M U Dr.

BUKOVSKY Igor

MINIENCYKLOPDIA PRRODNEJ LIEBY

MUDr. Bukovsk Igor

Miniencyklopdia prrodnej lieby

219704 SA V 615.85 90.00 broz.

Moja pln vaka patr

Predovetkm mojej manelke Erike, ktor svojm pocho penm najviac prispela k prci na tejto knike. Dr. Agathe Trash a jej manelovi Dr. Calvinovi Trash z centra prrodnej lieby Yucchi Pines v USA za odborn pomoc a literatru, ktor bola mojm hlavnm zdrojom tdia. Mjmu priateovi Jnovi Murovi a jeho manelke Mrii za morlnu podporu a pomoc pri spracovan rukopisu.

o Vm chce tto kniha da

V prvom rade pohad na svet, do ktorho sa mono po zerte kad de. Chcem Vm vak ukza, e okrem mnostva tabletiek a injekci mono svoje telo liei aj inak. Civilizcia prila s potravou, ktor u nie je zdrojom sily a zdravia. Ponkla pohodlie pred televzorom, pohodlie dopravnch prostriedkov. Nti loveka i plne inak, ne by lovek mal i a asto by aj chcel. Takto zmenen ivot s pre budovanm systmu vetkch morlnych hodnt ns uvrhol do utrpenia, chorb a neastia. Kniha, ktor drte v ruke, Vm chce pomc pri nvrate k zdraviu. Chcem vak poveda, e vetky rady treba prija srdcom, celm svojm vntrom: Ve lovek sa nem od svojho Stvoritea zdravia a dlhho ivota len doprosova, ale m tie uva svojho ducha, aby naiel a prijal poklady, kto r dobrotiv Otec vloil ako lieiv do prrody proti uritm neduhom tohto ivota." (E. Kneipp) Metdy lieby opsan v knihe pomhaj uom po celom svete. S vak stavy, ke organizmus skrz-naskrz podah ne, ke nemu by lieebnm absolutriom. Tto kniha Vs nechce nabda, aby ste plne a v kadom prpade odmie tali klasick medicnu. U ns dodnes neexistuj praktick le kri preventvneho zamerania ani prrodnej lieby. Tto medzeru by som chcel trochu vyplni. A o zskate? Pre hadn a strun nvod ako liei vybran ast ochorenia stravou, pravou spsobu ivota, bylinkami a zeleninovmi avami, rovnako ako - u ns ete mlo znmou - vodoliebou. Verte sile prrody. Vetky modern lieky boli odvo den od ltok pochdzajcich z prrody, najm z rastlinnej re.
4

lovek bol stvoren ako koruna tvorstva, je nad zvierat vyven tm, e m slobodn vu a me sa rozhodova. Viem, e udriava si zdravie je ak. Viem, e i na tom, o ponka civilizcia, je jednoduchie. Je to vak kodliv. Mte slobodn vu, aby ste sa rozhodli, ktor monos si vy beriete. Vae vedomosti a poznanie vs vak zavzuj. Lieiv prrodn sila je jemn, citliv, ale ist. Preto treba by trpezliv a dsledn. Ani modern lekrska veda nevy liei ochorenie, ktor sa vyvjalo mnoho rokov, za niekoko dn. V najlepom prpade odstrni prznaky. Prina - ne sprvny spsob ivota - bude psobi alej. A dovtedy, km sa nerozhodnete svoj ivotn tl zmeni. Ke som pred viac ako dvoma rokmi sedel nad touto kni hou, ani som netuil, e budem niekedy psa tieto riadky. Vemi sa tem, e je o rady ako chorobm predchdza a ako ich liei jemne a kauzlne (teda odstrnenm priny) stle vek zujem. Aj ke ma to stlo dos asu a nmahy, shlasil som s vy danm doplnenho a upravenho textu. Doplova a upra vova knihu je asi namhavejie ako psa nov. (Aj krajr radej uije nov aty ako opravuje star alebo prerba u uit.) Urobil som to vak rd a stle som si Vs predstavo val a rozmal, o budete potrebova, o najviac posli mjmu itateovi. Dfam, e som vybral sprvne. Vea itku, istotu, ndej a pevn zdravie Vm praje Bratislava aprl 1994 autor

1. kapitola

Angina pectoris
Angina pectoris patr do skupiny chorb koronrnych ciev srdca. Srdce m tri hlavn vetvy arterilneho zsobenia er stvou krvou. Ak s tepny postihnut procesom, ktor zmen uje prietok krvi tmito cievami (naprklad aterosklerza), srdcov sval najm pri fyzickej prci nedostva dostatok kyslka pre svoju aerbnu prcu. Pri niekokosekundovom nedostatonom okyslien srdcov sval (myokard) reaguje poruchami funkcie. Vonkajm prejavom mu by rzne neprjemn pocity za hrudnou kosou. Pacienti asto neopisuj tieto stavy ako boles, skr ako tlak, pnutie, zvieranie, plenie, aenie, pichanie, alebo aj ako zl trvenie a loka lizuj svoje pocity do oblasti hrudnej kosti, priom bolesti m u vyarova do avho ramena a malka avej ruky, do krku, chrbtice, zubov a pod. Priny s najastejie zven nmaha (chdza do kopca, proti vetru, beh), prudk zmeny teploty, emon vzruenie (hnev, stavy sexulnej aktivity, verejn vystpenie), stav po akom jedle a pod. Zchvat neprjemnch pocitov a bolest trv len niekoko mlo se knd. Emotvna angina pectoris me trva a 15 mint. Po preruen prce sa stav rchlo uprav. Vskyt, astos a pre javy sa mu u toho istho loveka meni aj v priebehu da. Niektor pacienti udvaj vskyt zchvatov po uloen sa do postele (pravdepodobne vplyvom studench pern) alebo pri raajom esan, holen a pod. (vysoko zdvihnut ruky).

Lieba
1. Program postupnho zvyovania telesnho zaaenia je vhodn. Pacienti by mali zaa malmi dvkami, postupne ich zvyova tak, aby boli tolerovan. Ak sa dostav boles, intenzitu zni, ale nepresta cvii. Presta s cvienm, a ke boles ani potom neprestane. 2. Fajenie u niekoho me vyvola zchvat, preto by malo by vynechan. Fajiari po fajen znaj a 20 - 25 % kratiu za. 3. Pacienti by sa mali dobre oblieka, aby neprechladli. Vystavenie o aj len tvre studenmu vetru me u nie koho vyvola zchvat. 4. Studen npoje mu tie spsobi zchvat, treba sa im vyhba. 5. Upravenie hmotnosti, ak je nadvha, je vemi dleit. Najlepie na idelne vypotan hmotnos. 6. Jedzte len menie dvky jedl. Nie viac ako tri za de. Nikdy sa neprejedajte. Nemali by ste ma pocit vekho aldka. 7. Vylte z potravy vetky von tuky (margarny, majon zy, zkusky, okoldu at.) 8. Skste si poste upravi tak, aby ste hlavu mali trochu vyie. 9. Mali by ste vyli vetky potraviny ivoneho pvodu.
(1)

10. Dostatok vitamnu E m dajne efekt dramatickho zlep enia anginy pectoris. Aj alie vitamny a ltky s antio8

xidatvnymi vlastnosami (vitamn A, karotenoidy, vita mn C, seln, tanny, polyfenoly a pod.) s potrebn v prevencii anginy pectoris aj zchvatov u u postihnu tch pacientov. Vetky tieto ltky sa najviac nachdzaj v rastlinnej potrave (tmavolistov a lt zelenina, citrusy, obilniny, klky, orechy a pod.) 11. Treba sa vyhba aj konzumcii alkoholu, pretoe alko hol je schopn vyvola zchvat anginy pectoris. 12. Zhorenie anginy pectoris (najm nestabilnej formy) vy volva aj psychick stres. (1) Sasou systematickej lieby je aj psychohygiena, ktor pome spene zvldnu stres. Je zisten, e udia, ktor maj as na pravideln modlitbu, maj menej srdcovch ochoren. 13. Nepriazniv je kombincia cukrovky s anginou pecto ris.(2) Pacient s jednou z tchto chorb by mal vetko urobi pre to, aby nepodahol aj druhej. Reim pre liebu jednej pomha predchdza tej druhej.

2. kapitola

Astma bronchiale
Astma bronchilna je ochorenie charakterizovan nepri meranou reakciou priedunice, prieduiek a pokraujcich dchacch ciest na rzne podnety a prejavuje sa takm z enm dchacch ciest, ktor me spsobi nedostaton vmenu dchacch plynov a dusenie. Zvanos sa men spontnne alebo liebou. Postihnut pacient m zchvaty dchavinosti, kale a vykaliava slizk hlien. Vzduch, ktor neme pre iaston uzver prdi vone, mus by vydy chovan za pomoci vch svalovch skupn hrudnka a je ho siln priechod zenmi miestami asto spsobuje aj zvukov efekt - tzv. piskoty". Zenie je vyvolan najm dejmi v stene dchacch ciest, a to kom (spazmom) jemn ho svalstva, opuchom sliznice a zvenou tvorbou hlienu v slizninch liazkach. Zchvat je provokovan faktormi rznych skupn: * Vdychovanm ltok spsobujcich alergie (pe, domci prach, plesne, chlpy a srs zvierat, rzne pachy, dymy, smog, vne a pod.); * Liekmi a chemickmi ltkami (Aspirin, Acylpyrn alebo bloktory, Codein, morfn, Indometacin, tartrazn - s as potravinrskych farbv); * Infekciami (najm vrusovmi) dchacch ciest; * Silnmi emonmi vplyvmi; * Neprimeranou telesnou prcou;

10

* Vplyvom chladu (a prudkch zmien teploty okolia). U mnohch pacientov je vak zchvat vyvolan psobe nm viacerch faktorov. Najastejie delenie uvdza typ INTRINSIC a EXTRIN SIC. Typ INTRINSIC postihuje zva dospelch medzi 35. - 45. rokom, m horiu prognzu vvoja a a 10 % pacien tov nezna Aspirin pre rzne alergick prejavy. Typ EXTRINSIC sa vyskytuje u det a oznauje sa aj ako alergick, lebo zchvaty vyvolva konkrtny a vo vine prpadov alergizujci podnet. STATUS ASTHMATICUS je nebezpen stav, na seba navzujcich astmatickch z chvatov, trvajci aj viac hodn, nereagujci na ben liebu, a me ivot pacienta ohrozi udusenm. Astmou u ns trp 1 - 3 % populcie a vskyt alergickch ochoren (vrtane astmy) stle stpa. Hlavne ako dsledok alergizovania obyvatestva rznymi syntetickmi armami, farbivami a ochutidlami v rafinovanej a biologicky mlo hod notnej potrave, ktor na druhej strane vytvra nedostatok niektorch vitamnov, minerlov a inch biologicky innch ltok v organizme. Inm kodlivm prvkom je bielkovina kravskho mlieka - laktoglobuln, ktor patr medzi najsil nejie alergny v potrave. Jeho podvanie niekokotdo vm a niekokomesanm deom v podobe suench nhraok materskho mlieka, je jednou z hlavnch prin znanho nrastu alergi. Varovnm javom je aj nrast mrt na ak astmatick zchvat. inn prevencia a dodranie vetkch lieebnch postupov je preto namieste.

11

Lieba aktnych zchvatov

1. Prdom studenej vody na iju. Z vky asi 50 cm 60-90 seknd, 2-3 krt za de pame vodu slabm a stred ne silnm prdom. 2. Niektor protiastmatick lieky obsahuj siriitany a metasiriitany, ktor s aj sasou mnohch chemickch konzervanch ltok a s ltkami priamo vyvolvajcimi zchvat, preto by ani v tchto liekoch nemali by prijma n. (23-ron astmatick bola 6 mesiacov lieen intra venzne, t.z. lieky jej boli podvan priamo do ily a po kadej dvke sa stav rapdne zhoril, a si vyiadal po danie kyslka a intubciu. Neskr sa zaala predpokla da citlivos na ltky obsahujce siriitany a metasiriitany. K dramatickmu zlepeniu dolo krtko potom, ako bola nasaden strava, z ktorej boli obe ltky, ale aj tartrazn a benzoty vylen. Zakrtko nato bola pacientka schopn vyradi z lieby steroidy.) Pokia je to len trochu mon, treba sa vyhba vetkm liekom. Patria medzi ne asto pouvan kortikosteroidy, ktor pri dlhodobom pouvan zniuj obranyschopnos organizmu, zvyuj krvn tlak, vyvolvaj nadmern hromadenie tukovho tkaniva, vredy, diabetes, katarakty, zadriavanie tekutn v organizme, kon problmy, straty draslka, zvyuj nchylnos kost k zlomeninm, spsobuj mentruan problmy, mentlne zmeny, zhoruj prirodzen vvin dieaa. 3. U stroia sa pri liebe astmy pouva cesnak. Jeden stredn strik cesnaku pomixujte v pohri horcej vody a vypite. Niekto mono po prvom pohri zvracia, ale potom treba hne vypi ete jeden. inn ltky zni12

ujce tvorbu hlienu v liazkach dchacch ciest sa po vstreban do krvi vyluuj pcami. O protialergickom inku cesnaku referoval na XV. svetovom kongrese o vive aj Dr. Itokawa.(3) 4. Pohr horcej vody alebo aju z kocrnika obyajnho (nepeta cataria) by mal by podvan kad hodinu. 5. Aerosoly vyvolvaj podobn zvislos ako niektor nosn kvapky - je nutn toti prijma stle vie a vie dvky. Niektor autority na poli lieenia astmy upaj od pouvania tchto prpravkov, pretoe po dlhodobom uvan mu vysuova sliznicu a podporo va tvorbu hustho, mastnho" hlienu. 6. V prpade aktneho astmatickho zchvatu dieaa ihne vyhadajte lekrsku pomoc.

Podporn prieben terapia

Astmatici by mali by stimulovan k pravidelnmu cvie niu, mali by si vybera porty, kde je nmaha iba mal alebo sporadick; napr. baseball alebo plvanie v teplej vode s vbornmi druhmi. ( 6 6 ) Krtke cvienie rozopne pca a zlep prcu celho dchacieho systmu. Dr. Arend Bonhuys z Emory University v Atlante, USA, odpora astmatikom hra na nejak dycho v nstroj alebo bra hodiny spevu, pretoe tto innos zlepuje ekonmiu dchania a zvyuje kapacitu vyuitia pc. 1. Dychov cvienia. Kad by malo by cvien 5 a 6-krt 2 razy denne a pri prvch prznakoch zchvatu.

13

* V stoji polote dlane na ramen a lakte pred sebou spoj te. Pri ndychu lakte rozahujte dozadu, pri vdychu ich op spojte vpredu; * Maximlnu bon expanziu hrudnka dosiahnete takto: jedna ruka upaen, druhou sa poza hlavu chytte do pa zuchy upaenej ruky. Pri ndychu robte klony na stra nu upaenej ruky. Po 5-6 opakovaniach ruky vymente; * Ruky zapate, prsty spojte a zhlboka dchajte; * Leiac na bruchu spojte za chrbtom ruky nad stehnami. Pri ndychu dvhajte hlavu i ruky dozadu. Pri vdychu re laxujte; * Obrte sa na chrbt. Pri ndychu dvhajte nohy, pri v dychu spajte; * Leiac na chrbte s rukami veda tela, pri ndychu zdvih nite ruky a polote nad hlavu. Pri vdychu sa pomaly po sate a rukami sa dotknite prstov nh; * Polohov dren pomha odchodu hlienov: Lete s hla vou dolu cez okraj postele a vykaliavajte. Niekto poas zchvatu tto polohu nezna, ale me lea na bruchu s dvoma a tromi vankmi pod stehnami. (2) 2. Nepouvajte odevy ani bielize zo syntetickch mate rilov. Elektrostatick energia priahuje prach. Pri zobliekan a obliekan prach vrite a vdychujete. 3. Prijmajte stravu bez obilnn, mlienych vrobkov, mlie ka, vajec, okoldy, rb a ostatnch potravinovch alergnov. Vyhbajte sa potravinm neprirodzene farbe nm, aromatizovanm (artrazn- sas ltch potravi novch farbv), kyseline acetylsalicylovej, dioxidom sry (ltka pouvan na konzervovanie suenho ovocia) a benzotu sodnmu, ktor s schopn vyvola astmu u citlivch jedincov. Dr. Morcos referoval, e vina det s astmatickmi akosami mala astmu vyvolan konzu14

mciou vajec a mlieka. (4) Sja tie patr medzi alergizujce potraviny, ale v prpade dkladnho vylenia pr innch alergnov, stav nezhoruje. 4. U niektorch ud je zchvat vyvolan aj alkoholickmi npojmi, spracovanmi msovmi vrobkami, syrmi, si rupmi, bannmi alebo melnom. (3,4) 5. Vhodn je ivot na vidieku - v prrode - ak je mon. Kyslink siriit me aj u zdravch ud vyvola okami t zvenie odporu dchacch ciest. Vzdun polcie s pre astmatikov zvl nebezpen. 6. Zamerajte sa na dchanie nosom. A 90 % astmatikov dcha stami. Nos je idelny filter na mnoh neistoty ovzduia. Alergizujce astice pri dchan stami preni kaj hlbie, vo vej miere a rchlejie do dchacch ciest a vyvolaj zchvat. 7. Spite na bruchu. Podporuje to prirodzen dren dcha cch ciest. 8. Dychov rytmus spnku je pre pacientov vemi vhodn. Mali by sa tento reim (asi 3-sekundov pauza na konci ndychu i vdychu s pomalou frekvenciou dchania) ui a pouva aj cez de. 9. Ak je mon, spite vonku. Je to lepie ako spnok pri otvorenom okne. 10. Antihistaminika by nemali by pouvan, pretoe maj len mal vplyv na prinu astmy. 11. Vyhbajte sa prostrediu, ktor je zasiahnut silnmi spraymi, parfmami, vou kvitncich kvetov a pod. 12. Chlad, zmeny tlaku a prechladnutie mu vyvola z chvat. Predchdzajte podchladeniu.
15

13. Dostatok tekutn (6-8 pohrov denne okrem tekutiny pri jatej v strave) udr sekrciu riedku. 14. Nedrte domce zvierat. Plyov hraky s tie ne vhodn. 15. Odstrte zclony a zvesy v domcnosti. Ak zclony pouvate, asto ich perte. 16. Nepestujte doma kvitnce kvetiny. 17. Mnoho astmatikov je citlivch na orechy, morsk ivo chy, paradajky, maliny, jahody apod. 18. Vyhbanie sa fajeniu a zafajenmu priestoru patr me dzi znme a samozrejm opatrenia. Viac ako 32 % astmy u det m svis s fajenm rodiov. Pasvne faje nie patr medzi najvplyvnejie faktory v ovzdu, ktor vrazne zvyuj riziko astmy. (5) Normlne je nefaji! Udrujte svoje pracovisko nefajiarske. 19. Niekto je alergick aj na gumov ltku chicle rastliny Achras zapota, ktor je jednou zo zkladnch ast u vaiek. 20. Deti by mali by dojen. o najdlhie. Minimlne 12-18 mesiacov by nemali dosta iadne kravsk mlieko (Sunar, Feminar, Milik a pod.). Alergny kravskho mlie ka s nebezpen najm u malch det, ktor nemaj plne vyvinut imunitn systm. Pretoe alergny mlieka i vajec prechdzaj do mlieka matky, mala by sa im poas dojenia vyhba. 21. Maximlnu snahu treba venova odstraovaniu prachu v domcnosti (z nbytku, sedaiek, ktov, stien, obra zov, tapiet, hraiek). Posten prdlo treba pra pri teplo tch nad 55 C a matrace hermeticky uzavrie. Novinkou
16

je tkan ovia vlna, ktor dajne nealergizuje (klinick testy zatia neexistuj). Pouva sa na vrobu prikrvok, vankov a pod. 22. Brun" dchanie (pri ktorom dochdza k pohybom brunej steny) je ovea efektvnejie, pretoe vyuva a 60 % vitlnej kapacity pc. 23. siln dchanie cez hrubiu slamku do vekej fae s vo dou pome uvoni spazmy dchacch ciest. (6) 24. Kuchynsk so me vyvolva zchvaty a zvi potre bu protiastmatickch liekov. Obmedzenie soli m priazniv inok na zdravotn stav astmatikov.(6) Konzu mujeme 10 a 20-krt viac soli ako skutone potrebuje me. Znenie prvodu soli v naej potrave m irok v znam: v mnohch prpadoch odstrauje migrny, upra vuje krvn tlak, zniuje riziko rakoviny aldka a pomha pri astme. Nepresajte kad jedlo. Objavte skuton chu potravn. 25. Dr. Wantke zistil, e vylenie nb, syra, denn, vna a piva, nakladanej zeleniny a u 80 % astmatikov upra vilo stav. (7) Skste to aj vy. Aspo na niekoko tdov. 26. Diizokyanty (8) s hlavnou prinou astmy z povolania. Nachdzaj sa naprklad v uretnovej pene a pod. Kto prichdza do styku s diizokyantmi na pracovisku a m astmatick akosti, mal by sa snai vyli ich vplyv na svoj organizmus.

17

3. kapitola

Bradavice
Toto znme ochorenie spsobuj vrusy. Tenk hned vrstvika na povrchu bradavice je bu tenk vrstva hemorgie (krvcania), alebo je vyvolan upchatm kapilr. Bradavice s ahko prenosn. Asi 7 % det m bradavice. Vrchol vskytu je medzi 12-16 rokom. V priemere bradavica mizne za rok. Ochorenie nemus spsobova iadne probl my, alebo me spsobi kozmetick vady (na tvri, na ru kch) i bolesti (ruky, nohy).

Lieba
1. ava z bielej kapusty, dre rastliny aloe vera, tenk pl ty surovho cesnaku alebo zemiaku pomu zbavi sa bradavc. Aplikujte dvakrt denne niekoko dn a nie koko tdov. Niektor bradavice mizn rchlo, in po malie. 2. Olej z peninch klkov natierajte na postihnut miesta denne dva tdne. 3. Mlieko figovnka natieran dvakrt denne poas nieko kch dn pomha odstrni bradavicu. 4. Jedna z najjednoduchch metd lieby rad ma bra davice v koncentrovanom sonom kpeli (1 1/2 lyiky soli na 1 1/2 pohra vody dvakrt denne 20 mint nie koko tdov). (7)
18

5. Surov ava z anansu obsahuje enzm, ktor uvou je zhrubnut asti koe a bradavica sa ahko odstrni. Prikladajte si obklady zo avy alebo priamo surov ksky anansovej drene. Kra trv niekoko dn a dva tdne, km sa bradavica neodli. 6. Dostatok slnenho iarenia je vemi inn prostriedok v liebe bradavc. 7. Vemi zaujmavm, nenronm a preukzanm je tak to spsob lieby bradavc: niekoko vrstiev igelitovej le piacej psky nalepte na bradavicu. Nechajte psobi 6 a pol da. Nechtom potom okrabte vetku odumret kou. Ak je bradavica ete prtomn, kru zopakujte po 12 hodinch ete raz. U hevnatch bradavc me by potrebn niekokotdov lieenie. (8) 8. Lekrka z oddelenia plastickej chirurgie na Rebacca Sieff Government Hospital v Izraeli Livia Warszawerov - Schwarczov opisuje spen lieenie najm brada vc na nohe, chodidle. Jej metda je vemi jednoduch: ksok erstvej bannovej upky vntornou vrstvou pri lome na bradavicu a prichytme pskou. upku vymie ame niekokokrt denne a po umyt postihnutho mies ta. Jedenkrt tdenne najvrchnejiu vrstvu bradavice odstrnime. Maximlna dka kry metdou Dr. Warszawerovej- Schwarczovej je udvan 6 tdov a vo svo jej tdii nespomna vskyt iadnych novch bradavc vylieench pacientov najmenej do dvoch rokov po plnom odstrnen pvodnch bradavc. (9) 9. Vyhba sa zbytonmu pouvaniu tetracyklnu aj inch antibiotk. Bol zaznamenan vskyt vekho mnostva bradavc pri ich uvan.
19

10. Vyvarujte sa rozhrzania, krabania a inho pokodzovania bradavc. Vrusy sa nachdzaj v konch vrstvch a bunkch a poruenm konho krytu dochdza k ich rozreniu.

20

4. kapitola

Brgerova choroba
Brgerova choroba je chronick zpal stien malch a ve kch artri (tepien) nazvan aj tromboangiitis obliterans. Dsledkom segmentovanch zpalov je vytvranie zraze nn, zuovanie priesvitu cievy a jej uzavretie. V takom pr pade me djs a k odumretiu konatiny, na ktorej s zme ny najastejie. Viac s zasiahnut doln konatiny, kde proces vyvolva bolesti, tzv. claudicatio intermittens (ch dza mus by pre bolesti preruovan), studen pokoku alebo tzv. Raynaudov syndrm. Mu by vak postihnut i horn konatiny alebo cievy ostatnch ast tela. V najnepriaznivejom prpade vvoj ochorenia vysti do nutnosti amputova odumret konatinu. V dsledku postihnutia ciev zsobujcich kosti, me djs k osteoporze (odvpovanie kost). Ochorenie sa objavuje niekokonsobne astejie u muov ako u ien, vo veku 25-40 rokov. Pvod je neznmy, ale fajenie - aj slab - je v priamej svislosti s rozvojom ochorenia.

Lieba
1. Tabaky nijakej forme nesmie by uvan, pretoe vyvo lva vazokonstrikciu (stiahnutie ciev) o zhoruje choro bu. Brgerova choroba sa vyskytuje u nefajiarov len ojedinel. Bol popsan prpad 35-ronho mua s Burgerovou chorobou, ktor neprestal faji, nezabral u neho nifedipn, ani pentoxyfyln, ani kyslk, ani antibio21

tik, ani vodolieba a postupne mu museli amputova prsty na dolnch konatinch.(9) 2. Zvenie zranlivosti krvi je alm nepriaznivm fakto rom. (10) Vyhbajte sa nevhodnej strave. Za nevhodn stravu mono poklada stravu s vysokm obsahom tu kov, stravu solen a presolen, stravu s vysokm obsa hom ivonych bielkovn a rafinovanch cukrov. Suro v cibua a cesnak zniuj zranlivos krvi a je preto vhodn asto tieto skvosty prirodzenej lieby konzumo va. 3. Dobr obliekanie predchdza podchladeniu konatn. Ramen i nohy by mali ma toko vrstiev ako trup, aby krvn obeh bol rovnomern. Veobecn podchladenie a prechladnutie spsobuje vazokonstrikciu a zhoruje prznaky. V zime treba nosi rukavice a tepl spodn bie lize. 4. Stres zhoruje ochorenie. Vyhbajte sa stresovm situ cim a nevyvolvajte si ho(nadmernou ctiiadostivosou, zvisou a pod.) sami. Cvienie zniuje stres a zlep uje krvn obeh, preto je vhodn aj pri tomto ochoren pravidelne cvii. 5. Konatiny treba chrni pred infekciou a poranenm. Ne chodievajte bos. Rany sa hoja pomaly a znen cirku lcia podporuje rozvoj gangrny (odumretie). 6. Cvienie me by uiton i kodliv. Vyvolva zve nie krvnho prdenia, tie pomha pri rozvoji kolaterlneho (nhradnho) obehu popri vzniku upchatch ciev. Prechdzky s najlepm druhom zae pre krvn obeh dolnch konatn.

22

Brgerove cviky
* Leiac rovno na posteli zdvihnite konatiny kolmo nad seba na rove srdca a vydrte 2 minty, alebo dovtedy, km konatiny nezbledn. * Sadnite si na okraj postele a kvajc nohami a cviiac lenkami prekrvujte doln konatiny dovtedy, km nie s op ruov. * Lete rovno 5 mint v posteli. * Tento sbor cvikov treba cvii 5-krt kad trikrt denne. 1. Stoliky a kresl by mali by tak vysok, aby ste nemu seli kri nohy v kolench. Nesete dlho bez toho, aby ste vstali, preli sa a zacviili nohami. Jedna hodina se denia vyaduje minimlne 5-7 mint chodenia a cvie nia. 2. Neodpora sa pri seden kls si jednu nohu cez koleno druhej, pretoe to obmedzuje krvn obeh, ani sedie v iadnej polohe, ktor krvn obeh spomauje. 3. Zo stravy vyli alebo minimalizova vetky drdiv pokrmy: mso, vajcia, syry, drdiv koreniny, kofenov npoje. Strava by mala obsahova dostatok zeleniny, ovocia, tekutn. Dleitm faktorom pri prevencii i liebe je dostaton prvod bioflavonoidov (ltok podobnch vi tamnom). Vdatnm zdrojom je kra citrusovch plodov (nesmie by chemicky oetren!) a lstky pohnky, ktor si mono doma vypestova naklenm semien.

23

5. kapitola

Cystitda
Cystitda je zpal sliznice alebo celej steny moovho mechra. U ien po puberte je 6 a 7-krt astejia ako u muov. Pred pubertou nie je tak vrazn astos. Ocho renie me by alergickho alebo vrusovho pvodu. Najastejie vak pvodu bakterilneho, spsoben zavle enm infektu cez moov rru do moovho mechra. eny maj moov rru kratiu, iriu a otvor moovej rry je blz ko konenka. Preto je infekcia u ien astejia aj pri rovna kej hygiene eny a mua. Ochorenie sa prejavuje astm bolestivm nutkanm na moenie s malm mnostvom vymoenej tekutiny. Pliv bolesti poas moenia a najm na konci s typickm przna kom aktnej fzy. Bva aj ast moenie v noci. Pri vnejom priebehu sa pridruuj bolesti vystreujce do chrbta, ktor pripomnaj boles v oblikch, brun bolesti, kaln mo, horka, zvracanie a celkov vyerpanos.

Prevencia
1. Dkladn hygiena konenka po kadej stolici (preto si treba vypestova nvyk raajej stolice). 2. Umva sa smerom spredu dozadu, aby nedolo k zaneseniu zvykov stolice do moovej rry. Pouvajte bavlnen spodn bielize. Viac absorbuje pot. Vo vlhkom a teplom prostred sa baktrie rchlo mnoia.
24

3. Je lepie pouva sprchu namiesto kpea. Kpeov pena, vea mydla, ampn s drdidlami pre sliznicu moovej rry. 4. Spodn bielize perte dkladne. 5. Nepouvajte tampny. Vysuuj, mu pokodzova kou a obsahuj chemick ltky. Ani vloky s plastickm rubom i chemickmi dezodorantmi nie je vhodn pou va. 6. Vhodnm obleenm predchdzajte podchladeniu. Chladn konatiny spsobuj hromadenie krvi v cievach trupu a zdurenie. Signlom podchladenia mechra je ast moenie. Mou je vak stle menej, a tak sa ky selina moov vemi koncentruje, lebo je nedostatok vody na jej zriedenie. Koncentrovan kyselina moov je silnm drdidlom na sliznicu. Tepl sprcha a nieko ko pohrov vody odstrni problmy. 7. Cystitdy alergickho pvodu sa upravia len po odstr nen alergizujcich potravn, prpadne inch alergi zujcich prin (biela mka, biely cukor, sladkosti, cerelie, cibua, strukoviny a pod.). Dvojtdov dita s vyl enm potraviny, ktor spsobuje alergick akosti, vyist organizmus. Potom mono potravinu pomaly za radi op medzi jedl. Vajen bielkovina vemi asto vyvolva alergie, km kukuricu, ovos a jame mono uva, lebo alergizujce potraviny s len v malom mnostve. 8. V niektorch prpadoch sa predpoklad precitlivenos na aminokyseliny tryptofn, tyrozn, fenylalann a tyramn. Ich vylenie vedie k zmeneniu bolest a obmedzeniu potu symptmov. (10) Najviac tchto ltok obsahuj: syry, suen mlieko, vno, kysl smotana, drodie, dro25

ov extrakt, vntornosti zvierat, deniny, konzervova n mso, sardinky, dene, banny, slivky, avokdo, baklan, sjov omka, masox, prkov polievky, bujnov kocky. 9. Niektor vedci odporaj dkladn hygienu v oblasti ko nenka a pohlavnch orgnov pred pohlavnm stykom a u ien aj po moen, aby boli baktrie odplaven. 10. Antikoncepn tabletky a spermaticdne masti mu vy vola cystitidu. 11. Zvltnu pozornos v hygiene treba venova pred a po as mentrucie. Poas krvcania sa tvoria vborn podmienky pre mnoenie baktri. 12. Sledova sprvnu hydratciu- zavodovanie tela. Mo by nikdy nemal by lt a u vbec nie tmavolt, ak nie je jeho farba zmenen nejakm prrodnm i syntetickm farbivom (cvikla, vek dvky vitamnu B a pod.). Jedna tdia ukzala, e eny asto trpiace na zpal moov ho mechra maj zven moov mechr, ktor potom tla na okolit cievy a zhoruje krvn obeh. (II) Posledn kvapky mou by mali by odstrnen svalovm silm podbruka, aby neostvali v moovch cestch.

Lieba
1. Vyhba sa uvaniu antibiotk. Nezabjaj iba kodliv baktrie, ale i baktrie pre udsk organizmus potrebn. Kvasinky, ktorm sa tak vytvoria podmienky rastu, sp sobuj problmy. 2. Pite vek mnostvo vody - jednu lku kadch 20-30 mint 3 hodiny, potom jednu lku kad hodinu.
26

3. Harmanek, mta, petrlenov va, fazua zhradn, bazalka prav, lipa, zlatoby obyajn, marena farbiar ska s idelnymi bylinkami na prpravu ajov. Neslate! 4. ava z brusnc me nahradi jedlo, ale niekomu zhor uje plenie pri moen. 5. Horca faa" priloen priamo na stia moovej rry a vagny me by mimoriadne vhodn. Fau s horcou vodou zabalte do tenkho uterka. 6. Horci sedav kpe a horci kpe nh je star sas terapie cystitdy. 7. aj pripraven z cesnakovch strikov (1-2 na lku teplej vody) rozmixovanm, uvan niekokokrt denne dod do organizmu antibiotikum v prrodnej podobe.

27

6. kapitola

Diabetes mellitus - cukrovka

Diabetes mellitus definovala WHO (Svetov zdravotncka organizcia) ako dlhodob vskyt vysokej hladiny cukru v krvi, vyvolan vonkajmi i dedinmi faktormi, ktor pso bia najastejie spolu. Vskyt cukrovky je vysok, asi 3-5 % populcie a komplikcie tohto ochorenia patria medzi vemi ast priny mrt. Ke hladina cukru v krvi previ 1,8 g na liter krvi, zane by glukza prepan oblikami do mou (glukozria), o patr medzi zkladn znaky ochorenia. almi s smd, nadmern pitie (polydipsia), zven chu do jedla (polyfgia), straty na hmotnosti a nava ako prejav porch energe tickho metabolizmu. To s prejavy fyziklne. Medzi biolo gick prejavy patria poruchy v metabolizme uhovodkovom, ale i bielkovinovom a tukovom, na o sa asto zabda. Hlavnou prinou vzniku hyperglykmie (vysokej hladiny krvnho cukru) je nedostaton psobenie inzulnu ako hlavnho hormnu, zodpovednho za vyuitie cukru v orga nizme. S dve monosti: bu sa inzuln netvor vbec, alebo len vo vemi malch mnostvch, ktor nijako nestaia kry potreby tela. Tomuto prpadu sa hovor diabetes mellitus z visl od inzulnu a oznauje sa aj ako diabetes mellitus typ /, juveniln (detsk) typ. Objav sa astejie v detskom veku, predpoklad sa dedin svislos, pacienti s nten prijma inzuln zvonku (injekn). Tto pacienti zvyajne nie s obzni.
28

Druh monos je, e sa inzuln tvor, ale jeho mnostvo i truktra nie s schopn pokry nroky organizmu. Ozna uje sa ako diabetes mellitus typ II, adultn (dospel) typ. Objavuje sa v dospelosti, je vo vye 90 % spojen s obezi tou. pravou dity a celej ivotosprvy je mon vas odstrni prejavy bez nutnosti uva inzuln. Porucha u oboch typov sa prejavuje vym a prudm nrastom hla diny cukru v krvi a dlhm a pomalm nvratom hladiny k normlnym hodnotm. Vyetrenie a stanovenie tzv. glykemickej krivky je rozhodujce pri uren diagnzy. Vyvolvajcimi prinami nedostatku inzulnu je pri diabe tes mellitus I. typu nenvratn pokodenie a znienie beta buniek pankreasu, ktor produkuj inzuln, napr. vrusovou infekciou (mumps, infekn mononukleza, chrpka) alebo na alergickom podklade. U diabetes mellitus II. typu sa medzi najastejie priny pota obezita, dlhodobo nevhod n strava, nedostatok pohybu, alkohol, fajenie, endokrino logick choroby (feochromocytm), lieky (Sanepil, thiazidov diuretika, hormonlne antikoncepn prpravky, kortizonoidy a pod.). Diabetes oboch typov me ma vemi nepriazniv prognzu: poruchy jemnch i strednch ciev ved k poru chm zraku a k slepote, k poruchm oblikovch funkci a vypovedaniu innosti, k impotencii u muov, k poruchm v ivy nervov i k poruchm vivy koe so znmymi vredov mi predkoleniami, dostavuj sa poruchy innosti pankreasu, peene, imunitnho systmu (diabetici s nchylnej na infekcie - aj plesov) at. Z vpotu vidie, e diabetes mellitus nepatr medzi banlne ochorenia a jeho liebe i pre vencii treba venova vek pozornos.

29

Lieba
1. Popri nutnom prijme inzulnu u diabetes mellitus prvho typu je prvoradm lieebnm zsahom u oboch typov cukrovky prava dity, vytvorenie uritho reimu prij mania potravy a celkov zmena ivotosprvy. V rozpore s doterajm tvrdenm naich lekrov vyznieva odpo ranie svetovej zdravotnckej vedy, e diabetici by ne mali prijma vyie dvky bielkovn ako zdrav jedinec, pretoe z fyziologickho hadiska to nie je potrebn, na vye nadmiera bielkovn vemi zaauje vyluovac sys tm (obliky), na ktor je diabetik - u z podstaty svojho ochorenia - citliv. Tvrdenie, e diabetik mus ma vyso k prvod bielkovn, a to najm bielkovn ivoneho p vodu, je nebezpen. Bielkoviny ivoneho pvodu (mso, mliene vrobky, vajcia) s koncentrovanmi po travinami, nescimi v sebe vysok obsah cholesterolu pre diabetika vemi nebezpenho, inch nastench a pre organizmus - v strave - nepotrebnch tukov, mno ho cudzorodch chemickch ltok (pesticdy, hormny, antibiotik) at. Vysok prvod bielkovn je nevhodn aj preto, lebo bielkovinov metabolizmus spotrebva vita mn B 6 , vznik aksi vntorn deficit" pri metabolizme uhovodkovom a zvyuj sa nroky na prvod inzulnu. Odporan dvka bielkovn je pre zdravho loveka asi 0,8 g na 1 kg hmotnosti tela na de a rovnak sa odpo ra aj u diabetikov, dokonca ete niia; najm u pokro ilejch stavov s vnymi cievnymi a oblikovmi poru chami. Bielkoviny vemi kvalitnho zloenia mono zs ka zo strukovn (fazule, hrachu, sje, oovice, bbu), obilnn, orechov, zeleniny, rznych semien (slnenico v, anov, tekvicov).
30

Diabetik mus obmedzi prvod vetkch - najm vak na stench ivonych -tukov. Tuky by mali by prijman vo forme rastlinnch olejov (vyhba sa repkovmu - Vitol, Maja), orechov, rastlinnch semien, ale tie v obmedzenej miere. Diabetik mus zvi prvod vlkniny, ktor pomha udra nzku hladinu cukru v krvi bez extrmnych vkyvov. Zdrojom vlkniny je ovocie, zelenina, vetky obilniny, strukoviny, se men - najlepie v surovej forme (s vnimkou strukovn, ktor by sme mali tepelne upravova). Je preto potrebn sa orientova na mlieno - rastlinn stravu. Samozrejme, od za iatku plat pravidlo na minimlnu mieru obmedzi prvod jednoduchch cukrov (stolov biely cukor, med, vemi sladk ovocie a pod.). Pre organizmus treba zabezpei dostaton prvod vita mnov a minerlov i vemi krehkch sast naej stravy rznych rastlinnch farbv, hormnov, enzmov at. najlep ie vo forme surovej zeleniny a ovocia. Pre diabetika s d leit vitamny skupiny B, chrm, vitamn C, rutn at. Vetko sa nachdza v prrode a je na ns, ako ponuku nho Stvo ritea dokeme prija a vyui. 2. Rovnako dleit ako zloenie jedla je as a pravidel nos i mnostvo stravy. Plat zsada, e by mali by 3 jedl za de s minimlne 4 a 5-hodinovmi intervalmi, priom drobn vchylky mono korigova malou desia tou a olovrantom. Nie je sprvny nzor, e diabetik m jes 5-7 rovnakch porci jedla denne. Zaauje to viu as da cel trviaci systm. Je vhodn vytvori si pra videln nvyk a dodriava urit dobu jedenia s pres nosou na pr mint.

31

3. Je nutn, aby ste si upravili svoju hmotnos, znili pr padn nadvhu najlepie na idelnu vypotan hmot nos. 4. Mal by vm v tom pomc aj primeran, ale pravideln telesn pohyb, cvienie, ktor nielen pome vyrovna energetick bilanciu, ale zlepuje vyuitenos inzulnu. innos inzulnu je priamo zvisl od fyzickej kondcie.
(12)

5. Vyli treba vetky kofenov npoje i okoldu, ktor obsahuje kofen. U potkanov v pokuse kofen zvyuje hladinu cukru vemi vrazne. 6. Nitrity a nitrty pouvan pri konzervovan a prave msa mu vyvolva a zhorova diabetes. Na Islande, kde je poas Vianoc obrovsk spotreba denho msa, bolo zisten v oktbri - 9 mesiacov po udalosti - vrazn zvenie vskytu novch prpadov cukrovky. (13) 7. Vyhba sa thiazidovm diuretikm, kortikosteroidom i orlnym antidiabetikm, pretoe zhoruj alebo vyvo lvaj diabetes, alebo v prpade orlnych antidiabetk zhoruj nsledky (vy vskyt mrt na srdcovo-cievne ochorenia, anmie). 8. Vyhbajte sa ochoreniam - i banlnym-, pretoe diabe tici sa dlhie a aie lieia a ich stav sa poas pripoje nch chorb zhoruje. Dkladne sa oblieka, odpova. 9. Starostlivos o nohy je vemi dleit: * Kad de si jemnm mydlom dkladne umvajte nohy a dkladne ich vysute, najm medzi prstami; * Oetrite si hne prpadn rany, krabance a puzgiere; * Teplo sa obvajte, pouvajte bavlnen a nie sahujce ponoky;
32

* Konatiny udriavajte stle tepl. Podchladenie vyvol zhoren prekrvenie, o vytvra predpoklady pre vznik infekcie; * Remene sandlov medzi prstami mu tie zhori d leit krvn obeh; * Nepouvajte iadne chemick a farmakologick pr pravky na odstrnenie kurieho oka" i tvrdej koe. Ne chajte sa oetri pedikrovi; * Nepouvajte topnky s otvorenou picou, topnky na vysokch podptkoch ani vysok topnky. Prevajte sa za de viackrt, aby nohy mohli dcha; * Nechodievajte naboso. Predchdzajte vetkm porane niam. 10. Nefajite. Nikotn spsobuje stiahnutie ciev, o zhoruje krvn obeh. Fajiari maj vyie nroky na inzuln ako nefajiari. 11. Mnoh lieky reaguj s liekmi uvanmi pri diabete, preto treba konzultova uvanie aj takch prpravkov, ako s antacid, s lekrom. 12. 1 a 5-dov hladovka u diabetikov len s typom diabetes melitus II. (tzv. dospelho typu), pri sasnej obezite by mohla by uiton. Diabetik I. typu (juvenilnho), ktor je odkzan na prjem inzulnu, nesmie hladovku podstpi! Kede lieba cukrovky vyaduje dsledn dodriavanie zsad optimlnej vivy, ktor asto nie je cukrovkrom vbec znma, chcem tieto zsady zhrn a ukza vzorov jedlny lstok.

33

Mj tip na Vae raajky

* kaa z mletej penice, ovocie, pol. lyica rastlinnho oleja, lyika kokosu * ovsen vloky, penin klky, ovocie, lyika kakaa (alebo mky zo svtojnskeho chlebka), pol. lyica rastlinnho oleja * celozrnn peivo, ntierka z ovsench vloiek a kokosu, ava z erstvho ovocia

Mj tip na V obed
* polievka z Tebi drodia, varen a zapekan fazua s pa radajkovou omkou, zeleninov alt, celozrnn pei vo * fazuov polievka, dusen zelenina, rya Natural, alt s jogurtovm dressingom * cviklov polievka, sjov syr Tofu", peen zemiaky s cesnakom, zeleninov alt s olivovm olejom

Mj tip na Vau veeru

* celozrnn peivo so oovicovou farkou, zelenina * zeleninov nkyp s ovsenmi vlokami a syrom * such" hrianky z celozrnnho chleba so sjovou n tierkou, patka (petrlenov va) Dkladnm dodranm tchto opatren mono zabrni rozvoju nebezpench a smrtench komplikci cukrovky. itm poda tchto rd cukrovke preddete. To je ete lepie!

34

7. kapitola

Gastroenteritis
Gastritda je aktne zpalov ochorenie aldka, ktor sa prejavuje nutkanm na zvracanie, zvracanm, stratou chuti do jedla. Tento stav trv zvyajne 1-2 dni a odoznieva bez vch nsledkov. Prinami vzniku je skonzumovanie ne sprvne uskladnenej varenej stravy, v ktorej sa mnoia baktrie (salmonely, stafylokoky), excesvne pouitie alko holu, vek mnostvo vyfajench cigariet, rzne alergie, niektor lieky, poitie chemickch a drdivch ltok, nad mern prejedanie sa stravou nevhodnho zloenia, stres, vrus a pod. Ak djde k vnejiemu postihnutiu, pridruuje sa aj te plota a podrdenie aldonej sliznice sa prena do ten kho reva, ktor sa prejav sprievodnmi hnakami, bo lesami v brunej oblasti a pri postihnut aj hrubho reva bolestivm ntenm na stolicu a prmesou hlienu v stolici. Pri prudkom priebehu a vekch hnakch dochdza k vekm stratm vody a niektorch minerlov, o hroz- najm u det -vvojom dehydratcie- odvodnenia organizmu. Vrusov gastritda je prenosn. ast a dkladn umvanie rk a dkladn hygiena by mali by dsledne vyadovan.

35

Lieba
1. Presta prijma potravu. 2. Liebou je uhlie, ktor sa uva v tabletch, prku i kapsulch a ktor sa rozpa v pohri a pije sa po ka dom vracan i hnakovej stolici. Problmom je, e uhlie, ktor odporam, nie je uhlie, ktor bene dosta u ns, tzv. ivone uhlie. Je to aktivovan uhlie rastlinnho pvodu (na rozdiel od nho - vyrbanho spaovanm zvieracej krvi) a mete ho kpi zatia iba v zahrani. Nae ivone uhlie m podobn vlastnosti, ale pre mnohch kresanov, nboenskch idov a vegetari nov, nie je akceptovaten. 3. Podobn efekt dosiahneme vak aj uitm slizu z ano vho semena. Zskame ho moenm 2 polievkovch ly c semena anu v 2 dl vlanej vody po dobu 2-4 hodn. Semen potom precedte cez redie sitko a mete za lia vodou znova. Zskate riedky a plne priehadn sliz. Uva sa po kvovch lyikch v 15 a 30-mintovch intervaloch. Z mojej praxe poznm rchly a vynikajci inok tohto postupu. Poas niekokch hodn, pri be nom priebehu ochorenia, sa upravia hnaky i vracanie. 4. Pite vea tekutn - vody, ale i bylinkovch ajov. Kocr nik obyajn (nepeta cataria) i mta je vbornm po mocnkom. Ak je aj vyvrten, treba vypi aliu dvku hne po zvracan. 5. Po prvej fze ochorenia, ke zvracanie a prudk hnaky pomin, mete prejs na jednoduch, nesladen, ne mastn a nesolen stravu. V prvch hodinch je vhodn varen rya i jemn ryov krm, zemiakov pyr, ba36

nny, pyr z varench jabk, varen mrkva alebo hrok. Muste sa vyhba korenenm a mastnm jedlm, vysokozvykovej strave (celozrnn pokrmy, nelpan ovocie s jadierkami, surov listov zelenina, orechy, kukurica), vetkm potravinm ivoneho pvodu (mlieko, maslo, mso a pod.). 6. Ak je mon - v prvej fze - treba zosta v posteli. 7. U malch det hroz dehydratcia (odvodnenie organiz mu), preto pri prvch prznakoch (such pokoka, such pery, sliznice, rchle dchanie) vyhadajte lekra. 8. Pri nemonosti prija tekutiny je vhodn mal retenn klystr, ktor pripravme zmieanm jednej zarovnanej ly iky soli do 500 ml vlanej vody. Zavedieme mal mnostvo (asi 1 dl) tohto roztoku do konenka a sna me sa ho niekoko mint udra. Opakujte kad 1-2 ho diny. Zpaly aldonej sliznice mu by vyvolan nad merne solenm jedlom a takto dlhodobo spsobovan gastritda me vysti a do rakoviny aldka. 9. Deom vo veku do 3 rokov, ktor s kmen alebo prikrmovan kravskm mliekom, hroz po prekonan infekcie revnej sliznice (enteritdy) alergizcia bielkovinou krav skho mlieka a nsledn komplikcie (ekzmy, alergic k astma a pod.). ( 1 0 ) 10. Prevencia gastroenteritdy znamen obmedzenie alebo pln vylenie majonzy, majonzovch altov, vajec, zmrzliny, vajench jedl (pre monos infekcie salmonelou) a hydiny a hydinrskych vntornost (pre monos infekcie salmonely alebo Campylobacter pylo ri). Ani spracovanie infikovanch potravn neochrni lo veka pred monou infekciou. (11)
37

8. kapitola

Hypertenzia
Nazvan tie vysok krvn tlak znamen dlhodob zv enie hodnoty krvnho tlaku meranej v pokoji nad hodnoty stanoven ako normlne. Krvn tlak sa meria tlakomerom, ktor me pracova na rznych princpoch (najastejie sa u ns pouva zisovanie vky ortuovho stpca pri pohy boch tlakov v nafkanej manete a cievnom rieiti). sel n vyjadrenie vky stpca ortute je vlastne selnm vy jadrenm hodnoty tlaku, jednotkami nazvanmi torr. Hodno ta tlaku sa vyjadruje dvoma slami (napr. 120/70), priom prv predstavuje tzv. systolick tlak, to znamen tlak v cie vach v momente, ke srdce vyvrhva krv do obehu. Druh slo je oznaovan ako diastolick hodnota a znamen tlak v cievnom systme tesne pred alm srdenm sahom. Za normlnu WHO povauje hodnotu do 140/90 torr. Za hranicu sa povauje hodnota 141-159/91-94 torr. a za cho robn viac ako 160/ viac ako 95 torr. Hypertenzia s diasto lickm tlakom vye 115 (napr. 180/115 torr.) predstavuje ak poruchu. Zvyovanie prvej hodnoty, tzv. systolick hypertenzia (napr. 160/92) me by zaprinen stratou prunosti ciev, aterosklerotickmi zmenami vekch artri. Tieto zmeny sa objavuj pri zlom spsobe ivota (zl strava, nedostatok po hybu, mlo draslka), starnut, dlhodobom emonom strese. Systolick hypertenzia je spojen s vym vskytom ocho ren koronrnych ciev srdca, ale hlavne mozgovho infarktu (mozgovej porky).
38

Diastolick hypertenzia (napr. 140/100 torr.) je spsobe n zvenm odporom na rovni drobnch ciev alebo zv enm hustoty krvi. Asi a 90 % hypertenzi tvor esencilna (primrna) hy pertenzia. Pojem esencilna znamen, e nie sme schopn stanovi a odstrni prinu rozvoja vysokho krvnho tlaku. Faktory, ktor sa uplatuj, patria do skupiny genetickch, vivovch, rasovch, metabolickch, civilizanch, hormo nlnych at. Sekundrna hypertenzia vznik pri ochoren niektorho systmu i orgnu priamo zastnenho na regulcii krvn ho obehu, alebo napr. pri ndore produkujcom hormn, ktor svojm psobenm zvenie krvnho tlaku spsob (feochromocytm, primrny aldosteronizmus). Pacienti nemusia ma iadne problmy, alebo sa vysok krvn tlak me prejavova rznymi poruchami videnia, rov novhy, zvraami, huanm v uiach, bolesami hlavy, d chavinosou. Hypertenzia je hlavn rizikov faktor pri postihnut mozgo vm infarktom (mozgov porka, mtvica) a jednm z troch hlavnch rizikovch faktorov pri vzniku infarktu myokardu a chorb ciev srdca. Pacienti s tlakom vym ako 160/ 95 torr. maj 3-krt vyie riziko infarktu myokardu, a 20-krt vyie riziko mozgovej porky ako udia s normlnym krvnm tlakom. Vysok krvn tlak m teda priamy vzah k dvom obrovskm skupinm prin mrt - infarktu mozgu a infarktu srdcovho svalu. Hypertenzia astejie postihuje eny, ale vnej prie beh m u muov. Najastej vek objavenia sa hypertenzie je stredn vek, ale oraz astejie je zisten u mladch ud, i det.

39

astejie s postihnut udia s nadvhou, vysokm prj mom sodka - Na (v podobe napr. kuchynskej soli), vysokm prjmom kalri.

Lieba
1. Prv nutn opatrenie: zni prjem sodka - Na. Len dlhodob znenie m priazniv efekt. Niektor udia s dokonca na so senzitvni. (15) Vina vak konzumuje 3-4 krt viac soli, ako je iaduce. Sodk sa uplatuje via cermi spsobmi pri vzniku vysokho krvnho tlaku a je jednoznane povaovan pri vysokom prvode do orga nizmu za prinu . 1. Dr. Lewis Dahl vo svojich odporu eniach pri znen prijm soli pod 1 gram (u ns sa spotreba odhaduje asi na 10-14 g na de!) rad: * Nepridva so do potravy (zelenina m prirodzene vy sok obsah vetkch sol - len treba zvoli vhodn sp sob pravy jedla) pred a poas varenia. * Nemajte so na stole. (Stovky ud siahaj po soli auto maticky - prv ako ochutnali jedlo.) * Vylte vetky mliene vrobky. S vo veobecnosti presolen (najm vetky druhy syrov). * Vetky druhy spracovanho msa (konzervy, salmy, prky, deniny) obsahuj nesmierne mnostv soli. (Aj domca prprava msa nti pouva vysok dvky soli - inak ostva mso bez chuti. Preto je vhodnejie vyne cha mso a msov vrobky zo svojho jedlneho lstka plne.) * Nepouvajte konzervovan zeleniny, tovrensk vyr ban nakladan a sterilizovan zeleninu pre enormne vysok obsah soli. Pouvajte iba doma konzervovan zeleninu.
40

* Obmedzte aj vetky chemick ltky obsahujce sodk (monosodium glutamt - konzervan ltka vetkch prkovch polievok, vegeta pod.) * Vylte vetky priamo solen crackery, keksy, orechy at. * Obmedzenm solenia znite aj pravdepodobnos ocho renia na rakovinu aldka. 2. Nadvha m priamu svislos s rozvojom hypertenzie, preto odporam upravi hmotnos na idelnu vypo tan hodnotu. 3. Faktory ako stres, strach, zvis, hnev, boles zvyuj krvn tlak. Vyhbajte sa v pokoji tmto nebezpeen stvm. 4. Mali by ste obmedzi vetky tuky v potrave (vrtane mar garnov, majonzy, pekrenskch a cukrrenskch v robkov, okoldy, olejov, masla, smotany). 5. V pokuse na Louisiana State Medical School v USA bol cukor odhalen ako jedna z prin vysokho krvnho tla ku. Vyhbajte sa preto prli sladkm jedlm, zkuskom i nadmernmu sladeniu npojov. (16) 6. Rastlinn strava - zelenina, ovocie, strukoviny, obilniny - je spojen s menm vskytom hypertenzie, rakoviny pc, hrubho reva, paerka a aldka (17) i nim vskytom diabetes mellitus. Dvodom je vysok obsah vlkniny, vitamnov a minerlov. 7. Dostaton prvod vpnika brni vzniku hypertenzie. Zdrojom vpnika je tmavozelen listov zelenina, sja, mrkva, petrlen, suen figy, mandle (vetko bohatie zdroje ako mlieko).
41

8. Vemi dleit je aj dostaton prvod draslka - K, kto rho je v naej rafinovanej a msitej strave mlo. Je to prvok, ktor je akmsi protiplom sodka. Pri jeho nedos tatku organizmus hromad sodk a ten je nebezpen. Pri dostatonom prjme draslka je sodk vyplavovan. Vaa strava mus obsahova viac K- draslka. Vbor nm zdrojom je sjov mka, suen drodie, suen marhule, petrlen, penin otruby, mandle, hrozienka, slivky, datle, rbezle, zemiaky, pent, ampiny, vla sk orechy, ovsen vloky, celozrnn mka, banny, karfiol at. Nesmiete ho vak nesprvnym varenm vy plavi a s vodou odstrni. Preto sa odpora vetky dru hy zeleniny, pokia je to mon (vrtane zemiakov) vari a pripravova v upke v malom mnostve vody. Dosta tok draslka je potrebn aj preto, e priamo inkuje na cievy, rozahuje ich, a tak zniuje krvn tlak. 9. Dbme na to, aby raajky boli kvalitnm jedlom. Vyhne me sa (najm u det) pojedaniu solench crackerov, ty iniek a pod. 10. Vegetarini maj preukzatene ni krvn tlak a tto vhoda vzrast s vekom. Bravov mso je u roky poznan ako zvyovate krvnho tlaku. 11. Cesnak je vhodn a spoahliv liek zniujci krvn tlak. Pravidelnm uvanm cesnaku (1-2 stredn striky poas 2-3 tdov s 5-7 dovm vynechanm) sa dosa huje vznamn a asto plne uspokojujce znenie krvnho tlaku. Psob cestou dilatcie (roztiahnutia) ciev a znenia sily svalovho sahu srdca, mono i znenia frekvencie. (18)

42

12. Vhodn obleenie je dleitou sasou lieby. Pri chladovom strese bolo pozorovan zvenie systolickho tlaku. ( 1 9 ) Udrujte rovnak teplotu tela a konatn. 13. Opaovanie zniuje krvn tlak. (20) Maximlny efekt sa dosiahne asi za 24 hodn po opaovan a trv a niekoko dn. Predchdzajte vak spleniu! 14. Kva, vetky kofenov npoje a alkohol zvyuj tlak a mali by by vylen. ( 2 1 , 2 2 , 2 3 ) 15. Zanechanie fajenia znamen aj v prpade pacientov s vysokm tlakom vemi pozitvnu zmenu. udia, ktor prestan faji, predia svoj ivot alebo as do prvej srdcovej mozgovej prhody minimlne o 50 % oproti tm, ktor faji neprestan. (12) 16. Aj systolick aj diastolick tlak je ni u ud pravidelne sa zastujcich sa nboenskho ivota. (24) 17. Stanovisko American College of Sports Medicine tie jasne hovor o tom, e pravideln telesn zaaenie (naj menej 3-krt tdenne po 45 mint na tepov frekvenciu 100 -140 tepov za mintu) zniuje krvn tlak a o 10 mm Hg. ( 1 3 ) Chrni sa potrebuj najm udia s dedinm ri zikom hypertenzie. 18. Vetky farmaceutick prpravky maj efekt, ale maj aj neiaduce inky. Pritom strava, prava ivotosprvy zniuje poiadavky na mnostvo liekov, ba me aj plne vyli potrebu lieky uva. Vznam neliekovej lieby zdrazuje aj National Heart, Lung and Blood Institutes of Health z USA, ke tvrd, e z sahy do stravy a ivotosprvy maj by prvorad, aby sa ukzalo, i pacient vbec potrebuje lieky uva.

43

9. kapitola

Chrpka
Chrpka je vysokoprenosn ochorenie dchacch ciest ale aj s celkovmi prznakmi - vrusovho pvodu. Me sa vyskytova sporadicky alebo aj ako epidmia. Vtedy me by postihnutch a 30 % populcie. Epidmia sa vyskytuje vemi asto v zimnch mesiacoch (december, janur, februr), ke sa skombinuj vhodn podmienky pre jej rozvoj, teda vlhk a pinav ovzduie, nedostatok vitam nov, oslaben organizmus z nadmiery potravy, nedostatok pohybu at. S znme tri typy chrpkovho vrusu: A, B a C. Za rozvoj epidmi je najastejie zodpovedn typ A. Vrus bva veobecne rozren v jemnch vodnch kva pkach hmly a vlhkosti. Prena sa kchanm, kaanm, bozkvanm, infikovanmi predmetmi (uterk, vreckovka, pohr a pod.), rukami (do oi, st). Symptmy (prznaky) sa zjavuj asi 48-60 hodn po infi kovan a zanaj sa mrazenm, maltnosou, horkou 39 a 40 C, bolesami hlavy, svalstva, chrbta i konatn, drdenm na such kae, stratou chuti do jedla, svrbenm za oami. Nie vetky prznaky, samozrejme, s vdy pr tomn naraz. Po dvoch a troch doch najvnejie prejavy (horky, bolesti) pomin. Vyerpanos, kae, slab odolnos, mu pretrvva dni aj tdne.

44

Lieba
1. Za predpokladu, e nedolo k pridruenej bakterilnej infekcii so zhnisanm, nemaj antibiotik iadny priazni v efekt, a preto by nemali by pouvan. Nezmyseln uvanie antibiotk je nebezpen. Vedie k zskavaniu odolnosti baktri. Ako napsal tdennk Newsweek, v roku 1993 zomrelo v USA vye 13 000 ud na infekciu moovch alebo dchacch ciest i trviaceho traktu, ktorm neinkovalo iadne znme antibiotikum. Infek cia bola spsoben baktriami, ktor boli odoln voi najsilnejm liekom. Musme chrni antibiotik pre v ne prpady. (14) 2. Zvte prvod tekutn. Minimlne 10 pohrov za de me udra sekrciu (vyluovanie) dostaton, aby do chdzalo k oisteniu organizmu. 3. Na bolesti v hrdle, niekedy spojen s chrpkou, kloktajte 10 mint kad 2-4 hodiny teplou vodou. 4. Odparovanm z variacej sa slanej vody zvi vlhkos vzduchu v izbe. Ohrieva sa 60 W iarovkou v lampe 5-7 cm od nosa je vemi uiton. 5. Vyplachovanie nosovch dutn teplou slanou vodou je odporan niektormi autoritami v prevencii proti chrpke. Tto odbornci zdrazuj aj vznam vhodnho obleenia. Km nedostaton me vies k prechladnu tiu, nadmern vyvol potenie a sparenie. Vrusy najlep ie vegetuj v teplom a vlhkom prostred. 6. Horci kpe nh pomha odstrni bolesti hlavy a zdurenie nosovej sliznice.
45

7. Predchdzajte vyerpaniu a prechladnutiu. Poas akt nej fzy ochorenia pouvajte tepl, priliehav non bie lize, ktor po vypoten vyperiete. 8. Mase chrbta mu by povzbudzujce a aktivizuj imunitn systm. 9. Liete sa v dobre vyvetranej miestnosti, ale nie v prieva ne. 10. Klystr pri prvch prznakoch je vemi vhodn. Stolica mus odchdza pravidelne, pretoe aj respiran vrus me prechdza trviacim traktom. 11. Vylte cigarety a tabak vbec. Medzi nefajiarmi je chrpka o vye 20 % menej ast ako medzi fajiarmi, ktor fajia 20 a viac cigariet denne. ( 2 5 ) 12. Vylte jednoduch cukry zo stravy (rafinovan cukor, med, zkusky, kole, okolda, zmrzlina, cukrky at.). Vysok prvod cukrov zabrauje imunitnmu systmu pracova naplno. Obmedzte aj prjem tukov. 13. Pravideln cvienie s hlbokm dchanm a vydychovanm cez nos: zhlboka nadchnite, zadrte na 20 seknd dych a cez nos vydchnite a zadrte dych znova na 10 seknd. Opakujte 30 a 50-krt. Tieto cvienia podpo ruj prekrvenie sliznc a vyplavenie kodlivn. 14. Najlepie je pri prejaven sa prvch prznakov presta pri jma potravu, ahn si do postele v tmavej a tichej miestnosti, uva bylinkov aje na podporu potenia, ve a pi, pravidelne prezlieka prepoten spodn bielize. Neskr prida erstv citrusov avy. Ak dodrte de dva tento prsny reim s pravidelnou stolicou a vyprzd nenm reva pomocou klystru, me djs aj k plnmu vylieeniu.
46

10. kapitola

Katarakta
S to tak fyziklne a chemick zmeny v truktre o ovky, pri ktorch vznikaj nepriehadn loisk v inak prie hadnej oovke. oovka je umiestnen za dhovkou a zrenicou a pomha centrova sveteln le na sietnicu. Nepriehadn loisk mu by rzne vek - od malch, ktor nemusia spsobi iadne problmy a po vek, ke postihnut lovek me ma vek vpady v zornom poli. Prznaky ako zhoren alebo zahmlen videnie, neostros, zmeny farby, potreba astch zmien vekosti dioptri alebo kruhy okolo zdroja svetla mu by vroden, porazov, pozpalov i spojen s niektormi celkovmi choroba mi alebo seniln. Vroden s mal, nezhoruj sa a spjaj sa s inmi vro denmi poruchami. Najastejie s dsledkom rubeoly (u matky v tehotenstve) alebo galaktozmie (poruchy meta bolizmu galaktzy - mlieneho cukru). razov katarakta znamen, e po pokoden oovky sa zhojenie prejav zmenou jej priehadnosti. Katarakta sa vyskytuje pri celkovch ochoreniach ako napr. diabetes mellitus, hypoparathyreodizmus, galaktozmia, Downov syndrm, Wernerov syndrm a atopick der matitda. Infraerven svetlo, ionizujce iarenie a chemick ltky mu by tie prinou katarakty. Zlatnci, ktor dlh roky cel dni presedia nad ohom iba niekoko centimetrov od o, maj vysok pravdepodobnos rozvoja katarakty.
47

Medzi najastejie siv zkaly patr vak katarakta se niln - vo vyom veku. Stav sa rokmi zhoruje a postihnut lovek me plne strati zrak.

Prevencia
1. Diabetes mellitus je so sivm zkalom vemi asto spo jen. m dlhie cukrovka trv, tm je riziko katarakty vyie. Prevencia a lieba diabetes mellitus je opsan vo zvltnej kapitole. 2. Galaktza - cukor mlieka zvyuje krvn cukor a podpo ruje vznik sivho zkalu. Galaktza je asi 4-krt nebez penejia ne glukza. ( 2 6 , 2 7 ) 3. Orlne antidiabetik maj inok na vznik katarakty. Orlne antidiabetik s Dirastan, Chlorpropamid, Oranil, Maninil, Buformin, Dibotn.(28) 4. Anorexia nervosa bva tie spojen so vznikom katarak ty. (29) Anorexia nervosa je psychicky podmienen ne chu do jedla. 5. Vysok hladina glukzy a xylzy podporuje vznik sivho zkalu. (27) Vyhbajte sa cukrom, sladkm jedlm aj ume lm sladidlm. 6. Kortikosteroidy boli preukzan ako alia vyvolvajca prina katarakty. Riziko sa zvyuje s dkou terapie a vymi dvkami. 7. Jedna austrlska tdia predpoklad vzah medzi silnm dlhodobo psobiacim UV - iarenm a vznikom sivho zkalu. Pouvanie slnench okuliarov chrni oovku. 8. Vysok obsah tukov (najm fosfolipidov) v strave zvy uje riziko katarakty.
48

9. Vea liekov je spojench s rizikom rozvoja zkalu - barbiturty, antihypertenzva, antidepresva, fenotiazny, inhibitory, monoaminoxidzy, (30) u spomenut kortikosteroidy, (31) tetracykln a niektor in antibiotik, sulfonamidy, antihistaminik(32), pilokarpn, anticholinesterzov prpravky (33) , antikoncepn tabletky, lieky morfnovej povahy, paradichlorbenzol- pouvan v mnohch dezodorantoch, repelentoch a insekticdoch.
(34)

10. Seniln katarakta je spojen s vysokm krvnm tlakom. Preto je vhodn antihypertenzvny reim (kapitola HYpertenzia). Avak aj lieky proti vysokmu krvnmu tlaku mu kataraktu vyvolva.(34) 11. Cigaretov dym je faktor, ktor vedie k predasnmu starnutiu oovky, tvrd Dr. Benton L. Hodges z Chicaga. Farba na vlasy m tie pozitvny vzah k vzniku sivho zkalu. 89 % ud pouvajcich farby na vlasy m kataraktlne zmeny, km len 23 % ud, ktor si vlasy nefarbia. (35) 12. Laktza - mlieny cukor bol laboratrne i epidemiologic ky potvrden ako faktor vzniku katarakty. Aj u tch, ktor tolerovali mlieko v mladosti, me by vo vyom veku hlavnou prinou vzniku sivho zkalu. (36) 13. Spnok i odpoinok v posteli po jedle podporuje ukla danie tuku do vetkch tkanv v organizme, zniuje prie tok krvi drobnmi cievami, a to s podmienky priazniv pre kataraktick zmeny na oovke. 14. Po jedle by malo nasledova skr ahk cvienie, rchla prechdzka a dobr okyslienie tela. Aj stres a alergie mu by prinami sivho zkalu.
49

15. Metylortu v rybch a morskch ivochoch me vyvo la zahmlenie oovky a nsledn zkalov zmeny. Ortu je mon eliminova z organizmu cesnakom, pekt nom (vlknina obsiahnut napr. v jablkch), ale vyhba sa treba nadmernm dvkam umelho vitamnu A,C a E.
(37)

16. Na druhej strane prirodzen vitamny - najm vitamn E brni vzniku katarakty. ( 1 5 ) Potraviny bohat na vitamn E s: penin klky, obilniny, rastlinn oleje lisovan za studena, orechy a pod. Ochranne psobia aj karotenoidy a vitamn C. 17. Aspirn a jemu podobn lieky nezniuj riziko katarakty ako bolo prednedvnom tvrden. (16) 18. Dr. Vader odpora chrni oi pred slnenm svetlom slnenmi okuliarmi najm u det a starch ud. (17)

50

11. kapitola

Migrna
Migrna je pravideln porucha regulcie naptia steny ciev v hlave - vntrolebench i mimolebench. Hlavnm prznakom je boles hlavy, ktor sa spravidla objavuje na jednej strane hlavy, ale pri alom zchvate sa me objavi na strane druhej. Zchvat je u klasickej migrny najastej rno, krtko po prebuden, me vak vznikn kedykovek cez de. Pred zchvatom sa u vekej viny postihnutch dostavuj predzchvatov prznaky, rzne zrakov vnemy, zblesky, vpadky videnia v zrakovom poli a pod. Po tchto prznakoch, ktor s prejavom zenia ciev (vazokonstrikcia), nasleduje zchvat vyvolan nslednm roztiahnutm ciev (vazodilatcia). Pacient asto na zaiatku pociuje bo les ako pulzujcu. Intenzita me by vemi rozdielna. Bo lesti hlavy pociovan v hbke mu by sprevdzan su chom v stach, ntenm na zvracanie a zvracanm, hna kou, inokedy zpchou. Po zchvate sa objavuje ast mo enie. Medzi zchvatmi me by pln pokoj. Migrnou trp 10-20 % populcie, priom asi polovica nekonzultuje svoje problmy s lekrom. Postihnut s vetky vekov skupiny, ale 2 a 3-krt astejie eny ne mui. V gravidite sa me migrna zmierni a vymizn, po menopauze zvrazni. U viny pacientov m migrna rodinn vskyt. Prina, vznik a reakcie organizmu nie s celkom objas nen, ale predpoklad sa as hlavne iestich faktorov: 1. potravinov alergie
51

2. hypoglykmia 3. stres 4. depresia 5. hromadenie vody v organizme 6. hormonlne zmeny v zvislosti od gynekologickho stavu Vemi zriedkavo sa me stav skoni smrtene pre vne pokodenie mozgu.

Lieba
1. Asi 25 % prpadov m svis s potravinovmi alergiami. (38,39,40,41) Hippokrates pred vye 2 000 rokmi rozpoznal vzah medzi mliekom a bolesami hlavy. (42) Odvtedy boli uroben alie vskumy a okrem mlieka boli medzi ne vhodn potraviny pre senzitvnych ud zaraden aj o koldy, colov npoje, kukurica, bravov mso, cibua, cesnak,(43) penica, citrusov plody, vajcia, hrach, huby, ierny aj, kva, hovdzie mso, trstinov cukor, dro die, (44) syr, vypran jedl, morsk ivochy,(42) kura cia pee, figy, deniny - unka, slanina, salmy,(41) kakao a vetky potraviny kde sa nachdza, banny, va jka a lieskov orechy.(18) Pacienti zvyajne nie s citliv len na jednu potravinu. Vyluovanm rznych druhov po travn na niekoko dn a sledovanm, i sa zchvat dosta v v rovnakej podobe, mono zisti vyvolvajcu prinu. 2. Tyramn, rozpadov produkt aminokyseliny tyrozn, vy volva migrnu u vekho potu pacientov. Vysok obsah tramnu je v syroch (zvl v plesovch a kulti vovanch tvrdch syroch), avokde, slivkch, ban noch, pomaranoch a malinch. (42) Rovnako strava
52

s vylenm potravn bohatch na histamn (pozri kap. 2) pomha predchdza migrnovm zchvatom. (7) 3. Nzkotukov strava je pre ud trpiacich migrnou vemi vhodn. 4. Fajenie me vyvola aj niekoko migrnovch bolest hlavy rovnako ako pobyt v zafajenom prostred. 5. Rafinovan cukry by nemali by pouvan. Aj pre zdra vch ud s len druhotnou potravou. Patr sem stolov cukor a vetky potraviny, kde je stolov cukor pouit. 6. Kofen je vemi znma prina migrny. Je obsiahnut nielen v kofenovch npojoch (kva, ierny aj, npoje cola, okolda), ale aj mnoho liekov kofen obsahuje (Acylcoffin, Alnagon, Mironal, Ataralgin, Algena, Dinyl, Spasmoveralgin, Sedolor, Veralgin). 7. Aditva v potravinch ako - ocot, glutamt sodn (obsa huj ho vetky potraviny nm konzervovan - vegety, prkov polievky a pod.), dusinan sodn, tartrazn (sas potravinovch farbv), mu zvyova bolesti vos pri zchvate alebo zchvat priamo vyvola. 8. Plat aj zsada absoltne sa vyhba alkoholu - aj pre jeho priamy inok na cievy, ale aj pre inok niektorch jeho prmes (napr. v ampanskom vne, likroch).(41) 9. U niektorch pacientov sa poas uvania antibiotk (pre zven hnilobn pochody z poruenia revnej mikrofl ry) zchvaty zhoruj. 10. So podporuje hromadenie vody v organizme, o je jedna z hlavnch prin migrnovch akost, preto je vhodn vyhba sa nadmernmu soleniu a uvaniu vetkch solench i slanch jedl, snackov, syrov, kon53

zervovanch potravn, denn. Nebezpeie hroz hlavne pri ich poit na przdny aldok, do zchvatu prejde potom len 6-12 hodn. ( 8 8 ) 11. Nezanedbaten je aj vplyv rznych parfmov, voaviek, smogu, organickch riedidiel a syntetickch farbv, va kvetov, pary chlru a pavku i formaldehydu (napr. v tla iarenskch vrobkoch). 12. Prechladnutie a stres mu vyvola migrnu a zhori stav. 13. Pri zchvate je odpoinok v tmavej tichej miestnosti s adom na hlave prvm krokom v liebe. 14. V jednej tdii pacientom za 10-20 mint zmizli prejavy zchvatu, ke dchali do vieho papierovho vrecka (ndych i vdych do vrecka). (45) 15. V inej tdii (46) sa astos vskytu zchvatov znila o 50 % pri pravidelnom ahkom cvien. 16. Horci kpe nh (nohy po lenky drme v horcej vode, ak znesieme, a pridvanm novej horcej vody udru jeme stlu teplotu) pome odkrvi roztiahnut hlavov cievy a zni bolesti. 17. Dr. A. Rose z Los Angeles v USA liei migrnu horcou sprchou, za ktorou nasleduje sprcha studen. Horca m zahrn i hlavu a trva tak dlho, a koa servenie. Studen sprcha by mala trva a do triaky a hlavu by mala vynecha. Rchlo sa potom osui, ahn si do tmavej, tichej miestnosti a teplo sa zakry. 18. Priame vystavenie sa slnku vyvolvalo u 30 % pacientov zchvat. (47) Pobyt v tieni za slnench dn nie je nebez pen.
54

19. Pravideln denn reim zniuje stres. Nepravideln a nedostaton spnok, vynechanie jedla, nepravideln strava zhoruje stav. 20. Pravideln klystr jedenkrt tdenne pomha oisti re vo a zmeni vplyv toxickch ltok vznikajcich v reve. 21. ahk masrovanie i stlaenie tepien na krku v mieste tepu me pomc zni bolesti pri zchvate. 22. Dr. Schwarzberg predpoklad, e zchvat migrny me by vyvolan zvenm CO 2 v krvi pri znenom obsahu kyslka v okol. (19) Odpora bytov a pracovn priestory zariadi bytovmi rastlinami, ktor odchytvaj CO 2 a uvouj kyslk a samozrejme ast vetranie. 23. Existuje tie opodstatnen predpoklad, e znen pr jem horka (Mg) me prispie k migrne. Dostaton prvod horka stravou je preto dleit ustri.(20)

55

12. kapitola

Moov kamene
Moov kamene tie nazvan urolitiza, mu vznika kdekovek v moovom systme (cystolitiza, ureterolitiza), ale obliky s najastejie sa vyskytujcim miestom vzniku (nefrolitiza). Vekos kameov sa pohybuje od vekosti zrn ka piesku po vekos pomarana. Vyskytuj sa medzi 30 a 60 rokom, astejie u muov. Poda chemickho zloenia delme kamene na urtov - vzniknut zo sol kyseliny mo ovej, oxaltov - prevauje kalcium oxalt a amonium oxalt, fosftov - z fosforenanovch zlenn, karbontov - zva z uhliitanu vpenatho, cystnov, xantnov a indigov. Najastejie sa vyskytujce s fosftov a oxaltov. Svojou prtomnosou mu kamene zapcha odtok moa, porani steny moovch ciest alebo mechra a vyvola zpal. Nhle zaklinenie kamienka v niektorom mieste vvodu me vyvola nhle zastavenie odtoku, zadriavanie mou v celej asti nad miestom upchatia s prudkmi, kolikovitmi bolesami v oblasti obliiek. Je lepie, ak vtedy kamienok postupne kles a odchdza von, pretoe jeho dlhie za seknutie sa na jednom mieste m aj dlhodob nepriazniv nsledky. Ak je povrch kamienka ostr alebo drsn, me by mo sfarben krvou zo slizninej rany. Moenie je zva saen, bolestiv a ast s malm mnostvom vymoenej tekutiny. U niektorch ud je mon plne neakan vytvorenie drobnho kamienka, ktor sm odde" a lovek nemus ni
56

zisti a nikdy viac nema problmy. astej je ale vskyt via zan na osobu s vrodenmi predpokladmi, dlhodobo ne sprvnou ivotosprvou a prejde dlh ivotn obdobie, km sa prejavia priny ochorenia. Vie sa o nich mlo, ale usudzuje sa, e lovek m vo svojich rukch vemi vysok percento pravdepodobnosti zamedzi vzniku oblikovch kameov.

Vivov odporania
1. Strava s primeranm (to znamen poda naich pred stv s podstatne nim) obsahom bielkovn je vemi ui ton pre pacientov s akmikovek oblikovmi probl mami, a teda aj s kamemi. Kysl splodiny bielkovinov ho metabolizmu otravuj tkanivo obliiek a pri uvoova n vekho mnostva vpnika z kost (pozri kapitola Osteoporza) dochdza k zvenej koncentrcii vpni ka v moi. Je to idelny predpoklad vzniku moovch ka meov. Nebezpeenstvo vzniku moovch kameov je priamo zvisl od vky spotreby msa. m viac msa je v potrave, tm vie je riziko. (48) 2. Mlieko me vyvolva tvorbu oblikovch kameov. Vskum univerzity v Chicagu ukzal, e aj laktza aj kal cium kravskho mlieka sa zastuj pri vzniku kame ov. (49) 3. State sa abstinentom. Alkohol drdi moov systm a podporuje vznik kameov. (49) 4. Znte prjem rafinovanch cukrov (sladkosti, stolov cu kor) a bielu mku nahrate celozrnnou. Nadbytok cuk rov vytvra predpoklady pre vznik vpenatch kameov.
(51)

57

5. Nemastn dita je vemi vhodn, ( 5 2 ) rovnako ako dita neslan. (21) 6. Potraviny, ktor podporuj vznik oxaltovch zlenn: ierny aj, okolda, kakao, kva, cola npoje, pivo, jabl k, hrozno, fazua, rebarbora, endvie, pent, mandle, paradajky, figy, slivky, rbezle, egree, brusnice- preto by mali by u osb nchylnch na oblikov kamene po uvan zriedkavo.{53, 54) 7. Nepouvajte Worchestrov a sjov omku. 8. Je iaduce zvi prvod vlkniny. Zniuje vyluovanie vpnika moom. 9. erstv pomaranov ava me by innou ochranou pred vznikom urtovch kameov. (22) 10. Vyhbajte sa syntetickm vitamnom C a D. Kyselina askorbov (vitamn C) vo vekch dvkach me zvi vyluovanie kyseliny oxalovej a zvi tak nchylnos k tvorbe kameov. Vitamn D stimuluje tvorbu hormnu, ktor ovplyvuje vyluovanie vpnika. (55) Aj chemick sas efervescentnch (umivch) liekov a vitamnov zvyuje pravdepodobnos urolitizy. 11. Primeranou vivou mono riziko moovch kameov zni a na tretinu. ( 2 3 )

Vodolieba
Najjednoduchm a najbezpenejm lieenm na obli kov kamene je dostaton prjem tekutn. Pacienti by mali pi jeden pohr istej vody kad hodinu poas da a dva pohre pred spanm. Pri zobuden v noci treba vypi al pohr. Zvenie mnostva mou zni koncentrovanos
58

ltok, z ktorch kamene vznikaj. Aby vak nedolo k nad mernmu vyplaveniu minerlov z tela, mus by strava pestr, obsahova vea zeleniny, ovocia, obilnn.

Veobecn rady
1. Dlh leanie zhoruje odchod mou a nepriaznivo vpl va na vpnikov metabolizmus. Preto sa treba snai by fyzicky aktvny denne, ma dostatok pohybu a primera nej prce na vzduchu. U leiacich pacientov je v predpoklad na tvorbu kameov. 2. Analgetika zvyuj vznik kameov. (56) Rozhodne neu vajte lieky svojvone a pravidelne pri najmench nzna koch nejakho ochorenia alebo bolesti. 3. V prpade ahkho krvcania z moovch ciest pite den ne 3-4 lky aju z pastierskej kapsiky pripravenho zaparenm jednej kopcovitej lyiky suchej vate lkou horcej vody.

59

13. kapitola

Osteoporza
Osteoporza, udovo nazvan rednutie alebo odvpovanie kosti, sa vyznauje bytkom pevnch, minerlovch truktr najm z vekch kost ako vsledok poruchy rovno vhy medzi novotvorbou a znikom kostnho tkaniva. Prznakom s bolesti v kostrovom aparte (chrbtica, stehn), deformity a zven nchylnos na zlomeniny. Osteoporza sa vyskytuje takmer u kadej eny po precho de a vo veku vye 75 rokov sa 50 % ien stretva s nejakmi prznakmi osteoporzy. Viac je postihnut belosk rasa, medzi ernoskmi enami je osteoporza vemi zriedkav. Mui s postihnut podstatne menej asto ako eny. Osteoporzu mono deli na typ - postmenopauzlny vyskytuje sa u ien medzi 5 1 . - 65. rokom a prejavuje sa zn enm hladiny pohlavnch hormnov, znenm pevnosti kost, zlomeninami stavcov a typ - seniln - u ien po 75. roku, pre ktor s typicky astejie zlomeniny krka stehno vej kosti a kostn truktra je zrieden vraznejie. Medzi 66.-74. rokom sa vyskytuje zmiean forma oboch typov. Za priny mono oznai: 1. Zmeny v hladinch pohlavnch hormnov po obdob prechodu (najm znenie hladiny estrognov). 2. Zl zklad kost z obdobia rastu. 3. Nadmern vyluovanie vpnika z tela.

60

4. Nedostaton uplatnenie sa vitamnu D pri vstreban a vyuit vpnika. 5. Nedostatok aktvneho pohybu. 6. Nesprvna strava a niektor kodliv nvyky.

Hormny a osteoporza
V obdob prechodu prestva pracova vemi vznamn aza s vntornm vyluovanm - vajenky. Nsledkom s zmeny v hladine pohlavnch hormnov. Vo vzahu k Osteo porose je vznamn nzka hladina estrognu. Pri liebe sa skali nzke dvky tohto hormnu, ale bolo zisten, e pri dlhodobom uvan sa zvyuje riziko rakoviny maternice.(57) e umel podvanie hormnov v ase, ke to u pre orga nizmus nie je fyziologick, vyvolva vne problmy, je plne samozrejm. Aj preto, lebo meme vychdza z toho, e lovek bol stvoren dokonale, a preto znik funkcie po hlavnch liaz m svoj vznam, ktor nememe potlai a organizmus sa snai injekciou oklama. Zkony, ktor v organizme pracuj, nm to nedovolia. Preto sa v poslednej dobe ska hormonlna lieba ako kombincia estrognu a progesternu alebo inch hormnov (kalcitonn a pod.). Dr. Felson z vskumov, ktor s kolegami vykonali, konta tuje, e hormonlna lieba po menopauze by mala trva aspo sedem rokov a e ani tak dlh uvanie hormnov nezabrni odvpneniu kost po 75. roku, ke je riziko zlome niny z osteoporzy najvie. (24) Preto je potrebn sa ob zrie po spsobe, akm mono osteoporze predchdza.

61

Vpnik a osteoporza
Kom vak nie je mlieko a mliene vrobky, ako nm doteraz nai odbornci tvrdili. K toti nie je v nedostatku vpnika v strave. Dr. Denis Burkitt hovor: Nemme iadny dkaz, e osteoporza m nieo spolon s prjmom vpni ka a je vekm omylom myslie si, e podvanie vpnika priaznivo ovplyvn osteoporzu." Asi dve tretiny vpnika zo stravy s vylen stolicou a organizmus ich nevyuije. Zo sledovan je jasn aj fakt, e podvanie samotnho vpnika pri osteoporze nem iadny terapeutick inok. Okrem toho je tie zisten, e nadbytok vpnika pri sasnom ne dostatku horka (Mg), ktor je v naej strave ast, vedie ku vzniku trombzy. (25) Pri zvenom prjme vpnika treba upravi aj prjem horka a inch minerlov potrebnch pre sprvnu stavbu kost (Cu, Zn, Mn). Mlieko navye nesie v sebe riziko infekci (salmonely, TBC, leukemick vrusy at.), je premoren chemickmi ltkami (pesticdy, herbicdy, antibiotik, DDT), m vysok obsah nastench ivonych tukov, nevhodnch z ha diska rozvoja aterosklerzy. Bielkoviny kravskho mlieka patria medzi najsilnejie potravinov alergny, ktor po kodzuj najm kojeneck a detsk organizmus. Bol preuk zan aj nebezpen vplyv pouvania mlieka a mlienych vrobkov na zrak (rozvoj edho zkalu - ( 5 8 ) a na vajenky (rakovina - ( 5 9 ) ) . To vak neznamen, e vpnik nepotrebujeme. Potrebu jeme. Avak listov zelenina (kel, brokolica, nska kapusta, ruikov kel), mak a mrkva s ovea bezpenejmi zdrojmi tohto prvku. Mnoh autori vak tvrdia, e vpnik z rastlinnej stravy je horie vstrebaten, pretoe je viazan na niektor jej zloky (fytty, vlknina). Vypoujme si, o na to hovor
62

Dr. Burkitt, ktor pracoval 20 rokov medzi Afrianmi na rast linnej strave: To je absoltny vmysel. Fytt viae vpnik, ale tvrdenie, e fytty obilnn pokodzuj vau hladinu vpni ka je zaloen len na krtkodobch experimentoch s krysa mi. Nikdy nebolo potvrden v dlhodobch vskumoch u ud. lovek sa adaptuje vemi rchlo. Vekmi tdiami sa uk zalo, e strava s vysokm obsahom vlkniny neovplyvuje negatvne minerlov vmenu ltok." A alej cituje prcu Aleca Walkera: Afriania maj omnoho ni prjem vpni ka, 3-krt vy prjem vlkniny, avak odvpovanie kost je plne zriedkav. Vekom preduren udia (teda vye 60ron) maj medzi ernoskou populciou iba jednu desati nu zlomenn krka stehnovej kosti v porovnan s bielymi Amerianmi."

Bielkoviny a osteoporza
alm vznamnm faktorom vzniku osteoporzy je nad mern prjem bielkovn v potrave. as bielkovn je z potravy vyuit na obnovu a funkcie organizmu, as premenen na ureu v peeni. Urea je pre organizmus toxnom, ktor telo mus vyluova, a zrove je silnm diuretikom, o zname n, e spsobuje zven tvorbu a odchod mou, ktorm je potom strhvan aj vpnik a in minerly. Metabolizmom bielkovn vznikaj i alie ltky, ktor zakysuj krv a vntorn prostredie organizmu (vytvraj acidzu). Na neutralizovanie tchto ltok je vpnik uvoovan z kost. Toto nutne vedie k odvpneniu kost a vyplaveniu vpnika moom. In lekr, John McDougall, znmy americk prak tick doktor a vivr z Kalifornie hovor: Vskumnci zistili, e zvenie prjmu bielkovn o 100 % nad skuton potreby tela, znamen 50 % zvenie straty vpnika moom. Lie ebne podvan vpnik neme upravi nik vpnika
63

moom pri sasnom vysokom prjme bielkovn. tdia eski mckej populcie ukzala, e ich nesmierne vysok prjem rybch bielkovn je spojen s vznamne zvenm vskytom osteoporzy. Eskimci nad 40 rokov maj o 10 a 15 % vyie bytky z kostnej hmoty ako neeskimcka americk populcia. Pritom ich strava zaha mnostvo rybch kostmaj teda vysok prjem vpnika. A tak vysok prvod vpni ka nesta pokry straty, vzniknut nadmernou konzumciou bielkovn." Do akost sa dostvame nielen mnostvom bielkovn, ale aj ich zloenm. Z asi 20 aminokyseln, z ktorch s bielkoviny tvoren, s tri, ktor obsahuj sru. Pochdzaj najm z bielkovn ivoneho pvodu a tieto aminokyseliny viac ako ostatn zvyuj vyluovanie vpnika oblikami. e je mso a hydina nevhodnm zdrojom bielkovn (vysok koncentrcia srovch aminokyseln a vysok podiel fosforu) sved aj fakt, e vegetarini maj minimlne o polovicu ni vskyt zlomenn ako nevegetarini. al vznamn argument proti msu je, e neobsahuje ltku zvan brm. Ten je obsiahnut vo vyvenej strave s vysokm podielom ovocia, zeleniny, orechov a strukovn," hovor Dr. F. H. Nielsen, vivov vskumnk americkho ministerstva po nohospodrstva. Brm zamedzuje nadmernmu vyluova niu vpnika moom. Vyvauje hladiny pohlavnch horm nov ovplyvujcich kostn metabolizmus. Na zver chcem zdrazni, e slovensk odporan dvky a z nich vypl vajce dlhodob nvyky vbec nezodpovedaj sasnm poznatkom vivy a najm pri bielkovinch prekrauj sve tov tandard 1,5 a 2,5-krt. V svislosti s tm, o som u uviedol vyie, to znamen, e naa populcia osteoporzou trp vemi asto.

64

Tuky a osteoporza
Strava bohat na tuky zvyuje nik vpnika z tela. Polynenasten mastn kyseliny v margarnoch ved k uritmu stupu demineralizcie kost u rastcich laboratrnych zvie rat. (60)

Opaovanie a osteoporza
Vitamn D, ktor vznik psobenm UV - lov v koi m nesmierny vznam pri vstrebvan a vyuvan vpnika. Preto primeran opaovanie m blahodarn inok pri raste a tvorbe kost. Naopak, dlhodob nedostatok slnenho ia renia (napr. z dvodu mdy- Vek Britnia, kandinvia, Stredn vchod) vedie k poruche metabolizmu vpnika a funkcie kostnho apartu. Pri polovinej dvke vpnika, ako je dvka odporan, sa osteoporza nerozvja, ak je dostatok vitamnu D. Aj pre mal deti je ovea dleitejie pravideln a sprvne slnenie ako vek mnostv mlieka. Jednak preto, e viac vpnika nezlepuje jeho vyuitenos, ale aj pre rizik, ktor mlieko v sebe nesie. Opaova sa mono i v zime. Sta 15 a 30-mintov pobyt na slnku za slnench dn. UV - le inkuj i cez ahk obleenie.

Pohyb a osteoporza
Mnoho vskumov dokazuje, e pravideln a primeran cvienie, telesn pohyb m priazniv inok na stavbu a truktru kost a je vemi dobrm preventvnym faktorom odvpovania kost.
65

G. Donald, konzultant americkho kozmonautickho stre diska NASA, hovor, e najlepmi druhmi aktivt na uchova nie kostnej hmoty s jogging (beh) a rchla chdza. (61) Intenzvne svalov cvienia signifikantne zvyuj stupe ukladania vpnika do kost. ( 6 2 ) Pobyt na lku bez pohybu a telesnej aktivity vedie k stra te vpnika. Aj miestne znehybnenie (sadra pri zlomenine, strata pohyblivosti po porke) m za nsledok zrednutie kostnej hmoty a zven nchylnos k zlomeninm. Aby som nestrail dojmom, e muste cvii ako olympionici, uv dzam vsledok sledovania japonskch telovchovnch lek rov, e rchla chdza 3-krt tdenne po dobu 30 mint poas 7 mesiacov je vbornm preventvnym prostriedkom odvpnenia kost u ien po menopauze. (26)

Fajenie a osteoporza
U fajiacich ien bol preukzan va nstup prechodu, pretoe polycyklick aromatick uhovodky nachdzajce sa v cigaretovom dyme niia oocyty (ensk pohlavn bunky vo vajenkoch) a naraj innos celch vajenkov.
(62)

Lieba
1. Pacienti by mali spa na tvrdej posteli, ktor je vhodn najm na chrbticu. 2. Vyhba sa prejedaniu. 3. Nezdvha iadne ak predmety. Mal vhy mu by dvhan oboma rukami, aby sila psobiaca na telo bola symetricky rozloen.
66

4. Vyhbajte sa uvaniu estrognov. Prechodn zvenie tvorby kost je nasledovan znenou tvorbou a prina riziko maternicovej rakoviny (57) . Optimlna kombincia esrognu a progesternu (prpadne ich novch deriv tov) zniuje riziko vedajch inkov. 5. Vaa strava mus by bohat na surov zeleninu a ovo cie (bohat znamen, e aspo pol kg z kadho by ma lo by sasou vho jedlneho lstka). Dostatok vitam nu C pomha kostnmu metabolizmu. 6. Urobte svoje prostredie bezpenm, snate sa preds pdom a razom (kpea, schody). 7. Odpora sa o najlepie zvldnutie problmov so zra kom: nosenie primeranch dioptri (ak s potrebn), pri meran starostlivos o istotu skiel v okuliaroch, chirur gick rieenie katarakty (edho zkalu) a pod. Odstr nenie porch videnia zamedz pdu a monej zlomeni ne. 8. Denn primeran telesn aktivita minimlne jednu hodin u (u mladch beh, posilovanie, aerobic, u starch beh, chdza, plvanie, prca na zhrade a pod.). 9. Dostatok slnenia (aj v zimnch mesiacoch) vytvra predpoklady na tvorbu a inkovanie vitamnu D, ktor je jednm z rozhodujcich faktorov pre uplatnenie sa vpnika. 10. Flur je tie minerl povaovan za uiton pri prevencii osteoporzy. Vysok dvky s jedovat, ale plne po sta, ke si budete umva zuby fluorovanmi pastami a soli morskou soou, ktor obsahuje cel komplex mi nerlnych zlenn (okrem inho i fluorid sodn) a je

67

preto pre organizmus vhodnejia ako klasick stolov kuchynsk so (takmer ist NaCI). 11. plne sa vyhbajte heparnu, (63) kortikosteroidom, (64) kve, antacidm obsahujcim hlink, cigaretm a alko holu. (57) 12. Neodpora sa lieenie rznymi kosovmi prpravkami (prkami z kost a pod.) pre nebezpeenstvo obsahu ortute, hlinka a arznu v tchto prpravkoch. (65) 13. Strava s vysokm obsahom fosforu (mso, nealkoholic k npoje, ryby) vedie k poruchm vyuitia vpnika v te le. Je preto potrebn potraviny bohat na fosfor v jedl nom lstku obmedzi.(27)

68

14. kapitola

Peptick vred
Vredom aldka a dvanstnika nazvame ohranien de fekt sliznice a alch vrstiev steny tchto orgnov. (66) Vre dom vak me by postihnut aj paerk. aldon a duodenlny vred je astej u muov ako u ien, najm vo veku medzi 40.-50. rokom. S postupujcou degenerciou spso bu ivota, so zvyujcim sa stresom sa ochorenie zosva do nich vekovch kategri a vskyt u 20 a 25-ronch ud u nie je dnes iadnym prekvapenm. Priny sa presne nepoznaj. Ani dvod a princpy ro dinnho vskytu, ale vznik sa definuje ako pretrvvanie nerovnovhy medzi agresvnymi a ochrannmi faktormi vpl vajcimi na sliznicu. Medzi agresvne patr kyselina al don (HCl), ale aj kyseliny lov a izolecitn, ktor sa mu dosta do aldka sptnm tokom lovch tiav do duode na. Medzi ochrann faktory patr napr. sliz mucin, vytvran bunkami sliznice, ktor vytvra ochrann povlak po stene aldka. Typickm prejavom je boles. Pri vrede aldka je boles lokalizovan hne pod prsn kos, je pichav a paliv a me vyarova do chrbta, alebo plne napodobi bolesti spojen s infarktom, i angnou pectoris a objavuje sa hne po jedle. Boles pri vrede na dvanstniku je pociovan asi 2-3 hodiny po jedle v okol pupka a tesne po jedle ustupuje. Trval boles, nezvisl od jedla, me by u prejavom ne lieenho ochorenia, ke vred prenikne celou hrbkou steny aldka a agresvne faktory psobia na susedn orgn
69

(pankreas). Dlhodob vvoj a zanedbanie sa me koni smrtene - vred sa zmen na rakovinu.

Lieba
1. Doterajia dita a vivov odporania patria minulosti. Veda prekonala nzor o priaznivom vplyve mlieka. Dnes sa vie, e alkalizujci inok mlieka sa prejav iba v nie kokch prvch mintach, potom vak kalcium obsiahnu t v mlieku stimuluje vyluovanie gastrnu, ktor vyvol vyluovanie kyseliny aldonej. (67) Stimulcia tvorby kyseliny aldonej nie je len neiaducim prejavom konzumcie mlieka, ale celej dity zaloenej na mlieku, smotane a antacidch. U pacientov na takejto strave bol popri vrede pozorovan dvakrt astej vskyt infarktu myokardu ako u pacientov s vredom na normlnej stra ve. (68) 2. Pojem nedrdiv strava" pre mnohch znamen, e jedia len jedl, ktor s im lahodn, a plne podliehaj svojej chuti. Strava je potom nevyven a biologicky nevhodn. 3. Prtomnos potravy v aldku je vbornm stimulom na tvorbu kyseliny, preto 5-6 jedl rovnako vekch s ma lm odstupom je reim vemi nevhodn. 2-3 jedl za de v pravidelnom rytme, s dostatonm intarvalom, maj priazniv lieebn inok. Zvl nebezpen je jedenie pred spanm. Rytmus vyluovania kyseliny je poruen a v aldku poas spnku ostva vysok koncentrcia kyseliny. Odporam dvojjedlov reim s vdatnmi ra ajkami okolo 7 hodiny rno a obedom okolo 13 hodiny popoludn.
70

4. Ani antacid (lieky zniujce kyslos aldonho obsa hu) nie s vemi vhodn. Napr. kalcium karbont, hydro gen uhliitan sodn, uhliitan vpenat vyvolvaj n sledn nadmern sekrciu kyseliny aldonej. Antaci d obsahujce hlink (Gastrogel) mu vyvola zpchu, anmiu, spomalen vyprzdovanie aldka, slabos a dlhodobo prijman hlink sa me hromadi v organiz me. Dnes sa predpoklad, e nadmern hromadenie hli nka v bunkch niektorch orgnov (hlavne mozgu) m e vies k Alzheimerovej chorobe (jedna z presenilnch demenci). Sodk obsiahnut v antacidch me vyvola hromadenie vody v organizme a zhori srdcovo - ciev ne ochorenia (edmy, hypertenziu). Hlink ete zhoruje vstrebvanie fosforu, ktor je nevyhnutn pre sprvnu stavbu kost. (69) 5. Vyhbajte sa liekom, pokia je to mon. Napr. Acylpy rn je schopn po jednom uit vyvola krvcanie zo sliznice aldka (najm u malch det je to nebezpen), koniace aj smrtene a predi aj as krvcania. Tento inok me po jednej tabletke trva a 2 dni. ( 7 0 ) Mnoho liekov zamedz tvorbe prostaglandnov, o s ltky, o ktorch sa predpoklad, e maj ochrann inok na aldon sliznicu. (71) 6. Metanalza dvoch tdi ukzala, e aj krtkodob u vanie nesteroidnch antiflogistk vyvolva vredy a po kodenie sliznice aldka aj dvanstornka.(28) Nie je pre to vhodn lieky tejto skupiny uva vone a bez kontroly lekra. Medzi nesteroidn antiflogistik patria Natrium salicylum, Natrium gentisicum, Moviren, vetky lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej, aloxiprnu, cholnsalicyltu, kyseliny salicylsalicylovej a podobne. Kontro lujte zloenie liekov, ktor uvate, pretoe t ist anal71

za ukzala, e neexistuje spsob ako negatvnym dsledkom zabrni. 7. Nefajite. Fajiari maj vy vskyt mrt na vredov komplikcie. 8. Kofen a vetky kofenov npoje i potraviny (ierny aj, kva, npoje cola, okolda) zvyuj vyluovanie al donch kyseln. Aj bezkofenov kva drdi sliznicu a nemala by by preto pouvan. 9. aldon vredy mu by vyvolan stagnciou (zotrv vanm) potravy v aldku, lebo vyluovanie je stle in n. Jedenie medzi hlavnmi jedlami je prinou spoma lenho vyprzdovania aldka. 10. ujte jedlo dkladne. Dostatok sln chrni aldon sliznicu. Dkladn predtrvenie krobu zabrni jeho kvaseniu v aldku a tm drdeniu aldonej sliznice kyslmi ltkami. 11. Kapusta a niektor tmavolistov zeleniny obsahuj faktor znmy ako protierozvny faktor, neskr nazvan vitamn K. Na zvenie prjmu tohto faktora je vhodn pripravova z kapusty i kelu avu na odstreovai. ava mus by erstvo pripraven, neprevaren. Na zmenu chuti mono prida 25 % avy z paradajok alebo zeleru, ktor maj tie vysok obsah tohto faktora. U nie koho mu avy v prvch doch spsobi nadvanie, plynnatos alebo zpchu, ale asi po 5 doch s problmy vemi zriedkav. Zvyajne z 2-2,5 kg surovej kapusty zskate pol litra avy. Pite 4 a 6-krt denne 1,5-2 dcl avy. ava strca innos pri izbovej teplote za 2-3 dni. Zmrazenm a udranm pri teplote asi O C si udr inok aj 3 tdne. (72)
72

12. V poslednej dobe sa pripisuje vek vznam infekcii vibriom podobnej baktrii Helicobakter pylori. Predpo klad sa, e vek as populcie je infikovan H. pylori a e treba u rizikovch skupn vykona vyetrenie a v prpade nlezu baktrie zaa s antibiotickou liebou, ktor by mala by dostaton na odstrnenie infekcie. (29,30) 13. U ns ete nedostupn gel z rastliny aloe vera m vemi vznamn inok. Uva sa aj po vylieen a pacienti sa mu zbavi problmov natrvalo. 14. Strava bohat na cukry drdi sliznicu k vyej tvorbe kyseliny. Iba 2 tdne trvajca vysoko sladen strava u dobrovonkov zvila kyslos o 20 %. ( 7 3 ) 15. Biely chlieb m podobn inok ako tabak. 16. Zemiaky s vemi innm liekom pri peptickch vre doch. Najm pre svoj obsah vitamnu C a zsadit po vahu, ktorou zniuj kyslos aldonho obsahu. Sta ia 2-3 zemiaky denne. Varen v upke, peen na sucho alebo ako pyr. Nemali by by vypran a mali by by bez mlieka. 17. Dobre pout manda potla plenie zhy a zni aj kyslos aldka. Zniuje tvorbu kyseliny aldonej a vznamne zniuje vredov aktivitu. (74) 18. Prosoje vemi vhodnou potravinou pre vredrov". Pou va sa obrsen tzv. peno. 19. Sprvnym obliekanm treba zabrni podchladeniu kon atn a hromadeniu krvi v brunch cievach.

73

20. Znte svoj stres. Lepie si organizujte as. Upriamte svoje myslenie na vyie hodnoty. Pravideln cvienie pome odstrni vntorn nepokoj. 21. Pri bolesti aplikujte adov obklad na miesto bolesti alebo na chrbticu medzi lopatky. (75) 22. Sliz zskan vylhovanm anovho semena vo vlanej vode 2-4 hodiny, prijman po polievkovch lyiciach 15 mint pred jedlom pomha vytvori lep ochrann povlak na sliznici. 23. Jahodov kra je vemi prospen: 3-4 dni nebudete pri jma iadnu in potravu, len zdrav, dobre dozret jaho dy, nesladen, bez polevy, 1,5-2 kg denne. Dobre pou. 24. plne sa vyhba alkoholickm npojom. Drdia slizni cu a zvyuj kyslos aldonho obsahu. 25. Vytvori si pre jedlo dostatok asu (vdy sa to d!) a po hodlia. Zana zamyslenm a poakovanm, ve jedlo nie je samozrejmos. Pomalm vychutnvanm zlepte prcu trviacich orgnov. Dodrujte pravidlo, e km u jete, vaa lyika alebo vidlika ostva przdna. A po kadom treom a piatom sste ju polote.

74

15. kapitola

Pruritus (svrbenie) konenka

Prejavuje sa silnm a pornm svrbenm v oblasti ko nenka. Je skr prejavom ochorenia ako ochorenm sa motnm. U muov je asi 4-krt astej ako u ien. Prinami s zl alebo nesprvna hygiena, infekcie, kon choroby (psoriza, ekzmy, seboroidn dermatitda), zpal koe po niektorch drdivch ltkach: parfmy, ampny, mydl, peny, spodn bielize. Niekedy je spojen s vykznutm (rzne vekm - a do 15 cm) sliznice alebo i svaloviny ko nenka.

Lieba
1. Dkladn hygiena je hlavnm princpom terapie. Po sto lici je potrebn dkladn oistenie (najlepie umytie sprchou) a dsledn vysuenie jemnm uterkom (bez silnho trenia a zbytonho drdenia), spolu s pou vanm bavlnenej bielizne preddete udriavaniu vlhkosti, feklneho zneistenia koe. Za kadch okolnost sa denne sprchova bez pouvania mydiel, ktor mu meni pH koe a tm nepriaznivo zasiahnu do fyziolgie koe. 2. Nepouva spodn bielize s umelm vlknom. (76) Cez de mono do trbiny vklada jemn, such ksok bavlny a niekokokrt za de vymeni. Vyhba sa vetkm anestetickm mastiam, ktor maj koncovku -kain.
75

Mu zvi alergick reakciu. Tie podporuj udriava nie vlhkosti a problmov. (77) 3. Stolicu treba upravi zvenm prvodu vlkniny zo zele niny, ovocia, obilnn, strukovn na primeran hustotu. Mi nimlne jedenkrt denne sa vyprzdova. Opatrne po dan klystr raz za de - veer s nslednm umytm je osveden. 4. Vyhba sa alergizujcim potravinm - mlieko, mliene vrobky, mso, okolda, sladkosti, prekorenen, presolen strava. Vyhba sa mastnm jedlm. 5. Pivo a ostatn alkoholick npoje zhoruj svrbenie, preto ich treba vyli. 6. Pokia je to mon, neuvajte iadne lieky. Mnoh anal getika a hypnotik zhoruj prejavy, drdia revo. 7. Nepouvajte minerlne oleje ako prehadl. 8. Vylenie mlieka je zvl dleit u pacientov s laktzovou intoleranciou, dumpingovm syndrmom, malasorbnm syndrmom a chronickou hnakou. Vytekanie minimlnych mnostiev riedkej stolice vytvra predpo klady vzniku konch problmov v oblasti konenka. 9. Pokodenie celistvosti koe - aj mal odreniny v okol konenka s nebezpen pre monos zanesenia infek cie. Dospel portovci s vemi asto postihnut svrbe nm konenka - asi pre ast sprchovanie a pouvanie mydla po cvien, s nedostatonm vysuenm alebo prli silnm trenm a poranenm. 10. U det s vemi astm pvodom svrbenia mrle, lamblie alebo in revn parazity. Preto treba diea vyetri na parazity.
76

11. Znte stres a vyptie, nervzni a uponhan udia sa viac potia a maj preto aj astejie problmy. 12. Vyhba sa jedeniu medzi hlavnmi jedlami, pretoe to zvyuje plynnatos, ktor neumouje udriava vysok hygienick tandard kad de. 13. Maste s chladivm inkom, ktor obsahuj mentol, kamfor alebo eukalyptov olej mu by vemi uiton. Nana len na noc. Rno dkladne umy a osui. 14. V prpade drobnho vykznutia sliznice konenka vemi pomhaj tepl sprchy silnm prdom (vodn mas) na konenk v smere osi konenka 2 a 3-krt denne 2 - 4 minty a 1 -krt denne vlan harmanekov klystr. 15. Poda talianskych sksenost z 23 pacientov s prioritou konenka sa 20-tim neprjemn pruritus stratil po tom, ako bol benm spsobom odstrnen in problm v oblasti konenka (vhrev sliznice, varixy - lt ila" a pod.) Antimykotick lieba by mala by pouit len ak plesov infekcia pretrvva aj po odstrnen choroby ko nenka. (31)

77

16. kapitola

Psoriza
Je chronickm konm ochorenm, ktorho presn pri ny nepoznme. Epidermis (najvrchnejia kon vrstva) m cyklus obnovy asi 6 a 9-krt rchlej ako normlne, tvoria sa upiny. Postihnut je koa hlavy (najm vo vlasovej as ti), lakov, chrbta, kolien, stehien. Svrbenie je astm spoluprznakom. Lieba a kra, ktor vm ponkam, vedie k udraniu remisie (stavu zlepenia, stupu aktnych prznakov), k za brneniu rozvoja a aj k zabrneniu vzniku. Psoriza sa vyskytuje v kadom veku, ale priemern vek prvho objavenia sa psorizy je asi 20. rok. Stres, splenie slnkom, vetky druhy drdenia koe (tlak, nadmiera slne nia, popleniny, trenie), vyerpanos, streptokokov infekcie a kon reakcie na niektor lieky s znme ako faktory zhorujce ochorenie.

Lieba
1. Pacientovi sa odpora jeden kpe denne na odplave nie upn. Odplavenie mete urchli a zlepi jemnou kefkou. Po kpeli na postihnut miesta mete natrie biely, lekrensk petrolej. 2. Denn opaovanie by malo by sasou kadodennej lieby. Vyhba sa vak treba spleniu. Najlepie je pri rodzen slnko, hoci existuj aj umel UV - iarie.
78

3. Vyia vlhkos m zvyajne priazniv vplyv na ochore nie. Studen poasie zhoruje stav. 4. Rzne spsoby ako zamedzi vysuovaniu koe: po k peli pouva detsk olej, telov mlieka (najm tie, ktor obsahuj extrakt rastliny aloe vera). 5. Emon stres a naptie zhoruj stav. Prehodnote svoj ivot. Hadajte najpevnejiu istotu. Zbavte sa vetkch foriem stresu (zvisti, vysokej ctiiadostivosti a pod.). 6. Denn, pravideln aspo 30-mintov cvienie na er stvom vzduchu zniuje stres, zlepuje okyslienie tela a tm priaznivo ovplyvuje priebeh ochorenia. 7. Pri lokalizcii na hlave pred umvanm ampnom vtrite do vlasov olivov olej a zabate hlavu do horceho ute rka na 30 mint. 8. Strava s vysokm obsahom aminokyseliny tryptofn (mlieko, syry, mso) u niektorch pacientov vrazne zhoruje stav. 9. Miestne ohrievanie ( 4 2 - 4 6 C) na 30 mint, trikrt tdenne po dobu troch tdov zlepuje remisiu. 10. Striedanie tepla a chladu by malo by vhodn poda jednej tdie: teplo na 2 minty a chlad na 2 sekundy.(78) Takto striedanie treba vykonva 15-20 mint denne. 11. Zlepenie prina nemastn dita s nzkym obsahom cukrov a tukov. 12. Jedna nrska tdia nepotvrdila priazniv vplyv rybieho oleja na psorizu, km konzumcia kukurinho oleja spolu s omega - 3 mastnmi kyselinami vrazne zlepila klinick stav pacientov. (32) 13. Vyhbajte sa poraneniu koe.
79

14. Pravideln reim len s minimlnymi (mintovmi) od chlkami podpor organizmus v boji so psorizou. 15. Avokdov olej natieran dvakrt denne na postihnut miesta zlepuje ochorenie. 16. Niektor prpady ochorenia s spojen s alergiou na glu ten - vtedy je potrebn vyhba sa penici, rai, jameu a ovsu. 17. Kpanie v morskej vode mnohm pacientom liei aktne prznaky aj na niekoko rokov. Opatrn slnenie s 20-mintovmi pobytmi vo vode. Lieba by mala trva 4-6 tdov. 18. Proti svrbeniu sa odpora krobov kpe. Pripravte si ho pouitm jednej lky zomletej kukurinej penice na makovom mlyneku alebo pouitm jednej lky Solamylu i inho prrodnho (peninho) krobu na vau vody. lku prku najprv rozmieajte vo vlanej vode, a potom vylejte do kpea. Mete prida 3 lyice gly cernu. (79)

80

17. kapitola

Reumatoidn artritda
Je celkov zpalov ochorenie spojivovch tkanv v po pred so symetrickm postihnutm kbov. (80) Prina nie je celkom znma, ale predpokladaj sa poruchy imunitnho systmu. K bolestiam kbov sa pridruuje stuhnutos, zve n teplota v kboch, opchanie, zaervenanie, vyerpanos a stav sa vyvja do vraznch deformt kbov. Me nasta aj anmia a strata hmotnosti. Ochorenie je najastejie medzi 35-45 rokom a je 2-3 krt astejie u ien. Najastejie s postihnut kby rk, lakte, kolen, lenky. 10-15 % prpadov sa kon iastonou alebo plnou invaliditou.

Lieba
1. Dleit je nzkotun dita. Dr. Lucas z Wayne State University School of Medicine tvrd, e pacientom, ktor dodriavaj striktn nemastn ditu, sa mu bolesti a opuchy aj plne strati. (81) 2. Niekokodov hladovka je uiton, kby sa vyistia, nvrat k pvodnej nesprvnej strave vak vetky probl my prinavrti. (82) 3. Vemi iaduce je vyli vetky alergizujce potraviny V jednej tdii (83) a 86 % pacientov malo reumatoidn artritdu spojen s alergiou. Existuje vea druhov alergnov. Pri reumatoidnej artritde to s: mlieko, sjov v robky, vajcia, kva a cukor.
81

4. Lekrensk prpravky obsahujce elezo, ktor sa pou vaj pri liebe anmie (chudokrvnos) spojenej s reumatoidnou artritdou, mu zhori zchvaty. Preto by nemali by uvan. Vysok obsah eleza m napr. iha va. 5. Kravsk mlieko patr medzi najsilnejie alergny a asto m u pacientov, chorch na reumatoidn artritdu, pria my vzah k prejavom a zhoreniu stavu. Vetky vrobky z kravskho mlieka (mlieko, jogurt, syry, maslo, peivo) vylte na niekoko tdov a budete prekvapen zlep enm stavu. (84) 6. Uvajte vysok podiel surovej stravy (20-30 %) v podo be surovho ovocia a zeleniny. Pomete vyisti svoje kby, ale pomete imunitnmu systmu. 7. Cvienie je jednou z najdleitejch sast lieby. Naj m po noci, ke s kby stuhnut a trv niekoko mint a hodinu, km sa uvonia. Cvienie odstrauje boles a predchdza deformitm. Dleit je aj sprvny pomer medzi cvienm a odpoinkom, pretoe nadmern cvi enie me spsobi zpal, nepohyblivos zase zvyuje bolesti. Vyerpanos je veobecnm prznakom a za iba postupne zvyujeme. Z nasledujcich cvien cvite denne kad cvik 5-krt: * Urobte ps a potom prsty vystrite; * Tote zpstm v plnom kruhu; * Krte celmi ramenami do kruhu; * Polote prsty ruky na to ist rameno, potom do strn vystrite cel ruky; * Krte nohy v kolench, priahujte k bruchu a vystierajte; * Leiac na chrbte dvhajte najprv jednu nohu, potom dru h kolmo nad seba;
82

* Leiac na bruchu dvhajte na chvu striedavo nohy do zadu; * Leiac na bruchu dvhajte hlavu a ruky; * Sediac na posteli s nohami cez okraj, kmitajte nohami do strn s prekriovanm nh do polovice ltok; * Stojte na celch chodidlch, zdvihnite ruky nad hlavu a pomaly sa postavte na piky; * Sadnite si na ltka, nohy polote chrbtom chodidiel na zem. Dozadu sa podoprite rukami a pomaly prenajte vhu na chodidl, zaklanm sa dozadu a dvhanm ko lien zo zeme. * Cvienie bude efektvnejie, ak sa pred nm dobre vyhrejete. Cvite opatrne a pomaly. 8. pln odpoinok v posteli je vhodn najm pri aktnom zpale, pri zhoren 2-4 hodiny poas da. Prevenciu kontraktr stehnovch kbov zabezpete minimlne 30-mintovm leanm na bruchu. Lete bez vanka, bez podloench kolien, s vystretmi rukami veda tela, dlaami hore. 9. Pacienti s nadvhou by mali zni hmotnos, pretoe nadvha kod kbom, ktor sa zastuj na udran tela vo vzpriamenom postoji. 10. Neustle sledujte sprvny postoj a pozciu konatn. Ne dovote bolestiam vytvra deformity. 11. Jemn bavlnen rukavice na noc udria teplotu kbov prstov a zabrnia vzniku rannej stuhnutosti. 12. Teplo udrte aj elektrickm vankom (poas spnku). Mnoho ud tvrd, e spnok v spacom vaku m rovnak inok.

83

13. Raajie nahriatie v teplom kpeli alebo v sprche odstrauje stuhnutos. V aktnom stave na bolestiv a zaplen kby aplikujte adov obklady. 14. Mase s rovnako vemi uiton. Nemasrujte vak aktne zaplen kb. Mas m by aplikovan na okolit svaly - nie na kby. 15. Striedanie tepla a chladu - 6 mint tepla a 4 minty chla du vrazne zlep prekrvenie postihnutej oblasti. 16. Znme parafnov kpele i zbaly s blahodrne. Pa rafn prehreje tkanivo skr a lepie ako ostatn hmoty. 17. Obklady z erstvho strhanho chrenu, roztlenho horinho semena, alebo zmesi tchto ltok v pomere 1:1 s vyskan a obben. Do gziky zabalte pri praven hmotu a v tenkej vrstve rozprestriete nad pos tihnutm miestom. K podrvenmu horicovmu semenu mete prida toko teplej vody, aby sa masa spojila.

84

18. kapitola

Senn ndcha
Je alergickm ochorenm. Spravidla sa vyskytuje na jar a na jese, ale udia s alergiami napr. na prach, na perie, i zvieraciu srs mu ma akosti po cel rok. Senn ndcha je vyvolvan vdychovanmi alergnmi (ltkami spsobuj cimi alergick reakciu organizmu), alergizujcimi potravina mi at. Vyhbanie sa vetkm monm kodlivm - pozna nm aj predpokladanm - ltkam je vdy na mieste. Treba by dsledn. Inak doplca lovek vemi neprjemnmi a kosami. Slzenm, plenm v oiach, riedkym vtokom z no sa, kaom, saenm dchanm i bolesami hlavy. Such vetern dni, jazda v otvorenom aute, prca na zhrade zhor uj prejavy. Rann a veern hodiny s zvl neprjemn. Pe trv je vemi astm alergnom a pri kosen, ke sa do vzduchu dostva najviac tohto peu, alergici trpia najviac.

Lieba
1. 50 % det preukzalo zlepenie stavu po nealergizujcej strave. (85) Mlieko, okolda, vajka, kukurica a citrusy bvaj najastejmi potravinovmi alergnmi. Vyhba sa treba pranmu prostrediu. 2. Matrace by mali by zakryt plastickm obalom (igelit, mikrotn). Vyhbajte sa vlnenm postenm prikrvkam a sedakm vypchatm konskm vlasom (v minulosti). 3. Nedrte v dome zvierat.
85

4. adov obklad na elo, asto vymiean, udran mini mlne jednu hodinu v kuse a 3-6 hodn preruovane me vs na dlh dobu zbavi problmov. ad je zaba len do tenkho uterka. 5. Cvienie zniuje nosov sekrciu. Sta aj 3 minty zv i tepov frekvenciu na 100 a 130 tepov za mintu a opuch i vtok mizn. 6. Horci kpe nh vrazne pomha proti opuchu v dutine nosnej. 7. Vyhbajte sa podchladeniu tela i konatn. Presun krvi z odkrvench konatn me spsobova opuchy i zdurenie sliznice nosa. 8. Pobyty na horch s vemi odporan. 9. Najm u malch det a kojencov: vyhbajte sa kmeniu det umelmi nhrakami materskho mlieka typu Sunar, Feminar at. Vetky s zaloen na bze kravskho ' mlieka a ako u bolo pri astme spomenut, toto mlieko obsahuje jeden z najsilnejch alergnov v potravinch, ktormi je diea od tleho veku drden. 10. Pouvajte orechov a sjov mlieka- v prpade e ne mete doji alebo v obdob po prechode na plnohod notn stravu. 11. Rozpustenm jednej ajovej lyiky soli v pol litri vody zskate roztok, ktor pouvajte na kloktanie a preplachovanie nosa. Naberiete son roztok do st, snate sa uzavrie priechod do paerka pritiahnutm brady ku krku a vydchnutm cez nos sa snate roztok z st pre hna" nosom von. 5 a 6-krt denne pri zpche nosa na jeho preistenie.
86

19. kapitola

Sinusitis
Sinusitis- znamen udovo zpal dutn. Dutiny (sinnusy) s umiestnen v kostiach tvre (lcna a elov kost) a s spojen s dchacmi cestami. S vystlan vlastnou slizni cou, a preto mu podahn zpalu. Sliznica nosa m vlast n obrann systm (produkuje lyzozm), ktor vytvra urit odolnos voi chorobm. Fajenie, alkohol, mnoho liekov a infekcie zniuj innos prirodzench ochrannch me chanizmov tela a vytvraj nchylnos na zpal dutn. Roz renmi prinami ochorenia s infekcie hornch dchacch ciest (chrpka, ndcha), ktor pre anatomick usporiadanie ahko prestupuj z hornch dchacch ciest do dutn lebe nch kost. Inou vznamnou prinou je alergia. Plvanie, potpanie, smrkanie poas ochorenia hornch dchacch ciest pomha zana infekciu do dutn a respiran efekt me vyvola zpal dutn. Najtypickejmi prznakmi s pocit plnosti v nose, bolesti hlavy, strata chuti do jedla, nutkanie na zvracanie, kae, bo lesti v hrdle, krabanie, zahlieovanie hrdla at. Pacienti mu ma zven teplotu. V zvanejom prpade i hor ku. Maximum bolesti je zvyajne pociovan v hornom zuborad, na lcach, ale me by pociovan i boles o. Probl my sa objavuj urit dobu po prebuden a trvaj do nesko rho popoludnia. Zpal dutn v uchovch kostiach me vy vola tup boles za oami, boles pri onch pohyboch, slze nie, niekedy kriabanie v hrdle a non kae. (86)
87

Lieba
1. Fajenie i zdriavanie sa v nafajenom priestore drdi sliznicu a zhoruje prirodzen istiaci pochod organiz mu. Treba sa vyhba tabakovmu dymu i ostatnm dy mom a smogu. 2. Vyhba sa aj chladnm, vlhkm podmienkam, ktor vy volvaj stiahnutie ciev (vazokonstrikciu), zhoruj fun kciu ochrannch bielych krviniek (leukocytov). 3. Udriavajte rovnak teplotu v miestnosti. Vyhbajte sa prudkm zmenm teploty vzduchu. 4. Vlhkos medzi 40-50 % zlep v stav. 5. Dostaton prjem tekutn podpor oisovanie a odchod hlienov (6-8 pohrov denne okrem tekutn v strave). 6. Vyhbajte sa nosnm kvapkm, pretoe mnoh vyvol vaj sptn inok: po poiatonom stupe opuchu nos nej sliznice s cievy prostrednctvom autonmneho nervovho systmu uvonen a ich dilatcia (roztiahnu tie) spsob al opuch sliznice. Pri dlhodobom uvan nosnch kvapiek me sa vyvin nvyk (pozri senn ndcha). 7. Horce obklady dutn pomu uahi odchod hlienu. Vymkan uterk namoen v horcej vode prilote na 5 mint na miesto bolesti, potom adov obklad na 30 se knd. Opakujte 3-krt a konite adovm obkladom. 8. Nahriatie dutn pome zmierni boles: 10 a 20-mintov ohrievanie soluxom, infraervenm iariom, 60 W iarovkou alebo iba horci obklad opakujte 3 a 4-krt denne.
88

9. Mierne slan roztok vlanej vody (tretina lyiky na 2 dcl) preplachujte cez nos (pozri senn ndcha). 10. Naparovanie sa nad vriacim sonm roztokom s kamil kami je znma a osveden metda. Horci slan a vlh k vzduch vborne prenik do dutn a pomha uvoni hlieny. 11. Pepermintov aj pomha uvoni dchacie cesty, rovna ko ako aj vdychovanie pr terickch olejov (eukalyptov, mentolov) v saune alebo v horcej pare. 12. Plvanie a potpanie napomha prenosu infekcie z no sa do dutn a mali by ste sa im poas infekcie v nose vy hba. Aj let v lietadle vo vysokch vkach uahuje pre chod hlienov z nosa do dutn. 13. Alergick ndcha je astou prinou sinusitdy, a preto sa vyhbajte vetkm ltkam a potravinm, ktor vm spsobuj alergick prznaky. 14. Horci kpe nh je vemi inn pri uvonen upchatch nosnch dierok a uahuje odchod hlienov. 20-30 mint drte nohy v horcej vode a pripanm vody udrujte stlu teplotu. Kpe ukonite oplchnutm nh v stude nej vode a krtkym vyhriatm v posteli, km nohy nepres tan tpnu. Mete aj niekokokrt denne opakova. 15. Hladovka me by celkom uiton, hlavne v zaiato nej fze, ke vynechanm jedla, pitm zeleninovch tiav a dostatonho mnostva tekutn napomete vyluo vaniu toxnov a baktri z dchacch ciest. 16. Aj aktivovan dreven uhlie, o ktorom sme u hovorili, viae na seba toxny a pomha organizmu porta sa s infekciou.
89

17. Cesnakov aj: V lke trochu vychladnutej, prevarenej vody (okolo 60-70 C) rozmixujte 2-3 stredne vek striky cesnaku a pite 3-krt denne 5-7 dn. 18. alm spenm pouitm cesnaku je takto postup: Vyberte si mal strik (asi ako vek kvov zrnko), jemne ho oistite len prstami tak, aby sa neporuila jeho jemn kotika. Vlote si ho pod horn peru medzi as no hornho zuboradia a vntorn stranu pery. Nem tpa. Nechajte ho v stach poas celho da. 2-krt den ne vymieajte za nov 7-10 dn. Zo zaiatku vm bude cesnak mono trochu preka, ale asom si zvyknete so strikom cesnaku i spa bez problmov. Vyberajte si tak striky, aby vm neodvali sta. Ltky, ktor sa uvouj z cesnaku prestupuj vetkmi tkanivami hlavy a pomhaj liei i star zpaly dutn, u, zubov a pod. Ak si cesnak sprvne pripravte, nebude v dych vbec neprjemne zapcha.

90

20. kapitola

Tonsilitis
Infekcia tonzl (mandl) sa nazva tonsilitis. Mandle s sasou obrannho systmu lymfatickho tkaniva a pra cuj podobne ako lymfatick uzliny roztrsen po celom tele - chrniac telo pred nkazou. S umiestnen po oboch stra nch hrdla pod koncom mkkho podnebia a tmto svojm umiestnenm s dobre pripraven plni funkciu strcu. Lymfocyty (druh bielych krviniek) z mandl maj rovnak schopnos zabja baktrie ako lymfocyty v krvnom obehu. Kad manda obsahuje a 200 milinov lymfocytov. Exis tuj dkazy, e udia, ktorm boli mandle odstrnen, maj znen odolnos proti mnohm aktnym infeknm choro bm a s astejie chor ako udia, ktor mandle maj. Zpal mandl zana ako boles v hrdle, krabanie, teplota, ne dostatok chuti dojedla, svalov boles. Lymfatick uzliny na krku mu opuchn. Prznaky trvaj 24 a 72 hodn a potom do tda postupne zmizn. Mandle potom mu by zduren a erven. Roky sa predpokladalo, e vybratie mandl vedie pri ich astch zpaloch k odstrneniu problmov. Dnes sa u mnoh lekri umdrili a uznali, e odstrni tkanivo, kde sa choroba prejavuje, neznamen zabrni vstupu choroby do organizmu, najm ak tm tkanivom je lymfatick uzlina, ktor m za lohu organizmus brni. Dr. Richard Rapkin, riadite detskej nemocnice a profesor pediatrie na New Jersey Me dical School hovor, e iba rakovina a upchvanie dchacch ciest s absoltnymi indikciami pre odstrnenie mandl. (87)
91

Lieba
1. Poas prvch hodn je vhodn priloi adov obklad (a dov dr v tenkom uterku) na krk a do bolesti. Potom na 4-6 mint tepl obklad a znovu adov. Strieda asi jednu hodinu, potom pol hodiny klokta vlanm harman ekovm ajom, jemne slanou vodou. alej 5 a 10-mintov kloktanie kad hodinu. 2. Kad polhodinu 2 polievkov lyice citrnovej alebo po maranovej avy. Vyhba sa fajeniu a fajiarom. 3. Vysok prvod tekutn je vemi iaduci. Poas 3-4 dni pi 7-10 pohrov tekutn, bylinkovch ajov, minerlok. Udriava o najsvetlej mo. 4. Tepl obklad me by na krku medzi jednotlivmi krokmi lieby. 5. ahk strava, bez tukov a pln vynechanie cukrov (cu kor stolov, med) je vemi iaduce. Najlepie je prv 2 dni neprijma iadnu tuh stravu, len ovocn avy vetkch druhov nesladen, prpadne surov ovocie. 6. 3-krt denne 2 dl cesnakovho aju, pripravenho rozmixovanm pretlaenho cesnaku (1-2 stredne vek striky v 2 dl vlanej prevarenej vody). 7. Zmrzlina nie je vhodn ani poas zpalu, ani po vybrat mandl. Obsahuje potravinov alergny, mnostvo vo nho cukru, farbiv, nadbyton tuk.

92

21. kapitola

Varixy - kov ily

Kov ily s vakovite rozren, vinut elongovan po vrchov ily, najastejie umiestnen na dolnch konati nch, zriedkavejie na bruchu, hrudnku a hornch kona tinch. alm miestom vskytu je konenk (hemoroidy zlat ila) a paerk (pri cirhze peene). Je to vemi ast ochorenie - v slovenskej populcii vo veku 30-60 rokov postihuje asi 15 % muov a asi 20 % ien. ( 8 9 ) Primrne je ochorenie vyvolan menejcennosou steny ily, ktor sa v miestach oslabenia vydva. Vsledkom je aj nedovieravos chlopn v ilch - ktor za normlnych okolnost maj pomha udriava protigravitan prd krvi k srdcu najm v dolnch konatinch - a z nej vyplvajce hromadenie krvi v ilch a rzne toky medzi povrchovm a vntornm ilovm systmom. Sekundrne varixy vznikaj na zklade zpalu, po raze a podobne. Vred predkolenia komplikuje asto kov ily, najm u starch ud. Prznakmi s tup bolesti v ltkach, ke, ktor prichdza j poas spnku v noci, konatiny opchaj a nakoniec sa me vyvin zpal s bolestivm zdurenm l. Nebezpem je trombza, ktor me ohrozi i ivot pacienta. Varixy sa asto objavuj poas tehotenstva. Vtedy je potrebn siln prevencia, pretoe tak mu varixy po gravi dite zmizn. Dr. Denis Burkitt vie, e kov ily, hemoroidy, hitov hernia (prietr cez brnicu do hrudnka) a revn divertikulza (vnelky revnej sliznice do vntra reva) s vsled93

kom zvenho vntrobrunho tlaku, ktor vyvjaj udia pri tuhej, malej a zriedkavej stolici (t. j. vtedy, ke strava nem dostatok vlkniny).

Lieba
1. 15 mint svinej chdze 4-krt denne pomha v prci l lepie odvdza krv k srdcu. ( 9 0 ) 2. Dostatok vlkniny v strave je najlepm preventvnym faktorom. Pln, nafknut revo tla na ily v dutine brunej a cez ne sa potom prena zven tlak i na ily dolnch konatn. 3. Namhav stolica zvyuje tlak v ilovom systme dol nch konatn a dlhodobo sa uplatuje pri rozvoji varixov. 4. Nepouvajte podkolienky, panuchy ani ni, o sahuje doln konatiny a zanechva vrazn stopy na koi. Obmedzuje to v normlny krvn obeh v dolnch konatinch. 5. Horce kpele alebo nadmern opaovanie vyvolva re laxciu stien l, hromadenie krvi a mali by ste sa im preto vyhba. 6. Dlh sedenie bez pohybu so zohnutmi kolenami zhor uje prdenie krvi. Nedovote zabrni prirodzenmu prietoku krvi - kad hodinu vstate a 4-7 mint pocvi te nohami, prejdite sa. 7. Plvanie je idelny port. Hydrostatick tlak vody pom ha svalom vytlai" krv k srdcu, konatiny s odahen. Plvanie zapja pca, srdce a vek skupiny svalov do prce. 8. Chodenie naboso zlepuje krvn tok a cvi svaly nohy.
94

9. Prekriovanie nh v kolench je nevhodn, lebo obme dzuje cirkulciu. 10. Cvite lenkami alebo prstami nh vdy ke sedte. 11. Odpoinok so zdvihnutmi nohami pomha uahi nvrat krvi k srdcu. 12. Podobne 5-6 hlbokch ndychov a vdychov niekoko krt denne. 13. V tehotenstve - ke plod tla na doln dut ilu (vena cava inferior v dutine brunej) - je vhodn trvi denne nejak as (napr. pri tan a pod.) na kolench a lakoch alebo kolench a dlaniach s vystretm chrbtom. Odah uje to iln systm. 14. Ak s varixy aktne bolestiv, ahnite si s nohami zdvih nutmi asi 15 cm nad rove srdca. Prilote tepl obkla dy na nohy. 15. Nemastn dita zabrni nepriaznivm krvnm zmenm (zahustenie). 16. Dvakrt denne tepl sprcha ukonen postriekanm nh studenou vodou a mas uterkom je uiton. 17. ahk mas prstami od lenkov a po stehn smerom k srdcu pome odtoku hromadenej krvi.

95

22. kapitola

Zpal strednho ucha

Je to ast problm v detskom lekrstve. Zvykne nasle dova po obyajnom prechladnut, zpale hornch dcha cch ciest, arlachu i inch detskch ochoreniach. U det sa vyskytuje najm v prvch troch mesiacoch ako otitis media acutum neonatorum. U det, ktor nevedia vyjadri miesto bolesti, mono zatlaenm na predn ploch hrbolek pred vonkajm zvukovodom (tragus) vyvola bolestiv reakciu. Chlapci i mui trpia na zpal strednho ucha astejie ako dievat a eny. U det s anatomick pomery vhodnejie pre vznik ochorenia, preto a 35 % det m v priebehu prv ho roka ivota jeden alebo i viac atakov. U malch det sa k bolesti v uchu, podrdenosti a poruchm sluchu mu prida problmy s prijmanm stravy, spnkom a hnaka. Ojedinele sa zpal me prenies do okolia a spsobi v nej priebeh s vysokmi teplotami. Vtedy je nutn nasadi etrn antibiotikum. Prevenciou vak mono ochoreniu tak mer plne zabrni.

Prevencia
1. Deti by sa mali vyhba silnmu fkaniu nosa proti sil nmu odporu pri ochoreniach hornch dchacch ciest, pretoe vtedy sa infikovan vtok ahie dostva do strednho ucha.

96

2. Dojat by mali by (nielen vzhadom na toto ochorenie) pridjan. Pri dojen s vo zvislejej polohe a anato mick podmienky viac zabrauj vstupu potravy a bak tri do dutiny Eustachovej trubice a strednho ucha. Cicanie z fae vytvra silnej podtlak v Eustachovej tru bici, m sa zvyuje pravdepodobnos vstupu cudzch ltok do trubice. Dojen deti maj ni vskyt ochore nia, km deti, ktorm bola predasne podvan umel viva trpia vemi asto. ( 3 3 , 3 4 ) 3. Ochorenie dvaj niektor odbornci do svisu aj s aler giou. Mali by by preto vylen siln alergny ako krav sk mlieko a npoje cola, vajka, okolda. Aj citrusov plody s pre mnoh deti alergizujce. Namiesto kravsk ho mlieka pouva sjov. 4. Dostatok tekutn pomha lepie vyplavi sekrt. 5. Vemi opatrne pouva lieky typu Sanorin, Sanorin emulzia, ktor sce okamite zmiernia problmy s d chanm nosom, ale vytvraj siln nvyky. (Poznm lo veka, ktor sa od detstva nevie zbavi nvyku na Sano rin, a hoci ndchu nem, kad hodinu, polhodinu, si mus kvapka do nosa. Nepomohlo by ani chirurgick odstrnenie sliznice.) Okrem toho prli vysuuj. 6. Mierne zvi hlavu poas spnku - zlep to odtok hlie nu. 7. Fajenie i pobyt v zafajench miestnostiach (zd sa, e ete viac) a ivot s fajiarmi sa podiea na vzniku tchto problmov. 8. Vyhba sa presladzovaniu, sladkostiam, pretoe nad bytok cukru zniuje obranyschopnos organizmu proti infekcii.
97

Lieba
Niekoko tdi ukazuje, e uvanie antibiotk a antihistamink nezlepuje stav, naopak, zvyuj riziko zalepenia ucha" hustm hlienom. ahk stavy sa, samozrejme, vylie ia aj spontnne, ale pre urchlenie lieenia a na podporu organizmu odporam: 1. Aplikova loklne teplo - ohrievanie Soluxom, pri oby ajnej iarovke, priloenm fae s teplou vodou, zaba lenou v uterku, k prednej strane ucha, niekokokrt za de po 10 mint. 2. adov vrecko poloen pred ucho pome zmierni vie bolesti a zmeni opuch a tlak. 3. Tepl (okolo 40 C) olivov olej kvapkan do ucha je v born proti bolesti. 4. Naparovanie sa poas horceho kpea je uiton. 5. Horci kpe nh pomha odstrni siln prekrvenie z palu v uchu a zmierni boles. 10-30 mint drte nohy vo vode horcej, ak znesiete. Hlavu drte v chlade (stude n obklad, ad). Kpe zakonite adovou sprchou na no hy, (hlava stle so studenm obkladom) a potom sa teplo oblete. 6. Strava poas ochorenia by mala pozostva len zo su rovho ovocia a zeleniny a celozrnnch vrobkov. 7. Kloktanie teplou vodou 10-15 mint 3-krt denne po jedle je vemi inn. 8. Aj pri liebe zpalu strednho ucha prrodn lieba vyu va aktivovan dreven uhlie, ktor u ns zatia ne dosta. Pouva sa vntorne-cmanm tabletiek -a lo98

klne - vloenm vlhkho kska tabletky drevenho uhlia do vonkajieho zvukovodu. Cesnak tie nachdza uplatnenie pri liebe otitdy. Do tenkej gziky zatote pokrjan jemn ksky oisten ho strika cesnaku, ktor vymieate 3-krt denne. Cesnakov tampny pripravujte vemi preczne, aby ne zostal ksok gzy alebo cesnaku pri manipulcii vo zvukovode hlbie.

99

23. kapitola

Zpcha
Zpcha, alebo tie obstipcia, je vemi astm zjavom medzi civilizovan sa stravujcim" obyvatestvom. Je defi novan ako zriedkav, nepravideln, namhav vyprzdo vanie tuhej a suchej stolice. Takto trp podstatn as nho obyvatestva. Iba mlokto vie, e normlne a zdrav je, ke stolica ani vetry nemaj neprjemn zpach. Spomalenie prechodu trveniny revom spsobuje poru enie normlnych funkci reva, hnilobn procesy vyvolan vekm prvodom mnostva hnilobnch baktri v mse, mlienych vrobkoch a kvasn procesy spsoben vyso km prvodom jednoduchch cukrov a nevhodnou kombin ciou potravn maj za nsledok nielen potlaenie vznamu prirodzench mikroorganizmov pre udsk revo priazni vch, ale aj vznik kodlivch prudko jedovatch ltok, ktor v plynnej i tekutej podobe prestupuj stenou reva priamo do krvi a zaplavuj cel organizmus. Dnes vieme, e vina chronickch chorb (bolesti hlavy, niektor ndorov ocho renia, chronick zpaly vetkch orgnov), ale aj aktnych ochoren (zpaly hornch dchacch ciest) je spsoben chorm revom, chorm - v zmysle psobenia baktri nefyziologickch, ktor spsobia znetvorenie revnho obsa hu - prejavujcim sa napr. neprjemnm zpachom stolice a vetrov. Za normlnych okolnost ani jedno z nich nem ne prjemn zpach ma.

100

Okrem charakteristicky tvrdej a suchej stolice sa zpcha prejavuje bolesami hlavy, brunmi akosami, nedostat kom energie, zlou chuou do jedla, ale aj bolesami v chrbte. Vskum Dr. Denisa Burkitta na africkch kmeoch s vy sokm prvodom vlkniny ukzal, e maj minimlne pkrt viu hmotnos dennej stolice ako priemern Eurpan a e doba od zjedenia potravy po jej vylenie v stolici je polo vin v porovnan s touto dobou u loveka na civilizovanej strave". Mnoho autort sa domnieva, e pravideln stolica v urit pravideln denn dobu je lepia ako stolica nepra videln. Najprhodnej as je pred alebo tesne po raaj kch. S udia, ktor maj stolicu po kadom jedle, teda tri krt za de. Me to by normlne. Hlavn faktory zodpovedn za vznik zpchy s: * nedostatok vlkniny, * mlo tekutn, * mlo telesnej aktivity, * emon naptie. Zpcha me by spsoben aj poruchami hormonlny mi, upchatm reva z rznych dvodov (ndor, k a pod.). Vdy vtedy sa k zpche pridruuje cel rad inch prznakov, ktor umonia diagnostikova ochorenie a liei ho.

Prevencia a lieba
1. U som spomenul vznamn inok vlkniny. Bez zv enia prvodu tejto skupiny uhovodkov nie je mon aka zlepenie. Vlknina, ktor patr medzi uhovodky, je tvoren viacermi definovanmi druhmi (celulza, hemicelulza, pektn, gumy, slizy at) a niektor tieto dru hy nie je organizmus schopn trvi a vyui, preto pre chdzaj revom bez zmeny. Svojou prtomnosou vak
101

podporuj revn pohyby (perstaltika), viau na seba vodu, tm zmkuj revn obsah a uahuj jeho vylenie. Zdrojom vlkniny s strukoviny, obilniny, celozrnn vrobky, listov zelenina, koreov zelenina, ovocie i. niektor druhy semien. Kukurin otruby s lep m prostriedkom proti zpche ako penin. (91) 2. Poda nedvnej tdie, eny, ktor jedli viac ovocia a ze leniny, zpchu nemali, aj ke ich strava dosahovala tak mer tak ist mnostvo vlkniny ako strava ien, ktor jedli ovocie a zeleninu zriedkavo a trpeli na zpchu. (35) 3. Vina nepriaznivch vplyvov zpchy je vyvolan jej medicinlnym lieenm. Laxatva (lieky na vyvolanie sto lice) pri svojej dlhej ceste revom drdia cel trviaci systm, ale spsobuj aj straty draslka, urit oblikov problmy a od roku 1957 sa predpoklad, e uvanie laxatv vedie aj k zpalu slepho reva. (92) Minerlne oleje i tekut parafn (Lafinol) s najnebezpenejie, zniuj vstrebvanie fosforu, vitamnu A, D, K, E a karotenoidov. ( 9 3 ) Dlhodob uvanie minerlnych olejov me vy vola rakovinu hrubho reva a konenka. Zd sa e uvanie vlkniny v prirodzenej potrave, odstrauje potrebu uva prehadl.(36) 4. Bol dokzan vzah medzi obezitou a zpchou. (94) Pri nadvhe je vhodn redukova hmotnos na idelnu. 5. Mal studen klystr je asto vhodn pri vytvran nvyku na pravideln stolicu. Asi 1-2 dl studenej vody treba za vies do rekta, udra jednu mintu a potom vyprzdni. Aplikova vdy v rovnak denn dobu. 6. aj z listov senn je inn prrodn prehadlo, ale jeho ast pouvanie me spsobi laxatvny nvyk, o znamen, e bez neho nedjde k vyprzdneniu stolice.
102

aj z listov sa nepripravuje varenm ani zaparenm, ale iba vylhovanm listov pri izbovej teplote. Je to dleit. 7. Brun mas je vhodnm prostriedkom ako podpori pohyby riev. Me ju vykonva in osoba jemnmi kr ivmi pohybmi a rytmickm stlanm brunej steny, alebo si ju me lovek vykona sm ganm pritlaenej tenisovej loptiky po bruchu v ahu. In druh automase: Zhlboka nadchneme a plne, silne vydchneme, potom zadrme dych a 10 a 15-krt rchlym vahovanm a vypuanm brucha masrujeme rev. Cvik opa kujeme 4-5 rz pred stolicou. 8. Krtke studen kpele mu by tie uiton. 9. ivone bielkoviny treba vyli pre riziko rozvoja hni loby v revch. Vetky s nzkeho obsahu vlkniny. 10. Siln vyerpanie me by prinou zpchy. (95) 11. Nhliv a nepravideln stolovanie vytvra nepravi delnos aj vo funkcii reva. 12. Vetky lieky proti zpalom a antihistaminik s prirodze n vysuovacie ltky a mu spsobi, e stolica je vysuenejia ne zvyajne. Tabletky na trvenie proti bo lesti, amfetamn a preparty proti kau (obsahujce koden) mu nepriaznivo ovplyvni funkciu konenka. (96) 13. Cvienie, prechdzky a rekrean port zvyuj pre krvenie, prcu srdcovho svalu i brunch svalov a oboje je nutn pre sprvnu funkciu riev. 14. Prejedanie sa vedie k zpche a treba sa mu preto vyh ba. (97) 15. Mlieko je vemi rozren faktor vyvolvajci zpchu. (98) Cukor kravskho mlieka, laktza, svojou prtomnosou
103

vyvolva zahlienenie reva (ale i celho vyluovacieho systmu organizmu) a nsledn poruchy jeho funkcie. almi takmito potravinami s syry, vajcia, jogurty, ry by, vetky druhy msa, avy, biely chlieb a vetky cu krrensk a pekrensk vrobky, konzervovan a pr kov potraviny, koreniny, zmrzlina, zkusky. 16. In potraviny mono uvies ako nositele prehajcich inkov: Slivky s asi najznmejie. Ale patria sem i jabl k, figy, surov pent, sladk drievko, jahody, ktor maj vznamn efekt pri formovan stolice. 17. Zpcha je znmym problmom poas tehotenstva, naj m v poslednej fze. Zrejme je vyvolan mechanickm tlakom plodu na trviaci systm. 18. Neobliekajte si ni, o by vm sahovalo telo. aty by ne mali zanechva erven znaky, stopy na koi. 19. Pri prevencii zpchy je popri dostatonom prvode vlk niny rozhodujci aj dostaton prvod tekutn. 6-8 poh rov tekutn pite v znmom reime: nie poas jedla! Mini mlne 15 mint pred a 30 mint po jedle nepi. Rno na lano vypi 1-2 lky vody, prpadne vlanho jednobylinkovho aju. 20. ierny aj a ierna kva - ako bolo ukzan - ved k zpche. (99)

104

24. kapitola

lov kamene
lov kamene s odborne nazvan cholelitiza a zna menaj prtomnos kamienkov v lnku alebo v jeho vvo de. Kamienky vznikaj zranm sa sast le okolo drob nho jadierka, ktor me vznikn krytalizovanm niekto rch lovch komponentov (najastejie cholesterol). l tvoren peeovmi bunkami je skladovan -v ase, ke nie je potrebn pri trviacich procesoch - v lnku a pozostva z troch hlavnch sast: cholesterolu, fosfolipidov (najm lecitn) a lovch kyseln. almi ltkami obsiahnutmi v li s voda a bilirubin (lov farbivo). l je po jedle uvoovan do tenkho reva a zastuje sa tr viacich a vstrebvacch pochodov tukov a tm i vitamnov v tukoch rozpustnch. Dnes sa vie, e najviu lohu pri vzniku lovch kame ov hraj zmeny v zloen le. l sa me tak zahusti, a sa cholesterol vyzra do krytlikov, ktor s zkladom pre vznik kamienkov. Tieto krytliky drdia sliznicu aldka a robia ju nchylnejou na bakterilnu infekciu, pretoe baktrie sa - najm u ien - v li asto nachdzaj. Vznik potom zpal lnka - cholecystitda. Poda tatistiky 15-20 % populcie trp na cholelitizu, priom u ien je 3 a 4-krt astejia ako u muov. Typickm prejavom tohto ochorenia je lnkov zchvat, ktor je cha rakteristick prudkou kolikovitou bolesou v pravom podrebr pri vyarovan do pravej lopatky a pravej dlane; me by spojen so zvracanm. Menej typickmi prznakmi s: po105

ruchy trvenia, grganie, nechu do jedla, zven vetry, bo lesti v brunej oblasti. Ak sa poas zchvatu niektor ka mienok uvon zo lnka a upch vvod le do tenkho re va, me sa boles vystupova a nsledne vznik ikterus lt sfarbenie koe, sliznc, onch bielok a pod. Odhaduje sa vak, e vek as pacientov nemus ma po cel ivot so lovmi kamienkami iadne problmy. Avak ani tto pa cienti nie s uchrnen od smrtench komplikci. (100) Z prin vzniku cholelitizy sa najastejie uvdza obezi ta, pravideln prejedanie sa stravou nesprvneho zloenia, nedostatok vlkniny v potrave a nedostatok pohybu. Obz ni udia maj vyiu koncentrciu le ako neobzni, o vy tvra uplatnenie sa u opsanho mechanizmu vzniku kry tlikov. (101) Nedostatok vlkniny v strave je jednoznane d van do svisu s nrastom vskytu tohto ochorenia. (102,103, 104) Sas vlkniny - pektn - sa vznamne uplatuje pri liebe: rozpanm u existujcich kameov. (105)

Lieba
1. Dr. Maith zo Singapuru tvrd, e pitie vody pomha pred chdza vzniku lovch kameov.(106) Uvdza sa, e pacienti so lovmi kamemi pij zvyajne mlo vody. Odpora pi vea vody v pravidelnch intervaloch medzi jedlom a tesne pred spanm. Pomha to udriava l v lnku dostatone zrieden. 2. 15-mintov nahriatie v lnkovej oblasti, po ktorom nasleduje adov obklad, to cel zopakovan 3 a 4-krt, zmieruje a odstrauje bolesti, zpal i opuch. 3. Dr, Vlado imko uviedol na 6. gastroenterologickom kongrese, e nedostatok cvienia by mohol by pova ovan za vznamn faktor pri rozvoji lovch kame106

ov. Pritom je dleit pravideln, kadodenn - sta 30-mintov - cvienie, pretoe v doch bez telesnej zae priazniv zmeny v prci lnka nie s pozorova n. (107) 4. Niektor lieky zvyuj riziko tvorby lovch kameov, preto sa im treba vyhba; (napr. stne antikonceptva, Klofibrt, nadmern dvky vitamnu B).(108,109) 5. Nedostatok C - vitamnu vedie u laboratrnych zvierat pravidelne k objaveniu sa lovch kameov. Tento fakt bol nedvno potvrden aj na loveku. (37) Ukazuje sa, e strava s dostatkom vitamnu C (naprklad vegetarinska strava) brni vzniku kameov. 6. Vysoko tukov, vysoko bielkovinov strava zvyuje rizi ko vzniku lovch kameov. Medzi hlavn potraviny, ktorm sa treba vyhba, patr mso, vntornosti, deni ny, mliene vrobky, vajcia, okolda a pod. 7. Aj alergie na potraviny mu by prinou lovch kame ov. V jednej tdii sa u pacientov s kamemi zistila v 83 % nepriazniv reakcia na podanie vajka. Alergiu vak me vyvolva i mlieko, orechy, cibua, mso, kva, pomarane, kukurica, fazua, jablk, paradajky, hrach, kapusta, koreniny, hrby, hydina. Dr. Breneman(110) vyvodzuje zver, e lov kamene a potravi nov alergie maj rodinn vskyt a migrnov zchvaty s asto spojen s cholelitizou. Mysl si, e alergia na vajka je prinou oboch problmov. 8. Zvenie prvodu vlkniny je pre loveka trpiaceho na kamene v lovch cestch plnou nevyhnutnosou. Je pozitvne zisten aj efekt vlkniny, ktor mono vyuva pri lieen a odstraovan kameov, pretoe pomha pri rozpan u existujcich kameov. Okrem toho vlkni107

na viae lov kyseliny, a tm ich odstrauje z orga nizmu a zabrauje nadmernej koncentrcii v lnku. 9. Rafinovan uhovodky (cukry) a prejedanie sa s roz hodujce faktory pri rozvoji cholelitizy. Dr. Burkitt tvrd, e zmena v zloen naej potravy, odklonenie sa od rastlinnej stravy, obsahujcej dostatok vlkniny, smerom ku koncentrovanej a rafinovanej potrave m za nsle dok nrast vskytu kameov v lovch cestch a al ch ochoren. Vetky civilizovan spolonosti zazname nali zvenie spotreby cukrov a tukov za poslednch niekoko desiatok rokov. 10. Dr. Levenson tvrd, e tuky treba obmedzi vemi vraz ne. Zistil, e konzumcia len 10 g tuku za de (teda pod statne menej ako konzumujeme my) pome plne pre ds tvorbe lovch kameov. (38) 11. Pacienti s nadvhou by sa mali zamera na postupn a trval znenie hmotnosti - najlepie na idelnu vypo tan hodnotu. prava hmotnosti mus by dosiahnut pomaly. Rchle schudnutie na kadej dite zvyuje rizi ko tvorby kameov. (39) 12. Bielkoviny rastlinnho pvodu sa mu uplatni pri rozpan niektorch typov lovch kameov. (111) 13. Odstrnenie lnka sa dva do svisu so zvenm ri zikom (a 2-krt) rakoviny reva. Vysok dlhodob koncentrcie niektorch lovch kyseln v reve, kam je l neustle uvoovan, pretoe nie je skladovan v lnku, mu vyvola zhubn rast buniek v sliznici
reva.
(112,113)

14. Novoponknut liek na rozpanie lovch kameov - chenodeoxycholov kyselina u mnohch pacientov
108

zvyuje hladinu krvnho cholesterolu, a tm zvyuje ri ziko vzniku srdcovo - cievnych ochoren. (114) 15. Raajky s vemi dleitm jedlom, pretoe po nonom hladovan je l zahusten a pri kvalitnch raajkch djde k vyprzdneniu lnka, o zabrni udriavaniu vysoko koncentrovanej le a vzniku krytlikov. Pravi delnos stravy je rovnako dleit. 16. Japonsk vskumnci vyvinuli nov ltku, nazvan GS-100, ktor m poda ich sledovan lepie vsledky ako chi rurgick i nechirurgick metdy odstraovania kame ov. Poda objaviteov je tto ltka bezpenejia a m irie vyuitie. Ltka GS-100 rozpa cholesterol. (40) Km vak GS-100 bude dostupn nmu pacientovi, budeme si musie asi chvu poka. 17. Chirurgick poruenie svalu na lovode (sfinkterotmia) zvyuje riziko infekcie lnka 5-krt a riziko vzniku tzv. hnedch kameov a 7-krt oproti klasickmu od strneniu kameov (cholcdocholitotmia). A ete na zver: lnkov opercie s u ns na dennom poriadku, patria medzi najastejie chirurgick zkroky v brunej chirurgii. Dr. Denis Burkitt, znmy anglick chirurg, hovor: Za celch 20 rokov v Afrike som Afrianom odstra oval lnk iba v dvoch prpadoch: jednm z nich bola kr ovn. A tak 50 % africkch lnkov som vyoperoval krovnm." Iba dvaja pacienti za 20 rokov, z toho jedna kr ovn, ktor ila v blahobyte a u ktorej striedmos v jedlch nemono oakva.

109

Preo zeleninov avy

Zeleninov avy pripravujeme na elektrickom odavo vai. Dnes aj u ns mono kpi odstreova- innho po mocnka do kuchyne i jeden z nstrojov na udranie si zdra via. Odporam s kpou radej pr mesiacov poka a kpi si zariadenie zahraninej vroby (napr. zn. Moulinex). Uetrte si tm v budcnosti mnoho komplikci a nervozity pri poruchch lacnejch typov. avy pripravujeme z dobre oistenej, surovej a zdravej zeleniny. Koreov zeleninu poda monosti neistme no om, ale iba kefkou dkladne vydrhneme. Zo zeleru, petrle nu, cvikly a podobne pouvame spolu s koremi a buvami i listov as rastliny. avy maj by vdy erstvo priprave n, pretoe u po niekokch hodinch sa mnoh ltky z nich strcaj. Spomali proces znehodnotenia mono pridanm citrnovej avy a uloenm na spodok chladniky. A teraz u zodpoviem aj otzku z nadpisu. Sila tiav je vo vysokom obsahu vitamnov, minerlov, rastlinnch horm nov, farbv, enzmov, ktorch dlhodob nedostatok v civili zovanej koncentrovanej a tepelne znehodnotenej potrave je prinou mnohch - ak nie vetkch - ochoren. avy preto slia ako koncentrty vetkch spomenutch ltok a uplat nia sa aj v prevencii aj v liebe. Neznamen to vak, e kto pije avy, nemus, alebo nemal by jes zeleninu v prrodnom stave. Ke organizmus podahne chorobe, znamen to, e u vyerpal vetky svoje rezervy (a tie s vek), znamen to, e ovocie m za normlnych okolnost zdravie udriava, aby organizmus vyzdravel a zrove, aby svoje rezervy obnovil. lovek nie je schopn dobehn" zmekan prj mom prrodnch liekov v prirodzenej podobe, preto s od poran avy, do ktorch vetky lieiv sily prechdzaj.
110

Sksme tto silu spolu.

Zeleninov avy
(poda Dr. Normana W. Walkera ) 1 mrkva 2 draslkov (mrkva, zeler, petrlen, pent) 3 kapusta 4 zeler 5 chren, citrn 6 pent 7 grapefruit 8 citrn 9 mrkva, cvikla, zeler 10 mrkva, cvikla, kokos 11 mrkva, cvikla, uhorky 12 mrkva, zeler 13 mrkva, zeler, petrlen, endvia 14 mrkva, zeler, rekovka 15 mrkva, ppava, pent 16 mrkva, zeler, petrlen 17 mrkva, zelen paprika 18 mrkva, hlvkov alt, pent 19 mrkva, hlvkov alt, zelen fazuka, kel ruikov 20 mrkva, petrlen 21 mrkva, rekovka 22 mrkva, pent 23 mrkva, kel ruikov, zelen fazuka 25 mrkva, hlvkov alt, parga

111

Angina pectoris Astma bronchiale Cystitda Diabetes mellitus Gastroenteritida Hypertenzia Chrpka Katarakta Migrna Oblikov kamene Peptick vred Pruritus (svrbenie) konenka Senn ndcha Sinusitis Tonsillitis Zpcha lov kamene

22,2, 11 22,5, 1,21, 14 11,22, 13, 10, 17 22,2, 19, 16, 1,24,25 22, 6, 11, 1,21,8 (v pohri teplej vody) 22, 2, 11,6 22,5,2, 11,14, 18 22, 15, 1, 13, 11 22,2, 11,6, 15, 12 8, 11,22, 13,10,8,20 (v pohri teplej vody) 22, 1, 11,3, 12,4 22,2, 11, 13, 6 22, 5, 11, 13,6, 16, 14 22, 5, 11, 1 22,11,1,2 22, 6, 11, 1 11,22, 13, 10, 8 (v pohri teplej vody)

112

Rozpis zeleninovch tiav

Poda Dr. N. W. Walkera, Norwalk Laboratory of Nutrition Chemistry and sientific research. Rozpisy s stanoven na denn dvku asi 2 lky (480 g), o je minimum, s ktorm mono lieebn spech dosiahnu. Neodpora sa vak denne pi viac ako 6-7 dl tiav popri normlnej strave. 2 5 9 mrkva 210 ml, zeler 120 ml, petrlen 60 ml, pe nt 90 ml ava z 1 citrna, polievkov lyica postrhanho chrenu, vetko zmieame v pohri teplej vody mrkva 240 ml, cvikla 90 ml, zeler 150 ml

Poznmka: Cviklu a zeler vdy pouvame cel - listy aj kore. 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 mrkva 330 ml, cvikla 90 ml, kokosov mlieko 60 ml mrkva 330 ml, cvikla 90 ml, uhorka 90 ml mrkva 270 ml, zeler 210 ml mrkva 270 ml, zeler 150 ml, petrlen 60 ml mrkva 240 ml, zeler 150 ml, rekovka 90 ml mrkva 300 ml, ppava 90 ml, pent 90 ml mrkva 210 ml, zeler 150 ml, endvia 60 ml, petrlen 60 ml mrkva 360 ml, zelen paprika 120 ml mrkva 240 ml, hlvkov alt 150 ml, pent 90 ml mrkva 180 ml, hlvkov alt 120 ml, zelen fazuka 90 ml, ruikov kel 90 ml mrkva 260 ml, petrlen 120 ml mrkva 300 ml, rekovka 150 ml
113

22 23 24 25

mrkva 300 ml, pent 180 ml mrkva 240 ml, pent 120 ml, kvaka 60 ml, e rucha poton 60 ml mrkva 180 ml, kel ruikov 150 ml, zelen fazuka 150 ml mrkva 240 ml, parga 120 ml, hlvkov alt 120 ml

114

Lieiv bylinky v akcii

N knin trh ponka mnostvo vemi kvalitnch publi kci o lieivch rastlinch a ich vyuit, preto som do tejto knihy umiestnil iba vybran rastliny a ich drogy. Opisova zber, zloenie, spsob schovy a pecilne prpravy by bolo nad rmec mjho zmeru. Vo veobecnosti plat, e aje, zpary a Odvary pripravujeme z jednej polievkovej lyice na 200-400 ml vriacej vody. Mojm zmerom je vak ukza, e k liebe lieivmi by linkami netreba pristupova skepticky ani netreba predpokla da, e znalos celej flry mierneho psma je nutn. Bude Vm stai spozna (zo zaiatku) pr znmych rastliniek, o ktorch ste mono ani nepredpokladali, ak s zzran. Chcem len upriami Vau pozornos na lieky, ktor mono njs v prrode a spene ich vyui. Chcem Vm len ukza, e toho naozaj nepotrebujete vea. Pri zbere apelujem na V cit a etrnos k celej prrode. Angina pectoris plody, listy a kvety hlohu jednosemennho, plody kpru voavho, va srdcovnka oby ajnho Asthma bronchiale jarn vhonky borovice lesnej, va jablnka obyajnho, kore omanu pravho, kvety a korene pivonky obyajnej, kvet, kore a listy prvosienky jarnej, listy skorocelu kopijovit ho, listy a kore phavy dvojdo mej (ihava) mliena ava z vate lastovinka vieho
115

Bradavice

Cystitda Diabetes mellitus

va a kvet rebrka obyajnho (my chvost), plod bedrovnka anzovho (anz) listy a plody brusnice uoriedkovej (uoriedka), such fazuov struky bez semien, kore lopcha vieho, kore pha vy dvojdomej, listy ppavy le krskej, plody rue povej (pky) va lastovinka vieho, listy orecha krovskho, va ppa vy lekrskej, kvet rumaneka kamilkovho kvet a plody bazy iernej, va ruty voavej, va prasliky ronej va paliny pravej, kore, kvet a listy prvosienky jarnej, cibua cesnaku kuchynskho, va dky materinej va ruty voavej, kore dra obyajnho list a kore phavy dvojdomej (ihava) - zvonka, kore paprade samej - kpele plod bedrovnka anzovho (anz), listy a plody brusnice u oriedkovej (uoriedky), kore dra obyajnho, kore ihlice ronej, va zlatobyle obyaj nej, va a kvet eleznka lekr skeho kore kostihoja lekrskeho, kore ibia lekrskeho, va

Gastroenteritida

Hypertenzia Chrpka

Katarakta Kov ily Oblikov kamene

Peptick vred
116

jablnka obyajnho, list jaho dy obyajnej, kore lopcha vieho, kvet nechtka, va rozchodnka prudkho, listy skorocelu, va stavikrvu vtie ho, plod koriandra siateho, plod kpru voavho Psoriza Reumatoidn artritda va lastovinka vieho, va prietrnka holho - oboje pi vo forme zparov kvet levandule zkolistej, va a kore betoniky lekrskej, such struky fazule zhradnej (bez semien), tinktra lopchovch koreov vyluhovanch v 70 % alkohole - vtiera sa dokoe, plody gatanu konskho, va ruty voavej, va zlatobyle obyajnej va repka lekrskeho va repka lekrskeho, kvet nechtka lekrskeho, kvet ru maneka kamilkovho

Sinusitda Zpal mandl Zpal strednho ucha

ava z erstvej bazalky pravej-loklne, va komonice lekrskej - odvar loklne listy a plody senn, korene Zpcha rebarbory, stielka puzgierky islandskej, semeno anu siate ho, kra kruiny jelovej lov kamene plod bedrovnka anzovho (anz) Spracovan poda publikcie Dr. D. Pamukova a prof. Ch. Achtardieva: Prrodn lekre, vydavatestvo Prroda 1986.
117

Pouit literatra
1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. American Heart Journal 93(6): 803 - 804, June, 1977. Medical Self - Care, Summer 1981, str. 47 - 48. Journal of Allergy 45: 310-319, May, 1970. Medical Journal of Australia 2: 614-617, Nov. 28, 1981. American, Journal of Public Healt 72: 574 - 579, 1982. Homola, Samuel, D. C: Doctor Homola s Natural Healt Remedies. West Nyack, NY: Parker Publishing Co. 1973, str. 43. Graedon, Joe.: The People s pharmacy. New York: St. Martin s Press, 1976, str. 100. Hospital Medicine, November, 1980, str. 47. Archives of dermatology 111: 930, July, 1975. Phipps, Wilma., R. N., Barbara C. Long, R. N. and Nancy Woods, R. N. Shafers Medical Surgical Nursing. St. Louis: C. V. Mosby Company. 1980, str. 1031 - 1032. Medical Self Care, Pring, 1981, str. 9 - 1 4 . New England Journal of Medicine 302 (10) 886-92 April 17, 1980. Lancet 2:716, October 3, 1981. Diabetes are 3 (1)41 - 4 3 , January - February, 1980. Williams, Sue R.: Nutrition and Diet therapy, 6.4 edition: Rimes Mirror (Mosby College Publishing, St. Louis, 1989, str.800). American Journal of Clinical Nutrition 33: 561 - 569, August, 1980. Comittee on Diet and Health, Food and Nutrion Board, National Research Council. Diet and Health: Natl. Academy Pressm Washington D. C 1989, str. 657. Trash, A. M., C. L. Trash Jr. Home Remedies: Trash Publications, Seale 1981, str. 157. The Lancet 1 (8160) 120 - 212, January 19, 1980. Journal of the American Medical Association 173: 1227,1930. The American Journal of Medicine 73: 348, September, 1982. Medical World News, August 2,1982, str. 38. Medical Journal of Australia, August 23, 1980. Journal of Behavioral Medicine 1 ( 1 ) 3 7 - 4 3 , March, 1973. American Journal of Epidemiology 90: 390 - 399, November, 1969. American Journal of Physiology 177: 541, 1954. Journal of Nutrition 9: 37 - 49, 1935. Ophtalmology 88: 117 - 124, 1981. British Medical Journal 282. 274, January 24, 1981. The Lancet 1: 472 - 473, February 29,1964. International Ophtalmology Clinics 1 9 ( 1 ) 1 1 9 - 225, Spring, 1979.

11. 12. 13. 14. 15. 16. 17.

18. 19. 20. 21. 22. 23. 24. 25. 26. 27. 28. 29. 30. 33.

118

34. Bellows, John G. M. D. Cataracts and Abnormalities of the Lens. New York: Grune and Stratton. 1975, str. 217. 35. Annals of Ophtalmology 11 (11) 1681 - 6 , November, 1979. 36. Digestive Diseases and Sciences 27 (3) 257 - 264, March, 1982. 37. Medical World News, December 20, 1982. 38. Isselbacher, Kurt J., M. D. Harrison s Principles of Internal Medicine. New York: McGraw-Hill, 1980, pp. 1118-1119. 39. Hurst, J. Willis. The Heart. Fifth Edition. New York: Mcgraw - Hill, 1982, str. 1021 -1024. 40. The Lancet 1: 1325 - 1327, June 12, 1982. 41. Herbert, V. et coll: The Mount Sinai School of Medicine Complete Book of Nutrition: St. Martin s Press, New York 1990, str. 563. 42. Journal of Human Nutrition 34: 175-180, 1980. 43. Internal Medicine News 10 (2): 15, Jan. 15,1977. 44. The Lancet 1 (8123): 966 - 9, May 5,1979. 45. British Medical Journal 284 - 312, Jan. 30, 1982. 46. The Physician and Sportsmedicine 9 (8): 2 4 - 2 5 , August, 1981 Family Practise News, May 1, 1980, str. 40. 47. Headache 20 (1) 42 - 43, January, 1980. 48. British Journal of Urology 51: 427 - 4 3 1 , 1979. 49. Medical World News, July 20, 1962, str. 118. 50. The Journal of Urology 125 (1) 51 - 54, January, 1981. 51. British Journal of Urology 50: 459 - 464, 1978. 52. British Journal of Urology 53 (5) 416 - 420, October, 1981. 53. Journal of the American Medical Association 226 (8) 1021. 54. Postgraduate Medicine 67: 117 - 130, June, 1980. 55. Luckmann, Joan, R. N. and Karen Sorenes, R. N. Medical Surgical Nursing: A psychophysiologic Approach. Philadelphia: W B. Saunders Company. 1980, str. 981 - 9 8 5 . 56. British Medical Journal 1: 802, June 24, 1967. 57. Comitee on Diet, etc. op. cit. str. 660. 58. Simoons, F. J.: A geographie ap proach to senile cataracts: possible links with milk consumption, lactase activity and galactose met. Digestive Disease and Science 1982, 27 (3): 257 - 264. 59. Cramer, D. W., et al.: Galactose consumption and metabolism in relation to the risk of ovarian cancer. Lanet 1989, 2: 66 - 71 60 Proceedings of the Nutrition Society 38 (2) 61 A, September, 1979. 61. Journal of the American Medical Association 247 (8) 1106 - 1107, February 26, 1982. 62. Jogn Nursing 11 (2) 103-107, March-April, 1982. 63. Wyngaarden, James B., M. D. and Lloyd Smith Jr., M. D. Cecil Textbook of Medicine, 16th Edition, Philadelphia: W. B. Saunders, 1982, str. 1331 -1336.

119

64. Wohl, Michael and Goodhart, Robert S. Modern Nutrition in Health and Aisease. 4th Edition, str. 142. 65. Williams, Sue R.: Op cit., str. 269. 66. Vademecum Medici, 3. vydanie. Osveta, Martin, 1985, str. 1473. 67. Wiliams, Sue R.: Op cit., str. 736. 68. Circulation 2: 538 - 42, April, 1960. 69. Journal of the American Medical Association 244 (22): 2544 - 2546, Decembers 1980. 70. Postgraduate Medicine 63 (4): 83, April, 1978. 71. Wyngaarden. op cit. str. 635 - 640. 72. Journal of the American Dietetic Association 26: 669 - 672, September, 1950. 73. British Medical Journal, February 16,1980, str. 483 - 484. 74. Gastroenterologia 91: 315-326, 1959. 75. Homola. Op. cit., str. 150. 76. Ohio State Medical Journal 70: 425 - 6, July, 1974. 77. Surgical Clinics of North America 58 (3) 505 - 512, June, 1978. 78. Deutsche Medizinische Wochenschrift, December 21,1906. 79. Sidi, Edwin MD et al. Psoriasis. Springfield, III: C. C Thomas, 1968, str. 196. 80. Vademecum Medici, op. cit., str. 651. 81. The Palm Beach Post, February 10, 1982 p. A-8. 82. American Journal of Diseases of Children 28421, October, 1924. 83. British Medical Journal 1: 152, Jan. 18, 1975. 84. International Archives of Allergy and Applied Immunology 64: 287 291, 1981. 85. Annals of Allergy 39(1): 8- 11, July, 1977. 86. American Family, Physician 8 (6): 100-107, December, 1973. 87. Family Practise News, October 15, 1979. 88. Minnesote Medicine 59 (4): 232 - 3, April, 1976. 89. Vademecum Medici, op. cit. str. 1480. 90. Phipps: Op. cit., str. 594 - 600. 91. American Journal of Gastroenterology 77 (9) 599, 1982. 92. Science News June 8, 1957. 93. Journal of Nutrition 20:19, 1940. 94. Bollettino Societa Italiania Biologia Sperimentale 57 (23) 2384 - 8, December 15, 1981. 95. Evans, Geoffry, M. D. Medical Treatment. 96. Goldberg, Myron D. M. D., and Julie Rubin, The Inside Tract, New York: Beaufort books, 1982. 97. Ehrlich, David and George Wolf. The Bowel Book, New York: Schocken Books, 1981. 98. Journal of the American Medical Association 230 (4) October 28, 1974. 99. British Medical Journal 282 (6267) 864, March 14, 1981. 120

100. Family Practise News 9 (12): 35, June 15, 1979. 101. Bennion, L. J., S. M. Grundy. 1975. Effect of obesity and caloric intake on biliary lipid metabolism in man. J. Clin. Invest. 56: 9 9 6 - 1011. 102. Burkitt, D. P., Trowell, H. C 1975. Refined Carbohydrates Foods and Disease: Some Implications of Dictary Fiber. Academic Press, London, str. 356. 103. Komeda H., Ishihara F., Shibata K., Tsukie E. 1984. Clinical and nutritional study on galstone disease in Japan. Jpn. J. Med. 23: 10 -

113.
104. Scragg, R. K. R., McMichael, A. J., Baghurst, P. A. 1984. Diet, alcohol and relative weight in gall stone disease: a case control study. Br. Med. J. 288: 1113-1119. 105. Kritchevsky, D., S. A. Tepper, D. M. Klurfeld. 1984. Effect of pectin and cellulose on formation and regresion of gallstones in namsters. Experentia 40: 350 - 351. 106. Gastroenterology 82: 822, 1982. 107. Family Practise News, Sept. 1, 1978, str. 2. 108. British Medical Journal 1: 1265, May 12, 1979. 109. Journal of the American Medical Association 122. 555, June 12, 1943. 110. Breneman, J. C. M. D. Basics of Food Allergy. Springfield: C. C Thomas, 1978, str. 68. 111. American Journal of Clinical Nutrition 32. 2174 - 2176, November 1979. 112. Sleisenger, Marvin H. and Fortran, John Gastrointestinal Disease. Philadelphia: Saunders, 1978, str. 1585-1597. 113. Bargen, J. Arnold. The Modern Management of Colitis. Springfield: C. C.Thomas, 1943, str. 39. 114. Gastroenterology 82: 638, April, 1982. 115. Govorin, A. V. et al.: Effect of psychopathological disorders in patient with unstable stenocardia on serum lipids and the indicators of lipid peroxidation., Ross. Med. Zh. 1992 (4): 9 - 1 1 . 116. Jayakumari, N., et al.: Antioxidant status in relation to free radical production during stable and unstable anginal syndromes. Atherosclerosis June 1992, 94 (2 - 3): 183 - 190. 117. Ahmed, S. M., Itokawa, Y.: Does Garlic Have Anti - allergic Property? XV. International Congress on Nutrition, Adelaide, Sept. 1993. 118. Morcos, S. R.: Egg and Milk Allergy in Egyptian Asthmatic Children. XV. International Congress on Nutrition, Adelaide, Sept. 1993.. 119. Greer, J. R. et al: Asthma related to occupational and ambient air pollutants in nonsmokers. J. Occup. Med., Sept. 1993, 35 (a): 909 915. 120. Medici T. C et al. Are asthmatics salt - sensitive? A preliminary controlled study. Chest., Oct. 1993, 104 (4): 1138 - 1143.

121

121. Wantke, F. et al.: Die histaminfreie Dit, Mantarzt, Aug. 1993, 44 (8): 512-516. 122. Bernstein, D. I. et al.: The low prevalence of occupational asthma and Ab - dependent senzitization to diphenylmethane diisocyanate in a plant engineered for minimal exposure ti diisocyanate. J. Allergy Clin. Immunol., 92 (3): 387 - 396. 123. Ambrosi, C. N., Rapini, R. P.: A case of Buergers disease. Cutis, 1993, 51 (3): 180-182. 124. Isolauri E. et al.: Diet during rotavirus enteritis affects jejunal permeability to macromolecules in suciding rats. Pediatr. Res. 1993 33 (6): 540 - 553. 125. Vugia D. J. et al.: Salmonella enteritidis outbreak in a restaurant chain: the continuing challanges of prevention. Epidemiol. Infect., 1993, 110(1): 4 9 - 6 1 . 126. Mark, S. D., Robins, J. M.: Estimating the causal effect of smoking cessation in the presence of confounding factors using a rank preserving structural failure time model. Stat. Med., 1993,12 (17): 1605-1628. 127. Am. College of Sports Medicine. Position Stand. Physical activity, physical fitness, and hypertension. Med. Sci. Sports. Exerc, 1993, 25 (10). 128. Begley, S.: The End of Antibiotics. Newsweek, 28 March 1994, 39 - 43. 129. Fryer, M. J.: Evidence for the photoprotective effects of vitamin E., Photochem. Photobiol., 1993, 58 (2): 304-312. 130. Hankinson, S. E. et al.: A prospective study of aspirin use and cataract extraction in women., Arch Ophtalmol, 1993, 111 (4): 503 - 508. 131. Vader, I.: Invisible light., Insight, 1992,17 (2): 1 2 - 1 4 . 132. Guariso, G. et al.: Emicrania e intolleranza alimentare: studio controllato in eta evolutiva., Pediatr. Med. Chir., 1993, 15 (1): 5 7 - 6 1 . 133. Schwarzberg, M. N.: Carbon dioxide level as a migraine threshold factor: hypothesis and possible solution. Med. Hypotheses., 1993, 41 (1):35-36. 134. Thomas, J. et al.: Serum and erythrocyte magnesium concetrations and migraine. Magnes. Res., 1992, 5 (2): 127 - 130. 135. Ito, H. et al.: Evaluation and management of dietary habits in Japanese renal stone formers., Scanning Microsc, 1993, 149(6): 14051408. 137. Kato, et al.: Dietary control for out - patients in wrinary stone clinic, Hiniokika Kiyo., 1993, 39 (7): 593-598. 138. Felson, D. T. et al.: The effect of postmenopausal estogen therapy on bone mass density in elderly women. N. Engl. J. Med., 1993, 329 (16): 1141 -1146.

122

139. Seeling, M. S.: Interrelationsship of magnesium and estrogen in cardiovascular and bone disorders, eclampsia, migraine and premenstrual syndrome. J, Am. Coll. Nutr., 1993, 12 (4): 442-458. 140. Hatori, M. et al.: The effects of the anaerobic threshold level on vertebral bone loss in postmenopausal women., Calcif. Tissue Int., 1993, 52 (6): 411 - 4 1 4 . 141. Calvo, M. S.: Dietary phosphorus, calcium metabolism and bone. J. Nutr., 1993,123(9): 1627-1633. 142. Stalnikowicz, R., Rachmilewitz D.: NSAID - induced gastroduodenal damage: is prevention needed? A review and metaanalysis., J. Clin. Gastroenterol., 1993, 17 (3): 238-243. 143. Laine, L: Antibiotic therapy alone eradicates Helicobacter pylori and prevents duodenal ulcer reccurence., Gastroenterology, 1993,105 (2): 598 - 599. 144. Rune, S. J: et al.: Prevention of duodenal ulcer reccurence with penicilli: A double blind, placebo - controlled trial., Scand. J. Gastroenterol., 1993, 28 (5): 438-442. 145. Pirone, E. et al.: Can proctological procedures resolve perional pruritus and mycosis? A prospective study of 23 cases., Int. J. Colorectal. Dis., 1992,7(1): 1 8 - 2 0 . 146. Soyland, E. et al.: Effect of dietary supplementation with very - long chain n - 3 fatty acids in patients with psoriasis., N. Engl. J. Med., 1993, 328 (25): 1012-1016. 147. Ford, K, Labbok, M.: Breast-feeding and child nelth in tha United States., J. Biosoc. Sci., 1993, 25 (2): 187 - 194. 148. Duncan, B. et al.: Exclusive breast - feeding for at least 4 months protects against otitis media., Pediatrics, 1993, 91 (5): 867 - 872. 149. da Cunsha, S. F. et al.: Ingestao de fibras alimentares em mulheres com constipacas intestinal., Arg. Gastroenterol., 1992, 29 (4): 137 -141. 150. Rodrigues- Fisher, L. et al.: Dietary fiber nursing intervention: prevention of constipation in older adults., Clin. Nurs. Res., 1993,2 (4): 464 - 477. 151. Everhart, J. E.: Contribution of obesity and weight loss to gallstone disease. Ann. Intern. Med., 1993, 119 (10): 1029-1035. 152. Yamamoto, F., Igimi, H.: Direct gallstone dissolution therapy with GS 100. Nippon Rinsko., 1993, 51 (7): 1791 - 1796. 153. Lenenson, D. E., Fromm, H.: 10g of fat may keep gallstones away. Gastroenterology, 1993, 104 (6): 1880-1881. 154. Simon, J. A.: Ascorbic acid and cholesterol gallstones. Med. Hypothese, 1993, 40 (2): 81 - 8 4 . 159. Ceffa, F.: Do surgical and endoscopic sphincterotomy prevent or facilitate reccurent common ductstone formation? Arch. Surg., 1993, 128 (3): 329-336. 123

Obsah
1. kapitola 2. kapitola 3. kapitola 4. kapitola 5. kapitola 6. kapitola 7. kapitola 8. kapitola 9. kapitola 10. kapitola 11. kapitola 12. kapitola 13. kapitola 14. kapitola 15. kapitola 16. kapitola 17. kapitola 18. kapitola 19. kapitola 20. kapitola 21. kapitola 22. kapitola 23. kapitola 24. kapitola Angina pectoris 7 Astma bronchiale 10 Bradavice 18 Brgerova choroba 21 Cystitda 24 Diabetes mellitus - cukrovka 28 Gastroenteritis (aktny zpal aldka) 35 Hypertenzia (vysok krvn tlak) 38 Chrpka 44 Katarakta (tzv. siv zkal) 47 Migrna 51 Moov kamene 56 Osteoporza (tzv. rednutie kost) 60 Peptick vred 69 Pruritus (svrbenie) konenka 75 Psoriza (tzv. lupienka) 78 Reumatoidn artritda 81 Senn ndcha 85 87 Sinusitis (zpal prnosnch dutn) Tonsilitis (zpal mandl) 91 Varixy - kov ily 93 Zpal strednho ucha 96 Zpcha 100 lov kamene 105

MINIENCYKLOPDIA PRRODNEJ LIEBY MUDr. Igor Bukovsk Druh prepracovan vydanie Redakne pripravil: Advent Orion s.r.o. Zodpovedn redaktor: Milan Huko Grafick prava: Ing. Ivan Bielik Foto na oblke: Tobi Fela Vydal: Advent Orion s.r.o. afrikova 9 038 61 Vrtky Advent Orion s.r.o., Martin 1995 ISBN 8 0 - 8 8 7 1 9 - 3 5 - 6

ADVENT ORION SPOL S R.O.

afrikova 9 038 61 Vrtky tel.: 0842/282 670

VERNON W. FOSTER : NEW START - NOV ZAIATOK

Kniha ponka celkov, harmonicky vyven program fyzickho, duevnho i duchovnho zdravia loveka modernej doby. Za kadm z smich psmen nzvu sa skrva monos, ako u dnes urobi krok k zdraviemu spsobu ivota. 233 strn, formt 17X24, viaz., 155,- Sk

AGATHA M.TRASHOV:NEW START -HYDROTERAPIA

alia zo srie knh programu New Start. Hydroterapia - metda lieby prrodnm zdrojom vodou je znma odpradvna (obklady, kpele, mase...). Vodu ako preventvny a lieebn prostriedok ete ni neprekonalo. 288 strn, formt 17x24, viaz, 155,- Sk

MUDR. J. D. PAMPLONA ROGER: VYCHUTNAJ IVOT

Kniha panielskeho lekra sa zaober vivou. Autor svoje nzory podopiera nielen najmodernejmi vskumami, ale taktie pohadom na stravovacie nvyky niektorch nrodov. 224 strn, formt 17x24, viaz., 218,- Sk
E D C I A
IVOT A ZDRAVIE

MUDr. Bukovsk Igor pracuje ako vedeck pracovnk na Fyziologickom stave Lekrskej fakulty Univerzity Ko menskho v Bratislave. pecializuje sa na oblas vivy a preventvnej medicny. Je lenom Britskej spolonosti pre vivu - Nutrition Society. Od roku 1993 je vedcim Odbornej sekcie Vegetarinskej spolonosti. Zastnil sa vznamnch svetovch kongresov o vive v Spojench t toch, Austrlii a Indii. Poas svojho pobytu v USA spoznal prcu niektorch centier prrodnej lieby a m s nimi kontakt.

"Boles a chorobu dnes udia pokladaj za normlny jav. V skutonosti jav vinov. tatistika tieto pojmy presne odliuje. Zdravie a astie naalej zostvaj - poda ma - normlnym, aj ke z zriedkavejm javom." MUDr. Bukovsk Igor

ISBN 80-88719-35-6