P. 1
Space

Space

|Views: 551|Likes:

More info:

Published by: Cymoon Say Saymonkey on Sep 12, 2011
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

05/30/2013

pdf

text

original

Zaklady večnosti

JE

PDF vytvorené pomocou open source sady nástrojov mwlib. Ďalšie informácie nájdete na http://code.pediapress.com/ PDF generated at: Thu, 08 Sep 2011 04:30:03 UTC

Obsah
Články
HVIEZDA Vývoj
Vývoj hviezdy Vznik hviezdy Hviezda pred hlavnou postupnosťou Hlavná postupnosť Horizontálna vetva Asymptotická vetva obrov Dredge-up Nestabilný pruh Červená skupina Planetárna hmlovina Wolfova-Rayetova hviezda Supernova impostor Supernova Hypernova Hertzsprungov-Russellov diagram 1 2 2 4 6 7 9 10 12 13 14 15 20 21 21 28 28 34 34 35 39 40 40 41 41 43 45 45 46 48 50

Protohviezdy
Molekulárny mrak Herbigov-Harov objekt Hayashiho čiara Henyeyho stopa Premenná hviezda typu T Tauri

Typy
Podtrpaslík Podtrpaslík typu B Trpaslík (hviezda) Modrý trpaslík Oranžový trpaslík Červený trpaslík Žltý trpaslík

Podobor Obor (hviezda) Modrý obor Červený obor Jasný obor Nadobor Modrý nadobor Červený nadobor Žltý nadobor Hyperobor Žltý hyperobor Modrý tulák (hviezda) CH hviezda Hviezda typu S Premenná hviezda Nepravidelná premenná hviezda Polopravidelná premenná hviezda

51 52 54 54 55 57 58 59 60 61 62 63 64 64 65 69 69 70 70 72 72 73 74 75 75 76 77 78 78 80 80 81 81 82 83

Pozostatky
Biely trpaslík Čierny trpaslík Neutrónová hviezda Pulzar Magnetar

Specialna kompaktna hviezda
Q-hviezda Bozónová hviezda Gravahviezda

Spadnute hviezdy
Hnedý trpaslík

Struktura hviezdy
Jadro Slnka Konvektívna zóna Oblasť žiarivej rovnováhy Fotosféra Chromosféra

Koróna Slnečný vietor

83 85 87 87 88 89 90 92 92 112 112 113 113 117 118 118 118 120 120 121 122 128 129 129 132 132 133 134 135 135 136 139 139

Nukleosynteza
3-alfa reakcia Protón-protónový cyklus Héliový záblesk Uhlíkový cyklus

Vlastnosti
Spektrálna klasifikácia Vlastný pohyb Radiálna rýchlosť Hviezdna veľkosť Absolútna hviezdna veľkosť Zdanlivá hviezdna veľkosť Hmotnosť Slnka Metalicita Planetárna sústava Hviezdna sústava Dvojhviezda Kontaktná dvojhviezda Viacnásobná hviezda UBV systém

GALAXIA
galaxia

Hubblova schema
Eliptická galaxia Šošovková galaxia Špirálová galaxia Špirálová galaxia s priečkou Nepravidelná galaxia Trpasličia galaxia

Struktura
Supermasívna čierna diera

Aktivna galaxia
Aktívna galaxia Rádiová galaxia Seyfertova galaxia Blazar Kvazar

140 140 140 141 141 142 143 143 144 145 145 148 148 151 152 152 154 154 155 157 158 158 160 162 171 173 175 175 176 178 180 184 186 189 190

Interakcia
Interagujúca galaxia Satelitná galaxia Skupina galaxií Prázdnota (astronómia)

Zoznam galaxii
Zoznam galaxií Zoznam najbližších galaxií Zoznam kvazarov Absolútne čierne teleso Biela diera Chandrasekharova medza Dejiny astronómie Dilatácia času Fermión Fotón Hubblova schéma Hviezda Index lomu Infračervené žiarenie Kalibračný bozón Kerrova čierna diera Kozmológia Lorentzova transformácia Maxwellove rovnice Medzihviezdna hmota Metafyzika Occamova britva Priestoročas

Protohviezda Rýchlosť svetla Schwarzschildov polomer Schwarzschildova metrika Svetelný tok Svetlo Tachyón Teória relativity Teória strún Ultrafialové žiarenie Vesmír Všeobecná teória relativity Červia diera Čierna diera Špeciálna teória relativity Žiarenie gama 192 193 201 201 203 203 205 206 207 226 227 232 242 243 252 260 Referencie Zdroje článkov a prispievatelia Zdroje obrázkov. licencie a prispievatelia 263 266 Licencie článkov Licencia 270 .

1 HVIEZDA .

ktorými hviezda prejde počas svojej existencie. Ukončenie života hviezdy opäť závisí od jej hmotnosti. Jadro hviezdy sa začne zmršťovať. . Z hviezdy sa stane červený obor. Nie všetky hviezdy však skončia rovnako. Vonkajšie vrstvy sa nafúknu. NGC 604. Málo hmotné hviezdy Najmenej hmotné hviezdy. končí jej produktívna časť života a nastáva pomalé uhasínanie. Vzrastajúca teplota a tlak v jadre si vynúti opätovné zapálenie termojadrových reakcií. V tomto čase má hviezda pomerne rovnovážny stav. nakoľko však už v jadre nie sú zásoby vodíka. To sa skončí. Hviezda má tak malý polomer a pomaly chladne.4 násobku hmotnosti Slnka) končia fázou červeného obra. Hviezdy hlavnej postupnosti vyžarujú svoju energiu rovnomerne a v ich jadre dochádza k premene ľahkého vodíka . zrednú.hviezda Betelgeuse Stredne hmotné hviezdy Hviezdy s hmotnosťou približne hmotnosti Slnka (do 1.prócia na hélium. začne sa termojadrová fúzia vzniknutého hélia na kyslík a uhlík. Nakoniec sa z nej stane malé. hmotné studené teleso . že nemá dostatočnú hmotnosť na vytváranie ťažších prvkov. hnedí trpaslíci a hviezdy spektrálneho typu R. Biely trpaslík postupne vychladne a zhasne a planetárna hmlovina sa rozptýli a stane sa súčasťou medzihviezdnej hmoty. Tento proces trvá milióny alebo miliardy rokov. Vonkajšie vrstvy hviezdy sa znova začnú rozpínať. Hviezda sa začína zmršťovať.čierny trpaslík.2 Vývoj Vývoj hviezdy Vývoj hviezd je proces zmien. Z hviezdy sa stane biely trpaslík. Napokon sa však minú aj zásoby hélia. od svojho vzniku až po zánik. je porušená hydrostatická rovnováha a nastáva kontrakcia. Jadro opäť pokračuje v gravitačnej kontrakcii a zmení sa na malého a hustého bieleho trpaslíka. že hviezda môže skončiť v jednom zo štyroch štádií. pričom mení aj svoju farbu a z bieleho trpaslíka sa pomaly stáva hnedý trpaslík. Po spálení všetkých zásob vodíka v jadre sa hviezda začína dramaticky meniť. keď sa gravitačná sila opäť vyrovná s tlakovou. počas ktorých hviezda emituje žiarenie. až sa napokon oddelia od hviezdy a vytvoria planetárnu hmlovinu. Čím je hviezda viac hmotná. Ak nastane stav. Keď vo hviezde prestane prebiehať jadrová fúzia. že hviezda je na hlavnej postupnosti. N a S neprejdú nijakým dramatickým gravitačným kolapsom. Vo vonkajších vrstvách hviezdy pokračuje syntéza vodíka. V takomto ustálenom stave hviezda vydrží ďalšie milióny rokov. planetárnej hmloviny a bieleho trpaslíka. Všeobecne sa dá povedať. červený obor . Po spálení zásob vodíka jednoducho termojadrové reakcie prestanú prebiehať. ochladnú a zmenia farbu na červenú. Hovoríme. tým búrlivejšie prebiehajú termojadrové reakcie v jej vnútri a tým rýchlejšie spáli zásoby vodíka vo svojom jadre. oblasť vzniku hviezd v galaxii M33.

uhlík a železo. že ani rýchlosť svetla nestačí na uniknutie z tohto priestoru. Obohacovanie medzihviezdnej hmoty Vonkajšie odhodené vrstvy hviezdy. Stanú sa súčasťou hmlovín. Okolitá hmlovina sa niekedy tiež nazýva planetárna hmlovina. Prvé hviezdy vo vesmíre boli zložené výlučne z vodíka a hélia. Tá však pokračuje až do takej miery. Elektróny sú postupne obrovským tlakom „vtlačené“ do protónov a vzniká látka zložená prevažne z neutrónov. ktoré pokračuje v kontrakcii. Slnko je už hviezdou druhej alebo tretej generácie. sa naďalej rozpínajú a postupne splynú s medzihviezdnou hmotou. Začína sa podobne. ako u bieleho trpaslíka. Takto vznikne neutrónová hviezda. alebo pozostatok po supernove. Táto druhá generácia hviezd však má na rozdiel od tej predchádzajúcej už väčšie zastúpenie ťažkých prvkov. Explózia hviezdy sa v takomto prípade nazýva supernova (prípadne hypernova ak je hmotnosť hviezdy výnimočne veľká). kontrakciou. zvyšných 5 percent ostane v podobe maličkého jadra hmloviny. ako v predchádzajúcom prípade. až prekročí kritickú hranicu a nastáva zrútenie sa hmoty samej do seba a vznikne singularita. Pozri aj • vznik hviezdy • záverečné štádium vývoja hviezdy Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy . alebo ako pozostatok supernovy. Ak má táto neutrónová hviezda stále hmotnosť viac ako 3 hmotnosti Slnka. kontrakcia pokračuje. Najhmotnejšie hviezdy Najhmotnejšie hviezdy začnú svoje posledné štádium vývoja podobne. pri ktorom hviezda rozmetá približne 95 percent svojej hmoty a vytvorí sa hmlovina. ktorá má vo svojom okolí tak zakrivený časopriestor. z ktorých sa znova môžu sformovať hviezdy. Takto sa medzihviezdna hmota obohacuje a ťažšie prvky. Po výbuchu supernovy sa jadro dostane do štádia neutrónovej hviezdy. prípadne pulzar. ktoré sú nevyhnutné pre vznik pevných (terestriálnych) planét a prípadného života.Vývoj hviezdy 3 Hmotnejšie hviezdy Tretí typ smrti sa týka hviezd s hmotnosťou od 1. že časť hmoty Slnka a telies slnečnej sústavy pochádza z dávno zaniknutej hviezdy. pretože v jeho chemickom zložení sa objavujú (hoci len v stopových množstvách) prvky ako kyslík. ak hviezda rotuje a emituje žiarenie. Preto sa tento stav nazýva aj čierna diera. Znamená to. či už ako planetárna hmlovina. že jadro hviezdy nevydrží obrovskú teplotu a nastáva jav zvaný supernova.4 do 3 hmotností Slnka.

až sa za z astronomického hľadiska krátky čas z každého takéhoto chuchvalca hmoty vytvorí guľa zhruba o veľkosti slnečnej sústavy. že popri takomto oblaku medzihviezdnej hmoty prejde nejaká hviezda a svojou gravitáciou spôsobí pohyb molekúl v mračne. Ak by sme však začali vnímať čas v merítku života hviezd. je Veľká hmlovina v Orióne. Vznik hviezdy Hviezdy vznikajú z chladných a riedkych prachových a plynových mračien. Hviezda sa nachádza v tzv. Ohriata látka zo stredu stúpa k okrajom. Toto štádium predstavuje zárodok budúcej hviezdy. Je na to príliš chladná. Hmota okolo každého z týchto zhlukov do nich postupne padá. Jednotlivé molekuly tohto mračna na seba pôsobia gravitačnou silou. Každé pôvodné kondenzačné centrum nabaľuje na seba ďalší okolitý materiál. kde sa znova ohreje. Alebo v jeho blízkosti vybuchne supernova a tlaková vlna opäť mračno premieša. Hviezdy ľudia dlhé tisícročia považovali za stálice. Príkladom takých hmlovín. K tomuto názoru dospeli kvôli tomu. pretože jednak sa míňa ako ho na seba priťahujú budúce hviezdy a . Hmlovina M42 . pri ktorom sa teplota na povrchu mení len málo. kde sú zhluky najväčšie. Ide o chladné a v porovnaní s okolitým priestorom husté tmavé prachoplynové hmloviny približne guľatého tvaru. utvoria sa jednotlivé gravitačné centrá. Tá rastie spolu s veľkosťou zhlukov. že sa priťahujú a pomaly hýbu. že ich mali možnosť pozorovať iba počas nepatrného zlomku ich hviezdneho života. niečo cez dvetisíc stupňov na povrchu. aby mohla žiariť v infračervenom obore. pričom tento dej sa veľaráz opakuje.Takáto guľa ešte nežiari vo viditeľnom svetle. čo má za následok. Teplota protohviezdy sa postupne zvyšuje. v skutočnosti sú tieto mračná nesmierne riedke a predstavujú lepšie vákuum. alebo Orlia hmlovina. pričom jednotlivými zrážkami a premiešavaním molekúl vzrastá aj teplota látky. v ktorých vznikajú hviezdy. ktorého je však v hmlovine stále menej. Mračnom nemyslíme čosi ako pozemské oblaky. ktoré priťahujú ďalší materiál. Ide prevažne o emisné hmloviny. Tieto mračná sa nazývajú tiež hviezdotvorné hmloviny. Napríklad sa môže stať. Hyashiho štádiu. tu sa ochladí a klesá k jadru. ktorý však môže byť vonkajšími vplyvmi urýchlený. ktorú nazývame protohviezda. zistili by sme pravý opak: životný cyklus hviezd je dynamický a často až neuveriteľne dramatický proces. ich hustota býva iba niekoľko atómov na centimeter kubický. Je to ale dosť na to. V oboch prípadoch sa dajú častice do pohybu a v miestach. Kvôli veľmi malej hmotnosti jednotlivých častíc a obrovským vzdialenostiam medzi nimi je to veľmi dlhodobý dej. Tieto gravitačné centrá sa nazývajú globuly.Vznik hviezdy 4 Vznik hviezdy Tento článok sa zaoberá procesom vzniku hviezd. postupne ohrieva aj okolitú látku a premiešava ju. Typickým príkladom globuly sú napríklad Thackerayove globuly v hmlovine IC 2944. aké sme schopní na Zemi vytvoriť.hviezdotvorná hmlovina Globuly v hmlovine IC 2944 mladé hviezdy vzniknuté v hmlovine v Orióne Po dosiahnutí takejto veľkosti sa začne jadro protohviezdy ohrievať.

5 Životný cyklus hviezdy Celý životný cyklus hviezdy závisí od jej hmotnosti. Preto sa palivo spaľuje čoraz rýchlejšie. vlastnou váhou sa stláča. kým nevyčerpajú svoje obmedzené zdroje. ak je v okolí viacero mladých hviezd. berýlium či bór. hnedí trpaslíci žiariaci prevažne v infračervenom obore. v gravitačnej kontrakcii a s tým spojeným zahrievaním jadra však ďalej pokračuje.085 hmotnosti Slnka. Dochádza k vytváraniu jadier hélia z jadier vodíka. Takýmto spôsobom postupne dochádza k fúziám stále ťažších prvkov. klesá aj energia uvoľnená ich vytváraním. Je to disk zvyškového materiálu. Celý proces začína v jadre. Časom sa však všetok vodík v jadre minie. vystúpi na scénu ďalší zdroj: termojadrová reakcia. keď zvyšujúca sa teplota v jadre dosiahne niekoľko miliónov stupňov. Životnosť protoplanetárneho disku je ohrozená. že teplota a tlak v jadre sú dostatočne silné na to. Z energetického hľadiska je najvýdatnejším palivom vodík. Pri dosiahnutí teploty okolo 10 miliónov stupňov dôjde k jadrovej reakcii. ktorá sa „usadí“ na hlavnej postupnosti H-R diagramu. Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy . pretože energia vznikajúca termonukleárnymi reakciami vyrovná gravitačný tlak a zabezpečí na dlhé obdobie rovnovážny stav hviezdy. že v ňom začnú spaľovať hélium. Ako hviezda postupne tvorí ťažšie prvky. V určitom štádiu. To sa však podarí len protohviezdam s hmotnosťou väčšou ako 0. Doteraz bola zdrojom energie iba gravitačná kontrakcia. Pri asi 50% až 70% mladých hviezd sú nepriame dôkazy o existencii protoplanetárneho disku. To. pri ktorej vzniká železo. To znamená. Menej hmotné protohviezdy nie sú schopné kontrakciou zahriať svoje centrálne časti na takú teplotu. Ťažšie atómy už jadrovou fúziou nevznikajú. Po celý ten čas klesá ťažšie hélium smerom k jadru. aby táto reťaz za sebou idúcich jadrových reakcií pokračovala vznikom stále ťažších prvkov. aby v nich mohlo dôjsť k jadrovej fúzii a stanú sa z nich tzv. v ktorej sa uplatňuje protón-protónová reakcia (PP cyklus). aj inertných plynov ako napríklad neónu. koľkokrát sa začne spaľovať popol z predchádzajúcich reakcií. napr. hovoríme. až sa postupne začínajú pretvárať jednotlivé prvky každý mesiac. pričom sa začnú vytvárať ďalšie prvky. Pozorovania naznačujú. kde jednotlivé vrstvy predstavujú chemické prvky tak. Najprv dochádza k premene ľahších prvkov. aby došlo k jadrovej premene prvkov.Vznik hviezdy jednak je odfukovaný hviezdnym vetrom. závisí od hmotnosti hviezdy. Málo hmotné hviezdy môžu skončiť iba pri spaľovaní vodíka na hélium a už nebudú dostatočne hmotné. Pretože héliové hviezdne jadro je ťažšie ako vodíkové. Medzihviezdny materiál sa teda časom nabalí alebo odfúkne a budúca hviezda stratí možnosť zväčšovať svoju hmotnosť. Po dostatočnom zvýšení teploty sa začne ďalšia jadrová reakcia. že aj najväčšie protohviezdy nemajú viac ako zhruba 60-násobok hmotnosti Slnka. Tento okamih sa považuje za okamih vzniku hviezdy. ktorý z novovznikajúcich hviezd začína prúdiť. Proti tlaku energie vyžarovanej hviezdou pôsobí v opačnom smere jej gravitačná sila. Gravitačná kontrakcia protohviezdy sa zastaví. každý deň. ako deutérium. Tie môžu svojím hviezdnym vetrom spôsobiť eróziu a postupný zánik disku. každú hodinu a hviezda sa začína podobať cibuli. Začína sa spotrebúvať vodík z okolitého plášťa a celý proces sa postupne posúva smerom k povrchu. kde sa hromadí. Vtedy sa centrálna časť hviezdy trochu stlačí a načnú aj vyššie vrstvy. lítium. aby stlačili svoje jadro tak. kyslíka. z ktorého sa môžu (ale nemusia) utvoriť planéty. dusíka. čím sa zvyšuje jeho teplota. Hmotná hviezda môže postupne zahriať svoje jadro na potrebnú teplotu. Takýmto spôsobom sa spaľuje vodík a popolom tejto reakcie je hélium. že hviezda je v hydrostatickej rovnováhe. ako boli postupne vytvorené. Vytvorením nového prvku sa uvoľňuje energia potrebná pre život hviezdy. Veľmi hmotní veľobri môžu dosiahnuť až záverečnú reakciu. uhlíka.

org/ wiki/ En%3Apre-main_sequence_star?oldid=374750001 . premenená hviezda typu FU Orionis (menej ako 2-násobok hmoty Slnka) alebo hviezda typu Herbig Ae/Be (2-8 násobok hmoty Slnka). Takéto hviezdy sa stávajú opticky viditeľnými už po ich vzniku. PMS hviezdy môžu byť odlíšené od trpaslíkov hlavnej postupnosti použitím hviezdneho spektra pri meraní korelácie medzi gravitáciou a teplotou. keď ešte nedosiahla hlavnú postupnosť.5 násobok hmoty Slnka sa posúva na Hayashiho stopu (takmer vertikálne smerom nadol) a neskôr na Henyeyho stopu (takmer horizontálne doprava naproti hlavnej postupnosti). Môže tu patriť premenná hviezda typu T Tauri. Ak okolitý plynový a prachový obal rozptyľuje a tým sa zastavuje rast hviezdy. že všetky hviezdy v tomto štádiu majú hustý protoplanetárny disk. ktorý je miestom vzniku planét. štádium hviezdy pred hlavnou postupnosťou s hmotou väčšou ako 0. PMS hviezda bude mať väčší polomer ako hviezda hlavnej postupnosti a tým pádom bude mať menšiu hustotu a povrchovú gravitáciu. V štádiu pred hlavnou postupnosťou existujú po dobu asi 1 % dĺžky života hviezdy (80 % existencie sú vo forme hviezd hlavnej postupnosti).Hviezda pred hlavnou postupnosťou 6 Hviezda pred hlavnou postupnosťou Hviezda pred hlavnou postupnosťou (PMS hviezda alebo PMS objekt) je hviezda v štádiu. wikipedia. Na Hertzsprungov-Russellovom diagrame. Hviezda T Tauri Pozri aj • Protoplanetárny disk • Protohviezda • Hertzsprungov-Russellov diagram Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Pre-main sequence star [1] na anglickej Wikipédii. Predpokladá sa. Referencie [1] http:/ / en. tak takáto hviezda je považovaná za protohviezdu. Ak okolitá hmota padá do centrálnej kondenzácie. Zdrojom energie týchto objektov je gravitačné zmršťovanie. tak takáto sa považuje za hviezdu pred hlavnou postupnosťou.

Hlavná postupnosť 7 Hlavná postupnosť Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

08 1.5 miliardy rokov a zostane ňou ďalších 4. Hviezdy zvyčajne vstúpia na hlavnú postupnosť a vystúpia z nej v momente ich zrodu.2 1. ale že je trochu rozptýlená. Najchladnejší trpaslíci sú červení trpaslíci. pretože hmotnosť napokon nie je jedinou hviezdnou vlastnosťou.5 miliárd rokov. Chemické zloženie spojené so stupňom vývoja tiež mierne posúvajú hviezdu po hlavnej postupnosti.45 1. ale na ktorú majú dopad aj na nevysvetlené dvojhviezdy. rotácia alebo magnetické polia a ďalšie.700 7.0 1.0 4. Pri bližšom pohľade sa dá spozorovať.8 1. Je to čiara vypočítaná počítačovými modelmi. začiatku ich zániku. Skutočné hodnoty jednotlivých hviezd sa môžu meniť v rozmedzí 20-30%. Údaje hlavnej postupnosti Uvedená tabuľka uvádza typické hodnoty hviezdy hlavnej postupnosti.Hlavná postupnosť 8 Hlavná postupnosť Hertzsprung-Russellovho diagramu je krivka. Astronómovia občas hovoria o hlavnej postupnosti nultej éry (alebo ZAMS).000 5. najdôležitejším z nich je stále nespoľahlivosť pozorovaní. ako aj svietivosť závisia na hmotnosti hviezdy iba v nultom rade. zväčší sa a stane sa z neho červený obor. Farby hviezdnych tried udávajú približnú reprezentáciu fotografickej farby hviezdy. Dokonca aj dokonalé pozorovania by viedli k neostrej hlavnej Hertzsprungov-Russellov diagram postupnosti.200 9.6 1.400 6.0 M/M☉ 158 58 16 5.000 15.0 L/L☉ K 54.9 1. Naše Slnko je hviezda hlavnej postupnosti už asi 4. rovnako ako blízke spoločnice.900 . Hviezdy umiestnené na tomto páse sa nazývajú hviezdy hlavnej postupnosti alebo trpasličie hviezdy. Existuje veľa dôvodov pre túto neostrosť.4 2. Spektrálna trieda Polomer Hmotnosť Svietivosť Teplota R/R☉ O2 O5 B0 B5 A0 A5 F0 F5 G0 G2 16 14 5.7 3. okolo ktorej sa v diagrame nachádza väčšina hviezd. Hodnoty svietivosti.3 1.5 1.600 8. kde sa nachádzajú hviezdy.000 750 63 24 9.05 1. že hlavná postupnosť nie je presná čiara. ktorí sa nachádzajú hneď pod hlavnou postupnosťou. aj keď spaľujú vodík.000 46. Keď sa v jadre minú zásoby vodíka. ak spaľuje vodík – čím takmer všetky hviezdy trávia väčšinu svojho „aktívneho“ života. keď začínajú vlastnú vodíkovú fúziu.6 1. polomeru a hmotnosti sú v jednotkách Slnka.000 29.0 16. resp.200 6. ktorá je ovplyvňovaná predovšetkým vzdialenosťou daných hviezd.7 2. pretože tak spektrálny typ.35 1. Táto línia je zdôrazňovaná. V skutočnosti existujú hviezdy s veľmi nízkym obsahov kovov (podtrpaslíci). a takto vyznačujú dolnú hranicu neostrosti hlavnej postupnosti zásluhou chemického zloženia.

450 3.64 0.500 5.98 0.850 3. Mnohé hviezdy tejto vetvy pulzujú a tým sú známe ako RR Lyrae hviezdy. . ktoré sú relatívne mladé (populácia I) a sú náprotivkom HB hviezd (populácia II). ktoré sa nachádzajú v približne horizontálnej línii na Hertzsprungov–Russellovom diagrame.70 0. Príbuznou triedou hviezd sú hviezdy známe ako červená skupina.83 0.95 0.075 5.200 Pozri aj • • • • • • • Hviezda typu O hlavnej postupnosti Hviezda typu B hlavnej postupnosti Hviezda typu A hlavnej postupnosti Hviezda typu F hlavnej postupnosti Hviezda typu G hlavnej postupnosti Hviezda typu K hlavnej postupnosti Hviezda typu M hlavnej postupnosti Zdroj • Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Main sequence [1] na anglickej Wikipédii.36 0.25 0.75 0. ktoré nasleduje hneď po vetve červených obrov u hviezd.89 0. wikipedia.18 0.47 0. Je pomenovaná podľa HB hviezd. org/ wiki/ En%3Amain_sequence?oldid=13090953 Horizontálna vetva Horizontálna vetva je štádium vývoja hviezd. Horizontálna vetva hviezd je poháňaná héliovou fúziou v jadre cez 3-alfa reakciu a vodíkovou fúziou v plášti okolo jadra. Referencie [1] http:/ / en.62 0.36 0. ktorých množstvo hmoty je podobné Slnku.Hlavná postupnosť 9 G5 K0 K5 M0 M5 0.150 4.

čoho výsledkom je expanzia a ochladenie vonkajších vrstiev. Hertzsprungov-Russellov diagram znázorňujúci vývoj hviezd rozdielnej hmoty. ktorý zložením pripomína normálne [1] hviezdy. jadro sa zmenší a jeho teplota sa zvýši.6-10 násobok hmoty Slnka) v neskoršom období svojej existencie. čím sa vytvára hélium (horenie vodíka) a veľmi veľkým obalom z materiálu. Vo vnútornej štruktúre je charakteristická centrálnym a nehybným jadrom z uhlíka a kyslíka. až teplota v jadre dosiahne hranicu 3x108 K. pričom pri tejto ceste sa pohybuje . ďalšou zónou. čím nasleduje trasu vedúcu do pravého horného rohu HR diagramu. Prudký začiatok horenia hélia v jadre zastaví ochladzovanie hviezdy a zvýši svietivosť a hviezda sa presunie nazad smerom doľava na HR diagrame. Hviezda asymptotickej vetvy obrov (AGB) je červený obor. Týmto štádiom vývoja hiezd prechádzajú všetky malé až stredne veľké hviezdy (0.Horizontálna vetva 10 Pozri aj • Červená skupina • Metalicita • Asymptotická vetva obrov Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Horizontal branch [1] na anglickej Wikipédii. Vývoj hviezdy Keď hviezda spotrebuje zásobu vodíka pri jadrovej syntéze v jadre. Referencie [1] http:/ / en. wikipedia. org/ wiki/ En%3Ahorizontal_branch?oldid=361707322 Asymptotická vetva obrov Asymptotická vetva obrov je oblasť na Hertzsprungov-Russellovom diagrame obsadená malými až stredne veľkými hviezdami. začína prebiehať horenie hélia. Po ukončení horenia hélia v jadre sa hviezda zase začína posúvať doprava po HR diagrame. Svietivosť sa zvýši podstatne a z hviezdy sa stáva červený obor. Asymptotická vetva obrov je označená AGB pre prípad hviezd s dvojnásobnou hmotou Slnka. Toto je horizontálna vetva (populácia II hviezd) alebo červená skupina (populácia I hviezd). čoho výsledkom je tvorba uhlíka (známe ako horenie hélia).[2] Eventuálne. vrstvou hélia podstupujúceho fúziu. kde vodík vstupuje do fúzie.

jej maximálny polomer môže byť vypočítaný približne na 3×1014 km (30 svetelných rokov). Hviezdne vetry z AGB hviezd sú centrami vytvárania medziplanetárneho prachu.) presúvajú z fázy prachu do prachových zrniečok. V tejto fáze hviezda uvoľňuje svoju energiu z fúzie vodíka v tenkej zóne. že môžu byť hlavnými centrami tvorby prachu vo vesmíre. refrakčné prvky (Fe. Mg. že nie je žiaden rozdiel rýchlostí medzi hviezdou a medzihviezdnou hmotou. skorá AGB (E-AGB) a tepelne pulzujúca AGB (TP-AGB). Zloženie obalu: 1.termodynamická rovnováha pulzujúci hviezdny obal zóna formovania prachu chemicky neaktívna oblasť medzihviezdna UV radiácia . Hviezdne vetry AGB hviezd sú často zdrojom maserového žiarenia. Hviezdy v tejto fáze svojho vývoja sú známe ako AGB hviezdy. Vďaka týmto impulzom. 4. . Polomer hviezdy môže mať veľkosť astronomickej jednotky. AGB hviezdy sú typické dlhoperiodické premenné hviezdy. Novosformovaný prach takmer okamžite napomáha pri povrchových reakciách. a predpokladá sa. ktoré prebiehajú iba niekoľko tisíc rokov. Hviezda môže v AGB fáze stratiť 50-70 % svojej hmoty. 11 AGB fáza AGB fáza je rozdelená na dve časti. 2. Tento proces sa nazýva héliový záblesk alebo teplotný impulz. kde vzniká vietor a strata hmoty je rozhodujúca.. a OH. Pri stanovení dĺžky života AGB hviezdy jeden Myr (1 milión rokov) a vonkajšej rýchlosti 10 km/s. AGB hviezdy majú prvky S-reakcie vo svojich spektrách. Si. Odtiaľ pochádza názov asymptotická vetva obrov. vo vnútri ktorej leží teraz už neaktívna oblasť hélia. Vďaka dredge-up. Po tom ako tieto hviezdy stratia takmer celý svoj obal a ostáva iba jadro. Dynamicky najzaujímavejšia činnosť vznika v blízkosti hviezdy. H2O. Tento procesa sa nazýva dredge-up. Teplota obalu je daná zahrievacími a ochladzujúcimi procesmi pre plyn a prach.fotolýza molekúl V zóne formovania prachu sa tzv.. ale klesá so zväčšujúcou sa radiálnou vzdialenosťou od fotosféry s teplotou 2000-3000 K. čím mení ich zloženie. Maserové molekuly sú SiO. sa materiál z jadra zamiešava do vonkajších vrstiev. Počas tejto fázy sa hviezda zväčšuje do veľkosti obra a stáva sa z nej červený obor. Konečným osudom AGB obalu je fáza planetárnej hmloviny. tak sa vyvinú do krátko existujúcich protoplanetárnych hmlovín. Keď v oblasti fúzie dôjde hélium začína TP-AGB fáza. Avšak počas doby 10000-100000 rokov oblasť začne byť zase aktívna.Asymptotická vetva obrov takmer po rovnakej trase ako bola jej trasa červeného obra. fotosféra . . Protoplanetárne obaly AGB hviezd Obrovská strata hmoty AGB hviezd vytvára v ich okolí rozšírený protoplanetárny obal. Toto je maximálna hodnota. keď sa materiál vďaka vetru začne miešať s medzihviezdnou hmotou na veľmi veľkom polomere. Avšak vo vonkajších vrstvách protoplanetárneho obalu prebiehajú zaujímavé reakcie a vďaka veľkosti a malej optickej hrúbke sú jednoduchšie na pozorovanie. 5. Počas E-AGB hlavným zdrojom energie je fúzia hélia v oblasti okolo jadra skladajúcej sa hlavne z uhlíka a kyslíka. čím znova nahradí zónu vodíka. Ďalšie dredge-upy môžu viesť k vzniku uhlíkatej hviezdy. pričom strácajú obrovské množstvá hmoty vo forme hviezdneho vetra. 3. pričom sa predpokladá.

“Observational Effects of Nucleosynthesis in Evolved Stars”. wikipedia.[2] Tretí dredge-up nastane po vstupe masívnej hviezdy do asymptotickej vetvy obrov. (1992). Springer (2004). keď hviezdy hlavnej postupnosti prechádzajú do vetvy červených obrov. [2] KWOK. Takéto nuklidy sa môžu objaviť v spektre hviezdy. J. Tento dredge-up spôsobuje vystupovanie hélia. (1998).Asymptotická vetva obrov 12 Referencie [1] Lattanzio J. IAU Symposium on AGB Stars.[1] Tento druhý dredge-up vyvrcholí vo zvýšení prebytku povrchového 4He a 14N. Pozri aj Astronomický portál • • • • Červený obor Uhlíkatá hviezda Mira Planetárna hmlovina Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Asymptotic giant branch (http:/ / en. D. 92–109. Montpellier [2] H. org/ wiki/ En:dredge-up?oldid=375238766) na anglickej Wikipédii. . ISBN 052141475X. Elements and the Cosmos. Výsledkom tohto konvektívneho mixovania je atmosféra indikujúca spektrálne stopy vodíkovej fúzie: 12C/13C a C/N pomery sú zmenšené a povrchový nadbytok lítia a berýlia môže byť znížený. uhlíka a produktov s-reakcie na povrch hviezdy. Habing. zatiaľ čo množstvo 12C a 16O sa zníži. Výsledkom je zvýšenie prebytku uhlíka v pomere ku kyslíku. ISBN 0521623138. L. Nucleosynthesis in AGB Stars. Dredge-up Dredge-up je perióda vo vývoji hviezdy. pričom prebehne héliový záblesk zároveň s horením hélia. ktorý môže vytvoriť uhlíkatú hviezdu. Cambridge University Press. wikipedia. keď sa fúzia hélia v jadre blíži ku koncu. M. čoho vyvrcholením je druhý dredge-up. and Forestini. Sun (2000). Asymptotic Giant Branch Stars. Hans Olofsson. University of Cambridge. prúdenie premieša produkty uhlíkového cyklu. Prvý dredge-up nastáva. Pozri aj • Uhlíkový cyklus • Nuklid Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Dredge-up (http:/ / en. U hviezd 4 až 8-krát hmotnejších ako Slnko. ISBN 0-387-00880-2. Výsledkom je zamiešanie produktov fúzie do vonkajších vrstiev atmosféry hviezdy. The origin and evolution of planetary nebulae.[2] Referencie [1] LAMBERT. kde sa povrchová konvektívna zóna rozširuje nadol do vrstiev s materiálom. org/ wiki/En:asymptotic_giant_branch?oldid=375419852) na anglickej Wikipédii. v ktorom prebieha nukleosyntéza.

Druhá ionizácia (He III) začína pri teplote 35000-50000 K. He II sa začína transformovať na He III (druhá ionizácia). Po zväčšení teplota a hustota klesá a He III sa začína rekombinovať na He II. Dolná časť pruhu sa javí ako Hertzsprungova medzera na HR diagrame. Vonkajšie vrstvy sa sťahujú a cyklus začína odznova. Hlbšie pod fotosférou v teplote 25000-30000 K začína vrstva He II (prvá ionizácia He).Nestabilný pruh 13 Nestabilný pruh Nestabilný pruh je takmer vertikálna oblasť na Hertzsprungov-Russellovom diagrame. Fázový posun medzi radiálnou rýchlosťou hviezdy a jasnosťou závisí od vzdialenosti medzi zónou He II a hviezdnym povrchom vo hviezdnej atmosfére. premenná hviezda typu SX Phoenicis a rýchlo oscilujúce Ap hviezdy). hustota a teplota vrstvy He II sa zväčšuje. Pulzácie Hviezdy v nestabilnom pruhu pulzujú vďaka He III (dvojito ionizované hélium). pulzujúci biely trpaslík. v ktorej sa nachádzajú pulzujúce premenné hviezdy (patria sem aj premenná hviezda typu RR Lyrae. Cefeida. . Zvyšuje sa opacita a únik energie z vnútra hviezdy je efektívne absorbovaný. premenná hviezda typu Delta Scuti. U normálnych A-F-G hviezd je vo hviezdnej fotosfére He neutrálne. premenná hviezda typu RV Tauri. premenná hviezda typu W Virginis. Zvyšuje sa teplota vrstvy a tým sa začína zväčšovať. Keď sa hviezda sťahuje.[1] Nestabilný pruh pretína hlavnú postupnosť v oblasti hviezd A a F (1-2 násobok hmoty Slnka) a rozširuje sa vertikálne nahor do vyšších svetelností.

Červená skupina Červená skupina je útvarom v Hertzsprungovom-Russellovom diagrame hviezd. Toto štádium vývoja hviezdy je fázou horenia hélia. com/ doc/ 1O80-Cepheidinstabilitystrip. . v okolitých galaxiách a hviezdokopách. Hertzsprungov-Russellov diagram znázorňujúci vývoj hviezd rozdielnej hmoty. prístup: 28-03-2010.Nestabilný pruh 14 Referencie [1] Cepheid instability strip (http:/ / www. čo je protikladom horizontálnej vetvy. org/ wiki/ En:instability_strip?oldid=366153271) na anglickej Wikipédii. Považuje sa za bohatú na kovy. Na Hertzsprungovom-Russellovom diagrame sa nachádzajú vpravo. wikipedia. encyclopedia. Pozri aj • Hertzsprungova medzera • Opacita Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Instability strip (http:/ / en. Červená skupina je označená RC na zelenej čiare. A Dicionary of Astronomy. Teoreticky sú absolútne svietivosti hviezd červenej skupiny značne nezávislé od zloženia alebo veku hviezdy. Zaraďujú sa sem jasnejšie hviezdy ako hviezdy hlavnej postupnosti pri rovnakej alebo vyššej povrchovej teplote (alebo chladnejšie hviezdy pri porovnateľnej svietivosti).com. zatiaľ čo hlavná postupnosť je fázou horenia vodíka. html). encyclopedia. takže slúžia ako štandardné sviečky na odhadovanie astronomických vzdialeností vo vnútri našej Galaxie. ktorá znázorňuje vývoj hviezdy s dvojnásobkom hmotnosti Slnka.

ako teraz vieme. Jeho pozorovania hviezd ukázali. V iných galaxiách sú planetárne hmloviny jedinými pozorovateľnými objektami poskytujúcimi informácie o chemickom zložení. nemajú s planétami nič spoločné. Neskôr zistil. aj keď. žiadna nie je viditeľná voľným okom. storočia. . Referencie [1] http:/ / cfa-www. NGC 6543. pretože hrajú kľúčovú úlohu v chemickom vývoji galaxie. že sa M27 a iné hmloviny podobajú plynovým obrom. Pozorovania Planetárne hmloviny sú zvyčajne slabo viditeľné objekty.Červená skupina 15 Pozri aj • Asymptotická vetva obrov Externé odkazy • Krzystof Stanek . Vracajú totiž materiál do medzihviezdneho priestoru a obohacujú ho tak o ťažké prvky. že mnoho planetárnych hmlovín má veľmi zložitú a rôznorodú morfológiu. William Huggins bol jedným z prvých pozorovateľov ich optického spektra. edu/ ~kstanek/ RedClump/ [2] http:/ / en. Prvá objavená planetárna hmlovina bola hmlovina Činka v súhvezdí Líšky. V našej Galaxii poznáme asi 1 500 týchto objektov. pre nich presadil termín planetárna hmlovina. pozorovaná Charlesom Messierom v roku 1764 a zapísaná ako M27 v jeho katalógu hmlovín. Jav netrvá dlho. objaviteľ Uránu. Mechanizmus vzniku takej širokej palety tvarov a rysov dosiaľ nebol celkom objasnený. Tento pojem nemá žiadnu súvislosť s planétami: názov pochádza z v minulosti predpokladanej podobnosti so vzhľadom obrích planét. wikipedia. Planetárne hmloviny sú dôležitými astronomickými objektami. že majú spojité spektrá s mnohými tmavými čiarami na nich navrstvenými. harvard. Pre rozklad svetla používal optický hranol. org/ wiki/ En%3Ared_clump?oldid=366286858 Planetárna hmlovina Planetárna hmlovina je astronomický objekt skladajúci sa z približne guľovej žiariacej zmesi plynov tvorenej niektorými typmi hviezd na konci ich života. hmlovina Mačacie oko V posledných rokoch priniesol Hubblov vesmírny ďalekohľad snímky. že mnoho hmlovín ako hmlovina Andromeda majú spektrá podobné hviezdnym – tieto hmloviny sa neskôr ukázali byť galaxiami. Povaha planetárnych hmlovín nebola známa až do prvých spektroskopických pozorovaní v polovici 19. produkty nukleárnej syntézy. Prvým objaviteľom so slabými ďalekohľadmi sa zdalo. ktoré odhalili.využívanie červenej skupiny pri odhade vzdialeností [1] (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Red clump [2] na anglickej Wikipédii. preto William Herschel. iba niekoľko tisíc rokov z typického života hviezdy dosahujúceho niekoľko miliárd rokov.

Naše Slnko je veľmi priemernou hviezdou a iba malé množstvo hviezd má omnoho väčšiu hmotnosť ako ono. V 20. Infračervené a ultrafialové štúdie planetárnych hmlovín dovolili omnoho presnejšie určenie teploty. Spektroskopické pozorovania ukazujú. Vonkajšie vrstvy hviezdy sa naopak vďaka veľmi vysokej teplote predávanej z jadra začnú enormne rozpínať a potom sa stanú oveľa chladnejšími. Jadro sa preto zmršťuje a zahrieva. storočia Henry Norris Russell predložil hypotézu. že na tejto dĺžke vyžaruje dosiaľ neznámy prvok. zmršťovanie jadra zvýši teplotu asi na 100 miliónov K. keď hviezda vyčerpá všetko svoje nukleárne palivo. storočia technologický pokrok rozšíril štúdium planetárnych hmlovín. ktoré by inak pri vyšších hustotách boli veľmi rýchlo deexcitované zrážkami [2] . Hviezdy majúce viac ako niekoľko hmotností Slnka končia svoj život pri dramatickej explózií supernovy. Technológia CCD umožňuje.Planetárna hmlovina Naopak. Spektoskopické pozorovania teda ukazujú. že všetky planetárne hmloviny expandujú. Prechody elektrónov z týchto hladín dávajú pri kyslíku hodnotu 500. pri pozorovaní hmloviny Mačacie oko. neviditeľné z pozemských observatórií. Zatiaľ čo hélium sa skoro po objave v slnečnom spektru podarilo izolovať aj na Zemi. no hneď ako vyčerpá svoj vodík. že v plyne s extrémne nízkou hustotou môžu elektróny obsadiť excitované metastabilné energetické úrovne v atómoch a iontoch. Na začiatku 20. ktorý nazval nebulium — podobná úvaha viedla k objavu hélia v slnečnom spektre v roku 1868. že aj keď sa mnoho hmlovín zo Zeme zdá byť jednoduchými a pravidelnými. jadrá hélia sa začnú spájať a vzniká tak uhlík a kyslík. sa môže zmrštiť do tak malej veľkosti. iba za dovtedy neznámych podmienok. pri veľmi vysokom optickom rozlíšení dosiahnuteľnom nad zemskou atmosférou boli odhalené aj veľmi zložité štruktúry.7 nanometrov. Skôr ako súvislé spektrum s navrstvenými absorpčnými čiarami vykazuje hmlovina Mačacie oko a iné podobné objekty iba malý počet emisných čiar. Najjasnejšia z nich má vlnovú dĺžku 500. videl veľmi odlišné spektrum[1] .7 nm. oproti predchádzajúcim možnostiam. Dnešné slnečné jadro má teplotu 15 miliónov K. na hneď ako teplota dosiahne 100 miliónov K. Hviezda sa zmení na červeného obra. že planetárne hmloviny sú vonkajšie vrstvy hviezdy odhodené do priestoru na konci jej života. Iba v okamihu. z čoho vyplýva. Tieto spektrálne čiary. Planetárne hmloviny teda možno chápať ako záverečnú fázu vývoja hviezdy. Ako je vysvetlené ďalej. Na konci 20. Energia uvoľňovaná fúznymi reakciami zabraňuje gravitačnému kolapsu hviezdy a hviezda je preto stabilná. hustoty a početnosti výskytu hmlovín. ktorá premieňa vodík na hélium v jej jadre. nebulium nie. že skôr ako neznámy prvok. 16 Pôvod Planetárne hmloviny sú konečným štádiom vývoja väčšiny hviezd. Hubbleov teleskop tiež ukázal. že hmloviny sú tvorené extrémne zriedeným plynom. omnoho presnejšie merania aj veľmi slabých spektrálnych čiar. ktoré je možno uvidieť iba pri plynoch s veľmi nízkou hustotou. Ich jasnosť je ale veľmi malá. Jadro hviezdy pokračuje v zmršťovaní a zahrievaní. Najskôr si vytvoril hypotézu. Hubbleov teleskop umožnil astronómom študovať svetelné emisie mimo viditeľného svetla.7 nm známy prvok. Hmlovina Prstenec M57 v súhvezdí Lýra . ale priemerné a menej hmotné hviezdy na konci vytvárajú planetárnu hmlovinu. že musia byť veľmi malé. Typická hviezda vážiaca menej ako dvojnásobok hmotnosti Slnka strávi väčšinu svojho života žiarením produkovaným nukleárnou fúziou. rokoch 20. sa nazývajú zakázané čiary. Po niekoľkých miliardách rokov hviezda vyčerpá svoje zásoby vodíka a v jadre už nie je dosť energie. vyžaruje s vlnovou dĺžkou 500. storočia fyzici ukázali. centrálne hviezdy planetárnych hmlovín sú veľmi horúce. ktorá by mohla brániť tlaku vonkajších vrstiev. čo vyvoláva myšlienku. čo nezodpovedalo čiare žiadneho známeho prvku.

ako vyžaruje svoju energiu — fúzne reakcie sa zastavujú. Héliová horiaca šupka rýchlo expanduje a ochladí sa. sú odhaľované stále hlbšie a hlbšie vrstvy s vyššou a vyššou teplotou. majú významný dopad na jej vývoj.[3] Vyvrhnuté plyny sa sformujú do mraku materiálov okolo teraz už odhaleného jadra hviezdy. Fúzia hélia je extrémne citlivá na teplotu s reakčnou rýchlosťou úmernou T40. Aj keď sú tieto ťažšie prvky iba malou časťou hviezdy. začne sa uvoľňovať dosť ultrafialových fotónov. Nasledujúce generácie hviezd. že hviezda sa stáva veľmi nestabilnou – malé zvýšenie teploty vedie k prudkému nárastu rýchlosti reakcií. sú známe ako hviezdy populácie II (hviezdy 1. pretože hviezda nie je dostatočne hmotná.Planetárna hmlovina Obnovenie fúznych reakcií zastaví kontrakciu jadra hviezdy. že iba 2 % nárast teploty viac ako zdvojnásobí rýchlosť reakcií. aby odhodili celú hviezdnu atmosféru do priestoru. obohacujú ho o ťažšie prvky. a len čo sa dostatočne rozplynú a dostanú do medzihviezdneho priestoru. Hviezdy vytvorené veľmi skoro po začiatku vesmíru. ťažšie prvky je možné vytvoriť pomocou nukleárnej fúzie iba vo hviezdach. Detail plantárnej hmloviny M27 (Činka) . To zapríčiňuje. To znamená. Mrak sa stane planetárnou hmlovinou. ktoré sa sformovali. sa centrálna hviezda ochladzuje. 17 Životnosť hmlovín Plyny planetárnych hmlovín sa pohybujú od centrálnej hviezdy rýchlosťou niekoľkých kilometrov za sekundu. V rovnakej chvíli. generácie). dusík a kyslík. Horenie hélia skoro vytvorí inertné jadro hviezdy z uhlíka a kyslíka obklopené šupkou hélia. obsahovali už od počiatku ťažšie prvky. obsahujúce extrémne malé množstvá ťažších prvkov. čím sa pre nás stanú neviditeľnými. Nakoniec sa ochladí natoľko. Plyny z planetárnych hmlovín obsahujú veľký podiel prvkov ako uhlík. Hviezda sa stane bielym trpaslíkom a atómy a molekuly plynného mraku sa rekombinujú. keď plyny expandujú. . zatiaľ čo mladšie hviezdy s vyšším podielom ťažších prvkov sú známe ako hviezdy populácie I (hviezdy 2. čo opäť zníži rýchlosť reakcií. Len čo obnažený povrch dosiahne teplotu 30 000 K. Ako sa stále väčšia a väčšia časť atmosféry vzďaľuje od hviezdy. Raný vesmír bol zložený takmer výlučne iba z vodíka a hélia. astronómami súhrnne nazývanými kovy. čo spôsobí jej svit. aby udržala vzďaľujúce sa plyny ionizované. čo uvoľní veľké množstvá energie ďalej zvyšujúce teplotu.útvary nazývané kometárne uzly Galaktická recyklácia Planetárne hmloviny hrajú veľmi dôležitú úlohu v galaktickej evolúcii. aby dosiahla teplotu jadra potrebnú pre fúziu uhlíka a kyslíka. ktoré sa časom stanú dostatočne mohutnými na to. aby došlo k ionizácii vyvrhnutej atmosféry. To vytvára mohutné pulzácie. generácie). že nie je schopná vydávať dosť ultrafialového žiarenia.

Napriek intuícii sa teplota plynov so vzrastajúcou vzdialenosťou od centrálnej hviezdy zvyšuje. iba v jednom alebo dvoch prípadoch. ktoré sú absorbované. Nachádzajú sa väčšinou pri rovine Mliečnej cesty s najväčšou koncentráciou blízko galaktického centra. poznáme asi 1500 planetárnych hmlovín. ktoré silno emitujú takmer všetky planetárne hmloviny. Mladšie planetárne hmloviny majú väčšiu hustotu. keď sa hmlovina formuje. . Iba veľmi výnimočne je možné ich vidieť v hviezdokopách. Približne 10 % planetárnych hmlovín sú prísne bipolárne a malé množstvo je asymetrické. ktoré významne zvýšili počet známych planetárnych hmlovín. Druhou možnosťou je narušovanie toku materiálu planétami vzdialenejšími od hviezdy vo chvíli. Čím energetickejší je fotón. Vo vonkajších objemnejších častiach hmloviny sú nízkoenergetické fotóny už pohltené a zostávajúce vysokoenergetické fotóny dávajú oveľa vyššie teploty. ale môže to byť spôsobené gravitačnými interakciami s hviezdnym sprievodcom. tým je horšie absorbovateľný a preto sú nízkoenergetické fotóny prvými. je však možné pozorovať široké spektrum tvarov a zložitých foriem.[4] Morfológia Všeobecne povedané. V druhom prípade vyžaruje centrálna hviezda dosť ultrafialového žiarenia. Počet a rozdelenie V súčasnosti v našej galaxii. Motýlia hmlovina Aj keď CCD prvky v modernej astronómii takmer úplne nahradili fotografický film. Ich vzácnosť je daná ich veľmi krátkym životom v porovnaní s celkovou dĺžkou života hviezdy. V prvom prípade je okolo hviezdy toľko hmoty. Jedna je takmer pravouhlá. Ako hmlovina starne. ak je centrálna hviezda zložkou dvojhviezdy.Planetárna hmlovina 18 Vlastnosti Fyzikálne vlastnosti Typická planetárna hmlovina má dĺžku zhruba jeden svetelný rok a obsahuje extrémne zriedený plyn s hustotou zvyčajne okolo 1000 častíc v cm3 – takže je asi biliarda-krát redší ako zemská atmosféra. používali film Kodak Technical Pan spolu s veľmi kvalitným filtrom izolujúcim najsvetlejšie emisné čiary vodíka. Hmloviny možno popisovať ako ohraničené žiarením alebo ohraničené hmotou. jej rozpínanie spôsobuje znižovanie hustoty. že všetky jej ultrafialové fotóny sú absorbované a viditeľná hmlovina je obklopená množstvom neionizovaného plynu. Žiarenie z centrálnej hviezdy ohrieva plyny na teploty asi 10 000 K. ktorá sa skladá z viac ako 200 miliárd hviezd. Príčiny tak veľkého množstva foriem nie sú celkom objasnené. posledné prieskumy. planetárne hmloviny by mali byť symetrické alebo takmer guľové. aby ionizovala všetok okolitý plyn. niekedy aj vyššiu ako 106 častíc na cm3.

D. NGC 6153: a super-metal-rich planetary nebula?. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. Torres-Peimbert. 585 . et al (1999). 39.[5] Problém vytvárania širokého spektra rozmanitých tvarov hmlovín je kontroverznou témou. Väčšinou sa predpokladá. že nezrovnalosti sú príliš veľké na to. 154. iní tvrdia. (1864). Why every bipolar planetary nebula is 'unique'. Storey P. Astronomical Journal. (2000). Miller W. Hartley M. Aj tak niektorí astronómovia veria. 2430 [6] Soker N. Russeil D.W. 481 [7] Liu X. že dvojica centrálnych hviezd je zodpovedná za prinajmenšom niektoré z najzložitejších planetárnych hmlovín extrémnych tvarov. Hajian. Thermal pulses and the formation of planetary nebula shells. Michael Dopita. A. Eds. Sun Kwok. I.A. 330. Balick. 312. a občas sa vyskytujú veľké nezrovnalosti medzi výsledkami odvodenými z týchto dvoch metód. Publications of the Astronomical Society of the Pacific. 295 [3] Renzini. A. že ich vzdialenosti nie sú presne určené.R. (2002).S.S..A. zatiaľ čo stroboskopické pozorovania Dopplerovho posunu odhalia rýchlosť expanzie v línii pohľadu.[7] Pozri aj • • • • Hmlovina Medziplanetárny priestor Vývoj hviezdy Biely trpaslík Referencie [1] Huggins W. Philosophical Transactions of the Royal Society of London. Planetary Nebulae: Their Evolution and Role in the Universe. et al (2003) A Rich New Vein of Planetary Nebulae From the AAO/UKST Hα Survey. rovnako ako v mnohých iných prípadoch. (1987). Aj keď žiadne takéto chuchvalce doteraz neboli pozorované.. 437 [2] Bowen. The Origin of the Chief Nebular Lines. Niektorí astronómovia to pripisujú prítomnosti malých teplotných fluktuácií vo vnútri planetárnych hmlovín..Planetárna hmlovina 19 Súčasné témy štúdia planetárnych hmlovín Dlho pretrvávajúcim problémom štúdia planetárnych hmlovín je. 391 [4] Parker Q.. ku ktorým sa vzťahujú rôzne typy spektrálnych čiar. aby mohli byť vysvetlené pomocou teplotných vplyvov.[6] Detail hmloviny NGC 6302 z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu Existujú dve odlišné cesty určovania početnosti kovov v hmlovinách.. and Ralph Sutherland. 118. (1927). že interakcie medzi vyvrhnutými materiálmi pohybujúcimi sa rozdielnymi rýchlosťami vysvetľujú väčšinu pozorovaných tvarov. On the Spectra of some of the Nebulae. 25 [5] Reed. Ed S.J. Barlow M. a pre vysvetlenie predpokladajú existenciu studených chuchvalcov obsahujúcich veľmi malé množstvo vodíka. Porovnanie uhlovej expanzie s odvodenou rýchlosťou odhalí vzdialenosť hmloviny.. Iba pre veľmi málo blízkych planetárnych hmlovín je možné určiť vzdialenosti zmeraním ich expanznej paralaxy: pozorovania s vysokým rozlíšením po niekoľkých rokoch ukážu expanziu hmloviny kolmo na líniu pohľadu. Proceedings of the 131st symposium of the IAU. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. Hubble Space Telescope Measurements of the Expansion of NGC 6543: Parallax Distance and Nebular Evolution. B.

aldebaran.harvard. fotografie (http://www.html) (po česky) • Planetárne hmloviny v galaxiách (http://objekty.html).cz: popis planetárnych hmlovín (http://www.html) (po česky) • Tlačová správa o posledných pozorovaniach hmloviny Mačacie oko (http://chandra. Externé odkazy • Server http://www.org/messier/planetar.cz/mlhoviny/planetarnimlhovinygalaxie.astro.html) (po anglicky) • Planetární mlhoviny (http://www. stránky SEDS Messier (po anglicky) Wolfova-Rayetova hviezda Wolfova-Rayetova hviezda je hmotná hviezda s veľmi silným hviezdnym vetrom. Je to vývojové štádium veľmi hmotných hviezd.cz/astrofyzika/ mlhoviny/nebul_3.edu/photo/cycle1/ 1220/index.Planetárna hmlovina 20 Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Planetárna hmlovina.cz/fotografie/nebulae_planet_1.seds. V našej Galaxii poznáme okolo 150 takýchto hviezd.aldebaran. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wolfova-Rayetova hviezda Umelcova predstava Wolf-Rayetovej hviezdy .aldebaran.html).

K tomuto koncu vedú dve možné cesty: alebo ide o masívnu hviezdu. Najznámejším príkladom tohto procesu sú zvyšky SN 1604 (na obrázku vpravo). ktorá vo svojom jadre vyčerpala zásoby paliva pre fúziu a začala sa zmršťovať pod silou svojej vlastnej gravitácie. ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy.Supernova impostor 21 Supernova impostor Supernova impostor je hviezdny výbuch. Predpokladá sa. ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov či mesiacov opäť o mnoho radov klesá. V oboch prípadoch výsledná explózia supernovy rozmetá obrovskou silou väčšinu alebo všetku hmotu hviezdy. Vzhľad. ktorá sa šíri do okolitého priestoru a formuje zvyšky supernovy. ďalej P Cygni. ale kmeňovú hviezdu nezničí. že príčinou môže byť porušenie limitu svietivosti hviezdy. Je považovaný za extra silnú triedu nov. dosiahol Chandrasekharovu medzu a prešiel termonukleárnou explóziou. Explózie supernov sú hlavným zdrojom všetkých prvkov ťažších ako kyslík a pri mnohých dôležitých . pôvod a strata hmoty Supernova impostor sa javí ako mimoriadne slabá supernova typu vV. SN 1961 V a iné.[chýba zdroj] Supernova Termín supernova sa vzťahuje na niekoľko typov hviezdnych explózií. čím stratí veľké množstvo hmotnosti. Tieto výbuchy sú jasnejšie ako najjasnejšie hviezdy viditeľné voľným okom. alebo o bieleho trpaslíka. ktorý nahromadil materiál od svojho hviezdneho sprievodcu. Zvyšky Keplerovej supernovy. ktorý vyzerá ako supernova. Pôvod výbuchov nie je dosiaľ známy. kde kmeňová hviezda prežila. Príklady Príkladom takéhoto výbuchu môže byť výbuch Eta Carinae v roku 1843. ktorá má vo svojom spektre vodík a úzke spektrálne čiary ukazujú relatívne nízku rýchlosť plynu. SN 1604 Explózia uvádza do pohybu nárazovú vlnu.

klasifikovali ich podľa čiar rôznych chemických prvkov objavujúcich sa v ich spektre. ako ho poznáme. Dobrý popis týchto tried poskytuje anglická publikácia „Optické spektrá supernov“ od Filipenka (Annual Review of Astronomy and Astrophysics. ako je kalifornium. Ak spektrum supernovy obsahuje čiaru vodíka. Zhrnutie Typ I Žiadne Balmerove čiary vodíka Typ Ia Čiara Si II na 615. inak ide o typ I. tá je klasifikovaná ako typ II.0 nm Typ Ib Čiara He I na 587. ktorá zvýšila svoju jasnosť.“ čo sa vzťahuje na tomu. pp. SN1994D „Nova“ znamená po latinsky „nový. prefix „super“ ju odlišuje od obyčajnej novy. Činnosť supernov významne ovplyvnila zloženie slnečnej sústavy a umožnila tak nakoniec chémiu života na Zemi. pretože v skutočnosti ide o zánik hviezdy (alebo prinajmenšom jej radikálnu transformáciu na niečo odlišného). ktoré sú dejiskom tvorby nových hviezd. Supernovy vnášajú do medzihviezdnej hmoty ťažké prvky a obohacujú tak molekulové mračná. 309-355 [1]) Základným prvkom rozdelenia je prítomnosť alebo neprítomnosť čiary vodíka. Napriek tomu je však zavádzajúce považovať supernovu za novú hviezdu. ktorou je tiež pomenovaná hviezda.Supernova 22 prvkoch zdrojom jediným. Napríklad všetok vápnik v našich kostiach a všetko železo v hemoglobíne boli syntetizované pri explózii supernov pred miliardami rokov. Volume 35. ale na menšom priestore a odlišným mechanizmom. Okrem týchto skupín existujú podrobnejšie delenia podľa prítomnosti iných čiar alebo tvaru svetelnej krivky. Výbuch supernovy je sprevádzaný obrovskými teplotami a za istých podmienok môžu fúzne reakcie počas vrcholnej fázy vyprodukovať niektoré z najťažších prvkov. Klasifikácia Keď sa astronómovia snažili porozumieť explóziám supernov.6 nm Typ Ic Slabé alebo žiadne čiary hélia Typ II Má Balmerove čiary vodíka Typ II-P Plochá svetelná krivka Typ II-L Lineárny pokles svetelnej krivky (závislosť magnitúdy na čase) . 1997. že sa objavuje ako veľmi jasná nová hviezda na nebeskej sfére.

V okamihu maximálnej jasnosti obsahuje spektrum čiary stredne ťažkých prvkov od kyslíka po vápnik. V istom bode tejto fázy slabého vrenia sa zapáli deflagračný plameň živený jadrovou fúziou. že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje. až nakoniec dosiahne Chandrasekharovu medzu. ktoré dominujú energetickému výstupu vyvrhnutej hmoty v strednodobom aj dlhodobom horizonte. V roku 1998 dali pozorovania supernov typu Ia neočakávaný výsledok — vyzerá to. že supernovy typu Ib sú výsledkom zrútenia Wolfových-Rayetových hviezd. nespôsobí však kolaps hviezdy. Podobnosť tvarov profilov jasnosti všetkých známych supernov typu Ia vedie k ich používaniu ako štandardných sviečok v extragalaktickej astronómii. Nezdá sa. Dramatickému zrýchľovaniu šírenia plameňa napomáha Rayleighova-Taylorova nestabilita a interakcia s turbulentnými prúdmi. zvyčajne červeného obra. ktoré vyčerpali palivo vo svojich centrách. Najvzdialenejší jednoduchý objekt. Schematický nákres vzniku supernovy typu Ia Energia. v ktorých začne. Typ supernov Ia uvoľňuje najväčšie množstvo energie medzi všetkými ostatnými známymi triedami supernov. že sa stanú priehľadnými. spôsobí prudkú explóziu hviezdy a vznik nárazovej vlny. Detaily jeho vzniku. V prípade novy zapríčiní dopadajúca hmota fúznu reakciu materiálu blízko povrchu. Mesiace po explózii. ktorá sa uvoľní termonukleárnym zážihom (~1044 J). Podľa najširšie akceptovanej teórie je tento typ supernov výsledkom procesu. umiestnenie a počet bodov. Existujú isté dôkazy. Na rozdiel od iných typov supernov. keď vonkajšie vrstvy expandujú natoľko. sú to hlavné produkty fúzie vo vonkajších vrstvách hviezdy. pri ktorom uhlíko-kyslíkový biely trpaslík zhromažďuje hmotu z blízkeho hviezdneho sprievodcu. ktorou je vyvrhovaná hmota urýchľovaná na rýchlosť rádovo 10000 km/s. aký bol kedy vo vesmíre detegovaný (galaxie a guľové hviezdokopy sa nepočítajú). že supernovy typu Ic môžu byť pôvodcovia niektorých typov . Predmetom veľkých debát je stále otázka premeny podzvukového šírenia plameňa (deflagrácia) do nadzvukovej detonácie. supernovy typu Ia možno spravidla nájsť vo všetkých typoch galaxií. Teória zaoberajúca sa týmto typom supernov je podobná teórii nov. v ktorej biely trpaslík naberá hmotu oveľa pomalšie a nedosiahne Chandrasekharovu medzu. Energia uvoľnená pri explózii spôsobí tiež extrémne zvýšenie jasnosti. Za udalosťami ako sú supernovy typu II stojí pravdepodobne masívne hviezdy. Supernovy typu Ia majú charakteristickú svetelnú krivku (graf jasnosti po explózii ako funkcia času). Rádioaktívny rozpad 56Ni cez 56Co na 56Fe produkuje vysokoenergetické fotóny. sú stále neznáme. bola práve supernova SN 1997ff typu Ia vzdialená viac ako 11 miliárd svetelných rokov (viac ako 100 yottametrov). Uvažuje sa. Nárast tlaku zvýši teplotu v okolí centra a začne perióda konvekcie dlhá asi 100 rokov. najvýznamnejšími sú prvky skupiny železa. na rozdiel od nich pôvodcovia typov Ib a Ic stratili väčšinu svojich obálok následkom silných hviezdnych vetrov alebo interakciou so svojím sprievodcom. začne v spektre dominovať svetlo emitované materiálom blízko jadra hviezdy: ťažké prvky syntetizované pri explózii. vrátane eliptických.Supernova 23 Typ Ia Supernovám typu Ia chýba hélium a obsahujú vo svojom spektre absorpčnú čiaru kremíku blízko svetelného vrcholu. Typ Ib a Ic Ranné spektrá typov Ib a Ic neobsahujú čiary vodíka ani výraznú kremíkovú absorpciu blízko 615 nanometrov. Sú prakticky jediným nástrojom umožňujúcim meranie veľkých intergalaktických vzdialeností. že by uprednostňovali nejakú oblasť dnešných hviezdnych formácií.

čo nazývame „hviezdna obálka.Supernova gama zábleskov. čo znamená. Ak sa dosiahne Chandrasekharova medza. pomáhajú gravitácii. vrstva hélia. ktorá bude hrať úlohu menej ako 10 % života hviezdy. že ich môže druhotne spôsobiť akákoľvek supernova v závislosti na geometrii explózie. 24 Typ II Vyčerpanie paliva pre fúziu Hviezdy oveľa hmotnejšie ako Slnko sa vyvíjajú o dosť zložitejšími spôsobmi ako naša hviezda. železné jadro sa začne rúcať.“ reakcia sa stlmí.“ gravitácia do aktívnej oblasti tlačí viac a viac hmoty. Postupne ako sa v centre vytvárajú ťažšie a ťažšie atómové jadrá. dokiaľ ich elektrické priťahovanie neprekoná vzájomné vnútorné jadrové odpudzovanie. Pri tejto reakcii. horčík na kremík a kremík na železo. je elektrón vtlačený do protónu. dokiaľ sa teplota v jadre nezvýši na úroveň. fúzia sa spomalí. pri ktorej sa presiahne degeneračný tlak. že uvoľňujú pri fúzii menej energie. hélium na uhlík tri alfa reakciou. a novouvoľňovaná energia opäť nastolí rovnováhu medzi tlakom plynu a gravitáciou. Keď sa v jadre hviezdy začne hromadiť železný „popol. Každý následný krok produkuje postupne ťažšie a ťažšie prvky. vrstva uhlíka a vrstva uhlíka meniaceho sa fúziou na ťažšie prvky. ktoré rozbíjajú niektoré železné jadra na 13 He a 4 neutróny. ktorá dovolí fúziu hélia. aj keď sa zároveň usudzuje. ako by uvoľňovali ľahšie jadrá. Predstavuje „dno údolia nuklidov. a miesto toho nastupuje tlak elektrónovej degenerácie — odpor elektrónov proti stlačovaniu k iným elektrónom. ako to bolo popísané vyššie. pri prechode medzi nimi sa jadro zmršťuje. elektróny a protóny sú tlačené k sebe. Žiadna jadrová reakcia s jadrom železa však nemôže uvoľniť energiu. dovolí gravitácii vtlačiť hmotu naspät do aktívneho jadra a začať tak nový cyklus. Vonkajšia vrstva obsahuje vodíkový plyn. následkom čoho trvá oddelenie hviezdneho jadra od vonkajších vrstiev a dosiahnutie hustoty . Ešte väčšie hviezdy majú gravitáciu dostatočne silnú na vytvorenie teplôt a tlakov umožňujúcich fúziu uhlíka v jadre potom. uvoľní sa neutríno a vznikne neutrón. neón na horčík. Zrútenie jadra Železné (Fe) jadro hviezdy je pod obrovským gravitačným tlakom a pretože tu už nie je ďalšia fúzia. Ako sa hustota zmršťujúceho sa jadra prudko zvyšuje. Zmršťovanie jadra zvýši teplotu natoľko. ktoré závisí na väzobnej energii v atómových jadrách. čo sa začne zmršťovať. Tieto hviezdy prechádzajú postupnými štádiami vývoja. v procese známom ako fotodisociácia. jadrá týchto masívnych hviezd nadobúdajú vrstevnatú štruktúru podobnú cibuli. Zmršťujúce sa jadro produkuje vysokoenergetické gama lúče. masívna štruktúra veľkosti Slnka. gravitácia získa prevahu a začne jadro stláčať. uhlík s héliom na kyslík. Aj keď reakcie v jadre milióny rokov vyžarovali energiu von a udržovali hviezdu v rovnováhe proti gravitácii. môže ju iba absorbovať. že sa začne kratšia fáza fúzie hélia. obrátenom beta rozpade.3 miliónov ton je premenený na čistú energiu. ktorá postupne prejde všetkými stupňami fúzie: vodík na hélium protón-protónovým cyklom. Bieli trpaslíci sa môžu neskôr stať supernovou typu I. ktoré sú stále tesnejšie zviazané silnou interakciou.“ ľahšie prvky uvoľňujú energiu pri fúzii a ťažšie pri štiepení. chemickou značkou Fe. V jadre Slnka sa každú sekundu premení 589 miliónov ton vodíka na 584 miliónov ton hélia. takže sa jadro. Aj v priebehu jedného štádia sa jasnosť hviezdy nepravidelne mení — každý nový zážih fúzie vytláča prvky z fúzujúceho jadra do toho. Únik neutrína z jadra a odčerpávanie energie ďalej urýchľuje kolaps. Najtesnejšie väzby v celom atómovom jadre má železo. v zlomku sekundy zrúti. Vo hviezdach menších ako 10 hmotností Slnka sa uhlík produkovaný fúziou hélia ďalej nespaľuje a hviezda sa potom postupne ochladzuje. pod ňou je vrstva vodíka spájajúceho sa fúziou do hélia. náhle začínajú naopak energiu pohlcovať. kyslík na neón. tvorí sa degenerovaný elektrónový plyn a vzniká biely trpaslík. nemôže ako zvyčajne vzdorovať tlakom plynu. vrstva hélia spájajúceho sa fúziou do uhlíka. až začne vytvárať atómové jadrá. ktorá je vyžiarená do priestoru. Hélium vyprodukované v jadre sa tu hromadí. Limitujúcim faktorom v tomto procese je množstvo energie uvoľnenej fúziou. ktorých fúzia bola predtým nemožná. Nakoniec sa vodík v jadre premenou na hélium a postupným rozriedením vznikajúcim héliovým „popolom“ vyčerpá. rozdiel hmotnosti 4.

Existencia kvarkových hviezd. čiernou dierou. ako aj padajúcej hmoty zhora. astrofyzici sú schopní detailne predpovedať prvky produkované supernovou a ich očakávanú svetelnú krivku. Neutrína produkované supernovou boli skutočne pozorované v prípade supernovy 1987A a ubezpečili astronómov. Oproti tomu interakcie medzi protónmi a neutrónmi sú ovplyvňované najmä silnou interakciou. pri ktorom sa uvoľní 1046 J. ktorý sa z jadra sformoval. V tomto okamihu je neutrónový degeneračný tlak dostatočný k vyrovnaniu gravitácie. Ak ignorujeme prvú sekundu explózie a predpokladáme. Počítačové modely sú úspešné vo výpočtoch chovania supernov typu II iba od chvíle. ktorej neutrónový plyn bol stlačením ďalej degenerovaný a neutróny vybudené do stavu hyperónov. prípadne aj doteraz iba hypotetickou hyperónovou alebo kvarkovou hviezdou. ktorej modelovanie je dobre zvládnuté. že na vznik explózie je nutné iba jedno percento vyžiarenej energie. že fáza kolapsu jadra hviezdy je tak rýchla a energetická. môže sa kolaps zastaviť ešte v štádiu kvarkovej hviezdy skladajúcej sa z kvark-gluónovej plazmy. asi 1044 J je reabsorbovaná explodujúcou hviezdou. že nerozumieme. Časť tejto energie. Počas explózie sú zachytávaním neutrónov vytvárané prvky ťažšie ako železo a vďaka tlaku neutrín na okraje „neutrínosféry“ je okolitý priestor obohatený oblakmi plynu a prachu bohatšími na ťažšie prvky. Hlavným nevyriešeným problémom supernov typu II je. vyššie hustoty si však môžu vynútiť jeho korekcie. Kvarky sú opäť fermióny a vďaka Pauliho vylučovaciemu princípu by mali byť schopné vyrovnať gravitačný tlak vytvorením degenerovaného plynu podobne ako elektróny v prípade bielych trpaslíkov a neutróny v neutrónových hviezdach. Neutrínová fyzika. jadro však v skutočnosti presiahne bod rovnováhy a podlieha nepatrnému pruženiu. ktoré narážajú do kolabujúcich vonkajších vrstiev hviezdy. Ak ani degeneračný tlak hyperónovej plazmy nie je schopný odolať gravitácii. systém varovania pred supernovami (Supernova Early Warning System). že iba neutrína sú schopné ju v tej chvíli opustiť. Energia pripadajúca na časticu v supernove je typicky desiatky až stovky MeV (1 až 150 pJ). ale objasniť jeho získanie sa ukazuje byť veľmi ťažké. ako sa vytvára „nárazová vlna. však zatiaľ nebola dostatočne podložená pozorovaním. tieto experimenty však zahŕňajú iba jednotlivé častice interagujúce s inými jednotlivými časticami.Supernova atómového jadra iba milisekundy. že explózia už začala. Niekoľko súbežne pracujúcich detektorov neutrín založilo SNEWS. že pri vysokých hustotách vo vnútri supernovy vznikajú neočakávané efekty. Prenos energie kolapsu do explózie Vieme. či už neutrín zvnútra. pri ktorej sú výpočtové modely oveľa zložitejšie. Z predchádzajúceho vyplýva. Väčšina gravitačnej potenciálnej energie kolapsu je premenená na 10 sekundový záblesk neutrín. kde predpokladal. dokončí proces deštrukcie pôvodnej hviezdy. pokračuje v kolapse a skončí alebo priamo ako čierna diera alebo sa v závislosti na hmotnosti kolaps zastaví v niektorom z teóriou predpovedaných stabilných medzistavov. Ak je zárodok neutrónovej hviezdy. z ktorej pôvodne pochádzali. je preto možné. je na pochopenie tohto procesu kľúčová. Energia častíc je pomerne malá. Interakcie medzi neutrínami a inými časticami vo vnútri supernovy sú určované slabou interakciou. Zvyšné jadro hviezdy sa môže v závislosti na svojej hmotnosti stať alebo neutrónovou hviezdou. jej chovanie počas zmršťovania jadra. spôsobujúcu jej explóziu. takže štandardný model časticovej fyziky sa zdá byť v zásade v poriadku. založená na štandardnom modeli. že základný obraz kolapsu je v princípe správny. i. Takým prechodom môže byť hypotetická hyperónová hviezda.“ kedy a ako sa „zastaví“ a znova načerpá energiu. ako bola hviezda. ktorých energia je oveľa vyššia. Pozemské urýchľovače sú schopné vytvoriť interakcie častíc. pretože však mechanizmu kolapsu 25 . ako záblesky neutrín prenášajú energiu na zvyšok hviezdy a vytvárajú nárazovú vlnu. V roku 1990 jeden z modelov vysvetľoval tento fakt o. keď je nárazová vlna už vytvorená. že konvekcia. Pri tejto hustote bráni ďalšiemu stlačovaniu vzájomný odpor neutrónov spôsobený ich kvantovými vlastnosťami (ide o fermióny podliehajúce vylučovaciemu princípu). vytvárajúc nárazové vlny. mechanizmom zvrátenej konvekcie. ako bola pozorovaná pri supernovách. dostatočne masívny. ktorý má zabezpečiť včasné upozornenie komunity astronómov na prichádzajúcu explóziu supernovy v našej Galaxii. z ktorej je vytvorená umierajúca hviezda. Ďalšou rozhodujúcou oblasťou výskumov je magnetohydrodynamika plazmy (MHD).

zatiaľ čo II-L v nej má „lineárny“ pokles (ang. zatiaľ čo pri type II-L sa predpokladajú oveľa menšie obálky premeňujúce menej gama žiarenia do viditeľného svetla. čo znamená expanznú rýchlosť mnoho tisíc km/s. ale nie všetok vodíkový obal. Podtypy supernov typu II Supernovy typu II možno ešte rozdeliť podľa tvaru ich svetelných kriviek na typy II-P a II-L. Japonsku a pravdepodobne aj vo Francúzsku a Sýrii. Kým väčšina supernov typu II sa vyznačuje veľmi širokými emisnými čiarami. • 1006 – SN 1006 – extrémne jasná supernova. • 1572 – SN 1572 – supernova v Kasiopeji.“ V navrhnutom mechanizme hypernovy sa jadro extrémne masívnej hviezdy zrúti priamo do čiernej diery a dva extrémne energetické výtrysky plazmy sú vymrštené takmer svetelnou rýchlosťou z pólov jej rotácie. v priebehu týždňov či mesiacov. Pre popis tejto kombinácie rysov typov II a Ib sa používa termín „typ IIb. ktoré stratili takmer celý. • 1181 – SN 1181 – zaznamenaná čínskymi a japonskými astronómami. Prvých 26 supernov v roku dostáva písmena od A po Z. Potom sa začína s AA. Predpokladá sa. Supernovy Typu II-P majú veľkú vodíkovú obálku. sa zdá. plateau). Taliansku. lineárny v závislosti magnitúdy na čase. atď. nazývame ich typ IIn. čo môže byť spôsobené interakciou obálky s medzihviezdnym materiálom. Číne.“ Ide pravdepodobne o masívne hviezdy. potom však. ktorú muselo svetlo na prekonanie tejto vzdialenosti prejsť. exponenciálny v závislosti jasnosti na čase). začali dominovať čiary hélia. Udalosť samotná nastala vo vzdialenostiach stoviek alebo tisícok svetelných rokov od Zeme a tomu zodpovedá doba. že zmenili typ: spočiatku vykazovali čiary vodíka. jej pozostatkom je pravdepodobne divná hviezda 3C 58. že niektoré výnimočne veľké hviezdy môžu miesto toho pred svojím zánikom vytvoriť „hypernovu. pozorovaná Tychom Brahem. Pri niekoľkých supernovách. Ako zvyšky supernovy expandujú. Názov sa skladá z roku objavu a jedno alebo dvojpísmenového označenia. ako napríklad SN 1987K a 1993J. Existujú špekulácie. AB. narrow). zaznamenaný čínskymi astronómami a možno aj pôvodnými obyvateľmi Ameriky. Tieto výtrysky emitujú intenzívne gama lúče a patria medzi niekoľko kandidátov na vysvetlenie gama zábleskov. ktorého kniha De Nova Stella dala podobným objektom názov „nova“. supernova v Kasiopeji. vodíková vrstva sa rýchlo stane opticky priesvitnou a odhalí hlbšie vrstvy. niektoré z nich majú relatívne úzke rysy. že toto rozdielne chovanie má pôvod v obálke týchto hviezd. Švajčiarsku. ktorá vydá obežník s prideleným názvom. hraničné hmotnosti nepoznáme. Supernovy typu II je možné tiež ďalej rozdeliť podľa ich spektra.Supernova supernovy rozumieme málo. ktorá zachytí energiu vyslanú vo forme gama lúčov a pomaly ju uvoľňuje. Iraku. Typ II-P obsahuje vo svojej svetelnej krivke „plošinu“ (ang. Krabia hmlovina je expandujúci oblak plynu vytvorený supernovou z roku 1054. linear. • 1054 – SN 1054 – začiatok formovania Krabej hmloviny. že roky tu uvedené predstavujú okamih prvého pozorovania na Zemi. Významné supernovy Je potrebné si uvedomiť. kde „n“ znamená „úzky“ (ang. . 26 Pomenovanie supernov Objavy supernov sú oznamované na Centrálu astronomických telegramov [2] Medzinárodnej astronomickej únie. záznamy dokladajú pozorovania v Egypte.

35.CZ (po česky) Vedecký článok [6] o mechanizme explózie supernov Typu Ia (po anglicky) Vedecký článok [7] o spojení neutrín a supernov (po anglicky) Referencie [1] http:/ / adsabs. 27 Pozri aj Energetickú bilanciu výbuchu supernovy prekonáva iba málo javov vo vesmíre • kvazar • hypernova • gama záblesky Externé odkazy • • • • • Zoznam supernov [3] (po anglicky) SNEWS [4]. odhaduje sa však. že je ~300 rokov stará. predstavovala prvú možnosť otestovania moderných teórií formovania supernov. arxiv. org/ abs/ hep-ph/ 9901300 . html [3] http:/ / cfa-www. 309F& amp. Supernovu v roku 1604 použil Galileo ako dôkaz neplatnosti aristotelovskej dogmy o nemennosti nebies.Supernova • 1604 – SN 1604 – supernova v Hadonosovi. • 1987 – Supernova 1987A vo Veľkom Magelanovom mračne. edu/ cgi-bin/ nph-bib_query?bibcode=1997ARA%26A.db_key=AST& amp. systém varovania pred supernovami (po anglicky) Zvukové vlny rozmetajú supernovu [5] článok o prielome v modelovaní supernov na servere OSEL. Je to najjasnejší zvyšok supernovy v rádiovom obore. Supernovy po sebe často nechávajú zvyšky. • 1885 – S Andromeda v galaxii Andromeda. html [4] http:/ / snews. • Cassiopeia A – supernova v Kasiopeji. objavená Ernstom Hartwigom. edu/ iau/ cbat. edu/ iau/ lists/ Supernovae. posledná supernova pozorovaná v Mliečnej ceste. .high=3f6510b0d828671 [2] http:/ / cfa-www. bnl. org/ abs/ astro-ph/ 0212054 [7] http:/ / arxiv. harvard. osel. gov/ [5] http:/ / www. cz/ index. nepozorovaná zo Zeme. harvard. harvard. php?clanek=1565 [6] http:/ / www. štúdiom týchto objektov získavame o nich ďalšie vedomosti. bola pozorovaná hodinu po hodine od svojho začiatku. . pozorovaná Johannesom Keplerom.

Hypernova 28 Hypernova Hypernova je teoreticky predpokladaný typ supernovy vznikajúci kolapsom na konci životného cyklu výnimočne hmotnej hviezdy. V hypernove sa jadro rúti priamo do čiernej diery a z pólov jej rotácie vytrysknú dva extrémne energetické prúdy plazmy dosahujúce takmer rýchlosť svetla. Tieto výtrysky emitujú intenzívne gama žiarenie a predpokladá sa. že práve ony spôsobujú gama záblesky. Hertzsprungov-Russellov diagram Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry .

Tieto dve veličiny môžu byť odvodené z pozorovaní. zaznačuje teplotu hviezdy na jednej osi a svietivosť hviezdy na osi druhej. 29 Hertzsprung-Russellov diagram.Hertzsprungov-Russellov diagram absolútna hviezdna veľkosť (MV) V stelárnej astronómii Hertzsprungov-Russellov diagram (zvyčajne označovaný skrátene ako H-R diagram alebo HRD) zobrazuje matematický vzťah medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou. Tieto dve veličiny je možné vypočítať z počítačových modelov. svietivosťou. pohľad teoretika. nazývanej hlavná postupnosť. Diagram opisuje dva ekvivalentné pohľady. Najsilnejšie sú hviezdy zastúpené na diagonále. Pohľad na diagram odhaľuje. H-R diagram sa používa na definovanie rozdielnych typov hviezd a na porovnanie teoretických predpovedí hviezdneho vývoja pomocou počítačových modelov so skutočnými pozorovaniami hviezd. Hertzsprungov-Russellov diagram je sústava pravouhlých súradníc v rovine. Na hlavnej postupnosti ostávajú hviezdy 90% obdobia svojho života a všetky spaľujú ľahký vodík na hélium. Presná transformácia z jednej osi na druhú nie je triviálna a závisí na použitých modeloch a ich parametroch (ako vek a zloženie). ktoré zaznamenáva vzťah farebným indexom hviezdy na jednej osi a absolútnou hviezdnou veľkosťou na druhej osi. Vľavo . Bol navrhnutý približne v roku 1910 Ejnarom Hertzsprungom a Henrym Russellom. Hlavná postupnosť je tiež označovaná rímskou číslicou V. Druhý. že hviezdy majú tendenciu spadať iba do určitých oblastí diagramu. hviezdnou klasifikáciou a povrchovou teplotou hviezdy. vedúcej z ľavého horného rohu (horúce a jasné) do dolného pravého rohu (chladnejšie a menej jasné). Pozri napríklad práce Sekiguchiho a Fukugitu ohľadom transformácií medzi B-V farebným indexom a teplotou. Bol vytvorený z údajov pre 22 000 hviezd z katalógu Hipparchos a 1000 z Glieseho katalógu blízkych hviezd. Jedným je hľadisko pozorovateľa.

Táto fáza trvá najviac niekoľko sto miliónov rokov. Keď hviezda spáli všetky svoje zásoby jadrového paliva (vodíka). Toto je typické pre hviezdy hlavnej postupnosti. Červení nadobri predstavujú záverečné vývojové štádiá hviezd hlavnej postupnosti a v ich jadrách je typické spaľovanie hélia na uhlík a kyslík. čo zapríčiní ďalšie zvýšenie teploty. Avšak z dôvodu pomalého pohybu fotónu od Hviezda s hmotnosťou M = 1 MS stredu hviezdy k povrchu sa prvé žiarenie dostane na povrch až za niekoľko miliónov rokov. Slnko sa v tomto diagrame nachádza v blízkosti stredu. z ktorého sa za niekoľko sto miliónov rokov môžu vytvoriť planéty. posunuté k jeho pravému spodnému okraju. V tejto dobe je . 30 Vývoj hviezd na HR diagrame Povrchová teplota hviezdy a tým pádom aj jej umiestnenie na H-R diagrame závisí od vnútornej stavby hviezdy. začne sa vplyvom vlastnej gravitácie rútiť. Aj Slnko je na hlavnej postupnosti. Čím je hmotnejšia. Pokiaľ sa vnútorná stavba nemení. ktoré tu zotrvá ešte približne 5 miliárd rokov. preto ostáva stále na rovnakom mieste približne v blízkosti stredu diagramu. Zahrievaním sa v jadre opäť zapália jadrové reakcie a začne sa spaľovať hélium. že čím je hviezda hmotnejšia. Hviezdy malých hmotností V bode 1 sa v mezihviezdnom zárodočnom mračne začína tvoriť hviezda (často sa blízko seba rodí viac hviezd a vznikajú tak dvojhviezdy. Nad hlavnou postupnosťou sú červení obri a nadobri. Hviezda sa tým opäť rozopne a ochladne (bod 4). čo predstavuje absolútnu hviezdnu veľkosť (magnitúdu) približne 5. Hviezdy s najväčšou absolútnou magnitúdou ako napríklad Rigel alebo Deneb sa nachádzajú v ľavom hornom rohu. Vďaka tomu sa začnú jadrové reakcie a protohviezda sa stáva hviezdou. Mimo týchto vymedzených oblastí sa hviezdy nachádzajú len vtedy.Hertzsprungov-Russellov diagram dole v diagrame možno nájsť bielych trpaslíkov. Sú to vyhasínajúce degenerované jadrá hviezd s nízkou svietivosťou. ktoré zvyšuje teplotu protohviezdy. na hlavnej postupnosti. viacnásobné hviezdy či dokonca hviezdokopy). Stabilná hviezda na hlavnej postupnosti strávi väčšinu svojho aktívneho života. V tejto fáze sa nachádza Slnko. Naberaním hmoty zo zárodočného mračna dochádza k gravitačnému zmršťovaniu. Väčší povrch však preváži úbytok teploty a hviezda žiari s omnoho väčšou intenzitou – žiarivý výkon v tomto období hviezdy je úmerný štvrtej mocnine hmotnosti. Hyashiho línii (bod 2). tým rýchlejšie spaľuje svoju hmotu a jej život je kratší. Vývojové zmeny sa prejavujú posuvom pozdĺž takzvanej vývojovej dráhy. jej bod na diagrame zostáva stále na rovnakom mieste. ktorých teplota aj svietivosť ostávajú počas dlhého obdobia takmer nemenné. Vo hviezde sa postupne vyrovnáva tlak plynu a gravitácia a zostupuje na hlavnú postupnosť (bod 3). tým je jej teplota a žiarivosť väčšia a tým je hviezda bližšie k ľavému hornému koncu hlavnej postupnosti. málo žiarivé hviezdy ako Proxima Centauri alebo Barnardova hviezda v pravom spodnom rohu. K tejto premene dochádza na tzv. Žiarivý výkon hviezdy je úmerný tretej mocnine hmotnosti – to znamená. ak práve z hľadiska vývoja prechádzajú do inej oblasti. V tom čase sa „odfúkne“ väčšina zostávajúceho zárodočného oblaku. Slnko sa nachádza na hlavnej postupnosti so svietivosťou 1.

Po vyčerpaní všetkého hélia už v hviezde nemôžu pre jej nízku hmotnosť začať ďalšie jadrové reakcie a hviezda sa začne gravitačne zmršťovať. Hviezda s hmotnosťou 10 MS zotrvá na hlavnej postupnosti približne 150 miliónov rokov. podobne ako v predchádzajúcom prípade. že čím je hviezda hmotnejšia. Tým. Zahrievaním sa v jadre opäť zažnú jadrové reakcie a začne sa spaľovať hélium. Hyashiho línii (bod 2). Hviezda sa tým opäť rozopne. viacnásobné hviezdy či dokonca hviezdokopy). V tom čase sa „odfúkne“ väčšina zostávajúceho zárodočného oblaku. začne pod vplyvom vlastnej gravitácie kolabovať. Avšak z dôvodu pomalého pohybu fotónov od stredu hviezdy (kde Hviezda s hmotnosťou M = 10 MS vznikli) k povrchu sa prvé žiarenie dostane von až za niekoľko miliónov rokov. z ktorého sa za niekoľko sto miliónov rokov môžu vytvoriť planéty. Biely trpaslík chladne veľmi pomaly. Žiarivý výkon hviezdy je úmerný tretej mocnine hmotnosti – to znamená. . bieleho trpaslíka (bod 5). Hviezda odhodí svoje vonkajšie vrstvy a v jej zvyšných častiach dôjde ku gravitačnému zrúteniu do tzv. ktoré zvyšuje teplotu protohviezdy. tým rýchlejšie spaľuje svoju hmotu a jej život je kratší. Následkom toho sa zapáli ďalšie jadrové palivo – uhlík. Vo hviezde sa postupne vyrovnáva tlak plynu a gravitácia a hviezda zostupuje na hlavnú postupnosť (bod 3). Tato fáza trvá najviac niekoľko sto miliónov rokov.Hertzsprungov-Russellov diagram hviezda o hmotnosti 1 MS stará približne 10 miliárd rokov a ďalších asi 5 miliárd rokov v tejto fáze zostane. K tejto premene dochádza na tzv. a preto hviezdy v tomto stave zostávajú bezo zmeny bilióny rokov. Vďaka tomu sa zažnú termojadrové reakcie a protohviezda sa stáva hviezdou. Keď hviezda spáli všetky svoje zásoby jadrového paliva (vodík). sa zvýši hustota a teplota a biely trpaslík preto dlhý čas žiari aj bez priebehu jadrových reakcií. V tejto fáze hviezda s hmotnosťou 10 MS zotrvá maximálne rádovo desiatky miliónov rokov. Naberaním hmoty zo zárodočného mračna dochádza ku gravitačnému zmršťovaniu. väčšinu svojho aktívneho života. čo zapríčiní ďalšie zvýšenie teploty. Poznámka: • MS je hmotnosť Slnka • Príklad je uvedený pre hviezdu o hmotnosti Slnka 31 Hviezdy stredných a veľkých hmotností V bode 1 sa v medzihviezdnom zárodečnom mračne začína tvoriť hviezda (často sa rodí viac hviezd a vznikajú tak dvojhviezdy. Stabilná hviezda na hlavnej postupnosti strávi. Väčší povrch však preváži úbytok teploty a hviezda žiari s oveľa väčšou intenzitou – žiarivý výkon v tomto období hviezdy je úmerný štvrtej mocnine hmotnosti. Po vyčerpaní všetkého hélia hviezda v dôsledku svojej hmotnosti opäť začne kolabovať a tým aj zvyšovať teplotu v jadre. jej povrch ochladne a dostane sa do oblasti obrov (bod 4). že sa všetka zostávajúca hmota hviezdy zrúti do priemeru maximálne len niekoľko tisíc kilometrov. Hviezda zväčší svoje rozmery a žiarivosť a v HR diagrame sa dostáva do oblasti nadobrov (bod 5).

ako je uhlík. Hviezda zväčší svoje rozmery a žiarivosť a v HR diagrame sa dostáva do oblasti nadobrov (bod 5).4 MS. pozostatkom supernovy.Hertzsprungov-Russellov diagram Po vyčerpaní uhlíkového jadrového paliva hviezda začne znova gravitačne kolabovať. Kým od zrodu hviezdy do tejto fázy uplynulo približne 250 miliónov rokov. Po vyčerpaní všetkého hélia hviezda v dôsledku svojej hmotnosti opäť začne kolabovať a tým aj zvyšovať teplotu v jadre. čo zapríčiní ďalšie zvýšenie teploty. Poznámka: • MS je hmotnosť Slnka • Príklad je uvedený pre hviezdu s hmotnosťou M = 10 MS 32 Najhmotnejšie hviezdy V bode 1 sa v medzihviezdnom zárodočnom mračne začína tvoriť hviezda (často sa rodí viac hviezd a vznikajú tak dvojhviezdy. Niektoré neutrónové hviezdy s veľkým magnetickým poľom a vysokými otáčkami sú pozorovatelné ako tzv. Takáto obrovská hustota rozdrví aj jadrá atómov a vzniká tak tzv. Hviezda ešte zväčší svoj objem a posúva sa na HR diagrame do bodu 6. viacnásobné hviezdy či dokonca hviezdokopy). Ďalší vývoj je rovnaký ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch. Následkom toho sa zapáli ďalšie jadrové palivo – uhlík. . Po vyčerpaní uhlíkového jadrového paliva hviezda začne znova gravitačne kolabovať. neutrónová hviezda obklopená medzihviezdnym mračnom. Zahrievaním sa v jadre opäť zažnú jadrové reakcie a začne sa spaľovať hélium. Hviezda s hmotnosťou M = 50 MS Keď hviezda spáli všetky svoje zásoby jadrového paliva (vodík). Hviezda s hmotnosťou 50 MS zotrvá na hlavnej postupnosti približne 100 miliónov rokov. Pretože hmotnosť hviezdy je veľká. začne pod vplyvom vlastnej gravitácie kolabovať. Naberaním hmoty sa zvyšuje teplota protohviezdy až napokon dôjde k zapáleniu termojadrových reakcií (bod 2) a hviezda zostúpi na hlavnú postupnosť (bod 3). supernovou (bod 6) intenzitou žiarenia rovnej niekoľkým miliónom sĺnk. Väčší povrch však preváži úbytok teploty a hviezda žiari s oveľa väčšou intenzitou – žiarivý výkon v tomto období hviezdy je úmerný štvrtej mocnine hmotnosti. Tato fáza trvá najviac niekoľko sto miliónov rokov. Hviezda sa tým opäť rozopne. neutrónová hviezda zostane v tomto stave niekoľko triliónov rokov. V tejto fáze hviezda s hmotnosťou 10 MS zotrvá maximálne rádovo desiatky miliónov rokov. jej povrch ochladne a dostane sa do oblasti obrov (bod 4). Hustota takéhoto jadra je obrovská – rádovo 1017 kg/m3. Obrovské sily rozmetajú plynnú atmosféru hviezdy a hviezda opúšťa hranice HR diagramu a stáva sa tzv. zažnú sa ďalšie jadrové reakcie ťažších prvkov. ktoré bolo v predchádzajúcich fázach rozmetané do okolia. Rázová vlna však narazí na malé jadro a odrazí sa späť. Kolobeh jadrových reakcií prestane až vznikom železného jadra (železné jadro má totiž najúspornejšie riešenú stavbu atómového jadra a nemôže byť zapojené do žiadnej termojadrovej reakcie). Tento stav nastáva pre hviezdu s hmotnosťou 50 MS vo veku približne 180 miliónov rokov. pulzary. Po niekoľkých rokoch zostane na mieste hviezdy zrútené jadro s veľkosťou len niekoľko kilometrov s hmotnosťou minimálne 1.

V tejto fáze čierna diera vydrží mnoho miliárd rokov. edu/ AJ/ journal/ issues/ v120n2/ 990160/ 990160.Hertzsprungov-Russellov diagram Gravitačný kolaps. teoreticky až do chvíle. AJ 120. uchicago. ktorý nasleduje po vypálení všetkého jadrového paliva. kým za Hawkingovým procesom úplne nevyparí (čo by však nastalo za oveľa dlhšiu dobu. je ukončený približne po ďalších 20 miliónoch rokov. Kvôli obrovskej hmotnosti hviezdy prevážia gravitačné sily nad ostatnými silami držiacimi hmotu pohromade a hviezda sa zrúti sama do seba a opúšťa HR diagram ako čierna diera (bod 7). než je predpokladaná dĺžka existencie vesmíru). journals. Poznámky: • MS je hmotnosť Slnka • Príklad je uvedený pre hviezdu s hmotnosťou M = 50 MS • Ešte hmotnejšie hviezdy (viac ako 120 MS hmotností Slnka) by boli nestabilné a vo vesmíre sa nevyskytujú 33 Pozri aj • • • • • Hviezda Hviezdna klasifikácia Hlavná postupnosť Obor (hviezda) Nadobor • Vznik hviezdy • Vývoj hviezd Externé odkazy • Sekiguchi and Fukugita. html . 1072 (2000) [1] (v angličtine) Referencie [1] http:/ / www.

34 Protohviezdy Molekulárny mrak Molekulárny mrak (bohemizmus molekulárny oblak) alebo molekulárne mračno je typ medzihviezdneho oblaku. hlavne molekulárneho vodíka H2. Tieto molekuly sú ťažko detekovateľné a na zistenie ich prítomnosti sa používajú molekuly oxidu uhoľnatého. ktorého hustota a veľkosť umožňuje vznik molekúl. ktoré vyplývajú z pozorovaní niektorých galaxií. Pomer medzi svietivosťou molekúl CO a hmotnosťou molekúl molekulárneho vodíka je približne konštantný. Hmlovina Eta Carinae . hoci existujú dôvody pochybovať o tomto predpoklade.

Bol však katalogizovaný iba ako emisná hmlovina. storočí Sherburne Wesley Burnham. Haro zistil. Prví astronómovia. ktorí ich podrobne študovali boli George Herbig a Guillermo Haro. síry a kyslíka. neskôr sa stala známou ako Burnhamova hmlovina. že vyžarovala nezvyčajné elektromagnetické spektrum s výraznými emisnými čiarami vodíka. Objav a história pozorovaní Prvý Herbigov-Harov objekt pozoroval v neskorom 19. Objekty prvýkrát pozoroval v neskorom 19. že takmer vyzerali ako hviezdy. ekvivalent asi 20-násobku veľkosti našej slnečnej sústavy alebo 1 000-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka. Päťdesiat rokov po Burnhamovom objave bolo objavených niekoľko podobných hmlovín. keď prvý krát analyzovali Herbigove-Harove onjekty a zistili. keď sa pozrel na hviezdu T Tauri pomocou 36-palcového refrakčného teleskopu na Lickovom observatóriu a všimol si malý útržok hmloviny neďaleko. ktoré ešte len dosiahnu stav rovnováhy medzi gravitačným kolapsom a tvorbou energie jadrovou fúziou v jadre. storočí Burnham. len niekoľko tisíc rokov trvajúcej etapy života mladej hviezdy. HH objekty sú prechodným javom. Herbigove-Harove objekty sa hojne vyskytujú v oblastiach tvorby hviezd a okolo jednej hviezdy je často vidno viac ako jeden.Herbigov-Harov objekt 35 Herbigov-Harov objekt Herbigove-Harove objekty sú malé hmlovinám podobné objekty. že sú vedľajším produktom procesu tvorby hviezd. odfotený pomocou HST. ktoré boli také malé. keď hviezda z oblastí pólov vyvrhuje plyn s hmotnosťou niekoľkých Zemí pri rýchlosti niekoľko stoviek kilometrov za sekundu rovnobežne s rotačnou osou. Mierka predstavuje 1 000 AU. Haro aj Herbig urobili nezávislé pozorovania niekoľkých z týchto telies v priebehu štyridsiatych rokov. Herbig sa tiež pozeral na Burnhamovu hmlovinu a zistil. ktoré vznikli v dôsledku krátkej. Pozorovania Hubbleovho vesmírneho teleskopu odhaľujú komplexný vývoj HH objektov v priebehu niekoľkých rokov. Zistilo sa však. že T Tauri je veľmi mladá a premenlivá hviezda a je prototypom triedy podobných telies známych ako T Tauri hviezdy. ale do štyridsiatych rokov neboli rozpoznané ako samostatný typ emisnej hmloviny . Tvoria sa. že všetky objekty tohto typu sú neviditeľné v infračervenej časti spektra. kým iné zosvetlievajú počas kolízií s koncentrovaným materiálom v medzihviezdnom médiu. trvajú najviac niekoľko stoviek rokov. ako ich časti tmavnú. Viditeľne sa vyvíjajú počas pomerne krátkych časových období ako sa pohybujú ďalej od svojej rodičovskej hviezdy do oblakov plynu a medzihviezdneho priestoru (medzihviezdne médium). po ktorých boli pomenované. Herbig a Haro pracovali nezávisle na štúdiách tvorby hviezd. . Herbigov-Harov objekt HH47. nezaradili ju teda do odlišnej triedy objektov.

Fyzikálna charakteristika Emisia z HH objektov je spôsobená rázovými vlnami. ktoré tvoria 75 % a 25 % ich hmotnosti. Avšak absencia infračerveného žiarenia z hmlovín znamenala. ktoré objavil. urobil podrobnejšie štúdie. ale emisné čiary spektra HH objektov sú príliš slabé na to. Neskoršie štúdie naznačovali. že môžu obsahovať horúce hviezdy s vysokou svietivosťou. Štúdie ukázali. pretože tieto by hojne vyžarovali infračervené svetlo. že by mohli predstavovať rané štádium tvorby hviezd typu T Tauri. ale keď sa dopočul o Harovych zisteniach. že do nich padá plyn. storočia pozorovania odhalili prvýkrát tryskovitú podstatu väčšiny HH objektov. podobne ako tie. symetricky oproti mladej hviezde. ktoré tvorí HH objekty [2]. Menej ako 1 % hmotnosti HH objektov je tvorené ťažšími chemickými prvkami a ich množstvo je vo všeobecnosti podobné ako pri mladých hviezdach [4]. pričom výsledné rázové vlny tvoria viditeľné svetlo [1]. Keď tieto zväzky kolidujú s medzihviezdnym médiom. Hviezdy sú často obkolesené akrečnými diskami počas prvých niekoľkých stoviek tisícov rokov svojej Schematický diagram vzniku HH objektov existencie. Herbig spočiatku neprikladal veľký význam telesám. keďže sa primárne zaoberal blízkymi hviezdami. Rýchla rotácia vnútorných častí týchto diskov vedie k emisii úzkych zväzkov čiastočne ionizovanej plazmy kolmo na rovinu disku. hoci menšou rýchlosťou [3]. sú príčinou vzniku malých útržkov svetlého žiarenia. V raných osemdesiatych rokoch 20. ktoré vznikajú kolíziou s medzihviezdnym médiom. Zvyčajne sú celkom husté s hustotou od niekoľko tisíc do niekoľko desiatok tisíc častíc na cm3.Herbigov-Harov objekt 36 Následne po ich nezávislých objavoch sa Herbig a Haro stretli na astronomickej konferencii v Tucsone v Arizone. aby mohli byť vytvorené pri kolíziách s takou vysokou rýchlosťou. čo je veľmi malé množstvo materiálu v porovnaní so ktorá vyvrhuje materiál pozdĺž svojej polárnej osi samotnou hmotou hviezdy [4]. ktoré sú známe ako polárne výtrysky. Sovietsky astronóm Viktor Ambartsumian telesá pomenoval a na základe ich výskytu v blízkosti mladých hviezd (starých niekoľko stoviek tisíc rokov) navrhol. ale nakoniec HH objekty boli pochopené ako materiál vyvrhnutý blízkymi mladými hviezdami a kolidujúci pri nadzvukovej rýchlosti s medzihviezdnym médiom. HH objekty HH1 a HH2 ležia od seba asi jeden Celková vyvrhnutá hmota typického HH objektu sa odhaduje na 1-20 svetelný rok. že HH objekty sú vysoko ionizované a raní teoretici špekulovali. Spektroskopické pozorovania ich Dopplerovho posunu hovoria o rýchlosti niekoľko stoviek kilometrov za hodinu. . ktorý sa tvorí tým. že v nich nemohli byť hviezdy. že hmloviny môžu obsahovať protohviezdy. ale ich pohyby sú zložité. Toto viedlo k pochopeniu. Teploty pozorované v HH objektoch sú typicky okolo 8 000-12 000 K. hmotností Zeme. podobne ako teploty iných ionizovaných hmlovín ako Oblasť H II a planetárne hmloviny. HH objekty pozostávajú prevažne z vodíka a hélia. že vyvrhnutý materiál HH objektov je koncentrovaný do úzkych tryskajúcich zväzkov. To pravdepodobne znamená. že nejaký z materiálov s ktorým kolidujú sa tiež pohybuje smerom preč. v porovnaní s priemerne 1 000/cm3 v oblastiach H II a planetárnych hmlovinách [5].

ako sa rozptýlia. Sú prevažne prítomné v oblastiach tvorby hviezd H II a často sa vyskytujú vo veľkých skupinách. tvoriacich reťazec objektov pozdĺž polárnej osi rodičovskej hviezdy. Odhady hovoria o počte do 150 000 [6]. že sa pohybujú od rodičovských hviezd rýchlosťami približne 100-1 000 km/s. Tieto pozorovania tiež umožnili odhad vzdialeností niektorých HH objektov pomocou metódy expanzívnej paralaxy. zobraz detail. . Popri zmenách spôsobených interakciami s medzihviezdnym médiom spôsobujú variácie aj interakcie medzi výtryskami pohybujúcimi sa rozličnými rýchlosťami v rámci HH objektu. ale rozličnými rýchlosťami a interakcie medzi rozličnými tryskami vytvárajú tzv. Niektoré sú však viditeľné vo vzdialenosti niekoľko parsekov. Zvyčajne je možné ich pozorovať blízko Bokovej globule (tmavá hmlovina obsahujúca veľmi mladé hviezdy) a často z nich žiaria. takmer ako jediný zdroj energie. len veľmi málo ich je vzdialených 1 pc. zatiaľčo sa objavujú nové uzly. čo sa prejavuje ako svetlé „čapičky“ na konci trysiek. Erupcie výtryskov z rodičovskej hviezdy nastávajú skôr v pulzoch ako v stabilnom prúde. Vlastný pohyb a variabilita Spektroskopické pozorovania HH objektov ukazujú.Herbigov-Harov objekt V blízkosti zdrojovej hviezdy je okolo 20-30 % plynu HH objektov ionizovaného. Väčšina HH objektov leží do 1/2 parseku od svojej rodičovskej hviezdy. z čoho väčšina je príliš ďaleko aby boli rozlíšiteľné pri technických schopnostiach súčasných ďalekohľadov. 37 Množstvo a rozloženie Dnes je známych viac ako 400 jednotlivých HH objektov alebo ich skupín. čo by mohlo naznačovať. Obrázky v odstupe piatich rokov odhaľujú pohyb materiálu v HH objekte HH47. „pracovné povrchy“. že materiál je ionizovaný v polárnych výtryskoch a rekombinuje sa pohybom od hviezdy namiesto aby bol ionizovaný pri neskorších kolíziách. že medzihviezdne médium v ich blízkosti nie je veľmi husté a tak im umožňuje cestovať ďalej od zdroja predtým. Pulzy môžu tvoriť výtrysky plynu pohybujúce sa rovnakým smerom. kde sa stretávajú prúdy plynov a tvoria nové razové vlny. To znamená. Často možno pozorovať niekoľko HH objektov. Pri svojom pohybe od rodičovskej hviezdy sa HH objekty výrazne vyvíjajú a ich jasnosť sa v priebehu niekoľkých rokov mení. V posledných rokoch pozorovania pri vysokom optickom rozlíšení Hubbleovho vesmírneho teleskopu odhalili vlastný pohyb mnohých HH objektov pozorovaných v odstupe niekoľkých rokov. Jednotlivé uzly v rámci objektu môžu zvyšovať alebo znižovať jas či sa dokonca celkom stratiť. Nárazy na konci trysky však môžu znova ionizovať časť materiálu. Počet známych HH objektov sa v posledných rokoch rýchlo zvyšoval. ale tento pomer sa znižuje nepriamo úmerne so vzdialenosťou. ale stále sa považuje za veľmi malý v porovnaní s celkovým počtom hviezd v Galaxii.

kým triedy I. 63. Astronomy and Astrophysics. že sa stále zráža. Boehm K. Ionization and density along the beams of Herbig-Haro jets.. čo je omnoho vyšší pomer ako sa vyskytuje pri hviezdach hlavnej postupnosti s nižšími hmotnosťami. Feb. 117-138 5. Predpokladá sa. The Herbig-Haro objects in the GUM Nebula. Reidel Publishing Co. Nov. ↑  Reipurth B. čo naznačuje. (1999). v. 3-18 2. IAU Symposium No. ↑  Lada C. Herbig-Haro Flows and the Birth of Stars. Benvenuti. p.J. vol. lebo objekty triedy 0 (najmladšie) ešte neboli objavené. (1981). Padanie plynu a prachu už do veľkej miery ustalo v objektoch triedy II. 11-15. vol. a dôkazy nasvedčujú. D. ↑  Bacciotti F. ↑  Dopita. To môže naznačovať. The Birth of Stars: Herbig-Haro Jets. 1978.342. Heathcote S. F. Mar.From OB associations to protostars. Science with the Hubble Space Telescope -. (1995). Tokio. M. že sú pozorovateľné iba na infračervených a rádiových frekvenciách. I. p. Japan. Dordrecht. Reipurth B.II. 277-281 7.H. p.. Štúdie ukázali.717-735 6. p. kým objekty triedy III majú už iba stopové pozostatky pôvodného akrečného disku. že okolo 80 % hviezd. in Star forming regions.W.. Astrofizika. ale ešte stále ich obklopuje disk plynu a prachu. 182.. Mannery E. že v ich jadrách ešte nenastala jadrová fúzia. Emission line spectra of Herbig-Haro objects. 1985 (A87-45601 20-90). 1-2. Schreier 3. podľa množstva vyžarovaného infračerveného žiarenia [7]. ktorá sa uvoľňuje ako do nich najjasnejších HH objektov padá materiál [8]. From discovery to HST. ale že väčšia časť sa rozbije predtým ako dosiahnu hlavnú postupnosť gravitačnými interakciami s blízkymi hviezdami a hustými mrakmi plynu [9]. Eds: P. p. 237-241 4. Namiesto toho ich energia Herbigov-Harov objekt HH32 je jedným z pochádza iba z gravitačného potenciálu. Astrophysical Journal Supplement Series. 47.. 1-17 . ↑  Bally J. Jadrová fúzia začala v jadrách objektov triedy I. D. (1984). najmladšie z nich sú ešte protohviezdy v procese formovania sa z okolitého plynu. vol. 50 Years of Herbig-Haro Research. ktoré zakrývajú všetko ich viditeľné svetlo a spôsobujú. L. On a connection between Herbig-Haro objects and flare stars in the neighborhood of the sun. A. p. Accretion and Proto-Planetary Disks. také mladé. no.-Apr. že najväčšie HH výtoky sa môžu tvoriť pri dezintegrácii viacerých systémov. Objekty triedy 0 sú staré iba niekoľko tisíc rokov. 1997. Referencie 1. Astronomy and Astrophysics. Väčšie množstvo infračerveného žiarenia znamená väčšie množstvo horúceho materiálu obklopujúceho hviezdu. 20. Star formation . Astronómovia delia tieto hviezdy do tried 0. že väčšina hviezd vzniká formou viachviezdnych systémov. ↑  Brugel E. II a III už boli definované. Proceedings of the Symposium. 1984.. ↑  Giulbudagian. II a III. J. (1997). že binárne systémy pravdepodobnejšie spôsobujú výtrysky tvoriace HH objekty. and E. ktoré produkujú HH objekty sú v skutočnosti binárne alebo viacnásobné hviezdne systémy (dve alebo viac hviezd navzájom sa obiehajúcich). Eislöffel J.Herbigov-Harov objekt 38 Rodičovské hviezdy Hviezdy stojace v pozadí tvorby Herbigových-Harových objektov sú všetky veľmi mladé. Triedy sú číslované preto. (1987).. (1978). Macchetto. ale plyn a prach ešte stále padajú na ich povrch z okolitej hmloviny. Kluwer Academic Publishers. Edited by Bo Reipurth and Claude Bertout. 1987.. Sú vo všeobecnosti stále zoskupené v hustých oblakoch prachu a plynu. Morse J.

wikipedia. Rodríguez L. p. ↑  Andre P. Astrophysical Journal. colorado. edu/ hhcat/ [11] http:/ / www. Radio Continuum Jets from Protostellar Objects. wikipedia. daviddarling. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Giuldbudagian http:/ / en. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Andre [9] http:/ / en. wikipedia. html Hayashiho čiara Hayashiho čiara (Hayashiho medza. (2004). Hayashiho vývojová stopa. html [12] http:/ / sparky.. Svietivosť na počiatku Hayashiho čiary je veľmi vysoká. wikipedia. info/ encyclopedia/ H/ Herbig-Haro_object. Hayashiho stopa. p. 122-141 9. je takmer zvislá čiara v Hertzsprungovom-Russelovom diagrame.. ktorá predstavuje vývoj svietivosti a teploty protohviezdy pri kontrakcii smerom k hlavnej postupnosti. Oddeľuje oblasť vznikajúcich nestabilných protohviezd (na diagame vpravo od Hayasiho čiary) od oblasti už vzniknutých stabilných hviezd v mechanickej rovnováhe (vľavo od Hayasiho čiary). (1993). wikipedia. 1736-1746 39 Externé odkazy • Comprehensive catalogue of HH objects at the University of Colorado [10] • HH objects in the Encyclopedia of Astrobiology. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Lada [8] http:/ / en. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Brugel http:/ / en. rice. Hayashiho dráha) fázy vzniku hviezdy. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Dopita http:/ / en. wikipedia. Astronomický portál Referencie [1] http:/ / en. org/ wiki/ Cs%3Ahayashiho_stopa?oldid=6649973 . 127. wikipedia. Ward-Thompson D. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Bacciotti http:/ / en. ↑  Reipurth B. wikipedia. 1965) počítal pre hviezdy. wikipedia.. wikipedia. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Bally http:/ / en. avšak povrchová teplota stúpa. Astronomical Journal.F.Herbigov-Harov objekt 8. Chushiro Hayashi ju (v r. Submillimeter continuum observations of Rho Ophiuchi A The candidate protostar VLA 1623 and prestellar clumps. vol. edu/ ~hartigan/ movies.. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_reipurth2 [10] http:/ / casa. Bally J. ktoré sú celkom v rovnováhe – čo protohviezdy sú. 406. Referencie Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Hayashiho stopa [1] na českej Wikipédii. Barsony M. Astronomy.. pričom s kontrakciou rýchlo klesá. Anglada G. v. org/ wiki/ Herbigov-harov_objekt#endnote_Reipurth http:/ / en. and Spaceflight [11] • Animations of HH object jets from HST observations [12] Referencie [1] [2] [3] [4] [5] [6] [7] http:/ / en.

Typicky rotujú v perióde 1 . To trvá asi 100 miliónov rokov. Ich centrálna teplota je príliš nízka na spaľovanie vodíka. Publications of the Astronomical Society of the Pacific. ale sú viditeľne jasnejšie.Henyeyho stopa 40 Henyeyho stopa Henyeyho stopa je stopa hviezd pred hlavnou postupnosťou s hmotou menšou ako polovica hmoty Slnka na Hertzsprungov-Russellovom diagrame na konci Hayashiho stopy. že majú väčší prebytok lítia ako Slnko a iné hviezdy hlavnej postupnosti. Astronóm Louis G. ktoré sú približne 1000-krát silnejšie ako Slnko. že na nich existujú veľké oblasti hviezdnych škvŕn a vykazujú intenzívne a premenlivé gama žiarenie a rádiové vlny. Je známe. Lelevier. Približne polovica hviezd typu T Tauri má protoplanetárne disky a väčšina týchto hviezd sa nachádza v dvojhviezdach. 396. 67. G. D.12 dní.154-160 Pozri aj • Hayashiho stopa Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Henyey track (http:/ / en. že hviezdy pred hlavnou postupnosťou môžu ostať v rádioaktívnej rovnováhe v priebehu určitej doby pri prechode do hlavnej postupnosti. T Tauri. kým sa hviezda neustáli na hlavnej postupnosti. Ich povrchová teplota je podobná ako teplota hviezd hlavnej postupnosti rovnakej hmotnosti. Premenná hviezda typu T Tauri Hviezdy typu T Tauri sú triedou premenných hviezd pomenovaných po ich prototype. The Early Phases of Stellar Evolution. storočia zistili. Sú veľmi aktívne a premenlivé. energiu však získavajú z gravitačnej kontrakcie. .. org/ wiki/ En:henyey_track?oldid=333356312) na anglickej Wikipédii. Podľa ich spektra sa usudzuje. R. čo je v porovnaní so Slnkom (27 dní) veľmi málo. L.. Väčšinou majú veľmi silný hviezdny vietor. No. Prechádza na hlavnú postupnosť v takmer horizontálnom smere na Hertzsprungov-Russellovom diagrame (svietivosť ostáva takmer konštantná). Nachádzajú sa v blízkosti molekulárnych mrakov a sú identifikované ich optickou premenlivosťou a silnými chromosférickými čiarami. Levée.[1] Henyeyho stopa je charakteristická pomalým kolapsom pri takmer hydrostatickej rovnováhe. wikipedia. Henyey a jeho kolegovia v 50-tych rokoch 20. p. pretože majú väčší polomer. Vlastnosti Sú to najmladšie viditeľné hviezdy. Referencie [1] Henyey. R. (1955). Vol. pretože lítium sa ničí pri teplote okolo 2 500 000 K.

41 Typy Podtrpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť .

chladní podtrpaslíci (spektrálne typy od G do M) vytvárajú svoju energiu z vodíkovej fúzie.5 až 2 magnitúdy nižšou ako hviezdy hlavnej postupnosti rovnakého spektrálneho typu. Tieto hviezdy reprezentujú neskoré štádium evolúcie niektorých hviezd.[1] 42 Chladné podtrpaslíky Ako štandardné hviezdy hlavnej postupnosti. Vznikajú vtedy. Podtriedy chladných trpaslíkov:[4] • chladný podrtpaslík: Príklad: SSSPM J1930-4311 (sdM7) • extrémny podtrpaslík: Príklad: APMPM J0559-2903 (esdM7)[5] Horúce podtrpaslíky Horúci podtrpaslíci spektrálnych typov O a B sú úplne inou skupinou objektov ako chladní podtrpaslíci.[3] Doteraz nebol objavený žiaden podtrpaslík. niekedy označovaný ako "sd" je hviezda triedy svietivosti VI. teplejšia hviezda danej hmoty.[6] Dôležité podtrpaslíky • • • • • • Kapteynova hviezda Groombridge 1830 Mu Cassiopeiae 2MASS J05325346+8246465[7] 2MASS 0532+8246 SSSPM J1549-3544 .[2] Nižšia opacita tiež emituje vyžarovanie väčšieho množstva ultrafialového žiarenia pre rovnaký spektrálny typ príbuzný hviezde populácie I. tieto hviezdy neobsahujú prvky ťažšie ako hélium. v Yerkesovej spektrálnej klasifikácii. Sú to väčšinou hviezdy populácie II. že ide o jeden z hlavných mechanizmov. Dôvody tejto predčasnej straty hmoty zatiaľ nie sú známe. ako u hviezd hlavnej postupnosti.Podtrpaslík (MV) Podtrpaslík. Je definovaná ako hviezda so svietivosťou o 1. keď červený obor začne strácať vonkajšie vodíkové vrstvy ešte predtým ako jeho jadro začne spotrebovávať hélium. Vysvetlenie ich slabej jasnosti sa nachádza v ich metalicite. ktoré boli predtým označované ako "prechodní bieli trpaslíci". Nižšia metalicita znižuje opacitu vonkajších vrstiev a tlak radiácie. čoho dôsledkom je malá. Označenie podtrpaslík vytvoril v roku 1939 Gerard Peter Kuiper. Podtrpaslíci typu B (majú väčšiu jasnosť ako bieli trpaslíci) sú významnou zložkou populácie horúcich hviezd starých hviezdnych systémov ako sú guľové hviezdokopy a eliptické galaxie. tento jav sa nazýva ultrafialový prebytok. ktorý by mal okolo seba obiehajúce planéty. pričom sa odvolával na sériu hviezd s neprirodzeným spektrom. ale pri vzájomnom pôsobení hviezd pri dvojhviezdach sa predpokladá. čo je spôsobené nižšou metalicitou.

. ac. Adam J. ias. et al. edu/ abs/ 1999A& A. edu/ / abs/ 2006ApJ. & Kirkpatrick. DOI: 10. Burgasser. pdf) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Subdwarf star (http:/ / en. . harvard. 1989). Ibid. . Davy. 87. 1995).Podtrpaslík 43 Pozri aj • Spektrálna klasifikácia Referencie [1] [2] [3] [4] Ken Croswell. 122. 87-92.1007/BF02702334 (http:/ / dx. Hviezdy a ich spektrum. 350L. [5] APMPM J0559-2903: Najchladnejší známy extrémny podtrpaslík (http:/ / adsabs. 1485B). org/ ~adam/ papers/ apj592_1186. org/ wiki/ En:subdwarf_star?oldid=320157301) na anglickej Wikipédii. 645. (New York: Oxford UP.. . (2005). 2006. S. in/ jaa/ junsep2005/ index. James Kaler. amnh. html)". " Pulsations in Subdwarf B Stars (http:/ / www. Adam J. (Cambridge: Cambridge UP. wikipedia. J. org/ 10. C. 1007/ BF02702334). Podtrpaslík typu B Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky . [7] The First Substellar Subdwarf? Discovery of a Metal-Poor L Dwarf with Halo Kinematics. Journal of Astrophysics and Astronomy 26: 261. Objav extrémne chladných trpaslíkov (http:/ / adsabs. doi. 62S) [6] Jeffery. . The Alchemy of the Heavens. 2003 (http:/ / research. harvard. Burgasser.

" Pulzácia v podtrpaslíkoch typu B (http:/ / www. ale jedným zo základných mechanizmov tohto deja môže byť interakcia hviezd v systémoch dvojhviezd. Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Subdwarf B star (http:/ / en. 44 Pozri aj • Podtrpaslík • Biely trpaslík Referencie [1] Jeffery. org/ wiki/ En:subdwarf_b_star?oldid=371870562) na anglickej Wikipédii.Podtrpaslík typu B Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Podtrpaslík typu B je typ hviezdy podtrpaslíka so spektrom typu B. jadrá špirálových a eliptických galaxií. ktorý vzniká ak červený obor stratí vonkajšie vodíkové vrstvy ešte predtým ako v jadre začne prebiehať fúzia hélia. 1007/ BF02702334). doi. Predpokladá sa. Podtrpaslíci typu B.[1] Prevládajú na ultrafialových fotografiách. DOI: 10. HW Virginis a V1093 Herculis. Ich priemer je od 0. že sdB hviezdy sa stanú bielymi trpaslíkmi bez prechodu na obrov. ktorí sú jasnejší ako bieli trpaslíci. (2005).1007/BF02702334 (http:/ / dx. Hmota týchto hviezd je približne polovica hmoty Slnka. wikipedia. . Tieto hviezdy patria do horizontálnej vetvy hviezd Hertzsprungov-Russellovho diagramu a reprezentujú skorý stupeň vo vývoji niektorých hviezd. Do tejto skupiny patria napríklad V391 Pegasi. org/ 10.25 slnečného priemeru a teplota od 20000 do 40000 K. sú významnou súčasťou populácií horúcich hviezd starých hviezdnych systémov ako sú guľové hviezdokopy. Journal of Astrophysics and Astronomy 26: 261. pričom obsahujú iba 1 % vodíka a zvyšok tvorí hélium. html)". in/ jaa/ junsep2005/ index. ac. Osamelí podtrpaslíci môžu byť výsledkom splynutia dvoch bielych trpaslíkov.15 do 0. Dôvody tejto predčasnej straty hmoty sú neznáme. C. S. ias.

Referencie [1] Adams. Laughlin (2005). Modrý trpaslík Modrý trpaslík je hypotetická trieda hviezd. Čierny trpaslík je biely trpaslík dostatočne ochladený tak.P. aby sa mohli vytvoriť..8 násobku hmoty Slnka. zmenia sa na biele trpaslíky. • • • • • • • • Červený trpaslík je malá hviezda hlavnej postupnosti.08 násobok veľkosti Slnka. Predpoklad ich existencie je založený len na teoretických modeloch. Slnko je žltý trpaslík. patria tu hviezdy do 9-násobku hmoty Slnka. Jeho veľkosť je približne 0. prístup: 2008-06-28. Zatiaľ čo pri červených trpaslíkoch prebieha vodíková fúzia pomaly a vyžaruje sa teplo. • Trpaslík je vo všeobecnosti ktorákoľvek hviezda hlavnej postupnosti triedy svietivosti V. modré trpaslíky pravdepodobne ešte vo vesmíre neexistujú. Hnedý trpaslík je subhviezdny objekt nedostatočnej veľkosti na fúziu vodíka na hélium. Povrchové vrstvy červených trpaslíkov sa nestávajú viac priehľadnými pri zvýšení teploty. pretože vesmír nie je dostatočne starý. Biely trpaslík je konečným štádiom evolúcie hviezd. . Keď sa vodíkové palivo modrých trpaslíkov úplne vyčerpá. G.Trpaslík (hviezda) 45 Trpaslík (hviezda) Trpaslík je súhrnné označenie pre odlišné triedy hviezd. Žltý trpaslík je hviezda hlavnej postupnosti s hmotou porovnateľnou so Slnkom. čím sa z nich stávajú červené obry s väčšou plochou povrchu. Hviezdy väčšie ako červené trpaslíky dosahujú rovnováhu pomocou zväčšenia svojej veľkosti. podtrpaslík Ide o hviezdy s relatívne malým priemerom a nízkou absolútnou jasnosťou. C. F. Modrý trpaslík je malá hviezda. oranžový trpaslík je hviezda 0. Bodenheimer. že už nevyžaruje žiadne viditeľné svetlo. Červené trpaslíky zväčšujú svoju intenzitu vyžarovania zvýšením ich povrchovej teploty čím sa zmenia na „modré“. ktorá sa vyvinie z červeného trpaslíka po spotrebovaní väčšiny jeho vodíkového paliva. com/ cgi-bin/ abstract/ 112210517/ ?CRETRY=1& SRETRY=0).5 až 0.[1] Svietivosť hviezd sa zvyšuje s ich vekom a najjasnejšie hviezdy musia vyžarovať viac energie na udržanie rovnováhy. wiley. "M dwarfs: planet formation and long term evolution" (http:/ / www3. ktoré nie sú dostatočne masívne aby sa z nich vytvorila supernova typu II. ktorá je hypotetickým štádiom červeného trpaslíka po hlavnej postupnosti. interscience. Astronomische Nachrichten 326 (10): 913–919.

Oranžový trpaslík 46 Oranžový trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

retrieved on May 6. . Pokiaľ sa na obežných dráhach okolo nich sformujú planéty. fr/ simbad/ sim-id?Ident=Alpha Centauri B) and Epsilon Indi (http:/ / simbad. na rozdiel od 10 miliárd rokov v prípade Slnka.Oranžový trpaslík 47 Oranžový trpaslík je hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu K. v takýchto podmienkach by mal život dosť času na vznik a vývoj. pretože sú to stabilné hviezdy hlavnej postupnosti veľmi dlho. u-strasbg. u-strasbg. W.9 hmotnosti Slnka a povrchovú teplotu od 4000 do 5200 stupňov Celzia.30 miliárd rokov. . newscientist. [3] (http:/ / www. edu/ abs/ 1981A& AS. J. Ich hmotnosti dosahujú 0. com/ article/ dn17084-orange-stars-are-just-right-for-life. 193H). M. . Veľkosť týchto hviezd je medzi veľkosťou červených trpaslíkov triedy M a žltých trpaslíkov triedy G (napríklad ako Slnko).[2] Tieto hviezdy sú zaujímavé z hľadiska mimozemského života. obe jej zložky sú oranžové trpaslíky Pozri aj • Červený trpaslík Referencie [1] Empirical bolometric corrections for the main-sequence (http:/ / adsabs. okolo 15 . Astronomy and Astrophysics Supplement 46 (November 1981). accessed on line June 19. G. fr/ simbad/ sim-id?Ident=Epsilon Indi).5 do 0. R. Habets and J. entries for Alpha Centauri B (http:/ / simbad. html). [2] SIMBAD. 193–237. 46. 2009. Heintze. harvard. pp.[1] Patrí sem napríklad Alfa Centauri B a Epsilon Indi.[3] Dvojhviezda 61 Cygni. 2007. H. .

O komediálnom seriáli pozri Červený trpaslík (seriál) Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .Červený trpaslík 48 Červený trpaslík Toto je článok o type hviezdy.

Vďaka pomalému spaľovaniu vodíka majú enormne dlhú odhadovanú životnosť.Červený trpaslík 49 Červený trpaslík je malá a relatívne chladná hviezda hlavnej postupnosti neskorého spektrálneho typu K alebo M. pohybuje sa od niekoľkých desiatok miliárd až po bilióny rokov. zvoľna sa zmršťujú a zahrievajú. Je to najmenej hmotné teleso. aj keď ich pozorovanie je pre ich malý žiarivý výkon ťažké. Ide o najčastejšie sa vyskytujúce hviezdy v Galaxii.Proxima Centauri. Vyžarujú len málo svetla. Medzi červených trpaslíkov patrí aj hviezda s najväčším známym vlastným pohybom. Červené trpaslíky tvoria väčšinu všetkých hviezd. Barnardova hviezda. vo vnútri ktorého môžu ešte prebiehať termojadrové reakcie zlučovania prócia na hélium. Od okamihu Veľkého tresku ešte neuplynulo dosť času. Jedným z najznámejších červených trpaslíkov je aj naša najbližšia hviezda . Umelcova predstava červeného trpaslíka. často dosahujú len 1/10 000 žiarivého výkonu Slnka. Z našich 20 najbližších hviezd (vrátane Slnka) je až 13 červených trpaslíkov. Na rozdiel od bielych trpaslíkov sú červené trpaslíky normálne plazmové hviezdy vytvárajúce vlastné elektromagnetické žiarenie. umelcova predstava extrasolárnej planéty Proxima Centauri napriek svojej veľkej blízkosti Zemi dosahuje jasnosť obiehajúcej okolo červeného trpaslíka len 11 magnitúd a preto ju nemožno pozorovať voľným okom ani triédrom. Pre porovnanie. Červené trpaslíky tak patria medzi najchladnejšie. najmenej hmotné a najmenej svietivé hviezdy vo vesmíre. až kým nespotrebujú všetok vodík. Lalande 21185 je štvrtý najbližší hviezdny systém Slnku a zároveň obsahuje planetárnu sústavu. takže sa nemôžu stať červenými obrami. Pozri aj • trpaslík (hviezda) • červený obor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený trpaslík . Červené trpaslíky nikdy nezažihnú jadrovú fúziu hélia. aby ktorýkoľvek červený trpaslík stihol opustiť hlavnú postupnosť. Na Hertzsprungovom-Russelovom diagrame sa nachádzajú v pravom dolnom rohu.

1. Najznámejším žltým trpaslíkom je Slnko.Žltý trpaslík 50 Žltý trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Žltý trpaslík je malá žltá hviezda (1 . .4 hmotnosti Slnka) hlavnej postupnosti v procese spaľovania vodíka na hélium vo svojom jadre vplyvom jadrovej fúzie.

ktoré prestali spaľovať vodík na hélium v jadre a stávajú sa z nich obry. že sú to hviezdy.Podobor 51 Podobor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Podobor je trieda hviezd. ale nie také jasné ako obry. V Yerkesovej . Podobry majú väčší priemer a nižšiu teplotu ako hviezdy podobnej hmotnosti v hlavnej postupnosti. ktoré sú jasnejšie ako hviezdy hlavnej postupnosti alebo trpaslíky. Predpokladá sa.

52 Pozri aj • • • • • Žltý podobor Biely podobor Oranžový podobor Modrobiely podobor Žltobiely podobor Obor (hviezda) Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry .Podobor spektrálnej klasifikácii je ich trieda svietivosti IV.

kým sa z nich stanú biele trpaslíky. Obry patria do triedy svietivosti III Yerkesovej spektrálnej klasifikácie. HST 53 Pozri aj • • • • Hlavná postupnosť Červený obor Modrý obor Podobor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obor (hviezda) .Obor (hviezda) Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Obor je hviezda. Hviezdy malej hmotnosti ostanú na rovnakej jasnosti. v ktorej sa zastavili termonukleárne reakcie premeny vodíka na hélium v jej jadre. Z masívnejších hviezd sa stanú omnoho jasnejšie jasné obry alebo nadobry. najjasnejšia hviezda Plejád • Thuban (α Draconis): biely obor typu A • σ Octantis: žltobiely obor typu F. Medzi najznámejšie obry patria: • Regor (γ Velorum): modrý obor typu O • Alcyone (η Tauri): modrobiely obor typu B. južná polárka • Capella (α Aurigae): žltý obor typu G • Pollux (β Geminorum): oranžový obor typu K • Mira (ο Ceti): červený obor typu M Betelgeuze.

Pozri aj • Modrý nadobor Modrý obor Zeta Orionis (Alnitak) Červený obor Červený obor je veľká hviezda mimo hlavnej postupnosti typu K alebo M. Čím je hviezda hmotnejšia. približne 1. Často sú premennými hviezdami. Po odhodení vonkajších vrstiev prechádzajú červené obry do ďalšieho štádia . majú veľkú absolútnu magnitúdu a emitujú modré viditeľné svetlo. Porovnanie veľkosti červeného obra Aldebarana so Slnkom Hviezdam s hmotnosťou Slnka trvá prechod do štádia obra približne 100 miliónov rokov. lebo zväčšovanie hviezdy narastá rýchlejšie ako zväčšovanie jasnosti a tým hviezda chladne a jej farba sa posúva k červenému okraju spektra. V jadre sa spaľuje nahromandené hélium na uhlík a kyslík. Červený obor má malé husté jadro a veľmi riedku rozsiahlu atmosféru. Týmto sa veľmi zvýši jasnosť hviezdy. Oveľa častejšie sú zastúpení v guľových hviezdokopách ako v otvorených hviezdokopách. Predpokladá sa. Je to preto. Patrí sem napríklad Aldebaran a Arktúr. že červenými obrami sa stanú hviezdy o približne hmotnosti Slnka po vyčerpaní zásob vodíka v jadre. Absolútna hviezdna veľkosť červených obrov je väčšia než 0 a môže za ňu veľký rozmer hviezdy. Niektoré červené obry sú zahalené do prachového mraku. Ich polomer je 10. okolo jadra však pokračuje spaľovanie vodíka. Povrchová teplota červeného obra sa pohybuje len od 2 000 do 4 000°C. najmä pulzujúcimi. čím sa zväčšujú a chladnú. Spaľujú vodík bližšie k okraju hviezdy. .000 až 10. Modrým obrom je napríklad hviezda Adara. Tieto hviezdy sú veľmi horúce.000-krát a tiež znižuje efektívna teplota. Pulzujú len vrchné vrstvy hviezdy. červenej farby.Modrý obor 54 Modrý obor Modrý obor je hviezda spektrálneho typu O alebo B s hmotnosťou aspoň 18 hmotností Slnka. tým je tento proces kratší.planetárnej hmloviny.4 hmotnosti Slnka. Je to jedno zo záverečných štádií vývoja hviezd do 1. ktorý ich jasnosť znižuje.až 100násobný v porovnaní so Slnkom.

Červený obor 55 Pozri aj • • • • Modrý obor Červený trpaslík Nadobor Červený nadobor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený obor Jasný obor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry .

Medzi najznámejšie jasné obry patria: • • • • • • Adara (ε Canis Majoris): modrobiely jasný obor typu B Pherkad (γ Ursae Minoris): biely jasný obor typu A Sargas (θ Scorpii): žltobiely jasný obor typu F Dabih (β¹ Capricornis): žltý jasný obor typu G Alphard (α Hydrae): oranžový jasný obor typu K Rasalgethi (α¹ Herculis): červený jasný obor typu M 56 Pozri aj • • • • Nadobor Obor (hviezda) Červený obor Spektrálna klasifikácia . Sú to hviezdy prechodného typu medzi obrami a nadobrami.Jasný obor Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Jasné obry sú hviezdy triedy svietivosti II Yerkesovej klasifikácie.

Nadobor 57 Nadobor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

s povrchovou teplotou od 20 000 do 50 000 °C. Tieto hviezdy sú extrémne horúce a jasné. ak sa jadrová reakcia z akéhokoľvek dôvodu spomalí. najväčšie a najjasnejšie v známom vesmíre.Nadobor 58 Nadobor je veľmi veľká hviezda s hmotnosťou 10 – 50 hmotností Slnka. hviezda spektrálneho typu O. Ich hmotnosť je obyčajne od 10 do 50 hmotností Slnka na HRD a ich priemer dosahuje 1000 priemerov Slnka. Algol. . Počítačom vygenerovaný obrázok hviezdy Rigel zo vzdialenosti 1 AU Pozri aj • Modrý obor • Červený nadobor Porovnanie veľkostí Gamma Orionis. a Slnka. Pozri aj • Červený nadobor • Modrý nadobor • Hyperobor Poloha nadobrov v H-R diagrame Modrý nadobor Modrý nadobor je obor. Z modrého nadobra sa môže stať červený nadobor. Sú to veľmi zriedkavé hviezdy a patria medzi najhorúcejšie.

Po vyhorení vodíka sa povrchové vrstvy týchto hviezd začnú rozpínať. Nadobor má priemer niekoľkostonásobne väčší než Slnko. Je jedným zo záverečných štádií vývoja veľmi hmotných hviezd. ale jeho vonkajšie vrstvy sú extrémne riedke. Červené nadobry vznikajú z hmotných hviezd hlavnej postupnosti po vyhorení vodíkových zásob v ich jadrách. Betelgeuze Pozri aj • Modrý nadobor • Červený obor • Nadobor Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený nadobor . Nadobry nakoniec zanikajú ako supernovy. pričom hviezda najprv prejde do štádia červeného obra a až potom do štádia nadobra.Červený nadobor 59 Červený nadobor Červený nadobor je obrovská hviezda spektrálneho typu M. V jadre nadobra môže prebiehať spaľovanie ťažších prvkov až po železo. Kvôli nízkej povrchovej teplote svieti červeným svetlom. Príkladom červeného nadobra je Antares.

doi. že iba málo nadobrov strávi dlhý čas v prechodnej žltej fáze.24.329C (http:/ / adsabs. 366. . Referencie [1] Chiosi.. org/ wiki/ En:yellow_supergiant?oldid=348601852) na anglickej Wikipédii.org/10. . In: Annual review of astronomy and astrophysics 24 (1986). s. Bibcode:  1986ARA&A.. Podobne. Až doteraz sa predpokladalo.1146/annurev. Tieto systémy môžu byť pôvodcami vzácnych supernov prepojených so žltými nadobrami.090186.z väčšiny nadobrov sa stáva supernova v modrej (horúcej) fáze alebo červenej (studenej) fáze. 24. ako každý iný nadobor. 329C) . Boli zistené iba dve takéto supernovy .24. edu/ abs/ 1986ARA& A. harvard.001553).24.[1] Tieto hviezdy sú zvyčajne 15 až 20-násobne hmotnejšie ako Slnko. Andre: The evolution of massive stars with mass loss.1146/annurev. Cesare – Maeder. wikipedia.Žltý nadobor 60 Žltý nadobor Žltý nadobor je hviezda nadobor spektrálneho typu F alebo G.aa. DOI: 10.090186. aj hviezdy tohto typu sú staršie a kolíšu medzi modrou a červenou fázou v závislosti od chemických prvkov. . Pozri aj Astronomický portál • Nadobor • Supernova • Spektrálna klasifikácia Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Yellow supergiant (http:/ / en.001553 (http://dx. ktoré sa spotrebúvajú v ich jadrách.aa.

Hyperobor 61 Hyperobor Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) .

ktorý poskytuje možnosť vzniku planetárnych sústav okolo týchto hviezd. Žlté hyperobry. navyše so silným magnetickým poľom a veľkým uvoľňovaním energie. pretože pri väčšej hmotnosti už nie je možné dosiahnuť rovnováhu hviezdy a hviezda by produkovala toľko energie. vo všeobecnosti. ktorá môže byť klasifikovaná od neskorých A do K. ktoré pozostávajú z rádioaktívneho jadra obklopeného konvektívnou zónou. Existujú 1 až 3 milióny rokov predtým. podobne ako Ró Cassiopeiae v súhvezdí Kasiopeja. ich jasnosť dosahuje miliardy svietivostí Slnka a ich teplota od 3. prípadne celé jadro je tvorené z degenerovaného plynu. Niekedy je možné identifikovať disk prachu a plynu. Vnútorná štruktúra Vzhľadom na súčasné fyzikálne modely hviezd. žltý hyperobor môže obsahovať konvektívne jadro obklopené rádioaktívnou zónou. Porovnanie Slnka a VY Canis Majoris. Kvôli veľkej rýchlosti spotrebovania jadrového paliva. čo je najväčšia známa hviezda Žltý hyperobor Žltý hyperobor. rozšírenú atmosféru. ktorých výsledkom bolo periodické alebo pokračujúce zahmlievanie hviezdy. V509 Cas)[2] HR 8752 IRC+10420 . Známe žlté hyperobry • • • • • Ró Cassiopeiae V382 Carinae HD 217476 (tiež v súhvezdí Kasiopeja. Chromosféra Vďaka absolútnej veľkosti týchto hviezd. ako vybuchnú ako supernova alebo hypernova.500 do 35. čo je 120 hmotností Slnka. časti jadra.Hyperobor 62 Hyperobor je masívna hviezda. že by došlo k jej rozpadu. Z toho dôvodu majú veľmi veľkú. čo je protikladom hviezd veľkosti Slnka. boli pozorované kvôli periodickým erupciám. Predpokladá sa. je masívna hviezda z rozšírenou atmosférou. väčšinou zostávajú v hlavnej postupnosti niekoľko miliónov rokov predtým ako sa sami zničia a zmenia na masívnu supernovu alebo hypernovu. s hmotnosťou do 100 hmotností Slnka. že po výbuchu hyperobra ako supernova alebo hypernova zo zvyšku hviezdy ostane čierna diera. žlté hyperobry sú menej efektívne v udržiavaní povrchového materiálu ako iné druhy hviezd. dosahujúcou teoretickú hranicu hmotnosti hviezdy. s hmotou približne 20 až 50-násobku hmoty Slnka.000 K. Javia sa ako extrémne zriedkavé hviezdy vo vesmíre. väčšia ako nadobor. Hyperobri sú najsvietivejšie hviezdy.[1] Vďaka extrémne vysokému tlaku v jadrách žltých hyperobrov.

Brooks/Cole 2005 [2] BBC .aas.htm) (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Yellow hypergiant (http:/ / en. Opustenie Galaxie Je predpoklad..h2g2 .Žltý hyperobor 63 Referencie [1] Seeds. .org/publications/baas/v34n4/aas201/1007. wikipedia. co.Constellations: Cassiopeia 'the Boastful Queen' (http:/ / www. org/ wiki/ En:yellow_hypergiant?oldid=326042116) na anglickej Wikipédii. ktorý prechádzal blízko centrálnej čiernej diery. ktorá vysokou rýchlosťou opúšťa našu Galaxiu. Michael A. Tá svojou gravitáciou jednu pritiahla. bbc. že takáto hviezda bola súčasťou trojitého hviezdneho systému. aby mohla opustiť Galaxiu. a tým dodala zvyšným dvom veľkú rýchlosť. uk/ dna/ h2g2/ A27746869) Pozri aj Astronomický portál • Hyperobor Externé odkazy • Miléniový výbuch hviezdy Ró Cassiopeiae (http://www. Astronomy: The Solar System and Beyond. Tým získala potrebnú hmotnosť a teplotu. Modrý tulák (hviezda) Modrý tulák je hviezda typu modrý obor. pričom posledná hviezda zrýchlila viac a „zhltla“ predchádzajúcu.

Z fotometrických a spektroskopických meraní sa zistilo. ktorá sa vyznačuje prítomnosťou veľmi silných CH absorpčných čiar v svojom spektre. org/ wiki/ En%3Ach_star?oldid=333976158 Hviezda typu S Hviezdy typu S (alebo S-hviezdy) sú hviezdy za hranicou 0. ale modré hviezdy hlavnej postupnosti. sú pravdepodobne výsledkom premiestnenia hmoty z bývalej klasickej uhlíkatej hviezdy. z ktorej sa stal biely trpaslík. Určovanie hmotnosti centrálnej čiernej diery S-hviezdy hrajú hlavnú rolu pri určovaní hmotnosti centrálnej čiernej diery. Tým sa získa informácia potrebná na spočítanie dráhy pozorovanej hviezdy. že všetky CH hviezdy môžu byť dvojhviezdami.CH hviezda 64 CH hviezda CH hviezda je hviezda. Oblasť výskytu týchto hviezd je zhruba vymedzená polomermi niekoľkých svetelných hodín a 0. typické pre centrum Galaxie. Patria tu hviezdy populácie II. Tento typ hviezd má veľkú orbitálnu rýchlosť a obieha po relatívne malých dráhach. Pôvod S-hviezd je nejasný. tretia zložka sa dá získať meraním dopplerovského posunu spektra. z toho dôvodu je možné pozorovať aj zmenu rýchlosti.04 pc od centra našej Galaxie. Podobne ako báriové hviezdy. Pozri aj • Biely trpaslík Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku CH star [1] na anglickej Wikipédii. Referencie [1] http:/ / en. pričom z orbitálnych elementov ich dráh sa dá vypočítať hmotnosť centrálnej čiernej diery. Pozorovaním v čase je možné vypozorovať dve zložky rýchlosti. Astronómovia sú schopní namerať priamym pozorovaním dve zložky polohy S-hviezd. Nie sú to jasné červené ani modré obry. že v tesnej blízkosti centrálnej čiernej diery nemohli vzniknúť štandardnou cestou. obsahujú málo kovov a ich jas v porovnaní s C-N uhlíkatými hviezdami je podpriemerný.04 pc od centrálnej čiernej diery. Mnohé známe CH hviezdy patria medzi dvojhviezdy a predpokladá sa. zhoda panuje iba v tom. že sú to obyčajné hviezdy hlavnej postupnosti prevažne spektrálneho typu B0 – B9 MS. S-hviezdy nepatria svojím spektrálnym typom do zvyšnej hviezdnej populácie. . Sú to totiž najbližšie pozorované hviezdy blízko centrálnej čiernej diery. čo znamená že ich vek je v porovnaní s inými hviezdami priemerný. wikipedia.

1% počas 11-ročného slnečného cyklu). Fyzikálne premenné Fyzikálne premenné sú hviezdy. Táto kategória môže byť ďalej rozdelená na podskupiny: pulzujúcich a kataklizmatických (alebo eruptívnych) premenných. ktoré sú porovnávané s nepremennými hviezdami známych hviezdnych veľkostí. pretože sú typom tzv. vnútornú povahu premennosti svojej svetelnosti. pre veľa premených hviezd sa však tieto veličiny časom pomaly menia. že pozorovaním periódy cefeíd. Pozorovaniami ich jasností. znamená to. ktorí pulzujú vo veľmi pravidelných periódach. a majú periódy od jedného dňa až po niekoľko týždňov. tiež s malou závislosťou na metalicite. a práve takéto hviezdy sa nazývajú premenné hviezdy. Pulzujúce premenné Cefeidy Jedným z najvýznamnejších typov premenných hviezd sú cefeidy. Prvá známa premenná hviezda je Mira Ceti. Polárka Pozorovanie premenných hviezd Premenné hviezdy sú vo všeobecnosti analyzované pomocou fotometrie a fotospektrometrie. ktorú pozoroval v roku 1596 David Fabricius.Premenná hviezda 65 Premenná hviezda Premenná hviezda je hviezda. Keď sa pre cefeidu vykalibruje vzťah medzi periódou a svietivosťou. Interval zmien môže byť od desaťtisícin sekundy (pulzary) po celé roky až desaťročia (rekurentné novy). ale môžu byť aj väčšie ako 10 magnitúd. Naše Slnko je dobrým príkladom hviezdy. štandardných sviec. Medzi premenné hviezdy patrí aj jedna z najznámejších hviezd na nočnej oblohe. to znamená. je možné vytvoriť svetelnú krivku. Zmeny jasnosti môžu byť rádovo len v desatinách magnitúdy. kde dochádza k relatívne malým odchýlkam jasnosti (zvyčajne okolo 0. Vrcholy jasnosti na svetelnej krivke sa nazývajú maximá. Cefeidy sú dôležité. priamo . zatiaľ čo najnižšie hodnoty krivky sú známe ako minimá. Základnou charaketristikou premennej hviezdy je krivka svetelných zmien. že hviezda sama sa stáva jasnejšou a tmavšou. Sú pomenované podľa δ Cephei. tým jasnejšia býva hviezda. alebo môže ísť len o následok zákrytu v sústave dvojhviezd či natáčanie rôznych nepravidelných štruktúr na hviezde smerom k pozorovateľovi (geometrické premenné). Čím dlhšia je pulzačná perióda. prípadne sa menia len medzi viacerými vybranými hodnotami. U veľkého počtu hviezd však dochádza k významným zmenám svetelnosti. Pre pravidelné premmené hviezdy môže byť perióda premeny a jej amplitúda veľmi presne stanovená. Vačšina hviezd má takmer konštantnú svetelnosť. Ich svietivosť je priamo závislá na ich perióde premennosti. ktorej jasnosť a prípadne aj spektrum sa mení v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch. Príklady typov spomedzi týchto tried sú uvedené nižšie. no pri nej sa premenlivosť potvrdila až v roku 1667. Hviezda Algol bola známa ešte skôr. Zmeny jasnosti môžu mať príčinu vo fyzikálnych zmenách na samotnej hviezde (fyzikálne premenné). ktoré majú intrinzickú. prvej objavenej premmennej hviezdy tohto typu. žltí obri.

Ich vzdialenosť je potom ľahko dopočítateľná zo zdanlivej hviezdnej veľkosti. Samotná Mira Ceti. patria do populácie II. ktorej zdanlivá hviezdna veľkosť sa mení od 0. Niekedy sa označujú ako Cefeidy typu II. ale trochu slabšie a s kratšími periódami. Často sa vyznačujú znásobenými periódami. ale nie sú tak svietivé. Nepravidelné premenné Zvyčajne ide o červených nadobrov. Pozorovania cefeíd sú veľmi dôležité pre stanovovanie vzdialeností galaxií vnútri našej lokálnej skupiny galaxií. ktorí majú meniace sa hlboké a plytké minimá. sa môžu zjasniť o niekoľko magnitúd pred ich ďalším pokračujúcim slabnutím. Majú tiež veľmi dobre stanovený vzťah perióda-svietivosť. ale patria do populácie II a tak majú nižšiu metalicitu a preto nepatrne iný vzťah perióda-svietivosť. Skupina týchto premenných môže občas vykazovať jednoznačnú periódu.2 do 1. ktorí sa podrobujú veľmi veľkým pulzáciám. Znásobením tejto premenlivosti môžu nastať dlhodobé zmeny periód počas niekoľkých rokov. ktoré vytvárajú veľmi zložité svetelné krivky. tiež známa ako ο (Omikron) Ceti. a teda sú vhodné indikátory pre vzdialenosti. Premenné typu RV Tauri Tieto premenný hviezdy sú žltí nadobri. Premenné typu δ Scuti Premenné typu δ Scuti sú podobné cefeidám. Kedysi boli nazývané ako trpaslíčie cefeidy. ktorá prepožičala celej skupine názov. Počas periód zvyčajne niekoľkých mesiacov. Sú staršie ako cefeidy. Premenné typu Mira Ceti Premenné typu Mira Ceti sú veľmi chladní červení nadobri. Obvykle sa vyskytujú v guľových hviezdokopách. Polopravidelné premenné Polopravidelnými premennými sú zvyčajne červení nadobri. Najznámejší známy príklad je polopravidelná premenná Betelgeuse. ale taktiež prechádzať cez periódy nepravidelných premien. 66 Mira na zábere z Hublovho vesmírneho teleskopu . a v minulosti boli niekedy označované ako kopové cefeidy. Premenné typu RR Lyrae Tieto hviezdy sú mierne podobné cefeidám. Niekedy majú náznak periodicity. Toto kolísanie dvojakých vrcholov má typicky periódu medzi 30 až 100 dňami.2. kolíše v jasnosti z takmer druhej magnitúdy a slabne až po deviatu magnitúdu. Premenné typu W Virginis Tieto premenné sú veľmi podobné cefeidám.Premenná hviezda dostávame aj ich svietivosť.

Absolútna svietivosť neskoršie menovaného spôsobu je závislá na vlastnostiach svojej svetelnej krivky.Premenná hviezda 67 Kataklizmatické (eruptívne) premenné Supernovy Supernovy sú kataklizmatické (eruptívne) premenné hviezdy. mnohonásobne hmotnejších ako Slnko. pri ktorých boli pozorované občasné plošiny zjasnenia (na svetelnej krivke) nazývané zastávky. Poznáme tri typy trpaslíčich nov: hviezdy typu U Geminorum. takže tieto supernovy môžu pomôcť pri zisťovaní vzdialeností iných galaxií. Za zdroj tohto kolísania jasnosti sú považované epizódy formovania prachu v atmosfére hviezdy. namiesto toho udržujú väčšinu času maximálnu jasnosť. Novy sú kategorizované ako rýchle. kde pri prenose hmoty medzi komponentami dochádza k pravidelným vzplanutiam. ale po nepravidelných intervaloch náhle zoslabnú o mnoho magnitúd. Pomaly potom v pribehu niekoľkých mesiacov. sú to jedny z najenergetickejších udalostí vo vesmíre. v bode ktorom sa potom vytvorí mračno nepriesvitného prachu. Hviezdy typu R Coronae Borealis Aj keď sú klasifikované ako eruptívne premenné hviezdy. čo rokov získavajú naspäť pôvodnú maximálnu jasnosť. pomalé alebo veľmi pomalé. čo spôsobí. Supernova môže v krátkom čase uvoľniť toľko energie ako celá galaxia. Vytvárajú sa v blízkych binárnych sústavách a výbuchy sa môžu opakovať s periódov od dekád do storočia. pri ktorých sú pozorované frekventované malé výbuchy. a hviezdy typu SU Ursae Majoris. Supernovy môžu byť následkom zániku mimoriadne masívnych hviezd. Nova Cygni 1975 bola ostatnou veľmi jasnou novou v našej galaxii. Novy Novy sú takisto výsledkom dramatických explózií. u týchto hviezd nedochádza k periodickým zjasneniam. ale na rozdiel od Supernova na pokraji galaxie NGC 4526 supernov nemajú za následok deštrukciu pôvodnej hviezdy. hviezdy typu Z Camelopardalis. . že pokles jasnosti pozorovanej hviezdy. trvajúce dobu niekoľkých normálnych periód. niekde na ceste medzi maximom a minimom jasnosti. dosiahla jasnosť až druhej magnitúdy. ktoré majú výbuchy trvajúce zhruba 5-20 dní nasledované tichou periódou typicky niekoľkosto rokov. Takisto môžu vzniknúť pri prenose hmoty na bielych trpaslíkov. no takisto aj zriedkavejšie veľké výbuchy. čo sa vytvorí prach a premiestni sa ďalej od hviezdy. Trpaslíčie novy Trpaslíčie novy sú dvojhviezdy. či tisícročia. zavisí to na správaní ich svetelnej krivky. Po tom. eventuálne ochladne pod teplotu kondenzácie prachu.

čím zapríčiní zníženie ich spoločnej vizuálnej jasnosti. ak sa ich planéty dostanú medzi Zem a danú hviezdu. u ktorých dochádza k pravidelným zábleskom. že veľa premenných hviezd je červených a preto začal označovať premenné hviezdy od písmena R ako rot (červený). ktorej jas je dočasne znížený kvôli reflexnej hmlovine. Zaclonené premenné Veľmi zriedkavým typom premennej hviezdy býva hviezda. . SS až SZ. Tieto zmeny sú oveľa menšie ako the s hviezdnymi spoločnicami a sú detekovateľné iba pri mimoriadne presných pozorovaniach. Premenné hviezdy typu T Tauri Ide o mladé hviezdy s protoplanetárnymi diskami. premenné sú označené podľa poradia objavu a priradí sa im prefix V. V1500 Cygni. ktorý si všimol. Jedna z najznámejších zákrytových premenných dvojhviezd je Algol. RR Lyrae. ako sú pozorované pozemskými pozorovateľmi. že obidve spolu vytvárajú dvojhviezdu. (Tento systém pomenovania bol vyvinutý Friedrichom Argelanderom. BB až BZ. 68 Geometrické premenné Zákrytové dvojhviezdy Zmeny jasností u geometrických premenných hviezd. napr. a tak ďalej až po ZZ . ktorých premennosť je pravdepodobne spôsobená rôznymi nestabilitami v disku ako aj v ich atmosfére. ináč nazývaný aj β Persei. Rotujúce hviezdy Hviezdy s rozmernými slnečnými škvrnami môžu vykazovať značné rozdiely v jasnosti pri rotácii a do zorného poľa sa dostávajú striedavo jasnejšie a tmavšie (škvrny) oblasti. použijú sa pre označenie ďalších objavených premenných v danom súhvezdí dvojice RR až RZ. ktorá pred ňou prechádza. Jednou z najbežnejších príčin býva prítomnosť druhej hviezdnej spoločnice tak. sú vyvolané externými zdrojmi. Ak Hviezda T Tauri sú tieto pozorované z určitých uhlov. Zvyšujú svoju jasnosť až o dve magnitúdy v priebehu niekoľkých sekúnd a potom oslabujú na normálu jasnosť v priebehu polhodiny alebo menej. napr. Pomenovanie premenných hviezd Hlavný článok: Označenie premenných hviezd V danom súhvezdí je prvým objaveným premenným hviezdam priradené označenie písmenami R až Z. Až sa vyčerpá týchto 334 kombinácií.Premenná hviezda Vzplanujúce hviezdy Známe tiež ako hviezdy typu UV Ceti sú tieto veľmi slabé hviezdy hlavnej postupnosti. jedna hviezda môže zakryje druhú. napr. Planetárne zákryty Hviezdy s planetárnymi sústavami sa môžu takisto prejavovať zmenami jasnosti. Neskoršie objavy používajú nepoužité dvojice AA až AZ.) Až sa minú jednotlivé písmená. a postupne po QQ až QZ (J sa vynecháva). R Andromedae.

Perióda sa pohybuje v rozsahu od 20 do viac ako 2000 dní. .Premenná hviezda 69 Pozri aj • Označenie premenných hviezd • Zoznam známych premenných hviezd. Externé odkazy • Americká asociácia pozorovateľov premenných hviezd [1] (po anglicky) Referencie [1] http:/ / www. zatiaľ čo tvar svetelných kriviek môže byť odlišný v každom cykle. org Nepravidelná premenná hviezda Nepravidelná premenná hviezda je typ premennej hviezdy. ktorej zmeny jasnosti nevykazujú žiadnu periodicitu. aavso. Amplitúda zmien môže dosahovať od niekoľko stotín magnitúd do niekoľkých magnitúd. • Eruptívne premenné hviezdy • Pulzujúce premenné hviezdy Polopravidelná premenná hviezda Polopravidelné premenné hviezdy je typ pulzujúcich premenných hviezd. Tieto premenné hviezdy sa delia na dve skupiny. sprevádzanú alebo niekedy prerušovanú rôznymi nepravidelnosťami. obyčajne však 1 – 2 magnitúdy vo V filtri. Sú to obry alebo nadobry prechodného a neskorého spektrálneho typu vykazujúce značnú periodicitu v zmenách ich jasnosti.

70 Pozostatky Biely trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť .

25m. spektrálneho typu B až G. Známych je niekoľko tisíc pomerne blízkych bielych trpaslíkov. nie bieli trpaslíci) je astronomický objekt. absolútna vizuálna jasnosť 11. Vnútro bieleho trpaslíka má teplotu okolo 10 mil.108 cm. Výskyt Biely trpaslík je záverečným štádiom vývoja obyčajných hviezd pomerne malej hmotnosti.5. bielych trpaslíkov. . že v celej Galaxii je asi 10 mld. odhodia svoje vonkajšie vrstvy a zostane z nich inertné jadro zložené prevažne z uhlíka a kyslíka. Prvým známym bielym trpaslíkom je Sírius B (sprievodca hviezdy Sírius) s charakteristikami: polomer 5 400 km (0. ťažko objaviť. celkový čas chladnutia trvá okolo 1 mld. že jeho ionizovaný plyn sa stal pri vysokých hustotách degenerovaným plynom s výnimkou tenkej povrchovej vrstvy (hĺbka degenerácie). j. Medzi polomerom a hmotnosťou bielych trpaslíkov je jednoznačný vzťah: čím je hmotnosť bieleho trpaslíka väčšia. preto je v mn. uhlík a ťažšie prvky a že vodík môže byť už len v jeho tenkej atmosfére. vzhľadom na jeho nízku svietivosť. nahromadených v predchádzajúcich štádiách svojho vývoja. Z tohto vzťahu vyplýva teoretická odvodená horná hranica hmotnosti bielych trpaslíkov.Biely trpaslík (MV) Biely trpaslík (trpaslík je tu neživotné slovo. Sírius A a Sírius B V planétarnych hmlovinách (ako napríklad v tejto NGC 246) je často vo vnútri biely trpaslík Z nízkej svietivosti a vysokej hustoty vyplýva. Polomery bielych trpaslíkov dosahujú obyčajne iba stotinu až tisícinu polomeru Slnka. ich hrúbka však nepresahuje niekoľko desať metrov. ktorá dosahuje približne 1. tým je jeho polomer menší. hmotnosť 1.2 M☉. počtom 3-10% hviezd Galaxie. rokov. Z malého rozmeru pri uvedenej hmotnosti vyplýva mimoriadne vysoká hustota.cm-3. stredná hustota 2. Biely trpaslík žiari najmä zo zásob tepelnej energie. 71 Fyzikálne charakteristiky Je to hviezda malých rozmerov a vysokej povrchovej teploty.4 M☉ (Chandrasekharova medza).6 svetelného roka od Slnka. v centrálnych častiach bieleho trpaslíka musí byť hustota ešte 5 až 10-násobne vyššia. s-2.85 polomeru Zeme). Hmotnosť známych bielych trpaslíkov je 0. Odhaduje sa.2 M☉. Gravitačné zrýchlenie na povrchu dosahuje 108 cm. Biely trpaslík predstavuje práve toto obnažené jadro hviezdy. Tieto hviezdy nemajú dostatočnú hmotnosť na zapálenie termonukleárnej reakcie na spaľovanie uhlíka. K a je bez jadrových zdrojov energie. dosahujúca 106 g. Atmosféra a fotosféra takej hviezdy sú veľmi husté. Biely trpaslík tak patrí medzi degenerované hviezdy. t. stanú sa z nich červené obry. svojimi rozmermi sa blížia skôr k planétam než k hviezdam. gravitačné zrýchlenie na povrchu 4. Rovnováha sa udržuje tým. s-2.3 až 1. 106 g. že vo vnútorných oblastiach bieleho trpaslíka sa už všetky jadrá vodíka premenili termonukleárnymi reakciami na hélium. Sirius B je tiež našim najbližším bielym trpaslíkom vo vzdialenosti 8. úniková rýchlosť z povrchu je okolo 4 000 km. čísle biele trpaslíky. Jeho teplota trvale klesá. s absolútnou jasnosťou o 8-12m slabšou v porovnaní s absolútnou jasnosťou normálnych hviezd hlavnej postupnosti rovnakého spektrálneho typu.5. povrchová teplota 32 000 K.cm-3. vo veľkých vzdialenostiach sa dá. ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou. s-1.

záverečné štádium vývoja hmotných hviezd. Ak neutrónová hviezda rotuje a vysiela pritom rýchle záblesky žiarenia. Tlak degenerovaného neutrónového plynu pôsobí proti obrovskej vlastnej gravitácii a zabraňuje ďalšiemu gravitačnému kolapsu. Po prekročení 4-násobku hmotnosti Slnka (táto hranica je známa ako Oppenheimerova-Volkoffova medza. ktorý vznikne po výbuchu supernovy. Čierny trpaslík Čierny trpaslík je zvyšok hviezdy o veľkosti Slnka.Biely trpaslík K bielym trpaslíkom patrí pravdepodobne aj skupina DC trpaslíkov. ktorá dosahuje väčšie hodnoty než 1014 g/cm3. Pokiaľ je druhý člen dvojhviezdy plazmová hviezda. pretože vesmír neexistuje dostatočne dlhú dobu na to.4 hmotnosti Slnka. že v našej Galaxii sa nachádza okolo 30 miliónov neutrónových hviezd. aby nejaký vznikol. ktorý spôsobí zatlačenie elektrónov do atómových jadier a následnou premenou protónov na neutróny. Je to degenerovaná hviezda z neutrónového plynu. pretože majú len veľmi malý povrch a to z nich robí veľmi slabé objekty. pričom jedna zo zložiek je neutrónová hviezda. Neutrónové hviezdy majú priemer 10-30 kilometrov. Neutrónová hviezda Neutrónová hviezda je vesmírny objekt. než 4 hmotnosti Slnka. ale menšia. Zloženie Neutrónové hviezdy sú zložené z materiálu s extrémnou hustotou. Prierez neutrónovou hviezdou Výskyt Umelecká predstava dvojhviezdy. 72 Pozri aj • • • • Hnedý trpaslík Červený trpaslík Spektrálna klasifikácia vývoj hviezd Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. silnou gravitáciou neutrónovej hviezdy je z nej strhávaná plazma a vytvára okolo neutrónovej hviezdy akréčny disk s . na ktorú dopadá hmota druhej zložky Odhaduje sa. Pozorovanie osamotených neutrónových hviezd je ťažké. V súčasnosti nie je známy žiadny čierny trpaslík v našom vesmíre. ako 1. Obrovská hmotnosť hviezdy stlačená do takého malého objemu znamená obrovskú hustotu. ktoré emituje iba žiarenie čierneho telesa. by gravitačný kolaps hviezdy pokračoval až do vzniku čiernej diery. Jej hmotnosť je väčšia. hovoríme o pulzare. Tento materiál vzniká pri výbuchu supernovy extrémnym tlakom. prevažne z neutrónov. Častejšie sú pozorované ako zložky neutrónovej dvojhviezdy. z ktorej ostal biely trpaslík a postupne sa ochladil na teleso.

pri ktorých je zdrojom energie rozpad extrémne silného magnetického poľa. bol objavený v roku 1967. zasahujú určitú časť vesmíru. PSR B1937+21. CP 1919 (dnes známy ako PSR B1919+21). ktoré pravidelne. ako maják. že odstredivá sila tvaruje žiarenie. ktorých kužely nás pri otáčaní zasahujú. čo sa zdôvodňuje rotáciou hviezdy. čo ich sprievodné hviezdy expandovali a začali presúvať hmotu na neutrónovú hviezdu. Proces nahromadenia hmoty môže následne preniesť dostatok uhlovej hybnosti na neutrónovú hviezdu a „recyklovať“ ju na rotáciou poháňaný milisekundový pulzar. ich pozorovateľné správanie a základná fyzika sú odlišné. s pulzovou periódou 1. • Prvý Röntgenový pulzar. Intenzita žiarenia sa mení s pravidelnou periódou. ktorý ukazuje okolité plyny v hmlovine. no odvtedy už boli nájdené aj v röntgenovom a gama žiarení. • Magnetary. ktoré môžeme pozorovať ako zdroje elektromagnetického žiarenia. Plazma dopadajúca na povrch disku prípadne až na povrch samotnej neutrónovej hviezdy sa prejavuje emisiou röntgenového žiarenia a systém sa prejavuje ako röntgenová dvojhviezda.04 sekundy. • Prvý milisekundový Röntgenový pulzar. Neutrónová hviezda sa totiž točí tak rýchlo. Pulzary po prvýkrát odhalili na rádiových vlnových dĺžkach Jocelyn Bell a Antony Hewish v roku 1967. Pulzar v súhvezdí Plachty Významné pulzary • Prvý rádiový pulzar. pri ktorých dodáva energiu žiareniu strata rotačnej energie hviezdy. do kuželov pri rovníku. Zložený. potvrdzuje všeobecnú teóriu relativity a dokazuje existenciu gravitačných vĺn. Astronómovia dnes poznajú tri triedy pulzarov. Napríklad röntgenové pulzary sú pravdepodobne staré pulzary poháňané rotáciou. ktoré sú rozvírené pôsobením magnetického poľa a žiarenia pulzaru. • Prvý milisekundový pulzar. opticko/röntgenový obrázok pulzaru Krabia hmlovina. • Prvý dvojitý pulzar.Neutrónová hviezda vysokým uhlovým momentom. Aj medzi nimi však existujú spojenia. PSR B1913+16. ale len tie. . aj keby boli pomerne blízko. • Röntgenové pulzary. ktoré už stratili väčšinu svojej energie a stali sa znova viditeľné po tom. Za túto prácu dostal Hewish v roku 1974 Nobelovu cenu. Hoci všetky tri triedy tvoria neutrónové hviezdy. Cen X-3. pri ktorých je zdrojom energie gravitačná potenciálna energia nahromadenej hmoty. ktoré sa odlišujú zdrojom energie. ktoré hviezda emituje. Z toho dovodu nemôžeme vidieť všetky existujúce pulzary. ktorý dodáva energiu ich žiareniu: • Pulzary poháňané rotáciou. Obrázok nazvaný „100 postupných pulzov z pulzaru CP 1919“ sa objavil na prednej strane albumu Unknown Pleasures skupiny Joy Division.4-3658.337 sekundy a pulzom 0. 73 Pulzar Pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy. SAX J1808.

PSR B1257+12. 74 Pozri aj • Zoznam pulzarov • Zoznam röntgenových pulzarov Magnetar Magnetar je neutrónová hviezda. • Prvý dvojitý pulzarový binárny systém. Vplyv extrémne silného magnetického pola Magnetické pole magnetaru silné cca 10 GT (Giga Tesla) dokáže na vzdialenosť 1000 km zdeformovať atómy v živej hmote. ktorej hlavným prejavom je extrémne silné magnetické pole. . • Magnetar SGR 1806-20 vyprodukoval najväčší výbuch energie v Mliečnej ceste. Počas desaťročia bola magnetarová hypotéza akceptovaná ako možné fyzikálne vysvetlenie pozorovaných objektov ako sú SGR (Soft gamma repeater) a AXP (Anomalous X-Ray Pulsar). Rozpad nestabilnej kôry magnetaru doprevádza mohutné vysokoenergetické výboje. teda zapríčiniť smrť akéhokoľvek živého organizmu. najmä röntgenových lúčov a gama žiarenia. PSR J0737-3039. aký bol kedy experimentálne zaznamenaný.Pulzar • Prvý pulzar s planétami. 27. decembra 2004. Tieto objekty predpovedali Robert Duncan a Christopher Thompson v roku 1992.

. Kandidátom na takýto kompaktný objekt je V404 Cyg. Typy Q-hviezd: • Q-ball[1] • B-ball. Názov Q-hviezda neznamená quarkovú hviezdu a často sa zamieňa s hviezdnou čiernou dierou. 2006 Pozri aj • Čierna diera • Hviezdna čierna diera • Quarkova hviezda Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Q star (http:/ / en. je stála Q-ball s veľkým baryónovým číslom B. ťažkej neutrónovej hviezdy so špeciálnym typom hmoty. Existujú v neutrónových hviezdach.[1] Referencie [1] Properties and signatures of supersymmetric Q-balls (http:/ / xxx. wikipedia. ktoré absorbovali Q-ball.75 Specialna kompaktna hviezda Q-hviezda Q-hviezda (tiež známa ako sivá diera) je hypotetický typ kompaktnej. gov/ abs/ hep-ph/ 0612159). Alexander Kusenko. lanl. org/ wiki/ En:q_star?oldid=355256965) na anglickej Wikipédii.

77. DOI: 10. ktorý by podporoval existenciu takýchto hviezd. Lehner. R.62. S. S. Physics Letters B 251 (4): 507. 3rd. org/ 10. Bernard F. 1016/ 0370-2693(90)90788-8). "Supermassive boson star at the galactic center?". "Orbital dynamics of binary boson star systems". 104012).. Mukherjee. edu/ abs/ 2008arXiv0812. 1103/ PhysRevD. [4] Torres. G.Bozónová hviezda 76 Bozónová hviezda Bozónová hviezda je hypotetický astronomický objekt sformovaný z častíc nazývaných bozóny (bežné hviezdy sú sformované z fermiónov). Mark S. (2000). 62. Andrew R. prístup: 2009-04-22. C.. L. "The cosmological formation of boson stars". Boson star and dark matter (http:/ / adsabs. Karmakar. [5] Sharma. (2003).104012 (http:/ / dx. Cambridge University Press.1016/0370-2693(90)90788-8 (http:/ / dx. doi. Diego F. [3] Madsen. L. Liebling. 77. Gravity from the ground up. org/ wiki/ En:boson_star?oldid=361551704) na anglickej Wikipédii. Liddle. (1990). org/ 10. Physical Review D 62 (10): 104012. Od roku 2002 neexistuje žiaden významnejší dôkaz. 3470S). ISBN 0521455065. S. DOI: 10. harvard. teoreticky sa dajú zistiť pomocou pozorovania gravitačnej radiácie vyžarovanej dvojicou navzájom sa obiehajúcich bozónových hviezd.[3] Prinajmenšom v teórii..1103/PhysRevD. 1103/ PhysRevD.. .[5] Pozri aj • Tmavá hmota Referencie [1] SCHUTZ.. (2008).1103/PhysRevD. DOI: 10.. 044036). Lambiase. doi..[1] [2] Bozónové hviezdy mohli vznikať pri gravitačnom zrútení v prvotných fázach veľkého tresku. Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Boson star (http:/ / en. Physical Review D 77 (4): 044036. S. musí existovať stabilný typ bozónu s malým obsahom hmoty. Aby mohol takýto typ hviezdy existovať. wikipedia.044036 (http:/ / dx. Capozziello. arXiv. Avšak.[4] Tieto hviezdy boli tiež navrhnuté ako kandidáti na objekty tmavej hmoty. doi.. supermasívna bozónová hviezda môže existovať v jadre galaxie a tým sa môžu vysvetliť mnohé vlastnosti aktívnych galaktických jadier. [2] Palenzuela. org/ 10.

10. space. Mazur s Mottolou si všimli. aby sa priestor správal presne tak. a zatiaľ vzbudila medzi astrofyzikmi iba malý záujem. Predpokladá sa. aby sa hviezda zrútila do jediného priestorového bodu s nekonečnou hustotou. ktoré sa tento fenomén snažia vysvetliť. Táto teória je pomerne nová. Teória veľmi blízka teórii gravahviezd (alebo možno dokonce iba iná formulácia tej istej teórie) je teória „hviezd z tmavej energie“. Táto teória by mohla nahradiť teóriu čiernych dier. pdf . Zrod gravahviezd by mohol byť príčinou pozorovaných zábleskov gama žiarenia. V tejto podobe možno teóriu gravahviezd zaradiť aj medzi alternatívne kozmologické teórie. navrhnutou Pawlom Mazurom a Emilom Mottolom. že namiesto toho. z ktorej sa sformovala). 23. nachádzajúcej sa vo fáze Bose-Einsteinovho kondenzátu. ale pritom prináša iba obmedzené výhody oproti teórii čiernych dier. Matt.Gravahviezda 77 Gravahviezda Gravahviezda (angl. čo tento problém rieši. David L. fc. Nedostatok záujmu súvisí s tým. že pozorovateľný vesmír by sa celý mohol nachádzať vo vnútri jedinej obrovskej gravahviezdy. že gravahviezdy by boli riešením informačného paradoxu: zatiaľ neexistuje vysvetlenie pre obrovské množstvo entropie. html [2] http:/ / www. ktoré je čiernym dieram prisudzované (čierna diera má zjavne biliónkrát viac entropie.space. zabraňujúcim ďalšiemu zrúteniu a transformuje sa do podoby sférického prázdna obklopeného určitým druhom extrémne hustej hmoty. up. Wiltshire. com/ scienceastronomy/ astronomy/ gravastars_020423. • Stable gravastars – an alternative to black holes? [2] Visser.február 2004 (PDF) Referencie [1] http:/ / www. predpovedaný astrofyzikálnou teóriou. čím sa teória gravahviezd stáva ďalšou z mnohých špekulatívnych teórií. že gravahviezdy majú veľmi malé množstvo entropie. ktorú v apríli 2005 navrhol kalifornský fyzik George Chapline. Pôvod označenia je jednoduchý: Hviezda.com. ako hviezda. A okrem toho ani v rámci kvantovej teórie gravitácie neexistuje žiadny nevyhnutný dôvod na to. Externé odkazy • Thick-Skinned Gravastars Vie to Replace Black Holes. Nikde vo vnútri čiernej diery pritom nevieme nájsť miesto. že tento koncept vyžaduje prijatie veľmi špekulatívnej teórie kvantovej gravitácie. beca/ phisky/ PhiSky%20Wiltshire. gravastar) je hypotetický astronomický objekt. ktorá je tvorená GRAvitačným VÁkuom.apríl 2002. že priestor vo vnútri gravahviezdy by bol extrémne zakrivený a obklopený bublinou neuveriteľne hustej a odolnej hmoty. Teória gravahviezd predpokladá. ale ani ju nevyžaduje. kde by táto entropia mohla existovať. ako predpokladajú Mazur s Mottolou – podľa dostupných informácií teda teória kvantovej gravitácie teóriu gravahviezd síce nevylučuje. prejde priestor ako taký fázovým prechodom. pt/ pessoas/ luis. Predpokladá sa. Mazur a Mottola dokonca prišli s myšlienkou. in Theory [1] www.

78 Spadnute hviezdy Hnedý trpaslík Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť .

V jadre začne prebiehať fúzia deutéria a lítia. 79 Vznik a vývoj Hnedé trpaslíky vznikajú podobným procesom ako hviezdy. pretože tá je u obidvoch typov objektov probližne rovnaká. ale má plne vodivý povrch a vnútro. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hnedý trpaslík . Hnedý trpaslík vzniká z protohviezdy. jeho objem sa však na rozdiel od objemu starnúcej hviezdy nemení. Niektoré hnedé trpaslíky sú sprievodcovia hviezd. októbra 1994 na observatóriu Mount Palomar. Hustota a teplota protohviezdy sa neustále zväčšuje. Jeho hmotnosť sa pohybuje medzi 13-násobkom hmnotnosti Jupitera a 0. Niekedy sa označuje za hviezdu spektrálneho typu L. ktorá nemá dostatočnú hmotnosť Hnedý trpaslík Gliese 229B (menší objekt vpravo na začatie termonukleárnych reakcií. sa formuje protohviezda. Niekedy sa pojem hnedý trpaslík od materskej hviezdy Gliese 229A používa aj na chladnúceho bieleho trpaslíka. Jeho svietivosť je miliónkrát slabšia. Podľa predbežného odhadu je ich celkový počet v našej Galaxii porovnateľný s počtom hviezd. bol objavený 27. nie však veľkosťou. ako sa dosiahol tlak a teplota v jadre potrebný na zapálenie termojadrových reakcií. Odlíšenie hnedých trpaslíkov od málo hmotných hviezd a od obrovských planét je ťažké. Prvý hnedý trpaslík. v tejto súvislosti sa s ním však možno stretnúť len zriedkavo. V jeho jadre prebieha po určitú dobu nukleosyntéza deutéria. Po ukončení jadrových reakcií hnedý trpaslík postupne chladne a jeho žiarivý výkon sa znižuje. Na začiatku roku 2000 bolo známych asi 100 hnedých trpaslíkov. ktorá však v porovnaní s termojadrovými reakciami hviezd hlavnej postupnosti prebieha pomerne krátko – nanajvýš 10 miliónov rokov. čím ho možno rozoznať od hviezd. táto metóda však nie je spoľahlivá. Tým sa jej zmršťovanie zastaví ešte predtým. aby mohla prebehnúť aj nukleosyntéza ľahkého vodíka (prócia). Tlak v jadre hnedého trpaslíka sa ustáli približne na hodnote 1016 Pa. iné naopak vznikli osamotene. až napokon jej hmota prejde do stavu elektrónovej degenerácie. ale teplota a tlak nie sú postačujúce na to. ktorý sa postupne zmršťuje a zahrieva. Gliese 229b. ktorý sa nenachádza vo hviezdach. V strede oblaku. Ich ďalším poznávacím znakom je výskyt metánu. ako svietivosť Slnka. kde je hustota najväčšia. Hnedý trpaslík sa väčšinou vyznačuje prítomnosťou lítia. teplota sa pohybuje okolo 3 000 000 kelvinov a hustota dosahuje hodnoty približne 104 až 107 kg/m3. ktorý nevyžaruje energiu vďaka termonukleárnym reakciám ako hviezdy hlavnej postupnosti. Postupne sa premení na takmer nežiariaceho čierneho trpaslíka. niekedy aj viditeľné svetlo nízkych vlnových dĺžok (červené svetlo).Hnedý trpaslík (MV) Hnedý trpaslík je substelárny objekt. ale je bežný v atmosférach obrovských planét. Hnedý trpaslík vzniknutý z protohviezdy sa považuje za prechod medzi planétou a hviezdou. Na počiatku je chladný plynoprachový mrak. Hnedý trpaslík vyžaruje vlastné rádiové a infračervené.08 násobkom hmotnosti Slnka. Od planét sa zase hnedé trpaslíky odlišujú povrchovou teplotou a žiarivosťou.

Jedna teória hovorí. . Zo štyroch jadier vodíka vzniká jedno jadro hélia. Vzniká tu všetka energia Slnka.80 Struktura hviezdy Jadro Slnka Jadro Slnka je centrálna časť Slnka. Umožňuje im to princíp neurčitosti. akou rýchlosťou jadro Slnka rotuje. V skutočnosti temrojadrové reakcie prebiehajú už pri oveľa nižšej teplote. To je vyžarované do okolitej vrstvy žiarivej rovnováhy. že každú sekundu sa na energiu premení 5 miliónov ton hmoty. Jeho tlak sa odhaduje na 150×109 atmosfér. Prebieha tu jadrová fúzia jadier ľahkého vodíka (prócia) na hélium. 0. na okraji asi 7 000 000 kelvinov.10 miliárd stupňov Celzia. kým vo vnútornej časti je to až 150 g/cm3. Počet reakcií prebiehajúcich v jadre Slnka každú sekundu je 1038. vnútorná stavba Slnka a jeho jadro Jadro Slnka je zdrojom jeho energie. Jeho teplota v strede sa odhaduje na 14 000 000 až 20 000 000 K. aká by musela byť v jadre Slnka na to. Jadro Slnka siaha od stredu do vzdialenosti asi 175 tisíc kilometrov. v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie. že doba rotácie môže byť 11 dní. Tlak žiarenia takto vznikajúceho pôsobí proti tlaku vznikajúceho pod vplyvom veľkej hmotnosti vonkajších vrstiev Slnka. To znamená. Keď v 20. Nie je presne známe. rokoch 20. Tvoria ho hlavne voľné jadrá vodíka. Hustota vonkajšej časti jadra je asi 20 g/cm3. aby bola prekonaná odpudivá sila mezdi dvoma protónmi. nakoľko Slnko má diferenciálnu rotáciu.048 . Takáto reakcia je typická pre všetky hviezdy hlavnej postupnosti. Jadrové reakcie prebiehajúce vo vnútri Slnka môžeme zjednodušene zapísať takto: 1 2 3 H + 1H = 2H + elektrónové neutríno H + 1H = 3He + fotón gama žiarenia He + 3He = 4He + 1H + 1H Energia vzniká vo forme fotónov gama žiarenia. storočia fyzici vypočítali teplotu. 10-27 kg hmoty sa premení na energiu. hélia a elektróny. vyšla im nereálne vysoká hodnota .

V Slnku zaberá približne 30% jeho vnútorného priestoru. dusíka. Množstvo energie obsiahnutej vo vrstve žiarivej rovnováhy je také veľké. Jej teplota je v rozsahu približne 7 . Hmota počas stúpania expanduje a ochladzuje sa. že fotóny sa pohybujú rýchlosťou svetla.2 milióny Kelvinov. V tejto oblasti už nijaké žiarenie nevzniká. svetlo. Preto trvá tisíce až milióny rokov. Do vrstvy žiarivej rovnováhy všetky fotóny vstupujú vo forme gama žiarenia. Vrcholky výstupných prúdov z konvektívnej zóny možno pozorovať vo fotosfére ako granuly. železa. Napriek tomu.2 g/cm 3 . preto je tvorená plazmou. kyslíka. ale prenáša sa od jadra smerom k povrchu Slnka. ktorú tieto fotóny strácajú sa mení na tepelnú energiu častíc vrstvy žiarivej rovnováhy. ktorá leží medzi jadrom a konvektívnou vrstvou..) sú vďaka nízkej teplote schopné fotóny pohltiť a neemitovať ich ďalej. Neustálym pohlcovaním a absorbovaním zároveň klesá ich vlnová dĺžka. Tento prenos energie je veľmi pomalý. ale len veľmi málo sa ich vo forme gama žiarenia „pretlačí“ až na povrch. na hornej hranici je to asi 0. Konvektívne prúdy vynášali na jeho povrch teplo spôsobené jeho gravitačnou kontrakciou. Rozprestiera sa vo vzdialenosti od 175 tisíc až po 490 tisíc kilometrov od stredu Slnka. že keby aj termojadrové reakcie Slnka zrazu prestali. Oblasť žiarivej rovnováhy je tvorená slnečnou plazmou. ultrafialové žiarenie. Oblasť žiarivej rovnováhy Oblasť žiarivej rovnováhy alebo vrstva žiarivej rovnováhy je vnútorná časť Slnka. Slnko by ostalo svietiť ešte niekoľko miliónov rokov. Kým bolo Slnko ešte len protohviezdou. vápnika. Po zapálení termojadrových reakcií v jadre Slnka sa energia vo väčšine jeho častí začala šíriť radiáciou a konvekcia ako spôsob šírenia energia zostala už len v konvektívnej zóne. Má hrúbku asi 200 tisíc kilometrov a teplotu na dne okolo 2 miliónov Kelvinov. infračervené žiarenie alebo rádiové žiarenie. Je to najvrchnejšia z vnútorných častí Slnka.. V tejto časti Slnka už nie sú teplota a tlak dostačujúce na to. Zahriata hmota spôsobuje v slnečnej plazme turbulenciu a ďalší prenos energie sa preto deje konvekciou.Konvektívna zóna 81 Konvektívna zóna Konvektívna zóna je vrstva Slnka (prípadne akejkoľvek inej hviezdy hlavnej postupnosti) nachádzajúca sa medzi oblasťou žiarivej rovnováhy a fotosférou. Od oblasti žiarivej rovnováhy ju oddeľuje tenká styčná vrstva. kým cez túto oblasť prejdú. bolo celé prestúpené konvekciou. Tak ďaleko od jadra Slnka sa už prenos tepla žiarením stáva málo účinným. neustále sú absorbované a emitované okolitou hmotou. Ostatné sa počas prechodu touto vrstvou zmenia na röntgenové žiarenie. väčšie útvary sú supergranuly. Hustota na dne tejto vrstvy je 20 g/cm3. Energia.. aby dochádzalo k termojadrovým reakciám. pretože niektoré ióny (uhlíka.

Vo fotosfére sa okrem slnečných škvŕn a granúl vyskytujú aj supergranuly. čiže je to najchladnejšia vrstva Slnka. Tento jav sa nazýva granulácia. Hneď pod ňou sa nachádza konvektívna zóna a nad ňou chromosféra. Najlepšie preskúmaná je slnečná fotosféra. v ktorom objekt. je to oblasť. Oscilácie Časti slnečného povrchu striedavo stúpajú a klesajú so strednou periódou okolo 300 sekúnd. Priemerná teplota fotosféry sa pohybuje od 5 500 do 6 000 Kelvinov. .Fotosféra 82 Fotosféra Fotosféra je oblasť hviezdy. Slnečná fotosféra má hrúbku (podľa rôznych zdrojov) 200 až 500 km. Fotosféra Slnka so skupinou slnečných škvŕn Vo fotosfére teplota smerom od stredu Slnka klesá. Pretože hviezdy sú plynné gule. najmä kyslík. Príčina vzniku oscilácii tiež nie je úplne známa. v porovnaní s inými časťami Slnka. čo znamená svetlo. horčík. avšak existuje hĺbka. 2% pripadajú na iné prvky. Oscilácie sa dajú zistiť z posunu spektrálnych čiar v dôsledku Dopplerovho javu. v ktorej plyn prestáva byť priehľadný pre fotóny a táto oblasť je pozorovateľná ako povrch hviezdy. Fotosféra skutočne emituje až 99% žiarenia Slnka. uhlík. v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej. Tento jav sa nazýva slnečná oscilácia. V oblastiach slnečných škvŕn to môže byť len 4 000 Kelvinov. alebo pri meraní intenzity žiarenia. predpokladá sa. dusík. kremík a železo. je to teda. prestáva byť priehľadný. Celý jej povrch pokrývajú stúpajúce a klesajúce prúdy plazmy. Chemické zloženie fotosféry tvorí 90% vodíka. v chromosfére so stúpajúcou vzdialenosťou od stredu Slnka stúpa. nemajú pevný povrch. Preto chladnejšie škvrny vyzerajú v porovnaní s okolitou fotosférou tmavšie. napríklad hviezda. obrie cely a fakuly. že sú vzbudené zvukovými osciláciami Slnka. Jej spektrum je spojité a nachádzajú sa v ňom tmavé čiary . veľmi tenká vrstva. 8% hélia. Názov fotosféra pochádza z gréckeho photos. pravdepodobne sa pohybuje okolo 10 000 km v priemere. Inými slovami.Fraunhoferove čiary. Rozmer stúpajúcich a klesajúcich oblastí nie je celkom presne stanovený.

Siaha do vzdialenosti niekoľkých slnečných polomerov. erupcie a protuberancie. kde sa teplota náhle mení z asi milióna Kelvinov v spodnej koróne na asi 20 000 Kelvinov vo vrchnej chromosfére je práve prechodová oblasť. Príčina takejto vysokej teploty koróny dodnes nebola nájdená. Nad chromosférou sa nachádza koróna. Teplota chromosféry sa pohybuje od 6 000 do 20 000 Kelvinov. Pri prechode svetla chromosférou sa tvoria absorpčné čiary. Je stokrát teplejšia než fotosféra. fibrily. čomu zodpovedá vlnová dĺžka 656. Od spodnejšej vrstvy slnečnej atmosféry. Preto prúdenie tepla nastáva smerom z koróny do nižších oblastí Slnka. Tento predpoklad bol o niekoľko rokov potvrdený spektroskopicky. Jej hrúbka je 2 000 až 10 000 kilometrov. Koróna Koróna je jasná plazmová slnečná atmosféra siahajúca milióny kilometrov do vesmíru. Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku 1999 Toto tepelné rozhranie. oddeľuje korónu tzv. V chromosfére sa vyskytujú spikuly. teda približne ako priemer Zeme. Má červenkastú farbu. najľahšie viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu. široká asi 10 000 km. Koróna je najteplejšia vrstva slnečnej atmosféry. Chromosféra Slnka (ružový kruh okolo mesačného kotúča) pozorovaná pri úplnom zatmení. Typická hustota častíc v koróne je 5 x 1017 častíc na cm3. že koróna musí mať teplotu milióny stupňov. Už v tridsiatych rokoch 20.Chromosféra 83 Chromosféra Chromosféra je tenká vrstva slnečnej atmosféry hneď nad fotosférou. je však pozorovateľná pri úplnom zatmení Slnka alebo pomocou spektroskopu. prechodová oblasť. Je viac transparentná ako fotosféra. Za normálnych okolností nie je pozorovateľná. pretože nie je taká výrazná ako fotosféra. Koróna je teda veľmi horúca. milióny kilometrov do kozmu. Jej názov pochádza z gréckeho slova chromos – farba. chromosféry. pretože maximum jej žiarenia sa nachádza vo vodíkovej čiare H-alfa. závisí od polohy a od fázy slnečného cyklu. Podľa niektorých zdrojov je hranicou vrchnej koróny až heliopauza. ale aj veľmi riedka. flokuly. storočia sa na základe tvaru koróny pozorovanej pri zatmeniach objavili úvahy.7 nanometrov. Hmota koróny neustále .

v rôznych štruktúrach vzrastá 5. Oblasti koróny s veľmi nízkou hustotou a nižšou teplotou sa nazývajú koronálne diery.5 až viac ako 10 slnečných polomerov. Jej spektrum je spojité. Účinné je pozorovanie Slnka z umelej družice alebo slnečnej sondy pomocou koronografu. ako napríklad lúče. Delia sa na niekoľko typov. V jej spektre sa vyskytujú Fraunhoferove čiary.4 nm). Na röntgenových snímkach boli objavené objekty s krátkou životnosťou. V K koróne nad koronálnymi dierami boli pozorované trhliny. Sú dobre pozorovateľné v polárnych oblastiach Slnka a majú krátku životnosť. Rozptýlené žiarenie F koróny nie je polarizované a jej pokračovaním v medziplanetárnom priestore je zvieratníkové svetlo. Sú približne radiálne a rozprestierajú sa do vzdialeností 0. Mesiac zatemňujúci Slnko možno čiastočne nahradiť koronografom. Koronálna kondenzácia je veľmi husté miesto v koróne. Koronálne lúče vznikajú vtedy. v ktorých sa pozoruje koróna sú červená čiara (637. Polárne lúče sa v koróne vyskytujú pri minime slnečnej aktivity. polárne lúče a tenké lúče. Pozorovanie koróny Keďže intenzita žiarenia koróny je miliónkrát nižšia. koronálnych kondenzáciách. . • Koróna F (Fraunbhoferova koróna alebo prachová koróna) . že trvá len veľmi krátko.vzniká emisiou iónou koronálneho plynu. ktorého nevýhoda však spočíva v tom. Takéto náhle úniky hmoty sa nazývajú výrony koronálnej hmoty alebo ejekcia koronálnej hmoty (po anglicky coronal mass ejection. zelená čiara (530. ktorým sa však kvôli svetlu rozptýlenému v zemskej atmosfére nedajú pozorovať slabšie časti koróny.4 nm) a žltá čiara (569. keď sa plazma v koronálnej kondenzácii stáva dostatočne horúcou na to. 84 Zložky žiarenia Korónu možno rozdeliť na niekoľko zložiek s odlišným pôvodom: • Koróna K (elektrónová koróna alebo koróna spojitého spektra) . ako žiarenie slnečného disku. • Koróna E (emisná koróna) .Koróna uniká do okolitého priestoru rýchlosťou asi milión ton každú sekundu.4 nm). aby násilne otvorila uzavreté slučky magnetického poľa do tvaru neutrálneho prúdu.0 násobne a najvyššie hodnoty (okolo 1010 častíc na cm3) dosahuje v tzv. Tieto výrony majú za následok zvýšený tok častíc slnečného vetra a s tým spojené následky ako magnetické búrky alebo polárnu žiaru. oblúky. pozorovať ju možno iba pri jeho zaclonení. Hustota častíc v nich je oproti priemernej hustote K koróny zvýšená 3-10 krát. úzke tmavé pruhy. Vo vnútornej koróne sa vyskytujú približne 100 000 km vysoké koronálne slučky. Jej priemerná hustota v pokojných častiach je rádovo 108/cm3. skratka CME). ktoré sa nazývajú jasné koronálne body.vzniká rozptylom žiarenia na relatívne ťažších časticiach medziplanetárneho prachu. Nachádzajú sa v nej rôzne štruktúry. Toto množstvo sa zvyšuje až na miliardy ton pri slnečných erupciách. Štruktúry Charakteristické štruktúry pre korónu sú koronálne lúče. ale pravdepodobne majú rovnakú základnú štruktúru. Ideálne podmienky na pozorovanie koróny vytvára úplne zatmenie Slnka.vzniká rozptylom svetla fotosféry na voľných elektrónoch. Najvýraznejšie spektrálne čiary.

storočia vedci vypočítali. že sa to deje. ktoré unikajú hviezdnej gravitácii vďaka ich veľkej termálnej energii. že je stále veľmi horúca aj pri veľkých vzdialenostiach. Biermann predpokladal. Zachránil ju však vydavateľ Subrahmanyan Chandrasekhar (ktorý neskôr v roku 1983 dostal Nobelovu cenu za fyziku). chvosty komét mieriace vždy od Slnka a vytváranie vzdialených hviezd. je takým dobrým vodičom tepla. že teplota slnečnej koróny musí byť milión stupňov Celzia. Parker ukázal. sa môže nazývať hviezdny vietor). že aj keď slnečná koróna je silne priťahovaná gravitáciou Slnka. že je ide o supervodič tepla. Je zložený väčšinou z vysokoenergetických elektrónov a protónov ~ 500 keV). ktoré neustále posúvajú chvost kométy ďalej. Pred týmto objavom vedci považovali vesmír za čisté vákuum. dvaja recenzenti odmietli. Slnečným vetrom možno vysvetliť mnoho javov. čo tiež umožnilo vysvetliť magnetické búrky. Práca. že nezáleží či kométa mieri k alebo od Slnka. keď sa vzdialenosť od Slnka zvyšuje. plazma. Odpor voči Parkerovej domnienke o slnečnom vetre bol silný. Eugene Parker objavil. V 60-tych rokoch bola táto hypotéza potvrdená cez priame satelitné pozorovania slnečného vetra. Parker si uvedomil. pretože Slnko vyžaruje stabilný prúd častíc. Približne v 30. ktoré vyraďujú vedenia elektrických sietí na Zemi.Slnečný vietor 85 Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. A pretože gravitácia slabne. vonkajšia koronálna atmosféra uniká do medzihviezdneho priestoru. polárnu žiaru a iné slnečno-pozemské javy. Dômyselná detektívna práca potvrdila spektroskopickými meraniami túto neobyčajnú teplotu. ako geomagnetické búrky. kvôli spôsobu akým vystupuje do vesmíru (videné počas úplných slnečných zatmení). polárnu žiaru (známu aj ako auróra). ktorá vyraďuje elektrickú rozvodnú sieť na Zemi. Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme História V roku 1958. až po vytváranie vzdialených hviezd. Tiež v 50-tych rokoch nemeckého vedca menom Ludwig Biermann zaujal fakt. ktorú poslal do Astrophysics Journal v roku 1958. že žiara prúdiaca zo Slnka v Chapmanovom modeli a kometárny chvost odfukovaný od Slnka v Biermannovej hypotéze musia byť výsledkom toho istého javu. V polovici 50-tych rokov britský matematik Sydney Chapman spočítal vlastnosti plynu pri takých teplotách a zistil. že od Slnka vanie neprestajne silný tuhý vietor. ktorý zaplňuje lokálny medziplanetárny Slnečný vietor priestor ionizovaným plynom (plazmou). jej chvost vždy mieri od Slnka. . Objav navždy zmenil u vedcov vnímanie vesmíru a pomohol vysvetliť mnohé javy od geomagnetickej búrky. ktorý musí byť predĺžený ďaleko do vesmíru. rokoch 20. ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka. až za obežnú dráhu Zeme.

Vzdialenosť k heliopauze nie je presne známa a pravdepodobne sa značne mení podľa aktuálnej rýchlosti slnečného vetra a lokálnej hustoty medzihviezdnej látky. V blízkosti Zeme sa rýchlosť slnečného vetra mení od 200 do 889 km/s. Keďže slnečný vietor je plazma. že leží ďaleko za obežnou dráhou Neptúna. slnečná rotácia zakrúca slnečný vietor do špirálovitého vzoru a ťahá so sebou jeho magnetické čiary. keď sa jej neotvorili padáky pri návrate do zemskej atmosféry. 73% vodíka. 25% hélia a zvyškové nečistoty. Pozri aj • • • • • • Magnetopauza Magnetosféra Ionosféra Tlaková vlna Wolf-Rayetova hviezda Slnečná plachetnica Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slnečný vietor Externé odkazy • Objaviteľ slnečného vetra [1] (po anglicky) Referencie [1] http:/ / news. html . ktorými je galaxia presiaknutá). Presné zloženie nebolo doteraz odmerané.5×109 kg) hmoty konvertovanej na energiu každú sekundu. bola však poškodená tvrdým pristátím. Ostatné planéty s magnetickými poľami podobnými tomu zemskému majú tiež vlastné polárne žiary. nationalgeographic. čo je zanedbateľné množstvo oproti svietivému výkonu Slnka.Slnečný vietor 86 Vlastnosti V slnečnej sústave je zloženie slnečného vetra identické slnečnej koróne. nesie so sebou magnetické pole Slnka. Genesis vesmírna misia so zachytenými vzorkami sa vrátila na Zem v roku 2004 a jej vzorky sú analyzované. aby zatlačila na medzihviezdnu látku sa nazýva heliopauza a je často považovaný za vonkajšiu „hranicu“ slnečnej sústavy. Približne 1 milión ton hmoty za sekundu sa stráca zo Slnka vytryskovanej ako slnečný vietor. Čiastočky slnečného vetra zachytené v zemskom magnetickom poli majú tendenciu sústrediť sa vo van Allenovom radiačnom páse a zapríčiňovať tak polárnu žiaru. ale je známe. com/ news/ 2003/ 08/ 0827_030827_kyotoprizeparker. Slnečný vietor vydúva „bublinu“ v medzihviezdnej látke (zriedené plyny vodíka a hélia. Bod. ktorý zodpovedá približne 4. Priemer je 450 km/s. Až do vzdialenosti približne 160 Gm (160 000 000 km).5 Tg (4. Neobvykle energetické výbuchy slnečného vetra spôsobené slnečnými protuberanciami a ďalšími podobnými javmi slnečného počasia sú známe ako „solárne búrky“ a môžu vystaviť vesmírne sondy a satelity silným dávkam radiácie. no za touto vzdialenosťou sa slnečný vietor pohybuje smerom von bez ďalších vplyvov priamo zo Slnka. keď dopadajú do Zemskej atmosféry blízko pólov. v ktorom už nie je sila slnečného vetra dostatočne silná.

Salpeterov proces[1] ) je rad niekoľkých reakcií. U hviezd s hmotnosťou do 2.275 MeV. Dochádza ku kolapsu jadra a nárastu teploty v centrálnej časti až radovo na ~100 × 106 K. (http:/ / astroarrow. . K tejto reakcii dochádza v starších hviezdach. html) Pozri aj Astronomický portál • Protón-protónový cyklus • Uhlíkový cyklus • Jadro Slnka Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku 3-alfa reakce (http:/ / en. Zapálenie 3-alfa reakcie vedie k prudkému rozšíreniu tejto reakcie po celom jadre a celkovému zvýšeniu jeho teploty. Celková energia uvoľnená pri týchto dvoch reakciách je 7. ic. V tomto okamihu majú héliové jadrá dostatočnú kinetickú energiu. cz/ hvezdy. wikipedia. pri ktorých z troch héliových jadier (Alfa častíc) vzniká jadro uhlíka. Schéma 3-alfa reakcie (reakcia energiu spotrebúva) Toto berýliove jadro je nestabilné a samovoľne by sa rozpadlo späť na dva héliové jadrá. aby v jadre hviezdy bolo stále trochu jadier berýlia. 3α reakcia. ktoré opúšťajú hlavnú postupnosť a už nemajú dostatok vodíka pre udržanie protón-protónového cyklu vo svojom jadre. Tie sa môžu zlúčiť s ďalším héliovým jadrom za vzniku stabilného jadra uhlíka. org/ wiki/ Cs:3-alfa_reakce?oldid=6612339) na českej Wikipédii. Predchádzajúca reakcia však prebieha dostatočne rýchlo. aby mohli prejsť coulombovou bariérou a spojením dvoch héliových jadier dochádza k vzniku jadra berýlia.80 % hélia v jadre. Referencie [1] Hviezdy. Pri tomto procese trvajúcom niekoľko sekúnd a nazývanom héliový záblesk dôjde ku spáleniu 60 .87 Nukleosynteza 3-alfa reakcia 3-alfa reakcia (3 alfa reakcia.25 hmotnosti Slnka dochádza po spálení vodíka v jadre k elektrónovej degenerácii plynu.

...44 MeV) . (+5..49 MeV) . (+1..10-12 J (zvyšok sa uvoľní vo forme elektrónových neutrín νe)... ktorých hmotnosť veľmi nepresahuje hmotnosť Slnka....86 MeV) . Protón-protónový cyklus je základným zdrojom žiarivej energie vo hviezdach.. Prebieha postupne nasledujúcimi čiastkovými reakciami (v zátvorke sa uvádza množstvo energie uvoľnenej pri jednotlivých reakciách): Schéma prvej možnosti priebehu protón-protónového cyklu začína zrážkou dvoch protónov (H).... (+0. Protón-protónový reťazec sa uplatňuje v centrálnych oblastiach hviezd pri teplotách 6..13 MeV) .. pričom sa uvoľňujú dva protóny.... (+0. pri ktorých sa v konečnom dôsledku premenia jadrá vodíka 1H na jadrá hélia 4He. Pri zrážke deutéria s ďalším protónom vzniká izotop hélia 3He a fotón gama žiarenia. (+17.59 MeV) .2 MeV... (+17.35 MeV) alebo . čo je približne 4... (+0.09 MeV) Pri vzniku jedného atómu hélia (He) sa uvoľní vo forme gama žiarenia celková energia okolo 26. p-p cyklus) je cyklus jadrových reakcií..98 MeV) .5-16 miliónov K.. Zrážkou dvoch takýchto izotopov vzniká výsledný produkt.. . (+1. .. elektrónové neutríno (νe) a pozitrón (e+).. ktoré môžu vstúpiť do ďalšej reakcie.. (+12.Protón-protónový cyklus 88 Protón-protónový cyklus Protón-protónový cyklus (protónovo-protónová reakcia...... 4He.86 MeV) alebo .2.. pričom jeden z nich sa mení na neutrón a vzniká deutérium (D)..

môže dôjsť k héliovému záblesku. Héliový záblesk Héliový záblesk je názov pre náhle zapálenie héliovej fúzie v jadre hviezd. Objem jadra sa však v tejto chvíli nemení a tlak v jadre neklesá. Jadro potom expanduje a dôjde k ochladeniu a reakcie pokračujú stabilným spaľovaním hélia. U hviezd o hmotnosti vyššej než 2.Protón-protónový cyklus 89 Pozri aj • Uhlíkový cyklus • Jadro Slnka Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Rýchla produkcia energie pokračuje do tej doby. . Navonok sa zapálenie héliovej fúzie prejaví náhlym zjasnením hviezdy. ktorá obsahuje dostatok hélia. dôjde k zapáleniu héliovej fúzie v jadre. Pretože degenerovaný plyn je dobrý vodič tepla. Héliový záblesk na povrchu bieleho trpaslíka Pokiaľ sa biely trpaslík nachádza v binárnej alebo viacnásobnej sústave s hviezdou. Z materiálu v jadre sa stáva degenerovaný plyn. Vplyvom gravitačného kolapsu dôjde k zmršteniu hviezdy. ktorých hmotnosť je menšia ako 2. Hviezda se stane hviezdou tzv. K héliovému záblesku taktiež môže dôjsť na povrchu bielych trpaslíkov. Héliový záblesk v jadre hviezdy U hviezd. ktorý sa prejaví ako nova. nárastu teploty a tlaku v jadre.25 násobok hmotnosti . To vedie k rýchlemu rozšíreniu oblasti. než zvýšená teplota vyrovná vzniknutý tlak a materiál v jadre prestane byť degenerovaný. pretože ich jadro neprechádza stavom degenerovaného plynu. Héliové jadrá vzniknuté počas protón-protónového cyklu sa začnú počas 3-alfa procesu spájať počas vzniku jadier uhlíka.25 hmotnosti Slnka nedochádza k vzniku héliového záblesku. dochádza k rýchlemu zahriatiu ďalších oblastí jadra. Keď teplota v jadre vystúpi na rádovo 100 x 106 K.6 miliárd rokov. môže tento materiál prechádzať z tejto hviezdy za vzniku akréčneho disku na povrch bieleho trpaslíka.25 násobok hmotnosti Slnka nastáva héliový záblesk po spálení všetkého vodíka v jadre. ktorých hmotnosť nepresahuje 2. Vplyvom teploty dôjde k expanzii vonkajších vrstiev a z hviezdy sa stáva červený obor. v ktorej prebieha héliová fúzia. Reakcia priebeh mnohonásobne rýchlejšie než pri normálnej produkcii energie. Toto hélium môže vytvoriť povrchovú šupku a pokiaľ sa stane dostatočne silnou. horizontálnej vetvy. keď tlak plynu už nemôže ďalej vyrovnávať gravitačné pôsobenie horných vrstiev. ak je ich materiál doplňovaný z inej hviezdy. Akréčny disk okolo bieleho trpaslíka v binárnom hviezdnom systéme. U Slnka dôjde k héliovému záblesku asi za 5 .

.. čím sa uhlíkový cyklus premení na dvojitý uhlíkový cyklu: . (+1. Prebieha postupne nasledujúcimi čiastkovými reakciami (v zátvorke množstvo energie uvoľnenej pri jednotlivých reakciách): Schéma priebehu CNO cyklu ..19 MeV) Je možné.. Referencie [1] http:/ / en. Cyklus sa uplatňuje v centrálnych oblastiach hviezd pri teplotách 16-50 mil.. Uhlíkový cyklus je základným zdrojom žiarivej energie hviezd s hmotnosťou presahujúcou hmotnosť Slnka. org/ wiki/ Cs%3Aheliov%C3%BD_z%C3%A1blesk?oldid=6469513 Uhlíkový cyklus Uhlíkový cyklus.. (+12. ..60 MeV) .22 MeV) ..55 MeV) ..... wikipedia.30 MeV) . CNO cyklus alebo Betheho-Weizsäckerov cyklus je cyklus jadrových reakcií.0 MeV (4.94 MeV) ..... (+7.. zvyšok energie sa uvoľní vo forme neutrín νe. (+2.. (+2... (+4.. (+7.. (+2.... (+1. ktoré sa uvoľní pri vzniku jedného jadra hélia vo forme γ žiarenia je 25...Héliový záblesk 90 Referencie Astronomický portál Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Heliový záblesk [1] na českej Wikipédii.76 MeV) .. Okrem uvedených reakcií sa môžu zachytiť i ďalšie jadrá vodíka.0... dusíka N a kyslíka O premenia v konečnom dôsledku jadrá vodíka H na jadrá hélia He. že väčšina dusíka 14 N pozorovaného v prírode sa utvorila uhlíkovým cyklom.97 MeV) Celkové množstvo energie. pri ktorých sa za účasti uhlíka C. uhlíkovo-dusíkovo-kyslíkový cyklus.13 MeV) .76 MeV) . K. (+0.1012 J).....

.Uhlíkový cyklus 91 Pozri aj • Protón-protónový cyklus Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.

Nájdenie "otlačku" určitého excitovaného atómu alebo iónu v podobe spektrálnej čiary preto naznačuje. F žlto-biele. Tá svetlo rozdelí na zväzky rôznych vlnových dĺžok. čiže rozličných farieb. A biele. B. ktoré energetické hladiny atómov rôznych prvkov sú obsadené a obsadenie energetických hladín zase priamo závisí od teploty prostredia. G. be a fine girl /guy. Neformálne sa hviezdam jednotlivých spektrálnych typov prisudzujú takéto farby: O modré. A. Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii. kde trieda O označuje najteplejšie hviezdy a trieda M najchladnejšie. F. čo sú tmavé čiary v obraze získanom prístrojom zvaným štrbinový spektrograf. je spektrálne písmeno rozšírené o číslo 0 až 9. Túto teplotu možno zistiť na základe absorbčných spektrálnych čiar. ktoré označuje desatinu rozsahu medzi dvoma hviezdnymi triedami. takže A5 je 5 desatín medzi triedami A0 a F0. čím sa vytvoria jednofarebné (monochromatické) obrazy vstupnej štrbiny nazývané spektrum. Ak bola teplota hviezdy určená väčšinou z absorpčných čiar. ktoré vyjadrujú šírku určitej absorpcie čiar v hviezdnom spektre. V prípade spektrálnej klasifikácie ide o analýzu absorbčných čiar vytvorených atómami v hviezdnej atmosfére. Objektív spektrografu sústredí tieto jednofarebné zväzky do ohniskovej roviny. ale A2 predstavuje 2 desatiny plného rozsahu od A0 do F0. nezvyčajné absencie čiar alebo širšie čiary môžu znamenať nezvyčajné chemické zloženie časti hviezdnej atmosféry . V súčasnej klasifikácii hviezd. predovšetkým vo fotosfére. G žlté. Preskok elektrónu na vyššiu hladinu (excitácia) až úplne odtrhnutie elektrónu od atómu (ionizácia) nastáva u rôznych chemických prvkov pri rôznych teplotách. Ďalšou veličinou zahrnutou v Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii je svietivosť triedy vyjadrená rímskymi číslicami I. B modro-biele. štiepením optickou mriežkou. Poloha a intenzita absorbčných spektrálnych čiar závisí od toho. K oranžové a M červené. kiss me". Vlnové dĺžky sa odlišujú svojimi smermi. Na zapamätanie si poradia tried sa niekedy využíva anglická mnemonika "Oh. III. IV a V. Svetlo z fotosféry hviezd sa v prípade mriežkového spektrografu (typ štrbinového spektrografu) analyzuje Slnko má v Morgan-Keenanovej spektrálnej klasifikácii označenie triedy G2V. V súčasnosti sa väčšina hviezd označuje písmenami O. K a M. II. v ktorom sa atómy nachádzajú. Skutočná farba hviezdy určitého typu sa pri pozorovaní môže líšiť od týchto farieb v závislosti od optických podmienok a zdanlivej hviezdnej veľkosti.[1] V spektre každá čiara predstavuje atóm alebo ión chemického prvku.chromosféry. aká teplota panuje na povrchu hviezdy. .92 Vlastnosti Spektrálna klasifikácia Spektrálna klasifikácia je klasifikácia hviezd založená na teplote hviezdneho povrchu – fotosfére.

04 M☉ 0.6% 1.4–2.[2] [3] [4] • Trieda I: biele a modré hviezdy so širokou ťažkou čiarou 21 cm ako Vega a Altair.15 R☉ 0. Slnko je klasifikované ako G2.7 R☉ ≤ 0.1 M☉ 1.6–1. Teplota (kelvin) Dohodnutá farba Zdanlivá farba [10] [11] [9] [12] Hmotnosť (hmotnosť Slnka) Polomer (polomer Slnka) Svietivosť (bolometrická) Čiara 21 cm Úlomky každého hlavná postupnosť ~0.5 L☉ K 3. Hviezdy sú rozdelené podľa teploty povrchu od 2 000 do 40 000 kelvinov. ktorá môže mať viac podôb.[6] V roku 1877 pridal piatu triedu: • Trieda V: hviezdy so spektrálnou čiarou ako sú Cih a Sheliak. V súčasnej terminológii je táto trieda zhodná so skorou triedou hviezd B. Na ľahké zapamätanie sa používa anglická mnemonika "Oh.5–5 L☉ 0. V roku 1866 vytvoril tri triedy hviezdneho spektra.4–1.200–6. tieto zahŕňajú súčasnú triedu A a počiatočnú triedu F.1–16 M☉ 1.8–1.000 K modrá modrá modrobiela ≥ 16 M☉ 2.6 R☉ 1. ktoré zaradil do odlišnej triedy: • Trieda IV: červené hviezdy s význačnými uhlíkovými pásmi a čiarami.45–0. • Trieda III: oranžové až červené hviezdy s komplexným pásom spektra ako sú Betelgeuze a Antares. Tieto zahŕňajú súčasné triedy G a K ako aj neskoršiu triedu F. be a fine girl /guy.45% Hmotnosť. ktorá používala písmená A až O.[7] [8] Harvardova spektrálna klasifikácia Harvardova spektrálna klasifikácia je jednorozmerná schéma.000–30. .8 M☉ ≤ 0.000 K biela žltobiela žltá A F G biela až modrobiela biela žltobiela silné stredné slabé 0.Spektrálna klasifikácia 93 Secchiove triedy Medzi rokmi 1860 a 1870 pioniersky spektroskopista. • Trieda I. Spektrálne triedy od O do M sa ďalej rozdeľujú arabskými číslicami 0 až 9.08–0.700 K červená oranžovočervená 76.13% Trieda O B ≥ 30.6 R☉ 1. polomer a svietivosť uvedené pri každej triede sú vhodné iba pre hviezdy hlavnej postupnosti a nie pre červené obry. keď sa vzťahy medzi teplotami hviezd objasnili a niekoľko tried sa vynechalo. Arcturus a Capella.200 K oranžová žltooranžová 0.000 K 6.700–5.000 K biela až modrobiela 7.96 R☉ 0. secchiove triedy pre klasifikáciu pozorovaného spektra.8 R☉ ≥ 30.000 L☉ 25–30.8–6.[5] V roku 1868 objavil karbónové hviezdy.96–1. kňaz Angelo Secchi vytvoril tzv. kiss me".04–1.00003% 0.4 M☉ 0.08 L☉ veľmi slabé veľmi slabé 12.500 K 5.500–10. Po roku 1890 sa táto klasifikácia postupne nahradila Harvardovou klasifikáciou. Triedy udávajú teplotu atmosféry hviezdy a zoradené sú od najteplejších po najchladnejšie.15–1.6 L☉ ≤ 0. V súčasnej terminológii je táto trieda zhodná so súčasnou triedou hviezd M.6% 3% 7. ale triedy hviezd boli preskupené do dnešnej podoby.45 M☉ ≥ 6. Táto neabecedná schéma bola vytvorená z predchádzajúcej schémy.7–0.1% M ≤ 3.000–7.000 L☉ 5–25 L☉ slabé stredné 10. ako je Slnko. • Trieda II: žlté hviezdy so slabšou čiarou 21 cm s viditeľnými kovovými čiarami. podtyp Orion: podtyp triedy I s úzkymi čiarami v miestach širokých pásov ako sú Rigel a Bellatrix.4 R☉ 1. pretože boli duplicitné s inými triedami. Napríklad A0 je označenie najhorúcejších hviezd v A skupine a A9 najchladnejších v tejto skupine.

[13] V 80. že svietivosť je základným meradlom veľkosti hviezd. I. Ďalšie spektrá. Wolf-Rayetovo spektrum so svetlými čiarami. Williamina Flemingová zaradila do tohto katalógu väčšinu druhov spektier. II. IV a V. G.. farebné hviezdy.. III. . ako aj P pre planetárne hmloviny a Q pre zvláštne spektrá. P a Q. Bola prvou čo takto urobila. podobne ako Slnko. P pre planetárne hmloviny a Q pre hviezdy. F2G pre hviezdy jednu pätinu cesty z F do G a podobne. rokoch 19. čím umiestnila súčasný typ B pred typ A. Napríklad Slnko je hviezda G2V. Trieda I sa vo všeobecnosti nazýva nadobry. dve desatiny k oranžovému trpaslíku". ktorých spektrum sa skladalo prevažne zo svetlých čiar. ktoré použila v tomto poradí. ale sériu 22 očíslovaných typov od I po XXII. F2 a tak ďalej.Spektrálna klasifikácia Pri zavedení Harvardskej klasifikácie bolo jasné. B5. B. Použila tiež typy ako B5A pre hviezdy v polovici medzi typmi B a A. umiestnila podtyp Orion Secchiovej triedy I dopredu ako pozostatok Secchiovej triedy I. čo sa môže interpretovať ako "žltá hviezda. K. C. F. trieda III obry. Boli použité aj písmená O. vykazujú vápnikové a sodíkové čiary (trieda II). trieda IV podobry a trieda V trpaslíky. História Raná spektrálna klasifikácia od Angela Secchiho zo 60. poznámka Prevládajú vodíkové čiary. O pre hviezdy. ktorých spektrum vykazuje široké pásy (trieda III) a karbónové hviezdy (trieda IV). Zaviedlo sa päť tried svietivosti: I. 94 Klasifikácia Draperovho katalógu hviezdnych spektier Secchi I II III IV Draper A. storočia astronóm Edward Charles Pickering začal s mapovaním hviezdneho spektra na Harvard College Observatory. D E. G. storočia rozdelila hviezdy na tie s významnými čiarami z vodíkových Balmerových sérií (trieda I s podtypom reprezentujúcim mnohé hviezdy zo súhvezdia Orión).[20] [21] Toto je v podstate moderná forma Harvardovej spektrálnej klasifikácie. Planetárne hmloviny. Prvým výsledkom jeho práce bol Draperov katalóg hviezdneho spektra publikovaný v roku 1890. A. trieda II jasné obry. Jasnejšia hviezda Sírius má typ A1V.[14] [15] V roku 1897. Tento katalóg využíval schému predtým používanú pri Secchiových triedach (I až IV). na B0. A0.[16] [17] V roku 1901 sa Annie Jump Cannonová vrátila k označovaniu písmenami. že hviezdy určitej triedy môžu mať rôznu svietivosť. A. ktoré. H. ktoré sa rozdelili do viacerých špecifických tried označených písmenami A až N. B5A. ktoré sa nedali zaradiť do žiadnej inej triedy. F. ďalšia pracovníčka Harvardu. K. hoci nepoužívala na označovanie spektrálnych tried písmená.[18] [19] V roku 1912 Cannonová zmenila typy B. a M. rokov 19. B. F2G. tie so spektrom. Antonia Mauryová. Zistilo sa. L M N O P Q Neobjavilo sa v katalógu. avšak vyhodila všetky písmená okrem O.

že ide o teplotnú postupnosť. Slnko je biele. B a A sú niekedy chybne nazývané „skorými typmi“. Niekedy je nazývané žltou hviezdou. ktorú vidí pozorovateľ. prípadne s ďalekohľadom. Táto teória bola prvýkrát použitá na slnečnú chromosféru. s výnimkou tých najjasnejších. avšak skutočná farba Slnka je biela (okrem slnečných škvŕn) bez rozlišovania iných farieb a veľmi sa podobá absolútnemu čiernemu telesu s teplotou 5 780 K (farebná teplota). Používané tabuľkové farby sú štandardné farby D65. ktoré nie sú rozdelené žiadnym druhom matematického vyjadrenia intervalov. pretože sú príliš matné pre rozoznanie farieb.[22] Väčšina hviezd na oblohe. ale to je spôsobené tým. reprezentujú farby porovnateľné s hlavnou farbou hviezd triedy A. svietivosti a povrchovej teploty hviezd. a potom na hviezdne spektrá. za ktorú je považovaná biela farba. Hviezdy O. Zdanlivá farba je farba hviezdy. Spektrá Harvardovej spektrálnej klasifikácie Dohodnuté a zdanlivé farby Dohodnuté farby sú v astronómii tradičné. keď sa snaží opísať hviezdu na pozadí čiernej oblohy bez pozorovacej pomôcky. . Harvardská astronómka Cecilia Helena Paynová dokázala. Pretože postupnosť klasifikácie antedatovala ľudské pochopenie. zatiaľ čo K a M zase „neskorými typmi“. pretože pri pozorovaní cez atmosféru sa javí ako žlté alebo červené. Slnko patrí medzi hviezdy typu G. storočia indický fyzik Megh Nad Saha odvodil teóriu ionizácie rozšírením známych myšlienok fyzikálnej chémie rozkladu molekúl ionizáciou atómov. Diagram absolútnej hviezdnej veľkosti. že je príliš jasné na rozoznanie akýchkoľvek farieb. v ktorých je možné pozorovanie voľným okom. Výsledkom sú podtypy. Tieto zaradenia pochádzajú z modelov zo začiatku 20. sa javí ako biela alebo modrobiela pri pozorovaní voľným okom bez pomôcok. V 20-tych rokoch 20. storočia. že spektrálna postupnosť OBAFGKM je v skutočnosti postupnosťou teploty. Astronomické obrázky často používajú množstvo prehnaných farieb. rozdelenie spektier medzi podtypy ako B3 alebo A7 záviselo od odhadu sily absorpcie vo hviezdnom spektre.Spektrálna klasifikácia 95 Indikácia Harvardovej spektrálnej klasifikácie cez povrchovú teplotu bola pochopená až po jej vytvorení. Pri priamom pozorovaní sa javí ako biele.

Túto klasifikáciu predstavili v roku 1943 William Wilson Morgan. ktoré ovplyvňujú šírku a intenzitu nameraných spektrálnych čiar. ktorá súvisí so svietivosťou. Tieto rozdiely sú viditeľné vo forme svietivostných javov. Keenan a Edith Kellman z observatória Yerkes Observatory. bola schéma označená ako MK (William Wilson Morgan a Phillip C. na rozdiel od Harvardovej klasifikácie. Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna . Phillip C. po úpravách štandardov hviezd a kritérií klasifikácie.[23] V roku 1953. ktorá je založená na povrchovej svietivosti. nazývaná aj MKK systém (iniciály autorov).[24] Ak je polomer obrov oveľa väčší ako polomer trpaslíkov pri rovnakej hmotnosti – gravitácia. Keenan). je založená na spektrálnych čiarach závislých od gravitácie na povrchu hviezdy. hustota plynu a tlak na povrchu obrov sú oveľa menšie ako u trpaslíkov.Spektrálna klasifikácia 96 Yerkesova spektrálna klasifikácia Yerkesova klasifikácia.

príklad: APMPM J0559-2903 (spektrum esdM7) • VII biele trpaslíky (používané zriedkavo) Existujú aj okrajové triedy. nachádza sa vo Veľkom Magellanovom mraku[26] • VI podtrpaslíky (používané zriedkavo).Spektrálna klasifikácia hviezdna veľkosť (MV) Rozoznávajú sa nasledovné triedy svietivosti: • 0 hyperobry • I nadobry • Ia-0 (hyperobry alebo veľmi jasné nadobry (pridané neskôr)). príklad: HR 6902 (spektrum G9 IIb) • III obyčajné obry • IIIa. sú väčšinou označované predpísaním sd alebo esd(extrémny podtrpaslík) pred spektrom • sd. • IVa. alebo trpaslík. príklad: Epsilon Reticuli (spektrum K1-2 IVa-III) • IVb. príklad: HR 8752 (spektrum G0 Iab) • IIb. príklad: 85 Pegasi A (spektrum G5 Vb) • Vz. 97 O9. Medzné symboly + / Príklad G2 I-II Vysvetlenie Hviezda sa nachádza medzi nadobrom a jasným obrom. . príklad: Betelgeuze (spektrum M2 Ib) • II jasné obry • IIa. príklad: Deneb (spektrum A2 la) • Iab (stredne jasné nadobry) • Ib (menej jasné nadobry). príklad: AD Leonis (spektrum M4Vae) • Vab[25] • Vb. príklad: Gorgonea Tertia (spektrum M4 IIIa) • IIIab. príklad: SSSPM J1930-4311 (spektrum sdM7) • esd. Príklady v tabuľke dole. príklad: δ Reticuli (spektrum M2 IIIab) • IIIb. M2 IV/V Hviezda je buď podobor. príklad: Pollux (spektrum K2 IIIb) • IV podobry. príklad: HR 672 A (spektrum G0. napríklad trieda Ia0-Ia bude veľmi jasný nadobor hraničiaci s hyperobrom.5 IVb) • V hviezdy hlavnej postupnosti (trpaslíky) • Va. Spektrálny typ hviezdy nie je faktorom.5 Ia+ Hviezda je hyperobor. príklad: LH10 : 3102 (spektrum O7 Vz). príklad: β Scuti (HD 173764) (spektrum G4 IIa) • IIab. príklad: Eta Carinae (spektrum – vlastné) • Ia (jasné nadobry).

O3 a O3. čo je dôvodom prečo sa nachádzajú v blízkosti miesta.[27] Niektoré z najmasívnejších hviezd sa nachádzajú v špeciálnej triede. . tieto hviezdy ako prvé opúšťajú hlavnú postupnosť. ktoré sú pridružené k veľkým molekulárnym mrakom. Približne jedna z každých troch miliónov hviezd patrí do tejto skupiny. Hviezdy triedy O sú príliš horúce a majú zložité okolie. modrej farby a väčšina ich vyžarovania sa nachádza v ultrafialovom rozsahu.5. ktoré sa nazývajú OB asociácie.[29] V roku 1978 bola MKK rozšírená o O4[30] a postupne boli pridávané ďalšie typy O2. Morgan-Keenanova spektrálna klasifikácia.Spektrálna klasifikácia 98 Spektrálne typy Nasledujúca ilustrácia predstavuje triedy hviezd s farbami. Delta Orionis. najvzácnejšie hviezdy hlavnej postupnosti. Trieda O Hviezdy triedy O sú veľmi horúce a jasné. Si II. Tieto hviezdy majú vyžarovanie približne miliónnásobne silnejšie ako je vyžarovanie Slnka. že v okolí týchto hviezd sa nenachádzajú planetárne systémy kvôli fotoodparovaciemu efektu.[27] Vlastný pohyb mladých modrých hviezd spektrálnych tried B a A na oblohe. C III) a neutrálne He čiary. O III. kde vznikli. N III. Pretože ide o veľmi masívne hviezdy s extrémne horúcimi jadrami. Lambda Orionis. Často sa zhlukujú do hviezdokôp. Orion OB1 zoskupenie sa nachádza vo veľkej časti špirálového ramena našej galaxie a obsahuje veľa najjasnejších hviezd súhvezdia Orión. Hviezdy typu O a B sú veľmi silné a existujú iba krátky čas. zosilnené z O5 na O9 a významné vodíkové Balmerove čiary. z ktorých najvýznamnejšie sú v podtriede B2. Nedávne pozorovania Spitzerovým vesmírnym ďalekohľadom naznačujú. jedinými podtypmi triedy O boli O5 až O9.5. Relatívne veľkosti sú pre hlavnú postupnosť trpasličích hviezd. Zobrazené sú hviezdy do 8 mag.[31] Príklady: Zeta Orionis. ktoré nie sú až také silné ako neskoršie typy. Zeta Puppis. Majú dominantné čiary absorpcie a niekedy emisie pre He II čiary. ktoré spaľujú svoje vodíkové palivo veľmi rýchlo. HD 93129A Trieda B Do triedy B patria veľmi jasné a modré hviezdy. Ionizované kovové čiary zahŕňajú Mg II. Približne 1 z každých 800 hviezd v galaxii je typu B. v akých ich vidí ľudské oko.[28] Keď bola v roku 1943 prvýkrát popísaná MKK klasifikácia. Theta¹ Orionis C. a mierne vodíkové čiary. Sú to Spektrum O5 V hviezdy. Ich spektrum má neutrálne hélium. čo komplikuje pozorovanie ich spektier. významne ionizované (Si IV.

Otvorená hviezdokopa Plejády s mnohými jasnými hviezdami typu B (vľavo). Si II) s maximom na A5. Sirius. Neutrálne kovy (Fe I. Canopus.Spektrálna klasifikácia 99 Príklady: Rigel. Altair Trieda F Canopus. Ich farba je biela. Deneb.[27] Príklady: Vega. Približne jedna z každých 33 hviezd hlavnej postupnosti patrí do triedy F.[27] Príklady: Arrakis. Majú silné vodíkové čiary s maximom na A0. Ch I) sa podobajú ionizovaným kovovým čiaram neskorších typov F. [32] Hviezdy triedy F majú zosilnené H a K čiary pre Ca II. tiež čiary ionizovaných kovov (Fe II. Trieda A Hviezdy triedy A patria medzi najčastejšie hviezdy pozorovateľné voľným okom. sú biele alebo modrobiele. Prokyón . hviezda triedy F (vpravo). Prítomnosť čiar Ca II je zosilnená. najjasnejšie Plejády 3D zobrazenie (pre červeno-zelené okuliare) vlastného pohybu mladých modrých hviezd spektrálnych tried B a A na oblohe. Pre ich spektrum sú typické slabšie vodíkové čiary a ionizované kovy. Mg II. Spica. Do skupiny A patrí približne 1 z každých 160 hviezd hlavnej postupnosti. Na prezeranie obrázka sú potrebné červeno-zelené 3D okuliare.

[33] Majú slabšie vodíkové čiary ako skupina F a neutrálne kovy. Alfa Centauri A.Spektrálna klasifikácia 100 Trieda G Hviezdy triedy G sú pravdepodobne najznámejšie. že spektrum hviezd triedy K je veľmi vhodné pre život. Do tejto skupiny patrí približne každá ôsma hviezda hlavnej postupnosti. Arcturus. už len z toho dôvodu. ktoré sú trochu chladnejšie ako Slnko. Niektoré K hviezdy sú obry a nadobry ako Arcturus. Tau Ceti Trieda K Do triedy K patria oranžové hviezdy. Vlastný pohyb hviezd spektrálnej triedy G na oblohe za -/+ 200 000 rokov. že medzi ne patrí aj Slnko. ktoré sú najvýznamnejšie na G2. Najdôležitejšou hviezdou triedy G pre ľudstvo je Slnko. Majú veľmi slabé alebo žiadne vodíkové čiary a väčšinou neutrálne kovy (Mn I. Si I). Capella. Epsilon Eridani.[27] Existuje predpoklad. Fe I. . Príklady: Slnko.[27] Najdôležitejšie sú Ca II čiary H a K. Prítomné sú aj molekulové zoskupenia oxidov titánu. Aldebaran 3D zobrazenie (pre červeno-zelené okuliare) vlastného pohybu hviezd spektrálnej triedy G na oblohe za -/+ 200 000 rokov. Do tejto triedy patrí približne každá trinásta hviezda hlavnej postupnosti.[34] Príklady: Alfa Centauri B.

vzhľadom na prevahu dusíkových a uhlíkových emisných čiar v ich spektrách (a vonkajších vrstvách). Oxidy titánu môžu byť veľmi silné.5 a M9. alebo niekedy aj kyslíka. Do neskoršej M triedy patria aj teplejšie hnedé trpaslíky. čím priamo odhaľuje ich héliové vrstvy. Antares (nadobry) Príklady: Proxima Centauri. Príklady: Betelgeuse. ktoré majú spektrum väčšie ako L. Barnardova hviezda.Spektrálna klasifikácia 101 Trieda M Trieda M je najbežnejšou triedou hviezd. zvyčajne prevyšujúce nad M5. GSC 08047-00232 B[36] (hnedý trpaslík – spoločník) Betelgeuse je červený nadobor. WCL neskorý typ a rozšírenú triedu WO). Trieda W: Wolf-Rayet Trieda W alebo WR predstavuje superjasné Wolfove-Rayetové hviezdy. Fotografia z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu.5. Betelgeuse a Mira. Približne 76 % všetkých hviezd hlavnej postupnosti patrí do tejto triedy. ale patria sem aj obry a nadobry ako Antares. Rozšírené spektrálne typy Mnohé nové spektrálne typy sa začali používať po objavení nových typov hviezd. ktoré sú veľmi nezvyčajné kvôli ich atmosfére tvorenej hlavne z hélia namiesto vodíka. SSSPM J1930-4311 (podtrpaslík) Príklady: APMPM J0559-2903 (extrémny podtrpaslík) Príklady: Teide 1 (hnedý trpaslík). Predpokladá sa. Oxidy vanádu sa vyskytujú v neskorších M. Triedy horúcich modrých vyžarujúcich hviezd Spektrá niektorých veľmi horúcich modrých hviezd dokazujú vyžarovanie emisií uhlíka a dusíka. vodíkové čiary väčšinou chýbajú. Trieda W je ďalej rozdelená na podtriedy WN (WNE skorý typ (early) a WNL neskorý typ (late)) a WC (WCE skorý typ. že ide o umierajúce nadobry s ich vodíkovými vrstvami odfúknutými hviezdnym vetrom. To sa nachádza v rozhraní medzi M6.[37] • Rozsah WR spektier: WR [37] Umelcova predstava Wolfovej-Rayetovej hviezdy WNE (WN2 až WN5 s nejakými WN6) WNL (WN7 až WN9 s nejakými WN6) . Spektrum hviezd triedy M obsahuje čiary patriace medzi molekulové a neutrálne kovy. Gliese 581 (červený trpaslík) Príklady: LEHPM 2-59[35] . jedna z najväčších známych hviezd.[27] Väčšina týchto hviezd sú červené trpaslíky. ktorý sa vytvára pri ich vysokej teplote.

102 . Príklad: HD 152249 (OC) Príklad: HD 105056 (ON) Príklad: HD 2905 (BC) Príklad: HD 163181 (BN) „Rozrezané“ hviezdy Rozrezané hviezdy sú hviezdy so spektrom typu O a WN sekvenciou ich spektier. chladnejšia prechodná skupina.Spektrálna klasifikácia Rozšírená WN trieda (WN10 až WN11) bola vytvorená pre zaradenie hviezd typu Ofpe/WN9. Magnetické hviezdy typu O Sú hviezdy typu O so silným magnetickým poľom. BC. ale ukazovateľ. Príklad spektra: Of/WNL[26] Je tu aj druhá skupina s týmto spektrom. ON. ale patrí do OB zoskupenia. ON.[37] WC[37] WCE (WC4 až WC6) WCL (WC7 až WC9) WO (WO1 až WO4) • W: do 70000 K Príklady: WR124 (WN) Príklady: Regor (WC) Príklady: WR93B (WO) Triedy OC. „Trieda“ OB V zozname spektier sa nachádza aj spektrum OB. V skutočnosti to nie je spektrum. Nachádzajú sa vo Veľkom Magellanovom mraku a ich označenie je Ofpe/WN9. prípadne o veľmi horúcu hviezdu triedy A“. BN: Hviezdy O a B príbuzné Wolfovým-Rayetovým hviezdam Prechodom medzi pravými Wolfovými-Rayetovými hviezdami a obyčajnými horúcimi hviezdami tried O a B sú triedy OC. takže pravdepodobne ide o hviezdu typu O alebo B. ktorý znamená. BC a BN. že „spektrum tejto hviezdy je neznáme. Ich označenie je Of?p[26] (za ? sa dosadzuje číslo prislúchajúce danej hviezde).[37] WN/C stredná trieda medzi WR hviezdami bohatými na dusík a WR hviezdami bohatými na uhlík. Predstavujú krátke kontinuum od Wolfových-Rayetových hviezd po obyčajné OB hviezdy. Názov rozrezané pochádza z ich spektier s prierezom.

[39] [40] • T.[38] Trieda L Trpaslíky triedy L dostali svoje označenie preto. .Spektrálna klasifikácia 103 Triedy chladných červených a hnedých trpaslíkov Neobvyklé spektrálne typy L a T boli vytvorené pre klasifikáciu infračervených spektier chladných hviezd. Avšak. L neznamená lítiový trpaslík. pretože väčšina týchto hviezd nemá vo svojich spektrách lítium. Ich atmosféra je dostatočne chladná pre výskyt kovových hydrátov a alkalických kovov v ich spektrách. že sú chladnejší ako hviezdy typu M a L je posledné písmeno abecedne najbližšie ku písmenu M. Umelcova predstava trpaslíka typu T. V ich spektrách prevláda metán. Príklady: VW Hyi Príklady: 2MASSW J0746425+2000321 binárny[41] zložka A je trpaslíčia hviezda typu L zložka B je hnedý trpaslík typu L Príklady: LSR 1610-0040 (podtrpaslík)[42] Príklady: V838 Monocerotis (nadobor) Trieda T: metánové trpaslíky Trpaslíky triedy T sú chladné hnedé trpaslíky s povrchovou teplotou približne 700 až 1 300 K. Hypotetický spektrálny typ Y bol zarezervovaný pre objekty chladnejšie ako trpaslíky typu T.[39] [40] Kvôli nízkej gravitácii veľkých hviezd. Umelcova predstava trpaslíka typu L. ktoré majú veľmi slabé optické spektrum.a VO-obsahujúce kondenzáty. Príklady: SIMP 0136 (najjasnejší trpaslík typu T objavený na severnej pologuli)[43] Príklady: Epsilon Indi Ba & Epsilon Indi Bb Ak je súčasný výskum správny. 1300-200 K s kovovými hydrátmi a alkalickými kovmi prevládajúcimi v ich spektrách. ~700 –  1300 K. ktoré majú spektrum kvalitatívne odlišné od L trpaslíkov. sa tu nikdy nevytvoria TiO. Majú veľmi tmavočervenú farbu a najsvetlejšie infračervené žiarenie. Tu sa zaraďujú červené a hnedé trpaslíky. Zo skúmania mnohých Protoplanetárnych diskov a mnohých hviezd v Galaxii môže byť niekoľko rádových veľkostí väčších ako sa v skutočnosti predpokladá. nie L hviezdy. takže celkovo sa tieto objekty môžu označovať ako L trpaslíky. nadobry typu L sa môžu sformovať po hviezdnej kolízii. Príkladom takejto hviezdy je V838 Monocerotis. Veľké hviezdy typu L sa nemôžu sformovať v izolovanom prostredí. tak triedy T a L môžu byť oveľa bežnejšie ako sa predpokladá. Niektoré z týchto objektov majú dostatočne veľkú hmotnosť na podporu jadrovej syntézy. • L. chladné hnedé trpaslíky s metánom v spektre.

z ktorej je teraz biely trpaslík. • C-H: populácia II analogická s C-R hviezdami. • C: uhlíkaté hviezdy • C-R: pôvodne trieda reprezentujúca uhlíkaté hviezdy ekvivalentné neskorým G a skorým K hviezdam. najchladnejšie hnedé trpaslíky majú odhadovanú teplotu medzi 500 až 600 K a boli označené ako spektrálna trieda T9. s nadbytkom uhlíka v atmosfére. TT CVn. že viaceré hviezdy tejto triedy môžu byť dvojitými hviezdami. Príklad: R Leporis. ktorých spektrum indikuje produkciu uhlíka pomocou héliového tri-alfa procesu. • C-J: podtyp chladných hviezd typu C s vysokým obsahom 13CN. K a M. veľmi chladné hnedé trpaslíky (teoretické) Od roku 2009. <600 K. Staré R a N triedy boli zaradené do normálneho systému klasifikácie. ktoré sú charakteristické veľkým výskytom molekúl 13 CN a tiež 12CN. Sú to červené obry na konci ich života.[48] 104 Triedy uhlíkatých obrov Uhlíkaté hviezdy sú hviezdy. že táto charakteristická vlastnosť je spôsobená vďaka absorpcii z amoniaku a že by to malo byť chápané ako označenie prechodu medzi T-Y.45+113005. Ďalšou podskupinou chladných uhlíkatých hviezd sú hviezdy typu J. ULAS J133553. Hoci boli takéto trpaslíky modelované [44] . U obrov medzi týmito hviezdami sa predpokladá ich vlastná produkcia uhlíka.[46] [47] Avšak túto vlastnosť je zložité odlíšiť od absorpcie vody a metánu[46] a iní vedci označili typ YO ako unáhlený. Príklady: V Ari. Trieda C: uhlíkaté hviezdy Hviezdy pôvodne klasifikované ako R a N sú teraz známe ako uhlíkaté hviezdy. Predpokladá sa.[46] Spektrá týchto objektov vykazujú absorpciu okolo 1.Spektrálna klasifikácia Trieda Y Spektrálna trieda Y bola navrhnutá pre hnedé trpaslíky.3. . • C-N: pôvodne trieda reprezentujúca uhlíkaté hviezdy ekvivalentné neskorým K až M hviezdam. čím by sa tieto objekty mohli označovať ako typ YO. ktorých neobvyklá atmosféra bola prevzatá z bývalej sprievodnej uhlíkatej hviezdy. Príklad: S Camelopardalis.[49] Je známych len niekoľko uhlíkatých trpasličích hviezd.90-011401.77−005206.[46] Delorme s kolektívom navrhol.[50] • C-Hd: vodíkovo-deficitné uhlíkaté hviezdy podobné ako neskoré G nadobry s pridanými CH a C2 zoskupeniami. So zvyšujúcim sa nadbytkom uhlíka a s nejakým súbežným S-procesom produkcie ťažkých prvkov sa spektrum týchto hviezd stáva stále viac odlišné od neskorších typov G. Tri príklady týchto hnedých trpaslíkov sú CFBDS J005910.[45] • Y. prevyšujúcu väčšinu uhlíkatých hviezd tvoria obry a nadobry. Príklad: La Superba. Neskôr boli prepracované do jednoznačného uhlíkatého klasifikátora C s N0 začínajúcim približne na C6. ktoré sú chladnejšie ako trpaslíky typu T a majú kvalitatívne rozdielne spektrum. Príklad: HD 137613. neexistuje zatiaľ žiadna definícia prototypu ich spektrálnej sekvencie a žiadni predstavitelia tejto skupiny zatiaľ neboli pozorovaní.55 mikrometrov.7.2 a ULAS J003402.

pričom sa pomaly ochladzujú. Tieto písmená sa netýkajú písmen používaných pri klasifikácii ostatných typov hviezd. • DQ: atmosféra bohatá na uhlík. indikované silnými Balmerovými vodíkovými spektrálnymi čiarami. ktorá sa označuje SC alebo CS. • DB: atmosféra bohatá na hélium. • DO: atmosféra bohatá na hélium. BH Crucis (SC) 105 Klasifikácia bielych trpaslíkov Trieda D je modernou triedou používanou pre klasifikáciu bielych trpaslíkov.[53] Rozšírené spektrálne typy bielych trpaslíkov:[53] • DAB: Biely trpaslík bohatý na vodík a hélium. DC. Predpokladá sa. DX. ale namiesto toho udávajú zloženie vonkajších vrstiev atmosféry bieleho trpaslíka. • DX: spektrálne čiary sú nedostatočne jasné pre klasifikáciu do jednej z horeuvedených kategórií. spektrálnymi čiarami. a DZ. . DK a DM). Trieda D je ďalej rozdelená na spektrálne typy DA.Spektrálna klasifikácia Trieda S Hviezdy typu S majú čiary oxidu zirkoničitého popri (zriedkavo namiesto) oxidoch titánu a nachádzajú sa medzi hviezdami typu M a uhlíkatými hviezdami. Van Maanenova hviezda (DZ7)[52] Postupnosť typov bielych trpaslíkov:[53] • DA: atmosféra alebo vonkajšie vrstvy bohaté na vodík. Číslo je zaokrúhleným tvarom formy 50400/Teff. kde Teff je efektívna teplota meraná v kelvinoch. Príklady: Sirius B (DA2). DO. ktorý vykazuje viac ako jednu spektrálnu štruktúru. Za typom nasleduje číslo udávajúce povrchovú teplotu bieleho trpaslíka. • DZ: atmosféra bohatá na kovy. ale neskôr sa začali používať zlomkové hodnoty podobne ako hodnoty pod 1 a nad 9. He I. HR 1105 Triedy MS a SC: uhlíkato-prepojené triedy Medzi triedou M a triedou S sa nachádza hraničná trieda MS hviezd. spektrálnymi čiarami. Uhlík a kyslík sa viaže do molekúl oxidu uhoľnatého. Príklady: S Ursae Majoris. indikované atómovými alebo molekulovými uhlíkovými spektrálnymi čiarami. Písmeno V sa používa na označenie pulzujúcich bielych trpaslíkov. DQ. hviezd s nízkou hmotnosťou.[53] [54] Na označenie bieleho trpaslíka. He II. Podobne existuje hraničná trieda medzi triedou S a C-N. u ktorých už neprebieha jadrová syntéza a ktoré sa zmenšili na planetárnu veľkosť. indikované kovovými spektrálnymi čiarami (fúzia absolútnych spektrálnych typov bielych trpaslíkov DG. Prokyón B (DA4). indikované neutrálnymi héliovými. ST Monocerotis (MS) Príklady: CY Cygni. môžu byť použité dve alebo viac písmen. že sekvencia M → MS → S → SC → C-N je sekvenciou narastajúceho nadbytku uhlíka. a ich nadbytok uhlíka a kyslíka je porovnateľný s hviezdami typu M. indikované ionizovanými héliovými. aj hviezdy typu S sú prevažne obry a nadobry. Sírius A a B (biely trpaslík typu DA2). Príklady: R Serpentis.[51] Tieto hviezdy majú nadbytok zirkónia a ďalších prvkov vytváraných pri S-procese. • DC: silné spektrálne čiary indikujúce jednu z horeuvedených kategórií. DB. Podobne ako uhlíkaté hviezdy. vykazujúci neutrálne héliové spektrálne čiary. Pôvodne bolo toto číslo zaokrúhľované na jednu z cifier 1 až 9.

[56] • GW Vir.[57] [58] [59] Tieto hviezdy sa vo všeobecnosti zaraďujú medzi PG 1159 hviezdy. λ4640Å. • DBZ: Kovový biely trpaslík bohatý na hélium. avšak niektorí autori do tejto triedy nezahŕňajú PG 1159 hviezdy. po ktorom nasledujú rímske číslice. pozri Spektrálna čiara) NIV λ4058Å je silnejší ako NIII λ4634Å. vykazujúci ionizované héliové spektrálne čiary.[57] [60] 106 Nehviezdne spektrálne typy: trieda P & Q Triedy P a Q sa občas používajú pre určité nehviezdne objekty.Spektrálna klasifikácia • DAO: Biely trpaslík bohatý na vodík a hélium. Spektrálne zvláštnosti Dodatočná nomenklatúra vo forme malých písmen môže nasledovať za spektrálnym typom kvôli určeniu zvláštnych štruktúr v spektre. niekedy rozdelená na DOV a PNNV: horúci pulzujúci biely trpaslík bohatý na hélium. & λ4642Å čiary [62] SiIV λ4089Å & λ4116Å sú emisie ku N III čiare Slabé čiary emisií pre He Zobrazuje silnú He II absorpciu sprevádzajú slabou N III emisiou [26] [26] WR hviezdy s emisnými čiarami kvôli vodíku [37] [37] [63] [62] WR hviezdy s vodíkovými emisiami viditeľné aj pri absorpcii aj pri emisii Slabé He čiary Spektrum s medzihviezdnymi absorpčnými štruktúrami .. Variabilné hviezdne označenia: • DAV alebo ZZ Ceti: pulzujúci biely trpaslík bohatý na vodík.[55] • DBV alebo V777 Her: pulzujúci biely trpaslík bohatý na hélium. Objekty typu P sú planetárne hmloviny a objekty typu Q sú novy. • DAZ: Kovový biely trpaslík bohatý na vodík..[61] Kód : . ! comp e [e] er ep eq ev f f* f+ (f) ((f)) ((f*)) ((f+)) h ha He wk k Spektrálne zvláštnosti hviezd Zmiešané a/alebo nejasné spektrálne hodnoty Existujú neznáme spektrálne zvláštnosti Spektrálna zvláštnosť Zložené spektrum Prítomné čiary emisií Prechod zakázanej čiary Centrum čiar emisií je slabšie ako okraje Čiary emisií so zvláštnosťou Čiary emisií s profilom P Cygni Spektrálne emisie dokazujúce variabilitu Emisie N III a He II ( chemický prvok.

indikujúca základná klasifikácia A0 so silnými emisnými čiarami pre prvok chróm. Je tu niekoľko základných tried chemicky atypických hviezd. ako prototyp Delta Delphini Typy A a F hviezd so spektrom podobným krátkodobým nestálym hviezdam ako Delta Scuti Ak spektrum obsahuje rozšírené kovové štruktúry Abnormálne silné bárium Abnormálne silný vápnik Abnormálne silný chróm Abnormálne silné európium Abnormálne silné hélium Abnormálne silná ortuť Abnormálne silný mangán Abnormálne silný kremík Abnormálne silné stroncium Abnormálne silné technécium Spektrálne zvláštnosti bielych trpaslíkov Neisté označenie klasifikácie Magnetický biely trpaslík s detekovateľnou polarizáciou Prítomnosť čiar emisií Magnetický biely trpaslík bez detekovateľnej polarizácie Variablita Prítomnosť spektrálnych zvláštností m (n) [n] n nn neb p pq q s ss sh v w d Del d Sct Kód Ba Ca Cr Eu He Hg Mn Si Sr Tc Kód : P E H V PEC Napríklad. podobné spektru novy Prítomnosť červených a modrých posunov čiar Úzke "ostré" absorpčné čiary Veľmi úzke čiary Štruktúra lastúrovitých hviezd Rôznorodé spektrálne štruktúry (tiež "var") Slabé čiary (tiež "wl" a "wk") Typy A a F obrov so slabými vápnikovými H a K čiarami. Alioth (alebo Epsilon Ursae Majoris) má označenie spektrálneho typu A0pCr. kde sa spektrálne čiary počtu prvkov javia abnormálne silné. . Atypické spektrum. atypická hviezda.Spektrálna klasifikácia 107 Rozšírené kovové štruktúry [26] [26] Široká ("hmlovinová") absorpcia kvôli otáčaniu Veľmi široká absorpčná štruktúra kvôli veľmi rýchlemu otáčaniu Primiešané spektrum hmloviny Nešpecifikovaná zvláštnosť.

. 60. . . . Stars and Their Spectra: An Introduction to the Spectral Sequence. 129C) pozri strany 139–143. Heinze. . [18] Spectra of bright southern stars photographed with the 13-inch Boyden telescope as part of the Henry Draper Memorial. G. . Annals of Harvard College Observatory 56. The Analysis of Starlight: One Hundred and Fifty Years of Astronomical Spectroscopy...1P (http:/ / adsabs. pretože fotografický film je citlivý na tieto farby. [20] Classification of 1. Velká encyklopedie vesmíru. Pickering. harvard.. part 1 (1897). [2] Analyse spectrale de la lumière de quelques étoiles. 1992. . harvard.75. . [15] s. s..688 southern stars by means of their spectra. 129–263. Annals of Harvard College Observatory 28. 28. rokoch 20. Empirical bolometric corrections for the main-sequence. . 1986. edu/ abs/ 1890AnHar. bnf. 1997. s. bnf. UK: Cambridge University Press. H. edu/ abs/ 1897AnHar. Bibcode:  1981A&AS. org/ mncharity/ dir3/ starcolor/ ). modré (blue) a vizuálne magnitúdy. B a V znamenajú ultrafialové. 621–628. — Vysvetľuje dôvod rozdielnosti vnímania farby. 60–63. Hearnshaw 1986. Hearnshaw 1986.Spektrálna klasifikácia 108 Fotometrická klasifikácia Hviezdy môžu byť klasifikované aj podľa ich fotometrických dát podľa nejakého fotometrického systému. . Hearnshaw 1986.129C (http:/ / adsabs. [16] s. . [14] The Draper Catalogue of stellar spectra photographed with the 8-inch Bache telescope as a part of the Henry Draper memorial.46. James B. edu/ ~gott/ AST1002/ Additional_Notes/ Add_notes. table). harvard. 0-900424-76-1 [10] The Colour of Stars (http:/ / outreach. Pickering. table). Hearnshaw 1986. . [4] s.193H (http:/ / adsabs. part 2 (1901).115C (http:/ / adsabs. Hearnshaw. html). 106–108. au/ education/ senior/ astrophysics/ photometry_colour.28. [11] What color are the stars? (http:/ / www. Bibcode:  1890AnHar. . 117–119. Je to prvý známy štandardizovaný fotometrický systém. Annals of Harvard College Observatory 28. strany: 472-473. Fotometrické systémy s viacerými farbami umožňujú precíznejšie určovanie hviezdnych tried a fyzikálnych parametrov. 62–63. ufl. UBV systém UBV systém alebo Johnsonov systém (prípadne Johnsonov-Morganov systém) je širokopásmový fotometrický systém na klasifikáciu hviezd podľa ich farby. 623–625. P. s. edu/ abs/ 1912AnHar.1M (http:/ / adsabs. prístup: 2007-09-26. 111–112.56. et nouvelles observations sur les taches solaires (http:/ / gallica. 115C) . 28. Comptes Rendus des Séances de l'Académie des Sciences 63 (júl – december 1866). 115–164.27.. Najpresnejšie určovanie vychádza z merania spektier. 46. Secchi.. 1P) . 193–237.28. Mitchell Charity. harvard.. Habets and J. s. edu/ abs/ 1901AnHar. fr/ ark:/ 12148/ bpt6k30204/ f364. M. Antonia C. 60. harvard. VIII. [12] Tables VII. [19] s. P. s. ISBN 80-200-0906-X. R. 27. week5) [8] s. Bibcode:  1912AnHar. Secchi.. Cambridge. [5] s. 62–63. s. . s. Napríklad UBV systém určuje triedy podľa spektra a svetelnosti. [3] Nouvelles recherches sur l'analyse spectrale de la lumière des étoiles (http:/ / gallica. storočia americkí astronómovia Harold Lester Johnson a William Wilson Morgan. marec 2008. Hearnshaw 1986. Pickering. 1–128. #5 (1912). csiro. 134. ISBN 0-521-25548-1.. ISBN 0-521-58570-8. Cannon and Edward C. Kaler. . [9] The Guinness book of astronomy facts & feats.. [17] Spectra of bright stars photographed with the 11-inch Draper Telescope as part of the Henry Draper Memorial. edu/ abs/ 1981A& AS. Comptes Rendus des Séances de l'Académie des Sciences 63 (júl – december 1866). Cambridge: Cambridge University Press.. Annals of Harvard College Observatory 27 (1890). Edward C. Maury and Edward C. Hearnshaw 1986. [6] s. vendian. astro. ktoré sa merajú na hviezde na klasifikáciu v tomto systéme. Voľba farieb je preto práve takáto. 193H) . Bibcode:  1901AnHar. 364–368. W. Písmená U.. J. Bibcode:  1897AnHar. [13] s. Referencie [1] Josip Klezcek (2002). 56. Systém zaviedli v 50. Academia. Secchi 1866. prístup 19. Patrick Moore. B. atnf. [7] Classification of Stellar Spectra: Some History (http:/ / www. Australia Telescope Outreach and Education: (2004-12-21).. Astronomy and Astrophysics Supplement Series 46 (november 1981).. fr/ ark:/ 12148/ bpt6k30204/ f623. Pozri strany 1–4. J. Annie Jump Cannon and Edward C. Pickering. 1M) pozri Tabuľku I. Svietivosti sú odvodené od Mbol s použitím Mbol(☉)=4. Annie J..

s. Astronomy and Astrophysics 482. K. 163N& db_key=AST& data_type=HTML& format=) [34] On a cosmological timescale. Hearnshaw 1986.134017 (http:/ / dx. April 2007. harvard. Kirkpatrick. .90-011401. edu/ abs/ 2009ApJ. Leggett et al. T. org/ 10. Davy (July 10. The University of Chicago press [24] Phillip C. prístup: 2010-06-10. Bibcode:  2002AJ. edu/ abs/ 2003ApJ. " Dwarfs Cooler than M: the Definition of Spectral Type L Using Discovery from the 2-µ ALL-SKY Survey (2MASS) (http:/ / www. caltech. #3 (January 2009). org/ 10. 5W). u-strasbg. .090173. Three evolutionary critical Hypergiants: HD 33579. The Astrophysical Journal 695. P. edu/ abs/ 2009A& A. Annual Reviews of Astronomy and Astrophysics 43 (1): 195–246. edu/ level5/ March02/ Morgan/ Morgan_contents. [31] A New Spectral Classification System for the Earliest O Stars: Definition of Type O2. edu/ cgi-bin/ nph-bib_query?bibcode=2000A& A. Centre de Données astronomiques de Strasbourg. fr/ simbad/ sim-id?Ident=CCDM+ J02319+ 8915& NbIdent=1& Radius=2& Radius. Lépine et al. edu/ / abs/ 2008RMxAC. harvard. Vol. gov/ abs/ astro-ph/ 0610096). doi. 000333). 1146/ annurev. . W. Tapscott. "An atlas of stellar spectra. . [41] Ultra-cool Diminutive Star Weighs In (http:/ / hubblesite. #2 (apríl 2009). harvard. [30] Revised MK Spectral Atlas for Stars Earlier than the Sun (http:/ / nedwww. org/ 10. DOI: 10. [23] Morgan. The Real Starry Sky (http:/ / adsabs.11. február 2001). 134017).astro. Keenan. . R.. W. Crowther. Davy (2005). 090173. Chicago: The University of Chicago Press. HR 8752 & IRC +10420 (http:/ / adsabs. 1522K). org/ 10. 686. [47] CFBDS J005910. harvard.1051/0004-6361:200810038 (http:/ / dx. 11. astro. No...1517L (http:/ / adsabs. lanl. html).. 177C). Don C. J. caltech. G. DOI: 10. unit=arcmin& submit=submit+ id). [25] A Low-Dispersion Luminosity Indicator for Solar-Type Dwarfs (http:/ / adsabs. A.1146/annurev. edu/ abs/ 2002AJ. and Y Dwarfs (http:/ / adsabs. . harvard. edu/ abs/ 2008A& A. 33. Morgan.123. . and predictions for detection of Y-type dwarfs. B. lanl. Bibcode:  2009ApJ.. 2007. Annual Reviews of Astronomy and Astrophysics 11: 29–50. 1051/ 0004-6361:20079317). . gov/ abs/ astro-ph/ 0609419) [44] Y-Spectral class for Ultra-Cool Dwarfs. prístup: 2006-05-13. [21] s... doi. 95. edu/ abs/ 2001JRASC. 2754W) 109 . harvard. harvard. 121–122. lanl. DOI: 10. s. ISSN: 0066-4146.. DOI: 10. 2007 [38] Outstanding Issues in Our Understanding of L. 29M& db_key=AST& data_type=HTML& format=& high=449aa1cc7c02014)". journals. . Chauvin et al. 1970 [26] Multiwavelength Systematics of OB Spectra (http:/ / adsabs. doi. William Wilson Morgan (1973). Walborn. gov/ abs/ astro-ph/ 0412548). 49). edu/ Media/ happenings/ 20061003/ ) [29] An atlas of stellar spectra. #5 (máj 2002).Hambly. org/ mncharity/ dir3/ starcolor/ ). 1943. arXiv:0704. " Spectral Classification (http:/ / cdsads. 961–971.R. 294B). . 2006 (http:/ / xxx. Delorme et al. 1517–1526. 1517L) .42. Ill. 1088/ 0004-637X/ 695/ 2/ 1517). 482. 493. 2004 [37] Physical Properties of Wolf-Rayet Stars (http:/ / adsabs. D. html). William Wilson. W. 1086/ 307414)". caltech. W. . edu/ abs/ 2007arXiv0704. DOI: 10. Burgasser et al. Zuckerman and I. 1146/ annurev. Mitchell. s. 42. . Edith (1943). N. 2006 [36] Astrometric and Spectroscopic Confirmation of a Brown Dwarf Companion to GSC 08047-00232 (http:/ / xxx. 053102. Morgan. Nolan R. 1978. fr/ cgi-bin/ nph-bib_query?bibcode=1973ARA& A. org/ newscenter/ archive/ releases/ 2004/ 51/ image/ a) [42] LSR 1610-0040: The First Early-Type L Subdwarf (http:/ / adsabs.1088/0004-637X/695/2/1517 (http:/ / dx. and J. 1 (celé No. 95.1051/0004-6361:20079317 (http:/ / dx. 353. vendian. Poznámka: Tabuľka 2 obsahuje chybu a tak sa pre potreby tohto článku používa 824 ako predpokladaný správny počet hlavnej skupiny hviezd [28] Planets Prefer Safe Neighborhoods (http:/ / www. [22] Charity. The Astrophysical Journal 519 (2): 802–833. DOI: 10. gov/ abs/ astro-ph/ 0607305) [45] The minimum Jeans mass.. .053102. spitzer. C. . Journal of the Royal Astronomical Society of Canada. N. with an outline of spectral classification". 2003c [43] Discovery of the brightest T dwarf in the northern hemisphere. 2007 (http:/ / xxx.1149Z (http:/ / adsabs. ISSN: 0004-637X.695. 11. s.1086/339831 (http:/ / dx. u-strasbg. Bibcode:  2009A&A. com/ 2009/ 08/ 10/ on-a-cosmological-timescale-the-earths-period-of-habitability-is-nearly-over/ ) august 2009 [35] Optical Spectroscopy of 2MASS Color-Selected Ultracool Subdwarfs (http:/ / xxx. Song.3: reaching the T-Y brown dwarf transition?. Astronomy and Astrophysics 493. doi.. Accessed online September 18. 1086/ 339831). aa. 32–33. doi. [33] Checking the yellow evolutionary void. 45. What color are the stars? (http:/ / www. [32] SIMBAD Object query : CCDM J02319+8915 (http:/ / simbad.. . .1522. ipac. . edu/ doi/ full/ 10. harvard. W. Abt. harvard.. 1149Z) . #3 (máj 2008). 1999). P. . org/ 10. [40] Kirkpatrick. [39] Kirkpatrick et al. Philip Childs. H. ipac.. J. 695. Chicago. S. DOI: 10. . .493. uchicago.. brown dwarf companion IMF.. . .1146/annurev. doi.Spektrálna klasifikácia . Paul A. Keenan and E..000333 (http:/ / dx. 591L. . J. pp. The Astronomical Journal 123. Adam J. 32L). [46] The Physical Properties of Four ~600 K T Dwarfs. edu/ abs/ 1970BAAS. harvard. 1149–1154. doi. . Keenan. .482. . harvard. edu/ / abs/ 2007ARA& A. Yerkes Observatory..961D (http:/ / adsabs. edu/ level5/ ASS_Atlas/ frames. . The Earth's period of habitability is nearly over (http:/ / spacefellowship. Walborn et al. 123. . Bibcode:  2008A&A. 2754–2771.aa. Kellman. . 961D) ..1086/307414 (http:/ / dx. 2008 [27] LeDrew.. .C. 1051/ 0004-6361:200810038).. org/ 10. "New Spectral Types L and T". Barry. lanl. . 2Q.2754W (http:/ / adsabs. org/ 10. University of Chicago and Kitt Peak National Observatory. G. 1086/ 307414). . Kellman. with an outline of spectral classification (http:/ / nedwww.Deacon and N.

391. edu/ adc-cgi/ cat. [60] UV spectroscopy of the hybrid PG 1159-type central stars of the planetary nebulae NGC 7094 and Abell 43 (http:/ / adsabs.. . 171.391. A. et al. 532. Sion. B. Wegner. 320–333. Shipman. 2001.1365-2966. Reports on Progress in Physics 53 (1990). Nagel and K. . 837K). edu/ abs/ 2002ApJ. gov/ abs/ astro-ph/ 0612622).Rauw et al. . com/ howto/ basics/ 3305876. DOI: 10. P. 2006 Pozri aj Astronomický portál • • • • • • • • • • • • • • • • Absolútne čierne teleso Absolútna hviezdna veľkosť Astrograf Balmerova séria Farebná teplota Hertzsprungov-Russellov diagram Hlavná postupnosť Hviezdna kinematika Ionizácia Metalicita Spektrálna čiara Spektrálny typ UBV systém Vývoj hviezdy Wolfova-Rayetova hviezda Zakázaná čiara . O'Brien. org/ 10. s. astro. lanl. #1 (1.. 1–130. 571. s.-O. 13885. p. Ben Burningham et al. umd. . 269. #1 (máj 2002). M. M. 219–248. 1M). . ed. edu/ abs/ 2007ApJS. [56] White dwarfs. #2 (apríl 2000). html?showAll=y) [62] Pismis 24-1: The Stellar Upper Mass Limit Preserved (http:/ / xxx. . . . .320B (http:/ / adsabs. . . s. [49] Bouigue. H. edu/ abs/ 2000ApJ. Bibcode:  2008MNRAS. s. s. 159. . edu/ abs/ 2008MNRAS. [58] §1. Chanmugam. harvard. 1365-2966. 53. . Landstreet. 2006 [63] Early-type stars in the core of the young open cluster Westerlund2 (http:/ / xxx. Astrophysical Journal Supplement Series 171 (2007). 512H). s. J. doi. 320B) 110 pozri abstrakt. R. Brassard. edu/ abs/ 2004A& A. C. #1 (November 2008). . J. Greenstein. 1954. The Astrophysical Journal 571. Maíz Apellániz et al. . Bristol and Philadelphia: Institute of Physics Publishing and London. 120. 107Z). harvard. J. [55] Physics of white dwarf stars (http:/ / adsabs. 45N). harvard. McCook and Edward M. harvard. J. Vol.. 2009 [61] SkyTonight: The Spectral Types of Stars (http:/ / skytonight. ISBN 0-333-75088-8. T.484 [52] A Determination of the Local Density of White Dwarf Stars (http:/ / adsabs. Liebert.Spektrálna klasifikácia . 253S).13885. 219Q). pl?/ journal_tables/ ApJS/ 105/ 419/ ) [51] Keenan. #1 (marec 1999). a G. The Astrophysical Journal 269.1111/j. Werner. M. harvard..x (http:/ / dx. edu/ / abs/ 2009CoAst.. harvard. . [59] The Extent and Cause of the Pre-White Dwarf Instability Strip (http:/ / adsabs. [53] A proposed new white dwarf spectral classification system (http:/ / adsabs. vol. P. M. Gilles Fontaine and François Wesemael. L45–L48. s. L. Paul Murdin. jún 1983). [57] Mapping the Instability Domains of GW Vir Stars in the Effective Temperature-Surface Gravity Diagram (http:/ / adsabs. 837–915. 426L. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 391. Quirion. Holberg. Annales d'Astrophysique. harvard. G.2008. George P. S. x). . Astronomy and Astrophysics 426 (2004). G. 2008. edu/ abs/ 1983ApJ. harvard. L. . edu/ abs/ 1990RPPh. Detection of non-radial g-mode pulsations in the newly discovered PG 1159 star HE 1429–1209 (http:/ / adsabs. . s. . Koester and G. E. edu/ abs/ 1999ApJS. Oswalt and E. gov/ abs/ astro-ph/ 0612012). P. . lanl. [54] A Catalog of Spectroscopically Identified White Dwarfs (http:/ / adsabs. Terry D. Sion. Sion. 1078O). D. 1954 Astrophysical Journal. Fontaine. 1078–1088. 253–257. in Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. 121. Astrophysical Journal 532. 512–518. 17. harvard. 104 [50] Spectral Atlas of Carbon Stars (Barnbaum+ 1996) (http:/ / adc. 1111/ j. s. Ziegler. . The Astrophysical Journal Supplement Series 121. [48] Exploring the substellar temperature regime down to ~550K. D. New York and Tokyo: Nature Publishing Group. J.

.. Althaus (http://xxx.edu/abs/1997ApJ.lanl.edu/dept/ physics/MK/MKbook.htm) (po anglicky) • Objav veľmi mladého zoskupenia trpaslíkov typu L.org/publications/baas/ v31n3/aas194/688.Spektrálna klasifikácia 111 Externé odkazy • Knižnice hviezdnych spektier.. 2MASS J01415823-4633574 (http://xxx. Gray a Christopher J.es/info/Astrof/invest/actividad/spectra. Corsico. UCM (http://www. H.aas. D.harvard.berkeley.. L. org/ wiki/En:stellar_classification?oldid=334926042) na anglickej Wikipédii.html) (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Stellar classification (http:/ / en. Corbally (http://www1.edu/abs/1995A&A. . Richard O.lanl..pdf) (po anglicky) • Svetelné podskupiny (http://personal. . G.75K) (po anglicky) • Spektrálne typy katalógu Hipparcos (http://vizier.486. html) (po anglicky) • Intenzita periodických zmien pulzujúcich DB bielych trpaslíkov.u-strasbg. A.harvard.htm) (po anglicky) • K-skupina spektrálneho atlasu Wolfových-Rayetových hviezd (http://adsabs.edu/~euve/sci/Resources_pubs_abstracts_j0720_burle.gov/abs/ astro-ph/0511462) (po anglicky) • Hviezdna spektrálna klasifikácia.edu/~mfanelli/imastro/The Hertsprung-Russell (HR) Diagram.appstate. Montes. gov/abs/astro-ph/0408237) (po anglicky) • Blízke DAO+dM binárne RE J0720-318: Rozvrstvený biely trpaslík s H vrstvou a možným otáčavým diskom (http://www.ssl.html) (po anglicky) • Rozdelenie a kinematika chladných kovových bielych trpaslíkov (http://www.295..ucm. wikipedia.420F) (po anglicky) • Vlastnosti WO Wolfových-Rayetových hviezd (http://adsabs.fr/ftp/cats/more/HIP/cdroms/docs/vol11sp.tcu.

34" za rok). Vlastný pohyb sa zisťuje presným meraním polôh hviezd v dostatočne dlhých časových odstupoch Vlastný pohyb hviezd spektrálných tried (minimálne 20-50 rokov) s presnosťou až na 0.pozičný uhol. Vlastný pohyb sa určil pre viac ako 300 000 hviezd. Ak je známa vzdialenosť hviezdy. v km/s zo vzorca Vt = 4.74.π-1. Radiálna rýchlosť Radiálna rýchlosť je rýchlosť objektu v smere línie spojenej s pozorovateľom. Vlastný pohyb sa rozkladá obyčajne na zložky v ekvatoreálnych súradniciach μα a μβ. Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. meraní sa uvádzajú v katalógoch vlastných pohybov.μ. μ je zdanlivý uhlový pohyb hviezdy na oblohe vyjadrený v oblúkových sekundách za jeden rok. Ak sa uvádza iba celkový vlastný pohyb.003" za rok. Výsledky OBAFGKM na oblohe za -/+ 200 000 rokov. typický vlastný pohyb je niekoľko stotín oblúkovej sekundy za rok. možno vypočítať z vlastného pohybu a paralaxy π tangenciálnu rýchlosť hviezdy V. asi 100 hviezd má vlastný pohyb väčší ako 0. J. zväčša s veľmi malou presnosťou. v niektorých prípadoch v oblúkových sekundách za 100 r.Vlastný pohyb 112 Vlastný pohyb Vlastný pohyb. ktorá sa dostane z pozorovaného vlastného pohybu po vylúčení vplyvu pohybu Slnka. sa nazýva pekuliárny pohyb hviezdy. Svetlo objektu s nenulovou radiálnou rýchlosťou bude ovplyvnené Dopplerovým javom a vlnová dĺžka svetla sa zväčší pri vzďaľujúcich objektoch (červený posun) alebo zmenší pri približujúcich sa objektoch (modrý posun). Zložka vlastného pohybu. . Najväčší známy vlastný pohyb má Barnardova hviezda (10. treba uviesť aj smer pohybu hviezdy . Pozorovaný vlastný pohyb je daný skutočným pohybom hviezdy a pohybom Slnka. Z k S.1" za rok. počítaný v stupňoch od S cez V.

ktorú autor článku myslel. aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak. Rozlišuje sa: • zdanlivá hviezdna veľkosť • absolútna hviezdna veľkosť Toto je rozlišovacia stránka – navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov. Absolútna hviezdna veľkosť Hertzsprungov-Russellov diagram Spektrálne typy Hnedé trpaslíky Biele trpaslíky Červené trpaslíky Podtrpaslíky Hviezdy hlavnej postupnosti („trpaslíky“) Podobry . prosíme Vás.Hviezdna veľkosť 113 Hviezdna veľkosť Hviezdna veľkosť alebo magnitúda je fotometrická veličina udávajúca jasnosť' hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále. aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu. Ak vás na túto stránku odkázal článok. ktoré by mohli mať rovnaký názov.

Naos (-7. tým je väčšia jeho svetelnosť.3) a Betelgeuze (-5.6). Keď hovoríme o celkovom výdaji energie.4 a Slnko má absolútnu vizuálnu magnitúdu 4. Hviezda vo vzdialenosti desať parsekov má paralaxu 0. možno vypočítať jej absolútnu hviezdnu veľkosť takto: kde je 10 parsekov (≈ 32.Absolútna hviezdna veľkosť Obry Jasné obry Nadobry Hyperobry absolútna hviezdna veľkosť (MV) Absolútna hviezdna veľkosť alebo absoltútna magnitúda (značka mag alebo M) je v astronómii zdanlivá hviezdna veľkosť (m).2). Sírius má obsolútnu magnitúdu 1. ktorú by mal objekt. . Absolútne magnitúdy pre hviezdy sú vo všeobecnosti v rozsahu od -10 do +17.1" (100 oblúkových milisekúnd).616 svetelných rokov) a je hviezdna vzdialenosť. keby bol pozorovaný zo štandardizovanej vzdialenosti. Čím temnejšie by objekty (zo vzdialenosti 10 parsekov) vyzerali. ktorá by bola schopná zo vzdialenosti 10 parsekov vrhať tiene. Pre porovnanie. 114 Absolútna hviezdna veľkosť pre hviezdy a galaxie (M) V stelárnej a galaktickej astronómii je štandardizovanou vzdialenosťou 10 parsekov (1 parsek je približne 3.2616 svetelných rokov alebo 3×1013 kilometrov).83 (slúži nám ako referenčný bod).0). Rigel (-7. tým vyššia je ich absolútna hviezdna veľkosť. Pri definovaní absolútnej hviezdnej veľkosti je potrebné presne určiť typ elektromagnetického žiarenia. Výpočet Ak poznáme vzdialenosť a zdanlivú hviezdnu veľkosť hviezdy. Napríklad obrovská eliptická galaxia M87 má absolútnu hviezdnu veľkosť -22. Veľa hviezd viditeľných voľným okom má absolútnu hviezdnu veľkosť. matematická rovnica uvádza vzťah zdanlivej magnitúdy s absolútnou magnitúdou cez paralaxu. alebo: kde je paralaxa hviezdy a je 1 oblúková sekunda (arcsec). Čím nižšia je absolútna magnitúda objektu. správne je pomenovanie bolometrická magnitúda. Absolútne hviezdne veľkosti pre galaxie môžu dosahovať oveľa nižšie (jasnejšie) hodnoty. Deneb (-7. ktoré odmeriavame. Umožňuje porovnávať celkové jasnosti objektov bez ohľadu na ich vzdialenosti.

750)) = +4.6 Gm).133" a zdanlivú hviezdnu veľkosť +0.7 Vega má paralaxu 0. ktorú by mal daný objekt. Je to fyzikálne nemožná situácia.750" a zdanlivú magnitúdu -0. = 3476/2 km = 1738 km Zdanlivá hviezdna veľkosť Absolútnu hviezdnu veľkosť možno použiť pri výpočte zdanlivej magnitúdy telesa pri rôznych podmienkach.65 Alfa Centauri má paralaxu 0. číslo v rozsahu medzi 0 a 1) Príklad: (Ideálna difúzna zrkadlová sféra) . Výpočet Vzorec pre H: (absolútna magnitúda) kde 0 a 1). MVRigel = 0. kde je 1 au. je fázový uhol.03 + 5*(1 + log10(0.Absolútna hviezdna veľkosť Príklady Rigel má vizuálnu magnitúdu mV=0. je jeho polomer a je 1 au (≈149.01 + 5*(1 + log10(0. podľa kosínusového pravidla dostávame: je fázový integrál (integrácia odrazeného svetla. je možné tiež vypočítať zdanlivú magnitúdu z akejkoľvek vzdialenosti : Absolútna hviezdna veľkosť pre planéty (H) Pre planéty.73).133)) = +0. uhol medzi priamkami telesom-Slnko a teleso-pozorovateľ. ak by sa nachádzal vo vzdialenosti jednej astronomickej jednotky (au) od Slnka a Zeme zároveň pri fázovom uhle nula stupňov.01 MVα Cen = -0.616/773) = -6.12. V tomto prípade je absolútna hviezdna veľkosť definovaná ako zdanlivá hviezdna veľkosť.37 115 Zdanivá hviezdna veľkosť Ak je daná absolútna magnitúda . Príklad Mesiac: je zdanlivá magnitúda Slnka zo vzdialenosti 1 au (-26.18 vo vzdialenosti asi 773 svetelných rokov. je geometrické albedo telesa (číslo medzi = 0.03 MVVega = 0. ale je vhodná na účely výpočtov.rozumná prvá aproximácia pre planetárne telesá . ktorá je zmysluplnejšia pre nehviezdne objekty.18 + 5*log10(32. kométy a planétky (asteroidy) sa používa iná definícia absolútnej magnitúdy.

25 = = 1 au = 384. . ktoré by odrážal difúzny disk rovnakého priemeru Vzdialenosti: je vzdialenosť medzi pozorovateľom a telesom je vzdialenosť medzi Slnkom a telesom je vzdialenosť medzi pozorovateľom a Slnkom Príklady Mesiac = +0.7) Mesiac v splne odráža o 30% viac svetla než predpovedá dokonalé difúzne zrkadlo. Pozri aj • Hertzsprung-Russellov diagram opisuje vzťah medzi absolútnou magnitúdou alebo svietivosťou oproti spektrálnemu typu alebo povrchovej teplote. (použitím dífúzneho zrkadla) (v skutočnosti približne -11. ( ≈ 2/3) (v skutočnosti -12.0) Vzorec pre difúzne zrkadlo funguje lepšie pre menšie fázy.57 mau Aký jasný je Mesiac zo Zeme? Spln: = 0. Prvá štvrť: = 90°.5 Mm = 2.Absolútna hviezdna veľkosť 116 Celofázová difúzna guľa odráža 2/3 z celkového svetla.

−26. hv. zdanlivá jasnosť. Vzťah pre zdanlivú magnitúdu dvoch objektov .6 −4. ktorá je o päť väčšia.0 6.Pogsonova rovnica Škála zdanlivých hviezdnych veľkostí Zdanl. .5 −0.4 −2.6 27 30 38 Slnko Mesiac v splne Maximálna jasnosť Venuše Maximálna jasnosť Marsu Najjasnejšia hviezda vo viditeľnom spektre: Sírius Druhá najjasnešia hviezda: Canopus Nulový bod podľa definície: Tým bola kedysi Vega Najslabšie hviezdy viditeľné z mestských oblastí Najslabšie hviezdy pozorovateľné voľným okom Najjasnejší kvazar Najslabšie objekty pozorovateľné vo viditeľnom svetle s 8m pozemskými ďalekohľadmi Najslabšie objekty pozorovateľné vo viditeľnom svetle s Hubblovým teleskopom Najslabšie objekty pozorovateľné vo viditeľnom svetle s plánovaným OWL (2020) Nebeský objekt (pozri aj Zoznam najjasnejších hviezd) Tieto sú iba približné hodnoty vo viditeľných vlnových dĺžkach (v skutočnosti tieto hodnoty závisia od presnej použitej pásmovej priepustnosti). zdanlivá magnitúda.Zdanlivá hviezdna veľkosť 117 Zdanlivá hviezdna veľkosť Zdanlivá hviezdna veľkosť (iné názvy: zdanlivá veľkosť.73 −12. veľ. Stokrát menšia jasnosť (napr. toho istého objektu v desaťnásobne väčšej vzdialenosti) zodpovedá zdanlivej hviezdnej veľkosti.0 12. značka m) je fotometrická veličina udávajúca jasnosť' hviezdy alebo iného objektu na oblohe v logaritmickej škále bez zohľadnenia jej či jeho vzdialenosti od pozorovateľa (porovnaj absolútna hviezdna veľkosť).7 0 3.8 −1. Je to teda množstva svetla prijatého z objektu.

Avšak je dnes známe. Naša vlastná planetárna sústava. Pretože najväčšie zastúpenie vo vesmíre má vodík a hélium. astronómovia všetky ostatné prvky volajú kovy. aby tento model bol realizovateľný. kométy. ktorý sa potom zhlukne do formy planét. Hmotnosť Slnka je približne 333 000 hmotností Zeme. vznikom hviezd. Vo všeobecnosti sa predpokladá. ktorá prechádza extrémne blízko slnka a vytiahne za sebou materiál. hoci uhlík sa inak za kov nepovažuje. Pulzary vznikajú pri silných explóziách supernov. že pravdepodobnosť takejto „kolízie“ je príliš malá na to. ktorý končí sú v správnej mierke. ktoré by žiadna normálna planetárna sústava neprežila . pretože planetárne sústavy boli objavené napríklad aj okolo pulzarov a to z jemných odchýliek v periódach pulzov elektromagnetického žiarenia. Je ekvivalentná hmotnosti Slnka. napríklad galaxií. Pôvod a vývoj planetárnych sústav Hlavné telesá slnečnej sústavy.planéty by sa buď vyparili. Dnes akceptované teórie hovoria o vzniku planetárnych sústav zo slnečnej hmloviny. (hnedí trpaslíci) . hmotnosť celej galaxie vrátane koróny je 3 – 6 biliónov Pozri aj Zoznam najťažších hviezd Metalicita Metalicita je pomer hmotnosti astronomického objektu prvkov iných ako vodík a hélium. Napríklad hmlovina bohatá na uhlík sa nazýva bohatá na kovy. Niektoré planetárne sústavy sa na našu vôbec nepodobajú. Niektoré rané teórie hovorili o pôsobení ďalšej hviezdy. Planetárna sústava Planetárna sústava je sústava zložená z aspoň jednej hviezdy a rôznych obiehajúcich telies (ako asteroidy. sa nazýva slnečná sústava.Hmotnosť Slnka 118 Hmotnosť Slnka Hmotnosť Slnka je jednotka hmotnosti používaná v astronómii na vyjadrenie hmotnosti hviezd a hmotnejších objektov. v ktorej sa nachádza Zem a Slnko. že planetárne sústavy okolo hviezd najpreskúmanejšej planetárnej sústavy. . Veľkosti podobných Slnku vznikajú ako časť toho istého procesu. Hmotnosť hviezd sa pohybuje od 0. mesiace a planéty).05 až do 150 (nadobri). Hmotnosť centrálnej časti našej Galaxie je približne 200 miliárd .

objavená v Apríl 1999 • PSR B1620-26 .dosiaľ najväčšia objavená extrasolárna planetárna sústava (4 planéty.Planetárna sústava 119 alebo by náhlou stratou väčšiny hmoty centrálnej hviezdy unikli jej gravitačnému pôsobeniu. net/ . pričom samotná hviezda je na obrázku odtienená.naša planetárna sústava. ktorá sa stala prvou vyfotografovanou exoplanétou. V pravom spodnom rohu je zväčšený záber planéty Fomalhaut b. prvá objavená viacnásobná planetárna sústava pri pulzaroch • Upsilon Andromedae . August 2004) Pozri aj • Extrasolárna planéta • Zoznam hviezd s planétami Externé odkazy • Extrasolárne planetárne systémy [1] (po anglicky) Referencie [1] http:/ / www.prvá objavená planetárna sústava okolo viacnásobnej hviezdy • 55 Cancri . prvá objavená viacnásobná planetárna sústava • PSR 1257+12 . Disk materiálu okolo hviezdy Fomalhaut. Jedna z teórií hovorí. ktorý obklopuje pulzary.prvá viacnásobná extrasolárna planetárna sústava okolo hviezdy hlavnej postupnosti. Planéty sa prípadne mohli vytvoriť v akréčnom disku. Významné planetárne sústavy • Slnečná sústava . že existujúce hviezdne spoločnice pulzarov sa výbuchom skoro úplne vyparili.prvá objavená extrasolárna planetárna sústava. prvá objavená viacnásobná exoplanetárna sústava. prvá objavená planetárna sústava pri pulzaroch. pričom zanechali za sebou iba telesá veľkosti planét. prvá objavená planetárna sústava. extrasolar.

hovoríme o zákrytových premenných hviezdach. ktoré by mohli mať rovnaký názov. Sú to takzvané tesné dvojhviezdy. Poznáme však aj dvojhviezdy. Najjasnejšou dvojhviezdou na oblohe je sústava Sírius v súhvezdí Veľkého psa. iba vo výnimočných prípadoch. Najznámejšou optickou dvojhviezdou. hviezdokopa). ktoré sú na seba gravitačne naviazané • sústava (aspoň dvoch) hviezd. ktorých zložky sú k sebe natoľko blízko. aby odkazoval priamo na konkrétnu stránku z hore uvedeného zoznamu. stellar system. hovoríme o optickej dvojhviezde. Fyzické dvojhviezdy delíme na vizuálne a spektroskopické. aby ste sa k článku vrátili a opravili v ňom odkaz tak. j. Zložky dvojhviezdy zvyčajne obiehajú spoločné ťažisko. ako hmotnosť druhej. Zložky dvojhviezdy obiehajú ťažisko. Dvojhviezda Dvojhviezda je • hviezdna sústava zložená z dvoch hviezd. ktorú autor článku myslel. alebo dvojhviezdy. ktorú sú na seba gravitačne naviazané • neodborne: planetárna sústava (t. pozri dvojhviezda a viacnásobná hviezda • galaxia • galaxia alebo podobne veľká skupina hviezd (napr. . Vizuálne dvojhviezdy dokážeme rozoznať ďalekohľadom. Hoci sú zložky sústavy dvojhviezdy približne rovnako staré. spektroskopické nie. Uhlová vzdialenosť zložiek optickej dvojhviezdy je spravidla väčšia. Ak vás na túto stránku odkázal článok. Pokiaľ sa hviezdy nachádzajú iba v zdanlivej blízkosti. fyzickú dvojhviezdu jej zložky k sebe fyzicky patria. Katalogizovaných je viac ako 78 000 dvojíc hviezd. ktoré spravidla leží mimo vnútra každej z nich. Ak sa napríklad v sústave nachádza obor alebo nadobor a biely trpaslík. ktorú môžeme rozoznať aj voľným okom je Mizar a Alcor v súhvezdí Veľkej medvedice (Veľkého voza). Jeho zložky sú takmer guľatého tvaru.Hviezdna sústava 120 Hviezdna sústava Hviezdna sústava alebo zriedkavo hviezdny systém (angl. môže Najjasnejšia dvojhviezda na oblohe . jedna hviezda s planétami) Toto je rozlišovacia stránka – navigačná pomôcka obsahujúca zoznam iných článkov. Pokiaľ sa dvojhviezdy z našeho pohľadu pri svojom vzájomnom obehu pravidelne zakrývajú. star system) môže byť: • súhrnné označenie pre (gravitačne viazanú) dvojhviezdu a viacnásobnú hviezdu. V prvom prípade ide o tzv. ale v skutočnosti sú od seba ďaleko. prosíme Vás.Sírius A a B ťažisko obehu ležať pod povrchom hmotnejšej hviezdy. keď je hmotnosť jednej hviezdy oveľa väčšia. Medzi najznámejšie zákrytové premenné hviezdy patrí Algol. ktoré sú svojimi slapovými silami výrazne deformované do tvaru elipsoidov. nemusia sa nachádzať na rovnakom vývojovom stupni. ako uhlová vzdialenosť zložiek fyzickej dvojhviezdy. ktoré sú gravitačne viazané alebo • dvojica hviezd na oblohe v tesnej blízkosti pri sebe a nie sú gravitačne viazané. takáto sústava sa môže stať novou. že majú spoločnú atmosféru.

An Introduction to Astrophysical Fluid Dynamics. ISBN 1-86094-615-1. Accessed on line November 4. Stellar Rotation. 231. html). ktorého hviezdy majú spoločný plynový obal sa môže nazývať aj nadkontaktná dvojhviezda. org/ wiki/ En:contact_binary?oldid=364751478) na anglickej Wikipédii. info/ encyclopedia/ C/ contact_binary. čo je odvodené od podobného typu hviezdy W Ursae Majoris. [3] pp. 2007. Jim Pringle. 2000. Maran. Thompson. The Internet Encyclopedia of Science. info/ encyclopedia/ O/ overcontact_binary. Jean Louis Tassoul. [2] overcontact binary (http:/ / www. London: Imperial College Press. že sa dotýkajú alebo zdieľajú spoločný plynový obal. ISBN 0-521-77218-4.[1] [2] [3] Takmer všetky známe kontaktné dvojhviezdy patria medzi navzájom sa zatemňujúce dvojhviezdy (jedna druhej spôsobujú zatmenie). Pozri aj • Dvojhviezda • Binárna sústava (astronómia) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Contact binary (http:/ / en.Dvojhviezda 121 Pozri aj • Binárna sústava (astronómia) Kontaktná dvojhviezda Kontaktná dvojhviezda je dvojhviezda. David Darling. The Internet Encyclopedia of Science. [4] p. . daviddarling.[4] Takéto kontaktné dvojhviezdy sú známe ako W Ursae Majoris hviezdy. and Martin Ward. Referencie [1] contact binary (http:/ / www. Binárny systém. Andrew King. UK. daviddarling. wikipedia. Stephen P. Michael J. Cambridge. 2006. Accessed on line November 4. New York: Cambridge University Press. 2007. David Darling. ktorej hviezdy sa nachádzajú tak blízko pri sebe. html). 51–53. Douglas Lin.

Predpokladá sa. označované ako trapezia. každá hviezda obieha okolo ťažiska systému. vtedy ide o optický systém. Zvyčajne. čo vedie k vyvrhnutiu hviezdy z takéto systému.[10] Trojhviezda. alebo zriedkavo. že vznikli vo hviezdnych "škôlkach" a rýchlo sa oddelili do stabilnej viacnásobnej hviezdy. čisto optická trojhviezda akou je Gamma Serpentis. Väčšie systémy ako sú štvorhiezdy.[1] [2] [3] Fyzické viacnásobné hviezdy sa vo všeobecnosti nazývajú aj viacnásobnými hviezdnymi sústavami.Viacnásobná hviezda 122 Viacnásobná hviezda Viacnásobná hviezda je systém pozostávajúci z troch alebo viacerých hviezd. Trojhviezda HD 188753. ktoré sa zo Zeme javia pri sebe blízko na oblohe.[2] [5] Ďalšie viacnásobné hviezdy. . Toto usporiadanie sa nazýva hierarchické.[6] [7] Hierarchia Systémy trojhviezd Vo fyzickom systéme trojhviezd. dve hviezdy vytvoria uzatvorený dvojhviezdny systém a tretia hviezda obieha tento pár vo vzdialenosti oveľa väčšej ako sú obežné dráhy prvých dvoch hviezd. Väčšina viacnásobných hviezd je usporiadaná hierarchickým spôsobom s menšou obežnou dráhou umiestnenou vo vnútri väčšej obežnej dráhy. Väčšina týchto systémov sú trojhviezdy často označované ako trinary alebo temary. systém sa môže stať dynamicky nestálym. že ak veľkosti vnútorných a vonkajších obežných dráh sú porovnateľne veľké. vtedy je viacnásobná hviezda považovaná za fyzickú. ktoré odpovedajú týmto dvom extrémom.[8] [9] Dôvodom pre takéto usporiadanie je. šesťhviezdy a tak ďalej sa štatisticky vyskytujú menej. sú veľmi mladé. môže obsahovať fyzickú dvojhviezdu a ďalšiu optickú hviezdu (spoločníka). nestabilné systémy. V druhom prípade môže byť ich blízkosť iba domnelá. päťhviezdy. v ktorej nie sú všetky hviezdy gravitačne spojené. akou je napríklad Alfirk. pričom podobne ako u dvojhviezd sú stabilné.[4] Môžu byť rozdelené do dvoch tried. Toto môže byť dôsledkom fyzickej blízkosti hviezd a ich vzájomného gravitačného pôsobenia. s dvoma hviezdami na stabilných obežných dráhach a otvorenými hviezdokopami. príklad viacnásobnej hviezdy (umelcova predstava) Veľkosť systému viacnásobnej hviezdy sa pohybuje v strede medzi systémom dvojhviezdy. V takýchto systémoch je málo interakcií medzi obežnými dráhami. Príkladom takého systému je Trapéz v hmlovine Orión. ktoré majú komplexnejšiu dynamiku a obsahujú od 100 do 1000 hviezd.

Tento vzťah sa nazýva Interplay (súhra). Môže byť aj štvorhviezdou hierarchie 2. Mobilný diagram e znázorňuje príklad štvorhiezdneho systému hierarchie 3 skladajúceho sa z jednej vzdialenej hviezdy obiehajúcej okolo blízkej dvojhviezdy. ale pohybuje sa ako hviezdy menia svoje spoločné pozície. Tento systém má vzdialenú viditeľnú obiehajúcu hviezdu Gliese 643 a ešte vzdialenejšiu Gliese 644C. ako je znázornené v b.multiplex. A. tiež známy ako Alpha Geminorum alebo α Gem. takže ide o trojhviezdny systém. Tieto hviezdy na seba gravitačne pôsobia. Takto vzniká päťhviezda s hierarchiou 4 podobne ako v f. trojhviezda. Každá úroveň diagramu znázorňuje rozklad systému na dva alebo viac systémov s menšou veľkosťou. štvorhviezda hierarchie 2. Tokovininovom katalógu viacnásobných hviezd y roku 1999 je 4. okolo ktorej obieha ďalšia nejasná hviezda. štvorhviezda hierarchie 3.[9] [15] Väčšina týchto hierarchií sú buď stále systémy alebo trpia vnútornými poruchami.[6] Takéto systémy nie sú vzácne. Jednoduchý diagram hierarchie 2 môže popisovať systém trojhviezdy ako je c. Skladá sa z viditeľnej dvojhviezdy (javí sa tak). dvojhviezda.[11] Jednoduchý diagram hierarchie 1.[19] [20] Trapézia Druhá známa trieda viacnásobných hviezd pozostáva z mladých trapézií. Jednoduchý diagram hierarchie 3 môže popisovať systémy od štyroch do ôsmych hviezd. podobne ako d. (b) simplex. ktoré môžu byť znázornené na tzv.[21] Takéto hviezdy sa nakoniec upokoja a vytvoria blízku .[13] Napríklad. Mobilné diagramy: (a) mnohonásobný . (f) simplex. alebo štvorhviezdy ako je d. Tento systém. (d) simplex. mobilnom diagrame. ktorá sa javí ako červená trpaslíčia dvojhviezda. Počet úrovní v diagrame sa nazýva hierarchia. ale kompletné pre stabilné obežné dráhy. ale často sa vyskytujú v blízkosti alebo vo vnútri jasných hmlovín.Viacnásobná hviezda 123 Vyššia početnosť Hierarchické viacnásobné hviezdne systémy s viac ako troma hviezdami môžu vytvoriť viac komplikovaných usporiadaní. Na obrázku vľavo sú znázornené niektoré príklady. (e) simplex. kde centrum gravitácie nie je pevne fixované na jeden bod. päťhviezda hierarchie 4 Skutočným príkladom systému hierarchie 3 je Kastor. ktorá po bližšom preskúmaní môže pozostávať z dvoch spektroskopických dvojhviezd. pričom jedna zložka dvojhviezdy je zároveň ešte bližšou dvojhviezdou. prípadne aj štvorhviezdy. hviezdy Gliese 644A a Gliese 644B sú sformované do blízkej viditeľnej dvojhviezdy. popisuje systém dvojhviezdy. (c) simplex. Tieto hviezdy nemajú štandardné hierarchické vzťahy.[16] [17] [18] Ostatné komplexné viacnásobné hviezdy sa časom teoreticky rozdrobia na menej komplexné systémy ako sú častejšie pozorované trojhviezdy.[12] Maximálnou hierarchiou v A. pomenovaných podľa viacnásobnej hviezdy známej ako Trapéz v srdci hmloviny Orión.[14] Vyššie hierarchie sú tiež možné. Týmto spôsobom bz y nej bola šesťhviezda hierarchie 3. zatiaľ čo Gliese 644B je spektroskopickou dvojhviezdou.

(c.r1 bude veľká polos obežnej dráhy druhého telesa. .Viacnásobná hviezda dvojhviezdu so vzdialeným spoločníkom. (b. ďalšou hviezdou. ktorá bola kedysi súčasťou systému.[22] [23] 124 Obežný pohyb viacnásobných hviezd Vypočítanie ťažiska dvojhviezd V prípade jednoduchej dvojhviezdy (r1). ale bola vyvrhnutá svojou veľkou rýchlosťou do medzihviezdneho priestoru.) Dve telesá s extrémne veľkým rozdielom v hmote obiehajú okolo spoločného barycentra (podobne ako systém Slnko-Zem) (e. Ťažiská hmoty Obrázky sú reprezentačné a nie simulované. ktoré sa dostali do Trapéza v hmlovine Orión pred niekoľkými miliónmi rokov.) Dve telesá rovnakej hmoty obiehajú okolo spoločného ťažiska hmoty alebo barycentra.[21] Príkladom takýchto vyvrhnutých hviezd môžu byť AE Aurigae.) Dve telesá s rozdielnou hmotou obiehajú okolo spoločného barycentra. (a.) Dve telesá s podobnou hmotou obiehajúce po elipse okolo spoločného barycentra. potom r1 bude veľká polos obežnej dráhy prvého telesa okolo ťažiska hmoty alebo barycentra. Ak sa centrum hmoty nachádza vo vnútri masívnejšieho telesa. Pozícia červeného kríža označuje centrum gravitácie systému. tak toto teleso sa bude javiť ako rozkmitané s postrehnuteľnou obežnou dráhou.) Dve telesá s veľkým rozdielom v hmote obiehajú okolo spoločného barycentra (podobne ako systémZem-Mesiac) (d. a r2 = a . Mu Columbae a 53 Arietis. vzdialenosť od ťažiska prvej hviezdy k ťažisku hmoty je daná: kde: a je vzdialenosť medzi dvoma hviezdnzmi stredmi m1 and m2 sú hmoty oboch hviezd Ak a je veľká polos obežnej dráhy na elipse jedného telesa okolo druhého. podobne ako systém Cháron-Pluto.

a horšie.[29] • WMC.hierarchická schéma. A. najširšiemu systému sa priradí číslo 1.[28] • Postupný desatinný systém . označenia pri objavení optických dvojhviezd a označenia dvojhviezd v zatmení. v závislosti od rôznych autorov (jeden dá A a druhý dá C). Súčasné názvoslovie dvojhviezd a viacnásobných hviezd môže pôsobiť zmätočne pri rôznych spôsoboch rozdielneho označovania novoobjavených dvojhviezd. Washingtonský katalóg viacnásobných hviezd . v ktorom každý podsystém v mobilnom diagrame je kódovaný postupnosťou číslic. ak B a C boli potom spojené do dvojhviezd. A. bude mať dva podsystémy označené číslom 1 označujúcim dve dvojhviezdy AB a AC.hierarchická číselná schéma podobná ako Deweyov desatinný systém. napríklad. V tomto prípade. zatiaľ čo podsystémy obsahujúce jeho základné komponenty budú označené ako 11 a podsystémy obsahujúce jeho druhotné komponenty budú označené ako 12. B a C. Prípony AB môžu byť použité na označenie páru skladajúceho sa z A a B. C atď. Podsystémy. napríklad. štyrmi alebo viacerými číslicami. pričom žiadne dva z nich nemôžu byť zoskupené do podsystému. čísla komponentov môžu byť udávané rôzne. A. môže poukazovať na odlúčenie od komponentu A. rovnaké číslo podsystému sa použije viac ako raz. do označenia systémov.hierarchická schéma využívajúca veľké a malé písmená a arabské a rímske číslice. Pre systém označovania.[26] Budúce názvoslovie systémov viacnásobných hviezd Záznam podsystémov v A.nehierarchická desatinná schéma.[30] . napríklad. Komponenty objavené v blízkosti už existujúceho komponentu môžu byť označované Aa. Tokovininovom hviezdnom katalógu viacnásobných hviezd. B. Ba atď. • Metóda označovania Urban/Corbin . ktoré sa objavia pod tým v mobilnom diagrame budú očíslované tromi. systém s tromi optickými komponentami A. Tokovininov hviezdny katalóg viacnásobných hviezd používa systém.[27] Rokovania začaté v roku 1999 vyústili do štyroch navrhovaných schém na riešenie tohto problému:[27] • KoMa .Viacnásobná hviezda 125 Označenia a názvoslovie Označenia viacnásobných hviezd Komponenty viacnásobných hviezd môžu byť špecifikované pripojením prípon. identifikovanie hierarchie vo vnútri systému je výhodnejšie pri identifikovaní podsystémov a vypočítavaní ich vlastností. kde dva komponenty a podsystémy sú označené číslami podľa postupnosti objavenia.C atď.[24] [25] Postupnosť písmen B. kde prípony použité vo Washingtonskom katalógu dvojhviezd sú rozšírené o dodatočné pripojenie písmen a čísel.. V mobilnom diagrame d (na obrázku hore).[25] Názvoslovie v katalógu viacnásobných hviezd A. tak tieto budú mať označenie podsystémov 12 a 13. Keď sa touto metódou popisuje nie-hierarchický systém.

html).a catalogue of physical multiple stars. . G. Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society 9: 388–400. a červeného trpaslíka HD 188753C. web page. Dordrecht. Revista Mexicana de Astronomía y Astrofísica (Serie de Conferencias) 25 (2006). Dordrecht. 393–394. edu/ abs/ 1997A& AS. 1 (July 2001). edu/ abs/ 1968QJRAS.Viacnásobná hviezda 126 Príklady • HR 3617 je viacnásobná hviezda s tromi hviedami. 2007. W. 1997–1999. D. 13A) . . [3] Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy (http:/ / www.[33] ale jeho existencia je spochybnená nedávnymi výskumami. . Dordrecht. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 267. A a B tvoria fyzickú dvojhviezdu. ISBN 9027708851. A. 161–166. Bibcode:  2001MNRAS. Christine Allen. [12] HEINTZ. D. 75–84. D.25. harvard. harvard. and Subtrapezia. • HD 188753 je fyzická trojhviezda nachádzajúca sa vo vzdialenosti približne 149 ly od Zeme v súhvezdí Labuť. A. [8] HEINTZ. A.. B a C obehnú okolo seba každých 156 dní a ako skupina obehnú okolo A každých 25. Centre de Données astronomiques de Strasbourg ID J/A+AS/124/75 (http:/ / cdsarc. (1968).[31] Stredne necentrálna obežná dráha dvojhviezdy spôsobuje najmenšiu vzdialenosť medzi hviezdami 11 AU a najväčšiu 36 AU. 75T).katalóg fyzických viacnásobných hviezd (http:/ / adsabs. Bibcode:  1994MNRAS. W. 24. pp. harvard. David S. (1968). int/ index. edu/ abs/ . Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society 9: 388–400. 124. [6] HEINTZ. . fr/ viz-bin/ Cat?J/ A+ AS/ 124/ 75). . P.325. org/ messier/ bina. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 325. harvard. Dordrecht. .. 67–68. D. Double Stars. (1978). L. " Hviezdy o vyššej početnosti (http:/ / adsabs. Proxima je od nich vzdialená približne 15 000 AU. " Hviezdy o vyššej početnosti (http:/ / adsabs. Double Stars. 2007. Anosova. Tokovinin. and Alejandro Hernández-Alcántara. . 13–15. D. Reidel Publishing Company. [11] pp. D. zatiaľ čo C sa javí ako optická. D. seds. web page.[32] HD 98800 je štvorhviezdny systém nachádzajúci sa v TW Hydrae asociácii. [2] MSC .[34] • severná hviezda Polárka alebo Alfa Ursa Minoris (α UMi) je systémom trojhviezdy..13A (http:/ / adsabs. edu/ abs/ 1994MNRAS. Obežná doba Proximy okolo α Cen AB je viac ako 500 000 rokov a nie je isté či na seba gravitačne pôsobia.267. • Alfa Centauri je trojhviezda tvorená párom žltých trpaslíkov (Alfa Centauri A a Alfa Centauri B) a vzdialeným červeným trpaslíkom Proxima Centauri. php?project=HIPPARCOS& page=Double_stars). [9] Evans. pp. .7 rokov. Referencie [1] Hipparcos: Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy (http:/ / www. ISBN 0-691-08445-9. Bibcode:  2006RMxAC. and J. .. D. 343–357. [10] A Note on the Stability of Hierarchical Triple Stars with Initially Circular Orbits.tak blízko. edu/ abs/ 1968QJRAS. Extrasolárna planéta typu Horúci Jupiter pravdepodobne obieha okolo hlavnej hviezdy HD 188753A. W. James Binney and Scott Tremaine. 9. Reidel Publishing Company. accessed October 31. u-strasbg.343M (http:/ / adsabs. 66–67. Arcadio Poveda. . 9. 1987. Skladá sa zo žltého trpaslíka HD 188753A. a HR 3617C. (1978). alebo RHD 1 AB. kým nebola v roku 2006 vyfotografovaná Hubbleovym vesmírnym ďalekohľadom. HR 3617B. . kde najbližšia hviezda je extrémne blízko k hlavnej hviezde .IV. 388E)". 267.. Reidel Publishing Company. [13] MSC . 25. A aj B tvoria fyzickú dvojhviezdu označovanú ako Alfa Centauri AB. oranžového trpaslíka HD 188753B. . [14] Štúdia viacnásobných hviezdnych systémov . Tzevi Mazeh et al. Evans. pp. HR 3617A. 1. 161K) . Tokovinin. [4] p. Galaktická dynamika. P. accessed May 26. rssd. [5] HEINTZ. 388E)". Táto vzdialenosť je aj tak porovnateľne malá s medzihviezdnymi vzdialenosťami. (1978). že sa dala zistiť iba vďaka gravitačným vplyvom na Polárke A (α UMi A). P. A. (1978). [7] Runaway Stars. Princeton University Press. harvard. #1 (March 1994). Trapezia.161K (http:/ / adsabs. . David S. ISBN 9027708851. Reidel Publishing Company. harvard. Double Stars. ISBN 9027708851. α Cen AB. edu/ abs/ 2006RMxAC. Kiseleva. Dvojhviezdy. esa. Astronomy and Astrophysics Supplement Series 124 (July 1997). W.. Eggleton. pp. The triple-lined spectroscopic system Gliese 644. ISBN 9027708851.

"Pôvod vyvrhnutých hviezd". . Astronomical Journal 132. Gregory Laughlin. 209H).1046/j. Fekel. doi. Morgan. Hartkopf & Brian D. prístup: 2008-09-12. P. . Mayor. pp. harvard. Reidel Publishing Company. Námorné observatórium USA. doplnok 124 (Júl 1997). Dordrecht: D. [32] Are Proxima and α Centauri Gravitationally Bound? (http:/ / adsabs. 2001. 325. Námorné observatórium USA. . ISBN 9027708851. Pozri aj • Dvojhviezda • Trojhviezda • Hviezdna sústava Externé odkazy • Knižnica dvojhviezd (http://ad. [29] Sequential Designation Method (http:/ / ad.. [23] Hoogerwerf. harvard. Zhuchkov. [27] William I. x).. . 155-160. A. 48. P. V. 04419. 80. Mazeh.usno. [17] (http:/ / adsabs.T. S. Segal. Vistas in Astronomy. (2007). J.S.. harvard. V. . ISBN 9027708851. W. navy. D. Nature 436 (7048): 230–233. edu/ abs/ 1987VA. usno. Double Stars.30 (1987). PMID 16015323. 1995W).. 132. Jeremy G.space. DOI: 10. United States Naval Observatory. . . R. edu/ abs/ 1970AJ. navy. I. 2000). . . see §7–8 for a discussion of the quintuple system.1086/145866 (http:/ / dx. Astrophysical Journal 544: 133–136. org/ 10. . 1995–1997. Rubinov. A. "An extrasolar giant planet in a close triple-star system". "Vesmírne pohyby AE Aurigae a Mu Columbae v hmlovine Orión". . [33] Konacki. Wertheimer. Rev. DOI: 10. (1978). 1046/ j.D... edu/ abs/ 2006AJ.. Wycoff. mil/ wds/ wdsweb_format. txt). DOI: 10.. Mason. G.katalóg fyzických viacnásobných hviezd (http:/ / adsabs. . org/ 10. [18] (http:/ / adsabs. 1038/ nature03856). 209. V. D. .5 (WDS) (http:/ / ad. Mason. [15] HEINTZ. Wycoff.80 (2006). 75T). W. ..4. 155-160. harvard. html). On the designation of multiple stars (http:/ / ad. Rubinov. Double Stars. Washingtonský katalóg dvojhviezd (http:/ / ad.114-118. usno. . mil/ wds/ wmc/ uc. 343M) 127 . . S.04419. pp..html) (po anglicky) . . Ya. [24] HEINTZ. Dordrecht. pp. Astronomy Reports 48 (2004). prístup: 2008-09-12.2001. prístup: 2008-09-12. a William I. txt).. W.navy. 1051/ 0004-6361:20066835). harvard. Astronomy and Astrophysics 466 (3): 1179–1183. [26] §2. 1140H). Dordrecht. Astronómia a astrofyzika. 155Z).H. Washington Visual Double Star Catalog. MSC . (1954). U. V.. 3. DOI: 10. [34] Eggenberger. Washington D. Udry. de Zeeuw.. org/ 10. . . [30] A. prístup: 2008-09-12. edu/ abs/ 1977RMxAA.1038/nature03856 (http:/ / dx. doi. A. (1978). mil/ wds/ wmc/ seq. (1978). Publications of the Astronomical Observatory of Belgrade. Brian D. B. [31] Mason. pp. . D. ISBN 9027708851. [28] Urban/Corbin Designation Method (http:/ / ad. Y.Naval Observatory. W. #5 (November 2006). Astrofis 3 (1977). Reidel Publishing Company. [19] (http:/ / adsabs. S. (2005). 69F).Viacnásobná hviezda 2001MNRAS. R. Harrington.T (2000). doi.C. pp. Tokovinin. 69-76-118. Hartkopf. pp. pp. R. 75. Orlov. harvard. txt). Harrington. de Bruijne. T..1365-8711. A. Dvojhviezdy. Gary L. edu/ abs/ 1997A& AS. [21] HEINTZ. txt). org/ 10. M. Hartkopf. navy. doi.. [16] (http:/ / adsabs.html) (po anglicky) • Pomenovávanie nových extrasolárnych planét (http://www. (2008). navy. usno. . org/ 10. United States Naval Observatory. 124. . mil/ wds/ wmc/ toko_hwds. 65–66. Mex. 1365-8711.1051/0004-6361:20066835 (http:/ / dx. Astrophysical Journal 119: 625. 75 (1970). 45R). Accessed on line August 20.W. 75–84. Oddelenie astrometrie. 30. mil/ wds/ wmc/ wmc_post191. R. . navy. usno. M. W. [20] (http:/ / adsabs. 1086/ 145866). Zmätok v názvosloví dvojhviezd: The Washington Multiplicity Catalog (http:/ / ad.I. DOI: 10.1086/317315 (http:/ / dx. Astron. usno. A. edu/ abs/ 2006POBeo.com/searchforlife/ 090319-seti-planet-nomenclature. Astronomical Journal.. [25] Format. . doi. 1086/ 317315).L. Francis C. edu/ abs/ 2004ARep. A. . 2006.mil/wds/dsl. D. 2008. usno. mil/ wds/ ). . Reidel Publishing Company. "No evidence of a hot Jupiter around HD 188753 A".. Tokovinin (April 18. harvard. D. [22] Blaauw.x (http:/ / dx. navy..J.

APOD (http://apod. Písmená U. . Je to prvý známy štandardizovaný fotometrický systém. UBV systém UBV systém alebo Johnsonov systém alebo aj Johnsonov-Morganov systém je širokopásmový fotometrický systém na klasifikáciu hviezd podľa ich farby.edu. modré (blue) a vizuálne magnitúdy. Filtre sa vyberajú takým spôsobom. Krátky rozsah vlnovej dĺžky pre filter U je definovaný hlavne zemskou atmosférou. wikipedia. že stredné vlnové dĺžky funkcií citlivosti sú 364 nm pre U. 25. storočia americkí astronómovia Harold Lester Johnson a William Wilson Morgan. Nulový bod farebných indexov B-V a U-B bol definovaný ako nula pre hviezdy A0 V neovplyvnené medzihviedznym sčervenaním. ako samotnou hviezdou. UBV systém má aj nevýhody. 442 nm pre B a 540 nm pre V. Systém zaviedli v 50.oa. ktoré sa merajú na hviezde na klasifikáciu v tomto systéme.html) (po anglicky) • Systém Alfa Centauri.Viacnásobná hviezda 128 Individuálne ukážky • Trojhviezdny systém. APOD (http://apod.html) (po anglicky) Iné projekty Astronomický portál • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viacnásobná hviezda Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Multiple star (http:/ / en. APOD.gov/apod/ap030323. Voľba farieb je preto práve takáto. B a V znamenajú ultrafialové.gov/apod/ap020911.nasa.html) (po anglicky) • Alpha Centauri.uj.nasa. apríl 2002 (http://apod. vrátanie mnohých jasných hviezd.pl/apod/ap020425. org/ wiki/ En:multiple_star?oldid=366492374) na anglickej Wikipédii. To znamená. rokoch 20. pretože fotografický film je citlivý na tieto farby. že hodnota tejto zložky ako aj pozorovaná magnitúda sa môže meniť s nadmorskou výškou a atmosférickými podmienkami. Napriek tomu veľké množstvo meraní bolo vykonaných práve týmto systémom.

anagalaktická hmlovina. spolu s plynmi. Trochu rozsiahlejší popis typov galaxií poskytuje Hubblova schéma. Naša vlastná galaxia – Galaxia (s veľkým G) alebo nepresne Mliečna cesta – je rozsiahla špirálová galaxia s priemerom 100 000 svetelných rokov a šírkou 25000 svetelných rokov. umelecky aj mliečna cesta) je hviezdna sústava zložená z hviezd. Galaxie držia pokope pôsobením gravitačnej príťažlivosti a jednotlivé galaktické zložky obiehajú spoločný stred. . nazývaných galaxie. asi 10 – 20 % hmotnosti galaxie tvoria hviezdy. hviezdokôp. že vo väčšine galaxií sa nachádzajú superhmotné čierne diery. plyny a prach. okrem našej galaxie aj mimogalaktická hmlovina. ktorej názov sa začína na veľké G pozri Galaxia (naša hviezdna sústava) Galaxia (.129 GALAXIA galaxia O našej galaxii. Slovo galaxia bolo odvodené z gréckeho názvu našej vlastnej Galaxie – Mliečna cesta Κύκλος γαλακτικός (Κyklos galaktikos). Hviezdy sa takmer vždy nachádzajú v skupinách. medzihviezdnym prachom a "tmavou hmotou". iné názvy: (veľká) hviezdna sústava. Špirálová galaxia NGC 4414 v súhvezdí Vlasy Bereniky Typy galaxií Špirálová galaxia s priečkou NGC 1300 Galaxie existujú v troch základných typoch: eliptické. medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty. Obsahuje viac ako 150 miliárd hviezd a jej celková hmotnosť dosahuje zhruba hmotnosť bilióna Sĺnk (1 bilión = 1 000 000 000 000). hmlovín. Existuje niekoľko dôkazov.s malým g. Galaxie vznikajú z protogalaxií. špirálové a nepravidelné.

obsahujúce do 50 galaxií. celkovo obsahuje Lokálna skupina asi 30 galaxií v priestore širokom 1 megaparsek. V roku 1755 sa Immanuel Kant vo svojej úvahe. Dejiny V roku 1610 použil Galileo Galilei ďalekohľad na štúdium svetlého pásu nočnej oblohy známeho ako Mliečna cesta a objavil. Lokálna skupina je časťou Lokálneho superklastra. objavil v roku 2003 Dr Michael Drinkwater z Univerzity v Queenslande. Väčšina galaxií je gravitačne spojená s množstvom iných galaxií. Predpokladá sa. aj špirálové ramená rotujú okolo stredu. Nový typ galaxie.galaxia 130 V špirálových galaxiách sú špirálové ramená približne tvaru logaritmickej špirály. podobne ako Slnečná sústava. ultra kompaktná trpasličia galaxia.plynu a tmavej hmoty. Tak ako hviezdy. sa nazývajú galaktické skupiny. zhromaždený Williamom Herschelom. . tiež známeho pod názvom Virgo Superklaster. Ku koncu 18. avšak robia tak s konštantnou uhlovou rýchlosťou. neskôr nasledovaný katalógom 5000 hmlovín. To znamená. V roku 1845 skonštruoval William Parsons nový ďalekohľad. obsahujúci 110 najjasnejších hmlovín a hviezdokôp. Väčšie štruktúry. Prstencová galaxia.Aj kvazary a blazary patria medzi galaxie. usporiadaných v klastroch. vychádzajúc zo skoršej práce Thomasa Wrighta. že hviezdy vstupujú a vystupujú do/z špirálových ramien. by mohli byť samostatné galaxie. Teoreticky sa dá ukázať. viditeľných na nočnej oblohe. tieto sú známe ako poľné galaxie. storočia zostavil Charles Messier katalóg. Keď sa hviezda pohybuje smerom do ramena. Výsledný hviezdny disk by bol z nášho pohľadu z jeho vnútra videný ako pás na nebi. že špirálové ramená sú oblasti s vysokou hustotou alebo s vlnami hustoty. toto je podobné vlne spomalení. že pozostával z obrovského počtu matných hviezd. že tento vzor vznikol narušením jednotne rotujúcej hviezdnej hmoty. že niektoré z hmlovín. Kant sa tiež domnieval. Naša galaxia je členom Lokálnej skupiny a spolu s galaxiou Androméda jej dominuje. avšak oveľa väčšieho rozsahu. (správne) domnieval. pomocou ktorého bol schopný rozlišovať medzi eliptickými a špirálovitými hmlovinami. Štruktúry. medzigalaktických oblakov. ktorá sa pohybuje pozdĺž diaľnice preplnenej vozidlami. obsahujúce tisícky galaxií natlačených do relatívne malej oblasti sa nazývajú galaktické hviezdokopy (klastre). Superklastre sú gigantické množiny obsahujúce desiatky tisíc galaxií. spomalí sa a tým ešte zvýši hustotu. s výnimkou Nepravidelná galaxia NGC 6745 Len niekoľko galaxií existuje osamotene. držaných pokope gravitačnými silami. skupinách a niekedy aj osamotene. Hoagov objekt Štruktúry na väčšej škále Priestor medzi galaxiami je relatívne prázdny. že galaxia by mohla byť rotujúce teleso obrovského počtu hviezd.

Bol schopný rozlíšiť vonkajšie časti niektorých špirálovitých hmlovín ako množiny samostatných hviezd a tiež umožnil odhadnutie vzdialeností k hmlovinám: boli príliš ďaleko na to. Prvý pokus opísať tvar Mliečnej cesty a pozíciu Slnka v nej uskutočnil William Herschel v roku 1785 dôkladným spočítaním počtu hviezd v rôznych oblastiach oblohy. ktorú použil Harlow Shapley. Tieto pozorovania viedli k postulátu (požiadavka) rotujúcej pruhovej štruktúry v strede Galaxie. že všetka viditeľná hmota galaxií (z hviezd a plynu) patrične nezodpovedá rýchlosti rotujúceho plynu. rokov 20. Iná metóda. V roku 2000 bola objavená tmavá galaxia VIRGOHI21 (jej tmavosť bola verifikovaná a zverejnená až v súčasnosti (2005)). S použitím vylepšených ďalekohľadov bolo tiež možné sledovať vodíkový plyn aj v iných galaxiách. až pokým záležitosť nevyriešil Edwin Powell Hubble na začiatku 20. . V roku 1944 predpovedal Hendrik van de Hulst mikrovlnné žiarenie vlnovej dĺžky 21 centimetrov. Súčasný obrázok našej galaxie sa objavil. storočia si vedci uvedomili. Hubblova schéma. aby boli súčasťou Mliečnej cesty. pochádzajúce z medzihviezdneho atómového vodíkového plynu. rokov 20. čo ich viedlo k postulátu temnej hmoty. storočia. ktorá sa stala najvzdialenejšou galaxiou pozorovanou človekom. Použitím prepracovaného prístupu dospel Jacobus Kapteyn v roku 1920 k obrázku malej (priemer 15 kiloparsekov) elipsoidnej galaxie so Slnkom blízko stredu. ktorý sa používa dodnes. keďže nie je ovplyvnené pohlcovaním prachu. Toto žiarenie bolo pozorované v roku 1951 a umožnilo a umožňuje oveľa vylepšené štúdium Galaxie. až keď v roku 1930 Robert Julius Trumpler vyčíslil tento jav študovaním otvorených hviezdokôp. viedla k úplne odlišnému obrázku: plochý disk s priemerom 70kpc a Slnkom ďaleko od stredu. V 70. tým pádom sa Dopplerov jav dá použiť na zmapovanie pohybu plynu v Galaxii. Napriek tomu neboli hmloviny všeobecne uznané ako vzdialené samostatné galaxie. V roku 1936 vytvoril klasifikačný systém pre galaxie. Obe analýzy zlyhali na nebratí do úvahy absorpcie svetla medzihviezdnym prachom. tzv. založená na katalogizovaní guľových hviezdokôp. použitím nového ďalekohľadu. čím potvrdil Kantovu skoršiu domnienku.galaxia Tiež sa mu v niektorých hmlovinách podarilo rozpoznať individuálne bodové zdroje. 131 Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Galaxia. V roku 2004 bola objavená galaxia Abell 1835 IR1916.

pri ktorom sa niekoľko menších galaxií ľubovoľného typu zrazilo a zlúčilo do jednej väčšej. • Pozostáva zo starých hviezd. žiadne otvorené hviezdokopy. v ktorých sa po počiatočnej explózii skončil proces tvorenia hviezd a ktoré svietia len svojimi starnúcimi hviezdami. Nepredpokladala sa žiadna významná evolúcia. . • Nemá žiadne alebo len bezvýznamné množstvo medzihviezdnej hmoty. Nedávne pozorovania objavili vo vnútri niekoľkých eliptických galaxií popri iných štruktúrach mladé Gigantická eliptická galaxia NGC 4881 (guľovitá žiara v ľavom hornom rohu) leží na okraji klasteru galaxií s názvom Coma.132 Hubblova schema Eliptická galaxia Eliptická galaxia je typ galaxie v Hubblovej schéme. modré hviezdokopy. Tento tradičný portrét vylíčil eliptické galaxie ako galaxie. Napríklad naša vlastná Mliečna cesta práve teraz „trávi“ niekoľko malých galaxií. charakterizovaný nasledovnými fyzikálnymi vlastnosťami: • Nemá žiadne alebo len bezvýznamné množstvo uhlovej hybnosti. čo sa dá vysvetliť zlučovaním galaxií. žiadne mladé hviezdy. nazývaných Populácia II. Tento proces zlučovania môže v niektorých prípadoch pokračovať až do súčasnosti a nie je limitovaný len na gigantické eliptické galaxie. Podľa novej predstavy (stále celkom pokusnej) je eliptická galaxia výsledkom dlhého procesu. • Väčšie eliptické galaxie majú spravidla systém guľových hviezdokôp.

Niektoré tieto variácie sú popísané nižšie. Vnútorné prstence a podtypy s vykrojením S Niektoré šošovkové galaxie obsahujú vnútorné prstence (S0(r)) a S-vykrojenie (S0(s)). Nakoľko tieto označenia boli priate pre špirálovité galaxie.Šošovková galaxia 133 Šošovková galaxia Šošovková galaxia je prechodný typ galaxie medzi eliptickou galaxiou a špirálovitou galaxiou v Hubblovej schéme. Pozostávajú väčšinou zo starých hviezd (podobne ako eliptické galaxie). niektoré majú dočastné označenie (S0(rs)). Morfologické variácie Aj napriek tomu. Kvôli ich špirálovitým ramenám a ak sú natočené tvárou. • Označenie SB0 sa dáva pri veľmi slabo viditeľnom jadre. je hľadanie objektov. org/ wiki/ En%3Alenticular_galaxy?oldid=297793523 . môžu byť rozdelené do niekoľkých podtried podľa vzhľadu. wikipedia. avšak v jej disku chýbajú náznaky špirálovej štruktúry. ktoré reprezentujú niektoré z týchto tried je veľmi obtiažne. že šošovkovité galaxie nemajú toľko rôznych zmien ako špirálovité galaxie. • Označenie SA0 sa dáva šošovkovým galaxiám bez zjavného jadra. Šošovkové galaxie patria medzi diskové galaxie (podobne ako špirálové galaxie). tým pádom majú veľmi malý počet novovznikajúcich hviezd. je ich niekedy ťažké rozoznať od eliptických galaxií. Má tvar šošovky s vypuklým jadrom a tenším diskom. Prach sa vo väčšine šošovkovitých galaxií nachádza v blízkosti jadra a sleduje svetelnú stopu galaktického jadra. Referencie [1] http:/ / en. prachový prstenec v blízkosti jadra galaxie NGC 1553 Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Lenticular galaxy [1] na anglickej Wikipédii. Šošovková galaxia NGC 5866 sa nachádza v súhvezdí Draka Guľatina Podľa de Vaucouleurs systému klasifikácie môžu byť šošovkovité galaxie rozdelené do troch podskupín založených na prítomnosti alebo absencii centrálnej guľovej štruktúry. ktoré už využili alebo stratili väčšinu zo svojej medzihviezdnej hmoty.

Pôvod špirálovitej štruktúry Prvým priekopníkom štúdií vytvárania špirálovitých ramien bol Bertil Lindblad. Navrhli. . Domnievali sa.z vypukliny. Z toho dôvodu Vysvetlenie ramien špirálovej galaxie neostávajú hviezdy na tom mieste. vo vločkovitých špirálach. Lin a Frank Shu v roku 1964. ktorí majú diskovú štruktúru. ktoré odlišujú špirálovité galaxie od ich šošovkových náprotivkov. mladých hviezd. Kedže rýchlosť rotácie galaktického disku sa mení v závislosti od vzdialenosti od stredu galaxie. bulge). to znamená. • Zložená z centrálnej vypukliny (angl. ktoré obiehajú stred galaxie. C. winding dilemma). nazývaných Populácia I. lúčovité rameno (idúce od stredu po okraj ako v kolese) by sa pôsobením rotácie rýchlo zakrivilo.zhruba logaritmicky . je špirálová galaxia. že eliptické obežné dráhy sú v niektorých oblastiach tesne vedľa seba a vytvárajú tak efekt ramien. • Vypuklina pripomína eliptickú galaxiu. na ktorom ich vidíme. aby špirálovité ramená boli prejavom špirálovitých vĺn hustoty. že elipsy sa plynule odlišujú v sklone so vzrastajúcou vzdialenosťou od stredu galaxie. V týchto ramenách sa tvoria nové hviezdy. Uvedomil si. napr. Naša Galaxia. obklopenej diskom. Toto je znázornené na obrázku. zložené z medzihviezdnej hmoty. Toto však odporuje vykonaným pozorovaniam.Špirálová galaxia 134 Špirálová galaxia Špirálová galaxia je typ galaxie v Hubblovej schéme. • Disk je ploché. že myšlienka hviezd usporiadaných permanentne v špirálovitom tvare bola neudržatelná kvôli „ohybovému dilema“ (angl. Špirálovité galaxie boli pomenované podla svetlých ramien vo vnútri disku. obsahuje veľa starých hviezd. avšak žiadnu evidentnú špirálu. sú to ramená. ktoré sa tiahnu . klasifikovaná ako Sbc (prípadne SBb. Hoci sú niekedy ťažko rozoznateľné. Prvú akceptovateľnú teóriu vymysleli C. ako sa pohybujú po svojich obežných dráhach. a otvorených hviezdokôp. čiže špirálová s priečkou) podľa Hubbleovej postupnosti. tvorenými hviezdami Populácie II. ale posúvajú sa z ramena do ramena tým. a typicky aj supermasívnu čiernu dieru vo svojom strede. Disky špirálovitých galaxií majú tendenciu byť obklopené veľkými svetelnými kruhmi. navždy. nazývaných Populácia II. rotujúce teleso. Po niekoľkých otočeniach galaxie by sa rameno zakrivilo natoľko. Je jasné. z ktorých je mnoho sústredených do guľovitých klastrov. charakterizovaný nasledovnými fyzikálnymi vlastnosťami: • Značný celkový moment hybnosti. že by omotalo galaxiu ešte pevnejšie. Mliečna cesta. že hviezdy sa pohybujú po mierne eliptických obežných dráhach a že orientácie týchto obežných dráh sú vo vzájomnom vzťahu.

Väčšina týchto galaxií boli kedysi špirálovými alebo eliptickými galaxiami. boli preklasifikované ako SBm. Nepravidelná galaxia Nepravidelná galaxia je galaxia. Tvar týchto galaxií je rôzny. Magellanove mraky boli kedysi klasifikované ako nepravidelné galaxie. Existujú dva hlavné typy nepravidelných galaxií: • Irr-I galaxia (Irr-I) je nepravidelná galaxia. príklad nepravidelnej galaxie. priečky. ktorá obsahuje niektoré typy štruktúr. v ktorej strede je jadro galaxie. ani eliptickej galaxii. Nepravidelné galaxie obsahujú veľké množstvo plynu a prachu. Označujú sa ako SB a podľa stupňa NGC 1300. SBb a SBc. SBa má na jadre najtesnejšie navinuté ramená a SBc má zase ramená najviac otvorené.Špirálová galaxia s priečkou 135 Špirálová galaxia s priečkou Špirálová galaxia s priečkou je špirálová galaxia. Niektoré nepravidelné galaxie sú špirálové galaxie zničené gravitáciou väčšieho suseda. Sú veľmi podobné galaxiám z počiatku Vesmíru. ktorá nevyhovuje žiadnemu typu Hubblovej klasifikácie galaxií. • irr-II galaxia (Irr-II) je nepravidelná galaxia. Z priečky vzchádza jedno alebo viacero ramien. ktorá neobsahuje žiadne typy štruktúr. Často obsahuje niektoré špirálové štruktúry Sm. Špirálové galaxie s priečkou patria do jednej zo štyroch tried Hubblovej klasifikácie galaxií. ktoré ale nie sú dostatočné na to aby bola zaradená k niektorému typu galaxií Hubblovej schémy. . pretože často majú nízku metalicitu a relatívne nízke množstvo plynu. štvrtý typ špirálovej galaxie s priečkou. ale odkedy boli u nich objavené špirálové štruktúry. nepodobá sa ani špirálovej galaxii. NGC 1427A. ktoré sa vďaka gravitačným silám zdeformovali. ale až z koncov tzv. Hubblov vesmírny ďalekohľad rozvinutia ramien rozoznávame ešte podtypy SBa . chýba im jadro a špirálovitá štruktúra ramien. Galaktická priečka je pritom približne obdĺžnikovité pásmo jasných hiezd. ktorej špirálové ramená vychádzajú nie z jadra galaxie. Tento typ galaxií je dôležitý pri chápaní celkového vývoja galaxií. Naša Galaxia je podľa najnovších výskumov takisto špirálová galaxia s priečkou. označovaní ako dl alebo dlrrs. často chaotický. Treťou klasifikáciou nepravidelných galaxií sú nepravidelní trpaslíci.

zatiaľ čo iní ho pokladajú za normálnu galaxiu. že väčšina galaxií. ide o malé galaxie. org/ wiki/ En%3Airregular_galaxy?oldid=302211678 Trpasličia galaxia Trpasličia galaxia je malá galaxia zložená z niekoľkých miliárd hviezd. čo je malý počet v porovnaní s Mliečnou cestou. ktorá obieha okolo tej našej. Prúdy glaktického materiálu sú odnášané od pôvvodných galaxií. wikipedia. obsahujúci vyše 30 miliárd hviezd. Galaxia Androméda alebo Galaxia v Trojuholníku. sa sformovala sa spolupôsobenia tmavej hmoty alebo z plynu obsahujúceho kovy. Nakoľko. vrátane trpasličích. Referencie [1] http:/ / en. oblaku vodíka a hélia okolo dvoch masívnych galaxií v Súhvezdí Leva.Nepravidelná galaxia 136 Pozri aj • Trpasličia galaxia Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nepravidelná galaxia Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Irregular galaxy [1] na anglickej Wikipédii. Vznik Súčasná teória predpokladá. ktorá obsahuje 200 až 400 miliárd hviezd. že mnohé trpasličie galaxie vznikli slapovými silami počas evolúcie Mliečnej cesty a galaxie Androméda. Miestni trpaslíci V Miestnej skupine galaxií sa nachádza veľký počet trpasličích galaxií. . Slapové trpasličie galaxie vznikajú pri zrážke galaxií a interakcii ich gravitačných más. Najnovšie štúdie poukázali. vesmírna sonda Galaxy Evolution Explorer objavila novo sa formujúce trpasličie galaxie z plynu obsahujúceho kovy. Medzi trpasličie galaxie sa niekedy zaraďuje aj Veľký Magellanov mrak. Tieto galaxie sa nachádzajú v prstenci Leva. pričom ich obklopuje halo temnej hmoty. ktoré často objehajú okolo väčšej galaxie akou je aj Mliečna cesta. Trpasličie galaxie Podľa Hubblovej schémý je niekoľko typov trpaslíčich galaxií: • Eliptická galaxia: trpasličia eliptická galaxia (dE) a jej podtyp trpasličia sférická galaxia (dSph) • Nepravidelná galaxia: trpasličia nepravidelná galaxia (dI) • Špirálová galaxia: trpasličia špirálová galaxia Hobitie galaxie Nedávno vytvorený názov Hobitia galaxia sa používa na oznaćenie galaxií menších ako trpasličie galaxie.

Tieto typy galaxií boli nájdené v kope galaxií Panna. ktoré prišli o plyn a okolité hviezdy vplyvom slapových interakcií pri prechode cez veľké kopy galaxií.Trpasličia galaxia 137 Ultra pevní trpaslíci Ultra pevní trpaslíci (UCD) sú nedávno objavenou triedou vysoko kompaktných galaxií s veľkým počtom hviezd. Jedným z predpokladov je. Abell 1689.Hobitie galaxie [3] (po anglicky) . Čiastočný zoznam trpasličích galaxií • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • Trpasličia galaxia Vodnár Trpasličia galaxia Veľký pes I Zwicky 18 IC 10 Veľký Magellanov mrak NGC 1569 NGC 1705 Trpasličia galaxia Pegas Trpasličia galaxia Fénix Trpasličia galaxia Strelec Trpasličia nepravidelná galaxia Strelec Trpasličia galaxia Sochár Trpasličia nepravidelná galaxia Sochár Sextans A Trpasličia galaxia Sextant Malý Magellanov mrak Trpasličia galaxia Tukan Trpasličia galaxia Malý voz Willman 1 Trpasličia galaxia Kýl Trpasličia galaxia Drak Trpasličia galaxia Pec Trpasličia galaxia Lev II Pozri aj • Hubblova schéma • Zoznam najbližších galaxií Externé odkazy • Satelitné galaxie Miečnej cesty [1] (po anglicky) • Hobitie galaxie [2] (po anglicky) • Veda . Naprieč majú dĺžku približne 200 svetelných rokov a 100 miliónov hviezd. že ide o jadrá trpasličích eliptických galaxií. kope galaxií Pec. kope galaxií Coma a ďalšie.

Trpasličia galaxia 138 Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Dwarf galaxy [4] na anglickej Wikipédii. com/ scienceastronomy/ 070115_mm_hobbit_galaxies. uu. se/ ~ns/ mwsat. wikipedia. Referencie [1] [2] [3] [4] http:/ / www. sciencemag. org/ cgi/ content/ full/ 2007/ 109/ 1 http:/ / en. space. astro. html http:/ / www. html http:/ / sciencenow. org/ wiki/ En%3Adwarf_galaxy?oldid=295586700 .

ktorá zhltáva hviezdu v galaxii RXJ 1242-11.edu/photo/2004/rxj1242/ Čierne diery takejto veľkosti môžu vzniknúť len dvomi spôsobmi: pomalým prírastkom hmoty (začínajúc z hviezdnej veľkosti) alebo nepriamo pôsobením vonkajšieho tlaku v prvých momentoch Veľkého tresku. Ich objav tiež naznačil. ktorý môže zaplniť tak malý priestor dostatočným množstvom hmoty. V máji 2004 oznámil Paolo Padovani a iní významní astronómovia svoj objav 30 predtým skrytých supermasívnych čiernych dier mimo Mliečnej cesty. ktorý by cestoval smerom do stredu čiernej diery by nepociťoval významnú slapovú silu. hustota sa so štvorcom hmotnosti zmenšuje. Priame Dopplerove merania hmoty. . Vľavo: röntgenová snímka.harvard. Sagittarius A* je pravdepodobne supermasívna čierna diera v strede našej Mliečnej cesty (nachádza sa v súhvezdí Strelca). ako sa predtým predpokladalo. odhalili veľmi rýchly pohyb. Vedci sa domnievajú. až pokým by sa nedostal do čiernej diery veľmi hlboko. Stránka: chandra. o ktorých sa predpokladá. že existuje aspoň dvakrát viac týchto čiernych dier. Supermasívna čierna diera má niektoré zaujímavé vlastnosti. Je tomu tak. je čierna diera. Dole: obrázky.139 Struktura Supermasívna čierna diera Supermasívna čierna diera je čierna diera. ktorej hmotnosť je v rozmedzí miliónov alebo miliárd hmotností Slnka. že šírka spektrálnych čiar je spojená s hmotnosťou čiernej diery. ktorá si priťahuje hmotu z neďalekej hviezdy. že zobrazujú supermasívnu čiernu dieru. ak nie všetky galaxie majú vo svojom strede supermasívnu čiernu dieru. Prvý spôsob si vyžaduje dlhý čas a veľké množstvá dostupnej hmoty pre rast čiernej diery. hypotetický astronaut. Následne. pretože polomer čiernej diery sa so zväčšujúcou hmotnosťou lineárne predlžuje. • Slapové sily v blízkosti horizontu udalostí sú podstatne slabšie. že takéto supermasívne čierne diery v stredoch mnohých galaxií sú „motormi“ aktívnych objektov. ktorý je možný len za pomoci vysokej koncentrácie hmoty v strede. ktorými sa líši od svojej menej hmotnej sesternice: • Priemerná hustota supermasívnej čiernej diery môže byť veľmi nízka. ktorá poháňa motor aktívnej galaxie. v skutočnosti môže byť nižšia ako hustota vody. ktorá obklopuje jadro blízkych galaxií. že Mliečna cesta má v galaktickom strede jednu takúto supermasívnu čiernu dieru Sagittarius A*. akými sú napríklad seyfertove galaxie a kvazary. Väčšina. Hore: umelcova predstava supermasívnej čiernej diery. Jediný v súčasnosti známy objekt. Pre ďaleké aktívne galaxie sa predpokladá. Predpokladá sa. Vpravo: optická snímka. Pretože je stredová singularita veľmi ďaleko od horizontu.

blazary. prach a medzihviezdny plyn. ktoré vyžarujú silné rádiové vlny. Žiarenie pochádza pravdepodobne zo supermasívnej čiernej diery ktorá pohlcuje hmotu v jej okolí a vydáva Hawkingovo žiarenie. Táto energia v závislosti od typu galaxie môže byť emitovaná cez väčšinu elektromagnetického spektra. ktorej veľká časť energie nie je emitovaná obyčajnými zložkami galaxie.140 Aktivna galaxia Aktívna galaxia Aktívna galaxia je galaxia. keď začali hladať rôzne typy energie prichádzajúcich z vesmírnych objektov. Typická rádiová galaxia sa vyznačuje dvoma obrovskými mrakmi hmoty ďaleko od hlavnej časti galaxie. ako sú hviezdy. napríklad v infračervenej. rádiovej. ultrafialovej. Aktívne galaxie delíme podľa smeru výtrisku a intenzity na: Kvazary. Seyfertové galaxie a rádiové galaxie. . Aktívna galaxia M87 Rádiová galaxia Rádiová galaxia je galaxia. Galaxia sa môže stať aktívnou vtedy keď sa zrazí s inou galaxiou pretože pred zrážkou okolo čiernej diery nie je už žiadna hmota takže galaxia nie je aktívna ale po zrážke sa do okolia čiernej diery dostanú hviezdy. ktorá je intenzívnym zdrojom rádiového žiarenia. Sú to vlastne aktívne galaxie. röntgenovej a gama oblasti. prach plyn ktoré začne "požierať" a emitovať žiarenie. Astronómovia našli prvé rádiové vlny asi pred 50-timi rokmi.

ktoré končia v rádiových lalokoch. Svetlo z centrálnej oblasti sa mení v intervaloch kratších ako rok. Niekedy hovoríme o nadsvetelných výtryskoch. ktorý ich intenzívne študoval v 40-tych rokoch 20. Sú pomenované po astronómovi menom Carl Seyfert. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Seyfertova galaxia Galaxia Kružidlo Blazar Blazar je galaxia s veľmi kompaktným a veľmi premenlivým rádiovým zdrojom v strede galaxie.Seyfertova galaxia 141 Seyfertova galaxia Seyfertova galaxia je súhrnné označenie špirálovej alebo nepravidelnej galaxie obsahujúcej extrémne jasné jadro. Z pólov čiernej diery vychádzajú tzv. Rádiovým zdrojom je pravdepodobne čierna diera uprostred galaxie. kedy sa nám zdá. čo znamená. pravdepodobne kvôli prítomnosti supermasívnej čiernej diery. že oblasť emisie musí byť v priemere menšia ako jeden svetelný rok. že výtrysky sa pohybujú rýchlosťou väčšou. storočia. výtrysky. Je to iba optický klam spôsobený tým. Sú podtriedou aktívnych galaxií. . ako je rýchlosť svetla. že výtrysky sa pohybujú rýchlosťou asi 99% rýchlosti svetla.

veľmi silným červeným posunom a silným elektromagnetickým žiarením najmä v röntgenovej oblasti spektra. pretože všetky známe pozorované kvazary sú veľmi vzdialené od našej galaxie. že ho vysvetľujeme ako dôsledok rozpínania vesmíru. Pozri aj • Zoznam kvazarov Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kvazar . ak by sa skutočne nachádzali v takej vzdialenosti ako vyplýva z ich červeného posunu za predpokladu. keď sa vesmír ešte len formoval do súčasnej podoby. Usudzuje sa tak na základe neobvykle veľkého červeného posuvu. ktorý je väčšinou priamo úmerný vzdialenosti. Astronómovia sa domnievajú. ktorú by museli kvazary vyžarovať. to znamená. Fotografia kvazaru. NASA Vlastnosti kvazarov Kvazary pravdepodobne v strede obsahujú masívne čierne diery. ktoré sú zdrojom silného röntgenového žiarenia. pravdepodobne veľmi vzdialený a je charakterizovaný silným gravitačným poľom.Kvazar 142 Kvazar Kvazar je kozmický objekt veľmi vysokej hmotnosti. že existovali pred miliardami rokov. že kvazary sú staré galaxie. Pri kvazaroch však niektorí vedci s týmto vysvetlením nesúhlasia kvôli obrovskej energii.

j. reťazce galaxií. Pozri aj • pekuliárna galaxia Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Interagujúce galaxie sú aj prstencové galaxie. s celkovou dĺžkou vyše 230 000 ly. v niektorých prípadoch dosahujú dĺžku až 100 000 ly. galaxia NGC 7135 s dlhým chvostom. Chvosty sú častejšie ako mosty. druhú časť tohto katalógu. Typické prípady interagujúcich galaxií: Wilsonova dvojica galaxií W 34 v súhvezdí Ryby s mostom a protiramenom. A. niekedy však vychádzajú priamo z jadra galaxií. Voroncov-Veľaminov v roku 1959 na základe fotografií palomarského atlasu oblohy (Atlas i katalog vzaimodejstvujuščich galaktik). Interagujúce galaxie sa v katalógu označujú písmenami W a poradovým číslom. pozostávajú z medzihviezdnej hmoty a hviezd. trojica galaxií IC 3481. Spektrá týchto útvarov ukazujú. Anon. Aj keď mechanizmus a príčina vzájomných interakcií nie sú jednoznačne objasnené. Mosty medzi galaxiami sú obyčajne krátke. utváraním chvostov alebo protiramien galaxií. resp. Prvý katalóg 356 integarujúcich galaxií vydal B. mostov alebo priečok medzi susednými galaxiami atď. obsahujúcu 1 500 ďalších identifikovaných interagujúcich galaxií. NGC 4676 V kopách galaxií dosahuje počet interagujúcich galaxií v priemere 7 %. IC 3483 spojená mostom. tri dvojice VV 224.143 Interakcia Interagujúca galaxia Interagujúce galaxie sú tesné páry alebo skupiny galaxií. z teoretických výpočtov vyplýva. Pri niektorých interagujúcich galaxiách sa pozoruje zvýšenie rádiového žiarenia. napríklad W 16. . napr. že majú rovnaké zloženie ako špirálové ramená galaxií. niekedy až 30 %. uverejnil v roku 1977. pri špirálových galaxiách sú dlhé a úzke. široké a jasné v prípade galaxií typu E a S0. t. často sú iba predĺžením špirálových ramien galaxií. W 226 a W 237 so silnými prejavmi vzájomných porúch. ktoré vzájomným pôsobením zapríčiňujú deformitu svojho tvaru a štruktúry. že rozličné typy deformácií môžu vznikať vplyvom vzájomného slapového pôsobenia galaxií pri ich tesnom vzájomnom priblížení. Interakcia galaxií sa prejavuje rozličnými formami: deformáciou tvaru galaxií. W 172 a W 165.

sa môžu zraziť. Mierka v hornej časti obrázku je 100 000 svetelných rokov. Pozri aj • Interagujúca galaxia • Trpasličia galaxia Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Satellite galaxy [1] na anglickej Wikipédii. planéty. Tento systém sa dá prirovnať k telesám. Galaxia má svoje ťažisko. pretože galaxie sú väčšinou tvorené prázdnym priestorom. kde jedna galaxia končí a druhá začína. Veľký Magellanov mrak. ktorého Mliečna cesta gravitačne deformuje a časom zrejme úplne pohltí.Satelitná galaxia 144 Satelitná galaxia Satelitná galaxia je galaxia. hmloviny). Ak sú obidve galaxie približne rovnakej veľkosti. ktorá obieha väčšiu galaxiu vďaka gravitačnej príťažlivosti. ak je jedna porovnateľne väčšia ako druhá. ktoré sa stretnú. ktoré sa skladajú z jednotlivých atómov. tak hovoríme o binárnom systéme. Príkladom takejto gravitačne pozmenenej galaxie je trpasličia galaxia Strelec. Referencie [1] http:/ / en. sa väčšia označuje ako primárna a menšia je satelitom. a majú svoje ťažisko. V týchto prípadoch je niekedy ťažké zistiť. ktoré nie sú navzájom prepojené. najväčšia satelitná galaxia našej Mliečnej cesty. Kolízie medzi galaxiami nemusia nutne znamenať aj kolízie medzi jednotlivými objektami. Satelitné galaxie Mliečnej cesty. V páre objehajúcich galaxií. satelit Mliečnej cesty. Aj napriek tomu je tento typ galaxie tvorený množstvom objektom (hviezdy. našej vlastnej galaxie. ktoré reprezentuje vážený priemer (podľa hmotnosti) z pozície každého jednotlivého objektu. oddeliť časť z tej druhej alebo presunúť niektoré z objektov. Galaxie. spojiť. org/ wiki/ En%3Asatellite_galaxy?oldid=288266851 . wikipedia.

Zoznam prázdnot Zoznam z roku 1994 obsahuje 27 super prázdnot do vzdialenosti 740 Mpc. Tieto dve galaxie majú okolo seba veľa menších. Prázdnota (astronómia) Prázdnota je v astronómii prázdne miesto medzi vláknami galaxie. Prázdnoty majú väčšinou priemer od 11 do 150 megaparsekov. ktoré sa nachádzajú v hustom prostredí. sú menšie ako tie v redšom prostredí. satelitných. Prázdnoty. sa občas nazývajú superprázdnoty. je to najväčšia štruktúra vo vesmíre. pričom je druhá najväčšia v Miestnej skupine po Galaxii Androméda.Skupina galaxií 145 Skupina galaxií Skupina galaxií je fyzické zoskupenie obyčajne niekoľkých desiatok galaxií. # 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 Boötesova prázdnota (Veľká prázdnota) 21 Južná miestna superprázdnota Názov Vzdialenosť (h-1Mpc) Priemer (h-1Mpc) 134 207 216 241 129 236 248 201 96 246 160 227 246 167 241 222 216 119 119 216 88 96 72 86 92 72 100 76 112 144 92 106 94 68 98 74 94 102 108 78 143 116 . Jednotlivé veľké prázdnoty. Naša Galaxia patrí do Miestnej skupiny galaxií. ktorá obsahuje veľmi málo alebo žiadne galaxie. definované absenciou superhviezdokôp. ktoré sú gravitačne viazané a môžu vytvárať menšie skupinky trpaslíčích galaxií okolo obrích galaxií. väčšinou trpaslíčích eliptických alebo nepravidelných galaxií.

ak je skutočná. . bude oveľa väčšia ako ostatné prázdnoty. Mapa Vesmír do vzdialenosti 500 miliónov ly. ktorá oddeľuje dve galaxie. Táto prázdnota je oddelená od prázdnoty Eridanus skupinou galaxií Južná Prázdnota Eridanus je prepojená s prázdnotou Eridanus dierou. Trhlina medzi galaxiami oddeľujúca prázdnotu Sochár a Mikroskopickú prázdnotu červeným posunom 1250km/s. s priemerom 300 h-1Mpc a vo vzdialenosti 1800–3000 h-1 Mpc. Má približne 1/2 veľkosti Mikroskopickej prázdnoty.Prázdnota (astronómia) 146 22 23 246 219 96 72 104 74 80 70 24 Severná miestna superprázdnota 61 25 26 27 198 246 241 Nenachádzajú sa vo vyššie zobrazenej tabuľke: • Prázdnota Kozorožec • Prázdnota Eridanus alebo "Veľká prázdnota" objavená 24. Táto prázdnota. zobrazenie vláken galaxie. Prázdnoty Názov Rozmery Poloha Informácie Poznámky Prázdnota Eridanus Mikroskopická prázdnota Prázdnota Kozorožec Prázdnota Sochár Južná Prázdnota Eridanus Táto prázdnota je oddelená od prázdnoty Sochár skupinou galaxií. augusta 2007 observatóriom National Radio Astronomy Observatory.

. . 21F http:/ / en. astro. 67. org/ wiki/ En%3Avoid_%28astronomy%29?oldid=283548916 . .Prázdnota (astronómia) 147 Pozri aj • Kozmológia Externé odkazy • Vesmír . nl/ ~strous/ AA/ en/ boom/ bel. Referencie [1] [2] [3] [4] http:/ / www. . harvard. edu/ full/ 1994ASPC. html http:/ / tatania. edu/ Voids/ http:/ / adsabs. ku. uu. phsx. wikipedia.Prázdnoty [1] (po anglicky) • Animácie prázdnôt [2] (po anglicky) • Vizualizácia blízkych veľkých štruktúr [3] (po anglicky) Zdroj Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Void (astronomy) [4] na anglickej Wikipédii.

ktoré majú alebo by mali mať vlastnú stránku vo Wikipédii. • • • • • • • • • • Abell 1835 IR1916 AM 0644-741 Androméda I Trpasličia galaxia Vodnár Trpasličia galaxia Veľký pes Trpasličia galaxia Kýl Centaurus A Galaxia Kružidlo Trpasličia galaxia Drak Dwingeloo 1 Galaxia Androméda • Dwingeloo 2 • Trpasličia galaxia Pec • • • • • • • • • • • • • • • • • • Hoagov objekt .eliptická galaxia M61 (NGC 4303) .prstencová galaxia Šošovka Huchra HVC 127-41-330 IC 10 IC 1613 I Zwicky 18 Veľký Magellanov mrak Leo I LGS 3 M31 .eliptická galaxia M60 .špirálová galaxia M59 .špirálová galaxia .148 Zoznam galaxii Zoznam galaxií Zoznamy galaxií [1] • • • • Galaxie Najbližšie galaxie Skupiny a kopy galaxií Kvazary Toto je zoznam galaxií.špirálová Galaxia v Trojuholníku (NGC 598) M49 .eliptická galaxia M51 (NGC 5194) M58 .špirálová Galaxia Androméda (NGC 224) M32 (NGC 221) M33 .

špirálová galaxia NGC 1275 NGC 1569 149 • NGC 1705 • NGC 2043 .špirálová galaxia NGC 3 NGC 55 .epiltická galaxia M106 .špirálová galaxia M74 (NGC 628) .špirálová galaxia M89 .špirálová galaxia M96 .špirálová galaxia M100 (NGC 4321) M101 (Galaxia Veterník/NGC 5457) M102 (NGC 1275) M104 (Sombrérová galaxia) M105 .špirálová galaxia M109 .špirálová galaxia M77 .špirálová galaxia M66 .špirálová galaxia M99 .špirálová galaxia NGC 2 .špirálová galaxia M81 (Bodeho galaxia/NGC 3031) M82 (Galaxia Cigara/NGC 3034) M83 (Galaxia Južný veterník/NGC 5236) M84 .Zoznam galaxií • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • M63 (Galaxia Slnečnica) M64 (Čiernooká galaxia/NGC 4826) M65 .špirálová galaxia M108 .eliptická galaxia M88 .špirálová galaxia NGC 147 NGC 185 NGC 300 NGC 404 NGC 891 .šošovková galaxia M86 .špirálová galaxia M91 .eliptická galaxia M90 .šošovková galaxia M85 .špirálová galaxia M95 .špirálová galaxia M98 .šošovková galaxia M87 (Virgo A) .špirálová galaxia M94 .špirálová galaxia M110 (NGC 205) Maffei I Maffei II Galaxia (Mliečna cesta) NGC 1 .

wikipedia. org/ wiki/ Template:Zoznamy .špirálová galaxia Trpasličia galaxia Tukan VIRGOHI21 Trpasličia galaxia Malý voz Willman 1 Wolf-Lundmark-Melotte (WLM) 150 Referencie [1] http:/ / en.Zoznam galaxií • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • NGC 2403 .špirálová galaxia NGC 3109 NGC 3184 .špirálová galaxia NGC 3628 .šošovková galaxia NGC 5195 .nepravidelná galaxia NGC 5866 NGC 6240 NGC 6822 (Barnardova galaxia) NGC 7331 NGC 7742 Trpasličia galaxia Pegas Trpasličia galaxia Fénix RXJ1242-11 Trpasličia galaxia Strelec Trpasličia galaxia Sochár Sextans A Trpasličia galaxia Sextant Malý Magellanov mrak ESO 269-57 .špirálová galaxia NGC 3982 NGC 4038 NGC 4039 NGC 4395 NGC 4555 NGC 4565 NGC 4881 NGC 5078 .

16. 19. 10.Zoznam najbližších galaxií 151 Zoznam najbližších galaxií Zoznamy galaxií [1] • • • • Galaxie Najbližšie galaxie Skupiny a kopy galaxií Kvazary Toto je zoznam najbližších galaxií zoradených podľa vzdialenosti vzostupne. 22. 27. 20. Poradie 1. 2. teda aj poradie je len približné. 11. 9. 18. 5. 15. Galaxia Trpasličia galaxia Veľký pes Trpasličia galaxia Strelec Veľký Magellanov mrak (LMC) Malý Magellanov mrak (SMC) Trpasličia galaxia Malý voz Trpasličia galaxia Drak Trpasličia galaxia Sochár Trpasličia galaxia Sextant Trpasličia galaxia Kýl Trpasličia galaxia Veľký voz Trpasličia galaxia Pec Trpasličia galaxia Lev II Trpasličia galaxia Lev I Trpasličia galaxia Fénix Barnardova galaxia (NGC 6822) NGC 185 NGC 147 Galaxia Androméda (M31) Galaxia M32 (NGC 221) Galaxia M110 (NGC 205) Androméda I Androméda II Androméda III LGS 3 IC 1613 Galaxia v Trojuholníku (M33) Trpasličia galaxia Vodnár Názov Vzdialenosť od Slnka 0 25 000 ly 81 000 ly 160 000 ly 190 000 ly 205 500 ly 248 000 ly 254 000 ly 257 500 ly 283 500 ly 330 000 ly 427 000 ly 701 000 ly 890 000 ly 1 271 000 ly 1 760 000 ly 2 021 000 ly 2 152 000 ly 2 363 000 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 363 500 ly 2 477 500 ly 2 494 000 ly 2 592 000 ly 2 608 000 ly Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie v Trojuholníku Satelit Galaxie Androméda Satelit Galaxie Androméda Poznámka Naša galaxia Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie Satelit Galaxie . 13. 12. 4. 23. 8. 17. 21. 24. 26. 3. 25. Mnohé vzdialenosti sú len odhadované a niektoré sa môžu líšiť od skutočnosti až o 50 % alebo i viac. 7. 14. 28. Vzdialenosti sú udávané vo svetelných rokoch. 6.

zo všetkých možných telies tej istej teploty vysiela najväčšie množstvo žiarivej energie.Zoznam najbližších galaxií 152 2 836 000 ly 29. Vysielané žiarenie obsahuje elektromagnetické vlny rôznej vlnovej dĺžky a S rastúcou teplotou telesa sa vrchol intenzity žiarenia posúva ku kratším vlnovým dĺžkam . zostáva v dutine a postupne je stenami dutiny pohltené. teda získava pohlcovaním energie od okolia rovnaké množstvo energie. Absolútne čierne teleso možno aproximovať dutým telesom s veľmi malým otvorom. ktoré sa vyžiari z povrchu absolútne čierneho telesa za jednotku času a rozloženie intenzity žiarenia podľa vlnových dĺžok závisí len od jeho teploty. ktoré úplne pohlcuje žiarenie všetkých vlnových dĺžok dopadajúce na jeho povrch. že množstvo vyžiarenej energie závisí od teploty a je tým väčšie. Trpasličia galaxia Tukan Wolf-Lundmark-Melotte (WLM) 3 064 500 ly Zoznam kvazarov Zoznamy galaxií [1] • • • • Galaxie Najbližšie galaxie Skupiny a kopy galaxií Kvazary Toto je zoznam známych kvazarov. Celkové množstvo energie. ako do okolia odovzdáva. • • • • • 3C48 3C212 3C273 QSO J1819+3845 Q0957+561 Absolútne čierne teleso Absolútne čierne teleso alebo čierne teleso alebo čierny žiarič je idealizované teleso. ktoré vniká do dutiny.7 K. Absolútne čierne teleso je súčasne ideálny žiarič. 30. ktoré z dutiny uniká cez malý otvor má vlastnosti žiarenia absolútne čierneho telesa. Všetko žiarenie. Experimentálne sa zistilo. Steny dutiny neustále vysielajú a pohlcujú žiarenie a žiarenie. reliktové žiarenie zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou 2. Žiarenie Slnka pomerne dobre zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou približne 5800 K. Absorpčný koeficient absolútne čierneho telesa je 1 pre všetky vlnové dĺžky. pretože teleso pri konštantnej teplote je v termodynamickej rovnováhe so svojím okolím. Experimentálna aproximácia absolútne čierneho telesa Schopnosť telesa vysielať elektromagnetické žiarenie úzko súvisí s jeho schopnosťou pohlcovať žiarenie. čím je teplota telesa vyššia.

. by I smerovalo k nekonečnu.Absolútne čierne teleso experimentálne sa zistilo. čo bolo v príkrom rozpore s experimentom. Pre malé a veľké hodnoty vlnovej dĺžky klesá k nule. podľa ktorej si harmonický oscilátor môže vymieňať energiu s okolím iba nespojite po istých kvantách hodnoty kde je frekvencia oscilátora a je Planckova konštanta.897 768 5(51) × 10–3 m K Tento empirický vzťah sa nazýva Wienov posuvný zákon. storočia Rayleigh a Jeans odvodili zákon žiarenia absolútne čierneho telesa v tvare: Tento vzťah sa nazýva Rayleighov-Jeansov zákon. Zákon žiarenia absolútne čierneho telesa podľa klasickej fyziky Zo zákonov klasickej fyziky koncom 19. ktorej hodnota je Na základe predstavy. 153 Wienov posuvný zákon Maximum I(λ) je pri istej hodnote λ(max). ale nemusí to byť pravdivé. odvodil zákon žiarenia absolútne čierneho telesa Ten istý zákon pre frekvenciu kde • • • • • je množstvo energie na jednotku plochy za jednotku času vyžiarenej v jednotkovom priestorovom uhle vo frekvenčnom intervale a je teplota absolútne čierneho telesa je Planckova konštanta je rýchlosť svetla je Boltzmannova konštanta Na základe tohoto zákona Albert Einstein odvodil teóriu fotoelektrického javu. Pri znižovaní λ k hodnotám ultrafialovej časti spektra. pričom . Vyslovil hypotézu. Množstvo vysielanej energie sa hodnotí pomocou spektrálnej hustoty žiarenia I(λ). b=2. že teleso sa skladá z veľkého množstva takýchto oscilátorov. že relatívne množstvo energie žiarenia s istou vlnovou dĺžkou sa tiež mení. Kvantový zákon žiarenia absolútne čierneho telesa Nemecký fyzik Max Planck sa zaoberal problémom žiarenia absolútne čierneho telesa a uvažoval. definovanej ako množstvo energie pripadajúcej na jednotkový interval vlnovej dĺžky. čo sa pokladá za samozrejmé. že príčinou zlyhania teórie bude niečo. Tento nesúlad klasickej teórie s experimentom sa vo fyzikálnej literatúre nazýval ultrafialová katastrofa.

Ak energia explozívneho procesu nie je dostatočná a prevládne nad ňou gravitačná sila telesa. Je rovná 2. Z hľadiska pozorovaní účinky bielej diery nemožno odlíšiť od účinkov čiernej diery. ktoré bolo pôvodne pod svojím gravitačným polomerom (pod horizontom udalostí).44 hmotnosti Slnka. a zrazu sa stalo viditeľným pre pozorovateľa v okolitom priestore. Biela diera a sivá diera majú teoretický význam v kozmológii pri vysvetľovaní niektorých dôsledkov veľkého tresku. pri ktorej ešte zostáva stabilný. len čo sa teleso dostane nad horizont udalostí. že sa nachádza pod svojím gravitačným polomerom na začiatku explozívneho procesu. Takéto teleso (sivú dieru) vzdialený pozorovateľ nemôže vidieť. Túto konštantu odvodil Subrahmanyan Chandrasekhar v roku 1930. teda 1. začne v ňom prebiehať gravitačný kolaps a teleso sa opäť dostane pod gravitačný polomer. Ak biely trpaslík túto hmotnosť prekročí.9 × 1030 kg. ale explozívnym procesom rozširovania s dostatočnou energiou (procesom opačným ako gravitačný kolaps) dostalo sa nad gravitačný polomer. tak váha horných vrstiev prekoná tlak degenerovaného plynu a dôjde k jeho zrúteniu do neutrónovej hviezdy. Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. Chandrasekharova medza Chandrasekharova medza je maximálna hmotnosť bieleho trpaslíka (jedno z konečných štádií života hviezdy). Existencia žiadnej bielej diery zatiaľ nebola potvrdená. kým čierna diera je v ňom na konci gravitačného kolapsu.Biela diera 154 Biela diera Biela diera je hypotetické kozmické teleso. . Biela diera sa odlišuje od čiernej diery tým.

Astronómia patrí medzi najstaršie vedné odbory v histórii ľudstva. Od Sumerov prevzali mytologické predstavy bohov putujúcich po nebi aj ostatné národy. Historikom astronómie pomáha aj astroarcheológia zaoberajúca sa datovaním. Najdôležitejšiu úlohu hrala hviezda Sírius. východy a západy Síria. Babylonský nový rok nezačínal v zime. Vieme Salisbury vo Veľkej Británii že pred viac ako 5000 rokmi pomenovali už niektoré súhvezdia zvieratníka (napr. žatva). Boli pravdepodobne prvými. Egypťania spočiatku používali lunárny kalendár. ich polohu (aj polohu Mesiaca) vzhľadom ku hviezdam. keď vychádzala nad obzor. dátumy slnovratov a rovnodenností. Niektoré významné nebeské objekty (napr. Začínalo obdobie záplav a staroegyptský nový rok. ich mená sa používajú dodnes. z ich blízkeho ale aj vzdialenejšieho okolia. Oblohu mali rozdelenú na severnú a južnú časť. Ich poznatky prevzali všetky národy. Vždy. V astronómii tohto národa hralo veľkú úlohu náboženstvo. Babylonská astronómia Babylončania boli skvelými astronómami. planét a Mesiaca po oblohe. slnko) považovali za bohov. Níl sa rozvodňoval. . a skatalogizovali najjasnejšie hviezdy. tisícročia pred Kr. záznamy o počasí a rôzne významné udalosti. jej počiatky treba hľadať už v starovekom Sumere na Blízkom východe. Škorpión). ale na deň jarnej alebo jesennej rovnodennosti. 365-dňový rok a 24-hodinový deň ostali po starovekých Egypťanoch až dodnes. Zapisovali do nich východy a západy Slnka a Mesiaca. ktorých mená sa zachovali dodnes. Mnohí astronómovia boli totiž aj astrológmi. ale neskôr prešli k solárnemu. významné body v obehoch planét. Staroveká astronómia Astronómia v staroveku sa zameriavala prevažne na zistenie presnej polohy nebeských objektov a na zavedenie vhodného kalendára najmä pre hospodárske úkony (siatie. Babylončania prevzali kalendár od Sumerov.Dejiny astronómie 155 Dejiny astronómie Dejiny astronómie sú opisom vývoja astronómie od jej počiatkov až do dnešných čias. ktoré sa zaujímali o prírodné vedy. Babylončania zaviedli aj zvieratníkový systém 12 súhvezdí. cez ktoré prechádza Slnko a pomenovali niekoľko hviezd. Sumerská astronómia Praveké observatórium Stonehenge neďaleko O astronomických poznatkoch Sumerov je pomerne málo správ. analýzou a kritikou archeologických nálezov týkajúcich sa astronómie. Na pozorovanie ľuďom slúžili vztýčené kamene alebo kamenné kruhy známe ako Henge. Staroegyptská astronómia Staroegyptská civilizácia uzrela svetlo sveta na sklonku 4. Väčšina babylonských astronomických textov bola napísaná v rokoch 650-50 pred Kr. Egypťania poznali málo súhvezdí. Spolu s astronómiou mala veľký význam aj astrológia. Všimli si. Boli vryté do hlinených tabuliek a nazývajú sa astronomické diáre. ktorí zostavili kalendár. Neskôr prešiel viacerými úpravami. že sa cez ne premieta pohyb Slnka.

Ich kalendár bol najzložitejší. aby sa v určitý deň dali pozorovať východy a západy nebeských telies. je jej zaradenie vo väčšom rámci ťažké. že Zem je guľatá.6 až 14. Mayská astronómia Astronómia mayskej civilizácie bola spolu s matematikou na vysokej úrovni. Pretože védska astronómia je zašifrovaná vo veršoch. z ktorých boli najvplyvnejšie Chun-tchien. pozostáva zo 14 stavieb. Z týchto dôvodov si mysleli. Mayovia verili. Podobne sa rok zaokrúhľuje na 360 dní. Pozorovali zložený pohyb Slnka po oblohe. kométach. Čínski astronómovia zároveň aj astrológovia pracovali na cisárskom dvore. ako delenie zverokruhu do 360 stupňov s 12 znameniami odvodili aj priamo z prírody. Oblohu mali rozdelenú na 28 nerovnakých častí (siou) a vytvorili 290 súhvezdí. Sväté vajce je pôvodom sveta. Tak dokázali predpovedať napr. ktorí sa obetovali. Jupiter spolu so svojimi mesiačikmi a Mesiac. Každú neobvyklú udalosť mali povinne hlásiť cisárovi (zatmenie Slnka.4 hodinami). ktoré nechal založiť Jai Singh II. mesiace sa však rátajú rovnako ako dnes. že astronomické pozorovania sa vykonávali už okolo roku 4500 pred Kr. Vedeli tiež. Vo všeobecnosti je védska astronomia však veľmi podobná babylonskej. Jantar Mantar v Jaipure (na obrázku). Na riešenie astronomických problémov používali narozdiel od Grékov viac algebru než geometriu. Známych je tiež 5 observatórií. Polohu telies a všetky iné informácie si zaznamenávali do kroník a kódexov. Používali lunisolárny kalendár. storočí v Dillí a Jaipure. vznika detailná Kozmológia s božskými prírodnými silami: nebo. posvätný (tzolkin). pretože pól považovali za sídlo samotného nebeského cisára. že pohyb Slnka a Mesiaca po oblohe riadia dobrí bohovia a aj počas tmavej noci ich vedú podsvetím. Najväčšie z nich. že nebeské telesá potrebujú ľudskú pomoc. Obetovanie a smrť počas rituálov bola veľkým privilégiom a zabezpečovala nesmrteľnosť pre všetkých. tisícročia pred Kr. Je charakteristický tým. Kchaj-tchien a Süan Jie. Mesiac. Od roku 1000 pred Kr. snažiaci sa zastaviť ich postup. tzv. dlhý počet a. že niektoré zo spoločných znakov. hviezdy a planéty. no súčasne aj najpresnejší. Vypracovali niekoľko kozmologických teorií. Pozoruhodná podoba s kresťanstvom. dráhy planét prebiehali medzi slnkom a polárnou hviezdou. Indická astronómia Niektoré tradície indickej kultúry v Indii naznačujú. keď žil astronóm Arjabháta. zem. U Číňanov hrala veľkú úlohu polárna hviezda. oheň a osem nebeských smerov. V ich záznamoch nájdeme zmienky o supernovách. že svojimi rituálmi ovplyvňujú beh vesmíru. Mayovia zostavili viacero paralelných kalendárov: občiansky (haab). škrupina je prazemou. i. hviezdnou oblohou a vzdušným obalom medzi nimi. najmä Venušu. Bola to cena za pokračujúce pretrvávanie vesmíru. . Slnko (ktoré starovekí Indovia považovali za žiariacu hviezdu). že je cyklický a riadi sa pohybom Zeme okolo Slnka . Mesiaca alebo objavenie kométy). mučenia a obetovania sa. Observatórium Jantar Mantar v Jaipure Druhý rozmach zažila indická astronómia okolo roku 500. no zároveň je možné. meteorických rojoch. Nad vzájomným ovplyvňovaním oboch kultúr sa vznáša mnoho otáznikov. V oboch sa dajú nájsť veľmi podobné veci.solárny. ale aj o precesii a slnečných škvrnách. Deň mal v každom ročnom období rôzne dĺžky (muhurtas s 9.Dejiny astronómie 156 Čínska astronómia Prvé záznamy o astronomických pozorovaniach v Číne pochádzajú už zo 4. v ktorých sa pozorovalo a merali sa astronomické fenomény. v 18. ktorému sa pripisuje koncept číslice nula. Obradné budovy stavali tak. ktorú im môžu poskytnúť ľudia počas slávnostných rituálov formou utrpenia. Mayovia verili. kde sú zlí bohovia. zatmenia Slnka.

Dejiny astronómie 157 Stredoveká astronómia Astronómia v stredoveku bola šieste zo siedmych slobodných umení. bude určený výrazom kde c je rýchlosť svetla. že napríklad kozmonauti v kozmickej lodi pohybujúcej sa rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla budú starnúť pomalšie a po návrate na Zem budú mladší ako ich vrstovníci (paradox dvojčiat). časový interval Δt medzi tými istými udalosťami meraný hodinami v inerciálnej sústave. vzhľadom na ktorú sú udalosti v stave pokoja. ale aj všetky fyzikálne procesy. . Z toho sa niekedy robí pochybný záver. Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA. že čas plynie relatívne pomalšie v sústave. Časový interval medzi dvoma udalosťami je preto najmenší v tej súradnicovej sústave. sa vzhľadom na pozorovateľa pohybuje rovnomerne rýchlosťou v (súradnicový čas). kt. Pozri aj • Chronologický prehľad dejín astronómie • Dejiny výskumu slnečnej sústavy Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy Dilatácia času Dilatácia času alebo spomaľovanie času je experimentálne overený poznatok špeciálnej teórie relativity. ktorá sa vzhľadom na pozorovateľa v pokoji pohybuje určitou konštantnou rýchlosťou. Ak sa časový interval Δt medzi dvoma udalosťami meria hodinami v súradnicovej sústave pevne spojenej s pozorovateľom (vlastný čas). Podľa teórie relativity je dilatácia času vlastnosťou samého času. spočívajúci v tom. preto sa so vzrastajúcou rýchlosťou nespomaľujú len pohybujúce sa hodiny. vyplývajúci z Lorentzových transformácií.

tzn. Vo vákuu sa všetky fotóny pohybujú rýchlosťou svetla c. Vlastnosti Všetko elektromagnetické vlnenie. Častice zložené z nepárneho počtu fermiónov sa chovajú tiež ako fermióny (napr. aj fotón sa riadi kvantovou mechanikou. protón a neutrón. tauón. ktoré sa nezhodovali s klasickým vlnovým modelom svetla.Fermión 158 Fermión Fermióny sú trieda elementárnych častíc s poločíselným spinom pomenovaná podľa talianskeho fyzika Enrica Fermiho. platí pre nich Pauliho vylučovací princíp a Fermiho-Diracovo rozdelenie (štatistika). ani časticou. ale nie je ani vlnou. Ako všetky elementárne častice. Avšak častice zložené z párneho počtu fermiónov sa chovajú ako bozóny (napr. aj vlnové vlastnosti. Má nulovú hmotnosť v pokoji a šíri sa rýchlosťou svetla. v opačnom prípade prevažujú vlnové vlastnosti elektromagnetického žiarenia. Má aj časticové. je kvantované na fotóny. mión. ktoré sprostredkúvajú sily ako fotón či gluón). ktoré popisuje vlnová dĺžka. ktorý vysvetlil experimentálne pozorovania. energia a hybnosť. Moderná koncepcia fotónu bola rozvinutá Albertom Einsteinom. ktorá je rovná 299 792 458 metrov za sekundu. Fermióny majú antisymetrickú vlnovú funkciu. žiarenie sa prejavuje ako vlnenie. mezóny skladajúce sa z dvoch kvarkov). Fotóny sa pôvodne nazývali „kvantá energie“. kvantum elektromagnetického poľa a základná "jednotka" svetla a všetkých ostatných foriem elektromagnetického žiarenia. Príklady fermiónov • • • • Leptóny . neutríno Kvarky Protón Neutrón Fotón Fotón (z gréckeho: φως (fos).elektrón. v zmysle nekonečného polčasu rozpadu. Časticové vlastnosti elektromagnetického žiarenia sa prejavujú predovšetkým pri vysokých frekvenciách (teda pri vysokých energiách fotónu). svetlo) je vo fyzike elementárna častica. Fotón je teda stabilná častica. . od rádiových vĺn po gama žiarenie. frekvencia. Fotón je jedným z kalibračných bozónov. Fotón má spin 1 a jeho elektrický náboj je nulový. Životnosť fotónu je nekonečná. Všetky elementárne častice sú buď fermióny (kvarky a leptóny vrátane elektrónu) alebo bozóny (častice. ktoré sú zložene z troch kvarkov a majú celkový spin 1/2). Môžu vznikať a zanikať pri interakciách.

pričom sa vždy (v súlade s postulátom špeciálnej teórie relativity) pohybuje rýchlosťou svetla. je frekvencia. že . ktorá sa prejavuje zotrvačnými a gravitačnými vlastnosťami. Špeciálne prístroje ako maser a laser môžu vytvoriť koherentný zväzok žiarenia. .Fotón 159 Energia. je rýchlosť svetla vo vákuu a je vlnová dĺžka. môžeme určiť jeho relativistickú hmotnosť z predchádzajúceho vzťahu. Pokiaľ uvážime. že na fotón pôsobi gravitácia podľa všeobecnej teórie relativity a on sám gravitačne pôsobi na okolie. Táto energia (a teda aj hmotnosť) spôsobuje. Tieto javy boli potvrdené pozorovaním (napr. napríklad vyžarovaním pri prechode elektrónu medzi orbitálnymi hladinami. či pri anihilácii častíc. tzn. . ale o pohybovú hmotnosť). je možné fotónu priradiť tiež Na základe relativistického vzťahu ekvivalencie energie a hmotnosti. platí: Vznik Fotóny vznikajú mnohými spôsobmi. hmotnosť Fotón existuje iba v pohybe. že pokojová hmotnosť fotónu je nulová. kde je Planckova konštanta. pozorovanie ohybu žiarenia okolo kozmických telies). Dôsledkom jeho neustáleho pohybu je však nenulová energia. Má preto nulovú pokojovú hmotnosť. určitú hmotnosť (nejde však o pokojovú hmotnosť. ktorá je definovaná vzťahom: . . Hybnosť fotónu Pomocou relativistického vzťahu pre energiu pohybujúcej sa častice pokojová hmotnosť fotónu je nulová. je možné hybnosť fotónu a zo skutočnosti. že vyjadriť nasledujúcim spôsobom: Napriek tomu. ktorá je nulová. tzn.

EO je galaxia kruhového tvaru. • Sb – menšie jadro s ramenami viac otvorenými. ako predpokladal Hubble. Každý z typov je ďalej rozdelený na ďalšie podtypy podľa tvarov. b alebo c. Hubblova ladička .Hubblova schéma 160 Hubblova schéma Hubblova schéma alebo Hubblova klasifikácia galaxií rozdeľuje galaxie podľa ich tvaru. . Označujú sa písmenom E ku ktorému je pripojené číslo 0–7 vyjadrujúce elipticitu galaxie (sploštenosť elipsy). Ide iba o grafické vyjadrenie tejto klasifikácie a nie o vývojové štádiá galaxií. Špirálové galaxie sa označujú písmenom S za ktorým nasleduje písmeno a. Ich priemet na oblohu je elipsa alebo kruh. Zaviedol ju v roku 1925 americký astronóm Edwin Hubble. Medzi eliptické galaxie patrí napríklad Messier 32 v súhvezdí Androméda alebo galaxia Virgo A v súhvezdí Panna. Graficky je táto klasifikácia znázornená ako Hubblova ladička. E7 galaxia s najväčším sploštením (galaxie s väčšou elipticitou neboli objavené). • Sc – málo výrazné jadro s ramenami ďaleko odvinutými. Číslo je určené z veľkej (a) a malej osi (b) elipsy zo vzťahu 10(a-b)/a. ktoré vychádzajú z galaktického jadra. Typy galaxií Eliptické galaxie Sú to galaxie v tvare elipsoidu (sféroidu). Tieto písmená určujú veľkosť jadra a rozvinutie ramien galaxie: • Sa – mohutné jadro s tesne navinutými ramenami.grafické znázornenie Hubblovej schémy Špirálová galaxia Pre tento druh galaxií sú typické výrazné špirálové ramená. Typickým predstaviteľom špirálovej galaxie je napríklad voľným okom viditeľná Galaxia Androméda alebo Galaxia Veterník.

Šošovkovité galaxie Podľa Hubblovej schémy tvoria prechodový typ medzi eliptickou a špirálovou galaxiou (nie sú ale vývojovým prechodom týchto typov). Označujú sa písmenami SB a podľa otvorenia ramien sa (podobne ako špirálové galaxie) delia na tri podskupiny: • SBa – tesne navinuté ramená. Ich disk má nepravidelnú štruktúru aj keď v ňom môže byť nezreteľná priečka. Nepravidelná galaxia je napríklad Galaxia Cigara v súhvezdí Veľká medvedica. Majú síce tiež jadro. Označujú sa SO. ale vybiehajú z koncov galaktickej priečky. Špirálová galaxia s priečkou je napríklad galaxia M91 v súhvezdí Vlasy Bereniky. • Irr II – narušené galaxie – napríklad interagujúce galaxie. ale špirálové ramená pri nich nevychádzajú z galaktického jadra. Pozri aj • • • • Galaxia Eliptická galaxia Špirálová galaxia Edwin Hubble . ale oveľa menšie ako špirálové galaxie. • SBb – viac otvorené ramená. K predstaviteľom galaxií v tieto kategórii patrí galaxia M86 v súhvezdí Panna Nepravidelné galaxie Nepravidelným galaxiám chýba výrazná štruktúra. • SBc – ramená ďaleko odvinuté.Hubblova schéma 161 Špirálové galaxie s priečkou Majú tvar podobný špirálovým galaxiám. Tieto galaxie sa podobajú špirálovým galaxiám s výrazným jadrom a diskom. ktorému však chýba špirálová štruktúra. Označujú sa písmenami Irr a delia sa na dve skupiny: • Irr I – nepravidelné galaxie.

Hviezda

162

Hviezda
O iných významoch výrazu Hviezda pozri Hviezda (rozlišovacia stránka).

Hviezda (nesprávne tiež stálica) je plynné (plazmové), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj žiarenia, ktoré drží pokope jeho vlastná gravitácia a ktoré má hmotnosť 0,02 až 100 hmotností Slnka. Vo hviezdach je sústredená väčšina pozorovateľnej hmoty vesmíru. Pod pojmom hviezda sa v starom chápaní myslel takmer každý objekt na nočnej oblohe ako planéta, kométa atď okrem Mesiaca. V užšom astronomickom význame sú hviezdy plynové guľovité objekty, ktoré majú vlastný zdroj žiarenia. V minulosti patrili k hviezdam len objekty, ktoré sa na nočnej oblohe zdanlivo nepohybujú (preto stálice) na rozdiel od bludíc (planét). Dôsledkom tejto zdanlivej nehybnosti utvárajú veľmi výrazné konfigurácie hviezd na oblohe, ktoré poznáme ako súhvezdia. V skutočnosti sa vo vesmíre pohybujú hviezdy obrovskou rýchlosťou až niekoľko sto kilometrov za sekundu, ale vzhľadom na ich obrovskú vzdialenosť sa voľným okom pozorovateľné zmeny v polohách hviezd prejavia až za storočia až tisícročia.

Hviezdy v otvorenej hviezdokope M41

Hviezdy patria medzi najpočetnejšie a najľahšie pozorovateľné vesmírne objekty aj bez optických prístrojov. Väčšinu ostatných telies vo vesmíre vidíme len preto, lebo odrážajú svetlo hviezd (napr. planéty), alebo sú budené k svojmu žiareniu žiarením hviezd (napr. emisné hmloviny). Hviezdy môžu byť centrami planetárnych sústav.

Vzdialenosti
Najbližšou hviezdou k Zemi je Slnko, vzdialené približne 149 597 871 km. Keďže vzdialenosti ostatných hviezd od Zeme sú obrovské, nemá zmysel vyjadrovať ich v kilometroch. Často sa vzdialenosti uvádzajú v jednotkách času, za ktorý priletí svetlo z hviezd na Zem. V tomto ohľade je Slnko od Zeme vzdialené asi 8,5 svetelných minút. Druhou je Proxima Centauri, vzdialená 4,3 svetelných rokov. Ďalšou používanou jednotkou na určenie vzdialenosti hviezd je tzv. parsek, ktorý má hodnotu asi 3,26 svetelného roka. Vzdialenosť jednotlivých hviezd od seba vo vesmíre je rôzna. Môže byť od niekoľkých svetelných hodín až po milióny svetelných rokov.

Hviezda

163

Chemické zloženie
Do objavu spektroskopie v 19. storočí sa nevedelo, z čoho sa hviezdy skladajú. Gustavovi Robertovi Kirchhoffovi sa v druhej polovici 19. storočia podarilo dokázať, že istá tmavá čiara v slnečnom spektre je spôsobená rozžeraveným sodíkom. Bola to prvá indícia objavu, že hviezdy sa skladajú z rovnakých chemických prvkov, ako telesá na Zemi. Nakoľko však zároveň všetko napovedalo tomu, že hviezdy sú veľmi horúce, tieto prvky sa vyskytujú väčšinou voľne a teda nie sú viazané v početných chemických zlúčeninách ako to poznáme na Zemi. Len najchladnejšie hviezdy majú na svojom povrchu niektoré jednoduché chemické zlúčeniny, napríklad TiO, CH a CN (na Slnku napr. OH, MgH, SiH). V dôsledku vysokej teploty je veľa atómov tiež ionizovaných. Zmes elektricky voľných nabitých častíc (iónov) a neutrálnych častíc sa nazýva plazma.

V jadrách hviezd, kde je teplota najvyššia a dosahuje minimálne 7 miliónov stupňov, je existencia akejkoľvek chemickej zlúčeniny nemožná. Hmota hviezd v týchto častiach je v stave atómových jadier a voľných leptónov. Niektoré záverečné štádiá hviezd nie sú zložené z plazmy, ale z tzv. degenerovaného plynu. Najzastúpenejší chemický prvok vo všetkých plazmových hviezdach je vodík. Po ňom nasleduje hélium. Ostatné prvky tvoria oproti vodíku a héliu len nepatrnú prímes, ktorej množstvo nie je pri všetkých hviezdach rovnaké. Závisí od veku hviezdy a od toho, koľkú generáciu hviezd od vzniku vesmíru hviezda predstavuje. Staršie hviezdy majú menšie zastúpenie ťažších chemických prvkov ako mladšie. Chemické zloženie hviezd sa časom mení v dôsledku termonukleárnych reakcií.

Slnko, naša najbližšia hviezda a zároveň z pohľadu Zeme najjasnejšia hviezda oblohy je logicky najlepšie preskúmanou hviezdou

Vlastnosti
Hviezdy majú rôzne fyzikálne vlastnosti, ktoré sa v určitých hraniciach líšia. Vlastnosti hviezd sú hmotnosť, svietivosť, polomer, teplota, spektrálny typ, hustota, premennosť.

Hmotnosť
Najvýznamnejšou charakteristikou hviezd je ich hmotnosť, ktorá určuje ich štruktúru a vývoj. Stredná hmotnosť hviezd je polovica hmotnosti Slnka. Prepdokladá sa, že v mladšom vesmíre vznikali hmotnejšie hviezdy, než pozorujeme dnes. Súčasné hmotnosti pozorovaných hviezd sa riadia tzv. Salpeterovym zákonom pomenovanom po astronómovi Edwinovi Salpeterovi, ktorý ho sformuloval. Zákon hovorí, že hviezdy s nízkou hmotnosťou sú oveľa početnejšie než hviezdy s vysokou hmotnosťou. Hviezdy s nízkou hmotnosťou sa totiž v súčasných podmienkach v galaxiách ľahšie formujú a ich život je oproti hmotnejším hviezdam tiež dlhší, pretože termojadrové reakcie v nich prebiehajú menej intenzívne a ich jadrové palivo teda dlhšie vydrží.

Hviezda

164

Určiť hmotnosť hviezdy pokiaľ tá nie je zložkou hviezdnej sústavy, je náročné. Jedna z metód je analýza jej spektra, ďalšia meranie svietivosti, ktorá je priamo závislá od hmotnosti hviezdy. V prípade dvojhviezdy astronómovia určia jej hmotnosť pozorovaním vzájomného obehu zložiek pomocou Keplerovych a Newtonovych zákonov. Hraničná hmotnosť Množstvo hmoty tvoriacej hviezdy je fyzikálnymi zákonmi obmedzené. Najmenšie hviezdy majú asi 8 % hmotnosti Slnka. Hviezdy s menšou hmotnosťou ako tento limit nemôžu existovať, Betelgeuze, jedna z najväčších známych hviezd pretože teplota a tlak v ich jadre by boli príliš nízke na zapálenie termojadrových reakcií. Na hornom hmotnostnom limite sa však teoretici nevedia zjednotiť. Väčšina odhadov sa pohybuje okolo 100-120 hmotností Slnka, pretože sa predpokladá, že väčšiu hviezdu by silný tlak žiarenia v jej vnútri roztrhal skôr, ako by dosiahla hlavnú postupnosť. Tomuto zodpovedajú aj pozorovania - pokiaľ sa niekedy pozorovala "hviezda" s väčšou hmotnosťou, podrobnejší rozbor ukázal, že ide minimálne o dvojhviezdu alebo hviezdokopu. Iné odhady horného limitu hovoria o 130-170 hmotnostiach Slnka. Niektorí stelárnici však nevylučujú ani hviezdu, ktorá by mohla byť 1000-krát hmotnejšia než Slnko. Najhmotnejšie hviezdy sú nadobri spektrálnych typov O2 a O3. Príkladom extrémne hmotnej hviezdy je hviezda éta Carinae.

Hustota
Priemerná hustota hmoty v hviezdach sa pohybuje od 1 / 10 000 000 (červení nadobri) až do 1 000 000 gramov (jednej tony) na cm3; (bieli trpaslíci). Objekty ako neutrónové hviezdy sú ešte podstatne hmotnejšie. Ich hustota hmoty dosahuje až 100 miliónov ton na cm³. Teplota a hustota plynov smerom do vnútra hviezdy rýchlo narastá. Povrchové teploty hviezd kolíšu rádovo od tisíc stupňov až po milión stupňov (neutrónové hviezdy). V jadrách hviezd pri obrovskom tlaku a teplote prebiehajú termonukleárne reakcie, ktoré sú zdrojom žiarenia hviezd. Aj rýchlosť rotácie a intenzity magnetického poľa hviezd je rôzna.

Veľkosť
Veľkosť hviezd kolíše v rozhraní od veľkosti desiatok kilometrov (neutrónové hviezdy) až do veľkosti tisícnásobkov priemeru Slnka (nadobri - napríklad Polárka). Polomery hviezd môžu byť 3000-krát väčšie než je polomer Slnka, na druhej strane najmenšia hviezda by sa zmestila do Liptovskej Mary. Vo všeobecnosti platí, že so vzrastajúcim priemerom hviezdy klesá jej hustota.

Jasnosť
Hviezdy na oblohe majú rôznu jasnosť, ktorá závisí jednak od žiarivosti hviezdy a jednak od jej vzdialenosti. Rôzna vzdialenosť hviezd od nás spôsobuje, že niektoré hviezdy sú pri pozorovaní zo Zeme jasnejšie (Vega, Sírius...) ako iné hviezdy, ktoré sú oveľa žiarivejšie, ale nachádzajú sa vo väčšej vzdialenosti (Rigel, Antares...). Jasnosť hviezd na oblohe určujeme tzv. vizuálnymi magnitúdami. Čím má vizuálna magnitúda menšie číslo, tým je hviezda jasnejšia. Najjasnejšia hviezda Sírius má magnitúdu -1,43, Vega 0,03, Polárka 2,13 a Slnko -26,7. Najslabšie hviezdy, ktoré vidíme ešte voľným okom, majú magnitúdu 6 a najslabšie hviezdy zachytené ďalekohľadmi na fotografických doskách majú magnitúdu až do 30. Hranica najslabších pozorovateľných hviezd sa so zdokonaľovaním pozorovacej techniky neustále posúva k vyšším magnitúdam.

Hviezda

165

Premennosť
Nijaká hviezda nežiari od svojho vzniku až po zánik konštantne. Tie hviezdy, ktoré však menia svoju jasnosť rýchlo (rádovo počas hodín až desaťročí) alebo o výrazné hodnoty sa označujú ako premenné. Príčina premennosti je u rôznych hviezd rôzna. Je to spôsobené buď tým, že ich zakrýva temnejší objekt (zákrytové hviezdy) alebo má premenlivosť fyzikálne príčiny od samotnej hviezdy, napr. pulzujúce hviezdy menia svoj priemer v určitom rozpätí a časovom úseku. Expandujúce hviezdy menia svoj priemer náhle obrovskými výbuchmi (supernovy pri výbuchoch zvýšia svoju jasnosť až 100-miliónkrát). Väčšina zmien jasností však nebýva taká dramatická, mnohé zmeny sú voľným okom nezachytiteľné. Hviezdy majú väčšie sklony k fyzikálnym zmenám jasnosti na začiatku (hviezdy typu T-Tauri) a na konci (Cefeidy, Miridy, supernovy...) svojho vývoja.

Mira Ceti, premenná hviezda v súhvezdí Veľryby s dlhým chvostom materiálu, ktorý uvoľnuje

Vnútorná stavba hviezdy
Hviezdy hlavnej postupnosti majú vo svojom vnútri veľmi podobnú stavbu. Rozdiely sú len v teplotách, od ktorých závisí aj to, aký typ jadrovej reakcie v hviezde prebieha. Vrstvy hviezdy smerom z vnútra von sú: • Jadro - najhorúcejšia a najhustejšia časť hviezdy. Jadrá sú zdroje energie hviezd, ktorá sa rôznymi spôsobmi prenáša na povrch hviezd a stadiaľ do okolitého prostredia. • Vrstva žiarivej rovnováhy - veľmi hrubá vrstva plazmy, ktorá obklopuje jadro. Fotóny elektromagnetického žiarenia, ktoré vznikli v jadre, prechádzajú touto vrstvou veľmi pomaly a ich vlnová dĺžka klesá. Kvôli veľkej hustote prostredia je fotón neustále pohlcovaný a vyžarovaný okolitou hmotou.

Porovnanie vnútornej stavby u hviezdy slnečného typu (vľavo) v červeným obrom (vpravo)

• konvektívna zóna - ešte chladnejšia vrstva hviezdy, v ktorej sa energia prenáša prúdením. Vrcholky zostupných a vzostupných prúdov môžeme vidieť na povrchu hviezdy ako útvary zvané granuly. • fotosféra - viditeľný (nie však pevný) povrch hviezdy. Je to najchladnejšia časť hviezdy, pri veľmi chladných hviezdach alebo v oblasti hviezdnych škvŕn (slnečných škvŕn) sa tam dokonca udržia chemické zlúčeniny. • Chromosféra - spodná časť atmosféry hviezdy. Teplota v chromosfére opäť začína stúpať. • koróna - najvrchnejšia, najhorúcejšia a najmenej hustá vonkajšia atmosféra hviezdy, ktorá sa postupne rozplýva do medzihviezdneho priestoru.

Hviezda

166

Vznik energie
Na to aby sa teleso dalo charakterizovať ako hviezda, musia v jeho vnútri prebiehať termojadrové reakcie alebo muselo fázou termojadrových reakcií prejsť v minulosti. Termojadrová reakcia je reakcia, pri ktorej sa jadrá atómov ľahkých chemických prvok zlúčia za vzniku ťažšieho prvku. Keďže jadrá atómov sú kladne nabité a navzájom sa silne odpudzujú, na spustenie temrojadrovej reakcie je potrebná veľmi vysoká teplota a tlak, ktoré tieto odpudivé sily prekonajú. U veľkej väčšiny hviezd (tzv. hlavnej postupnosti) vstupujú do reakcie jadrá najľahšieho známeho chemického prvku vodíka a výsledným produktom je hélium. Premena ľahkého vodíka na hélium môže prebiehať dvoma odlišnými spôsobmi a to protón-protónovým cyklom, alebo uhlíkovo-dusíkovo-kyslíkovým cyklom (nazývaným aj CNO cyklus podľa chemických značiek prvkov, ktoré sa ho účastnia). Na to, ktorý z týchto cyklov v jadre hviezdy prevláda má vplyv hlavne teplota v jadre. Do 16 miliónov stupňov je dominantný protón-protónový cyklus, nad touto hranicou prevláda CNO cyklus. Pre fungovanie CNO cyklu je nevyhnutná tiež prítomnosť týchto troch prvkov v jadre hviezdy. Pri obidvoch cykloch sa zhruba 1/140 hmoty premení na čistú energiu v súlade s Einsteinovou rovnicou E = mc².

Schéma protón-protónového cyklu

Hviezdy spaľujú vo svojich jadrách aj iné chemické prvky ako vodík. V protohviezdach počas ich vzniku postupne so vzrastajúcou teplotou a tlakom dochádza najprv k spaľovaniu ťažkého vodíka (deutéria), lítia, berýlia a bóru s vodíkom, kým dôjde na spaľovanie čistého ľahkého vodíka, ktorého je v jadre najviac. Výsledným produktom všetkých týchto reakcií je hélium. V starších hviezdach, ktoré sú blízko svojho zániku, však nastáva spaľovanie hélia a ďalších prvkov, ktorého výsledkom sú iné produkty (rôzne chemické prvky až po železo). Prvky ťažšie ako železo vznikajú v supernovách. Tieto druhy reakcií Schéma CNO cyklu majú veľký význam z hľadiska vzniku života vo vesmíre a terestrických planét vôbec, pretože jadrá starších hviezd sú jediným miestom, kde tieto chemické prvky vznikajú (nepočítajúc prvky, ktoré sú produktom samovoľného rozpadu ťažších jadier). Mladé hviezdy predtým, než dosiahnu hlavnú postupnosť (pozri nižšie) získavajú energiu gravitačnou kontrakciou podobne ako niektoré veľké planéty alebo hnedí trpaslíci. Gravitačná kontrakcia umožní vznikajúcej hviezde zvýšiť teplotu a tlak vo svojom vnútri natoľko, aby sa spustili termojadrové reakcie. Staré hviezdy po ukončení fázy jadrových reakcií môžu svietiť z nažiarených zásob. V oboch prípadoch (nedospelá aj stará hviezda) však tieto hviezdy vo viditeľnom spektre dosahujú len malý zlomok žiarivého výkonu, ktorý majú hviezdy s prebiehajúcimi termojadrovými reakciami.

po vyhorení všetkého paliva pozvoľna chladnú až napokon úplne zhasnú. ktoré sa stanú planetárnou hmlovinou a ich našej Galaxii malé skolabované jadrá ešte dlho svietia z nažiarených zásob ako bieli trpaslíci. Najpočetnejšie hviezdy vo vesmíre. ktoré vznikali vo vesmíre.. Keď sa mračno zahreje natoľko. alebo dokonca hypernovy a ich jadrá sa menia na maličké. Vznikajú protohviezdy. Chladné. Napokon Protohviezda teplota a tlak v jadre protohviezdy vzrastú natoľko. Najhmotnejšie hviezdy ukončujú svoj život mohutnou explóziou supernovy. paradoxne žijú kratšie. boli pravdepodobne dosť odlišné od súčasných. Jednalo sa o nesmierne hmotné a žiarivé objekty s hmotnosťami od 15 do 500 hmotností Slnka. Postupne začína voľnému gravitačnému rúteniu brániť vnútorný tlak. Zároveň postupne stúpa jeho teplota a rýchlosť rotácie. najbežnejší typ hviezdy v svoje vonkajšie obálky. život oveľa hmotnejších obrov a nadobrov len milióny alebo dokonca len státisíce rokov. Hmotnejšie hviezdy. že sa zapália termojadrové reakcie. hovoríme o emisnej hmlovine. Ďalší vývoj To. ktoré sa naďalej scvrkávajú. necelý milión rokov. Potom odhodia červeného trpaslíka. zárodky samotných hviezd. že začne žiariť. riedkych a studených mračien medzihviezdnej hmoty. Ich životnosť však bola krátka. pretože termojadrové reakcie v ich jadrách prebiehajú omnoho búrlivejšie ako v málo hmotných hviezdach. Tieto zárodky s hmotnosťou až desať tisíc slnečných hmotností ďalej kolabujú. Prvé hviezdy taktiež neobsahovali prvky ťažšie než hélium. Hviezdy s hmotnosťou Slnka sa po vyhorení zásob Umelecká predstava o blízkom pohľade na vodíka začnú rozpínať . pretože tieto prvky ešte neexistovali. ale veľmi husté degenerované objekty . závisí od jej počiatočnej hmotnosti. Hviezdy vznikajú aj v súčasnosti. takže o nejaký čas z nej môžu vzniknúť nové hviezdy. mieša sa s medzihviezdnou hmotou a vracia sa tým do obehu. zanikajú nenápadne . v šošovkových a nepravidelných galaxiách. Najvyšší vek hviezd sa odhaduje rádovo na niekoľko miliárd rokov.neutrónové hviezdy alebo čierne diery. V mračne sa začínajú tvoriť hustejšie oblasti. Gravitačná sila sa vyrovná s tlakom žiarenia prichádzajúceho z jadra. Život hviezdy s hmotnosťou Slnka trvá celé miliardy rokov. Práve v týchto miestach je preto hviezdotvorba najpočetnejšia.) zmršťovať.Hviezda 167 Vznik a vývoj Vznik hviezdy Hviezdy vznikajú z pôvodne chladných.menia sa na červených obrov. búrlivé nestabilné objekty. Tieto mračná sa nachádzajú hlavne v ramenách špirálových galaxií. hviezda sa prestane ďalej zmenšovať a usadí sa na hlavnej postupnosti. červení trpaslíci.. Prvé hviezdy. prachoplynové mračno sa začne väčšinou pod vplyvom nejakého vonkajšieho faktoru (výbuch supernovy. . zrážka s iným mračnom. ako dlho hviezda zotrvá v pomerne stabilnej fáze hlavnej postupnosti. ktorá je hviezdou vyvrhnutá v podobe planetárnej hmloviny alebo zvyškov po výbuchu supernovy sa neustále rozpína. Hmota.

Hviezdy v rámci hviezdokôp. Priestorovo ohraničená skupina určitého typu hviezd spoločného pôvodu. Hviezdy v guľových hviezdokopách sú silnejšie gravitačne viazané ako členovia otvorených hviezdokôp a často zostávajú spolu až do svojho zániku. Gravitačne tesne viazaných hviezd môže byť aj viac ako štyri. Všetky hviezdy tvoria spolu s medzihviezdnou hmotou a obrovskými množstvami tmavej hmoty gigantické kompaktné systémy . že jedna zložka je oveľa hmotnejšia ako druhá. hovoríme o štvorhviezde. Otvorená hviezdokopa (v ľavom spodnom okraji snímky) Niekedy obiehajú spoločné ťažisko tri hviezdy. Ak spoločné ťažisko obiehajú štyri hviezdy.galaxie. ktoré nazývame otvorené hviezdokopy. ktoré sa už v hviezdokopách nenachádzajú väčšinou vytvárajú oveľa bližšie a stabilnejšie konfigurácie. Všetky hviezdy viditeľné na oblohe voľným okom a menšími ďalekohľadmi patria do našej Galaxie – Mliečnej cesty. ale aj hviezdy. Známou viacnásobnou hviezdou je napríklad Trapéz v súhvezdí Orióna. že až 70% všetkých hviezd vo vesmíre je viazaných v dvojhviezdnych systémoch. Takýto systém utvára napríklad Slnku najbližšia hviezda Alfa Centauri. menej hmotná zložka obieha okolo hmotnejšej podobne ako planéty obiehajú okolo Slnka. Najčastejšie tvorí trojhviezdnu formáciu centrálna dvojica hmotnostne viac-menej vyrovnaných hviezd. Každá hviezda je súčasťou nejakej galaxie a obieha okolo jej jadra.Hviezda 168 Skupiny hviezd V molekulárnych mračnách vznikajú hviezdy v skupinách. V minulosti v našej galaxii vznikali hviezdy aj v oveľa hustejších a kompaktnejších útvaroch obsahujúcich až milióny hviezd. voľnejšia ako otvorená hviezdokopa. ktoré obiehajú spoločné ťažisko a okolo nich v oveľa väčšej vzdialenosti obieha menej hmotná tretia zložka. alebo. . Najčastejším prípadom je dvojhviezda. že nevytvára dvojhviezdny ani viacnásobný systém a nie je ani členom nijakej hviezdokopy. kedy dve približne rovnako staré hviezdy obiehajú okolo spoločného centra. ktorú tvoria dve dvojice hviezd obiehajúce okolo spoločného ťažiska. Odhaduje sa. Sú to pomerne voľné skupiny desiatok až stoviek mladých hviezd. ktoré sa časom rozpadajú. ktoré zostávajú minimálne po určitý čas gravitačne viazané. Aj hviezdy zdanlivo vytrhnuté z galaxií (napríklad pri vzájomných kolíziách galaxií) spadajú pod gravitačný vplyv nejakej galaxie. Príkladom štvorhviezdy je Epsilon Lyrae. v prípade. Voľným okom vidíme na oblohe takúto dvojicu ako jeden bod. niektoré len mohutnejšími prístrojmi a niektoré sú pri sebe tak blízko. v súčasnosti však guľové hviezdokopy v Mliečnej ceste už nevznikajú. V takomto prípade hovoríme o trojhviezde. že ani pri najvyššom dostupnom rozlíšení a ich nepodarí pozorovať ako dve oddelené hviezdy. V okolí Slnka vznikajú hviezdy v útvaroch. Niektoré dvojhviezdy možno rozlíšiť už malými ďalekohľadmi. sa nazýva hviezdna asociácia. Tieto zoskupenia sa nazývajú guľové hviezdokopy. Slnko tvorí pomerne zriedkavú výnimku medzi hviezdami tým. To sú takzvané spektroskopické dvojhviezdy. Hviezdne systémy s viac ako dvoma zložkami sa označujú súhrnným názvom viacnásobné hviezdy.

Hviezda 169 Triedenie hviezd Podľa teploty a svietivosti Hlavným zdrojom informácií o hviezdach je svetlo rozložené do spektra. R. storočia astronómovia nevedeli. ktorí sa nedajú pozorovať ďalekohľadmi a nie sú ani spektroskopickými dvojhviezdami. Umelcova predstava hviezd Sírius A (plazmová hviezda) a Sírius B (degenerovaná hviezda) . Hertzsprungov-Russellov diagram. Ide o bielych trpaslíkov.hviezdy.-tych rokov 20. Napriek tomu títo neviditeľní spoločníci gravitačne pôsobia na hviezdu. O. neutrónové hviezdy. či aj iné hviezdy majú planéty. Hviezdy zakreslené do grafu podľa spektrálnej triedy a absolútnej veľkosti (svietivosti) dávajú tzv. F. S). Sprievodné telesá Okolo niektorých hviezd sa zistila a dokázala existencia temných sprievodcov. Hertzsprungov-Russellov diagram ukazuje. K. Až do 90. V rámci tejto klasifikácie rozoznávame hviezdy ranného spektrálneho typu O. Všetky hviezdy viditeľné na oblohe voľným okom sú plazmové hviezdy. jedna z najhmotnejších a najžiarivejších známych hviezd • trpaslíkov a • podtrpaslíkov. Patria sem bieli trpaslíci. Hertzsprungov-Russellov diagram ukazuje aj vývojovú cestu hviezd. C. alebo čierne diery. G. Tieto hviezdy žiaria iba z nažiarených zásob.sú to hviezdy. S). V tomto diagrame je zreteľné delenie hviezd na: • • • • • nadobrov jasných obrov obrov podobrov hviezd hlavnej postupnosti (najpočetnejšia skupina) Éta Carinae. M. B. Podľa zdroju energie • plazmové hviezdy . nadobri a hviezdy hlavnej postupnosti. a to hlavnej vetvy a vetvy obrov. V poslednom desaťročí sa však začalo objavovať množstvo planét obiehajúcich okolo iných hviezd a v súčasnosti ich poznáme už viac ako 300. • degenerované hviezdy . K a M) a 4 zriedkavých tried (Q. že hviezdy sa zoskupujú do dvoch vetiev. v ktorých už neprebiehajú termojadrové reakcie a ich hmota je v degenerovanom stave. Iné hviezdy majú zase oveľa menej hmotných spoločníkov. Podľa spektra čiže teploty delíme hviezdy do ôsmich hlavných tried (W. Charakter spektra hviezdy určuje predovšetkým teplota hviezdnej atmosféry. prípadne nežiaria vôbec. v ktorých prebiehajú termojadrové reakcie a generujú si teda vlastné žiarenie. čo sú buď hnedí trpaslíci alebo planéty. ktoré sa stali malými degenerovanými hviezdami a preto sú nepozorovateľné. B. A. Patria sem obri. Môžu nimi byť bývalé plazmové hviezdy. neutrónové hviezdy a čierne diery. N. A) a hviezdy pozdného spektrálneho typu (G.

k extinkcii a refrakcii. Dnes používané mená pochádzajú väčšinou zo staroarabčiny. že namiesto písmena gréckej abecedy je číslica. Pozostáva z gréckeho písmena za ktorým nasleduje genitív latinského názvu súhvezdia. Vďaka scintilácii bezpečne môžeme rozoznať hviezdy od planét. Slabšie hviezdy nepozorovateľné voľným okom majú pridelené čísla v rozličných katalógoch napr. u ktorých k scintilácii nedochádza. Hviezdy sú označené od alfy až po omegu zvyčajne (nie však vždy) od najjasnejšej (alfa) až po najslabšiu (omega). ktoré popisovali ich vzhľad (napríklad Rutilicus . Prechodom svetla hviezdy atmosférou Zeme dochádza ku scintilácii (trblietaniu hviezd). Ich nehybnosť na oblohe je len zdanlivá. gréčtiny. používa sa väčšinou Flamsteedovo označenie.Hviezda 170 Názvy a označenie Už v minulosti dávali ľudia hviezdam rôzne mená. Vzhľad hviezdy na oblohe je vždy bodový. Novodobé pomenovanie hviezd vlastným menom je zriedkavé. Pokiaľ jasná hviezda viditeľná voľným okom nemá meno ani Bayerovo označenie. v ktorom sa hviezda nachádza. prípadne z latinčiny. Pre najjasnejšie hviezdy oblohy sa zvyčajne používa Bayerovo označenie. Jednou z novodobo pomenovaných hviezd je napríklad Regor. ktorý zaviedol aj hviezdnu veľkosť (magnitúdu). Polárka C je tretia najhmotnejšia hviezda systému Polárka. HD a iné. .žltkastý). Je podobné Bayerovmu s tým rozdielom. S objavom ďalekohľadu sa zvyšovalo množstvo pozorovateľných hviezd a tak sa začali vytvárať a používať rôzne hviezdne katalógy. časť súhvezdia (Phacd . SAO. Už malým ďalekohľadom ich uvidíme oveľa viac. podľa ktorého sú hviezdy s Flamsteedovym označením zoradené nie je ich jasnosť ale rektascenzia. Všetky hviezdy viditeľné voľným okom alebo malým ďalekohľadom patria do našej Galaxie. Polohu hviezd na oblohe určujeme súradnicami. ale v prípade jasných hviezd sa na označenie väčšinou používa vlastné meno či jedno z vyššie uvedených označení. Kritériom. Prvé samostatné hviezdy boli v cudzích galaxiách pozorované až v 20. Osobitný princíp označenia platí pre hviezdy vo viacnásobných systémoch. Zhruba každá šiesta hviezda viditeľná voľným okom na oblohe má svoje vlastné meno. a to aj v najväčších ďalekohľadoch (výnimkou sa v nedávnej Mladé hviezdy otvorenej hviezdokopy Plejády minulosti stali hviezdy Betelgeuze a Mira). Pozorovanie Za jasnej noci môžeme voľným okom vidieť pri ideálnom rovnom horizonte asi 3 000 hviezd.jedna z mýtických Plejád). pretože hviezdy vo svetovom priestore vykonávajú vlastné pohyby.stehno) alebo ich úlohu v mytológii (Alcyone . Čísla v týchto katalógoch majú síce pridelené všetky hviezdy do určitej limitnej magnitúdy. Najhmotnejšia zložka systému má za svojim katalógovým označením písmeno A. menej hmotná B a tak ďalej. Autorom prvého hviezdneho katalógu bol Hipparchos. Gliese 165 B je druhá najhmotnejšia hviezda systému Gliese 165. storočí. ale bežne sa používa len okolo 100 mien. Napríklad Alfa Centauri A je najhmotnejšia hviezda systému (v tomto prípade trojhviezdneho) Alfa Centauri.

Eduard Pittich. že prostredie x je opticky hustejšie ako prostredie y. mesiac a hviezdy. Velká encyklopedie vesmíru. Jednotka Index lomu je bezrozmerná veličina. vznikli slnko. Index lomu je bezrozmerná veličina. • Róbert Čeman. XLI. Kozmos. Z tejto definície vyplýva. Pozri aj disperzia. html Index lomu Index lomu (n) je veličina charakterizujúca optické prostredie. 5. Alexandra Fuknová. sírouhlíka 1. Academia. Iné projekty • • Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Hviezda Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hviezda Zdroje • FILIT [1] – zdroj. Vo všetkých prostrediach okrem vákua je vždy n>1 {napr.Galaxie. sk/ ~filit/ fvh/ hviezdy_anaximandros-e. s. ISBN 80-8067-074-9. ii. roč. Referencie [1] http:/ / dent. ISBN 80-200-0906-X. kde je rýchlosť svetla vo vákuu a rýchlosť svetla určitej frekvencie v danom opt. ktorý obklopuje zem. 2003. definovaná vzťahom .33. V tejto súvislosti sa zavádza aj pojem optická hustota definovaný tak.63). Anna Lališová Vesmír 2 Hviezdy . že sa látka plodiaca od večnosti teplo a chlad pri vzniku tohto sveta oddelila a že z nej okolo vzduchu. • Josip Klezcek (2002). že vo vákuu je n=1. 9-12.Hviezda 171 Pohľady filozofov Anaximandros Anaximandros tvrdí. ak n prostredia x > n prostedia y. Definícia Index lomu prostredia je podiel rýchlosti svetla vo vákuu k rýchlosti svetla v prostredí. fmph. uniba. Index lomu nie je pre svetlá všetkých farieb konštantný. ale závisí od frekvencie. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Keď sa potom táto guľa roztrhla a rozdelila do rozličných kruhovitých pásov. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava. október 2010. vyrástla akási ohnivá guľa ako kôra okolo stromu. • Najmasívnejšia hviezda sa ešte nenašla. prostredí. podľa ktorého index lomu druhého prostredia voči prvému sa vyjadruje podielom sinusu uhla dopadu na rozhranie týchto prostredí k sinusu uhla lomu v druhom prostredí pri prechode svetla z jedného prostredia do druhého: . Meranie indexu lomu Princíp merania Pre meranie indexu lomu sa najčastejšie využíva Snellov zákon lomu. číslo. čís. index lomu vody je 1. ktoré môže byť označené symbolom RI.

rádu je nadviazaná na pracovný etalón 1. Kalibrácia stupnice pracovného etalónu 1. rádu. rádu sa vykonáva na pracovnom etalóne 1. Sú zmerané pre vlnovú dĺžku ?D s kombinovanou štandardnou neistotou uc = 1.sa vykonáva metódou odchýlky svetelného lúča pri prechode troma hranolmi porovnaním hodnoty použitého pracovného etalónu primárneho etalonážneho rádu a hodnoty nameranej kalibrovaným refraktometrom.43 do 1.Index lomu 172 Realizácia stupnice Stupnica indexu lomu sa realizuje prostredníctvom hranolov z optického skla a kvapalných referenčných materiálov. 10-5.je nadviazaná na pracovný etalón 1.3 . ktorých geometria. rádu. Hodnoty ich indexu lomu sú v rozsahu od 1. Kalibrácia stupnice Kalibrácia sady pracovných etalónov primárneho etalonážneho rádu sa vykonáva meraním ich indexu lomu spektrogoniometrickou metódou minimálnej deviácie na goniometri Askania. Nadväznosť SMÚ vlastní dve sady hranolov a sadu kvapalných referenčných materiálov. Hodnoty ich indexu lomu sú v rozsahu od 1. Kalibrácia stupnice pracovných meradiel – refraktometrov – sa vykonáva metódou hraničného uhla porovnaním hodnoty použitého pracovného etalónu príslušného rádu a hodnoty nameranej kalibrovaným meradlom.je nadviazaná na Slovenský národný etalón.71. Sada kvapalných referenčných materiálov ( RM ) – štyri certifikované Slovenské RM – pracovné etalóny 2.Pulfrichovho refraktometra s V-blokom .5 . Sú zmerané pre dve vlnové dĺžky ?D a ?e s kombinovanou štandardnou neistotou uc = 4 . Sada hranolov – deväť pracovných etalónov primárneho etalonážneho rádu . 10-5. rádu . Kalibrácia pracovných etalónov 2.84. Hodnoty ich indexu lomu sú v rozsahu od 1. 10-6.66.39 do 1.46 do 1. vlastnosti materiálu a časová stabilita sú uvedené v TPM 7352-94. . rádu meraním ich indexu lomu metódou odchýlky svetelného lúča pri prechode troma hranolmi. rádu . Sú zmerané pre dve vlnové dĺžky ?D a ?e s kombinovanou štandardnou neistotou uc = 1. Sada hranolov – šesť pracovných etalónov 2.

Delenie CIE International Commission on Illumination (CIE) odporúča delenie na tri pásma • • • • • • • • • NIR blízke (near) infračervené žiarenie. Hranica medzi viditeľným spektrom a IR žiarením nie je presne definovaná. Infračervené žiarenie zaberá v spektre 3 dekády a má vlnovú dĺžku medzi 760 nm a 1 mm. Herschel dal aj pomenovanie tomuto žiareniu. nakoľko vychádza z citlivosti ľudského oka. je definované podľa vodnej absorpcie SWIR krátkovlnné IR žiarenie (short wave). tiež prostredné IR (intermediate IR. Všetky telesa s teplotu menšou než 4000 Kelvinov vysielajú maximum svojho žiarenia v infračervenej oblasti. IR-B podľa DIN.Infračervené žiarenie 173 Infračervené žiarenie Infračervené žiarenie je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie. V roku 1800 meral teplotu oblasti priliehajúcej k červenej oblasti spektra. had) však majú spektrum „viditeľného svetla“ posunuté. Termografický obrázok psa Za objaviteľa infračerveného žiarenia sa považuje sir William Herschel.4 µm. 3–8 µm LWIR dlhovlnné IR žiarenie (long wave) IR-C podľa DIN. pri 1450 nm. Toto delenie nie je jednoznačne dané. IR-A podľa normy DIN. vlnová dĺžka 0. prípadne sa orientujú len podľa žiarenia v tomto spektre. Zdrojom infračerveného žiarenia je každý predmet v našom okolí. Rozdelenie Infračervené žiarenie sa delí na pásma. Názov znamená „pod červenou“. 8–15 µm FIR ďaleké (far) infračervené žiarenie 15–1000 µm . IIR). resp.4–3 µm. kedy značne narastá vodná absorpcia. alebo rozšírené. energiu fotónov medzi 0.0012 a 1.63 eV. Nazýva sa tiež tepelné žiarenie. pričom červená je farba viditeľného svetla s najdlhšou vlnovou dĺžkou. Iné živočíchy (napr. MWIR strednovlnné IR žiarenie (medium wave) IR-C podľa DIN. Zemská atmosféra na veľké vzdialenosti infračervené žiarenie pohlcuje. živé organizmy a všetky vesmírne objekty. vlnová dĺžka 1.76–1.

niekedy (0.260 .7–5 µm). Je však pravdou. niekedy 5 . na varenie a pečenie a pod. . tepelné snímky budov slúžia na účely detekcie úniku tepla a pod. Využitie • Telekomunikácie Infračervené žiarenie sa často používa na prenos informácií na krátku vzdialenosť. vypaľovanie farieb.5 µm • stredné IR žiarenie (5–30 µm). • Spektroskopia slúži na detekciu vlastností materiálu (obvykle organických zlúčenín) na základe prenikania IR žiarenia vzorkou materiálu. Rôzne molekulárne väzby pohlcujú žiarenie rôznych vlnových dĺžok. alebo aktívne – osvetlenie priestoru v IR oblasti a sledovanie odrazeného žiarenia • Meranie teplôt na diaľku analýzou frekvencie IR žiarenia. O pásmo (Original) 1260–1360 nm E pásmo (Extended) 1360–1460 nm S pásmo (Short wavelength) 1460–1530 nm C pásmo (Conventional) 1530–1565 nm L pásmo (Long wavelength) 1565–1625 nm U pásmo (Ultralong wavelength) 1625–1675 nm C-pásmo je dominantné pre spojenia pomocou IR na dlhšie vzdialenosti. avšak faktom je že povrchy telies zahrievajú takmer všetky druhy elektromagnetického žiarenia. • Nahrievanie .Infračervené žiarenie sa používa ako zdroj vyžarujúceho tepla (infračervené ohrievače.675 µm.Infračervené žiarenie 174 Astronomické delenie • blízke IR žiarenie (0. odmrazovanie lietadiel.30 µm Tepelné žiarenie Infračervené žiarenie je často zamieňané za tepelné žiarenie (podľa citlivosti ľudského tela). pričom sa jednotlivým vlnovým dĺžkam vyžarovaným z telies prideľujú farby z viditeľného spektra. • Liečebné účely – nahrievanie tela pomocou IR žiarenia – využíva sa prenikavosť IR žiarenia (schopnosť preniknúť tkanivom do určitej hĺbky). sauny. Využíva sa hlavne na liečenie zápalov. opravy asfaltových povrchov. niekedy (25-40) . ktoré vyžaruje teleso • Astronomické ďalekohľady skúmajúce vesmír v oblasti IR žiarenia • Termografia je oblasť skúmania teplôt povrchov.0 µm SWIR 1. čím sa ohrievajú problémové miesta „pod kožou“.7 .1.5 µm LWIR 8 -12 (7 – 14) µm VLWIR 12 .7-1) . Za týmto účelom sa používa pásmo 1.1. sledujúce tepelnú emisiu nahriatych telies. že objekty pri izbovej teplote emitujú najviac žiarenia v pásme IR 8–12 µm.0 – 3 µm MWIR 3 . • Vojenské aplikácie – detekcia IR žiarenia motorov za účelom navedenia rakiet a zameriavania pre zbraňové systémy Zameriavacie systémy • Nočné videnie – pasívne.(200-350) µm Delenie podľa citlivosti detektorov • • • • • NIR 0. čo môže signalizovať zdravotné problémy.(25-40) µm • dlhé IR žiarenie (30–1000 µm) . Takto sa analyzujú chladnejšie (teplejšie) miesta na ľudskom tele.

Infračervené žiarenie • Infračervené lasery hlavne ako vysielače komunikačného lúča do optického kábla • Meteorológia – meteorologické satelity sú vybavené kamerami snímkujúcimi povrch zeme v IR oblasti. ako nerotujúca. Dovtedy sa však môže z rotujúcej čiernej diery uvoľniť také množstvo energie. Delia sa podľa prenášanej interakcie na: • 8 gluónov. ako aj tepelné pomery a prúdenia. Po kolapse hviezdy do čiernej diery. • Globálne skenovanie tepelných pomerov a prúdení v oceáne z hľadiska globálneho otepľovania. ktorá „tvorí“ (teda prenáša) interakcie medzi časticami. Ak pôvodná hviezda pomaly rotovala. ktorý prenáša gravitačnú silu Kerrova čierna diera Kerrova čierna diera alebo rotujúca čierna diera je čierna diera. Oblasť medzi týmito dvoma medzami je ergosféra. ktoré zodpovedá až 29 % pôvodnej hmotnosti čiernej diery. ktorý prenáša elektromagnetickú interakciu (elektromagnetická sila) • 2 bozóny W a 1 bozón Z. globálnych predpovedí pre zemeguľu • Archeológia a história – kontrola umeleckých diel . Úbytok hmotnosti však môže spôsobiť. 175 Kalibračný bozón Výmenná častica alebo kalibračný bozón alebo častica poľa je (podľa tzv. Po istom čase sa preto rotácia čiernej diery zastaví. dajú sa vidieť jednotlivé vrstvy a štruktúry v rôznej hĺbke. ktoré prenášajú silnú interakciu (jadrová sila) • fotón. ktoré prenášajú slabú interakciu (rádioaktivita) • gravitón (len hypotetický). z ktorej sa Penrosovým procesom kinetická energia čiernej diery postupne uvoľňuje do okolitého priestoru. Má ergosféru. resp. že čierna diera prestane byť čiernou dierou a exploduje. ktorý matematicky popísal jej vlastnosti.pomocou IR žiarenia sa dá pozrieť „do obrazu“. pri zmršťovaní sa rotácia postupne zrýchľuje. Pomocou týchto snímok sú schopné rozlíšiť typ a hrúbku mrakov. štandardného modelu) istý druh častice. ktorá rotuje. . táto môže rotovať až niekoľko tisíckrát za sekundu. podobne ako krasokorčuliar pri piruete. Rotujúca čierna diera spôsobuje zložitejšiu štruktúru priestoročasu vo svojom okolí. Jej horizont udalostí je menší a nie je totožný s medzou nekonečne veľkého červeného posunu. Pomenovaná je je podľa Roya Kerra.

kde je arénou boja materializmu a idealizmu[chýba zdroj]. Dnes sa vo vede prevažne uznávajú[chýba zdroj] modely utvorené v 20. podľa ktorej je nehybná Zem stredom vesmíru. že sa môže oprieť aj o bohaté pozorovania vesmíru[chýba zdroj]. vyplývajúce z tohto chápania vesmíru odstránila relativistická kozmológia (čiže kozmológia založená na Einsteinovej teórii relativity). zložitým pohybom planét musia byť skryté zákonité pravé pohyby[chýba zdroj] . konečný . vývoja a zákonitostí vesmíru • zaoberá sa konečnosťou či nekonečnosťou priestoru a času. kozmologické problémy. teoretickej fyziky a filozofie. jej vzájomným pôsobením a pohybom. . Výhodou dnešnej kozmológie je. Veľkoškálové štruktúry vesmíru podľa hindskej kozmológie Kolorovaná verzia anonymnej Flammarionovej rytiny Dejiny Prvé naivné kozmologické predstavy vznikli už v staroveku. nekonečný. A. Po objavení Newtonovho všeobecného zákona príťažlivosti sa kozmologický problém dal definovať ako fyzikálna úloha o správaní nekonečnej sústavy priťahujúcich sa hmotných telies. ďalej premenou energie vo vesmíre a geometrickými vlastnosťami priestoru. vedy a náboženstva[chýba zdroj]. Dnešná kozmológia sa zaoberá predovšetkým rozdelením hmoty vo vesmíre. Rôzne ťažkosti. Ani relativistická kozmológia však nie je bez ťažkostí[chýba zdroj]. Friedmannom. založené na teórii relativity. má charakter samostatnej vedy na hraniciach astronómie. že za viditeľným. stacionárny a pod. Časom vznikla v Európe tzv.) a overuje ich na základe výsledkov pozorovaní mimogalaktickej astronómie a rádioastronómie. Dospelo sa k nej akumuláciou pozorovaní [chýba zdroj] a na základe antického presvedčenia. Tento systém bol po boji s cirkvou a scholastikou nahradený heliocentrickou sústavou. Vytvára preto len modely vesmíru (rozpínajúci sa. pulzujúci. Dôležitá je najmä súvislosť s filozofiou. v ktorých sa vesmír prejavuje ako celok. Hoci sa považuje za súčasť astronómie. musí kozmológia pracovať na základe vytvorenia určitých predpokladov. čiže trvania kozmu Keďže zatiaľ [chýba zdroj] vesmír ešte úplne nepoznáme (pozorujeme iba jeho časť).Kozmológia 176 Kozmológia Kozmológia je odbor astronómie zaoberajúci sa tými vzťahmi. geocentrická sústava. tzv. Úlohy Hlavné predmety činnosti: • zaoberá sa všeobecnými problémami štruktúry. rokoch fyzikom A. ani nepoznáme všetky zákonitosti a vlastnosti hmoty či vesmírnych objektov.

a to. Väčšina tých. pričom podstata ostáva a menia sa len jej stavy. že je zemetrasenie. Toto učenie sme prevzali akonajstaršie. veria preto. čo sa prví zaoberali filozofiou. si myslela. hovorí. domnievajúc sa. pôvodca takejto filozofie. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. ktoré vraj zastával Táles Milétsky. Lebo to. že zem. že semená všetkých vecí majú vlhkú podstatu. Pozri aj • Kozmogónia • Planetárna kozmogónia Externé odkazy • FILIT [1] – zdroj. ani nič nezaniká. že počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. je počiatkom všetkého). ii. buď jediná. nie sú všetci rovnakej mienky. sk/ ~filit/ fvk/ kozmologia_talesova-e. pokiaľ ide o počet a druh takého počiatku. Pravda. uniba. lebo sú tej mienky. ostáva na povrchu vody ako drevo alebo niečo takého druhu. Všeobecné odvetvia astronómie Astrometria · Astrofyzika · Dejiny astronómie · Historická astronómia · Kozmológia · Galaktická astronómia · Extragalaktická astronómia · Nebeská mechanika · Vznik a vývoj galaxií · Planetológia · Stelárna astronómia · Vznik hviezd · Vývoj hviezd · Vznik a vývoj slnečnej sústavy Referencie [1] http:/ / dent. zatiaľ čo ona sama ostáva zachovaná. Zem je nesená vodou. keďže je schopná plávať. že je to voda (preto tiež hlásal. Možno čerpal túto domnienku z pozorovania. že zem spočíva na vode. a vtedy ľudia hovoria. fmph. že nič nevzniká. Pohybuje sa vraj ako čln a pohyblivosťou vody sa potom otriasa. že potrava všetkých vecí je vlhká a že z vlhka vzniká a ním sa živí aj samo teplo (to však. z ktorých všetko ostatné vzniká.Kozmológia 177 Tálesov názor na kozmológiu Tálesov názor na kozmológiu je takýto: Iní sa domnievali. že zem spočíva na vode). vyhlasujú za prvok a počiatok (arché) vecí. Táles však. túto domnienku mal teda z tohto i z toho. z čoho všetko vzniká. že sa takáto podstata (fysis) vždy zachováva… Teda musí byť určitá podstata. html . alebo viaceré. z čoho sú všetky veci a z čoho ako z prvého vznikajú a do čoho ako posledného zanikajú.

z. súradnicovú sústavu na meranie časových a priestorových intervalov. že máme dvoch pozorovateľov O a O'.Lorentzova transformácia 178 Lorentzova transformácia Lorentzova transformácia vo fyzike znamená množinu štyroch rovníc používaných na prepočet súradníc priestoru a času pri prechode medzi inerciálnymi súradnicovými sústavami za predpokladu konštantnej rýchlosti svetla vo všetkých inerciálnych sústavách. Teraz predpokladajme.z'. Vzťah medzi referenčnou súradnicovou sústavou a jej Lorentzovou Obaja používajú svoju vlastnú karteziánsku transformáciou. že obaja pozorovatelia sú vzhľadom na seba v stave rovnomerného priamočiareho pohybu v smere osi x.y'.t) a O' používa (x'. V roku 1905 pomenoval Henri Poincaré Lorentzovu transformáciu po nemeckom fyzikovi a matematikovi Hendrikovi Antoonovi Lorentzovi (1853-1928). Pri nízkych rýchlostiach sa táto transformácia blíži ku Galileovej transformácii z klasickej fyziky: . potom môžeme jednoducho vyvodiť nasledujúce hodnoty kontrakcie dĺžky a dilatácie času súradnicovej sústavy pozorovateľa O' vzhľadom k súradnicovej sústave pozorovateľa O: . Predpokladajme. O Lorentzovej transformácii sa môže uvažovať aj ako o rotácii v Minkowského priestoročase. Rýchlosť v smere osi y aj z je nulová a v čase merania sa os x pozorovateľa O prekrýva s osou x' pozorovateľa O'. Lorentzova transformácia sa zapisuje v maticovej forme ako: kde sa nazýva Lorentzov faktor a .y. že rýchlosť svetla je konštantná vzhľadom na akúkoľvek inerciálnu súradnicovú sústavu (potvrdený v roku 1887 v Michelsonovom-Morleyovom experimente). Vytvorili matematickú bázu pre Einsteinovu špeciálnu teóriu relativity. O používa (x. Ak vezmeme do úvahy fakt.t'). Všeobecnejšia množina transformácií zahrňujúca tiež transláciu aj priestorovú rotáciu súradnicových ôs sa nazýva Poincarého grupa.

Lorentzova transformácia . Lorentzova transformácia bola poprvýkrát objavená a publikovaná Josephom Larmorom v roku 1897. V poradí prvá verzia transformácie bola ale publikovaná už v roku 1890 Hendrikom Lorentzom. Svoju konečnú verziu publikoval ten istý autor v roku 1899 a 1904. Larmorove a Lorentzove konečné rovnice neboli zapísané v modernej symbolike a forme, ale boli algebraicky ekvivalentné tým, ktoré publikoval v roku 1905 Henri Poincaré, francúzsky matematik, ktorý ich upravil, aby dal týmto štyrom rovniciam koherentnú a konzistentnú formu, v ktorej ich poznáme dnes. Obaja, Larmor aj Lorentz, objavili, že transformácia rešpektuje Maxwellove rovnice elektromagnetizmu. Prírodné zákony sú symetrické vzhľadom k Lorentzovej transformácii, to znamená, že ak na ne aplikujeme Lorentzovu transformáciu, nezmenia sa.

179

Web odkazy
• Interaktívny Java Applet [1] (kliknúť na červený obdlžnik)

Referencie
[1] http:/ / www. mathe-online. at/ mathint/ struct/ applet_b_lorentz. html

Maxwellove rovnice

180

Maxwellove rovnice

Elektromagnetizmus Elektrina · Magnetizmus Elektrostatika Elektrický náboj Coulombov zákon Elektrické pole Gaussov zákon Elektrický potenciál Magnetostatika Ampérov zákon Magnetické pole Magnetický moment Elektrodynamika Elektrický prúd Lorentzova sila Elektromotorická sila Elektromagnetická indukcia Faradayov-Lenzov zákon Posuvný prúd Maxwellove rovnice Elektromagnetické pole Elektromagnetické žiarenie Elektrický obvod Elektrická vodivosť Elektrický odpor Elektrická kapacita Elektrická indukčnosť Elektrická impedancia Elektrická rezonancia

Maxwellove rovnice sú základné zákony v makroskopickej teórii elektromagnetického poľa. Možno ich zapísať buď v integrálnom alebo diferenciálnom tvare. V integrálnom tvare opisujú elektromagnetické pole v istej oblasti a v diferenciálnom tvare v určitom bode tejto oblasti.

Maxwellove rovnice

181

Formulácia Maxwellových rovníc
Nižšie uvedený zápis je platný v jednotkách sústavy SI. V iných sústavách sa v zápise objavujú navyše konštanty ako napr. rýchlosť svetla c a (Ludolfovo číslo) v sústave CGS.

Prvá Maxwellova rovnica (zákon celkového prúdu, zovšeobecnený Ampérov zákon)
integrálny tvar

Cirkulácia vektoru H po ľubovolnej orientovanej uzavretej krivke c je rovná súčtu celkového vodivého prúdu I a posuvného prúdu , uzavretého krivkou c, Krivka c a ľubovolná plocha S, ktorú krivka vymedzuje sú navzájom

pravotočivo orientované. diferenciálny tvar

Rotácia vektoru intenzity magnetického poľa H je rovná hustote vodivého prúdu j a hustote posuvného (Maxwellovho) prúdu

Druhá Maxwellova rovnica (Zákon elektromagnetickej indukcie, Faradayov indukčný zákon)
integrálny tvar

Cirkulácia vektoru E po ľubovolnej orientovanej uzavretej krivke c je rovná záporne vzatej časovej derivácii magnetického indukčného toku prechádzajúceho plochou S, ktorá je ohraničená krivkou c. Krivka c a ľubovolná plocha S, ktorú krivka obopína, sú vzájomne orientované pravotočivo. diferenciálny tvar

Rotácia vektoru intenzity elektrického poľa E je rovná záporne vzatej derivácii magnetickej indukcie B.

Tretia Maxwellova rovnica (Gaussov zákon elektrostatiky)
integrálny tvar

Elektrický indukčný tok ľubovolnou von orientovanou plochou S je rovný celkovému voľnému náboju v priestorovej oblasti V ohraničenej plochou S. diferenciálny tvar

Divergencia vektoru elektrickej indukcie D je rovná objemové hustote voľného náboja ρ. Ekvivalentná formulácia: siločiary elektrickej indukcie začínajú alebo končia tam, kde je prítomný elektrický náboj.

Maxwellove rovnice

182

Štvrtá Maxwellova rovnica (Zákon spojitosti magnetického indukčného toku)
integrálny tvar

Magnetický indukčný tok ľubovolnou uzavrenou orientovanou plochou S je rovný nule. diferenciálny tvar

Divergencia vektoru magnetickej indukcie B je rovná nule. Ekvivalentná formulácia: neexistujú magnetické monopóly (neexistujú magnetické náboje). Fyzikálne premenné použité v Maxwellových rovniciach zhŕňa nasledujúca tabuľka
Označenie Význam intenzita elektrického poľa Jednotka SI V/m

intenzita magnetického poľa A/m elektrická indukcia magnetická indukcia hustota voľného náboja hustota prúdu C/m² T C/m³ A/m²

Materiálové vzťahy pre materiály s lineárnou závislosťou
Pre širokú triedu materiálov možno predpokladať, že sú veličiny hustota polarizácie P (C/m2) a hustota magnetizácie M (A/m) vyjadrené ako:

a že pole D a B sú s E a H sú zviazané vzťahmi:

kde: je elektrická susceptibilita materiálu, je magnetická susceptibilita materiálu, ε je elektrická permitivita materiálu a μ je magnetická permeabilita materiálu V nedisperznom izotropnom prostredí sú ε a μ skaláry nezávislé na čase, takže Maxwellove rovnice prejdú na tvar:

V homogénnom prostredí sú ε a μ konštanty nezávislé na polohe a možno teda ich polohu zameniť s parciálnymi deriváciami podľa súradníc.

Maxwellove rovnice Všeobecne môžu byť ε a μ tenzormi druhého stupňa, ktoré potom odpovedajú popisu dvojlomových (anizotropných) materiálov. Nehľadiac na tieto priblíženia však každý reálny materiál vykazuje istú materiálovú disperziu, kvôli ktorej ε alebo μ závisí na frekvencii. Pre väčšinu typov vodičov platí medzi prúdom a elektrickou intenzitou Ohmov zákon v tvare

183

kde γ je merná vodivosť daného materiálu.

Maxwellove rovnice ako vlnové rovnice potenciálov
Ekvivalentne (a často s výhodou) možno vyjadriť Maxwellove rovnice pomocou skalárneho a vektorového potenciálu a , ktoré sú definované tak, aby platilo

a

sa pritom nezmenia, ak od potenciálu

odčítame ľubovolnú

, alebo k

pričítame

, kde

je

ľubovolná skalárna funkcia. Preto pre jednoduchosť výsledných rovníc môžeme navyše zvoliť tzv. Lorentzovu kalibračnú podmienku

Maxwellove rovnice potom majú tvar vlnových rovníc v časopriestore

kde

je d’Alembertov operátor.

Zdroj
• Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Maxwellovy rovnice [1] na českej Wikipédii.

Referencie
[1] http:/ / en. wikipedia. org/ wiki/ Cs%3Amaxwellovy_rovnice?oldid=830204

V hustejších mrakoch dosahuje hodnota 10−9 na 1 cm³. v Hmlovina B 33 známa aj ako Konská hlava. v ktorom sa inej môže dosahovať až milióny Kelvinov. Tieto rozmery sú blízke vlnovej dĺžke viditeľného svetla. Práve v takýchto mrakoch vznikajú hviezdy. Vodík sa nachádza v plynovo-prachových hmlovinách v neutrálnom stave (vtedy hovoríme o oblasti H I).Medzihviezdna hmota 184 Medzihviezdna hmota Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom. . uhlík. obyčajne v komplexoch plynovo-prachovej medzihviezdnej hmoty. po 10−20. Existujú v dvoch formách: svietiace a tmavé. Tmavý mrak. Fyzikálne podmienky medzihviezdneho plynu v rôznych oblastiach Galaxie sa navzájom veľmi odlišujú. hélia (28%) a ostatných ťažších chemických prvkov (kyslík. −25 oblakoch medzihviezdnej hmoty je rôzna (od 10 g. ktoré prachom prechádza. Tieto 4 zložky sú navzájom úplne premiešané. Hustota v teraz rodia hviezdy. žiarením a magnetickými poľami. rázové vlny. síra. Najhustejšie oblasti medzihviezdnej hviezdy takmer sférického tvaru sa nazývajú globuly. Infračervené žiarenie však takýmito oblakmi prechádza. ktorých priemer môže dosiahnuť až 40 pc a hmotnosť okolo 3. Môžu ho ionizovať a zahriať na teplotu až niekoľko miliónov K. Medzihviezdny prach tvorí približne 1% celkovej hmotnosti medzihviezdnej hmoty a tvorený je drobnými. atómových a molekulových iónov a voľných elektrónov.105 hmotností Slnka. Skladá sa z atómov. neón. a skladajú sa z medzihviezdneho plynu a prachu. čo je 0. Tieto mračná potom supernovy "rozfukujú" a tvoria tzv. Medzihviezdny plyn tvorí 99% celkovej hmotnosti medzihviezdnej hmoty.cm−3 (10 častíc na 1 cm³) a s teplotou 60 – 80 K tvorí mračná s priemerom 10 pc. pravdepodobne kremičitanovými alebo grafitovými zrniečkami predĺženého tvaru. čo je niekoľko tisíc častíc na 1 cm³). alebo v ionizovanom stave (oblasť H II). Hustota prachových častíc v medzihviezdnom priestore je 10−13 častíc na 1 cm³. preto medzihviezdny prach absorbuje viditeľné svetlo hviezd. Najchladnejšie a najhustejšie oblasti sú v blízkosti galaktickej roviny. najhustejšie oblasti sú chladné a najhorúcejšie sú málo husté. Medzihviezdny plyn s hustotou okolo 10−23 g. Kým v jednej oblasti je teplota len niekoľko Kelvinov. Difúzne hmloviny sú typickým príkladom optického prejavu medzihviezdnej hmoty. prachovými časticami. Pozostáva najmä z vodíka (70%). molekúl. preto je tlak medzihviezdnej hmoty v rozličných oblastiach takmer rovnaký.cm−3.1 častice na 1 cm³. s rozmermi 10−4 až 10−5 cm. dusík. argón).

J. str. 371 – 372 . je polarizované. 0. Medzihviezdna hmota je v našej Galaxii sústredená do tenkej vrstvy v jej základnej rovine s hrúbkou Otvorená hviezdokopa M45 obklopená reflexnou hmlovinou. 1987. Pôvodný prameň Hajduk. zoslabením a sčervenaním svetla hviezd. napr. že predĺžené prachové častice s určitými magnetickými vlastnosťami sú orientované pozdĺž siločiar medzihviezdneho magnetického poľa.. Na výskum špirálovej štruktúry celej Galaxie sa ako najvhodnejší prostriedok používa medzihviezdny neutrálny vodík. Podobné zastúpenie ako v našej Galaxii má aj v iných špirálových galaxiách (1 – 10 %). Tvorí 2% z celkovej hmotnosti Galaxie. sústreďuje sa v nej predovšetkým do špirálových ramien. a kol. Štohl. čo možno vysvetliť tým.. Svietenie reflexných hmlovín zapríčiňuje rozptyl svetla na prachových časticiach medzihviezdnej hmoty. Za súčasť medzihviezdnej hmoty v širšom zmysle môžeme považovať aj kozmické žiarenie. V eliptických galaxiách sa naopak medzihviezdna hmota takmer vôbec nevyskytuje (max. ktorý žiari v rádiovej oblasti na vlnovej dĺžke 21 cm. V nepravidelných galaxiách je zastúpenie medzihviezdnej hmoty vyššie. ktoré prechádza mrakmi medzihviezdnej hmoty. Encyklopédia Astronómie. A. v Malom Magellanovom mraku je to 32 % jeho celkovej hmotnosti. Obzor Bratislava. približne 200 – 300 pc.Medzihviezdna hmota 185 Medzihviezdna absorpcia svetla sa prejavuje medzihviezdnymi absorpčnými čiarami v spektrách hviezd. Svetlo hviezd.1 %).

nasledujúce po Fyzike“ resp. [2] Etymológia pomenovania Autorom pojmu metafyzika je grécky filozof a predstaviteľ antickej peripatetickej školy Andronikos z Rodu z 1. ktoré sa snažia interpretovať vznik pojmu resp. Boh. 2. nemenné a večné entity alebo princípy. proté philosophia). systematický výklad reality. filozofiu človeka (filozofická antropológia. v pôvodnej gréčtine τὰ μετὰ τὰ φυσικὰ βιβλία (tá metá tá physiká biblía – „knihy. esencia. Metafyziku zvyknú členiť podľa nemeckého osvietenského filozofa Christana Wolffa na filozofiu bytia (ontológia). ktoré sa usiluje uchopiť bytie ako také a to. Takto sa týmto písomnostiam začalo hovoriť Metafyzika. prečo Andronikos z Rodu takto knihy zaradil a pomenoval: 1. vysvetliť. bytie jestvujúce poza empiricky okúsiteľné súcno (jestvujúcno). kde toto súcno od neho bytostne a podstatne závisí. Kr. Jedná sa o teoretické a racionálne postihovanie pravdy. že témy o duchovných a nehmotných skutočnostiach v na prvý pohľad ťažko zaraditeľných spisoch siahajú poza (gr. ktoré ako základné vety myšlienkovej konštrukcie slúžia ako východiská. μετὰ čiže meta-) bežné. duša. • axiomatická metóda Axiómy sú postuláty. ktoré pojednávajú o duchovných a nehmotných skutočnostiach. pretože z formulovanej axiómy filozof následne vyvodzuje (dedukuje) mnoho ďalších tvrdení. resp. a to tak pokiaľ ide o svoje jestvovanie. keďže písomnosti o všeobecných a nehmotných skutočnostiach nevedel zaradiť pod konkrétny výstižný názov. Platón) alebo v novovekej klasike trebárs u Barucha Spinozu. zmyslovou empíriou postihnuteľné „fyzično“. Aristoteles používal na označenie takéhoto skúmania termín „prvá filozofia“ (gr. Ten ako jeden z prvých vydavateľov a komentátorov Aristotelových spisov systematicky zoradil diela svojho majstra. • transcendentálna metóda . Stanovenie axióm je často v metafyzike vecou apriórnej samozrejmosti. založené na konštrukcii myšlienok a myšlienkových systémov bez jasného opierania sa o empirické dáta. čo mu ako takému prináleží.[1] Metafyzika sa postupne vyvinula do osobitnej filozofickej disciplíny o nadzmyslových. zlo atď. filozofia existencie) a filozofiu Boha (filozofická teológia). pričom písomnosti. „knihy. Predpona μετὰ (meta-) teda znamená „za“ alebo „poza“. preto ich celkom úmyselne a výstižne nazval „metafyzičnom“ a daný súbor kníh Metafyzikou. Axiomatická metóda je jednoznačne naviazaná na logickú dedukciu. takže usúdil. ako aj pokiaľ ide o jeho účel. Tradičné metódy metafyziky Tradičnými výskumnými metódami metafyziky sú: • špekulatívna metóda Špekulatívna metóda sa usiluje o komplexné nazeranie a úplný. Andronikos ako stúpenec aristotelovského peripatetizmu veľmi dobre poznal Aristotelovo dielo. len rozumom postihnuteľných (inteligibilných) veciach (substancia.) chápaných ako stále. Pojem vznikol ako výsledok Andronikovej bezradnosti. Takto sa témam „za Fyzikou“ začalo vravieť ako metá-Physiká. René Descarta. tak ich založil za Fyziku.Metafyzika 186 Metafyzika Metafyzika je také zameranie filozofie. preto sa ich postulovanie stalo cieľom v rámci úplnej metodickej skepsy napr. Poznáme dve hypotézy. nesmrteľnosť. zaradil za traktáty o fyzike (Fyzika). Budovanie axiomaticko-deduktívneho systému sa neosvedčilo nielen v geometrii. v ktorej korenia všetky filozofické disciplíny. ale v rámci metafyziky aj v antickej klasike (napr. ktoré zase pojednávajú o hmotnej realite. ktoré sú za Fyzikou“ ). Metafyzika je základná filozofická oblasť skúmania. kozmológiu. storočia pr.

počnúc Immanuelom Kantom. význam tohto pojmu ustálil a transcendentálnym sa začalo nazývať to. keď obhajuje relevanciu kresťanskej teológie (alebo v jeho slovníku – tzv. pričom určite nemožno obísť Aristotelovo chápanie „múdrosti“ (gr. Jeho rozlíšenie je reprezentatívne. takže ju možno konkretizovať ako ontológiu 2. na ktoré rozum sám prísť nemôže. čo umožňuje a podmieňuje ľudské poznanie. Tomáš však argumentuje. sophía). keď metafyzika rozumom skúma absolútne metafyzično a tým nadobúda sama teologický rozmer?“ K tejto otázke sa dostáva Tomáš Akvinský na začiatku Teologickej sumy.Metafyzika Po prvotnom synonymnom zamieňaní s pojmom „transcendentný“ (lat. Jej predmetom sú najvšeobecnejšie príčiny jestvujúcna a bytia ako takého. Podľa neho sa metafyzika člení na dve oblasti: 1. že nie každý človek má prirodzenú vlohu alebo čas pre venovanie sa filozofii. Preto sa rozumovo budovaná metafyzika dá chápať ako postačujúca veda aj pre kresťana. ktorý s využitím prvkov scholastickej špekulácie a metodickej skepsy René Descarta nadviazal na Leibniza a stal sa tak významným systematikom nemeckej metafyzickej terminológie. predkritickom období. dlho pretrvávajúce členenie metafyziky pochádza z pera nemeckého filozofa Christiana Wolffa. ale by aj poskytla exkluzívnejšie informácie o metafyzične. Tieto metódy nikdy neboli používané v čistej podobe. že aj to je možné (na základe stvorenstva). racionálna psychológia (predmetom je duša človeka) c. racionálna kozmológia (predmetom je svet ako taký) b. hoci nevylučuje. metaphysica generalis (všeobecná metafyzika) – tá sa zaoberá bytím a súcnom ako takým. metaphysica specialis (špeciálna metafyzika) a. Aristotelova teória vedeckého poznania vníma ako najdokonalejšie a najvyššie vedenie práve tzv. múdrosť (gr. aby sám svojím rozumom dospel k poznaniu božstva. sophía). racionálna teológia (predmetom je Boh či božstvo) Takéto delenie je známe už v období scholastiky a preberá ho aj Immanuel Kant vo svojom tzv. deduktívne odvodených myšlienkových konštrukcií.[3] Vzťah metafyziky a kresťanskej teológie Základný rozdiel medzi metafyzikou a kresťanskou teológiou sa rysuje predovšetkým u stredovekého scholastika Tomáša Akvinského v jeho diele Suma teologická. nadprirodzenú alebo zjavenú posvätnú náuku. Transcendentálnu metódu teda ako prvý používa Kant. transcendere – presahovať) v období scholastiky sa. takpovediac. kedy mu bol Wolff ešte vzorom. . Takto sa podľa Tomáša Boh rozhodol zjaviť tzv. posvätnej náuky). Otázkou sa teda stáva: „Je potrebná akási ďalšia (kresťanská) teológia. Týmto zjavením je kresťanská Biblia a u Tomáša aj kresťanská (katolícka) Tradícia. Poznanie týchto úplne prvých. priam až axiomatických príčin zabezpečuje tejto. • deskriptívna metóda Táto metóda sa zameriava na najvšeobecnejší opis vzťahov a javov reality ako takej. „Sophía“ ako múdrosť sa takto u Aristotela jednoznačne predstavuje ako vyvrcholenie celej „prvej filozofie“ (gr. keďže ho presahujú. celej metafyziky. v ktorého kontexte Tomáš dichotómiu rieši. ale sa rôznorodo miesili. ktorý pôsobisko metafyziky redukuje na skúmanie apriórnych štruktúr nášho vedomia. že ona sama je v kontexte aristotelizmu vrchol ľudského poznania a dokonca i samotná blaženosť v kresťanskom zmysle znamená rozumové nazeranie Boha. proté philosophía). ktorá by tento problém nielenže riešila. Celé toto poznanie sa nadobúda realizáciou čisto rozumovej mohutnosti človeka vrátane logických. božstva. 187 Klasické členenie Klasické. resp. vede istý teologický rozmer. keďže skúmanie prvotnej príčiny je totožné so skúmaním absolútneho metafyzična resp. V prospech dostatočnosti prirodzenej teológie resp. metafyziky (u Aristotela sophía) hovorí učenie.

K-M. s. ktorý by sa mohol legitímným spôsobom prejavovať v náboženstve a umení. uniba. 188 Názory na metafyziku • Podľa Aristotela je metafyzika prvá filozofia. Metafyzika sa buduje len rozumom. čo môžem vedieť. ktorý by sa dal popísať ako úsilie o elimináciu všetkej prípadnej vnútornej kontradikcie. Anzenbacher. 444. uniba. A. 2002. časť teoretickej filozofie. ktorej by chcel vrátiť podľa možností čo najúplnejšiu autoritu. hľadanie odpovede na otázku. ii. zv. ktorý vedel využívať skúsenosť i experiment. pretože jej výroky nemožno verifikovať. Schmidt. ako aj metafyzika a etika patria podľa jeho mienky k prírodovedným a empirickým disciplínam. sk/ ~filit/ fvm/ metafyzika_-_nazory_na_nu.. (Begrndet von H. Lebo úlohou filozofie je podľa Bacona skúmanie skutočnosti a odhaľovanie zákonov. 656 s. zatiaľ čo kresťanská filozofia si dogmatickým spôsobom stanovuje axiómy zo spomínaného zjavenia a k rozumu má vzťah. Olomouc : Nakladatelství Olomouc s. ktoré ju ovládajú. autorov: Filosofický slovník. o. pravdy z rozumu. pretože sa otvára k možnej skúsenosti nekonečného a zároveň. Z FILITu (http:/ / ii. 2002. http:/ / dent. Referencie [1] [2] [3] [4] [5] [6] [7] Philosophisches Wörterbuch. o. Za najväčšiu autoritu v oblasti filozofie považuje Aristotela. Základy doxografie. autorov: Filosofický slovník. Olomouc : Nakladatelství Olomouc s.Metafyzika Vytýčený rozdiel medzi metafyzikou s teologickým rozmerom (u Aristotela sophía) a kresťanskou teológiou sa teda rysuje práve v kontexte zdroja ich informácií. Tak filozofia prírody. neu bearbeitet von G. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Praha. fmph. fmph. názory na ňu Legowicz. Obzor 1972. Aufl. Bratislava. Veda 1979. html . zatiaľ čo kresťanská teológia sa inšpiruje aj kresťanským zjavením. 668. pravdy z viery. SPN 1990. Schischkoff) Stuttgart Kr"ner 1991.[4] [5] • Metafyzika je podľa Rudolfa Carnapa výraz určitého životného pocitu.[4] [5] • Roger Bacon stotožňuje filozofiu s vedou vôbec. čo môžem vedieť. Bratislava. Toto rozlíšenie je totožné s rozlíšením filozofickej (prirodzenej) teológie a kresťanskej teológie. Metafyzika má prednostné miesto pred ontológiou. r. r. Metafyzika teda vylučuje všetky výpovede. Cení si v ňom predovšetkým prírodovedca a mysliteľa. ISBN 80-7182-064-4 • FILIT [7] – zdroj. J. Zdroje • Kol. ktoré nepochádzajú z číreho rozumu. z čoho vznikajú tzv.) Encyklopédia Slovenska..[4] [6] • Metafyzika je podľa Levina transcendencia k druhému. III.: Úvod do filozofie. (22. Kol. Metafyzika nemôže byť však vedou. sk/ ~filit/ fvm/ metafyzika. dáva miesto etike.: Prehľad dejín filozofie.[4] [6] • Podľa Kanta je metafyzika skúmanie toho. z čoho pochádzajú tzv. ešte pred ontológiou. html) Metafyzika. 304 s.

(1918). 1225–1274) a dokonca Aristoteles (384–322 pred Kr. podľa ktorého sa súcna nemajú zmnožovať. Occamova britva z nespočetného množstva takýchto alternatívnych teórií vyberá práve Newtonov zákon.Occamova britva 189 Occamova britva Occamova britva (Viliam z Ockhamu) je princíp ekonómie myslenia. Tomáš Akvinský (c. a zvyšok spôsobujú inak neviditeľní a nemerateľní trpaslíci. čo sa stalo známym ako Occamova britva. • Thorburn. M. že gravitačná sila je v skutočnosti polovičná než podľa Newtonova zákona. Occamova britva sa dá interpretovať dvoma mierne odlišnými spôsobmi. Termín Occamova britva sa prvý krát objavil v roku 1852 v prácach Sira Williama Rowana Hamiltona (1805–1865). ktorá vraví. "The Myth of Occam's Razor [1]". Napríklad k Newtonovmu gravitačnému zákonu možno sformulovať alternatívnu teóriu. Roger (1976). Externé odkazy • FILIT [2] – zdroj. Ockham's Razor: A Historical and Philosophical Analysis of Ockham's Principle of Parsimony. Užšie chápanie Occamovej britvy sa týka časti jednej teórie: Ak nejaká časť teórie nie je pre dosiahnutie výsledkov nevyhnutná. pretože poznanie sa vytvára len na základe skúsenosti a logiky. História Korene toho. ktorí telesá postrkujú tak. dávno po Occamovej smrti približne v roku 1349. Philosophical Studies (Ireland) 6: 105–112. Prvý možno popísať takto: Ak pre nejaký jav existuje viacero vysvetlení. možno sledovať v prácach filozofov ako John Duns Scotus (1265–1308). "Aristotle's Razor". Trpaslíci však s postrkovaním prestanú v roku 2042. Occamova britva rieši problém nekonečnej rozmanitosti teórií. A hoci formuloval princíp rôznymi spôsobmi. do teórie nepatrí. M. najpopulárnejšia verzia "britvy" nebola napísaná ním. Mind 27 (107): 345-353. (1956). • Charlesworth. . J. ak to nie je nevyhnutné (Entia non sunt multiplicanda praeter necessitatem). na ktorých úspešne stavia i súčasná veda. W. Occam nevymyslel termín "britva". ktorý žiadnych trpaslíkov nepotrebuje. že esencie (podstaty) sú zbytočné a iluzórne súcna. takže jeho asociácia s ním môže byť daná frekvenciou a efektívnosťou s akou ju využíval (Ariew 1976). z ktorého pôvodne čerpal tento článok. ale človekom menom John Ponce z Corku v roku 1639 (Thorburn 1918). Z toho vyplýva. je lepšie uprednostniť to najmenej komplikované.) (Charlesworth 1956). aby sa zdanlivo chovali podľa Newtonovho zákona. Champaign-Urbana. Zdroje • ARIEW. Použitie vo vede Occamova britva je jedným zo základných princípov či postupov. čo bude znamenať koniec známych fyzikálnych zákonov. ktoré vedú k rovnakým výsledkom. University of Illinois.

neprinesie nič nového. Navyše v teórii relativity (v špeciálnej. Vlastnosti priestoročasu Pri popise pohybu musíme zaznamenať nielen polohu.Occamova britva 190 Referencie [1] http:/ / www. Výpočet Výpočet vzdialenosti bodov v priestore Ak je vzdialenosť medzi bodmi A a B je . ale priestoročas je na pozorovateľovi nezávislý a tvorí základný rámec pre možnosť realizácie fyzikálnych zákonov nezávislych na vzťažnej sústave vo vesmíre. sk/ ~filit/ fvo/ occamova_britva. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať. Všetky udalosti. uniba. zaznamenávame udalosti. že takáto myšlienka dávať dokopy priestor a čas. nikdy nie osobitne v priestore a osobitne v čase. hi. Záznam o každej udalosti sa skladá vždy zo štyroch čísel. Vnímanie času a priestoru ako nezávislých pojmov je závislé na pozorovateľovi. dianie okolo nás. Alebo by sme mohli povedať skrátene v priestoročase (alebo v časopriestore). len tým. ale aj všeobecnej) je dokonca nevyhnutné uvažovať vždy dianie v rámci priestoročasu. ii. Priestoročas zaviedol Herman Minskowski v rokoch 1907 . že v relativite je to jedna z klúčových myšlienok. fmph. Túto skutočnosť môžeme povedať aj inými slovami: „všetky objekty aj my sa pohybujeme nielen v priestore. (pozri obr.1908 (Einsteinov profesor matematiky). kde tri z nich udávajú polohu udalosti v priestore a jeden údaj udáva čas jej nastatia. html Priestoročas Priestoročas alebo časopriestor je štvorrozmerný priestor zjednocujúci trojrozmerný fyzikálny priestor a čas. že sme vymysleli akurát nový skrátený názov. ale aj v čase“. pdf [2] http:/ / dent. is/ ~sveinbt/ files/ papers/ MythOfOccamsRazor. ale aj vo vesmíre sa odohráva v „aréne“ nazývanej priestoročas. ale aj čas. Ukázalo sa však. Body priestoročasu zodpovedajú bodovým udalostiam. potom podľa Pytagorovej vety v dvojrozmernom priestore bude táto vzdialenosť: Výpočet vzdialenosti dvoch bodov v priestoročase Ak by ľubovoľný iný pozorovateľ použil svoje súradnice (označme ich s čiarkou) a vypočítal by: . resp.).

existuje istý druh vzdialenosti. Priestoročasový Interval vypočítame: . resp. Výpočet vzdialenosti medzi udalosťami Aj medzi dvoma udalosťami (bodmi v priestoročase). je invariantom: Z nemennosti tohto intervalu vidíme okamžite prekvapujúci dôsledok – jednu z najväcších inovácii a zmien v našom chápaní času. dostane aj ten istý výsledok. Inak by sa interval nezachoval. Ak sú pre dvoch pozorovateľov rôzne priestorové vzdialenosti a medzi danými udalosťami. Na obrázku sú znázornené udalosti A a B. pdf . sk/ ~tuleja/ vscience/ relativita/ Relativita. Interval je pre všetkých pozorovateľov rovnaký. Výpočet vzdialenosti dvoch udalostí v priestoročase Tento vzorec je pre vzdialenosť danú Pytagorovou vetou veľmi podobný výpočtu vzdialenosti medzi dvoma bodmi. Ak ľubovoľný iný pozorovateľ použije svoje súradnice (označme ich s čiarkou) a výpočíta . nemení sa. ktoré sa líšia o o . aj priestor .Priestoročas potom 191 Obdobný vzorec platí aj pre trojrozmerný priestor. Pozri aj Teória relativity Externé zdroje Učebný text pre gymnázium: Jozef Hanc. Vo výpočte vzdialenosti medzi udalosťami vystupuje aj čas. Inými slovami čas nebeží rovnako pre všetkých pozorovateľov.priestoročasový interval. Udalosti v reálnom svete sú však odelené nielen v priestore ale aj v čase. Slavomír Tuleja [1] Referencie [1] http:/ / vk. upjs. musia byť rôzne aj doby a medzi ich nastatiami (pričom je konštantná rýchlosť svetla ).

Teplota v centrálnej oblasti postupne narastá od 10 Kelvinov. Spolu s teplotou narastá v strede protohviezdy aj tlak. tmavej. okolo 100 000 rokov. Protohviezda vzniká z globuly. Protohviezdam s hmotnosťou 15 hmotností Slnka to trvá kratšie. nahliadnuť pod tmavú hmlovinu. Počas svojho vývoja sa protohviezda posúva po Hertzsprungovom–Russellovom diagrame zhora nadol po tzv. kým sa z nich vyvinú hviezdy hlavnej postupnosti. Gravitačná kontrakcia sa zastavuje. Okolo protohviezdy sa niekedy môže vytvoriť protoplanetárny disk. ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje. hneď ako v jadre protohviezdy začnú prebiehať termojadrové reakcie. Podarilo sa tak energetické rádiové a infračervené žiarenie. . z ktorého môžu vzniknúť planéty. ktoré mala v štádiu globule až po niekoľko miliónov Kelvinov. Vďaka gravitačnej kontrakcii sa globula zmršťuje a zahrieva. ktoré však predstavuje len zlomok žiarenia uvoľňovaného neskôr termojadrovými Fotografia objektu Herbig-Haro 46/47 získaná Spitzerovým vesmírnym reakciami. približne guľatej hmloviny gravitačnou kontrakciou. ako hviezda dosiahla hlavnú postupnosť. Jej gravitačná energia sa mení na elektromagnetické žiarenie. ako oblaky vodíka a hélia začali kontrakciu a predtým. Protohviezdam s hmotnosťami blízkymi hmotnosti Slnka obyčajne trvá 10 miliónov rokov. Ide predovšetkým o málo ďalekohľadom v oblasti spektra blízkeho infračervenému žiareniu.Protohviezda 192 Protohviezda Protohviezda alebo prahviezda je obdobie vývoja hviezdy po tom. malej. Hayashiho stope.

tak by nebol tento pomer reálnym číslom.8 km/h). Elektromagnetické zákony (ako sú Maxwellove rovnice) hovoria. čo znamená rýchlosť). že je to konštanta c. Vo všeobecnej teórii relativity je rýchlosť c tiež rýchlosť šírenia sa gravitácie. transformácie však deformujú vzdialenosti a časy takým spôsobom. Je dôležité poznamenať. Rýchlosť svetla v inom prostredí (teda nie vo vákuu) je menšia ako c (čo definuje index lomu prostredia). že farba svetla vpredu (v smere pohybu) by bola s modrým posunom a farba vzadu s červeným. ale definíciou. čo je základom špeciálnej relativity. hoci podľa relativistického Dopplerovho javu sa farba. preto ak je svetlo nejako upravené aby sa šírilo rýchlosťou menšou ako c. Kvôli dilatácii času špeciálnej relativity sa pomer medzi časom vnímaným vonkajším pozorovateľom a časom vnímaným pozorovateľom pohybujúcim sa bližšie a bližšie rýchlosti svetla blíži k nule. tak by sa porušila kauzalita: v nejakých iných vzťažných sústavách by bola informácia doručená skôr ako by bola vyslaná. tak to priamo neovplyvní špeciálnu teóriu relativity. Táto presná hodnota nie je určená meraním. Preto sa na c môže pozerať ako na fyzikálnu konštantu a tento fakt je základom špeciálnej teórie relativity. frekvencia. Rýchlosť svetla sa značí písmenom c (údajne z latinského celeritas.Rýchlosť svetla 193 Rýchlosť svetla Rýchlosť svetla vo vákuu sa presne rovná 299 792 458 metrov za sekundu (1079252848. že rýchlosť svetla zostáva konštantná. že rýchlosť elektromagnetického žiarenia c nezávisí od rýchlosti objektu vyžarujúceho žiarenie. všetci pozorovatelia namerajú rovnakú rýchlosť svetla vo vákuu. nezávisle od vzťažnej sústavy pozorovateľa alebo rýchlosti objektu vyžarujúceho svetlo. energia a hybnosť svetla zmení. Ak sa skombinuje pozorovanie s princípom relativity. Pozorovatelia cestujúci veľkými rýchlosťami zistia. . takže "príčina" by bola pozorovaná po "následku". Takéto porušenie kauzality nebolo nikdy pozorované. Ak by sa niečo mohlo pohybovať rýchlejšie ako svetlo. Táto fyzikálna konštanta je označovaná písmenom c. všeobecne známou ako rýchlosť svetla. Osoba cestujúca rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla by videla. Prehľad Podľa štandardnej fyzikálnej teórie sa všetko elektromagnetické žiarenie vrátane viditeľného svetla šíri (alebo pohybuje) vo vákuu konštantnou rýchlosťou. že vzdialenosti a časy sú zdeformované („dilatované“) v súlade s Lorentzovými transformáciami. Ak by sa informácia mohla šíriť rýchlejšie ako c v jednej vzťažnej sústave. nie samotné svetlo. preto napríklad svetlo vyžarujúce z rýchlo pohybujúceho sa zdroja sa šíri rovnakou rýchlosťou ako svetlo vyžarované zo statického zdroja. nakoľko samotná jednotka meter je definovaná z hľadiska rýchlosti svetla a sekundy.

Ak budú procesory pracovať na vyšších frekvenciách. Interval AC v diagrame je „priestorový“. že tu máme sústavu súradníc. okrem cestovania nadsvetelnou rýchlosťou nie je možné pre žiadne teleso (ani informáciu) cestovať z A do C alebo z C do A. aj keď astronauti odpovedali okamžite. je rýchlosť svetla presne 299 792 458 metrov za sekundu (približne 3 × 108 metrov za sekundu alebo 30 centimetrov za nanosekundu). ale aj kvôli zdržaniam v sieťových prepínačoch (switchoch) a opakovačoch. (Pozri animáciu (pohyb svetla zo Zeme na Mesiac).) Podobne je nemožné aj okamžité diaľkové ovládanie medziplanetárnej kozmickej lode. Ak pracuje procesor s frekvenciou 1 GHz tak sa signál počas jedného cyklu dostane iba do vzdialenosti 300 mm. . Konečná rýchlosť svetla bola napríklad dosť zreteľná pri komunikácii pozemného centra Houston a Neila Armstronga. V superpočítačoch obmedzuje rýchlosť svetla posielania dát medzi procesormi. potom A predchádza B vo všetkých sústavách súradníc. Tieto konštanty sa objavujú v Maxwellových rovniciach. kde C predchádza A.Rýchlosť svetla 194 Inými slovami. v ktorej sa udalosť A a udalosť C udiali súčasne. že sa svetlo v optickom vlákne šíri asi o 30 % pomalšie a priame spojenia sú zriedkavé v globálnej komunikácii. Napríklad pre daný rovníkový obvod Zeme (40075 km) a najkratšou dobou na prenesenie informácie na druhú stranu Zeme 0. ktorú prejde svetlo za jeden rok.46 × 1012 kilometrov). približne 9. Rýchlosť svetla sa však môže prejaviť aj pri malých vzdialenostiach. To znamená. v ktorej udalosť A a udalosť B nastávajú na rovnakom mieste v priestore a líšia sa iba v čase. Preto tu nemôže existovať žiadna príčinná súvislosť medzi A a C. je teoreticky Skutočný čas prenosu však trvá dlhšie. ktoré popisujú elektromagnetizmus: Astronomické jednotky sú niekedy (obzvlášť v popularizovaných textoch) udávané v svetelných rokoch. Napríklad pokiaľ si pozemná kontrola uvedomí problém a vesmírna loď prijme signál z pozemného centra môže trvať aj niekoľko hodín. Ak A predchádza B v tejto sústave súradníc. Hodnota definuje permitivitu vákua ( ) v jednotkách SI ako: permeabilita vákua ( ) nezávisí od a v SI jednotkách je definovaná ako: . prijatej v roku 1983. Sčasti je to spôsobené tým. Svetelný kužeľ definuje miesta. Interval AB na diagrame vpravo je „časový“. Komunikácia Rýchlosť svetla je dôležitá v komunikácii. rýchlosť svetla sa napokon stane obmedzujúcim faktorom aj pri návrhu procesora samotného. Preto musia byť procesory na obmedzenie latencie umiestnené tesne vedľa seba. nie sú v kauzálnom kontakte. Hypoteticky je možné premiestňovanie hmoty (alebo informácie) z A do B a môže tu nastávať príčinný vzťah (kde A je príčina a B je následok). oddelené iba priestorom. Typický čas odozvy (ping) počítača medzi Austráliou a USA je v súčasnosti asi 0. ktoré sú resp. j. Hoci tu existujú súradnicové systémy.067 sekundy. Svetelný rok je vzdialenosť. informácia sa šíri do a z bodov z oblastí definovanými svetelným kužeľom. t.18 sekundy. že tu máme sústavu súradníc. v ktorých A predchádza C (ako je to vyznačené) a súradnicové systémy. Rýchlosť svetla navyše ovplyvňuje návrh bezdrôtovej komunikácie. keď sa stal prvým človekom na Mesiaci: Na každú odpoveď musel Houston čakať takmer 3 sekundy. Podľa súčasne bežnej definície. To znamená.

stratilo rýchlosť) medzi vstupom a výstupom z média. Toto spomaľovanie svetla je zodpovedné aj za vychýlenie svetla na styčnej ploche dvoch prostredí s rôznymi indexmi lomu. Dve vesmírne lode letiace proti sebe. Pozorovateľ prenasledujúci svetelný lúč nameria rovnakú rýchlosť vzďaľovania sa od neho ako pozorovateľ v pokoji. Tento jav sa nazýva lom svetla alebo refrakcia. To vedie k neobyčajným dôsledkom pre rýchlosti. nevnímajú približovanie rýchlosťou 90 % + 90 % = 180 % rýchlosti svetla. j. Rovnica uvedená vyššie je odvodená Albertom Einsteinom z jeho špeciálnej teórie relativity. je lom svetla spôsobený opakovaným pohlcovaním a následným vysielaním fotónov. že sa elektromagnetické žiarenie správa ako častice (vlnovo-časticová dualita). predpokladajúc. Odvodil dôsledky dnes známe ako špeciálna teória relativity. z ktorých sa skladá svetlo. obaja namerajú rýchlosť prichádzajúceho svetla ako konštantnú hodnotu rovnajúcu sa rýchlosti svetla. že rýchlosť svetla nie je „rýchlostným obmedzením“ v tradičnom vnímaní. Všimnite si. a u je rýchlosť vzájomného sa približovania. Avšak pri rýchlostiach približujúcich sa rýchlosti svetla sa z výsledkov experimentov stalo jasné. ktorou sa jeden pozorovateľ približuje k inému. chápuc to ako znovupotvrdenie Galileiho princípu relativity. ktorú vnímajú oproti sebe letiace vesmírne lode. Rýchlosť svetla priamo daná Maxwellovými rovnicami musí byť rovnaká pre každého pozorovateľa – dôsledok znejúci fyzikom 19. Mnohí sú zvyknutí. bral konštantnú rýchlosť svetla za fakt. intuícii odporujúci. či Einstein poznal výsledky Michelson-Morleyho experimentu. V určitom zmysle sa svetlo šíri iba cez vákuum medzi týmito atómami. Vzájomné pôsobenie s priehľadnými materiálmi Svetlo je pri prechádzaní materiálov spomaľované na rýchlosť menšiu ako c v pomere daným indexom lomu materiálu. Tí sa domnievali. namiesto toho vnímajú vzájomné približovanie pri rýchlosti mierne nižšej ako je 99. môžu spomaliť svetlo oveľa viac – na hodnoty 3/4 a 2/3 c. To môže spôsobiť deformáciu elektromagnetických vĺn pozostávajúcich z rôznych frekvencií. Hustejšie média. nezávisle od relatívnej rýchlosti. . vzorec sčítania rýchlostí. atómami alebo molekulami cez ktoré prechádza. V mikroskopickom meradle. očakáva sa. čo sa nazýva disperzia alebo rozptýlenie svetla. nemohol nájsť tento éter. Výsledok je daný Einsteinovým vzorcom sčítania rýchlostí: kde v a w sú rýchlosti pozorované tretím pozorovateľom. Keďže rýchlosť svetla v materiáli závisí od indexu lomu a ten závisí od frekvencie svetla. Namiesto toho ukazoval.5 % rýchlosti svetla. že každé z áut bude vnímať to druhé približujúce sa celkovou rýchlosťou 50 + 50 = 100 km/h. storočia zjavne ako nesprávny. že rýchlosť svetla je konštantná vo všetkých vzťažných sústavách. ktorá vychádza z princípu relativity. Rýchlosť svetla vo vzduchu je iba o málo menšia ako c. že rýchlosti sa sčítavajú: ak idú dve autá proti sebe. V protiklade so všeobecnou intuíciou. že sa svetlo zdržalo (t. každé z nich idúce rýchlosťou 50 km/h. preto sa vytvára dojem. ktoré obsahujú vyššie uvedený.Rýchlosť svetla 195 Fyzika Rovnaká rýchlosť zo všetkých vzťažných sústav Je dôležité si uvedomiť. ako napríklad voda a sklo. že zmieňovaná rýchlosť svetla je pozorovaná alebo meraná rýchlosť v nejakom médiu a nie skutočná rýchlosť svetla (ako je pozorovaná vo vákuu). že toto pravidlo neplatí. svetlo rôznych frekvencií prechádza v tom istom materiáli rôznymi rýchlosťami. Michelson-Morleyho experiment. obe letiace relatívnou rýchlosťou 90 % rýchlosti svetla z hľadiska pre nich nezávislého tretieho pozorovateľa medzi nimi. že rýchlosť daná Maxwellovou teóriou je platná relatívne k svetlonosnému éteru. pravdepodobne najznámejší a najužitočnejší neúspešný experiment v histórii fyziky. Tento princíp (pôvodne navrhnutý Galileim) vyžaduje správanie sa fyzikálnych zákonov rovnako vo všetkých vzťažných sústavách. Hoci nie je isté. Proces pohlcovania a následného vysielania trvá istý čas.

V niektorých interpretáciách kvantovej mechaniky môžu byť kvantové javy prenášané rýchlosťami vyššími ako c (v skutočnosti bola interakcia dvoch telies oddelených priestorom bez známeho sprostredkovateľa interakcie dlho vnímaná ako problém kvantovej mechaniky: pozri EPR paradox). predpokladajúc. ale neboli ešte pozorované. Ak sa častice oddelia a jedná z nich sa podrobí pozorovaniu na zistenie jej kvantového stavu. že vysvetľuje veľa kozmologických záhad lepšie ako jej konkurenčná teória rozpínania vesmíru. Možnosť komunikovať alebo cestovať rýchlejšie ako svetlo je obľúbenou témou vedecko-fantastických diel. že fázová rýchlosť nestálych vĺn môže prekonať c. čo viedlo k formulácii pravidiel ako no-cloning teoréma. Hoci to môže znieť paradoxne. že svetlo sa šírilo v minulosti omnoho rýchlejšie ako je jeho súčasná rýchlosť. Pri niektorých ďalších experimentoch súvisiacich s nestálymi vlnami ako napr. že fyzikálne zákony nedovoľujú prenášať informácie dômyselnejšie. nazývané tachyóny. V jednom experimente bola dosiahnutá skupinová rýchlosť laserových lúčov na extrémne krátkej vzdialenosti cez atómy cézia 300-krát c. Výsledok (analogický k aerodynamickému tresku) je známy ako Čerenkov jav. Niektorí fyzici. potom je z toho možné vydedukovať. To môže znamenať iba jediné – rýchlosť svetla sa nikdy nezmenila. Prechádzaním nabitej častice cez izolátor sa naruší jeho lokálne elektromagnetické pole. takže opäť nie je možné preniesť informáciu rýchlejšie ako c. jedna musí mať spin +½ a druhá −½). 196 „Rýchlejšie-ako-svetlo“ pozorovania a experimenty Experimentálne dôkazy vykonané v poslednej dobe ukazujú. Napríklad kvantové stavy dvoch častíc môžu byť prepojené. nedá sa informácia týmto spôsobom prenášať. narážanie do atómov (hlavne elektrónov) interferuje s elektrickými a magnetickými poľami žiarenia. podporujú teóriu. stav druhej častice je automaticky známy. Takzvaný supersvetelný pohyb (angl. Alebo inak. Ak sa však toto rušenie šíri rýchlejšie ako je rýchlosť fotónov. nárazové vlny je možné vytvoriť elektromagnetickým žiarením. Ani v tomto prípade sa však prúdy nepohybujú rýchlosťou prekračujúcou rýchlosť svetla: zdanlivý supersvetelný pohyb je projekcia javu spôsobená objektami pohybujúcimi sa rýchlosťami blízkymi rýchlosti svetla v malom uhle vzhľadom na vzdialenosť pozorovaného objektu. (Vo vodiči môže byť táto rovnováha obnovená bez emitovania fotónov.Rýchlosť svetla Svetlo sa po opustení média šíri opäť svojou pôvodnou rýchlosťou bez získania dodatočnej energie. potom fotóny konštruktívne interferujú a zosilňujú pozorovanú radiáciu. že skupinová rýchlosť svetla môže prekročiť c. Elektróny v atómoch izolátora sú vytlačené a polarizované poľom nabitej častice a pri obnovení rovnováhy elektrónov v médiu po skončení narušenia sa emitujú fotóny. Častice cestujúce rýchlejšie ako svetlo. takže stav jednej častice určuje stav druhej častice (napr. spôsobuje spomalenie jeho šírenia. +½). Prekonanie skupinovej rýchlosti svetla týmto spôsobom je porovnateľné s prekonaním rýchlosti zvuku usporiadaním ľudí do dlhého radu s veľkými odstupmi. Ak sa predpokladá. Experimenty naznačujú.) Za normálnych okolností tieto fotóny vzájomne deštrukčne interferujú a nie je zistené žiadne žiarenie. tunelovanie sa môže zdať. že kvantový stav druhej častice sa získa svoj kvantový stav okamžite po vykonaní prvého pozorovania. pri ktorej sa prvý nadnulový pulz pohne dopredu) a súčin skupinovej a prednej rýchlosti je rovný druhej mocnine normálnej rýchlosti svetla v materiáli. pokiaľ budú počuť prechádzajúcu osobu. Táto teória však ešte . ako je to v niektorých interpretáciách kvantovej mechaniky. boli síce popísané časticovými fyzikmi. že nemusia čakať. že je prekonaná rýchlosť svetla. Zdá sa. predovšetkým João Magueijo a John Moffat. že sa elektromagnetické žiarenie správa ako vlna. avšak aj v tomto prípade skupinová a predná rýchlosť neprekoná c. superluminal motion) je tiež pozorovateľný pri niektorých astronomických objektoch ako napríklad prúd rádiových galaxií a kvazarov. Ich úlohou by bolo zakričať „Som tu!“ jeden po druhom v krátkych intervaloch meraných hodinkami s tým. Až do pozorovania sú častice v superpozícii dvoch kvantových stavoch (+½. že informácia o kvantovom stave častice je lokálna. −½) a (−½. Táto teória sa nazýva premenlivá rýchlosť svetla. Jej podporovatelia tvrdia. Táto technika ale nemôže byť použitá na prenos informácií rýchlosťou vyššou ako c: rýchlosť prenosu informácie závisí od prednej rýchlosti (rýchlosti. ktorý kvantový stav získa prvá častica pri jej pozorovaní. Keďže však nie je možné ovplyvniť.

ak by malo svetlo konečnú rýchlosť. Empedokles zastával názor. ktorého atómy sa podľa Lukinových slov správali „ako miniatúrne zrkadlá“. tak by sa zrútil celý systém filozofie. že svetlo je vyžarované z oka a nie odrážané z iného zdroja do oka. Johannes Kepler veril. vyvodil. V roku 2003 uspel Michail Lukin s vedcami Harvardskej univerzity a Lebedevovým inštitútom v Moskve v úplnom zastavení svetla. Niektoré materiály však majú neobyčajne vysoký index lomu: obzvlášť vysoká je napríklad optická hustota Bose-Einsteinovho kondenzátu. Podobne za konečnú považovala rýchlosť svetla aj aryanská škola filozofie v starovekej Indii. že ak by bola rýchlosť svetla konečná. . Tento experiment uskutočnila Accademia del Cimento z Florencie až v roku 1667 s lampášmi vzdialenými asi 1 míľu. keďže môže existovať pohyb príliš rýchly na to. Robert Hooke nevysvetľoval negatívny výsledok Galileovho experimentu ako potvrdenie nekonečnej rýchlosti svetla. ktorý mal lepšie predpoklady na zistenie konečnej rýchlosti. Meranie rýchlosti svetla Isaac Beeckman. Skupina vedcov pod vedením Lena Haua bola v roku 1999 schopná spomaliť svetelný lúč na rýchlosť asi 17 metrov za sekundu a v roku 2001 dokonca na okamih zastaviť lúč. boli by Slnko. Okrem toho. Descartes tento experiment kritizoval ako zbytočný. Aristoteles tvrdil „nápor na silu našej viery je príliš veľký“ aby sme tomu verili. že svetlo sa musí pohybovať veľmi rýchlo. aby sme to mohli vnímať. Prejavy lomu svetla ako je napríklad dúha sú spôsobené pomalšou rýchlosťou svetla v médiu (v tomto prípade vody). pretože vo voľnom priestore mu nestoja v ceste žiadne prekážky. že ak by bola rýchlosť svetla konečná. Žiadne oneskorenie však nebolo pozorované. To bolo dosiahnuté jeho nasmerovaním do masy horúceho rubídiového plynu. Zem a Mesiac viditeľne nezarovnané počas zatmenia Mesiaca. Aristoteles naopak povedal. že rýchlosť svetla je nekonečná. navrhol experiment (1629) pri ktorom by sa pozoroval záblesk z kanóna odrazený zo zrkadla vzdialeného asi míľu. Z tejto teórie odvodil Heron z Alexandrie argument.Rýchlosť svetla nezískala širokú podporu. musela by byť veľmi veľká. Jednou zo starovekých teórií videnia je. Stredoveké a rano-moderné teórie Islamskí filozofi Avicenna a Alhazen verili. že svetlo má konečnú rýchlosť. aj keď väčšina ostatných filozofov súhlasila v tomto bode s Aristotelom. ale iba ako to. že svetlo putuje neobmedzenou rýchlosťou. Keďže žiadne podobné odchýlky neboli pozorované. ale nie je to pohyb“. Galileo odporučil experiment (1638). 197 Experimenty so spomaľovaním svetla V istom zmysle sa každé svetlo prechádzajúce cez iné médium ako vákuum šíri kvôli refrakcii pomalšie ako c. keďže experiment počas zatmenia Mesiaca. že svetlo je niečo v pohybe a preto musí cestovanie trvať určitý čas. História Až do nedávnej minulosti bola rýchlosť svetla z veľkej časti iba otázkou dohadov. Francis Bacon tvrdil. keďže vzdialené objekty ako napríklad hviezdy sa zjavia hneď ako sa otvorí oko. Descartesov priateľ. René Descartes tvrdil. kde by sa rýchlosť svetla merala pozorovaním oneskorenia medzi odkrytím lampáša a jeho vnímania z určitej vzdialenosti. že rýchlosť svetla musí byť nekonečná. že „svetlo je kvôli prítomnosti niečoho. že to nemusí byť pravda. Dokonca bol Descartes presvedčený. vďaka zasahovaniu dvoch „riadiacich“ lúčov. bol negatívny.

ktorý študoval teleskopom pohyb Jupiterovho mesiaca Io. Výsledkom týchto meraní bola relatívne presne určená rýchlosť svetla na 198 . Táto pozorovaná „aberácia“ bola asi 1/200 stupňa. predovšetkým Friedrichom von Struve a Magnusom Nyrenom. To bolo spôsobené dodatočným časom. V prípade čo i len malého zrýchlenia resp. ktorý bol potrebný pre svetlo na prekonanie dodatočnej vzdialenosti medzi planétami. Rýchlosť svetla sa dá vypočítať zo známej vzdialenosti zdroja a zrkadla.Rýchlosť svetla Prvý kvantitatívny odhad rýchlosti svetla bol v roku 1676 spravený Rømerom. Rýchlosť svetla publikovaná Fizeauom bola 313 000 kilometrov za sekundu. počtu zárezov (resp. Rømer si všimol. zasiahne lúč samotný disk (jeho zub) a Diagram Fizeau-Foucaultovho prístroja. Prvé úspešné meranie rýchlosti svetla pozemným prístrojom vykonal Hippolyte Fizeau v roku 1849. Michelson použil v roku 1926 rotujúce zrkadlá na zmeranie času potrebného pre svetlo na prejdenie vzdialenosti od Mount Wilson k Mount San Antonio a späť. Avšak po pozorovaniach Jamesa Bradleyho (1728) bola hypotéza nekonečnej rýchlosti svetla definitívne odmietnutá. Podobne. Aj neskoršie pozorovania javu s troma inými Galileovymi mesiacmi. Bolo jasné. Taktiež Isaac Newton akceptoval konečnú rýchlosť svetla. Rovnaký úkaz bol následne pozorovaný Rømerom na rotujúcej „škvrne“ na povrchu Jupitera. že na prejdenie priemeru obežnej dráhy Zeme by svetlo potrebovalo 22 minút (čo je dvojnásobok astronomickej jednotky). Na základe týchto pozorovaní Rømer odhadoval. Lúč svetla bol namierený na zrkadlo umiestnené vo vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Foucaultova metóda bola taktiež použitá Simonom Newcombom a Albertom A. keďže sa Zem a Jupiter približovali.5 hodiny. V jeho knihe „Opticks“ dokonca publikoval presnejšiu hodnotu rýchlosti svetla – 16 minút za priemer. Bradleym vypočítaná rýchlosť svetla bola 298 000 kilometrov za sekundu. že ak je Jupiter najbližšie k Zemi. Fizeauov experiment bol koncepčne podobný návrhom Beeckmana a Galilea. kde to bolo ťažšie pozorovať. Takisto pozoroval. Christiaan Huygens vyrátal z tejto astronomickej jednotky a Rømerovho odhadu času rýchlosť svetla na 1 000 priemerov obežnej dráhy za minútu. Aberácia bola rozsiahlo skúmaná počas nasledujúcich storočí. To je iba o málo nižšia hodnota ako je v súčasnosti uznávaná hodnota. ale je stále oveľa vyššia ako akýkoľvek fyzikálny jav známy v tej dobe. Michelsonom. Približne v tom istom čase bola veľkosť astronomickej jednotky odhadovaná na 140 miliónov kilometrov. Na ceste od zdroja svetla ku zrkadlu prešiel lúč rotujúcim diskom so zárezmi. Bradley vyvodil. Foucaultov odhad publikovaný v 1862 bol 298 000 kilometrov za sekundu. Pretože Io vchádza/vychádza z tieňu Jupitera v pravidelných intervaloch. že výstupným „signálom“ trvalo dlhšie pokiaľ dosiahli Zem. že svetlo hviezd dopadajúce na Zem musí dopadať z mierneho uhla. ako sa Zem a Jupiter vzďaľovali. Pri určitej rýchlosti rotácie disku prejde lúč smerom od zdroja jedným zárezom a pri návrate nasledujúcim zárezom. tak mal Io orbitálny prevrat okolo Jupitera každých 42. Io vychádzal z tieňa Jupiteru postupne neskôr. ktorú sám vyvodil (nie je známe či to bolo z Rømerových dát alebo inak). Táto hodnota je oveľa menšia ako je súčasne uznávaná hodnota. asi o pol roka neskôr. ktorý sa dá vypočítať porovnaním rýchlosti Zeme na jej obežnej dráhe k rýchlosti svetla. je možné zmerať trvanie orbitálneho prevratu. zubov) na disku a rýchlosti rotácie. Dokonca ani tieto pozorovania a dôkazy konečnej rýchlosti svetla neuspokojili každého (predovšetkým Jean-Dominiqua Cassina). potvrdili predchádzajúce zistenia. boli vstupy mesiaca Io do tieňa Jupitera o niečo častejšie. Leon Foucault vylepšil Fizeauovu metódu nahradením disku so zárezmi rotujúcim zrkadlom. Túto metódu zdokonalil v roku 1872 Marie Alfred Cornu a v neskôr v roku 1900 Joseph Perrotin. že ako sa Jupiter a Zem od seba vzďaľovali. ktorá sa naakumulovala medzi dvoma po sebe nasledujúcimi signálmi. čo je asi 220 000 kilometrov za sekundu. nedostane sa naspäť. spomalenia rotácie disku.

že rýchlosť elektromagnetického žiarenia je konštanta definovaná elektromagnetickými vlastnosťami vákua (permitivitou a permeabilitou). Referencie Historické referencie • Ole Rømer. 1694. o ktorom sa predpokladalo. his New and Exact Tables for the Eclipses of the First Satellite of Jupiter. „Sur une experience relative a la vitesse de propogation de la lumiere“. „Démonstration touchant le mouvement de la lumière“. ako bol niekoľkokrát medzi zrkadlami – aby prešli oba lúče použitý pre Michelson-Morleyho experiment rovnakú vzdialenosť je počet odrazov pre oba lúče rovnaký (počas skutočného Michelson-Morleyho experimentu bolo použitých viac zrkadiel ako je to znázornené na obrázku). „Monsieur Cassini. ktorý tvrdil. Lorentz-Fitzgeraldovu kontrakciu. a vo francúzštine ako text: [2]) • Edmund Halley.. . pp 237–256. j.Rýchlosť svetla 299 796 kilometrov za sekundu. Konštantná rýchlosť svetla je jeden zo základných postulátov špeciálnej teórie relativity. 214. 1849. Pokrok v oblasti teoretickej fyziky v tom čase už ponúkal alternatívnu teóriu. Po ich následnom zlúčení vznikne vzorka konštruktívnej a deštruktívnej interferencie. ktorú lúč potrebuje na prekonanie vzdialenosti. • H. 90–92. Fizeau. pp. ale jeho negatívny výsledok veľmi pomohol všeobecnému prijatiu jeho teórie relativity. V roku 1887 bol uskutočnený fyzikmi Albertom Michelsonom a Edwardom Morleyom významný experiment na meranie relatívnej rýchlosti svetla k pohybu Zeme. nazvaného Michelson-Morleyho experiment. pp. majúceho iba jednu vlnovú dĺžku) do dvoch v pravom uhle sa od seba šíriacich lúčov bolo použité zrkadlo s tenkou vrstvou striebra. Aj malá zmena rýchlosti svetla v oboch ramenách interferometra (kvôli tomu. 7 Décembre 1676.L.–Dec. Nov. 136. ktorá ponúkala aj vysvetlenie negatívneho výsledku Michelson-Morleyho experimentu. reduced to the Julian Stile and Meridian of London“. Einsteinova teória bola úplne v súlade s výsledkom experimentu: éter neexistoval a rýchlosť svetla bola rovnaká v každom smere. (Rømerova práca z 1676 v angličtine a francúzštine ako bitmapa: [1]. Ernst Mach bol jeden z prvých fyzikov. 893–894. Philosophical Transactions XVIII. že sa prístroj pohyboval so Zemou cez predpokladaný „éter“) zmení dobu. Philosophical Transactions of the Royal Society no. Po opustení tohto zrkadla sa oba lúče odrážajú schématická reprezentácia Michelsonovho interferometra. June 25. či Albert Einstein poznal výsledok Michelson-Morleyho experimentu. 223–236. 199 Relativita Vďaka práci Jamesa Clerka Maxwella bolo známe. 132. Výsledok experimentu bol negatívny. že je potrebné na šírenie sa svetla. Journal des Sçavans. 1677. čo sa prejaví ako zmena vzorky interferencie. že experiment vlastne vyvrátil teóriu éteru. Nie je isté. No. Comptes Rendus 29. bolo meranie rýchlosti Zeme pohybujúcou sa „svetlonosným éterom“ – médiom. Cieľom tohto experimentu. Ako je to znázornené na nákrese Michelsonovho interferometra. na rozdelenie lúča monochromatického svetla (t.

(Projekt Gutenberg Etext [3]) • Simon Newcomb. 26–61. (Prístupne aj on-line: [5]) Referencie [1] [2] [3] [4] [5] http:/ / dbhs. fr/ histoire/ roemer. org/ etext/ 11753 http:/ / uk. Astrophysical Journal 82. uwaterloo.A.A. 1878. ca/ ~rwoldfor/ papers/ sci-method/ paperrev . 2000. • A. Rao and S. • John David Jackson. Pease. strany 80–90.J. Foucault.N. 200 Moderné referencie • Léon Brillouin. John Wiley & Sons. 1886. arxiv. 1960.W. Kak. Wave propagation and group velocity. Nature. Academic Press Inc. k12. 501–503.G. ca. 71–77. 2nd edition. „Sur la vitesse de la lumiere“. Statistical Method and the Speed of Light“. 1998. Statistical Science 15(3):254–278. 1998. 1975.L. Oldford. campus. • Joseph Perrotin. Prístupné ako e-print physics/9804020 [4] na arXiv. 1862. „Scientific Method. us/ webdocs/ Chem-History/ Roemer-1677/ Roemer-1677. MacKay and R. May 13. Lafayette. • A. org/ abs/ physics/ 9804020 http:/ / www. html http:/ / www.. 792–796. In T. Pearson. and F. wvusd. gutenberg. „Measurement Of The Velocity Of Light In A Partial Vacuum“. html http:/ / astro. Comptes Rendus 131. 1900. „Determination experimentale de la vitesse de la lumiere: parallaxe du Soleil“. 1935. The Speed of Light and Purāṇic Cosmology. „Experimental Determination of the Velocity of Light“. • R. 731–734. Classical electrodynamics. Comptes Rendus 55. Computing Science in Ancient India. stats. ecp. ISBN 0-471-30932-X • Subhash Kak. F. USL Press.Rýchlosť svetla • J. Michelson.R. pp 29–32. 3rd edition. Proceedings of the American Association for the Advancement of Science 27. Michelson. „The Velocity of Light“.

Schwarzschildov polomer 201 Schwarzschildov polomer Schwarzschildov polomer (nepresne gravitačný polomer — pozri nižšie) je kritický polomer. je interpretované ako hmotnosť centrálneho objektu a je tzv. vákuové riešenie Einsteinových rovníc gravitácie bez elektrického náboja. Svoj zmysel však získava až pri opise kompaktných objektov typu neutrónových hviezd alebo čiernych dier (v tejto súvislosti sa tiež hovorí o Schwarzschildovej čiernej diere). bb Schwarzschildova metrika Schwarzschildova metrika je najvšeobecnejšie statické. Tento termín sa používa vo fyzike a astronómii. pri ktorom prechádza teleso danej hmotnosti v čiernu dieru. Schwarzschildov (alebo gravitačný) polomer. hodí sa táto metrika na maximálne zjednodušenie opisu fyzikálnych procesov. Inými slovamia: Objekt menší ako jeho Schwarzschildov polomer sa nazýva čierna diera. gravitačný polomer) je v tomto prípade polomer tejto gule. Túto metriku možno použiť aj na opis pomaly rotujúcich objektov ako sú hviezdy alebo planéty. Pre teleso s hmotnosťou M je daný vzťahom kde G je gravitačná konštanta a c je rýchlosť svetla. sféricky symetrické. Schwarzschildova metrika teda opisuje časopriestor generovaný statickým (nerotujúcim) guľovým telesom. Schwarzschildov polomer (t. Geometria časopriestoru je potom označovaná ako Schwarzschildova. Dve hlavné osi tohto elipsoidu sú potom Schwarzschildov polomer a gravitačný polomer. hlavne v teórii gravitácie a všeobecnej teórii relativity. Čierna diera. Hoci je väčšina týchto relativistických objektov dnes považovaná za (často veľmi rýchle) rotujúce objekty. Pre rotujúce alebo elektricky nabité teleso (čiernu dieru) je horizont udalostí povrch elipsoidu so stredom v centrálnej singularite. Zaviedol ho v roku 1916 Karl Schwarzschild. ktorý možno vyjadriť ako . Súvis s horizontom udalostí a gravitačným polomerom Pre nerotujúce a elektricky nenabité teleso (čiernu dieru) je horizont udalostí povrch gule so stredom v centrálnej singularite. Metrika Schwarzschildova metrika zapísaná v Boyerovo-Lindquistových súradniciach má tvar kde je gravitačná konštanta. ktorá by mala generovať Schwarzschildov časopriestor je hmotnou guľou. ktorá sa neprejavuje žiadnou rotáciou ani nábojom. j.

Okrem Schwarzschildovej sféry existuje okolo Schwarzschildovy čiernej diery tzv.Schwarzschildova metrika 202 Vlastnosti Schwarzschildova čierna diera sa vyznačuje existenciou horizontu udalostí. na ktorej vykonávajú fotóny rovnomerný kruhový pohyb okolo čiernej diery. Je to taká sféra. ktorý býva v prípade Schwarzschildovej metriky označovaný taktiež ako Schwarzschildova sféra. Takáto singularita je označovaná ako súradnicová. Pozri aj • • • • • • Metrika Gravitačná singularita Kerrova metrika Reissner-Nordströmova metrika Kerrova-Newmanova metrika Kruskalove-Szekeresove súradnice . Singularitu v bode nie je možné odstrániť inou voľbou súradníc a jedná sa teda o fyzikálnu singularitu geometrie časopriestoru. fotónová sféra. Schwarzschildova sféra leží na gravitačnom polomere . Fotónová sféra je význačná tým. Singularita na Schwarzschildovej sfére je však dôsledkom nevhodnej voľby súradníc a môže byť odstránená prechodom k inému súradnicovému systému. Ak položíme vo Schwarzschildovej metrike . Schwarzschildova metrika je singulárna pre . a . že pod touto sférou už nemôžu a taktiež na Schwarzschildovej sfére . potom vydelením dostaneme Deriváciou tohoto vzťahu a aplikáciou podmienky dostaneme pre polomer fotónovej sféry vyjadrujúcu rovnomernosť kruhového pohybu Fotónová sféra teda leží vo vzdialenosti existovať žiadne kruhové orbity.

alebo všeobecnejšie elektromagnetické vlnenie od infračerveného po ultrafialové. naopak niektoré plazy vnímajú ako viditeľné aj to. kde rýchlosť (c). Je to však energia posudzovaná z hľadiska citlivosti oka na rôzne vlnové dĺžky svetla. . značka jednotky: lm Svetlo O svetle vo filozofii pozri svetlo (filozofia) Svetlo je elektromagnetické žiarenie. frekvencia (f alebo ν). je teda 380 nm (fialová zložka) až 780 nm (červená zložka). ktorú zdroj vyžiari za časovú jednotku. Kvôli dualite častice a vlnenia má svetlo vlastnosti ako vlnenia. Rømer vyrátal rýchlosť svetla na 227 000 km/s. Pri známej rýchlosti otáčania kolesa vyrátal rýchlosť svetla na 313 000 km/s. farba (frekvencia) a polarizácia (uhol vlnenia). Pozoroval pohyb planéty Jupiter a jeho mesiaca Io teleskopom a spozoroval odchýlku v zdanlivej dobe obehu Io. Presné merania určili rýchlosť svetla na 299 792 458 m/s. Vlnová dĺžka viditeľného svetla vo vákuu. Tri základné vlastnosti svetla (a elektromagnetického vlnenia vôbec) sú svietivosť (amplitúda). tak aj častice. a vlnová dĺžka (λ) zachovávajú vzťah: a rýchlosť svetla vo vákuu c0 je konštanta. Rýchlosť svetla je vo všetkých smeroch vo vákuu rovnaká a nezávisí od vzájomného pohybu zdroja a pozorovateľa.Svetelný tok 203 Svetelný tok Svetelný tok je fotometrická fyzikálna veličina. • Symbol veličiny: Φ • Základná jednotka: lúmen. že v oblasti viditeľného svetla je maximum elektromagnetického žiarenia zo Slnka dopadajúceho na zemský povrch.8×1014 Hz. Rýchlosť svetla Rýchlosť svetla bola v histórii veľakrát meraná. ktorá označuje svetelnú energiu. v tomto prípade za 1 sekundu. Fizeau poslal zväzok svetla na zrkadlo vložiac mu do cesty točiace sa ozubené koleso. čo je pre človeka už infračervené žiarenie. ktoré je vďaka svojej vlnovej dĺžke viditeľné okom. Niektoré druhy živočíchov vnímajú rozsah iný napríklad včely ho majú posunutý smerom ku kratším vlnovým dĺžkam (ultrafialové svetlo). Prvé presné meranie vykonal Dán Ole Rømer v roku 1676.5×1014 Hz (hertz) až 3. Rozsah vnímaných vlnových dĺžok je daný predovšetkým tým. Viditeľné svetlo Viditeľné svetlo je časť elektromagnetického spektra s frekvenciou 7. Presnejšie povedané tento rozsah je viditeľným svetlom pre človeka. Prvé úspešné meranie pozemskými prostriedkami vykonal Hippolyte Fizeau v roku 1849. to znamená. že v tomto rozsahu je najlepšie vidieť.

Svetlo

204

Lom svetla
V rôznych prostrediach sa svetlo šíri rôznou rýchlosťou. Keď svetlo prechádza rozhraním medzi takmito dvomi rôznymi prostrediami, spomaľuje sa (alebo zrýchľuje) a podlieha lomu. Spomalenie v danom prostredí oproti vákuu vyjadruje jeho index lomu n, kde

kde je rychlosť svetla vo vákuu a prostredí n > 1.

rýchlosť svetla v danom prostredí. Index lomu vo vákuu je n = 1 a v inom

Keď svetlo prechádza z vákua/materiálu do iného materiálu/vákua, frekvencia zostáva rovnaká, ale mení sa vlnová dĺžka. Keď lúč nedopadá kolmo na rozhranie, zmení sa aj uhol šírenia. Lom na šošovke sa využíva v okuliaroch, lupách, kontaktných šošovkách, mikroskopoch či refrakčných teleskopoch.

Optika
Veda zaoberajúca sa štúdiom svetla a jeho interakcií s materiálom sa nazýva optika.

Farba a vlnová dĺžka
Rôzne vlnové dĺžky mozog interpretuje ako farby, od červenej s najväčšou vlnovou dĺžkou (780 nm), po fialovú s najmenšou vlnovou dĺžkou (380 nm). Hneď vedľa viditeľného svetla sa nachádza ultrafialové (UV), smerom do kratších vlnových dĺžok, a infračervené žiarenie (IR), smerom do dlhších vlnových dĺžok. Napriek tomu, že ľudia nevidia infračervené žiarenie, môžu ho cítiť receptormi v pokožke ako teplo.

Meranie svetla
Nasledujúcimi veličinami popisujeme svetlo: • • • • jas osvetlenie (jednotka: lux) svetelný tok (jednotka SI: lúmen) svietivosť (jednotka SI: kandela)

Svetlo tiež popisujú: • amplitúda, • farba (alebo frekvencia), a • polarizácia.

Zdroje svetla
• sálanie tepla (žiarenie čierneho telesa) • žiarenie žiarovky • slnečné svetlo • žeravé pevné častice v plameňoch (oheň) • atómová spektrálna emisia (emisie môžu byť stimulované alebo spontánne) • laser a maser (stimulovaná emisia) • LED • plynové výbojky • urýchlenie voľného nosiče prúdu (zvyčajne elektrónu)

Svetlo • chemiluminiscencia • fluorescencia • fosforencia • • • • • • katódové žiarenie bioluminiscencia sonoluminiscencia triboluminiscencia radioaktivný rozpad anihilácia páru častica-antičastica

205

Iné projekty
• • • Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Svetlo Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svetlo Wikislovník ponúka heslo slovníka svetlo

Tachyón
Tachyón (gr.) je hypotetická, doteraz nedokázaná častica pohybujúca sa iba nadsvetelnou rýchlosťou, ktorá sa vyskytovala v bozónovej teórii superstrún. Oproti klasickým časticiam by sa tachyóny správali paradoxne - so zväčšujúcou sa energiou by sa spomaľovali a so zmenšujúcou zrýchľovali. Z hľadiska matematického formalizmu sú takéto častice prípustné, ale žiadna všeobecnejšie prijímaná súčasná fyzikálna teória ich neobsahuje, nie sú potrebné k vysvetleniu žiadneho pozorovaného javu. Podľa princípu Occamovej britvy sa teda predpokladá, že neexistujú.

Externé odkazy
• FILIT [1] – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Referencie
[1] http:/ / dent. ii. fmph. uniba. sk/ ~filit/ fvt/ tachyon. html

Teória relativity

206

Teória relativity
Teória relativity Alberta Einsteina je dvojica fyzikálnych teórií: špeciálna teória relativity a všeobecná teória relativity. Tieto teórie boli zostavené, aby vysvetlili fakt, že elektromagnetické vlny nepodliehajú Newtonovským pohybovým zákonom. Bolo dokázané, že sa pohybujú konštantnou rýchlosťou, nezávisle na pohybe pozorovateľa. Základnou myšlienkou je, že dvaja pozorovatelia, ktorí sú vo vzájomnom pohybe, odmerajú odlišné časové a priestorové intervaly tých istých udalostí, ale fyzikálna podstata pozorovaného javu bude pre oboch rovnaká.

Pozri aj
Podrobné spracovanie sa nachádza v článkoch: • všeobecná teória relativity • špeciálna teória relativity

Historicko-filozofické vplyvy
Pre väčšinu ľudí, ktorým bola newtonovská fyzika so svojimi priamkami a pravými uhlami dokonale zrozumiteľná, sa relativita stala len neurčitým zdrojom znepokojenia. Chápali ju tak, že absolútny čas a absolútna dĺžka už ((9-10)) neplatia, že pohyb je krivočiary. V kozmickom dianí odrazu prestala existovať istota. 'Doba sa vymkla z kĺbov,' poznamenal kedysi smutne Hamlet. Teraz to bolo tak, ako keby sa zemská os vymkla z ložísk a Zem sa potácala vesmírom bez uznávaných meradiel a pravidiel. Začiatkom dvadsiatych rokov sa po prvý raz medzi obyčajnými ľuďmi objavil názor, že niet nijakých absolútnych hodnôt. A že to platí nielen o čase a priestore, ale aj o dobre a zle a vedení a vôbec o všetkých hodnotách. Relativita sa začala omylom - a možno osudovo - zamieňať za relativizmus. Toto nepochopenie verejnosti neskľučovalo nikoho viac než samotného Einsteina.

Iné projekty
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Teória relativity

Teória strún

207

Teória strún
Teória strún je jednou z teórií všetkého. Teória strún predpokladá, že základnými stavebnými kameňmi hmoty nie sú bezrozmerné častice, ale jednorozmerné struny, ktoré vibrujú rôznymi spôsobmi, zodpovedajúcimi rôznym druhom častíc. Všetky interakcie sa redukujú na spájanie a rozpájanie strún. Teória strún zjednocuje všeobecnú teóriu relativity a kvantovú mechaniku, ktoré sú inak nezlúčiteľné. Podľa M-teórie má vesmír namiesto štyroch rozmerov jedenásť rozmerov, z toho jeden časový a 10 priestorových. Dodatočné rozmery sú však zvinuté do malej veľkosti, preto unikajú priamemu pozorovaniu. V súčasnosti existuje päť konzistentných, ale vzájomne sa odlišujúcich teórií strún. Tieto teórie sú však pevne zviazané dualitami, objavenými v druhej strunovej revolúcii v roku 1995. Pomocou týchto dualít zjednocuje tieto teórie tzv. M-teória. Táto teória môže existovať v 11 rozmeroch priestoročasu. Mnoho vlastností M-teórie ešte nie je vysvetlených. V súčasnosti je teória strún najrozvinutejším pokusom svetových fyzikov vysvetliť pojmy ako sú hmota, priestor a čas. Struny a superstruny sú podľa tejto teória tým, čo je základom reality týchto troch pojmov. Povedané kvantitatívnou logikou, struna je základnou jednotkou, ktorá umožňuje to, že priestor existuje. Je to vibrujúca forma energie, pričom existujú struny uzavreté a struny otvorené, s oboma koncami ukotvenými v "našom" časopriestore. Práve existencia uzavretých strún je podľa niektorých fyzikov príčinou toho, že gravitácia je tak slabá sila v porovnaní napríklad s elektromagnetickou silou, je totiž slabšia rádovo 10−36 krát. Uzavreté struny, z ktorých sú niektoré (čo je dané ich vibrovaním) nositeľmi gravitácie majú schopnosť uniknúť z nášho rozmeru do iného a tým sa dramaticky znižuje gravitačný efekt v našej realite.

Princíp
V podstate hmota - rôzne atómy, či presnejšie ich stavebné prvky je vlastne to, ako struny vibrujú. Teória hovorí, že struny sú tak malé, že pokiaľ by sme si predstavili atóm ako našu slnečnú sústavu, struna je veľká len asi ako strom. Na mikroúrovni, v tzv. kvantovom svete bolo potrebné vyriešiť hlavne problém neurčitosti (Heisenbergov princíp neurčitosti). Prepojenie týchto dvoch svetov umožnila teória strún, ktorá hovorí, že všetko vo vesmíre je vyplnené extrémne malými vibrujúcimi strunami energie, pričom však struny môžu taktiež nadobúdať extrémne veľké rozmery, kedy sa hovorí už o membránach, či rovno bránach, ktoré môžu byť priamo vesmírom samotným, čiže pri uznaní možnosti paralelných vesmírov je táto úvaha v množnom čísle. Popularizátorom teórie strún je americký astrofyzik Brian Greene. Greene stručne uvádza, že struna je vlastne tým, čo priamo prepája kvantový svet a makrosvet tým, že kvantovú neurčitosť a chaotičnosť "stlmuje" svojou imanentnou integračnou charakteristikou, pričom vytvára akési tunely ustáleneho stavu a práve tieto tunely sú vlastne podstatou superstrún, membrán či brán, ktoré v konečnom dôsledku tvoria vlastne vesmír ako celok nachádzajúci sa v nejakej vyššej štruktúre. Teória strún vychádza z fyzikálne overených vlastností vesmíru - aspoň na úrovni teoretickej fyziky - ako aj zo schopnosti vysvetliť prepojenie veľmi malého a veľmi veľkého priestoru v tzv. kvantovej teórii vesmíru a gravitáciu, ktorá je inak len obecne vysvetľovaná ako zakrivenie priestoru hmotnými subjektami, pričom bez strún ako základného pletiva vesmíru by bol prenos gravitačnej či akejkoľvek inej energie v podstate nemožný, resp. teoreticky by zostával len popísaný, no nie vysvetlený. Teória strún, či teória všetkého založená na akceptácii existencie strún spája tzv. Štandardný model vyvinutý americkým fyzikom Stevenom Weinbergom a vysvetľujúci fungovanie troch základných samostatných síl elekromagnetickej, silnej jadrovej sily a slabej jadrovej sily s pôsobením gravitácie, v jadre ktorej je struna ako nositeľ gravitácie, nahrádzajúca dovtedy hypotetickú nehmotnú časticu. Ďalším významným vedcom v oblasti teórie strún je Edward Witten , americký teoretický fyzik. Witten pri skúmaní tzv. superstrún navrhol jednotiacu teóriu strún, tzv. M-teóriu, kde vysvetľuje problém nezrovnalostí v rôznych nezávislých teóriách všetkého, ktorých bolo pôvodne päť. Rozpracoval teorém pozitívnej energie , ktorý hovorí, že

Teória strún za predpokladu dominantnej energetickej podmienky, masa asymptoticky plochého priestoročasu je ne-negatívna, vrátane problematiky spinorov vo všeobecnej teórii relativity. Venuje sa otázkam supersymetrie a Morseho teórii, ktorá analyzuje topológiu mnohosti štúdiom diferenciálnych funkcií . Supersymetria hovorí, že každá elementárna častica má vždy svoju partnerskú časticu, ktorá sa od svojho partnera líši polovicou spinu (tzv. superpartneri), t. j. pre každý bozón existuje vždy korešpondujúci fermión . Samotná M-teória v súlade s teóriou strún predpokladá, že existuje až 11 dimenzií priestoru, a hovorí o dynamike nízkej entropie, t. j. o interakcii supergravitácie , s dvoj- a päťdimenzionálnymi membránami. Podrobný výklad (preklad z anglickej Wikipedia) Teória strún je teória vo vývoji v oblasti časticovej fyziky, ktorá sa pokúša zjednotiť kvantovú mechaniku a všeobecnú relativitu.[1] Teória strún hovorí, že elektróny a kvarky vnútri atómov nie sú objektami s nulovými dimenziami, ale skôr jednorozmerné oscilujúce linky ("struny"), ktoré majú len dĺžku, avšak nie výšku či šírku. Teória tvrdí, že tieto struny môžu vibrovať, čím dávajú pozorovaným časticiam ich vôňu, náboj, hmotnosť a spin. Najranejší strunový model, bozónické struny, zahŕňal len bozóny, hoci tento pohľad sa vyvinul do teórie superstrún, ktorá tvrdí, že spojenie je ("supersymetrické"), t. j. že existuje medzi bozónmi a fermiónmi, dvomi fundamentálnymi rozdielnymi typmi častíc. Teória strún si taktiež vyžaduje existenciu niekoľkých dodatočných, nepozorovateľných dimenzií vesmíru, ktoré sa pridávajú k našim trom priestorovým dimenziám (výška, šírka a dĺžka) a štvrtej dimenzii času. M teória napríklad vyžaduje, aby priestoročas mal jedenásť dimenzií.[2] Teória má svoj pôvod v duálnom rezonančnom modeli - prvýkrát navrhnutom v r. 1969 Gabrielom Venezianom, ktorý popísal silne interagujúce hadróny ako struny. Odvtedy sa pojem teória strún rozvinul, aby zahrnul akúkoľvek zo skupín príbuzných teórií superstrún. Dá sa povedať, že "struny" už nie sú viac považované za fundamentálne pre teóriu, ktorú je možné formulovať taktiež ako body alebo povrchy. Bolo rozvinutých päť veľkých teórií strún, každá s inou matematickou štruktúrou, pričom každá svojím spôsobom najlepšie popisovala iné fyzikálne okolnosti. Hlavnými rozdielmi medzi jednotlivými teóriami boli principiálne počty dimenzií v ktorých sa struny vyvíjali, ako aj ich charakteristiky (niektoré boli otvorené slučky, iné uzavreté slučky, ap.), avšak všetky tieto teórie sa zdali byť správne. V polovici 90-tych rokov, strunový teoretický fyzik Edward Witten z Institute for Advanced Study usúdil, že päť veľkých verzií teórie strún v skutočnosti mohli popisovať jeden a ten istý fenomén z rôznej perspektívy. Wittenova výsledná M-teória, navrhnutá ako zjednotenie všetkých predchádzajúcich superstrunových teórií tvrdí, že struny sú jednodimenzionálne "krajce" dvojdimenzionálnych membrán vibrujúcich v 11-dimenzionálnom priestore. Ako výsledok mnohých vlastností a princípov zdieľaných týmito prístupmi (ako je holografický princíp), ich vzájomnou logickou konzistenciou a faktom, ktorý niektorí zahrnuli do štandardného modelu časticovej fyziky, mnoho veľkých žijúcich fyzikov (ako sú Edward Witten, Juan Maldacena a Leonard Susskind) je presvedčených, že teória strún je krokom smerom k správnemu fundamentálnemu popisu vesmíru.[3] [4] [5] [6] Teória strún je prvým kandidátom pre teóriu všetkého (TOE), spôsob popisu známych fundamentálnych síl (gravitačnej, elektromagnetizmu, slabej sily, silnej sily), hmoty (kvarkov a leptónov) v matematicky úplnom systéme. Avšak prominentní fyzici ako sú Richard Feynman a Sheldon Lee Glashow kritizovali teóriu strún za to, že neposkytla žiadne kvantitatívne experimentálne predpovede.[7] [8] Ako akákoľvek iná teória gravitácie, všeobecne sa predpokladá, že testovanie teórie priamo by si vyžadovalo extrémne drahé technické riešenia. Hoci priame experimentálne testovanie Teórie strún zahŕňa veľké výskumy a vývoj systémov, existuje niekoľko nepriamych experimentov, ktoré môže čiastočne potvrdiť Teóriu strún. Supersymetria (myšlienka rozvinutá začiatkom 70. rokov počas výskumov na Teórii strún) je teoreticky ustanovená prostredníctvom Teórie strún a zdá sa, že sa rozvíja do súčasnej experimentálne pochopenej Fyziky vysokých energií (Časticová fyzika) (Supersymetria by snáď mohla byť objavená v CERNe, kde sú skúmané energie, ktoré by mohli motivovať objavenie sa supersymetrických častíc). Taktiež existencia dodatočných kompaktifikovaných dimenzií (Calabi-Yau priestorovosť) by pravdepodobne mohla byť objavená v CERNe permeáciou gravitónu do vyššieho dimenzionálneho priestoru (Membrána (M-Teória)).

208

ktorá obsahuje tmavú hmotu a priechodný mechanizmus pre kozmickú infláciu. Toto vedie mnohých vedcov k presvedčeniu.Protons. až kým sa nestretnú s D-bránami. spektrum teórie. Nie je zatiaľ známe. Keďže o teórii strún sa všeobecne predpokladá. spinom a nábojom určeným strunovou dynamikou. Macroscopic level . Koncové body strún sa nemôžu odtrhnúť od D-brány. keďže struny sú najpriamočiarejšie definované prostredníctvom perturbačnej teórie. že existuje najmenej jedno metastabilné riešenie. buď ako Nambu-Gotova akcia alebo Polyakovovova akcia. ktorá popisuje. ktoré sú tzv. Kvantová mechanika strún implikuje tieto oscilácie ako diskrétne vibračné módy. základnej teórie silnej jadrovej sily. čím sa táto teória stáva teóriou všetkého.Matter 2. ktoré sú nabitými zdrojmi pre diferenciálnu formu zovšeobecnenia vektorového potenciálu elektromagnetického poľa. Existujú známe konfigurácie.Teória strún 209 Prehľad Teória strún tvrdí. Molecular level 3. Teórie strún taktiež zahŕňajú objekty všeobecnejšie ako len struny. náboj. and electrons 4. Čierna diera-ako čierne p-brány sú identifikované s D-bránami. Rozdeľovanie a spájanie strún korešponduje s emisiami a absorpciou častice. ktoré sú koncovými bodmi pre struny a táto identifikácia sa nazýva kalibračno-gravitačná dualita. či existuje nejaký princíp. . ktorá určuje vlastnosti nášho vesmíru (pozri topológia teórie strún). Výskum v tejto ekvivalencii viedol k novým poznatkom ohľadom kvantovej chromodynamiky. avšak s nulovou kozmologickou konštantou a niektorými novými poľami. priestoročasovú konfiguráciu. Atomic level -. dávajúc pozorovaným časticiam ich vôňu. avšak dlhotrvajúce. Ide o rozšírené objekty. String level Pri vzdialenostiach presahujúcich rádium strún. metastabilné. Kompletná kvantová mechanika brán vyššej dimenzie sa nedefinuje ľahko a vlastnosti teórie strún pokiaľ ide o kozmologické usporiadanie (časovo-závislé prostredie) ešte nie sú plne vypracované. so svojou hmotnosťou. mnoho vedcov dúfa. taktiež nie je jasné. každý oscilačný mód sa správa ako rozdielny druh častice. ako sa struny pohybujú v priestore a čase. že je konzistentná s kvantovou gravitáciou. ale 1-dimenzionálne struny. Pri absencii externých interakcií.[9] [10] [11] [12] Struny vytvárajú uzavreté slučky. nazývané brány.[13] Existujú tiež iné konfigurácie s odlišnými hodnotami kozmologickej konštanty. ako sú D-brány. Tieto objekty sú vzájomne prepojené prostredníctvom systému dualít. že elektróny a kvarky vnútri atómu nie sú 0-rozmerné objekty. Slovo brána. strunová dynamika sa riadi napätím a kinetickou energiou. kde sa môžu otvoriť do 1-dimenzionálnych liniek. čo vytvára interakcie medzi časticami. sa odkazuje na varietu vzájomne prepojených objektov. odvodené od "membrána". ako ani to. neutrons. ktoré v kombinácii produkujú osciláciu. Základné vlastnosti Teória strún môže byť formulovaná pokiaľ ide o akčný princíp. s malou kozmologickou konštantou.Quarks 6. hmotnosť a spin. že sa jedná o správny popis nášho vesmíru. koľko voľnosti teória ponecháva pre výber detailov. Tieto struny sa môžu pohybovať a vibrovať. Úplná teória zatiaľ nemá uspokojivé definície pre všetky okolnosti. ktoré je kvantitatívne identické so štandardným modelom. Subatomic level -. podľa ktorého teória strún vyberá svoj vákuový stav. avšak môžu sa okolo nej kĺzať. či teória strún má takéto riešenie. čierne p-brány a Neveu-Schwarzove 5-násobné brány. Levels of magnification: 1.Electron 5. Subatomic level . ktoré popisujú všetky pozorované základné sily a hmotu.

všeobecnejšie. ktoré tvoria kompletnú slučku. ako môže teória strún obsahovať fermióny je vo svojom základe vedené objavením supersymetrie. j. niekoľko rôznych druhov bolo popísaných. tak uzavreté struny. častice ktoré sa. spektrum častíc obsahuje len bozóny. Výsledný obrázok popisuje svetovú linku častice (jej 'históriu') v priestoročase. ale toto by porušilo Heisenbergov princíp neurčitosti. ktorú majú dva samostatné koncové body. Analogicky. známeho ako obálka sveta. Najranejší strunový model bozónických strun. všeobecnejšie. Navyše. a tak ich svetová obálka vyzerá ako rúrka. že častice by sa mohli pohybovať nielen v našej dimenzii.Teória strún Analógiou pre módy strún je gitarová struna produkujúca množstvo rozličných hudobných tónov. tento model nie je bez problémov. Analogicky. 210 Obálka sveta Pohyb bodovej častice je možné popísať náčrtom grafu jej pozície (v jednej alebo dvoch dimenziách) oproti času. Rôzne módy struny (reprezentujúce rôzne častice ako sú fotón alebo gravitón) sú povrchové vlny tohto priestoru. Zisťovanie toho. a jedným otvoreným strunovým módom fotón. Napríklad. V dôsledku toho. V skutočnosti by gitarové struny boli každou dimenziou a struny by mohli vibrovať akýmkoľvek smerom. Tento model popisuje. podobný popis grafom je možný pre postup struny v čase. teória je zásadne nestabilná. Riemannov povrch (2-dimenzionálne orientovaný priestor bez hraníc (t. ktorá je tvorená fermiónmi. kvantové struny majú napätie. že gitarová struna je len 2-dimenzionálna a môžete ňou pohybovať nahor a nadol. ako vyplýva z názvu. matematických vzťahov medzi bozónmi a fermiónmi. veľmi podobné bežným strunám urobených z dvojvlákna. alebo. vytvoriac uzavretú strunu. riadia istými vymedzenými pravidlami správania. Pretože dva konce otvorenej struny sa môžu vždy stretnúť a spojiť. a tak je svetová obálka vyzerá ako prúžok. Jediným rozdielom je. toto napätie sa považuje za fundamentálny parameter teórie. čo dáva dve odlišné spektrá. čo by znamenalo. Jej napätie bude mať tendenciu ku kontrakcii na stále menšiu slučku. strunové teórie bez uzavretých strún neexistujú. zahŕňal iba bozóny. Uzavreté struny vyzerajú ako malé slučky. ktorý ju udržiava "napnutú". jedným uzavretým strunovým módom je gravitón. Napätie kvantovej struny je úzko prepojené na jej veľkosť. ktorá ju zmenšuje a efektom neurčitosti. Tieto dva rôzne typy strún sa správajú mierne odlišným spôsobom. ale aj v iných dimenziách. kvantovo-gravitačnú teóriu. Otvorená struna vyzerá ako krátka linka. v dostatočne nízkych energiách. struna (jednorozmerný objekt — linka) sleduje povrch (dvojrozmerného priestoru). Uvažujme o uzavretej strune. ale nie hmoty. alebo. ktorá sa pohybuje v priestore bez externých síl. ako napríklad fotón (alebo. Napríklad. bez hrán). vo väčšine teórií strún. Avšak. . Niektoré kvalitatívne vlastnosti kvantových strún možno pochopiť jednoduchým spôsobom. a to v dôsledku rozkladu (prinajmenšom čiastočne) priestoročasu samotného. ktorá taktiež zahŕňa (ak sú obsiahnuté aj otvorené struny) kalibračné polia. Teórie strún. Riemannov povrch. Stručne povedané. avšak všetky sa dnes považujú za rôzne limity M-teórie. Klasická intuícia hovorí. Teória strún obsahuje ako otvorené struny. všeobecnejšie. ako napríklad fotón. Na dôvažok. minimálna veľkosť struny je v závislosti na strunovom napätí. Charakteristická veľkosť strunovej slučky bude rovnováha medzi silou napätia. ktoré obsahujú fermionické vibrácie sú známe ako superstrunové teórie. akúkoľvek kalibračnú teóriu). bozóny sú príčinou radiácie. ktorý je ohraničený. že by sa mohlo scvrknúť na bod. rôzne tóny korešpondujú s rôznymi časticami.

Otvorená struna robiaca to isté bude mať svetovú obálku vyzerajúcu ako kruh pripojený na dva prúžky. svetová obálka u týchto teórií je ne-orientovateľným povrchom. Tieto teórie sa nazývajú neorientované. Formálne. Napríklad. tieto dve teórie sú matematicky odlišné popisy tohto istého javu. kým S-duality sa týkajú rozdielov medzi silnou a slabou silou. Duality Koncom 80. že z týchto piatich teórií len jedna je správna teória všetkého. U-duality prepájajú T-duality a S-duality. že sú nezávislé. Povedané ináč. silným a slabým a takto sa týchto päť veľmi odlišných teórií strún mohlo vzájomne prepojiť.Teória strún 211 Struny sa môžu rozpájať a spájať. ak sa uzavretá struna rozpojí. T-duality sa týkajú rozdielov u veľkých a malých vzdialeností. Tieto teórie sú prepojené prostredníctvom transformácií nazývaných duality. ako aj silná a slabá sila. Interaction in the subatomic world: world lines of point-like particles in the Standard Model or a world sheet swept up by closed strings in string theory Proces deliacej sa struny (alebo spájajúcej sa struny) je globálny a nie lokálny proces svetovej obálky: lokálne. Dnes panuje názor. a teória pre dve vône heterotickej struny (SO(32) a E8×E8). že prvá teória sa nejakým spôsobom môže transformovať tak aby vyzerala ako druhá teória. Mierky veľkých a malých vzdialeností. ktoré boli vždy poznačené veľmi rozdielnymi limitami správania sa fyzikálneho systému ako v klasickej teórii poľa. Ak sú dve teórie prepojené dualitnou trasformáciou. napravo). uzavretá typ I. s desiatimi priestoročasovými dimenziami kompaktifikovanými na štyri. rokov boli strunoví teoretici presvedčení. sa struny môžu deliť a spájať v opačnom smere ako v Möbiusovom prúžku alebo u Kleinovej fľaše). a že táto teória bola teóriou s nízkym energetickým limitom. že existuje päť rôznych teórií strún: otvorená typ I. čo sa rovnalo fyzike pozorovanej v našom dnešnom svete. kde sa delí. . V niektorých strunových teóriách (a to pre uzavreté struny v type I a niektorých verziách bozónických strún). v jej topológii). znamená to. čo tiež vyzerá ako torus napojený na dve rúrky (jedna predstavujúca vchádzajúcu strunu a druhá vychádzajúcu). sú kvantity. že tento obrázok nebol správny a že týchto päť teórií strún je vzájomne prepojených. Dve teórie sú potom duálne vzájomne pokiaľ ide o ich transformáciu. tak v kvantovej časticovej fyzike. akokeby išlo o špeciálne prípady nejakej fundamentálnejšej teórie (ktorá sa považuje za M-teóriu).[14] Myslelo sa. Preto tieto procesy sú integrálnou súčasťou teórie a sú popísané rovnakou dynamikou ako kontrola strunových módov. svetová obálka vyzerá rovnako všade a nie je možné určiť jeden bod svetovej obálky. o ktorých sa tiež myslelo. Avšak struny môžu zastrieť rozdiely medzi veľkým a malým. uzavretá typ IIA. jej svetová obálka bude vyzerať ako jednoduchá rúrka rozpojená na dve (často nazývaná nohavice — pozri obr. Toto sa odráža vo forme ich svetovej obálky (presnejšie. Tieto duality prepájajú kvantity. Ak sa rozpojí uzavretá struna a jej dve časti sa neskôr spoja. uzavretá typ IIB. jej svetová obálka bude vyzerať ako jednoduchá rúrka rozdelená na dve neskôr spojené.

keďže pre väčší počet dimenzií existuje viac možných fluktuácií v strunovej pozícii. Extra dimenzie Zaujímavou črtou teórie strún je. nie hmota. ako s otvorenými tak s uzatvorenými strunami. kedy pozícia v niektorých z dimenzií nie je popísané reálnym číslom. Hmotnosť fotónu. potom teória strún požaduje desať rozmerov. j. bez tachyónov. Teória strún dovoľuje vztiahnuť počet rozmerov na skalár potenciálnej energie. len uzavreté struny viazané na D-brány. avšak riešenia plochého priestoročasu predsa len existujú v tzv. nehmotné fermióny sú ne-chirálne Supersymetria medzi silami a hmotou. len uzavreté struny viazané na D-brány. Technicky. kde jedenásta dimenzia je veľmi malý kruh alebo priamka a ak sú tieto formulácie považované za základné. prečo sú možné riešenia plochého priestoročasu. častica nesúca náboj vzťahujúci sa na neporušenú kalibračnú symetriu) musí byť nehmotná. Toto je možné pochopiť lepšie konštatovaním. t. Počet dimenzií nie je fixovaný žiadnym konzistentným kritériom.[15] Jednou z takýchto teórií je 12-rozmerová M-teória. ktoré sú membránami nižšej dimenzionality (ich rozmery sú nepárne — 1. j. nazvaná tachyón. absencia potenciálnej energie v "kritickej dimenzii" vysvetľuje. A tak pojem priestoročasu nie je fixovaný strunovou teóriou: najlepšie je ho myslieť ako rôzny v rôznych okolnostiach. nie fermióny. 2. kým otvorené struny majú konce pripojené na D-brány.a ľavotočivé struny sa líšia.Teória strún 212 Strunové teórie Typ Časopriestorové dimenzie 26 Bozónické Detaily len bozóny. že priestoročas musí mať 11 dimenzií. 5. Veľkosť tohto príspevku závisí na počte dimenzií. "kritických dimenziách". 7 or 9 — v type IIA a párne — 0. ktorá požaduje. Ďalej. len uzavreté struny viazané na D-brány. ako aj vesmíry až s desiatimi plochými priestorovými rozmermi a taktiež prípady. len sily. Pôvodné teórie strún z 80-tych rokov popisujú špeciálne prípady M-teórie.heterotická. a tento počet je fixný a nezávislý na potenciálnej energii. bez tachyónov. hlavný nedostatok: častica s imaginárnou hmotnosťou. Avšak teória taktiež popisuje vesmíry ako je ten náš. ktorý reprezentuje fotón. predstavujúca nestabilitu v teórii. že obsahuje predpovede o extra dimenziách. ktoré sa redukujú na dimenzionalitu v slabo zakrivených režimoch—sú prepojené dynamickými vzťahmi. 6 or 8 — v type IIB. tieto teórie vyžadujú vloženie dodatočných dimenzií "oboma rukami". Kozmologické riešenia existujú v širšej variete dimenzionalít a tieto sa líšia rôznymi dimenziami—presnejšie rôznymi hodnotami "efektíveho centrálneho náboja". ktorá je predpovedaná teóriou strún závisí od energie strunového módu. že pre každý samostatný počet predpovedaných dimenzií existuje kalibračná anomália. bez tachyónov. bez tachyónov. t. ako s otvorenými tak s uzatvorenými strunami. skupinová symetria je E8×E8 IIA 10 IIB 10 HO 10 HE 10 Všimnite si. pravo. bez tachyónov. že fotón zahrnutý v konzistentnej teórii (technicky. toto sa deje kvôli tomu. pravo. nehmotné fermióny sú ne-chirálne Supersymetria medzi silami a hmotou. heterotic. I 10 Supersymetria medzi silami a hmotou. a to z kvantovej fluktuácie v strune. len uzavreté struny.a ľavotočivé struny sa líšia. skupinová symetria je SO(32) Supersymetria medzi silami a hmotou. fotón v plochom priestoročase . j. Táto energia zahŕňa príspevok z Casimirovho efektu. a kalibračná anomália môže byť vyvážená zahrnutím netriviálnej potenciálnej energie do rovnice pre riešenie pohybu. že typ IIA a typ IIB teórií strún umožňujú pohyb cez 10-dimenzionálny priestoročas (nazývaný jadro). ale úplne iným typom matematickej kvantity.[16] Nič v Maxwellovej teórii elektromagnetizmu alebo Einsteinovej teórii relativity nedáva tento druh predpovedí. 4. skupinová symetria je SO(32) Supersymetria medzi silami a hmotou. vrátane časového smerovania). Preto. so štyrmi pozorovateľnými dimenziami.[2] v protiklade k obyčajným trom priestorovým dimenziám a štvrtej dimenzii času. t. rátajúcim stupne voľnosti. 3.

Štandardnou analógiou pre toto je uvažovanie o viacrozmernom priestore ako o hadici. Navyše. j. Avšak. Podsúčet X sa rovná vzťahu fotónovej fluktuácie v lineárnej dimenzii. až do práce Randalla a Sundruma. že obsahuje aj ďalší rozmer. čo v kvantovej mechanike znamená veľmi vysoké enerie (pozri dualita vlnovej častice). Avšak. čiastočne v dôsledku Calabi-Yau manifold (3D projection) výpočtovej jednoduchosti. Skutočne. s G2 holonómiou. zvláštny prípad (beztorznosti). zdá sa. Kompaktné dimenzie Na vyriešenie tohto očividného nesúladu boli navrhnuté dva spôsoby. ich dôkaz je. Prvým je kompaktifikovať extra dimenzie t. Scenár univerzálnej svetovej brány Ďalšom možnosťou je. Takéto priestory boli študované pri pokusoch prirovnať teóriu strún k 4-rozmernému štandardnému modelu. Táto "extra dimenzia" je viditeľná len z relatívnej blízkosti hadice. že gravitácia tiež môže byť vhodne lokalizovaná na podpriestor. ako sa človek približuje k hadici. U bozónických strunových teórií. Strunové teórie plochého priestoročasu sú 26-dimenzionálne v bozónickom prípade. ktorá bola možná predpokladom o supersymetrii. kde sa susedný priestor významne líši od výnimočného podpriestoru samotného. a to pozdĺžne. takéto geometrie sa vyskytujú prirodzene ako Calabi-Yauove kompaktifikácie. v akomkoľvek experimente. ktorý robíme hádzaním gúľ do hadice by jediný dôležitý pohyb bol jednorozmerný. ktorá je SU(3) holonómiou.[18] Počínajúc akoukoľvek dimenziou väčšou ako štyri. Ak je hadica nazeraná z dostatočnej vzdialenosti. ako sa tieto redukujú na štvor-dimenzionálny priestoročas. priemer. že má len jeden rozmer.[21] Takéto 213 . mravec idúci vnútri nej by sa pohyboval v dvoch dimenziách (a mucha vletiaca doň v troch). j. ktorá je opäť špecifický. jednoduchý priestor. Hodiac takúto guľu do hadice. potom typicky existujú vhodne umiestnená hmota a Yang-Millsove kalibračné polia. 26 dimenzií pochádza od Polyakovovej rovnice. táto by sa viac-menej pohybovala len jedným smerom. podobné prasklinám na kuse papiera alebo v kryštáli. dĺžku.[17] Keď sa urobí prepočet. Podobne. extra kompaktné dimenzie sú "viditeľné" len pri extrémne malých vzdialenostiach. tieto kompaktifikácie musia byť veľmi špeciálne. zisťuje. alebo ak do nej "vhodíme" dostatočne malé objekty. kritická dimenzionalita nie je štyri ako by sme sa mohli domnievať (tri osi priestoru a jedna času). alebo experimenovaním s častiacami s extrémne malou vlnovou dĺžkou (rádu polomeru kompaktnej dimenzie). že sme "uväznení" v dimenzionálnom (t. predstame si guľu. obsahujúc straty (vrstvy) rôznych dimenzií.[19] Tieto "výnimočné súbory" sú v Calabi-Yauovom priestore n-množiny a môžu byť popísané ako podpriestory bez lokálnych deformácií. A tak. Ak sú takéto podmnožiny výnimočnými sústavami v rámci priestoru s väčším počtom dimenzií. ktoré sú tak malé. Neskorší pokrok bol urobený konštruovaním realistickejších kompaktifikácií bez stupňa voľnosti Calabi-Yau alebo bez G2 priestorovostí. ako je reflektované v ich holonómii. 6-dimenzionálna priestorovosť musí mať SU(3) štruktúru. ktorá je dostatočne malá. že sú nezistiteľné súčasnými experimentami. priestoročas môže byť taktiež stratifikovaný. že takýto kozmický scenár je realistický. aby sa vošla do hadice. tri dimenzie priestoru plus dimenzia času) podpriestore plného vesmíru. šesť alebo sedem extra dimenzii. kým superstrunové teórie a M-teórie zahŕňajú 10 alebo 11 dimenzií pre ploché riešenia.Teória strún bude nehmotný—a teória konzistentná—len pre konkrétny počet dimenzií. je nevyhnutné uvažovať. Pre zachovanie vysokého stupňa supersymetrie.[20] nebolo známe. a 7-dimenzionálna priestorovosť musí mať štruktúru G2i. aby sme mohli obývať 3+1 dimenzionálnu vrstvu. čím sa stáva Calabi-Yauovým priestorom.

ktorú sú kalibračnými bozónmi). no ich tvar má zásadný vplyv na to. že každý predpovedaný fenomén a kvantita v jednej teórii má analógiu v inej teórii. V zásade je preto možné dedukovať povahu týchto extra dimenzií požadovaním konzistencie so štandardným modelom. Kaluzova raná práca demonštrovala. a tak máme gravitačnú teóriu priestoročasu s poľami pozadia. žiadne nové sily sa neobjavujú z malých vzdialeností. potom bude existovať viacero typov kalibračných bozónov. Kalibračno-gravitačná dualita Kalibračno-gravitačná dualita je v istých prípadoch zbiehajúca sa dualita medzi kvantovou teóriou gravitácie a kalibračná teória v nižšom počte dimenzií. Je tiež možné extrahovať informácie týkajúce sa skrytých dimenzií testami precíznosti gravitácie. takže panuje taktiež nezhoda medzi strunovými teoretikmi pokiaľ ide o duality aplikované na rôzne modely. A tak D-brány môžu emitovať a absorbovať uzavreté struny. na ktorých je postavená kalibračná teória. ako sa sily medzi strunami javia v našom štvorrozmernom vesmíre. j. preto môžu mať hmotnosť (keďže emitujú gravitóny) a — v superstrunových teóriách — tiež náboj (keďže môžu emitovať uzavreté struny.Teória strún podpriestory sú tzv. že gravitačná teória priestoročasu s vhodnými poľami pozadia je duálna (t. Ak existuje viacero paralelných D-brán. ktoré sú príčinou vzniku Neabelianskej kalibračnej teórie. Opis duality V istých prípadoch kalibračná teória ohľadom D-brán je rozpojenie od gravitácie nachádzajúcej sa v zhluku. Z pohľadu otvorených strún. že otvorené struny pripojené na D-bránu na nej "existujú". ku ktorým sú pripojené konce otvorených strún. Takáto situácia sa nazýva rozpojovací limit. 3-dimenzionálne objemy atď). avšak doposiaľ tieto len udali horné obmedzenia ohľadom veľkosti takýchto skrytých dimenzií. D-brány sú tak gravitačnými zdrojmi. ibaže toto zatiaľ nie je praktická možnosť. takže obyčajne je každý z týchto dvoch rôznych uhlov pohľadu neúplný. že všeobecná relativita v piatich dimenziách v zásade predpovedá existenciu elektromagnetizmu. D-brány sú gravitačné zdroje. Avšak. a preto takéto modely sú známe ako teórie bránového sveta. táto dualita nebola v žiadnom z prípadov dokázaná. Ako je popísané vyššie. D-brány sú objektami. fyzika D-brán je popísaná vhodnou kalibračnou teóriou. V prípade D-brány tu bude jeden typ kalibračného bozónu a budeme mať Abeliansku kalibračnú teóriu (s kalibračným bozónom fotónom). D-bránami. D-brány sú definované faktom. fyzikálne ekvivalentná) ku kalibračnej teórii hranice tohto priestoročasu (keďže podpriestor naplnený s D-bránami je hranicou tohto priestoročasu). 214 D-brány Ďalšou kľúčovou črtou teórie strún je existencia of D-brán. gravitácia pôsobiaca v skrytých dimenziách oplyvňuje ostatné negravitačné sily ako je elektromagnetizmus. Z pohľadu otvorených strún. To znamená. kvôli povahe Calabi-Yauovej rozmanitosti. Doteraz. . Efekt skrytých dimenzií V každom prípade. a tak otvorené struny pripojené k D-bránam neinteragujú s uzavretými strunami. a dávajú dôvod na kalibračné teórie "existujúce" na nej (keďže jeden z módov otvorených strún je kalibračný bozón ako je fotón). že sú k nim pripojené hranice svetovej obálky. Hovorí sa. so "slovníkom" prekladajúcim jednu teóriu do druhej. Ide o membrány rozličnej dimenzionality (od nula dimenziálnej membrány — čo je fakticky bod — cez 2-dimenzionálne membrány. D-brány majú dva nezávislé alternatívne popisy. V týchto prípadoch. Preto v takýchto prípadoch je často uvádzané. Táto kalibračná teória je prepojená na gravitáciu (ktorá údajne existuje v zhluku). z pohľadu uzavretých strún.

a tak malý polomer v gravitačnej teórii sa prekladá na nízkoenergetickú škálu v kalibračnej teórii (t. Kontakt s experimentom Matematika strunovej teórie môže viesť k novým poznatkom ohľadom kvantovej chromodynamiky. ako sú tieto dve teórie ekvivalentné: Fyzika gravitačnej teórie horizontu udalosti zahŕňa len stavy v škrupine (obvyklé v teórii strún). takže častice. Jednoduchý príklad tohto princípu je.[9] [10] [11] [12] the physics. Toto je známe ako AdS/CFT correspondence[22] [23] . kalibračnej teórie s jej fundamentálnou teóriou silnej jadrovej sily.[28] Takže. ak je možné (pri rozpojovacom limite) popísať gravitačný systém ako dve samostatné oblasti — jedna (zhluk) veľmi vzdialené od zdroja.[30] Bola navrhnutá tiež ďalšia potenciálna forma dôkazu pre teóriu strún. keď Big Bang "rozšíril" niektoré struny do astronomických rozmerov. a druhá blízko zdroja — potom druhá oblasť môže byť tiež popísaná kalibračnou teóriou D-brán. j. ide výlučne o štandardnú kvantovú chromodynamiku. Predstavme si teraz. v ktorej častice interagujú: čím väčší je uhol. ktorý budeme študovať je dualita medzi Typom IIB superstruny na AdS5 S5 ( produktovom priestore päť-dimenzionality Anti de Sitterov priestor päť-sféry na jednej strane. A tak uhol medzi prichádzajúcimi časticami v gravitačnej teórii sa prekladá do škálovej vzdialenosti medzi kvantovou fluktuáciou v kalibračnej teórii. Uhol medzi prichádzajúcimi časticami v gravitačnej teórii sa vzťahuje k radiálnej vzdialenosti od gravitačného zdroja. sformovaných. stále ich alternatívne možné popísať prostredníctvom uzavretých strún. V gravitačnej teórii. Na druhej strane. IR režim teórie poľa). škála vzdialenosti medzi kvantovými fluktuáciami v kvantovej teórii poľa má vzťah (inverzný) k energetickej škále v tejto teórii. jedným zo smerov v priestoročase je radiálny smer. sú popísané uzavretými strunami (t.1 alebo troj-sfére s časom S3 R). ktoré sú zložené z kalibračných bozónov (gluónov) a ostatných stupňov voľnosti kalibračnej teórie. je v priestoročase identickom k hranici horizontu udalosti gravitačnej teórie). j. potom jeho teória poľa bude asymptoticky voľná. V kalibračnej teórii sú tieto "projektované" na hranicu. interagujúce medzi sebou navzájom. že bude objavená gravitačná teória duálna ku kvantovej chromodynamike. UV režim teórie poľa). Táto druhá oblasť (blízko zdroja) sa nazýva limit blízko horizontu . avšak. kým častice prichádzajúce k zdroju takmer z rovnakej vzdialenosti budú mať (mimo škrupinovú) kvantovú fluktuáciu navzájom blízko k sebe. Túto dualitu si možno predstaviť nasledovne: predpokladajme. názov často používaný pre kalibračno-gravitačnú dualitu vo všeobecnosti. Stavy v škrupine v gravitačnej teórii horizontu udalosti je možné myslieť ako popisujúce len častice prichádzajú zo zhluku do oblasti horizontu udalosti. Ostatné teórie však predpovedajú kozmické struny s . ktorá bola kvantitatívne modelovaná lattice QCD metódami s dobrými výsledkami. Ako sa častice približujú ku gravitačnému zdroju.[24] Keď sú častice veľmi vzdialené od tohto zdroja. t. v ktorom dilatačné pole (určujúce silu napojenia) klesá s polomerom. a tak nezahŕňa radiálny smer: je v priestoročase s o jednou dimenziou menej v porovnaní s gravitačnou teóriou (v skutočnosti. ktoré prídu do zdroja z rôznych smerov budú mať v tejto teórii kvantovú fluktuáciu (mimo škrupiny) ďaleko navzájom od seba. ktorý ide od gravitačného zdroja preč (smerom od zhluku). jeho napojenie sa bude zoslabovať vo vysokých energiách. že existuje priestoročas s gravitačným zdrojom. kým veľký polomer v gravitačnej teórii sa prekladá na vysokoenergetickú škálu v kalibračnej teórii (t. alebo obyčajne supergravitáciou).Teória strún 215 Príklady a intuícia Najznámejším príkladom a prvým. keďže obyčajne existuje horizont udalosti okolo (alebo v) gravitačnom zdroji. a N = 4 supersymmetrickou Yang-Millsovovou teóriou na štvor-dimenzionálnej hranici Anti de Sitterovho priestoru (buď v plochom štvor-dimenzionálnom priestoročase R3. že ak v gravitačnej teórii existuje nastavenie. Bolo by ňou objavenie veľkých kozmických strún v priestore.[25] Struny v Seiberg-Dualovej teórii]"</ref>[26] [27] . j.[29] Matematická technika od tejto strunovej teórie (the AdS/CFT correspondence) bola použitá na popis kvalitatívnych vlastností kvark-gluónovej plazmy v relativistických kolíziách ťažkých iónov. j. napríklad extrémna čierna diera. gravitačnou teóriou. Kalibračná teória existuje len na D-bráne samotnej. resp. objektami podobnými QCD strunami. aby mohli interagovať navzájom. kým teória poľa zahŕňa tiež korelačnú funkciu mimo škrupinu. tým bližšie ku zdroju musia častice byť. Panuje presvedčenie.

Teória strún rozdielnymi fyzikálnymi danosťami (topologické defekty v rôznych poliach. unitárne a obsahujúce Einsteinovu všeobecnú relativitu ako nízkoenergetický limit. LHC. Absencia supersymetrických častíc na energetických hladinách prístupných pre LHC by nemusela znamenať koniec teórie strún. pre ustanovenie presvedčivého potenciálu pre verifikovanie teórie strún. Kontrovezie sa týkajú dvoch vlastností: #Všeobecne je rozšírená predstava. Tucty konferencií o teórii strún. vyššie ako rozsahy pri ktorých sa robia súčasné experimenty ako Veľký hadrónový urýchľovač[37] môže dosiahnuť. Jedným z takýchto unikátnych predpokladov je strunová harmómia: pri dostatočne vysokých energiách—pravdepodobne blízko kvantovo gravitačne škály—strunag-ako prirodzenosť častíc by začala byť zrejmá. Nový fenomén konzistentný s verziami o teórii strún môže byť pozorovaný s novobudovaným Veľkým Hadrónovým urýchľovačom. Mali by existovať ťažšie kópie všetkých častíc korešpondujúce s vyššími vibračnými stavmi struny. čo by bolo v súlade s bránami interagujúcimi medzi extra dimenziami prostredníctvom unikania gravitónov z jednej do druhej.[46] A tak teória strún je falzifikovateľná a vyhovuje definícii vedeckej teórie podľa Popperovských kritérií. táto teória má toľko verzií. V skutočnosti. hoci sú aj iné teórie. ktoré obsahujú supersymetriu. čo znamenalo trištvrte storočia pokroku. Avšak nie je jasné. ako vysoké sú tieto energie. ktorá ho požadovala. napriek všetkej tejto aktivite. niektorí fyzici tvrdia.[42] Lawrence Krauss. má veľké množstvo rovnako možných riešení. teória strún ako teória všetkého by mala malú alebo žiadnu schopnosť predpovedať v porovnaní s fyzikálnymi experimentami častíc nižších energií. Lee Smolin. ani jedna teoretická hádanka nebola vyriešená. stovky doktorátov. Objav supersymetrie by tiež mohol byť považovaný za dôkaz. keďže supersymetria by mohla existovať. Sem patria Peter Woit. Ak sú tieto vlastnosti správne. ktoré sú dnes prístupné pre urýchľovač častíc. tisíce štúdií. 1. neexistuje žiadna iná teória. fyzici naháňali výhonok zvaný teória strún. kvôli čomu sú tieto predpovede netestovateľné akýmkoľvek časticovým urýchľovačom v dohľadnej budúcnosti. že teória strún ako teória všetkého je zlyhaním.[32] [33] Toto viedlo k verejnej debate v roku 2007. Teória strún. že jej praktické použitie je vylúčené: Teória ničoho. avšak mimo dosah akcelerátoru. A.[38] a tieto vákuá by mohli byť dostačne rozdielne na vysvetlenie takmer všetkých fenoménov. Philip Warren Anderson.[44] Všetko modely strunových teórií sú kvantovo mechanické. že by mala byť skôr klasifikovaná ako systematická sústava pre budovanie modelov v protiklade k fyzikálnej teórii. Avšak. Lorentzove invarianty. Lorentzove invariancie alebo všeobecnú relativitu. V najpravdepodobnejšom prípade by boli 1014 times vyššie ako tie. predpoveď by mala byť špecifická a nie zdieľaná akýmkoľvek teoretickým modelom kvantového poľa alebo všeobecnou relativitou.[34] [35] . že akákoľvek teória kvantovej gravitácie by si vyžadovala extrémne vysoké energie na priame overenie. . ktorá by bola tak rozsiahlym súborom kalkulácií naznačujúcich. zvaných strunové vákuá.Jim Holt.[31] Niektorí idú ešte ďalej a hovoria. že teória môže byť pravdivá. ktoré môžeme pozorovať pri nižších energiách. Avšak. keďže teória strún bola prvou teóriou.[45] Preto pre falzifikáciu teórie strún by stačilo falzifikovať kvantovú mechaniku. pretože je tak ťažké ju experimentálne testovať.[36] Je teória strún prediktívna? Teória strún ako teória všetkého bola kritizovaná ako nevedecká.[43] and Carlo Rovelli. Boli by ním indikácie o anomálne veľkej sile gravitácie na mikroskopickej úrovni. ak aj je.[39] [40] Pretože je tak ťažké teóriu testovať. ako je v súčasnosti chápaná. že jej v súčasnosti netestovateľný status znamená. 216 Problémy a rozpory Hoci teória strún pochádza z fyziky. či je vôbec možné ju volať vedeckou teóriou. niektorí teoretickí fyzici postavili otázku. kde jeden komentátor vyjadril svoj názor takto: "Počas obdobia vyše jednej generácie." -. ani jedna testovateľná predpoveď. Začiatok tohto znamenal koniec toho.[41] Sheldon Glashow.

Príklad teórie v močiari je kvantová elektrodynamika v limite veľmi malého elektrónového náboja. Keďže tento argument je veľmi obecný—spočívajúci len na vyparovaní čiernej diery a holografickom princípe. čo zahraňuje rôznym hypotetickým variantám alebo zvyškom (aby sa mohli sformovať). aby tento predpoklad platil pre akúkoľvek konzistentnú holografickú teóriu kvantovej gravitácie. že ako mnoho teórií kvantového poľa. Dôvodom je. Strunová teória obsahuje nekonečný počet samostatných metastabilných vákuí a možno až 10500 alebo viac ich korešponduje s vermírom. ako divergentné série aproximácií. staršia forma kritiky je. Avšak v teórii strún. ktoré je ťažké zakomponovať do nestrunovej teórie kvantovej gravitácie. To preto. To znamená. Ak neexistujú žiadne ľahko nabité častice. Niektorí vidia nezávislosť na základe ako fundamentálnu požiadavku teórie kvantovej graviácie. Niektorí dúfajú. že strunová teória je závislá na pozadí — strunová teória popisuje perturbačné expanzie na fixnom pozadí priestoročasu. tieto čierne diery by sa nemohli efektívne rozkladať. vysokou planckovou škálou. Nezávislosť na pozadí Ďalšia. čo má za výsledok časovo invariantný priestoročas: v súčasnosti sa teória nedokáže vysporiadať s časovo podmieneným kozmologickým pozadím.[38] Aký princíp. Rozloženie strunovej teórie Vákuová štruktúra teórie. Kým neexistujú . alebo a neperturbačné ošetrenie strunovej teórie (teória strunového poľa bolo myslené neperturbačne v 80. ak by nebol problém s gravitáciou. Prerušenie supersymetrie Centrálnym problémom pre aplikovanie je. aby pravdepodobnejšie teória fyziky nízkych energií bola v močarinách. Močariny sú súborom teórií . mnoho teórií strún je stále formulovaných perturbačne. že dve takto nabité masívne častice sa budú vzájomne priťahovať viac ako elektrostaticky odpudzovať a mohli by byť použité na výrobu čiernej diery. Navrhujú. že všetky základné črty štandardného modelu môžu byť zakomponované do teórie strún. Každá z nich korešponduje s iným možným vesmírom. Hoci neperturbačné techniky značne pokročili — vrátane konjektúrnych kompletných definícií v priestoročase uspokojujúc isté asymptoty — plná neperturbačná definícia teórie stále chýba. s inými súborom častíc a síl. Tento limit dokonale vyhovuje teórii kvantového poľa — v tomto limite sa teória prenikania vlastne stále zlepšuje. avšak ktoré nie sú kompatibilné so strunovou teóriou. Štúdiom príkladov a z analýzy vyparovanie čiernej diery sa teraz akceptuje. nazvaná Rozloženie strunovej teórie.Teória strún 217 Močarina Na odpoveď na tieto obavy. Je treba poznamenať. je možné použiť na výber spomedzi týchto vákuí je otvorenou otázkou. že najlepšie pochopené základy strunovej teórie používajú veľa zo supersymetrického základu teórie. Cumrun Vafa a ďalší spochybnili myšlienku teórie strún. ktorý zahŕňa brány a fluktuácie na vytvorenie metastabilnej kompaktifikácie. v momente. ak vôbec nejaký. ktoré by mohli byť pravdivé. že je kompatibilná so všetkým. Avšak bolo navrhnutých niekoľko modelov na vysvetlenie prerušenia supersymetrie. a to obzvlášť keďže všeobecná relativita je už sama na základe nezávislá. ktorý je podobný tomu nášmu — so štyrmi dimenziami. kalibračnými skupimai a chirálnymi fermiónmi. kedy náboj najľahšej častice začne mať menšiu hmotnosť ako je hmotnosť v prirodzených jednotkách. že objav novej kalibračnej skupiny s malým kvantom náboja a len ťažko nabitými častiacami by mohli sfalzifikovať strunovú teóriu. že M-teória. rokoch) a má formuláciu nezávislú na pozadí. že teórie s malým nábojovým kvantom musia pochádzať z ľahko nabitých častíc. nie je dobre pochopená. najzaujímavejší je KKLT model.[38] . Hoci teória má istú nezávislosť na pozadí — topologická zmena je v nej započatý proces a výmena gravitónov je ekvivalentná k zmene na pozadí — matematické kalkulácie v teórii závisia na výbere pozadia ako počiatočného bodu. bolo navrhnuté. Toto obsahuje črty ako neabelianske kalibračné skupiny a chirálne fermióny. teória sa stáva nekonzistentnou. hoci fráza "konzistentná holografickú teóriu kvantovej gravitácie" by rovnako mohla byť synonymická s "teóriou strún". Toto jediné platí vnútri teórie strún—neexistujú žiadne obmedzenia v teórii kvantového poľa. aby štandardný model nebol močarinou.

Holger Bech Nielsen a Leonard Susskind ako vzťahy. jeden dávajúci kontinuálny príspevok pozadia. Einstein zaviedol nesymetrický geometrický tenzor. pripomeňte im. V 60-tych rokoch. ktoré nevedú k obývateľným vesmírom (prinajmenšom pre ľudí). avšak nie je obmedzený len na strunovú teóriu. AdS/CFT spojenie . S-maticový prístup započal Werner Heisenberg v 1940-tych rokoch ako spôsob konštruovania teórie. že by mali byť zložené zo nejakých fundamentálnych častíc. ktorý obhajoval ideálne vyhovoval pre teóriu kvantovej gravitácie. ktorý popisuje len silné interakcie. Dolen. Prvý. dva príspevky sa zrátajú.. V t-kanáli si častice vymieňajú stavy emisiami a absorpciou. Tento princíp je už zakomponovaný na vysvetlenie existencie života na Zemi ako výsledku pre život priaznivej orbity okolo slnka strednej veľkosti spomedzi nekonečného počtu možných orbít (ako aj relatívne stabilného umiestnenia v galaxii). no je zdieľaný veľkými unifikačnými teóriami.Teória strún žiadne kontinuálne parametre v teórii samotnej. nabudúce. prístup. Toto je tiež falzifikovateľný argument. Horn a C. subatomických častíc ako sú protón a neutrón. obzvlášť malej hodnoty kozmologickej konštanty. ktoré sa očakávajú od rotujúcich strún. pretože by bolo ťažké ak nie nemožné pre Poppera ju falzifikovať. Tento typu strunovej teórie. že teória strún nie je falzifikovateľná. virtuálne častice sa môžu vymeniť dvomi kvalitatívne rozdielnymi spôsobmi. medzi nimi Sylvester James Gates: "A tak. a tak pravdepodobne žijeme v "najpriateľskejšom" vesmíre. 218 Ďalšie kritériá testovateľnosti Mnoho fyzikov silne oponuje myšlienke. je oveľa menej kontroverzný dnes. existuje veľký súbot možných vesmírov. Kým škála bola mimo o mnoho stupňov rozsahu. ktoré nepredpokladajú. Geoffrey Chew a Steven Frautschi objavili. ako bol Heisenberg presvedčený. že väčšina vesmírov obsahuje hodnoty pre fyzikálne konštanty. V s-kanáli. či nedochádza k elektroslabosilnej unifikácii. zatiaľ čo omnoho neskôr Brans a Dicke pridali skalárny komponent ku gravitácii.[50] LHC bude použitý jednak pre testovanie AdS/CFT. Schmid[52] rozvinuli niektoré sumárne pravidlá pre výmenu hadrónov. ktoré sa rozpadajú do konečných stavov častícs. 1926. Avšak. Chew obhajoval vytvorenie teórie pre interakcie týchto trajektórií. Pracujúc s experimentálnymi údajmi. V teórii poľa. že strunová teória nie je testovateľná. ale boli by konštruované svojimi interakciami z vlastnými podmienkami konzistencie na S-matici. ktorý neskôr pochopili Yoichiro Nambu. švédsky fyzik Oskar Klein podal fyzikálnu interpretáciu nepozorovateľnej dimenzie--. Niektorí fyzici sú presvedčení. R. že mezóny vytvárajú rodiny zvané Reggeho trajektórie. rozdeľujú na jadrovú škálu. že veľká unifikačná prirodzenosť v strunových teóriách všetkého vyžaduje. dve častice annihilujú. kto pridal piatu dimenziu ku všeobecnej relativite bol nemecký matematik Theodor Kaluza v r. iný dávajú maximálne stavy pri istých . ako sa to predpovedá. Strunová teória bola pôvodne vyvinutá počas 60-tych a začatkom 70-tych rokov ako nikdy nie úplne úspešná teória hadrónov. Na dôvažok. ktorá sa nespolieha na lokálne pojmy priestoru a času. keď budú požadované konzistenčnými podmienkami. ktorý poznamenal. a tak mnohí to neuznávajú za vedecký podložené. pretože to môže umožniť prirodzené antropické vysvetlenie pozorovaných hodnôt fyzikálnych konštánt. ako aj pre kontrolu.je zabalená do malého kruhu. ktoré sú podriadené silnej interakcii. s hmotnosťami vztiahnutými na spiny spôsobom. kedy existujú strunové teórie všetkého (hoci pred 20 rokmi to bolo naopak). Tieto myšlienky by sa mali v rámci strunovej teórie oživiť. ktoré sa od seba môžu vzájomne radikálne odlišovať. že gravitácia v piatich dimenziách popisuje ako gravitáciu. D. kozmologická verzia antropického prinícpu zostáva vysoko kontroverzná. Gates poznamenáva. 1919.[47] [48] Tvrdí sa."[49] AdS/CFT vzťahuje strunovú teóriu na kalibračnú teóriu a umožňuje kontakt s experimentami nízkych energií v kvantovej chromodynamike. ktoré sa. V r..[51] História Niektoré zo štruktúr opätovne zavedených do strunovej teórie vznikli po prvý raz oveľa skôr ako časť programu klasickej unifikácie započatej Albertom Einsteinom. že je to dobrá vec. aby vytvorili dočasné prechodné stavy. tak elektromagnetizmus v štyroch. ak vám niekto povie. aby sa prepájacie konštanty všetkých štyroch síl stretávali v jednom bode renormalizácie preškálovania skupiny. Keď sa častica a antičastica rozídu.

stovky fyzikov pracovala s skompletizovanie základného programu pre tento model. Michio Kaku a Keiji Kikkawa podali inú formuláciu bozónických strún. Vo fermiónových teóriách. Peter Goddard a Richard Brower ďalej dokázali. Počas nasledovných rokov. Pierre Ramond pridal k modelu fermióny. 1981. najľahšia častica musí byť tachyón. John Schwarz a André Neveu pridali ďalší sektor do fermiónovej teórie o niečo neskôr. čo znamenalo.Teória strún energiách. V r. 1979. 1974.Gama funkcia--. ako teóriu strunového poľa. Veneziano dokázal nájsť konzistentnú amplitúdu rozdelenia s pólmi na priamych líniách. Miguel Virasoro a Joel Shapiro našli inú amplitúdu. V údajoch bolo jasné. kvantová chromodynamika bola uznaná ako správna teória hadrónov. a poznamenal. čo ho viedlo k sformulovaniu dvoj-dimenzionálnej supersymetrie na zrušenie nevhodných stavov. ktoré sú zovšeobecneniami Einsteinových rovníc všeobecnej relativity. Napriek tomu. s mnohými prekvapeniami. že existuje inkonzistencia pokiaľ dimenzia teórie nie je 26. ktorá sa objavuje v teórii. a bola preukázaná ako priestoročasová supersymetria Johnom Schwarzom a Michaelom Greenom v r. kým Ziro Koba a Holger Nielsen zovšeobecnili Venezianove integrálne zastúpenie multičasticového rozdelenia. Opätovne zaviedli Kaluza–Kleinovú teóriu ako spôsob zreálnenia extra dimenzií. kritická dimenzia bola 10. Stanley Mandelstam formuloval konformnú teóriu svetovej obálky ako pre bozón tak fermión. s väčšinou pozitívnymi reziduami. že. dnes chápanú ako uzatvorené struny. ktorej póly sú rovnomerne umiestnené na polovici reálnej línie--. Joel Scherk. Veneziano a Sergio Fubini zaviedli operátorový formalizmus pre výpočet amplitúdy rozdelenia. že vrcholy uberali pozadiu--. Ferdinando Gliozzi. Claud Lovelace vypočítal slučkovú amplitúdu. objavených z rovníc 219 . [[Alexander Markovich PolyakovAlexander Polyakov dal teórii modernú smeromo integrálnu formuláciu. ktorý bol predchodcom konformnej teórie. Holger Bech Nielsen a Leonard Susskind zistili. ktorá mala vlastnosti Dolen-Horn-Schmidovej duality. ktorý rozvinuli Peter Goddard. ktorá sa správala podľa správnych Wardových identít a nazvali ju gravitón. Amplitúda potrebovala póly. s nekonečným počtom časticových typov a s poľami preberajúcimi hodnoty nie na bodoch. Amplitúdy rozdelenia boli odvodené systematicky od akčného princípu. Výsledok bol široko publikovaný Murray Gell-Mannom. ale na slučkách a krivkách. Charles Thorn. V rovnakom roku.autori to interpretovali tak. a existuje špeciálna matematická funkcia. Manipuláciou kombinácií Gamma funkcií. V rovnakom čase. 1970. že všetky známe strunové teórie zahŕňali nehmotnú časticu spinu dva. avšak počas nasledujúcej dekády všetky práce teórie boli úplne ignorované. 1969 Yoichiro Nambu. že originálne Ramondove a Neveu Schwarzove strungy boli samostatne inkonzistentné a bolo treba ich skombinovať. že neexistujú žiadne nesprávne prestupujúce stavy v dimenzii menšej či rovnej 26. Amplitúda by mohla vyhovovať takmer lúčovému rozmiestneniu dát. ktoré poslúchali dualitu a mali vhodné Reggeho škálovanie pri vysokých energiách. Veneziano sám objavil. neskôr premenovanej na dualitu svetovej obálky. kde sa častice objavujú. Daniel Friedan ukázal. posunúc tak pozornosť fyzikov a očividne ponechajúc zavádzací program v smetnom koši histórie. Strunová teória sa dostala z koša. a rozsiahle pokračoval v rozvoji konformnej teórie poľa. že strunová teória je teóriou gravitácie a nie teóriou hadrónov. na priamych trajektóriách. čím vytvoril teoretický integrál cesty dvoj-dimenzionálneho poľa na vygenerovanie operátorového formalizmu. ktoré by mohlo byť použité pre zovšeobecnenie. že oba popisovali celú amplitúdu a zahŕňali druhý. zavedené Venezianom a Fubinim a geometrickú interpretáciu pre Virasorove podmienky.svetovej obálky. teória pokračovala v rozvoji stabilným tempom vďaka práci niekoľkých zanietencov. Claudio Rebbi a Charles Thorn.ktorá bola široko použitá v Reggeho teórii. Tamiaki Yoneya objavil. že rovnice pohybu strunovej teórie. zrejmá podmienkami sebakonzistencie. V r. V r. že pre amplitúdu rozdelenia častice. ako odstrániť póly s nesprávnymi reziduami za použitia obmedzené stavov. a David Olive si v roku 1976 uvedomili. kým Virasoro pochopil. že t-kanálový príspevok bol duálny pre s-kanál jeden. ako aj inými Reggeho typom. John Schwarz a Joel Scherk prišli k rovnakému záveru a urobili smelý skok k návrhu. Jeffrey Goldstone. čo viedlo Gabriele Veneziano pre skonštruovanie amplitúdy rozdelenia. že teória by mohla byť popísaná v priestore a čase pojmami strún. V r. Výsledná teória nemala tachyón. pričom udali priestoročasový rámec pre uhlové operátory. a mali navrhnuté integrálne zastúpenie.

Leonard Susskind zahrnul holografický princíp Gerardus ’t Hoofta do strunovej teórie. že teória potrebuje vyššiedimenzionálne objekty. je rovnako dobre popísaná prostredníctvom nízkoenergetickej limitujúcej kalibračnej teórie.IIA a IIB korelované podľa T-duality. Ako bolo navrhnuté 't Hooftom. ale taktiež všetkých blízkych objektov. David Gross a Vipul Periwal objavili. 1997 Juan Maldacena poznamenal.[53] prvá definícia strunovej teórie. že efektívny popis fyziky D-brán za nízkych energií je prostredníctvom supersymetrickej kalibračnej teórie. a ukázali. Willy Fischler Stephen Shenker a Leonard Susskind formulovali úplný holografický popis M-teórie ohľadom IIA D0 brán. Horúčkovitá aktivita. čo pre extrémne nabité čierne diery vyzerá ako anti de Sitterov priestor. David Gross. ktorá v tom čase začala sa tiež niekedy nazýva druhá superstrunová revolúcia. V r. že Calabi-Yauove priestory sú kompaktifikácie. a stal sa jej známym obhajcom. nielen struny. že D-brány a ostatné p-brány. A tak teoretizoval. Jeffrey Harvey. že nové neperturbačné objekty chýbali. ktorá bola plne neperturbačná a bola konkrétnou matematickou realizáciou holografického princípu. teória svetovej obálky alebo svetového objemu. popisuje nielen stupne voľnosti čiernej diery. V r. Gary Horowitz. Edward Witten objavil. Poznamenal. len s niekoľkými distrétnymi možnosťami. fluktuácie horizontu čiernej diery. Začiatkom 80-tych rokov. ktorý naznačoval. a Ryan Rohm objavili heterotické struny. kým Lance Dixon a ostatní vypracovali fyzikálne vlastnosti orbitálov. že väčšina teórií kvantovej gravitácie nebola schopná zakomponovať chiralitu fermiónov ako je neutríno. Andrew Strominger a Edward Witten zistili. Toto ho viedlo k spolupráci s Luis Alvarez-Gauméom na štúdium porušení zákonov konzervácie v gravitačných teóriách s anomáliami. Edward Witten začal byť presvedčený. na výročnej konferencii strunových teoretikov na University of Southern California (USC). uzatvárajúc. M-teória bola tiež predchodcom v práci Paula Townsenda približne v rovnakom čase. Kalibračnou skupinou týchto uzavretých strún boli dve skupiny E8. Počas tohto obdobia. stovky fyzikov začalo pracovať na tomto poli a toto sa niekedy nazýva prvá superstrunová revolúcia. že excitácie nízkych energií v teórii blízko čiernej diery pozostávajú z objektov blízkych k horizontu. a položil geometrické interpretácie matematických štruktúr v kalibračnej teórii. tvoria hmotný obsah strunových teórií. V rokoch 1984 až 1986. Tieto boli pochopené ako nové objekty navrhnuté perturbačnými divergenciami. ktoré chránia realistický objem supersymetrie. Petr Horava a Edward Witten stanovili 11-dimenzionálnu formuláciu heterotických strunových teórií. anti-deSitterov priestoročas krát sféra s fluktuáciou. V 90-tych rokoch. Počas tohto obdobia. ktorú on a Nathan Seiberg objavili už skôr pokiaľ ide o umiestnenie brán. Schwarz a Green objavili T-dualitu a skonštruovali dve rôzne superstrunové teórie--. a bola objavená fyzikálna interpretácia strún a brán--. a otvorili nové pole pre bohatú matematickú štruktúru. že orbitály riešia problém chirality. Edward Witten predniesol prejav o strunovej teórii. 1995. Green a Schwarz objavili príspevok k anomálii. identifikujúc dlhé vysokoexcitované strunové stavy s obyčajnými termálnymi stavmi čiernych dier. čím sa zrodila nová 11-dimenzionálna teória zvaná M-teória. Joseph Polchinski zistil. že strunová teória je naozaj konzistentnou teóriou gravitácie.Teória strún Renormalizačnej skupiny pre teóriu dvoj-dimenzionálneho poľa. Philip Candelas. špecifické geometrické singularity dovolené v strunovej teórii. že v tomto limite kalibračná teória popisuje strunovú excitáciu blízko brán. zvané D-brány a identifikoval ich s riešeniami supergravitácie čierne diery. že strunová perturbačná teória je divergentná spôsobom. a teórie typu I s otvorenými strunami. Andrew Strominger a Cumrun Vafa vypočítali entropiu istých konfigurácií D-brán a našli zhodu a poloklasickou odpoveďou pre extrémne nabité čierne diery. a ktorákoľvek z nich mohla ľahko a prirodzene zahrnúť štandardný model. vytvoriac matematické pole zrkadlovej symetrie. Cumrun Vafa zovšeobecnil T-dualitu od kruhov po arbitrárne dimenzie. že celá teória bol takmer úplne deterministická. ktoré v tom čase existovali. ktorý Witten a Alvarez-Gaumé nepostrehli. že strunové teórie typu I sú nekonzistné. Tom Banks. Emil Martinec.sú typom čiernej diery. Pri postupnom chápaní výpočtov. Konzistenčné podmienky boli tak silné. Rýchlo sa stalo zrejmým. že strunová teória na horizonte blízko geometrie extrémne nabitej čiernej diery. ktorý v zásade zjednotil päť strunoých teórií. ktorý obmedzil kalibračnú skupinu strunovej teórie typu I na (32). N=4 supersymetrickej 220 . Witten poznamenal.

". SUSY 96 Conference. pdf)".. tento stupeň voľnosti sa správa rovnako k priestoročasovým dimenziám len v niektorých aspektoch. Ovrut (2006). lokalitu a informácie vo fyzike. March 2006. teach12. [18] "Quantum Geometry of Bosonic Strings – Revisited" (ftp:/ / ftp2. 10-12 (5 January 2006) | doi:10. com/ archive/ 2006/ 10/ 02/ 061002crat_atlarge) [9] H. Prostredníctvom tohto vzťahu strunová teória ukázala. html) [8] Jim Holt. ktoré kompenzujú "chýbajúcu" kvantovú fluktuáciu. Igorom Klebanovom a Alexandrom Polyakovom. More on the RHIC fireball and dual black holes. Americký vedec. co. arXiv:hep-th/0603176. Minasian Eleven Dimensional Origin of String/String Duality: A One Loop Test (http:/ / arxiv. Interview with Professor Edward Witten. newyorker.Teória strún Yang-Millsovaej teórie. U. A.The elegant Universe" (http:/ / www. Jr. An AdS/CFT Calculation of Screening in a Hot Wind. com/ thubsch/ HSProc. timeshighereducation. americanscientist. [15] Simeon Hellerman and Ian Swanson(2006): " Dimension-changing exact solutions of string theory (http:/ / arxiv. 1 (http:/ / www. Je to konkrétny výsledok holografického princípu. The New Yorker. in/ ~mukhi/ Physics/ string2. Feb.. Fortschritte der Physik 54-(2-3): 160–164. com/ fline/ fl1803/ 18030830. Duff. a Stevenom Gubserom. Nastase. James T. č. com/ nature/ journal/ v439/ n7072/ full/ 439010a. Superstring Theory: The DNA of Reality (http:/ / www. BROWN-HET-1439.Lett.vydanie 03.. Joseph (1998).1038/439010a.Rev. tifr. R. org/ bookshelf/ pub/ all-strung-out) [4] "On the right track. pbs. arXiv:hep-th/0501068. Liu. in Proc. htm) [5] Leonard Susskind. a má iné charakteristiky. [12] H. 2001 (http:/ / www. Calculating the Jet Quenching Parameter from AdS/CFT. Wiedemann. a je dnes široko akceptovaná.. Phys. Volume 18 . Cambridge University Press. Ph. (Proc. Phys. K. Nature 439. Toto je známe ako lineárna dilatácia alebo nekritická struna. ktorá sa nazýva AdS/CFT korešpondencia.) 52A (1997) 347-351 . Ofer Aharony and Eva Silverstein(2006):"[Supercritical stability. K. A. J. BROWN-HET-1466. Január-Február 2007 Volume 95. 2006 (http:/ / www. ktoré sa neobjavujú v reálnom svete. 0:21:00. Liu. Published online 4 January 2006 (http:/ / www. ktorý má ďalekosiahle dôsledky čierne diery. "Unstrung". pdf]". The RHIC fireball as a dual black hole. U. res. html) [7] "NOVA . Department of Physics. Liu and R. String Theory. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 0612/ 0612031v2. "Zadrž! Toto plavidlo sa len vydalo na cestu. [16] Polchinski. cbpf. pdf) [19] Pozri napríklad T.97:182301. Nature.2006 arXiv:hep-ph/0605178 [13] Burt A. Nastase.". Wiedemann. 221 Pozri aj • • • • • • • • • Zoznam tém o strunovej teórii Konformná teória poľa F-teória Nejasné gule Malá strunová teória Slučková kvantová gravitácia Vzťahy medzi strunovými teóriami a teóriou kvantového poľa Strunová kozmológia Supergravitácia • Normalizácia Zeta funkcie • Sloní vesmír Referencie [1] Sunil Mukhi(1999)" Teória strún: Detailný úvod (http:/ / theory. bola ďalej rozvinutá Edwardom Wittenom. mac. čo priviedli strunovú teóriu späť k jej koreňom. že je prepojená s kalibračnými teóriami ako kvantová chromodynamika a toto viedlo ku kvantitatívnejšiemu pochopeniu správania sa hadrónov. hinduonnet. " A Hitchhiker’s Guide to Superstring Jump Gates and Other Worlds (http:/ / homepage. biblioteca. org/ wgbh/ nova/ elegant/ view-glashow. [17] Kalkuláciu počtu dimenzií možno obísť pridaním stupňov voľnosti. br/ pub/ apub/ 1999/ nf/ nf_zip/ nf04299. MIT-CTP-3757. aspx?cid=1284) "Lecture 23 . 0:04:54..16. Frontline. Táto hypotéza. "A Heterotic Standard Model". James Gates. Times Higher Education. [10] H. asp?storyCode=204991& sectioncode=26) [6] Geoff Brumfiel. Nucl. Mohapatra and A. nature. 25 August 2006 (http:/ / www. Avšak. pdf)". uk/ story. 03 . "Our Universe: Outrageous fortune". Rajagopal. October 2. transitions and (pseudo)tachyons http:/ / arxiv. arXiv:hep-ph/0607062 July 2006. Rajagopal.Can I Have that Extra Dimension in the Window?". a výsledná teória nie je Lorentzov invariant. pdf) Center for Theoretical Physics. ako aj pre povahu gravitačných interakcií. "Všetko je v strunách?". Supl. January 2005.).D. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 9506/ 9506126v2. Texas A&M University [3] Joseph Polchinski. html)" [2] M. Rasin (eds. [14] S. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 0612/ 0612051v3. Hübsch. [11] H. com/ ttcx/ coursedesclong2.

Lecture 21. html) [31] David Gross. pdf)" [29] For example: T. edu/ ~woit/ testable. indiana.Rev.. Polchinski.Do-See-Do and Swing your Superpartner Part II" 0:16:05-0:24:29. pdf) z MILC výskumného programu na MILC Collaboration homepage (http:/ / www. org/ abstract/ PR/ v166/ i5/ p1768_1 [53] Banks. cornell. Kaufmann. Rev. zrkadliaci mnohosť a priestorovo-časovú topologickú zmenu v strunovej teórii (http://arXiv. pdf)" [38] S. 323: 183–386. Freeman & Co. arXiv:hep-th/0310077) [45] J. Fischler. R. columbia.Teória strún [20] L. v permanentnom bezpečí" NOVA interview (http:/ / pbs. html) [36] Unstrung: The New Yorker (http:/ / www. Susskind Antropické zloženie strunej teórie. jp/ ~gc2007/ pdf/ yi. Superstrunová teória: DNA realita "Prednáška 21 . H. 4 January 2005 [42] "Pokiaľ neexistuje žiaden experiment. 222 Aspinwall. January 2005 [48] L. [51] Idem. Phys. ktoré by ukázali. pdf) [26] Harvey B. 0:24:05-0:26-24.A conference [32] Peter Woit's Not Even Wrong weblog (http:/ / www. 357 (2008) [47] N.D68:046005. John Baez a odpovede na skupinovom weblogu The n-Category Cafe (http:/ / golem. Sakai and S. B416 (1994) 414-480 [22] J. W. ac. Jr. Arkani-Hamed. yukawa. math. org/ wgbh/ nova/ elegant/ view-glashow. S. ´mýlite sa'. Woit. Kachru. org/ pdf/ hep-th/ 9906064)" Phys. Cambridge. Schmid "Finite-Energy Sum Rules and Their Application to ?N Charge exchange" http:/ / prola. arXiv:hep-th/0302219. Kallosh. James Gates.Môžu 4D sily (bez graviácie) mať rady struny?". S. UK (1998) [46] N... " Calabi-Yauov moduli priestor. Nucl.113:843-882. Objav vesmíru: Od hviezd po planéty. "Lecture 19 . tau. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 9704/ 9704018v2. de Sitter Vacua in String Theory. edu/ home/ baez/ week246. February 2003 [49] S. html)) [43] "Strunová teória ešte len musí dosiahnuť svoj prvý úspech vo vysvetlení alebo predikcii čohokoľvek merateľného" New York Times. com/ archive/ 2006/ 10/ 02/ 061002crat_atlarge) [37] Elias Kiritsis(2007)" String Theory in a Nutshell (http:/ / press.D. ph. [52] Dolen. Maldacena. arXiv:hep-th/0412141. 83 (1999) 4690-4693 [21] P. cf. Je teória strún testovateľná? (http:/ / www. bez adekvátnych experimentálnych ukazovateľov". edu/ category/ 2007/ 02/ this_weeks_finds_in_mathematic_7.org/pdf/hep-th/9309097)". pdf) INFN Rome March 2007 [41] "strunová teória je prvou vedou za stovky rokov. Veľký N limit superkonformných teórií poľa a supergravitácie. p. P. W. A. ac. String Theory and Gravity (http:/ / arxiv. O. Dimopoulos and S. 1016/ S0370-1573(99)00083-6). Maldacena. kyoto-u. html?11). Rept.Theor.th/9610043v3 . Comins. [50] Idem. edu/ ~woit/ wordpress/ ?cat=2) [33] Lee Smolin's The Trouble With Physics webpage (http:/ / www. Linde and S. HUTP-05-A0001. Perspectives (http:/ / video. ktorý by bolo možné urobiť. [24] Robbert Dijkgraaf. ucr. kyoto-u. Ph. physics. Trivedi. New York Times. 0:20:10-0:21:20.H. html) [35] John Baez weblog (http:/ / math. Morrison and B. December 2004 [30] Pozri napríklad Recent Results (http:/ / www. library. aps. Lett. ani žiadne pozorovania. SU-ITP-04-44. J. 2005v1. Sugimoto. String theory: An Evaluation. org/ abs/ hep. Kachru. Y. org/ 10. D. pdf)" [28] Piljin Yi(2007)" Príbeh o baryónoch v gravitácii duálnej QCD (http:/ / www2. utexas. Shenker and Susskind "M Teória ako Matrix Model: Splývanie" http:/ / arxiv. pdf)" [25] Minoru Eto.arXiv:hep-th/9711200 [23] Aharony. columbia. Teória strún.g. 8 November 2005) [44] see his Dialog on Quantum Gravity.2005. QCD Strings and D-branes (http:/ / www2.Erik Verlinde a Herman Verlinde(1997)" 5D Čierne diery a matrixové struny (http:/ / arxiv. edu/ ~sg/ milc/ results. 0:26:06-0:26:21. edu/ PS_cache/ arxiv/ pdf/ 0706/ 0706. org/ abs/ hep-th/ 9905111)" (subscription required). newyorker.. Phys. Phys. " Alternatíva ku kompaktifikácii (http:/ / arXiv. il/ Lectures/ Exact_Sciences/ Physics/ stringfest/ OnDemand. " Large N Field Theories. edu/ ~sg/ milc. thetroublewithphysics. Teória je v bezpečí. ktorá je robená predbaconianskym spôsobom. Predictive Landscapes and New Physics at a TeV.. Oz (2000). jp/ ~kiasyk2/ slides/ hashimoto. Horn. princeton. SLAC-PUB-10928. yukawa. Sundrum.February 2001. arXiv:physics/0102051 [40] P.2003. Randall and R.Meyer(2005)" Zakrivenia svetovej obálky QCD struny (http:/ / arxiv. indiana. doi.Koji Hashimoto a Seiji Terashima(2007)]" QCD String as Vortex (http:/ / arxiv1.Phys.1016/S0370-1573(99)00083-6 (http:/ / dx.S. Hadrónová fyzika nízkych energií vholografike QCD. com) [34] e. String Theory: Achievements and Perspectives .Ooguri. ac. math. Greene. arXiv:hep-th/0301240 [39] P. arXiv:hep-th/0501082. Gubser. Woit (Columbia University). edu/ chapters/ s8456. Cambridge University Press. pdf)" [27] Koji Hashimoto(2007)" Cosmic Strings. org/ PS_cache/ hep-th/ pdf/ 0506/ 0506034v1. DOI: 10. Prog. physics.

html). Solving Quantum Field Theories via Curved Spacetimes (http://ptonline. The Great Beyond: Higher Dimensions. London: Jonathan Cape &: New York: Basic Books. Reprint. Indianapolis: Alpha. 2005. "Everything's Now Tied to Strings" Discover Magazine vol 7. Physics Today. ISBN 0-316-01333-1. Brown(Eds.* GREENE.*Gefter. ISBN 978-0-06-113032-8. Edward (June 2002).ias.| GREENE. cam. Hoboken. Oxford: Oxford University Press.. [[New Scientist]]. damtp. Julian R. New Jersey: John Wiley & Sons. The Search for Superstrings. ISBN 0-393-05858-1. Warped Passages: Unraveling the Mysteries of the Universe's Hidden Dimensions.. London: Little Brown and Company. Symmetry. ISBN 0-471-46595-X. ISBN 0-8090-9523-8. Paul (2004). the Fall of a Science. – An easy nontechnical article on the very basics of the theory. ac. Time Warps. (Popular article. prístup: December 19. New York: Hill and Wang. Peter (2006). ISBN 0-316-32975-4.* WOIT. Cambridge: Cambridge University Press. Is string theory in trouble? (http://www. edu/~witten/papers/string.* HALPERN. New York: Hachette Book Group/Back Bay Books. and the Quest for the Ultimate Theory. ISBN 0-521-43775-X. Lisa (September 1 2005). Lee (2006). Superstrings (http:/ / www. The Universe on a String (http://www.shtml). the theoretical physicist who discovered that string theory is based on one-dimensional objects and now is promoting the idea of multiple universes. Gary (November 1986). The Complete Idiot's Guide to String Theory. Igor and Maldacena. Hyperspace: A Scientific Odyssey Through Parallel Universes. and What Comes Next.W.aip.) (July 31 1992). Alex (2006). prístup: December 19. Parallel Universes. probably the first ever written. Not Even Wrong The Failure of String Theory And the Search for Unity in Physical Law. Brian (October 20 2003). Inc. ISBN 0-06-053108-8.*Klebanov. . (PDF) Astronomy Magazine. Leonard (December 2006). Brian (2004). ISBN 0-224-07605-1 & ISBN 978-0-465-09275-8.* SUSSKIND. Knopf. Reissue.* Taubes. New York: Ecco Press.* MUSSER. 2005. prístup: December 19. New York: W. The Elegant Universe: Superstrings. ISBN 978-1-59-257702-6. Dan (2006). and the Extraordinary Search for a Theory of Everything.*Witten.newscientist. Michio (April 1994). html?full=true). • HOOPER. John (1998).)* VILENKIN. Amanda (December 2005).org/journals/doc/PHTOAD-ft/vol_62/iss_1/28_1.sns. Dark Cosmos: In Search of Our Universe's Missing Mass and Energy. #11. 2005. ISBN 0-375-41288-3. Time.800-is-string-theory-in-trouble. and the Theory of Everything. and the Tenth Dimension. The Trouble with Physics: The Rise of String Theory. New York: Houghton Mifflin Co. ISBN 0-618-55105-0. • GRIBBIN.pdf). Many Worlds in One: The Search for Other Universes. Michael (September 1986). The Fabric of the Cosmos: Space. Scientific American.* KAKU. New York: Alfred A.com/article/mg18825305. Superstrings: A Theory of Everything?. George (2008). ISBN 0-19-508514-0. Hidden Dimensions. and the Texture of Reality. Norton & Company. uk/ user/ mbg15/ superstrings/ superstrings. Paul.Two nontechnical books that are critical of string theory: • SMOLIN.*Green. Juan (January 2009).Teória strún 223 Further reading Popular books and articles • DAVIES. – An interview with Leonard Susskind.* RANDALL. on the first superstring revolution. New York: HarperCollins. The Cosmic Landscape: String Theory and the Illusion of Intelligent Design.

(Reprinted 2007) An Introduction to String Theory and D-brane Dynamics. – Slides and audio from an Ed Witten lecture where he introduces string theory and discusses its challenges. Kavli Institute for Theoretical Physics. ISBN 978-0-691-12230-4. The nth dimension (http://thenthdimension. – Invited Lecture at COSLAB 2004.org/abs/hep-ex/0008017). Shakeeb. 2005. Imperial College Press. – A comprehensive compilation of materials concerning string theory. prístup: December 16. Richard J. presented at the NATO Advanced Study Institute on Techniques and Concepts of High Energy Physics. Maurizio (2007) Elements of String Cosmology. ISBN 0-521-35752-7. and John H. ISBN 0-521-85841-0.org e-Print archive. ISBN 978-0-19-850954-7. 2: Loop amplitudes. • Polchinski. ISBN 0-521-86069-5 • Binétruy. (2004).org e-Print archive. • Vol. • Michael Green. Cambridge University Press. • Ajay. 1: An introduction to the bosonic string. Contact author for errata. Princeton University Press. from 10 to 17 September 2004. The original textbook. Elias (2007) String Theory in a Nutshell. United Kingdom.americanscientist.Technical and critical: • PENROSE. ISBN 0-805-32581-6. John H. • Vol.org/abs/ hep-th/0311044/). Cosmic strings reborn? (http://arxiv. Melanie. • JOHNSON. Cambridge University Press. prístup: December 16. – Four lectures. John H. Dual Resonance Models. – A criticism of string theory. 2005. Introduction to Superstring Theory (http://arxiv. anomalies and phenomenology. Michael (2007) Supersymmetry and String Theory: Beyond the Standard Model. – A guide to the string theory literature. 2005. Spacetime and Quantum Mechanics (http://online. • Witten. 2: Superstring theory and beyond. ISBN 0-521-63304-4. ISBN 0-521-35753-5. prístup: December 16. ISBN 0-521-83143-1. Duality. Roger (February 22 2005). Wieland et al. Oxford University Press.org/issues/pub/ is-string-theory-even-wrong). • Kiritsis. 2005. ISBN 0-521-63303-6. • Zwiebach.edu/online/ plecture/witten/). Online materiál • Schwarz.ucsb. ISBN 0-679-45443-8. Experiment. and Cosmology. held at Ambleside. • Vol.itp. 2005. (2000). ISBN 0-521-80912-6. Resource Letter NSST-1: The Nature and Status of String Theory (http://arxiv. Pierre (2007) Supersymmetry: Theory. D-branes. arXiv. 2005. ISBN 978-0-521-86875-4. Croix. The Road to Reality: A Complete Guide to the Laws of the Universe. Cambridge University Press. Schwarz and Edward Witten (1987) Superstring theory.com/). St. survey basic concepts in string theory. Schwarz (2007) String Theory and M-Theory: A Modern Introduction . Barton (2004) A First Course in String Theory. • Kibble. Cambridge University Press.org/abs/astro-ph/0410073/). . • Woit. 1: Introduction. Clifford (2003). Frampton (1974). • Gasperini. • Szabo. Knopf. prístup: December 22. ISBN 978-1-86094-427-7. arXiv. prístup: December 16. Cambridge University Press. prístup: December 16. • Marolf. Joseph (1998) String Theory. Cumbria. Is string theory even wrong? (http://www. • Dine. Katrin. Edward (1998). Tom (2004). in June 2000. Virgin Islands. American Scientist. • Paul H.org e-Print archive. Peter (2002). Cambridge: Cambridge University Press. Don (2004).Teória strún 224 Učebnice • Becker. Becker. and addressed to an audience of graduate students in experimental high energy physics. Frontiers in Physics. arXiv. • Vol. Cambridge University Press. Created by an international team of students.

php?storyId=6377252).com/) • The Elegant Universe (http://www. John (2001).' String Theorists Accused of Nothing (http://www. • Superstring Theory (http://www.Gabriele Veneziano. May 2004. Peter.harvard. • McKie.edu/~sps/) – A moderated newsgroup for discussion of string theory (a theory of quantum gravity and unification of forces) and related fields of high-energy physics. prístup: July 17.com/home/kmath632/kmath632.fr/~troost/beyondstringtheory/) – A project by a string physicist explaining aspects of string theory to a broad audience. 225 Externé odkazy • Prednáška Stevena Weinberga o CERN experimente . videos and animations explaining string theory. R.youtube. ISBN 0-224-07605-1 (Jonathan Cape). " Setback as string theory of the universe is de-bunked (http://www. J.hindu.LHC (http://www.com/article.com/cws/article/indepth/30940).npr.org/ templates/story/story. Matthew (2007-09-03). 2006-03-02. cfm?chanID=sa006&articleID=00042F0D-1A0E-1085-94F483414B7F0000)".htm) at MathPages • Superstrings! String Theory Home Page (http://www. 8-9 p. . cfm?chanId=sa003&articleId=1475A684-E7F2-99DF-355B95296BE6031C)". Edward Witten (http://www.com/watch?v=iLZKqGbNfck&feature=channel_page) • Teória strún .m. • Spinning the Superweb: Essays on the History of Superstring Theory (http://www. texts.math. 2003).mathpages. " A Prediction from String Theory. 2009.com/jpierre/strings/) – Online tutorial • CI. Various images.sciam.m. ISBN 0-465-09275-6 (Basic Books) • Schwarz. • Chalmers.xoom. (http://nardelli. 2006.youtube.phys. Gabriele. National Public Radio.ca/en/Outreach/What_We_Research/Superstring_Theory/ ) • (http://www.itp. Not Even Wrong: The Failure of String Theory & the Continuing Challenge to Unify the Laws of Physics.org/wgbh/nova/elegant/) – A Three-Hour Miniseries with Brian Greene by NOVA (original PBS Broadcast Dates: October 28. Richard (2006-11-07).sciam.com/thehindu/ holnus/008200610091240. STRINGS newsgroup (http://schwinger. blogspot. Leonard Susskind.it//stringtheory/) • Minkel.ucsb. • Beyond String Theory (http://www. • Woit..perimeterinstitute.com)..edu/ online/colloq/schwarz1/). Short of 'All. (http://banyancollege. and November 4.physics. • Not Even Wrong (http://www.Teória strún • Veneziano. with Strings Attached (http://www. Physics World (http://physicsworld.com) – A Science Studies' approach to the history of string theory (an elementary knowledge of string theory is required). prístup: 2007-03-05.com/watch?v=E7FV9aaiwKQ&feature=related) • Dialogue on the Foundations of String Theory (http://www. 2006-10-09.edu/~woit/blog/) – A blog critical of string theory. • A website dedicated to creative writing inspired by string theory.columbia.com/article. " The Myth of the Beginning of Time (http://www.com/ watch?v=Zl4W3DYTIKw) • Interview s Edwardom Wittenom (http://www.youtube. — An up-to-date and thorough review of string theory in a popular way. 2007.youtube. prístup: September 6.org/scriblerus/) • An Italian Website with various papers in English language concerning the mathematical connections between String Theory and Number Theory. Stringscape (http://physicsworld.com/watch?v=3ey8_fh6100&NR=1) Understanding the Standard Model Perimeter Institute for Theoretical Physics • The Official String Theory Web Site (http://superstringtheory. • Harris. Steven Weinberg. Robin. 8-10 p.spinningthesuperweb.pbs.ens.stručný výklad s komentárom od Briana Greena od začiatkov po súčasnosť s prezentáciami súčasných najznámejších teoretických fyzikov . Early History of String Theory: A Personal Perspective (http://online.sukidog.htm)".

Pretože prenikavosť UV žiarenia je pomerne malá. Zemská atmosféra účinne pohlcuje väčšinu tohto žiarenia. Účinnosť pohlcovania klesá s jeho klesajúcou vlnovou dĺžkou: zatiaľ čo v oblasti UV-C pohlcuje prakticky 100 %. Na vytvorenie potrebného množstva postačuje niekoľko desiatok minút denne. Pri intenzívnom a dlhodobom pôsobení môže viesť až k nádorom kože. ako ochrániť kožu pred negatívnym vplyvom UV žiarenia je používanie ochranných prípravkov pred slnečným žiarením. Objavené bolo v roku 1801 nemeckým fyzikom Ritterom a anglickým fyzikom Wollastom. Niektoré živočíchy sú naň citlivejšie ako iné. napríklad pre niektoré (dážďovky – Lumbricidae) má až smrtelné účinky. Nukleové kyseliny absorbujú UV žiarenie podstatne viac ako bielkoviny. Najcitlivejšie reagujúce stavebné látky živých organizmov na UV žiarenie sú nenasýtené organické zlúčeniny a z nich najviac tie. UVB s vlnovou dĺžkou 280 nm až 315 nm a UVC s vlnovou dĺžkou 100 nm až 280 nm. 200-10 nm) a extrémne (EUV alebo XUV. Na každých 300 m výšky rastie intenzita UV žiarenia o 4 %. Vo výške 1 500 m je o 20 % vyššia ako pri hladine mora. kratšej ako viditeľné svetlo. ktoré majú konjugované dvojné väzby. UV žiarenie a koža človeka UV žiarenie je pre človeka potrebné kvôli syntéze vitamínu D. Ultrafialová oblasť sa delí na UVA s vlnovou dĺžkou 315 nm až 400 nm. ďaleké alebo vákuové (FUV. Iné projekty • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ultrafialové žiarenie . UV spektrum dopadajúce na povrch Zeme je tvorené z 90–99 % žiarením UV-A a 1–10 % žiarenia UV-B. ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.Ultrafialové žiarenie 226 Ultrafialové žiarenie Ultrafialové žiarenie (UV) je elektromagnetické žiarenie o vlnovej dĺžke od 100 nm do 400 nm. Ožiarenie ultrafialovými lúčmi vyvoláva inaktiváciu vnútrobunkových enzýmov. Sú to hlavne bielkoviny (v rámci nich zvlášť aminokyseliny tyrozín a tryptofán). Vplyv na živé organizmy Ultrafialové žiarenie pôsobí na bunky mnohými mechanizmami. spomaľuje delenie buniek a navodzuje vznik mutácií. Nadmerné vystavovanie kože vplyvom UVA a UVB žiarenia vedie k jej poškodeniu. v oblasti UV-B je to len 50-60 % a v UV-A 30 %. Pre organizmy na Zemi je najintenzívnejším zdrojom UV žiarenia Slnko. Nadmerné vystavovanie kože UVB žiareniu (opaľovanie) vyvoláva spálenie kože (začervenanie). Delí sa na blízke (380-200 nm). zasahuje len povrchové vrstvy ľudského organizmu a prejavuje sa na koži a oku. Jedným zo spôsobov. UVA žiarenie zapríčiňuje starnutie kože a negatívne ovplyvňuje imunitný systém. nukleové kyseliny (predovšetkým ich dusíkaté bázy)a niektoré pigmenty. 1-31 nm).

storočia viedol vznik pozorovacej kozmológie. pozorovateľný vesmír alebo viditeľný vesmír sú často používané na opísanie časti vesmíru. Tí.Vesmír 227 Vesmír V prvej polovici 20. princípmi a konštantami. Flammarion. (Albert Einstein vo svojej teórii relativity predpovedal podľa svojich výsledkov rozpínanie sa vesmíru. vek a teória Veľkého tresku Najdôležitejší výsledok kozmológie. čo fyzikálne existuje: celého kontinua časopriestoru.7 miliárd ( ) rokov s presnosťou na 200 miliónov rokov (podľa projektu NASA s názvom WMAP. pochádza z pozorovaní červených posunov a bol vyčíslený Hubbleovým zákonom. čo znamená Wilkinsonova mikrovlnná anizotropná sonda). . prebieha v ňom ten istý evolučný proces. Vyvíjajú sa jednotlivé kozmické objekty a ich sústavy i celý vesmír v jeho najširších známych meradlách. Všetka viditeľná hmota je vytvorená zo subatomárnych častíc a všetky interakcie medzi týmito základnými súčasťami riadia rovnaké základné sily. ktorí neveria v možnosť pozorovať celé kontinuum môžu používať pojem náš vesmír. Wien 1998 Rozpínanie/kolaps. ktorú môžeme vidieť alebo inak pozorovať. Počas druhej polovice 20. čo je skôr abstraktná matematická idea. Čo je to vesmír? Vesmír je všetko čo existuje všetok priestor a čas aj hmota a energia v ňom. veda. čiže Wilkinson Microwave Anisotropy Probe. Woodcut. storočia sa slovo vesmír (ang. Autor: NASA. odvolávajúc sa tak len na tú časť. prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. tiež známej ako fyzikálna kozmológia. O porozumenie vesmíru v najväčších možných mierkach sa snaží kozmológia. ktoré ho riadia.C. Universum . ktorá je známa ľuďom. tí prví opustili snahy pozorovať celé časopriestorové kontinuum. Nevie sa. Vek vesmíru bol odhadnutý na približne 13. tí druhí sa o to stále pokúšajú v snahe nájsť najlogickejšie domnienky na vymodelovanie celého časopriestoru. ESA. universe) používalo na pomenovanie všetkého. navzdory extrémnym ťažkostiam v určení si empirických (založených na skúsenosti) obmedzení týchto špekulácií a vyhnúť sa tak skĺznutiu do metafyziky. v ktorom existujeme. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír podľa mimogalaktickej astronómie je nestacionárny. ktorá sa môže. spolu so všetkou energiou a hmotou v ňom a všetkými fyzikálnymi zákonmi. že vesmír sa rozpína. Paris 1888. S. Pojmy známy vesmír. k rozdeleniu významu slova vesmír medzi pozorovacích kozmológov a teoretických kozmológov. Coloration : Heikenwaelder Hugo. To dalo vzniknúť teórii Veľkého tresku. Obrázok z viditeľného svetla. ktorá vznikla z fyziky a astronómie.) Extrapolovaním (vyvodením) tohto rozpínania späť v čase sa dostaneme až ku gravitačnej singularite. ale tiež nemusí zhodovať s realitou. ktorá je dnes dominantným modelom kozmológie. pretože stále sa formuje. aký je vesmír rozsiahly. rozpína a niektoré veľmi vzdialené oblasti navždy ostanú mimo zraku astronómov.

Svedčia o tom tieto isté dôkazy. je teoreticky možné stretnúť pozorovateľa na okraji nami pozorovateľného vesmíru. v zjavnom rozpore s Kopernikovým princípom. Je to dvojdimenzionálny povrch s konštantným zakrivením v tretej dimenzii. ktoré opustili nami pozorovateľný vesmír kvôli rozpínaniu. lebo nepozorovateľné fyzikálne javy sú vedecky bezvýznamné (to znamená. 228 Veľkosť Vesmíru a pozorovateľného vesmíru Nejestvuje zhoda. Tvar Vesmíru Dôležitou otvorenou otázkou kozmológie je tvar vesmíru. že populárne.7 miliárd svetelných rokov vzdialený. To je z toho dôvodu. že vesmír sa nerozpína. Hubble Deep Field). Toto reliktové žiarenie je pozoruhodne rovnomerné vo všetkých smeroch. že nemôžu ovplyvniť udalosti. ktoré ukazujú. V prvom rade. že pozorovateľný vesmír je takmer plochý s lokálnymi ohybmi. že základný model použitý pre analýzu dát je správny. ktoré môžeme chápať a preto účinne neexistujú). že svetlo sa nešíri nekonečnou rýchlosťou a my robíme pozorovania minulosti. či platia alebo neplatia pravidlá Euklidovskej geometrie. či je vesmír plochý alebo nie. ktoré nás mohli od Veľkého tresku ovplyvniť. že čím ďalej od nás galaxie sú. čo je založené na pozorovaniach Hubbleovho temného poľa (ang. Môžeme ho tiež vidieť v žiarení kozmického mikrovlnného pozadia. vidíme veci z dôb bližších a bližších času nula modelu Veľkého tresku. ale naopak kolabuje. čo je dané konečnou rýchlosťou svetla. že spolupohybujúci sa objem známeho vesmíru je rovný svetelných rokov kubických (za predpokladu. že vesmír je viac alebo menej uniformný (rovnaký) a nemá rozoznateľný stred. ktorý v minulosti pozoroval niektoré galaxie. . že sa nevie. Čitateľ by si mal uvedomiť. Napríklad. je určite konečný. Súčasná vzdialenosť (nazývaná tiež spolupohybujúca sa vzdialenosť. Avšak pozorovateľný vesmír. nevie sa. no jednako môže byť priestorovo konečný. Podľa štandardného modelu Veľkého tresku nemá vesmír žiadne priestorové hranice. Trojdimenzionálnym ekvivalentom je neohraničený „guľovitý priestor“. Tento názor bol upevnený najnovšími údajmi zo sondy WMAP. ktorý pozorujeme. tým rýchlejšie sa od nás vzďaľujú. ktoré vytvárajú klastre a superklastre galaxií. čo sa kozmológovia pokúšali vysvetliť počiatočným obdobím prudkej inflácie. zoskupených v približne 125 miliardách galaxií. či je Vesmír konečný alebo nekonečný v priestorovej rozlohe a objeme. Táto teória sa nazýva Veľký kolaps. Okraj vesmírneho horizontu je 13. Počet galaxií môže byť oveľa väčší. V súčasnosti väčšina kozmológov verí. je odhadovaná na približne 78 miliárd svetelných rokov ( km). ang. Čím sa pozeráme ďalej a ďalej. comoving distance) k okraju pozorovateľného vesmíru je väčšia.Vesmír Avšak celé je to založené na predpoklade. ako aj profesionálne vedecké články v kozmológii často používajú pojem „vesmír“. či je vesmír hromadne spojený. To znamená. Deje sa tak preto. Po druhé. Fundamentálny aspekt Veľkého tresku môžeme aj dnes vidieť v pozorovaniach. ktoré vzniklo krátko po Veľkom tresku. ktorý hovorí. Dá sa to pochopiť použitím dvojdimenzionálnej analógie: povrch gule nemá žiaden okraj. ktorá skúmala „akustické oscilácie“ v kolísaní teploty žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia. ktorá nasledovala po Veľkom tresku. nie je známe. ktorý pozostáva zo všetkých oblastí. ktoré je najviac zoslabnuté žiarenie. kde masívne objekty narúšajú časopriestor. žijeme v strede nami pozorovateľného vesmíru. aj keď v skutočnosti myslia „pozorovateľný vesmír“. že je táto oblasť dokonale guľovitá). Žijeme v strede vesmíru. A keďže sa svetlo šíri rovnakou rýchlosťou vo všetkých smeroch k nám. nakoľko sa vesmír rozpína. tak ako jazero je skoro ploché. Iné metódy odhadnutia veku vesmíru dávajú rozdielne hodnoty. Avšak niektoré objekty mimo pozorovateľného vesmíru môžu byť v princípe pozorované nepriamo. Na druhej strane je tiež možné. a predsa má konečnú plochu ( ). Pozorovateľný vesmír obsahuje približne hviezd. vykonaných Hubbleovým vesmírnym ďalekohľadom. To by znamenalo.

možno aj vo všetkých smeroch. dochádza k vzniku „paralelných vesmírov“. pričom v každom z týchto vesmírov je častica v inom stave. ktorý má konečný objem ( 229 ). V modeli opisujúcom náš vesmír ako prienik Euklidovej sféry a Lorentzovej deSitterovej metriky môže dochádzať k tunelovaniu vlnovej funkcie a k vzniku nových vesmírov mimo priestoročas toho nášho Vesmíru. Multiverzum Existujú špekulácie. potom by cestovanie po „priamej“ dráhe v ľubovoľnom smere teoreticky spôsobilo. Podľa definície. Bubliny s vyššou mierou inflácie sa rozrastajú rýchlejšie a môžu tak vytvoriť samostatné. ale sa aj zdá. pretože je možné. ktoré spôsobí nový „Veľký tresk“ a odštartuje tak iný vesmír izolovaný od toho nášho. 4. že viacnásobné vesmíry by mohli existovať vo vyššom multiverze (tiež známom ako megaverzum). avšak priestorovo konečný. že cestovateľ by sa po prejdení dráhy rovnajúcej sa obvodu vesmíru nakoniec dostal späť na miesto. pretože jeho veľkosť je oveľa väčšia ako veľkosť pozorovateľného vesmíru). čo fyzikálne existuje. v okamihu. avšak bez ohnutia valca. alebo by boli vzájomne prepojené (napríklad červou dierou). že všetky body na nej sú geometricky podobné. V súčasnosti dôkazy naznačujú. . odkiaľ vyštartoval (čo je v našom súčasnom chápaní vesmíru nemožné. Avšak guľa má jedinečnú a možno aj viac estetickú vlastnosť. V každom z týchto vesmírov sa preto odohráva iná história. nie je spôsob. boli by súčasťou jediného vesmíru. ako všetkého. takých existuje nespočetne veľa. V okamih vzniku čiernej diery s vhodnou hmotnosťou a rotáciu môže dôjsť k takému zakriveniu priestoročasu v jej vnútri. Presnejšie povedané. výsledky posledných výskumov kozmického mirovlnného pozadia ju robia veľmi nepravdepodobnou. (Iné možnosti zahŕňajú podobný „eliptický priestor“ a „valcovitý priestor“. V ňom sú všetky tri dimenzie konštante zakrivené v štvrtej. 3. Podľa mnohosvetovej interpretácie kvantovej mechaniky formulovanej Hughom Everettom a rozpracovanej a spopularizovanej Bryceom Seligmanom DeWittom.Vesmír objavený Bernhardom Riemannom. 2. skutočný počet fyzicky odlišných hviezd a galaxií by bol menší ako sa myslí. že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje a bude sa zrýchľovať po celú večnosť. rôznymi hodnotami fyzikálnych konštánt a rôznymi fyzikálnymi zákonmi. Na pozadí priestoročasovej „peny“ môže dôjsť ku kvantovým fluktuáciám v zakrivení tohto priestoročasu a k vzniku falošného vákua. Príklady teórií zavádzajúcich pojem multiverzum sú napríklad nasledujúce: 1. (Predstavte si dom plný zrkadiel. Jedným z týchto vesmírov je náš Vesmír. Tieto sú tiež dvojdimenzionálne priestory s konečnými plochami. že nielen že neexistuje dostatočné množstvo hmoty/energie. ako by jeden z týchto vesmírov mohol ovplyvniť ďalšie. že vesmír je hromadne spojený (ang. čo sa nazýva „Veľké zmrštenie“ (ang. takže môžeme vidieť okolo neho raz alebo aj viackrát v rôznych. Big Crunch). Teória chaotickej inflácie (označovaná tiež ako teória bublinových vesmírov) navrhnutá fyzikom Andreiom Lindeom popisuje model kvantových fluktuácií na úrovni inflácií. Definícia multiverza takto pozmeňuje definíciu vesmíru. Hoci táto možnosť nebola zatiaľ vylúčená. možno zložený tvar). pričom náš vesmír by bol jedným z nich. izolované oblasti. bubliny.) Ak je vesmír skutočne neohraničený.) Ak je tomu tak. ak by sa dva „vesmíry“ mohli vzájomne ovplyvňovať. keď dochádza k rozpadu vlnovej funkcie nejakej konkrétnej častice zo superponovaného stavu. tzv. Osud Vesmíru V závislosti od priemernej hustoty hmoty a energie vo vesmíre sa tento bude ďalej navždy rozpínať alebo sa rozpínanie pôsobením gravitácie spomalí a nakoniec vesmír skolabuje naspäť do seba. mali by sme hviezdy a galaxie nazývať „obrazmi“ hviezd a galaxií. ako bolo opísané. nastáva rozštiepenie geometrie priestoročasu. s rôznym počtom rozmerov. multiply-connected) a dostatočne malý (a má primeraný. ktoré by spôsobilo opätovný kolaps. kde sú v rozpore s klasickou geometriou dva konce valca spojené dohromady.

Podľa bránovej kozmológie inšpirovanej teoretickými objavmi v superstrunovej teórii a M-teórii je náš viditeľný. ktorá je jeho stredom. ktorého dodatočné rozmery sú zvinuté. tie. pevným hviezdam až k hranici vesmíru. čo sa nachádza od mesačnej sféry smerom k Zemi. svetová duša (an-nafs al-kullíja) a prasubstancia (al-hajúlá al-úlá). prvky sublunárneho sveta a z nich zložené nerasty. je vyplnené látkou. ktoré zostávajú na nižšom stupni. je vyplnené éterom (AITHÉR). ďalej sféra Slnka a ostatných planét a najďalej od Zeme (súčasne najbližšie k prvému hýbateľovi) je sféra nehybných hviezd. Všetky tieto teórie sú v súčasnosti považované viac-menej len za hypotézy. 230 Iné pojmy Počas histórie sa používali rozličné pojmy na vyjadrenie „celého priestoru“. [3] . Stupeň tohto povznesenia nad hmotu však nie pri všetkých ľuďoch rovnaký. k Bohu. zeme. To čo sa nachádza od mesačnej sféry smerom k Slnku. Podľa tejto teórie môžu ďalšie brány mimo nášho Vesmíru interagovať s týmto viacrozmerným priestorom aj medzi sebou navzájom a vyvolať tak v našej bráne javy.[1] Pytagoras Vesmír má podľa Pytagora umiestnenú vo svojom strede guľatú Zem. ktoré znamenajú „nebesá“. štvorrozmerný vesmír obmedzený bránou existujúcou vnútri viacrozmerného priestoru. Hoci slová ako svet a jeho ekvivalenty dnes v ostatných jazykoch skoro vždy odkazujú na planétu Zem. Najbližšie k Zemi je sféra Mesiaca. podobu gule.Vesmír 5. Boha: z tejto prapríčiny vznikol emanáciou postupne tvorivý rozum (al-`akl al-fá`il). piatym prvkom. ktoré dosahuje svoj vrchol smrťou. rastliny a živočíchy. sú odkázané na náboženstvo. sa poznaním povznáša nad hmotu. ktoré sú napospol duchovnej podstaty.[2] Bratia čistoty Vesmír podľa Bratov čistoty je emanácia prapríčiny všetkého súcna. „kozmos“ a „svet“. s ktorou je spojené na tomto svete vznikanie a zanikanie. Táto sa skladá zo štyroch živlov (vody. Človek je mikrokozmos. dospievajú k poznaniu filozofiou. Duše. Po nich pristúpením formy priestoru a času vznikla druhotná substancia (al-hajúlá ath-thánija). ktoré sa povzniesli na vyšší stupeň. ktorú Aristoteles označuje ako sublunárnu. v ktorých sa pohybujú jednotlivé hviezdy. z ktorej sa skladajú nebeské sféry. Z nej vytvorené telesá sú nemenné a nachádzajú sa v neustálom kruhovom pohybe. zahŕňajúc ekvivalenty vo viacerých jazykoch. vzduchu a ohňa). filozoficky povedané to bude návrat svetovej duše k prapríčine. ktorá je obdobou a emanáciou svetovej duše. Zem sa mení a je v pokoji. predtým odkazovali na všetko. hmota. Skladá sa z mnohých sústredených nebeských sfér. Jeho duša. Smrť jedinca je obdobou budúceho zániku tohto sveta. Podľa ekpyrotickej teórie má dokonca náš vesmír pôvod v zrážke dvoch paralelných brán. látkou nadmesačných sfér. čo existuje. Filozofické názory na vesmír Aristoteles Vesmír alebo kozmos podľa Aristotela má rovnako ako Zem. a síce víťazstvo nad hmotou. ktorý sa v náboženstve označuje ako zmŕtvychvstanie. planétam. ktoré štandardná kozmológia nedokáže predpovedať. Ale cieľ tohto poznania a povznesenia nad hmotu je ten istý. Všetko.

Obzor 1972. ii. ii. 668. ktorú zapríčinila mylne chápaná civilizácia. Tomuto zákonu podlieha nielen svet prírody. uniba. lebo len vtedy sa stane práca šťastím nielen pre chudáka. fmph. [3] Vesmír (bratia čistoty) FILIT (http:/ / dent. Iné projekty • • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vesmír Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Vesmír . fmph. uniba. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_novokynizmus. v ktorom má každá pozemská spoločnosť primerané miesto a z ktorého si má brať vzor každý pozemský štát. html) – zdroj. fmph. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Zeus. Z toho vyplýva požiadavka prinavrátiť práci úctu. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_bratia_cistoty. Z kozmického pokoja vesmíru vyplýva harmónia a pokoj medzi ľuďmi. Preto treba žiť v zhode s prírodou. ii. uniba. spojil bohov a ľudí do jedného kozmického štátu. Základy doxografie.[4] [5] Referencie [1] Vesmír (aristoteles) FILIT (http:/ / dent. html) – zdroj. html) – zdroj. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. ale pre každého človeka vôbec. [2] Vesmír (pytagoras) FILIT (http:/ / dent. [5] Vesmír (novokynizmus) FILIT (http:/ / dent. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. z ktorého pôvodne čerpal tento článok. fmph. Práca ako božský zákon a kozmická povinnosť oslobodí človeka z biedy. uniba. ako najvyššia vesmírna sila. ale aj človek a bohovia. [4] Legowicz.Vesmír 231 Novokynizmus Vesmír je z pohľadu novokynizmu pod vládou jedného spoločného zákona. Teda vesmír spolu s človekom tvorí jednu univerzálnu kozmickú monarchiu. Bratislava. a síce životom práce. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_pytagoras. html) – zdroj. ii. J.: Prehľad dejín filozofie. sk/ ~filit/ fvv/ vesmir_aristoteles.

Dvojrozmerné zobrazenie zakrivenia časopriestoru. • Predmet. takzvanej geodetickej čiare. Gravitácia a zakrivenie priestoru Všeobecná teória relativity vyvodzuje gravitáciu z geometrického javu v zakrivenom časopriestore. Niektoré vlastnosti: • Teória aplikuje princíp relativity na oblasti. Gravitačné sily sa preto niekedy označujú aj ako zdanlivé sily. padajú všetky telesá v gravitačnom poli rovnako rýchlo. Už štvorrozmerný časopriestor špeciálnej teórie relativity sa dá ťažko názorne predstaviť . na ktorý nepôsobí žiadna sila. že z klasického princípu ekvivalencie vyplýva. že pozorovateľ v uzavretom priestore bez pozorovania okolia nedokáže z pohybu predmetov v priestore zistiť. pretože konštatuje: • Hmota (presnejšie jej energia a hybnosť) zakrivuje časopriestor vo svojom okolí.pri zakrivenom časopriestore je to o to ťažšie. ktorý by nevedel o guľovom tvare Zeme. existuje však pre ňu dostatočné množstvo experimentálnych dôkazov. Presnejšie možno povedať. V záujme predstavivosti si však možno pozrieť situácie so zníženým počtom rozmerov. Pozorovateľ. v ktorých má rozhodujúcu úlohu gravitácia. by z toho vyvodil. čase a gravitácii. Prvá výpoveď opisuje pôsobenie energie a hybnosti na časopriestor. Princíp ekvivalencie Keďže najpriamejšia dráha časopriestorom prirodzene nezávisí od hmotnosti.Všeobecná teória relativity 232 Všeobecná teória relativity Všeobecná teória relativity je teória o priestore. Napríklad v prípade dvojrozmernej zakrivenej krajiny zodpovedá najpriamejšiej trajektórii. V skutočnosti ide o geometrický jav (guľatosť Zeme). V porovnaní so špeciálnou teóriou relativity je pre laika oveľa ťažšie zrozumiteľná. Jej hlavná výpoveď je. ktorú by prešlo vozidlo s riadením zafixovaným na jazdu rovno vpred. čo zistil už Galileo Galilei. sa pohybuje medzi dvoma miestami časopriestoru vždy po najpriamočiarejšiej trajektórii. stretli by sa na severnom póle. Ak by dve takéto vozidlá odštartovali na rovníku paralelne smerom na sever. ktorú sformuloval Albert Einstein v rokoch 1911 až 1916 (zverejnená bola v roku 1916). Všeobecná teória relativity je rozšírením špeciálnej teórie relativity a pre dostatočne malé oblasti časopriestoru sa s ňou stáva identickou. ktoré určuje metriku (vlastnosti) časopriestoru v danej oblasti. že medzi dvomi vozidlami existuje príťažlivá sila. presnejšie: Hmotné telesá sú zdrojom gravitačného poľa. ktorý týmto vlastne všeobecnú teóriu relativity vysvetľuje. • Jej základom je princíp ekvivalencie. druhá naopak – ide teda o vzájomné pôsobenie (interakciu) v pravom slova zmysle. že gravitácia vlastne nie je nič iné ako geometrický jav v zakrivenom štvorrozmernom časopriestore. Opisuje vzájomné pôsobenie (interakciu) priestoru a času na jednej strane a hmoty (vrátane polí) na strane druhej. Prítomnosť hmoty mení geometriu časopriestoru a táto (zakrivená) geometria je interpretovaná ako gravitácia. či je v stave beztiaže . ktorá zas naopak spätne ovplyvňuje stav a pohyb telies v danej oblasti. Túto okolnosť vysvetľuje newtonovská mechanika princípom ekvivalencie (= gravitačná hmotnosť a zotrvačná hmotnosť telesa sú si rovné).

Sú to diferenciálne rovnice tenzorového poľa s desiatimi zložkami. Aspoň nepriamo sa gravitačné vlny podarilo dokázať z pozorovaní na sústavách dvojhviezd s pulzarmi.Všeobecná teória relativity alebo voľného pádu. Explózia supernovy v roku 1987 mala vytvoriť dokázateľné gravitačné vlny. že sa ich dodnes nepodarilo priamo dokázať. ktoré sú analyticky – čiže pomocou matematickej rovnice .riešiteľné len v špeciálnych prípadoch. Gravitačné vlny A napokon zo všeobecnej teórie relativity vyplýva existencia gravitačných vĺn. Celý vesmír bol pritom skoncentrovaný na priestorovú oblasť s priemerom Planckovej dĺžky (cca.61624·10-35 m). kozmologickou konštantou. Einsteinovi sa myšlienka čiernych dier vôbec nepozdávala a bol presvedčený. 233 Hodiny v gravitačnom poli Vo všeobecnej teórii relativity nezávisí chod hodín len od ich relatívnej rýchlosti. Podľa nich začalo rozpínanie vesmíru veľkým treskom. Podľa súčasných pozorovaní však takéto objekty vo vesmíre skutočne existujú. ktoré sú také malé. ktoré pozorujú astronómovia. ale napríklad navigačný systém GPS ho zohľadňuje príslušnou úpravou frekvencie signálu. 1. ktorý sa podľa posledných výskumov udial pred 13. a ktorý možno chápať aj ako začiatok priestoru a času. Túto príležitosť storočia sme však prepásli. . či je v stave beztiaže alebo nie.7 miliardami rokov. ktorá nahradila euklidovskú geometriu nám známeho plochého priestoru. Vznik zakrivenia sa opisuje pomocou einsteinovských rovníc poľa. aby sa zabránilo chybám pri určovaní polohy. Einstein tento princíp zovšeobecnil takto: Pozorovateľ v uzavretom priestore bez informácií zvonku nemôže vôbec žiadnym pokusom zistiť. pretože v dôsledku chýbajúcej predchádzajúcej dohody boli všetky detektory gravitačných vĺn na celom svete v rozhodujúcich sekundách vypnuté z dôvodu údržby. Matematická štruktúra teórie Kým špeciálnu teóriu relativity možno pochopiť aj s pomerne slabými znalosťami matematiky. Tento efekt je síce v pozemskom gravitačnom poli veľmi slabo badateľný. ktorý zabraňuje vzniku takýchto objektov. Hodiny na kopci idú pomalšie ako hodiny v údolí. Kozmológia Kým špeciálna teória relativity platí za prítomnosti hmotných telies len v oblastiach časopriestoru. Zakrivený časopriestor sa opisuje pomocou metód diferenciálnej geometrie. je všeobecná teória relativity podstatne náročnejšia. Možno ju teda aplikovať aj na celý vesmír – preto hrá centrálnu úlohu v kozmológii. Napríklad rozpínanie vesmíru. a to ako konečné štádium vývinu hviezd pri veľmi hmotných hviezdach a v centrách väčšiny galaxií. Tieto deformácie sú však také malé. že zakrivenie možno zanedbať. Vznikať majú pri zrýchlení hmotných telies. čiže lokálnych deformácií časopriestoru. ale aj od ich polohy (miesta) v gravitačnom poli. zaobíde sa všeobecná teória relativity bez tohto obmedzenia. že musí existovať mechanizmus. primerane opisujú friedmannovské riešenia einsteinovských rovníc poľa v kombinácii s tzv. ktoré sa šíria svetelnou rýchlosťou. Čierne diery Ďalšou predikciou všeobecnej teórie relativity sú čierne diery.

To znamená. Einstein si položil otázku. ale jeho signatúra z nich nevyplýva. Podstatné je len to. že tieto pojmy by mali byť opisované jedinou teóriou. že pozorovateľ voľne padajúci v gravitačnom poli necíti zotrvačné sily a platí pre neho zákon zotrvačnosti. aby mali fyzikálne zákony rovnaký matematický tvar pre všetkých pozorovateľov. čo znamená.-).-) je bežne používaná napr.+ + +). na ktorej je možné zaviesť globálne kartézske súradnice . alebo (+ + + -). že metrický tenzor sa dá lokálne previesť na diagonálny kanonický tvar platí vo všeobecnosti na každej hladkej variete. Pozorovateľ voľne padajúci v gravitačnom poli zistí. alebo sa pohybujú rovnomerne priamočiaro). že poloha pozorovateľa a poloha hodín splývajú. Predpokladajme teraz. Túto krivku budeme nazývať . že komponenty metrického tenzora sú v jednom bode dané diagonálnou maticou .. pretože pri nelokálnych meraniach sa uplatňujú nehomogenity gravitačného poľa. To. Na všeobecnej variete nemusia existovať vôbec žiadne globálne súradnice. inerciálnych aj zrýchlene sa pohybujúcich. že v priestoročase bude mať signatúru (+ . že fyzikálne zákony majú rovnaký matematický tvar pre všetkých pozorovateľov. že Minkowského priestoročas je plochý. ktoré sú voči tomuto pozorovateľovi v pokoji. Nami používaná signatúra (+ . Čo je však dôležitejšie. že každý priestoročas je lokálne plochý. Tejto požiadavke všeobecnej kovariancie vyhovujú tenzory a spinory. prečo by mala príroda preferovať inerciálne sústavy. času a priestoru. Postuláty VTR Princíp relativity požaduje.Všeobecná teória relativity 234 Matematická formulácia všeobecnej teórie relativity Všeobecná teória relativity (VTR) je teória gravitácie. ktorá si pri zmene súradnicovej sústavy transformujú rovnako.. To je základná myšlienka princípu relativity. predpokladáme. že lokálne platia zákony ŠTR. že časová zložka musí mať opačné znamienko ako priestorové. Albert Einstein tento súvis geniálne rozoznal a popísal. je matematická formulácia princípu ekvivalencie. Ako uvidíme. Vlastným časom pozorovateľa nazývame čas. v ktorých má metrický tenzor tvar To je zmysel tvrdenia. že fyzikálne zákony musia mať tvar rovnosti dvoch veličín. Pretože všetky merania je nutné robiť lokálne. ktorý ukazujú hodiny. V ŠTR je priestoročas hladkou varietou dimenzie 4. Dôležité je. takže rovnica si podrží svoju platnosť v každej sústave. aby mali fyzikálne zákony rovnaký tvar vo všetkých sústavách. že v skutočnosti je priestoročas hladká varieta s nejakým všeobecným metrickým tenzorom. Zároveň si aj odpovedal: príroda sa o naše sústavy nestará. Veľkým skokom v Einsteinových úvahách bolo uvedomenie si. To znamená. Signatúry s touto vlastnosťou sa nazývajú lorentzovské. Toto tvrdenie je známe ako princíp ekvivalencie. Einsteinove rovnice gravitačného poľa sú diferenciálne rovnice pre metrický tenzor. Metrický tenzor vyjadrený v ľubovoľných lokálnych súradniciach má tvar Podľa princípu ekvivalencie sa však vhodnou súradnicovou transformáciou dá dosiahnuť. To. Každej vzťažnej sústave zodpovedá vhodná súradnicová sústava v priestoročase. Filozofický základ VTR V špeciálnej teórii relativity (ŠTR) sa postuluje rovnocennosť inerciálnych vzťažných sústav. Táto požiadavka vedie k invariantnosti fyzikálnych zákonov voči Poincarého grupe. táto signatúra prirodzene vyplýva zo spinorovej formulácie teórie relativity. Často sa používa opačná signatúra (. Snažil sa preto zovšeobecniť ŠTR tak. Znamená to. že princíp ekvivalencie platí len lokálne. Na prvý pohľad nie je zrejmé. a preto musia byť zákony rovnaké pre všetkých pozorovateľov. v kvantovej teórii poľa a má niekoľko výhod. Pri svojom pohybe v priestore opisuje pozorovateľ istú krivku v časopriestore. že pozorovateľ voľne padajúci v gravitačnom poli sa cíti byť inerciálny. ktorí sa pohybujú len zotrvačnosťou (stoja. tobôž nie kartézske.

Predpokladajme. v ktorých sú fundamentálne konštanty ( ) rovné jednej. teda a pre ostatné súradnice Z toho Vidíme. Potom časopriestorový interval a vlastný čas môžeme stotožniť. Jeho zložky sú Jeho norma je daná vzťahom Pritom je rozdiel súradníc dvoch bodov na svetočiare vzdialených o infinitezimálnu parametrickú vzdialenosť . čo je doslovný preklad anglického slova "worldline". kým v tomto texte pojmom geodetika označujeme isté špeciálne svetočiary. Norma štvorrýchlosti je potom Pretože interval a vlastný čas sa líšia len o multiplikatívnu konštantu. pohyb pozorovateľa je V ľubovoľných lokálnych súradniciach Vektor dotykový k svetočiare označme . môžeme svetočiaru rovnako dobre parametrizovať jej dĺžkou. že sú súradnice pozorovateľa voľne padajúceho v gravitačnom poli.Všeobecná teória relativity 235 svetočiara. priestoročasový interval a teda Táto veličina je invariant. V teoretickej fyzike sa často volia jednotky. a preto ju môžeme vyčísliť v ľubovoľných súradniciach. Niekedy sa však aj slovo "geodetika" prekladá ako svetočiara. Dĺžka svetočiary na tomto úseku je tzv. zvoľme však ako parameter vlastný čas pozorovateľa . že dĺžka svetočiary (priestoročasový interval) je len c-násobkom vlastného času. Svetočiaru je možné ľubovoľne parametrizovať. V tom prípade je štvorrýchlosť bezrozmerná a normovaná na jednotku: V diferenciálnej geometrii sa takémuto parametru hovorí normálny. Potom časová súradnica je totožná s jeho vlastným časom. Ak svetočiaru označíme . .

Samozrejme. tzv. Na tejto úrovni sme teda postulovali. Veličina je potom vlastne pole 4-rýchlosti kontinua. To znamená. j. že 4-rýchlosť musí byť paralelne prenášaná pozdĺž svetočiary. t. že voľná častica sa pohybuje po geodetike. že geodetický pozorovateľ sa nachádza v nejakom (infinitezimálne malom) laboratóriu a robí v ňom experimenty. Pretože sústava spojená s časticou je inerciálna. prítomnosť tejto častice tiež ovplyvňuje výslednú geometriu. koherentný prach. aby sa dĺžky všetkých paralelne prenášaných 4-vektorov zachovávali. Takto budeme 4-rýchlosť naďalej chápať. pretože konexia je v princípe od metriky nezávislá. j. že je kovariantne konšatný pri pohybe po geodetike. Pretože celé laboratórium sa aj s pozorovateľom pohybuje po geodetike. preto jej derivácia vo všeobecnom smere nemá zmysel. že kovariantná súradnica sa v geodetických súradniciach redukuje na obyčajnú parciálnu deriváciu. než budeme skúmať aký je presný vzťah medzi hmotou a geometriou. Geometria časopriestoru je zakódovaná v metrickom tenzore . Uvidíme neskôr. j. v ktorom jednotlivé "objemové elementy" neinteragujú. že jeho dĺžka sa nezmení. podobne ako pole rýchlosti v hydrodynamike. hoci budeme pre jednoduchosť naďalej hovoriť o častici. Sústavu spojenú s voľnou časticu nazývame geodetická sústava. že spojené s časticou. a určuje ju rozloženie hmoty (všetkých jej foriem. 4-rýchlosť častice sa pri pohybe pozdĺž svetočiary nemení. Doposiaľ sme nešpecifikovali pravidlo paralelného prenosu. Štvorrýchlosť bodovej častice je však definovaná len na svetočiare. Je preto prirodzené postulovať pre voľnú časticu pohybovú rovnicu alebo bezsúradnicovo Je to rovnica geodetiky. Je preto užitočnejšie namiesto bodovej častice uvažovať kontinuum. ako sa bude v takomto priestoročase pohybovať pokusná častica. Nech je geodetika. Nech je 4-vektor paralelne prenášaný pozdĺž geodetiky. j. t. Odmeria nejakú veličinu reprezentovanú 4-vektorom. Požadujeme. j. a musíme ho opäť postulovať. že máme daný priestoročas s ľubovoľným fixným metrickým tenzorom. . čo znamená. aby jeho norma ostala pri geodetickom pohybe konštantná. tento 4-vektor je tiež paralelne prenášaný pozdĺž geodetiky. Predpokladajme. Dospeli sme zatiaľ k tomu. Je preto prirodzené požadovať. Toto pravidlo je technicky opisované lineárnou konexiou . Vieme však. Ako ale uvidíme. t. V tejto súvislosti musíme urobiť jednu poznámku. a teda sa chovajú ako voľné častice. t. ale tento spätný vplyv predbežne zanedbajme.Všeobecná teória relativity 236 Pohyb pokusnej častice v zadanom gravitačnom poli a lineárna konexia Základná idea VTR je. Prv. Predstavme si. že naše úvahy zostanú správne. že priestoročas je hladká varieta s lorentzovskou signatúrou. Zaujíma nás. Súradnicové vyjadrenie ale zahŕňa kovariantnú deriváciu vo všeobecnom smere . teda látky aj polí). jej súradnice sú Sústava spojená s touto časticou je (lokálne) inerciálna. predpokladajme. tento fakt je dôsledkom Einsteinových rovníc. To však ešte nezaručuje. lokálne Toto nie je tenzorová rovnica. . že jej 4-rýchlosť (ktorá je vlastne dotykovým vektorom ku svetočiare) je paralelne prenášaná pozdĺž svetočiary. Štvorrýchlosť má v týchto súradniciach zložky sú lokálne geodetické súradnice pretože vlastný čas je totožný s časopriestorovým intervalom. a hovorí. po ktorej sa častica pohybuje. a platí len v uvažovaných súradniciach. t. že voľná častica sa pohybuje po geodetike. Nech svetočiara častice voľne padajúcej v gravitačnom poli je parametrizovaná jej vlastným časom. Pre bodovú časticu má bezsúradnicové vyjadrenie rovnice geodetiky dobre definovaný zmysel.

podmienka konštantnosti metrického tenzora už konexiu definuje jednoznačne.Všeobecná teória relativity 237 To bude splnené pre ľubovoľnú geodetiku len vtedy. že Christoffelove symboly RLC konexie majú nasledovné vyjadrenie: Prechodom k lokálne geodetickej súradnicovej sústave možno docieliť. napr. Tá je pre vektorové pole daná nasledovne: Pre zjednodušenie zápisu zavedieme nasledujúcu. ktorého je skalárna funkcia (hoci označkovaná indexom) a jej kovariantná derivácia sa preto redukuje na parciálnu deriváciu. Napriek tomu budeme túto konvenciu používať. Výsledkom tejto operácie je vektor. Pretože je to tenzor. bez doplnkového člena s Christoffelovými symbolmi. Postulujeme preto Ak navyše predpokladáme. t. Ale aj v plochom priestore sú nenulové v iných. Geometrický význam Christoffelových symbolov je mnohoraký. že Christoffelove symboly definujú pravidlo paralelného prenosu. bežne používanú. Nech je súradnicová báza vektorových polí. sú identicky nulové v kartézskom súradnicovom systéme v plochom priestore. Je však možné z nich skonštruovať Riemannov tenzor krivosti. sférických. j. že táto skutočnosť je jedným z prejavov toho. A naopak. V tomto zmysle sú Christoffelove symboly mierou krivočiarosti súradnicového systému. Predpoklad nulovosti torzie zdôvodníme za chvíľu. Christoffelove symboly sú definované vzťahom Dá sa ľahko ukázať. že priamo nesvedčia o zakrivenosti priestoru samotného. budeme jednoducho písať Problém s týmto zápisom je ten. rádu. pričom súradnicové vyjadrenie rovnice geodetiky je . Nenulový tenzor totiž nie je možné súradnicovou transformáciou vynulovať. nulový tenzor ostáva nulový v každej sústave. a to cez kovariantnú deriváciu. že všetky Christoffelove symboly budú v danom bode priestoročasu nulové. ak samotný metrický tenzor bude kovariantne konštantný v ľubovoľnom smere. žiadnou transformáciou ho na zakrivenom priestore nemožno vynulovať. Symbol deriváciu vektora v smere bázového vektora . alebo kompatibilná s metrikou. že Christoffelove symboly napriek trom indexom netvoria tenzor 3. Pre aparát VTR je dôležité. nech 4-rýchlosť je Rovnica geodetiky je potom je geodetika parametrizovaná vlastným Ak zavedieme ľubovoľné súradnice . Je nutné poznamenať. konvenciu. Tento tenzor je nulový v plochom priestore a nenulový v zakrivenom. V prvom rade. Takáto konexia sa nazýva metrická. Zdôrazňujeme. bez torzie. Aby sme sa vyhli vypisovaniu zátvoriek. Lineárna konexia je určená Christoffelovými symbolmi. než kartézskych súradniciach. alebo RLC (Riemannova-Levi-Civitova). že konexia je symetrická. Aký je fyzikálny význam Christoffelových symbolov? Nech opäť časom. že prísne vzaté znamená kovariantnú -ta žložka je . a to ani lokálne.

že v tetrádnom formalizme (spolu s Bianchiho identitou) nahradzuje Einsteinove rovnice poľa (napr. pole vektorov dotykových k tejto kongruencii. Vieme. Pretože sú zostavené z derivácií metrického tenzora. že aj keď sú obaja pozorovatelia inerciálni. Táto interpretácia je založená na Jacobiho rovnici pre deviáciu blízkych geodetík. voči sebe sa nepohybujú rovnomerne zrýchľujú a spomaľujú. Už preto nie. Riemannov tenzor teda udáva komutátor kovariantných derivácií pri pôsobení na vektorové pole. Ukážeme. ktorým sú geodetiky parametrizované. j. geodetiky sa nekrižujú (kongruenciu kriviek môžeme chápať ako zovšeobecnenie pojmu prúdnice v kvapaline). a potom sa približujú (až po južný pól). Avšak. A skutočne. Krivosť je charakterizovaná Riemannovým tenzorom krivosti (niekedy Riemannovým-Christoffelovým). že popisuje nehomogenity gravitačného poľa. Pre nami uvažovanú metrickú konexiu sú komponenty Riemannovho tenzora voči súradnicovej báze nasledovné: Riemmanov tenzor (so spusteným indexom) spĺňa nasledovné identity: Pozrime sa teraz na fyzikálny význam tenzora krivosti. do rovnice geodetiky vstupujú aj zložky 4-rýchlosti. t. Predstavme si dvoch pozorovateľov na povrchu gule po geodetikách štartujúcich zo severného pólu a končiacich v južnom póle. Presná definícia znie. a preto by mal byť nejako opísaný Riemannovým tenzorom. môžeme povedať. a je definovaný vzťahom V tomto definičnom vzťahu je Riemannov tenzor. zistia. že zložky metrického tenzora hrajú úlohu gravitačných potenciálov. že Christoffelove symboly naozaj reprezentujú gravitačnú silu. Tretí člen na pravej strane je nutný. sú ľubovoľné vektorové polia. Uvažujme kongruenciu geodetík. vidíme. aby bol tenzor lineárny vo všetkých argumentoch. prechádzajú tými bodmi kongruencie geodetík. Súradnicovo potom posledná rovnica vyzerá nasledovne: Táto rovnosť sa nazýva aj Ricciho identita. že Christoffelove symboly netvoria komponenty tenzora. spojitú množinu geodetík takú. teda z pohľadu každého z nich sa pohybujú rovnomerne priamočiaro. Tieto úvahy nás oprávňujú tvrdiť. že sa najprv vzďaľujú (až po rovník). že Christoffelove symboly hrajú v tejto analógii úlohu gravitačnej sily. teda tieto vektorové polia komutujú. Tenzor krivosti Ako sme už vysvetlili.Všeobecná teória relativity Ak túto rovnicu porovnáme s klasickou Newtonovou pohybovou rovnicou 238 kde je gravitačná sila. lineárna konexia (reprezentovaná Christoffelovými symbolmi) priamo nepopisuje krivosť priestoru. keďže bázové vektorové polia indukované súradnicami komutujú. V skutočnosti v súradnicovej báze vypadne. Je to tenzor štvrtého rádu. že každým bodom priestoročasu prechádza práve jedna geodetika. že pozorovateľ vo voľne padajúcej sústave nepociťuje gravitačnú silu. že integrálne krivky vektorového poľa . Je zrejmé. Je zaujímavé. t. Tento jav súvisí samozrejme s krivosťou variety. Nech je pole 4-rýchlostí. Ak sa však pozrú jeden na druhého. kým newtonovská gravitačná sila závisí len od polohy. slapové sily. j. nech je vektorové pole "spájajúce" susedné geodetiky. Christoffelove symboly sú v takejto sústave nulové. Platí . Obaja títo pozorovatelia sú inerciálni. Newmanov-Penroseov formalizmus). na ktorých má rovnakú hodnotu parameter. tzv.

ktorú môžeme nazvať relatívnou rýchlosťou pozorovateľov pohybujúcich sa po týchto geodetikách. v ktorej sa vyskytuje Laplaceov operátor pôsobiaci na gravitačný potenciál. dostávame Pretože uvažované krivky sú geodetiky. zistíme. Newtonov gravitačný zákon je ekvivalentný Poissonovej rovnici.Všeobecná teória relativity Uvažujme blízke geodetiky na ľubovoľnej variete spojené vektorom sa líšia o veličinu . aby v klasickej limite dávala rovnaké výsledky ako stará úspešná teória. Ricciho tenzor je zjavne veľmi dobrým kandidátom. a prvý člen na pravej strane je nami definované zrýchlenie. Vieme už. nenulové kontrakcie sa líšia len znamienkom. Využijeme ešte znovu. Od novej teórie musíme požadovať. takže môžeme definovať relatívne zrýchlenie ako . čo zodpovedá nehomogenite poľa. že obe polia komutujú. Kontrakcia cez dvojicu indexov. teda nie infinitezimálne. že geometria priestoročasu je daná rozložením hmoty. Je to tenzor charakterizujúci kontinuum a má nasledovnú štruktúru: V tomto zápise je hustota štvorhybnosti kontinua. Symetrický Ricciho tenzor druhého rádu definujeme ako Jeho stopa sa nazýva skalárna krivosť: Kontrakciou Bianchiho identít dostávame dôležitý vzťah pre kovariantnú divergenciu Ricciho tenzora Ricciho tenzor je pre VTR dôležitý z týchto dôvodov. znamená to. Je funkciou metrického tenzora a jeho derivácií. ktorý popisuje rozloženie hmoty v priestoročase. posledný člen je nulový. Ak predpokladáme. Efektívne to zodpovedá existencii slapových síl. rovnako ako tenzor energie-hmotnosti. Je to tenzor druhého rádu. a nejakého tenzora druhého rádu. takže dostaneme Teda relatívne zrýchlenie blízkych geodetík je dané Riemannovým tenzorom krivosti. Tenzor energie-hybnosti však možno zovšeobecniť aj na . Preto sa VTR musí v klasickej limite redukovať na Poissonovu rovnicu pre metrický tenzor. v ktorých je tento tenzor antisymetrický dáva nulu. a to lineárne. Ricciho tenzor Riemannov tenzor pripúšťa tri možné kontrakcie. využijúc nulovosť komutátora polí . voľne padajúce v gravitačnom poli. Tenzor energie-hybnosti tenzor energie-hybnosti je známy už zo ŠTR. že analógiou gravitačného potenciálu vo VTR sú komponenty metrického tenzora. že gravitačná sila je v rôznych bodoch laboratória rôzna. pričom je lineárny v druhých deriváciách. Táto rýchlosť sa pri pohybe mení. Ak si predstavíme fyzikálne laboratórium konečných rozmerov. že tento vzťah musí byť vyjadrený ako rovnosť tenzora energie hybnosti. Geodetiky jednotlivých častí laboratória sa totiž vyznačujú relatívnym zrýchlením. Dotykové vektory týchto blízkych geodetík 239 Z definície Riemannovho tenzora. a je jeho trojrozmerný tenzor napätia známy z elementárnej mechaniky kontinua. ktorý obsahuje druhé derivácie metrického tenzora.

Pre dobrú predstavu uvažujme izolovanú mechanickú sústavu. Nech je hustota lagrangiánu sústavy charakterizovanej poľom . Takisto je jedno. Toto pole v skutočnosti môže mať viac komponentov. boostov (niekedy hyperbolickýc rotácií). plyn uzavretý v nádobe s danou vnútornou energiou bude mať rovnaký tlak na Zemi. a ako vyplýva z definície Lorentzovej matice. To je invariantnosť voči translácii v priestore. teda gradientu. že nezáleží na tom. tzv. jej časový vývoj musí byť rovnaký. že Minkowského priestor je homogénny (invariantný voči transláciám) a izotropný (invariantný voči rotáciám). Pozrime sa. či experiment budeme robiť v pondelok. že jeho najvšeobecnejší Killingov vektor je . Je zrejmé. ktoré pre jednoduchosť nevypisujeme. ako nádobu v priestore natočíme.Všeobecná teória relativity nelátkové kontinuum. ako sa definuje tento tenzor v ŠTR vo všeobecnosti. ani na tom. pre ktorú platí kde je kanonický Minkowského metrický tenzor. či nádobu skúma jeden inerciálny pozorovateľ. Lorentzova grupa). Požiadavka invariancie účinku voči transláciám vedie k rovnici kde . Tým sme vyčerpali translácie. Napr. alebo takú istú nádobu vo svojej rakete iný pozorovateľ. Všeobecná Poincarého transformácia má tvar 240 kde je translačný 4-vektor a je matica Lorentzovej transformácie. Symbolom sme tu označili objemový element časopriestoru v kartézskych súradniciach. Boosty sú rotácie v rovine určenej jedným časupodobným a jedným priestorupodobným vektorom. Lagrangián je funkciou samotného poľa a všetkých jeho derivácií. Účinok sústavy je invariantný voči transformácii generovanej vektorom uvedenom vyššie. že izolovaná sústava musí byť invariantná voči Lorentzovým transformáciám. Táto grupa pozostáva z translácií (nehomogénna časť Poincarého grupy) a Lorentzových transformácií (homogénna časť. To. kde je antisymetrická matica a sú generátory rotácií (hyperbolických aj priestorových) a translácií. že nazáleží ani na tom. Minkowského plochý priestoročas sa vyznačuje symetriou voči Poincarého grupe transformácií. To ale znamená. že Minkowského priestor je invariantný voči Poincarého grupe znamená. pretože do diferenciálu nevstupuje konštantný translačný vektor. môžeme konštatovať. že tento objemový element je invariantný voči Poincarého transformáciám. Fyzikálne zákony sa (veríme) nemenia s časom. že akákoľvek izolovaná sústava musí mať tie isté symetrie. v ktorom mieste priestoru sa nachádza. takže izolovaná sústava musí byť invariantná voči translácii v čase. Lorentzova grupa pozosáva z priestorových trojrozmerných rotácií a z tzv. Táto invariancia sa slovne formuluje tak. teda na polia. V kvantovej mechanike by sme povedali. že sú to operátory momentu hybnosti a hybnosti (až na faktor ). jej determinant je v absolútnej hodnote rovný jednej. Je to matica. Podotýkame. či v súhvezdí Andromédy (ak zanedbáme pôsobenie gravitácie). alebo v sobotu popoludní. Sformulujme to matematicky. Ak si navyše uvedomíme.

kanonický tenzor energie-hybnosti. j. V ŠTR je objemový element invariantný voči Poincarého transformáciám.Všeobecná teória relativity je tzv. že priestoročas (skúmaný objekt) je objektívny a nezávislý na tom. že vedie k zachovaniu veličiny. vôbec nie je zrejmé. ale súradnicovú sústavu. Môžeme ju interpretovať tak. Oba pohľady sú úplne ekvivalentné. že teória musí byť invariantná voči difeomorfizmom. V teórii (akýchkoľvek) transformácií býva zmienka o rozdieli medzi aktívnymi a pasívnymi transformáciami. Keďže podľa princípu relativity všetky súradnicové systémy sú fyzikálne rovnako dobré. požiadavka invariancie účinku voči Lorentzovým transformáciám vedie k zachovaniu tenzora momentu hybnosti 241 Kanonický tenzor energie-hybnosti nie je vhodný pre VTR. Pri aktívnych transformáciách naopak nemeníme súradnice. Preto dve difeomorfné variety považujeme vo VTR za ekvivalentné (relácia "byť difeomorfný" je reláciou ekvivalencie v matematickom zmysle). Nulovosť jeho štvordivergencie predstavuje rovnicu kontinuity. Fyzikálne výsledky musia byť rovnaké pre všetky difeomorfné priestoročasy. a tranformácia z jedných súradníc do druhých nemá nijaký vplyv na vlastnosti priestoročasu samotného. pretože povolené sú všetky súradnicové transformácie. To. len v iných súradniciach. Z jeho definície napr. a bez detailného odvodenia (viac pozri v hlavnom článku Tenzor energie-hybnosti) ukážeme. toto vyjadrenie sa nedá priamočiaro zovšeobecniť pre zakrivený priestor. ale teraz vieme. Tým sa transformujú aj všetky tenzorové polia. V tejto oblasti pod súradnicovou . ale transformuje sa cez Jacobián príslušnej transformácie. ktorú nazveme tenzor energie-hybnosti. definujeme druhý súradnicový systém. V ŠTR sme zákony zachovania formulovali na základe invariancie voči Poincarého grupe. Podobne. znamená to. lokálny zákon zachovania. Tomuto tvrdeniu (alebo iným jeho formám) sa hovorí princíp všeobecnej kovariancie. čo potrebujeme. Vo VTR neexistuje preferovaná grupa transformácií. pričom tranformačný zákon je formálne úplne rovnaký ako pri súradnicovej zámene. ako ho pozorujeme. definujeme tým súradnicový systém. ale transformujeme objekt. Vo VTR sme spočiatku nevideli nejakú preferovanú grupu. ale rôzni pozorovatelia ju môžu vnímať rôzne. jeho kovariantná divergencia bude nulová. Pasívne sú tie. Navyše. Definujme formu objemu asociovanú s metrickým tenzorom . je získať z účinku pre hmotu symetrický tenzor druhého rádu. t. ale nie je invariantný voči ľubovoľnej súradnicovej transformácii. Súradnicová zámena na variete je zjavne typická pasívna transformácia. Realita je len jedna. ku ktorému existuje zobrazenie inverzné zámenou rozumieme zobrazenie Pravidlo pre transformáciu zložiek vektorového poľa nájdeme jednoducho: Aj tu je ale možná aktívna interpretácia. Túto požiadavku teraz sformulujeme matematicky. a záleží len na interpretácii v tom-ktorom konkrétnom prípade. Zobrazenie samej na seba. Nech sú dva súradnicové systémy majúce spoločnú oblasť platnosti. Je však zrejmé. že difeomorfné variety popisujú presne ten istý priestoročas. ktorá zobrazí bod so súradnicami môžeme chápať ako transformáciu (difeomorfizmus) variety do bodu so súradnicami . ktorý popisujeme. že je symetrický. v ktorej ju opisujeme. ktorý sa bude zachovávať. Akonáhle si zvolíme jedného konkrétneho pozorovateľa. že samotný priestoročas na súradniciach nezávisí. Riešenie je prekvapivo elegantné a hlboké. pri ktorých nemeníme skúmanú štruktúru. Zvolíme si druhého pozorovateľa.

Tento fenomén po prvýkrát opísali v roku 1935 Albert Einstein a Nathan Rosen ako tzv. Nech negravitačná hmota (látka a negravitačné polia) je popísaná poľom . ktorý by v zásade mohol byť "skratkou" cez časopriestor. nepohybuje sa teda dvojrozmerne po povrchu. Označme Nech je difeomorfizmus variety samej na seba. Pre jednoduchú vizuálnu predstavu červej diery. Jej význam je nasledovný: ak za jej argumenty dosadíme ľubovoľné 4 vektory z dotykového priestoru. ktorý sa z jedného bodu povrchu jablka prehrýza samotným jablkom na iný bod na jeho povrchu. červia diera je hypotetickým topologickým fenoménom časopriestoru. ale je to tenzor voči ľubovoľným transformáciám.Všeobecná teória relativity Symbolom tu označujeme determinant metrického tenzora. Účinok negravitačnej hmoty má tvar kde je 4-rozmerná oblasť s hranicou . ale používa trojrozmernú stratku práve červou dierou. Pozorovateľ prechádzajúci červou dierou nikdy neprekračuje rýchlosť svetla. čo sa bežne nazýva 242 objemový element. Vo fyzike a fikcii. čo je však iba jeden z hypotetických možných druhov červých dier. no vzdialenosť medzi štartom a cieľom prekonáva podstatne rýchlejšie ako svetelný lúč letiaci priamo. Einsteinov-Rosenov most. Lagrangián je funkciou metrického tenzora. Forma objemu predstavuje to. jej hodnota predstavuje objem rovnobežnostena natiahnutého na tieto vektory. pretože sa v ňom vyskytujú rôzne kontrakcie. Invariantnosť teórie voči difeomorfizmom vyžaduje platnosť rovnosti Definujeme teraz tenzor energie-hybnosti ako funkcionálnu deriváciu účinku podľa metrického tenzora nasledovne: Pozri aj • Špeciálna teória relativity Červia diera Červia diera je hypotetický fyzikálny objekt umožnený schopnosťou priestoročasu vytvoriť skratku cez priestor a čas. Názov červia diera sa vysvetľuje na základe analógie k červovi. Podľa teórie možno prepojiť dva veľmi vzdialené body vo vesmíre s využitím zakrivenia priestoročasu. si skúsme predstviť časopriestor ako dvoj-rozmernú (2-D) plochu (pozri Červia diera analogicky znázornená v dvoj-dimenzionálnom priestore .

aj keď sa predpokladá. pričom časť hmoty je vytryskovaná vysokoenergetickými polárnymi prúdmi . aj keď teória nespomína žiadnu „dieru“ v normálnom slova zmysle. Diera váži 10 hmotností slnka a vzdialená je približne 600 km. Kvantovomechanické efekty však dovoľujú látke energiu vyžarovať z čiernych dier v podobe röntgenového žiarenia. Michell Umelcova predstava čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou. žiadna hmota ani informácia nemôže prúdiť z vnútra čiernej diery k vonkajšiemu pozorovateľovi. čo do čiernej diery padlo v minulosti. Z toho vyplýva. ktorá vstúpila do čiernej diery. Podľa klasickej všeobecnej relativity. jej gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc s výnimkou efektu nazývaného kvantové tunelovanie. röntgenového žiarenia z aktívneho galaktického jadra a správania hmoty a žiarenia okolo nej. každý v oddelených bodoch časopriestoru. že tento obrázok je len vizualizácia. ani svetlo nemôže uniknúť gravitácii čiernej diery. z ktorej nič neunikne. navrhol anglický geológ John Michell v roku 1783 v práci zaslanej do Kráľovskej spoločnosti. Simulovaný pohľad na čiernu dieru v blízkosti Mliečnej cesty. podobne ako tunel s dvoma koncami. (Prosím berte do úvahy. že z neho ani svetlo nedokáže uniknúť. že žiarenie nezávisí od toho. ale oblasť vesmíru.Červia diera 243 obrázok vpravo). Čierna diera Čierna diera alebo gravitačný kolapsar je koncentráciou hmoty so skoro nekonečnou hustotou. Dovnútra padajúca hmota formuje akréčny disk. ani odrazené svetlo od zdroja podobného fotografickému blesku. V tom čase bola Newtonovská teória gravitácie a pojem únikovej rýchlosti už dobre známe. Existencia čiernych dier vo vesmíre je dobre podložená astronomickými pozorovaniami. preto sa nazýva „čierna“. Ak tento povrch "preložíme" pozdĺž (neexistujúceho) tretieho rozmeru. Diagram Schwarzschildovej červej diery. Napríklad nie je možné dostať von žiadnu z jej častí. ktorá presahuje jej Rocheovu medzu. vytvorí to jednoduchý obraz červej diery "mostu". Existenciu čiernych dier predpokladá Einsteinova teória relativity. História Predstavu telesa takého masívneho. Pojem čierna diera sa stal zaužívaným. že nič. alebo získať akúkoľvek informáciu o látke..) Červia diera je teoretická. hlavne zo štúdia supernov. ktorá umožňuje obrazne sprostredkovať v podstate nezobraziteľnú štruktúru existujúcu v 4-och alebo viacerých rozmeroch.

môže vo vesmíre existovať. V roku 1796. V 20. že by niečo nevyhnutne kolapsu zabránilo.len opticky. Myšlienke sa v 19. čo dnes voláme čiernou dierou. Väčšina fyzikov si totiž myslela. Proti jeho argumentom sa postavil Arthur Eddington. svetlo vyžarované z takého telesa k nemu vrátilo vďaka jeho príťažlivosti. storočia Subrahmanyan Chandrasekhar dokazoval. pretože by neexistovalo nič. a dokázal. že gravitácia ovplyvňuje svetlo. dnes známou ako Chandrasekharova medza. rokoch 20. Také objekty boli krátky čas nazývané zmrznuté hviezdy. Čierne diery by mohli prirodzene vzniknúť. Krátko nato teoretický fyzik John Wheeler zaviedol výraz čierna diera. že teleso. ktorý sa domnieval. Záujem sa v astronomickej komunite obnovil s objavom pulzarov. . že svetlo je vlnenie bez hmotnosti. Stephen Hawking dokázal. Termín sa objavil v prvých častiach seriálu Star Trek a príležitostne sa používal po roku 1967. ktoré nie je možné vidieť. spôsobilo by to. Obrázok bol vytvorený v programe Adobe Photoshop Aj keď to nepovažoval za pravdepodobné. Parafrázujúc jeho slová: Ak by polomer gule rovnakej hustoty ako Slnko prevýšil slnečný polomer v pomere 500:1. V roku 1915 Einstein vyvinul teóriu gravitácie nazývanú Všeobecná teória relativity. Schwarzschildov polomer je dnes známy ako polomer nerotujúcej čiernej diery. že by sa. a ak následne predpokladáme. že niečo. francúzsky matematik Pierre-Simon Laplace podporil tú istú myšlienku v prvom a druhom vydaní svojej knihy Exposition du Système du Monde. najmä preto. čo by tomu mohlo zabrániť. a preto by bolo neviditeľné. keďže zrútenie by bolo pozorované rapídne spomaľované a so silne sčervenaným spektrom v blízkosti Schwarzschildovho polomeru. že svetlo je priťahované k jej povrchu rovnakou silou v pomere k svojej vis inertiae (zotrvačnej hmotnosti). Michell uvažoval o možnosti. Ďalší príklad čiernej diery s blízko obiehajúcou spoločnicou. Tieto hypotetické objekty však neboli predmetom väčšieho záujmu až do neskorých 60. Táto podpora však zmizla v ďalších vydaniach. že masívne hviezdy by sa mohli stať obeťami dramatického gravitačného zrútenia. potom by teleso padajúce smerom k sfére z takmer nekonečnej výšky získalo na jej povrchu rýchlosť väčšiu ako rýchlosť svetla . ktorého polomer je 500-krát väčší ako polomer Slnka a zároveň má rovnakú hustotu. spolu s ostatnými telesami. storočí venovalo len málo pozornosti. Dovtedy bol príležitostne použitý termín čierna hviezda. Sám Schwarzschild ho nepovažoval za fyzikálny. storočia.Čierna diera 244 vypočítal. že špeciálna relativita ukázala. ale v tom čase nebol dobre pochopený. Záujem o čierne diery znovu vzplanul v roku 1967 s pokrokom v oblasti teórie a pokusov. pretože sa predpokladalo. rokov 20. teda neovplyvňované gravitáciou. že veľa takých objektov. Predtým ukázal. Snyder predpovedali. že nevyžarujúce teleso nad istou hmotnosťou. by sa zrútilo do seba. O niekoľko mesiacov neskôr Karl Schwarzschild ponúkol riešenie pre gravitačné pole bodovej hmoty. môže skutočne teoreticky existovať. že by boli špecifickou vlastnosťou silne symetrických riešení opísanom Schwarzschildom a že prírodný gravitačne kolabujúci objekt by sa nestal čiernou dierou. že čierne diery sú všeobecnou vlastnosťou Einsteinovej teórie gravitácie a nie je možné sa im vyhnúť pri kolabovaní niektorých objektov. by malo na povrchu únikovú rýchlosť rovnú rýchlosti svetla. že niektorí ľudia považovali termín „čierna diera“ za obscénny po preložení napríklad do francúzštiny alebo ruštiny. V roku 1939 Robert Oppenheimer a H.

uniknúť cez horizont udalostí. Tento princíp je zhrnutý frázou „čierne diery nemajú vlasy“. Vzdialenému pozorovateľovi sa zdá. že budúce zjemnenia alebo zovšeobecnenia všeobecnej relativity (predovšetkým kvantovej gravitácie) zmenia pohľad na podstatu vnútra čiernych dier. že všetky častice vnútri horizontu udalostí sa pohybujú neúprosne v smere k nej (Penrose a Hawking ). a nie je možný návrat svetočiary von cez horizont udalostí. zdanlivý guľovitý povrch obklopujúci hmotu čiernej diery. Všeobecná relativita takéto medzery eliminuje. V blízkosti horizontu udalostí sa dilatácia času zvyšuje veľmi rýchlo. Podľa klasickej všeobecnej relativity možno čierne diery úplne charakterizovať troma parametrami: hmota. Časopriestor za horizontom udalostí je špecifický v tom. Väčšina teoretikov interpretuje matematickú singularitu rovníc tak. Všeobecne sa predpokladá. kde je zakrivenie časopriestoru nekonečné a gravitačné sily sú nekonečne veľké. nazývaného dilatácia času. V Michellovej teórii sa úniková rýchlosť rovnala rýchlosti svetla. Horizont udalostí „Povrch“ čiernej diery sa označuje ako horizont udalostí.Čierna diera 245 Kvalitatívna fyzika Teória čiernych dier je závislá od všeobecno-relativitistickej predstavy o zakrivení časopriestoru: ich najpozoruhodnejšie vlastnosti závisia od zakrivenia geometrie vesmíru okolo nich. že objekt padá stále pomalšie. a teda. To znamená. ktoré by boli použiteľné na objasnenie ich výzoru vo vnútri. akoby objektu trvalo nekonečne dlhý čas priblížiť sa k horizontu udalostí. Častice spoza tejto oblasti sa môžu prepadnúť cez horizont udalostí. Samotný objekt nemusí ani spozorovať bod. pretože len čo je objekt za horizontom udalostí. že v strede čiernej diery. ale nikdy nedosiahne horizont udalostí. Keďže vnútro horizontu udalostí nemôžu opustiť žiadne častice. Očakáva sa. že objekt nikdy horizont udalostí nedosiahne. na hranici ktorého má svetlo vychádzajúce z objektu pre pozorovateľa spektrálny červený posun rovný nekonečnu. že čierne diery nemajú žiadne pozorovateľné vlastnosti. a že na priblíženie sa k singularite musia do hry vstúpiť nové fenomény. približuje sa. existuje singularita. . Objekty v gravitačnom poli sú predmetom spomalenia času. že singularita je v každej z pozorovateľových budúcností. neexistuje možnosť poslať žiadnu informáciu zvnútra čiernej diery pozorovateľovi mimo nej. Tento fenomén bol potvrdený experimentálne pri pokuse s raketou Scout v roku 1976[1] a berie sa do úvahy napríklad pri GPS systéme. v ktorom prekročí horizont udalostí a z jeho pohľadu sa tak stane v konečnom čase: je to len vlastnosť svetla opúšťajúceho blízkosť čiernej diery. nikdy však neuniknú. vrátane fotónov. miesto. Z pohľadu externého pozorovateľa to vyzerá tak. Preto neobyčajne silné gravitačné pole bráni všetkému vnútri horizontu udalostí. Na úrovni horizontu udalostí je úniková rýchlosť rovná rýchlosti svetla. jeho vlastná časová os obsahuje koniec času samotného. že je tu konceptuálna nezrovnalosť v nerelativistických poňatiach čiernej diery ako bolo pôvodne navrhované Johnom Michellom v roku 1783. uhlový moment a elektrický náboj. za horizontom udalostí. Singularita Všeobecná relativita predpovedá. ale bolo napríklad stále teoreticky možné vytiahnuť objekt z čiernej diery použitím lana. pri ktorej to vyzerá. že naznačujú nekompletnosť súčasnej teórie.

Blízko singularity sa gradient stane dostatočne veľkým na roztrhanie atómov. že malé čierne diery sú vystavené vyparovaniu a prípadne môžu zaniknúť pri výbuchu žiarenia. závisí od veľkosti čiernej diery. V čase pádu by si všimol. V skutočnosti sa predpovedá. až kým sa nestanú neviditeľnými. že čierna diera má uhlový moment otáčania (zdedený od hviezdy. objekty v nej môžu existovať bez toho. ktorá už nemôže pohlcovať ďalšiu hmotu. pričom plocha hrá v tomto prípade úlohu entropie. No z jeho vlastného uhla pohľadu astronaut prekročí horizont udalostí a dosiahne singularitu v konečnom čase. Bod. 246 Pád dovnútra Predstavte si nešťastného astronauta padajúceho nohami napred smerom do stredu jednoduchej čiernej diery Schwarzschildovho typu (nerotujúca). že čierne diery môžu emitovať tepelné žiarenie. horizont udalostí nerotujúcej čiernej diery je guľový a jej singularita predstavuje (neformálne povedané) jeden bod. Pretože sa však sám časopriestor v ergosfére pohybuje. Keďže sa ergosféra nachádza mimo horizontu udalostí. Toto tvrdenie sa príliš podobalo na druhý termodynamický zákon. že maximálna entropia oblasti vesmíru je entropia najväčšej čiernej diery. Tento rotujúci priestor obklopujúci horizont udalostí sa nazýva ergosféra a má elipsoidný tvar. Z toho dôvodu má každá čierna diera. Odtiaľ pochádza aj názov ergosféra („pracujúca sféra“). je pre objekty nemožné zotrvať v pevnej pozícii. Naopak pre malé čierne diery sa tieto slapové efekty môžu stať osudnými oveľa skôr ako sa astronaut priblíži k horizontu udalostí. Objekty pohybujúce sa v ergosfére môžu byť za istých okolností katapultované von veľmi vysokou rýchlosťou vďaka energii (a uhlovému momentu) dodanej čiernou dierou. pretože je tepelné. tým dlhšie trvá fotónom. Vzdialený pozorovateľ uvidí astronautov spomaľujúci sa zostup pri približovaní k horizontu udalostí. keďže hypotéza kozmickej cenzúry predpokladá. že entropia čiernej diery sa rovná štvrtine plochy horizontu. Keď sa približuje k singularite. Čím bližšie sa dostane k horizontu udalostí. ktoré vyžaruje. Tento proces je známy ako špagetizácia. konečnú dĺžku života priamo závislú od jej . Entropia a Hawkingovo žiarenie V roku 1971 Stephen Hawking dokázal. Pre veľmi veľké čierne diery ako napríklad tie v stredoch galaxií. kde dominujú účinky kvantovej mechaniky. že entropia čiernej diery je skutočne úmerná ploche jej horizontu udalostí. Preto Jacob Bekenstein navrhol. ktorá sa do oblasti zmestí. Toto je všeobecný výsledok a je aplikovateľný na kozmologické horizonty ako de Sitterov časopriestor. pretože je schopná vykonávať prácu. keď prekročí horizont udalostí. že vo všeobecnej relativite neexistujú holé singularity: všetky singularity sú schované za horizontom udalostí a nemôžu byť skúmané. To však znamená. ktorý zdanlivo nikdy nedosiahne. Hawkingovo žiarenie vzniká hneď za horizontom udalostí a v súčasnom ponímaní nenesie žiadnu informáciu o vnútre čiernej diery. Z prvého zákona mechaniky čiernych dier vyplýva. potom kolená a tak ďalej sa dostávajú do zväčšujúceho sa červeného posunu. že jeho chodidlá. pri ktorom sa slapové sily stanú zhubnými. ktorá rotovala v čase jej gravitačného kolapsu). V momente. V roku 1975 Hawking aplikoval teóriu kvantového poľa na zakrivený časopriestor okolo horizontu udalostí a objavil. Rotujúce čierne diery Podľa teórie. Aj keď sú tieto efekty zanedbateľné pre astronomické čierne diery. že čierne diery nie sú úplne čierne: dôsledkom je. čo znamená. sú významné pre hypotetické veľmi malé čierne diery. V prípade. bude sa cítiť natiahnutý a nakoniec roztrhnutý slapovými silami: v jeho chodidlách bude cítiť omnoho väčšiu gravitáciu ako v úrovni hlavy. že celková plocha horizontov udalostí akejkoľvek skupiny čiernych dier sa nikdy nezmenší. ho nebude možné pozorovať z vonkajšieho vesmíru. Toto prirodzene viedlo k holografickému princípu.Čierna diera Otázka môže byť príliš akademická. Neskôr bolo navrhnuté. gradient gravitačného poľa od hlavy k chodidlám sa značne zväčší. uniknúť gravitačnému poľu čiernej diery. že hmota čiernej diery sa časom pomaly vyparuje. že čierne diery sú objekty s maximálnou entropiou. začína naťahovať časopriestorové okolie obklopujúce horizont udalostí efektom známym ako Lense-Thirringov efekt. bude tento bod ležať dosť ďaleko od horizontu udalostí. takže astronaut ho môže bezbolestne prekročiť a žiť. aby spadli dovnútra čiernej diery. známe ako Hawkingovo žiarenie.

že čierne diery môžu existovať. prezentoval nový argument. . že hviezda okolo trojnásobku hmotnosti Slnka na konci svojho vývoja (zvyčajne ako neutrónová hviezda). Predpokladá sa. Predpokladá sa. vrátane našej Mliečnej cesty. ale v skutočnosti priamo predpovedajú. vďaka procesu nazývanému gravitačné zrútenie (gravitačný kolaps). Čierne diery menšie než tento limit môžu byť vytvorené iba vtedy. v jazyku relativity – zakrivenie priestoru v okolí sa zväčšuje. júla 2004 Stephen Hawking. avšak v prípade. Medzičasom oznámenie o tejto novej teórii pritiahlo nebývalú pozornosť médií. Umelcova predstava akréčneho disku horúcej plazmy obiehajúcej okolo čiernej diery (zdroj: NASA). Navrhol.Čierna diera veľkosti. kedykoľvek sa dostatočné množstvo hmoty zhustí v danom priestore vo vesmíre. že sa niekde vo vesmíre tesní veľký počet hviezd v relatívne malom priestore alebo s veľkými množstvami hmoty kolabujúcej do „jadra“ čiernej diery alebo opakovanými fúziami menších čiernych dier. Keď tento proces začne. 21. 247 Čierne diery v skutočnosti Vytvorenie Všeobecná relativita (rovnako ako iné metrické teórie gravitácie) tvrdia nielen to. že obrovské tlaky potrebné pre takého zrútenie existovali vo veľmi raných štádiách vývoja vesmíru a možno pomáhali vytvoriť prvotné čierne diery. sa takmer nevyhnutne zmrští na kritickú veľkosť potrebnú na naštartovanie gravitačného zrútenia. je pravdepodobné. v rozpore so svojimi predchádzajúcimi zisteniami. že sú vytvárané prirodzene. jej gravitácia sa zvyšuje – alebo. nie je možné ho zastaviť žiadnou fyzikálnou silou a vytvorí sa čierna diera. ktoré by mohli mať hmotnosti menšie ako Slnko. ak je ich hmota pod dostatočným tlakom z nejakého zdroja iného ako vlastná gravitácia. Táto teória ešte nebola prediskutovaná vo vedeckej komunite. že vyrieši informačný paradox čiernych dier. Supermasívne čierne diery. Keď do budúcej čiernej diery pribúda hmota. že bude prijatá. Kvantitatívna analýza tejto myšlienky viedla k predpovedi. čo pohlcujú. Kolaps hviezdy vytvorí čiernu dieru aspoň trikrát hmotnejšiu než Slnko. obsahujúce od miliónov po miliardy slnečných hmôt. Ak úniková rýchlosť v nejakej vzdialenosti od stredu dosiahne rýchlosť svetla. môžu byť vytvorené v prípade. že čierne diery predsa len emitujú informáciu o tom. že kvantové pertuberácie horizontu udalostí by mohli dovoliť informáciám uniknúť z čiernej diery a ovplyvniť vyvolané Hawkingovo žiarenie[2] . že potrebné podmienky existujú v centrách niektorých (ak nie väčšiny) galaxií. vytvorí sa horizont udalostí vnútri ktorého musí hmota nevyhnutne prepadávať do jedného bodu vytvárajúc tak singularitu.

objavenými rádioastronómami v 60. vyvolá nepravidelné intenzívne vzplanutia röntgenového žiarenia a iné ťažké žiarenie. Jeden dôležitý pozorovateľný rozdiel medzi čiernymi dierami a inými kompaktnými hmotnými objektami je. Výkonná premena hmoty na energiu trením v akréčnych . že objekt je čierna diera bez povrchu. Akréčne disky. Ďalšie predpokladané efekty sú úzke prúdy častíc v relativistických rýchlostiach vystrekujúce popri osiach disku. Čím je potom diera menšia tým rýchlejšie z nej častice unikajú a tým sa zmenšuje až nakoniec z nej nezostane nič.Čierna diera 248 Uniknutie Uniknúť z čiernej diery sa dá jedine vo forme Hawkingovho žiarenia. že akákoľvek kolabujúca hmota. ktoré zdanlivo obiehajú okolo priestoru. ktoré pochádzajú z hmoty rútiacej sa do čiernej diery. Preto nedostatok takýchto vzplanutí okolo kompaktnej koncentrácie hmoty sa považuje za dôkaz. Pozorovanie Teória hovorí. ktorá dokáže konvertovať iba niekoľko málo percent hmoty na energiu. na ktorý by hmota náhle narazila.preto keď je diera dosť veľká tak z nej začnú častice unikať a aj celá diera sa začne zmenšovať. že sa prehrieva a vyžaruje veľké množstvá röntgenových lúčov. že z týchto čiernych dier vznikajú supermasívne čierne diery. ale aj okolo iných objektov. Kandidáti na masívnejšie čierne diery boli najprv poskytnutí aktívnymi galaktickými jadrami a kvazarmi. keďže podľa všeobecnej relativity sa musí akákoľvek koncentrácia hmoty dostatočnej hustoty nutne zrútiť do čiernej diery. ktorá napokon narazí na takýto kompaktný hmotný objekt v relativistických rýchlostiach. že nemôžeme objaviť čierne diery podľa svetla vyžarovaného alebo odrazeného od hmoty v ich vnútri. Čierne diery hmotnosti hviezd by mohli zapríčiňovať výbuchy gama žiarenia. kým je ním pohltená. je veľmi podobná dynamike telies v blízkosti čiernych dier a v súčasnosti je veľmi komplexným a aktívnym predmetom výskumu zahŕňajúcim magnetické polia a plazmovú fyziku. Tieto objekty však môžu byť predpovedané z pozorovania javov v ich blízkosti. že toto je taký prípad. ako napríklad jav gravitačnej šošovky a hviezd. ktoré nie sú čiernymi dierami [3] znížili pravdepodobnosť tohto spojenia. Preto aj platí. Trenie medzi priľahlými zónami disku spôsobuje. s hmotou približne niekoľko tisíc hmotností Slnka. ktoré nie sú čiernymi dierami. Predpokladá sa. neutrónová hviezda. Za najviditeľnejšie efekty sú považované tie. Dynamika telies okolo týchto atraktorov. Našli sme ich? Dnes evidujeme veľmi veľa nepriamych dôkazov astronomických pozorovaní čiernych dier v dvoch hmotnostných pásmach: • čierne diery hviezdnej hmotnosti. kde nie je viditeľná žiadna hmota. ktoré sú očakávané pri akréčnych diskoch pri ostatných kompaktných objektoch. s hmotnosťou typickej hviezdy (4–15 hmotností Slnka) • supermasívne čierne diery s hmotnosťou asi 1% hmotnosti typickej galaxie. Jedným z možných laických vysvetlení je teória pingpongovej loptičky. v protiklade s nukleárnou fúziou. ktorá (ako voda tečúca do odtoku) sa podľa predpovedí sústreďuje do extrémne horúcich a rýchlo sa točiacich akréčnych diskov okolo objektu. rokoch 20. bez nepravidelných vzplanutí. že žiadny iný objekt (alebo spojený systém objektov) nemôže byť taký hmotný a kompaktný. medzi ktoré patrí napr. Toto zahrievanie je výnimočne výkonné a môže premeniť okolo 50% hmoty na žiarenie. prúdy a obiehajúce objekty sa však nenachádzajú len okolo čiernych dier. Identifikácia objektu ako čierna diera vyžaduje ďalšie predpoklady. storočia. Taktiež existuje pár dôkazov o čiernych dierach so strednou hmotnosťou. Kandidáti na čierne diery hviezdnej hmotnosti boli identifikovaní hlavne prítomnosťou akréčnych diskov správnej veľkosti a rýchlosti. Väčšina astrofyzikov pripúšťa. aj keď pozorovania takýchto výbuchov v spojení so supernovami alebo inými objektami. že pozorovania akréčnych diskov a obežných pohybov väčšinou iba indikujú existenciu kompaktného objektu s určitou hmotou a hovoria len veľmi málo o jeho podstate.

nezáležiac. rokoch. objavených Karlom Schwarzschildom v roku 1915. že všetky galaxie by mohli mať supermasívnu čiernu dieru v ich stredoch. . Pre objekt s hmotnosťou Zeme. Predovšetkým sa vyskytujú vo Schwarzschildovej metrike. až kým nepohltí všetku okolitú hmotu a proces sa zastaví. vyzerá to. že supermasívne čierne diery existujú v centrách väčšiny galaxií. pričom jeho metrika je . Schwarzschildov polomer je daný pričom G je gravitačná konštanta. klasická čierna diera by sa skutočne zdala čierna. oblasť s teoreticky nekonečnou hustotou. že každý svetelný lúč vyžarovaný z tejto oblasti. generujúc tak obrovské množstvá žiarenia. známa ako Schwarzschildov polomer. V tomto bode sa vytvorí gravitačná singularita. Sagittarius A* je dnes zhodne považovaný za vierohodného kandidáta pre polohu supermasívnej čiernej diery v strede galaxie Mliečna cesta. že neexistuje dôkaz pre masívne čierne diery v stredoch uzavretých hviezdokôp. dosiaľ však nebolo potvrdené. Do dnešných čias nie je známy žiadny pozorovaný kandidát na prvotnú čiernu dieru. že rast čiernych dier je dôverne prepojený s rastom guľovitej časti — eliptická galaxia alebo vypuklina špirálovej galaxie — v ktorej existuje. všetko pod Schwarzschildovym polomerom – vrátane základných čiastočiek priťahovaného objektu – sa zrúti do stredu. sa bude pohybovať do stredu celého systému. kde je štandardný člen priestorového uhla. že žiadny fyzikálny mechanizmus nemôže generovať také množstvo energie. priťahovaný objekt sa zrúti do čiernej diery. Pod týmto polomerom je časopriestor tak silno zakrivený. ktorým smerom bol vyžiarený. Táto predstava tiež pekne vysvetľuje prečo neexistujú žiadne k nám blízke kvazary. Podľa Schwarzschildovho riešenia. že kvazary sú vzdialenými galaxiami — totiž. 249 Prúd vytryskovaný galaxiou M87 na tomto obrázku je údajne spôsobený supermasívnou čiernou dierou v jej galaktickom strede Mikro čierne diery Vznik mikro čiernych dier na Zemi v časticovom urýchľovači bolo trochu neisto ohlasované[4] .Čierna diera diskoch okolo čiernych dier je zrejme jediným vysvetlením pre výdatné množstvá energie generovanej týmito objektami. a že táto čierna diera pohlcuje plyn a prach v strede galaxií. Pretože dokonca ani svetlo nemôže uniknúť z vnútra Schwarzschildovho polomeru. Nakoľko relativita zakazuje čomukoľvek sa pohybovať rýchlejšie ako svetlo. dnes existuje všeobecná predstava. Matematická fyzika Čierne diery sú predpovedané Einsteinovou teóriou všeobecnej relativity. Súčasná predstava je. V skutočnosti uvedenie tejto teórie v 70. Schwarzschildov polomer je iba 9 milimetrov. vrátane našej vlastnej Mliečnej cesty. ak je jeho polomer menší ako charakteristická vzdialenosť. Toto riešenie opisuje zakrivenie časopriestoru v okolí nehybného a sféricky symetrického objektu. čo ukazuje na ich fundamentálnu odlišnosť od galaxií. rokoch odstránilo hlavnú námietku pre domnienku. Z pozorovaní pohybov hviezd okolo galaktických centier v 80. Aj keď detaily ešte stále nie sú úplne jasné. m je hmotnosť objektu a c je rýchlosť svetla. Je zaujímavé. jednej z najskorších a najjednoduchších riešení Einsteinových rovníc.

S použitím novej metódy a bez potreby klasických matematických výpočtov astronómov prišli vedci k záveru. na takýto účel sa aplikovala po prvý raz.0022 rýchlosti svetla). Svoje závery čerpá z kvantovomechanických analýz. ako napríklad Kerrova metrika pre rotujúce čierne diery. aký je vlastne počet čiernych dier v našom vesmíre. opúšťajúci Mliečnu cestu dvojnásobkom únikovej rýchlosti (0. že existuje len . Posledná Kerr-Newmanova metrika je pre prípad nabitých a rotujúcich čiernych dier. čo je niekoľko tisíc kilometrov. že čierna diera situovaná v súhvezdí Labuť sa nachádza vo vzdialenosti 7 800 svetelných rokov. ktorá má kruhovú singularitu. Hoci je spomínaná technika už stará. supermasívna čierna diera s 109 slnečnými hmotnosťami by mala hustotu okolo 20 kg/m3. V novembri 2004 tím astronómov oznámil objav prvej čiernej diery so strednou hmotnosťou v našej galaxii. ktorý je asi 700000 km. ako dôsledok obiehania Zeme okolo Slnka. pravdepodobne ako zostatok masívnej skupiny hviezd. Nedávne objavy V roku 2004 bola objavená kopa čiernych dier. ako sa doteraz predpokladalo. ktorý berie do úvahy zmenu v pozícii hviezdy počas celého roka. Vďaka objavom v roku 2004 sa predpokladá. v strede vzdialenej galaxie v súhvezdí Veľká medvedica (Ursa Major). V júli 2004 astronómovia objavili obrovskú čiernu dieru Q0906+6930. že čierne diery neexistujú a že objekty v súčasnosti považované za čierne diery sú v skutočnosti hviezdy z tmavej energie. takže kým čierna diera s hmotnosťou Zeme by mala hustotu 2 × 1030 kg/m3. ktoré sa správajú ako čierna diera. Toto viedlo vedcov k významnej revízii predstáv. omnoho menší. keďže sú omnoho zložitejšie a neprinášajú žiadne pozorovateľné rozdiely od čiernych dier (pozri Occamova britva). Vysoká rýchlosť tejto hviezdy podporuje hypotézu existencie supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie. Táto stredná čierna diera s hmotnosťou asi 1300 Sĺnk sa nachádza vnútri kopy siedmich hviezd. že supermasívne čierne diery sa zväčšujú pohlcovaním blízkych menších čiernych dier a hviezd. Vo všeobecnosti sú čierne diery predpovedané aj inými riešeniami Einsteinových rovníc. ktorá bola roztrhaná Galaktickým stredom [6] . aby zistili vzdialenosť. Medzinárodnej skupine vedcov sa po prvý raz podarilo s veľkou presnosťou namerať vzdialenosť čiernej diery od Zeme. obiehajúcej približne tri svetelné roky od Sagittarius A*. použili takzvaný paralaktický uhol . ktorá susedí s umierajúcou hviezdou V404 a zmerali jej rádiové emisie. je značne citovaný v médiách[7] [8] . Na to. teda menej ako voda! Stredná hustota je daná 250 Keďže Zem má stredný polomer 6378 km. ale bez singularity. Vedci uviedli. Hmotnejšie hviezdy sa však môžu zrútiť ako čierne diery na konci ich životností. V marci 2005 fyzik George Chapline z Národného laboratória Lawrencea Livermora v Kalifornii navrhol myšlienku. do ktorého sa Slnko napokon zmrští po vyčerpaní jeho nukleárneho paliva. že počet čiernych dier je blízko päťnásobku pôvodných odhadov. než súčasný polomer Slnka. Výskumníci z Holandského inštitútu pre vesmírny výskum (SRON) sa zamerali na čiernu dieru. Najvýznamnejšia z týchto teórií je Gravahviezda (Gravastar). Alternatívne modely V súčasnej dobe je posudzovaných niekoľko alternatívnych modelov.Čierna diera Stredná hustota vnútri Schwarzschildovho polomeru sa zmenšuje so zväčšovaním hmotnosti čiernej diery. čo je takmer o polovicu menej. Trajektóriu hviezdy je možné vystopovať až späť ku galaktickému jadru. Vo februári 2005 bol objavený modrý obor SDSS J090745. aby sa zrútil do čiernej diery.0+24507. Odhadnúť hmotnosť a vek čiernych dier nám môže pomôcť určiť vek vesmíru[5] . jej objem by musel byť zmenšený 4 × 1026 krát. Tento objav môže podporiť myšlienku. Pre teleso hmotnosti Slnka je Schwarzschildov polomer približne 3 km. Aj keď jeho návrh má v súčasnosti len malú podporu vo fyzikálnej obci. čo rozšírilo naše pochopenie rozdelenia čiernych dier vo vesmíre. Potom máme Reissner-Nordstrømovu metriku pre nabité čierne diery. Väčšina vedcov však považuje tieto predstavy za neprirodzené. Je tiež významne menší ako polomer.systém.

Čierna diera 6-percentná pravdepodobnosť chyby, pričom u predchádzajúcich typov meraní dosahuje až 50 percent. Vedcom sa vďaka meraniam podarilo zistiť aj to, že čierna diera sa vyvinula z explózie supernovy a jej rýchlosť pohybu po vesmíre dosahuje až 40 kilometrov za sekundu. Informáciu zverejnil internetový portál abc.es.

251

Referencie
[1] Gravitational Red Shift [online]. . Dostupné online. (http:/ / hyperphysics. phy-astr. gsu. edu/ hbase/ relativ/ gratim. html) (po anglicky) [2] Hawking changes his mind about black holes [online]. www.nebulaawards.com, 15. júl 2004. Dostupné online. (http:/ / www. nature. com/ news/ 2004/ 040712/ full/ news040712-12. html) (po anglicky) [3] http:/ / www. wkap. nl/ prod/ b/ 0-7923-3784-0 [4] Lab fireball 'may be black hole' [online]. 2005. Dostupné online. (http:/ / news. bbc. co. uk/ 2/ hi/ science/ nature/ 4357613. stm) (po anglicky) [5] TARIQ, Malik. Massive Black Hole Stumps Researchers [online]. www.nebulaawards.com, 28. jún 2004. Dostupné online. (http:/ / www. space. com/ scienceastronomy/ heavy_blazar_040628. html) (po anglicky) [6] Second black hole found at the centre of our Galaxy [online]. 8. november 2004. (nature news) Dostupné online. (http:/ / www. nature. com/ news/ 2004/ 041108/ full/ news041108-2. html#B2) (po anglicky) [7] Black holes 'do not exist' [online]. 31. marec 2005. Dostupné online. (http:/ / www. nature. com/ news/ 2005/ 050328/ full/ news050328-8. html) (po anglicky) [8] Dark Energy Stars [online]. . Dostupné online. (http:/ / arxiv. org/ abs/ astro-ph/ 0503200) (po anglicky)

Ďalšia literatúra
V angličtine
• Thorne, Kip S. (1995). Black Holes and Time Warps • Wald, Robert M. (1992). Space, Time, and Gravity: The Theory of the Big Bang and Black Holes ISBN 0-226-87029-4 • Chandrasekhar, Subrahmanyan (1998). The Mathematical Theory of Black Holes • Hawking, Stephen (1988). A Brief History of Time—And later editions. ISBN 0-553-38016-8 • Clifford A. Pickover (1996), Black Holes: A Traveler's Guide • More than 12,000 publicly available research articles on black holes (http://arxiv.org/find/astro-ph/1/ti:+ AND+black+hole*/0/1/0/all/0/1)

Pozri aj
• • • • • • • Teória relativity • Supermasívna čierna diera Červia diera Schwarzschildove červie diery Teória strún Mikro čierna diera Gravahviezda Schwarzschildova metrika • Schwarzschildov polomer • Rotujúca čierna diera Kompaktné hviezdy Biela diera Neutrónová hviezda • • •

Čierna diera

252

Iné projekty
Astronomický portál

• •

Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Čierna diera Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierna diera

Externé odkazy
• BOINC (http://www.boinc.sk)

V angličtine
• • • • FAQ on black holes (http://antwrp.gsfc.nasa.gov/htmltest/gifcity/bh_pub_faq.html) Schwarzschild Geometry (http://casa.colorado.edu/~ajsh/schwp.html) An extensive look at the formation & life of a Black Hole (http://www.armageddononline.org/blackhole.php) Tufts University: Student Project (Great Kid's Section) (http://hepguru.com/blackholes/)

• Hong Kong University: Some information about Space (http://www.lcsd.gov.hk/CE/Museum/Space/ EducationResource/Universe/framed_e/index.html) • Jilian’s Guide to Black Holes (http://www.dragonweave.com/gothos/html/black_holes/index.html) • Supermassive Black Holes (http://csep10.phys.utk.edu/astr162/lect/active/smblack.html) • Universe Today (http://www.universetoday.com/am/publish/blackholes.html) Black hole news stories

Špeciálna teória relativity
Špeciálna teória relativity (ŠTR) je fyzikálna teória publikovaná v roku 1905 Albertom Einsteinom. Nahradzuje Newtonove predstavy o priestore a čase a zahŕňa teóriu elektromagnetického poľa reprezentovanú Maxwellovými rovnicami. Teória sa nazýva špeciálnou, lebo opisuje iba zvláštny prípad Einsteinovho princípu relativity, kde sa vplyv gravitácie môže zanedbať. O desať rokov neskôr publikoval Einstein všeobecnú teóriu relativity, ktorá zahrnuje aj gravitáciu.

Motivácia pre špeciálnu teóriu relativity
Princíp relativity zaviedol už Galileo Galilei. Prekonal starý absolutistický pohľad Aristotela a zastával názor, že pohyb, alebo minimálne rovnomerný priamočiary pohyb, má zmysel iba relatívne (pomerne) k niečomu inému. Ďalej tvrdil, že neexistuje absolútne referenčné teleso, oproti ktorému by všetky ostatné veci mohli byť merané. Galileo zaviedol aj sadu transformácií nazývaných Galileove transformácie, ktoré sa používajú dodnes a definoval 5 pohybových zákonov. Keď Newton konštruoval svoju mechaniku, prevzal Galileiho princíp relativity a zredukoval počet základných pohybových zákonov na tri.

E=mc²

Hoci sa zdalo, že Newtonova klasická mechanika funguje pre všetky javy zahrňujúce pevné telesá, svetlo bolo stále problematické. Newton veril, že svetlo má časticovú povahu, neskôr sa však zistilo, že model svetla ako priečneho vlnenia vysvetľuje jeho vlastnosti omnoho lepšie. Mechanické vlnenie sa šíri v médiu, a to isté bolo predpokladané pre svetlo. Toto hypotetické médium bolo pomenované „svetlonosný éter“. Zdalo sa, že mal mať niektoré

Špeciálna teória relativity nezlučiteľné vlastnosti, ako napríklad byť extrémne tuhý s ohľadom na vysokú rýchlosť svetla, na druhej strane takmer nehmotný, aby nespomaľoval Zem pri jej pohybe v ňom. Predstava éteru vzkriesila myšlienku absolútnej vzťažnej sústavy, ktorou by bola tá, ktorá je v vzhľadom k éteru v pokoji. Na začiatku 19. storočia začali byť svetlo, elektrina a magnetizmus považované za rôzne aspekty elektromagnetického poľa. Maxwellove rovnice ukazovali, že elektromagnetické žiarenie vysielané urýchľovaným elektrickým nábojom sa vždy šíri rýchlosťou svetla. Tieto rovnice boli založené na myšlienke existencie éteru, v ktorom sa rýchlosť žiarenia nemení v závislosti na rýchlosti pohybu zdroja. Tieto vlastnosti sú analogické klasickému mechanickému vlneniu. Naproti tomu by sa mala v závislosti na rýchlosti pozorovateľa, meniť rýchlosť žiarenia. Fyzici sa pokúsili využiť túto myšlienku na zmeranie rýchlosti Zeme vo vzťahu k éteru. Najznámejší z týchto pokusov bol Michelson-Morleyho experiment. Pretože tieto pokusy boli neúspešné, vyšlo najavo, že rýchlosť svetla sa nemení s rýchlosťou pozorovateľa, a pretože – podľa Maxwellových rovníc – sa nemení ani s meniacou sa rýchlosťou zdroja, musí byť nemenná (invariantná) pre všetkých pozorovateľov. Ešte pred teóriou relativity si Hendrik Lorentz a iní všimli, že elektromagnetické sily sa líšia v závislosti od umiestnenia pozorovateľa. Napríklad jeden pozorovateľ nemusel pozorovať žiadne magnetické pole v určitej oblasti, zatiaľ čo iný, pohybujúci sa smerom k prvému áno. Lorentz navrhol teóriu éteru, v ktorej objekty a pozorovatelia pohybujúci sa vzhľadom k nehybnému éteru podliehajú fyzickému skracovaniu (Lorentz-Fitzgeraldova kontrakcia). Ukázalo sa, že táto teória by bola v úplne zhode s výsledkami experimentov, ak by podliehal zmene navyše aj čas (dilatácia času). Zdalo sa, že jeho teória umožňuje zladiť teóriu elektromagnetického poľa a klasickú Newtonovu fyziku nahradením Galileiho transformácie. Pri práci s rýchlosťami omnoho menšími ako je rýchlosť svetla bolo možné Lorentzove transformácie zanedbať a výsledné zákony zjednodušiť do Galileiho transformácie. Lorentz navrhol platnosť tejto teórie pre všetky sily, vtedy si však neuvedomil celú silu jeho teórie. Táto teória, dnes nazývaná Lorentzova teória éteru, bola kritizovaná dokonca i Lorentzom samotným, pre jej zrejmú ad hoc podstatu. Zatiaľ čo Lorentz navrhol rovnice Lorentzovej transformácie, Einsteinovým prínosom bolo vysvetlenie a odvodenie týchto rovníc zo základnejších princípov a bez predpokladu existencie éteru. Einstein chcel zistiť, čo je nemenné (invariantné) pre všetkých pozorovateľov. V špeciálnej teórii relativity sa zdanlivo zložité Lorentzove a Fitzgeraldove transformácie jasne odvodzujú z jednoduchej geometrie a Pytagorovej vety. Pôvodný názov teórie bol „O elektrodynamike pohybujúcich sa telies“ (v nemeckom origináli – „Zur Elektrodynamik bewegter Körper“). Bol to Max Planck, kto odporučil termín „relativita“, ktorý zdôrazňuje predstavu transformácie zákonov fyziky medzi pozorovateľmi relatívne sa pohybujúcimi jeden k druhému. Špeciálna teória relativity sa obvykle zaoberá chovaním objektov a pozorovateľov, ktorí zostávajú v pokoji alebo sa pohybujú konštantnou rýchlosťou. V tomto prípade hovoríme, že pozorovateľ je v inerciálnej vzťažnej sústave. Umiestnenie a časy udalostí zaznamenané pozorovateľmi v rôznych inerciálnych vzťažných sústavách je možné porovnať pomocou rovníc Lorentzovej transformácie. O špeciálnej teórii relativity (ďalej ŠTR) sa často nesprávne uvádza, že nemôže byť použitá na objekty a pozorovateľov, ktorých pohyb nie je rovnomerný ale zrýchlený (neinerciálne vzťažné sústavy). Dokazuje to napríklad problém „relativistickej rakety“, kde ŠTR správne predpovedá chovanie zrýchľovaných telies (tiel) v prítomnosti konštantného alebo nulového gravitačného poľa alebo tých v rotujúcej vzťažnej sústave. Táto teória iba nie je schopná opísať presne pohyb v gravitačných poliach, pri ktorom sa teleso dostáva do miest s rôznym gravitačným potenciálom.

253

Špeciálna teória relativity

254

Postuláty špeciálnej teórie relativity
Einsteinova zásluha je v tom, že sa dokázal správne zorientovať v zmätku viacerých protichodných poznatkov vtedajšej doby, a že fyziku (aplikovanú na inerciálne sústavy) postavil na dvoch základných postulátoch: • Prvý postulát (Princíp relativity) – Všetky fyzikálne zákony musia byť vo všetkých inerciálnych sústavách invariantne vyjadrené. • Druhý postulát (konštantná rýchlosť svetla c) – Rýchlosť svetla vo vákuu je vo všetkých inerciálnych sústavách rovnaká; alebo rýchlosť svetla je rovnaká pre všetkých inerciálnych pozorovateľov, vo všetkých smeroch a nezávisí na rýchlosti objektu vyžarujúceho svetlo.

Matematická formulácia postulátov
V prísne matematickej formulácii špeciálnej teórie relativity predpokladajme, že vesmír existuje v štvorrozmernom časopriestore M. Jednotlivé body v časopriestore sú udalosťami; fyzikálne objekty v časopriestore opíšeme ako svetočiary (ak predpokladáme, že objekt je bodový) alebo svetoplochy (ak predpokladáme, že objekt je väčší ako bodový). Svetočiary alebo svetoplochy opisujú iba pohyb objektu; objekt však môže mať aj iné fyzikálne charakteristiky ako energiu, hybnosť, hmotnosť, elektrický náboj, atď. Okrem udalostí a fyzikálnych objektov majme navyše triedu inerciálnych pozorovateľov (ktorí môžu alebo nemusia zodpovedať vlastnému fyzikálnemu objektu). Každý inerciálny pozorovateľ je spojený s nejakou inerciálnou vzťažnou sústavou. Táto vzťažná sústava poskytuje súradnicový systém so súradnicami pre udalosti v časopriestore M. Navyše táto vzťažná sústava poskytuje súradnice pre všetky ostatné charakteristiky objektu v časopriestore, napríklad poskytuje súradnice pre hybnosť a energiu objektu, súradnice pre elektromagnetické pole a pod. Predpokladajme, že pre akýchkoľvek dvoch inerciálnych pozorovateľov existuje transformácia súradníc, ktorá prevádza súradnice zo vzťažnej sústavy jedného pozorovateľa do vzťažnej sústavy druhého pozorovateľa. Táto transformácia nestanovuje iba prevod časopriestorových súradníc , ale zaisťuje aj prevod všetkých ostatných fyzikálnych súradníc, ako napr. pravidlá prevodu pre hybnosť a energiu , atď. (V praxi je možné s týmito prevodnými pravidlami efektívne pracovať pomocou matematiky tenzorov.) Ďalej predpokladajme, že vesmír sa riadi množstvom fyzikálnych zákonov. Matematicky sa dá každý fyzikálny zákon vyjadriť vzhľadom k súradnici niektorej inerciálnej vzťažnej sústavy rovnicou (napríklad diferenciálnou), ktorá sa týka rôznych súradníc rôznych objektov v časopriestore. Typickými príkladmi sú Maxwellove rovnice a Newtonove pohybové zákony.

Prvý postulát (princíp relativity)
Žiadny fyzikálny zákon sa nemení transformáciou súradníc z jednej inerciálnej vzťažnej sústavy do druhej. Preto, ak sa objekt v časopriestore riadi matematickými rovnicami popisujúce fyzikálny zákon v jednej inerciálnej sústave, musí sa riadiť tými istými rovnicami pri použití v ľubovoľnej inej inerciálnej vzťažnej sústave.

Druhý postulát (konštantná rýchlosť svetla c)
Existuje základná konštanta a v s nasledujúcou vlastnosťou. Pokiaľ A, B sú dve udalosti majúce súradnice inerciálnej vzťažnej potom, vtedy . Neformálne, druhý postulát stanovuje, že objekty pohybujúce sa rýchlosťou svetla c v jednej vzťažnej sústave sa budú nutne pohybovať rýchlosťou svetla c vo všetkých vzťažných sústavách. Ukázalo sa, že druhý postulát sa dá a len vtedy, ak sústave , a súradnice a

v inej inerciálnej vzťažnej sústave

Špeciálna teória relativity matematicky odvodiť z prvého postulátu a Maxwellových rovníc, v prípade, že rýchlosť svetla c je daná permeabilita a

255 , kde

je permitivita vákua. Pretože sa Maxwellovými rovnicami riadi šírenie elektromagnetického žiarenia,

akým je napríklad svetlo, označujeme bežne c ako rýchlosť svetla a druhý postulát sa dá interpretovať jednoducho ako tvrdenie, že elektrodynamika tak, ako bola popísaná Maxwellovými rovnicami, je správna, v protiklade so skoršou teóriou Galileovej relativity, ktorá bola v rozpore s Maxwellovými rovnicami (ak nepredpokladáme existenciu éteru). Formulácia druhého postulátu tak, ako je daná vyššie, však nevyžaduje existenciu elektromagnetického poľa ani Maxwellových rovníc. Z druhého postulátu je možné vyvodiť jeho silnejšiu verziu -- časopriestorový interval je invariantný pri zmenách v inerciálnej vzťažnej sústave. V predchádzajúcej notácii to znamená, že

pre ľubovoľné dve udalosti A, B. Tento vzťah sa dá využiť na odvodenie transformačných zákonov medzi vzťažnými sústavami, pozri Lorentzova transformácia. Postuláty špeciálnej teórie relativity sa dajú vyjadriť veľmi stručne použitím matematického jazyka pseudo-Riemannových variet. Druhý postulát je potom tvrdením, že štvordimenzionálny časopriestor M je pseudo-Riemannovou varietou vybavenou Lorentzovou metrikou g signatúry (3,1), ktorá je daná rovinnou Minkowského metrikou v každej inerciálnej vzťažnej sústave. Táto metrika sa považuje za jednu z fyzikálnych veličín teórie, pretože sa istým spôsobom mení, ak zmeníme vzťažnú sústavu, a je ju možné preto využiť na opis fyzikálnych zákonov. Prvý postulát tvrdí, že zákony fyziky sú invariantné, pokiaľ sú prezentované vo vzťažnej sústave, pre ktorú g je dané Minkowského metrikou. Výhodou tejto formulácie je jednoduché porovnanie špeciálnej teórie relativity so všeobecnou teóriou relativity, ktorá obsahuje tiež dva postuláty, ale je vynechaná požiadavka, aby metrika bola Minkowského metrikou. Galileiho princíp relativity je limitným prípadom špeciálnej teórie relativity v nerelativistickej limite tomto prípade zostáva prvý postulát nezmenený, ale druhý postulát sa zmení nasledovne: Ak A, B sú dve udalosti majúce súradnice a súradnice . Ak navyše a a , potom: . Fyzikálna teória daná klasickou mechanikou a Newtonovou gravitačnou teóriou je v súlade s Galileovým princípom relativity, ale nie so špeciálnou teóriou relativity. Naopak, Maxwellove rovnice nie sú v súlade s Galileovým princípom relativity, ak nepredpokladáme existenciu éteru. V prekvapivom množstve prípadov sa dajú odvodiť fyzikálne zákony v špeciálnej teórii relativity (ako napríklad známa rovnica ) kombináciou postulátov špeciálnej teórii relativity s hypotézou, že fyzikálne zákony v špeciálnej teórii relativity sa blížia zákonom klasickej mechaniky v nerelativistickej limite. v jednej inerciálnej sústave .V ,

v inej inerciálnej vzťažnej sústave

, potom

Postavenie špeciálnej teórie relativity
Špeciálna teória relativity je presná iba vtedy, ak sú gravitačné účinky zanedbateľné alebo veľmi malé. V ostatných prípadoch musí byť nahradená všeobecnou teóriou relativity. Vo veľmi malých mierkach (ako napríklad Planckova dĺžka a menšie) je možné, že špeciálna teória relativity neplatí kvôli efektom kvantovej gravitácie. Avšak v makroskopických mierkach a pri neprítomnosti silných gravitačných polí špeciálnu teóriu relativity všeobecne prijala celá fyzikálna verejnosť a výsledky pokusov, ktoré sa ju zdajú vyvracať, sú pripisované nereprodukovateľným experimentálnym chybám. Naproti tomu všeobecná teória relativity nie je stále dostatočne experimentálne preverená a dokonca doteraz neboli vyvrátené alternatívne teórie gravitácie ako napríklad Brans-Dickeova teória.

dĺžka) objektu zmerané jedným pozorovateľom sa môžu líšiť od výsledkov merania toho istého objektu inými pozorovateľmi (pozri Lorentzova transformácia). Pre γ = 1 sa teleso správa úplne newtonovsky. kde rebrík letiaci rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla je v garáži. zistí. že jeho hodnota zhruba opisuje. Ak by sme však urobili jednoduchý myšlienkový experiment s Newtonovými definíciami hybnosti a energie. a pre γ → ∞ sa zvýrazňujú relativistické javy. že druhé dvojča. Jedna z metód používa zákony zachovania. ktoré sa uplatnia iba pri relativistických rýchlostiach. Keď sa vráti. hybnosť a energia Okrem zrevidovaní predstáv o priestore a čase vyžaduje špeciálna teória relativity takisto aj nový pohľad na koncept hmoty. i u týchto ukazuje. z nich jedno odletí v kozmickej lodi letiacou rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla. Jedinou ich možnou záchranou je urobiť malé zmeny v definíciách. ktoré zostalo na Zemi starlo omnoho rýchlejšie (alebo prvé dvojča starlo pomalšie). Nasledujúce nové definície boli prijaté ako správne pre hybnosť a energiu v ŠTR. ako veľmi sa chovanie telesa líši od klasickej mechaniky. Existuje niekoľko rovnocenných ciest ako definovať hybnosť a energiu v ŠTR. hybnosti a energie. jeden z nich vyzerá. lebo pri nízkych rýchlostiach musí ŠTR súhlasiť s newtonovskou mechanikou. ktorá je menšia. • Paradox dvojčiat sa týka dvojčiat. musia platiť v každej inerciálnej sústave.Špeciálna teória relativity 256 Dôsledky špeciálnej teórie relativity Špeciálna teória relativity má niekoľko dôsledkov.) Vzťah energie a hybnosti vyjadruje vzorec . Podobne ako špeciálna relativita dala do vzájomného vzťahu priestor a čas. zistíme. pochádza z rovníc Lorentzovej transformácie. ktoré sa môžu zdať mnohým ako bizarné. ale závisí na relatívnych rýchlostiach medzi ich vzťažnými sústavami (pozri Lorentzova transformácia). Hmotnosť. medzi ktorými sú: • Doba medzi dvoma udalosťami nie je medzi užívateľmi nemenná. že tieto veličiny v ŠTR nie su zachovávané. dostaneme nenulový energetický zvyšok: . • Dve súčasné udalosti na dvoch rôznych miestach v jednej vzťažnej sústave nemusia byť súčasnými v druhej vzťažnej sústave. že Okrem prvého výrazu vo vyjadrení energie (diskutovaného nižšie) sú tieto vzorce presne v súlade so štandardnými definíciami newtonovskej kinetickej energie. Pre rýchlosti omnoho menšie ako je rýchlosť svetla sa γ aproximuje použitím Taylorovho rozvoja a dá sa zistiť. že pokiaľ je objekt v pokojovom stave (v = 0 a γ = 1). Aby tieto zákony zostali platné v ŠTR. Výraz γ. Jeho energia a hybnosť sú dané vzťahmi: kde γ (Lorentzov faktor) je daný vzťahom: a c je rýchlosť svetla. • Rebríkový paradox. To je ako požadované. (Dá sa povedať. ktoré sú dôležitými pojmami Newtonovej mechaniky. • Rozmery (napr. ktorý sa v ŠTR často vyskytuje. že prakticky ide o rôzne aspekty tej istej fyzikálnej veličiny. Majme objekt o hmotnosti m pohybujúci sa rýchlosťou v. Ak sa pozrieme na predchádzajúce vzorce pre energiu.

hlavne v staršej literatúre a v úvodných kurzoch fyziky.Špeciálna teória relativity Táto energia je nazývaná pokojová energia. vidíme. Predovšetkým sa pokojová hmotnosť nezvyšuje s rýchlosťou telesa. pretože je konštantná. O žiadnej z týchto definícií sa nedá povedať. pretože sa mení v Lorentzovej transformácii. sa uvádza. že hmotnosť je iba ďalšou formou energie. Naopak. Ak vezmeme vzorec tak. Táto hmotnosť je nemennou veličinou v tom zmysle. relativistická a pokojová hmotnosť sú si rovné. Predovšetkým je možné jednoducho odvodiť rovnice pre energiu a hybnosť . a čo sa kinetickej energie týka. Predchádzajúca rovnica hovorí o tzv. Inou definíciou hmotnosti je relativistická hmotnosť. ktorá je daná vzťahom Pretože γ rastie s rýchlosťou. Táto definícia je konzistentnejšia s (relativistickou) dĺžkou a časom a je vhodná pre viacero účelov. Avšak mnohí fyzici nemajú radi koncept relativistickej hmotnosti. Pokojová energia nie je v rozpore s Newtonovou teóriou. že podľa špeciálnej teórie relativity so zvyšujúcou sa rýchlosťou vzrastá hmotnosť telesa. a dávajú prednosť vo formulovaní ŠTR invariantnými veličinami. že je správna alebo nesprávna. hoci majú na mysli pokojovú hmotnosť. Tento vzorec sa stáva dôležitým napríklad pri meraní hmotnosti rôznych atómových jadier. Veľa fyzikov preto jednoducho hovorí o hmotnosti. storočí z neho urobili jednu z najznámejších vedeckých rovníc. že je rovnaká pre všetkých inerciálnych pozorovateľov. pokojovej hmotnosti. je podstatný iba rozdiel v energii. Tieto dáta poskytli dôležité informácie pri konštrukcii atómovej bomby. ktorá môže byť uvoľnená jadrovými reakciami. Dopady tohto vzorca na život v 20. že v teórii relativity platí. pokojová hmotnosť sa stala dôležitou veličinou vo všeobecnej teórii relativity a v kvantovej teórii polí. ako je napísaný. takisto rastie aj relativistická hmotnosť. ktoré atómové jadrá ukrývajú veľkú vnútornú energiu. Pokiaľ je rýchlosť rovná nule. Toto tvrdenie sa opiera o jednu definíciu hmotnosti. Porovnaním rozdielov hmotností je možné predpovedať. Súčasnosť a kauzalita . ktoré sú platné vo všetkých vzťažných sústavách. 257 O hmotnosti Často. ale v ŠTR existujú dve rôzne predstavy hmotnosti.

V geometrii ŠTR je pridaná štvrtá dimenzia – čas – s jednotkou c. že udalosti.Špeciálna teória relativity 258 Špeciálna teória relativity pripúšťa. nemusia byť súčasné v inej vzťažnej sústave. takže rovnica pre diferenciál vzdialenosti sa zmení na: V mnohých situáciách môže byť užitočné považovať čas za imaginárny (napríklad to môže zjednodušiť rovnice). alebo a sú definované rovnicou Čo dáva rovnicu kružnice o polomere r = c · dt. Diferenciál vzdialenosti (ds) v karteziánskom trojrozmernom priestore je definovaný ako: . . Hoci tu existujú súradnicové systémy. okrem cestovania nadsvetelnou rýchlosťou nie je možné pre žiadne teleso (ani informáciu) cestovať z A do C alebo z C do A. v ktorých A predchádza C (ako je to vyznačené) a súradnicové systémy. že tu máme sústavu súradníc. Svetelný kužeľ Geometria časopriestoru v špeciálnej teórii relativity ŠTR používa „rovný“ štvorrozmerný Minkowského priestor. kde C predchádza A. To znamená. Ak to rozšírime do troch priestorových dimenzií. v ktorej sa udalosť A a udalosť B udiali súčasne. Hypoteticky je možné premiestňovanie hmoty (alebo informácie) z A do B a môže tu nastávať príčinný vzťah (kde A je príčina a B je následok). Kde sú diferenciály troch priestorových dimenzií. Interval AC na diagrame je „priestorový“. Interval AB na diagrame vpravo je „časový“. koncové body nulových geodetik budú sústredenými guľovými plochami. V takom prípade je v predchádzajúcej rovnici nahradené a metrika sa zmení na: Pokiaľ pre zjednodušenie zmeníme počet priestorových dimenzií na dve. oddelené iba priestorom. To znamená. môžeme reprezentovať fyzikálny svet trojrozmerným priestorom: Vidíme. Ak A predchádza B v tejto sústave súradníc. že tu máme sústavu súradníc. obvykle označovaný ako časopriestor. Preto tu nemôže existovať žiadna príčinná súvislosť. Tento priestor je však veľmi podobný štandardnému trojrozmernému Euklidovskému priestoru a vďaka tomu sa s ním veľmi jednoducho pracuje. ktoré sú súčasné v jednej vzťažnej sústave. potom A predchádza B vo všetkých sústavách súradníc. že nulové (svetelné) geodetiky ležia pozdĺž dvojkužeľa . kde polomer = vzdialenosť c · ±čas. v ktorej udalosť A a udalosť B nastávajú na rovnakom mieste v priestore a líšia sa iba v čase.

Špeciálna teória relativity 259 Tento prázdny dvojkužeľ reprezentuje „líniu pohľadu“ z bodu v priestore. ktoré bod „vysiela“. Vtedy. tak sa práve pozeráme pozdĺž línie pohľadu. pozdĺž nulové geodetiky. ktoré mi dopadá do oka. Overovanie postulátu špeciálnej teórie relativity • Michelson-Morleyho experiment . ktore bod „prijíma“. počiatok súradnicového systému znázorňuje pozorovateľa a čiara ku hviezde znázorňuje nulovú geodetiku „líniu pohľadu“. je X rokov staré. zatiaľ čo kužeľ v oblasti +t sú informácie. (Bod v ľavom dolnom rohu znázorňuje hviezdu.bránenie v pohybe éteru • Trouton-Noble experiment .“. Z tohto dôvodu je prázdny svetelný dvojkužeľ známy takisto ako aj „svetelný kužel“. Pozeráme sa na udalosť vzdialenú metrov a d/c sekúnd v minulosti.moment sily na kondenzátore • Kennedy-Thorndike experiment – časová kontrakcia • Experimenty na testovanie vyžarovacej teórie dokázali.) Kužeľ v oblasti −t sú informácie.meranie pohybu éteru vzhľadom k Zemi. že rýchlosť svetla je nezávislá na rýchlosti vyžarujúceho zdroja. test smerovej invariantnosti rýchlosti svetla • Hamarov experiment . Príbuzne témy • Ľudia: Arthur Eddington | Albert Einstein | Hendrik Lorentz | Hermann Minkowski | Bernhard Riemann | Henri Poincaré | Alexander MacFarlane | Harry Bateman | James Clerk Maxwell • Relativita: Všeobecná teória relativity | Einsteinov princíp relativity | Galileiho princíp relativity | sústava súradníc | inerciálna vzťažná sústava | Lorentzove transformácie • Fyzika: Newtonova mechanika | časopriestor | rýchlosť svetla | Dopplerov jav • Matematika: Minkowského priestor | svetočiara | svetoplocha | Lorentzova grupa | tenzor . keď sledujeme hviezdy a povieme „Svetlo tejto hviezdy.

čo zodpovedá frekvenciám nad 2.33 MeV. rovnako ako napr. Príkladom môže byť beta rozpad kobaltu-60 60Co na nikel-60 60Ni. webpark. alebo beta (korpuskulárne neelektromagnetické žiarenia). ktorý je podobne ako predchádzajúci sprevádzaný vyžiarením gama kvánt. Žiarenie gama je druh ionizujúceho žiarenia. Fyzikálny rozdiel medzi gama žiarením a röntgenovým žiarením nejestvuje. žiarenia sa líšia len svojim zdrojom. Rozdiel je v tom. Do tohto spektra patrí aj röntgenové žiarenie. Do materiálov preniká lepšia ako žiarenie alfa. pri beta rozpade irídia-192 192Ir na platinu-192 192Pt.17 MeV alebo 1. Iným príkladom môže byť alfa rozpad amerícia-241 241Am na Neptúnium-237 237Np. Keď jadro vyžiari časticu α alebo β. cz/ astrofyzika/ Žiarenie gama Žiarenie gama (často písané ako grécky znak gama. cz/ relativita/ [2] http:/ / martin184. vlnovej dĺžke kratšej ako 124 pm. resp. pri ktorom v prvom stupni najprv jadro kobaltu vyšle časticu β (teda elektrón e-) a elektrónové antineutríno νe a premení sa na jadro niklu v excitovanom stave: Potom sa novo vzniknuté excitované jadro zbaví prebytočnej energie vyžiarením kvanta žiarenia gama: Vyžiarené kvantá žiarenia gama majú v tomto prípade energiu buď 1. γ) je vysoko energetické elektromagnetické žiarenie vznikajúce pri rádioaktívnych a iných jadrových dejoch. cz/ [3] http:/ / www.Špeciálna teória relativity 260 Externé odkazy • Učebný text [1] (po česky) • Teória relativity [2] .42 EHz.. euweb. Do nižšieho energetického stavu môže prejsť vyžiarením fotónu gama žiarenia podobne ako elektrón v obale atómu vyžiarením kvanta ultrafialového žiarenia.online učebnica (po česky) • Astrofyzika [3] (po česky) Referencie [1] http:/ / vscience. aldebaran. Žiarenie gama Zdroj žiarenia Gama žiarenie často vzniká spolu s alfa či beta žiarením pri rádioaktívnom rozpade jadier atómov. že teraz majú vyžiarené kvantá omnoho viac rôznych energií. . nové jadro môže byť v excitovanom stave. Žiarenie gama je často definované ako žiarenie s energiou fotónov nad 10 keV.

To je zárodočné a krvotvorné tkanivo a potom epitelová výstelka tenkého čreva a epidermis. . pri ktorom časť energie fotónu umožní únik elektrónu z atómu a zvyšok energie je vyžiarený v podobe menej energetického fotónu. eventuálne poškodený epitel predstavuje výborné miesto na osídlenie mikroorganizmami. Poškodzuje orgány živých organizmov pri zvýšených dávkach. Tento jav je dominantný pre fotóny γ o energiách 100 keV až 10 MeV. u energetickejších prevažujú iné formy výmeny. Kinetická energia uvoľneného elektrónu sa rovná energii fotónu γ znížené o väzobnú energiu elektrónu ktorou bol pôvodne viazaný v atóme. Comptonov jav nazývaný tiež Comptonov rozptyl či Compton-Debyeov jav je interakcia fotónu s voľným. Z nich prvé dva spôsobujú ionizáciu atómov s ktorými sa kvantá dostanú do interakcie. že vysoké dávky žiarenia poškodia embryo alebo fétus v matkinom tele. t. prudko znížia hladiny erytrocytov. zvracaním a malabsorpsiou. Energia fotónu je využitá na vznik páru elektrón-pozitrón. keď fotón γ interaguje s elektrónom na orbite atómu a odovzdá mu všetku energiu. ktoré sa intenzívne delia. Comptonovým javom a vznikom elektrón-pozitrónového páru. je pre živé organizmy vrátane človeka nebezpečné. alebo slabo viazaným orbitálnym elektrónom. Spôsobuje podobné poškodenia ako röntgenové žiarenie: popáleniny. Žiarenie gama by pri prípadnom nukleárnom konflikte spôsobilo najviac úmrtí. Fotoelektrickým javom. bude mať polovičnú intenzitu tiež po prechode cez 6 cm betónu. s intenzitou 1 cm olova zredukuje na 50 %. zvyšná energie sa zmení na kinetickú energiu vznikajúceho páru a jadra. mutácie. krvná forma radiačného syndrómu). Prejavuje sa poškodením tkanív a buniek v tele. Na vznik týchto častíc je potrebné 1. Tienenie gama žiarenia Na pohltenie žiarenia γ je potrebné veľkú masu materiálu. j. Na koži pozorujeme erytém. Vznik elektron-pozitronového páru nastáva pri prelete fotónu v dosahu coulombovskej sily jadra. Dávky sa merajú v Grayoch (1 Gy = J/kg). Behom asi 10-8 s anihiluje s voľným elektrónom pri vyžiarení dvoch gama fotónov s energiou po 511 keV. (čo je energetický ekvivalent dvoch pokojových hmotností elektrónu).Žiarenie gama 261 Fyziologické účinky Aj keď je žiarenie gama menej ionizujúce ako α i β. Interakcia s hmotou Žiarenie gama reaguje s materiálmi troma hlavnými spôsobmi. Z toho vyplýva. Pozitrón má veľmi krátky čas rozpadu. leukocytov a trombocytov v krvi (= tzv. najvhodnejšie sú materiály s vysokým atómovým číslom a vysokou hustotou. Preto je nutné sa pred účinkami gama žiarenia chrániť. hrúbkou cez ktorú prejdené žiarenie gama zníži svoju intenzitu na polovicu. čo elektrónu umožní popustiť atóm. Schopnosť materiálu pohlcovať žiarenie spravidla vyjadrujeme polohrúbkou materiálu. Napríklad žiarenie γ. Fotoelektrický jav je dominantný mechanizmus výmeny energie pre rontgenové žiarenie a gama žiarenie s energiou pod 50 keV. Ožiarenie živočícha alebo osoby nad 1 Gy spôsobuje akútny radiačný syndróm alebo akútnu chorobu z ožiarenia. Črevná forma sa prejavuje nauzeou. Fotoelektrický jav vzniká. Čím energetickejšie je žiarenie. Comptonov jav je relatívne nezávislý na atómovom čísle interagujúceho materiálu. pri jadrovom výbuchu je v tomto rozsahu energií vyžiarená väčšina fotónov žiarenia gama. epiláciu (stratu vlasov) a dermatitídu.02 MeV. rakovinu. tým hrubší materiál na tienenie je potrebný.

pozoroval. Dejiny Žiarenie gama objavil francúzsky chemik a fyzik Paul Ulrich Villard v roku 1900 pri štúdiu uránu. Aj keď žiarenie gama samo osebe spôsobuje rakovinu. V r. ktoré by chemikálie mohli poškodiť. Využíva sa tiež v nukleárnej medicíne pre diagnostické účely. používa sa aj pri jej liečení. ktorý dokáže zničiť napadnutú bunku. Britský fyzik William Henry Bragg v roku 1910 ukázal jeho vlnový charakter tým. že žiarenie gama je druh elektromagnetického žiarenia. Spočiatku sa myslelo. . Pomenovanie „žiarenie gama“ zaviedol Ernest Rutherford ako obdobu alfa a beta žiarenia ešte v dobe. čo sa využíva pri sterilizácii lekárskych nástrojov. technécium-99m. že ionizuje plyn obdobne ako röntgenové žiarenie. 1914 Ernest Rutherford a Edward Andrade dokázali zmeraním jeho vlnovej dĺžky pomocou röntgenovej kryštálografie. Nízkoenergetický lúč samotný pritom bunky nezničí. Prístroj gama nôž využíva niekoľko nízkoenergetických lúčov z rôznych smerov. Pomocou aparatúry. alebo pri ošetrovaní potravín. ktoré sa pretnú v mieste nádoru a tým vytvoria vysokoenergetický bod. že žiarenie nie je ohýbané magnetickým poľom. keď nebol známy rozdiel vo fyzikálnej podstate týchto druhov žiarenia. rovnako ako α a β. ktorú si sám postavil. že žiarenie γ má časticovú povahu. Ako zdroj žiarenia sa používajú rádioizotopy napr.Žiarenie gama 262 Použitie Vysokoenergetická povaha žiarenia gama z neho vytvára účinný prostriedok na hubenie baktérii a plesní. S výhodou sa používa tiež na červotočom napadnuté staré drevené umelecké diela.

wikipedia.wikipedia.php?oldid=3878607  Prispievatelia: Supernova impostor  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3893845  Prispievatelia: CH hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.Zdroje článkov a prispievatelia 263 Zdroje článkov a prispievatelia Vývoj hviezdy  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3195738  Prispievatelia: Dredge-up  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3799590  Prispievatelia: Molekulárny mrak  Zdroj: http://sk.php?oldid=3792767  Prispievatelia: Asymptotická vetva obrov  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3828108  Prispievatelia: Premenná hviezda typu T Tauri  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3885250  Prispievatelia: Čierny trpaslík  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3732878  Prispievatelia: Biely trpaslík  Zdroj: http://sk.php?oldid=3887497  Prispievatelia: Nadobor  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3891108  Prispievatelia: Modrý tulák (hviezda)  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3564578  Prispievatelia: - .wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3645173  Prispievatelia: Podobor  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3654719  Prispievatelia: Herbigov-Harov objekt  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3691275  Prispievatelia: Červený trpaslík  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3883444  Prispievatelia: Podtrpaslík typu B  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3786911  Prispievatelia: Hlavná postupnosť  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3835462  Prispievatelia: Planetárna hmlovina  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3783450  Prispievatelia: Žltý trpaslík  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3703721  Prispievatelia: Žltý nadobor  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3835506  Prispievatelia: Hyperobor  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3837568  Prispievatelia: Nestabilný pruh  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3846102  Prispievatelia: Vznik hviezdy  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3813658  Prispievatelia: Supernova  Zdroj: http://sk.php?oldid=3899853  Prispievatelia: Horizontálna vetva  Zdroj: http://sk.php?oldid=3536396  Prispievatelia: Červený obor  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3783406  Prispievatelia: Pulzar  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3084243  Prispievatelia: Červená skupina  Zdroj: http://sk.php?oldid=3856197  Prispievatelia: Henyeyho stopa  Zdroj: http://sk.php?oldid=3753358  Prispievatelia: Obor (hviezda)  Zdroj: http://sk.php?oldid=3866264  Prispievatelia: Hertzsprungov-Russellov diagram  Zdroj: http://sk.php?oldid=3883542  Prispievatelia: Oranžový trpaslík  Zdroj: http://sk.php?oldid=3895356  Prispievatelia: Hviezda typu S  Zdroj: http://sk.php?oldid=3746834  Prispievatelia: Nepravidelná premenná hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3695686  Prispievatelia: Polopravidelná premenná hviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3887711  Prispievatelia: Premenná hviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3843813  Prispievatelia: Trpaslík (hviezda)  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3887807  Prispievatelia: Modrý trpaslík  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3870540  Prispievatelia: Jasný obor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3448246  Prispievatelia: Podtrpaslík  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3766701  Prispievatelia: Neutrónová hviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3625183  Prispievatelia: Hviezda pred hlavnou postupnosťou  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3898036  Prispievatelia: Hypernova  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3882575  Prispievatelia: Magnetar  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3889800  Prispievatelia: Žltý hyperobor  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3732952  Prispievatelia: Červený nadobor  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3852117  Prispievatelia: Hayashiho čiara  Zdroj: http://sk.php?oldid=3883163  Prispievatelia: Wolfova-Rayetova hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3689612  Prispievatelia: Modrý nadobor  Zdroj: http://sk.php?oldid=3796593  Prispievatelia: Modrý obor  Zdroj: http://sk.org/w/index.

org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3801149  Prispievatelia: Satelitná galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3844777  Prispievatelia: Seyfertova galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3833407  Prispievatelia: Aktívna galaxia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3034488  Prispievatelia: galaxia  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3777341  Prispievatelia: Oblasť žiarivej rovnováhy  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3533469  Prispievatelia: Konvektívna zóna  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3746566  Prispievatelia: Vlastný pohyb  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3592728  Prispievatelia: Protón-protónový cyklus  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3769988  Prispievatelia: UBV systém  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3783463  Prispievatelia: Zoznam najbližších galaxií  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3598191  Prispievatelia: Hmotnosť Slnka  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3806045  Prispievatelia: Eliptická galaxia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3683057  Prispievatelia: Trpasličia galaxia  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3777393  Prispievatelia: Fotosféra  Zdroj: http://sk.php?oldid=3780915  Prispievatelia: Rádiová galaxia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3597887  Prispievatelia: Viacnásobná hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3755225  Prispievatelia: Interagujúca galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3806632  Prispievatelia: Gravahviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3658928  Prispievatelia: Planetárna sústava  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3883067  Prispievatelia: Hviezdna sústava  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3459292  Prispievatelia: Prázdnota (astronómia)  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3807980  Prispievatelia: Radiálna rýchlosť  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3771313  Prispievatelia: Kvazar  Zdroj: http://sk.php?oldid=3635615  Prispievatelia: Blazar  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3529069  Prispievatelia: Chromosféra  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3531379  Prispievatelia: Koróna  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3757912  Prispievatelia: Zoznam galaxií  Zdroj: http://sk.php?oldid=1673094  Prispievatelia: Absolútne čierne teleso  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3807637  Prispievatelia: Uhlíkový cyklus  Zdroj: http://sk.php?oldid=3690300  Prispievatelia: Spektrálna klasifikácia  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3553830  Prispievatelia: Dvojhviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3842152  Prispievatelia: Skupina galaxií  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3782293  Prispievatelia: Špirálová galaxia s priečkou  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3771813  Prispievatelia: Biela diera  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3408307  Prispievatelia: Bozónová hviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3775629  Prispievatelia: Zoznam kvazarov  Zdroj: http://sk.php?oldid=3783438  Prispievatelia: Jadro Slnka  Zdroj: http://sk.php?oldid=3788516  Prispievatelia: Metalicita  Zdroj: http://sk.php?oldid=3458198  Prispievatelia: Slnečný vietor  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3782292  Prispievatelia: Šošovková galaxia  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3787568  Prispievatelia: 3-alfa reakcia  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3881022  Prispievatelia: Kontaktná dvojhviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3845451  Prispievatelia: - 264 .wikipedia.php?oldid=3592124  Prispievatelia: Hviezdna veľkosť  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3033219  Prispievatelia: Hnedý trpaslík  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3783477  Prispievatelia: Supermasívna čierna diera  Zdroj: http://sk.Zdroje článkov a prispievatelia Q-hviezda  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3783473  Prispievatelia: Nepravidelná galaxia  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3682283  Prispievatelia: Špirálová galaxia  Zdroj: http://sk.php?oldid=3592772  Prispievatelia: Héliový záblesk  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3076181  Prispievatelia: Absolútna hviezdna veľkosť  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3780914  Prispievatelia: Zdanlivá hviezdna veľkosť  Zdroj: http://sk.wikipedia.

wikipedia.org/w/index.php?oldid=3878668  Prispievatelia: Všeobecná teória relativity  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3584052  Prispievatelia: Dejiny astronómie  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3726039  Prispievatelia: Schwarzschildova metrika  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3892524  Prispievatelia: Špeciálna teória relativity  Zdroj: http://sk.php?oldid=3843986  Prispievatelia: Hubblova schéma  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3870114  Prispievatelia: Occamova britva  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.Zdroje článkov a prispievatelia Chandrasekharova medza  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3777236  Prispievatelia: Fermión  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3867880  Prispievatelia: Index lomu  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3805732  Prispievatelia: Fotón  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3899161  Prispievatelia: Tachyón  Zdroj: http://sk.php?oldid=3785110  Prispievatelia: Žiarenie gama  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3695586  Prispievatelia: Maxwellove rovnice  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3886287  Prispievatelia: Dilatácia času  Zdroj: http://sk.php?oldid=3787518  Prispievatelia: Teória relativity  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3545935  Prispievatelia: Rýchlosť svetla  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3833985  Prispievatelia: Protohviezda  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3882566  Prispievatelia: Schwarzschildov polomer  Zdroj: http://sk.php?oldid=3784489  Prispievatelia: Kerrova čierna diera  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3657684  Prispievatelia: Čierna diera  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3879800  Prispievatelia: Ultrafialové žiarenie  Zdroj: http://sk.php?oldid=3835518  Prispievatelia: Vesmír  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?oldid=3875741  Prispievatelia: Medzihviezdna hmota  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3686394  Prispievatelia: Kozmológia  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=2956940  Prispievatelia: Svetlo  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3788245  Prispievatelia: - 265 .wikipedia.wikipedia.php?oldid=3773671  Prispievatelia: Červia diera  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3783459  Prispievatelia: Metafyzika  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.php?oldid=3801267  Prispievatelia: Svetelný tok  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3316138  Prispievatelia: Infračervené žiarenie  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?oldid=3877942  Prispievatelia: Priestoročas  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.wikipedia.wikipedia.php?oldid=3749997  Prispievatelia: Teória strún  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?oldid=3882828  Prispievatelia: Hviezda  Zdroj: http://sk.php?oldid=3762614  Prispievatelia: Lorentzova transformácia  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=3889451  Prispievatelia: Kalibračný bozón  Zdroj: http://sk.

jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Redaktor:Adrian Súbor:Crab Nebula 1959.wikipedia.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:Orion_Nebula_-_Hubble_2006_mosaic_18000.wikipedia Súbor:Stellar evolutionary tracks-en. see below) Súbor:RedDwarfNASA.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA.wikipedia.php?title=Súbor:Polaris_system.php?title=Súbor:Crystal_Project_konquest.wikipedia.750pix.5  Prispievatelia: Stephan Baum (converted to SVG by different users.wikipedia.org/w/index.php?title=Súbor:Orion_Nebula_-_Hubble_2006_mosaic_comparison.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: C.org/w/index.png  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.org/w/index.wikipedia. Hester et al.org/w/index.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Obrázok:M57 The Ring Nebula.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3. and others (see "source") Súbor:Sun and VY Canis Majoris.0.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:Accretion Disk Binary System.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.png  Zdroj: http://sk. licencie a prispievatelia Súbor:Nursery_of_New_Stars_-_GPN-2000-000972.cloud.org/w/index.php?title=Súbor:Aldebaran-Sun_comparison-en.wikipedia Súbor:HR-diagram_01.wikipedia.Pavlov et al.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.php?title=Súbor:H-R_diagram.php?title=Súbor:Sirius_A_and_B_Hubble_photo.5.wikipedia.Hubble 2006 mosaic 18000.org/w/index.php?title=Súbor:Neutronova-hvezda-vyrez.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Keplers supernova.org/w/index. ESA and G.php?title=Súbor:61-cygni.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index. Hui Yang University of Illinois ODNursery of New Stars Súbor:Betelgeuse star (Hubble).php?title=Súbor:Commons-logo.A.php?title=Súbor:HRDiagram.wikipedia. European Southern Observatory Image:Disambig.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.png  Licencia: neznámi  Prispievatelia: User:Paul Stansifer.org/w/index.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Obrázok:HH1 and HH2 imaged by WFPC2. Robberto (Space Telescope Science Institute/ESA) and the Hubble Space Telescope Orion Treasury Project Team Súbor:Bok globules in IC2944.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia. Barstow (University of Leicester) Súbor:NGC 246.org/w/index.0 Unported  Prispievatelia: Portal.php?title=Súbor:Bok_globules_in_IC2944. M.svg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:1e9m_comparison.PNG: *derivative work: G.0  Prispievatelia: ESO.php?title=Súbor:Molecular.php?title=Súbor:M2-9.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk. G.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Stellar_evolutionary_tracks-en.R.wikipedia.wikipedia.cloud.org/w/index.php?title=Súbor:M57_The_Ring_Nebula. Bacon (STScI) Original uploader was Hurricane Devon at en.jpg  Zdroj: http://sk. UK) Image:Commons-logo.png  Zdroj: http://sk. X-Ray: NASA/CXC/ASU/J.0  Prispievatelia: Súbor:Progenitor of type Ia supernova sk. Manchester.wikipedia. Súbor:Wolf-rayet.php?title=Súbor:Betelgeuse_star_(Hubble).org/w/index.sk.jpg  Zdroj: http://sk.gif  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/ESA/HST.wikipedia.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Image:HR-diag-no-text-2. created by Reidab. ESA.S Stellar_evolutionary_tracks.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:61-cygni.php?title=Súbor:Progenitor_of_type_Ia_supernova_sk.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Mira_1997.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: w:User:MysidMysid Súbor:H-R diagram.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: w:User:MysidUser:Mysid Súbor:Polaris_system.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.gif: Jesusmaiz Image:Portal.sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.sk.Sankrit & W.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Patrick Hartigan Obrázok:Herbig-Haro object HH32.php?title=Súbor:H-R_diagram.wikipedia. Hester et al.org/w/index.php?title=Súbor:Alnitak_sun_comparision.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) Súbor:Orion Nebula .arp.svg: Pepetps derivative work: Bitplane (talk) Súbor:HR-diag-instability-strip.org/w/index.JPG  Licencia: Public domain  Prispievatelia: The Hubble Heritage Team (AURA/STScI/NASA) Obrázok:M27 Knots.php?title=Súbor:Chandra-crab.php?title=Súbor:Nursery_of_New_Stars_-_GPN-2000-000972.wikipedia.2.png  Zdroj: http://sk.0  Prispievatelia: CWitte Súbor:Aldebaran-Sun comparison-en.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Zdroj: http://sk. ESA Credit: H.php?title=Súbor:HH1_and_HH2_imaged_by_WFPC2.org/w/index.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Obrázok:Crystal Project konquest. licencie a prispievatelia 266 Zdroje obrázkov.php?title=Súbor:HH_object_diagram.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.svg  Licencia: logo  Prispievatelia: SVG version was created by User:Grunt and cleaned up by 3247.wikipedia.php?title=Súbor:Wolf-rayet.wikipedia.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Optical: NASA/HST/ASU/J.org/w/index.php?title=Súbor:NGC_6302HST.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/CXC/PSU/G.org/w/index.php?title=Súbor:Herbig-Haro_object_HH32.php?title=Súbor:HR-diag-no-text-2.org/w/index.wikipedia.Hubble 2006 mosaic comparison.0.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:Orion Nebula .org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Margarita Karovska (Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics) and NASA Súbor:Sirius A and B Hubble photo.wikipedia.png  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Súbor:Neutronova-hvezda-vyrez.wikipedia.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/ESA/JHU/R.php?title=Súbor:HST_HH47_image.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Obrázok:HH47_animation.php?title=Súbor:HH47_animation.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Accretion_Disk_Binary_System.wikipedia.wikipedia.Zijlstra (UMIST.wikipedia.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Bebe at sk.php?title=Súbor:SN1994D.wikipedia.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: User:Spacepotato Súbor:H-R diagram.org/w/index.org/w/index.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:RedDwarfPlanet.png  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Rursus Obrázok:NGC6543.Blair Súbor:SN1994D.php?title=Súbor:RedDwarfNASA.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.JPG  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Keplers_supernova.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Chandra-crab.wikipedia.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:HR-diagram_02.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Zdroj: http://sk.png  Zdroj: http://sk.2.png  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:T Tauri.php?title=Súbor:Disambig.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk. .org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:HRDiagram. Bond (STScI) and M.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Original uploader was Bebe at sk.1.wikipedia.php?title=Súbor:NGC6543.php?title=Súbor:Crab_Nebula_1959.0 Unported  Prispievatelia: w:cs:Wikipedista:VitecekVít Hněvkovský Súbor:HR-diagram_03.svg  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.wikipedia.php?title=Súbor:HR-diagram_01.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Sun_and_VY_Canis_Majoris.wikipedia.wikipedia Súbor:Mira 1997.wikipedia.wikipedia.arp.sk.0 Unported  Prispievatelia: w:cs:Wikipedista:VitecekVít Hněvkovský image:molecular.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.php?title=Súbor:NGC_246.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/Walt Feimer Súbor:RedDwarfPlanet.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution 3.php?title=Súbor:HR-diagram_03.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: File:NGC 6302HST.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:1e9m comparison.750pix.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Obrázok:HH object diagram. Súbor:Vela Pulsar jet. Bacon (STScI) Súbor:Alnitak sun comparision.php?title=Súbor:Vela_Pulsar_jet.php?title=Súbor:T_Tauri.png  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Obrázok:HST HH47 image.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Portal.org/w/index.wikipedia.wikipedia.gif  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:HR-diag-instability-strip.svg  Zdroj: http://sk.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.wikipedia.0 Unported  Prispievatelia: w:cs:Wikipedista:Vitecek Súbor:HR-diagram_02. ESA and A.org/w/index.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:Rigel blue supergiant. O'Dell (Vanderbilt University) Obrázok:M2-9.0  Prispievatelia: derivative work: Rursus (talk) Stellar_evolutionary_tracks-en.wikipedia.php?title=Súbor:Rigel_blue_supergiant.php?title=Súbor:M27_Knots.Zdroje obrázkov. based on the earlier PNG version.

jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA Headquarters Greatest Images of NASA (NASA-HQ-GRIN) Súbor:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300.org/w/index. M.svg  Zdroj: http://sk. licencie a prispievatelia Súbor:Brown Dwarf Gliese 229B.org/w/index.org/w/index.wikipedia.org/w/index. E. and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) Súbor:rxj1242_comp.png  Zdroj: http://sk.svg  Zdroj: http://sk. Kalas.wikipedia.php?title=Súbor:L-dwarf-nasa-hurt. Krist (NASA Jet Propulsion Laboratory) Súbor:HD188753 orbit.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk. P.wikipedia.org/w/index. Kite (University of California.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: R.php?title=Súbor:Orbit1.wikipedia.php?title=Súbor:HD188753_orbit. Hurt/NASA Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_obafgkm_b_7mag_big.wikipedia Súbor:Ba_b_do8mag_c6_big. ESA.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:H-R diagram.org/w/index.0 Unported  Prispievatelia: User:SiriusB Súbor:Solar eclips 1999 5.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/JPL-Caltech/T.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:NGC_6745. ESA.wikipedia.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit5.org/w/index. Pyle (SSC) Súbor:NGC 4414 (NASA-med).gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Disambig.php?title=Súbor:Tokovinin-multiple-star-notation.php?title=Súbor:Rxj1242_comp.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Brown_Dwarf_Gliese_229B.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_rb_8mag_big.org/w/index.php?title=Súbor:Disambig.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Vrstvy_Slnka.php?title=Súbor:Voyager_1_entering_heliosheath_region.wikipedia.org/w/index.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.gif  Zdroj: http://sk.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Spacepotato.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Hubble Space Telescope WFPC Team.org/w/index. and The Hubble Heritage Team STScI/AURA) Obrázok:Irregular_galaxy_NGC_1427A_(captured_by_the_Hubble_Space_Telescope).jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.wikipedia.php?title=Súbor:Obafgkm_noao_big.php?title=Súbor:NGC4881_HST_1995-07.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Sun projection with spotting-scope large.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:L-dwarf-nasa-hurt.php?title=Súbor:Planets2008.org/w/index.org/w/index.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Robert Nemiroff (MTU) & Jerry Bonnell (USRA) Súbor:Morgan-Keenan spectral classification.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Irregular_galaxy_NGC_1427A_(captured_by_the_Hubble_Space_Telescope).jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.wikipedia. Graham.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.php?title=Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_b_8mag_big.php?title=Súbor:NGC_1553_Hubble.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Edits by Farry. ESA.org/w/index.php?title=Súbor:FusionintheSun.png  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk. see below) Súbor:Planets2008. ESA. Chiang.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.5  Prispievatelia: Stephan Baum (converted to SVG by different users.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Medium69 Súbor:M87 jet.wikipedia.jpeg  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: R.org/w/index._2008.wikipedia.php?title=Súbor:Morgan-Keenan_spectral_classification.org/w/index.wikipedia.org/w/index.org/w/index.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:O5v-spectre.png  Zdroj: http://sk.gif  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Orbit2. ESA.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:M87_jet.wikipedia.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA Goddard Space Flight Center NASA-GSFC Súbor:NGC4881_HST_1995-07.php?title=Súbor:Spiral_galaxy_arms_diagram.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit4.php?title=Súbor:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300.php?title=Súbor:Orbit5.org/w/index.svg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Súbor:Solar_prominence_from_STEREO_spacecraft_September_29.php?title=Súbor:Astro_4d_stars_proper_radial_ba_rg_8mag_big.org/w/index.wikipedia.wikipedia.org/w/index. and The Hubble Heritage Team STScI/AURA) Súbor:Hoag's object.php?title=Súbor:Solar_prominence_from_STEREO_spacecraft_September_29. and later an anonymous edit re-credited it to "zaria mayers" .jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) 267 .jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.gif  Zdroj: http://sk.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Hoag's_object. Stapelfeldt and J.0 Unported  Prispievatelia: Súbor:FusionintheSun.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Vrstvy Slnka.wikipedia.wikipedia. E.org/w/index.org/w/index.wikipedia.php?title=Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_obafgkm_b_7mag_big.org/w/index.svg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: File:Accretion Disk Binary System. Súbor:orbit1.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit3. Hurt/NASA Súbor:T-dwarf-nasa-hurt.gif  Zdroj: http://sk. J.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_rb_8mag_big.php?title=Súbor:Sun920607. NASA/ESA.wikipedia.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Fomalhaut_with_Disk_Ring_and_extrasolar_planet_b.wikipedia. Source image on English Wikipedia credited by original uploader to "Martin Kornmesser".jpg  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.jpg  Zdroj: http://sk.gif  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: User:Dbenbenn / User:Mysid Image:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300.php?title=Súbor:NGC_4414_(NASA-med).org/w/index.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Gypaete at fr.php?title=Súbor:Orbit4.0 Unported  Prispievatelia: Luc Viatour Súbor:Magnetosphere rendition. Súbor:Fomalhaut with Disk Ring and extrasolar planet b.php?title=Súbor:O5v-spectre.php?title=Súbor:HD_98800.wikipedia Obrázok:Spiral galaxy arms diagram.wikipedia.php?title=Súbor:CNO_Cycle.Zdroje obrázkov.wikipedia.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.wikipedia.svg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Rursus Súbor:Obafgkm noao big. M.org/w/index.php?title=Súbor:Orbit3.org/w/index.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:orbit2.png  Zdroj: http://sk. and K.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Spacepotato Súbor:HD 98800.jpg  Zdroj: http://sk.gif  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User:Zhatt Súbor:Tokovinin-multiple-star-notation.gif  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:Astro_4D_stars_proper_radial_g_b_8mag_big.org/w/index. Berkeley).org/w/index.php?title=Súbor:Solar_eclips_1999_4.org/w/index. STScI Obrázok:Ngc5866 hst big._2008.wikipedia.wikipedia.php?title=Súbor:Triple-Alpha_Process.png  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Hubble2005-01-barred-spiral-galaxy-NGC1300.org/w/index.php?title=Súbor:T-dwarf-nasa-hurt.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Mobile-diagrams.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/Walt Feimer Súbor:Triple-Alpha_Process.php?title=Súbor:Ngc5866_hst_big. Clampin (NASA Goddard Space Flight Center).org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Canopus.svg  Zdroj: http://sk.jpeg  Licencia: Attribution  Prispievatelia: Rochus Hess Súbor:Canopus.php?title=Súbor:Solar_eclips_1999_5.wikipedia.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Astro_4d_stars_proper_radial_ba_rg_8mag_big.php?title=Súbor:Sun_projection_with_spotting-scope_large.gif  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Magnetosphere_rendition. Fitzgerald (Lawrence Livermore National Laboratory).0 Unported  Prispievatelia: Luc Viatour Súbor:Solar_eclips_1999_4. and The Hubble Heritage Team (STScI/AURA) Obrázok:NGC 1553 Hubble.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Original uploader was Friendlystar at en.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: File:CNO Cycle.php?title=Súbor:Accretion_Disk_Binary_System.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Sun920607.wikipedia.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:H-R_diagram.gif  Zdroj: http://sk.org/w/index.gif  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: w:NASANASA Súbor:Voyager 1 entering heliosheath region.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Mobile-diagrams.php?title=Súbor:NGC_6745.wikipedia.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike  Prispievatelia: Alexander Meleg Súbor:Pleiades-comet-Machholz.php?title=Súbor:Pleiades-comet-Machholz.gif  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.org/w/index.php?title=Súbor:Ba_b_do8mag_c6_big.

jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Pleiades_large.php?title=Súbor:Čierna_diera.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: User Nmnogueira on en.php?title=Súbor:Wormhole-demo.svg  Zdroj: http://sk.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Original uploader was Maros at sk.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA. www.org/w/index.org/w/index.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.php?title=Súbor:Speed_of_light_(Fizeau).php?title=Súbor:Albert_Einstein_1979_USSR_Stamp.wikipedia.0  Prispievatelia: MissMJ Súbor:World lines and world sheet.mc.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:NGC4676.php?title=Súbor:Hinducosm_Map1.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia Súbor:Cierna diera.org/w/index.Clampin (STScI).php?title=Súbor:Mira. NOAO.php?title=Súbor:String_theory.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 3.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.0  Prispievatelia: AllenMcC.org/w/index. H.Zdroje obrázkov.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/JPL-Caltech Súbor:Tarantula nebula detail.org/w/index.JPG  Zdroj: http://sk.arp.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: П. a joint project of the University of Massachusetts and the Infrared Processing and Analysis Center/California Institute of Technology.png  Zdroj: http://sk.heikenwaelder.php?title=Súbor:Hubble_ultra_deep_field.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Panzi Súbor:LorentzianWormhole.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:light cone sk.org/w/index.org/w/index.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Tarantula_nebula_detail.png  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Messier_041_2MASS. ESA.php?title=Súbor:Priestorocas_vzdialenost_dvoch_udalosti.org/w/index.750pix.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: The Hubble Heritage Team (AURA / STScI / NASA) Súbor:Eta Carinae (captured by the Hubble Space Telescope). ESA and The Hubble Heritage Team STScI/AURA Image:Pleiades large.org/w/index.php?title=Súbor:QuasarStarburst. and the Hubble SM4 ERO Team Súbor:Sirius A and B artwork.JPG  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Jankaka Súbor:Protostar Herbig-Haro 46 47.wikipedia. Hartig (STScI).php?title=Súbor:Infrared_dog.php?title=Súbor:Protostar_Herbig-Haro_46_47.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:QuasarStarburst.php?title=Súbor:LorentzT_paused.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index. Ford (JHU).php?title=Súbor:Light_cone_sk. Бендель Súbor:String theory.wikipedia Image:Horsehead-Hubble.png  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Adrian at sk.galaxy.org/w/index.0 Unported  Prispievatelia: Maros M r a z .org/w/index.org/w/index.JPG  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Jankaka Súbor: Priestorocas vzdialenost dvoch udalosti.wikipedia Súbor:BlackHole. Palomar Observatory Súbor:Priestorocas vzdialenost dvoch bodov.org/w/index.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Infrared dog. ESA.User Maros on sk.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Accretion_disk.php?title=Súbor:Interferometer_slk.org/w/index. and ESA Súbor:large.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Original uploader was Safo at sk.php?title=Súbor:Andromeda_galaxy.org/w/index.org/w/index.svg  Zdroj: http://sk.gif  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.JPG  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Original uploader was Adrian at sk.JPG  Zdroj: http://sk.org/w/index.wikipedia.wikipedia.wikipedia.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Jantar Mantar at Jaipur.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Solenoid.php?title=Súbor:Calabi-Yau.org/w/index.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: Creative Commons Attribution 3. Bacon (STScI) Súbor:Pleiades large.png  Zdroj: http://sk.0 Unported  Prispievatelia: Maros M r a z .php?title=Súbor:Spacetime_curvature.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA and the European Space Agency.php?title=Súbor:Large.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA Súbor:Red Giant convective zone.0  Prispievatelia: Súbor:Accretion disk.php?title=Súbor:Eta_Carinae_(captured_by_the_Hubble_Space_Telescope).0 Unported  Prispievatelia: ~~helix84 Image:Wiktionary-ico-de.0 Unported  Prispievatelia: Súbor:LorentzT paused.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:Čierna diera.svg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Súbor:Natal Microcosm.User Maros on sk.php?title=Súbor:Priestorocas_vzdialenost_dvoch_bodov.wikipedia.at Súbor:Hinducosm Map1. Email : heikenwaelder@aon.org/w/index.php?title=Súbor:Sirius_A_and_B_artwork.jpg  Zdroj: http://sk.png  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2. AURA/Caltech.org/w/index.jpg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:Speed of light (Fizeau).png  Zdroj: http://sk.wikipedia.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: ESO Súbor:CNO Cycle. ESA.php?title=Súbor:Hubble_sequence_photo.php?title=Súbor:Cierna_diera.php?title=Súbor:Circinus.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:light_cone_sk.5  Prispievatelia: en:User:Lunch Súbor:Hubble ultra deep field.wikipedia.php?title=Súbor:Red_Giant_convective_zone.wikipedia.wikipedia.JPG  Licencia: Creative Commons Attribution-Sharealike 2.org/w/index. G. Illingworth (UCSC/LO).jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/JPL/California Institute of Technology Obrázok:Blackbody_sk.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:World_lines_and_world_sheet.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Wikiquote-logo.wikipedia.png  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia Súbor:Hubble sequence photo.org/w/index.php?title=Súbor:Horsehead-Hubble.php?title=Súbor:Light_cone_sk.wikipedia.png  Zdroj: http://sk.png  Zdroj: http://sk. G. Palomar Observatory Image:Wikiquote-logo.jpg  Zdroj: http://sk.php?title=Súbor:Nearsc.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: Súbor:Hubbleova_ladicka.750pix.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Zdroj: http://sk.svg  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.5  Prispievatelia: Richard Powell Image:Nearsc.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.png  Licencia: logo  Prispievatelia: Súbor:Albert Einstein 1979 USSR Stamp.php?title=Súbor:TakakkawFalls2.750pix.wikipedia.php?title=Súbor:Satellite_Galaxies.jpg  Licencia: neznámi  Prispievatelia: Two Micron All Sky Survey (2MASS).wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.arp.wikipedia.wikipedia.org/w/index.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA/IPAC Súbor:Universum.php?title=Súbor:Natal_Microcosm.wikipedia. ESA Credit: G. Austria.org/w/index.org/w/index.org/w/index. funded by the National Aeronautics and Space Administration and the National Science Foundation.wikipedia Súbor:TakakkawFalls2.png  Zdroj: http://sk.wikipedia.wikipedia.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:Satellite Galaxies. Súbor:spacetime_curvature.php?title=Súbor:Stonehenge_Wide_Angle.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Kurochka.JPG  Zdroj: http://sk.gif  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.galaxy.svg  Zdroj: http://sk.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia. licencie a prispievatelia Obrázok:Circinus. Súbor:Mira.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: NASA.wikipedia. AURA/Caltech.wikipedia. Súbor:Black Hole Milkyway.org/w/index.org/w/index.svg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: helix84 Súbor:Stonehenge Wide Angle.5  Prispievatelia: Heikenwaelder Hugo.php?title=Súbor:Universum.org/w/index.wikipedia.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:Messier_041_2MASS.jpg  Zdroj: http://sk.at.wikipedia.JPG  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Obrázok:Solenoid.org/w/index. M.wikipedia.org/w/index.png  Zdroj: http://sk.wikipedia Súbor:Interferometer slk.wikipedia.php?title=Súbor:Jantar_Mantar_at_Jaipur.php?title=Súbor:Hubbleova_ladicka.php?title=Súbor:CNO_Cycle.wikipedia.wikipedia.org/w/index.wikipedia.mc.php?title=Súbor:LorentzianWormhole.wikipedia.jpg  Licencia: Public domain  Prispievatelia: NASA.wikipedia.png  Licencia: Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.php?title=Súbor:Black_Hole_Milkyway.jpg  Licencia: Public Domain  Prispievatelia: Súbor:NGC4676.org/w/index.php?title=Súbor:Pleiades_large.wikipedia.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.svg  Zdroj: http://sk.wikipedia.svg  Zdroj: http://sk.org/w/index.jpg  Zdroj: http://sk.5  Prispievatelia: Richard Powell Image:Andromeda galaxy. svg version by Actam Súbor:Calabi-Yau.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia 268 .php?title=Súbor:BlackHole.png  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: User:Johnstone Súbor:Wormhole-demo.org/w/index.php?title=Súbor:Blackbody_sk. the ACS Science Team.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.org/w/index.php?title=Súbor:Wiktionary-ico-de.jpg  Zdroj: http://sk.750pix.wikipedia.jpg  Zdroj: http://sk.

php?title=Súbor:Sr3.org/w/index.wikipedia.jpg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: Súbor:sr3. licencie a prispievatelia Súbor:sr1.jpg  Zdroj: http://sk.wikipedia.php?title=Súbor:Sr1.Zdroje obrázkov.jpg  Licencia: Creative Commons Attribution 2.jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.php?title=Súbor:Gammadecay-1.wikipedia.jpg  Licencia: GNU Free Documentation License  Prispievatelia: w:en:user:Kevin Baasuser:Kevin Baas Súbor:Gammadecay-1.5  Prispievatelia: - 269 .jpg  Zdroj: http://sk.org/w/index.

org/ licenses/ by-sa/ 3.0 Unported http:/ / creativecommons.Licencia 270 Licencia Creative Commons Attribution-Share Alike 3. 0/ .

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->