majú tendenciu byť obklopené veľkými svetelnými kruhmi. klasifikovaná ako Sbc (prípadne SBb. Navrhli. ale posúvajú sa z ramena do ramena tým. navždy. že by omotalo galaxiu ešte pevnejšie. z ktorých je mnoho sústredených do guľovitých klastrov. sú to ramená. C. Je jasné. obklopenej diskom. vo vločkovitých špirálach. nazývaných Populácia I. nazývaných Populácia II. na ktorom ich vidíme. Domnievali sa.Špirálová galaxia 134 Špirálová galaxia Špirálová galaxia je typ galaxie v Hubblovej schéme. že myšlienka hviezd usporiadaných permanentne v špirálovitom tvare bola neudržatelná kvôli „ohybovému dilema“ (angl. zložené z medzihviezdnej hmoty. ktoré obiehajú stred galaxie. a otvorených hviezdokôp. Prvú akceptovateľnú teóriu vymysleli C. aby špirálovité ramená boli prejavom špirálovitých vĺn hustoty. winding dilemma). Toto je znázornené na obrázku. je špirálová galaxia.z vypukliny. napr. • Vypuklina pripomína eliptickú galaxiu. ktoré sa tiahnu . ktoré odlišujú špirálovité galaxie od ich šošovkových náprotivkov. že hviezdy sa pohybujú po mierne eliptických obežných dráhach a že orientácie týchto obežných dráh sú vo vzájomnom vzťahu.

Väčšina týchto galaxií boli kedysi špirálovými alebo eliptickými galaxiami. NGC 1427A. . ktorej špirálové ramená vychádzajú nie z jadra galaxie. ani eliptickej galaxii. v ktorej strede je jadro galaxie. ktoré sa vďaka gravitačným silám zdeformovali. priečky. Špirálové galaxie s priečkou patria do jednej zo štyroch tried Hubblovej klasifikácie galaxií. Tento typ galaxií je dôležitý pri chápaní celkového vývoja galaxií. štvrtý typ špirálovej galaxie s priečkou. ale až z koncov tzv. Existujú dva hlavné typy nepravidelných galaxií: • Irr-I galaxia (Irr-I) je nepravidelná galaxia. Nepravidelné galaxie obsahujú veľké množstvo plynu a prachu. príklad nepravidelnej galaxie. pretože často majú nízku metalicitu a relatívne nízke množstvo plynu. ktorá obsahuje niektoré typy štruktúr. Magellanove mraky boli kedysi klasifikované ako nepravidelné galaxie. boli preklasifikované ako SBm. Nepravidelná galaxia Nepravidelná galaxia je galaxia. často chaotický. SBb a SBc. ktoré ale nie sú dostatočné na to aby bola zaradená k niektorému typu galaxií Hubblovej schémy. Treťou klasifikáciou nepravidelných galaxií sú nepravidelní trpaslíci. ale odkedy boli u nich objavené špirálové štruktúry. SBa má na jadre najtesnejšie navinuté ramená a SBc má zase ramená najviac otvorené. Sú veľmi podobné galaxiám z počiatku Vesmíru. Tvar týchto galaxií je rôzny. Hubblov vesmírny ďalekohľad rozvinutia ramien rozoznávame ešte podtypy SBa . Označujú sa ako SB a podľa stupňa NGC 1300. označovaní ako dl alebo dlrrs. • irr-II galaxia (Irr-II) je nepravidelná galaxia. Často obsahuje niektoré špirálové štruktúry Sm. Niektoré nepravidelné galaxie sú špirálové galaxie zničené gravitáciou väčšieho suseda. ktorá nevyhovuje žiadnemu typu Hubblovej klasifikácie galaxií.Špirálová galaxia s priečkou 135 Špirálová galaxia s priečkou Špirálová galaxia s priečkou je špirálová galaxia. Naša Galaxia je podľa najnovších výskumov takisto špirálová galaxia s priečkou. Z priečky vzchádza jedno alebo viacero ramien. nepodobá sa ani špirálovej galaxii. chýba im jadro a špirálovitá štruktúra ramien. ktorá neobsahuje žiadne typy štruktúr. Galaktická priečka je pritom približne obdĺžnikovité pásmo jasných hiezd.

Vznik Súčasná teória predpokladá. ktorá obsahuje 200 až 400 miliárd hviezd. ide o malé galaxie. Trpasličie galaxie Podľa Hubblovej schémý je niekoľko typov trpaslíčich galaxií: • Eliptická galaxia: trpasličia eliptická galaxia (dE) a jej podtyp trpasličia sférická galaxia (dSph) • Nepravidelná galaxia: trpasličia nepravidelná galaxia (dI) • Špirálová galaxia: trpasličia špirálová galaxia Hobitie galaxie Nedávno vytvorený názov Hobitia galaxia sa používa na oznaćenie galaxií menších ako trpasličie galaxie. Nakoľko. že mnohé trpasličie galaxie vznikli slapovými silami počas evolúcie Mliečnej cesty a galaxie Androméda. vrátane trpasličích.Nepravidelná galaxia 136 Pozri aj • Trpasličia galaxia Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nepravidelná galaxia Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Irregular galaxy [1] na anglickej Wikipédii. Slapové trpasličie galaxie vznikajú pri zrážke galaxií a interakcii ich gravitačných más. ktorá obieha okolo tej našej. Galaxia Androméda alebo Galaxia v Trojuholníku. ktoré často objehajú okolo väčšej galaxie akou je aj Mliečna cesta. že väčšina galaxií. obsahujúci vyše 30 miliárd hviezd. sa sformovala sa spolupôsobenia tmavej hmoty alebo z plynu obsahujúceho kovy. Prúdy glaktického materiálu sú odnášané od pôvvodných galaxií. Tieto galaxie sa nachádzajú v prstenci Leva. org/ wiki/ En%3Airregular_galaxy?oldid=302211678 Trpasličia galaxia Trpasličia galaxia je malá galaxia zložená z niekoľkých miliárd hviezd. Referencie [1] http:/ / en. vesmírna sonda Galaxy Evolution Explorer objavila novo sa formujúce trpasličie galaxie z plynu obsahujúceho kovy. zatiaľ čo iní ho pokladajú za normálnu galaxiu. Miestni trpaslíci V Miestnej skupine galaxií sa nachádza veľký počet trpasličích galaxií. oblaku vodíka a hélia okolo dvoch masívnych galaxií v Súhvezdí Leva. Najnovšie štúdie poukázali. pričom ich obklopuje halo temnej hmoty. Medzi trpasličie galaxie sa niekedy zaraďuje aj Veľký Magellanov mrak. . wikipedia. čo je malý počet v porovnaní s Mliečnou cestou.

kope galaxií Coma a ďalšie. Jedným z predpokladov je. kope galaxií Pec. Abell 1689.Hobitie galaxie [3] (po anglicky) . Tieto typy galaxií boli nájdené v kope galaxií Panna.Trpasličia galaxia 137 Ultra pevní trpaslíci Ultra pevní trpaslíci (UCD) sú nedávno objavenou triedou vysoko kompaktných galaxií s veľkým počtom hviezd. Čiastočný zoznam trpasličích galaxií • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • Trpasličia galaxia Vodnár Trpasličia galaxia Veľký pes I Zwicky 18 IC 10 Veľký Magellanov mrak NGC 1569 NGC 1705 Trpasličia galaxia Pegas Trpasličia galaxia Fénix Trpasličia galaxia Strelec Trpasličia nepravidelná galaxia Strelec Trpasličia galaxia Sochár Trpasličia nepravidelná galaxia Sochár Sextans A Trpasličia galaxia Sextant Malý Magellanov mrak Trpasličia galaxia Tukan Trpasličia galaxia Malý voz Willman 1 Trpasličia galaxia Kýl Trpasličia galaxia Drak Trpasličia galaxia Pec Trpasličia galaxia Lev II Pozri aj • Hubblova schéma • Zoznam najbližších galaxií Externé odkazy • Satelitné galaxie Miečnej cesty [1] (po anglicky) • Hobitie galaxie [2] (po anglicky) • Veda . Naprieč majú dĺžku približne 200 svetelných rokov a 100 miliónov hviezd. že ide o jadrá trpasličích eliptických galaxií. ktoré prišli o plyn a okolité hviezdy vplyvom slapových interakcií pri prechode cez veľké kopy galaxií.

astro. se/ ~ns/ mwsat. org/ wiki/ En%3Adwarf_galaxy?oldid=295586700 .Trpasličia galaxia 138 Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Dwarf galaxy [4] na anglickej Wikipédii. space. com/ scienceastronomy/ 070115_mm_hobbit_galaxies. wikipedia. html http:/ / sciencenow. sciencemag. Referencie [1] [2] [3] [4] http:/ / www. html http:/ / www. uu. org/ cgi/ content/ full/ 2007/ 109/ 1 http:/ / en.

ktorá si priťahuje hmotu z neďalekej hviezdy. ktorý môže zaplniť tak malý priestor dostatočným množstvom hmoty. Priame Dopplerove merania hmoty. o ktorých sa predpokladá. ktorý je možný len za pomoci vysokej koncentrácie hmoty v strede. ktorá poháňa motor aktívnej galaxie. odhalili veľmi rýchly pohyb. . Pre ďaleké aktívne galaxie sa predpokladá. Supermasívna čierna diera má niektoré zaujímavé vlastnosti.edu/photo/2004/rxj1242/ Čierne diery takejto veľkosti môžu vzniknúť len dvomi spôsobmi: pomalým prírastkom hmoty (začínajúc z hviezdnej veľkosti) alebo nepriamo pôsobením vonkajšieho tlaku v prvých momentoch Veľkého tresku. Sagittarius A* je pravdepodobne supermasívna čierna diera v strede našej Mliečnej cesty (nachádza sa v súhvezdí Strelca). • Slapové sily v blízkosti horizontu udalostí sú podstatne slabšie. Pretože je stredová singularita veľmi ďaleko od horizontu. že Mliečna cesta má v galaktickom strede jednu takúto supermasívnu čiernu dieru Sagittarius A*. je čierna diera. ktorý by cestoval smerom do stredu čiernej diery by nepociťoval významnú slapovú silu.harvard. ak nie všetky galaxie majú vo svojom strede supermasívnu čiernu dieru. že zobrazujú supermasívnu čiernu dieru. Vľavo: röntgenová snímka. Ich objav tiež naznačil. Jediný v súčasnosti známy objekt.139 Struktura Supermasívna čierna diera Supermasívna čierna diera je čierna diera. ktorými sa líši od svojej menej hmotnej sesternice: • Priemerná hustota supermasívnej čiernej diery môže byť veľmi nízka. ktorej hmotnosť je v rozmedzí miliónov alebo miliárd hmotností Slnka. Následne. hypotetický astronaut. Je tomu tak. akými sú napríklad seyfertove galaxie a kvazary. hustota sa so štvorcom hmotnosti zmenšuje. Prvý spôsob si vyžaduje dlhý čas a veľké množstvá dostupnej hmoty pre rast čiernej diery. v skutočnosti môže byť nižšia ako hustota vody. že šírka spektrálnych čiar je spojená s hmotnosťou čiernej diery. Hore: umelcova predstava supermasívnej čiernej diery. ktorá obklopuje jadro blízkych galaxií. ktorá zhltáva hviezdu v galaxii RXJ 1242-11. Stránka: chandra. pretože polomer čiernej diery sa so zväčšujúcou hmotnosťou lineárne predlžuje. Predpokladá sa. ako sa predtým predpokladalo. že existuje aspoň dvakrát viac týchto čiernych dier. V máji 2004 oznámil Paolo Padovani a iní významní astronómovia svoj objav 30 predtým skrytých supermasívnych čiernych dier mimo Mliečnej cesty. Vedci sa domnievajú. až pokým by sa nedostal do čiernej diery veľmi hlboko. Dole: obrázky. Väčšina. Vpravo: optická snímka. že takéto supermasívne čierne diery v stredoch mnohých galaxií sú „motormi“ aktívnych objektov.

keď začali hladať rôzne typy energie prichádzajúcich z vesmírnych objektov. Typická rádiová galaxia sa vyznačuje dvoma obrovskými mrakmi hmoty ďaleko od hlavnej časti galaxie. Galaxia sa môže stať aktívnou vtedy keď sa zrazí s inou galaxiou pretože pred zrážkou okolo čiernej diery nie je už žiadna hmota takže galaxia nie je aktívna ale po zrážke sa do okolia čiernej diery dostanú hviezdy. prach plyn ktoré začne "požierať" a emitovať žiarenie. ako sú hviezdy. prach a medzihviezdny plyn. . Sú to vlastne aktívne galaxie. Aktívne galaxie delíme podľa smeru výtrisku a intenzity na: Kvazary. rádiovej. Žiarenie pochádza pravdepodobne zo supermasívnej čiernej diery ktorá pohlcuje hmotu v jej okolí a vydáva Hawkingovo žiarenie. Astronómovia našli prvé rádiové vlny asi pred 50-timi rokmi. ktoré vyžarujú silné rádiové vlny. blazary. Seyfertové galaxie a rádiové galaxie. ktorá je intenzívnym zdrojom rádiového žiarenia. napríklad v infračervenej. ultrafialovej. röntgenovej a gama oblasti. ktorej veľká časť energie nie je emitovaná obyčajnými zložkami galaxie. Táto energia v závislosti od typu galaxie môže byť emitovaná cez väčšinu elektromagnetického spektra. Aktívna galaxia M87 Rádiová galaxia Rádiová galaxia je galaxia.140 Aktivna galaxia Aktívna galaxia Aktívna galaxia je galaxia.

Je to iba optický klam spôsobený tým. Rádiovým zdrojom je pravdepodobne čierna diera uprostred galaxie. že výtrysky sa pohybujú rýchlosťou väčšou.Seyfertova galaxia 141 Seyfertova galaxia Seyfertova galaxia je súhrnné označenie špirálovej alebo nepravidelnej galaxie obsahujúcej extrémne jasné jadro. Svetlo z centrálnej oblasti sa mení v intervaloch kratších ako rok. ako je rýchlosť svetla. storočia. Z pólov čiernej diery vychádzajú tzv. čo znamená. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Seyfertova galaxia Galaxia Kružidlo Blazar Blazar je galaxia s veľmi kompaktným a veľmi premenlivým rádiovým zdrojom v strede galaxie. Niekedy hovoríme o nadsvetelných výtryskoch. že výtrysky sa pohybujú rýchlosťou asi 99% rýchlosti svetla. kedy sa nám zdá. Sú pomenované po astronómovi menom Carl Seyfert. že oblasť emisie musí byť v priemere menšia ako jeden svetelný rok. . Sú podtriedou aktívnych galaxií. pravdepodobne kvôli prítomnosti supermasívnej čiernej diery. výtrysky. ktorý ich intenzívne študoval v 40-tych rokoch 20. ktoré končia v rádiových lalokoch.

že existovali pred miliardami rokov. pretože všetky známe pozorované kvazary sú veľmi vzdialené od našej galaxie. Pri kvazaroch však niektorí vedci s týmto vysvetlením nesúhlasia kvôli obrovskej energii. keď sa vesmír ešte len formoval do súčasnej podoby. veľmi silným červeným posunom a silným elektromagnetickým žiarením najmä v röntgenovej oblasti spektra. Astronómovia sa domnievajú. ak by sa skutočne nachádzali v takej vzdialenosti ako vyplýva z ich červeného posunu za predpokladu. že kvazary sú staré galaxie. pravdepodobne veľmi vzdialený a je charakterizovaný silným gravitačným poľom. to znamená. Usudzuje sa tak na základe neobvykle veľkého červeného posuvu. Fotografia kvazaru.Kvazar 142 Kvazar Kvazar je kozmický objekt veľmi vysokej hmotnosti. že ho vysvetľujeme ako dôsledok rozpínania vesmíru. ktoré sú zdrojom silného röntgenového žiarenia. Pozri aj • Zoznam kvazarov Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kvazar . ktorý je väčšinou priamo úmerný vzdialenosti. NASA Vlastnosti kvazarov Kvazary pravdepodobne v strede obsahujú masívne čierne diery. ktorú by museli kvazary vyžarovať.

W 226 a W 237 so silnými prejavmi vzájomných porúch. pri špirálových galaxiách sú dlhé a úzke. často sú iba predĺžením špirálových ramien galaxií. niekedy však vychádzajú priamo z jadra galaxií. mostov alebo priečok medzi susednými galaxiami atď. Pri niektorých interagujúcich galaxiách sa pozoruje zvýšenie rádiového žiarenia. j. pozostávajú z medzihviezdnej hmoty a hviezd. Interakcia galaxií sa prejavuje rozličnými formami: deformáciou tvaru galaxií. napríklad W 16. ktoré vzájomným pôsobením zapríčiňujú deformitu svojho tvaru a štruktúry. s celkovou dĺžkou vyše 230 000 ly. Voroncov-Veľaminov v roku 1959 na základe fotografií palomarského atlasu oblohy (Atlas i katalog vzaimodejstvujuščich galaktik). utváraním chvostov alebo protiramien galaxií. Anon. Interagujúce galaxie sa v katalógu označujú písmenami W a poradovým číslom.143 Interakcia Interagujúca galaxia Interagujúce galaxie sú tesné páry alebo skupiny galaxií. NGC 4676 V kopách galaxií dosahuje počet interagujúcich galaxií v priemere 7 %. v niektorých prípadoch dosahujú dĺžku až 100 000 ly. široké a jasné v prípade galaxií typu E a S0. z teoretických výpočtov vyplýva. napr. tri dvojice VV 224. resp. že rozličné typy deformácií môžu vznikať vplyvom vzájomného slapového pôsobenia galaxií pri ich tesnom vzájomnom priblížení. Interagujúce galaxie sú aj prstencové galaxie. reťazce galaxií. . IC 3483 spojená mostom. Chvosty sú častejšie ako mosty. Prvý katalóg 356 integarujúcich galaxií vydal B. Spektrá týchto útvarov ukazujú. obsahujúcu 1 500 ďalších identifikovaných interagujúcich galaxií. Mosty medzi galaxiami sú obyčajne krátke. A. že majú rovnaké zloženie ako špirálové ramená galaxií. Pozri aj • pekuliárna galaxia Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. niekedy až 30 %. uverejnil v roku 1977. Aj keď mechanizmus a príčina vzájomných interakcií nie sú jednoznačne objasnené. druhú časť tohto katalógu. W 172 a W 165. trojica galaxií IC 3481. Typické prípady interagujúcich galaxií: Wilsonova dvojica galaxií W 34 v súhvezdí Ryby s mostom a protiramenom. galaxia NGC 7135 s dlhým chvostom. t.

sa môžu zraziť. a majú svoje ťažisko. Veľký Magellanov mrak. spojiť. V týchto prípadoch je niekedy ťažké zistiť. ktoré nie sú navzájom prepojené. ktoré sa skladajú z jednotlivých atómov. V páre objehajúcich galaxií. Galaxia má svoje ťažisko. Galaxie. Aj napriek tomu je tento typ galaxie tvorený množstvom objektom (hviezdy. tak hovoríme o binárnom systéme. wikipedia. Referencie [1] http:/ / en. sa väčšia označuje ako primárna a menšia je satelitom. planéty.Satelitná galaxia 144 Satelitná galaxia Satelitná galaxia je galaxia. Mierka v hornej časti obrázku je 100 000 svetelných rokov. najväčšia satelitná galaxia našej Mliečnej cesty. Ak sú obidve galaxie približne rovnakej veľkosti. ak je jedna porovnateľne väčšia ako druhá. kde jedna galaxia končí a druhá začína. satelit Mliečnej cesty. ktorého Mliečna cesta gravitačne deformuje a časom zrejme úplne pohltí. ktorá obieha väčšiu galaxiu vďaka gravitačnej príťažlivosti. ktoré reprezentuje vážený priemer (podľa hmotnosti) z pozície každého jednotlivého objektu. org/ wiki/ En%3Asatellite_galaxy?oldid=288266851 . Pozri aj • Interagujúca galaxia • Trpasličia galaxia Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Satellite galaxy [1] na anglickej Wikipédii. Kolízie medzi galaxiami nemusia nutne znamenať aj kolízie medzi jednotlivými objektami. Satelitné galaxie Mliečnej cesty. Tento systém sa dá prirovnať k telesám. Príkladom takejto gravitačne pozmenenej galaxie je trpasličia galaxia Strelec. našej vlastnej galaxie. hmloviny). pretože galaxie sú väčšinou tvorené prázdnym priestorom. ktoré sa stretnú. oddeliť časť z tej druhej alebo presunúť niektoré z objektov.

# 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 Boötesova prázdnota (Veľká prázdnota) 21 Južná miestna superprázdnota Názov Vzdialenosť (h-1Mpc) Priemer (h-1Mpc) 134 207 216 241 129 236 248 201 96 246 160 227 246 167 241 222 216 119 119 216 88 96 72 86 92 72 100 76 112 144 92 106 94 68 98 74 94 102 108 78 143 116 . Prázdnoty majú väčšinou priemer od 11 do 150 megaparsekov. je to najväčšia štruktúra vo vesmíre. väčšinou trpaslíčích eliptických alebo nepravidelných galaxií. pričom je druhá najväčšia v Miestnej skupine po Galaxii Androméda. ktoré sa nachádzajú v hustom prostredí. definované absenciou superhviezdokôp. Tieto dve galaxie majú okolo seba veľa menších. Zoznam prázdnot Zoznam z roku 1994 obsahuje 27 super prázdnot do vzdialenosti 740 Mpc. sa občas nazývajú superprázdnoty. Prázdnoty. ktorá obsahuje veľmi málo alebo žiadne galaxie. sú menšie ako tie v redšom prostredí. Prázdnota (astronómia) Prázdnota je v astronómii prázdne miesto medzi vláknami galaxie. Naša Galaxia patrí do Miestnej skupiny galaxií. ktoré sú gravitačne viazané a môžu vytvárať menšie skupinky trpaslíčích galaxií okolo obrích galaxií.Skupina galaxií 145 Skupina galaxií Skupina galaxií je fyzické zoskupenie obyčajne niekoľkých desiatok galaxií. satelitných. Jednotlivé veľké prázdnoty.

Táto prázdnota. Táto prázdnota je oddelená od prázdnoty Eridanus skupinou galaxií Južná Prázdnota Eridanus je prepojená s prázdnotou Eridanus dierou. augusta 2007 observatóriom National Radio Astronomy Observatory. ak je skutočná. Trhlina medzi galaxiami oddeľujúca prázdnotu Sochár a Mikroskopickú prázdnotu červeným posunom 1250km/s. zobrazenie vláken galaxie. . ktorá oddeľuje dve galaxie. Prázdnoty Názov Rozmery Poloha Informácie Poznámky Prázdnota Eridanus Mikroskopická prázdnota Prázdnota Kozorožec Prázdnota Sochár Južná Prázdnota Eridanus Táto prázdnota je oddelená od prázdnoty Sochár skupinou galaxií. s priemerom 300 h-1Mpc a vo vzdialenosti 1800–3000 h-1 Mpc. Má približne 1/2 veľkosti Mikroskopickej prázdnoty. Mapa Vesmír do vzdialenosti 500 miliónov ly. bude oveľa väčšia ako ostatné prázdnoty.Prázdnota (astronómia) 146 22 23 246 219 96 72 104 74 80 70 24 Severná miestna superprázdnota 61 25 26 27 198 246 241 Nenachádzajú sa vo vyššie zobrazenej tabuľke: • Prázdnota Kozorožec • Prázdnota Eridanus alebo "Veľká prázdnota" objavená 24.

html http:/ / tatania. org/ wiki/ En%3Avoid_%28astronomy%29?oldid=283548916 .Prázdnota (astronómia) 147 Pozri aj • Kozmológia Externé odkazy • Vesmír . ku. edu/ full/ 1994ASPC. harvard. . uu. nl/ ~strous/ AA/ en/ boom/ bel.Prázdnoty [1] (po anglicky) • Animácie prázdnôt [2] (po anglicky) • Vizualizácia blízkych veľkých štruktúr [3] (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Void (astronomy) [4] na anglickej Wikipédii. . 21F http:/ / en. edu/ Voids/ http:/ / adsabs. Referencie [1] [2] [3] [4] http:/ / www. . . 67. phsx. astro. wikipedia.

eliptická galaxia M61 (NGC 4303) .špirálová Galaxia Androméda (NGC 224) M32 (NGC 221) M33 . • • • • • • • • • • Abell 1835 IR1916 AM 0644-741 Androméda I Trpasličia galaxia Vodnár Trpasličia galaxia Veľký pes Trpasličia galaxia Kýl Centaurus A Galaxia Kružidlo Trpasličia galaxia Drak Dwingeloo 1 Galaxia Androméda • Dwingeloo 2 • Trpasličia galaxia Pec • • • • • • • • • • • • • • • • • • Hoagov objekt .špirálová galaxia M59 .148 Zoznam galaxii Zoznam galaxií Zoznamy galaxií [1] • • • • Galaxie Najbližšie galaxie Skupiny a kopy galaxií Kvazary Toto je zoznam galaxií.eliptická galaxia M60 .špirálová Galaxia v Trojuholníku (NGC 598) M49 . ktoré majú alebo by mali mať vlastnú stránku vo Wikipédii.prstencová galaxia Šošovka Huchra HVC 127-41-330 IC 10 IC 1613 I Zwicky 18 Veľký Magellanov mrak Leo I LGS 3 M31 .eliptická galaxia M51 (NGC 5194) M58 .špirálová galaxia .

špirálová galaxia M77 .špirálová galaxia M99 .špirálová galaxia M95 .špirálová galaxia M91 .špirálová galaxia M108 .špirálová galaxia M66 .šošovková galaxia M86 .špirálová galaxia NGC 2 .špirálová galaxia M98 .Zoznam galaxií • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • M63 (Galaxia Slnečnica) M64 (Čiernooká galaxia/NGC 4826) M65 .špirálová galaxia M109 .epiltická galaxia M106 .eliptická galaxia M88 .špirálová galaxia M110 (NGC 205) Maffei I Maffei II Galaxia (Mliečna cesta) NGC 1 .špirálová galaxia M74 (NGC 628) .šošovková galaxia M85 .špirálová galaxia M81 (Bodeho galaxia/NGC 3031) M82 (Galaxia Cigara/NGC 3034) M83 (Galaxia Južný veterník/NGC 5236) M84 .eliptická galaxia M90 .špirálová galaxia M94 .špirálová galaxia NGC 147 NGC 185 NGC 300 NGC 404 NGC 891 .špirálová galaxia NGC 3 NGC 55 .špirálová galaxia M100 (NGC 4321) M101 (Galaxia Veterník/NGC 5457) M102 (NGC 1275) M104 (Sombrérová galaxia) M105 .šošovková galaxia M87 (Virgo A) .špirálová galaxia M96 .špirálová galaxia NGC 1275 NGC 1569 149 • NGC 1705 • NGC 2043 .špirálová galaxia M89 .

špirálová galaxia Trpasličia galaxia Tukan VIRGOHI21 Trpasličia galaxia Malý voz Willman 1 Wolf-Lundmark-Melotte (WLM) 150 Referencie [1] http:/ / en.špirálová galaxia NGC 3109 NGC 3184 .špirálová galaxia NGC 3982 NGC 4038 NGC 4039 NGC 4395 NGC 4555 NGC 4565 NGC 4881 NGC 5078 . org/ wiki/ Template:Zoznamy .nepravidelná galaxia NGC 5866 NGC 6240 NGC 6822 (Barnardova galaxia) NGC 7331 NGC 7742 Trpasličia galaxia Pegas Trpasličia galaxia Fénix RXJ1242-11 Trpasličia galaxia Strelec Trpasličia galaxia Sochár Sextans A Trpasličia galaxia Sextant Malý Magellanov mrak ESO 269-57 . wikipedia.Zoznam galaxií • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • NGC 2403 .špirálová galaxia NGC 3628 .šošovková galaxia NGC 5195 .

6. 4. Galaxia Trpasličia galaxia Veľký pes Trpasličia galaxia Strelec Veľký Magellanov mrak (LMC) Malý Magellanov mrak (SMC) Trpasličia galaxia Malý voz Trpasličia galaxia Drak Trpasličia galaxia Sochár Trpasličia galaxia Sextant Trpasličia galaxia Kýl Trpasličia galaxia Veľký voz Trpasličia galaxia Pec Trpasličia galaxia Lev II Trpasličia galaxia Lev I Trpasličia galaxia Fénix Barnardova galaxia (NGC 6822) NGC 185 NGC 147 Galaxia Androméda (M31) Galaxia M32 (NGC 221) Galaxia M110 (NGC 205) Androméda I Androméda II Androméda III LGS 3 IC 1613 Galaxia v Trojuholníku (M33) Trpasličia galaxia Vodnár Názov Vzdialenosť od Slnka 0 25 000 ly 81 000 ly 160 000 ly 190 000 ly 205 500 ly 248 000 ly 254 000 ly 257 500 ly 283 500 ly 330 000 ly 427 000 ly 701 000 ly 890 000 ly 1 271 000 ly 1 760 000 ly 2 021 000 ly 2 152 000 ly 2 363 000 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 477 500 ly 2 494 000 ly 2 592 000 ly 2 608 000 ly Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie v Trojuholníku Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Poznámka Naša galaxia Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie . 5. Poradie 1. 20. 27. 8. 25.Zoznam najbližších galaxií 151 Zoznam najbližších galaxií Zoznamy galaxií [1] • • • • Galaxie Najbližšie galaxie Skupiny a kopy galaxií Kvazary Toto je zoznam najbližších galaxií zoradených podľa vzdialenosti vzostupne. teda aj poradie je len približné. 21. 3. 18. 22. 24. 11. 12. 23. 10. 16. 17. 15. Mnohé vzdialenosti sú len odhadované a niektoré sa môžu líšiť od skutočnosti až o 50 % alebo i viac. Vzdialenosti sú udávané vo svetelných rokoch. 9. 2. 7. 19. 14. 28. 13. 26.

že množstvo vyžiarenej energie závisí od teploty a je tým väčšie. čím je teplota telesa vyššia.Zoznam najbližších galaxií 152 2 836 000 ly 29. ako do okolia odovzdáva. • • • • • 3C48 3C212 3C273 QSO J1819+3845 Q0957+561 Absolútne čierne teleso Absolútne čierne teleso alebo čierne teleso alebo čierny žiarič je idealizované teleso. Trpasličia galaxia Tukan Wolf-Lundmark-Melotte (WLM) 3 064 500 ly Zoznam kvazarov Zoznamy galaxií [1] • • • • Galaxie Najbližšie galaxie Skupiny a kopy galaxií Kvazary Toto je zoznam známych kvazarov. Celkové množstvo energie. zostáva v dutine a postupne je stenami dutiny pohltené. ktoré úplne pohlcuje žiarenie všetkých vlnových dĺžok dopadajúce na jeho povrch. Absolútne čierne teleso možno aproximovať dutým telesom s veľmi malým otvorom. ktoré sa vyžiari z povrchu absolútne čierneho telesa za jednotku času a rozloženie intenzity žiarenia podľa vlnových dĺžok závisí len od jeho teploty. Steny dutiny neustále vysielajú a pohlcujú žiarenie a žiarenie. Všetko žiarenie. pretože teleso pri konštantnej teplote je v termodynamickej rovnováhe so svojím okolím. Absolútne čierne teleso je súčasne ideálny žiarič. Experimentálna aproximácia absolútne čierneho telesa Schopnosť telesa vysielať elektromagnetické žiarenie úzko súvisí s jeho schopnosťou pohlcovať žiarenie. Vysielané žiarenie obsahuje elektromagnetické vlny rôznej vlnovej dĺžky a S rastúcou teplotou telesa sa vrchol intenzity žiarenia posúva ku kratším vlnovým dĺžkam . 30.7 K. ktoré vniká do dutiny. Absorpčný koeficient absolútne čierneho telesa je 1 pre všetky vlnové dĺžky. zo všetkých možných telies tej istej teploty vysiela najväčšie množstvo žiarivej energie. Žiarenie Slnka pomerne dobre zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou približne 5800 K. teda získava pohlcovaním energie od okolia rovnaké množstvo energie. Experimentálne sa zistilo. ktoré z dutiny uniká cez malý otvor má vlastnosti žiarenia absolútne čierneho telesa. reliktové žiarenie zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou 2.

čo sa pokladá za samozrejmé. Kvantový zákon žiarenia absolútne čierneho telesa Nemecký fyzik Max Planck sa zaoberal problémom žiarenia absolútne čierneho telesa a uvažoval. 153 Wienov posuvný zákon Maximum I(λ) je pri istej hodnote λ(max). Pri znižovaní λ k hodnotám ultrafialovej časti spektra. Pre malé a veľké hodnoty vlnovej dĺžky klesá k nule. definovanej ako množstvo energie pripadajúcej na jednotkový interval vlnovej dĺžky. . ale nemusí to byť pravdivé. Zákon žiarenia absolútne čierneho telesa podľa klasickej fyziky Zo zákonov klasickej fyziky koncom 19. čo bolo v príkrom rozpore s experimentom. storočia Rayleigh a Jeans odvodili zákon žiarenia absolútne čierneho telesa v tvare: Tento vzťah sa nazýva Rayleighov-Jeansov zákon. odvodil zákon žiarenia absolútne čierneho telesa Ten istý zákon pre frekvenciu kde • • • • • je množstvo energie na jednotku plochy za jednotku času vyžiarenej v jednotkovom priestorovom uhle vo frekvenčnom intervale a je teplota absolútne čierneho telesa je Planckova konštanta je rýchlosť svetla je Boltzmannova konštanta Na základe tohoto zákona Albert Einstein odvodil teóriu fotoelektrického javu. Vyslovil hypotézu. podľa ktorej si harmonický oscilátor môže vymieňať energiu s okolím iba nespojite po istých kvantách hodnoty kde je frekvencia oscilátora a je Planckova konštanta. pričom . b=2. že teleso sa skladá z veľkého množstva takýchto oscilátorov. ktorej hodnota je Na základe predstavy. že príčinou zlyhania teórie bude niečo.Absolútne čierne teleso experimentálne sa zistilo. že relatívne množstvo energie žiarenia s istou vlnovou dĺžkou sa tiež mení. Množstvo vysielanej energie sa hodnotí pomocou spektrálnej hustoty žiarenia I(λ). Tento nesúlad klasickej teórie s experimentom sa vo fyzikálnej literatúre nazýval ultrafialová katastrofa. by I smerovalo k nekonečnu.897 768 5(51) × 10–3 m K Tento empirický vzťah sa nazýva Wienov posuvný zákon.

kým čierna diera je v ňom na konci gravitačného kolapsu. že sa nachádza pod svojím gravitačným polomerom na začiatku explozívneho procesu.Biela diera 154 Biela diera Biela diera je hypotetické kozmické teleso.44 hmotnosti Slnka.9 × 1030 kg. . Túto konštantu odvodil Subrahmanyan Chandrasekhar v roku 1930. Chandrasekharova medza Chandrasekharova medza je maximálna hmotnosť bieleho trpaslíka (jedno z konečných štádií života hviezdy). Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Existencia žiadnej bielej diery zatiaľ nebola potvrdená. teda 1. začne v ňom prebiehať gravitačný kolaps a teleso sa opäť dostane pod gravitačný polomer. a zrazu sa stalo viditeľným pre pozorovateľa v okolitom priestore. Ak biely trpaslík túto hmotnosť prekročí. pri ktorej ešte zostáva stabilný. len čo sa teleso dostane nad horizont udalostí. Takéto teleso (sivú dieru) vzdialený pozorovateľ nemôže vidieť. tak váha horných vrstiev prekoná tlak degenerovaného plynu a dôjde k jeho zrúteniu do neutrónovej hviezdy. Biela diera a sivá diera majú teoretický význam v kozmológii pri vysvetľovaní niektorých dôsledkov veľkého tresku. Ak energia explozívneho procesu nie je dostatočná a prevládne nad ňou gravitačná sila telesa. Biela diera sa odlišuje od čiernej diery tým. ktoré bolo pôvodne pod svojím gravitačným polomerom (pod horizontom udalostí). ale explozívnym procesom rozširovania s dostatočnou energiou (procesom opačným ako gravitačný kolaps) dostalo sa nad gravitačný polomer. Z hľadiska pozorovaní účinky bielej diery nemožno odlíšiť od účinkov čiernej diery. Je rovná 2.

ktorých mená sa zachovali dodnes. Astronómia patrí medzi najstaršie vedné odbory v histórii ľudstva. Babylonská astronómia Babylončania boli skvelými astronómami. Vieme Salisbury vo Veľkej Británii že pred viac ako 5000 rokmi pomenovali už niektoré súhvezdia zvieratníka (napr. ktoré sa zaujímali o prírodné vedy. a skatalogizovali najjasnejšie hviezdy. Babylončania zaviedli aj zvieratníkový systém 12 súhvezdí. jej počiatky treba hľadať už v starovekom Sumere na Blízkom východe. záznamy o počasí a rôzne významné udalosti. Egypťania poznali málo súhvezdí.Dejiny astronómie 155 Dejiny astronómie Dejiny astronómie sú opisom vývoja astronómie od jej počiatkov až do dnešných čias. Staroveká astronómia Astronómia v staroveku sa zameriavala prevažne na zistenie presnej polohy nebeských objektov a na zavedenie vhodného kalendára najmä pre hospodárske úkony (siatie. Škorpión). Vždy. Zapisovali do nich východy a západy Slnka a Mesiaca. Od Sumerov prevzali mytologické predstavy bohov putujúcich po nebi aj ostatné národy. Sumerská astronómia Praveké observatórium Stonehenge neďaleko O astronomických poznatkoch Sumerov je pomerne málo správ. Mnohí astronómovia boli totiž aj astrológmi. 365-dňový rok a 24-hodinový deň ostali po starovekých Egypťanoch až dodnes. ich polohu (aj polohu Mesiaca) vzhľadom ku hviezdam. že sa cez ne premieta pohyb Slnka. Staroegyptská astronómia Staroegyptská civilizácia uzrela svetlo sveta na sklonku 4. Začínalo obdobie záplav a staroegyptský nový rok. Níl sa rozvodňoval. ktorí zostavili kalendár. Najdôležitejšiu úlohu hrala hviezda Sírius. Ich poznatky prevzali všetky národy. Babylonský nový rok nezačínal v zime. cez ktoré prechádza Slnko a pomenovali niekoľko hviezd. žatva). východy a západy Síria. Niektoré významné nebeské objekty (napr. slnko) považovali za bohov. Boli vryté do hlinených tabuliek a nazývajú sa astronomické diáre. Boli pravdepodobne prvými. tisícročia pred Kr. z ich blízkeho ale aj vzdialenejšieho okolia. Oblohu mali rozdelenú na severnú a južnú časť. Egypťania spočiatku používali lunárny kalendár. . ale na deň jarnej alebo jesennej rovnodennosti. dátumy slnovratov a rovnodenností. Neskôr prešiel viacerými úpravami. významné body v obehoch planét. planét a Mesiaca po oblohe. Väčšina babylonských astronomických textov bola napísaná v rokoch 650-50 pred Kr. ich mená sa používajú dodnes. V astronómii tohto národa hralo veľkú úlohu náboženstvo. ale neskôr prešli k solárnemu. Na pozorovanie ľuďom slúžili vztýčené kamene alebo kamenné kruhy známe ako Henge. Historikom astronómie pomáha aj astroarcheológia zaoberajúca sa datovaním. keď vychádzala nad obzor. Spolu s astronómiou mala veľký význam aj astrológia. Babylončania prevzali kalendár od Sumerov. analýzou a kritikou archeologických nálezov týkajúcich sa astronómie. Všimli si.

pozostáva zo 14 stavieb. ale aj o precesii a slnečných škvrnách. mučenia a obetovania sa. Mayovia zostavili viacero paralelných kalendárov: občiansky (haab). Mesiac. že Zem je guľatá. kométach. U Číňanov hrala veľkú úlohu polárna hviezda. Bola to cena za pokračujúce pretrvávanie vesmíru. Od roku 1000 pred Kr. kde sú zlí bohovia. Slnko (ktoré starovekí Indovia považovali za žiariacu hviezdu). z ktorých boli najvplyvnejšie Chun-tchien. Na riešenie astronomických problémov používali narozdiel od Grékov viac algebru než geometriu. Obetovanie a smrť počas rituálov bola veľkým privilégiom a zabezpečovala nesmrteľnosť pre všetkých. vznika detailná Kozmológia s božskými prírodnými silami: nebo. tzv. Mesiaca alebo objavenie kométy).4 hodinami). v ktorých sa pozorovalo a merali sa astronomické fenomény. Oblohu mali rozdelenú na 28 nerovnakých častí (siou) a vytvorili 290 súhvezdí. hviezdnou oblohou a vzdušným obalom medzi nimi. Indická astronómia Niektoré tradície indickej kultúry v Indii naznačujú. že astronomické pozorovania sa vykonávali už okolo roku 4500 pred Kr. Nad vzájomným ovplyvňovaním oboch kultúr sa vznáša mnoho otáznikov. V oboch sa dajú nájsť veľmi podobné veci. storočí v Dillí a Jaipure. je jej zaradenie vo väčšom rámci ťažké. no súčasne aj najpresnejší. Sväté vajce je pôvodom sveta. i. Obradné budovy stavali tak. no zároveň je možné. Mayovia verili. Jantar Mantar v Jaipure (na obrázku). ktoré nechal založiť Jai Singh II. ktorí sa obetovali. Každú neobvyklú udalosť mali povinne hlásiť cisárovi (zatmenie Slnka. dráhy planét prebiehali medzi slnkom a polárnou hviezdou. Z týchto dôvodov si mysleli. Tak dokázali predpovedať napr. Pozorovali zložený pohyb Slnka po oblohe. oheň a osem nebeských smerov. tisícročia pred Kr. snažiaci sa zastaviť ich postup.Dejiny astronómie 156 Čínska astronómia Prvé záznamy o astronomických pozorovaniach v Číne pochádzajú už zo 4. že je cyklický a riadi sa pohybom Zeme okolo Slnka . mesiace sa však rátajú rovnako ako dnes. zatmenia Slnka. hviezdy a planéty. Mayovia verili. že nebeské telesá potrebujú ľudskú pomoc. V ich záznamoch nájdeme zmienky o supernovách. Podobne sa rok zaokrúhľuje na 360 dní. Čínski astronómovia zároveň aj astrológovia pracovali na cisárskom dvore. Observatórium Jantar Mantar v Jaipure Druhý rozmach zažila indická astronómia okolo roku 500. že niektoré zo spoločných znakov. že pohyb Slnka a Mesiaca po oblohe riadia dobrí bohovia a aj počas tmavej noci ich vedú podsvetím. Mayská astronómia Astronómia mayskej civilizácie bola spolu s matematikou na vysokej úrovni. Známych je tiež 5 observatórií. Polohu telies a všetky iné informácie si zaznamenávali do kroník a kódexov. pretože pól považovali za sídlo samotného nebeského cisára. posvätný (tzolkin). Ich kalendár bol najzložitejší. Používali lunisolárny kalendár. zem.6 až 14. Kchaj-tchien a Süan Jie. aby sa v určitý deň dali pozorovať východy a západy nebeských telies. ako delenie zverokruhu do 360 stupňov s 12 znameniami odvodili aj priamo z prírody. najmä Venušu. ktorú im môžu poskytnúť ľudia počas slávnostných rituálov formou utrpenia. Vo všeobecnosti je védska astronomia však veľmi podobná babylonskej. Pozoruhodná podoba s kresťanstvom. meteorických rojoch. Pretože védska astronómia je zašifrovaná vo veršoch. Je charakteristický tým. v 18. Deň mal v každom ročnom období rôzne dĺžky (muhurtas s 9.solárny. Vedeli tiež. dlhý počet a. že svojimi rituálmi ovplyvňujú beh vesmíru. Jupiter spolu so svojimi mesiačikmi a Mesiac. Vypracovali niekoľko kozmologických teorií. Najväčšie z nich. ktorému sa pripisuje koncept číslice nula. škrupina je prazemou. . keď žil astronóm Arjabháta.

sa vzhľadom na pozorovateľa pohybuje rovnomerne rýchlosťou v (súradnicový čas). vyplývajúci z Lorentzových transformácií. časový interval Δt medzi tými istými udalosťami meraný hodinami v inerciálnej sústave. Pozri aj • Chronologický prehľad dejín astronómie • Dejiny výskumu slnečnej sústavy Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy Dilatácia času Dilatácia času alebo spomaľovanie času je experimentálne overený poznatok špeciálnej teórie relativity. že napríklad kozmonauti v kozmickej lodi pohybujúcej sa rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla budú starnúť pomalšie a po návrate na Zem budú mladší ako ich vrstovníci (paradox dvojčiat). ale aj všetky fyzikálne procesy. Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. ktorá sa vzhľadom na pozorovateľa v pokoji pohybuje určitou konštantnou rýchlosťou. vzhľadom na ktorú sú udalosti v stave pokoja. Podľa teórie relativity je dilatácia času vlastnosťou samého času. Z toho sa niekedy robí pochybný záver. spočívajúci v tom. Ak sa časový interval Δt medzi dvoma udalosťami meria hodinami v súradnicovej sústave pevne spojenej s pozorovateľom (vlastný čas). bude určený výrazom kde c je rýchlosť svetla. preto sa so vzrastajúcou rýchlosťou nespomaľujú len pohybujúce sa hodiny. kt. Časový interval medzi dvoma udalosťami je preto najmenší v tej súradnicovej sústave. . že čas plynie relatívne pomalšie v sústave.Dejiny astronómie 157 Stredoveká astronómia Astronómia v stredoveku bola šieste zo siedmych slobodných umení.

Ako všetky elementárne častice. platí pre nich Pauliho vylučovací princíp a Fermiho-Diracovo rozdelenie (štatistika).Fermión 158 Fermión Fermióny sú trieda elementárnych častíc s poločíselným spinom pomenovaná podľa talianskeho fyzika Enrica Fermiho. Životnosť fotónu je nekonečná. Fermióny majú antisymetrickú vlnovú funkciu. ktoré popisuje vlnová dĺžka. Moderná koncepcia fotónu bola rozvinutá Albertom Einsteinom. Fotón je teda stabilná častica. tauón. neutríno Kvarky Protón Neutrón Fotón Fotón (z gréckeho: φως (fos). mezóny skladajúce sa z dvoch kvarkov). ktoré sprostredkúvajú sily ako fotón či gluón). kvantum elektromagnetického poľa a základná "jednotka" svetla a všetkých ostatných foriem elektromagnetického žiarenia. mión. frekvencia. žiarenie sa prejavuje ako vlnenie. Má nulovú hmotnosť v pokoji a šíri sa rýchlosťou svetla. protón a neutrón. . je kvantované na fotóny. v zmysle nekonečného polčasu rozpadu. Fotóny sa pôvodne nazývali „kvantá energie“.elektrón. Môžu vznikať a zanikať pri interakciách. Fotón má spin 1 a jeho elektrický náboj je nulový. Vo vákuu sa všetky fotóny pohybujú rýchlosťou svetla c. ktoré sú zložene z troch kvarkov a majú celkový spin 1/2). aj fotón sa riadi kvantovou mechanikou. Všetky elementárne častice sú buď fermióny (kvarky a leptóny vrátane elektrónu) alebo bozóny (častice. v opačnom prípade prevažujú vlnové vlastnosti elektromagnetického žiarenia. ktorá je rovná 299 792 458 metrov za sekundu. ale nie je ani vlnou. Má aj časticové. Príklady fermiónov • • • • Leptóny . svetlo) je vo fyzike elementárna častica. Avšak častice zložené z párneho počtu fermiónov sa chovajú ako bozóny (napr. ktorý vysvetlil experimentálne pozorovania. energia a hybnosť. aj vlnové vlastnosti. ani časticou. ktoré sa nezhodovali s klasickým vlnovým modelom svetla. tzn. Častice zložené z nepárneho počtu fermiónov sa chovajú tiež ako fermióny (napr. Vlastnosti Všetko elektromagnetické vlnenie. od rádiových vĺn po gama žiarenie. Časticové vlastnosti elektromagnetického žiarenia sa prejavujú predovšetkým pri vysokých frekvenciách (teda pri vysokých energiách fotónu). Fotón je jedným z kalibračných bozónov.

Dôsledkom jeho neustáleho pohybu je však nenulová energia. platí: Vznik Fotóny vznikajú mnohými spôsobmi. že vyjadriť nasledujúcim spôsobom: Napriek tomu. . môžeme určiť jeho relativistickú hmotnosť z predchádzajúceho vzťahu. Pokiaľ uvážime. Táto energia (a teda aj hmotnosť) spôsobuje. pričom sa vždy (v súlade s postulátom špeciálnej teórie relativity) pohybuje rýchlosťou svetla. je rýchlosť svetla vo vákuu a je vlnová dĺžka. je možné hybnosť fotónu a zo skutočnosti. určitú hmotnosť (nejde však o pokojovú hmotnosť. ktorá je nulová. napríklad vyžarovaním pri prechode elektrónu medzi orbitálnymi hladinami. ale o pohybovú hmotnosť). tzn. ktorá sa prejavuje zotrvačnými a gravitačnými vlastnosťami. . či pri anihilácii častíc. Hybnosť fotónu Pomocou relativistického vzťahu pre energiu pohybujúcej sa častice pokojová hmotnosť fotónu je nulová. . ktorá je definovaná vzťahom: . kde je Planckova konštanta.Fotón 159 Energia. že na fotón pôsobi gravitácia podľa všeobecnej teórie relativity a on sám gravitačne pôsobi na okolie. že pokojová hmotnosť fotónu je nulová. že . Špeciálne prístroje ako maser a laser môžu vytvoriť koherentný zväzok žiarenia. je frekvencia. pozorovanie ohybu žiarenia okolo kozmických telies). je možné fotónu priradiť tiež Na základe relativistického vzťahu ekvivalencie energie a hmotnosti. Má preto nulovú pokojovú hmotnosť. Tieto javy boli potvrdené pozorovaním (napr. tzn. hmotnosť Fotón existuje iba v pohybe.

E7 galaxia s najväčším sploštením (galaxie s väčšou elipticitou neboli objavené). b alebo c. Ide iba o grafické vyjadrenie tejto klasifikácie a nie o vývojové štádiá galaxií. Zaviedol ju v roku 1925 americký astronóm Edwin Hubble. Označujú sa písmenom E ku ktorému je pripojené číslo 0–7 vyjadrujúce elipticitu galaxie (sploštenosť elipsy). ktoré vychádzajú z galaktického jadra. . Špirálové galaxie sa označujú písmenom S za ktorým nasleduje písmeno a. • Sb – menšie jadro s ramenami viac otvorenými. Číslo je určené z veľkej (a) a malej osi (b) elipsy zo vzťahu 10(a-b)/a. • Sc – málo výrazné jadro s ramenami ďaleko odvinutými. Graficky je táto klasifikácia znázornená ako Hubblova ladička.grafické znázornenie Hubblovej schémy Špirálová galaxia Pre tento druh galaxií sú typické výrazné špirálové ramená. EO je galaxia kruhového tvaru. Ich priemet na oblohu je elipsa alebo kruh. Hubblova ladička . Každý z typov je ďalej rozdelený na ďalšie podtypy podľa tvarov. Typickým predstaviteľom špirálovej galaxie je napríklad voľným okom viditeľná Galaxia Androméda alebo Galaxia Veterník. ako predpokladal Hubble. Medzi eliptické galaxie patrí napríklad Messier 32 v súhvezdí Androméda alebo galaxia Virgo A v súhvezdí Panna. Typy galaxií Eliptické galaxie Sú to galaxie v tvare elipsoidu (sféroidu). Tieto písmená určujú veľkosť jadra a rozvinutie ramien galaxie: • Sa – mohutné jadro s tesne navinutými ramenami.Hubblova schéma 160 Hubblova schéma Hubblova schéma alebo Hubblova klasifikácia galaxií rozdeľuje galaxie podľa ich tvaru.

Špirálová galaxia s priečkou je napríklad galaxia M91 v súhvezdí Vlasy Bereniky. ktorému však chýba špirálová štruktúra. Označujú sa písmenami SB a podľa otvorenia ramien sa (podobne ako špirálové galaxie) delia na tri podskupiny: • SBa – tesne navinuté ramená. Označujú sa písmenami Irr a delia sa na dve skupiny: • Irr I – nepravidelné galaxie. Tieto galaxie sa podobajú špirálovým galaxiám s výrazným jadrom a diskom. Nepravidelná galaxia je napríklad Galaxia Cigara v súhvezdí Veľká medvedica. Šošovkovité galaxie Podľa Hubblovej schémy tvoria prechodový typ medzi eliptickou a špirálovou galaxiou (nie sú ale vývojovým prechodom týchto typov). • SBc – ramená ďaleko odvinuté. • SBb – viac otvorené ramená. Pozri aj • • • • Galaxia Eliptická galaxia Špirálová galaxia Edwin Hubble . K predstaviteľom galaxií v tieto kategórii patrí galaxia M86 v súhvezdí Panna Nepravidelné galaxie Nepravidelným galaxiám chýba výrazná štruktúra. Označujú sa SO. • Irr II – narušené galaxie – napríklad interagujúce galaxie. ale oveľa menšie ako špirálové galaxie. Ich disk má nepravidelnú štruktúru aj keď v ňom môže byť nezreteľná priečka.Hubblova schéma 161 Špirálové galaxie s priečkou Majú tvar podobný špirálovým galaxiám. ale vybiehajú z koncov galaktickej priečky. ale špirálové ramená pri nich nevychádzajú z galaktického jadra. Majú síce tiež jadro.

Hviezda

162

Hviezda
O iných významoch výrazu Hviezda pozri Hviezda (rozlišovacia stránka).

Hviezda (nesprávne tiež stálica) je plynné (plazmové), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj žiarenia, ktoré drží pokope jeho vlastná gravitácia a ktoré má hmotnosť 0,02 až 100 hmotností Slnka. Vo hviezdach je sústredená väčšina pozorovateľnej hmoty vesmíru. Pod pojmom hviezda sa v starom chápaní myslel takmer každý objekt na nočnej oblohe ako planéta, kométa atď okrem Mesiaca. V užšom astronomickom význame sú hviezdy plynové guľovité objekty, ktoré majú vlastný zdroj žiarenia. V minulosti patrili k hviezdam len objekty, ktoré sa na nočnej oblohe zdanlivo nepohybujú (preto stálice) na rozdiel od bludíc (planét). Dôsledkom tejto zdanlivej nehybnosti utvárajú veľmi výrazné konfigurácie hviezd na oblohe, ktoré poznáme ako súhvezdia. V skutočnosti sa vo vesmíre pohybujú hviezdy obrovskou rýchlosťou až niekoľko sto kilometrov za sekundu, ale vzhľadom na ich obrovskú vzdialenosť sa voľným okom pozorovateľné zmeny v polohách hviezd prejavia až za storočia až tisícročia.

Hviezdy v otvorenej hviezdokope M41

Hviezdy patria medzi najpočetnejšie a najľahšie pozorovateľné vesmírne objekty aj bez optických prístrojov. Väčšinu ostatných telies vo vesmíre vidíme len preto, lebo odrážajú svetlo hviezd (napr. planéty), alebo sú budené k svojmu žiareniu žiarením hviezd (napr. emisné hmloviny). Hviezdy môžu byť centrami planetárnych sústav.

Vzdialenosti
Najbližšou hviezdou k Zemi je Slnko, vzdialené približne 149 597 871 km. Keďže vzdialenosti ostatných hviezd od Zeme sú obrovské, nemá zmysel vyjadrovať ich v kilometroch. Často sa vzdialenosti uvádzajú v jednotkách času, za ktorý priletí svetlo z hviezd na Zem. V tomto ohľade je Slnko od Zeme vzdialené asi 8,5 svetelných minút. Druhou je Proxima Centauri, vzdialená 4,3 svetelných rokov. Ďalšou používanou jednotkou na určenie vzdialenosti hviezd je tzv. parsek, ktorý má hodnotu asi 3,26 svetelného roka. Vzdialenosť jednotlivých hviezd od seba vo vesmíre je rôzna. Môže byť od niekoľkých svetelných hodín až po milióny svetelných rokov.

Hviezda

163

Chemické zloženie
Do objavu spektroskopie v 19. storočí sa nevedelo, z čoho sa hviezdy skladajú. Gustavovi Robertovi Kirchhoffovi sa v druhej polovici 19. storočia podarilo dokázať, že istá tmavá čiara v slnečnom spektre je spôsobená rozžeraveným sodíkom. Bola to prvá indícia objavu, že hviezdy sa skladajú z rovnakých chemických prvkov, ako telesá na Zemi. Nakoľko však zároveň všetko napovedalo tomu, že hviezdy sú veľmi horúce, tieto prvky sa vyskytujú väčšinou voľne a teda nie sú viazané v početných chemických zlúčeninách ako to poznáme na Zemi. Len najchladnejšie hviezdy majú na svojom povrchu niektoré jednoduché chemické zlúčeniny, napríklad TiO, CH a CN (na Slnku napr. OH, MgH, SiH). V dôsledku vysokej teploty je veľa atómov tiež ionizovaných. Zmes elektricky voľných nabitých častíc (iónov) a neutrálnych častíc sa nazýva plazma.

V jadrách hviezd, kde je teplota najvyššia a dosahuje minimálne 7 miliónov stupňov, je existencia akejkoľvek chemickej zlúčeniny nemožná. Hmota hviezd v týchto častiach je v stave atómových jadier a voľných leptónov. Niektoré záverečné štádiá hviezd nie sú zložené z plazmy, ale z tzv. degenerovaného plynu. Najzastúpenejší chemický prvok vo všetkých plazmových hviezdach je vodík. Po ňom nasleduje hélium. Ostatné prvky tvoria oproti vodíku a héliu len nepatrnú prímes, ktorej množstvo nie je pri všetkých hviezdach rovnaké. Závisí od veku hviezdy a od toho, koľkú generáciu hviezd od vzniku vesmíru hviezda predstavuje. Staršie hviezdy majú menšie zastúpenie ťažších chemických prvkov ako mladšie. Chemické zloženie hviezd sa časom mení v dôsledku termonukleárnych reakcií.

Slnko, naša najbližšia hviezda a zároveň z pohľadu Zeme najjasnejšia hviezda oblohy je logicky najlepšie preskúmanou hviezdou

Vlastnosti
Hviezdy majú rôzne fyzikálne vlastnosti, ktoré sa v určitých hraniciach líšia. Vlastnosti hviezd sú hmotnosť, svietivosť, polomer, teplota, spektrálny typ, hustota, premennosť.

Hmotnosť
Najvýznamnejšou charakteristikou hviezd je ich hmotnosť, ktorá určuje ich štruktúru a vývoj. Stredná hmotnosť hviezd je polovica hmotnosti Slnka. Prepdokladá sa, že v mladšom vesmíre vznikali hmotnejšie hviezdy, než pozorujeme dnes. Súčasné hmotnosti pozorovaných hviezd sa riadia tzv. Salpeterovym zákonom pomenovanom po astronómovi Edwinovi Salpeterovi, ktorý ho sformuloval. Zákon hovorí, že hviezdy s nízkou hmotnosťou sú oveľa početnejšie než hviezdy s vysokou hmotnosťou. Hviezdy s nízkou hmotnosťou sa totiž v súčasných podmienkach v galaxiách ľahšie formujú a ich život je oproti hmotnejším hviezdam tiež dlhší, pretože termojadrové reakcie v nich prebiehajú menej intenzívne a ich jadrové palivo teda dlhšie vydrží.

Hviezda

164

Určiť hmotnosť hviezdy pokiaľ tá nie je zložkou hviezdnej sústavy, je náročné. Jedna z metód je analýza jej spektra, ďalšia meranie svietivosti, ktorá je priamo závislá od hmotnosti hviezdy. V prípade dvojhviezdy astronómovia určia jej hmotnosť pozorovaním vzájomného obehu zložiek pomocou Keplerovych a Newtonovych zákonov. Hraničná hmotnosť Množstvo hmoty tvoriacej hviezdy je fyzikálnymi zákonmi obmedzené. Najmenšie hviezdy majú asi 8 % hmotnosti Slnka. Hviezdy s menšou hmotnosťou ako tento limit nemôžu existovať, Betelgeuze, jedna z najväčších známych hviezd pretože teplota a tlak v ich jadre by boli príliš nízke na zapálenie termojadrových reakcií. Na hornom hmotnostnom limite sa však teoretici nevedia zjednotiť. Väčšina odhadov sa pohybuje okolo 100-120 hmotností Slnka, pretože sa predpokladá, že väčšiu hviezdu by silný tlak žiarenia v jej vnútri roztrhal skôr, ako by dosiahla hlavnú postupnosť. Tomuto zodpovedajú aj pozorovania - pokiaľ sa niekedy pozorovala "hviezda" s väčšou hmotnosťou, podrobnejší rozbor ukázal, že ide minimálne o dvojhviezdu alebo hviezdokopu. Iné odhady horného limitu hovoria o 130-170 hmotnostiach Slnka. Niektorí stelárnici však nevylučujú ani hviezdu, ktorá by mohla byť 1000-krát hmotnejšia než Slnko. Najhmotnejšie hviezdy sú nadobri spektrálnych typov O2 a O3. Príkladom extrémne hmotnej hviezdy je hviezda éta Carinae.

Hustota
Priemerná hustota hmoty v hviezdach sa pohybuje od 1 / 10 000 000 (červení nadobri) až do 1 000 000 gramov (jednej tony) na cm3; (bieli trpaslíci). Objekty ako neutrónové hviezdy sú ešte podstatne hmotnejšie. Ich hustota hmoty dosahuje až 100 miliónov ton na cm³. Teplota a hustota plynov smerom do vnútra hviezdy rýchlo narastá. Povrchové teploty hviezd kolíšu rádovo od tisíc stupňov až po milión stupňov (neutrónové hviezdy). V jadrách hviezd pri obrovskom tlaku a teplote prebiehajú termonukleárne reakcie, ktoré sú zdrojom žiarenia hviezd. Aj rýchlosť rotácie a intenzity magnetického poľa hviezd je rôzna.

Veľkosť
Veľkosť hviezd kolíše v rozhraní od veľkosti desiatok kilometrov (neutrónové hviezdy) až do veľkosti tisícnásobkov priemeru Slnka (nadobri - napríklad Polárka). Polomery hviezd môžu byť 3000-krát väčšie než je polomer Slnka, na druhej strane najmenšia hviezda by sa zmestila do Liptovskej Mary. Vo všeobecnosti platí, že so vzrastajúcim priemerom hviezdy klesá jej hustota.

Jasnosť
Hviezdy na oblohe majú rôznu jasnosť, ktorá závisí jednak od žiarivosti hviezdy a jednak od jej vzdialenosti. Rôzna vzdialenosť hviezd od nás spôsobuje, že niektoré hviezdy sú pri pozorovaní zo Zeme jasnejšie (Vega, Sírius...) ako iné hviezdy, ktoré sú oveľa žiarivejšie, ale nachádzajú sa vo väčšej vzdialenosti (Rigel, Antares...). Jasnosť hviezd na oblohe určujeme tzv. vizuálnymi magnitúdami. Čím má vizuálna magnitúda menšie číslo, tým je hviezda jasnejšia. Najjasnejšia hviezda Sírius má magnitúdu -1,43, Vega 0,03, Polárka 2,13 a Slnko -26,7. Najslabšie hviezdy, ktoré vidíme ešte voľným okom, majú magnitúdu 6 a najslabšie hviezdy zachytené ďalekohľadmi na fotografických doskách majú magnitúdu až do 30. Hranica najslabších pozorovateľných hviezd sa so zdokonaľovaním pozorovacej techniky neustále posúva k vyšším magnitúdam.

Hviezda

165

Premennosť
Nijaká hviezda nežiari od svojho vzniku až po zánik konštantne. Tie hviezdy, ktoré však menia svoju jasnosť rýchlo (rádovo počas hodín až desaťročí) alebo o výrazné hodnoty sa označujú ako premenné. Príčina premennosti je u rôznych hviezd rôzna. Je to spôsobené buď tým, že ich zakrýva temnejší objekt (zákrytové hviezdy) alebo má premenlivosť fyzikálne príčiny od samotnej hviezdy, napr. pulzujúce hviezdy menia svoj priemer v určitom rozpätí a časovom úseku. Expandujúce hviezdy menia svoj priemer náhle obrovskými výbuchmi (supernovy pri výbuchoch zvýšia svoju jasnosť až 100-miliónkrát). Väčšina zmien jasností však nebýva taká dramatická, mnohé zmeny sú voľným okom nezachytiteľné. Hviezdy majú väčšie sklony k fyzikálnym zmenám jasnosti na začiatku (hviezdy typu T-Tauri) a na konci (Cefeidy, Miridy, supernovy...) svojho vývoja.

Mira Ceti, premenná hviezda v súhvezdí Veľryby s dlhým chvostom materiálu, ktorý uvoľnuje

Vnútorná stavba hviezdy
Hviezdy hlavnej postupnosti majú vo svojom vnútri veľmi podobnú stavbu. Rozdiely sú len v teplotách, od ktorých závisí aj to, aký typ jadrovej reakcie v hviezde prebieha. Vrstvy hviezdy smerom z vnútra von sú: • Jadro - najhorúcejšia a najhustejšia časť hviezdy. Jadrá sú zdroje energie hviezd, ktorá sa rôznymi spôsobmi prenáša na povrch hviezd a stadiaľ do okolitého prostredia. • Vrstva žiarivej rovnováhy - veľmi hrubá vrstva plazmy, ktorá obklopuje jadro. Fotóny elektromagnetického žiarenia, ktoré vznikli v jadre, prechádzajú touto vrstvou veľmi pomaly a ich vlnová dĺžka klesá. Kvôli veľkej hustote prostredia je fotón neustále pohlcovaný a vyžarovaný okolitou hmotou.

Porovnanie vnútornej stavby u hviezdy slnečného typu (vľavo) v červeným obrom (vpravo)

• konvektívna zóna - ešte chladnejšia vrstva hviezdy, v ktorej sa energia prenáša prúdením. Vrcholky zostupných a vzostupných prúdov môžeme vidieť na povrchu hviezdy ako útvary zvané granuly. • fotosféra - viditeľný (nie však pevný) povrch hviezdy. Je to najchladnejšia časť hviezdy, pri veľmi chladných hviezdach alebo v oblasti hviezdnych škvŕn (slnečných škvŕn) sa tam dokonca udržia chemické zlúčeniny. • Chromosféra - spodná časť atmosféry hviezdy. Teplota v chromosfére opäť začína stúpať. • koróna - najvrchnejšia, najhorúcejšia a najmenej hustá vonkajšia atmosféra hviezdy, ktorá sa postupne rozplýva do medzihviezdneho priestoru.

Hviezda

166

Vznik energie
Na to aby sa teleso dalo charakterizovať ako hviezda, musia v jeho vnútri prebiehať termojadrové reakcie alebo muselo fázou termojadrových reakcií prejsť v minulosti. Termojadrová reakcia je reakcia, pri ktorej sa jadrá atómov ľahkých chemických prvok zlúčia za vzniku ťažšieho prvku. Keďže jadrá atómov sú kladne nabité a navzájom sa silne odpudzujú, na spustenie temrojadrovej reakcie je potrebná veľmi vysoká teplota a tlak, ktoré tieto odpudivé sily prekonajú. U veľkej väčšiny hviezd (tzv. hlavnej postupnosti) vstupujú do reakcie jadrá najľahšieho známeho chemického prvku vodíka a výsledným produktom je hélium. Premena ľahkého vodíka na hélium môže prebiehať dvoma odlišnými spôsobmi a to protón-protónovým cyklom, alebo uhlíkovo-dusíkovo-kyslíkovým cyklom (nazývaným aj CNO cyklus podľa chemických značiek prvkov, ktoré sa ho účastnia). Na to, ktorý z týchto cyklov v jadre hviezdy prevláda má vplyv hlavne teplota v jadre. Do 16 miliónov stupňov je dominantný protón-protónový cyklus, nad touto hranicou prevláda CNO cyklus. Pre fungovanie CNO cyklu je nevyhnutná tiež prítomnosť týchto troch prvkov v jadre hviezdy. Pri obidvoch cykloch sa zhruba 1/140 hmoty premení na čistú energiu v súlade s Einsteinovou rovnicou E = mc².

Schéma protón-protónového cyklu

Hviezdy spaľujú vo svojich jadrách aj iné chemické prvky ako vodík. V protohviezdach počas ich vzniku postupne so vzrastajúcou teplotou a tlakom dochádza najprv k spaľovaniu ťažkého vodíka (deutéria), lítia, berýlia a bóru s vodíkom, kým dôjde na spaľovanie čistého ľahkého vodíka, ktorého je v jadre najviac. Výsledným produktom všetkých týchto reakcií je hélium. V starších hviezdach, ktoré sú blízko svojho zániku, však nastáva spaľovanie hélia a ďalších prvkov, ktorého výsledkom sú iné produkty (rôzne chemické prvky až po železo). Prvky ťažšie ako železo vznikajú v supernovách. Tieto druhy reakcií Schéma CNO cyklu majú veľký význam z hľadiska vzniku života vo vesmíre a terestrických planét vôbec, pretože jadrá starších hviezd sú jediným miestom, kde tieto chemické prvky vznikajú (nepočítajúc prvky, ktoré sú produktom samovoľného rozpadu ťažších jadier). Mladé hviezdy predtým, než dosiahnu hlavnú postupnosť (pozri nižšie) získavajú energiu gravitačnou kontrakciou podobne ako niektoré veľké planéty alebo hnedí trpaslíci. Gravitačná kontrakcia umožní vznikajúcej hviezde zvýšiť teplotu a tlak vo svojom vnútri natoľko, aby sa spustili termojadrové reakcie. Staré hviezdy po ukončení fázy jadrových reakcií môžu svietiť z nažiarených zásob. V oboch prípadoch (nedospelá aj stará hviezda) však tieto hviezdy vo viditeľnom spektre dosahujú len malý zlomok žiarivého výkonu, ktorý majú hviezdy s prebiehajúcimi termojadrovými reakciami.

Jednalo sa o nesmierne hmotné a žiarivé objekty s hmotnosťami od 15 do 500 hmotností Slnka. hovoríme o emisnej hmlovine. Najpočetnejšie hviezdy vo vesmíre.neutrónové hviezdy alebo čierne diery. Hmota. ktoré sa stanú planetárnou hmlovinou a ich našej Galaxii malé skolabované jadrá ešte dlho svietia z nažiarených zásob ako bieli trpaslíci. Gravitačná sila sa vyrovná s tlakom žiarenia prichádzajúceho z jadra. ktoré vznikali vo vesmíre. búrlivé nestabilné objekty. V mračne sa začínajú tvoriť hustejšie oblasti. červení trpaslíci. že sa zapália termojadrové reakcie. Chladné. Hviezdy vznikajú aj v súčasnosti. pretože tieto prvky ešte neexistovali. ktoré sa naďalej scvrkávajú. necelý milión rokov. Ďalší vývoj To. Postupne začína voľnému gravitačnému rúteniu brániť vnútorný tlak. Keď sa mračno zahreje natoľko. Prvé hviezdy taktiež neobsahovali prvky ťažšie než hélium. pretože termojadrové reakcie v ich jadrách prebiehajú omnoho búrlivejšie ako v málo hmotných hviezdach. Tieto mračná sa nachádzajú hlavne v ramenách špirálových galaxií. riedkych a studených mračien medzihviezdnej hmoty.Hviezda 167 Vznik a vývoj Vznik hviezdy Hviezdy vznikajú z pôvodne chladných. Potom odhodia červeného trpaslíka. . paradoxne žijú kratšie. že začne žiariť. ako dlho hviezda zotrvá v pomerne stabilnej fáze hlavnej postupnosti. najbežnejší typ hviezdy v svoje vonkajšie obálky. život oveľa hmotnejších obrov a nadobrov len milióny alebo dokonca len státisíce rokov. zanikajú nenápadne . Vznikajú protohviezdy. zrážka s iným mračnom.menia sa na červených obrov. Najvyšší vek hviezd sa odhaduje rádovo na niekoľko miliárd rokov. ktorá je hviezdou vyvrhnutá v podobe planetárnej hmloviny alebo zvyškov po výbuchu supernovy sa neustále rozpína.po vyhorení všetkého paliva pozvoľna chladnú až napokon úplne zhasnú. v šošovkových a nepravidelných galaxiách. Hviezdy s hmotnosťou Slnka sa po vyhorení zásob Umelecká predstava o blízkom pohľade na vodíka začnú rozpínať . Tieto zárodky s hmotnosťou až desať tisíc slnečných hmotností ďalej kolabujú..) zmršťovať. Život hviezdy s hmotnosťou Slnka trvá celé miliardy rokov. Zároveň postupne stúpa jeho teplota a rýchlosť rotácie. takže o nejaký čas z nej môžu vzniknúť nové hviezdy. boli pravdepodobne dosť odlišné od súčasných. prachoplynové mračno sa začne väčšinou pod vplyvom nejakého vonkajšieho faktoru (výbuch supernovy. Hmotnejšie hviezdy. hviezda sa prestane ďalej zmenšovať a usadí sa na hlavnej postupnosti. Ich životnosť však bola krátka. mieša sa s medzihviezdnou hmotou a vracia sa tým do obehu. ale veľmi husté degenerované objekty . Práve v týchto miestach je preto hviezdotvorba najpočetnejšia. zárodky samotných hviezd.. Prvé hviezdy. alebo dokonca hypernovy a ich jadrá sa menia na maličké. Najhmotnejšie hviezdy ukončujú svoj život mohutnou explóziou supernovy. Napokon Protohviezda teplota a tlak v jadre protohviezdy vzrastú natoľko. závisí od jej počiatočnej hmotnosti.

Aj hviezdy zdanlivo vytrhnuté z galaxií (napríklad pri vzájomných kolíziách galaxií) spadajú pod gravitačný vplyv nejakej galaxie. Najčastejšie tvorí trojhviezdnu formáciu centrálna dvojica hmotnostne viac-menej vyrovnaných hviezd. Takýto systém utvára napríklad Slnku najbližšia hviezda Alfa Centauri. niektoré len mohutnejšími prístrojmi a niektoré sú pri sebe tak blízko. ktorú tvoria dve dvojice hviezd obiehajúce okolo spoločného ťažiska. ktoré sa už v hviezdokopách nenachádzajú väčšinou vytvárajú oveľa bližšie a stabilnejšie konfigurácie. Všetky hviezdy viditeľné na oblohe voľným okom a menšími ďalekohľadmi patria do našej Galaxie – Mliečnej cesty. Gravitačne tesne viazaných hviezd môže byť aj viac ako štyri. ale aj hviezdy. Najčastejším prípadom je dvojhviezda. Tieto zoskupenia sa nazývajú guľové hviezdokopy. ktoré sa časom rozpadajú. Priestorovo ohraničená skupina určitého typu hviezd spoločného pôvodu. Voľným okom vidíme na oblohe takúto dvojicu ako jeden bod. . že ani pri najvyššom dostupnom rozlíšení a ich nepodarí pozorovať ako dve oddelené hviezdy. To sú takzvané spektroskopické dvojhviezdy. hovoríme o štvorhviezde. Všetky hviezdy tvoria spolu s medzihviezdnou hmotou a obrovskými množstvami tmavej hmoty gigantické kompaktné systémy .Hviezda 168 Skupiny hviezd V molekulárnych mračnách vznikajú hviezdy v skupinách. kedy dve približne rovnako staré hviezdy obiehajú okolo spoločného centra. v prípade. Ak spoločné ťažisko obiehajú štyri hviezdy. Príkladom štvorhviezdy je Epsilon Lyrae. V takomto prípade hovoríme o trojhviezde. V minulosti v našej galaxii vznikali hviezdy aj v oveľa hustejších a kompaktnejších útvaroch obsahujúcich až milióny hviezd. V okolí Slnka vznikajú hviezdy v útvaroch. Niektoré dvojhviezdy možno rozlíšiť už malými ďalekohľadmi. že jedna zložka je oveľa hmotnejšia ako druhá. Otvorená hviezdokopa (v ľavom spodnom okraji snímky) Niekedy obiehajú spoločné ťažisko tri hviezdy. sa nazýva hviezdna asociácia. voľnejšia ako otvorená hviezdokopa. že až 70% všetkých hviezd vo vesmíre je viazaných v dvojhviezdnych systémoch.galaxie. Hviezdy v guľových hviezdokopách sú silnejšie gravitačne viazané ako členovia otvorených hviezdokôp a často zostávajú spolu až do svojho zániku. Slnko tvorí pomerne zriedkavú výnimku medzi hviezdami tým. Hviezdy v rámci hviezdokôp. ktoré nazývame otvorené hviezdokopy. Sú to pomerne voľné skupiny desiatok až stoviek mladých hviezd. Známou viacnásobnou hviezdou je napríklad Trapéz v súhvezdí Orióna. že nevytvára dvojhviezdny ani viacnásobný systém a nie je ani členom nijakej hviezdokopy. alebo. Hviezdne systémy s viac ako dvoma zložkami sa označujú súhrnným názvom viacnásobné hviezdy. Odhaduje sa. ktoré zostávajú minimálne po určitý čas gravitačne viazané. v súčasnosti však guľové hviezdokopy v Mliečnej ceste už nevznikajú. menej hmotná zložka obieha okolo hmotnejšej podobne ako planéty obiehajú okolo Slnka. Každá hviezda je súčasťou nejakej galaxie a obieha okolo jej jadra. ktoré obiehajú spoločné ťažisko a okolo nich v oveľa väčšej vzdialenosti obieha menej hmotná tretia zložka.

Iné hviezdy majú zase oveľa menej hmotných spoločníkov. Hertzsprungov-Russellov diagram ukazuje aj vývojovú cestu hviezd. Patria sem bieli trpaslíci. neutrónové hviezdy a čierne diery. v ktorých prebiehajú termojadrové reakcie a generujú si teda vlastné žiarenie. Sprievodné telesá Okolo niektorých hviezd sa zistila a dokázala existencia temných sprievodcov. prípadne nežiaria vôbec.hviezdy. či aj iné hviezdy majú planéty. A. B. M. K. C. Ide o bielych trpaslíkov. K a M) a 4 zriedkavých tried (Q. Podľa spektra čiže teploty delíme hviezdy do ôsmich hlavných tried (W. Hertzsprungov-Russellov diagram. Tieto hviezdy žiaria iba z nažiarených zásob. Všetky hviezdy viditeľné na oblohe voľným okom sú plazmové hviezdy. Môžu nimi byť bývalé plazmové hviezdy. S).Hviezda 169 Triedenie hviezd Podľa teploty a svietivosti Hlavným zdrojom informácií o hviezdach je svetlo rozložené do spektra. G. čo sú buď hnedí trpaslíci alebo planéty. Charakter spektra hviezdy určuje predovšetkým teplota hviezdnej atmosféry. Hviezdy zakreslené do grafu podľa spektrálnej triedy a absolútnej veľkosti (svietivosti) dávajú tzv. ktoré sa stali malými degenerovanými hviezdami a preto sú nepozorovateľné. ktorí sa nedajú pozorovať ďalekohľadmi a nie sú ani spektroskopickými dvojhviezdami. Až do 90. A) a hviezdy pozdného spektrálneho typu (G. v ktorých už neprebiehajú termojadrové reakcie a ich hmota je v degenerovanom stave.-tych rokov 20. že hviezdy sa zoskupujú do dvoch vetiev. storočia astronómovia nevedeli. • degenerované hviezdy . B. neutrónové hviezdy. V tomto diagrame je zreteľné delenie hviezd na: • • • • • nadobrov jasných obrov obrov podobrov hviezd hlavnej postupnosti (najpočetnejšia skupina) Éta Carinae. V rámci tejto klasifikácie rozoznávame hviezdy ranného spektrálneho typu O. S). Napriek tomu títo neviditeľní spoločníci gravitačne pôsobia na hviezdu. O. Patria sem obri. Hertzsprungov-Russellov diagram ukazuje. N. V poslednom desaťročí sa však začalo objavovať množstvo planét obiehajúcich okolo iných hviezd a v súčasnosti ich poznáme už viac ako 300. nadobri a hviezdy hlavnej postupnosti.sú to hviezdy. R. a to hlavnej vetvy a vetvy obrov. F. jedna z najhmotnejších a najžiarivejších známych hviezd • trpaslíkov a • podtrpaslíkov. alebo čierne diery. Podľa zdroju energie • plazmové hviezdy . Umelcova predstava hviezd Sírius A (plazmová hviezda) a Sírius B (degenerovaná hviezda) .

Pozostáva z gréckeho písmena za ktorým nasleduje genitív latinského názvu súhvezdia. Zhruba každá šiesta hviezda viditeľná voľným okom na oblohe má svoje vlastné meno. HD a iné. Vzhľad hviezdy na oblohe je vždy bodový. S objavom ďalekohľadu sa zvyšovalo množstvo pozorovateľných hviezd a tak sa začali vytvárať a používať rôzne hviezdne katalógy. Najhmotnejšia zložka systému má za svojim katalógovým označením písmeno A.Hviezda 170 Názvy a označenie Už v minulosti dávali ľudia hviezdam rôzne mená. Slabšie hviezdy nepozorovateľné voľným okom majú pridelené čísla v rozličných katalógoch napr. a to aj v najväčších ďalekohľadoch (výnimkou sa v nedávnej Mladé hviezdy otvorenej hviezdokopy Plejády minulosti stali hviezdy Betelgeuze a Mira). Kritériom. u ktorých k scintilácii nedochádza. Už malým ďalekohľadom ich uvidíme oveľa viac. prípadne z latinčiny. časť súhvezdia (Phacd . Je podobné Bayerovmu s tým rozdielom. Všetky hviezdy viditeľné voľným okom alebo malým ďalekohľadom patria do našej Galaxie. Novodobé pomenovanie hviezd vlastným menom je zriedkavé. používa sa väčšinou Flamsteedovo označenie. Vďaka scintilácii bezpečne môžeme rozoznať hviezdy od planét. že namiesto písmena gréckej abecedy je číslica. storočí. Osobitný princíp označenia platí pre hviezdy vo viacnásobných systémoch. Čísla v týchto katalógoch majú síce pridelené všetky hviezdy do určitej limitnej magnitúdy. Napríklad Alfa Centauri A je najhmotnejšia hviezda systému (v tomto prípade trojhviezdneho) Alfa Centauri. Jednou z novodobo pomenovaných hviezd je napríklad Regor. menej hmotná B a tak ďalej. Pokiaľ jasná hviezda viditeľná voľným okom nemá meno ani Bayerovo označenie. ktoré popisovali ich vzhľad (napríklad Rutilicus . Gliese 165 B je druhá najhmotnejšia hviezda systému Gliese 165.stehno) alebo ich úlohu v mytológii (Alcyone .žltkastý). podľa ktorého sú hviezdy s Flamsteedovym označením zoradené nie je ich jasnosť ale rektascenzia. gréčtiny. pretože hviezdy vo svetovom priestore vykonávajú vlastné pohyby. ale v prípade jasných hviezd sa na označenie väčšinou používa vlastné meno či jedno z vyššie uvedených označení. Ich nehybnosť na oblohe je len zdanlivá. Hviezdy sú označené od alfy až po omegu zvyčajne (nie však vždy) od najjasnejšej (alfa) až po najslabšiu (omega). Autorom prvého hviezdneho katalógu bol Hipparchos. Prechodom svetla hviezdy atmosférou Zeme dochádza ku scintilácii (trblietaniu hviezd). . v ktorom sa hviezda nachádza. Pre najjasnejšie hviezdy oblohy sa zvyčajne používa Bayerovo označenie. SAO. Polárka C je tretia najhmotnejšia hviezda systému Polárka. Polohu hviezd na oblohe určujeme súradnicami. Dnes používané mená pochádzajú väčšinou zo staroarabčiny.jedna z mýtických Plejád). ktorý zaviedol aj hviezdnu veľkosť (magnitúdu). k extinkcii a refrakcii. Prvé samostatné hviezdy boli v cudzích galaxiách pozorované až v 20. ale bežne sa používa len okolo 100 mien. Pozorovanie Za jasnej noci môžeme voľným okom vidieť pri ideálnom rovnom horizonte asi 3 000 hviezd.

html Index lomu Index lomu (n) je veličina charakterizujúca optické prostredie. 9-12. Pozri aj disperzia.63). Anna Lališová Vesmír 2 Hviezdy . Velká encyklopedie vesmíru. sírouhlíka 1. október 2010. 5. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. • Josip Klezcek (2002). V tejto súvislosti sa zavádza aj pojem optická hustota definovaný tak. Jednotka Index lomu je bezrozmerná veličina. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava.Hviezda 171 Pohľady filozofov Anaximandros Anaximandros tvrdí.Galaxie. 2003. číslo. Index lomu je bezrozmerná veličina. mesiac a hviezdy. definovaná vzťahom . Index lomu nie je pre svetlá všetkých farieb konštantný. Referencie [1] http:/ / dent. že prostredie x je opticky hustejšie ako prostredie y. že vo vákuu je n=1. sk/ ~filit/ fvh/ hviezdy_anaximandros-e. Alexandra Fuknová.33. kde je rýchlosť svetla vo vákuu a rýchlosť svetla určitej frekvencie v danom opt. podľa ktorého index lomu druhého prostredia voči prvému sa vyjadruje podielom sinusu uhla dopadu na rozhranie týchto prostredí k sinusu uhla lomu v druhom prostredí pri prechode svetla z jedného prostredia do druhého: . ktoré môže byť označené symbolom RI. Z tejto definície vyplýva. roč. ale závisí od frekvencie. že sa látka plodiaca od večnosti teplo a chlad pri vzniku tohto sveta oddelila a že z nej okolo vzduchu. vznikli slnko. Kozmos. Vo všetkých prostrediach okrem vákua je vždy n>1 {napr. Meranie indexu lomu Princíp merania Pre meranie indexu lomu sa najčastejšie využíva Snellov zákon lomu. XLI. Academia. uniba. vyrástla akási ohnivá guľa ako kôra okolo stromu. ii. s. ISBN 80-8067-074-9. fmph. Iné projekty • • Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Hviezda Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hviezda Zdroje • FILIT [1] – zdroj. ISBN 80-200-0906-X. Keď sa potom táto guľa roztrhla a rozdelila do rozličných kruhovitých pásov. prostredí. index lomu vody je 1. • Róbert Čeman. • Najmasívnejšia hviezda sa ešte nenašla. ak n prostredia x > n prostedia y. čís. ktorý obklopuje zem. Eduard Pittich. Definícia Index lomu prostredia je podiel rýchlosti svetla vo vákuu k rýchlosti svetla v prostredí.

je nadviazaná na Slovenský národný etalón. 10-5.66. Hodnoty ich indexu lomu sú v rozsahu od 1. Nadväznosť SMÚ vlastní dve sady hranolov a sadu kvapalných referenčných materiálov.43 do 1.5 . rádu sa vykonáva na pracovnom etalóne 1. ktorých geometria.3 . rádu meraním ich indexu lomu metódou odchýlky svetelného lúča pri prechode troma hranolmi. Sú zmerané pre vlnovú dĺžku ?D s kombinovanou štandardnou neistotou uc = 1. Kalibrácia pracovných etalónov 2. rádu. Kalibrácia stupnice pracovného etalónu 1. Sú zmerané pre dve vlnové dĺžky ?D a ?e s kombinovanou štandardnou neistotou uc = 4 . rádu .Pulfrichovho refraktometra s V-blokom .46 do 1. Kalibrácia stupnice pracovných meradiel – refraktometrov – sa vykonáva metódou hraničného uhla porovnaním hodnoty použitého pracovného etalónu príslušného rádu a hodnoty nameranej kalibrovaným meradlom. 10-6.sa vykonáva metódou odchýlky svetelného lúča pri prechode troma hranolmi porovnaním hodnoty použitého pracovného etalónu primárneho etalonážneho rádu a hodnoty nameranej kalibrovaným refraktometrom.84.Index lomu 172 Realizácia stupnice Stupnica indexu lomu sa realizuje prostredníctvom hranolov z optického skla a kvapalných referenčných materiálov. Hodnoty ich indexu lomu sú v rozsahu od 1. Sú zmerané pre dve vlnové dĺžky ?D a ?e s kombinovanou štandardnou neistotou uc = 1. 10-5.39 do 1. Sada hranolov – šesť pracovných etalónov 2. . rádu je nadviazaná na pracovný etalón 1. Sada hranolov – deväť pracovných etalónov primárneho etalonážneho rádu .71. vlastnosti materiálu a časová stabilita sú uvedené v TPM 7352-94.je nadviazaná na pracovný etalón 1. rádu. Kalibrácia stupnice Kalibrácia sady pracovných etalónov primárneho etalonážneho rádu sa vykonáva meraním ich indexu lomu spektrogoniometrickou metódou minimálnej deviácie na goniometri Askania. rádu . Sada kvapalných referenčných materiálov ( RM ) – štyri certifikované Slovenské RM – pracovné etalóny 2. Hodnoty ich indexu lomu sú v rozsahu od 1.

tiež prostredné IR (intermediate IR. živé organizmy a všetky vesmírne objekty.4 µm. Iné živočíchy (napr.4–3 µm. Herschel dal aj pomenovanie tomuto žiareniu. Rozdelenie Infračervené žiarenie sa delí na pásma. alebo rozšírené. IR-A podľa normy DIN. MWIR strednovlnné IR žiarenie (medium wave) IR-C podľa DIN. energiu fotónov medzi 0.Infračervené žiarenie 173 Infračervené žiarenie Infračervené žiarenie je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie. 8–15 µm FIR ďaleké (far) infračervené žiarenie 15–1000 µm . Názov znamená „pod červenou“. Delenie CIE International Commission on Illumination (CIE) odporúča delenie na tri pásma • • • • • • • • • NIR blízke (near) infračervené žiarenie.63 eV.76–1. pri 1450 nm. IIR). 3–8 µm LWIR dlhovlnné IR žiarenie (long wave) IR-C podľa DIN. had) však majú spektrum „viditeľného svetla“ posunuté.0012 a 1. Termografický obrázok psa Za objaviteľa infračerveného žiarenia sa považuje sir William Herschel. nakoľko vychádza z citlivosti ľudského oka. IR-B podľa DIN. Nazýva sa tiež tepelné žiarenie. V roku 1800 meral teplotu oblasti priliehajúcej k červenej oblasti spektra. Toto delenie nie je jednoznačne dané. resp. kedy značne narastá vodná absorpcia. vlnová dĺžka 1. Infračervené žiarenie zaberá v spektre 3 dekády a má vlnovú dĺžku medzi 760 nm a 1 mm. Hranica medzi viditeľným spektrom a IR žiarením nie je presne definovaná. prípadne sa orientujú len podľa žiarenia v tomto spektre. Všetky telesa s teplotu menšou než 4000 Kelvinov vysielajú maximum svojho žiarenia v infračervenej oblasti. vlnová dĺžka 0. Zemská atmosféra na veľké vzdialenosti infračervené žiarenie pohlcuje. je definované podľa vodnej absorpcie SWIR krátkovlnné IR žiarenie (short wave). pričom červená je farba viditeľného svetla s najdlhšou vlnovou dĺžkou. Zdrojom infračerveného žiarenia je každý predmet v našom okolí.

• Nahrievanie . niekedy 5 . • Spektroskopia slúži na detekciu vlastností materiálu (obvykle organických zlúčenín) na základe prenikania IR žiarenia vzorkou materiálu. tepelné snímky budov slúžia na účely detekcie úniku tepla a pod. sledujúce tepelnú emisiu nahriatych telies. vypaľovanie farieb.7-1) . .1.5 µm • stredné IR žiarenie (5–30 µm). avšak faktom je že povrchy telies zahrievajú takmer všetky druhy elektromagnetického žiarenia. Za týmto účelom sa používa pásmo 1. Je však pravdou.(200-350) µm Delenie podľa citlivosti detektorov • • • • • NIR 0. pričom sa jednotlivým vlnovým dĺžkam vyžarovaným z telies prideľujú farby z viditeľného spektra.Infračervené žiarenie 174 Astronomické delenie • blízke IR žiarenie (0. Využitie • Telekomunikácie Infračervené žiarenie sa často používa na prenos informácií na krátku vzdialenosť. ktoré vyžaruje teleso • Astronomické ďalekohľady skúmajúce vesmír v oblasti IR žiarenia • Termografia je oblasť skúmania teplôt povrchov.7 .5 µm LWIR 8 -12 (7 – 14) µm VLWIR 12 .1.30 µm Tepelné žiarenie Infračervené žiarenie je často zamieňané za tepelné žiarenie (podľa citlivosti ľudského tela).0 – 3 µm MWIR 3 .675 µm.7–5 µm). čo môže signalizovať zdravotné problémy. • Vojenské aplikácie – detekcia IR žiarenia motorov za účelom navedenia rakiet a zameriavania pre zbraňové systémy Zameriavacie systémy • Nočné videnie – pasívne.260 . že objekty pri izbovej teplote emitujú najviac žiarenia v pásme IR 8–12 µm. sauny. Využíva sa hlavne na liečenie zápalov. čím sa ohrievajú problémové miesta „pod kožou“. O pásmo (Original) 1260–1360 nm E pásmo (Extended) 1360–1460 nm S pásmo (Short wavelength) 1460–1530 nm C pásmo (Conventional) 1530–1565 nm L pásmo (Long wavelength) 1565–1625 nm U pásmo (Ultralong wavelength) 1625–1675 nm C-pásmo je dominantné pre spojenia pomocou IR na dlhšie vzdialenosti. odmrazovanie lietadiel.(25-40) µm • dlhé IR žiarenie (30–1000 µm) .0 µm SWIR 1. alebo aktívne – osvetlenie priestoru v IR oblasti a sledovanie odrazeného žiarenia • Meranie teplôt na diaľku analýzou frekvencie IR žiarenia. niekedy (0. opravy asfaltových povrchov. Rôzne molekulárne väzby pohlcujú žiarenie rôznych vlnových dĺžok. na varenie a pečenie a pod. niekedy (25-40) .Infračervené žiarenie sa používa ako zdroj vyžarujúceho tepla (infračervené ohrievače. • Liečebné účely – nahrievanie tela pomocou IR žiarenia – využíva sa prenikavosť IR žiarenia (schopnosť preniknúť tkanivom do určitej hĺbky). Takto sa analyzujú chladnejšie (teplejšie) miesta na ľudskom tele.

. ktorá rotuje.Infračervené žiarenie • Infračervené lasery hlavne ako vysielače komunikačného lúča do optického kábla • Meteorológia – meteorologické satelity sú vybavené kamerami snímkujúcimi povrch zeme v IR oblasti. Ak pôvodná hviezda pomaly rotovala. • Globálne skenovanie tepelných pomerov a prúdení v oceáne z hľadiska globálneho otepľovania. ktoré zodpovedá až 29 % pôvodnej hmotnosti čiernej diery. z ktorej sa Penrosovým procesom kinetická energia čiernej diery postupne uvoľňuje do okolitého priestoru. ktoré prenášajú slabú interakciu (rádioaktivita) • gravitón (len hypotetický). resp. Rotujúca čierna diera spôsobuje zložitejšiu štruktúru priestoročasu vo svojom okolí. Oblasť medzi týmito dvoma medzami je ergosféra. ktoré prenášajú silnú interakciu (jadrová sila) • fotón. ako nerotujúca. Jej horizont udalostí je menší a nie je totožný s medzou nekonečne veľkého červeného posunu. že čierna diera prestane byť čiernou dierou a exploduje. dajú sa vidieť jednotlivé vrstvy a štruktúry v rôznej hĺbke. globálnych predpovedí pre zemeguľu • Archeológia a história – kontrola umeleckých diel . ako aj tepelné pomery a prúdenia. 175 Kalibračný bozón Výmenná častica alebo kalibračný bozón alebo častica poľa je (podľa tzv. ktorý prenáša elektromagnetickú interakciu (elektromagnetická sila) • 2 bozóny W a 1 bozón Z. ktorá „tvorí“ (teda prenáša) interakcie medzi časticami. Pomocou týchto snímok sú schopné rozlíšiť typ a hrúbku mrakov. štandardného modelu) istý druh častice. táto môže rotovať až niekoľko tisíckrát za sekundu. Po istom čase sa preto rotácia čiernej diery zastaví. podobne ako krasokorčuliar pri piruete. Úbytok hmotnosti však môže spôsobiť. Po kolapse hviezdy do čiernej diery. ktorý matematicky popísal jej vlastnosti. Dovtedy sa však môže z rotujúcej čiernej diery uvoľniť také množstvo energie. pri zmršťovaní sa rotácia postupne zrýchľuje. Má ergosféru. ktorý prenáša gravitačnú silu Kerrova čierna diera Kerrova čierna diera alebo rotujúca čierna diera je čierna diera.pomocou IR žiarenia sa dá pozrieť „do obrazu“. Delia sa podľa prenášanej interakcie na: • 8 gluónov. Pomenovaná je je podľa Roya Kerra.

geocentrická sústava. musí kozmológia pracovať na základe vytvorenia určitých predpokladov. nekonečný. rokoch fyzikom A. pulzujúci. Úlohy Hlavné predmety činnosti: • zaoberá sa všeobecnými problémami štruktúry.) a overuje ich na základe výsledkov pozorovaní mimogalaktickej astronómie a rádioastronómie. podľa ktorej je nehybná Zem stredom vesmíru. Vytvára preto len modely vesmíru (rozpínajúci sa. vedy a náboženstva[chýba zdroj]. Dnešná kozmológia sa zaoberá predovšetkým rozdelením hmoty vo vesmíre. že sa môže oprieť aj o bohaté pozorovania vesmíru[chýba zdroj].Kozmológia 176 Kozmológia Kozmológia je odbor astronómie zaoberajúci sa tými vzťahmi. Hoci sa považuje za súčasť astronómie. v ktorých sa vesmír prejavuje ako celok. konečný . založené na teórii relativity. A. kde je arénou boja materializmu a idealizmu[chýba zdroj]. kozmologické problémy. Dôležitá je najmä súvislosť s filozofiou. že za viditeľným. čiže trvania kozmu Keďže zatiaľ [chýba zdroj] vesmír ešte úplne nepoznáme (pozorujeme iba jeho časť). Po objavení Newtonovho všeobecného zákona príťažlivosti sa kozmologický problém dal definovať ako fyzikálna úloha o správaní nekonečnej sústavy priťahujúcich sa hmotných telies. Veľkoškálové štruktúry vesmíru podľa hindskej kozmológie Kolorovaná verzia anonymnej Flammarionovej rytiny Dejiny Prvé naivné kozmologické predstavy vznikli už v staroveku. Rôzne ťažkosti. teoretickej fyziky a filozofie. jej vzájomným pôsobením a pohybom. vyplývajúce z tohto chápania vesmíru odstránila relativistická kozmológia (čiže kozmológia založená na Einsteinovej teórii relativity). Tento systém bol po boji s cirkvou a scholastikou nahradený heliocentrickou sústavou. vývoja a zákonitostí vesmíru • zaoberá sa konečnosťou či nekonečnosťou priestoru a času. má charakter samostatnej vedy na hraniciach astronómie. stacionárny a pod. . Dospelo sa k nej akumuláciou pozorovaní [chýba zdroj] a na základe antického presvedčenia. ani nepoznáme všetky zákonitosti a vlastnosti hmoty či vesmírnych objektov. Dnes sa vo vede prevažne uznávajú[chýba zdroj] modely utvorené v 20. ďalej premenou energie vo vesmíre a geometrickými vlastnosťami priestoru. Výhodou dnešnej kozmológie je. Časom vznikla v Európe tzv. Friedmannom. Ani relativistická kozmológia však nie je bez ťažkostí[chýba zdroj]. zložitým pohybom planét musia byť skryté zákonité pravé pohyby[chýba zdroj] . tzv.

je počiatkom všetkého).Kozmológia 177 Tálesov názor na kozmológiu Tálesov názor na kozmológiu je takýto: Iní sa domnievali. hovorí. Možno čerpal túto domnienku z pozorovania. nie sú všetci rovnakej mienky. že počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. že zem spočíva na vode). Táles však. pôvodca takejto filozofie. zatiaľ čo ona sama ostáva zachovaná. z čoho všetko vzniká. Zem je nesená vodou. uniba. že nič nevzniká. z ktorých všetko ostatné vzniká. že sa takáto podstata (fysis) vždy zachováva… Teda musí byť určitá podstata. Pohybuje sa vraj ako čln a pohyblivosťou vody sa potom otriasa. fmph. že je to voda (preto tiež hlásal. sk/ ~filit/ fvk/ kozmologia_talesova-e. Lebo to. pričom podstata ostáva a menia sa len jej stavy. lebo sú tej mienky. že potrava všetkých vecí je vlhká a že z vlhka vzniká a ním sa živí aj samo teplo (to však. Pozri aj • Kozmogónia • Planetárna kozmogónia Externé odkazy • FILIT [1] – zdroj. čo sa prví zaoberali filozofiou. ani nič nezaniká. že je zemetrasenie. a to. si myslela. a vtedy ľudia hovoria. pokiaľ ide o počet a druh takého počiatku. alebo viaceré. z čoho sú všetky veci a z čoho ako z prvého vznikajú a do čoho ako posledného zanikajú. že semená všetkých vecí majú vlhkú podstatu. veria preto. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. vyhlasujú za prvok a počiatok (arché) vecí. túto domnienku mal teda z tohto i z toho. Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy Referencie [1] http:/ / dent. ostáva na povrchu vody ako drevo alebo niečo takého druhu. Pravda. ktoré vraj zastával Táles Milétsky. Väčšina tých. domnievajúc sa. buď jediná. Toto učenie sme prevzali akonajstaršie. že zem. ii. keďže je schopná plávať. že zem spočíva na vode. html .

Všeobecnejšia množina transformácií zahrňujúca tiež transláciu aj priestorovú rotáciu súradnicových ôs sa nazýva Poincarého grupa. Lorentzova transformácia sa zapisuje v maticovej forme ako: kde sa nazýva Lorentzov faktor a .z'. potom môžeme jednoducho vyvodiť nasledujúce hodnoty kontrakcie dĺžky a dilatácie času súradnicovej sústavy pozorovateľa O' vzhľadom k súradnicovej sústave pozorovateľa O: . Teraz predpokladajme. Vzťah medzi referenčnou súradnicovou sústavou a jej Lorentzovou Obaja používajú svoju vlastnú karteziánsku transformáciou. Rýchlosť v smere osi y aj z je nulová a v čase merania sa os x pozorovateľa O prekrýva s osou x' pozorovateľa O'.t) a O' používa (x'.Lorentzova transformácia 178 Lorentzova transformácia Lorentzova transformácia vo fyzike znamená množinu štyroch rovníc používaných na prepočet súradníc priestoru a času pri prechode medzi inerciálnymi súradnicovými sústavami za predpokladu konštantnej rýchlosti svetla vo všetkých inerciálnych sústavách.t'). že máme dvoch pozorovateľov O a O'. Ak vezmeme do úvahy fakt.y'. že rýchlosť svetla je konštantná vzhľadom na akúkoľvek inerciálnu súradnicovú sústavu (potvrdený v roku 1887 v Michelsonovom-Morleyovom experimente). V roku 1905 pomenoval Henri Poincaré Lorentzovu transformáciu po nemeckom fyzikovi a matematikovi Hendrikovi Antoonovi Lorentzovi (1853-1928). Pri nízkych rýchlostiach sa táto transformácia blíži ku Galileovej transformácii z klasickej fyziky: .z. súradnicovú sústavu na meranie časových a priestorových intervalov. že obaja pozorovatelia sú vzhľadom na seba v stave rovnomerného priamočiareho pohybu v smere osi x. Vytvorili matematickú bázu pre Einsteinovu špeciálnu teóriu relativity. O používa (x. O Lorentzovej transformácii sa môže uvažovať aj ako o rotácii v Minkowského priestoročase. Predpokladajme.y.

Lorentzova transformácia . Lorentzova transformácia bola poprvýkrát objavená a publikovaná Josephom Larmorom v roku 1897. V poradí prvá verzia transformácie bola ale publikovaná už v roku 1890 Hendrikom Lorentzom. Svoju konečnú verziu publikoval ten istý autor v roku 1899 a 1904. Larmorove a Lorentzove konečné rovnice neboli zapísané v modernej symbolike a forme, ale boli algebraicky ekvivalentné tým, ktoré publikoval v roku 1905 Henri Poincaré, francúzsky matematik, ktorý ich upravil, aby dal týmto štyrom rovniciam koherentnú a konzistentnú formu, v ktorej ich poznáme dnes. Obaja, Larmor aj Lorentz, objavili, že transformácia rešpektuje Maxwellove rovnice elektromagnetizmu. Prírodné zákony sú symetrické vzhľadom k Lorentzovej transformácii, to znamená, že ak na ne aplikujeme Lorentzovu transformáciu, nezmenia sa.

179

Web odkazy
• Interaktívny Java Applet [1] (kliknúť na červený obdlžnik)

Referencie
[1] http:/ / www. mathe-online. at/ mathint/ struct/ applet_b_lorentz. html

Maxwellove rovnice

180

Maxwellove rovnice

Elektromagnetizmus Elektrina · Magnetizmus Elektrostatika Elektrický náboj Coulombov zákon Elektrické pole Gaussov zákon Elektrický potenciál Magnetostatika Ampérov zákon Magnetické pole Magnetický moment Elektrodynamika Elektrický prúd Lorentzova sila Elektromotorická sila Elektromagnetická indukcia Faradayov-Lenzov zákon Posuvný prúd Maxwellove rovnice Elektromagnetické pole Elektromagnetické žiarenie Elektrický obvod Elektrická vodivosť Elektrický odpor Elektrická kapacita Elektrická indukčnosť Elektrická impedancia Elektrická rezonancia

Maxwellove rovnice sú základné zákony v makroskopickej teórii elektromagnetického poľa. Možno ich zapísať buď v integrálnom alebo diferenciálnom tvare. V integrálnom tvare opisujú elektromagnetické pole v istej oblasti a v diferenciálnom tvare v určitom bode tejto oblasti.

Maxwellove rovnice

181

Formulácia Maxwellových rovníc
Nižšie uvedený zápis je platný v jednotkách sústavy SI. V iných sústavách sa v zápise objavujú navyše konštanty ako napr. rýchlosť svetla c a (Ludolfovo číslo) v sústave CGS.

Prvá Maxwellova rovnica (zákon celkového prúdu, zovšeobecnený Ampérov zákon)
integrálny tvar

Cirkulácia vektoru H po ľubovolnej orientovanej uzavretej krivke c je rovná súčtu celkového vodivého prúdu I a posuvného prúdu , uzavretého krivkou c, Krivka c a ľubovolná plocha S, ktorú krivka vymedzuje sú navzájom

pravotočivo orientované. diferenciálny tvar

Rotácia vektoru intenzity magnetického poľa H je rovná hustote vodivého prúdu j a hustote posuvného (Maxwellovho) prúdu

Druhá Maxwellova rovnica (Zákon elektromagnetickej indukcie, Faradayov indukčný zákon)
integrálny tvar

Cirkulácia vektoru E po ľubovolnej orientovanej uzavretej krivke c je rovná záporne vzatej časovej derivácii magnetického indukčného toku prechádzajúceho plochou S, ktorá je ohraničená krivkou c. Krivka c a ľubovolná plocha S, ktorú krivka obopína, sú vzájomne orientované pravotočivo. diferenciálny tvar

Rotácia vektoru intenzity elektrického poľa E je rovná záporne vzatej derivácii magnetickej indukcie B.

Tretia Maxwellova rovnica (Gaussov zákon elektrostatiky)
integrálny tvar

Elektrický indukčný tok ľubovolnou von orientovanou plochou S je rovný celkovému voľnému náboju v priestorovej oblasti V ohraničenej plochou S. diferenciálny tvar

Divergencia vektoru elektrickej indukcie D je rovná objemové hustote voľného náboja ρ. Ekvivalentná formulácia: siločiary elektrickej indukcie začínajú alebo končia tam, kde je prítomný elektrický náboj.

Maxwellove rovnice

182

Štvrtá Maxwellova rovnica (Zákon spojitosti magnetického indukčného toku)
integrálny tvar

Magnetický indukčný tok ľubovolnou uzavrenou orientovanou plochou S je rovný nule. diferenciálny tvar

Divergencia vektoru magnetickej indukcie B je rovná nule. Ekvivalentná formulácia: neexistujú magnetické monopóly (neexistujú magnetické náboje). Fyzikálne premenné použité v Maxwellových rovniciach zhŕňa nasledujúca tabuľka
Označenie Význam intenzita elektrického poľa Jednotka SI V/m

intenzita magnetického poľa A/m elektrická indukcia magnetická indukcia hustota voľného náboja hustota prúdu C/m² T C/m³ A/m²

Materiálové vzťahy pre materiály s lineárnou závislosťou
Pre širokú triedu materiálov možno predpokladať, že sú veličiny hustota polarizácie P (C/m2) a hustota magnetizácie M (A/m) vyjadrené ako:

a že pole D a B sú s E a H sú zviazané vzťahmi:

kde: je elektrická susceptibilita materiálu, je magnetická susceptibilita materiálu, ε je elektrická permitivita materiálu a μ je magnetická permeabilita materiálu V nedisperznom izotropnom prostredí sú ε a μ skaláry nezávislé na čase, takže Maxwellove rovnice prejdú na tvar:

V homogénnom prostredí sú ε a μ konštanty nezávislé na polohe a možno teda ich polohu zameniť s parciálnymi deriváciami podľa súradníc.

Maxwellove rovnice Všeobecne môžu byť ε a μ tenzormi druhého stupňa, ktoré potom odpovedajú popisu dvojlomových (anizotropných) materiálov. Nehľadiac na tieto priblíženia však každý reálny materiál vykazuje istú materiálovú disperziu, kvôli ktorej ε alebo μ závisí na frekvencii. Pre väčšinu typov vodičov platí medzi prúdom a elektrickou intenzitou Ohmov zákon v tvare

183

kde γ je merná vodivosť daného materiálu.

Maxwellove rovnice ako vlnové rovnice potenciálov
Ekvivalentne (a často s výhodou) možno vyjadriť Maxwellove rovnice pomocou skalárneho a vektorového potenciálu a , ktoré sú definované tak, aby platilo

a

sa pritom nezmenia, ak od potenciálu

odčítame ľubovolnú

, alebo k

pričítame

, kde

je

ľubovolná skalárna funkcia. Preto pre jednoduchosť výsledných rovníc môžeme navyše zvoliť tzv. Lorentzovu kalibračnú podmienku

Maxwellove rovnice potom majú tvar vlnových rovníc v časopriestore

kde

je d’Alembertov operátor.

Zdroj
• Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Maxwellovy rovnice [1] na českej Wikipédii.

Referencie
[1] http:/ / en. wikipedia. org/ wiki/ Cs%3Amaxwellovy_rovnice?oldid=830204

ktorých priemer môže dosiahnuť až 40 pc a hmotnosť okolo 3. hélia (28%) a ostatných ťažších chemických prvkov (kyslík. Existujú v dvoch formách: svietiace a tmavé. v ktorom sa inej môže dosahovať až milióny Kelvinov. a skladajú sa z medzihviezdneho plynu a prachu. Práve v takýchto mrakoch vznikajú hviezdy. preto je tlak medzihviezdnej hmoty v rozličných oblastiach takmer rovnaký.1 častice na 1 cm³. Pozostáva najmä z vodíka (70%). Tieto 4 zložky sú navzájom úplne premiešané. dusík. obyčajne v komplexoch plynovo-prachovej medzihviezdnej hmoty. Tmavý mrak. molekúl. . Najchladnejšie a najhustejšie oblasti sú v blízkosti galaktickej roviny. atómových a molekulových iónov a voľných elektrónov. argón).Medzihviezdna hmota 184 Medzihviezdna hmota Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom.105 hmotností Slnka. v Hmlovina B 33 známa aj ako Konská hlava. Medzihviezdny plyn s hustotou okolo 10−23 g. síra. s rozmermi 10−4 až 10−5 cm. Infračervené žiarenie však takýmito oblakmi prechádza. čo je 0. Skladá sa z atómov.cm−3. po 10−20. Medzihviezdny plyn tvorí 99% celkovej hmotnosti medzihviezdnej hmoty. ktoré prachom prechádza. Fyzikálne podmienky medzihviezdneho plynu v rôznych oblastiach Galaxie sa navzájom veľmi odlišujú. pravdepodobne kremičitanovými alebo grafitovými zrniečkami predĺženého tvaru. Difúzne hmloviny sú typickým príkladom optického prejavu medzihviezdnej hmoty. Tieto mračná potom supernovy "rozfukujú" a tvoria tzv. čo je niekoľko tisíc častíc na 1 cm³).cm−3 (10 častíc na 1 cm³) a s teplotou 60 – 80 K tvorí mračná s priemerom 10 pc. najhustejšie oblasti sú chladné a najhorúcejšie sú málo husté. Môžu ho ionizovať a zahriať na teplotu až niekoľko miliónov K. prachovými časticami. alebo v ionizovanom stave (oblasť H II). Hustota prachových častíc v medzihviezdnom priestore je 10−13 častíc na 1 cm³. V hustejších mrakoch dosahuje hodnota 10−9 na 1 cm³. −25 oblakoch medzihviezdnej hmoty je rôzna (od 10 g. Vodík sa nachádza v plynovo-prachových hmlovinách v neutrálnom stave (vtedy hovoríme o oblasti H I). žiarením a magnetickými poľami. Tieto rozmery sú blízke vlnovej dĺžke viditeľného svetla. preto medzihviezdny prach absorbuje viditeľné svetlo hviezd. Hustota v teraz rodia hviezdy. Medzihviezdny prach tvorí približne 1% celkovej hmotnosti medzihviezdnej hmoty a tvorený je drobnými. Kým v jednej oblasti je teplota len niekoľko Kelvinov. uhlík. neón. Najhustejšie oblasti medzihviezdnej hviezdy takmer sférického tvaru sa nazývajú globuly. rázové vlny.

Podobné zastúpenie ako v našej Galaxii má aj v iných špirálových galaxiách (1 – 10 %). Tvorí 2% z celkovej hmotnosti Galaxie. 371 – 372 . Na výskum špirálovej štruktúry celej Galaxie sa ako najvhodnejší prostriedok používa medzihviezdny neutrálny vodík. Medzihviezdna hmota je v našej Galaxii sústredená do tenkej vrstvy v jej základnej rovine s hrúbkou Otvorená hviezdokopa M45 obklopená reflexnou hmlovinou.. zoslabením a sčervenaním svetla hviezd. sústreďuje sa v nej predovšetkým do špirálových ramien. Svietenie reflexných hmlovín zapríčiňuje rozptyl svetla na prachových časticiach medzihviezdnej hmoty. že predĺžené prachové častice s určitými magnetickými vlastnosťami sú orientované pozdĺž siločiar medzihviezdneho magnetického poľa. 0. čo možno vysvetliť tým. Encyklopédia Astronómie. J. je polarizované. V eliptických galaxiách sa naopak medzihviezdna hmota takmer vôbec nevyskytuje (max. a kol. približne 200 – 300 pc. A. ktorý žiari v rádiovej oblasti na vlnovej dĺžke 21 cm. napr. v Malom Magellanovom mraku je to 32 % jeho celkovej hmotnosti.. V nepravidelných galaxiách je zastúpenie medzihviezdnej hmoty vyššie.Medzihviezdna hmota 185 Medzihviezdna absorpcia svetla sa prejavuje medzihviezdnymi absorpčnými čiarami v spektrách hviezd.1 %). ktoré prechádza mrakmi medzihviezdnej hmoty. Svetlo hviezd. Štohl. Obzor Bratislava. str. 1987. Za súčasť medzihviezdnej hmoty v širšom zmysle môžeme považovať aj kozmické žiarenie. Pôvodný prameň Hajduk.

filozofiu človeka (filozofická antropológia.) chápaných ako stále. zmyslovou empíriou postihnuteľné „fyzično“. Jedná sa o teoretické a racionálne postihovanie pravdy. Pojem vznikol ako výsledok Andronikovej bezradnosti. μετὰ čiže meta-) bežné. preto sa ich postulovanie stalo cieľom v rámci úplnej metodickej skepsy napr. „knihy. založené na konštrukcii myšlienok a myšlienkových systémov bez jasného opierania sa o empirické dáta. ktoré sa usiluje uchopiť bytie ako také a to. Aristoteles používal na označenie takéhoto skúmania termín „prvá filozofia“ (gr. Metafyziku zvyknú členiť podľa nemeckého osvietenského filozofa Christana Wolffa na filozofiu bytia (ontológia). pričom písomnosti. Boh. čo mu ako takému prináleží. Andronikos ako stúpenec aristotelovského peripatetizmu veľmi dobre poznal Aristotelovo dielo. ktoré sa snažia interpretovať vznik pojmu resp. bytie jestvujúce poza empiricky okúsiteľné súcno (jestvujúcno). Predpona μετὰ (meta-) teda znamená „za“ alebo „poza“. • axiomatická metóda Axiómy sú postuláty. filozofia existencie) a filozofiu Boha (filozofická teológia). takže usúdil. Takto sa týmto písomnostiam začalo hovoriť Metafyzika. nesmrteľnosť. vysvetliť. Platón) alebo v novovekej klasike trebárs u Barucha Spinozu. systematický výklad reality. tak ich založil za Fyziku. Stanovenie axióm je často v metafyzike vecou apriórnej samozrejmosti. kozmológiu. Poznáme dve hypotézy. nemenné a večné entity alebo princípy. duša. Metafyzika je základná filozofická oblasť skúmania.[1] Metafyzika sa postupne vyvinula do osobitnej filozofickej disciplíny o nadzmyslových. nasledujúce po Fyzike“ resp. Kr. Tradičné metódy metafyziky Tradičnými výskumnými metódami metafyziky sú: • špekulatívna metóda Špekulatívna metóda sa usiluje o komplexné nazeranie a úplný. len rozumom postihnuteľných (inteligibilných) veciach (substancia. kde toto súcno od neho bytostne a podstatne závisí. 2. esencia. ale v rámci metafyziky aj v antickej klasike (napr. ktoré ako základné vety myšlienkovej konštrukcie slúžia ako východiská. v ktorej korenia všetky filozofické disciplíny. ktoré pojednávajú o duchovných a nehmotných skutočnostiach. [2] Etymológia pomenovania Autorom pojmu metafyzika je grécky filozof a predstaviteľ antickej peripatetickej školy Andronikos z Rodu z 1. zaradil za traktáty o fyzike (Fyzika). Ten ako jeden z prvých vydavateľov a komentátorov Aristotelových spisov systematicky zoradil diela svojho majstra. ktoré zase pojednávajú o hmotnej realite. zlo atď. ktoré sú za Fyzikou“ ). storočia pr. pretože z formulovanej axiómy filozof následne vyvodzuje (dedukuje) mnoho ďalších tvrdení. prečo Andronikos z Rodu takto knihy zaradil a pomenoval: 1. preto ich celkom úmyselne a výstižne nazval „metafyzičnom“ a daný súbor kníh Metafyzikou. René Descarta. resp. keďže písomnosti o všeobecných a nehmotných skutočnostiach nevedel zaradiť pod konkrétny výstižný názov. • transcendentálna metóda . Takto sa témam „za Fyzikou“ začalo vravieť ako metá-Physiká. Axiomatická metóda je jednoznačne naviazaná na logickú dedukciu. v pôvodnej gréčtine τὰ μετὰ τὰ φυσικὰ βιβλία (tá metá tá physiká biblía – „knihy. Budovanie axiomaticko-deduktívneho systému sa neosvedčilo nielen v geometrii. proté philosophia).Metafyzika 186 Metafyzika Metafyzika je také zameranie filozofie. ako aj pokiaľ ide o jeho účel. a to tak pokiaľ ide o svoje jestvovanie. že témy o duchovných a nehmotných skutočnostiach v na prvý pohľad ťažko zaraditeľných spisoch siahajú poza (gr.

význam tohto pojmu ustálil a transcendentálnym sa začalo nazývať to. priam až axiomatických príčin zabezpečuje tejto. hoci nevylučuje. aby sám svojím rozumom dospel k poznaniu božstva. takže ju možno konkretizovať ako ontológiu 2. . počnúc Immanuelom Kantom. takpovediac. ktorý s využitím prvkov scholastickej špekulácie a metodickej skepsy René Descarta nadviazal na Leibniza a stal sa tak významným systematikom nemeckej metafyzickej terminológie. sophía). predkritickom období. Týmto zjavením je kresťanská Biblia a u Tomáša aj kresťanská (katolícka) Tradícia. čo umožňuje a podmieňuje ľudské poznanie. Takto sa podľa Tomáša Boh rozhodol zjaviť tzv. Podľa neho sa metafyzika člení na dve oblasti: 1. „Sophía“ ako múdrosť sa takto u Aristotela jednoznačne predstavuje ako vyvrcholenie celej „prvej filozofie“ (gr. keďže skúmanie prvotnej príčiny je totožné so skúmaním absolútneho metafyzična resp. Preto sa rozumovo budovaná metafyzika dá chápať ako postačujúca veda aj pre kresťana. Poznanie týchto úplne prvých. že aj to je možné (na základe stvorenstva). sophía). múdrosť (gr.Metafyzika Po prvotnom synonymnom zamieňaní s pojmom „transcendentný“ (lat. božstva. dlho pretrvávajúce členenie metafyziky pochádza z pera nemeckého filozofa Christiana Wolffa. Aristotelova teória vedeckého poznania vníma ako najdokonalejšie a najvyššie vedenie práve tzv. kedy mu bol Wolff ešte vzorom. ktorý pôsobisko metafyziky redukuje na skúmanie apriórnych štruktúr nášho vedomia. pričom určite nemožno obísť Aristotelovo chápanie „múdrosti“ (gr. metafyziky (u Aristotela sophía) hovorí učenie. Celé toto poznanie sa nadobúda realizáciou čisto rozumovej mohutnosti človeka vrátane logických. Tomáš však argumentuje. racionálna kozmológia (predmetom je svet ako taký) b. na ktoré rozum sám prísť nemôže. deduktívne odvodených myšlienkových konštrukcií. nadprirodzenú alebo zjavenú posvätnú náuku. keďže ho presahujú. Jej predmetom sú najvšeobecnejšie príčiny jestvujúcna a bytia ako takého. ale sa rôznorodo miesili. keď metafyzika rozumom skúma absolútne metafyzično a tým nadobúda sama teologický rozmer?“ K tejto otázke sa dostáva Tomáš Akvinský na začiatku Teologickej sumy. • deskriptívna metóda Táto metóda sa zameriava na najvšeobecnejší opis vzťahov a javov reality ako takej. transcendere – presahovať) v období scholastiky sa. keď obhajuje relevanciu kresťanskej teológie (alebo v jeho slovníku – tzv. resp. racionálna psychológia (predmetom je duša človeka) c. posvätnej náuky). v ktorého kontexte Tomáš dichotómiu rieši. metaphysica specialis (špeciálna metafyzika) a. proté philosophía). Jeho rozlíšenie je reprezentatívne. V prospech dostatočnosti prirodzenej teológie resp. celej metafyziky. racionálna teológia (predmetom je Boh či božstvo) Takéto delenie je známe už v období scholastiky a preberá ho aj Immanuel Kant vo svojom tzv. Otázkou sa teda stáva: „Je potrebná akási ďalšia (kresťanská) teológia. vede istý teologický rozmer. Tieto metódy nikdy neboli používané v čistej podobe. 187 Klasické členenie Klasické. ale by aj poskytla exkluzívnejšie informácie o metafyzične. ktorá by tento problém nielenže riešila.[3] Vzťah metafyziky a kresťanskej teológie Základný rozdiel medzi metafyzikou a kresťanskou teológiou sa rysuje predovšetkým u stredovekého scholastika Tomáša Akvinského v jeho diele Suma teologická. že ona sama je v kontexte aristotelizmu vrchol ľudského poznania a dokonca i samotná blaženosť v kresťanskom zmysle znamená rozumové nazeranie Boha. Transcendentálnu metódu teda ako prvý používa Kant. že nie každý človek má prirodzenú vlohu alebo čas pre venovanie sa filozofii. metaphysica generalis (všeobecná metafyzika) – tá sa zaoberá bytím a súcnom ako takým.

Lebo úlohou filozofie je podľa Bacona skúmanie skutočnosti a odhaľovanie zákonov. fmph. ešte pred ontológiou. Základy doxografie. ktorej by chcel vrátiť podľa možností čo najúplnejšiu autoritu. pravdy z rozumu. K-M. ii.[4] [5] • Roger Bacon stotožňuje filozofiu s vedou vôbec. autorov: Filosofický slovník. čo môžem vedieť. o. Metafyzika sa buduje len rozumom. Praha. r. pravdy z viery. pretože jej výroky nemožno verifikovať. z ktorého pôvodne čerpal tento článok.[4] [6] • Podľa Kanta je metafyzika skúmanie toho. Za najväčšiu autoritu v oblasti filozofie považuje Aristotela.[4] [5] • Metafyzika je podľa Rudolfa Carnapa výraz určitého životného pocitu. (22. fmph. ISBN 80-7182-064-4 • FILIT [7] – zdroj. pretože sa otvára k možnej skúsenosti nekonečného a zároveň. Bratislava.[4] [6] • Metafyzika je podľa Levina transcendencia k druhému. Tak filozofia prírody. ktorý vedel využívať skúsenosť i experiment. 668. sk/ ~filit/ fvm/ metafyzika. Metafyzika nemôže byť však vedou. autorov: Filosofický slovník. Aufl. o. z čoho pochádzajú tzv. 656 s. ktorý by sa mohol legitímným spôsobom prejavovať v náboženstve a umení. 444. ktoré ju ovládajú. názory na ňu Legowicz. Zdroje • Kol.: Úvod do filozofie. r.Metafyzika Vytýčený rozdiel medzi metafyzikou s teologickým rozmerom (u Aristotela sophía) a kresťanskou teológiou sa teda rysuje práve v kontexte zdroja ich informácií. neu bearbeitet von G. Cení si v ňom predovšetkým prírodovedca a mysliteľa. hľadanie odpovede na otázku. Referencie [1] [2] [3] [4] [5] [6] [7] Philosophisches Wörterbuch. Veda 1979. http:/ / dent. A. html . Toto rozlíšenie je totožné s rozlíšením filozofickej (prirodzenej) teológie a kresťanskej teológie. (Begrndet von H. ktoré nepochádzajú z číreho rozumu. ktorý by sa dal popísať ako úsilie o elimináciu všetkej prípadnej vnútornej kontradikcie. Olomouc : Nakladatelství Olomouc s. čo môžem vedieť. J. Schischkoff) Stuttgart Kr"ner 1991.. uniba. 304 s. Olomouc : Nakladatelství Olomouc s. Bratislava. Metafyzika teda vylučuje všetky výpovede. Kol. Metafyzika má prednostné miesto pred ontológiou. zatiaľ čo kresťanská filozofia si dogmatickým spôsobom stanovuje axiómy zo spomínaného zjavenia a k rozumu má vzťah. dáva miesto etike. zv. Z FILITu (http:/ / ii. III. Anzenbacher. 2002. html) Metafyzika. časť teoretickej filozofie. sk/ ~filit/ fvm/ metafyzika_-_nazory_na_nu. uniba.) Encyklopédia Slovenska. SPN 1990.: Prehľad dejín filozofie. Obzor 1972. s. zatiaľ čo kresťanská teológia sa inšpiruje aj kresťanským zjavením.. 2002. z čoho vznikajú tzv. Schmidt. ako aj metafyzika a etika patria podľa jeho mienky k prírodovedným a empirickým disciplínam. 188 Názory na metafyziku • Podľa Aristotela je metafyzika prvá filozofia.

"The Myth of Occam's Razor [1]". M. 1225–1274) a dokonca Aristoteles (384–322 pred Kr. že gravitačná sila je v skutočnosti polovičná než podľa Newtonova zákona. ktorý žiadnych trpaslíkov nepotrebuje. a zvyšok spôsobujú inak neviditeľní a nemerateľní trpaslíci. Champaign-Urbana. ktorá vraví. Philosophical Studies (Ireland) 6: 105–112. čo bude znamenať koniec známych fyzikálnych zákonov. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. podľa ktorého sa súcna nemajú zmnožovať. ale človekom menom John Ponce z Corku v roku 1639 (Thorburn 1918). Externé odkazy • FILIT [2] – zdroj. takže jeho asociácia s ním môže byť daná frekvenciou a efektívnosťou s akou ju využíval (Ariew 1976). pretože poznanie sa vytvára len na základe skúsenosti a logiky. Termín Occamova britva sa prvý krát objavil v roku 1852 v prácach Sira Williama Rowana Hamiltona (1805–1865). Occamova britva rieši problém nekonečnej rozmanitosti teórií. najpopulárnejšia verzia "britvy" nebola napísaná ním. Z toho vyplýva. Použitie vo vede Occamova britva je jedným zo základných princípov či postupov. A hoci formuloval princíp rôznymi spôsobmi. • Charlesworth. ak to nie je nevyhnutné (Entia non sunt multiplicanda praeter necessitatem). dávno po Occamovej smrti približne v roku 1349. možno sledovať v prácach filozofov ako John Duns Scotus (1265–1308). W. Occamova britva z nespočetného množstva takýchto alternatívnych teórií vyberá práve Newtonov zákon. Roger (1976). Mind 27 (107): 345-353. ktoré vedú k rovnakým výsledkom. aby sa zdanlivo chovali podľa Newtonovho zákona. Ockham's Razor: A Historical and Philosophical Analysis of Ockham's Principle of Parsimony. M. Napríklad k Newtonovmu gravitačnému zákonu možno sformulovať alternatívnu teóriu. Prvý možno popísať takto: Ak pre nejaký jav existuje viacero vysvetlení. Occam nevymyslel termín "britva". že esencie (podstaty) sú zbytočné a iluzórne súcna.) (Charlesworth 1956). Zdroje • ARIEW. University of Illinois. História Korene toho. do teórie nepatrí. (1918). ktorí telesá postrkujú tak. na ktorých úspešne stavia i súčasná veda. Užšie chápanie Occamovej britvy sa týka časti jednej teórie: Ak nejaká časť teórie nie je pre dosiahnutie výsledkov nevyhnutná. (1956). J. . "Aristotle's Razor". • Thorburn. Tomáš Akvinský (c.Occamova britva 189 Occamova britva Occamova britva (Viliam z Ockhamu) je princíp ekonómie myslenia. Occamova britva sa dá interpretovať dvoma mierne odlišnými spôsobmi. Trpaslíci však s postrkovaním prestanú v roku 2042. čo sa stalo známym ako Occamova britva. je lepšie uprednostniť to najmenej komplikované.

ale aj v čase“. ale aj čas. len tým. potom podľa Pytagorovej vety v dvojrozmernom priestore bude táto vzdialenosť: Výpočet vzdialenosti dvoch bodov v priestoročase Ak by ľubovoľný iný pozorovateľ použil svoje súradnice (označme ich s čiarkou) a vypočítal by: . is/ ~sveinbt/ files/ papers/ MythOfOccamsRazor. Navyše v teórii relativity (v špeciálnej. html Priestoročas Priestoročas alebo časopriestor je štvorrozmerný priestor zjednocujúci trojrozmerný fyzikálny priestor a čas.Occamova britva 190 Referencie [1] http:/ / www. dianie okolo nás. Všetky udalosti. ale aj všeobecnej) je dokonca nevyhnutné uvažovať vždy dianie v rámci priestoročasu. Záznam o každej udalosti sa skladá vždy zo štyroch čísel.). sk/ ~filit/ fvo/ occamova_britva. pdf [2] http:/ / dent. kde tri z nich udávajú polohu udalosti v priestore a jeden údaj udáva čas jej nastatia. Vlastnosti priestoročasu Pri popise pohybu musíme zaznamenať nielen polohu. Ukázalo sa však. fmph. že v relativite je to jedna z klúčových myšlienok. že takáto myšlienka dávať dokopy priestor a čas. hi. (pozri obr. uniba. resp. Priestoročas zaviedol Herman Minskowski v rokoch 1907 . Vnímanie času a priestoru ako nezávislých pojmov je závislé na pozorovateľovi. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať. Body priestoročasu zodpovedajú bodovým udalostiam. Výpočet Výpočet vzdialenosti bodov v priestore Ak je vzdialenosť medzi bodmi A a B je . nikdy nie osobitne v priestore a osobitne v čase. ale aj vo vesmíre sa odohráva v „aréne“ nazývanej priestoročas. zaznamenávame udalosti. neprinesie nič nového. že sme vymysleli akurát nový skrátený názov.1908 (Einsteinov profesor matematiky). Alebo by sme mohli povedať skrátene v priestoročase (alebo v časopriestore). Túto skutočnosť môžeme povedať aj inými slovami: „všetky objekty aj my sa pohybujeme nielen v priestore. ii. ale priestoročas je na pozorovateľovi nezávislý a tvorí základný rámec pre možnosť realizácie fyzikálnych zákonov nezávislych na vzťažnej sústave vo vesmíre.

Ak sú pre dvoch pozorovateľov rôzne priestorové vzdialenosti a medzi danými udalosťami. Interval je pre všetkých pozorovateľov rovnaký. Pozri aj Teória relativity Externé zdroje Učebný text pre gymnázium: Jozef Hanc. Výpočet vzdialenosti dvoch udalostí v priestoročase Tento vzorec je pre vzdialenosť danú Pytagorovou vetou veľmi podobný výpočtu vzdialenosti medzi dvoma bodmi. Inými slovami čas nebeží rovnako pre všetkých pozorovateľov.priestoročasový interval. sk/ ~tuleja/ vscience/ relativita/ Relativita. Inak by sa interval nezachoval. Slavomír Tuleja [1] Referencie [1] http:/ / vk. Priestoročasový Interval vypočítame: . ktoré sa líšia o o . nemení sa. Udalosti v reálnom svete sú však odelené nielen v priestore ale aj v čase. aj priestor .Priestoročas potom 191 Obdobný vzorec platí aj pre trojrozmerný priestor. resp. Vo výpočte vzdialenosti medzi udalosťami vystupuje aj čas. upjs. Výpočet vzdialenosti medzi udalosťami Aj medzi dvoma udalosťami (bodmi v priestoročase). pdf . Na obrázku sú znázornené udalosti A a B. je invariantom: Z nemennosti tohto intervalu vidíme okamžite prekvapujúci dôsledok – jednu z najväcších inovácii a zmien v našom chápaní času. musia byť rôzne aj doby a medzi ich nastatiami (pričom je konštantná rýchlosť svetla ). Ak ľubovoľný iný pozorovateľ použije svoje súradnice (označme ich s čiarkou) a výpočíta . dostane aj ten istý výsledok. existuje istý druh vzdialenosti.

Jej gravitačná energia sa mení na elektromagnetické žiarenie. Vďaka gravitačnej kontrakcii sa globula zmršťuje a zahrieva. ktoré mala v štádiu globule až po niekoľko miliónov Kelvinov. . Ide predovšetkým o málo ďalekohľadom v oblasti spektra blízkeho infračervenému žiareniu. ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje. tmavej. približne guľatej hmloviny gravitačnou kontrakciou. Protohviezda vzniká z globuly. z ktorého môžu vzniknúť planéty. ako hviezda dosiahla hlavnú postupnosť. ktoré však predstavuje len zlomok žiarenia uvoľňovaného neskôr termojadrovými Fotografia objektu Herbig-Haro 46/47 získaná Spitzerovým vesmírnym reakciami. malej. Protohviezdam s hmotnosťou 15 hmotností Slnka to trvá kratšie. hneď ako v jadre protohviezdy začnú prebiehať termojadrové reakcie. kým sa z nich vyvinú hviezdy hlavnej postupnosti. Gravitačná kontrakcia sa zastavuje. nahliadnuť pod tmavú hmlovinu. Hayashiho stope. Protohviezdam s hmotnosťami blízkymi hmotnosti Slnka obyčajne trvá 10 miliónov rokov. ako oblaky vodíka a hélia začali kontrakciu a predtým.Protohviezda 192 Protohviezda Protohviezda alebo prahviezda je obdobie vývoja hviezdy po tom. Spolu s teplotou narastá v strede protohviezdy aj tlak. Teplota v centrálnej oblasti postupne narastá od 10 Kelvinov. Okolo protohviezdy sa niekedy môže vytvoriť protoplanetárny disk. Počas svojho vývoja sa protohviezda posúva po Hertzsprungovom–Russellovom diagrame zhora nadol po tzv. Podarilo sa tak energetické rádiové a infračervené žiarenie. okolo 100 000 rokov.

Táto fyzikálna konštanta je označovaná písmenom c. Prehľad Podľa štandardnej fyzikálnej teórie sa všetko elektromagnetické žiarenie vrátane viditeľného svetla šíri (alebo pohybuje) vo vákuu konštantnou rýchlosťou. Rýchlosť svetla sa značí písmenom c (údajne z latinského celeritas. že rýchlosť elektromagnetického žiarenia c nezávisí od rýchlosti objektu vyžarujúceho žiarenie. preto ak je svetlo nejako upravené aby sa šírilo rýchlosťou menšou ako c. Ak by sa informácia mohla šíriť rýchlejšie ako c v jednej vzťažnej sústave. Táto presná hodnota nie je určená meraním. hoci podľa relativistického Dopplerovho javu sa farba. že vzdialenosti a časy sú zdeformované („dilatované“) v súlade s Lorentzovými transformáciami. ale definíciou. . že rýchlosť svetla zostáva konštantná. Ak sa skombinuje pozorovanie s princípom relativity. všetci pozorovatelia namerajú rovnakú rýchlosť svetla vo vákuu. Elektromagnetické zákony (ako sú Maxwellove rovnice) hovoria. všeobecne známou ako rýchlosť svetla. Je dôležité poznamenať. preto napríklad svetlo vyžarujúce z rýchlo pohybujúceho sa zdroja sa šíri rovnakou rýchlosťou ako svetlo vyžarované zo statického zdroja. energia a hybnosť svetla zmení. čo znamená rýchlosť). tak to priamo neovplyvní špeciálnu teóriu relativity.Rýchlosť svetla 193 Rýchlosť svetla Rýchlosť svetla vo vákuu sa presne rovná 299 792 458 metrov za sekundu (1079252848. tak by sa porušila kauzalita: v nejakých iných vzťažných sústavách by bola informácia doručená skôr ako by bola vyslaná. transformácie však deformujú vzdialenosti a časy takým spôsobom. Vo všeobecnej teórii relativity je rýchlosť c tiež rýchlosť šírenia sa gravitácie. čo je základom špeciálnej relativity. Rýchlosť svetla v inom prostredí (teda nie vo vákuu) je menšia ako c (čo definuje index lomu prostredia). Takéto porušenie kauzality nebolo nikdy pozorované. Kvôli dilatácii času špeciálnej relativity sa pomer medzi časom vnímaným vonkajším pozorovateľom a časom vnímaným pozorovateľom pohybujúcim sa bližšie a bližšie rýchlosti svetla blíži k nule. že je to konštanta c.8 km/h). Ak by sa niečo mohlo pohybovať rýchlejšie ako svetlo. že farba svetla vpredu (v smere pohybu) by bola s modrým posunom a farba vzadu s červeným. takže "príčina" by bola pozorovaná po "následku". frekvencia. nie samotné svetlo. Osoba cestujúca rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla by videla. nezávisle od vzťažnej sústavy pozorovateľa alebo rýchlosti objektu vyžarujúceho svetlo. tak by nebol tento pomer reálnym číslom. Preto sa na c môže pozerať ako na fyzikálnu konštantu a tento fakt je základom špeciálnej teórie relativity. Pozorovatelia cestujúci veľkými rýchlosťami zistia. nakoľko samotná jednotka meter je definovaná z hľadiska rýchlosti svetla a sekundy.

Ak pracuje procesor s frekvenciou 1 GHz tak sa signál počas jedného cyklu dostane iba do vzdialenosti 300 mm.Rýchlosť svetla 194 Inými slovami. Hodnota definuje permitivitu vákua ( ) v jednotkách SI ako: permeabilita vákua ( ) nezávisí od a v SI jednotkách je definovaná ako: . že tu máme sústavu súradníc. keď sa stal prvým človekom na Mesiaci: Na každú odpoveď musel Houston čakať takmer 3 sekundy. rýchlosť svetla sa napokon stane obmedzujúcim faktorom aj pri návrhu procesora samotného. v ktorej sa udalosť A a udalosť C udiali súčasne.) Podobne je nemožné aj okamžité diaľkové ovládanie medziplanetárnej kozmickej lode. že tu máme sústavu súradníc. približne 9. ktorú prejde svetlo za jeden rok. Komunikácia Rýchlosť svetla je dôležitá v komunikácii. nie sú v kauzálnom kontakte. Rýchlosť svetla navyše ovplyvňuje návrh bezdrôtovej komunikácie.46 × 1012 kilometrov). informácia sa šíri do a z bodov z oblastí definovanými svetelným kužeľom. Interval AC v diagrame je „priestorový“. kde C predchádza A.18 sekundy. Ak A predchádza B v tejto sústave súradníc. Ak budú procesory pracovať na vyšších frekvenciách. Tieto konštanty sa objavujú v Maxwellových rovniciach. To znamená. Hypoteticky je možné premiestňovanie hmoty (alebo informácie) z A do B a môže tu nastávať príčinný vzťah (kde A je príčina a B je následok). Svetelný kužeľ definuje miesta. ktoré sú resp. je rýchlosť svetla presne 299 792 458 metrov za sekundu (približne 3 × 108 metrov za sekundu alebo 30 centimetrov za nanosekundu). potom A predchádza B vo všetkých sústavách súradníc. Preto musia byť procesory na obmedzenie latencie umiestnené tesne vedľa seba. Napríklad pre daný rovníkový obvod Zeme (40075 km) a najkratšou dobou na prenesenie informácie na druhú stranu Zeme 0. . Podľa súčasne bežnej definície. (Pozri animáciu (pohyb svetla zo Zeme na Mesiac). Konečná rýchlosť svetla bola napríklad dosť zreteľná pri komunikácii pozemného centra Houston a Neila Armstronga. Hoci tu existujú súradnicové systémy. ale aj kvôli zdržaniam v sieťových prepínačoch (switchoch) a opakovačoch. prijatej v roku 1983. okrem cestovania nadsvetelnou rýchlosťou nie je možné pre žiadne teleso (ani informáciu) cestovať z A do C alebo z C do A. Interval AB na diagrame vpravo je „časový“. Typický čas odozvy (ping) počítača medzi Austráliou a USA je v súčasnosti asi 0. aj keď astronauti odpovedali okamžite. t. v ktorých A predchádza C (ako je to vyznačené) a súradnicové systémy. Svetelný rok je vzdialenosť. V superpočítačoch obmedzuje rýchlosť svetla posielania dát medzi procesormi. ktoré popisujú elektromagnetizmus: Astronomické jednotky sú niekedy (obzvlášť v popularizovaných textoch) udávané v svetelných rokoch. oddelené iba priestorom. j. v ktorej udalosť A a udalosť B nastávajú na rovnakom mieste v priestore a líšia sa iba v čase. Napríklad pokiaľ si pozemná kontrola uvedomí problém a vesmírna loď prijme signál z pozemného centra môže trvať aj niekoľko hodín. Sčasti je to spôsobené tým. Preto tu nemôže existovať žiadna príčinná súvislosť medzi A a C. Rýchlosť svetla sa však môže prejaviť aj pri malých vzdialenostiach.067 sekundy. že sa svetlo v optickom vlákne šíri asi o 30 % pomalšie a priame spojenia sú zriedkavé v globálnej komunikácii. To znamená. je teoreticky Skutočný čas prenosu však trvá dlhšie.

To vedie k neobyčajným dôsledkom pre rýchlosti. čo sa nazýva disperzia alebo rozptýlenie svetla. Vzájomné pôsobenie s priehľadnými materiálmi Svetlo je pri prechádzaní materiálov spomaľované na rýchlosť menšiu ako c v pomere daným indexom lomu materiálu. ktoré obsahujú vyššie uvedený. že zmieňovaná rýchlosť svetla je pozorovaná alebo meraná rýchlosť v nejakom médiu a nie skutočná rýchlosť svetla (ako je pozorovaná vo vákuu). V určitom zmysle sa svetlo šíri iba cez vákuum medzi týmito atómami. svetlo rôznych frekvencií prechádza v tom istom materiáli rôznymi rýchlosťami. Tí sa domnievali. nezávisle od relatívnej rýchlosti. že toto pravidlo neplatí. Namiesto toho ukazoval. atómami alebo molekulami cez ktoré prechádza. očakáva sa. Odvodil dôsledky dnes známe ako špeciálna teória relativity. obaja namerajú rýchlosť prichádzajúceho svetla ako konštantnú hodnotu rovnajúcu sa rýchlosti svetla. Rýchlosť svetla priamo daná Maxwellovými rovnicami musí byť rovnaká pre každého pozorovateľa – dôsledok znejúci fyzikom 19. V protiklade so všeobecnou intuíciou.5 % rýchlosti svetla. pravdepodobne najznámejší a najužitočnejší neúspešný experiment v histórii fyziky. Tento jav sa nazýva lom svetla alebo refrakcia. Keďže rýchlosť svetla v materiáli závisí od indexu lomu a ten závisí od frekvencie svetla. že sa svetlo zdržalo (t. Rovnica uvedená vyššie je odvodená Albertom Einsteinom z jeho špeciálnej teórie relativity. či Einstein poznal výsledky Michelson-Morleyho experimentu. nemohol nájsť tento éter. môžu spomaliť svetlo oveľa viac – na hodnoty 3/4 a 2/3 c. vzorec sčítania rýchlostí. že rýchlosť daná Maxwellovou teóriou je platná relatívne k svetlonosnému éteru. Pozorovateľ prenasledujúci svetelný lúč nameria rovnakú rýchlosť vzďaľovania sa od neho ako pozorovateľ v pokoji. Michelson-Morleyho experiment. že rýchlosti sa sčítavajú: ak idú dve autá proti sebe. ktorou sa jeden pozorovateľ približuje k inému. Hoci nie je isté. predpokladajúc. Dve vesmírne lode letiace proti sebe. že rýchlosť svetla nie je „rýchlostným obmedzením“ v tradičnom vnímaní. z ktorých sa skladá svetlo. Hustejšie média. ktorá vychádza z princípu relativity. Všimnite si. ktorú vnímajú oproti sebe letiace vesmírne lode. preto sa vytvára dojem. . Toto spomaľovanie svetla je zodpovedné aj za vychýlenie svetla na styčnej ploche dvoch prostredí s rôznymi indexmi lomu. že každé z áut bude vnímať to druhé približujúce sa celkovou rýchlosťou 50 + 50 = 100 km/h. storočia zjavne ako nesprávny. nevnímajú približovanie rýchlosťou 90 % + 90 % = 180 % rýchlosti svetla. obe letiace relatívnou rýchlosťou 90 % rýchlosti svetla z hľadiska pre nich nezávislého tretieho pozorovateľa medzi nimi. stratilo rýchlosť) medzi vstupom a výstupom z média. každé z nich idúce rýchlosťou 50 km/h. chápuc to ako znovupotvrdenie Galileiho princípu relativity. bral konštantnú rýchlosť svetla za fakt. Mnohí sú zvyknutí.Rýchlosť svetla 195 Fyzika Rovnaká rýchlosť zo všetkých vzťažných sústav Je dôležité si uvedomiť. Avšak pri rýchlostiach približujúcich sa rýchlosti svetla sa z výsledkov experimentov stalo jasné. Tento princíp (pôvodne navrhnutý Galileim) vyžaduje správanie sa fyzikálnych zákonov rovnako vo všetkých vzťažných sústavách. Proces pohlcovania a následného vysielania trvá istý čas. že sa elektromagnetické žiarenie správa ako častice (vlnovo-časticová dualita). a u je rýchlosť vzájomného sa približovania. Rýchlosť svetla vo vzduchu je iba o málo menšia ako c. že rýchlosť svetla je konštantná vo všetkých vzťažných sústavách. Výsledok je daný Einsteinovým vzorcom sčítania rýchlostí: kde v a w sú rýchlosti pozorované tretím pozorovateľom. ako napríklad voda a sklo. namiesto toho vnímajú vzájomné približovanie pri rýchlosti mierne nižšej ako je 99. V mikroskopickom meradle. je lom svetla spôsobený opakovaným pohlcovaním a následným vysielaním fotónov. j. To môže spôsobiť deformáciu elektromagnetických vĺn pozostávajúcich z rôznych frekvencií. intuícii odporujúci.

Ak sa však toto rušenie šíri rýchlejšie ako je rýchlosť fotónov. Výsledok (analogický k aerodynamickému tresku) je známy ako Čerenkov jav. Hoci to môže znieť paradoxne. Jej podporovatelia tvrdia. že nemusia čakať. že kvantový stav druhej častice sa získa svoj kvantový stav okamžite po vykonaní prvého pozorovania. V jednom experimente bola dosiahnutá skupinová rýchlosť laserových lúčov na extrémne krátkej vzdialenosti cez atómy cézia 300-krát c. predpokladajúc. Experimenty naznačujú. Táto teória sa nazýva premenlivá rýchlosť svetla. že vysvetľuje veľa kozmologických záhad lepšie ako jej konkurenčná teória rozpínania vesmíru. Ak sa častice oddelia a jedná z nich sa podrobí pozorovaniu na zistenie jej kvantového stavu. nárazové vlny je možné vytvoriť elektromagnetickým žiarením. potom fotóny konštruktívne interferujú a zosilňujú pozorovanú radiáciu. Alebo inak. Ak sa predpokladá. Napríklad kvantové stavy dvoch častíc môžu byť prepojené. takže stav jednej častice určuje stav druhej častice (napr. avšak aj v tomto prípade skupinová a predná rýchlosť neprekoná c. Ich úlohou by bolo zakričať „Som tu!“ jeden po druhom v krátkych intervaloch meraných hodinkami s tým. ako je to v niektorých interpretáciách kvantovej mechaniky. pri ktorej sa prvý nadnulový pulz pohne dopredu) a súčin skupinovej a prednej rýchlosti je rovný druhej mocnine normálnej rýchlosti svetla v materiáli. že fyzikálne zákony nedovoľujú prenášať informácie dômyselnejšie. boli síce popísané časticovými fyzikmi. takže opäť nie je možné preniesť informáciu rýchlejšie ako c. že informácia o kvantovom stave častice je lokálna.) Za normálnych okolností tieto fotóny vzájomne deštrukčne interferujú a nie je zistené žiadne žiarenie. Elektróny v atómoch izolátora sú vytlačené a polarizované poľom nabitej častice a pri obnovení rovnováhy elektrónov v médiu po skončení narušenia sa emitujú fotóny. Pri niektorých ďalších experimentoch súvisiacich s nestálymi vlnami ako napr. nazývané tachyóny. Prekonanie skupinovej rýchlosti svetla týmto spôsobom je porovnateľné s prekonaním rýchlosti zvuku usporiadaním ľudí do dlhého radu s veľkými odstupmi. superluminal motion) je tiež pozorovateľný pri niektorých astronomických objektoch ako napríklad prúd rádiových galaxií a kvazarov.Rýchlosť svetla Svetlo sa po opustení média šíri opäť svojou pôvodnou rýchlosťou bez získania dodatočnej energie. že fázová rýchlosť nestálych vĺn môže prekonať c. 196 „Rýchlejšie-ako-svetlo“ pozorovania a experimenty Experimentálne dôkazy vykonané v poslednej dobe ukazujú. že skupinová rýchlosť svetla môže prekročiť c. potom je z toho možné vydedukovať. že svetlo sa šírilo v minulosti omnoho rýchlejšie ako je jeho súčasná rýchlosť. −½) a (−½. ktorý kvantový stav získa prvá častica pri jej pozorovaní. (Vo vodiči môže byť táto rovnováha obnovená bez emitovania fotónov. Častice cestujúce rýchlejšie ako svetlo. podporujú teóriu. tunelovanie sa môže zdať. +½). Až do pozorovania sú častice v superpozícii dvoch kvantových stavoch (+½. predovšetkým João Magueijo a John Moffat. Ani v tomto prípade sa však prúdy nepohybujú rýchlosťou prekračujúcou rýchlosť svetla: zdanlivý supersvetelný pohyb je projekcia javu spôsobená objektami pohybujúcimi sa rýchlosťami blízkymi rýchlosti svetla v malom uhle vzhľadom na vzdialenosť pozorovaného objektu. spôsobuje spomalenie jeho šírenia. Táto technika ale nemôže byť použitá na prenos informácií rýchlosťou vyššou ako c: rýchlosť prenosu informácie závisí od prednej rýchlosti (rýchlosti. Keďže však nie je možné ovplyvniť. že sa elektromagnetické žiarenie správa ako vlna. pokiaľ budú počuť prechádzajúcu osobu. Zdá sa. V niektorých interpretáciách kvantovej mechaniky môžu byť kvantové javy prenášané rýchlosťami vyššími ako c (v skutočnosti bola interakcia dvoch telies oddelených priestorom bez známeho sprostredkovateľa interakcie dlho vnímaná ako problém kvantovej mechaniky: pozri EPR paradox). že je prekonaná rýchlosť svetla. stav druhej častice je automaticky známy. nedá sa informácia týmto spôsobom prenášať. ale neboli ešte pozorované. Niektorí fyzici. Táto teória však ešte . čo viedlo k formulácii pravidiel ako no-cloning teoréma. Prechádzaním nabitej častice cez izolátor sa naruší jeho lokálne elektromagnetické pole. jedna musí mať spin +½ a druhá −½). Možnosť komunikovať alebo cestovať rýchlejšie ako svetlo je obľúbenou témou vedecko-fantastických diel. To môže znamenať iba jediné – rýchlosť svetla sa nikdy nezmenila. narážanie do atómov (hlavne elektrónov) interferuje s elektrickými a magnetickými poľami žiarenia. Takzvaný supersvetelný pohyb (angl.

Z tejto teórie odvodil Heron z Alexandrie argument. Galileo odporučil experiment (1638). Žiadne oneskorenie však nebolo pozorované. 197 Experimenty so spomaľovaním svetla V istom zmysle sa každé svetlo prechádzajúce cez iné médium ako vákuum šíri kvôli refrakcii pomalšie ako c. Jednou zo starovekých teórií videnia je. ale nie je to pohyb“. kde by sa rýchlosť svetla merala pozorovaním oneskorenia medzi odkrytím lampáša a jeho vnímania z určitej vzdialenosti. Niektoré materiály však majú neobyčajne vysoký index lomu: obzvlášť vysoká je napríklad optická hustota Bose-Einsteinovho kondenzátu. Stredoveké a rano-moderné teórie Islamskí filozofi Avicenna a Alhazen verili. boli by Slnko. Aristoteles tvrdil „nápor na silu našej viery je príliš veľký“ aby sme tomu verili. Robert Hooke nevysvetľoval negatívny výsledok Galileovho experimentu ako potvrdenie nekonečnej rýchlosti svetla. že ak by bola rýchlosť svetla konečná. že to nemusí byť pravda. vďaka zasahovaniu dvoch „riadiacich“ lúčov. aj keď väčšina ostatných filozofov súhlasila v tomto bode s Aristotelom. keďže experiment počas zatmenia Mesiaca. keďže môže existovať pohyb príliš rýchly na to. Dokonca bol Descartes presvedčený. že svetlo sa musí pohybovať veľmi rýchlo. Empedokles zastával názor. že svetlo je niečo v pohybe a preto musí cestovanie trvať určitý čas. Aristoteles naopak povedal. že ak by bola rýchlosť svetla konečná. že svetlo putuje neobmedzenou rýchlosťou. ak by malo svetlo konečnú rýchlosť. Prejavy lomu svetla ako je napríklad dúha sú spôsobené pomalšou rýchlosťou svetla v médiu (v tomto prípade vody). . aby sme to mohli vnímať. vyvodil. V roku 2003 uspel Michail Lukin s vedcami Harvardskej univerzity a Lebedevovým inštitútom v Moskve v úplnom zastavení svetla. Skupina vedcov pod vedením Lena Haua bola v roku 1999 schopná spomaliť svetelný lúč na rýchlosť asi 17 metrov za sekundu a v roku 2001 dokonca na okamih zastaviť lúč. René Descartes tvrdil.Rýchlosť svetla nezískala širokú podporu. ktorého atómy sa podľa Lukinových slov správali „ako miniatúrne zrkadlá“. Meranie rýchlosti svetla Isaac Beeckman. ktorý mal lepšie predpoklady na zistenie konečnej rýchlosti. Zem a Mesiac viditeľne nezarovnané počas zatmenia Mesiaca. Descartes tento experiment kritizoval ako zbytočný. že rýchlosť svetla musí byť nekonečná. tak by sa zrútil celý systém filozofie. Podobne za konečnú považovala rýchlosť svetla aj aryanská škola filozofie v starovekej Indii. ale iba ako to. Tento experiment uskutočnila Accademia del Cimento z Florencie až v roku 1667 s lampášmi vzdialenými asi 1 míľu. že svetlo má konečnú rýchlosť. História Až do nedávnej minulosti bola rýchlosť svetla z veľkej časti iba otázkou dohadov. Francis Bacon tvrdil. bol negatívny. že „svetlo je kvôli prítomnosti niečoho. Keďže žiadne podobné odchýlky neboli pozorované. Descartesov priateľ. musela by byť veľmi veľká. navrhol experiment (1629) pri ktorom by sa pozoroval záblesk z kanóna odrazený zo zrkadla vzdialeného asi míľu. Johannes Kepler veril. Okrem toho. keďže vzdialené objekty ako napríklad hviezdy sa zjavia hneď ako sa otvorí oko. pretože vo voľnom priestore mu nestoja v ceste žiadne prekážky. že svetlo je vyžarované z oka a nie odrážané z iného zdroja do oka. To bolo dosiahnuté jeho nasmerovaním do masy horúceho rubídiového plynu. že rýchlosť svetla je nekonečná.

Aj neskoršie pozorovania javu s troma inými Galileovymi mesiacmi. ktorý bol potrebný pre svetlo na prekonanie dodatočnej vzdialenosti medzi planétami. Michelson použil v roku 1926 rotujúce zrkadlá na zmeranie času potrebného pre svetlo na prejdenie vzdialenosti od Mount Wilson k Mount San Antonio a späť. Avšak po pozorovaniach Jamesa Bradleyho (1728) bola hypotéza nekonečnej rýchlosti svetla definitívne odmietnutá. Pri určitej rýchlosti rotácie disku prejde lúč smerom od zdroja jedným zárezom a pri návrate nasledujúcim zárezom. že výstupným „signálom“ trvalo dlhšie pokiaľ dosiahli Zem. Bradleym vypočítaná rýchlosť svetla bola 298 000 kilometrov za sekundu. ktorý študoval teleskopom pohyb Jupiterovho mesiaca Io. ktorá sa naakumulovala medzi dvoma po sebe nasledujúcimi signálmi. V prípade čo i len malého zrýchlenia resp. Takisto pozoroval. Výsledkom týchto meraní bola relatívne presne určená rýchlosť svetla na 198 . Pretože Io vchádza/vychádza z tieňu Jupitera v pravidelných intervaloch. Io vychádzal z tieňa Jupiteru postupne neskôr. spomalenia rotácie disku.5 hodiny. počtu zárezov (resp. Na ceste od zdroja svetla ku zrkadlu prešiel lúč rotujúcim diskom so zárezmi. Prvé úspešné meranie rýchlosti svetla pozemným prístrojom vykonal Hippolyte Fizeau v roku 1849. Bolo jasné. je možné zmerať trvanie orbitálneho prevratu. Lúč svetla bol namierený na zrkadlo umiestnené vo vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Na základe týchto pozorovaní Rømer odhadoval. Túto metódu zdokonalil v roku 1872 Marie Alfred Cornu a v neskôr v roku 1900 Joseph Perrotin. Leon Foucault vylepšil Fizeauovu metódu nahradením disku so zárezmi rotujúcim zrkadlom. ako sa Zem a Jupiter vzďaľovali. boli vstupy mesiaca Io do tieňa Jupitera o niečo častejšie. Dokonca ani tieto pozorovania a dôkazy konečnej rýchlosti svetla neuspokojili každého (predovšetkým Jean-Dominiqua Cassina). Bradley vyvodil. potvrdili predchádzajúce zistenia. asi o pol roka neskôr. že na prejdenie priemeru obežnej dráhy Zeme by svetlo potrebovalo 22 minút (čo je dvojnásobok astronomickej jednotky). Približne v tom istom čase bola veľkosť astronomickej jednotky odhadovaná na 140 miliónov kilometrov. zubov) na disku a rýchlosti rotácie. Rýchlosť svetla sa dá vypočítať zo známej vzdialenosti zdroja a zrkadla.Rýchlosť svetla Prvý kvantitatívny odhad rýchlosti svetla bol v roku 1676 spravený Rømerom. predovšetkým Friedrichom von Struve a Magnusom Nyrenom. Christiaan Huygens vyrátal z tejto astronomickej jednotky a Rømerovho odhadu času rýchlosť svetla na 1 000 priemerov obežnej dráhy za minútu. To bolo spôsobené dodatočným časom. že ak je Jupiter najbližšie k Zemi. Rovnaký úkaz bol následne pozorovaný Rømerom na rotujúcej „škvrne“ na povrchu Jupitera. To je iba o málo nižšia hodnota ako je v súčasnosti uznávaná hodnota. kde to bolo ťažšie pozorovať. Podobne. tak mal Io orbitálny prevrat okolo Jupitera každých 42. Táto hodnota je oveľa menšia ako je súčasne uznávaná hodnota. keďže sa Zem a Jupiter približovali. že ako sa Jupiter a Zem od seba vzďaľovali. Fizeauov experiment bol koncepčne podobný návrhom Beeckmana a Galilea. ktorý sa dá vypočítať porovnaním rýchlosti Zeme na jej obežnej dráhe k rýchlosti svetla. nedostane sa naspäť. Foucaultov odhad publikovaný v 1862 bol 298 000 kilometrov za sekundu. V jeho knihe „Opticks“ dokonca publikoval presnejšiu hodnotu rýchlosti svetla – 16 minút za priemer. ale je stále oveľa vyššia ako akýkoľvek fyzikálny jav známy v tej dobe. Foucaultova metóda bola taktiež použitá Simonom Newcombom a Albertom A. Aberácia bola rozsiahlo skúmaná počas nasledujúcich storočí. Rømer si všimol. Taktiež Isaac Newton akceptoval konečnú rýchlosť svetla. zasiahne lúč samotný disk (jeho zub) a Diagram Fizeau-Foucaultovho prístroja. Rýchlosť svetla publikovaná Fizeauom bola 313 000 kilometrov za sekundu. Táto pozorovaná „aberácia“ bola asi 1/200 stupňa. čo je asi 220 000 kilometrov za sekundu. ktorú sám vyvodil (nie je známe či to bolo z Rømerových dát alebo inak). Michelsonom. že svetlo hviezd dopadajúce na Zem musí dopadať z mierneho uhla.

bolo meranie rýchlosti Zeme pohybujúcou sa „svetlonosným éterom“ – médiom. majúceho iba jednu vlnovú dĺžku) do dvoch v pravom uhle sa od seba šíriacich lúčov bolo použité zrkadlo s tenkou vrstvou striebra. pp. o ktorom sa predpokladalo. Pokrok v oblasti teoretickej fyziky v tom čase už ponúkal alternatívnu teóriu. . June 25. Výsledok experimentu bol negatívny. Nov.–Dec. že experiment vlastne vyvrátil teóriu éteru. Ernst Mach bol jeden z prvých fyzikov. Fizeau. • H. 893–894. Nie je isté. No. Einsteinova teória bola úplne v súlade s výsledkom experimentu: éter neexistoval a rýchlosť svetla bola rovnaká v každom smere. ktorú lúč potrebuje na prekonanie vzdialenosti. V roku 1887 bol uskutočnený fyzikmi Albertom Michelsonom a Edwardom Morleyom významný experiment na meranie relatívnej rýchlosti svetla k pohybu Zeme. čo sa prejaví ako zmena vzorky interferencie. 132. ktorá ponúkala aj vysvetlenie negatívneho výsledku Michelson-Morleyho experimentu. Journal des Sçavans. ako bol niekoľkokrát medzi zrkadlami – aby prešli oba lúče použitý pre Michelson-Morleyho experiment rovnakú vzdialenosť je počet odrazov pre oba lúče rovnaký (počas skutočného Michelson-Morleyho experimentu bolo použitých viac zrkadiel ako je to znázornené na obrázku). Cieľom tohto experimentu.L. (Rømerova práca z 1676 v angličtine a francúzštine ako bitmapa: [1]. his New and Exact Tables for the Eclipses of the First Satellite of Jupiter. pp 237–256. reduced to the Julian Stile and Meridian of London“. že je potrebné na šírenie sa svetla. 223–236. „Monsieur Cassini. a vo francúzštine ako text: [2]) • Edmund Halley. Po opustení tohto zrkadla sa oba lúče odrážajú schématická reprezentácia Michelsonovho interferometra. 199 Relativita Vďaka práci Jamesa Clerka Maxwella bolo známe. či Albert Einstein poznal výsledok Michelson-Morleyho experimentu. 1677. ale jeho negatívny výsledok veľmi pomohol všeobecnému prijatiu jeho teórie relativity. 7 Décembre 1676. 90–92. Referencie Historické referencie • Ole Rømer. Konštantná rýchlosť svetla je jeden zo základných postulátov špeciálnej teórie relativity. že rýchlosť elektromagnetického žiarenia je konštanta definovaná elektromagnetickými vlastnosťami vákua (permitivitou a permeabilitou). Ako je to znázornené na nákrese Michelsonovho interferometra.. Aj malá zmena rýchlosti svetla v oboch ramenách interferometra (kvôli tomu. 1694. nazvaného Michelson-Morleyho experiment. pp. Philosophical Transactions XVIII. „Démonstration touchant le mouvement de la lumière“. 214. Lorentz-Fitzgeraldovu kontrakciu. ktorý tvrdil. „Sur une experience relative a la vitesse de propogation de la lumiere“. že sa prístroj pohyboval so Zemou cez predpokladaný „éter“) zmení dobu. 1849. Philosophical Transactions of the Royal Society no. Po ich následnom zlúčení vznikne vzorka konštruktívnej a deštruktívnej interferencie. Comptes Rendus 29.Rýchlosť svetla 299 796 kilometrov za sekundu. na rozdelenie lúča monochromatického svetla (t. 136. j.

„Scientific Method. Lafayette. Computing Science in Ancient India. Statistical Method and the Speed of Light“. Comptes Rendus 55. 1975. 26–61.. ecp. Wave propagation and group velocity. 1960. k12. ca. Classical electrodynamics. Oldford.Rýchlosť svetla • J. John Wiley & Sons.N. „Measurement Of The Velocity Of Light In A Partial Vacuum“. Pease. „Determination experimentale de la vitesse de la lumiere: parallaxe du Soleil“. stats. (Prístupne aj on-line: [5]) Referencie [1] [2] [3] [4] [5] http:/ / dbhs. Academic Press Inc. Astrophysical Journal 82. The Speed of Light and Purāṇic Cosmology. 200 Moderné referencie • Léon Brillouin. „Sur la vitesse de la lumiere“. uwaterloo. 1935. 731–734. „The Velocity of Light“. 2nd edition. org/ etext/ 11753 http:/ / uk. Comptes Rendus 131. html http:/ / astro. F. wvusd. Michelson. 501–503. campus. fr/ histoire/ roemer. and F. Pearson. Statistical Science 15(3):254–278. Proceedings of the American Association for the Advancement of Science 27. 71–77. (Projekt Gutenberg Etext [3]) • Simon Newcomb.R.G. May 13. • A. • R.L. „Experimental Determination of the Velocity of Light“. html http:/ / www. 1862. Prístupné ako e-print physics/9804020 [4] na arXiv. ISBN 0-471-30932-X • Subhash Kak. 1886. Kak. 792–796. us/ webdocs/ Chem-History/ Roemer-1677/ Roemer-1677.A. 3rd edition. Rao and S. 1900. pp 29–32. strany 80–90. ca/ ~rwoldfor/ papers/ sci-method/ paperrev . • John David Jackson. 1998. arxiv. 2000. Foucault. • Joseph Perrotin.W.A. Michelson. MacKay and R. 1878. • A. org/ abs/ physics/ 9804020 http:/ / www. gutenberg. USL Press.J. Nature. In T. 1998.

je interpretované ako hmotnosť centrálneho objektu a je tzv. Dve hlavné osi tohto elipsoidu sú potom Schwarzschildov polomer a gravitačný polomer. hlavne v teórii gravitácie a všeobecnej teórii relativity. sféricky symetrické. j. Čierna diera. Schwarzschildov polomer (t. Súvis s horizontom udalostí a gravitačným polomerom Pre nerotujúce a elektricky nenabité teleso (čiernu dieru) je horizont udalostí povrch gule so stredom v centrálnej singularite. Pre teleso s hmotnosťou M je daný vzťahom kde G je gravitačná konštanta a c je rýchlosť svetla. Zaviedol ho v roku 1916 Karl Schwarzschild. Túto metriku možno použiť aj na opis pomaly rotujúcich objektov ako sú hviezdy alebo planéty. ktorý možno vyjadriť ako . Inými slovamia: Objekt menší ako jeho Schwarzschildov polomer sa nazýva čierna diera. bb Schwarzschildova metrika Schwarzschildova metrika je najvšeobecnejšie statické.Schwarzschildov polomer 201 Schwarzschildov polomer Schwarzschildov polomer (nepresne gravitačný polomer — pozri nižšie) je kritický polomer. Schwarzschildov (alebo gravitačný) polomer. pri ktorom prechádza teleso danej hmotnosti v čiernu dieru. Hoci je väčšina týchto relativistických objektov dnes považovaná za (často veľmi rýchle) rotujúce objekty. ktorá by mala generovať Schwarzschildov časopriestor je hmotnou guľou. Metrika Schwarzschildova metrika zapísaná v Boyerovo-Lindquistových súradniciach má tvar kde je gravitačná konštanta. ktorá sa neprejavuje žiadnou rotáciou ani nábojom. vákuové riešenie Einsteinových rovníc gravitácie bez elektrického náboja. hodí sa táto metrika na maximálne zjednodušenie opisu fyzikálnych procesov. Schwarzschildova metrika teda opisuje časopriestor generovaný statickým (nerotujúcim) guľovým telesom. gravitačný polomer) je v tomto prípade polomer tejto gule. Svoj zmysel však získava až pri opise kompaktných objektov typu neutrónových hviezd alebo čiernych dier (v tejto súvislosti sa tiež hovorí o Schwarzschildovej čiernej diere). Geometria časopriestoru je potom označovaná ako Schwarzschildova. Tento termín sa používa vo fyzike a astronómii. Pre rotujúce alebo elektricky nabité teleso (čiernu dieru) je horizont udalostí povrch elipsoidu so stredom v centrálnej singularite.

Schwarzschildova metrika 202 Vlastnosti Schwarzschildova čierna diera sa vyznačuje existenciou horizontu udalostí. Schwarzschildova metrika je singulárna pre . Singularitu v bode nie je možné odstrániť inou voľbou súradníc a jedná sa teda o fyzikálnu singularitu geometrie časopriestoru. fotónová sféra. Ak položíme vo Schwarzschildovej metrike . potom vydelením dostaneme Deriváciou tohoto vzťahu a aplikáciou podmienky dostaneme pre polomer fotónovej sféry vyjadrujúcu rovnomernosť kruhového pohybu Fotónová sféra teda leží vo vzdialenosti existovať žiadne kruhové orbity. Okrem Schwarzschildovej sféry existuje okolo Schwarzschildovy čiernej diery tzv. Takáto singularita je označovaná ako súradnicová. Je to taká sféra. a . Pozri aj • • • • • • Metrika Gravitačná singularita Kerrova metrika Reissner-Nordströmova metrika Kerrova-Newmanova metrika Kruskalove-Szekeresove súradnice . Singularita na Schwarzschildovej sfére je však dôsledkom nevhodnej voľby súradníc a môže byť odstránená prechodom k inému súradnicovému systému. Schwarzschildova sféra leží na gravitačnom polomere . že pod touto sférou už nemôžu a taktiež na Schwarzschildovej sfére . Fotónová sféra je význačná tým. ktorý býva v prípade Schwarzschildovej metriky označovaný taktiež ako Schwarzschildova sféra. na ktorej vykonávajú fotóny rovnomerný kruhový pohyb okolo čiernej diery.

Tri základné vlastnosti svetla (a elektromagnetického vlnenia vôbec) sú svietivosť (amplitúda). frekvencia (f alebo ν). naopak niektoré plazy vnímajú ako viditeľné aj to. Rømer vyrátal rýchlosť svetla na 227 000 km/s. Rýchlosť svetla je vo všetkých smeroch vo vákuu rovnaká a nezávisí od vzájomného pohybu zdroja a pozorovateľa. Presnejšie povedané tento rozsah je viditeľným svetlom pre človeka. farba (frekvencia) a polarizácia (uhol vlnenia).Svetelný tok 203 Svetelný tok Svetelný tok je fotometrická fyzikálna veličina. alebo všeobecnejšie elektromagnetické vlnenie od infračerveného po ultrafialové.5×1014 Hz (hertz) až 3. ktorá označuje svetelnú energiu. tak aj častice. Prvé presné meranie vykonal Dán Ole Rømer v roku 1676. v tomto prípade za 1 sekundu. že v tomto rozsahu je najlepšie vidieť. Viditeľné svetlo Viditeľné svetlo je časť elektromagnetického spektra s frekvenciou 7. to znamená. Pozoroval pohyb planéty Jupiter a jeho mesiaca Io teleskopom a spozoroval odchýlku v zdanlivej dobe obehu Io. Rozsah vnímaných vlnových dĺžok je daný predovšetkým tým. • Symbol veličiny: Φ • Základná jednotka: lúmen. že v oblasti viditeľného svetla je maximum elektromagnetického žiarenia zo Slnka dopadajúceho na zemský povrch. ktoré je vďaka svojej vlnovej dĺžke viditeľné okom. Niektoré druhy živočíchov vnímajú rozsah iný napríklad včely ho majú posunutý smerom ku kratším vlnovým dĺžkam (ultrafialové svetlo). Vlnová dĺžka viditeľného svetla vo vákuu. je teda 380 nm (fialová zložka) až 780 nm (červená zložka). Kvôli dualite častice a vlnenia má svetlo vlastnosti ako vlnenia. ktorú zdroj vyžiari za časovú jednotku. a vlnová dĺžka (λ) zachovávajú vzťah: a rýchlosť svetla vo vákuu c0 je konštanta. Je to však energia posudzovaná z hľadiska citlivosti oka na rôzne vlnové dĺžky svetla. Pri známej rýchlosti otáčania kolesa vyrátal rýchlosť svetla na 313 000 km/s.8×1014 Hz. Prvé úspešné meranie pozemskými prostriedkami vykonal Hippolyte Fizeau v roku 1849. Rýchlosť svetla Rýchlosť svetla bola v histórii veľakrát meraná. . čo je pre človeka už infračervené žiarenie. značka jednotky: lm Svetlo O svetle vo filozofii pozri svetlo (filozofia) Svetlo je elektromagnetické žiarenie. Presné merania určili rýchlosť svetla na 299 792 458 m/s. Fizeau poslal zväzok svetla na zrkadlo vložiac mu do cesty točiace sa ozubené koleso. kde rýchlosť (c).

Svetlo

204

Lom svetla
V rôznych prostrediach sa svetlo šíri rôznou rýchlosťou. Keď svetlo prechádza rozhraním medzi takmito dvomi rôznymi prostrediami, spomaľuje sa (alebo zrýchľuje) a podlieha lomu. Spomalenie v danom prostredí oproti vákuu vyjadruje jeho index lomu n, kde

kde je rychlosť svetla vo vákuu a prostredí n > 1.

rýchlosť svetla v danom prostredí. Index lomu vo vákuu je n = 1 a v inom

Keď svetlo prechádza z vákua/materiálu do iného materiálu/vákua, frekvencia zostáva rovnaká, ale mení sa vlnová dĺžka. Keď lúč nedopadá kolmo na rozhranie, zmení sa aj uhol šírenia. Lom na šošovke sa využíva v okuliaroch, lupách, kontaktných šošovkách, mikroskopoch či refrakčných teleskopoch.

Optika
Veda zaoberajúca sa štúdiom svetla a jeho interakcií s materiálom sa nazýva optika.

Farba a vlnová dĺžka
Rôzne vlnové dĺžky mozog interpretuje ako farby, od červenej s najväčšou vlnovou dĺžkou (780 nm), po fialovú s najmenšou vlnovou dĺžkou (380 nm). Hneď vedľa viditeľného svetla sa nachádza ultrafialové (UV), smerom do kratších vlnových dĺžok, a infračervené žiarenie (IR), smerom do dlhších vlnových dĺžok. Napriek tomu, že ľudia nevidia infračervené žiarenie, môžu ho cítiť receptormi v pokožke ako teplo.

Meranie svetla
Nasledujúcimi veličinami popisujeme svetlo: • • • • jas osvetlenie (jednotka: lux) svetelný tok (jednotka SI: lúmen) svietivosť (jednotka SI: kandela)

Svetlo tiež popisujú: • amplitúda, • farba (alebo frekvencia), a • polarizácia.

Zdroje svetla
• sálanie tepla (žiarenie čierneho telesa) • žiarenie žiarovky • slnečné svetlo • žeravé pevné častice v plameňoch (oheň) • atómová spektrálna emisia (emisie môžu byť stimulované alebo spontánne) • laser a maser (stimulovaná emisia) • LED • plynové výbojky • urýchlenie voľného nosiče prúdu (zvyčajne elektrónu)

Svetlo • chemiluminiscencia • fluorescencia • fosforencia • • • • • • katódové žiarenie bioluminiscencia sonoluminiscencia triboluminiscencia radioaktivný rozpad anihilácia páru častica-antičastica

205

Iné projekty
• • • Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Svetlo Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svetlo Wikislovník ponúka heslo slovníka svetlo

Tachyón
Tachyón (gr.) je hypotetická, doteraz nedokázaná častica pohybujúca sa iba nadsvetelnou rýchlosťou, ktorá sa vyskytovala v bozónovej teórii superstrún. Oproti klasickým časticiam by sa tachyóny správali paradoxne - so zväčšujúcou sa energiou by sa spomaľovali a so zmenšujúcou zrýchľovali. Z hľadiska matematického formalizmu sú takéto častice prípustné, ale žiadna všeobecnejšie prijímaná súčasná fyzikálna teória ich neobsahuje, nie sú potrebné k vysvetleniu žiadneho pozorovaného javu. Podľa princípu Occamovej britvy sa teda predpokladá, že neexistujú.

Externé odkazy
• FILIT [1] – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Referencie
[1] http:/ / dent. ii. fmph. uniba. sk/ ~filit/ fvt/ tachyon. html

Teória relativity

206

Teória relativity
Teória relativity Alberta Einsteina je dvojica fyzikálnych teórií: špeciálna teória relativity a všeobecná teória relativity. Tieto teórie boli zostavené, aby vysvetlili fakt, že elektromagnetické vlny nepodliehajú Newtonovským pohybovým zákonom. Bolo dokázané, že sa pohybujú konštantnou rýchlosťou, nezávisle na pohybe pozorovateľa. Základnou myšlienkou je, že dvaja pozorovatelia, ktorí sú vo vzájomnom pohybe, odmerajú odlišné časové a priestorové intervaly tých istých udalostí, ale fyzikálna podstata pozorovaného javu bude pre oboch rovnaká.

Pozri aj
Podrobné spracovanie sa nachádza v článkoch: • všeobecná teória relativity • špeciálna teória relativity

Historicko-filozofické vplyvy
Pre väčšinu ľudí, ktorým bola newtonovská fyzika so svojimi priamkami a pravými uhlami dokonale zrozumiteľná, sa relativita stala len neurčitým zdrojom znepokojenia. Chápali ju tak, že absolútny čas a absolútna dĺžka už ((9-10)) neplatia, že pohyb je krivočiary. V kozmickom dianí odrazu prestala existovať istota. 'Doba sa vymkla z kĺbov,' poznamenal kedysi smutne Hamlet. Teraz to bolo tak, ako keby sa zemská os vymkla z ložísk a Zem sa potácala vesmírom bez uznávaných meradiel a pravidiel. Začiatkom dvadsiatych rokov sa po prvý raz medzi obyčajnými ľuďmi objavil názor, že niet nijakých absolútnych hodnôt. A že to platí nielen o čase a priestore, ale aj o dobre a zle a vedení a vôbec o všetkých hodnotách. Relativita sa začala omylom - a možno osudovo - zamieňať za relativizmus. Toto nepochopenie verejnosti neskľučovalo nikoho viac než samotného Einsteina.

Iné projekty
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Teória relativity

Teória strún

207

Teória strún
Teória strún je jednou z teórií všetkého. Teória strún predpokladá, že základnými stavebnými kameňmi hmoty nie sú bezrozmerné častice, ale jednorozmerné struny, ktoré vibrujú rôznymi spôsobmi, zodpovedajúcimi rôznym druhom častíc. Všetky interakcie sa redukujú na spájanie a rozpájanie strún. Teória strún zjednocuje všeobecnú teóriu relativity a kvantovú mechaniku, ktoré sú inak nezlúčiteľné. Podľa M-teórie má vesmír namiesto štyroch rozmerov jedenásť rozmerov, z toho jeden časový a 10 priestorových. Dodatočné rozmery sú však zvinuté do malej veľkosti, preto unikajú priamemu pozorovaniu. V súčasnosti existuje päť konzistentných, ale vzájomne sa odlišujúcich teórií strún. Tieto teórie sú však pevne zviazané dualitami, objavenými v druhej strunovej revolúcii v roku 1995. Pomocou týchto dualít zjednocuje tieto teórie tzv. M-teória. Táto teória môže existovať v 11 rozmeroch priestoročasu. Mnoho vlastností M-teórie ešte nie je vysvetlených. V súčasnosti je teória strún najrozvinutejším pokusom svetových fyzikov vysvetliť pojmy ako sú hmota, priestor a čas. Struny a superstruny sú podľa tejto teória tým, čo je základom reality týchto troch pojmov. Povedané kvantitatívnou logikou, struna je základnou jednotkou, ktorá umožňuje to, že priestor existuje. Je to vibrujúca forma energie, pričom existujú struny uzavreté a struny otvorené, s oboma koncami ukotvenými v "našom" časopriestore. Práve existencia uzavretých strún je podľa niektorých fyzikov príčinou toho, že gravitácia je tak slabá sila v porovnaní napríklad s elektromagnetickou silou, je totiž slabšia rádovo 10−36 krát. Uzavreté struny, z ktorých sú niektoré (čo je dané ich vibrovaním) nositeľmi gravitácie majú schopnosť uniknúť z nášho rozmeru do iného a tým sa dramaticky znižuje gravitačný efekt v našej realite.

Princíp
V podstate hmota - rôzne atómy, či presnejšie ich stavebné prvky je vlastne to, ako struny vibrujú. Teória hovorí, že struny sú tak malé, že pokiaľ by sme si predstavili atóm ako našu slnečnú sústavu, struna je veľká len asi ako strom. Na mikroúrovni, v tzv. kvantovom svete bolo potrebné vyriešiť hlavne problém neurčitosti (Heisenbergov princíp neurčitosti). Prepojenie týchto dvoch svetov umožnila teória strún, ktorá hovorí, že všetko vo vesmíre je vyplnené extrémne malými vibrujúcimi strunami energie, pričom však struny môžu taktiež nadobúdať extrémne veľké rozmery, kedy sa hovorí už o membránach, či rovno bránach, ktoré môžu byť priamo vesmírom samotným, čiže pri uznaní možnosti paralelných vesmírov je táto úvaha v množnom čísle. Popularizátorom teórie strún je americký astrofyzik Brian Greene. Greene stručne uvádza, že struna je vlastne tým, čo priamo prepája kvantový svet a makrosvet tým, že kvantovú neurčitosť a chaotičnosť "stlmuje" svojou imanentnou integračnou charakteristikou, pričom vytvára akési tunely ustáleneho stavu a práve tieto tunely sú vlastne podstatou superstrún, membrán či brán, ktoré v konečnom dôsledku tvoria vlastne vesmír ako celok nachádzajúci sa v nejakej vyššej štruktúre. Teória strún vychádza z fyzikálne overených vlastností vesmíru - aspoň na úrovni teoretickej fyziky - ako aj zo schopnosti vysvetliť prepojenie veľmi malého a veľmi veľkého priestoru v tzv. kvantovej teórii vesmíru a gravitáciu, ktorá je inak len obecne vysvetľovaná ako zakrivenie priestoru hmotnými subjektami, pričom bez strún ako základného pletiva vesmíru by bol prenos gravitačnej či akejkoľvek inej energie v podstate nemožný, resp. teoreticky by zostával len popísaný, no nie vysvetlený. Teória strún, či teória všetkého založená na akceptácii existencie strún spája tzv. Štandardný model vyvinutý americkým fyzikom Stevenom Weinbergom a vysvetľujúci fungovanie troch základných samostatných síl elekromagnetickej, silnej jadrovej sily a slabej jadrovej sily s pôsobením gravitácie, v jadre ktorej je struna ako nositeľ gravitácie, nahrádzajúca dovtedy hypotetickú nehmotnú časticu. Ďalším významným vedcom v oblasti teórie strún je Edward Witten , americký teoretický fyzik. Witten pri skúmaní tzv. superstrún navrhol jednotiacu teóriu strún, tzv. M-teóriu, kde vysvetľuje problém nezrovnalostí v rôznych nezávislých teóriách všetkého, ktorých bolo pôvodne päť. Rozpracoval teorém pozitívnej energie , ktorý hovorí, že

Teória strún za predpokladu dominantnej energetickej podmienky, masa asymptoticky plochého priestoročasu je ne-negatívna, vrátane problematiky spinorov vo všeobecnej teórii relativity. Venuje sa otázkam supersymetrie a Morseho teórii, ktorá analyzuje topológiu mnohosti štúdiom diferenciálnych funkcií . Supersymetria hovorí, že každá elementárna častica má vždy svoju partnerskú časticu, ktorá sa od svojho partnera líši polovicou spinu (tzv. superpartneri), t. j. pre každý bozón existuje vždy korešpondujúci fermión . Samotná M-teória v súlade s teóriou strún predpokladá, že existuje až 11 dimenzií priestoru, a hovorí o dynamike nízkej entropie, t. j. o interakcii supergravitácie , s dvoj- a päťdimenzionálnymi membránami. Podrobný výklad (preklad z anglickej Wikipedia) Teória strún je teória vo vývoji v oblasti časticovej fyziky, ktorá sa pokúša zjednotiť kvantovú mechaniku a všeobecnú relativitu.[1] Teória strún hovorí, že elektróny a kvarky vnútri atómov nie sú objektami s nulovými dimenziami, ale skôr jednorozmerné oscilujúce linky ("struny"), ktoré majú len dĺžku, avšak nie výšku či šírku. Teória tvrdí, že tieto struny môžu vibrovať, čím dávajú pozorovaným časticiam ich vôňu, náboj, hmotnosť a spin. Najranejší strunový model, bozónické struny, zahŕňal len bozóny, hoci tento pohľad sa vyvinul do teórie superstrún, ktorá tvrdí, že spojenie je ("supersymetrické"), t. j. že existuje medzi bozónmi a fermiónmi, dvomi fundamentálnymi rozdielnymi typmi častíc. Teória strún si taktiež vyžaduje existenciu niekoľkých dodatočných, nepozorovateľných dimenzií vesmíru, ktoré sa pridávajú k našim trom priestorovým dimenziám (výška, šírka a dĺžka) a štvrtej dimenzii času. M teória napríklad vyžaduje, aby priestoročas mal jedenásť dimenzií.[2] Teória má svoj pôvod v duálnom rezonančnom modeli - prvýkrát navrhnutom v r. 1969 Gabrielom Venezianom, ktorý popísal silne interagujúce hadróny ako struny. Odvtedy sa pojem teória strún rozvinul, aby zahrnul akúkoľvek zo skupín príbuzných teórií superstrún. Dá sa povedať, že "struny" už nie sú viac považované za fundamentálne pre teóriu, ktorú je možné formulovať taktiež ako body alebo povrchy. Bolo rozvinutých päť veľkých teórií strún, každá s inou matematickou štruktúrou, pričom každá svojím spôsobom najlepšie popisovala iné fyzikálne okolnosti. Hlavnými rozdielmi medzi jednotlivými teóriami boli principiálne počty dimenzií v ktorých sa struny vyvíjali, ako aj ich charakteristiky (niektoré boli otvorené slučky, iné uzavreté slučky, ap.), avšak všetky tieto teórie sa zdali byť správne. V polovici 90-tych rokov, strunový teoretický fyzik Edward Witten z Institute for Advanced Study usúdil, že päť veľkých verzií teórie strún v skutočnosti mohli popisovať jeden a ten istý fenomén z rôznej perspektívy. Wittenova výsledná M-teória, navrhnutá ako zjednotenie všetkých predchádzajúcich superstrunových teórií tvrdí, že struny sú jednodimenzionálne "krajce" dvojdimenzionálnych membrán vibrujúcich v 11-dimenzionálnom priestore. Ako výsledok mnohých vlastností a princípov zdieľaných týmito prístupmi (ako je holografický princíp), ich vzájomnou logickou konzistenciou a faktom, ktorý niektorí zahrnuli do štandardného modelu časticovej fyziky, mnoho veľkých žijúcich fyzikov (ako sú Edward Witten, Juan Maldacena a Leonard Susskind) je presvedčených, že teória strún je krokom smerom k správnemu fundamentálnemu popisu vesmíru.[3] [4] [5] [6] Teória strún je prvým kandidátom pre teóriu všetkého (TOE), spôsob popisu známych fundamentálnych síl (gravitačnej, elektromagnetizmu, slabej sily, silnej sily), hmoty (kvarkov a leptónov) v matematicky úplnom systéme. Avšak prominentní fyzici ako sú Richard Feynman a Sheldon Lee Glashow kritizovali teóriu strún za to, že neposkytla žiadne kvantitatívne experimentálne predpovede.[7] [8] Ako akákoľvek iná teória gravitácie, všeobecne sa predpokladá, že testovanie teórie priamo by si vyžadovalo extrémne drahé technické riešenia. Hoci priame experimentálne testovanie Teórie strún zahŕňa veľké výskumy a vývoj systémov, existuje niekoľko nepriamych experimentov, ktoré môže čiastočne potvrdiť Teóriu strún. Supersymetria (myšlienka rozvinutá začiatkom 70. rokov počas výskumov na Teórii strún) je teoreticky ustanovená prostredníctvom Teórie strún a zdá sa, že sa rozvíja do súčasnej experimentálne pochopenej Fyziky vysokých energií (Časticová fyzika) (Supersymetria by snáď mohla byť objavená v CERNe, kde sú skúmané energie, ktoré by mohli motivovať objavenie sa supersymetrických častíc). Taktiež existencia dodatočných kompaktifikovaných dimenzií (Calabi-Yau priestorovosť) by pravdepodobne mohla byť objavená v CERNe permeáciou gravitónu do vyššieho dimenzionálneho priestoru (Membrána (M-Teória)).

208

[13] Existujú tiež iné konfigurácie s odlišnými hodnotami kozmologickej konštanty. Slovo brána. Kvantová mechanika strún implikuje tieto oscilácie ako diskrétne vibračné módy.Quarks 6. ktoré sú tzv. ktorá popisuje. avšak dlhotrvajúce. ktoré sú koncovými bodmi pre struny a táto identifikácia sa nazýva kalibračno-gravitačná dualita. že je konzistentná s kvantovou gravitáciou. Pri absencii externých interakcií. Atomic level -. že elektróny a kvarky vnútri atómu nie sú 0-rozmerné objekty. Existujú známe konfigurácie. čierne p-brány a Neveu-Schwarzove 5-násobné brány. strunová dynamika sa riadi napätím a kinetickou energiou. Ide o rozšírené objekty. Rozdeľovanie a spájanie strún korešponduje s emisiami a absorpciou častice. neutrons. s malou kozmologickou konštantou. Molecular level 3. avšak môžu sa okolo nej kĺzať. ako ani to. ktorá určuje vlastnosti nášho vesmíru (pozri topológia teórie strún). hmotnosť a spin. ako sú D-brány. koľko voľnosti teória ponecháva pre výber detailov. Macroscopic level . Levels of magnification: 1. čo vytvára interakcie medzi časticami.Matter 2. so svojou hmotnosťou.Electron 5. dávajúc pozorovaným časticiam ich vôňu. String level Pri vzdialenostiach presahujúcich rádium strún. Tieto objekty sú vzájomne prepojené prostredníctvom systému dualít. ale 1-dimenzionálne struny. Subatomic level . avšak s nulovou kozmologickou konštantou a niektorými novými poľami. Subatomic level -.[9] [10] [11] [12] Struny vytvárajú uzavreté slučky. priestoročasovú konfiguráciu. Teórie strún taktiež zahŕňajú objekty všeobecnejšie ako len struny. sa odkazuje na varietu vzájomne prepojených objektov. Čierna diera-ako čierne p-brány sú identifikované s D-bránami. spinom a nábojom určeným strunovou dynamikou. ktoré je kvantitatívne identické so štandardným modelom. mnoho vedcov dúfa. kde sa môžu otvoriť do 1-dimenzionálnych liniek. Nie je zatiaľ známe. že sa jedná o správny popis nášho vesmíru. ktoré v kombinácii produkujú osciláciu. Kompletná kvantová mechanika brán vyššej dimenzie sa nedefinuje ľahko a vlastnosti teórie strún pokiaľ ide o kozmologické usporiadanie (časovo-závislé prostredie) ešte nie sú plne vypracované. že existuje najmenej jedno metastabilné riešenie. či teória strún má takéto riešenie. Výskum v tejto ekvivalencii viedol k novým poznatkom ohľadom kvantovej chromodynamiky. náboj. Úplná teória zatiaľ nemá uspokojivé definície pre všetky okolnosti.Teória strún 209 Prehľad Teória strún tvrdí. odvodené od "membrána". and electrons 4. každý oscilačný mód sa správa ako rozdielny druh častice. základnej teórie silnej jadrovej sily. Keďže o teórii strún sa všeobecne predpokladá. ako sa struny pohybujú v priestore a čase. Základné vlastnosti Teória strún môže byť formulovaná pokiaľ ide o akčný princíp. čím sa táto teória stáva teóriou všetkého. spektrum teórie.Protons. metastabilné. ktorá obsahuje tmavú hmotu a priechodný mechanizmus pre kozmickú infláciu. ktoré sú nabitými zdrojmi pre diferenciálnu formu zovšeobecnenia vektorového potenciálu elektromagnetického poľa. nazývané brány. podľa ktorého teória strún vyberá svoj vákuový stav. až kým sa nestretnú s D-bránami. Tieto struny sa môžu pohybovať a vibrovať. či existuje nejaký princíp. taktiež nie je jasné. Koncové body strún sa nemôžu odtrhnúť od D-brány. Toto vedie mnohých vedcov k presvedčeniu. keďže struny sú najpriamočiarejšie definované prostredníctvom perturbačnej teórie. buď ako Nambu-Gotova akcia alebo Polyakovovova akcia. ktoré popisujú všetky pozorované základné sily a hmotu. .

Jej napätie bude mať tendenciu ku kontrakcii na stále menšiu slučku. ktorá taktiež zahŕňa (ak sú obsiahnuté aj otvorené struny) kalibračné polia. tento model nie je bez problémov. Charakteristická veľkosť strunovej slučky bude rovnováha medzi silou napätia. Pretože dva konce otvorenej struny sa môžu vždy stretnúť a spojiť. všeobecnejšie. ale aj v iných dimenziách. rôzne tóny korešpondujú s rôznymi časticami. Analogicky. čo by znamenalo. ale nie hmoty. Najranejší strunový model bozónických strun. podobný popis grafom je možný pre postup struny v čase. Navyše. Zisťovanie toho. avšak všetky sa dnes považujú za rôzne limity M-teórie. ktorú majú dva samostatné koncové body. alebo. čo dáva dve odlišné spektrá. známeho ako obálka sveta. Riemannov povrch (2-dimenzionálne orientovaný priestor bez hraníc (t. ktorá je tvorená fermiónmi. Napríklad. ktorá sa pohybuje v priestore bez externých síl. j. ako napríklad fotón (alebo. že častice by sa mohli pohybovať nielen v našej dimenzii. ktorý je ohraničený. a tak je svetová obálka vyzerá ako prúžok. vytvoriac uzavretú strunu. spektrum častíc obsahuje len bozóny. jedným uzavretým strunovým módom je gravitón. Riemannov povrch. Výsledný obrázok popisuje svetovú linku častice (jej 'históriu') v priestoročase. ktorá ju zmenšuje a efektom neurčitosti. Niektoré kvalitatívne vlastnosti kvantových strún možno pochopiť jednoduchým spôsobom. riadia istými vymedzenými pravidlami správania. že gitarová struna je len 2-dimenzionálna a môžete ňou pohybovať nahor a nadol.Teória strún Analógiou pre módy strún je gitarová struna produkujúca množstvo rozličných hudobných tónov. matematických vzťahov medzi bozónmi a fermiónmi. Tento model popisuje. ako vyplýva z názvu. Rôzne módy struny (reprezentujúce rôzne častice ako sú fotón alebo gravitón) sú povrchové vlny tohto priestoru. . niekoľko rôznych druhov bolo popísaných. bozóny sú príčinou radiácie. Tieto dva rôzne typy strún sa správajú mierne odlišným spôsobom. Avšak. Napríklad. Stručne povedané. a jedným otvoreným strunovým módom fotón. ktoré obsahujú fermionické vibrácie sú známe ako superstrunové teórie. ale toto by porušilo Heisenbergov princíp neurčitosti. bez hrán). struna (jednorozmerný objekt — linka) sleduje povrch (dvojrozmerného priestoru). že by sa mohlo scvrknúť na bod. ktorý ju udržiava "napnutú". častice ktoré sa. teória je zásadne nestabilná. ktoré tvoria kompletnú slučku. vo väčšine teórií strún. Na dôvažok. a to v dôsledku rozkladu (prinajmenšom čiastočne) priestoročasu samotného. veľmi podobné bežným strunám urobených z dvojvlákna. V skutočnosti by gitarové struny boli každou dimenziou a struny by mohli vibrovať akýmkoľvek smerom. Analogicky. akúkoľvek kalibračnú teóriu). všeobecnejšie. strunové teórie bez uzavretých strún neexistujú. Klasická intuícia hovorí. Uzavreté struny vyzerajú ako malé slučky. Napätie kvantovej struny je úzko prepojené na jej veľkosť. Teória strún obsahuje ako otvorené struny. kvantovo-gravitačnú teóriu. zahŕňal iba bozóny. V dôsledku toho. v dostatočne nízkych energiách. a tak ich svetová obálka vyzerá ako rúrka. všeobecnejšie. Jediným rozdielom je. alebo. ako môže teória strún obsahovať fermióny je vo svojom základe vedené objavením supersymetrie. Otvorená struna vyzerá ako krátka linka. Uvažujme o uzavretej strune. Teórie strún. kvantové struny majú napätie. 210 Obálka sveta Pohyb bodovej častice je možné popísať náčrtom grafu jej pozície (v jednej alebo dvoch dimenziách) oproti času. minimálna veľkosť struny je v závislosti na strunovom napätí. ako napríklad fotón. toto napätie sa považuje za fundamentálny parameter teórie. tak uzavreté struny.

Tieto teórie sa nazývajú neorientované. a že táto teória bola teóriou s nízkym energetickým limitom. Povedané ináč. Avšak struny môžu zastrieť rozdiely medzi veľkým a malým. napravo). Ak sa rozpojí uzavretá struna a jej dve časti sa neskôr spoja. Tieto teórie sú prepojené prostredníctvom transformácií nazývaných duality. Toto sa odráža vo forme ich svetovej obálky (presnejšie. ak sa uzavretá struna rozpojí. Napríklad. Dve teórie sú potom duálne vzájomne pokiaľ ide o ich transformáciu. že z týchto piatich teórií len jedna je správna teória všetkého. Ak sú dve teórie prepojené dualitnou trasformáciou. že tento obrázok nebol správny a že týchto päť teórií strún je vzájomne prepojených. Mierky veľkých a malých vzdialeností. v jej topológii). s desiatimi priestoročasovými dimenziami kompaktifikovanými na štyri. uzavretá typ I. jej svetová obálka bude vyzerať ako jednoduchá rúrka rozpojená na dve (často nazývaná nohavice — pozri obr. Preto tieto procesy sú integrálnou súčasťou teórie a sú popísané rovnakou dynamikou ako kontrola strunových módov. sú kvantity. tak v kvantovej časticovej fyzike. a teória pre dve vône heterotickej struny (SO(32) a E8×E8). V niektorých strunových teóriách (a to pre uzavreté struny v type I a niektorých verziách bozónických strún). jej svetová obálka bude vyzerať ako jednoduchá rúrka rozdelená na dve neskôr spojené. kým S-duality sa týkajú rozdielov medzi silnou a slabou silou. T-duality sa týkajú rozdielov u veľkých a malých vzdialeností. Duality Koncom 80. uzavretá typ IIB. znamená to. svetová obálka u týchto teórií je ne-orientovateľným povrchom. že prvá teória sa nejakým spôsobom môže transformovať tak aby vyzerala ako druhá teória. U-duality prepájajú T-duality a S-duality. tieto dve teórie sú matematicky odlišné popisy tohto istého javu. Tieto duality prepájajú kvantity. svetová obálka vyzerá rovnako všade a nie je možné určiť jeden bod svetovej obálky. čo tiež vyzerá ako torus napojený na dve rúrky (jedna predstavujúca vchádzajúcu strunu a druhá vychádzajúcu). . uzavretá typ IIA. Dnes panuje názor. že sú nezávislé. ako aj silná a slabá sila.[14] Myslelo sa. čo sa rovnalo fyzike pozorovanej v našom dnešnom svete. Otvorená struna robiaca to isté bude mať svetovú obálku vyzerajúcu ako kruh pripojený na dva prúžky. sa struny môžu deliť a spájať v opačnom smere ako v Möbiusovom prúžku alebo u Kleinovej fľaše). akokeby išlo o špeciálne prípady nejakej fundamentálnejšej teórie (ktorá sa považuje za M-teóriu). Formálne. rokov boli strunoví teoretici presvedčení. silným a slabým a takto sa týchto päť veľmi odlišných teórií strún mohlo vzájomne prepojiť. kde sa delí. o ktorých sa tiež myslelo. že existuje päť rôznych teórií strún: otvorená typ I. Interaction in the subatomic world: world lines of point-like particles in the Standard Model or a world sheet swept up by closed strings in string theory Proces deliacej sa struny (alebo spájajúcej sa struny) je globálny a nie lokálny proces svetovej obálky: lokálne. ktoré boli vždy poznačené veľmi rozdielnymi limitami správania sa fyzikálneho systému ako v klasickej teórii poľa.Teória strún 211 Struny sa môžu rozpájať a spájať.

a to z kvantovej fluktuácie v strune. Teória strún dovoľuje vztiahnuť počet rozmerov na skalár potenciálnej energie. častica nesúca náboj vzťahujúci sa na neporušenú kalibračnú symetriu) musí byť nehmotná. vrátane časového smerovania). t. t. nehmotné fermióny sú ne-chirálne Supersymetria medzi silami a hmotou. a tento počet je fixný a nezávislý na potenciálnej energii. A tak pojem priestoročasu nie je fixovaný strunovou teóriou: najlepšie je ho myslieť ako rôzny v rôznych okolnostiach. ako s otvorenými tak s uzatvorenými strunami. ako s otvorenými tak s uzatvorenými strunami. avšak riešenia plochého priestoročasu predsa len existujú v tzv. bez tachyónov. že typ IIA a typ IIB teórií strún umožňujú pohyb cez 10-dimenzionálny priestoročas (nazývaný jadro). 3. toto sa deje kvôli tomu. nie fermióny. len sily. t. len uzavreté struny. absencia potenciálnej energie v "kritickej dimenzii" vysvetľuje. 6 or 8 — v type IIB. kde jedenásta dimenzia je veľmi malý kruh alebo priamka a ak sú tieto formulácie považované za základné. kedy pozícia v niektorých z dimenzií nie je popísané reálnym číslom. ktoré sú membránami nižšej dimenzionality (ich rozmery sú nepárne — 1. nehmotné fermióny sú ne-chirálne Supersymetria medzi silami a hmotou. ktoré sa redukujú na dimenzionalitu v slabo zakrivených režimoch—sú prepojené dynamickými vzťahmi. bez tachyónov. bez tachyónov. len uzavreté struny viazané na D-brány. potom teória strún požaduje desať rozmerov. pravo. ale úplne iným typom matematickej kvantity. ktorý reprezentuje fotón.a ľavotočivé struny sa líšia. Technicky. hlavný nedostatok: častica s imaginárnou hmotnosťou. predstavujúca nestabilitu v teórii. skupinová symetria je E8×E8 IIA 10 IIB 10 HO 10 HE 10 Všimnite si. len uzavreté struny viazané na D-brány. Počet dimenzií nie je fixovaný žiadnym konzistentným kritériom. že priestoročas musí mať 11 dimenzií. Preto. Toto je možné pochopiť lepšie konštatovaním.a ľavotočivé struny sa líšia. 4. že fotón zahrnutý v konzistentnej teórii (technicky. j. heterotic. tieto teórie vyžadujú vloženie dodatočných dimenzií "oboma rukami". j.[16] Nič v Maxwellovej teórii elektromagnetizmu alebo Einsteinovej teórii relativity nedáva tento druh predpovedí. skupinová symetria je SO(32) Supersymetria medzi silami a hmotou. bez tachyónov. keďže pre väčší počet dimenzií existuje viac možných fluktuácií v strunovej pozícii. fotón v plochom priestoročase . že pre každý samostatný počet predpovedaných dimenzií existuje kalibračná anomália. Hmotnosť fotónu. Veľkosť tohto príspevku závisí na počte dimenzií. Avšak teória taktiež popisuje vesmíry ako je ten náš. kým otvorené struny majú konce pripojené na D-brány. nazvaná tachyón. ako aj vesmíry až s desiatimi plochými priestorovými rozmermi a taktiež prípady. prečo sú možné riešenia plochého priestoročasu. j. 7 or 9 — v type IIA a párne — 0. Extra dimenzie Zaujímavou črtou teórie strún je.[15] Jednou z takýchto teórií je 12-rozmerová M-teória. I 10 Supersymetria medzi silami a hmotou. 5. Pôvodné teórie strún z 80-tych rokov popisujú špeciálne prípady M-teórie. bez tachyónov. "kritických dimenziách". že obsahuje predpovede o extra dimenziách. Ďalej.Teória strún 212 Strunové teórie Typ Časopriestorové dimenzie 26 Bozónické Detaily len bozóny. so štyrmi pozorovateľnými dimenziami. nie hmota.heterotická. Kozmologické riešenia existujú v širšej variete dimenzionalít a tieto sa líšia rôznymi dimenziami—presnejšie rôznymi hodnotami "efektíveho centrálneho náboja". pravo. ktorá požaduje. len uzavreté struny viazané na D-brány. a kalibračná anomália môže byť vyvážená zahrnutím netriviálnej potenciálnej energie do rovnice pre riešenie pohybu. Táto energia zahŕňa príspevok z Casimirovho efektu. rátajúcim stupne voľnosti. 2. skupinová symetria je SO(32) Supersymetria medzi silami a hmotou. ktorá je predpovedaná teóriou strún závisí od energie strunového módu.[2] v protiklade k obyčajným trom priestorovým dimenziám a štvrtej dimenzii času.

čiastočne v dôsledku Calabi-Yau manifold (3D projection) výpočtovej jednoduchosti. ktorá bola možná predpokladom o supersymetrii. priemer.[19] Tieto "výnimočné súbory" sú v Calabi-Yauovom priestore n-množiny a môžu byť popísané ako podpriestory bez lokálnych deformácií. 26 dimenzií pochádza od Polyakovovej rovnice. tieto kompaktifikácie musia byť veľmi špeciálne. že sú nezistiteľné súčasnými experimentami. predstame si guľu. alebo experimenovaním s častiacami s extrémne malou vlnovou dĺžkou (rádu polomeru kompaktnej dimenzie). Podsúčet X sa rovná vzťahu fotónovej fluktuácie v lineárnej dimenzii. priestoročas môže byť taktiež stratifikovaný. potom typicky existujú vhodne umiestnená hmota a Yang-Millsove kalibračné polia. Scenár univerzálnej svetovej brány Ďalšom možnosťou je. extra kompaktné dimenzie sú "viditeľné" len pri extrémne malých vzdialenostiach.[20] nebolo známe. že takýto kozmický scenár je realistický. j. že gravitácia tiež môže byť vhodne lokalizovaná na podpriestor. ktorá je SU(3) holonómiou. Prvým je kompaktifikovať extra dimenzie t. obsahujúc straty (vrstvy) rôznych dimenzií. U bozónických strunových teórií. ktorá je opäť špecifický. ako je reflektované v ich holonómii. A tak. aby sme mohli obývať 3+1 dimenzionálnu vrstvu.[21] Takéto 213 . je nevyhnutné uvažovať. Navyše. ktorý robíme hádzaním gúľ do hadice by jediný dôležitý pohyb bol jednorozmerný. takéto geometrie sa vyskytujú prirodzene ako Calabi-Yauove kompaktifikácie. Štandardnou analógiou pre toto je uvažovanie o viacrozmernom priestore ako o hadici. zvláštny prípad (beztorznosti). kritická dimenzionalita nie je štyri ako by sme sa mohli domnievať (tri osi priestoru a jedna času). Avšak. alebo ak do nej "vhodíme" dostatočne malé objekty. ktoré sú tak malé. Skutočne. zdá sa. Podobne. Avšak. dĺžku.[17] Keď sa urobí prepočet. ich dôkaz je. v akomkoľvek experimente. Ak je hadica nazeraná z dostatočnej vzdialenosti. čo v kvantovej mechanike znamená veľmi vysoké enerie (pozri dualita vlnovej častice). ako sa tieto redukujú na štvor-dimenzionálny priestoročas. že má len jeden rozmer. Takéto priestory boli študované pri pokusoch prirovnať teóriu strún k 4-rozmernému štandardnému modelu. s G2 holonómiou. aby sa vošla do hadice. táto by sa viac-menej pohybovala len jedným smerom. ktorá je dostatočne malá. ako sa človek približuje k hadici. Kompaktné dimenzie Na vyriešenie tohto očividného nesúladu boli navrhnuté dva spôsoby. šesť alebo sedem extra dimenzii. j. Hodiac takúto guľu do hadice. kým superstrunové teórie a M-teórie zahŕňajú 10 alebo 11 dimenzií pre ploché riešenia. až do práce Randalla a Sundruma. 6-dimenzionálna priestorovosť musí mať SU(3) štruktúru. Táto "extra dimenzia" je viditeľná len z relatívnej blízkosti hadice. čím sa stáva Calabi-Yauovým priestorom. Strunové teórie plochého priestoročasu sú 26-dimenzionálne v bozónickom prípade. a 7-dimenzionálna priestorovosť musí mať štruktúru G2i. Pre zachovanie vysokého stupňa supersymetrie.[18] Počínajúc akoukoľvek dimenziou väčšou ako štyri. zisťuje. že sme "uväznení" v dimenzionálnom (t. Ak sú takéto podmnožiny výnimočnými sústavami v rámci priestoru s väčším počtom dimenzií. tri dimenzie priestoru plus dimenzia času) podpriestore plného vesmíru. jednoduchý priestor. a to pozdĺžne.Teória strún bude nehmotný—a teória konzistentná—len pre konkrétny počet dimenzií. kde sa susedný priestor významne líši od výnimočného podpriestoru samotného. mravec idúci vnútri nej by sa pohyboval v dvoch dimenziách (a mucha vletiaca doň v troch). že obsahuje aj ďalší rozmer. Neskorší pokrok bol urobený konštruovaním realistickejších kompaktifikácií bez stupňa voľnosti Calabi-Yau alebo bez G2 priestorovostí. podobné prasklinám na kuse papiera alebo v kryštáli.

D-brány sú tak gravitačnými zdrojmi. A tak D-brány môžu emitovať a absorbovať uzavreté struny. Avšak. no ich tvar má zásadný vplyv na to. V zásade je preto možné dedukovať povahu týchto extra dimenzií požadovaním konzistencie so štandardným modelom. gravitácia pôsobiaca v skrytých dimenziách oplyvňuje ostatné negravitačné sily ako je elektromagnetizmus. D-brány sú definované faktom. Je tiež možné extrahovať informácie týkajúce sa skrytých dimenzií testami precíznosti gravitácie. že každý predpovedaný fenomén a kvantita v jednej teórii má analógiu v inej teórii. fyzika D-brán je popísaná vhodnou kalibračnou teóriou. takže obyčajne je každý z týchto dvoch rôznych uhlov pohľadu neúplný. 214 D-brány Ďalšou kľúčovou črtou teórie strún je existencia of D-brán. To znamená. Ako je popísané vyššie. j. ku ktorým sú pripojené konce otvorených strún. žiadne nové sily sa neobjavujú z malých vzdialeností. Kalibračno-gravitačná dualita Kalibračno-gravitačná dualita je v istých prípadoch zbiehajúca sa dualita medzi kvantovou teóriou gravitácie a kalibračná teória v nižšom počte dimenzií. V prípade D-brány tu bude jeden typ kalibračného bozónu a budeme mať Abeliansku kalibračnú teóriu (s kalibračným bozónom fotónom). kvôli povahe Calabi-Yauovej rozmanitosti. V týchto prípadoch. Ak existuje viacero paralelných D-brán. ako sa sily medzi strunami javia v našom štvorrozmernom vesmíre. Efekt skrytých dimenzií V každom prípade. Z pohľadu otvorených strún. Táto kalibračná teória je prepojená na gravitáciu (ktorá údajne existuje v zhluku). . že otvorené struny pripojené na D-bránu na nej "existujú". Preto v takýchto prípadoch je často uvádzané. preto môžu mať hmotnosť (keďže emitujú gravitóny) a — v superstrunových teóriách — tiež náboj (keďže môžu emitovať uzavreté struny. Opis duality V istých prípadoch kalibračná teória ohľadom D-brán je rozpojenie od gravitácie nachádzajúcej sa v zhluku. a dávajú dôvod na kalibračné teórie "existujúce" na nej (keďže jeden z módov otvorených strún je kalibračný bozón ako je fotón). z pohľadu uzavretých strún. a tak otvorené struny pripojené k D-bránam neinteragujú s uzavretými strunami. ktoré sú príčinou vzniku Neabelianskej kalibračnej teórie. Kaluzova raná práca demonštrovala. táto dualita nebola v žiadnom z prípadov dokázaná. Hovorí sa. ktorú sú kalibračnými bozónmi). so "slovníkom" prekladajúcim jednu teóriu do druhej. Doteraz. D-brány sú gravitačné zdroje. Takáto situácia sa nazýva rozpojovací limit. Z pohľadu otvorených strún. Ide o membrány rozličnej dimenzionality (od nula dimenziálnej membrány — čo je fakticky bod — cez 2-dimenzionálne membrány. že všeobecná relativita v piatich dimenziách v zásade predpovedá existenciu elektromagnetizmu. takže panuje taktiež nezhoda medzi strunovými teoretikmi pokiaľ ide o duality aplikované na rôzne modely. že sú k nim pripojené hranice svetovej obálky. D-brány sú objektami.Teória strún podpriestory sú tzv. a preto takéto modely sú známe ako teórie bránového sveta. ibaže toto zatiaľ nie je praktická možnosť. fyzikálne ekvivalentná) ku kalibračnej teórii hranice tohto priestoročasu (keďže podpriestor naplnený s D-bránami je hranicou tohto priestoročasu). potom bude existovať viacero typov kalibračných bozónov. D-bránami. 3-dimenzionálne objemy atď). a tak máme gravitačnú teóriu priestoročasu s poľami pozadia. avšak doposiaľ tieto len udali horné obmedzenia ohľadom veľkosti takýchto skrytých dimenzií. na ktorých je postavená kalibračná teória. D-brány majú dva nezávislé alternatívne popisy. že gravitačná teória priestoročasu s vhodnými poľami pozadia je duálna (t.

tým bližšie ku zdroju musia častice byť. že bude objavená gravitačná teória duálna ku kvantovej chromodynamike. Jednoduchý príklad tohto princípu je. potom jeho teória poľa bude asymptoticky voľná. ktoré sú zložené z kalibračných bozónov (gluónov) a ostatných stupňov voľnosti kalibračnej teórie. Stavy v škrupine v gravitačnej teórii horizontu udalosti je možné myslieť ako popisujúce len častice prichádzajú zo zhluku do oblasti horizontu udalosti. V gravitačnej teórii. a tak nezahŕňa radiálny smer: je v priestoročase s o jednou dimenziou menej v porovnaní s gravitačnou teóriou (v skutočnosti. gravitačnou teóriou. avšak.[25] Struny v Seiberg-Dualovej teórii]"</ref>[26] [27] . objektami podobnými QCD strunami.1 alebo troj-sfére s časom S3 R). j. takže častice. j.Teória strún 215 Príklady a intuícia Najznámejším príkladom a prvým. v ktorej častice interagujú: čím väčší je uhol. ak je možné (pri rozpojovacom limite) popísať gravitačný systém ako dve samostatné oblasti — jedna (zhluk) veľmi vzdialené od zdroja. Predstavme si teraz. Ako sa častice približujú ku gravitačnému zdroju. sú popísané uzavretými strunami (t. kým teória poľa zahŕňa tiež korelačnú funkciu mimo škrupinu. kalibračnej teórie s jej fundamentálnou teóriou silnej jadrovej sily. napríklad extrémna čierna diera. IR režim teórie poľa). Kalibračná teória existuje len na D-bráne samotnej. Panuje presvedčenie. aby mohli interagovať navzájom. ktorý budeme študovať je dualita medzi Typom IIB superstruny na AdS5 S5 ( produktovom priestore päť-dimenzionality Anti de Sitterov priestor päť-sféry na jednej strane. ktorý ide od gravitačného zdroja preč (smerom od zhluku). sformovaných. alebo obyčajne supergravitáciou).[28] Takže. že ak v gravitačnej teórii existuje nastavenie. Kontakt s experimentom Matematika strunovej teórie môže viesť k novým poznatkom ohľadom kvantovej chromodynamiky. a N = 4 supersymmetrickou Yang-Millsovovou teóriou na štvor-dimenzionálnej hranici Anti de Sitterovho priestoru (buď v plochom štvor-dimenzionálnom priestoročase R3. stále ich alternatívne možné popísať prostredníctvom uzavretých strún. kým veľký polomer v gravitačnej teórii sa prekladá na vysokoenergetickú škálu v kalibračnej teórii (t. Toto je známe ako AdS/CFT correspondence[22] [23] . Táto druhá oblasť (blízko zdroja) sa nazýva limit blízko horizontu . keďže obyčajne existuje horizont udalosti okolo (alebo v) gravitačnom zdroji. Túto dualitu si možno predstaviť nasledovne: predpokladajme. keď Big Bang "rozšíril" niektoré struny do astronomických rozmerov. t.[24] Keď sú častice veľmi vzdialené od tohto zdroja.[29] Matematická technika od tejto strunovej teórie (the AdS/CFT correspondence) bola použitá na popis kvalitatívnych vlastností kvark-gluónovej plazmy v relativistických kolíziách ťažkých iónov. že existuje priestoročas s gravitačným zdrojom. je v priestoročase identickom k hranici horizontu udalosti gravitačnej teórie). V kalibračnej teórii sú tieto "projektované" na hranicu. A tak uhol medzi prichádzajúcimi časticami v gravitačnej teórii sa prekladá do škálovej vzdialenosti medzi kvantovou fluktuáciou v kalibračnej teórii. ako sú tieto dve teórie ekvivalentné: Fyzika gravitačnej teórie horizontu udalosti zahŕňa len stavy v škrupine (obvyklé v teórii strún). UV režim teórie poľa). Ostatné teórie však predpovedajú kozmické struny s . ide výlučne o štandardnú kvantovú chromodynamiku. j. škála vzdialenosti medzi kvantovými fluktuáciami v kvantovej teórii poľa má vzťah (inverzný) k energetickej škále v tejto teórii. názov často používaný pre kalibračno-gravitačnú dualitu vo všeobecnosti. kým častice prichádzajúce k zdroju takmer z rovnakej vzdialenosti budú mať (mimo škrupinovú) kvantovú fluktuáciu navzájom blízko k sebe. ktoré prídu do zdroja z rôznych smerov budú mať v tejto teórii kvantovú fluktuáciu (mimo škrupiny) ďaleko navzájom od seba. Uhol medzi prichádzajúcimi časticami v gravitačnej teórii sa vzťahuje k radiálnej vzdialenosti od gravitačného zdroja. v ktorom dilatačné pole (určujúce silu napojenia) klesá s polomerom. jedným zo smerov v priestoročase je radiálny smer. jeho napojenie sa bude zoslabovať vo vysokých energiách. ktorá bola kvantitatívne modelovaná lattice QCD metódami s dobrými výsledkami. Bolo by ňou objavenie veľkých kozmických strún v priestore. j. a druhá blízko zdroja — potom druhá oblasť môže byť tiež popísaná kalibračnou teóriou D-brán.[9] [10] [11] [12] the physics. interagujúce medzi sebou navzájom. Na druhej strane.[30] Bola navrhnutá tiež ďalšia potenciálna forma dôkazu pre teóriu strún. a tak malý polomer v gravitačnej teórii sa prekladá na nízkoenergetickú škálu v kalibračnej teórii (t. resp.

Kontrovezie sa týkajú dvoch vlastností: #Všeobecne je rozšírená predstava. ktorá ho požadovala. stovky doktorátov. čo by bolo v súlade s bránami interagujúcimi medzi extra dimenziami prostredníctvom unikania gravitónov z jednej do druhej. Absencia supersymetrických častíc na energetických hladinách prístupných pre LHC by nemusela znamenať koniec teórie strún. niektorí teoretickí fyzici postavili otázku. unitárne a obsahujúce Einsteinovu všeobecnú relativitu ako nízkoenergetický limit. Avšak. predpoveď by mala byť špecifická a nie zdieľaná akýmkoľvek teoretickým modelom kvantového poľa alebo všeobecnou relativitou. Lorentzove invariancie alebo všeobecnú relativitu. fyzici naháňali výhonok zvaný teória strún. že jej v súčasnosti netestovateľný status znamená.[44] Všetko modely strunových teórií sú kvantovo mechanické. Tucty konferencií o teórii strún. vyššie ako rozsahy pri ktorých sa robia súčasné experimenty ako Veľký hadrónový urýchľovač[37] môže dosiahnuť. či je vôbec možné ju volať vedeckou teóriou.[38] a tieto vákuá by mohli byť dostačne rozdielne na vysvetlenie takmer všetkých fenoménov. keďže teória strún bola prvou teóriou. Nový fenomén konzistentný s verziami o teórii strún môže byť pozorovaný s novobudovaným Veľkým Hadrónovým urýchľovačom. neexistuje žiadna iná teória. ktorá by bola tak rozsiahlym súborom kalkulácií naznačujúcich. ak aj je. A. Ak sú tieto vlastnosti správne. ktoré môžeme pozorovať pri nižších energiách. že teória strún ako teória všetkého je zlyhaním. 1. táto teória má toľko verzií. ktoré obsahujú supersymetriu. ako je v súčasnosti chápaná. 216 Problémy a rozpory Hoci teória strún pochádza z fyziky. avšak mimo dosah akcelerátoru. Začiatok tohto znamenal koniec toho. Teória strún. ako vysoké sú tieto energie. napriek všetkej tejto aktivite. teória strún ako teória všetkého by mala malú alebo žiadnu schopnosť predpovedať v porovnaní s fyzikálnymi experimentami častíc nižších energií. LHC. že akákoľvek teória kvantovej gravitácie by si vyžadovala extrémne vysoké energie na priame overenie. keďže supersymetria by mohla existovať. Avšak. tisíce štúdií. že jej praktické použitie je vylúčené: Teória ničoho. hoci sú aj iné teórie. Boli by ním indikácie o anomálne veľkej sile gravitácie na mikroskopickej úrovni. Objav supersymetrie by tiež mohol byť považovaný za dôkaz. že by mala byť skôr klasifikovaná ako systematická sústava pre budovanie modelov v protiklade k fyzikálnej teórii.[34] [35] . čo znamenalo trištvrte storočia pokroku.[46] A tak teória strún je falzifikovateľná a vyhovuje definícii vedeckej teórie podľa Popperovských kritérií. ktoré sú dnes prístupné pre urýchľovač častíc." -. Jedným z takýchto unikátnych predpokladov je strunová harmómia: pri dostatočne vysokých energiách—pravdepodobne blízko kvantovo gravitačne škály—strunag-ako prirodzenosť častíc by začala byť zrejmá.Teória strún rozdielnymi fyzikálnymi danosťami (topologické defekty v rôznych poliach.[31] Niektorí idú ešte ďalej a hovoria.[39] [40] Pretože je tak ťažké teóriu testovať. pre ustanovenie presvedčivého potenciálu pre verifikovanie teórie strún. Lee Smolin. niektorí fyzici tvrdia. zvaných strunové vákuá. . Philip Warren Anderson.[41] Sheldon Glashow. Avšak nie je jasné. má veľké množstvo rovnako možných riešení.[45] Preto pre falzifikáciu teórie strún by stačilo falzifikovať kvantovú mechaniku. Mali by existovať ťažšie kópie všetkých častíc korešpondujúce s vyššími vibračnými stavmi struny. kvôli čomu sú tieto predpovede netestovateľné akýmkoľvek časticovým urýchľovačom v dohľadnej budúcnosti.[32] [33] Toto viedlo k verejnej debate v roku 2007. že teória môže byť pravdivá. V skutočnosti.[42] Lawrence Krauss. ani jedna testovateľná predpoveď. ani jedna teoretická hádanka nebola vyriešená.[36] Je teória strún prediktívna? Teória strún ako teória všetkého bola kritizovaná ako nevedecká. Sem patria Peter Woit.[43] and Carlo Rovelli. pretože je tak ťažké ju experimentálne testovať.Jim Holt. V najpravdepodobnejšom prípade by boli 1014 times vyššie ako tie. kde jeden komentátor vyjadril svoj názor takto: "Počas obdobia vyše jednej generácie. Lorentzove invarianty.

Močariny sú súborom teórií . ako divergentné série aproximácií. Avšak v teórii strún. To preto. že objav novej kalibračnej skupiny s malým kvantom náboja a len ťažko nabitými častiacami by mohli sfalzifikovať strunovú teóriu. mnoho teórií strún je stále formulovaných perturbačne. tieto čierne diery by sa nemohli efektívne rozkladať. Každá z nich korešponduje s iným možným vesmírom. ktoré by mohli byť pravdivé. aby tento predpoklad platil pre akúkoľvek konzistentnú holografickú teóriu kvantovej gravitácie. Toto obsahuje črty ako neabelianske kalibračné skupiny a chirálne fermióny. Rozloženie strunovej teórie Vákuová štruktúra teórie. Keďže tento argument je veľmi obecný—spočívajúci len na vyparovaní čiernej diery a holografickom princípe. že je kompatibilná so všetkým. kedy náboj najľahšej častice začne mať menšiu hmotnosť ako je hmotnosť v prirodzených jednotkách. To znamená.[38] Aký princíp. Niektorí dúfajú. teória sa stáva nekonzistentnou. Nezávislosť na pozadí Ďalšia. Tento limit dokonale vyhovuje teórii kvantového poľa — v tomto limite sa teória prenikania vlastne stále zlepšuje. Navrhujú. Je treba poznamenať. ak vôbec nejaký. Strunová teória obsahuje nekonečný počet samostatných metastabilných vákuí a možno až 10500 alebo viac ich korešponduje s vermírom. aby pravdepodobnejšie teória fyziky nízkych energií bola v močarinách. staršia forma kritiky je. nie je dobre pochopená.Teória strún 217 Močarina Na odpoveď na tieto obavy. čo zahraňuje rôznym hypotetickým variantám alebo zvyškom (aby sa mohli sformovať). Toto jediné platí vnútri teórie strún—neexistujú žiadne obmedzenia v teórii kvantového poľa. ktorý je podobný tomu nášmu — so štyrmi dimenziami. alebo a neperturbačné ošetrenie strunovej teórie (teória strunového poľa bolo myslené neperturbačne v 80.[38] . Štúdiom príkladov a z analýzy vyparovanie čiernej diery sa teraz akceptuje. nazvaná Rozloženie strunovej teórie. čo má za výsledok časovo invariantný priestoročas: v súčasnosti sa teória nedokáže vysporiadať s časovo podmieneným kozmologickým pozadím. najzaujímavejší je KKLT model. ktoré je ťažké zakomponovať do nestrunovej teórie kvantovej gravitácie. Prerušenie supersymetrie Centrálnym problémom pre aplikovanie je. Príklad teórie v močiari je kvantová elektrodynamika v limite veľmi malého elektrónového náboja. že najlepšie pochopené základy strunovej teórie používajú veľa zo supersymetrického základu teórie. že všetky základné črty štandardného modelu môžu byť zakomponované do teórie strún. že strunová teória je závislá na pozadí — strunová teória popisuje perturbačné expanzie na fixnom pozadí priestoročasu. ktorý zahŕňa brány a fluktuácie na vytvorenie metastabilnej kompaktifikácie. kalibračnými skupimai a chirálnymi fermiónmi. Avšak bolo navrhnutých niekoľko modelov na vysvetlenie prerušenia supersymetrie. Ak neexistujú žiadne ľahko nabité častice. avšak ktoré nie sú kompatibilné so strunovou teóriou. hoci fráza "konzistentná holografickú teóriu kvantovej gravitácie" by rovnako mohla byť synonymická s "teóriou strún". aby štandardný model nebol močarinou. Niektorí vidia nezávislosť na základe ako fundamentálnu požiadavku teórie kvantovej graviácie. bolo navrhnuté. že teórie s malým nábojovým kvantom musia pochádzať z ľahko nabitých častíc. rokoch) a má formuláciu nezávislú na pozadí. Kým neexistujú . a to obzvlášť keďže všeobecná relativita je už sama na základe nezávislá. že ako mnoho teórií kvantového poľa. Cumrun Vafa a ďalší spochybnili myšlienku teórie strún. Hoci teória má istú nezávislosť na pozadí — topologická zmena je v nej započatý proces a výmena gravitónov je ekvivalentná k zmene na pozadí — matematické kalkulácie v teórii závisia na výbere pozadia ako počiatočného bodu. s inými súborom častíc a síl. Dôvodom je. je možné použiť na výber spomedzi týchto vákuí je otvorenou otázkou. ak by nebol problém s gravitáciou. že dve takto nabité masívne častice sa budú vzájomne priťahovať viac ako elektrostaticky odpudzovať a mohli by byť použité na výrobu čiernej diery. Hoci neperturbačné techniky značne pokročili — vrátane konjektúrnych kompletných definícií v priestoročase uspokojujúc isté asymptoty — plná neperturbačná definícia teórie stále chýba. že M-teória. vysokou planckovou škálou. v momente.

Strunová teória bola pôvodne vyvinutá počas 60-tych a začatkom 70-tych rokov ako nikdy nie úplne úspešná teória hadrónov. jeden dávajúci kontinuálny príspevok pozadia. ktoré nepredpokladajú.[50] LHC bude použitý jednak pre testovanie AdS/CFT. S-maticový prístup započal Werner Heisenberg v 1940-tych rokoch ako spôsob konštruovania teórie. V 60-tych rokoch. ako bol Heisenberg presvedčený. Einstein zaviedol nesymetrický geometrický tenzor. pretože by bolo ťažké ak nie nemožné pre Poppera ju falzifikovať."[49] AdS/CFT vzťahuje strunovú teóriu na kalibračnú teóriu a umožňuje kontakt s experimentami nízkych energií v kvantovej chromodynamike. Niektorí fyzici sú presvedčení. aby sa prepájacie konštanty všetkých štyroch síl stretávali v jednom bode renormalizácie preškálovania skupiny. že by mali byť zložené zo nejakých fundamentálnych častíc. ktoré sa. Tieto myšlienky by sa mali v rámci strunovej teórie oživiť. obzvlášť malej hodnoty kozmologickej konštanty. R. Holger Bech Nielsen a Leonard Susskind ako vzťahy. kozmologická verzia antropického prinícpu zostáva vysoko kontroverzná. V t-kanáli si častice vymieňajú stavy emisiami a absorpciou. ktorý neskôr pochopili Yoichiro Nambu. virtuálne častice sa môžu vymeniť dvomi kvalitatívne rozdielnymi spôsobmi. že väčšina vesmírov obsahuje hodnoty pre fyzikálne konštanty. ako aj pre kontrolu. V s-kanáli. AdS/CFT spojenie . nabudúce. ktoré sa od seba môžu vzájomne radikálne odlišovať. Schmid[52] rozvinuli niektoré sumárne pravidlá pre výmenu hadrónov. kto pridal piatu dimenziu ku všeobecnej relativite bol nemecký matematik Theodor Kaluza v r. zatiaľ čo omnoho neskôr Brans a Dicke pridali skalárny komponent ku gravitácii. Chew obhajoval vytvorenie teórie pre interakcie týchto trajektórií. Toto je tiež falzifikovateľný argument. Tento typu strunovej teórie. že strunová teória nie je testovateľná. Horn a C. ktoré sa rozpadajú do konečných stavov častícs. 218 Ďalšie kritériá testovateľnosti Mnoho fyzikov silne oponuje myšlienke. ktorá sa nespolieha na lokálne pojmy priestoru a času. medzi nimi Sylvester James Gates: "A tak... iný dávajú maximálne stavy pri istých . subatomických častíc ako sú protón a neutrón. je oveľa menej kontroverzný dnes. že gravitácia v piatich dimenziách popisuje ako gravitáciu. Keď sa častica a antičastica rozídu. Geoffrey Chew a Steven Frautschi objavili. ktorý obhajoval ideálne vyhovoval pre teóriu kvantovej gravitácie. švédsky fyzik Oskar Klein podal fyzikálnu interpretáciu nepozorovateľnej dimenzie--. existuje veľký súbot možných vesmírov.[51] História Niektoré zo štruktúr opätovne zavedených do strunovej teórie vznikli po prvý raz oveľa skôr ako časť programu klasickej unifikácie započatej Albertom Einsteinom. 1919. a tak pravdepodobne žijeme v "najpriateľskejšom" vesmíre. pripomeňte im. prístup. dva príspevky sa zrátajú. tak elektromagnetizmus v štyroch. avšak nie je obmedzený len na strunovú teóriu. Tento princíp je už zakomponovaný na vysvetlenie existencie života na Zemi ako výsledku pre život priaznivej orbity okolo slnka strednej veľkosti spomedzi nekonečného počtu možných orbít (ako aj relatívne stabilného umiestnenia v galaxii). ale boli by konštruované svojimi interakciami z vlastnými podmienkami konzistencie na S-matici. Na dôvažok. ktoré sú podriadené silnej interakcii. kedy existujú strunové teórie všetkého (hoci pred 20 rokmi to bolo naopak). že je to dobrá vec. že veľká unifikačná prirodzenosť v strunových teóriách všetkého vyžaduje. keď budú požadované konzistenčnými podmienkami. ako sa to predpovedá. ak vám niekto povie. pretože to môže umožniť prirodzené antropické vysvetlenie pozorovaných hodnôt fyzikálnych konštánt. Gates poznamenáva. ktorý poznamenal. Pracujúc s experimentálnymi údajmi.je zabalená do malého kruhu.[47] [48] Tvrdí sa. a tak mnohí to neuznávajú za vedecký podložené. ktoré sa očakávajú od rotujúcich strún. Avšak. Kým škála bola mimo o mnoho stupňov rozsahu. Dolen. D. dve častice annihilujú. Prvý. ktoré nevedú k obývateľným vesmírom (prinajmenšom pre ľudí). 1926. že mezóny vytvárajú rodiny zvané Reggeho trajektórie. či nedochádza k elektroslabosilnej unifikácii. V r. že teória strún nie je falzifikovateľná. ktorý popisuje len silné interakcie. V teórii poľa. aby vytvorili dočasné prechodné stavy. rozdeľujú na jadrovú škálu. no je zdieľaný veľkými unifikačnými teóriami.Teória strún žiadne kontinuálne parametre v teórii samotnej. s hmotnosťami vztiahnutými na spiny spôsobom.

a rozsiahle pokračoval v rozvoji konformnej teórie poľa. ktoré by mohlo byť použité pre zovšeobecnenie. kým Ziro Koba a Holger Nielsen zovšeobecnili Venezianove integrálne zastúpenie multičasticového rozdelenia. Výsledok bol široko publikovaný Murray Gell-Mannom. Opätovne zaviedli Kaluza–Kleinovú teóriu ako spôsob zreálnenia extra dimenzií.ktorá bola široko použitá v Reggeho teórii. Daniel Friedan ukázal. a existuje špeciálna matematická funkcia. Jeffrey Goldstone. že existuje inkonzistencia pokiaľ dimenzia teórie nie je 26. že. V rovnakom roku. Peter Goddard a Richard Brower ďalej dokázali. ktorej póly sú rovnomerne umiestnené na polovici reálnej línie--. V r. Charles Thorn. teória pokračovala v rozvoji stabilným tempom vďaka práci niekoľkých zanietencov.Teória strún energiách. V údajoch bolo jasné. objavených z rovníc 219 . že vrcholy uberali pozadiu--. zrejmá podmienkami sebakonzistencie. Miguel Virasoro a Joel Shapiro našli inú amplitúdu. Manipuláciou kombinácií Gamma funkcií. Pierre Ramond pridal k modelu fermióny. na priamych trajektóriách. 1969 Yoichiro Nambu. kde sa častice objavujú. Claudio Rebbi a Charles Thorn. ale na slučkách a krivkách. Veneziano sám objavil. kým Virasoro pochopil. s väčšinou pozitívnymi reziduami.svetovej obálky. Claud Lovelace vypočítal slučkovú amplitúdu. kvantová chromodynamika bola uznaná ako správna teória hadrónov. čo viedlo Gabriele Veneziano pre skonštruovanie amplitúdy rozdelenia. ako teóriu strunového poľa. ako aj inými Reggeho typom. avšak počas nasledujúcej dekády všetky práce teórie boli úplne ignorované. Stanley Mandelstam formuloval konformnú teóriu svetovej obálky ako pre bozón tak fermión. a David Olive si v roku 1976 uvedomili. Veneziano dokázal nájsť konzistentnú amplitúdu rozdelenia s pólmi na priamych líniách. s nekonečným počtom časticových typov a s poľami preberajúcimi hodnoty nie na bodoch. ktorý rozvinuli Peter Goddard. Strunová teória sa dostala z koša. 1979. že všetky známe strunové teórie zahŕňali nehmotnú časticu spinu dva. ktorá mala vlastnosti Dolen-Horn-Schmidovej duality. Holger Bech Nielsen a Leonard Susskind zistili. a poznamenal. Joel Scherk. čo znamenalo. ktoré sú zovšeobecneniami Einsteinových rovníc všeobecnej relativity. 1974. Vo fermiónových teóriách. dnes chápanú ako uzatvorené struny. Výsledná teória nemala tachyón. Veneziano a Sergio Fubini zaviedli operátorový formalizmus pre výpočet amplitúdy rozdelenia. že originálne Ramondove a Neveu Schwarzove strungy boli samostatne inkonzistentné a bolo treba ich skombinovať. [[Alexander Markovich PolyakovAlexander Polyakov dal teórii modernú smeromo integrálnu formuláciu. najľahšia častica musí byť tachyón. kritická dimenzia bola 10. V r. Ferdinando Gliozzi. že oba popisovali celú amplitúdu a zahŕňali druhý. John Schwarz a Joel Scherk prišli k rovnakému záveru a urobili smelý skok k návrhu. s mnohými prekvapeniami. čo ho viedlo k sformulovaniu dvoj-dimenzionálnej supersymetrie na zrušenie nevhodných stavov.autori to interpretovali tak. že strunová teória je teóriou gravitácie a nie teóriou hadrónov. že t-kanálový príspevok bol duálny pre s-kanál jeden. zavedené Venezianom a Fubinim a geometrickú interpretáciu pre Virasorove podmienky. Amplitúda by mohla vyhovovať takmer lúčovému rozmiestneniu dát. že pre amplitúdu rozdelenia častice. neskôr premenovanej na dualitu svetovej obálky. čím vytvoril teoretický integrál cesty dvoj-dimenzionálneho poľa na vygenerovanie operátorového formalizmu. V r. pričom udali priestoročasový rámec pre uhlové operátory. Napriek tomu. ktorá sa správala podľa správnych Wardových identít a nazvali ju gravitón. 1981. V rovnakom čase. V r. a bola preukázaná ako priestoročasová supersymetria Johnom Schwarzom a Michaelom Greenom v r. a mali navrhnuté integrálne zastúpenie. ktoré poslúchali dualitu a mali vhodné Reggeho škálovanie pri vysokých energiách. že rovnice pohybu strunovej teórie. že teória by mohla byť popísaná v priestore a čase pojmami strún. ako odstrániť póly s nesprávnymi reziduami za použitia obmedzené stavov. Počas nasledovných rokov. Amplitúda potrebovala póly. Amplitúdy rozdelenia boli odvodené systematicky od akčného princípu. Michio Kaku a Keiji Kikkawa podali inú formuláciu bozónických strún. Tamiaki Yoneya objavil. ktorá sa objavuje v teórii. John Schwarz a André Neveu pridali ďalší sektor do fermiónovej teórie o niečo neskôr. ktorý bol predchodcom konformnej teórie. stovky fyzikov pracovala s skompletizovanie základného programu pre tento model. že neexistujú žiadne nesprávne prestupujúce stavy v dimenzii menšej či rovnej 26.Gama funkcia--. posunúc tak pozornosť fyzikov a očividne ponechajúc zavádzací program v smetnom koši histórie. 1970.

a teórie typu I s otvorenými strunami. Tom Banks. Počas tohto obdobia. David Gross. Gary Horowitz. ktoré chránia realistický objem supersymetrie. Kalibračnou skupinou týchto uzavretých strún boli dve skupiny E8. Schwarz a Green objavili T-dualitu a skonštruovali dve rôzne superstrunové teórie--. ale taktiež všetkých blízkych objektov. že teória potrebuje vyššiedimenzionálne objekty. Rýchlo sa stalo zrejmým. fluktuácie horizontu čiernej diery. Tieto boli pochopené ako nové objekty navrhnuté perturbačnými divergenciami. ktoré v tom čase existovali. 1995. že strunová teória je naozaj konzistentnou teóriou gravitácie. V r. na výročnej konferencii strunových teoretikov na University of Southern California (USC). že nové neperturbačné objekty chýbali. Witten poznamenal. Willy Fischler Stephen Shenker a Leonard Susskind formulovali úplný holografický popis M-teórie ohľadom IIA D0 brán.sú typom čiernej diery. 1997 Juan Maldacena poznamenal. V rokoch 1984 až 1986. Edward Witten predniesol prejav o strunovej teórii. V 90-tych rokoch. že efektívny popis fyziky D-brán za nízkych energií je prostredníctvom supersymetrickej kalibračnej teórie. ktorá bola plne neperturbačná a bola konkrétnou matematickou realizáciou holografického princípu. Jeffrey Harvey. že strunové teórie typu I sú nekonzistné. ktorý obmedzil kalibračnú skupinu strunovej teórie typu I na (32). Pri postupnom chápaní výpočtov. čo pre extrémne nabité čierne diery vyzerá ako anti de Sitterov priestor. Andrew Strominger a Edward Witten zistili. že orbitály riešia problém chirality. Edward Witten začal byť presvedčený. Philip Candelas. že Calabi-Yauove priestory sú kompaktifikácie. Edward Witten objavil. Cumrun Vafa zovšeobecnil T-dualitu od kruhov po arbitrárne dimenzie. že strunová teória na horizonte blízko geometrie extrémne nabitej čiernej diery. teória svetovej obálky alebo svetového objemu. Ako bolo navrhnuté 't Hooftom. ktorý naznačoval. že celá teória bol takmer úplne deterministická. čím sa zrodila nová 11-dimenzionálna teória zvaná M-teória. a ukázali. že v tomto limite kalibračná teória popisuje strunovú excitáciu blízko brán. uzatvárajúc. Emil Martinec. Poznamenal. identifikujúc dlhé vysokoexcitované strunové stavy s obyčajnými termálnymi stavmi čiernych dier. David Gross a Vipul Periwal objavili. Začiatkom 80-tych rokov.Teória strún Renormalizačnej skupiny pre teóriu dvoj-dimenzionálneho poľa. že väčšina teórií kvantovej gravitácie nebola schopná zakomponovať chiralitu fermiónov ako je neutríno. že D-brány a ostatné p-brány. ktorú on a Nathan Seiberg objavili už skôr pokiaľ ide o umiestnenie brán. N=4 supersymetrickej 220 . a ktorákoľvek z nich mohla ľahko a prirodzene zahrnúť štandardný model. len s niekoľkými distrétnymi možnosťami. nielen struny. tvoria hmotný obsah strunových teórií. ktorý v zásade zjednotil päť strunoých teórií. ktorý Witten a Alvarez-Gaumé nepostrehli. Horúčkovitá aktivita. zvané D-brány a identifikoval ich s riešeniami supergravitácie čierne diery. ktorá v tom čase začala sa tiež niekedy nazýva druhá superstrunová revolúcia. anti-deSitterov priestoročas krát sféra s fluktuáciou. Počas tohto obdobia. a Ryan Rohm objavili heterotické struny. Green a Schwarz objavili príspevok k anomálii. Konzistenčné podmienky boli tak silné. a položil geometrické interpretácie matematických štruktúr v kalibračnej teórii. V r. stovky fyzikov začalo pracovať na tomto poli a toto sa niekedy nazýva prvá superstrunová revolúcia. Andrew Strominger a Cumrun Vafa vypočítali entropiu istých konfigurácií D-brán a našli zhodu a poloklasickou odpoveďou pre extrémne nabité čierne diery. A tak teoretizoval. popisuje nielen stupne voľnosti čiernej diery. Joseph Polchinski zistil. Petr Horava a Edward Witten stanovili 11-dimenzionálnu formuláciu heterotických strunových teórií. že strunová perturbačná teória je divergentná spôsobom. a stal sa jej známym obhajcom. kým Lance Dixon a ostatní vypracovali fyzikálne vlastnosti orbitálov. a bola objavená fyzikálna interpretácia strún a brán--. špecifické geometrické singularity dovolené v strunovej teórii. že excitácie nízkych energií v teórii blízko čiernej diery pozostávajú z objektov blízkych k horizontu. Toto ho viedlo k spolupráci s Luis Alvarez-Gauméom na štúdium porušení zákonov konzervácie v gravitačných teóriách s anomáliami.IIA a IIB korelované podľa T-duality. a otvorili nové pole pre bohatú matematickú štruktúru.[53] prvá definícia strunovej teórie. je rovnako dobre popísaná prostredníctvom nízkoenergetickej limitujúcej kalibračnej teórie. Leonard Susskind zahrnul holografický princíp Gerardus ’t Hoofta do strunovej teórie. vytvoriac matematické pole zrkadlovej symetrie. M-teória bola tiež predchodcom v práci Paula Townsenda približne v rovnakom čase.

. tifr. Supl. [14] S. Americký vedec. Nastase.The elegant Universe" (http:/ / www. Ph. U. Prostredníctvom tohto vzťahu strunová teória ukázala. arXiv:hep-ph/0607062 July 2006. a je dnes široko akceptovaná. asp?storyCode=204991& sectioncode=26) [6] Geoff Brumfiel.). html) [7] "NOVA . 25 August 2006 (http:/ / www.. transitions and (pseudo)tachyons http:/ / arxiv. teach12. Nastase. Phys. Toto je známe ako lineárna dilatácia alebo nekritická struna. Department of Physics. ktorý má ďalekosiahle dôsledky čierne diery. Avšak. pdf)". Jr.2006 arXiv:hep-ph/0605178 [13] Burt A. arXiv:hep-th/0603176. An AdS/CFT Calculation of Screening in a Hot Wind. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 0612/ 0612031v2. "Všetko je v strunách?".vydanie 03. A. Fortschritte der Physik 54-(2-3): 160–164. (Proc.. J. 2001 (http:/ / www. MIT-CTP-3757. timeshighereducation. čo priviedli strunovú teóriu späť k jej koreňom. R. Liu and R. bola ďalej rozvinutá Edwardom Wittenom. com/ archive/ 2006/ 10/ 02/ 061002crat_atlarge) [9] H. 0:21:00.97:182301. biblioteca. Calculating the Jet Quenching Parameter from AdS/CFT. "Unstrung". nature. BROWN-HET-1439. res. a výsledná teória nie je Lorentzov invariant. ktoré kompenzujú "chýbajúcu" kvantovú fluktuáciu. Phys.1038/439010a. James Gates. Rajagopal. A. "Our Universe: Outrageous fortune". [18] "Quantum Geometry of Bosonic Strings – Revisited" (ftp:/ / ftp2. Nature 439. Published online 4 January 2006 (http:/ / www. [15] Simeon Hellerman and Ian Swanson(2006): " Dimension-changing exact solutions of string theory (http:/ / arxiv. uk/ story. ako aj pre povahu gravitačných interakcií. ktorá sa nazýva AdS/CFT korešpondencia. [10] H. americanscientist. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 9506/ 9506126v2.". Superstring Theory: The DNA of Reality (http:/ / www. co. com/ ttcx/ coursedesclong2. Wiedemann. Times Higher Education. Duff. BROWN-HET-1466. Liu. Frontline. že je prepojená s kalibračnými teóriami ako kvantová chromodynamika a toto viedlo ku kvantitatívnejšiemu pochopeniu správania sa hadrónov.. htm) [5] Leonard Susskind.16. newyorker. "Zadrž! Toto plavidlo sa len vydalo na cestu. [16] Polchinski. aspx?cid=1284) "Lecture 23 .D. cbpf. James T. tento stupeň voľnosti sa správa rovnako k priestoročasovým dimenziám len v niektorých aspektoch. html) [8] Jim Holt. pdf]". Joseph (1998). Wiedemann. The RHIC fireball as a dual black hole. 0:04:54. Nucl. Hübsch. br/ pub/ apub/ 1999/ nf/ nf_zip/ nf04299. Nature. arXiv:hep-th/0501068. Texas A&M University [3] Joseph Polchinski. com/ fline/ fl1803/ 18030830. Cambridge University Press. html)" [2] M. More on the RHIC fireball and dual black holes. Liu.Teória strún Yang-Millsovaej teórie. U. Ofer Aharony and Eva Silverstein(2006):"[Supercritical stability. " A Hitchhiker’s Guide to Superstring Jump Gates and Other Worlds (http:/ / homepage. com/ thubsch/ HSProc. 2006 (http:/ / www. January 2005. a má iné charakteristiky. Interview with Professor Edward Witten. String Theory. K. The New Yorker. [11] H. October 2.Lett. č. Ovrut (2006). 10-12 (5 January 2006) | doi:10.) 52A (1997) 347-351 . org/ wgbh/ nova/ elegant/ view-glashow. Minasian Eleven Dimensional Origin of String/String Duality: A One Loop Test (http:/ / arxiv. hinduonnet.". org/ bookshelf/ pub/ all-strung-out) [4] "On the right track. March 2006. "A Heterotic Standard Model". [17] Kalkuláciu počtu dimenzií možno obísť pridaním stupňov voľnosti. Mohapatra and A. a Stevenom Gubserom. pbs. pdf) Center for Theoretical Physics. in/ ~mukhi/ Physics/ string2. ktoré sa neobjavujú v reálnom svete. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 0612/ 0612051v3. pdf) [19] Pozri napríklad T. 1 (http:/ / www. Volume 18 . Rajagopal. Táto hypotéza. Rasin (eds.Can I Have that Extra Dimension in the Window?". SUSY 96 Conference.. mac. 03 . Január-Február 2007 Volume 95. 221 Pozri aj • • • • • • • • • Zoznam tém o strunovej teórii Konformná teória poľa F-teória Nejasné gule Malá strunová teória Slučková kvantová gravitácia Vzťahy medzi strunovými teóriami a teóriou kvantového poľa Strunová kozmológia Supergravitácia • Normalizácia Zeta funkcie • Sloní vesmír Referencie [1] Sunil Mukhi(1999)" Teória strún: Detailný úvod (http:/ / theory. com/ nature/ journal/ v439/ n7072/ full/ 439010a. Je to konkrétny výsledok holografického princípu. lokalitu a informácie vo fyzike.Rev. pdf)". in Proc. K. Igorom Klebanovom a Alexandrom Polyakovom. [12] H. Feb.

ktorý by bolo možné urobiť.Erik Verlinde a Herman Verlinde(1997)" 5D Čierne diery a matrixové struny (http:/ / arxiv. pdf)" [25] Minoru Eto. [24] Robbert Dijkgraaf. Gubser. edu/ chapters/ s8456. pdf)" [38] S. 222 Aspinwall.. arXiv:hep-th/0310077) [45] J. Sakai and S.Theor. edu/ home/ baez/ week246.arXiv:hep-th/9711200 [23] Aharony. indiana. Schmid "Finite-Energy Sum Rules and Their Application to ?N Charge exchange" http:/ / prola. org/ pdf/ hep-th/ 9906064)" Phys. tau. [52] Dolen. cornell. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 9704/ 9704018v2. ac. 8 November 2005) [44] see his Dialog on Quantum Gravity. Lecture 21. 323: 183–386. W. January 2005 [48] L. html) [35] John Baez weblog (http:/ / math. com) [34] e. com/ archive/ 2006/ 10/ 02/ 061002crat_atlarge) [37] Elias Kiritsis(2007)" String Theory in a Nutshell (http:/ / press. String theory: An Evaluation. Greene. S. Susskind Antropické zloženie strunej teórie. ph. B416 (1994) 414-480 [22] J.D. 0:24:05-0:26-24. Kallosh. Je teória strún testovateľná? (http:/ / www. Linde and S.113:843-882. P. String Theory and Gravity (http:/ / arxiv. pdf) [26] Harvey B.Môžu 4D sily (bez graviácie) mať rady struny?". Kaufmann. aps. " Large N Field Theories.Rev. 4 January 2005 [42] "Pokiaľ neexistuje žiaden experiment. R.Do-See-Do and Swing your Superpartner Part II" 0:16:05-0:24:29. SU-ITP-04-44. 83 (1999) 4690-4693 [21] P.A conference [32] Peter Woit's Not Even Wrong weblog (http:/ / www. J. pdf) z MILC výskumného programu na MILC Collaboration homepage (http:/ / www. Veľký N limit superkonformných teórií poľa a supergravitácie. Kachru. Phys. edu/ ~sg/ milc. DOI: 10. Randall and R. New York Times. Sugimoto. math.S. zrkadliaci mnohosť a priestorovo-časovú topologickú zmenu v strunovej teórii (http://arXiv. ucr. jp/ ~kiasyk2/ slides/ hashimoto. cf. columbia..th/9610043v3 .Meyer(2005)" Zakrivenia svetovej obálky QCD struny (http:/ / arxiv. ktoré by ukázali. arXiv:physics/0102051 [40] P. Superstrunová teória: DNA realita "Prednáška 21 . Comins. thetroublewithphysics. [51] Idem. ac. edu/ ~woit/ testable. 357 (2008) [47] N. Perspectives (http:/ / video. html) [36] Unstrung: The New Yorker (http:/ / www. [50] Idem. Woit (Columbia University). arXiv:hep-th/0301240 [39] P. Hadrónová fyzika nízkych energií vholografike QCD. Arkani-Hamed.. February 2003 [49] S. SLAC-PUB-10928. org/ 10. Teória strún. pdf)" [27] Koji Hashimoto(2007)" Cosmic Strings. UK (1998) [46] N.. html)) [43] "Strunová teória ešte len musí dosiahnuť svoj prvý úspech vo vysvetlení alebo predikcii čohokoľvek merateľného" New York Times. indiana. Sundrum. Lett. bez adekvátnych experimentálnych ukazovateľov". Rev. kyoto-u.g. html?11). Maldacena. Kachru.2003. Horn. v permanentnom bezpečí" NOVA interview (http:/ / pbs. library. D. Rept. utexas. ktorá je robená predbaconianskym spôsobom. org/ abstract/ PR/ v166/ i5/ p1768_1 [53] Banks. newyorker. kyoto-u. princeton. yukawa. edu/ PS_cache/ arxiv/ pdf/ 0706/ 0706.D68:046005. Nucl. physics. Fischler. Jr. James Gates. Woit. Trivedi. Cambridge University Press.Koji Hashimoto a Seiji Terashima(2007)]" QCD String as Vortex (http:/ / arxiv1. W. org/ abs/ hep-th/ 9905111)" (subscription required).Teória strún [20] L. ani žiadne pozorovania. math. John Baez a odpovede na skupinovom weblogu The n-Category Cafe (http:/ / golem. pdf) INFN Rome March 2007 [41] "strunová teória je prvou vedou za stovky rokov. Freeman & Co. 0:20:10-0:21:20. html) [31] David Gross. 0:26:06-0:26:21. edu/ ~woit/ wordpress/ ?cat=2) [33] Lee Smolin's The Trouble With Physics webpage (http:/ / www.1016/S0370-1573(99)00083-6 (http:/ / dx. Teória je v bezpečí. Phys.. A. Y. Objav vesmíru: Od hviezd po planéty.H.February 2001. Oz (2000). doi. jp/ ~gc2007/ pdf/ yi. String Theory: Achievements and Perspectives . QCD Strings and D-branes (http:/ / www2. yukawa. arXiv:hep-th/0412141.org/pdf/hep-th/9309097)". December 2004 [30] Pozri napríklad Recent Results (http:/ / www. 1016/ S0370-1573(99)00083-6). Phys. edu/ ~sg/ milc/ results. Dimopoulos and S. org/ wgbh/ nova/ elegant/ view-glashow. ac. p. S. arXiv:hep-th/0302219. ´mýlite sa'. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 0506/ 0506034v1. org/ abs/ hep. Cambridge. "Lecture 19 . de Sitter Vacua in String Theory. 2005v1.Phys. physics. columbia. Prog. Predictive Landscapes and New Physics at a TeV. O. pdf)" [29] For example: T. pdf)" [28] Piljin Yi(2007)" Príbeh o baryónoch v gravitácii duálnej QCD (http:/ / www2. Ph. " Calabi-Yauov moduli priestor. Shenker and Susskind "M Teória ako Matrix Model: Splývanie" http:/ / arxiv.2005. Maldacena. HUTP-05-A0001. edu/ category/ 2007/ 02/ this_weeks_finds_in_mathematic_7. " Alternatíva ku kompaktifikácii (http:/ / arXiv.Ooguri. il/ Lectures/ Exact_Sciences/ Physics/ stringfest/ OnDemand. Polchinski. arXiv:hep-th/0501082. H. Morrison and B.

Solving Quantum Field Theories via Curved Spacetimes (http://ptonline. probably the first ever written. Reprint.shtml). Peter (2006).800-is-string-theory-in-trouble. Dark Cosmos: In Search of Our Universe's Missing Mass and Energy.* MUSSER.pdf). Lee (2006). ISBN 0-316-32975-4. The Elegant Universe: Superstrings. on the first superstring revolution. ISBN 978-1-59-257702-6. ISBN 0-471-46595-X.sns. Brian (October 20 2003).* Taubes. ISBN 0-06-053108-8. Not Even Wrong The Failure of String Theory And the Search for Unity in Physical Law. #11. New Jersey: John Wiley & Sons. . Cambridge: Cambridge University Press. html?full=true). ISBN 0-375-41288-3. The Cosmic Landscape: String Theory and the Illusion of Intelligent Design. • HOOPER.Teória strún 223 Further reading Popular books and articles • DAVIES. the Fall of a Science. Gary (November 1986). Alex (2006). and the Tenth Dimension.newscientist.* SUSSKIND. • GRIBBIN. Leonard (December 2006). Superstrings: A Theory of Everything?. Michio (April 1994). ISBN 0-316-01333-1.* HALPERN. Time. Hyperspace: A Scientific Odyssey Through Parallel Universes. George (2008). Symmetry. Edward (June 2002). Oxford: Oxford University Press. html). and the Extraordinary Search for a Theory of Everything. Time Warps. New York: Houghton Mifflin Co.Two nontechnical books that are critical of string theory: • SMOLIN. New York: Alfred A.org/journals/doc/PHTOAD-ft/vol_62/iss_1/28_1.W. Many Worlds in One: The Search for Other Universes. ISBN 0-8090-9523-8.)* VILENKIN. ISBN 0-19-508514-0. damtp. prístup: December 19. Lisa (September 1 2005). The Universe on a String (http://www.| GREENE. – An easy nontechnical article on the very basics of the theory. Physics Today. The Search for Superstrings. the theoretical physicist who discovered that string theory is based on one-dimensional objects and now is promoting the idea of multiple universes. prístup: December 19. edu/~witten/papers/string.*Witten. Dan (2006). (Popular article.* WOIT. New York: W. Reissue. 2005. cam. uk/ user/ mbg15/ superstrings/ superstrings. Juan (January 2009). and the Quest for the Ultimate Theory. ISBN 0-224-07605-1 & ISBN 978-0-465-09275-8. ac. Brian (2004). Inc. Hidden Dimensions. (PDF) Astronomy Magazine. Brown(Eds. Paul (2004). Scientific American. New York: HarperCollins. ISBN 978-0-06-113032-8. The Fabric of the Cosmos: Space. 2005. Michael (September 1986). [[New Scientist]]. New York: Hachette Book Group/Back Bay Books. New York: Ecco Press.aip. ISBN 0-393-05858-1.* GREENE.) (July 31 1992). Igor and Maldacena. – An interview with Leonard Susskind. and the Texture of Reality.*Green. London: Jonathan Cape &: New York: Basic Books. Parallel Universes. Amanda (December 2005). Norton & Company. The Complete Idiot's Guide to String Theory. Paul. Knopf. The Trouble with Physics: The Rise of String Theory. ISBN 0-618-55105-0. 2005. John (1998). Hoboken. The Great Beyond: Higher Dimensions.ias. Julian R. Warped Passages: Unraveling the Mysteries of the Universe's Hidden Dimensions. prístup: December 19.* RANDALL. and What Comes Next. Indianapolis: Alpha. Is string theory in trouble? (http://www.*Gefter.. London: Little Brown and Company.com/article/mg18825305.* KAKU. Superstrings (http:/ / www. "Everything's Now Tied to Strings" Discover Magazine vol 7. New York: Hill and Wang.*Klebanov.. ISBN 0-521-43775-X. and the Theory of Everything.

arXiv. Edward (1998). • JOHNSON. Croix. Cosmic strings reborn? (http://arxiv. Online materiál • Schwarz. Peter (2002). ISBN 0-805-32581-6. ISBN 0-521-35753-5. Introduction to Superstring Theory (http://arxiv. 2005.itp. Created by an international team of students. Elias (2007) String Theory in a Nutshell. (2000). survey basic concepts in string theory. • Vol. American Scientist. – Slides and audio from an Ed Witten lecture where he introduces string theory and discusses its challenges. • Kiritsis.edu/online/ plecture/witten/). and addressed to an audience of graduate students in experimental high energy physics. ISBN 0-521-63303-6. Maurizio (2007) Elements of String Cosmology.ucsb. and John H. • Vol. in June 2000. • Dine. held at Ambleside. arXiv. Duality. Spacetime and Quantum Mechanics (http://online. Princeton University Press. Katrin. • Vol. ISBN 0-521-85841-0. D-branes. Imperial College Press. prístup: December 22. prístup: December 16. Frontiers in Physics. from 10 to 17 September 2004. prístup: December 16. Schwarz and Edward Witten (1987) Superstring theory. prístup: December 16. prístup: December 16. Cumbria. Becker.org/abs/ hep-th/0311044/).com/). Barton (2004) A First Course in String Theory. ISBN 0-521-83143-1. (2004). Cambridge University Press.americanscientist. 2005. Oxford University Press. Pierre (2007) Supersymmetry: Theory. 2005. • Gasperini. Clifford (2003). Cambridge: Cambridge University Press. Michael (2007) Supersymmetry and String Theory: Beyond the Standard Model. Roger (February 22 2005). Kavli Institute for Theoretical Physics. • Witten. – A comprehensive compilation of materials concerning string theory.org e-Print archive. 2005. • Kibble. ISBN 978-1-86094-427-7. Richard J. The nth dimension (http://thenthdimension.org e-Print archive. – Invited Lecture at COSLAB 2004. Cambridge University Press. St. 1: An introduction to the bosonic string.org/issues/pub/ is-string-theory-even-wrong). ISBN 0-521-80912-6. John H. Contact author for errata. Knopf. prístup: December 16. • Woit. Cambridge University Press. • Zwiebach. Cambridge University Press. The Road to Reality: A Complete Guide to the Laws of the Universe. anomalies and phenomenology. – A guide to the string theory literature. • Polchinski.org/abs/hep-ex/0008017). The original textbook. Experiment. arXiv. Tom (2004). Is string theory even wrong? (http://www. ISBN 978-0-691-12230-4. Shakeeb. – A criticism of string theory. Schwarz (2007) String Theory and M-Theory: A Modern Introduction . • Szabo. Wieland et al. • Michael Green. United Kingdom. presented at the NATO Advanced Study Institute on Techniques and Concepts of High Energy Physics. ISBN 0-521-63304-4. Joseph (1998) String Theory. • Vol. Cambridge University Press. ISBN 0-521-35752-7. 2005. • Ajay.org/abs/astro-ph/0410073/). .Teória strún 224 Učebnice • Becker. and Cosmology. 2: Superstring theory and beyond.org e-Print archive. 1: Introduction. Don (2004). – Four lectures. Cambridge University Press. (Reprinted 2007) An Introduction to String Theory and D-brane Dynamics. Resource Letter NSST-1: The Nature and Status of String Theory (http://arxiv. Virgin Islands. Dual Resonance Models. ISBN 978-0-521-86875-4. ISBN 0-521-86069-5 • Binétruy. 2005. ISBN 0-679-45443-8. ISBN 978-0-19-850954-7. Melanie. • Paul H. Frampton (1974).Technical and critical: • PENROSE. John H. 2: Loop amplitudes. • Marolf.

npr.physics. and November 4. Short of 'All.com/article.com/cws/article/indepth/30940). (http://banyancollege.org/wgbh/nova/elegant/) – A Three-Hour Miniseries with Brian Greene by NOVA (original PBS Broadcast Dates: October 28.youtube.m. videos and animations explaining string theory.com/ watch?v=Zl4W3DYTIKw) • Interview s Edwardom Wittenom (http://www. ISBN 0-224-07605-1 (Jonathan Cape).htm)".m.math.youtube.com/watch?v=iLZKqGbNfck&feature=channel_page) • Teória strún . Edward Witten (http://www.htm) at MathPages • Superstrings! String Theory Home Page (http://www. 8-10 p.org/scriblerus/) • An Italian Website with various papers in English language concerning the mathematical connections between String Theory and Number Theory. Steven Weinberg. Gabriele. Leonard Susskind. Stringscape (http://physicsworld. " A Prediction from String Theory. • Woit. Matthew (2007-09-03).it//stringtheory/) • Minkel. • Chalmers. Not Even Wrong: The Failure of String Theory & the Continuing Challenge to Unify the Laws of Physics.ca/en/Outreach/What_We_Research/Superstring_Theory/ ) • (http://www.phys. 2009. texts.hindu. 8-9 p. Early History of String Theory: A Personal Perspective (http://online.php?storyId=6377252). STRINGS newsgroup (http://schwinger. " The Myth of the Beginning of Time (http://www.mathpages. • Superstring Theory (http://www.com/thehindu/ holnus/008200610091240. cfm?chanID=sa006&articleID=00042F0D-1A0E-1085-94F483414B7F0000)". 2006-03-02.Teória strún • Veneziano. ISBN 0-465-09275-6 (Basic Books) • Schwarz.stručný výklad s komentárom od Briana Greena od začiatkov po súčasnosť s prezentáciami súčasných najznámejších teoretických fyzikov .spinningthesuperweb. cfm?chanId=sa003&articleId=1475A684-E7F2-99DF-355B95296BE6031C)". with Strings Attached (http://www.youtube.sukidog.fr/~troost/beyondstringtheory/) – A project by a string physicist explaining aspects of string theory to a broad audience. prístup: September 6. Peter. 2003). John (2001). (http://nardelli. • A website dedicated to creative writing inspired by string theory.Gabriele Veneziano. Richard (2006-11-07).com) – A Science Studies' approach to the history of string theory (an elementary knowledge of string theory is required).itp..' String Theorists Accused of Nothing (http://www. prístup: July 17.sciam. " Setback as string theory of the universe is de-bunked (http://www.com/article. — An up-to-date and thorough review of string theory in a popular way.com/home/kmath632/kmath632. • Harris.. 2006-10-09. 2006. prístup: 2007-03-05. .pbs. blogspot.com/watch?v=E7FV9aaiwKQ&feature=related) • Dialogue on the Foundations of String Theory (http://www.columbia. 225 Externé odkazy • Prednáška Stevena Weinberga o CERN experimente .com/) • The Elegant Universe (http://www. R.com).ucsb. J. • Not Even Wrong (http://www.youtube. Various images.xoom. Physics World (http://physicsworld. • Beyond String Theory (http://www.com/watch?v=3ey8_fh6100&NR=1) Understanding the Standard Model Perimeter Institute for Theoretical Physics • The Official String Theory Web Site (http://superstringtheory.LHC (http://www.harvard.sciam. National Public Radio.perimeterinstitute.com/jpierre/strings/) – Online tutorial • CI. Robin. May 2004.ens.edu/ online/colloq/schwarz1/). 2007.org/ templates/story/story.edu/~woit/blog/) – A blog critical of string theory.edu/~sps/) – A moderated newsgroup for discussion of string theory (a theory of quantum gravity and unification of forces) and related fields of high-energy physics. • McKie. • Spinning the Superweb: Essays on the History of Superstring Theory (http://www.

Účinnosť pohlcovania klesá s jeho klesajúcou vlnovou dĺžkou: zatiaľ čo v oblasti UV-C pohlcuje prakticky 100 %. Objavené bolo v roku 1801 nemeckým fyzikom Ritterom a anglickým fyzikom Wollastom. Nadmerné vystavovanie kože vplyvom UVA a UVB žiarenia vedie k jej poškodeniu. 200-10 nm) a extrémne (EUV alebo XUV. UVA žiarenie zapríčiňuje starnutie kože a negatívne ovplyvňuje imunitný systém. zasahuje len povrchové vrstvy ľudského organizmu a prejavuje sa na koži a oku. ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie. nukleové kyseliny (predovšetkým ich dusíkaté bázy)a niektoré pigmenty. Na vytvorenie potrebného množstva postačuje niekoľko desiatok minút denne. Vplyv na živé organizmy Ultrafialové žiarenie pôsobí na bunky mnohými mechanizmami. v oblasti UV-B je to len 50-60 % a v UV-A 30 %. Niektoré živočíchy sú naň citlivejšie ako iné. UV žiarenie a koža človeka UV žiarenie je pre človeka potrebné kvôli syntéze vitamínu D.Ultrafialové žiarenie 226 Ultrafialové žiarenie Ultrafialové žiarenie (UV) je elektromagnetické žiarenie o vlnovej dĺžke od 100 nm do 400 nm. 1-31 nm). UVB s vlnovou dĺžkou 280 nm až 315 nm a UVC s vlnovou dĺžkou 100 nm až 280 nm. ktoré majú konjugované dvojné väzby. Nukleové kyseliny absorbujú UV žiarenie podstatne viac ako bielkoviny. Pretože prenikavosť UV žiarenia je pomerne malá. napríklad pre niektoré (dážďovky – Lumbricidae) má až smrtelné účinky. Jedným zo spôsobov. Delí sa na blízke (380-200 nm). Nadmerné vystavovanie kože UVB žiareniu (opaľovanie) vyvoláva spálenie kože (začervenanie). Na každých 300 m výšky rastie intenzita UV žiarenia o 4 %. ako ochrániť kožu pred negatívnym vplyvom UV žiarenia je používanie ochranných prípravkov pred slnečným žiarením. Ultrafialová oblasť sa delí na UVA s vlnovou dĺžkou 315 nm až 400 nm. Najcitlivejšie reagujúce stavebné látky živých organizmov na UV žiarenie sú nenasýtené organické zlúčeniny a z nich najviac tie. UV spektrum dopadajúce na povrch Zeme je tvorené z 90–99 % žiarením UV-A a 1–10 % žiarenia UV-B. Pri intenzívnom a dlhodobom pôsobení môže viesť až k nádorom kože. Pre organizmy na Zemi je najintenzívnejším zdrojom UV žiarenia Slnko. Sú to hlavne bielkoviny (v rámci nich zvlášť aminokyseliny tyrozín a tryptofán). kratšej ako viditeľné svetlo. Vo výške 1 500 m je o 20 % vyššia ako pri hladine mora. ďaleké alebo vákuové (FUV. spomaľuje delenie buniek a navodzuje vznik mutácií. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ultrafialové žiarenie . Ožiarenie ultrafialovými lúčmi vyvoláva inaktiváciu vnútrobunkových enzýmov. Zemská atmosféra účinne pohlcuje väčšinu tohto žiarenia.

tí prví opustili snahy pozorovať celé časopriestorové kontinuum. storočia sa slovo vesmír (ang. ale tiež nemusí zhodovať s realitou. Nevie sa. navzdory extrémnym ťažkostiam v určení si empirických (založených na skúsenosti) obmedzení týchto špekulácií a vyhnúť sa tak skĺznutiu do metafyziky. Vek vesmíru bol odhadnutý na približne 13. čo znamená Wilkinsonova mikrovlnná anizotropná sonda). universe) používalo na pomenovanie všetkého. (Albert Einstein vo svojej teórii relativity predpovedal podľa svojich výsledkov rozpínanie sa vesmíru. pochádza z pozorovaní červených posunov a bol vyčíslený Hubbleovým zákonom. ktorá je dnes dominantným modelom kozmológie. pretože stále sa formuje. Počas druhej polovice 20. Paris 1888. Tí. Universum . čiže Wilkinson Microwave Anisotropy Probe. odvolávajúc sa tak len na tú časť. Pojmy známy vesmír. Vesmír podľa mimogalaktickej astronómie je nestacionárny. aký je vesmír rozsiahly.C. prebieha v ňom ten istý evolučný proces. . v ktorom existujeme. Čo je to vesmír? Vesmír je všetko čo existuje všetok priestor a čas aj hmota a energia v ňom. S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. čo fyzikálne existuje: celého kontinua časopriestoru. princípmi a konštantami. ktorá je známa ľuďom. tí druhí sa o to stále pokúšajú v snahe nájsť najlogickejšie domnienky na vymodelovanie celého časopriestoru. To dalo vzniknúť teórii Veľkého tresku. tiež známej ako fyzikálna kozmológia. Vyvíjajú sa jednotlivé kozmické objekty a ich sústavy i celý vesmír v jeho najširších známych meradlách. veda. Všetka viditeľná hmota je vytvorená zo subatomárnych častíc a všetky interakcie medzi týmito základnými súčasťami riadia rovnaké základné sily. ktorá sa môže. storočia viedol vznik pozorovacej kozmológie.7 miliárd ( ) rokov s presnosťou na 200 miliónov rokov (podľa projektu NASA s názvom WMAP. ktorí neveria v možnosť pozorovať celé kontinuum môžu používať pojem náš vesmír. že vesmír sa rozpína. Woodcut. Coloration : Heikenwaelder Hugo. vek a teória Veľkého tresku Najdôležitejší výsledok kozmológie. čo je skôr abstraktná matematická idea. ESA. Obrázok z viditeľného svetla. pozorovateľný vesmír alebo viditeľný vesmír sú často používané na opísanie časti vesmíru. k rozdeleniu významu slova vesmír medzi pozorovacích kozmológov a teoretických kozmológov. spolu so všetkou energiou a hmotou v ňom a všetkými fyzikálnymi zákonmi. ktorá vznikla z fyziky a astronómie. ktorú môžeme vidieť alebo inak pozorovať. prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Flammarion.) Extrapolovaním (vyvodením) tohto rozpínania späť v čase sa dostaneme až ku gravitačnej singularite. ktoré ho riadia. O porozumenie vesmíru v najväčších možných mierkach sa snaží kozmológia. Autor: NASA. Wien 1998 Rozpínanie/kolaps.Vesmír 227 Vesmír V prvej polovici 20. rozpína a niektoré veľmi vzdialené oblasti navždy ostanú mimo zraku astronómov.

To znamená.7 miliárd svetelných rokov vzdialený. ktoré nás mohli od Veľkého tresku ovplyvniť. ang. ktorá nasledovala po Veľkom tresku. To by znamenalo. či je vesmír hromadne spojený. Na druhej strane je tiež možné. ktoré môžeme chápať a preto účinne neexistujú). že čím ďalej od nás galaxie sú. ktorý v minulosti pozoroval niektoré galaxie. že je táto oblasť dokonale guľovitá). je odhadovaná na približne 78 miliárd svetelných rokov ( km). Iné metódy odhadnutia veku vesmíru dávajú rozdielne hodnoty. Napríklad. je určite konečný. Žijeme v strede vesmíru. že vesmír je viac alebo menej uniformný (rovnaký) a nemá rozoznateľný stred. Čitateľ by si mal uvedomiť. či je vesmír plochý alebo nie. no jednako môže byť priestorovo konečný. Avšak pozorovateľný vesmír. ktorá skúmala „akustické oscilácie“ v kolísaní teploty žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia. Tento názor bol upevnený najnovšími údajmi zo sondy WMAP. ktoré je najviac zoslabnuté žiarenie. ktoré vytvárajú klastre a superklastre galaxií. comoving distance) k okraju pozorovateľného vesmíru je väčšia. Toto reliktové žiarenie je pozoruhodne rovnomerné vo všetkých smeroch. Čím sa pozeráme ďalej a ďalej. V súčasnosti väčšina kozmológov verí. nakoľko sa vesmír rozpína. 228 Veľkosť Vesmíru a pozorovateľného vesmíru Nejestvuje zhoda. Po druhé. že populárne. čo sa kozmológovia pokúšali vysvetliť počiatočným obdobím prudkej inflácie. Dá sa to pochopiť použitím dvojdimenzionálnej analógie: povrch gule nemá žiaden okraj. zoskupených v približne 125 miliardách galaxií. Okraj vesmírneho horizontu je 13. ktorý hovorí. .Vesmír Avšak celé je to založené na predpoklade. Pozorovateľný vesmír obsahuje približne hviezd. nie je známe. je teoreticky možné stretnúť pozorovateľa na okraji nami pozorovateľného vesmíru. Podľa štandardného modelu Veľkého tresku nemá vesmír žiadne priestorové hranice. ktoré vzniklo krátko po Veľkom tresku. Svedčia o tom tieto isté dôkazy. že základný model použitý pre analýzu dát je správny. a predsa má konečnú plochu ( ). V prvom rade. nevie sa. tak ako jazero je skoro ploché. či platia alebo neplatia pravidlá Euklidovskej geometrie. že sa nevie. Táto teória sa nazýva Veľký kolaps. lebo nepozorovateľné fyzikálne javy sú vedecky bezvýznamné (to znamená. Tvar Vesmíru Dôležitou otvorenou otázkou kozmológie je tvar vesmíru. kde masívne objekty narúšajú časopriestor. Deje sa tak preto. Počet galaxií môže byť oveľa väčší. ako aj profesionálne vedecké články v kozmológii často používajú pojem „vesmír“. žijeme v strede nami pozorovateľného vesmíru. ale naopak kolabuje. ktorý pozostáva zo všetkých oblastí. ktoré ukazujú. ktoré opustili nami pozorovateľný vesmír kvôli rozpínaniu. Trojdimenzionálnym ekvivalentom je neohraničený „guľovitý priestor“. To je z toho dôvodu. vidíme veci z dôb bližších a bližších času nula modelu Veľkého tresku. vykonaných Hubbleovým vesmírnym ďalekohľadom. že pozorovateľný vesmír je takmer plochý s lokálnymi ohybmi. Môžeme ho tiež vidieť v žiarení kozmického mikrovlnného pozadia. ktorý pozorujeme. Avšak niektoré objekty mimo pozorovateľného vesmíru môžu byť v princípe pozorované nepriamo. A keďže sa svetlo šíri rovnakou rýchlosťou vo všetkých smeroch k nám. čo je dané konečnou rýchlosťou svetla. že vesmír sa nerozpína. Súčasná vzdialenosť (nazývaná tiež spolupohybujúca sa vzdialenosť. aj keď v skutočnosti myslia „pozorovateľný vesmír“. že spolupohybujúci sa objem známeho vesmíru je rovný svetelných rokov kubických (za predpokladu. Je to dvojdimenzionálny povrch s konštantným zakrivením v tretej dimenzii. v zjavnom rozpore s Kopernikovým princípom. že nemôžu ovplyvniť udalosti. či je Vesmír konečný alebo nekonečný v priestorovej rozlohe a objeme. že svetlo sa nešíri nekonečnou rýchlosťou a my robíme pozorovania minulosti. čo je založené na pozorovaniach Hubbleovho temného poľa (ang. tým rýchlejšie sa od nás vzďaľujú. Fundamentálny aspekt Veľkého tresku môžeme aj dnes vidieť v pozorovaniach. Hubble Deep Field).

Avšak guľa má jedinečnú a možno aj viac estetickú vlastnosť. V ňom sú všetky tri dimenzie konštante zakrivené v štvrtej. čo fyzikálne existuje. že vesmír je hromadne spojený (ang. že viacnásobné vesmíry by mohli existovať vo vyššom multiverze (tiež známom ako megaverzum). Teória chaotickej inflácie (označovaná tiež ako teória bublinových vesmírov) navrhnutá fyzikom Andreiom Lindeom popisuje model kvantových fluktuácií na úrovni inflácií. (Predstavte si dom plný zrkadiel. nie je spôsob. ktoré by spôsobilo opätovný kolaps. pretože je možné. čo sa nazýva „Veľké zmrštenie“ (ang. Multiverzum Existujú špekulácie. ak by sa dva „vesmíry“ mohli vzájomne ovplyvňovať.Vesmír objavený Bernhardom Riemannom. ktorý má konečný objem ( 229 ). avšak bez ohnutia valca. dochádza k vzniku „paralelných vesmírov“. V modeli opisujúcom náš vesmír ako prienik Euklidovej sféry a Lorentzovej deSitterovej metriky môže dochádzať k tunelovaniu vlnovej funkcie a k vzniku nových vesmírov mimo priestoročas toho nášho Vesmíru. pričom v každom z týchto vesmírov je častica v inom stave. že všetky body na nej sú geometricky podobné. Jedným z týchto vesmírov je náš Vesmír. mali by sme hviezdy a galaxie nazývať „obrazmi“ hviezd a galaxií. rôznymi hodnotami fyzikálnych konštánt a rôznymi fyzikálnymi zákonmi. multiply-connected) a dostatočne malý (a má primeraný. možno aj vo všetkých smeroch. nastáva rozštiepenie geometrie priestoročasu. pretože jeho veľkosť je oveľa väčšia ako veľkosť pozorovateľného vesmíru). pričom náš vesmír by bol jedným z nich. potom by cestovanie po „priamej“ dráhe v ľubovoľnom smere teoreticky spôsobilo. Príklady teórií zavádzajúcich pojem multiverzum sú napríklad nasledujúce: 1. avšak priestorovo konečný. Big Crunch). že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje a bude sa zrýchľovať po celú večnosť. výsledky posledných výskumov kozmického mirovlnného pozadia ju robia veľmi nepravdepodobnou. bubliny. 2. tzv. že cestovateľ by sa po prejdení dráhy rovnajúcej sa obvodu vesmíru nakoniec dostal späť na miesto. keď dochádza k rozpadu vlnovej funkcie nejakej konkrétnej častice zo superponovaného stavu. ktoré spôsobí nový „Veľký tresk“ a odštartuje tak iný vesmír izolovaný od toho nášho.) Ak je vesmír skutočne neohraničený. odkiaľ vyštartoval (čo je v našom súčasnom chápaní vesmíru nemožné. že nielen že neexistuje dostatočné množstvo hmoty/energie. Presnejšie povedané. Na pozadí priestoročasovej „peny“ môže dôjsť ku kvantovým fluktuáciám v zakrivení tohto priestoročasu a k vzniku falošného vákua. 3. . s rôznym počtom rozmerov. Tieto sú tiež dvojdimenzionálne priestory s konečnými plochami. (Iné možnosti zahŕňajú podobný „eliptický priestor“ a „valcovitý priestor“. Podľa mnohosvetovej interpretácie kvantovej mechaniky formulovanej Hughom Everettom a rozpracovanej a spopularizovanej Bryceom Seligmanom DeWittom. skutočný počet fyzicky odlišných hviezd a galaxií by bol menší ako sa myslí. Hoci táto možnosť nebola zatiaľ vylúčená. Bubliny s vyššou mierou inflácie sa rozrastajú rýchlejšie a môžu tak vytvoriť samostatné. ako bolo opísané. izolované oblasti. takže môžeme vidieť okolo neho raz alebo aj viackrát v rôznych. Osud Vesmíru V závislosti od priemernej hustoty hmoty a energie vo vesmíre sa tento bude ďalej navždy rozpínať alebo sa rozpínanie pôsobením gravitácie spomalí a nakoniec vesmír skolabuje naspäť do seba. alebo by boli vzájomne prepojené (napríklad červou dierou). v okamihu. Podľa definície. boli by súčasťou jediného vesmíru. kde sú v rozpore s klasickou geometriou dva konce valca spojené dohromady. V súčasnosti dôkazy naznačujú. V každom z týchto vesmírov sa preto odohráva iná história.) Ak je tomu tak. ale sa aj zdá. V okamih vzniku čiernej diery s vhodnou hmotnosťou a rotáciu môže dôjsť k takému zakriveniu priestoročasu v jej vnútri. Definícia multiverza takto pozmeňuje definíciu vesmíru. takých existuje nespočetne veľa. 4. ako by jeden z týchto vesmírov mohol ovplyvniť ďalšie. ako všetkého. možno zložený tvar).

v ktorých sa pohybujú jednotlivé hviezdy. svetová duša (an-nafs al-kullíja) a prasubstancia (al-hajúlá al-úlá). ktoré znamenajú „nebesá“. s ktorou je spojené na tomto svete vznikanie a zanikanie.[2] Bratia čistoty Vesmír podľa Bratov čistoty je emanácia prapríčiny všetkého súcna. Všetky tieto teórie sú v súčasnosti považované viac-menej len za hypotézy. Skladá sa z mnohých sústredených nebeských sfér. Hoci slová ako svet a jeho ekvivalenty dnes v ostatných jazykoch skoro vždy odkazujú na planétu Zem. Filozofické názory na vesmír Aristoteles Vesmír alebo kozmos podľa Aristotela má rovnako ako Zem. Človek je mikrokozmos. Podľa tejto teórie môžu ďalšie brány mimo nášho Vesmíru interagovať s týmto viacrozmerným priestorom aj medzi sebou navzájom a vyvolať tak v našej bráne javy. [3] . podobu gule. pevným hviezdam až k hranici vesmíru. ktoré dosahuje svoj vrchol smrťou. Zem sa mení a je v pokoji. Z nej vytvorené telesá sú nemenné a nachádzajú sa v neustálom kruhovom pohybe. vzduchu a ohňa). sú odkázané na náboženstvo. Stupeň tohto povznesenia nad hmotu však nie pri všetkých ľuďoch rovnaký. prvky sublunárneho sveta a z nich zložené nerasty. je vyplnené éterom (AITHÉR). Podľa bránovej kozmológie inšpirovanej teoretickými objavmi v superstrunovej teórii a M-teórii je náš viditeľný. piatym prvkom. 230 Iné pojmy Počas histórie sa používali rozličné pojmy na vyjadrenie „celého priestoru“. ktoré sú napospol duchovnej podstaty. je vyplnené látkou. Duše. zeme. k Bohu.[1] Pytagoras Vesmír má podľa Pytagora umiestnenú vo svojom strede guľatú Zem. ktorý sa v náboženstve označuje ako zmŕtvychvstanie. rastliny a živočíchy.Vesmír 5. hmota. čo existuje. Po nich pristúpením formy priestoru a času vznikla druhotná substancia (al-hajúlá ath-thánija). štvorrozmerný vesmír obmedzený bránou existujúcou vnútri viacrozmerného priestoru. Ale cieľ tohto poznania a povznesenia nad hmotu je ten istý. a síce víťazstvo nad hmotou. Smrť jedinca je obdobou budúceho zániku tohto sveta. Táto sa skladá zo štyroch živlov (vody. ktorá je jeho stredom. ktorého dodatočné rozmery sú zvinuté. ktoré štandardná kozmológia nedokáže predpovedať. filozoficky povedané to bude návrat svetovej duše k prapríčine. ďalej sféra Slnka a ostatných planét a najďalej od Zeme (súčasne najbližšie k prvému hýbateľovi) je sféra nehybných hviezd. čo sa nachádza od mesačnej sféry smerom k Zemi. Boha: z tejto prapríčiny vznikol emanáciou postupne tvorivý rozum (al-`akl al-fá`il). z ktorej sa skladajú nebeské sféry. „kozmos“ a „svet“. ktorú Aristoteles označuje ako sublunárnu. predtým odkazovali na všetko. sa poznaním povznáša nad hmotu. ktoré zostávajú na nižšom stupni. ktorá je obdobou a emanáciou svetovej duše. tie. zahŕňajúc ekvivalenty vo viacerých jazykoch. Najbližšie k Zemi je sféra Mesiaca. planétam. dospievajú k poznaniu filozofiou. To čo sa nachádza od mesačnej sféry smerom k Slnku. ktoré sa povzniesli na vyšší stupeň. látkou nadmesačných sfér. Jeho duša. Všetko. Podľa ekpyrotickej teórie má dokonca náš vesmír pôvod v zrážke dvoch paralelných brán.

ale aj človek a bohovia. ii. uniba.[4] [5] Referencie [1] Vesmír (aristoteles) FILIT (http:/ / dent. Obzor 1972. J. ako najvyššia vesmírna sila. [4] Legowicz. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_pytagoras. lebo len vtedy sa stane práca šťastím nielen pre chudáka. Bratislava. fmph. spojil bohov a ľudí do jedného kozmického štátu.: Prehľad dejín filozofie. ale pre každého človeka vôbec. html) – zdroj. ii. Základy doxografie. Preto treba žiť v zhode s prírodou. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_novokynizmus. ii. [2] Vesmír (pytagoras) FILIT (http:/ / dent. v ktorom má každá pozemská spoločnosť primerané miesto a z ktorého si má brať vzor každý pozemský štát. [5] Vesmír (novokynizmus) FILIT (http:/ / dent. Teda vesmír spolu s človekom tvorí jednu univerzálnu kozmickú monarchiu. html) – zdroj. uniba. Z toho vyplýva požiadavka prinavrátiť práci úctu. fmph. [3] Vesmír (bratia čistoty) FILIT (http:/ / dent. html) – zdroj. html) – zdroj. fmph. ii. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_aristoteles. Práca ako božský zákon a kozmická povinnosť oslobodí človeka z biedy. Tomuto zákonu podlieha nielen svet prírody. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. 668. uniba. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. a síce životom práce.Vesmír 231 Novokynizmus Vesmír je z pohľadu novokynizmu pod vládou jedného spoločného zákona. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_bratia_cistoty. Zeus. Z kozmického pokoja vesmíru vyplýva harmónia a pokoj medzi ľuďmi. uniba. Iné projekty • • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vesmír Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Vesmír . z ktorého pôvodne čerpal tento článok. ktorú zapríčinila mylne chápaná civilizácia. fmph.

ktorý týmto vlastne všeobecnú teóriu relativity vysvetľuje. ktorú by prešlo vozidlo s riadením zafixovaným na jazdu rovno vpred. v ktorých má rozhodujúcu úlohu gravitácia. že medzi dvomi vozidlami existuje príťažlivá sila. Prvá výpoveď opisuje pôsobenie energie a hybnosti na časopriestor. Ak by dve takéto vozidlá odštartovali na rovníku paralelne smerom na sever. Gravitácia a zakrivenie priestoru Všeobecná teória relativity vyvodzuje gravitáciu z geometrického javu v zakrivenom časopriestore. pretože konštatuje: • Hmota (presnejšie jej energia a hybnosť) zakrivuje časopriestor vo svojom okolí. čase a gravitácii. že gravitácia vlastne nie je nič iné ako geometrický jav v zakrivenom štvorrozmernom časopriestore. či je v stave beztiaže . V záujme predstavivosti si však možno pozrieť situácie so zníženým počtom rozmerov. na ktorý nepôsobí žiadna sila. ktorý by nevedel o guľovom tvare Zeme. existuje však pre ňu dostatočné množstvo experimentálnych dôkazov.Všeobecná teória relativity 232 Všeobecná teória relativity Všeobecná teória relativity je teória o priestore. Princíp ekvivalencie Keďže najpriamejšia dráha časopriestorom prirodzene nezávisí od hmotnosti. Prítomnosť hmoty mení geometriu časopriestoru a táto (zakrivená) geometria je interpretovaná ako gravitácia. padajú všetky telesá v gravitačnom poli rovnako rýchlo. čo zistil už Galileo Galilei. Napríklad v prípade dvojrozmernej zakrivenej krajiny zodpovedá najpriamejšiej trajektórii. druhá naopak – ide teda o vzájomné pôsobenie (interakciu) v pravom slova zmysle. Presnejšie možno povedať. by z toho vyvodil. Niektoré vlastnosti: • Teória aplikuje princíp relativity na oblasti. Pozorovateľ. presnejšie: Hmotné telesá sú zdrojom gravitačného poľa. • Predmet. sa pohybuje medzi dvoma miestami časopriestoru vždy po najpriamočiarejšiej trajektórii. že pozorovateľ v uzavretom priestore bez pozorovania okolia nedokáže z pohybu predmetov v priestore zistiť. ktorá zas naopak spätne ovplyvňuje stav a pohyb telies v danej oblasti. • Jej základom je princíp ekvivalencie. Jej hlavná výpoveď je. Gravitačné sily sa preto niekedy označujú aj ako zdanlivé sily. V porovnaní so špeciálnou teóriou relativity je pre laika oveľa ťažšie zrozumiteľná. ktoré určuje metriku (vlastnosti) časopriestoru v danej oblasti. Opisuje vzájomné pôsobenie (interakciu) priestoru a času na jednej strane a hmoty (vrátane polí) na strane druhej. Všeobecná teória relativity je rozšírením špeciálnej teórie relativity a pre dostatočne malé oblasti časopriestoru sa s ňou stáva identickou. že z klasického princípu ekvivalencie vyplýva. Dvojrozmerné zobrazenie zakrivenia časopriestoru. ktorú sformuloval Albert Einstein v rokoch 1911 až 1916 (zverejnená bola v roku 1916). V skutočnosti ide o geometrický jav (guľatosť Zeme). takzvanej geodetickej čiare.pri zakrivenom časopriestore je to o to ťažšie. stretli by sa na severnom póle. Už štvorrozmerný časopriestor špeciálnej teórie relativity sa dá ťažko názorne predstaviť . Túto okolnosť vysvetľuje newtonovská mechanika princípom ekvivalencie (= gravitačná hmotnosť a zotrvačná hmotnosť telesa sú si rovné).

ktoré sú analyticky – čiže pomocou matematickej rovnice . ktoré pozorujú astronómovia. a to ako konečné štádium vývinu hviezd pri veľmi hmotných hviezdach a v centrách väčšiny galaxií. Einsteinovi sa myšlienka čiernych dier vôbec nepozdávala a bol presvedčený. čiže lokálnych deformácií časopriestoru. Kozmológia Kým špeciálna teória relativity platí za prítomnosti hmotných telies len v oblastiach časopriestoru. zaobíde sa všeobecná teória relativity bez tohto obmedzenia. Túto príležitosť storočia sme však prepásli.61624·10-35 m). je všeobecná teória relativity podstatne náročnejšia. či je v stave beztiaže alebo nie. 233 Hodiny v gravitačnom poli Vo všeobecnej teórii relativity nezávisí chod hodín len od ich relatívnej rýchlosti. ale aj od ich polohy (miesta) v gravitačnom poli. Zakrivený časopriestor sa opisuje pomocou metód diferenciálnej geometrie. Aspoň nepriamo sa gravitačné vlny podarilo dokázať z pozorovaní na sústavách dvojhviezd s pulzarmi. Gravitačné vlny A napokon zo všeobecnej teórie relativity vyplýva existencia gravitačných vĺn. Matematická štruktúra teórie Kým špeciálnu teóriu relativity možno pochopiť aj s pomerne slabými znalosťami matematiky. ktorý sa podľa posledných výskumov udial pred 13. 1. Hodiny na kopci idú pomalšie ako hodiny v údolí. pretože v dôsledku chýbajúcej predchádzajúcej dohody boli všetky detektory gravitačných vĺn na celom svete v rozhodujúcich sekundách vypnuté z dôvodu údržby. a ktorý možno chápať aj ako začiatok priestoru a času. Explózia supernovy v roku 1987 mala vytvoriť dokázateľné gravitačné vlny. Sú to diferenciálne rovnice tenzorového poľa s desiatimi zložkami. Vznik zakrivenia sa opisuje pomocou einsteinovských rovníc poľa. že zakrivenie možno zanedbať. Tieto deformácie sú však také malé. ktorý zabraňuje vzniku takýchto objektov.Všeobecná teória relativity alebo voľného pádu. ale napríklad navigačný systém GPS ho zohľadňuje príslušnou úpravou frekvencie signálu. Možno ju teda aplikovať aj na celý vesmír – preto hrá centrálnu úlohu v kozmológii. Vznikať majú pri zrýchlení hmotných telies. Napríklad rozpínanie vesmíru. Čierne diery Ďalšou predikciou všeobecnej teórie relativity sú čierne diery. kozmologickou konštantou. že musí existovať mechanizmus. aby sa zabránilo chybám pri určovaní polohy. že sa ich dodnes nepodarilo priamo dokázať. primerane opisujú friedmannovské riešenia einsteinovských rovníc poľa v kombinácii s tzv. . ktoré sú také malé. Einstein tento princíp zovšeobecnil takto: Pozorovateľ v uzavretom priestore bez informácií zvonku nemôže vôbec žiadnym pokusom zistiť. ktoré sa šíria svetelnou rýchlosťou.7 miliardami rokov. Celý vesmír bol pritom skoncentrovaný na priestorovú oblasť s priemerom Planckovej dĺžky (cca. Podľa súčasných pozorovaní však takéto objekty vo vesmíre skutočne existujú. Podľa nich začalo rozpínanie vesmíru veľkým treskom. ktorá nahradila euklidovskú geometriu nám známeho plochého priestoru.riešiteľné len v špeciálnych prípadoch. Tento efekt je síce v pozemskom gravitačnom poli veľmi slabo badateľný.

prečo by mala príroda preferovať inerciálne sústavy. že každý priestoročas je lokálne plochý.-). že lokálne platia zákony ŠTR. že fyzikálne zákony musia mať tvar rovnosti dvoch veličín. Túto krivku budeme nazývať .. v kvantovej teórii poľa a má niekoľko výhod. Na všeobecnej variete nemusia existovať vôbec žiadne globálne súradnice. táto signatúra prirodzene vyplýva zo spinorovej formulácie teórie relativity.+ + +). ktorá si pri zmene súradnicovej sústavy transformujú rovnako. pretože pri nelokálnych meraniach sa uplatňujú nehomogenity gravitačného poľa. ktoré sú voči tomuto pozorovateľovi v pokoji. že pozorovateľ voľne padajúci v gravitačnom poli necíti zotrvačné sily a platí pre neho zákon zotrvačnosti. Einstein si položil otázku. inerciálnych aj zrýchlene sa pohybujúcich. To. Znamená to. Pozorovateľ voľne padajúci v gravitačnom poli zistí. Filozofický základ VTR V špeciálnej teórii relativity (ŠTR) sa postuluje rovnocennosť inerciálnych vzťažných sústav. Často sa používa opačná signatúra (. Dôležité je. alebo sa pohybujú rovnomerne priamočiaro). že pozorovateľ voľne padajúci v gravitačnom poli sa cíti byť inerciálny. To znamená. predpokladáme. aby mali fyzikálne zákony rovnaký tvar vo všetkých sústavách. Postuláty VTR Princíp relativity požaduje. Podstatné je len to. Veľkým skokom v Einsteinových úvahách bolo uvedomenie si. že v priestoročase bude mať signatúru (+ .. Pretože všetky merania je nutné robiť lokálne. Nami používaná signatúra (+ . že Minkowského priestoročas je plochý. Na prvý pohľad nie je zrejmé. že tieto pojmy by mali byť opisované jedinou teóriou. v ktorých má metrický tenzor tvar To je zmysel tvrdenia. aby mali fyzikálne zákony rovnaký matematický tvar pre všetkých pozorovateľov. že v skutočnosti je priestoročas hladká varieta s nejakým všeobecným metrickým tenzorom. je matematická formulácia princípu ekvivalencie. Každej vzťažnej sústave zodpovedá vhodná súradnicová sústava v priestoročase. že poloha pozorovateľa a poloha hodín splývajú. Einsteinove rovnice gravitačného poľa sú diferenciálne rovnice pre metrický tenzor. Snažil sa preto zovšeobecniť ŠTR tak. že princíp ekvivalencie platí len lokálne. takže rovnica si podrží svoju platnosť v každej sústave. Toto tvrdenie je známe ako princíp ekvivalencie. ale jeho signatúra z nich nevyplýva. Zároveň si aj odpovedal: príroda sa o naše sústavy nestará. na ktorej je možné zaviesť globálne kartézske súradnice .Všeobecná teória relativity 234 Matematická formulácia všeobecnej teórie relativity Všeobecná teória relativity (VTR) je teória gravitácie. tobôž nie kartézske. času a priestoru. ktorý ukazujú hodiny. Ako uvidíme. že metrický tenzor sa dá lokálne previesť na diagonálny kanonický tvar platí vo všeobecnosti na každej hladkej variete. ktorí sa pohybujú len zotrvačnosťou (stoja. alebo (+ + + -). To. a preto musia byť zákony rovnaké pre všetkých pozorovateľov. Vlastným časom pozorovateľa nazývame čas. Tejto požiadavke všeobecnej kovariancie vyhovujú tenzory a spinory. že fyzikálne zákony majú rovnaký matematický tvar pre všetkých pozorovateľov. že komponenty metrického tenzora sú v jednom bode dané diagonálnou maticou . že časová zložka musí mať opačné znamienko ako priestorové. To znamená. Čo je však dôležitejšie. Albert Einstein tento súvis geniálne rozoznal a popísal. Pri svojom pohybe v priestore opisuje pozorovateľ istú krivku v časopriestore.-) je bežne používaná napr. Predpokladajme teraz. Táto požiadavka vedie k invariantnosti fyzikálnych zákonov voči Poincarého grupe. čo znamená. To je základná myšlienka princípu relativity. Signatúry s touto vlastnosťou sa nazývajú lorentzovské. V ŠTR je priestoročas hladkou varietou dimenzie 4. Metrický tenzor vyjadrený v ľubovoľných lokálnych súradniciach má tvar Podľa princípu ekvivalencie sa však vhodnou súradnicovou transformáciou dá dosiahnuť.

Niekedy sa však aj slovo "geodetika" prekladá ako svetočiara. a preto ju môžeme vyčísliť v ľubovoľných súradniciach. Ak svetočiaru označíme . V teoretickej fyzike sa často volia jednotky. čo je doslovný preklad anglického slova "worldline". pohyb pozorovateľa je V ľubovoľných lokálnych súradniciach Vektor dotykový k svetočiare označme . zvoľme však ako parameter vlastný čas pozorovateľa . priestoročasový interval a teda Táto veličina je invariant.Všeobecná teória relativity 235 svetočiara. . Dĺžka svetočiary na tomto úseku je tzv. Potom časová súradnica je totožná s jeho vlastným časom. že dĺžka svetočiary (priestoročasový interval) je len c-násobkom vlastného času. Potom časopriestorový interval a vlastný čas môžeme stotožniť. Svetočiaru je možné ľubovoľne parametrizovať. Jeho zložky sú Jeho norma je daná vzťahom Pritom je rozdiel súradníc dvoch bodov na svetočiare vzdialených o infinitezimálnu parametrickú vzdialenosť . Predpokladajme. môžeme svetočiaru rovnako dobre parametrizovať jej dĺžkou. teda a pre ostatné súradnice Z toho Vidíme. kým v tomto texte pojmom geodetika označujeme isté špeciálne svetočiary. V tom prípade je štvorrýchlosť bezrozmerná a normovaná na jednotku: V diferenciálnej geometrii sa takémuto parametru hovorí normálny. Norma štvorrýchlosti je potom Pretože interval a vlastný čas sa líšia len o multiplikatívnu konštantu. že sú súradnice pozorovateľa voľne padajúceho v gravitačnom poli. v ktorých sú fundamentálne konštanty ( ) rovné jednej.

. že geodetický pozorovateľ sa nachádza v nejakom (infinitezimálne malom) laboratóriu a robí v ňom experimenty. aby jeho norma ostala pri geodetickom pohybe konštantná. Pretože sústava spojená s časticou je inerciálna. teda látky aj polí). Veličina je potom vlastne pole 4-rýchlosti kontinua. Štvorrýchlosť bodovej častice je však definovaná len na svetočiare. Ako ale uvidíme. a teda sa chovajú ako voľné častice. tento fakt je dôsledkom Einsteinových rovníc. tento 4-vektor je tiež paralelne prenášaný pozdĺž geodetiky. ako sa bude v takomto priestoročase pohybovať pokusná častica. a určuje ju rozloženie hmoty (všetkých jej foriem. tzv. že spojené s časticou. pretože konexia je v princípe od metriky nezávislá. t. Dospeli sme zatiaľ k tomu. Sústavu spojenú s voľnou časticu nazývame geodetická sústava. Nech je 4-vektor paralelne prenášaný pozdĺž geodetiky. hoci budeme pre jednoduchosť naďalej hovoriť o častici. t. j. Súradnicové vyjadrenie ale zahŕňa kovariantnú deriváciu vo všeobecnom smere . . Nech je geodetika. podobne ako pole rýchlosti v hydrodynamike. Toto pravidlo je technicky opisované lineárnou konexiou . ale tento spätný vplyv predbežne zanedbajme. Uvidíme neskôr. a musíme ho opäť postulovať. že je kovariantne konšatný pri pohybe po geodetike. Odmeria nejakú veličinu reprezentovanú 4-vektorom. j. čo znamená. že priestoročas je hladká varieta s lorentzovskou signatúrou. že voľná častica sa pohybuje po geodetike. Pretože celé laboratórium sa aj s pozorovateľom pohybuje po geodetike. Predstavme si. že naše úvahy zostanú správne.Všeobecná teória relativity 236 Pohyb pokusnej častice v zadanom gravitačnom poli a lineárna konexia Základná idea VTR je. Predpokladajme. že kovariantná súradnica sa v geodetických súradniciach redukuje na obyčajnú parciálnu deriváciu. Pre bodovú časticu má bezsúradnicové vyjadrenie rovnice geodetiky dobre definovaný zmysel. t. než budeme skúmať aký je presný vzťah medzi hmotou a geometriou. Samozrejme. lokálne Toto nie je tenzorová rovnica. To znamená. t. a hovorí. j. koherentný prach. Prv. po ktorej sa častica pohybuje. Požadujeme. Takto budeme 4-rýchlosť naďalej chápať. Geometria časopriestoru je zakódovaná v metrickom tenzore . 4-rýchlosť častice sa pri pohybe pozdĺž svetočiary nemení. Je preto prirodzené požadovať. jej súradnice sú Sústava spojená s touto časticou je (lokálne) inerciálna. že 4-rýchlosť musí byť paralelne prenášaná pozdĺž svetočiary. že máme daný priestoročas s ľubovoľným fixným metrickým tenzorom. V tejto súvislosti musíme urobiť jednu poznámku. To však ešte nezaručuje. aby sa dĺžky všetkých paralelne prenášaných 4-vektorov zachovávali. Na tejto úrovni sme teda postulovali. Nech svetočiara častice voľne padajúcej v gravitačnom poli je parametrizovaná jej vlastným časom. Je preto prirodzené postulovať pre voľnú časticu pohybovú rovnicu alebo bezsúradnicovo Je to rovnica geodetiky. t. Zaujíma nás. že jeho dĺžka sa nezmení. predpokladajme. Je preto užitočnejšie namiesto bodovej častice uvažovať kontinuum. a platí len v uvažovaných súradniciach. že voľná častica sa pohybuje po geodetike. že jej 4-rýchlosť (ktorá je vlastne dotykovým vektorom ku svetočiare) je paralelne prenášaná pozdĺž svetočiary. j. Vieme však. preto jej derivácia vo všeobecnom smere nemá zmysel. Doposiaľ sme nešpecifikovali pravidlo paralelného prenosu. Štvorrýchlosť má v týchto súradniciach zložky sú lokálne geodetické súradnice pretože vlastný čas je totožný s časopriestorovým intervalom. prítomnosť tejto častice tiež ovplyvňuje výslednú geometriu. j. v ktorom jednotlivé "objemové elementy" neinteragujú.

že Christoffelove symboly napriek trom indexom netvoria tenzor 3. alebo kompatibilná s metrikou. Tento tenzor je nulový v plochom priestore a nenulový v zakrivenom. budeme jednoducho písať Problém s týmto zápisom je ten. bez torzie. Aký je fyzikálny význam Christoffelových symbolov? Nech opäť časom. pričom súradnicové vyjadrenie rovnice geodetiky je . sú identicky nulové v kartézskom súradnicovom systéme v plochom priestore. Takáto konexia sa nazýva metrická. Je však možné z nich skonštruovať Riemannov tenzor krivosti. než kartézskych súradniciach. Ale aj v plochom priestore sú nenulové v iných. Zdôrazňujeme. a to ani lokálne. V tomto zmysle sú Christoffelove symboly mierou krivočiarosti súradnicového systému.Všeobecná teória relativity 237 To bude splnené pre ľubovoľnú geodetiku len vtedy. že priamo nesvedčia o zakrivenosti priestoru samotného. ak samotný metrický tenzor bude kovariantne konštantný v ľubovoľnom smere. konvenciu. Predpoklad nulovosti torzie zdôvodníme za chvíľu. že prísne vzaté znamená kovariantnú -ta žložka je . bez doplnkového člena s Christoffelovými symbolmi. Tá je pre vektorové pole daná nasledovne: Pre zjednodušenie zápisu zavedieme nasledujúcu. Lineárna konexia je určená Christoffelovými symbolmi. Je nutné poznamenať. žiadnou transformáciou ho na zakrivenom priestore nemožno vynulovať. podmienka konštantnosti metrického tenzora už konexiu definuje jednoznačne. Výsledkom tejto operácie je vektor. nech 4-rýchlosť je Rovnica geodetiky je potom je geodetika parametrizovaná vlastným Ak zavedieme ľubovoľné súradnice . Nech je súradnicová báza vektorových polí. bežne používanú. že konexia je symetrická. Aby sme sa vyhli vypisovaniu zátvoriek. že Christoffelove symboly RLC konexie majú nasledovné vyjadrenie: Prechodom k lokálne geodetickej súradnicovej sústave možno docieliť. Nenulový tenzor totiž nie je možné súradnicovou transformáciou vynulovať. napr. ktorého je skalárna funkcia (hoci označkovaná indexom) a jej kovariantná derivácia sa preto redukuje na parciálnu deriváciu. t. že Christoffelove symboly definujú pravidlo paralelného prenosu. nulový tenzor ostáva nulový v každej sústave. V prvom rade. alebo RLC (Riemannova-Levi-Civitova). Napriek tomu budeme túto konvenciu používať. a to cez kovariantnú deriváciu. sférických. Christoffelove symboly sú definované vzťahom Dá sa ľahko ukázať. Pre aparát VTR je dôležité. že táto skutočnosť je jedným z prejavov toho. Postulujeme preto Ak navyše predpokladáme. Symbol deriváciu vektora v smere bázového vektora . Geometrický význam Christoffelových symbolov je mnohoraký. Pretože je to tenzor. že všetky Christoffelove symboly budú v danom bode priestoročasu nulové. j. A naopak. rádu.

sú ľubovoľné vektorové polia. keďže bázové vektorové polia indukované súradnicami komutujú. Tento jav súvisí samozrejme s krivosťou variety. t. Pretože sú zostavené z derivácií metrického tenzora. Je zaujímavé. t.Všeobecná teória relativity Ak túto rovnicu porovnáme s klasickou Newtonovou pohybovou rovnicou 238 kde je gravitačná sila. tzv. geodetiky sa nekrižujú (kongruenciu kriviek môžeme chápať ako zovšeobecnenie pojmu prúdnice v kvapaline). Christoffelove symboly sú v takejto sústave nulové. Ukážeme. Riemannov tenzor teda udáva komutátor kovariantných derivácií pri pôsobení na vektorové pole. spojitú množinu geodetík takú. vidíme. že aj keď sú obaja pozorovatelia inerciálni. Ak sa však pozrú jeden na druhého. že Christoffelove symboly naozaj reprezentujú gravitačnú silu. Súradnicovo potom posledná rovnica vyzerá nasledovne: Táto rovnosť sa nazýva aj Ricciho identita. na ktorých má rovnakú hodnotu parameter. že popisuje nehomogenity gravitačného poľa. Tretí člen na pravej strane je nutný. j. Avšak. voči sebe sa nepohybujú rovnomerne zrýchľujú a spomaľujú. a potom sa približujú (až po južný pól). že Christoffelove symboly hrajú v tejto analógii úlohu gravitačnej sily. že Christoffelove symboly netvoria komponenty tenzora. a je definovaný vzťahom V tomto definičnom vzťahu je Riemannov tenzor. teda z pohľadu každého z nich sa pohybujú rovnomerne priamočiaro. nech je vektorové pole "spájajúce" susedné geodetiky. A skutočne. môžeme povedať. Je zrejmé. Tieto úvahy nás oprávňujú tvrdiť. j. že integrálne krivky vektorového poľa . že pozorovateľ vo voľne padajúcej sústave nepociťuje gravitačnú silu. Je to tenzor štvrtého rádu. do rovnice geodetiky vstupujú aj zložky 4-rýchlosti. V skutočnosti v súradnicovej báze vypadne. lineárna konexia (reprezentovaná Christoffelovými symbolmi) priamo nepopisuje krivosť priestoru. slapové sily. Uvažujme kongruenciu geodetík. teda tieto vektorové polia komutujú. Táto interpretácia je založená na Jacobiho rovnici pre deviáciu blízkych geodetík. že zložky metrického tenzora hrajú úlohu gravitačných potenciálov. Presná definícia znie. Tenzor krivosti Ako sme už vysvetlili. Platí . Obaja títo pozorovatelia sú inerciálni. Nech je pole 4-rýchlostí. že každým bodom priestoročasu prechádza práve jedna geodetika. kým newtonovská gravitačná sila závisí len od polohy. pole vektorov dotykových k tejto kongruencii. a preto by mal byť nejako opísaný Riemannovým tenzorom. Newmanov-Penroseov formalizmus). že v tetrádnom formalizme (spolu s Bianchiho identitou) nahradzuje Einsteinove rovnice poľa (napr. Už preto nie. Vieme. prechádzajú tými bodmi kongruencie geodetík. zistia. ktorým sú geodetiky parametrizované. že sa najprv vzďaľujú (až po rovník). Krivosť je charakterizovaná Riemannovým tenzorom krivosti (niekedy Riemannovým-Christoffelovým). aby bol tenzor lineárny vo všetkých argumentoch. Predstavme si dvoch pozorovateľov na povrchu gule po geodetikách štartujúcich zo severného pólu a končiacich v južnom póle. Pre nami uvažovanú metrickú konexiu sú komponenty Riemannovho tenzora voči súradnicovej báze nasledovné: Riemmanov tenzor (so spusteným indexom) spĺňa nasledovné identity: Pozrime sa teraz na fyzikálny význam tenzora krivosti.

v ktorej sa vyskytuje Laplaceov operátor pôsobiaci na gravitačný potenciál. znamená to. Newtonov gravitačný zákon je ekvivalentný Poissonovej rovnici. že tento vzťah musí byť vyjadrený ako rovnosť tenzora energie hybnosti. aby v klasickej limite dávala rovnaké výsledky ako stará úspešná teória. Symetrický Ricciho tenzor druhého rádu definujeme ako Jeho stopa sa nazýva skalárna krivosť: Kontrakciou Bianchiho identít dostávame dôležitý vzťah pre kovariantnú divergenciu Ricciho tenzora Ricciho tenzor je pre VTR dôležitý z týchto dôvodov. posledný člen je nulový. že gravitačná sila je v rôznych bodoch laboratória rôzna. Ricciho tenzor Riemannov tenzor pripúšťa tri možné kontrakcie. a nejakého tenzora druhého rádu. Vieme už. Ricciho tenzor je zjavne veľmi dobrým kandidátom. ktorý obsahuje druhé derivácie metrického tenzora. voľne padajúce v gravitačnom poli. rovnako ako tenzor energie-hmotnosti. Tenzor energie-hybnosti tenzor energie-hybnosti je známy už zo ŠTR. že obe polia komutujú. a prvý člen na pravej strane je nami definované zrýchlenie. Kontrakcia cez dvojicu indexov. Preto sa VTR musí v klasickej limite redukovať na Poissonovu rovnicu pre metrický tenzor. Tenzor energie-hybnosti však možno zovšeobecniť aj na . Efektívne to zodpovedá existencii slapových síl. pričom je lineárny v druhých deriváciách. nenulové kontrakcie sa líšia len znamienkom. čo zodpovedá nehomogenite poľa. Dotykové vektory týchto blízkych geodetík 239 Z definície Riemannovho tenzora. a je jeho trojrozmerný tenzor napätia známy z elementárnej mechaniky kontinua. Je to tenzor druhého rádu. Je funkciou metrického tenzora a jeho derivácií. a to lineárne. teda nie infinitezimálne. dostávame Pretože uvažované krivky sú geodetiky. ktorý popisuje rozloženie hmoty v priestoročase. Je to tenzor charakterizujúci kontinuum a má nasledovnú štruktúru: V tomto zápise je hustota štvorhybnosti kontinua. že geometria priestoročasu je daná rozložením hmoty. Ak si predstavíme fyzikálne laboratórium konečných rozmerov. takže dostaneme Teda relatívne zrýchlenie blízkych geodetík je dané Riemannovým tenzorom krivosti. využijúc nulovosť komutátora polí .Všeobecná teória relativity Uvažujme blízke geodetiky na ľubovoľnej variete spojené vektorom sa líšia o veličinu . v ktorých je tento tenzor antisymetrický dáva nulu. Využijeme ešte znovu. Ak predpokladáme. že analógiou gravitačného potenciálu vo VTR sú komponenty metrického tenzora. takže môžeme definovať relatívne zrýchlenie ako . ktorú môžeme nazvať relatívnou rýchlosťou pozorovateľov pohybujúcich sa po týchto geodetikách. Od novej teórie musíme požadovať. zistíme. Táto rýchlosť sa pri pohybe mení. Geodetiky jednotlivých častí laboratória sa totiž vyznačujú relatívnym zrýchlením.

teda gradientu. ani na tom. Pozrime sa. Podotýkame. môžeme konštatovať. pre ktorú platí kde je kanonický Minkowského metrický tenzor. Symbolom sme tu označili objemový element časopriestoru v kartézskych súradniciach. že akákoľvek izolovaná sústava musí mať tie isté symetrie.Všeobecná teória relativity nelátkové kontinuum. a ako vyplýva z definície Lorentzovej matice. Fyzikálne zákony sa (veríme) nemenia s časom. Sformulujme to matematicky. že jeho najvšeobecnejší Killingov vektor je . plyn uzavretý v nádobe s danou vnútornou energiou bude mať rovnaký tlak na Zemi. Účinok sústavy je invariantný voči transformácii generovanej vektorom uvedenom vyššie. Všeobecná Poincarého transformácia má tvar 240 kde je translačný 4-vektor a je matica Lorentzovej transformácie. Táto invariancia sa slovne formuluje tak. teda na polia. pretože do diferenciálu nevstupuje konštantný translačný vektor. tzv. takže izolovaná sústava musí byť invariantná voči translácii v čase. To ale znamená. Lagrangián je funkciou samotného poľa a všetkých jeho derivácií. Napr. boostov (niekedy hyperbolickýc rotácií). kde je antisymetrická matica a sú generátory rotácií (hyperbolických aj priestorových) a translácií. že Minkowského priestor je invariantný voči Poincarého grupe znamená. že sú to operátory momentu hybnosti a hybnosti (až na faktor ). ako nádobu v priestore natočíme. či nádobu skúma jeden inerciálny pozorovateľ. Ak si navyše uvedomíme. alebo takú istú nádobu vo svojej rakete iný pozorovateľ. alebo v sobotu popoludní. jej determinant je v absolútnej hodnote rovný jednej. Takisto je jedno. To je invariantnosť voči translácii v priestore. že Minkowského priestor je homogénny (invariantný voči transláciám) a izotropný (invariantný voči rotáciám). Minkowského plochý priestoročas sa vyznačuje symetriou voči Poincarého grupe transformácií. v ktorom mieste priestoru sa nachádza. že tento objemový element je invariantný voči Poincarého transformáciám. že nazáleží ani na tom. Toto pole v skutočnosti môže mať viac komponentov. Požiadavka invariancie účinku voči transláciám vedie k rovnici kde . ktoré pre jednoduchosť nevypisujeme. či experiment budeme robiť v pondelok. Lorentzova grupa). V kvantovej mechanike by sme povedali. Boosty sú rotácie v rovine určenej jedným časupodobným a jedným priestorupodobným vektorom. Táto grupa pozostáva z translácií (nehomogénna časť Poincarého grupy) a Lorentzových transformácií (homogénna časť. že nezáleží na tom. ako sa definuje tento tenzor v ŠTR vo všeobecnosti. Tým sme vyčerpali translácie. Lorentzova grupa pozosáva z priestorových trojrozmerných rotácií a z tzv. Nech je hustota lagrangiánu sústavy charakterizovanej poľom . že izolovaná sústava musí byť invariantná voči Lorentzovým transformáciám. To. Pre dobrú predstavu uvažujme izolovanú mechanickú sústavu. Je to matica. či v súhvezdí Andromédy (ak zanedbáme pôsobenie gravitácie). Je zrejmé. jej časový vývoj musí byť rovnaký.

Môžeme ju interpretovať tak. ale súradnicovú sústavu. vôbec nie je zrejmé. kanonický tenzor energie-hybnosti. ako ho pozorujeme. Z jeho definície napr. Fyzikálne výsledky musia byť rovnaké pre všetky difeomorfné priestoročasy. ktorú nazveme tenzor energie-hybnosti. pri ktorých nemeníme skúmanú štruktúru. čo potrebujeme. že vedie k zachovaniu veličiny. j. a bez detailného odvodenia (viac pozri v hlavnom článku Tenzor energie-hybnosti) ukážeme. t. V ŠTR sme zákony zachovania formulovali na základe invariancie voči Poincarého grupe. pretože povolené sú všetky súradnicové transformácie. ale nie je invariantný voči ľubovoľnej súradnicovej transformácii. Definujme formu objemu asociovanú s metrickým tenzorom . len v iných súradniciach. ale teraz vieme. jeho kovariantná divergencia bude nulová. Nulovosť jeho štvordivergencie predstavuje rovnicu kontinuity. ktorý sa bude zachovávať. v ktorej ju opisujeme. Pri aktívnych transformáciách naopak nemeníme súradnice. Vo VTR neexistuje preferovaná grupa transformácií. V ŠTR je objemový element invariantný voči Poincarého transformáciám. ale transformujeme objekt. že samotný priestoročas na súradniciach nezávisí. Podobne. pričom tranformačný zákon je formálne úplne rovnaký ako pri súradnicovej zámene. Oba pohľady sú úplne ekvivalentné. Pasívne sú tie.Všeobecná teória relativity je tzv. definujeme druhý súradnicový systém. znamená to. Zvolíme si druhého pozorovateľa. Súradnicová zámena na variete je zjavne typická pasívna transformácia. Tomuto tvrdeniu (alebo iným jeho formám) sa hovorí princíp všeobecnej kovariancie. Túto požiadavku teraz sformulujeme matematicky. požiadavka invariancie účinku voči Lorentzovým transformáciám vedie k zachovaniu tenzora momentu hybnosti 241 Kanonický tenzor energie-hybnosti nie je vhodný pre VTR. že je symetrický. definujeme tým súradnicový systém. ku ktorému existuje zobrazenie inverzné zámenou rozumieme zobrazenie Pravidlo pre transformáciu zložiek vektorového poľa nájdeme jednoducho: Aj tu je ale možná aktívna interpretácia. V tejto oblasti pod súradnicovou . Zobrazenie samej na seba. Preto dve difeomorfné variety považujeme vo VTR za ekvivalentné (relácia "byť difeomorfný" je reláciou ekvivalencie v matematickom zmysle). Nech sú dva súradnicové systémy majúce spoločnú oblasť platnosti. že teória musí byť invariantná voči difeomorfizmom. že priestoročas (skúmaný objekt) je objektívny a nezávislý na tom. To. Riešenie je prekvapivo elegantné a hlboké. Je však zrejmé. ktorý popisujeme. a záleží len na interpretácii v tom-ktorom konkrétnom prípade. je získať z účinku pre hmotu symetrický tenzor druhého rádu. Tým sa transformujú aj všetky tenzorové polia. Keďže podľa princípu relativity všetky súradnicové systémy sú fyzikálne rovnako dobré. Realita je len jedna. a tranformácia z jedných súradníc do druhých nemá nijaký vplyv na vlastnosti priestoročasu samotného. Navyše. Akonáhle si zvolíme jedného konkrétneho pozorovateľa. Vo VTR sme spočiatku nevideli nejakú preferovanú grupu. toto vyjadrenie sa nedá priamočiaro zovšeobecniť pre zakrivený priestor. ktorá zobrazí bod so súradnicami môžeme chápať ako transformáciu (difeomorfizmus) variety do bodu so súradnicami . ale transformuje sa cez Jacobián príslušnej transformácie. že difeomorfné variety popisujú presne ten istý priestoročas. lokálny zákon zachovania. V teórii (akýchkoľvek) transformácií býva zmienka o rozdieli medzi aktívnymi a pasívnymi transformáciami. ale rôzni pozorovatelia ju môžu vnímať rôzne.

no vzdialenosť medzi štartom a cieľom prekonáva podstatne rýchlejšie ako svetelný lúč letiaci priamo. ale používa trojrozmernú stratku práve červou dierou. ktorý sa z jedného bodu povrchu jablka prehrýza samotným jablkom na iný bod na jeho povrchu.Všeobecná teória relativity Symbolom tu označujeme determinant metrického tenzora. Lagrangián je funkciou metrického tenzora. Nech negravitačná hmota (látka a negravitačné polia) je popísaná poľom . Pre jednoduchú vizuálnu predstavu červej diery. Účinok negravitačnej hmoty má tvar kde je 4-rozmerná oblasť s hranicou . pretože sa v ňom vyskytujú rôzne kontrakcie. Einsteinov-Rosenov most. Tento fenomén po prvýkrát opísali v roku 1935 Albert Einstein a Nathan Rosen ako tzv. Forma objemu predstavuje to. jej hodnota predstavuje objem rovnobežnostena natiahnutého na tieto vektory. ktorý by v zásade mohol byť "skratkou" cez časopriestor. čo je však iba jeden z hypotetických možných druhov červých dier. Názov červia diera sa vysvetľuje na základe analógie k červovi. červia diera je hypotetickým topologickým fenoménom časopriestoru. Vo fyzike a fikcii. Pozorovateľ prechádzajúci červou dierou nikdy neprekračuje rýchlosť svetla. čo sa bežne nazýva 242 objemový element. si skúsme predstviť časopriestor ako dvoj-rozmernú (2-D) plochu (pozri Červia diera analogicky znázornená v dvoj-dimenzionálnom priestore . Označme Nech je difeomorfizmus variety samej na seba. Jej význam je nasledovný: ak za jej argumenty dosadíme ľubovoľné 4 vektory z dotykového priestoru. Invariantnosť teórie voči difeomorfizmom vyžaduje platnosť rovnosti Definujeme teraz tenzor energie-hybnosti ako funkcionálnu deriváciu účinku podľa metrického tenzora nasledovne: Pozri aj • Špeciálna teória relativity Červia diera Červia diera je hypotetický fyzikálny objekt umožnený schopnosťou priestoročasu vytvoriť skratku cez priestor a čas. Podľa teórie možno prepojiť dva veľmi vzdialené body vo vesmíre s využitím zakrivenia priestoročasu. ale je to tenzor voči ľubovoľným transformáciám. nepohybuje sa teda dvojrozmerne po povrchu.

ani svetlo nemôže uniknúť gravitácii čiernej diery. História Predstavu telesa takého masívneho. čo do čiernej diery padlo v minulosti. pričom časť hmoty je vytryskovaná vysokoenergetickými polárnymi prúdmi . navrhol anglický geológ John Michell v roku 1783 v práci zaslanej do Kráľovskej spoločnosti. podobne ako tunel s dvoma koncami. aj keď sa predpokladá. ani odrazené svetlo od zdroja podobného fotografickému blesku. Simulovaný pohľad na čiernu dieru v blízkosti Mliečnej cesty. Diera váži 10 hmotností slnka a vzdialená je približne 600 km. Napríklad nie je možné dostať von žiadnu z jej častí. Čierna diera Čierna diera alebo gravitačný kolapsar je koncentráciou hmoty so skoro nekonečnou hustotou. hlavne zo štúdia supernov. jej gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc s výnimkou efektu nazývaného kvantové tunelovanie. žiadna hmota ani informácia nemôže prúdiť z vnútra čiernej diery k vonkajšiemu pozorovateľovi. že tento obrázok je len vizualizácia. Michell Umelcova predstava čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou. preto sa nazýva „čierna“. aj keď teória nespomína žiadnu „dieru“ v normálnom slova zmysle. Diagram Schwarzschildovej červej diery. že žiarenie nezávisí od toho. Z toho vyplýva.Červia diera 243 obrázok vpravo). alebo získať akúkoľvek informáciu o látke. ktorá vstúpila do čiernej diery.. V tom čase bola Newtonovská teória gravitácie a pojem únikovej rýchlosti už dobre známe. Kvantovomechanické efekty však dovoľujú látke energiu vyžarovať z čiernych dier v podobe röntgenového žiarenia. Existenciu čiernych dier predpokladá Einsteinova teória relativity.) Červia diera je teoretická. že nič. vytvorí to jednoduchý obraz červej diery "mostu". že z neho ani svetlo nedokáže uniknúť. röntgenového žiarenia z aktívneho galaktického jadra a správania hmoty a žiarenia okolo nej. (Prosím berte do úvahy. Pojem čierna diera sa stal zaužívaným. každý v oddelených bodoch časopriestoru. Ak tento povrch "preložíme" pozdĺž (neexistujúceho) tretieho rozmeru. ktorá presahuje jej Rocheovu medzu. ktorá umožňuje obrazne sprostredkovať v podstate nezobraziteľnú štruktúru existujúcu v 4-och alebo viacerých rozmeroch. Dovnútra padajúca hmota formuje akréčny disk. Existencia čiernych dier vo vesmíre je dobre podložená astronomickými pozorovaniami. Podľa klasickej všeobecnej relativity. ale oblasť vesmíru. z ktorej nič neunikne.

Obrázok bol vytvorený v programe Adobe Photoshop Aj keď to nepovažoval za pravdepodobné. Väčšina fyzikov si totiž myslela. V roku 1915 Einstein vyvinul teóriu gravitácie nazývanú Všeobecná teória relativity. Čierne diery by mohli prirodzene vzniknúť. a preto by bolo neviditeľné. V roku 1796. že by niečo nevyhnutne kolapsu zabránilo. že veľa takých objektov. ktorého polomer je 500-krát väčší ako polomer Slnka a zároveň má rovnakú hustotu. pretože by neexistovalo nič. že teleso. že špeciálna relativita ukázala. že niečo. O niekoľko mesiacov neskôr Karl Schwarzschild ponúkol riešenie pre gravitačné pole bodovej hmoty. . že by sa. najmä preto. že masívne hviezdy by sa mohli stať obeťami dramatického gravitačného zrútenia. Tieto hypotetické objekty však neboli predmetom väčšieho záujmu až do neskorých 60. Záujem o čierne diery znovu vzplanul v roku 1967 s pokrokom v oblasti teórie a pokusov. Ďalší príklad čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou. Krátko nato teoretický fyzik John Wheeler zaviedol výraz čierna diera. keďže zrútenie by bolo pozorované rapídne spomaľované a so silne sčervenaným spektrom v blízkosti Schwarzschildovho polomeru. Predtým ukázal. storočia Subrahmanyan Chandrasekhar dokazoval. Záujem sa v astronomickej komunite obnovil s objavom pulzarov. Dovtedy bol príležitostne použitý termín čierna hviezda. že gravitácia ovplyvňuje svetlo. spôsobilo by to. môže skutočne teoreticky existovať. svetlo vyžarované z takého telesa k nemu vrátilo vďaka jeho príťažlivosti. čo by tomu mohlo zabrániť. Také objekty boli krátky čas nazývané zmrznuté hviezdy. Parafrázujúc jeho slová: Ak by polomer gule rovnakej hustoty ako Slnko prevýšil slnečný polomer v pomere 500:1.Čierna diera 244 vypočítal. Schwarzschildov polomer je dnes známy ako polomer nerotujúcej čiernej diery. potom by teleso padajúce smerom k sfére z takmer nekonečnej výšky získalo na jej povrchu rýchlosť väčšiu ako rýchlosť svetla . V 20. Michell uvažoval o možnosti. storočia. Sám Schwarzschild ho nepovažoval za fyzikálny. Snyder predpovedali. a dokázal. že čierne diery sú všeobecnou vlastnosťou Einsteinovej teórie gravitácie a nie je možné sa im vyhnúť pri kolabovaní niektorých objektov. ale v tom čase nebol dobre pochopený. že niektorí ľudia považovali termín „čierna diera“ za obscénny po preložení napríklad do francúzštiny alebo ruštiny. môže vo vesmíre existovať. rokov 20. by sa zrútilo do seba.len opticky. V roku 1939 Robert Oppenheimer a H. Stephen Hawking dokázal. Myšlienke sa v 19. dnes známou ako Chandrasekharova medza. že by boli špecifickou vlastnosťou silne symetrických riešení opísanom Schwarzschildom a že prírodný gravitačne kolabujúci objekt by sa nestal čiernou dierou. pretože sa predpokladalo. a ak následne predpokladáme. ktorý sa domnieval. že svetlo je priťahované k jej povrchu rovnakou silou v pomere k svojej vis inertiae (zotrvačnej hmotnosti). Termín sa objavil v prvých častiach seriálu Star Trek a príležitostne sa používal po roku 1967. storočí venovalo len málo pozornosti. Táto podpora však zmizla v ďalších vydaniach. že svetlo je vlnenie bez hmotnosti. francúzsky matematik Pierre-Simon Laplace podporil tú istú myšlienku v prvom a druhom vydaní svojej knihy Exposition du Système du Monde. by malo na povrchu únikovú rýchlosť rovnú rýchlosti svetla. ktoré nie je možné vidieť. teda neovplyvňované gravitáciou. že nevyžarujúce teleso nad istou hmotnosťou. čo dnes voláme čiernou dierou. spolu s ostatnými telesami. rokoch 20. Proti jeho argumentom sa postavil Arthur Eddington.

Tento princíp je zhrnutý frázou „čierne diery nemajú vlasy“. nazývaného dilatácia času. Z pohľadu externého pozorovateľa to vyzerá tak. uhlový moment a elektrický náboj. Keďže vnútro horizontu udalostí nemôžu opustiť žiadne častice. Častice spoza tejto oblasti sa môžu prepadnúť cez horizont udalostí. Všeobecná relativita takéto medzery eliminuje. že budúce zjemnenia alebo zovšeobecnenia všeobecnej relativity (predovšetkým kvantovej gravitácie) zmenia pohľad na podstatu vnútra čiernych dier. Vzdialenému pozorovateľovi sa zdá. že singularita je v každej z pozorovateľových budúcností. . miesto. že je tu konceptuálna nezrovnalosť v nerelativistických poňatiach čiernej diery ako bolo pôvodne navrhované Johnom Michellom v roku 1783. Preto neobyčajne silné gravitačné pole bráni všetkému vnútri horizontu udalostí. existuje singularita. na hranici ktorého má svetlo vychádzajúce z objektu pre pozorovateľa spektrálny červený posun rovný nekonečnu. v ktorom prekročí horizont udalostí a z jeho pohľadu sa tak stane v konečnom čase: je to len vlastnosť svetla opúšťajúceho blízkosť čiernej diery. že naznačujú nekompletnosť súčasnej teórie. pri ktorej to vyzerá. Všeobecne sa predpokladá. vrátane fotónov. Objekty v gravitačnom poli sú predmetom spomalenia času. ale nikdy nedosiahne horizont udalostí. Na úrovni horizontu udalostí je úniková rýchlosť rovná rýchlosti svetla. pretože len čo je objekt za horizontom udalostí. a nie je možný návrat svetočiary von cez horizont udalostí. že objekt padá stále pomalšie.Čierna diera 245 Kvalitatívna fyzika Teória čiernych dier je závislá od všeobecno-relativitistickej predstavy o zakrivení časopriestoru: ich najpozoruhodnejšie vlastnosti závisia od zakrivenia geometrie vesmíru okolo nich. Horizont udalostí „Povrch“ čiernej diery sa označuje ako horizont udalostí. že všetky častice vnútri horizontu udalostí sa pohybujú neúprosne v smere k nej (Penrose a Hawking ). To znamená. ktoré by boli použiteľné na objasnenie ich výzoru vo vnútri. Podľa klasickej všeobecnej relativity možno čierne diery úplne charakterizovať troma parametrami: hmota. za horizontom udalostí. V blízkosti horizontu udalostí sa dilatácia času zvyšuje veľmi rýchlo. Očakáva sa. približuje sa. Väčšina teoretikov interpretuje matematickú singularitu rovníc tak. nikdy však neuniknú. ale bolo napríklad stále teoreticky možné vytiahnuť objekt z čiernej diery použitím lana. zdanlivý guľovitý povrch obklopujúci hmotu čiernej diery. akoby objektu trvalo nekonečne dlhý čas priblížiť sa k horizontu udalostí. a že na priblíženie sa k singularite musia do hry vstúpiť nové fenomény. neexistuje možnosť poslať žiadnu informáciu zvnútra čiernej diery pozorovateľovi mimo nej. Singularita Všeobecná relativita predpovedá. že v strede čiernej diery. že čierne diery nemajú žiadne pozorovateľné vlastnosti. Samotný objekt nemusí ani spozorovať bod. uniknúť cez horizont udalostí. že objekt nikdy horizont udalostí nedosiahne. Časopriestor za horizontom udalostí je špecifický v tom. V Michellovej teórii sa úniková rýchlosť rovnala rýchlosti svetla. jeho vlastná časová os obsahuje koniec času samotného. Tento fenomén bol potvrdený experimentálne pri pokuse s raketou Scout v roku 1976[1] a berie sa do úvahy napríklad pri GPS systéme. kde je zakrivenie časopriestoru nekonečné a gravitačné sily sú nekonečne veľké. a teda.

Toto tvrdenie sa príliš podobalo na druhý termodynamický zákon. začína naťahovať časopriestorové okolie obklopujúce horizont udalostí efektom známym ako Lense-Thirringov efekt. Neskôr bolo navrhnuté. že jeho chodidlá. Keďže sa ergosféra nachádza mimo horizontu udalostí. Preto Jacob Bekenstein navrhol. že celková plocha horizontov udalostí akejkoľvek skupiny čiernych dier sa nikdy nezmenší. ktorý zdanlivo nikdy nedosiahne. pričom plocha hrá v tomto prípade úlohu entropie. aby spadli dovnútra čiernej diery. kde dominujú účinky kvantovej mechaniky. bude tento bod ležať dosť ďaleko od horizontu udalostí. tým dlhšie trvá fotónom. V roku 1975 Hawking aplikoval teóriu kvantového poľa na zakrivený časopriestor okolo horizontu udalostí a objavil. Pretože sa však sám časopriestor v ergosfére pohybuje. ktorá rotovala v čase jej gravitačného kolapsu). konečnú dĺžku života priamo závislú od jej . ktorá sa do oblasti zmestí. Naopak pre malé čierne diery sa tieto slapové efekty môžu stať osudnými oveľa skôr ako sa astronaut priblíži k horizontu udalostí. gradient gravitačného poľa od hlavy k chodidlám sa značne zväčší. bude sa cítiť natiahnutý a nakoniec roztrhnutý slapovými silami: v jeho chodidlách bude cítiť omnoho väčšiu gravitáciu ako v úrovni hlavy. že vo všeobecnej relativite neexistujú holé singularity: všetky singularity sú schované za horizontom udalostí a nemôžu byť skúmané. Blízko singularity sa gradient stane dostatočne veľkým na roztrhanie atómov. pri ktorom sa slapové sily stanú zhubnými. Toto prirodzene viedlo k holografickému princípu. že hmota čiernej diery sa časom pomaly vyparuje. No z jeho vlastného uhla pohľadu astronaut prekročí horizont udalostí a dosiahne singularitu v konečnom čase. Bod. takže astronaut ho môže bezbolestne prekročiť a žiť. keď prekročí horizont udalostí. horizont udalostí nerotujúcej čiernej diery je guľový a jej singularita predstavuje (neformálne povedané) jeden bod. sú významné pre hypotetické veľmi malé čierne diery. ktoré vyžaruje. že malé čierne diery sú vystavené vyparovaniu a prípadne môžu zaniknúť pri výbuchu žiarenia. Hawkingovo žiarenie vzniká hneď za horizontom udalostí a v súčasnom ponímaní nenesie žiadnu informáciu o vnútre čiernej diery. Keď sa približuje k singularite. ho nebude možné pozorovať z vonkajšieho vesmíru. že čierna diera má uhlový moment otáčania (zdedený od hviezdy. Čím bližšie sa dostane k horizontu udalostí. Odtiaľ pochádza aj názov ergosféra („pracujúca sféra“). Vzdialený pozorovateľ uvidí astronautov spomaľujúci sa zostup pri približovaní k horizontu udalostí. Tento rotujúci priestor obklopujúci horizont udalostí sa nazýva ergosféra a má elipsoidný tvar. čo znamená. Objekty pohybujúce sa v ergosfére môžu byť za istých okolností katapultované von veľmi vysokou rýchlosťou vďaka energii (a uhlovému momentu) dodanej čiernou dierou. To však znamená. známe ako Hawkingovo žiarenie. Z toho dôvodu má každá čierna diera. že entropia čiernej diery sa rovná štvrtine plochy horizontu. Pre veľmi veľké čierne diery ako napríklad tie v stredoch galaxií. Toto je všeobecný výsledok a je aplikovateľný na kozmologické horizonty ako de Sitterov časopriestor. že entropia čiernej diery je skutočne úmerná ploche jej horizontu udalostí. že maximálna entropia oblasti vesmíru je entropia najväčšej čiernej diery. až kým sa nestanú neviditeľnými. V skutočnosti sa predpovedá. že čierne diery sú objekty s maximálnou entropiou. keďže hypotéza kozmickej cenzúry predpokladá. V momente. je pre objekty nemožné zotrvať v pevnej pozícii. objekty v nej môžu existovať bez toho. Z prvého zákona mechaniky čiernych dier vyplýva. závisí od veľkosti čiernej diery. Rotujúce čierne diery Podľa teórie. pretože je schopná vykonávať prácu. Aj keď sú tieto efekty zanedbateľné pre astronomické čierne diery. potom kolená a tak ďalej sa dostávajú do zväčšujúceho sa červeného posunu. ktorá už nemôže pohlcovať ďalšiu hmotu. že čierne diery môžu emitovať tepelné žiarenie. pretože je tepelné. že čierne diery nie sú úplne čierne: dôsledkom je. Entropia a Hawkingovo žiarenie V roku 1971 Stephen Hawking dokázal. Tento proces je známy ako špagetizácia. V čase pádu by si všimol. 246 Pád dovnútra Predstavte si nešťastného astronauta padajúceho nohami napred smerom do stredu jednoduchej čiernej diery Schwarzschildovho typu (nerotujúca). uniknúť gravitačnému poľu čiernej diery. V prípade.Čierna diera Otázka môže byť príliš akademická.

že obrovské tlaky potrebné pre takého zrútenie existovali vo veľmi raných štádiách vývoja vesmíru a možno pomáhali vytvoriť prvotné čierne diery. jej gravitácia sa zvyšuje – alebo. že čierne diery predsa len emitujú informáciu o tom.Čierna diera veľkosti. Táto teória ešte nebola prediskutovaná vo vedeckej komunite. Predpokladá sa. že kvantové pertuberácie horizontu udalostí by mohli dovoliť informáciám uniknúť z čiernej diery a ovplyvniť vyvolané Hawkingovo žiarenie[2] . Supermasívne čierne diery. Čierne diery menšie než tento limit môžu byť vytvorené iba vtedy. Kvantitatívna analýza tejto myšlienky viedla k predpovedi. že sú vytvárané prirodzene. . ak je ich hmota pod dostatočným tlakom z nejakého zdroja iného ako vlastná gravitácia. ale v skutočnosti priamo predpovedajú. vytvorí sa horizont udalostí vnútri ktorého musí hmota nevyhnutne prepadávať do jedného bodu vytvárajúc tak singularitu. že sa niekde vo vesmíre tesní veľký počet hviezd v relatívne malom priestore alebo s veľkými množstvami hmoty kolabujúcej do „jadra“ čiernej diery alebo opakovanými fúziami menších čiernych dier. môžu byť vytvorené v prípade. nie je možné ho zastaviť žiadnou fyzikálnou silou a vytvorí sa čierna diera. Ak úniková rýchlosť v nejakej vzdialenosti od stredu dosiahne rýchlosť svetla. Medzičasom oznámenie o tejto novej teórii pritiahlo nebývalú pozornosť médií. ktoré by mohli mať hmotnosti menšie ako Slnko. že vyrieši informačný paradox čiernych dier. že potrebné podmienky existujú v centrách niektorých (ak nie väčšiny) galaxií. vrátane našej Mliečnej cesty. v jazyku relativity – zakrivenie priestoru v okolí sa zväčšuje. Keď do budúcej čiernej diery pribúda hmota. čo pohlcujú. prezentoval nový argument. kedykoľvek sa dostatočné množstvo hmoty zhustí v danom priestore vo vesmíre. Kolaps hviezdy vytvorí čiernu dieru aspoň trikrát hmotnejšiu než Slnko. vďaka procesu nazývanému gravitačné zrútenie (gravitačný kolaps). Predpokladá sa. avšak v prípade. že čierne diery môžu existovať. že hviezda okolo trojnásobku hmotnosti Slnka na konci svojho vývoja (zvyčajne ako neutrónová hviezda). je pravdepodobné. Navrhol. v rozpore so svojimi predchádzajúcimi zisteniami. že bude prijatá. júla 2004 Stephen Hawking. 21. sa takmer nevyhnutne zmrští na kritickú veľkosť potrebnú na naštartovanie gravitačného zrútenia. Umelcova predstava akréčneho disku horúcej plazmy obiehajúcej okolo čiernej diery (zdroj: NASA). Keď tento proces začne. obsahujúce od miliónov po miliardy slnečných hmôt. 247 Čierne diery v skutočnosti Vytvorenie Všeobecná relativita (rovnako ako iné metrické teórie gravitácie) tvrdia nielen to.

Pozorovanie Teória hovorí. ktorá (ako voda tečúca do odtoku) sa podľa predpovedí sústreďuje do extrémne horúcich a rýchlo sa točiacich akréčnych diskov okolo objektu. vyvolá nepravidelné intenzívne vzplanutia röntgenového žiarenia a iné ťažké žiarenie. Kandidáti na masívnejšie čierne diery boli najprv poskytnutí aktívnymi galaktickými jadrami a kvazarmi. kým je ním pohltená. s hmotou približne niekoľko tisíc hmotností Slnka. Identifikácia objektu ako čierna diera vyžaduje ďalšie predpoklady. Toto zahrievanie je výnimočne výkonné a môže premeniť okolo 50% hmoty na žiarenie. že sa prehrieva a vyžaruje veľké množstvá röntgenových lúčov. ktoré nie sú čiernymi dierami [3] znížili pravdepodobnosť tohto spojenia. aj keď pozorovania takýchto výbuchov v spojení so supernovami alebo inými objektami. je veľmi podobná dynamike telies v blízkosti čiernych dier a v súčasnosti je veľmi komplexným a aktívnym predmetom výskumu zahŕňajúcim magnetické polia a plazmovú fyziku. že pozorovania akréčnych diskov a obežných pohybov väčšinou iba indikujú existenciu kompaktného objektu s určitou hmotou a hovoria len veľmi málo o jeho podstate. Preto nedostatok takýchto vzplanutí okolo kompaktnej koncentrácie hmoty sa považuje za dôkaz. ktoré zdanlivo obiehajú okolo priestoru. Jedným z možných laických vysvetlení je teória pingpongovej loptičky. s hmotnosťou typickej hviezdy (4–15 hmotností Slnka) • supermasívne čierne diery s hmotnosťou asi 1% hmotnosti typickej galaxie. že toto je taký prípad. Jeden dôležitý pozorovateľný rozdiel medzi čiernymi dierami a inými kompaktnými hmotnými objektami je. Našli sme ich? Dnes evidujeme veľmi veľa nepriamych dôkazov astronomických pozorovaní čiernych dier v dvoch hmotnostných pásmach: • čierne diery hviezdnej hmotnosti. medzi ktoré patrí napr. Dynamika telies okolo týchto atraktorov. na ktorý by hmota náhle narazila. kde nie je viditeľná žiadna hmota. že nemôžeme objaviť čierne diery podľa svetla vyžarovaného alebo odrazeného od hmoty v ich vnútri. storočia. ktoré sú očakávané pri akréčnych diskoch pri ostatných kompaktných objektoch. Za najviditeľnejšie efekty sú považované tie. Preto aj platí. rokoch 20. keďže podľa všeobecnej relativity sa musí akákoľvek koncentrácia hmoty dostatočnej hustoty nutne zrútiť do čiernej diery. prúdy a obiehajúce objekty sa však nenachádzajú len okolo čiernych dier. ktorá dokáže konvertovať iba niekoľko málo percent hmoty na energiu. Ďalšie predpokladané efekty sú úzke prúdy častíc v relativistických rýchlostiach vystrekujúce popri osiach disku. ale aj okolo iných objektov.Čierna diera 248 Uniknutie Uniknúť z čiernej diery sa dá jedine vo forme Hawkingovho žiarenia. Čím je potom diera menšia tým rýchlejšie z nej častice unikajú a tým sa zmenšuje až nakoniec z nej nezostane nič.preto keď je diera dosť veľká tak z nej začnú častice unikať a aj celá diera sa začne zmenšovať. že žiadny iný objekt (alebo spojený systém objektov) nemôže byť taký hmotný a kompaktný. že z týchto čiernych dier vznikajú supermasívne čierne diery. v protiklade s nukleárnou fúziou. ktoré pochádzajú z hmoty rútiacej sa do čiernej diery. Predpokladá sa. ktoré nie sú čiernymi dierami. Trenie medzi priľahlými zónami disku spôsobuje. že akákoľvek kolabujúca hmota. bez nepravidelných vzplanutí. Taktiež existuje pár dôkazov o čiernych dierach so strednou hmotnosťou. objavenými rádioastronómami v 60. Väčšina astrofyzikov pripúšťa. Čierne diery hmotnosti hviezd by mohli zapríčiňovať výbuchy gama žiarenia. Akréčne disky. Kandidáti na čierne diery hviezdnej hmotnosti boli identifikovaní hlavne prítomnosťou akréčnych diskov správnej veľkosti a rýchlosti. ktorá napokon narazí na takýto kompaktný hmotný objekt v relativistických rýchlostiach. ako napríklad jav gravitačnej šošovky a hviezd. že objekt je čierna diera bez povrchu. Tieto objekty však môžu byť predpovedané z pozorovania javov v ich blízkosti. neutrónová hviezda. Výkonná premena hmoty na energiu trením v akréčnych .

klasická čierna diera by sa skutočne zdala čierna. Podľa Schwarzschildovho riešenia. Do dnešných čias nie je známy žiadny pozorovaný kandidát na prvotnú čiernu dieru. Z pozorovaní pohybov hviezd okolo galaktických centier v 80. rokoch. oblasť s teoreticky nekonečnou hustotou. Sagittarius A* je dnes zhodne považovaný za vierohodného kandidáta pre polohu supermasívnej čiernej diery v strede galaxie Mliečna cesta. Súčasná predstava je. rokoch odstránilo hlavnú námietku pre domnienku. ak je jeho polomer menší ako charakteristická vzdialenosť. Aj keď detaily ešte stále nie sú úplne jasné. Pretože dokonca ani svetlo nemôže uniknúť z vnútra Schwarzschildovho polomeru. vrátane našej vlastnej Mliečnej cesty. pričom jeho metrika je . nezáležiac. Pre objekt s hmotnosťou Zeme. že všetky galaxie by mohli mať supermasívnu čiernu dieru v ich stredoch. že rast čiernych dier je dôverne prepojený s rastom guľovitej časti — eliptická galaxia alebo vypuklina špirálovej galaxie — v ktorej existuje. až kým nepohltí všetku okolitú hmotu a proces sa zastaví. objavených Karlom Schwarzschildom v roku 1915. že každý svetelný lúč vyžarovaný z tejto oblasti. kde je štandardný člen priestorového uhla. Schwarzschildov polomer je iba 9 milimetrov. a že táto čierna diera pohlcuje plyn a prach v strede galaxií. sa bude pohybovať do stredu celého systému. ktorým smerom bol vyžiarený. 249 Prúd vytryskovaný galaxiou M87 na tomto obrázku je údajne spôsobený supermasívnou čiernou dierou v jej galaktickom strede Mikro čierne diery Vznik mikro čiernych dier na Zemi v časticovom urýchľovači bolo trochu neisto ohlasované[4] . všetko pod Schwarzschildovym polomerom – vrátane základných čiastočiek priťahovaného objektu – sa zrúti do stredu. čo ukazuje na ich fundamentálnu odlišnosť od galaxií. Schwarzschildov polomer je daný pričom G je gravitačná konštanta. známa ako Schwarzschildov polomer. jednej z najskorších a najjednoduchších riešení Einsteinových rovníc. . Je zaujímavé. V tomto bode sa vytvorí gravitačná singularita. generujúc tak obrovské množstvá žiarenia. Táto predstava tiež pekne vysvetľuje prečo neexistujú žiadne k nám blízke kvazary. že kvazary sú vzdialenými galaxiami — totiž. m je hmotnosť objektu a c je rýchlosť svetla. že supermasívne čierne diery existujú v centrách väčšiny galaxií. že neexistuje dôkaz pre masívne čierne diery v stredoch uzavretých hviezdokôp.Čierna diera diskoch okolo čiernych dier je zrejme jediným vysvetlením pre výdatné množstvá energie generovanej týmito objektami. Predovšetkým sa vyskytujú vo Schwarzschildovej metrike. Nakoľko relativita zakazuje čomukoľvek sa pohybovať rýchlejšie ako svetlo. V skutočnosti uvedenie tejto teórie v 70. Matematická fyzika Čierne diery sú predpovedané Einsteinovou teóriou všeobecnej relativity. priťahovaný objekt sa zrúti do čiernej diery. Pod týmto polomerom je časopriestor tak silno zakrivený. že žiadny fyzikálny mechanizmus nemôže generovať také množstvo energie. dosiaľ však nebolo potvrdené. vyzerá to. Toto riešenie opisuje zakrivenie časopriestoru v okolí nehybného a sféricky symetrického objektu. dnes existuje všeobecná predstava.

Vo februári 2005 bol objavený modrý obor SDSS J090745. aby zistili vzdialenosť. opúšťajúci Mliečnu cestu dvojnásobkom únikovej rýchlosti (0. že počet čiernych dier je blízko päťnásobku pôvodných odhadov. pravdepodobne ako zostatok masívnej skupiny hviezd. použili takzvaný paralaktický uhol . v strede vzdialenej galaxie v súhvezdí Veľká medvedica (Ursa Major). V marci 2005 fyzik George Chapline z Národného laboratória Lawrencea Livermora v Kalifornii navrhol myšlienku. do ktorého sa Slnko napokon zmrští po vyčerpaní jeho nukleárneho paliva. jej objem by musel byť zmenšený 4 × 1026 krát. Medzinárodnej skupine vedcov sa po prvý raz podarilo s veľkou presnosťou namerať vzdialenosť čiernej diery od Zeme. Pre teleso hmotnosti Slnka je Schwarzschildov polomer približne 3 km. supermasívna čierna diera s 109 slnečnými hmotnosťami by mala hustotu okolo 20 kg/m3. V novembri 2004 tím astronómov oznámil objav prvej čiernej diery so strednou hmotnosťou v našej galaxii. Nedávne objavy V roku 2004 bola objavená kopa čiernych dier. čo rozšírilo naše pochopenie rozdelenia čiernych dier vo vesmíre. ktoré sa správajú ako čierna diera. S použitím novej metódy a bez potreby klasických matematických výpočtov astronómov prišli vedci k záveru. Vysoká rýchlosť tejto hviezdy podporuje hypotézu existencie supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie. ale bez singularity. Najvýznamnejšia z týchto teórií je Gravahviezda (Gravastar). Vďaka objavom v roku 2004 sa predpokladá. ktorý berie do úvahy zmenu v pozícii hviezdy počas celého roka. Väčšina vedcov však považuje tieto predstavy za neprirodzené. Vedci uviedli.0+24507. Hoci je spomínaná technika už stará. Odhadnúť hmotnosť a vek čiernych dier nám môže pomôcť určiť vek vesmíru[5] . keďže sú omnoho zložitejšie a neprinášajú žiadne pozorovateľné rozdiely od čiernych dier (pozri Occamova britva). aký je vlastne počet čiernych dier v našom vesmíre.Čierna diera Stredná hustota vnútri Schwarzschildovho polomeru sa zmenšuje so zväčšovaním hmotnosti čiernej diery. Toto viedlo vedcov k významnej revízii predstáv. na takýto účel sa aplikovala po prvý raz. ako dôsledok obiehania Zeme okolo Slnka. teda menej ako voda! Stredná hustota je daná 250 Keďže Zem má stredný polomer 6378 km. aby sa zrútil do čiernej diery. ktorá má kruhovú singularitu. takže kým čierna diera s hmotnosťou Zeme by mala hustotu 2 × 1030 kg/m3. ktorá susedí s umierajúcou hviezdou V404 a zmerali jej rádiové emisie. Na to. ktorá bola roztrhaná Galaktickým stredom [6] . že existuje len . Aj keď jeho návrh má v súčasnosti len malú podporu vo fyzikálnej obci. je značne citovaný v médiách[7] [8] . Vo všeobecnosti sú čierne diery predpovedané aj inými riešeniami Einsteinových rovníc. Táto stredná čierna diera s hmotnosťou asi 1300 Sĺnk sa nachádza vnútri kopy siedmich hviezd. Alternatívne modely V súčasnej dobe je posudzovaných niekoľko alternatívnych modelov.systém. že supermasívne čierne diery sa zväčšujú pohlcovaním blízkych menších čiernych dier a hviezd. než súčasný polomer Slnka. Svoje závery čerpá z kvantovomechanických analýz. Trajektóriu hviezdy je možné vystopovať až späť ku galaktickému jadru. Posledná Kerr-Newmanova metrika je pre prípad nabitých a rotujúcich čiernych dier. Výskumníci z Holandského inštitútu pre vesmírny výskum (SRON) sa zamerali na čiernu dieru. V júli 2004 astronómovia objavili obrovskú čiernu dieru Q0906+6930. čo je niekoľko tisíc kilometrov. ako napríklad Kerrova metrika pre rotujúce čierne diery. čo je takmer o polovicu menej. Potom máme Reissner-Nordstrømovu metriku pre nabité čierne diery. Je tiež významne menší ako polomer. ktorý je asi 700000 km. Tento objav môže podporiť myšlienku. ako sa doteraz predpokladalo. že čierna diera situovaná v súhvezdí Labuť sa nachádza vo vzdialenosti 7 800 svetelných rokov. obiehajúcej približne tri svetelné roky od Sagittarius A*. omnoho menší. Hmotnejšie hviezdy sa však môžu zrútiť ako čierne diery na konci ich životností. že čierne diery neexistujú a že objekty v súčasnosti považované za čierne diery sú v skutočnosti hviezdy z tmavej energie.0022 rýchlosti svetla).

Čierna diera 6-percentná pravdepodobnosť chyby, pričom u predchádzajúcich typov meraní dosahuje až 50 percent. Vedcom sa vďaka meraniam podarilo zistiť aj to, že čierna diera sa vyvinula z explózie supernovy a jej rýchlosť pohybu po vesmíre dosahuje až 40 kilometrov za sekundu. Informáciu zverejnil internetový portál abc.es.

251

Referencie
[1] Gravitational Red Shift [online]. . Dostupné online. (http:/ / hyperphysics. phy-astr. gsu. edu/ hbase/ relativ/ gratim. html) (po anglicky) [2] Hawking changes his mind about black holes [online]. www.nebulaawards.com, 15. júl 2004. Dostupné online. (http:/ / www. nature. com/ news/ 2004/ 040712/ full/ news040712-12. html) (po anglicky) [3] http:/ / www. wkap. nl/ prod/ b/ 0-7923-3784-0 [4] Lab fireball 'may be black hole' [online]. 2005. Dostupné online. (http:/ / news. bbc. co. uk/ 2/ hi/ science/ nature/ 4357613. stm) (po anglicky) [5] TARIQ, Malik. Massive Black Hole Stumps Researchers [online]. www.nebulaawards.com, 28. jún 2004. Dostupné online. (http:/ / www. space. com/ scienceastronomy/ heavy_blazar_040628. html) (po anglicky) [6] Second black hole found at the centre of our Galaxy [online]. 8. november 2004. (nature news) Dostupné online. (http:/ / www. nature. com/ news/ 2004/ 041108/ full/ news041108-2. html#B2) (po anglicky) [7] Black holes 'do not exist' [online]. 31. marec 2005. Dostupné online. (http:/ / www. nature. com/ news/ 2005/ 050328/ full/ news050328-8. html) (po anglicky) [8] Dark Energy Stars [online]. . Dostupné online. (http:/ / arxiv. org/ abs/ astro-ph/ 0503200) (po anglicky)

Ďalšia literatúra
V angličtine
• Thorne, Kip S. (1995). Black Holes and Time Warps • Wald, Robert M. (1992). Space, Time, and Gravity: The Theory of the Big Bang and Black Holes ISBN 0-226-87029-4 • Chandrasekhar, Subrahmanyan (1998). The Mathematical Theory of Black Holes • Hawking, Stephen (1988). A Brief History of Time—And later editions. ISBN 0-553-38016-8 • Clifford A. Pickover (1996), Black Holes: A Traveler's Guide • More than 12,000 publicly available research articles on black holes (http://arxiv.org/find/astro-ph/1/ti:+ AND+black+hole*/0/1/0/all/0/1)

Pozri aj
• • • • • • • Teória relativity • Supermasívna čierna diera Červia diera Schwarzschildove červie diery Teória strún Mikro čierna diera Gravahviezda Schwarzschildova metrika • Schwarzschildov polomer • Rotujúca čierna diera Kompaktné hviezdy Biela diera Neutrónová hviezda • • •

Čierna diera

252

Iné projekty
Astronomický portál

• •

Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Čierna diera Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierna diera

Externé odkazy
• BOINC (http://www.boinc.sk)

V angličtine
• • • • FAQ on black holes (http://antwrp.gsfc.nasa.gov/htmltest/gifcity/bh_pub_faq.html) Schwarzschild Geometry (http://casa.colorado.edu/~ajsh/schwp.html) An extensive look at the formation & life of a Black Hole (http://www.armageddononline.org/blackhole.php) Tufts University: Student Project (Great Kid's Section) (http://hepguru.com/blackholes/)

• Hong Kong University: Some information about Space (http://www.lcsd.gov.hk/CE/Museum/Space/ EducationResource/Universe/framed_e/index.html) • Jilian’s Guide to Black Holes (http://www.dragonweave.com/gothos/html/black_holes/index.html) • Supermassive Black Holes (http://csep10.phys.utk.edu/astr162/lect/active/smblack.html) • Universe Today (http://www.universetoday.com/am/publish/blackholes.html) Black hole news stories

Špeciálna teória relativity
Špeciálna teória relativity (ŠTR) je fyzikálna teória publikovaná v roku 1905 Albertom Einsteinom. Nahradzuje Newtonove predstavy o priestore a čase a zahŕňa teóriu elektromagnetického poľa reprezentovanú Maxwellovými rovnicami. Teória sa nazýva špeciálnou, lebo opisuje iba zvláštny prípad Einsteinovho princípu relativity, kde sa vplyv gravitácie môže zanedbať. O desať rokov neskôr publikoval Einstein všeobecnú teóriu relativity, ktorá zahrnuje aj gravitáciu.

Motivácia pre špeciálnu teóriu relativity
Princíp relativity zaviedol už Galileo Galilei. Prekonal starý absolutistický pohľad Aristotela a zastával názor, že pohyb, alebo minimálne rovnomerný priamočiary pohyb, má zmysel iba relatívne (pomerne) k niečomu inému. Ďalej tvrdil, že neexistuje absolútne referenčné teleso, oproti ktorému by všetky ostatné veci mohli byť merané. Galileo zaviedol aj sadu transformácií nazývaných Galileove transformácie, ktoré sa používajú dodnes a definoval 5 pohybových zákonov. Keď Newton konštruoval svoju mechaniku, prevzal Galileiho princíp relativity a zredukoval počet základných pohybových zákonov na tri.

E=mc²

Hoci sa zdalo, že Newtonova klasická mechanika funguje pre všetky javy zahrňujúce pevné telesá, svetlo bolo stále problematické. Newton veril, že svetlo má časticovú povahu, neskôr sa však zistilo, že model svetla ako priečneho vlnenia vysvetľuje jeho vlastnosti omnoho lepšie. Mechanické vlnenie sa šíri v médiu, a to isté bolo predpokladané pre svetlo. Toto hypotetické médium bolo pomenované „svetlonosný éter“. Zdalo sa, že mal mať niektoré

Špeciálna teória relativity nezlučiteľné vlastnosti, ako napríklad byť extrémne tuhý s ohľadom na vysokú rýchlosť svetla, na druhej strane takmer nehmotný, aby nespomaľoval Zem pri jej pohybe v ňom. Predstava éteru vzkriesila myšlienku absolútnej vzťažnej sústavy, ktorou by bola tá, ktorá je v vzhľadom k éteru v pokoji. Na začiatku 19. storočia začali byť svetlo, elektrina a magnetizmus považované za rôzne aspekty elektromagnetického poľa. Maxwellove rovnice ukazovali, že elektromagnetické žiarenie vysielané urýchľovaným elektrickým nábojom sa vždy šíri rýchlosťou svetla. Tieto rovnice boli založené na myšlienke existencie éteru, v ktorom sa rýchlosť žiarenia nemení v závislosti na rýchlosti pohybu zdroja. Tieto vlastnosti sú analogické klasickému mechanickému vlneniu. Naproti tomu by sa mala v závislosti na rýchlosti pozorovateľa, meniť rýchlosť žiarenia. Fyzici sa pokúsili využiť túto myšlienku na zmeranie rýchlosti Zeme vo vzťahu k éteru. Najznámejší z týchto pokusov bol Michelson-Morleyho experiment. Pretože tieto pokusy boli neúspešné, vyšlo najavo, že rýchlosť svetla sa nemení s rýchlosťou pozorovateľa, a pretože – podľa Maxwellových rovníc – sa nemení ani s meniacou sa rýchlosťou zdroja, musí byť nemenná (invariantná) pre všetkých pozorovateľov. Ešte pred teóriou relativity si Hendrik Lorentz a iní všimli, že elektromagnetické sily sa líšia v závislosti od umiestnenia pozorovateľa. Napríklad jeden pozorovateľ nemusel pozorovať žiadne magnetické pole v určitej oblasti, zatiaľ čo iný, pohybujúci sa smerom k prvému áno. Lorentz navrhol teóriu éteru, v ktorej objekty a pozorovatelia pohybujúci sa vzhľadom k nehybnému éteru podliehajú fyzickému skracovaniu (Lorentz-Fitzgeraldova kontrakcia). Ukázalo sa, že táto teória by bola v úplne zhode s výsledkami experimentov, ak by podliehal zmene navyše aj čas (dilatácia času). Zdalo sa, že jeho teória umožňuje zladiť teóriu elektromagnetického poľa a klasickú Newtonovu fyziku nahradením Galileiho transformácie. Pri práci s rýchlosťami omnoho menšími ako je rýchlosť svetla bolo možné Lorentzove transformácie zanedbať a výsledné zákony zjednodušiť do Galileiho transformácie. Lorentz navrhol platnosť tejto teórie pre všetky sily, vtedy si však neuvedomil celú silu jeho teórie. Táto teória, dnes nazývaná Lorentzova teória éteru, bola kritizovaná dokonca i Lorentzom samotným, pre jej zrejmú ad hoc podstatu. Zatiaľ čo Lorentz navrhol rovnice Lorentzovej transformácie, Einsteinovým prínosom bolo vysvetlenie a odvodenie týchto rovníc zo základnejších princípov a bez predpokladu existencie éteru. Einstein chcel zistiť, čo je nemenné (invariantné) pre všetkých pozorovateľov. V špeciálnej teórii relativity sa zdanlivo zložité Lorentzove a Fitzgeraldove transformácie jasne odvodzujú z jednoduchej geometrie a Pytagorovej vety. Pôvodný názov teórie bol „O elektrodynamike pohybujúcich sa telies“ (v nemeckom origináli – „Zur Elektrodynamik bewegter Körper“). Bol to Max Planck, kto odporučil termín „relativita“, ktorý zdôrazňuje predstavu transformácie zákonov fyziky medzi pozorovateľmi relatívne sa pohybujúcimi jeden k druhému. Špeciálna teória relativity sa obvykle zaoberá chovaním objektov a pozorovateľov, ktorí zostávajú v pokoji alebo sa pohybujú konštantnou rýchlosťou. V tomto prípade hovoríme, že pozorovateľ je v inerciálnej vzťažnej sústave. Umiestnenie a časy udalostí zaznamenané pozorovateľmi v rôznych inerciálnych vzťažných sústavách je možné porovnať pomocou rovníc Lorentzovej transformácie. O špeciálnej teórii relativity (ďalej ŠTR) sa často nesprávne uvádza, že nemôže byť použitá na objekty a pozorovateľov, ktorých pohyb nie je rovnomerný ale zrýchlený (neinerciálne vzťažné sústavy). Dokazuje to napríklad problém „relativistickej rakety“, kde ŠTR správne predpovedá chovanie zrýchľovaných telies (tiel) v prítomnosti konštantného alebo nulového gravitačného poľa alebo tých v rotujúcej vzťažnej sústave. Táto teória iba nie je schopná opísať presne pohyb v gravitačných poliach, pri ktorom sa teleso dostáva do miest s rôznym gravitačným potenciálom.

253

Špeciálna teória relativity

254

Postuláty špeciálnej teórie relativity
Einsteinova zásluha je v tom, že sa dokázal správne zorientovať v zmätku viacerých protichodných poznatkov vtedajšej doby, a že fyziku (aplikovanú na inerciálne sústavy) postavil na dvoch základných postulátoch: • Prvý postulát (Princíp relativity) – Všetky fyzikálne zákony musia byť vo všetkých inerciálnych sústavách invariantne vyjadrené. • Druhý postulát (konštantná rýchlosť svetla c) – Rýchlosť svetla vo vákuu je vo všetkých inerciálnych sústavách rovnaká; alebo rýchlosť svetla je rovnaká pre všetkých inerciálnych pozorovateľov, vo všetkých smeroch a nezávisí na rýchlosti objektu vyžarujúceho svetlo.

Matematická formulácia postulátov
V prísne matematickej formulácii špeciálnej teórie relativity predpokladajme, že vesmír existuje v štvorrozmernom časopriestore M. Jednotlivé body v časopriestore sú udalosťami; fyzikálne objekty v časopriestore opíšeme ako svetočiary (ak predpokladáme, že objekt je bodový) alebo svetoplochy (ak predpokladáme, že objekt je väčší ako bodový). Svetočiary alebo svetoplochy opisujú iba pohyb objektu; objekt však môže mať aj iné fyzikálne charakteristiky ako energiu, hybnosť, hmotnosť, elektrický náboj, atď. Okrem udalostí a fyzikálnych objektov majme navyše triedu inerciálnych pozorovateľov (ktorí môžu alebo nemusia zodpovedať vlastnému fyzikálnemu objektu). Každý inerciálny pozorovateľ je spojený s nejakou inerciálnou vzťažnou sústavou. Táto vzťažná sústava poskytuje súradnicový systém so súradnicami pre udalosti v časopriestore M. Navyše táto vzťažná sústava poskytuje súradnice pre všetky ostatné charakteristiky objektu v časopriestore, napríklad poskytuje súradnice pre hybnosť a energiu objektu, súradnice pre elektromagnetické pole a pod. Predpokladajme, že pre akýchkoľvek dvoch inerciálnych pozorovateľov existuje transformácia súradníc, ktorá prevádza súradnice zo vzťažnej sústavy jedného pozorovateľa do vzťažnej sústavy druhého pozorovateľa. Táto transformácia nestanovuje iba prevod časopriestorových súradníc , ale zaisťuje aj prevod všetkých ostatných fyzikálnych súradníc, ako napr. pravidlá prevodu pre hybnosť a energiu , atď. (V praxi je možné s týmito prevodnými pravidlami efektívne pracovať pomocou matematiky tenzorov.) Ďalej predpokladajme, že vesmír sa riadi množstvom fyzikálnych zákonov. Matematicky sa dá každý fyzikálny zákon vyjadriť vzhľadom k súradnici niektorej inerciálnej vzťažnej sústavy rovnicou (napríklad diferenciálnou), ktorá sa týka rôznych súradníc rôznych objektov v časopriestore. Typickými príkladmi sú Maxwellove rovnice a Newtonove pohybové zákony.

Prvý postulát (princíp relativity)
Žiadny fyzikálny zákon sa nemení transformáciou súradníc z jednej inerciálnej vzťažnej sústavy do druhej. Preto, ak sa objekt v časopriestore riadi matematickými rovnicami popisujúce fyzikálny zákon v jednej inerciálnej sústave, musí sa riadiť tými istými rovnicami pri použití v ľubovoľnej inej inerciálnej vzťažnej sústave.

Druhý postulát (konštantná rýchlosť svetla c)
Existuje základná konštanta a v s nasledujúcou vlastnosťou. Pokiaľ A, B sú dve udalosti majúce súradnice inerciálnej vzťažnej potom, vtedy . Neformálne, druhý postulát stanovuje, že objekty pohybujúce sa rýchlosťou svetla c v jednej vzťažnej sústave sa budú nutne pohybovať rýchlosťou svetla c vo všetkých vzťažných sústavách. Ukázalo sa, že druhý postulát sa dá a len vtedy, ak sústave , a súradnice a

v inej inerciálnej vzťažnej sústave

Špeciálna teória relativity matematicky odvodiť z prvého postulátu a Maxwellových rovníc, v prípade, že rýchlosť svetla c je daná permeabilita a

255 , kde

je permitivita vákua. Pretože sa Maxwellovými rovnicami riadi šírenie elektromagnetického žiarenia,

akým je napríklad svetlo, označujeme bežne c ako rýchlosť svetla a druhý postulát sa dá interpretovať jednoducho ako tvrdenie, že elektrodynamika tak, ako bola popísaná Maxwellovými rovnicami, je správna, v protiklade so skoršou teóriou Galileovej relativity, ktorá bola v rozpore s Maxwellovými rovnicami (ak nepredpokladáme existenciu éteru). Formulácia druhého postulátu tak, ako je daná vyššie, však nevyžaduje existenciu elektromagnetického poľa ani Maxwellových rovníc. Z druhého postulátu je možné vyvodiť jeho silnejšiu verziu -- časopriestorový interval je invariantný pri zmenách v inerciálnej vzťažnej sústave. V predchádzajúcej notácii to znamená, že

pre ľubovoľné dve udalosti A, B. Tento vzťah sa dá využiť na odvodenie transformačných zákonov medzi vzťažnými sústavami, pozri Lorentzova transformácia. Postuláty špeciálnej teórie relativity sa dajú vyjadriť veľmi stručne použitím matematického jazyka pseudo-Riemannových variet. Druhý postulát je potom tvrdením, že štvordimenzionálny časopriestor M je pseudo-Riemannovou varietou vybavenou Lorentzovou metrikou g signatúry (3,1), ktorá je daná rovinnou Minkowského metrikou v každej inerciálnej vzťažnej sústave. Táto metrika sa považuje za jednu z fyzikálnych veličín teórie, pretože sa istým spôsobom mení, ak zmeníme vzťažnú sústavu, a je ju možné preto využiť na opis fyzikálnych zákonov. Prvý postulát tvrdí, že zákony fyziky sú invariantné, pokiaľ sú prezentované vo vzťažnej sústave, pre ktorú g je dané Minkowského metrikou. Výhodou tejto formulácie je jednoduché porovnanie špeciálnej teórie relativity so všeobecnou teóriou relativity, ktorá obsahuje tiež dva postuláty, ale je vynechaná požiadavka, aby metrika bola Minkowského metrikou. Galileiho princíp relativity je limitným prípadom špeciálnej teórie relativity v nerelativistickej limite tomto prípade zostáva prvý postulát nezmenený, ale druhý postulát sa zmení nasledovne: Ak A, B sú dve udalosti majúce súradnice a súradnice . Ak navyše a a , potom: . Fyzikálna teória daná klasickou mechanikou a Newtonovou gravitačnou teóriou je v súlade s Galileovým princípom relativity, ale nie so špeciálnou teóriou relativity. Naopak, Maxwellove rovnice nie sú v súlade s Galileovým princípom relativity, ak nepredpokladáme existenciu éteru. V prekvapivom množstve prípadov sa dajú odvodiť fyzikálne zákony v špeciálnej teórii relativity (ako napríklad známa rovnica ) kombináciou postulátov špeciálnej teórii relativity s hypotézou, že fyzikálne zákony v špeciálnej teórii relativity sa blížia zákonom klasickej mechaniky v nerelativistickej limite. v jednej inerciálnej sústave .V ,

v inej inerciálnej vzťažnej sústave

, potom

Postavenie špeciálnej teórie relativity
Špeciálna teória relativity je presná iba vtedy, ak sú gravitačné účinky zanedbateľné alebo veľmi malé. V ostatných prípadoch musí byť nahradená všeobecnou teóriou relativity. Vo veľmi malých mierkach (ako napríklad Planckova dĺžka a menšie) je možné, že špeciálna teória relativity neplatí kvôli efektom kvantovej gravitácie. Avšak v makroskopických mierkach a pri neprítomnosti silných gravitačných polí špeciálnu teóriu relativity všeobecne prijala celá fyzikálna verejnosť a výsledky pokusov, ktoré sa ju zdajú vyvracať, sú pripisované nereprodukovateľným experimentálnym chybám. Naproti tomu všeobecná teória relativity nie je stále dostatočne experimentálne preverená a dokonca doteraz neboli vyvrátené alternatívne teórie gravitácie ako napríklad Brans-Dickeova teória.

• Paradox dvojčiat sa týka dvojčiat. Hmotnosť. ktoré sa uplatnia iba pri relativistických rýchlostiach. hybnosti a energie. i u týchto ukazuje. Jedinou ich možnou záchranou je urobiť malé zmeny v definíciách. lebo pri nízkych rýchlostiach musí ŠTR súhlasiť s newtonovskou mechanikou. ktorá je menšia. Existuje niekoľko rovnocenných ciest ako definovať hybnosť a energiu v ŠTR. (Dá sa povedať. z nich jedno odletí v kozmickej lodi letiacou rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla. Nasledujúce nové definície boli prijaté ako správne pre hybnosť a energiu v ŠTR. a pre γ → ∞ sa zvýrazňujú relativistické javy. dostaneme nenulový energetický zvyšok: . Pre γ = 1 sa teleso správa úplne newtonovsky. že prakticky ide o rôzne aspekty tej istej fyzikálnej veličiny. Pre rýchlosti omnoho menšie ako je rýchlosť svetla sa γ aproximuje použitím Taylorovho rozvoja a dá sa zistiť. hybnosť a energia Okrem zrevidovaní predstáv o priestore a čase vyžaduje špeciálna teória relativity takisto aj nový pohľad na koncept hmoty. Jeho energia a hybnosť sú dané vzťahmi: kde γ (Lorentzov faktor) je daný vzťahom: a c je rýchlosť svetla. dĺžka) objektu zmerané jedným pozorovateľom sa môžu líšiť od výsledkov merania toho istého objektu inými pozorovateľmi (pozri Lorentzova transformácia). Aby tieto zákony zostali platné v ŠTR. Ak by sme však urobili jednoduchý myšlienkový experiment s Newtonovými definíciami hybnosti a energie. ktorý sa v ŠTR často vyskytuje. Jedna z metód používa zákony zachovania. Majme objekt o hmotnosti m pohybujúci sa rýchlosťou v. Ak sa pozrieme na predchádzajúce vzorce pre energiu. zistí. jeden z nich vyzerá. • Rebríkový paradox. • Rozmery (napr.) Vzťah energie a hybnosti vyjadruje vzorec . medzi ktorými sú: • Doba medzi dvoma udalosťami nie je medzi užívateľmi nemenná. ako veľmi sa chovanie telesa líši od klasickej mechaniky. To je ako požadované. Výraz γ. pochádza z rovníc Lorentzovej transformácie. kde rebrík letiaci rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla je v garáži. že druhé dvojča. ale závisí na relatívnych rýchlostiach medzi ich vzťažnými sústavami (pozri Lorentzova transformácia). Podobne ako špeciálna relativita dala do vzájomného vzťahu priestor a čas. zistíme. ktoré sú dôležitými pojmami Newtonovej mechaniky. že pokiaľ je objekt v pokojovom stave (v = 0 a γ = 1). že Okrem prvého výrazu vo vyjadrení energie (diskutovaného nižšie) sú tieto vzorce presne v súlade so štandardnými definíciami newtonovskej kinetickej energie. ktoré zostalo na Zemi starlo omnoho rýchlejšie (alebo prvé dvojča starlo pomalšie). Keď sa vráti. že jeho hodnota zhruba opisuje. že tieto veličiny v ŠTR nie su zachovávané. ktoré sa môžu zdať mnohým ako bizarné. • Dve súčasné udalosti na dvoch rôznych miestach v jednej vzťažnej sústave nemusia byť súčasnými v druhej vzťažnej sústave. musia platiť v každej inerciálnej sústave.Špeciálna teória relativity 256 Dôsledky špeciálnej teórie relativity Špeciálna teória relativity má niekoľko dôsledkov.

Predovšetkým je možné jednoducho odvodiť rovnice pre energiu a hybnosť . Ak vezmeme vzorec tak. ktoré sú platné vo všetkých vzťažných sústavách. Predovšetkým sa pokojová hmotnosť nezvyšuje s rýchlosťou telesa. pretože je konštantná. hoci majú na mysli pokojovú hmotnosť. že je rovnaká pre všetkých inerciálnych pozorovateľov. hlavne v staršej literatúre a v úvodných kurzoch fyziky. Pokiaľ je rýchlosť rovná nule. Veľa fyzikov preto jednoducho hovorí o hmotnosti. je podstatný iba rozdiel v energii. Tieto dáta poskytli dôležité informácie pri konštrukcii atómovej bomby. 257 O hmotnosti Často. ktorá je daná vzťahom Pretože γ rastie s rýchlosťou. a dávajú prednosť vo formulovaní ŠTR invariantnými veličinami. Porovnaním rozdielov hmotností je možné predpovedať. ako je napísaný. že je správna alebo nesprávna. relativistická a pokojová hmotnosť sú si rovné. Táto hmotnosť je nemennou veličinou v tom zmysle. takisto rastie aj relativistická hmotnosť. pokojová hmotnosť sa stala dôležitou veličinou vo všeobecnej teórii relativity a v kvantovej teórii polí. O žiadnej z týchto definícií sa nedá povedať. že v teórii relativity platí. ktoré atómové jadrá ukrývajú veľkú vnútornú energiu. Pokojová energia nie je v rozpore s Newtonovou teóriou. vidíme. pretože sa mení v Lorentzovej transformácii.Špeciálna teória relativity Táto energia je nazývaná pokojová energia. pokojovej hmotnosti. sa uvádza. Naopak. Inou definíciou hmotnosti je relativistická hmotnosť. Dopady tohto vzorca na život v 20. Táto definícia je konzistentnejšia s (relativistickou) dĺžkou a časom a je vhodná pre viacero účelov. ale v ŠTR existujú dve rôzne predstavy hmotnosti. a čo sa kinetickej energie týka. Avšak mnohí fyzici nemajú radi koncept relativistickej hmotnosti. storočí z neho urobili jednu z najznámejších vedeckých rovníc. Predchádzajúca rovnica hovorí o tzv. že podľa špeciálnej teórie relativity so zvyšujúcou sa rýchlosťou vzrastá hmotnosť telesa. že hmotnosť je iba ďalšou formou energie. Tento vzorec sa stáva dôležitým napríklad pri meraní hmotnosti rôznych atómových jadier. Toto tvrdenie sa opiera o jednu definíciu hmotnosti. ktorá môže byť uvoľnená jadrovými reakciami. Súčasnosť a kauzalita .

koncové body nulových geodetik budú sústredenými guľovými plochami. v ktorej udalosť A a udalosť B nastávajú na rovnakom mieste v priestore a líšia sa iba v čase. v ktorej sa udalosť A a udalosť B udiali súčasne. Preto tu nemôže existovať žiadna príčinná súvislosť. Kde sú diferenciály troch priestorových dimenzií. kde polomer = vzdialenosť c · ±čas. Diferenciál vzdialenosti (ds) v karteziánskom trojrozmernom priestore je definovaný ako: . Svetelný kužeľ Geometria časopriestoru v špeciálnej teórii relativity ŠTR používa „rovný“ štvorrozmerný Minkowského priestor. že tu máme sústavu súradníc. Hypoteticky je možné premiestňovanie hmoty (alebo informácie) z A do B a môže tu nastávať príčinný vzťah (kde A je príčina a B je následok). kde C predchádza A. môžeme reprezentovať fyzikálny svet trojrozmerným priestorom: Vidíme. takže rovnica pre diferenciál vzdialenosti sa zmení na: V mnohých situáciách môže byť užitočné považovať čas za imaginárny (napríklad to môže zjednodušiť rovnice). že nulové (svetelné) geodetiky ležia pozdĺž dvojkužeľa .Špeciálna teória relativity 258 Špeciálna teória relativity pripúšťa. To znamená. Interval AB na diagrame vpravo je „časový“. obvykle označovaný ako časopriestor. alebo a sú definované rovnicou Čo dáva rovnicu kružnice o polomere r = c · dt. To znamená. Ak A predchádza B v tejto sústave súradníc. . Ak to rozšírime do troch priestorových dimenzií. Tento priestor je však veľmi podobný štandardnému trojrozmernému Euklidovskému priestoru a vďaka tomu sa s ním veľmi jednoducho pracuje. že udalosti. ktoré sú súčasné v jednej vzťažnej sústave. potom A predchádza B vo všetkých sústavách súradníc. v ktorých A predchádza C (ako je to vyznačené) a súradnicové systémy. Interval AC na diagrame je „priestorový“. Hoci tu existujú súradnicové systémy. okrem cestovania nadsvetelnou rýchlosťou nie je možné pre žiadne teleso (ani informáciu) cestovať z A do C alebo z C do A. V geometrii ŠTR je pridaná štvrtá dimenzia – čas – s jednotkou c. nemusia byť súčasné v inej vzťažnej sústave. oddelené iba priestorom. V takom prípade je v predchádzajúcej rovnici nahradené a metrika sa zmení na: Pokiaľ pre zjednodušenie zmeníme počet priestorových dimenzií na dve. že tu máme sústavu súradníc.

zatiaľ čo kužeľ v oblasti +t sú informácie. Pozeráme sa na udalosť vzdialenú metrov a d/c sekúnd v minulosti. Príbuzne témy • Ľudia: Arthur Eddington | Albert Einstein | Hendrik Lorentz | Hermann Minkowski | Bernhard Riemann | Henri Poincaré | Alexander MacFarlane | Harry Bateman | James Clerk Maxwell • Relativita: Všeobecná teória relativity | Einsteinov princíp relativity | Galileiho princíp relativity | sústava súradníc | inerciálna vzťažná sústava | Lorentzove transformácie • Fyzika: Newtonova mechanika | časopriestor | rýchlosť svetla | Dopplerov jav • Matematika: Minkowského priestor | svetočiara | svetoplocha | Lorentzova grupa | tenzor .moment sily na kondenzátore • Kennedy-Thorndike experiment – časová kontrakcia • Experimenty na testovanie vyžarovacej teórie dokázali. pozdĺž nulové geodetiky. počiatok súradnicového systému znázorňuje pozorovateľa a čiara ku hviezde znázorňuje nulovú geodetiku „líniu pohľadu“. Overovanie postulátu špeciálnej teórie relativity • Michelson-Morleyho experiment .Špeciálna teória relativity 259 Tento prázdny dvojkužeľ reprezentuje „líniu pohľadu“ z bodu v priestore.bránenie v pohybe éteru • Trouton-Noble experiment . Z tohto dôvodu je prázdny svetelný dvojkužeľ známy takisto ako aj „svetelný kužel“.“. keď sledujeme hviezdy a povieme „Svetlo tejto hviezdy. ktoré bod „vysiela“.meranie pohybu éteru vzhľadom k Zemi.) Kužeľ v oblasti −t sú informácie. je X rokov staré. test smerovej invariantnosti rýchlosti svetla • Hamarov experiment . ktoré mi dopadá do oka. Vtedy. že rýchlosť svetla je nezávislá na rýchlosti vyžarujúceho zdroja. (Bod v ľavom dolnom rohu znázorňuje hviezdu. ktore bod „prijíma“. tak sa práve pozeráme pozdĺž línie pohľadu.

33 MeV. žiarenia sa líšia len svojim zdrojom.17 MeV alebo 1. Fyzikálny rozdiel medzi gama žiarením a röntgenovým žiarením nejestvuje. euweb. Keď jadro vyžiari časticu α alebo β. cz/ [3] http:/ / www. rovnako ako napr. čo zodpovedá frekvenciám nad 2. Rozdiel je v tom. nové jadro môže byť v excitovanom stave.Špeciálna teória relativity 260 Externé odkazy • Učebný text [1] (po česky) • Teória relativity [2] . Do tohto spektra patrí aj röntgenové žiarenie. Iným príkladom môže byť alfa rozpad amerícia-241 241Am na Neptúnium-237 237Np. pri beta rozpade irídia-192 192Ir na platinu-192 192Pt. γ) je vysoko energetické elektromagnetické žiarenie vznikajúce pri rádioaktívnych a iných jadrových dejoch. ktorý je podobne ako predchádzajúci sprevádzaný vyžiarením gama kvánt. Do nižšieho energetického stavu môže prejsť vyžiarením fotónu gama žiarenia podobne ako elektrón v obale atómu vyžiarením kvanta ultrafialového žiarenia. Žiarenie gama je druh ionizujúceho žiarenia. Príkladom môže byť beta rozpad kobaltu-60 60Co na nikel-60 60Ni. Žiarenie gama je často definované ako žiarenie s energiou fotónov nad 10 keV. resp. vlnovej dĺžke kratšej ako 124 pm. Žiarenie gama Zdroj žiarenia Gama žiarenie často vzniká spolu s alfa či beta žiarením pri rádioaktívnom rozpade jadier atómov. webpark. pri ktorom v prvom stupni najprv jadro kobaltu vyšle časticu β (teda elektrón e-) a elektrónové antineutríno νe a premení sa na jadro niklu v excitovanom stave: Potom sa novo vzniknuté excitované jadro zbaví prebytočnej energie vyžiarením kvanta žiarenia gama: Vyžiarené kvantá žiarenia gama majú v tomto prípade energiu buď 1. aldebaran. . cz/ relativita/ [2] http:/ / martin184.42 EHz.online učebnica (po česky) • Astrofyzika [3] (po česky) Referencie [1] http:/ / vscience. že teraz majú vyžiarené kvantá omnoho viac rôznych energií. Do materiálov preniká lepšia ako žiarenie alfa. alebo beta (korpuskulárne neelektromagnetické žiarenia).. cz/ astrofyzika/ Žiarenie gama Žiarenie gama (často písané ako grécky znak gama.

Poškodzuje orgány živých organizmov pri zvýšených dávkach. pri jadrovom výbuchu je v tomto rozsahu energií vyžiarená väčšina fotónov žiarenia gama. Črevná forma sa prejavuje nauzeou. najvhodnejšie sú materiály s vysokým atómovým číslom a vysokou hustotou. že vysoké dávky žiarenia poškodia embryo alebo fétus v matkinom tele. pri ktorom časť energie fotónu umožní únik elektrónu z atómu a zvyšok energie je vyžiarený v podobe menej energetického fotónu. Ožiarenie živočícha alebo osoby nad 1 Gy spôsobuje akútny radiačný syndróm alebo akútnu chorobu z ožiarenia. (čo je energetický ekvivalent dvoch pokojových hmotností elektrónu). Comptonovým javom a vznikom elektrón-pozitrónového páru. epiláciu (stratu vlasov) a dermatitídu. Žiarenie gama by pri prípadnom nukleárnom konflikte spôsobilo najviac úmrtí. čo elektrónu umožní popustiť atóm. t. . tým hrubší materiál na tienenie je potrebný. Na vznik týchto častíc je potrebné 1. Z nich prvé dva spôsobujú ionizáciu atómov s ktorými sa kvantá dostanú do interakcie. mutácie. Fotoelektrickým javom. Prejavuje sa poškodením tkanív a buniek v tele. alebo slabo viazaným orbitálnym elektrónom. eventuálne poškodený epitel predstavuje výborné miesto na osídlenie mikroorganizmami. zvyšná energie sa zmení na kinetickú energiu vznikajúceho páru a jadra. zvracaním a malabsorpsiou. krvná forma radiačného syndrómu). Tienenie gama žiarenia Na pohltenie žiarenia γ je potrebné veľkú masu materiálu. Fotoelektrický jav je dominantný mechanizmus výmeny energie pre rontgenové žiarenie a gama žiarenie s energiou pod 50 keV. Pozitrón má veľmi krátky čas rozpadu. Comptonov jav je relatívne nezávislý na atómovom čísle interagujúceho materiálu. Energia fotónu je využitá na vznik páru elektrón-pozitrón. Kinetická energia uvoľneného elektrónu sa rovná energii fotónu γ znížené o väzobnú energiu elektrónu ktorou bol pôvodne viazaný v atóme. Preto je nutné sa pred účinkami gama žiarenia chrániť. hrúbkou cez ktorú prejdené žiarenie gama zníži svoju intenzitu na polovicu. s intenzitou 1 cm olova zredukuje na 50 %. Interakcia s hmotou Žiarenie gama reaguje s materiálmi troma hlavnými spôsobmi. To je zárodočné a krvotvorné tkanivo a potom epitelová výstelka tenkého čreva a epidermis. u energetickejších prevažujú iné formy výmeny. Na koži pozorujeme erytém. ktoré sa intenzívne delia. Comptonov jav nazývaný tiež Comptonov rozptyl či Compton-Debyeov jav je interakcia fotónu s voľným. Dávky sa merajú v Grayoch (1 Gy = J/kg). Tento jav je dominantný pre fotóny γ o energiách 100 keV až 10 MeV. Behom asi 10-8 s anihiluje s voľným elektrónom pri vyžiarení dvoch gama fotónov s energiou po 511 keV. Fotoelektrický jav vzniká. Schopnosť materiálu pohlcovať žiarenie spravidla vyjadrujeme polohrúbkou materiálu. prudko znížia hladiny erytrocytov. rakovinu. bude mať polovičnú intenzitu tiež po prechode cez 6 cm betónu. leukocytov a trombocytov v krvi (= tzv. je pre živé organizmy vrátane človeka nebezpečné. keď fotón γ interaguje s elektrónom na orbite atómu a odovzdá mu všetku energiu.02 MeV.Žiarenie gama 261 Fyziologické účinky Aj keď je žiarenie gama menej ionizujúce ako α i β. Spôsobuje podobné poškodenia ako röntgenové žiarenie: popáleniny. Čím energetickejšie je žiarenie. j. Napríklad žiarenie γ. Z toho vyplýva. Vznik elektron-pozitronového páru nastáva pri prelete fotónu v dosahu coulombovskej sily jadra.

Žiarenie gama 262 Použitie Vysokoenergetická povaha žiarenia gama z neho vytvára účinný prostriedok na hubenie baktérii a plesní. Pomocou aparatúry. ktorý dokáže zničiť napadnutú bunku. ktoré sa pretnú v mieste nádoru a tým vytvoria vysokoenergetický bod. . 1914 Ernest Rutherford a Edward Andrade dokázali zmeraním jeho vlnovej dĺžky pomocou röntgenovej kryštálografie. rovnako ako α a β. že žiarenie gama je druh elektromagnetického žiarenia. Britský fyzik William Henry Bragg v roku 1910 ukázal jeho vlnový charakter tým. Prístroj gama nôž využíva niekoľko nízkoenergetických lúčov z rôznych smerov. keď nebol známy rozdiel vo fyzikálnej podstate týchto druhov žiarenia. ktorú si sám postavil. že žiarenie γ má časticovú povahu. Pomenovanie „žiarenie gama“ zaviedol Ernest Rutherford ako obdobu alfa a beta žiarenia ešte v dobe. používa sa aj pri jej liečení. Nízkoenergetický lúč samotný pritom bunky nezničí. ktoré by chemikálie mohli poškodiť. že ionizuje plyn obdobne ako röntgenové žiarenie. technécium-99m. S výhodou sa používa tiež na červotočom napadnuté staré drevené umelecké diela. čo sa využíva pri sterilizácii lekárskych nástrojov. Ako zdroj žiarenia sa používajú rádioizotopy napr. Aj keď žiarenie gama samo osebe spôsobuje rakovinu. pozoroval. Využíva sa tiež v nukleárnej medicíne pre diagnostické účely. Dejiny Žiarenie gama objavil francúzsky chemik a fyzik Paul Ulrich Villard v roku 1900 pri štúdiu uránu. V r. alebo pri ošetrovaní potravín. že žiarenie nie je ohýbané magnetickým poľom. Spočiatku sa myslelo.

wikipedia.php?oldid=3645173  Prispievatelia: Podobor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3883542  Prispievatelia: Oranžový trpaslík  Zdroj: http://sk.php?oldid=3691275  Prispievatelia: Červený trpaslík  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.Zdroje článkov a prispievatelia 263 Zdroje článkov a prispievatelia Vývoj hviezdy  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3891108  Prispievatelia: Modrý tulák (hviezda)  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3878607  Prispievatelia: Supernova impostor  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3835506  Prispievatelia: Hyperobor  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3837568  Prispievatelia: Nestabilný pruh  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3883163  Prispievatelia: Wolfova-Rayetova hviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3887711  Prispievatelia: Premenná hviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3654719  Prispievatelia: Herbigov-Harov objekt  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3898036  Prispievatelia: Hypernova  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3536396  Prispievatelia: Červený obor  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3799590  Prispievatelia: Molekulárny mrak  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3883444  Prispievatelia: Podtrpaslík typu B  Zdroj: http://sk.php?oldid=3852117  Prispievatelia: Hayashiho čiara  Zdroj: http://sk.php?oldid=3703721  Prispievatelia: Žltý nadobor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3753358  Prispievatelia: Obor (hviezda)  Zdroj: http://sk.php?oldid=3895356  Prispievatelia: Hviezda typu S  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3689612  Prispievatelia: Modrý nadobor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3889800  Prispievatelia: Žltý hyperobor  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3732878  Prispievatelia: Biely trpaslík  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3448246  Prispievatelia: Podtrpaslík  Zdroj: http://sk.php?oldid=3882575  Prispievatelia: Magnetar  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3786911  Prispievatelia: Hlavná postupnosť  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3899853  Prispievatelia: Horizontálna vetva  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3846102  Prispievatelia: Vznik hviezdy  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3792767  Prispievatelia: Asymptotická vetva obrov  Zdroj: http://sk.php?oldid=3893845  Prispievatelia: CH hviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3195738  Prispievatelia: Dredge-up  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3856197  Prispievatelia: Henyeyho stopa  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3813658  Prispievatelia: Supernova  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3887497  Prispievatelia: Nadobor  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3084243  Prispievatelia: Červená skupina  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3796593  Prispievatelia: Modrý obor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3783406  Prispievatelia: Pulzar  Zdroj: http://sk.php?oldid=3564578  Prispievatelia: - .wikipedia.org/w/index.php?oldid=3766701  Prispievatelia: Neutrónová hviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3625183  Prispievatelia: Hviezda pred hlavnou postupnosťou  Zdroj: http://sk.php?oldid=3783450  Prispievatelia: Žltý trpaslík  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3866264  Prispievatelia: Hertzsprungov-Russellov diagram  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3885250  Prispievatelia: Čierny trpaslík  Zdroj: http://sk.php?oldid=3695686  Prispievatelia: Polopravidelná premenná hviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3843813  Prispievatelia: Trpaslík (hviezda)  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3746834  Prispievatelia: Nepravidelná premenná hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3835462  Prispievatelia: Planetárna hmlovina  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3828108  Prispievatelia: Premenná hviezda typu T Tauri  Zdroj: http://sk.php?oldid=3870540  Prispievatelia: Jasný obor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3732952  Prispievatelia: Červený nadobor  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3887807  Prispievatelia: Modrý trpaslík  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.

wikipedia.wikipedia.php?oldid=3597887  Prispievatelia: Viacnásobná hviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3788516  Prispievatelia: Metalicita  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3755225  Prispievatelia: Interagujúca galaxia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3782293  Prispievatelia: Špirálová galaxia s priečkou  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3782292  Prispievatelia: Šošovková galaxia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3533469  Prispievatelia: Konvektívna zóna  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3592728  Prispievatelia: Protón-protónový cyklus  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3783473  Prispievatelia: Nepravidelná galaxia  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3658928  Prispievatelia: Planetárna sústava  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3783463  Prispievatelia: Zoznam najbližších galaxií  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3775629  Prispievatelia: Zoznam kvazarov  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3408307  Prispievatelia: Bozónová hviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3806045  Prispievatelia: Eliptická galaxia  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3076181  Prispievatelia: Absolútna hviezdna veľkosť  Zdroj: http://sk.php?oldid=3458198  Prispievatelia: Slnečný vietor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3777341  Prispievatelia: Oblasť žiarivej rovnováhy  Zdroj: http://sk.php?oldid=3842152  Prispievatelia: Skupina galaxií  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3592124  Prispievatelia: Hviezdna veľkosť  Zdroj: http://sk.php?oldid=3801149  Prispievatelia: Satelitná galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3683057  Prispievatelia: Trpasličia galaxia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3883067  Prispievatelia: Hviezdna sústava  Zdroj: http://sk.php?oldid=3592772  Prispievatelia: Héliový záblesk  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3807980  Prispievatelia: Radiálna rýchlosť  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3881022  Prispievatelia: Kontaktná dvojhviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3833407  Prispievatelia: Aktívna galaxia  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3531379  Prispievatelia: Koróna  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3780915  Prispievatelia: Rádiová galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3845451  Prispievatelia: - 264 .org/w/index.org/w/index.php?oldid=3771813  Prispievatelia: Biela diera  Zdroj: http://sk.php?oldid=3780914  Prispievatelia: Zdanlivá hviezdna veľkosť  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3529069  Prispievatelia: Chromosféra  Zdroj: http://sk.php?oldid=1673094  Prispievatelia: Absolútne čierne teleso  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3635615  Prispievatelia: Blazar  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3783477  Prispievatelia: Supermasívna čierna diera  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3807637  Prispievatelia: Uhlíkový cyklus  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3783438  Prispievatelia: Jadro Slnka  Zdroj: http://sk.php?oldid=3771313  Prispievatelia: Kvazar  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3757912  Prispievatelia: Zoznam galaxií  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3690300  Prispievatelia: Spektrálna klasifikácia  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3598191  Prispievatelia: Hmotnosť Slnka  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3459292  Prispievatelia: Prázdnota (astronómia)  Zdroj: http://sk.php?oldid=3682283  Prispievatelia: Špirálová galaxia  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3553830  Prispievatelia: Dvojhviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3787568  Prispievatelia: 3-alfa reakcia  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3034488  Prispievatelia: galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3777393  Prispievatelia: Fotosféra  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3033219  Prispievatelia: Hnedý trpaslík  Zdroj: http://sk.php?oldid=3769988  Prispievatelia: UBV systém  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3806632  Prispievatelia: Gravahviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3746566  Prispievatelia: Vlastný pohyb  Zdroj: http://sk.Zdroje článkov a prispievatelia Q-hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3844777  Prispievatelia: Seyfertova galaxia  Zdroj: http://sk.

wikipedia.php?oldid=3889451  Prispievatelia: Kalibračný bozón  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3762614  Prispievatelia: Lorentzova transformácia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3545935  Prispievatelia: Rýchlosť svetla  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3785110  Prispievatelia: Žiarenie gama  Zdroj: http://sk.php?oldid=3877942  Prispievatelia: Priestoročas  Zdroj: http://sk.php?oldid=3870114  Prispievatelia: Occamova britva  Zdroj: http://sk.php?oldid=3878668  Prispievatelia: Všeobecná teória relativity  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.Zdroje článkov a prispievatelia Chandrasekharova medza  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3879800  Prispievatelia: Ultrafialové žiarenie  Zdroj: http://sk.php?oldid=3783459  Prispievatelia: Metafyzika  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3749997  Prispievatelia: Teória strún  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3316138  Prispievatelia: Infračervené žiarenie  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3784489  Prispievatelia: Kerrova čierna diera  Zdroj: http://sk.php?oldid=3584052  Prispievatelia: Dejiny astronómie  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3833985  Prispievatelia: Protohviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3875741  Prispievatelia: Medzihviezdna hmota  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3835518  Prispievatelia: Vesmír  Zdroj: http://sk.php?oldid=2956940  Prispievatelia: Svetlo  Zdroj: http://sk.php?oldid=3867880  Prispievatelia: Index lomu  Zdroj: http://sk.php?oldid=3892524  Prispievatelia: Špeciálna teória relativity  Zdroj: http://sk.php?oldid=3788245  Prispievatelia: - 265 .org/w/index.org/w/index.php?oldid=3805732  Prispievatelia: Fotón  Zdroj: http://sk.php?oldid=3787518  Prispievatelia: Teória relativity  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3657684  Prispievatelia: Čierna diera  Zdroj: http://sk.php?oldid=3801267  Prispievatelia: Svetelný tok  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3695586  Prispievatelia: Maxwellove rovnice  Zdroj: http://sk.php?oldid=3843986  Prispievatelia: Hubblova schéma  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3726039  Prispievatelia: Schwarzschildova metrika  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3882566  Prispievatelia: Schwarzschildov polomer  Zdroj: http://sk.php?oldid=3882828  Prispievatelia: Hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3773671  Prispievatelia: Červia diera  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3777236  Prispievatelia: Fermión  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3686394  Prispievatelia: Kozmológia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3899161  Prispievatelia: Tachyón  Zdroj: http://sk.php?oldid=3886287  Prispievatelia: Dilatácia času  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.

Sankrit & W.wikipedia Súbor:Stellar evolutionary tracks-en.0  Prispievatelia: Súbor:Progenitor of type Ia supernova sk.jpg  Zdroj: http://sk.0 Unported  Prispievatelia: w:cs:Wikipedista:Vitecek Súbor:HR-diagram_02.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.png  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.5  Prispievatelia: Stephan Baum (converted to SVG by different users.svg  Zdroj: http://sk.0  Prispievatelia: ESO.php?title=Súbor:Mira_1997.wikipedia.php?title=Súbor:M27_Knots. .png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.png  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:T Tauri.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Rursus Obrázok:NGC6543.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Obrázok:HST HH47 image.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:Progenitor_of_type_Ia_supernova_sk.org/w/index.php?title=Súbor:H-R_diagram.php?title=Súbor:Commons-logo.org/w/index.gif: Jesusmaiz Image:Portal.2.php?title=Súbor:M57_The_Ring_Nebula. Súbor:Wolf-rayet.php?title=Súbor:SN1994D.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:HH_object_diagram.php?title=Súbor:NGC6543.php?title=Súbor:Wolf-rayet.jpg  Zdroj: http://sk. ESA Credit: H.png  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.gif  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/ESA/JHU/R.jpg  Zdroj: http://sk. created by Reidab.gif  Zdroj: http://sk.org/w/index. European Southern Observatory Image:Disambig.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Portal.wikipedia.sk.php?title=Súbor:Chandra-crab.org/w/index.cloud.wikipedia.wikipedia. licencie a prispievatelia Súbor:Nursery_of_New_Stars_-_GPN-2000-000972.svg: Pepetps derivative work: Bitplane (talk) Súbor:HR-diag-instability-strip.php?title=Súbor:Herbig-Haro_object_HH32.org/w/index.wikipedia.org/w/index.2.wikipedia.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Polaris_system.php?title=Súbor:Vela_Pulsar_jet. Manchester.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.Pavlov et al.png  Zdroj: http://sk. ESA.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/ESA/HST.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk. licencie a prispievatelia 266 Zdroje obrázkov.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Sirius_A_and_B_Hubble_photo.png  Zdroj: http://sk.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Patrick Hartigan Obrázok:Herbig-Haro object HH32.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: C.wikipedia.wikipedia.php?title=Súbor:HH1_and_HH2_imaged_by_WFPC2.0 Unported  Prispievatelia: Portal.jpg  Zdroj: http://sk.Zdroje obrázkov.wikipedia.org/w/index.wikipedia. Bond (STScI) and M.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:HST_HH47_image.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Chandra-crab.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:Rigel blue supergiant. based on the earlier PNG version.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.cloud.php?title=Súbor:Accretion_Disk_Binary_System.wikipedia.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: w:User:MysidUser:Mysid Súbor:Polaris_system.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.wikipedia.5.Zijlstra (UMIST. Bacon (STScI) Súbor:Alnitak sun comparision.php?title=Súbor:61-cygni.org/w/index.php?title=Súbor:Crab_Nebula_1959.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.sk.svg  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: logo  Prispievatelia: SVG version was created by User:Grunt and cleaned up by 3247.JPG  Licencia: Public domain  Prispievatelia: The Hubble Heritage Team (AURA/STScI/NASA) Obrázok:M27 Knots.php?title=Súbor:Betelgeuse_star_(Hubble).wikipedia.org/w/index.0 Unported  Prispievatelia: w:cs:Wikipedista:VitecekVít Hněvkovský image:molecular.A.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.org/w/index. ESA and A.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia Súbor:Mira 1997.org/w/index.wikipedia.org/w/index.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: User:Spacepotato Súbor:H-R diagram.org/w/index.Hubble 2006 mosaic comparison.php?title=Súbor:HRDiagram.Hubble 2006 mosaic 18000.php?title=Súbor:1e9m_comparison.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.png  Licencia: neznámi  Prispievatelia: User:Paul Stansifer.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Obrázok:Crystal Project konquest. M.php?title=Súbor:Molecular. O'Dell (Vanderbilt University) Obrázok:M2-9.php?title=Súbor:Disambig.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Optical: NASA/HST/ASU/J.0.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:HRDiagram.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.php?title=Súbor:HH47_animation.php?title=Súbor:Alnitak_sun_comparision.php?title=Súbor:Orion_Nebula_-_Hubble_2006_mosaic_comparison.php?title=Súbor:Stellar_evolutionary_tracks-en. UK) Image:Commons-logo.750pix.wikipedia. Hester et al.1.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:Accretion Disk Binary System.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.PNG: *derivative work: G.wikipedia.php?title=Súbor:Aldebaran-Sun_comparison-en.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Keplers supernova.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.750pix.org/w/index.php?title=Súbor:HR-diag-no-text-2.php?title=Súbor:Neutronova-hvezda-vyrez.wikipedia Súbor:HR-diagram_01.wikipedia.0  Prispievatelia: derivative work: Rursus (talk) Stellar_evolutionary_tracks-en.png  Zdroj: http://sk.wikipedia. G.wikipedia.wikipedia. Bacon (STScI) Original uploader was Hurricane Devon at en.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Image:HR-diag-no-text-2. X-Ray: NASA/CXC/ASU/J.jpg  Zdroj: http://sk.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: File:NGC 6302HST.0.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:HR-diagram_03.R.sk.org/w/index.wikipedia.png  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.0  Prispievatelia: CWitte Súbor:Aldebaran-Sun comparison-en.org/w/index.org/w/index.wikipedia.arp. Hui Yang University of Illinois ODNursery of New Stars Súbor:Betelgeuse star (Hubble).png  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:HR-diag-instability-strip.org/w/index. Súbor:Vela Pulsar jet.org/w/index.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Redaktor:Adrian Súbor:Crab Nebula 1959. Robberto (Space Telescope Science Institute/ESA) and the Hubble Space Telescope Orion Treasury Project Team Súbor:Bok globules in IC2944.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:Sun_and_VY_Canis_Majoris.png  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.JPG  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Orion_Nebula_-_Hubble_2006_mosaic_18000.png  Zdroj: http://sk.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Original uploader was Bebe at sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Obrázok:M57 The Ring Nebula.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.php?title=Súbor:NGC_6302HST.org/w/index.php?title=Súbor:Keplers_supernova.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) Súbor:Orion Nebula .wikipedia.php?title=Súbor:NGC_246.png  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Súbor:Neutronova-hvezda-vyrez.0 Unported  Prispievatelia: w:cs:Wikipedista:VitecekVít Hněvkovský Súbor:HR-diagram_03.php?title=Súbor:Nursery_of_New_Stars_-_GPN-2000-000972.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Obrázok:HH object diagram.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:T_Tauri.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:61-cygni. Hester et al.png  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/CXC/PSU/G.org/w/index.arp.php?title=Súbor:Crystal_Project_konquest.php?title=Súbor:HR-diagram_02.php?title=Súbor:RedDwarfPlanet.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/Walt Feimer Súbor:RedDwarfPlanet.wikipedia.wikipedia.sk.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index. ESA and G.svg  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.Blair Súbor:SN1994D.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Bebe at sk.php?title=Súbor:M2-9.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:1e9m comparison.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Obrázok:HH47_animation.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Obrázok:HH1 and HH2 imaged by WFPC2.php?title=Súbor:Rigel_blue_supergiant.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: w:User:MysidMysid Súbor:H-R diagram.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:Orion Nebula .wikipedia.php?title=Súbor:RedDwarfNASA.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Margarita Karovska (Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics) and NASA Súbor:Sirius A and B Hubble photo.php?title=Súbor:HR-diagram_01. and others (see "source") Súbor:Sun and VY Canis Majoris.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Bok_globules_in_IC2944.org/w/index.wikipedia. see below) Súbor:RedDwarfNASA.svg  Zdroj: http://sk.S Stellar_evolutionary_tracks. Barstow (University of Leicester) Súbor:NGC 246.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.php?title=Súbor:H-R_diagram.

php?title=Súbor:Hoag's_object.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Hubble Space Telescope WFPC Team.gif  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Orbit4.php?title=Súbor:Obafgkm_noao_big.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.gif  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/JPL-Caltech/T.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Medium69 Súbor:M87 jet.wikipedia.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit4.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_b_8mag_big.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Astro_4d_stars_proper_radial_ba_rg_8mag_big._2008.php?title=Súbor:Ngc5866_hst_big.php?title=Súbor:Triple-Alpha_Process.php?title=Súbor:Pleiades-comet-Machholz.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Pleiades-comet-Machholz. and later an anonymous edit re-credited it to "zaria mayers" .org/w/index.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA Goddard Space Flight Center NASA-GSFC Súbor:NGC4881_HST_1995-07.wikipedia.php?title=Súbor:NGC_6745.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.gif  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.svg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Súbor:Solar_prominence_from_STEREO_spacecraft_September_29.wikipedia.php?title=Súbor:Spiral_galaxy_arms_diagram.wikipedia.wikipedia.org/w/index.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.php?title=Súbor:Magnetosphere_rendition.php?title=Súbor:Irregular_galaxy_NGC_1427A_(captured_by_the_Hubble_Space_Telescope).gif  Zdroj: http://sk. Berkeley).jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Rxj1242_comp.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: File:CNO Cycle.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/Walt Feimer Súbor:Triple-Alpha_Process.wikipedia. Pyle (SSC) Súbor:NGC 4414 (NASA-med).php?title=Súbor:Disambig.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Sun920607.wikipedia.gif  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Orbit2.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:Tokovinin-multiple-star-notation.org/w/index.org/w/index.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Gypaete at fr.php?title=Súbor:NGC_1553_Hubble.0 Unported  Prispievatelia: Luc Viatour Súbor:Magnetosphere rendition.gif  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA Headquarters Greatest Images of NASA (NASA-HQ-GRIN) Súbor:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300.org/w/index.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Spacepotato Súbor:HD 98800.php?title=Súbor:Solar_eclips_1999_4.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia Obrázok:Spiral galaxy arms diagram.php?title=Súbor:Sun_projection_with_spotting-scope_large.org/w/index. STScI Obrázok:Ngc5866 hst big.gif  Zdroj: http://sk. and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) Obrázok:NGC 1553 Hubble.php?title=Súbor:CNO_Cycle.wikipedia.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Disambig.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:H-R diagram.svg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:NGC4881_HST_1995-07.php?title=Súbor:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300. Graham.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA. Súbor:orbit1.php?title=Súbor:Ba_b_do8mag_c6_big.php?title=Súbor:Tokovinin-multiple-star-notation.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.php?title=Súbor:O5v-spectre. and The Hubble Heritage Team STScI/AURA) Obrázok:Irregular_galaxy_NGC_1427A_(captured_by_the_Hubble_Space_Telescope). E.php?title=Súbor:Accretion_Disk_Binary_System.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300.org/w/index.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:O5v-spectre. Kalas.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:T-dwarf-nasa-hurt.svg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: File:Accretion Disk Binary System.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: R. ESA.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:NGC_6745.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Robert Nemiroff (MTU) & Jerry Bonnell (USRA) Súbor:Morgan-Keenan spectral classification.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit3.0 Unported  Prispievatelia: Súbor:FusionintheSun.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: User:Dbenbenn / User:Mysid Image:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300.wikipedia.org/w/index.5  Prispievatelia: Stephan Baum (converted to SVG by different users.org/w/index. see below) Súbor:Planets2008.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_rb_8mag_big.org/w/index.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3. J.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia Súbor:Ba_b_do8mag_c6_big.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Voyager_1_entering_heliosheath_region.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index. Source image on English Wikipedia credited by original uploader to "Martin Kornmesser".svg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Vrstvy Slnka. and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) Súbor:rxj1242_comp.wikipedia.wikipedia.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:H-R_diagram.php?title=Súbor:Mobile-diagrams.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3. Kite (University of California.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.php?title=Súbor:FusionintheSun.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.png  Zdroj: http://sk. E.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Mobile-diagrams.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Original uploader was Friendlystar at en.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Astro_4d_stars_proper_radial_ba_rg_8mag_big.org/w/index.php?title=Súbor:Orbit1.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.png  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Spacepotato.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.0 Unported  Prispievatelia: User:SiriusB Súbor:Solar eclips 1999 5.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:HD188753_orbit.jpeg  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:Fomalhaut_with_Disk_Ring_and_extrasolar_planet_b.php?title=Súbor:M87_jet.wikipedia. P.wikipedia.wikipedia. Hurt/NASA Súbor:T-dwarf-nasa-hurt.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.gif  Zdroj: http://sk.wikipedia. ESA.gif  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Brown_Dwarf_Gliese_229B.wikipedia.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:NGC_4414_(NASA-med).org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Canopus.0 Unported  Prispievatelia: Luc Viatour Súbor:Solar_eclips_1999_4.php?title=Súbor:Planets2008. Hurt/NASA Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_obafgkm_b_7mag_big.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.php?title=Súbor:Solar_eclips_1999_5. Krist (NASA Jet Propulsion Laboratory) Súbor:HD188753 orbit.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: w:NASANASA Súbor:Voyager 1 entering heliosheath region.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:L-dwarf-nasa-hurt.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia. ESA.org/w/index. NASA/ESA.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Vrstvy_Slnka.php?title=Súbor:Solar_prominence_from_STEREO_spacecraft_September_29.php?title=Súbor:Morgan-Keenan_spectral_classification.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:HD_98800.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:L-dwarf-nasa-hurt.org/w/index.org/w/index.wikipedia. M.org/w/index.gif  Zdroj: http://sk.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit2.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) 267 .php?title=Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_b_8mag_big.wikipedia.php?title=Súbor:Orbit3.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_obafgkm_b_7mag_big.jpeg  Licencia: Attribution  Prispievatelia: Rochus Hess Súbor:Canopus.wikipedia.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: R.org/w/index.php?title=Súbor:Orbit5.org/w/index. and The Hubble Heritage Team STScI/AURA) Súbor:Hoag's object.org/w/index.wikipedia.org/w/index. Fitzgerald (Lawrence Livermore National Laboratory).png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Sun projection with spotting-scope large.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index. ESA. Chiang. ESA. M.Zdroje obrázkov.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Rursus Súbor:Obafgkm noao big.wikipedia. licencie a prispievatelia Súbor:Brown Dwarf Gliese 229B.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.php?title=Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_rb_8mag_big.wikipedia.php?title=Súbor:Sun920607. Clampin (NASA Goddard Space Flight Center).jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Edits by Farry.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit5. and K.svg  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia. Súbor:Fomalhaut with Disk Ring and extrasolar planet b._2008.wikipedia.wikipedia.org/w/index. Stapelfeldt and J.

User Maros on sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Two Micron All Sky Survey (2MASS).jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.JPG  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Satellite_Galaxies.galaxy. Súbor:spacetime_curvature. and the Hubble SM4 ERO Team Súbor:Sirius A and B artwork.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia Image:Horsehead-Hubble.User Maros on sk. Bacon (STScI) Súbor:Pleiades large.mc.wikipedia.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:LorentzT_paused.org/w/index.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: User:Johnstone Súbor:Wormhole-demo. Súbor:Black Hole Milkyway.wikipedia.php?title=Súbor:Hubbleova_ladicka.org/w/index.php?title=Súbor:Tarantula_nebula_detail.wikipedia.wikipedia Súbor:BlackHole.JPG  Zdroj: http://sk. Palomar Observatory Súbor:Priestorocas vzdialenost dvoch bodov.org/w/index.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk. the ACS Science Team. ESA.wikipedia.org/w/index.php?title=Súbor:Albert_Einstein_1979_USSR_Stamp.wikipedia.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: The Hubble Heritage Team (AURA / STScI / NASA) Súbor:Eta Carinae (captured by the Hubble Space Telescope).wikipedia Súbor:Hubble sequence photo.wikipedia.php?title=Súbor:Stonehenge_Wide_Angle.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.php?title=Súbor:Nearsc.org/w/index.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Original uploader was Adrian at sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:Red Giant convective zone.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:LorentzianWormhole.org/w/index.heikenwaelder.php?title=Súbor:Wikiquote-logo.0 Unported  Prispievatelia: ~~helix84 Image:Wiktionary-ico-de.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:Messier_041_2MASS.php?title=Súbor:Infrared_dog. Hartig (STScI).wikipedia.php?title=Súbor:Black_Hole_Milkyway.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.5  Prispievatelia: Richard Powell Image:Andromeda galaxy.php?title=Súbor:Hubble_sequence_photo.php?title=Súbor:Accretion_disk.php?title=Súbor:String_theory. Palomar Observatory Image:Wikiquote-logo.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:Wormhole-demo.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: ESO Súbor:CNO Cycle.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Safo at sk.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.0 Unported  Prispievatelia: Súbor:LorentzT paused.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/JPL-Caltech Súbor:Tarantula nebula detail.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?title=Súbor:World_lines_and_world_sheet.org/w/index.svg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.JPG  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA and the European Space Agency.svg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Súbor:Natal Microcosm.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index. NOAO.wikipedia.wikipedia.wikipedia.JPG  Zdroj: http://sk.750pix.750pix.org/w/index.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Infrared dog.wikipedia Súbor:Interferometer slk.php?title=Súbor:Light_cone_sk.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Red_Giant_convective_zone.svg  Zdroj: http://sk.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.0 Unported  Prispievatelia: Maros M r a z .wikipedia.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.at.JPG  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Jankaka Súbor: Priestorocas vzdialenost dvoch udalosti.0  Prispievatelia: AllenMcC.0 Unported  Prispievatelia: Maros M r a z .jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Original uploader was Maros at sk.php?title=Súbor:Jantar_Mantar_at_Jaipur.png  Zdroj: http://sk.svg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Priestorocas_vzdialenost_dvoch_udalosti.png  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk. funded by the National Aeronautics and Space Administration and the National Science Foundation.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:light_cone_sk.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.php?title=Súbor:Pleiades_large. ESA.Zdroje obrázkov.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:BlackHole.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User Nmnogueira on en.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:TakakkawFalls2.wikipedia.org/w/index.0  Prispievatelia: MissMJ Súbor:World lines and world sheet.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Kurochka.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:NGC4676.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/IPAC Súbor:Universum. AURA/Caltech. svg version by Actam Súbor:Calabi-Yau.org/w/index.php?title=Súbor:QuasarStarburst.svg  Zdroj: http://sk.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.wikipedia.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA. www.wikipedia.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.wikipedia.php?title=Súbor:Sirius_A_and_B_artwork.750pix.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia Súbor:Cierna diera. ESA.wikipedia.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.arp.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:Hubbleova_ladicka.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:light cone sk.750pix.php?title=Súbor:Light_cone_sk.wikipedia.png  Zdroj: http://sk.svg  Zdroj: http://sk.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Panzi Súbor:LorentzianWormhole. Email : heikenwaelder@aon.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA.at Súbor:Hinducosm Map1.jpg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:Speed of light (Fizeau).php?title=Súbor:Spacetime_curvature. a joint project of the University of Massachusetts and the Infrared Processing and Analysis Center/California Institute of Technology.JPG  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Obrázok:Solenoid.php?title=Súbor:Universum. Súbor:Mira. G.wikipedia.wikipedia.wikipedia. G.org/w/index.5  Prispievatelia: Richard Powell Image:Nearsc.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Solenoid.php?title=Súbor:Čierna_diera.php?title=Súbor:Interferometer_slk.wikipedia.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA. AURA/Caltech.5  Prispievatelia: en:User:Lunch Súbor:Hubble ultra deep field.wikipedia.php?title=Súbor:Eta_Carinae_(captured_by_the_Hubble_Space_Telescope).org/w/index.wikipedia.wikipedia. ESA Credit: G.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: helix84 Súbor:Stonehenge Wide Angle.wikipedia.php?title=Súbor:Messier_041_2MASS.Clampin (STScI).mc.php?title=Súbor:Andromeda_galaxy.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:QuasarStarburst.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:Čierna diera.org/w/index.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Adrian at sk. ESA and The Hubble Heritage Team STScI/AURA Image:Pleiades large.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Large. M. Бендель Súbor:String theory.php?title=Súbor:Wiktionary-ico-de.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.php?title=Súbor:Pleiades_large.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index. licencie a prispievatelia Obrázok:Circinus.5  Prispievatelia: Heikenwaelder Hugo.php?title=Súbor:NGC4676. Austria.php?title=Súbor:Circinus.svg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Mira.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk. and ESA Súbor:large.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/JPL/California Institute of Technology Obrázok:Blackbody_sk.wikipedia Súbor:TakakkawFalls2.php?title=Súbor:CNO_Cycle.JPG  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia. H.org/w/index.php?title=Súbor:Hubble_ultra_deep_field.php?title=Súbor:Speed_of_light_(Fizeau).php?title=Súbor:Natal_Microcosm.jpg  Zdroj: http://sk.png  Licencia: logo  Prispievatelia: Súbor:Albert Einstein 1979 USSR Stamp.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Satellite Galaxies.php?title=Súbor:Calabi-Yau.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Jantar Mantar at Jaipur.php?title=Súbor:Hinducosm_Map1. Illingworth (UCSC/LO).png  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.wikipedia. Ford (JHU).png  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: П.php?title=Súbor:Protostar_Herbig-Haro_46_47.JPG  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Jankaka Súbor:Protostar Herbig-Haro 46 47.php?title=Súbor:Priestorocas_vzdialenost_dvoch_bodov.php?title=Súbor:Blackbody_sk.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.galaxy.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Cierna_diera.org/w/index.php?title=Súbor:Horsehead-Hubble.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia 268 .gif  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.0  Prispievatelia: Súbor:Accretion disk.arp.wikipedia.org/w/index.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.

Zdroje obrázkov.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution 2.php?title=Súbor:Sr3.org/w/index. licencie a prispievatelia Súbor:sr1.php?title=Súbor:Gammadecay-1.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:Sr1.jpg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:sr3.5  Prispievatelia: - 269 .jpg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: w:en:user:Kevin Baasuser:Kevin Baas Súbor:Gammadecay-1.jpg  Zdroj: http://sk.

Licencia 270 Licencia Creative Commons Attribution-Share Alike 3. org/ licenses/ by-sa/ 3. 0/ .0 Unported http:/ / creativecommons.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful