Zaklady večnosti

JE

PDF vytvorené pomocou open source sady nástrojov mwlib. Ďalšie informácie nájdete na http://code.pediapress.com/ PDF generated at: Thu, 08 Sep 2011 04:30:03 UTC

Obsah
Články
HVIEZDA Vývoj
Vývoj hviezdy Vznik hviezdy Hviezda pred hlavnou postupnosťou Hlavná postupnosť Horizontálna vetva Asymptotická vetva obrov Dredge-up Nestabilný pruh Červená skupina Planetárna hmlovina Wolfova-Rayetova hviezda Supernova impostor Supernova Hypernova Hertzsprungov-Russellov diagram 1 2 2 4 6 7 9 10 12 13 14 15 20 21 21 28 28 34 34 35 39 40 40 41 41 43 45 45 46 48 50

Protohviezdy
Molekulárny mrak Herbigov-Harov objekt Hayashiho čiara Henyeyho stopa Premenná hviezda typu T Tauri

Typy
Podtrpaslík Podtrpaslík typu B Trpaslík (hviezda) Modrý trpaslík Oranžový trpaslík Červený trpaslík Žltý trpaslík

Podobor Obor (hviezda) Modrý obor Červený obor Jasný obor Nadobor Modrý nadobor Červený nadobor Žltý nadobor Hyperobor Žltý hyperobor Modrý tulák (hviezda) CH hviezda Hviezda typu S Premenná hviezda Nepravidelná premenná hviezda Polopravidelná premenná hviezda

51 52 54 54 55 57 58 59 60 61 62 63 64 64 65 69 69 70 70 72 72 73 74 75 75 76 77 78 78 80 80 81 81 82 83

Pozostatky
Biely trpaslík Čierny trpaslík Neutrónová hviezda Pulzar Magnetar

Specialna kompaktna hviezda
Q-hviezda Bozónová hviezda Gravahviezda

Spadnute hviezdy
Hnedý trpaslík

Struktura hviezdy
Jadro Slnka Konvektívna zóna Oblasť žiarivej rovnováhy Fotosféra Chromosféra

Koróna Slnečný vietor

83 85 87 87 88 89 90 92 92 112 112 113 113 117 118 118 118 120 120 121 122 128 129 129 132 132 133 134 135 135 136 139 139

Nukleosynteza
3-alfa reakcia Protón-protónový cyklus Héliový záblesk Uhlíkový cyklus

Vlastnosti
Spektrálna klasifikácia Vlastný pohyb Radiálna rýchlosť Hviezdna veľkosť Absolútna hviezdna veľkosť Zdanlivá hviezdna veľkosť Hmotnosť Slnka Metalicita Planetárna sústava Hviezdna sústava Dvojhviezda Kontaktná dvojhviezda Viacnásobná hviezda UBV systém

GALAXIA
galaxia

Hubblova schema
Eliptická galaxia Šošovková galaxia Špirálová galaxia Špirálová galaxia s priečkou Nepravidelná galaxia Trpasličia galaxia

Struktura
Supermasívna čierna diera

Aktivna galaxia
Aktívna galaxia Rádiová galaxia Seyfertova galaxia Blazar Kvazar

140 140 140 141 141 142 143 143 144 145 145 148 148 151 152 152 154 154 155 157 158 158 160 162 171 173 175 175 176 178 180 184 186 189 190

Interakcia
Interagujúca galaxia Satelitná galaxia Skupina galaxií Prázdnota (astronómia)

Zoznam galaxii
Zoznam galaxií Zoznam najbližších galaxií Zoznam kvazarov Absolútne čierne teleso Biela diera Chandrasekharova medza Dejiny astronómie Dilatácia času Fermión Fotón Hubblova schéma Hviezda Index lomu Infračervené žiarenie Kalibračný bozón Kerrova čierna diera Kozmológia Lorentzova transformácia Maxwellove rovnice Medzihviezdna hmota Metafyzika Occamova britva Priestoročas

Protohviezda Rýchlosť svetla Schwarzschildov polomer Schwarzschildova metrika Svetelný tok Svetlo Tachyón Teória relativity Teória strún Ultrafialové žiarenie Vesmír Všeobecná teória relativity Červia diera Čierna diera Špeciálna teória relativity Žiarenie gama 192 193 201 201 203 203 205 206 207 226 227 232 242 243 252 260 Referencie Zdroje článkov a prispievatelia Zdroje obrázkov. licencie a prispievatelia 263 266 Licencie článkov Licencia 270 .

1 HVIEZDA .

Hviezda sa začína zmršťovať.hviezda Betelgeuse Stredne hmotné hviezdy Hviezdy s hmotnosťou približne hmotnosti Slnka (do 1. ochladnú a zmenia farbu na červenú. Hviezda má tak malý polomer a pomaly chladne. Nie všetky hviezdy však skončia rovnako. nakoľko však už v jadre nie sú zásoby vodíka. Po spálení všetkých zásob vodíka v jadre sa hviezda začína dramaticky meniť. keď sa gravitačná sila opäť vyrovná s tlakovou. Hovoríme.čierny trpaslík. Vonkajšie vrstvy hviezdy sa znova začnú rozpínať. Všeobecne sa dá povedať. hmotné studené teleso . Po spálení zásob vodíka jednoducho termojadrové reakcie prestanú prebiehať. Vo vonkajších vrstvách hviezdy pokračuje syntéza vodíka. Keď vo hviezde prestane prebiehať jadrová fúzia. N a S neprejdú nijakým dramatickým gravitačným kolapsom.4 násobku hmotnosti Slnka) končia fázou červeného obra. Ukončenie života hviezdy opäť závisí od jej hmotnosti. že hviezda je na hlavnej postupnosti. že hviezda môže skončiť v jednom zo štyroch štádií. počas ktorých hviezda emituje žiarenie. pričom mení aj svoju farbu a z bieleho trpaslíka sa pomaly stáva hnedý trpaslík. Z hviezdy sa stane biely trpaslík. Nakoniec sa z nej stane malé. Jadro opäť pokračuje v gravitačnej kontrakcii a zmení sa na malého a hustého bieleho trpaslíka.2 Vývoj Vývoj hviezdy Vývoj hviezd je proces zmien. . V takomto ustálenom stave hviezda vydrží ďalšie milióny rokov. Čím je hviezda viac hmotná. V tomto čase má hviezda pomerne rovnovážny stav. oblasť vzniku hviezd v galaxii M33. Vonkajšie vrstvy sa nafúknu. červený obor . začne sa termojadrová fúzia vzniknutého hélia na kyslík a uhlík. Málo hmotné hviezdy Najmenej hmotné hviezdy. hnedí trpaslíci a hviezdy spektrálneho typu R. končí jej produktívna časť života a nastáva pomalé uhasínanie. že nemá dostatočnú hmotnosť na vytváranie ťažších prvkov. Hviezdy hlavnej postupnosti vyžarujú svoju energiu rovnomerne a v ich jadre dochádza k premene ľahkého vodíka . Z hviezdy sa stane červený obor. je porušená hydrostatická rovnováha a nastáva kontrakcia. zrednú.prócia na hélium. Tento proces trvá milióny alebo miliardy rokov. Napokon sa však minú aj zásoby hélia. od svojho vzniku až po zánik. To sa skončí. Biely trpaslík postupne vychladne a zhasne a planetárna hmlovina sa rozptýli a stane sa súčasťou medzihviezdnej hmoty. Vzrastajúca teplota a tlak v jadre si vynúti opätovné zapálenie termojadrových reakcií. Ak nastane stav. až sa napokon oddelia od hviezdy a vytvoria planetárnu hmlovinu. Jadro hviezdy sa začne zmršťovať. NGC 604. planetárnej hmloviny a bieleho trpaslíka. tým búrlivejšie prebiehajú termojadrové reakcie v jej vnútri a tým rýchlejšie spáli zásoby vodíka vo svojom jadre. ktorými hviezda prejde počas svojej existencie.

zvyšných 5 percent ostane v podobe maličkého jadra hmloviny. Okolitá hmlovina sa niekedy tiež nazýva planetárna hmlovina. že jadro hviezdy nevydrží obrovskú teplotu a nastáva jav zvaný supernova. ak hviezda rotuje a emituje žiarenie. prípadne pulzar. pretože v jeho chemickom zložení sa objavujú (hoci len v stopových množstvách) prvky ako kyslík. ktoré pokračuje v kontrakcii. až prekročí kritickú hranicu a nastáva zrútenie sa hmoty samej do seba a vznikne singularita. alebo ako pozostatok supernovy. pri ktorom hviezda rozmetá približne 95 percent svojej hmoty a vytvorí sa hmlovina. kontrakcia pokračuje. Táto druhá generácia hviezd však má na rozdiel od tej predchádzajúcej už väčšie zastúpenie ťažkých prvkov. z ktorých sa znova môžu sformovať hviezdy. kontrakciou. sa naďalej rozpínajú a postupne splynú s medzihviezdnou hmotou. Po výbuchu supernovy sa jadro dostane do štádia neutrónovej hviezdy. uhlík a železo. Začína sa podobne. Explózia hviezdy sa v takomto prípade nazýva supernova (prípadne hypernova ak je hmotnosť hviezdy výnimočne veľká). ktoré sú nevyhnutné pre vznik pevných (terestriálnych) planét a prípadného života. že ani rýchlosť svetla nestačí na uniknutie z tohto priestoru. ako u bieleho trpaslíka. alebo pozostatok po supernove. Znamená to. Preto sa tento stav nazýva aj čierna diera. Elektróny sú postupne obrovským tlakom „vtlačené“ do protónov a vzniká látka zložená prevažne z neutrónov. ktorá má vo svojom okolí tak zakrivený časopriestor. či už ako planetárna hmlovina. Tá však pokračuje až do takej miery. ako v predchádzajúcom prípade. Stanú sa súčasťou hmlovín. Slnko je už hviezdou druhej alebo tretej generácie. Pozri aj • vznik hviezdy • záverečné štádium vývoja hviezdy Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy . Najhmotnejšie hviezdy Najhmotnejšie hviezdy začnú svoje posledné štádium vývoja podobne. Obohacovanie medzihviezdnej hmoty Vonkajšie odhodené vrstvy hviezdy. že časť hmoty Slnka a telies slnečnej sústavy pochádza z dávno zaniknutej hviezdy. Prvé hviezdy vo vesmíre boli zložené výlučne z vodíka a hélia. Ak má táto neutrónová hviezda stále hmotnosť viac ako 3 hmotnosti Slnka. Takto vznikne neutrónová hviezda.4 do 3 hmotností Slnka.Vývoj hviezdy 3 Hmotnejšie hviezdy Tretí typ smrti sa týka hviezd s hmotnosťou od 1. Takto sa medzihviezdna hmota obohacuje a ťažšie prvky.

hviezdotvorná hmlovina Globuly v hmlovine IC 2944 mladé hviezdy vzniknuté v hmlovine v Orióne Po dosiahnutí takejto veľkosti sa začne jadro protohviezdy ohrievať. ktorého je však v hmlovine stále menej. až sa za z astronomického hľadiska krátky čas z každého takéhoto chuchvalca hmoty vytvorí guľa zhruba o veľkosti slnečnej sústavy. tu sa ochladí a klesá k jadru. ktorú nazývame protohviezda. Alebo v jeho blízkosti vybuchne supernova a tlaková vlna opäť mračno premieša. niečo cez dvetisíc stupňov na povrchu. pri ktorom sa teplota na povrchu mení len málo. Toto štádium predstavuje zárodok budúcej hviezdy. pretože jednak sa míňa ako ho na seba priťahujú budúce hviezdy a . Hviezda sa nachádza v tzv. Tieto gravitačné centrá sa nazývajú globuly. Hyashiho štádiu. je Veľká hmlovina v Orióne. Mračnom nemyslíme čosi ako pozemské oblaky. postupne ohrieva aj okolitú látku a premiešava ju. Vznik hviezdy Hviezdy vznikajú z chladných a riedkych prachových a plynových mračien. že ich mali možnosť pozorovať iba počas nepatrného zlomku ich hviezdneho života. Teplota protohviezdy sa postupne zvyšuje. Typickým príkladom globuly sú napríklad Thackerayove globuly v hmlovine IC 2944. Ohriata látka zo stredu stúpa k okrajom. Hmlovina M42 . čo má za následok. Hmota okolo každého z týchto zhlukov do nich postupne padá. Tieto mračná sa nazývajú tiež hviezdotvorné hmloviny. Ide o chladné a v porovnaní s okolitým priestorom husté tmavé prachoplynové hmloviny približne guľatého tvaru. Ak by sme však začali vnímať čas v merítku života hviezd. Kvôli veľmi malej hmotnosti jednotlivých častíc a obrovským vzdialenostiam medzi nimi je to veľmi dlhodobý dej. v ktorých vznikajú hviezdy.Vznik hviezdy 4 Vznik hviezdy Tento článok sa zaoberá procesom vzniku hviezd. Každé pôvodné kondenzačné centrum nabaľuje na seba ďalší okolitý materiál. v skutočnosti sú tieto mračná nesmierne riedke a predstavujú lepšie vákuum. aké sme schopní na Zemi vytvoriť. Je na to príliš chladná. utvoria sa jednotlivé gravitačné centrá. že sa priťahujú a pomaly hýbu. kde sa znova ohreje. Tá rastie spolu s veľkosťou zhlukov. alebo Orlia hmlovina. aby mohla žiariť v infračervenom obore. K tomuto názoru dospeli kvôli tomu. Je to ale dosť na to. Ide prevažne o emisné hmloviny. zistili by sme pravý opak: životný cyklus hviezd je dynamický a často až neuveriteľne dramatický proces. V oboch prípadoch sa dajú častice do pohybu a v miestach. ich hustota býva iba niekoľko atómov na centimeter kubický. že popri takomto oblaku medzihviezdnej hmoty prejde nejaká hviezda a svojou gravitáciou spôsobí pohyb molekúl v mračne. pričom jednotlivými zrážkami a premiešavaním molekúl vzrastá aj teplota látky.Takáto guľa ešte nežiari vo viditeľnom svetle. Hviezdy ľudia dlhé tisícročia považovali za stálice. Napríklad sa môže stať. ktorý však môže byť vonkajšími vplyvmi urýchlený. ktoré priťahujú ďalší materiál. Príkladom takých hmlovín. pričom tento dej sa veľaráz opakuje. kde sú zhluky najväčšie. Jednotlivé molekuly tohto mračna na seba pôsobia gravitačnou silou.

Dochádza k vytváraniu jadier hélia z jadier vodíka. Takýmto spôsobom sa spaľuje vodík a popolom tejto reakcie je hélium. Pri dosiahnutí teploty okolo 10 miliónov stupňov dôjde k jadrovej reakcii. v ktorej sa uplatňuje protón-protónová reakcia (PP cyklus). Časom sa však všetok vodík v jadre minie. Vtedy sa centrálna časť hviezdy trochu stlačí a načnú aj vyššie vrstvy. uhlíka. aj inertných plynov ako napríklad neónu. To sa však podarí len protohviezdam s hmotnosťou väčšou ako 0. Hmotná hviezda môže postupne zahriať svoje jadro na potrebnú teplotu. ako deutérium. Po celý ten čas klesá ťažšie hélium smerom k jadru. kým nevyčerpajú svoje obmedzené zdroje. Je to disk zvyškového materiálu. Pretože héliové hviezdne jadro je ťažšie ako vodíkové. aby stlačili svoje jadro tak. Pozorovania naznačujú. Najprv dochádza k premene ľahších prvkov. Z energetického hľadiska je najvýdatnejším palivom vodík. lítium. Životnosť protoplanetárneho disku je ohrozená. Tento okamih sa považuje za okamih vzniku hviezdy. klesá aj energia uvoľnená ich vytváraním. Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy . dusíka. keď zvyšujúca sa teplota v jadre dosiahne niekoľko miliónov stupňov. že hviezda je v hydrostatickej rovnováhe. Začína sa spotrebúvať vodík z okolitého plášťa a celý proces sa postupne posúva smerom k povrchu. Proti tlaku energie vyžarovanej hviezdou pôsobí v opačnom smere jej gravitačná sila. ako boli postupne vytvorené. kde jednotlivé vrstvy predstavujú chemické prvky tak. 5 Životný cyklus hviezdy Celý životný cyklus hviezdy závisí od jej hmotnosti. Gravitačná kontrakcia protohviezdy sa zastaví. Ťažšie atómy už jadrovou fúziou nevznikajú. napr. koľkokrát sa začne spaľovať popol z predchádzajúcich reakcií. pri ktorej vzniká železo. To. Vytvorením nového prvku sa uvoľňuje energia potrebná pre život hviezdy. Takýmto spôsobom postupne dochádza k fúziám stále ťažších prvkov. každú hodinu a hviezda sa začína podobať cibuli. Medzihviezdny materiál sa teda časom nabalí alebo odfúkne a budúca hviezda stratí možnosť zväčšovať svoju hmotnosť. aby táto reťaz za sebou idúcich jadrových reakcií pokračovala vznikom stále ťažších prvkov. hnedí trpaslíci žiariaci prevažne v infračervenom obore. Ako hviezda postupne tvorí ťažšie prvky. ktorý z novovznikajúcich hviezd začína prúdiť. z ktorého sa môžu (ale nemusia) utvoriť planéty. čím sa zvyšuje jeho teplota. až sa postupne začínajú pretvárať jednotlivé prvky každý mesiac. aby v nich mohlo dôjsť k jadrovej fúzii a stanú sa z nich tzv. vlastnou váhou sa stláča. pretože energia vznikajúca termonukleárnymi reakciami vyrovná gravitačný tlak a zabezpečí na dlhé obdobie rovnovážny stav hviezdy. berýlium či bór. aby došlo k jadrovej premene prvkov.085 hmotnosti Slnka. že teplota a tlak v jadre sú dostatočne silné na to. kde sa hromadí. každý deň. Málo hmotné hviezdy môžu skončiť iba pri spaľovaní vodíka na hélium a už nebudú dostatočne hmotné. kyslíka. Pri asi 50% až 70% mladých hviezd sú nepriame dôkazy o existencii protoplanetárneho disku. pričom sa začnú vytvárať ďalšie prvky. Veľmi hmotní veľobri môžu dosiahnuť až záverečnú reakciu. hovoríme. Po dostatočnom zvýšení teploty sa začne ďalšia jadrová reakcia. Doteraz bola zdrojom energie iba gravitačná kontrakcia. Celý proces začína v jadre. To znamená. v gravitačnej kontrakcii a s tým spojeným zahrievaním jadra však ďalej pokračuje. Menej hmotné protohviezdy nie sú schopné kontrakciou zahriať svoje centrálne časti na takú teplotu. vystúpi na scénu ďalší zdroj: termojadrová reakcia. Preto sa palivo spaľuje čoraz rýchlejšie. Tie môžu svojím hviezdnym vetrom spôsobiť eróziu a postupný zánik disku. že aj najväčšie protohviezdy nemajú viac ako zhruba 60-násobok hmotnosti Slnka. V určitom štádiu.Vznik hviezdy jednak je odfukovaný hviezdnym vetrom. že v ňom začnú spaľovať hélium. ktorá sa „usadí“ na hlavnej postupnosti H-R diagramu. závisí od hmotnosti hviezdy. ak je v okolí viacero mladých hviezd.

V štádiu pred hlavnou postupnosťou existujú po dobu asi 1 % dĺžky života hviezdy (80 % existencie sú vo forme hviezd hlavnej postupnosti). tak takáto sa považuje za hviezdu pred hlavnou postupnosťou. Takéto hviezdy sa stávajú opticky viditeľnými už po ich vzniku. ktorý je miestom vzniku planét. premenená hviezda typu FU Orionis (menej ako 2-násobok hmoty Slnka) alebo hviezda typu Herbig Ae/Be (2-8 násobok hmoty Slnka). Hviezda T Tauri Pozri aj • Protoplanetárny disk • Protohviezda • Hertzsprungov-Russellov diagram Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Pre-main sequence star [1] na anglickej Wikipédii. štádium hviezdy pred hlavnou postupnosťou s hmotou väčšou ako 0. org/ wiki/ En%3Apre-main_sequence_star?oldid=374750001 . Ak okolitá hmota padá do centrálnej kondenzácie. Na Hertzsprungov-Russellovom diagrame. Referencie [1] http:/ / en. Môže tu patriť premenná hviezda typu T Tauri.Hviezda pred hlavnou postupnosťou 6 Hviezda pred hlavnou postupnosťou Hviezda pred hlavnou postupnosťou (PMS hviezda alebo PMS objekt) je hviezda v štádiu. keď ešte nedosiahla hlavnú postupnosť. tak takáto hviezda je považovaná za protohviezdu.5 násobok hmoty Slnka sa posúva na Hayashiho stopu (takmer vertikálne smerom nadol) a neskôr na Henyeyho stopu (takmer horizontálne doprava naproti hlavnej postupnosti). PMS hviezdy môžu byť odlíšené od trpaslíkov hlavnej postupnosti použitím hviezdneho spektra pri meraní korelácie medzi gravitáciou a teplotou. wikipedia. Predpokladá sa. Zdrojom energie týchto objektov je gravitačné zmršťovanie. Ak okolitý plynový a prachový obal rozptyľuje a tým sa zastavuje rast hviezdy. PMS hviezda bude mať väčší polomer ako hviezda hlavnej postupnosti a tým pádom bude mať menšiu hustotu a povrchovú gravitáciu. že všetky hviezdy v tomto štádiu majú hustý protoplanetárny disk.

Hlavná postupnosť 7 Hlavná postupnosť Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

Hviezdy zvyčajne vstúpia na hlavnú postupnosť a vystúpia z nej v momente ich zrodu. Táto línia je zdôrazňovaná.4 2.000 5.5 1.35 1. ktorí sa nachádzajú hneď pod hlavnou postupnosťou. Dokonca aj dokonalé pozorovania by viedli k neostrej hlavnej Hertzsprungov-Russellov diagram postupnosti. okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd.600 8. Hodnoty svietivosti. Astronómovia občas hovoria o hlavnej postupnosti nultej éry (alebo ZAMS). Hviezdy umiestnené na tomto páse sa nazývajú hviezdy hlavnej postupnosti alebo trpasličie hviezdy. rovnako ako blízke spoločnice.0 1.05 1.6 1. polomeru a hmotnosti sú v jednotkách Slnka.7 2. resp.0 16.Hlavná postupnosť 8 Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka.0 L/L☉ K 54.000 29.0 4. zväčší sa a stane sa z neho červený obor. že hlavná postupnosť nie je presná čiara. ako aj svietivosť závisia na hmotnosti hviezdy iba v nultom rade. Najchladnejší trpaslíci sú červení trpaslíci. Spektrálna trieda Polomer Hmotnosť Svietivosť Teplota R/R☉ O2 O5 B0 B5 A0 A5 F0 F5 G0 G2 16 14 5. pretože hmotnosť napokon nie je jedinou hviezdnou vlastnosťou.3 1. rotácia alebo magnetické polia a ďalšie. začiatku ich zániku. kde sa nachádzajú hviezdy.200 6.400 6. ale na ktorú majú dopad aj na nevysvetlené dvojhviezdy. Naše Slnko je hviezda hlavnej postupnosti už asi 4. ale že je trochu rozptýlená. pretože tak spektrálny typ. Keď sa v jadre minú zásoby vodíka.000 15.7 3.0 M/M☉ 158 58 16 5. a takto vyznačujú dolnú hranicu neostrosti hlavnej postupnosti zásluhou chemického zloženia. ak spaľuje vodík – čím takmer všetky hviezdy trávia väčšinu svojho „aktívneho“ života. ktorá je ovplyvňovaná predovšetkým vzdialenosťou daných hviezd.08 1.900 .8 1.700 7. keď začínajú vlastnú vodíkovú fúziu. V skutočnosti existujú hviezdy s veľmi nízkym obsahov kovov (podtrpaslíci).200 9.000 46. Pri bližšom pohľade sa dá spozorovať.5 miliárd rokov. Skutočné hodnoty jednotlivých hviezd sa môžu meniť v rozmedzí 20-30%.9 1.2 1.6 1.000 750 63 24 9. Farby hviezdnych tried udávajú približnú reprezentáciu fotografickej farby hviezdy. Existuje veľa dôvodov pre túto neostrosť.45 1. Údaje hlavnej postupnosti Uvedená tabuľka uvádza typické hodnoty hviezdy hlavnej postupnosti. najdôležitejším z nich je stále nespoľahlivosť pozorovaní. Je to čiara vypočítaná počítačovými modelmi. aj keď spaľujú vodík.5 miliardy rokov a zostane ňou ďalších 4. Chemické zloženie spojené so stupňom vývoja tiež mierne posúvajú hviezdu po hlavnej postupnosti.

450 3. . Príbuznou triedou hviezd sú hviezdy známe ako červená skupina. ktoré sú relatívne mladé (populácia I) a sú náprotivkom HB hviezd (populácia II).850 3.98 0.75 0.89 0.150 4. Horizontálna vetva hviezd je poháňaná héliovou fúziou v jadre cez 3-alfa reakciu a vodíkovou fúziou v plášti okolo jadra. wikipedia.Hlavná postupnosť 9 G5 K0 K5 M0 M5 0.25 0.200 Pozri aj • • • • • • • Hviezda typu O hlavnej postupnosti Hviezda typu B hlavnej postupnosti Hviezda typu A hlavnej postupnosti Hviezda typu F hlavnej postupnosti Hviezda typu G hlavnej postupnosti Hviezda typu K hlavnej postupnosti Hviezda typu M hlavnej postupnosti Zdroj • Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Main sequence [1] na anglickej Wikipédii.47 0. org/ wiki/ En%3Amain_sequence?oldid=13090953 Horizontálna vetva Horizontálna vetva je štádium vývoja hviezd.075 5. ktoré sa nachádzajú v približne horizontálnej línii na Hertzsprungov–Russellovom diagrame.18 0. ktoré nasleduje hneď po vetve červených obrov u hviezd. ktorých množstvo hmoty je podobné Slnku.95 0.64 0.36 0.500 5.36 0.83 0. Mnohé hviezdy tejto vetvy pulzujú a tým sú známe ako RR Lyrae hviezdy. Referencie [1] http:/ / en.62 0.70 0. Je pomenovaná podľa HB hviezd.

ďalšou zónou. Asymptotická vetva obrov je označená AGB pre prípad hviezd s dvojnásobnou hmotou Slnka.6-10 násobok hmoty Slnka) v neskoršom období svojej existencie. vrstvou hélia podstupujúceho fúziu. Vo vnútornej štruktúre je charakteristická centrálnym a nehybným jadrom z uhlíka a kyslíka. Týmto štádiom vývoja hiezd prechádzajú všetky malé až stredne veľké hviezdy (0. Toto je horizontálna vetva (populácia II hviezd) alebo červená skupina (populácia I hviezd). jadro sa zmenší a jeho teplota sa zvýši. Hviezda asymptotickej vetvy obrov (AGB) je červený obor. čím sa vytvára hélium (horenie vodíka) a veľmi veľkým obalom z materiálu. čoho výsledkom je tvorba uhlíka (známe ako horenie hélia). až teplota v jadre dosiahne hranicu 3x108 K. začína prebiehať horenie hélia.[2] Eventuálne. kde vodík vstupuje do fúzie. org/ wiki/ En%3Ahorizontal_branch?oldid=361707322 Asymptotická vetva obrov Asymptotická vetva obrov je oblasť na Hertzsprungov-Russellovom diagrame obsadená malými až stredne veľkými hviezdami. Referencie [1] http:/ / en. čoho výsledkom je expanzia a ochladenie vonkajších vrstiev. Svietivosť sa zvýši podstatne a z hviezdy sa stáva červený obor. Vývoj hviezdy Keď hviezda spotrebuje zásobu vodíka pri jadrovej syntéze v jadre. Po ukončení horenia hélia v jadre sa hviezda zase začína posúvať doprava po HR diagrame. ktorý zložením pripomína normálne [1] hviezdy. Prudký začiatok horenia hélia v jadre zastaví ochladzovanie hviezdy a zvýši svietivosť a hviezda sa presunie nazad smerom doľava na HR diagrame. wikipedia.Horizontálna vetva 10 Pozri aj • Červená skupina • Metalicita • Asymptotická vetva obrov Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Horizontal branch [1] na anglickej Wikipédii. čím nasleduje trasu vedúcu do pravého horného rohu HR diagramu. pričom pri tejto ceste sa pohybuje . Hertzsprungov-Russellov diagram znázorňujúci vývoj hviezd rozdielnej hmoty.

Protoplanetárne obaly AGB hviezd Obrovská strata hmoty AGB hviezd vytvára v ich okolí rozšírený protoplanetárny obal. Avšak vo vonkajších vrstvách protoplanetárneho obalu prebiehajú zaujímavé reakcie a vďaka veľkosti a malej optickej hrúbke sú jednoduchšie na pozorovanie. Polomer hviezdy môže mať veľkosť astronomickej jednotky. Ďalšie dredge-upy môžu viesť k vzniku uhlíkatej hviezdy. Si. čím mení ich zloženie. keď sa materiál vďaka vetru začne miešať s medzihviezdnou hmotou na veľmi veľkom polomere. 2. Hviezdne vetry AGB hviezd sú často zdrojom maserového žiarenia. Tento proces sa nazýva héliový záblesk alebo teplotný impulz. ale klesá so zväčšujúcou sa radiálnou vzdialenosťou od fotosféry s teplotou 2000-3000 K. . Avšak počas doby 10000-100000 rokov oblasť začne byť zase aktívna. skorá AGB (E-AGB) a tepelne pulzujúca AGB (TP-AGB). Vďaka dredge-up. Odtiaľ pochádza názov asymptotická vetva obrov. Po tom ako tieto hviezdy stratia takmer celý svoj obal a ostáva iba jadro.) presúvajú z fázy prachu do prachových zrniečok. 5. Toto je maximálna hodnota. Novosformovaný prach takmer okamžite napomáha pri povrchových reakciách. a predpokladá sa. 4. ktoré prebiehajú iba niekoľko tisíc rokov. Konečným osudom AGB obalu je fáza planetárnej hmloviny. Mg. Hviezda môže v AGB fáze stratiť 50-70 % svojej hmoty. . tak sa vyvinú do krátko existujúcich protoplanetárnych hmlovín. Teplota obalu je daná zahrievacími a ochladzujúcimi procesmi pre plyn a prach. že nie je žiaden rozdiel rýchlostí medzi hviezdou a medzihviezdnou hmotou. Maserové molekuly sú SiO. Keď v oblasti fúzie dôjde hélium začína TP-AGB fáza. jej maximálny polomer môže byť vypočítaný približne na 3×1014 km (30 svetelných rokov). Hviezdne vetry z AGB hviezd sú centrami vytvárania medziplanetárneho prachu. čím znova nahradí zónu vodíka. 3. a OH. pričom sa predpokladá. AGB hviezdy sú typické dlhoperiodické premenné hviezdy.Asymptotická vetva obrov takmer po rovnakej trase ako bola jej trasa červeného obra. Dynamicky najzaujímavejšia činnosť vznika v blízkosti hviezdy. V tejto fáze hviezda uvoľňuje svoju energiu z fúzie vodíka v tenkej zóne. sa materiál z jadra zamiešava do vonkajších vrstiev. Pri stanovení dĺžky života AGB hviezdy jeden Myr (1 milión rokov) a vonkajšej rýchlosti 10 km/s. fotosféra . Zloženie obalu: 1. Vďaka týmto impulzom.termodynamická rovnováha pulzujúci hviezdny obal zóna formovania prachu chemicky neaktívna oblasť medzihviezdna UV radiácia . Tento procesa sa nazýva dredge-up. vo vnútri ktorej leží teraz už neaktívna oblasť hélia.. Hviezdy v tejto fáze svojho vývoja sú známe ako AGB hviezdy. refrakčné prvky (Fe. pričom strácajú obrovské množstvá hmoty vo forme hviezdneho vetra. Počas tejto fázy sa hviezda zväčšuje do veľkosti obra a stáva sa z nej červený obor. H2O.fotolýza molekúl V zóne formovania prachu sa tzv. kde vzniká vietor a strata hmoty je rozhodujúca. AGB hviezdy majú prvky S-reakcie vo svojich spektrách. 11 AGB fáza AGB fáza je rozdelená na dve časti.. Počas E-AGB hlavným zdrojom energie je fúzia hélia v oblasti okolo jadra skladajúcej sa hlavne z uhlíka a kyslíka. že môžu byť hlavnými centrami tvorby prachu vo vesmíre.

[1] Tento druhý dredge-up vyvrcholí vo zvýšení prebytku povrchového 4He a 14N. keď sa fúzia hélia v jadre blíži ku koncu. ktorý môže vytvoriť uhlíkatú hviezdu. Elements and the Cosmos. “Observational Effects of Nucleosynthesis in Evolved Stars”. kde sa povrchová konvektívna zóna rozširuje nadol do vrstiev s materiálom. Cambridge University Press. ISBN 0521623138. L. Pozri aj • Uhlíkový cyklus • Nuklid Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Dredge-up (http:/ / en. Habing. v ktorom prebieha nukleosyntéza. org/ wiki/ En:dredge-up?oldid=375238766) na anglickej Wikipédii. IAU Symposium on AGB Stars.[2] Tretí dredge-up nastane po vstupe masívnej hviezdy do asymptotickej vetvy obrov. pričom prebehne héliový záblesk zároveň s horením hélia. prúdenie premieša produkty uhlíkového cyklu. Nucleosynthesis in AGB Stars. Prvý dredge-up nastáva. Výsledkom je zvýšenie prebytku uhlíka v pomere ku kyslíku. Tento dredge-up spôsobuje vystupovanie hélia. zatiaľ čo množstvo 12C a 16O sa zníži. J. ISBN 052141475X. Dredge-up Dredge-up je perióda vo vývoji hviezdy. (1992). The origin and evolution of planetary nebulae. D. keď hviezdy hlavnej postupnosti prechádzajú do vetvy červených obrov. University of Cambridge. Hans Olofsson. [2] KWOK.[2] Referencie [1] LAMBERT. wikipedia. Sun (2000). . Takéto nuklidy sa môžu objaviť v spektre hviezdy. M. Výsledkom je zamiešanie produktov fúzie do vonkajších vrstiev atmosféry hviezdy. Springer (2004). 92–109. and Forestini. (1998). Asymptotic Giant Branch Stars. Výsledkom tohto konvektívneho mixovania je atmosféra indikujúca spektrálne stopy vodíkovej fúzie: 12C/13C a C/N pomery sú zmenšené a povrchový nadbytok lítia a berýlia môže byť znížený. uhlíka a produktov s-reakcie na povrch hviezdy. U hviezd 4 až 8-krát hmotnejších ako Slnko. Montpellier [2] H. org/ wiki/En:asymptotic_giant_branch?oldid=375419852) na anglickej Wikipédii.Asymptotická vetva obrov 12 Referencie [1] Lattanzio J. wikipedia. čoho vyvrcholením je druhý dredge-up. ISBN 0-387-00880-2. Pozri aj Astronomický portál • • • • Červený obor Uhlíkatá hviezda Mira Planetárna hmlovina Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Asymptotic giant branch (http:/ / en.

. Po zväčšení teplota a hustota klesá a He III sa začína rekombinovať na He II. Dolná časť pruhu sa javí ako Hertzsprungova medzera na HR diagrame.[1] Nestabilný pruh pretína hlavnú postupnosť v oblasti hviezd A a F (1-2 násobok hmoty Slnka) a rozširuje sa vertikálne nahor do vyšších svetelností. Pulzácie Hviezdy v nestabilnom pruhu pulzujú vďaka He III (dvojito ionizované hélium). v ktorej sa nachádzajú pulzujúce premenné hviezdy (patria sem aj premenná hviezda typu RR Lyrae. Fázový posun medzi radiálnou rýchlosťou hviezdy a jasnosťou závisí od vzdialenosti medzi zónou He II a hviezdnym povrchom vo hviezdnej atmosfére. premenná hviezda typu W Virginis. U normálnych A-F-G hviezd je vo hviezdnej fotosfére He neutrálne. Zvyšuje sa teplota vrstvy a tým sa začína zväčšovať. premenná hviezda typu RV Tauri. Druhá ionizácia (He III) začína pri teplote 35000-50000 K. Vonkajšie vrstvy sa sťahujú a cyklus začína odznova.Nestabilný pruh 13 Nestabilný pruh Nestabilný pruh je takmer vertikálna oblasť na Hertzsprungov-Russellovom diagrame. He II sa začína transformovať na He III (druhá ionizácia). pulzujúci biely trpaslík. premenná hviezda typu SX Phoenicis a rýchlo oscilujúce Ap hviezdy). Zvyšuje sa opacita a únik energie z vnútra hviezdy je efektívne absorbovaný. premenná hviezda typu Delta Scuti. Keď sa hviezda sťahuje. hustota a teplota vrstvy He II sa zväčšuje. Cefeida. Hlbšie pod fotosférou v teplote 25000-30000 K začína vrstva He II (prvá ionizácia He).

Zaraďujú sa sem jasnejšie hviezdy ako hviezdy hlavnej postupnosti pri rovnakej alebo vyššej povrchovej teplote (alebo chladnejšie hviezdy pri porovnateľnej svietivosti). Teoreticky sú absolútne svietivosti hviezd červenej skupiny značne nezávislé od zloženia alebo veku hviezdy. org/ wiki/ En:instability_strip?oldid=366153271) na anglickej Wikipédii. Hertzsprungov-Russellov diagram znázorňujúci vývoj hviezd rozdielnej hmoty.Nestabilný pruh 14 Referencie [1] Cepheid instability strip (http:/ / www. com/ doc/ 1O80-Cepheidinstabilitystrip. Červená skupina Červená skupina je útvarom v Hertzsprungovom-Russellovom diagrame hviezd. Červená skupina je označená RC na zelenej čiare. prístup: 28-03-2010. ktorá znázorňuje vývoj hviezdy s dvojnásobkom hmotnosti Slnka. encyclopedia. . Toto štádium vývoja hviezdy je fázou horenia hélia. v okolitých galaxiách a hviezdokopách. čo je protikladom horizontálnej vetvy. Považuje sa za bohatú na kovy. Pozri aj • Hertzsprungova medzera • Opacita Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Instability strip (http:/ / en. A Dicionary of Astronomy. wikipedia. html). Na Hertzsprungovom-Russellovom diagrame sa nachádzajú vpravo. takže slúžia ako štandardné sviečky na odhadovanie astronomických vzdialeností vo vnútri našej Galaxie.com. encyclopedia. zatiaľ čo hlavná postupnosť je fázou horenia vodíka.

. NGC 6543. Vracajú totiž materiál do medzihviezdneho priestoru a obohacujú ho tak o ťažké prvky. pozorovaná Charlesom Messierom v roku 1764 a zapísaná ako M27 v jeho katalógu hmlovín. Tento pojem nemá žiadnu súvislosť s planétami: názov pochádza z v minulosti predpokladanej podobnosti so vzhľadom obrích planét. že mnoho planetárnych hmlovín má veľmi zložitú a rôznorodú morfológiu. iba niekoľko tisíc rokov z typického života hviezdy dosahujúceho niekoľko miliárd rokov. Prvá objavená planetárna hmlovina bola hmlovina Činka v súhvezdí Líšky. storočia. aj keď. že sa M27 a iné hmloviny podobajú plynovým obrom. org/ wiki/ En%3Ared_clump?oldid=366286858 Planetárna hmlovina Planetárna hmlovina je astronomický objekt skladajúci sa z približne guľovej žiariacej zmesi plynov tvorenej niektorými typmi hviezd na konci ich života. Neskôr zistil. William Huggins bol jedným z prvých pozorovateľov ich optického spektra. Jeho pozorovania hviezd ukázali. Mechanizmus vzniku takej širokej palety tvarov a rysov dosiaľ nebol celkom objasnený. žiadna nie je viditeľná voľným okom. preto William Herschel. V našej Galaxii poznáme asi 1 500 týchto objektov. Pre rozklad svetla používal optický hranol. že majú spojité spektrá s mnohými tmavými čiarami na nich navrstvenými. že mnoho hmlovín ako hmlovina Andromeda majú spektrá podobné hviezdnym – tieto hmloviny sa neskôr ukázali byť galaxiami. pre nich presadil termín planetárna hmlovina. Prvým objaviteľom so slabými ďalekohľadmi sa zdalo. Planetárne hmloviny sú dôležitými astronomickými objektami.využívanie červenej skupiny pri odhade vzdialeností [1] (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Red clump [2] na anglickej Wikipédii. harvard. objaviteľ Uránu. Jav netrvá dlho. Referencie [1] http:/ / cfa-www. wikipedia. pretože hrajú kľúčovú úlohu v chemickom vývoji galaxie. edu/ ~kstanek/ RedClump/ [2] http:/ / en.Červená skupina 15 Pozri aj • Asymptotická vetva obrov Externé odkazy • Krzystof Stanek . Povaha planetárnych hmlovín nebola známa až do prvých spektroskopických pozorovaní v polovici 19. produkty nukleárnej syntézy. ktoré odhalili. ako teraz vieme. hmlovina Mačacie oko V posledných rokoch priniesol Hubblov vesmírny ďalekohľad snímky. Pozorovania Planetárne hmloviny sú zvyčajne slabo viditeľné objekty. nemajú s planétami nič spoločné. V iných galaxiách sú planetárne hmloviny jedinými pozorovateľnými objektami poskytujúcimi informácie o chemickom zložení.

ktorý nazval nebulium — podobná úvaha viedla k objavu hélia v slnečnom spektre v roku 1868. na hneď ako teplota dosiahne 100 miliónov K. Vonkajšie vrstvy hviezdy sa naopak vďaka veľmi vysokej teplote predávanej z jadra začnú enormne rozpínať a potom sa stanú oveľa chladnejšími. nebulium nie. sa nazývajú zakázané čiary. Ako je vysvetlené ďalej. storočia technologický pokrok rozšíril štúdium planetárnych hmlovín. Hmlovina Prstenec M57 v súhvezdí Lýra . rokoch 20. Ich jasnosť je ale veľmi malá. Tieto spektrálne čiary. Najskôr si vytvoril hypotézu. Skôr ako súvislé spektrum s navrstvenými absorpčnými čiarami vykazuje hmlovina Mačacie oko a iné podobné objekty iba malý počet emisných čiar. V 20. Energia uvoľňovaná fúznymi reakciami zabraňuje gravitačnému kolapsu hviezdy a hviezda je preto stabilná. zmršťovanie jadra zvýši teplotu asi na 100 miliónov K. no hneď ako vyčerpá svoj vodík. že aj keď sa mnoho hmlovín zo Zeme zdá byť jednoduchými a pravidelnými. Zatiaľ čo hélium sa skoro po objave v slnečnom spektru podarilo izolovať aj na Zemi. Hubbleov teleskop tiež ukázal. Hviezdy majúce viac ako niekoľko hmotností Slnka končia svoj život pri dramatickej explózií supernovy.Planetárna hmlovina Naopak. Planetárne hmloviny teda možno chápať ako záverečnú fázu vývoja hviezdy. Infračervené a ultrafialové štúdie planetárnych hmlovín dovolili omnoho presnejšie určenie teploty. ktorá by mohla brániť tlaku vonkajších vrstiev.7 nanometrov. neviditeľné z pozemských observatórií. Typická hviezda vážiaca menej ako dvojnásobok hmotnosti Slnka strávi väčšinu svojho života žiarením produkovaným nukleárnou fúziou. pri pozorovaní hmloviny Mačacie oko. iba za dovtedy neznámych podmienok. Dnešné slnečné jadro má teplotu 15 miliónov K. že musia byť veľmi malé. 16 Pôvod Planetárne hmloviny sú konečným štádiom vývoja väčšiny hviezd. jadrá hélia sa začnú spájať a vzniká tak uhlík a kyslík. storočia Henry Norris Russell predložil hypotézu. ale priemerné a menej hmotné hviezdy na konci vytvárajú planetárnu hmlovinu. Spektoskopické pozorovania teda ukazujú. sa môže zmrštiť do tak malej veľkosti. čo vyvoláva myšlienku. Jadro sa preto zmršťuje a zahrieva. že planetárne hmloviny sú vonkajšie vrstvy hviezdy odhodené do priestoru na konci jej života. hustoty a početnosti výskytu hmlovín. Hviezda sa zmení na červeného obra. že na tejto dĺžke vyžaruje dosiaľ neznámy prvok.7 nm. oproti predchádzajúcim možnostiam. že hmloviny sú tvorené extrémne zriedeným plynom. keď hviezda vyčerpá všetko svoje nukleárne palivo. Prechody elektrónov z týchto hladín dávajú pri kyslíku hodnotu 500. Na konci 20.7 nm známy prvok. centrálne hviezdy planetárnych hmlovín sú veľmi horúce. že všetky planetárne hmloviny expandujú. ktoré by inak pri vyšších hustotách boli veľmi rýchlo deexcitované zrážkami [2] . Iba v okamihu. Po niekoľkých miliardách rokov hviezda vyčerpá svoje zásoby vodíka a v jadre už nie je dosť energie. ktorá premieňa vodík na hélium v jej jadre. storočia fyzici ukázali. videl veľmi odlišné spektrum[1] . z čoho vyplýva. omnoho presnejšie merania aj veľmi slabých spektrálnych čiar. Spektroskopické pozorovania ukazujú. vyžaruje s vlnovou dĺžkou 500. ktoré je možno uvidieť iba pri plynoch s veľmi nízkou hustotou. že skôr ako neznámy prvok. Na začiatku 20. Jadro hviezdy pokračuje v zmršťovaní a zahrievaní. čo nezodpovedalo čiare žiadneho známeho prvku. Technológia CCD umožňuje. Najjasnejšia z nich má vlnovú dĺžku 500. Hubbleov teleskop umožnil astronómom študovať svetelné emisie mimo viditeľného svetla. pri veľmi vysokom optickom rozlíšení dosiahnuteľnom nad zemskou atmosférou boli odhalené aj veľmi zložité štruktúry. že v plyne s extrémne nízkou hustotou môžu elektróny obsadiť excitované metastabilné energetické úrovne v atómoch a iontoch. Naše Slnko je veľmi priemernou hviezdou a iba malé množstvo hviezd má omnoho väčšiu hmotnosť ako ono.

čo spôsobí jej svit. Horenie hélia skoro vytvorí inertné jadro hviezdy z uhlíka a kyslíka obklopené šupkou hélia. generácie). V rovnakej chvíli. Nakoniec sa ochladí natoľko. zatiaľ čo mladšie hviezdy s vyšším podielom ťažších prvkov sú známe ako hviezdy populácie I (hviezdy 2. aby došlo k ionizácii vyvrhnutej atmosféry. ktoré sa časom stanú dostatočne mohutnými na to. dusík a kyslík. To znamená. astronómami súhrnne nazývanými kovy. že hviezda sa stáva veľmi nestabilnou – malé zvýšenie teploty vedie k prudkému nárastu rýchlosti reakcií. že iba 2 % nárast teploty viac ako zdvojnásobí rýchlosť reakcií. Detail plantárnej hmloviny M27 (Činka) . čo uvoľní veľké množstvá energie ďalej zvyšujúce teplotu. keď plyny expandujú. To zapríčiňuje. ťažšie prvky je možné vytvoriť pomocou nukleárnej fúzie iba vo hviezdach.[3] Vyvrhnuté plyny sa sformujú do mraku materiálov okolo teraz už odhaleného jadra hviezdy. Hviezdy vytvorené veľmi skoro po začiatku vesmíru. pretože hviezda nie je dostatočne hmotná. Héliová horiaca šupka rýchlo expanduje a ochladí sa. Ako sa stále väčšia a väčšia časť atmosféry vzďaľuje od hviezdy. Len čo obnažený povrch dosiahne teplotu 30 000 K. . aby odhodili celú hviezdnu atmosféru do priestoru. začne sa uvoľňovať dosť ultrafialových fotónov. sú známe ako hviezdy populácie II (hviezdy 1. obohacujú ho o ťažšie prvky. čo opäť zníži rýchlosť reakcií. Mrak sa stane planetárnou hmlovinou. Hviezda sa stane bielym trpaslíkom a atómy a molekuly plynného mraku sa rekombinujú. aby dosiahla teplotu jadra potrebnú pre fúziu uhlíka a kyslíka.Planetárna hmlovina Obnovenie fúznych reakcií zastaví kontrakciu jadra hviezdy. 17 Životnosť hmlovín Plyny planetárnych hmlovín sa pohybujú od centrálnej hviezdy rýchlosťou niekoľkých kilometrov za sekundu. aby udržala vzďaľujúce sa plyny ionizované. obsahujúce extrémne malé množstvá ťažších prvkov. ktoré sa sformovali. Raný vesmír bol zložený takmer výlučne iba z vodíka a hélia. Nasledujúce generácie hviezd. sa centrálna hviezda ochladzuje. Fúzia hélia je extrémne citlivá na teplotu s reakčnou rýchlosťou úmernou T40. generácie). obsahovali už od počiatku ťažšie prvky. čím sa pre nás stanú neviditeľnými. majú významný dopad na jej vývoj. To vytvára mohutné pulzácie. ako vyžaruje svoju energiu — fúzne reakcie sa zastavujú.útvary nazývané kometárne uzly Galaktická recyklácia Planetárne hmloviny hrajú veľmi dôležitú úlohu v galaktickej evolúcii. sú odhaľované stále hlbšie a hlbšie vrstvy s vyššou a vyššou teplotou. že nie je schopná vydávať dosť ultrafialového žiarenia. Plyny z planetárnych hmlovín obsahujú veľký podiel prvkov ako uhlík. a len čo sa dostatočne rozplynú a dostanú do medzihviezdneho priestoru. Aj keď sú tieto ťažšie prvky iba malou časťou hviezdy.

Príčiny tak veľkého množstva foriem nie sú celkom objasnené. Jedna je takmer pravouhlá. Počet a rozdelenie V súčasnosti v našej galaxii. Ako hmlovina starne. keď sa hmlovina formuje. ak je centrálna hviezda zložkou dvojhviezdy. používali film Kodak Technical Pan spolu s veľmi kvalitným filtrom izolujúcim najsvetlejšie emisné čiary vodíka. iba v jednom alebo dvoch prípadoch. ktoré sú absorbované. Približne 10 % planetárnych hmlovín sú prísne bipolárne a malé množstvo je asymetrické. ale môže to byť spôsobené gravitačnými interakciami s hviezdnym sprievodcom. V druhom prípade vyžaruje centrálna hviezda dosť ultrafialového žiarenia. aby ionizovala všetok okolitý plyn. posledné prieskumy. planetárne hmloviny by mali byť symetrické alebo takmer guľové.Planetárna hmlovina 18 Vlastnosti Fyzikálne vlastnosti Typická planetárna hmlovina má dĺžku zhruba jeden svetelný rok a obsahuje extrémne zriedený plyn s hustotou zvyčajne okolo 1000 častíc v cm3 – takže je asi biliarda-krát redší ako zemská atmosféra. Druhou možnosťou je narušovanie toku materiálu planétami vzdialenejšími od hviezdy vo chvíli. tým je horšie absorbovateľný a preto sú nízkoenergetické fotóny prvými. že všetky jej ultrafialové fotóny sú absorbované a viditeľná hmlovina je obklopená množstvom neionizovaného plynu. poznáme asi 1500 planetárnych hmlovín. Napriek intuícii sa teplota plynov so vzrastajúcou vzdialenosťou od centrálnej hviezdy zvyšuje. Iba veľmi výnimočne je možné ich vidieť v hviezdokopách. jej rozpínanie spôsobuje znižovanie hustoty. Ich vzácnosť je daná ich veľmi krátkym životom v porovnaní s celkovou dĺžkou života hviezdy. je však možné pozorovať široké spektrum tvarov a zložitých foriem. V prvom prípade je okolo hviezdy toľko hmoty. Hmloviny možno popisovať ako ohraničené žiarením alebo ohraničené hmotou. Motýlia hmlovina Aj keď CCD prvky v modernej astronómii takmer úplne nahradili fotografický film. niekedy aj vyššiu ako 106 častíc na cm3. Čím energetickejší je fotón. ktoré silno emitujú takmer všetky planetárne hmloviny. Žiarenie z centrálnej hviezdy ohrieva plyny na teploty asi 10 000 K. ktoré významne zvýšili počet známych planetárnych hmlovín. Vo vonkajších objemnejších častiach hmloviny sú nízkoenergetické fotóny už pohltené a zostávajúce vysokoenergetické fotóny dávajú oveľa vyššie teploty.[4] Morfológia Všeobecne povedané. ktorá sa skladá z viac ako 200 miliárd hviezd. Nachádzajú sa väčšinou pri rovine Mliečnej cesty s najväčšou koncentráciou blízko galaktického centra. Mladšie planetárne hmloviny majú väčšiu hustotu. .

že ich vzdialenosti nie sú presne určené. and Ralph Sutherland. 437 [2] Bowen. B. Russeil D. Sun Kwok. The Origin of the Chief Nebular Lines. Balick. aby mohli byť vysvetlené pomocou teplotných vplyvov. (2002). 295 [3] Renzini. et al (1999). Ed S. Porovnanie uhlovej expanzie s odvodenou rýchlosťou odhalí vzdialenosť hmloviny... Proceedings of the 131st symposium of the IAU..[7] Pozri aj • • • • Hmlovina Medziplanetárny priestor Vývoj hviezdy Biely trpaslík Referencie [1] Huggins W. Storey P.. Aj keď žiadne takéto chuchvalce doteraz neboli pozorované. rovnako ako v mnohých iných prípadoch. že interakcie medzi vyvrhnutými materiálmi pohybujúcimi sa rozdielnymi rýchlosťami vysvetľujú väčšinu pozorovaných tvarov. D. Hartley M.S.R. Hubble Space Telescope Measurements of the Expansion of NGC 6543: Parallax Distance and Nebular Evolution.A. Miller W. Niektorí astronómovia to pripisujú prítomnosti malých teplotných fluktuácií vo vnútri planetárnych hmlovín. Michael Dopita. Hajian. zatiaľ čo stroboskopické pozorovania Dopplerovho posunu odhalia rýchlosť expanzie v línii pohľadu. 330. (1987). že nezrovnalosti sú príliš veľké na to. 39. Torres-Peimbert.A.J. 154. Philosophical Transactions of the Royal Society of London. (2000). ku ktorým sa vzťahujú rôzne typy spektrálnych čiar. 481 [7] Liu X. On the Spectra of some of the Nebulae. že dvojica centrálnych hviezd je zodpovedná za prinajmenšom niektoré z najzložitejších planetárnych hmlovín extrémnych tvarov. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. NGC 6153: a super-metal-rich planetary nebula?. 118.S. 2430 [6] Soker N. a občas sa vyskytujú veľké nezrovnalosti medzi výsledkami odvodenými z týchto dvoch metód.W. 585 .. Publications of the Astronomical Society of the Pacific. Väčšinou sa predpokladá. 391 [4] Parker Q. a pre vysvetlenie predpokladajú existenciu studených chuchvalcov obsahujúcich veľmi malé množstvo vodíka.. Eds. et al (2003) A Rich New Vein of Planetary Nebulae From the AAO/UKST Hα Survey. (1864). A. Thermal pulses and the formation of planetary nebula shells.[5] Problém vytvárania širokého spektra rozmanitých tvarov hmlovín je kontroverznou témou. A. 312. Iba pre veľmi málo blízkych planetárnych hmlovín je možné určiť vzdialenosti zmeraním ich expanznej paralaxy: pozorovania s vysokým rozlíšením po niekoľkých rokoch ukážu expanziu hmloviny kolmo na líniu pohľadu.[6] Detail hmloviny NGC 6302 z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu Existujú dve odlišné cesty určovania početnosti kovov v hmlovinách. Why every bipolar planetary nebula is 'unique'. Aj tak niektorí astronómovia veria. I. Barlow M. 25 [5] Reed.Planetárna hmlovina 19 Súčasné témy štúdia planetárnych hmlovín Dlho pretrvávajúcim problémom štúdia planetárnych hmlovín je. (1927). Astronomical Journal. Planetary Nebulae: Their Evolution and Role in the Universe. iní tvrdia. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.

seds.cz/mlhoviny/planetarnimlhovinygalaxie.html) (po česky) • Planetárne hmloviny v galaxiách (http://objekty.cz: popis planetárnych hmlovín (http://www.cz/astrofyzika/ mlhoviny/nebul_3.aldebaran. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wolfova-Rayetova hviezda Umelcova predstava Wolf-Rayetovej hviezdy .aldebaran.html) (po anglicky) • Planetární mlhoviny (http://www.html) (po česky) • Tlačová správa o posledných pozorovaniach hmloviny Mačacie oko (http://chandra.cz/fotografie/nebulae_planet_1.html).aldebaran. stránky SEDS Messier (po anglicky) Wolfova-Rayetova hviezda Wolfova-Rayetova hviezda je hmotná hviezda s veľmi silným hviezdnym vetrom.Planetárna hmlovina 20 Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Planetárna hmlovina. V našej Galaxii poznáme okolo 150 takýchto hviezd.org/messier/planetar.astro. fotografie (http://www.edu/photo/cycle1/ 1220/index.harvard.html). Externé odkazy • Server http://www. Je to vývojové štádium veľmi hmotných hviezd.

kde kmeňová hviezda prežila. ďalej P Cygni. čím stratí veľké množstvo hmotnosti.Supernova impostor 21 Supernova impostor Supernova impostor je hviezdny výbuch. ktorý nahromadil materiál od svojho hviezdneho sprievodcu. ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy. Príklady Príkladom takéhoto výbuchu môže byť výbuch Eta Carinae v roku 1843. ale kmeňovú hviezdu nezničí. že príčinou môže byť porušenie limitu svietivosti hviezdy. alebo o bieleho trpaslíka. Predpokladá sa. Vzhľad. Najznámejším príkladom tohto procesu sú zvyšky SN 1604 (na obrázku vpravo).[chýba zdroj] Supernova Termín supernova sa vzťahuje na niekoľko typov hviezdnych explózií. K tomuto koncu vedú dve možné cesty: alebo ide o masívnu hviezdu. dosiahol Chandrasekharovu medzu a prešiel termonukleárnou explóziou. ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov či mesiacov opäť o mnoho radov klesá. Pôvod výbuchov nie je dosiaľ známy. ktorá vo svojom jadre vyčerpala zásoby paliva pre fúziu a začala sa zmršťovať pod silou svojej vlastnej gravitácie. Tieto výbuchy sú jasnejšie ako najjasnejšie hviezdy viditeľné voľným okom. Explózie supernov sú hlavným zdrojom všetkých prvkov ťažších ako kyslík a pri mnohých dôležitých . ktorý vyzerá ako supernova. Zvyšky Keplerovej supernovy. ktorá sa šíri do okolitého priestoru a formuje zvyšky supernovy. SN 1961 V a iné. Je považovaný za extra silnú triedu nov. V oboch prípadoch výsledná explózia supernovy rozmetá obrovskou silou väčšinu alebo všetku hmotu hviezdy. ktorá má vo svojom spektre vodík a úzke spektrálne čiary ukazujú relatívne nízku rýchlosť plynu. pôvod a strata hmoty Supernova impostor sa javí ako mimoriadne slabá supernova typu vV. SN 1604 Explózia uvádza do pohybu nárazovú vlnu.

klasifikovali ich podľa čiar rôznych chemických prvkov objavujúcich sa v ich spektre. prefix „super“ ju odlišuje od obyčajnej novy. ktoré sú dejiskom tvorby nových hviezd. ale na menšom priestore a odlišným mechanizmom. tá je klasifikovaná ako typ II. Napríklad všetok vápnik v našich kostiach a všetko železo v hemoglobíne boli syntetizované pri explózii supernov pred miliardami rokov. pretože v skutočnosti ide o zánik hviezdy (alebo prinajmenšom jej radikálnu transformáciu na niečo odlišného). Supernovy vnášajú do medzihviezdnej hmoty ťažké prvky a obohacujú tak molekulové mračná. Klasifikácia Keď sa astronómovia snažili porozumieť explóziám supernov.“ čo sa vzťahuje na tomu. 309-355 [1]) Základným prvkom rozdelenia je prítomnosť alebo neprítomnosť čiary vodíka. Ak spektrum supernovy obsahuje čiaru vodíka. Činnosť supernov významne ovplyvnila zloženie slnečnej sústavy a umožnila tak nakoniec chémiu života na Zemi. ako ho poznáme. ako je kalifornium. Výbuch supernovy je sprevádzaný obrovskými teplotami a za istých podmienok môžu fúzne reakcie počas vrcholnej fázy vyprodukovať niektoré z najťažších prvkov. že sa objavuje ako veľmi jasná nová hviezda na nebeskej sfére. Napriek tomu je však zavádzajúce považovať supernovu za novú hviezdu. pp.0 nm Typ Ib Čiara He I na 587. ktorou je tiež pomenovaná hviezda. ktorá zvýšila svoju jasnosť. SN1994D „Nova“ znamená po latinsky „nový.Supernova 22 prvkoch zdrojom jediným. inak ide o typ I. Zhrnutie Typ I Žiadne Balmerove čiary vodíka Typ Ia Čiara Si II na 615.6 nm Typ Ic Slabé alebo žiadne čiary hélia Typ II Má Balmerove čiary vodíka Typ II-P Plochá svetelná krivka Typ II-L Lineárny pokles svetelnej krivky (závislosť magnitúdy na čase) . Dobrý popis týchto tried poskytuje anglická publikácia „Optické spektrá supernov“ od Filipenka (Annual Review of Astronomy and Astrophysics. Volume 35. 1997. Okrem týchto skupín existujú podrobnejšie delenia podľa prítomnosti iných čiar alebo tvaru svetelnej krivky.

Za udalosťami ako sú supernovy typu II stojí pravdepodobne masívne hviezdy. ktoré vyčerpali palivo vo svojich centrách. bola práve supernova SN 1997ff typu Ia vzdialená viac ako 11 miliárd svetelných rokov (viac ako 100 yottametrov). Teória zaoberajúca sa týmto typom supernov je podobná teórii nov. aký bol kedy vo vesmíre detegovaný (galaxie a guľové hviezdokopy sa nepočítajú). Dramatickému zrýchľovaniu šírenia plameňa napomáha Rayleighova-Taylorova nestabilita a interakcia s turbulentnými prúdmi. Typ supernov Ia uvoľňuje najväčšie množstvo energie medzi všetkými ostatnými známymi triedami supernov. Energia uvoľnená pri explózii spôsobí tiež extrémne zvýšenie jasnosti. keď vonkajšie vrstvy expandujú natoľko. pri ktorom uhlíko-kyslíkový biely trpaslík zhromažďuje hmotu z blízkeho hviezdneho sprievodcu. že supernovy typu Ic môžu byť pôvodcovia niektorých typov . Podľa najširšie akceptovanej teórie je tento typ supernov výsledkom procesu. sú to hlavné produkty fúzie vo vonkajších vrstvách hviezdy. Sú prakticky jediným nástrojom umožňujúcim meranie veľkých intergalaktických vzdialeností. nespôsobí však kolaps hviezdy. Schematický nákres vzniku supernovy typu Ia Energia. V prípade novy zapríčiní dopadajúca hmota fúznu reakciu materiálu blízko povrchu. Existujú isté dôkazy. že supernovy typu Ib sú výsledkom zrútenia Wolfových-Rayetových hviezd. Typ Ib a Ic Ranné spektrá typov Ib a Ic neobsahujú čiary vodíka ani výraznú kremíkovú absorpciu blízko 615 nanometrov. začne v spektre dominovať svetlo emitované materiálom blízko jadra hviezdy: ťažké prvky syntetizované pri explózii. Uvažuje sa. vrátane eliptických. V okamihu maximálnej jasnosti obsahuje spektrum čiary stredne ťažkých prvkov od kyslíka po vápnik. umiestnenie a počet bodov. Nárast tlaku zvýši teplotu v okolí centra a začne perióda konvekcie dlhá asi 100 rokov. sú stále neznáme. spôsobí prudkú explóziu hviezdy a vznik nárazovej vlny. Mesiace po explózii. Supernovy typu Ia majú charakteristickú svetelnú krivku (graf jasnosti po explózii ako funkcia času). že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje. Predmetom veľkých debát je stále otázka premeny podzvukového šírenia plameňa (deflagrácia) do nadzvukovej detonácie. že sa stanú priehľadnými. Podobnosť tvarov profilov jasnosti všetkých známych supernov typu Ia vedie k ich používaniu ako štandardných sviečok v extragalaktickej astronómii. ktorá sa uvoľní termonukleárnym zážihom (~1044 J). v ktorej biely trpaslík naberá hmotu oveľa pomalšie a nedosiahne Chandrasekharovu medzu. Najvzdialenejší jednoduchý objekt. až nakoniec dosiahne Chandrasekharovu medzu.Supernova 23 Typ Ia Supernovám typu Ia chýba hélium a obsahujú vo svojom spektre absorpčnú čiaru kremíku blízko svetelného vrcholu. ktoré dominujú energetickému výstupu vyvrhnutej hmoty v strednodobom aj dlhodobom horizonte. zvyčajne červeného obra. na rozdiel od nich pôvodcovia typov Ib a Ic stratili väčšinu svojich obálok následkom silných hviezdnych vetrov alebo interakciou so svojím sprievodcom. Nezdá sa. V istom bode tejto fázy slabého vrenia sa zapáli deflagračný plameň živený jadrovou fúziou. v ktorých začne. Rádioaktívny rozpad 56Ni cez 56Co na 56Fe produkuje vysokoenergetické fotóny. V roku 1998 dali pozorovania supernov typu Ia neočakávaný výsledok — vyzerá to. supernovy typu Ia možno spravidla nájsť vo všetkých typoch galaxií. Na rozdiel od iných typov supernov. že by uprednostňovali nejakú oblasť dnešných hviezdnych formácií. najvýznamnejšími sú prvky skupiny železa. Detaily jeho vzniku. ktorou je vyvrhovaná hmota urýchľovaná na rýchlosť rádovo 10000 km/s.

Zrútenie jadra Železné (Fe) jadro hviezdy je pod obrovským gravitačným tlakom a pretože tu už nie je ďalšia fúzia. ktorá bude hrať úlohu menej ako 10 % života hviezdy. Hélium vyprodukované v jadre sa tu hromadí. rozdiel hmotnosti 4. pod ňou je vrstva vodíka spájajúceho sa fúziou do hélia. Keď sa v jadre hviezdy začne hromadiť železný „popol. 24 Typ II Vyčerpanie paliva pre fúziu Hviezdy oveľa hmotnejšie ako Slnko sa vyvíjajú o dosť zložitejšími spôsobmi ako naša hviezda. Postupne ako sa v centre vytvárajú ťažšie a ťažšie atómové jadrá. čo znamená. gravitácia získa prevahu a začne jadro stláčať. takže sa jadro.“ gravitácia do aktívnej oblasti tlačí viac a viac hmoty. Aj keď reakcie v jadre milióny rokov vyžarovali energiu von a udržovali hviezdu v rovnováhe proti gravitácii.“ reakcia sa stlmí.3 miliónov ton je premenený na čistú energiu. v zlomku sekundy zrúti. masívna štruktúra veľkosti Slnka. Ešte väčšie hviezdy majú gravitáciu dostatočne silnú na vytvorenie teplôt a tlakov umožňujúcich fúziu uhlíka v jadre potom. Nakoniec sa vodík v jadre premenou na hélium a postupným rozriedením vznikajúcim héliovým „popolom“ vyčerpá. vrstva hélia spájajúceho sa fúziou do uhlíka. pomáhajú gravitácii. Ako sa hustota zmršťujúceho sa jadra prudko zvyšuje. dokiaľ sa teplota v jadre nezvýši na úroveň. obrátenom beta rozpade. Limitujúcim faktorom v tomto procese je množstvo energie uvoľnenej fúziou. ktorých fúzia bola predtým nemožná. ako to bolo popísané vyššie. aj keď sa zároveň usudzuje. hélium na uhlík tri alfa reakciou. Bieli trpaslíci sa môžu neskôr stať supernovou typu I. železné jadro sa začne rúcať. Ak sa dosiahne Chandrasekharova medza. elektróny a protóny sú tlačené k sebe. čo sa začne zmršťovať. vrstva hélia. že uvoľňujú pri fúzii menej energie. a miesto toho nastupuje tlak elektrónovej degenerácie — odpor elektrónov proti stlačovaniu k iným elektrónom. náhle začínajú naopak energiu pohlcovať. jadrá týchto masívnych hviezd nadobúdajú vrstevnatú štruktúru podobnú cibuli. ktorá postupne prejde všetkými stupňami fúzie: vodík na hélium protón-protónovým cyklom.“ ľahšie prvky uvoľňujú energiu pri fúzii a ťažšie pri štiepení. že ich môže druhotne spôsobiť akákoľvek supernova v závislosti na geometrii explózie. Najtesnejšie väzby v celom atómovom jadre má železo. Vo hviezdach menších ako 10 hmotností Slnka sa uhlík produkovaný fúziou hélia ďalej nespaľuje a hviezda sa potom postupne ochladzuje. dovolí gravitácii vtlačiť hmotu naspät do aktívneho jadra a začať tak nový cyklus. uvoľní sa neutríno a vznikne neutrón. dokiaľ ich elektrické priťahovanie neprekoná vzájomné vnútorné jadrové odpudzovanie. pri prechode medzi nimi sa jadro zmršťuje. môže ju iba absorbovať. tvorí sa degenerovaný elektrónový plyn a vzniká biely trpaslík. v procese známom ako fotodisociácia. fúzia sa spomalí. ktoré sú stále tesnejšie zviazané silnou interakciou. je elektrón vtlačený do protónu. Tieto hviezdy prechádzajú postupnými štádiami vývoja. že sa začne kratšia fáza fúzie hélia. neón na horčík. uhlík s héliom na kyslík. a novouvoľňovaná energia opäť nastolí rovnováhu medzi tlakom plynu a gravitáciou. ktorá je vyžiarená do priestoru. Každý následný krok produkuje postupne ťažšie a ťažšie prvky. chemickou značkou Fe. kyslík na neón. ktoré závisí na väzobnej energii v atómových jadrách. vrstva uhlíka a vrstva uhlíka meniaceho sa fúziou na ťažšie prvky. čo nazývame „hviezdna obálka.Supernova gama zábleskov. nemôže ako zvyčajne vzdorovať tlakom plynu. následkom čoho trvá oddelenie hviezdneho jadra od vonkajších vrstiev a dosiahnutie hustoty . Žiadna jadrová reakcia s jadrom železa však nemôže uvoľniť energiu. V jadre Slnka sa každú sekundu premení 589 miliónov ton vodíka na 584 miliónov ton hélia. Aj v priebehu jedného štádia sa jasnosť hviezdy nepravidelne mení — každý nový zážih fúzie vytláča prvky z fúzujúceho jadra do toho. pri ktorej sa presiahne degeneračný tlak. Zmršťovanie jadra zvýši teplotu natoľko. Zmršťujúce sa jadro produkuje vysokoenergetické gama lúče. ktorá dovolí fúziu hélia. horčík na kremík a kremík na železo. ktoré rozbíjajú niektoré železné jadra na 13 He a 4 neutróny. Pri tejto reakcii. Únik neutrína z jadra a odčerpávanie energie ďalej urýchľuje kolaps. Vonkajšia vrstva obsahuje vodíkový plyn. ako by uvoľňovali ľahšie jadrá. Predstavuje „dno údolia nuklidov. až začne vytvárať atómové jadrá.

Neutrínová fyzika. z ktorej je vytvorená umierajúca hviezda. Ďalšou rozhodujúcou oblasťou výskumov je magnetohydrodynamika plazmy (MHD). z ktorej pôvodne pochádzali. Počas explózie sú zachytávaním neutrónov vytvárané prvky ťažšie ako železo a vďaka tlaku neutrín na okraje „neutrínosféry“ je okolitý priestor obohatený oblakmi plynu a prachu bohatšími na ťažšie prvky. Pozemské urýchľovače sú schopné vytvoriť interakcie častíc. Väčšina gravitačnej potenciálnej energie kolapsu je premenená na 10 sekundový záblesk neutrín. Existencia kvarkových hviezd. pokračuje v kolapse a skončí alebo priamo ako čierna diera alebo sa v závislosti na hmotnosti kolaps zastaví v niektorom z teóriou predpovedaných stabilných medzistavov. Kvarky sú opäť fermióny a vďaka Pauliho vylučovaciemu princípu by mali byť schopné vyrovnať gravitačný tlak vytvorením degenerovaného plynu podobne ako elektróny v prípade bielych trpaslíkov a neutróny v neutrónových hviezdach. dokončí proces deštrukcie pôvodnej hviezdy. Interakcie medzi neutrínami a inými časticami vo vnútri supernovy sú určované slabou interakciou. čiernou dierou. Prenos energie kolapsu do explózie Vieme. že explózia už začala. môže sa kolaps zastaviť ešte v štádiu kvarkovej hviezdy skladajúcej sa z kvark-gluónovej plazmy. Zvyšné jadro hviezdy sa môže v závislosti na svojej hmotnosti stať alebo neutrónovou hviezdou.Supernova atómového jadra iba milisekundy. V tomto okamihu je neutrónový degeneračný tlak dostatočný k vyrovnaniu gravitácie. ktorej neutrónový plyn bol stlačením ďalej degenerovaný a neutróny vybudené do stavu hyperónov. Počítačové modely sú úspešné vo výpočtoch chovania supernov typu II iba od chvíle. ako bola pozorovaná pri supernovách. jadro však v skutočnosti presiahne bod rovnováhy a podlieha nepatrnému pruženiu. Hlavným nevyriešeným problémom supernov typu II je. ako bola hviezda. že na vznik explózie je nutné iba jedno percento vyžiarenej energie. je preto možné. prípadne aj doteraz iba hypotetickou hyperónovou alebo kvarkovou hviezdou. Ak je zárodok neutrónovej hviezdy. či už neutrín zvnútra. i. vytvárajúc nárazové vlny. ktoré narážajú do kolabujúcich vonkajších vrstiev hviezdy. Časť tejto energie. tieto experimenty však zahŕňajú iba jednotlivé častice interagujúce s inými jednotlivými časticami. spôsobujúcu jej explóziu. ktorých energia je oveľa vyššia. V roku 1990 jeden z modelov vysvetľoval tento fakt o.“ kedy a ako sa „zastaví“ a znova načerpá energiu. Oproti tomu interakcie medzi protónmi a neutrónmi sú ovplyvňované najmä silnou interakciou. že základný obraz kolapsu je v princípe správny. že fáza kolapsu jadra hviezdy je tak rýchla a energetická. pretože však mechanizmu kolapsu 25 . že konvekcia. mechanizmom zvrátenej konvekcie. Pri tejto hustote bráni ďalšiemu stlačovaniu vzájomný odpor neutrónov spôsobený ich kvantovými vlastnosťami (ide o fermióny podliehajúce vylučovaciemu princípu). Ak ignorujeme prvú sekundu explózie a predpokladáme. že iba neutrína sú schopné ju v tej chvíli opustiť. Energia častíc je pomerne malá. že nerozumieme. ktorý má zabezpečiť včasné upozornenie komunity astronómov na prichádzajúcu explóziu supernovy v našej Galaxii. ako aj padajúcej hmoty zhora. vyššie hustoty si však môžu vynútiť jeho korekcie. pri ktorom sa uvoľní 1046 J. Niekoľko súbežne pracujúcich detektorov neutrín založilo SNEWS. je na pochopenie tohto procesu kľúčová. však zatiaľ nebola dostatočne podložená pozorovaním. ako záblesky neutrín prenášajú energiu na zvyšok hviezdy a vytvárajú nárazovú vlnu. systém varovania pred supernovami (Supernova Early Warning System). jej chovanie počas zmršťovania jadra. ktorej modelovanie je dobre zvládnuté. ale objasniť jeho získanie sa ukazuje byť veľmi ťažké. ako sa vytvára „nárazová vlna. Takým prechodom môže byť hypotetická hyperónová hviezda. že pri vysokých hustotách vo vnútri supernovy vznikajú neočakávané efekty. založená na štandardnom modeli. Ak ani degeneračný tlak hyperónovej plazmy nie je schopný odolať gravitácii. dostatočne masívny. keď je nárazová vlna už vytvorená. kde predpokladal. Energia pripadajúca na časticu v supernove je typicky desiatky až stovky MeV (1 až 150 pJ). asi 1044 J je reabsorbovaná explodujúcou hviezdou. Neutrína produkované supernovou boli skutočne pozorované v prípade supernovy 1987A a ubezpečili astronómov. ktorý sa z jadra sformoval. Z predchádzajúceho vyplýva. astrofyzici sú schopní detailne predpovedať prvky produkované supernovou a ich očakávanú svetelnú krivku. pri ktorej sú výpočtové modely oveľa zložitejšie. takže štandardný model časticovej fyziky sa zdá byť v zásade v poriadku.

že toto rozdielne chovanie má pôvod v obálke týchto hviezd. Typ II-P obsahuje vo svojej svetelnej krivke „plošinu“ (ang. • 1181 – SN 1181 – zaznamenaná čínskymi a japonskými astronómami.“ V navrhnutom mechanizme hypernovy sa jadro extrémne masívnej hviezdy zrúti priamo do čiernej diery a dva extrémne energetické výtrysky plazmy sú vymrštené takmer svetelnou rýchlosťou z pólov jej rotácie. Číne. Ako zvyšky supernovy expandujú. Potom sa začína s AA. • 1572 – SN 1572 – supernova v Kasiopeji.Supernova supernovy rozumieme málo. zaznamenaný čínskymi astronómami a možno aj pôvodnými obyvateľmi Ameriky. Názov sa skladá z roku objavu a jedno alebo dvojpísmenového označenia. Prvých 26 supernov v roku dostáva písmena od A po Z. ktorú muselo svetlo na prekonanie tejto vzdialenosti prejsť.“ Ide pravdepodobne o masívne hviezdy. exponenciálny v závislosti jasnosti na čase). jej pozostatkom je pravdepodobne divná hviezda 3C 58. čo znamená expanznú rýchlosť mnoho tisíc km/s. Iraku. že zmenili typ: spočiatku vykazovali čiary vodíka. Supernovy typu II je možné tiež ďalej rozdeliť podľa ich spektra. atď. Švajčiarsku. ktorého kniha De Nova Stella dala podobným objektom názov „nova“. Podtypy supernov typu II Supernovy typu II možno ešte rozdeliť podľa tvaru ich svetelných kriviek na typy II-P a II-L. Existujú špekulácie. ktoré stratili takmer celý. sa zdá. Taliansku. plateau). Tieto výtrysky emitujú intenzívne gama lúče a patria medzi niekoľko kandidátov na vysvetlenie gama zábleskov. Kým väčšina supernov typu II sa vyznačuje veľmi širokými emisnými čiarami. • 1006 – SN 1006 – extrémne jasná supernova. ale nie všetok vodíkový obal. • 1054 – SN 1054 – začiatok formovania Krabej hmloviny. linear. AB. supernova v Kasiopeji. Krabia hmlovina je expandujúci oblak plynu vytvorený supernovou z roku 1054. ktorá zachytí energiu vyslanú vo forme gama lúčov a pomaly ju uvoľňuje. nazývame ich typ IIn. v priebehu týždňov či mesiacov. vodíková vrstva sa rýchlo stane opticky priesvitnou a odhalí hlbšie vrstvy. že roky tu uvedené predstavujú okamih prvého pozorovania na Zemi. zatiaľ čo II-L v nej má „lineárny“ pokles (ang. Pre popis tejto kombinácie rysov typov II a Ib sa používa termín „typ IIb. záznamy dokladajú pozorovania v Egypte. začali dominovať čiary hélia. ktorá vydá obežník s prideleným názvom. pozorovaná Tychom Brahem. lineárny v závislosti magnitúdy na čase. narrow). zatiaľ čo pri type II-L sa predpokladajú oveľa menšie obálky premeňujúce menej gama žiarenia do viditeľného svetla. Predpokladá sa. že niektoré výnimočne veľké hviezdy môžu miesto toho pred svojím zánikom vytvoriť „hypernovu. čo môže byť spôsobené interakciou obálky s medzihviezdnym materiálom. hraničné hmotnosti nepoznáme. . ako napríklad SN 1987K a 1993J. Udalosť samotná nastala vo vzdialenostiach stoviek alebo tisícok svetelných rokov od Zeme a tomu zodpovedá doba. potom však. Supernovy Typu II-P majú veľkú vodíkovú obálku. 26 Pomenovanie supernov Objavy supernov sú oznamované na Centrálu astronomických telegramov [2] Medzinárodnej astronomickej únie. niektoré z nich majú relatívne úzke rysy. kde „n“ znamená „úzky“ (ang. Významné supernovy Je potrebné si uvedomiť. Pri niekoľkých supernovách. Japonsku a pravdepodobne aj vo Francúzsku a Sýrii.

odhaduje sa však. posledná supernova pozorovaná v Mliečnej ceste. 309F& amp. html [4] http:/ / snews. • 1885 – S Andromeda v galaxii Andromeda. systém varovania pred supernovami (po anglicky) Zvukové vlny rozmetajú supernovu [5] článok o prielome v modelovaní supernov na servere OSEL.Supernova • 1604 – SN 1604 – supernova v Hadonosovi. . cz/ index. edu/ iau/ lists/ Supernovae. harvard. štúdiom týchto objektov získavame o nich ďalšie vedomosti. bola pozorovaná hodinu po hodine od svojho začiatku. . objavená Ernstom Hartwigom. 35. Supernovy po sebe často nechávajú zvyšky. Supernovu v roku 1604 použil Galileo ako dôkaz neplatnosti aristotelovskej dogmy o nemennosti nebies. 27 Pozri aj Energetickú bilanciu výbuchu supernovy prekonáva iba málo javov vo vesmíre • kvazar • hypernova • gama záblesky Externé odkazy • • • • • Zoznam supernov [3] (po anglicky) SNEWS [4]. org/ abs/ astro-ph/ 0212054 [7] http:/ / arxiv. org/ abs/ hep-ph/ 9901300 . nepozorovaná zo Zeme. Je to najjasnejší zvyšok supernovy v rádiovom obore. gov/ [5] http:/ / www. predstavovala prvú možnosť otestovania moderných teórií formovania supernov. • 1987 – Supernova 1987A vo Veľkom Magelanovom mračne. html [3] http:/ / cfa-www. • Cassiopeia A – supernova v Kasiopeji.CZ (po česky) Vedecký článok [6] o mechanizme explózie supernov Typu Ia (po anglicky) Vedecký článok [7] o spojení neutrín a supernov (po anglicky) Referencie [1] http:/ / adsabs. že je ~300 rokov stará. bnl. arxiv. osel. edu/ iau/ cbat.high=3f6510b0d828671 [2] http:/ / cfa-www. harvard. harvard. pozorovaná Johannesom Keplerom.db_key=AST& amp. php?clanek=1565 [6] http:/ / www. edu/ cgi-bin/ nph-bib_query?bibcode=1997ARA%26A.

že práve ony spôsobujú gama záblesky. Hertzsprungov-Russellov diagram Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry .Hypernova 28 Hypernova Hypernova je teoreticky predpokladaný typ supernovy vznikajúci kolapsom na konci životného cyklu výnimočne hmotnej hviezdy. V hypernove sa jadro rúti priamo do čiernej diery a z pólov jej rotácie vytrysknú dva extrémne energetické prúdy plazmy dosahujúce takmer rýchlosť svetla. Tieto výtrysky emitujú intenzívne gama žiarenie a predpokladá sa.

Tieto dve veličiny môžu byť odvodené z pozorovaní. Bol vytvorený z údajov pre 22 000 hviezd z katalógu Hipparchos a 1000 z Glieseho katalógu blízkych hviezd. Bol navrhnutý približne v roku 1910 Ejnarom Hertzsprungom a Henrym Russellom. pohľad teoretika. Presná transformácia z jednej osi na druhú nie je triviálna a závisí na použitých modeloch a ich parametroch (ako vek a zloženie). 29 Hertzsprung-Russellov diagram. Jedným je hľadisko pozorovateľa. Pozri napríklad práce Sekiguchiho a Fukugitu ohľadom transformácií medzi B-V farebným indexom a teplotou. Najsilnejšie sú hviezdy zastúpené na diagonále. Tieto dve veličiny je možné vypočítať z počítačových modelov. Hertzsprungov-Russellov diagram je sústava pravouhlých súradníc v rovine. Pohľad na diagram odhaľuje. H-R diagram sa používa na definovanie rozdielnych typov hviezd a na porovnanie teoretických predpovedí hviezdneho vývoja pomocou počítačových modelov so skutočnými pozorovaniami hviezd. Diagram opisuje dva ekvivalentné pohľady. že hviezdy majú tendenciu spadať iba do určitých oblastí diagramu. svietivosťou.Hertzsprungov-Russellov diagram absolútna hviezdna veľkosť (MV) V stelárnej astronómii Hertzsprungov-Russellov diagram (zvyčajne označovaný skrátene ako H-R diagram alebo HRD) zobrazuje matematický vzťah medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou. Na hlavnej postupnosti ostávajú hviezdy 90% obdobia svojho života a všetky spaľujú ľahký vodík na hélium. hviezdnou klasifikáciou a povrchovou teplotou hviezdy. zaznačuje teplotu hviezdy na jednej osi a svietivosť hviezdy na osi druhej. Vľavo . ktoré zaznamenáva vzťah farebným indexom hviezdy na jednej osi a absolútnou hviezdnou veľkosťou na druhej osi. Druhý. nazývanej hlavná postupnosť. Hlavná postupnosť je tiež označovaná rímskou číslicou V. vedúcej z ľavého horného rohu (horúce a jasné) do dolného pravého rohu (chladnejšie a menej jasné).

jej bod na diagrame zostáva stále na rovnakom mieste. V tom čase sa „odfúkne“ väčšina zostávajúceho zárodočného oblaku. Vo hviezde sa postupne vyrovnáva tlak plynu a gravitácia a zostupuje na hlavnú postupnosť (bod 3). preto ostáva stále na rovnakom mieste približne v blízkosti stredu diagramu. ktoré zvyšuje teplotu protohviezdy. tým rýchlejšie spaľuje svoju hmotu a jej život je kratší. Avšak z dôvodu pomalého pohybu fotónu od Hviezda s hmotnosťou M = 1 MS stredu hviezdy k povrchu sa prvé žiarenie dostane na povrch až za niekoľko miliónov rokov. Aj Slnko je na hlavnej postupnosti. Hviezdy s najväčšou absolútnou magnitúdou ako napríklad Rigel alebo Deneb sa nachádzajú v ľavom hornom rohu. čo predstavuje absolútnu hviezdnu veľkosť (magnitúdu) približne 5. V tejto dobe je . K tejto premene dochádza na tzv. Hviezdy malých hmotností V bode 1 sa v mezihviezdnom zárodočnom mračne začína tvoriť hviezda (často sa blízko seba rodí viac hviezd a vznikajú tak dvojhviezdy. Čím je hmotnejšia. Naberaním hmoty zo zárodočného mračna dochádza k gravitačnému zmršťovaniu. Nad hlavnou postupnosťou sú červení obri a nadobri. Keď hviezda spáli všetky svoje zásoby jadrového paliva (vodíka). Hyashiho línii (bod 2). že čím je hviezda hmotnejšia. 30 Vývoj hviezd na HR diagrame Povrchová teplota hviezdy a tým pádom aj jej umiestnenie na H-R diagrame závisí od vnútornej stavby hviezdy. ak práve z hľadiska vývoja prechádzajú do inej oblasti. Táto fáza trvá najviac niekoľko sto miliónov rokov. Sú to vyhasínajúce degenerované jadrá hviezd s nízkou svietivosťou. Toto je typické pre hviezdy hlavnej postupnosti. Žiarivý výkon hviezdy je úmerný tretej mocnine hmotnosti – to znamená. posunuté k jeho pravému spodnému okraju. Väčší povrch však preváži úbytok teploty a hviezda žiari s omnoho väčšou intenzitou – žiarivý výkon v tomto období hviezdy je úmerný štvrtej mocnine hmotnosti. Hviezda sa tým opäť rozopne a ochladne (bod 4). V tejto fáze sa nachádza Slnko. Slnko sa nachádza na hlavnej postupnosti so svietivosťou 1.Hertzsprungov-Russellov diagram dole v diagrame možno nájsť bielych trpaslíkov. Zahrievaním sa v jadre opäť zapália jadrové reakcie a začne sa spaľovať hélium. Vďaka tomu sa začnú jadrové reakcie a protohviezda sa stáva hviezdou. ktoré tu zotrvá ešte približne 5 miliárd rokov. z ktorého sa za niekoľko sto miliónov rokov môžu vytvoriť planéty. Vývojové zmeny sa prejavujú posuvom pozdĺž takzvanej vývojovej dráhy. Slnko sa v tomto diagrame nachádza v blízkosti stredu. tým je jej teplota a žiarivosť väčšia a tým je hviezda bližšie k ľavému hornému koncu hlavnej postupnosti. ktorých teplota aj svietivosť ostávajú počas dlhého obdobia takmer nemenné. Červení nadobri predstavujú záverečné vývojové štádiá hviezd hlavnej postupnosti a v ich jadrách je typické spaľovanie hélia na uhlík a kyslík. Mimo týchto vymedzených oblastí sa hviezdy nachádzajú len vtedy. začne sa vplyvom vlastnej gravitácie rútiť. málo žiarivé hviezdy ako Proxima Centauri alebo Barnardova hviezda v pravom spodnom rohu. na hlavnej postupnosti. Stabilná hviezda na hlavnej postupnosti strávi väčšinu svojho aktívneho života. viacnásobné hviezdy či dokonca hviezdokopy). Pokiaľ sa vnútorná stavba nemení. čo zapríčiní ďalšie zvýšenie teploty.

Keď hviezda spáli všetky svoje zásoby jadrového paliva (vodík). Naberaním hmoty zo zárodočného mračna dochádza ku gravitačnému zmršťovaniu. V tejto fáze hviezda s hmotnosťou 10 MS zotrvá maximálne rádovo desiatky miliónov rokov. tým rýchlejšie spaľuje svoju hmotu a jej život je kratší. Po vyčerpaní všetkého hélia hviezda v dôsledku svojej hmotnosti opäť začne kolabovať a tým aj zvyšovať teplotu v jadre. Hyashiho línii (bod 2). že sa všetka zostávajúca hmota hviezdy zrúti do priemeru maximálne len niekoľko tisíc kilometrov. začne pod vplyvom vlastnej gravitácie kolabovať. z ktorého sa za niekoľko sto miliónov rokov môžu vytvoriť planéty. jej povrch ochladne a dostane sa do oblasti obrov (bod 4).Hertzsprungov-Russellov diagram hviezda o hmotnosti 1 MS stará približne 10 miliárd rokov a ďalších asi 5 miliárd rokov v tejto fáze zostane. Poznámka: • MS je hmotnosť Slnka • Príklad je uvedený pre hviezdu o hmotnosti Slnka 31 Hviezdy stredných a veľkých hmotností V bode 1 sa v medzihviezdnom zárodečnom mračne začína tvoriť hviezda (často sa rodí viac hviezd a vznikajú tak dvojhviezdy. Biely trpaslík chladne veľmi pomaly. Zahrievaním sa v jadre opäť zažnú jadrové reakcie a začne sa spaľovať hélium. bieleho trpaslíka (bod 5). čo zapríčiní ďalšie zvýšenie teploty. Hviezda s hmotnosťou 10 MS zotrvá na hlavnej postupnosti približne 150 miliónov rokov. . väčšinu svojho aktívneho života. Vo hviezde sa postupne vyrovnáva tlak plynu a gravitácia a hviezda zostupuje na hlavnú postupnosť (bod 3). Hviezda zväčší svoje rozmery a žiarivosť a v HR diagrame sa dostáva do oblasti nadobrov (bod 5). Avšak z dôvodu pomalého pohybu fotónov od stredu hviezdy (kde Hviezda s hmotnosťou M = 10 MS vznikli) k povrchu sa prvé žiarenie dostane von až za niekoľko miliónov rokov. Tato fáza trvá najviac niekoľko sto miliónov rokov. Následkom toho sa zapáli ďalšie jadrové palivo – uhlík. sa zvýši hustota a teplota a biely trpaslík preto dlhý čas žiari aj bez priebehu jadrových reakcií. V tom čase sa „odfúkne“ väčšina zostávajúceho zárodočného oblaku. K tejto premene dochádza na tzv. viacnásobné hviezdy či dokonca hviezdokopy). Hviezda sa tým opäť rozopne. Žiarivý výkon hviezdy je úmerný tretej mocnine hmotnosti – to znamená. Stabilná hviezda na hlavnej postupnosti strávi. podobne ako v predchádzajúcom prípade. Hviezda odhodí svoje vonkajšie vrstvy a v jej zvyšných častiach dôjde ku gravitačnému zrúteniu do tzv. Vďaka tomu sa zažnú termojadrové reakcie a protohviezda sa stáva hviezdou. že čím je hviezda hmotnejšia. Väčší povrch však preváži úbytok teploty a hviezda žiari s oveľa väčšou intenzitou – žiarivý výkon v tomto období hviezdy je úmerný štvrtej mocnine hmotnosti. Tým. ktoré zvyšuje teplotu protohviezdy. a preto hviezdy v tomto stave zostávajú bezo zmeny bilióny rokov. Po vyčerpaní všetkého hélia už v hviezde nemôžu pre jej nízku hmotnosť začať ďalšie jadrové reakcie a hviezda sa začne gravitačne zmršťovať.

začne pod vplyvom vlastnej gravitácie kolabovať. Naberaním hmoty sa zvyšuje teplota protohviezdy až napokon dôjde k zapáleniu termojadrových reakcií (bod 2) a hviezda zostúpi na hlavnú postupnosť (bod 3). pulzary. neutrónová hviezda zostane v tomto stave niekoľko triliónov rokov. Rázová vlna však narazí na malé jadro a odrazí sa späť. viacnásobné hviezdy či dokonca hviezdokopy). Hviezda s hmotnosťou M = 50 MS Keď hviezda spáli všetky svoje zásoby jadrového paliva (vodík). Niektoré neutrónové hviezdy s veľkým magnetickým poľom a vysokými otáčkami sú pozorovatelné ako tzv. Obrovské sily rozmetajú plynnú atmosféru hviezdy a hviezda opúšťa hranice HR diagramu a stáva sa tzv. Tato fáza trvá najviac niekoľko sto miliónov rokov. V tejto fáze hviezda s hmotnosťou 10 MS zotrvá maximálne rádovo desiatky miliónov rokov.4 MS. čo zapríčiní ďalšie zvýšenie teploty. Kým od zrodu hviezdy do tejto fázy uplynulo približne 250 miliónov rokov. Hviezda zväčší svoje rozmery a žiarivosť a v HR diagrame sa dostáva do oblasti nadobrov (bod 5). supernovou (bod 6) intenzitou žiarenia rovnej niekoľkým miliónom sĺnk. Hviezda s hmotnosťou 50 MS zotrvá na hlavnej postupnosti približne 100 miliónov rokov. ako je uhlík.Hertzsprungov-Russellov diagram Po vyčerpaní uhlíkového jadrového paliva hviezda začne znova gravitačne kolabovať. Pretože hmotnosť hviezdy je veľká. Poznámka: • MS je hmotnosť Slnka • Príklad je uvedený pre hviezdu s hmotnosťou M = 10 MS 32 Najhmotnejšie hviezdy V bode 1 sa v medzihviezdnom zárodočnom mračne začína tvoriť hviezda (často sa rodí viac hviezd a vznikajú tak dvojhviezdy. Kolobeh jadrových reakcií prestane až vznikom železného jadra (železné jadro má totiž najúspornejšie riešenú stavbu atómového jadra a nemôže byť zapojené do žiadnej termojadrovej reakcie). Následkom toho sa zapáli ďalšie jadrové palivo – uhlík. jej povrch ochladne a dostane sa do oblasti obrov (bod 4). Po vyčerpaní uhlíkového jadrového paliva hviezda začne znova gravitačne kolabovať. Zahrievaním sa v jadre opäť zažnú jadrové reakcie a začne sa spaľovať hélium. Ďalší vývoj je rovnaký ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch. neutrónová hviezda obklopená medzihviezdnym mračnom. . zažnú sa ďalšie jadrové reakcie ťažších prvkov. Hviezda sa tým opäť rozopne. Po niekoľkých rokoch zostane na mieste hviezdy zrútené jadro s veľkosťou len niekoľko kilometrov s hmotnosťou minimálne 1. Hviezda ešte zväčší svoj objem a posúva sa na HR diagrame do bodu 6. Takáto obrovská hustota rozdrví aj jadrá atómov a vzniká tak tzv. Hustota takéhoto jadra je obrovská – rádovo 1017 kg/m3. Po vyčerpaní všetkého hélia hviezda v dôsledku svojej hmotnosti opäť začne kolabovať a tým aj zvyšovať teplotu v jadre. ktoré bolo v predchádzajúcich fázach rozmetané do okolia. pozostatkom supernovy. Väčší povrch však preváži úbytok teploty a hviezda žiari s oveľa väčšou intenzitou – žiarivý výkon v tomto období hviezdy je úmerný štvrtej mocnine hmotnosti. Tento stav nastáva pre hviezdu s hmotnosťou 50 MS vo veku približne 180 miliónov rokov.

V tejto fáze čierna diera vydrží mnoho miliárd rokov. journals. Kvôli obrovskej hmotnosti hviezdy prevážia gravitačné sily nad ostatnými silami držiacimi hmotu pohromade a hviezda sa zrúti sama do seba a opúšťa HR diagram ako čierna diera (bod 7). 1072 (2000) [1] (v angličtine) Referencie [1] http:/ / www. než je predpokladaná dĺžka existencie vesmíru).Hertzsprungov-Russellov diagram Gravitačný kolaps. ktorý nasleduje po vypálení všetkého jadrového paliva. html . je ukončený približne po ďalších 20 miliónoch rokov. teoreticky až do chvíle. uchicago. edu/ AJ/ journal/ issues/ v120n2/ 990160/ 990160. AJ 120. kým za Hawkingovým procesom úplne nevyparí (čo by však nastalo za oveľa dlhšiu dobu. Poznámky: • MS je hmotnosť Slnka • Príklad je uvedený pre hviezdu s hmotnosťou M = 50 MS • Ešte hmotnejšie hviezdy (viac ako 120 MS hmotností Slnka) by boli nestabilné a vo vesmíre sa nevyskytujú 33 Pozri aj • • • • • Hviezda Hviezdna klasifikácia Hlavná postupnosť Obor (hviezda) Nadobor • Vznik hviezdy • Vývoj hviezd Externé odkazy • Sekiguchi and Fukugita.

Pomer medzi svietivosťou molekúl CO a hmotnosťou molekúl molekulárneho vodíka je približne konštantný. ktorého hustota a veľkosť umožňuje vznik molekúl.34 Protohviezdy Molekulárny mrak Molekulárny mrak (bohemizmus molekulárny oblak) alebo molekulárne mračno je typ medzihviezdneho oblaku. hoci existujú dôvody pochybovať o tomto predpoklade. Tieto molekuly sú ťažko detekovateľné a na zistenie ich prítomnosti sa používajú molekuly oxidu uhoľnatého. hlavne molekulárneho vodíka H2. ktoré vyplývajú z pozorovaní niektorých galaxií. Hmlovina Eta Carinae .

Objav a história pozorovaní Prvý Herbigov-Harov objekt pozoroval v neskorom 19. Bol však katalogizovaný iba ako emisná hmlovina. keď prvý krát analyzovali Herbigove-Harove onjekty a zistili. Pozorovania Hubbleovho vesmírneho teleskopu odhaľujú komplexný vývoj HH objektov v priebehu niekoľkých rokov. . že všetky objekty tohto typu sú neviditeľné v infračervenej časti spektra. Herbig a Haro pracovali nezávisle na štúdiách tvorby hviezd. ktoré ešte len dosiahnu stav rovnováhy medzi gravitačným kolapsom a tvorbou energie jadrovou fúziou v jadre. síry a kyslíka. ktoré vznikli v dôsledku krátkej. že takmer vyzerali ako hviezdy. po ktorých boli pomenované. HH objekty sú prechodným javom. Mierka predstavuje 1 000 AU. Prví astronómovia. že sú vedľajším produktom procesu tvorby hviezd. odfotený pomocou HST. Haro aj Herbig urobili nezávislé pozorovania niekoľkých z týchto telies v priebehu štyridsiatych rokov. kým iné zosvetlievajú počas kolízií s koncentrovaným materiálom v medzihviezdnom médiu. Herbig sa tiež pozeral na Burnhamovu hmlovinu a zistil. Herbigov-Harov objekt HH47. trvajú najviac niekoľko stoviek rokov. Viditeľne sa vyvíjajú počas pomerne krátkych časových období ako sa pohybujú ďalej od svojej rodičovskej hviezdy do oblakov plynu a medzihviezdneho priestoru (medzihviezdne médium). že T Tauri je veľmi mladá a premenlivá hviezda a je prototypom triedy podobných telies známych ako T Tauri hviezdy. storočí Sherburne Wesley Burnham. ako ich časti tmavnú. nezaradili ju teda do odlišnej triedy objektov. že vyžarovala nezvyčajné elektromagnetické spektrum s výraznými emisnými čiarami vodíka. ktoré boli také malé. storočí Burnham. Tvoria sa. len niekoľko tisíc rokov trvajúcej etapy života mladej hviezdy. Herbigove-Harove objekty sa hojne vyskytujú v oblastiach tvorby hviezd a okolo jednej hviezdy je často vidno viac ako jeden. ekvivalent asi 20-násobku veľkosti našej slnečnej sústavy alebo 1 000-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka. Zistilo sa však. ktorí ich podrobne študovali boli George Herbig a Guillermo Haro. ale do štyridsiatych rokov neboli rozpoznané ako samostatný typ emisnej hmloviny .Herbigov-Harov objekt 35 Herbigov-Harov objekt Herbigove-Harove objekty sú malé hmlovinám podobné objekty. keď sa pozrel na hviezdu T Tauri pomocou 36-palcového refrakčného teleskopu na Lickovom observatóriu a všimol si malý útržok hmloviny neďaleko. Objekty prvýkrát pozoroval v neskorom 19. keď hviezda z oblastí pólov vyvrhuje plyn s hmotnosťou niekoľkých Zemí pri rýchlosti niekoľko stoviek kilometrov za sekundu rovnobežne s rotačnou osou. Haro zistil. Päťdesiat rokov po Burnhamovom objave bolo objavených niekoľko podobných hmlovín. neskôr sa stala známou ako Burnhamova hmlovina.

že môžu obsahovať horúce hviezdy s vysokou svietivosťou. Keď tieto zväzky kolidujú s medzihviezdnym médiom. ktorý sa tvorí tým. urobil podrobnejšie štúdie. Fyzikálna charakteristika Emisia z HH objektov je spôsobená rázovými vlnami. ale emisné čiary spektra HH objektov sú príliš slabé na to. že do nich padá plyn. že v nich nemohli byť hviezdy.Herbigov-Harov objekt 36 Následne po ich nezávislých objavoch sa Herbig a Haro stretli na astronomickej konferencii v Tucsone v Arizone. podobne ako tie. HH objekty pozostávajú prevažne z vodíka a hélia. Neskoršie štúdie naznačovali. ale ich pohyby sú zložité. storočia pozorovania odhalili prvýkrát tryskovitú podstatu väčšiny HH objektov. hmotností Zeme. že HH objekty sú vysoko ionizované a raní teoretici špekulovali. symetricky oproti mladej hviezde. Zvyčajne sú celkom husté s hustotou od niekoľko tisíc do niekoľko desiatok tisíc častíc na cm3. Teploty pozorované v HH objektoch sú typicky okolo 8 000-12 000 K. Rýchla rotácia vnútorných častí týchto diskov vedie k emisii úzkych zväzkov čiastočne ionizovanej plazmy kolmo na rovinu disku. Spektroskopické pozorovania ich Dopplerovho posunu hovoria o rýchlosti niekoľko stoviek kilometrov za hodinu. ktoré tvorí HH objekty [2]. ale nakoniec HH objekty boli pochopené ako materiál vyvrhnutý blízkymi mladými hviezdami a kolidujúci pri nadzvukovej rýchlosti s medzihviezdnym médiom. ale keď sa dopočul o Harovych zisteniach. podobne ako teploty iných ionizovaných hmlovín ako Oblasť H II a planetárne hmloviny. pričom výsledné rázové vlny tvoria viditeľné svetlo [1]. aby mohli byť vytvorené pri kolíziách s takou vysokou rýchlosťou. Herbig spočiatku neprikladal veľký význam telesám. pretože tieto by hojne vyžarovali infračervené svetlo. keďže sa primárne zaoberal blízkymi hviezdami. že nejaký z materiálov s ktorým kolidujú sa tiež pohybuje smerom preč. Avšak absencia infračerveného žiarenia z hmlovín znamenala. ktoré vznikajú kolíziou s medzihviezdnym médiom. čo je veľmi malé množstvo materiálu v porovnaní so ktorá vyvrhuje materiál pozdĺž svojej polárnej osi samotnou hmotou hviezdy [4]. hoci menšou rýchlosťou [3]. . že by mohli predstavovať rané štádium tvorby hviezd typu T Tauri. ktoré objavil. Toto viedlo k pochopeniu. Sovietsky astronóm Viktor Ambartsumian telesá pomenoval a na základe ich výskytu v blízkosti mladých hviezd (starých niekoľko stoviek tisíc rokov) navrhol. To pravdepodobne znamená. ktoré sú známe ako polárne výtrysky. ktoré tvoria 75 % a 25 % ich hmotnosti. že vyvrhnutý materiál HH objektov je koncentrovaný do úzkych tryskajúcich zväzkov. Menej ako 1 % hmotnosti HH objektov je tvorené ťažšími chemickými prvkami a ich množstvo je vo všeobecnosti podobné ako pri mladých hviezdach [4]. Hviezdy sú často obkolesené akrečnými diskami počas prvých niekoľkých stoviek tisícov rokov svojej Schematický diagram vzniku HH objektov existencie. Štúdie ukázali. sú príčinou vzniku malých útržkov svetlého žiarenia. v porovnaní s priemerne 1 000/cm3 v oblastiach H II a planetárnych hmlovinách [5]. že hmloviny môžu obsahovať protohviezdy. HH objekty HH1 a HH2 ležia od seba asi jeden Celková vyvrhnutá hmota typického HH objektu sa odhaduje na 1-20 svetelný rok. V raných osemdesiatych rokoch 20.

že sa pohybujú od rodičovských hviezd rýchlosťami približne 100-1 000 km/s. Tieto pozorovania tiež umožnili odhad vzdialeností niektorých HH objektov pomocou metódy expanzívnej paralaxy.Herbigov-Harov objekt V blízkosti zdrojovej hviezdy je okolo 20-30 % plynu HH objektov ionizovaného. čo sa prejavuje ako svetlé „čapičky“ na konci trysiek. len veľmi málo ich je vzdialených 1 pc. zatiaľčo sa objavujú nové uzly. Erupcie výtryskov z rodičovskej hviezdy nastávajú skôr v pulzoch ako v stabilnom prúde. tvoriacich reťazec objektov pozdĺž polárnej osi rodičovskej hviezdy. Väčšina HH objektov leží do 1/2 parseku od svojej rodičovskej hviezdy. Pri svojom pohybe od rodičovskej hviezdy sa HH objekty výrazne vyvíjajú a ich jasnosť sa v priebehu niekoľkých rokov mení. Obrázky v odstupe piatich rokov odhaľujú pohyb materiálu v HH objekte HH47. . 37 Množstvo a rozloženie Dnes je známych viac ako 400 jednotlivých HH objektov alebo ich skupín. Jednotlivé uzly v rámci objektu môžu zvyšovať alebo znižovať jas či sa dokonca celkom stratiť. Počet známych HH objektov sa v posledných rokoch rýchlo zvyšoval. „pracovné povrchy“. že materiál je ionizovaný v polárnych výtryskoch a rekombinuje sa pohybom od hviezdy namiesto aby bol ionizovaný pri neskorších kolíziách. takmer ako jediný zdroj energie. Odhady hovoria o počte do 150 000 [6]. To znamená. V posledných rokoch pozorovania pri vysokom optickom rozlíšení Hubbleovho vesmírneho teleskopu odhalili vlastný pohyb mnohých HH objektov pozorovaných v odstupe niekoľkých rokov. Nárazy na konci trysky však môžu znova ionizovať časť materiálu. Často možno pozorovať niekoľko HH objektov. čo by mohlo naznačovať. Pulzy môžu tvoriť výtrysky plynu pohybujúce sa rovnakým smerom. ako sa rozptýlia. ale rozličnými rýchlosťami a interakcie medzi rozličnými tryskami vytvárajú tzv. kde sa stretávajú prúdy plynov a tvoria nové razové vlny. Zvyčajne je možné ich pozorovať blízko Bokovej globule (tmavá hmlovina obsahujúca veľmi mladé hviezdy) a často z nich žiaria. z čoho väčšina je príliš ďaleko aby boli rozlíšiteľné pri technických schopnostiach súčasných ďalekohľadov. ale tento pomer sa znižuje nepriamo úmerne so vzdialenosťou. že medzihviezdne médium v ich blízkosti nie je veľmi husté a tak im umožňuje cestovať ďalej od zdroja predtým. Niektoré sú však viditeľné vo vzdialenosti niekoľko parsekov. Vlastný pohyb a variabilita Spektroskopické pozorovania HH objektov ukazujú. zobraz detail. Sú prevažne prítomné v oblastiach tvorby hviezd H II a často sa vyskytujú vo veľkých skupinách. ale stále sa považuje za veľmi malý v porovnaní s celkovým počtom hviezd v Galaxii. Popri zmenách spôsobených interakciami s medzihviezdnym médiom spôsobujú variácie aj interakcie medzi výtryskami pohybujúcimi sa rozličnými rýchlosťami v rámci HH objektu.

(1984). 50 Years of Herbig-Haro Research.. Jadrová fúzia začala v jadrách objektov triedy I. Herbig-Haro Flows and the Birth of Stars. Boehm K. Astrofizika. Science with the Hubble Space Telescope -. Emission line spectra of Herbig-Haro objects. Referencie 1. p. Dordrecht. Objekty triedy 0 sú staré iba niekoľko tisíc rokov. že okolo 80 % hviezd. Benvenuti. 182. Astronómovia delia tieto hviezdy do tried 0. ale že väčšia časť sa rozbije predtým ako dosiahnu hlavnú postupnosť gravitačnými interakciami s blízkymi hviezdami a hustými mrakmi plynu [9]. IAU Symposium No. (1981). 237-241 4. Heathcote S. Japan. Eds: P. 3-18 2. ktoré produkujú HH objekty sú v skutočnosti binárne alebo viacnásobné hviezdne systémy (dve alebo viac hviezd navzájom sa obiehajúcich). že sú pozorovateľné iba na infračervených a rádiových frekvenciách. Reidel Publishing Co.Herbigov-Harov objekt 38 Rodičovské hviezdy Hviezdy stojace v pozadí tvorby Herbigových-Harových objektov sú všetky veľmi mladé. Astrophysical Journal Supplement Series. 47. ↑  Dopita. že binárne systémy pravdepodobnejšie spôsobujú výtrysky tvoriace HH objekty. M.W. p. podľa množstva vyžarovaného infračerveného žiarenia [7]. že sa stále zráža. ↑  Lada C. 63. 1984. Edited by Bo Reipurth and Claude Bertout. p. I. The Birth of Stars: Herbig-Haro Jets. ale ešte stále ich obklopuje disk plynu a prachu. vol. ↑  Bally J. 1-2. kým objekty triedy III majú už iba stopové pozostatky pôvodného akrečného disku. (1978). že v ich jadrách ešte nenastala jadrová fúzia. ↑  Bacciotti F. Macchetto. Feb. čo naznačuje. vol.717-735 6..II. ktoré zakrývajú všetko ich viditeľné svetlo a spôsobujú. Namiesto toho ich energia Herbigov-Harov objekt HH32 je jedným z pochádza iba z gravitačného potenciálu. Morse J. Nov. The Herbig-Haro objects in the GUM Nebula. Predpokladá sa. p. Väčšie množstvo infračerveného žiarenia znamená väčšie množstvo horúceho materiálu obklopujúceho hviezdu. Mannery E.. II a III. On a connection between Herbig-Haro objects and flare stars in the neighborhood of the sun. p. Eislöffel J. a dôkazy nasvedčujú. (1987). Štúdie ukázali. 1987. D.. lebo objekty triedy 0 (najmladšie) ešte neboli objavené. najmladšie z nich sú ešte protohviezdy v procese formovania sa z okolitého plynu.-Apr. vol. 11-15. 1997.342. ktorá sa uvoľňuje ako do nich najjasnejších HH objektov padá materiál [8]. že väčšina hviezd vzniká formou viachviezdnych systémov. F. ↑  Giulbudagian.J. in Star forming regions.From OB associations to protostars. 1985 (A87-45601 20-90).. Kluwer Academic Publishers. ↑  Reipurth B. (1995). p. D. 277-281 7. Tokio. v. čo je omnoho vyšší pomer ako sa vyskytuje pri hviezdach hlavnej postupnosti s nižšími hmotnosťami. 20. ale plyn a prach ešte stále padajú na ich povrch z okolitej hmloviny. (1999). and E.H. také mladé. Triedy sú číslované preto. 1978. (1997). 117-138 5. Astronomy and Astrophysics. Ionization and density along the beams of Herbig-Haro jets. From discovery to HST. To môže naznačovať.. no. ↑  Brugel E. L. kým triedy I. Padanie plynu a prachu už do veľkej miery ustalo v objektoch triedy II. Accretion and Proto-Planetary Disks. Star formation . Reipurth B. že najväčšie HH výtoky sa môžu tvoriť pri dezintegrácii viacerých systémov. Schreier 3. II a III už boli definované.. J. 1-17 . Proceedings of the Symposium. Sú vo všeobecnosti stále zoskupené v hustých oblakoch prachu a plynu.. A. Mar. Astronomy and Astrophysics.

Bally J. wikipedia. v. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Reipurth http:/ / en. info/ encyclopedia/ H/ Herbig-Haro_object. avšak povrchová teplota stúpa. 406. p. (2004). wikipedia. ktorá predstavuje vývoj svietivosti a teploty protohviezdy pri kontrakcii smerom k hlavnej postupnosti. Anglada G. 122-141 9. 1965) počítal pre hviezdy. Astronomický portál Referencie [1] http:/ / en. Referencie Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Hayashiho stopa [1] na českej Wikipédii. (1993). wikipedia. wikipedia. html [12] http:/ / sparky. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Brugel http:/ / en. Rodríguez L. and Spaceflight [11] • Animations of HH object jets from HST observations [12] Referencie [1] [2] [3] [4] [5] [6] [7] http:/ / en. edu/ hhcat/ [11] http:/ / www. colorado.. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_reipurth2 [10] http:/ / casa. Astronomy. ↑  Andre P. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Giuldbudagian http:/ / en. daviddarling. vol. wikipedia.. Hayashiho stopa. wikipedia. p. Chushiro Hayashi ju (v r. Barsony M. Radio Continuum Jets from Protostellar Objects. wikipedia. Submillimeter continuum observations of Rho Ophiuchi A The candidate protostar VLA 1623 and prestellar clumps.Herbigov-Harov objekt 8.. Svietivosť na počiatku Hayashiho čiary je veľmi vysoká. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Bacciotti http:/ / en. Oddeľuje oblasť vznikajúcich nestabilných protohviezd (na diagame vpravo od Hayasiho čiary) od oblasti už vzniknutých stabilných hviezd v mechanickej rovnováhe (vľavo od Hayasiho čiary).. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Andre [9] http:/ / en. Astrophysical Journal. 1736-1746 39 Externé odkazy • Comprehensive catalogue of HH objects at the University of Colorado [10] • HH objects in the Encyclopedia of Astrobiology. Ward-Thompson D. edu/ ~hartigan/ movies. html Hayashiho čiara Hayashiho čiara (Hayashiho medza.F. pričom s kontrakciou rýchlo klesá. wikipedia. Hayashiho vývojová stopa. Hayashiho dráha) fázy vzniku hviezdy. wikipedia. 127. je takmer zvislá čiara v Hertzsprungovom-Russelovom diagrame. wikipedia. rice.. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Bally http:/ / en. ktoré sú celkom v rovnováhe – čo protohviezdy sú. Astronomical Journal. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Lada [8] http:/ / en. org/ wiki/ Cs%3Ahayashiho_stopa?oldid=6649973 . org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Dopita http:/ / en. ↑  Reipurth B.

Henyey a jeho kolegovia v 50-tych rokoch 20. energiu však získavajú z gravitačnej kontrakcie. pretože lítium sa ničí pri teplote okolo 2 500 000 K.. Ich centrálna teplota je príliš nízka na spaľovanie vodíka. Väčšinou majú veľmi silný hviezdny vietor.. ale sú viditeľne jasnejšie. Ich povrchová teplota je podobná ako teplota hviezd hlavnej postupnosti rovnakej hmotnosti. že hviezdy pred hlavnou postupnosťou môžu ostať v rádioaktívnej rovnováhe v priebehu určitej doby pri prechode do hlavnej postupnosti. Vol. Sú veľmi aktívne a premenlivé. To trvá asi 100 miliónov rokov. Levée. (1955). Podľa ich spektra sa usudzuje. p.12 dní. R.154-160 Pozri aj • Hayashiho stopa Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Henyey track (http:/ / en. Lelevier. Je známe. čo je v porovnaní so Slnkom (27 dní) veľmi málo. storočia zistili. D. kým sa hviezda neustáli na hlavnej postupnosti. The Early Phases of Stellar Evolution. že na nich existujú veľké oblasti hviezdnych škvŕn a vykazujú intenzívne a premenlivé gama žiarenie a rádiové vlny. wikipedia. . T Tauri. Publications of the Astronomical Society of the Pacific. pretože majú väčší polomer. 67. Približne polovica hviezd typu T Tauri má protoplanetárne disky a väčšina týchto hviezd sa nachádza v dvojhviezdach. Astronóm Louis G. R. L. No.Henyeyho stopa 40 Henyeyho stopa Henyeyho stopa je stopa hviezd pred hlavnou postupnosťou s hmotou menšou ako polovica hmoty Slnka na Hertzsprungov-Russellovom diagrame na konci Hayashiho stopy.[1] Henyeyho stopa je charakteristická pomalým kolapsom pri takmer hydrostatickej rovnováhe. Nachádzajú sa v blízkosti molekulárnych mrakov a sú identifikované ich optickou premenlivosťou a silnými chromosférickými čiarami. ktoré sú približne 1000-krát silnejšie ako Slnko. org/ wiki/ En:henyey_track?oldid=333356312) na anglickej Wikipédii. G. že majú väčší prebytok lítia ako Slnko a iné hviezdy hlavnej postupnosti. Typicky rotujú v perióde 1 . Vlastnosti Sú to najmladšie viditeľné hviezdy. Prechádza na hlavnú postupnosť v takmer horizontálnom smere na Hertzsprungov-Russellovom diagrame (svietivosť ostáva takmer konštantná). 396. Premenná hviezda typu T Tauri Hviezdy typu T Tauri sú triedou premenných hviezd pomenovaných po ich prototype. Referencie [1] Henyey.

41 Typy Podtrpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť .

ktorý by mal okolo seba obiehajúce planéty. Podtriedy chladných trpaslíkov:[4] • chladný podrtpaslík: Príklad: SSSPM J1930-4311 (sdM7) • extrémny podtrpaslík: Príklad: APMPM J0559-2903 (esdM7)[5] Horúce podtrpaslíky Horúci podtrpaslíci spektrálnych typov O a B sú úplne inou skupinou objektov ako chladní podtrpaslíci. Vysvetlenie ich slabej jasnosti sa nachádza v ich metalicite. že ide o jeden z hlavných mechanizmov. ktoré boli predtým označované ako "prechodní bieli trpaslíci". čoho dôsledkom je malá. Vznikajú vtedy. ale pri vzájomnom pôsobení hviezd pri dvojhviezdach sa predpokladá. Nižšia metalicita znižuje opacitu vonkajších vrstiev a tlak radiácie.[2] Nižšia opacita tiež emituje vyžarovanie väčšieho množstva ultrafialového žiarenia pre rovnaký spektrálny typ príbuzný hviezde populácie I. v Yerkesovej spektrálnej klasifikácii. čo je spôsobené nižšou metalicitou. chladní podtrpaslíci (spektrálne typy od G do M) vytvárajú svoju energiu z vodíkovej fúzie. tento jav sa nazýva ultrafialový prebytok. niekedy označovaný ako "sd" je hviezda triedy svietivosti VI. tieto hviezdy neobsahujú prvky ťažšie ako hélium. Je definovaná ako hviezda so svietivosťou o 1. teplejšia hviezda danej hmoty. Sú to väčšinou hviezdy populácie II. Tieto hviezdy reprezentujú neskoré štádium evolúcie niektorých hviezd. Podtrpaslíci typu B (majú väčšiu jasnosť ako bieli trpaslíci) sú významnou zložkou populácie horúcich hviezd starých hviezdnych systémov ako sú guľové hviezdokopy a eliptické galaxie.[6] Dôležité podtrpaslíky • • • • • • Kapteynova hviezda Groombridge 1830 Mu Cassiopeiae 2MASS J05325346+8246465[7] 2MASS 0532+8246 SSSPM J1549-3544 . Označenie podtrpaslík vytvoril v roku 1939 Gerard Peter Kuiper. Dôvody tejto predčasnej straty hmoty zatiaľ nie sú známe.Podtrpaslík (MV) Podtrpaslík. keď červený obor začne strácať vonkajšie vodíkové vrstvy ešte predtým ako jeho jadro začne spotrebovávať hélium.5 až 2 magnitúdy nižšou ako hviezdy hlavnej postupnosti rovnakého spektrálneho typu.[3] Doteraz nebol objavený žiaden podtrpaslík.[1] 42 Chladné podtrpaslíky Ako štandardné hviezdy hlavnej postupnosti. ako u hviezd hlavnej postupnosti. pričom sa odvolával na sériu hviezd s neprirodzeným spektrom.

James Kaler. Burgasser. Adam J. C. . 2006. et al. Burgasser. in/ jaa/ junsep2005/ index. 1485B).. (2005). [5] APMPM J0559-2903: Najchladnejší známy extrémny podtrpaslík (http:/ / adsabs.Podtrpaslík 43 Pozri aj • Spektrálna klasifikácia Referencie [1] [2] [3] [4] Ken Croswell. doi. amnh. 2003 (http:/ / research. edu/ abs/ 1999A& A. 1007/ BF02702334). . [7] The First Substellar Subdwarf? Discovery of a Metal-Poor L Dwarf with Halo Kinematics. 350L. . harvard. org/ 10. The Alchemy of the Heavens. Adam J. wikipedia. org/ wiki/ En:subdwarf_star?oldid=320157301) na anglickej Wikipédii. & Kirkpatrick. Podtrpaslík typu B Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky . DOI: 10. Ibid. 645. . 87. 122. 1989). html)". 62S) [6] Jeffery. harvard.1007/BF02702334 (http:/ / dx. Davy. ias. (Cambridge: Cambridge UP. 87-92. Journal of Astrophysics and Astronomy 26: 261. pdf) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Subdwarf star (http:/ / en. ac. (New York: Oxford UP. org/ ~adam/ papers/ apj592_1186. edu/ / abs/ 2006ApJ. Hviezdy a ich spektrum. 1995). Objav extrémne chladných trpaslíkov (http:/ / adsabs. " Pulsations in Subdwarf B Stars (http:/ / www. . J. S.

org/ 10. jadrá špirálových a eliptických galaxií. ktorý vzniká ak červený obor stratí vonkajšie vodíkové vrstvy ešte predtým ako v jadre začne prebiehať fúzia hélia. . DOI: 10. 44 Pozri aj • Podtrpaslík • Biely trpaslík Referencie [1] Jeffery. Dôvody tejto predčasnej straty hmoty sú neznáme. Osamelí podtrpaslíci môžu byť výsledkom splynutia dvoch bielych trpaslíkov. ias. pričom obsahujú iba 1 % vodíka a zvyšok tvorí hélium. (2005).1007/BF02702334 (http:/ / dx. Predpokladá sa. HW Virginis a V1093 Herculis. C. in/ jaa/ junsep2005/ index. Podtrpaslíci typu B. S. Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Subdwarf B star (http:/ / en. ale jedným zo základných mechanizmov tohto deja môže byť interakcia hviezd v systémoch dvojhviezd.[1] Prevládajú na ultrafialových fotografiách.25 slnečného priemeru a teplota od 20000 do 40000 K. html)". org/ wiki/ En:subdwarf_b_star?oldid=371870562) na anglickej Wikipédii. Tieto hviezdy patria do horizontálnej vetvy hviezd Hertzsprungov-Russellovho diagramu a reprezentujú skorý stupeň vo vývoji niektorých hviezd. Ich priemer je od 0. sú významnou súčasťou populácií horúcich hviezd starých hviezdnych systémov ako sú guľové hviezdokopy. ac.Podtrpaslík typu B Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Podtrpaslík typu B je typ hviezdy podtrpaslíka so spektrom typu B. ktorí sú jasnejší ako bieli trpaslíci. Do tejto skupiny patria napríklad V391 Pegasi. doi.15 do 0. že sdB hviezdy sa stanú bielymi trpaslíkmi bez prechodu na obrov. 1007/ BF02702334). Hmota týchto hviezd je približne polovica hmoty Slnka. " Pulzácia v podtrpaslíkoch typu B (http:/ / www. wikipedia. Journal of Astrophysics and Astronomy 26: 261.

Modrý trpaslík je malá hviezda.Trpaslík (hviezda) 45 Trpaslík (hviezda) Trpaslík je súhrnné označenie pre odlišné triedy hviezd.08 násobok veľkosti Slnka. "M dwarfs: planet formation and long term evolution" (http:/ / www3. Laughlin (2005). čím sa z nich stávajú červené obry s väčšou plochou povrchu.5 až 0. Astronomische Nachrichten 326 (10): 913–919. ktoré nie sú dostatočne masívne aby sa z nich vytvorila supernova typu II. zmenia sa na biele trpaslíky. Referencie [1] Adams. patria tu hviezdy do 9-násobku hmoty Slnka. prístup: 2008-06-28. com/ cgi-bin/ abstract/ 112210517/ ?CRETRY=1& SRETRY=0).8 násobku hmoty Slnka. ktorá je hypotetickým štádiom červeného trpaslíka po hlavnej postupnosti.P. Keď sa vodíkové palivo modrých trpaslíkov úplne vyčerpá. Bodenheimer. oranžový trpaslík je hviezda 0. Hviezdy väčšie ako červené trpaslíky dosahujú rovnováhu pomocou zväčšenia svojej veľkosti. C. aby sa mohli vytvoriť. Čierny trpaslík je biely trpaslík dostatočne ochladený tak. podtrpaslík Ide o hviezdy s relatívne malým priemerom a nízkou absolútnou jasnosťou. wiley. interscience. Modrý trpaslík Modrý trpaslík je hypotetická trieda hviezd. Žltý trpaslík je hviezda hlavnej postupnosti s hmotou porovnateľnou so Slnkom. Predpoklad ich existencie je založený len na teoretických modeloch. Zatiaľ čo pri červených trpaslíkoch prebieha vodíková fúzia pomaly a vyžaruje sa teplo. modré trpaslíky pravdepodobne ešte vo vesmíre neexistujú. Biely trpaslík je konečným štádiom evolúcie hviezd. F. ktorá sa vyvinie z červeného trpaslíka po spotrebovaní väčšiny jeho vodíkového paliva. • • • • • • • • Červený trpaslík je malá hviezda hlavnej postupnosti.[1] Svietivosť hviezd sa zvyšuje s ich vekom a najjasnejšie hviezdy musia vyžarovať viac energie na udržanie rovnováhy. . Červené trpaslíky zväčšujú svoju intenzitu vyžarovania zvýšením ich povrchovej teploty čím sa zmenia na „modré“. Jeho veľkosť je približne 0. Hnedý trpaslík je subhviezdny objekt nedostatočnej veľkosti na fúziu vodíka na hélium. že už nevyžaruje žiadne viditeľné svetlo. Slnko je žltý trpaslík. G. Povrchové vrstvy červených trpaslíkov sa nestávajú viac priehľadnými pri zvýšení teploty.. pretože vesmír nie je dostatočne starý. • Trpaslík je vo všeobecnosti ktorákoľvek hviezda hlavnej postupnosti triedy svietivosti V.

Oranžový trpaslík 46 Oranžový trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

fr/ simbad/ sim-id?Ident=Epsilon Indi). G.[2] Tieto hviezdy sú zaujímavé z hľadiska mimozemského života. 2007. . . obe jej zložky sú oranžové trpaslíky Pozri aj • Červený trpaslík Referencie [1] Empirical bolometric corrections for the main-sequence (http:/ / adsabs. com/ article/ dn17084-orange-stars-are-just-right-for-life. Ich hmotnosti dosahujú 0. Heintze. R. u-strasbg. H. u-strasbg. v takýchto podmienkach by mal život dosť času na vznik a vývoj. [3] (http:/ / www. 2009. 46. entries for Alpha Centauri B (http:/ / simbad.5 do 0. html). Veľkosť týchto hviezd je medzi veľkosťou červených trpaslíkov triedy M a žltých trpaslíkov triedy G (napríklad ako Slnko).30 miliárd rokov. Pokiaľ sa na obežných dráhach okolo nich sformujú planéty. newscientist. pp. edu/ abs/ 1981A& AS. okolo 15 .[1] Patrí sem napríklad Alfa Centauri B a Epsilon Indi. . [2] SIMBAD. Astronomy and Astrophysics Supplement 46 (November 1981). . M. pretože sú to stabilné hviezdy hlavnej postupnosti veľmi dlho. Habets and J. retrieved on May 6.[3] Dvojhviezda 61 Cygni. fr/ simbad/ sim-id?Ident=Alpha Centauri B) and Epsilon Indi (http:/ / simbad. W. harvard. 193H). 193–237. accessed on line June 19. J.Oranžový trpaslík 47 Oranžový trpaslík je hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu K. na rozdiel od 10 miliárd rokov v prípade Slnka.9 hmotnosti Slnka a povrchovú teplotu od 4000 do 5200 stupňov Celzia.

O komediálnom seriáli pozri Červený trpaslík (seriál) Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .Červený trpaslík 48 Červený trpaslík Toto je článok o type hviezdy.

takže sa nemôžu stať červenými obrami. až kým nespotrebujú všetok vodík. umelcova predstava extrasolárnej planéty Proxima Centauri napriek svojej veľkej blízkosti Zemi dosahuje jasnosť obiehajúcej okolo červeného trpaslíka len 11 magnitúd a preto ju nemožno pozorovať voľným okom ani triédrom. aj keď ich pozorovanie je pre ich malý žiarivý výkon ťažké. Pre porovnanie. často dosahujú len 1/10 000 žiarivého výkonu Slnka. Medzi červených trpaslíkov patrí aj hviezda s najväčším známym vlastným pohybom. Ide o najčastejšie sa vyskytujúce hviezdy v Galaxii. Z našich 20 najbližších hviezd (vrátane Slnka) je až 13 červených trpaslíkov.Proxima Centauri. Na rozdiel od bielych trpaslíkov sú červené trpaslíky normálne plazmové hviezdy vytvárajúce vlastné elektromagnetické žiarenie. zvoľna sa zmršťujú a zahrievajú.Červený trpaslík 49 Červený trpaslík je malá a relatívne chladná hviezda hlavnej postupnosti neskorého spektrálneho typu K alebo M. Červené trpaslíky tvoria väčšinu všetkých hviezd. pohybuje sa od niekoľkých desiatok miliárd až po bilióny rokov. aby ktorýkoľvek červený trpaslík stihol opustiť hlavnú postupnosť. vo vnútri ktorého môžu ešte prebiehať termojadrové reakcie zlučovania prócia na hélium. Je to najmenej hmotné teleso. Jedným z najznámejších červených trpaslíkov je aj naša najbližšia hviezda . Na Hertzsprungovom-Russelovom diagrame sa nachádzajú v pravom dolnom rohu. Lalande 21185 je štvrtý najbližší hviezdny systém Slnku a zároveň obsahuje planetárnu sústavu. Barnardova hviezda. Vyžarujú len málo svetla. Červené trpaslíky tak patria medzi najchladnejšie. Umelcova predstava červeného trpaslíka. Červené trpaslíky nikdy nezažihnú jadrovú fúziu hélia. Od okamihu Veľkého tresku ešte neuplynulo dosť času. Pozri aj • trpaslík (hviezda) • červený obor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený trpaslík . najmenej hmotné a najmenej svietivé hviezdy vo vesmíre. Vďaka pomalému spaľovaniu vodíka majú enormne dlhú odhadovanú životnosť.

1.Žltý trpaslík 50 Žltý trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Žltý trpaslík je malá žltá hviezda (1 . .4 hmotnosti Slnka) hlavnej postupnosti v procese spaľovania vodíka na hélium vo svojom jadre vplyvom jadrovej fúzie. Najznámejším žltým trpaslíkom je Slnko.

ktoré prestali spaľovať vodík na hélium v jadre a stávajú sa z nich obry. V Yerkesovej . že sú to hviezdy.Podobor 51 Podobor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Podobor je trieda hviezd. Predpokladá sa. ale nie také jasné ako obry. Podobry majú väčší priemer a nižšiu teplotu ako hviezdy podobnej hmotnosti v hlavnej postupnosti. ktoré sú jasnejšie ako hviezdy hlavnej postupnosti alebo trpaslíky.

52 Pozri aj • • • • • Žltý podobor Biely podobor Oranžový podobor Modrobiely podobor Žltobiely podobor Obor (hviezda) Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry .Podobor spektrálnej klasifikácii je ich trieda svietivosti IV.

južná polárka • Capella (α Aurigae): žltý obor typu G • Pollux (β Geminorum): oranžový obor typu K • Mira (ο Ceti): červený obor typu M Betelgeuze.Obor (hviezda) Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Obor je hviezda. Obry patria do triedy svietivosti III Yerkesovej spektrálnej klasifikácie. kým sa z nich stanú biele trpaslíky. Z masívnejších hviezd sa stanú omnoho jasnejšie jasné obry alebo nadobry. HST 53 Pozri aj • • • • Hlavná postupnosť Červený obor Modrý obor Podobor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obor (hviezda) . v ktorej sa zastavili termonukleárne reakcie premeny vodíka na hélium v jej jadre. najjasnejšia hviezda Plejád • Thuban (α Draconis): biely obor typu A • σ Octantis: žltobiely obor typu F. Hviezdy malej hmotnosti ostanú na rovnakej jasnosti. Medzi najznámejšie obry patria: • Regor (γ Velorum): modrý obor typu O • Alcyone (η Tauri): modrobiely obor typu B.

planetárnej hmloviny. tým je tento proces kratší. Oveľa častejšie sú zastúpení v guľových hviezdokopách ako v otvorených hviezdokopách.až 100násobný v porovnaní so Slnkom.4 hmotnosti Slnka. Čím je hviezda hmotnejšia. Je to jedno zo záverečných štádií vývoja hviezd do 1. že červenými obrami sa stanú hviezdy o približne hmotnosti Slnka po vyčerpaní zásob vodíka v jadre. čím sa zväčšujú a chladnú. červenej farby. Týmto sa veľmi zvýši jasnosť hviezdy. Často sú premennými hviezdami. Patrí sem napríklad Aldebaran a Arktúr. Ich polomer je 10. Predpokladá sa. . Absolútna hviezdna veľkosť červených obrov je väčšia než 0 a môže za ňu veľký rozmer hviezdy. lebo zväčšovanie hviezdy narastá rýchlejšie ako zväčšovanie jasnosti a tým hviezda chladne a jej farba sa posúva k červenému okraju spektra. Modrým obrom je napríklad hviezda Adara. Povrchová teplota červeného obra sa pohybuje len od 2 000 do 4 000°C. Spaľujú vodík bližšie k okraju hviezdy. približne 1.000 až 10. Je to preto. Po odhodení vonkajších vrstiev prechádzajú červené obry do ďalšieho štádia . Tieto hviezdy sú veľmi horúce. Pozri aj • Modrý nadobor Modrý obor Zeta Orionis (Alnitak) Červený obor Červený obor je veľká hviezda mimo hlavnej postupnosti typu K alebo M. Porovnanie veľkosti červeného obra Aldebarana so Slnkom Hviezdam s hmotnosťou Slnka trvá prechod do štádia obra približne 100 miliónov rokov.Modrý obor 54 Modrý obor Modrý obor je hviezda spektrálneho typu O alebo B s hmotnosťou aspoň 18 hmotností Slnka. V jadre sa spaľuje nahromandené hélium na uhlík a kyslík. najmä pulzujúcimi. Pulzujú len vrchné vrstvy hviezdy.000-krát a tiež znižuje efektívna teplota. majú veľkú absolútnu magnitúdu a emitujú modré viditeľné svetlo. Červený obor má malé husté jadro a veľmi riedku rozsiahlu atmosféru. Niektoré červené obry sú zahalené do prachového mraku. ktorý ich jasnosť znižuje. okolo jadra však pokračuje spaľovanie vodíka.

Červený obor 55 Pozri aj • • • • Modrý obor Červený trpaslík Nadobor Červený nadobor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený obor Jasný obor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry .

Sú to hviezdy prechodného typu medzi obrami a nadobrami.Jasný obor Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Jasné obry sú hviezdy triedy svietivosti II Yerkesovej klasifikácie. Medzi najznámejšie jasné obry patria: • • • • • • Adara (ε Canis Majoris): modrobiely jasný obor typu B Pherkad (γ Ursae Minoris): biely jasný obor typu A Sargas (θ Scorpii): žltobiely jasný obor typu F Dabih (β¹ Capricornis): žltý jasný obor typu G Alphard (α Hydrae): oranžový jasný obor typu K Rasalgethi (α¹ Herculis): červený jasný obor typu M 56 Pozri aj • • • • Nadobor Obor (hviezda) Červený obor Spektrálna klasifikácia .

Nadobor 57 Nadobor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

Algol.Nadobor 58 Nadobor je veľmi veľká hviezda s hmotnosťou 10 – 50 hmotností Slnka. najväčšie a najjasnejšie v známom vesmíre. a Slnka. Ich hmotnosť je obyčajne od 10 do 50 hmotností Slnka na HRD a ich priemer dosahuje 1000 priemerov Slnka. Sú to veľmi zriedkavé hviezdy a patria medzi najhorúcejšie. Z modrého nadobra sa môže stať červený nadobor. . Tieto hviezdy sú extrémne horúce a jasné. Počítačom vygenerovaný obrázok hviezdy Rigel zo vzdialenosti 1 AU Pozri aj • Modrý obor • Červený nadobor Porovnanie veľkostí Gamma Orionis. hviezda spektrálneho typu O. Pozri aj • Červený nadobor • Modrý nadobor • Hyperobor Poloha nadobrov v H-R diagrame Modrý nadobor Modrý nadobor je obor. s povrchovou teplotou od 20 000 do 50 000 °C. ak sa jadrová reakcia z akéhokoľvek dôvodu spomalí.

Červený nadobor 59 Červený nadobor Červený nadobor je obrovská hviezda spektrálneho typu M. Nadobry nakoniec zanikajú ako supernovy. Betelgeuze Pozri aj • Modrý nadobor • Červený obor • Nadobor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený nadobor . pričom hviezda najprv prejde do štádia červeného obra a až potom do štádia nadobra. Kvôli nízkej povrchovej teplote svieti červeným svetlom. ale jeho vonkajšie vrstvy sú extrémne riedke. Príkladom červeného nadobra je Antares. Po vyhorení vodíka sa povrchové vrstvy týchto hviezd začnú rozpínať. Nadobor má priemer niekoľkostonásobne väčší než Slnko. Je jedným zo záverečných štádií vývoja veľmi hmotných hviezd. V jadre nadobra môže prebiehať spaľovanie ťažších prvkov až po železo. Červené nadobry vznikajú z hmotných hviezd hlavnej postupnosti po vyhorení vodíkových zásob v ich jadrách.

24.aa. Podobne.24. Andre: The evolution of massive stars with mass loss. Bibcode:  1986ARA&A. edu/ abs/ 1986ARA& A. ako každý iný nadobor..aa.1146/annurev.[1] Tieto hviezdy sú zvyčajne 15 až 20-násobne hmotnejšie ako Slnko. že iba málo nadobrov strávi dlhý čas v prechodnej žltej fáze. Pozri aj Astronomický portál • Nadobor • Supernova • Spektrálna klasifikácia Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Yellow supergiant (http:/ / en.329C (http:/ / adsabs. . Cesare – Maeder. 329C) .z väčšiny nadobrov sa stáva supernova v modrej (horúcej) fáze alebo červenej (studenej) fáze.24. In: Annual review of astronomy and astrophysics 24 (1986). aj hviezdy tohto typu sú staršie a kolíšu medzi modrou a červenou fázou v závislosti od chemických prvkov.org/10.001553 (http://dx. 24.090186. org/ wiki/ En:yellow_supergiant?oldid=348601852) na anglickej Wikipédii. DOI: 10. Až doteraz sa predpokladalo. s. 366. . Boli zistené iba dve takéto supernovy .001553). .doi.Žltý nadobor 60 Žltý nadobor Žltý nadobor je hviezda nadobor spektrálneho typu F alebo G. harvard. wikipedia.090186. Tieto systémy môžu byť pôvodcami vzácnych supernov prepojených so žltými nadobrami.1146/annurev.. ktoré sa spotrebúvajú v ich jadrách. Referencie [1] Chiosi.

Hyperobor 61 Hyperobor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

čo je najväčšia známa hviezda Žltý hyperobor Žltý hyperobor. je masívna hviezda z rozšírenou atmosférou. Chromosféra Vďaka absolútnej veľkosti týchto hviezd.Hyperobor 62 Hyperobor je masívna hviezda. Známe žlté hyperobry • • • • • Ró Cassiopeiae V382 Carinae HD 217476 (tiež v súhvezdí Kasiopeja. Kvôli veľkej rýchlosti spotrebovania jadrového paliva. Hyperobri sú najsvietivejšie hviezdy. Žlté hyperobry. ich jasnosť dosahuje miliardy svietivostí Slnka a ich teplota od 3.500 do 35. ktoré pozostávajú z rádioaktívneho jadra obklopeného konvektívnou zónou. väčšinou zostávajú v hlavnej postupnosti niekoľko miliónov rokov predtým ako sa sami zničia a zmenia na masívnu supernovu alebo hypernovu. rozšírenú atmosféru. vo všeobecnosti. väčšia ako nadobor. s hmotou približne 20 až 50-násobku hmoty Slnka. ktorý poskytuje možnosť vzniku planetárnych sústav okolo týchto hviezd. žltý hyperobor môže obsahovať konvektívne jadro obklopené rádioaktívnou zónou. čo je protikladom hviezd veľkosti Slnka.[1] Vďaka extrémne vysokému tlaku v jadrách žltých hyperobrov. ktorých výsledkom bolo periodické alebo pokračujúce zahmlievanie hviezdy. Porovnanie Slnka a VY Canis Majoris. že po výbuchu hyperobra ako supernova alebo hypernova zo zvyšku hviezdy ostane čierna diera. pretože pri väčšej hmotnosti už nie je možné dosiahnuť rovnováhu hviezdy a hviezda by produkovala toľko energie. Z toho dôvodu majú veľmi veľkú.000 K. že by došlo k jej rozpadu. Niekedy je možné identifikovať disk prachu a plynu. prípadne celé jadro je tvorené z degenerovaného plynu. podobne ako Ró Cassiopeiae v súhvezdí Kasiopeja. žlté hyperobry sú menej efektívne v udržiavaní povrchového materiálu ako iné druhy hviezd. Predpokladá sa. V509 Cas)[2] HR 8752 IRC+10420 . Existujú 1 až 3 milióny rokov predtým. čo je 120 hmotností Slnka. boli pozorované kvôli periodickým erupciám. dosahujúcou teoretickú hranicu hmotnosti hviezdy. Vnútorná štruktúra Vzhľadom na súčasné fyzikálne modely hviezd. ktorá môže byť klasifikovaná od neskorých A do K. s hmotnosťou do 100 hmotností Slnka. Javia sa ako extrémne zriedkavé hviezdy vo vesmíre. ako vybuchnú ako supernova alebo hypernova. navyše so silným magnetickým poľom a veľkým uvoľňovaním energie. časti jadra.

bbc.h2g2 .. Michael A. org/ wiki/ En:yellow_hypergiant?oldid=326042116) na anglickej Wikipédii. Astronomy: The Solar System and Beyond. pričom posledná hviezda zrýchlila viac a „zhltla“ predchádzajúcu. Brooks/Cole 2005 [2] BBC . uk/ dna/ h2g2/ A27746869) Pozri aj Astronomický portál • Hyperobor Externé odkazy • Miléniový výbuch hviezdy Ró Cassiopeiae (http://www. Opustenie Galaxie Je predpoklad.org/publications/baas/v34n4/aas201/1007. Tá svojou gravitáciou jednu pritiahla. wikipedia. Modrý tulák (hviezda) Modrý tulák je hviezda typu modrý obor. . ktorý prechádzal blízko centrálnej čiernej diery.htm) (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Yellow hypergiant (http:/ / en. aby mohla opustiť Galaxiu.aas.Žltý hyperobor 63 Referencie [1] Seeds. a tým dodala zvyšným dvom veľkú rýchlosť. ktorá vysokou rýchlosťou opúšťa našu Galaxiu.Constellations: Cassiopeia 'the Boastful Queen' (http:/ / www. že takáto hviezda bola súčasťou trojitého hviezdneho systému. co. Tým získala potrebnú hmotnosť a teplotu.

ale modré hviezdy hlavnej postupnosti. Tým sa získa informácia potrebná na spočítanie dráhy pozorovanej hviezdy. S-hviezdy nepatria svojím spektrálnym typom do zvyšnej hviezdnej populácie.04 pc od centrálnej čiernej diery.CH hviezda 64 CH hviezda CH hviezda je hviezda. Z fotometrických a spektroskopických meraní sa zistilo. Mnohé známe CH hviezdy patria medzi dvojhviezdy a predpokladá sa. že všetky CH hviezdy môžu byť dvojhviezdami. Určovanie hmotnosti centrálnej čiernej diery S-hviezdy hrajú hlavnú rolu pri určovaní hmotnosti centrálnej čiernej diery. sú pravdepodobne výsledkom premiestnenia hmoty z bývalej klasickej uhlíkatej hviezdy. typické pre centrum Galaxie.04 pc od centra našej Galaxie. Referencie [1] http:/ / en. že v tesnej blízkosti centrálnej čiernej diery nemohli vzniknúť štandardnou cestou. Pozri aj • Biely trpaslík Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku CH star [1] na anglickej Wikipédii. čo znamená že ich vek je v porovnaní s inými hviezdami priemerný. z toho dôvodu je možné pozorovať aj zmenu rýchlosti. Podobne ako báriové hviezdy. Pozorovaním v čase je možné vypozorovať dve zložky rýchlosti. Sú to totiž najbližšie pozorované hviezdy blízko centrálnej čiernej diery. ktorá sa vyznačuje prítomnosťou veľmi silných CH absorpčných čiar v svojom spektre. Nie sú to jasné červené ani modré obry. org/ wiki/ En%3Ach_star?oldid=333976158 Hviezda typu S Hviezdy typu S (alebo S-hviezdy) sú hviezdy za hranicou 0. Pôvod S-hviezd je nejasný. z ktorej sa stal biely trpaslík. že sú to obyčajné hviezdy hlavnej postupnosti prevažne spektrálneho typu B0 – B9 MS. wikipedia. zhoda panuje iba v tom. Tento typ hviezd má veľkú orbitálnu rýchlosť a obieha po relatívne malých dráhach. pričom z orbitálnych elementov ich dráh sa dá vypočítať hmotnosť centrálnej čiernej diery. Oblasť výskytu týchto hviezd je zhruba vymedzená polomermi niekoľkých svetelných hodín a 0. obsahujú málo kovov a ich jas v porovnaní s C-N uhlíkatými hviezdami je podpriemerný. Astronómovia sú schopní namerať priamym pozorovaním dve zložky polohy S-hviezd. tretia zložka sa dá získať meraním dopplerovského posunu spektra. Patria tu hviezdy populácie II. .

ktorí pulzujú vo veľmi pravidelných periódach. Pulzujúce premenné Cefeidy Jedným z najvýznamnejších typov premenných hviezd sú cefeidy. je možné vytvoriť svetelnú krivku. vnútornú povahu premennosti svojej svetelnosti. Fyzikálne premenné Fyzikálne premenné sú hviezdy. ktorej jasnosť a prípadne aj spektrum sa mení v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch. Polárka Pozorovanie premenných hviezd Premenné hviezdy sú vo všeobecnosti analyzované pomocou fotometrie a fotospektrometrie. že hviezda sama sa stáva jasnejšou a tmavšou. prvej objavenej premmennej hviezdy tohto typu. alebo môže ísť len o následok zákrytu v sústave dvojhviezd či natáčanie rôznych nepravidelných štruktúr na hviezde smerom k pozorovateľovi (geometrické premenné). Čím dlhšia je pulzačná perióda. že pozorovaním periódy cefeíd. Pozorovaniami ich jasností. Základnou charaketristikou premennej hviezdy je krivka svetelných zmien. Zmeny jasnosti môžu byť rádovo len v desatinách magnitúdy. Medzi premenné hviezdy patrí aj jedna z najznámejších hviezd na nočnej oblohe. tiež s malou závislosťou na metalicite. štandardných sviec. pretože sú typom tzv. tým jasnejšia býva hviezda. pre veľa premených hviezd sa však tieto veličiny časom pomaly menia. ale môžu byť aj väčšie ako 10 magnitúd. Táto kategória môže byť ďalej rozdelená na podskupiny: pulzujúcich a kataklizmatických (alebo eruptívnych) premenných. Zmeny jasnosti môžu mať príčinu vo fyzikálnych zmenách na samotnej hviezde (fyzikálne premenné). Cefeidy sú dôležité. Príklady typov spomedzi týchto tried sú uvedené nižšie. Ich svietivosť je priamo závislá na ich perióde premennosti. Pre pravidelné premmené hviezdy môže byť perióda premeny a jej amplitúda veľmi presne stanovená. Prvá známa premenná hviezda je Mira Ceti. no pri nej sa premenlivosť potvrdila až v roku 1667. priamo . žltí obri. ktorú pozoroval v roku 1596 David Fabricius. Hviezda Algol bola známa ešte skôr. Keď sa pre cefeidu vykalibruje vzťah medzi periódou a svietivosťou. ktoré majú intrinzickú. a práve takéto hviezdy sa nazývajú premenné hviezdy. to znamená. kde dochádza k relatívne malým odchýlkam jasnosti (zvyčajne okolo 0. U veľkého počtu hviezd však dochádza k významným zmenám svetelnosti. Interval zmien môže byť od desaťtisícin sekundy (pulzary) po celé roky až desaťročia (rekurentné novy). Sú pomenované podľa δ Cephei. zatiaľ čo najnižšie hodnoty krivky sú známe ako minimá. znamená to. ktoré sú porovnávané s nepremennými hviezdami známych hviezdnych veľkostí. a majú periódy od jedného dňa až po niekoľko týždňov. Naše Slnko je dobrým príkladom hviezdy.1% počas 11-ročného slnečného cyklu). Vrcholy jasnosti na svetelnej krivke sa nazývajú maximá.Premenná hviezda 65 Premenná hviezda Premenná hviezda je hviezda. Vačšina hviezd má takmer konštantnú svetelnosť. prípadne sa menia len medzi viacerými vybranými hodnotami.

ale trochu slabšie a s kratšími periódami. Premenné typu W Virginis Tieto premenné sú veľmi podobné cefeidám. Premenné typu RV Tauri Tieto premenný hviezdy sú žltí nadobri. kolíše v jasnosti z takmer druhej magnitúdy a slabne až po deviatu magnitúdu. tiež známa ako ο (Omikron) Ceti. ktorej zdanlivá hviezdna veľkosť sa mení od 0. 66 Mira na zábere z Hublovho vesmírneho teleskopu . Najznámejší známy príklad je polopravidelná premenná Betelgeuse. Nepravidelné premenné Zvyčajne ide o červených nadobrov. ale taktiež prechádzať cez periódy nepravidelných premien. Počas periód zvyčajne niekoľkých mesiacov. Obvykle sa vyskytujú v guľových hviezdokopách.2. Kedysi boli nazývané ako trpaslíčie cefeidy. Samotná Mira Ceti. ale nie sú tak svietivé. patria do populácie II. Znásobením tejto premenlivosti môžu nastať dlhodobé zmeny periód počas niekoľkých rokov. Premenné typu Mira Ceti Premenné typu Mira Ceti sú veľmi chladní červení nadobri. ale patria do populácie II a tak majú nižšiu metalicitu a preto nepatrne iný vzťah perióda-svietivosť. Premenné typu δ Scuti Premenné typu δ Scuti sú podobné cefeidám. ktorí majú meniace sa hlboké a plytké minimá. sa môžu zjasniť o niekoľko magnitúd pred ich ďalším pokračujúcim slabnutím. Majú tiež veľmi dobre stanovený vzťah perióda-svietivosť. ktorí sa podrobujú veľmi veľkým pulzáciám. Sú staršie ako cefeidy. Niekedy sa označujú ako Cefeidy typu II. Často sa vyznačujú znásobenými periódami. ktorá prepožičala celej skupine názov.Premenná hviezda dostávame aj ich svietivosť. Premenné typu RR Lyrae Tieto hviezdy sú mierne podobné cefeidám. Skupina týchto premenných môže občas vykazovať jednoznačnú periódu.2 do 1. Niekedy majú náznak periodicity. Toto kolísanie dvojakých vrcholov má typicky periódu medzi 30 až 100 dňami. Polopravidelné premenné Polopravidelnými premennými sú zvyčajne červení nadobri. a v minulosti boli niekedy označované ako kopové cefeidy. Ich vzdialenosť je potom ľahko dopočítateľná zo zdanlivej hviezdnej veľkosti. ktoré vytvárajú veľmi zložité svetelné krivky. Pozorovania cefeíd sú veľmi dôležité pre stanovovanie vzdialeností galaxií vnútri našej lokálnej skupiny galaxií. a teda sú vhodné indikátory pre vzdialenosti.

Absolútna svietivosť neskoršie menovaného spôsobu je závislá na vlastnostiach svojej svetelnej krivky. zavisí to na správaní ich svetelnej krivky. Supernova môže v krátkom čase uvoľniť toľko energie ako celá galaxia. či tisícročia. no takisto aj zriedkavejšie veľké výbuchy. sú to jedny z najenergetickejších udalostí vo vesmíre. ale po nepravidelných intervaloch náhle zoslabnú o mnoho magnitúd. kde pri prenose hmoty medzi komponentami dochádza k pravidelným vzplanutiam. dosiahla jasnosť až druhej magnitúdy. Novy sú kategorizované ako rýchle. Po tom. pomalé alebo veľmi pomalé. trvajúce dobu niekoľkých normálnych periód. Novy Novy sú takisto výsledkom dramatických explózií. takže tieto supernovy môžu pomôcť pri zisťovaní vzdialeností iných galaxií. že pokles jasnosti pozorovanej hviezdy. a hviezdy typu SU Ursae Majoris. Supernovy môžu byť následkom zániku mimoriadne masívnych hviezd. Pomaly potom v pribehu niekoľkých mesiacov. Hviezdy typu R Coronae Borealis Aj keď sú klasifikované ako eruptívne premenné hviezdy. . eventuálne ochladne pod teplotu kondenzácie prachu. u týchto hviezd nedochádza k periodickým zjasneniam. čo rokov získavajú naspäť pôvodnú maximálnu jasnosť.Premenná hviezda 67 Kataklizmatické (eruptívne) premenné Supernovy Supernovy sú kataklizmatické (eruptívne) premenné hviezdy. Vytvárajú sa v blízkych binárnych sústavách a výbuchy sa môžu opakovať s periódov od dekád do storočia. čo spôsobí. Takisto môžu vzniknúť pri prenose hmoty na bielych trpaslíkov. Nova Cygni 1975 bola ostatnou veľmi jasnou novou v našej galaxii. namiesto toho udržujú väčšinu času maximálnu jasnosť. ktoré majú výbuchy trvajúce zhruba 5-20 dní nasledované tichou periódou typicky niekoľkosto rokov. ale na rozdiel od Supernova na pokraji galaxie NGC 4526 supernov nemajú za následok deštrukciu pôvodnej hviezdy. Trpaslíčie novy Trpaslíčie novy sú dvojhviezdy. v bode ktorom sa potom vytvorí mračno nepriesvitného prachu. Za zdroj tohto kolísania jasnosti sú považované epizódy formovania prachu v atmosfére hviezdy. hviezdy typu Z Camelopardalis. čo sa vytvorí prach a premiestni sa ďalej od hviezdy. pri ktorých boli pozorované občasné plošiny zjasnenia (na svetelnej krivke) nazývané zastávky. mnohonásobne hmotnejších ako Slnko. Poznáme tri typy trpaslíčich nov: hviezdy typu U Geminorum. pri ktorých sú pozorované frekventované malé výbuchy. niekde na ceste medzi maximom a minimom jasnosti.

Tieto zmeny sú oveľa menšie ako the s hviezdnymi spoločnicami a sú detekovateľné iba pri mimoriadne presných pozorovaniach. Až sa vyčerpá týchto 334 kombinácií. napr. Zvyšujú svoju jasnosť až o dve magnitúdy v priebehu niekoľkých sekúnd a potom oslabujú na normálu jasnosť v priebehu polhodiny alebo menej. R Andromedae. Ak Hviezda T Tauri sú tieto pozorované z určitých uhlov. Zaclonené premenné Veľmi zriedkavým typom premennej hviezdy býva hviezda. ako sú pozorované pozemskými pozorovateľmi. ak sa ich planéty dostanú medzi Zem a danú hviezdu. ktorá pred ňou prechádza. a tak ďalej až po ZZ . SS až SZ. a postupne po QQ až QZ (J sa vynecháva). ktorej jas je dočasne znížený kvôli reflexnej hmlovine. napr. že veľa premenných hviezd je červených a preto začal označovať premenné hviezdy od písmena R ako rot (červený). že obidve spolu vytvárajú dvojhviezdu. ktorých premennosť je pravdepodobne spôsobená rôznymi nestabilitami v disku ako aj v ich atmosfére. Premenné hviezdy typu T Tauri Ide o mladé hviezdy s protoplanetárnymi diskami. Planetárne zákryty Hviezdy s planetárnymi sústavami sa môžu takisto prejavovať zmenami jasnosti. jedna hviezda môže zakryje druhú. napr. Jedna z najznámejších zákrytových premenných dvojhviezd je Algol. u ktorých dochádza k pravidelným zábleskom.Premenná hviezda Vzplanujúce hviezdy Známe tiež ako hviezdy typu UV Ceti sú tieto veľmi slabé hviezdy hlavnej postupnosti. V1500 Cygni. Neskoršie objavy používajú nepoužité dvojice AA až AZ. . ináč nazývaný aj β Persei. (Tento systém pomenovania bol vyvinutý Friedrichom Argelanderom. 68 Geometrické premenné Zákrytové dvojhviezdy Zmeny jasností u geometrických premenných hviezd. Jednou z najbežnejších príčin býva prítomnosť druhej hviezdnej spoločnice tak. ktorý si všimol. čím zapríčiní zníženie ich spoločnej vizuálnej jasnosti.) Až sa minú jednotlivé písmená. RR Lyrae. Rotujúce hviezdy Hviezdy s rozmernými slnečnými škvrnami môžu vykazovať značné rozdiely v jasnosti pri rotácii a do zorného poľa sa dostávajú striedavo jasnejšie a tmavšie (škvrny) oblasti. Pomenovanie premenných hviezd Hlavný článok: Označenie premenných hviezd V danom súhvezdí je prvým objaveným premenným hviezdam priradené označenie písmenami R až Z. použijú sa pre označenie ďalších objavených premenných v danom súhvezdí dvojice RR až RZ. BB až BZ. premenné sú označené podľa poradia objavu a priradí sa im prefix V. sú vyvolané externými zdrojmi.

obyčajne však 1 – 2 magnitúdy vo V filtri. Perióda sa pohybuje v rozsahu od 20 do viac ako 2000 dní. Amplitúda zmien môže dosahovať od niekoľko stotín magnitúd do niekoľkých magnitúd. aavso. zatiaľ čo tvar svetelných kriviek môže byť odlišný v každom cykle. org Nepravidelná premenná hviezda Nepravidelná premenná hviezda je typ premennej hviezdy. Sú to obry alebo nadobry prechodného a neskorého spektrálneho typu vykazujúce značnú periodicitu v zmenách ich jasnosti. . Tieto premenné hviezdy sa delia na dve skupiny. Externé odkazy • Americká asociácia pozorovateľov premenných hviezd [1] (po anglicky) Referencie [1] http:/ / www. ktorej zmeny jasnosti nevykazujú žiadnu periodicitu.Premenná hviezda 69 Pozri aj • Označenie premenných hviezd • Zoznam známych premenných hviezd. • Eruptívne premenné hviezdy • Pulzujúce premenné hviezdy Polopravidelná premenná hviezda Polopravidelné premenné hviezdy je typ pulzujúcich premenných hviezd. sprevádzanú alebo niekedy prerušovanú rôznymi nepravidelnosťami.

70 Pozostatky Biely trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť .

ktorá dosahuje približne 1. že jeho ionizovaný plyn sa stal pri vysokých hustotách degenerovaným plynom s výnimkou tenkej povrchovej vrstvy (hĺbka degenerácie).25m. stredná hustota 2. dosahujúca 106 g. Z malého rozmeru pri uvedenej hmotnosti vyplýva mimoriadne vysoká hustota.4 M☉ (Chandrasekharova medza). t. uhlík a ťažšie prvky a že vodík môže byť už len v jeho tenkej atmosfére. Rovnováha sa udržuje tým.108 cm. stanú sa z nich červené obry. rokov. v centrálnych častiach bieleho trpaslíka musí byť hustota ešte 5 až 10-násobne vyššia. Hmotnosť známych bielych trpaslíkov je 0. celkový čas chladnutia trvá okolo 1 mld.5.85 polomeru Zeme). počtom 3-10% hviezd Galaxie. Biely trpaslík tak patrí medzi degenerované hviezdy. že vo vnútorných oblastiach bieleho trpaslíka sa už všetky jadrá vodíka premenili termonukleárnymi reakciami na hélium. Známych je niekoľko tisíc pomerne blízkych bielych trpaslíkov. odhodia svoje vonkajšie vrstvy a zostane z nich inertné jadro zložené prevažne z uhlíka a kyslíka. ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou. 71 Fyzikálne charakteristiky Je to hviezda malých rozmerov a vysokej povrchovej teploty. vo veľkých vzdialenostiach sa dá. gravitačné zrýchlenie na povrchu 4. Z tohto vzťahu vyplýva teoretická odvodená horná hranica hmotnosti bielych trpaslíkov. Gravitačné zrýchlenie na povrchu dosahuje 108 cm. bielych trpaslíkov. vzhľadom na jeho nízku svietivosť.cm-3. Medzi polomerom a hmotnosťou bielych trpaslíkov je jednoznačný vzťah: čím je hmotnosť bieleho trpaslíka väčšia.2 M☉. svojimi rozmermi sa blížia skôr k planétam než k hviezdam. absolútna vizuálna jasnosť 11. nahromadených v predchádzajúcich štádiách svojho vývoja. Atmosféra a fotosféra takej hviezdy sú veľmi husté.Biely trpaslík (MV) Biely trpaslík (trpaslík je tu neživotné slovo. Vnútro bieleho trpaslíka má teplotu okolo 10 mil. že v celej Galaxii je asi 10 mld.cm-3. Prvým známym bielym trpaslíkom je Sírius B (sprievodca hviezdy Sírius) s charakteristikami: polomer 5 400 km (0. čísle biele trpaslíky. K a je bez jadrových zdrojov energie. ťažko objaviť. Biely trpaslík predstavuje práve toto obnažené jadro hviezdy. s-2. Jeho teplota trvale klesá. Výskyt Biely trpaslík je záverečným štádiom vývoja obyčajných hviezd pomerne malej hmotnosti. nie bieli trpaslíci) je astronomický objekt. Biely trpaslík žiari najmä zo zásob tepelnej energie. s absolútnou jasnosťou o 8-12m slabšou v porovnaní s absolútnou jasnosťou normálnych hviezd hlavnej postupnosti rovnakého spektrálneho typu. spektrálneho typu B až G. j. . Sírius A a Sírius B V planétarnych hmlovinách (ako napríklad v tejto NGC 246) je často vo vnútri biely trpaslík Z nízkej svietivosti a vysokej hustoty vyplýva. 106 g. Odhaduje sa. Polomery bielych trpaslíkov dosahujú obyčajne iba stotinu až tisícinu polomeru Slnka. s-1. ich hrúbka však nepresahuje niekoľko desať metrov.6 svetelného roka od Slnka.3 až 1. tým je jeho polomer menší. Sirius B je tiež našim najbližším bielym trpaslíkom vo vzdialenosti 8.2 M☉. povrchová teplota 32 000 K. Tieto hviezdy nemajú dostatočnú hmotnosť na zapálenie termonukleárnej reakcie na spaľovanie uhlíka. úniková rýchlosť z povrchu je okolo 4 000 km. preto je v mn. s-2.5. hmotnosť 1.

ktorá dosahuje väčšie hodnoty než 1014 g/cm3. Tento materiál vzniká pri výbuchu supernovy extrémnym tlakom. ako 1. aby nejaký vznikol. pretože vesmír neexistuje dostatočne dlhú dobu na to. že v našej Galaxii sa nachádza okolo 30 miliónov neutrónových hviezd. pretože majú len veľmi malý povrch a to z nich robí veľmi slabé objekty. záverečné štádium vývoja hmotných hviezd. ktoré emituje iba žiarenie čierneho telesa. Častejšie sú pozorované ako zložky neutrónovej dvojhviezdy. V súčasnosti nie je známy žiadny čierny trpaslík v našom vesmíre. Neutrónové hviezdy majú priemer 10-30 kilometrov. by gravitačný kolaps hviezdy pokračoval až do vzniku čiernej diery. Obrovská hmotnosť hviezdy stlačená do takého malého objemu znamená obrovskú hustotu. prevažne z neutrónov. ale menšia. Pokiaľ je druhý člen dvojhviezdy plazmová hviezda. Ak neutrónová hviezda rotuje a vysiela pritom rýchle záblesky žiarenia. Pozorovanie osamotených neutrónových hviezd je ťažké. na ktorú dopadá hmota druhej zložky Odhaduje sa. 72 Pozri aj • • • • Hnedý trpaslík Červený trpaslík Spektrálna klasifikácia vývoj hviezd Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.Biely trpaslík K bielym trpaslíkom patrí pravdepodobne aj skupina DC trpaslíkov. pričom jedna zo zložiek je neutrónová hviezda.4 hmotnosti Slnka. ktorý vznikne po výbuchu supernovy. Po prekročení 4-násobku hmotnosti Slnka (táto hranica je známa ako Oppenheimerova-Volkoffova medza. Prierez neutrónovou hviezdou Výskyt Umelecká predstava dvojhviezdy. Jej hmotnosť je väčšia. Zloženie Neutrónové hviezdy sú zložené z materiálu s extrémnou hustotou. Je to degenerovaná hviezda z neutrónového plynu. Čierny trpaslík Čierny trpaslík je zvyšok hviezdy o veľkosti Slnka. než 4 hmotnosti Slnka. silnou gravitáciou neutrónovej hviezdy je z nej strhávaná plazma a vytvára okolo neutrónovej hviezdy akréčny disk s . Neutrónová hviezda Neutrónová hviezda je vesmírny objekt. Tlak degenerovaného neutrónového plynu pôsobí proti obrovskej vlastnej gravitácii a zabraňuje ďalšiemu gravitačnému kolapsu. ktorý spôsobí zatlačenie elektrónov do atómových jadier a následnou premenou protónov na neutróny. z ktorej ostal biely trpaslík a postupne sa ochladil na teleso. hovoríme o pulzare.

Intenzita žiarenia sa mení s pravidelnou periódou. ako maják. Zložený. ktoré pravidelne. Napríklad röntgenové pulzary sú pravdepodobne staré pulzary poháňané rotáciou. CP 1919 (dnes známy ako PSR B1919+21). ktoré môžeme pozorovať ako zdroje elektromagnetického žiarenia. zasahujú určitú časť vesmíru.Neutrónová hviezda vysokým uhlovým momentom. do kuželov pri rovníku. • Prvý milisekundový Röntgenový pulzar. Aj medzi nimi však existujú spojenia. aj keby boli pomerne blízko. Za túto prácu dostal Hewish v roku 1974 Nobelovu cenu. ktorý dodáva energiu ich žiareniu: • Pulzary poháňané rotáciou. PSR B1913+16. opticko/röntgenový obrázok pulzaru Krabia hmlovina. Hoci všetky tri triedy tvoria neutrónové hviezdy. Obrázok nazvaný „100 postupných pulzov z pulzaru CP 1919“ sa objavil na prednej strane albumu Unknown Pleasures skupiny Joy Division. ale len tie.04 sekundy. SAX J1808. s pulzovou periódou 1. bol objavený v roku 1967. Z toho dovodu nemôžeme vidieť všetky existujúce pulzary. Pulzar v súhvezdí Plachty Významné pulzary • Prvý rádiový pulzar. Astronómovia dnes poznajú tri triedy pulzarov. pri ktorých je zdrojom energie gravitačná potenciálna energia nahromadenej hmoty. ktoré už stratili väčšinu svojej energie a stali sa znova viditeľné po tom. Plazma dopadajúca na povrch disku prípadne až na povrch samotnej neutrónovej hviezdy sa prejavuje emisiou röntgenového žiarenia a systém sa prejavuje ako röntgenová dvojhviezda. Cen X-3.4-3658. pri ktorých dodáva energiu žiareniu strata rotačnej energie hviezdy. ktorých kužely nás pri otáčaní zasahujú. čo ich sprievodné hviezdy expandovali a začali presúvať hmotu na neutrónovú hviezdu. • Röntgenové pulzary. Proces nahromadenia hmoty môže následne preniesť dostatok uhlovej hybnosti na neutrónovú hviezdu a „recyklovať“ ju na rotáciou poháňaný milisekundový pulzar. ktoré hviezda emituje. • Prvý Röntgenový pulzar. • Prvý milisekundový pulzar. ktorý ukazuje okolité plyny v hmlovine. PSR B1937+21. no odvtedy už boli nájdené aj v röntgenovom a gama žiarení. že odstredivá sila tvaruje žiarenie. • Magnetary. Pulzary po prvýkrát odhalili na rádiových vlnových dĺžkach Jocelyn Bell a Antony Hewish v roku 1967. ktoré sa odlišujú zdrojom energie. ktoré sú rozvírené pôsobením magnetického poľa a žiarenia pulzaru. pri ktorých je zdrojom energie rozpad extrémne silného magnetického poľa. • Prvý dvojitý pulzar. potvrdzuje všeobecnú teóriu relativity a dokazuje existenciu gravitačných vĺn. ich pozorovateľné správanie a základná fyzika sú odlišné. čo sa zdôvodňuje rotáciou hviezdy.337 sekundy a pulzom 0. . Neutrónová hviezda sa totiž točí tak rýchlo. 73 Pulzar Pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy.

ktorej hlavným prejavom je extrémne silné magnetické pole. • Magnetar SGR 1806-20 vyprodukoval najväčší výbuch energie v Mliečnej ceste. decembra 2004. Vplyv extrémne silného magnetického pola Magnetické pole magnetaru silné cca 10 GT (Giga Tesla) dokáže na vzdialenosť 1000 km zdeformovať atómy v živej hmote. PSR J0737-3039. teda zapríčiniť smrť akéhokoľvek živého organizmu.Pulzar • Prvý pulzar s planétami. 74 Pozri aj • Zoznam pulzarov • Zoznam röntgenových pulzarov Magnetar Magnetar je neutrónová hviezda. aký bol kedy experimentálne zaznamenaný. Počas desaťročia bola magnetarová hypotéza akceptovaná ako možné fyzikálne vysvetlenie pozorovaných objektov ako sú SGR (Soft gamma repeater) a AXP (Anomalous X-Ray Pulsar). PSR B1257+12. . Rozpad nestabilnej kôry magnetaru doprevádza mohutné vysokoenergetické výboje. najmä röntgenových lúčov a gama žiarenia. • Prvý dvojitý pulzarový binárny systém. 27. Tieto objekty predpovedali Robert Duncan a Christopher Thompson v roku 1992.

Existujú v neutrónových hviezdach. . 2006 Pozri aj • Čierna diera • Hviezdna čierna diera • Quarkova hviezda Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Q star (http:/ / en.[1] Referencie [1] Properties and signatures of supersymmetric Q-balls (http:/ / xxx. wikipedia.75 Specialna kompaktna hviezda Q-hviezda Q-hviezda (tiež známa ako sivá diera) je hypotetický typ kompaktnej. je stála Q-ball s veľkým baryónovým číslom B. Alexander Kusenko. org/ wiki/ En:q_star?oldid=355256965) na anglickej Wikipédii. Kandidátom na takýto kompaktný objekt je V404 Cyg. lanl. Názov Q-hviezda neznamená quarkovú hviezdu a často sa zamieňa s hviezdnou čiernou dierou. ťažkej neutrónovej hviezdy so špeciálnym typom hmoty. gov/ abs/ hep-ph/ 0612159). Typy Q-hviezd: • Q-ball[1] • B-ball. ktoré absorbovali Q-ball.

Bozónová hviezda 76 Bozónová hviezda Bozónová hviezda je hypotetický astronomický objekt sformovaný z častíc nazývaných bozóny (bežné hviezdy sú sformované z fermiónov).. "Supermassive boson star at the galactic center?".. [3] Madsen.104012 (http:/ / dx. org/ 10. . musí existovať stabilný typ bozónu s malým obsahom hmoty. DOI: 10.[4] Tieto hviezdy boli tiež navrhnuté ako kandidáti na objekty tmavej hmoty. [2] Palenzuela.1016/0370-2693(90)90788-8 (http:/ / dx. 62.[5] Pozri aj • Tmavá hmota Referencie [1] SCHUTZ. doi. L. C. Cambridge University Press. S. R. S. Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Boson star (http:/ / en. 3470S). Physics Letters B 251 (4): 507. edu/ abs/ 2008arXiv0812. 1016/ 0370-2693(90)90788-8). Od roku 2002 neexistuje žiaden významnejší dôkaz. 044036). S. supermasívna bozónová hviezda môže existovať v jadre galaxie a tým sa môžu vysvetliť mnohé vlastnosti aktívnych galaktických jadier. Lehner. Karmakar. ktorý by podporoval existenciu takýchto hviezd. Physical Review D 77 (4): 044036.[3] Prinajmenšom v teórii. (2000).. 1103/ PhysRevD. Avšak.1103/PhysRevD. Mark S.. 3rd. wikipedia. [5] Sharma. Capozziello. org/ 10. (2003). prístup: 2009-04-22. Bernard F. Mukherjee. Diego F. (1990). org/ wiki/ En:boson_star?oldid=361551704) na anglickej Wikipédii. "The cosmological formation of boson stars".[1] [2] Bozónové hviezdy mohli vznikať pri gravitačnom zrútení v prvotných fázach veľkého tresku. 1103/ PhysRevD. teoreticky sa dajú zistiť pomocou pozorovania gravitačnej radiácie vyžarovanej dvojicou navzájom sa obiehajúcich bozónových hviezd. ISBN 0521455065. Physical Review D 62 (10): 104012.. Liddle.. Aby mohol takýto typ hviezdy existovať. org/ 10.77. 77. G. DOI: 10.62. arXiv. DOI: 10..044036 (http:/ / dx. Boson star and dark matter (http:/ / adsabs. "Orbital dynamics of binary boson star systems". Liebling. Andrew R.1103/PhysRevD. Gravity from the ground up. (2008). harvard. S. [4] Torres. 104012). doi. doi. Lambiase. L..

že pozorovateľný vesmír by sa celý mohol nachádzať vo vnútri jedinej obrovskej gravahviezdy. in Theory [1] www. Pôvod označenia je jednoduchý: Hviezda. David L. ktorú v apríli 2005 navrhol kalifornský fyzik George Chapline. Teória veľmi blízka teórii gravahviezd (alebo možno dokonce iba iná formulácia tej istej teórie) je teória „hviezd z tmavej energie“. že gravahviezdy majú veľmi malé množstvo entropie. gravastar) je hypotetický astronomický objekt. A okrem toho ani v rámci kvantovej teórie gravitácie neexistuje žiadny nevyhnutný dôvod na to. ale pritom prináša iba obmedzené výhody oproti teórii čiernych dier. predpovedaný astrofyzikálnou teóriou. beca/ phisky/ PhiSky%20Wiltshire. ktoré je čiernym dieram prisudzované (čierna diera má zjavne biliónkrát viac entropie. navrhnutou Pawlom Mazurom a Emilom Mottolom. ako hviezda. Teória gravahviezd predpokladá. Mazur s Mottolou si všimli. a zatiaľ vzbudila medzi astrofyzikmi iba malý záujem. Zrod gravahviezd by mohol byť príčinou pozorovaných zábleskov gama žiarenia. ktorá je tvorená GRAvitačným VÁkuom. 10. nachádzajúcej sa vo fáze Bose-Einsteinovho kondenzátu. Nikde vo vnútri čiernej diery pritom nevieme nájsť miesto. prejde priestor ako taký fázovým prechodom. že gravahviezdy by boli riešením informačného paradoxu: zatiaľ neexistuje vysvetlenie pre obrovské množstvo entropie. com/ scienceastronomy/ astronomy/ gravastars_020423. Matt. zabraňujúcim ďalšiemu zrúteniu a transformuje sa do podoby sférického prázdna obklopeného určitým druhom extrémne hustej hmoty. z ktorej sa sformovala). ako predpokladajú Mazur s Mottolou – podľa dostupných informácií teda teória kvantovej gravitácie teóriu gravahviezd síce nevylučuje. up. ale ani ju nevyžaduje. Nedostatok záujmu súvisí s tým. Predpokladá sa. aby sa hviezda zrútila do jediného priestorového bodu s nekonečnou hustotou. ktoré sa tento fenomén snažia vysvetliť. V tejto podobe možno teóriu gravahviezd zaradiť aj medzi alternatívne kozmologické teórie. Predpokladá sa. Externé odkazy • Thick-Skinned Gravastars Vie to Replace Black Holes. Táto teória je pomerne nová.február 2004 (PDF) Referencie [1] http:/ / www.com. Wiltshire. Mazur a Mottola dokonca prišli s myšlienkou. že namiesto toho. pdf .apríl 2002. čo tento problém rieši. • Stable gravastars – an alternative to black holes? [2] Visser. pt/ pessoas/ luis. Táto teória by mohla nahradiť teóriu čiernych dier. kde by táto entropia mohla existovať. že tento koncept vyžaduje prijatie veľmi špekulatívnej teórie kvantovej gravitácie. že priestor vo vnútri gravahviezdy by bol extrémne zakrivený a obklopený bublinou neuveriteľne hustej a odolnej hmoty. fc. čím sa teória gravahviezd stáva ďalšou z mnohých špekulatívnych teórií.Gravahviezda 77 Gravahviezda Gravahviezda (angl. aby sa priestor správal presne tak.space. html [2] http:/ / www. space. 23.

78 Spadnute hviezdy Hnedý trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť .

ktorý sa nenachádza vo hviezdach. kde je hustota najväčšia. Po ukončení jadrových reakcií hnedý trpaslík postupne chladne a jeho žiarivý výkon sa znižuje. októbra 1994 na observatóriu Mount Palomar. Od planét sa zase hnedé trpaslíky odlišujú povrchovou teplotou a žiarivosťou. táto metóda však nie je spoľahlivá. Hnedý trpaslík vzniká z protohviezdy. V jeho jadre prebieha po určitú dobu nukleosyntéza deutéria. ale je bežný v atmosférach obrovských planét. Hustota a teplota protohviezdy sa neustále zväčšuje. Na počiatku je chladný plynoprachový mrak. ale teplota a tlak nie sú postačujúce na to. Jeho svietivosť je miliónkrát slabšia. čím ho možno rozoznať od hviezd. ktorý nevyžaruje energiu vďaka termonukleárnym reakciám ako hviezdy hlavnej postupnosti. ako svietivosť Slnka. Na začiatku roku 2000 bolo známych asi 100 hnedých trpaslíkov. Niektoré hnedé trpaslíky sú sprievodcovia hviezd. Odlíšenie hnedých trpaslíkov od málo hmotných hviezd a od obrovských planét je ťažké. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hnedý trpaslík . bol objavený 27. v tejto súvislosti sa s ním však možno stretnúť len zriedkavo. jeho objem sa však na rozdiel od objemu starnúcej hviezdy nemení. Ich ďalším poznávacím znakom je výskyt metánu. V strede oblaku. sa formuje protohviezda. pretože tá je u obidvoch typov objektov probližne rovnaká. V jadre začne prebiehať fúzia deutéria a lítia. teplota sa pohybuje okolo 3 000 000 kelvinov a hustota dosahuje hodnoty približne 104 až 107 kg/m3. Tým sa jej zmršťovanie zastaví ešte predtým. ktorá však v porovnaní s termojadrovými reakciami hviezd hlavnej postupnosti prebieha pomerne krátko – nanajvýš 10 miliónov rokov. ale má plne vodivý povrch a vnútro.08 násobkom hmotnosti Slnka. Tlak v jadre hnedého trpaslíka sa ustáli približne na hodnote 1016 Pa. iné naopak vznikli osamotene. 79 Vznik a vývoj Hnedé trpaslíky vznikajú podobným procesom ako hviezdy. Hnedý trpaslík vzniknutý z protohviezdy sa považuje za prechod medzi planétou a hviezdou. Jeho hmotnosť sa pohybuje medzi 13-násobkom hmnotnosti Jupitera a 0. ako sa dosiahol tlak a teplota v jadre potrebný na zapálenie termojadrových reakcií. Niekedy sa pojem hnedý trpaslík od materskej hviezdy Gliese 229A používa aj na chladnúceho bieleho trpaslíka. niekedy aj viditeľné svetlo nízkych vlnových dĺžok (červené svetlo). ktorá nemá dostatočnú hmotnosť Hnedý trpaslík Gliese 229B (menší objekt vpravo na začatie termonukleárnych reakcií. Niekedy sa označuje za hviezdu spektrálneho typu L. ktorý sa postupne zmršťuje a zahrieva. nie však veľkosťou. Gliese 229b. aby mohla prebehnúť aj nukleosyntéza ľahkého vodíka (prócia). Hnedý trpaslík sa väčšinou vyznačuje prítomnosťou lítia.Hnedý trpaslík (MV) Hnedý trpaslík je substelárny objekt. Postupne sa premení na takmer nežiariaceho čierneho trpaslíka. Hnedý trpaslík vyžaruje vlastné rádiové a infračervené. Podľa predbežného odhadu je ich celkový počet v našej Galaxii porovnateľný s počtom hviezd. až napokon jej hmota prejde do stavu elektrónovej degenerácie. Prvý hnedý trpaslík.

Keď v 20. storočia fyzici vypočítali teplotu. že doba rotácie môže byť 11 dní. Jedna teória hovorí. 0. Vzniká tu všetka energia Slnka. To znamená. na okraji asi 7 000 000 kelvinov. vnútorná stavba Slnka a jeho jadro Jadro Slnka je zdrojom jeho energie.80 Struktura hviezdy Jadro Slnka Jadro Slnka je centrálna časť Slnka. Tlak žiarenia takto vznikajúceho pôsobí proti tlaku vznikajúceho pod vplyvom veľkej hmotnosti vonkajších vrstiev Slnka. Tvoria ho hlavne voľné jadrá vodíka. Takáto reakcia je typická pre všetky hviezdy hlavnej postupnosti. aká by musela byť v jadre Slnka na to. Jeho teplota v strede sa odhaduje na 14 000 000 až 20 000 000 K. kým vo vnútornej časti je to až 150 g/cm3. v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie. Nie je presne známe. To je vyžarované do okolitej vrstvy žiarivej rovnováhy. Jeho tlak sa odhaduje na 150×109 atmosfér. Zo štyroch jadier vodíka vzniká jedno jadro hélia.048 . 10-27 kg hmoty sa premení na energiu. . hélia a elektróny. Prebieha tu jadrová fúzia jadier ľahkého vodíka (prócia) na hélium. Jadro Slnka siaha od stredu do vzdialenosti asi 175 tisíc kilometrov. Hustota vonkajšej časti jadra je asi 20 g/cm3. že každú sekundu sa na energiu premení 5 miliónov ton hmoty. akou rýchlosťou jadro Slnka rotuje. V skutočnosti temrojadrové reakcie prebiehajú už pri oveľa nižšej teplote. Umožňuje im to princíp neurčitosti. aby bola prekonaná odpudivá sila mezdi dvoma protónmi.10 miliárd stupňov Celzia. nakoľko Slnko má diferenciálnu rotáciu. Jadrové reakcie prebiehajúce vo vnútri Slnka môžeme zjednodušene zapísať takto: 1 2 3 H + 1H = 2H + elektrónové neutríno H + 1H = 3He + fotón gama žiarenia He + 3He = 4He + 1H + 1H Energia vzniká vo forme fotónov gama žiarenia. rokoch 20. vyšla im nereálne vysoká hodnota . Počet reakcií prebiehajúcich v jadre Slnka každú sekundu je 1038.

preto je tvorená plazmou. bolo celé prestúpené konvekciou... vápnika. Oblasť žiarivej rovnováhy Oblasť žiarivej rovnováhy alebo vrstva žiarivej rovnováhy je vnútorná časť Slnka. Konvektívne prúdy vynášali na jeho povrch teplo spôsobené jeho gravitačnou kontrakciou. Slnko by ostalo svietiť ešte niekoľko miliónov rokov. Rozprestiera sa vo vzdialenosti od 175 tisíc až po 490 tisíc kilometrov od stredu Slnka. Po zapálení termojadrových reakcií v jadre Slnka sa energia vo väčšine jeho častí začala šíriť radiáciou a konvekcia ako spôsob šírenia energia zostala už len v konvektívnej zóne. Napriek tomu. Ostatné sa počas prechodu touto vrstvou zmenia na röntgenové žiarenie. aby dochádzalo k termojadrovým reakciám. Množstvo energie obsiahnutej vo vrstve žiarivej rovnováhy je také veľké. V Slnku zaberá približne 30% jeho vnútorného priestoru.. dusíka. svetlo. V tejto časti Slnka už nie sú teplota a tlak dostačujúce na to. Má hrúbku asi 200 tisíc kilometrov a teplotu na dne okolo 2 miliónov Kelvinov. Tento prenos energie je veľmi pomalý. V tejto oblasti už nijaké žiarenie nevzniká. ktorá leží medzi jadrom a konvektívnou vrstvou. ultrafialové žiarenie. Hustota na dne tejto vrstvy je 20 g/cm3. že keby aj termojadrové reakcie Slnka zrazu prestali. ale prenáša sa od jadra smerom k povrchu Slnka. Neustálym pohlcovaním a absorbovaním zároveň klesá ich vlnová dĺžka. Oblasť žiarivej rovnováhy je tvorená slnečnou plazmou.2 milióny Kelvinov.2 g/cm 3 . neustále sú absorbované a emitované okolitou hmotou. ktorú tieto fotóny strácajú sa mení na tepelnú energiu častíc vrstvy žiarivej rovnováhy. železa. Hmota počas stúpania expanduje a ochladzuje sa. Od oblasti žiarivej rovnováhy ju oddeľuje tenká styčná vrstva. väčšie útvary sú supergranuly. pretože niektoré ióny (uhlíka. Kým bolo Slnko ešte len protohviezdou. na hornej hranici je to asi 0. Tak ďaleko od jadra Slnka sa už prenos tepla žiarením stáva málo účinným. Je to najvrchnejšia z vnútorných častí Slnka. Preto trvá tisíce až milióny rokov. Zahriata hmota spôsobuje v slnečnej plazme turbulenciu a ďalší prenos energie sa preto deje konvekciou. Jej teplota je v rozsahu približne 7 . Energia. Do vrstvy žiarivej rovnováhy všetky fotóny vstupujú vo forme gama žiarenia. kyslíka. Vrcholky výstupných prúdov z konvektívnej zóny možno pozorovať vo fotosfére ako granuly. ale len veľmi málo sa ich vo forme gama žiarenia „pretlačí“ až na povrch. že fotóny sa pohybujú rýchlosťou svetla.Konvektívna zóna 81 Konvektívna zóna Konvektívna zóna je vrstva Slnka (prípadne akejkoľvek inej hviezdy hlavnej postupnosti) nachádzajúca sa medzi oblasťou žiarivej rovnováhy a fotosférou. kým cez túto oblasť prejdú. infračervené žiarenie alebo rádiové žiarenie.) sú vďaka nízkej teplote schopné fotóny pohltiť a neemitovať ich ďalej.

Fotosféra Slnka so skupinou slnečných škvŕn Vo fotosfére teplota smerom od stredu Slnka klesá. Najlepšie preskúmaná je slnečná fotosféra. napríklad hviezda. Tento jav sa nazýva slnečná oscilácia. dusík. Fotosféra skutočne emituje až 99% žiarenia Slnka. veľmi tenká vrstva. čiže je to najchladnejšia vrstva Slnka. Rozmer stúpajúcich a klesajúcich oblastí nie je celkom presne stanovený. Vo fotosfére sa okrem slnečných škvŕn a granúl vyskytujú aj supergranuly. Inými slovami. Slnečná fotosféra má hrúbku (podľa rôznych zdrojov) 200 až 500 km. že sú vzbudené zvukovými osciláciami Slnka.Fraunhoferove čiary. Oscilácie Časti slnečného povrchu striedavo stúpajú a klesajú so strednou periódou okolo 300 sekúnd. Jej spektrum je spojité a nachádzajú sa v ňom tmavé čiary . predpokladá sa. Hneď pod ňou sa nachádza konvektívna zóna a nad ňou chromosféra. Celý jej povrch pokrývajú stúpajúce a klesajúce prúdy plazmy. Príčina vzniku oscilácii tiež nie je úplne známa. v chromosfére so stúpajúcou vzdialenosťou od stredu Slnka stúpa. Preto chladnejšie škvrny vyzerajú v porovnaní s okolitou fotosférou tmavšie. pravdepodobne sa pohybuje okolo 10 000 km v priemere. Tento jav sa nazýva granulácia. kremík a železo. alebo pri meraní intenzity žiarenia. v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej. Oscilácie sa dajú zistiť z posunu spektrálnych čiar v dôsledku Dopplerovho javu. v ktorej plyn prestáva byť priehľadný pre fotóny a táto oblasť je pozorovateľná ako povrch hviezdy. je to oblasť. je to teda. čo znamená svetlo. horčík. Priemerná teplota fotosféry sa pohybuje od 5 500 do 6 000 Kelvinov. v porovnaní s inými časťami Slnka. Chemické zloženie fotosféry tvorí 90% vodíka. uhlík. 2% pripadajú na iné prvky. avšak existuje hĺbka. najmä kyslík. prestáva byť priehľadný. . nemajú pevný povrch.Fotosféra 82 Fotosféra Fotosféra je oblasť hviezdy. 8% hélia. Pretože hviezdy sú plynné gule. v ktorom objekt. V oblastiach slnečných škvŕn to môže byť len 4 000 Kelvinov. obrie cely a fakuly. Názov fotosféra pochádza z gréckeho photos.

Hmota koróny neustále . teda približne ako priemer Zeme. Je stokrát teplejšia než fotosféra. Jej názov pochádza z gréckeho slova chromos – farba. Koróna Koróna je jasná plazmová slnečná atmosféra siahajúca milióny kilometrov do vesmíru. široká asi 10 000 km. chromosféry. Pri prechode svetla chromosférou sa tvoria absorpčné čiary. Siaha do vzdialenosti niekoľkých slnečných polomerov.Chromosféra 83 Chromosféra Chromosféra je tenká vrstva slnečnej atmosféry hneď nad fotosférou. najľahšie viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu. Za normálnych okolností nie je pozorovateľná. Má červenkastú farbu. milióny kilometrov do kozmu. čomu zodpovedá vlnová dĺžka 656.7 nanometrov. Príčina takejto vysokej teploty koróny dodnes nebola nájdená. Je viac transparentná ako fotosféra. Jej hrúbka je 2 000 až 10 000 kilometrov. V chromosfére sa vyskytujú spikuly. fibrily. závisí od polohy a od fázy slnečného cyklu. Od spodnejšej vrstvy slnečnej atmosféry. erupcie a protuberancie. Chromosféra Slnka (ružový kruh okolo mesačného kotúča) pozorovaná pri úplnom zatmení. Typická hustota častíc v koróne je 5 x 1017 častíc na cm3. Teplota chromosféry sa pohybuje od 6 000 do 20 000 Kelvinov. Tento predpoklad bol o niekoľko rokov potvrdený spektroskopicky. Podľa niektorých zdrojov je hranicou vrchnej koróny až heliopauza. ale aj veľmi riedka. Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku 1999 Toto tepelné rozhranie. pretože nie je taká výrazná ako fotosféra. Koróna je najteplejšia vrstva slnečnej atmosféry. flokuly. Preto prúdenie tepla nastáva smerom z koróny do nižších oblastí Slnka. Už v tridsiatych rokoch 20. Koróna je teda veľmi horúca. že koróna musí mať teplotu milióny stupňov. Nad chromosférou sa nachádza koróna. pretože maximum jej žiarenia sa nachádza vo vodíkovej čiare H-alfa. oddeľuje korónu tzv. kde sa teplota náhle mení z asi milióna Kelvinov v spodnej koróne na asi 20 000 Kelvinov vo vrchnej chromosfére je práve prechodová oblasť. storočia sa na základe tvaru koróny pozorovanej pri zatmeniach objavili úvahy. prechodová oblasť. je však pozorovateľná pri úplnom zatmení Slnka alebo pomocou spektroskopu.

Takéto náhle úniky hmoty sa nazývajú výrony koronálnej hmoty alebo ejekcia koronálnej hmoty (po anglicky coronal mass ejection. • Koróna F (Fraunbhoferova koróna alebo prachová koróna) . polárne lúče a tenké lúče. skratka CME). keď sa plazma v koronálnej kondenzácii stáva dostatočne horúcou na to.4 nm) a žltá čiara (569. Nachádzajú sa v nej rôzne štruktúry.5 až viac ako 10 slnečných polomerov. Sú približne radiálne a rozprestierajú sa do vzdialeností 0. Najvýraznejšie spektrálne čiary. V jej spektre sa vyskytujú Fraunhoferove čiary. Koronálne lúče vznikajú vtedy. úzke tmavé pruhy. V K koróne nad koronálnymi dierami boli pozorované trhliny. Delia sa na niekoľko typov. ako žiarenie slnečného disku. . v rôznych štruktúrach vzrastá 5. Toto množstvo sa zvyšuje až na miliardy ton pri slnečných erupciách. oblúky. pozorovať ju možno iba pri jeho zaclonení. Hustota častíc v nich je oproti priemernej hustote K koróny zvýšená 3-10 krát. aby násilne otvorila uzavreté slučky magnetického poľa do tvaru neutrálneho prúdu. Účinné je pozorovanie Slnka z umelej družice alebo slnečnej sondy pomocou koronografu.4 nm). ktoré sa nazývajú jasné koronálne body.vzniká rozptylom žiarenia na relatívne ťažších časticiach medziplanetárneho prachu. Na röntgenových snímkach boli objavené objekty s krátkou životnosťou.4 nm). Sú dobre pozorovateľné v polárnych oblastiach Slnka a majú krátku životnosť. ktorého nevýhoda však spočíva v tom.Koróna uniká do okolitého priestoru rýchlosťou asi milión ton každú sekundu.vzniká rozptylom svetla fotosféry na voľných elektrónoch. koronálnych kondenzáciách. ako napríklad lúče. Jej spektrum je spojité. Tieto výrony majú za následok zvýšený tok častíc slnečného vetra a s tým spojené následky ako magnetické búrky alebo polárnu žiaru. • Koróna E (emisná koróna) . zelená čiara (530.vzniká emisiou iónou koronálneho plynu. Koronálna kondenzácia je veľmi husté miesto v koróne. Pozorovanie koróny Keďže intenzita žiarenia koróny je miliónkrát nižšia. v ktorých sa pozoruje koróna sú červená čiara (637.0 násobne a najvyššie hodnoty (okolo 1010 častíc na cm3) dosahuje v tzv. že trvá len veľmi krátko. Oblasti koróny s veľmi nízkou hustotou a nižšou teplotou sa nazývajú koronálne diery. Polárne lúče sa v koróne vyskytujú pri minime slnečnej aktivity. Vo vnútornej koróne sa vyskytujú približne 100 000 km vysoké koronálne slučky. 84 Zložky žiarenia Korónu možno rozdeliť na niekoľko zložiek s odlišným pôvodom: • Koróna K (elektrónová koróna alebo koróna spojitého spektra) . ale pravdepodobne majú rovnakú základnú štruktúru. Jej priemerná hustota v pokojných častiach je rádovo 108/cm3. Štruktúry Charakteristické štruktúry pre korónu sú koronálne lúče. ktorým sa však kvôli svetlu rozptýlenému v zemskej atmosfére nedajú pozorovať slabšie časti koróny. Mesiac zatemňujúci Slnko možno čiastočne nahradiť koronografom. Rozptýlené žiarenie F koróny nie je polarizované a jej pokračovaním v medziplanetárnom priestore je zvieratníkové svetlo. Ideálne podmienky na pozorovanie koróny vytvára úplne zatmenie Slnka.

sa môže nazývať hviezdny vietor). Odpor voči Parkerovej domnienke o slnečnom vetre bol silný. ktoré vyraďujú vedenia elektrických sietí na Zemi.Slnečný vietor 85 Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. jej chvost vždy mieri od Slnka. Práca. V 60-tych rokoch bola táto hypotéza potvrdená cez priame satelitné pozorovania slnečného vetra. Slnečným vetrom možno vysvetliť mnoho javov. Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme História V roku 1958. že žiara prúdiaca zo Slnka v Chapmanovom modeli a kometárny chvost odfukovaný od Slnka v Biermannovej hypotéze musia byť výsledkom toho istého javu. Biermann predpokladal. že je ide o supervodič tepla. storočia vedci vypočítali. že aj keď slnečná koróna je silne priťahovaná gravitáciou Slnka. že je stále veľmi horúca aj pri veľkých vzdialenostiach. kvôli spôsobu akým vystupuje do vesmíru (videné počas úplných slnečných zatmení). Pred týmto objavom vedci považovali vesmír za čisté vákuum. polárnu žiaru (známu aj ako auróra). V polovici 50-tych rokov britský matematik Sydney Chapman spočítal vlastnosti plynu pri takých teplotách a zistil. až za obežnú dráhu Zeme. že od Slnka vanie neprestajne silný tuhý vietor. Eugene Parker objavil. Približne v 30. ktorý zaplňuje lokálny medziplanetárny Slnečný vietor priestor ionizovaným plynom (plazmou). čo tiež umožnilo vysvetliť magnetické búrky. ktorá vyraďuje elektrickú rozvodnú sieť na Zemi. Parker si uvedomil. dvaja recenzenti odmietli. ktorý musí byť predĺžený ďaleko do vesmíru. je takým dobrým vodičom tepla. . že sa to deje. Objav navždy zmenil u vedcov vnímanie vesmíru a pomohol vysvetliť mnohé javy od geomagnetickej búrky. keď sa vzdialenosť od Slnka zvyšuje. vonkajšia koronálna atmosféra uniká do medzihviezdneho priestoru. chvosty komét mieriace vždy od Slnka a vytváranie vzdialených hviezd. že teplota slnečnej koróny musí byť milión stupňov Celzia. Parker ukázal. ktoré unikajú hviezdnej gravitácii vďaka ich veľkej termálnej energii. Zachránil ju však vydavateľ Subrahmanyan Chandrasekhar (ktorý neskôr v roku 1983 dostal Nobelovu cenu za fyziku). plazma. rokoch 20. A pretože gravitácia slabne. Tiež v 50-tych rokoch nemeckého vedca menom Ludwig Biermann zaujal fakt. Je zložený väčšinou z vysokoenergetických elektrónov a protónov ~ 500 keV). ktoré neustále posúvajú chvost kométy ďalej. pretože Slnko vyžaruje stabilný prúd častíc. ktorú poslal do Astrophysics Journal v roku 1958. že nezáleží či kométa mieri k alebo od Slnka. ako geomagnetické búrky. Dômyselná detektívna práca potvrdila spektroskopickými meraniami túto neobyčajnú teplotu. polárnu žiaru a iné slnečno-pozemské javy. až po vytváranie vzdialených hviezd. ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka.

nesie so sebou magnetické pole Slnka. html . no za touto vzdialenosťou sa slnečný vietor pohybuje smerom von bez ďalších vplyvov priamo zo Slnka. 25% hélia a zvyškové nečistoty. 73% vodíka. ktorými je galaxia presiaknutá). Bod. aby zatlačila na medzihviezdnu látku sa nazýva heliopauza a je často považovaný za vonkajšiu „hranicu“ slnečnej sústavy. čo je zanedbateľné množstvo oproti svietivému výkonu Slnka. že leží ďaleko za obežnou dráhou Neptúna. Ostatné planéty s magnetickými poľami podobnými tomu zemskému majú tiež vlastné polárne žiary.Slnečný vietor 86 Vlastnosti V slnečnej sústave je zloženie slnečného vetra identické slnečnej koróne. ktorý zodpovedá približne 4. Vzdialenosť k heliopauze nie je presne známa a pravdepodobne sa značne mení podľa aktuálnej rýchlosti slnečného vetra a lokálnej hustoty medzihviezdnej látky. ale je známe. nationalgeographic.5×109 kg) hmoty konvertovanej na energiu každú sekundu. v ktorom už nie je sila slnečného vetra dostatočne silná. Genesis vesmírna misia so zachytenými vzorkami sa vrátila na Zem v roku 2004 a jej vzorky sú analyzované. slnečná rotácia zakrúca slnečný vietor do špirálovitého vzoru a ťahá so sebou jeho magnetické čiary. Pozri aj • • • • • • Magnetopauza Magnetosféra Ionosféra Tlaková vlna Wolf-Rayetova hviezda Slnečná plachetnica Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slnečný vietor Externé odkazy • Objaviteľ slnečného vetra [1] (po anglicky) Referencie [1] http:/ / news. Čiastočky slnečného vetra zachytené v zemskom magnetickom poli majú tendenciu sústrediť sa vo van Allenovom radiačnom páse a zapríčiňovať tak polárnu žiaru. Neobvykle energetické výbuchy slnečného vetra spôsobené slnečnými protuberanciami a ďalšími podobnými javmi slnečného počasia sú známe ako „solárne búrky“ a môžu vystaviť vesmírne sondy a satelity silným dávkam radiácie. bola však poškodená tvrdým pristátím. keď sa jej neotvorili padáky pri návrate do zemskej atmosféry. Slnečný vietor vydúva „bublinu“ v medzihviezdnej látke (zriedené plyny vodíka a hélia. keď dopadajú do Zemskej atmosféry blízko pólov. Až do vzdialenosti približne 160 Gm (160 000 000 km). Približne 1 milión ton hmoty za sekundu sa stráca zo Slnka vytryskovanej ako slnečný vietor. com/ news/ 2003/ 08/ 0827_030827_kyotoprizeparker. V blízkosti Zeme sa rýchlosť slnečného vetra mení od 200 do 889 km/s. Presné zloženie nebolo doteraz odmerané. Priemer je 450 km/s.5 Tg (4. Keďže slnečný vietor je plazma.

Celková energia uvoľnená pri týchto dvoch reakciách je 7. V tomto okamihu majú héliové jadrá dostatočnú kinetickú energiu.80 % hélia v jadre. Schéma 3-alfa reakcie (reakcia energiu spotrebúva) Toto berýliove jadro je nestabilné a samovoľne by sa rozpadlo späť na dva héliové jadrá. aby v jadre hviezdy bolo stále trochu jadier berýlia. . ic. html) Pozri aj Astronomický portál • Protón-protónový cyklus • Uhlíkový cyklus • Jadro Slnka Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku 3-alfa reakce (http:/ / en.87 Nukleosynteza 3-alfa reakcia 3-alfa reakcia (3 alfa reakcia. wikipedia.25 hmotnosti Slnka dochádza po spálení vodíka v jadre k elektrónovej degenerácii plynu.275 MeV. aby mohli prejsť coulombovou bariérou a spojením dvoch héliových jadier dochádza k vzniku jadra berýlia. U hviezd s hmotnosťou do 2. ktoré opúšťajú hlavnú postupnosť a už nemajú dostatok vodíka pre udržanie protón-protónového cyklu vo svojom jadre. K tejto reakcii dochádza v starších hviezdach. pri ktorých z troch héliových jadier (Alfa častíc) vzniká jadro uhlíka. Salpeterov proces[1] ) je rad niekoľkých reakcií. (http:/ / astroarrow. Tie sa môžu zlúčiť s ďalším héliovým jadrom za vzniku stabilného jadra uhlíka. org/ wiki/ Cs:3-alfa_reakce?oldid=6612339) na českej Wikipédii. cz/ hvezdy. Zapálenie 3-alfa reakcie vedie k prudkému rozšíreniu tejto reakcie po celom jadre a celkovému zvýšeniu jeho teploty. Predchádzajúca reakcia však prebieha dostatočne rýchlo. 3α reakcia. Referencie [1] Hviezdy. Dochádza ku kolapsu jadra a nárastu teploty v centrálnej časti až radovo na ~100 × 106 K. Pri tomto procese trvajúcom niekoľko sekúnd a nazývanom héliový záblesk dôjde ku spáleniu 60 .

..... Pri zrážke deutéria s ďalším protónom vzniká izotop hélia 3He a fotón gama žiarenia...49 MeV) .2. čo je približne 4. 4He. (+0.10-12 J (zvyšok sa uvoľní vo forme elektrónových neutrín νe).. (+0. ktorých hmotnosť veľmi nepresahuje hmotnosť Slnka. pričom sa uvoľňujú dva protóny..09 MeV) Pri vzniku jedného atómu hélia (He) sa uvoľní vo forme gama žiarenia celková energia okolo 26.2 MeV.. pričom jeden z nich sa mení na neutrón a vzniká deutérium (D).... (+0. (+1... ktoré môžu vstúpiť do ďalšej reakcie. (+12...86 MeV) . elektrónové neutríno (νe) a pozitrón (e+).35 MeV) alebo . (+17.. Zrážkou dvoch takýchto izotopov vzniká výsledný produkt..Protón-protónový cyklus 88 Protón-protónový cyklus Protón-protónový cyklus (protónovo-protónová reakcia....86 MeV) alebo .....59 MeV) . pri ktorých sa v konečnom dôsledku premenia jadrá vodíka 1H na jadrá hélia 4He. (+5..98 MeV) .13 MeV) . . Protón-protónový cyklus je základným zdrojom žiarivej energie vo hviezdach.5-16 miliónov K.. (+17.44 MeV) . .. p-p cyklus) je cyklus jadrových reakcií. (+1. Prebieha postupne nasledujúcimi čiastkovými reakciami (v zátvorke sa uvádza množstvo energie uvoľnenej pri jednotlivých reakciách): Schéma prvej možnosti priebehu protón-protónového cyklu začína zrážkou dvoch protónov (H)... Protón-protónový reťazec sa uplatňuje v centrálnych oblastiach hviezd pri teplotách 6......

ktorý sa prejaví ako nova. ktorých hmotnosť je menšia ako 2. Jadro potom expanduje a dôjde k ochladeniu a reakcie pokračujú stabilným spaľovaním hélia. Reakcia priebeh mnohonásobne rýchlejšie než pri normálnej produkcii energie. Pretože degenerovaný plyn je dobrý vodič tepla. Navonok sa zapálenie héliovej fúzie prejaví náhlym zjasnením hviezdy. keď tlak plynu už nemôže ďalej vyrovnávať gravitačné pôsobenie horných vrstiev. ktorá obsahuje dostatok hélia. Rýchla produkcia energie pokračuje do tej doby. Hviezda se stane hviezdou tzv. Akréčny disk okolo bieleho trpaslíka v binárnom hviezdnom systéme. K héliovému záblesku taktiež môže dôjsť na povrchu bielych trpaslíkov.25 násobok hmotnosti Slnka nastáva héliový záblesk po spálení všetkého vodíka v jadre. Héliový záblesk na povrchu bieleho trpaslíka Pokiaľ sa biely trpaslík nachádza v binárnej alebo viacnásobnej sústave s hviezdou. môže tento materiál prechádzať z tejto hviezdy za vzniku akréčneho disku na povrch bieleho trpaslíka. v ktorej prebieha héliová fúzia. Vplyvom gravitačného kolapsu dôjde k zmršteniu hviezdy. nárastu teploty a tlaku v jadre. ak je ich materiál doplňovaný z inej hviezdy. Héliový záblesk Héliový záblesk je názov pre náhle zapálenie héliovej fúzie v jadre hviezd. Keď teplota v jadre vystúpi na rádovo 100 x 106 K. Toto hélium môže vytvoriť povrchovú šupku a pokiaľ sa stane dostatočne silnou. Héliový záblesk v jadre hviezdy U hviezd. horizontálnej vetvy. U hviezd o hmotnosti vyššej než 2. To vedie k rýchlemu rozšíreniu oblasti. môže dôjsť k héliovému záblesku. než zvýšená teplota vyrovná vzniknutý tlak a materiál v jadre prestane byť degenerovaný. . pretože ich jadro neprechádza stavom degenerovaného plynu.Protón-protónový cyklus 89 Pozri aj • Uhlíkový cyklus • Jadro Slnka Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.25 násobok hmotnosti . U Slnka dôjde k héliovému záblesku asi za 5 .25 hmotnosti Slnka nedochádza k vzniku héliového záblesku. ktorých hmotnosť nepresahuje 2. dôjde k zapáleniu héliovej fúzie v jadre. Vplyvom teploty dôjde k expanzii vonkajších vrstiev a z hviezdy sa stáva červený obor. dochádza k rýchlemu zahriatiu ďalších oblastí jadra.6 miliárd rokov. Z materiálu v jadre sa stáva degenerovaný plyn. Héliové jadrá vzniknuté počas protón-protónového cyklu sa začnú počas 3-alfa procesu spájať počas vzniku jadier uhlíka. Objem jadra sa však v tejto chvíli nemení a tlak v jadre neklesá.

. dusíka N a kyslíka O premenia v konečnom dôsledku jadrá vodíka H na jadrá hélia He..19 MeV) Je možné. čím sa uhlíkový cyklus premení na dvojitý uhlíkový cyklu: ..... Cyklus sa uplatňuje v centrálnych oblastiach hviezd pri teplotách 16-50 mil. ktoré sa uvoľní pri vzniku jedného jadra hélia vo forme γ žiarenia je 25. (+1.. pri ktorých sa za účasti uhlíka C. (+2. Prebieha postupne nasledujúcimi čiastkovými reakciami (v zátvorke množstvo energie uvoľnenej pri jednotlivých reakciách): Schéma priebehu CNO cyklu .. (+7... (+0.55 MeV) . (+2..1012 J).... Uhlíkový cyklus je základným zdrojom žiarivej energie hviezd s hmotnosťou presahujúcou hmotnosť Slnka. (+4... Okrem uvedených reakcií sa môžu zachytiť i ďalšie jadrá vodíka.. (+2.. wikipedia.22 MeV) . (+12. Referencie [1] http:/ / en.. zvyšok energie sa uvoľní vo forme neutrín νe.. (+1.97 MeV) Celkové množstvo energie...30 MeV) .94 MeV) .60 MeV) ..0.76 MeV) . (+7..... CNO cyklus alebo Betheho-Weizsäckerov cyklus je cyklus jadrových reakcií..76 MeV) .Héliový záblesk 90 Referencie Astronomický portál Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Heliový záblesk [1] na českej Wikipédii.13 MeV) . K. uhlíkovo-dusíkovo-kyslíkový cyklus. org/ wiki/ Cs%3Aheliov%C3%BD_z%C3%A1blesk?oldid=6469513 Uhlíkový cyklus Uhlíkový cyklus.0 MeV (4... že väčšina dusíka 14 N pozorovaného v prírode sa utvorila uhlíkovým cyklom.. ....

.Uhlíkový cyklus 91 Pozri aj • Protón-protónový cyklus Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.

be a fine girl /guy. B modro-biele. II. kde trieda O označuje najteplejšie hviezdy a trieda M najchladnejšie. Nájdenie "otlačku" určitého excitovaného atómu alebo iónu v podobe spektrálnej čiary preto naznačuje. ktoré energetické hladiny atómov rôznych prvkov sú obsadené a obsadenie energetických hladín zase priamo závisí od teploty prostredia. K a M. F žlto-biele. ale A2 predstavuje 2 desatiny plného rozsahu od A0 do F0. B. . Túto teplotu možno zistiť na základe absorbčných spektrálnych čiar. ktoré vyjadrujú šírku určitej absorpcie čiar v hviezdnom spektre.92 Vlastnosti Spektrálna klasifikácia Spektrálna klasifikácia je klasifikácia hviezd založená na teplote hviezdneho povrchu – fotosfére. Svetlo z fotosféry hviezd sa v prípade mriežkového spektrografu (typ štrbinového spektrografu) analyzuje Slnko má v Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii označenie triedy G2V. Tá svetlo rozdelí na zväzky rôznych vlnových dĺžok. v ktorom sa atómy nachádzajú. aká teplota panuje na povrchu hviezdy. V súčasnej klasifikácii hviezd. štiepením optickou mriežkou. G žlté. F. je spektrálne písmeno rozšírené o číslo 0 až 9. Neformálne sa hviezdam jednotlivých spektrálnych typov prisudzujú takéto farby: O modré. čím sa vytvoria jednofarebné (monochromatické) obrazy vstupnej štrbiny nazývané spektrum.[1] V spektre každá čiara predstavuje atóm alebo ión chemického prvku. A biele. Ak bola teplota hviezdy určená väčšinou z absorpčných čiar. takže A5 je 5 desatín medzi triedami A0 a F0. IV a V. V prípade spektrálnej klasifikácie ide o analýzu absorbčných čiar vytvorených atómami v hviezdnej atmosfére. Skutočná farba hviezdy určitého typu sa pri pozorovaní môže líšiť od týchto farieb v závislosti od optických podmienok a zdanlivej hviezdnej veľkosti. G. Ďalšou veličinou zahrnutou v Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii je svietivosť triedy vyjadrená rímskymi číslicami I. ktoré označuje desatinu rozsahu medzi dvoma hviezdnymi triedami. Vlnové dĺžky sa odlišujú svojimi smermi. Poloha a intenzita absorbčných spektrálnych čiar závisí od toho. K oranžové a M červené. III.chromosféry. Preskok elektrónu na vyššiu hladinu (excitácia) až úplne odtrhnutie elektrónu od atómu (ionizácia) nastáva u rôznych chemických prvkov pri rôznych teplotách. Objektív spektrografu sústredí tieto jednofarebné zväzky do ohniskovej roviny. A. kiss me". predovšetkým vo fotosfére. čo sú tmavé čiary v obraze získanom prístrojom zvaným štrbinový spektrograf. V súčasnosti sa väčšina hviezd označuje písmenami O. nezvyčajné absencie čiar alebo širšie čiary môžu znamenať nezvyčajné chemické zloženie časti hviezdnej atmosféry . Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii. čiže rozličných farieb. Na zapamätanie si poradia tried sa niekedy využíva anglická mnemonika "Oh.

7–0.000 K modrá modrá modrobiela ≥ 16 M☉ 2.200–6.000–7. V súčasnej terminológii je táto trieda zhodná so skorou triedou hviezd B.500 K 5. Táto neabecedná schéma bola vytvorená z predchádzajúcej schémy.4–1.000 L☉ 25–30. Hviezdy sú rozdelené podľa teploty povrchu od 2 000 do 40 000 kelvinov.5 L☉ K 3.6% 3% 7.6 L☉ ≤ 0.Spektrálna klasifikácia 93 Secchiove triedy Medzi rokmi 1860 a 1870 pioniersky spektroskopista. Triedy udávajú teplotu atmosféry hviezdy a zoradené sú od najteplejších po najchladnejšie. tieto zahŕňajú súčasnú triedu A a počiatočnú triedu F.700–5.6 R☉ 1.96 R☉ 0.000 K biela až modrobiela 7.200 K oranžová žltooranžová 0.000–30.1–16 M☉ 1.[6] V roku 1877 pridal piatu triedu: • Trieda V: hviezdy so spektrálnou čiarou ako sú Cih a Sheliak.8–6. kiss me".000 K 6. secchiove triedy pre klasifikáciu pozorovaného spektra.04 M☉ 0. Spektrálne triedy od O do M sa ďalej rozdeľujú arabskými číslicami 0 až 9. polomer a svietivosť uvedené pri každej triede sú vhodné iba pre hviezdy hlavnej postupnosti a nie pre červené obry. ktorá môže mať viac podôb.08–0.08 L☉ veľmi slabé veľmi slabé 12.[7] [8] Harvardova spektrálna klasifikácia Harvardova spektrálna klasifikácia je jednorozmerná schéma.[2] [3] [4] • Trieda I: biele a modré hviezdy so širokou ťažkou čiarou 21 cm ako Vega a Altair.6% 1. podtyp Orion: podtyp triedy I s úzkymi čiarami v miestach širokých pásov ako sú Rigel a Bellatrix.45–0. Slnko je klasifikované ako G2.1 M☉ 1. • Trieda II: žlté hviezdy so slabšou čiarou 21 cm s viditeľnými kovovými čiarami. . Arcturus a Capella.8 R☉ ≥ 30. Napríklad A0 je označenie najhorúcejších hviezd v A skupine a A9 najchladnejších v tejto skupine. be a fine girl /guy.6–1.8 M☉ ≤ 0.1% M ≤ 3.000 L☉ 5–25 L☉ slabé stredné 10. Na ľahké zapamätanie sa používa anglická mnemonika "Oh.000 K biela žltobiela žltá A F G biela až modrobiela biela žltobiela silné stredné slabé 0.700 K červená oranžovočervená 76.45% Hmotnosť.8–1.500–10.7 R☉ ≤ 0. Po roku 1890 sa táto klasifikácia postupne nahradila Harvardovou klasifikáciou. pretože boli duplicitné s inými triedami.15 R☉ 0.96–1. • Trieda III: oranžové až červené hviezdy s komplexným pásom spektra ako sú Betelgeuze a Antares.4 M☉ 0. Tieto zahŕňajú súčasné triedy G a K ako aj neskoršiu triedu F.6 R☉ 1. ako je Slnko.4–2. ale triedy hviezd boli preskupené do dnešnej podoby. ktoré zaradil do odlišnej triedy: • Trieda IV: červené hviezdy s význačnými uhlíkovými pásmi a čiarami.15–1.[5] V roku 1868 objavil karbónové hviezdy. V roku 1866 vytvoril tri triedy hviezdneho spektra.04–1.4 R☉ 1. ktorá používala písmená A až O.5–5 L☉ 0. Teplota (kelvin) Dohodnutá farba Zdanlivá farba [10] [11] [9] [12] Hmotnosť (hmotnosť Slnka) Polomer (polomer Slnka) Svietivosť (bolometrická) Čiara 21 cm Úlomky každého hlavná postupnosť ~0. V súčasnej terminológii je táto trieda zhodná so súčasnou triedou hviezd M. • Trieda I.45 M☉ ≥ 6. kňaz Angelo Secchi vytvoril tzv. keď sa vzťahy medzi teplotami hviezd objasnili a niekoľko tried sa vynechalo.13% Trieda O B ≥ 30.00003% 0.

storočia astronóm Edward Charles Pickering začal s mapovaním hviezdneho spektra na Harvard College Observatory.Spektrálna klasifikácia Pri zavedení Harvardskej klasifikácie bolo jasné. hoci nepoužívala na označovanie spektrálnych tried písmená. rokov 19.. trieda III obry. trieda II jasné obry. tie so spektrom. F2G. I. C. III. A. ktoré. Jasnejšia hviezda Sírius má typ A1V. G. 94 Klasifikácia Draperovho katalógu hviezdnych spektier Secchi I II III IV Draper A. avšak vyhodila všetky písmená okrem O. Antonia Mauryová. P a Q. P pre planetárne hmloviny a Q pre hviezdy. čím umiestnila súčasný typ B pred typ A. ktoré sa rozdelili do viacerých špecifických tried označených písmenami A až N. na B0. a M. ktorých spektrum sa skladalo prevažne zo svetlých čiar. Použila tiež typy ako B5A pre hviezdy v polovici medzi typmi B a A.[20] [21] Toto je v podstate moderná forma Harvardovej spektrálnej klasifikácie. Bola prvou čo takto urobila. umiestnila podtyp Orion Secchiovej triedy I dopredu ako pozostatok Secchiovej triedy I. F2G pre hviezdy jednu pätinu cesty z F do G a podobne. . B. D E. ktoré sa nedali zaradiť do žiadnej inej triedy. G. K.[18] [19] V roku 1912 Cannonová zmenila typy B. H. ako aj P pre planetárne hmloviny a Q pre zvláštne spektrá. Ďalšie spektrá. O pre hviezdy. B5.[14] [15] V roku 1897. II. Trieda I sa vo všeobecnosti nazýva nadobry. ale sériu 22 očíslovaných typov od I po XXII. Zistilo sa. L M N O P Q Neobjavilo sa v katalógu. čo sa môže interpretovať ako "žltá hviezda. ktoré použila v tomto poradí. História Raná spektrálna klasifikácia od Angela Secchiho zo 60. K. B. IV a V. storočia rozdelila hviezdy na tie s významnými čiarami z vodíkových Balmerových sérií (trieda I s podtypom reprezentujúcim mnohé hviezdy zo súhvezdia Orión). B5A. ktorých spektrum vykazuje široké pásy (trieda III) a karbónové hviezdy (trieda IV). poznámka Prevládajú vodíkové čiary. Planetárne hmloviny. Williamina Flemingová zaradila do tohto katalógu väčšinu druhov spektier. F2 a tak ďalej. trieda IV podobry a trieda V trpaslíky. A0.[13] V 80. ďalšia pracovníčka Harvardu. Prvým výsledkom jeho práce bol Draperov katalóg hviezdneho spektra publikovaný v roku 1890.[16] [17] V roku 1901 sa Annie Jump Cannonová vrátila k označovaniu písmenami. podobne ako Slnko. Zaviedlo sa päť tried svietivosti: I. Boli použité aj písmená O. Napríklad Slnko je hviezda G2V.. farebné hviezdy. A. Wolf-Rayetovo spektrum so svetlými čiarami. že svietivosť je základným meradlom veľkosti hviezd. F. že hviezdy určitej triedy môžu mať rôznu svietivosť. Tento katalóg využíval schému predtým používanú pri Secchiových triedach (I až IV). dve desatiny k oranžovému trpaslíku". F. vykazujú vápnikové a sodíkové čiary (trieda II). rokoch 19.

storočia. Výsledkom sú podtypy. Spektrá Harvardovej spektrálnej klasifikácie Dohodnuté a zdanlivé farby Dohodnuté farby sú v astronómii tradičné. . za ktorú je považovaná biela farba. avšak skutočná farba Slnka je biela (okrem slnečných škvŕn) bez rozlišovania iných farieb a veľmi sa podobá absolútnemu čiernemu telesu s teplotou 5 780 K (farebná teplota). keď sa snaží opísať hviezdu na pozadí čiernej oblohy bez pozorovacej pomôcky.Spektrálna klasifikácia 95 Indikácia Harvardovej spektrálnej klasifikácie cez povrchovú teplotu bola pochopená až po jej vytvorení. Hviezdy O. Pri priamom pozorovaní sa javí ako biele. Táto teória bola prvýkrát použitá na slnečnú chromosféru. s výnimkou tých najjasnejších. Slnko je biele. V 20-tych rokoch 20. pretože sú príliš matné pre rozoznanie farieb. ktorú vidí pozorovateľ. v ktorých je možné pozorovanie voľným okom. Diagram absolútnej hviezdnej veľkosti. Harvardská astronómka Cecilia Helena Paynová dokázala. Slnko patrí medzi hviezdy typu G. že spektrálna postupnosť OBAFGKM je v skutočnosti postupnosťou teploty. zatiaľ čo K a M zase „neskorými typmi“. sa javí ako biela alebo modrobiela pri pozorovaní voľným okom bez pomôcok. prípadne s ďalekohľadom. storočia indický fyzik Megh Nad Saha odvodil teóriu ionizácie rozšírením známych myšlienok fyzikálnej chémie rozkladu molekúl ionizáciou atómov. ale to je spôsobené tým. rozdelenie spektier medzi podtypy ako B3 alebo A7 záviselo od odhadu sily absorpcie vo hviezdnom spektre. Používané tabuľkové farby sú štandardné farby D65. reprezentujú farby porovnateľné s hlavnou farbou hviezd triedy A. a potom na hviezdne spektrá. že je príliš jasné na rozoznanie akýchkoľvek farieb. Zdanlivá farba je farba hviezdy. ktoré nie sú rozdelené žiadnym druhom matematického vyjadrenia intervalov. pretože pri pozorovaní cez atmosféru sa javí ako žlté alebo červené. Tieto zaradenia pochádzajú z modelov zo začiatku 20. Astronomické obrázky často používajú množstvo prehnaných farieb. že ide o teplotnú postupnosť. B a A sú niekedy chybne nazývané „skorými typmi“. Pretože postupnosť klasifikácie antedatovala ľudské pochopenie.[22] Väčšina hviezd na oblohe. svietivosti a povrchovej teploty hviezd. Niekedy je nazývané žltou hviezdou.

hustota plynu a tlak na povrchu obrov sú oveľa menšie ako u trpaslíkov. je založená na spektrálnych čiarach závislých od gravitácie na povrchu hviezdy. ktorá súvisí so svietivosťou. ktoré ovplyvňujú šírku a intenzitu nameraných spektrálnych čiar.[23] V roku 1953.[24] Ak je polomer obrov oveľa väčší ako polomer trpaslíkov pri rovnakej hmotnosti – gravitácia. Keenan a Edith Kellman z observatória Yerkes Observatory. Tieto rozdiely sú viditeľné vo forme svietivostných javov. Túto klasifikáciu predstavili v roku 1943 William Wilson Morgan. po úpravách štandardov hviezd a kritérií klasifikácie. Phillip C. Keenan). na rozdiel od Harvardovej klasifikácie. nazývaná aj MKK systém (iniciály autorov). bola schéma označená ako MK (William Wilson Morgan a Phillip C. ktorá je založená na povrchovej svietivosti. Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna .Spektrálna klasifikácia 96 Yerkesova spektrálna klasifikácia Yerkesova klasifikácia.

. príklad: AD Leonis (spektrum M4Vae) • Vab[25] • Vb. Príklady v tabuľke dole. napríklad trieda Ia0-Ia bude veľmi jasný nadobor hraničiaci s hyperobrom. príklad: HR 6902 (spektrum G9 IIb) • III obyčajné obry • IIIa. príklad: Eta Carinae (spektrum – vlastné) • Ia (jasné nadobry). príklad: β Scuti (HD 173764) (spektrum G4 IIa) • IIab. sú väčšinou označované predpísaním sd alebo esd(extrémny podtrpaslík) pred spektrom • sd.5 Ia+ Hviezda je hyperobor. príklad: Betelgeuze (spektrum M2 Ib) • II jasné obry • IIa. príklad: HR 672 A (spektrum G0. Medzné symboly + / Príklad G2 I-II Vysvetlenie Hviezda sa nachádza medzi nadobrom a jasným obrom. alebo trpaslík. Spektrálny typ hviezdy nie je faktorom. príklad: Epsilon Reticuli (spektrum K1-2 IVa-III) • IVb.5 IVb) • V hviezdy hlavnej postupnosti (trpaslíky) • Va. príklad: δ Reticuli (spektrum M2 IIIab) • IIIb. príklad: HR 8752 (spektrum G0 Iab) • IIb. nachádza sa vo Veľkom Magellanovom mraku[26] • VI podtrpaslíky (používané zriedkavo).Spektrálna klasifikácia hviezdna veľkosť (MV) Rozoznávajú sa nasledovné triedy svietivosti: • 0 hyperobry • I nadobry • Ia-0 (hyperobry alebo veľmi jasné nadobry (pridané neskôr)). príklad: LH10 : 3102 (spektrum O7 Vz). 97 O9. príklad: Pollux (spektrum K2 IIIb) • IV podobry. príklad: SSSPM J1930-4311 (spektrum sdM7) • esd. • IVa. príklad: Deneb (spektrum A2 la) • Iab (stredne jasné nadobry) • Ib (menej jasné nadobry). príklad: 85 Pegasi A (spektrum G5 Vb) • Vz. M2 IV/V Hviezda je buď podobor. príklad: Gorgonea Tertia (spektrum M4 IIIa) • IIIab. príklad: APMPM J0559-2903 (spektrum esdM7) • VII biele trpaslíky (používané zriedkavo) Existujú aj okrajové triedy.

N III. Zeta Puppis. Často sa zhlukujú do hviezdokôp. Lambda Orionis. C III) a neutrálne He čiary. tieto hviezdy ako prvé opúšťajú hlavnú postupnosť. Nedávne pozorovania Spitzerovým vesmírnym ďalekohľadom naznačujú. v akých ich vidí ľudské oko. Sú to Spektrum O5 V hviezdy. Delta Orionis. že v okolí týchto hviezd sa nenachádzajú planetárne systémy kvôli fotoodparovaciemu efektu. Zobrazené sú hviezdy do 8 mag. čo komplikuje pozorovanie ich spektier. Hviezdy triedy O sú príliš horúce a majú zložité okolie. Theta¹ Orionis C. Približne jedna z každých troch miliónov hviezd patrí do tejto skupiny. a mierne vodíkové čiary. Trieda O Hviezdy triedy O sú veľmi horúce a jasné.[27] Niektoré z najmasívnejších hviezd sa nachádzajú v špeciálnej triede. O3 a O3.Spektrálna klasifikácia 98 Spektrálne typy Nasledujúca ilustrácia predstavuje triedy hviezd s farbami.[28] Keď bola v roku 1943 prvýkrát popísaná MKK klasifikácia.5.5. kde vznikli. Ich spektrum má neutrálne hélium. Majú dominantné čiary absorpcie a niekedy emisie pre He II čiary. HD 93129A Trieda B Do triedy B patria veľmi jasné a modré hviezdy. najvzácnejšie hviezdy hlavnej postupnosti. ktoré sú pridružené k veľkým molekulárnym mrakom. O III.[29] V roku 1978 bola MKK rozšírená o O4[30] a postupne boli pridávané ďalšie typy O2. Pretože ide o veľmi masívne hviezdy s extrémne horúcimi jadrami. Relatívne veľkosti sú pre hlavnú postupnosť trpasličích hviezd. čo je dôvodom prečo sa nachádzajú v blízkosti miesta. z ktorých najvýznamnejšie sú v podtriede B2. Tieto hviezdy majú vyžarovanie približne miliónnásobne silnejšie ako je vyžarovanie Slnka. jedinými podtypmi triedy O boli O5 až O9.[31] Príklady: Zeta Orionis. . modrej farby a väčšina ich vyžarovania sa nachádza v ultrafialovom rozsahu. Hviezdy typu O a B sú veľmi silné a existujú iba krátky čas. zosilnené z O5 na O9 a významné vodíkové Balmerove čiary.[27] Vlastný pohyb mladých modrých hviezd spektrálnych tried B a A na oblohe. ktoré sa nazývajú OB asociácie. ktoré spaľujú svoje vodíkové palivo veľmi rýchlo. významne ionizované (Si IV. Približne 1 z každých 800 hviezd v galaxii je typu B. Si II. ktoré nie sú až také silné ako neskoršie typy. Ionizované kovové čiary zahŕňajú Mg II. Orion OB1 zoskupenie sa nachádza vo veľkej časti špirálového ramena našej galaxie a obsahuje veľa najjasnejších hviezd súhvezdia Orión. Morgan-Keenanova spektrálna klasifikácia.

Ch I) sa podobajú ionizovaným kovovým čiaram neskorších typov F.Spektrálna klasifikácia 99 Príklady: Rigel. Mg II. Neutrálne kovy (Fe I. Trieda A Hviezdy triedy A patria medzi najčastejšie hviezdy pozorovateľné voľným okom. Prokyón . sú biele alebo modrobiele. najjasnejšie Plejády 3D zobrazenie (pre červeno-zelené okuliare) vlastného pohybu mladých modrých hviezd spektrálnych tried B a A na oblohe. Prítomnosť čiar Ca II je zosilnená. tiež čiary ionizovaných kovov (Fe II. hviezda triedy F (vpravo). Približne jedna z každých 33 hviezd hlavnej postupnosti patrí do triedy F. Deneb. Majú silné vodíkové čiary s maximom na A0. Otvorená hviezdokopa Plejády s mnohými jasnými hviezdami typu B (vľavo). Ich farba je biela.[27] Príklady: Vega. Altair Trieda F Canopus. Pre ich spektrum sú typické slabšie vodíkové čiary a ionizované kovy. Na prezeranie obrázka sú potrebné červeno-zelené 3D okuliare. [32] Hviezdy triedy F majú zosilnené H a K čiary pre Ca II. Canopus. Do skupiny A patrí približne 1 z každých 160 hviezd hlavnej postupnosti. Si II) s maximom na A5. Sirius. Spica.[27] Príklady: Arrakis.

[27] Najdôležitejšie sú Ca II čiary H a K. Vlastný pohyb hviezd spektrálnej triedy G na oblohe za -/+ 200 000 rokov. už len z toho dôvodu. Si I). ktoré sú trochu chladnejšie ako Slnko. Prítomné sú aj molekulové zoskupenia oxidov titánu. ktoré sú najvýznamnejšie na G2. Majú veľmi slabé alebo žiadne vodíkové čiary a väčšinou neutrálne kovy (Mn I. Do tejto skupiny patrí približne každá ôsma hviezda hlavnej postupnosti. Niektoré K hviezdy sú obry a nadobry ako Arcturus. Epsilon Eridani.[27] Existuje predpoklad.[34] Príklady: Alfa Centauri B. . Capella. Aldebaran 3D zobrazenie (pre červeno-zelené okuliare) vlastného pohybu hviezd spektrálnej triedy G na oblohe za -/+ 200 000 rokov. Príklady: Slnko.Spektrálna klasifikácia 100 Trieda G Hviezdy triedy G sú pravdepodobne najznámejšie. že spektrum hviezd triedy K je veľmi vhodné pre život. Arcturus. že medzi ne patrí aj Slnko.[33] Majú slabšie vodíkové čiary ako skupina F a neutrálne kovy. Alfa Centauri A. Tau Ceti Trieda K Do triedy K patria oranžové hviezdy. Fe I. Najdôležitejšou hviezdou triedy G pre ľudstvo je Slnko. Do tejto triedy patrí približne každá trinásta hviezda hlavnej postupnosti.

Gliese 581 (červený trpaslík) Príklady: LEHPM 2-59[35] . Betelgeuse a Mira. alebo niekedy aj kyslíka. vzhľadom na prevahu dusíkových a uhlíkových emisných čiar v ich spektrách (a vonkajších vrstvách). Oxidy vanádu sa vyskytujú v neskorších M. ale patria sem aj obry a nadobry ako Antares. Predpokladá sa. ktoré majú spektrum väčšie ako L. zvyčajne prevyšujúce nad M5. Približne 76 % všetkých hviezd hlavnej postupnosti patrí do tejto triedy.[37] • Rozsah WR spektier: WR [37] Umelcova predstava Wolfovej-Rayetovej hviezdy WNE (WN2 až WN5 s nejakými WN6) WNL (WN7 až WN9 s nejakými WN6) . Spektrum hviezd triedy M obsahuje čiary patriace medzi molekulové a neutrálne kovy.5 a M9. čím priamo odhaľuje ich héliové vrstvy. Rozšírené spektrálne typy Mnohé nové spektrálne typy sa začali používať po objavení nových typov hviezd. Trieda W je ďalej rozdelená na podtriedy WN (WNE skorý typ (early) a WNL neskorý typ (late)) a WC (WCE skorý typ. jedna z najväčších známych hviezd. To sa nachádza v rozhraní medzi M6. Antares (nadobry) Príklady: Proxima Centauri.5. Barnardova hviezda. Trieda W: Wolf-Rayet Trieda W alebo WR predstavuje superjasné Wolfove-Rayetové hviezdy. SSSPM J1930-4311 (podtrpaslík) Príklady: APMPM J0559-2903 (extrémny podtrpaslík) Príklady: Teide 1 (hnedý trpaslík). WCL neskorý typ a rozšírenú triedu WO). Príklady: Betelgeuse. že ide o umierajúce nadobry s ich vodíkovými vrstvami odfúknutými hviezdnym vetrom. Triedy horúcich modrých vyžarujúcich hviezd Spektrá niektorých veľmi horúcich modrých hviezd dokazujú vyžarovanie emisií uhlíka a dusíka.[27] Väčšina týchto hviezd sú červené trpaslíky. ktorý sa vytvára pri ich vysokej teplote. vodíkové čiary väčšinou chýbajú. Fotografia z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. GSC 08047-00232 B[36] (hnedý trpaslík – spoločník) Betelgeuse je červený nadobor.Spektrálna klasifikácia 101 Trieda M Trieda M je najbežnejšou triedou hviezd. ktoré sú veľmi nezvyčajné kvôli ich atmosfére tvorenej hlavne z hélia namiesto vodíka. Do neskoršej M triedy patria aj teplejšie hnedé trpaslíky. Oxidy titánu môžu byť veľmi silné.

Spektrálna klasifikácia Rozšírená WN trieda (WN10 až WN11) bola vytvorená pre zaradenie hviezd typu Ofpe/WN9. BC a BN. Nachádzajú sa vo Veľkom Magellanovom mraku a ich označenie je Ofpe/WN9. ktorý znamená. BN: Hviezdy O a B príbuzné Wolfovým-Rayetovým hviezdam Prechodom medzi pravými Wolfovými-Rayetovými hviezdami a obyčajnými horúcimi hviezdami tried O a B sú triedy OC. ON. Príklad: HD 152249 (OC) Príklad: HD 105056 (ON) Príklad: HD 2905 (BC) Príklad: HD 163181 (BN) „Rozrezané“ hviezdy Rozrezané hviezdy sú hviezdy so spektrom typu O a WN sekvenciou ich spektier. Predstavujú krátke kontinuum od Wolfových-Rayetových hviezd po obyčajné OB hviezdy. že „spektrum tejto hviezdy je neznáme. prípadne o veľmi horúcu hviezdu triedy A“.[37] WC[37] WCE (WC4 až WC6) WCL (WC7 až WC9) WO (WO1 až WO4) • W: do 70000 K Príklady: WR124 (WN) Príklady: Regor (WC) Príklady: WR93B (WO) Triedy OC. „Trieda“ OB V zozname spektier sa nachádza aj spektrum OB. Názov rozrezané pochádza z ich spektier s prierezom. Ich označenie je Of?p[26] (za ? sa dosadzuje číslo prislúchajúce danej hviezde). chladnejšia prechodná skupina. Magnetické hviezdy typu O Sú hviezdy typu O so silným magnetickým poľom. ale ukazovateľ. 102 . ale patrí do OB zoskupenia. Príklad spektra: Of/WNL[26] Je tu aj druhá skupina s týmto spektrom. BC. ON. V skutočnosti to nie je spektrum. takže pravdepodobne ide o hviezdu typu O alebo B.[37] WN/C stredná trieda medzi WR hviezdami bohatými na dusík a WR hviezdami bohatými na uhlík.

Zo skúmania mnohých Protoplanetárnych diskov a mnohých hviezd v Galaxii môže byť niekoľko rádových veľkostí väčších ako sa v skutočnosti predpokladá. tak triedy T a L môžu byť oveľa bežnejšie ako sa predpokladá.[39] [40] • T. že sú chladnejší ako hviezdy typu M a L je posledné písmeno abecedne najbližšie ku písmenu M. L neznamená lítiový trpaslík. Tu sa zaraďujú červené a hnedé trpaslíky. chladné hnedé trpaslíky s metánom v spektre. Veľké hviezdy typu L sa nemôžu sformovať v izolovanom prostredí. ktoré majú veľmi slabé optické spektrum. sa tu nikdy nevytvoria TiO. nadobry typu L sa môžu sformovať po hviezdnej kolízii. Umelcova predstava trpaslíka typu L.Spektrálna klasifikácia 103 Triedy chladných červených a hnedých trpaslíkov Neobvyklé spektrálne typy L a T boli vytvorené pre klasifikáciu infračervených spektier chladných hviezd. takže celkovo sa tieto objekty môžu označovať ako L trpaslíky. Hypotetický spektrálny typ Y bol zarezervovaný pre objekty chladnejšie ako trpaslíky typu T. Príkladom takejto hviezdy je V838 Monocerotis. Príklady: VW Hyi Príklady: 2MASSW J0746425+2000321 binárny[41] zložka A je trpaslíčia hviezda typu L zložka B je hnedý trpaslík typu L Príklady: LSR 1610-0040 (podtrpaslík)[42] Príklady: V838 Monocerotis (nadobor) Trieda T: metánové trpaslíky Trpaslíky triedy T sú chladné hnedé trpaslíky s povrchovou teplotou približne 700 až 1 300 K. Príklady: SIMP 0136 (najjasnejší trpaslík typu T objavený na severnej pologuli)[43] Príklady: Epsilon Indi Ba & Epsilon Indi Bb Ak je súčasný výskum správny. ~700 –  1300 K. Majú veľmi tmavočervenú farbu a najsvetlejšie infračervené žiarenie. Umelcova predstava trpaslíka typu T. V ich spektrách prevláda metán.a VO-obsahujúce kondenzáty.[39] [40] Kvôli nízkej gravitácii veľkých hviezd. Niektoré z týchto objektov majú dostatočne veľkú hmotnosť na podporu jadrovej syntézy. nie L hviezdy. . 1300-200 K s kovovými hydrátmi a alkalickými kovmi prevládajúcimi v ich spektrách.[38] Trieda L Trpaslíky triedy L dostali svoje označenie preto. Ich atmosféra je dostatočne chladná pre výskyt kovových hydrátov a alkalických kovov v ich spektrách. pretože väčšina týchto hviezd nemá vo svojich spektrách lítium. Avšak. ktoré majú spektrum kvalitatívne odlišné od L trpaslíkov. • L.

ktoré sú chladnejšie ako trpaslíky typu T a majú kvalitatívne rozdielne spektrum. . Príklad: HD 137613. So zvyšujúcim sa nadbytkom uhlíka a s nejakým súbežným S-procesom produkcie ťažkých prvkov sa spektrum týchto hviezd stáva stále viac odlišné od neskorších typov G. Ďalšou podskupinou chladných uhlíkatých hviezd sú hviezdy typu J. Trieda C: uhlíkaté hviezdy Hviezdy pôvodne klasifikované ako R a N sú teraz známe ako uhlíkaté hviezdy. prevyšujúcu väčšinu uhlíkatých hviezd tvoria obry a nadobry. najchladnejšie hnedé trpaslíky majú odhadovanú teplotu medzi 500 až 600 K a boli označené ako spektrálna trieda T9. • C: uhlíkaté hviezdy • C-R: pôvodne trieda reprezentujúca uhlíkaté hviezdy ekvivalentné neskorým G a skorým K hviezdam. ktorých neobvyklá atmosféra bola prevzatá z bývalej sprievodnej uhlíkatej hviezdy. Príklady: V Ari. Hoci boli takéto trpaslíky modelované [44] .[49] Je známych len niekoľko uhlíkatých trpasličích hviezd.[48] 104 Triedy uhlíkatých obrov Uhlíkaté hviezdy sú hviezdy. Príklad: La Superba. Sú to červené obry na konci ich života.[45] • Y. Predpokladá sa. že viaceré hviezdy tejto triedy môžu byť dvojitými hviezdami. • C-J: podtyp chladných hviezd typu C s vysokým obsahom 13CN. TT CVn.90-011401. ktorých spektrum indikuje produkciu uhlíka pomocou héliového tri-alfa procesu.[50] • C-Hd: vodíkovo-deficitné uhlíkaté hviezdy podobné ako neskoré G nadobry s pridanými CH a C2 zoskupeniami.[46] Delorme s kolektívom navrhol. z ktorej je teraz biely trpaslík. • C-N: pôvodne trieda reprezentujúca uhlíkaté hviezdy ekvivalentné neskorým K až M hviezdam. Príklad: S Camelopardalis. neexistuje zatiaľ žiadna definícia prototypu ich spektrálnej sekvencie a žiadni predstavitelia tejto skupiny zatiaľ neboli pozorovaní. že táto charakteristická vlastnosť je spôsobená vďaka absorpcii z amoniaku a že by to malo byť chápané ako označenie prechodu medzi T-Y.55 mikrometrov. <600 K. s nadbytkom uhlíka v atmosfére. • C-H: populácia II analogická s C-R hviezdami.2 a ULAS J003402.Spektrálna klasifikácia Trieda Y Spektrálna trieda Y bola navrhnutá pre hnedé trpaslíky.[46] Spektrá týchto objektov vykazujú absorpciu okolo 1.77−005206.7. ktoré sú charakteristické veľkým výskytom molekúl 13 CN a tiež 12CN.[46] [47] Avšak túto vlastnosť je zložité odlíšiť od absorpcie vody a metánu[46] a iní vedci označili typ YO ako unáhlený. Príklad: R Leporis.3. U obrov medzi týmito hviezdami sa predpokladá ich vlastná produkcia uhlíka. K a M. Neskôr boli prepracované do jednoznačného uhlíkatého klasifikátora C s N0 začínajúcim približne na C6. Staré R a N triedy boli zaradené do normálneho systému klasifikácie.45+113005. Tri príklady týchto hnedých trpaslíkov sú CFBDS J005910. čím by sa tieto objekty mohli označovať ako typ YO. ULAS J133553. veľmi chladné hnedé trpaslíky (teoretické) Od roku 2009.

ktorá sa označuje SC alebo CS. He I. aj hviezdy typu S sú prevažne obry a nadobry. pričom sa pomaly ochladzujú. He II. indikované atómovými alebo molekulovými uhlíkovými spektrálnymi čiarami. Príklady: R Serpentis. indikované kovovými spektrálnymi čiarami (fúzia absolútnych spektrálnych typov bielych trpaslíkov DG. a ich nadbytok uhlíka a kyslíka je porovnateľný s hviezdami typu M. ktorý vykazuje viac ako jednu spektrálnu štruktúru.[51] Tieto hviezdy majú nadbytok zirkónia a ďalších prvkov vytváraných pri S-procese. • DC: silné spektrálne čiary indikujúce jednu z horeuvedených kategórií. DK a DM). • DQ: atmosféra bohatá na uhlík. Van Maanenova hviezda (DZ7)[52] Postupnosť typov bielych trpaslíkov:[53] • DA: atmosféra alebo vonkajšie vrstvy bohaté na vodík. hviezd s nízkou hmotnosťou. ale namiesto toho udávajú zloženie vonkajších vrstiev atmosféry bieleho trpaslíka. môžu byť použité dve alebo viac písmen. Uhlík a kyslík sa viaže do molekúl oxidu uhoľnatého.Spektrálna klasifikácia Trieda S Hviezdy typu S majú čiary oxidu zirkoničitého popri (zriedkavo namiesto) oxidoch titánu a nachádzajú sa medzi hviezdami typu M a uhlíkatými hviezdami. ale neskôr sa začali používať zlomkové hodnoty podobne ako hodnoty pod 1 a nad 9.[53] [54] Na označenie bieleho trpaslíka. DO. indikované ionizovanými héliovými. Za typom nasleduje číslo udávajúce povrchovú teplotu bieleho trpaslíka. HR 1105 Triedy MS a SC: uhlíkato-prepojené triedy Medzi triedou M a triedou S sa nachádza hraničná trieda MS hviezd. . • DB: atmosféra bohatá na hélium. DC. • DO: atmosféra bohatá na hélium. u ktorých už neprebieha jadrová syntéza a ktoré sa zmenšili na planetárnu veľkosť. BH Crucis (SC) 105 Klasifikácia bielych trpaslíkov Trieda D je modernou triedou používanou pre klasifikáciu bielych trpaslíkov. • DX: spektrálne čiary sú nedostatočne jasné pre klasifikáciu do jednej z horeuvedených kategórií. DB.[53] Rozšírené spektrálne typy bielych trpaslíkov:[53] • DAB: Biely trpaslík bohatý na vodík a hélium. indikované silnými Balmerovými vodíkovými spektrálnymi čiarami. Predpokladá sa. Príklady: Sirius B (DA2). Tieto písmená sa netýkajú písmen používaných pri klasifikácii ostatných typov hviezd. že sekvencia M → MS → S → SC → C-N je sekvenciou narastajúceho nadbytku uhlíka. Číslo je zaokrúhleným tvarom formy 50400/Teff. • DZ: atmosféra bohatá na kovy. Prokyón B (DA4). DX. vykazujúci neutrálne héliové spektrálne čiary. a DZ. spektrálnymi čiarami. Podobne ako uhlíkaté hviezdy. DQ. Podobne existuje hraničná trieda medzi triedou S a C-N. Pôvodne bolo toto číslo zaokrúhľované na jednu z cifier 1 až 9. Trieda D je ďalej rozdelená na spektrálne typy DA. Písmeno V sa používa na označenie pulzujúcich bielych trpaslíkov. Sírius A a B (biely trpaslík typu DA2). indikované neutrálnymi héliovými. kde Teff je efektívna teplota meraná v kelvinoch. Príklady: S Ursae Majoris. ST Monocerotis (MS) Príklady: CY Cygni. spektrálnymi čiarami.

pozri Spektrálna čiara) NIV λ4058Å je silnejší ako NIII λ4634Å. & λ4642Å čiary [62] SiIV λ4089Å & λ4116Å sú emisie ku N III čiare Slabé čiary emisií pre He Zobrazuje silnú He II absorpciu sprevádzajú slabou N III emisiou [26] [26] WR hviezdy s emisnými čiarami kvôli vodíku [37] [37] [63] [62] WR hviezdy s vodíkovými emisiami viditeľné aj pri absorpcii aj pri emisii Slabé He čiary Spektrum s medzihviezdnymi absorpčnými štruktúrami . • DBZ: Kovový biely trpaslík bohatý na hélium. po ktorom nasledujú rímske číslice.. • DAZ: Kovový biely trpaslík bohatý na vodík.[55] • DBV alebo V777 Her: pulzujúci biely trpaslík bohatý na hélium. λ4640Å.[57] [60] 106 Nehviezdne spektrálne typy: trieda P & Q Triedy P a Q sa občas používajú pre určité nehviezdne objekty. vykazujúci ionizované héliové spektrálne čiary.[61] Kód : ..Spektrálna klasifikácia • DAO: Biely trpaslík bohatý na vodík a hélium. Objekty typu P sú planetárne hmloviny a objekty typu Q sú novy. Variabilné hviezdne označenia: • DAV alebo ZZ Ceti: pulzujúci biely trpaslík bohatý na vodík. ! comp e [e] er ep eq ev f f* f+ (f) ((f)) ((f*)) ((f+)) h ha He wk k Spektrálne zvláštnosti hviezd Zmiešané a/alebo nejasné spektrálne hodnoty Existujú neznáme spektrálne zvláštnosti Spektrálna zvláštnosť Zložené spektrum Prítomné čiary emisií Prechod zakázanej čiary Centrum čiar emisií je slabšie ako okraje Čiary emisií so zvláštnosťou Čiary emisií s profilom P Cygni Spektrálne emisie dokazujúce variabilitu Emisie N III a He II ( chemický prvok. avšak niektorí autori do tejto triedy nezahŕňajú PG 1159 hviezdy.[57] [58] [59] Tieto hviezdy sa vo všeobecnosti zaraďujú medzi PG 1159 hviezdy.[56] • GW Vir. niekedy rozdelená na DOV a PNNV: horúci pulzujúci biely trpaslík bohatý na hélium. Spektrálne zvláštnosti Dodatočná nomenklatúra vo forme malých písmen môže nasledovať za spektrálnym typom kvôli určeniu zvláštnych štruktúr v spektre.

ako prototyp Delta Delphini Typy A a F hviezd so spektrom podobným krátkodobým nestálym hviezdam ako Delta Scuti Ak spektrum obsahuje rozšírené kovové štruktúry Abnormálne silné bárium Abnormálne silný vápnik Abnormálne silný chróm Abnormálne silné európium Abnormálne silné hélium Abnormálne silná ortuť Abnormálne silný mangán Abnormálne silný kremík Abnormálne silné stroncium Abnormálne silné technécium Spektrálne zvláštnosti bielych trpaslíkov Neisté označenie klasifikácie Magnetický biely trpaslík s detekovateľnou polarizáciou Prítomnosť čiar emisií Magnetický biely trpaslík bez detekovateľnej polarizácie Variablita Prítomnosť spektrálnych zvláštností m (n) [n] n nn neb p pq q s ss sh v w d Del d Sct Kód Ba Ca Cr Eu He Hg Mn Si Sr Tc Kód : P E H V PEC Napríklad. . podobné spektru novy Prítomnosť červených a modrých posunov čiar Úzke "ostré" absorpčné čiary Veľmi úzke čiary Štruktúra lastúrovitých hviezd Rôznorodé spektrálne štruktúry (tiež "var") Slabé čiary (tiež "wl" a "wk") Typy A a F obrov so slabými vápnikovými H a K čiarami. Alioth (alebo Epsilon Ursae Majoris) má označenie spektrálneho typu A0pCr. kde sa spektrálne čiary počtu prvkov javia abnormálne silné. Atypické spektrum. Je tu niekoľko základných tried chemicky atypických hviezd. atypická hviezda.Spektrálna klasifikácia 107 Rozšírené kovové štruktúry [26] [26] Široká ("hmlovinová") absorpcia kvôli otáčaniu Veľmi široká absorpčná štruktúra kvôli veľmi rýchlemu otáčaniu Primiešané spektrum hmloviny Nešpecifikovaná zvláštnosť. indikujúca základná klasifikácia A0 so silnými emisnými čiarami pre prvok chróm.

.1M (http:/ / adsabs. . fr/ ark:/ 12148/ bpt6k30204/ f623. Pickering. [15] s.1P (http:/ / adsabs. ufl. 106–108. The Analysis of Starlight: One Hundred and Fifty Years of Astronomical Spectroscopy. harvard. Voľba farieb je preto práve takáto. Pickering. [13] s. Secchi. Annals of Harvard College Observatory 56. s. Annals of Harvard College Observatory 28. . astro.. Cambridge. modré (blue) a vizuálne magnitúdy. s. 115C) . — Vysvetľuje dôvod rozdielnosti vnímania farby. Comptes Rendus des Séances de l'Académie des Sciences 63 (júl – december 1866). [17] Spectra of bright stars photographed with the 11-inch Draper Telescope as part of the Henry Draper Memorial. Cambridge: Cambridge University Press. s. harvard. edu/ ~gott/ AST1002/ Additional_Notes/ Add_notes. Habets and J. 46. 60. 0-900424-76-1 [10] The Colour of Stars (http:/ / outreach. ISBN 0-521-58570-8. Hearnshaw 1986. org/ mncharity/ dir3/ starcolor/ ). 62–63. storočia americkí astronómovia Harold Lester Johnson a William Wilson Morgan. [20] Classification of 1. [16] s. Empirical bolometric corrections for the main-sequence. pretože fotografický film je citlivý na tieto farby.. .28. marec 2008.Spektrálna klasifikácia 108 Fotometrická klasifikácia Hviezdy môžu byť klasifikované aj podľa ich fotometrických dát podľa nejakého fotometrického systému. harvard. [7] Classification of Stellar Spectra: Some History (http:/ / www. csiro. . H. [14] The Draper Catalogue of stellar spectra photographed with the 8-inch Bache telescope as a part of the Henry Draper memorial. harvard. Bibcode:  1981A&AS. Pozri strany 1–4. table). 129–263. Annie J. UBV systém UBV systém alebo Johnsonov systém (prípadne Johnsonov-Morganov systém) je širokopásmový fotometrický systém na klasifikáciu hviezd podľa ich farby. . . [5] s. . 115–164. Referencie [1] Josip Klezcek (2002). s. Annals of Harvard College Observatory 28. edu/ abs/ 1897AnHar. prístup 19. Najpresnejšie určovanie vychádza z merania spektier. . VIII. part 1 (1897). Pickering. 623–625. 1M) pozri Tabuľku I. 1P) . 117–119.. 193H) .. 28. Bibcode:  1912AnHar. Heinze. Astronomy and Astrophysics Supplement Series 46 (november 1981). [11] What color are the stars? (http:/ / www.. Secchi. .28.56. R. Comptes Rendus des Séances de l'Académie des Sciences 63 (júl – december 1866). 56. P.. Fotometrické systémy s viacerými farbami umožňujú precíznejšie určovanie hviezdnych tried a fyzikálnych parametrov. part 2 (1901). [19] s. Cannon and Edward C. 1986. 60–63.. [3] Nouvelles recherches sur l'analyse spectrale de la lumière des étoiles (http:/ / gallica. s.115C (http:/ / adsabs. ktoré sa merajú na hviezde na klasifikáciu v tomto systéme. J. Písmená U. Bibcode:  1897AnHar. ISBN 80-200-0906-X. [12] Tables VII. 1992. 111–112. au/ education/ senior/ astrophysics/ photometry_colour. [4] s. Kaler. B. . edu/ abs/ 1890AnHar. . Je to prvý známy štandardizovaný fotometrický systém. edu/ abs/ 1912AnHar.46. 364–368. Napríklad UBV systém určuje triedy podľa spektra a svetelnosti.. G. Hearnshaw 1986. s. html). UK: Cambridge University Press.. Patrick Moore. 621–628. . Pickering. harvard. #5 (1912). Secchi 1866. . Bibcode:  1901AnHar. bnf. Svietivosti sú odvodené od Mbol s použitím Mbol(☉)=4. B a V znamenajú ultrafialové. fr/ ark:/ 12148/ bpt6k30204/ f364. 193–237. Annie Jump Cannon and Edward C. P. rokoch 20. J. Stars and Their Spectra: An Introduction to the Spectral Sequence. Antonia C.. Hearnshaw 1986. strany: 472-473. Hearnshaw 1986. ISBN 0-521-25548-1. Edward C. prístup: 2007-09-26.75. M. atnf.. [6] s. . 134. s. Systém zaviedli v 50. [18] Spectra of bright southern stars photographed with the 13-inch Boyden telescope as part of the Henry Draper Memorial. 60. 28. James B. 1–128.. Hearnshaw 1986. Australia Telescope Outreach and Education: (2004-12-21). vendian. 129C) pozri strany 139–143. Hearnshaw. Annals of Harvard College Observatory 27 (1890). 62–63. W. [2] Analyse spectrale de la lumière de quelques étoiles. week5) [8] s. bnf. Hearnshaw 1986. edu/ abs/ 1901AnHar. Academia.. Bibcode:  1890AnHar.27. [9] The Guinness book of astronomy facts & feats. table)..193H (http:/ / adsabs. 27.129C (http:/ / adsabs. Velká encyklopedie vesmíru. Mitchell Charity.688 southern stars by means of their spectra. et nouvelles observations sur les taches solaires (http:/ / gallica. 1997. edu/ abs/ 1981A& AS. Maury and Edward C. .

. 1517L) . .. Hearnshaw 1986. org/ 10. 294B). 000333). Yerkes Observatory.. Davy (2005). Accessed online September 18. and predictions for detection of Y-type dwarfs. edu/ abs/ 2009ApJ. 32L). . doi. W. edu/ abs/ 2002AJ. DOI: 10. 32–33. Kirkpatrick. edu/ level5/ ASS_Atlas/ frames. The Astrophysical Journal 695. 163N& db_key=AST& data_type=HTML& format=) [34] On a cosmological timescale. . Paul A.1517L (http:/ / adsabs. doi. Chauvin et al. 493. harvard. and Y Dwarfs (http:/ / adsabs. 1051/ 0004-6361:20079317). K. harvard.1149Z (http:/ / adsabs.134017 (http:/ / dx.. #5 (máj 2002). Kellman. s. . William Wilson Morgan (1973). 95. DOI: 10. 686. Centre de Données astronomiques de Strasbourg. 2754–2771. unit=arcmin& submit=submit+ id). doi. . 2006 (http:/ / xxx. . Delorme et al. W.961D (http:/ / adsabs.493. 29M& db_key=AST& data_type=HTML& format=& high=449aa1cc7c02014)". W. org/ 10.090173. Tapscott. 1970 [26] Multiwavelength Systematics of OB Spectra (http:/ / adsabs. R. . . 482. 1088/ 0004-637X/ 695/ 2/ 1517). #3 (máj 2008). Walborn. Bibcode:  2009A&A.. ISSN: 0004-637X. 1051/ 0004-6361:200810038). . HR 8752 & IRC +10420 (http:/ / adsabs. .aa. 2007 (http:/ / xxx. . doi. The Astronomical Journal 123. fr/ cgi-bin/ nph-bib_query?bibcode=1973ARA& A. Song. ipac. 42.. caltech. 1086/ 339831). harvard. . harvard. DOI: 10.C. harvard.R. "New Spectral Types L and T". astro. harvard.. [39] Kirkpatrick et al. pp. Chicago: The University of Chicago Press. Kellman.482. edu/ / abs/ 2008RMxAC. 1 (celé No. A. Mitchell. Edith (1943). s.2754W (http:/ / adsabs. . arXiv:0704. [30] Revised MK Spectral Atlas for Stars Earlier than the Sun (http:/ / nedwww. uchicago. doi.. 1146/ annurev.1088/0004-637X/695/2/1517 (http:/ / dx. 2Q. . [33] Checking the yellow evolutionary void. u-strasbg. edu/ Media/ happenings/ 20061003/ ) [29] An atlas of stellar spectra. 121–122. Philip Childs. gov/ abs/ astro-ph/ 0412548).1522. edu/ level5/ March02/ Morgan/ Morgan_contents. edu/ abs/ 2001JRASC. #3 (January 2009). edu/ abs/ 1970BAAS. The Real Starry Sky (http:/ / adsabs.11. DOI: 10. prístup: 2010-06-10. 2004 [37] Physical Properties of Wolf-Rayet Stars (http:/ / adsabs. The Earth's period of habitability is nearly over (http:/ / spacefellowship..1146/annurev. N. Abt. Bibcode:  2002AJ. "An atlas of stellar spectra.123. 961D) .3: reaching the T-Y brown dwarf transition?. H.1051/0004-6361:20079317 (http:/ / dx. .. harvard. Bibcode:  2008A&A. Morgan. s. html). G. journals. fr/ simbad/ sim-id?Ident=CCDM+ J02319+ 8915& NbIdent=1& Radius=2& Radius.astro. edu/ abs/ 2008A& A. 2006 [36] Astrometric and Spectroscopic Confirmation of a Brown Dwarf Companion to GSC 08047-00232 (http:/ / xxx. What color are the stars? (http:/ / www. s. C. Davy (July 10. Lépine et al. [31] A New Spectral Classification System for the Earliest O Stars: Definition of Type O2. 123. . edu/ abs/ 2009A& A. Astronomy and Astrophysics 482. P. . Vol. . html). edu/ cgi-bin/ nph-bib_query?bibcode=2000A& A.. gov/ abs/ astro-ph/ 0610096). 1517–1526. The University of Chicago press [24] Phillip C. Walborn et al. edu/ abs/ 2003ApJ. [22] Charity. 053102. 2003c [43] Discovery of the brightest T dwarf in the northern hemisphere. 1522K). with an outline of spectral classification". edu/ / abs/ 2007ARA& A. . org/ 10. [25] A Low-Dispersion Luminosity Indicator for Solar-Type Dwarfs (http:/ / adsabs. 2007 [38] Outstanding Issues in Our Understanding of L.Deacon and N. gov/ abs/ astro-ph/ 0609419) [44] Y-Spectral class for Ultra-Cool Dwarfs. Keenan and E. gov/ abs/ astro-ph/ 0607305) [45] The minimum Jeans mass. 2008 [27] LeDrew. Don C. 1943. Annual Reviews of Astronomy and Astrophysics 43 (1): 195–246. u-strasbg. 090173. lanl. Bibcode:  2009ApJ. 45. harvard. Astronomy and Astrophysics 493. . [21] s. DOI: 10.Hambly. vendian. " Spectral Classification (http:/ / cdsads. 177C). N. J. DOI: 10. 695. ISSN: 0066-4146. prístup: 2006-05-13. lanl.. [32] SIMBAD Object query : CCDM J02319+8915 (http:/ / simbad.1086/307414 (http:/ / dx.42. caltech. 1086/ 307414)". and J. brown dwarf companion IMF. P. . .90-011401. DOI: 10. . 591L. .000333 (http:/ / dx. [46] The Physical Properties of Four ~600 K T Dwarfs.Spektrálna klasifikácia . doi. J. W. 2754W) 109 . harvard. with an outline of spectral classification (http:/ / nedwww. com/ 2009/ 08/ 10/ on-a-cosmological-timescale-the-earths-period-of-habitability-is-nearly-over/ ) august 2009 [35] Optical Spectroscopy of 2MASS Color-Selected Ultracool Subdwarfs (http:/ / xxx. . 1149–1154. Three evolutionary critical Hypergiants: HD 33579. The Astrophysical Journal 519 (2): 802–833.. 1086/ 307414). William Wilson. spitzer. [47] CFBDS J005910. [23] Morgan. aa.1086/339831 (http:/ / dx. W. Leggett et al.. org/ 10. 11....053102. [40] Kirkpatrick. doi. lanl.. org/ newscenter/ archive/ releases/ 2004/ 51/ image/ a) [42] LSR 1610-0040: The First Early-Type L Subdwarf (http:/ / adsabs. Ill. org/ 10. edu/ doi/ full/ 10. [41] Ultra-cool Diminutive Star Weighs In (http:/ / hubblesite. Poznámka: Tabuľka 2 obsahuje chybu a tak sa pre potreby tohto článku používa 824 ako predpokladaný správny počet hlavnej skupiny hviezd [28] Planets Prefer Safe Neighborhoods (http:/ / www. . D. Zuckerman and I.1146/annurev. 1999). 1978. .. caltech. Keenan. Annual Reviews of Astronomy and Astrophysics 11: 29–50. 134017). 2007. Morgan. Nolan R. 49). . 95. T. február 2001). lanl. No. edu/ abs/ 2007arXiv0704. #2 (apríl 2009). Barry. S. 11. Chicago. April 2007. . 1146/ annurev. B. Burgasser et al. Crowther. org/ mncharity/ dir3/ starcolor/ ). harvard.. J. . 1149Z) . org/ 10. org/ 10. Keenan. 961–971. Journal of the Royal Astronomical Society of Canada. " Dwarfs Cooler than M: the Definition of Spectral Type L Using Discovery from the 2-µ ALL-SKY Survey (2MASS) (http:/ / www. . 5W).695. ipac.1051/0004-6361:200810038 (http:/ / dx. G. harvard. Adam J. 33. . 353. University of Chicago and Kitt Peak National Observatory.

. 1–130. Ben Burningham et al. 571. Detection of non-radial g-mode pulsations in the newly discovered PG 1159 star HE 1429–1209 (http:/ / adsabs. [53] A proposed new white dwarf spectral classification system (http:/ / adsabs. 104 [50] Spectral Atlas of Carbon Stars (Barnbaum+ 1996) (http:/ / adc.. 2006 Pozri aj Astronomický portál • • • • • • • • • • • • • • • • Absolútne čierne teleso Absolútna hviezdna veľkosť Astrograf Balmerova séria Farebná teplota Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hviezdna kinematika Ionizácia Metalicita Spektrálna čiara Spektrálny typ UBV systém Vývoj hviezdy Wolfova-Rayetova hviezda Zakázaná čiara . s. 171. in Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. L. Chanmugam. P. edu/ abs/ 1990RPPh. 1078–1088. A. s. The Astrophysical Journal 269. org/ 10. E. x). . Quirion. Werner. 512–518.. R. 1078O). Maíz Apellániz et al. 2006 [63] Early-type stars in the core of the young open cluster Westerlund2 (http:/ / xxx. [57] Mapping the Instability Domains of GW Vir Stars in the Effective Temperature-Surface Gravity Diagram (http:/ / adsabs. . . Koester and G. 120.Spektrálna klasifikácia . harvard. Liebert. edu/ abs/ 1983ApJ. harvard. . lanl. edu/ abs/ 2000ApJ. 2001. [58] §1. 512H). . vol. . . O'Brien. 253S). Astronomy and Astrophysics 426 (2004). . edu/ abs/ 2002ApJ. jún 1983). harvard. . Sion. Gilles Fontaine and François Wesemael.. astro. harvard. et al. P. 426L.484 [52] A Determination of the Local Density of White Dwarf Stars (http:/ / adsabs. Reports on Progress in Physics 53 (1990). #1 (1. New York and Tokyo: Nature Publishing Group. 219Q). #1 (máj 2002). Paul Murdin. 391. ed. edu/ abs/ 1999ApJS. 1954. lanl. 53.320B (http:/ / adsabs. #1 (marec 1999). Bristol and Philadelphia: Institute of Physics Publishing and London. 219–248.2008. edu/ adc-cgi/ cat. 13885. [55] Physics of white dwarf stars (http:/ / adsabs. McCook and Edward M. 320–333. . 45N). edu/ abs/ 2004A& A. 2008. S. 269. Fontaine. . . Sion. . harvard. 1954 Astrophysical Journal. . s. Bibcode:  2008MNRAS. B. M. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 391. C. html?showAll=y) [62] Pismis 24-1: The Stellar Upper Mass Limit Preserved (http:/ / xxx. Annales d'Astrophysique. The Astrophysical Journal Supplement Series 121.-O. DOI: 10. pl?/ journal_tables/ ApJS/ 105/ 419/ ) [51] Keenan. Ziegler.1365-2966. s. 159. Wegner. a G. edu/ abs/ 2007ApJS. [54] A Catalog of Spectroscopically Identified White Dwarfs (http:/ / adsabs. s. harvard. umd.13885. . 1365-2966. H. George P. L45–L48. M.. 107Z). 253–257. p. harvard. s. P. 837–915. edu/ / abs/ 2009CoAst. Vol. [59] The Extent and Cause of the Pre-White Dwarf Instability Strip (http:/ / adsabs. 320B) 110 pozri abstrakt. M. J.. [48] Exploring the substellar temperature regime down to ~550K. G. 532. 837K). T. . 17. harvard. edu/ abs/ 2008MNRAS. . . Brassard. com/ howto/ basics/ 3305876. D. . 121. gov/ abs/ astro-ph/ 0612622). s. . 1111/ j. G. J. Landstreet. D. #1 (November 2008). [56] White dwarfs. . Terry D. Astrophysical Journal Supplement Series 171 (2007).Rauw et al. s. ISBN 0-333-75088-8. #2 (apríl 2000). Oswalt and E. Holberg. [60] UV spectroscopy of the hybrid PG 1159-type central stars of the planetary nebulae NGC 7094 and Abell 43 (http:/ / adsabs. 1M). doi. Shipman.1111/j. [49] Bouigue.391.x (http:/ / dx. J. M. J. Nagel and K. Astrophysical Journal 532. harvard. The Astrophysical Journal 571. gov/ abs/ astro-ph/ 0612012). s. L. Sion. J. Greenstein. 2009 [61] SkyTonight: The Spectral Types of Stars (http:/ / skytonight.

fr/ftp/cats/more/HIP/cdroms/docs/vol11sp.htm) (po anglicky) • Objav veľmi mladého zoskupenia trpaslíkov typu L.. .edu/~euve/sci/Resources_pubs_abstracts_j0720_burle.html) (po anglicky) • Rozdelenie a kinematika chladných kovových bielych trpaslíkov (http://www. wikipedia. Corsico.ucm. 2MASS J01415823-4633574 (http://xxx.lanl.harvard.lanl. L. G. UCM (http://www..es/info/Astrof/invest/actividad/spectra.edu/~mfanelli/imastro/The Hertsprung-Russell (HR) Diagram.edu/dept/ physics/MK/MKbook.org/publications/baas/ v31n3/aas194/688. Richard O. Althaus (http://xxx.486. A.edu/abs/1995A&A. org/ wiki/En:stellar_classification?oldid=334926042) na anglickej Wikipédii. gov/abs/astro-ph/0408237) (po anglicky) • Blízke DAO+dM binárne RE J0720-318: Rozvrstvený biely trpaslík s H vrstvou a možným otáčavým diskom (http://www. Gray a Christopher J.tcu. html) (po anglicky) • Intenzita periodických zmien pulzujúcich DB bielych trpaslíkov.aas.295..html) (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Stellar classification (http:/ / en.gov/abs/ astro-ph/0511462) (po anglicky) • Hviezdna spektrálna klasifikácia.u-strasbg..appstate.75K) (po anglicky) • Spektrálne typy katalógu Hipparcos (http://vizier. Corbally (http://www1...ssl. D.Spektrálna klasifikácia 111 Externé odkazy • Knižnice hviezdnych spektier.420F) (po anglicky) • Vlastnosti WO Wolfových-Rayetových hviezd (http://adsabs. Montes.harvard.berkeley.pdf) (po anglicky) • Svetelné podskupiny (http://personal.htm) (po anglicky) • K-skupina spektrálneho atlasu Wolfových-Rayetových hviezd (http://adsabs.edu/abs/1997ApJ. . H.

Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.π-1. J. typický vlastný pohyb je niekoľko stotín oblúkovej sekundy za rok. Zložka vlastného pohybu. v niektorých prípadoch v oblúkových sekundách za 100 r.003" za rok. μ je zdanlivý uhlový pohyb hviezdy na oblohe vyjadrený v oblúkových sekundách za jeden rok. Najväčší známy vlastný pohyb má Barnardova hviezda (10. Radiálna rýchlosť Radiálna rýchlosť je rýchlosť objektu v smere línie spojenej s pozorovateľom. Ak sa uvádza iba celkový vlastný pohyb. Vlastný pohyb sa určil pre viac ako 300 000 hviezd.1" za rok. treba uviesť aj smer pohybu hviezdy . Vlastný pohyb sa rozkladá obyčajne na zložky v ekvatoreálnych súradniciach μα a μβ. Výsledky OBAFGKM na oblohe za -/+ 200 000 rokov.34" za rok). možno vypočítať z vlastného pohybu a paralaxy π tangenciálnu rýchlosť hviezdy V. Z k S. ktorá sa dostane z pozorovaného vlastného pohybu po vylúčení vplyvu pohybu Slnka. .pozičný uhol. počítaný v stupňoch od S cez V. Vlastný pohyb sa zisťuje presným meraním polôh hviezd v dostatočne dlhých časových odstupoch Vlastný pohyb hviezd spektrálných tried (minimálne 20-50 rokov) s presnosťou až na 0.Vlastný pohyb 112 Vlastný pohyb Vlastný pohyb. asi 100 hviezd má vlastný pohyb väčší ako 0. meraní sa uvádzajú v katalógoch vlastných pohybov. v km/s zo vzorca Vt = 4.74. Svetlo objektu s nenulovou radiálnou rýchlosťou bude ovplyvnené Dopplerovým javom a vlnová dĺžka svetla sa zväčší pri vzďaľujúcich objektoch (červený posun) alebo zmenší pri približujúcich sa objektoch (modrý posun). sa nazýva pekuliárny pohyb hviezdy. Pozorovaný vlastný pohyb je daný skutočným pohybom hviezdy a pohybom Slnka. Ak je známa vzdialenosť hviezdy.μ. zväčša s veľmi malou presnosťou.

Ak vás na túto stránku odkázal článok. aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak.Hviezdna veľkosť 113 Hviezdna veľkosť Hviezdna veľkosť alebo magnitúda je fotometrická veličina udávajúca jasnosť' hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále. ktoré by mohli mať rovnaký názov. Rozlišuje sa: • zdanlivá hviezdna veľkosť • absolútna hviezdna veľkosť Toto je rozlišovacia stránka – navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov. ktorú autor článku myslel. Absolútna hviezdna veľkosť Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry . aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu. prosíme Vás.

tým je väčšia jeho svetelnosť.1" (100 oblúkových milisekúnd). Pri definovaní absolútnej hviezdnej veľkosti je potrebné presne určiť typ elektromagnetického žiarenia. tým vyššia je ich absolútna hviezdna veľkosť. ktorú by mal objekt. Výpočet Ak poznáme vzdialenosť a zdanlivú hviezdnu veľkosť hviezdy. Keď hovoríme o celkovom výdaji energie.616 svetelných rokov) a je hviezdna vzdialenosť. ktoré odmeriavame. Naos (-7.4 a Slnko má absolútnu vizuálnu magnitúdu 4. Umožňuje porovnávať celkové jasnosti objektov bez ohľadu na ich vzdialenosti. Čím nižšia je absolútna magnitúda objektu. Čím temnejšie by objekty (zo vzdialenosti 10 parsekov) vyzerali. Veľa hviezd viditeľných voľným okom má absolútnu hviezdnu veľkosť. Absolútne magnitúdy pre hviezdy sú vo všeobecnosti v rozsahu od -10 do +17. Pre porovnanie. keby bol pozorovaný zo štandardizovanej vzdialenosti. Deneb (-7.6). .2).2616 svetelných rokov alebo 3×1013 kilometrov). 114 Absolútna hviezdna veľkosť pre hviezdy a galaxie (M) V stelárnej a galaktickej astronómii je štandardizovanou vzdialenosťou 10 parsekov (1 parsek je približne 3.3) a Betelgeuze (-5.Absolútna hviezdna veľkosť Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Absolútna hviezdna veľkosť alebo absoltútna magnitúda (značka mag alebo M) je v astronómii zdanlivá hviezdna veľkosť (m). Sírius má obsolútnu magnitúdu 1. Absolútne hviezdne veľkosti pre galaxie môžu dosahovať oveľa nižšie (jasnejšie) hodnoty. možno vypočítať jej absolútnu hviezdnu veľkosť takto: kde je 10 parsekov (≈ 32.0). matematická rovnica uvádza vzťah zdanlivej magnitúdy s absolútnou magnitúdou cez paralaxu. Hviezda vo vzdialenosti desať parsekov má paralaxu 0. ktorá by bola schopná zo vzdialenosti 10 parsekov vrhať tiene. Rigel (-7. alebo: kde je paralaxa hviezdy a je 1 oblúková sekunda (arcsec).83 (slúži nám ako referenčný bod). správne je pomenovanie bolometrická magnitúda. Napríklad obrovská eliptická galaxia M87 má absolútnu hviezdnu veľkosť -22.

Výpočet Vzorec pre H: (absolútna magnitúda) kde 0 a 1). Príklad Mesiac: je zdanlivá magnitúda Slnka zo vzdialenosti 1 au (-26.616/773) = -6.rozumná prvá aproximácia pre planetárne telesá . = 3476/2 km = 1738 km Zdanlivá hviezdna veľkosť Absolútnu hviezdnu veľkosť možno použiť pri výpočte zdanlivej magnitúdy telesa pri rôznych podmienkach.6 Gm). kde je 1 au.7 Vega má paralaxu 0. ale je vhodná na účely výpočtov. ak by sa nachádzal vo vzdialenosti jednej astronomickej jednotky (au) od Slnka a Zeme zároveň pri fázovom uhle nula stupňov. ktorú by mal daný objekt.18 + 5*log10(32. Je to fyzikálne nemožná situácia. je možné tiež vypočítať zdanlivú magnitúdu z akejkoľvek vzdialenosti : Absolútna hviezdna veľkosť pre planéty (H) Pre planéty. je geometrické albedo telesa (číslo medzi = 0. je fázový uhol.750)) = +4.Absolútna hviezdna veľkosť Príklady Rigel má vizuálnu magnitúdu mV=0. ktorá je zmysluplnejšia pre nehviezdne objekty.65 Alfa Centauri má paralaxu 0. V tomto prípade je absolútna hviezdna veľkosť definovaná ako zdanlivá hviezdna veľkosť.37 115 Zdanivá hviezdna veľkosť Ak je daná absolútna magnitúda . uhol medzi priamkami telesom-Slnko a teleso-pozorovateľ.18 vo vzdialenosti asi 773 svetelných rokov.01 MVα Cen = -0.750" a zdanlivú magnitúdu -0. MVRigel = 0.03 + 5*(1 + log10(0. kométy a planétky (asteroidy) sa používa iná definícia absolútnej magnitúdy.01 + 5*(1 + log10(0. podľa kosínusového pravidla dostávame: je fázový integrál (integrácia odrazeného svetla.12.73). číslo v rozsahu medzi 0 a 1) Príklad: (Ideálna difúzna zrkadlová sféra) .133)) = +0.133" a zdanlivú hviezdnu veľkosť +0. je jeho polomer a je 1 au (≈149.03 MVVega = 0.

7) Mesiac v splne odráža o 30% viac svetla než predpovedá dokonalé difúzne zrkadlo.0) Vzorec pre difúzne zrkadlo funguje lepšie pre menšie fázy. Prvá štvrť: = 90°.Absolútna hviezdna veľkosť 116 Celofázová difúzna guľa odráža 2/3 z celkového svetla. ktoré by odrážal difúzny disk rovnakého priemeru Vzdialenosti: je vzdialenosť medzi pozorovateľom a telesom je vzdialenosť medzi Slnkom a telesom je vzdialenosť medzi pozorovateľom a Slnkom Príklady Mesiac = +0.5 Mm = 2. . ( ≈ 2/3) (v skutočnosti -12.25 = = 1 au = 384.57 mau Aký jasný je Mesiac zo Zeme? Spln: = 0. (použitím dífúzneho zrkadla) (v skutočnosti približne -11. Pozri aj • Hertzsprung-Russellov diagram opisuje vzťah medzi absolútnou magnitúdou alebo svietivosťou oproti spektrálnemu typu alebo povrchovej teplote.

8 −1. zdanlivá jasnosť. hv. Vzťah pre zdanlivú magnitúdu dvoch objektov .0 6.Zdanlivá hviezdna veľkosť 117 Zdanlivá hviezdna veľkosť Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť. −26.5 −0. zdanlivá magnitúda. Stokrát menšia jasnosť (napr.6 27 30 38 Slnko Mesiac v splne Maximálna jasnosť Venuše Maximálna jasnosť Marsu Najjasnejšia hviezda vo viditeľnom spektre: Sírius Druhá najjasnešia hviezda: Canopus Nulový bod podľa definície: Tým bola kedysi Vega Najslabšie hviezdy viditeľné z mestských oblastí Najslabšie hviezdy pozorovateľné voľným okom Najjasnejší kvazar Najslabšie objekty pozorovateľné vo viditeľnom svetle s 8m pozemskými ďalekohľadmi Najslabšie objekty pozorovateľné vo viditeľnom svetle s Hubblovým teleskopom Najslabšie objekty pozorovateľné vo viditeľnom svetle s plánovaným OWL (2020) Nebeský objekt (pozri aj Zoznam najjasnejších hviezd) Tieto sú iba približné hodnoty vo viditeľných vlnových dĺžkach (v skutočnosti tieto hodnoty závisia od presnej použitej pásmovej priepustnosti).6 −4. Je to teda množstva svetla prijatého z objektu. toho istého objektu v desaťnásobne väčšej vzdialenosti) zodpovedá zdanlivej hviezdnej veľkosti.0 12.73 −12.Pogsonova rovnica Škála zdanlivých hviezdnych veľkostí Zdanl. veľ.4 −2. značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť' hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa (porovnaj absolútna hviezdna veľkosť). ktorá je o päť väčšia.7 0 3. .

Niektoré planetárne sústavy sa na našu vôbec nepodobajú. Napríklad hmlovina bohatá na uhlík sa nazýva bohatá na kovy. ktorý končí sú v správnej mierke. napríklad galaxií. kométy. Vo všeobecnosti sa predpokladá. hoci uhlík sa inak za kov nepovažuje. astronómovia všetky ostatné prvky volajú kovy. Hmotnosť centrálnej časti našej Galaxie je približne 200 miliárd . pretože planetárne sústavy boli objavené napríklad aj okolo pulzarov a to z jemných odchýliek v periódach pulzov elektromagnetického žiarenia.Hmotnosť Slnka 118 Hmotnosť Slnka Hmotnosť Slnka je jednotka hmotnosti používaná v astronómii na vyjadrenie hmotnosti hviezd a hmotnejších objektov. Je ekvivalentná hmotnosti Slnka.05 až do 150 (nadobri). Dnes akceptované teórie hovoria o vzniku planetárnych sústav zo slnečnej hmloviny. Hmotnosť Slnka je približne 333 000 hmotností Zeme. . ktoré by žiadna normálna planetárna sústava neprežila . Veľkosti podobných Slnku vznikajú ako časť toho istého procesu. Niektoré rané teórie hovorili o pôsobení ďalšej hviezdy. hmotnosť celej galaxie vrátane koróny je 3 – 6 biliónov Pozri aj Zoznam najťažších hviezd Metalicita Metalicita je pomer hmotnosti astronomického objektu prvkov iných ako vodík a hélium. že planetárne sústavy okolo hviezd najpreskúmanejšej planetárnej sústavy. že pravdepodobnosť takejto „kolízie“ je príliš malá na to.planéty by sa buď vyparili. Pretože najväčšie zastúpenie vo vesmíre má vodík a hélium. Planetárna sústava Planetárna sústava je sústava zložená z aspoň jednej hviezdy a rôznych obiehajúcich telies (ako asteroidy. vznikom hviezd. ktorý sa potom zhlukne do formy planét. (hnedí trpaslíci) . Naša vlastná planetárna sústava. sa nazýva slnečná sústava. Avšak je dnes známe. Hmotnosť hviezd sa pohybuje od 0. Pôvod a vývoj planetárnych sústav Hlavné telesá slnečnej sústavy. aby tento model bol realizovateľný. mesiace a planéty). v ktorej sa nachádza Zem a Slnko. ktorá prechádza extrémne blízko slnka a vytiahne za sebou materiál. Pulzary vznikajú pri silných explóziách supernov.

ktorý obklopuje pulzary.dosiaľ najväčšia objavená extrasolárna planetárna sústava (4 planéty.Planetárna sústava 119 alebo by náhlou stratou väčšiny hmoty centrálnej hviezdy unikli jej gravitačnému pôsobeniu. August 2004) Pozri aj • Extrasolárna planéta • Zoznam hviezd s planétami Externé odkazy • Extrasolárne planetárne systémy [1] (po anglicky) Referencie [1] http:/ / www. net/ .prvá objavená planetárna sústava okolo viacnásobnej hviezdy • 55 Cancri . pričom zanechali za sebou iba telesá veľkosti planét. V pravom spodnom rohu je zväčšený záber planéty Fomalhaut b.prvá viacnásobná extrasolárna planetárna sústava okolo hviezdy hlavnej postupnosti. extrasolar. prvá objavená planetárna sústava. prvá objavená viacnásobná planetárna sústava pri pulzaroch • Upsilon Andromedae . pričom samotná hviezda je na obrázku odtienená. prvá objavená viacnásobná planetárna sústava • PSR 1257+12 . že existujúce hviezdne spoločnice pulzarov sa výbuchom skoro úplne vyparili. Planéty sa prípadne mohli vytvoriť v akréčnom disku. prvá objavená viacnásobná exoplanetárna sústava.prvá objavená extrasolárna planetárna sústava. Jedna z teórií hovorí. Významné planetárne sústavy • Slnečná sústava . ktorá sa stala prvou vyfotografovanou exoplanétou. prvá objavená planetárna sústava pri pulzaroch.naša planetárna sústava. objavená v Apríl 1999 • PSR B1620-26 . Disk materiálu okolo hviezdy Fomalhaut.

Uhlová vzdialenosť zložiek optickej dvojhviezdy je spravidla väčšia.Hviezdna sústava 120 Hviezdna sústava Hviezdna sústava alebo zriedkavo hviezdny systém (angl. ktorú autor článku myslel. Pokiaľ sa dvojhviezdy z našeho pohľadu pri svojom vzájomnom obehu pravidelne zakrývajú. fyzickú dvojhviezdu jej zložky k sebe fyzicky patria. Zložky dvojhviezdy zvyčajne obiehajú spoločné ťažisko. Medzi najznámejšie zákrytové premenné hviezdy patrí Algol. star system) môže byť: • súhrnné označenie pre (gravitačne viazanú) dvojhviezdu a viacnásobnú hviezdu. iba vo výnimočných prípadoch. ktoré by mohli mať rovnaký názov. Fyzické dvojhviezdy delíme na vizuálne a spektroskopické. ktorých zložky sú k sebe natoľko blízko. stellar system. Katalogizovaných je viac ako 78 000 dvojíc hviezd. ktoré spravidla leží mimo vnútra každej z nich. hovoríme o zákrytových premenných hviezdach. Poznáme však aj dvojhviezdy. ktorú môžeme rozoznať aj voľným okom je Mizar a Alcor v súhvezdí Veľkej medvedice (Veľkého voza). ktoré sú gravitačne viazané alebo • dvojica hviezd na oblohe v tesnej blízkosti pri sebe a nie sú gravitačne viazané. pozri dvojhviezda a viacnásobná hviezda • galaxia • galaxia alebo podobne veľká skupina hviezd (napr.Sírius A a B ťažisko obehu ležať pod povrchom hmotnejšej hviezdy. Najznámejšou optickou dvojhviezdou. spektroskopické nie. ako hmotnosť druhej. aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu. Jeho zložky sú takmer guľatého tvaru. hovoríme o optickej dvojhviezde. prosíme Vás. jedna hviezda s planétami) Toto je rozlišovacia stránka – navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov. . môže Najjasnejšia dvojhviezda na oblohe . Pokiaľ sa hviezdy nachádzajú iba v zdanlivej blízkosti. alebo dvojhviezdy. ktorú sú na seba gravitačne naviazané • neodborne: planetárna sústava (t. keď je hmotnosť jednej hviezdy oveľa väčšia. Ak vás na túto stránku odkázal článok. Ak sa napríklad v sústave nachádza obor alebo nadobor a biely trpaslík. Sú to takzvané tesné dvojhviezdy. V prvom prípade ide o tzv. aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak. Najjasnejšou dvojhviezdou na oblohe je sústava Sírius v súhvezdí Veľkého psa. hviezdokopa). ale v skutočnosti sú od seba ďaleko. j. Vizuálne dvojhviezdy dokážeme rozoznať ďalekohľadom. Hoci sú zložky sústavy dvojhviezdy približne rovnako staré. takáto sústava sa môže stať novou. Dvojhviezda Dvojhviezda je • hviezdna sústava zložená z dvoch hviezd. že majú spoločnú atmosféru. ktoré sú na seba gravitačne naviazané • sústava (aspoň dvoch) hviezd. Zložky dvojhviezdy obiehajú ťažisko. ako uhlová vzdialenosť zložiek fyzickej dvojhviezdy. ktoré sú svojimi slapovými silami výrazne deformované do tvaru elipsoidov. nemusia sa nachádzať na rovnakom vývojovom stupni.

ISBN 0-521-77218-4.[4] Takéto kontaktné dvojhviezdy sú známe ako W Ursae Majoris hviezdy. Stellar Rotation. The Internet Encyclopedia of Science. London: Imperial College Press. Cambridge. David Darling. . Referencie [1] contact binary (http:/ / www. Accessed on line November 4. ISBN 1-86094-615-1. David Darling. org/ wiki/ En:contact_binary?oldid=364751478) na anglickej Wikipédii. New York: Cambridge University Press. 2007. [4] p. Douglas Lin. ktorej hviezdy sa nachádzajú tak blízko pri sebe. 2007. and Martin Ward. Stephen P. html). daviddarling. html). ktorého hviezdy majú spoločný plynový obal sa môže nazývať aj nadkontaktná dvojhviezda. [2] overcontact binary (http:/ / www. info/ encyclopedia/ O/ overcontact_binary. Thompson. The Internet Encyclopedia of Science. Accessed on line November 4.[1] [2] [3] Takmer všetky známe kontaktné dvojhviezdy patria medzi navzájom sa zatemňujúce dvojhviezdy (jedna druhej spôsobujú zatmenie). [3] pp. čo je odvodené od podobného typu hviezdy W Ursae Majoris. daviddarling. An Introduction to Astrophysical Fluid Dynamics. wikipedia. Jean Louis Tassoul. 2006. že sa dotýkajú alebo zdieľajú spoločný plynový obal. 231. 2000.Dvojhviezda 121 Pozri aj • Binárna sústava (astronómia) Kontaktná dvojhviezda Kontaktná dvojhviezda je dvojhviezda. Michael J. Andrew King. Pozri aj • Dvojhviezda • Binárna sústava (astronómia) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Contact binary (http:/ / en. UK. info/ encyclopedia/ C/ contact_binary. 51–53. Binárny systém. Jim Pringle. Maran.

[10] Trojhviezda.[6] [7] Hierarchia Systémy trojhviezd Vo fyzickom systéme trojhviezd. Toto môže byť dôsledkom fyzickej blízkosti hviezd a ich vzájomného gravitačného pôsobenia. päťhviezdy. . každá hviezda obieha okolo ťažiska systému. Väčšina týchto systémov sú trojhviezdy často označované ako trinary alebo temary. Trojhviezda HD 188753. príklad viacnásobnej hviezdy (umelcova predstava) Veľkosť systému viacnásobnej hviezdy sa pohybuje v strede medzi systémom dvojhviezdy. dve hviezdy vytvoria uzatvorený dvojhviezdny systém a tretia hviezda obieha tento pár vo vzdialenosti oveľa väčšej ako sú obežné dráhy prvých dvoch hviezd. s dvoma hviezdami na stabilných obežných dráhach a otvorenými hviezdokopami. Väčšie systémy ako sú štvorhiezdy. v ktorej nie sú všetky hviezdy gravitačne spojené.[8] [9] Dôvodom pre takéto usporiadanie je. čisto optická trojhviezda akou je Gamma Serpentis. Zvyčajne. Príkladom takého systému je Trapéz v hmlovine Orión. šesťhviezdy a tak ďalej sa štatisticky vyskytujú menej. že vznikli vo hviezdnych "škôlkach" a rýchlo sa oddelili do stabilnej viacnásobnej hviezdy. Toto usporiadanie sa nazýva hierarchické. V druhom prípade môže byť ich blízkosť iba domnelá. môže obsahovať fyzickú dvojhviezdu a ďalšiu optickú hviezdu (spoločníka). V takýchto systémoch je málo interakcií medzi obežnými dráhami.Viacnásobná hviezda 122 Viacnásobná hviezda Viacnásobná hviezda je systém pozostávajúci z troch alebo viacerých hviezd. čo vedie k vyvrhnutiu hviezdy z takéto systému. nestabilné systémy. alebo zriedkavo. ktoré sa zo Zeme javia pri sebe blízko na oblohe. vtedy ide o optický systém. akou je napríklad Alfirk. ktoré odpovedajú týmto dvom extrémom. označované ako trapezia. sú veľmi mladé. pričom podobne ako u dvojhviezd sú stabilné. že ak veľkosti vnútorných a vonkajších obežných dráh sú porovnateľne veľké.[1] [2] [3] Fyzické viacnásobné hviezdy sa vo všeobecnosti nazývajú aj viacnásobnými hviezdnymi sústavami. ktoré majú komplexnejšiu dynamiku a obsahujú od 100 do 1000 hviezd. Väčšina viacnásobných hviezd je usporiadaná hierarchickým spôsobom s menšou obežnou dráhou umiestnenou vo vnútri väčšej obežnej dráhy. Predpokladá sa.[4] Môžu byť rozdelené do dvoch tried. systém sa môže stať dynamicky nestálym.[2] [5] Ďalšie viacnásobné hviezdy. vtedy je viacnásobná hviezda považovaná za fyzickú.

multiplex. hviezdy Gliese 644A a Gliese 644B sú sformované do blízkej viditeľnej dvojhviezdy. Tieto hviezdy nemajú štandardné hierarchické vzťahy. päťhviezda hierarchie 4 Skutočným príkladom systému hierarchie 3 je Kastor. ako je znázornené v b. ale často sa vyskytujú v blízkosti alebo vo vnútri jasných hmlovín.[6] Takéto systémy nie sú vzácne. takže ide o trojhviezdny systém.[12] Maximálnou hierarchiou v A. (c) simplex. kde centrum gravitácie nie je pevne fixované na jeden bod. (f) simplex.Viacnásobná hviezda 123 Vyššia početnosť Hierarchické viacnásobné hviezdne systémy s viac ako troma hviezdami môžu vytvoriť viac komplikovaných usporiadaní. pomenovaných podľa viacnásobnej hviezdy známej ako Trapéz v srdci hmloviny Orión. Týmto spôsobom bz y nej bola šesťhviezda hierarchie 3. podobne ako d. Každá úroveň diagramu znázorňuje rozklad systému na dva alebo viac systémov s menšou veľkosťou. (d) simplex. Mobilné diagramy: (a) mnohonásobný . A. okolo ktorej obieha ďalšia nejasná hviezda. Na obrázku vľavo sú znázornené niektoré príklady. dvojhviezda.[9] [15] Väčšina týchto hierarchií sú buď stále systémy alebo trpia vnútornými poruchami. trojhviezda.[21] Takéto hviezdy sa nakoniec upokoja a vytvoria blízku . Tento systém má vzdialenú viditeľnú obiehajúcu hviezdu Gliese 643 a ešte vzdialenejšiu Gliese 644C. Jednoduchý diagram hierarchie 2 môže popisovať systém trojhviezdy ako je c. Môže byť aj štvorhviezdou hierarchie 2. ktoré môžu byť znázornené na tzv. Tento systém.[11] Jednoduchý diagram hierarchie 1. (e) simplex. ale pohybuje sa ako hviezdy menia svoje spoločné pozície. Skladá sa z viditeľnej dvojhviezdy (javí sa tak).[14] Vyššie hierarchie sú tiež možné.[19] [20] Trapézia Druhá známa trieda viacnásobných hviezd pozostáva z mladých trapézií. Tokovininovom katalógu viacnásobných hviezd y roku 1999 je 4. alebo štvorhviezdy ako je d. Tieto hviezdy na seba gravitačne pôsobia. ale kompletné pre stabilné obežné dráhy. Mobilný diagram e znázorňuje príklad štvorhiezdneho systému hierarchie 3 skladajúceho sa z jednej vzdialenej hviezdy obiehajúcej okolo blízkej dvojhviezdy. zatiaľ čo Gliese 644B je spektroskopickou dvojhviezdou. Takto vzniká päťhviezda s hierarchiou 4 podobne ako v f. štvorhviezda hierarchie 2. štvorhviezda hierarchie 3.[16] [17] [18] Ostatné komplexné viacnásobné hviezdy sa časom teoreticky rozdrobia na menej komplexné systémy ako sú častejšie pozorované trojhviezdy. Tento vzťah sa nazýva Interplay (súhra). (b) simplex. prípadne aj štvorhviezdy. Počet úrovní v diagrame sa nazýva hierarchia. pričom jedna zložka dvojhviezdy je zároveň ešte bližšou dvojhviezdou. Jednoduchý diagram hierarchie 3 môže popisovať systémy od štyroch do ôsmych hviezd. ktorá sa javí ako červená trpaslíčia dvojhviezda. ktorá po bližšom preskúmaní môže pozostávať z dvoch spektroskopických dvojhviezd.[13] Napríklad. popisuje systém dvojhviezdy. tiež známy ako Alpha Geminorum alebo α Gem. mobilnom diagrame.

) Dve telesá s veľkým rozdielom v hmote obiehajú okolo spoločného barycentra (podobne ako systémZem-Mesiac) (d. vzdialenosť od ťažiska prvej hviezdy k ťažisku hmoty je daná: kde: a je vzdialenosť medzi dvoma hviezdnzmi stredmi m1 and m2 sú hmoty oboch hviezd Ak a je veľká polos obežnej dráhy na elipse jedného telesa okolo druhého.[22] [23] 124 Obežný pohyb viacnásobných hviezd Vypočítanie ťažiska dvojhviezd V prípade jednoduchej dvojhviezdy (r1).[21] Príkladom takýchto vyvrhnutých hviezd môžu byť AE Aurigae. ktoré sa dostali do Trapéza v hmlovine Orión pred niekoľkými miliónmi rokov. ktorá bola kedysi súčasťou systému. ale bola vyvrhnutá svojou veľkou rýchlosťou do medzihviezdneho priestoru.) Dve telesá rovnakej hmoty obiehajú okolo spoločného ťažiska hmoty alebo barycentra.) Dve telesá s rozdielnou hmotou obiehajú okolo spoločného barycentra. .r1 bude veľká polos obežnej dráhy druhého telesa. tak toto teleso sa bude javiť ako rozkmitané s postrehnuteľnou obežnou dráhou. Pozícia červeného kríža označuje centrum gravitácie systému. (c. ďalšou hviezdou. Ak sa centrum hmoty nachádza vo vnútri masívnejšieho telesa. Ťažiská hmoty Obrázky sú reprezentačné a nie simulované.) Dve telesá s podobnou hmotou obiehajúce po elipse okolo spoločného barycentra. (b. (a. a r2 = a . podobne ako systém Cháron-Pluto.Viacnásobná hviezda dvojhviezdu so vzdialeným spoločníkom. Mu Columbae a 53 Arietis. potom r1 bude veľká polos obežnej dráhy prvého telesa okolo ťažiska hmoty alebo barycentra.) Dve telesá s extrémne veľkým rozdielom v hmote obiehajú okolo spoločného barycentra (podobne ako systém Slnko-Zem) (e.

v závislosti od rôznych autorov (jeden dá A a druhý dá C). Prípony AB môžu byť použité na označenie páru skladajúceho sa z A a B. Súčasné názvoslovie dvojhviezd a viacnásobných hviezd môže pôsobiť zmätočne pri rôznych spôsoboch rozdielneho označovania novoobjavených dvojhviezd.[25] Názvoslovie v katalógu viacnásobných hviezd A. kde prípony použité vo Washingtonskom katalógu dvojhviezd sú rozšírené o dodatočné pripojenie písmen a čísel. • Metóda označovania Urban/Corbin . ak B a C boli potom spojené do dvojhviezd. Tokovininov hviezdny katalóg viacnásobných hviezd používa systém.[29] • WMC.. A. a horšie. pričom žiadne dva z nich nemôžu byť zoskupené do podsystému. Washingtonský katalóg viacnásobných hviezd . V tomto prípade. Keď sa touto metódou popisuje nie-hierarchický systém. Podsystémy. môže poukazovať na odlúčenie od komponentu A. označenia pri objavení optických dvojhviezd a označenia dvojhviezd v zatmení. identifikovanie hierarchie vo vnútri systému je výhodnejšie pri identifikovaní podsystémov a vypočítavaní ich vlastností. B.[26] Budúce názvoslovie systémov viacnásobných hviezd Záznam podsystémov v A. rovnaké číslo podsystému sa použije viac ako raz. čísla komponentov môžu byť udávané rôzne. Pre systém označovania. B a C. V mobilnom diagrame d (na obrázku hore).hierarchická schéma. C atď. tak tieto budú mať označenie podsystémov 12 a 13. bude mať dva podsystémy označené číslom 1 označujúcim dve dvojhviezdy AB a AC.[28] • Postupný desatinný systém . Tokovininovom hviezdnom katalógu viacnásobných hviezd.nehierarchická desatinná schéma.hierarchická schéma využívajúca veľké a malé písmená a arabské a rímske číslice. Ba atď. A.[24] [25] Postupnosť písmen B.C atď. štyrmi alebo viacerými číslicami. napríklad. v ktorom každý podsystém v mobilnom diagrame je kódovaný postupnosťou číslic.Viacnásobná hviezda 125 Označenia a názvoslovie Označenia viacnásobných hviezd Komponenty viacnásobných hviezd môžu byť špecifikované pripojením prípon.[30] . A. napríklad.hierarchická číselná schéma podobná ako Deweyov desatinný systém. ktoré sa objavia pod tým v mobilnom diagrame budú očíslované tromi. do označenia systémov. najširšiemu systému sa priradí číslo 1. napríklad. systém s tromi optickými komponentami A.[27] Rokovania začaté v roku 1999 vyústili do štyroch navrhovaných schém na riešenie tohto problému:[27] • KoMa . zatiaľ čo podsystémy obsahujúce jeho základné komponenty budú označené ako 11 a podsystémy obsahujúce jeho druhotné komponenty budú označené ako 12. Komponenty objavené v blízkosti už existujúceho komponentu môžu byť označované Aa. kde dva komponenty a podsystémy sú označené číslami podľa postupnosti objavenia.

Reidel Publishing Company.. James Binney and Scott Tremaine. 13–15. Bibcode:  2006RMxAC. P.[33] ale jeho existencia je spochybnená nedávnymi výskumami.a catalogue of physical multiple stars. int/ index. " Hviezdy o vyššej početnosti (http:/ / adsabs. " Hviezdy o vyššej početnosti (http:/ / adsabs. Proxima je od nich vzdialená približne 15 000 AU. harvard. • Alfa Centauri je trojhviezda tvorená párom žltých trpaslíkov (Alfa Centauri A a Alfa Centauri B) a vzdialeným červeným trpaslíkom Proxima Centauri. D. 25. Bibcode:  1994MNRAS. [9] Evans. ISBN 9027708851.267. W. . Tokovinin. A. 75T). 1997–1999. P. u-strasbg. 2007. edu/ abs/ .[32] HD 98800 je štvorhviezdny systém nachádzajúci sa v TW Hydrae asociácii. pp. (1978). [8] HEINTZ. α Cen AB.. Astronomy and Astrophysics Supplement Series 124 (July 1997). D. a HR 3617C. [14] Štúdia viacnásobných hviezdnych systémov .Viacnásobná hviezda 126 Príklady • HR 3617 je viacnásobná hviezda s tromi hviedami.13A (http:/ / adsabs. 343–357.[31] Stredne necentrálna obežná dráha dvojhviezdy spôsobuje najmenšiu vzdialenosť medzi hviezdami 11 AU a najväčšiu 36 AU. web page. seds. and Alejandro Hernández-Alcántara. Reidel Publishing Company. a červeného trpaslíka HD 188753C. 388E)". oranžového trpaslíka HD 188753B. Dordrecht. W. 1. and J. David S. Revista Mexicana de Astronomía y Astrofísica (Serie de Conferencias) 25 (2006). .. 75–84. 161–166. Centre de Données astronomiques de Strasbourg ID J/A+AS/124/75 (http:/ / cdsarc. W. D. G. . ISBN 9027708851. accessed May 26. pp.161K (http:/ / adsabs. David S. 9. D. 393–394. 1 (July 2001). B a C obehnú okolo seba každých 156 dní a ako skupina obehnú okolo A každých 25.7 rokov. php?project=HIPPARCOS& page=Double_stars). Double Stars. (1968). Reidel Publishing Company. zatiaľ čo C sa javí ako optická. harvard.IV. alebo RHD 1 AB. Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society 9: 388–400. org/ messier/ bina. Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society 9: 388–400. . 66–67. (1978). web page. Anosova.katalóg fyzických viacnásobných hviezd (http:/ / adsabs. D. Arcadio Poveda.. [3] Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy (http:/ / www. 161K) . A a B tvoria fyzickú dvojhviezdu. Dvojhviezdy. Dordrecht. . HR 3617B. . [11] pp. (1978). [13] MSC . A. edu/ abs/ 1994MNRAS. The triple-lined spectroscopic system Gliese 644. Evans. harvard. pp. A. html). and Subtrapezia. . P.325. ISBN 9027708851. Tokovinin. . Reidel Publishing Company. Referencie [1] Hipparcos: Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy (http:/ / www. D.tak blízko. Dordrecht. Christine Allen. [5] HEINTZ. edu/ abs/ 1997A& AS. Extrasolárna planéta typu Horúci Jupiter pravdepodobne obieha okolo hlavnej hviezdy HD 188753A. W. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 325. Obežná doba Proximy okolo α Cen AB je viac ako 500 000 rokov a nie je isté či na seba gravitačne pôsobia. Bibcode:  2001MNRAS. .343M (http:/ / adsabs. Trapezia. 124. [4] p. Skladá sa zo žltého trpaslíka HD 188753A. Kiseleva. rssd. 267. kým nebola v roku 2006 vyfotografovaná Hubbleovym vesmírnym ďalekohľadom. fr/ viz-bin/ Cat?J/ A+ AS/ 124/ 75). A. [2] MSC . harvard. accessed October 31. (1968). [12] HEINTZ. Double Stars. 2007. A aj B tvoria fyzickú dvojhviezdu označovanú ako Alfa Centauri AB. Galaktická dynamika. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 267. ISBN 9027708851. [10] A Note on the Stability of Hierarchical Triple Stars with Initially Circular Orbits. (1978). 24. Eggleton. HR 3617A. harvard. Tzevi Mazeh et al. L. ISBN 0-691-08445-9. že sa dala zistiť iba vďaka gravitačným vplyvom na Polárke A (α UMi A). edu/ abs/ 1968QJRAS. [7] Runaway Stars. . edu/ abs/ 2006RMxAC. Double Stars.. harvard. 388E)". • HD 188753 je fyzická trojhviezda nachádzajúca sa vo vzdialenosti približne 149 ly od Zeme v súhvezdí Labuť. D.25. Princeton University Press. .. edu/ abs/ 1968QJRAS. esa. pp. . 67–68. #1 (March 1994). Táto vzdialenosť je aj tak porovnateľne malá s medzihviezdnymi vzdialenosťami. 13A) . . D. kde najbližšia hviezda je extrémne blízko k hlavnej hviezde .[34] • severná hviezda Polárka alebo Alfa Ursa Minoris (α UMi) je systémom trojhviezdy. 9. Dordrecht. 1987. [6] HEINTZ.

Oddelenie astrometrie. Dordrecht: D. . txt). . S. prístup: 2008-09-12. Námorné observatórium USA. Ya. [17] (http:/ / adsabs. mil/ wds/ wmc/ uc.html) (po anglicky) . Vistas in Astronomy. 1046/ j. Francis C. 132. 2008. 1086/ 145866). (1978). Astrofis 3 (1977).J. (1978). Astron. mil/ wds/ wmc/ seq. mil/ wds/ ). 2006. A. [33] Konacki. Y. Morgan. S. "No evidence of a hot Jupiter around HD 188753 A". 48. W.. Harrington. [21] HEINTZ. . 69-76-118. .usno. [18] (http:/ / adsabs. . 1140H). . A. . 1038/ nature03856).S. . Astrophysical Journal 119: 625. [28] Urban/Corbin Designation Method (http:/ / ad. harvard. (1954).H. 80. P. Brian D. S. 124. prístup: 2008-09-12. org/ 10. W.navy. harvard.1086/145866 (http:/ / dx. DOI: 10. Reidel Publishing Company. 30. . navy. Wycoff. ISBN 9027708851.mil/wds/dsl. Publications of the Astronomical Observatory of Belgrade.2001. 69F). . Reidel Publishing Company. doi. Washington D. pp. doi. pp. pp. B. PMID 16015323. navy. txt). navy. edu/ abs/ 1997A& AS.. Segal. 45R). United States Naval Observatory. navy..5 (WDS) (http:/ / ad. U. org/ 10. D. 343M) 127 . (2007). Hartkopf. txt). [26] §2. de Bruijne. "Pôvod vyvrhnutých hviezd".114-118. pp. M. Zmätok v názvosloví dvojhviezd: The Washington Multiplicity Catalog (http:/ / ad. R. 155-160. see §7–8 for a discussion of the quintuple system. 04419. navy. Gregory Laughlin.T (2000).. . . Námorné observatórium USA. [20] (http:/ / adsabs. 3. V. usno. . usno.. Jeremy G. pp. edu/ abs/ 1977RMxAA. [16] (http:/ / adsabs. [25] Format.. Double Stars.30 (1987). Tokovinin. [27] William I. W. 75.. #5 (November 2006).. pp. 2000). DOI: 10. 65–66. Double Stars. usno. prístup: 2008-09-12. prístup: 2008-09-12. [31] Mason. 325.Viacnásobná hviezda 2001MNRAS. Astronomy Reports 48 (2004). a William I. A.1038/nature03856 (http:/ / dx. harvard. . .. 75 (1970). Astronómia a astrofyzika.. Dordrecht. harvard. G. Dvojhviezdy. 209. Hartkopf & Brian D.html) (po anglicky) • Pomenovávanie nových extrasolárnych planét (http://www. Dordrecht. [23] Hoogerwerf. Mayor. pp. .. Wertheimer. V.. A. org/ 10. Mex. Washingtonský katalóg dvojhviezd (http:/ / ad. Rubinov. "Vesmírne pohyby AE Aurigae a Mu Columbae v hmlovine Orión".4. V.katalóg fyzických viacnásobných hviezd (http:/ / adsabs. .C. 1995–1997. Zhuchkov. . doi. ISBN 9027708851. edu/ abs/ 1970AJ. W. (2005). T.. [24] HEINTZ. R.space.Naval Observatory. Rev. de Zeeuw. Reidel Publishing Company. Mason. 1086/ 317315). [22] Blaauw. html). Udry. [19] (http:/ / adsabs.04419. usno. Astronomical Journal 132. Astronomy and Astrophysics 466 (3): 1179–1183. .. Pozri aj • Dvojhviezda • Trojhviezda • Hviezdna sústava Externé odkazy • Knižnica dvojhviezd (http://ad. United States Naval Observatory.. [32] Are Proxima and α Centauri Gravitationally Bound? (http:/ / adsabs. . A. D. navy. 209H). 2001.D. . doi. [34] Eggenberger. 75–84. (1978). Hartkopf. harvard.W. Rubinov. 75T). org/ 10. I.x (http:/ / dx. P. D. 1995W). "An extrasolar giant planet in a close triple-star system". Astronomical Journal. DOI: 10. edu/ abs/ 2004ARep. Fekel. [30] A. J.80 (2006).1086/317315 (http:/ / dx. M.. R.T. doi. . A. mil/ wds/ wdsweb_format.1046/j.com/searchforlife/ 090319-seti-planet-nomenclature. harvard. . [15] HEINTZ. Harrington. V. D. doplnok 124 (Júl 1997). 1051/ 0004-6361:20066835). org/ 10. 155Z). Gary L. Orlov. W. usno. 155-160. edu/ abs/ 2006POBeo. DOI: 10. Astrophysical Journal 544: 133–136.1051/0004-6361:20066835 (http:/ / dx. (2008). On the designation of multiple stars (http:/ / ad. harvard. D.. [29] Sequential Designation Method (http:/ / ad.. . Nature 436 (7048): 230–233.I. Accessed on line August 20. edu/ abs/ 1987VA.1365-8711. ISBN 9027708851. Tokovinin (April 18. . edu/ abs/ 2006AJ. mil/ wds/ wmc/ wmc_post191. x). 1365-8711.L. DOI: 10. Wycoff. Mason. Mazeh. Washington Visual Double Star Catalog. usno. . mil/ wds/ wmc/ toko_hwds. MSC . R. txt).

nasa. Systém zaviedli v 50. storočia americkí astronómovia Harold Lester Johnson a William Wilson Morgan.oa. Nulový bod farebných indexov B-V a U-B bol definovaný ako nula pre hviezdy A0 V neovplyvnené medzihviedznym sčervenaním. B a V znamenajú ultrafialové. Voľba farieb je preto práve takáto. APOD (http://apod.html) (po anglicky) • Systém Alfa Centauri. Filtre sa vyberajú takým spôsobom. rokoch 20.edu. Napriek tomu veľké množstvo meraní bolo vykonaných práve týmto systémom. ktoré sa merajú na hviezde na klasifikáciu v tomto systéme. modré (blue) a vizuálne magnitúdy. APOD. apríl 2002 (http://apod. Krátky rozsah vlnovej dĺžky pre filter U je definovaný hlavne zemskou atmosférou.Viacnásobná hviezda 128 Individuálne ukážky • Trojhviezdny systém. APOD (http://apod. že stredné vlnové dĺžky funkcií citlivosti sú 364 nm pre U. pretože fotografický film je citlivý na tieto farby.gov/apod/ap030323. wikipedia. Písmená U. UBV systém má aj nevýhody. vrátanie mnohých jasných hviezd. ako samotnou hviezdou. že hodnota tejto zložky ako aj pozorovaná magnitúda sa môže meniť s nadmorskou výškou a atmosférickými podmienkami. org/ wiki/ En:multiple_star?oldid=366492374) na anglickej Wikipédii. Je to prvý známy štandardizovaný fotometrický systém.html) (po anglicky) Iné projekty Astronomický portál • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viacnásobná hviezda Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Multiple star (http:/ / en.gov/apod/ap020911.html) (po anglicky) • Alpha Centauri. UBV systém UBV systém alebo Johnsonov systém alebo aj Johnsonov-Morganov systém je širokopásmový fotometrický systém na klasifikáciu hviezd podľa ich farby. 25. To znamená.pl/apod/ap020425.nasa. .uj. 442 nm pre B a 540 nm pre V.

129 GALAXIA galaxia O našej galaxii. Slovo galaxia bolo odvodené z gréckeho názvu našej vlastnej Galaxie – Mliečna cesta Κύκλος γαλακτικός (Κyklos galaktikos). Galaxie vznikajú z protogalaxií. medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty. umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd. Galaxie držia pokope pôsobením gravitačnej príťažlivosti a jednotlivé galaktické zložky obiehajú spoločný stred. Existuje niekoľko dôkazov. hmlovín. Trochu rozsiahlejší popis typov galaxií poskytuje Hubblova schéma. Hviezdy sa takmer vždy nachádzajú v skupinách.s malým g. . asi 10 – 20 % hmotnosti galaxie tvoria hviezdy. Naša vlastná galaxia – Galaxia (s veľkým G) alebo nepresne Mliečna cesta – je rozsiahla špirálová galaxia s priemerom 100 000 svetelných rokov a šírkou 25000 svetelných rokov. Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky Typy galaxií Špirálová galaxia s priečkou NGC 1300 Galaxie existujú v troch základných typoch: eliptické. medzihviezdnym prachom a "tmavou hmotou". iné názvy: (veľká) hviezdna sústava. hviezdokôp. anagalaktická hmlovina. okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina. špirálové a nepravidelné. nazývaných galaxie. Obsahuje viac ako 150 miliárd hviezd a jej celková hmotnosť dosahuje zhruba hmotnosť bilióna Sĺnk (1 bilión = 1 000 000 000 000). že vo väčšine galaxií sa nachádzajú superhmotné čierne diery. spolu s plynmi. plyny a prach. ktorej názov sa začína na veľké G pozri Galaxia (naša hviezdna sústava) Galaxia (.

avšak oveľa väčšieho rozsahu. Ku koncu 18. Prstencová galaxia. pomocou ktorého bol schopný rozlišovať medzi eliptickými a špirálovitými hmlovinami. zhromaždený Williamom Herschelom. obsahujúce do 50 galaxií. Nový typ galaxie. spomalí sa a tým ešte zvýši hustotu. objavil v roku 2003 Dr Michael Drinkwater z Univerzity v Queenslande. medzigalaktických oblakov. Štruktúry.galaxia 130 V špirálových galaxiách sú špirálové ramená približne tvaru logaritmickej špirály. . by mohli byť samostatné galaxie. obsahujúci 110 najjasnejších hmlovín a hviezdokôp. vychádzajúc zo skoršej práce Thomasa Wrighta. Kant sa tiež domnieval. že tento vzor vznikol narušením jednotne rotujúcej hviezdnej hmoty. Naša galaxia je členom Lokálnej skupiny a spolu s galaxiou Androméda jej dominuje. že špirálové ramená sú oblasti s vysokou hustotou alebo s vlnami hustoty. Superklastre sú gigantické množiny obsahujúce desiatky tisíc galaxií. Výsledný hviezdny disk by bol z nášho pohľadu z jeho vnútra videný ako pás na nebi. Hoagov objekt Štruktúry na väčšej škále Priestor medzi galaxiami je relatívne prázdny. že galaxia by mohla byť rotujúce teleso obrovského počtu hviezd. aj špirálové ramená rotujú okolo stredu. (správne) domnieval. usporiadaných v klastroch. V roku 1845 skonštruoval William Parsons nový ďalekohľad. Dejiny V roku 1610 použil Galileo Galilei ďalekohľad na štúdium svetlého pásu nočnej oblohy známeho ako Mliečna cesta a objavil. neskôr nasledovaný katalógom 5000 hmlovín. držaných pokope gravitačnými silami. podobne ako Slnečná sústava. toto je podobné vlne spomalení. Predpokladá sa. že hviezdy vstupujú a vystupujú do/z špirálových ramien.Aj kvazary a blazary patria medzi galaxie. viditeľných na nočnej oblohe. Keď sa hviezda pohybuje smerom do ramena. V roku 1755 sa Immanuel Kant vo svojej úvahe. avšak robia tak s konštantnou uhlovou rýchlosťou. Väčšie štruktúry. ktorá sa pohybuje pozdĺž diaľnice preplnenej vozidlami. že pozostával z obrovského počtu matných hviezd. sa nazývajú galaktické skupiny. To znamená. tiež známeho pod názvom Virgo Superklaster. storočia zostavil Charles Messier katalóg. Tak ako hviezdy. obsahujúce tisícky galaxií natlačených do relatívne malej oblasti sa nazývajú galaktické hviezdokopy (klastre). s výnimkou Nepravidelná galaxia NGC 6745 Len niekoľko galaxií existuje osamotene. Väčšina galaxií je gravitačne spojená s množstvom iných galaxií. Teoreticky sa dá ukázať.plynu a tmavej hmoty. celkovo obsahuje Lokálna skupina asi 30 galaxií v priestore širokom 1 megaparsek. že niektoré z hmlovín. tieto sú známe ako poľné galaxie. Lokálna skupina je časťou Lokálneho superklastra. skupinách a niekedy aj osamotene. ultra kompaktná trpasličia galaxia.

tým pádom sa Dopplerov jav dá použiť na zmapovanie pohybu plynu v Galaxii. až keď v roku 1930 Robert Julius Trumpler vyčíslil tento jav študovaním otvorených hviezdokôp. V roku 2004 bola objavená galaxia Abell 1835 IR1916. až pokým záležitosť nevyriešil Edwin Powell Hubble na začiatku 20. čím potvrdil Kantovu skoršiu domnienku. aby boli súčasťou Mliečnej cesty. pochádzajúce z medzihviezdneho atómového vodíkového plynu. V roku 1944 predpovedal Hendrik van de Hulst mikrovlnné žiarenie vlnovej dĺžky 21 centimetrov. že všetka viditeľná hmota galaxií (z hviezd a plynu) patrične nezodpovedá rýchlosti rotujúceho plynu. keďže nie je ovplyvnené pohlcovaním prachu. ktorá sa stala najvzdialenejšou galaxiou pozorovanou človekom.galaxia Tiež sa mu v niektorých hmlovinách podarilo rozpoznať individuálne bodové zdroje. V 70. 131 Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Galaxia. Použitím prepracovaného prístupu dospel Jacobus Kapteyn v roku 1920 k obrázku malej (priemer 15 kiloparsekov) elipsoidnej galaxie so Slnkom blízko stredu. rokov 20. tzv. čo ich viedlo k postulátu temnej hmoty. Bol schopný rozlíšiť vonkajšie časti niektorých špirálovitých hmlovín ako množiny samostatných hviezd a tiež umožnil odhadnutie vzdialeností k hmlovinám: boli príliš ďaleko na to. Tieto pozorovania viedli k postulátu (požiadavka) rotujúcej pruhovej štruktúry v strede Galaxie. Hubblova schéma. . V roku 2000 bola objavená tmavá galaxia VIRGOHI21 (jej tmavosť bola verifikovaná a zverejnená až v súčasnosti (2005)). Obe analýzy zlyhali na nebratí do úvahy absorpcie svetla medzihviezdnym prachom. použitím nového ďalekohľadu. ktorú použil Harlow Shapley. rokov 20. Napriek tomu neboli hmloviny všeobecne uznané ako vzdialené samostatné galaxie. ktorý sa používa dodnes. Prvý pokus opísať tvar Mliečnej cesty a pozíciu Slnka v nej uskutočnil William Herschel v roku 1785 dôkladným spočítaním počtu hviezd v rôznych oblastiach oblohy. S použitím vylepšených ďalekohľadov bolo tiež možné sledovať vodíkový plyn aj v iných galaxiách. V roku 1936 vytvoril klasifikačný systém pre galaxie. Iná metóda. založená na katalogizovaní guľových hviezdokôp. storočia si vedci uvedomili. Toto žiarenie bolo pozorované v roku 1951 a umožnilo a umožňuje oveľa vylepšené štúdium Galaxie. viedla k úplne odlišnému obrázku: plochý disk s priemerom 70kpc a Slnkom ďaleko od stredu. storočia. Súčasný obrázok našej galaxie sa objavil.

132 Hubblova schema Eliptická galaxia Eliptická galaxia je typ galaxie v Hubblovej schéme. žiadne mladé hviezdy. Podľa novej predstavy (stále celkom pokusnej) je eliptická galaxia výsledkom dlhého procesu. Nepredpokladala sa žiadna významná evolúcia. • Pozostáva zo starých hviezd. Nedávne pozorovania objavili vo vnútri niekoľkých eliptických galaxií popri iných štruktúrach mladé Gigantická eliptická galaxia NGC 4881 (guľovitá žiara v ľavom hornom rohu) leží na okraji klasteru galaxií s názvom Coma. v ktorých sa po počiatočnej explózii skončil proces tvorenia hviezd a ktoré svietia len svojimi starnúcimi hviezdami. • Väčšie eliptické galaxie majú spravidla systém guľových hviezdokôp. Tento tradičný portrét vylíčil eliptické galaxie ako galaxie. charakterizovaný nasledovnými fyzikálnymi vlastnosťami: • Nemá žiadne alebo len bezvýznamné množstvo uhlovej hybnosti. • Nemá žiadne alebo len bezvýznamné množstvo medzihviezdnej hmoty. pri ktorom sa niekoľko menších galaxií ľubovoľného typu zrazilo a zlúčilo do jednej väčšej. Tento proces zlučovania môže v niektorých prípadoch pokračovať až do súčasnosti a nie je limitovaný len na gigantické eliptické galaxie. modré hviezdokopy. čo sa dá vysvetliť zlučovaním galaxií. žiadne otvorené hviezdokopy. nazývaných Populácia II. Napríklad naša vlastná Mliečna cesta práve teraz „trávi“ niekoľko malých galaxií. .

• Označenie SB0 sa dáva pri veľmi slabo viditeľnom jadre. Prach sa vo väčšine šošovkovitých galaxií nachádza v blízkosti jadra a sleduje svetelnú stopu galaktického jadra. Pozostávajú väčšinou zo starých hviezd (podobne ako eliptické galaxie). ktoré reprezentujú niektoré z týchto tried je veľmi obtiažne. Kvôli ich špirálovitým ramenám a ak sú natočené tvárou. Vnútorné prstence a podtypy s vykrojením S Niektoré šošovkové galaxie obsahujú vnútorné prstence (S0(r)) a S-vykrojenie (S0(s)).Šošovková galaxia 133 Šošovková galaxia Šošovková galaxia je prechodný typ galaxie medzi eliptickou galaxiou a špirálovitou galaxiou v Hubblovej schéme. niektoré majú dočastné označenie (S0(rs)). Šošovková galaxia NGC 5866 sa nachádza v súhvezdí Draka Guľatina Podľa de Vaucouleurs systému klasifikácie môžu byť šošovkovité galaxie rozdelené do troch podskupín založených na prítomnosti alebo absencii centrálnej guľovej štruktúry. tým pádom majú veľmi malý počet novovznikajúcich hviezd. org/ wiki/ En%3Alenticular_galaxy?oldid=297793523 . že šošovkovité galaxie nemajú toľko rôznych zmien ako špirálovité galaxie. wikipedia. Má tvar šošovky s vypuklým jadrom a tenším diskom. Niektoré tieto variácie sú popísané nižšie. Nakoľko tieto označenia boli priate pre špirálovité galaxie. Morfologické variácie Aj napriek tomu. Referencie [1] http:/ / en. prachový prstenec v blízkosti jadra galaxie NGC 1553 Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Lenticular galaxy [1] na anglickej Wikipédii. avšak v jej disku chýbajú náznaky špirálovej štruktúry. je hľadanie objektov. ktoré už využili alebo stratili väčšinu zo svojej medzihviezdnej hmoty. • Označenie SA0 sa dáva šošovkovým galaxiám bez zjavného jadra. Šošovkové galaxie patria medzi diskové galaxie (podobne ako špirálové galaxie). je ich niekedy ťažké rozoznať od eliptických galaxií. môžu byť rozdelené do niekoľkých podtried podľa vzhľadu.

že elipsy sa plynule odlišujú v sklone so vzrastajúcou vzdialenosťou od stredu galaxie. čiže špirálová s priečkou) podľa Hubbleovej postupnosti. rotujúce teleso. ktoré odlišujú špirálovité galaxie od ich šošovkových náprotivkov. že by omotalo galaxiu ešte pevnejšie. ktorí majú diskovú štruktúru.z vypukliny. • Disk je ploché. mladých hviezd. Prvú akceptovateľnú teóriu vymysleli C. Po niekoľkých otočeniach galaxie by sa rameno zakrivilo natoľko. bulge). je špirálová galaxia. • Vypuklina pripomína eliptickú galaxiu.zhruba logaritmicky . Lin a Frank Shu v roku 1964. C. na ktorom ich vidíme. nazývaných Populácia I. z ktorých je mnoho sústredených do guľovitých klastrov. zložené z medzihviezdnej hmoty. že myšlienka hviezd usporiadaných permanentne v špirálovitom tvare bola neudržatelná kvôli „ohybovému dilema“ (angl. aby špirálovité ramená boli prejavom špirálovitých vĺn hustoty. ako sa pohybujú po svojich obežných dráhach. to znamená. Domnievali sa. Disky špirálovitých galaxií majú tendenciu byť obklopené veľkými svetelnými kruhmi. Z toho dôvodu Vysvetlenie ramien špirálovej galaxie neostávajú hviezdy na tom mieste. tvorenými hviezdami Populácie II. sú to ramená. napr. lúčovité rameno (idúce od stredu po okraj ako v kolese) by sa pôsobením rotácie rýchlo zakrivilo. že eliptické obežné dráhy sú v niektorých oblastiach tesne vedľa seba a vytvárajú tak efekt ramien. Hoci sú niekedy ťažko rozoznateľné. Je jasné. Naša Galaxia. ktoré sa tiahnu . Pôvod špirálovitej štruktúry Prvým priekopníkom štúdií vytvárania špirálovitých ramien bol Bertil Lindblad. . Uvedomil si. že hviezdy sa pohybujú po mierne eliptických obežných dráhach a že orientácie týchto obežných dráh sú vo vzájomnom vzťahu. winding dilemma). obsahuje veľa starých hviezd. a typicky aj supermasívnu čiernu dieru vo svojom strede. Špirálovité galaxie boli pomenované podla svetlých ramien vo vnútri disku.Špirálová galaxia 134 Špirálová galaxia Špirálová galaxia je typ galaxie v Hubblovej schéme. ktoré obiehajú stred galaxie. Kedže rýchlosť rotácie galaktického disku sa mení v závislosti od vzdialenosti od stredu galaxie. avšak žiadnu evidentnú špirálu. Toto však odporuje vykonaným pozorovaniam. a otvorených hviezdokôp. ale posúvajú sa z ramena do ramena tým. charakterizovaný nasledovnými fyzikálnymi vlastnosťami: • Značný celkový moment hybnosti. Mliečna cesta. vo vločkovitých špirálach. nazývaných Populácia II. Toto je znázornené na obrázku. klasifikovaná ako Sbc (prípadne SBb. V týchto ramenách sa tvoria nové hviezdy. Navrhli. navždy. obklopenej diskom. • Zložená z centrálnej vypukliny (angl.

Tvar týchto galaxií je rôzny. Hubblov vesmírny ďalekohľad rozvinutia ramien rozoznávame ešte podtypy SBa . ktoré ale nie sú dostatočné na to aby bola zaradená k niektorému typu galaxií Hubblovej schémy. SBa má na jadre najtesnejšie navinuté ramená a SBc má zase ramená najviac otvorené. NGC 1427A. v ktorej strede je jadro galaxie. ktorá neobsahuje žiadne typy štruktúr. štvrtý typ špirálovej galaxie s priečkou. často chaotický. Označujú sa ako SB a podľa stupňa NGC 1300. priečky. ale až z koncov tzv. Sú veľmi podobné galaxiám z počiatku Vesmíru. príklad nepravidelnej galaxie. nepodobá sa ani špirálovej galaxii. Nepravidelné galaxie obsahujú veľké množstvo plynu a prachu. ani eliptickej galaxii. označovaní ako dl alebo dlrrs. Treťou klasifikáciou nepravidelných galaxií sú nepravidelní trpaslíci. Z priečky vzchádza jedno alebo viacero ramien. chýba im jadro a špirálovitá štruktúra ramien. boli preklasifikované ako SBm. ktorej špirálové ramená vychádzajú nie z jadra galaxie. ale odkedy boli u nich objavené špirálové štruktúry. pretože často majú nízku metalicitu a relatívne nízke množstvo plynu. Galaktická priečka je pritom približne obdĺžnikovité pásmo jasných hiezd. . Nepravidelná galaxia Nepravidelná galaxia je galaxia. Špirálové galaxie s priečkou patria do jednej zo štyroch tried Hubblovej klasifikácie galaxií. ktoré sa vďaka gravitačným silám zdeformovali. Niektoré nepravidelné galaxie sú špirálové galaxie zničené gravitáciou väčšieho suseda. • irr-II galaxia (Irr-II) je nepravidelná galaxia. SBb a SBc. Často obsahuje niektoré špirálové štruktúry Sm. Existujú dva hlavné typy nepravidelných galaxií: • Irr-I galaxia (Irr-I) je nepravidelná galaxia. Väčšina týchto galaxií boli kedysi špirálovými alebo eliptickými galaxiami. Tento typ galaxií je dôležitý pri chápaní celkového vývoja galaxií. Magellanove mraky boli kedysi klasifikované ako nepravidelné galaxie.Špirálová galaxia s priečkou 135 Špirálová galaxia s priečkou Špirálová galaxia s priečkou je špirálová galaxia. ktorá nevyhovuje žiadnemu typu Hubblovej klasifikácie galaxií. ktorá obsahuje niektoré typy štruktúr. Naša Galaxia je podľa najnovších výskumov takisto špirálová galaxia s priečkou.

Trpasličie galaxie Podľa Hubblovej schémý je niekoľko typov trpaslíčich galaxií: • Eliptická galaxia: trpasličia eliptická galaxia (dE) a jej podtyp trpasličia sférická galaxia (dSph) • Nepravidelná galaxia: trpasličia nepravidelná galaxia (dI) • Špirálová galaxia: trpasličia špirálová galaxia Hobitie galaxie Nedávno vytvorený názov Hobitia galaxia sa používa na oznaćenie galaxií menších ako trpasličie galaxie. ktoré často objehajú okolo väčšej galaxie akou je aj Mliečna cesta. Vznik Súčasná teória predpokladá. že väčšina galaxií. oblaku vodíka a hélia okolo dvoch masívnych galaxií v Súhvezdí Leva. Slapové trpasličie galaxie vznikajú pri zrážke galaxií a interakcii ich gravitačných más. ktorá obsahuje 200 až 400 miliárd hviezd. Tieto galaxie sa nachádzajú v prstenci Leva. obsahujúci vyše 30 miliárd hviezd. vrátane trpasličích. vesmírna sonda Galaxy Evolution Explorer objavila novo sa formujúce trpasličie galaxie z plynu obsahujúceho kovy. že mnohé trpasličie galaxie vznikli slapovými silami počas evolúcie Mliečnej cesty a galaxie Androméda. sa sformovala sa spolupôsobenia tmavej hmoty alebo z plynu obsahujúceho kovy. wikipedia. Medzi trpasličie galaxie sa niekedy zaraďuje aj Veľký Magellanov mrak. pričom ich obklopuje halo temnej hmoty. . Galaxia Androméda alebo Galaxia v Trojuholníku. Prúdy glaktického materiálu sú odnášané od pôvvodných galaxií. Miestni trpaslíci V Miestnej skupine galaxií sa nachádza veľký počet trpasličích galaxií. zatiaľ čo iní ho pokladajú za normálnu galaxiu. Referencie [1] http:/ / en. Nakoľko. org/ wiki/ En%3Airregular_galaxy?oldid=302211678 Trpasličia galaxia Trpasličia galaxia je malá galaxia zložená z niekoľkých miliárd hviezd. ktorá obieha okolo tej našej.Nepravidelná galaxia 136 Pozri aj • Trpasličia galaxia Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nepravidelná galaxia Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Irregular galaxy [1] na anglickej Wikipédii. ide o malé galaxie. Najnovšie štúdie poukázali. čo je malý počet v porovnaní s Mliečnou cestou.

že ide o jadrá trpasličích eliptických galaxií. Naprieč majú dĺžku približne 200 svetelných rokov a 100 miliónov hviezd.Hobitie galaxie [3] (po anglicky) . Jedným z predpokladov je.Trpasličia galaxia 137 Ultra pevní trpaslíci Ultra pevní trpaslíci (UCD) sú nedávno objavenou triedou vysoko kompaktných galaxií s veľkým počtom hviezd. Abell 1689. ktoré prišli o plyn a okolité hviezdy vplyvom slapových interakcií pri prechode cez veľké kopy galaxií. Čiastočný zoznam trpasličích galaxií • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • Trpasličia galaxia Vodnár Trpasličia galaxia Veľký pes I Zwicky 18 IC 10 Veľký Magellanov mrak NGC 1569 NGC 1705 Trpasličia galaxia Pegas Trpasličia galaxia Fénix Trpasličia galaxia Strelec Trpasličia nepravidelná galaxia Strelec Trpasličia galaxia Sochár Trpasličia nepravidelná galaxia Sochár Sextans A Trpasličia galaxia Sextant Malý Magellanov mrak Trpasličia galaxia Tukan Trpasličia galaxia Malý voz Willman 1 Trpasličia galaxia Kýl Trpasličia galaxia Drak Trpasličia galaxia Pec Trpasličia galaxia Lev II Pozri aj • Hubblova schéma • Zoznam najbližších galaxií Externé odkazy • Satelitné galaxie Miečnej cesty [1] (po anglicky) • Hobitie galaxie [2] (po anglicky) • Veda . Tieto typy galaxií boli nájdené v kope galaxií Panna. kope galaxií Pec. kope galaxií Coma a ďalšie.

Trpasličia galaxia 138 Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Dwarf galaxy [4] na anglickej Wikipédii. se/ ~ns/ mwsat. html http:/ / sciencenow. sciencemag. org/ cgi/ content/ full/ 2007/ 109/ 1 http:/ / en. com/ scienceastronomy/ 070115_mm_hobbit_galaxies. wikipedia. html http:/ / www. space. uu. org/ wiki/ En%3Adwarf_galaxy?oldid=295586700 . astro. Referencie [1] [2] [3] [4] http:/ / www.

ktorý je možný len za pomoci vysokej koncentrácie hmoty v strede. Dole: obrázky. ktorý môže zaplniť tak malý priestor dostatočným množstvom hmoty. ktorej hmotnosť je v rozmedzí miliónov alebo miliárd hmotností Slnka. ktorá si priťahuje hmotu z neďalekej hviezdy. • Slapové sily v blízkosti horizontu udalostí sú podstatne slabšie. akými sú napríklad seyfertove galaxie a kvazary. Pre ďaleké aktívne galaxie sa predpokladá. Vpravo: optická snímka. V máji 2004 oznámil Paolo Padovani a iní významní astronómovia svoj objav 30 predtým skrytých supermasívnych čiernych dier mimo Mliečnej cesty.harvard. je čierna diera. Vľavo: röntgenová snímka. hypotetický astronaut. že existuje aspoň dvakrát viac týchto čiernych dier. ktorá zhltáva hviezdu v galaxii RXJ 1242-11. Ich objav tiež naznačil. pretože polomer čiernej diery sa so zväčšujúcou hmotnosťou lineárne predlžuje. Je tomu tak. Vedci sa domnievajú. o ktorých sa predpokladá. ako sa predtým predpokladalo. ktorý by cestoval smerom do stredu čiernej diery by nepociťoval významnú slapovú silu. že Mliečna cesta má v galaktickom strede jednu takúto supermasívnu čiernu dieru Sagittarius A*. Väčšina. Pretože je stredová singularita veľmi ďaleko od horizontu. Prvý spôsob si vyžaduje dlhý čas a veľké množstvá dostupnej hmoty pre rast čiernej diery. ktorými sa líši od svojej menej hmotnej sesternice: • Priemerná hustota supermasívnej čiernej diery môže byť veľmi nízka. ktorá poháňa motor aktívnej galaxie.139 Struktura Supermasívna čierna diera Supermasívna čierna diera je čierna diera. Sagittarius A* je pravdepodobne supermasívna čierna diera v strede našej Mliečnej cesty (nachádza sa v súhvezdí Strelca). hustota sa so štvorcom hmotnosti zmenšuje. Stránka: chandra. Predpokladá sa.edu/photo/2004/rxj1242/ Čierne diery takejto veľkosti môžu vzniknúť len dvomi spôsobmi: pomalým prírastkom hmoty (začínajúc z hviezdnej veľkosti) alebo nepriamo pôsobením vonkajšieho tlaku v prvých momentoch Veľkého tresku. až pokým by sa nedostal do čiernej diery veľmi hlboko. Supermasívna čierna diera má niektoré zaujímavé vlastnosti. odhalili veľmi rýchly pohyb. v skutočnosti môže byť nižšia ako hustota vody. ak nie všetky galaxie majú vo svojom strede supermasívnu čiernu dieru. Jediný v súčasnosti známy objekt. že šírka spektrálnych čiar je spojená s hmotnosťou čiernej diery. že takéto supermasívne čierne diery v stredoch mnohých galaxií sú „motormi“ aktívnych objektov. ktorá obklopuje jadro blízkych galaxií. Hore: umelcova predstava supermasívnej čiernej diery. . že zobrazujú supermasívnu čiernu dieru. Priame Dopplerove merania hmoty. Následne.

Žiarenie pochádza pravdepodobne zo supermasívnej čiernej diery ktorá pohlcuje hmotu v jej okolí a vydáva Hawkingovo žiarenie. Astronómovia našli prvé rádiové vlny asi pred 50-timi rokmi. . Typická rádiová galaxia sa vyznačuje dvoma obrovskými mrakmi hmoty ďaleko od hlavnej časti galaxie. ako sú hviezdy. Galaxia sa môže stať aktívnou vtedy keď sa zrazí s inou galaxiou pretože pred zrážkou okolo čiernej diery nie je už žiadna hmota takže galaxia nie je aktívna ale po zrážke sa do okolia čiernej diery dostanú hviezdy.140 Aktivna galaxia Aktívna galaxia Aktívna galaxia je galaxia. Sú to vlastne aktívne galaxie. blazary. ultrafialovej. Aktívne galaxie delíme podľa smeru výtrisku a intenzity na: Kvazary. rádiovej. napríklad v infračervenej. ktoré vyžarujú silné rádiové vlny. röntgenovej a gama oblasti. ktorá je intenzívnym zdrojom rádiového žiarenia. Aktívna galaxia M87 Rádiová galaxia Rádiová galaxia je galaxia. Táto energia v závislosti od typu galaxie môže byť emitovaná cez väčšinu elektromagnetického spektra. prach a medzihviezdny plyn. Seyfertové galaxie a rádiové galaxie. prach plyn ktoré začne "požierať" a emitovať žiarenie. ktorej veľká časť energie nie je emitovaná obyčajnými zložkami galaxie. keď začali hladať rôzne typy energie prichádzajúcich z vesmírnych objektov.

Svetlo z centrálnej oblasti sa mení v intervaloch kratších ako rok. storočia.Seyfertova galaxia 141 Seyfertova galaxia Seyfertova galaxia je súhrnné označenie špirálovej alebo nepravidelnej galaxie obsahujúcej extrémne jasné jadro. čo znamená. ktoré končia v rádiových lalokoch. ktorý ich intenzívne študoval v 40-tych rokoch 20. že oblasť emisie musí byť v priemere menšia ako jeden svetelný rok. Sú pomenované po astronómovi menom Carl Seyfert. Niekedy hovoríme o nadsvetelných výtryskoch. Je to iba optický klam spôsobený tým. výtrysky. ako je rýchlosť svetla. Rádiovým zdrojom je pravdepodobne čierna diera uprostred galaxie. Sú podtriedou aktívnych galaxií. Z pólov čiernej diery vychádzajú tzv. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Seyfertova galaxia Galaxia Kružidlo Blazar Blazar je galaxia s veľmi kompaktným a veľmi premenlivým rádiovým zdrojom v strede galaxie. že výtrysky sa pohybujú rýchlosťou väčšou. že výtrysky sa pohybujú rýchlosťou asi 99% rýchlosti svetla. kedy sa nám zdá. . pravdepodobne kvôli prítomnosti supermasívnej čiernej diery.

keď sa vesmír ešte len formoval do súčasnej podoby. ktoré sú zdrojom silného röntgenového žiarenia.Kvazar 142 Kvazar Kvazar je kozmický objekt veľmi vysokej hmotnosti. ktorý je väčšinou priamo úmerný vzdialenosti. Pozri aj • Zoznam kvazarov Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kvazar . to znamená. Fotografia kvazaru. pretože všetky známe pozorované kvazary sú veľmi vzdialené od našej galaxie. že kvazary sú staré galaxie. NASA Vlastnosti kvazarov Kvazary pravdepodobne v strede obsahujú masívne čierne diery. Pri kvazaroch však niektorí vedci s týmto vysvetlením nesúhlasia kvôli obrovskej energii. veľmi silným červeným posunom a silným elektromagnetickým žiarením najmä v röntgenovej oblasti spektra. ktorú by museli kvazary vyžarovať. pravdepodobne veľmi vzdialený a je charakterizovaný silným gravitačným poľom. Usudzuje sa tak na základe neobvykle veľkého červeného posuvu. že ho vysvetľujeme ako dôsledok rozpínania vesmíru. ak by sa skutočne nachádzali v takej vzdialenosti ako vyplýva z ich červeného posunu za predpokladu. že existovali pred miliardami rokov. Astronómovia sa domnievajú.

Pozri aj • pekuliárna galaxia Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. t. Mosty medzi galaxiami sú obyčajne krátke. IC 3483 spojená mostom. reťazce galaxií. niekedy však vychádzajú priamo z jadra galaxií. niekedy až 30 %. často sú iba predĺžením špirálových ramien galaxií. Interagujúce galaxie sú aj prstencové galaxie. Pri niektorých interagujúcich galaxiách sa pozoruje zvýšenie rádiového žiarenia. galaxia NGC 7135 s dlhým chvostom. druhú časť tohto katalógu. mostov alebo priečok medzi susednými galaxiami atď. z teoretických výpočtov vyplýva. obsahujúcu 1 500 ďalších identifikovaných interagujúcich galaxií. j. v niektorých prípadoch dosahujú dĺžku až 100 000 ly. utváraním chvostov alebo protiramien galaxií. Anon. uverejnil v roku 1977. Typické prípady interagujúcich galaxií: Wilsonova dvojica galaxií W 34 v súhvezdí Ryby s mostom a protiramenom. Interakcia galaxií sa prejavuje rozličnými formami: deformáciou tvaru galaxií. Aj keď mechanizmus a príčina vzájomných interakcií nie sú jednoznačne objasnené. A. Interagujúce galaxie sa v katalógu označujú písmenami W a poradovým číslom. resp. že rozličné typy deformácií môžu vznikať vplyvom vzájomného slapového pôsobenia galaxií pri ich tesnom vzájomnom priblížení. s celkovou dĺžkou vyše 230 000 ly. pozostávajú z medzihviezdnej hmoty a hviezd. tri dvojice VV 224. napríklad W 16. že majú rovnaké zloženie ako špirálové ramená galaxií. Spektrá týchto útvarov ukazujú. W 172 a W 165. W 226 a W 237 so silnými prejavmi vzájomných porúch. pri špirálových galaxiách sú dlhé a úzke. široké a jasné v prípade galaxií typu E a S0. napr. ktoré vzájomným pôsobením zapríčiňujú deformitu svojho tvaru a štruktúry. trojica galaxií IC 3481. Voroncov-Veľaminov v roku 1959 na základe fotografií palomarského atlasu oblohy (Atlas i katalog vzaimodejstvujuščich galaktik). Chvosty sú častejšie ako mosty. . NGC 4676 V kopách galaxií dosahuje počet interagujúcich galaxií v priemere 7 %.143 Interakcia Interagujúca galaxia Interagujúce galaxie sú tesné páry alebo skupiny galaxií. Prvý katalóg 356 integarujúcich galaxií vydal B.

ktoré nie sú navzájom prepojené. Veľký Magellanov mrak. V páre objehajúcich galaxií. ktorá obieha väčšiu galaxiu vďaka gravitačnej príťažlivosti. satelit Mliečnej cesty. tak hovoríme o binárnom systéme. najväčšia satelitná galaxia našej Mliečnej cesty. kde jedna galaxia končí a druhá začína. našej vlastnej galaxie. V týchto prípadoch je niekedy ťažké zistiť. pretože galaxie sú väčšinou tvorené prázdnym priestorom. sa môžu zraziť. Mierka v hornej časti obrázku je 100 000 svetelných rokov. a majú svoje ťažisko. oddeliť časť z tej druhej alebo presunúť niektoré z objektov.Satelitná galaxia 144 Satelitná galaxia Satelitná galaxia je galaxia. Ak sú obidve galaxie približne rovnakej veľkosti. ktorého Mliečna cesta gravitačne deformuje a časom zrejme úplne pohltí. planéty. ktoré sa stretnú. hmloviny). spojiť. Referencie [1] http:/ / en. Kolízie medzi galaxiami nemusia nutne znamenať aj kolízie medzi jednotlivými objektami. ktoré reprezentuje vážený priemer (podľa hmotnosti) z pozície každého jednotlivého objektu. Príkladom takejto gravitačne pozmenenej galaxie je trpasličia galaxia Strelec. ktoré sa skladajú z jednotlivých atómov. Galaxia má svoje ťažisko. Pozri aj • Interagujúca galaxia • Trpasličia galaxia Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Satellite galaxy [1] na anglickej Wikipédii. sa väčšia označuje ako primárna a menšia je satelitom. wikipedia. Tento systém sa dá prirovnať k telesám. Satelitné galaxie Mliečnej cesty. Aj napriek tomu je tento typ galaxie tvorený množstvom objektom (hviezdy. org/ wiki/ En%3Asatellite_galaxy?oldid=288266851 . Galaxie. ak je jedna porovnateľne väčšia ako druhá.

Prázdnoty majú väčšinou priemer od 11 do 150 megaparsekov. Prázdnota (astronómia) Prázdnota je v astronómii prázdne miesto medzi vláknami galaxie. sú menšie ako tie v redšom prostredí. ktoré sú gravitačne viazané a môžu vytvárať menšie skupinky trpaslíčích galaxií okolo obrích galaxií. definované absenciou superhviezdokôp. # 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 Boötesova prázdnota (Veľká prázdnota) 21 Južná miestna superprázdnota Názov Vzdialenosť (h-1Mpc) Priemer (h-1Mpc) 134 207 216 241 129 236 248 201 96 246 160 227 246 167 241 222 216 119 119 216 88 96 72 86 92 72 100 76 112 144 92 106 94 68 98 74 94 102 108 78 143 116 . Prázdnoty. satelitných. sa občas nazývajú superprázdnoty. ktorá obsahuje veľmi málo alebo žiadne galaxie. ktoré sa nachádzajú v hustom prostredí. Tieto dve galaxie majú okolo seba veľa menších. Jednotlivé veľké prázdnoty. Naša Galaxia patrí do Miestnej skupiny galaxií. pričom je druhá najväčšia v Miestnej skupine po Galaxii Androméda.Skupina galaxií 145 Skupina galaxií Skupina galaxií je fyzické zoskupenie obyčajne niekoľkých desiatok galaxií. Zoznam prázdnot Zoznam z roku 1994 obsahuje 27 super prázdnot do vzdialenosti 740 Mpc. väčšinou trpaslíčích eliptických alebo nepravidelných galaxií. je to najväčšia štruktúra vo vesmíre.

Prázdnota (astronómia) 146 22 23 246 219 96 72 104 74 80 70 24 Severná miestna superprázdnota 61 25 26 27 198 246 241 Nenachádzajú sa vo vyššie zobrazenej tabuľke: • Prázdnota Kozorožec • Prázdnota Eridanus alebo "Veľká prázdnota" objavená 24. ak je skutočná. Táto prázdnota. Táto prázdnota je oddelená od prázdnoty Eridanus skupinou galaxií Južná Prázdnota Eridanus je prepojená s prázdnotou Eridanus dierou. Trhlina medzi galaxiami oddeľujúca prázdnotu Sochár a Mikroskopickú prázdnotu červeným posunom 1250km/s. augusta 2007 observatóriom National Radio Astronomy Observatory. ktorá oddeľuje dve galaxie. . Prázdnoty Názov Rozmery Poloha Informácie Poznámky Prázdnota Eridanus Mikroskopická prázdnota Prázdnota Kozorožec Prázdnota Sochár Južná Prázdnota Eridanus Táto prázdnota je oddelená od prázdnoty Sochár skupinou galaxií. bude oveľa väčšia ako ostatné prázdnoty. Mapa Vesmír do vzdialenosti 500 miliónov ly. Má približne 1/2 veľkosti Mikroskopickej prázdnoty. s priemerom 300 h-1Mpc a vo vzdialenosti 1800–3000 h-1 Mpc. zobrazenie vláken galaxie.

astro.Prázdnoty [1] (po anglicky) • Animácie prázdnôt [2] (po anglicky) • Vizualizácia blízkych veľkých štruktúr [3] (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Void (astronomy) [4] na anglickej Wikipédii. . ku. edu/ Voids/ http:/ / adsabs. 21F http:/ / en. wikipedia. uu.Prázdnota (astronómia) 147 Pozri aj • Kozmológia Externé odkazy • Vesmír . org/ wiki/ En%3Avoid_%28astronomy%29?oldid=283548916 . edu/ full/ 1994ASPC. Referencie [1] [2] [3] [4] http:/ / www. harvard. html http:/ / tatania. 67. phsx. . . nl/ ~strous/ AA/ en/ boom/ bel. .

ktoré majú alebo by mali mať vlastnú stránku vo Wikipédii.eliptická galaxia M51 (NGC 5194) M58 .148 Zoznam galaxii Zoznam galaxií Zoznamy galaxií [1] • • • • Galaxie Najbližšie galaxie Skupiny a kopy galaxií Kvazary Toto je zoznam galaxií.prstencová galaxia Šošovka Huchra HVC 127-41-330 IC 10 IC 1613 I Zwicky 18 Veľký Magellanov mrak Leo I LGS 3 M31 .špirálová galaxia .špirálová Galaxia Androméda (NGC 224) M32 (NGC 221) M33 .eliptická galaxia M60 .špirálová Galaxia v Trojuholníku (NGC 598) M49 . • • • • • • • • • • Abell 1835 IR1916 AM 0644-741 Androméda I Trpasličia galaxia Vodnár Trpasličia galaxia Veľký pes Trpasličia galaxia Kýl Centaurus A Galaxia Kružidlo Trpasličia galaxia Drak Dwingeloo 1 Galaxia Androméda • Dwingeloo 2 • Trpasličia galaxia Pec • • • • • • • • • • • • • • • • • • Hoagov objekt .eliptická galaxia M61 (NGC 4303) .špirálová galaxia M59 .

špirálová galaxia M66 .špirálová galaxia M95 .špirálová galaxia NGC 2 .špirálová galaxia M81 (Bodeho galaxia/NGC 3031) M82 (Galaxia Cigara/NGC 3034) M83 (Galaxia Južný veterník/NGC 5236) M84 .špirálová galaxia M109 .špirálová galaxia NGC 3 NGC 55 .špirálová galaxia M99 .špirálová galaxia NGC 1275 NGC 1569 149 • NGC 1705 • NGC 2043 .špirálová galaxia M110 (NGC 205) Maffei I Maffei II Galaxia (Mliečna cesta) NGC 1 .epiltická galaxia M106 .eliptická galaxia M90 .Zoznam galaxií • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • M63 (Galaxia Slnečnica) M64 (Čiernooká galaxia/NGC 4826) M65 .šošovková galaxia M87 (Virgo A) .eliptická galaxia M88 .špirálová galaxia M108 .špirálová galaxia M74 (NGC 628) .špirálová galaxia M91 .šošovková galaxia M85 .špirálová galaxia M77 .špirálová galaxia M94 .špirálová galaxia M100 (NGC 4321) M101 (Galaxia Veterník/NGC 5457) M102 (NGC 1275) M104 (Sombrérová galaxia) M105 .špirálová galaxia M98 .špirálová galaxia NGC 147 NGC 185 NGC 300 NGC 404 NGC 891 .šošovková galaxia M86 .špirálová galaxia M96 .špirálová galaxia M89 .

špirálová galaxia Trpasličia galaxia Tukan VIRGOHI21 Trpasličia galaxia Malý voz Willman 1 Wolf-Lundmark-Melotte (WLM) 150 Referencie [1] http:/ / en.špirálová galaxia NGC 3982 NGC 4038 NGC 4039 NGC 4395 NGC 4555 NGC 4565 NGC 4881 NGC 5078 .Zoznam galaxií • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • NGC 2403 .špirálová galaxia NGC 3109 NGC 3184 . wikipedia.nepravidelná galaxia NGC 5866 NGC 6240 NGC 6822 (Barnardova galaxia) NGC 7331 NGC 7742 Trpasličia galaxia Pegas Trpasličia galaxia Fénix RXJ1242-11 Trpasličia galaxia Strelec Trpasličia galaxia Sochár Sextans A Trpasličia galaxia Sextant Malý Magellanov mrak ESO 269-57 .šošovková galaxia NGC 5195 .špirálová galaxia NGC 3628 . org/ wiki/ Template:Zoznamy .

4. 26. 3. 21. 7. 19. 27. 16. 23. 9. 11. 15. 22.Zoznam najbližších galaxií 151 Zoznam najbližších galaxií Zoznamy galaxií [1] • • • • Galaxie Najbližšie galaxie Skupiny a kopy galaxií Kvazary Toto je zoznam najbližších galaxií zoradených podľa vzdialenosti vzostupne. Galaxia Trpasličia galaxia Veľký pes Trpasličia galaxia Strelec Veľký Magellanov mrak (LMC) Malý Magellanov mrak (SMC) Trpasličia galaxia Malý voz Trpasličia galaxia Drak Trpasličia galaxia Sochár Trpasličia galaxia Sextant Trpasličia galaxia Kýl Trpasličia galaxia Veľký voz Trpasličia galaxia Pec Trpasličia galaxia Lev II Trpasličia galaxia Lev I Trpasličia galaxia Fénix Barnardova galaxia (NGC 6822) NGC 185 NGC 147 Galaxia Androméda (M31) Galaxia M32 (NGC 221) Galaxia M110 (NGC 205) Androméda I Androméda II Androméda III LGS 3 IC 1613 Galaxia v Trojuholníku (M33) Trpasličia galaxia Vodnár Názov Vzdialenosť od Slnka 0 25 000 ly 81 000 ly 160 000 ly 190 000 ly 205 500 ly 248 000 ly 254 000 ly 257 500 ly 283 500 ly 330 000 ly 427 000 ly 701 000 ly 890 000 ly 1 271 000 ly 1 760 000 ly 2 021 000 ly 2 152 000 ly 2 363 000 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 477 500 ly 2 494 000 ly 2 592 000 ly 2 608 000 ly Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie v Trojuholníku Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Poznámka Naša galaxia Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie . 10. 20. 12. 25. 24. 6. Poradie 1. teda aj poradie je len približné. 18. 28. 13. 17. Mnohé vzdialenosti sú len odhadované a niektoré sa môžu líšiť od skutočnosti až o 50 % alebo i viac. 8. 5. Vzdialenosti sú udávané vo svetelných rokoch. 2. 14.

zo všetkých možných telies tej istej teploty vysiela najväčšie množstvo žiarivej energie. Absolútne čierne teleso možno aproximovať dutým telesom s veľmi malým otvorom. Experimentálne sa zistilo. Absolútne čierne teleso je súčasne ideálny žiarič. ktoré vniká do dutiny. • • • • • 3C48 3C212 3C273 QSO J1819+3845 Q0957+561 Absolútne čierne teleso Absolútne čierne teleso alebo čierne teleso alebo čierny žiarič je idealizované teleso. reliktové žiarenie zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou 2. Experimentálna aproximácia absolútne čierneho telesa Schopnosť telesa vysielať elektromagnetické žiarenie úzko súvisí s jeho schopnosťou pohlcovať žiarenie. ktoré úplne pohlcuje žiarenie všetkých vlnových dĺžok dopadajúce na jeho povrch. Celkové množstvo energie. 30. pretože teleso pri konštantnej teplote je v termodynamickej rovnováhe so svojím okolím. teda získava pohlcovaním energie od okolia rovnaké množstvo energie. čím je teplota telesa vyššia. Absorpčný koeficient absolútne čierneho telesa je 1 pre všetky vlnové dĺžky. že množstvo vyžiarenej energie závisí od teploty a je tým väčšie. Všetko žiarenie. Trpasličia galaxia Tukan Wolf-Lundmark-Melotte (WLM) 3 064 500 ly Zoznam kvazarov Zoznamy galaxií [1] • • • • Galaxie Najbližšie galaxie Skupiny a kopy galaxií Kvazary Toto je zoznam známych kvazarov. Žiarenie Slnka pomerne dobre zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou približne 5800 K. ako do okolia odovzdáva. ktoré z dutiny uniká cez malý otvor má vlastnosti žiarenia absolútne čierneho telesa. zostáva v dutine a postupne je stenami dutiny pohltené. Steny dutiny neustále vysielajú a pohlcujú žiarenie a žiarenie. ktoré sa vyžiari z povrchu absolútne čierneho telesa za jednotku času a rozloženie intenzity žiarenia podľa vlnových dĺžok závisí len od jeho teploty. Vysielané žiarenie obsahuje elektromagnetické vlny rôznej vlnovej dĺžky a S rastúcou teplotou telesa sa vrchol intenzity žiarenia posúva ku kratším vlnovým dĺžkam .Zoznam najbližších galaxií 152 2 836 000 ly 29.7 K.

Zákon žiarenia absolútne čierneho telesa podľa klasickej fyziky Zo zákonov klasickej fyziky koncom 19. Tento nesúlad klasickej teórie s experimentom sa vo fyzikálnej literatúre nazýval ultrafialová katastrofa. .897 768 5(51) × 10–3 m K Tento empirický vzťah sa nazýva Wienov posuvný zákon. čo sa pokladá za samozrejmé. b=2. podľa ktorej si harmonický oscilátor môže vymieňať energiu s okolím iba nespojite po istých kvantách hodnoty kde je frekvencia oscilátora a je Planckova konštanta. Kvantový zákon žiarenia absolútne čierneho telesa Nemecký fyzik Max Planck sa zaoberal problémom žiarenia absolútne čierneho telesa a uvažoval. čo bolo v príkrom rozpore s experimentom. ale nemusí to byť pravdivé. odvodil zákon žiarenia absolútne čierneho telesa Ten istý zákon pre frekvenciu kde • • • • • je množstvo energie na jednotku plochy za jednotku času vyžiarenej v jednotkovom priestorovom uhle vo frekvenčnom intervale a je teplota absolútne čierneho telesa je Planckova konštanta je rýchlosť svetla je Boltzmannova konštanta Na základe tohoto zákona Albert Einstein odvodil teóriu fotoelektrického javu. že príčinou zlyhania teórie bude niečo. 153 Wienov posuvný zákon Maximum I(λ) je pri istej hodnote λ(max). Pri znižovaní λ k hodnotám ultrafialovej časti spektra. definovanej ako množstvo energie pripadajúcej na jednotkový interval vlnovej dĺžky.Absolútne čierne teleso experimentálne sa zistilo. ktorej hodnota je Na základe predstavy. Pre malé a veľké hodnoty vlnovej dĺžky klesá k nule. že relatívne množstvo energie žiarenia s istou vlnovou dĺžkou sa tiež mení. že teleso sa skladá z veľkého množstva takýchto oscilátorov. storočia Rayleigh a Jeans odvodili zákon žiarenia absolútne čierneho telesa v tvare: Tento vzťah sa nazýva Rayleighov-Jeansov zákon. pričom . Množstvo vysielanej energie sa hodnotí pomocou spektrálnej hustoty žiarenia I(λ). Vyslovil hypotézu. by I smerovalo k nekonečnu.

Túto konštantu odvodil Subrahmanyan Chandrasekhar v roku 1930. Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. kým čierna diera je v ňom na konci gravitačného kolapsu. teda 1. Z hľadiska pozorovaní účinky bielej diery nemožno odlíšiť od účinkov čiernej diery. len čo sa teleso dostane nad horizont udalostí. Ak biely trpaslík túto hmotnosť prekročí.Biela diera 154 Biela diera Biela diera je hypotetické kozmické teleso. začne v ňom prebiehať gravitačný kolaps a teleso sa opäť dostane pod gravitačný polomer. . tak váha horných vrstiev prekoná tlak degenerovaného plynu a dôjde k jeho zrúteniu do neutrónovej hviezdy. Ak energia explozívneho procesu nie je dostatočná a prevládne nad ňou gravitačná sila telesa.44 hmotnosti Slnka. pri ktorej ešte zostáva stabilný. Takéto teleso (sivú dieru) vzdialený pozorovateľ nemôže vidieť.9 × 1030 kg. ktoré bolo pôvodne pod svojím gravitačným polomerom (pod horizontom udalostí). ale explozívnym procesom rozširovania s dostatočnou energiou (procesom opačným ako gravitačný kolaps) dostalo sa nad gravitačný polomer. Je rovná 2. Existencia žiadnej bielej diery zatiaľ nebola potvrdená. že sa nachádza pod svojím gravitačným polomerom na začiatku explozívneho procesu. Chandrasekharova medza Chandrasekharova medza je maximálna hmotnosť bieleho trpaslíka (jedno z konečných štádií života hviezdy). a zrazu sa stalo viditeľným pre pozorovateľa v okolitom priestore. Biela diera a sivá diera majú teoretický význam v kozmológii pri vysvetľovaní niektorých dôsledkov veľkého tresku. Biela diera sa odlišuje od čiernej diery tým.

ktoré sa zaujímali o prírodné vedy. slnko) považovali za bohov. Staroegyptská astronómia Staroegyptská civilizácia uzrela svetlo sveta na sklonku 4. Egypťania spočiatku používali lunárny kalendár. dátumy slnovratov a rovnodenností. že sa cez ne premieta pohyb Slnka. ich mená sa používajú dodnes. ale neskôr prešli k solárnemu. Spolu s astronómiou mala veľký význam aj astrológia. Začínalo obdobie záplav a staroegyptský nový rok.Dejiny astronómie 155 Dejiny astronómie Dejiny astronómie sú opisom vývoja astronómie od jej počiatkov až do dnešných čias. tisícročia pred Kr. ich polohu (aj polohu Mesiaca) vzhľadom ku hviezdam. Níl sa rozvodňoval. Egypťania poznali málo súhvezdí. žatva). Niektoré významné nebeské objekty (napr. Neskôr prešiel viacerými úpravami. ktorých mená sa zachovali dodnes. Sumerská astronómia Praveké observatórium Stonehenge neďaleko O astronomických poznatkoch Sumerov je pomerne málo správ. východy a západy Síria. keď vychádzala nad obzor. Boli vryté do hlinených tabuliek a nazývajú sa astronomické diáre. Všimli si. Vieme Salisbury vo Veľkej Británii že pred viac ako 5000 rokmi pomenovali už niektoré súhvezdia zvieratníka (napr. analýzou a kritikou archeologických nálezov týkajúcich sa astronómie. . Staroveká astronómia Astronómia v staroveku sa zameriavala prevažne na zistenie presnej polohy nebeských objektov a na zavedenie vhodného kalendára najmä pre hospodárske úkony (siatie. Babylonská astronómia Babylončania boli skvelými astronómami. Mnohí astronómovia boli totiž aj astrológmi. Historikom astronómie pomáha aj astroarcheológia zaoberajúca sa datovaním. Babylončania prevzali kalendár od Sumerov. ale na deň jarnej alebo jesennej rovnodennosti. a skatalogizovali najjasnejšie hviezdy. významné body v obehoch planét. Babylonský nový rok nezačínal v zime. Zapisovali do nich východy a západy Slnka a Mesiaca. Škorpión). Od Sumerov prevzali mytologické predstavy bohov putujúcich po nebi aj ostatné národy. Najdôležitejšiu úlohu hrala hviezda Sírius. ktorí zostavili kalendár. Na pozorovanie ľuďom slúžili vztýčené kamene alebo kamenné kruhy známe ako Henge. planét a Mesiaca po oblohe. záznamy o počasí a rôzne významné udalosti. jej počiatky treba hľadať už v starovekom Sumere na Blízkom východe. Boli pravdepodobne prvými. V astronómii tohto národa hralo veľkú úlohu náboženstvo. Väčšina babylonských astronomických textov bola napísaná v rokoch 650-50 pred Kr. z ich blízkeho ale aj vzdialenejšieho okolia. cez ktoré prechádza Slnko a pomenovali niekoľko hviezd. Ich poznatky prevzali všetky národy. Vždy. Oblohu mali rozdelenú na severnú a južnú časť. Astronómia patrí medzi najstaršie vedné odbory v histórii ľudstva. Babylončania zaviedli aj zvieratníkový systém 12 súhvezdí. 365-dňový rok a 24-hodinový deň ostali po starovekých Egypťanoch až dodnes.

hviezdnou oblohou a vzdušným obalom medzi nimi. dlhý počet a. kométach. že niektoré zo spoločných znakov. mesiace sa však rátajú rovnako ako dnes. Indická astronómia Niektoré tradície indickej kultúry v Indii naznačujú. vznika detailná Kozmológia s božskými prírodnými silami: nebo. Ich kalendár bol najzložitejší. že Zem je guľatá. z ktorých boli najvplyvnejšie Chun-tchien. Oblohu mali rozdelenú na 28 nerovnakých častí (siou) a vytvorili 290 súhvezdí. ktorú im môžu poskytnúť ľudia počas slávnostných rituálov formou utrpenia. dráhy planét prebiehali medzi slnkom a polárnou hviezdou. storočí v Dillí a Jaipure. ktorému sa pripisuje koncept číslice nula. V ich záznamoch nájdeme zmienky o supernovách. hviezdy a planéty. Sväté vajce je pôvodom sveta. zatmenia Slnka. posvätný (tzolkin). Vo všeobecnosti je védska astronomia však veľmi podobná babylonskej. Obradné budovy stavali tak. že nebeské telesá potrebujú ľudskú pomoc. škrupina je prazemou. keď žil astronóm Arjabháta. Najväčšie z nich. meteorických rojoch. U Číňanov hrala veľkú úlohu polárna hviezda. Slnko (ktoré starovekí Indovia považovali za žiariacu hviezdu). Mayská astronómia Astronómia mayskej civilizácie bola spolu s matematikou na vysokej úrovni. je jej zaradenie vo väčšom rámci ťažké. Vedeli tiež. oheň a osem nebeských smerov. Vypracovali niekoľko kozmologických teorií. Bola to cena za pokračujúce pretrvávanie vesmíru.4 hodinami). ktorí sa obetovali. tzv. Pozoruhodná podoba s kresťanstvom. snažiaci sa zastaviť ich postup. pretože pól považovali za sídlo samotného nebeského cisára. Deň mal v každom ročnom období rôzne dĺžky (muhurtas s 9. Na riešenie astronomických problémov používali narozdiel od Grékov viac algebru než geometriu. Je charakteristický tým. Pozorovali zložený pohyb Slnka po oblohe. Jantar Mantar v Jaipure (na obrázku). Používali lunisolárny kalendár. Jupiter spolu so svojimi mesiačikmi a Mesiac. Obetovanie a smrť počas rituálov bola veľkým privilégiom a zabezpečovala nesmrteľnosť pre všetkých. . zem. kde sú zlí bohovia. pozostáva zo 14 stavieb. i. že je cyklický a riadi sa pohybom Zeme okolo Slnka . že pohyb Slnka a Mesiaca po oblohe riadia dobrí bohovia a aj počas tmavej noci ich vedú podsvetím. aby sa v určitý deň dali pozorovať východy a západy nebeských telies. Nad vzájomným ovplyvňovaním oboch kultúr sa vznáša mnoho otáznikov. ale aj o precesii a slnečných škvrnách. v ktorých sa pozorovalo a merali sa astronomické fenomény. tisícročia pred Kr. že svojimi rituálmi ovplyvňujú beh vesmíru. v 18. Známych je tiež 5 observatórií. Čínski astronómovia zároveň aj astrológovia pracovali na cisárskom dvore. Z týchto dôvodov si mysleli.Dejiny astronómie 156 Čínska astronómia Prvé záznamy o astronomických pozorovaniach v Číne pochádzajú už zo 4. no súčasne aj najpresnejší. Pretože védska astronómia je zašifrovaná vo veršoch. Observatórium Jantar Mantar v Jaipure Druhý rozmach zažila indická astronómia okolo roku 500. Každú neobvyklú udalosť mali povinne hlásiť cisárovi (zatmenie Slnka.solárny. ako delenie zverokruhu do 360 stupňov s 12 znameniami odvodili aj priamo z prírody. mučenia a obetovania sa. Mesiaca alebo objavenie kométy). no zároveň je možné. Mayovia verili. Mesiac. Podobne sa rok zaokrúhľuje na 360 dní. najmä Venušu. že astronomické pozorovania sa vykonávali už okolo roku 4500 pred Kr. Mayovia verili. Mayovia zostavili viacero paralelných kalendárov: občiansky (haab).6 až 14. Tak dokázali predpovedať napr. Polohu telies a všetky iné informácie si zaznamenávali do kroník a kódexov. ktoré nechal založiť Jai Singh II. V oboch sa dajú nájsť veľmi podobné veci. Kchaj-tchien a Süan Jie. Od roku 1000 pred Kr.

ale aj všetky fyzikálne procesy. Z toho sa niekedy robí pochybný záver. kt. ktorá sa vzhľadom na pozorovateľa v pokoji pohybuje určitou konštantnou rýchlosťou. spočívajúci v tom. sa vzhľadom na pozorovateľa pohybuje rovnomerne rýchlosťou v (súradnicový čas). že napríklad kozmonauti v kozmickej lodi pohybujúcej sa rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla budú starnúť pomalšie a po návrate na Zem budú mladší ako ich vrstovníci (paradox dvojčiat). vzhľadom na ktorú sú udalosti v stave pokoja. Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Pozri aj • Chronologický prehľad dejín astronómie • Dejiny výskumu slnečnej sústavy Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy Dilatácia času Dilatácia času alebo spomaľovanie času je experimentálne overený poznatok špeciálnej teórie relativity. vyplývajúci z Lorentzových transformácií. že čas plynie relatívne pomalšie v sústave. Časový interval medzi dvoma udalosťami je preto najmenší v tej súradnicovej sústave. preto sa so vzrastajúcou rýchlosťou nespomaľujú len pohybujúce sa hodiny. bude určený výrazom kde c je rýchlosť svetla. . časový interval Δt medzi tými istými udalosťami meraný hodinami v inerciálnej sústave. Podľa teórie relativity je dilatácia času vlastnosťou samého času.Dejiny astronómie 157 Stredoveká astronómia Astronómia v stredoveku bola šieste zo siedmych slobodných umení. Ak sa časový interval Δt medzi dvoma udalosťami meria hodinami v súradnicovej sústave pevne spojenej s pozorovateľom (vlastný čas).

ani časticou. Moderná koncepcia fotónu bola rozvinutá Albertom Einsteinom. Častice zložené z nepárneho počtu fermiónov sa chovajú tiež ako fermióny (napr. Všetky elementárne častice sú buď fermióny (kvarky a leptóny vrátane elektrónu) alebo bozóny (častice. aj vlnové vlastnosti. ktorý vysvetlil experimentálne pozorovania. ktoré sprostredkúvajú sily ako fotón či gluón). energia a hybnosť. Fotón je jedným z kalibračných bozónov. Fotón má spin 1 a jeho elektrický náboj je nulový. protón a neutrón. Príklady fermiónov • • • • Leptóny . od rádiových vĺn po gama žiarenie. Vlastnosti Všetko elektromagnetické vlnenie. žiarenie sa prejavuje ako vlnenie. v zmysle nekonečného polčasu rozpadu. ktoré sa nezhodovali s klasickým vlnovým modelom svetla. ktoré popisuje vlnová dĺžka. Avšak častice zložené z párneho počtu fermiónov sa chovajú ako bozóny (napr.elektrón. ktoré sú zložene z troch kvarkov a majú celkový spin 1/2). tzn. Fermióny majú antisymetrickú vlnovú funkciu. Fotóny sa pôvodne nazývali „kvantá energie“. platí pre nich Pauliho vylučovací princíp a Fermiho-Diracovo rozdelenie (štatistika). Životnosť fotónu je nekonečná. . Časticové vlastnosti elektromagnetického žiarenia sa prejavujú predovšetkým pri vysokých frekvenciách (teda pri vysokých energiách fotónu). mión. Fotón je teda stabilná častica. ale nie je ani vlnou. v opačnom prípade prevažujú vlnové vlastnosti elektromagnetického žiarenia. tauón. mezóny skladajúce sa z dvoch kvarkov). je kvantované na fotóny. aj fotón sa riadi kvantovou mechanikou.Fermión 158 Fermión Fermióny sú trieda elementárnych častíc s poločíselným spinom pomenovaná podľa talianskeho fyzika Enrica Fermiho. Ako všetky elementárne častice. svetlo) je vo fyzike elementárna častica. Má aj časticové. ktorá je rovná 299 792 458 metrov za sekundu. Môžu vznikať a zanikať pri interakciách. frekvencia. Vo vákuu sa všetky fotóny pohybujú rýchlosťou svetla c. kvantum elektromagnetického poľa a základná "jednotka" svetla a všetkých ostatných foriem elektromagnetického žiarenia. neutríno Kvarky Protón Neutrón Fotón Fotón (z gréckeho: φως (fos). Má nulovú hmotnosť v pokoji a šíri sa rýchlosťou svetla.

je frekvencia. či pri anihilácii častíc. ktorá je nulová. Táto energia (a teda aj hmotnosť) spôsobuje. Má preto nulovú pokojovú hmotnosť. je rýchlosť svetla vo vákuu a je vlnová dĺžka. že pokojová hmotnosť fotónu je nulová. je možné fotónu priradiť tiež Na základe relativistického vzťahu ekvivalencie energie a hmotnosti. môžeme určiť jeho relativistickú hmotnosť z predchádzajúceho vzťahu. Špeciálne prístroje ako maser a laser môžu vytvoriť koherentný zväzok žiarenia. je možné hybnosť fotónu a zo skutočnosti.Fotón 159 Energia. Dôsledkom jeho neustáleho pohybu je však nenulová energia. Tieto javy boli potvrdené pozorovaním (napr. . tzn. ktorá je definovaná vzťahom: . tzn. pozorovanie ohybu žiarenia okolo kozmických telies). kde je Planckova konštanta. určitú hmotnosť (nejde však o pokojovú hmotnosť. Hybnosť fotónu Pomocou relativistického vzťahu pre energiu pohybujúcej sa častice pokojová hmotnosť fotónu je nulová. platí: Vznik Fotóny vznikajú mnohými spôsobmi. ale o pohybovú hmotnosť). hmotnosť Fotón existuje iba v pohybe. že vyjadriť nasledujúcim spôsobom: Napriek tomu. pričom sa vždy (v súlade s postulátom špeciálnej teórie relativity) pohybuje rýchlosťou svetla. že na fotón pôsobi gravitácia podľa všeobecnej teórie relativity a on sám gravitačne pôsobi na okolie. napríklad vyžarovaním pri prechode elektrónu medzi orbitálnymi hladinami. ktorá sa prejavuje zotrvačnými a gravitačnými vlastnosťami. . . Pokiaľ uvážime. že .

Ich priemet na oblohu je elipsa alebo kruh. ako predpokladal Hubble. ktoré vychádzajú z galaktického jadra. Každý z typov je ďalej rozdelený na ďalšie podtypy podľa tvarov. EO je galaxia kruhového tvaru. Ide iba o grafické vyjadrenie tejto klasifikácie a nie o vývojové štádiá galaxií. • Sc – málo výrazné jadro s ramenami ďaleko odvinutými. Hubblova ladička . Graficky je táto klasifikácia znázornená ako Hubblova ladička. Číslo je určené z veľkej (a) a malej osi (b) elipsy zo vzťahu 10(a-b)/a. Typickým predstaviteľom špirálovej galaxie je napríklad voľným okom viditeľná Galaxia Androméda alebo Galaxia Veterník. . Špirálové galaxie sa označujú písmenom S za ktorým nasleduje písmeno a. • Sb – menšie jadro s ramenami viac otvorenými.Hubblova schéma 160 Hubblova schéma Hubblova schéma alebo Hubblova klasifikácia galaxií rozdeľuje galaxie podľa ich tvaru. Tieto písmená určujú veľkosť jadra a rozvinutie ramien galaxie: • Sa – mohutné jadro s tesne navinutými ramenami. b alebo c.grafické znázornenie Hubblovej schémy Špirálová galaxia Pre tento druh galaxií sú typické výrazné špirálové ramená. Zaviedol ju v roku 1925 americký astronóm Edwin Hubble. Typy galaxií Eliptické galaxie Sú to galaxie v tvare elipsoidu (sféroidu). E7 galaxia s najväčším sploštením (galaxie s väčšou elipticitou neboli objavené). Označujú sa písmenom E ku ktorému je pripojené číslo 0–7 vyjadrujúce elipticitu galaxie (sploštenosť elipsy). Medzi eliptické galaxie patrí napríklad Messier 32 v súhvezdí Androméda alebo galaxia Virgo A v súhvezdí Panna.

• Irr II – narušené galaxie – napríklad interagujúce galaxie. ale vybiehajú z koncov galaktickej priečky. Označujú sa písmenami SB a podľa otvorenia ramien sa (podobne ako špirálové galaxie) delia na tri podskupiny: • SBa – tesne navinuté ramená.Hubblova schéma 161 Špirálové galaxie s priečkou Majú tvar podobný špirálovým galaxiám. • SBb – viac otvorené ramená. Tieto galaxie sa podobajú špirálovým galaxiám s výrazným jadrom a diskom. • SBc – ramená ďaleko odvinuté. Ich disk má nepravidelnú štruktúru aj keď v ňom môže byť nezreteľná priečka. Šošovkovité galaxie Podľa Hubblovej schémy tvoria prechodový typ medzi eliptickou a špirálovou galaxiou (nie sú ale vývojovým prechodom týchto typov). Pozri aj • • • • Galaxia Eliptická galaxia Špirálová galaxia Edwin Hubble . Označujú sa SO. Označujú sa písmenami Irr a delia sa na dve skupiny: • Irr I – nepravidelné galaxie. K predstaviteľom galaxií v tieto kategórii patrí galaxia M86 v súhvezdí Panna Nepravidelné galaxie Nepravidelným galaxiám chýba výrazná štruktúra. Nepravidelná galaxia je napríklad Galaxia Cigara v súhvezdí Veľká medvedica. ktorému však chýba špirálová štruktúra. ale oveľa menšie ako špirálové galaxie. Majú síce tiež jadro. ale špirálové ramená pri nich nevychádzajú z galaktického jadra. Špirálová galaxia s priečkou je napríklad galaxia M91 v súhvezdí Vlasy Bereniky.

Hviezda

162

Hviezda
O iných významoch výrazu Hviezda pozri Hviezda (rozlišovacia stránka).

Hviezda (nesprávne tiež stálica) je plynné (plazmové), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj žiarenia, ktoré drží pokope jeho vlastná gravitácia a ktoré má hmotnosť 0,02 až 100 hmotností Slnka. Vo hviezdach je sústredená väčšina pozorovateľnej hmoty vesmíru. Pod pojmom hviezda sa v starom chápaní myslel takmer každý objekt na nočnej oblohe ako planéta, kométa atď okrem Mesiaca. V užšom astronomickom význame sú hviezdy plynové guľovité objekty, ktoré majú vlastný zdroj žiarenia. V minulosti patrili k hviezdam len objekty, ktoré sa na nočnej oblohe zdanlivo nepohybujú (preto stálice) na rozdiel od bludíc (planét). Dôsledkom tejto zdanlivej nehybnosti utvárajú veľmi výrazné konfigurácie hviezd na oblohe, ktoré poznáme ako súhvezdia. V skutočnosti sa vo vesmíre pohybujú hviezdy obrovskou rýchlosťou až niekoľko sto kilometrov za sekundu, ale vzhľadom na ich obrovskú vzdialenosť sa voľným okom pozorovateľné zmeny v polohách hviezd prejavia až za storočia až tisícročia.

Hviezdy v otvorenej hviezdokope M41

Hviezdy patria medzi najpočetnejšie a najľahšie pozorovateľné vesmírne objekty aj bez optických prístrojov. Väčšinu ostatných telies vo vesmíre vidíme len preto, lebo odrážajú svetlo hviezd (napr. planéty), alebo sú budené k svojmu žiareniu žiarením hviezd (napr. emisné hmloviny). Hviezdy môžu byť centrami planetárnych sústav.

Vzdialenosti
Najbližšou hviezdou k Zemi je Slnko, vzdialené približne 149 597 871 km. Keďže vzdialenosti ostatných hviezd od Zeme sú obrovské, nemá zmysel vyjadrovať ich v kilometroch. Často sa vzdialenosti uvádzajú v jednotkách času, za ktorý priletí svetlo z hviezd na Zem. V tomto ohľade je Slnko od Zeme vzdialené asi 8,5 svetelných minút. Druhou je Proxima Centauri, vzdialená 4,3 svetelných rokov. Ďalšou používanou jednotkou na určenie vzdialenosti hviezd je tzv. parsek, ktorý má hodnotu asi 3,26 svetelného roka. Vzdialenosť jednotlivých hviezd od seba vo vesmíre je rôzna. Môže byť od niekoľkých svetelných hodín až po milióny svetelných rokov.

Hviezda

163

Chemické zloženie
Do objavu spektroskopie v 19. storočí sa nevedelo, z čoho sa hviezdy skladajú. Gustavovi Robertovi Kirchhoffovi sa v druhej polovici 19. storočia podarilo dokázať, že istá tmavá čiara v slnečnom spektre je spôsobená rozžeraveným sodíkom. Bola to prvá indícia objavu, že hviezdy sa skladajú z rovnakých chemických prvkov, ako telesá na Zemi. Nakoľko však zároveň všetko napovedalo tomu, že hviezdy sú veľmi horúce, tieto prvky sa vyskytujú väčšinou voľne a teda nie sú viazané v početných chemických zlúčeninách ako to poznáme na Zemi. Len najchladnejšie hviezdy majú na svojom povrchu niektoré jednoduché chemické zlúčeniny, napríklad TiO, CH a CN (na Slnku napr. OH, MgH, SiH). V dôsledku vysokej teploty je veľa atómov tiež ionizovaných. Zmes elektricky voľných nabitých častíc (iónov) a neutrálnych častíc sa nazýva plazma.

V jadrách hviezd, kde je teplota najvyššia a dosahuje minimálne 7 miliónov stupňov, je existencia akejkoľvek chemickej zlúčeniny nemožná. Hmota hviezd v týchto častiach je v stave atómových jadier a voľných leptónov. Niektoré záverečné štádiá hviezd nie sú zložené z plazmy, ale z tzv. degenerovaného plynu. Najzastúpenejší chemický prvok vo všetkých plazmových hviezdach je vodík. Po ňom nasleduje hélium. Ostatné prvky tvoria oproti vodíku a héliu len nepatrnú prímes, ktorej množstvo nie je pri všetkých hviezdach rovnaké. Závisí od veku hviezdy a od toho, koľkú generáciu hviezd od vzniku vesmíru hviezda predstavuje. Staršie hviezdy majú menšie zastúpenie ťažších chemických prvkov ako mladšie. Chemické zloženie hviezd sa časom mení v dôsledku termonukleárnych reakcií.

Slnko, naša najbližšia hviezda a zároveň z pohľadu Zeme najjasnejšia hviezda oblohy je logicky najlepšie preskúmanou hviezdou

Vlastnosti
Hviezdy majú rôzne fyzikálne vlastnosti, ktoré sa v určitých hraniciach líšia. Vlastnosti hviezd sú hmotnosť, svietivosť, polomer, teplota, spektrálny typ, hustota, premennosť.

Hmotnosť
Najvýznamnejšou charakteristikou hviezd je ich hmotnosť, ktorá určuje ich štruktúru a vývoj. Stredná hmotnosť hviezd je polovica hmotnosti Slnka. Prepdokladá sa, že v mladšom vesmíre vznikali hmotnejšie hviezdy, než pozorujeme dnes. Súčasné hmotnosti pozorovaných hviezd sa riadia tzv. Salpeterovym zákonom pomenovanom po astronómovi Edwinovi Salpeterovi, ktorý ho sformuloval. Zákon hovorí, že hviezdy s nízkou hmotnosťou sú oveľa početnejšie než hviezdy s vysokou hmotnosťou. Hviezdy s nízkou hmotnosťou sa totiž v súčasných podmienkach v galaxiách ľahšie formujú a ich život je oproti hmotnejším hviezdam tiež dlhší, pretože termojadrové reakcie v nich prebiehajú menej intenzívne a ich jadrové palivo teda dlhšie vydrží.

Hviezda

164

Určiť hmotnosť hviezdy pokiaľ tá nie je zložkou hviezdnej sústavy, je náročné. Jedna z metód je analýza jej spektra, ďalšia meranie svietivosti, ktorá je priamo závislá od hmotnosti hviezdy. V prípade dvojhviezdy astronómovia určia jej hmotnosť pozorovaním vzájomného obehu zložiek pomocou Keplerovych a Newtonovych zákonov. Hraničná hmotnosť Množstvo hmoty tvoriacej hviezdy je fyzikálnymi zákonmi obmedzené. Najmenšie hviezdy majú asi 8 % hmotnosti Slnka. Hviezdy s menšou hmotnosťou ako tento limit nemôžu existovať, Betelgeuze, jedna z najväčších známych hviezd pretože teplota a tlak v ich jadre by boli príliš nízke na zapálenie termojadrových reakcií. Na hornom hmotnostnom limite sa však teoretici nevedia zjednotiť. Väčšina odhadov sa pohybuje okolo 100-120 hmotností Slnka, pretože sa predpokladá, že väčšiu hviezdu by silný tlak žiarenia v jej vnútri roztrhal skôr, ako by dosiahla hlavnú postupnosť. Tomuto zodpovedajú aj pozorovania - pokiaľ sa niekedy pozorovala "hviezda" s väčšou hmotnosťou, podrobnejší rozbor ukázal, že ide minimálne o dvojhviezdu alebo hviezdokopu. Iné odhady horného limitu hovoria o 130-170 hmotnostiach Slnka. Niektorí stelárnici však nevylučujú ani hviezdu, ktorá by mohla byť 1000-krát hmotnejšia než Slnko. Najhmotnejšie hviezdy sú nadobri spektrálnych typov O2 a O3. Príkladom extrémne hmotnej hviezdy je hviezda éta Carinae.

Hustota
Priemerná hustota hmoty v hviezdach sa pohybuje od 1 / 10 000 000 (červení nadobri) až do 1 000 000 gramov (jednej tony) na cm3; (bieli trpaslíci). Objekty ako neutrónové hviezdy sú ešte podstatne hmotnejšie. Ich hustota hmoty dosahuje až 100 miliónov ton na cm³. Teplota a hustota plynov smerom do vnútra hviezdy rýchlo narastá. Povrchové teploty hviezd kolíšu rádovo od tisíc stupňov až po milión stupňov (neutrónové hviezdy). V jadrách hviezd pri obrovskom tlaku a teplote prebiehajú termonukleárne reakcie, ktoré sú zdrojom žiarenia hviezd. Aj rýchlosť rotácie a intenzity magnetického poľa hviezd je rôzna.

Veľkosť
Veľkosť hviezd kolíše v rozhraní od veľkosti desiatok kilometrov (neutrónové hviezdy) až do veľkosti tisícnásobkov priemeru Slnka (nadobri - napríklad Polárka). Polomery hviezd môžu byť 3000-krát väčšie než je polomer Slnka, na druhej strane najmenšia hviezda by sa zmestila do Liptovskej Mary. Vo všeobecnosti platí, že so vzrastajúcim priemerom hviezdy klesá jej hustota.

Jasnosť
Hviezdy na oblohe majú rôznu jasnosť, ktorá závisí jednak od žiarivosti hviezdy a jednak od jej vzdialenosti. Rôzna vzdialenosť hviezd od nás spôsobuje, že niektoré hviezdy sú pri pozorovaní zo Zeme jasnejšie (Vega, Sírius...) ako iné hviezdy, ktoré sú oveľa žiarivejšie, ale nachádzajú sa vo väčšej vzdialenosti (Rigel, Antares...). Jasnosť hviezd na oblohe určujeme tzv. vizuálnymi magnitúdami. Čím má vizuálna magnitúda menšie číslo, tým je hviezda jasnejšia. Najjasnejšia hviezda Sírius má magnitúdu -1,43, Vega 0,03, Polárka 2,13 a Slnko -26,7. Najslabšie hviezdy, ktoré vidíme ešte voľným okom, majú magnitúdu 6 a najslabšie hviezdy zachytené ďalekohľadmi na fotografických doskách majú magnitúdu až do 30. Hranica najslabších pozorovateľných hviezd sa so zdokonaľovaním pozorovacej techniky neustále posúva k vyšším magnitúdam.

Hviezda

165

Premennosť
Nijaká hviezda nežiari od svojho vzniku až po zánik konštantne. Tie hviezdy, ktoré však menia svoju jasnosť rýchlo (rádovo počas hodín až desaťročí) alebo o výrazné hodnoty sa označujú ako premenné. Príčina premennosti je u rôznych hviezd rôzna. Je to spôsobené buď tým, že ich zakrýva temnejší objekt (zákrytové hviezdy) alebo má premenlivosť fyzikálne príčiny od samotnej hviezdy, napr. pulzujúce hviezdy menia svoj priemer v určitom rozpätí a časovom úseku. Expandujúce hviezdy menia svoj priemer náhle obrovskými výbuchmi (supernovy pri výbuchoch zvýšia svoju jasnosť až 100-miliónkrát). Väčšina zmien jasností však nebýva taká dramatická, mnohé zmeny sú voľným okom nezachytiteľné. Hviezdy majú väčšie sklony k fyzikálnym zmenám jasnosti na začiatku (hviezdy typu T-Tauri) a na konci (Cefeidy, Miridy, supernovy...) svojho vývoja.

Mira Ceti, premenná hviezda v súhvezdí Veľryby s dlhým chvostom materiálu, ktorý uvoľnuje

Vnútorná stavba hviezdy
Hviezdy hlavnej postupnosti majú vo svojom vnútri veľmi podobnú stavbu. Rozdiely sú len v teplotách, od ktorých závisí aj to, aký typ jadrovej reakcie v hviezde prebieha. Vrstvy hviezdy smerom z vnútra von sú: • Jadro - najhorúcejšia a najhustejšia časť hviezdy. Jadrá sú zdroje energie hviezd, ktorá sa rôznymi spôsobmi prenáša na povrch hviezd a stadiaľ do okolitého prostredia. • Vrstva žiarivej rovnováhy - veľmi hrubá vrstva plazmy, ktorá obklopuje jadro. Fotóny elektromagnetického žiarenia, ktoré vznikli v jadre, prechádzajú touto vrstvou veľmi pomaly a ich vlnová dĺžka klesá. Kvôli veľkej hustote prostredia je fotón neustále pohlcovaný a vyžarovaný okolitou hmotou.

Porovnanie vnútornej stavby u hviezdy slnečného typu (vľavo) v červeným obrom (vpravo)

• konvektívna zóna - ešte chladnejšia vrstva hviezdy, v ktorej sa energia prenáša prúdením. Vrcholky zostupných a vzostupných prúdov môžeme vidieť na povrchu hviezdy ako útvary zvané granuly. • fotosféra - viditeľný (nie však pevný) povrch hviezdy. Je to najchladnejšia časť hviezdy, pri veľmi chladných hviezdach alebo v oblasti hviezdnych škvŕn (slnečných škvŕn) sa tam dokonca udržia chemické zlúčeniny. • Chromosféra - spodná časť atmosféry hviezdy. Teplota v chromosfére opäť začína stúpať. • koróna - najvrchnejšia, najhorúcejšia a najmenej hustá vonkajšia atmosféra hviezdy, ktorá sa postupne rozplýva do medzihviezdneho priestoru.

Hviezda

166

Vznik energie
Na to aby sa teleso dalo charakterizovať ako hviezda, musia v jeho vnútri prebiehať termojadrové reakcie alebo muselo fázou termojadrových reakcií prejsť v minulosti. Termojadrová reakcia je reakcia, pri ktorej sa jadrá atómov ľahkých chemických prvok zlúčia za vzniku ťažšieho prvku. Keďže jadrá atómov sú kladne nabité a navzájom sa silne odpudzujú, na spustenie temrojadrovej reakcie je potrebná veľmi vysoká teplota a tlak, ktoré tieto odpudivé sily prekonajú. U veľkej väčšiny hviezd (tzv. hlavnej postupnosti) vstupujú do reakcie jadrá najľahšieho známeho chemického prvku vodíka a výsledným produktom je hélium. Premena ľahkého vodíka na hélium môže prebiehať dvoma odlišnými spôsobmi a to protón-protónovým cyklom, alebo uhlíkovo-dusíkovo-kyslíkovým cyklom (nazývaným aj CNO cyklus podľa chemických značiek prvkov, ktoré sa ho účastnia). Na to, ktorý z týchto cyklov v jadre hviezdy prevláda má vplyv hlavne teplota v jadre. Do 16 miliónov stupňov je dominantný protón-protónový cyklus, nad touto hranicou prevláda CNO cyklus. Pre fungovanie CNO cyklu je nevyhnutná tiež prítomnosť týchto troch prvkov v jadre hviezdy. Pri obidvoch cykloch sa zhruba 1/140 hmoty premení na čistú energiu v súlade s Einsteinovou rovnicou E = mc².

Schéma protón-protónového cyklu

Hviezdy spaľujú vo svojich jadrách aj iné chemické prvky ako vodík. V protohviezdach počas ich vzniku postupne so vzrastajúcou teplotou a tlakom dochádza najprv k spaľovaniu ťažkého vodíka (deutéria), lítia, berýlia a bóru s vodíkom, kým dôjde na spaľovanie čistého ľahkého vodíka, ktorého je v jadre najviac. Výsledným produktom všetkých týchto reakcií je hélium. V starších hviezdach, ktoré sú blízko svojho zániku, však nastáva spaľovanie hélia a ďalších prvkov, ktorého výsledkom sú iné produkty (rôzne chemické prvky až po železo). Prvky ťažšie ako železo vznikajú v supernovách. Tieto druhy reakcií Schéma CNO cyklu majú veľký význam z hľadiska vzniku života vo vesmíre a terestrických planét vôbec, pretože jadrá starších hviezd sú jediným miestom, kde tieto chemické prvky vznikajú (nepočítajúc prvky, ktoré sú produktom samovoľného rozpadu ťažších jadier). Mladé hviezdy predtým, než dosiahnu hlavnú postupnosť (pozri nižšie) získavajú energiu gravitačnou kontrakciou podobne ako niektoré veľké planéty alebo hnedí trpaslíci. Gravitačná kontrakcia umožní vznikajúcej hviezde zvýšiť teplotu a tlak vo svojom vnútri natoľko, aby sa spustili termojadrové reakcie. Staré hviezdy po ukončení fázy jadrových reakcií môžu svietiť z nažiarených zásob. V oboch prípadoch (nedospelá aj stará hviezda) však tieto hviezdy vo viditeľnom spektre dosahujú len malý zlomok žiarivého výkonu, ktorý majú hviezdy s prebiehajúcimi termojadrovými reakciami.

Najhmotnejšie hviezdy ukončujú svoj život mohutnou explóziou supernovy.Hviezda 167 Vznik a vývoj Vznik hviezdy Hviezdy vznikajú z pôvodne chladných. Gravitačná sila sa vyrovná s tlakom žiarenia prichádzajúceho z jadra. Život hviezdy s hmotnosťou Slnka trvá celé miliardy rokov. . hovoríme o emisnej hmlovine. zanikajú nenápadne . Tieto mračná sa nachádzajú hlavne v ramenách špirálových galaxií. ako dlho hviezda zotrvá v pomerne stabilnej fáze hlavnej postupnosti. Napokon Protohviezda teplota a tlak v jadre protohviezdy vzrastú natoľko.. zárodky samotných hviezd. pretože termojadrové reakcie v ich jadrách prebiehajú omnoho búrlivejšie ako v málo hmotných hviezdach. Najpočetnejšie hviezdy vo vesmíre. alebo dokonca hypernovy a ich jadrá sa menia na maličké. necelý milión rokov. riedkych a studených mračien medzihviezdnej hmoty. V mračne sa začínajú tvoriť hustejšie oblasti. prachoplynové mračno sa začne väčšinou pod vplyvom nejakého vonkajšieho faktoru (výbuch supernovy.neutrónové hviezdy alebo čierne diery. ktorá je hviezdou vyvrhnutá v podobe planetárnej hmloviny alebo zvyškov po výbuchu supernovy sa neustále rozpína. boli pravdepodobne dosť odlišné od súčasných. Postupne začína voľnému gravitačnému rúteniu brániť vnútorný tlak. ktoré sa naďalej scvrkávajú. Práve v týchto miestach je preto hviezdotvorba najpočetnejšia. Najvyšší vek hviezd sa odhaduje rádovo na niekoľko miliárd rokov. Ich životnosť však bola krátka. Hmotnejšie hviezdy. hviezda sa prestane ďalej zmenšovať a usadí sa na hlavnej postupnosti. že sa zapália termojadrové reakcie. závisí od jej počiatočnej hmotnosti. ale veľmi husté degenerované objekty .menia sa na červených obrov. v šošovkových a nepravidelných galaxiách. paradoxne žijú kratšie. ktoré vznikali vo vesmíre. Hviezdy s hmotnosťou Slnka sa po vyhorení zásob Umelecká predstava o blízkom pohľade na vodíka začnú rozpínať .) zmršťovať. takže o nejaký čas z nej môžu vzniknúť nové hviezdy. Hmota. mieša sa s medzihviezdnou hmotou a vracia sa tým do obehu. Jednalo sa o nesmierne hmotné a žiarivé objekty s hmotnosťami od 15 do 500 hmotností Slnka. ktoré sa stanú planetárnou hmlovinou a ich našej Galaxii malé skolabované jadrá ešte dlho svietia z nažiarených zásob ako bieli trpaslíci.. zrážka s iným mračnom. Potom odhodia červeného trpaslíka. Zároveň postupne stúpa jeho teplota a rýchlosť rotácie. pretože tieto prvky ešte neexistovali. búrlivé nestabilné objekty.po vyhorení všetkého paliva pozvoľna chladnú až napokon úplne zhasnú. Vznikajú protohviezdy. Chladné. najbežnejší typ hviezdy v svoje vonkajšie obálky. Ďalší vývoj To. život oveľa hmotnejších obrov a nadobrov len milióny alebo dokonca len státisíce rokov. Tieto zárodky s hmotnosťou až desať tisíc slnečných hmotností ďalej kolabujú. Hviezdy vznikajú aj v súčasnosti. že začne žiariť. Prvé hviezdy taktiež neobsahovali prvky ťažšie než hélium. Keď sa mračno zahreje natoľko. Prvé hviezdy. červení trpaslíci.

v súčasnosti však guľové hviezdokopy v Mliečnej ceste už nevznikajú. Odhaduje sa. V takomto prípade hovoríme o trojhviezde. Tieto zoskupenia sa nazývajú guľové hviezdokopy. hovoríme o štvorhviezde. ktoré zostávajú minimálne po určitý čas gravitačne viazané. Hviezdy v guľových hviezdokopách sú silnejšie gravitačne viazané ako členovia otvorených hviezdokôp a často zostávajú spolu až do svojho zániku. ktoré obiehajú spoločné ťažisko a okolo nich v oveľa väčšej vzdialenosti obieha menej hmotná tretia zložka. Najčastejšie tvorí trojhviezdnu formáciu centrálna dvojica hmotnostne viac-menej vyrovnaných hviezd. niektoré len mohutnejšími prístrojmi a niektoré sú pri sebe tak blízko. ktoré sa časom rozpadajú. Slnko tvorí pomerne zriedkavú výnimku medzi hviezdami tým. Ak spoločné ťažisko obiehajú štyri hviezdy. Každá hviezda je súčasťou nejakej galaxie a obieha okolo jej jadra. Najčastejším prípadom je dvojhviezda. Aj hviezdy zdanlivo vytrhnuté z galaxií (napríklad pri vzájomných kolíziách galaxií) spadajú pod gravitačný vplyv nejakej galaxie. Hviezdne systémy s viac ako dvoma zložkami sa označujú súhrnným názvom viacnásobné hviezdy. Všetky hviezdy tvoria spolu s medzihviezdnou hmotou a obrovskými množstvami tmavej hmoty gigantické kompaktné systémy . . Sú to pomerne voľné skupiny desiatok až stoviek mladých hviezd. sa nazýva hviezdna asociácia. ktorú tvoria dve dvojice hviezd obiehajúce okolo spoločného ťažiska. kedy dve približne rovnako staré hviezdy obiehajú okolo spoločného centra. Takýto systém utvára napríklad Slnku najbližšia hviezda Alfa Centauri. že nevytvára dvojhviezdny ani viacnásobný systém a nie je ani členom nijakej hviezdokopy. Príkladom štvorhviezdy je Epsilon Lyrae. Niektoré dvojhviezdy možno rozlíšiť už malými ďalekohľadmi. Otvorená hviezdokopa (v ľavom spodnom okraji snímky) Niekedy obiehajú spoločné ťažisko tri hviezdy. To sú takzvané spektroskopické dvojhviezdy. V minulosti v našej galaxii vznikali hviezdy aj v oveľa hustejších a kompaktnejších útvaroch obsahujúcich až milióny hviezd. Hviezdy v rámci hviezdokôp.galaxie. V okolí Slnka vznikajú hviezdy v útvaroch. že jedna zložka je oveľa hmotnejšia ako druhá. voľnejšia ako otvorená hviezdokopa. ktoré sa už v hviezdokopách nenachádzajú väčšinou vytvárajú oveľa bližšie a stabilnejšie konfigurácie. Voľným okom vidíme na oblohe takúto dvojicu ako jeden bod. Gravitačne tesne viazaných hviezd môže byť aj viac ako štyri. Všetky hviezdy viditeľné na oblohe voľným okom a menšími ďalekohľadmi patria do našej Galaxie – Mliečnej cesty. v prípade. Priestorovo ohraničená skupina určitého typu hviezd spoločného pôvodu. že až 70% všetkých hviezd vo vesmíre je viazaných v dvojhviezdnych systémoch. menej hmotná zložka obieha okolo hmotnejšej podobne ako planéty obiehajú okolo Slnka. Známou viacnásobnou hviezdou je napríklad Trapéz v súhvezdí Orióna. ale aj hviezdy. alebo. že ani pri najvyššom dostupnom rozlíšení a ich nepodarí pozorovať ako dve oddelené hviezdy. ktoré nazývame otvorené hviezdokopy.Hviezda 168 Skupiny hviezd V molekulárnych mračnách vznikajú hviezdy v skupinách.

Tieto hviezdy žiaria iba z nažiarených zásob. Charakter spektra hviezdy určuje predovšetkým teplota hviezdnej atmosféry.sú to hviezdy. v ktorých už neprebiehajú termojadrové reakcie a ich hmota je v degenerovanom stave. C. a to hlavnej vetvy a vetvy obrov. Hertzsprungov-Russellov diagram ukazuje. F. G. Podľa spektra čiže teploty delíme hviezdy do ôsmich hlavných tried (W. alebo čierne diery. Až do 90. Podľa zdroju energie • plazmové hviezdy . V poslednom desaťročí sa však začalo objavovať množstvo planét obiehajúcich okolo iných hviezd a v súčasnosti ich poznáme už viac ako 300. B. A) a hviezdy pozdného spektrálneho typu (G. Hviezdy zakreslené do grafu podľa spektrálnej triedy a absolútnej veľkosti (svietivosti) dávajú tzv. O. neutrónové hviezdy a čierne diery. B. čo sú buď hnedí trpaslíci alebo planéty. storočia astronómovia nevedeli. prípadne nežiaria vôbec. S). S). neutrónové hviezdy. Patria sem bieli trpaslíci. M. Patria sem obri. N. K. A. v ktorých prebiehajú termojadrové reakcie a generujú si teda vlastné žiarenie. ktoré sa stali malými degenerovanými hviezdami a preto sú nepozorovateľné. ktorí sa nedajú pozorovať ďalekohľadmi a nie sú ani spektroskopickými dvojhviezdami. či aj iné hviezdy majú planéty.Hviezda 169 Triedenie hviezd Podľa teploty a svietivosti Hlavným zdrojom informácií o hviezdach je svetlo rozložené do spektra. Napriek tomu títo neviditeľní spoločníci gravitačne pôsobia na hviezdu. • degenerované hviezdy . V tomto diagrame je zreteľné delenie hviezd na: • • • • • nadobrov jasných obrov obrov podobrov hviezd hlavnej postupnosti (najpočetnejšia skupina) Éta Carinae. Môžu nimi byť bývalé plazmové hviezdy. jedna z najhmotnejších a najžiarivejších známych hviezd • trpaslíkov a • podtrpaslíkov. nadobri a hviezdy hlavnej postupnosti. Sprievodné telesá Okolo niektorých hviezd sa zistila a dokázala existencia temných sprievodcov. Iné hviezdy majú zase oveľa menej hmotných spoločníkov. Hertzsprungov-Russellov diagram.hviezdy. K a M) a 4 zriedkavých tried (Q. Ide o bielych trpaslíkov. R. Umelcova predstava hviezd Sírius A (plazmová hviezda) a Sírius B (degenerovaná hviezda) . Hertzsprungov-Russellov diagram ukazuje aj vývojovú cestu hviezd. Všetky hviezdy viditeľné na oblohe voľným okom sú plazmové hviezdy.-tych rokov 20. že hviezdy sa zoskupujú do dvoch vetiev. V rámci tejto klasifikácie rozoznávame hviezdy ranného spektrálneho typu O.

Dnes používané mená pochádzajú väčšinou zo staroarabčiny. Je podobné Bayerovmu s tým rozdielom. gréčtiny. ktoré popisovali ich vzhľad (napríklad Rutilicus . Prvé samostatné hviezdy boli v cudzích galaxiách pozorované až v 20. Pokiaľ jasná hviezda viditeľná voľným okom nemá meno ani Bayerovo označenie. Pre najjasnejšie hviezdy oblohy sa zvyčajne používa Bayerovo označenie. Polohu hviezd na oblohe určujeme súradnicami. Pozorovanie Za jasnej noci môžeme voľným okom vidieť pri ideálnom rovnom horizonte asi 3 000 hviezd. Pozostáva z gréckeho písmena za ktorým nasleduje genitív latinského názvu súhvezdia. menej hmotná B a tak ďalej. k extinkcii a refrakcii. . Novodobé pomenovanie hviezd vlastným menom je zriedkavé. používa sa väčšinou Flamsteedovo označenie. Hviezdy sú označené od alfy až po omegu zvyčajne (nie však vždy) od najjasnejšej (alfa) až po najslabšiu (omega). ale v prípade jasných hviezd sa na označenie väčšinou používa vlastné meno či jedno z vyššie uvedených označení. Napríklad Alfa Centauri A je najhmotnejšia hviezda systému (v tomto prípade trojhviezdneho) Alfa Centauri. ale bežne sa používa len okolo 100 mien. a to aj v najväčších ďalekohľadoch (výnimkou sa v nedávnej Mladé hviezdy otvorenej hviezdokopy Plejády minulosti stali hviezdy Betelgeuze a Mira). Najhmotnejšia zložka systému má za svojim katalógovým označením písmeno A. Kritériom. Všetky hviezdy viditeľné voľným okom alebo malým ďalekohľadom patria do našej Galaxie. prípadne z latinčiny. ktorý zaviedol aj hviezdnu veľkosť (magnitúdu). Osobitný princíp označenia platí pre hviezdy vo viacnásobných systémoch. HD a iné. Jednou z novodobo pomenovaných hviezd je napríklad Regor. že namiesto písmena gréckej abecedy je číslica. Gliese 165 B je druhá najhmotnejšia hviezda systému Gliese 165. u ktorých k scintilácii nedochádza. Vzhľad hviezdy na oblohe je vždy bodový. podľa ktorého sú hviezdy s Flamsteedovym označením zoradené nie je ich jasnosť ale rektascenzia. Vďaka scintilácii bezpečne môžeme rozoznať hviezdy od planét. S objavom ďalekohľadu sa zvyšovalo množstvo pozorovateľných hviezd a tak sa začali vytvárať a používať rôzne hviezdne katalógy. Už malým ďalekohľadom ich uvidíme oveľa viac. Ich nehybnosť na oblohe je len zdanlivá. v ktorom sa hviezda nachádza. Autorom prvého hviezdneho katalógu bol Hipparchos. Prechodom svetla hviezdy atmosférou Zeme dochádza ku scintilácii (trblietaniu hviezd). Polárka C je tretia najhmotnejšia hviezda systému Polárka. storočí. Čísla v týchto katalógoch majú síce pridelené všetky hviezdy do určitej limitnej magnitúdy. SAO.Hviezda 170 Názvy a označenie Už v minulosti dávali ľudia hviezdam rôzne mená.stehno) alebo ich úlohu v mytológii (Alcyone .žltkastý).jedna z mýtických Plejád). Zhruba každá šiesta hviezda viditeľná voľným okom na oblohe má svoje vlastné meno. Slabšie hviezdy nepozorovateľné voľným okom majú pridelené čísla v rozličných katalógoch napr. pretože hviezdy vo svetovom priestore vykonávajú vlastné pohyby. časť súhvezdia (Phacd .

 9-12. že sa látka plodiaca od večnosti teplo a chlad pri vzniku tohto sveta oddelila a že z nej okolo vzduchu. Referencie [1] http:/ / dent. že prostredie x je opticky hustejšie ako prostredie y. 2003. roč. Alexandra Fuknová. V tejto súvislosti sa zavádza aj pojem optická hustota definovaný tak. Iné projekty • • Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Hviezda Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hviezda Zdroje • FILIT [1] – zdroj. Index lomu je bezrozmerná veličina. uniba. mesiac a hviezdy. ISBN 80-8067-074-9. vyrástla akási ohnivá guľa ako kôra okolo stromu. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava. • Róbert Čeman. Kozmos.Galaxie. október 2010. XLI. sírouhlíka 1. Z tejto definície vyplýva. Definícia Index lomu prostredia je podiel rýchlosti svetla vo vákuu k rýchlosti svetla v prostredí. kde je rýchlosť svetla vo vákuu a rýchlosť svetla určitej frekvencie v danom opt. ak n prostredia x > n prostedia y. Jednotka Index lomu je bezrozmerná veličina. čís. ii. prostredí. ale závisí od frekvencie. číslo. ktoré môže byť označené symbolom RI. html Index lomu Index lomu (n) je veličina charakterizujúca optické prostredie. Anna Lališová Vesmír 2 Hviezdy . • Josip Klezcek (2002). že vo vákuu je n=1. sk/ ~filit/ fvh/ hviezdy_anaximandros-e. vznikli slnko. 5. fmph. ISBN 80-200-0906-X.Hviezda 171 Pohľady filozofov Anaximandros Anaximandros tvrdí. ktorý obklopuje zem. Keď sa potom táto guľa roztrhla a rozdelila do rozličných kruhovitých pásov. podľa ktorého index lomu druhého prostredia voči prvému sa vyjadruje podielom sinusu uhla dopadu na rozhranie týchto prostredí k sinusu uhla lomu v druhom prostredí pri prechode svetla z jedného prostredia do druhého: .33. Pozri aj disperzia. Index lomu nie je pre svetlá všetkých farieb konštantný. Vo všetkých prostrediach okrem vákua je vždy n>1 {napr. Meranie indexu lomu Princíp merania Pre meranie indexu lomu sa najčastejšie využíva Snellov zákon lomu. s. Academia. index lomu vody je 1. definovaná vzťahom . Velká encyklopedie vesmíru. • Najmasívnejšia hviezda sa ešte nenašla. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Eduard Pittich.63).

Sada hranolov – šesť pracovných etalónov 2. vlastnosti materiálu a časová stabilita sú uvedené v TPM 7352-94.39 do 1. Sú zmerané pre dve vlnové dĺžky ?D a ?e s kombinovanou štandardnou neistotou uc = 4 . Kalibrácia stupnice pracovného etalónu 1. ktorých geometria. 10-5. Kalibrácia pracovných etalónov 2. rádu meraním ich indexu lomu metódou odchýlky svetelného lúča pri prechode troma hranolmi.66.71.3 . Nadväznosť SMÚ vlastní dve sady hranolov a sadu kvapalných referenčných materiálov. rádu.sa vykonáva metódou odchýlky svetelného lúča pri prechode troma hranolmi porovnaním hodnoty použitého pracovného etalónu primárneho etalonážneho rádu a hodnoty nameranej kalibrovaným refraktometrom. rádu je nadviazaná na pracovný etalón 1. Hodnoty ich indexu lomu sú v rozsahu od 1.5 .Pulfrichovho refraktometra s V-blokom . Kalibrácia stupnice Kalibrácia sady pracovných etalónov primárneho etalonážneho rádu sa vykonáva meraním ich indexu lomu spektrogoniometrickou metódou minimálnej deviácie na goniometri Askania. Hodnoty ich indexu lomu sú v rozsahu od 1. . rádu . Sú zmerané pre vlnovú dĺžku ?D s kombinovanou štandardnou neistotou uc = 1. 10-5. rádu.Index lomu 172 Realizácia stupnice Stupnica indexu lomu sa realizuje prostredníctvom hranolov z optického skla a kvapalných referenčných materiálov. Sada kvapalných referenčných materiálov ( RM ) – štyri certifikované Slovenské RM – pracovné etalóny 2.je nadviazaná na Slovenský národný etalón.84. Kalibrácia stupnice pracovných meradiel – refraktometrov – sa vykonáva metódou hraničného uhla porovnaním hodnoty použitého pracovného etalónu príslušného rádu a hodnoty nameranej kalibrovaným meradlom. 10-6. Sú zmerané pre dve vlnové dĺžky ?D a ?e s kombinovanou štandardnou neistotou uc = 1. Hodnoty ich indexu lomu sú v rozsahu od 1. rádu .je nadviazaná na pracovný etalón 1.46 do 1. Sada hranolov – deväť pracovných etalónov primárneho etalonážneho rádu .43 do 1. rádu sa vykonáva na pracovnom etalóne 1.

63 eV. Všetky telesa s teplotu menšou než 4000 Kelvinov vysielajú maximum svojho žiarenia v infračervenej oblasti. alebo rozšírené.4 µm. vlnová dĺžka 0. MWIR strednovlnné IR žiarenie (medium wave) IR-C podľa DIN. Názov znamená „pod červenou“. pričom červená je farba viditeľného svetla s najdlhšou vlnovou dĺžkou. kedy značne narastá vodná absorpcia.0012 a 1. 8–15 µm FIR ďaleké (far) infračervené žiarenie 15–1000 µm . resp. Infračervené žiarenie zaberá v spektre 3 dekády a má vlnovú dĺžku medzi 760 nm a 1 mm. energiu fotónov medzi 0. prípadne sa orientujú len podľa žiarenia v tomto spektre. živé organizmy a všetky vesmírne objekty. V roku 1800 meral teplotu oblasti priliehajúcej k červenej oblasti spektra.4–3 µm. Hranica medzi viditeľným spektrom a IR žiarením nie je presne definovaná.76–1. Toto delenie nie je jednoznačne dané. 3–8 µm LWIR dlhovlnné IR žiarenie (long wave) IR-C podľa DIN. Rozdelenie Infračervené žiarenie sa delí na pásma. je definované podľa vodnej absorpcie SWIR krátkovlnné IR žiarenie (short wave). Zdrojom infračerveného žiarenia je každý predmet v našom okolí.Infračervené žiarenie 173 Infračervené žiarenie Infračervené žiarenie je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie. vlnová dĺžka 1. nakoľko vychádza z citlivosti ľudského oka. IIR). IR-B podľa DIN. pri 1450 nm. Termografický obrázok psa Za objaviteľa infračerveného žiarenia sa považuje sir William Herschel. Nazýva sa tiež tepelné žiarenie. Iné živočíchy (napr. had) však majú spektrum „viditeľného svetla“ posunuté. Zemská atmosféra na veľké vzdialenosti infračervené žiarenie pohlcuje. tiež prostredné IR (intermediate IR. Delenie CIE International Commission on Illumination (CIE) odporúča delenie na tri pásma • • • • • • • • • NIR blízke (near) infračervené žiarenie. Herschel dal aj pomenovanie tomuto žiareniu. IR-A podľa normy DIN.

.1. Za týmto účelom sa používa pásmo 1. ktoré vyžaruje teleso • Astronomické ďalekohľady skúmajúce vesmír v oblasti IR žiarenia • Termografia je oblasť skúmania teplôt povrchov. čím sa ohrievajú problémové miesta „pod kožou“. niekedy (25-40) .260 . • Liečebné účely – nahrievanie tela pomocou IR žiarenia – využíva sa prenikavosť IR žiarenia (schopnosť preniknúť tkanivom do určitej hĺbky). avšak faktom je že povrchy telies zahrievajú takmer všetky druhy elektromagnetického žiarenia. čo môže signalizovať zdravotné problémy. niekedy (0. Takto sa analyzujú chladnejšie (teplejšie) miesta na ľudskom tele. Rôzne molekulárne väzby pohlcujú žiarenie rôznych vlnových dĺžok. O pásmo (Original) 1260–1360 nm E pásmo (Extended) 1360–1460 nm S pásmo (Short wavelength) 1460–1530 nm C pásmo (Conventional) 1530–1565 nm L pásmo (Long wavelength) 1565–1625 nm U pásmo (Ultralong wavelength) 1625–1675 nm C-pásmo je dominantné pre spojenia pomocou IR na dlhšie vzdialenosti.Infračervené žiarenie 174 Astronomické delenie • blízke IR žiarenie (0. sauny.7-1) .1.(200-350) µm Delenie podľa citlivosti detektorov • • • • • NIR 0. • Spektroskopia slúži na detekciu vlastností materiálu (obvykle organických zlúčenín) na základe prenikania IR žiarenia vzorkou materiálu. opravy asfaltových povrchov.7–5 µm).0 µm SWIR 1.30 µm Tepelné žiarenie Infračervené žiarenie je často zamieňané za tepelné žiarenie (podľa citlivosti ľudského tela).(25-40) µm • dlhé IR žiarenie (30–1000 µm) .Infračervené žiarenie sa používa ako zdroj vyžarujúceho tepla (infračervené ohrievače.7 . Je však pravdou. sledujúce tepelnú emisiu nahriatych telies.5 µm LWIR 8 -12 (7 – 14) µm VLWIR 12 . • Vojenské aplikácie – detekcia IR žiarenia motorov za účelom navedenia rakiet a zameriavania pre zbraňové systémy Zameriavacie systémy • Nočné videnie – pasívne.0 – 3 µm MWIR 3 . Využíva sa hlavne na liečenie zápalov. Využitie • Telekomunikácie Infračervené žiarenie sa často používa na prenos informácií na krátku vzdialenosť. vypaľovanie farieb. tepelné snímky budov slúžia na účely detekcie úniku tepla a pod. niekedy 5 . že objekty pri izbovej teplote emitujú najviac žiarenia v pásme IR 8–12 µm. odmrazovanie lietadiel. • Nahrievanie .675 µm. pričom sa jednotlivým vlnovým dĺžkam vyžarovaným z telies prideľujú farby z viditeľného spektra. alebo aktívne – osvetlenie priestoru v IR oblasti a sledovanie odrazeného žiarenia • Meranie teplôt na diaľku analýzou frekvencie IR žiarenia. na varenie a pečenie a pod.5 µm • stredné IR žiarenie (5–30 µm).

pri zmršťovaní sa rotácia postupne zrýchľuje. ktorý prenáša elektromagnetickú interakciu (elektromagnetická sila) • 2 bozóny W a 1 bozón Z. Delia sa podľa prenášanej interakcie na: • 8 gluónov.Infračervené žiarenie • Infračervené lasery hlavne ako vysielače komunikačného lúča do optického kábla • Meteorológia – meteorologické satelity sú vybavené kamerami snímkujúcimi povrch zeme v IR oblasti. . ktorá rotuje. Úbytok hmotnosti však môže spôsobiť. dajú sa vidieť jednotlivé vrstvy a štruktúry v rôznej hĺbke. Pomenovaná je je podľa Roya Kerra. ktoré zodpovedá až 29 % pôvodnej hmotnosti čiernej diery. ktorý matematicky popísal jej vlastnosti. podobne ako krasokorčuliar pri piruete. Má ergosféru. resp. táto môže rotovať až niekoľko tisíckrát za sekundu. ktorý prenáša gravitačnú silu Kerrova čierna diera Kerrova čierna diera alebo rotujúca čierna diera je čierna diera. • Globálne skenovanie tepelných pomerov a prúdení v oceáne z hľadiska globálneho otepľovania. Dovtedy sa však môže z rotujúcej čiernej diery uvoľniť také množstvo energie. 175 Kalibračný bozón Výmenná častica alebo kalibračný bozón alebo častica poľa je (podľa tzv.pomocou IR žiarenia sa dá pozrieť „do obrazu“. z ktorej sa Penrosovým procesom kinetická energia čiernej diery postupne uvoľňuje do okolitého priestoru. štandardného modelu) istý druh častice. ako aj tepelné pomery a prúdenia. ktoré prenášajú slabú interakciu (rádioaktivita) • gravitón (len hypotetický). Pomocou týchto snímok sú schopné rozlíšiť typ a hrúbku mrakov. Po istom čase sa preto rotácia čiernej diery zastaví. Po kolapse hviezdy do čiernej diery. ako nerotujúca. ktorá „tvorí“ (teda prenáša) interakcie medzi časticami. Ak pôvodná hviezda pomaly rotovala. že čierna diera prestane byť čiernou dierou a exploduje. globálnych predpovedí pre zemeguľu • Archeológia a história – kontrola umeleckých diel . Jej horizont udalostí je menší a nie je totožný s medzou nekonečne veľkého červeného posunu. Oblasť medzi týmito dvoma medzami je ergosféra. ktoré prenášajú silnú interakciu (jadrová sila) • fotón. Rotujúca čierna diera spôsobuje zložitejšiu štruktúru priestoročasu vo svojom okolí.

ani nepoznáme všetky zákonitosti a vlastnosti hmoty či vesmírnych objektov. geocentrická sústava. Časom vznikla v Európe tzv. Tento systém bol po boji s cirkvou a scholastikou nahradený heliocentrickou sústavou. nekonečný. vývoja a zákonitostí vesmíru • zaoberá sa konečnosťou či nekonečnosťou priestoru a času. Dnešná kozmológia sa zaoberá predovšetkým rozdelením hmoty vo vesmíre. musí kozmológia pracovať na základe vytvorenia určitých predpokladov. Friedmannom. Dnes sa vo vede prevažne uznávajú[chýba zdroj] modely utvorené v 20. rokoch fyzikom A. Rôzne ťažkosti. teoretickej fyziky a filozofie. Veľkoškálové štruktúry vesmíru podľa hindskej kozmológie Kolorovaná verzia anonymnej Flammarionovej rytiny Dejiny Prvé naivné kozmologické predstavy vznikli už v staroveku. Úlohy Hlavné predmety činnosti: • zaoberá sa všeobecnými problémami štruktúry. má charakter samostatnej vedy na hraniciach astronómie. pulzujúci. . podľa ktorej je nehybná Zem stredom vesmíru. tzv.) a overuje ich na základe výsledkov pozorovaní mimogalaktickej astronómie a rádioastronómie. Ani relativistická kozmológia však nie je bez ťažkostí[chýba zdroj]. jej vzájomným pôsobením a pohybom. vedy a náboženstva[chýba zdroj]. založené na teórii relativity. Výhodou dnešnej kozmológie je. Dospelo sa k nej akumuláciou pozorovaní [chýba zdroj] a na základe antického presvedčenia. A. že sa môže oprieť aj o bohaté pozorovania vesmíru[chýba zdroj]. Vytvára preto len modely vesmíru (rozpínajúci sa. čiže trvania kozmu Keďže zatiaľ [chýba zdroj] vesmír ešte úplne nepoznáme (pozorujeme iba jeho časť). stacionárny a pod. kde je arénou boja materializmu a idealizmu[chýba zdroj]. Hoci sa považuje za súčasť astronómie. Po objavení Newtonovho všeobecného zákona príťažlivosti sa kozmologický problém dal definovať ako fyzikálna úloha o správaní nekonečnej sústavy priťahujúcich sa hmotných telies. Dôležitá je najmä súvislosť s filozofiou. že za viditeľným. v ktorých sa vesmír prejavuje ako celok. zložitým pohybom planét musia byť skryté zákonité pravé pohyby[chýba zdroj] . kozmologické problémy.Kozmológia 176 Kozmológia Kozmológia je odbor astronómie zaoberajúci sa tými vzťahmi. ďalej premenou energie vo vesmíre a geometrickými vlastnosťami priestoru. konečný . vyplývajúce z tohto chápania vesmíru odstránila relativistická kozmológia (čiže kozmológia založená na Einsteinovej teórii relativity).

že zem spočíva na vode. Lebo to. ostáva na povrchu vody ako drevo alebo niečo takého druhu. zatiaľ čo ona sama ostáva zachovaná. lebo sú tej mienky. že je to voda (preto tiež hlásal. veria preto. že nič nevzniká. pôvodca takejto filozofie. html . ii. Táles však. z čoho sú všetky veci a z čoho ako z prvého vznikajú a do čoho ako posledného zanikajú. že počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. Toto učenie sme prevzali akonajstaršie. z ktorých všetko ostatné vzniká. uniba. sk/ ~filit/ fvk/ kozmologia_talesova-e. Pravda. a to.Kozmológia 177 Tálesov názor na kozmológiu Tálesov názor na kozmológiu je takýto: Iní sa domnievali. domnievajúc sa. z čoho všetko vzniká. a vtedy ľudia hovoria. nie sú všetci rovnakej mienky. fmph. pokiaľ ide o počet a druh takého počiatku. keďže je schopná plávať. alebo viaceré. je počiatkom všetkého). že zem. že potrava všetkých vecí je vlhká a že z vlhka vzniká a ním sa živí aj samo teplo (to však. ani nič nezaniká. si myslela. že je zemetrasenie. túto domnienku mal teda z tohto i z toho. Pohybuje sa vraj ako čln a pohyblivosťou vody sa potom otriasa. čo sa prví zaoberali filozofiou. Väčšina tých. že sa takáto podstata (fysis) vždy zachováva… Teda musí byť určitá podstata. že semená všetkých vecí majú vlhkú podstatu. Možno čerpal túto domnienku z pozorovania. Zem je nesená vodou. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy Referencie [1] http:/ / dent. hovorí. že zem spočíva na vode). Pozri aj • Kozmogónia • Planetárna kozmogónia Externé odkazy • FILIT [1] – zdroj. ktoré vraj zastával Táles Milétsky. vyhlasujú za prvok a počiatok (arché) vecí. buď jediná. pričom podstata ostáva a menia sa len jej stavy.

že rýchlosť svetla je konštantná vzhľadom na akúkoľvek inerciálnu súradnicovú sústavu (potvrdený v roku 1887 v Michelsonovom-Morleyovom experimente).Lorentzova transformácia 178 Lorentzova transformácia Lorentzova transformácia vo fyzike znamená množinu štyroch rovníc používaných na prepočet súradníc priestoru a času pri prechode medzi inerciálnymi súradnicovými sústavami za predpokladu konštantnej rýchlosti svetla vo všetkých inerciálnych sústavách. Ak vezmeme do úvahy fakt.z'.y. O používa (x. V roku 1905 pomenoval Henri Poincaré Lorentzovu transformáciu po nemeckom fyzikovi a matematikovi Hendrikovi Antoonovi Lorentzovi (1853-1928). Lorentzova transformácia sa zapisuje v maticovej forme ako: kde sa nazýva Lorentzov faktor a . Vzťah medzi referenčnou súradnicovou sústavou a jej Lorentzovou Obaja používajú svoju vlastnú karteziánsku transformáciou. Rýchlosť v smere osi y aj z je nulová a v čase merania sa os x pozorovateľa O prekrýva s osou x' pozorovateľa O'. Pri nízkych rýchlostiach sa táto transformácia blíži ku Galileovej transformácii z klasickej fyziky: .t) a O' používa (x'. O Lorentzovej transformácii sa môže uvažovať aj ako o rotácii v Minkowského priestoročase. že máme dvoch pozorovateľov O a O'. Vytvorili matematickú bázu pre Einsteinovu špeciálnu teóriu relativity.z. Predpokladajme.t'). že obaja pozorovatelia sú vzhľadom na seba v stave rovnomerného priamočiareho pohybu v smere osi x. Všeobecnejšia množina transformácií zahrňujúca tiež transláciu aj priestorovú rotáciu súradnicových ôs sa nazýva Poincarého grupa. Teraz predpokladajme.y'. súradnicovú sústavu na meranie časových a priestorových intervalov. potom môžeme jednoducho vyvodiť nasledujúce hodnoty kontrakcie dĺžky a dilatácie času súradnicovej sústavy pozorovateľa O' vzhľadom k súradnicovej sústave pozorovateľa O: .

Lorentzova transformácia . Lorentzova transformácia bola poprvýkrát objavená a publikovaná Josephom Larmorom v roku 1897. V poradí prvá verzia transformácie bola ale publikovaná už v roku 1890 Hendrikom Lorentzom. Svoju konečnú verziu publikoval ten istý autor v roku 1899 a 1904. Larmorove a Lorentzove konečné rovnice neboli zapísané v modernej symbolike a forme, ale boli algebraicky ekvivalentné tým, ktoré publikoval v roku 1905 Henri Poincaré, francúzsky matematik, ktorý ich upravil, aby dal týmto štyrom rovniciam koherentnú a konzistentnú formu, v ktorej ich poznáme dnes. Obaja, Larmor aj Lorentz, objavili, že transformácia rešpektuje Maxwellove rovnice elektromagnetizmu. Prírodné zákony sú symetrické vzhľadom k Lorentzovej transformácii, to znamená, že ak na ne aplikujeme Lorentzovu transformáciu, nezmenia sa.

179

Web odkazy
• Interaktívny Java Applet [1] (kliknúť na červený obdlžnik)

Referencie
[1] http:/ / www. mathe-online. at/ mathint/ struct/ applet_b_lorentz. html

Maxwellove rovnice

180

Maxwellove rovnice

Elektromagnetizmus Elektrina · Magnetizmus Elektrostatika Elektrický náboj Coulombov zákon Elektrické pole Gaussov zákon Elektrický potenciál Magnetostatika Ampérov zákon Magnetické pole Magnetický moment Elektrodynamika Elektrický prúd Lorentzova sila Elektromotorická sila Elektromagnetická indukcia Faradayov-Lenzov zákon Posuvný prúd Maxwellove rovnice Elektromagnetické pole Elektromagnetické žiarenie Elektrický obvod Elektrická vodivosť Elektrický odpor Elektrická kapacita Elektrická indukčnosť Elektrická impedancia Elektrická rezonancia

Maxwellove rovnice sú základné zákony v makroskopickej teórii elektromagnetického poľa. Možno ich zapísať buď v integrálnom alebo diferenciálnom tvare. V integrálnom tvare opisujú elektromagnetické pole v istej oblasti a v diferenciálnom tvare v určitom bode tejto oblasti.

Maxwellove rovnice

181

Formulácia Maxwellových rovníc
Nižšie uvedený zápis je platný v jednotkách sústavy SI. V iných sústavách sa v zápise objavujú navyše konštanty ako napr. rýchlosť svetla c a (Ludolfovo číslo) v sústave CGS.

Prvá Maxwellova rovnica (zákon celkového prúdu, zovšeobecnený Ampérov zákon)
integrálny tvar

Cirkulácia vektoru H po ľubovolnej orientovanej uzavretej krivke c je rovná súčtu celkového vodivého prúdu I a posuvného prúdu , uzavretého krivkou c, Krivka c a ľubovolná plocha S, ktorú krivka vymedzuje sú navzájom

pravotočivo orientované. diferenciálny tvar

Rotácia vektoru intenzity magnetického poľa H je rovná hustote vodivého prúdu j a hustote posuvného (Maxwellovho) prúdu

Druhá Maxwellova rovnica (Zákon elektromagnetickej indukcie, Faradayov indukčný zákon)
integrálny tvar

Cirkulácia vektoru E po ľubovolnej orientovanej uzavretej krivke c je rovná záporne vzatej časovej derivácii magnetického indukčného toku prechádzajúceho plochou S, ktorá je ohraničená krivkou c. Krivka c a ľubovolná plocha S, ktorú krivka obopína, sú vzájomne orientované pravotočivo. diferenciálny tvar

Rotácia vektoru intenzity elektrického poľa E je rovná záporne vzatej derivácii magnetickej indukcie B.

Tretia Maxwellova rovnica (Gaussov zákon elektrostatiky)
integrálny tvar

Elektrický indukčný tok ľubovolnou von orientovanou plochou S je rovný celkovému voľnému náboju v priestorovej oblasti V ohraničenej plochou S. diferenciálny tvar

Divergencia vektoru elektrickej indukcie D je rovná objemové hustote voľného náboja ρ. Ekvivalentná formulácia: siločiary elektrickej indukcie začínajú alebo končia tam, kde je prítomný elektrický náboj.

Maxwellove rovnice

182

Štvrtá Maxwellova rovnica (Zákon spojitosti magnetického indukčného toku)
integrálny tvar

Magnetický indukčný tok ľubovolnou uzavrenou orientovanou plochou S je rovný nule. diferenciálny tvar

Divergencia vektoru magnetickej indukcie B je rovná nule. Ekvivalentná formulácia: neexistujú magnetické monopóly (neexistujú magnetické náboje). Fyzikálne premenné použité v Maxwellových rovniciach zhŕňa nasledujúca tabuľka
Označenie Význam intenzita elektrického poľa Jednotka SI V/m

intenzita magnetického poľa A/m elektrická indukcia magnetická indukcia hustota voľného náboja hustota prúdu C/m² T C/m³ A/m²

Materiálové vzťahy pre materiály s lineárnou závislosťou
Pre širokú triedu materiálov možno predpokladať, že sú veličiny hustota polarizácie P (C/m2) a hustota magnetizácie M (A/m) vyjadrené ako:

a že pole D a B sú s E a H sú zviazané vzťahmi:

kde: je elektrická susceptibilita materiálu, je magnetická susceptibilita materiálu, ε je elektrická permitivita materiálu a μ je magnetická permeabilita materiálu V nedisperznom izotropnom prostredí sú ε a μ skaláry nezávislé na čase, takže Maxwellove rovnice prejdú na tvar:

V homogénnom prostredí sú ε a μ konštanty nezávislé na polohe a možno teda ich polohu zameniť s parciálnymi deriváciami podľa súradníc.

Maxwellove rovnice Všeobecne môžu byť ε a μ tenzormi druhého stupňa, ktoré potom odpovedajú popisu dvojlomových (anizotropných) materiálov. Nehľadiac na tieto priblíženia však každý reálny materiál vykazuje istú materiálovú disperziu, kvôli ktorej ε alebo μ závisí na frekvencii. Pre väčšinu typov vodičov platí medzi prúdom a elektrickou intenzitou Ohmov zákon v tvare

183

kde γ je merná vodivosť daného materiálu.

Maxwellove rovnice ako vlnové rovnice potenciálov
Ekvivalentne (a často s výhodou) možno vyjadriť Maxwellove rovnice pomocou skalárneho a vektorového potenciálu a , ktoré sú definované tak, aby platilo

a

sa pritom nezmenia, ak od potenciálu

odčítame ľubovolnú

, alebo k

pričítame

, kde

je

ľubovolná skalárna funkcia. Preto pre jednoduchosť výsledných rovníc môžeme navyše zvoliť tzv. Lorentzovu kalibračnú podmienku

Maxwellove rovnice potom majú tvar vlnových rovníc v časopriestore

kde

je d’Alembertov operátor.

Zdroj
• Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Maxwellovy rovnice [1] na českej Wikipédii.

Referencie
[1] http:/ / en. wikipedia. org/ wiki/ Cs%3Amaxwellovy_rovnice?oldid=830204

alebo v ionizovanom stave (oblasť H II).105 hmotností Slnka. Difúzne hmloviny sú typickým príkladom optického prejavu medzihviezdnej hmoty. hélia (28%) a ostatných ťažších chemických prvkov (kyslík. −25 oblakoch medzihviezdnej hmoty je rôzna (od 10 g. ktorých priemer môže dosiahnuť až 40 pc a hmotnosť okolo 3. uhlík. Najhustejšie oblasti medzihviezdnej hviezdy takmer sférického tvaru sa nazývajú globuly. pravdepodobne kremičitanovými alebo grafitovými zrniečkami predĺženého tvaru. Kým v jednej oblasti je teplota len niekoľko Kelvinov. v Hmlovina B 33 známa aj ako Konská hlava. Hustota prachových častíc v medzihviezdnom priestore je 10−13 častíc na 1 cm³. prachovými časticami. ktoré prachom prechádza. dusík. čo je 0. rázové vlny. a skladajú sa z medzihviezdneho plynu a prachu.1 častice na 1 cm³. po 10−20. Vodík sa nachádza v plynovo-prachových hmlovinách v neutrálnom stave (vtedy hovoríme o oblasti H I). Hustota v teraz rodia hviezdy. atómových a molekulových iónov a voľných elektrónov. Práve v takýchto mrakoch vznikajú hviezdy. s rozmermi 10−4 až 10−5 cm. preto je tlak medzihviezdnej hmoty v rozličných oblastiach takmer rovnaký.cm−3. Tieto rozmery sú blízke vlnovej dĺžke viditeľného svetla. Tmavý mrak. Skladá sa z atómov. Tieto 4 zložky sú navzájom úplne premiešané. Medzihviezdny plyn s hustotou okolo 10−23 g. . molekúl. čo je niekoľko tisíc častíc na 1 cm³). Medzihviezdny plyn tvorí 99% celkovej hmotnosti medzihviezdnej hmoty.cm−3 (10 častíc na 1 cm³) a s teplotou 60 – 80 K tvorí mračná s priemerom 10 pc. Fyzikálne podmienky medzihviezdneho plynu v rôznych oblastiach Galaxie sa navzájom veľmi odlišujú. preto medzihviezdny prach absorbuje viditeľné svetlo hviezd. V hustejších mrakoch dosahuje hodnota 10−9 na 1 cm³. Tieto mračná potom supernovy "rozfukujú" a tvoria tzv. Medzihviezdny prach tvorí približne 1% celkovej hmotnosti medzihviezdnej hmoty a tvorený je drobnými. obyčajne v komplexoch plynovo-prachovej medzihviezdnej hmoty. Môžu ho ionizovať a zahriať na teplotu až niekoľko miliónov K.Medzihviezdna hmota 184 Medzihviezdna hmota Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom. Existujú v dvoch formách: svietiace a tmavé. Najchladnejšie a najhustejšie oblasti sú v blízkosti galaktickej roviny. síra. v ktorom sa inej môže dosahovať až milióny Kelvinov. žiarením a magnetickými poľami. Infračervené žiarenie však takýmito oblakmi prechádza. neón. najhustejšie oblasti sú chladné a najhorúcejšie sú málo husté. argón). Pozostáva najmä z vodíka (70%).

V eliptických galaxiách sa naopak medzihviezdna hmota takmer vôbec nevyskytuje (max. ktoré prechádza mrakmi medzihviezdnej hmoty. Obzor Bratislava. J. napr.. Podobné zastúpenie ako v našej Galaxii má aj v iných špirálových galaxiách (1 – 10 %). v Malom Magellanovom mraku je to 32 % jeho celkovej hmotnosti.Medzihviezdna hmota 185 Medzihviezdna absorpcia svetla sa prejavuje medzihviezdnymi absorpčnými čiarami v spektrách hviezd. Tvorí 2% z celkovej hmotnosti Galaxie. Medzihviezdna hmota je v našej Galaxii sústredená do tenkej vrstvy v jej základnej rovine s hrúbkou Otvorená hviezdokopa M45 obklopená reflexnou hmlovinou. Svietenie reflexných hmlovín zapríčiňuje rozptyl svetla na prachových časticiach medzihviezdnej hmoty. je polarizované. Na výskum špirálovej štruktúry celej Galaxie sa ako najvhodnejší prostriedok používa medzihviezdny neutrálny vodík. že predĺžené prachové častice s určitými magnetickými vlastnosťami sú orientované pozdĺž siločiar medzihviezdneho magnetického poľa. približne 200 – 300 pc. V nepravidelných galaxiách je zastúpenie medzihviezdnej hmoty vyššie. čo možno vysvetliť tým. str. 1987. sústreďuje sa v nej predovšetkým do špirálových ramien. ktorý žiari v rádiovej oblasti na vlnovej dĺžke 21 cm. zoslabením a sčervenaním svetla hviezd. 371 – 372 .. Svetlo hviezd. Encyklopédia Astronómie. Štohl. A. 0. a kol. Za súčasť medzihviezdnej hmoty v širšom zmysle môžeme považovať aj kozmické žiarenie.1 %). Pôvodný prameň Hajduk.

pretože z formulovanej axiómy filozof následne vyvodzuje (dedukuje) mnoho ďalších tvrdení. vysvetliť. nasledujúce po Fyzike“ resp. takže usúdil. [2] Etymológia pomenovania Autorom pojmu metafyzika je grécky filozof a predstaviteľ antickej peripatetickej školy Andronikos z Rodu z 1. Boh. Jedná sa o teoretické a racionálne postihovanie pravdy. μετὰ čiže meta-) bežné. proté philosophia). filozofia existencie) a filozofiu Boha (filozofická teológia). nemenné a večné entity alebo princípy.Metafyzika 186 Metafyzika Metafyzika je také zameranie filozofie. ktoré pojednávajú o duchovných a nehmotných skutočnostiach. založené na konštrukcii myšlienok a myšlienkových systémov bez jasného opierania sa o empirické dáta. • transcendentálna metóda . Kr. ktoré zase pojednávajú o hmotnej realite. len rozumom postihnuteľných (inteligibilných) veciach (substancia.) chápaných ako stále. že témy o duchovných a nehmotných skutočnostiach v na prvý pohľad ťažko zaraditeľných spisoch siahajú poza (gr. v ktorej korenia všetky filozofické disciplíny. kde toto súcno od neho bytostne a podstatne závisí. prečo Andronikos z Rodu takto knihy zaradil a pomenoval: 1. ale v rámci metafyziky aj v antickej klasike (napr. • axiomatická metóda Axiómy sú postuláty. tak ich založil za Fyziku. čo mu ako takému prináleží. v pôvodnej gréčtine τὰ μετὰ τὰ φυσικὰ βιβλία (tá metá tá physiká biblía – „knihy. Metafyziku zvyknú členiť podľa nemeckého osvietenského filozofa Christana Wolffa na filozofiu bytia (ontológia). Metafyzika je základná filozofická oblasť skúmania. Platón) alebo v novovekej klasike trebárs u Barucha Spinozu. 2. Andronikos ako stúpenec aristotelovského peripatetizmu veľmi dobre poznal Aristotelovo dielo. zmyslovou empíriou postihnuteľné „fyzično“. storočia pr. zaradil za traktáty o fyzike (Fyzika). Takto sa týmto písomnostiam začalo hovoriť Metafyzika. Axiomatická metóda je jednoznačne naviazaná na logickú dedukciu. preto ich celkom úmyselne a výstižne nazval „metafyzičnom“ a daný súbor kníh Metafyzikou. duša. bytie jestvujúce poza empiricky okúsiteľné súcno (jestvujúcno). ktoré ako základné vety myšlienkovej konštrukcie slúžia ako východiská. Aristoteles používal na označenie takéhoto skúmania termín „prvá filozofia“ (gr. Pojem vznikol ako výsledok Andronikovej bezradnosti. Predpona μετὰ (meta-) teda znamená „za“ alebo „poza“. René Descarta. a to tak pokiaľ ide o svoje jestvovanie.[1] Metafyzika sa postupne vyvinula do osobitnej filozofickej disciplíny o nadzmyslových. preto sa ich postulovanie stalo cieľom v rámci úplnej metodickej skepsy napr. Budovanie axiomaticko-deduktívneho systému sa neosvedčilo nielen v geometrii. nesmrteľnosť. resp. „knihy. Ten ako jeden z prvých vydavateľov a komentátorov Aristotelových spisov systematicky zoradil diela svojho majstra. Tradičné metódy metafyziky Tradičnými výskumnými metódami metafyziky sú: • špekulatívna metóda Špekulatívna metóda sa usiluje o komplexné nazeranie a úplný. Stanovenie axióm je často v metafyzike vecou apriórnej samozrejmosti. ktoré sa snažia interpretovať vznik pojmu resp. keďže písomnosti o všeobecných a nehmotných skutočnostiach nevedel zaradiť pod konkrétny výstižný názov. ako aj pokiaľ ide o jeho účel. Poznáme dve hypotézy. Takto sa témam „za Fyzikou“ začalo vravieť ako metá-Physiká. kozmológiu. pričom písomnosti. systematický výklad reality. ktoré sa usiluje uchopiť bytie ako také a to. zlo atď. filozofiu človeka (filozofická antropológia. esencia. ktoré sú za Fyzikou“ ).

dlho pretrvávajúce členenie metafyziky pochádza z pera nemeckého filozofa Christiana Wolffa.Metafyzika Po prvotnom synonymnom zamieňaní s pojmom „transcendentný“ (lat. že ona sama je v kontexte aristotelizmu vrchol ľudského poznania a dokonca i samotná blaženosť v kresťanskom zmysle znamená rozumové nazeranie Boha. múdrosť (gr. V prospech dostatočnosti prirodzenej teológie resp. deduktívne odvodených myšlienkových konštrukcií. v ktorého kontexte Tomáš dichotómiu rieši. aby sám svojím rozumom dospel k poznaniu božstva. Takto sa podľa Tomáša Boh rozhodol zjaviť tzv. metaphysica generalis (všeobecná metafyzika) – tá sa zaoberá bytím a súcnom ako takým. pričom určite nemožno obísť Aristotelovo chápanie „múdrosti“ (gr. význam tohto pojmu ustálil a transcendentálnym sa začalo nazývať to. keďže ho presahujú. sophía). Transcendentálnu metódu teda ako prvý používa Kant. transcendere – presahovať) v období scholastiky sa. • deskriptívna metóda Táto metóda sa zameriava na najvšeobecnejší opis vzťahov a javov reality ako takej. Tomáš však argumentuje. ale sa rôznorodo miesili. počnúc Immanuelom Kantom. celej metafyziky. posvätnej náuky). božstva. Týmto zjavením je kresťanská Biblia a u Tomáša aj kresťanská (katolícka) Tradícia. Preto sa rozumovo budovaná metafyzika dá chápať ako postačujúca veda aj pre kresťana. Jej predmetom sú najvšeobecnejšie príčiny jestvujúcna a bytia ako takého. metafyziky (u Aristotela sophía) hovorí učenie. „Sophía“ ako múdrosť sa takto u Aristotela jednoznačne predstavuje ako vyvrcholenie celej „prvej filozofie“ (gr. ktorý pôsobisko metafyziky redukuje na skúmanie apriórnych štruktúr nášho vedomia. kedy mu bol Wolff ešte vzorom. Podľa neho sa metafyzika člení na dve oblasti: 1. ktorá by tento problém nielenže riešila. sophía). že nie každý človek má prirodzenú vlohu alebo čas pre venovanie sa filozofii. takpovediac. . 187 Klasické členenie Klasické. čo umožňuje a podmieňuje ľudské poznanie. Tieto metódy nikdy neboli používané v čistej podobe. proté philosophía). metaphysica specialis (špeciálna metafyzika) a. na ktoré rozum sám prísť nemôže. Aristotelova teória vedeckého poznania vníma ako najdokonalejšie a najvyššie vedenie práve tzv. priam až axiomatických príčin zabezpečuje tejto. racionálna kozmológia (predmetom je svet ako taký) b. keď metafyzika rozumom skúma absolútne metafyzično a tým nadobúda sama teologický rozmer?“ K tejto otázke sa dostáva Tomáš Akvinský na začiatku Teologickej sumy. takže ju možno konkretizovať ako ontológiu 2. vede istý teologický rozmer. Otázkou sa teda stáva: „Je potrebná akási ďalšia (kresťanská) teológia. keďže skúmanie prvotnej príčiny je totožné so skúmaním absolútneho metafyzična resp. ktorý s využitím prvkov scholastickej špekulácie a metodickej skepsy René Descarta nadviazal na Leibniza a stal sa tak významným systematikom nemeckej metafyzickej terminológie. racionálna teológia (predmetom je Boh či božstvo) Takéto delenie je známe už v období scholastiky a preberá ho aj Immanuel Kant vo svojom tzv. ale by aj poskytla exkluzívnejšie informácie o metafyzične. nadprirodzenú alebo zjavenú posvätnú náuku. keď obhajuje relevanciu kresťanskej teológie (alebo v jeho slovníku – tzv. resp. Celé toto poznanie sa nadobúda realizáciou čisto rozumovej mohutnosti človeka vrátane logických. že aj to je možné (na základe stvorenstva). hoci nevylučuje. predkritickom období. Poznanie týchto úplne prvých.[3] Vzťah metafyziky a kresťanskej teológie Základný rozdiel medzi metafyzikou a kresťanskou teológiou sa rysuje predovšetkým u stredovekého scholastika Tomáša Akvinského v jeho diele Suma teologická. racionálna psychológia (predmetom je duša človeka) c. Jeho rozlíšenie je reprezentatívne.

2002. Cení si v ňom predovšetkým prírodovedca a mysliteľa. ISBN 80-7182-064-4 • FILIT [7] – zdroj. Aufl.. o. Metafyzika teda vylučuje všetky výpovede. ktorý vedel využívať skúsenosť i experiment. o. J. Za najväčšiu autoritu v oblasti filozofie považuje Aristotela. z čoho pochádzajú tzv. sk/ ~filit/ fvm/ metafyzika_-_nazory_na_nu.. ešte pred ontológiou.[4] [5] • Metafyzika je podľa Rudolfa Carnapa výraz určitého životného pocitu. Anzenbacher. Metafyzika nemôže byť však vedou. ktorej by chcel vrátiť podľa možností čo najúplnejšiu autoritu. pretože sa otvára k možnej skúsenosti nekonečného a zároveň.: Úvod do filozofie. K-M. Tak filozofia prírody. Bratislava. (Begrndet von H. 668. html) Metafyzika. hľadanie odpovede na otázku. SPN 1990. čo môžem vedieť. ii.[4] [5] • Roger Bacon stotožňuje filozofiu s vedou vôbec. autorov: Filosofický slovník. neu bearbeitet von G. autorov: Filosofický slovník. 2002.Metafyzika Vytýčený rozdiel medzi metafyzikou s teologickým rozmerom (u Aristotela sophía) a kresťanskou teológiou sa teda rysuje práve v kontexte zdroja ich informácií. Zdroje • Kol. 304 s. Lebo úlohou filozofie je podľa Bacona skúmanie skutočnosti a odhaľovanie zákonov. ktorý by sa dal popísať ako úsilie o elimináciu všetkej prípadnej vnútornej kontradikcie. časť teoretickej filozofie. zatiaľ čo kresťanská filozofia si dogmatickým spôsobom stanovuje axiómy zo spomínaného zjavenia a k rozumu má vzťah. z čoho vznikajú tzv. 444.: Prehľad dejín filozofie. pravdy z viery. Z FILITu (http:/ / ii. r. Bratislava. Schischkoff) Stuttgart Kr"ner 1991. Toto rozlíšenie je totožné s rozlíšením filozofickej (prirodzenej) teológie a kresťanskej teológie. http:/ / dent. ako aj metafyzika a etika patria podľa jeho mienky k prírodovedným a empirickým disciplínam.[4] [6] • Podľa Kanta je metafyzika skúmanie toho. Schmidt. 656 s. Veda 1979.) Encyklopédia Slovenska. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. fmph. ktoré ju ovládajú. uniba. Metafyzika má prednostné miesto pred ontológiou. dáva miesto etike. 188 Názory na metafyziku • Podľa Aristotela je metafyzika prvá filozofia. uniba. pravdy z rozumu. Obzor 1972. pretože jej výroky nemožno verifikovať. s. (22. zatiaľ čo kresťanská teológia sa inšpiruje aj kresťanským zjavením. A. Praha. zv. Olomouc : Nakladatelství Olomouc s. Kol. Olomouc : Nakladatelství Olomouc s. r. html . ktoré nepochádzajú z číreho rozumu. fmph. názory na ňu Legowicz. III. sk/ ~filit/ fvm/ metafyzika.[4] [6] • Metafyzika je podľa Levina transcendencia k druhému. ktorý by sa mohol legitímným spôsobom prejavovať v náboženstve a umení. čo môžem vedieť. Základy doxografie. Referencie [1] [2] [3] [4] [5] [6] [7] Philosophisches Wörterbuch. Metafyzika sa buduje len rozumom.

ktorý žiadnych trpaslíkov nepotrebuje. Occamova britva sa dá interpretovať dvoma mierne odlišnými spôsobmi. čo sa stalo známym ako Occamova britva. že esencie (podstaty) sú zbytočné a iluzórne súcna. Prvý možno popísať takto: Ak pre nejaký jav existuje viacero vysvetlení. na ktorých úspešne stavia i súčasná veda. do teórie nepatrí. História Korene toho. ktorí telesá postrkujú tak. Napríklad k Newtonovmu gravitačnému zákonu možno sformulovať alternatívnu teóriu. A hoci formuloval princíp rôznymi spôsobmi. takže jeho asociácia s ním môže byť daná frekvenciou a efektívnosťou s akou ju využíval (Ariew 1976). Roger (1976). (1956).Occamova britva 189 Occamova britva Occamova britva (Viliam z Ockhamu) je princíp ekonómie myslenia. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Trpaslíci však s postrkovaním prestanú v roku 2042. je lepšie uprednostniť to najmenej komplikované. Termín Occamova britva sa prvý krát objavil v roku 1852 v prácach Sira Williama Rowana Hamiltona (1805–1865). W. J. M. pretože poznanie sa vytvára len na základe skúsenosti a logiky. čo bude znamenať koniec známych fyzikálnych zákonov. ale človekom menom John Ponce z Corku v roku 1639 (Thorburn 1918). (1918). Ockham's Razor: A Historical and Philosophical Analysis of Ockham's Principle of Parsimony. • Charlesworth. Užšie chápanie Occamovej britvy sa týka časti jednej teórie: Ak nejaká časť teórie nie je pre dosiahnutie výsledkov nevyhnutná. najpopulárnejšia verzia "britvy" nebola napísaná ním. Occamova britva z nespočetného množstva takýchto alternatívnych teórií vyberá práve Newtonov zákon. Philosophical Studies (Ireland) 6: 105–112. Tomáš Akvinský (c. Champaign-Urbana. • Thorburn. ak to nie je nevyhnutné (Entia non sunt multiplicanda praeter necessitatem). že gravitačná sila je v skutočnosti polovičná než podľa Newtonova zákona. ktorá vraví. ktoré vedú k rovnakým výsledkom. Occamova britva rieši problém nekonečnej rozmanitosti teórií. Zdroje • ARIEW. podľa ktorého sa súcna nemajú zmnožovať. Occam nevymyslel termín "britva".) (Charlesworth 1956). Mind 27 (107): 345-353. . 1225–1274) a dokonca Aristoteles (384–322 pred Kr. Použitie vo vede Occamova britva je jedným zo základných princípov či postupov. Z toho vyplýva. University of Illinois. "Aristotle's Razor". a zvyšok spôsobujú inak neviditeľní a nemerateľní trpaslíci. možno sledovať v prácach filozofov ako John Duns Scotus (1265–1308). Externé odkazy • FILIT [2] – zdroj. M. dávno po Occamovej smrti približne v roku 1349. "The Myth of Occam's Razor [1]". aby sa zdanlivo chovali podľa Newtonovho zákona.

resp. html Priestoročas Priestoročas alebo časopriestor je štvorrozmerný priestor zjednocujúci trojrozmerný fyzikálny priestor a čas. že sme vymysleli akurát nový skrátený názov. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať. ii. ale aj vo vesmíre sa odohráva v „aréne“ nazývanej priestoročas.1908 (Einsteinov profesor matematiky). že v relativite je to jedna z klúčových myšlienok. ale priestoročas je na pozorovateľovi nezávislý a tvorí základný rámec pre možnosť realizácie fyzikálnych zákonov nezávislych na vzťažnej sústave vo vesmíre. sk/ ~filit/ fvo/ occamova_britva. Priestoročas zaviedol Herman Minskowski v rokoch 1907 . Záznam o každej udalosti sa skladá vždy zo štyroch čísel. Výpočet Výpočet vzdialenosti bodov v priestore Ak je vzdialenosť medzi bodmi A a B je . Vlastnosti priestoročasu Pri popise pohybu musíme zaznamenať nielen polohu. len tým. pdf [2] http:/ / dent. Vnímanie času a priestoru ako nezávislých pojmov je závislé na pozorovateľovi. dianie okolo nás. ale aj čas. Alebo by sme mohli povedať skrátene v priestoročase (alebo v časopriestore). neprinesie nič nového. ale aj v čase“. is/ ~sveinbt/ files/ papers/ MythOfOccamsRazor. ale aj všeobecnej) je dokonca nevyhnutné uvažovať vždy dianie v rámci priestoročasu. fmph. Body priestoročasu zodpovedajú bodovým udalostiam. hi. (pozri obr. Túto skutočnosť môžeme povedať aj inými slovami: „všetky objekty aj my sa pohybujeme nielen v priestore. že takáto myšlienka dávať dokopy priestor a čas. Ukázalo sa však. nikdy nie osobitne v priestore a osobitne v čase.Occamova britva 190 Referencie [1] http:/ / www. Všetky udalosti. Navyše v teórii relativity (v špeciálnej. uniba. zaznamenávame udalosti. kde tri z nich udávajú polohu udalosti v priestore a jeden údaj udáva čas jej nastatia.). potom podľa Pytagorovej vety v dvojrozmernom priestore bude táto vzdialenosť: Výpočet vzdialenosti dvoch bodov v priestoročase Ak by ľubovoľný iný pozorovateľ použil svoje súradnice (označme ich s čiarkou) a vypočítal by: .

Inak by sa interval nezachoval. resp. Vo výpočte vzdialenosti medzi udalosťami vystupuje aj čas. sk/ ~tuleja/ vscience/ relativita/ Relativita. je invariantom: Z nemennosti tohto intervalu vidíme okamžite prekvapujúci dôsledok – jednu z najväcších inovácii a zmien v našom chápaní času. pdf . aj priestor . musia byť rôzne aj doby a medzi ich nastatiami (pričom je konštantná rýchlosť svetla ). nemení sa. Pozri aj Teória relativity Externé zdroje Učebný text pre gymnázium: Jozef Hanc. Inými slovami čas nebeží rovnako pre všetkých pozorovateľov. Slavomír Tuleja [1] Referencie [1] http:/ / vk. existuje istý druh vzdialenosti. Ak ľubovoľný iný pozorovateľ použije svoje súradnice (označme ich s čiarkou) a výpočíta .priestoročasový interval. upjs. Výpočet vzdialenosti dvoch udalostí v priestoročase Tento vzorec je pre vzdialenosť danú Pytagorovou vetou veľmi podobný výpočtu vzdialenosti medzi dvoma bodmi. Priestoročasový Interval vypočítame: . dostane aj ten istý výsledok. Interval je pre všetkých pozorovateľov rovnaký. Na obrázku sú znázornené udalosti A a B. Výpočet vzdialenosti medzi udalosťami Aj medzi dvoma udalosťami (bodmi v priestoročase). Ak sú pre dvoch pozorovateľov rôzne priestorové vzdialenosti a medzi danými udalosťami. ktoré sa líšia o o .Priestoročas potom 191 Obdobný vzorec platí aj pre trojrozmerný priestor. Udalosti v reálnom svete sú však odelené nielen v priestore ale aj v čase.

nahliadnuť pod tmavú hmlovinu. Protohviezdam s hmotnosťou 15 hmotností Slnka to trvá kratšie. Hayashiho stope. kým sa z nich vyvinú hviezdy hlavnej postupnosti. ako oblaky vodíka a hélia začali kontrakciu a predtým. okolo 100 000 rokov. Teplota v centrálnej oblasti postupne narastá od 10 Kelvinov. Počas svojho vývoja sa protohviezda posúva po Hertzsprungovom–Russellovom diagrame zhora nadol po tzv. ako hviezda dosiahla hlavnú postupnosť. Protohviezdam s hmotnosťami blízkymi hmotnosti Slnka obyčajne trvá 10 miliónov rokov. Gravitačná kontrakcia sa zastavuje. Protohviezda vzniká z globuly. ktoré však predstavuje len zlomok žiarenia uvoľňovaného neskôr termojadrovými Fotografia objektu Herbig-Haro 46/47 získaná Spitzerovým vesmírnym reakciami. Okolo protohviezdy sa niekedy môže vytvoriť protoplanetárny disk. z ktorého môžu vzniknúť planéty. Podarilo sa tak energetické rádiové a infračervené žiarenie. hneď ako v jadre protohviezdy začnú prebiehať termojadrové reakcie. Spolu s teplotou narastá v strede protohviezdy aj tlak. približne guľatej hmloviny gravitačnou kontrakciou. tmavej. malej. ktoré mala v štádiu globule až po niekoľko miliónov Kelvinov. Vďaka gravitačnej kontrakcii sa globula zmršťuje a zahrieva. . Jej gravitačná energia sa mení na elektromagnetické žiarenie. Ide predovšetkým o málo ďalekohľadom v oblasti spektra blízkeho infračervenému žiareniu.Protohviezda 192 Protohviezda Protohviezda alebo prahviezda je obdobie vývoja hviezdy po tom. ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje.

frekvencia. Pozorovatelia cestujúci veľkými rýchlosťami zistia. energia a hybnosť svetla zmení. nie samotné svetlo. Je dôležité poznamenať. Táto presná hodnota nie je určená meraním. čo je základom špeciálnej relativity. Táto fyzikálna konštanta je označovaná písmenom c. . tak to priamo neovplyvní špeciálnu teóriu relativity. nakoľko samotná jednotka meter je definovaná z hľadiska rýchlosti svetla a sekundy. preto ak je svetlo nejako upravené aby sa šírilo rýchlosťou menšou ako c. že je to konštanta c. že rýchlosť svetla zostáva konštantná. hoci podľa relativistického Dopplerovho javu sa farba. Takéto porušenie kauzality nebolo nikdy pozorované.8 km/h). Prehľad Podľa štandardnej fyzikálnej teórie sa všetko elektromagnetické žiarenie vrátane viditeľného svetla šíri (alebo pohybuje) vo vákuu konštantnou rýchlosťou. Ak by sa informácia mohla šíriť rýchlejšie ako c v jednej vzťažnej sústave. Vo všeobecnej teórii relativity je rýchlosť c tiež rýchlosť šírenia sa gravitácie. Preto sa na c môže pozerať ako na fyzikálnu konštantu a tento fakt je základom špeciálnej teórie relativity. transformácie však deformujú vzdialenosti a časy takým spôsobom. že vzdialenosti a časy sú zdeformované („dilatované“) v súlade s Lorentzovými transformáciami. Osoba cestujúca rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla by videla. ale definíciou. Elektromagnetické zákony (ako sú Maxwellove rovnice) hovoria. Rýchlosť svetla sa značí písmenom c (údajne z latinského celeritas. všetci pozorovatelia namerajú rovnakú rýchlosť svetla vo vákuu. Rýchlosť svetla v inom prostredí (teda nie vo vákuu) je menšia ako c (čo definuje index lomu prostredia). takže "príčina" by bola pozorovaná po "následku". preto napríklad svetlo vyžarujúce z rýchlo pohybujúceho sa zdroja sa šíri rovnakou rýchlosťou ako svetlo vyžarované zo statického zdroja.Rýchlosť svetla 193 Rýchlosť svetla Rýchlosť svetla vo vákuu sa presne rovná 299 792 458 metrov za sekundu (1079252848. Ak by sa niečo mohlo pohybovať rýchlejšie ako svetlo. tak by nebol tento pomer reálnym číslom. všeobecne známou ako rýchlosť svetla. čo znamená rýchlosť). že farba svetla vpredu (v smere pohybu) by bola s modrým posunom a farba vzadu s červeným. Kvôli dilatácii času špeciálnej relativity sa pomer medzi časom vnímaným vonkajším pozorovateľom a časom vnímaným pozorovateľom pohybujúcim sa bližšie a bližšie rýchlosti svetla blíži k nule. že rýchlosť elektromagnetického žiarenia c nezávisí od rýchlosti objektu vyžarujúceho žiarenie. tak by sa porušila kauzalita: v nejakých iných vzťažných sústavách by bola informácia doručená skôr ako by bola vyslaná. Ak sa skombinuje pozorovanie s princípom relativity. nezávisle od vzťažnej sústavy pozorovateľa alebo rýchlosti objektu vyžarujúceho svetlo.

Interval AB na diagrame vpravo je „časový“. nie sú v kauzálnom kontakte. Svetelný kužeľ definuje miesta. keď sa stal prvým človekom na Mesiaci: Na každú odpoveď musel Houston čakať takmer 3 sekundy. je rýchlosť svetla presne 299 792 458 metrov za sekundu (približne 3 × 108 metrov za sekundu alebo 30 centimetrov za nanosekundu). Tieto konštanty sa objavujú v Maxwellových rovniciach. Preto musia byť procesory na obmedzenie latencie umiestnené tesne vedľa seba. potom A predchádza B vo všetkých sústavách súradníc. Hoci tu existujú súradnicové systémy. informácia sa šíri do a z bodov z oblastí definovanými svetelným kužeľom. Hodnota definuje permitivitu vákua ( ) v jednotkách SI ako: permeabilita vákua ( ) nezávisí od a v SI jednotkách je definovaná ako: . je teoreticky Skutočný čas prenosu však trvá dlhšie. v ktorej sa udalosť A a udalosť C udiali súčasne. Ak budú procesory pracovať na vyšších frekvenciách.46 × 1012 kilometrov).18 sekundy. (Pozri animáciu (pohyb svetla zo Zeme na Mesiac). To znamená.) Podobne je nemožné aj okamžité diaľkové ovládanie medziplanetárnej kozmickej lode. Konečná rýchlosť svetla bola napríklad dosť zreteľná pri komunikácii pozemného centra Houston a Neila Armstronga. kde C predchádza A.Rýchlosť svetla 194 Inými slovami. Typický čas odozvy (ping) počítača medzi Austráliou a USA je v súčasnosti asi 0. oddelené iba priestorom. že tu máme sústavu súradníc. ktoré sú resp. v ktorej udalosť A a udalosť B nastávajú na rovnakom mieste v priestore a líšia sa iba v čase. Podľa súčasne bežnej definície. Ak pracuje procesor s frekvenciou 1 GHz tak sa signál počas jedného cyklu dostane iba do vzdialenosti 300 mm. že tu máme sústavu súradníc. Svetelný rok je vzdialenosť. prijatej v roku 1983. v ktorých A predchádza C (ako je to vyznačené) a súradnicové systémy. Rýchlosť svetla navyše ovplyvňuje návrh bezdrôtovej komunikácie. ktoré popisujú elektromagnetizmus: Astronomické jednotky sú niekedy (obzvlášť v popularizovaných textoch) udávané v svetelných rokoch. Interval AC v diagrame je „priestorový“. Rýchlosť svetla sa však môže prejaviť aj pri malých vzdialenostiach. okrem cestovania nadsvetelnou rýchlosťou nie je možné pre žiadne teleso (ani informáciu) cestovať z A do C alebo z C do A. približne 9. Hypoteticky je možné premiestňovanie hmoty (alebo informácie) z A do B a môže tu nastávať príčinný vzťah (kde A je príčina a B je následok). že sa svetlo v optickom vlákne šíri asi o 30 % pomalšie a priame spojenia sú zriedkavé v globálnej komunikácii. aj keď astronauti odpovedali okamžite. Napríklad pokiaľ si pozemná kontrola uvedomí problém a vesmírna loď prijme signál z pozemného centra môže trvať aj niekoľko hodín. Ak A predchádza B v tejto sústave súradníc. t. Sčasti je to spôsobené tým. . Komunikácia Rýchlosť svetla je dôležitá v komunikácii. rýchlosť svetla sa napokon stane obmedzujúcim faktorom aj pri návrhu procesora samotného. ktorú prejde svetlo za jeden rok. ale aj kvôli zdržaniam v sieťových prepínačoch (switchoch) a opakovačoch. V superpočítačoch obmedzuje rýchlosť svetla posielania dát medzi procesormi.067 sekundy. Napríklad pre daný rovníkový obvod Zeme (40075 km) a najkratšou dobou na prenesenie informácie na druhú stranu Zeme 0. To znamená. Preto tu nemôže existovať žiadna príčinná súvislosť medzi A a C. j.

Dve vesmírne lode letiace proti sebe. V mikroskopickom meradle. nezávisle od relatívnej rýchlosti. že rýchlosť daná Maxwellovou teóriou je platná relatívne k svetlonosnému éteru. Hoci nie je isté. obe letiace relatívnou rýchlosťou 90 % rýchlosti svetla z hľadiska pre nich nezávislého tretieho pozorovateľa medzi nimi. Všimnite si. môžu spomaliť svetlo oveľa viac – na hodnoty 3/4 a 2/3 c. Toto spomaľovanie svetla je zodpovedné aj za vychýlenie svetla na styčnej ploche dvoch prostredí s rôznymi indexmi lomu.5 % rýchlosti svetla. intuícii odporujúci. V určitom zmysle sa svetlo šíri iba cez vákuum medzi týmito atómami. stratilo rýchlosť) medzi vstupom a výstupom z média. Michelson-Morleyho experiment. že sa svetlo zdržalo (t. ako napríklad voda a sklo. storočia zjavne ako nesprávny. predpokladajúc. že rýchlosť svetla nie je „rýchlostným obmedzením“ v tradičnom vnímaní. Výsledok je daný Einsteinovým vzorcom sčítania rýchlostí: kde v a w sú rýchlosti pozorované tretím pozorovateľom. Pozorovateľ prenasledujúci svetelný lúč nameria rovnakú rýchlosť vzďaľovania sa od neho ako pozorovateľ v pokoji. To môže spôsobiť deformáciu elektromagnetických vĺn pozostávajúcich z rôznych frekvencií. či Einstein poznal výsledky Michelson-Morleyho experimentu. nevnímajú približovanie rýchlosťou 90 % + 90 % = 180 % rýchlosti svetla. Rovnica uvedená vyššie je odvodená Albertom Einsteinom z jeho špeciálnej teórie relativity. obaja namerajú rýchlosť prichádzajúceho svetla ako konštantnú hodnotu rovnajúcu sa rýchlosti svetla. ktorú vnímajú oproti sebe letiace vesmírne lode. Odvodil dôsledky dnes známe ako špeciálna teória relativity. chápuc to ako znovupotvrdenie Galileiho princípu relativity. Keďže rýchlosť svetla v materiáli závisí od indexu lomu a ten závisí od frekvencie svetla. atómami alebo molekulami cez ktoré prechádza.Rýchlosť svetla 195 Fyzika Rovnaká rýchlosť zo všetkých vzťažných sústav Je dôležité si uvedomiť. ktorou sa jeden pozorovateľ približuje k inému. To vedie k neobyčajným dôsledkom pre rýchlosti. ktorá vychádza z princípu relativity. svetlo rôznych frekvencií prechádza v tom istom materiáli rôznymi rýchlosťami. ktoré obsahujú vyššie uvedený. Vzájomné pôsobenie s priehľadnými materiálmi Svetlo je pri prechádzaní materiálov spomaľované na rýchlosť menšiu ako c v pomere daným indexom lomu materiálu. z ktorých sa skladá svetlo. Tento princíp (pôvodne navrhnutý Galileim) vyžaduje správanie sa fyzikálnych zákonov rovnako vo všetkých vzťažných sústavách. že rýchlosť svetla je konštantná vo všetkých vzťažných sústavách. Proces pohlcovania a následného vysielania trvá istý čas. Tí sa domnievali. Hustejšie média. namiesto toho vnímajú vzájomné približovanie pri rýchlosti mierne nižšej ako je 99. vzorec sčítania rýchlostí. že každé z áut bude vnímať to druhé približujúce sa celkovou rýchlosťou 50 + 50 = 100 km/h. že sa elektromagnetické žiarenie správa ako častice (vlnovo-časticová dualita). že rýchlosti sa sčítavajú: ak idú dve autá proti sebe. čo sa nazýva disperzia alebo rozptýlenie svetla. a u je rýchlosť vzájomného sa približovania. Rýchlosť svetla vo vzduchu je iba o málo menšia ako c. pravdepodobne najznámejší a najužitočnejší neúspešný experiment v histórii fyziky. Tento jav sa nazýva lom svetla alebo refrakcia. každé z nich idúce rýchlosťou 50 km/h. nemohol nájsť tento éter. preto sa vytvára dojem. Avšak pri rýchlostiach približujúcich sa rýchlosti svetla sa z výsledkov experimentov stalo jasné. V protiklade so všeobecnou intuíciou. je lom svetla spôsobený opakovaným pohlcovaním a následným vysielaním fotónov. bral konštantnú rýchlosť svetla za fakt. Rýchlosť svetla priamo daná Maxwellovými rovnicami musí byť rovnaká pre každého pozorovateľa – dôsledok znejúci fyzikom 19. Mnohí sú zvyknutí. očakáva sa. že toto pravidlo neplatí. Namiesto toho ukazoval. j. že zmieňovaná rýchlosť svetla je pozorovaná alebo meraná rýchlosť v nejakom médiu a nie skutočná rýchlosť svetla (ako je pozorovaná vo vákuu). .

že vysvetľuje veľa kozmologických záhad lepšie ako jej konkurenčná teória rozpínania vesmíru. Ak sa častice oddelia a jedná z nich sa podrobí pozorovaniu na zistenie jej kvantového stavu. Táto technika ale nemôže byť použitá na prenos informácií rýchlosťou vyššou ako c: rýchlosť prenosu informácie závisí od prednej rýchlosti (rýchlosti. Táto teória sa nazýva premenlivá rýchlosť svetla. Ak sa predpokladá. Prechádzaním nabitej častice cez izolátor sa naruší jeho lokálne elektromagnetické pole. nedá sa informácia týmto spôsobom prenášať. Niektorí fyzici. Ak sa však toto rušenie šíri rýchlejšie ako je rýchlosť fotónov. stav druhej častice je automaticky známy. pri ktorej sa prvý nadnulový pulz pohne dopredu) a súčin skupinovej a prednej rýchlosti je rovný druhej mocnine normálnej rýchlosti svetla v materiáli. nárazové vlny je možné vytvoriť elektromagnetickým žiarením. tunelovanie sa môže zdať. potom fotóny konštruktívne interferujú a zosilňujú pozorovanú radiáciu. Jej podporovatelia tvrdia. narážanie do atómov (hlavne elektrónov) interferuje s elektrickými a magnetickými poľami žiarenia. že informácia o kvantovom stave častice je lokálna. čo viedlo k formulácii pravidiel ako no-cloning teoréma. spôsobuje spomalenie jeho šírenia. Táto teória však ešte . predovšetkým João Magueijo a John Moffat. V jednom experimente bola dosiahnutá skupinová rýchlosť laserových lúčov na extrémne krátkej vzdialenosti cez atómy cézia 300-krát c. Zdá sa. boli síce popísané časticovými fyzikmi. že skupinová rýchlosť svetla môže prekročiť c. To môže znamenať iba jediné – rýchlosť svetla sa nikdy nezmenila. potom je z toho možné vydedukovať. +½). ako je to v niektorých interpretáciách kvantovej mechaniky. avšak aj v tomto prípade skupinová a predná rýchlosť neprekoná c. Pri niektorých ďalších experimentoch súvisiacich s nestálymi vlnami ako napr. že sa elektromagnetické žiarenie správa ako vlna. Častice cestujúce rýchlejšie ako svetlo. ale neboli ešte pozorované. V niektorých interpretáciách kvantovej mechaniky môžu byť kvantové javy prenášané rýchlosťami vyššími ako c (v skutočnosti bola interakcia dvoch telies oddelených priestorom bez známeho sprostredkovateľa interakcie dlho vnímaná ako problém kvantovej mechaniky: pozri EPR paradox). Ich úlohou by bolo zakričať „Som tu!“ jeden po druhom v krátkych intervaloch meraných hodinkami s tým. takže stav jednej častice určuje stav druhej častice (napr. 196 „Rýchlejšie-ako-svetlo“ pozorovania a experimenty Experimentálne dôkazy vykonané v poslednej dobe ukazujú. Ani v tomto prípade sa však prúdy nepohybujú rýchlosťou prekračujúcou rýchlosť svetla: zdanlivý supersvetelný pohyb je projekcia javu spôsobená objektami pohybujúcimi sa rýchlosťami blízkymi rýchlosti svetla v malom uhle vzhľadom na vzdialenosť pozorovaného objektu. Napríklad kvantové stavy dvoch častíc môžu byť prepojené. Až do pozorovania sú častice v superpozícii dvoch kvantových stavoch (+½. Výsledok (analogický k aerodynamickému tresku) je známy ako Čerenkov jav. Keďže však nie je možné ovplyvniť. že kvantový stav druhej častice sa získa svoj kvantový stav okamžite po vykonaní prvého pozorovania. −½) a (−½.) Za normálnych okolností tieto fotóny vzájomne deštrukčne interferujú a nie je zistené žiadne žiarenie. jedna musí mať spin +½ a druhá −½).Rýchlosť svetla Svetlo sa po opustení média šíri opäť svojou pôvodnou rýchlosťou bez získania dodatočnej energie. podporujú teóriu. pokiaľ budú počuť prechádzajúcu osobu. ktorý kvantový stav získa prvá častica pri jej pozorovaní. že nemusia čakať. že je prekonaná rýchlosť svetla. superluminal motion) je tiež pozorovateľný pri niektorých astronomických objektoch ako napríklad prúd rádiových galaxií a kvazarov. (Vo vodiči môže byť táto rovnováha obnovená bez emitovania fotónov. že fázová rýchlosť nestálych vĺn môže prekonať c. Takzvaný supersvetelný pohyb (angl. Možnosť komunikovať alebo cestovať rýchlejšie ako svetlo je obľúbenou témou vedecko-fantastických diel. predpokladajúc. že svetlo sa šírilo v minulosti omnoho rýchlejšie ako je jeho súčasná rýchlosť. Experimenty naznačujú. takže opäť nie je možné preniesť informáciu rýchlejšie ako c. Elektróny v atómoch izolátora sú vytlačené a polarizované poľom nabitej častice a pri obnovení rovnováhy elektrónov v médiu po skončení narušenia sa emitujú fotóny. Prekonanie skupinovej rýchlosti svetla týmto spôsobom je porovnateľné s prekonaním rýchlosti zvuku usporiadaním ľudí do dlhého radu s veľkými odstupmi. Alebo inak. že fyzikálne zákony nedovoľujú prenášať informácie dômyselnejšie. Hoci to môže znieť paradoxne. nazývané tachyóny.

aby sme to mohli vnímať. Descartesov priateľ. že rýchlosť svetla je nekonečná. ktorý mal lepšie predpoklady na zistenie konečnej rýchlosti. Okrem toho. vďaka zasahovaniu dvoch „riadiacich“ lúčov. že svetlo má konečnú rýchlosť. Žiadne oneskorenie však nebolo pozorované. Tento experiment uskutočnila Accademia del Cimento z Florencie až v roku 1667 s lampášmi vzdialenými asi 1 míľu. ak by malo svetlo konečnú rýchlosť. Zem a Mesiac viditeľne nezarovnané počas zatmenia Mesiaca. že „svetlo je kvôli prítomnosti niečoho. Stredoveké a rano-moderné teórie Islamskí filozofi Avicenna a Alhazen verili. Descartes tento experiment kritizoval ako zbytočný. bol negatívny. Galileo odporučil experiment (1638). tak by sa zrútil celý systém filozofie.Rýchlosť svetla nezískala širokú podporu. V roku 2003 uspel Michail Lukin s vedcami Harvardskej univerzity a Lebedevovým inštitútom v Moskve v úplnom zastavení svetla. musela by byť veľmi veľká. Johannes Kepler veril. že svetlo sa musí pohybovať veľmi rýchlo. Jednou zo starovekých teórií videnia je. Francis Bacon tvrdil. kde by sa rýchlosť svetla merala pozorovaním oneskorenia medzi odkrytím lampáša a jeho vnímania z určitej vzdialenosti. Keďže žiadne podobné odchýlky neboli pozorované. že svetlo je vyžarované z oka a nie odrážané z iného zdroja do oka. Robert Hooke nevysvetľoval negatívny výsledok Galileovho experimentu ako potvrdenie nekonečnej rýchlosti svetla. že svetlo putuje neobmedzenou rýchlosťou. keďže experiment počas zatmenia Mesiaca. že rýchlosť svetla musí byť nekonečná. Skupina vedcov pod vedením Lena Haua bola v roku 1999 schopná spomaliť svetelný lúč na rýchlosť asi 17 metrov za sekundu a v roku 2001 dokonca na okamih zastaviť lúč. Podobne za konečnú považovala rýchlosť svetla aj aryanská škola filozofie v starovekej Indii. . navrhol experiment (1629) pri ktorom by sa pozoroval záblesk z kanóna odrazený zo zrkadla vzdialeného asi míľu. Z tejto teórie odvodil Heron z Alexandrie argument. že svetlo je niečo v pohybe a preto musí cestovanie trvať určitý čas. História Až do nedávnej minulosti bola rýchlosť svetla z veľkej časti iba otázkou dohadov. Niektoré materiály však majú neobyčajne vysoký index lomu: obzvlášť vysoká je napríklad optická hustota Bose-Einsteinovho kondenzátu. Empedokles zastával názor. ktorého atómy sa podľa Lukinových slov správali „ako miniatúrne zrkadlá“. keďže vzdialené objekty ako napríklad hviezdy sa zjavia hneď ako sa otvorí oko. pretože vo voľnom priestore mu nestoja v ceste žiadne prekážky. Meranie rýchlosti svetla Isaac Beeckman. 197 Experimenty so spomaľovaním svetla V istom zmysle sa každé svetlo prechádzajúce cez iné médium ako vákuum šíri kvôli refrakcii pomalšie ako c. Aristoteles naopak povedal. To bolo dosiahnuté jeho nasmerovaním do masy horúceho rubídiového plynu. že to nemusí byť pravda. Prejavy lomu svetla ako je napríklad dúha sú spôsobené pomalšou rýchlosťou svetla v médiu (v tomto prípade vody). Aristoteles tvrdil „nápor na silu našej viery je príliš veľký“ aby sme tomu verili. Dokonca bol Descartes presvedčený. keďže môže existovať pohyb príliš rýchly na to. že ak by bola rýchlosť svetla konečná. boli by Slnko. ale iba ako to. aj keď väčšina ostatných filozofov súhlasila v tomto bode s Aristotelom. ale nie je to pohyb“. vyvodil. René Descartes tvrdil. že ak by bola rýchlosť svetla konečná.

boli vstupy mesiaca Io do tieňa Jupitera o niečo častejšie.5 hodiny. Takisto pozoroval. Io vychádzal z tieňa Jupiteru postupne neskôr. nedostane sa naspäť. ktorú sám vyvodil (nie je známe či to bolo z Rømerových dát alebo inak). ktorý bol potrebný pre svetlo na prekonanie dodatočnej vzdialenosti medzi planétami. Rýchlosť svetla publikovaná Fizeauom bola 313 000 kilometrov za sekundu. Aj neskoršie pozorovania javu s troma inými Galileovymi mesiacmi. keďže sa Zem a Jupiter približovali. Táto hodnota je oveľa menšia ako je súčasne uznávaná hodnota. Avšak po pozorovaniach Jamesa Bradleyho (1728) bola hypotéza nekonečnej rýchlosti svetla definitívne odmietnutá. Prvé úspešné meranie rýchlosti svetla pozemným prístrojom vykonal Hippolyte Fizeau v roku 1849. Pri určitej rýchlosti rotácie disku prejde lúč smerom od zdroja jedným zárezom a pri návrate nasledujúcim zárezom. Rømer si všimol. potvrdili predchádzajúce zistenia. V jeho knihe „Opticks“ dokonca publikoval presnejšiu hodnotu rýchlosti svetla – 16 minút za priemer. predovšetkým Friedrichom von Struve a Magnusom Nyrenom. ale je stále oveľa vyššia ako akýkoľvek fyzikálny jav známy v tej dobe. Pretože Io vchádza/vychádza z tieňu Jupitera v pravidelných intervaloch. Lúč svetla bol namierený na zrkadlo umiestnené vo vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Foucaultov odhad publikovaný v 1862 bol 298 000 kilometrov za sekundu. Bradley vyvodil. Podobne. Michelson použil v roku 1926 rotujúce zrkadlá na zmeranie času potrebného pre svetlo na prejdenie vzdialenosti od Mount Wilson k Mount San Antonio a späť. Výsledkom týchto meraní bola relatívne presne určená rýchlosť svetla na 198 . je možné zmerať trvanie orbitálneho prevratu. ako sa Zem a Jupiter vzďaľovali. že svetlo hviezd dopadajúce na Zem musí dopadať z mierneho uhla. Táto pozorovaná „aberácia“ bola asi 1/200 stupňa. Foucaultova metóda bola taktiež použitá Simonom Newcombom a Albertom A. Rýchlosť svetla sa dá vypočítať zo známej vzdialenosti zdroja a zrkadla. tak mal Io orbitálny prevrat okolo Jupitera každých 42. Túto metódu zdokonalil v roku 1872 Marie Alfred Cornu a v neskôr v roku 1900 Joseph Perrotin. asi o pol roka neskôr. že ak je Jupiter najbližšie k Zemi.Rýchlosť svetla Prvý kvantitatívny odhad rýchlosti svetla bol v roku 1676 spravený Rømerom. Na ceste od zdroja svetla ku zrkadlu prešiel lúč rotujúcim diskom so zárezmi. že na prejdenie priemeru obežnej dráhy Zeme by svetlo potrebovalo 22 minút (čo je dvojnásobok astronomickej jednotky). počtu zárezov (resp. ktorý študoval teleskopom pohyb Jupiterovho mesiaca Io. Na základe týchto pozorovaní Rømer odhadoval. že výstupným „signálom“ trvalo dlhšie pokiaľ dosiahli Zem. To bolo spôsobené dodatočným časom. Rovnaký úkaz bol následne pozorovaný Rømerom na rotujúcej „škvrne“ na povrchu Jupitera. Približne v tom istom čase bola veľkosť astronomickej jednotky odhadovaná na 140 miliónov kilometrov. ktorý sa dá vypočítať porovnaním rýchlosti Zeme na jej obežnej dráhe k rýchlosti svetla. zubov) na disku a rýchlosti rotácie. Taktiež Isaac Newton akceptoval konečnú rýchlosť svetla. Fizeauov experiment bol koncepčne podobný návrhom Beeckmana a Galilea. V prípade čo i len malého zrýchlenia resp. Michelsonom. To je iba o málo nižšia hodnota ako je v súčasnosti uznávaná hodnota. spomalenia rotácie disku. ktorá sa naakumulovala medzi dvoma po sebe nasledujúcimi signálmi. Aberácia bola rozsiahlo skúmaná počas nasledujúcich storočí. zasiahne lúč samotný disk (jeho zub) a Diagram Fizeau-Foucaultovho prístroja. že ako sa Jupiter a Zem od seba vzďaľovali. kde to bolo ťažšie pozorovať. čo je asi 220 000 kilometrov za sekundu. Christiaan Huygens vyrátal z tejto astronomickej jednotky a Rømerovho odhadu času rýchlosť svetla na 1 000 priemerov obežnej dráhy za minútu. Dokonca ani tieto pozorovania a dôkazy konečnej rýchlosti svetla neuspokojili každého (predovšetkým Jean-Dominiqua Cassina). Bradleym vypočítaná rýchlosť svetla bola 298 000 kilometrov za sekundu. Leon Foucault vylepšil Fizeauovu metódu nahradením disku so zárezmi rotujúcim zrkadlom. Bolo jasné.

 893–894. pp. 132. pp. Ako je to znázornené na nákrese Michelsonovho interferometra. Journal des Sçavans. Výsledok experimentu bol negatívny. ktorú lúč potrebuje na prekonanie vzdialenosti. 1694.L. Cieľom tohto experimentu. V roku 1887 bol uskutočnený fyzikmi Albertom Michelsonom a Edwardom Morleyom významný experiment na meranie relatívnej rýchlosti svetla k pohybu Zeme. Nov. • H. 90–92. „Sur une experience relative a la vitesse de propogation de la lumiere“. ktorá ponúkala aj vysvetlenie negatívneho výsledku Michelson-Morleyho experimentu. na rozdelenie lúča monochromatického svetla (t. reduced to the Julian Stile and Meridian of London“. o ktorom sa predpokladalo. 7 Décembre 1676. 223–236. Comptes Rendus 29. his New and Exact Tables for the Eclipses of the First Satellite of Jupiter. (Rømerova práca z 1676 v angličtine a francúzštine ako bitmapa: [1]. No. ako bol niekoľkokrát medzi zrkadlami – aby prešli oba lúče použitý pre Michelson-Morleyho experiment rovnakú vzdialenosť je počet odrazov pre oba lúče rovnaký (počas skutočného Michelson-Morleyho experimentu bolo použitých viac zrkadiel ako je to znázornené na obrázku). že je potrebné na šírenie sa svetla. Po opustení tohto zrkadla sa oba lúče odrážajú schématická reprezentácia Michelsonovho interferometra.. ale jeho negatívny výsledok veľmi pomohol všeobecnému prijatiu jeho teórie relativity. „Monsieur Cassini. Lorentz-Fitzgeraldovu kontrakciu. Po ich následnom zlúčení vznikne vzorka konštruktívnej a deštruktívnej interferencie. že experiment vlastne vyvrátil teóriu éteru. Philosophical Transactions of the Royal Society no. Philosophical Transactions XVIII. j. Ernst Mach bol jeden z prvých fyzikov. June 25.Rýchlosť svetla 299 796 kilometrov za sekundu. nazvaného Michelson-Morleyho experiment. „Démonstration touchant le mouvement de la lumière“. čo sa prejaví ako zmena vzorky interferencie. majúceho iba jednu vlnovú dĺžku) do dvoch v pravom uhle sa od seba šíriacich lúčov bolo použité zrkadlo s tenkou vrstvou striebra. Fizeau. 1677. pp 237–256. 214. Konštantná rýchlosť svetla je jeden zo základných postulátov špeciálnej teórie relativity. Pokrok v oblasti teoretickej fyziky v tom čase už ponúkal alternatívnu teóriu. bolo meranie rýchlosti Zeme pohybujúcou sa „svetlonosným éterom“ – médiom. 136. Nie je isté. ktorý tvrdil. Aj malá zmena rýchlosti svetla v oboch ramenách interferometra (kvôli tomu. . 1849. či Albert Einstein poznal výsledok Michelson-Morleyho experimentu. a vo francúzštine ako text: [2]) • Edmund Halley. že rýchlosť elektromagnetického žiarenia je konštanta definovaná elektromagnetickými vlastnosťami vákua (permitivitou a permeabilitou). Referencie Historické referencie • Ole Rømer. Einsteinova teória bola úplne v súlade s výsledkom experimentu: éter neexistoval a rýchlosť svetla bola rovnaká v každom smere. 199 Relativita Vďaka práci Jamesa Clerka Maxwella bolo známe.–Dec. že sa prístroj pohyboval so Zemou cez predpokladaný „éter“) zmení dobu.

uwaterloo. Wave propagation and group velocity. Prístupné ako e-print physics/9804020 [4] na arXiv.A. • A. „Determination experimentale de la vitesse de la lumiere: parallaxe du Soleil“. Michelson. „Experimental Determination of the Velocity of Light“. 1878. May 13. Lafayette. 1862. „The Velocity of Light“. ISBN 0-471-30932-X • Subhash Kak. ca/ ~rwoldfor/ papers/ sci-method/ paperrev . Statistical Method and the Speed of Light“. 731–734. John Wiley & Sons. us/ webdocs/ Chem-History/ Roemer-1677/ Roemer-1677. Rao and S. org/ abs/ physics/ 9804020 http:/ / www. Oldford. F.L. fr/ histoire/ roemer. 501–503.R. Kak. org/ etext/ 11753 http:/ / uk. wvusd. Comptes Rendus 131. • A. 1998. Michelson. k12. Proceedings of the American Association for the Advancement of Science 27. ecp. ca.G. USL Press. • R.W. Academic Press Inc. 200 Moderné referencie • Léon Brillouin. Comptes Rendus 55. (Projekt Gutenberg Etext [3]) • Simon Newcomb. 26–61.Rýchlosť svetla • J. 2nd edition.. (Prístupne aj on-line: [5]) Referencie [1] [2] [3] [4] [5] http:/ / dbhs. 3rd edition. pp 29–32. Computing Science in Ancient India. Statistical Science 15(3):254–278. 1935. 792–796. Pease. „Measurement Of The Velocity Of Light In A Partial Vacuum“. In T. campus. html http:/ / astro. MacKay and R. • John David Jackson. • Joseph Perrotin. arxiv. strany 80–90. stats.A.N. 1900. 71–77.J. The Speed of Light and Purāṇic Cosmology. „Sur la vitesse de la lumiere“. Foucault. Astrophysical Journal 82. 2000. Nature. 1998. 1960. Classical electrodynamics. 1886. „Scientific Method. html http:/ / www. Pearson. and F. 1975. gutenberg.

Schwarzschildova metrika teda opisuje časopriestor generovaný statickým (nerotujúcim) guľovým telesom. Pre teleso s hmotnosťou M je daný vzťahom kde G je gravitačná konštanta a c je rýchlosť svetla. sféricky symetrické. Čierna diera. hlavne v teórii gravitácie a všeobecnej teórii relativity. Túto metriku možno použiť aj na opis pomaly rotujúcich objektov ako sú hviezdy alebo planéty. Schwarzschildov (alebo gravitačný) polomer. Hoci je väčšina týchto relativistických objektov dnes považovaná za (často veľmi rýchle) rotujúce objekty. pri ktorom prechádza teleso danej hmotnosti v čiernu dieru. Svoj zmysel však získava až pri opise kompaktných objektov typu neutrónových hviezd alebo čiernych dier (v tejto súvislosti sa tiež hovorí o Schwarzschildovej čiernej diere). bb Schwarzschildova metrika Schwarzschildova metrika je najvšeobecnejšie statické. ktorý možno vyjadriť ako . Dve hlavné osi tohto elipsoidu sú potom Schwarzschildov polomer a gravitačný polomer. j. Súvis s horizontom udalostí a gravitačným polomerom Pre nerotujúce a elektricky nenabité teleso (čiernu dieru) je horizont udalostí povrch gule so stredom v centrálnej singularite. hodí sa táto metrika na maximálne zjednodušenie opisu fyzikálnych procesov.Schwarzschildov polomer 201 Schwarzschildov polomer Schwarzschildov polomer (nepresne gravitačný polomer — pozri nižšie) je kritický polomer. Inými slovamia: Objekt menší ako jeho Schwarzschildov polomer sa nazýva čierna diera. je interpretované ako hmotnosť centrálneho objektu a je tzv. ktorá by mala generovať Schwarzschildov časopriestor je hmotnou guľou. Geometria časopriestoru je potom označovaná ako Schwarzschildova. Schwarzschildov polomer (t. ktorá sa neprejavuje žiadnou rotáciou ani nábojom. Pre rotujúce alebo elektricky nabité teleso (čiernu dieru) je horizont udalostí povrch elipsoidu so stredom v centrálnej singularite. Zaviedol ho v roku 1916 Karl Schwarzschild. Tento termín sa používa vo fyzike a astronómii. Metrika Schwarzschildova metrika zapísaná v Boyerovo-Lindquistových súradniciach má tvar kde je gravitačná konštanta. gravitačný polomer) je v tomto prípade polomer tejto gule. vákuové riešenie Einsteinových rovníc gravitácie bez elektrického náboja.

Schwarzschildova metrika je singulárna pre . fotónová sféra. ktorý býva v prípade Schwarzschildovej metriky označovaný taktiež ako Schwarzschildova sféra.Schwarzschildova metrika 202 Vlastnosti Schwarzschildova čierna diera sa vyznačuje existenciou horizontu udalostí. Takáto singularita je označovaná ako súradnicová. Schwarzschildova sféra leží na gravitačnom polomere . na ktorej vykonávajú fotóny rovnomerný kruhový pohyb okolo čiernej diery. potom vydelením dostaneme Deriváciou tohoto vzťahu a aplikáciou podmienky dostaneme pre polomer fotónovej sféry vyjadrujúcu rovnomernosť kruhového pohybu Fotónová sféra teda leží vo vzdialenosti existovať žiadne kruhové orbity. Okrem Schwarzschildovej sféry existuje okolo Schwarzschildovy čiernej diery tzv. Ak položíme vo Schwarzschildovej metrike . Singularitu v bode nie je možné odstrániť inou voľbou súradníc a jedná sa teda o fyzikálnu singularitu geometrie časopriestoru. že pod touto sférou už nemôžu a taktiež na Schwarzschildovej sfére . Je to taká sféra. Pozri aj • • • • • • Metrika Gravitačná singularita Kerrova metrika Reissner-Nordströmova metrika Kerrova-Newmanova metrika Kruskalove-Szekeresove súradnice . Singularita na Schwarzschildovej sfére je však dôsledkom nevhodnej voľby súradníc a môže byť odstránená prechodom k inému súradnicovému systému. a . Fotónová sféra je význačná tým.

čo je pre človeka už infračervené žiarenie. alebo všeobecnejšie elektromagnetické vlnenie od infračerveného po ultrafialové. ktorá označuje svetelnú energiu. • Symbol veličiny: Φ • Základná jednotka: lúmen. je teda 380 nm (fialová zložka) až 780 nm (červená zložka). v tomto prípade za 1 sekundu. kde rýchlosť (c). Fizeau poslal zväzok svetla na zrkadlo vložiac mu do cesty točiace sa ozubené koleso.5×1014 Hz (hertz) až 3. naopak niektoré plazy vnímajú ako viditeľné aj to. Pri známej rýchlosti otáčania kolesa vyrátal rýchlosť svetla na 313 000 km/s. Prvé úspešné meranie pozemskými prostriedkami vykonal Hippolyte Fizeau v roku 1849. Rozsah vnímaných vlnových dĺžok je daný predovšetkým tým. Rýchlosť svetla Rýchlosť svetla bola v histórii veľakrát meraná. Prvé presné meranie vykonal Dán Ole Rømer v roku 1676.Svetelný tok 203 Svetelný tok Svetelný tok je fotometrická fyzikálna veličina. frekvencia (f alebo ν). ktorú zdroj vyžiari za časovú jednotku.8×1014 Hz. Vlnová dĺžka viditeľného svetla vo vákuu. to znamená. Viditeľné svetlo Viditeľné svetlo je časť elektromagnetického spektra s frekvenciou 7. Presnejšie povedané tento rozsah je viditeľným svetlom pre človeka. že v oblasti viditeľného svetla je maximum elektromagnetického žiarenia zo Slnka dopadajúceho na zemský povrch. tak aj častice. ktoré je vďaka svojej vlnovej dĺžke viditeľné okom. Kvôli dualite častice a vlnenia má svetlo vlastnosti ako vlnenia. . Rýchlosť svetla je vo všetkých smeroch vo vákuu rovnaká a nezávisí od vzájomného pohybu zdroja a pozorovateľa. a vlnová dĺžka (λ) zachovávajú vzťah: a rýchlosť svetla vo vákuu c0 je konštanta. Tri základné vlastnosti svetla (a elektromagnetického vlnenia vôbec) sú svietivosť (amplitúda). značka jednotky: lm Svetlo O svetle vo filozofii pozri svetlo (filozofia) Svetlo je elektromagnetické žiarenie. Je to však energia posudzovaná z hľadiska citlivosti oka na rôzne vlnové dĺžky svetla. Niektoré druhy živočíchov vnímajú rozsah iný napríklad včely ho majú posunutý smerom ku kratším vlnovým dĺžkam (ultrafialové svetlo). farba (frekvencia) a polarizácia (uhol vlnenia). Rømer vyrátal rýchlosť svetla na 227 000 km/s. Presné merania určili rýchlosť svetla na 299 792 458 m/s. Pozoroval pohyb planéty Jupiter a jeho mesiaca Io teleskopom a spozoroval odchýlku v zdanlivej dobe obehu Io. že v tomto rozsahu je najlepšie vidieť.

Svetlo

204

Lom svetla
V rôznych prostrediach sa svetlo šíri rôznou rýchlosťou. Keď svetlo prechádza rozhraním medzi takmito dvomi rôznymi prostrediami, spomaľuje sa (alebo zrýchľuje) a podlieha lomu. Spomalenie v danom prostredí oproti vákuu vyjadruje jeho index lomu n, kde

kde je rychlosť svetla vo vákuu a prostredí n > 1.

rýchlosť svetla v danom prostredí. Index lomu vo vákuu je n = 1 a v inom

Keď svetlo prechádza z vákua/materiálu do iného materiálu/vákua, frekvencia zostáva rovnaká, ale mení sa vlnová dĺžka. Keď lúč nedopadá kolmo na rozhranie, zmení sa aj uhol šírenia. Lom na šošovke sa využíva v okuliaroch, lupách, kontaktných šošovkách, mikroskopoch či refrakčných teleskopoch.

Optika
Veda zaoberajúca sa štúdiom svetla a jeho interakcií s materiálom sa nazýva optika.

Farba a vlnová dĺžka
Rôzne vlnové dĺžky mozog interpretuje ako farby, od červenej s najväčšou vlnovou dĺžkou (780 nm), po fialovú s najmenšou vlnovou dĺžkou (380 nm). Hneď vedľa viditeľného svetla sa nachádza ultrafialové (UV), smerom do kratších vlnových dĺžok, a infračervené žiarenie (IR), smerom do dlhších vlnových dĺžok. Napriek tomu, že ľudia nevidia infračervené žiarenie, môžu ho cítiť receptormi v pokožke ako teplo.

Meranie svetla
Nasledujúcimi veličinami popisujeme svetlo: • • • • jas osvetlenie (jednotka: lux) svetelný tok (jednotka SI: lúmen) svietivosť (jednotka SI: kandela)

Svetlo tiež popisujú: • amplitúda, • farba (alebo frekvencia), a • polarizácia.

Zdroje svetla
• sálanie tepla (žiarenie čierneho telesa) • žiarenie žiarovky • slnečné svetlo • žeravé pevné častice v plameňoch (oheň) • atómová spektrálna emisia (emisie môžu byť stimulované alebo spontánne) • laser a maser (stimulovaná emisia) • LED • plynové výbojky • urýchlenie voľného nosiče prúdu (zvyčajne elektrónu)

Svetlo • chemiluminiscencia • fluorescencia • fosforencia • • • • • • katódové žiarenie bioluminiscencia sonoluminiscencia triboluminiscencia radioaktivný rozpad anihilácia páru častica-antičastica

205

Iné projekty
• • • Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Svetlo Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svetlo Wikislovník ponúka heslo slovníka svetlo

Tachyón
Tachyón (gr.) je hypotetická, doteraz nedokázaná častica pohybujúca sa iba nadsvetelnou rýchlosťou, ktorá sa vyskytovala v bozónovej teórii superstrún. Oproti klasickým časticiam by sa tachyóny správali paradoxne - so zväčšujúcou sa energiou by sa spomaľovali a so zmenšujúcou zrýchľovali. Z hľadiska matematického formalizmu sú takéto častice prípustné, ale žiadna všeobecnejšie prijímaná súčasná fyzikálna teória ich neobsahuje, nie sú potrebné k vysvetleniu žiadneho pozorovaného javu. Podľa princípu Occamovej britvy sa teda predpokladá, že neexistujú.

Externé odkazy
• FILIT [1] – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Referencie
[1] http:/ / dent. ii. fmph. uniba. sk/ ~filit/ fvt/ tachyon. html

Teória relativity

206

Teória relativity
Teória relativity Alberta Einsteina je dvojica fyzikálnych teórií: špeciálna teória relativity a všeobecná teória relativity. Tieto teórie boli zostavené, aby vysvetlili fakt, že elektromagnetické vlny nepodliehajú Newtonovským pohybovým zákonom. Bolo dokázané, že sa pohybujú konštantnou rýchlosťou, nezávisle na pohybe pozorovateľa. Základnou myšlienkou je, že dvaja pozorovatelia, ktorí sú vo vzájomnom pohybe, odmerajú odlišné časové a priestorové intervaly tých istých udalostí, ale fyzikálna podstata pozorovaného javu bude pre oboch rovnaká.

Pozri aj
Podrobné spracovanie sa nachádza v článkoch: • všeobecná teória relativity • špeciálna teória relativity

Historicko-filozofické vplyvy
Pre väčšinu ľudí, ktorým bola newtonovská fyzika so svojimi priamkami a pravými uhlami dokonale zrozumiteľná, sa relativita stala len neurčitým zdrojom znepokojenia. Chápali ju tak, že absolútny čas a absolútna dĺžka už ((9-10)) neplatia, že pohyb je krivočiary. V kozmickom dianí odrazu prestala existovať istota. 'Doba sa vymkla z kĺbov,' poznamenal kedysi smutne Hamlet. Teraz to bolo tak, ako keby sa zemská os vymkla z ložísk a Zem sa potácala vesmírom bez uznávaných meradiel a pravidiel. Začiatkom dvadsiatych rokov sa po prvý raz medzi obyčajnými ľuďmi objavil názor, že niet nijakých absolútnych hodnôt. A že to platí nielen o čase a priestore, ale aj o dobre a zle a vedení a vôbec o všetkých hodnotách. Relativita sa začala omylom - a možno osudovo - zamieňať za relativizmus. Toto nepochopenie verejnosti neskľučovalo nikoho viac než samotného Einsteina.

Iné projekty
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Teória relativity

Teória strún

207

Teória strún
Teória strún je jednou z teórií všetkého. Teória strún predpokladá, že základnými stavebnými kameňmi hmoty nie sú bezrozmerné častice, ale jednorozmerné struny, ktoré vibrujú rôznymi spôsobmi, zodpovedajúcimi rôznym druhom častíc. Všetky interakcie sa redukujú na spájanie a rozpájanie strún. Teória strún zjednocuje všeobecnú teóriu relativity a kvantovú mechaniku, ktoré sú inak nezlúčiteľné. Podľa M-teórie má vesmír namiesto štyroch rozmerov jedenásť rozmerov, z toho jeden časový a 10 priestorových. Dodatočné rozmery sú však zvinuté do malej veľkosti, preto unikajú priamemu pozorovaniu. V súčasnosti existuje päť konzistentných, ale vzájomne sa odlišujúcich teórií strún. Tieto teórie sú však pevne zviazané dualitami, objavenými v druhej strunovej revolúcii v roku 1995. Pomocou týchto dualít zjednocuje tieto teórie tzv. M-teória. Táto teória môže existovať v 11 rozmeroch priestoročasu. Mnoho vlastností M-teórie ešte nie je vysvetlených. V súčasnosti je teória strún najrozvinutejším pokusom svetových fyzikov vysvetliť pojmy ako sú hmota, priestor a čas. Struny a superstruny sú podľa tejto teória tým, čo je základom reality týchto troch pojmov. Povedané kvantitatívnou logikou, struna je základnou jednotkou, ktorá umožňuje to, že priestor existuje. Je to vibrujúca forma energie, pričom existujú struny uzavreté a struny otvorené, s oboma koncami ukotvenými v "našom" časopriestore. Práve existencia uzavretých strún je podľa niektorých fyzikov príčinou toho, že gravitácia je tak slabá sila v porovnaní napríklad s elektromagnetickou silou, je totiž slabšia rádovo 10−36 krát. Uzavreté struny, z ktorých sú niektoré (čo je dané ich vibrovaním) nositeľmi gravitácie majú schopnosť uniknúť z nášho rozmeru do iného a tým sa dramaticky znižuje gravitačný efekt v našej realite.

Princíp
V podstate hmota - rôzne atómy, či presnejšie ich stavebné prvky je vlastne to, ako struny vibrujú. Teória hovorí, že struny sú tak malé, že pokiaľ by sme si predstavili atóm ako našu slnečnú sústavu, struna je veľká len asi ako strom. Na mikroúrovni, v tzv. kvantovom svete bolo potrebné vyriešiť hlavne problém neurčitosti (Heisenbergov princíp neurčitosti). Prepojenie týchto dvoch svetov umožnila teória strún, ktorá hovorí, že všetko vo vesmíre je vyplnené extrémne malými vibrujúcimi strunami energie, pričom však struny môžu taktiež nadobúdať extrémne veľké rozmery, kedy sa hovorí už o membránach, či rovno bránach, ktoré môžu byť priamo vesmírom samotným, čiže pri uznaní možnosti paralelných vesmírov je táto úvaha v množnom čísle. Popularizátorom teórie strún je americký astrofyzik Brian Greene. Greene stručne uvádza, že struna je vlastne tým, čo priamo prepája kvantový svet a makrosvet tým, že kvantovú neurčitosť a chaotičnosť "stlmuje" svojou imanentnou integračnou charakteristikou, pričom vytvára akési tunely ustáleneho stavu a práve tieto tunely sú vlastne podstatou superstrún, membrán či brán, ktoré v konečnom dôsledku tvoria vlastne vesmír ako celok nachádzajúci sa v nejakej vyššej štruktúre. Teória strún vychádza z fyzikálne overených vlastností vesmíru - aspoň na úrovni teoretickej fyziky - ako aj zo schopnosti vysvetliť prepojenie veľmi malého a veľmi veľkého priestoru v tzv. kvantovej teórii vesmíru a gravitáciu, ktorá je inak len obecne vysvetľovaná ako zakrivenie priestoru hmotnými subjektami, pričom bez strún ako základného pletiva vesmíru by bol prenos gravitačnej či akejkoľvek inej energie v podstate nemožný, resp. teoreticky by zostával len popísaný, no nie vysvetlený. Teória strún, či teória všetkého založená na akceptácii existencie strún spája tzv. Štandardný model vyvinutý americkým fyzikom Stevenom Weinbergom a vysvetľujúci fungovanie troch základných samostatných síl elekromagnetickej, silnej jadrovej sily a slabej jadrovej sily s pôsobením gravitácie, v jadre ktorej je struna ako nositeľ gravitácie, nahrádzajúca dovtedy hypotetickú nehmotnú časticu. Ďalším významným vedcom v oblasti teórie strún je Edward Witten , americký teoretický fyzik. Witten pri skúmaní tzv. superstrún navrhol jednotiacu teóriu strún, tzv. M-teóriu, kde vysvetľuje problém nezrovnalostí v rôznych nezávislých teóriách všetkého, ktorých bolo pôvodne päť. Rozpracoval teorém pozitívnej energie , ktorý hovorí, že

Teória strún za predpokladu dominantnej energetickej podmienky, masa asymptoticky plochého priestoročasu je ne-negatívna, vrátane problematiky spinorov vo všeobecnej teórii relativity. Venuje sa otázkam supersymetrie a Morseho teórii, ktorá analyzuje topológiu mnohosti štúdiom diferenciálnych funkcií . Supersymetria hovorí, že každá elementárna častica má vždy svoju partnerskú časticu, ktorá sa od svojho partnera líši polovicou spinu (tzv. superpartneri), t. j. pre každý bozón existuje vždy korešpondujúci fermión . Samotná M-teória v súlade s teóriou strún predpokladá, že existuje až 11 dimenzií priestoru, a hovorí o dynamike nízkej entropie, t. j. o interakcii supergravitácie , s dvoj- a päťdimenzionálnymi membránami. Podrobný výklad (preklad z anglickej Wikipedia) Teória strún je teória vo vývoji v oblasti časticovej fyziky, ktorá sa pokúša zjednotiť kvantovú mechaniku a všeobecnú relativitu.[1] Teória strún hovorí, že elektróny a kvarky vnútri atómov nie sú objektami s nulovými dimenziami, ale skôr jednorozmerné oscilujúce linky ("struny"), ktoré majú len dĺžku, avšak nie výšku či šírku. Teória tvrdí, že tieto struny môžu vibrovať, čím dávajú pozorovaným časticiam ich vôňu, náboj, hmotnosť a spin. Najranejší strunový model, bozónické struny, zahŕňal len bozóny, hoci tento pohľad sa vyvinul do teórie superstrún, ktorá tvrdí, že spojenie je ("supersymetrické"), t. j. že existuje medzi bozónmi a fermiónmi, dvomi fundamentálnymi rozdielnymi typmi častíc. Teória strún si taktiež vyžaduje existenciu niekoľkých dodatočných, nepozorovateľných dimenzií vesmíru, ktoré sa pridávajú k našim trom priestorovým dimenziám (výška, šírka a dĺžka) a štvrtej dimenzii času. M teória napríklad vyžaduje, aby priestoročas mal jedenásť dimenzií.[2] Teória má svoj pôvod v duálnom rezonančnom modeli - prvýkrát navrhnutom v r. 1969 Gabrielom Venezianom, ktorý popísal silne interagujúce hadróny ako struny. Odvtedy sa pojem teória strún rozvinul, aby zahrnul akúkoľvek zo skupín príbuzných teórií superstrún. Dá sa povedať, že "struny" už nie sú viac považované za fundamentálne pre teóriu, ktorú je možné formulovať taktiež ako body alebo povrchy. Bolo rozvinutých päť veľkých teórií strún, každá s inou matematickou štruktúrou, pričom každá svojím spôsobom najlepšie popisovala iné fyzikálne okolnosti. Hlavnými rozdielmi medzi jednotlivými teóriami boli principiálne počty dimenzií v ktorých sa struny vyvíjali, ako aj ich charakteristiky (niektoré boli otvorené slučky, iné uzavreté slučky, ap.), avšak všetky tieto teórie sa zdali byť správne. V polovici 90-tych rokov, strunový teoretický fyzik Edward Witten z Institute for Advanced Study usúdil, že päť veľkých verzií teórie strún v skutočnosti mohli popisovať jeden a ten istý fenomén z rôznej perspektívy. Wittenova výsledná M-teória, navrhnutá ako zjednotenie všetkých predchádzajúcich superstrunových teórií tvrdí, že struny sú jednodimenzionálne "krajce" dvojdimenzionálnych membrán vibrujúcich v 11-dimenzionálnom priestore. Ako výsledok mnohých vlastností a princípov zdieľaných týmito prístupmi (ako je holografický princíp), ich vzájomnou logickou konzistenciou a faktom, ktorý niektorí zahrnuli do štandardného modelu časticovej fyziky, mnoho veľkých žijúcich fyzikov (ako sú Edward Witten, Juan Maldacena a Leonard Susskind) je presvedčených, že teória strún je krokom smerom k správnemu fundamentálnemu popisu vesmíru.[3] [4] [5] [6] Teória strún je prvým kandidátom pre teóriu všetkého (TOE), spôsob popisu známych fundamentálnych síl (gravitačnej, elektromagnetizmu, slabej sily, silnej sily), hmoty (kvarkov a leptónov) v matematicky úplnom systéme. Avšak prominentní fyzici ako sú Richard Feynman a Sheldon Lee Glashow kritizovali teóriu strún za to, že neposkytla žiadne kvantitatívne experimentálne predpovede.[7] [8] Ako akákoľvek iná teória gravitácie, všeobecne sa predpokladá, že testovanie teórie priamo by si vyžadovalo extrémne drahé technické riešenia. Hoci priame experimentálne testovanie Teórie strún zahŕňa veľké výskumy a vývoj systémov, existuje niekoľko nepriamych experimentov, ktoré môže čiastočne potvrdiť Teóriu strún. Supersymetria (myšlienka rozvinutá začiatkom 70. rokov počas výskumov na Teórii strún) je teoreticky ustanovená prostredníctvom Teórie strún a zdá sa, že sa rozvíja do súčasnej experimentálne pochopenej Fyziky vysokých energií (Časticová fyzika) (Supersymetria by snáď mohla byť objavená v CERNe, kde sú skúmané energie, ktoré by mohli motivovať objavenie sa supersymetrických častíc). Taktiež existencia dodatočných kompaktifikovaných dimenzií (Calabi-Yau priestorovosť) by pravdepodobne mohla byť objavená v CERNe permeáciou gravitónu do vyššieho dimenzionálneho priestoru (Membrána (M-Teória)).

208

Protons. ktorá určuje vlastnosti nášho vesmíru (pozri topológia teórie strún). čierne p-brány a Neveu-Schwarzove 5-násobné brány. Tieto objekty sú vzájomne prepojené prostredníctvom systému dualít. Subatomic level -. Úplná teória zatiaľ nemá uspokojivé definície pre všetky okolnosti. neutrons. základnej teórie silnej jadrovej sily. Kvantová mechanika strún implikuje tieto oscilácie ako diskrétne vibračné módy. avšak s nulovou kozmologickou konštantou a niektorými novými poľami. Teórie strún taktiež zahŕňajú objekty všeobecnejšie ako len struny.[9] [10] [11] [12] Struny vytvárajú uzavreté slučky. Výskum v tejto ekvivalencii viedol k novým poznatkom ohľadom kvantovej chromodynamiky.Quarks 6. metastabilné.Matter 2. ktorá popisuje. Koncové body strún sa nemôžu odtrhnúť od D-brány. priestoročasovú konfiguráciu. ktoré sú tzv. ktoré je kvantitatívne identické so štandardným modelom. keďže struny sú najpriamočiarejšie definované prostredníctvom perturbačnej teórie. ktoré sú nabitými zdrojmi pre diferenciálnu formu zovšeobecnenia vektorového potenciálu elektromagnetického poľa. and electrons 4. že je konzistentná s kvantovou gravitáciou. strunová dynamika sa riadi napätím a kinetickou energiou. koľko voľnosti teória ponecháva pre výber detailov. ale 1-dimenzionálne struny. Ide o rozšírené objekty. String level Pri vzdialenostiach presahujúcich rádium strún. že sa jedná o správny popis nášho vesmíru. náboj. . Toto vedie mnohých vedcov k presvedčeniu.Electron 5. Subatomic level . či teória strún má takéto riešenie. spektrum teórie. Levels of magnification: 1.Teória strún 209 Prehľad Teória strún tvrdí. ako sú D-brány. Pri absencii externých interakcií. Molecular level 3. Tieto struny sa môžu pohybovať a vibrovať. Čierna diera-ako čierne p-brány sú identifikované s D-bránami. nazývané brány. mnoho vedcov dúfa. avšak môžu sa okolo nej kĺzať. so svojou hmotnosťou. Kompletná kvantová mechanika brán vyššej dimenzie sa nedefinuje ľahko a vlastnosti teórie strún pokiaľ ide o kozmologické usporiadanie (časovo-závislé prostredie) ešte nie sú plne vypracované.[13] Existujú tiež iné konfigurácie s odlišnými hodnotami kozmologickej konštanty. ako sa struny pohybujú v priestore a čase. ktorá obsahuje tmavú hmotu a priechodný mechanizmus pre kozmickú infláciu. avšak dlhotrvajúce. s malou kozmologickou konštantou. že existuje najmenej jedno metastabilné riešenie. hmotnosť a spin. Slovo brána. že elektróny a kvarky vnútri atómu nie sú 0-rozmerné objekty. buď ako Nambu-Gotova akcia alebo Polyakovovova akcia. ktoré popisujú všetky pozorované základné sily a hmotu. až kým sa nestretnú s D-bránami. dávajúc pozorovaným časticiam ich vôňu. Rozdeľovanie a spájanie strún korešponduje s emisiami a absorpciou častice. čím sa táto teória stáva teóriou všetkého. Atomic level -. či existuje nejaký princíp. ktoré v kombinácii produkujú osciláciu. kde sa môžu otvoriť do 1-dimenzionálnych liniek. Keďže o teórii strún sa všeobecne predpokladá. sa odkazuje na varietu vzájomne prepojených objektov. Macroscopic level . odvodené od "membrána". spinom a nábojom určeným strunovou dynamikou. ktoré sú koncovými bodmi pre struny a táto identifikácia sa nazýva kalibračno-gravitačná dualita. čo vytvára interakcie medzi časticami. ako ani to. podľa ktorého teória strún vyberá svoj vákuový stav. Základné vlastnosti Teória strún môže byť formulovaná pokiaľ ide o akčný princíp. Nie je zatiaľ známe. Existujú známe konfigurácie. taktiež nie je jasné. každý oscilačný mód sa správa ako rozdielny druh častice.

. Rôzne módy struny (reprezentujúce rôzne častice ako sú fotón alebo gravitón) sú povrchové vlny tohto priestoru. Niektoré kvalitatívne vlastnosti kvantových strún možno pochopiť jednoduchým spôsobom. a to v dôsledku rozkladu (prinajmenšom čiastočne) priestoročasu samotného. ktoré obsahujú fermionické vibrácie sú známe ako superstrunové teórie. Tieto dva rôzne typy strún sa správajú mierne odlišným spôsobom. Napríklad. rôzne tóny korešpondujú s rôznymi časticami. teória je zásadne nestabilná. Napätie kvantovej struny je úzko prepojené na jej veľkosť. v dostatočne nízkych energiách. že gitarová struna je len 2-dimenzionálna a môžete ňou pohybovať nahor a nadol. všeobecnejšie. Analogicky. čo dáva dve odlišné spektrá. vo väčšine teórií strún. V skutočnosti by gitarové struny boli každou dimenziou a struny by mohli vibrovať akýmkoľvek smerom. toto napätie sa považuje za fundamentálny parameter teórie. spektrum častíc obsahuje len bozóny. ktorá taktiež zahŕňa (ak sú obsiahnuté aj otvorené struny) kalibračné polia. že častice by sa mohli pohybovať nielen v našej dimenzii. čo by znamenalo. minimálna veľkosť struny je v závislosti na strunovom napätí. Analogicky. 210 Obálka sveta Pohyb bodovej častice je možné popísať náčrtom grafu jej pozície (v jednej alebo dvoch dimenziách) oproti času. riadia istými vymedzenými pravidlami správania. Tento model popisuje. ale toto by porušilo Heisenbergov princíp neurčitosti. tento model nie je bez problémov. Zisťovanie toho. Napríklad. ktorá sa pohybuje v priestore bez externých síl. tak uzavreté struny. veľmi podobné bežným strunám urobených z dvojvlákna. podobný popis grafom je možný pre postup struny v čase. niekoľko rôznych druhov bolo popísaných. a tak ich svetová obálka vyzerá ako rúrka. Otvorená struna vyzerá ako krátka linka. známeho ako obálka sveta. kvantové struny majú napätie. ako napríklad fotón (alebo. Na dôvažok. bozóny sú príčinou radiácie. Charakteristická veľkosť strunovej slučky bude rovnováha medzi silou napätia. bez hrán). všeobecnejšie. Stručne povedané. všeobecnejšie. Navyše. ktorý ju udržiava "napnutú". ako môže teória strún obsahovať fermióny je vo svojom základe vedené objavením supersymetrie. Avšak. Jej napätie bude mať tendenciu ku kontrakcii na stále menšiu slučku. Riemannov povrch (2-dimenzionálne orientovaný priestor bez hraníc (t. Výsledný obrázok popisuje svetovú linku častice (jej 'históriu') v priestoročase. ktorý je ohraničený. ale nie hmoty. Teórie strún. ako vyplýva z názvu. vytvoriac uzavretú strunu. že by sa mohlo scvrknúť na bod. Teória strún obsahuje ako otvorené struny. akúkoľvek kalibračnú teóriu). Najranejší strunový model bozónických strun. Jediným rozdielom je. avšak všetky sa dnes považujú za rôzne limity M-teórie. Riemannov povrch. alebo. ako napríklad fotón. zahŕňal iba bozóny. kvantovo-gravitačnú teóriu. struna (jednorozmerný objekt — linka) sleduje povrch (dvojrozmerného priestoru). Klasická intuícia hovorí. a jedným otvoreným strunovým módom fotón. ktorú majú dva samostatné koncové body. alebo.Teória strún Analógiou pre módy strún je gitarová struna produkujúca množstvo rozličných hudobných tónov. častice ktoré sa. ktorá je tvorená fermiónmi. Uzavreté struny vyzerajú ako malé slučky. jedným uzavretým strunovým módom je gravitón. strunové teórie bez uzavretých strún neexistujú. ktoré tvoria kompletnú slučku. a tak je svetová obálka vyzerá ako prúžok. V dôsledku toho. Uvažujme o uzavretej strune. matematických vzťahov medzi bozónmi a fermiónmi. ktorá ju zmenšuje a efektom neurčitosti. Pretože dva konce otvorenej struny sa môžu vždy stretnúť a spojiť. ale aj v iných dimenziách. j.

jej svetová obálka bude vyzerať ako jednoduchá rúrka rozpojená na dve (často nazývaná nohavice — pozri obr. . Interaction in the subatomic world: world lines of point-like particles in the Standard Model or a world sheet swept up by closed strings in string theory Proces deliacej sa struny (alebo spájajúcej sa struny) je globálny a nie lokálny proces svetovej obálky: lokálne. a teória pre dve vône heterotickej struny (SO(32) a E8×E8). čo sa rovnalo fyzike pozorovanej v našom dnešnom svete. svetová obálka vyzerá rovnako všade a nie je možné určiť jeden bod svetovej obálky. Toto sa odráža vo forme ich svetovej obálky (presnejšie. sa struny môžu deliť a spájať v opačnom smere ako v Möbiusovom prúžku alebo u Kleinovej fľaše). Mierky veľkých a malých vzdialeností. T-duality sa týkajú rozdielov u veľkých a malých vzdialeností. U-duality prepájajú T-duality a S-duality. Avšak struny môžu zastrieť rozdiely medzi veľkým a malým. rokov boli strunoví teoretici presvedčení. kým S-duality sa týkajú rozdielov medzi silnou a slabou silou. Duality Koncom 80. ako aj silná a slabá sila. silným a slabým a takto sa týchto päť veľmi odlišných teórií strún mohlo vzájomne prepojiť. Dnes panuje názor. tieto dve teórie sú matematicky odlišné popisy tohto istého javu. že tento obrázok nebol správny a že týchto päť teórií strún je vzájomne prepojených. V niektorých strunových teóriách (a to pre uzavreté struny v type I a niektorých verziách bozónických strún). čo tiež vyzerá ako torus napojený na dve rúrky (jedna predstavujúca vchádzajúcu strunu a druhá vychádzajúcu). Povedané ináč. Preto tieto procesy sú integrálnou súčasťou teórie a sú popísané rovnakou dynamikou ako kontrola strunových módov. znamená to. ak sa uzavretá struna rozpojí. že sú nezávislé. napravo). jej svetová obálka bude vyzerať ako jednoduchá rúrka rozdelená na dve neskôr spojené. akokeby išlo o špeciálne prípady nejakej fundamentálnejšej teórie (ktorá sa považuje za M-teóriu). Tieto duality prepájajú kvantity. tak v kvantovej časticovej fyzike. sú kvantity. Otvorená struna robiaca to isté bude mať svetovú obálku vyzerajúcu ako kruh pripojený na dva prúžky. Tieto teórie sú prepojené prostredníctvom transformácií nazývaných duality. Tieto teórie sa nazývajú neorientované. uzavretá typ IIA. ktoré boli vždy poznačené veľmi rozdielnymi limitami správania sa fyzikálneho systému ako v klasickej teórii poľa. o ktorých sa tiež myslelo. že prvá teória sa nejakým spôsobom môže transformovať tak aby vyzerala ako druhá teória. svetová obálka u týchto teórií je ne-orientovateľným povrchom. uzavretá typ IIB. že existuje päť rôznych teórií strún: otvorená typ I. Napríklad. Ak sa rozpojí uzavretá struna a jej dve časti sa neskôr spoja. Formálne. a že táto teória bola teóriou s nízkym energetickým limitom. Dve teórie sú potom duálne vzájomne pokiaľ ide o ich transformáciu. Ak sú dve teórie prepojené dualitnou trasformáciou. v jej topológii). kde sa delí. uzavretá typ I. že z týchto piatich teórií len jedna je správna teória všetkého.Teória strún 211 Struny sa môžu rozpájať a spájať. s desiatimi priestoročasovými dimenziami kompaktifikovanými na štyri.[14] Myslelo sa.

4. len uzavreté struny viazané na D-brány. 2. a tento počet je fixný a nezávislý na potenciálnej energii. bez tachyónov.[15] Jednou z takýchto teórií je 12-rozmerová M-teória. j. Pôvodné teórie strún z 80-tych rokov popisujú špeciálne prípady M-teórie. prečo sú možné riešenia plochého priestoročasu. Preto. že fotón zahrnutý v konzistentnej teórii (technicky.a ľavotočivé struny sa líšia. ktoré sa redukujú na dimenzionalitu v slabo zakrivených režimoch—sú prepojené dynamickými vzťahmi. 6 or 8 — v type IIB. nie fermióny. že priestoročas musí mať 11 dimenzií. fotón v plochom priestoročase . hlavný nedostatok: častica s imaginárnou hmotnosťou. skupinová symetria je SO(32) Supersymetria medzi silami a hmotou. nazvaná tachyón. 5. ako s otvorenými tak s uzatvorenými strunami. Ďalej.[16] Nič v Maxwellovej teórii elektromagnetizmu alebo Einsteinovej teórii relativity nedáva tento druh predpovedí. ktorá požaduje. Táto energia zahŕňa príspevok z Casimirovho efektu. skupinová symetria je E8×E8 IIA 10 IIB 10 HO 10 HE 10 Všimnite si. ako aj vesmíry až s desiatimi plochými priestorovými rozmermi a taktiež prípady. a kalibračná anomália môže byť vyvážená zahrnutím netriviálnej potenciálnej energie do rovnice pre riešenie pohybu.heterotická.Teória strún 212 Strunové teórie Typ Časopriestorové dimenzie 26 Bozónické Detaily len bozóny. nehmotné fermióny sú ne-chirálne Supersymetria medzi silami a hmotou. Teória strún dovoľuje vztiahnuť počet rozmerov na skalár potenciálnej energie. tieto teórie vyžadujú vloženie dodatočných dimenzií "oboma rukami". rátajúcim stupne voľnosti. potom teória strún požaduje desať rozmerov. ktorý reprezentuje fotón. Hmotnosť fotónu. že pre každý samostatný počet predpovedaných dimenzií existuje kalibračná anomália. so štyrmi pozorovateľnými dimenziami. a to z kvantovej fluktuácie v strune. skupinová symetria je SO(32) Supersymetria medzi silami a hmotou. j. Veľkosť tohto príspevku závisí na počte dimenzií. že obsahuje predpovede o extra dimenziách. len sily. heterotic. len uzavreté struny viazané na D-brány. Počet dimenzií nie je fixovaný žiadnym konzistentným kritériom. "kritických dimenziách". t. častica nesúca náboj vzťahujúci sa na neporušenú kalibračnú symetriu) musí byť nehmotná. pravo. bez tachyónov. I 10 Supersymetria medzi silami a hmotou. ktorá je predpovedaná teóriou strún závisí od energie strunového módu. vrátane časového smerovania). ako s otvorenými tak s uzatvorenými strunami. absencia potenciálnej energie v "kritickej dimenzii" vysvetľuje. nie hmota. j. kde jedenásta dimenzia je veľmi malý kruh alebo priamka a ak sú tieto formulácie považované za základné. kým otvorené struny majú konce pripojené na D-brány. Toto je možné pochopiť lepšie konštatovaním. 7 or 9 — v type IIA a párne — 0. bez tachyónov. avšak riešenia plochého priestoročasu predsa len existujú v tzv.a ľavotočivé struny sa líšia. len uzavreté struny. t. keďže pre väčší počet dimenzií existuje viac možných fluktuácií v strunovej pozícii.[2] v protiklade k obyčajným trom priestorovým dimenziám a štvrtej dimenzii času. Extra dimenzie Zaujímavou črtou teórie strún je. ale úplne iným typom matematickej kvantity. bez tachyónov. len uzavreté struny viazané na D-brány. ktoré sú membránami nižšej dimenzionality (ich rozmery sú nepárne — 1. kedy pozícia v niektorých z dimenzií nie je popísané reálnym číslom. 3. t. predstavujúca nestabilitu v teórii. toto sa deje kvôli tomu. že typ IIA a typ IIB teórií strún umožňujú pohyb cez 10-dimenzionálny priestoročas (nazývaný jadro). A tak pojem priestoročasu nie je fixovaný strunovou teóriou: najlepšie je ho myslieť ako rôzny v rôznych okolnostiach. Technicky. nehmotné fermióny sú ne-chirálne Supersymetria medzi silami a hmotou. bez tachyónov. Kozmologické riešenia existujú v širšej variete dimenzionalít a tieto sa líšia rôznymi dimenziami—presnejšie rôznymi hodnotami "efektíveho centrálneho náboja". Avšak teória taktiež popisuje vesmíry ako je ten náš. pravo.

tri dimenzie priestoru plus dimenzia času) podpriestore plného vesmíru. kritická dimenzionalita nie je štyri ako by sme sa mohli domnievať (tri osi priestoru a jedna času). Strunové teórie plochého priestoročasu sú 26-dimenzionálne v bozónickom prípade. že takýto kozmický scenár je realistický. ako sa tieto redukujú na štvor-dimenzionálny priestoročas. Prvým je kompaktifikovať extra dimenzie t. potom typicky existujú vhodne umiestnená hmota a Yang-Millsove kalibračné polia. zisťuje. ktoré sú tak malé. že gravitácia tiež môže byť vhodne lokalizovaná na podpriestor. ktorá je dostatočne malá.[20] nebolo známe. Pre zachovanie vysokého stupňa supersymetrie. kým superstrunové teórie a M-teórie zahŕňajú 10 alebo 11 dimenzií pre ploché riešenia. aby sme mohli obývať 3+1 dimenzionálnu vrstvu. priestoročas môže byť taktiež stratifikovaný. U bozónických strunových teórií. Avšak. že sme "uväznení" v dimenzionálnom (t.[21] Takéto 213 . Ak sú takéto podmnožiny výnimočnými sústavami v rámci priestoru s väčším počtom dimenzií.[19] Tieto "výnimočné súbory" sú v Calabi-Yauovom priestore n-množiny a môžu byť popísané ako podpriestory bez lokálnych deformácií. šesť alebo sedem extra dimenzii. že sú nezistiteľné súčasnými experimentami. Ak je hadica nazeraná z dostatočnej vzdialenosti. alebo ak do nej "vhodíme" dostatočne malé objekty. Podobne. obsahujúc straty (vrstvy) rôznych dimenzií. mravec idúci vnútri nej by sa pohyboval v dvoch dimenziách (a mucha vletiaca doň v troch). v akomkoľvek experimente. s G2 holonómiou. Scenár univerzálnej svetovej brány Ďalšom možnosťou je. podobné prasklinám na kuse papiera alebo v kryštáli. takéto geometrie sa vyskytujú prirodzene ako Calabi-Yauove kompaktifikácie. ktorá je SU(3) holonómiou. ako je reflektované v ich holonómii. Avšak. jednoduchý priestor. že má len jeden rozmer. Neskorší pokrok bol urobený konštruovaním realistickejších kompaktifikácií bez stupňa voľnosti Calabi-Yau alebo bez G2 priestorovostí. je nevyhnutné uvažovať. a to pozdĺžne. predstame si guľu. ktorá bola možná predpokladom o supersymetrii. čo v kvantovej mechanike znamená veľmi vysoké enerie (pozri dualita vlnovej častice). ich dôkaz je. A tak. Hodiac takúto guľu do hadice. kde sa susedný priestor významne líši od výnimočného podpriestoru samotného. Takéto priestory boli študované pri pokusoch prirovnať teóriu strún k 4-rozmernému štandardnému modelu. táto by sa viac-menej pohybovala len jedným smerom. tieto kompaktifikácie musia byť veľmi špeciálne. dĺžku.[18] Počínajúc akoukoľvek dimenziou väčšou ako štyri.Teória strún bude nehmotný—a teória konzistentná—len pre konkrétny počet dimenzií. aby sa vošla do hadice. Podsúčet X sa rovná vzťahu fotónovej fluktuácie v lineárnej dimenzii. Navyše. ako sa človek približuje k hadici. čím sa stáva Calabi-Yauovým priestorom. zdá sa. že obsahuje aj ďalší rozmer. Táto "extra dimenzia" je viditeľná len z relatívnej blízkosti hadice. 26 dimenzií pochádza od Polyakovovej rovnice. čiastočne v dôsledku Calabi-Yau manifold (3D projection) výpočtovej jednoduchosti. j. extra kompaktné dimenzie sú "viditeľné" len pri extrémne malých vzdialenostiach. 6-dimenzionálna priestorovosť musí mať SU(3) štruktúru. Kompaktné dimenzie Na vyriešenie tohto očividného nesúladu boli navrhnuté dva spôsoby. zvláštny prípad (beztorznosti).[17] Keď sa urobí prepočet. priemer. Skutočne. ktorý robíme hádzaním gúľ do hadice by jediný dôležitý pohyb bol jednorozmerný. až do práce Randalla a Sundruma. alebo experimenovaním s častiacami s extrémne malou vlnovou dĺžkou (rádu polomeru kompaktnej dimenzie). a 7-dimenzionálna priestorovosť musí mať štruktúru G2i. ktorá je opäť špecifický. Štandardnou analógiou pre toto je uvažovanie o viacrozmernom priestore ako o hadici. j.

D-brány sú objektami. Ako je popísané vyššie. ktorú sú kalibračnými bozónmi). ku ktorým sú pripojené konce otvorených strún. Efekt skrytých dimenzií V každom prípade. D-brány sú tak gravitačnými zdrojmi. 214 D-brány Ďalšou kľúčovou črtou teórie strún je existencia of D-brán. že gravitačná teória priestoročasu s vhodnými poľami pozadia je duálna (t. so "slovníkom" prekladajúcim jednu teóriu do druhej. preto môžu mať hmotnosť (keďže emitujú gravitóny) a — v superstrunových teóriách — tiež náboj (keďže môžu emitovať uzavreté struny. Z pohľadu otvorených strún. A tak D-brány môžu emitovať a absorbovať uzavreté struny. To znamená. a preto takéto modely sú známe ako teórie bránového sveta. Takáto situácia sa nazýva rozpojovací limit. kvôli povahe Calabi-Yauovej rozmanitosti. gravitácia pôsobiaca v skrytých dimenziách oplyvňuje ostatné negravitačné sily ako je elektromagnetizmus. ktoré sú príčinou vzniku Neabelianskej kalibračnej teórie. potom bude existovať viacero typov kalibračných bozónov. Ak existuje viacero paralelných D-brán. z pohľadu uzavretých strún. V zásade je preto možné dedukovať povahu týchto extra dimenzií požadovaním konzistencie so štandardným modelom. ibaže toto zatiaľ nie je praktická možnosť. Z pohľadu otvorených strún. Kaluzova raná práca demonštrovala. Ide o membrány rozličnej dimenzionality (od nula dimenziálnej membrány — čo je fakticky bod — cez 2-dimenzionálne membrány. j. Kalibračno-gravitačná dualita Kalibračno-gravitačná dualita je v istých prípadoch zbiehajúca sa dualita medzi kvantovou teóriou gravitácie a kalibračná teória v nižšom počte dimenzií. Hovorí sa. a dávajú dôvod na kalibračné teórie "existujúce" na nej (keďže jeden z módov otvorených strún je kalibračný bozón ako je fotón). že sú k nim pripojené hranice svetovej obálky. Preto v takýchto prípadoch je často uvádzané. 3-dimenzionálne objemy atď). Doteraz. no ich tvar má zásadný vplyv na to. Avšak. ako sa sily medzi strunami javia v našom štvorrozmernom vesmíre. že všeobecná relativita v piatich dimenziách v zásade predpovedá existenciu elektromagnetizmu. Opis duality V istých prípadoch kalibračná teória ohľadom D-brán je rozpojenie od gravitácie nachádzajúcej sa v zhluku. a tak otvorené struny pripojené k D-bránam neinteragujú s uzavretými strunami. D-brány sú definované faktom. že otvorené struny pripojené na D-bránu na nej "existujú". Táto kalibračná teória je prepojená na gravitáciu (ktorá údajne existuje v zhluku). takže obyčajne je každý z týchto dvoch rôznych uhlov pohľadu neúplný. a tak máme gravitačnú teóriu priestoročasu s poľami pozadia. D-bránami. fyzikálne ekvivalentná) ku kalibračnej teórii hranice tohto priestoročasu (keďže podpriestor naplnený s D-bránami je hranicou tohto priestoročasu). žiadne nové sily sa neobjavujú z malých vzdialeností. takže panuje taktiež nezhoda medzi strunovými teoretikmi pokiaľ ide o duality aplikované na rôzne modely.Teória strún podpriestory sú tzv. fyzika D-brán je popísaná vhodnou kalibračnou teóriou. táto dualita nebola v žiadnom z prípadov dokázaná. na ktorých je postavená kalibračná teória. D-brány sú gravitačné zdroje. Je tiež možné extrahovať informácie týkajúce sa skrytých dimenzií testami precíznosti gravitácie. . avšak doposiaľ tieto len udali horné obmedzenia ohľadom veľkosti takýchto skrytých dimenzií. D-brány majú dva nezávislé alternatívne popisy. že každý predpovedaný fenomén a kvantita v jednej teórii má analógiu v inej teórii. V prípade D-brány tu bude jeden typ kalibračného bozónu a budeme mať Abeliansku kalibračnú teóriu (s kalibračným bozónom fotónom). V týchto prípadoch.

kým teória poľa zahŕňa tiež korelačnú funkciu mimo škrupinu. ide výlučne o štandardnú kvantovú chromodynamiku. kým častice prichádzajúce k zdroju takmer z rovnakej vzdialenosti budú mať (mimo škrupinovú) kvantovú fluktuáciu navzájom blízko k sebe. objektami podobnými QCD strunami. a druhá blízko zdroja — potom druhá oblasť môže byť tiež popísaná kalibračnou teóriou D-brán. názov často používaný pre kalibračno-gravitačnú dualitu vo všeobecnosti. Predstavme si teraz. j. že ak v gravitačnej teórii existuje nastavenie.[24] Keď sú častice veľmi vzdialené od tohto zdroja. Panuje presvedčenie. Na druhej strane. Stavy v škrupine v gravitačnej teórii horizontu udalosti je možné myslieť ako popisujúce len častice prichádzajú zo zhluku do oblasti horizontu udalosti. je v priestoročase identickom k hranici horizontu udalosti gravitačnej teórie). v ktorom dilatačné pole (určujúce silu napojenia) klesá s polomerom. Kalibračná teória existuje len na D-bráne samotnej. Ostatné teórie však predpovedajú kozmické struny s . ktoré sú zložené z kalibračných bozónov (gluónov) a ostatných stupňov voľnosti kalibračnej teórie.[28] Takže. ktoré prídu do zdroja z rôznych smerov budú mať v tejto teórii kvantovú fluktuáciu (mimo škrupiny) ďaleko navzájom od seba. ako sú tieto dve teórie ekvivalentné: Fyzika gravitačnej teórie horizontu udalosti zahŕňa len stavy v škrupine (obvyklé v teórii strún). Kontakt s experimentom Matematika strunovej teórie môže viesť k novým poznatkom ohľadom kvantovej chromodynamiky. a N = 4 supersymmetrickou Yang-Millsovovou teóriou na štvor-dimenzionálnej hranici Anti de Sitterovho priestoru (buď v plochom štvor-dimenzionálnom priestoročase R3. jeho napojenie sa bude zoslabovať vo vysokých energiách. UV režim teórie poľa). interagujúce medzi sebou navzájom. Jednoduchý príklad tohto princípu je. A tak uhol medzi prichádzajúcimi časticami v gravitačnej teórii sa prekladá do škálovej vzdialenosti medzi kvantovou fluktuáciou v kalibračnej teórii. a tak nezahŕňa radiálny smer: je v priestoročase s o jednou dimenziou menej v porovnaní s gravitačnou teóriou (v skutočnosti. tým bližšie ku zdroju musia častice byť. gravitačnou teóriou.[9] [10] [11] [12] the physics. j. resp. kalibračnej teórie s jej fundamentálnou teóriou silnej jadrovej sily. že bude objavená gravitačná teória duálna ku kvantovej chromodynamike. V gravitačnej teórii. ktorý budeme študovať je dualita medzi Typom IIB superstruny na AdS5 S5 ( produktovom priestore päť-dimenzionality Anti de Sitterov priestor päť-sféry na jednej strane.[30] Bola navrhnutá tiež ďalšia potenciálna forma dôkazu pre teóriu strún. alebo obyčajne supergravitáciou). Bolo by ňou objavenie veľkých kozmických strún v priestore. stále ich alternatívne možné popísať prostredníctvom uzavretých strún.[29] Matematická technika od tejto strunovej teórie (the AdS/CFT correspondence) bola použitá na popis kvalitatívnych vlastností kvark-gluónovej plazmy v relativistických kolíziách ťažkých iónov. kým veľký polomer v gravitačnej teórii sa prekladá na vysokoenergetickú škálu v kalibračnej teórii (t. ktorý ide od gravitačného zdroja preč (smerom od zhluku). Túto dualitu si možno predstaviť nasledovne: predpokladajme. Táto druhá oblasť (blízko zdroja) sa nazýva limit blízko horizontu . sú popísané uzavretými strunami (t. v ktorej častice interagujú: čím väčší je uhol. V kalibračnej teórii sú tieto "projektované" na hranicu. IR režim teórie poľa). Uhol medzi prichádzajúcimi časticami v gravitačnej teórii sa vzťahuje k radiálnej vzdialenosti od gravitačného zdroja. Ako sa častice približujú ku gravitačnému zdroju. keď Big Bang "rozšíril" niektoré struny do astronomických rozmerov. že existuje priestoročas s gravitačným zdrojom. takže častice. aby mohli interagovať navzájom. jedným zo smerov v priestoročase je radiálny smer. t.Teória strún 215 Príklady a intuícia Najznámejším príkladom a prvým.1 alebo troj-sfére s časom S3 R). a tak malý polomer v gravitačnej teórii sa prekladá na nízkoenergetickú škálu v kalibračnej teórii (t. Toto je známe ako AdS/CFT correspondence[22] [23] . keďže obyčajne existuje horizont udalosti okolo (alebo v) gravitačnom zdroji. j. potom jeho teória poľa bude asymptoticky voľná. škála vzdialenosti medzi kvantovými fluktuáciami v kvantovej teórii poľa má vzťah (inverzný) k energetickej škále v tejto teórii. j. napríklad extrémna čierna diera. sformovaných. avšak. ktorá bola kvantitatívne modelovaná lattice QCD metódami s dobrými výsledkami.[25] Struny v Seiberg-Dualovej teórii]"</ref>[26] [27] . ak je možné (pri rozpojovacom limite) popísať gravitačný systém ako dve samostatné oblasti — jedna (zhluk) veľmi vzdialené od zdroja.

Boli by ním indikácie o anomálne veľkej sile gravitácie na mikroskopickej úrovni. Avšak nie je jasné. hoci sú aj iné teórie.[43] and Carlo Rovelli. Lorentzove invariancie alebo všeobecnú relativitu. Tucty konferencií o teórii strún. unitárne a obsahujúce Einsteinovu všeobecnú relativitu ako nízkoenergetický limit. ktoré sú dnes prístupné pre urýchľovač častíc. Jedným z takýchto unikátnych predpokladov je strunová harmómia: pri dostatočne vysokých energiách—pravdepodobne blízko kvantovo gravitačne škály—strunag-ako prirodzenosť častíc by začala byť zrejmá. že akákoľvek teória kvantovej gravitácie by si vyžadovala extrémne vysoké energie na priame overenie. predpoveď by mala byť špecifická a nie zdieľaná akýmkoľvek teoretickým modelom kvantového poľa alebo všeobecnou relativitou. 216 Problémy a rozpory Hoci teória strún pochádza z fyziky. kvôli čomu sú tieto predpovede netestovateľné akýmkoľvek časticovým urýchľovačom v dohľadnej budúcnosti. niektorí fyzici tvrdia. ako je v súčasnosti chápaná. ako vysoké sú tieto energie.[45] Preto pre falzifikáciu teórie strún by stačilo falzifikovať kvantovú mechaniku. Lee Smolin. ak aj je. ktorá ho požadovala. . vyššie ako rozsahy pri ktorých sa robia súčasné experimenty ako Veľký hadrónový urýchľovač[37] môže dosiahnuť. Absencia supersymetrických častíc na energetických hladinách prístupných pre LHC by nemusela znamenať koniec teórie strún. ktorá by bola tak rozsiahlym súborom kalkulácií naznačujúcich. teória strún ako teória všetkého by mala malú alebo žiadnu schopnosť predpovedať v porovnaní s fyzikálnymi experimentami častíc nižších energií. 1. zvaných strunové vákuá. že by mala byť skôr klasifikovaná ako systematická sústava pre budovanie modelov v protiklade k fyzikálnej teórii. keďže teória strún bola prvou teóriou. že jej praktické použitie je vylúčené: Teória ničoho.[46] A tak teória strún je falzifikovateľná a vyhovuje definícii vedeckej teórie podľa Popperovských kritérií. neexistuje žiadna iná teória. tisíce štúdií. LHC.[36] Je teória strún prediktívna? Teória strún ako teória všetkého bola kritizovaná ako nevedecká.[41] Sheldon Glashow. ktoré obsahujú supersymetriu. že teória môže byť pravdivá. že jej v súčasnosti netestovateľný status znamená.Jim Holt. V najpravdepodobnejšom prípade by boli 1014 times vyššie ako tie. Lorentzove invarianty.[39] [40] Pretože je tak ťažké teóriu testovať.[34] [35] . ani jedna testovateľná predpoveď. napriek všetkej tejto aktivite. Mali by existovať ťažšie kópie všetkých častíc korešpondujúce s vyššími vibračnými stavmi struny. Teória strún. stovky doktorátov.[38] a tieto vákuá by mohli byť dostačne rozdielne na vysvetlenie takmer všetkých fenoménov. fyzici naháňali výhonok zvaný teória strún. čo znamenalo trištvrte storočia pokroku. ktoré môžeme pozorovať pri nižších energiách.Teória strún rozdielnymi fyzikálnymi danosťami (topologické defekty v rôznych poliach. keďže supersymetria by mohla existovať. Nový fenomén konzistentný s verziami o teórii strún môže byť pozorovaný s novobudovaným Veľkým Hadrónovým urýchľovačom. Začiatok tohto znamenal koniec toho." -. Avšak.[42] Lawrence Krauss. Ak sú tieto vlastnosti správne. niektorí teoretickí fyzici postavili otázku. či je vôbec možné ju volať vedeckou teóriou. kde jeden komentátor vyjadril svoj názor takto: "Počas obdobia vyše jednej generácie. A. pretože je tak ťažké ju experimentálne testovať. Objav supersymetrie by tiež mohol byť považovaný za dôkaz. táto teória má toľko verzií.[32] [33] Toto viedlo k verejnej debate v roku 2007. Philip Warren Anderson. Sem patria Peter Woit. ani jedna teoretická hádanka nebola vyriešená. Kontrovezie sa týkajú dvoch vlastností: #Všeobecne je rozšírená predstava. avšak mimo dosah akcelerátoru.[44] Všetko modely strunových teórií sú kvantovo mechanické. má veľké množstvo rovnako možných riešení. že teória strún ako teória všetkého je zlyhaním. V skutočnosti. Avšak. čo by bolo v súlade s bránami interagujúcimi medzi extra dimenziami prostredníctvom unikania gravitónov z jednej do druhej.[31] Niektorí idú ešte ďalej a hovoria. pre ustanovenie presvedčivého potenciálu pre verifikovanie teórie strún.

že dve takto nabité masívne častice sa budú vzájomne priťahovať viac ako elektrostaticky odpudzovať a mohli by byť použité na výrobu čiernej diery. tieto čierne diery by sa nemohli efektívne rozkladať. To znamená. nazvaná Rozloženie strunovej teórie. ktoré by mohli byť pravdivé. Nezávislosť na pozadí Ďalšia. že najlepšie pochopené základy strunovej teórie používajú veľa zo supersymetrického základu teórie. Hoci neperturbačné techniky značne pokročili — vrátane konjektúrnych kompletných definícií v priestoročase uspokojujúc isté asymptoty — plná neperturbačná definícia teórie stále chýba. ak by nebol problém s gravitáciou. Príklad teórie v močiari je kvantová elektrodynamika v limite veľmi malého elektrónového náboja. Niektorí vidia nezávislosť na základe ako fundamentálnu požiadavku teórie kvantovej graviácie. teória sa stáva nekonzistentnou.[38] Aký princíp. najzaujímavejší je KKLT model. Avšak bolo navrhnutých niekoľko modelov na vysvetlenie prerušenia supersymetrie. alebo a neperturbačné ošetrenie strunovej teórie (teória strunového poľa bolo myslené neperturbačne v 80. Prerušenie supersymetrie Centrálnym problémom pre aplikovanie je. čo zahraňuje rôznym hypotetickým variantám alebo zvyškom (aby sa mohli sformovať). Navrhujú. Niektorí dúfajú. ktoré je ťažké zakomponovať do nestrunovej teórie kvantovej gravitácie. ako divergentné série aproximácií. že teórie s malým nábojovým kvantom musia pochádzať z ľahko nabitých častíc. a to obzvlášť keďže všeobecná relativita je už sama na základe nezávislá. kedy náboj najľahšej častice začne mať menšiu hmotnosť ako je hmotnosť v prirodzených jednotkách. je možné použiť na výber spomedzi týchto vákuí je otvorenou otázkou. že je kompatibilná so všetkým.[38] . Keďže tento argument je veľmi obecný—spočívajúci len na vyparovaní čiernej diery a holografickom princípe. To preto. že všetky základné črty štandardného modelu môžu byť zakomponované do teórie strún. že objav novej kalibračnej skupiny s malým kvantom náboja a len ťažko nabitými častiacami by mohli sfalzifikovať strunovú teóriu.Teória strún 217 Močarina Na odpoveď na tieto obavy. že strunová teória je závislá na pozadí — strunová teória popisuje perturbačné expanzie na fixnom pozadí priestoročasu. mnoho teórií strún je stále formulovaných perturbačne. Dôvodom je. Hoci teória má istú nezávislosť na pozadí — topologická zmena je v nej započatý proces a výmena gravitónov je ekvivalentná k zmene na pozadí — matematické kalkulácie v teórii závisia na výbere pozadia ako počiatočného bodu. aby pravdepodobnejšie teória fyziky nízkych energií bola v močarinách. Kým neexistujú . rokoch) a má formuláciu nezávislú na pozadí. hoci fráza "konzistentná holografickú teóriu kvantovej gravitácie" by rovnako mohla byť synonymická s "teóriou strún". ktorý zahŕňa brány a fluktuácie na vytvorenie metastabilnej kompaktifikácie. Toto jediné platí vnútri teórie strún—neexistujú žiadne obmedzenia v teórii kvantového poľa. Močariny sú súborom teórií . s inými súborom častíc a síl. avšak ktoré nie sú kompatibilné so strunovou teóriou. Avšak v teórii strún. ak vôbec nejaký. že ako mnoho teórií kvantového poľa. kalibračnými skupimai a chirálnymi fermiónmi. Každá z nich korešponduje s iným možným vesmírom. Toto obsahuje črty ako neabelianske kalibračné skupiny a chirálne fermióny. aby štandardný model nebol močarinou. nie je dobre pochopená. Tento limit dokonale vyhovuje teórii kvantového poľa — v tomto limite sa teória prenikania vlastne stále zlepšuje. Strunová teória obsahuje nekonečný počet samostatných metastabilných vákuí a možno až 10500 alebo viac ich korešponduje s vermírom. Ak neexistujú žiadne ľahko nabité častice. Cumrun Vafa a ďalší spochybnili myšlienku teórie strún. vysokou planckovou škálou. ktorý je podobný tomu nášmu — so štyrmi dimenziami. bolo navrhnuté. Štúdiom príkladov a z analýzy vyparovanie čiernej diery sa teraz akceptuje. staršia forma kritiky je. Je treba poznamenať. Rozloženie strunovej teórie Vákuová štruktúra teórie. aby tento predpoklad platil pre akúkoľvek konzistentnú holografickú teóriu kvantovej gravitácie. čo má za výsledok časovo invariantný priestoročas: v súčasnosti sa teória nedokáže vysporiadať s časovo podmieneným kozmologickým pozadím. v momente. že M-teória.

kto pridal piatu dimenziu ku všeobecnej relativite bol nemecký matematik Theodor Kaluza v r. ktoré sa rozpadajú do konečných stavov častícs. 218 Ďalšie kritériá testovateľnosti Mnoho fyzikov silne oponuje myšlienke. obzvlášť malej hodnoty kozmologickej konštanty. V 60-tych rokoch. že mezóny vytvárajú rodiny zvané Reggeho trajektórie..[47] [48] Tvrdí sa. Keď sa častica a antičastica rozídu. Kým škála bola mimo o mnoho stupňov rozsahu. Holger Bech Nielsen a Leonard Susskind ako vzťahy. V t-kanáli si častice vymieňajú stavy emisiami a absorpciou. ktoré sa očakávajú od rotujúcich strún. subatomických častíc ako sú protón a neutrón. Tento typu strunovej teórie. R. Chew obhajoval vytvorenie teórie pre interakcie týchto trajektórií. ktoré sú podriadené silnej interakcii. ktoré nevedú k obývateľným vesmírom (prinajmenšom pre ľudí). ako bol Heisenberg presvedčený. rozdeľujú na jadrovú škálu. Tento princíp je už zakomponovaný na vysvetlenie existencie života na Zemi ako výsledku pre život priaznivej orbity okolo slnka strednej veľkosti spomedzi nekonečného počtu možných orbít (ako aj relatívne stabilného umiestnenia v galaxii). Dolen. ktorý poznamenal. dva príspevky sa zrátajú. dve častice annihilujú. švédsky fyzik Oskar Klein podal fyzikálnu interpretáciu nepozorovateľnej dimenzie--. pretože to môže umožniť prirodzené antropické vysvetlenie pozorovaných hodnôt fyzikálnych konštánt. a tak mnohí to neuznávajú za vedecký podložené.[51] História Niektoré zo štruktúr opätovne zavedených do strunovej teórie vznikli po prvý raz oveľa skôr ako časť programu klasickej unifikácie započatej Albertom Einsteinom. V s-kanáli. je oveľa menej kontroverzný dnes. Gates poznamenáva.je zabalená do malého kruhu. virtuálne častice sa môžu vymeniť dvomi kvalitatívne rozdielnymi spôsobmi. pripomeňte im. ako sa to predpovedá. že je to dobrá vec. ako aj pre kontrolu. Tieto myšlienky by sa mali v rámci strunovej teórie oživiť. avšak nie je obmedzený len na strunovú teóriu. iný dávajú maximálne stavy pri istých ..[50] LHC bude použitý jednak pre testovanie AdS/CFT. V teórii poľa. aby sa prepájacie konštanty všetkých štyroch síl stretávali v jednom bode renormalizácie preškálovania skupiny. kozmologická verzia antropického prinícpu zostáva vysoko kontroverzná. ktorá sa nespolieha na lokálne pojmy priestoru a času. Niektorí fyzici sú presvedčení. ktorý popisuje len silné interakcie. Avšak. ktorý neskôr pochopili Yoichiro Nambu. že by mali byť zložené zo nejakých fundamentálnych častíc. ktoré sa. a tak pravdepodobne žijeme v "najpriateľskejšom" vesmíre. medzi nimi Sylvester James Gates: "A tak.Teória strún žiadne kontinuálne parametre v teórii samotnej. tak elektromagnetizmus v štyroch. že gravitácia v piatich dimenziách popisuje ako gravitáciu. kedy existujú strunové teórie všetkého (hoci pred 20 rokmi to bolo naopak). ktorý obhajoval ideálne vyhovoval pre teóriu kvantovej gravitácie. že väčšina vesmírov obsahuje hodnoty pre fyzikálne konštanty. Strunová teória bola pôvodne vyvinutá počas 60-tych a začatkom 70-tych rokov ako nikdy nie úplne úspešná teória hadrónov. Na dôvažok. zatiaľ čo omnoho neskôr Brans a Dicke pridali skalárny komponent ku gravitácii. s hmotnosťami vztiahnutými na spiny spôsobom. prístup. aby vytvorili dočasné prechodné stavy. AdS/CFT spojenie ."[49] AdS/CFT vzťahuje strunovú teóriu na kalibračnú teóriu a umožňuje kontakt s experimentami nízkych energií v kvantovej chromodynamike. S-maticový prístup započal Werner Heisenberg v 1940-tych rokoch ako spôsob konštruovania teórie. 1919. nabudúce. Schmid[52] rozvinuli niektoré sumárne pravidlá pre výmenu hadrónov. 1926. ak vám niekto povie. Geoffrey Chew a Steven Frautschi objavili. že veľká unifikačná prirodzenosť v strunových teóriách všetkého vyžaduje. že teória strún nie je falzifikovateľná. pretože by bolo ťažké ak nie nemožné pre Poppera ju falzifikovať. Pracujúc s experimentálnymi údajmi. Toto je tiež falzifikovateľný argument. Prvý. ktoré sa od seba môžu vzájomne radikálne odlišovať. Einstein zaviedol nesymetrický geometrický tenzor. D. ktoré nepredpokladajú. keď budú požadované konzistenčnými podmienkami. Horn a C. jeden dávajúci kontinuálny príspevok pozadia. či nedochádza k elektroslabosilnej unifikácii. V r. existuje veľký súbot možných vesmírov. no je zdieľaný veľkými unifikačnými teóriami. ale boli by konštruované svojimi interakciami z vlastnými podmienkami konzistencie na S-matici. že strunová teória nie je testovateľná.

Opätovne zaviedli Kaluza–Kleinovú teóriu ako spôsob zreálnenia extra dimenzií. pričom udali priestoročasový rámec pre uhlové operátory. že t-kanálový príspevok bol duálny pre s-kanál jeden. s mnohými prekvapeniami. Veneziano sám objavil. avšak počas nasledujúcej dekády všetky práce teórie boli úplne ignorované. ako teóriu strunového poľa. že. Strunová teória sa dostala z koša. Manipuláciou kombinácií Gamma funkcií. že neexistujú žiadne nesprávne prestupujúce stavy v dimenzii menšej či rovnej 26. V rovnakom čase. stovky fyzikov pracovala s skompletizovanie základného programu pre tento model. Claud Lovelace vypočítal slučkovú amplitúdu. s väčšinou pozitívnymi reziduami. že oba popisovali celú amplitúdu a zahŕňali druhý. ako aj inými Reggeho typom. 1970. čo znamenalo. Daniel Friedan ukázal. že originálne Ramondove a Neveu Schwarzove strungy boli samostatne inkonzistentné a bolo treba ich skombinovať. Tamiaki Yoneya objavil. ktoré sú zovšeobecneniami Einsteinových rovníc všeobecnej relativity. a poznamenal.ktorá bola široko použitá v Reggeho teórii. a mali navrhnuté integrálne zastúpenie. Veneziano dokázal nájsť konzistentnú amplitúdu rozdelenia s pólmi na priamych líniách. čím vytvoril teoretický integrál cesty dvoj-dimenzionálneho poľa na vygenerovanie operátorového formalizmu. že rovnice pohybu strunovej teórie. dnes chápanú ako uzatvorené struny. 1969 Yoichiro Nambu. Peter Goddard a Richard Brower ďalej dokázali. Holger Bech Nielsen a Leonard Susskind zistili. Amplitúda potrebovala póly. Ferdinando Gliozzi. Amplitúda by mohla vyhovovať takmer lúčovému rozmiestneniu dát. objavených z rovníc 219 . na priamych trajektóriách. Veneziano a Sergio Fubini zaviedli operátorový formalizmus pre výpočet amplitúdy rozdelenia. Charles Thorn. ktorej póly sú rovnomerne umiestnené na polovici reálnej línie--. neskôr premenovanej na dualitu svetovej obálky. Napriek tomu. ktorá sa objavuje v teórii. Joel Scherk. V údajoch bolo jasné. Počas nasledovných rokov.Gama funkcia--. 1979. kým Virasoro pochopil.svetovej obálky. ako odstrániť póly s nesprávnymi reziduami za použitia obmedzené stavov. čo ho viedlo k sformulovaniu dvoj-dimenzionálnej supersymetrie na zrušenie nevhodných stavov. Jeffrey Goldstone. kde sa častice objavujú. Pierre Ramond pridal k modelu fermióny. kritická dimenzia bola 10. s nekonečným počtom časticových typov a s poľami preberajúcimi hodnoty nie na bodoch. že strunová teória je teóriou gravitácie a nie teóriou hadrónov. Stanley Mandelstam formuloval konformnú teóriu svetovej obálky ako pre bozón tak fermión. posunúc tak pozornosť fyzikov a očividne ponechajúc zavádzací program v smetnom koši histórie. V r. [[Alexander Markovich PolyakovAlexander Polyakov dal teórii modernú smeromo integrálnu formuláciu. Amplitúdy rozdelenia boli odvodené systematicky od akčného princípu. 1981.Teória strún energiách. ktoré by mohlo byť použité pre zovšeobecnenie. že teória by mohla byť popísaná v priestore a čase pojmami strún. John Schwarz a Joel Scherk prišli k rovnakému záveru a urobili smelý skok k návrhu. že vrcholy uberali pozadiu--. V r. Miguel Virasoro a Joel Shapiro našli inú amplitúdu. ale na slučkách a krivkách. teória pokračovala v rozvoji stabilným tempom vďaka práci niekoľkých zanietencov. V r. najľahšia častica musí byť tachyón. zrejmá podmienkami sebakonzistencie. Claudio Rebbi a Charles Thorn. a bola preukázaná ako priestoročasová supersymetria Johnom Schwarzom a Michaelom Greenom v r. že všetky známe strunové teórie zahŕňali nehmotnú časticu spinu dva. ktoré poslúchali dualitu a mali vhodné Reggeho škálovanie pri vysokých energiách. že existuje inkonzistencia pokiaľ dimenzia teórie nie je 26. zavedené Venezianom a Fubinim a geometrickú interpretáciu pre Virasorove podmienky. a existuje špeciálna matematická funkcia. ktorý rozvinuli Peter Goddard. že pre amplitúdu rozdelenia častice. čo viedlo Gabriele Veneziano pre skonštruovanie amplitúdy rozdelenia. a rozsiahle pokračoval v rozvoji konformnej teórie poľa. ktorá mala vlastnosti Dolen-Horn-Schmidovej duality. Michio Kaku a Keiji Kikkawa podali inú formuláciu bozónických strún. Vo fermiónových teóriách. 1974. Výsledok bol široko publikovaný Murray Gell-Mannom. kým Ziro Koba a Holger Nielsen zovšeobecnili Venezianove integrálne zastúpenie multičasticového rozdelenia. a David Olive si v roku 1976 uvedomili. John Schwarz a André Neveu pridali ďalší sektor do fermiónovej teórie o niečo neskôr. ktorá sa správala podľa správnych Wardových identít a nazvali ju gravitón. kvantová chromodynamika bola uznaná ako správna teória hadrónov. V r. Výsledná teória nemala tachyón. ktorý bol predchodcom konformnej teórie.autori to interpretovali tak. V rovnakom roku.

zvané D-brány a identifikoval ich s riešeniami supergravitácie čierne diery. Philip Candelas.[53] prvá definícia strunovej teórie. ktorý Witten a Alvarez-Gaumé nepostrehli. špecifické geometrické singularity dovolené v strunovej teórii. Edward Witten začal byť presvedčený. Edward Witten predniesol prejav o strunovej teórii. Jeffrey Harvey. V 90-tych rokoch. 1997 Juan Maldacena poznamenal. Gary Horowitz. 1995. Počas tohto obdobia. na výročnej konferencii strunových teoretikov na University of Southern California (USC). ktoré v tom čase existovali. V r. ale taktiež všetkých blízkych objektov. že strunové teórie typu I sú nekonzistné. stovky fyzikov začalo pracovať na tomto poli a toto sa niekedy nazýva prvá superstrunová revolúcia. že nové neperturbačné objekty chýbali. David Gross. Schwarz a Green objavili T-dualitu a skonštruovali dve rôzne superstrunové teórie--. Poznamenal. teória svetovej obálky alebo svetového objemu. Tieto boli pochopené ako nové objekty navrhnuté perturbačnými divergenciami. Ako bolo navrhnuté 't Hooftom.sú typom čiernej diery. V r. Kalibračnou skupinou týchto uzavretých strún boli dve skupiny E8. Začiatkom 80-tych rokov. fluktuácie horizontu čiernej diery. čím sa zrodila nová 11-dimenzionálna teória zvaná M-teória. M-teória bola tiež predchodcom v práci Paula Townsenda približne v rovnakom čase. anti-deSitterov priestoročas krát sféra s fluktuáciou. Cumrun Vafa zovšeobecnil T-dualitu od kruhov po arbitrárne dimenzie. len s niekoľkými distrétnymi možnosťami. vytvoriac matematické pole zrkadlovej symetrie. Andrew Strominger a Edward Witten zistili. Rýchlo sa stalo zrejmým. N=4 supersymetrickej 220 . ktorá bola plne neperturbačná a bola konkrétnou matematickou realizáciou holografického princípu. a bola objavená fyzikálna interpretácia strún a brán--. a stal sa jej známym obhajcom. V rokoch 1984 až 1986. Toto ho viedlo k spolupráci s Luis Alvarez-Gauméom na štúdium porušení zákonov konzervácie v gravitačných teóriách s anomáliami. ktorý obmedzil kalibračnú skupinu strunovej teórie typu I na (32). že teória potrebuje vyššiedimenzionálne objekty. David Gross a Vipul Periwal objavili. je rovnako dobre popísaná prostredníctvom nízkoenergetickej limitujúcej kalibračnej teórie. tvoria hmotný obsah strunových teórií. Petr Horava a Edward Witten stanovili 11-dimenzionálnu formuláciu heterotických strunových teórií. ktorý v zásade zjednotil päť strunoých teórií. že v tomto limite kalibračná teória popisuje strunovú excitáciu blízko brán. ktorú on a Nathan Seiberg objavili už skôr pokiaľ ide o umiestnenie brán. Konzistenčné podmienky boli tak silné. Edward Witten objavil. identifikujúc dlhé vysokoexcitované strunové stavy s obyčajnými termálnymi stavmi čiernych dier. a teórie typu I s otvorenými strunami. a Ryan Rohm objavili heterotické struny. Počas tohto obdobia. Leonard Susskind zahrnul holografický princíp Gerardus ’t Hoofta do strunovej teórie. a položil geometrické interpretácie matematických štruktúr v kalibračnej teórii. uzatvárajúc. popisuje nielen stupne voľnosti čiernej diery. a ktorákoľvek z nich mohla ľahko a prirodzene zahrnúť štandardný model. že Calabi-Yauove priestory sú kompaktifikácie. nielen struny. Emil Martinec. že strunová perturbačná teória je divergentná spôsobom. A tak teoretizoval. Tom Banks. Andrew Strominger a Cumrun Vafa vypočítali entropiu istých konfigurácií D-brán a našli zhodu a poloklasickou odpoveďou pre extrémne nabité čierne diery. Pri postupnom chápaní výpočtov. Witten poznamenal. že strunová teória je naozaj konzistentnou teóriou gravitácie.IIA a IIB korelované podľa T-duality. a otvorili nové pole pre bohatú matematickú štruktúru. že strunová teória na horizonte blízko geometrie extrémne nabitej čiernej diery. ktorý naznačoval. Willy Fischler Stephen Shenker a Leonard Susskind formulovali úplný holografický popis M-teórie ohľadom IIA D0 brán. že efektívny popis fyziky D-brán za nízkych energií je prostredníctvom supersymetrickej kalibračnej teórie. že excitácie nízkych energií v teórii blízko čiernej diery pozostávajú z objektov blízkych k horizontu. Horúčkovitá aktivita. a ukázali. Green a Schwarz objavili príspevok k anomálii.Teória strún Renormalizačnej skupiny pre teóriu dvoj-dimenzionálneho poľa. ktoré chránia realistický objem supersymetrie. Joseph Polchinski zistil. že D-brány a ostatné p-brány. kým Lance Dixon a ostatní vypracovali fyzikálne vlastnosti orbitálov. ktorá v tom čase začala sa tiež niekedy nazýva druhá superstrunová revolúcia. že väčšina teórií kvantovej gravitácie nebola schopná zakomponovať chiralitu fermiónov ako je neutríno. že orbitály riešia problém chirality. čo pre extrémne nabité čierne diery vyzerá ako anti de Sitterov priestor. že celá teória bol takmer úplne deterministická.

.). html) [7] "NOVA . že je prepojená s kalibračnými teóriami ako kvantová chromodynamika a toto viedlo ku kvantitatívnejšiemu pochopeniu správania sa hadrónov. Phys. More on the RHIC fireball and dual black holes. Liu. lokalitu a informácie vo fyzike.2006 arXiv:hep-ph/0605178 [13] Burt A. pbs.". a je dnes široko akceptovaná. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 9506/ 9506126v2. Nastase. com/ archive/ 2006/ 10/ 02/ 061002crat_atlarge) [9] H. Frontline. č.D. 0:04:54. com/ thubsch/ HSProc.16. bola ďalej rozvinutá Edwardom Wittenom. BROWN-HET-1439. br/ pub/ apub/ 1999/ nf/ nf_zip/ nf04299. Ofer Aharony and Eva Silverstein(2006):"[Supercritical stability. Január-Február 2007 Volume 95. Wiedemann. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 0612/ 0612031v2. "Unstrung". October 2. aspx?cid=1284) "Lecture 23 . arXiv:hep-th/0603176.Teória strún Yang-Millsovaej teórie. BROWN-HET-1466. pdf) [19] Pozri napríklad T. Nucl. Prostredníctvom tohto vzťahu strunová teória ukázala. A. [14] S. a výsledná teória nie je Lorentzov invariant. J. Duff. [12] H. [11] H. James Gates. tento stupeň voľnosti sa správa rovnako k priestoročasovým dimenziám len v niektorých aspektoch. com/ ttcx/ coursedesclong2. Táto hypotéza.. James T.. Nastase. Ovrut (2006). htm) [5] Leonard Susskind. Toto je známe ako lineárna dilatácia alebo nekritická struna. 25 August 2006 (http:/ / www. 2006 (http:/ / www. Rasin (eds. Mohapatra and A. K. tifr. Cambridge University Press. 2001 (http:/ / www. Minasian Eleven Dimensional Origin of String/String Duality: A One Loop Test (http:/ / arxiv. SUSY 96 Conference.. timeshighereducation. Nature 439. Calculating the Jet Quenching Parameter from AdS/CFT. com/ nature/ journal/ v439/ n7072/ full/ 439010a. newyorker. Hübsch. Rajagopal. html)" [2] M. U. asp?storyCode=204991& sectioncode=26) [6] Geoff Brumfiel. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 0612/ 0612051v3. čo priviedli strunovú teóriu späť k jej koreňom. [16] Polchinski. uk/ story. The RHIC fireball as a dual black hole. [15] Simeon Hellerman and Ian Swanson(2006): " Dimension-changing exact solutions of string theory (http:/ / arxiv.". Feb. arXiv:hep-th/0501068. org/ bookshelf/ pub/ all-strung-out) [4] "On the right track. hinduonnet. [18] "Quantum Geometry of Bosonic Strings – Revisited" (ftp:/ / ftp2. Nature. " A Hitchhiker’s Guide to Superstring Jump Gates and Other Worlds (http:/ / homepage. ktoré kompenzujú "chýbajúcu" kvantovú fluktuáciu. January 2005.. Volume 18 . Phys. Wiedemann. Rajagopal. ktorý má ďalekosiahle dôsledky čierne diery. Superstring Theory: The DNA of Reality (http:/ / www. Published online 4 January 2006 (http:/ / www.Can I Have that Extra Dimension in the Window?". An AdS/CFT Calculation of Screening in a Hot Wind. Department of Physics. MIT-CTP-3757. ktoré sa neobjavujú v reálnom svete. String Theory. "Our Universe: Outrageous fortune". americanscientist.Rev. Igorom Klebanovom a Alexandrom Polyakovom. Liu and R.97:182301. Interview with Professor Edward Witten.vydanie 03. html) [8] Jim Holt. a má iné charakteristiky.The elegant Universe" (http:/ / www. "A Heterotic Standard Model". Supl. res. The New Yorker. March 2006. 221 Pozri aj • • • • • • • • • Zoznam tém o strunovej teórii Konformná teória poľa F-teória Nejasné gule Malá strunová teória Slučková kvantová gravitácia Vzťahy medzi strunovými teóriami a teóriou kvantového poľa Strunová kozmológia Supergravitácia • Normalizácia Zeta funkcie • Sloní vesmír Referencie [1] Sunil Mukhi(1999)" Teória strún: Detailný úvod (http:/ / theory. Avšak. in Proc. Je to konkrétny výsledok holografického princípu. in/ ~mukhi/ Physics/ string2. Joseph (1998). com/ fline/ fl1803/ 18030830. pdf)". a Stevenom Gubserom. (Proc. nature. arXiv:hep-ph/0607062 July 2006. pdf) Center for Theoretical Physics. pdf)". Texas A&M University [3] Joseph Polchinski. ktorá sa nazýva AdS/CFT korešpondencia. mac. [10] H. "Všetko je v strunách?". teach12. 10-12 (5 January 2006) | doi:10. Liu. R. 03 . org/ wgbh/ nova/ elegant/ view-glashow.1038/439010a. Jr. transitions and (pseudo)tachyons http:/ / arxiv. ako aj pre povahu gravitačných interakcií. U. Times Higher Education. Ph. cbpf. "Zadrž! Toto plavidlo sa len vydalo na cestu. pdf]". [17] Kalkuláciu počtu dimenzií možno obísť pridaním stupňov voľnosti. K.) 52A (1997) 347-351 . co. 0:21:00. Fortschritte der Physik 54-(2-3): 160–164. 1 (http:/ / www. biblioteca. Americký vedec.Lett. A.

html) [31] David Gross. jp/ ~gc2007/ pdf/ yi. cf. 1016/ S0370-1573(99)00083-6). 8 November 2005) [44] see his Dialog on Quantum Gravity.Rev. SU-ITP-04-44. edu/ chapters/ s8456. pdf)" [27] Koji Hashimoto(2007)" Cosmic Strings. indiana. Rev. Susskind Antropické zloženie strunej teórie. ac. 83 (1999) 4690-4693 [21] P. DOI: 10. zrkadliaci mnohosť a priestorovo-časovú topologickú zmenu v strunovej teórii (http://arXiv. columbia. W.D68:046005. library. W.H. QCD Strings and D-branes (http:/ / www2. Phys. Kaufmann. 357 (2008) [47] N. Schmid "Finite-Energy Sum Rules and Their Application to ?N Charge exchange" http:/ / prola.113:843-882. Linde and S. Prog. February 2003 [49] S. R. Kachru. " Large N Field Theories. Objav vesmíru: Od hviezd po planéty. edu/ home/ baez/ week246. p.. 4 January 2005 [42] "Pokiaľ neexistuje žiaden experiment. Greene.S. org/ 10. Gubser. edu/ PS_cache/ arxiv/ pdf/ 0706/ 0706. physics. kyoto-u. arXiv:hep-th/0501082. [50] Idem. cornell. [52] Dolen. columbia. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 0506/ 0506034v1. 0:20:10-0:21:20. Sugimoto.Erik Verlinde a Herman Verlinde(1997)" 5D Čierne diery a matrixové struny (http:/ / arxiv.2005. Cambridge University Press. Rept. 0:24:05-0:26-24. [51] Idem. Maldacena. 0:26:06-0:26:21. newyorker. P. com) [34] e. arXiv:hep-th/0310077) [45] J. pdf) INFN Rome March 2007 [41] "strunová teória je prvou vedou za stovky rokov. ktorý by bolo možné urobiť. org/ pdf/ hep-th/ 9906064)" Phys. Maldacena. arXiv:physics/0102051 [40] P. SLAC-PUB-10928. ph.Phys. Trivedi. physics. yukawa.2003. arXiv:hep-th/0412141. princeton. pdf)" [28] Piljin Yi(2007)" Príbeh o baryónoch v gravitácii duálnej QCD (http:/ / www2.. utexas. ´mýlite sa'. arXiv:hep-th/0302219. il/ Lectures/ Exact_Sciences/ Physics/ stringfest/ OnDemand. ktoré by ukázali. Kallosh.Theor. " Alternatíva ku kompaktifikácii (http:/ / arXiv. ac. math. html) [35] John Baez weblog (http:/ / math. ani žiadne pozorovania. 323: 183–386. Freeman & Co. December 2004 [30] Pozri napríklad Recent Results (http:/ / www. S. arXiv:hep-th/0301240 [39] P. String Theory and Gravity (http:/ / arxiv. aps. Lecture 21. html)) [43] "Strunová teória ešte len musí dosiahnuť svoj prvý úspech vo vysvetlení alebo predikcii čohokoľvek merateľného" New York Times. org/ abs/ hep. [24] Robbert Dijkgraaf. ktorá je robená predbaconianskym spôsobom. String Theory: Achievements and Perspectives . Lett. Arkani-Hamed. HUTP-05-A0001.1016/S0370-1573(99)00083-6 (http:/ / dx.arXiv:hep-th/9711200 [23] Aharony. html?11).A conference [32] Peter Woit's Not Even Wrong weblog (http:/ / www. "Lecture 19 . New York Times. bez adekvátnych experimentálnych ukazovateľov". Veľký N limit superkonformných teórií poľa a supergravitácie. Superstrunová teória: DNA realita "Prednáška 21 . de Sitter Vacua in String Theory. Sundrum. org/ abstract/ PR/ v166/ i5/ p1768_1 [53] Banks. Perspectives (http:/ / video. Sakai and S. John Baez a odpovede na skupinovom weblogu The n-Category Cafe (http:/ / golem. Nucl. Dimopoulos and S. com/ archive/ 2006/ 10/ 02/ 061002crat_atlarge) [37] Elias Kiritsis(2007)" String Theory in a Nutshell (http:/ / press. Phys. pdf)" [25] Minoru Eto. ac. Fischler. Jr. v permanentnom bezpečí" NOVA interview (http:/ / pbs. edu/ ~woit/ wordpress/ ?cat=2) [33] Lee Smolin's The Trouble With Physics webpage (http:/ / www.Meyer(2005)" Zakrivenia svetovej obálky QCD struny (http:/ / arxiv. 222 Aspinwall. pdf) [26] Harvey B. Horn. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 9704/ 9704018v2. Randall and R. Kachru. String theory: An Evaluation. doi. J. yukawa. Morrison and B. Je teória strún testovateľná? (http:/ / www. edu/ category/ 2007/ 02/ this_weeks_finds_in_mathematic_7.February 2001. UK (1998) [46] N. Woit (Columbia University).Môžu 4D sily (bez graviácie) mať rady struny?". indiana. S. pdf)" [38] S.D. Comins. math. Cambridge. tau. Y. thetroublewithphysics.Koji Hashimoto a Seiji Terashima(2007)]" QCD String as Vortex (http:/ / arxiv1. edu/ ~sg/ milc/ results. Teória je v bezpečí. Hadrónová fyzika nízkych energií vholografike QCD. B416 (1994) 414-480 [22] J.th/9610043v3 . Teória strún. January 2005 [48] L. org/ abs/ hep-th/ 9905111)" (subscription required).Teória strún [20] L. edu/ ~sg/ milc.. H. Shenker and Susskind "M Teória ako Matrix Model: Splývanie" http:/ / arxiv. A. O.Ooguri. ucr. kyoto-u. Polchinski. pdf) z MILC výskumného programu na MILC Collaboration homepage (http:/ / www.g. edu/ ~woit/ testable. " Calabi-Yauov moduli priestor.org/pdf/hep-th/9309097)". Ph.. Oz (2000).. org/ wgbh/ nova/ elegant/ view-glashow. html) [36] Unstrung: The New Yorker (http:/ / www. 2005v1. pdf)" [29] For example: T. Woit. Predictive Landscapes and New Physics at a TeV. jp/ ~kiasyk2/ slides/ hashimoto. James Gates. Phys.Do-See-Do and Swing your Superpartner Part II" 0:16:05-0:24:29. D.

The Elegant Universe: Superstrings. Time. Edward (June 2002). London: Little Brown and Company.* RANDALL. edu/~witten/papers/string. ac.* SUSSKIND. Time Warps. and the Theory of Everything. ISBN 0-316-01333-1. – An interview with Leonard Susskind. Many Worlds in One: The Search for Other Universes. ISBN 0-618-55105-0. #11.) (July 31 1992).Two nontechnical books that are critical of string theory: • SMOLIN. The Cosmic Landscape: String Theory and the Illusion of Intelligent Design. and the Quest for the Ultimate Theory. Superstrings: A Theory of Everything?. Brown(Eds. New York: HarperCollins. ISBN 0-316-32975-4. Michael (September 1986).* Taubes. ISBN 0-471-46595-X.sns. 2005. Julian R.* MUSSER. and the Tenth Dimension.com/article/mg18825305.pdf). Symmetry. Reissue. Not Even Wrong The Failure of String Theory And the Search for Unity in Physical Law. (PDF) Astronomy Magazine. probably the first ever written. Scientific American. Is string theory in trouble? (http://www. on the first superstring revolution. html?full=true). and the Texture of Reality.* HALPERN. ISBN 0-8090-9523-8. Cambridge: Cambridge University Press. New York: Hill and Wang. Parallel Universes. prístup: December 19. Hoboken.*Gefter. The Universe on a String (http://www. (Popular article. Warped Passages: Unraveling the Mysteries of the Universe's Hidden Dimensions. The Trouble with Physics: The Rise of String Theory.| GREENE. Hyperspace: A Scientific Odyssey Through Parallel Universes. Superstrings (http:/ / www. prístup: December 19. ISBN 0-375-41288-3.aip. Dan (2006). Alex (2006).shtml).. ISBN 0-19-508514-0. cam. • GRIBBIN. New York: Ecco Press.*Witten. Lee (2006). Reprint. Paul (2004). the theoretical physicist who discovered that string theory is based on one-dimensional objects and now is promoting the idea of multiple universes. uk/ user/ mbg15/ superstrings/ superstrings. George (2008). . "Everything's Now Tied to Strings" Discover Magazine vol 7. Inc. Leonard (December 2006). Michio (April 1994). London: Jonathan Cape &: New York: Basic Books. html).Teória strún 223 Further reading Popular books and articles • DAVIES.ias. Amanda (December 2005). The Fabric of the Cosmos: Space.. Brian (October 20 2003). prístup: December 19. Lisa (September 1 2005). ISBN 0-393-05858-1. New Jersey: John Wiley & Sons. ISBN 0-06-053108-8.)* VILENKIN. [[New Scientist]]. Hidden Dimensions. ISBN 0-521-43775-X. New York: Hachette Book Group/Back Bay Books. Knopf. Solving Quantum Field Theories via Curved Spacetimes (http://ptonline.* KAKU.*Green. the Fall of a Science. ISBN 978-1-59-257702-6. 2005. New York: W.newscientist. damtp.W. Physics Today.*Klebanov.* GREENE. New York: Alfred A. Gary (November 1986). New York: Houghton Mifflin Co. • HOOPER. Norton & Company.* WOIT. ISBN 0-224-07605-1 & ISBN 978-0-465-09275-8. Brian (2004). Peter (2006). Oxford: Oxford University Press.org/journals/doc/PHTOAD-ft/vol_62/iss_1/28_1. The Search for Superstrings.800-is-string-theory-in-trouble. The Great Beyond: Higher Dimensions. and the Extraordinary Search for a Theory of Everything. ISBN 978-0-06-113032-8. Paul. Indianapolis: Alpha. Igor and Maldacena. John (1998). The Complete Idiot's Guide to String Theory. and What Comes Next. Dark Cosmos: In Search of Our Universe's Missing Mass and Energy. Juan (January 2009). – An easy nontechnical article on the very basics of the theory. 2005.

• Polchinski. prístup: December 22. D-branes. John H. in June 2000. and addressed to an audience of graduate students in experimental high energy physics. Virgin Islands. ISBN 978-0-691-12230-4. survey basic concepts in string theory. arXiv. • Kiritsis. – Slides and audio from an Ed Witten lecture where he introduces string theory and discusses its challenges. Cosmic strings reborn? (http://arxiv. Contact author for errata. 2: Loop amplitudes.com/). anomalies and phenomenology. ISBN 0-521-63303-6. Cambridge University Press. Is string theory even wrong? (http://www. Cumbria. American Scientist.Technical and critical: • PENROSE. Joseph (1998) String Theory.org/abs/ hep-th/0311044/). The Road to Reality: A Complete Guide to the Laws of the Universe. Schwarz and Edward Witten (1987) Superstring theory. • Woit. John H. • Ajay. 2005. Pierre (2007) Supersymmetry: Theory. ISBN 0-521-35753-5. ISBN 0-521-80912-6. Clifford (2003). • Szabo. • Michael Green. Resource Letter NSST-1: The Nature and Status of String Theory (http://arxiv. Introduction to Superstring Theory (http://arxiv. St. ISBN 0-521-85841-0. The nth dimension (http://thenthdimension. presented at the NATO Advanced Study Institute on Techniques and Concepts of High Energy Physics. • Vol. Frampton (1974). Dual Resonance Models. Cambridge University Press. Cambridge University Press. Princeton University Press. prístup: December 16. Tom (2004). (2000).edu/online/ plecture/witten/). Richard J. Oxford University Press.org e-Print archive. Created by an international team of students. • Kibble. • Dine. – Four lectures. – A comprehensive compilation of materials concerning string theory. 2005. 2005. Edward (1998). prístup: December 16. Becker. Michael (2007) Supersymmetry and String Theory: Beyond the Standard Model. ISBN 978-0-19-850954-7. held at Ambleside. 2: Superstring theory and beyond. – A criticism of string theory. Don (2004).americanscientist.org/abs/hep-ex/0008017). • JOHNSON. • Marolf. Schwarz (2007) String Theory and M-Theory: A Modern Introduction . ISBN 0-805-32581-6. Roger (February 22 2005). Frontiers in Physics. Wieland et al. Peter (2002). Cambridge: Cambridge University Press.org e-Print archive. ISBN 0-521-86069-5 • Binétruy. Spacetime and Quantum Mechanics (http://online. – A guide to the string theory literature.org e-Print archive. ISBN 978-0-521-86875-4. • Vol. Cambridge University Press. and John H. Experiment. Kavli Institute for Theoretical Physics.Teória strún 224 Učebnice • Becker. Cambridge University Press. ISBN 0-679-45443-8. Shakeeb. The original textbook. Online materiál • Schwarz. Katrin. 1: An introduction to the bosonic string. 2005.ucsb. 2005. 1: Introduction. prístup: December 16.org/issues/pub/ is-string-theory-even-wrong). (2004). • Paul H. • Vol. 2005. Knopf. • Gasperini. ISBN 0-521-35752-7. arXiv. – Invited Lecture at COSLAB 2004. . ISBN 0-521-63304-4.itp. and Cosmology. prístup: December 16.org/abs/astro-ph/0410073/). Maurizio (2007) Elements of String Cosmology. arXiv. from 10 to 17 September 2004. • Vol. United Kingdom. Barton (2004) A First Course in String Theory. Cambridge University Press. • Zwiebach. Croix. ISBN 0-521-83143-1. Elias (2007) String Theory in a Nutshell. Duality. prístup: December 16. (Reprinted 2007) An Introduction to String Theory and D-brane Dynamics. • Witten. Melanie. ISBN 978-1-86094-427-7. Imperial College Press.

Matthew (2007-09-03). • Beyond String Theory (http://www.pbs. Early History of String Theory: A Personal Perspective (http://online. Edward Witten (http://www. STRINGS newsgroup (http://schwinger. — An up-to-date and thorough review of string theory in a popular way.harvard. 8-10 p. ISBN 0-224-07605-1 (Jonathan Cape). 2003). Short of 'All.com/article. 2006.com/cws/article/indepth/30940).Teória strún • Veneziano. Robin. prístup: September 6.com/thehindu/ holnus/008200610091240.npr.xoom.. John (2001).org/scriblerus/) • An Italian Website with various papers in English language concerning the mathematical connections between String Theory and Number Theory.m. 2009. 2007.com/watch?v=E7FV9aaiwKQ&feature=related) • Dialogue on the Foundations of String Theory (http://www.physics. Not Even Wrong: The Failure of String Theory & the Continuing Challenge to Unify the Laws of Physics. " The Myth of the Beginning of Time (http://www.columbia.sukidog. Gabriele. J. and November 4. • McKie.youtube.sciam.php?storyId=6377252). prístup: July 17. Leonard Susskind.edu/~sps/) – A moderated newsgroup for discussion of string theory (a theory of quantum gravity and unification of forces) and related fields of high-energy physics.youtube. 225 Externé odkazy • Prednáška Stevena Weinberga o CERN experimente .it//stringtheory/) • Minkel. . Richard (2006-11-07). (http://banyancollege. • Chalmers.edu/ online/colloq/schwarz1/). May 2004.sciam. • A website dedicated to creative writing inspired by string theory.itp.com).com/article. • Spinning the Superweb: Essays on the History of Superstring Theory (http://www.ens.com/watch?v=iLZKqGbNfck&feature=channel_page) • Teória strún .ca/en/Outreach/What_We_Research/Superstring_Theory/ ) • (http://www.stručný výklad s komentárom od Briana Greena od začiatkov po súčasnosť s prezentáciami súčasných najznámejších teoretických fyzikov . Peter.perimeterinstitute. • Harris. 2006-03-02.edu/~woit/blog/) – A blog critical of string theory.hindu.math.com/ watch?v=Zl4W3DYTIKw) • Interview s Edwardom Wittenom (http://www.spinningthesuperweb.com/home/kmath632/kmath632. Physics World (http://physicsworld. cfm?chanID=sa006&articleID=00042F0D-1A0E-1085-94F483414B7F0000)". " A Prediction from String Theory. texts.youtube. cfm?chanId=sa003&articleId=1475A684-E7F2-99DF-355B95296BE6031C)".' String Theorists Accused of Nothing (http://www.org/wgbh/nova/elegant/) – A Three-Hour Miniseries with Brian Greene by NOVA (original PBS Broadcast Dates: October 28. • Woit.com/jpierre/strings/) – Online tutorial • CI. 8-9 p. with Strings Attached (http://www.org/ templates/story/story. National Public Radio.htm)". videos and animations explaining string theory.com) – A Science Studies' approach to the history of string theory (an elementary knowledge of string theory is required). Various images. (http://nardelli.fr/~troost/beyondstringtheory/) – A project by a string physicist explaining aspects of string theory to a broad audience.com/watch?v=3ey8_fh6100&NR=1) Understanding the Standard Model Perimeter Institute for Theoretical Physics • The Official String Theory Web Site (http://superstringtheory.. prístup: 2007-03-05.mathpages.com/) • The Elegant Universe (http://www. • Superstring Theory (http://www. blogspot. ISBN 0-465-09275-6 (Basic Books) • Schwarz. " Setback as string theory of the universe is de-bunked (http://www.LHC (http://www.phys.Gabriele Veneziano. • Not Even Wrong (http://www. 2006-10-09. Stringscape (http://physicsworld. Steven Weinberg.m.ucsb. R.htm) at MathPages • Superstrings! String Theory Home Page (http://www.youtube.

ako ochrániť kožu pred negatívnym vplyvom UV žiarenia je používanie ochranných prípravkov pred slnečným žiarením. ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ultrafialové žiarenie . UVA žiarenie zapríčiňuje starnutie kože a negatívne ovplyvňuje imunitný systém. Pre organizmy na Zemi je najintenzívnejším zdrojom UV žiarenia Slnko. v oblasti UV-B je to len 50-60 % a v UV-A 30 %. ďaleké alebo vákuové (FUV. Najcitlivejšie reagujúce stavebné látky živých organizmov na UV žiarenie sú nenasýtené organické zlúčeniny a z nich najviac tie. Ožiarenie ultrafialovými lúčmi vyvoláva inaktiváciu vnútrobunkových enzýmov. Účinnosť pohlcovania klesá s jeho klesajúcou vlnovou dĺžkou: zatiaľ čo v oblasti UV-C pohlcuje prakticky 100 %. 200-10 nm) a extrémne (EUV alebo XUV. Niektoré živočíchy sú naň citlivejšie ako iné. kratšej ako viditeľné svetlo. Ultrafialová oblasť sa delí na UVA s vlnovou dĺžkou 315 nm až 400 nm. Zemská atmosféra účinne pohlcuje väčšinu tohto žiarenia. Nadmerné vystavovanie kože vplyvom UVA a UVB žiarenia vedie k jej poškodeniu. nukleové kyseliny (predovšetkým ich dusíkaté bázy)a niektoré pigmenty. UV spektrum dopadajúce na povrch Zeme je tvorené z 90–99 % žiarením UV-A a 1–10 % žiarenia UV-B. napríklad pre niektoré (dážďovky – Lumbricidae) má až smrtelné účinky. Delí sa na blízke (380-200 nm). UVB s vlnovou dĺžkou 280 nm až 315 nm a UVC s vlnovou dĺžkou 100 nm až 280 nm. Jedným zo spôsobov. spomaľuje delenie buniek a navodzuje vznik mutácií. Na každých 300 m výšky rastie intenzita UV žiarenia o 4 %. Objavené bolo v roku 1801 nemeckým fyzikom Ritterom a anglickým fyzikom Wollastom. Vplyv na živé organizmy Ultrafialové žiarenie pôsobí na bunky mnohými mechanizmami. ktoré majú konjugované dvojné väzby. Nukleové kyseliny absorbujú UV žiarenie podstatne viac ako bielkoviny. Sú to hlavne bielkoviny (v rámci nich zvlášť aminokyseliny tyrozín a tryptofán). 1-31 nm). zasahuje len povrchové vrstvy ľudského organizmu a prejavuje sa na koži a oku. Na vytvorenie potrebného množstva postačuje niekoľko desiatok minút denne. UV žiarenie a koža človeka UV žiarenie je pre človeka potrebné kvôli syntéze vitamínu D. Pretože prenikavosť UV žiarenia je pomerne malá. Pri intenzívnom a dlhodobom pôsobení môže viesť až k nádorom kože. Nadmerné vystavovanie kože UVB žiareniu (opaľovanie) vyvoláva spálenie kože (začervenanie).Ultrafialové žiarenie 226 Ultrafialové žiarenie Ultrafialové žiarenie (UV) je elektromagnetické žiarenie o vlnovej dĺžke od 100 nm do 400 nm. Vo výške 1 500 m je o 20 % vyššia ako pri hladine mora.

Flammarion.Vesmír 227 Vesmír V prvej polovici 20. rozpína a niektoré veľmi vzdialené oblasti navždy ostanú mimo zraku astronómov. odvolávajúc sa tak len na tú časť. To dalo vzniknúť teórii Veľkého tresku. spolu so všetkou energiou a hmotou v ňom a všetkými fyzikálnymi zákonmi.) Extrapolovaním (vyvodením) tohto rozpínania späť v čase sa dostaneme až ku gravitačnej singularite. ktorá je známa ľuďom. tí prví opustili snahy pozorovať celé časopriestorové kontinuum. Woodcut. Autor: NASA. prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. tí druhí sa o to stále pokúšajú v snahe nájsť najlogickejšie domnienky na vymodelovanie celého časopriestoru. k rozdeleniu významu slova vesmír medzi pozorovacích kozmológov a teoretických kozmológov. ktorá je dnes dominantným modelom kozmológie. čo znamená Wilkinsonova mikrovlnná anizotropná sonda). vek a teória Veľkého tresku Najdôležitejší výsledok kozmológie. čo je skôr abstraktná matematická idea. Nevie sa. Paris 1888. ESA. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vek vesmíru bol odhadnutý na približne 13. Wien 1998 Rozpínanie/kolaps. princípmi a konštantami. Tí. v ktorom existujeme. O porozumenie vesmíru v najväčších možných mierkach sa snaží kozmológia. storočia viedol vznik pozorovacej kozmológie. pretože stále sa formuje. aký je vesmír rozsiahly.7 miliárd ( ) rokov s presnosťou na 200 miliónov rokov (podľa projektu NASA s názvom WMAP. ktorá sa môže. storočia sa slovo vesmír (ang. navzdory extrémnym ťažkostiam v určení si empirických (založených na skúsenosti) obmedzení týchto špekulácií a vyhnúť sa tak skĺznutiu do metafyziky. Všetka viditeľná hmota je vytvorená zo subatomárnych častíc a všetky interakcie medzi týmito základnými súčasťami riadia rovnaké základné sily. Pojmy známy vesmír. čiže Wilkinson Microwave Anisotropy Probe. (Albert Einstein vo svojej teórii relativity predpovedal podľa svojich výsledkov rozpínanie sa vesmíru. Coloration : Heikenwaelder Hugo. ktorá vznikla z fyziky a astronómie. prebieha v ňom ten istý evolučný proces. ktoré ho riadia. Obrázok z viditeľného svetla. ktorú môžeme vidieť alebo inak pozorovať. pozorovateľný vesmír alebo viditeľný vesmír sú často používané na opísanie časti vesmíru. universe) používalo na pomenovanie všetkého. že vesmír sa rozpína. Vyvíjajú sa jednotlivé kozmické objekty a ich sústavy i celý vesmír v jeho najširších známych meradlách. Čo je to vesmír? Vesmír je všetko čo existuje všetok priestor a čas aj hmota a energia v ňom. . čo fyzikálne existuje: celého kontinua časopriestoru. S. Počas druhej polovice 20. Vesmír podľa mimogalaktickej astronómie je nestacionárny. pochádza z pozorovaní červených posunov a bol vyčíslený Hubbleovým zákonom. tiež známej ako fyzikálna kozmológia.C. ale tiež nemusí zhodovať s realitou. ktorí neveria v možnosť pozorovať celé kontinuum môžu používať pojem náš vesmír. Universum . veda.

Okraj vesmírneho horizontu je 13. Žijeme v strede vesmíru. zoskupených v približne 125 miliardách galaxií. že sa nevie. ktoré je najviac zoslabnuté žiarenie. že je táto oblasť dokonale guľovitá). čo je založené na pozorovaniach Hubbleovho temného poľa (ang. Táto teória sa nazýva Veľký kolaps. vykonaných Hubbleovým vesmírnym ďalekohľadom. vidíme veci z dôb bližších a bližších času nula modelu Veľkého tresku. V súčasnosti väčšina kozmológov verí. ktorý hovorí. či platia alebo neplatia pravidlá Euklidovskej geometrie. ktorá nasledovala po Veľkom tresku. . A keďže sa svetlo šíri rovnakou rýchlosťou vo všetkých smeroch k nám. Po druhé. ang. čo je dané konečnou rýchlosťou svetla. a predsa má konečnú plochu ( ). že základný model použitý pre analýzu dát je správny. je teoreticky možné stretnúť pozorovateľa na okraji nami pozorovateľného vesmíru. že pozorovateľný vesmír je takmer plochý s lokálnymi ohybmi. je určite konečný. v zjavnom rozpore s Kopernikovým princípom.7 miliárd svetelných rokov vzdialený. V prvom rade. Tvar Vesmíru Dôležitou otvorenou otázkou kozmológie je tvar vesmíru.Vesmír Avšak celé je to založené na predpoklade. To by znamenalo. ale naopak kolabuje. Avšak pozorovateľný vesmír. no jednako môže byť priestorovo konečný. Pozorovateľný vesmír obsahuje približne hviezd. nevie sa. tak ako jazero je skoro ploché. 228 Veľkosť Vesmíru a pozorovateľného vesmíru Nejestvuje zhoda. ktorý pozostáva zo všetkých oblastí. To je z toho dôvodu. Hubble Deep Field). či je vesmír plochý alebo nie. Čitateľ by si mal uvedomiť. ktoré nás mohli od Veľkého tresku ovplyvniť. comoving distance) k okraju pozorovateľného vesmíru je väčšia. nakoľko sa vesmír rozpína. Fundamentálny aspekt Veľkého tresku môžeme aj dnes vidieť v pozorovaniach. Iné metódy odhadnutia veku vesmíru dávajú rozdielne hodnoty. Deje sa tak preto. že spolupohybujúci sa objem známeho vesmíru je rovný svetelných rokov kubických (za predpokladu. ktorý pozorujeme. že vesmír sa nerozpína. či je vesmír hromadne spojený. že vesmír je viac alebo menej uniformný (rovnaký) a nemá rozoznateľný stred. Počet galaxií môže byť oveľa väčší. Na druhej strane je tiež možné. čo sa kozmológovia pokúšali vysvetliť počiatočným obdobím prudkej inflácie. Dá sa to pochopiť použitím dvojdimenzionálnej analógie: povrch gule nemá žiaden okraj. Tento názor bol upevnený najnovšími údajmi zo sondy WMAP. lebo nepozorovateľné fyzikálne javy sú vedecky bezvýznamné (to znamená. Napríklad. ktoré vytvárajú klastre a superklastre galaxií. je odhadovaná na približne 78 miliárd svetelných rokov ( km). Toto reliktové žiarenie je pozoruhodne rovnomerné vo všetkých smeroch. Avšak niektoré objekty mimo pozorovateľného vesmíru môžu byť v princípe pozorované nepriamo. To znamená. ktorá skúmala „akustické oscilácie“ v kolísaní teploty žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia. Čím sa pozeráme ďalej a ďalej. že čím ďalej od nás galaxie sú. Môžeme ho tiež vidieť v žiarení kozmického mikrovlnného pozadia. ako aj profesionálne vedecké články v kozmológii často používajú pojem „vesmír“. Podľa štandardného modelu Veľkého tresku nemá vesmír žiadne priestorové hranice. ktoré opustili nami pozorovateľný vesmír kvôli rozpínaniu. nie je známe. tým rýchlejšie sa od nás vzďaľujú. či je Vesmír konečný alebo nekonečný v priestorovej rozlohe a objeme. že populárne. ktoré ukazujú. že nemôžu ovplyvniť udalosti. Trojdimenzionálnym ekvivalentom je neohraničený „guľovitý priestor“. ktoré vzniklo krátko po Veľkom tresku. Súčasná vzdialenosť (nazývaná tiež spolupohybujúca sa vzdialenosť. Svedčia o tom tieto isté dôkazy. ktorý v minulosti pozoroval niektoré galaxie. že svetlo sa nešíri nekonečnou rýchlosťou a my robíme pozorovania minulosti. žijeme v strede nami pozorovateľného vesmíru. kde masívne objekty narúšajú časopriestor. Je to dvojdimenzionálny povrch s konštantným zakrivením v tretej dimenzii. ktoré môžeme chápať a preto účinne neexistujú). aj keď v skutočnosti myslia „pozorovateľný vesmír“.

Teória chaotickej inflácie (označovaná tiež ako teória bublinových vesmírov) navrhnutá fyzikom Andreiom Lindeom popisuje model kvantových fluktuácií na úrovni inflácií. pričom v každom z týchto vesmírov je častica v inom stave. ale sa aj zdá. keď dochádza k rozpadu vlnovej funkcie nejakej konkrétnej častice zo superponovaného stavu. (Predstavte si dom plný zrkadiel. s rôznym počtom rozmerov. Príklady teórií zavádzajúcich pojem multiverzum sú napríklad nasledujúce: 1. Multiverzum Existujú špekulácie. že viacnásobné vesmíry by mohli existovať vo vyššom multiverze (tiež známom ako megaverzum).) Ak je tomu tak. 3. Bubliny s vyššou mierou inflácie sa rozrastajú rýchlejšie a môžu tak vytvoriť samostatné. pretože je možné. V súčasnosti dôkazy naznačujú. V okamih vzniku čiernej diery s vhodnou hmotnosťou a rotáciu môže dôjsť k takému zakriveniu priestoročasu v jej vnútri. rôznymi hodnotami fyzikálnych konštánt a rôznymi fyzikálnymi zákonmi. Big Crunch). mali by sme hviezdy a galaxie nazývať „obrazmi“ hviezd a galaxií. Osud Vesmíru V závislosti od priemernej hustoty hmoty a energie vo vesmíre sa tento bude ďalej navždy rozpínať alebo sa rozpínanie pôsobením gravitácie spomalí a nakoniec vesmír skolabuje naspäť do seba. že cestovateľ by sa po prejdení dráhy rovnajúcej sa obvodu vesmíru nakoniec dostal späť na miesto. 2. V ňom sú všetky tri dimenzie konštante zakrivené v štvrtej. Definícia multiverza takto pozmeňuje definíciu vesmíru. Podľa mnohosvetovej interpretácie kvantovej mechaniky formulovanej Hughom Everettom a rozpracovanej a spopularizovanej Bryceom Seligmanom DeWittom. boli by súčasťou jediného vesmíru. avšak bez ohnutia valca. čo fyzikálne existuje. ako by jeden z týchto vesmírov mohol ovplyvniť ďalšie. bubliny. kde sú v rozpore s klasickou geometriou dva konce valca spojené dohromady. skutočný počet fyzicky odlišných hviezd a galaxií by bol menší ako sa myslí. V modeli opisujúcom náš vesmír ako prienik Euklidovej sféry a Lorentzovej deSitterovej metriky môže dochádzať k tunelovaniu vlnovej funkcie a k vzniku nových vesmírov mimo priestoročas toho nášho Vesmíru. alebo by boli vzájomne prepojené (napríklad červou dierou). Avšak guľa má jedinečnú a možno aj viac estetickú vlastnosť. Jedným z týchto vesmírov je náš Vesmír. ktorý má konečný objem ( 229 ). pretože jeho veľkosť je oveľa väčšia ako veľkosť pozorovateľného vesmíru). Presnejšie povedané. ako všetkého. multiply-connected) a dostatočne malý (a má primeraný. v okamihu.Vesmír objavený Bernhardom Riemannom. Hoci táto možnosť nebola zatiaľ vylúčená. Tieto sú tiež dvojdimenzionálne priestory s konečnými plochami. potom by cestovanie po „priamej“ dráhe v ľubovoľnom smere teoreticky spôsobilo. ak by sa dva „vesmíry“ mohli vzájomne ovplyvňovať. ktoré spôsobí nový „Veľký tresk“ a odštartuje tak iný vesmír izolovaný od toho nášho. avšak priestorovo konečný. V každom z týchto vesmírov sa preto odohráva iná história. 4. izolované oblasti. že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje a bude sa zrýchľovať po celú večnosť. takže môžeme vidieť okolo neho raz alebo aj viackrát v rôznych. odkiaľ vyštartoval (čo je v našom súčasnom chápaní vesmíru nemožné. ktoré by spôsobilo opätovný kolaps. výsledky posledných výskumov kozmického mirovlnného pozadia ju robia veľmi nepravdepodobnou. Podľa definície. možno aj vo všetkých smeroch. pričom náš vesmír by bol jedným z nich. čo sa nazýva „Veľké zmrštenie“ (ang. (Iné možnosti zahŕňajú podobný „eliptický priestor“ a „valcovitý priestor“. možno zložený tvar).) Ak je vesmír skutočne neohraničený. ako bolo opísané. nastáva rozštiepenie geometrie priestoročasu. dochádza k vzniku „paralelných vesmírov“. Na pozadí priestoročasovej „peny“ môže dôjsť ku kvantovým fluktuáciám v zakrivení tohto priestoročasu a k vzniku falošného vákua. takých existuje nespočetne veľa. tzv. nie je spôsob. že všetky body na nej sú geometricky podobné. . že vesmír je hromadne spojený (ang. že nielen že neexistuje dostatočné množstvo hmoty/energie.

Ale cieľ tohto poznania a povznesenia nad hmotu je ten istý. To čo sa nachádza od mesačnej sféry smerom k Slnku. čo existuje. predtým odkazovali na všetko. Podľa tejto teórie môžu ďalšie brány mimo nášho Vesmíru interagovať s týmto viacrozmerným priestorom aj medzi sebou navzájom a vyvolať tak v našej bráne javy. z ktorej sa skladajú nebeské sféry.[1] Pytagoras Vesmír má podľa Pytagora umiestnenú vo svojom strede guľatú Zem. s ktorou je spojené na tomto svete vznikanie a zanikanie. filozoficky povedané to bude návrat svetovej duše k prapríčine. ktoré štandardná kozmológia nedokáže predpovedať. „kozmos“ a „svet“. Boha: z tejto prapríčiny vznikol emanáciou postupne tvorivý rozum (al-`akl al-fá`il). Táto sa skladá zo štyroch živlov (vody. ktoré dosahuje svoj vrchol smrťou. hmota. Po nich pristúpením formy priestoru a času vznikla druhotná substancia (al-hajúlá ath-thánija). ktorá je jeho stredom. prvky sublunárneho sveta a z nich zložené nerasty. Jeho duša. zahŕňajúc ekvivalenty vo viacerých jazykoch. zeme.Vesmír 5. Stupeň tohto povznesenia nad hmotu však nie pri všetkých ľuďoch rovnaký. ktorú Aristoteles označuje ako sublunárnu. Skladá sa z mnohých sústredených nebeských sfér. podobu gule. štvorrozmerný vesmír obmedzený bránou existujúcou vnútri viacrozmerného priestoru. vzduchu a ohňa). v ktorých sa pohybujú jednotlivé hviezdy. planétam. ktoré zostávajú na nižšom stupni. čo sa nachádza od mesačnej sféry smerom k Zemi. ktoré znamenajú „nebesá“. ktorý sa v náboženstve označuje ako zmŕtvychvstanie. Človek je mikrokozmos. tie. a síce víťazstvo nad hmotou. svetová duša (an-nafs al-kullíja) a prasubstancia (al-hajúlá al-úlá). Najbližšie k Zemi je sféra Mesiaca. ktorého dodatočné rozmery sú zvinuté. pevným hviezdam až k hranici vesmíru. Všetko. Duše. sú odkázané na náboženstvo. Filozofické názory na vesmír Aristoteles Vesmír alebo kozmos podľa Aristotela má rovnako ako Zem.[2] Bratia čistoty Vesmír podľa Bratov čistoty je emanácia prapríčiny všetkého súcna. Podľa bránovej kozmológie inšpirovanej teoretickými objavmi v superstrunovej teórii a M-teórii je náš viditeľný. ďalej sféra Slnka a ostatných planét a najďalej od Zeme (súčasne najbližšie k prvému hýbateľovi) je sféra nehybných hviezd. Podľa ekpyrotickej teórie má dokonca náš vesmír pôvod v zrážke dvoch paralelných brán. Hoci slová ako svet a jeho ekvivalenty dnes v ostatných jazykoch skoro vždy odkazujú na planétu Zem. Z nej vytvorené telesá sú nemenné a nachádzajú sa v neustálom kruhovom pohybe. sa poznaním povznáša nad hmotu. 230 Iné pojmy Počas histórie sa používali rozličné pojmy na vyjadrenie „celého priestoru“. Zem sa mení a je v pokoji. je vyplnené látkou. ktoré sa povzniesli na vyšší stupeň. ktorá je obdobou a emanáciou svetovej duše. piatym prvkom. Všetky tieto teórie sú v súčasnosti považované viac-menej len za hypotézy. je vyplnené éterom (AITHÉR). rastliny a živočíchy. dospievajú k poznaniu filozofiou. [3] . látkou nadmesačných sfér. Smrť jedinca je obdobou budúceho zániku tohto sveta. k Bohu. ktoré sú napospol duchovnej podstaty.

html) – zdroj. Z kozmického pokoja vesmíru vyplýva harmónia a pokoj medzi ľuďmi. html) – zdroj. ale pre každého človeka vôbec. spojil bohov a ľudí do jedného kozmického štátu. Z toho vyplýva požiadavka prinavrátiť práci úctu. J.[4] [5] Referencie [1] Vesmír (aristoteles) FILIT (http:/ / dent. Tomuto zákonu podlieha nielen svet prírody. html) – zdroj. v ktorom má každá pozemská spoločnosť primerané miesto a z ktorého si má brať vzor každý pozemský štát. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. ktorú zapríčinila mylne chápaná civilizácia. 668. ale aj človek a bohovia. uniba. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. uniba. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_bratia_cistoty. fmph. a síce životom práce. ii. Zeus. Iné projekty • • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vesmír Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Vesmír . ii. Teda vesmír spolu s človekom tvorí jednu univerzálnu kozmickú monarchiu. fmph. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Obzor 1972. uniba. ii. [3] Vesmír (bratia čistoty) FILIT (http:/ / dent.Vesmír 231 Novokynizmus Vesmír je z pohľadu novokynizmu pod vládou jedného spoločného zákona. ako najvyššia vesmírna sila. ii. lebo len vtedy sa stane práca šťastím nielen pre chudáka. html) – zdroj. Základy doxografie.: Prehľad dejín filozofie. [2] Vesmír (pytagoras) FILIT (http:/ / dent. Bratislava. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_pytagoras. fmph. Preto treba žiť v zhode s prírodou. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_aristoteles. Práca ako božský zákon a kozmická povinnosť oslobodí človeka z biedy. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_novokynizmus. fmph. uniba. [5] Vesmír (novokynizmus) FILIT (http:/ / dent. [4] Legowicz.

na ktorý nepôsobí žiadna sila. ktorý týmto vlastne všeobecnú teóriu relativity vysvetľuje. padajú všetky telesá v gravitačnom poli rovnako rýchlo. že gravitácia vlastne nie je nič iné ako geometrický jav v zakrivenom štvorrozmernom časopriestore. Dvojrozmerné zobrazenie zakrivenia časopriestoru. V skutočnosti ide o geometrický jav (guľatosť Zeme). Prvá výpoveď opisuje pôsobenie energie a hybnosti na časopriestor. Už štvorrozmerný časopriestor špeciálnej teórie relativity sa dá ťažko názorne predstaviť .pri zakrivenom časopriestore je to o to ťažšie. stretli by sa na severnom póle. presnejšie: Hmotné telesá sú zdrojom gravitačného poľa. Opisuje vzájomné pôsobenie (interakciu) priestoru a času na jednej strane a hmoty (vrátane polí) na strane druhej. by z toho vyvodil. • Predmet. čo zistil už Galileo Galilei. že pozorovateľ v uzavretom priestore bez pozorovania okolia nedokáže z pohybu predmetov v priestore zistiť.Všeobecná teória relativity 232 Všeobecná teória relativity Všeobecná teória relativity je teória o priestore. v ktorých má rozhodujúcu úlohu gravitácia. takzvanej geodetickej čiare. ktorý by nevedel o guľovom tvare Zeme. Presnejšie možno povedať. • Jej základom je princíp ekvivalencie. ktoré určuje metriku (vlastnosti) časopriestoru v danej oblasti. Gravitačné sily sa preto niekedy označujú aj ako zdanlivé sily. že z klasického princípu ekvivalencie vyplýva. Niektoré vlastnosti: • Teória aplikuje princíp relativity na oblasti. existuje však pre ňu dostatočné množstvo experimentálnych dôkazov. Ak by dve takéto vozidlá odštartovali na rovníku paralelne smerom na sever. ktorá zas naopak spätne ovplyvňuje stav a pohyb telies v danej oblasti. Napríklad v prípade dvojrozmernej zakrivenej krajiny zodpovedá najpriamejšiej trajektórii. že medzi dvomi vozidlami existuje príťažlivá sila. Gravitácia a zakrivenie priestoru Všeobecná teória relativity vyvodzuje gravitáciu z geometrického javu v zakrivenom časopriestore. Jej hlavná výpoveď je. Pozorovateľ. pretože konštatuje: • Hmota (presnejšie jej energia a hybnosť) zakrivuje časopriestor vo svojom okolí. čase a gravitácii. Princíp ekvivalencie Keďže najpriamejšia dráha časopriestorom prirodzene nezávisí od hmotnosti. V porovnaní so špeciálnou teóriou relativity je pre laika oveľa ťažšie zrozumiteľná. Všeobecná teória relativity je rozšírením špeciálnej teórie relativity a pre dostatočne malé oblasti časopriestoru sa s ňou stáva identickou. sa pohybuje medzi dvoma miestami časopriestoru vždy po najpriamočiarejšiej trajektórii. Túto okolnosť vysvetľuje newtonovská mechanika princípom ekvivalencie (= gravitačná hmotnosť a zotrvačná hmotnosť telesa sú si rovné). V záujme predstavivosti si však možno pozrieť situácie so zníženým počtom rozmerov. ktorú by prešlo vozidlo s riadením zafixovaným na jazdu rovno vpred. Prítomnosť hmoty mení geometriu časopriestoru a táto (zakrivená) geometria je interpretovaná ako gravitácia. druhá naopak – ide teda o vzájomné pôsobenie (interakciu) v pravom slova zmysle. či je v stave beztiaže . ktorú sformuloval Albert Einstein v rokoch 1911 až 1916 (zverejnená bola v roku 1916).

ktoré sú analyticky – čiže pomocou matematickej rovnice . Explózia supernovy v roku 1987 mala vytvoriť dokázateľné gravitačné vlny. primerane opisujú friedmannovské riešenia einsteinovských rovníc poľa v kombinácii s tzv. Sú to diferenciálne rovnice tenzorového poľa s desiatimi zložkami. Možno ju teda aplikovať aj na celý vesmír – preto hrá centrálnu úlohu v kozmológii.riešiteľné len v špeciálnych prípadoch. Gravitačné vlny A napokon zo všeobecnej teórie relativity vyplýva existencia gravitačných vĺn. a ktorý možno chápať aj ako začiatok priestoru a času.61624·10-35 m). Kozmológia Kým špeciálna teória relativity platí za prítomnosti hmotných telies len v oblastiach časopriestoru.Všeobecná teória relativity alebo voľného pádu. zaobíde sa všeobecná teória relativity bez tohto obmedzenia. aby sa zabránilo chybám pri určovaní polohy. Vznik zakrivenia sa opisuje pomocou einsteinovských rovníc poľa. 233 Hodiny v gravitačnom poli Vo všeobecnej teórii relativity nezávisí chod hodín len od ich relatívnej rýchlosti. že musí existovať mechanizmus. že zakrivenie možno zanedbať. Aspoň nepriamo sa gravitačné vlny podarilo dokázať z pozorovaní na sústavách dvojhviezd s pulzarmi. Túto príležitosť storočia sme však prepásli. Podľa súčasných pozorovaní však takéto objekty vo vesmíre skutočne existujú. že sa ich dodnes nepodarilo priamo dokázať. Čierne diery Ďalšou predikciou všeobecnej teórie relativity sú čierne diery. Podľa nich začalo rozpínanie vesmíru veľkým treskom. Celý vesmír bol pritom skoncentrovaný na priestorovú oblasť s priemerom Planckovej dĺžky (cca. Einstein tento princíp zovšeobecnil takto: Pozorovateľ v uzavretom priestore bez informácií zvonku nemôže vôbec žiadnym pokusom zistiť. ktorý zabraňuje vzniku takýchto objektov. . Napríklad rozpínanie vesmíru. či je v stave beztiaže alebo nie. ale aj od ich polohy (miesta) v gravitačnom poli. ktoré pozorujú astronómovia. Einsteinovi sa myšlienka čiernych dier vôbec nepozdávala a bol presvedčený. Zakrivený časopriestor sa opisuje pomocou metód diferenciálnej geometrie. je všeobecná teória relativity podstatne náročnejšia. ktorý sa podľa posledných výskumov udial pred 13. Matematická štruktúra teórie Kým špeciálnu teóriu relativity možno pochopiť aj s pomerne slabými znalosťami matematiky. ktoré sú také malé. 1. ktoré sa šíria svetelnou rýchlosťou. čiže lokálnych deformácií časopriestoru. ktorá nahradila euklidovskú geometriu nám známeho plochého priestoru. Hodiny na kopci idú pomalšie ako hodiny v údolí. kozmologickou konštantou. pretože v dôsledku chýbajúcej predchádzajúcej dohody boli všetky detektory gravitačných vĺn na celom svete v rozhodujúcich sekundách vypnuté z dôvodu údržby. Tieto deformácie sú však také malé. Vznikať majú pri zrýchlení hmotných telies. ale napríklad navigačný systém GPS ho zohľadňuje príslušnou úpravou frekvencie signálu. Tento efekt je síce v pozemskom gravitačnom poli veľmi slabo badateľný.7 miliardami rokov. a to ako konečné štádium vývinu hviezd pri veľmi hmotných hviezdach a v centrách väčšiny galaxií.

a preto musia byť zákony rovnaké pre všetkých pozorovateľov. ktoré sú voči tomuto pozorovateľovi v pokoji. v ktorých má metrický tenzor tvar To je zmysel tvrdenia. Einstein si položil otázku. pretože pri nelokálnych meraniach sa uplatňujú nehomogenity gravitačného poľa. Toto tvrdenie je známe ako princíp ekvivalencie. Zároveň si aj odpovedal: príroda sa o naše sústavy nestará. ktorá si pri zmene súradnicovej sústavy transformujú rovnako.-). že v priestoročase bude mať signatúru (+ . že lokálne platia zákony ŠTR. aby mali fyzikálne zákony rovnaký tvar vo všetkých sústavách. Veľkým skokom v Einsteinových úvahách bolo uvedomenie si. Často sa používa opačná signatúra (. ale jeho signatúra z nich nevyplýva. Čo je však dôležitejšie. že princíp ekvivalencie platí len lokálne. že v skutočnosti je priestoročas hladká varieta s nejakým všeobecným metrickým tenzorom. času a priestoru. Einsteinove rovnice gravitačného poľa sú diferenciálne rovnice pre metrický tenzor. že metrický tenzor sa dá lokálne previesť na diagonálny kanonický tvar platí vo všeobecnosti na každej hladkej variete. Tejto požiadavke všeobecnej kovariancie vyhovujú tenzory a spinory.+ + +). aby mali fyzikálne zákony rovnaký matematický tvar pre všetkých pozorovateľov. Znamená to. Podstatné je len to. To znamená. To je základná myšlienka princípu relativity. Nami používaná signatúra (+ . táto signatúra prirodzene vyplýva zo spinorovej formulácie teórie relativity. alebo sa pohybujú rovnomerne priamočiaro). ktorí sa pohybujú len zotrvačnosťou (stoja. To. v kvantovej teórii poľa a má niekoľko výhod. že poloha pozorovateľa a poloha hodín splývajú. že komponenty metrického tenzora sú v jednom bode dané diagonálnou maticou . tobôž nie kartézske. Pozorovateľ voľne padajúci v gravitačnom poli zistí. čo znamená.. takže rovnica si podrží svoju platnosť v každej sústave. Na prvý pohľad nie je zrejmé. že fyzikálne zákony majú rovnaký matematický tvar pre všetkých pozorovateľov.. Postuláty VTR Princíp relativity požaduje. Signatúry s touto vlastnosťou sa nazývajú lorentzovské. že pozorovateľ voľne padajúci v gravitačnom poli sa cíti byť inerciálny. Metrický tenzor vyjadrený v ľubovoľných lokálnych súradniciach má tvar Podľa princípu ekvivalencie sa však vhodnou súradnicovou transformáciou dá dosiahnuť. že pozorovateľ voľne padajúci v gravitačnom poli necíti zotrvačné sily a platí pre neho zákon zotrvačnosti. Pretože všetky merania je nutné robiť lokálne. že časová zložka musí mať opačné znamienko ako priestorové. Pri svojom pohybe v priestore opisuje pozorovateľ istú krivku v časopriestore. Dôležité je. na ktorej je možné zaviesť globálne kartézske súradnice . Vlastným časom pozorovateľa nazývame čas.Všeobecná teória relativity 234 Matematická formulácia všeobecnej teórie relativity Všeobecná teória relativity (VTR) je teória gravitácie. že každý priestoročas je lokálne plochý. že fyzikálne zákony musia mať tvar rovnosti dvoch veličín. Túto krivku budeme nazývať . V ŠTR je priestoročas hladkou varietou dimenzie 4. Predpokladajme teraz. Táto požiadavka vedie k invariantnosti fyzikálnych zákonov voči Poincarého grupe. je matematická formulácia princípu ekvivalencie. alebo (+ + + -). To. že Minkowského priestoročas je plochý. inerciálnych aj zrýchlene sa pohybujúcich. Ako uvidíme. Albert Einstein tento súvis geniálne rozoznal a popísal. Snažil sa preto zovšeobecniť ŠTR tak. To znamená. že tieto pojmy by mali byť opisované jedinou teóriou. Každej vzťažnej sústave zodpovedá vhodná súradnicová sústava v priestoročase. prečo by mala príroda preferovať inerciálne sústavy. predpokladáme. Na všeobecnej variete nemusia existovať vôbec žiadne globálne súradnice. Filozofický základ VTR V špeciálnej teórii relativity (ŠTR) sa postuluje rovnocennosť inerciálnych vzťažných sústav. ktorý ukazujú hodiny.-) je bežne používaná napr.

Potom časopriestorový interval a vlastný čas môžeme stotožniť. teda a pre ostatné súradnice Z toho Vidíme. v ktorých sú fundamentálne konštanty ( ) rovné jednej. čo je doslovný preklad anglického slova "worldline". Dĺžka svetočiary na tomto úseku je tzv. pohyb pozorovateľa je V ľubovoľných lokálnych súradniciach Vektor dotykový k svetočiare označme . a preto ju môžeme vyčísliť v ľubovoľných súradniciach. Predpokladajme. Norma štvorrýchlosti je potom Pretože interval a vlastný čas sa líšia len o multiplikatívnu konštantu. že dĺžka svetočiary (priestoročasový interval) je len c-násobkom vlastného času. môžeme svetočiaru rovnako dobre parametrizovať jej dĺžkou. . priestoročasový interval a teda Táto veličina je invariant. Jeho zložky sú Jeho norma je daná vzťahom Pritom je rozdiel súradníc dvoch bodov na svetočiare vzdialených o infinitezimálnu parametrickú vzdialenosť . zvoľme však ako parameter vlastný čas pozorovateľa . V teoretickej fyzike sa často volia jednotky. kým v tomto texte pojmom geodetika označujeme isté špeciálne svetočiary.Všeobecná teória relativity 235 svetočiara. Ak svetočiaru označíme . V tom prípade je štvorrýchlosť bezrozmerná a normovaná na jednotku: V diferenciálnej geometrii sa takémuto parametru hovorí normálny. Niekedy sa však aj slovo "geodetika" prekladá ako svetočiara. že sú súradnice pozorovateľa voľne padajúceho v gravitačnom poli. Potom časová súradnica je totožná s jeho vlastným časom. Svetočiaru je možné ľubovoľne parametrizovať.

Je preto prirodzené postulovať pre voľnú časticu pohybovú rovnicu alebo bezsúradnicovo Je to rovnica geodetiky. a hovorí. lokálne Toto nie je tenzorová rovnica. Pre bodovú časticu má bezsúradnicové vyjadrenie rovnice geodetiky dobre definovaný zmysel. Odmeria nejakú veličinu reprezentovanú 4-vektorom. Dospeli sme zatiaľ k tomu. Je preto prirodzené požadovať. a musíme ho opäť postulovať. podobne ako pole rýchlosti v hydrodynamike. že je kovariantne konšatný pri pohybe po geodetike. tento fakt je dôsledkom Einsteinových rovníc. že naše úvahy zostanú správne. ale tento spätný vplyv predbežne zanedbajme. Na tejto úrovni sme teda postulovali. To znamená. j. preto jej derivácia vo všeobecnom smere nemá zmysel. predpokladajme. Samozrejme. j. j. t. To však ešte nezaručuje. že jej 4-rýchlosť (ktorá je vlastne dotykovým vektorom ku svetočiare) je paralelne prenášaná pozdĺž svetočiary. tzv. Požadujeme. v ktorom jednotlivé "objemové elementy" neinteragujú. Štvorrýchlosť má v týchto súradniciach zložky sú lokálne geodetické súradnice pretože vlastný čas je totožný s časopriestorovým intervalom. j. že voľná častica sa pohybuje po geodetike. koherentný prach. že 4-rýchlosť musí byť paralelne prenášaná pozdĺž svetočiary. j. a určuje ju rozloženie hmoty (všetkých jej foriem. aby jeho norma ostala pri geodetickom pohybe konštantná. Pretože celé laboratórium sa aj s pozorovateľom pohybuje po geodetike. že spojené s časticou. ako sa bude v takomto priestoročase pohybovať pokusná častica. t. Ako ale uvidíme. t. Prv. Vieme však. Je preto užitočnejšie namiesto bodovej častice uvažovať kontinuum. Zaujíma nás. Geometria časopriestoru je zakódovaná v metrickom tenzore . V tejto súvislosti musíme urobiť jednu poznámku. než budeme skúmať aký je presný vzťah medzi hmotou a geometriou. Súradnicové vyjadrenie ale zahŕňa kovariantnú deriváciu vo všeobecnom smere . že máme daný priestoročas s ľubovoľným fixným metrickým tenzorom. t. 4-rýchlosť častice sa pri pohybe pozdĺž svetočiary nemení. po ktorej sa častica pohybuje. Uvidíme neskôr. Predpokladajme. tento 4-vektor je tiež paralelne prenášaný pozdĺž geodetiky. že jeho dĺžka sa nezmení. a platí len v uvažovaných súradniciach. . Veličina je potom vlastne pole 4-rýchlosti kontinua.Všeobecná teória relativity 236 Pohyb pokusnej častice v zadanom gravitačnom poli a lineárna konexia Základná idea VTR je. Doposiaľ sme nešpecifikovali pravidlo paralelného prenosu. aby sa dĺžky všetkých paralelne prenášaných 4-vektorov zachovávali. teda látky aj polí). pretože konexia je v princípe od metriky nezávislá. Nech je 4-vektor paralelne prenášaný pozdĺž geodetiky. Pretože sústava spojená s časticou je inerciálna. Nech svetočiara častice voľne padajúcej v gravitačnom poli je parametrizovaná jej vlastným časom. Štvorrýchlosť bodovej častice je však definovaná len na svetočiare. t. Nech je geodetika. že priestoročas je hladká varieta s lorentzovskou signatúrou. Toto pravidlo je technicky opisované lineárnou konexiou . a teda sa chovajú ako voľné častice. Predstavme si. Sústavu spojenú s voľnou časticu nazývame geodetická sústava. že kovariantná súradnica sa v geodetických súradniciach redukuje na obyčajnú parciálnu deriváciu. prítomnosť tejto častice tiež ovplyvňuje výslednú geometriu. . Takto budeme 4-rýchlosť naďalej chápať. že geodetický pozorovateľ sa nachádza v nejakom (infinitezimálne malom) laboratóriu a robí v ňom experimenty. čo znamená. jej súradnice sú Sústava spojená s touto časticou je (lokálne) inerciálna. že voľná častica sa pohybuje po geodetike. hoci budeme pre jednoduchosť naďalej hovoriť o častici.

že Christoffelove symboly definujú pravidlo paralelného prenosu. Nenulový tenzor totiž nie je možné súradnicovou transformáciou vynulovať. bežne používanú. že táto skutočnosť je jedným z prejavov toho. pričom súradnicové vyjadrenie rovnice geodetiky je . Je však možné z nich skonštruovať Riemannov tenzor krivosti. žiadnou transformáciou ho na zakrivenom priestore nemožno vynulovať. Aby sme sa vyhli vypisovaniu zátvoriek. Ale aj v plochom priestore sú nenulové v iných. budeme jednoducho písať Problém s týmto zápisom je ten. sférických. bez torzie. že priamo nesvedčia o zakrivenosti priestoru samotného.Všeobecná teória relativity 237 To bude splnené pre ľubovoľnú geodetiku len vtedy. Pretože je to tenzor. V prvom rade. Pre aparát VTR je dôležité. nulový tenzor ostáva nulový v každej sústave. Christoffelove symboly sú definované vzťahom Dá sa ľahko ukázať. Zdôrazňujeme. nech 4-rýchlosť je Rovnica geodetiky je potom je geodetika parametrizovaná vlastným Ak zavedieme ľubovoľné súradnice . A naopak. Geometrický význam Christoffelových symbolov je mnohoraký. a to ani lokálne. ktorého je skalárna funkcia (hoci označkovaná indexom) a jej kovariantná derivácia sa preto redukuje na parciálnu deriváciu. ak samotný metrický tenzor bude kovariantne konštantný v ľubovoľnom smere. že prísne vzaté znamená kovariantnú -ta žložka je . Takáto konexia sa nazýva metrická. sú identicky nulové v kartézskom súradnicovom systéme v plochom priestore. že Christoffelove symboly RLC konexie majú nasledovné vyjadrenie: Prechodom k lokálne geodetickej súradnicovej sústave možno docieliť. Tá je pre vektorové pole daná nasledovne: Pre zjednodušenie zápisu zavedieme nasledujúcu. podmienka konštantnosti metrického tenzora už konexiu definuje jednoznačne. Výsledkom tejto operácie je vektor. rádu. a to cez kovariantnú deriváciu. Predpoklad nulovosti torzie zdôvodníme za chvíľu. konvenciu. Tento tenzor je nulový v plochom priestore a nenulový v zakrivenom. Aký je fyzikálny význam Christoffelových symbolov? Nech opäť časom. Postulujeme preto Ak navyše predpokladáme. bez doplnkového člena s Christoffelovými symbolmi. Je nutné poznamenať. že konexia je symetrická. V tomto zmysle sú Christoffelove symboly mierou krivočiarosti súradnicového systému. alebo RLC (Riemannova-Levi-Civitova). že všetky Christoffelove symboly budú v danom bode priestoročasu nulové. než kartézskych súradniciach. že Christoffelove symboly napriek trom indexom netvoria tenzor 3. napr. alebo kompatibilná s metrikou. Symbol deriváciu vektora v smere bázového vektora . t. Nech je súradnicová báza vektorových polí. Napriek tomu budeme túto konvenciu používať. j. Lineárna konexia je určená Christoffelovými symbolmi.

t. že Christoffelove symboly naozaj reprezentujú gravitačnú silu. Uvažujme kongruenciu geodetík. Newmanov-Penroseov formalizmus). Presná definícia znie. že aj keď sú obaja pozorovatelia inerciálni. Pre nami uvažovanú metrickú konexiu sú komponenty Riemannovho tenzora voči súradnicovej báze nasledovné: Riemmanov tenzor (so spusteným indexom) spĺňa nasledovné identity: Pozrime sa teraz na fyzikálny význam tenzora krivosti. voči sebe sa nepohybujú rovnomerne zrýchľujú a spomaľujú. geodetiky sa nekrižujú (kongruenciu kriviek môžeme chápať ako zovšeobecnenie pojmu prúdnice v kvapaline). že sa najprv vzďaľujú (až po rovník). že zložky metrického tenzora hrajú úlohu gravitačných potenciálov.Všeobecná teória relativity Ak túto rovnicu porovnáme s klasickou Newtonovou pohybovou rovnicou 238 kde je gravitačná sila. môžeme povedať. že popisuje nehomogenity gravitačného poľa. Avšak. t. do rovnice geodetiky vstupujú aj zložky 4-rýchlosti. tzv. lineárna konexia (reprezentovaná Christoffelovými symbolmi) priamo nepopisuje krivosť priestoru. keďže bázové vektorové polia indukované súradnicami komutujú. Je zaujímavé. Je to tenzor štvrtého rádu. Obaja títo pozorovatelia sú inerciálni. a je definovaný vzťahom V tomto definičnom vzťahu je Riemannov tenzor. vidíme. zistia. prechádzajú tými bodmi kongruencie geodetík. Táto interpretácia je založená na Jacobiho rovnici pre deviáciu blízkych geodetík. sú ľubovoľné vektorové polia. Platí . Krivosť je charakterizovaná Riemannovým tenzorom krivosti (niekedy Riemannovým-Christoffelovým). Nech je pole 4-rýchlostí. ktorým sú geodetiky parametrizované. aby bol tenzor lineárny vo všetkých argumentoch. že Christoffelove symboly hrajú v tejto analógii úlohu gravitačnej sily. spojitú množinu geodetík takú. že v tetrádnom formalizme (spolu s Bianchiho identitou) nahradzuje Einsteinove rovnice poľa (napr. Je zrejmé. V skutočnosti v súradnicovej báze vypadne. slapové sily. na ktorých má rovnakú hodnotu parameter. kým newtonovská gravitačná sila závisí len od polohy. teda tieto vektorové polia komutujú. j. že integrálne krivky vektorového poľa . A skutočne. Ak sa však pozrú jeden na druhého. že každým bodom priestoročasu prechádza práve jedna geodetika. Riemannov tenzor teda udáva komutátor kovariantných derivácií pri pôsobení na vektorové pole. nech je vektorové pole "spájajúce" susedné geodetiky. Ukážeme. Tento jav súvisí samozrejme s krivosťou variety. Tenzor krivosti Ako sme už vysvetlili. Tieto úvahy nás oprávňujú tvrdiť. teda z pohľadu každého z nich sa pohybujú rovnomerne priamočiaro. a potom sa približujú (až po južný pól). pole vektorov dotykových k tejto kongruencii. Christoffelove symboly sú v takejto sústave nulové. Vieme. a preto by mal byť nejako opísaný Riemannovým tenzorom. Tretí člen na pravej strane je nutný. j. Súradnicovo potom posledná rovnica vyzerá nasledovne: Táto rovnosť sa nazýva aj Ricciho identita. že pozorovateľ vo voľne padajúcej sústave nepociťuje gravitačnú silu. Pretože sú zostavené z derivácií metrického tenzora. Už preto nie. že Christoffelove symboly netvoria komponenty tenzora. Predstavme si dvoch pozorovateľov na povrchu gule po geodetikách štartujúcich zo severného pólu a končiacich v južnom póle.

nenulové kontrakcie sa líšia len znamienkom. Efektívne to zodpovedá existencii slapových síl. a to lineárne. Je to tenzor charakterizujúci kontinuum a má nasledovnú štruktúru: V tomto zápise je hustota štvorhybnosti kontinua. Newtonov gravitačný zákon je ekvivalentný Poissonovej rovnici. že geometria priestoročasu je daná rozložením hmoty. posledný člen je nulový. znamená to. a nejakého tenzora druhého rádu. rovnako ako tenzor energie-hmotnosti. Je to tenzor druhého rádu. ktorú môžeme nazvať relatívnou rýchlosťou pozorovateľov pohybujúcich sa po týchto geodetikách. Využijeme ešte znovu. využijúc nulovosť komutátora polí . a je jeho trojrozmerný tenzor napätia známy z elementárnej mechaniky kontinua. Ak predpokladáme. v ktorých je tento tenzor antisymetrický dáva nulu. že tento vzťah musí byť vyjadrený ako rovnosť tenzora energie hybnosti.Všeobecná teória relativity Uvažujme blízke geodetiky na ľubovoľnej variete spojené vektorom sa líšia o veličinu . aby v klasickej limite dávala rovnaké výsledky ako stará úspešná teória. že analógiou gravitačného potenciálu vo VTR sú komponenty metrického tenzora. Ricciho tenzor je zjavne veľmi dobrým kandidátom. Geodetiky jednotlivých častí laboratória sa totiž vyznačujú relatívnym zrýchlením. že gravitačná sila je v rôznych bodoch laboratória rôzna. a prvý člen na pravej strane je nami definované zrýchlenie. Vieme už. Dotykové vektory týchto blízkych geodetík 239 Z definície Riemannovho tenzora. Kontrakcia cez dvojicu indexov. takže môžeme definovať relatívne zrýchlenie ako . Tenzor energie-hybnosti však možno zovšeobecniť aj na . v ktorej sa vyskytuje Laplaceov operátor pôsobiaci na gravitačný potenciál. takže dostaneme Teda relatívne zrýchlenie blízkych geodetík je dané Riemannovým tenzorom krivosti. Symetrický Ricciho tenzor druhého rádu definujeme ako Jeho stopa sa nazýva skalárna krivosť: Kontrakciou Bianchiho identít dostávame dôležitý vzťah pre kovariantnú divergenciu Ricciho tenzora Ricciho tenzor je pre VTR dôležitý z týchto dôvodov. Preto sa VTR musí v klasickej limite redukovať na Poissonovu rovnicu pre metrický tenzor. Tenzor energie-hybnosti tenzor energie-hybnosti je známy už zo ŠTR. Ak si predstavíme fyzikálne laboratórium konečných rozmerov. voľne padajúce v gravitačnom poli. Je funkciou metrického tenzora a jeho derivácií. Ricciho tenzor Riemannov tenzor pripúšťa tri možné kontrakcie. pričom je lineárny v druhých deriváciách. ktorý popisuje rozloženie hmoty v priestoročase. Táto rýchlosť sa pri pohybe mení. teda nie infinitezimálne. čo zodpovedá nehomogenite poľa. zistíme. že obe polia komutujú. ktorý obsahuje druhé derivácie metrického tenzora. Od novej teórie musíme požadovať. dostávame Pretože uvažované krivky sú geodetiky.

Fyzikálne zákony sa (veríme) nemenia s časom.Všeobecná teória relativity nelátkové kontinuum. Tým sme vyčerpali translácie. ako sa definuje tento tenzor v ŠTR vo všeobecnosti. ktoré pre jednoduchosť nevypisujeme. tzv. To. Ak si navyše uvedomíme. ani na tom. Boosty sú rotácie v rovine určenej jedným časupodobným a jedným priestorupodobným vektorom. či experiment budeme robiť v pondelok. že jeho najvšeobecnejší Killingov vektor je . Lorentzova grupa pozosáva z priestorových trojrozmerných rotácií a z tzv. To je invariantnosť voči translácii v priestore. jej determinant je v absolútnej hodnote rovný jednej. že Minkowského priestor je invariantný voči Poincarého grupe znamená. že nazáleží ani na tom. Účinok sústavy je invariantný voči transformácii generovanej vektorom uvedenom vyššie. že akákoľvek izolovaná sústava musí mať tie isté symetrie. že tento objemový element je invariantný voči Poincarého transformáciám. Pozrime sa. a ako vyplýva z definície Lorentzovej matice. v ktorom mieste priestoru sa nachádza. alebo takú istú nádobu vo svojej rakete iný pozorovateľ. Symbolom sme tu označili objemový element časopriestoru v kartézskych súradniciach. Táto invariancia sa slovne formuluje tak. že izolovaná sústava musí byť invariantná voči Lorentzovým transformáciám. že nezáleží na tom. To ale znamená. takže izolovaná sústava musí byť invariantná voči translácii v čase. že Minkowského priestor je homogénny (invariantný voči transláciám) a izotropný (invariantný voči rotáciám). že sú to operátory momentu hybnosti a hybnosti (až na faktor ). Podotýkame. Pre dobrú predstavu uvažujme izolovanú mechanickú sústavu. či v súhvezdí Andromédy (ak zanedbáme pôsobenie gravitácie). Je to matica. Lagrangián je funkciou samotného poľa a všetkých jeho derivácií. Všeobecná Poincarého transformácia má tvar 240 kde je translačný 4-vektor a je matica Lorentzovej transformácie. Táto grupa pozostáva z translácií (nehomogénna časť Poincarého grupy) a Lorentzových transformácií (homogénna časť. plyn uzavretý v nádobe s danou vnútornou energiou bude mať rovnaký tlak na Zemi. Minkowského plochý priestoročas sa vyznačuje symetriou voči Poincarého grupe transformácií. môžeme konštatovať. Požiadavka invariancie účinku voči transláciám vedie k rovnici kde . V kvantovej mechanike by sme povedali. ako nádobu v priestore natočíme. či nádobu skúma jeden inerciálny pozorovateľ. teda gradientu. Je zrejmé. boostov (niekedy hyperbolickýc rotácií). Napr. jej časový vývoj musí byť rovnaký. Toto pole v skutočnosti môže mať viac komponentov. kde je antisymetrická matica a sú generátory rotácií (hyperbolických aj priestorových) a translácií. pretože do diferenciálu nevstupuje konštantný translačný vektor. Nech je hustota lagrangiánu sústavy charakterizovanej poľom . Sformulujme to matematicky. pre ktorú platí kde je kanonický Minkowského metrický tenzor. Takisto je jedno. alebo v sobotu popoludní. Lorentzova grupa). teda na polia.

Tomuto tvrdeniu (alebo iným jeho formám) sa hovorí princíp všeobecnej kovariancie. Vo VTR sme spočiatku nevideli nejakú preferovanú grupu. Fyzikálne výsledky musia byť rovnaké pre všetky difeomorfné priestoročasy. ktorý popisujeme. ku ktorému existuje zobrazenie inverzné zámenou rozumieme zobrazenie Pravidlo pre transformáciu zložiek vektorového poľa nájdeme jednoducho: Aj tu je ale možná aktívna interpretácia. Podobne. ako ho pozorujeme. definujeme tým súradnicový systém. toto vyjadrenie sa nedá priamočiaro zovšeobecniť pre zakrivený priestor. znamená to. j. lokálny zákon zachovania. V ŠTR sme zákony zachovania formulovali na základe invariancie voči Poincarého grupe. ale nie je invariantný voči ľubovoľnej súradnicovej transformácii. že samotný priestoročas na súradniciach nezávisí. Nech sú dva súradnicové systémy majúce spoločnú oblasť platnosti. a bez detailného odvodenia (viac pozri v hlavnom článku Tenzor energie-hybnosti) ukážeme. že priestoročas (skúmaný objekt) je objektívny a nezávislý na tom. pri ktorých nemeníme skúmanú štruktúru. požiadavka invariancie účinku voči Lorentzovým transformáciám vedie k zachovaniu tenzora momentu hybnosti 241 Kanonický tenzor energie-hybnosti nie je vhodný pre VTR. Nulovosť jeho štvordivergencie predstavuje rovnicu kontinuity. Súradnicová zámena na variete je zjavne typická pasívna transformácia. ale rôzni pozorovatelia ju môžu vnímať rôzne. a záleží len na interpretácii v tom-ktorom konkrétnom prípade. ktorá zobrazí bod so súradnicami môžeme chápať ako transformáciu (difeomorfizmus) variety do bodu so súradnicami . vôbec nie je zrejmé. pričom tranformačný zákon je formálne úplne rovnaký ako pri súradnicovej zámene. Oba pohľady sú úplne ekvivalentné. Pasívne sú tie. V ŠTR je objemový element invariantný voči Poincarého transformáciám. len v iných súradniciach. že vedie k zachovaniu veličiny. ktorý sa bude zachovávať. kanonický tenzor energie-hybnosti. Preto dve difeomorfné variety považujeme vo VTR za ekvivalentné (relácia "byť difeomorfný" je reláciou ekvivalencie v matematickom zmysle). Realita je len jedna. Akonáhle si zvolíme jedného konkrétneho pozorovateľa. ale transformuje sa cez Jacobián príslušnej transformácie. Zvolíme si druhého pozorovateľa. ale teraz vieme. Definujme formu objemu asociovanú s metrickým tenzorom . a tranformácia z jedných súradníc do druhých nemá nijaký vplyv na vlastnosti priestoročasu samotného. že difeomorfné variety popisujú presne ten istý priestoročas. Môžeme ju interpretovať tak. v ktorej ju opisujeme. čo potrebujeme. Tým sa transformujú aj všetky tenzorové polia. Z jeho definície napr. ale transformujeme objekt. definujeme druhý súradnicový systém. pretože povolené sú všetky súradnicové transformácie. ktorú nazveme tenzor energie-hybnosti. Navyše. je získať z účinku pre hmotu symetrický tenzor druhého rádu. že je symetrický. t. ale súradnicovú sústavu. Riešenie je prekvapivo elegantné a hlboké. To. Túto požiadavku teraz sformulujeme matematicky. V teórii (akýchkoľvek) transformácií býva zmienka o rozdieli medzi aktívnymi a pasívnymi transformáciami. Keďže podľa princípu relativity všetky súradnicové systémy sú fyzikálne rovnako dobré. Je však zrejmé. Zobrazenie samej na seba.Všeobecná teória relativity je tzv. jeho kovariantná divergencia bude nulová. Vo VTR neexistuje preferovaná grupa transformácií. Pri aktívnych transformáciách naopak nemeníme súradnice. V tejto oblasti pod súradnicovou . že teória musí byť invariantná voči difeomorfizmom.

Označme Nech je difeomorfizmus variety samej na seba. si skúsme predstviť časopriestor ako dvoj-rozmernú (2-D) plochu (pozri Červia diera analogicky znázornená v dvoj-dimenzionálnom priestore . ale používa trojrozmernú stratku práve červou dierou. Jej význam je nasledovný: ak za jej argumenty dosadíme ľubovoľné 4 vektory z dotykového priestoru. Účinok negravitačnej hmoty má tvar kde je 4-rozmerná oblasť s hranicou . ktorý by v zásade mohol byť "skratkou" cez časopriestor. čo sa bežne nazýva 242 objemový element. Invariantnosť teórie voči difeomorfizmom vyžaduje platnosť rovnosti Definujeme teraz tenzor energie-hybnosti ako funkcionálnu deriváciu účinku podľa metrického tenzora nasledovne: Pozri aj • Špeciálna teória relativity Červia diera Červia diera je hypotetický fyzikálny objekt umožnený schopnosťou priestoročasu vytvoriť skratku cez priestor a čas.Všeobecná teória relativity Symbolom tu označujeme determinant metrického tenzora. Pozorovateľ prechádzajúci červou dierou nikdy neprekračuje rýchlosť svetla. Názov červia diera sa vysvetľuje na základe analógie k červovi. Einsteinov-Rosenov most. ale je to tenzor voči ľubovoľným transformáciám. červia diera je hypotetickým topologickým fenoménom časopriestoru. Vo fyzike a fikcii. Nech negravitačná hmota (látka a negravitačné polia) je popísaná poľom . Lagrangián je funkciou metrického tenzora. no vzdialenosť medzi štartom a cieľom prekonáva podstatne rýchlejšie ako svetelný lúč letiaci priamo. Tento fenomén po prvýkrát opísali v roku 1935 Albert Einstein a Nathan Rosen ako tzv. Pre jednoduchú vizuálnu predstavu červej diery. Forma objemu predstavuje to. pretože sa v ňom vyskytujú rôzne kontrakcie. ktorý sa z jedného bodu povrchu jablka prehrýza samotným jablkom na iný bod na jeho povrchu. Podľa teórie možno prepojiť dva veľmi vzdialené body vo vesmíre s využitím zakrivenia priestoročasu. čo je však iba jeden z hypotetických možných druhov červých dier. nepohybuje sa teda dvojrozmerne po povrchu. jej hodnota predstavuje objem rovnobežnostena natiahnutého na tieto vektory.

aj keď sa predpokladá. že z neho ani svetlo nedokáže uniknúť. každý v oddelených bodoch časopriestoru.Červia diera 243 obrázok vpravo). Simulovaný pohľad na čiernu dieru v blízkosti Mliečnej cesty. História Predstavu telesa takého masívneho. ale oblasť vesmíru. Z toho vyplýva. aj keď teória nespomína žiadnu „dieru“ v normálnom slova zmysle. Diagram Schwarzschildovej červej diery. Čierna diera Čierna diera alebo gravitačný kolapsar je koncentráciou hmoty so skoro nekonečnou hustotou. Diera váži 10 hmotností slnka a vzdialená je približne 600 km. podobne ako tunel s dvoma koncami. ktorá vstúpila do čiernej diery. Existenciu čiernych dier predpokladá Einsteinova teória relativity. jej gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc s výnimkou efektu nazývaného kvantové tunelovanie. hlavne zo štúdia supernov. že žiarenie nezávisí od toho. röntgenového žiarenia z aktívneho galaktického jadra a správania hmoty a žiarenia okolo nej. (Prosím berte do úvahy. z ktorej nič neunikne. Podľa klasickej všeobecnej relativity. Kvantovomechanické efekty však dovoľujú látke energiu vyžarovať z čiernych dier v podobe röntgenového žiarenia. Michell Umelcova predstava čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou. ktorá umožňuje obrazne sprostredkovať v podstate nezobraziteľnú štruktúru existujúcu v 4-och alebo viacerých rozmeroch.. ani svetlo nemôže uniknúť gravitácii čiernej diery. Pojem čierna diera sa stal zaužívaným. ani odrazené svetlo od zdroja podobného fotografickému blesku. Napríklad nie je možné dostať von žiadnu z jej častí.) Červia diera je teoretická. že tento obrázok je len vizualizácia. ktorá presahuje jej Rocheovu medzu. alebo získať akúkoľvek informáciu o látke. Existencia čiernych dier vo vesmíre je dobre podložená astronomickými pozorovaniami. čo do čiernej diery padlo v minulosti. V tom čase bola Newtonovská teória gravitácie a pojem únikovej rýchlosti už dobre známe. žiadna hmota ani informácia nemôže prúdiť z vnútra čiernej diery k vonkajšiemu pozorovateľovi. Dovnútra padajúca hmota formuje akréčny disk. že nič. vytvorí to jednoduchý obraz červej diery "mostu". navrhol anglický geológ John Michell v roku 1783 v práci zaslanej do Kráľovskej spoločnosti. Ak tento povrch "preložíme" pozdĺž (neexistujúceho) tretieho rozmeru. pričom časť hmoty je vytryskovaná vysokoenergetickými polárnymi prúdmi . preto sa nazýva „čierna“.

. by sa zrútilo do seba. spôsobilo by to. že teleso. teda neovplyvňované gravitáciou. Väčšina fyzikov si totiž myslela. a ak následne predpokladáme.len opticky. Ďalší príklad čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou. storočia Subrahmanyan Chandrasekhar dokazoval. Myšlienke sa v 19. O niekoľko mesiacov neskôr Karl Schwarzschild ponúkol riešenie pre gravitačné pole bodovej hmoty. Snyder predpovedali. že svetlo je priťahované k jej povrchu rovnakou silou v pomere k svojej vis inertiae (zotrvačnej hmotnosti). spolu s ostatnými telesami. čo dnes voláme čiernou dierou. Predtým ukázal. môže skutočne teoreticky existovať. že gravitácia ovplyvňuje svetlo. storočí venovalo len málo pozornosti. Krátko nato teoretický fyzik John Wheeler zaviedol výraz čierna diera. svetlo vyžarované z takého telesa k nemu vrátilo vďaka jeho príťažlivosti. že by niečo nevyhnutne kolapsu zabránilo. Sám Schwarzschild ho nepovažoval za fyzikálny. Proti jeho argumentom sa postavil Arthur Eddington. Také objekty boli krátky čas nazývané zmrznuté hviezdy. ale v tom čase nebol dobre pochopený. Schwarzschildov polomer je dnes známy ako polomer nerotujúcej čiernej diery. keďže zrútenie by bolo pozorované rapídne spomaľované a so silne sčervenaným spektrom v blízkosti Schwarzschildovho polomeru. dnes známou ako Chandrasekharova medza. storočia. by malo na povrchu únikovú rýchlosť rovnú rýchlosti svetla. že masívne hviezdy by sa mohli stať obeťami dramatického gravitačného zrútenia. Čierne diery by mohli prirodzene vzniknúť. Táto podpora však zmizla v ďalších vydaniach. čo by tomu mohlo zabrániť. môže vo vesmíre existovať. V roku 1915 Einstein vyvinul teóriu gravitácie nazývanú Všeobecná teória relativity. ktorý sa domnieval. rokoch 20. že nevyžarujúce teleso nad istou hmotnosťou. že svetlo je vlnenie bez hmotnosti. že čierne diery sú všeobecnou vlastnosťou Einsteinovej teórie gravitácie a nie je možné sa im vyhnúť pri kolabovaní niektorých objektov. ktoré nie je možné vidieť.Čierna diera 244 vypočítal. Obrázok bol vytvorený v programe Adobe Photoshop Aj keď to nepovažoval za pravdepodobné. rokov 20. V roku 1939 Robert Oppenheimer a H. Stephen Hawking dokázal. že špeciálna relativita ukázala. Michell uvažoval o možnosti. že by boli špecifickou vlastnosťou silne symetrických riešení opísanom Schwarzschildom a že prírodný gravitačne kolabujúci objekt by sa nestal čiernou dierou. Parafrázujúc jeho slová: Ak by polomer gule rovnakej hustoty ako Slnko prevýšil slnečný polomer v pomere 500:1. Dovtedy bol príležitostne použitý termín čierna hviezda. potom by teleso padajúce smerom k sfére z takmer nekonečnej výšky získalo na jej povrchu rýchlosť väčšiu ako rýchlosť svetla . francúzsky matematik Pierre-Simon Laplace podporil tú istú myšlienku v prvom a druhom vydaní svojej knihy Exposition du Système du Monde. pretože sa predpokladalo. V roku 1796. V 20. že veľa takých objektov. Záujem o čierne diery znovu vzplanul v roku 1967 s pokrokom v oblasti teórie a pokusov. pretože by neexistovalo nič. že niečo. Tieto hypotetické objekty však neboli predmetom väčšieho záujmu až do neskorých 60. že by sa. a dokázal. že niektorí ľudia považovali termín „čierna diera“ za obscénny po preložení napríklad do francúzštiny alebo ruštiny. Termín sa objavil v prvých častiach seriálu Star Trek a príležitostne sa používal po roku 1967. a preto by bolo neviditeľné. ktorého polomer je 500-krát väčší ako polomer Slnka a zároveň má rovnakú hustotu. Záujem sa v astronomickej komunite obnovil s objavom pulzarov. najmä preto.

že všetky častice vnútri horizontu udalostí sa pohybujú neúprosne v smere k nej (Penrose a Hawking ). v ktorom prekročí horizont udalostí a z jeho pohľadu sa tak stane v konečnom čase: je to len vlastnosť svetla opúšťajúceho blízkosť čiernej diery. akoby objektu trvalo nekonečne dlhý čas priblížiť sa k horizontu udalostí. a teda.Čierna diera 245 Kvalitatívna fyzika Teória čiernych dier je závislá od všeobecno-relativitistickej predstavy o zakrivení časopriestoru: ich najpozoruhodnejšie vlastnosti závisia od zakrivenia geometrie vesmíru okolo nich. Časopriestor za horizontom udalostí je špecifický v tom. Z pohľadu externého pozorovateľa to vyzerá tak. To znamená. pri ktorej to vyzerá. ale nikdy nedosiahne horizont udalostí. Vzdialenému pozorovateľovi sa zdá. pretože len čo je objekt za horizontom udalostí. Samotný objekt nemusí ani spozorovať bod. jeho vlastná časová os obsahuje koniec času samotného. Singularita Všeobecná relativita predpovedá. približuje sa. Objekty v gravitačnom poli sú predmetom spomalenia času. Na úrovni horizontu udalostí je úniková rýchlosť rovná rýchlosti svetla. že objekt nikdy horizont udalostí nedosiahne. že v strede čiernej diery. Častice spoza tejto oblasti sa môžu prepadnúť cez horizont udalostí. kde je zakrivenie časopriestoru nekonečné a gravitačné sily sú nekonečne veľké. Všeobecne sa predpokladá. že singularita je v každej z pozorovateľových budúcností. Všeobecná relativita takéto medzery eliminuje. že je tu konceptuálna nezrovnalosť v nerelativistických poňatiach čiernej diery ako bolo pôvodne navrhované Johnom Michellom v roku 1783. a že na priblíženie sa k singularite musia do hry vstúpiť nové fenomény. miesto. existuje singularita. že čierne diery nemajú žiadne pozorovateľné vlastnosti. ale bolo napríklad stále teoreticky možné vytiahnuť objekt z čiernej diery použitím lana. nikdy však neuniknú. na hranici ktorého má svetlo vychádzajúce z objektu pre pozorovateľa spektrálny červený posun rovný nekonečnu. neexistuje možnosť poslať žiadnu informáciu zvnútra čiernej diery pozorovateľovi mimo nej. V blízkosti horizontu udalostí sa dilatácia času zvyšuje veľmi rýchlo. Horizont udalostí „Povrch“ čiernej diery sa označuje ako horizont udalostí. uniknúť cez horizont udalostí. Preto neobyčajne silné gravitačné pole bráni všetkému vnútri horizontu udalostí. zdanlivý guľovitý povrch obklopujúci hmotu čiernej diery. a nie je možný návrat svetočiary von cez horizont udalostí. Tento fenomén bol potvrdený experimentálne pri pokuse s raketou Scout v roku 1976[1] a berie sa do úvahy napríklad pri GPS systéme. Očakáva sa. Keďže vnútro horizontu udalostí nemôžu opustiť žiadne častice. ktoré by boli použiteľné na objasnenie ich výzoru vo vnútri. že budúce zjemnenia alebo zovšeobecnenia všeobecnej relativity (predovšetkým kvantovej gravitácie) zmenia pohľad na podstatu vnútra čiernych dier. . nazývaného dilatácia času. Väčšina teoretikov interpretuje matematickú singularitu rovníc tak. že naznačujú nekompletnosť súčasnej teórie. V Michellovej teórii sa úniková rýchlosť rovnala rýchlosti svetla. za horizontom udalostí. že objekt padá stále pomalšie. Tento princíp je zhrnutý frázou „čierne diery nemajú vlasy“. Podľa klasickej všeobecnej relativity možno čierne diery úplne charakterizovať troma parametrami: hmota. vrátane fotónov. uhlový moment a elektrický náboj.

pri ktorom sa slapové sily stanú zhubnými. V skutočnosti sa predpovedá. keď prekročí horizont udalostí. kde dominujú účinky kvantovej mechaniky. že entropia čiernej diery sa rovná štvrtine plochy horizontu. V čase pádu by si všimol. čo znamená. Neskôr bolo navrhnuté. takže astronaut ho môže bezbolestne prekročiť a žiť. pretože je tepelné. Blízko singularity sa gradient stane dostatočne veľkým na roztrhanie atómov. Preto Jacob Bekenstein navrhol. ktorá sa do oblasti zmestí. Z toho dôvodu má každá čierna diera. objekty v nej môžu existovať bez toho. tým dlhšie trvá fotónom.Čierna diera Otázka môže byť príliš akademická. Tento proces je známy ako špagetizácia. Rotujúce čierne diery Podľa teórie. ktorý zdanlivo nikdy nedosiahne. keďže hypotéza kozmickej cenzúry predpokladá. potom kolená a tak ďalej sa dostávajú do zväčšujúceho sa červeného posunu. Vzdialený pozorovateľ uvidí astronautov spomaľujúci sa zostup pri približovaní k horizontu udalostí. ktoré vyžaruje. závisí od veľkosti čiernej diery. že jeho chodidlá. Bod. Objekty pohybujúce sa v ergosfére môžu byť za istých okolností katapultované von veľmi vysokou rýchlosťou vďaka energii (a uhlovému momentu) dodanej čiernou dierou. začína naťahovať časopriestorové okolie obklopujúce horizont udalostí efektom známym ako Lense-Thirringov efekt. bude sa cítiť natiahnutý a nakoniec roztrhnutý slapovými silami: v jeho chodidlách bude cítiť omnoho väčšiu gravitáciu ako v úrovni hlavy. bude tento bod ležať dosť ďaleko od horizontu udalostí. ho nebude možné pozorovať z vonkajšieho vesmíru. Pretože sa však sám časopriestor v ergosfére pohybuje. Naopak pre malé čierne diery sa tieto slapové efekty môžu stať osudnými oveľa skôr ako sa astronaut priblíži k horizontu udalostí. je pre objekty nemožné zotrvať v pevnej pozícii. horizont udalostí nerotujúcej čiernej diery je guľový a jej singularita predstavuje (neformálne povedané) jeden bod. až kým sa nestanú neviditeľnými. že čierne diery nie sú úplne čierne: dôsledkom je. V momente. Hawkingovo žiarenie vzniká hneď za horizontom udalostí a v súčasnom ponímaní nenesie žiadnu informáciu o vnútre čiernej diery. že celková plocha horizontov udalostí akejkoľvek skupiny čiernych dier sa nikdy nezmenší. aby spadli dovnútra čiernej diery. že čierne diery môžu emitovať tepelné žiarenie. Aj keď sú tieto efekty zanedbateľné pre astronomické čierne diery. Z prvého zákona mechaniky čiernych dier vyplýva. ktorá rotovala v čase jej gravitačného kolapsu). Toto tvrdenie sa príliš podobalo na druhý termodynamický zákon. známe ako Hawkingovo žiarenie. že čierna diera má uhlový moment otáčania (zdedený od hviezdy. že vo všeobecnej relativite neexistujú holé singularity: všetky singularity sú schované za horizontom udalostí a nemôžu byť skúmané. No z jeho vlastného uhla pohľadu astronaut prekročí horizont udalostí a dosiahne singularitu v konečnom čase. konečnú dĺžku života priamo závislú od jej . Toto je všeobecný výsledok a je aplikovateľný na kozmologické horizonty ako de Sitterov časopriestor. Keďže sa ergosféra nachádza mimo horizontu udalostí. Keď sa približuje k singularite. ktorá už nemôže pohlcovať ďalšiu hmotu. 246 Pád dovnútra Predstavte si nešťastného astronauta padajúceho nohami napred smerom do stredu jednoduchej čiernej diery Schwarzschildovho typu (nerotujúca). že maximálna entropia oblasti vesmíru je entropia najväčšej čiernej diery. pretože je schopná vykonávať prácu. Toto prirodzene viedlo k holografickému princípu. Entropia a Hawkingovo žiarenie V roku 1971 Stephen Hawking dokázal. V roku 1975 Hawking aplikoval teóriu kvantového poľa na zakrivený časopriestor okolo horizontu udalostí a objavil. Odtiaľ pochádza aj názov ergosféra („pracujúca sféra“). V prípade. že entropia čiernej diery je skutočne úmerná ploche jej horizontu udalostí. Tento rotujúci priestor obklopujúci horizont udalostí sa nazýva ergosféra a má elipsoidný tvar. sú významné pre hypotetické veľmi malé čierne diery. že hmota čiernej diery sa časom pomaly vyparuje. gradient gravitačného poľa od hlavy k chodidlám sa značne zväčší. že malé čierne diery sú vystavené vyparovaniu a prípadne môžu zaniknúť pri výbuchu žiarenia. Pre veľmi veľké čierne diery ako napríklad tie v stredoch galaxií. To však znamená. pričom plocha hrá v tomto prípade úlohu entropie. že čierne diery sú objekty s maximálnou entropiou. uniknúť gravitačnému poľu čiernej diery. Čím bližšie sa dostane k horizontu udalostí.

avšak v prípade. vrátane našej Mliečnej cesty. že potrebné podmienky existujú v centrách niektorých (ak nie väčšiny) galaxií. čo pohlcujú. 21. . ak je ich hmota pod dostatočným tlakom z nejakého zdroja iného ako vlastná gravitácia. že obrovské tlaky potrebné pre takého zrútenie existovali vo veľmi raných štádiách vývoja vesmíru a možno pomáhali vytvoriť prvotné čierne diery. môžu byť vytvorené v prípade. ale v skutočnosti priamo predpovedajú. obsahujúce od miliónov po miliardy slnečných hmôt. prezentoval nový argument. v jazyku relativity – zakrivenie priestoru v okolí sa zväčšuje. Navrhol. Medzičasom oznámenie o tejto novej teórii pritiahlo nebývalú pozornosť médií. že čierne diery predsa len emitujú informáciu o tom. sa takmer nevyhnutne zmrští na kritickú veľkosť potrebnú na naštartovanie gravitačného zrútenia. ktoré by mohli mať hmotnosti menšie ako Slnko. v rozpore so svojimi predchádzajúcimi zisteniami. Ak úniková rýchlosť v nejakej vzdialenosti od stredu dosiahne rýchlosť svetla. nie je možné ho zastaviť žiadnou fyzikálnou silou a vytvorí sa čierna diera.Čierna diera veľkosti. Čierne diery menšie než tento limit môžu byť vytvorené iba vtedy. Kvantitatívna analýza tejto myšlienky viedla k predpovedi. že sú vytvárané prirodzene. jej gravitácia sa zvyšuje – alebo. Umelcova predstava akréčneho disku horúcej plazmy obiehajúcej okolo čiernej diery (zdroj: NASA). Keď do budúcej čiernej diery pribúda hmota. vytvorí sa horizont udalostí vnútri ktorého musí hmota nevyhnutne prepadávať do jedného bodu vytvárajúc tak singularitu. že sa niekde vo vesmíre tesní veľký počet hviezd v relatívne malom priestore alebo s veľkými množstvami hmoty kolabujúcej do „jadra“ čiernej diery alebo opakovanými fúziami menších čiernych dier. Keď tento proces začne. kedykoľvek sa dostatočné množstvo hmoty zhustí v danom priestore vo vesmíre. že hviezda okolo trojnásobku hmotnosti Slnka na konci svojho vývoja (zvyčajne ako neutrónová hviezda). Táto teória ešte nebola prediskutovaná vo vedeckej komunite. Supermasívne čierne diery. Predpokladá sa. vďaka procesu nazývanému gravitačné zrútenie (gravitačný kolaps). že čierne diery môžu existovať. že bude prijatá. že vyrieši informačný paradox čiernych dier. je pravdepodobné. Predpokladá sa. júla 2004 Stephen Hawking. že kvantové pertuberácie horizontu udalostí by mohli dovoliť informáciám uniknúť z čiernej diery a ovplyvniť vyvolané Hawkingovo žiarenie[2] . 247 Čierne diery v skutočnosti Vytvorenie Všeobecná relativita (rovnako ako iné metrické teórie gravitácie) tvrdia nielen to. Kolaps hviezdy vytvorí čiernu dieru aspoň trikrát hmotnejšiu než Slnko.

preto keď je diera dosť veľká tak z nej začnú častice unikať a aj celá diera sa začne zmenšovať. ktoré pochádzajú z hmoty rútiacej sa do čiernej diery. Väčšina astrofyzikov pripúšťa. v protiklade s nukleárnou fúziou. bez nepravidelných vzplanutí. Akréčne disky. Identifikácia objektu ako čierna diera vyžaduje ďalšie predpoklady. že žiadny iný objekt (alebo spojený systém objektov) nemôže byť taký hmotný a kompaktný. ktoré nie sú čiernymi dierami. ktoré nie sú čiernymi dierami [3] znížili pravdepodobnosť tohto spojenia. Kandidáti na čierne diery hviezdnej hmotnosti boli identifikovaní hlavne prítomnosťou akréčnych diskov správnej veľkosti a rýchlosti. medzi ktoré patrí napr. Preto nedostatok takýchto vzplanutí okolo kompaktnej koncentrácie hmoty sa považuje za dôkaz. ktorá dokáže konvertovať iba niekoľko málo percent hmoty na energiu. ktoré sú očakávané pri akréčnych diskoch pri ostatných kompaktných objektoch. že objekt je čierna diera bez povrchu. Toto zahrievanie je výnimočne výkonné a môže premeniť okolo 50% hmoty na žiarenie. že nemôžeme objaviť čierne diery podľa svetla vyžarovaného alebo odrazeného od hmoty v ich vnútri. objavenými rádioastronómami v 60. Za najviditeľnejšie efekty sú považované tie. ktorá napokon narazí na takýto kompaktný hmotný objekt v relativistických rýchlostiach. že z týchto čiernych dier vznikajú supermasívne čierne diery. že toto je taký prípad. kde nie je viditeľná žiadna hmota. ktorá (ako voda tečúca do odtoku) sa podľa predpovedí sústreďuje do extrémne horúcich a rýchlo sa točiacich akréčnych diskov okolo objektu. keďže podľa všeobecnej relativity sa musí akákoľvek koncentrácia hmoty dostatočnej hustoty nutne zrútiť do čiernej diery. Predpokladá sa.Čierna diera 248 Uniknutie Uniknúť z čiernej diery sa dá jedine vo forme Hawkingovho žiarenia. storočia. Našli sme ich? Dnes evidujeme veľmi veľa nepriamych dôkazov astronomických pozorovaní čiernych dier v dvoch hmotnostných pásmach: • čierne diery hviezdnej hmotnosti. s hmotou približne niekoľko tisíc hmotností Slnka. rokoch 20. prúdy a obiehajúce objekty sa však nenachádzajú len okolo čiernych dier. že akákoľvek kolabujúca hmota. Trenie medzi priľahlými zónami disku spôsobuje. ale aj okolo iných objektov. Pozorovanie Teória hovorí. Preto aj platí. Čím je potom diera menšia tým rýchlejšie z nej častice unikajú a tým sa zmenšuje až nakoniec z nej nezostane nič. aj keď pozorovania takýchto výbuchov v spojení so supernovami alebo inými objektami. ako napríklad jav gravitačnej šošovky a hviezd. Dynamika telies okolo týchto atraktorov. Tieto objekty však môžu byť predpovedané z pozorovania javov v ich blízkosti. že sa prehrieva a vyžaruje veľké množstvá röntgenových lúčov. Výkonná premena hmoty na energiu trením v akréčnych . že pozorovania akréčnych diskov a obežných pohybov väčšinou iba indikujú existenciu kompaktného objektu s určitou hmotou a hovoria len veľmi málo o jeho podstate. kým je ním pohltená. vyvolá nepravidelné intenzívne vzplanutia röntgenového žiarenia a iné ťažké žiarenie. Jeden dôležitý pozorovateľný rozdiel medzi čiernymi dierami a inými kompaktnými hmotnými objektami je. Ďalšie predpokladané efekty sú úzke prúdy častíc v relativistických rýchlostiach vystrekujúce popri osiach disku. Jedným z možných laických vysvetlení je teória pingpongovej loptičky. s hmotnosťou typickej hviezdy (4–15 hmotností Slnka) • supermasívne čierne diery s hmotnosťou asi 1% hmotnosti typickej galaxie. na ktorý by hmota náhle narazila. Čierne diery hmotnosti hviezd by mohli zapríčiňovať výbuchy gama žiarenia. Taktiež existuje pár dôkazov o čiernych dierach so strednou hmotnosťou. neutrónová hviezda. je veľmi podobná dynamike telies v blízkosti čiernych dier a v súčasnosti je veľmi komplexným a aktívnym predmetom výskumu zahŕňajúcim magnetické polia a plazmovú fyziku. Kandidáti na masívnejšie čierne diery boli najprv poskytnutí aktívnymi galaktickými jadrami a kvazarmi. ktoré zdanlivo obiehajú okolo priestoru.

vyzerá to. generujúc tak obrovské množstvá žiarenia. kde je štandardný člen priestorového uhla. že žiadny fyzikálny mechanizmus nemôže generovať také množstvo energie. že všetky galaxie by mohli mať supermasívnu čiernu dieru v ich stredoch. sa bude pohybovať do stredu celého systému. Je zaujímavé. Aj keď detaily ešte stále nie sú úplne jasné. Pretože dokonca ani svetlo nemôže uniknúť z vnútra Schwarzschildovho polomeru. Predovšetkým sa vyskytujú vo Schwarzschildovej metrike. m je hmotnosť objektu a c je rýchlosť svetla. Do dnešných čias nie je známy žiadny pozorovaný kandidát na prvotnú čiernu dieru. . všetko pod Schwarzschildovym polomerom – vrátane základných čiastočiek priťahovaného objektu – sa zrúti do stredu. oblasť s teoreticky nekonečnou hustotou. Nakoľko relativita zakazuje čomukoľvek sa pohybovať rýchlejšie ako svetlo. že rast čiernych dier je dôverne prepojený s rastom guľovitej časti — eliptická galaxia alebo vypuklina špirálovej galaxie — v ktorej existuje. Pre objekt s hmotnosťou Zeme. a že táto čierna diera pohlcuje plyn a prach v strede galaxií. 249 Prúd vytryskovaný galaxiou M87 na tomto obrázku je údajne spôsobený supermasívnou čiernou dierou v jej galaktickom strede Mikro čierne diery Vznik mikro čiernych dier na Zemi v časticovom urýchľovači bolo trochu neisto ohlasované[4] . V skutočnosti uvedenie tejto teórie v 70. Toto riešenie opisuje zakrivenie časopriestoru v okolí nehybného a sféricky symetrického objektu. že neexistuje dôkaz pre masívne čierne diery v stredoch uzavretých hviezdokôp. jednej z najskorších a najjednoduchších riešení Einsteinových rovníc. Táto predstava tiež pekne vysvetľuje prečo neexistujú žiadne k nám blízke kvazary. Súčasná predstava je. známa ako Schwarzschildov polomer. dnes existuje všeobecná predstava. dosiaľ však nebolo potvrdené. Schwarzschildov polomer je iba 9 milimetrov. pričom jeho metrika je . čo ukazuje na ich fundamentálnu odlišnosť od galaxií. rokoch odstránilo hlavnú námietku pre domnienku. Podľa Schwarzschildovho riešenia. ktorým smerom bol vyžiarený. Sagittarius A* je dnes zhodne považovaný za vierohodného kandidáta pre polohu supermasívnej čiernej diery v strede galaxie Mliečna cesta. V tomto bode sa vytvorí gravitačná singularita. nezáležiac. vrátane našej vlastnej Mliečnej cesty. ak je jeho polomer menší ako charakteristická vzdialenosť. Z pozorovaní pohybov hviezd okolo galaktických centier v 80. Schwarzschildov polomer je daný pričom G je gravitačná konštanta. až kým nepohltí všetku okolitú hmotu a proces sa zastaví. že supermasívne čierne diery existujú v centrách väčšiny galaxií. že každý svetelný lúč vyžarovaný z tejto oblasti. klasická čierna diera by sa skutočne zdala čierna. že kvazary sú vzdialenými galaxiami — totiž.Čierna diera diskoch okolo čiernych dier je zrejme jediným vysvetlením pre výdatné množstvá energie generovanej týmito objektami. rokoch. priťahovaný objekt sa zrúti do čiernej diery. Pod týmto polomerom je časopriestor tak silno zakrivený. Matematická fyzika Čierne diery sú predpovedané Einsteinovou teóriou všeobecnej relativity. objavených Karlom Schwarzschildom v roku 1915.

v strede vzdialenej galaxie v súhvezdí Veľká medvedica (Ursa Major). Aj keď jeho návrh má v súčasnosti len malú podporu vo fyzikálnej obci. Táto stredná čierna diera s hmotnosťou asi 1300 Sĺnk sa nachádza vnútri kopy siedmich hviezd. Vo všeobecnosti sú čierne diery predpovedané aj inými riešeniami Einsteinových rovníc. čo rozšírilo naše pochopenie rozdelenia čiernych dier vo vesmíre. ako sa doteraz predpokladalo. omnoho menší.0022 rýchlosti svetla). takže kým čierna diera s hmotnosťou Zeme by mala hustotu 2 × 1030 kg/m3. Toto viedlo vedcov k významnej revízii predstáv. Väčšina vedcov však považuje tieto predstavy za neprirodzené. keďže sú omnoho zložitejšie a neprinášajú žiadne pozorovateľné rozdiely od čiernych dier (pozri Occamova britva). je značne citovaný v médiách[7] [8] . Výskumníci z Holandského inštitútu pre vesmírny výskum (SRON) sa zamerali na čiernu dieru. Svoje závery čerpá z kvantovomechanických analýz. Na to. V novembri 2004 tím astronómov oznámil objav prvej čiernej diery so strednou hmotnosťou v našej galaxii. že čierne diery neexistujú a že objekty v súčasnosti považované za čierne diery sú v skutočnosti hviezdy z tmavej energie.0+24507. Pre teleso hmotnosti Slnka je Schwarzschildov polomer približne 3 km. Hoci je spomínaná technika už stará. ako napríklad Kerrova metrika pre rotujúce čierne diery. Odhadnúť hmotnosť a vek čiernych dier nám môže pomôcť určiť vek vesmíru[5] . V marci 2005 fyzik George Chapline z Národného laboratória Lawrencea Livermora v Kalifornii navrhol myšlienku. obiehajúcej približne tri svetelné roky od Sagittarius A*. že supermasívne čierne diery sa zväčšujú pohlcovaním blízkych menších čiernych dier a hviezd. Vysoká rýchlosť tejto hviezdy podporuje hypotézu existencie supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie. Nedávne objavy V roku 2004 bola objavená kopa čiernych dier. aký je vlastne počet čiernych dier v našom vesmíre. teda menej ako voda! Stredná hustota je daná 250 Keďže Zem má stredný polomer 6378 km. že existuje len . Je tiež významne menší ako polomer. V júli 2004 astronómovia objavili obrovskú čiernu dieru Q0906+6930. do ktorého sa Slnko napokon zmrští po vyčerpaní jeho nukleárneho paliva. čo je niekoľko tisíc kilometrov. opúšťajúci Mliečnu cestu dvojnásobkom únikovej rýchlosti (0. Najvýznamnejšia z týchto teórií je Gravahviezda (Gravastar). čo je takmer o polovicu menej. Tento objav môže podporiť myšlienku. že počet čiernych dier je blízko päťnásobku pôvodných odhadov. Vo februári 2005 bol objavený modrý obor SDSS J090745.systém. pravdepodobne ako zostatok masívnej skupiny hviezd. Medzinárodnej skupine vedcov sa po prvý raz podarilo s veľkou presnosťou namerať vzdialenosť čiernej diery od Zeme. jej objem by musel byť zmenšený 4 × 1026 krát. Alternatívne modely V súčasnej dobe je posudzovaných niekoľko alternatívnych modelov. Potom máme Reissner-Nordstrømovu metriku pre nabité čierne diery. Vedci uviedli. Vďaka objavom v roku 2004 sa predpokladá. ktorá bola roztrhaná Galaktickým stredom [6] . ktorý berie do úvahy zmenu v pozícii hviezdy počas celého roka. Hmotnejšie hviezdy sa však môžu zrútiť ako čierne diery na konci ich životností. ktorý je asi 700000 km. ale bez singularity. že čierna diera situovaná v súhvezdí Labuť sa nachádza vo vzdialenosti 7 800 svetelných rokov. Trajektóriu hviezdy je možné vystopovať až späť ku galaktickému jadru. Posledná Kerr-Newmanova metrika je pre prípad nabitých a rotujúcich čiernych dier. ako dôsledok obiehania Zeme okolo Slnka.Čierna diera Stredná hustota vnútri Schwarzschildovho polomeru sa zmenšuje so zväčšovaním hmotnosti čiernej diery. než súčasný polomer Slnka. na takýto účel sa aplikovala po prvý raz. ktorá susedí s umierajúcou hviezdou V404 a zmerali jej rádiové emisie. aby sa zrútil do čiernej diery. aby zistili vzdialenosť. ktorá má kruhovú singularitu. použili takzvaný paralaktický uhol . ktoré sa správajú ako čierna diera. supermasívna čierna diera s 109 slnečnými hmotnosťami by mala hustotu okolo 20 kg/m3. S použitím novej metódy a bez potreby klasických matematických výpočtov astronómov prišli vedci k záveru.

Čierna diera 6-percentná pravdepodobnosť chyby, pričom u predchádzajúcich typov meraní dosahuje až 50 percent. Vedcom sa vďaka meraniam podarilo zistiť aj to, že čierna diera sa vyvinula z explózie supernovy a jej rýchlosť pohybu po vesmíre dosahuje až 40 kilometrov za sekundu. Informáciu zverejnil internetový portál abc.es.

251

Referencie
[1] Gravitational Red Shift [online]. . Dostupné online. (http:/ / hyperphysics. phy-astr. gsu. edu/ hbase/ relativ/ gratim. html) (po anglicky) [2] Hawking changes his mind about black holes [online]. www.nebulaawards.com, 15. júl 2004. Dostupné online. (http:/ / www. nature. com/ news/ 2004/ 040712/ full/ news040712-12. html) (po anglicky) [3] http:/ / www. wkap. nl/ prod/ b/ 0-7923-3784-0 [4] Lab fireball 'may be black hole' [online]. 2005. Dostupné online. (http:/ / news. bbc. co. uk/ 2/ hi/ science/ nature/ 4357613. stm) (po anglicky) [5] TARIQ, Malik. Massive Black Hole Stumps Researchers [online]. www.nebulaawards.com, 28. jún 2004. Dostupné online. (http:/ / www. space. com/ scienceastronomy/ heavy_blazar_040628. html) (po anglicky) [6] Second black hole found at the centre of our Galaxy [online]. 8. november 2004. (nature news) Dostupné online. (http:/ / www. nature. com/ news/ 2004/ 041108/ full/ news041108-2. html#B2) (po anglicky) [7] Black holes 'do not exist' [online]. 31. marec 2005. Dostupné online. (http:/ / www. nature. com/ news/ 2005/ 050328/ full/ news050328-8. html) (po anglicky) [8] Dark Energy Stars [online]. . Dostupné online. (http:/ / arxiv. org/ abs/ astro-ph/ 0503200) (po anglicky)

Ďalšia literatúra
V angličtine
• Thorne, Kip S. (1995). Black Holes and Time Warps • Wald, Robert M. (1992). Space, Time, and Gravity: The Theory of the Big Bang and Black Holes ISBN 0-226-87029-4 • Chandrasekhar, Subrahmanyan (1998). The Mathematical Theory of Black Holes • Hawking, Stephen (1988). A Brief History of Time—And later editions. ISBN 0-553-38016-8 • Clifford A. Pickover (1996), Black Holes: A Traveler's Guide • More than 12,000 publicly available research articles on black holes (http://arxiv.org/find/astro-ph/1/ti:+ AND+black+hole*/0/1/0/all/0/1)

Pozri aj
• • • • • • • Teória relativity • Supermasívna čierna diera Červia diera Schwarzschildove červie diery Teória strún Mikro čierna diera Gravahviezda Schwarzschildova metrika • Schwarzschildov polomer • Rotujúca čierna diera Kompaktné hviezdy Biela diera Neutrónová hviezda • • •

Čierna diera

252

Iné projekty
Astronomický portál

• •

Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Čierna diera Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierna diera

Externé odkazy
• BOINC (http://www.boinc.sk)

V angličtine
• • • • FAQ on black holes (http://antwrp.gsfc.nasa.gov/htmltest/gifcity/bh_pub_faq.html) Schwarzschild Geometry (http://casa.colorado.edu/~ajsh/schwp.html) An extensive look at the formation & life of a Black Hole (http://www.armageddononline.org/blackhole.php) Tufts University: Student Project (Great Kid's Section) (http://hepguru.com/blackholes/)

• Hong Kong University: Some information about Space (http://www.lcsd.gov.hk/CE/Museum/Space/ EducationResource/Universe/framed_e/index.html) • Jilian’s Guide to Black Holes (http://www.dragonweave.com/gothos/html/black_holes/index.html) • Supermassive Black Holes (http://csep10.phys.utk.edu/astr162/lect/active/smblack.html) • Universe Today (http://www.universetoday.com/am/publish/blackholes.html) Black hole news stories

Špeciálna teória relativity
Špeciálna teória relativity (ŠTR) je fyzikálna teória publikovaná v roku 1905 Albertom Einsteinom. Nahradzuje Newtonove predstavy o priestore a čase a zahŕňa teóriu elektromagnetického poľa reprezentovanú Maxwellovými rovnicami. Teória sa nazýva špeciálnou, lebo opisuje iba zvláštny prípad Einsteinovho princípu relativity, kde sa vplyv gravitácie môže zanedbať. O desať rokov neskôr publikoval Einstein všeobecnú teóriu relativity, ktorá zahrnuje aj gravitáciu.

Motivácia pre špeciálnu teóriu relativity
Princíp relativity zaviedol už Galileo Galilei. Prekonal starý absolutistický pohľad Aristotela a zastával názor, že pohyb, alebo minimálne rovnomerný priamočiary pohyb, má zmysel iba relatívne (pomerne) k niečomu inému. Ďalej tvrdil, že neexistuje absolútne referenčné teleso, oproti ktorému by všetky ostatné veci mohli byť merané. Galileo zaviedol aj sadu transformácií nazývaných Galileove transformácie, ktoré sa používajú dodnes a definoval 5 pohybových zákonov. Keď Newton konštruoval svoju mechaniku, prevzal Galileiho princíp relativity a zredukoval počet základných pohybových zákonov na tri.

E=mc²

Hoci sa zdalo, že Newtonova klasická mechanika funguje pre všetky javy zahrňujúce pevné telesá, svetlo bolo stále problematické. Newton veril, že svetlo má časticovú povahu, neskôr sa však zistilo, že model svetla ako priečneho vlnenia vysvetľuje jeho vlastnosti omnoho lepšie. Mechanické vlnenie sa šíri v médiu, a to isté bolo predpokladané pre svetlo. Toto hypotetické médium bolo pomenované „svetlonosný éter“. Zdalo sa, že mal mať niektoré

Špeciálna teória relativity nezlučiteľné vlastnosti, ako napríklad byť extrémne tuhý s ohľadom na vysokú rýchlosť svetla, na druhej strane takmer nehmotný, aby nespomaľoval Zem pri jej pohybe v ňom. Predstava éteru vzkriesila myšlienku absolútnej vzťažnej sústavy, ktorou by bola tá, ktorá je v vzhľadom k éteru v pokoji. Na začiatku 19. storočia začali byť svetlo, elektrina a magnetizmus považované za rôzne aspekty elektromagnetického poľa. Maxwellove rovnice ukazovali, že elektromagnetické žiarenie vysielané urýchľovaným elektrickým nábojom sa vždy šíri rýchlosťou svetla. Tieto rovnice boli založené na myšlienke existencie éteru, v ktorom sa rýchlosť žiarenia nemení v závislosti na rýchlosti pohybu zdroja. Tieto vlastnosti sú analogické klasickému mechanickému vlneniu. Naproti tomu by sa mala v závislosti na rýchlosti pozorovateľa, meniť rýchlosť žiarenia. Fyzici sa pokúsili využiť túto myšlienku na zmeranie rýchlosti Zeme vo vzťahu k éteru. Najznámejší z týchto pokusov bol Michelson-Morleyho experiment. Pretože tieto pokusy boli neúspešné, vyšlo najavo, že rýchlosť svetla sa nemení s rýchlosťou pozorovateľa, a pretože – podľa Maxwellových rovníc – sa nemení ani s meniacou sa rýchlosťou zdroja, musí byť nemenná (invariantná) pre všetkých pozorovateľov. Ešte pred teóriou relativity si Hendrik Lorentz a iní všimli, že elektromagnetické sily sa líšia v závislosti od umiestnenia pozorovateľa. Napríklad jeden pozorovateľ nemusel pozorovať žiadne magnetické pole v určitej oblasti, zatiaľ čo iný, pohybujúci sa smerom k prvému áno. Lorentz navrhol teóriu éteru, v ktorej objekty a pozorovatelia pohybujúci sa vzhľadom k nehybnému éteru podliehajú fyzickému skracovaniu (Lorentz-Fitzgeraldova kontrakcia). Ukázalo sa, že táto teória by bola v úplne zhode s výsledkami experimentov, ak by podliehal zmene navyše aj čas (dilatácia času). Zdalo sa, že jeho teória umožňuje zladiť teóriu elektromagnetického poľa a klasickú Newtonovu fyziku nahradením Galileiho transformácie. Pri práci s rýchlosťami omnoho menšími ako je rýchlosť svetla bolo možné Lorentzove transformácie zanedbať a výsledné zákony zjednodušiť do Galileiho transformácie. Lorentz navrhol platnosť tejto teórie pre všetky sily, vtedy si však neuvedomil celú silu jeho teórie. Táto teória, dnes nazývaná Lorentzova teória éteru, bola kritizovaná dokonca i Lorentzom samotným, pre jej zrejmú ad hoc podstatu. Zatiaľ čo Lorentz navrhol rovnice Lorentzovej transformácie, Einsteinovým prínosom bolo vysvetlenie a odvodenie týchto rovníc zo základnejších princípov a bez predpokladu existencie éteru. Einstein chcel zistiť, čo je nemenné (invariantné) pre všetkých pozorovateľov. V špeciálnej teórii relativity sa zdanlivo zložité Lorentzove a Fitzgeraldove transformácie jasne odvodzujú z jednoduchej geometrie a Pytagorovej vety. Pôvodný názov teórie bol „O elektrodynamike pohybujúcich sa telies“ (v nemeckom origináli – „Zur Elektrodynamik bewegter Körper“). Bol to Max Planck, kto odporučil termín „relativita“, ktorý zdôrazňuje predstavu transformácie zákonov fyziky medzi pozorovateľmi relatívne sa pohybujúcimi jeden k druhému. Špeciálna teória relativity sa obvykle zaoberá chovaním objektov a pozorovateľov, ktorí zostávajú v pokoji alebo sa pohybujú konštantnou rýchlosťou. V tomto prípade hovoríme, že pozorovateľ je v inerciálnej vzťažnej sústave. Umiestnenie a časy udalostí zaznamenané pozorovateľmi v rôznych inerciálnych vzťažných sústavách je možné porovnať pomocou rovníc Lorentzovej transformácie. O špeciálnej teórii relativity (ďalej ŠTR) sa často nesprávne uvádza, že nemôže byť použitá na objekty a pozorovateľov, ktorých pohyb nie je rovnomerný ale zrýchlený (neinerciálne vzťažné sústavy). Dokazuje to napríklad problém „relativistickej rakety“, kde ŠTR správne predpovedá chovanie zrýchľovaných telies (tiel) v prítomnosti konštantného alebo nulového gravitačného poľa alebo tých v rotujúcej vzťažnej sústave. Táto teória iba nie je schopná opísať presne pohyb v gravitačných poliach, pri ktorom sa teleso dostáva do miest s rôznym gravitačným potenciálom.

253

Špeciálna teória relativity

254

Postuláty špeciálnej teórie relativity
Einsteinova zásluha je v tom, že sa dokázal správne zorientovať v zmätku viacerých protichodných poznatkov vtedajšej doby, a že fyziku (aplikovanú na inerciálne sústavy) postavil na dvoch základných postulátoch: • Prvý postulát (Princíp relativity) – Všetky fyzikálne zákony musia byť vo všetkých inerciálnych sústavách invariantne vyjadrené. • Druhý postulát (konštantná rýchlosť svetla c) – Rýchlosť svetla vo vákuu je vo všetkých inerciálnych sústavách rovnaká; alebo rýchlosť svetla je rovnaká pre všetkých inerciálnych pozorovateľov, vo všetkých smeroch a nezávisí na rýchlosti objektu vyžarujúceho svetlo.

Matematická formulácia postulátov
V prísne matematickej formulácii špeciálnej teórie relativity predpokladajme, že vesmír existuje v štvorrozmernom časopriestore M. Jednotlivé body v časopriestore sú udalosťami; fyzikálne objekty v časopriestore opíšeme ako svetočiary (ak predpokladáme, že objekt je bodový) alebo svetoplochy (ak predpokladáme, že objekt je väčší ako bodový). Svetočiary alebo svetoplochy opisujú iba pohyb objektu; objekt však môže mať aj iné fyzikálne charakteristiky ako energiu, hybnosť, hmotnosť, elektrický náboj, atď. Okrem udalostí a fyzikálnych objektov majme navyše triedu inerciálnych pozorovateľov (ktorí môžu alebo nemusia zodpovedať vlastnému fyzikálnemu objektu). Každý inerciálny pozorovateľ je spojený s nejakou inerciálnou vzťažnou sústavou. Táto vzťažná sústava poskytuje súradnicový systém so súradnicami pre udalosti v časopriestore M. Navyše táto vzťažná sústava poskytuje súradnice pre všetky ostatné charakteristiky objektu v časopriestore, napríklad poskytuje súradnice pre hybnosť a energiu objektu, súradnice pre elektromagnetické pole a pod. Predpokladajme, že pre akýchkoľvek dvoch inerciálnych pozorovateľov existuje transformácia súradníc, ktorá prevádza súradnice zo vzťažnej sústavy jedného pozorovateľa do vzťažnej sústavy druhého pozorovateľa. Táto transformácia nestanovuje iba prevod časopriestorových súradníc , ale zaisťuje aj prevod všetkých ostatných fyzikálnych súradníc, ako napr. pravidlá prevodu pre hybnosť a energiu , atď. (V praxi je možné s týmito prevodnými pravidlami efektívne pracovať pomocou matematiky tenzorov.) Ďalej predpokladajme, že vesmír sa riadi množstvom fyzikálnych zákonov. Matematicky sa dá každý fyzikálny zákon vyjadriť vzhľadom k súradnici niektorej inerciálnej vzťažnej sústavy rovnicou (napríklad diferenciálnou), ktorá sa týka rôznych súradníc rôznych objektov v časopriestore. Typickými príkladmi sú Maxwellove rovnice a Newtonove pohybové zákony.

Prvý postulát (princíp relativity)
Žiadny fyzikálny zákon sa nemení transformáciou súradníc z jednej inerciálnej vzťažnej sústavy do druhej. Preto, ak sa objekt v časopriestore riadi matematickými rovnicami popisujúce fyzikálny zákon v jednej inerciálnej sústave, musí sa riadiť tými istými rovnicami pri použití v ľubovoľnej inej inerciálnej vzťažnej sústave.

Druhý postulát (konštantná rýchlosť svetla c)
Existuje základná konštanta a v s nasledujúcou vlastnosťou. Pokiaľ A, B sú dve udalosti majúce súradnice inerciálnej vzťažnej potom, vtedy . Neformálne, druhý postulát stanovuje, že objekty pohybujúce sa rýchlosťou svetla c v jednej vzťažnej sústave sa budú nutne pohybovať rýchlosťou svetla c vo všetkých vzťažných sústavách. Ukázalo sa, že druhý postulát sa dá a len vtedy, ak sústave , a súradnice a

v inej inerciálnej vzťažnej sústave

Špeciálna teória relativity matematicky odvodiť z prvého postulátu a Maxwellových rovníc, v prípade, že rýchlosť svetla c je daná permeabilita a

255 , kde

je permitivita vákua. Pretože sa Maxwellovými rovnicami riadi šírenie elektromagnetického žiarenia,

akým je napríklad svetlo, označujeme bežne c ako rýchlosť svetla a druhý postulát sa dá interpretovať jednoducho ako tvrdenie, že elektrodynamika tak, ako bola popísaná Maxwellovými rovnicami, je správna, v protiklade so skoršou teóriou Galileovej relativity, ktorá bola v rozpore s Maxwellovými rovnicami (ak nepredpokladáme existenciu éteru). Formulácia druhého postulátu tak, ako je daná vyššie, však nevyžaduje existenciu elektromagnetického poľa ani Maxwellových rovníc. Z druhého postulátu je možné vyvodiť jeho silnejšiu verziu -- časopriestorový interval je invariantný pri zmenách v inerciálnej vzťažnej sústave. V predchádzajúcej notácii to znamená, že

pre ľubovoľné dve udalosti A, B. Tento vzťah sa dá využiť na odvodenie transformačných zákonov medzi vzťažnými sústavami, pozri Lorentzova transformácia. Postuláty špeciálnej teórie relativity sa dajú vyjadriť veľmi stručne použitím matematického jazyka pseudo-Riemannových variet. Druhý postulát je potom tvrdením, že štvordimenzionálny časopriestor M je pseudo-Riemannovou varietou vybavenou Lorentzovou metrikou g signatúry (3,1), ktorá je daná rovinnou Minkowského metrikou v každej inerciálnej vzťažnej sústave. Táto metrika sa považuje za jednu z fyzikálnych veličín teórie, pretože sa istým spôsobom mení, ak zmeníme vzťažnú sústavu, a je ju možné preto využiť na opis fyzikálnych zákonov. Prvý postulát tvrdí, že zákony fyziky sú invariantné, pokiaľ sú prezentované vo vzťažnej sústave, pre ktorú g je dané Minkowského metrikou. Výhodou tejto formulácie je jednoduché porovnanie špeciálnej teórie relativity so všeobecnou teóriou relativity, ktorá obsahuje tiež dva postuláty, ale je vynechaná požiadavka, aby metrika bola Minkowského metrikou. Galileiho princíp relativity je limitným prípadom špeciálnej teórie relativity v nerelativistickej limite tomto prípade zostáva prvý postulát nezmenený, ale druhý postulát sa zmení nasledovne: Ak A, B sú dve udalosti majúce súradnice a súradnice . Ak navyše a a , potom: . Fyzikálna teória daná klasickou mechanikou a Newtonovou gravitačnou teóriou je v súlade s Galileovým princípom relativity, ale nie so špeciálnou teóriou relativity. Naopak, Maxwellove rovnice nie sú v súlade s Galileovým princípom relativity, ak nepredpokladáme existenciu éteru. V prekvapivom množstve prípadov sa dajú odvodiť fyzikálne zákony v špeciálnej teórii relativity (ako napríklad známa rovnica ) kombináciou postulátov špeciálnej teórii relativity s hypotézou, že fyzikálne zákony v špeciálnej teórii relativity sa blížia zákonom klasickej mechaniky v nerelativistickej limite. v jednej inerciálnej sústave .V ,

v inej inerciálnej vzťažnej sústave

, potom

Postavenie špeciálnej teórie relativity
Špeciálna teória relativity je presná iba vtedy, ak sú gravitačné účinky zanedbateľné alebo veľmi malé. V ostatných prípadoch musí byť nahradená všeobecnou teóriou relativity. Vo veľmi malých mierkach (ako napríklad Planckova dĺžka a menšie) je možné, že špeciálna teória relativity neplatí kvôli efektom kvantovej gravitácie. Avšak v makroskopických mierkach a pri neprítomnosti silných gravitačných polí špeciálnu teóriu relativity všeobecne prijala celá fyzikálna verejnosť a výsledky pokusov, ktoré sa ju zdajú vyvracať, sú pripisované nereprodukovateľným experimentálnym chybám. Naproti tomu všeobecná teória relativity nie je stále dostatočne experimentálne preverená a dokonca doteraz neboli vyvrátené alternatívne teórie gravitácie ako napríklad Brans-Dickeova teória.

medzi ktorými sú: • Doba medzi dvoma udalosťami nie je medzi užívateľmi nemenná. dĺžka) objektu zmerané jedným pozorovateľom sa môžu líšiť od výsledkov merania toho istého objektu inými pozorovateľmi (pozri Lorentzova transformácia). Pre rýchlosti omnoho menšie ako je rýchlosť svetla sa γ aproximuje použitím Taylorovho rozvoja a dá sa zistiť. že tieto veličiny v ŠTR nie su zachovávané. zistíme. ktoré zostalo na Zemi starlo omnoho rýchlejšie (alebo prvé dvojča starlo pomalšie). zistí. Podobne ako špeciálna relativita dala do vzájomného vzťahu priestor a čas. Aby tieto zákony zostali platné v ŠTR. Ak by sme však urobili jednoduchý myšlienkový experiment s Newtonovými definíciami hybnosti a energie. Jeho energia a hybnosť sú dané vzťahmi: kde γ (Lorentzov faktor) je daný vzťahom: a c je rýchlosť svetla. že pokiaľ je objekt v pokojovom stave (v = 0 a γ = 1). To je ako požadované. ale závisí na relatívnych rýchlostiach medzi ich vzťažnými sústavami (pozri Lorentzova transformácia). ktoré sa môžu zdať mnohým ako bizarné. a pre γ → ∞ sa zvýrazňujú relativistické javy. Hmotnosť. • Rebríkový paradox.) Vzťah energie a hybnosti vyjadruje vzorec . • Rozmery (napr. dostaneme nenulový energetický zvyšok: . ktorá je menšia.Špeciálna teória relativity 256 Dôsledky špeciálnej teórie relativity Špeciálna teória relativity má niekoľko dôsledkov. ako veľmi sa chovanie telesa líši od klasickej mechaniky. hybnosť a energia Okrem zrevidovaní predstáv o priestore a čase vyžaduje špeciálna teória relativity takisto aj nový pohľad na koncept hmoty. Jedinou ich možnou záchranou je urobiť malé zmeny v definíciách. i u týchto ukazuje. Majme objekt o hmotnosti m pohybujúci sa rýchlosťou v. z nich jedno odletí v kozmickej lodi letiacou rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla. Ak sa pozrieme na predchádzajúce vzorce pre energiu. • Dve súčasné udalosti na dvoch rôznych miestach v jednej vzťažnej sústave nemusia byť súčasnými v druhej vzťažnej sústave. ktorý sa v ŠTR často vyskytuje. Pre γ = 1 sa teleso správa úplne newtonovsky. • Paradox dvojčiat sa týka dvojčiat. Výraz γ. ktoré sú dôležitými pojmami Newtonovej mechaniky. lebo pri nízkych rýchlostiach musí ŠTR súhlasiť s newtonovskou mechanikou. že druhé dvojča. musia platiť v každej inerciálnej sústave. hybnosti a energie. kde rebrík letiaci rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla je v garáži. pochádza z rovníc Lorentzovej transformácie. jeden z nich vyzerá. Existuje niekoľko rovnocenných ciest ako definovať hybnosť a energiu v ŠTR. Jedna z metód používa zákony zachovania. (Dá sa povedať. Nasledujúce nové definície boli prijaté ako správne pre hybnosť a energiu v ŠTR. ktoré sa uplatnia iba pri relativistických rýchlostiach. že Okrem prvého výrazu vo vyjadrení energie (diskutovaného nižšie) sú tieto vzorce presne v súlade so štandardnými definíciami newtonovskej kinetickej energie. že jeho hodnota zhruba opisuje. že prakticky ide o rôzne aspekty tej istej fyzikálnej veličiny. Keď sa vráti.

Toto tvrdenie sa opiera o jednu definíciu hmotnosti. Ak vezmeme vzorec tak. Predovšetkým je možné jednoducho odvodiť rovnice pre energiu a hybnosť . ktoré sú platné vo všetkých vzťažných sústavách. je podstatný iba rozdiel v energii. Porovnaním rozdielov hmotností je možné predpovedať. že hmotnosť je iba ďalšou formou energie. hlavne v staršej literatúre a v úvodných kurzoch fyziky. Dopady tohto vzorca na život v 20. pokojová hmotnosť sa stala dôležitou veličinou vo všeobecnej teórii relativity a v kvantovej teórii polí. ako je napísaný. O žiadnej z týchto definícií sa nedá povedať. Tieto dáta poskytli dôležité informácie pri konštrukcii atómovej bomby. pretože sa mení v Lorentzovej transformácii. storočí z neho urobili jednu z najznámejších vedeckých rovníc. Predchádzajúca rovnica hovorí o tzv. Pokiaľ je rýchlosť rovná nule. sa uvádza. že podľa špeciálnej teórie relativity so zvyšujúcou sa rýchlosťou vzrastá hmotnosť telesa. Naopak. Táto hmotnosť je nemennou veličinou v tom zmysle. že je správna alebo nesprávna. a čo sa kinetickej energie týka. ale v ŠTR existujú dve rôzne predstavy hmotnosti. Predovšetkým sa pokojová hmotnosť nezvyšuje s rýchlosťou telesa. ktorá môže byť uvoľnená jadrovými reakciami. Avšak mnohí fyzici nemajú radi koncept relativistickej hmotnosti.Špeciálna teória relativity Táto energia je nazývaná pokojová energia. takisto rastie aj relativistická hmotnosť. 257 O hmotnosti Často. Súčasnosť a kauzalita . Veľa fyzikov preto jednoducho hovorí o hmotnosti. ktoré atómové jadrá ukrývajú veľkú vnútornú energiu. hoci majú na mysli pokojovú hmotnosť. Pokojová energia nie je v rozpore s Newtonovou teóriou. Tento vzorec sa stáva dôležitým napríklad pri meraní hmotnosti rôznych atómových jadier. Táto definícia je konzistentnejšia s (relativistickou) dĺžkou a časom a je vhodná pre viacero účelov. vidíme. že v teórii relativity platí. že je rovnaká pre všetkých inerciálnych pozorovateľov. Inou definíciou hmotnosti je relativistická hmotnosť. ktorá je daná vzťahom Pretože γ rastie s rýchlosťou. pretože je konštantná. pokojovej hmotnosti. a dávajú prednosť vo formulovaní ŠTR invariantnými veličinami. relativistická a pokojová hmotnosť sú si rovné.

. Kde sú diferenciály troch priestorových dimenzií. alebo a sú definované rovnicou Čo dáva rovnicu kružnice o polomere r = c · dt. V geometrii ŠTR je pridaná štvrtá dimenzia – čas – s jednotkou c. kde C predchádza A. okrem cestovania nadsvetelnou rýchlosťou nie je možné pre žiadne teleso (ani informáciu) cestovať z A do C alebo z C do A. kde polomer = vzdialenosť c · ±čas. Interval AC na diagrame je „priestorový“. môžeme reprezentovať fyzikálny svet trojrozmerným priestorom: Vidíme. ktoré sú súčasné v jednej vzťažnej sústave. nemusia byť súčasné v inej vzťažnej sústave. Diferenciál vzdialenosti (ds) v karteziánskom trojrozmernom priestore je definovaný ako: . oddelené iba priestorom. takže rovnica pre diferenciál vzdialenosti sa zmení na: V mnohých situáciách môže byť užitočné považovať čas za imaginárny (napríklad to môže zjednodušiť rovnice). Svetelný kužeľ Geometria časopriestoru v špeciálnej teórii relativity ŠTR používa „rovný“ štvorrozmerný Minkowského priestor. v ktorej udalosť A a udalosť B nastávajú na rovnakom mieste v priestore a líšia sa iba v čase. Interval AB na diagrame vpravo je „časový“. že udalosti. Preto tu nemôže existovať žiadna príčinná súvislosť. To znamená. v ktorej sa udalosť A a udalosť B udiali súčasne. obvykle označovaný ako časopriestor. Hypoteticky je možné premiestňovanie hmoty (alebo informácie) z A do B a môže tu nastávať príčinný vzťah (kde A je príčina a B je následok).Špeciálna teória relativity 258 Špeciálna teória relativity pripúšťa. To znamená. že nulové (svetelné) geodetiky ležia pozdĺž dvojkužeľa . Ak A predchádza B v tejto sústave súradníc. že tu máme sústavu súradníc. V takom prípade je v predchádzajúcej rovnici nahradené a metrika sa zmení na: Pokiaľ pre zjednodušenie zmeníme počet priestorových dimenzií na dve. koncové body nulových geodetik budú sústredenými guľovými plochami. v ktorých A predchádza C (ako je to vyznačené) a súradnicové systémy. potom A predchádza B vo všetkých sústavách súradníc. že tu máme sústavu súradníc. Tento priestor je však veľmi podobný štandardnému trojrozmernému Euklidovskému priestoru a vďaka tomu sa s ním veľmi jednoducho pracuje. Ak to rozšírime do troch priestorových dimenzií. Hoci tu existujú súradnicové systémy.

ktoré bod „vysiela“. (Bod v ľavom dolnom rohu znázorňuje hviezdu. Overovanie postulátu špeciálnej teórie relativity • Michelson-Morleyho experiment . počiatok súradnicového systému znázorňuje pozorovateľa a čiara ku hviezde znázorňuje nulovú geodetiku „líniu pohľadu“. test smerovej invariantnosti rýchlosti svetla • Hamarov experiment . ktore bod „prijíma“. tak sa práve pozeráme pozdĺž línie pohľadu.meranie pohybu éteru vzhľadom k Zemi. keď sledujeme hviezdy a povieme „Svetlo tejto hviezdy. je X rokov staré.moment sily na kondenzátore • Kennedy-Thorndike experiment – časová kontrakcia • Experimenty na testovanie vyžarovacej teórie dokázali.bránenie v pohybe éteru • Trouton-Noble experiment . Pozeráme sa na udalosť vzdialenú metrov a d/c sekúnd v minulosti.) Kužeľ v oblasti −t sú informácie. Z tohto dôvodu je prázdny svetelný dvojkužeľ známy takisto ako aj „svetelný kužel“. Príbuzne témy • Ľudia: Arthur Eddington | Albert Einstein | Hendrik Lorentz | Hermann Minkowski | Bernhard Riemann | Henri Poincaré | Alexander MacFarlane | Harry Bateman | James Clerk Maxwell • Relativita: Všeobecná teória relativity | Einsteinov princíp relativity | Galileiho princíp relativity | sústava súradníc | inerciálna vzťažná sústava | Lorentzove transformácie • Fyzika: Newtonova mechanika | časopriestor | rýchlosť svetla | Dopplerov jav • Matematika: Minkowského priestor | svetočiara | svetoplocha | Lorentzova grupa | tenzor . pozdĺž nulové geodetiky. Vtedy.Špeciálna teória relativity 259 Tento prázdny dvojkužeľ reprezentuje „líniu pohľadu“ z bodu v priestore. ktoré mi dopadá do oka.“. zatiaľ čo kužeľ v oblasti +t sú informácie. že rýchlosť svetla je nezávislá na rýchlosti vyžarujúceho zdroja.

online učebnica (po česky) • Astrofyzika [3] (po česky) Referencie [1] http:/ / vscience. Iným príkladom môže byť alfa rozpad amerícia-241 241Am na Neptúnium-237 237Np.. rovnako ako napr. Žiarenie gama je druh ionizujúceho žiarenia.33 MeV. ktorý je podobne ako predchádzajúci sprevádzaný vyžiarením gama kvánt. žiarenia sa líšia len svojim zdrojom. alebo beta (korpuskulárne neelektromagnetické žiarenia). cz/ astrofyzika/ Žiarenie gama Žiarenie gama (často písané ako grécky znak gama. čo zodpovedá frekvenciám nad 2.42 EHz. cz/ relativita/ [2] http:/ / martin184. pri beta rozpade irídia-192 192Ir na platinu-192 192Pt. pri ktorom v prvom stupni najprv jadro kobaltu vyšle časticu β (teda elektrón e-) a elektrónové antineutríno νe a premení sa na jadro niklu v excitovanom stave: Potom sa novo vzniknuté excitované jadro zbaví prebytočnej energie vyžiarením kvanta žiarenia gama: Vyžiarené kvantá žiarenia gama majú v tomto prípade energiu buď 1. resp. vlnovej dĺžke kratšej ako 124 pm.Špeciálna teória relativity 260 Externé odkazy • Učebný text [1] (po česky) • Teória relativity [2] . Do tohto spektra patrí aj röntgenové žiarenie. Žiarenie gama je často definované ako žiarenie s energiou fotónov nad 10 keV. Fyzikálny rozdiel medzi gama žiarením a röntgenovým žiarením nejestvuje. euweb.17 MeV alebo 1. Žiarenie gama Zdroj žiarenia Gama žiarenie často vzniká spolu s alfa či beta žiarením pri rádioaktívnom rozpade jadier atómov. Rozdiel je v tom. Do nižšieho energetického stavu môže prejsť vyžiarením fotónu gama žiarenia podobne ako elektrón v obale atómu vyžiarením kvanta ultrafialového žiarenia. že teraz majú vyžiarené kvantá omnoho viac rôznych energií. . cz/ [3] http:/ / www. Do materiálov preniká lepšia ako žiarenie alfa. nové jadro môže byť v excitovanom stave. Príkladom môže byť beta rozpad kobaltu-60 60Co na nikel-60 60Ni. Keď jadro vyžiari časticu α alebo β. γ) je vysoko energetické elektromagnetické žiarenie vznikajúce pri rádioaktívnych a iných jadrových dejoch. webpark. aldebaran.

eventuálne poškodený epitel predstavuje výborné miesto na osídlenie mikroorganizmami. krvná forma radiačného syndrómu). leukocytov a trombocytov v krvi (= tzv. ktoré sa intenzívne delia. je pre živé organizmy vrátane človeka nebezpečné. Napríklad žiarenie γ. To je zárodočné a krvotvorné tkanivo a potom epitelová výstelka tenkého čreva a epidermis. Pozitrón má veľmi krátky čas rozpadu. t. epiláciu (stratu vlasov) a dermatitídu. tým hrubší materiál na tienenie je potrebný. Čím energetickejšie je žiarenie. s intenzitou 1 cm olova zredukuje na 50 %. Na koži pozorujeme erytém. Interakcia s hmotou Žiarenie gama reaguje s materiálmi troma hlavnými spôsobmi. najvhodnejšie sú materiály s vysokým atómovým číslom a vysokou hustotou. Fotoelektrický jav vzniká. Ožiarenie živočícha alebo osoby nad 1 Gy spôsobuje akútny radiačný syndróm alebo akútnu chorobu z ožiarenia. . keď fotón γ interaguje s elektrónom na orbite atómu a odovzdá mu všetku energiu. Tienenie gama žiarenia Na pohltenie žiarenia γ je potrebné veľkú masu materiálu. pri jadrovom výbuchu je v tomto rozsahu energií vyžiarená väčšina fotónov žiarenia gama. (čo je energetický ekvivalent dvoch pokojových hmotností elektrónu). pri ktorom časť energie fotónu umožní únik elektrónu z atómu a zvyšok energie je vyžiarený v podobe menej energetického fotónu. zvracaním a malabsorpsiou. Žiarenie gama by pri prípadnom nukleárnom konflikte spôsobilo najviac úmrtí. Comptonov jav je relatívne nezávislý na atómovom čísle interagujúceho materiálu. zvyšná energie sa zmení na kinetickú energiu vznikajúceho páru a jadra.02 MeV. alebo slabo viazaným orbitálnym elektrónom. Fotoelektrickým javom. prudko znížia hladiny erytrocytov. Z toho vyplýva. Poškodzuje orgány živých organizmov pri zvýšených dávkach.Žiarenie gama 261 Fyziologické účinky Aj keď je žiarenie gama menej ionizujúce ako α i β. Dávky sa merajú v Grayoch (1 Gy = J/kg). mutácie. u energetickejších prevažujú iné formy výmeny. Prejavuje sa poškodením tkanív a buniek v tele. Na vznik týchto častíc je potrebné 1. Preto je nutné sa pred účinkami gama žiarenia chrániť. hrúbkou cez ktorú prejdené žiarenie gama zníži svoju intenzitu na polovicu. Tento jav je dominantný pre fotóny γ o energiách 100 keV až 10 MeV. Schopnosť materiálu pohlcovať žiarenie spravidla vyjadrujeme polohrúbkou materiálu. Energia fotónu je využitá na vznik páru elektrón-pozitrón. j. Fotoelektrický jav je dominantný mechanizmus výmeny energie pre rontgenové žiarenie a gama žiarenie s energiou pod 50 keV. že vysoké dávky žiarenia poškodia embryo alebo fétus v matkinom tele. Kinetická energia uvoľneného elektrónu sa rovná energii fotónu γ znížené o väzobnú energiu elektrónu ktorou bol pôvodne viazaný v atóme. Behom asi 10-8 s anihiluje s voľným elektrónom pri vyžiarení dvoch gama fotónov s energiou po 511 keV. Črevná forma sa prejavuje nauzeou. Spôsobuje podobné poškodenia ako röntgenové žiarenie: popáleniny. čo elektrónu umožní popustiť atóm. Z nich prvé dva spôsobujú ionizáciu atómov s ktorými sa kvantá dostanú do interakcie. Comptonov jav nazývaný tiež Comptonov rozptyl či Compton-Debyeov jav je interakcia fotónu s voľným. bude mať polovičnú intenzitu tiež po prechode cez 6 cm betónu. Comptonovým javom a vznikom elektrón-pozitrónového páru. Vznik elektron-pozitronového páru nastáva pri prelete fotónu v dosahu coulombovskej sily jadra. rakovinu.

Ako zdroj žiarenia sa používajú rádioizotopy napr. Pomenovanie „žiarenie gama“ zaviedol Ernest Rutherford ako obdobu alfa a beta žiarenia ešte v dobe. Využíva sa tiež v nukleárnej medicíne pre diagnostické účely. používa sa aj pri jej liečení. čo sa využíva pri sterilizácii lekárskych nástrojov. že žiarenie nie je ohýbané magnetickým poľom. Aj keď žiarenie gama samo osebe spôsobuje rakovinu. pozoroval. Pomocou aparatúry. Prístroj gama nôž využíva niekoľko nízkoenergetických lúčov z rôznych smerov. S výhodou sa používa tiež na červotočom napadnuté staré drevené umelecké diela. alebo pri ošetrovaní potravín. . že ionizuje plyn obdobne ako röntgenové žiarenie. keď nebol známy rozdiel vo fyzikálnej podstate týchto druhov žiarenia.Žiarenie gama 262 Použitie Vysokoenergetická povaha žiarenia gama z neho vytvára účinný prostriedok na hubenie baktérii a plesní. ktoré sa pretnú v mieste nádoru a tým vytvoria vysokoenergetický bod. Dejiny Žiarenie gama objavil francúzsky chemik a fyzik Paul Ulrich Villard v roku 1900 pri štúdiu uránu. V r. že žiarenie gama je druh elektromagnetického žiarenia. Britský fyzik William Henry Bragg v roku 1910 ukázal jeho vlnový charakter tým. 1914 Ernest Rutherford a Edward Andrade dokázali zmeraním jeho vlnovej dĺžky pomocou röntgenovej kryštálografie. Spočiatku sa myslelo. ktorú si sám postavil. Nízkoenergetický lúč samotný pritom bunky nezničí. ktoré by chemikálie mohli poškodiť. ktorý dokáže zničiť napadnutú bunku. rovnako ako α a β. že žiarenie γ má časticovú povahu. technécium-99m.

org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3695686  Prispievatelia: Polopravidelná premenná hviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3866264  Prispievatelia: Hertzsprungov-Russellov diagram  Zdroj: http://sk.php?oldid=3846102  Prispievatelia: Vznik hviezdy  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3703721  Prispievatelia: Žltý nadobor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3783450  Prispievatelia: Žltý trpaslík  Zdroj: http://sk.php?oldid=3885250  Prispievatelia: Čierny trpaslík  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3887497  Prispievatelia: Nadobor  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3883542  Prispievatelia: Oranžový trpaslík  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3883444  Prispievatelia: Podtrpaslík typu B  Zdroj: http://sk.php?oldid=3645173  Prispievatelia: Podobor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3084243  Prispievatelia: Červená skupina  Zdroj: http://sk.php?oldid=3796593  Prispievatelia: Modrý obor  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3837568  Prispievatelia: Nestabilný pruh  Zdroj: http://sk.php?oldid=3195738  Prispievatelia: Dredge-up  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3843813  Prispievatelia: Trpaslík (hviezda)  Zdroj: http://sk.php?oldid=3887711  Prispievatelia: Premenná hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3893845  Prispievatelia: CH hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3856197  Prispievatelia: Henyeyho stopa  Zdroj: http://sk.php?oldid=3448246  Prispievatelia: Podtrpaslík  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3691275  Prispievatelia: Červený trpaslík  Zdroj: http://sk.php?oldid=3882575  Prispievatelia: Magnetar  Zdroj: http://sk.php?oldid=3891108  Prispievatelia: Modrý tulák (hviezda)  Zdroj: http://sk.php?oldid=3899853  Prispievatelia: Horizontálna vetva  Zdroj: http://sk.php?oldid=3828108  Prispievatelia: Premenná hviezda typu T Tauri  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3732878  Prispievatelia: Biely trpaslík  Zdroj: http://sk.php?oldid=3835506  Prispievatelia: Hyperobor  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3766701  Prispievatelia: Neutrónová hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3536396  Prispievatelia: Červený obor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3870540  Prispievatelia: Jasný obor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3732952  Prispievatelia: Červený nadobor  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3887807  Prispievatelia: Modrý trpaslík  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3878607  Prispievatelia: Supernova impostor  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3564578  Prispievatelia: - .wikipedia.org/w/index.php?oldid=3813658  Prispievatelia: Supernova  Zdroj: http://sk.php?oldid=3746834  Prispievatelia: Nepravidelná premenná hviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3898036  Prispievatelia: Hypernova  Zdroj: http://sk.php?oldid=3889800  Prispievatelia: Žltý hyperobor  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3786911  Prispievatelia: Hlavná postupnosť  Zdroj: http://sk.php?oldid=3654719  Prispievatelia: Herbigov-Harov objekt  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3852117  Prispievatelia: Hayashiho čiara  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3799590  Prispievatelia: Molekulárny mrak  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3883163  Prispievatelia: Wolfova-Rayetova hviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3783406  Prispievatelia: Pulzar  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3753358  Prispievatelia: Obor (hviezda)  Zdroj: http://sk.php?oldid=3835462  Prispievatelia: Planetárna hmlovina  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3792767  Prispievatelia: Asymptotická vetva obrov  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.Zdroje článkov a prispievatelia 263 Zdroje článkov a prispievatelia Vývoj hviezdy  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3689612  Prispievatelia: Modrý nadobor  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3625183  Prispievatelia: Hviezda pred hlavnou postupnosťou  Zdroj: http://sk.php?oldid=3895356  Prispievatelia: Hviezda typu S  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.

org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3755225  Prispievatelia: Interagujúca galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3771813  Prispievatelia: Biela diera  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3553830  Prispievatelia: Dvojhviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3531379  Prispievatelia: Koróna  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3769988  Prispievatelia: UBV systém  Zdroj: http://sk.php?oldid=3806045  Prispievatelia: Eliptická galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3635615  Prispievatelia: Blazar  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3807637  Prispievatelia: Uhlíkový cyklus  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3881022  Prispievatelia: Kontaktná dvojhviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3076181  Prispievatelia: Absolútna hviezdna veľkosť  Zdroj: http://sk.Zdroje článkov a prispievatelia Q-hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3783477  Prispievatelia: Supermasívna čierna diera  Zdroj: http://sk.php?oldid=3783438  Prispievatelia: Jadro Slnka  Zdroj: http://sk.php?oldid=3783463  Prispievatelia: Zoznam najbližších galaxií  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3782293  Prispievatelia: Špirálová galaxia s priečkou  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3683057  Prispievatelia: Trpasličia galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3787568  Prispievatelia: 3-alfa reakcia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3775629  Prispievatelia: Zoznam kvazarov  Zdroj: http://sk.php?oldid=3788516  Prispievatelia: Metalicita  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3844777  Prispievatelia: Seyfertova galaxia  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3842152  Prispievatelia: Skupina galaxií  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3746566  Prispievatelia: Vlastný pohyb  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3598191  Prispievatelia: Hmotnosť Slnka  Zdroj: http://sk.php?oldid=3777341  Prispievatelia: Oblasť žiarivej rovnováhy  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3592772  Prispievatelia: Héliový záblesk  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3771313  Prispievatelia: Kvazar  Zdroj: http://sk.php?oldid=3780915  Prispievatelia: Rádiová galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3801149  Prispievatelia: Satelitná galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3033219  Prispievatelia: Hnedý trpaslík  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=1673094  Prispievatelia: Absolútne čierne teleso  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3459292  Prispievatelia: Prázdnota (astronómia)  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3780914  Prispievatelia: Zdanlivá hviezdna veľkosť  Zdroj: http://sk.php?oldid=3597887  Prispievatelia: Viacnásobná hviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3883067  Prispievatelia: Hviezdna sústava  Zdroj: http://sk.php?oldid=3592124  Prispievatelia: Hviezdna veľkosť  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3833407  Prispievatelia: Aktívna galaxia  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3592728  Prispievatelia: Protón-protónový cyklus  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3458198  Prispievatelia: Slnečný vietor  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3806632  Prispievatelia: Gravahviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3777393  Prispievatelia: Fotosféra  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3034488  Prispievatelia: galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3807980  Prispievatelia: Radiálna rýchlosť  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3658928  Prispievatelia: Planetárna sústava  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3845451  Prispievatelia: - 264 .org/w/index.php?oldid=3782292  Prispievatelia: Šošovková galaxia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3682283  Prispievatelia: Špirálová galaxia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3783473  Prispievatelia: Nepravidelná galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3533469  Prispievatelia: Konvektívna zóna  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3408307  Prispievatelia: Bozónová hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3529069  Prispievatelia: Chromosféra  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3757912  Prispievatelia: Zoznam galaxií  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3690300  Prispievatelia: Spektrálna klasifikácia  Zdroj: http://sk.

org/w/index.php?oldid=3878668  Prispievatelia: Všeobecná teória relativity  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3835518  Prispievatelia: Vesmír  Zdroj: http://sk.php?oldid=3882828  Prispievatelia: Hviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3889451  Prispievatelia: Kalibračný bozón  Zdroj: http://sk.php?oldid=3879800  Prispievatelia: Ultrafialové žiarenie  Zdroj: http://sk.php?oldid=3882566  Prispievatelia: Schwarzschildov polomer  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3762614  Prispievatelia: Lorentzova transformácia  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3833985  Prispievatelia: Protohviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=2956940  Prispievatelia: Svetlo  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3875741  Prispievatelia: Medzihviezdna hmota  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3886287  Prispievatelia: Dilatácia času  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.Zdroje článkov a prispievatelia Chandrasekharova medza  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3584052  Prispievatelia: Dejiny astronómie  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3726039  Prispievatelia: Schwarzschildova metrika  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3785110  Prispievatelia: Žiarenie gama  Zdroj: http://sk.php?oldid=3686394  Prispievatelia: Kozmológia  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3843986  Prispievatelia: Hubblova schéma  Zdroj: http://sk.php?oldid=3749997  Prispievatelia: Teória strún  Zdroj: http://sk.php?oldid=3892524  Prispievatelia: Špeciálna teória relativity  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3784489  Prispievatelia: Kerrova čierna diera  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3877942  Prispievatelia: Priestoročas  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3783459  Prispievatelia: Metafyzika  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3899161  Prispievatelia: Tachyón  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3695586  Prispievatelia: Maxwellove rovnice  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3545935  Prispievatelia: Rýchlosť svetla  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3657684  Prispievatelia: Čierna diera  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3805732  Prispievatelia: Fotón  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3867880  Prispievatelia: Index lomu  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3801267  Prispievatelia: Svetelný tok  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3788245  Prispievatelia: - 265 .php?oldid=3787518  Prispievatelia: Teória relativity  Zdroj: http://sk.php?oldid=3777236  Prispievatelia: Fermión  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3316138  Prispievatelia: Infračervené žiarenie  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3870114  Prispievatelia: Occamova britva  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3773671  Prispievatelia: Červia diera  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.

wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/CXC/PSU/G.Blair Súbor:SN1994D.php?title=Súbor:Alnitak_sun_comparision.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.php?title=Súbor:Sirius_A_and_B_Hubble_photo.R.php?title=Súbor:HST_HH47_image.php?title=Súbor:M27_Knots.svg  Licencia: logo  Prispievatelia: SVG version was created by User:Grunt and cleaned up by 3247.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:T_Tauri.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Original uploader was Bebe at sk.org/w/index.2.wikipedia.wikipedia.gif  Zdroj: http://sk.JPG  Licencia: Public domain  Prispievatelia: The Hubble Heritage Team (AURA/STScI/NASA) Obrázok:M27 Knots.org/w/index.php?title=Súbor:SN1994D.php?title=Súbor:Commons-logo.php?title=Súbor:H-R_diagram.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Chandra-crab.org/w/index.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.php?title=Súbor:Progenitor_of_type_Ia_supernova_sk.php?title=Súbor:1e9m_comparison.5  Prispievatelia: Stephan Baum (converted to SVG by different users.wikipedia.php?title=Súbor:Neutronova-hvezda-vyrez.php?title=Súbor:61-cygni.0.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Obrázok:HH1 and HH2 imaged by WFPC2.wikipedia. see below) Súbor:RedDwarfNASA.php?title=Súbor:HH1_and_HH2_imaged_by_WFPC2.A.org/w/index.2.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.0 Unported  Prispievatelia: w:cs:Wikipedista:Vitecek Súbor:HR-diagram_02.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia. Bond (STScI) and M.wikipedia.wikipedia.arp.php?title=Súbor:Disambig.svg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:HR-diag-no-text-2.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:HRDiagram.php?title=Súbor:Vela_Pulsar_jet.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?title=Súbor:HR-diag-instability-strip.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Obrázok:HH object diagram.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.sk.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.php?title=Súbor:NGC_246.svg  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: w:User:MysidMysid Súbor:H-R diagram.wikipedia. O'Dell (Vanderbilt University) Obrázok:M2-9.png  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Obrázok:HST HH47 image.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: C.org/w/index. created by Reidab.jpg  Zdroj: http://sk.5. Hester et al.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Image:HR-diag-no-text-2.php?title=Súbor:HH47_animation.org/w/index. Bacon (STScI) Súbor:Alnitak sun comparision.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:NGC6543.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:HR-diagram_01.png  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) Súbor:Orion Nebula .svg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.0 Unported  Prispievatelia: w:cs:Wikipedista:VitecekVít Hněvkovský Súbor:HR-diagram_03.jpg  Zdroj: http://sk. Hester et al.php?title=Súbor:HR-diagram_03.org/w/index. ESA and G.jpg  Zdroj: http://sk.png  Licencia: neznámi  Prispievatelia: User:Paul Stansifer.jpg  Zdroj: http://sk.750pix.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Obrázok:Crystal Project konquest.php?title=Súbor:M57_The_Ring_Nebula.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.Sankrit & W. ESA.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/ESA/HST.org/w/index.wikipedia Súbor:HR-diagram_01.0 Unported  Prispievatelia: Portal.org/w/index.wikipedia.org/w/index. Barstow (University of Leicester) Súbor:NGC 246.org/w/index.wikipedia. UK) Image:Commons-logo.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.php?title=Súbor:HH_object_diagram.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Bebe at sk.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Redaktor:Adrian Súbor:Crab Nebula 1959.org/w/index.S Stellar_evolutionary_tracks. and others (see "source") Súbor:Sun and VY Canis Majoris.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.php?title=Súbor:Chandra-crab.org/w/index.png  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Súbor:Neutronova-hvezda-vyrez.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3. M.0  Prispievatelia: Súbor:Progenitor of type Ia supernova sk.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.0  Prispievatelia: derivative work: Rursus (talk) Stellar_evolutionary_tracks-en.gif: Jesusmaiz Image:Portal.php?title=Súbor:Accretion_Disk_Binary_System.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/Walt Feimer Súbor:RedDwarfPlanet.org/w/index.wikipedia.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA. ESA and A. European Southern Observatory Image:Disambig.0 Unported  Prispievatelia: w:cs:Wikipedista:VitecekVít Hněvkovský image:molecular.Hubble 2006 mosaic comparison.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Margarita Karovska (Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics) and NASA Súbor:Sirius A and B Hubble photo.png  Zdroj: http://sk.0  Prispievatelia: ESO. licencie a prispievatelia Súbor:Nursery_of_New_Stars_-_GPN-2000-000972. Bacon (STScI) Original uploader was Hurricane Devon at en.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.sk.php?title=Súbor:Orion_Nebula_-_Hubble_2006_mosaic_18000.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index. Hui Yang University of Illinois ODNursery of New Stars Súbor:Betelgeuse star (Hubble).jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:1e9m comparison.wikipedia.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Betelgeuse_star_(Hubble).php?title=Súbor:Polaris_system.wikipedia.php?title=Súbor:Wolf-rayet.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:Accretion Disk Binary System.org/w/index.wikipedia.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Optical: NASA/HST/ASU/J.1.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Obrázok:HH47_animation.PNG: *derivative work: G.Hubble 2006 mosaic 18000.wikipedia Súbor:Mira 1997.wikipedia.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.jpg  Zdroj: http://sk.JPG  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:M2-9.org/w/index.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:Orion Nebula .wikipedia.php?title=Súbor:RedDwarfPlanet.php?title=Súbor:Sun_and_VY_Canis_Majoris.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: w:User:MysidUser:Mysid Súbor:Polaris_system. based on the earlier PNG version.php?title=Súbor:Rigel_blue_supergiant.php?title=Súbor:Molecular.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Obrázok:M57 The Ring Nebula.php?title=Súbor:Mira_1997.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/ESA/JHU/R.png  Zdroj: http://sk. Manchester.png  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:T Tauri.org/w/index.php?title=Súbor:RedDwarfNASA.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:HRDiagram.org/w/index.sk.0.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Patrick Hartigan Obrázok:Herbig-Haro object HH32.wikipedia.wikipedia.Zijlstra (UMIST.wikipedia.svg: Pepetps derivative work: Bitplane (talk) Súbor:HR-diag-instability-strip.wikipedia.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.cloud. G.org/w/index.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: User:Spacepotato Súbor:H-R diagram.wikipedia.wikipedia.org/w/index. Robberto (Space Telescope Science Institute/ESA) and the Hubble Space Telescope Orion Treasury Project Team Súbor:Bok globules in IC2944.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:Rigel blue supergiant.Pavlov et al.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:61-cygni.0  Prispievatelia: CWitte Súbor:Aldebaran-Sun comparison-en.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: File:NGC 6302HST.php?title=Súbor:Crystal_Project_konquest.sk.org/w/index.750pix.org/w/index.php?title=Súbor:Stellar_evolutionary_tracks-en. X-Ray: NASA/CXC/ASU/J.wikipedia Súbor:Stellar evolutionary tracks-en.php?title=Súbor:Nursery_of_New_Stars_-_GPN-2000-000972.php?title=Súbor:Aldebaran-Sun_comparison-en.Zdroje obrázkov.wikipedia.php?title=Súbor:Orion_Nebula_-_Hubble_2006_mosaic_comparison.org/w/index.wikipedia. licencie a prispievatelia 266 Zdroje obrázkov. Súbor:Vela Pulsar jet.cloud.gif  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?title=Súbor:Portal.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk. ESA Credit: H.svg  Zdroj: http://sk.png  Zdroj: http://sk. .org/w/index.php?title=Súbor:Crab_Nebula_1959.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Keplers supernova. Súbor:Wolf-rayet.wikipedia.org/w/index.arp.wikipedia.php?title=Súbor:H-R_diagram.org/w/index.php?title=Súbor:Bok_globules_in_IC2944.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Rursus Obrázok:NGC6543.php?title=Súbor:Keplers_supernova.php?title=Súbor:NGC_6302HST.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?title=Súbor:HR-diagram_02.php?title=Súbor:Herbig-Haro_object_HH32.

wikipedia.org/w/index.org/w/index. Chiang.wikipedia. M.php?title=Súbor:Mobile-diagrams.org/w/index.wikipedia.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:NGC_6745.gif  Zdroj: http://sk. Súbor:orbit1.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Robert Nemiroff (MTU) & Jerry Bonnell (USRA) Súbor:Morgan-Keenan spectral classification.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA Headquarters Greatest Images of NASA (NASA-HQ-GRIN) Súbor:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300. Source image on English Wikipedia credited by original uploader to "Martin Kornmesser".wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Edits by Farry.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Medium69 Súbor:M87 jet.php?title=Súbor:Voyager_1_entering_heliosheath_region.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:H-R diagram.jpeg  Licencia: Attribution  Prispievatelia: Rochus Hess Súbor:Canopus.php?title=Súbor:M87_jet.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Spacepotato.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?title=Súbor:Orbit3.gif  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Hubble Space Telescope WFPC Team.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Obafgkm_noao_big. ESA.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/Walt Feimer Súbor:Triple-Alpha_Process.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit2.org/w/index.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Rursus Súbor:Obafgkm noao big.wikipedia.org/w/index.org/w/index. M. Pyle (SSC) Súbor:NGC 4414 (NASA-med).png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:O5v-spectre.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Irregular_galaxy_NGC_1427A_(captured_by_the_Hubble_Space_Telescope).gif  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Disambig. and The Hubble Heritage Team STScI/AURA) Obrázok:Irregular_galaxy_NGC_1427A_(captured_by_the_Hubble_Space_Telescope).wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.wikipedia.wikipedia. and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) Obrázok:NGC 1553 Hubble.jpg  Zdroj: http://sk._2008.org/w/index.org/w/index. NASA/ESA.gif  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk. P.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Vrstvy Slnka.org/w/index.php?title=Súbor:Orbit4.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: R.jpg  Zdroj: http://sk. Stapelfeldt and J.png  Zdroj: http://sk.org/w/index. ESA.5  Prispievatelia: Stephan Baum (converted to SVG by different users.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:CNO_Cycle.wikipedia.org/w/index.0 Unported  Prispievatelia: Luc Viatour Súbor:Solar_eclips_1999_4.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.gif  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:Brown_Dwarf_Gliese_229B.php?title=Súbor:T-dwarf-nasa-hurt.wikipedia.org/w/index.wikipedia.svg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: File:Accretion Disk Binary System. Berkeley).php?title=Súbor:Solar_prominence_from_STEREO_spacecraft_September_29.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_obafgkm_b_7mag_big.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Sun920607. Graham.org/w/index.wikipedia. licencie a prispievatelia Súbor:Brown Dwarf Gliese 229B.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: User:Dbenbenn / User:Mysid Image:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300.wikipedia.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_rb_8mag_big.wikipedia.org/w/index. Fitzgerald (Lawrence Livermore National Laboratory).wikipedia.png  Zdroj: http://sk.wikipedia. Hurt/NASA Súbor:T-dwarf-nasa-hurt.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.php?title=Súbor:NGC4881_HST_1995-07.wikipedia.php?title=Súbor:FusionintheSun.jpg  Zdroj: http://sk. Clampin (NASA Goddard Space Flight Center).org/w/index.org/w/index. ESA. Súbor:Fomalhaut with Disk Ring and extrasolar planet b.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_b_8mag_big.php?title=Súbor:Canopus.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Spacepotato Súbor:HD 98800.gif  Zdroj: http://sk.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Tokovinin-multiple-star-notation.org/w/index.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Sun projection with spotting-scope large.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:Tokovinin-multiple-star-notation. see below) Súbor:Planets2008.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Mobile-diagrams.wikipedia.php?title=Súbor:NGC_4414_(NASA-med).jpg  Zdroj: http://sk.svg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Ngc5866_hst_big.wikipedia.php?title=Súbor:Sun_projection_with_spotting-scope_large.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?title=Súbor:HD188753_orbit.php?title=Súbor:Solar_eclips_1999_4.wikipedia.wikipedia.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA Goddard Space Flight Center NASA-GSFC Súbor:NGC4881_HST_1995-07.gif  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index. ESA.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/JPL-Caltech/T.wikipedia.wikipedia.org/w/index.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Astro_4d_stars_proper_radial_ba_rg_8mag_big.jpg  Zdroj: http://sk.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_rb_8mag_big.php?title=Súbor:Triple-Alpha_Process.php?title=Súbor:Morgan-Keenan_spectral_classification.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index. STScI Obrázok:Ngc5866 hst big.Zdroje obrázkov.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit4.org/w/index.php?title=Súbor:Astro_4d_stars_proper_radial_ba_rg_8mag_big. Hurt/NASA Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_obafgkm_b_7mag_big.php?title=Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_b_8mag_big.wikipedia.org/w/index.php?title=Súbor:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300. J.org/w/index. Krist (NASA Jet Propulsion Laboratory) Súbor:HD188753 orbit.org/w/index.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Magnetosphere_rendition.wikipedia. and later an anonymous edit re-credited it to "zaria mayers" .wikipedia Súbor:Ba_b_do8mag_c6_big.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300. and K.wikipedia.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Pleiades-comet-Machholz.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.php?title=Súbor:Ba_b_do8mag_c6_big.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:L-dwarf-nasa-hurt.php?title=Súbor:NGC_6745.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: w:NASANASA Súbor:Voyager 1 entering heliosheath region.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:Rxj1242_comp.wikipedia.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.php?title=Súbor:Spiral_galaxy_arms_diagram.jpeg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Planets2008.svg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Súbor:Solar_prominence_from_STEREO_spacecraft_September_29.gif  Zdroj: http://sk.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Gypaete at fr.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: File:CNO Cycle._2008.org/w/index.php?title=Súbor:Fomalhaut_with_Disk_Ring_and_extrasolar_planet_b.php?title=Súbor:Orbit2.gif  Zdroj: http://sk.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk. and The Hubble Heritage Team STScI/AURA) Súbor:Hoag's object.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:NGC_1553_Hubble.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:O5v-spectre.0 Unported  Prispievatelia: Súbor:FusionintheSun.wikipedia Obrázok:Spiral galaxy arms diagram.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:Orbit1.org/w/index.org/w/index.wikipedia.0 Unported  Prispievatelia: User:SiriusB Súbor:Solar eclips 1999 5. Kite (University of California.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: R.org/w/index.wikipedia.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Disambig.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?title=Súbor:Orbit5. Kalas.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Original uploader was Friendlystar at en.wikipedia.0 Unported  Prispievatelia: Luc Viatour Súbor:Magnetosphere rendition.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA. E.wikipedia.php?title=Súbor:Solar_eclips_1999_5.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Sun920607.php?title=Súbor:H-R_diagram.php?title=Súbor:Pleiades-comet-Machholz.jpg  Zdroj: http://sk.png  Zdroj: http://sk.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit3.wikipedia.php?title=Súbor:Accretion_Disk_Binary_System.wikipedia.php?title=Súbor:Vrstvy_Slnka.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit5.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:L-dwarf-nasa-hurt.wikipedia.org/w/index. ESA.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) 267 .org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:HD_98800.gif  Zdroj: http://sk. E.org/w/index.php?title=Súbor:Hoag's_object. and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) Súbor:rxj1242_comp.svg  Zdroj: http://sk.

jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:Čierna diera.0 Unported  Prispievatelia: ~~helix84 Image:Wiktionary-ico-de. Illingworth (UCSC/LO).at. M.wikipedia. Palomar Observatory Image:Wikiquote-logo.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA. Hartig (STScI).wikipedia.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Two Micron All Sky Survey (2MASS).png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Hinducosm_Map1.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/JPL/California Institute of Technology Obrázok:Blackbody_sk.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: П. Súbor:spacetime_curvature.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk. G.org/w/index. www.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.wikipedia.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:light_cone_sk.org/w/index.php?title=Súbor:Large.wikipedia.0 Unported  Prispievatelia: Maros M r a z .php?title=Súbor:Accretion_disk.svg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Pleiades_large.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:NGC4676.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA and the European Space Agency.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.org/w/index.php?title=Súbor:Universum.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:LorentzianWormhole.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk. ESA.jpg  Zdroj: http://sk. AURA/Caltech.php?title=Súbor:CNO_Cycle.org/w/index.wikipedia.svg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Súbor:Natal Microcosm.wikipedia.php?title=Súbor:Light_cone_sk.org/w/index.wikipedia Image:Horsehead-Hubble.wikipedia.wikipedia 268 .wikipedia.php?title=Súbor:Solenoid.org/w/index.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Tarantula_nebula_detail.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:QuasarStarburst.php?title=Súbor:Hubbleova_ladicka.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:World_lines_and_world_sheet.jpg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:Speed of light (Fizeau).wikipedia.750pix.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.gif  Zdroj: http://sk.5  Prispievatelia: en:User:Lunch Súbor:Hubble ultra deep field.0 Unported  Prispievatelia: Súbor:LorentzT paused.php?title=Súbor:Hubble_ultra_deep_field.wikipedia.php?title=Súbor:Speed_of_light_(Fizeau).jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Safo at sk.php?title=Súbor:Protostar_Herbig-Haro_46_47. H.wikipedia Súbor:Cierna diera. Palomar Observatory Súbor:Priestorocas vzdialenost dvoch bodov.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Messier_041_2MASS.png  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/JPL-Caltech Súbor:Tarantula nebula detail. and the Hubble SM4 ERO Team Súbor:Sirius A and B artwork.750pix.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Súbor:Wiktionary-ico-de. the ACS Science Team.Zdroje obrázkov. AURA/Caltech.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:TakakkawFalls2.php?title=Súbor:Light_cone_sk.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Priestorocas_vzdialenost_dvoch_udalosti.org/w/index.php?title=Súbor:Priestorocas_vzdialenost_dvoch_bodov. ESA Credit: G.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?title=Súbor:QuasarStarburst.wikipedia.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Panzi Súbor:LorentzianWormhole. Súbor:Black Hole Milkyway. ESA and The Hubble Heritage Team STScI/AURA Image:Pleiades large.org/w/index. ESA.heikenwaelder.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.5  Prispievatelia: Richard Powell Image:Nearsc. Austria.php?title=Súbor:Mira.php?title=Súbor:BlackHole.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:String_theory.0 Unported  Prispievatelia: Maros M r a z .jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia Súbor:Hubble sequence photo.0  Prispievatelia: AllenMcC.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.arp.wikipedia.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2. Email : heikenwaelder@aon.org/w/index. Súbor:Mira.php?title=Súbor:Calabi-Yau.org/w/index. funded by the National Aeronautics and Space Administration and the National Science Foundation. and ESA Súbor:large.arp.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.5  Prispievatelia: Heikenwaelder Hugo.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User Nmnogueira on en.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?title=Súbor:Spacetime_curvature.galaxy.php?title=Súbor:Eta_Carinae_(captured_by_the_Hubble_Space_Telescope).wikipedia.galaxy.php?title=Súbor:Andromeda_galaxy.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Original uploader was Adrian at sk.5  Prispievatelia: Richard Powell Image:Andromeda galaxy.JPG  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Jankaka Súbor: Priestorocas vzdialenost dvoch udalosti.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.0  Prispievatelia: MissMJ Súbor:World lines and world sheet.php?title=Súbor:Wikiquote-logo.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.org/w/index.0  Prispievatelia: Súbor:Accretion disk.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Hubble_sequence_photo.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:Messier_041_2MASS.User Maros on sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.JPG  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Obrázok:Solenoid.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Infrared dog.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:light cone sk.wikipedia. Бендель Súbor:String theory. NOAO.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:Hubbleova_ladicka.wikipedia.wikipedia Súbor:BlackHole.php?title=Súbor:Jantar_Mantar_at_Jaipur.php?title=Súbor:Stonehenge_Wide_Angle.wikipedia.wikipedia.JPG  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Jankaka Súbor:Protostar Herbig-Haro 46 47.wikipedia.at Súbor:Hinducosm Map1.wikipedia Súbor:Interferometer slk.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Kurochka.org/w/index.php?title=Súbor:LorentzT_paused.png  Zdroj: http://sk.wikipedia Súbor:TakakkawFalls2.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: The Hubble Heritage Team (AURA / STScI / NASA) Súbor:Eta Carinae (captured by the Hubble Space Telescope).svg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.org/w/index.wikipedia.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Black_Hole_Milkyway.wikipedia.png  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Adrian at sk.php?title=Súbor:Albert_Einstein_1979_USSR_Stamp.wikipedia.php?title=Súbor:Satellite_Galaxies.org/w/index. Bacon (STScI) Súbor:Pleiades large.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?title=Súbor:Nearsc.JPG  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?title=Súbor:Natal_Microcosm.JPG  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2. svg version by Actam Súbor:Calabi-Yau.org/w/index.org/w/index. ESA.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.User Maros on sk.wikipedia.php?title=Súbor:Čierna_diera.org/w/index.org/w/index. a joint project of the University of Massachusetts and the Infrared Processing and Analysis Center/California Institute of Technology.jpg  Zdroj: http://sk.JPG  Zdroj: http://sk.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: User:Johnstone Súbor:Wormhole-demo.php?title=Súbor:Circinus.JPG  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/IPAC Súbor:Universum.org/w/index.750pix.JPG  Zdroj: http://sk.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Pleiades_large.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Jantar Mantar at Jaipur.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:NGC4676.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Infrared_dog.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: ESO Súbor:CNO Cycle.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Sirius_A_and_B_artwork.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:Red Giant convective zone.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Satellite Galaxies.mc.php?title=Súbor:Cierna_diera. licencie a prispievatelia Obrázok:Circinus.mc.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.750pix. Ford (JHU).png  Zdroj: http://sk.png  Zdroj: http://sk.Clampin (STScI).php?title=Súbor:Red_Giant_convective_zone.org/w/index.php?title=Súbor:Interferometer_slk.php?title=Súbor:Wormhole-demo.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Original uploader was Maros at sk.wikipedia.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: helix84 Súbor:Stonehenge Wide Angle.php?title=Súbor:Horsehead-Hubble.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.png  Licencia: logo  Prispievatelia: Súbor:Albert Einstein 1979 USSR Stamp. G.php?title=Súbor:Blackbody_sk.jpg  Zdroj: http://sk.

org/w/index.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: w:en:user:Kevin Baasuser:Kevin Baas Súbor:Gammadecay-1.org/w/index.5  Prispievatelia: - 269 . licencie a prispievatelia Súbor:sr1.wikipedia.php?title=Súbor:Gammadecay-1.php?title=Súbor:Sr1.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Sr3.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution 2.Zdroje obrázkov.jpg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:sr3.wikipedia.

Licencia 270 Licencia Creative Commons Attribution-Share Alike 3.0 Unported http:/ / creativecommons. org/ licenses/ by-sa/ 3. 0/ .

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful